Hlas ludu 22/2019 by NVU Hlas ľudu

Dni Petrovca 2019 Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 1. 6. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4857/



Z obsahu

Akademický maliar a grafik Pavel Čáni vystavoval v Belehrade. Výstavu pod názvom Autobiografike / Autobiografiky otvorili 23. mája v Galérii 73 na Banovom Brde v rámci podujatia Dni slovenskej kultúry. Záujemcovia si expozíciu mohli pozrieť do 28. mája. J. Bartoš

Vyhlásením najúspešnejších bol slávnostne skončený 56. festival ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktorý sa konal v dňoch 17. až 25. mája v Starej Pazove. Podľa rozhodnutia odbornej poroty tri najúspešnejšie predstavenia, ktoré získali možnosť vystúpiť na republikovom divadelnom festivale, stvárnili herci z Kuly (Gospođica Julija), Crvenky (Slučajna smrt jednog anarhiste) a zo Šídu (Bal vampira). A. Lešťanová

Podľa viacerých domácich odborníkov tento rok dážď už zničil výnos pšenice, kukurica pomaly rastie a ohrozená je aj úroda ovocia. Daždivé počasie zastavilo práce na poliach. V niektorých oblastiach sa poľnohospodárske stroje nemôžu dostať do mokrej pôdy. Neustále a výdatné dažde počas posledných týždňov zabrzdili ošetrenie porastov kukurice, slnečnice, sóje či cukrovej repy proti burinám. Takisto je sťažené ošetrenie porastov hustosiatych obilnín proti prípadným hubovitým chorobám a škodcom. Ľ. Sýkorová

1. 6. 2019 | 22 /4857/

Uzávierka čísla: 29. 5. 2019

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Milana Rastislava Štefánika v Binguli bol v nedeľu 26. mája usporiadateľom pestrého kultúrneho programu. Početnému obecenstvu kúsok zo svojej tvorby predstavili detská folklórna, detská divadelná sekcia spolku (ktorá debutovala novým predstavením) a novozaložená ženská spevácka skupina, ako i hostia z Folklórneho súboru Petrovčan z Báčskeho Petrovca. D. Vŕbová

Medzi najšťastnejšími návštevníkmi 86. Poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade bol aj Kovačičan Ján Zloch, ktorý získal pneumatickú sejačku tureckej výroby. Šťastie mu priniesla štvorročná Novosadčanka Nevena. J. Pucovský

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Polstoročie alanfordovskej skutočnosti

ez ohľadu na to, že komiks bol v socrealistickej minulosti dlho podceňovaný a považovaný za druh brakovej, prostoduchej zábavy importovanej zo Západu, predsa zohral významnú úlohu v kultúre niekdajšej Juhoslávie a ovplyvnil životy mnohých jej obyvateľov. Masovú popularitu si získali najmä talianske komiksové seriály z Vydavateľstva Sergia Bonelliho, ktoré boli u nás od roku 1968 (a v priebehu ďalších 25 rokov) uverejňované v novosadských edíciách Zlatna serija a Lunov magnus strip. Vychádzali týždenne, ich epizódy sa očakávali s netrpezlivosťou a každý odchod k novinovému stánku po nové dobrodružstvá Zagora, Bleka, Veliteľa Marka, Texa, Kapitána Mikiho alebo Kita Telera bol osobitným zážitkom. Napriek svojráznej magickosti, ktorú so sebou prinášali, títo kovbojsko-traperskí kreslení hrdinovia boli však prehnane idealizovaní, ich príbehy boli príliš stereotypné a len zriedkavo vtipné, takže objavenie sa jedného celkom odlišného, antihrdinského Alana Forda predstavovalo vítanú inováciu. Prvá epizóda tohto čiernohumorného detektívneho komiksu vyšla v Taliansku 28. mája 1969, teda presne pred polstoročím, z kresliarskej dielne dueta Magnus – Max Bunker. Hneď na začiatku pozornosť upútali charakterné postavy hlavných protagonistov, členov skupiny TNT, čiže tajných agentov, úplných diletantov, so spoločným sídlom v neúhľadnom newyorskom kvetinárstve, ako aj karikatúrny humor s prvkami commedia dell’arte a temná kresba odrážajúca pochmúrnosť veľkomestského kriminálneho sveta, do ktorého perfektne zapadá rad groteskne komických negatívnych postáv (najznámejšou z nich je Superhik, efektný antipód Robina Hooda). Od začiatku 70. rokov minulého storočia v Juhoslávii tento komiks vydával záhrebský Vjesnik vo vynikajúcom

srbochorvátskom preklade redaktora Nenada Brixyho, ktorého jazyková re-kreácia vo veľkej miere prispela k tunajšej popularite celého seriálu. Od roku 2003 komiks o skupine TNT v Srbsku vydáva Color Press Group, ale staré výtlačky s Brixyho prekladom sa vyhľadávajú dodnes. Alan Ford teda oslavuje päťdesiatku. Je však zaujímavé, že o tomto jeho jubileu sa asi najviac hovorí v regióne niekdajšej Juhoslávie, čiže u nás. Totiž len v krajinách ex-YU a v rodnom Taliansku dosiahol slávu a prítomný je aj dnes, pokým v ostatných častiach sveta o ňom vôbec nevedia. Prečo je tomu tak? Touto otázkou sa detailne zaoberá Lazar Džamić v knihe Cvjećarnica u kući cveća, v ktorej výstižne postrehol dôvody, pre ktoré sa Alan Ford u nás udomácnil a stal sa súčasťou našej identity. Obyvatelia Talianska a priestorov bývalej Juhoslávie vraj zdieľajú niektoré spoločné znaky mentality, ktorej celkom zodpovedá alanfordovský druh humoru, a satirickú kritiku korumpovaného režimu prijímajú ako liečivú terapiu. Takisto sa ľahko identifikujú s nadrealistickou absurditou, ktorá prevláda v celkovom ovzduší tohto komiksu – u nás sa dokonca ustálila ako spôsob každodenného života a prirodzená vlastnosť spoločenského zriadenia. Džamić uzaviera, že sme si Alana Forda osvojili pre jeho autentickú inovatívnosť, jedinečný hlas a zaujímavú synchronickosť vzhľadom na politické, kultúrne a historické prostredie bývalej Juhoslávie, pričom sa tento komiks u nás z kultúrneho fenoménu transformoval do niečoho omnoho väčšieho, trvalejšieho a významnejšieho: stal sa naším symbolom. Stevan Lenhart

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Deklarácia na zmenu vedomia

ĽUDIA A UDALOSTI 14 Robiť sa musí

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Daždivé počasie znižuje výnosy

KULTÚRA

28 Rad výstav, programov, koncertov, divadiel…

ŠPORT

43 Živo na športoviskách Na titulnej strane: Momentka z otvorenia 18. Dňa Petrovca. Oslavy trvali od 24. do 26. mája a v sobotu napoludnie v parku pred Slovenským vojvodinským divadlom slávnostne vztýčili úradné vlajky. Foto: Jaroslav Čiep

22 /4857/ 1. 6. 2019

Týždeň 

InPress

„Sladké lži a horká pravda“ Jasmina Pániková

„Š

ibnutá družstevná psycho monodráma“ – takto istý predstaviteľ opozície ocharakterizoval mimoriadne zasadnutie Národného zhromaždenia, na ktorom prezident prezentoval správu o Kosove. Veľká časť verejnosti mienila, že sa počas priameho prenosu konečne dozvie o konkrétnych ďalších krokoch ohľadom riešenia kosovského problému. Namiesto toho mali sme viac ako dvaapolhodinový monológ (popretkávaný salvami potleskov) o obrovských snahách zachrániť to, čo „niekto kedysi stratil“. Počúvali sme o význame dohovoru a kompromisu, ale o konkrétnom riešení nie. Možno preto, lebo riešenie neexistuje? Prezident iba upozornil, že v prípade nekompromisného riešenia môžeme očakávať útoky zo strany Albáncov. Ajhľa, zázrak! Už v nasledujúci deň o šiestej ráno kosovská polícia zatkla niekoľko Srbov a „po zuby ozbrojená útočila na Srbov“. Predtým než začalo maratónske zasadnutie, podaktorí politici sa pred parlamentom postarali o to, aby sa ešte raz potvrdilo to, čo si mnohí o nich myslia. Nasmerovať autom priamo na ľudí pred sebou, vybrať z auta bejzbalovú palicu a udrieť ňou osobu z opozičného tábora, či hnusne nadávať patrilo do cirkusu našich poslancov. V rovnakom čase, keď začalo zasadnutie, na terén v hlavnom meste Francúzska vyšiel aj najlepší svetový tenista, ktorý svoju prácu na teréne zakončil za hodinu a tridsaťšesť minút. Vyšiel na terén, zvíťazil, odišiel. Predstavitelia našej vlády v čele s prezidentom v sieni Zhromaždenia mrhali čas šesť hodín v prvý deň a pokračovali v tom aj v nasledujúci. Vyšli na svoj terén, sedeli, popíjali si vodu a... Nič. Asi váhali, či pokračovať v sladkých lžiach, alebo prijať horkú pravdu: keď prehráš – prehráš.

www.hl.rs

7 DNÍ

Avizovaný útok Albáncov?

ačiatok doznievajúceho týždňa bol naskutku búrlivý. Vo svete a doma tobôž. Pondelkové potlesky straníckych, respektíve koaličných druhov prezidentovi Aleksandrovi Vučićovi, ktorý v Zhromaždení Republiky Srbska popoludní podal správu o Kosove, v utorok zarána vystriedala mrazivá správa. Práveže z Kosova. Keď v Zubinom Potoku v akcii kosovskej polície (FIT) a špeciálnych jednotiek NJSO (niekdajšej tzv. ROSU) bolo zatknutých 19 policajtov (14 Srbov, 4 Albánci a 4 Bosniaci) a 9 civilistov. Poranenia utrpelo 5 policajtov a 9 civilistov. Pri brutálnom zásahu, na ktorom sa (uviedol denník Danas) podieľalo viac než 50 obrnených transportérov, boli použité šok bomby a strelné zbrane a bezdôvodne boli poškodené osobné autá. Akcia, podľa úradných kosovských zdrojov, bola namierená proti kriminálnikom a mala antikorupčný ráz, je ale symptomatické, že nasledovala len zo desať hodín po uzavretí prvej časti debaty v NZ Srbska. Mimochodom Vučić v správe o Kosove o. i. upozornil na možnosť útokov na kosovských Srbov. KFOR vraj zásah považoval za „vec s policajnou podstatou“ a z Európskej únie zazneli obligátne hlasy vyzývajúce obe strany k zdržanlivosti.

Inak v správe, na ktorú domáca verejnosť čakala so zvýšeným záujmom, prezident Vučić predsa neprezentoval konkrétne opatrenia voči Prištine ako avizovanú odpoveď na stopercentné zvýšenie poplatkov za srbské výrobky, ktoré kosovská vláda zaviedla pred viac než polrokom. Na úvod podal historický obraz, dobový prierez pomerov na území dnešného Kosova a Metóchie. Osobitne uviedol chronológiu udalostí od roku 1999 po súčasnosť, poukazujúc na sústavný pokles Srbov v oblasti. O. i. podčiarkol: „Je úplne zrejmé, že Priština si skutočný dialóg v tejto chvíli nepraje.“ Zároveň zopakoval už viackrát vyslovenú myšlienku, že jedinou podmienkou Srbska na pokračovanie dialógu s Prištinou je, aby zrušila zvýšené colné poplatky. „Zachovali sme mier!“ povedal Vučić, kvitujúc to ako najväčšiu hodnotu za posledných 7 rokov, odkedy je jeho Srbská pokroková strana pri moci, a dodal: „Nedovolíme ohrozenie Srbov na Kosove!“ Zároveň ale prízvukoval: „Zamrazený konflikt nemôže byť riešenie a je otázka dňa a mesiaca, kedy Albánci, ktorí to nemôžu zniesť, zaútočia na Srbov. Ako znesieme útok Albáncov? Normalizácia môže byť iba v dvoch prípadoch: tak, ako to chápu Albánci, alebo podľa modelu dvoch Neme-

ciek; druhá možnosť, od ktorej sme upustili, a kvôli ktorej na mňa útočili – je istý druh rozhraničenia, aby sme zachránili zdravé tkanivo na Kosove. Ak nebude kompromisné riešenie, tak len čakajte na útok Albáncov!“ Priamo v parlamente Vučićovi, pomerne zmierlivým tónom, oponovalo len niekoľko opozičníkov, už aj preto, lebo sa debatovalo bez prítomnosti poslancov väčšiny strán opozície, ktorá zasadnutie NZ Srbska bojkotuje, dovolávajúc sa spravodlivých podmienok v nadchádzajúcej predvolebnej kampani, vrátane zvýšenia vlastnej prítomnosti v médiách. Podaktorí opozičníci (napr. Borko Stefanović, podpredseda Strany slobody a spravodlivosti) nazvali prejav prezidenta v parlamente predstavením, v ktorom Vučić zase útočil na politických súperov. Uplynulú nedeľu sa hlasovaním v 21 z 28 krajín Európskej únie skončili voľby do Európskeho parlamentu. Je zrejmé, že budúca zostava zaručuje nový smer EÚ. Následne aféry, ktorú sme spomenuli pred týždňom, v Rakúsku padla vláda premiéra Sebastiana Kurza z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP). Formálne ju odvolal prezident Alexander Van der Bellen, ktorý ale ministrov poveril vedením rezortov, až pokým nebudú vymenovaní členovia budúcej prechodnej vlády. Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Z 30. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Deklarácia na zmenu vedomia

Juraj Bartoš

a 30. zasadnutí Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny najviac času venovali diskusii ohľadne prvého z celkove 8 bodov rokovacieho programu. Hlasmi 69 prítomných poslancov po vyčerpávajúcej diskusii schválili Deklaráciu o ochrane životného prostredia v AP Vojvodine; 13 bolo proti, jeden sa hlasovania zdržal a 7 sa nevyjadrilo. Väčšinou hlasov prijali aj uznesenie, na základe ktorého sa vláda AP Vojvodiny ujme určitých kompetencií nad zdravotnými ustanovizňami a ústavmi v pokrajine, ktoré doteraz malo Zhromaždenie APV. Časť opozície aj v utorok 28. mája v zasadačke absentovala, keďže pokračuje v bojkote práce ZAPV. Predseda vojvodinskej vlády Igor Mirović podotkol, že práca na texte Deklarácie o ochrane životného prostredia, ktorý, ako povedal, zahrnuje všetky dôležité témy, trvala celé dva mesiace. Zakotvuje aktivity zacielené na ochranu prírodných hodnôt a biologickej rôznorodosti. Ich cieľom je, podčiarkol, prehĺbiť v tomto zmysle predovšetkým vedomie „tých, ktorí v budúcnosti zdravé životné

prostredie budú mať ako významnú prioritu“. Deklarácia, ako povedal, umožní zvýšenú pomoc pokrajiny obciam a mestám predovšetkým prostredníctvom dofinancovania príprav projektovo-technickej dokumentácie. Uznávajúc, že táto významná oblasť v priebehu uplynulých desaťročí bola zanedbaná, dodal, že cieľom je „zmena vedomia všetkých nás“, respektíve „celý systém zmien“. Preto pokrajinská vláda mieni popracovať na informovaní a vzdelávaní o tejto významnej oblasti predovšetkým v základných a stredných školách. Aj zapojením ďalších inštitúcií, ako i spoluprácou s organizáciami civilnej spoločnosti. Zároveň podčiarkol, že deklarácia priamo zaväzuje vládu aj pri schvaľovaní rozpočtu. V rámci diskusie sa Robert Kolar (vedúci poslaneckej skupiny LSV) pýtal, prečo je na území pokrajiny iba 6 % plôch pod lesmi, hoci APV má účelový fond na zalesňovanie. Pospomínal niekoľko háklivých skutočností na pláne životného prostredia, žiadal o zvýšenie rozpočtu v danej oblasti a dodal: „Neschvaľujme deklarácie, ale uplatňujme existujúce predpisy.“ Podobne ako ligisti, ani radikáli nehla-

DEŇ SLOVANSKEJ PÍSOMNOSTI NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY. Dňa 24. mája sa oslavoval Deň slovanskej písomnosti, teda Deň sv. Cyrila a Metoda. Aj novosadské Oddelenie slovakistiky dodržalo dobrú prax pripomínania si tohto dátumu, ako i v predchádzajúcich ročníkoch. Centrum pre jazyky a slovanské jazykové oddelenia fakulty, ako i Gymnázium Jovana Jovanovića Zmaja usporiadali jazykové dielne a prezentácie katedier. Program Oddelenia slovakistiky k tomuto dňu pripravila profesorka Dr. Zuzana Týrová, ktorá si ako tému prednášky zvolila elektronické verzie slovníkov dostupné širokej verejnosti. Ako najlepší slovenský online slovník vyzdvihla Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Obsahuje viacero významných slovníkov, medzi nimi aj kodifikačný, synonymický, historický atď. Profesorka Týrová prednášku uzavrela ilustračnými príkladmi používania slovníkov a poradila, kde si môžeme vyhľadať slovo, ktoré potrebujeme. Na fotografii: Prof. Dr. Zuzana Týrová počas prezentácie online slovníkov. D. Vŕbová • TÝŽDEŇ •

Záber z utorkového zasadnutia Zhromaždenia AP Vojvodiny sovali za navrhnutý text deklarácie. Vedúci poslaneckej skupiny SRS Đurađ Jakšić poukázal na skutočnosť, že Mesto Nový Sad má v tejto oblasti určené v rozpočte o 6 miliónov dinárov, šesťkrát viac než pokrajina, a uzavrel: „Nepotrebujeme deklaráciu, lež konkrétne ťahy.“ Opozičníci taktiež mali výhrady k návrhu na postúpenie zakladateľských práv nad vojvodinskými domami zdravia zo Zhromaždenia APV na vojvodinskú vládu, čo je v súlade s novým Zákonom o zdravotníctve, ako v odôvodnení pripomenul rezortný pokrajinský tajomník Zoran Gojković. Hlasmi koaličnej väčšiny predsa návrh dostal zelenú, rovnako

ako návrh na zmeny týkajúce sa pokrajinskej správy, taktiež navrhnuté rozhodnutie, ktorým sa pozmeňuje predtým prijatý program opatrení podpory na realizovanie poľnohospodárskej politiky v oblasti rozvoja dedín na území pokrajiny v roku 2019. Podporu väčšinovej koalície získala aj správa o hospodárení fondu Európske záležitosti AP Vojvodiny za rok 2018, ako i rozhodnutia o uvoľnení, respektíve o vymenovaní členov rád viacerých univerzít a fakúlt v Novom Sade, Subotici, Zreňanine a Sombore. Za prijaté dokumenty hlasovali aj poslanci opozičnej Strany moderného Srbska, ktorí sa vrátili do poslaneckých lavíc.

NOVOSADSK Ý VEĽTRH ZAMESTNÁVANIA. Na Novosadskom výstavisku v aule Master strediska v piatok 24. mája usporiadali 29. Veľtrh zamestnávania. Jeho organizátormi sú už tradične Mesto Nový Sad a tunajšia filiálka Štátnej služby pre zamestnávanie. Možnosť o zamestnanie tentoraz ponúklo 60 spoločností a podnikateľov, ktorí vyjadrili potrebu prijať súhrnne 1 200 zamestnancov. V rozhovore s Tatjanou Vidovićovou, úradujúcou riaditeľkou novosadskej filiálky Štátnej služby pre zamestnávanie, sme zistili, že najväčšiu šancu na zamestnanie majú manuálni robotníci, pracovníci v pohostinstve, strojníci, murári, elektrotechnici, ekonomickí a administratívni pracovníci a ochrankári. Aj tohto roku väčšiu účasť na veľtrhu mali starší ako 50 rokov, kým je zase menší počet ľudí vo veku do 30 rokov. V novosadskej filiálke tejto služby koncom apríla zaregistrovali 36 757 nezamestnaných osôb v oblasti južnej Báčky, ale v porovnaní s minuloročnou štatistikou počet nezamestnaných osôb klesol o 7 percent. Na území Nového Sadu v apríli evidovali 13 497 nezamestnaných osôb, čo je o 16 percent menej ako minulého roku. D. Vŕbová 22 /4857/ 1. 6. 2019

Ľudia a udalosti ZASADAL STAROPAZOVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Schválili opravný rozpočet Anna Lešťanová

stredným bodom 40. zasadnutia Zhromaždenia obce Stará Pazova v utorok 28. mája bol návrh opravného rozpočtu Obce Stará Pazova na rok 2019. V rozprave o návrhu tohto rozhodnutia sa zúčastnili viacerí výborníci opozičných strán, predovšetkým výborníci z Novej Pazovy, takže vo fókuse ich diskusií bolo práve toto prostredie, z ktorého pochádzajú. Obecný rozpočet na rok 2019 výborníci schválili presne pred piatimi mesiacmi, teda 28. decembra 2018, a ako uviedli niektorí výborníci, najpodstatnejšia je realizácia projektov, nie iba ich schvaľovanie. Týmto opravným rozpočtom schváleným väčšinou hlasov výborníkov došlo k zväčšeniu niektorých statí, ktoré

sa vzťahujú na významnejšie investície, medzi ktoré patrí napríklad výmena vodovodných potrubí v dvoch hlavných uliciach v Novej Pazove.

stávajúceho zo 16 bodov (4 body na návrh Obecnej rady vsunuli priamo na schôdzi) výborníci takmer bez rozpravy schválili aj minuloročné správy o hospodárení miestnych

Z májového zasadnutia ZO Stará Pazova

Na utorkovom zasadnutí ďalej schválili zmeny a doplnky programov hospodárenia dvoch podnikov – VKP Vodovod a kanalizácia a VP Toplana. Z rokovacieho programu pozo-

spoločenstiev Krnješevce a Staré Bánovce, tiež správy o hospodárení za rok 2018 Strediska pre kultúru Stará Pazova, Červeného kríža a Turistickej organizácie Obce Stará Pazova.

Zelenú na zasadnutí dostali aj dva body týkajúce sa tamojšieho domu zdravia: analýza zdravotného stavu obyvateľstva obce za rok 2018 a správa o hospodárení v minulom roku. Utvorená je i šesťčlenná Rada pre zdravie, v ktorej sú po dvaja predstavitelia lokálnej samosprávy (Željko Šolaja, Tamara Kovačevićová), domu zdravia (Dr. Snežana Tabakovićová, Dr. Duško Koldžić) a po jeden predstaviteľ Ústavu pre verejné zdravie v Sriemskej Mitrovici (Marija Lazarevićová) a Republikového fondu pre zdravotné poistenie – Filiálka sriemskeho obvodu – pobočka v Starej Pazove (Biljana Popovićová). Na obdobie štyroch rokov do funkcie riaditeľa tamojšieho VKP Čistoća znovu bol vymenovaný Jovica Gagrica, kým za úradujúcu riaditeľku VUP Urbanizam Stará Pazova na obdobie jedného roka namiesto doterajšieho riaditeľa Darka Isailovića vymenovali Milicu Jelenićovú zo Starých Bánoviec.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Dôkladnejšie rozobrali závažnejšie body Katarína Gažová

poradí 27. schôdza báčskopetrovského lokálneho parlamentu v utorok 21. mája trvala viac ako tri hodiny, počas ktorých výborníci absolvovali až šestnásť bodov rokovacieho programu. Najviac pozornosti venovali ukončeniu komasácie v Kulpíne a hospodáreniu Verejného komunálneho podniku Progres Báčsky Petrovec za rok 2017 a v súvislosti s tým správe štátnej audítorskej inštitúcie o audite finančných správ a správnosti hospodárenia. Správu o realizácii postupu komasácie pozemkov v Obci Báčsky Petrovec – k. o. Kulpín ozrejmila predsedníčka komisie pre komasáciu Mária Ďurišová. Ako povedala, základné rozhodnutia boli občanom doručené ešte v roku 2015. Republikový geodetický ústav v Belehrade až v roku 2018 zaslal komisii pripomienky k geodetickým prácam, a tak postup komasácie zostal neukončený, teda nechtiac sa postup predĺžil a v tom sa stratili až tri roky.

www.hl.rs

Odvtedy komisia intenzívne pracuje a predsedníčka poukázala na skutočnosť, že by postup komasácie v k. o. Kulpín mali skončiť do polovice júna t. r. V súvislosti s týmto bodom sa viedla búrlivá diskusia. Hovorilo sa o tom, ako postup komasácie prebiehal, koľko ľudí vykonávalo a vykonáva tú prácu, a napokon sa všetci zhodli, že je zvrchovaný

bola správa štátnej audítorskej inštitúcie o audite finančných správ a správnosti hospodárenia Verejného komunálneho podniku Progres Báčsky Petrovec za rok 2017 a následne posúdenie návrhu zmien programu hospodárenia VKP Progres na rok 2019 a trojročného programu hospodárenia na obdobie rokov 2019 – 2021. Úvodné slovo mal riaditeľ Progresu Ljubomir Kabić, ktorý poukázal na pripomienky, ktoré im doručila audítorská inštitúcia o audite finančných správ. V tejto súvislosti potom nasledovala búrlivá diskusia. Výborníci poukázali na nedostatky v práci ProgO komasácii v Kulpíne na zasadnutí hovo- resu a na negatívne hosrila predsedníčka komisie Mária Ďurišová podárenie v roku 2017, na ktorý sa vzťahovala pripočas, aby sa komasácia v Kulpíne mienka revíznej komisie. Spomenuskončila. Správa o realizácii postupu té boli, pravda, aj pozitíva v práci komasácie pozemkov v k. o. Kulpín tohto podniku. Na pálčivé otázky bola na zasadnutí schválená. výborníkov o pôsobení, strojoch Ďalší bod rokovacieho programu, a vôbec o práci Progresu odpovedal ktorý značne zaujal výborníkov, riaditeľ Kabić. Ako vysvetlil, snažia

Informačno-politický týždenník

sa chyby, ktoré sa stali, odstrániť a splniť všetky úlohy, ktoré im boli revíziou naložené. Väčšinou hlasov oba podbody vzťahujúce sa na Progres boli schválené. Dosť pozornosti na zasadnutí venovali aj zdravotnej ustanovizni Dom zdravia Báčsky Petrovec. Správu o realizácii plánu a programu práce a o finančnom hospodárení za rok 2018, ako aj plán a program práce na rok 2019 podrobnejšie ozrejmila riaditeľka Anna Boldocká-Ilićová. Informovala výborníkov o úspešnej práci všetkých zložiek zdravotnej ochrany, ktoré v dome zdravia fungujú, ako aj o prácach vykonaných na budovách ambulancií mimo Petrovca. Uviedla aj údaj, že toho času v dome zdravia majú šestnásť lekárov. Práca domu zdravia bola pochválená a správy a plány schválené. V rámci výborníckych otázok sa hovorilo aj o nevyhnutnej oprave ciest v Petrovci a v iných dedinách z územia obce, ktoré sú v zlom stave. Predseda obce Srđan Simić vysvetlil, že sa na tom už pracuje. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEŇ PETROVCA 2019

slávností k sokolským cvičeniam pribudli aj futbalové zápasy. Slovenskými národnými slávnosťami sa toto podujatie volá od roku 1924. Po roku 1918 v novoutvorenom jubileu sa priradilo ďalšie, a to 25 rokov od malého formátu. Pred se- Kráľovstve Srbov, Chorvátov a demdesiatimi rokmi založené bolo Slovincov centrom kultúrneho v Petrovci aj múzeum a v rámci života dolnozemských Slovákov neho pred tridsiatimi rokmi Galéria sa stal Báčsky Petrovec. Preto aj tu vznikla myšlienka založiť vlastnú Zuzky Medveďovej. Rok bohatý na výročia autorka slovenskú kníhtlačiareň. Dvadscenára A. Horvátová zviazala do siateho druhého decembra 1918 jedného celku pod menom Pet- sa stretli na porade v Petrovci rovské vzácne jubileá. Veď ešte poprední občania na čele s predroku 1891, ako sa dozvedáme z sedom porady Jánom Čajakom. historických prameňov, v Petrovci Dohodli sa o založení kníhtlačiarne založili Petrovský spevokol, ktorý ako účastinárskej spoločnosti v Petrovci a vyzvali občanov na upisovanie účastín. Od samého začiatku roku 1919 sa v kníhtlačiarni tlačili slovenské noviny Zora a slovenský politicko-spoločenský dvojtýždenník Dolnozemský Slovák. Predseda Rady MS Ondrej Bovdiš v pozdravnom príAntifašistická hovore spomenul aj plány na úpravu Petrovca orientácia vo bol formálne registrovaný roku verejnom a politickom živote 1901 a okrem spevu mal zastre- vojvodinských Slovákov sa naplšovať aj ďalšie umelecké činnosti. no prejavila práve pred druhou Jeho zakladanie mali na starosti svetovou vojnou. Prostredníctvom rôznych informačných prostriedvtedajší učitelia. Založené 1. októbra 1919, keď kov (Národná jednota, Národný petrovský evanjelický kňaz Samuel kalendár, Nový život) narušované Štarke ako predseda kuratória boli idey a ciele, ktoré si vytýčil slávnostne menoval prvých pro- fašizmus. Stupeň informovania fesorov, petrovské gymnázium o svetovom dianí medzi Slovákmi vyrástlo vtedy z takmer dvestoroč- je pekne vyjadrený v úvodnom ných hospodárskych a kultúrnych článku Národnej jednoty v čísle tradícií juhoslovanských Slovákov. z 1. júna 1940: Buďme na všetko Jeho prvú budovu postavili v roku prichystaní! Preto musíme tu stáť 1923 z vlastných dobrovoľných všetci, v jednom šíku, chlap do chlapríspevkov, za finančnej pomoci pa, a so svojimi bratmi Juhoslovanvlády Československej republiky mi brániť svoju vlasť, svoje domy a Slovákov zo zámoria a v značnej a svoje rodiny. Po aprílovej vojne, miere vlastnou dobrovoľnou prá- okupácii a rozdelení Juhoslávie určitý počet Slovákov vstúpil do cou Petrovčanov. V ďalekom roku 1919 28. au- radov národnooslobodzovacieho gusta odznelo prvýkrát kultúrno- hnutia. Vznikli prvé organizácie -spoločenské podujatie, nie však v Báčskom Petrovci, Hložanoch, slávnosti. Rok čo rok boli pre túto Pivnici, Kulpíne. V Báčskom Petakciu príznačné manifestačné ak- rovci 11. novembra 1944 v popocie, pokrokové revolučné idey. Tak ludňajších hodinách bola založená už druhé podujatie organizovala prvá slovenská brigáda, ktorá 26. Sokolská jednota, ktorá bola za- novembra dostala pomenovanie ložená v marci 1920, pričom do XIV. vojvodinská úderná slovenprogramu boli zaradené aj sokol- ská brigáda a zaradená bola do ské cvičenia. Pre tieto slávnosti päťdesiatej prvej divízie. Gymje príznačná zbierka na výstavbu názium v Báčskom Petrovci sa budovy gymnázia. Od tretích používalo ako kasáreň a na jeho

V znamení jubileí

Anna Horvátová

d roku 2002, keď vtedajší členovia Rady Miestneho spoločenstva po prvýkrát usporiadali oslavy k sviatku a stanovili dátum 25. mája, každoročne prebiehajú trojdňové oslavy venované narodeninám Petrovca. Slávnostná akadémia v tom má svoje výsostné miesto, pripomínajúc významné jubileá a okrúhle výročia a udelením ďakovných listín jubilujúcim inštitúciám, spolkom, združeniam na znak úcty k zachovaniu identity a slovenskosti. Tohtoročné oslavy Dňa Petrovca sú výnimočné množstvom ozaj ojedinelých výročí, ktoré ovplyvnili nielen celú slovenskú Dolnú zem, ale pozitívnymi osobnosťami a udalosťami významne a natrvalo zasiahli aj do celonárodnej slovenskej kultúry, vzdelanosti, umenia, literatúry, architektúry, ba aj do hospodárskej vyspelosti. Slávnostnú akadémiu poctili aj úradná delegácia z Nadlaku, podpredsedovia NRSNM a pokrajinskí poslanci Dr. Tatiana Vujačićová a Pavel Surový, predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, predseda obce Srđan Simić, predseda Zhromaždenia obce Dr. Ján Šuľan, farár petrovský Ján Vida, predstavitelia obecnej správy, predsedovia spolkov a inštitúcií, ktorých v úvodnej časti pozdravil predseda Rady Miestneho spoločenstva Ondrej Bovdiš. Predtým zaznela hymna Petrovská v podaní evanjelického cirkevného spevokolu, ktorý nacvičuje kantorka Slovenka Benková-Martinková. Petrovské vzácne jubileá – bez nich by naša súčasnosť bola ďaleko chudobnejšia. Z úcty voči predkom pripomenuli si 130 rokov od založenia Petrovského spevokolu, sté výročie založenia Gymnázia Jána Kollára, Slovenských národných slávností, ako i tlačiarne v Petrovci, ktorá sa storočnice dožíva v nezávideniahodnom stave. Sedemdesiatpäť rokov je v tomto roku, čo sa mladí ľudia postavili proti fašizmu a v Petrovci založili XIV. vojvodinskú údernú slovenskú brigádu a v tomže roku vyšlo aj prvé číslo jediného nášho informátora, priameho svedka udalostí, týždenníka Hlas ľudu. K tomuto • ĽUDIA A UDALOSTI •

nádvorí príslušníci novozaloženej brigády mali svoje prvé vojenské výcviky. V čase formovania brigáda počítala dvesto bojovníkov, prevažne z Novosadského oddielu. Za necelý týždeň sa počet zvýšil na takmer tisíc päťsto bojovníkov. V oslobodenom Petrovci 19. októbra bolo vytlačené prvé číslo Hlasu ľudu. Ten historický deň sa oslavuje ako Deň Hlasu ľudu. Noviny Hlas ľudu boli založené z iniciatívy, ba z príkazu slovenskej roty Novosadského partizánskeho oddielu. S ním sa však nezačali dejiny slovenskej tlače na území Vojvodiny. Začiatky slovenskej tlače nachádzame v roku 1864 vydaním časopisov Slávik a Zornička. Okrem nich vychádzali aj iné slovenské noviny a časopisy. Prvé číslo vyšlo v náklade 800 kusov a delilo sa zdarma. Na druhej strane novín čitateľov zaväzovalo heslo: PO PREČÍTANÍ DAJ ĎALEJ. Po slovenských osadách roznášali ho osobitní kuriéri. Založenie múzea slovenskej menšiny na území niekdajšej Federatívnej ľudovej republiky Juhoslávie iniciovala Matica slovenská (Muzeálno-zberateľský aktív Matice slovenskej), keď sa na inštalovanie výstavy na SNS v roku 1946 začal zbierať predovšetkým etnografický materiál. Na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci 7. augusta 1949 bolo Slovenské múzeum otvorené. V hudobných bodoch slávnostnej akadémie sa zaskveli: Iveta Kováčová a otcom Samuelom, hrou na syntetizátore Hana Matea Rybárová, na husliach Martin Ján Javorník a Ksenija Magdaléna Rybárová, ktorá spolu s Irenou Struhárovou, Martinou Benkovou a Alexandrou Horvátovou podali početné historické udalosti a významné dátumy. K tomu aj Andrea Lačoková v sprievode Lego duo bandu a dievčenská spevácka skupina FS Petrovčan za harmonikového sprievodu Zdenka Makovníka. A tak aj preto dnes, zajtra i pozajtra, a chce sa veriť, že aj o ďalších sto či tristo rokov v týchto prostrediach slovenskej Dolnej zeme, zostane iba na nás, a len na nás, aby sme si možno viac ako inokedy uvedomili, že Deň Petrovca nie je iba sviatkom pre sviatok, ale zajedno aj dôvodom na reflexiu svedomia a morálno-etickej obrody spolunažívania celej slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

22 /4857/ 1. 6. 2019

Ľudia a udalosti DEŇ PETROVCA 2019

Tradične: torty, klobásy, zábava... Jaroslav Čiep

semnásty Deň Petrovca Petrovčania oslávili v dňoch 24. až 26. mája 2019, keď usporiadali početné podujatia. Presne tak ako aj v minulých rokoch. Program je z roka na rok v podstate takmer rovnaký, iba kde-tu sa objavia malé odchýlky. Tohto roku napr. príjemne prekvapilo množstvo detí v Parku Zuzky Medveďovej a nepríjemnou sprchou pre organizátorov zaiste bola absencia oficiálnych hostí – vysokých, či už len vyšších funkcionárov z pokrajiny, republi-

viacerých súťaženiach. Najpočetnejšia bola skupina záujemcov o šípky, kde súťažilo niekoľko celkov. Zo žien bola najúspešnejšia skupina invalidných dôchodkýň, kým ďalšie miesta obsadili starobné penzistky. U mužov to bolo naopak. V kategórii jednotlivcov najviac bodov získali zo žien Anna Chalupková a z mužov Michal Mikuš. Chlapi súťažili aj v šachu a v biliarde. Najzručnejší v hre na 64 políčkach bol Nikola Ivanić a v hre s guľami Ján Topoľský. Na rozdiel od piatkového večera, keď sa na oblohe zbierali mračná a potom trochu aj spŕchlo,

Podobalo sa to len obyčajnému trhovému nákupu, práve tak ako to zvyčajne býva v Petrovci v uto-

rovských cukrárok. Aj tie sa na potešenie hostí, ale aj domácich gazdiniek v piatok a sobotu rozpredali a spolkárky sú spokojné. V sobotu presne napoludnie v parku pred Slovenským vojvodinským divadlom býva zvykom

Chvíľa na fotenie v SPŽ počas predaja petrovských tort

rok. Teda poloprázdny ohradený veľký trhový priestor. Záujemcovia aj tohto roku mali možnosť nakúpiť suveníry, domácu pálenku, pivo, víno, klobásu, šťavy, ručné výrobky, ako aj domáce koláče, škvarky a všelijaké iné drobnosti. Námestím od rána rozvoniavala svadobná kapusta, ktorú spolkár-

slávnostne vztýčiť oficiálne vlajky pri spievaní petrovskej hymny. Cez cestu už rozvoniavala klobása. Na nádvorí MS jednotlivé celky vo veselej nálade a pri hudbe súťažili v príprave čerstvej klobásy, v pivničných priestoroch komisia hodnotila prinesené vzorky suchej klobásy a v zasadacej sieni aj jed-

Penzisti sa zabávali pri šípkach

ky, alebo z partnerských miest zo Slovenskej republiky. Oslavy petrovského sviatku trvali od piatka do nedele. V piatok v predpoludňajších hodinách sa podľa harmonogramu osláv najprv v Dome penzistov zhromaždili miestni dôchodcovia. Tí sa ináč v piatok tuná stretávajú pravidelne. Tentoraz sa spoločne bavili pri

počasie v sobotu a nedeľu bolo priam ideálne. Jarmočnú uličku, ktorá dlho rokov tiahla pozdĺž Námestia slobody a Ulice maršala Tita, tohto roku presunuli na trhovisko. Za pokus to stálo, ale ukázalo sa, že tam chýba kompaktnosť. Lebo jednotlivci boli rozmiestnení kde-tu pri jednotlivých pultoch a jarmočná nálada akoby vyprchala. Ján Jovankovič (vpravo), výrobca domáceho tzv. kraftového piva Svetlica. Na stánkovom predaji jeho kvalitu ocenil Marijan Pavlov.

Aj tohto roku svadobná kapusta rozvoniavala a údajne bola aj veľmi chutná

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ky varili na svojom nádvorí. Keďže sa všetky aktivity z námestia presunuli na juh poza regionálnu vozovku, spolkárky teraz zostali akoby na okraji dianí. Hoci aj tak, trochu pomimo, neprekážalo im, aby uvarili a následne aj rozporciovali a rozpredali za dva veľké kotly kapusty. O jej prípravu sa pričinili Katarína Hlaváčová, Mária Diviaková, Juraj a Anna Slavkovci a Ján Haška. Nechýbali ani torty. Bolo ich takmer 30 a všelijakých chutí z kuchýň viacerých pet-

notlivé druhy domácej pálenky. Okrem toho v priľahlom parku pred miestnou knižnicou prebiehala predajná výstava kvetín, sadeníc a kríkov. Záujemcovia aj tohto roku mali možnosť nakúpiť viaceré druhy kvetín a vysadiť ich do svojich záhradiek a kvetináčov. Na dvore Kultúrneho strediska Rádioklub Petrovec YU7AJM aj tohto roku propagoval svoju činnosť. Pri tejto príležitosti jeho členovia na stoloch usporiadali výstavu vysielacej techniky. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Čo si mladé gazdinky vyberú z množstva pekných kvetov? V sobotu poobede bolo rušno aj v Združení drobnochovateľov. Tam rozvoniaval králičí paprikáš.

Jeden väčší kotol určený na predaj prichystal Ondrej Sabo za asistencie manželky Anny a zo šiestich súťažných kotlíkov komisii najviac chutil paprikáš, ktorý uvaril celok AS Petrovec. V nedeľu na vlastnom dvore drobnochovatelia zvyčajne organizujú burzu zvierat a tohto roku v spolupráci s miestnymi výtvarníkmi svojich miláčikov priniesli aj do parku, na obdiv detí, ktoré tam tvorili kresby na tému zvierat. V sobotu a nedeľu okrem viacerých kultúrnych podujatí a veselíc na programe boli aj početné športové súťaže. V nedeľu predpoludním v evanjelickom chráme služby Božie tiež zamerali na oslavu Dňa Petrovca. Mali hostí: žiakov a gymnazistov evanjelickej školy z Martina a

Vždy v spojení s celým svetom – členovia Rádioklubu Petrovec kazateľa Samuela Mišiaka, farára z Myjavy. Združenie včelárov Včela v nedeľu v Lesíku usporiadalo ukážku prác vo včelíne a návštevníci počas sviatku Petrovca v Galérii

SVIATOK KLOBÁSY A PÁLENKY

Láka čoraz viac návštevníkov Anna Horvátová

úťaže o najlepšiu klobásu a pálenku sú ústredným podujatím na oslavách Dňa Petrovca. S vybudovaným dobrým menom lákajú návštevníkov a súťažiacich. Na nádvorí miestneho spoločenstva v sobotu 25. mája bolo rušno. Vzorky údenej klobásy a pálenky sa priniesli niekoľko dní skôr, takže sa komisie už predpoludním mali k činu. Nádvorie patrilo súťažiacim tímom v robení friškej štipľavej špeciality. Komisia pre pálenku – štyria Jánovia: Lačok (člen RMS), Lačok, Kunčák, Opavský, Igor Abrahám a Jaroslav Sklenár, hodnotila až 46 vzoriek rôznorodej pálenky: dulovice, hruškovice, marhuľovice, slivovice, broskyňovej, morušovej,

jablkovej, ovocnej, hroznovej, malinovej, medovinu, citrónovej, ríbezľovej, chlebovej, čerešňovej. Diplomy so zlatými medailami získali tieto pálenky: jablková (Martina Sklenára), slivková a hroznová (Pavla Topoľského), hroznová (Ľubomíra Hemelu), broskyňová (Jaroslava Speváka), morušová (Miroslava Melega), hrušková a malinová (Vlasta Tatliaka), anízová či onajsová (Jána Kováča), marhuľová a dulová (Karola Horváta), čerešňová (Alexandra Grossa z Rumunska) a pálenka z čiernej ríbezle (Dušana Baďuru zo Slovenska). Aj tohto roku, podobne ako vlani, malinová pálenka V. Tatliaka sa komisii najviac pozdávala. V pivničných miestnostiach paralelne prebiehalo oceňovanie

Víťazi v robení sviežej klobásy s vedením RMS • ĽUDIA A UDALOSTI •

údenej štipľavej pochúťky. Komisia mala pred sebou 31 vzoriek, z ktorých bolo treba zvoliť tú

Zuzky Medveďovej mali možnosť navštíviť výstavu Jozefa Klátika, najstarší dom v Petrovci a v Spolku petrovských žien národopisnú výstavu Pôvab slovenskej ľudovej ornamentiky. básy sa uchádzalo 14 tímov. Komisia rovnaká ako pri údených ocenila, že najchutnejšie klobásy nadialo a diplomy so zlatou medailou získalo 6 tímov: Samuel Kaňa, Samuel Zelenák a Ján Mráz; Pavel Topoľský, Ivan Topoľský a Pavel Topoľský ml.;

Koštovka či oceňovanie pálenky

najchutnejšiu. V komisii boli: Ján Tancik, Ján Kevenský (Bratislava), Miroslav Častven (člen RMS), Vladimír Dudáš a Pavel Tordaji. Po ochutnávke zlaté medaily udelili týmto výrobcom: Ondrejovi Hrubíkovi ml. – ktorý tohto roku prebral titul absolútneho víťaza v súťaži o najlepšiu údenú klobásu, Jaroslavovi Rumanovi, Vlastislavovi Hrubíkovi, Anne Hrubíkovej, Jaroslavovi Sklenárovi, Ondrejovi Ušiakovi, Rastislavovi Denďúrovi, Ondrejovi Hrubíkovi st., Jankovi Kováčovi (Ul. Jána Marčoka 4) a Miroslavovi Hrubíkovi. O titul najlepšej sviežej klo-

Petrovec, s. r. o. (Samuel Chorvát, Ján Kováč, Vlastislav Záborský); Združenie Petrovački kulen Hrubík (Ondrej Hrubík st. a Ondrej Hrubík ml.; a dva rovnocenné tímy, ktoré sa stali absolútnymi víťazmi: Farma Horvát (Karol Horvát, Darko Uram, Jaroslav Tordaji) a tím v zložení Vlastislav Hrubík, Rudolf Benša a Zlatko Častven. Tradičné podujatie, ktoré má chuť, moderovali Irena Struhárová, Martina Benková a Alexandra Horvátová. Ľudová hudba Trio Mio bandu sa z nádvoria rozliehala do neskorých nočných hodín. Foto: Martin Sklenár

22 /4857/ 1. 6. 2019

Ľudia a udalosti ŠÍD

TROJOSLAVY KULPÍNA NA SKLONKU JÚLA

Oslávili Deň Miestneho Tradičné, ale osviežené spoločenstva Katarína Gažová

Blaženka Dierčanová

knižnice Slavica Varničićová, ktorá v ďakovnom prejave vyzdvihla, ri príležitosti Dňa Miestneho že táto ustanovizeň tohto roku spoločenstva Šíd, ktorý si v oslavuje 170 rokov od založenia tomto meste pripomínajú a 10 rokov práce v novej budove 22. mája, na sviatok svätého Mi- knižnice. kuláša (letného) podľa pravoslávRada Miestneho spoločenstva neho kalendára, v miestnostiach Šíd začiatkom mája vypísala súbeh, na ktorom sa prihlasovali kandidáti na toto uznanie. Okrem ľudovej knižnice navrhnuté bolo Združenie žien Šiđanke, Združenie Jeseň života a Združenie Srpski vitezovi. Na slávnostnom zasadnutí predseda RMS Šíd Milan Gerber predstaviteľom týchto troch združení odovzdal ďakovné listy a poďakoval sa im za ich doterajšiu úspešnú činnosť. Svätonikolské uznanie v Šíde každoročne udeľujú zaslúžilým inštitúciám, spoločnostiam, združeniam a jednotlivcom, ktorí svojou prácou výnimočne prispeli k Cenu v mene Ľudovej knižnice Simeno- rozvoju mesta alebo niektona Piščevića prebrala riaditeľka Slavica rých oblastí spoločenského Varničićová života. miestneho spoločenstva usporiaZa prítomnosti veľkého počtu dali slávnostné zasadnutie. Tradič- predstaviteľov lokálnej samone na zasadnutí udelili Svätonikol- správy, šídskych kultúrnych a veské uznanie. Túto prestížnu cenu rejných inštitúcií prítomným sa toho roku dostala Ľudová knižnica prihovoril aj zástupca predsedu Simeona Piščevića, ustanovizeň, obce Zoran Semenović, ktorý ktorá okrem bežnej práce uspo- pri tej príležitosti zablahoželal radúva početné kultúrne podu- všetkým občanom Šídu a predjatia. Uznanie prebrala riaditeľka staviteľom ľudovej knižnice.

vené v miestnostiach na nádvorí vedľa veľkého kaštieľa, kde sídli posledný júlový víkend, v Spolok kulpínskych žien. V rámci sobotu 27. a v nedeľu 28. oslavy Dňa Kulpína usporiadajú júla v Kulpíne usporiadajú slávnostné zasadnutie Rady Miesttrojlístok osláv. Ako aj v minulých neho spoločenstva. V tematickej rokoch, tri podujatia: Predsláv- časti osláv bude prezentovaná nosťové dni v Kulpíne, oslavu Dňa najnovšia publikácia Harminc, Kulpína a Svadbu voľakedy a dnes na počesť kulpínskeho rodáka, skĺbia do bohatej palety dvojdňo- nestora slovenskej architektúry vých osláv. a architekta dvoch storočí Michala Milana Harminca, v roku dvoch výročí: 150 rokov od jeho narodenia a 55 rokov od jeho úmrtia. Vedeckú monografiu, ktorá bola pokrstená v Bratislave vo februári t. r., v Kulpíne predstavia autori a vydavatelia zo Slovenska. Prvý deň kulpínskych osláv tradične uzavrú večerným galakoncertom. Okrem domácich ochotníkov vystúpia aj hostia zo Slovenska – mužská spevácka skupina Lidovec zo Solčian a folkloristi z Petrovca. V rámci podujatia Svadba voľakedy a dnes ani tentoraz nebudú chýbať výstavné Z vlaňajšieho vystúpenia domácich ta- stánky hosťujúcich a dománečníkov Kultúrno-umeleckého strediska cich spolkov na tému svadby, Zvolen otvárací kultúrno-umelecký Na prvom stretnutí organizač- program svadby s predstavovaním ného výboru v máji určili rámcový tradičných krojov z rôznych prosprogram. Dva týždne pred ústred- tredí, tiež tradičná tortiáda. nými oslavami v sobotu 13. júla Do športovej časti osláv sa zaMOMS Kulpín a Výtvarná skupina poja rybári, poľovníci, šachisti, KEBY… zorganizujú tretí výtvarný cyklisti, futbalisti a iné športové tábor v priestore parku Muzeál- kluby a združenia. Kulpínčania na neho komplexu. Obrazy, ktoré oslavy pozvali aj hostí z bratskej vzniknú počas tábora, budú vysta- Riečky zo Slovenska.

DRUŽOBNÝ VEČIEROK STAROBNÝCH PENZISTOV. Z príležitosti 25. mája Združenie starobných penzistov Kysáča každoročne organizuje večierok. Urobili tak aj tohto roku a veľmi navštívený večierok prebiehal v letnej sále Kultúrneho centra Kysáč. Penzisti si na tomto stretnutí spomenuli na obdobie, keď sa 25. mája oslavoval Deň mladosti a narodeniny Josipa Broza Tita. Mnohí z tých, čo sa v Kysáči stretli v sobotu 25. mája, si na všetko to ešte pamätajú a nejeden niesol i štafetu, alebo ju vítal vo svojej dedine či meste. V Kysáči sa totiž stretli penzisti z Telepu v Novom Sade, Čurugu, Begeča, Hložian, Kulpína, Čeneja, Krčedina, Pivnice, Starej Pazovy, Stepanovićeva, ako aj domáci penzisti a hostia z kysáčskych spolkov a združení. I keď akcentom tohto večierka bolo stretnutie s hudbou a večerou, na začiatku početní prítomní pookriali pri tanci najmladších tanečníkov KC Kysáč. Na začiatku sa väčšina penzistov chytila do kola, podnietená piesňou Jugoslavija (na fotke). E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Prvé inovatívne stredisko v Srieme

februára v Národnom dome futbalu, kde sa konala i konštitutívna ruhé zo šiestich napláno- schôdza medziobecnej pracovnej vaných zasadnutí medzio- skupiny pre inovačnú činnosť becnej pracovnej skupiny v Srieme. Cieľom otvorenia inovatívneho pre inovačnú činnosť v Srieme sa uskutočnilo vo štvrtok 23. Startup strediska v Starej Pazove mája v budove Zhromaždenia je poskytnúť priamu podporu tíobce Stará Pazova. Prítomných mom, ktoré v modernom ovzduší členov medziobecnej pracovnej budú rozvíjať svoje inovačné idey, skupiny pozdravila a privítala tiež patenty a prototypy, ktoré sa neskoršie budú Marina Savićopoužívať v hosvá, námestníčka podárstve a priepredsedu obce myselnej výrobe. pre lokálny rozProjekt realizujú voj a strategický Obec Stará Pamarketing. zova, Kabinet Prvá, úvodministra pre inoná konferencia vácie a technov rámci projektu logický rozvoj Regionálne strea Regionálna rozdisko pre udrvojová agentúra žateľný rozvoj Srem. Hodnota Sriemu – prvá projektu je 44,5 fáza: založenie milióna dinárov. inovatívneho Na štvrtkovej Startup stredisschôdzi, ktorú ka Stará Pazova Tanja Mijajlovićová, budúca viedla Suzana bola usporiasprávkyňa inovatívneho strediska Ilićová, náčelníčdaná v polovici

Zo zasadnutia: (sprava) Marina Savićová, Suzana Ilićová a Milan Mirić ka Oddelenia pre hospodárstvo, ja a z oblasti výroby plastových okrem iného zdôraznili, že v Starej hmôt a kovov. Pazove začne pôsobiť prvé inoO podmienkach a spôsobe vatívne stredisko v Srieme. Plány oboznamovania so súbehmi na a programy práce predstavila prvých nájomníkov Startup strebudúca správkyňa inovatívneho diska v Starej Pazove, ktorého strediska Tanja Mijajlovićová. Už v priestory sa toho času intenzívne auguste pre všetkých záujemcov upravujú na poschodí niekdajšej plánujú usporiadať výcviky, a to Novosadskej banky, hovoril Milan z oblasti energetickej účinnosti, Mirić, riaditeľ Regionálnej rozvoobnoviteľných zdrojov energie, jovej agentúry Srem. elektromobility, rurálneho rozvo-

MAĽOVANKA O PRAVIDLÁCH V DOPRAVE. Rada pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica nedávno realizovala nový projekt. Ide o kvalitnú obrázkovú maľovanku Mi smo đaci, bezbedni kovačički pešaci, v ktorej sú znázornené príklady bezpečného správania sa pešiakov na rôznych miestach, konkrétne na križovatkách v blízkosti základných škôl v Padine, Debeljači, Crepaji a v Kovačici. Okrem žiakov nižších ročníkov ZŠ týmto maľovankám sa potešili aj deti z Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Kovačici a v pobočkách v prostrediach z územia obce, ktoré sa v piatok 24. mája zúčastnili v súťaži Čo vieš o doprave? Podľa slov Snežany Milićovej, mladšej poradkyne pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica, zámerom akcie bolo edukovať najmladších o základných pravidlách v doprave pomocou primeraných testov a praktického cvičenia na špeciálnych polygónoch. Organizátormi súťaže bola Rada pre bezpečnosť v doprave a PU Kolibrík, kým akciu finančne podporila Obec Kovačica.

OPRAVA HRANIČNÉHO PRIECHODU SOT. Hodnota prác na výstavbe a rekonštrukcii hraničných priechodov v Srbsku v tomto roku presiahne sumu 19,3 mil. eur. Cieľom týchto investícií je riešiť problém dlhého čakania, najčastejšie nákladných vozidiel, pri odchode z krajiny a vstupe do Európskej únie. Toho času sa pracuje aj na priechode Sot na hranici s Chorvátskom. Tento priechod používajú cestujúci zvlášť počas sezóny a sviatkov, keď je preťažený hraničný priechod Batrovci, najväčší medzi Chorvátskom a Srbskom. Ukončenie prác na priechode Sot sa plánuje na jar 2020. Rekonštrukciou sa zabezpečia oveľa lepšie podmienky, dopravné terminály budú rozšírené a lepšie vybavené. Zatiaľ na tomto hraničnom priechode nehatene prebieha premávka osobných vozidiel a nákladných vozidiel bez tovaru. B. D.

Anna Lešťanová

A. Ch.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

22 /4857/ 1. 6. 2019

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Rečou nemých svedkov Juraj Bartoš

ovorí sa, že fotografia povie viac než tisíc slov. Isteže nie každá. Preto k týmto „nemým svedkom“ z Hložian, ktoré v podstate spája

iba tenulinká nitka menom zabúdanie, pripájame aj krátky text. Pred viac než desaťročím vtedajší obecní páni na všetky zvony vyzváňali o projekte menom Dunajský sen. Ktorý vraj prispeje k zveľadeniu turistického po-

Lavičke sa prisnil Dunajský sen

Hložianski matičiari naposledy „snemovali“ 2. marca 2017

OPRAVA CHODNÍKOV A NOVÉ LAVIČKY. V pondelok 20. mája sa začali práce na oprave chodníkov v Báčskom Petrovci. Majstri Put Investu začali s povrchovou úpravou na chodníku od rohu Knižnice Štefana Homolu smerom k trhovisku a od predajne Gomex k tlačiarni, na frekventovanom mieste, ktoré už dávno potrebovalo zásah. Iniciátorom prác boli členovia miestneho spoločenstva a prostriedky na opravu poskytla Obec Báčsky Petrovec. Toto je len začiatok prác povrchovej úpravy. Pred Knižnicou Štefana Homolu pekne zapasovali nové lavičky. Aj tie pri Begeji dostali svieži výzor, o čo sa postarali členovia Ekologického združenia Zelení. A. H.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tenciálu. Pásmo medzi dedinou a Dunajom mal krášliť etnopark. K budúcemu prístavu roku 2007 urobili asfaltovú cestu, nie však aj plánovaný garád. V dedine pôsobí viac než desať spolkov a združení. Čoraz ťažšie. Lebo Miestne spoločenstvo Hložany sľuby síce sľubovať môže a aj ich sľubuje, avšak vlastný rozpočet má mizerný. Ani hmotná pomoc spolkom z mešca Obce

Báčsky Petrovec nie je práve výdatná. Aj preto (ale nielen preto), Šachový klub Budúcnosť už existuje iba „na papieri“ a blízko k tomu statusu má aj Miestny odbor Matice slovenskej. Kto si už dnes spomenie na voľby do RMS Hložany pred dvoma rokmi, keď vtedy budúci víťazi sľubovali, že budú robiť rýchlejšie, silnejšie a lepšie než ich predchodcovia...?

TÝŽDEŇ ZDRAVÝCH ZUBOV A ÚST. Škôlkari zo staropazovskej Predškolskej ustanovizne Poletarac sa tradične zapojili do podujatia usporadúvaného pri príležitosti Týždňa zdravých zubov a úst. Ústredný program bol vo štvrtok 23. mája v staropazovskom mestskom parku a zúčastnilo sa niekoľko skupín detí, ktoré sa v Poletarci vyučujú v slovenskom a srbskom jazyku. V poradí 29. Týždeň zdravých zubov a úst sa realizoval v spolupráci so stomatologickou službou domu zdravia. Deti za pomoci vychovávateľov predviedli miniprogram a detskí stomatológovia im poukázali na význam starostlivosti o zuby. Deti nosili aj vydarené transparenty a za odmenu dostali zubnú pastu a kefku, čo zabezpečil tamojší Červený kríž. alš • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŠŤASTIE NA VEĽTRHU SA USMIALO KOVAČIČANOVI JÁNOVI ZLOCHOVI

Sejačka k narodeninám Rastislav Zorňan

e to dlhoročná tradícia, že návštevníci Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu, ktorí si kúpia vstupenku na výstavisko, môžu získať cennú odmenu. Potrebné je, len aby na vstupenku napísali svoje meno a priezvisko, adresu, číslo telefónu,

inárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade 17. mája 2019 na pravé poludnie slávnostne odovzdali. Pocit je krásny, pán Zloch, čo poviete? „Krásne a nečakané. Je mi to dar k narodeninám, ktoré oslavujem v najbližšiu stredu po tejto šťastnej udalosti. Oslavy

Manželia Zlochovci pri preberaní hodnotnej výhry

vhodili ju do priesvitnej veľkej škatule, a potom pri žrebovaní už čo bude! Tohto roku veľké šťastie mal Kovačičan Ján Zloch. Pošťastilo sa mu vyhrať pneumatickú sejačku tureckého výrobcu Özdöken, ktorú mu v posledný deň 86. Medz-

boli preto veľkolepejšie. Pravdu povediac, takéto šťastie a dar som neočakával. Veľtrh navštevujem pravidelne. Tohto roku som neplánoval kúpiť nič drahé, ani traktor, ani sejačku, ani nejaký iný príves. Na veľtrh som prišiel so Združením poľnohospodárov z Kovačice.

Hajde, reku, ideme vidieť, čo nového v poľnohospodárstve. Aj hľa, aké veľké šťastie, že práve moju Autor príspevku si obzrel novú sejačku Zlochovcov vstupenku to štvorročné dievčatko vyžrebovalo.“ plastové veci, má svoj dinár, Aj malé deti vedia spôsobiť poľnohospodárstvo ho nezaučloveku radosť, trebárs boli aj jíma. Dcéra študuje veterinu, ktovie, čo bude, kým skončí. Chocudzie? „Som šťastný, že som dostal váme aj dobytok, predovšetkým tento veľký dar hodnoty 6 100 ošípané a juncov, pestujeme eur. Vstupné ma pre kolektívnu poľnohospodárske rastliny. Ponávštevu stálo iba 400 dinárov, viem vám aj to, že som pracoval teda asi tri eurá. Ďakujem veľmi v kovačickom cukrovare, prišla pekne veľtrhu, darcovi, dievčatku, privatizácia, zostal som bez práce. Potom som s nebohým apošom ktoré ma vyžrebovalo.“ Veríme, že strovíte ešte začal roľníčiť a robím to už dvadsať určitú sumu peňazí, lebo treba rokov. S robotou som spokojný, ale s cenami našich výrobkov vonkončastovať? „Hneď, keď sme sa dozvedeli, že com nie, malý zárobok nám zossom dostal sejačku, začali oslavy. tane! Robotu si nerátam, ale keď Počas cesty do Nového Sadu odpredám dobytok, dostanem s manželkou sme sa rozprávali, hŕbku peňazí, akoby som ich vybral že urobíme slávnosť pre asi 100 z banky, a môžem si niečo kúpiť.“ Ján Zloch spolu s manželkou ľudí, to sa svedčí.“ Čo so sejačkou, budete ju si vystavali a upravili pekný dom podľa vlastného vkusu. O odchpoužívať? „Pravdaže, budem s ňou siať ode na Slovensko, ako mnohí, ani v novej osevnej sezóne a starú nerozmýšľajú, lebo šťastný výherca predám. Nemáme my tak veľa mieni takto: „Tu sme, robíme, čo iné budeme, svojej pôdy, ale prenajímame dosť, takže obrábame asi 35 hektárov. a teraz odísť na Slovensko? VraSyn sa zamestnal v Belehrade, via, že je všade dobre, a doma v obchode, kde sa predávajú najlepšie!“

POUGÁR

Bumbumbumbum-bumbumbum!

ujte a počujte, Slováci, na plné hrdlá orodujúci za urputný boj za slovenskú identitu a za našu ľubozvučnú materčinu alias slovenčinu! Ktorá, ani čerešnička na šľahačke chutnej torty, krášli inštitúcie a centrá naše ochranou a zveľaďovaním spomenutého jazyka a spomenutej identity poverené. Tu sa vám, ľaľa, hľa, dáva na známosť vec síce verejná, ale iba tak trošku, nie celkom úplne. Lebo sa týka firmy, t. j. ustanovizne, v ktorej si tu prítomný pougár/ ik zarába na chlieb svoj každodenný, tvrdou kôrkou obalený.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ide totižto o žiadosť alias Zahtev za dostavljanje dokumentacije vezane za poslovanje Pougársko-bubeníckej ustanovizne Kvas Ljudu. Alebo tak nejak(o) alebo ako; prekladateľské kapacity prekladateľa sú, priznávam sa, pomerne obmedzené, nuž... V žiadosti / zahteve sa jasne, jasné, že latinkou a v štátnom jazyku, uvádza: „Izvršni odbor NSSNM je na svojoj sedmici (pardon, sednici – pozn. aut. citácie)... jednoglasno zauzeo stav da se... dostavi zahtev za dostavljanje dokumentacije vezane za poslovanje...“ V rovnakej reči tá(to) istá fir-

ma, čiže ustanovizeň toť v utorok obdržala aj správu a či výzvu podobajúcu sa na pozvanie do radnice Centra Tu Žijúcich Slovákov, ktorú radnicu alias obecný úrad v nasledujúci deň – stredu – mal navštíviť slovenský premiér Peter Pellegrini. „Bez izjava samo kadar, obraćaće se predsednik Vlade Republike Slovačke i predsednik Opštine Bački Petrovac Srđan Simić...“ informoval pougársku obec pekne-krásne-jasne adresant krátkeho nadovšetko zrozumiteľného mailov(an)ého listu. Mená snímateľov treba vraj do

Juraj Bartoš

obecného úradu zaslať – najneskoršie do 15.30. Uvádzalo sa v zásielke zaslanej o 15.19. Čo z tohto tuto, vážení, vyplýva? Nuž predsa iba ak to, že pougárske firmy v každej chvíli musia mať minimálne kusov jeden (1 alias I) pougárov zavesených na klinci. Aj to nie hociakých-všeliakých. Len a iba tých a takých, ktorí si potykali s ľubozvučnou slovenčinou v štátnom jazyku. O ktorú tak starostlivo a hromohlasne bojujú autori tu tak trošku s citom citovaných zásielok. Bubumbum!!

22 /4857/ 1. 6. 2019

Ľudia a udalosti NAVŠTÍVILI SME USILOVNÚ HAJDUŠICKÚ RODINU CESNAKOVÚ

Robiť sa musí Vladimír Hudec

ajdušičania Daniel a Mariena Cesnakovci žijú skromne z vlastnej práce, školia deti Andreja a Danielu, ktorí sa na jeseň stanú stredoškolákmi, a starajú sa o bezvládnych rodičov Ondreja a Paulínu. Obaja sú však bez stáleho zamestnania a ponechaní na vlastnú iniciatívu. Do rodinného rozpočtu síce prispievajú aj rodičia

pracovala v plandištskom bitúnku. Prácu však musela opustiť, lebo sa nemal kto starať o Danielových chorých rodičov. – Hoci to nepatrí k môjmu povolaniu, počas práce so stavbármi som sa zaučil do niektorých maliarskych a keramikárskych prác a teraz to uplatňujem vo vlastnej praxi. Zákazníkom poskytujem služby líčenia miestností, obkladám povaly a steny polystyréno-

Aj kozľatá prinášajú zisk svojou penziou, ale tá vraj postačí na lieky a odchod na lekárske kontroly. Daniel skončil strednú textilnú školu. V osemdesiatych a aj začiatkom deväťdesiatych rokov to bola veľmi populárna škola, lebo textilný priemysel Plantex v Plandišti bol vtedy na vrchole, a všetci, ktorí skončili textilnú školu, mohli sa v továrni ihneď zamestnať. Plantex však v deväťdesiatych rokoch stroskotal a Daniel si prvé zamestnanie našiel vedľa otca v stavebnom podniku Sloboda v Hajdušici. A keď aj ten podnik stroskotal, na dlhšie dráhy sa zamestnal v priemysle na spracovanie umelej hmoty Banatplast. Po 17 rokoch však aj ten podnik stroskotal a náš spolubesedník sa ocitol na evidencii trhu práce. Neskoršie pracoval v súkromnej stavebnej firme, avšak z rôznych dôvodov tú prácu opustil a začal podnikať sám. Na druhej strane Mariena, vyškolená predavačka, určitý čas pracovala v odbore v rodnom Jánošíku a po vydaji a narodení detí dva roky

www.hl.rs

vými obkladačkami, vymieňam drevené okná plastovými, lepím keramické obklady, ale napríklad prednedávnom som chodníky a terasy u jedného zákazníka vykladal starými škridlicami. Musím povedať, že práce je mnoho, až toľko, že ju musím dohovárať dopredu. Cesnakovci však využívajú aj to, čo dedina poskytuje, a zaoberajú sa po troche aj dobytkárstvom. V tejto chvíli chovajú 11 oviec, 6 kôz a 11 kozliatok. Pravdaže, aj pre seba, ale hlavne na predaj. Predávajú jahňatá a kozľatá, ale aj kozí syr, mlieko, srvátku. Je tu aj určitý počet včelích úľov, aj 15 papagájov. Papagáje sú síce skôr koníček ako biznis, ale z predaja mláďat sa dá zarobiť aspoň na krmivo. Pravdaže, tak ako každá dedinská domácnosť, ani Cesnaková nie je bez svíň a hydiny, hlavne pre vlastné potreby. O zvieratá sa stará hlavne Daniel, avšak ani Mariene sa neťaží zájsť do chlievov a maštalí. Dokonca keď Daniel má objednanú prácu, a to je od jari do zimy, ona preberá starostlivosť

Informačno-politický týždenník

Daniel. – Predsa nemôžeme si dovoliť odchod k moru a nemáme ani auto, aj keď úprimne hovoriac, ani nám veľmi nechýba, lebo sú náklady údržby a registrácie veľmi veľké. V dedine na prepravu používame bicykel a keď potrebujeme odísť mimo dediny, zaplatíme si niekoho, kto sa tým zaoberá. Uvažovali ste možno Obkladanie povaly polystyrénovými o tom, že si úradne zareobkladačkami je dnes populárne gistrujete remeselnícku o zvieratá. Dojenie a výroba syra je dielňu na maliarske práce? však výlučne jej úlohou. Mesačne – Uvažoval som o tom. Dokonca vyrobia 20 až 25 kg syra. Väčšinu prostredníctvom Národnej služby mlieka a syra sa im podarí predať, pre zamestnávanie som absolvoale zostane aj pre nich. val aj kurz pre podnikateľov. Ale Je zaujímavé, že Cesnakovci ne- sa obávam, že poplatky sú príliš majú vlastnú pôdu. Určité výmery vysoké a že práce nie je až toľko, síce vlastní matka Paulína, ktorá aby som mohol zaplatiť štátu a aby ich dala do prenájmu druhému zostalo aj na život. V NSZ poskytujú synovi Miroslavovi, a ten nájomné síce subvencie na samozamestvyplatí kukuricou, a tak si zadová- návanie, ale všetko je to neisté. žia základné krmivo pre dobytok. Hajdušica je malá dedinka a niet Seno pre ovce a kozy si zabezpečia až toľko práce, aby som to všetko tak, že si prenajali viacero záhrad zvládol. Robil som síce už aj v suvedľa domov, v ktorých nikto ne- sedných dedinách, ale predsa je žije. Majitelia tých domov buď sú to veľké riziko. v zahraničí, alebo ich jednoducho Aké máte teda plány do bunepotrebujú, a postúpili ich, len dúcna? aby tam nerástla burina, a Ces– Nič neplánujeme veľmi doprenakovci majú záväzok iba pokosiť du, lebo čokoľvek sme plánovali, sa trávu pred domom. V tých záhra- nám nevydarilo. Postupne rozvíjadách Daniel zasial lucernu, z ktorej me prácu, ktorú sme začali, a čas je kvalitné seno pre ovce a kozy. ukáže, čo bude ďalej. Jediné, o čom Práce je teda mnoho, ale sa ne- sme uvažovali, je to, že by sme si sťažujú. Všetko, čo robia, prináša mohli zaobstarať jednu prasnicu. Je aký-taký zisk, ktorý im umožňuje ich málo v dedine, takže dopyt po slušne žiť. Vraj ak netečie, aspoň prasatách je veľký a sú dosť drahé. kvapká. Pár malých prasiec, ktoré prestali – Nesťažujeme sa. Žijeme cel- cicať, stojí 6-tisíc dinárov, a pritom kom slušne, ale aj mnoho robíme. ste do nich nevložili takmer nič, Od svitu do mraku a keď je sezóna, čiže iba krmivo pre prasnicu, ktorá často robím aj v noci a Mariena má vám, pravdaže, zostáva, a zverolena starosti domácnosť, – hovorí kárske služby. Mnohí mladí ľudia dnes za prácou húfne odchádzajú do zahraničia. Neuvažovali ste tiež o tom? – O tom nateraz neuvažujem. Mám bezvládnych rodičov, ktorých nemám komu nechať. Keby boli zdraví, možno by sme už boli preč, niekde, kde je zárobok väčší a istejší, ale tak je, ako je. Nikde nie je ľahko. Kdekoľvek sa nachádzate, robiť sa musí. Všade si treba zabezpečiť prostriedky na život a na školenie detí a nám sa to, aspoň nateraz, darí aj doma, – konštatoMariena Cesnaková sa naučila val na záver Daniel Cesnak. vyrobiť kozí syr od susedy • ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY ZA TITULKAMI: JUBILEJNÝ 25. CREPAJSKÝ FIAKER

Ťuhaja, hajaja: koní(č)ková Crepaja

Ján Špringeľ

„C

repajský fiaker je ako Mercedes medzi autami,“ skonštatoval pred už štvrťstoročie pretrvávajúcim podujatím Branislav Jankov. Predseda Koniarskeho klubu Lipicaner (Lipican) z Crepaje takisto jubiluje:

seda organizačných výborov fiakrov Krsta Markov ho dopĺňa ukazujúc smerom na nadžgaté tribúny zvedavcov a koniarskych zapálencov: „Crepajský fiaker sa stal značkou. A kvalita a dôvera sa pri každej známej značke tvorí roky, desaťročia. Toto podujatie je značkou na území celého Srbska.“

Príchod hostiteľov na štadión po defilé hlavnou ulicou

je to jeho pätnáste podujatie v role prezidenta: „Predo mnou sa za desať rokov v čele klubu vystriedali štyria. Opytujú sa ma, či niet mladších. Mladších možno áno, ale blázni-

Nič bez biča – pohoniča

vejších nie,“ smeje sa predseda a nadšenec Jankov, známy dôkladnou prípravou tejto miestnej akcie a turistickej atrakcie. Jeho verný spolupútnik a pred• ĽUDIA A UDALOSTI •

Nie nadarmo, dodá Markov, majitelia lipicanov sú ochotní s kamiónom s prepravníkom na kone zdolať viac ako 200 km iba v jednom smere, napríklad od Ljubića pri Čačku po štadión Sto topoľov, poprípade z Bijeljiny v Republike Srbskej: „Na každej prehliadke v druhý deň pravoslávneho Uskrsu, na Veľkonočný pondelok, Crepaja sa zdupľuje, zdvojnásobí. Dám ruku do ohňa, že dnes do dediny pribudne o štyri- až päťtisíc dočasných Crepajčanov.“ Hostitelia a zároveň zástupcovia lokálnej samosprávy Dragan Jovanov a Branislav Atanacković potvrdili, že Kovačická obec prispela na jedno z najpopulárnejších podujatí v tejto časti južného Banátu rekordnou sumou 375-tisíc dinárov. Riaditeľka Turistickej organizácie Obce Kovačica Dragana Latovljev zase zdôrazňuje, že jej spolupracovníci

z TO prispeli k úspešnému priebehu podujatia dobre rozpracovaným marketingom. Prítomným sa na jubilejnom podujatí prihovorila Alžbeta Marková, vedúca obecného oddelenia pre financie. Jubilejný fiaker otvoril Milorad Malić, námestník pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo. Nechýbali ani hostia Galérie Babka: delegácie z Česka a Slovenska v čele s honorárnym konPrvé vystúpenie mažoretiek z Crepaje zulom Srbska na Slovensku MUDr. Mojmírom Vrlíkom. Dokopy 59 pohárov odišlo do rúk vlastníkov či pohoničov koní od Ivanjice po Suboticu. Hostitelia neúčinkujú v súťaži, iba v slávnostnom defilé: je to výmysel Crepaje a dnes sa ju mnohé mestá snažia skopírovať. Dlhoročná moderátorka programov a členka posudzovacej komisie Marija Radovanovićová-Munćanová mieni, že je v Crepaji jeden deň na koníček s koníkmi a kráľovskými koňmi – lipicanmi – už málo. Presviedča organizátorov, aby zaviedli dvojdňový Súhra mladosti a skúsenosti program: „Už niekoľko rokov sa pre veľký počet prihláse- zrejme neprekážalo.“ Čaro Crepaje je podľa hlásateľky ných dvojzáprahov neorganizuje súťaž v jednozáprahu, trojzáprahu aj v tom, že naraz nevyhrávajú a vo viaczáprahu. Pamätám si na súťaž cez rok najlepšie či najkrajrok, keď tucet tátošov priahali šie lipicany, ale v tom momente, o desiatej večer. Ale horlivcom to v tých minútach najzohratejší pár lipicanov pod taktovkou najsústredenejšieho pohoniča v reprezentačnom odeve či kroji a v parádnom fiakri. O víťazovi často rozhodujú nuansy. A pritom sa nikto nehnevá, že nezobral pohár. Rád sa znovu vráti na Crepajský fiaker. Aj v tom je Crepaja Hostia zo Slovenska a Česka s hostiteľkou z Ko- jedna jediná a – jevačice a hostiteľom z Crepaje dinečná. 22 /4857/ 1. 6. 2019

Ľudia a udalosti

SLÁVNOSTNÁ KONFIRMÁCIA V KOVAČICI. V nedeľu 26. mája sa v slovenskom evanjelickom chráme Božom, ktorý v Kovačici stojí už 191 rokov, uskutočnili slávnostné bohoslužby, na ktorých po prvýkrát k stolu Pánovmu pristúpilo dvadsať konfirmandov. Novými dospelými členmi cirkevného zboru Kovačica II sa stalo desať dievčeniec a desať chlapcov. Konfirmandov pripravil a slávnosť konfirmácie v plnom kostole pred ich rodičmi, krstnými a starými rodičmi, príbuznými a ostatnými veriacimi vykonal zborový farár Martin Bajza. Na záver konfirmandi dostali konfirmačné rozpomienky a knihy na pamiatku. A. Ch. Foto: z archívu CZ Kovačica II

DEVIATI KONFIRMANDI ZO ŠIESTICH PROSTREDÍ. V nedeľu 19. mája v šídskom slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore konfirmovali deviatich nových členov cirkvi – štyroch chlapcov a päť dievčeniec. Služby Božie a konfirmáciu vykonala farárka Anna Petrovićová, ktorá ich aj pripravila za pomoci kantorky Nataše Kolárovej. Bola to krásna slávnostná príležitosť, keď v šídskom chráme boli obsadené takmer všetky miesta. Svoju krstnú zmluvu potvrdili: Ondrej Chrček a Daniel Belan zo Šídu, Srđan a Sanja Chrčekovci z Višnjićeva, Mária Brezovská z Vašice, Tamara a Stefan Kolárovci zo Sotu, Lea Vlčeková zo Subotice a Michaela Stupavská zo Slovenska, z Košíc. Ná záver bohoslužieb novým členom cirkevného zboru blahoželala dozorkyňa Zuzana Stupavská a zároveň im odovzdala darčeky. B. D.

KOVAČICA

kým dobré zdravie, spokojnosť a optimizmus. Skôr než sa začala hudobno-zábavná časť podujatia, zo spomínania sa účastníci dozveAnička Chalupová povedať, že to bolo tak dávno, ktorý spolu s Adamom Benkom a deli zaujímavosti spred 65 rokov. že spomienky musia byť jemné Jánom Pavlíkom mal na starosti Medzi nimi i nasledujúce údaje z pomienky na školu vždy ako pavučinka. Zdá sa však, že celú akciu. Pri tejto príležitosti matriky: v roku 1954 sa v Kovačici patria k tým najmilším a spojivá medzi 50 spolužiakmi bývalá žiačka Alžbeta Farkašová narodilo 151 detí (76 dievčat a 75 chlapcov) slovenského (139), najkrajším. Hovorí sa, srbského (8), rómskeho (3) že časom spomienky blednú. a albánskeho pôvodu (1). Súdiac podľa rozhovorov býUž v prvom roku života z valých žiakov Základnej školy nich zomrelo 24 detí. V roku Mladých pokolení v Kovačici 1969 základné vzdelanie abnarodených roku 1954, zdá sa, solvovalo 83 žiakov (z toho že prežili spolu krásne chvíle, počtu 8 žiakov bolo z iných lebo aj tentoraz radi prišli na prostredí), z ktorých piati stretnutie, aby sa porozprávali, skončili aj vysokoškolské zaspomínali si a zamysleli sa štúdium. nad tým, čo ich po toľkých Po 50 rokoch na spoločné rokoch ešte stále spája. Podľa stretnutie všetkých troch ich slov tohtoročné stretnutie, tried ZŠ prišli iba päťdesiaktoré sa uskutočnilo v reštauti. Z generácie neprišli, kerácii Červené víno v Kovačici, ďže knihu života dopísali, bolo emotívnejšie než to midvanásti spolužiaci a osem nulé. Na posedení sa snažili spolužiačok. Minútkou ticha oživiť spomienky na školu, účastníci stretnutia tichú mladosť, udalosti a čas stráspomienku venovali aj zovený v školských laviciach. snulým učiteľom Katici BranStretnutie bývalých spokovićovej, Elene Šipickej, Účastníci tohtoročného stretnutia generácie 1954 (foto: Foto štúdio Centar) lužiakov po 50 rokoch od Kataríne Ďurišovej, Štefanovi skončenia základného vzdebývalej A, B a C triedy sú podnes prečítala báseň venovanú všetCickovi, Žofii Krakovej-Povolnej, lávania v sobotu 25. mája spestrila silné a mocné ako kovové reťaze. kým žiakom a učiteľom, ktorí sa snaha rozpoznať sa navzájom Po srdečnom zvítaní na rad prišli tohto stretnutia nedožili. Priho- Márii Hriešikovej, zástupcovi riadia spomenúť si na dievčenské príhovory. Príležitostnými slovami vorili sa aj učitelia Anna Hýlová a teľa Jurajovi Hriešikovi a riaditeľovi mená spolužiačok. Dalo by sa stretnutie naštartoval Pavel Jonáš, Đurica Krstin, ktorí zaželali všet- Jánovi Dudášovi.

Stretnutie spolužiakov po 50 rokoch

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (14)

Prihodila sa nám Matica (I) DrSc. Ján Babiak

ni druhý rok nového desaťročia v novom štáte nič dobrého nesľuboval. Na poli si našinec ešte čo-to privyrobil, ale na politickom poli to bolo zle. Farbilo sa tu, či národ chce štátnu a národnú jednotu, teda unitarizmus, alebo federáciu a separatizmus. A vskutku sa na plné obrátky robilo na jednotvárnosti, jednonárodnosti, čo by sa juhoslovanskou mala volať. Následky toho ako prví pocítili príslušníci menšín. Celková ekonomicko-finančná kríza viedla k redukcii štátnych príjmov, aj zužovaniu štátnych mechanizmov, čo vyústilo v redukcii stredných škôl, aj toho nášho jediného slovenského gymnázia v Petrovci. Spelo to k tomu, že už aj slepý videl, že mláti sa naprázdno, že bratstvo so štátotvorným národom na jazyku ešte je – ale v životnej realite už nie! A bráni sa náš človek a volá Československo na pomoc. Aj pošle svojich učiteľov na kurz do Turčianskeho Sv. Martina, aj zastane si za svoje gymnázium, lebo „my nemôžeme mlčať, keď sa nám odoberá to, čo sa rodilo v nadšenom zápale..., my nemôžeme mlčať, keď sa nám berie jediný základ vyššej kultúry!“1 Aj videlo sa to z faktov, lebo v gymnáziu vtedy prednášalo už len päť slovenských profesorov, väčšinu žiakov tvorili Srbi, najmä maturanti, ktorí sem prichádzali s vopred sľúbenými výhodami a odporučeniami len maturovať, čo kazilo dobré meno tohto ústavu. A vôbec Ministerstvo škôl v Belehrade vtedy priamo zasahovalo aj do banálnych záležitostí školského života. Nakoniec sa aj slovenskému gymnáziu nastolila jeho redukcia z osemtriedneho na štvortriedne. V takej situácii prestali fungovať aj stredoškolský internát a gymnaziálne alumneum, čo ešte viac zmenšilo počet slovenských žiakov v škole. Budú to časy, keď sa ešte ako nastoľovala otázka organizovania nás Slovákov v smere ochrany základných práv. Myslelo sa aj na vtedy zanedbaný Československý zväz, aj o založení Ligy Slovákov, lebo inštitúcia, čo by zhromaždila nás Slovákov dokopy bola prepotrebná. Aj Poradný výbor Slovákov Dunajského bánstva už videl, že mimo toho politického 1 2 3 4

našincov treba formovať aj v zmysle toho národného. Myslelo sa pritom na paralelnú formu, aká bola Matica slovenská na Horniakoch, čo Slovákom aj v minulosti niečo znamenala. Tá istá Matica slovenská, vlastne jej Národopisný odbor priskočí na pomoc, keď už v roku 1931 svoju akciu zbierania národných piesní rozšíri aj na Juhosláviu, a potom aj Poradný výbor Slovákov Dunajského bánstva 18. mája 1932 jednohlasne rozhodne, že sa má utvoriť Matica slovenská ako samostatná národná ustanovizeň na tomto priestore. Hneď boli založené potrebné výbory a celú aktivitu, v rozmeroch dodnes nevyhodnotených, podporili nezvyčajne ochotne našinci nielen ideovo,

našej verejnosti slovenskej neochabol, návšteva neklesla, výsledky nevyostali. Ináče je z toho len škoda: pasivita inteligencie s jej následkami, slabý úspech materiálny a – žiadny krok dopredu...“2 Ten kritikant sa pousiluje a aj svoj koncept Národných slávností vynesie. Pravda, to nezostalo bez odpovede druhej strany. Tej, čo vedela aj robiť a nielen filozofovať. Súboj tých, čo o Slávnostiach iba rozumkovali, vynášali „múdre“ závery, a tých, čo spravidla podkladali chrbát v realizácii Slávností, akoby bol večná téma, lebo trvá dodnes. Tomu mudrlantovi sa odpovie, lebo „snáď nikdy ani na Slávnostiach nebol a nemá ani poňatia, čo všetko sa vynaloží pre

Valné zhromaždenie MSJ

ale aj finančne. Aj celkové ovzdušie spelo k tomu, že Matica nám je potrebná, že ju v týchto neblahých časoch potrebujeme ako chlieb, ako niečo, bez čoho do budúcna k Slovákom nemožno ísť, a preto aj keď sa hľadala možnosť, ako založiť takúto ustanovizeň, aj na Slávnosti sa myslelo. Ešte sa ani nerozhodlo o Slávnostiach a ako žriebä pred oje vybehli „filozofi“. Konštatovali, že spočiatku sa vydržiavali aj rôzne porady (žiaľbohu, aj politické, ktoré nás len rozvodňovali), potom to politické spľaslo, a tak „vlani okrem porady akademikov iných porád, myslím, ani nebolo. Je to škoda. Hlavnú vinu za to nesie slávnosťový výbor. Ani sem, ani tam, ale účelovej organizácie pri riadení národných Slávností ani niet“ – povie jeden z „pokrokových“ a pokračuje: „Nuž pozrimeže sa, jestli sú tie Slávnosti celonárodné má ich program byť s ohľadom na to, aby záujem celej

úspech našich Slávností...“3 Povie sa pri tej príležitosti o všeličom inom, ale aj sľúbi: „Buďte vy bez starosti, slávnosťový výbor sa trikrát poradí (naozaj po slovensky) a len na štvrtom uzavrie...“ Aj také chytľavé choroby, občas až vírusové epidémie v malom, prežili naše Slávnosti. Ale zotavia sa, lebo Slávnosti budú trvať znovu plné dva dni, ba začnú ešte v sobotu. V ZNAMENÍ ZALOŽENIA MSJ V sobotu o 17. hodine valné zhromaždenie mal Ústredný výbor ČS žien a o 20. hodine rokovali členovia Spolku ČS akademikov. Charakteristické pre obe zasadnutia je však to, že obe valné zhromaždenia sa konali v znamení zakladania MSJ a Spolok žien sa prihlásil za zakladajúceho člena a Spolok akademikov Matici venoval celú svoju knižnicu. A potom až do neskoro v noci lahodný vánok pred založením Matice vial petrovskými ulicami a predmatičná nálada hriala srdcia.

Už v nedeľu ráno všetko bolo slávnostné. Aj bohoslužby sa začali včaššie. Už o deviatej hodine kostol bol preplnený. Požehná sa tento krok našincov a potrvá táto pobožná ceremónia celú hodinu a pol. Viac ani nesmela, lebo na rade bola tá ešte slávnostnejšia. Hromada ľudu, čo prišla sem ešte včasráno, za pekného počasia, akoby bol zhora blahoslavený tento deň, tlačila sa na hlavnej ulici. Aj pospolití nadšenci slovenskej idey na domoch vyvesili zástavy a pred obecným domom postavili slávobránu. Potom už zahrmeli výstrely z mažiarov, čo naznačili príchod vzácnych hostí sprevádzaných jazdcami. Pred obecným domom hostí privítal predseda slávnosťového výboru Dr. J. Šuster a potom sa šlo do gymnázia. Tam na zelenom trávniku medzi dvoma krídlami budovy na dekorovanej tribúne zaujali svoje miesta úradní hostia a okolo nej, ba aj v chodbách gymnaziálnej budovy sa tlačili húfy národa v sume 1500 – 2000 ľudí. Matičné zhromaždenie otvoril „mohutným a plným hlasom predseda Dr. J. Bulík“. Povedal: „Vážené zhromaždenie! S hlbokým pohnutím otváram zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej v Juhoslávii... Srdce mi plesá radosťou, lebo z toho vidím, že to, čo sme si predsavzali, prýšti z duše všetkých vás, že sme uhádli vašu vôľu, že tvoríme niečo, čo my juhoslovanskí Slováci, všetci bez rozdielu, uznávame za potrebné a nutné...“4 A poteší prítomných, že Jeho Výsosť kráľ Aleksandar podpísal úkaz, ktorým sa Slovenské gymnázium v Petrovci ponecháva osemtriednym. A potom sa vysvetlia aj zámery Matice ako organizácie, ktorá by mala zhromaždiť všetkých, ako spoločnú, celonárodnú ustanovizeň, v ktorej by sme sa nemali deliť, ako ustanovizeň so stanoveným programom, smernicami a prácou, ktorá potomstvu zachráni naše národné poklady. Nakoniec šli aj postrehy pre neprajníkov, aj rezervný postoj, keď sa nemôžu konať divy. Nakoniec aj to jeho najpodstatnejšie: Nemôžeme zavážiť číselne, ale len svojou kvalitou. Náš inteligent musí byť dobre školený, náš obchodník a remeselník musí byť dobre vyučený, náš sedliak musí dobre obrábať zem. Keď si svojou statočnosťou, svojou vyspelosťou vybojujeme rešpekt pred ostatnými, nieto tej moci, ktorá by nás premohla, ktorá by nás zničila. (Pokračovanie v budúcom čísle)

N. N.: Redukcia jediného slovenského gymnázia. Národná jednota, Petrovec 1932, roč. 13, č. 50, s. 1. -ela: Národné slávnosti. Národná jednota, Petrovec 1932, roč. 13, č. 37, s. 1. xyz: Národné slávnosti. Národná jednota, Petrovec 1932, roč. 13, č. 38, s. 3. N. N.: Zakladajúce valné zhromaždenie MSJ. Národná jednota, Petrovec 1932, roč. 13, č. 60, s. 1.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

22 /4857/ 1. 6. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Danica Savićová, piatačka ZŠ Janka Čmelíka, Stará Pazova

Erik Kokavec, 3. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Deň Slnko príde, noc odíde, začne sa deň – vidno mnoho okien.

Kútik je tu pre vás

Jana Jambrichová, 3. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Kamaráti, čochvíľa je tu mesiac jún a s ním aj koniec školského roka. Čas rýchlo plynie a tak aj vaše každodenné prípravy na splnenie školských povinností sa už rýchlo minú a príde očakávané letné voľno. Aj my z Detského kútika vás chceme vyzvať, aby ste na nás nezabudli a prispievali na stranu, ktorá patrí deťom. Neostýchajte sa a pošlite nám svoje práce. Poteší to aj nás a aj našich najmladších čitateľov. Kútik je tu pre vás a vaše pobavenie v oddychových chvíľach. Katuša

S novým dňom – nové dobrodružstvo sa začne, viac už nič nebude mračné.

Náš strom je ako veľký dom. On je krásna rastlina, v srdci sa nám začína.

Jeho stará kôra – konkurent dekóra. Na strome je hruška, má ju rada húska.

Slnko svieti, vták už letí. Deň to je, to sa vie.

Vedľa stromu mravec, všimol si ho starec. Pod ním je tráva, jednostaj zdravá.

Milica Superová, šiestačka ZŠ Bratstva a jednoty Biele Blato

Strom – najlepšia rastlina, obľúbená drevina! ová, 2. 3 Martina Petráš , Padina ta Ti la ša ar m ZŠ

www.hl.rs

Strom

Koruna stromu zelená, všetkým ľuďom odmena. Má mocnú haluz, z nej mnoho cerúz.

Každý deň je rozprávka, my v ňom spisovatelia, cez deň sa aj mnohí ľudia spriatelia.

Aleksandra Nikolićová, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Informačno-politický týždenník

Dajana Cicková, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Hermína Naďová, piatačka ZŠ Bratstva a jednoty Biele Blato

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLVII 1. júna 2019 Číslo 10/1986

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo s kukuricou

Ľ. Sýkorová

ituácia na svetových trhoch sa veľmi odzrkadľuje aj na trhu domácom. To, koľko sme závislí od exportu, môžeme najlepšie vidieť na základe obchodovania v posledných troch týždňoch. Pokles cien na svetovom trhu v predchádzajúcom období spôsobil, že domáci vývozcovia sa stiahli z trhu. Takmer sa zastavilo obchodovanie s obilninami a olejninami. Medzitým v minulom týždni sa ceny na svetových burzách mierne zotavili, domáce burzy sa stabilizovali, takže sa opäť začalo obchodovať s poľnohospodárskymi komoditami. To viedlo k výraznému zvýšeniu dopytu. Ľubica Sýkorová Pokiaľ ide o novú úrodu nadmerné zrážky majú negatívny vplyv na plodiny. V tomto Výkyvy počasia v posledných rokoch trápia nielen našich poľnohospodárov. období, najmä v prípade ozimných plodín, V niektorých krajinách je to extrémne sucho, inde – ako je momentálne aj u nás, by prišlo vhod slnečné počasie, ale predzase nadbytok vlahy, silné prívalové zrážky, búrky s krupobitím… Očakáva sa, že povede ukazujú, že podobné počasie, extrémne výkyvy počasia vrátane teplotných vĺn, sucha a záplav budú častejšie aké sme mali doteraz, bude pokračovať a intenzívnejšie. najmenej do polovice júna. V dňoch od 20. 5. do 24. 5. 2019 na V posledných rokoch už v kukurice. Keď počaodľa viacerých domácich Produkčnej burze v Novom Sade sa odborníkov tento rok podstate neexistuje rovno- sie dovolí, vhodné by obchodovalo najmä s kukuricou. Na dážď už zničil výnos pše- merné rozdelenie zrážok počas bolo foliárne prihnojezačiatku týždňa bola cena 14,80 din./ nice, kukurica pomaly rastie a vegetácie. Buď vôbec nie sú, nie kukurice a ošetrenie kg, na konci týždňa už 15,20 din./kg bez DPH. ohrozená je aj úroda ovocia. alebo keď začne pršať, ne- proti burinám. Pšenica je Cena pšenice je stále pomerne Daždivé počasie zastavilo prá- prestáva veľmi dlhé obdobie. na mnohých pozemkoch vysoká, no kvalitnú pšenicu ce na poliach. V niektorých ob- Napríklad v máji v Kikinde za mimoriadne zaburinená, je veľmi ťažké nájsť. Cena sa lastiach sa poľnohospodárske jeden deň napršalo 66 l/m2, pretože poľnohospodári pohybovala od 21,50 din./kg stroje do mokrej pôdy nemôžu v Zreňanine 58,… a lepšie na jednoducho nemohli načas do 23,50 dinárov za pšenicu dostať. Daždivé počasie počas tom neboli ani ostatné mestá ošetriť porasty herbicídmi. s 12-percentným obsahom posledných týždňov brzdilo a dediny vo Vojvodine a v Dnes už prakticky niet poproteínov. Jej priemerná ošetrenie porastov kukurice, celom Srbsku. V okolí Čačku chýb o tom, že klimatické cena bola 25,78 din./kg slnečnice, sóje či cukrovej silné krupobitie zničilo mnohé zmeny sú realitou, ktorá sa s DPH. Pred rokom rýchrepy, hlavne proti burinám. ovocné sady a porasty malín. netýka len budúcnosti, ale je sa predávala po lo, priTakisto je sťažené ošetrenie Nepomohli ani protiľadovcové vážnym problémom už teraz. 18,40 din./kg, čo porastov hustosiatych obilnín rakety. V takejto situácii je re- Priemerná teplota na Zemi b ú d a j ú bolo o 21 % dlhé obproti prípadným hubovitým álne očakávať zvýšený výskyt stúpa, zvyšuje sa početnosť menej.○ dobia tepla a chorobám a škodcom. Na mno- chorôb a škodcov, ako aj silné a sila hurikánov, tropických hých miestach sú zaplavené zaburinenie porastov. búrok a cyklónov, pribúdajú sucha. Poľnohosveľké plochy poľnohospoPodľa odhadu odborníkov záplavové obdobia, posúvajú podárska výroba je dárskej pôdy, ohrozené sú aj dôjde k výnimočnému zníže- sa klimatické pásma, ubúda čoraz ohrozenejšia. A tu mnohé ovocné sady a porasty niu výnosov takmer všetkých výška snehovej pokrývky. už protiľadovcové rakety zeleninárskych kultúr. rastlinných plodín, ale najmä Ľadovce sa topia extrémne nepomôžu… ○

Daždivé počasie znižuje výnosy P

Z obsahu Kvalitné hnojivo pomáha zvyšovať výnosy Str. 2

Ktoré kvety chcú byť v lete vonku? Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VÝŽIVA RASTLÍN

Kvalitné hnojivo pomáha zvyšovať výnosy

Ľubica Sýkorová

Hnojivá sú nevyhnutným doplnkom výživy rastlín. Používajú sa na zlepšenie rastu poľnohospodárskych plodín a zvyšovanie kvality a kvantity výnosov. Základné rozdelenie hnojív je na organické (rastlinný alebo živočíšny pôvod) a anorganické hnojivá (minerálne, umelé), ktoré sa skladajú z rôznych minerálov a ďalších látok.

nojenie sa vykonáva pred sejbou a počas rastu rastlín. Keď je rastlina napadnutá nejakou chorobou, potrebné je súčasne odstrániť príčinu ochorenia (zvyčajne pesticídom), zabrániť ďalšiemu šíreniu choroby (fungicídom) a nakoniec tiež pomôcť rastline rýchlejšie sa zotaviť pridaním vhodného hnojiva. Je mimoriadne dôležité používať vhodné hnojivo v požadovanom množstve. Príliš veľa hnojiva, ako aj príliš málo môže spôsobiť rastlinám trvalé poškodenie. Rastlina môže byť spálená, môže dôjsť k zničeniu koreňa alebo odumrie celá rastlina. Umelé hnojivá sa používajú najmä pri pestovaní kukurice, sóje, slnečnice, jačmeňa, ovocia, zeleniny a okrasných kvetov. MINERÁLNE HNOJIVÁ Minerálne hnojivá sú rozdelené na: – nekomplexné hnojivá – obsahujú jeden z troch hlavných prvkov (draslík, fosfor a dusík), – komplexné hnojivá (NKP) – obsahujú v presne určenom pomere tieto prvky, s pridaním niektorých ďalších makroa mikroprvkov. NPK – UNIVERZÁLNE HNOJIVO ŠIROKÉHO POUŽITIA Je najznámejším kombinovaným priemyselným hnojivom.

Obsahuje tri základné živiny – dusík, fosfor a draslík. Jeho zloženie ho predurčuje na hnojenie všetkých plodín, ktoré majú vyššie nároky na ľahko prístupný fosfor na začiatku vegetačného obdobia (jarný jačmeň, kukurica, cukrová repa, ozimné obilniny atď.). Používa sa aj pri jarnom prihnojovaní ozimín za vhodných vlahových podmienok na hnojenie zeleniny, viniča, ovocných stromov. Je náchylný na tepelný rozklad, preto treba dbať na vhodné uskladňovacie podmienky. KAN – NEPOŠKODZUJE PÔDU KAN (dusičnan amónny vápenatý, srb. kalcijum amonijum nitrat) je jednoduché umelé hnojivo, ktoré sa používa na hnojenie rôznych druhov rastlín. Má rýchly a dlhodobý účinok a čiastočne neutralizuje kyslosť pôdy. Bez ohľadu na kvalitu pôdy na jeden hektár môže byť použité množstvo 100 – 500 kg. Je však dôležité rovnomerne ho aplikovať, aby všetky rastliny dostali rovnaké množstvo živín. SAN – USKLADŇOVAŤ NAJDLHŠIE TRI MESIACE Toto hnojivo je potrebné uskladňovať v suchom a chladnom prostredí najdlhšie do troch mesiacov. SAN dopĺňa výživu rastlín dusíkom, podporuje rast a rozvoj bez ohľadu na typ pôdy. Aplikuje sa rovnomerne

okolo rastlín v závislosti od druhu v množstve od 100 do 400 kg na hektár. AN – VYSOKO HORĽAVÉ HNOJIVO AN tvoria bielo-žltkasté granuly s 34 % dusíka. Aplikuje sa aj pred výsadbou rastlín a má za úlohu okamžite poskytovať nevyhnutný dusík. Je vhodný pre všetky typy pôdy a pre všetky druhy rastlín. MOČOVINA– NAJKONCENTROVANEJŠIE HNOJIVO Močovina (srb. UREA) obsahuje 46 % dusíka, nachádza sa vo forme bielych granúl s veľmi nízkou hmotnosťou. Je vhodná pre ovocie a zeleninu. Nemala by sa aplikovať na kyslú pôdu, pretože zvyšuje kyslosť. Netreba ju používať počas sejby, pretože negatívne vplýva na klíčky rastlín. Aplikuje sa pri teplote nižšej od 8 °C. HNOJIVÁ S OBSAHOM MIKROELEMENTOV Z mikroelementov sa vo výžive rastlín najviac používajú bór, meď, zinok, mangán, molybdén, železo a titán. Ich dávka sa pohybuje od 0,05 do 12 kg/ha. Môžu sa použiť na pôdu, ale aj vo vegetačnom období na list. Výhodná je ich kombinácia s tekutými hnojivami alebo riedenie vodou postrekom na list samostatne alebo spolu s pesticídmi. Kombinovať sa však môžu iba

látky, ktoré navzájom spolu nereagujú a nevytvárajú prípadné zlúčeniny. AKO HNOJIŤ S MIKROELEMENTOVÝMI HNOJIVAMI? Mikroelementové hnojivá patria medzi špeciálne hnojivá pre rôzny obsah živín a nevyhnutných mikroelementov. Tieto zložky pôsobia na rastliny a regulujú a stimulujú množstvo biologických procesov v rastlinách. Rastliny pre svoju potrebu prijímajú len obmedzené množstvo mikroelementov. Ich nedostatok v pôde sa však môže prejaviť ako dôsledok zmeny pôdnej reakcie, porušenie rovnováhy živín vplyvom vysokých dávok koncentrovaných hnojív alebo jednostranným odberom len určitých živín z pôdy. Hnojenie týmito hnojivami je účinné len vtedy, ak sa rastlinám dodajú na list alebo do pôdy vo fáze, keď to rastliny najviac potrebujú. Niektoré z týchto hnojív sú pomerne drahé, preto sa odporúča aplikovať ich len na určité plodiny. MIMOKOREŇOVÁ VÝŽIVA Význam hnojenia na list je hlavne v jeho veľmi rýchlej účinnosti. Nikdy však nemôže byť náhradou základného hnojenia, pretože rastliny dokážu prijať listami len malé množstvo živín. Ako sme už spomenuli, vhodná je aj kombinácia listových hnojív a pesticídov. Na aplikáciu tekutých hnojív na list je najvhodnejšie teplé, zamračené a vlhké počasie. Postrek v takýchto podmienkach dlho zasychá a postupne

22 /4857/ 1. 6. 2019 môže prenikať cez listy do rastliny. Mimokoreňová výživa má tieto výhody: – odstraňuje prechodný nedostatok niektorej živiny vo vegetačnom období, – je vhodná v suchých vegetačných obdobiach, keď je sťažený príjem živín z pôdy, – aplikuje sa v období intenzívneho rastu rastlín, – je vhodná na regeneráciu plodín po prehnojení alebo vápnení porastov,

– podporuje mikrobiálnu činnosť v pôde, - podporuje regeneráciu po jarných mrazoch, – je vhodná na zasolené pôdy. ŠPECIÁLNE HNOJIVÁ Tieto hnojivá sú tiež známe pod názvom nepriame hnojivá. Nedodávajú živiny priamo rastlinám, ale pôsobia nepriamo na prostredie rastlín. Podporujú uvoľňovanie živín z okolitého prostredia, zlepšujú biologickú činnosť v pôde, ktorá vplýva na

uvoľňovanie živín rozkladom organických látok. Podporujú intenzitu rastu a vývinu a množstvo a kvalitu úrody. Tu zaraďujeme bakteriálne hnojivá a regulátory rastu. Bakteriálne hnojivá sú vyrábané ako očkovacie látky, obsahujú kmene hrčkotvorných baktérií. Ich význam spočíva najmä v očkovaní pôdy alebo osiva pred výsevom. Regulátory rastu sú chemické zlúčeniny, ktoré ovplyvňujú fyziologické procesy rastlín

VEDELI STE?

Nezvyčajný prípravok na ochranu a výživu rastlín

Ľ. Sýkorová Len málokto z nás vie, že obyčajné mlieko okrem vo výžive ľudí a zvierat môže byť tiež použité v záhrade ako prostriedok na ochranu a hnojenie poľnohospodárskych plodín. Výživové látky v mlieku sú dokonale vyvážené a umožňujú rastlinám optimálne rásť a zvyšovať imunitu. Mlieko obsahuje draslík, vápnik, síru, fosfor, horčík, meď, mangán, železo a ďalšie prvky.

lieko sa v záhrade môže používať na rôzne účely: predovšetkým ako prostriedok na ochranu proti patogénom, na ochranu proti škodcom, ale aj ako hnojivo. Pri ošetrovaní rastlín sa na povrchu vytvára tenký film, ktorý chráni rastliny pred prenikaním patogénov. Pri preventívnom ošetrení mlieko chráni rastliny pred hubami a vírusmi, rastliny majú lepšiu imunitu a lepšie prijímajú a využívajú živiny z pôdy. Nie všetok hmyz môže stráviť mliečny cukor – laktózu. Vďaka tomu je mlieko aj účinným ochranným prostriedkom proti mnohým škodcom. Veľmi vhodné je pridať ho aj do kompostu, pretože obohacuje kompost živinami. Zlepšuje mikrobiologickú aktivitu a chráni ho pred

mnohými škodcami. Vďaka obsahu draslíka je mlieko vynikajúce pri ochrane zeleniny v čase dozrievania plodov, ale je aj dobrá výživa pre rajčiaky. Na ochranu a výživu izbových rastlín a ruží môžeme tiež použiť mlieko, ale nie na sukulenty (kaktusy), ktoré môže zničiť. Najlepšie je použiť surové mlieko, ktoré nebolo tepelne spracované. Počas tepelného spracovania sa stráca množstvo vitamínov a iných živín. V polovici leta je obdobie, keď sa vytvárajú optimálne podmienky na rozvoj hubových ochorení na porastoch zeleniny. Teploty sú vysoké a po daždi sú ideálne podmienky na rozvoj fytoftóry (srb. plamenjača). Táto choroba môže úplne zničiť úrodu paradajok a zemiakov.

AKO SI PRIPRAVIŤ ROZTOKY Z MLIEKA Mlieko sa používa na ochranu paradajok, zemiakov, baklažánu, uhoriek, cukiet či tekvíc. Najčastejšie sa používa ako preventívna ochrana proti fytoftóre v pomere 1 : 10, jednej časti mlieka a 10 dielov vody. V čistej forme by sa mlieko nemalo používať. Na ochranu paradajok sa veľmi často používa roztok z mlieka a jódu. Pomer mlieka a vody je 1 : 4 alebo 1 : 5. Do tohto roztoku treba pridať 15 kvapiek jódu. Jód môže aj urýchliť dozrievanie plodov, takže je potrebné znížiť počet jódových kvapiek na 5 až 6. Aby sa zlepšili účinky mlieka a jódu, postrek treba kombinovať s prípravkom z cesnaku. Mlieko možno použiť aj v

III

počas ich rastu a vývinu, najmä v najmladších vývinových fázach. Urýchľujú niektoré etapy vývinu – stimulátory rastu. Používajú sa v špeciálnych odvetviach rastlinnej výroby (zakoreňovanie odrezkov, namáčanie semien, urýchľovanie klíčenia). Opačný účinok na rast majú retardátory, ktoré spomaľujú vývin rastlín, čím ich v podstate spevňujú. Správne používanie týchto látok umožňuje citlivo usmerňovať rast a vývin rastlín.  kombinácii s jedlou sódou. Tento prípravok sa pripravuje z litra mlieka, jednej polievkovej lyžice sódy a 10 l vody. Používa sa preventívne na ošetrovanie zeleniny, aby sa zabránilo vzniku múčnatky a spály. Množstvo vody sa môže znížiť na najmenej 5 litrov. Napríklad môžeme použiť roztok z mlieka, jedlej sódy a vody v nasledujúcom pomere: liter mlieka, 1 lyžica jedlej sódy a 4 – 4,5 l vody. Okrem ostatnej zeleniny preventívne môžeme ošetriť zemiaky proti fytoftóre. Týmto zabránime aj výskytu pásavky zemiakovej (srb. krompirova zlatica), pretože tento škodca nemôže stráviť mlieko. Srvátka (srb. surutka) je vedľajší produkt pri spracovaní mlieka. Keď sa srvátka zohreje na 20 – 25 ° C a zriedi sa s vodou, roztok je vhodný na ochranu proti plesniam. Liter srvátky sa zriedi s 10 1 vody a pridá sa 10 kvapiek jódu. Tento prípravok je vhodný na ochranu uhoriek, paradajok a tekvíc. Nezriedená srvátka sa môže použiť na uhorky a vinič. Ak sa mlieko používa na hnojenie uhoriek, urýchli sa ich rast. Používa sa zriedené vodou v pomere 1 : 2. Hnojenie by sa malo pravidelne opakovať každé dva týždne. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Biologická ochrana jabloní proti obaľovačovi jablčnému

Ing. Ján Tancik, PhD.

Obaľovač jablčný (srb. jabukin smotavac), Cydia pomonella, Tortricidae, Lepidoptera, je jeden z najvýznamnejších škodcov jabloní nielen u nás, ale aj v celom svete. Húsenice tohto druhu poškodzujú plody, vyhrýzajú do nich chodby, ktoré smerujú k jadru. Chodby sú plné čierneho trusu a preto tento symptóm nazývame červivosť jabĺk.

apadnuté jablko poznáme podľa vstupného otvoru larvy na plode, ktorý je vyplnený suchým, červenkastým trusom. Malé plody napadnuté prvou generáciou škodcu opadávajú. Plody napadnuté v lete druhou generáciou predčasne dozrievajú a opadávajú. Veľmi často sa stáva, že napadnuté plody bývajú infikované hubou Monilia spp., ktorá sa pri uskladnení aj ďalej rozširuje. Trhová hodnota napadnutých plodov je veľmi znížená. Okrem na jabloniach škodí aj na hruškách, orechu a marhuliach. Motýľ obaľovača jablčného je tmavosivej, hnedej farby, podobnej ako kôra jablone. V rozpätí krídel meria 14 – 22 mm. Prezimuje húsenica v bielom kokóne v rôznych úkrytoch, najčastejšie v puklinách kôry na kmeňoch jabloní. Kuklenie prebieha na začiatku kvitnutia jabloní. Motýle začínajú lietať začiatkom alebo v polovici mája, keď jablone už odkvitli. Motýle sú aktívne v noci pri teplote nad 15 °C. Po oplodnení samičky kladú vajíčka na mladé plody, okolité listy alebo na letorasty. Jedna samička prvej generácie nakladie okolo 20 vajíčok, kým samička

druhej generácie okolo 80 kusov. Po šiestich až dvanástich dňoch v závislosti od teploty sa liahnu húsenice. Vyliahnutá larva sa pohybuje a vyhľadáva

Feromónový lapač

vhodné miesto zavŕtať sa do jablka. Húsenice sa najprv živia v povrchových vrstvách plodu a tesne pod pokožkou a len po prvom zvliekaní vyžierajú chodbu smerom k jadrovníku. V jednom plode je obyčajne len jedna húsenica, ale niekedy môžu byť aj dve až tri. Húsenica často opúšťa napadnutý plod a zavŕta sa do ďalšieho. Vývoj húsenice trvá približne štyri týždne, počas vývoja sa štyrikrát zvlieka. Dorastené húsenice opúšťajú

plody a vyhľadávajú vhodné miesta na kuklenie. Najčastejšie sa kuklia v štrbinách kôry kmeňa jabloní. Ak sú kmene hladké, potom sa kuklia v pôde okolo kmeňov. Motýle druhej generácie sa objavujú začiatkom júla, takže často prichádza k prelínaniu náletu prvej a druhej generácie. Oplodnené samičky kladú vajíčka na už dozrievajúce plody. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do plodov. Vývoj húseníc tejto generácie trvá kratšie, pretože sú v tomto období vyššie teploty a už začiatkom augusta húsenice dospievajú a vytvárajú si kokóny, v ktorých prezimujú. OCHRANA NEPRIAMA OCHRANA Nepriama ochrana proti tomuto významnému škodcovi jabloní spočíva v zakladaní sadov vzdialených aspoň 100 metrov od miest liahnutia sa motýľov, ako sú záhrady, sklady ovocia a podobne. Nutná je podpora prírodných nepriate-

ľov, ktorých má obaľovač veľmi veľa, ozeleňovanie medzí a používanie širokospektrálnych insekticídov. Na záhradkách efektívne je možné znížiť populačnú hustotu tohto škodcu pomocou chytacích pásov z vlnovitého papiera. Pásy pripevňujeme na kmene jabloní pre prvú generáciu v máji a pre druhú v júli. Dospelé húsenice vyhľadávajú miesta na kuklenie, zaťahujú sa do vlnovitého papiera a ak načas strhneme tieto pásy (pre prvú generáciu v polovici júna a pre druhú generáciu po zbere jabĺk) a spálime ich, zničíme tak aj veľké množstvo húseníc. Ich populáciu môžeme znížiť aj zberom opadnutých jabĺk napadnutých prvou generáciou škodcu v júni. PRIAMA OCHRANA Priama ochrana sa môže robiť biologickými a chemickými prípravkami. V poslednom čase sa taktiež využíva veľmi úspešne metóda metenia samčekov pomocou feromónov. O tejto metóde sme už viackrát hovorili a v tomto príspevku budeme hovoriť iba o biologických prípravkoch, ktoré sa využívajú na ochranu jabloní proti obaľovačovi jablčnému v strednej Európe. Pri využívaní biologických prípravkov je rovnako ako pri chemických insekticídoch dôležitý termín aplikácie prípravku. Ten sa môže určiť viacerými spôsobmi, no najviac sa využíva:

22 /4857/ 1. 6. 2019 – sledovanie náletu motýľov do feromónových lapačov a – sledovanie výskytu a vývoju nakladených vajíčok obaľovača v sade. Na základe počtu a vývojovej fázy vajíčok sa môže precízne stanoviť termín aplikácie insekticídov z rôznych skupín. FEROMÓNOVÉ LAPAČE Feromóny – sú chemické látky, ktoré slúžia na komunikáciu hmyzu v rámci toho istého druhu. Je viac druhov feromónov a delia sa na základe informácie, ktorú prenášajú. Najviac sa v ochrane rastlín využívajú pohlavné feromóny. Tieto feromóny vylučujú samičky, aby prilákali samčekov. Samčeky majú receptory na tykadlách. Sú schopné identifikovať tieto látky, aj keď sú produkované vo veľmi malých množstvách na veľké vzdiale-

Samček obaľovača jablčného

nosti – niekoľko desiatok aj stoviek metrov. Na základe nich samček vie lokalizovať polohu samičky, nájsť ju a spáriť sa s ňou.

Feromónový lapač obsahuje lákadlo, ktoré je nasiaknuté feromónom, a fóliu natretú nevyschýnajúcim lepom, na ktorú sa chytajú motýle. Termín inštalácie lapača: Lapače inštalujeme do porastu pred začiatkom náletu motýľov. Pri obaľovačovi jablčnom je to vo Vojvodine od polovice apríla. Rozmiestnenie lapačov: jeden lapač na jeden až tri hektáre. Pre homogénne lokality: tri kusy po uhlopriečke. Výška umiestnenia lapača: vo výške očí, 160 cm nad zemou. Výmena lákadiel: po šiestich až ôsmich týždňoch. Kontrola lapačov: dvakrát do týždňa. URČENIE TERMÍNU ZÁSAHU Ochranný zásah je vhodné urobiť týždeň po vyvrcholení letovej aktivity (maximálny výskyt), ak pretrvávajú vhodné podmienky na kladenie vajíčok, a to ak večerné teploty o 21. hodine dosahujú aspoň 17 °C. PRÍPRAVKY Z biologických prípravkov v Európe sú registrované prípravky na báze baktérií a vírusov. PRÍPRAVKY NA BÁZE BAKTÉRIÍ Prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis ssp kurstaki (Lepinox Plus a Biobit XL): Účinnou látkou týchto prípravkov je baktéria Bacillus thuringiensis (Bt), ktorej súčasťou sú spóry a aktívne toxíny. V priebehu sporulácie táto baktéria produkuje kryštalický proteín, čo je vlastne

toxín s insekticídnym účinkom. Aktivuje sa v alkalickom prostredí čreva húseníc motýľov

Nachytané samčeky obaľovača jablčného

a pôsobí ako jed v tráviacom trakte. Len čo húsenica toxín požije, prestane v priebehu niekoľkých desiatok minút prijímať potravu a v priebehu dvoch týždňov hynie. Prípravok je neškodný pre užitočný hmyz a stavovce. Prípravok na báze účinnej látky spinosad (SpinTor): Účinná látka spinosad je prírodný produkt získaný fermentačnou činnosťou baktérií Saccha-ropolyspora spinosa, ktorá sa bežne vyskytuje v pôde. Vyznačuje sa mimoriadne nízkou toxicitou pre človeka a teplokrvné živočíchy. Príjem účinnej látky: požerom a priamym kontak-

tom a ošetrenou plochou, pričom vplyv požeru účinnej látky je 5- – 10-krát vyšší ako účinok dotykový. Prejavuje sa nekontrolovateľnými svalovými kontrakciami, následne paralýzou, a dochádza k úhynu škodcu. Účinkuje na škodcov z radu motýľov, chrobákov, dvojkrídlovcov a strapiek. SpinTor nepôsobí na cicavý hmyz (vošky). Ošetrená plocha nesmie byť v letovej dráhe včiel. Termín aplikácie – v čase masového liahnutia lariev. PRÍPRAVKY NA BÁZE VÍRUSOV Prípravky na báze vírusu Cydia pomonella Granulovirus: To sú selektívne biologické prípravky určené na reguláciu húseníc obaľovača jablčného, nemajú účinok na iný hmyz. Majú larvicídny účinok. Účinkujú ako požerový insekticíd, nemajú žiadnu kontaktnú účinnosť. Po aplikácii je prípravok zožratý čerstvo vyliahnutou larvou. Vírus sa množí v tráviacom trakte a neskôr v bunkách larvy. Larva veľmi skoro prestáva žrať a uhynie. Termín prvého ošetrenia je pred koncom vývoja vajíčka, teda pred liahnutím lariev. Ďalšie ošetrenia sa robia po šiestich až štrnástich dňoch. Robia sa tri ošetrenia na jednu generáciu. Tieto prípravky nepoškodzujú prirodzenú rovnováhu v sadoch. Účinkujú cielene na larvy obaľovača jablčného. Nemajú negatívny vplyv na včely, dravé roztoče, lienky, zlatoočky a iný užitočný hmyz. 

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Chemickej ochrane sa dá vyhnúť Ľ. Sýkorová

Proti chorobám a škodcom zeleniny a okrasných rastlín môžeme bojovať aj bez použitia chemických ochranných prípravkov. Stačí len vedieť, ktoré rastlinky sa ochraňujú navzájom. V texte uvádzame zopár príkladov, ktoré druhy rastlín na seba priaznivo pôsobia: – cibuľa a pór medzi hlúbovinami proti nádorovitosti hlúbovín, – pór a kapusta medzi zelerom proti hrdzi zelerovej, – kôpor, rajčiaky, šalvia, tymian, mäta pieporná, zeler, palina pravá a pór medzi hlúbovinami proti skočkám,

– horčica a aksamietnica okolo rajčiakov, zemiakov a ruží proti háďatkám, – aksamietnica medzi proti háďatcesnakom ku zhubnému na cesnaku, – horčica, šalvia a tymian medzi zeleninou a kve-

tinami proti slimákom, – mrkva medzi cibuľou proti kvetárke cibuľovej, – chren a hluchavka na zemiakov prookraji ti pásavke zemiakovej, – saturejka medzi fazuľou proti voškám,

– levanduľa a kapucínka väčšia pri ružiach proti mravcom a voškám, – kôpor medzi mrkvou vrtivke mrkvovej, proti – ľubovník bodkovaný pri zemiakoch proti vírusovým chorobám zemiakov, – nechtík lekársky pri zemiakoch a jahodách proti háďatkám atď. Okrem toho, že naša úžitková záhrada bude v pestrých farbách, dopestovaná zelenina bude aj zdravá. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

IZBOVÉ RASTLINY

Ktoré kvety chcú byť v lete vonku? Ľubica Sýkorová

Počas letných mesiacov môžeme niektoré izbové rastliny vyniesť či už na terasu, balkón, alebo do záhrady. Aj ony potrebujú načerpať svetlo a čerstvý vzduch.

äčšine izbových rastlín pôvodným domovom je voľná príroda. Čím prirodzenejšie prostredie a režim im vytvoríme, tým lepšie sa im bude dariť. Väčšina izbových rastlín v letnom období sa nachádza v plnej vegetácii. Izbové prostredie nie je pre mnohé rastliny pôvodom z trópov a subtrópov úplne ideálne a často je to na nich aj vidieť.

Juka

Sú vytiahnuté, slabé, farba ich listov a kvetov je nevýrazná. Takmer všetky izbové rastliny sa lepšie cítia na čerstvom vzduchu, v prijateľných teplotných podmienkach, pri dostatku svetla a aj vyššej vzdušnej vlhkosti. Pobyt vonku počas leta predstavuje pre mnohé izbové rastliny rýchle zotavenie z deprimujúcich, uzatvorených, málo svetlých priestorov bytu, navyše s pretrvávajúcou nižšou vzdušnou vlhkosťou. Rastliny vonku pomerne rýchlo začínajú ožívať, vyháňajú nové listy, majú bohatší a kompaktnejší rast, ich olistenie je sýtozelené.

IZBOVÉ RASTLINY VHODNÉ NA LETNENIE Pobyt vonku vyhovuje predovšetkým rastlinám, ktoré znášajú aj nižšie teploty v noci (striedanie teplôt), ako sú juky, rôzne druhy paliem, šeflera, monstera, begónie, papraďorasty, voskovky, figovníky, cisus, antúrie, myrta, citrusy, brečtan a brečtanovec, kaktusy, sukulenty a iné. Takisto pre črepníkové rastliny okrasné kvetom (azalky, kamélie, vianočné hviezdy, cyklámeny) je pobyt vonku veľmi prospešný. Podobne aj čínske ruže (Hibiscus rosa – chinensis), klívie alebo vianočné kaktusy obľubujú čerstvý vzduch počas najteplejších mesiacov roka. Opatrnosť vyžaduje letnenie dracén, difenbachií alebo kordyliniek, ktoré citlivo reagujú na zníženie teploty v nočných hodinách aj počas leta a takisto na silné slnečné lúče. Teplé slnečné miesto je vhodné pre kaktusy, palmu ďatlovú, oleander, fikus, agávu. V polotieni stromov sa dobre darí azalkám či fuksii. Aby korene rastlín tak rýchlo nepresychali, zapúšťame črepníky do zeme a prikryjeme ich tenkou vrstvou rašeliny, ktorá zadrží vlahu. Kvetinám na balkóne postačí asi 20 cm hlboká debnička. Do nej postavíme rastliny a priestor medzi črepníkmi vyplníme rašelinou, ktorú kropíme aj s rastlinami. AKO POLIEVAŤ IZBOVÉ KVETY VONKU? Osobitnú pozornosť venujeme polievaniu. Za letných horúcich a dlhých dní spotrebujú rastliny viac vody a veľa sa aj vyparí, preto polievame častejšie a výdatnejšie. Vlhkomilné druhy (difenbachia, begónia kráľovská, paprade, azalky) nesmieme nechať nikdy preschnúť, zatiaľ čo kaktusy,

sukulenty, niektoré hľuznaté a cibuľové druhy vydržia alebo si dokonca vyžadujú dlhší čas sucho. Najlepšie je polievať ráno, aby rastliny mali dostatok vody po celý deň a najmä v období najvyššej teploty. Na polievanie všetkých druhov rastlín, teda aj izbových, je najvhodnejšia mäkká, odstáta a slnkom prehriata voda, ktorá by mala mať aspoň teplotu ovzdušia, kde sa rastlina nachádza. Izbovým rastlinám osoží, ak ich za teplého počasia kropíme vlažnou vodou na listy alebo ich vynesieme na mierny dážď. Rastliny zavlažujeme zhora pomocou jemného rozprašovača. Nerosíme ich však na slnku – kvapôčky vody pôsobia ako zväčšovacie sklo a slnko by mohlo rastliny popáliť.

Cykas japonský

Pravidelným rosením môžeme zabrániť tiež výskytu roztočov (červených pavúčikov), ktorým sa darí hlavne v suchu a teple. AKO ČASTO RASTLINY PRIHNOJUJEME? V období intenzívneho rastu izbové rastliny si vyžadujú

Kokosová palma

aj dostatok živín, ktoré im dodávame zálievkou. Na prihnojovanie používame bežné, najlepšie tekuté hnojivá. Rýchle rastúce druhy a rastliny pestované v rašelinovom substráte prihnojujeme v lete každých 7 až 10 dní, ostatné raz za 2 až 3 týždne. Rastliny, ktoré sme len nedávno presadili, neprihnojujeme, kým dobre nezakorenia. Koncom augusta hnojenie obmedzíme. Pri polievaní a prihnojovaní je dôležité, aby celý koreňový bal bol rovnomerne prevlhčený a prebytočná voda vytiekla z črepníka von. Nestačí polievať iba do misky pod črepníkom. Najlepšie je rastliny zavlažovať kropením alebo miernym prúdom vody po obvode nádoby, kde pôda najskôr preschýna. POZOR NA CHOROBY A ŠKODCOV! K častým letným ochoreniam izbových rastlín patria hrdza a pleseň. Ak je rastlina napadnutá týmito chorobami, musíme odstrániť všetky infikované listy a aplikovať fungicídy, na citlivé časti rastlín aj preventívne. Odstraňujeme tiež vädnúce, poškodené alebo škodcami napadnuté listy. 

22 /4857/ 1. 6. 2019

TIPY A TRIKY ZO ZDRAVIA

Splesnivel vám syr, chlieb či marmeláda?

ysoké teploty a trochu vlhkosti sú ideálne podmienky pre pleseň. Potraviny sa nám kazia častejšie, ako by sme chceli. Čo ešte môžeme zjesť a čo už nie, ak je jedlo napadnuté plesňou?

Vo vlhkých potravinách sa mykotoxíny šíria extrémne rýchlo. Sú odolné a nedajú sa odstrániť ani zahriatím alebo zmrazením. Nachádzajú sa ešte aj v potravinách, z ktorých ste už pleseň odstránili. • Krajec chleba napadnutý plesňou by ste mali vyhodiť. Ak je napadnutý len malý

kúsok bochníka, stačí ho poriadne orezať. • Plesňou napadnutú marmeládu, ktorá neobsahuje minimálne 50 % cukru alebo sladidla, určite vyhoďte. Pri pevnejších džemoch s podielom cukru minimálne 50 % postačí, ak ju vyberiete lyžicou, s hrubou vrstvou džemu naokolo. • Všetky mliečne výrobky, ktoré splesniveli, určite vyhoďte. Výnimku tvorí iba tvrdý syr, pri ktorom napadnuté miesto odrežte. • Splesnivené mäso alebo salámy už v žiadnom prípade nejedzte. Len pri salámach sušených na vzduchu stačí napadnuté miesto odrezať. • Pri pevnom ovocí a zelenine postačí, keď odstránite zhnednuté miesta. V druhoch bohatých na vodu ako broskyne, hrušky, citrusy a paradajky sa mykotoxíny šíria rýchlo. Tie už vyhoďte. To isté platí aj pre kompóty, ovocné šťavy a džúsy. 

RADA NA NEZAPLATENIE

Aj vy zalievate zeleň väčšinou večer?

obíte chybu! Počas leta je najlepšie zavlažovať skoro ráno. Je chladnejšie, vlaha sa v pôde udrží dlhšie a rastliny majú šancu lepšie ju zužitkovať. Pôda by mala vždy medzi zálievkami mierne preschnúť. Zeleň by sa mala zalievať ku koreňom. Ráno sa však nič nestane, ak sa voda dostane aj na listy či kvety. Pri večernej zálievke je vyššie riziko napadnutia hubovými ochoreniami – na listoch sa totiž vlhkosť udrží až do rána. Intenzívne a menej často. Každodenné mierne zvlhčovanie povrchu pôdy nemá význam a rastliny tým skôr trpia. Efektívnejšie je poriadne a menej často. Koľko vody treba? Na začiatku vegetácie je spotreba vyššia, ako napríklad v čase dozrievania. Vo všeobecnosti platí, že druhy s veľkými listami majú vyššiu spotrebu ako tie s menšími listami a výsadby v nádobách treba zalievať intenzívnejšie, keďže substrát v nich rýchlejšie vysychá. Malý test na vlhkosť. Ak si stále nie ste isté, kedy už rastliny treba zavlažiť, urobte si malý test. Ak sa pôdne hrudky po jemnom stlačení drvia, nemožno ich vyformovať ani sa nelepia, je najvyšší čas na prísun vody... 

ZDRAVIE A MY

Držte sa 7 rád Igora Bukovského!

olesti chrbta môže spôsobiť aj nesprávna výživa. Odborník na výživu Igor Bukovský radí, ako správne jesť a čomu sa vyhýbať. SPRÁVNA VÝŽIVA Za bolesťami chrbtice sa môže skrývať aj dna spôsobená veľkým množstvom purínu v strave či naopak, nedostatok niektorých cenných vitamínov a minerálnych látok. Tipy od odborníka na výživu MUDr. Igora Bukovského Po menopauze nás čoraz častejšie začína strašiť osteoporóza či artróza, ktoré môžu ovplyvniť aj stav našej chrbtice. Viete, čo jesť, aby ste sa im vyhli? 1. Obmedzte múku a cukor Potraviny, ktoré najviac podporujú zápal, sú: údeniny, biela múka, pridaný cukor, biela ryža. Potláčajú ho: olivový olej, vlašské orechy, mleté ľanové semienka, horká čokoláda a zelený čaj.

2. Jedzte ryby Dbajte na omega-3 mastné kyseliny, majú silný protizápalový účinok. Najviac ich má ľanový, repkový a čistený rybací olej, pravý losos a makrela. 3. Doplňte zinok Je nevyhnutný pre mineralizáciu kostí. Obsahuje ho sója, arašidy, orechy, vňate a morské živočíchy. 4. Nezabúdajte na horčík Horčík je súčasť kostnej hmoty. Jedzte potraviny, ktoré ho obsahujú najviac: vňate, listová zelenina, avokádo, horká čokoláda. 5. Nebojte sa slniečka Sme svedkami epidémie deficitu vitamínu D a výskum už potvrdzuje, že je to spôsobené aj panikou zo Slnka a opaľovania a následným používaním silných ochranných faktorov. Je potrebné vyšetriť vitamín D v krvi a potom čo najrýchlejšie pomocou doplnkov výživy upraviť prípadný deficit, pretože vitamín D

hrá kľúčovú úlohu nielen v metabolizme vápnika, ale tlmí aj zápalové procesy, ktoré urýchľujú nebezpečné rednutie kostí. 6. So soľou to nepreháňajte Ešte stále málo ľudí vrátane odbornej verejnosti vie, že odvápňovanie kostí veľmi urýchľuje aj nadmerný príjem soli. 7. Sila dvoch véčiek Ak chcete využiť prirodzený vápnik v strave čo najlepšie, dbajte na dostatočný príjem vlákniny. Tá podporuje rast takej črevnej mikrobioty, ktorá následne nielen potláča chronický nízkostupňový zápal v organizme, ale zlepšuje aj vstrebávanie vápnika z čreva do krvi. Už žiadny strach z ovsených vločiek, ktoré vraj viažu minerály a spôsobujú osteoporózu. Toto sa nikdy nepreukázalo! 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Eurokrémový zákusok

Suroviny: Na cesto: 2 jogurtové poháriky cukru, 2 poháriky múky, 1 pohárik oleja, 1 a ½ pohárika mlieka, 2 vajcia, 2 zarovnané lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok; Na potretie: 200 g eurokrému; Na posypanie:

orechy alebo arašidy (kikiriki), alebo kokos, alebo strúhaná čokoláda Takto sa to podarí: Cesto: Suroviny potrebné na cesto dobre zmie š ame, vylejeme na v ymastený a múkou vysypaný plech alebo na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme na 180 C̊ orientačne 40 minút. Horúci koláč natrieme eurokrémom. Posypeme orechmi alebo inými uvedenými surovinami. 

Obrátený hruškový koláč Suroviny: Na cesto: 1 balíček vanilínového cukru, 4 vajcia, 180 g práškového cukru, 1 lyžička mletého zázvoru, 2 lyžice kakaa, 100 ml mlieka, 100 ml oleja, 200 g hladkej múky, 1 balíček kypriaceho prášku; Na plnku: 2 poháre zaváraných hrušiek, 50 g masla, 6 lyžíc hnedého cukru, 1 balíček škoricového cukru Takto sa to podarí: Hlboký plech vystelieme papierom na pečenie, vymastíme rozpusteným maslom a vysypeme hnedým cukrom. Hrušky zlejeme, nakrájame na rovnako veľké plátky a poukladáme na cukor. Posypeme škoricovým cukrom. Vajcia rozdelíme a vo väčšej mise vyšľaháme žĺtky s práškovým a vanilínovým cukrom. Do peny zapracujeme

mlieko a olej. Prisypeme múku, prášok do pečiva, kakao a zázvor. Nakoniec do cesta zľahka primiešame tuhý sneh z bielkov. Cesto rovnomerne vylejeme na hrušky a dáme na 35 minút piecť do rúry vyhriatej na 180 °C. Po upečení necháme koláč mierne vychladnúť a ešte teplý ho preklopíme a nakrájame. 

Kokosovo-čokoládové rezy Suroviny: Na kakaové cesto: 6 vajec, 120 g práškového cukru, 80 g polohrubej múky, kypriaci prášok, 2 lyžice kakaa; Na kokosový sneh: 3 bielky, 1 vanilínový cukor, 125 g kokosu, 60 g práškového cukru; Na plnku: 8 dl mlieka, 3 lyžice kryštálového cukru, 2 karamelové pudingy, 1 vanilínový cukor, 250 g masla, Na polevu: čokoláda a maslo, respektíve olej Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme, pridáme cukor a dotuha vyšľaháme. Pridáme žĺtky a po vyšľahaní pridáme zmiešanú múku s kakaom a kypriacim práškom a zľahka zamiešame. Kokosový sneh: Bielky vyšľaháme s cukrom a vanilínovým cukrom a pridáme kokos. Dobre zamiešame. Kakaové cesto vylejeme na pomastený

a múkou vysypaný plech a naň poukladáme lyžicou kôpky s kokosom. Dáme upiecť. Plnka: Z mlieka, cukru, pudingových práškov a vanilínového cukru uvaríme puding a necháme vychladiť. Maslo vyšľaháme a spojíme s vychladnutým pudingom. Vyšľaháme najemno. Potom plnku nanesieme na vychladený koláč a rovnomerne rozotrieme. Na plnku polejeme čokoládovú polevu a necháme stuhnúť. Keď čokoláda stuhne, pokrájame na úhľadné rezy. 

Slivkový koláč Suroviny: 500 g sliviek, 3 lyžice krupice; Na cesto: 3 vajcia, 10 lyžíc cukru, 12 lyžíc múky, 12 lyžíc mlieka, 3 lyžice oleja, 1 balíček kypriaceho prášku, 2 lyžice kakaa; Na potretie: 100 g eurokrému a 4 lyžice slivkového džemu Takto sa to podarí: Slivky nakladieme na plech a každú polovicu posypeme trochou cukru a škorice. Slivky pečieme 10 minút na 200 C̊ . Cesto: Kým sa slivky pečú, vyšľaháme vajcia s cukrom, pridáme mlieko, múku zmiešanú s kypriacim práškom a olejom. Dobre vymiešame a do jednej polovice zmesi

pridáme kakao. Upečené slivky posypeme krupicou a jasné cesto vylejeme po slivkách. Potom vylejeme tmavé cesto a pečieme koláč ešte 15 minút na 200 C̊ . Upečený koláč prevrátime na tácku a po horúcom, čiže po slivkách, ktoré sú teraz navrchu, potrieme eurokrém vymiešaný s džemom. Keď koláč vychladne, môžeme ho ozdobiť šľahačkou. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 486| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

STARÁ PAZOVA

Súťaž zo slovenského jazyka pre základné školy Anna Lešťanová

ostiteľkou republikovej súťaže zo slovenského jazyka pre základné školy v školskom roku 2018/2019 bola Základná škola hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. V nedeľu 26. mája na súťaži sa zúčastnilo 39 žiakov ZŠ v Padine, Aradáči, Báčskom Petrovci, Kysáči, Pivnici, Selenči, Kulpíne, Kovačici a v Starej Pazove. Súťaž slávnostne otvorila Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a účastníkom súťaže sa prihovorili aj Ján Kolárik, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a Janko Havran, riaditeľ hostiteľskej školy. V rámci otváracieho programu súťaže pazovskí žiaci so svojimi profesormi pripravili kratší hudobno-poetický program, v ktorom sa zúčastnil žiacky chór, orchester pod vedením Ljiljany Popovej a recitátorky Tatiana Babinková a Mia Jašová, s ktorými pracuje ako pedagogička Lýdia Gedeľovská. Kým žiaci robili testy, v škole zasadal Aktív učiteľov slovenčiny, na ktorom hovorili o novinkách a výmenách v učebných osnovách. Žiacke testy hodnotila komisia, kto-

rá pracovala v zložení: prof. Dr. Anna Makišová, PaedDr. Svetlana Zolňanová, Dr. Zuzana Týrová, Mariena Korošová a Vladislava Havranová. Najlepšími siedmakmi boli dvaja žiaci Peter Bagľaš (15 bodov) a Miroslav Zvara z Aradáča (15). Druhé miesto obsadil Andrej Trnovský z Padiny (14,5) a na treťom mieste zakotvil Michael Kotváš z Padiny (14). Odmenení ôsmaci boli Ema Pudelková z Pivnice (19,5 bodu), kým na druhom mieste zakotvil Vla-

dimír Gabriel Lovás z Aradáča (19). Tretie miesto si zaslúžila Mariana Mikuľová z Aradáča (18,5). Hostitelia tohtoročnej republikovej súťaže zo slovenského jazyka pre svojich hostí usporiadali návštevu tamojšieho veľkolepého Národného domu futbalu. Na záver súťaže zo slovenčiny, ktorej organizátormi sú Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja, Národnostná rada slovenskej národnej menšiny a Vojvodinská slovakistická

spoločnosť, odmeneným žiakom odovzdali primerané darčeky. Knižné a vecné darčeky pre tých najúspešnejších zabezpečila i MSS a pazovská ZŠ hrdinu J. Čmelíka. Pre žiakov, ktorí obsadili 1., 2. a 3. miesta, NRSNM zabezpečila pobyt v žiackom tábore v Slovenskej republike. K dosiahnutým úspechom žiakom zagratulovali M. Korošová, koordinátorka a členka Výkonnej rady NRSNM pre vzdelávanie S. Zolňanová a J. Havran.

Spoločná fotografia účastníkov súťaže (foto: Ivan Ječmen)

STARÁ PAZOVA

Najúspešnejší divadelníci z Kuly, Crvenky a zo Šídu A. Lešťanová

yhlásením najúspešnejších sa slávnostne skončil 56. festival ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktorý sa konal v Starej Pazove v dňoch 17. až 25. mája. Festival sa uskutočnil pod záštitou Obce Stará Pazova a úspešne ho organizovali Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova, Stredisko pre kultúru Stará Pazova a Zväz umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny. Na festivale vystúpilo osem súťažiacich divadelných súborov, a to z Novej Pazovy, Crvenky, Kuly, zo Sivca, Šídu, z Uzdina, Kovina a zo Starej Pazovy – SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV Stará Pazova s predstavením Diablov čardáš. Výkony hercov sledovala a hodnotila trojčlenná odborná porota v zložení: Vera Hrćanová-Ostojićová, herečka Divadla mladých v Novom • KULTÚRA •

Sade (predsedníčka), ktorá prečítala aj správu poroty v rámci zatváracieho programu v sobotu 25. mája v tamojšej divadelnej sále, Filip Markovinović, divadelný, filmový a televízny režisér z Nového Sadu, a Katarina Todorovićová, dramaturgička a asistentka na Akadémii umenia v Novom Sade. Podľa ich rozhodnutia tri najúspešnejšie predstavenia, ktoré získali možnosť vystúpiť na republikovom divadelnom festivale, stvárnili herci z Kuly (Gospođica Julija), Crvenky (Slučajna smrt jednog anarhiste) a zo Šídu (Bal vampira) Medzi odmenenými na festivale je i Marína Havranová, herečka v divadelnom predstavení Hany Zelinovej Diablov čardáš v réžii Aničky Balážovej. Havranovej sa dostala ďakovná listina za stvárnenie postavy Maríny. Okrem odbornej poroty každé súťažné predstavenie

hodnotilo aj obecenstvo. Podľa rozhodnutia publika najväčší počet bodov získalo novopazovské predstavenie OD Mirka Tatalovića-Ćiru Mira Gavrana Sve o ženama v réžii Alexandra Baka. Diplomy a odmeny najúspešnejším divadelníkom na tohtoročnom festivale ochotníckych divadiel Vojvodiny udelili Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, Savo Mučibabić, tajomník Zväzu umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny, a Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará Pazova, ktorý festival oficiálne zatvoril. Na počesť odmenených zahrané bolo divadelné predstavenie žiakov Divadelnej sekcie staropazovského Gymnázia Branka Radičevića – Pogledaj dom svoj, anđele v réžii Dijany Vlainićovej-Draginovej. Toto predstavenie prednedávnom

zahrali aj na 25. festivale divadiel stredných škôl Vojvodiny v Novom Sade Školsko pozorje.

Maríne Havranovej ďakovnú listinu udelil Savo Mučibabić

22 /4857/ 1. 6. 2019

Kultúra DEŇ PETROVCA 2019

Rad výstav, programov, koncertov, divadiel... Jaroslav Čiep

ada Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec aj tohto roku usporiadala oslavy sviatku Petrovca. Tie trvali od 24. do 26. mája 2019. Ich náplň priniesla zväčša štandardné obsahy.

a z Nemecka zhodnotil výtvarný kritik Vladimír Valentík. Pritom na otvorení pesničku zaspievala hostka z Česka Japonka Nao Higanová za sprievodu na syntetizátore Dr. Slovenky Benkovej-Martinkovej. Výstavu otvoril zástupca predsedu obce Ján Brna.

Z otvorenia kolektívnej výstavy petrovských umelcov

V piatok podvečer hŕstka vytrvalých návštevníkov, ktorých stretáme z roka na rok, mala možnosť zúčastniť sa na dvoch vernisážach. Najprv pred vchodom do turistickej organizácie otvorili kolektívnu výstavu členov Združenia petrovských výtvarných umelcov. Každoročne má rovnaké pomenovanie, iba sa mení poradové číslo. Tohto roku výstavu pomenovali Čaro štetca 8. Pri aktuálnej výstave združenie zoskupilo práce, ako je uvedené v katalógu, 30 svojich členov a takmer každý sa predstavil svojimi dvoma prácami.

Dni filatelie Petrovca 8

Práce pestrofarebnej expozície výstavy autorov nielen z Petrovca, ale aj z Kulpína, Pivnice, Hložian, Maglića, Nového Sadu, zo Selenče

www.hl.rs

V piatok večer druhou otvorenou výstavou bola výstava poštových známok Dni filatelie Petrovca 8 v čitárni Knižnice Štefana Homolu. Tú už tradične organizuje Spolok filatelistov Báčsky Petrovec. Tohto roku návštevníkom ponúkli 14 rozličných tém v rámci zbierok deviatich členov, k tomu aj spoločný exponát žiakov z Kysáča a jednej petrovskej žiačky. Túto príležitosť si petrovskí filatelisti nedali ujsť a okrem katalógu vydali aj príležitostnú obálku s pečiatkou. Hudbou a piesňou sa prihovorili gitaristi Boris Gabríni a Dragan Špančić. O výstave viac hovoril nový predseda petrovského spolku Ondrej Zahorec, tiež tradičný hosť z vojvodinského združenia filatelistov Ivan Tangl a otvoril ju Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku. Predtým, v piatok poobede, na knižničnej chodbe v rámci kratšieho programu otvorili výstavu výtvarných a literárnych prác žiakov a škôl-

Informačno-politický týždenník

karov Obce Báčsky Petrovec na tému Moje návrhy na lepší a krajší život v Petrovci, Maglići, Kulpíne a Hložanoch. Touto akciou základné školy a gymnázium oslovila obecná Rada pre zdravie Obce Báčsky Petrovec a jej predsedníčka Tatiana Demanová-Javorníková. Neskôr v piatok bolo aj slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva s príslušným programom a ľudová veselica na nádvorí MS, kde hrala hudobná skupina Struhárovci a Kováč. V sobotu ich vystriedala skupina Trio Mio. V sobotu predpoludním v Parku Zuzky Medveďovej zo 150 detí, žiakov základných škôl a škôlkarov z celej Báčskopetrovskej obce, vrátane Kysáča, mali možnosť byť umelecky tvoriví. Združenie petrovských výtvarných umelcov pre nich zorganizovalo šiesty ročník výtvarného tábora. K tomu sa pridali aj dospelí výtvarníci, domáci, zo Selenče, z Pivnice, Kysáča a hostia z Česka.

pisnú výstavu Kvety nášho rodu. Hybnou silou realizácie výstavy boli Želmíra Legíňová s kruhom spolupracovníkov. Predsedníčka spolku Daniela Legíňová-Sabová skrátka ozrejmila ich úmysel a po nej Katarína Melegová-Melichová detailnejšie hovorila o vene, ktoré mladuchy donášali do domu ženícha pri sobáši. Výstavu spevom spestrili a zároveň ju aj otvorili najmladší petrovskí spolkári. Komorný zbor Musica viva pôsobiaci pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej a ich hostia, sólisti a zbor spievali a hrali v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v sobotu podvečer. Tento koncert bol svojrázna jahôdka na torte na záver druhého dňa osláv. Prítomných oslovili nielen svojimi schopnosťami, ale aj nadšením z predvedenia jednotlivých bodov. Na koncerte okrem petrovského zboru vystúpili aj žiaci Hudobnej školy Josipa Slavenského – flautistky Petra Sýkorová a Ksenija

Výtvarný tábor žiakov prilákal 150 detí

Maľovali a tvorili. Spoločne upevňovali družbu v rámci Sympózia úžitkových a voľných výtvarných umelcov. Nešlo o žiadne referáty, konferenciu v kruhu odborníkov, ale sympózium v zmysle: hostina, posedenie. Na úvod sa prihovorila predsedníčka združenia Mária Struhárová, tiež Ján Makan a podujatie otvoril podpredseda NRSNM Pavel Surový. Predtým ako na javisko Kultúrneho strediska v kultúrno-umeleckom programe vystúpili viacerí domáci a hosťujúci účastníci, napoludnie v miestnostiach KUS Petrovská družina otvorili národo-

Mihajlovićová, klaviristi Xénia Vujačićová a Martin Červený a huslista Martin Ján Javorník. Vystupovali aj sólistky Božena Bažíková, Elena Demrovská a Shaili Ponigerová-Forero, ale aj skúsení hudobníci – huslistka Marína Cerovská a klavirista Vladimír Kováč. Na záver sa predstavili aj hostia zo Slovenska – členovia hudobnej skupiny A – sharp Evanjelického gymnázia v Martine pod vedením Tomáša Gulána. Každoročne sa prostredníctvom úvahy na tomto koncerte prihovára naša poetka a spisovateľka Viera Benková. Jej text prečítala Anna Hansmanová. • KULTÚRA •

DEŇ PETROVCA 2019

Kultúrna a ľudová tvorivosť Anna Horvátová

Na sympózium zo zahraničia pricestovala delegácia českých umelcov

Koncert moderovala Viera Dorčová-Babiaková. Nielen v piatok večer, ale aj v nedeľu bolo rušno v sieni Slovenského vojvodinského divadla.

nie na malej scéne diváci si mali možnosť pozrieť už druhýkrát zaradom v rámci Dňa Petrovca. V nedeľu sa predstavili aj herci divadla Na peróne z Košíc. Do

víhanie zástav má silný odkaz, je to slávnostný čin, pri ktorom v sobotu pred kultúrno-umeleckým programom Petrovčania Petrovcu boli prítomní: podpredsedníčka NRSNM a pokrajinská poslankyňa Tatiana Vujačićová, predseda obce Srđan Simić a domáci týchto osláv predseda Rady MS Ondrej Bovdiš. Po presunutí sa na nádvorie Kultúrneho strediska pred programom

potom sa roztočili malí tanečníci základnej školy, skupina Nezábudky, ktorých nacvičujú Zuzana Fabianová a Mariana Topoľská. Umelecké a tanečné vlohy si vyskúšali aj tanečníci a speváci KUS Petrovská družina; nacvičujú ich Daniela Legíňová-Sabová, Miroslav Horvát – tanečné body, Slovenka Benková spev a sprevádza ich Zdenko Makovník. Folklórny súbor Petrovčan pri mládežníckom združení YMCA nás presvedčil, že záujem o folklór u

Koncert zboru Musica viva a priateľov

Tam si návštevníci najprv mali možnosť pozrieť ďalšiu reprízu predstavenia z produkcie Divadla VHV Petrovec Úplný Gogoľ v réžii Maríny Dýrovej. Ako kuriozitu uvedieme, že toto predstave-

Petrovca prišli s predstavením Slovenský raj v réžii Jany Wernerovej. V predstavení účinkovali: Jakub Muranský, Jana Wernerová, Peter Kočiš, Zuzana Psotková a Michaela Domovcová. Folklórny súbor Petrovčan

PRÍSPEVOK KU DŇU PETROVCA OD NAJMLADŠÍCH

Návrhy na krajší život A. Horvátová

Hrou na husliach k otvoreniu výstavy prispeli Martin Ján a Andrej Jaroslav Javorníkovci z Kulpína a svoje vydarené práce o krajšom živote prečítali Dajana Brnová, Alexandra Muchová a Ondrej Pavčok.

piatkové popoludnie v Knižnici Štefana Homolu otvorili výstavu Moje návrhy na lepší a krajší život v Petrovci, Maglići, Kulpíne a Hložanoch. Podujatie sa zrodilo z iniciatívy Rady pre zdravie Obce Báčsky Petrovec, ktorá oslovila predškolskú ustanovizeň, základné školy a gymnázium. Návštevníkov privítala predsedníčka rady Tatiana Demanová-Javorníková a výstavu otvoril predseda Zhromaždenia obce Výstavu otvoril predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Ján Šuľan (foto: kulpin.net) Dr. Ján Šuľan. • KULTÚRA •

sa aj prihovorili. Zástavy dvíhali pri speve hymny Petrovská v podaní petrovského cirkevného spevokolu, ktorý dirigovala Slovenka Benková-Martinková a na harmonike ich sprevádzal Zdenko Makovník. Túto zvláštnu chvíľu poctili tiež členovia obecnej správy, ako i účastníci kultúrneho programu, kde sa striedali najlepšie prejavy našej kultúrnej a ľudovej tvorivosti a naši reprezentatívni predstavitelia. V programe ako najmladších prvých zahlásili Alexandra Horvátová a Martina Benková škôlkarov, ktorých nacvičili Zora Sokolovićová a Alenka Pavelová, ktorá ich aj na harmonike sprevádza. Po nich zahrali naši skvelí hudobníci, ktorých nacvičuje Michal Struhár – členovia žiackeho orchestríka a Sára Noami Tanackovićová a Simona Ðurićová zaspievali. Už

mládežníkov predsa je. Ruky k ich výstupu priložili choreograf Pavel Pavlíni, pri speve Milinka Sýkorová a hudobný sprievod Zdenko Makovník. Za nimi nádherným spevom a hudbou prítomných oslovili speváčky a hudobníci mládežníckej kresťanskej skupiny. Hostka Nao Higanová z Japonska priniesla kus exotiky a prítomných oduševnila prednesom piesní zo svojej krajiny, ale aj Horela lipka, v slovenčine a japončine. Ďalšími hosťami bola spevácka skupina Rastislavická konopa z Rastislavíc pri Nitre. A na koniec kultúrneho programu odzneli zvuky fujary a píšťaly v podaní Michala Struhára. V pokračovaní hrala martinská kapela. Súčasťou programu bola aj výstava ručných prác v KUS Petrovská družina Kvety nášho rodu, otvorená tesne pred programo Foto: Martin Sklenár

22 /4857/ 1. 6. 2019

Kultúra BELEHRAD

Čániho pútavý príbeh Juraj Bartoš

ýstavou grafík a olejomalieb Autobiografike / Autobiografiky akademického maliara a grafika Pavla Čániho naštartovali druhý ročník podujatia Dni slovenskej kultúry v belehradskej Galérii 73. V rámci vernisáže v zaujímavom vzdušnom asymetrickom priestore prítomných privítala riaditeľka Galérie 73 Mirela Pudarová. O autorovi a výstave, ku ktorej došlo aj pričinením spisovateľa a novinára Martina Prebudilu, hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Text venovaný tvorbe Pavla Čániho z pera prednedávnom zosnulého kritika a esejistu Draška Ređepa prečítala profesorka slovenského jazyka a literatúry Tatjana Mitićová. Prv než odznel otvárací prejav 3. tajomníka Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku Michala Hrušíka, prítomným sa prihovoril aj sám Čáni. Ako pripomenul Valentík, Čáni má za sebou viac než 40 výstav.

V Belehrade predtým vystavoval dvakrát, naposledy roku 1999 (na pôde Veľvyslanectva SR v Srbsku).

Vernisáž Pavla Čániho v belehradskej Galérii 73 Osobitne podčiarkol, že Čániho grafiky vypracované hĺbkotlačou majú vysokú technickú úroveň; nimi autor prezentuje vlastný príbeh, avšak „okrem toho príbehu

SAMOSTATNÁ VÝSTAVA ĽUBKY ERGOVEJ V KYSÁČI

Vibrácia života

Elena Šranková

priestoroch Slovenského národného domu v Kysáči v sobotu 25. mája slávnostne otvorili 4. samostatnú výstavu Vibrácia života Ľubky Ergovej, kysáčskej rodáčky, ktorá vyštudovala grafický dizajn na Akadémii umenia v Novom Sade. Zaoberá sa ilustráciou a maľovaním a je profesorkou výtvarnej kultúry v základnej škole v Rumenke. Na vernisáži Vladimír Valentík, literárny kritik, povedal, že obrazy Ľubky Ergovej pôsobia exoticky, hýria farbami a na prvý pohľad nechávajú dojem, akoby prišli z národnej tradície niektorých iných kontinentov alebo svetadielov. V katalógu, ktorý z tejto príležitosti vydali, napísal, že obrazy Ľubky Ergovej „pozostávajú z početných krátkych pohybov

www.hl.rs

v duchu imaginárneho realizmu na jeho grafikách môžeme sledovať istú polemiku so samotnou grafikou ako médiom. Na jeho grafikách máte kombináciu niekoľkých grafík a v niektorých grafikách zapája aj farbu. Silu jeho oneirickej predstavivosti si

štetca vytvárajúcich veľmi zložitý, ale harmonický, kompaktný celok. Ďalšou výraznou charakteristikou jej ikonografie je čierna kontú-

možno všímať aj prostredníctvom symbolov, ktoré sa opakujú“. Možno povedať, že expozícia Autobiografiky zahrnujúca grafiky a maľby (škoda, že nie aj výber z rová čiara, ktorá buď vymedzuje a zdôrazňuje každú farebnú plochu, alebo sa menšie plochy pestrých farieb nanášajú na čierny podklad“. Ako sa početní prítomní na otvorení výstavy mohli presvedčiť, na prácach tejto umelkyne dominuje modrá farba, hoci jej

Vernisáž: (zľava) Blanka Snopková, Michal Madacký, Ľubka Ergová a Vladimír Valentík

Informačno-politický týždenník

trojdimenzionálnych prác) pôsobí organicky. Možno ju označiť ako pútavý prierez Čániho umeleckého príbehu, prameniaci v lokálnom prostredí, ba v intímnom živote, vytryskujúci k výšinám univerzálneho. Platí to jednak pre cyklus grafík Oceľové vtáky známy z deväťdesiatych rokov 20. storočia, jednak pre olejomaľby na kobercoch, čiže na tzv. handrovkách, ktoré si cestu k umelcovi vyšliapali pred desaťročím, a ostatných prácach nášho popredného výtvarného umelca. Návštevníci podnetnej výstavy (prístupnej 23. – 28. mája) si mohli pozrieť aj videoprezentáciu Jubilee Vladimíra Marku venovanú Čániho životnej päťdesiatke, natočenú pred 16 rokmi. Galéria 73 v belehradskej Obci Čukarica (na Banovom Brde) vznikla roku 1973 ako centrum výtvarnej, literárnej a hudobnej tvorby. Na 30. mája avizovala prezentáciu kníh srbských autorov preložených do slovenčiny, s účasťou viacerých spisovateľov zo Slovenska, ako ďalší segment Dní slovenskej kultúry. maľby všeobecne hýria farbami. „V tých pestrofarebných kompozíciách pozostávajúcich z početných drobných farebných plôch definovaných čiernou čiarou sa vynárajú tvary, ktoré rozpoznávame ako strom, ľudskú figúru, vtáka... Tak vzniká tá druhá rovina vnímania jej obrazov, ktorá je vlastne primárna, lebo v nej odhaľujeme základný motív, ktorý si maliarka zaumienila znázorniť,“ vyplýva zo slov V. Valentíka. Na vernisáži sa prihovorila i Ľubka Ergová a prítomných privítal vedúci Galérie SND Michal Madacký. Výstavu otvorila riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Blanka Snopková, pričom predstavila prácu tejto knižnice, ktorej súčasťou je i Galéria v podkroví, ktorá je čoraz vyhľadávanejším výstavným priestorom nielen domácich, ale i umelcov zo zahraničia. Výstavu, ktorá potrvá do 17. júna, usporiadala Galéria SND s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Bećkovićova poézia po slovensky Anna Lešťanová

kademik Matija Bećković viackrát bol hosťom v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove. Tentoraz sa literárny večierok venovaný jeho osobnosti a poézii uskutočnil v utorok 21. mája v miestnosti Oddelenia pre dospelých, ktorá bola primalá pre početných návštevníkov. Večierok bol zvláštny, lebo si milovníci krásneho slova mohli vypočuť jeho básne nielen po srbsky, ale aj v preklade do slovenčiny, ktorý urobili Martin Prebudila a Miroslav Demák. Vzácnych hostí v mene organizátorov podujatia privítala a pozdravila Dragana Milašová, riaditeľka knižnice. Na literárnom večierku v Starej Pazove boli predstavené dve knihy barda srbskej poézie, ktoré vyšli k jeho 80. narodeninám (narodený je 29. novembra 1939 v Sente). Milovníkom krásneho slova najprv predstavili Bećkovićovu knihu vybraných a nových básní Bio je smak

sveta vo vydavateľstve Nadácie Grupa Sever v Novom Sade, ktorá mala veľmi úspešnú premiéru (nielen k narodeninám, ale aj k 60. výročiu literárnej práce) v polovici apríla na scéne Peru Dobrinovića v Srbskom národnom divadle. Počas bezmála dvojhodinového večierka sa tiež hovorilo o preklade Bećkovićových vybraných básní do slovenčiny Ešte sme neskončili… (Ćeraćemo se još…). Táto kniha obsahuje 50 básní, ktoré spoločne preložili Prebudila a Demák, ktorí sa zúčastnili aj na tejto nadovšetko vydarenej a nevšednej kultúrnej udalosti. Ide o reprezentatívny výber z básnickej tvorby jedného z najznámejších a najčítanejších srbských autorov. Súčasťou výberu sú, ako uviedol Prebudila, ľúbostné básne napr. venované manželke Vere Pavladoljskej z rovnomennej knihy. Prvý ich do slovenčiny začal prekladať, síce dávno, práve Demák, o čom sa i zmienil na večierku (Reče mi jedan čoek). Bećkovićova kniha s

Aktéri literárneho večierka: (zľava) Miroslav Demák, Dragana Milašová, Matija Bećković a Martin Prebudila prekladmi básní do slovenčiny vyšla začiatkom roka a jej vydavateľom je Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave. Na ukážku básne po slovensky prečítali Anna Simonovićová a Jana Rumanová, tamojšie skvelé

recitátorky. Akademik Bećković i tentoraz oduševnil prítomných nielen svojou zvláštnou tvorbou, ale aj samotným prístupom k takýmto literárnym večierkom.

NA VÝCHODE SLOVENSKA

Vzlet na Zemplínskej heligónke Ján Špringeľ

rednedávnom hudobná skupina Vzlet pobudla vo východoslovenskom meste Michalovce, kde sa zúčastnila na 6. ročníku šou heligonkárov Zem-

plínska heligónka 2019. Kovačičania vystupovali v zložení: vokálny sólista Juraj Suchánek, harmoniky a spev Adam Ďurica a Jaroslav Čuvár a akustická gitara a spev Michal Suchánek. Festival Zemplínska heligónka

Hudobníci z Kovačice v evanjelickom kostole v Michalovciach

Zúčastnili sa aj na michalovskom jarmoku • KULTÚRA •

vznikol v roku 2014 a organizuje sa každý rok v prvý májový víkend za účasti 50 účinkujúcich – jednotlivcov a skupín z rôznych regiónov Slovenska. Hostia zo zahraničia tentoraz boli okrem zo srbskej Kovačice aj z chorvátskeho mesta Delnice, českého Olomouca a poľského Medzibrodzia Žywieckiego. Skupina Vzlet odspievala a zahrala štyri slovenské piesne: V Kovačickom ríte, Kovačická štácija, Slováci a Nad kaštieľmi hromy bijú, ako aj dve srbské Šešir moj

a Evo banke. Piesne Kovačičanov boli odmenené búrlivým potleskom početného obyvateľstva a účastníkov prehliadky. Vzletovci v rámci trojdňového nezabudnuteľného pobytu taktiež vystupovali na otvorenom javisku v strede Michaloviec na mestskom jarmoku, ako i na bohoslužbách v evanjelickom kostole, kde na záver bohoslužieb vystúpili s jednou cirkevnou a dvomi ľudovými piesňami.

22 /4857/ 1. 6. 2019

Kultúra DIVADELNÁ PREMIÉRA V ŠAFÁRIKU

WC story alebo mikrokozmos jednej ženy Danica Vŕbová

eďže im je, ako aj každému ochotníckemu združeniu, činnosť diktovaná finančnými možnosťami, novosadských šafárikovcov veľmi potešila správa, že im Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Mestská správa pre kultúru Mesta Nový Sad v tomto roku poskytli finančnú pomoc na na-

cvičovanie nového divadelného predstavenia. Znamenalo to, že niekedy aktívna divadelná činnosť v tomto kultúrnom stredisku novosadských Slovákov môže znovu ožiť. Režisér, herec a koordinátor divadelnej sekcie v SKC P. J. Šafárika Rastislav Zorňan po dlhšom pátraní za dobrou predlohou, ktorá si nevyžaduje mnoho hercov (lebo ich, žiaľ, niet), náročnú

SCÉNA

Greta Van Fleet, Phil Anselmo a Tarja na Exite

edzi najpopulárnejšími účastníkmi tohtoročného festivalu Exit, ktorý sa usporiada od 4. do 7. júla, je mladá americká rocková skupina Greta Van Fleet, ktorú často porovnávajú s Led Zeppelin, najmä pre spev Josha Kiszku, ktorého hlas pripomína Roberta Planta. Kiszka však hovorí, že vôbec sa nesnažil napodobňovať známeho speváka, ale jednoducho začal spievať hlasnejšie, aby počul sám seba na skúškach. K popularite skupiny prispela aj prestížna Cena Grammy za najlepší album roka 2018, ktorú získali vydaním From the Fires. A z aktuálneho albumu Anthem of the Peaceful Army už vynikli tri singly: When the Curtain Falls, You’re the One a Lover, Leaver. Vystúpenie Grety Van Fleet na Exite bude ich jediným koncertom v našom regióne a jedným z iba niekoľkých v Európe. Greta Van Fleet Ďalšou hviezdou festivalu bude fínska speváčka Tarja Turunen, vďaka ktorej sopránovému hlasu skupina Nightwish získala svetovú slávu. Pre nedorozumenie so spomenutou kapelou Tarja od konca roku 2005 pokračuje ako sólistka a koncom augusta jej vychádza siedmy album In the Raw, o ktorom hovorí, že bude lyricky úprimný a zvukovo agresívnejší než jej predchádzajúce vydania, o čom svedčí prvý singel Dead Promises, v ktorom hosťuje Björn „Speed“ Strid zo švédskej skupiny Soilwork... Phil Anselmo, niekdajší spevák texaskej metalovej formácie Pantera, je ďalším menom, ktorého príchod na Exit sa netrpezlivo očakáva. Známy je ako hyperproduktívny hudobník (je spoluzakladateľom a členom skupín Down, Superjoint a ešte niekoľkých; tiež vedie vydavateľstvo Housecore Records) a v súčasnosti vystupuje s The Illegals, s ktorými prichádza aj na Petrovaradínsku pevnosť.

KONCERTY 3. júna, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Howie Reeve (akustický avant-pop zo Škótska) 6. júna, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Praed (shaabi/ psychedelic rock z Libanonu) 6. júna, Lazino tele v Novom Sade: Đura i Mornari Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Martina Benková a Rastislav Zorňan, divadelné duo (foto: Zlatko Klinovský)

scénu a zložité kostýmy, našiel niečo primerané pre divadelnú situáciu v tomto centre. Ide o monodrámu WC story. Vlastne je tam trochu dialógu, ale akcent je na jednej postave – pracovníčke staničných záchodov. Nepozdáva sa vám, však? Ale keď vás tá úprimná, dotieravá žena žijúca vo svojom mikrokozme (áno, v tom záchodovom) vovlečie doň, začnete rozmýšľať jednoducho a úprimne – ako ona. Je neobyčajne obyčajnou ženou. Chce byť pekná a milovaná. Miluje – svojho frajera a svoju prácu. Toto je predstavenie o každodennosti v tejto urýchlenej dobe a o všetkých, ktorí žijú, lebo žiť treba. O tých, ktorí predsa chcú byť inakší, keď sa už všetci podobajú. Svojím jednoduchým humo-

rom a dynamickým dejom toto predstavenie si určite upúta divákovu pozornosť. Premiéra divadelnej hry Vladimíra Moresa WC story bola vo štvrtok 23. mája v priestoroch SKC P. J. Šafárika v Novom Sade. Na úvod sa prítomným prihovorila a o predstavení poinformovala predsedníčka SKC Pavla Jozefa Šafárika Vierka Marčoková-Cerovská. Hlavnú postavu hrala mladá herečka Martina Benková, ktorej toto bol debut na šafárikových doskách, ktoré svet znamenajú. Ďalšiu postavu pre nedostatok hercov stvárnil sám režisér Rastislav Zorňan, kým svetlo a zvuk mal na starosti Michal Bolehradský. Keďže je po premiére, divadelníci sa tešia na ďalšie možnosti ukázať svoje nové stvárnenie širšej verejnosti.

48. STRETNUTIE POD LIPAMI bude 8. júna v Jánošíku. Po prvýkrát sa v tejto juhobanátskej dedine sústredia mladí umelci, ktorí uverejňovali svoju tvorbu v prílohe Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet od septembra minulého roku do júna t. r. Pod košatou lipou farského dvora v rámci programu poéziu, prózu, maľby a fotografie prezentujú aj naživo. Slovo budú mať aj trojčlenné odborné komisie, ktoré v tejto chvíli hodnotia literárne a výtvarné práce a rozhodujú o tohtoročných nositeľoch Ceny Rozletov. Účastníci stretnutia navštívia aj evanjelický kostol, etno izbu Združenia žien Jánošíčanka, ako aj kaštieľ v neďalekej Hajdušici. J. P-á • KULTÚRA •

KULTÚRNY PROGRAM V BINGULI

Vír spevu, tanca a divadla Danica Vŕbová

inguľčania sú dôkazom toho, že málo ľudí s mnoho vôle veľa dokáže. I keď je dedinka malá, v nedeľu 26. mája ukázala, že má veľa mladých talentov, o ktorých sa, dúfame, ešte bude počuť.

Tamojší Kultúrno-umelecký spolok Milana Rastislava Štefánika usporiadal kultúrno-umelecký program, ako aj premiéru nového detského divadelného predstavenia. Program otvoril umelecký vedúci binguľského ľudového orchestra Kristián Ruman podaním piesne Po nábreží

Novozaložená ženská spevácka skupina

na harmonike. Krátku biografiu Milana Rastislava Štefánika prečítal učiteľ slovenčiny Darko Bábeľa. Po tom, čo moderátorky večierka Ivana Zorňanová a Tijana Farkašová pozdravili podpredsedu NRSNM Pavla Surového, riaditeľku ÚKVS Annu Chrťanovú-Leskovac, predsedu MS Binguľa Branka Radičevića a predstaviteľov kultúrno-umeleckých spolkov, obecenstvu sa predstavil domáci DFS Čerešničky choreografiami Tijany Farkašovej Prútikový tanec a Hrou do tanca, ktorou sa predstavia na tohtoročnom DFF Zlatá brána. Bolo počuť slovenské ľudové piesne v predvedení malých speváčok Mily Petržľanovej a Anđely Farkašovej. Bod patril aj novozaloženej ženskej speváckej skupine binguľských ochotníčok. Oni sa zmesou slovenských ľudových piesní vo výbere Tijany Farkašovej a Darka Bábeľu a za

V PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Spevom, tancom a básňou oslávili Deň školy Anička Chalupová

ZŠ maršala Tita v Padine sa v piatok 24. mája 2019 uskutočnil bohatý kultúrno-umelecký program, ktorým oslávili Deň školy. Na začiatku príležitostného programu, ktorý spoločne pripravili žiaci a učitelia tejto vzdelávacej ustanovizne, odznel uvítací príhovor Márie Galasovej, riaditeľky školy, a neskoršie vystúpili účastníci programu. Predstavili sa najprv členovia rytmickej skupiny nižších ročníkov, ktorých nacvičili Jarmila Kotvášová-Husáriková a Snežana Kotvášová. Recitačnými schopnosťami obecenstvo očarili mladí osvedčení recitátori Erik Jurica a Natali Kotvášová, ktorí v tomto školskom roku postúpili do pokrajinskej súťaže. S nimi pracovali učiteľky Mária Nosáľová a Zuzana Valentová. Sťa slávičí spev odzneli prednesy padinských speváckych • KULTÚRA •

talentov Timey Tomanovej, Maje Durgalovej a Teofila Marčeka, víťazov detského festivalu Pieseň je naša radosť, s ktorými pracoval Pavel Tomáš ml. S choreografiou Na bare Vedejky v programe vystúpili aj členovia DFS základnej školy a v choreografii Pome chlapci tancuvať sa poriadne vyzvŕtali ochotníci

DFS Holubička. So spomínanými folklórnymi skupinami pracovala učiteľka Anna Halajová. Súčasťou programu bolo i vystúpenie dievčenskej speváckej skupiny, ktorá za hudobného prednesu osvedčeného orchestra ZŠ pod taktovkou Pavla Tomáša ml. predniesla niekoľko slovenských ľudových piesní. Na záver

K oslave Dňa školy sa patrí zaspievať si a zatancovať (fotka: z archívu ZŠ)

nácviku Kristiána Rumana po prvýkrát predstavia na FF Tancuj, tancuj... Ďalší blok patril hosťom. Folklórny súbor Petrovčan pri mládežníckom združení YMCA z Báčskeho Petrovca sa predstavil tromi bodmi. Najprv zaspievala mladá speváčka Martina Agarská, potom sa predstavila ich dievčenská spevácka skupina zmesou slovenských ľudových piesní, ktorú nacvičila umelecká vedúca Milina Sýkorová. Folkloristi sa roztancovali v choreografii Vráťme čas autora a umeleckého vedúceho Pavla Pavlíniho, ktorú tiež predvedú na nadchádzajúcom FF Tancuj, tancuj... Na záver malo premiéru divadelné predstavenie Ekologická rozprávka. Autorkou predlohy a režisérkou predstavenia je Tijana Farkašová, o scénografiu sa postaral Kristián Horvát, kým kostýmy mali na starosti rodičia. Ekologickú rozprávku finančne podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, v čej mene sa prítomným prihovoril jej podpredseda Pavel Surový. programu si diváci mohli pozrieť ekologické aktivity, ako i prvákmi (v čele s ich učiteľkou Erkou Nemogovou) natočený film pre súbeh Ne prljaj, nemaš izgovor. Padinská základná škola je hrdá na úspechy svojich žiakov, medzi ktorými sú aj mená najúspešnejších maturantov Ivana Bokora a Tijany Beškovej. V druhej časti oslavy Dňa školy riaditeľka Galasová udelila odmeny najúspešnejším učiteľom, ktorí v tomto školskom roku so svojimi žiakmi dosiahli pozoruhodné výsledky na republikovej úrovni. Boli to: Miroslav Jurica (dejepis), Lýdia Funtíková (anglický jazyk), Katarína Kotvášová a Ľudmila Dubovská (srbský jazyk ako nematerinský), Zuzana Kotvášová a Jaroslava Staňová (slovenský jazyk), Želimír Babinec (biológia) a Pavel Tomáš ml. (hudobná kultúra). Jubilejná odmena za odpracovaných desať rokov sa dostala do rúk pedagógom Ľudmile Tomanovej (srbčina), Anne Povolnej (telesná výchova) a Rastislavovi Ušiakovi (technické a informatické vzdelávanie). Dvadsať rokov v škole odpracovala Anna Kopčoková, kuchárka, kým 35-ročnú prácu za sebou má Martin Babka, tajomník školy.

22 /4857/ 1. 6. 2019

Kultúra · Oznamy 26. PREHLIADKA 3 x Ď Stará Pazova 2019

Program

Piatok 7. júna 2019 12.00 – 12.30 Slávnostné otvorenie 26. prehliadky 3 x Ď 13.15 – 13.35 KUS Sládkovič, Boľovce Pozvanie 13.15 – 13.35 ZŠ 15. októbra, Pivnica Nechceme rezance! 15.30 – 15.55 SKOS Erdevík, Erdevík Mušky z gumipušky 16.25 – 16.50 SKUS M. R. Štefánika, Binguľa Ekologická rozprávka 17.00 – 17.10 ZŠ h. Janka Čmelíka, Stará Pazova – hosťujúce predstavenie Muva Sobota 8. júna 2019 10.00 – 10.40 ZŠ h. J. Čmelíka, Stará Pazova Hotel platan 11.10 – 11.40 ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Hurá do školy! 13.00 – 13.30 ZŠ Jána Kollára, Selenča Rozprávka o domčeku na polianke 14.00 – 14.40 OD M. B. Uču pri KUS Štefánika v Laliti Rozprávka z parku Nedeľa 9. júna 2019 10.00 – 10.40 Divadlo VHV, Báčsky Petrovec Traja zhavranelí bratia 11.00 – 11.35 SKOS Detvan, Pančevo-Vojlovica Rozmarín 11.50 – 12.35 Gymnázium Jána Kollára, B. Petrovec – hosťujúce predstavenie Ljubavno pismo 15.00 – 15.30 Prezentácia knižnej produkcie pre deti Slovenského vydavateľského centra, predsieň divadla 15.45 – 16.10 Art centrum Chlieb a hry, Stará Pazova – hosťujúce predstavenie Soľ nad zlato 16.45 Zatvárací ceremoniál, vyhlásenie odmenených a udelenie cien

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR ELEKTROMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2193_02 NS_Futog_3, Ul. carice Milice 5, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 6081, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoje mienky v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR ELEKTROMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2477_02 NS_Kovilj_Sad_centar, Ul. Laze Kostića 16, v Kovilji, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoje mienky v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Výzva na návrh kandidátov na Cenu Samuela Tešedíka Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov (zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Samuela Tešedíka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2019, a to najneskôr do 30. júna 2019 (mailom na: hlasznik@gmail.com, hlasznik@dzscr.ro, biapascu@gmail. com). Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne začnúc rokom 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z týchto podmienok: za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí; za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí; za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí; za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj päť pamätných listov Samuela Tešedíka za mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania, za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí, za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea. Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.



CHÝRNIK

NOVÝ SAD. MOMS Nový Sad a SKC P. J. Šafárika v utorok 4. júna o 19. hodine zorganizujú detský večierok, kde svoje znalosti zo slovenčiny ukážu žiaci novosadských škôl. Večierok bude v priestoroch SKC P. J. Šafárika. D. V. KOVAČICA. Divadlo VHV scéna v Kovačici v dňoch 1., 2. a 7. júna usporiada tradičné Dni Tomáša Hriešika-Máška. V sobotu 1. júna na javisku DK 3. októbra v Kovačici o 20.00 h vystúpia ochotníci Slovenského divadla VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej

Pazove s predstavením Diablov čardáš (Hana Zelinová). V druhý víkendový večer javisko bude patriť Aradáčanom, ochotníkom pri Divadelnej sekcii Branislava Vierga, Kultúrneho centra Aradáč, ktorí o 20.00 h predvedú inscenáciu Zabíjačka (Ján Hrubík-Míľo). V piatok 7. júna t. r. Dni Tomáša Hriešika-Máška, s divadelným predstavením Commedia dell'arte (Vlado Mores), uzavrú ochotníci Matice slovenskej SKOS Ľudovíta Štúra v Iloku. Predstavenie je naplánované na 17. hodinu. A. Ch. • KULTÚRA · OZNAMY •

Kultúra· Oznamy Výzva na účasť na medzinárodnom sympóziu Pri príležitosti osláv storočnice od založenia Slovenských národných slávností Organizačný výbor Matice slovenskej v Srbsku docenil, že je výnimočne významné v rámci tohoročných SNS realizovať aj MEDZINÁRODNÉ VEDECKÉ SYMPÓZIUM na tému Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia Cieľ tohto sympózia je prezentovať esenciálne dáta o vplyve tohto nášho najvýznamnejšieho národnostného podujatia na jednotné nastupovanie nás Slovákov, stretávanie sa navzájom, aj pohovorenie a pretras základných otázok, ktoré sa týkajú záujmov nás Slovákov. Na nich sa rozdúchla v našich srdciach dovtedy len tlejúca pahreba slovenského presvedčenia a vyvolala v ňom ozajstný plameň slovenského cítenia, čo roky vzrastal a stále vyššie plápolal aj v reálnom živote. Ďalší z cieľov, ba úloha nás všetkých je tieto poznatky vyzdvihovať, zverejňovať, urobiť ich dostupnými nielen medzi nami, ale aj širšie, aby sa vedelo aj videlo a predovšetkým aby sa nezabudlo. Z tých dôvodov pozývajú sa všetci záujemcovia, aby sa prihlásili na toto sympózium a svojím príspevkom na hore naznačenú tému podali svoj náhľad, postreh alebo návrh na niektorý z daných segmentov tejto problematiky. Náležitosti pre každý autorský príspevok sú: – aby doteraz nebol prezentovaný; – aby bol počítačovo upravený (vysádzaný v programe Word) v písme Times New Roman, objemu 120 riadkov (2,5 strany), formát A4, veľkosť písmen 12, normálneho riadkovania (R-1); – aby elaborácia a artikulácia problematiky bola jasne naznačená; – citáty musia byť vierohodné, s jasne naznačeným zdrojom (vo fusnote), fotografie, nákresy s primeraným textom, uvádzanie bibliografických dát podľa zachodených pokynov; – zhrnutie (abstrakt) treba napísať v rozsahu 100 – 120 slov (12 riadkov). Úvodným štúdiám je dovolený väčší rozsah príspevku. Všetky príspevky vyhodnotí skupina recenzentov a len v prípade pozitívnej recenzie príspevok bude môcť byť prezentovaný. Prihlášky na sympózium, spolu s úplným textom príspevku a zhrnutím, je potrebné dostaviť na adresu Matice slovenskej v Srbsku do 1. júla 2019. V prípade väčšieho záujmu bude možnosť postavenia minivýstavy na tému sympózia alebo aj plagátovej prezentácie niektorých z tém, alebo aj kratšej videoprojekcie. Všetky tieto spôsoby účinkovania treba Matici aj prihlásiť. Pre všetky recenzované príspevky plánovaná je ich publikácia v zborníku prác. Sympózium sa uskutoční 8. augusta 2019 o 10. hodine v sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, Kollárova 6. Príspevky treba zaslať na adresu: Matica slovenská v Srbsku, 21 470 Báčsky Petrovec, Ul. maršala Tita 18, tel.: +381 21 780 248, e-mail: msjbp@stcable.net. V mene Organizačného výboru MSS: DrSc. Ján Babiak

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA· OZNAMY •

hlasludu.info www.hl.rs

KRÍŽOVKA ČÍSLO 22

V tajničke je meno a priezvisko scénografky a kostýmovej výtvarníčky narodenej roku 1966 v Novom Sade. Žije a pôsobí na Slovensku.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 21 – VODOROVNE: zachoval, akustika, bon, Ed, m, a, tikala, liana, ár, IK, Aleko, l, škola, jaš, Ela, Tušiak, S, orie, tep, nan, Toti, aja, zrak TAJNIČKA: JURAJ TUŠIAK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 19 z čísla 19 Hlasu ľudu z 11. mája 2019 bolo: ANDREJ ČIPKÁR. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JURAJ PUŠKÁR, Ul. Iva Lolu Ribara č. 75, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

22 /4857/ 1. 6. 2019

Oznamy

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a dedom

Podnik KODAR ELEKTROMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2323_02 NS_Novi_Sad_ Klisa_3, Ul. Sentandrejski put 147 b, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 25. júna 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 26. júna 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h. Republika Srbsko Obec Stará Pazova OBECNÁ RADA Číslo: 111-3/2019-IV Dátum: 24. mája 2019 Stará Pazova Svätosávska 11 tel.: 022/310-170

JÁNOM ČASTVENOM 2. 11. 1950 – 17. 5. 2019 z Báčskeho Petrovca

Podľa článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS č. 21/2016, 113/2017, 113/2017 – iný zákon a 95/2018) Obecná rada Obce Stará Pazova zverejňuje nasledujúce OZNÁMENIE

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva s tými, ktorí ho mali radi.

Zverejňuje sa verejný súbeh na obsadenie postavenia náčelníka Obecnej správy Obce Stará Pazova. Tento verejný súbeh sa zverejňuje na webovej stránke Obce Stará Pazova www.starapazova.rs. Zástupca predsedu, Milan Beara

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Syn Janko s manželkou Tatianou a vnúčatá Nina, Janko a Lea • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s bratom

MÁRIA GREKSOVÁ

JÁNOM ČASTVENOM

1. 2. 1941 – 30. 5. 2018 – 2019 z Hložian

2. 11. 1950 – 17. 5. 2019 z Báčskeho Petrovca

Nikdy na Teba nezabudneme, navždy zostaneš v našich srdciach.

3. 7. 1923 – 21. 5. 2014 – 2019 z Hložian

JÁN TURDEĽ

Päť rokov Ťa niet. Život bol nádejný, osud krutý, rozlúčka ťažká, ale spomienka večná. Tvoji: syn s manželkou Buzekovci a vnučky Šepráková a Štefanidesová s rodinami

Sú ľudia, ktorí sa svojou šľachetnosťou a dobrotou dotknú nielen srdca, ale i duše. Bol si jeden z nich. V najkrajších spomienkach Ťa pred zabudnutím chránia

DROBNÝ OZNAM

Tvoji najmilší

Sestra Katka s rodinou

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu dcéru

VLASTU ŠEPRÁKOVÚ

30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 – 2019 z Hložian

30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 – 2019 z Hložian Roky plynú, spomienka zostala. Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach. Spomínajú si: rodičia, sestra a starká Šepráková

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji zarmútení: starí rodičia Buzekovci a tetka, švagor a Marína Štefanidesovci

SPOMIENKA na kolegov

JANKA TRPKU

1955 – 2009 – 2019

MÁRIU SKLENÁROVÚ

rod. Kochanovú 1963 – 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca

S úctou si na Vás spomínajú kolegovia z Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad – Oddelenia pre alternatívne plodiny a organickú výrobu Báčsky Petrovec • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNOM VAGALOM

MÁRIU SAVIĆOVÚ

s mojím bratom

12. 1. 1946 – 16. 5. 2019 z Kulpína

na sestru

rod. Vagalovú 22. 12. 1939 – 17. 11. 2018 zo Sriemskej Mitrovice

Navždy zostanete v našich srdciach. Sestra Elena Hrubíková s rodinou 22 /4857/ 1. 6. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 31. mája 19.30 Zostrih z prvej časti festivalu Zlatý kľúč z roku 2017 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 2. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 4. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 31. mája – 13 hodín tajní vojaci v Bengázi Sobota 1. júna – Únos cez internet Pondelok 3. júna – Dračie srdce 3 – Čarodejníkova kliatba Utorok 4. júna – Ladíme 2 Streda 5. júna – Nástroje smrteľníkov – Miesto kostí Štvrtok 6. júna – Ukradli mi dieťa

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 2. júna Film: Medveď Yogi Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Abraham Lincoln – Lovec upírov 24.00 Záver vysielania 17.00 18.30 19.00 20.00 22.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom kolážovom bloku okrem iného bude príspevok o súťaži zo slovenčiny, ktorá prebiehala v Starej Pazove, a o výstave Ľubky Ergovej z Kysáča. Nasleduje Kumštáreň. Dúhovka. V nedeľnej Dúhovke pozornosť bude venovaná konfirmandom z Erdevíka, tiež cirkevnému zboru v Šíde. O rekonštrukcii organu v Petrovci budú hovoriť tamojšia kantorka a pán farár, kým pán farár kysáčsky prezradí, ako sa vyrábajú fujary.

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 2. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 5. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra

17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

Nedeľa 2. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Žiaci a pedagogický personál Základnej školy maršala Tita oslávili deň ustanovizne Kovačickí školáci úspešní na mnohých literárnych súťaženiach Utorok 4. júna 16.00 Spevácke zbory a orchestre z Kovačickej obce úspešné aj na republikovej súťaži Blíži sa koniec školského roka, ôsmaci rozmýšľajú: Kam ďalej? Spevom oslavujú Pána Piatok 7. júna 16.00 Film: Martinko Klingáč Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Futbal na sene?! KARAŠ (J) – HAJDUŠICA 1 : 2 (1 : 0) Vladimír Hudec

ráva na ihrisku v Jasenove bola príliš vysoká, takže po kosení by sa mohla nazbierať slušná hŕba sena. Delegát a rozhodca konštatovali, že je ihrisko pripravené na zápas. Domácim futbalistom to neprekážalo, aby od prvej minúty začali hrať hrubo a

provokovať hosťujúcich futbalistov. V prvých desiatich minútach hráči Karaša dvakrát nebezpečne ohrozili brankára Melicha. Hostia sa však postupne zbavili tlaku a už v 10. min. Nikola Ružić mal peknú príležitosť, ale namiesto toho, aby strieľal, pokúsil sa neúspešne prihrať bratovi Aleksandrovi. Hostia potom mali prevahu, ale pritom

museli dbať aj na nohy, ktoré boli často terčom útokov domácich futbalistov. V 22. min. útočník Karaša sa pokúsil z okraja šestnástky centrovať, Z. Lipták podložil nohu, zmenil smer lopty, ktorá oklamala Melicha a ocitla sa v sieti. Po zmene strán domáci ešte určitý čas odolávali útokom hostí, ale im postupne začali ubúdať sily. Hostia to využili a dvoma gólmi A. Ružića, v 65. a v 73. min., obrátili výsledok vo svoj prospech. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar, Stojkovski, Folťan, Pavlovic, Radović (Miksád), A.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Mestský klub nesmie vypadnúť?! ŽFK BANAT – MLADOSŤ 2 : 1 (0 : 0) Darko Sládeček

ieloblatčania prehrali najdôležitejší zápas v sezóne a majstrovstvá pravdepodobne skončia na poslednom meste. Od začiatku bolo jasné, že v Zreňanine to nebudú mať ľahké. Rozhodca Radulović prerušoval hru vždy, keď hostia mali príležitosť ohroziť domáceho brankára, a na druhej strane, keď domáci stratili loptu,

pískal faul. Rozhodca už na začiatku druhého polčasu musel vážnejšie „zakročiť“ a tak za obyčajný faul, akých je na zápase mnoho, Godovi ukázal červenú kartu?! Potom už bolo celkom jasné, že hostia nemôžu vyhrať. V 60. min. Erić rozvlnil sieť Perišića a tak uspokojil všetkých, ktorí vedeli, že domáci musia vyhrať. V pokračovaní sa hostia pokúsili zaútočiť, ale domáci s požehnaním rozhodcu

Hostia hrali, domáci vyhrali ZADRUGAR – AŠK 6 : 2 (1 : 1) Vladimír Gál

radáčania v Lazareve zaznamenali najväčšiu prehru v celých majstrovstvách. Hostia hrali, boli lepší, vytvárali si šance, ibaže ich nevyužili. Na druhej strane domáci dávali góly. V 15. min. Birmanac stratil loptu na 25 metrov od brány a Kravarušić to využil – 1 : 0. To hostí akoby zobudilo z letargie. Konečne v 25. min. V. Gál unikol po ľavej strane, prihral Števkovi do trestného územia a tento vyrovnal. Na začiatku druhého polčasu by vari nikto nepovedal, že výhra domácich bude až taká vysoká. Už v 50. min. po chybe Životina domáci dali druhý gól na zápase. Lazarevčania potom strieľali z asi 18 metrov, Zahorec sa skĺzol a lopta skončila v sieti – 3 : 1. V 60. min. strelu Pajevića brankár Zadrugara kryl. V 68. min. domáci zvýšili náskok na 4 : 1. Hostia • ŠPORT •

sa nevzdali, v 75. min. kombinovali V. Gál a Mijić, ktorý skorigoval výsledok – 4 : 2. Iba o tri minúty neskoršie, trinásť minút po tom, ako vybehol na trávnik, Zakić dostal červenú kartu pre nešportové správanie sa voči rozhodcovi. Domáci vo finiši zápasu ešte dvoma gólmi stanovili konečný výsledok, lebo V. Gál v 90. min. nevyužil penaltu. AŠK: Zahorec, Životin, Korać, Matein, V. Gál, Pajević, Ďuríček, Števko, K. Gál (Zakić), Mijić, Birmanac Výsledky 25. kola: Potisje – OFK Klek 2 : 0, Bilećanin – OFK Gradnulica 6 : 3, Jedinstvo – OFK Stajićevo 0 : 1, MSK – Naftagas 5 : 2. Aradáčania majú 40 bodov a sú na piatom mieste. V poslednom kole v nedeľu uhostia MSK z Mihajlova, ktorému sú body potrebné pre baráž, takže na Kopove treba očakávať tvrdý zápas.

začali hrať hrubo. V 83. min. sa zranil brankár Perišić a vystriedal ho mladý Stefan Šofranko. V 87. min. Drndarević skóroval a vtedy bolo jasné, kto opustí ligu. Predsa v 90. min. Kurunci z asi tridsiatich metrov z voľného kopu skorigoval výsledok. Bieloblatčania po zápase nemohli veriť, čo sa im stalo. V pondelok sa z prameňov blízkych FZ Zreňanin dopočuli, že sa tak muselo stať, lebo klub z mesta nesmie opustiť

Ružić, A. Lipták, N. Ružić Výsledky 22. kola: Sloga – Jánošík 5 : 0, Ševac – Karaš (K) 1 : 1, Vojvodina – Budućnost 1 : 1, Partizan – Ratar 2 : 1, Dobrica – Vinogradar 4 : 3, Borac (VS) – Borac (VG) 4 : 3. Po nečakanej remíze alibunárskej Budućnosti v Crvenej Crkve Hajdušičania teraz s lídrom majú rovnaký počet bodov – 56, takže sa do konca majstrovstiev nebude vedieť, kto získa titul. Na druhej strane Jánošík má iba 12 bodov, je posledný a pravdepodobne sa rozlúči s touto ligou. ligu! Vedenie a hráči Mladosti sú celkom sklamaní a znechutení, lebo si hrou a správaním to vonkoncom nezaslúžili. Teoreticky Mladosť ešte má šance na obstátie, ak v poslednom kole vyhrá nad Jedinstvom z Ečky a Banat prehrá v Boke, ale to je skutočne už iba teória. Prerušený zápas Mladosť – MSK registrovali kontumačne 3 : 0 v prospech domácich a hostí trestali pokutou v sume 10 000 dinárov, odňatím jedného bodu a predstaviteľ klubu je suspendovaný na pol roka. MLADOSŤ: Perišić (S. Šofranko), Necsov, Paraľov, Poničan, Szabó, Đurić, Goda, Kalapiš, Gibarov (Horvát), A. Šofranko (K. Kurunci), Karacsonyi

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

V Silbaši minimálne NAŠA HVIEZDA – SLOGA 1 : 0 (1 : 0) Rastislav Kopčok

ilbašania pred malým počtom divákov prekonali hostí z Plavny. Strelcom jediného gólu bol Duško Nikić v 10. min. zápasu, na ktorom domáci dokázali, že nie náhodou bojovali o titul majstra. V druhom polčase Silbašania nevyužili nepriamy kop, ktorý rozhodca

odpískal v trestnom území Slogy. NAŠA HVIEZDA: Kepčija, Hložan, Đuragić, M. Vladisav, P. Vladisav, Tucić, Torić, Nađ, Aleksić, Davidović, Nikić Výsledky 24. Kola: Naša hviezda – Sloga 1 : 0, Kriváň – Maglić 1 : 0, Neštín – Bačka 1945 3 : 0, Slavija – Bački hajduk 2 : 3.

Silbašania nevyužili tento nepriamy kop 22 /4857/ 1. 6. 2019

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina podľa priania fanúšikov Ján Bokor Znova nečakané výsledky len čiastočne rozuzlili situáciu v tejto turbulentnej sezóne. Po víťazstve v Barande Starčevčania začínajú oslavovať titul majstra. Na odpoveď, kto pôjde do baráže, sa musí ešte počkať. Pri dne tabuľky je veľká tlačenica. Vďaka dobrým jarným výsledkom padinská Dolina je v čele klubov, ktorým hrozí zostup, a to môže byť až sedem mužstiev?! Zatiaľ je známe, že ligu opustila Vojvodina Crepaja, kým Seleuš a Izbište hrajú bez šancí na záchranu. Kto sa im pripojí, zbadáme po poslednom zápase majstrovstiev. Výsledky 31. kola: C. zvezda – Jedinstvo (V) 3 : 1, Vojvodina (S) – Polet 6 : 1, Dolina – Sloga 2 : 0, Vulturul – Spartak 1911 3 : 2, Strela – Partizan (G) 2 : 1, Radnički – Borac 1 : 3, Dunav – Jedinstvo Stević 4 : 1, Partizan (U) – Jugoslavija 1 : 2; voľný bol Potporanj. DOLINA – SLOGA 2 : 0 (0 : 0) a prekrásne upravenom ihrisku Padinčania sledovali kvalitný zápas. Hráči Doliny podali jeden z najlepších výkonov a odmenení boli

častými potleskami oduševneného obecenstva. Domáci boli lepší, už v prvom polčase si vytvorili niekoľko vyložených šancí, no prudké strely domácich útočníkov výborný brankár

ODVETNÝ ZÁPAS ŠTVRŤFINÁLE PLAY-OFF

z B. N. Sela parádne zastavil. Sporné súperi dokázali, že im neprávom hrozí bolo len to, že rozhodca Nikola Drača osud zostupu. Okrem anulovaného zo Starčeva anuloval gól Kelečevića gólu v prvom polčase rozhodcom v čele pre údajný faul nad brankárom Slogy. s Nikolom Dračom sa nemá čo zazlievať. Po prestávke hráči Doliny pokračovali DOLINA: Bujaković, Magda (Hlavv útokoch na bránu vytrvalých hostí. ča), Jovanov, Vasić, Kolak, Popović, Títo zasa videli svoju šancu v protiúto- Janjović (Ilić), Forgić (Đorić), Kelečekoch, ktoré obrana v čele s výborným vić, Mamojka, Ćirić Kolakom úspešne zastavovala. Na gól sa Po hosťovaní v susednej Debeljači dlho čakalo, lebo to nedovolil výborný v mimoriadnom kole Dolina sa v nedeľu brankár Radivojev. Konečne sa to stalo, rozlúči so svojimi fanúšikmi v zápase keď Kelečević prekľučkoval niekoľkých s Potpornjom. obrancov súpera, vrátil loptu dobiehajúcemu Forgićovi, ktorý zblízka silnou strelou rozvlnil sieť tentoraz bezmocného Radivojeva. Šťastní fanúšikovia Doliny posmeľovali svojich miláčikov, aby zotrvali do konca. V 85. min. Forgić efektne hlavou loboval brankára Futbalisti Doliny (v červenom úbore) neustále útočili na Slogy – 2 : 0. Obaja bránu Slogy a zaslúžene vyhrali

STOLNOTENISOVÝ MEMORIÁL JAROSLAVA BAĎONSKÉHO

Veľa trudu, takmer k čudu! Dvadsiati s raketami v rukách SLÁVIA – DOLOVO 4 : 2 (3 : 1) Ján Špringeľ

Bakoš rýchlo a šikovne v malom štvorci zaslal do siete – 1 : 0. Vzápätí ale lávia a Dolovo zohrali jeden hlavný arbiter pískal po faule nad z najkvalitnejších prvých pol- útočníkom Dolova penaltu, z ktočasov. V odvetnom zápase rej skúsený Hajdukov vyrovnal. Dve štvrťfinále play-off bola snaha minúty nato Dolovo hralo s hráčom slávistov otočiť nepriaznivé skóre menej, vylúčený bol útočník Aleksić. z Dolova (0 : 5) očividná. Hrali v prvom Kovačičania pokračovali s útokmi. polčase naplno, pritlačili súpera brániť Svetlík chcel po úniku z pravej strany sa hlava-nehlava. Nečudo, že pri takej prihrať v šestnástke spoluhráčovi, lophre prišla i odmena. Po prestávku mali ta ale trafila do ruky obrancu. Stanislav Dudáš premenil penaltu – 2 : 1. Netrvalo dlho, keď z ľavej strany útoku Bursać prekvapil brankára hostí Đorđevića nožničkami, ktorý stačil iba dotknúť loptu, potom sa jej zmocnil Svetlík a zvýšil skóre na 3 : 1. Hostitelia mali hodne šancí na zmenu výsledku. Keďže ale hrali vabank, dvakrát nebezpečne z diaľky strieľali Dolovčania. Jedna delovka trafila do brvna. Po zmene strán sa slávisti mohli ujať aj štvorgólového Nožničky Bursaća pred gólom Svetlíka - 3 : 1 vedenia, ale nevyužili dve zrelé príležitosti. Potom sa Kovačičania nielen dvojgólový náskok, už druhýkrát zapísal do listiny strelale aj síl o pokus nastrieľať ďalšie štyri cov najprv Hajdukov – znížil na 3 : 2 góly silnému súperovi. a na záver aj S. Dudáš, ktorý stanovil Už v úvodnej štvrťhodine padol konečné skóre – 4 : 2. otvárací gól. Po voľnom kope S. DuSLÁVIA: Králik, Plvan, Jaško, Bardáša nasledoval diaľkový projektil toš, Bakoš, Bursać, Buzadžija, S. Bartoša do brvna, odrazenú loptu Dudáš, V. Dudáš, Svetlík, Ostojić

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Samuel Medveď

ž tradičný stolnotenisový Memoriál Jaroslava Báďonského aj tohto roku prebiehal v rámci Dňa Petrovca, v nedeľu 26. mája 2019. Na ňom sa zúčastnilo viac ako dvadsať športovcov s raketami v rukách. Boli tu hostia zo slovenského Dolného Kubína, stolní tenisti z Báčskej Palanky a Čelareva, tiež žiaci petrovskej stolnotenisovej školy,

brankár Predrag Knežević výsledkom 3 : 0 prekonal domáceho Janka Topoľského. V kategórii pionierov súťažili piati žiaci. Prvý bol Marek Hric, druhý Alexa Murtín, tretí Andrej Lekár, štvrtý Milan Hemela, kým piaty bol Ľuboš Brňa. Domáci STK Mladosť zohral zápas s hosťami z D. Kubína. Výsledok bol 5 : 2 v prospech Petrovčanov: Záborský – Cagan 0 : 3, Lomen – Karlík 3 : 2, Kaňa – Kozák 0 : 3 , Lomen – Cagan 3 :

Účastníci tohtoročného Memoriálu Jaroslava Báďonského ktorú vedie profesor Pavel Bažík. Najlepší v kategórii dospelých bol Palančan Milan Đurić, ktorý porazil svojho spoluobčana Zlatka Niševića 3 : 1. V boji o tretie miesto bývalý futbalový

0, Šramka – Kozák 3 : 1, Kaňa – Karlík 3 : 1, Lomen –Kozák 3 : 0. Na konci víťazi dostali diplomy a Milan Đurić prebral putovný pohár od minuloročného víťaza Predraga Kneževića. • ŠPORT •

Krok dopredu Prekvapili Temerínčanov VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

PODUNAVAC – JEDNOTA 3 : 3 (2 : 1)

SLOGA (T) – RADNIČKI 1 : 2 (0 : 0)

Lazar Pavković

o veľmi významnom zápase v boji o záchranu terajšieho statusu na hosťovaní v Temeríne futbalisti šídskeho Radničkého vďaka lepšej pripravenosti a usilovnosti každého jednotlivca získali veľmi cenné body. Hostia strelili prvý gól v 36. min., keď Šuša kopal na bránu Slogy, brankár Borojević vybehol a Mijatović trafil. Rozhodca Milorad Subašić z Veternika gól najprv uznal, ale ho potom anuloval, lebo postranný rozhodca Branko Grmuša z Petrovaradína mienil, že bol strelec v postavení mimo hry. Druhý polčas hostia začali ešte odvážnejšie a to im prinieslo gól

Krainovića v 62. min. Domáci predsa vyrovnali prostredníctvom D. Vukaljevića v 71. min, ale Krainović bol strelcom druhého, víťazného gólu v 83. min. Mužstvo Radničkého si mohlo vybojovať ešte presvedčivejšie víťazstvo, ale zo štyroch striel dvojnásobného strelca Krainovića ani jedna neskončila v sieti. Zápas v Temeríne sledovalo 200 divákov. RADNIČKI: Ilić, Mijatović (Stojšić), Bošnjaković, Vasić, Šuša, Krainović, Mirčetić, Matić, Subotić (J. Sarić), N. Sarić, Teofilović V budúcom kole sa Šíďania rozlúčia so svojimi vernými fanúšikmi v týchto majstrovstvách. Súperom im bude Hajduk z Bešky.

Bez námahy

SLOGA (E) – HAJDUK (B) 4 : 0 (3 : 0)

L. Pavković

utbalisti Slogy sa nemuseli mnoho usilovať, aby presvedčivo porazili mužstvo Hajduka z Bešky. Hostia sa v prvej štvrťhodine pokúsili erdevíckemu obecenstvu predstaviť v priaznivom svetle, ale vyzerá, že iba natoľko času mali síl. Skúseným a naladeným domácim futbalistom Grkovićovi a Kobiljskému nebolo ťažko štyrikrát rozvlniť sieť brankára Hajduka Blagojevića. Grković bol strelcom v 27. a v 38. min., kým Kobiljski trafil Ľahká výhra: Branislav Bojanić (Sloga Erdevík) v 41. a v 67. min. Víťazstvo domácich (B. Považan), Smiljanić, Grkomohlo byť ešte presvedčivejšie, vić (Bojanić), Cvijić, Bajunović, ale sa hráči uspokojili s tým, čo Grubiša, Stojšić dosiahli za hodinu hry. Zápas V nedeľu Sloga bude hrať v v Erdevíku viedol rozhodca Filip Kaći s domácim Jugovićom, Todić z Vrdnika. ktorý je na druhom mieste v SLOGA: Petrović, Ristić (Dro- tabuľke. bac), Đurkić, Domčić, Kobiljski Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Matej Bzovský

ápas susedovcov na pekne upravenom ihrisku v Belegiši za prítomnosti asi 100 divákov nepriniesol očakávanú hru, ale získaný bod prebudeným Staropazovčanom umožnil urobiť v tabuľke ďalší krok dopredu. Bol to príliš nezaujímavý duel, ktorý sa viac podobal priateľskému meraniu síl a skončil sa spravodlivou remízou. Domáci sa ujali vedenia v 19. min. a útočne hrajúci hostia vyrovnali prvým gólom strelecky

naladeného Đurana. Do konca polčasu domáci získali gólový náskok. Podobne to bolo aj v druhom polčase. Striedali sa útoky, prví sa presadili hostitelia a získali náskok 3 : 1. Hostí z Pazovy to vonkoncom nezmýlilo a po zaváhaní domácej obrany mladý hráč Đuran sa ešte dvakrát zapísal medzi strelcov. Bod zaslúžene pocestoval do Pazovy. JEDNOTA: Verenčević, Subotić, Grubor (Simić), Vukmirović, Denić (Delić), Igrač, Tošić, Milanović, Živanović (Prodanović), Bojić, Đuran

Hosťom len prvé slovo BORAC – TATRA 4 : 1 (1 : 1)

Pavel Pálik

ysáčania začali zápas v dedine Šajkaš veľmi dobre a gólom Grlicu v 23. min. sa zaslúžene ujali vedenia. V 30. min. Zirić nepotrebne vo vlastnom trestnom území fauloval Đurića. Rozhodca Gaćinović z Nového Sadu odpískal penaltu, ale strelu faulovaného hráča domácich brankár Buzadžija bravúrnym zákrokom zneškodnil. Namiesto toho, aby hosťom na-

svoju kožu a zaslúžene prehrali. Do konca majstrovstiev zostávajú ešte dve kolá a Tatru len výhry môžu zachrániť od zostupu. V nedeľu tatranci uvítajú Podrinje z Mačvanskej Mitrovice a v poslednom 30. kole pocestujú do Belegiša, kde si zmerajú sily s domácim Podunavcom. Žlté karty dostali: Đurić, Makivić, Živanov (Borac) a Grlica (Tatra). TATRA: Buzadžija, Zirić (Borovnica), Mrđenović, Apić, Ubović, Subotin, Poštić, Lukić (Sapundžić),

Brankár Tatry Buzadžija v 30. min. zneškodnil jedenástku Đurića

rástli krídla, stalo sa celkom naopak. Futbalisti Tatry zahrali ľahostajne a do konca inkasovali štyri lacné góly. Vyrovnal Milanović v 39. min., Stojičić bol strelcom v 66. min., Veselinović v 81. min. zvýšil na 3 : 1 a skóre uzavrel Panić v 85. min. Môžeme konštatovať, že hostia lacno predali

Barić, Klaić, Grlica (Budík) Výsledky 28. kola: Sloga (E) – Hajduk (B) 4 : 0, Sloga (T) – Radnički 1 : 2, Hajduk (D) – Sremac 2 : 1, LSK – Prvý máj 0 : 1, Podunavac – Jednota 3 : 3, Borac – Tatra 4 : 1, Jugović – Hajduk (Č) 4 : 1; voľné bolo Podrinje.

22 /4857/ 1. 6. 2019

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Rozhodol stopér Beronja MLADOSŤ – BUDUĆNOST 1 : 0 (0 : 0) Samuel Medveď

ol to pravdepodobne rozhodujúci zápas pre petrovských modrých, ale hádam aj pre čierno-bielych z Mladenova v boji o záchranu. Zápas priniesol tvrdý boj, časté duely a hodne nervozity, ktorá sa vystupňovala zvlášť v jeho finiši. V posledných chvíľach zápasu hostia chceli vyrovnať, Mladosť sa snažila zachovať minimálne vedenie a získať tri veľmi dôležité body. Preto v 90. + 2. min. najprv červenú kartu dostal hosť Bošnjak pre hrubý zákrok po prerušení hry, a potom celkom nepotrebne Jakuš vynadal rozhodcovi Martinovićovi z Kljajićeva, ktorý mu ukázal cestu za hráčom Budućnosti. V prvom polčase šancí takmer ani nebolo. Hostia sa organizovane bránili. Prvýkrát ohrozil brankára hostí Škrbić. Potom sa Kaňa dvakrát pokúsil z voľného kopu, ale jeho strely naladený brankár Lugonja ľahko zneškodnil. Strelec Mladosti mal peknú príležitosť v 19. min., no

jeho strela z ľavej strany o niekoľko centimetrov minula cieľ. Leňa prakticky prvú loptu chytil v 36. min. po centri Đumića z ľavej strany.

vystriedal skúsený Celin. Tretí voľný kop Igora Kaňu, tentoraz z ľavej strany, spred tribúny, bol vlastne rozhodujúci. Kaňa kopol loptu do šestnástky, kde na niekoľko metrov od brány najrýchlejší bol mladý stopér Marko Beronja, vbehol pomedzi Lovreho a Ralevića, a vedľa zmeraveného brankára Lugonju dorazil loptu do siete –

Igor Kaňa v 53. min. odcentroval z ľavej strany, lopta spadla v blízkosti brány, kde bol Marko Beronja (v modrom) rýchlejší od Strahinju Lovreho a Vladimira Ralevića, a prekonal zmeraveného brankára Budućnosti Radivoja Lugonju – 1 : 0

V druhom polčase sa hralo omnoho lepšie. Tréner Mladosti Svetozar Mijin dal všetko pre útok, lebo sa vedelo, že modrým bod z tohto zápasu bude málo. Hneď na začiatku polčasu Poznanovića

1 : 0. Stalo sa to v 53. min., veľká radosť Petrovčanov na trávniku a v hľadisku. Vtedy domácim akoby odpadol kameň zo srdca. V 65. min. netrafil Milan Adámek, keď jeho strela pa-

ralelne s bránkovou čiarou skončila mimo ihriska, ďalšie príležitosti nevyužili Kaňa, ani náhradník Kobilarov. Hostia po inkasovanom góle nemali čo čakať. Zaútočili a prudkú strelu Josimovića v 76. min. brankár Leňa vyboxoval nad brvno. V 63. min. dlhoročný hráč, kapitán a určitý čas aj predseda Mladosti Janko Pavlis vystriedal Pavla Ožváta. Bola to jeho posledná polhodinka na trávniku v drese Petrovčanov, ktorý tak húževnato, úspešne a hrdo nosil viac ako pätnásť rokov. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Štefek, Škrbić, Jakuš, Beronja (Kobilarov), M. Adámek, Ožvát (Pavlis), Poznanović (Celin), Severíni, Kaňa Výsledky 28. kola: Mladost (T) – Polet 2 : 0, Mladosť (P) – Budućnost 1 : 0, Vrbas – Tisa 1 : 2, Radnički 1912 – Mladost (A) 7 : 1, Bajša – BSK 8 : 0, Bačka – Radnički (S) 4 : 0, Tavankut – Tekstilac 3 : 0, Sloga – Crvenka 2 : 1. Program 29. kola: Sloga – Mladost (T), Crvenka – Tavankut, Tekstilac – Bačka, Radnički (S) – Bajša, BSK – Radnički 1912, Mladost (A) – Vrbas, Tisa – Mladosť (P), Budućnost – Polet. Foto: J. Pucovský

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Majstrovi popriali úspech SLÁVIA – STARI GRAD 1 : 2 (0 : 0) Ján Šuster

kolo 300 divákov na ihrisku Slávie v Pivnici sledovalo derby, v ktorom zvíťazil nový majster ligy z Báčskej Palanky, a domáci jeho hráčom pred zápasom popriali úspech vo vyššej súťaži. Prvú šancu za domácich nevyužil Efendić už v 2. min., keď z piatich metrov kopol vedľa brány. Domácim to dalo nový elán, ale brankár Stojčević sa viackrát vyznamenal. Stari grad prvýkrát pohrozil v 21. min., keď Krstić z pravej strany prízemne odcentroval, ale Kovačević nedočiahol loptu. Do konca polčasu Vlastislav Kuchta strelil nad bránu, pokus Batinicu znemožnil brankár, nepresný bol Efendić a Kutenič trafil brankára do nohy. V 50. min. sa radovali Palančania. Miladinović odcentroval z ľavej strany k bližšej žrdi, obrancovia domácich neboli pozorní a Đekić zblízka loptu hlavičkoval za chrbát brankára Brňu.

www.hl.rs

V 71. min. lepšie hrajúci Pivničania vyrovnali tak, že Batinica bol najrýchlejší pred bránou a trafil sieť. V nadstavenom čase domáca obrana urobila kardinálnu chybu, lopta sa ocitla u Krstića, ktorý ju rutinovane poslal do siete – 1 : 2. Rozhodca Đurđević z dediny Aleksa Šantić žltou kartou potrestal hosťa Krstića, kým po dvoch žltých kartách „očervenel“ domáci Efendić. SLÁVIA: Brňa, Vladimír Kuchta (Sekeruš), Babić, Nímet, Čobrda (Badinský), Kotiv, Vlastislav Kuchta, Petrović, Batinica, Kutenič, Efendić Výsledky 29. kola: Borac – Hercegovac 2 : 4, Slávia – Stari grad 1 : 2, Tvrđava – Odžaci 3 : 1, Budućnost – ŽAK 2 : 2, Lipar – Kula 3 : 2, Radnički – Polet 4 : 2, Krila Krajine – Kulpín 6 : 1, Rusín – Vojvodina 2 : 2. V poslednom kole Slávia bude hosťovať v Odžakoch, kde sa o 17.30 h stretne s rovnomenným domácim mužstvom.

Informačno-politický týždenník

DO KLENOTNICE ÚSPECHOV STAROPAZOVSKÉHO VOLEJBALU prispeli aj žiačky Gymnázia Branka Radičevića, ktoré sa od 23. do 25. mája zúčastnili na Majstrovstvách Srbska stredných škôl v meste Karataš povedľa Kladova. Pazovčankám sa už tretí raz zaradom podarilo presvedčivo obsadiť prvé miesto. Pod vedením profesora telovýchovy Miroslava Markovića zlatou medailou sa ovenčili: Jelena Vasićová, Veronika Đukićová, Ivana Lichtnerová, Milica Paskavićová, Irina Milanovićová, Estera Puškárová, Sara Đekićová, Milica Medveďová, Vanja Savićová, Branka Ticová, Teodora Simeunovićová a Natalija Tanaskovićová. M. Bz-ý Foto: z archívu školy

• ŠPORT •

ŠPORTOVCI KU DŇU PETROVCA

Živo na športoviskách Na kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj pri rybárskej chatke organizovaní Karasovci s manželkami ponúkali vyprážaného kapra, Dudášovci rybací paprikáš s nerozvarenými podkovami a Zelenákovci spievali Pilo by sa pilo a iné evergríny. Pri vode úradovali Čajakovci (na snímke), žiaci nižších a vyšších ročníkov ZŠ Jána Čajaka chytali ryby udicou na plavák. Najviac odvážili Dávid Červený zo skupiny mladšej a Ján Abrahám zo skupiny staršej. ph

Na modernej strelnici PS Lesík v nedeľu predpoludním chytali holuby (čítaj triafali do hlinených terčov). Petrovskí poľovníci si pozvali na pomoc päťdesiatich kolegov z jedenástich dedín a miest Vojvodiny. Najviac holubov „nachytali“ poľovníci zo Srbského Miletića, Karavukova a Tovariševa: Josip Kaloci (veterán), Stanko Panić (senior), Vukašin Lukić (junior) a mužstvo Tovariševa. ph

Šesť mužstiev kohútikov, najmladších futbalistov domácej Mladosti, hložianskej Budúcnosti a kysáčskej Tatry zohrali turnaj v sobotu predpoludním na hlavnom trávniku vo Vrbare. Hrali dievčatá a chlapci narodení v rokoch 2010 – 2011 a 2012 – 2013. V oboch konkurenciách zvíťazili Kysáčania (na snímke). Medzi staršími druhá bola Mladosť a tretia Budúcnosť, kým si v mladšej kategórii Petrovčania a Hložančania vymenili miesta, Budúcnosť bola druhá a Mladosť tretia. J. P-ský • ŠPORT •

Vrstovníci Petrovca. Na upravených tenisových ihriskách SA-HA v Petrovci v sobotu predvečerom prebiehal medzinárodný tenisový zápas. Hoci na ramenách niesli za priehrštie rokov – 240, kadeti Hansman a Potran z Petrovca a pionieri Deluxe a Heško z Dolného Kubína zo Slovenskej republiky produkovali tenis kvality 1 000. Vyhrali Slováci z Gemerskej stolice. Na snímke aktéri zápasu s nehrajúcim kapitánom hostiteľov Jánom Bartošom (tretí zľava) a bohuznámymi Kubínčanmi. ph

V sobotu podvečer na trávnik vo Vrbare vybehli starí páni domácej Mladosti a MŠK Fomat zo slovenského Martina. Petrovčania ako dobrí hostitelia dovolili súperovi vyhrať 1 : 4. Za hostí, ktorých nebolo dosť, hrali niekoľkí domáci hráči, medzi nimi aj Ján Pavlis, dlhoročný futbalista, kapitán a predseda FK Mladosť. O deň neskoršie sa Pavlis (v modrom úbore) v majstrovskom zápase s tímom Budućnost z Mladenova rozlúčil s aktívnym hraním v seniorskom tíme Mladosti. Jankovi patrí veľká vďaka za všetko to, čo venoval petrovskému futbalu, a prajeme mu veľa úspechov v profesionálnej práci a osobnom živote. J. P-ský 50 /4833/ 15. 12. 2018 43

FOTOOBJEKTÍV HLASU ĽUDU NA 86. MEDZINÁRODNOM POĽNOHOSPODÁRSKOM VEĽTRHU V NOVOM SADE

Najťažší býk na veľtrhu Mališa za rok pribral rovných 150 kilogramov. Vlani vážil 1 560 kg a teraz 1 710 kg.

Nezbedný lipican

Predávali, kupovali, obzerali... Juraj Pucovský

s rôznorodou ponukou. Svojho dňa sa prvýkrát dožili ovocinári, ktorí sa mohli zoznámiť ez brány Novosadského výstaviska sa s pestovaním, ochranou a predajom rôzneho toho roku za sedem dní (11. až 17. mája ovocia. Pozornosť upútalo aj sedemnásť 2019) premlelo 140 000 návštevníkov, kolektívnych výstav, ktoré zorganizovali vari navlas rovnako ako pred rokom, čo po dvadsiatich rokoch. Tak sedem firiem oznámili aj na tlačovej besede po skončení a spoločností zo Španielska v rámci odbor86. Medzinárodného ných stretnutí a kontaktov poľnohospodárskeprezentovali najsúčasnejho veľtrhu v Novom šiu poľnohospodársku Sade. Každý z nich technológiu, ako aj dlhú prišiel vedený vlasttradíciu družstevníctva, ným záujmom. Niečo ktoré tejto krajine prinášapredať, kúpiť, obzrieť jú veľké úspechy v oblasti si najnovšie výdobytky výroby potravín a sprapoľnohospodárskych, covateľského priemyslu. dobytkárskych, zelePremiéru na veľtrhu mala ninárskych či ovociaj Národná výstava Ruska, nárskych vymožeností, ktorá upútala pozornosť alebo sa jednoducho kupcov najviac pre priazpobaviť, skrášliť si deň, nivý pomer cien a kvality hoci často a to výdatne výrobkov, takže si už pre pršalo. budúci veľtrh Rusi objedTohtoročný veľtrh nali 500 štvorcových metzhromaždil 1 518 vyrov výstavného priestoru. stavovateľov, ktorí Na stánku nitrianskeho Edwarda, Podľa predbežných údapredstavili výrobky a špecialistu na nožnice, čítajú to, čo jov Podnikateľského zdruslužby zo 61 krajín Eu- sme vlani o nich písali ženia dovozcov a vývozcov rópy a sveta. Prvýkrát v hodnota uzavretých zmlúv dejinách veľtrh mal nielen partnerskú krajinu o predaji poľnohospodárskych strojov vy– Taliansko, ale aj priateľskú krajinu – Tunisko, náša asi 20 miliónov eur. Je to asi pätina ktoré predstavovalo dvanásť spoločností ročného obratu na trhu predaja traktorov,

Krava s teliatkom

Tri grácie: „Chcete sa s nami voziť?“

kombajnov, sejačiek, pluhov, vlečiek a iných prívesov v našej krajine. To znamená, že na našich poliach v budúcnosti bude omnoho viac nových, súčasných a nie veru lacných strojov na obrábanie pôdy. Na svoje si prišli aj chovatelia dobytka, ktorí predstavili verejnosti a ponúkli na predaj asi 1 600 jedincov – dojníc, juncov, ošípaných, koní, oviec, kôz, hydiny a vtákov rôznych plemien. Vo veľtrhových maštaliach, chlievoch, ovčincoch či kurínoch usporiadali výstavy genetických potenciálov, kde predstavili autochtónne plemená dobytka a operencov.

V jazde traktora vlečky spiatky na dráhe 600 metrov zvíťazil Hari Horváth z Čantavira, v čase 1 minút a 46 sekúnd