Hlas ludu 23/2019 by NVU Hlas ľudu

Kysáčske jahody

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 8. 6. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4858/



Z obsahu

8. 6. 2019 | 23 /4858/ Predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini so svojimi spolupracovníkmi vo štvrtok 30. mája pricestoval na oficiálnu návštevu do Srbska. V Belehrade sa stretol s najvyššími predstaviteľmi nášho štátu, s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom a predsedníčkou vlády Anou Brnabićovou. Podpísal aj Medzivládnu dohodu o urovnaní pohľadávky zo slovenskej strany vo výške 7,21 milióna dolárov. Zúčastnil sa aj na otvorení srbskoslovenského podnikateľského fóra a poobede odcestoval do Báčskeho Petrovca, kde sa stretol s predstaviteľmi slovenskej krajanskej komunity v Srbsku. J. Čiep

Včelárenie vplýva aj na výchovu človeka. Život včiel je príkladom dôslednosti, presnosti, trpezlivosti a iných dobrých vlastností. Ak chovateľ včiel má ku včeláreniu vrelý vzťah, je šťastný. Ale ako v našej krajine vplývať na ľudské povedomie o význame včiel, rozpovie Jaroslav Javorník, evanjelický farár v Kulpíne z povolania, včelár zo záľuby. A. Horvátová Foto: zo súkromného archívu

V Bajši Slovákov už nie je veľa. Aj tí, ktorí ešte sú, sa často a ľahšie než po slovensky vyjadrujú v nematerinskom jazyku. Pani Verona Burčarová (pôvodne Burčiarová) zato ovládla aj ďalší, univerzálny jazyk. Maľovanie. Omaľovala na stovky domov a namaľovala na desiatky či taktiež stovky obrazov. Jej izbietka je proste akoby z inej, temer rozprávkovej krajiny... J. Bartoš

Uzávierka čísla: 5. 6. 2019

Prvú antológiu divadelných textov slovenských autorov preložených do srbčiny Nova slovačka drama odpremiérovali v rámci 64. Sterijovho pozorja v Srbskom národnom divadle v Novom Sade 31. mája. Na prezentácii o nej hovorili: zostavovateľka Vladislava Feketeová, prekladateľka Zdenka Valentová-Belićová, kritička Zuzana Uličianska a autori Peter Pavlac a Peter Lomnický, moderoval Aleksandar Milosavljević. J. Bartoš

Po trojročnej prestávke Slovenský umelecký súbor Krajan znovu žije, ale na Slovensku pod názvom Dolnozemský umelecký kolektív Krajan – Vojvodina. Bývalí a noví krajanovci zo Srbska, ktorí toho času študujú alebo pracujú na Slovensku, sa pod taktovkou Michala Čiliaka a jeho dcéry Michaely snažia vrátiť Krajan do niekdajších koľají. V. Hudec Foto: B. Babka

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Dlhá cesta k strategickému dokumentu

d 19. do 27. februára sa konali štyri kolá verejnej diskusie o predbežnom návrhu stratégie rozvoja sústavy verejného informovania, respektíve o mediálnej stratégii do roku 2023. Majúc na zreteli, že predchádzajúca stratégia platila do roku 2016, bije do očí, že mediálna scéna v Srbsku je už príliš dlho „bez hlavy“. V rámci februárových štyroch sesií odzneli kritické slová na konto povážlivého stavu v oblasti verejného informovania. Ich účastníci o. i. poukázali na vleklý problém týkajúci sa netransparentnosti vlastníctva a (do)financovania médií, na absenciu jasne zadefinovaného verejného záujmu atď. Podané boli aj konkrétne návrhy, napríklad na povinné vyčlenenie 1 – 2 % rozpočtových prostriedkov na dofinancovanie mediálnych obsahov, ako i tresty pre lokálne samosprávy, ktoré nevypíšu súbehy na tento účel, na potrebu určiť presné kritériá pre členov komisií, ktorí rozhodujú o pridelení prostriedkov... Nespokojnosť vyslovili aj zástupcovia národnostných menšín, tvrdiac, že ich mienky pri vypracovaní predbežného návrhu neboli akceptované. Od februára veľa vody Dunajom odtieklo, veľa neželaného májového dažďa napršalo za goliere, a na poli verejného informovania jednak len vládne dlhotrvajúce sucho. Znemožňujúce úspešné skončenie „tehotenstva“ ergo definitívny, dajbože úspešný „zrod“ mnohými dlho vyčkávaného dokumentu. Mimochodom 90 dní po prijatí mediálnej stratégie vo vláde Srbska mal by byť prijatý aj akčný plán; zatiaľ však nevedno, kedy svitne ten deň. Toť 30. mája Združenie novinárov Srbska (UNS) zaslalo list premiérke Ane Brnabićovej, v ktorom „vyjadruje nepríjemné prekvapenie nad skutočnosťou, že strategický dokument – Predbežný návrh stratégie rozvoja sústavy verejného informovania pretrpel značné zmeny, o ktorých pracovná skupina pre jeho vypracovanie nebola informovaná“. UNS upozorňuje, že deň predtým dokument bol zverejnený „so zmenami, ktoré v značnej miere zotázňujú úlohy zo strategického dokumentu,

ktorý vypracovala pracovná skupina“. Konkrétne sa vraj „namiesto Tlačovej rady (Savet za štampu) spomína ,sebaregulačné teleso‘...“ UNS sa dožaduje, aby predtým než vláda dokument schváli, jej predsedníčka umožnila pracovnej skupine vyjadriť sa k zmenám, a žiada, aby informovala združenie o tom, ktoré teleso vlády bolo poverené analýzou dokumentu vyhotoveného pracovnou skupinou, ako i schválením návrhov, ktoré vzišli z verejnej diskusie o Predbežnom návrhu stratégie rozvoja sústavy verejného informovania. Už o deň neskoršie UNS dostalo odpoveď z úradu predsedníčky vlády Any Brnabićovej. V ňom sa o. i. uvádza, že vláda Srbska predbežný návrh textu mediálnej stratégie v máji postúpila Európskej komisii na poskytnutie mienky, o čom „predsedníčka vlády Srbska informovala členov poverených vypracovaním tohto dokumentu na schôdzke 17. mája. Toto zdôrazňujem, lebo sa vo verejnosti vytvára dojem, že je text mediálnej stratégie konečný, čo nie je pravda“. V liste sa tiež uvádza: „Generálny sekretariát vlády po realizovanej verejnej diskusii zvážil viac než 300 zaslaných pripomienok, z ktorých prijal čosi nad 80. Očakávam, že čoskoro dostaneme mienku Európskej komisie. Následne bude dokument znovu prezentovaný členom pracovnej skupiny...“ Predsedníčka tiež uvádza, že vo výročnej správe EK sa konštatuje „pokrok v procese schválenia tohto dokumentu“. Nemožno ale zanevrieť na fakt, že EK v Správe o európskych reformách v Srbsku za rok 2018 kvituje nevyhnutnosť, „aby Srbsko značne urýchlilo rytmus reforiem v oblasti zákonov“. Uvádza sa taktiež, že to je „osobitne dôležité keď ide o nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii, slobodu médií...“ Poukazuje sa na prípady vyhrážania, zastrašovania, násilia nad novinármi a odporúča vláde, aby urýchlene reagovala na hovor nenávisti a hrozby novinárom. Ktoré sa, mimochodom, množia ani huby po májových dažďoch. Juraj Bartoš

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Slovenský dom v Srbsku

ĽUDIA A UDALOSTI

15 Posledný vyučovací deň

MOZAIKA

19 Ako to všetko začalo

KULTÚRA

27 Spomienka na Máška žije celé štvrťstoročie

ŠPORT

41 Predsa zostali v lige Na titulnej strane: Manželia Anna a Michal Privizerovci z Kysáča každodenne predajú 800 kilogramov jahôd na svojom stánku v poli Foto: Juraj Pucovský 23 /4858/ 8. 6. 2019

Týždeň 

InPress

Konzistentnosť Slovenska

Záplavy Jasmina Pániková

bčania našej krajiny sa dlho spamätávali zo záplav, ktoré našu krajinu zasiahli v roku 2014. Tisíce zaplavených domov, tisíce zahynutých domácich zvierat, zhruba 20 ľudských obetí... A obrovská škoda, ktorá si vyžiadala takisto obrovské financie. Odvtedy nás presviedčali, že žiadne záplavy už nikdy neohrozia našu krajinu, lebo máme zosilnené násypy... Ibaže dažde boli silnejšie od presviedčania politikov a ukázali svoju moc. Spôsobili vylievanie riek zo svojich korýt, čo zapríčinilo záplavy v podaktorých dedinách a vyhlásenie mimoriadnej situácie v 9 obciach. Ihneď sa nastolila otázka, či sme žiadne ponaučenie nezískali z predošlých záplav. Keby sa obrovské financie napr. neusmerňovali na organizovanie mítingov, ale na regulovanie vodných tokov či posilňovanie násypov, neopakovala by sa rovnaká situácia každých niekoľko rokov. No dôležitejšie je chodiť po krajine a avizovať zlaté obdobie, budovať lanovky, spievajúce fontány či Belehrad na vode, a krajina nech zostane pod vodou... Zaplavuje nás voda, zaplavujú nás politici a ich počiny. Štedro sme zaslali milión eur na obnovu francúzskej katedrály, štedro sme v dňoch záplav darovali deväť miliónov eur na financovanie projektov v lokálnych samosprávach v Republike Srbskej. Nie nadarmo predsedujúci Predsedníctva Bosny a Hercegoviny sprevádza nášho prezidenta na každom kroku a občania jeho krajiny sa už nejako odvďačia. Ak nie inak, tak na prvých nadchádzajúcich voľbách určite. Rozdávame milióny a tŕnistá práca občanov našej krajiny sa topí vo vode. A práve od tých občanov sa inkasujú poplatky za odvodnenie. Dokonca štát nezabúda zaslať účty za odvodnenie aj v prípade katastrofálneho sucha, aké bolo napr. v minulom roku, a kanály zostávajú neočistené, násypy neposilnené. Kam sa zlievajú peniaze? Pravdepodobne do osobitného účtu, ktorý neskoršie bude využitý na priateľské donácie.

www.hl.rs

7 DNÍ

remiér Slovenskej republiky Peter Pellegrini počas nedávnej návštevy Srbska v interview pre belehradský denník Politika hovoril na viacero tém a potvrdil stanovisko svojej krajiny ohľadom jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova: „Slovenská republika je pri svojom stanovisku dlhoročne konzistentná a mieni, že proces, ktorý viedol k vytváraniu nezávislého Kosova, bol jednostranným krokom bez úsilia vynájsť širší konsenzus, takže nemienime meniť svoje stanovisko. Môžete aj naďalej počítať s našou podporou ohľadom zachovania teritoriálnej integrity Srbska. Transformácia kosovských bezpečnostných síl na vojsko Kosova predstavovala porušovanie medzinárodnej dohody, ako aj samej kosovskej ústavy, a s týmto krokom Slovensko nesúhlasilo,“ povedal Pellegrini. Na otázku, prečo EÚ nie je v stave postaviť sa proti takému porušovaniu medzinárodného práva, premiér Slovenskej republiky o. i. odpovedal, že EÚ nemôže zasahovať do vnútorných vecí Kosova – akže sa v Prištine totiž rozhodnú, že chcú pokračovať vo svojej nekompromisnej politike, ktorá sa vlastne vzpiera rozumnému dialógu, je to ich osobné rozhodnutie, ktoré však vzďaľuje Kosovo od

európskej perspektívy. Pellegrini doložil, že je v osobitnom záujme všetkých nás, aby sa Belehrad a Priština dohovorili o uzavretí kompromisnej zaväzujúcej dohody, ktorá posilní eurointegračné ambície obidvoch strán. V rozhovore pre denník Politika premiér Peter Pellegrini tiež ocenil, že politické vzťahy medzi Slovenskom a Srbskom sú na veľmi vysokej úrovni, a konštatoval, že jeho krajina v súlade s tým celkom prirodzene má záujem aj o posilňovanie ekonomickej spolupráce, pričom uviedol, že lepšie energetické a infraštruktúrne prepojenia, ako aj železničné spojenia medzi krajinami sú oblasti, ktoré majú priamy vplyv na našich občanov. Na otázku, ako hodnotí postavenie slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine, Pellegrini odpovedal: „Vážime si skutočnosť, že sú práva národnostných menšín v Srbsku vďaka jestvujúcej legislatíve – konkrétne Zákonu o národnostných menšinách a Zákonu o národnostných radách národnostných menšín – zabezpečené na nadostač vysokej úrovni. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, podobne ako je to prípad aj s inými menšinovými spoločenstvami, nielen vo Vojvodine, má k dispozícii relatívne široké splnomocnenia

a nateraz nemáme dôvody pochybovať, že takýto stav bude zachovaný aj v budúcnosti. Žiaľ, ani naša národnostná menšina nie je odolná proti odchodu, najmä príslušníkov mladej generácie do zahraničia, pričom sa do Srbska vracia len malý počet z nich. Preto spoločným cieľom obidvoch našich krajín musí byť vytvorenie ekonomických podmienok v regióne, ktoré budú motivovať všetky spoločenstvá, aby zostali vo svojej krajine a prispievali k jej ďalšiemu rozvoju,“ uzavrel Peter Pellegrini. * V utorok 4. júna Srbsko navštívil Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). V Belehrade sa stretol s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom, predsedníčkou Národného zhromaždenia Majou Gojkovićovou, predsedníčkou srbskej vlády Anou Brnabićovou a šéfom srbskej diplomacie Ivicom Dačićom. Témami rozhovoru medzi Lajčákom a Vučićom boli bilaterálne vzťahy dvoch krajín, situácia na Kosove, ako aj reformy v Srbsku v procese európskej integrácie. Miroslav Lajčák v Belehrade otvoril aj regionálnu diskusiu o správe a reforme bezpečnostného sektora v juhovýchodnej Európe. Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

PETER PELLEGRINI V BELEHRADE A V BÁČSKOM PETROVCI

Slovenský dom v Srbsku Jaroslav Čiep

„V

o štvrtok 30. mája odcestuje predseda vlády SR Peter Pellegrini na oficiálnu návštevu Srbskej republiky. V Belehrade sa stretne s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom

„Chceme v Srbsku vystavať Slovenský dom,“ povedal predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini.

a predsedníčkou vlády Srbskej republiky Anou Brnabićovou, s ktorou podpíše Medzivládnu dohodu o urovnaní pohľadávky. Na Slovensko sa premiér Peter Pellegrini vráti vo štvrtok 30. mája večer,“ týmito slovami Portál Úradu vlády Slovenskej republiky v stredu 29. mája avizoval prvú úradnú návštevu tohto vysokého funkcionára Slovenskej republiky Srbsku. Presne tak sa aj stalo. Predseda vlády SR Peter Pellegrini vo štvrtok absolvoval oficiálnu návštevu Srbska. Program slovenského predsedu vlády sa začal stretnutím s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom. Podľa vyhlásenia kancelárie prezidenta spoločne „diskutovali o bilaterálnych vzťahoch, európskej ceste Srbska a situácii v regióne“. Pri tej príležitosti prezident Vučić zdôraznil, že vzťahy oboch krajín sú vynikajúce, čestné a priateľské, bez otvorených otázok, a že obchodná výmena je vyššia, ale existuje priestor na jej zlepšenie. Poďakoval sa slovenskému premiérovi za • TÝŽDEŇ •

pokračujúcu podporu európskej integrácie Srbska, ako aj za princíp neuznania jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova, a informoval ho o problémoch v dialógu s Prištinou. Premiér Pellegrini zdôraznil, že Slovensko nezmení svoju pozíciu voči KaM a že je veľkým obhajcom vstupu Srbska do EÚ. „Únia musí Srbsku poskytnúť konkrétnu perspektívu,“ povedal premiér Pellegrini. Neskôr sa vysoký hosť z Bratislavy stretol aj s tunajšou predsedníčkou vlády Anou Brnabićovou. Jedným z hlavných bodov pracovnej cesty slovenského premiéra bol podpis medzištátnej dohody o urovnaní dlhu Republiky Srbsko voči Slovenskej republike v dohodnutej výške 7,21 milióna dolárov (6,46 milióna eur). Dlh vznikol ešte začiatkom 90. rokov minulého storočia ako zostatok na clearingovom účte medzi Juhoslovanskou socialistickou federatívnou republikou a Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou. Slovensku zostala po rozdelení Československa a po prepočte na

malo Srbsko uhradiť do 45 dní od nadobudnutia účinnosti dohody. Týmto uzatvorili poslednú otvorenú otázku v medzištátnych vzťahoch, pochádzajúcu ešte z čias bývalých štátov Československa a Juhoslávie. Peniaze by sa, podľa

Lepšie hospodárske vzťahy. Pod rúškom tejto návštevy sa uskutočnila aj Deviata schôdza zmiešaných komisií pre ekonomickú spoluprácu medzi Republikou Srbsko a Slovenskou republikou, kde boli potvrdené výnimočne dobré bilaterálne vzťahy medzi týmito dvoma krajinami. „Hospodárske vzťahy medzi Srbskom a Slovenskou republikou výrazne napredujú, čo svedčí o neustálom zvyšovaní objemu obchodu v posledných rokoch, a záujem a postavenie slovenských investorov na srbskom trhu sa zvýšili,“ bolo počuť na tomto fóre. Na zasadnutí spoločne predsedali srbský minister inovácií a technologického rozvoja Nenad Popović a slovenský minister hospodárstva Peter Žiga. Poukázali na parametre, že v roku 2018 bol najväčší objem obchodu medzi dvoma krajinami za posledných 10 rokov v hodnote 565,9 mil. eur, čo predstavuje nárast o 9,8% v porovnaní s rokom 2017. Prezentovali aj skutočnosť, že v prvých troch mesiacoch roka 2019 dosiahol celkový obchod 157,2 mil. eur, čo je o 27,4% viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. vlastného vyhlásenia Pellegriniho, mali použiť na podporu slovenských krajanských komunít vo svete. Tak aj našej slovenskej komunity v Srbsku. Predseda vlády sa tiež zúčastnil na otvorení srbsko-slovenského podnikateľského fóra vo Vedecko-

Privítanie slovenského predsedu vlády na pôde petrovského lokálneho parlamentu

srbskú časť dlhu pohľadávka voči tejto krajine vrátane úrokov vo výške viac ako 24,7 milióna amerických dolárov. Jednou z podmienok Parížskeho klubu veriteľov je odpustenie minimálne 66 percent dlhu. Srbsko navrhlo splatenie zostatku uznaného dlhu v priebehu 16 alebo 22 rokov, alebo jednorazovú splátku vo výške 7,21 milióna USD. Slovensko uprednostnilo jednorazové vyrovnanie svojej pohľadávky. Peniaze by

zvítal aj so slovenskými krajanmi v Srbsku. V Petrovci ho spevom privítal Komorný zbor Zvony zo Selenče pod taktovkou Dr. Juraja Súdiho. V krátkom príhovore na tomto neformálnom stretnutí predseda vlády sprítomnil to, čo bolo podstatou

-technologickom parku a stretol sa aj s policajtmi, ktorí strážia hranicu medzi Srbskom a Bulharskom. STRETNUTIE V BÁČSKOM PETROVCI Po ukončení úradných diplomatických rokovaní predseda vlády sa z Belehradu v poobedňajších hodinách presunul do Báčskeho Petrovca. V zasadacej sieni petrovského Zhromaždenia obce sa

jeho merania cesty do Belehradu, ale i to, že peniaze, ktoré by im Srbsko podľa dnešného dohovoru malo zaplatiť jednorazovo, potom mali zase poputovať do slovenského zahraničia. „Môžem vám prisľúbiť, že veľká časť peňazí sa vráti naspäť, sem do Srbska, k vám. Aby sme vám pomohli splniť tie sny a túžby. Doteraz sme dávali malé sumy, malé granty na podporu malých projektov, malých organizovaných akcií atď. Viem, že v Srbsku by sme si zaslúžili mať aj taký svoj vlastný Slovenský dom. A ja si myslím, že z týchto peňazí si ho tu aj postavíme, respektíve vy si ho postavíte,“ prízvukoval Pellegrini, za čo sa mu dostalo potlesku. Nebolo presne uvedené, ale predpoklad je, že Slovenský dom bude stavaný v Novom Sade. Prítomnému vysokému hosťovi sa potom spoza hovorne v mene domácich protokolárne prihovorili: predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová a predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka. Potom sa už diskutovalo v uvoľnenejšej atmosfére, kde aj viacerí jednotlivci slovenského etnika mali možnosť slovenskému premiérovi odovzdať skromné darčeky, či už poinformovať ho o aktualitách a predniesť aj niektoré požiadavky.

23 /4858/ 8. 6. 2019

Týždeň Z 5. SCHÔDZE NRSNM

Údery pod pás, sem tam i argumenty Juraj Bartoš

ako 15 žiakov, voľby riaditeľov v jednotlivých školách, hodnoteôvodne avizovaná na piania kvality učebníc, počtu budútok 31. mája piata (polcich študentov financovaných z druhahodinová) schôdza rozpočtu AP Vojvodiny na fakulNárodnostnej rady slovenskej tách Univerzity v Novom Sade, národnostnej menšiny sa elaborátu o sieti verejných konala v utorok 4. júna. Od jej ustanovizní vykonávajúzačiatku o 19.00 až po ukoncich základné vzdelávačenie v sieni na 2. poschodí nie v Báčskopetrovskej Zhromaždenia AP Vojvodiny a Beočinskej obci, ako aj sa pri pretrase úhrnne 11 boiných záležitostí v oblasti dov rokovacieho programu školstva, respektíve návr(3 navrhli a schválili priamo hu na pomenovanie ulíc v na schôdzi) zúčastnilo 25 z Kysáči, Novom Sade, Lugu, celkove 29 členov Rady. Báčskej Palanke, Kovačici, Po schválení programu Alibunari a pod. rokovania a zápisníc z 3. a Bod 9 obsahoval tri 4 . (elektronickej) schôdze podbody, a tak Rada poNRSNM – bez diskusie (2 zdrskytla kladnú mienku o žaní) predsedníčka najprv voľbe riaditeľa ZŠ sv. Sávu dala slovo riaditeľovi Novinov Báčskej Palanke a o navo-vydavateľskej ustanovizvrhnutej sieti predškolne Samuelovi Žiakovi. Len čo ských ustanovizní mesta začal hovoriť, ospravedlnila Nový Sad. Väčšina bola sa a uviedla do hry 4. a 5. proti podporeniu návrhu, bod rokovacieho programu – aby riaditeľkou ZŠ Jozefa Návrh rozhodnutia na odvoMarčoka Dragutina v Hlolanie a vymenovanie členov Záber z utorkovej schôdze NRSNM žanoch naďalej zostala Správnej rady NVU Hlas ľudu, terajšia (Katarína Zimová), respektíve Návrh rozhodnutia Informácie o celomenšinových Aj bod číslo 8 absolvovali s poznámkou, aby pokrajinská na odvolanie a vymenovanie festivaloch, ktoré sa uskutočnia takmer bez diskusie, t. j. zaujali osvetová inšpekcia – na základe členov Dozornej rady NVU Hlas v júni 2019, nasledovali v rámci kladné stanovisko k približne 50 anonymného listu – zistila skutľudu (pozrieť rámik). Nasledovala bodu 7. Jednotliví členovia Rady žiadostiam a návrhom týkajúcim kový stav v škole, kde rodičia miestami nevkusná až trápna vyzvali prítomných a verejnosť, sa otvorenia tried s výučbou obviňujú riaditeľku z nepotizmu. výmena „názorov“ viacerých aby sa zúčastnili na divadelnej slovenského jazyka pre menej V predposlednom bode Svetlana zúčastnených, ktorá sa zoZolňanová poinformovapakovala aj v pokračovaní la Radu o študentských NOVÉ ORGÁNY NVU HLAS ĽUDU schôdze. štipendiách a schôdza Členovia správnej rady na utorkovej schôdzi uvoľnili doterajších členov orgánov sa skončila posledným Na úvod k bodom 5 a 6 rokovacieho programu vstupné Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu (ktorým sa skončilo mandátové 11. bodom, keď odznelo slovo patrilo Samuelovi Žia- obdobie) a vymenovali nových. niekoľko návrhov a otáNovozvolená zostava Správnej rady NVU Hlas ľudu bude pracovať v takomto kovi, ktorý hovoril o situácii v zok. Slovom, zase sa raz NVU Hlas ľudu a tlačiarni HL zložení: predseda Miloslav Chrťan (z Kovačice) a členovia: Miroslav Brna (Kysáč), ukázalo, že čím neskoršie Print. Následne zožal salvu Hviezdoslav Čmelík (Stará Pazova), Jaroslav Stevanov (Aradáč), Dragana Surová sa schôdza NRSNM začne, kritík. Podrobnejšie k tejto (Kysáč), Miroslav Tomáš (Kovačica), Vladimír Hudec (Hajdušica), Elena Šranková tým rýchlejšie jej členstvo téme, s ohľadom na časovú (Kysáč) a Anička Chalupová (Kovačica); poslední traja sú novinári Hlasu ľudu. (môžbyť dennými povinNová zostava Dozornej rady NVU Hlasu ľudu: predsedníčka Daniela Lazorová z nosťami už vyčerpané) tieseň, mienime informovať o týždeň. Skrátka, Rada schválila Lalite, členky: Anna Čapeľová zo Selenče a Mária Domoniová (jazyková redaktorka vyčerpá program rokosprávu o činnosti NVU Hlas Hlasu ľudu a Vzletu). vania. Pripomíname, že Rada uvoľnila doterajšiu zostavu správnej rady v zložení: Katarína Melegová- sme dostali pozvánku na ľudu, týždenníka Hlas ľudu a časopisu Vzlet za rok 2018, ako -Melichová z Báčskeho Petrovca (na poste predsedu vystriedala Pavla Zimu z 5. schôdzu, ako i materiály i finančnú správu NVU Hlas Kulpína, ktorý rezignoval), Jarmila Pálenkášová (Báčsky Petrovec), Dušan Kereš pre bod č. 8, nie aj pre ľudu za rok 2018 a záverečný (Kovačica), Ján Litavský (Kovačica), Samuel Čelovský (Báčsky Petrovec), Veno ostatné témy (v predcháúčet tejto ustanovizne za rok Nechvátal (Stará Pazova), Vladimír Hudec, Elena Šranková, Oto Filip (redaktor v dzajúcom období médiá 2018, ako pred hlasovaním týždenníku Hlas ľudu, žil v Starej Pazove a zomrel pred rokom), ako i doterajšiu mali k dobru kompletné podčiarkla predsedníčka La- dozornú radu, ktorú tvorili: Juraj Červenák z Hložian (predseda), Ján Šimák (žijúci v materiály). katošová – s pripomienkami. Novom Sade a Petrovci, radca riaditeľa NVU Hlas ľudu) a Adam Jonáš (Biele Blato). Finančný plán NVU Hlas

www.hl.rs

ľudu na rok 2019, plány a programy práce NVU Hlas ľudu, týždenníka Hlas ľudu a časopisu Vzlet na rok 2019 prítomní neschválili. Jednohlasne sa uzhodli, že ich treba dopracovať.

Informačno-politický týždenník

prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove, 49. ročníku Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch (Anna Huďanová – oznámila, že vstup bude voľný!) a 26. Detského festivalu Zlatá brána v Kysáči.

• TÝŽDEŇ •

BÁČSKA PALANKA

Pamätník – malý krok k náprave

Juraj Bartoš

István Pásztor, spolkový predseda Združenia podunajských amätník nazvaný Spomien- Švábov v Nemecku Hans Supka a pochopenie venovaný ritz a primátor Báčskej Palanky spomínaniu na prísluš- Branislav Šušnica. Tri kamenné níkov nemeckého spoločen- dosky s textom v troch rečiach, stva, ktorí žili v niekdajšej Starej umiestnené na trojhrannom Palanke, Novej Palanke a Ne- podstavci pred katolíckym meckej Palanke v období rokov kostolom, v sychravom počasí 1764 – 1944, odhalili predseda posvätili katolícki kňazi Jakob Zhromaždenia AP Vojvodiny Pfeiffer z Odžakov a František Gašparovský z Báčskej Palanky. „Celé desaťročia Vojvodina mlčala o krvavej jeseni 1944, o zločinoch spáchaných na bezmocných nevinných deťoch, ženách a starIstván Pásztor (sprava), Hans Supritz coch; mlčali aj a Branislav Šušnica

obete, aj páchatelia,“ povedal István Pásztor a zdôraznil: „Minulosť nemôžeme pozmeniť, ale skúmaním minulosti, chápaním udalostí z minulosti vytvára sa predpoklad pre to, aby sa veci postavili na svoje miesto. Dnešný deň chápem ako pokus vrátiť veci na svoje miesto. (...) Úprimne verím, že Spolkové združenie podunajských Švábov v Nemecku, Združenie podunajských Švábov Báčskej Palanky a Obec Báčska Palanka týmto gestom urobili malý krok k náprave sveta a k budovaniu spoločnej budúcnosti.“ Hans Supritz sa poďakoval všetkým, ktorí pomohli pri realizácii projektu, a podčiarkol: „Ide o významný deň nielen pre podunajských Švábov, ale aj pre ľudí, ktorí teraz žijú v Báčskej Palanke.“ Kratšie prejavy mali aj primátor mesta Báčska Palanka Branislav Šušnica a predseda

ODZNEL TRETÍ ETNOLOGY FEST V BELEHRADE

a všedné šaty zo začiatku 20. storočia, ktoré nosili dievky a ženy z Báčskeho Petrovca, Kysáča a Pivnice. Majiteľom historického odevu je Pavel Surový, riaditeľ Kultúrneho strediska Kysáč. Po módnej Riaditeľ Kultúrneho strediska Kysáč Pavel Surový r e v u e ľ u - s modelkami dových krojov národnostných nanie, smútok a krása autorky menšín Vojvodiny nasledovala Ivanky Jevtovićovej. Kolekcia je tradíciou inšpirovaná prehliadka inšpirovaná srbskými vojenskými úpravy starodávnych krojov znač- rovnošatami a ľudovým krojom. ky Bulka Babes autoriek Niny Bo- V druhý deň bola na matiné zorgosavljevovej a Anny Reljinovej. ganizovaná panelová diskusia Program moderovala novinárka o ochrane autorských práv v módnom priemysle pod názvom InšpiSnežana Dakićová. V prvý deň etnologického fes- rácia alebo krádež. Predvečerom tivalu 30. mája bola v sídelnom sa prehliadkou ľudových krojov meste výstava remesiel a huma- predstavilo Rumunsko a skupina nitárny bazár, v predvečerných súčasných rumunských dizajhodinách aj dve módne revue nérov, ktorí inšpiráciu čerpajú ľudových krojov Srbov z regiónu z rumunskej tradície a tamojšieho a ústredného Srbska a Spomí- ľudového odevu.

Obrana tradície

Ján Špringeľ

„O

blasť Vojvodiny bola po stáročia miestom stretávania a vzájomného prelínania rôznych národov, kultúr, náboženstiev

Vystúpila aj Vojlovičanka Alica Oravcová • TÝŽDEŇ •

a civilizácií, čím bolo postupom času vytvorené nedoceniteľné kultúrne dedičstvo,“ rozprávala v Dome vojska Srbska v Belehrade o bohatstve rozličností Vojvodiny Dragana Miloševićová. Pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami slávnostne otvorila 1. júna tretí deň tretieho Etnology festu pod názvom Obrana tradície – nemateriálne kultúrne dedičstvo ako inšpirácia. Významnú rolu záverečného podujatia mali aj Slováci zo Srbska. Módnu revue otvorila miešaním rôznorodých prvkov v umení Vojlovičanka Alica Oravcová, ktorej tanečnú bravúru sprevádzal hudobný bod baletkiných spoluobčanov zo skupiny Marienfeld pod názvom Vôľu nemám. Na konci prvej časti prehliadky staroverských krojov početné a zvedavé obecenstvo búrlivým potleskom pozdravilo aj sviatočné

Jakob Pfeiffer (zľava) a František Gašparovský

Národnostnej rady nemeckej národnostnej menšiny v Srbsku Mihael Platz. V prítomnosti hostí z Nemecka a niekoľko desiatok miestnych občanov v kostole, okrem spomenutých prejavov, odznelo aj niekoľko melódií. Na harmonikách hrali poslucháčky a poslucháči Základnej hudobnej školy Stevana Hristića v Báčskej Palanke.

23 /4853/ 8. 6. 2019

Ľudia a udalosti K STOROČNICI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Spresnili naplánované podujatia Jaroslav Čiep

stredné oslavy storočnice pôsobenia v slovenskom menšinovom prostredí na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci usporiadajú v októbri. Tretie zasadnutie organizačného výboru oslavy výročia petrovského gymnázia sa uskutočnilo vo štvrtok 30. mája v školskej zborovni. Z tridsiatky

Niektoré z početných návrhov loga storočnice petrovského gymnázia

pozvaných členov zasadnutia sa zúčastnila takmer polovica. Riaditeľka gymnázia Anna Medveďová pre toto zasadnutie ponúkla štvorbodový rokovací program. Prvý bod sa týkal spresnenia aktivít, dátumov, dynamiky realizácie jednotlivých úkonov v jubilejnom roku. Pracovný návrh oslavy stého výročia gymnázia predpokladá uskutočnenie prvých dvoch podujatí už v auguste (10. a 11.) počas Slovenských národných slávností. Prvé podujatie má vlastne byť sprítomnením historického zasadnutia gymnaziálneho kuratória v tvare moderného programu a o deň neskôr, v nedeľu, budú slávnostné bohoslužby v evanjelickom kostole. V septembri sa tiež plánujú dva oslavné dni. Všetko to je úvodom k ústrednému dátumu 1. októbra, presne sto rokov po tom, čo sa v tejto školskej inštitúcii začalo s vyučovaním. V dňoch 6. a 7. septembra na gymnáziu usporiadajú výtvarný tábor a o dva týždne neskoršie obsažnejšie športové aktivity žiakov a profesorov. V posledný septembrový deň budú ďalšie dve podujatia. Najprv v slávnostnej sieni bude celodenné sympózium a vo večerných hodinách divadelné predstavenie v podaní hercov

EXÁMEN V STAREJ PAZOVE. V nedeľu 2. júna v staropazovskom evanjelickom kostole usporiadali exámen pri príležitosti skončenia školského roka. Po uvítacích slovách tamojšieho farára Igora Feldyho nasledoval program, v ktorom sa zúčastnili žiaci Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka, ktorí sa učia náboženstvo. Po programe odznela poučná prednáška o výchove detí. Tentoraz na tému konfliktu s deťmi a o tom, ako mu predísť, hovorila Ivana Milisavová, odborníčka z Nového Sadu. a. lš. Foto: z archívu cirkevného zboru

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Spišského divadla. Nacvičuje ich Dr. Michal Babiak a zahrajú doteraz neuvádzané predlohy VHV. Predsedníčka organizačného výboru Dr. Jarmila Hodoličová informovala, že sa napísať príspevok na sympózium o petrovskom gymnáziu prihlásilo viac ako 25 referentov a vyjadrila dobrý pocit aj z dostatočného záujmu vedcov zo zahraničia. Teraz zostáva na autoroch finišovať príspevky, ktoré organizátori upravia do knižnej podoby. Na samotnom sympóziu ich usporiadajú do celkov a limitujú výklady, aby neboli príliš únavné. Na prvý október je naplánované celodenné sústredenie na gymnáziu. Najprv sa uskutoční zasadnutie profesorského zboru, neskôr poobede aj prezentácia novej školskej Pamätnice a príležitostnej poštovej známky, odhalenie sochy Jána Kollára pred učiteľským vchodom, otvorenie novej historickej izby, vynovenej zbierky Galérie K. M. Lehotského, vynovenej pamätnej izby brigády a ornitologickej výstavy. Na záver odznie ústredný program v réžii Ľuboslava Majeru. Na zasadnutí riaditeľka Medveďová informovala o postupe vypracovania busty, loga osláv,

Jeden z pracovných návrhov novej busty Jána Kollára

tlačovín a katalógov, ako aj o stave finančného prílevu zo Slovenskej republiky, o schválení projektu na úrovni pokrajinskej administratívy, ale aj o sťaženej komunikácii s vedením Báčskopetrovskej obce a novým vedením NRSNM. Rada je zároveň spoluzakladateľom tejto ustanovizne, ktorá sa v októbri dožije storočnice svojho pôsobenia medzi tunajšími Slovákmi. Viac o tom, ako a čím obec a rada plánujú prispieť k oslavám, sa bude vedieť po zasadnutí oslavného výboru začiatkom júna.

PRÁCE NA ELEKTRICKOM VEDENÍ V KULPÍNE. Príčinou častých výpadkov prúdu v máji v Kulpíne boli práce na pouličnom elektrickom vedení. Staré drevené stĺpy, ktoré ešte stáli vo viacerých kulpínskych uliciach, pracovníci podniku Elektrovojvodina nahradili novými betónovými. A boli aj také prípady, že dávnejšie zasadené betónové stĺpy boli medzičasom poškodené, takže aj ich bolo treba vymeniť. V ktorej časti Kulpína zamestnanci Elektrovojvodiny pracovali, tam obyvatelia zostali bez elektriny. Stávalo sa napríklad, že jedna časť bola od pondelka do piatka vypájaná od rána až do druhej poobede. Občania sa najprv rozčuľovali, ale potom pochopili, že sa inak nedá a že je daný stav nevyhnutný. Okrem stĺpov pracovali aj na výmene káblov elektrického vedenia, keď namiesto niekoľkých slabších namontovali jeden silnejší. K. G. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PREDMATURITNÁ ZÁBAVA NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

Originálna súdržná generácia Jaroslav Čiep

školskom roku 2018/2019 vzdelávanie na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom končia dve triedy žiakov so slovenskou a jedna so srbskou vyučovacou rečou. Vyučovanie sa skončilo a v aktuálnom období sa chystajú na maturitné skúšky a píšu maturitné práce, ktoré budú obhajovať. Predmaturitnú zábavu mali v piatok 31. mája v telocvični gymnázia. Sieň, pre túto príležitosť osobitne ozdobená, bola primalá na to,

aby prijala všetkých záujemcov. Stoličky, ktorých bolo viac než sto, tiež postačili iba pre polovičku prítomných. Väčšinou sa na tejto slávnosti zúčastňujú aj rodičia a súrodenci maturantov, ktorí k tejto slávnostnej chvíli boli vyobliekaní do sviatočných odevov, dievčatá vo večerných róbach, so zvláštnymi účesmi a líčením. Na rozdiel od minulých rokov, keď žiaci vo dvojiciach alebo v trojiciach vstupovali do sály, tohto roku vchádzali pomiešaní, stúpali po koberci pomedzi zástupy sediacich hostí a profesorov. Chceli tým zvýrazniť

Generácia petrovských maturantov 2018/2019 úspešne končí stredoškolské vzdelávanie

súdržnosť generácie. Aktuálnym maturantom v slovenských triedach triednymi profesormi boli Helena

4. ročník s vysokou priemernou známkou 4,16,“ povedala riaditeľka a vyzdvihla, že medzi nimi sú aj desiati nositelia Vukovho diplomu. Žiaci sa dojímavými slovami rozlúčili s triednymi a ostatnými profesormi a o svojich žiakoch a

Maturitný valčík s rodičmi na rozlúčku

Despićová a Tatiana Topoľská. V srbskej triede triednou profesorkou bola Marina Šećerovová. Na úvod po študentskej hymne Gaudeamus Igitur v mene gymnázia sa prihovorila riaditeľka Anna Medveďová a v mene internátu jeho riaditeľ Pavel Turan. „V týchto dňoch gymnaziálne školské lavice opúšťa ďalšia generácia maturantov, čím kvitujeme počet až 4 665 absolventov našej najstaršej slovenskej vzdelávacej inštitúcie. Generácia 2018/2019 počíta 57 žiakov – maturantov. Všetci úspešne skončili

triedach hovorili triedne profesorky. Program, ktorý prichystali maturanti, bol doslova a dopísmena originálny. Nechceli čítať cudzie texty, básne, ale predniesli svoje. Nechceli spievať známe hity, tak si napísali a zhudobnili vlastné piesne. Medzi nimi aj generačnú hymnu. Aj túto generáciu žiakov na slávnostnom rozlúčkovom večierku vyprevadili valčíkom maturantov s rodičmi. Bola to iba prvá oficiálna časť podujatia. Tá druhá v intímnejšej a uvoľnenejšej nálade sa diala v areáli Lesíka.

KOVAČICKÁ OBEC

Oslávili Deň predškolskej ustanovizne Anička Chalupová

Predškolskej ustanovizni Kolibrík v Kovačici, ktorá sa pred dvomi desaťročiami oddelila od základnej školy a stala sa samostatnou ustanovizňou, deň ustanovizne oslavujú 1. júna, keď sa oslavuje aj Medzinárodný

deň detí. Tak bolo aj tohto roku. Oslava sa začala v piatok 31. mája v slávnostnej sieni Glamour v Kovačici, kde sa všetkým zamestnancom a hosťom prihovorila Adriana Babková, úradujúca riaditeľka PU Kolibrík, ktorá jubilantom udelila jubilejné ceny za odpracované roky. Príležitostný

Jubilantky s úradujúcou riaditeľkou Adrianou Babkovou (druhá zľava) (foto: Jaroslav Mlynárček) • ĽUDIA A UDALOSTI •

Pre najmladších bola oslava veľkým zážitkom – momentka z programu v Debeljači

darček dostali vychovávateľky Anna Pišpecká za 35-ročnú prácu, Snežana Tomanová (20) a Anka Cicková (20), kuchárka Anka Bešková (20), ako aj vychovávateľky Mária Galasová a Nataša Kostićová za 10 odpracovaných rokov. Pri tejto príležitosti do dôchodku vyprevadili Máriu Veňarskú, účtovníčku, ktorá má za sebou bezmála 39 odpracovaných rokov. Najmladší členovia PU Kolibrík zo všetkých oddelení v Kovačic-

kej obci sa zúčastnili v bohatom programe, ktorý sa uskutočnil vo veľkej športovej sieni v susednej dedinke Debeljača. Toto podujatie, ktoré prebiehalo v sobotu 1. júna, oficiálne otvorila Tatiana Bubesková, vedúca Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Kovačica. Deň PU a Medzinárodný deň detí škôlkari z celej obce oslávili tancami, ktoré predviedli na slovenskú, srbskú, maďarskú a rumunskú nôtu.

23 /4858/ 8. 6. 2019

Ľudia a udalosti ČERVENÉ, SLADKÉ, ŠŤAVNATÉ, OSVIEŽUJÚCE PLODY Z POLÍ PRIVIZEROVCOV V KYSÁČI

Jahody pre Srbsko, Rakúsko, Rusko... Juraj Pucovský

oma vypestované jahody na otvorenom poli sú omnoho chutnejšie ako tie kúpené v supermarketoch, ktoré privážajú zo skleníkov a fóliovníkov, hovoria často milovníci tohto prvého jarno-letného ovocia. Na novosadských trhoch, ale aj na uliciach a bulvároch v posledných rokoch vídame predavačov, ktorí na svojich pultoch s hŕbami červených plodov veľkými slovami napíšu: Domáce jahody z Kysáča. Zaujímalo nás, koľko je to pravda, nasadli sme do auta a vybrali sa do neďalekej dediny, kde hlavne na domoch prevláda modrá far-

povedal, ako sa to začalo: „Početná sme rodina a keď som sa oženil, pestovali sme klasické plodiny: kukuricu, sóju, pšenicu, ale sme zistili, že z toho nemôžeme získať väčší zárobok. Pokúsili sme sa teda pestovať jahody; najprv to bolo 3 000 koreňov na 10 ároch, v druhom roku sme už mali jutro, potom dve, plochy sme zväčšovali na 6 – 7 jutár a teraz máme porasty na 4,5 hektára.“ Ktoré odrody pestujete? „Počas rokov sa to menilo, voľakedy sa pestovala najviac odroda Clery, ale sme uzavreli, že je pre nás najlepšia talianska Joly, lebo už v prvom a druhom roku prináša pekné plody, hoci jahody môžu

Michal Privizer na stánku s manželkou Annou (vľavo) a sestrou Annou (vpravo)

Oberanie jahôd nie je ľahká robota, ale sa dá dobre zarobiť

čo je strašne zle. V celom Srbsku jahody dozreli naraz, kvalita nebola dobrá a klesla aj cena. Tohto roku sme sa prešmykli. Časté boli spŕšky, ale potom vietor a slniečko osušili plody, vyhli sme sa hnilobe. Vlani jahodová sezóna trvala pätnásť dní a tentoraz je to dvojnásobne dlhšie, celý mesiac. Teplota 23 až 25 stupňov a trochu slniečka sú ideálne podmienky pre kvalitné plody.“ Čo je ťažšie, dopestovať alebo predať jahody? „Dopestovať, lebo treba podbať na to, čo sa kedy musí urobiť, mnoho činiteľov na to vplýva. Z trinástich rokov, koľko sa naša

ba, aby sme preverili, ako je to s pestovaním jahôd. Po trochu viac ako štvrťhodinke jazdy zastavili sme sa pri búdke s pultom, na ktorom bolo mnoho debničiek a plastových škatúľ plných červených, šťavnatých, sviežich plodov. Zastavovali tam automobily, ľudia kupovali kilogram, dva, tri, celé debničky jahôd, takže predavačka Anna Budićová mala plné ruky práce. Ocitli sme sa na jednom z niekoľkých jahodovísk rodiny Privizerovej, ktorá červené, šťavnaté, sladké plody pestuje už dvanásť – trinásť rokov. V tejto práci hlavné slovo má mladý poľnohospodár Michal Privizer, ktorý nám najprv

Michal medzi svojimi robotníkmi

www.hl.rs

trvať aj štyri roky. Vtedy sú plody menšie, ťažšie ich je vypestovať a ochrániť, drahšia je oberačka a menší zisk. Preto je najlepšie sadenice po dvoch rokoch vymeniť, aj keď to niektorí robia už každoročne. Sú to predovšetkým tí, čo berú subvencie na sadenice, čiernu polyetylénovú fóliu, kvapkovú závlahovú sústavu... Tieto moje sú vysadené v auguste 2018 a už teraz majú plnú úrodu.“ Jahody potrebujú teplé a slnečné počasie. Tohto roku je veľa dažďov... „Je to pravda, ale je zvláštna otázka, koľko je toho a ako je rozvrhnuté. Vlani sme už koncom apríla mali teploty až 35 stupňov,

Informačno-politický týždenník

rodina týmto zaoberá, nenájdete dva rovnaké roky. Od počasia mnoho závisí, tak v jeseň, keď sa skončí vegetácia, ako i na jar, keď sa začína. Vlani, keď bolo sucho, menej sme striekali, toho roku to bolo trochu viac. Najdôležitejšie je načas použiť výživné látky, aby sa nezjavili choroby. Ak by teraz počas oberačky plody začali hniť, musíme ich ručne odstrániť, lebo striekať nesmieme pre karenciu. Toho roku je strata zanedbateľná.“ Ktorí škodcovia sú najnebezpečnejší a aké škody môžu narobiť? „Kým čakáme na prvé plody, priletia niektoré vtáky, ktoré majú

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Jahody na vývoz musia byť najvyššej kvality

rady sladké plody jahôd, zajace tiež chcú narobiť škodu, kým zriedkavejšie slimáky vyhrýzajú okrúhle diery do plodov, najmä v noci, a počas dňa sa skrývajú. No keď sa začne každodenný zber zrelých jahôd, toho je veľmi málo, škody sú zanedbateľné.“

nie je núdza ako v jeseni, keď sa oberá paprika, jablká, iné ovocie a zelenina... Dobre zaplať a získaš kvalitnú pracovnú silu, lenže sú aj prípady, že napriek dobrej mzde nedostaneš to, čo by robotník mal dať pri práci! Najväčší problém je predsa získať kvalitnú pracovnú silu.“ Ste spokojný s úrodou a cenou? Kde predávate jahody? „Na hektári je vysadených 40 000 koreňov a ak každý urodí pol kilogramu, sú to dva vagóny, čo je veľmi dobrá úroda. S cenou som tohto roku spokojný. Každodenne tu v poli pri jahodnisku na našom stánku predáme 800 kg jahôd, hlavne stálym zákazníkom, potom 3 – 4 tony odvezú majitelia predajní ovocia a zeleniny, niečo zoberú aj priekupníci pre trhy. V polovici mája sme Príprava jahôd na predaj vo veľkom začali oberať jahody aj Ako je to s pracovnou silou, na vývoz, ktorý už niekoľko rokov sú ľudia, ktorí chcú pracovať uskutočňujeme prostredníctvom v jahodnisku? našich obchodných partnerov, „Musím povedať, že do pestova- mraziarní na ovocie. Do Rakúska nia je zapojená celá naša rodina. zasielame jahody v polkilograOkrem mňa je tu manželka, sestra movom plastovom balení a do a švagor, pomáhajú aj rodičia, ale Ruska v debničkách. Oberačka bez prenajatých robotníkov by týchto jahôd je náročnejšia, musia sme to nezvládli, najmä teraz, keď byť rovnako zrelé, nepoškodené, je oberačka. Angažujem pracovnú kalibrované, nuž preto tam ansilu z Kysáča, Beočina, zo Zma- gažujem najlepších oberačov. jeva... Teraz v máji o robotníkov Nezaujíma ma, koľko zarobia vý• ĽUDIA A UDALOSTI •

vozcovia, ja im predám jahody, vár nie je dobrý. Pokúsili sme ak mi dajú korektnú cenu. Druhá sa robiť šťavu, do ktorej treba výhoda je, že Turecko, ktoré tiež dodať hodne cukru, ak plody dodáva jahody na ruský trh, skôr nie sú nadostač sladké, ale to sa skončilo zber, takže my zo Srbska mi nepozdáva. Najlepšie je zájsť môžeme vyviezť väčšie množstvo. s deťmi na jahodovisko, odtrhnúť Ináč raz som sa pokúsil aj sám dodať plody na zahraničný trh, ale som na to potreboval hŕbu papierov, a ja nemám času na ich vybavovanie.“ Výrobu financujete z vlastných prostriedkov, alebo beriete aj subvencie? „Priesadu si vždy dopestujem sám, ale podobne ako aj iní pestovatelia jahôd podávam žiadosti do Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva Srbska, ktoré mi vždy doteraz schválilo prostriedky na kúpu fólie, sústavy kvapkovej závlahy, netkanej textílie, ktorá má veľkú výhodu – prepúšťa závlahovú aj dažďovú vodu. Tohto roku okolo 1. mája sme práve s tou tkaninou pokrývali hriadky, aby sme ochrá- Kerovanie fúrika s debničkami je mužská robota nili jahody pred eventuálnym mrazom, ktorý, našťastie, si tie najkrajšie, najsladšie červené neprišiel, nenarobil škodu, hoci plody a hneď ich zjesť!“ teploty klesli na nulu. Musím poMôžeme raz od Privizerovcov vedať, že mi 50 percent vložených očakávať aj finálne výrobky prostriedkov ministerstvo vracia.“ z jahôd? Čo je najlepšie, konzumovať „Možno sa to raz aj stane, keď surové jahody, robiť šťavu, va- pracovná sila bude drahšia ako teriť lekvár, spracovať ich iným raz. Budeme sa musieť obracať na spôsobom? niektoré iné strany, vyrábať lekvár, „Nemôžem povedať, že lek- šťavu, piecť jahodové koláče...“

Červené, sladké, svieže najviac chutia... 23 /4858/ 8. 6. 2019

Ľudia a udalosti S JAROSLAVOM JAVORNÍKOM, FARÁROM KULPÍNSKYM, TENTORAZ V ÚLOHE ZANIETENÉHO VČELÁRA

druhov včiel, strašne veľa rastlín opeľujú. Veľká väčšina jedla, ktoré máme každý deň na jedálnom lístku, je vďaka včelám. V Číne už sú prípady, toľko všetko zničili, Anna Horvátová Okrem chemických príprav- preparáty odstránili.“ pričinením človeka a znečistekov majú včely ešte nepriaAko sa to robí? ním prostredia, že nemajú iné edeli by sme prežiť bez teľov? „V jeseň sa to robí pomocou východisko, ale platia ľudí, ktorí včiel a medu?! Pre mno„Pred tridsiatimi – štyridsiati- dymu, tej chemickej dózy, ktorá opeľujú.“ hých pravdepodobne mi rokmi sa zjavil klieštik včelí, sa nakvapká na papieriky, je Aký je pomer včela a med? áno! Veď včely väčšina z nás ktorý bol dovlečený z Ázie. Klieš- tam toľko, aby nezabila včely, „Z 30 gramov medu včela vníma len ako producentky tikovitosť či varroáza je parazi- ale zničila klieštika, ktorý takto by dokázala obletieť celú plamedu, ktorý nie je nutnosťou. tárna choroba včelieho plodu. odpadne z tela včely. Ide teda nétu. Vo Vojvodine máme dve Význam včiel však nespočíva iba Tento parazit sa hryzadlami o jednorazovú aplikáciu, ktorou percentá lesov. Dokonca stratili v jeho produkcii, sú najväčšími napichne do mäkkej časti včiel, sa ničia dospelé klieštiky na vče- sme najväčšiu znášku medu, opeľovačmi a tým kľúčovým prisaje sa na telo, pričom ho lách, nie na plode. Žiaľ, s týmto z bažaličky bielej. Obyčajne sa prvkom v potravinovom sysobjavovala na strniskách, téme. Už Albert Einstein na keď sa pozberala pšenica. začiatku 20. storočia povedal: Od polovice júla do kon„Ak vymrú včely, ľudstvu zoca augusta boli zakvitnuté stávajú 4 roky života.“ strniskové lány. Dnes je to Skutočnosť, že v posledzničené silnými herbicídmi, ných rokoch dramaticky hynú totálmi. Pred dvomi rokmi populácie divých aj chovabol zaznamenaný strašný ných včiel medonosných, trápi kolaps v Báčskej Topole, lebo nielen včelárov. Od 90. rokov totálom ostriekali strniskové minulého storočia sa tento plochy, takže automaticky problém neustále stupňuje. zaniklo viac ako 3 000 rodín. Včely sú prameňom života Biodiverzita vo Vojvodine je a stávajú sa ohrozeným drunarušená.“ hom, pričom fakty ich úbytku To, čo je pre poľnohosposú nevyvrátiteľné. dárov a ovocinárov dobré, Ako sa na to pozerá Javčelárom nevyhovuje, je roslav Javorník, kulpínsky to tak? pán farár, zanietený včelár: „V poľnohospodárstve „Tak čo povedať, situácia je vládne monokultúra, veľké skutočne alarmujúca. V Ameparcely s jednoduchým dôrike len v posledných rokoch vodom, aby sa ľahšie obrázmizlo až 6 miliónov včelích balo, čo je pre tento odbor rodín. Zatiaľ až takú nepriazdobré, pre včelárov však nie. nivú situáciu vo včelárstve Nútení sme odchádzať na v Európe nezaznamenávame, sever Báčky. Teraz sme boli ale už sa sťažujú niektorí včena parcele 500-hektárovej lári, že tejto zimy mali strašné repky olejnej. Je vôbec ťažko Aj synov zaúča do tajov včelárstva – Andrej Jozef a Martin Ján Javorníkovci aj takú parcelu vynájsť. Ani straty. Je to proste kolaps.“ Čo to zapríčinilo? buriny popri cestách, na kaná„Je to nejaká choroba, nevie- včely svojimi nožičkami nedo- zákerným parazitom sa stretol loch neexistujú, všetko orieme. me presne, o čo ide. Američania kážu odstrániť, následkom čoho každý včelár.“ Ovocinári tiež nie sú s včeskúmali, ale, žiaľ, bezúspešne. ich postihujú všetky choroby. Včeláriť nie je ľahko, ako to lármi na rovnakej relácii, keďže Predpokladá sa, že je problém Do tela im následne prenesie na prvý pohľad vyzerá, je to musia často striekať stromy, a to monokultúra, zničená biod- baktérie, následkom čoho včelí náročná práca? všetko zabije včely. Tie ekologiciverzita, pesticídy, herbicídy, organizmus natoľko oslabne, že „Čím ďalej, tým je ťažšie včelá- ké veci nie sú pre včelu priazniproste všetko zlé je pospájané, hynie celá rodina, teda celý úľ. riť. Keď nevieme, o čo ide, nemô- vé. Zalesňovanie vo Vojvodine čo ničí včelu. Lebo včela nemôže Včelári v tých rokoch prišli až žeme ani pomôcť. Predpokla- sa nekoná a včela nemôže bez vyprodukovať dosť peľu, peľ o dvesto – tristo úľov, pokým dáme však, že keby v dnešných kvetov. Dokonca odkázaní sme potrebuje na svoju mládzu, aby zistili, o čo ide.“ podmienkach človek ponechal na cukor, ale ten nie je vďačný, vytvorila ďalšie včely, a to je Keď ide o tohto parazita, včelu v prírode samu na seba, to nie sú cukry, ktoré včela povšetko začarovaný kruh. Odpo- aká je situácia v súčasnosti? neprežila by. Je to také smutné, trebuje, skôr z nektáru berie veď je teda niekde tam, medzi „Dnes my už klieštika lieči- človek je vstave zničiť všetko glukózu. Takto dostane energiu, tým všetkým. Sú to teda všetko me, máme všelijaké preparáty, okolo seba. Einstein zrejme už ale nie to, čo potrebuje. Chybuje ukazovatele, že všetky uvedené aj prirodzené, aj chemické, aj vtedy predpokladal, že k záhube predsa peľ, ktorým ona kŕmi prípravky vplývajú na kolaps ťažšie, aj ľahšie. Ide sa teda na včelstva a následne aj ľudstva svoju mlaď.“ úhynu včelstva, aby ďalej rodili.“ to, aby sa tie ťažšie chemické môže dôjsť. Na svete je 20 000 V tom reťazci chybuje aj...

Včela je prameň života

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

„Dobytok v domácnostiach. mala päť úľov. Tie boli urobené mať v poli stromy, vytvárajú A toho nieto. Slnečnica a repka z prútia. Predstavte si, už vtedy chládok a menej je úrody, už olejná síce kvitnú, ale nevy- ocenili dôležitosť opeľovania, okolo stromu je toľko nevyužidajú tú kvalitu, ktorú by mali. hoci naši ľudia to predsa ne- tého miesta. Škoda, a dalo by sa Veď práve ten dobytčí hnoj chápu. Veľká väčšina ľudí ne- stromoradie urobiť. Ale existuje je najkvalitnejší. Poľnohospo- spoznáva ten význam včiel, bojí jedno riešenie: v smere sever – dári veľké parcely prihnojujú umelým a samým tým sa narúša štruktúra pôdy, čo je viditeľné pri nektári. Aj od vlahy závisí kvalita nektáru. Je taký reťazec, v ktorom nie je možné ani jedno ohnivko vynechať.“ Či nie je nadostač propagované, alebo im netreba reklamy, pracujú v prospech celého ľudstva. Majú včelári svoje združenie? „Združenie včelárov je momentálne najsilnejšie združenie počítajúce desaťtisíc včelárov. Ani pestovatelia malín, ani ovocinári nie sú tak dobre zorganizovaní ako my včelári. Práve sme vo fáze prípravy objektu, výkupnej stanice v Rači, kde usklad- Pán farár Javorník v pracovnom včelárskom nasadení níme med, aby priekupníci nezarábali na nás, ale aby sme sa ich, hľadí na včely ako na ne- juh vysadiť stromoradie, ktoré do zahraničia export vykonali bezpečenstvo. Rozumiem tých by v každom chotári mohlo spoločne. Predsedom Združenia 5 percent ľudí, ktorí sú alergickí, prejsť, lebo je logické riešenie včelárov Srbska je Rodoljub je to veľmi nebezpečné. Ale na a pre každého prijateľné.“ Živadinović. Toto je však len včelu netreba pozerať jeden z problémov, na ktoré sa ako na nepriateľa.“ združenie zameriava.“ Dotkli sme sa zalesJestvuje med, ktorý nie je ňovania, podnikáte med? niečo v tom ohľade? „Je to ďalší problém, ktorému „S mojimi cirkevníkchceme zastať do cesty – fal- mi, teda v kulpínskom šovaný med. Na trhovisku ho chotári sme vysadili 8 je veľmi veľa. Je to cukor roz- 500 agátov na dvoch topený a predáva sa ako med. hektároch. V procese Ťažko ho je rozlíšiť.“ reštitúcie nám pôdu Sú to skutočne dva veľké vrátili, tak sme to takto výdobytky pre včelárov... využili. Veď osoh z toho „Ešte je tu aj tretí. Chceme bude mať celá dedina. totiž znemožniť alebo aspoň Dokonca uvedomujeme redukovať striekanie. Tento si význam stromov, keď návrh by sa mal dostať medzi nie sú zasadené stroposlancov do republikového my a stromoradie vedľa parlamentu. Nie celkom zasta- ciest, na aké si z detstva viť, ale obmedziť, či edukovať pamätáme, aj tie záveje poľnohospodárov, aby dbali, v zime sú silnejšie. Strokedy čo striekať. Ak sa to pre- my, či už medonosné, sadí, to bude tiež veľký úspech.“ alebo nie, zmierňujú Dostatočne sme ako ľud- vetry, zjemňujú slnečné stvo, alebo aspoň my v Srb- žiarenie. Nemáme zákosku edukovaní o význame nom riešené, ani v provčelstva? cese komasácie sa na Ako v úli „Ešte rakúsko-uhorská pa- to neprihliadalo, že sa po novníčka Mária Terézia trvala chotároch majú vysádzať stroAkoby sme zatláčali a elimina tom, aby každá domácnosť my. Je to, žiaľ, tak, nikto nechce novali všetko, čo je prírodné... • ĽUDIA A UDALOSTI •

„Ako poľovník môžem podotknúť, že v chotári nemáme remízy, či voľakedajšie hôrky alebo sálaše, ktoré zadržiavali vlahu. Od tej vlahy závisí mnoho. Veď to malo svoje pravidlá, vplývalo na mikroklímu. Pozrite sa, máme suché letá. Mikroklíma je narušená. Len porovnajme, voľakedy sa v celom štáte vysádzali stromy. Za posledných tridsať rokov sa málo toho vysadilo, a teraz znášame následky toho. Agát povedzme medí od 15. roku života tak asi do 50. roku. Má teda presne svoj vek, kedy najviac nektáru dáva. A k tomu je agát aj najväčšia znáška. Neviem, či ste vedeli, ale on je donesený z Ameriky, pred takými dvesto rokmi. A čo sa stáva?! Tie stromy, ktoré máme, sú veľmi staré, prešli vekovú kategóriu a mladé neboli načas vysadené. Neprihliadalo sa na ten sled. Aby prišli roky, keď má agát dať najviac, treba počkať. Za posledných desať rokov sa zistilo vlastne, prečo agát nemedí toľko. Včelári, takí šesťdesiatnici, si spomínajú na roky, keď bola znáška aj 11 kg nektáru do úľa. To nie je ešte med. Z toho včely svojou aktivitou odstránia alebo vydúchajú vodu, to znamená, že z 11 kg nektáru zostane päť a pol kg medu.“ V práci nie ste predsa ponechaný sám na seba, sú tu aj vaši synovia. „Deti už teraz hovoria, že odtiaľto pôjdu do sveta. Podporujem ich v tom, nech si hľadajú svoje šťastie, kde im zodpovedá. Domov sa vždy môžu vrátiť. Manželka a ja sme pustili korene na týchto brázdach. Milujem túto rovinu, srbský národ mám rád, ako aj Srbsko. Celkom mi zodpovedá žiť s naším srbským národom.“

23 /4858/ 8. 6. 2019

Foto: zo súkromného archívu spolubesedníka

Ľudia a udalosti 20. ERDEVÍCKA KULENIÁDA ALEBO:

V zmoknutom objatí kulenu a vína Blaženka Dierčanová

sobotu 1. júna v Erdevíku zorganizovali 20. Sriemsku kuleniádu, tradičné hospodárske a turistické podujatie, ktoré aj toho roku napriek neprajnému počasiu zhromaždilo najlepších výrobcov kulenu a vína z celej Vojvodiny. Na samom začiatku podujatia sa prihovorili predseda

Klobásy do každého počasia

Obce Šíd Predrag Vuković, predseda Rady MS Erdevík Zoran Mašić a zástupca Hospodárskej komory Vojvodiny Slavica Hajder. Podujatie otvoril riaditeľ Hospodárskej komory Sriem Predrag Mujkić. Na kuleniáde sa zúčastnilo 122 súťažiacich, ktorí súťažili vo výrobe kulenu v umelom a prírodnom čreve. V parku v strede osady bolo nainštalovaných takmer 100 stánkov, kde sa predávali údeniny z bravčového mäsa, med, víno, kvety a ručné práce. V kultúrno-umeleckom programe vystúpili folklórne súbory zo sriemskych dedín. Komisia v zložení Milenko Perić, Branislav Sojić a Predrag Ikonić hodnotila vonkajší vzhľad a vzhľad prerezanej mozai-

Počasie nežičilo účastníkom a návštevníkom

ky, konzistenciu a pevnosť kulenu, jeho vôňu a chuť. Tohto roku bolo novinkou, že na jeden osobný preukaz súťažiaci mohli priniesť len dve vzorky a odovzdať ich pod heslom. Absolútnym víťazom Sriemskej kuleniády sa stal Predrag Lemajić zo Šídu. V rámci podujatia usporiadali aj súťaž o najlepšie víno. Udelenie cien bolo organizované v penzióne Kety a najkvalitnejšie vína boli tie z vinárne Danguba z Berkasova a vinárne Sijački z Banoštora.

OVOCINÁRI Z INĐIJSKEJ OBCE

Pobudli na veľtrhu v Taliansku Anna Lešťanová

oľnícke družstvo Voćar v Novom Slankamene zorganizovalo pre svojich členov návštevu veľtrhu Macfrut v talianskom meste Rimini. Ovocinári z územia Inđijskej obce iste vedia, ako dopestovať kvalitné ovocie, avšak v súčasnej dobe to nestačí, keďže sa musí prihliadať aj na odbyt ovocia, spôsoby jeho triedenia a balenia. Veľtrh poľnohospodárstva Macfrut sa konal od 8. do 10. mája, na ňom sa zúčastnilo okolo 1 500 vystavovateľov z Talianska a z 30 krajín sveta a tu sa prezentovali najnovšie vymoženosti v oblasti ovocinárstva a zeleninárstva. Na veľtrh do Rimini cestovali aj ovocinári z územia Inđijskej obce a študenti Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade. Cieľom tejto návštevy bolo nielen predstaviť

www.hl.rs

svoju výrobu, lež si aj vymeniť a získať nové vedomosti, lebo Taliani patria medzi európskych lídrov v ovocinárskej výrobe. Témou tohtoročného veľtrhu bola

bola spoluorganizátorom tejto študijnej návštevy a podporu poskytla i tamojšia Agentúra pre rurálny rozvoj obce. Počas troch veľtrhových dní stánok Obce

Pekná a užitočná cesta: časť ovocinárov zo Srbska na veľtrhu (foto: z archívu družstva Voćar)

voda, čiže spôsoby šetrenia tohto významného zdroja. Partnerskou krajinou bola Kolumbia. Inđijská lokálna samospráva

Informačno-politický týždenník

Inđija navštívil i riaditeľ tohto talianskeho veľtrhu Luigi Bianco a s predstaviteľmi obce a roľníckeho družstva Voćar rokoval

Pestrý program umožnil návštevníkom vychutnať si rozmanitosť kultúry a tradície z celej Vojvodiny. Hoci počasie tohto roku bolo horšie ako v predchádzajúcich rokoch, podujatie malo veľký ohlas. Program uzavreli vo večerných hodinách koncertom a ohňostrojom. 20. Kuleniádu zorganizovali Hospodárska komora Sriem, Obec Šíd, Miestne spoločenstvo Erdevík, Kultúrno-vzdelávacie stredisko Šíd a Turistická organizácia Šíd. o zveľadení ďalšej spolupráce. Roľnícke družstvo Voćar patrí medzi popredné družstvá vo Vojvodine. Založené bolo v roku 2011 v Novom Slankamene združovaním ovocinárov z Nového Slankamena, Bešky, Slankamenských Vinohradov, Maradiku a Nových Karloviec. Chladiarenský vagón družstva Voćar je kapacity 3 500 ton v ULO režime. Medzi 180 ovocinármi, študentmi a predstaviteľmi lokálnej samosprávy, ktorí pobudli na veľtrhu v Taliansku, boli aj poprední ovocinári a poľnohospodári zo Sl. Vinohradov a Starej Pazovy. Janko Menďan, ktorý v slankamenskom chotári pestuje kvalitné ovocie, na tomto talianskom veľtrhu bol už po druhý raz. Podobne ako aj jeho spoluobčania z talianskeho veľtrhu ovocia a zeleniny si priniesol iba pozitívne dojmy. Zdôraznil, že bolo čo tam vidieť a naučiť sa, a doložil, že na neho tentoraz najviac zapôsobili nové odrody rozličného ovocia a súčasná mechanizácia, ktorá sa uplatňuje pri postrekovaní ovocných sadov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZLÚČKOVÝ VEČIEROK MALÝCH MATURANTOV V KYSÁČI

ÔSMACI V PETROVCI

Posledný vyučovací deň Školu končí 41 ôsmakov Jaroslav Čiep

ri príležitosti svojho posledného vyučovacieho dňa v piatok 31. mája, po zazvonení školského zvonca na veľkú

vzápätí sa bleskurýchlo rozbehli dolu schodmi do auly. Tam dievčatá s chlapcami súťažili v tanci pri rôznych melódiách a tanečných štýloch. Potom sa zoradili do dvoch radov a do mikrofónu

Elena Šranková

ákladnú školu Ľudovíta Štúra v Kysáči tohto školského roku končí 41 ôsmakov. Ide o dve triedy malých maturantov, jednu slovenskú, v ktorej bolo 27 žiakov, a srbskú, v ktorej bolo 14 ôsmakov. Rozlúčkový večierok bol vo štvrtok 30. mája v známej kysáčskej reštaurácii. Predtým sa malí maturanti zhromaždili v parku v centre, kde sa na nich prišli pozrieť rodičia, starí rodičia, súrodenci a iní spoluobčania. Pod lupou bol každý detail, čiže to, ako sa kto z tejto príležitosti obliekol, ako

Potom sa ôsmaci presunuli do reštaurácie, kde nasledoval rozlúčkový program, v rámci ktorého spomínali na spoločné chvíle v školských laviciach. Prispela k tomu aj prezentácia fotografií prostredníctvom videobeamu, kde si pripomenuli mnohé spoločné zážitky, odrastanie a vzdelávanie. Nasledovala zábava pri hudbe DJ a nevystala ani večera, torta, fotenie... Učiteľkami triednej výučby v slovenskej triede, ktorá vznikla spájaním dvoch tried, boli Želka Páliková a Ľudmila Kozová, kým ich triednymi učiteľkami boli Anna Agarská, Iveta Ďurovková

Žiaci školu opustili veselo a v tanečnom rade

prestávku, generácia ôsmakov petrovskej Základnej školy Jána Čajaka prichystala príležitostný tanečný program a slávnostné odovzdávanie Čajakovho kľúča. Po programe nasledovalo spoločné defilovanie do parku pred obecnou knižnicou. Ôsmaci sa uniformovali do tričiek s účelovo vytlačenými heslami, ktoré ich charakterizujú. Vykročili za sprievodu silnej hudby a známej queenovskej pesničky We Will Rock You okolo celého poschodia. Urobili čestný kruh. Dupali nohami a tlieskali do taktu,

čítali svoje odkazy profesorom a prítomným žiakom. V pokračovaní ôsmaci vrátili riaditeľke školy Vlaste Werleovej Čajakov kľúč, ktorá ho má postrážiť do začiatku septembra, keď ho odovzdá novým ôsmakom, aby symbolicky odomkli bránu školy pre nových prváčikov. Po programe ôsmaci defilovali ulicou XIV. VÚSB do parku pred obecnou knižnicou, na trhovisko a napokon aj na Námestie slobody, kde sa za prítomnosti náhodných okoloidúcich rozlúčili so školou.

Kysáčski malí maturanti (foto: M. Ďurovka)

sa dievčatá nalíčili a ako sa vynachádzajú vo vysokých opätkoch. Mobily zaznamenávali každý okamih a fotky, samozrejme, skončili na facebooku a instagrame.

a Vladimíra Kolárová. V srbskej triede učiteľkou triednej výučby bola Anna Kolárová a triednym učiteľom vo vyšších ročníkoch bol Ján Srnka.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum! V itajte, vážení, pri dnešnom bubnovaní! Vitajte, len nič nepýtajte. Lebo prídem do pokušenia príznačného pre pánov politikov. Prisľúbiť vám všetko, čo budete pýtať. Prirodzene, aj ja sľub splním, keď nie neskôr, najskôr už 30. februára. Prepáčte mi tento nemastný-neslaný prívet. Mal som radšej začať radostnou správou. Papršleky nadchádzajúceho leta, ktoré by malo vystriedať daždivý máj – v stodole raj (zostal nám v blahej pamäti ako riadne opišaný, pardon, opršaný), sa zablysli v prvom júnovom • ĽUDIA A UDALOSTI •

dni. Keď popoludní na hraničnom priechode Tabanovci medzi Srbskom a Severným Macedónskom vzplanul dvojpodlahový autobus. Ktorý bus viezol 70 pasažierov. Hostí vraj pána Dragana Markovića Palmu vracajúcich sa z gréckej Paralie. Všetci sú, chvalabohu, živí a zdraví a sotvaže im z pamäti vybledne vrelý prívet. Keď už sú v obehu hranice, všestranný umelec Rade Šerbedžija uvažuje: „Predstavte si, keď všetci vojdú do Európy a nebudú hranice! Kto vtedy bude ten, kto na tomto priestore bude veliť?“ Ajajaj, pán

Šerbedžija... No problem! – ako by povedal pán Alf z planéty Melmac. V pretekoch o taký veliteľský trón jednoznačne má najväčšie šance – náš kôň! Keď už spomíname kone, dostihy ergo preteky v jazde na koni sú vraj v Srbsku opäť v plnom cvale. Šport je to krásny a – ako uvádza denník Blic – aj pomerne lacný. Slušného koňa vraj na aukcii v takom Nemecku možno kúpiť za 1 500 až 3 000 eur. Na krmivo, starostlivosť a tréning preň treba splašiť zanedbateľných 300 – 400 eur. Ak zvíťazí na pretekoch doma,

vženie vám do pudilára 120 000 alebo až dva milióny. Dinárov. Keby sa ovenčil víťazným vavrínovým vencom v takom Dubai, budete bohatší o 21,25 milióna. Dolárov! Nuž začnime šetriť klusom-cvalom! Čo z prisľúbených 500-eurových platov, čo zo skutočných poľnohospodárskych 10-tisícových din. penzií. Našetrime, osedlajme koníka a poďme! Za úspechom, slávou a lepším životom. Ktorý nám sľúbili... a koľkí... a koľko ráz! Alebo trebárs na vzletné Stretnutie pod višňami – do Jánošíka! Hijo-hijó! Bumbumbum!

23 /4858/ 8. 6. 2019

Ľudia a udalosti KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V CIRKEVNOM ZBORE KOVAČICA I sa uskutočnila v nedeľu 2. júna v slovenskom evanjelickom chráme Božom. Za prítomnosti rodičov, krstných a starých rodičov, príbuzných a ostatných prítomných svoje znalosti z kresťanskej viery si overilo a po prvý raz k sviatosti Večere Pánovej pristúpilo 14 konfirmandov, z čoho je 7 dievčat a rovnako toľko i chlapcov. Slávnosť konfirmácie vykonal banátsky senior Pavel Sklenár, zborový pán farár, ktorému sa v týchto slávnostných službách pripojil aj farár Ján Haviar, Kovačičan žijúci v Austrálii. Počet konfirmandov tohtoročnej generácie je väčší, ibaže sa z ospravedlnených dôvodov nemohli zúčastniť tejto udalosti. Ďalší štyria konfirmandi, kovačickí rodáci žijúci v zahraničí, po prvýkrát k stolu Pánovmu pristúpia neskoršie, teda počas tohtoročnej návštevy svojho rodiska. Táto spoločná fotka nastala na záver slávnostnej konfirmácie v cirkevnom zbore Kovačica I. A. Ch. Snímka: Foto Centar

KONFIRMÁCIA V JÁNOŠÍCKOM CIRKEVNOM ZBORE sa tradične koná v nedeľu po Vstúpení, a tak v nedeľu 2. júna v jánošíckom kostole bolo slávnostnejšie než obvykle. Pred rodičmi, starými a krstnými rodičmi, príbuznými a početnými veriacimi svoju krstnú zmluvu potvrdili a stali sa dospelými členmi cirkvi piati mladí jánošícki evanjelici: Siniša Popov, Dario Mamojka, Saňa Melichová, Anna Privratská, Stefánia Šterbova, kým Petra Koláriková, ktorá sa nachádza v zahraničí, túto svoju kresťanskú povinnosť vykoná neskoršie. Konfirmandov pripravil a konfirmoval farár jánošícky Slađan Daniel Srdić, v čom mu pomáhala kantorka Ľuboslava Tomečeková. Hosťami na tejto slávnosti boli aj členovia výpravy zo seniorátu Geildorf v Nemecku, ktorá sa nachádza na návšteve SEAVC. Konfirmandom zagratuloval a veriacim sa prihovoril aj senior a dekan katedry evanjelickej cirkvi v Nemecku Uwe Altenmüller a program spestril spevokol z Geildorfu. Všetci spolu, konfirmandi, farár, ich rodičia ako aj hostia z Nemecka sa na záver spolu vyfotografovali. vlh

IN MEMORIAM

Pavel Funtík 1949 – 2019

o dlhej a ťažkej chorobe sa 30. mája pretrhla niť života Kysáčana Pavla Funtíka, strojného inžiniera, bývalého kysáčskeho richtára, športovca a všestranného aktivistu. Pavel Funtík sa narodil 1. mája 1949 v Kysáči. Základnú školu zakončil v rodisku a v Novom Sade vychodil najprv strednú strojnícku a potom i vyššiu technickú školu a stal sa strojným inžinierom. Pracoval v kysáčskom Mašinrade, potom v novosadskom Mašinoremonte a Novkabeli. Posledných desať rokov odpracoval v Novosadskej toplane. Kysáčania si tohto rázneho

www.hl.rs

a obetavého muža budú predovšetkým pamätať ako richtára, ktorý sa nezištne zasadzoval za prosperitu svojej dediny. Najprv od roku 1993 bol členom Rady Miestneho spoločenstva a od roku 1996 a do roku 2005 predsedom RMS, čiže richtárom. Počas jeho mandátu sa v dedine okrem iného vybudoval dom smútku, vodovodné potrubie a vykonala sa i plynofikácia. Okrem toho, že stál v čele dediny ako richtár, Pavel Funtík bol počas dvoch mandátov i výborníkom v Zhromaždení Mesta Nový Sad, kde mal možnosť rozhodovať aj

Informačno-politický týždenník

o záležitostiach týkajúcich sa mestského spoločenstva. Od mladosti sa zúčastňoval v hasení požiarov, nuž nie div, že mu v požiarnickom spolku udelili titul čestného člena. Aktívny bol aj v Klube poľnohospodárov, v matičnej organizácii a z pozície richtára, ale i ohľaduplného človeka dbal aj o osud iných kysáčskych spolkov a združení. Bol členom Správnej rady Kultúrno-informačného strediska a za svoju všestrannú aktivitu roku

2003 dostal Cenu Rady Miestneho spoločenstva. Pavel Funtík bol aj známym obrancom FK Tatra. Futbal začal hrávať v doraste Tatry, ale krátko. V prvej jedenástke štandardne hrával v rokoch 1971, 1972 a do roku 1973, keď sa nešťastne zranil v Báčskom Petrovci na zápase s Mladosťou. Po týchto, pre neho ťažkých chvíľach, zavesil kopačky na klinec, ale ešte niekoľko rokov bol vo vedení klubu a pomáhal vždy, keď mohol, zvlášť keď bol predsedom RMS Kysáč. O Tatru sa zaujímal do poslednej chvíle svojho života. Pochovaný bol 31. mája na kysáčskom cintoríne za prítomnosti veľkého počtu priateľov, príbuzných a športovcov z Kysáča a okolia. Česť jeho pamiatke! E. Š. a P. P. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (15)

Prihodila sa nám Matica (II) DrSc. Ján Babiak

vodný prejav Dr. J. Bulíka na zakladajúcom zhromaždení MSJ bol pozdravený s oduševnením a dlhotrvajúcim potleskom. A keď sa prešlo na druhý bod rokovacieho programu a Dr. Bulík sa opýtal, či si zhromaždenie praje, aby sa Matica založila – z celého srdca prítomných sa ozvalo hlasné, ba hromové: „Áno“! Aj k celkovej vznešenej príležitosti, čo nejednému Slovákovi stislo hrdlo a padli aj slzy radosti, prispel aj hložiansky spevokol pod vedením J. Podhradského s tou našou hymnou – Hej, Slováci! Potom bol už rad na pozdravné prejavy hostí a boli prečítané aj pozdravné telegramy. Nakoniec sa za príhovory všetkých, ale i prítomnému obecenstvu poďakoval konsenior S. Starke. Po dvojhodinovom trvaní sa táto úvodná časť zakladajúceho zhromaždenia MSJ, skôr protokolárna ako pracovná, ale nie menej slávnostná, skončila zaspievaním juhoslovanskej hymny Bože, pravde a tej cirkevnej Ó, Bože národov, stvoriteľu náš... Ani na spoločnom obede sa slávnostná nálada podstatne nezmenila. Najprv zdravice, po nich hymny, modlitba a chutné jedlo. V celkovej nálade aj hložiansky chór prezentoval svoj repertoár. Sokolský program bol bohatý a vedľa domácich s dvoma vystúpeniami sa prezentovali aj sokoli zo Stepanovićeva. Bol na rade celý rad cvikov, všetkých vzrastov. Konečne diváci mali šancu predčasne vidieť aj cviky pre IX. Všesokolský zlet v Prahe, potom cvičenia na náradí a detské hry. Zvláštnym bodom bola Slovenská beseda. Nakoniec už len večer ochotníci Sokolskej jednoty zahrali veselohru Každý má svoje nohavice. Na tanečnej zábave po divadle hrala vojenská hudba z Nového Sadu. DRUHÝ DEŇ BOL MATIČNÝ, FUTBALOVÝ, DIVADELNÝ Ani v pondelok sa matičný rozbeh nedal zastaviť. Veď bolo nevyhnutné to pracovné v rámci Matice kvitovať. Na valnom zhromaždení v slávnostnej sieni gymnázia zvolené bolo pracovné predsedníctvo, ustálili sa stanovy, konštatoval sa počet zakladajúcich členov • ĽUDIA A UDALOSTI •

a zvolené bolo vedenie Matice. Za predsedu bol jednohlasne zvolený Dr. J. Bulík, traja podpredsedovia a práve toľko tajomníkov, potom knihovník, archivár a pokladník. Založené boli aj výbory (báčsky, banátsky a sriemsky) a odbory (národopisný, ľudovýchovný, národnohospodársky, divadelný, literárny, hudobný, historický a rozhodne aj dozorný). Už pod 12. bodom rokovacieho programu sa konkretizoval

to matičné, čo sľubovalo väčšiu garanciu v slovenskom živote, aj viac svetla v pôsobení slovenskej society na tomto priestore. Poobede bol futbalový zápas, po prvýkrát medzinárodný. Hrali SŠK Petrovec a SK Napred (Elöre) z Békeščaby. Hostia boli kvalitnejší klub a zápas vyhrali 2 : 4 (1 : 3). Hlavnému zápasu predchádzal zápas SŠK II – ŠK Buľkes a výsledok bol 6 : 2.

Tanečné páry Slovenskej besedy na SNS ’32

program práce Matice, aj sa rozhodlo, že úradné miestnosti Matice budú v budove gymnázia, a stanovilo sa členské pre zakladajúcich a riadnych členov. Porada užšieho

Večer, na ďalšie rozptýlenie, na rade bol Moliere, vlastne jeho predloha Lakomec. Réžiu mala na starosti A. Greisingerová a hra bola zdarná, kostýmy dobré, scéna

Mužstvá SŠK Petrovec a Elöre (Napred) z Békeščaby pred zápasom na SNS

výboru Matice a predsedníctva sa konala poobede. Rozpracoval sa pracovný program, pojednávalo sa aj o jednotlivých technických otázkach pôsobenia Matice a nakoniec bol zvolený výkonný výbor, ktorý mal garantovať realizáciu uznesení v praxi. A potom si našinec mohol oddýchnuť. Vyšlo sa z tmy na svetlo dňa. Aj bolo svetlo, zasvietilo slnko,

primeraná, ibaže šepkár bol príliš hlasný. Po divadle nasledovala zábava a tanec. VYHODNOTENIE SNS V ZNAMENÍ MATICE Po zakončení Slávností, prvýkrát v dejinách tohto nášho najväčšieho kultúrneho podujatia, neboli ony v prvom pláne. Všetko bolo v znamení založenia Matice. Netreba tu nič ani zazlievať, veď

novinky vždy idú na prvú stranu a Matica tentoraz bola novinkou. Slávnosti sa vtedy už považovali za zachodené podujatie. Ale ako také Slávnosti aj v tom matičnom zmysle urobili veľkú vec. Prijali ju pod svoje krídla a taký, už poldruha dekády stýbaný rating, poslúžil aj Matici. Slávnosti pomohli, aby Matica zastala na vlastné nohy a aby tá naša slovenská letná sezóna keď ide o diania nebola uhorková. Aj zhoda okolností v spoločenskom dianí prispela k tomu, aby tie národné problémy mali prioritu, a tak problém gymnázia a potom založenie Matice bolo omnoho častejšie skloňované na stranách časopisov ako samy Slávnosti. Slávnostiam však nikto nemôže zobrať tú pravdu, že prispeli k zrodu Matice, že v ich lone sa aj tie jej pôrodné bôle konečne realizovali, aj že Slávnosti boli odrazovým mostíkom pre aktivitu tejto našej národnej inštitúcie. A práve pre to, ak nie pre niečo iné, Slovenské národné slávnosti z roku 1932 sa budú pamätať podľa toho, že sa v ich lone zrodila Matica slovenská, matka nášho národa. A podľa toho, že náš slovenský národ na tomto dolnozemskom území po dlhšom časovom posune znovu vyšiel z tmy na svetlo, alebo – nech to nevyznie tak pesimisticky – z chládku na slnko. Lebo slnko je predsa prameňom života. Pre našinca to prepletanie Slávností a Matice bol akýsi nový, nezvyčajný pocit, pocit, čo dáva nové sily. Aj na tomto priestore akoby sa vznášalo nezvyčajné fluidum, také, čo ľudí navzájom spája, robí ich silnejšími. Na čele tohto nového pohybu boli vynikajúci slovenskí dejatelia z metropoly, ako aj mimo nej. Ale bez ohľadu na to, všetko sa to dialo v Petrovci. Ba čo viac, akoby sa po všetky roky stýbané túžby, chcenia všetkých nás, práve teraz zliali do Petrovca. Hej, Petrovec, s tebou som rástol, s tebou som nebýval sám / Petrovec, kto teba nesie vysoko hore ku hviezdam... Tak pozde bola vyspievaná táto hymna našej metropoly, lebo ak ona niekomu patrí, tak to bude predsa tým, čo dejiny nášho národa stavali hneď po prvej svetovej vojne, resp. v časoch prvých rokov Matice slovenskej v Juhoslávii. Pre tých neskoršie to už tak ani nesedí.

23 /4858/ 8. 6. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Maximilián Pap, škôlkar, Pivnica

Michal Chrťan, 5. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

S radosťou do prírody

Andrej Chrťan, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Do prírody chodíme nato, aby sme sa odpútali od každodennej jednotvárnosti. V prírode si oddýchneme a nazbierame sily, načerpáme sviežosť, nadýchame sa čistého vzduchu. Môžeme tam vidieť rôzne rastliny, zvieratká a pozorovať ich krásu, prispôsobivosť podmienkam v prírode, ich správanie. Ak zájdeme do polí, uvidíme aj poľnohospodárov, ako pracujú, ako rastú poľné kvety. Všetko to aj vás deti môže odpútať od počítačov, mobilov, od výdobytkov modernej techniky. Krása prírody je nenahraditeľná a kúsok z nej vám prinášame aj v tomto Kútiku. Tak s radosťou do prírody objavovať jej krásu! Katuša

Soňa Holová, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Kvapôčka Betka Poznám jednu kvapôčku. Volám ju Betka. Prichádza z prírody. Veľmi sa dobre na ňu prizrite. Je bez chuti, bez vône a je priesvitná. Učí nás čistote, aj zdraviu. Potrebuje ju každá živá bytosť. Všetci sa jej potešíme. Betka nám pomáha každý deň. Vtedy, keď prší, pomáha rastlinám, zvieratám... Nezabúdajme sa jej odvďačiť!!!

Anna Dingová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

rac, trojročný, Pivnica

Mihajlo Zago

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sára Zahorcová, 1. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXI 8. júna 2019 ČÍSLO

237

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

INÍ PÍŠU Mízerovou vybavili potrebné formality na uskutočnenie cesty. No Laliťania do Mošoviec v tom roku predsa nevycestovali, znemožnil im to vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Ján Tancik a Pavel Šuľan, spriatelili sa s MošovČeskoslovenska. Zájazd sa uskutočnil čanmi Františkom Mízerom a Jánom asto sa hovorí, že nič sa nedeje Badom a dohodli si vymeniť návštevu. v júni nasledujúceho roku. Pre nedostatok peňazí lalitskí ochotníci ponúkli náhodne. Tak môžeme povedať, Laliťania Juraj Boťánsky, Pavel Šuľan že aj toto partnerstvo nebolo a Štefan Turčan boli na návšteve Mo- polovicu miest v autobuse futbalistom náhodné. Predchádzalo mu stretnu- šoviec v januári 1968. V pláne bola po- Panónie. Tak prvý zájazd bol spoločný – kultúrno-športový. V lete toho istého tie dvoch mladých ľudí ľovačka na jelene, ale sa roku Mošovčania odplatili Laliťanom v Budapešti koncom neuskutočnila pre nákazu návštevu, a to tak ako sa má, dvojná19. storočia: Laliťana zveri v revíri. V júli niesobne. Najprv prišiel zájazd futbalistov Michala Hrnčiara a Mokoľko členov rodín Mízea o dva týždne zájazd s kultúrno-umešovčanky Zuzany Kňarovej a Badovej prišlo na leckým programom. zovicovej. Michal tu bol návštevu do Lalite. Kým Odvtedy pokračovali výmeny návna vojenčine, bol holič, pánska časť išla na poľoštev s rôznou náplňou, najprv to boli tak do mesta chodil vačku, dámska časť hostí výmeny estrádneho programu v sečasto, a to mu umožz Mošoviec išla na demdesiatych ronilo stretnúť dievčinu kultúrny program. koch 20. storočia, Zuzanu, ktorá po smrti Folklórna skupina v čase, keď bola otca, známeho mošovKUS Štefánik účintanečná, spevácka ského čižmára, prišla za kovala v Bogojeve a hudobná sekcia bratom žiť a robiť do Zuzana Hrnčiarová, rodená na slávnostnom KUS Štefánik veľmi Budapešti. Zosobášili Kňazovicová otvorení nového aktívna. Neskoršie sa v Budapešti a do Ladomu kultúry. Orpribudli výmeny lite spolu prišli na prelome 19. a 20. ganizátori podujatia špeciálne pre organizované futstoročia už traja, aj s najstarším synom. hostí zo Slovenska zabezpečili balistami Panónie V manželstve mali troch synov moderovanie programu aj v sloa Tatranu Mošovce, a tri dcéry. Kontakt s rodiskom Zuza- venčine. Moderátorom bol vtektoré trvajú dodnes, na neprerušila, ale v Mošovciach už dy začkajúci, dnes už ostrieľaný zvlášť mužstiev bola iba raz, v roku 1906. Neskoršie spoločensko-kultúrny aktivista veteránov. Aj sav kontaktoch s rodinou pokračovali Ján Bohuš. Tance v prednese mosprávy dvoch jej deti a vnúčatá. A tak v roku 1967, štvorpárovej tanečnej skupiny obcí majú bohatú keď poľovníci z Turca prichádzali na očarili hostí zo Slovenska a hneď Poľovnícky veľtrh do Nového Sadu, začali plánovať hosťovanie lalit- Michal Hrnčiar – vojak spoluprácu. Hádam každá rodina v Laliti príbuzný z Mošoviec Ján Bada napísal ského folklórneho súboru v Mo- v Budapešti (sprava) má známych v Molist svojmu bratrancovi Michalovi do šovciach. V auguste toho istého šovciach a v priateľstvách už pokračujú Lalite, aby mu našiel poľovníkov v Laliti, roku odcestoval vedúci folklórneho ktorí by boli ochotní sprevádzať ich na súboru Ján Tancik st. na Slovensko ich deti, ba už aj vnúčatá. Ale to je už výstave. Toho sa ujali Juraj Boťánsky dohodnúť zájazd, a tu spolu s Blaženou iný príbeh....

PARTNERSTVO LALITE A MOŠOVIEC PÄŤDESIATROČNÉ

Ako to všetko začalo

Slováci a Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade 25. novembra 1918 Str. 20

Rodnú dedinu maľovala s láskou... k životnej deväťdesiatke Str. 22

Maticu vystriedal Štefánik Str. 24

Lalitskí a mošovskí poľovníci na poľovačke v Laliti v júni 1968 (Foto: Blažena Mízerová)

Tanečný súbor KUS Štefánik, ktorý očaril hostí z Mošoviec, Bogojevo jún 1968 (Foto: Blažena Mízerová)

Mozaika NA MARGO VÝSTAVY MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Slováci a Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade 25. novembra 1918 (4) Ján Demrovský Obdobie po Veľkom národnom zhromaždení (1918 – 1932) Niekoľko dní po uskutočnení Veľkého národného zhromaždenia Slováci žili v novom štáte. Dúfali, že všetko pôjde lepším

INÍ PÍŠU

pre obstátie na tomto priestore. Nový štát prebral na seba úlohu tieto požiadavky splniť. Od 25. novembra po založenie prvej spoločnej vlády Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré bolo 20. decembra 1918, Národná správa vykonávala všetky vládnuce funkcie vo

Účastina Petrovskej sporiteľne, Báčsky Petrovec 1930

Budova gymnázia v Báčskom Petrovci, prvá polovica 20. storočia

tokom ako dovtedy. Ciele, ktoré si Slováci určili na zhromaždení Slovenskej národnej strany 10. novembra 1918, boli významné

Vojvodine. Národná správa prestala v úplnosti so svojou činnosťou 11. marca 1919, čím sa skončilo pripojenie Vojvodiny

Tablo prvých petrovských maturantov, 1927

období bolo v Starej Pazove k novému štátu. Prvým krokom novej vlády založené súkromné reálne bola zmena starej, maďarskej gymnázium na podnet Vladisprávy na novú, srbskú. Týmto míra Hurbana, evanjelického činom prestalo úradné použí- farára, Jána Litavského, roľníka, vanie maďarského jazyka. Pre a Jána Gombára, klobučníka. slovanské národy žijúce na úze- Vyučovanie sa začalo začiatkom mí bývalého Uhorska to bol významný posun k slobode, lebo sa desaťročia predtým nad nemaďarským obyvateľstvom v Uhorsku páchala násilná maďarizácia na základe uhorských zákonov. Preto Slováci videli v novom štáte ochranu pred maďarizáciou a násilnou asimiláciou. Súčasne prebiehala aj reforma školstva. Tunajší Slováci si už v roku 1919 založili stredoškolskú ustanovizeň – gymnázium v Petrovci a z dobrovoľných príspevkov a darov postavili v rokoch 1924/25 novú bu- Titulná strana prvého čísla Národnej jeddovu gymnázia. noty, 1920 V povojnovom

HLAS ĽUDU | 8. 6. 2019 • 23 /4858/ 14. a 15. augusta 1932. Zhromaždenie prebiehalo na nádvorí slovenského gymnázia a otvoril ho Dr. Ján Bulík, ktorý predstavil detailný program Matice. Za predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii bol zvolený Dr. Ján Bulík a za čestného predsedu Dr. Ján Kvačala. Touto udalosťou sa podnikol ďalší krok k zveľaďovaniu kultúrno-vzdelanostnej úrovne a k posilňovaniu vlastnej identity. Literatúra: Zakladateľské zhromaždenie Matice slovenskej v Juhoslávii, Báčsky Присаједињење Petrovec 15. augusta 1932 Војводине Краљевини Србији 1918. Зборник Dr. Ján Bulík, prvý predseda Matice sloseptembra 1918 a už koncom venská evanjelická cirkev v Juрадова, Нови Сад : Mузеј venskej v Srbsku školského roka 1921/22 na hoslávii bola štátom formálne Jugoslavije 1918 – 1988. Prva Војводине, 1993, 272. gymnáziu prestalo vyučova- potvrdená v roku 1930, čo bolo Mgr. Anna Séčová-Pintírová, knjiga (Kraljevina Jugoslavija nie v dôsledku nedostatku tiež významné pre zachovanie Mr. Katarina Radisavljevićová, 1914 – 1941), Beograd : Nolit, profesorov. národnostnej identity. Aleksandar Petijević a iní: Za 1988, 431. Na kultúrnom poli významPo založení slovenského Gabriela Gubová-Červehorami, za dolami – Tri storočia ným krokom Slovákov žijúcich gymnázia, kníhtlačiarne, spolSlovákov vo Vojvodine. Nový Sad : ná: Slováci v Kráľovstve Srbov, v novoutvorenom štáte bolo kov, organizovaní Slovenských Múzeum Vojvodiny, 2017, 287 s. Chorvátov a Slovincov 1918 – organizovanie Slovenských ná- národných slávností prišla na Zborník Spolku vojvodinských 1929. Báčsky Petrovec : Slorodných slávností (1919), zalo- rad aj otázka založenia Matice slovakistov 1, Nový Sad 1979, venské vydavateľské centrum, ženie kníhtlačiarne v Petrovci slovenskej. Osobnosť, ktorá po2015, 328 s. 207 s. (1919) a mnohých spolkov. Za- znala vtedajšie okolnosti v štáČasopisy Драго М. Његован: loženie kníhtlačiarne v Petrovci te a videla potrebu vytvorenia Dolnozemský Slovák, ročník Присаједињење Срема, Баната, bolo stredobodom prvých Slo- takejto kultúrnej ustanovizne, Бачке и Барање Србији 1918. 13, č. 1 – 2, Nový Sad 1. devenských národných slávností bol práve Dr. Ján Bulík. Záujem Нови Сад : Музеј Војводине, cember 1918. Srpski list, godište 1, br. 1, 1993, 176.

Účastina Juhoslovenského nakladateľského spolku, Báčsky Petrovec 1921

28. augusta 1919. Významné kroky sa tiež podnikli pri zakladaní ženských spolkov, ktoré sa svojou činnosťou venovali vzdelávaniu žien a zachovávaniu prvkov tradičnej kultúry. Slo-

o založenie Matice slovenskej bol veľký. Aj keď boli krízové roky, obyčajný ľud prispieval na jej založenie. Zakladajúce zhromaždenie sa konalo na Národných slávnostiach v Petrovci

Akcia kníhtlačiarne, Báčsky Petrovec 1920

Илија Петровић: Присаједињење Срема Србији 1918. године. Рума, 1994, 80. Petrovec 1745 – 1995. Zborník prác, Báčsky Petrovec 1995, 990 s. Branko Petranović: Istorija

III

Novi Sad, 24. oktobar 1918. Srpski list, godište 1, br. 11, Novi Sad, 6. novembar 1918. Náš život, ročník 4, č. 3 – 4, Nový Sad 1936. Náš život, ročník 7, č. 2, Nový Sad 1939.

Mozaika NA NÁVŠTEVE U MALIARKY VERONY BURČAROVEJ V BAJŠI

REPORTÉRI

Rodnú dedinu maľovala s láskou... k životnej deväťdesiatke Juraj Bartoš

iem o nej dávno, jej obrazy som vídaval na výstavách nainštalovaných ku dňu dediny alebo počas podujatia Priadky v jej rodnej Bajši. Pred necelým mesiacom sa bajšianska maliarka Verona Burčarová, ktorá sa sama naučila maľovať, dožila krásneho veku 90 rokov. Navštívil som ju, s Milkom Rybárom, konečne, pred troma mesiacmi. Rozhovor v izbe, v ktorej akoby čas zastal pred takým polstoročím, plynul v pohode. Inak to hádam so srdečnou, úprimnou,

slnečné svetlo a teplo. „Viem, že maľujete, ale neviem, odkedy...?“ „Keď som...“ začala hovoriť po slovensky moja spolubesedníčka, ale zaraz sme presedlali na srbčinu... aby sme sa netrápili. Sem-tam však opäť prepojila na materčinu, ktorá časom akosi ubzikla z jej jazykovej palety. „Keď som bola šiestačka. Veľmi rada som kreslila a maľovala... V škole sa mi zapáčilo hneď v prvej triede. Učiteľ nakreslil krásne jablko, skúsila som to tiež a podarilo sa. Ďalej to už šlo ako po masle.“ „Ako si spomínate na Bajšu Starý dom, olejomaľba

„Najprv som bola v maďarskej a potom v slovenskej triede. Vtedy sa do základnej školy chodilo šesť rokov. Ďalej som do školy nešla, začala som zarábať maľovaním izieb a domov spoluobčanov. To je pekná robota, robí sa vnútri, nie na slnku, ani na daždi... Len tak som skákala po rebríku... Zarobila som si určite viac než keby som nádenníčila.“ Oči jej razom zažiaria, reč sa zrýchli v dotyku s priesečníkom Verone Burčarovej udelilo Zhromaždenia obce Báčska Topola ocenenie Pro Urbe

prívetivou, stále vitálnou a žartu holdujúcou pani Burčarovou (ako jej priezvisko znie v súčasnosti) azda ani nie je možné. „Aby sme vás dlho nezdržovali...“ „Máme kedy,“ povedala s úsmevom a zahnala obavy, že sme za ňou zašli celé dve hodiny neskoršie, než som sa dal oznámiť pánom doktorom Alexandrom Totišasegim. Jej úsmev sa v tmavej izbe len tak zajagal. Raz a potom ešte veľa ráz... Vrhajúc na stretnutie s pani Veronkou a s časmi, ktoré sú fuč, priam

vášho detstva?“ „Á..., aj tak, aj onak... Rodičia boli sedliaci, robievali v poli a ja – ja som maľovala ľuďom v dedine izby. Sama som sa naučila.“ „Lebo z motyky bolí chrbát, že...?“ „No, veru, to je ťažšie, ako maľovať...“ Pýtam sa ju, koľko ich vtedy bolo v škole a v jej triede. Ihneď ale oľutujem, keď vidím, ako sa snaží vyloviť v pamäti odpoveď, a keď si na to nespomenie, opýtam sa, či chodila do slovenskej triedy, alebo...

Sálaš, olejomaľba

detstva a dospelosti. Zase ja len k tomu, čomu sa neskôr oddala celým bytím. „Namaľujete aj teraz podaktoré jablko?“ „Nie, už nemaľujem vôbec...“ odpovie citeľne tichším hlasom a dodá, že už také dva roky nezobrala štetec do rúk. Lebo ju neslúžia oči ako treba. „Občas žmurkám očami ako žaba,“ povie pani Verona a opäť zaznie jej sýty úsmev na konto

HLAS ĽUDU | 8. 6. 2019 • 23 /4858/ v Kosovskej Mitrovici. To bolo najďalej, čo sa dostala. Maľovali sme na ulici a ja som zašla až na okraj mesta; tam bola pekná príroda.“ „Vy, pani Burčarová, iste hovoríte, ako hádam väčšina Bajšanov, po maďarsky, po srbsky a po slovensky?“ „Pravdaže... Po srbsky neviem celkom dobre... lepšie hovorím po maďarsky.“ Maliarkine obľúbené kvety – orgovány „Prepáčte, jemnej sebairónie. Smiech nás ale mýli ma premôže všetkých: jej nevestu vaše priezvisko. Nakoľko je mi Jelicu, Milka, mňa... Neodolám známe, Slováci majú priezvisko doliať olej na praskajúci ohník. Burčiar...“ „Dobre je, pokým aj neškriekate „Áno, Burčiar – po slovensky ako žaba, nie?“ a Burčár – po maďarsky...“ Pomaly stlmujúci smiech pani „Tak čo vlastne boli vaši rodiVeronky opäť nabral na hlasitos- čia? Slováci alebo Maďari?“ ti. Ako keď sa rozosmeje matka „Slováci. Burčiarovci. A mama, nad dajakým kúskom bujarého kým sa nevydala, bola Krnáčová.“ decka. Vari sa ešte aj obrazy zaToľko na tému pôvodu. Poďme vesené na stenách rozosmiali. Až sa nakoniec pozrieť na výtvarný

Do žatvy, olejomaľba

sa utíšili, pýtam sa, či putovali na výstavy, alebo žijú svoj život v tomto posvätnom tichu. „Jój, a koľko ráz... Už ani neviem, kde a kedy som vystavovala. Spomínam si na výtvarný tábor

opus Verony Burčarovej. Tak sa ukazuje, že vari najviac maľovala svoju rodnú dedinu Bajšu a ako ozaj dobrá portrétistka, aj jej ľudí. „Samo to tak prišlo... Lebo mám Bajšu rada. Maľovala som, kým

som dobre videla... Ukážem vám, ako som namaľovala Vuka Karadžića...“ Už aj z veľkého fascikla vytiahne kresbu ceruzou... Potom portréty známych i neznámych ľudí, zátišia, autoportrét z mladších čias... „Pozerala som sa do zrkadla... Kým sme mladí, sme pekní, a keď ostarneme...“ Ako kto, napadne mi myšAutoportrét Verony Burčarovej, olejomaľba lienka a ruka v ruke s ňou i jej družka: len táto pani Verona je stále krásna aj s deviatym krížikom na chrbte. Ako každý človek milujúci život, oddávajúci sa mu striedmo a s poklonou. Prehŕňame sa v olejomaľbách a kresbách ceruzou i tušom... Aha ho, symbol Bajše a hneď na dvoch obrazoch: tri bajšianske kostoly – katolícky, pravoslávny a evanjelický. Jeden „záber“ poznám, ale tento... s pohľadom Portrét, ceruza z cintorína vidím Roku 2012 sa maliarke Verone prvý raz. Na tomto je, hľa, dom Burčarovej dostalo ocenenie Obce kultúry prv než ho pohltil požiar... Báčska Topola Pro Urbe. ĎaleTam, aha, manželia stúpajú do ko od očí slovenskej verejnosti žatvy. Ó, tu sú aj orgovány... ve- v Juhoslávii, a teraz v Srbsku, terný mlyn... sálaš... vlčie maky, zostala zrejme aj ďaleko od jej pupenec... kôň-búrlivák... Aká srdca. Množstvo obrazov predala, škoda, že tieto maľby a kresby, ale doma v jej izbietke je ich ešte ktoré – pred časom – hosťovali riadne množstvo. Ozaj sa nenájde v Báčskej Topole, vo Vrbase..., nikto, kto by si trúfol usporiadať nevideli aj v slovenských pro- výstavu najstaršej žijúcej maliarstrediach. ky tunajšej Slovače?

Mozaika ÚLOMKY Z KULTÚRNEHO, UMELECKÉHO, OSVETOVÉHO A ZÁBAVNÉHO ŽIVOTA SLOVÁKOV V LALITI

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Maticu vystriedal Štefánik Juraj Pucovský

ní: Ján Pavlovič, Martin Žiak, Ján Ďurčiansky, Michal Žiak, Michal resne rok po oslobode- Ďurčiansky, Samuel Hrnčiar, ní svojej dediny v druhej Martin Grňa, Ján Pavlis, Michal svetovej vojne 14. októbra Pavlis, Michal Ďurík, Pavel Pap, 1946 lalitskí Slováci začali svoju Michal Hrnčiar, Ján Macko, Juraj kultúrnu, umeleckú a osvetovú Šimek a Mária Benková. Väčšinou činnosť v Čítacom spolku Šte- hlasov vtedy prijali návrh Jána fánik, ktorý v ten deň na valnom Pavloviča, ktorý delegáti mali zhromaždení prerástol v Miestny predniesť na zasadnutí v Petrovci odbor Matice slovenskej Laliť. v tomto znení: NeMatica, v čele pristávame, aby sa ktorej sa ocitli Matica slovenská predseda Pavel rozpustila, a budeDemiter, obme sa sťažovať na chodník, a tavyššie fórum! jomník Michal Staršie generáBenka, učiteľ, cie vedia, ako to pracovala nevšetko dopadlo celé dva roky. s Maticou. A tak 1. Pavel Demiter, dlhoročný matičiar a spolkár, pred svojím obchodom Na mimoriadaugusta 1948 v la- O dovtedajšej činnosti a reor- Juraj Pagáč, Juraj Šimek, Ján Mranej schôdzi litskej slovenskej ganizácii Matice hovoril súdruh vík, obchodník Pavel Demiter, 21. júla 1948 škole usporiadali Ján Grňa. Po vypočutí referátu Štefan Valent st., Elena Pavloza prítomnosti Valné zhromaž- Ján Pavlovič žiadal vysvetlenie vičová, Ondrej Smišek, mlynár 168 členov tadenie MOMS La- o osude majetku MOMS, a od Ján Terek, Juraj Boťanský, Štefan jomník Benka liť. Predseda Pavel pokrajinského delegáta predostrel poDemiter pozdravil dostal odpoveď, že bude zvánku z ústrečlenov a delegáta patriť novozaloženému dia, aby poslali Juraj Šimek, prvý predseda SKOS Pokrajinského kul- kultúrnemu a osvetovél5 delegátov do Štefánik túrneho a osveto- mu spolku v Laliti. Jána Petrovca na mimoriadne valné vého výboru z Nového Sadu Jána Macka zasa zaujímalo zhromaždenie Matice sloven- Grňu. Potom navrhol aj pracovné to, kto teraz bude riadiť skej 27. júla o 8. hodine večer. predsedníctvo schôdze: Micha- divadelné závody, načo J. V matičnej zápisnici je uvedené, la Macka za predsedu, Martina Grňa odpovedal, že Zväz že sa tam, v Petrovci, malo pojed- Žiaka a Juraja Tereka za členov. kultúrnych a osvetových návať o rozpustení – zaniknutí MS Zo štyroch bodov rokovacieho spolkov Vojvodiny, Odbor a vtelení do Ústredia osvetových programu najdôležitejší bol ten pre Slovákov v Petrovci. spolkov Vojvodiny. Jednohlasne prvý: reorganizácia MOMS v Laliti. Potom nasledovali voľby. za delegátov z Lalite boli zvolePokiaľ kandidačný výbor v zložení: Jozef Pucovský, Štefan Valent, Pavel Pap, Juraj Terek a Juraj Cechmajster ml. vo vedľajšej miestnosti navrhoval členov vedenia, predseda P. Demiter vyzval členov, Učiteľ Michal Benka, prvý tajomník spolku aby v súlade s novými stanovami spolku dali meno Demiter ml. a Ján Macko ml. Do niektorého nášho hrdinu alebo dozorného výboru navrhli Juraja spisovateľa. Po kratšej disku- Tereka, Michala Macka a Martina sii jednohlasne schválili názov: Žiaka. Obe listiny boli jednohlasne Slovenský kultúrno-osvetový prijaté. Dva mesiace neskoršie – spolok Štefánik v Laliti. 30. septembra 1948 na konštiPredseda kandidačného výbo- tutívnom zasadnutí za predsedu ru Juraj Terek predostrel listinu SKOS Štefánik zvolili robotníka kandidátov spravujúceho výboru, a roľníka Juraja Šimeka, učiteľ Predlohu Radúz a Marhulena režíroval Michal Benka (prvý v prvom na ktorej boli tieto mená: učiteľ Michal Benka sa stal tajomníkom, Michal Benka, evanjelický farár Juraj Boťanský podpredsedom, rade zľava)

HLAS ĽUDU | 8. 6. 2019 • 23 /4858/ Ján Macko pokladníkom, Juraj Pagáč knihovníkom a Ján Mravík hospodárom. Na jednom z nadchádzajúcich

Jedným z prvých programov lalitského spolku Štefánik bolo divadelné predstavenie Most. Na schôdzi vedenia z 3. januára 1949

Herečky v hre Čaj u pána senátora zahranej 1. a 2. januára 1953

zasadnutí členovia spolku rozhodli, že sa javisko môže vypožičiavať iba na divadelné hry na školskom dvore alebo v Benkovej krčme. Zároveň Štefan Bocka, pokladník MOMS, odovzdal pokladnicu Jánovi Mackovi, pokladníkovi SKOS Štefánik; čiže pokladničný denník a 5 317,24 dinára v hotovosti. Členovia vedenia spolku tiež schválili plán práce v zimnom období 1948/49. Rozhodli, aby sa spolkári schádzali tradične ako predtým matičiari v stredu, keď hrali šach, kým v sobotu prebiehali prednášky a vypožičiavali sa knihy.

konštatovali, že po preskúmaní príjmov a výdavkov ustanovený je čistý zisk 4 996 dinárov, z ktorých sa mládeži dáva ako pomoc 1 200 dinárov a invalidom 750 dinárov. Po viac ako roku činnosti na valnom zhromaždení SKOS Štefánik 11. decembra 1949 podávajúc správu tajomník M. Benka zdôraznil, že bolo održaných 8 prednášok, na ktorých bolo prítomných 350 poslucháčov... Zo Zväzu kultúrnych a osvetových spolkov Vojvodiny, Odboru pre Slovákov, náš spolok navštívili Ján Grňa, Pavel Cesnak a Andrej Fekete, ktorou príležitosťou održali ideovo-politické

Herci v predstavení Oklamaní klamári na premiére 1. januára 1952. Réžiu mal na starosti Ján Macko-Kantor.

prednášky, z Okresného výboru KOS nás navštívil súdruh Milovanović. Tajomník spolku Benka ako vedúci divadelnej sekcie podal správu, že spolu so stredoškolskou mládežou zahrali Podozrivú osobu. Dodal, že sami zahrali divadelný kus Trasovisko, s ktorým boli aj na závodení v Pivnici, kde sa spomedzi Pivnice, Selenče a Torže plasírali ako prví. Taktiež sme sa zúčastnili na obvodových závodoch v Báčkej Palanke, kde sme sa plasírali ako druhí. Ako pamiatku na súťaže každý účastník dostal pekný pulóver. Teraz chystáme divadelný kus Strídža spod hája. Na trojdňový kurz pre režisérov do Petrovca sme vyslali súdruha Jána Molnára... Na základe diskusie, tiež podaných návrhov ostatných účastníkov uzavreli, že každý spolkár má uisťovať bývalých členov Matice,

mali aj obdobia stagnácie a nečinnosti. Tak počas pôsobenia Matice, ako i po založení SKOS Štefánik, divadelníctvo lalitských Slovákov rozvíjalo čulú aktivitu. Veď počas roka naštudovali aj 3 – 4 predstavenia. Samozrejme, boli to aj kratšie kusy a jednoaktovky. Z toho obdobia spomenieme iba niektoré hry: Elenkina teta, Za živa v nebi, Bačova žena, Páva, Rodičovský dom, Na petroveckej ceste, Pytačky, Hora volá, Strídža spod hája, Keď sa bačkor opapučí, Už sú všetci v jednom vreci, Cesta k zločinu, Marína Havranová, Zem, Medveď námluvčin, Tá naša Marča, Ľudia, Trasovisko... V lete sa divadlá hrávali na školskom dvore, v zime zasa v Benkovej krčme a režisérskou prácou sa hlavne zaoberal tajomník spolku, učiteľ Michal Benka. Lalitské

Ochotníkov bolo treba aj nachovať, o čo sa často starali predseda Juraj Šimek a pokladník Jozef Pucovský (zľava)

aby vstúpili do spolku. Novozaložený spolok tak prebral úlohu organizátora kultúrnych, umeleckých, zábavných a osvetových podujatí lalitských Slovákov. V rámci spolku nacvičovali divadlá, organizovali chýrečné krojové, čajové a iné zábavy, usporadúvali rôzne prednášky. V päťdesiatych rokoch začali intenzívnejšie pracovať aj na folklórnom poli. Z vyprávania vtedajších členov, úradných zápisníc a dobovej tlače sa dozvedáme, že štefánikovci po druhej svetovej vojne patrili medzi najvyspelejšie súbory medzi vojvodinskými Slovákmi. Chuť a dobrá vôľa do divadla Laliťanom nikdy nechýbala, hoci

VII

obecenstvo sa divadelným predstaveniam mohlo tešiť spravidla na Jána a Štefana, na Silvestra, na Turíce, na Veľkú noc, ale i v dňoch štátnych sviatkov, predovšetkým v Deň republiky 29. novembra, 1. mája, 4. a 7. júla... Laliťania divadlá hrávali predovšetkým pre domácich milovníkov umenia na doskách, ktoré svet znamenajú. No ochotníci nezriedka hosťovali aj v iných dedinách, zúčastňovali sa, aj keď nie pravidelne, na divadelných prehliadkach, čiže závodoch, ako sa to voľakedy menovalo. Snímky: z archívu autora (V budúcom čísle: Lalitskí režiséri a choreografi)

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

NAJČASTEJŠIE MÝTY O KÁVE

Čo hovoria svetoví vedci?

Malinový koch

Suroviny: šálka ryže (3 dl), liter mlieka, 4 vajcia, 4 + 8 lyžíc cukru, 1 lyžica kakaa, 500 g čerstvých alebo mrazených malín Takto sa to podarí: Umyjeme ryžu, pridáme ju do studeného mlieka a na miernom ohni varíme za občasného miešania, kým nezhustne. Vyšľaháme 4 žĺtky so 4 lyžicami cukru a pridáme k ryži. Pridáme aj jednu

rovnú lyžicu kakaa. Po pridaní cukru a žĺtkov ryžová zmes trochu zredne. Necháme vychladnúť. Mrazené maliny necháme odkvapkať v sitku. Mixérom vyšľaháme 4 bielky s 8 lyžicami cukru. Vysunieme ryžu na plech, poukladáme maliny a vrch ozdobíme bielkami. Pečieme vo vyhriatej rúre na 200 ◦C asi 10 min . Foto: E. Šranková

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Banán, čaj, acylpyrín... Banán: vkladáme do pekáča, aby mäso skôr zmäklo; listy izbových kvetov potrieme vnútornou stranou banánovej šupky a budú sa krásne lesknúť; je to 100 % pleťová maska; ak nám ruže napadnú vošky, stačí k ich koreňom zakopať nakrájané banánové šupky; šupka z banánu je univerzálne leštidlo na striebro, leští tiež kožu; banánové šupky sú vynikajúcim hnojivom pod priesady paradajok. Čaj: čajové vrecúška upokoja boľavé oči, či popálenú pokožku; čerstvý čaj je vynikajúce hnojivo na paprade; mätový čaj pôsobí hojivo na zapálené ďasná; utíši bolesť po injekcii; čistí nábytok aj zrkadlá; hnisavá vyrážka zmizne, ak vrecúško s čajom namočíme do vody, priložíme k vyrážke a prelepíme leukoplastom; šedivé vlasy pôsobia sviežo, ak ich umyjeme vodou, v ktorej sme za horúca vylúhovali 3 vrecúška čaju. Kávová usadenina: výborné hnojivo na ruže; odstraňuje zápach z chladničiek. Ľadová kocka: odstráni žuvačku z nohavíc; ak sa zrazí omáčka, jed-

noducho do nej pridáme kocku ľadu a premiešame; pôsobí upokojujúco, ak ju priložíme na popáleninu. Acylpyrín: pôsobí proti lupinám. Rozdrvíme dve tabletky a pridáme k šampónu (množstvo, ktorým si bežne umývame vlasy). Necháme pôsobiť dve minúty; zálievka z jednej tabletky acylpyrínu a 3 dl vody likviduje plesne v kvetináči; 6 tabletiek acylpyrínu, rozpusteného v pohári vody, zvýrazní farbu vašich vlasov. Zapíjanie granúl: Po granulách potrebujú mačky veľa piť, doprajte im veľa vody, inak im môžu zlyhávať ľadviny. Mačky nesmú potravu, ktorá je korenená, slaná, a tak isto nesmú žiadne údené mäso a výrobky. Krmivo mačkám podávajte vždy v izbovej teplote, aj keď ho podávate vonku. Nekŕmte svojho psíka čokoládou, spôsobujete mu otravu, ktorá môže končiť uhynutím. Čokoláda totiž obsahuje toxické látky − alkaloidy, ktoré vplývajú na srdcovú činnosť a nervovú sústavu.

eviete si bez šálky tohto lahodného nápoja predstaviť ani jeden deň? Prečítajte si mýty o káve s vysvetlením podľa štúdií z celého sveta. Udržuje nás bdelými a chráni pred demenciou. Pravda. Káva udržuje náš mozog fit. Zvyšuje prekrvenie mozgu, schopnosť reagovať a prijímať pripomienky. Podľa jednej americkej štúdie chráni aj pred demenciou. Zvyšuje cholesterol. Sporné. Toto tvrdenie je pravdivé, ale iba za istých podmienok. Filtrovaná a rozpustná káva už totiž neobsahuje veľa látok zvyšujúcich cholesterol (kafestol a kahweol). Cez horúcu vodu sa síce uvoľňujú, ale filter ich zadrží. Ale veľa neprefiltrovanej kávy môže zvýšiť obraz cholesterolu. Podľa holandskej štúdie až o 10 %. Znižuje riziko cukrovky. Pravda. Týka sa to rozšírenej cukrovky typu 2 (starecký diabetes). Viacero štúdií z USA, Japonska a Nemecka ukazuje, že kto denne vypije viac ako 4 šálky kávy, znižuje riziko diabetu takmer o štvrtinu. Škodí srdcu. Lož. Práve naopak! 2 – 4 šálky kávy denne znižujú riziko ochorenia srdca až do 20 %. Toto zistila štúdia na University Medical Centers v Utrechte.

KEL, ŠPENÁT A HRACH!

Starajte sa o svoje oči

áte problémy so zrakom? Bude to aj tým, že sa poriadne o svoje oči nestaráte. Tie takisto potrebujú dôležité látky, ktoré nájdete v keli i v špenáte. Aj naše oči starnú, a preto potrebujú zdravú výživu. Akákoľvek zelená zelenina, napríklad kel alebo brokolica, obsahuje dve dôležité látky pre oči – luteín

Mozaiku číslo 237 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

Je dobrá pre pečeň. Pravda. Kto vypije denne 2 alebo 3 šálky, podľa štúdie z Fínska minimalizuje riziko zápalu pečene spôsobené alkoholom o 40 %. Pri 4 a viacerých šálkach je to až o 80 %. Chráni pred rakovinou. Pravda. Ale pozor, nie pri všetkých druhoch. Podľa štúdie znižuje neprefiltrovaná káva riziko rakoviny vaječníkov, pečene a obličiek. Zodpovedné za to by mali byť látky v káve kafestol a kahweol, ktoré pôsobia proti tumorom. Chráni pred žlčníkovými kameňmi. Pravda. Kto pravidelne pije kávu, zriedkavo sa mu vytvoria žlčníkové kamene. Preukazuje to dlhoročná štúdia, ktorú podstúpilo viac ako 80 000 žien. Pri 4 šálkach kávy denne sa znižuje riziko o 25 %. Zbavuje telo vody. Sporné. Kofeín síce krátkodobo zvyšuje funkciu obličiek, napriek tomu je podľa nemeckých odborníkov rozdiel medzi kávičkármi a nekávičkármi len 3 % vody. Počas tehotenstva škodí. Sporné. Je to sčasti pravda. Podľa nemeckej spoločnosti pre výživu ak žena vypije do 3 šálok kávy denne, nemá to vplyv na nenarodené dieťa. To je dovolené aj pre dojčiace mamičky.

a zeaxantín. Podľa lekárskych výskumov by sme mali dokonca denne zjesť asi 6 miligramov luteínu, čo je asi 50 gramov špenátu. Medzi zdroje luteínu a zeaxantínu patrí aj ružičkový kel, kučeravý kel a hrach. Ak tieto látky nedostávame v potrave, mali by sme si kúpiť výživový doplnok, ktorý ich bude obsahovať.

Kultúra

KOVAČICKÝ DIVADELNÝ VÍKEND

Spomienka na Máška žije celé štvrťstoročie Anička Chalupová

ochotníci Sloven-Máška doznejú predstavením ského divadla VHV Commedia dell‘arte autora Vlada a počesť predčasne zosnu- pri SKUS hrdinu Moresa v réžii Jarmily Mudrolého všestranného umel- Janka Čmelíka v chovej a v predvedení malých ca Tomáša Hriešika-Máška Starej Pazove. Predochotníkov, členov Detskej diva(1956 – 1993) sa v prvý júnový viedli divadelnú hru delnej sekcie Matice slovenskej víkend v Kovačici uskutočnila inšpirovanú romá– SKOS Ľudovíta Štúra v Iloku prvá časť tradičnej minidiva- nom Diablov čar(Chorvátsko). Týmto sa skončí delnej prehliadky, počas ktorej dáš autorky Hany druhý príležitostný divadelný si milovníci Tálie pozreli dve Zelinovej a v réžii víkend. Organizátorom tohto traTradičné divadelné dni otvorili Pazovčania divadelné predstavenia. Aničky Balážovej. V dičného podujatia venovaného Podujatie Divadelné dni To- nasledujúci večer sa kovačickému mu pracovníkovi, ktorý veľmi Tomášovi Hriešikovi-Máškovi je máša Hriešika-Máška, ktoré sa obecenstvu predstavili Aradáča- pomohol aj vo vydavateľstve, Ochotnícke divadlo VHV scéna koná od roku 1994, sa začalo v nia, divadelní ochotníci Kultúr- výtvarnom umení a v kovačickom v Kovačici, ktorá pôsobí v rámci sobotu 1. júna, keď na javisku neho centra Aradáč – Divadelná rozhlase. Vo viac ako storočnej DK v Kovačici. Domu kultúry 3. októbra vystúpili sekcia Branislava Vjerga. Zahrali tradícii divadeldivadelnú hru Zabíjačka níctva v Kovačici autora a režiséra Jana najpoprednejšie miesto patrí azda Hrubíka. Kovačickí divadelníci Máškovi, či už ako a Kovačičania na Máška režisérovi, scénonezabudli. Spomenuli grafovi, alebo ako si naňho aj pri návšte- hercovi. Bol majve jeho hrobky na ko- strom v každej tejto vačickom cintoríne, keď práci, na akého sa vzdali poctu nielen svoj- tak ľahko nezabúda. Divadelné dni mu divadelníkovi, ale aj Tomáš Hriešik-Máško – všestranná všestrannému kultúrne- Tomáša Hriešika- Zabíjačka v podaní aradáčskych divadelných

umelecká duša

ochotníkov

STARÁ PAZOVA

Na prehliadke viac ako 150 detí

Anna Lešťanová

aždý rok sa tradične koná revuálna prehliadka detskej divadelnej tvorby predškolských ustanovizní Sriemu. Tohto roku, a to v stredu 30. mája, hostiteľkou prehliadky bola staropazovská Predškolská ustanovizeň Poletarac. Podujatie otvorili pazovskí najmladší škôlkari z polden-

ného pobytu, ktorí sa vyučujú po slovensky, Slávnostným valčíkom. Deti tanec pripravili s vychovávateľkou Annou Lešťanovou. Na prehliadke vystúpilo viac ako 150 detí z predškolských ustanovizní z Nových Bánoviec, Inđije, Irigu, Rumy, zo Šídu a, samozrejme, zo Starej Pazovy. V divadelnej sále bolo zahraných úhrnne 9 detských divadelných

Z predstavenia Africká rozprávka

Malí Erdevíčania v Starej Pazove • KULTÚRA •

predstavení, ktoré boli odzrkadlením veľkej práce a kreativity, spoločne vloženého úsilia malých divadelníkov, ich vychovávateľov a rodičov. Predstavenie Začarovaný trpaslík (Začarani patuljak) v Starej Pazove predviedli deti z Erdevíka a tým prezentovali svoju PU Jelice Stanivukovićovej-Šilje v Šíde. Autorkami predstavenia, v ktorom dobré zvíťazilo nad zlým, sú Milijana Vujkovićová a Ivana Po-

važanová. Vydarené predstavenie mali aj malí Pazovčania. Svojim rovesníkom a početnému obecenstvu sa predstavili divadelným predstavením Africká rozprávka, ktoré pripravili s vychovávateľkami Jovankou Prodanovićovou a Jaroslavou Nikolićovou. Predstavenie vzniklo na základe realizácie rovnomenného projektu, v ktorom sa zúčastnilo 5 skupín detí z Poletarca.

23 /4858/ 8. 6. 2019

Kultúra PO TROJROČNEJ PRESTÁVKE

SUS Krajan znovu žije, ale na Slovensku Vladimír Hudec

lovenský umelecký súbor Krajan Vojvodina sa veľmi rýchlo po svojom založení zaradil medzi špičkové slovenské folklórne súbory na vojvodinskom priestore, ale aj širšie. Po

Kormidlo Krajana od otca Michala prebrala dcéra Michaela (foto: z archívu M. Čiliakovej)

deviatich rokoch nepretržitého pôsobenia pre ťažkú ekonomickú situáciu v Srbsku, neprajné podmienky na činnosť a následne aj pre odchod zakladateľa a vedúceho súboru Michala Čiliaka do

zahraničia v roku 2015 činnosť na neurčitý čas bola zastavená. Väčšina tanečníkov svoje uplatnenie našla a vo svojej tanečnej a umeleckej činnosti pokračovala na miestach sólistov a umeleckých vedúcich súborov, z ktorých do Krajana prišli. Po trojročnej prestávke však Krajan znovu žije, ale tentoraz na Slovensku pod názvom Dolnozemský umelecký kolektív Krajan – Vojvodina. „Mnohí členovia Krajana sa rozhodli školenie pokračovať v Slovenskej republike, čo zobudilo krajanovský duch a povzbudilo v tomto smere aj iných študentov. Prišli nové myšlienky, nové posily a z ich iniciatívy sme koncom septembra minulého roku založili súbor,“ hovorí vedúca súboru Michaela Čiliaková. „Bolo to spontánne a neplánované. V tom období som skončila bakalárske štúdium na VŠMU v odbore Didaktika ľudového tanca a s bývalými členmi Krajana v Srbsku, ktorí študujú v Bratislave, sme spoločne iniciovali založenie súboru. Informácia o tom sa rýchlo rozšírila medzi mládežníkmi, ktorí študujú a pracujú v Bratislave a okolí, takže Krajan

OVENČENÉ ĎALŠÍMI ÚSPECHMI. V dňoch víkendu – 1. a 2. júna – dve detské tanečné skupiny staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka, s ktorými pracujú choreografka Ružena Červenská a nacvičovateľka Katarína Šašová, mali skvelé vystúpenia na dvoch podujatiach. Najprv v sobotu mladšia skupina vystúpila na festivale folklórnej tradície v dedine Badnjevac pri Kraljeve, na ktorom sa zúčastnili najlepšie detské skupiny Srbska. Festival mal revuálny ráz. Deň neskôr – v nedeľu – staršia skupina sa zúčastnila na 58. hudobnom festivale detí Vojvodiny v Báčskej Topole a získala tam až dve odmeny. Zväz umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny za skvelý výkon pazovským tanečníkom udelil striebornú plaketu a odmenil ich aj špeciálnou cenou za autentický kroj. Tanečníkov na oboch vystúpeniach sprevádzal mládežnícky orchester spolku. Na snímke: Z vystúpenia staršej skupiny v Báčskej Topole (foto: Nataša Hricová). A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Po vystúpení v Bratislave (foto: Boris Babka)

dnes počíta zo 40 členov z celej Vojvodiny – z Padiny, Kovačice, Kulpína, Petrovca, Aradáča, Jánošíka, Pivnice, Kysáča, zo Selenče, Starej Pazovy, Šídu, dokonca aj z chorvátskeho Iloku. Krajan je v súčasnosti pod mojím vedením, ale šéfom súboru zostáva môj otec Michal.“ Naša spolubesedníčka ďalej

me Dolnú zem, takže súčasťou repertoáru sú spevy a tance z nášho domova, ale sme doň zaradili aj ľudové spevy a tance zo Slovenska. Od septembra sme mali už zo 10 vystúpení na rôznych podujatiach, výstavách, prezentáciách kníh, dolnozemskej veselici… Mali sme aj jedno sústredenie v Tesároch

Na sústredení v Tesároch (foto: Boris Babka)

hovorí, že skúšky mávajú v dňoch víkendu v jednej školskej telocvični, ktorú si prenajímajú. Nájomné platia z členského, ktoré je nateraz jediný zdroj financovania súboru. Tanečníci zatiaľ používajú svoje kroje. Síce Krajan má aj vlastné, čiže spolkové kroje, ktoré sa nachádzajú na Dolnej zemi, ale ich na Slovensko nemôžu doniesť, lebo súbor zatiaľ nemá vlastné miestnosti. „Keď ide o repertoár, ten sa nemení. Aj ďalej reprezentuje-

v krásnom horskom ovzduší, kde sme spievali a tancovali celý víkend. O účasti na folklórnych festivaloch ešte neuvažujeme, lebo mienime, že potrebujeme viac času, aby sa Krajan dostal tam, kde skončil roku 2015. Keď dosiahneme tú úroveň, a možno aj lepšiu, tak sa objavíme aj na folklórnych festivaloch a, pravdaže, aj na Tancuj, tancuj...,“ predostiera nám na záver činnosť a plány súboru jeho vedúca Michaela Čiliaková. • KULTÚRA •

DOTYK S NOVOU SLOVENSKOU DRÁMOU ALEBO:

Vzácny kamienok do kultúrnej mozaiky Juraj Bartoš

posledný májový piatok (31. mája) sme boli svedkami významného kroku na ceste utužovania srbsko-slovenských vzťahov v oblasti kultúry, konkrétne divadelníctva. V rámci 64. Sterijovho pozorja v Novom Sade odpremiérovali prvú antológiu zahraničných drám pod názvom Nova slovačka drama. Vyšla vlani ako 2. zväzok knižnice Antologije a obsahuje deväť textov. Napísali ich desiati súčasní autori: Jana Juráňová, Viliam Klimáček, Peter Lomnický, Dodo Gombár, Vladislava Fekete, Valéria Šulcová a Roman Olekšák, Peter Pavlac, Peter Sherhaufer a Samuel Chovanec. Večierok moderoval Aleksandar Milosavljević. Ocenil publikáciu ako „výnimočne významnú“ a postrehol, že súčasná moderná slovenská dráma ešte ako korešponduje s traumatickou dobou, v ktorej žijeme. Uznanlivo sa zmienil aj o kvalite výberu textov a ich prekladoch. Zostavovateľka antológie dramatička Vladislava Feketeová podotkla, že Divadelný ústav v Bratislave (je jeho riaditeľkou) roku 2007 vydal podobnú antológiu súčasnej srbskej drámy. Podľa nej situácia so srbskou drámou – pokiaľ ide o tematický rámec – je obdobná tomu, čo sa deje na Slovensku. Vypočítala niektoré aktivity, ktorými ústav podporuje mladých autorov. Mala

na mysli predovšetkým projekt Nová dráma / New drama s množstvom podprojektov. V rámci knižnej edície ústav začal postupne vydávať niektoré antológie slovenských súčasných spisovateľov. „Zároveň sme pochopili, že ako malý štát musíme prekladať slovenskú drámu do svetových jazykov, a tak vznikol projekt Slovak Drama in Translation. Potom sme urobili súbeh o najlepší

tomných do ovzdušia súčasného slovenského divadelníctva a poznamenala, že obaja prítomní autori majú zmysel pre humor, čo je „jedným z hlavných znakov slovenskej drámy“. Dodala, že v tomto kontexte sú obľúbení autori Stanislav Štepka (vedie Radošínske naivné divadlo), Milan Lasica (Divadlo L + S), Viliam Klimáček (GUnaGU). Ona sa ale domnieva: „Čo na Slovensku chýba, je tradícia realistickej dobre napísanej drámy v štýle anglosaských autorov, ktorú nevieme ani celkom dobre hrať.“ Feketeová podčiarkla, že bez Zdenky Valentovej-BelićoPeter Lomnický (zľava), Zdenka Valentová-Belićová, vej Peter Pavlac, Vladislava Feketeová, Zuzana Uličianska, by kniha Nova slovačka drama Aleksandar Milosavljević ani nevznikla. originálny text v slovenskom a čes- Dodala, že volili texty s určitou kom jazyku (Dráma) a projekt pre koreláciou medzi srbskou a slomladých dramatických spisovateľov venskou drámou, kvalitné svojou do 18 rokov (Dramaticky mladí), dramatickou štruktúrou, avšak chceli zároveň usporiadame dielne kre- predstaviť slovenských dramatikov, atívneho písania pre deti. Všetko ktorí nie sú „len“ spisovateľmi, lež vyvrcholilo festivalom Nová dráma, formujú nielen drámu, lež celý kulktorý sme 4. – 9. mája usporiadali túrny kontext na Slovensku. Peter už pätnásty raz.“ Pavlac hovoril o výskumníckej práci, Predsedníčka medzinárodného o tom, ako získal korešpondenslovenského centra AICT, kritička ciu medzi Albertom Einsteinom Zuzana Uličianska voviedla prí- a Milevou Marićovou, uschovanú

MEDZINÁRODNÝ LITERÁRNY FESTIVAL INĐIJA PRO POET 2019

Hlavná cena básnikovi Perovi Zubcovi Martin Prebudila

udelená tradičná Hlavná cena festivalu Gran pri Pro poet významnému vojvodinskému a srbskému básniko sriemskom mestečku Inđivi Perovi Zubcovi ja od 1. do 5. z Nového Sadu. júna prebiehal Laureátmi toh3. Medzinárodný lito významného terárny festival Inđija ocenenia sú už Pro poet 2019, ktoakademik a básrý v sobotu otvoril nik Matija Bećkojeho umelecký riavić a spisovateľ diteľ Miodrag Jakšić. a dramatik MiV príhovore okrem lovan Vitezović. iného vyzdvihol, že Špeciálnu cenu toto literárne podufestivalu udelili jatie pomaly, ale iste básnikovi Salimonadobúda charakter vi Babluogluovi veľkého, vážneho a z Azerbajdžanu, kvalitného festivalu, Na pamiatku fotka s laureátom (foto: Zvonko Prege)

• KULTÚRA •

o čom svedčí aj viac ako 60 zúčastnených spisovateľov zo 40 krajín. V rámci otváracieho programu bola

v Židovskom ústave v Jeruzaleme, ktorá mu poslúžila na napísanie drámy Einsteinova žena. Zdôveril sa i s pocitmi, ktoré ho ovládli, keď niekoľko hodín pred prezentáciou stál pred domom v Novom Sade na Kysáčskej ulici, v ktorom istý čas žil známy manželský pár. Feketeová predstavila Petra Lomnického ako majstra svojho remesla, ktorému sa „darí rozbiť štruktúru drámy“, prízvukujúc, že jeho kontext je predovšetkým filozofia. Sám autor zdôraznil, že vo svojich drámach vsádza nielen na filozofiu, ale i na jazykovú kvalitu hry, a prezradil, že jeho dráma Kapitál sa končí smrťou, t. j. samovraždou veľryby. Prekladateľka Zdenka Valentová-Belićová poukázala na skutočnosť, že pre vznik pozorovanej antológie bolo nutné splniť celý rad podmienok. „Predovšetkým musela existovať nová slovenská dráma.“ Tá vznikla a vyvíja sa za posledných 15 – 20 rokov, a to – pričinením sa Feketeovej a jej spolupracovníkov. Pripomenula tiež, že ešte pred niekoľkými rokmi v Srbsku neexistoval záujem o prezentáciu slovenskej drámy. Osobitne vyzdvihla spoluprácu so Zoranom Đerićom a Vesnou Grginčevićovou z vydavateľského centra Sterijovho pozorja. Na slová Feketeovej, že jej a snom prekladateľky je, keď roku 2021 mesto Nový Sad bude Európskym hlavným mestom kultúry, aby organizátori usporiadali scénické čítanie textu Petra Pavlaca, na čo Milosavljević povedal: „Pravdaže, to zariadime; nič nie je ľahšie, než prisľúbiť...“ Nuž veru. Mozaika prelínania kultúr si pýta ďalšie kamienky... ktorému organizátor za odmenu vydal preloženú knihu v srbčine. Počas piatich festivalových dní domáci a zahraniční básnici a spisovatelia vystúpili nielen v kultúrnych stánkoch a školách v Inđiji, ale aj v Kultúrnom stredisku Nový Sad a v priestoroch Matice vysťahovalcov v Belehrade. Okrem viacerých literárnych besied a početných stretnutí s milovníkmi pekného slova počas tohtoročného festivalu boli podpísané aj protokoly o spolupráci s predstaviteľmi podobných literárnych festivalov a podujatí vo viacerých končinách sveta. Na koniec chceme vyjadriť poľutovanie, že sa na festivale z objektívnych dôvodov nezúčastnil ohlásený slovenský básnik Erik Ondrejička, a tak Slovensko tentoraz nemalo svojho predstaviteľa na festivale.

23 /4858/ 8. 6. 2019

Kultúra SLÁVNOSTNÉ VYHODNOTENIE V NOVÝCH ZÁMKOCH

Mladí literáti na Slovensku Mária Kotvášová

podujatie usporiadali Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Matica slovenská a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý zabezpečil pre odmenených žiakov a ich učiteľov 5-dňo-

a nami je úspešné vyhodnotenie 27. súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko za školský rok 2018/2019, ktoré prebiehalo 23. mája v Nových Zámkoch na Slovensku. V tomto školskom roku, ako aj v predošlých rokoch, vo 4. kategórii účinkovali literáti zo zahraničia, z prostredí, kde sa deti vyučujú po slovensky, pokým prvé tri kategórie patrili žiakom a učiteľom z územia Slovenska. Bola to teda celoslovenská literárna súťaž s medzinárodnou účasťou. Organizátori, odmenení žiaci a ich učitelia V tomto roku sa na nej zúčastnili i mladí autori z Ma- vý pobyt na Slovensku. Matica ďarska, Chorvátska, Rumunska slovenská v Srbsku zabezpečila a zo Srbska. Zo Srbska to boli prepravu pre odmenených žiakov žiaci a učitelia zo základných a učiteľov. škôl v Báčskom Petrovci, Kysáči, Spomenieme aj mená odmenePivnici, Kovačici a v Padine. Toto ných a pochválených žiakov, ktorí

ORCHESTRÍK ZO SELENČE

Ďalšie najvyššie ocenenia Juraj Berédi-Ďuky

rchestrík, žiacky orchester Základnej školy Jána Kollára v Selenči, pokračuje v dosahovaní vynikajúcich úspechov na domácich súťažiach. Mladí hudobníci, z ktorých mnohí chodia aj do nižšej hudobnej školy, sústavne pracujú pod vedením profesora hudobnej kultúry Dr. Juraja Súdiho a koordinátorky Renáty Súdiovej. Spomeňme dve vzácne ocenenia, ktoré toto úspešné hudobné zoskupenie najnovšie získalo. Najprv sa Orchestrík zúčastnil na 58. hudobnom festivale detí Vojvodiny (15. mája v Báčskej Topole). Predstavil sa repertoárom, ktorý oduševnil členov hodnotiacej

www.hl.rs

komisie. Za prednes získali 98 bodov a Zlaté pásmo, v rámci ktorého sa znovu stali najúspešnejším žiackym orchestrom vo

pobudli na Slovensku v dňoch 22. až 26. mája – najprv na slávnostnom vyhlásení v Nových Zámkoch 23. mája a potom na štvordňovom cestovaní po Slovensku. Čestné uznania dostali:

Andrej Chrťan a Aleksandar Asodi z Kysáča, Igor Ferko, Martina-Jana Nôtová a Marcela Gániová z Báčskeho Petrovca, Damjan Marinković z Pivnice, Sára Válovcová z Kovačice a Benjamín Galas z PaVojvodine. Súťažilo 12 orchestrov a 10 chórov a podľa slov organizátorov na festivale bolo viac než 700 malých nádejných umelcov. Z členov selenčského Orchestríka ako sólisti na svojich inštrumentoch sa predstavili Marek Škabla na husliach a Antónia Trusinová na tamburke. Druhé prestížne uzna-

Úspešný Orchestrík s vedúcim Dr. Jurajom Súdim

Informačno-politický týždenník

diny. Podľa odporúčania Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí povšimnuté boli i práce žiakov Mily Martinkovej z Kysáča, Alena Širku z Padiny a Sáry Štrbovej z Báčskeho Petrovca, ktorí sa tiež zúčastnili na tomto podujatí. Osobitnú cenu poroty získala Maja Opavská z Báčskeho Petrovca a Cenu predsedu MS Lea Ušiaková z Báčskeho Petrovca. Svojich žiakov sprevádzali učitelia Mária Kotvášová-Jonášová z Kovačice, Ľudmila Berediová-Stupavská z Kysáča, Jarmila Pantelićová z Báčskeho Petrovca, Vesna Kámaňová z Pivnice a Mária Kotvášová z Padiny. Cestovanie po Slovensku potešilo mladých literátov. Okrem iného im bolo zaujímavé zastavenie sa na Haličskom zámku, návšteva jednej z najväčších knižníc na Slovensku – Knižnice Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote, pobyt v Drienčanoch, prechádzka po Drienčanskom krase, spoznávanie krás národných parkov Slovenska, tiež jaskyne Domica a hradu Šomoška pri Fiľakove. V Rimavskej Sobote bolo posedenie so spisovateľkou pre deti Máriou Kotvášovou-Jonášovou a spoznávanie sa s jej tvorbou. Veľa úspešne realizovaných aktivít zostane v trvalých spomienkach všetkým účastníkom tohto podujatia. nie, čiže Zlaté pásmo Orchestrík získal aj na republikovej súťaži chórov a orchestrov základných a základných hudobných škôl, ktorá prebiehala 25. a 26. mája v Sriemskych Karlovciach. Selenčania sa na tejto súťaži zúčastnili v kategórii orchestrov malých škôl druhej kategórie a vystúpili s rovnakým repertoárom, ako na pokrajinskej súťaži. I túto komisiu presvedčili o svojej kvalite a získali maximálny počet bodov – 100, čo svedčí o kvalitnom a úspešnom výkone tohto orchestra na súťaži. Súťaž tradične organizuje v krásnom a vo veľmi akustickom priestore, v slávnostnej sieni gymnázia v Sriemskych Karlovciach, Združenie hudobných a baletných pedagógov Srbska. Orchestrík sa pri týchto úspechoch nezastaví. Pokračuje s prácou na plné obrátky, lebo sa chystá na ďalšie vystúpenia doma a v zahraničí. • KULTÚRA •

NAJVYŠŠIE REPUBLIKOVÉ OCENENIE PRE KOVAČIČANOV

Zlatá plaketa pre orchester a žiacky spevácky zbor Anička Chalupová

dňoch 25. a 26. mája 2019 sa na prvom srbskom gymnáziu v Sriemskych Karlovciach v organizácii Združenia hudobných a baletných pedagógov Srbska uskutočnila republiková súťaž žiackych chórov a orches-

trov základných škôl a základných hudobných škôl Srbska, na ktorej sa zúčastnili aj školské chóry a orchestre z Kovačickej obce. Okrem žiackych orchestrov ZŠ z Crepaje a Uzdinu prvé miesto a Zlatú plaketu získali aj členovia žiackeho orchestra ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ktorých nacvičil

Orchester ZŠ Mladých pokolení už rad rokov uberá vysoké ocenenia

KRV ŽIVOT ZNAMENÁ. Vyhodnotenie výtvarno-literárneho konkurzu Krv život znamená, ktorý organizoval Červený kríž Srbska, na úrovni Červeného kríža Nového Sadu, sa uskutočnilo vo štvrtok 30. mája v Divadle mladých v Novom Sade. Cieľom tejto súťaže je vychovávanie a motivovanie mladých ľudí v duchu solidárnej a humánnej pomoci ľuďom v nešťastí a potreba, aby sa s dobrovoľným darcovstvom krvi žiaci zoznámili už v školských laviciach. Na záverečnej prehliadke vedomostí Zdravie je najväčšie bohatstvo autorom najúspešnejších výtvarných a literárnych prác udelili uznania Červeného kríža Nového Sadu a primerané odmeny. Za úspešnú výtvarnú prácu uznanie a darček získala aj Valéria Vitézová, žiačka 7. 1 triedy ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči (na fotografii). Jej práca postúpila do súťaže Červeného kríža Srbska v Belehrade. Do výstavy v Novom Sade boli zaradené aj výtvarné práce žiačok z Kysáča Laury Pustinjakovej (7. 1) a Emy Medveďovej a Michaely Abelovskej (8. 1). Na súťaž ich pripravoval a motivoval učiteľ výtvarnej kultúry Michal Ďurovka. E. Š. • KULTÚRA •

Bez speváckeho zboru sa takmer ani jedno školské podujatie neuskutoční. Vždy je tam, kde treba obohatiť program. a viedol pedagóg Pavel Tomáš st. v Sriemskych Karlovciach svojím Padinský orchester Základnej školy prednesom zapôsobil na odbornú maršala Tita so svojím mentorom komisiu, ktorá sledovala a hodprofesorom Pavlom Tomášom ml. notila výkony účastníkov, získal v tejto súťaži zakotvil na druhom najvyššie miesto a Zlatú plaketu. mieste a ocenený je Striebornou Dlhoročným úspešným nacvičoplaketou. Vysoké pokrajinské vateľom a vedúcim tohto spevácumiestnenie aj pre žiacky spe- keho telesa pri ZŠ v Kovačici je vácky zbor kovačickej ZŠ bolo učiteľ Pavel Tomáš st., ktorý má svojráznym úvodom k ďalšiemu za sebou bohatú profesionálnu oceneniu. Na republikovej súťaži skúsenosť.

MUŠKY Z GUMIPUŠKY je názov divadelného predstavenia členov detskej divadelnej sekcie SKOS Erdevík, ktoré premiérovo zahrali 2. júna. Predloha vznikla na motívy básne Pavla Mučajiho, úpravu a réžiu mala na starosti Daniela Legíňová-Sabová. V tejto veselohre svojim starým rodičom trampoty pripravil vnuk Miško. Vyriešiť záhadu, aké sú to mušky vylepené v okne, babke a dedkovi pomohli zvedavé, vždy prítomné a dobre informované susedy. Výborným malým erdevíckym hercom sa podarilo rozosmiať obecenstvo, ba dokonca aj samých seba. Za to ich obecenstvo odmenilo potleskom. Hrali: Ivan Dudok, Ivana Zorňanová, Benjamín Tordaj, Luka Vali, Gabriel Činčurák, Karolína Marčoková a Tijana Mocková. Kostýmy si vyrobili herci s rodičmi, o scénografiu sa postaral Vladko Ďurík, ktorý s manželkou Ruženkou nacvičoval hercov. S týmto predstavením Erdevíčania vystúpia i na 26. Prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. B. D. 23 /4858/ 8. 6. 2019

Kultúra VÁĽANIE MÁJA NA RADOŠI

V znamení Dňa Slovákov Anna Horvátová

radíciou slovenskosti a ľudových tradícií je aj májové drevo, symbolizujúce mladosť a krásu zároveň. Týmto sa oslavuje jar, ale aj ľudové zvyky, a mládenci vedeli postaviť májové drevo pred domom ich lásky. Treba spomenúť,

oslavovali sviatky, tradície spolu. Znovu a znovu si uvedomujeme, že sme blízko, že nás spája a čo v nás, napriek modernej dobe, zostáva. Májový strom na nádvorí Slovenského domu v Radoši, ktorý bol postavený v predvečer 30. apríla 2019, zváľali 2. júna v slávnostnej atmosfére. Zároveň oslavovali aj

Slovenská mladšia tanečná skupina a spevácka skupina Matice slovenskej Radoš

že toto, podobne ako mnohé iné prejavy, ktoré súvisia so zvykmi a tradíciami našich predkov, otvára dvere do života našich starých rodičov, rodičov a sme ohromení, keď vieme, ako vlastne žili, ako všetci

Deň Slovákov. Podujatie začalo hymnami Chorvátskej republiky a Slovenskej republiky. Pred folklórnym speváckym programom bola prezentovaná autorská výstava Sandry Kralj-Vukšić, riaditeľky

MLADÍ SLOVENSKÍ A RUSÍNSKI UMELCI

Na spoločnej výstave Danica Vŕbová

medziiným aj s národnostnými menšinami žijúcimi na jeho úzerámci projektu Večera so mí, Mládežnícke združenie Jazas susedovcami (Večera sa usporiadalo výstavu fotografií a komšijama), ktorého cie- obrazov mladých slovenských ľom je spoznávanie obyvateľov a rusínskych umelcov. Výstavu Nového Sadu s ich spoluobčanmi, otvorili vo štvrtok 30. mája v priestoroch Mládežníckeho kreatívneho centra OKCE. Rusínske umenie predstavili fotografka Ivana Medešiová a maliarka Lara Petkovićová, kým slovenské talenty fotografiou reprezentovali Lýdia Mandáčová a Lukáš Sýkora. Lýdia Mandáčová predstavila portréty Ivana Medešiová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Slovenského kultúrneho centra Našice, v spolupráci s Maticou slovenskou Radoš, nazvaná Textilné nápisové nástenky, zahrnujúca umelecké prejavy našich babičiek. Výstava prezentuje materiál zozbieraný v ročnom etnografickom terénnom prieskume na miestach, kde Slováci žijú v Chorvátsku a pracujú v organizáciách založených na etnických princípoch. Prieskum sa konal v 16 lokalitách a bolo zaznamenaných celkovo 303 kuchárok. Realizovaný bol v spo- Autorka výstavy Textilné nápisové nástenky Sandra Kralj-Vukšić, riaditeľka Slovenskélupráci so slovenskými ho kultúrneho centra Našice (zľava), a Tamníškami v Chorvátsku, tjana Seničanin, šéfredaktorka chorvátktoré poskytli kontakt s skeho slovenského mesačníka Prameň rečníkmi z ich prostredia. Výstava predstavuje zozbieraný dom Matice slovenskej Radoš Zlatmateriál, t. j. spracovaný materiál a kom Pucovským a detský folklórny prezentáciu jedného zo spôsobov súbor Matice slovenskej Ilok. Po vyjadrenia etnickej identity. programe sa pristúpilo k váľaniu Po otvorení výstavy nasledoval mája. Podujatie, ktoré podporili kultúrno-umelecký program, v ktoRada pre národnostné menšiny v rom účinkovali slovenská mladChorvátskej republike, Vukovárskošia tanečná skupina a spevácka -sriemska župa a mesto Ilok, pokraskupina Matice slovenskej Radoš, čovalo zábavným programom so spevácka skupina Hviezdoslav slovenskou ľudovou hudbou. s umeleckým vedúcim a predsesa zaoberá grafikou a fotogra- čítaj z úst, ústa vyslovia na stovky fiou, čo vidno z jej vystavených lží, čítaj z očí, oči povedia na stovky fotografií, ktoré pomenovala právd. Kameraman, fotograf, noviPohľadnice z prínár a hudobník Lurody, na ktorých káš Sýkora najčaszvečnila oddych tejšie zaznamenáva v prírode a kochalokálne udalosti nie sa v jej kráse a vidiecku kultúru. v prirodzených Možno konštatovať, farbách. Najväčže je objektív jeho šou inšpiráciou obľúbenou umemladej umelkyne leckou pomôckou Lary Petkovićovej v tvorbe, či už ten sú krajinomaľby, na kamere, alebo hlavne stromy fotoaparáte. Výa prelínanie slnečstavu otvoril dobných lúčov a tierovoľník MládežLukáš Sýkora fotografuje auňov. Táto výstava tentické príbehy z lokálneho níckeho združenia je zároveň štvrtou prostredia Jazas Aleksa Kljajić, výstavou olejoktorý podal kratšie malieb tejto 18-ročnej Rusínky. informácie o jej obsahu a umelSelenčanka Lýdia Mandáčová coch. Zároveň prezradil, že možno sa po absolvovaní fotografického očakávať ďalšie multikultúrne kurzu úplne venovala tomuto projekty, v ktorých sa zúčastnia umeniu. Časť zo svojho opusu novosadské národnostné menportrétov, ktorú vybrala pre túto šiny, ale tentoraz s folklórnym výstavu, motivovala citáciou: Ne- a divadelným obsahom. • KULTÚRA •

KIKINDSKÉ DIVADLO V PETROVCI

Prieberčivá Jaroslav Čiep

ikinďania už desaťročia radi chodievajú zahrať predstavenia do Báčskeho Petrovca a dlhé roky utužujú priateľstvo s domácim divadelným súborom. Od samotného vzniku sú pravidelnými účastníkmi festivalu Petrovské dni divadelné. Okrem domácich hercov azda najviac vystúpení na tomto podujatí majú práve herci z Kikindy. V nedeľu 2. júna vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci znovu hosťovali herci Národného divadla z Kikindy. Publikum už dobre vie,

Kikinďania na petrovskom javisku

že toto divadlo zvyčajne naštuduje niečo zaujímavé a veselé. Po predstavení neboli sklamaní ani tentoraz. Kikinďania v nedeľu do Petrovca pricestovali s predstavením Izbiračica (po slovensky Prieberčivá) autora srbského spi-

SCÉNA

Na Exit prichádzajú aj Skepta, Carl Cox a Entombed A.D.

sovateľa a dramatika Kostu Trifkovića a v réžii Jany Maričićovej.

Tieto moje nové „cipeľe“ sú veľmi „udobňje“ Anna Horvátová

eľmi nám záleží na tom, aké máme časti odevu, módne doplnky, a predovšetkým, aby nám pristali, boli aj priliehavé, ale aj aby sme sa dobre cítili. Dôležité je, aby sme mali aj obuv, ktorá netlačí: „Tieto moje nové cipeľke sú také udobňje. Ako keby som bola v patikách.“ Nielenže sa chválime pri správnom výbere, ale chceme aj poradiť, že ide skutočne o správnu voľbu, že sa dobre cítime v novej obuvi. Nie je od veci spomenúť, že je v slovenčine podstatné meno obuv ženského rodu, a nie „ten obuv“ alebo„obuj“, ako zvykneme povedať. Podstatné meno obuv sa skloňuje podľa vzoru kosť, a tak tá obuv sa pri skloňovaní píše s mäkkým „i“, napr.: rozličné druhy obuvi. Ale čo s tými „cipeľami“ či „cipeľkami“? Žeby neprislúchali spisovnej

ednou z hviezd tohtoročného Exitu bude Skepta, britský Grime MC a rapper s nigérijskými koreňmi, majiteľ viacerých hudobných cien a hitov, akými sú Shutdown, Man a That’s Not Me. Vlani hosťoval v piesni ASAP Rockyho Praise the Lord (Da Shine) a práve vydal nový album Ignorance Is Bliss, ktorému predchádzal singel Pure Water. Skepta je prominentom štýlu Grime a všeobecne sa podčiarkuje jeho vplyv na súčasnú anglickú populárnu kultúru. Na Petrovaradínsku pevnosť sa tohto roku vracia známy techno/house DJ Carl Cox, ktorý svoje vystúpenie na Exite pred desiatimi rokmi opisuje ako jedno z najlepších skúseností v jeho živote. Za sebou má 40-ročnú skúsenosť vo svete elektronickej tanečnej hudby, čo presne vystihuje titul jeho albumu All Roads Lead to the Dancefloor. Fanúšikovia death’n’rollového zvuku sa tešia z príchodu švédskej formácie Entombed A.D., ktorú pred piatimi rokmi založili CHÝRNIK dovtedajší členovia skupiny Entombed – medzi nimi aj NOVÝ SAD. Filozofická fakulta Unispevák s charakteristickým hlasom a macedónskymi verzity v Novom Sade vypísala súbeh koreňmi L-G Petrov. Zatiaľ vydali dva albumy Back to the Front a Dead na zápis študentov do prvého ročníka základných akademických a master Dawn; v októbri 2014 už koncertovali v Belehrade. štúdií na akademický rok 2019/2020. KONCERTY Na zápis do prvého ročníka študijnej 8. júna, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Dishumanity + skupiny Slovenský jazyk a literatúra je určených 5 miest, ktoré budú War Engine financované z rozpočtu, a 5 miest 11. júna, Hala 6 Novosadského veľtrhu: Cannibal Corpse 11. júna, Dom mládeže v Belehrade: Miloš Branisavljević Quartet pre študentov samoplatcov. Termín podávania prihlášok je 24. až 26. júna feat. Muzikon Pripravuje: S. Lenhart (od 9.00 do 13.00 hod. v amfiteátri Filozofickej fakulty). Prijímacie skúšky

V rolách Trifkovićovej veselohry sme postrehli nielen známe tváre, bardov divadla v Kikinde, ale aj mladšie posily, ktoré tiež suverénne ovládali scénické výrazové prvky. V Prieberčivej si zahrali: Mihailo Laptošević (Sokolović), Marina Vodeničarová (Jeca, jeho žena), Vanja Nenadićová (Malčika, ich dcéra), Tanja Markovová (Saveta, ich neter), Branislav Čubrilo Rus (Timić), Mina Stojkovićová (Kata, jeho žena), Miljana Kravićová-Marićová (Milica, ich dcéra). Mladých ľudí na ženenie hrali: Nikola Joksimović (žurnalista Branko), Miljan Davidović (Štancika), Stefan Ostojić (Tošica) a Slavoljub Matić (sluha).

slovenčine?! No pozrime sa, ako je to s obuvou: cipela či cipele alebo cipelice sú srbské slová. Do slovenčiny ich v žiadnom prípade neprekladáme ako tu už uvedené tvary. V slovenčine sú to, určite aj vieme – topánky či topánočky a máme letné, zimné, elegantné, športové, ťažké, ľahké... A tie ľahké sú azda najvzácnejšie. A ešte keď priliehajú a netlačia. Vtedy sú... no aké, predsa„udobňje“, či nie?! Srbské spojenie udobne cipele vieme, ako preložíme do slovenčiny? Sú to pohodlné topánky či pohodlná obuv. Pohodlný môže byť aj kabát, pohodlné šaty tiež. Niekto si žije pohodlný život a je mu celkom fajn. Pohodlný môže byť aj vlak alebo pohodlné cestovanie, po ktorom určite všetci túžime. V športovej obuvi sa ešte ako pohodlne cítime, teda v tých„patikách“. Patika či patike sú v srbčine správne slovká na označenie športovej obuvi, ale v slovenčine už nie. V našom jazyku sú to tenisky, v jednotnom čísle teniska – tá ľahká pohodlná obuv, s gumovou podošvou.

• KULTÚRA •

budú prebiehať 1. júla o 9. hodine. Zápis študentov sa bude konať v dňoch 10. až 17. júla. Na zápis do prvého ročníka master štúdií sú určené 4 miesta, ktoré budú financované z rozpočtu, a 6 miest pre študentov samoplatcov. Zápis bude prebiehať v septembri, resp. októbri 2019. Viac informácií možno získať na webovej stránke FF UNS: http://www.ff.uns. ac.rs/upis/upis_konkurs_1.html. Oddelenie slovakistiky v Novom Sade

23 /4858/ 8. 6. 2019

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 23

V tajničke je pomenovanie tradičného stretnutia mladých nádejných básnikov.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu – stanice na zásobovanie palivom Podnik MARURI, s. s r. o., Ul. Ćirpanova 1, Nový Sad po oprávnení nositeľa projektu BS BLOK 41A, s. s r. o., Bulvár Zorana Đinđića 81/11, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu – stanice na zásobovanie palivom, na rohu ulíc Temerínskej a Put šajkaškog odreda, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách číslo 2424/2, 2739, 2737, 2736, 2734/2, 2733/2, 2728/1 a 2332/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. mája 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-289/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre hospodárstvo Ul. rumenačka č. 110 a 21 000 Nový Sad tel.: 021/6614-085 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre hospodárstvo Mesta Nový Sad Pracovné miesta: vykonávateľ prác v oblasti rurálneho rozvoja, ktoré je rozčlenené na povolanie poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, a vykonávateľ prác zamestnávania, hospodárstva a podnikateľstva, ktoré je rozčlenené na povolanie mladší poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 22 – VODOROVNE: omega, VŠ, námorník, ER, liana, sitie, or, kapela, e, O, R, nad, rok, halo, ev, Kata, nekov, SO, Era, RO, a, alpaka, OL, onaký TAJNIČKA: MÁRIA HAVRAN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 20 z čísla 20 Hlasu ľudu z 18. mája 2019 bolo: ZLATICA ORAVCOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KRISTÍNA ŠRANKOVÁ, Ul. osloboditeľská č. 4, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Ing. PAVLOM FUNTÍKOM 1. 5. 1949 – 30. 5. 2019 z Kysáča

Za všetko, čo si pre nás Kysáčanov vykonal, Ti patrí večná vďaka. Navždy zostaneš v našich spomienkach. Odpočívaj v pokoji. Klub poľnohospodárov v Kysáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA· OZNAMY •

Oznamy

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Futoški put (ALBA) –NSU174/ NSL174/NSO174, Ul. Futoški put číslo 93 c, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ELEKTROMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS1482_01 NS_Novi_Sad_Promenada_Rooftop, Bulvár oslobodenia 119, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 3. júla 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 4. júla 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

• OZNAMY •

V reštaurácii s domácou kuchyňou Salaš 137 z dôvodu zväčšeného objemu práce potrebujú nasledujúce profily pracovníkov: – kuchár – čašník – upratovačka – pomocný pracovník v kuchyni – umývač riadov Vynikajúce podmienky práce, pravidelný plat. Pre osoby, ktoré nie sú z Nového Sadu, možnosť zabezpečenia ubytovania a stravy. Prihlášky možno poslať mailom na info@salas137.rs alebo zavolať na telefónne číslo 021/714-505. 23 /4858/ 8. 6. 2019

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom

s milovaným otcom a starkým

PAVLOM PETROVIČOM

27. 8. 1940 – 26. 5. 2019 z Padiny

Dohorela Tvoja svieca, ale jej svetlo zostalo v mojich očiach. Zapadlo Ti slnko, ale teplo zostalo v mojej duši. Spomienky neuniknú, lebo sú v srdci chránené. Manželka Mária Ďakujem všetkým, ktorí nám vyjadrili sústrasť a v takom veľkom počte prišli môjho manžela vyprevadiť na jeho poslednú cestu.

27. 8. 1940 – 26. 5. 2019 z Padiny

Keď si nás zanechal, nestrácame len Teba, mizne nám nad hlavou kus krásneho neba, pod ktorým sme žili v bezpečí, v pohode, obhŕňaní láskou pri Tvojej dobrote. Všetkých si miloval, ku každému bol chtivý, nech je Tvojej duši sám Boh milostivý. Syn Pavel Petrovič s manželkou Zuzanou a rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s drahým otcom a starkým

s drahým švagrom

PAVLOM PETROVIČOM

27. 8. 1940 – 26. 5. 2019 z Padiny

Na otcovskom dome, keď sa zamknú dvere, rozídu sa všetci, každý v inom smere, a nik z nás nenájde viac teplé lono, bez Teba nič nie je tak, ako bolo.

27. 8. 1940 – 26. 5. 2019 z Padiny

Bol si oporou celej rodiny, vedel si poradiť, potešiť, radi sme Ťa mali. Zo srdca Ti slzou za všetko vďačíme, hrob kvetmi zdobíme, vedomí si veľkej straty.

Dcéra Marka Trnovská s manželom Jánom a rodinou

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Rodina Šišková z Kovačice

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a dedka

JURAJA STANA 1943 – 2014 – 2018 z Kovačice

Už piata jar pŕchne na spomienku a Tvoja láska, dobrota a obetavosť sú stále s nami. Tvoji najmilší

www.hl.rs

MICHALA VOZÁRA

1929 – 1999 – 2019

ANNU VOZÁROVÚ

rod. Funtíkovú 1935 – 2019 z Kysáča Čas plynie, ale spomienka na Vás zostáva navždy v našich srdciach a myšlienkach. S úctou: syn Michal,nevesta Elena,vnuk Branislav a vnučka Aneta Klinková s rodinou

Informačno-politický týždenník

MICHALA VOZÁRA

1929 – 1999 – 2019

ANNU VOZÁROVÚ

rod. Funtíkovú 1935 – 2019 z Kysáča Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska,ktorá je silnejšia od zabudnutia. S úctou: dcéra Mária Kardelisová s manželom Michalom a vnučka Ivana Piksiadesová s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. júna 2019 uplynulo šesť smutných rokov,čo nás opustil náš milovaný syn a brat

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA na manžela, otca a starého otca

JOZEF HRK

13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 – 2019 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Po dlhej a ťažkej chorobe nás 30. mája 2019 navždy opustil môj manžel a náš otec

JOZEFA HRKA 13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 – 2019 z Kovačice

PAVEL FUNTÍK 1. 5. 1949 – 30. 5. 2019 z Kysáča

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal… S láskou a úctou si na Teba spomínajú: otec Jozef a brat Ján s manželkou Ankou, dcérou Tamarkou a synom Želkom s priateľkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s apkom

Ten, koho ľúbime, akokoľvek dlho a ďaleko cestuje, nikdy neodchádza z našich sŕdc. S úctou si na Teba spomínajú Tvoji: Eva, deti a vnúčatá

JÁNOM MURTÍNOM

16. 11. 1937 – 27. 5. 2019 z Hložian

POSLEDNÝ POZDRAV svatovi

Zarmútení: manželka Anna a dcéry Lýdia Hlaváčová s manželom Jánom a Marína Funtíková s manželom Braianom

POSLEDNÝ POZDRAV

PAVLOVI FUNTÍKOVI

Zarmútení: syn Ján s rodinou a syn Ondrej

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Zostaneš navždy v našich srdciach.

PAVLOVI FUNTÍKOVI

1949 – 2019 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

svatovci Hlaváčovci

1949 – 2019 z Kysáča

zasielajú a tichú a trvalú spomienku na neho si zachovajú

manželkine kolegyne a kolegovia – dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

SMUTNÁ SPOMIENKA

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

ŠTEFAN LEŇA MÁRIA LEŇOVÁ ZUZANA LEŇOVÁ JAROSLAV LEŇA

1919 – 2002 – 2019

rod. Kolárová 1945 – 2012 – 2019 1924 – 2013 – 2019 z Kysáča Neplačte, že sme odišli, pokoj a mier nám prajte. Len večné svetlo spomienky nám v srdciach zanechajte. S úctou a láskou

• OZNAMY •

1970 – 2019 žijúci v Kulpíne

rodiny Vozárová a Klinková 23 /4858/ 8. 6. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. júna 19.30 Zostrih z druhej časti festivalu Zlatý kľúč z roku 2017 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 9. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 11. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnej relácii

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

okrem iného odznejú príspevky zo súťaže vo varení a jedení bryndzových halušiek v Kovačici a zo zasadnutia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Dúhovka. Pri príležitosti 48. Stretnutia pod lipami odvysielajú záznamy z televízneho archívu, vďaka ktorým si diváci zaspomínajú na niektoré z predchádzajúcich ročníkov tohto literárno-výtvarného podujatia. V spoločnosti bývalých či terajších autorov prílohy Rozlety v chládku rozkošatených líp výrobný štáb tejto televízie bol od samotných začiatkov

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 7. júna – 40 dní a 40 nocí Sobota 8. júna – Hercules Pondelok 10. júna – Kúpili sme zoo Utorok 11. júna – Denník slabocha 3 Streda 12. júna – Seržant Bilko Štvrtok 13. júna – Gozilla

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 9. júna Film: Medzi nami zvieratami Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Rozsudok smrti Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

v 70. rokoch. Aj na tom vlaňajšom, ktoré bolo v sriemskej idylickej dedine Erdevík.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 9. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 12. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40

Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny

7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Nedeľa 9. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Haluškové majstrovstvá v Kovačici majú za sebou úspešný tretí ročník Žiaci záverečného ročníka základných škôl sa pripravujú na záverečné skúšky Utorok 11. júna 16.00 Dozneli tohtoročné Divadelné dni Tomáša Hriešika-Maška v Kovačici Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte Galéria insitného umenia na výtvarnom tábore v Bulharsku Piatok 14. júna 16.00 Film: Pacho, hybský zbojník Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Keď nedáš – dostaneš a prehráš TATRA – PODRINJE 0 : 1 (0 : 0) Pavel Pálik

olo to pekné a zaujímavé a čo do výsledku napínavé futbalové predstavenie dvoch rovnocenných celkov. Domáci predsa boli konkrétnejší a mali päť stopercentných šancí. Najlepšia hádam bola tá, keď Klaić v 55. min. volejom z čiary trestného územia trafil do žrde.

faulom zastavila Barića v trestnom území, avšak rozhodca Sekulić z Futogu nenariadil jedenástku, ale iba mávol rukou, a tak, zdá sa nám, ukrivdil domácemu celku. Tatra aj vo finiši mala dve vyložené príležitosti, ale ich nerozvážne zahodila, a tak vlastne vyhrali nad sebou. V nedeľu tatrancom strelecká pohotovosť nebola na úrovni a potvrdilo sa nepísané

Zmrhaná šanca Tatry (v modrých dresoch) pred gólom Podrinja

Hostia jediný gól vsietili v 61. min. vďaka šťastiu. Rogo prenikol po pravej strane a z asi 10 metrov prudko strelil. Lopta trafila Borovnicu do hlavy, zmenila smer, prekvapila Buzadžiju a skončila v sieti. V 65. min. obrana hostí

futbalové pravidlo, že keď nedáš gól – dostaneš, a potom aj prehráš. TATRA: Buzadžija, Zirić, Mrđenović, Borovnica, (Nastić), Apić, Poštić, Lukić (Grahovac), Sapundžić, Barić, Klaić a Ubović

SLÁVNOSTNÉ PRIJATIE PRE VOLEJBALISTKY JEDNOTY A OMLADINCA V STAREJ PAZOVE. V stredu 29. mája predseda Obce Stará Pazova Ðorđe Radinović usporiadal v budove ZO slávnostné prijatie pre volejbalistky staropazovskej Jednoty a novobánovského Omladinca, ako aj vedenia oboch klubov (na fotografii), ktoré v uplynulej súťažnej sezóne dosiahli pozoruhodné výsledky. Volejbalistky Jednoty sú vicešampiónkami a juniorky Omladinca majsterkami Srbska vo svojej konkurencii. Predseda Radinović im pri tejto príležitosti odovzdal darčeky a predseda VK Jednota Bogdan Mamuzić sa poďakoval staropazovskej lokálnej samospráve za podporu, ktorú poskytuje športovcom, aby dosahovali čím lepšie výsledky. A. Lš. • ŠPORT •

Mohli dostať tucet gólov JEDNOTA – LSK 6 : 0 (2 : 0) Matej Bzovský Staropazovskí futbalisti pokračujú s jarnými výhrami. Keby tak hrali aj v prvej časti, iste by sa dnes nachádzali v hornej časti tabuľky. Neskoro je však plakať nad rozliatym jesenným mliekom. V pokračovaní majstrovstiev sa im oveľa lepšie darilo, k čomu určite dopomohla aj zmena odborného štábu v čele s odborníkom Vladimirom Livajom, ale aj jeho asistentom Draganom Ogrizovićom. Okrem toho, že si zlepšili bodové konto, Pazovčania po nedeľňajšej vysokej výhre otočili aj gólové skóre (37 : 30). S chuťou hrajúci domáci od začiatku diktovali svižné tempo, kým sa hostia, ktorí do Pazovy docestovali iba jedenásti, iba bránili so zhustenou obranou. Domáci elán korunovali rýchlym dvojgólovým náskokom strelami mladého Đurana, ktorý rozvlnil

sieť bezmocných hostí v 7. a 10. min. Aj v druhom polčase sa hralo stále podľa pazovských nôt. Domáci neustále nahŕňali dopredu vytvárajúc zmätok v obrane hostí, ktorí len dvakrát strelili na domácu bránu. Pred ich bránou však šancí bolo neúrekom a len vďaka dobrým zákrokom svojho brankára Ovšeka neinkasovali viac gólov. Dostali pol tucta, ale mohli dostať aj celý tucet gólov. Po ukážkovej spolupráci s Vukmirovićom Bojić, najlepší jednotlivec zápasu, už v úvode pokračovania zvýšil náskok na 3 : 0, a potom sa do listiny strelcov ešte zapísali Cvetanović (53. min.), Bulat (57. min.) a tiež vynikajúci Mihajlović (67. min.). JEDNOTA: Jovišić, Tošić, Grubor, Vukmirović, Delić, Mihajlović, Milanović (Cvetanović), Bojić (Denić), Živanović, Igrač, Đuran (Bulat)

Minimálna, ale vzácna výhra RADNIČKI – HAJDUK 1 : 0 (1 : 0) Lazar Pavković V poslednom zápase pred vlastným obecenstvom tejto sezóny Šíďania zaznamenali minimálne, ale veľmi dôležité víťazstvo v boji o zachovanie statusu vojvodinského ligistu. Útočníci Radničkého dali iba jeden gól, ale treba povedať, že si pred bránou brankára Hajduka Blagojevića vytvorili viacero výhľadných šancí, ale sieť Hajduka akoby bola začarovaná. RADNIČKI: Ilić, Mijatović (Šuša), J. Sarić, Aperlić, Bošnjaković, Vasić, Stojšić, Derajić (Mirčetić), Kranović, Matić, Perović Výsledky 29. kola: Jugović – Sloga (E) 1 : 3, Hajduk (Č) – Borac (Š) 1 : 6, Tatra – Podrinje 0 : 1, Jednota – LSK 6 : 0, 1. maj – Hajduk (D) 1 : 4, Sremac – Sloga (T) 0 : 2, Radnički – Hajduk (B) 1 : 0. Voľný bol Podunavac.

1. 1. maj Ruma 2. Jugović 3. Sloga (E) 4. Podrinje 5. Borac 6. Hajduk (D) 7. Jednota 8. Podunavac 9. Radnički 10. Sloga (T) 11. Sremac Vojka 12. Hajduk (B) 13. Tatra 14. LSK Laćarak 15. Hajduk (Č)

27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 28 27

19 15 15 14 11 13 11 13 12 13 10 9 8 4 0

4 4 55 : 24 61 7 5 36 : 24 52 5 7 57 : 27 50 6 7 41 : 18 48 9 7 46 : 30 42 2 12 53 : 28 41 8 8 37 : 30 41 2 12 43 : 38 41 4 11 49 : 37 40 2 12 45 : 41 40 8 9 30 : 24 38 5 13 41 : 51 32 7 12 30 : 30 31 3 21 22 : 75 15 0 27 05 :103 -1

Program posledného 30. kola: Sloga (E) – Radnički, Hajduk (B) –Sremac, Sloga (T) – 1. maj, Hajduk (D) – Jednota, Podunavac – Tatra, Podrinje – Hajduk (Č), Borac – Jugović. Voľné je LSK.

23 /4858/ 8. 6. 2019

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

(Mamojka), Ćirić, Kutálek. DOLINA – POTPORANJ 2 : 3 (1 : 0) Prvé hosťovanie futbalistov z dedinke Potporanj v Padine namiesto radosti prinieslo veľký smútok doJán Bokor mácim. Hráči Doliny začali veľmi I keď to vedúci súťaže neuznajú, majstrovstvá sa konajú v príliš dobre a usilovne, mali iniciatívu a neregulárnych podmienkach. Výsledky vo ﬁniši iba potvrdzujú zá- nebezpečne útočili. Vo výhre hľadali kulisné dohováranie klubov a čoraz viac sa potvrdzuje konštatácia body záchrany. Z početných šancí skúseného znalca futbalových dianí v južnom Banáte, že nakoniec premenili iba jednu, lebo skúsený bude, tak ako byť musí?! Titul majstra kolo pred koncom získal Borac brankár hostí Donović zastavil rad a koľko klubov vypadne, zistí sa po skončení súťaže a baráže. Do prudkých striel. Odrazenú loptu po skupiny najohrozenejších sa dostala aj padinská Dolina. krásnych nožničkách Kelečevića do Výsledky 32. kola: Jedinstvo (V) – Partizan (U) 2 : 3, Jugoslavija – brvna v 16. min. do siete hlavičkoval Dunav 3 : 1, Jedinstvo Stević (K) – Radnički 0 : 2, Borac St. – Strela 1 Forgić. : 1, Potporanj – Vulturul 2 : 1, Sloga – Vojvodina 7 : 2, Polet – Crvena Po prestávke Dolina znovu prvá zvezda 1 : 2, Spartak 1911 – Dolina 1 : 2. Voľný bol Partizan (G). zaútočila a v 56. min. zvýšila náskok. Výsledky 33. kola: Polet – Jedinstvo (V) 2 : 3, Crvena zvezda – Sloga Znovu Kelečević presne odcentroval BNS 4 : 2, Vojvodina – Spartak 1911 0 : 5, Dolina – Potporanj 2 : 3, a Forgić šikovne upravil loptu do Vulturul – Partizan (G) 5 : 4, Strela – Jedinstvo Stević (K) 3 : 0, Rad- siete. Zdalo sa, že je odpor hostí nički – Jugoslavija 1 : 1, Dunav – Partizan (U) 3 : 1. Voľný bol Borac. zlomený, ale domáci v snahe dať SPARTAK 1911 – DOLINA 1 : 2 (0 : 0) tretí gól zabúdali na obranu, takže erby susedov prekážalo daž- Kelečević, ktorý už v 47. min. vsietil ve- skúsení hostia za desať minút obdivé počasie, avšak diváci v dúci gól za Dolinu. Zranenie mu však rátili výsledok vo svoj prospech. Debeljači predsa sledovali nedovolilo dlhšie zostať na trávniku. Najprv v 74. min. korigovali výdobrý a zaujímavý zápas. Hosťom Domáci vyrovnali gólom Mladenovića sledok. Domáci síce signalizovali z Padiny body boli potrebnejšie a v 68. min. a čoskoro sa Dolina gólom ofsajd, ale rozhodca Naumović z preto sa viac snažili, kým domáci Forgića znovu ujala vedenia 1 : 2, čo Pančeva gól uznal. Už v 81. min. bolo 2 : 2 a v 85. minúte štart Kohrali ľahostajnejšie. V rovnocennej bol aj konečný výsledok zápasu. hre v prvom polčase gólových šancí DOLINA: Bujaković, Jovanov, laka rozhodca potrestal penaltou, Kolak, Hlavča (Kelečević, Đorić), ktorú hostia, pravdaže, využili – 2 bolo málo a siete sa nevlnili. Po prestávke hru rozvíril zranený Janjović, Forgić, Vasić, Ilić, Sampor : 3. Koniec zápasu domáci dočkali desiati, lebo po hašterení s obran-

Radosť vystriedala žalosť

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Výsledok o ničom nerozhodoval OFK ODŽACI – SLÁVIA 4 : 1 (2 : 1) Ján Šuster

poslednom majstrovskom zápase v tejto sezóne mužstvo pivnickej Slávie hosťovalo v Odžakoch, odkiaľ si zaslúžene domov odnieslo všetky tri body. Keďže výsledok zápasu nemal súťažiaci význam, lebo domáci už dávno zasadli na poslednom mieste, ktoré vedie do nižšej ligy, a aj hostia si skôr zabezpečili 4. miesto, zo 70 divákov, prevažne Pivničanov, pozeralo priemerné stretnutie. Domáci však aj napriek tomu hrali príliš hrubo, na momenty až surovo, takže hostia museli často viac myslieť na svoje nohy ako na hru. Takúto hru im slabý rozhodca Strahinja Pilić z Kuly toleroval. Bez ohľadu na všetko hru počas najväčšej časti zápasu diktovali hostia a vytvorili si mnoho príležitostí, z ktorých

www.hl.rs

využili štyri. Vedenia sa ujali hostia v 10. min. Po rýchlej akcii po pravej strane Sekeruš rutinovane prekonal brankára. V 34. min. Petrović centroval pred bránu a

Marko Trivunović: dva góly v sieti súpera

Informačno-politický týždenník

Trivunović zaslal loptu za chrbát domáceho brankára Foraja. Dve minúty neskoršie domáci gólom Lukića korigovali výsledok. V 62. min. rozhodca odpískal jedenástku za domácich, ktorú iba on videl, no Jovanović z bieleho bodu strieľal vedľa. V 65. min. Babić sa najlepšie vynašiel v trestnom území domácich a bolo 1 : 3. V 75. min. útočník Slávie Babić bol drsným spôsobom zastavený, čo vyvolalo fyzické vyúčtovanie hráčov dvoch celkov, za čo červené karty fasovali domáci hráč Lukić a hosťujúci Babić. V 89. min. červenú kartu dostal ďalší domáci hráč Petković. Bodku za výsledkom tohto zápasu položil v 90. min. Trivunović po peknej prihrávke Kuteniča. SLÁVIA: Brňa, Badinský, Benka (Vladimír Kuchta), Milec, Budić, Kotiv (Nímet), Vlasti-

com hostí Kelečević musel opustiť ihrisko. Hráči Doliny zase nasadli na lep rozhodcom a seba doviedli do ťažkého položenia, aj keď je pravda aj to, že sa Doline často krivdilo, čo si vonkoncom nezaslúžila. DOLINA: Bujaković, Magda, Jovanov, Kolak, Popović, Janjović (Ilić), Forgić (Hlavča), Kelečević, Mamojka, Ćirić, Vasić

1.Borac 2.Radnički 3.Potporanj 4.Partizan (G) 5.Jedinstvo 6.Strela 7.Spartak 8.Partizan (U) 9.Crvena Zvezda 10.Dolina 11.Sloga 12.Jugoslavija 13.Dunav 14.Jedinstvo Stević 15.Vulturul 16.Vojvodina (-1) 17.Polet

31 20 31 17 31 17 31 17 31 14 31 14 31 13 31 14 31 14 31 12 31 13 31 12 31 12 32 11 31 10 31 6 31 6

38 77 77 4 10 7 10 6 11 8 10 4 13 2 15 6 13 3 15 5 14 4 15 4 17 7 14 5 20 2 23

69 : 34 63 69 : 37 58 51 : 36 58 80 : 35 55 54 : 44 49 63 : 40 48 64 : 49 47 49 : 55 46 49 : 56 44 44 : 47 42 41 : 49 42 43 : 54 41 60 : 68 40 46 : 46 37 58 : 65 37 38 : 96 22 37 : 103 20

slav Kuchta, Petrović, Babić, Trivunović, Sekeruš (Kutenič) Výsledky posledného 30. kola: Hercegovac – Rusín 3 : 0, Vojvodina – Krila Krajine 2 : 2, Kulpín – Radnički 1918 4 : 2, Polet Lipar 2 : 1, Kula – Budućnost 3 : 1, ŽAK – Tvrđava 2 : 1, Stari Grad – Borac 46.

1. Stari Grad 2. Krila Krajine 3. Hercegovac 4. Slávia 5. Rusín 6. Vojvodina 7. Borac 46 8. Budućnost 9. Radnički 1918 10. Tvrđava 11. Kulpín 12. ŽAK 13. Polet 14. Kula 15. Lipar 16. OFK Odžaci

30 22 30 17 30 16 30 16 30 13 30 12 30 12 30 10 30 11 30 10 30 12 30 9 30 10 30 10 30 7 30 4

5 3 76 : 14 7 6 41 : 23 6 8 51 : 39 4 10 57 : 44 6 11 56 : 42 7 11 63 : 52 5 13 55 : 64 9 11 42 : 43 6 13 58 : 63 9 11 37 : 46 3 15 66 : 77 10 11 38 : 51 6 14 48 : 55 5 15 47 : 56 9 14 43 : 56 1 25 24 : 77

71 58 54 52 45 43 41 39 39 39 39 37 36 35 30 13

• ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Mohlo byť aj inak

HAJDUŠICA – ŠEVAC 4 : 2 (2 : 0) Vladimír Hudec Radovića z rohu najvyššie vyskočil Folťan pre 2 : 0. k chceli zostať po boku lídroAj po zmene strán domáci zmrvi v tabuľke, Hajdušičania hali celý rad príležitostí, čo sa im museli vyhrať a od začiatku v konečnom mohlo vypomstiť. začali útočne. Už v druhej minúte N. V 60. min. totiž hostia z rýchleho Ružić vyšiel sám pred brankára, ale protiútoku prekvapili domácu obstrieľal vedľa. Iba pár minút neskoršie ranu a vyrovnali. Po tomto góle hra zmrhal ďalšiu príležitosť. V 15. min. bola rovnocenná, avšak keď v 77. z okraja šestnástky strieľal A. Ružić, min. lopta oklamala Stojanovského ale brankár jeho strelu kryl. Pár minút a ocitla sa v sieti, studená sprcha neskoršie A. Lipták trafil do brvna, obliala domácich hráčov a fanúlopta sa odrazila vedľa samej bránko- šikov. Nosení na krídlach nečakavej čiary a odišla do ihriska. Konečne ného obratu hostia v snahe úplne v 25. min. Pejčić peknou strelou z 13 obrátiť výsledok vo svoj prospech metrov vedľa brankára zaslal loptu pokračovali s útokmi. Hajdušičania do siete. Svoju prevahu Hajdušičania sa však obránili a vo finiši zápasu korunovali v 40. min., keď po centri najprv A. Lipták prekonal brankára

Nenad Folťan (číslo 6) najvyššie skočil pre 2 : 0

hostí a v nadstavenom čase jednu z početných šancí, ktoré mal na tomto zápase, využil aj N. Ružić pre konečných 4 : 2. HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Mršić, Pejčić (Petrović), Stojkovski, Folťan, Pavlovic (Georgijevski), Radović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić Výsledky 24. kola: Jánošík – Borac (VS) 2 : 3, Borac (VG) – Dobrica

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Voda na ihrisku prekážala futbalistom AŠK – MSK 1 : 0 (0 : 0) Vladimír Gál

nevytvárali, ale skúšali z diaľky. Najprv Adamov strieľal rovno do brankára a potom brankár kryl aj strelu V. Gála. Najlepšiu šancu mal Adamov po prihrávke V. Gála, ale sa obrancovi podarilo zablokovať ho. Birmanac si sólovou akciou vytvoril peknú šancu, ale keď mal strieľať, lopta zostala vo vode, ktorá miestami stála na ihrisku a prekážala futbalistom. V 42. min. hostia znovu mali peknú šancu, ale ich útočník rozvlnil sieť z von-

kajšej strany. Hostia v druhom polčase pridali plyn. Boli agresívnejší a lepší a znovu mali dve veľké príležitosti. Najprv strieľali z 11 metrov nepatrne vedľa brány. Trochu neskoršie Isak prekľučkoval aj brankára Kurtešana a keď všetci videli loptu v sieti, Ďuríček ju odrazil z bránkovej čiary do ihriska. V polovici polčasu Adamov vzal loptu, na strede ihriska obehol všetkých, vyšiel sám pred brankára a zaslal loptu do siete –

MLADOSŤ – JEDINSTVO 2014 6 : 3 (2 : 0) aj na rok budú súťažiť v tejto lige Darko Sládeček a do nižšieho rangu sa presťahujú ieloblatčania prvú sezónu Zreňaninčania. v A skupine Mestskej ligy Domáci od prvej minúty zaútočili Zreňanin skončili výhrou. a gólom Poničana sa vedenia ujali Hostia z Ečky pricestovali iba je- v 22. min. Poničan v 27. min. zvýšil denásti, lebo pre nich výsledok na 2 : 0. Do konca polčasu domáci zápasu nemal význam. Domáci mali ešte niekoľko šancí, ale sa však museli vyhrať, čo bol jeden z výsledok nemenil. dvoch predpokladov, aby zostali Na samom začiatku druhého v lige. Druhý predpoklad bol, aby polčasu, v 48. min., Đurić zvýšil aj Naftagas v Boke buď vyhral, náskok domácich a iba minútu alebo aspoň remizoval s priamym neskoršie hostia gólom Vukajlovića konkurentom o zostup, mužstvom korigovali výsledok – 3 : 1. Nuž a ŽFK Banat zo Zreňaninu. Oba tieto potom za 6 minút, v 52. min. Szapredpoklady sú splnené, čiže Nafta- bó, v 56. min. Gibarov a v 58. min. gas vyhral 1 : 0, a tak Bieloblatčania Kalapiš deklasovali súpera. Po tom-

to však poľavili a dovolili hosťom, aby dvomi gólmi – v 62. min. Savić a v 64. min. Spasojević – korigovali výsledok. Nuž a potom sa do konca zápasu výsledok viac nemenil, aj keď početné obecenstvo mohlo vidieť niekoľko pekných šancí na oboch stranách. Počas celého zápasu sieť Mladosti strážil mladý Stefan Šofranko, ktorý má iba 16 rokov a je nádej bieloblatského futbalu. MLADOSŤ: S. Šofranko, Necsov (Horvát), Paraľov, Poničan (Šuľa), Szabó, Đurić, Kalapiš (Halász), Gibarov, A. Šofranko, Kurunci, Karacsonyi Výsledky posledného 26. kola: Naftagas – ŽFK Banat 1 : 0, OFK Stajićevo – Bilećanin 6 : 1, OFK Gradnulica Potisje 0 : 3, OFK Klek – Tamiš 4 : 0.

pravdivý majstrovský zápas, ktorý Aradáčanom neznamenal nič a hostí prajný výsledok viedol do baráže. Už na samom začiatku v 5. min. hostia mali veľkú šancu a domáci mnoho šťastia. Útočník MSK netrafil to, čo je ľahšie trafiť ako netrafiť – z dvoch metrov prázdnu bránu. V pokračovaní domáci mali viac loptu v nohách, ibaže si šance

Predsa zostali v lige

• ŠPORT •

5 : 1, Vinogradar – Partizan 2 : 0, Ratar – Vojvodina 2 : 1, Budućnost – Karaš (J) 9 : 2, Karaš (K) – Sloga 2 : 3. Alibunárska Budućnost a Hajdušica sú s rovnakým počtom bodov 59 aj ďalej v čele tabuľky, takže nezvestnosť o majstrovi bude pokračovať do posledného kola. Jánošík je s dvanástimi bodmi posledný a už sa rozlúčil s touto ligou.

1 : 0. Do konca zápasu nebolo viac šancí a domáci zostali s desiatimi hráčmi, lebo Korać dostal červenú za udieranie súpera. Majstrovstvá sa týmto kolom skončili, avšak futbalisti na prestávku ešte počkajú, keďže sa podľa nových pravidiel ihneď budú hrať zápasy v rámci pohárovej súťaže. Aradáčania na nedeľu hosťujú v Knićanine, kde si sily zmerajú s mužstvom Potisje, ktoré získalo titul majstra a postúpilo do vyššej ligy. AŠK: Kurtešan, Životin, V. Gál, (K. Gál) Striško, Ďuríček, Korać, Birmanac, Števko, Pajević, Adamov, Mijić

1. Potisje 2. OFK Klek 3. Tamiš 4. MSK (-1) 5. OFK Stajićevo 6. AŠK 7. Bilećanin 8. Naftagas 9. Zadrugar 10. OFK Gradnulica 11. Jedinstvo 12. Mladosť 13. ŽFK Banat

24 24 24 24 24 24 24 24 24 24 24 24 24

18 4 2 17 1 6 14 6 4 14 5 5 13 4 7 13 4 7 8 4 12 7 5 12 7 4 13 6 3 15 5 4 15 5 2 17 3 6 15

83 : 20 68 : 29 61 : 36 60 : 29 54 : 32 51 : 29 37 : 67 34 : 51 47 : 57 43 : 84 32 : 54 41 : 75 19 : 67

58 52 48 46 43 43 28 26 25 21 19 17 15

Na nasledujúcu nedeľu v rámci pohárovej súťaže FZ Mesta Zreňanin Bieloblatčania si znovu zmerajú sily so susedovcami z Ečky, ale tentoraz na ich trávniku.

23 /4858/ 8. 6. 2019

u a

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Boj o záchranu do posledného kola TISA – MLADOSŤ 3 : 2 (3 : 1) Samuel Medveď

etrovčania na hosťovaní v dedinke Adorjan v blízkosti Kanjiže prehrali, aj keď priebeh zápasu, najmä jeho začiatok, priniesol nádej oslabenému celku modrých, ktorí na malé ihrisko vedľa Tisy vybehli bez piatich štandardných hráčov. Nehrala totiž kompletná záloha Mladosti: Jakuš, Dokić, Poznanović, bývalý kapitán Ján Pavlis chce asi zavesiť kopačky o klin a Vladimír Fábry nehrá takmer celú jar. Do Adorjanu neodcestoval ani skúsený Celin, takže Svetozar Mijin mal na

striedačke iba mladého brankára Peteja a Severíniho, ktorý, hoci aj zranený, v 70. min. musel vystriedať zraneného Gluvića, ktorý dovtedy vynikajúco hral na poste pravého obrancu a dobre prenikal aj do útoku. V 3. min. sa lopta mohla ocitnúť v sieti domáceho brankára, ale prebehla tesne povedľa brvna. Mladosť mala prednosť na samom začiatku. Potom sa prejavili subotickí rozhodca Vukanović a jeho postranní pomocníci, ktorí svojimi vlajkami zastavili pár správnych útokov Mladosti. V 18. min. domáci

nečakane dosiahli vedenie. Po nepozornom zákroku petrovskej obrany Mandić zblízka trafil sieť. V 26. min. rýchly prienik domácich stredom, Leňa vybehol, ale domáci dali aj druhý gól. Strelcom bol Boršoš. V 33. min. hrozila Petrovčanom katastrofa. Panić dal tretí gól pre Tisu. Keď sa už zdalo, že modrí zle pochodia v Adorjane, Milan Adámek v 42. min. zaútočil z ľavej strany a lopta bola v sieti – 3 : 1. Veľkú nádej vzbudil petrovský Hložančan, keď už v 48. min. prekľučkoval aj domáceho brankára Tasića a korigoval výsledok na 3 : 2. Málopočetná

petrovská skupinka okriala v nádeji, že aspoň bod poputuje do Petrovca. V pokračovaní dobre hlavičkovali strelec dvoch petrovských gólov M. Adámek, ako i vysoký stopér Beronja, ale sa výsledok viac nemenil. MLADOSŤ: Leňa, Gluvić (Severíni), Štefek, Škrbić, Šproch, Beronja, Kaňa, Ožvát, Kobilarov, S. Adámek, M. Adámek Výsledky 29. kola: Sloga – Mladost (T) 1 : 2, Crvenka – Tavankut 2 : 1, Tekstilac – Bačka 3 : 1, Radnički (S) – Bajša 2 : 4, BSK – Radnički 1912 0 : 7, OFK Mladost APA – OFK Vrbas 0 : 2, Budućnost – Polet 2 : 3. Mladosť je 11. a má 34 bodov, iba bod viac od 14. Poletu Karavukovo, takže sa situácia v dne tabuľky rozuzlí v poslednom kole, keď Petrovčania uvítajú menovkyňu z Apatinu.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Derby Erdevíčanom Vysoká tráva (ne)prekážala hosťom Lazar Pavković

SLOGA – BUDÚCNOSŤ 0 : 3 (0 : 3) Ján Murtín

25. kole OFL Báčska Palanka Hložančania hosťovali v Plavne, odkiaľ si priniesli 3 plánované body. Domáci nepokosili trávnik, čím asi chceli spomaliť hru vzhľadom na reálny pomer futbalových vedomostí dvoch celkov. Skvelou taktikou trénera Tankosića hostia riešili tento problém. Disciplinovanou hrou hráči Budúcnosti čakali príležitosť útočiť cez rýchleho Trivu Ljubičića, ktorý na pravej strane útoku bol zapletený do všetkých troch gólov hostí. V 17. min. odňal loptu domácemu hráčovi, prihral pred bránu, kde bol najobetavejší kanonier Čipkár, a spred domácich zadákov doslovne pretisol loptu do siete. V 24. min. Ljubičić z pravej strany odcentroval a Čipkára domáci znemožnili skórovať, nuž rozhodca odpískal penaltu. Horvát prekonal domáceho brankára, ale preto, že niekto z hráčov vbehol do trestného územia skôr než sa ozvala rozhodcova píšťala,

www.hl.rs

kapitán hostí musel ísť na reparát a znovu bol úspešný. Už v 42. min. bol stanovený konečný výsledok, keď Ljubičić vyzvŕtal domácich obrancov, prihral mladému Zahorcovi, ktorý razantnou strelou prekonal Rakićevića, a bolo 0 : 3. V druhom polčase domáci mali loptu viac v nohách, no pozorný stredopoliari a zvlášť zadáci Budúcnosti Horvát, Šoven a Erak nedovolili ani len raz ohroziť Vučenovića. Na opačnej strane z brejkov sa mohli presláviť Ljubičić, Čipkár, Obradović a Familić, no nepresné mušky a zvlášť tri – štyri bravúrne intervencie náhradníka v domácej bráne veterána Novakovića znemožnili hostí skórovať. Rozhodca Ćurčić žltými kartami pre brutálne zákroky trestal dvoch domácich hráčov, ale objektívne trestaní museli byť ešte niekoľkí domáci hráči. BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Škrbić (Supek), Ljubičić, Familić, Šoven, Erak, Molnár (Jakuš), Zahorec (Katiak), Čipkár, Horvát a Obradović

Informačno-politický týždenník

ERDEVÍK 2017 – JEDNOTA (Šíd) 1 : 0. Derby kola ospravedlnil očakávania. Hra bola rovnocenná so šancami na oboch stranách. Vo finiši zápasu, v 89. min., však obrancovia Jednoty vo vlastnom trestnom území neobozretne štartovali nad útočníkom Erdevíka a rozhodca Mijanović z Adaševiec neváhal a ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Pap. Erdevíčania v poslednom kole hosťujú vo Vašici a Šíďania na vlastnom ihrisku uvítajú celok Omladinac z Batroviec. ERDEVÍK 2017: Janković, Gerik, Vukadinović (Toman), Cvijanović, Jelčić, Pavlović (Bojanić), Štrbac, Vezirović (Pap), Anđelić (S. Šafárik), Zablaćanski, Cvetković JEDNOTA: Stojadinović, Đurđević (Stanić), Trlajić, Šumaruna, Chrček, Radonić, Milutinović (Rogulja), Đorđević, Janković, Šipka, Dumitrović BORAC – JEDNOTA (Ľuba) 2 : 3 (1 : 2). Futbalisti Jednoty

z Ľuby sa z Iliniec domov vrátili s minimálnou, ale zaslúženou výhrou. Hostia prejavili väčšiu vôľu vyhrať, čo sa im nakoniec aj oplatilo. Všetky tri góly sú výsledok vážnej a obetavej hry, kým domáci oba góly dali z pokutového kopu. Góly za Jednotu vsietili Ruman a Širadović (2). Futbalisti Jednoty v poslednom kole uvítajú celok OFK Bačinci. JEDNOTA: Mrkonjić, Teležar, Radivojević (Dobrić), Punoš, Ramić (Zečević), Ruman, Ž. Sremčić, P. Sremčić (Tadić), Ganić, Širadović, Ćalić OFK BINGUĽA – NAPREDAK 0 : 3 (0 : 3). Na rozlúčke s vernými fanúšikmi futbalisti Bingule utrpeli presvedčivú porážku od súpera z dediny Vašice. Zápas bol férový a korektný a hostia boli lepší a gólmi v 30., 32., a 36. minúte deklasovali súpera. Binguľčania si na nedeľu v Jamene sily zmerajú s domácim Graničarom. OFK BINGUĽA: Sucháni, Šućak, Džever, Farkaš, Mikić, Volić, Radičević, Samardžić, Stanković, Francisty, Raić • ŠPORT •

TRADIČNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ PIONIEROV V HAJDUŠICI

FK Hajdušica

OFK Plandište

Deň mladosti a futbalu Vladimír Hudec

zodpovedajúcom termíne najbližšie k 25. máju, keď sa oslavoval aj cieľom podnietiť prácu s naj- niekdajší Deň mladosti. mladšími kategóriami futbaNa území obce pracujú tri školistov Futbalový zväz Obce ly futbalu, vo FK Hajdušica, v Plandište už desať rokov zara- OFK Plandište v Plandišti a vo FK Mladost Velika Greda, ale sa v nich do futbalových tajomstiev zaúčajú deti z celej obce, aj z neďalekého Jánošíka. V týchto školách vyrástli početní futbalisti. Aj dnešní nositelia hry FK Hajdušica prešli futbalovou školou klubu pod taktovkou skúseTraja chlapci na dievča: Jánošíčanka Anna ného športového Hučková ich pekne prekabátila pedagóga Branka Vašalića. Pekné dom organizuje turnaj vo veľkom výsledky zaznamenala aj genefutbale pre pionierov z územia rácia futbalistiek. Dokonca Jovana obce. Pomenovali ho symbolicky Agbabová hrala dva roky v ČerDeň mladosti, pričom sa, pravda- venej hviezde a Ivana Maliarová že, myslí na futbalovú mladosť vo Vojvodine a dnes hrá v ŽFK a nemá nič spoločné s niekdajším Požarevac. K tomu je členkou socialistickým sviatkom, aj keď futsalovej reprezentácie Srbska. (ne)úmyselne prebieha rovno v Dnes je síce podstatne menej

Tajomník FZ Milan Puđa gratuloval kapitánovi FK Mladost • ŠPORT •

FK Mladost

detí ako pred desiatimi rokmi, ale predsa sú. Hostiteľom najmladších futbalistov z Plandišta a Veľkej Gredy na tohtoročnom jubilejnom turnaji v stredu 29. mája bol Futbalový klub Hajdušica. Silná víchrica a lejak vo chvíli, keď turnaj mal začať, odročila začiatok, ale všetko našťastie netrvalo dlho. Neprestalo však úplne pršať, ale tichý dáždik futbalistom už veľmi neprekážal. V prvom zápase si sily zmerali Hajdušica a OFK Plandište. Zápas skončili bez gólov. V penaltovom rozstrele lepší boli hostia a vyhrali 2 : 4. Ihneď potom futbalisti Branko Vašalić si tiež prišiel Mladosti presvedčivo porazili pozrieť futbalové nádeje Hajdušičanov 0 : 4 a potom aj rovesníkov z Plandišta rovnakým výsledkom a stali sa víťazmi turnaja. Prítomným sa na záver prihovoril tajomník FZ Obce Plandište Milan Puđa, zaďakoval im, že podporili túto akciu FZ, víťazovi odovzdal pohár a ostatným účastníkom ďaDaniel Kotuľač z Jánošíka ide po stopách svojho kovné diplomy.

Spoločná fotografia na záver turnaja

starého otca Jána, niekdajšieho brankára Jánošíka

50 /4833/ 15. 12. 2018

Medzinárodná gastronomická súťaž V KOVAČICI

Bryndzové halušky treba najprv zamiesiť...

… dochutiť smaženou slaninkou (a na záver rýchlo zjesť!)

… potom uvariť…

Najlepšie bryndzové halušky navarili kuchári z Rumunska Anička Chalupová

apriek daždivému, mrchavému počasiu v sobotu 1. júna sa pod záštitou veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčekovej, predsedu Obce Kovačica Milana Garaševića a predsedu Humanitnej spoločnosti Humanita pre život Jozefa Janíkova uskutočnil 3. ročník Medzinárodných majstrovstiev vo varení a jedení bryndzových halušiek Kovačica 2019. Titul majstra tohto šantenia s múkou a bryndzou získali členovia kuchárskeho tímu Suntech Nadlak z Rumunska. Tohtoročnú bryndzovo-haluškovú fiestu spoločne organizovali Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka, Turistická organizácia Obce Kovačica a Humanitná spoločnosť Humanita pre život a na nej sa zúčastnilo 22 štvorčlenných zahraničných kuchárskych tímov. Teda okrem už spomenutých Nadlačanov z tímu Suntech, ktorých posudzovacia komisia ocenila aj ako najlepšie zahraničné kuchárske družstvo, zúčastnili sa aj Obec Pôtor, Terchová tím a Horál Kojšov zo Slovenska, Monarchia Viedeň z Rakúska, Dychová hudba Nadlačanka 1 a 2 z Rumunska, banátske družstvá MOMS Padina, MOMS Hajdušica, Združenie penzistov

Mrchavé počasie neprekážalo nadŕžaniu

Horál Kojšov. Najkvalitnejšie a najrýchlejšie bryndzové halušky navarili členovia družstva Suntech z Nadlaku, kým ich najrýchlejšie zjedli kovačickí Poľnohospodári. Najkrajším krojovaným kuchárskym družstvom boli kovačické spolkárky (ŽS). Po príhovoroch invalidov práce a občanov Hajdušica, MOMS hostiteľov a hostí, medzi ktorými bol aj Igor Jánošík, Spolok žien Padina a kovačické štvor- Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej členné tímy MOMS Kovačica, Ženský spolok 1 a republiky v Belehrade, ktorý toto podujatie 2, Vzlet, Gymnázium Mihajla Pupina, Základná aj slávnostne otvoril, na letnom javisku MS škola Mladých pokolení, Multietnik, Najkrajší, Kovačica vystúpili členovia Dychovej hudby Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka a Poľ- Nadlačanka z Rumunska a domáce folklórne súbory, mladí tanečníci, speváci a divadelníci. Sprievodným podujatím bola prezentácia knihy Panónia autora Hansa Petra Granera z Rakúska a výstava obrazov autorky Anny Majorskej zo Starej Pazovy. Obe akcie sa uskutočnili v priestoroch Galérie Babka v Kovačici. Víťazné družstvá 3. Medzinárodných majstrovstiev vo varení Keďže zámerom toha jedení bryndzových halušiek Kovačica 2019 (zľava): Horál to podujatia je nielen Kojšov, Poľnohospodári a Suntech Nadlak zachovať a udržať tranohospodári. Posudzovacia komisia, ktorá díciu prípravy slovenských bryndzových pracovala v zložení: František Turek (predseda), halušiek, ale aj pomôcť tým, ktorí pomoc majster kuchár, Božena Tureková, prof. kuchár- potrebujú, výťažok z bohatej tomboly a z ka, Pavel Vereský, prof. kuchár, a Boris Rizman dobrovoľných finančných príspevkov návštev(členovia), tiež rozhodla, že druhé miesto si níkov a účastníkov podujatia v hodnote 104 zaslúžilo domáce družstvo Poľnohospodári, 430 dinárov odovzdali špeciálnym oddeleniam kým na treťom mieste zakotvil kuchársky tím pre deti s poruchami v rozvoji v Kovačici.

Na letnom javisku v MS Kovačica sa striedali účastníci programu – na snímke sú členovia DH Nadlačanka z Rumunska