Hlas ľudu 22/2020 by NVU Hlas ľudu

Májový ošiaľ

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

30. 5. 2020 | 22 /4909/

Mali sme príležitosť stretnúť sa v našej redakcii Hlasu ľudu s Ing. Vladislavom Stankom, MBA, LL. M., poslancom mesta Košice a majiteľom EUROPEAN INSTITUTE Prague, ktorý má pobočky na Slovensku, v Srbsku a aktuálne spúšťa vzdelávanie pre manažérov a verejnú správu v Ruskej federácii. M. Benka Foto: z archívu V. Stanka

Uzávierka čísla: 27. 5. 2020

Namiesto obvyklého riportu z republikovej recitačnej súťaže, ktorá prebieha koncom mája a kde spravidla súťažia aj vojvodinskí Slováci, tentoraz prinášame rozhovor s niekdajšou recitátorkou, teraz učiteľkou a úspešnou inštruktorkou mladých recitátorov Miluškou Anušiakovou-Majerovou z Báčskeho Petrovca. Zisťujeme, že po marcovom vyhlásení mimoriadneho stavu a zrušení všetkých verejných podujatí v našej krajine aj milovníci umeleckého prednesu boli sklamaní, lebo na súťaže už boli pripravení... A. Francistyová Foto: z archívu M. A.-Majerovej

Novou úradujúcou riaditeľkou Základnej Školy Ľudovíta Štúra v Kysáči sa stala Anna Legíňová. Anna Legíňová je aktívna v kultúrnom, spoločenskom a duchovnom živote Kysáča. Ako hovorí, podáva ruku spolupráce všetkým kolegom - poďme sa spoločnými silami sústrediť na výchovu a vzdelávanie našich detí. Novú úradujúcu riaditeľku hneď zrána prekvapili žiaci tortou. E. Šranková Foto: z archívu A. Legíňovej

Slovenský reportér a fotograf Andrej Bán sledoval vývin udalostí v celom priestore niekdajšej Juhoslávie od prvej polovice 90. rokov dvadsiateho storočia a svedectvo o tom vydal vo svojej aktuálnej knihe Trochu oheň, trochu voda – Príbehy Balkánu. Rozhovor s autorom v prílohe Obzory. S. Lenhart Foto: Boris Németh

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Zem sa na chvíľu zastavila v megalománii

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Graﬁcká úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Miroslav Benka

onečne, život pulzuje plným prúdom! Na uliciach, v parkoch, dedinkách a mestách môžem opäť stretnúť svojich priateľov, príbuzných, ktorých sme už veľmi dávno nevideli. Samozrejme, chceme si oddýchnuť, načerpať nové sily a povenovať sa aj svojmu zdraviu. Dúfam, že súhlasíte, veď tak aj treba. Človek je spoločenská bytosť, veď je také to ľudské stretnúť sa a podebatovať, načerpať nové sily a opäť pomaly, po dobrôtky za svojou rodinou a prácou. Viem, veď mnohí z nás si pomyslia: keď život mi tak vážne ublížil a poriadne ma zranil – i keď ničomu nerozumiem, uvedomil / -a som si, že utrpenie je súčasťou tohto života, preto sa k nemu stále vraciam. Vtedy najčastejšie začneme skúmať život. Od útleho veku sa čudujeme, prečo sme prišli na toto zvláštne miesto. Vyrastali sme a prechádzali rôznymi životnými fázami – skúmali sme, položili 1 001 otázok, neraz požiadali o pomoc mnohých. Alebo sme si nechali všetky starosti pre seba? Existuje francúzsky ﬁlm v hlavnej postave s herečkou Audrey Tautouová (1976) – Boh

je (taký) veľký a ja som (taký) malý (fr. Dieu est grand, je suis toute petite, 2001) – ktorý sa trefne zaoberá našim pátraním po ľudskosti v samotnom človeku. Naposledy pred viac ako dvomi mesiacmi sme sa mnohí ocitli v karanténe takmer na celej planéte. Bol uložený mimoriadny stav a zákaz vychádzania von z domu. Vtedy, čo je to za deň, prestáva byť obzvlášť dôležité. Počas týchto všetkých dní izolácie mnohí z nás určite prešiel intenzívnymi fázami – od súmraku do úsvitu svojej mysle – horskou dráhou manických depresívnych myšlienok – úzkosťou a odcudzenosťou. Od – „dobre, všetko bude v poriadku, nepanikárme“, až po rôzne katastroﬁcké scenáre – a späť. Toto je globálna pauza – Zem sa na chvíľu zastavila v megalománii. Nezabudnime predsa na pekné slovo tým, ktorým to najviac chýba. Opýtajme sa ich na zdravie, dodať vôľu do života, veď to nás tak málo stojí, a tak veľa môže mnohým ľudom znamenať. Je obzvlášť dôležité premýšľať o tom, ako môžeme pomôcť každému. Hoci len pozorným počúvaním, úsmevom či objatím venujme im pozornosť. A buďme k sebe milí a milí k ostatným. Samozrejme, je to ľudské. Vážení, želám veľa zdravia a opatrujme sa. Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

6 Treba byť v správnej chvíli na správnom mieste

28 Škola drží krok s ostatnými

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

ĽUDIA A UDALOSTI

43 Jadžent aj v našich školách

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT,

8 Prekonali sme výzvy, teraz budujeme budúcnosť

ŠPORT

OBZORY 19 Čím viac o niečom viete, tým viac pochybností máte Na titulnej strane: konečne život v plnom prúde – Májový ošiaľ. Titulnú stranu sme pomenovali podľa prvej zbierky básní našej poprednej spisovateľky a poetky Viery Benkovej. (Májový ošiaľ / Kultúra, Báčsky Petrovec 1964). Foto: Irena Lomenová

Nový Sad

• •

22 /4909/ 30. 5. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Čierna Hora (ne)otvára hranice Pripravil: Stevan Lenhart

ierna Hora od 1. júna otvorí svoje hranice pre občanov niekoľkých krajín, ale nie aj pre občanov Srbska. Oficiálnym dôvodom je, že naša krajina nespĺňa tamojšie epidemiologické kritérium, podľa ktorého je na vstup do Čiernej Hory potrebné, aby počet infikovaných koronavírusom v štáte, z ktorého sa prichádza, nebol väčší ako 25 zo 100 000 obyvateľov. Na túto správu reagovali viacerí predstavitelia srbskej vlády, o čom informovali domáce médiá. Premiérka Ana Brnabićová vyhlásila, že Srbsko nebude uvádzať recipročné opatrenia a zatvárať hranice s Čiernou Horou, ale zároveň poznamenala, že občania Srbska by nemali cestovať tam, kde nie sú vítaní. Podpredsedníčka vlády Srbska Zorana Mihajlovićová povedala, že rozhodnutie vlády Čiernej Hory nie je v súlade s princípmi slobody pohybu, na ktorých sa

www.hl.rs

zakladá Európska únia. K tomu dodala, že takýto krok neprispieva k dobrým susedským vzťahom v regióne. Šéf srbskej diplomacie Ivica Dačić vyhlásil, že dané rozhodnutie čiernohorskej vlády je výlučne politické a tamojšie vedenie vraj všetko pozoruje s ohľadom na problém, ktorý majú so Srbskou pravoslávnou cirkvou. Na druhej strane čiernohorský epidemiológ a pomocník riaditeľa Inštitútu pre verejné zdravie Senad Begić komentoval, že úlohou inštitútu je chrániť zdravie občanov a podľa jeho slov to bol jediný dôvod, prečo sa otvárajú hranice len pre občanov niektorých krajín. * Osobitným zástupcom EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a iné otázky týkajúce sa západného Balkánu od začiatku apríla 2020 je skúsený diplomat Miroslav Lajčák, bývalý minister zahraničných vecí Slovenska a v určitom období (presnejšie v rokoch 2001 – 2005) aj slovenský veľvyslanec v Srbsku. Jeho vymenovanie na aktuálnu funkciu navrhol vysoký predstaviteľ EÚ

Informačno-politický týždenník

pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a od Lajčáka sa očakáva silnejší angažmán a väčšia odhodlanosť pri normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Bývalému šéfovi slovenskej diplomacie v jeho novej úlohe plnú podporu vyjadrili dvaja ministri zahraničných vecí Francúzska a Nemecka – Jean-Yves Le Drian a Heiko Maas, ktorí na spoločnej konferencii pre médiá uviedli, že je zvrchovaný čas na oživenie dialógu medzi Srbskom a Kosovom a v tom Lajčák vraj môže očakávať silnú politickú, diplomatickú a ekonomickú podporu. Cieľom je dosahovanie udržateľnej vzájomnej dohody medzi Belehradom a Prištinou, čo by prispelo k všeobecnej stabilite v regióne. Avšak kosovský prezident Hashim Thaçi vyhlásil, že nemá vôľu zúčastniť sa v rokovaniach, ktoré bude viesť Miroslav Lajčák, lebo dialóg so Srbskom vraj možno úspešne ukončiť len s pomocou USA. Thaçi povedal, že Kosovo je nezávislý a suverénny štát a nepozdáva sa mu, že Lajčák hlasoval proti začleneniu Kosova do UNESCO.

* V období bez profesionálnych športových podujatí skrze pandémiu Covid-19 prvý tenista sveta Novak Đoković začal prezentovať sériu exhibičných tenisových turnajov pod názvom Adria Tour, ktoré sa čoskoro usporiadajú v Srbsku a ďalších troch susedných krajinách. Podujatie sa začne v Belehrade 13. júna, pokračovať bude počas ďalších troch víkendov v chorvátskom Zadri, Čiernej Hore (miesto usporadúvania ešte nebolo známe) a v Banji Luke, finálový zápas by mali zahrať Damir Džumhur a Novak Đoković 5. júla v Sarajeve. Medzi účastníkmi týchto exhibičných turnajov po Balkáne budú aj ďalší známi tenisti Alexander Zverev (Nemecko), Dominic Thiem (Rakúsko) a Grigor Dimitrov (Bulharsko) a podujatie bude mať nielen súťažný, ale aj humanitný charakter. Zápasy sa budú hrať na antuke a sety budú krátené. Budú sa rešpektovať prevenčné opatrenia proti šíreniu koronavírusu a Đoković očakáva, že do začiatku turnajov situácia dovolí aj prítomnosť obecenstva vedľa ihrísk.

• TÝŽDEŇ •

ROZHOVOR SO STOMATOLOGIČKOU DR. TATIANOU DEMANOVOU-JAVORNÍKOVOU

Stomatológia medzi najväčšmi ohrozenými odvetviami medicíny Miroslav Pap

ekári v súčasnosti vykonávajú nanajvýš obetavú a nebezpečnú prácu. Občas sa dostávajú do veľmi zložitej situácie, keď sú ohrozené aj ich vlastné životy. Zo zdravotníctva stomatológia je tiež zaradená medzi ohrozené odvetvia, najmä kvôli kontaktu stomatológa s ústnou dutinou a blízkosťou ku pacientovi. V období mimoriadneho stavu boli preto realizované početné opatrenia na ochranu tak pacientov, ako i zubných lekárov. Hoci je mimoriadny stav skončený, predsa netreba podceňovať stanovené opatrenia. Jednotlivé pokyny pacienti nájdu najčastejšie na vchode do domov zdravia a musia sa ich dodržiavať. O období mimoriadneho stavu v odvetví stomatológie a o súčasnom stave nás informovala doktorka stomatológie Tatiana Demanová-Javorníková. Ako by ste zhodnotili obdobie mimoriadneho stavu v odvetví stomatológie z vášho odborného hľadiska? − Počas mimoriadneho stavu v našom stomatologickom odvetví nebolo až toľko práce, lebo sa ukázalo, že je ako jedna z najnebezpečnejších oblastí v medicíne počas trvania pandémie. Ako prebiehalo ošetrenie súrnych prípadov, resp. koľko ich na deň vôbec bolo? − Počas mimoriadneho stavu mali sme presne určené pravidlá, ako ošetrovať súrne prípady pacientov. Najprv sme pacienta museli telefonicky kontaktovať, aby sme zistili, o čo ide. Presne sme mali stanovené, ktoré sú to súrne prípady: opuchnutie, silné bolenie zubov, ktoré neprestáva pri prijímaní analgetika, krvácanie atď. Ak sme pacientom nemohli pomôcť telefonicky radami, povolali sme

ich a prichádzali do ordinácie. Pred príchodom pacienta do ordinácie a tiež aj po jeho odchode sa robila dezinfekcia priestoru. Pacientovi sa merala telesná teplota a robila epidemiologická anketa. Ak všetko bolo v poriadku, pacient podpisoval súhlas na intervenciu. Ochrana pacienta a doktora bola prvoradá. Môžem povedať, že pacienti boli

Dr. Tatiana Demanová-Javorníková

stavu akým postupom pokračuje práca zubných lekárov? − Po ukončení mimoriadneho stavu naša služba už druhý týždeň poskytuje všetky stomatologické služby. To však nie je spôsob práce, na ktorý sme si zvykli. Procedúry pred príchodom a po odchode pacienta sú sprísnené a mnoho toho sa musí dodržať pre zdravie pacienta a terapeuta. Aké opatrenia musia dodržiavať pacienti dnes, resp. aké opatrenia musia dodržiavať zubní lekári? − Pacienti musia prichádzať s rúškami a v rukaviciach a aj naďalej sa im meria telesná teplota a vypĺňajú aj anketu. Pre zubných lekárov nosenie rúšok a rukavíc je bežná vec, k tomu sa ešte pridalo nosenie čiapok a priehľadných štítov. Práca s priehľadným štítom je o niečo namáhavejšia. Po ukončení práce s pacientom sestra musí dezinﬁkovať stomatologickú stoličku. Pacient musí prísť sám do

V ordinácii

veľmi disciplinovaní a seriózne pochopili, čo znamená súrny prípad. Nebolo mnoho pacientov, ale tých, čo sme mali, skutočne im bolo treba poskytnúť pomoc. Po ukončení mimoriadneho

ordinácie. Nie je povolené, aby mal so sebou niekoho. Pred intervenciou si pacient musí vypláchnuť ústa dezinfekčným roztokom. Sú to nové pravidlá, niekomu sa môžu zdať zvláštne a divné, ale iba po-

slúchame pokyny Stomatologickej komory Srbska. Je to všetko iba na zachovanie zdravia pacienta. Aký je počet pacientov, ktorí prichádzajú na ošetrenie a aké otváracie hodiny dodržujú zubní lekári? − Potešujúca vec je, že sa viditeľne zvýšil príchod pacientov do ordinácie a poskytujeme im všetky stomatologické služby. Strach predsa vidieť u niektorých pacientoch aj teraz. Otváracie hodiny ordinácie aj počas mimoriadneho stavu a tak aj po jeho zrušení zostali nezmenené. Zubní lekári boli vystavení vysokému riziku nakazenia, ako ste sa vy cítili v tomto neblahom období? − Osobne som necítila strach. Vedomá som si, aké riziko moje povolanie so sebou nesie aj v bežných situáciách. COVID-19 je iba jedna ďalšia choroba na celej škále, vedľa hepatitíde, aidsu, ktorá potenciálne môže ohroziť život stomatológa. Ešte počas štúdia nás učili a zároveň pripravovali na postupy, ako máme ochrániť seba a pacientov. Táto pandémia je niečo celkom nové pre všetkých nás, hoci si myslím, že sa do budúcna budeme musieť naučiť žiť aj s tým. Na nás samých je, nakoľko je to možné, aby sme sa čím lepšie ubránili pred nebezpečenstvom. Aké rady by ste dali pacientom? − Je pravda, že sme sa dostali z mimoriadneho stavu, ale práca v stomatologických ordináciách nebude viac takou, na akú sme si doteraz zvykli. Moje rady pre pacientov sú, aby dodržiavali štátne pokyny a bezpečnostné opatrenia. Pacient by mal posunúť návštevu stomatologickej ordinácie a prípadnú intervenciu v prípade hocakej respiratórnej infekcie hornej časti dýchacích ústrojov (nos a hrdlo). V každom prípade treba poslúchať rady svojho stomatológa.

22 /4909/ 30. 5. 2020

Týždeň SLOVO MÁ: ING. VLADISLAV STANKO, MBA, LL.M.

Treba byť v správnej chvíli na správnom mieste Miroslav Benka Obľúbený citát: M. R. Štefánik: Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem. Mali sme príležitosť stretnúť sa v našej redakcii Hlasu ľudu s Vladislavom Stankom, poslancom mesta Košice a majiteľom EUROPEAN INSTITUTE Prague, ktorý má pobočky na Slovensku, v Srbsku a aktuálne spúšťa vzdelávanie pre manažérov a verejnú správu v Ruskej federácii. Jedným slovom je to úspešný, energický a šľachetný človek, ktorého tajomstvo úspechu je predovšetkým pevná vôľa, zodpovednosť a pracovitosť, schopnosť viesť a motivovať ľudí. Je to mladý človek, pred ktorým stojí kariéra nadaného manažéra, lebo má jasnú víziu, poslanie a hlavne stratégiu... Je to Slovák pôsobiaci v Prahe a v Košiciach, zároveň – Občan sveta. Vážený pán Ing. Stanko, s akým cieľom ste zavítali do Vojvodiny, do Srbska – do Nového Sadu a Belehradu? „No tak, ďakujem pekne za slovo. Pôsobím v Prahe, kde podnikám a naše podnikanie je zamerané na vzdelávanie dospelých, ale aj v SR, kde som poslancom Košíc, poslancom MČ Dargovských hrdinov, a v Prešove, kde externe študujem ako doktorand (PhD.) na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove odbor: manažment. V roku 2012 sme založili European Institute of Business and Public Education, so sídlom v Prahe, ktorý sa špecializuje na vzdelávanie podnikateľov, manažérov komerčných subjektov, ale aj predstaviteľov verejnej a štátnej správy postgraduálnym manažérskym štúdiom, prednostne v odboroch právo, ekonomika, marketing, ekonomický, krízový a bezpečnostný manažment, skup

www.hl.rs

manažérov pracovníkov verejnej a štátnej správy. Úspešní absolventi získajú medzinárodný certiﬁkát od IES London z UK. Potom sme založili pobočku na Slovensku. Minulý rok sme založili EuropeanInstitutev Belehrade a v Novom Sade. Chceme už v marci spustiť dve triedy nášho inštitútu: pričom záujem-

me výučby, to znamená pochádza z USA a UK, ktorú chceme rozšíriť na východ na Srbsko a, samozrejme, Rusko. V rámci výučby máme štyri odbory: v bezpečnosti, v práve, v manažérstve, v zdravotníctve. Študent je kedykoľvek s lektormi aj online, a končí tým, že urobí samostatnú záverečnú prácu a pred

Ing. Vladislav Stanko, MBA, LL.M. v Prahe

covia o štúdium môžu nastúpiť v 4 termínoch v roku, a to v marci, v júni, septembri a v decembri. Sú to manažéri, poslanci, primátori miest, lekári atď. Je to postgraduálne manažérske štúdium. Výučba je dvojsemestrálna a koná sa počas

trojčlennou odbornou komisiou ju obháji. Niekto je šéf polície, niekto je šéf v banke, v zdravotníctve, tak si môže zvoliť tému úzko spätú so svojou profesiou a náš inštitút mu zabezpečí špičkových medzinárodných pedagógov – odborníkov

Ing. Vladislav Stanko, MBA, LL.M. so svojimi kolegami a študentmi

víkendov. Berieme ohľad na to, že ten študent je podnikateľ, má povinnosti v práci, má ženu, deti. Výučba je pod anglosaskom systé-

Informačno-politický týždenník

v týchto odboroch.“ Odkiaľ vám toľká obrovská energia? Ste v Prahe, v Košiciach, V Belehrade, čochvíľa

v Moskve...? Vráťme sa ešte k vášmu inštitútu v Srbsku. Bolo by dobre, aby naši čitatelia boli ešte bližšie oboznámení, kde bude sídliť a aký je postup o uchádzanie študentov? „Po prvé budú to Belehrad a Nový Sad. Navštívil som Hospodársku komoru v Novom Sade a v Belehrade. Rôzne univerzity, slovenské a české veľvyslanectvo v Belehrade a srbský parlament v Belehrade. Vybavujeme priestory, rokujeme s univerzitami a dohodujeme pedagógov. Keď ide o pedagógov, 50 percent sú akademický a 50 percent musia byť ľudia z praxe.“ A tam si budete pozývať aj tých špičkových pedagógov z celého sveta? „Áno, samozrejme, pedagógovia sú z rôznych štátov: Česka, Slovenska, Ruska, Izraelu, UK a pod. V Rusku náš EUROPEAN INSTITUTE bude pôsobiť v Moskve a v Petrohrade, ktorý je zároveň partnerským mestom Košíc. Dňa 21. marca bežného roku bol náš EUROPEAN INSTITUTE hlavným partnerom Československého plesu na Českej ambasáde v Moskve, kde priamo v Českom dome otvoríme pobočku inštitútu.“ Na vašej European Institute budú usporiadané prijímacie skúšky alebo sa môže prihlásiť študovať každý z nás? „Prihlášky sa konajú tak, že kandidát musí priložiť diplom, najmenej bakalára, a vyššie a, samozrejme, CV a vyplnenú prihlášku. A na základe údajov kandidáta inštitút rozhoduje, či uchádzač bude prijatý na štúdiá. Vždy si vyberáme tých najlepších pedagógov, dekanov a rektorov univerzít – títo sú aj našimi garantmi.“ Sú tu materiály, ktoré ste mi priniesli so sebou. Som príjemne prekvapený, že jeden taký mladý človek vkladá obrovskú energiu do svojich budúcich projektov. Čo by sme ešte na záver mohli povedať... Kde by sa tí vaši skončení študenti mohli uplatniť s diplomom European Institute? • TÝŽDEŇ •

„Áno. Skôr než odpoviem na vašu otázku, chcel by som ešte zdôrazniť, že nám nikdy nešlo o ten povedal by som finančný zisk, ale o to, že sa náš European Institute dlhodobo a výrazne venuje charitatívnym projektom, ako napríklad podpore nadáciám Pomôžte deťom NROS a ČT, Archa Chantal založené Chantal Poullain-Polívkovou, Krása pomôcť Miss World 2006 Taťány Gregor Brzobohatej (Kuchařovej) a mnohým ďalším, podpore Európskych cien Trebbia, ktoré v priamom prenose ČT a RTVS prebiehajú každý rok na Pražskom hrade, sponzorstvo Majstrovstvá sveta IPCA hendikepovaných v šachu, dlhodobej podpore českého a slovenského šachu. EUROPEAN INSTITUTE zorganizoval medzinárodnú konferenciu, pietny akt pri hrobe prezidenta T. G. Masaryka, VIP šachovú simultánne partiu s veľmajstrom Sergeiem Movsesianom v Múzeu TGM v Lánoch, promócie absolventov a tradičné oslavy štátneho sviatku vzniku samostatnej Československej republiky, kde si pre svojich klientov a partnerov pripravil k 100. výročiu exkluzívny program v divadle Semafor – slávnostné predstavenie Kdyby tisíc klarinetů v hlavných úlohách s legendárnym majstrom Jiřím Suchým a Jitkou Molavcovou. Oslavy štátneho sviatku k vzniku Československa pod záštitou prezidenta ČR a prezidenta SR organizujeme každý rok už od roku 2008. V rámci promócií a udeľovania diplomov či na Pražskom hrade a inde vždy sme sa starali o to, aby sme podporili charitu a dražbu umeleckých obrazov, stretnutie so špičkovými osobnosťami z umenia a kultúry, akými sú Karel Got, Juraj Jakubisko a inými významnými osobnosťami a tie peniaze šli na charity, teda na pomoc deťom a inde. A tých charitatívnych akcií je mimo štúdií viac ako 50 ročne za posledných 12 rokov. Tu u vás v Srbsku podporujem už dlhodobo ako sponzor Slovenské národné slávnosti, s tým i šachový turnaj v rámci SNS v Báčskom Petrovci, ale i srbský národný sviatok Vidovdan v Maglići. Máme tiež záujem, aby tie peniažky, ktoré by sme vydražili, zostali tu doma a šli na charity. Ja sám sa osobne cítim ako Slovan a tu všade som doma, preto chcem pracovať pre všetkých. A pomáham všetkým. A teraz sa vrátim k tej vašej otáz-

ke. Ľudia, ktorí vyštudujú European Institute okrem toho, že už majú vysokoškolské štúdium, získajú titul MBA, MPA, MPH alebo LL. M. a ten im môže pomôcť tu doma prípadne povýšenia v rámci zamestnania na vyšší post, a naopak,

European Institute of Businessand Public Education spolupracuje okrem medzinárodných inštitúcií mimo EÚ, UK, Izraela aj s poprednými univerzitami v ČR, SR, Poľsku a svojim absolventom vydáva medzinárodné certifikáty

Ing. Vladislav Stanko, MBA, LL.M. v redakcii Hlasu ľudu s úradujúcim Foto: M. Pap zodpovedným redaktorom Miroslavom Benkom

ak sa chcú zamestnať mimo Srbska, alebo v medzinárodnej spoločnosti, vtedy im môže pomôcť v rámci CV, teda, že sa dostanú ihneď na vyšší post. Hlavná výhoda je teda pracovný postup, získanie nových strategických kontaktov, ale aj že získajú za menom titul MBA, MPA, MPH, alebo LL. M. Môže to mať teda veľkú výhodu.

v kooperácii s certifikačnou autoritou IES – International Education Society London.“ Ak sa ukážu možnosti záujmu väčšieho počtu študentov...? „Žiaden problém, my sme ochotní vždy prísť za nimi a tam v ich meste zorganizovať prednášky lektorov European Institute. Stačí počet od 5 až 15 študentov, nie

Ing. Vladislav Stanko, MBA, LL.M. je zakladateľ a Generálny riaditeľ pre EU, Srbsko a Ruskú federáciu EUROPEAN INSTITUTE OF BUSINESS AND PUBLIC EDUCATION v Prahe. Narodil sa v roku 1974 v Košíciach, v Slovenskej republike. Je absolventom Žilinskej univerzity v Žiline, fakulty špeciálneho inžinierstva, v odbore Bezpečnostný manažment, absolventom štúdia MBA a LL. M. s medzinárodným diplomom IES – London momentálne externým doktorandom na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove v odbore Manažment (PhD.). Vladislav Stanko je Managing Director EUROPEAN INSTITUTE v Prahe a vedúcim organizačných zložiek EUROPEAN INSTITUTE v Žiline. Je predseda klubu Spoločnosti generála Milana Rastislava Štefánika v Prahe. Je členom bezpečnostnej sekcie Hospodárskej komory Českej republiky, členom vzdelávacej sekcie Hospodárskej komory Českej republiky, členom Českej manažérskej asociácie – ČMA. Od decembra 2018 je poslancom mesta Košice a poslancom MČ Dargovských hrdinov. Pôsobí v komisiách vzdelávania, kultúry, športu, národnostných menšín, verejného poriadku, životného prostredia a výstavby, v radách škôl a ako kontrolný orgán v MRAK, o. z., Medical Rescue Association v Košiciach. Foto: z archívu V. Stanka

viac. Netúžime po kvantite, ale po kvalite. A sme im ochotní všetko vybaviť pre štúdiá na úrovni, špičkových pedagógov, lektorov, učebne, učebnice.“ Po skončení prebiehajú promócie...? „Áno. Dvakrát ročne prebiehajú promócie na Pražskom hrade. U vás by sme ich usporiadali v Belehrade alebo v Novom Sade v Hospodárskej komore, v Národnom divadle alebo na ambasádach Česka alebo Slovenska. Do budúcna plánujeme tento spôsob vzdelávania rozšíriť aj na iné balkánske štáty, Čiernu Horu, Macedónsko, na východné postsovietske krajiny: Ukrajinu, Bielorusko, Tadžikistan, Kyrgyzstán a inde.“ A budete riadiť možno European Institute z pustého ostrova... „Moje srdce túži vždy byť v správnej chvíli na správnom mieste. Ináč u vás v Srbsku je potenciál. Svojho čase pôsobili tu aj Východoslovenské železiarne U. S. Steel Košice v Smedereve a pôsobia ďalšie české a slovenské firmy.“ Spomínam si na Východoslovenské železiarne U. S. Steel a ich majiteľ, Američan slovenského pôvodu John Goodish, sponzorovali zájazd mojej inscenácie po slovenských profesionálnych javiskách, akými sú: Košice, Prešov, Martin, Zvolen... S kým ste sa ešte stretli, s kým ste rokovali? „Bol som aj členom biznis misie, s premiérkou Slovenska Ivetou Radičovou v Slovinsku, v Ľubľane, a s premiérom Českej republiky Bohuslavom Sobotkom, pri rokovaniach s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučičom v Srbsku, ktoré mimo Belehradu, prebehli i u vás na Petrovaradínskej pevnosti v Novom Sade. Moje tajomstvo úspechu je predovšetkým pevná vôľa, zodpovednosť a pracovitosť, schopnosť viesť a motivovať ľudí. Musíte mať jasnú víziu, poslanie a hlavne stratégiu. Jednoducho chceme aj tu u vás pôsobiť, priniesť aj ďalší biznis a podporiť aj našich krajanov. Kto vie, možno sa tu aj niekedy usadím. Kúpim si tu dom a budem žiť.“ Pán Ing. Stanko, držím vám palce. Nech sa vám darí do budúcna na prospech oboch štátov – Srbska a Slovenska, teda Česka a Srbska. A vitajte u nás! „Ďakujem veľmi pekne. Všetko dobré aj vám a vašim čitateľom.“

22 /4909/ 30. 5. 2020

Ľudia a udalosti ROZHOVOR SO ZÁSTUPCOM PREDSEDU OBCE KOVAČICA JAROSLAVOM HRUBÍKOM

Prekonali sme výzvy, teraz budujeme budúcnosť Tatjana Bovdišová

ovačickú obec netreba veľmi predstavovať. Asi každý počul za chýrečné kovačické insitné umenie, dedinu hlbokých studní a „mletej“ vody, muzeálny komplex v rodisku Mihajla Pupina, široko-ďaleko známe jarmoky, crepajských lipicanov a parádne kone… Príznačné pre Obec Kovačica je aj to, že svorne tam nažíva najviac Slovákov a Srbov a o niečo menej príslušníkov maďarskej, rumunskej menšiny a iných národnostných spoločenstiev. Spomenuté štyri jazyky sa tam používajú v úradnom styku. PLYNOFIKÁCIA OBCE JE NAJVÄČŠIA INVESTÍCIA ZA POSLEDNÝCH 20 ROKOV „Obec Kovačica sa stále usiluje byť poruke svojim občanom a vytvoriť pre nich istú budúcnosť, čo je možné dosiahnuť neustálymi investíciami do rozvoja infraštruktúry, hospodárstva, poľnohospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania a kultúry. Keď ide o investície, to, čo treba podčiarknuť, je, že teraz prebiehajú záverečné práce na plynofikácii celej obce, ktorá sa začala pred tromi rokmi. Vtedy bola táto obec jediná neplynofikovaná vo Vojvodine. Do záverečnej fázy sa plynofikačné práce dostali na začiatku tohto roka, no z dôvodu vyhlásenia mimoriadneho stavu v polovici marca, dočasne boli zastavené. V týchto dňoch sa opäť pracuje na plné obrátky. Práce na pripojení distribučnej siete medzi Kovačicou a Crepajou a pripojenie na hlavnú regulačnú stanicu pri cukrovare sú jedny z posledných inštalačných zásahov, keď ide o rozvodové potrubie. Koniec všetkých prác očakávame v najbližšom období, potom už bude nasledovať pripojenie domácností na distribučnú sieť,“ hovorí zástupca predsedu Obce Kovačica Jaroslav Hrubík.

www.hl.rs

„Keďže počas mimoriadneho stavu sme mali spustenú info linku pre otázky našich občanov, ktorú sme pomenovali Opýtajte sa predsedu alebo jeho zástupcu, časté boli otázky aj na tému plynofikácie, čiže ľudia sa veľmi zaujímajú o tento spôsob vykurovania. So zavedením plynu do našej obce, čo by sa malo stať najneskôr v septembri, priblížime sa k ekologicky čistejším prostrediam, lebo

REKONŠTRUKCIA DK V PADINE A PRACOVNÁ ZÓNA V CREPAJI „Ďalší veľký projekt, ktorého realizácia začne čoskoro, je rekonštrukcia Domu kultúry Michala Babinku v Padine. Nanešťastie, tento veľký objekt pred rokom zasiahol požiar, keď zhorela veľká sála a strecha nad ňou, a to nás posunulo tri kroky dozadu v súvislosti s predtým plánovanými rekonštrukčnými prácami. Na-

Jaroslav Hrubík na výstavbe parkoviska v Kovačici

je zemný plyn ako zdroj energie na vykurovanie šetrný k životnému prostrediu, k tomu je i ekonomicky výhodný a energeticky hospodárny,“ ozrejmuje pán Hrubík. „To, čo je tiež dôležité, našu obec táto investícia nestála ani dinára, všetky trovy mala na starosti spoločnosť Srbijagas, ktorá je inak jeden zo strategických partnerov na tomto projekte. V tomto všetkom dostáva obec Kovačica najviac, dáva iba územie a dostáva kompletnú plynovodnú sieť. Odhaduje sa, že len cukrovar v Kovačici po napojení na plynovod bude zodpovedný za 70 až 80 percent celkovej spotreby zemného plynu v Kovačickej obci.“ Plynofikácia obce Kovačica, podľa nášho spolubesedníka, je najväčšou investíciou za posledné dve desaťročia v tomto banátskom prostredí. Dodáva, že to je i základným predpokladom získavania investorov a vytvárania nových pracovných príležitostí.

Informačno-politický týždenník

miesto toho, aby sme ten projekt pomaly doháňali, musíme začať všetko odznova. V Crepaji je zase plánovaná výstavba športovej haly, čo je tiež jeden z väčších investičných projektov na tento rozpočtový rok. Keď spomínam Crepaju, dôležité je povedať, že sme vlani zriadili pracovnú zónu v tejto dedine, ktorá má teraz zavedenú vodu a plyn, tiež zriadenú cestnú infraštruktúru, takže máme všetko, čo si jedna pracovná zóna vyžaduje. Investovali sme do nej 80 miliónov dinárov. V predchádzajúcom období pracovná zóna bola financovaná z prostriedkov získaných z projektu Zlepšenie hospodárskej kapacity vybavením pracovnej zóny a v rámci prvej fázy vložené bolo 81,5 milióna dinárov. Predvídaná je aj druhá fáza jej vybavenia v hodnote okolo 40 miliónov dinárov. Všetko, čo je potrebné pre štartovanie výroby potenciálneho investora, táto

zóna má. Mali sme už rozhovory s niektorými, ktorí majú záujem investovať u nás, zostáva vidieť, kto sa o taký krok rozhodne. Obec Kovačica je inak príťažlivá pre investorov i z dôvodu blízkosti hlavnému mestu a Novému Sadu,“ uvádza zástupca predsedu Obce Kovačica. „Nemôžem nespomenúť nedávno ukončenú rekonštrukciu pouličného osvetlenia, vďaka ktorej v každej dedine Kovačickej obci sú staré svietidlá nahradené novými LED úspornými žiarovkami, celkove 2 960. Podpísaním verejno-súkromného partnerstva v oblasti zlepšovania verejného osvetlenia zaručené nám je vždy funkčné pouličné osvetlenie a úspora okolo 30 miliónov dinárov v priebehu nasledujúcich 13 rokov, na koľko je podpísaná zmluva, čo predstavuje obrovský podiel na rozpočte obce.“ ROZVOJ INFRAŠTRUKTÚRY V UPLYNULOM OBDOBÍ „V uplynulom období sa dosť robilo na rozvoji infraštruktúry vo všeobecnosti. Najmä chcem spomenúť tú vodohospodársku, čiže po 40. rokoch rekonštruovaná je vodovodná sieť v troch dedinách – v Kovačici, Debeljači a v Uzdine. Táto investícia stála bezmála 146 miliónov dinárov,“ hovorí Hrubík. „Rozvoj cestnej infraštruktúry je tiež stredobodom našej pozornosti. Veľa peňazí sme z rozpočtu vyčlenili na asfaltovanie či údržbu cestných komunikácií na území celej obce, a plánujeme v tom pokračovať naďalej, aby žiadna cesta v obci Kovačica nebola blatová. Výstavbou veterného parku pribudlo 40 kilometrov poľných ciest v chotároch našej obce, čo je veľmi významné pre našich poľnohospodárov. A keď spomínam veterný park, ktorý bol otvorený vlani v septembri, odpoviem na otázku, ktorú kladú mnohí občania našej obce: „Čo my máme z toho?“ My z toho, okrem iného, máme veľký prílev prostriedkov do obecnej pokladnice z • ĽUDIA A UDALOSTI •

daní z príjmov pre fyzické osoby, zo 62 miliónov dinárov, čo nám následne umožňuje veľké vklady do škôl, škôlok, zdravotných stredísk a iných ustanovizní v OK. Keď hovorím o cestnej infraštruktúre, nemôžem nespomenúť výstavbu cesty Debeljača – Opovo, ktorá má veľký strategický význam pre obe obce. Podporí regionálny hospodársky rozvoj, tiež spojí našu a opovskú obec s plánovanou diaľnicou Zreňanin – Belehrad – Nový Sad, čím sa urýchli cestovanie z Kovačickej obce do týchto troch miest. Výstavba cestnej komunikácie medzi Kovačicou a Opovom sa začala pred dvomi rokmi a doteraz je vybudované necelých 7 kilometrov. Pred zavedením mimoriadneho stavu obci Opovo boli Fondom pre kapitálové investície AP Vojvodiny schválené a udelené prostriedky vo výške 282 miliónov dinárov na pokračovanie výstavby cesty, čím pribudne ďalších 3,7 kilometrov, z celkovej dĺžky 12,5 km. Práce na ich výstavbe prebiehajú. V Kovačici už tri roky pôsobí Denný pobyt pre osoby so zdravotným postihnutím, na čo je naša lokálna samospráva veľmi pyšná. Jeho činnosť hradí obec a ide o prostriedky v sume 5 miliónov dinárov.“ NOVÁ SANITKA PRE DOM ZDRAVIA KOVAČICA Jedno z 21 sanitných vozidiel, ktoré pokrajinská vláda poskytla zdravotným ustanovizniam vo Vojvodine, dostalo sa do Kovačice. Kľúče od neho 15. mája riaditeľovi kovačického domu zdravia Dr. Predragovi Vinkovićovi odovzdal pokrajinský premiér Igor Mirović. Vozidlo je plne vybavené a používať ho bude Pohotovostná

služba pôsobiaca pri DZ Kovačica pre rýchlu lekársku pomoc. Ide o významnú dotáciu, ktorá výrazne zlepší prácu pohotovosti. Tak vo vozovom parku kovačického domu zdravia je teraz 5 sanitiek. NOVÝ PARKOVACÍ PRIESTOR V KOVAČICI „V jednej časti ulice maršala Tita v Kovačici v týchto dňoch prebiehajú práce na výstavbe

S predsedom obce Milanom Garaševićom

parkovacích miest, ktoré finančne zabezpečila obec Kovačica. Ich hodnota je vyčíslená na 6 miliónov dinárov,“ uviedol Hrubík. „Je to v strede dediny, kde je vždy plno automobilov a problém bol nedostatok parkovacích miest. Preto sme sa rozhodli pre túto investíciu. Musím povedať, že sa v projekte dbalo aj na ochranu zelene, a všetky stromy na tom mieste zostali nepoškodené.“

Meracia a regulačná stanica v Idvore

• ĽUDIA A UDALOSTI •

LOKÁLNA SAMOSPRÁVA V MIMMORIADNOM STAVE Obecný krízový štáb počas mimoriadneho stavu konal v súlade s vládnymi opatreniami a odporúčaniami a pomáhal občanom v núdzi mnohými spôsobmi. Po prvé boli v každej dedine Kovačickej obce zriadené kontaktné centrá, v rámci ktorých dobrovoľníci odpovedali na otázky volajúcich a

boli im po ruke pre ich potreby, ako je nákup potravín, liekov a iných potrieb, tiež donášku takzvaných obedov solidarity, ktoré zabezpečila Obec Kovačica. Denne volontéri miestnych krízových štábov distribuovali starším a ľuďom v núdzi aj do 600 obedov. Takúto pomoc svojim občanom poskytla len Obec Kovačica, poznamenal Jaroslav Hrubík. „Zriadili sme aj Centrum pre psychologickú

podporu a pomoc občanom v mimoriadnych podmienkach, tj. v podmienkach, keď existoval strach, úzkosť a psychologické napätie spôsobené šírením pandémie vírusu COVID-19. Ukázalo sa to ako dobré, keďže volali ľudia nielen z našej obce, ale i z Pančeva, Belehradu a iných miest. Naša obec sa postarala aj o to, aby sa ochranné rúška a iné ochranné a dezinfekčné prostriedky dostali ako do domu zdravia a všetkých zdravotných ustanovizní v obci, tak i do polície, predajní… Tie sme spolu s predsedom a veliteľom Štábu pre mimoriadne situácie Milanom Garaševićom osobne odovzdali zamestnancom predajní, ktorí boli počas epidémie, okrem zdravotných pracovníkov, asi najviac vystavení riziku nákazy koronavírusom. Vykonali sme obhliadku mnohých obchodov, aby sme sa uistili, že sú dobre zásobené základnými potravinami a inými potrebami. Okrem toho, občanom bola k dispozícii už spomenutá info linka, prostredníctvom ktorej sa mohli pýtať predsedu obce alebo mňa rôzne otázky, na ktoré sme im potom s ochotou odpovedali. Vlastne, iba sme pokračovali s už zabehnutou praxou rozprávania sa s občanmi s cieľom vypočuť ich problémy a následne pokúsiť sa rovnaké riešiť. Dúfam, že sa nám to dobre darilo,“ hovorí zástupca predsedu obce Kovačica. „Rozpočet obce bol počas mimoriadneho stavu dosť obťažený, no musím poznamenať, že sme s rozpočtovými prostriedkami nakladali úsporne a preto všetky plány a začaté investičné práce je teraz možné realizovať,“ dodáva na záver rozhovoru Jaroslav Hrubík.

Foto: New Energy Solution

Vetropark

22 /4909/ 30. 5. 2020

Ľudia a udalosti MATICA SLOVENSKÁ V SRBSKU

Prostriedky pre boj s pandémiou Jaroslav Čiep

listín prezidentovi Republiky Srbsko je nasmerovaná práve do Báčskeho Petrovca,“ povedal nový veľvyslanec Rosocha a pokračoval: „Dnes som

Slovenskej republiky v Srbsku, ako zástupca Ministerstva zahraničných vecí a ministra Ivana Korčoka. Peniaze, ktoré s týmto šekom súvisia,

utorok 26. mája v priestoroch Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci sa uskutočnila slávnostná ceremónia odovzdávania symbolického šeku v hodnote 20 000 eur veľvyslancom Slovenskej republiky v Srbsku Fedorom Rosochom do rúk predsedu MSS Jána Brtku. Predmetné finančné prostriedky sú donáciou oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci Slovak Aid, ktorá patrí pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, a budú využité v boji s pandémiou koronavírusu. „Najprv by som chcel vyjadriť potešenie, že moja prvá oficiálna cesta od odovzdania overovacích

Odovzdávanie symbolického šeku pomoci Slovenskej republiky

tu pri príležitosti, keď som mal možnosť odovzdať symbolický šek a sumu 20-tisíc eur, ktorý odovzdávam ako najvyšší predstaviteľ

sú zacielené na boj proti nepriateľovi, ktorý je zákerný, neviditeľný a ešte veľmi nepoznaný. Verím, že táto suma peňazí pomôže toho

RADA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BÁČSKY PETROVEC

K 275. narodeninám Petrovca J. Čiep

pondelok 25. mája vo veľkej sále Slovenského vojvodinského divadla sa uskutočnilo slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec z príležitosti Dňa Petrovca. Nebyť tejto neblahej situácie s pandémiou a štátnymi opatreniami v boji s aktuálnym vírusom, azda aj oslavy tohto jubilea by boli omnoho veľkolepejšie. Program tohto slávnostného zasadnutia, ktorého sa zúčastnili iba členovia RMS Báčsky Petrovec, hostia z lokálnej samosprávy a predstavitelia susedných RMS, pozostával z príležitostných príhovorov ku Dňu Petrovca a prednesu príspevku z dejín Petrovca. Predseda Rady MS Báčsky Petrovec Dipl. Ing. Ondrej Bovdiš privítal prítomných a hostí aj menovite a predostrel, že na tomto slávnostnom zasadnutí RMS Petrovec: „Stretli sme sa so zámerom po 19. krát si pripomenúť Deň Petrovca. Aj napriek tomu, že sme mali naplánované v tomto roku zorganizovať oslavy

www.hl.rs

Dňa Petrovca, podobne ako sme to robievali i predchádzajúce roky, predsa sme na poslednú chvíľu museli od toho zámeru upustiť z nám všetkým dobre známych dôvodov a ochranných opatrení, ktoré sa v našom štáte a aj v celom svete podnikajú v dôsledku pandemického šírenia sa koronavírusu Covid-19. Deň 25. mája považujeme za narodeniny Petrovca a oslavujeme ho, aby sme si sprítomnili a zdôraznili význam udalosti, ktorá sa odohrala práve v tento deň v dávnom roku 1747, keď predstavitelia slovenských

prisťahovalcov v Petrovci podpísali osadnícku zmluvu s futockým zemepánom. Zároveň pri tejto príležitosti si spomíname i na významné výročie – 275 rokov od príchodu Slovákov do Petrovca, ktoré sa odohralo v roku 1745. Odvtedy Petrovčania zveľaďovali svoju dedinu, materiálne sa zmáhali a zabezpečovali hospodársky rast dediny, ale pritom nezabúdali ani na význam svojho duchovného a národno-kultúrneho vývinu, zachovávania národnej identity, náboženstva, kultúry a tradícií. Neraz im ich snahy prekazili rôzne choroby, epidémie, s ktorými sa museli porátať tak, ako sa v tých časoch mohli a vedeli. Nejedna epidémia odniesla na stovky životov Petrovčanov, ale Petrovec aj to prekonal. Petrovec prekoná i túto zákernú Svojrázny pútač k jubileu s panoramatickým záberom nákazlivú choPetrovca (foto: Igor Bovdiš)

Informačno-politický týždenník

nepriateľa v blízkej budúcnosti zdolať. To, že sme dnes tuná, je súčasťou širšej podpory Slovenska Srbsku.“ Veľvyslanec povedal aj to, že v minulých dňoch viacdesaťtisícové sumy odovzdal aj Detskej fakultnej nemocnici v Belehrade a Mestu Nový Sad. Za tento dar Matici slovenskej v Srbsku sa hosťom verejne poďakoval predseda Ján Brtka. Získané prostriedky – 10 000 eur – sa využijú na kúpu 16 šijacích strojov a materiálu na šitie rúšok a doručia sa miestnym matičným odborom. K tomu odbory by to mali sprostredkovať ženským spolkom, aby tam ochotné ženy na nich šili rúška. Z ďalších 10 000 eur v pláne je zadovážiť osem 3D tlačiarní a všetkého materiálu na výrobu súčiastok na zostavenie ochrannej prilby (srb. vizir). Tie tlačiarne sa odovzdajú do petrovského a kovačického gymnázia, ako i základných škôl. Keďže následne tlačiarne zostanú v kabinetoch informatiky, naši žiaci budú mať možnosť používať ich a zároveň sa zoznámiť s novými technológiami. robu, ktorá sa na začiatku tohto roka dostala do nášho štátu! Potešujúce je to, že sme zatiaľ medzi Petrovčanmi nemali obete tejto súčasnej choroby.“ Ondrej Bovdiš v krátkosti zhod-

Predseda RMS Báčsky Petrovec Ondrej Bovdiš

notil to, čo bolo v Petrovci urobené v minulom roku v období medzi dvoma oslavami. „Do petrovskej infraštruktúry bolo počas minulého roka vložené necelých 70 miliónov dinárov, kde s približne 4 miliónmi participovala obec a ostatné doložili pokrajinské zdroje,“ prízvukoval. Petrovčanom k ich sviatku v pokračovaní zablahoželal aj predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Záverom vyberané state z dejín Petrovca prečítala Jaroslava Slavková. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S ÚRADUJÚCOU RIADITEĽKOU KYSÁČSKEJ ŠKOLY ANNOU LEGÍŇOVOU

Deti dočkali novú úradujúcu riaditeľku s tortou Elena Šranková

kysáčskej ZŠ Ľudovíta Štúra úradujúcou riaditeľkou sa stala Anna Legíňová, ktorá nám poskytla rozhovor. Koľko rokov pracujete v kysáčskej škole ako učiteľka? „V kysáčskej škole pracujem od roku 2001, teda 19 rokov.“ Ktoré ročníky ste učili pred vymenovaním za úradujúcu riaditeľku? „Učila som 1. 2 triedu s vyučovacím jazykom srbským. Dovtedy som vyučovala po slovensky, i keď v mojich minulých pracovných rokoch som aj okrem mojej triedy, ktorú som mala na starosti, keď bolo treba, učila aj občiansku výchovu. Jediná som mala certiﬁkát, aby som učila tento predmet v prvom a druhom cykle. Prednášala som aj srbský ako nematerinský jazyk. Okrem toho pomáhala som aj vo vyučovaní hudobnej kultúry vo vyšších ročníkoch vtedy, keď kolegyňa (moja bývalá profesorka) bola chorá. Moje učiteľky si nesmierne vážim, mám voči nim rešpekt a bolo mi cťou zastupovať ju. Keď ma vyučovala okrem tej pedagogickej stránky vnímala som ju aj ako rodiča, veľmi som ju milovala. Bolo mi to vtedy neobyčajné, lebo bývalá žiačka zastupovala profesorku z hudobnej kultúry, ktorá mi bola okrem iného aj mentorkou, keď som navštevovala hudobnú školu. Mala som na starosti aj experimentálny predmet vo vyšších ročníkoch, ktorý sa menoval Právo na práva. Boli to zaujímavé roky… Chcem len pripomenúť, že veľa mojich žiakov prinieslo škole odmeny z literárnych súťaží v slovenskom a srbskom jazyku, v kvíze Mestského Červeného kríža o zdraví, na výtvarných súťažiach doma a v zahraničí (na Slovensku a vo Švédsku), na recitačných súťažiach, na festivaloch slovenských ľudových piesní v Kysáči a v Kovačici, na súťažiach Misliša (Mysliteľko), v jednom čase som mala na starosti aj žiacky časopis Žiacke Perličky (Đački biseri), ktorí získal ocenenia na súťaži PRO SLAVIS, na ekologických súťažiach… Keď pôsobilo Rádio Kysáč, spolu s deťmi som pripravovala detské vysielania na témy ekológie, • ĽUDIA A UDALOSTI •

priateľstva, lásky, potom Okienko do školy, zaúčala som ich do tajov novinárstva, moderovania, radila, ako budú dobrými hlásateľmi a často sme vysielali aj priamo. Bol to vynikajúci zážitok! Deti mi to potom na hodinách často spomínali… Aj sama som organizovala rôzne súťaže na rozličné témy a chodila po sponzoroch, aby som deťom zabezpečila odmeny. Prispievala som aj do Detského kútika, zasielala som detské práce do časopisu Zornička (nášho) a Zornička na Slovensku, naposledy som zaslala výtvarné práce detí o

najkrajšie rúško, kde získali odmeny a iné. Vždy som ich povzbudzovala na aktivitu, aby sa neučičíkali a boli aktívni. To som robila s veľkou láskou, zanietením a ochotou. Keď som deti chystala na vystúpenia na program, stávalo sa aj to, že som to chcela nacvičiť do perfektnosti, nuž tak sme sa stretli aj doma u mňa a cvičili. Povolala som si aj rodičov a oni nás „známkovali“, ako vystupujeme. Zobrala som syntetizátor alebo harmoniku a poďme! Básne boli popretkávané piesňami a spevom! Len tak sa ozývalo na ulicu. Deti si to pamätali a odvďačovali sa láskou, úsmevom a keďže som veľký dôraz dávala na tradíciu, chodievali ma aj oblievať na Veľkú noc. Veľmi zbožňujem naše piesne a kroje. Keď sa do nich vyﬁntím, do kostola alebo na program, cítim ten dych starých mám, ich teplú ruku a pohladenie.“ Čo vás podnietilo prihlásiť sa na funkciu riaditeľky školy? „Každá učiteľka alebo učiteľ mali právo zúčastniť sa na súbehu na post riaditeľky. Prihlásila som sa, lebo mám víziu, ako by mala škola

vyzerať a čo je ešte potrebné pre ňu urobiť. Aktívna som v spoločenskom, kultúrnom a duchovnom živote Kysáča. Dlhodobo som členkou Miestneho odboru Matice slovenskej (dva mandáty som bola tajomníčkou), som tajomníčkou KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči, členkou združenia bojovníkov (13. október nikdy neprešiel bez mojich žiakov), som i členkou predsedníctva MO Červený kríž v Kysáči, presbyterkou v našom cirkevnom zbore a členkou spevokolu, účinkujem v speve pri sobáši, ale i keď sú smutné príležitosti. Na funkciu riaditeľky ma podnietila láska k povolaniu, voči deťom a predovšetkým túžba po skvalitnení výučby nielen vo vyučovacom procese v učebniach, zadovažovaním vyučovacích pomôcok a prostriedkov, ale i to, aby sa deti mohli maximálne rozvíjať. A na to je potrebné okrem intelektu rozvíjať aj zdravý duch v zdravom tele. Potrebné sú moderné športové terény, ktoré sú vybavené náradím na cvičenie vonku, teda moderné telovýchovné zariadenia, náradie a náčinie, ako i technické zariadenia. Budem sa usilovať vypracovať projekty a aby som vybavila čím viac vecí pre náš Kysáč, pre naše deti.“ Čo hodnotíte ako dobré v doterajšej práci školy a čo podľa vašej mienky treba zmeniť, resp. vynoviť? „Práve som povedala a ešte doložím…pozdvihnúť renomé školy na vyššiu úroveň, zúčastniť sa na ešte viacerých súťažiach a postaviť vysokú priečku na rebríku. Treba využívať všetky možnosti, aby sa čím viac detí zapisovalo do slovenských tried.“ Aký je váš program a vízia ďalšej činnosti školy a jej rozvoja? „Škola má byť modernou vzdelávacou ustanovizňou, ktorá pestuje súťažiaci duch u detí, funkcionálne vedomosti, humánnosť, emotívnosť, empatiu, rešpektovanie starších a spolužitie s deťmi s osobitnými potrebami, ktoré sú taktiež časť nášho systému. Naša škola by mala spolupracovať so všetkými organizáciami v Kysáči. Ako už viete, kysáčska škola je dvojjazyčná škola s bohatou tradíciou. Je to jej bohatstvo, ktoré treba využiť, aby sa naša škola stala jednou z najlepších slovenských základných škôl vo Vojvodine! Je to mojou víziou do

budúcna. Chcem, aby naši žiaci mali omnoho viac úspechov na rôznych súťažiach, a tak získame renomé. Prijateľné by bolo, aby sme dodatkovými programami v spolupráci s externými činiteľmi (spolupracovníkmi) od malička sprístupňovali folklór, divadlo a spev, a tak deti vychovávali v duchu slovenskosti a slovanskosti! Bojovať budem, ako som pripomenula, aby sa nezatvárali slovenské triedy, aby sme ich mali po 2 a aby sa zachovali pracovné miesta učiteľov a tiež i ostatných zamestnancov školy: pracovníčok v administrácii, upratovačiek, kuchárok a školníkov! Potrebné je, aby deti mali zdravú výživu na olovrant, bolo by treba vykonať renovovanie kuchyne. Tak by škola mohla ponúknuť varené jedlá, ktoré sú oveľa zdravšie od výrobkov z predajne.“ Ako komentujete skutočnosť, že niektorí zamestnanci školy sú nespokojní s priebehom voľby riaditeľa školy? „Psychológia hovorí, že za každou zmenou sa skrýva odpor, strach. Ale ja kolegom podávam ruku spolupráce, moje srdce je otvorené a srdečné. Poďme sa spoločnými silami sústrediť na výchovu a vzdelávanie našich detí. Voľba riaditeľky ešte nie je ukončená, takže nemôžem vidieť dôvod skrze čoho sú nespokojní. V médiách a vo verejnosti sa nehovorí pravda. Bývalej riaditeľke vypršal mandát, nebola zmenená. Pokiaľ sa nezvolí nový riaditeľ, škola musí mať úradujúceho zástupcu. Ja som zákonným spôsobom vymenovaná za úradujúcu riaditeľku. Dostala som pozitívnu mienku NRSNM – najvyššieho telesa Slovákov a Výboru pre vzdelávanie. Budem sa snažiť byť priateľská voči nim, podporovať ich v raste a dosahovaní lepších výsledkov. Treba dať šancu aj druhému. Nemôžeme žiaka vopred kritizovať, kým ho nevypočujeme, ako zdolal látku. Len potom dávame známku. Je v tom paralela. Záverom musím povedať, že ma veľmi dotklo, keď ma deti privítali s čokoládovou tortou. Bol to v ten deň jeden kontrast, ktorý prispel k tomu, aby sa mi srdce naplnilo pozitívnou energiou a duch zostal vzletný! Boha nosím v srdci a Bibliu v taške, aby ma ochraňoval. Každému želám len to dobré! “

22 /4909/ 30. 5. 2020

Ľudia a udalosti HAJDUŠIČANIA O ODCHODE K MORU

Najlepšie je sedieť doma Vladimír Hudec

závisieť aj od toho, aká bude situácia s epidémiou a na hraniciach. Okrem toho dočítal som sa, že napríklad Gréci plánujú

andémia koronavírusu porušila mnohé plány na hospodárskom, kultúrnom, športovom... pláne. Zastavené sú alebo odročené mnohé podujatia. Po dvoch mesiacoch situácia sa síce pomaly stabilizuje, ale nebez-

Srđan Lipták

Janko Klinko

Miroslav Govda

pečenstvo od vypuknutia novej vlny visí vo vzduchu. Práve preto je príliš otázna aj tohtoročná turistická sezóna, ktorá, klope na dvere. Turistické krajiny hranice síce otvárajú, ale zároveň zahlasujú rôzne opatrenia, ktoré by mali predísť šíreniu vírusu. Hľa, čo o odchode k moru mienia občania Hajdušice, ktorí inak pravidelne dovolenku trávia buď v Grécku alebo Čiernej Hore. MIROSLAV GOVDA, vodič: „U nás v rodine sa to nikdy nevie. A o odchode spravidla rozhodujeme na poslednú chvíľu, keď sa mne a manželke podarí zladiť dovolenky, ale závisí, pravdaže, aj od finančnej situácie. Tak tomu určite bude aj v tomto roku, s tým, že teraz máme aj dodatočnú dilemu. Odchod totiž určite bude

www.hl.rs

uplatňovať všelijaké opatrenia, dištanciu na pláži, ohraničený počet ľudí vo vode, častú dezinfekciu... Okrem toho v tejto chvíli je mierne, ale čo ak znovu exploduje vo chvíli, keď budeme tam a znovu sa zatvoria hranice, a nebude možné vrátiť sa. Alebo nedajbože niekto z nás ochorie počas dovolenky a cestovné poistenie neuznáva ochorenia od koronavírusu. Všetko sú to dilemy, ktoré si treba vyriešiť skôr než sa vyberieme k moru. Podľa mňa vyzerá, že je toho roku najlepšie sedieť doma, alebo prípadne niečo si nájsť v Srbsku.“ JANKO KLINKO, poľnohospodár: „Uvažovali sme o tom, že tohto roku spolu s kmotrovcami pôjdeme niekde k moru. Ak nie na desať, aspoň na sedem dní, koľko nám peňaženka dovolí. Treba sa aspoň trochu uvoľniť. Epidémia koronavírusu nám však vážne porušila plány. Síce ešte sme nerozhodli, ale pravdepodobne, že nepôjdeme nikam. Situácia je ešte príliš komplikovaná, hranice nie sú úplne voľné. Ak by sme sa však predsa rozhodli dovolenko-

Informačno-politický týždenník

vať, do úvahy prichádza výlučne Grécko alebo Čierna Hora. Srbsko neprichádza do úvahy. Vlani sme napríklad boli na Striebornom jazere a mne to nemá také čaro, ako keď odídem do zahraničia.

Predsa je ponuka v turistických strediskách pri mori inakšia ako u nás.“ SRĐAN LIPTÁK, podnikateľ: „Pravidelne s rodinou odchádzame k moru do Grécka, avšak manželka a ja toho roku nepôjdeme, lebo plánujeme určité väčšie investície na dome. Kebyže toho nebolo, určite by sme sa aj tohto roku vybrali do Grécka. Nie som obťažený situáciou s koronavírusom a neprekážali by mi ani určité opatrenia, ktoré údajne majú byť na plážach. Keďže by sme šli sami, nebolo by nám prekážkou ani to, že, ako počujem, Gréci obmedzujú počet cestujúcich v aute na dve osoby. Podobne uvažujú aj naši synovia a oni pravdepodobne so svojou spoločnosťou pôjdu k moru.“

TRAGÉDIA V JÁNOŠÍKU

Zavraždili mladíka V. Hudec

inulý týždeň Jánošíkom otriasla smutná správa – telo mladíka z tejto dediny Alexandra Halabrína (26), ktorý zmizol pred dvomi mesiacmi, je v polovici mája nájdené s prestrelenou hlavou zakopané v plytkom hrobe na lúke neďaleko Sopota pri Belehrade. Našli ho psi pastiera, ktorý tam pásol kozy. Pastier prípad ihneď prihlásil polícii, a médiá uvádzajú, že všetko nasvedčuje o tom, že ide o násilnú smrť, čiže vraždu, avšak motívy a vrahovia nateraz nie sú známi. Tak sa najhorším možným spôsobom skončilo dvojmesačné pátranie za mladíkom, ktorý zmizol 20. marca na Banjici, po čom rodina prihlásila jeho

Alexander Halabrín

zmiznutie. Alexander Halabrín bol pochovaný v piatok 22. mája na jánošíckom cintoríne a k hrobovému odpočinku ho prišiel vyprevadiť veľký počet spoluobčanov.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

BYLINKÁR A SPISOVATEĽ JÁN SALČÁK

Liek nie je ovocná šťava Miroslav Pap

lternatívna medicína, ale všeobecne známe ľudové liečiteľstvo je v našej kultúre dlhodobo prítomné. Príroda vôkol nás nám ponúka množstvo liečivých rastlín, ktoré najčastejšie nepoznáme, alebo nevieme správne použiť na liečenie. Ján Salčák je všetkým známy predovšetkým ako básnik, dramatik či kultúrny pracovník, no málokto vie, že sa aktívne venuje ľudovému liečiteľstvu a liečivým bylinkám. V rozhovore nám prezradil, ako sa dostal k tejto záľube. V tomto roku sme všetci ovplyvnení prítomnosťou celosvetovej pandémie, ktorá je v našej krajine na ústupe. Mnohí sa z toho dôvodu dokonca začali orientovať na alternatívnu medicínu. Ako vy vnímate v súčasnosti ľudové liečiteľstvo, presnejšie v akom je ono štádiu? − Nie je vôbec málo tých, ktorí v mimoriadnom stave, obávajúc sa nového vírusu, používajú výdobytky alternatívnej medicíny – rôzne čaje, suplementy, esenciálne oleje a tomu podobné. Niektoré z týchto výrobkov podpisujú svetoznámi lekári, alebo veľké farmaceutické podniky, iné zase noví vynálezcovia zázračných kombinácií, ktoré potom zákazníkom odporúčajú ,vyliečení’. Lekári na všetko toto iba mávnu rukou, prípadne upozornia, že samostatné užívanie liekov z prírody môže byť kontraproduktívne, ba dokonca rušiť účinok riadnej terapie. Avšak ak chorý pevne verí, že mu to pomáha, veda potvrdila, že má pravdu, ale to je placebo efekt, o ktorom je toľko toho povedané, že ja v skutku nemám čo doložiť. Iba chcem verejnosť upozorniť, že vedecké výskumy až podnes veľmi málo národných liekov potvrdili klinickými pokusmi. Viem, že takáto situácia mnohých vykoľajila pre nadmerný strach, následkom čoho je, samo• ĽUDIA A UDALOSTI •

zrejme, hľadanie alternatívnych liekov. Žiaľ, musím ich rozčarovať – tak ako úradná medicína proti koruna vírusu nemá liek, nemá ho ani príroda, ale našťastie môže sa mu predísť. Predovšetkým prísnym dodržovaním pokynov epidemiológov, a potom zvyšovaním odolnosti organizmu. Osobne, chvála Pánu, je tomu bezmála 30 rokov, ako nemám zdravotné poistenie, žiadny vírus dlhšie ako týždeň som v organizme nemal. Preto vďačím predovšetkým zdra-

zostalo za toto polstoročie a veľmi rád si svoje vedomosti rozdelím so všetkými, ktorí sa mi ozvú so svojou diagnózou. Za toto polstoročie na rozhovore so mnou trvali novinári – na tomto som trval ja, možno som občas aj kváril. Priamy dôvod, prečo som to robil, je fakt, že sa v predaji zjavili rôzne prípravky z liečivých rastlín, ba dokonca mnoho žien (aj mnohé slovenské matky) ich pripravujú doma podľa nepreverených receptov,

vej výžive a pohybu v prírode, tiež pravidelnej detoxikácii organizmu. Ako ste sa vy dostali ku liečivým rastlinám a ako ich vnímate? − Po polstoročnej skúsenosti (žiaľ, občas i veľmi trápnej, lebo si moja stará mama Anna Sabová bylinkárstvo odpykala vo väzení a udal ju môj vlastný otec predstierajúc tvrdého komunistu) som sa konečne rozhodol verejne priznať, že sa tým zaoberám, ani netušiac, že ani o pol roka potom svet zasiahne pandémia a že budem mnohým ľuďom vysvetľovať, že ja nie som lekár, ale pestovateľ, nemôžem nikoho liečiť, okrem seba, a aj to nanajvýš zodpovedne. Mnoho záznamov v mojich poznámkových zošitoch

čím priamo ohrozujú nielen svoje zdravie, ale i zdravie svojich detí. Liek nie je ovocná šťava a nikdy sa nesmie používať ako nápoj na občerstvenie. Na občerstvenie stačí aj najtradičnejšia, najobyčajnejšia citronáda či pomarančový džús. Aktuálny a veľmi populárny je sirup z bazy obyčajnej, o ktorý ľudia z roka na rok prejavujú väčší záujem. Ako vplýva na náš organizmus táto známa liečivá rastlina? − Baza obyčajná (Sambucus nigra), po srbsky zova, po pivnicky béza, sa v našej rodine používa doslovne stáročia a je vskutku výnimočne liečivá, ak sa vie, kedy a ako ju používať, lebo v mojej rodine nikto nikdy nezomrel na rakovinu, čo je ľahko overiť v evidencii domov zdravia tu

a v Chorvátsku. Aj tí, ktorí vedia, ako ju majú používať, nikdy a nikdy spolu so žiadnymi medikamentami, žiadnym alkoholom a osobite nie, keď je krvný tlak nižší než 140. Všetko ostatné o nej sa dá nájsť na webových stránkach splnomocnených herbalistov. Ktorú z liečivých rastlín by ste dali do popredia pre svoje liečivé účinky? − Na urýchlené vylučovanie škodlivých látok z tela najúčinnejšia sa ukázala medovka lekárska (Melissa oﬃcinalis), po srbsky matičnjak. Na potešenie znervózneným celulitídou, pravidelným používaním medovky lekárskej obidva tieto neduhy jednoducho zmiznú, ak nie sú následkom závažnej psychickej poruchy. To, čo na internete sotva nájdete, lebo ako by zdravotný priemysel zarobil, keby zákazníci vedeli, je, že jedna polievková lyžica pšeničných otrúb, ktorá stojí menej ako jedna cigareta, po každom jedle (alebo v jedle ak neruší chuť) ako novou metlou vymetie nepotrebné prvky z hrubého čreva a na rozdiel od antibiotík, nepoškodí dobré baktérie. Veľmi je podstatné, nielen teraz, ale vo všetkých prípadoch epidémie vnášať do organizmu dostatočné množstvo horčíka a vitamínu D, čo sa tiež možno dôkladnejšie informovať na webových stránkach splnomocnených herbalistov. Nemenej závažné je čím častejšie slnenie, samozrejme, veľmi opatrne, lebo nie je múdre prekonať korunu, a potom zomrieť na rakovinu kože. Čo by ste na záver odporučili čitateľom? − Na záver a nevyhovárajúc sa na priestor, i keď by som na túto tému jedno celé číslo Hlasu ľudu mohol sám vyplniť, vskutku a úprimne prosím všetkých čitateľov, a osobitne slovenské matky (pod. J. S.), nedávajte deťom žiadne ľudové lieky bez súhlasu pediatrov. Pretože nás je aj naďalej stále menej – chráňme si naše deti (pod. J. S.).

22 /4909/ 30. 5. 2020

Ľudia a udalosti ZELENINÁRI Z PIVNICE

Pre zákazníkov iba dobrá kvalita Miroslav Pap

re Pivnicu dlhodobo platilo, že sa zeleninárstvu venovalo veľmi málo poľnohospodárov. Skutočnosť je taká, že sa tento fenomén mení a každoročne pribúdajú noví zeleninári, ktorí vysádzajú najrôznejšiu zeleninu, ktorú následne predávajú v Pivnici alebo v okolitých prostrediach. Medzi známe rodiny, ktoré sa už desať rokov úspešne venujú zeleninárstvu, bezpochyby patria Pudelkovci. Sezóna pre Pudelkovcov začína už v druhej polovici januára, v závislosti od poveternostných podmienok. Podľa slov Miroslava Pudelku zaoberanie sa pestovaním zeleniny vyžaduje takmer celoročnú prácu. Ďalej dodáva: „Každý by mal so zeleninárstvom začať na malých plochách a s menším počtom odrôd. Netreba však urobiť chybu a hneď začať na veľkých plochách, lebo začiatočníci ešte nevedia, čo si taká práca vyžaduje a s akými nedopatreniami sa stretnú. Táto práca si vyžaduje skúsenosť a odbornosť a tie získate postupne od ostatných ľudí, ktorí vám dajú cenné rady, ako aj z odbornej literatúry. V niektorých prípadoch sa naučíte z vlastných chýb. My sme si postupne zväčšovali počet skleníkov a rôzne odrody. Počas posledných desať rokov sme sa stretli s takmer každým problémom.“ Manželka Drahuška vedie dôkladnú evidenciu o tom, kedy a aké druhy boli v skleníkoch vysádzané, ako aj o samotnom schematickom umiestnení zelenín v skleníku. Pudelkovci sa primárne zaoberajú pestovaním rajčín na veľkých plochách. V súčasnosti vysádzajú štyri odrody rajčín, a to Big beef, Viva, Z304 a Bobcat. Do svojej ponuky pre zákazníkov pridali ešte aj papriku, uhorky, štipľavú papriku, zeler, ako aj veľmi populárne cherry paradajky. Výsadba v skleníku začína v januári a prebieha v štyroch etapách, najmä kvôli postupnému dozrievaniu priesad. Hotová, kvalitná priesada je potom prichystaná na predaj v máji. V aktuálnom roku bola situácia výnimočná, najmä v dôsledku pandémie, presnej-

www.hl.rs

šie pre obmedzený pohyb ľudí počas víkendov. Z toho dôvodu si zákazníci nakupovali priesady počas týždňa, čo predstavovalo viac práce pre domácich. Neraz sa

Domáci si nechajú určitý počet rajčín a papriky, ktoré po dozretí predávajú v Pivnici. Z rajčín, ktoré sa nepredajú, domáci varia pretlak, o ktorý tiež ľudia prejavujú záujem. Dopestované priesady Pudelkovci predávajú na trhoch v okolitých prostrediach, a to najviac v Silbaši, Kulpíne, Savinom Sele či Ratkove. Ostatné produkty predajú doma. Najmä kvôli čoraz väčšej ponuke zeleniny do práce a predaja sa zapojili aj dcéry Ema a Tea. Príprave zelenín do predaja sa venujú aj matky Miroslava a Drahuška. Spoločne vykonávajú dobrú prácu Pre kvalitnú priesadu a dopestovanie stalo, že na nakúpenie priesad čakal zeleniny je prajné používať moplný dvor zákazníkov, ktorí sú už dernejšie systémy zavlažovania, dlhý rad rokov spokojní s kvalitou ktoré nielen obľahčia prácu, ale zelenín. Ako tvrdí Miroslav: „Tohto predstavujú dôkladnejšiu kontrolu roku predaj priesady zeleniny tr- nad celým skleníkom. Zavlažovacie val veľmi krátko, azda pre situáciu systémy kontroluje Miroslav pravi-

Záľuba v chove okrasnej hydiny

Vlastnoručne vyrobená fontána

a ľudí, ktorí zostali doma. Za celkovo 10 dní sme stačili vypredať všetku priesadu, čo predstavuje rekord v porovnaní s ostatnými rokmi. Boli momenty, keď sme všetci predávali a na dvore bol väčší a väčší počet ľudí. Na priedomí už nebolo miesta, kam zaparkovať. Nakupovať prišli nielen Pivničania, ale aj ľudia z okolitých dedín.“ Predsa po výpredaji priesad štyri skleníky nezostávajú prázdne.

delne každý deň. Napríklad merač vlhkosti zeme veľmi pomáha najmä pri veľkej výrobe, lebo by jednotlivec to nestíhal sledovať. Ďalej na opeľovanie sa používajú iné prístroje, keďže množstvo hmyzu v skleníku nie je dostatočné. V zimnom období je nevyhnutné zabezpečiť optimálnu teplotu v skleníkoch, čo sa tiež robí pomocou prístrojov. Bez modernizácie skleníkov by sa nestačilo spracovať také množstvo

Informačno-politický týždenník

zeleniny, tvrdí Miroslav. Každoročne Pudelkovci skúmajú nové techniky, ale aj nové odrody rajčín a papriky. Do jednotlivých skleníkov nevysádzajú iba jeden druh, ale skúmajú, ktorému druhu aká pôda vyhovuje, čo následne vedia aj poradiť zákazníkom. Lebo práve rajčiny a papriky sú veľmi náročné plodiny a nedaria sa v každej pôde. No Pudelkovci nie sú iba zeleninári. Miroslav Pudelka má dlhodobú záľubu v chove okrasnej hydiny. Venuje sa aj jej rozmnožovaniu a predaju. Pravidelne navštevuje živočíšne veľtrhy, odkiaľ vlastne nakupuje jednotlivé druhy hydiny. Rodina má veľkú záľubu v živočíchoch. Najmä Drahuška spolu s dcérami osobitnú lásku prejavujú dokonca siamským mačkám. Aby ani to nebolo málo, Miroslav sa popri práci v poli a v skleníkoch venuje aj stolárstvu. Z dreva vyrába podľa žiadosti zákazníkov kuchynské linky, vstupné brány, okná, dvere, dekoratívne predmety a pod. Ako tvrdí: „Všetko, čo je v dome z dreva, som sám vyrobil.

Idey nájdem na internete a už iba zapojím stroje a vyrobím si podľa vlastnej predstavy.“ Rodina Pudelková môže predstavovať príklad, ako sa dá aj v súčasnej, často neblahej situácii dobre hospodáriť a poctivo pracovať. Veď oni iba pracovitosťou a odhodlaním dokázali, že sa dá prosperovať, ale iba keď je dobrá vôľa a nádej v práci, ktorú vykonávajú. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S KVETINÁRKOU HANOU ZELENÁKOVOU Z KULPÍNA

Lákajú ju listnaté kvetiny Katarína Gažová

a priedomí v predzáhradke je vzorne pokosený trávnik a v rámci neho sú vkusne posadené rozličné kvetiny a ďalšie porasty, ktoré dopĺňajú kvetinovo-trávnatý celok. Vo dvore je zasa krásne naaranžovaná skalka. Tak je to u Zelenákovcov v Kulpíne, kde sa kvetinám venuje gazdiná domu Hana. Zhovorčivá spolubesedníčka nám ochotne porozprávala o svojej veľkej záľube. „Záujem o kvety som prejavovala ešte ako dievka, hoci sme sa doma s mamou viac venovali pestovaniu kvetov v záhradke. Mňa teraz viac láka pestovanie izbových kvetín a experimentovanie s aranžovaním priedomia a skalky. Niektoré izbové kvetiny, keď príde teplé počasie, vysadím von do predzáhradky a v neskorú jeseň ich vraciam dnu. Mám rada listnaté kvetiny, bohaté na zaujímavé pestrofarebné listy. Najčastejšie skúsenosti a rady o pestovaní kvetín dostávam od iných žien alebo pestovateľov. Niečo si nájdem aj v literatúre, ale viac mi pomôže, keď mi niekto priamo zo svojej skúsenosti a kvetinárskej praxe poradí, ako niektorý kvet pestovať.“ Hana nám prezradila, ktoré kvety sú jej najobľúbenejšie. Hlavne sú to muškáty, tiež rôzne druhy palmy, šeﬂera, ﬁkus.

„Mám kvetiny, ktoré som si kúpila, lebo pravidelne navštevujem podujatia ako Novosadská jar a Novosadská jeseň, kde je vždy veľký výber kvetín a sadeníc. Vždy

vážiť. Ako vysvetlila, je to antúrium, medinila, strelícia, helikónia a keďže má záľubu v rôznych druhoch paliem, tiež by si priala zadovážiť

aj palmu kenciu. Najviac ju lákajú listnaté kvetiny s rôznofarebnými listami. „Keď ide o zeminu, do ktorej sadím kvety, skôr to bol humus z obchodu pomiešaný s domácou zeminou. Teraz sa už venujem aj kompostovaniu a na vysádzanie kvetín používam humus z kompostu. Kvetiny zalievam dážďovkou alebo odstátou vodou. Pravidelná zálievka je pri kvetoch veľmi dôležitá. Keď ide o skalku, mám ju už takých 15 rokov, ale sťahovala som ju na viaceré miesta vo dvore a na priedomie. Aby som urobila skalku, zbierala som si osobitne veľké kamene, ktoré sa mi na to hodili, a tak som využila situáciu, keď sa kopalo v Kulpíne bagrami pre plynovú sieť. Vtedy som si doniesla domov vhodné kamene. Niektoré kvetiny do skalky vysadím a niektoré ich tam mám v črepníkoch a každý rok niečo mením, aranžujem, aby bol pekný pohľad a pôsobilo to ako celok. Hlavne v skalke mám rôzne dekoratívne trvalky, šalviu, levanduľu, verbiniu, juku, muškáty, bobeliu a ďalšie. Na priedomí na balkóne mám muškáty v črepníkoch a v predzáhradke paprade, rôzne druhy hosti, euchéry, štepený kaktus, tiež sú tam adam, eva, kala, madagaskarská a cykas palma, difenbachia, ﬁkus, monstera atď.“ Bez ohľadu na iné povinnosti, Hana kvetinám venuje dosť času a snaží sa o ne vzorne starať. Ako sama hovorí, ani posledný dinár jej je nie ľúto dať na kúpu kvetín.

sa zastalo. O čo ide? V Obci Beočín sa totiž v nasledujúcom období má naplno pracovať. Mal by sa položiť základný kameň a začať s prácami na výstavbe troch tovární. Prvá investícia by mala byť v Beočíne, kde sa bude budovať pivovar. Druhá investícia by mala byť v Suseku, susednej dedine, kde je naplánované budovanie komplexu na výkup jačmeňa a výrobu jačmenného sladu, ako i papierovej galantérie... V Lugu by mala byť realizovaná tretia investícia, a to

výstavba mäsopriemyslu na spracovanie mäsa a mäsových výrobkov. Tieto investície by sa mali uskutočniť v období rokov 2020 – 2030 a ich hodnota je minimálne 40 miliónov eur. Takto by sa mali rozprúdiť všetky odvetvia hospodárstva od stavebníctva po poľnohospodárstvo. „V Beočíne viac nebude nič ako doteraz,“ povedal predseda Milinković a vyzdvihol, že to bude hybná sila, ktorá túto obec vráti na mapu Srbska ako jednu z najrozvitejších obcí v krajine.

a som rada, keď aj dostanem od niekoho... Z kvetín mám veľkú radosť a potešenie.“ Pýtali sme sa spolubesedníčku, ktoré kvety by si ešte priala zado-

Hana Zelenáková je hrdá na skalku vo dvore

Pred domom medzi kvetinami

nájdem niečo, čo ma zaujíma a čím si chcem doplniť domácu zbierku. Ak mám viac rovnakých kvetín, rada ich darujem niekomu inému

V LUGU SA BUDE STAVAŤ MÄSOPRIEMYSEL

Vírus odročil práce Miluška Kolárová

redstavitelia Miestneho spoločenstva Lug v nedeľu 17. mája uskutočnili zasadnutie v tamojšom Dome kultúry. Pozvali všetkých Lužanov, ktorí sa chceli dozvedieť, čo sa bude v tejto dedine a okolí budovať v nasledujúcom období. Zoskupilo sa dosť Lužanov. Každý, kto chcel vojsť na zasadnutie, musel mať rúško a rukavice. Rúška delili mladí dobrovoľníci. Na za• ĽUDIA A UDALOSTI •

sadnutí boli prítomní predseda MS LUG Kristián Urban, predseda Obce Beočín Mitar Milinković, predseda Zhromaždenia obce Beočín Zoran Stokuća a ich spolupracovníci. Na úvod predseda Urban prečítal list, ktorý dostali zo Slovenska, zo známej kompánie vo Veľkom Šariši. V liste sa ospravedlňujú, že kvôli vírusu boli znemožnení prísť do Lugu a do Obce Beočín. Do spomenutých prostredí však prídu, keď to situácia bude dovoľovať, a potom sa bude pokračovať v spolupráci tam, kde

22 /4909/ 30. 5. 2020

Ľudia a udalosti BOCIANY V NOVOM SADE

Zvyknuté sú na život blízko ľudí Danuška BerediováBanovićová

ačiatkom mája sa bociany vrátili aj do Nového Sadu. Hniezda si urobili na stĺpoch neukončeného obchodného domu. Tohto roku ich je najviac. Tu ale nie sú po prvýkrát. O tomto jave sme sa porozprávali s biológom Markom Tucakovim z Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody. Prednosť sme predsa dali týmto krásnym fotograﬁám. Je nezvyčajné, že sa bociany usadili tak blízko jedného mesta? „Biely bocian sa hniezdi skoro všade vo Vojvodine, tiež v mestách. V Novom Sade okrem tohto

www.hl.rs

miesta hniezdia sa ešte dva páry, a v Petrovaradíne tiež dva. Pre bociany nie je rozhodujúci fakt, či hniezdo urobí v meste, či v dedinskom ambiente, lebo sú zvyknuté na prítomnosť ľudí a

Marko Tucakov, biológ (foto: z archívu spolubesedníka)

Informačno-politický týždenník

život v ich blízkosti. Omnoho je dôležitejšia strava, ktorú má v blízkosti hniezda. Ak ju nemá, potom nebude robiť hniezdo ani na najlepších miestach na to.“ Koľko rokov si bociany robia hniezdo na stĺpoch neukončeného obchodného centra v Novom Sade? „Od roku 2014. Vtedy boli tri hniezda. Medzičasom boli aj roky, keď nebolo ani jedno hniezdo, ale rok 2020 je rekordný.“ Koľko ich je tohto roku? „Je ich 13 párov, vlastne toľko je aj hniezd.“ Existuje vysvetlenie, prečo ich je tohto roku najviac? „Pre bociany je najdôležitejšia strava a miesto pre

hniezdo. Na stĺpoch obchodného centra je miesta na hniezdo celkom dosť, dokonca aj pre omnoho viac párov. Najväčší počet bocianov sa stravuje na novosadskej skládke odpadu, ktorá je vzdialená asi 100 metrov od tejto kolónie. Táto skládka im je nevyčerpateľným zdrojom potravy. Omnoho menší počet sa stravuje v mlákach, ktoré vznikli po výkope piesku, v období, keď sa stavalo obchodné centrum a ktoré sú teraz plné vody. Všade, kde je jedno alebo viac hniezd bocianov, tie budú priťahovať aj iných bocianov. Keď sa bociany usadia na jednom mieste, tým dávajú najavo, že je to miesto vhodné a bezpečné pre život. Tak bolo aj v tomto prípade.“. Foto: Nenad Mihajlović

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PRÍLEŽITOSTI 250. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (19)

Kultúrne stredisko sriemskych Slovákov Pripravila: Anna Horvátová Pred 250 rokmi na územie terajšej Starej Pazovy prišli prví osadníci, potomkovia ktorých sa aj dnes hrdo vyznávajú k slovenskosti. Zverejňovaním príspevkov z najstarších čísel Hlasu ľudu o Starej Pazove a zo Starej Pazovy aj my prikladáme svoj podiel k tomuto okrúhlemu jubileu.

Kultúrny život v Starej Pazove v plnom prúde I v minulosti a tým viac dnes Stará Pazova je najväčším kultúrnym strediskom sriemskych Slovákov. Je to podmienené aj tým, že je Stará Pazova mesto, obydlené najväčším počtom Slovákov (je ich 7 a pol tisíc, kým Srbov a ostatných národností je asi dve a pol tisíc), čo znamená, že je tam i dosť kultúrnych pracovníkov. S druhej strany, Stará Pazova je okresom s rôznymi kultúrnymi ustanovizňami väčších rozmerov. Nemalý vliv na toto má i samé postavenie mesta: na križovatke železničnej trate Belehrad – Záhreb, ďalej blízky styk z Belehradom a Novým Sadom. Tým je umožnený stály a väčší kontakt s kultúrnym, politickým a priemyselným strediskom našej vlasti, jeho vliv na občanov a iné, čo sa manifestuje rôznymi návštevami kultúrnych a verejných pracovníkov, divadelných ekíp, rádiospevákov a tak ďalej. Tieto uvedené elementy umožnily, aby sa občania Starej Pazovy zrýchlenejšie vyvíjali v kultúrnom ohľade, aby povedomie o svojej sile a schopnosti vyjadrovali otvorenejšie a ráznejšie v boji proti nenárodným režimom v mi• ĽUDIA A UDALOSTI •

nulosti, ako ostatné naše osady. Stály styk pokrokových elementov Starej Pazovy s robotníckou triedou a avantgardou našich národov Komunistickou stranou Juhoslávie, a neúprosný boj proti utláčateľom a okupantom – zrodily Národného hrdinu Janka Čmelíka, bratov Feldyových, Janka Baku a iných živých a zahynutých hrdinov. I popri tomto všetkom, veľkosrbský hegemonizmus a šovinizmus počas starej Juhoslávie snažil sa i na kultúrnom poli znemožňovať nehatený rozvoj Slovákov v Starej Pazove. Častokrát sa stávalo, že až polovica učiteľov Srbov bola na slovenských ľudových školách. A z druhej strany slovenskí učitelia častokrát boli zasielaní do Macedónska a ostatných krajov nášho štátu. No však, Slovenský kultúrny dom bol ohniskom, z ktorého vyznievaly pokrokové myšlienky hlásané Jankom Čmelíkom a ktoré udržiavaly národnostné povedomie. Kultúrna tradícia staropazovských Slovákov je bohatá zvlášť na ochotníckom poli. Intenzívne sa pracovalo na divadelníctve

od 1928 do 1935 roku. Terajšia divadelná práca, dľa mienky vedúcich spolku „Janko Čmelík“ je v porovnaní s tými rokami už čiastočne i prevýšená. Ale v minulosti sa skoro výlučne pracovalo len na divadelníctve, kým dnes je kultúrna práca široko rozvetvená. Stredisko odboja sriemskych Slovákov, rodisko hrdinu Janka Čmelíka, kolíska plodného dramaturga VHV-ho – Stará Pazova, pod novými podmienkami, kročila novou cestou rozvoja, cestou socializmu. Založením slovenského kultúrno-osvetového spolku „Janko Čmelík“ kultúrna práca dostala ucelenejší a systematickejší ráz. Len minuloročná práca, ktorá bola najintenzívnejšia od oslobodenia, ukáže nám, že Stará Pazova uplatňuje to heslo – kultúra ľudu. Kultúrno-osvetový spolok bol iniciátorom výstavby pomníka Národného hrdinu Janka Čmelíka, ktorého meno nesie aj sám spolok, ďalej bol iniciátorom vysádzania miestneho parku a výstavby novej budovy gymnázia. Iba niekoľko čísel nám ukáže ako sa pracovalo v minulom roku. Divadelných predstavení bolo 12, čo znamená každý mesiac jedno. Na všetkých predstaveniach bolo skoro 8 tisíc divákov. Samoiniciatívou spolku tri divadelné kusy boly preložené so srbského jazyka na slovenský a tak tiež i nahrané. Divadelníctvo s úspechom viedol súdruh Ján Molnár. Z jednotlivých divadelných návštev sa zistilo, že Pazovania majú radšej komédie ako drámy. Folklorná skupina počítajúca 20 aktívnych členov pod vedením učiteľky Štefanky Ječmeňovej ktorá bola odmenená 15 tisíc din. od Rady pre osvetu a kult. Srbska vystúpila 8 krát. Významnejším vystúpením bolo pred predstaviteľom Organizácie spojených národov Santa Cruzom v júni lánskeho roku. Pred nedávnom zahrali div. kus „Matka“ od Júliusa

Barč Ivana, a ktorým pojdu na zájazd do Bingule. Veľmi pochvalyhodné je účinkovanie prednášateľskej sekcie, ktorá v tejto sezóne prijala novú formu práce. Každý utorok, to už každý Pazovan vie, sa koná prednáška. Po prednáške býva kratší umelecký program a tanec. To je obľúbená forma práce a má veľký úspech v meste. Na programe sú rôzne žarty, skeče a kritika na pazovskú slovenčinu, ktorá má mnoho ujatých srbizmov. Cieľom vykoreňovania srbizmov zo slovenského jazyka spolok by musel intenzívnejšie bojovať založením náukobehu správnej slovenčiny, alebo inou formou. Čitáreň je stredisko, kde sa každý člen môže baviť od rána do pozdného večera, každý deň. A to členovia aj využívajú. Zvlášť večer čitáreň je plná mládeže a starších. Navštevovateľom čitárne sú dané k dispozícii rôzne denníky, ilustrované časopisy a knihy. Každý večer jednotlivé sekcie konajú próby a tak ďalej. Ale každodenným rozširovaním činnosti nastolil sa problém miestnosti. Slovenský kultúrny dom so svojimi miestnosťami stal sa tesným. Potrebné je otvoriť čitáreň pre mládež a iné miestnosti. V dohľadnej dobe i túto otázku spolok vyrieši. Slovenský kultúrno osvetový spolok „Janko Čmelík“ v Starej Pazove začal žiť svojím životom. Okrem jestvujúcich sekcií založený bude spevokol a muzická sekcia. Všetko toto bolo už dávnejšou túžbou všetkých priateľov slovenského národa a bojovníkov o ľudské práva. Na tejto ceste pazovským Slovákom prajeme mnoho úspechu. Samo SKLABINSKÝ Príspevok uvádzame v pôvodnom znení; zverejnený bol v Hlase ľudu v stredu 20. februára 1952.

22 /4909/ 30. 5. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Čo ste robili doma? en mimoriadny stav trval naozaj dlho, však? Iste ste mali mnoooho voľného času. Napíšte nám, ako ste trávili čas. Ako ste sa hrali? Chýbali vám kamaráti? Ak máte pekné výkresy, pošlite nám a zverejníme ich. Danuška

1, Nataška Samporová, 1. ZŠ maršala Tita, Padina

Marko Marček, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Nikolina Domoniová, 3. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč Mateja Mojžiš, škôlkar, Pivnica

1, Nikolina Tomášiková, 1. ZŠ maršala Tita, Padina

Nina Poliaková, škôlkarka, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nina Maglocká, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Sergej Đorđević, škôlkar, Báčska Palanka

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Trochu oheň, trochu voda (úryvok) s. 3 Dokument z izolácie s. 4 – 5 Próza: Peter Šulej

Nový Sad 30. 5. 2020 Ročník XXXVII Číslo 6/428

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 6 – 7

INTERVIEW ANDREJ BÁN, REPORTÉR A FOTOGRAF ZO SLOVENSKA

Čím viac o niečom viete, tým viac pochybností máte Stevan Lenhart

o svojej aktuálnej knihe Trochu oheň, trochu voda – Príbehy Balkánu slovenský reportér Andrej Bán sa zaoberá niekdajšou Juhosláviou – najmä obdobím jej dramatického rozpadu v 90. rokoch dvadsiateho storočia a následkami konﬂiktov, ktoré trvajú dodnes. V priestore ex-YU sa pohybuje s fotoaparátom a poznámkovým blokom už takmer tri desaťročia, takže dôkladne spoznal tunajšie dejiny, mýty, lokality a ľudí, ale aj komplexnosť vzťahov medzi národmi obývajúcimi tieto kraje. Z jeho dokumentárno-reportážnej prózy vidieť, že sa nepridáva na žiadnu stranu, ale je vlastne vždy na strane obetí vojen a jeho obžaloba sa týka najmä politikov a ich škodného vplyvu na celé národy. Cestoval aj do mnohých iných krízových oblastí vo svete, ale tiež vydal knihu Slon na Zemplíne, v ktorej podáva príbehy menej známych, ale nie menej zaujímavých oblastí a ľudí Slovenska. Na otázku, či teda možno aj doma objaviť vzrušujúce a dramatické príbehy, Bán odpovedá, že Slovensko vlastne môže byť zaujímavejšie ako ﬁlmy Kusturicu... Čo vás viedlo k povolaniu reportéra? Vybrali ste si túto profesiu vo včasnej mladosti, alebo na to rozhodujúco vplý-

vali neskoršie študijné záujmy a pracovné okolnosti? – Bolo to tak trochu dané mojou rodinou, otec bol za socializmu šéfredaktorom satiricko-humoristického (čo bol za tých čias oxymoron) časopisu Roháč. Aj vy ste mali vtedy tuším Jež (vychádza ešte?)... Roháč už zanikol. No a vďaka otcovi som najprv ,pričuchol’ zvláštnemu priestoru zvanému redakcia, kde inteligentne a zamyslene fajčiaci ľudia (redaktori) čosi robili. To ma zaujalo – dá sa sedieť a pracovať. Neskôr som sa vyproﬁloval a po štúdiách ekonómie a žurnalistiky som začal jazdiť do terénu ako reportér. A to robím už viac ako 30 rokov. Za reportážami cestujete do rôznych krízových

oblastí sveta, kde sa odohrávajú konﬂikty. Čo vás ťahá cestovať a opakovane sa vracať do takýchto krajov? – Jednoduchá vec – vydať o tom svedectvo, textové aj obrazové. Jedna z mojich kníh sa volá Na juh od raja, 25 krajín od Afganistanu po Ukrajinu, v priebehu 25 rokov. Žijeme v tej najšťastnejšej časti sveta, kde je mier, aj u vás už je, a je našou povinnosťou kultivovať v ľuďoch cit a empatiu s tými, ktorí sú na tom horšie.

Andrej Bán: „Dôležití sú ľudia, ktorých príbehy píšem, a nie ja ako reportér.“ (foto: Boris Németh)

V knihe Trochu oheň, trochu voda – Príbehy Balkánu zaoberáte sa priestorom niekdajšej Juhoslávie, najmä obdobím jej rozpadu a nepo-

Andrej Bán (1964) je fotograf a reportér Denníka N. Vyštudoval ekonómiu a žurnalistiku v Bratislave. Od roku 1987 pracuje pre domáce a zahraničné médiá, venuje sa najmä reportážam z krízových oblastí sveta, akými sú napríklad Kosovo, Izrael, Gruzínsko, Afganistan, Pakistan, Ukrajina či Haiti, kam sa opakovane vracia. Do mája 2018 bol reportérom časopisu týždeň. Zaujíma ho hlbší pohľad na príčiny konfliktov, ako aj ťažká situácia obetí vojen či prírodných katastrof v dlhšom období, keď sa pokúšajú vrátiť sa naspäť do normálneho života. Tak vznikol napríklad jeho súbor fotografií a reportáží Žijeme horšie ako mŕtvi o gruzínskych vysídlencoch z Abcházska. V roku 1999 počas prebiehajúcej vojny v Kosove založil a trinásť rokov viedol organizáciu Človek v ohrození. Vo vydavateľstve Slovart mu vyšli fotografické publikácie Iné Slovensko (2006) a Kosovo (2008), v roku 2016 vydal fotograficko-reportážnu knihu Na juh od raja, ktorá je prierezom dvadsiatimi piatimi krajinami, ktorým sa ako reportér venoval od roku 1991. S rovnakým nasadením, s akým dokumentuje dianie vo vojnových zónach, trpezlivo a vytrvalo mapuje aj dianie na Slovensku. Reportážna kniha Slon na Zemplíne (Absynt 2018) je výsledkom takmer tridsiatich rokov reportérskej práce od Čiernej nad Tisou po Bratislavu. Andrej Bán je spoluautorom dokumentárnych filmov Tisove tiene (réžia Dušan Trančík, 1996) či My zdes (réžia Jaro Vojtek, 2005). Bol členom poroty Czech Press Photo, mal asi 50 autorských výstav na Slovensku aj vo svete a získal aj viaceré ocenenia, ako Novinárska cena, Picture of the Year, Krištáľové krídlo, Biela vrana či Gypsy Spirit. Režisér Jaro Vojtek v roku 2019 nakrútil celovečerný dokumentárny portrét Andreja Bána s názvom Raj na zemi.

30. 5. 2020 • 22 /4909/

INTERVIEW kojmi, ktoré potom nasledovali a miestami trvajú až dodnes. Čím vás zaujal tento priestor, jeho dejiny a osudy tunajších obyvateľov? – To by bolo na dlhú odpoveď. A veľa o tom píšem v tejto takmer 300-stranovej knihe. Za mojej mladosti, u vás za Tita, bola pre mňa Juhoslávia raj – jadranské pláže, smažené rybičky, dovolenkové promenády... Trochu socializmus, trochu kapitalizmus. Väčšia sloboda ako u nás v Československu. Potom v 90-tych rokoch sa tento raj, obrazne povedané, premenil na peklo. Skúmam príčiny a dôsledky vojen, najmä od Chorvátska cez Bosnu a Hercegovinu po Kosovo.

Z vašich záznamov z krajín bývalej Juhoslávie možno pocítiť vaše presvedčenie, že tunajšie nepokoje a vojny zapríčinili určití politici. Ako by teda bolo možné predchádzať konﬂiktom do budúcna? Je možné demokratickými zákonmi zamedzovať negatívny, škodcovský vplyv politikov na ľudí a na celé národy? Alebo by očakávať také niečo bolo príliš naivné? – Asi je to príliš naivné. Lebo aj nedemokratických politikov si volia občania. S tým asi veľa neurobíme, teda ak sa nechceme vrátiť ku kráľovstvu. Čo treba, je osveta, zápas proti hoaxom a dezinformáciám.

Záznam z Kosova (foto: Andrej Bán)

ani Srbov, som na strane obetí vojen. Ale pravda je, že hlavnú zodpovednosť nesie Milošević

20/II 0/II

Našli ste počas ciest po týchto krajoch odpovede na otázky, ktoré vás trápili, alebo tých otázok vlastne len čoraz viac pribúdalo? – Obvykle to tak býva a ani Sokrates sa až tak nemýlil, že čím viac o niečom viete, tým viac pochybností máte. Áno, aj ja som bol na jar 1999 svedkom exodu Albáncov v dôsledku brutálnej etnickej politiky Miloševića. Ale keď sa tí vyhnaní ľudia vracali v júni domov, vyháňali svojich srbských susedov. Kolektívne. A kolektívna vina sa mi bridí. Nie som na strane Albáncov

proti Čechom nikdy nebojovali. A pri hokeji či futbale si fandia. Inak také dobré vzťahy sme nemali ani za federácie. Čím to je? Ako exmanželia, z ktorých sa stanú milenci.

Pohreb Slobodana Miloševića, Požarevac 2006 (foto: Andrej Bán)

a jeho prisluhovači z Belehradu. Na jednom mieste v knihe uvádzate, že vám v priestore Ex-YU všetci s uznaním hovorili o miernom rozchode Česka a Slovenska ako opaku občianskych vojen medzi juhoslovanskými národmi. Možno v tejto súvislosti vôbec porovnávať Československo s Juhosláviou? – Isteže možno, boli to dve socialistické federácie, tým sa však podobnosť končí... Máme odlišný historický vývoj, Slováci

Profesionálna cesta vás viedla aj do mnohých iných krízových častí sveta... Mali ste v niektorej z týchto krajín obavy o vlastnú bezpečnosť? – V každej... Asi najviac v Pakistane. Ale nechcem rozprávať ,historky z natáčania’. Dôležití sú ľudia, ktorých príbehy píšem, a nie ja ako reportér. Ste jedným zo zakladateľov organizácie Človek v ohrození. S akým cieľom vznikla táto organizácia a čím sa zaoberá? – Cieľom bola konkrétna adresná pomoc, aby darcovia vedeli, že ich dary neskončia na účtoch kdesi v Ženeve či Paríži. Robili sme menšie projekty – oprava školy v kosovskej Glavičici, pomoc po zemetrasení v Iráne či Pakistane, väčší projekt bol výstavba dediny so 42 domami po cunami na Srí Lanke. Máte už zaplánované ďalšie cesty? – Nie, pre koronu teraz iba po Slovensku.

VÝBER

HLAS ĽUDU • OBZORY

ANDREJ BÁN

Trochu oheň, trochu voda (úryvok)

Juhoslávia

Dôležitý je najmä rok 1980. Symbol neochvejnej jednoty Juhoslávie, maršal Tito, zomiera. A to je neklamný znak, že skôr či neskôr umrie aj štát, ktorý bol s ním (a iba s ním) neoddeliteľne spojený. Tito bol symbolom jednoty, ktorý nepotreboval systém, pretože on sám bol systémom. Presnejšie, bol nad ním. Asi ako Zeus na Olympe. 5. mája 1980 krajinou prechádza vlak prevážajúci jeho telesné pozostatky. Národ okolo trate aj pri televíznych o b r a zov k á c h smúti. Milióny ľudí trúchlia, plačú, kričia od zúfalstva. Vtedy si ešte málokto kladie podstatnú otázku – čo ak bola túžba po bratstve a jednote, zhmotnený ideál Parížskej komúny spred viac ako storočia, len neuskutočniteľným snom a ilúziou? Podobne ako všetky variácie a deriváty socializmu. A nikto si ešte nekladie ani ďalšiu otázku, tú kľúčovú. Ako predísť vraždeniu? Táto otázka je o to naliehavejšia, že v priestore Juhoslávie už v bratovražedných konﬂiktoch počas 2. svetovej vojny zahynuli dva milióny ľudí, zväčša civilistov. Tento pamäťový kód nikdy nikto nezmazal. Zjednodušene povedané, četnici (Srbi) neprestali nenávidieť ustašovcov (Chorvátov) a naopak. Tlmená bola aj po stáročia pestovaná nenávisť medzi ďalšími etnickými a náboženskými skupinami. Démoni a duchovia minulosti nikdy, ani v zlatom veku Juhoslávie v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, celkom nezmizli. Len ich Tito napchal do fľaše a tú poriadne zazátkoval.

Tito bol, ako už zvyknú byť vodcovia, veľmi svojrázny. Narodil sa 7. mája, jeho narodeniny sa však oﬁciálne oslavovali 25. mája: v ten deň mu odovzdávali aj Štafetu mládeže, ktorá predtým prebehla cez rôzne mestá Juhoslávie. Prvýkrát sa tak stalo v roku 1945 na podnet mládežníkov z Kragujevca, vyše dvanásťtisíc odhodlaných mladých bežcov sa vtedy vystriedalo na trase dlhej deväťtisíc kilometrov. Pocta sa Titovi vzdávala aj 20. októbra. V ten deň roku 1944 Titovi partizáni oslobodili spod nacistickej nadvlády Belehrad a stali sa tak jedinými zvrchovanými pánmi obnovenej Juhoslávie. Prepísali a ovládli kolektívnu pamäť krajiny. Dejepisci vymazali z dejín akýkoľvek iný odboj. Počas povojnových procesov so zradcami a kolaborantmi v júni 1946 odsúdili na smrť desiatky ľudí. Ako prvého vodcu četnikov Dražu Mihailovića. Sám Tito hovoril o svojej renesancii. Jeho kult a moc dosiahli také rozmery, že v roku 1948 sa postavil na odpor samotnému Stalinovi. Z tejto nikdy nezažehnanej roztržky s Moskvou Juhoslávia ťažila a umne proﬁtovala – stala sa na Západe (ale aj v časti Východu) jediným takmer všeobecne akceptovaným štátom východného bloku. Od polovice päťdesiatych rokov stála na čele vznikajúceho Hnutia nezúčastnených krajín, podivného zoskupenia väčších či menších rebelov voči Západu i Východu. Američania s obdivom a bez irónie hovorili o Juhoslávii ako o chlebe natretom z obidvoch strán. V luxusnej Titovej rezidencii na ostrovoch Brijuni v Jadranskom mori si podávali kľučky svetoví štátnici a celebrity umeleckého sveta. Tito sa tu stretával s Fidelom Castrom, Richardom Nixonom či Sophiou Lorenovou. Juhoslovania mohli (ak dostali víza, tie však potrebovali aj občania západných

krajín) so svojím červeným pasom cestovať slobodne po celom svete. Experiment fungoval prekvapujúco dlho. Paradoxne, rozklad krajiny neurýchlili prebudení nacionalistickí démoni, ale ekonomická kríza a bieda donedávna bohatej, no v zahraničí masívne zadlženej krajiny. Kto na koho dopláca? Kto komu dlhuje? Večné otravné otázky a čoraz častejšie roztržky okolo prerozdeľovania medzi bohatšími Slovincami či Chorvátmi na jednej a ostatnými národmi na druhej strane naberajú na obrátkach. Nastáva nedostatok elektrickej energie a pohonných hmôt, deﬁcitnými sa stávajú niektoré základné spotrebné tovary vrátane potravín. Inﬂácia stúpa z osemnástich percent v roku 1981 na astronomických dvetisícšesťsto percent v roku 1990. „Šesť miliónov dinárov mi má stačiť ako mesačný plat?“ pýta sa pred kamerou nahnevaný robotník. Pracujúci sa búria, že z roka na rok zarábajú menej, boja sa, že na staré kolená, na dôchodok, zostanú len o suchom chlebe a vode. Ako väzni. K tomu sa pridávajú oprávnené výčitky voči korupcii a klientelizmu v systéme jedinej, komunistickej strany. Sváry a protichodné požiadavky rozkladajú Juhosláviu nebadane, no o to spoľahlivejšie. Vodca sa však toho nedožil. 25. mája 1987 je Tito už sedem rokov mŕtvy. V Belehrade elehrade sa konajú tradičné adičné mohutné oslavy osla výročia jeho narodenia odenia – naposledy. Osem rôznych ch skupín tanečníkov tanečníko reprezentujúcich tujúcich osem rôznych r národovv a národností Juhoslá Juhoslávie síce tancuje uje odušu ako vždy, no prii pohľade z hľadisk hľadiska štadióna je čoraz zrejmejšie ejmejšie čosi ttemné a varovné. Skupiny upiny sa od seba postupne vzďaľujú,, každá si tancuje iba to svoje. Zadrhol sa tanec, zadrhol hol sa aj štát. Prichádza anarchia. Poznámka: Úryvok z knihy Andreja Bána Trochu oheň, trochu voda – Príbehy Balkánu (edícia Prekliati reportéri, vydavateľstvo Absynt, 2019) uverejňujeme so súhlasom vydavateľa.

2 21/III

Máloktorý štát má už v názve také jasné vymedzenie. Iste, každý štát sa musí nejako volať a obvykle sa z jeho názvu dá čo-to vyrozumieť už na prvé počutie. Možno si však názov Juhoslávia vysvetliť inak ako štát južných Slovanov? Ak nie, ako sa v ňom asi cítili už od jeho vzniku Neslovania, napríklad takí Albánci? Ale nebuďme útlocitní. Juhoslávia bol pokus, pravda, nie veľmi úspešný, vytvoriť v Európe z viacerých národov jeden jediný. Sociálne inžinierstvo, čosi celkom neprirodzené, ale tak už to v dejinách ľudstva býva. Formy usporiadania sa menili. V rokoch 1918 až 1941 to bolo kráľovstvo dynastie Karadjordjevićovcov, za vojny si Juhosláviu rozparcelovali nepriatelia a po nej partizánsky veliteľ Josip Broz Tito vytvoril svojráznu republiku založenú na čomsi, čo sa trochu nemotorne nazývalo samosprávny socializmus. Dnes by sme povedali, že to bol hybrid, ako auto s viacerými pohonmi. Trochu socializmus, trochu kapitalizmus. Remeselníci aj farmári mohli súkromne podnikať a fabriky vlastnili robotníci, ktorí v nich pracovali. Intelektuáli mohli do sýtosti čítať preklady Sartra a Camusa, počúvať Dylana a pozerať Bergmanove ﬁlmy, študenti sa mohli spočiatku beztrestne búriť za svoje občianske práva a umelecká moderna zažívala rozmach, v okolitých krajinách nevídaný. Aj republika sa však menila – od unitárneho štátu cez federáciu po konfederáciu. Boli by to odťažité debaty a, úprimne, ľuďom môže byť srdečne jedno, ako sa ich štát volá, akú formu má… Ak v ňom žijú dobre. Alebo ak v ňom aspoň prežijú. Ibaže po vyhlásení nezávislosti Slovinska a Chorvátska 25. júna 1991 Juhoslávia deﬁnitívne zaniká. Na jej troskách sa začína odvíjať dekáda vojen a etnických čistiek, najstrašnejších, aké Európa zažila od roku 1945. Výraz „etnické čistky“ je novotvar spojený práve s Balkánom, kde sa oproti minulosti udiala jedna zásadná zmena. Už proti sebe nebojujú najmä armády, ako to bolo v tradičných vojnách,

ale sused zabíja suseda. Presnejšie, príslušník jedného etnika alebo vyznávač istého náboženstva zabíja tých iných. Len preto, že sú iní. Stopäťdesiattisíc obetí a dva milióny ľudí vyhnaných z domov.

30. 5. 2020 • 22 /4909/

V Ý T VA RNÍ C T VO VÝSTAVA V GALÉRII SULUV V NOVOM SADE

Dokument z izolácie Danuška BerediováBanovićová

väz združení výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) v rámci Programu spolupráce a nových umeleckých postupov pozval svojich aktívnych členov a študentov Katedry výtvarných umení Akadémie umenia v Novom Sade, aby svoje práce prezentovali na výstave pod názvom Dokument z izolácie. Zúčastnilo sa

81 autorov, medzi ktorými sú aj Jozef Klátik a Alena Klátiková, členovia SULUV. Výstava problematizuje postavenie umelca a umeleckú tvorivosť v období izolácie. Téma Dokument z izolácie sublimuje základ existencie a potrebu pracovať a tvoriť bez ohľadu na kapitál, dedičstvo, postavenie a na základe práva slobodne rozhodovať – existovať a pôsobiť ako umelec. Podľa slov organizátorov výstavy, v tomto špeciﬁckom krízovom období – v období

Zväz združení výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) sa po skončení núdzového stavu vracia k pravidelnej činnosti a aktivitám, ktoré sú v tomto roku venované oslave 50 rokov činnosti tunajšej galérie a jubilea 75 rokov od založenia Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny. Založené bolo v roku 1946; od roku 1958 fungovalo ako vetva Združenia výtvarných umelcov Srbska a v roku 1977 pokračuje znovu fungovať ako samostatné združenie. V roku 1992 z tohto združenia vznikol Zväz združení výtvarných umelcov Vojvodiny – SULUV. Galéria na Bulvári Mihajla Pupina v Novom Sade začala s prácou roku 1969. Počas nepretržitej činnosti od svojho vzniku až dodnes táto galéria usporiadala veľký počet významných umeleckých podujatí, akými sú výstavy členov a hosťujúcich autorov, prezentácie, prednášky a pod.

Alena Klátiková: Sebastian / Asunsion

22/IV IV

Jozef Klátik: Čierno-biele

SULUV 75/50

Slobodan Bodulić: Dnevnik korona

Lidija Srebotnjak: 2km/20min.

V Ý T VA R NÍ C T V O

HLAS ĽUDU • OBZORY izolácie v šir širokom spektre aktuálnych spoločenských fenoménov objavil sa veľký počet tém, ktoré hovoria o všeobecnej potrebe pochopiť vzťahy medzi spoločnosťou a umením, ako aj rozličné prejavy týchto integrácií. V nových okolnostiach mnohé aspekty týchto vzťahov sa stali

iba viditeľnejšími. Cieľom výstavy je poukázať na individuálne skúsenosti a možné aspekty pozorovania obdobia izolácie, ktoré poslúžili ako základ na ikonograﬁe a vedome alebo nevedome dosiahnuté a/alebo nedosiahnuté reakcie. Všetci autori sa podelili o svoje skúsenosti,

Výstava problematizuje postavenie umelca a umeleckú tvorivosť v období izolácie

postoje a komentáre na aktuálnu situáciu a obdobie izolácie. Zväz združení výtvarných umelcov Vojvodiny pôsobí v súlade s aktuálnou krízou a touto výstavou upriamuje pozornosť na primárne hodnoty – pochopenie práva na prácu a tvorivosť, čo patrí medzi základné princípy

tohto združenia. Výstava bola otvorená 20. mája v galérii SULUV a trvá do 5. júna. V súlade s vládnymi opatreniami na zabránenie ďalšiemu šíreniu infekcie Covid-19, prítomnosť väčšieho počtu ľudí v galérii ešte stále nie je dovolená.

Galéria SULUV na Bulvári Mihajla Pupina (foto: suluv.org)

H UD B A

Exotickosť talianskeho podzemia (LENZ – Time Spent Together. 2019)

rekonštrukcie napodobňovali Adolfa Hitlera a Evu Braunovú po tom, ako obidvaja spáchali samovraždu v berlínskom bunkri. S ohľadom na to, že zobrazené osoby majú oči otvorené, ten, kto nepozná okolnosti vzniku tohto obrazu, sa môže domnievať, že ide vlastne o dvoch obyčajných milencov sedia-

Stevan Lenhart

spolu) je reﬂexívnym uvažovaním o čase a spôsoboch, akým ten čas vypĺňame našimi vzťahmi s inými ľuďmi, našimi snami, radosťami a strachmi. Ide vraj o rozlúčkový list venovaný milovanej osobe, v ktorom sa poukazuje na všetok čas strávený spolu, pričom nejde o to, či to boli šťastné alebo smutné chvíle, ale o skutočnosť, že každý okamih toho času vytvoril niečo, čo sa natrvalo usadilo v obidvoch osobách. Názov albumu a tematika titulnej piesne určitým spôsobom súvisia aj s obrazom na obálke vydania. Ide o olejomaľbu znázorňujúcu dvoch hercov, ktorí pre potreby forenznej

cich na gauči... Ostatné piesne sú tiež inšpirované nekaždodennými príbehmi alebo exotickými javmi. Tak pieseň The Pine Processionary je pomenovaná podľa ochlpenej húsenice žijúcej v borovicových lesoch a verše sú o autorovom zážitku podivného úkazu, keď mu obrovský kŕdeľ jej bielych motýľov

23/ 23/V

alian Damiano Lenzi z toskánskeho mesta Sansepolcro vytvára hudbu, ktorá by sa dala označiť ako melancholický rock, ale tento všeobecný opis celkom nevystihuje štýlové navrstvenie a poetickú duchaplnosť skladieb jeho projektu Lenz. Túžobný melodický spev s chytľavými refrénmi sprevádzaný častým zvukom akustickej gitary a záujem o apokalypticko-historické témy zase pripomínajú zvláštnu neofolkovú senzibilitu, ku ktorej sa sám Damiano občas hlási uvádzaním tvorby anglických Death In June ako inšpirácie. Avšak, ako sám hovorí, pri neofolku mu osobne prekáža hermetická uzavretosť do strikne deﬁnovaného zvuku, ktorý nepripúšťa nijaké „cudzie“ prvky. A tých je v jeho projekte Lenz hodne. Osobitnú pozornosť by si zaslúžil poeticko-lyrický aspekt tvorby tohto talianskeho hudobníka. Ako sám hovorí, titulná pieseň z aktuálneho albumu Time Spent Together (čiže: Čas, ktorý sme strávili

pripomínal sneh uprostred leta. Panama vôbec nehovorí o stredoamerickom štáte, ale o človekovi postihnutom afáziou, ktorý na najobvyklejšie bežné otázky odpovedá takými nesúvisiacimi údajmi, ako napríklad, že v Paname existuje 40 000 rôznych druhov motýľov, pokým Marlena D. je venovaná Marlene Diamondovej, ej, vedľajšej filmovej postavee (z amerického filmu Cloverfield),), do ktor ktorej sa Damiano bol zamiloval a ide vlastne o jeho zážitok ok neopät neopätovanej lásky. * alianska stále dochádza nene Z Talianska jakáá inakšia, zvláštna hudba, kt ktorá láka záhadným ým ovzduším, štýlovou ovzduš rôznorodosťou odosťou a dek a dekadentnou romantickou tickou poetikou odr odrážajúcou úpadok moderného západného sveta. Všetky tieto o prvky m možno nájsť napr. v skladbách ladbách milánskeho apokalypticko-ambientného elektropopového dueta Porta Vittoria alebo rímskej drone-džezovej skupiny Macelleria Mobile di Mezzanotte. A na výlet do temných kozmických priestorov pozývajú milánski spacedoomrockeri La Morte Viene Dallo Spazio.

30. 5. 2020 • 22 /4909/

PRÓZA PETER ŠULEJ

Fytopaleontológia (úryvok)

24/VI VI

aniel bol svojím spôsobom vizionár. Miro vlastne za všetko vďačil jemu. Grécki mnísi písali ešte v 19. storočí proroctvá, pripisovali ich Danielovi a iným starým postavám, verili, že to bude dôveryhodnejšie. Aj on veril na mystiku mien. Veril, že Daniel musí vidieť do ďaleka, oázu v púšti, nie fatamorgánu. Vidieť, keď nie vzdialenú, tak aspoň blízku budúcnosť. Meno Daniel ho na túto funkciu predurčovalo. Od nápadu napísať sofvér na rozpoznávanie hudby bol už len krôčik k založeniu ﬁrmy. Aplikácie, ktoré vyvíjali, boli tak komplexné, že zmietli akúkoľvek konkurenciu. Daniel bol jeho Steve Wozniak a Miro bol Steve Jobs. Alebo naopak? Nevedel. Na podobné hlúposti môže človek naraziť len v nejakom slovenskom IT magazíne. Tak či onak, momentálne sa čítaniu životopisov zakladateľov Apple programovo vyhýbal, v rámci psychickej sebaobrany. Steve, pravda trochu predčasne penzionovaný. Potĺkal sa po golfových ihriskách. Strúhal formu na opulentných večeriach. Plavil sa na jachtách, ktorých paluby boli pokryté telami nahých modeliek. Ponáral sa medzi žralokmi. Vyliezol pod Lhoce-šar do výšky sedemtisíc metrov, kde ho, len tak mimochodom, skoro pochovala lavína. Zliezol do najhlbšej jaskyne sveta a ani si len nezapamätal jej meno – bolo to v Mexiku? V Rusku? Mesiace žil sám na malom ostrove utopenom v Tichom oc oceáne. Domorodci chodili zásadne nahí a a po večeroch si to o hromadne rozdávali r na plážach. Čo o ďalej? Aha, áno. áno Rafoval medzi rozzúrenými ozzúrenými hr hrochmi, niekde v rovníkovej vníkovej Afrike. A Na ďaleký sever er sa vybral pozorovať po polárnu žiaru... ... Okrem A Antarktídy bol asi všade a vôbec vôbec u už netušil prečo a načo.. Každopádne spoločnospoločno sť fungovala vala celkom dobre dobr aj bez neho,, a na účtoch sa len pretáčali čísla. Zdanliv Zdanlivo teda neexistoval žiadny dô dôvod, prečo by sa mal znepokojovať. Zdanlivo. V tom slove cítil nepokoj. Zradu. Opäť nie je doma, opäť je niekde. Zdalo by sa, že ide o obrázky z raja alebo prinajmenšom dobre naštylizovaný klip pre prímorský hotelový rezort. Cez presklenú

stenu terasy by bolo možné uvidieť priestrannú, s citom nadizajnovanú izbu. V posteli dve do seba zakliesnené telá. Blond vlasy sa takmer dotýkajú hrubého béžového koberca. Na nočnom stolíku dva poháre so zaschnutými kvapkami červeného vína. Zmeňme pohľad o 180 stupňov. Prierezmi medzi závesmi sa do izby derie ranné slnko. Keby sme látku odhrnuli, zistili by sme, že neďaleká vodná hladina sa krásne trblieta, občas vybodkovaná plastovými farbami vodných bicyklov. Niekde v diaľke, pre pobavenie tých niekoľkých turistov, veselo zatrúbi výletná loď. Obraz, respektíve sériu, zarámujeme do všadeprítomnej zelene. Miro zacíti v nose kyslasto-slanú vôňu potu. Mierne nadvihne hlavu, rozlepí oči a uvidí oblúk prsníka zakončený ružovkastou brad av k o u. N a chvíľku zatúži prisať sa k nej. Nie je v tom nič erotické, ozvalo sa rezíduum detstva. Nakoniec si z tváre odhrnie voňavé vlasy a pomaly, aby ju nezobudil, vstane. Cez nahé ženské telo prehodí plachtu, natiahne si šortky a postrannými schodíkmi sa vyberie k jazeru. Všade ticho, akoby celý Balatonfüred ešte spal. Je po sezóne a nikde nikoho. V diaľke počuť priasť motorčeky kosačiek. Najteplejší september, aký kedy zažil. Pri brehu po kolená stojí rákosie a akoby šeptalo vetru niečo po vôli. Vlny narážajú na koly, hladina je plná modrých zrkadielok. Opatrne vkročí do vody. Teplá. Dá si ruky v bok, ako keby sa chcel rozcvičiť. Zdá sa, že práve zaujatý postoj najlepšie odoláva prívalu otázok, ktoré sa naňho valia: Ako sa sem vôbec dostal? Čo to bol za uletený nápad, ísť v polovici septembra na Balaton? Respek-

tíve, ísť vôbec kamkoľvek. S ňou? Sám so sebou? Dobre vie prečo. Musí si všetko, pre istotu, zrekapitulovať. Krok po kroku. Jednoducho sa zorientovať. ### New York mu k srdcu nikdy neprirástol. Príliš veľký chaos, ktorý by pred rokmi možno vyhodnotil ako životodarný tep. Zmätok. Vibrovanie veľkomesta. Pulz doby. Úpadok? Treba si priznať, prišiel sem príliš neskoro. Príliš starý na to, aby ho mesto oslovilo. Queens mu však neprekážal. Nijako zvlášť nemal rád ani americkú hudbu. Hoci na Queense mu nevadila ani americká hudba. Vlastne nejakú americkú hudbu mal predsa len rád. Byt prilepený k parku. Domov za veľkou mlákou. Veľká kuchyňa s obývačkou a dve spálne. Pri gramofóne naukladané vinyly. Samá americká hudba. Dal si na zbierke záležať a stále ju z času na čas rozširoval. Ich aplikácie samozrejme robili rebríčky toho „naj“ hoci aj z bolywoodskej či nolywoodskej hudby, ale Miro si vždy robil vlastný výber. V každej krajine, ktorú navštívil, vykonal základný výskum. Citové záležitosti nikdy nenechával na sofvér. Španielska La Movida Madrileña. Nemecký krautrock a nemecká nová vlna. Belehradské kapely osemdesiatych rokov a jednoznačne Ekaterina Velika – EKV. Beograd – zabudnutá elektronická perla. Gotická scéna v Skopje. Poľsko a Obywatel G. C. Taliansko – Teho Teardo a Maurizio Bianchi, milánska nová vlna. Francúzsko – Trisomie 21, Noire Desire... atď., atď. Najhoršie na tom bola India. Bezpochyby. Zvuky Číny neprenikli cez Veľký múr. V Nigérii zatiaľ nebol.

Všetky objavy sú v jeho hlave, elpéčkach a samozrejme na nespočítateľných harddiskoch. Nekonečné dátové polia vysiate hudbou. Park. Koruny stromov tvorili obrovský zelený koberec. Musel teda pripustiť, že aj z americkej hudby sa predsa len dalo niečo počúvať. Len vykročiť a prejsť sa. Na to, aká bola krajina veľká, nebolo počúvateľných položiek až tak veľa. Hlúposť! Zahriakne sa Miro v duchu. Mnoho zaujímavých projektov sa len ťažko dokázalo preplaviť cez oceán. Netýkalo sa to výlučne hudby, pravidlo platilo všeobecne. Treba hľadať kukučie hniezda medzi vetvami. Určite veľa nepoznal, hoci diapazón mal bezpochyby rozsiahly. Od rocku cez industriál k experimentálnemu rocku, od popu až k thrash metalu. Od raných päťdesiatych cez šesťdesiate, sedemdesiate roky až po najsúčasnejšiu súčasnosť. L. A. , San Francisko, Nashville, Seattle, New York. Surf, motown sound, indie, alternatíva, grunge, elektronika, post punk revival... Sem-tam rap a zrnká, zrniečka hip hopu. Raz zoznam spíše a vylepí si ho na stenu. Samozrejme okrem vážnej hudby a džezu, tie mali samostatné poličky. Dokonca country! Hoci country z duše nenávidel. Výnimky potvrdzovali pravidlo. No áno, mal aj Jacksona. Thriller a Bad. Triedenie a kategorizovanie. Alebo počúvať hudbu stromov a vypnúť všetku hudbu. Niekedy len jedna-dve skladby. Málokedy kompletná diskograﬁa. Triedenie a kategorizovanie bolo to, čo posúvalo ich ﬁrmu dopredu. Pustiť si štebot vtákov. Spev vtákov. Messiaenov Catalogue d‘oiseaux. Jediný album vážnej hudby, ktorý si opakovane púšťal. Možno práve kvôli názvu. Slovo katalóg ho fascinovalo odjakživa. Katalogizovanie: triedenie a kategorizovanie. Celý život ho to niekam posúvalo. Kam? Už ako škôlkar zoraďoval angličáky na koberec. Pekne do jednej lajny alebo stĺpcov, štvorcov, kruhov. . . Dávno zabudol, podľa akého kľúča sa koberec zmenil na parkovisko. Možno nejaká ľahká forma autizmu. Roztriedil aj kocky lega, až potom postavil hrad. Zasunie sklenenú tabulu, odde-

HLAS ĽUDU • OBZORY

### Kurátor a technický riaditeľ sa po formálnej večeri a miliónoch small talks odporúčali. Bol rád, že má oﬁciality za sebou. Kvóty nespomínali, dominovala politická korektnosť. Zo všetkých tých kecov v ňom neostalo skoro nič. Jedna poznámka sa predsa len zaháčkovala v mäteži pamäťových buniek. Bola o tom, ako východoeurópski manažéri kašlú na korporátny dress code. Jeho biele džínsy a voľnú bledomodrú košeľu div že nepovažovali za symbol vzbury voči establišmentu. Nebol si úplne istý, či by v šatníku našiel čo i len jeden oblek, ale o vzbure nemohlo byť ani reči. Jednoducho by sa v obleku cítil ako idiot. Zahynul by. Zviazaný v zvieracej kazajke modernej doby. Keď koryfeji vedy odcválali, každý v inom taxíku, vrátil sa späť. Presunul sa do barovej časti. Domov sa mu ešte nechcelo. Podnik praskal vo švíkoch a priestranná terasa bola na tom podobne. Mesto oblievali horúčavy a tu aspoň ako tak prúdil vzduch z parku. Potreboval spláchnuť celý deň, prehupnúť sa do inej reality. Nemyslieť na prácu, ﬁrmu, advokátov a audítorov, úmorné jednania... Cez otvorené dvere k nemu do-

liehali útržky rozhovoru v češtine a slovenčine. Trochu ho to prekvapilo a zároveň zaujalo. Zbystril sluch. Mladšia, viac než príťažlivá blondínka sa hádala so starším mužom. Milenka nejakého zbohatlíka sa nudí a vyrába problémy? Nebol si úplne istý. Žena pôsobila dosť suverénne, nevkladala do rozhovoru zbytočné emócie. Počul len fragmenty a zmysel rozhovoru mu unikal. Muž hovoriaci česky prudko gestikuloval a zdalo sa, že je fakt naštvaný. Uvažoval, či by nebolo možné vypočuť si rozhovor v online streame a či náhodou Daniel nemá aplikáciu aj na podobné situácie. Strácal prehľad. Odpočúvanie cez satelit? Aplikácia na zosilnenie mikrofónu? Celý priestor nasamplovať ako jeden zvukový objekt a potom zjemniť ﬁltre. Nadstaviť fazety a rezať, vrstvu po vrstve. Každopádne, ako komerčný produkt podobnú službu ponúkať nebudú. Nech ostane doménou všetkých tajných služieb sveta. Žena vstane. Je dosť vysoká s vyšportovanou postavou. Môže to zodpovedne posúdiť, keďže na nej povieva len kúsoček látky, siahajúcej sotva do polovice stehien. Svaly sa dajú do pohybu. Odchádza. Zreteľne počuje, ako si pre seba hovorí: Debil. To je ale debil. Chlap tiež vstane a kričí za ňou:

Peter Šulej sa narodil v roku 1967 v Banskej Bystrici. Jeho básnické zbierky: prvá trilógia Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998) – v jednom vydaní ako Prvá trilógia (2010) a tzv. Modrá trilógia Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003), Koniec modrého obdobia (2008) a zatiaľ posledná zbierka Nódy (2014). Je spoluautorom projektu Generator x: Hmlovina (1999) a autorom dvoch zbierok sci-ﬁ poviedok: Misia (1995), za ktorú získal Cenu Karla Čapka za najlepšiu novelu a Elektronik Café (2001). V roku 2009 mu vyšiel vo vydavateľstve LCA román História. V roku 2013 vychádza Generator x_2: Nové kódexy v autorskom zložení Habaj / Macsovszký / Šulej. Je autorom viacerých rozhlasových hier a spoluautorom štyroch tanečných predstavení. Jeho poézia a próza bola preložená do mnohých európskych jazykov. Je šéfredaktorom časopisu o súčasnej kultúre a umení Vlna. V roku 2015 mu vyšiel román Spolu (nominácia na cenu Anasoft litera 2016) a v roku 2019 román fytopaleontológia (opäť nominácia na cenu Anasoft litera 2020). Žije v Bratislave.

Kam, jako, jdeš? Do klubu. Na džez. Rázne odpovie neznáma kráska a vykročí smerom k Mirovi. Chlapík je, rovnako ako on, z odpovede obsahujúcej slovo džez frapovaný tak, že sa už nezmôže na odpoveď. Rezignovane mávne rukou. Mirovi sa však duchaprítomnosť zázračne vráti a s neodolateľným úsmevom, najnonšalantnejšie, ako sa len dá, prehodí: Môžem sa pridať? Milujem džez. Na sekundu zastane, primrzne, potom sa opäť naštartuje a povie takou intenzitou hlasu, aby aj muž za jej chrbtom pochopil, že to myslí vážne: No prečo nie. Ďalší slovenský nadšenec džezu v Queense. Neuveriteľné! Teatrálne si ešte povzdychne a rázne vykročí. Lodičky na vysokom podpätku očividne nie sú pre jej chodidlá prirodzeným prostredím. Pri chôdzi sa pohupuje v bokoch, nohy idú mierne do kríža a Miro si musí priznať, že celý efekt pôsobí mimoriadne sexy. Zdá sa, akoby sa vznášala alebo tancovala nejaký neznámy druh tanca. O chvíľu už blúdia neprehľadnými uličkami jednej z európskejších štvrtí New Yorku. Taxikár sa tvári, že vie, kam ide. A naozaj, po niekoľkých minútach ich vyklopí pred ošarpanou budovou, z ktorej útrob hrmí najfreejazzovejšie trúbkové sólo na svete. Možno kolega Laca Décziho, nedajbože majster osobne. Pozrie na ňu, či si návštevu podzemia náhodou nechce rozmyslieť. Nika – pri rýchlom predstavovaní zaševelila niečo podobne znejúce – sa však tvári, že psychedelické úlety nasávala s materským mliekom. Nenápadne skontroluje ntroluje d displej telefónu. Firemný emný Music Adviser A vyhľadal klub,, ale ako vidí, zmluvu s ním nemajú. Zajtr Zajtra pošle niekomu zodpovednému odpovednému tip. Mail od softbota tbota zrejme zachytil anti-spam. Teraz az musí nastúpiť člo človek. Vypne mobil. Jupí, ide sa na džezzzz! Zavelí a rúti rúti sa do vnútra. Mir Miro sa začína preberať z letargie. gie. Šípko Šípková Ruženka ukrytá ytá hlboko v jeho vnútri vnútr už spala pekne dlho. No zbohom. Pomyslí slí si pobavene. Nič iné mu neostáva, a tak ju nasleduje. Poznámka: Úryvok z románu fytopaleontológia (vydavateľstvo Marenčin PT, 2019) uverejňujeme so súhlasom autora.

2 25/VII

ľujúcu lodžiu od vnútorných priestorov bytu. Z reproduktorov znie Princeova The Most Beautiful Girl In The World. Niekto začal triediť namiesto neho. Asi do konca života bude ľutovať, že nestihol Princeov koncert. Nikdy ho naživo nevidel a bohužiaľ už ani neuvidí. Vykročí do začínajúceho dňa. Musí. Jednanie v newyorskej Sieni vedy prebehlo veľmi rýchlo. Výstava sa bude volať „Digitálna revolúcia v hudbe“. Skutočne invenčný názov. Pomyslel si. Mali by tam byť Danielove, teda ich, teda Danielove a trochu aj jeho, prvé aplikácie, prvé triedenia. Určite je česť odprezentovať sa bok po boku s najväčšími hviezdami kybernetického neba. Alebo si len Američania potrebovali naplniť nejakú efemérnu kvótu pre východnú Európu? Hm, možno. Bol zvedavý, či Daniel prekoná svoj panický strach z lietania a pôjde o dva roky na vernisáž. Dva roky! Čo chcú preboha pripravovať dva roky? Aj teraz sa všetko dalo vybaviť e-mailom, telefónom, videokonferenciou, čímkoľvek. Ani Miro sem nemusel letieť. Pribalil si však stretnutie s audítormi a „realitným oddelením“ ich americkej pobočky. Adresa nutná kvôli daniam. Oddelenie tvorila postaršia česká emigrantka z konca osemdesiatych rokov. „Stihla to“ tesne pred revolúciou. V celej americkej pobočke pracovali ešte ďalší piati expati zo strednej/východnej Európy. Práve „česká spojka“ mu našla a zrealizovala kúpu bytu v Queense. Sieň vedy bola už len čerešnička na torte. Koniec koncov, vždy je fajn, keď sa ľudia stretnú. Alebo aj nie. Kde sa vzala, tu sa vzala rozleptávajúca myšlienka. Napadlo mu, či sa náhodou nepotáca na prahu vyhorenia. Mal by navštíviť psychológa. Doktorom sa vždy vyhýbal ako čert krížu. Je psychológ doktor? A čo by mu asi tak povedal? Že občas, vlastne dosť často, nenachádza zmysel? Ničoho a v ničom? Ráno má problém vstať z postele. Žeby depresia? Ale s perinou predsa bojoval od nepamäti. Nie a nie ju zhodiť včas. Už na základnej meškal, a pritom býval len pár krokov od školy. Zvonilo, keď sa prehadzoval na druhý bok. Psychológ sa naňho pozrie a uvidí ďalšieho zúfalca? Ďalšieho samotára? Ďalšieho večného hľadača a nenachádzača? Kde vlastne leží hranica vychýlenia? Možno cez pomyselný prah už dávno prešiel. Nevšimol si, kedy zabuchol dvere.

PR Ó Z A

P OÉZ IA

30. 5. 2020 • 22 /4909/

MÁRIA FERENČUHOVÁ

Černozem (výber)

zdroj

tiaž

som čoraz vzácnejšia hustejšia nasýtená zmyslom v nehybnosti pestované ruky dlaňami opieram o stenu v záhrade oči o živý plot

som to najodpornejšie čo som v živote videl s obrovským palcom na nohe a studenou mastnou kožou vôbec sa nečudujem matke že ma v zúfalstve zhodila na obrubník môžem byť rád že ma nevyhodila z okna pohybovala sa v najväčších výškach s hodvábnou stuhou na členku dennodenne vzlietala vznášala sa padala a silou vôle opäť stúpala nad oblaky závažie v bruchu – moja olovená lebka ju stiahla až na samé dno dnes je mäkká ako chlieb s riedkymi vlasmi a skleným pohľadom upretým na prázdnu natrčenú dlaň vďačná za čokoľvek veľkosť XXL topánky č. 44 jogurty po záruke staršie pečivo

orgovány tienia tuje zvyšujú aciditu pôdy chitínové krovky vo vrchných vrstvách hliny spevňujú môj krok pod chodidlami spievajú zbory baktérií tikajú korene a znejú nerasty arzén šuchoce ešte tri týždne a svet vôkol mňa zhorí zrúti sa v rozochvenom vzduchu vyčkávam v papučiach vyšívaných zlatou nitkou lenže ty neprichádzaš darmo pálim strechy a zaplavujem mosty darmo po prúde púšťam lastovičie hniezda sejem do trávy psiu srsť jediné šťastie: ešte tri týždne už len sto rokov naďalej

sucho jediným výdychom rozmetám po okolí misy taniere džbány ocot obrusy zaprášené kvety knihy uteráky aj matrace vybijem neumyté okná rozryjem zem vytrhám ťa aj s koreňmi oblejem slinou a nechám zaschnúť natiahnem

26/VIII VIII

na kameň vysadím nad teba rozmarín a za horúcich nocí najdrahší budem ťa kropiť slzami

dosť zadrž dych otoč sa v južnom rohu izby ponor sa do ľadovej vody pokožku drhni domodra a potom opäť dýchaj ak chceš žiť s obrazmi čo sa ti preháňajú hlavou

Mária Ferenčuhová je poetka, prekladateľka a ﬁlmová teoretička. Prekladá z francúzštiny poéziu, prózu aj odbornú literatúru a je redaktorkou ﬁlmového mesačníka Film.sk. Vydala päť básnických zbierok: Skryté titulky (2003), Princíp neistoty (2008), Ohrozený druh (2012), Imunita (2016) a Černozem (2020). V poradí štvrtá, Imunita, získala viacero ocenení a bola preložená do francúzštiny, ukrajinčiny, slovinčiny aj srbčiny. Knižné výbery poézie Márie Ferenčuhovej vyšli vo Veľkej Británii, v Macedónsku a v Grécku.

a nepýtajú sa ťa na názor radšej mlč toto je projekcia na vnútornú stranu čela toto je ostrie ktoré pretne tepnu mľasknutie rozrezaných svalov blato čo sa vlieva do rany obrazy v osamení: nikoho nepozývaj vráti sa ich menej utesni okná poopravuj plot nezdržia sa dlho nakoniec k tebe namiesto snov príde tvoja vlastná tvár Foto: Jaro Ridzoň Poznámka: Básne z knihy Černozem uverejňujeme so súhlasom autorky a vydavateľstva Drewo a srd.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra V STAROPAZOVSKEJ KNIŽNICI

Na potešenie čitateľov opäť spolu Anna Lešťanová

o 56 dňoch staropazovská Ľudová knižnica Dositeja Obradovića v pondelok 11. mája znovu začala pracovať so svojimi vernými čitateľmi, ale v pozmenenom režime práce podľa návodov z Národnej knižnice Srbska. Po kompletnej dezinfekcii a čistení priestorov a knižničného fondu dvere knižnice sú opäť otvorené, a to v zdravotnícko-bezpečnostných podmienkach. Ako sa uvádza v oboznámení pre užívateľov ustanovizne, práca knihovníkov je organizovaná s uctievaním všetkých preventívnych opatrení, ktoré zamedzujú šírenie nového koronavírusu. To znamená, že sa na vchode do knižnice nachádza dezinfekčná bariéra, ktorú všetci musia využiť, tiež prostriedok na dezinfekciu rúk a zamestnanci ustanovizne a členovia knižnice záväzne musia mať rúška a rukavice. Do knižničných oddelení tak pre dospelých ako i pre deti, môžu súbežne vojsť iba dvaja užívatelia, kým ostaní musia počkať, aby prišli na rad s uctievaním dvojmetrovej vzdialenosti. Výmena kníh sa koná tak, že čitateľ – člen knižnice pristúpi k pultu a všetky ostatné služby mu poskytuje knihovník. Čitateľom nie je dovolený voľný prí-

stup k poličkám s knihami a ľubovoľný výber kníh, ako to bolo pred pandémiu koronavírusu, čo je možno hlavné čaro počas návštevy knižnice. Pri odovzdávaní prečítaných kníh čitateľ ich musí najprv položiť na osobitný

v Starej Pazove sú ustálené: od pondelka do piatka od 7. do 19. hodiny a v sobotu od 8. do 14. hodiny. V oznámení sa tiež uvádza a zároveň prosí, aby najstarší občania do knižnice prichádzali v ranných hodinách

profesormi a spolupracovníkmi knižnice. Ako sa dozvedáme od knihovníčky a poradkyne Nataše Filipovej, na ich facebookovej stránke si pripomenuli i 225. výročie narodenia Pavla Jozefa Šafárika (13. 5. 1795 – 26. 1. 1861),

Nevyhnutná dezinfekcia kníh: staropazovské knihovníčky (zľava) Nataša Filipová, Daniela Damjanovićová a Mirjana Žakulová

Vrátené knihy najprv idú do karantény

stôl v chodbe pri vchode do knižnice. Všetky knihy musia ísť najprv do 72-hodinovej karantény a byť vo vyvetranej miestnosti. Vypožičať si možno najviac päť kníh, ako to bolo i pred epidémiou a platenie penált za nevrátené knihy sa začne v pondelok 1. júna. Otváracie hodiny v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića

a tým i 25. výročie usporiadania vedeckej konferencie v knižnici, ktorá bola venovaná práve tomuto významnému lingvistovi, učiteľovi, slavistovi, básnikovi, historikovi a etnografovi. Konferencia sa uskutočnila v júni 1995 a o dva roky bol publikovaný i zborník prác.

od 7. do 9. hodiny. Ináč táto pazovská ustanovizeň pôsobí 142 rokov, má oddelenia vo všetkých osídleniach obce, v bohatom knižničnom fonde vyše 175-tisíc kníh a toho času okolo 5-tisíc členov. Počas mimoriadneho stavu milovníci kníh mali možnosť sledovať aj verejné čítanie z kníh v spolupráci s tamojšími

Foto: archívne zábery z knižnice

MÁJOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET Mimoriadna situácia je za nami, no vyučovanie ešte stále prebieha online. O tomto nezvyčajnom spôsobe výučby hovorili žiaci petrovského gymnázia a študenti vysokých škôl na Slovensku. O plánoch po strednej škole porozprávali pazovskí maturanti a o svojej práci a živote v Belehrade hovorila vizážistka Mária Tóthová zo Slovenska. Pozornosť sme venovali aj street artu – umeniu, ktoré skrášľuje ulice početných miest. Z toho dôvodu sme aj titulnú stranu, na ktorej je murál venovaný lekárom a všetkým, ktorí pomáhali v mimoriadnej situácii, venovali práve street artu. Samozrejme, v májovom čísle nechýbajú ani príspevky venované literatúre, ﬁlmu, počítačovým hrám, horoskopu, športu... Keďže je pred prázdninami ešte jedno číslo pred nami, vyzývame čitateľov, aby nám zasielali svoje práce, tak literárne, ako aj výtvarné. Naša mailová adresa je: oﬃce@vzlet.rs. Čítajte Vzlet a sledujte nás na facebooku a instagrame! Jasmina Pániková

• KULTÚRA •

22 /4909/ 30. 5. 2020

Kultúra ROZHOVOR S RIADITEĽKOU LALITSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Škola drží krok s ostatnými Miroslav Pap

alitská základná škola nesie meno srbského spisovateľa Nestora Žučného (Proku Jovkića), ktorý sa narodil v Laliti v roku 1886. Súčasná budova školy sídli na hlavnej ulici a bola postavená v roku 1960. Ako aj ostatné slovenské prostredia vo Vojvodine, aj Laliť eviduje každoročný pokles počtu obyvateľov, čo zapríčiňuje predovšetkým odchod Slovákov do zahraničia s cieľom pracovať a študovať, ako aj zníženú natalitu. Medzi ďalšie faktory by sa dal zaradiť aj nárast zmiešaných manželstiev. Tieto faktory sa, samozrejme, odzrkadľujú aj v počte slovenských žiakov v základnej škole. No ani spomenuté fakty neobmedzujú kontinuálne fungovanie školy vo všetkých sférach a najmä nie v menšinovom kontexte. Súčasnou riaditeľkou Základnej školy Nestora Žučného je Ankica Benková, ktorá nám poskytla základné informácie o škole, ale aj o fungovaní školy počas núdzového stavu a plánoch na nastávajúce obdobie. Koľko žiakov v súčasnosti počíta Základná škola Nestora Žučného v Laliti, resp. koľkí z nich v nižších ročníkoch sú v slovenskej triede a koľkí majú v rozvrhu hodín predmet slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry? – V súčasnosti má naša škola 84 žiakov. Máme dve kombinované slovenské triedy, tam je jedenásť žiakov a jedna kombinovaná srbská trieda, kde je osem žiakov. Slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry majú žiaci od prvého do ôsmeho ročníka a je ich tam 20. Zaujímavosťou je, že sa na tento predmet okrem Slovákov prihlásili žiaci nielen zo zmiešaných manželstiev, ale aj žiaci, ktorí dokonca nemajú slovenský pôvod. Aj oni veľmi úspešne sledujú tieto hodiny. Deti tu získajú základy spisovného slovenského jazyka, učia sa o dejinách Slovákov v Laliti a obohatia si poznatky napríklad z obyčajovej

www.hl.rs

kultúry v najširšom zmysle. ktorí pravidelne prichádzali do Koľkí ôsmaci končia základnú školy po žiacke úlohy. Výučbu na školu a ako budú prebiehať pri- diaľku sledovali takmer všetci žiaci, jímacie skúšky? iba niektorí nemali elektronické – Tohto roku máme jedenásť príslušenstvo, ako sú mobily, počíôsmakov. Skúšobné testy boli tače či notebooky, a preto rodičia realizované online a záverečná prichádzali do školy po úlohy, ktoré skúška by mala prebiehať v škole. učitelia posielali na školský mail. Očakávame nové informácie, čo sa Všetci učitelia sa zapojili do onlitýka skúšok a vôbec vyučovania do ne výučby. Niektorí si tiež museli konca školskézadovážiť nové ho roku. Zatiaľ telefóny a počísa nám podarilo tače, lebo sa inak realizovať všetnedalo pracovať. ko podľa nariaNiektorí učitelia dení a v tom si počítače zo budeme aj posvojho kabinetu kračovať. Pevodniesli domov, ne veríme, že sa no po ukončenašim končianí núdzového cim ôsmakom stavu sú povinčo najlepšie ní vrátiť ich do podarí napísať školy. Bolo to testy a zároveň niečo nové pre sa dostať na po- Riaditeľka lalitskej základnej všetkých nás žadované stred- školy Ankica Benková a tento stav nás né školy. donútil maximálAké opatrenia boli realizované ne spolupracovať, nielen na úrovni počas pandémie a akým spôso- vedenia a učiteľov, ale aj učiteľov bom prebiehala online výučba? s deťmi a rodičmi. Práve rodičia Aký bol ohlas učiteľov, žiakov tentoraz mali väčšie povinnosti a rodičov? dennodenne pomáhať svojim de– Počas pandémie bol každý deň ťom doma a venovať im viac času niekto dozorný v budove školy. pri učení ako dovtedy. Spočiatku Hygienické podmienky mali na sta- to nebolo jednoduché, bolo to rosti upratovačky, ktorým sme tiež niečo nové, nový spôsob výučby,

Žiaci s básnikom Zlatkom Benkom

vďační. Usilovali sme sa dodržiavať všetky odporúčané opatrenia, ktoré sme dostali z Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja, tak pre seba, ako i pre rodičov,

Informačno-politický týždenník

no po organizačnej stránke všetko plynulo dobrým tokom. Môžem povedať, že všetkým chýba škola, vlastne tá živá reč. Ešte aj dnes všetky informácie posielam tak

rodičom, ako aj kolegom na mail, alebo cez Viber, aby boli včas informovaní o určitých zmenách, ktoré sú v tomto období pravidelné. Naše učiteľky Zuzana Múdra, Viera Zorňanová a profesorka slovenského jazyka a literatúry Anna Hrnčiarová sa zapojili aj do programu online vyučovania po slovensky a tieto hodiny boli vysielané na RTV2 a TV Petrovec. Môžem sa pochváliť, že naša škola je jedinou v Západobáčskom obvode, ktorá realizovala aj takéto projekty. Čo sa týka samotnej školy, aké projekty boli realizované od vášho príchodu na miesto riaditeľky? – Dodnes sme napísali a uchádzali sa s mnohými projektmi. Napríklad: z ministerstva sme dostali interaktívnu tabuľu, projektor, ako aj knihy pre našu knižnicu. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí nám udelil finančné prostriedky na kúpu technického vybavenia v celej škole, čo je veľmi veľká pomoc, najmä v smere modernizácie školy. Máme ešte veľa projektov, ktoré sme zaslali, a čakáme ich schválenie. Postupne renovujeme exteriér a interiér školy. Prajem si, aby naša škola v blízkej budúcnosti vzhľadom bola čo najkrajšia a reprezentatívna. S ktorými menšinovými, regionálnymi a lokálnymi inštitúciami škola spolupracuje? – Škola dobre spolupracuje so všetkými lokálnymi inštitúciami a organizáciami. Veľkú pomoc pre nás predstavuje miestne spoločenstvo. Z menšinových inštitúcií by som mohla spomenúť Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny a Maticu slovenskú v Srbsku. Obecná správa nám tiež vychádza v ústrety. Nemôžem nespomenúť aj náboženské inštitúcie, ktoré rovnako tak priložia ruku pomoci, keď je potrebné. Pochváľte sa úspechmi, ktoré sú pre školu a žiakov významné. – Naši žiaci majú pozoruhodné úspechy na obecných a regionálnych súťažiach. Napríklad od školskej až po republikovú súťaž, kde dosiahli početné pozoruhodné výsledky na športových a recitačných súťažiach. Pravidelne prispievajú literárnymi prácami do Detského • KULTÚRA •

kútika nášho týždenníka Hlas ľudu a do Vzletu. Aj učitelia absolvujú početné odborné semináre z rôznych oblastí. Všetci zdolali digitalizáciu a sme medzi prvými z našej obci, ktorí začali s používaním elektronickej triednej knihy. Zapojili sme sa aj do projektu Škola pre 21. storočie. Akým spôsobom sa škola podieľa na zachovávaní menšinovej kultúry? – Snažíme sa o zachovanie slovenského jazyka a kultúry najprv v škole, čiže samotným vyučovaním po slovensky. Motivujeme deti, aby odoberali Zorničku, Vzlet a Hlas ľudu. Žiaci sa zúčastňujú v takmer všetkých programoch v našej dedine. Je to napríklad Krojová zábava, veľkonočný program, Deň žien, Deň školy, Deň osvetových pracovníkov, Dni Michala Benku-Uču, a mali sme aj posedenie s básnikom Zlatkom Benkom. Naši žiaci navštívili aj letnú školu v Báčskom Petrovci, školu v prírode a absolvovali lyžovačku na

Slovensku. A keďže sme oslávili 50 rokov družby s mestom Mošovce na Slovensku, chceli by sme nadviazať aj spoluprácu medzi dvomi školami.

no-umeleckého spolku Štefánik a spolku Branislava Nušića. Tu vystupujú vo folklórnej, ale aj divadelnej sekcii. To znamená, že sa

Budova vynovenej školy

V základnej škole určite nechýbajú vzdelávacie krúžky. Ktoré sú to a o ktoré žiaci prejavujú veľký záujem? – Naši žiaci sú členmi Kultúr-

zúčastňujú aj na početných menšinových festivaloch a prehliadkach, a tým reprezentujú nielen Laliť, ale aj našu školu. Keď ide o šport, najväčší záujem je o futbal. V rámci

školy funguje recitačný krúžok, ktorého členovia majú pozoruhodné úspechy. Žiacky chór pravidelne vystupuje počas osláv v škole. Aké máte, ako riaditeľka, plány pre školu do budúcna? Čo je potrebné ako prvé realizovať? – Zdokonaľovanie učiteľov máme naplánované každý školský rok. Cieľ nám je zabezpečiť prajnejšie podmienky aj na prácu učiteľov, aj na výučbu žiakov. To sa týka nielen technického vybavenia, ale aj samotnej atmosféry v celej škole. Plánujeme upraviť celý školský dvor a športové ihrisko, ďalej obnoviť kvetinové záhradky, a mám v pláne podieľať sa na renovácii kuchyne, pri ktorej by sa dobudovala jedáleň, lebo žiaci nemajú svoj priestor pre desiatu. Sú to primárne plány mňa ako riaditeľky a dúfam, že sa mi podarí naplánované realizovať. Samozrejme, za pomoci kolektívu. Foto: z archívu základnej školy

V KUS BRATSTVO V HAJDUŠICI POČAS COVID-19 PRESTÁVKY

Budú upravovať vlastný stánok Vladimír Hudec

ultúrno-umelecký spolok Bratstvo v Hajdušici patrí medzi tie dolnozemské spolky, ktoré iba horko-ťažko obstávajú. Zoskupuje hŕstku Slovákov v tejto dedine, a aj keď nepracuje v kontinuite počas celého roka, predsa z roka na rok dokáže pripraviť program a zúčastniť sa niekoľkých folklórnych podujatí. Hajdušickí spolkári pravidelne účinkujú na najväčšom podujatí vojvodinských Slovákov – na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., sú častými hosťami na festivale V aradáčskom šírom poli a bez nich neprejdú ani lokálne podujatia. Každoročne pripravia aj vlastný program, na ktorom záväzne uhostia súbory z iných, tak slovenských, ako aj neslovenských prostredí z okolia. Predsa síl na družbu s niektorým spolkom zo Slovenska nemajú, aj keď nadviazanie takej družby vždy pretrváva ako jeden z cieľov spolku. Neplánovaná prestávka vyvolaná • KULTÚRA •

pandémiou Covid-19 však prišla úplne nevhod, vo chvíli, keď tento spolok najintenzívnejšie pracuje a pripravuje program. Všetko zastalo, a teraz – dva a pol mesiaca neskoršie, nevedia, kam a ako ďalej. V týchto dňoch sa po vyše dvoch mesiacoch stretlo aj vedenie spolku

možno by ani nebola problém choreografia, lebo sme ešte počas jesene postavili základy, a verím, že by aj ženská spevácka skupina bola schopná vystúpiť. V tejto chvíli je však problém, že v tejto činnosti nemožno dodržiavať ešte stále odporúčanú fyzickú dištanciu

Slovenský dom v Hajdušici si vyžaduje dôkladnú úpravu

s úmyslom analyzovať situáciu a dohovoriť sa o tom, ako pokračovať s prácou. „Naozaj neviem, čo ďalej,“ povedal nám novozvolený predseda spolku Vladimír Hraško. „Vlastne

medzi ľuďmi, takže aj to je jeden z dôvodov, prečo vonkoncom nič nerobíme. Problém je však aj v tom, že sa nič nevie. Nevie sa, či bude FF Tancuj, tancuj..., kedy bude, alebo tohto roku vôbec nebude?! Musíme

teda počkať, aby sme videli, ako sa situácia bude vyvíjať, a potom sa tomu prispôsobíme.“ Správa spolku sa zaoberala aj stavom svojich miestností. Budova spolku je stará a vyžaduje si neustálu údržbu. Rovno preto sa dohovorili, aby v nastávajúcom období pozornosť venovali úprave vnútra slovenského domu a jeho nádvoria. Naplánovali si, že v spolupráci so Spolkom žien Oko, ktorého členky sú vo väčšine aj členky spolku, v nastávajúcom období zorganizujú pracovné akcie na líčení miestností a úprave okolia. Konštatovali však, že pálčivý problém v dome je vlastne vlaha. Tomuto problému by sa v nastávajúcom období mala venovať náležitá pozornosť, a pokúsiť sa modernými prostriedkami, ktoré sa na tie účely používajú, eliminovať vlahu zo stien, a potom aj dôkladne upraviť steny domu. To si však vyžiada kopu peňazí a preto plánujú vypracovať projekty, tak do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj do NRSNM a do patričných pokrajinských orgánov. V závislosti od toho, koľko prostriedkov dostanú, tieto plány sa budú môcť realizovať.

22 /4909/ 30. 5. 2020

Kultúra S UČITEĽKOU MILUŠKOU ANUŠIAKOVOU-MAJEROVOU O RECITOVANÍ

Báseň sa nezabúda Anna Francistyová

máji sme spravidla čitateľom prinášali i riport z republikovej súťaže recitátorov. Ako to zvykneme povedať, „keby nebolo keby“, teda keby tejto jari pre celosvetovú epidémiu neboli zrušené všetky verejné podujatia, tešili by sme sa iste aj tentoraz z úspechov našich recitátorov. Súťaže sa teda nekonali, ale umelecký prednes žiakov dostal miesto v našom týždenníku. Ponúkame vám rozhovor s Miluškou Anušiakovou-Majerovou, učiteľkou v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, niekdajšou recitátorkou a teraz úspešnou mentorkou nových mladých recitátorov. Ako dlho sa venujete príprave recitátorov na súťaže a vštepovaniu lásky k umeleckému prejavu u žiakov? „Už ako žiačku ma do sveta hovoreného slova – recitátorstva priviedla pani učiteľka Júlia Čániová. Sama som sa stala učiteľkou a iba som v tom svete ďalej pokračovala, teraz už nie ako recitátorka, ale ako učiteľka – inštruktorka. Robím to od roku 1989, keď som nastúpila do práce v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci.“ Vieme, že recitovanie nie je remeslo, ktoré sa podľa určitých pravidiel dá na sto percent zvládnuť, ale podľa vašich bohatých skúseností v príprave žiakov (a i vďaka vlastným recitátorským spomienkam) kedy treba u detí s ním začať? „Nemyslím si, že na to je určená veková hranica. Niektoré deti svoj talent a záujem o hovorené slovo vedia odhaliť skôr, niektoré neskoršie. Zaužívanou praxou je, že s recitovaním začíname v prvom ročníku v základnej škole.“ Čo predchádza samotnému umeleckému prednesu, a potom vystúpeniu pred verejnosťou? „Samotnému umeleckému prednesu a vystúpeniu predchádza, samozrejme, výber básní, hlasové cvičenia, práca s textom... čiže sústavná a komplexná príprava.“ Stalo sa vám, že ste „vypesto-

www.hl.rs

vali“ skvelého recitátora zo žiaka, ríme, či sa kvôli a chuti pridá aj ktorý si napríklad sám neveril, kúsok talentu. Keď všetky prísady že má na to vlohy? A vôbec, ako máme, snažíme sa z nich urobiť čo nachádzate „kandidáta“ na re- najchutnejší koláč.“ citovanie? Koľko trvá nacvičovanie, aby „Iba raz som zažila, že sa ma žiak ste všetci boli pripravení na odopýtal, či si myslím, že on na to borné posúdenie ďalších odbormá. Samozrejme, že mal, a aj má. níkov? Každý z nás sa stále zdokonaľuje„S deťmi na texte pracujem dlho. me a občas aj zapochybujeme, no Začínam už začiatkom školského nikdy sa nesmieme vzdať. Zdokonaľujeme sa a učíme sa celý svoj život. Tak aj recitátori, či sú ochotníkmi alebo profesionálmi. Deti za mnou chodia a chcú sa stať členmi nášho krúžku. Pravda, prejdú určitou skúškou. Je ich viac počtom, ako sú moje sily a možnosti s nimi kvalitne pracovať. Prednes si vyžaduje individuálny prístup, ktorý je časovo náročný. Ak to chcete poriadne robiť a prácu neodﬂáknuť, počet recitátorov musíte obmedziť na počet, ktorý sa dá zvládnuť. Miluška Anušiaková-Majerová Ľúto mi je, že sa nemôžem venovať všetkým deťom, ktoré na to majú.“ roku, keď hľadám vhodnú báseň Ako postupujete pri nácviku pre každého žiaka. Potom nasleduje konkrétneho recitátora? Ako si nacvičovanie. Stretávame sa dvakrát volíte materiál pre verejné vy- v týždni s každou vekovou skupinou stúpenie? a s každým žiakom pracujem indivi„Každé dieťa musí v prvom rade duálne. Absolvujeme mnoho skúšok chcieť recitovať. Potom už preve- pred prvou, školskou či obecnou sú-

Učiteľka – inštruktorka a úspešná recitátorka, vtedy gymnazistka Nataša Rybárová

Informačno-politický týždenník

ťažou. Počas školského roku je to od 100 do 120 stretnutí. Počet stretnutí závisí aj od programov, ktoré máme počas školského roku v rámci školy a v rámci nášho prostredia. Po súťaži s prácou neprestávame. Stále je čo upraviť, vylepšiť, zdokonaliť... práca nikdy nie je ukončená.“ Stalo sa vám, že napríklad členovia odbornej poroty na súťaži „nepochopili“ váš prístup k recitovaniu konkrétneho žiaka či žiačky? „To neviem posúdiť, lebo nemám informáciu od odbornej poroty. Stalo sa mi, že podľa mojich úsudkov a chápania, ako by to možno malo byť, niektorí recitátori neboli zaradení do skupiny, ktorá postupuje do ďalšej súťaže... No o tom je veľmi ťažko hovoriť a súdiť, lebo aj prednes poézie je záležitosť niečoho, čo každý z nás preciťuje svojím vlastným spôsobom, dokonca tak je to v každom umení. Obraz, na ktorý sa pozeráte, pre vás môže byť inšpirujúci, mnohovravný, prebudí vo vás kopu otázok, možno odpovedí, no niekomu inému zasa nehovorí nič.“ Svedkami sme, že už roky vaši recitátori dosahujú skvelé výsledky a úspechy. Vediete si možno nejakú evidenciu tých najväčších úspechov, napríklad účastí, resp. ocenení na republikovej súťaži?

Recitátori učiteľky Milušky na Rozhlasovej súťaži recitátorov v roku 2016

• KULTÚRA •

„Pravdu povediac, nemám najpresnejšie údaje. No keď ide o republikovú súťaž, to si pamätám. Martin Krajčík získal tretiu a prvú cenu a Hana Majerová druhú cenu. Už len fakt, že sa moji žiaci dostali a dostávajú každoročne medzi 20 najlepších v Srbsku, je pre mňa nesmiernym úspechom. Ocenených na Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov bolo viac. Každý rok vo viacerých vekových kategóriách moji žiaci získavali tie najvyššie ocenenia (1., 2. či 3. miesto). Každý úspech je dôležitý a ani jeden je nie menej cenný.“ Poznáme aj také situácie, že ste niektorých recitátorov viedli touto cestičkou, aj keď už boli vo vyšších ročníkoch základnej školy, dokonca neraz i v strednej škole. Čo to pre vás znamená? „Od prvého dňa som pripravovala žiakov z nižších, ako aj z vyšších

na Rozhlasovej súťaži recitátorov.“ Na aké úskalia narážate pri tejto práci? „Najväčším problémom sú básne. Snažím sa vždy priniesť niečo nové, čo sa na súťaži ešte nepočulo. Nie je to ľahké. S týmto zápasia aj na Slovensku. Málo sa píšu básne vhodné na prednes a najmä pre vekovú kategóriu od piateho ročníka po ôsmy ročník.“ Aké máte skúsenosti z tohto školského roku, keď sa od marca škola dostala do úrovne online? Veď mimoriadny stav bol vyhlásený tesne pred usporiadaním obecnej recitačnej súťaže v Petrovci... Pokračovali ste s nacvičovaním recitátorov? „Aj v tomto roku sme boli na obecnú súťaž pripravení. Neuskutočnila sa. Po vyhlásení epidémie sme s prípravou ďalej nepokračovali. Deti boli trochu sklamané, no

S dvomi žiačkami vlani v máji na Republikovej súťaži recitátorov vo Valjeve

ročníkov a neraz som pokračovala s prácou s mojimi odchovancami, keď už boli stredoškolákmi. Pokračovať s prácou bolo ich želaním, čo mňa osobne veľmi tešilo. Tá ich dôvera bola a je aj dnes mojím najväčším potešením a odmenou.“ Spomeniete i niektoré mená z radu tých najskvelejších recitátorov, ktorým ste pomohli vyšplhať sa na tomto pomyselnom rebríčku? „Dvoch som už uviedla – Hanu Majerovú a Martina Krajčíka. Patria tam aj Dušana Majerová, Tatiana Máľachová, Stanislava Sládečeková, Nataša Rybárová, Marcela Gániová... Nechcela by som niekoho vynechať, no toto sú recitátori, ktorí počas svojho venovania sa prednesu boli skoro vždy až na republikovej súťaži a boli aj často odmeňovaní • KULTÚRA •

nič sa nedalo robiť. Všetko bežalo už len online. Báseň sa nezabúda. Potrebujete iba trochu, aby ste sa znovu dostali do koľají. Prednesu sa budeme venovať znovu, keď na to budú podmienky. Verím, že sa súťaž uskutoční v inom termíne.“ Vaše slovko na záver: terajším i potenciálnym recitátorom, ich rodičom, kolegom učiteľom... „Použijem slová Antonia Gala Velasca, španielskeho spisovateľa: Šťastie znamená uvedomiť si, že nič nie je príliš dôležité. To, čo robíme, treba robiť najlepšie, ako vieme, hlavne tak, aby sme v tom nachádzali pôžitok. Netreba čakať žiadnu veľkú verejnú odmenu, satisfakciu treba hľadať v zušľachťovaní seba samého.“ Foto: z albumu spolubesedníčky

NA ŠKOLSKÉ TÉMY S RIADITEĽKOU ZÁKLADNEJ ŠKOLY V KOVAČICI

Škola 21. storočia profesorky slovenčiny Anna Hrková, Mária Kotvášová-Jonášová a Zuzana Lenhartová, profesor dejepisu Miroslav Jurica, profesor chémie Tatjana Bovdišová Jano Sabo a profesori matematiky Katarína Mikulićová a Vlado Šimek. Základnej škole Mladých Verím, že vôbec nebolo jednoduché pokolení v Kovačici sa každý zastať si pred kameru a prednášať rok niečo robí. Niekedy sú to žiakom, ktorí neboli pred nimi,“ rozsiahle rekonštrukčné, inokedy uvádza riaditeľka Bírešová. Okrem vynovujúce práce, všetko s cieľom online vyučovacích povinností vytvoriť lepšie podmienky žiakom niektorí učitelia a iní zamestnanci a zamestnancom tejto vzdelávacej školy, dokonca i rodičia zapojili ustanovizne pre celkovú výchovnú sa aj do prác na oživení detského a vzdelávaciu činnosť. Hlavne to ihriska, ktoré je súčasťou školského býva počas letných prázdnin, keď dvora. Farbili hracie prvky (bránky, žiaci nie sú v škole. V tomto roku, hojdačky, váhadlové hojdačky…) keď žiaci v dôsledku vyhlásenia a skrášľovali areál detského parku. mimoriadneho N E V YS TA L I stavu museli A N I R E KO N opustiť priestory ŠTRUKČNÉ PRÁškoly v netradičCE nom termíne, Keď sa začala do vynovovania výučba na diaľškoly sa dali už v ku v kovačickej marci. základnej škole DIAĽKOVÉ štartovali aj s VYUČOVANIE rekonštrukciou DOPADLO NA vnútorných VÝBORNÚ miestností. Dali sa „Mimoriadny totiž do realizácie stav bol vyhláprojektov, ktoré sený 15. marca a im boli schválené už na nasledujúci buď na sklonku deň sa aj v našej minulého alebo škole začalo Riaditeľka Anička Bírešová na začiatku tohto s diaľkovým vyu- vypracúva ďalšie projekty roka (od decemčovaním,“ hovorí bra 2019 do mája riaditeľka Základnej školy Mladých 2020). Riaditeľka Bírešová vyjadrila pokolení v Kovačici Anička Bírešová. potešenie z toho, že sa im podarilo Pochválila všetkých pedagógov, získať veľa prostriedkov z projektov, ktorí sa doslova za 24 hodín z tried ktorými sa uchádzali na mnohé presunuli do virtuálnych „učební“. „adresy“. Z Pokrajinského sekre„Zvládli to na výbornú. Ukázali tariátu pre vzdelávanie, predpisy, pritom vysokú úroveň profesiosprávu a národnostné menšiny – nality, ľudskosti, zodpovednosti a národnostné spoločenstvá škola odbornosti. Vyžadovalo si to veľa dostala 99 000 dinárov na kúpu síl, no vďaka ich úsiliu a námahe, interaktívnej tabule, potom na reaako i ochote a svedomitosti žiakov lizáciu seminára na zdokonaľovanie a rodičov, dopadlo to nad naše učiteľov pod názvom Škola pre 21. očakávania, aj keď vôbec nebolo storočie (70 000 dinárov), ktorý sa ľahké. Denne žiaci robili úlohy, uskutoční najpravdepodobnejšie ktoré im učitelia sprostredkovali v auguste. Tretí schválený projekt cez internetové vymoženosti, a tak podľa súbehu rezortného sekretarobili i písomné práce, odpovedali riátu bol hodnoty 170 000 dinárov či recitovali. Boli aj takí učitelia, a tie prostriedky budú usmernené ktorí sa podieľali na nahrávaní tena kúpu nového nábytku do dvoch levíznych vyučovacích hodín, ktoré tried. Zakončená je i rozsiahla resa potom vysielali na RTVOK, TV konštrukcia strešnej krytiny na Stará Pazova a TV Petrovec. Sú to jednej časti budovy, nad objektmi

22 /4909/ 30. 5. 2020

Kultúra pri telocvični, ktorá už bola v zlom stave. Náklady na tieto účely sú hradené z Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež sumou 1 755 000 dinárov. Ďalší projekt schválený týmto sekretariátom sa vzťahoval na kúpu športových pomôcok do telovýchovnej sály. Hodnota projektu je 285 000 dinárov. Peniaze sa do tejto školy dostali aj z Úradu pre Slovákov žijúcich v

všetkého spomenutého z donácie je kúpená ešte jedna interaktívna tabuľa (99 000 dinárov) a nové plastové dvere na štyri triedy (96 000 dinárov). DEŇ ŠKOLY OSLÁVILI NETRADIČNÝM SPÔSOBOM Deň Základnej školy Mladých pokolení oslavujú 15. mája. Keďže sa v tomto roku všetky kultúrne a iné podujatia nemohli konať tra-

Škola čaká na žiakov

zamestnancov školy, a ozrejmiť, že stále sa snažia propagovať dobré výsledky žiakov a pokračovať v zakreslenej misii a vízii školy: S úsmevom do školy po vedomosti, ktoré sú potrebné v 21. storočí. Dodala, že prácu tejto ustanovizne chcú čím viac priblížiť verejnosti a všetky aktivity a dosiahnuté výsledky zverejňujú. „Uvedomili sme si, že by bolo dobre, aby aj žiaci účinkovali v

knihu, preto je každá trieda vybavená počítačom a má k dispozícii internet. Celkove je tu 7 interaktívnych tabúľ, vrátane už spomenutých teraz kúpených a 19 učební je vybavených projektormi. Vyučovací proces prebieha v dvoch jazykoch – v slovenskom a srbskom. Od prvého po ôsmy ročník je 24 tried, z toho 16 s vyučovacím jazykom slovenským. Funguje aj predĺžený pobyt

Školské ihrisko nadobudlo nový vzhľad

zahraničí. Schválené boli tri projekty, a to na kúpu interaktívnej tabule do jednej učebne (1 000 eur), na kúpu klimatizačných zariadení do dvoch učební (1 200 eur) a vďaka prostriedkom z tohto zdroja (7 000 eur) v štyroch učebniach sú staré drevené okná nahradené novými plastovými. Základnej škole Mladých pokolení sa podarilo získať prostriedky aj z

dičným spôsobom, aj kovačická vzdelávacia ustanovizeň svoje narodeniny oslávila netradične. Inokedy usporiadajú kultúrno-umelecký program, v rámci ktorého sa pripomínajú úspechy žiakov dosiahnuté v danom školskom roku a znejú i spevy, tance a recitácie. Tentoraz sa rozhodli urobiť video, kde žiaci okrem iného ozrejmili aktivity v školskom roku 2019/2020 a pri-

marketingovom školskom tíme, čo budeme praktizovať od budúceho školského roku. Aj žiaci, členovia žiackeho parlamentu, budú teda zapojení do spomenutého tímu a aj oni budú navrhovať, koho výsledky a prácu treba pochváliť a zviditeľniť, či ide o žiakov alebo pedagógov.“ ŠKOLA 21. STOROČIA Kovačická základná škola už dva roky používa elektronickú triednu

v dvoch jazykoch a zriadené majú aj dve triedy pre deti s vývojovým postihnutím (jedno v nižších a jedno vo vyšších ročníkoch) a triedu pre deti s vývojovým postihnutím z autistického spektra. Táto základná škola v školskom roku 2020/2021 privíta 50 žiakov prvého ročníka, ktorí budú rozdelení do dvoch slovenských tried (31) a do jednej srbskej (19).

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC KOVAČICA OBECNÁ SPRÁVA NÁČELNÍK Na základe čl. 4 a 94 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016), článku 3 a článku 11 Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 95/2016) Obecná správa Obce Kovačica zverejňuje: OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE VÝKONNÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE KOVAČICA Obecná správa Obce Kovačica oboznamuje, že je zverejnený verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta:

Spoločná online pieseň

lokálnej samosprávy. Obec Kovačica jej schválila projekt výšky 300 000 dinárov, čo vedenie školy usmernilo a využilo na hobľovanie a lakovanie parkiet a na maľovanie stien v troch triedach, ktoré budú druhým domovom budúcim prvákom. Okrem

www.hl.rs

pomenuli aj dosiahnuté úspechy. Žiaci, ich rodičia a všetci ostatní si ho môžu pozrieť na webovej a facebookovej stránke tejto školy a vysielané bolo i na TVOK. Pani Bírešová poznamenala, že aj takto chceli pochváliť tak žiakov, ako i

Informačno-politický týždenník

Práce finančno-ekonomicko-komerčných investícií, hodnosť mladší poradca, v Oddelení pre hospodárstvo a lokány ekonomický rozvoj, pod radovým číslom 61 Pravidiel o vnútornom zariadení a systematizácii Obecnej správy Obce Kovačica – 1 vykonávateľ, na neurčitý čas. Lehota podávania prihlášok je 15 (pätnásť) dní a nadobúda platnosť od nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku Dnevnik Nový Sad. Oznam o verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke: http://www.kovacica.org/dokumenti/konkorsi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica.

• KULTÚRA •

KRÍŽOVKA

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina

ČÍSLO 22

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné meniny – národnostné spoločenstvá

V tajničke je meno a priezvisko nášho pedagóga, šéfredaktora Zorničky a spisovateľa pre deti.

Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 4867 ounz@vojvodina.gov.rs

autor : JÁN BAŽÍK

súpis

mračno

rubeľ

všetko stolnostrelkyňa jedna v tenisový anglický šľachtic Binderová svetová poriadku klub strana

1. časť tajničky opytov. zámeno latinská spojka

rieka v Rusku

bankrot

nedobre

oblasť spodná časť

preto

vyjmúc vpíšte KD

Kotor

spojka

milipond

Valjevo

druh zeleniny skrivíme, zohneme

meter

2. časť tajničky

hudobné dielo sochár Auguste ródium

sever otesané brvno horse

selén

power

oblek

citoslovce masa vody starý (angl.)

osobné zámeno

parazitická rastlina

DÁTUM: 27. 5. 2020

Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na ﬁnancovanie a spoločné ﬁnancovanie aktivít, projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania (Úradný vestník APV, č. 9/16 a 36/17) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 (Úradný vestník APV, č. 54/19, 12/20, 19/20, 22/20 a 25/20) a rozhodnutím pokrajinskej vlády о používaní prostriedkov bežnej rozpočtovej rezervy, číslo 127: 401-7/2020-35 z 20. 5. 2020, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, zverejnil SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLOČNÉ FINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV А PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLAD-

fenomén malá rošáda v šachu

starý otec

ČÍSLO 128/-451-3064/2020-01

NÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE daruje

NA ROK 2020

juh

nechtiac, mimovoľne

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 21 – VODOROVNE: zbojstvo, lapač, Rh, Avar, dar, tok, pena, ár, Sr, aD, ihlan, A, N, losos, ep, VA, Pb, zrno, Bor, mat, kolá, av, Delon, rétorika TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 21 z čísla 21 Hlasu ľudu z 23. mája 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: 92-ročná ERKA VALENTÍKOVÁ, Ul. radnička č. 2, 21 469, Pivnica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • KULTÚRA · OZNAMY •

Súbeh sa vypisuje na ﬁnancovanie a spoluﬁnancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti rozvoja a pozdvihovania kvality základného a stredného vzdelávania v jazykoch národnostných menšín národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Prostriedky plánované týmto súbehom sú určené na zdokonaľovanie lingvistických kompetencií učiteľov / učiteliek základných a stredných škôl, ktoré sa uskutočňujú v maďarskom, rusínskom, rumunskom, chorvátskom a slovenskom jazyku, najmä z tých predmetov, ktoré sa skladajú na záverečnej skúške. Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 1.548.000,00 dinárov, ktoré sa rozvrhnú: 1. pre aktivity, programy a projekty v oblasti základného vzdelávania 774.000,00 dinárov; 2. pre aktivity, programy a projekty v oblasti stredného vzdelávania 774.000,00 dinárov.

22 /4909/ 30. 5. 2020

Oznamy Právo účasti na súbehu majú národnostné rady národnostných menšín so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktoré sa zúčastňujú v realizácii projektu Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko –Silnenie jazykových kompetencií učiteľov / učiteliek, ktoré učia v ôsmich jazykoch národnostných menšín. Pri rozoberaní predložených prihlášok na súbeh a rozhodovaní o rozvrhnutí prostriedkov uplatňujú sa nasledujúce kritériá: 1. Odpoveď na tému projektu (ciele a aktivity projektu sú v súlade s prioritami súbehu, ciele projektov sú jasné, konkrétne a uskutočniteľné, aktivity sú reálne a adekvátne na dosiahnutie cieľov); 2. Vplyv navrhovaného projektu (veľkosť cieľovej skupiny, stupeň zapojenia cieľovej skupiny, ktorej je projekt určený, viditeľnosť projektu, udržateľnosť výsledkov projektu); 3. Kompetencie navrhovateľa, predchádzajúce skúsenosti a doterajšia skúsenosť (skúsenosť v realizácii projektov, ktoré prispievajú zdokonaľovaniu výchovno-vzdelávacej práce). Predložené prihlášky posudzuje komisia, ktorú vymenuje pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: pokrajinský tajomník). Komisia nebude rozoberať oneskorené a neúplné prihlášky, prihlášky, ktoré nie sú podané oprávnenou osobou, ako ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie podľa potreby alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na pridelenie finančných prostriedkov. Prihláška a pripojená dokumentácia sa nevracajú podávateľom. Rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov vynáša pokrajinský tajomník na základe návrhu súbehovej komisie. Rozhodnutie je konečné a proti nemu nemožno podať sťažnosť. Výsledky súbehu sa zverejnia na stránke sekretariátu, pričom sekretariát nie je povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie. S podávateľmi prihlášok, ktorým sú schválené prostriedky, sekretariát uzavrie zmluvu o financovaní, resp. spoločnom financovaní aktivít, na základe ktorej budú prostriedky zaplatené. Lehota podávania prihlášok je 3. 6. 2020. Prihlášky sa podávajú výhradne na súbehových tlačivách sekretariátu. Súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 27. 5. 2020 z webovej stránky sekretariátu: www.puma.vojvodina.gov.rs. Spolu s prihláškou sa povinne podávajú aj kópie nasledujúcich dokumentov: − potvrdenie o registrovaní národnostnej rady v príslušnom orgáne; − osvedčenie o daňovom identifikačnom čísle (DIČ); − dôkaz, že je národnostná rada účastníčkou projektu Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko, uvedenej v texte tohto súbehu. Prihlášky sa doručujú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá 21 000 Nový Sad Bulvár Mihajla Pupina 16

S označením: PRE SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLOČNÉ FINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV А PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE NA ROK 2020 POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Mihály Nyilas

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

OZNÁMENIE

OZNAMUJE

o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 14. 5. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba DV 110 kV číslo 1267 TS Nový Sad 3 – TS Srbobran, rozvod pri TS Nový Sad 3, nositeľa projektu AD Elektromreža Srbije, Belehrad, Ulica Kneza Miloša č. 11, Belehrad. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu NIS, s. s r. o., Ul. Narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia nádrže, pumpovej stanice, inštalácie potrubia a zariadenia na pretáčanie vagónových nádrží pre čierne deriváty, na katastrálnej parcele č. 2498/18, 2498/32, 2555/14 a 25556/3, k. o. Nový Sad III, na Terminále na preskladovanie a skladovanie ropných derivátov, Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Nový Sad, Ul. Rumenačka č. 110, do 30. 6. 2020. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 1. 7. 2020 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu WindVision Windfarm, s. s r. o., Omladinskih brigada č. 906 z Belehradu, podal žiadosť o zhodnotenie potreby aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu na výrobu elektrickej energie Vetroelekrárne Alibunar 1 celkovej sily 99 MW. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Nositeľ projektu Rapid, a. s, z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneheho (nanosa) násypu z koryta rieky Dunaj od km 1334 + 300 do km 1333 + 800 v smere k. o. Plavna, k. p. č. 3207, a k. o. Bođani, k. p. č. 3926. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, čísla 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu NIS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. Narodnog fronta číslo 12, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba a rekonštrukcia (so zmenou účelu) objektu hospodárskeho komplexu v Novom Sade (Výstavba vybavenia na výrobu AdBlue, cievového mosta a nadstriešky autotankovania a rekonštrukcia jestvujúceho objektu – plnenia bituménom a jeho zmena účelu na sklad surovín – urea, deminaralizovaná voda a AdBlue roztok, všetko poschodovosti P, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 20. mája 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-42/20, ktorým sa poskytuje súhlas, že nie je potrebný odhad vplyvu predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS136, NSU136, NSL136, NSO136 NS – RUMENAČKA (MERKUR), Nový Sad, Ulica rumenačka 150, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 24. júna 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 25. júna 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS43, NSU43, NSL43, NSO43 Kysáč, Kysáč, Ulica Jánošíkova b. č., Kysáč, na katastrálnej parcele číslo 1676, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 24. júna 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 25. júna 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.30 h.

• OZNAMY •

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu JKP Gradsko zelenilo, Nový Sad, Temerinski put bb, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba priestoru na kompostovanie v rámci šľachtiteľskej škôlky JKP Gradsko zelenilo, Ul. Temerinski put bb, na katastrálnych parcelách čísla: 1423/3 1424/3 a 1422/10, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

22 /4909/ 30. 5. 2020

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 26. mája 2020 uplynul smutný rok, čo nás navždy opustil náš drahý manžel, otec, starý otec a prastarký

JÁN TURDEĽ

1. 2. 1941 – 30. 5. 2018 – 2020 z Hložian

Často nás navštevuješ smútkom a žalosťou, ale aj občerstvuješ, napĺňaš radosťou; veď kto v bôli, súžení, v čas zármutku svojho nevyšiel potešený, Bože, z domu Tvojho? Sprevádzaj nás naďalej láskou svojou, Pane, a daj, nech svoje stále hľadáme spasenie; učiň, nech svetlo jasné, Kriste, Tvojho slova, medzi nami nehasne, a svieti vždy znova. Z 359. A. Hlovík

Tichú spomienku si zachovávajú manželka a dcéra s rodinou

PAVEL PETROVIČ 1940 – 2019 – 2020 z Padiny

Tešievali sme sa spolu každej jari, ale táto bez Teba prekvitá. Na prahu nášho domu Tvoja usmiata tvár nás viac nevíta. Môžeme do izby vojsť, posedieť tam trošku, pozbierať spomienky pekné do batôžku, iba na fotky sa pozerať, keď slzy vyronia sa, tak ich pozotierať. Tvoji najmilší: manželka Marka, syn Pavel s manželkou Zuzanou a dcéra Marka Trnovská s manželom Jánom s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamou a starkou

JÁNA SLIVKU

MÁRIOU VIDOVOU

20. 2. 1970 – 27. 5. 2019 – 2020 z Padiny

Uplynul smutný a boľavý rok. Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Už len kvety na hrob Ti môžeme dať a s ranou na srdci si na Teba spomínať.

rod. Pekárovou 6. 2. 1937 – 22. 5. 2020 z Kulpína

Ten večný pokoj Ti prajeme a za všetku Tvoju lásku a starostlivosť ďakujeme. V srdciach si Ťa uchovajú

Navždy Tvoji: manželka Katarína, syn Kristijan a dcéra Kristína so snúbencom Denisom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Po ťažkej chorobe nás navždy opustil náš milovaný syn, brat a strýko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ONDREJ KOROŠ

VIKTOR KUBINEC

10. 5. 1945 – 22. 5. 2020 z Báčskeho Petrovca

10. 7. 1972 – 19. 5. 2020 z Pivnice Ďakujeme všetkým tým, ktorí ho vyprevadili na poslednú cestu, za vyjadrenú sústrasť a položené kvety. Vo veľkom zármutku za drahým zosnulým zostávajú: otec Ondrej, matka Magdaléna, brat Feďo s manželkou Natašou, dcérou Majou a synom Ivanom

www.hl.rs

Tvoji najmilší

Odpočívaj v pokoji. S láskou a úctou si budeme na Teba spomínať.

Informačno-politický týždenník

Sestra Mária Tatliaková a brat Ján zo Švédska

SMUTNÁ ROZLÚČKA

VLADIMÍR LEŠŤAN

3. 10. 1950 – 16. 5. 2020 z Báčskeho Petrovca

Je ťažké tomu uveriť, že Ťa už niet. Osud Ti neprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Lúčia sa: manželka Anna s dcérou Julkou Tomićovou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA

VLASTU ŠEPRÁKOVÚ

POSLEDNÝ POZDRAV

MÁRIA GREKSOVÁ

30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 z Hložian

VLADIMÍROVI LEŠŤANOVI

1923– 2014 – 2020 z Hložian

3. 10. 1950 – 16. 5. 2020 z Báčskeho Petrovca

Sedem rokov Ťa niet. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji rodičia, sestra a starká Šeprákovci, Aba a starká Buzekovci a tetka Štefanidesová s rodinou

Šesť rokov Ťa niet. Život bol nádejný, osud krutý, rozlúčka ťažká, ale spomienka večná. Tvoji: syn s manželkou Buzekovci a vnučky Šepráková a Štefanidesová s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

VLADIMÍR LEŠŤAN

3. 10. 1950 – 16. 5. 2020 z Báčskeho Petrovca Dotĺklo srdce, utíchol hlas. Mal si rád život a všetkých nás. S úctou dedovi od vnučky Alenky s rodinou

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať rodina Hricová z Kulpína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

VLADIMÍROM LEŠŤANOM

VLADIMÍR LEŠŤAN

3. 10. 1950 – 16. 5. 2020 z Báčskeho Petrovca Trvalú a tichú spomienku si na Teba zachová

3. 10. 1950 – 16. 5. 2020 z Báčskeho Petrovca Odpočívaj v pokoji. S úctou si na Teba stále budeme spomínať.

rodina Dušana Tomića z Kulpína

Lúči sa rodina Vladimíra Tomića

SMUTNÁ ROZLÚČKA so susedom

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

VLADIMÍROM LEŠŤANOM

3. 10. 1950 – 16. 5. 2020 z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 29. mája 2020 uplynuli dva smutné roky, čo od nás v nádeji vzkriesenia odišla milovaná matka, stará mama, prastará mama a svokra

Susedovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MARA OCTOVÁ

rod. Labátová 22. 7. 1933 – 2018 – 2020 z Aradáča

s otcom a apkom

ONDREJOM ZÁTROCHOM 10. 9. 1950 – 19. 5. 2020 z Báčskeho Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs

Kto v srdciach živých prebýva, nikdy neumiera. Dcéra Mária Viergová s rodinou • OZNAMY •

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, veľká Ti vďaka za všetko od všetkých nás. Zarmútení: syn Ondrej a dcéra Alena s rodinami 22 /4909/ 30. 5. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. mája 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu, relácia z roku 2019 (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Nedeľa 31. mája 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj..., z roku 2017, 4. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Pohľadnica z Bieleho Blata (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 2. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. Portrét známeho petrovského krajčíra Jána Miklovica z roku 2003 redaktora Pavla Hrica a režiséra Jána Čániho pripomenie životný príbeh už nebohého majstra, ktorého remeselnícku zručnosť si vážili aj na kráľovskom dvore. Pohľadnica z Bieleho Blata. V druhej časti nedeľného bloku odznie reportáž z dedinky uprostred Cárskej bary, ponúkajúcej svojim návštevníkom svojrázny zážitok meltietnického dedičstva. Prekrásna príroda a starobylý výzor zaradili Biele Blato do turistickej mapy Vojvodiny a Srbska.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 29. mája – Posledná pevnosť Sobota 30. mája – Červené víno, 3. časť Pondelok 1. júna – Legenda o pirítovi, 1. časť Utorok 2. júna – Legenda o pirítovi, 2. časť Streda 3. júna – Pianista Štvrtok 4. júna – Ženích na odstrel

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 31. mája Film: Sedem trpaslíkov Príležitostné bohoslužby Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Pozri, kto hovorí Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 31. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 3. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 31. mája 16.00 Slovo na týždeň V kovačickej základnej škole prebiehajú rekonštruačné práce Film: Mišo Utorok 2. júna 16.00 Penzistom udelili balíky hygienických potrieb Rozhovor s Jánom Čechom Divadelné predstavenie: Ženba a vydaj Piatok 5. júna 16.00 Film: Pacho – hybský zbojník Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport VEĽKÝ POČET FUTBALOVÝCH ZAČIATOČNÍKOV, ALE I VETERÁNOV NA PAZOVSKOM KOPYTE

Osemdesiat detí, to je bohatstvo! Matej Bzovský

andémia koronavírusu poznačila všetky sféry života, pričom ani šport nie je výnimkou. Hroziaci vírus tvrdo zasiahol aj do aktivít najmladších športovcov, ktorí netrpezlivo čakali dostať sa na svoje obľúbené ihriská, už či na štadióne Jednota alebo na iné pre nich pripravené menšie plochy. Medzi najpríťažlivejšiu už roky patrí hracia plocha na okraji Starej Pazovy, ktorá je známa ako Kopyto. Po prerušení mimoriadneho stavu aj v známej a medzi deťmi obľúbenej Futbalovej škole Atlético všetko sa pomaly vracia do bežného života. Vrátili sa najmladší futbaloví prívrženci do svojho vkusne upraveného stánku. Príťažlivé ihrisko Kopyto ožilo aj pre veteránov, ktorí zvlášť počas víkendov a vo sviatočné dni v tomto príjemnom prostredí trávia dosť voľného času, behajú za futbalovou loptou a kamarátia sa. Zásluhou veľkého futbalového fanatika, bývalého talentovaného mladého hráča belehradského Partizana, čiže jeho filiálky FK Teleoptik Miroslava Topoľského zo známej pazovskej rodiny, začali sa pravidelné futbalové aktivity detí vo veku štyri až štrnásť rokov. Nebolo to ani náhodou. Tento 35-ročný profesor telovýchovy zatiaľ bez stáleho zamestnania (!?), založil mládežnícky klub Atlético Plus, ktorý len na štarte zoskupoval hŕstku detí, ale rýchlo získal dôveru, predovšetkým rodičov, ktorí svoje futbalové talenty čoraz viac začleňujú do tejto teraz veľmi známej futbalovej školy. Prečo tento najmladší klub v obci

dostal meno Atlético prezradil nám jeho zakladateľ Miroslav Topoľský: „Od najmladších čias venoval som sa tejto hre. Ako deväťročného ma k tomuto športu priviedli kamaráti, ktorí si sily zmeriavali práve

Zaslúžené medaily hráčov Atlético Plus

na Kopyte. Svetoznámy španielsky Atlético a jeho temperamentný tréner Diego Pablo Simeone boli stredobodom mojej pozornosti. Vyzerá, že i deti lákalo toto meno,

Najmladší sa takto radujú

takže ich je v klube stále viac. Aj ovzdušie ich priťahovalo, lebo je tu pekná príroda na príjemné pobavenie nie iba detí, ale aj dospelých. Vytvárajú sa tu z roka na rok čoraz lepšie podmienky. Chýbajú len šatne na to, aby sa tieto talenty podporili a mali ešte lepšie podmienky pre prácu na ich ceste k úspechom, nezanedbávajúc pritom školu.“ Miroslav veľa času venuje tejto svojráznej futbalovej liahni, prípravám plánov a programov odbornej činnosti. Spočiatku Tréneri Miroslav Topoľský a Milan Kolundžija tento mladý klub zo(sprava)

• ŠPORT •

skupoval asi 50 členov, ktorí boli rozdelení do štyroch skupín podľa vekových kategórií. V tejto neľahkej práci mu pomáha Milan Kolundžija, futbalový odborník s A a B licenciou. Skutočne je jeho pravou rukou,

lebo má bohaté skúsenosti v práci s mladými hráčmi v belehradských kluboch: „Veľkú, takmer rodičovskú pozornosť rozdávame našim členom, zdôraznil Milan, zvlášť v práci s chlapcami od piateho po ôsmy ročník. Venujeme veľa času zveľadeniu ich základných motorických schopností, učíme ich základným prvkom fyziky a psychiky. Trváme na disciplíne a súdržnosti, aby tvorili malú, vzornú futbalovú rodinku. Práve tieto vlastnosti prispejú k ich ďalšiemu rozvoju nie iba vo futbale, ale i v ostatných športoch. Prostredníctvom početných stretnutí s rovesníkmi z iných klubov si nájdu priateľov na celý život.“ Od prvých mladistvých dní trénera Miroslava Topoľského napĺňajú deti v tejto nezištnej práci, kde hľadá motiváciu pri najmladšej skupine, a starším, do štrnásť rokov, sa viac venuje kolega Milan. Okrem zveľadenia technických prvkov s futbalovou loptou, jeden z hlavných cieľov je sociálny aspekt; vzdialiť deti od mobilných telefónov a počítačov, vychovávať ich v športovom duchu, samozrejme, aby pritom nikdy nezanedbali školské povinnosti. Trénujú trikrát

Nechytaj ma!

týždenne a víkendové dni využívajú na zohrávanie priateľských zápasov. Zúčastňujú sa aj v Obecnej lige Stará Pazova v kategórii tzv. kohútikov, tiež v Mini-maxi lige. „Hoci náš klub pôsobí iba šesť rokov, pre nás je najväčším úspechom, keď u detí pocítime spokojnosť, radosť z hry, usmiate tváre po získanom víťazstve. Výsledok možno pre nich nie je dôležitý, ale hra a zábava áno. Práca s loptou im je významná, no aj iné aktivity prispejú k ich rozvoju, nie iba vo futbale, lebo sa niektorí venujú aj iným športom: basketbalu, karate, alebo u nás populárnemu volejbalu,“ vraví nám Miroslav. V tejto chvíli títo dvaja odborníci pod zdravotným dozorom Dr. Bojana Ćućeza pracujú s osemdesiatimi deťmi. Prajú si, aby klub existoval ešte veľa rokov. Atlético je pravým osviežením pre pazovské prostredie, žiaľ, bez pomoci patričných orgánov; spoliehajú sa na príspevky

Nácvik techniky s loptou

rodičov a niektorých nie veľmi početných sponzorov. Trápi ich slabá spolupráca so „starším bratom“, ktorá by bola pre oba kluby ešte ako užitočná, iste by prispela ku krajšej budúcnosti staropazovského futbalu. Možno sa v budúcom období stretnú s porozumením, aj keď ponúknutú spoluprácu vo FK Jednota z neznámych príčin zatiaľ odmietajú!

22 /4909/ 30. 5. 2020

Foto: z archívu FŠ Atlético

Šport SPOMIENKY JÁNOŠÍČANA MARTINA LISTMAJERA Z FUTBALOVÝCH TRÁVNIKOV

S Mladosťou majster Vojvodiny Pripravil: Juraj Pucovský

ád som hrával futbal odmalička a darilo sa mi to! Musím však zdôrazniť, že talent pre futbal je iba desať percent úspechu a deväťdesiat percent závisí od tvrdej práce. V Jánošíku som už ako pätnásťročný hrával priateľské zápasy v prvej zostave. Predĺžil som v Padine, kde som vychodil siedmy a ôsmy ročník základnej školy, lebo

do ekonomickej školy. Nebolo to ľahko, málokto by to vydržal, ale ja som mal veľmi rád futbal, nemohol som proste bez neho. Musím povedať aj to, že mi futbal veľa v živote pomohol a predovšetkým vďaka nemu som sa stal známym v obci a na okolí. Do Kovačice som chodil iba na zápasy a bolo to dosť namáhavé. Obyčajne som cestoval v nedeľu ráno, lebo sme vtedy v škole pracovali aj v sobotu. Na nešťastie v nedeľu nešiel ani náš jánošícky vlak do Seleuša a

Dorast petrovskej Mladosti; majster Vojvodiny; stoja zľava: Fehír, Listmajer, Hric, Danko, Čiep, Častven; v drepe zľava: O. Benka, Jovankovič, T. Benka, Varga, Fekete

u nás neboli. Potom, ale už vážne hral som v petrovskej Mladosti, keď som chodil do Učiteľskej školy. Tam som riadne trénoval, hral za dorast, ktorý bol majstrom Vojvodiny, čo bol veľký úspech, lebo v súťaži hrali aj prvoligové a druholigové kluby. Druhýkrát sme boli piaty, a za tie úspechy bol najzaslúžilejší náš tréner Michal Tkáč. Niekoľko zápasov zohral som aj v prvom tíme Mladosti. Po skončení Učiteľskej školy roku 1964 vrátil som sa do Jánošíka za učiteľa, a tu som pôsobil ako dobre pripravený futbalista. Do Kovačice som odišiel na jar roku 1965, keď som videl, že v Jánošíku nebudem mať úspechy, lebo futbalisti neboli zvyknutí trénovať. Aj na zápasy som ich musel zbierať po dedine. Rozhodol som sa, že pokým si nevychovám futbalistov sám, budem hrať niekde inde. Do Slávie som sa rozhodol veľmi ľahko prestúpiť, hoci som v Kovačici nikoho nepoznal. Príčina bola moja vtedajšia frajerka Anna Piktorová, dodnes manželka, ktorá tam chodila

www.hl.rs

autobusy vtedy nepremávali, nebola ani vybudovaná cesta do Alibunára. Do Ilandže som išiel obyčajne pešo a to včasráno. Ak niekto nešiel na koči na trh, tak sedem kilometrov pešo, potom vlakom do Samoša, tam som prestúpil na známu Padinskú Anču a prišiel som zavčas rána do Kovačice. Tam ma vždy niekto dočkal, k nemu som išiel na raňajky a k obedu. Bol som pri obede v domoch takmer všetkých hráčov a vedenia klubu v tom čase. Popoludní sme išli na futbal. Ak sme hrali v Kovačici bolo to dobre, ale odísť na hosťovania už bolo ťažšie. Väčšinou sme z Kovačice na zápasy cestovali vlakom, ale niekedy i kamiónom. Po zápasoch záväzne sme odchádzali do Lenhartovej krčmy, zdá sa mi, že je tam dnes hotel. Tam na nás čakali schystané plné stoly a známa Nemčekova hudba, o čo sa postarali fanúšikovia. Boli sme tam takmer do rána, až pokiaľ ma spoluhráči a kamaráti nevyprevadili na vlak. NA ZÁPASY VLAKOM A PEŠO

Informačno-politický týždenník

Domov som cestoval vlakom cez Pančevo do Seleuša, a potom znovu pešo deväť kilometrov musel som dobre ponáhľať, aby som stihol na hodiny. Pre mňa to bolo zaujímavé, nebolo mi ťažko. Viackrát ma aj domov odviezli na obecnom džípe z Kovačice. Raz ma odviezol na motorke aj kamarát a spolužiak Juraj Pavlis, inač futbalista Slávie. Domov sme dobre prišli nad pondelkovým ránom, ale keď sa vracal do Kovačice, spadol párkrát z motorky, lebo koľaje pred Padinou boli hlboké. To, čo krátko trvá, je úspešné a pekné, dlho sa pamätá. Tak bolo aj so mnou v kovačickom futbale. Tam som hral krátko, iba dva roky, vrátane aj vojenčiny v Batajnici, odkiaľ som prichádzal na zápasy. V tom čase sme hrali veľmi úspešne a ani sa nepamätám, že sme prehrali zápas. Mali sme veľmi silné mužstvo, škoda, že v jesennej časti Slávia získala málo bodov. Boli by sme iste prví a postúpili do Vojvodinskej ligy. Vtedy Slávia obyčajne hrala v zostave: Dudáš, Ďurkovský, Suchanský, Gálik, Jonáš, Sabo, Poliak, Miladin (nepamätám sa na priezvisko), Tomášik, Listmajer, Bakoš, ktorých často striedali Hýl, Kňazovic, Baďo, Liska, Cicka, Dózsa, Takáč a Šugić (dvaja poslední boli reprezentanti Juhoslávie hluchonemých futbalistov). Neskoršie hrali Hrček, Chalupa, Lenhart, Strakúšek, Bakoš, Bíreš a mnohí iní, nech mi odpustia tí, čo som ich nespomenul. Musím spomenúť a vyzdvihnúť aj cezpoľných futbalistov, ktorí v tom čase výborne hrali za Sláviu. Boli to

Juraj Pavlis z Lalite, Pavel Matuľa z Padiny a Miroslav Miháľ z Kysáča. Obecenstvo vtedy chodilo húfne na zápasy, zdá sa mi, že vždy bolo ponad tisíc ľudí vôkol ihriska. Nikdy sa nestarali o tom, či vyhráme alebo nie, ale s koľkými gólmi rozdielu vyprevadíme súpera z ihriska. Nepamätám sa ani na jeden zápas, že sme prehrali, okrem so Spartakom zo susednej Debeljače v Kovačici. Ja som nehral chybou správy, ktorá ma nezapísala do protokolu, lebo som zameškal. Z Janošíka do Kovačice som išiel na motocykli, krížom, poľnými cestami cez Ilandžu a Padinu, kde mi pukla pneumatika. Kráčal som popri motocykli, tlačiac ho v hrubom prachu. Pneumatiku mi zalepili u Chrťanovcov sódovkárov, na začiatku Padiny. Zameškal som na zápas, nevedeli, čo sa stalo so mnou, lebo vtedy neboli tieto mobily. Keď som prišiel, Spartak už vsietil gól. Darmo sa naša správa dožadovala, aby ma dopísali do protokolu, aby som zišiel hrať. Delegát a súper s tým nesúhlasili, lebo ma dobre poznali. V Kovačici som hral dva roky úspešne a dlho sa to spomínalo. Na máloktorom zápase som nebol strelcom, a na niektorých som dal aj pár gólov. Tak to bolo od prvého zápasu v Bavaništi, až po posledný zápas v Banátskom Karlovci. Hral som tej jari roku 1965 asi desať – jedenásť zápasov, vsietil som pätnásť – šestnásť gólov. To si všimli mnohí manažéri, o čom som ja ani nevedel. ODCHOD DO BORA V poslednom kole sezóny 1964/65 v Banátskom Karlovci ma hľadel aj manažér Futbalového klubu Bor, ktorý práve vtedy postúpil do Prvej zväzovej ligy Juhoslávie. Hneď po zápase ma zobrali do Mercedesa a

FK Slávia v roku 1965 v slovenskej Seredi; stoja zľava: tréner Ján Sládeček, Michal Dudáš, Pavel Gálik, Martin Ďurkovský, Martin Listmajer, Ján Sabo, Adam Suchanský; v drepe zľava: Pavel Cicka, Michal Bakoš, Cvetko Šugić, Juraj Tomášik, Fero Jonáš • ŠPORT •

zväzovej ligy Juhoslávie. Hneď po zápase ma zobrali do Mercedesa a hybaj do Bora. FK Bor mi vtedy ponúkol 1,5 milióna dinárov za podpis zmluvy, keď som ja mal učiteľský plat 30 000 dinárov!? Nepodpísal som hneď, ale som chcel vidieť, ako je to tam v Prvej lige. Trénovali sme v Bore na trávniku, kde bolo strašne veľa prachu z továrne. Tak sa niekedy dymilo, že som nemohol ani dýchať. Hrali sme aj priateľské zápasy, darilo sa mi to. Vo večerných hodinách takmer všetci futbalisti pili, hrali karty zabávali sa... Nebol som zvyknutý na to a musel som byť s nimi. Videl som, že ani jeden z nich nemal takmer nič z toho, že dostával veľké sumy peňazí. Ako prišli, tak sa aj minuli! Taký život sa mi nepáčil. Pritom som si spomenul na sľub, ktorý som dal otcovi, keď ma dali do Učiteľskej školy, že sa vrátim späť do Jánošíka a budem pomáhať, aby sme sa dostali z toho blata. Rozhodol som sa, že nepodpíšem zmluvu, a odišiel z Bora. Keď som sa vrátil znovu do Kovačice, po krátkom čase som odišiel na vojenčinu. Vojenčinu som slúžil v Batajnici, takže som veľa ráz chodil hrať zápasy. Keďže som sa musel vždy večer vrátiť do kasárne, tak ma odvážal obecný kombík. Je zaujímavé, že ma vojenskí kamaráti

zostali v Jánošíku, ale na Kovačicu mám veľmi pekné spomienky. V tom čase sa hráčom nič neplatilo, viackrát som si sám hradil aj cestovné trovy, no nebanoval som nikdy, lebo som mal rád Sláviu a svojich spoluhráčov. VAJCE SA NEROZBILO Ako obyčajne, tak aj v tú nedeľu včasráno som sa zbalil na cestu do Kovačice a pešo do Ilandže. Mali sme hrať zápas s Radničkim z Kovinu, bolo to druhé jarné kolo 1965, bol to druhý zápas, ktorý som hral za Sláviu. V prvom zápase v Bavaništi hrali sme nerozhodne 2 : 2, vsietil som jeden gól, hoci som hral záložníka. Vtedy som len videl, že sa v tej lige hrá tvrdý futbal a niekedy aj päsťami, lebo keď sme vychádzali von po zápase dostali sme aj zopár zaúch. Na druhú nedeľu ma Cule (tréner Ján Sládeček) dal hrať na post stredného útočníka. Prvýkrát som hral majstrovský zápas za Sláviu v Kovačici a obecenstvo vtedy chodilo húfne na zápasy. Darilo sa nám dobre ako aj vždy, vsietil som tuším až tri góly, ale nie som si istý a vyhrali sme asi 5 : 2 . Po zápase išli sme do krčmy to osláviť, zdá sa mi, že to bolo u Lenhartovcov. Bolo veselo a my futbalisti v strede pozornosti. Spievalo sa a pilo až do rána pri Nemčekovej hudbe. Čiko (Pavel Gálik) ako aj vždy dirigoval nám v speve a naozaj sme

Hráči Slávie a slovenskej Nitry pred zápasom v roku 1965; Kovačičania (v bielom) stoja zľava: Michal Dudáš (druhý v rade), Ján Sabo, Martin Listmajer, Miladin (neznáme priezvisko), Adam Suchanský; v drepe zľava: Cvetko Šugić, Juraj Poliak, Michal Hýl, Pavel Cicka, Fero Jonáš, Martin Ďurkovský. Prvý sprava stojí Vladimír Hagara, reprezentant Československa.

s radosťou čakali, lebo som im vždy všeličo priniesol. Po vojenčine som ešte krátko hral za Sláviu a potom som sa vrátil do Jánošíka, lebo som mal futbalistov, ktorých som pár rokov trénoval, a aj frajerka skončila ekonomickú školu. Kovačičania veľmi chceli, aby som zostal u nich hrať, ponúkli mi zamestnanie v škole, manželky prácu v milícii. Okrem toho mi sľúbili štátny byt. V dohovore s manželkou sme • ŠPORT •

vedeli dobre spievať. Bolo už skoro ráno v pondelok a ja som cestoval do Jánošíka cez Pančevo. Všetci futbalisti ma išli vyprevadiť na vlak. Cestou sme sa zastavili u Martina Ďurovského, zdá sa mi, že s rodinou býval vo mlyne. Keď sme zišli dnu, Martinovi rodičia nás pekne privítali, ak sa dobre pamätám, otec mu bol mäsiarom. Jeho mať hneď mi dali vajce, vraj, taká je obyčaj, keď niekto po prvýkrát príde do domu, a položili mi

Zostava Slávie z roku 1967; stoja zľava: Pavel Bolerác, Slavoljub Milovanov, Pavel Cicka, Duško Etemović, Jaroslav Hrček, Martin Strakúšek; v drepe zľava jeden z lepších útokov: Janko Takáč, Martin Listmajer, Ján Chalupa, kapitán Juraj Pavlis, Pavel Matuľa

ho do vačku na kabáte. Zadržali sme sa dobrú chvíľu pri poháriku, takže som skoro zameškal na vlak, bola to Padinská Anča. Hoci som mal dosť pod klobúkom, pamätám sa, že bol veľký stisk vo vagóne, lebo veľa žien z Padiny chodilo bedinovať (upratovať) do Belehradu a dosť Kovačičanov pracovalo v Pančeve. Tam som znova prestúpil na vlak do Vršca, potom do Alibunára, Seleuša a naposledy pešo deväť kilometrov do Jánošíka. Išiel som popri telefonických stĺpoch, a aby som nezameškal na hodiny, rozdiel medzi dvoma stĺpmi som utekal a po ďalší kráčal. Prišiel som načas a hneď na hodinu telesnej výchovy. Išiel som sa prezliecť do teplákov, vtedy som sa spamätal na vajce a proste som sa obával pozrieť sa do vačku. Keď som ohmatal, vajce bolo celé, čo ma potešilo! RÝCHLE NOHY V jednu nedeľu išli sme hrať do Jabuky na kamióne. Darilo sa nám tam výborne, vyhrali sme, zdá sa mi 4 : 1, hoci domácim boli prepotrebné body. To, že sme vyhrali sa nepáčilo ich obecenstvu, nuž nás na konci chceli biť. V tom čase predsedom nám bol Bato (zdá sa mi, že sa volal Kirić) a on bol práve z Jabuky. Povedal nám, aby sme sa nebáli, on išiel vpredu z ihriska, ale aj tak nás chceli biť. Keď som videl ako už delia zauchá a bijú kde stihnú, vrátil som sa späť na ihrisko, rozbehli sa za mnou, lebo som bol jedným z lepších na zápase, to sa im nepáčilo. Preskočil som ohradu a utiekol do poľa, ale dobre som si zapamätal cestu, lebo sme stadiaľ prišli na kamióne. Zachránili ma nohy hoci som bol dosť unavený zo zápasu, utekal som šikovne. Už keď som videl, že ma nedohonia vrátili sa a ja cestou

ďalej pešo. Obrátil som sa a vidím, že za mnou ide na motorke jeden, tak som sa znovu dal do behu, keď ma doháňal, hoci som už nevládal veľmi utekať. Obrátil som sa, zaťal päste, veď aj motocyklista bol sám. V tom som počul hlas: „Martin, neboj sa, veď ja idem pre teba!“ Vtedy sa mi už celkom uľavilo. Prišiel som do Kovačice na motorke ešte rýchlejšie ako spoluhráči kamiónom. Výhru sme znova oslávili v Lenhartovej krčme, kde nám večer vyhrávali Nemčekovci. DOBRÝ KOLKÁR Bolo to pred zápasom so Železničarom z Vršca. Do Kovačice som prišiel ako obvykle v nedeľu ráno. V tú nedeľu pršalo ako Bohu vôľa, takže som išiel pešo do Ilandže v čižmách a topánky boli v kapse. Mnohí sa divili, že tak chodím hrať futbal až do Kovačice, ale láska nepozná prekážky. V tú nedeľu som bol u Sabu, po raňajkách sme odišli do centra Kovačice, kde skoro všetci hráči Slávie hrali kolky. Ja som raz skúsil hodiť guľu, lebo som nehrával na takej dobrej dráhe. Viackrát som zvalil takmer všetky kolky. Darmo som ja hovoril, že neviem hrať, ale ma vybrali do najlepšieho mužstva. No ako som ja hádzal na jednu stranu, potom na druhú a netriafal, moje mužstvo prehralo. Čo som mal robiť, museli sme platiť a rozmýšľal som ako tie peniaze vrátiť. Stávkoval som sa, že dám viac ako tri gól?! Tak aj bolo, vyhrali sme vysoko, hoci brankárom Železničara bol Staniša Beljin, neskoršie výborný zväzový rozhodca a funkcionár v juhoslovanskom futbale a dlho mi to spomínal, keď sme sa stretli. Fotky: z archívu M. Listmajera (Dokončenie v budúcom čísle)

22 /4909/ 30. 5. 2020

Šport STOROČNICA OD ZALOŽENIA SOKOLSKEJ JEDNOTY V PETROVCI (9)

Ťažké časy v roku jubilejnom DrSc. Ján Babiak

ok 1928 bol rokom jubilejným, veď ubehlo 10 rokov od konca vojny, ale aj založenia nového štátu. Vedomí si toho aj petrovskí sokoli stanovili náročnejší program práce. Aj si medzi sebou sľúbili: „Hľaďme sa zúčastniť všetkých našich tohoročných sokolských manifestácií... robme to tým väčšou ochotou, keďže je nám známo, že i naše sokolské zjazdy nebudú púhymi veselicami našich radov, – ale budú podstrekom k ďalšej činnosti, k nášmu ďalšiemu národného vývinu...“1 Aj v štarte to dobre začalo. Spolok si zvolil svoje vedenie a doplnil aj vzdelávací, zdravotný a technický výbor. Vykonala sa aj posila v radoch predcvičiteľov, keď 12 poslucháčov zložilo sokolský naukobeh, aj osem rokov svojho jestvovania spolok oslávil sokolskou akadémiou, aj zbierku po osade pre pasívne kraje vykonal. Keď sa dalo cvičiť vonku sústredilo sa na nácvik masových nástupov pre sokolské zrazy v Skopje, Vinkovciach a Žablji. Ale zo všetkého sa stačilo odísť na Zlet vo Vinkovciach, a potom v dobe najväčšej sokolskej aktivity politické nesváre v štáte vrcholili a 20. júna 1928, keď radikálny poslanec Puriša Račić v zhromaždení v Belehrade vykonal atentát na Stjepana Radića, vyústilo to poli-

Medzi najlepšími – E. Čániová

tickou krízou, aj obmedzeniami verejného zoskupovania. Ale v tých chúlostivých časoch do Petrovca koncom júna prišla aj jedna radostná správa. Doniesol ju Ivan Križan, čo absolvoval štúdium v Belehrade a vrátil sa do tohto prostredia so štátnym diplomom. Napätá politická situácia držala všetkých „na uzdách“, lebo aj keď koncom júla stranícke konfrontácie trochu uľavili, Kysáčania sa odvážili organizovať verejné sokolské cvičenie vo svojej osade, ale pre chúlostivú situáciu petrovskí sokoli na nej asi nevystúpili.

ide o sokolské cvičenia, všetko na svojich pleciach odnesú miestni sokoli, hoci s ohľadom na jubilejný rok sa všetko plánovalo veľkolepejšie. Aj bežná tlač vtedy trúsila o aktuálnej politickej situácii a nedala väčšiu pozornosť iným segmentom života, a tak aj o Slávnostiach sa menej písalo. Predsa vie sa, že sokolský program otvorili deti. Po nich dorastenky podali cvičenie s venčekmi, stanovené pre župný zlet vo Vinkovciach, a dorastenci prosté cvičenie k belehradskému dorasteneckému zletu. Potom sa obecenstvo oduševňovalo cviče-

Dorastenci a prosté cvičenia pre belehradský zlet na SNS 1928

MOŽNO NEBUDÚ ANI SLÁVNOSTI?! Vtedy bola aj otázka, či Slovenské národné slávnosti vôbec budú. Ale žilo sa v nádeji, že sa zatiaľ všetko normalizuje a že Slávnosti predsa budú. Preto povzbudzujúci duch príprav Slávností neklesal a aj v tlači sa písalo: „Národné slávnosti sú naše olympiády, na ktorých sa prejavuje naša mentalita. Ony sú naším snemom. Zaujímavé bolo, keď i minulého roku zišli sa tu ľudia rozdielnych politických názorov, keď však jednako sa o spoločenskú vec vedeli sporozumeť. Kto je to, koho nedojal pochod nášho chrabrého, výborne nacvičeného spoľahlivého vojska, sebavedomých pestrých sokolov a sokoliek na vlaňajších Slávnostiach? Boli to predstavitelia disciplíny, fyzickej a morálnej sily, rodolásky a vlastenectva!“2. Aj výzva na účasť na našom najväčšom sviatku potom bežala. Tesne pred Slávnosťami vytlačený bol aj program tejto akcie, z ktorého hneď bolo vidno, že keď

ním na náradí, aby po nich sokolky podali cviky pripravené pre skopský zlet. Už pred koncom programu zatancovali najmladší a program uzavreli sokoli cvičením Kruh od Múdreho. Večer na sokolskej akadémii v zábavnom programe svoj skupinový nástup mali aj dorastenky. Keď sa koncom leta aj spoločensko-politická situácia v štáte normalizovala, v realizácii sokolských manifestácií sa pokračovalo. Ale na najväčšej sokolskej ﬁeste v Skopje začiatkom septembra petrovských sokolov nebolo. Našli si ešte sily na cvičenie a súťaženie v Novom Sade. Na tomto sokolskom zraze petrovské sokolky nastúpili vynikajúco a šesť z nich na súťažení aj diplom dostalo. Najvyššie bola ohodnotená Milka Čániová, keďže z celkového počtu možných bodov získala 95 %. Aj ďalšie cvičenky petrovského spolku – E. Čániová, Z. Boldocká, M. Fejdiová, Z. Labáthová a A. Čániová sa zaradili do celkovej súťažiacej efektivity v rozpätí od 87 do 95%,

Novopečený odborník – I. Križan

teda evidovali nadpriemerný výkon. Tak petrovské sokolky „leteli“ znovu vyššie ako sokoli. NÁVRAT DO STARÝCH KOĽAJÍ? Hneď po Slávnostiach aj tie záväzky, ktoré si ešte vlani vytýčili sokoli, konečne prišli na rad. Išlo o zriadenie sokolského cvičiska. Vtedy spoločnými silami SŠK a sokolský spolok vyviezli takmer polovicu cvičiska tak vysoko, aby tam viacej voda neprišla. Na cvičebný terén bolo navezené ponad 3 000 kubických metrov zeme a práce vykonal podnikateľ Štefanides z Hložian. Aj napriek týmto prácam sa cvičiť neprestávalo. Už v jeseň cvičilo sa s menšou intenzitou, aj v počte cvičencov, ako dovoľovala telocvičňa. Bolo potrebné nacvičiť nové nástupy pre výročné štátne oslavy, pre ktoré si spolok chystal náročnejší program. Na Sviatok zjednotenia sa najprv išlo do kostola, a potom bola v telocvični slávnostná akadémia. Večer sokoli mali svoj vlastný program a po ňom zábavu. Zima už bola rezervovaná na prednášky. Vtedy sa aj na svadbách niečo nazbieralo aj na podporu sokolského spolku. A potom, keď už na oknách kvety maľoval mráz, aj ďalší rok sa začal, bol čas na súvahu o činnosti v deviatom roku pôsobenia. Uzavrelo sa, že po zdarnom začiatku v politicky nestabilných časoch sa viac ani nemohlo, tak len v jeseň sa tá pravá aktivita vrátila do starých koľají. Ale aj nádej, že v novom roku možno bude lepšie, bola pevná. Tí rozhľadenejší však už začiatkom roka 1929 podozrivo krútili hlavou, lebo sa hneď po prvých dňoch januára v tomto štáte všetko začalo podstatne meniť. Aj v neprospech sokolov.

M. R.: Naše sokolské manifestácie z príležitosti desiateho výročia nášho národného oslobodenia. Národná jednota, Petrovec 1928, roč. 9. č. 21, s. 3.

N. N.: Slovenské národné slávnosti. Národná jednota, Petrovec 1928, roč. 9, č. 31, s. 3.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VYTRVALOSŤ PROFESORA JANKA PAVLISA SA OPLATILA

Jadžent aj v našich školách Juraj Pucovský

edemnásteho júna 2020 bude dvadsaťsedem rokov odvtedy, ako profesor telesnej výchovy Janko Pavlis založil prvý Jadžentový klub JP ̕ 93. Telocvikár J. Pavlis pracuje v strednej škole Lukijana Mušického v Temeríne vymyslel spoločný šport pre dievčatá a chlapcov, pričom si spomenul na hry z detstva v rodnej Laliti: „Roky mi v hlave vŕtala myšlienky so zámerom, aby sa na hodinách telocviku moji žiaci, aj dievčatá, aj chlapci venovali spoločnému športu. Prečo by chlapci naháňali len futba-

Zahľadený do budúcnosti svojho výmyslu

lovú loptu, a dievčatá sa zasa zaoberali inými hrami? Spomenul som si na obľúbenú hru, ktorú sme všetci volali vybíjaná alebo medzi štyrmi ohňami. Pomenovanie jadžent vzniklo zo syntagmy ja džentlmen. Jadžentové zápasy sa hrajú na volejbalovom alebo tenisovom ihrisku, hoci sa v lete môže zahrať aj vo vode, napríklad v morskej či riečnej plytčine. Z každej strany sú žensko-mužské páry, hráčky a hráči sa triafajú volejbalovou loptou. Pravidlá hovoria, že chlapec smie triafať iba chlapca a dievča len súperku. Partner svojím telom chráni spoluhráčku a opačne. Keď je niekto trafený a lopta sa dotkne podlahy, ten pár je vyradený. Zápas vyhráva družstvo, ktoré je lepšie v dvoch setoch, vyradiac pritom všetkých svojich súperov. Pravdaže, s plynutím rokov jadžent sme modiﬁkovali, zmodernizovali a uviedli niektoré nové pravidlá, ktoré zrýchlili hru a prispeli k celkovej zaujímavosti zápasov.“ Hoci začali v ťažkých spoločenských podmienkach, jadžentisti už v roku 1995 odštartovali riadnu ligu, v ktorej okrem Temerínčanov

Profesor Janko Pavlis (sedí prvý sprava) po prezentácii jadžentu v novosadskej škole Đorđa Natoševića

hrali aj mužstvá z Báčskeho Jarku, Báčskeho Gradišta, Srbobranu, Sirigu, Zmajeva, jednu sezónu Lalite... Roku 1996 sa zrodila súťaž o Pohár Hlasu ľudu, v ktorej najviac úspechov malo družstvo JP ̕ 93. Pri dvadsiatom výročí jadžentu 23. februára 2013 v Temeríne založili Medzinárodnú jadžentovú asociáciu – iba spolu, ktorú podporili stúpenci profesora Janka Pavlisa, prvého jej prezidenta, športoví pracovníci zo Slovenska, Maďarska, Ruska, Rumunska a Srbska. Pravdaže, najťažšie je niečo prorokovať vo vlastnej dedine či krajine (čítaj: získať priazeň v domácom prostredí!). O tom sa presvedčil aj profesor Pavlis, veľmi seriózny a vytrvalý človek a pedagóg, ktorému sa nedarilo s jadžentom uplatniť ako časťou predmetu telesnej výchovy v našich školách. Napodiv, najviac nezáujmu prejavili vo vzdelávacích ustanovizniach, ktoré navštevujú aj slovenské deti v našich dedinách. Tak vypadá, že je jadžent populárnejší v ruskej Belgorodskej oblasti, v maďarskom Tótkomlósi

Chlapec nesmie traﬁť dievča

či Békešskej Čabe, v rumunskom Nadlaku, vo viacerých mestách na Slovensku, ako v krajine, kde je jeho kolíska! Vlani predsa prišlo k pozitívnym zmenám aj

u nás doma. Vďaka Ministerstvu osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko, Ústavu pre zveľadenie vzdelávania a výchovy v oblasti športu a Národnej agentúry pre vzdelávanie, jadžent uviedli ako povinný šport v rámci hodín telesnej výchovy vo štvrtom, siedmom a ôsmom ročníku základných škôl. Profesor Pavlis predtým navštívil viac ako tridsať škôl, medzi nimi aj tie v Aradáči, Hložanoch, Petrovci, Laliti a dedine Deronje, kde žiaci prejavili veľký záujem o jadžent, pričom majú aj peknú športovú halu. Situácia s vírusom COVID-19 značne prekazila a spomalila aktivity na popularizovaní jadžentu, lebo vystali niektoré semináre a turnaje. Predsa sa v dohľadnej dobe črtá dohovor s trénerkou Klubu úpolových športov Vatreni udarac Teodorou Petejovou na stretnutie jadžentistov z viacerých dedín v Kulpíne. Tento šport by znova po viacerých rokoch pauzy mohol byť zaradený aj do programu Slovenských národných slávností, pravdaže, ak toho roku nevystanú. O jadžente budú čoskoro nové, pekné správy, najmä z Kazachstanu...

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Jánošíku

Mgr. Slađan Daniel Srdić, farár – administrátor

sada Jánošík bola založená v roku 1810, keď bola obývaná maďarským obyvateľstvom, neskoršie aj slovenskými katolíkmi, ktorí prišli pracovať na majetok grófa Filipa Sándora. Dedina dostala názov podľa legendárneho slovenského hrdinu Juraja Jánošíka. Pomenovanie nosí právom, keďže dedina vo Vojvodine patrí k takmer čisto slovenským – žije tu 95 % slovenského obyvateľstva. Počet obyvateľov je 1 171, z toho 91, 63 % Slovákov, teda viac ako 1 000. Na začiatku tento zbor bol fíliou zboru v Padine. Podľa cirkevnej matriky sa prví Slováci spomínajú už v roku 1823. O tri roky na to počítali 229 duší. V období medzi rokmi 1829 – 1841 patrili pod zbor v Hajdušici. Evanjelici sa zhromažďovali na služby Božie do súkromného domu. Keď si v roku 1837 zvolili levitu, od obce dostali pol stavebného pozemku a tam z vlastných síl vybudovali školu. Roku 1839 sa prisťahovalo 22 rodín z Hajdušice. Evanjelikov to posilnilo, a tak sa rozhodli pozvať si prvého kňaza v osobe Jána Salmovského, ktorý sem prichádza už v roku 1841. Počas nasledujúcich deväťdesiat rokov sa vystriedali traja farári. V roku 1857 cirkev dobudovala školu z tvrdého materiálu, ktorá slúžila ako farársky byt. Od roku 1921 školy sú poštátnené. Kostol bol postavený roku 1884 a nová fara postavená roku 1978. Dnes zbor spravuje kostol, faru, 51 jutár zeme, záhradu a starý cintorín. Štatistické údaje o počte Slovákov v dedine (vždy k tomuto počtu treba pridať aj počet vynášajúci 5 % obyvateľstva neslovenského): r. 1930 – 1 500 duší, r. 1948 – 1 248 duší, r. 1953 – 1 259 duší, r. 1961 – 1 410 duší, r. 1971 – 1 437 duší, r. 1981 – 1 314 duší, r. 1991 – 1 151 duší. Zborové aktivity sú: Oltárny krúžok žien (1959), starší spevokol (1959), mladší spevokol (1997, nahrali CD s vianočnými a veľkonočnými piesňami), nedeľná škola, mládežnícke pobožnosti v sobotu, od adventu do Veľkej noci, v stredu a piatok večerné služby Božie, vo štvrtok ranné modlitby – v posledný týždeň adventu a pôstu bývajú každý deň evanjelizačné služby Božie. V roku 1931 za svojho kazateľa Božieho

slova dostala dedina vynikajúceho národovca, diplomata v osobe Juraja Struhárika. Jeho príchodom sa v mnohom zlepšil duchovný a materiálny stav jánošíckeho cirkevného zboru. Svojou energickou i výstrednou rečou budoval nové základy zboru. Zanechal za sebou hlboké stopy v tom, že pozitívne ovplyvňoval náboženské povedomie Jánošíčanov. Počas jeho pôsobenia sa počet krstov až trojnásobne zväčšil, hoci to bolo v povojnovom čase. Po jeho odchode bol onedlho zvolený za biskupa našej cirkvi. Vždy sa s radosťou vracal do Jánošíka. Po odchode farára Juraja Struhárika cirkevný zbor bol dlho bez pastiera. Nastalo ťažké obdobie pre cirkev, ktorá trpela odnímaním majetkov, bola vysunutá na okraj spoločnosti, v mnohých prípadoch zosmiešnená. Cirkvi bola následkom znárodnenia majetku zobratá najväčšia čiastka úrodnej pôdy, z ktorej sa živila a zabezpečovala prostriedky na plat kňaza či laických pracovníkov. V čase, keď zbor bol bez kňaza, služby Božie konali laici, neskôr kantori, leviti a diakoni, pokým kňazi prichádzali len príležitostne na sviatky. V čase rozmachu novej idey zakladania charitatívno-diakonických spolkov, oltárnych krúžkov žien, Jánošík bol medzi prvými zbormi, ktoré prijali túto novinku v našej cirkvi. O cirkevný zbor počas absencie kňaza sa starali laici Martin Piktor, Pavel Lacko, ako aj Jaroslav Miháľ z Kysáča. Tak bolo až do roku 1975. Odvtedy už zbor zase získal podmienky na prijatie kňaza. Po tejto dlhej prestávke prvým kazateľom Božieho slova bol Pavel Sklenár. Vyznačil sa odovzdanou pastorálnou prácou a starostlivosťou o veriacich zboru, láskavým a priateľským prístupom k mladým ľuďom, ako aj vysoko diplomatickým postojom v stykoch cirkvi s vtedy komunistickými obecnými vrchnosťami. Za jeho úradovania bola vystavaná nová moderná farská budova roku 1978, ktorá bola v našej cirkvi medzi prvými tohto druhu. Počas krátkeho pôsobenia kňaza Vla-

dimíra Obšusta bol zadovážený oltárny obraz z Nemecka a nadviazané dobré ekumenické vzťahy s okolitými cirkvami. Kazateľa Štefana Uhríka si veriaci pamätajú ako vynikajúceho hudobníka a speváka. Kňaz Vladimír Grňa aktivizoval mládež do cirkevno-zborového života. Počas jeho pôsobenia bol založený aj mladší ženský spevokol, ktorý začal nacvičovať učiteľ hudby Ján Marko a ktorý neskoršie prebrala učiteľka a hudobníčka Zuzana Ðukićová-Špringeľová. Ako prvá žena farárka do dejín jánošíckeho zboru sa zapísala Anna Petráková (vydatá Mosnáková), rodáčka boľovská. Hneď po skončení Bohosloveckej fakulty roku 1998 nastúpila na miesto farárky do Jánošíka, kde si neskoršie založila aj rodinu. Dnes je tento zbor otvoreným, nanajvýš duchovne slobodným. Krátke pôsobenie kňazov poznačila aktívna práca s mládežou, starostlivosť o cirkevnú administráciu, budovanie domu smútku na cintoríne, generálna oprava chrámu Božieho. V pôste roku 2006 svoje pôsobenie tu začal ako administrátor farár Slađan Daniel Srdić. Jeho príchodom sa začala generálna oprava kostola a fary. V súčasnosti s deťmi pracujú dve katechétky, Daniela Halabrínová a Ľudmila Gábrišová. Prebieha živá spolupráca s rímskokatolíckou farnosťou vo Vršci, tak aj v susedných Jermenovciach. Obnovená je spolupráca s hnutím Fokolárov Diela Máriinho. Stretnutia tohto druhu sa konajú každý prvý štvrtok v mesiaci v rímskokatolíckej farnosti vo Vršci. Pozitívnym následkom tejto práce s mládežou je, že sa aktívne zúčastňujeme na ekumenických táboroch v Taizé vo Francúzsku – už 4. ročník. Najväčšie migrácie sa udiali v druhej polovici 20. storočia počas silného komunizmu. Rodiny, ktoré v tom čase za svojou prácou migrovali do zahraničia či do našich väčších miest, sa dnes hlásia k svojej materskej cirkvi v Jánošíku. Foto: V. Hudec a z archívu zboru