Hlas ľudu 23/2020 by NVU Hlas ľudu

Vitajte v Kysáči ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

6. 6. 2020 | 23 /4910/

Uzávierka čísla: 3. 6. 2020

Poslanec v Zhromaždení APV, riaditeľ KC Kysáč a podpredseda NRSNM Pavel Surový privítal v Kysáči pred budovou Kultúrneho centra protestujúcich osvetových pracovníkov ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, na čele s teraz už bývalou riaditeľkou Annou Vozárovou, inak členkou SPS, a priaznivcov tejto politickej strany z Kysáča, ako aj politikov rôznych politických strán z Báčskopetrovskej obce. Vítal ich chlebom a soľou a na ich urážky a neopodstatnené obvinenia odpovedal nahrávkou piesne Po nábreží koník beží. Potom vyšiel pred protestujúcich so zrkadlom, žiaľ, nikto sa do neho nepozrel, akoby sa bál vlastného obrazu. Kto je bez hriechu, nech hodí do mňa kameň – bol transparent, s ktorým sa prechádzal medzi protestujúcimi. Nehodili. A nehodili ani vopred pripravené vajcia, ktoré cezpoľní, verejnosti menej známi politici spoza chotára priniesli so sebou a povzbudzovali protestujúcich. Prišli s krikom, odišli s dlhým nosom. Hneď po tom sa na hlavnom vchode KC objavil starký Križan s otázkou, kedy sa začína program. „Vitajte v Kysáči, už skončil,“ povedal mu Pavel Surový a podal mu ruku. M. Ch. / Foto: J. Hlaváč

Pre utečenecké rodiny z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny v Kulpíne v Ulici triglavskej dokončili bytovku pre utečenecké rodiny z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Vo štvrtok 28. mája slávnostne kľúče od troch novovystavaných bytov dostali tri rodiny a odovzdal ich na tvári miesta predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Vedľa spomenutých je vystavaných ďalších šesť bytov, na ktorých však práce ešte trvajú. Hodnota spomenutých bytov pre utečencov v Kulpíne vynáša 45 miliónov dinárov. K. Gažová / Foto: K. Gažová

Jubilejný 20. Exit festival sa uskutoční od 13. do 16. augusta na Petrovaradínskej pevnosti. Exitov tím zahlasuje, že tohtoročné vydanie festivalu sa uskutoční v tesnej spolupráci s národným krízovým štábom Republiky Srbsko. Jedným z opatrení bude aj zmenšenie kapacity festivalu o polovicu zo zvyčajných 55 000 návštevníkov za deň. D. Berediová-Banovićová / Foto: www.exitfest.org

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Naše vedomosti sú kvapôčka v oceáne nevedomostí

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Graﬁcká úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Miroslav Benka

eň za dňom, zhon za zhonom. Potrebujeme onô, toto, hento – najmä potrebujeme nehnutelnosti! Od brata,

sestry! Hromadiť do nekonečna. Načo? Potrebujeme ľebo to jednoducho potrebujeme, netreba ani odvôvodniť. Jednoducho potrebujeme a koniec. Chamtivosť (alebo lakomosť, zgrloštvo), dnes, hádam ako nikdy predtým sa stala nekontrolovanou túžbou náraste v zvýšení alebo získavaní alebo využívaní: materiálneho zisku, výhod (či už ide o jedlo, peniaze, pôdu alebo oživenie / neživé vlastníctvo) alebo spoločenských hodnôt – napríklad postavenia v spoločnosti alebo nadmiernej moci. Chamtivosť bola počas dejín uznaná ako nežiaduce správanie počas celej ľudskej histórie. Ako sekulárny psychologický koncept je chamtivosť neprimeranou túžbou získať alebo mať viac ako jednu potrebu. Stupeň podriadenosti súvisí s neschopnosťou kontrolovať preformulovanie „želaní“, keď budú odstránené požadované potreby. Erich Fromm (1900 – 1980) opísal chamtivosť ako „bezednú jamu, ktorá vyčerpáva človeka v nekonečnom

úsilí uspokojiť potreby bez toho, aby sa nikdy uspokojilo.“ Zvyčajne sa používa na kritiku tých, ktorí hľadajú nadmerné materiálne bohatstvo, hoci sa môže rovnako uplatniť na potrebu cítiť sa prehnane morálnejšie, sociálne alebo inak lepšie ako niekto iný. Účelom chamtivosti a akýchkoľvek činností s ňou spojených môže byť podpora osobného alebo rodinného prežitia. Môže to tiež byť zámer zakázať alebo brániť konkurentom z potenciálnych prostriedkov (na základné prežitie a pohodlie) alebo z budúcich príležitostí; preto je zákerný alebo tyranský a má negatívny význam. Účelom môže byť aj obrana alebo protiopatrenie proti takýmto nebezpečenstvám, ktoré sú ohrozené inými. Jedným z dôsledkov chamtivej činnosti môže byť neschopnosť udržať si akékoľvek náklady alebo bremená spojené s tým, čo bolo alebo sa nahromadilo, čo vedie k neúspechu alebo zničeniu, či už samostatne alebo všeobecne. Medzi ďalšie výsledky môže patriť zhoršenie sociálneho postavenia alebo vylúčenie z ochrany spoločenstiev. Úroveň „podriadenosti“ chamtivosti sa teda týka množstva márnosti, zlomyseľnosti alebo bremena s ňou spojeného. Hromadiť do nekonečna. Načo? Nakoniec dostane sa nám každému po siahe.1 Naše vedomosti sú kvapôčka v oceáne nevedomostí. Prajem pekný týždeň vám a nám ľudia. A ďakujem, že ste!

1 Siaha je názov mnohých najmä dĺžkových, ale aj plošných, priestorových alebo hmotnostných mier. Chvat (angl. fathom a v srbčine chvat), zodpovedá tzv. Viedenskej siahe = 1,89648 m. Ako jednotka dĺžky má siaha zodpovedať rozpätiu roztiahnutých ramien od špičiek prstov po špičky prstov. Vyskytovala sa už v starovekom Egypte, Mezopotámii a v starovekom Grécku.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

5 Vitajte v Kysáči alebo predvolebná kampaň v plnom prúde!

28 Žiaci odrobili dobrý kus práce

ĽUDIA A UDALOSTI

43 Lopta sa vrátila do Vrbary

14 Všetky naše máje

ŠPORT

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Aj v tomto roku dotácie časti úrokov Na titulnej strane: Udalosti, ktoré sa udiali v ZŠ Ľudovíta Štúra a pred KC Kysáč zaujali našu pozornosť.

DOO MAGYAR SZO KFT,

Foto: Ján Hlaváč

Nový Sad

• •

23 /4910/ 6. 6. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Eskalácia nepokojov v Amerike Pripravil: Stevan Lenhart

mrť 46-ročného Afroameričana Georgea Floyda vyvolala vlnu protestov a nepokojov vo viacerých mestách v USA, kde počas minulého víkendu pri pouličných zrážkach zahynuli niekoľkí demonštranti a viac stovák ich bolo zranených a uväznených. Floyd zomrel 25. mája na zadusenie v dôsledku policajného zásahu v Minneapolise, najväčšom meste amerického štátu Minnesota – na znak protestu demonštranti potom zapálili tamojšiu policajnú stanicu a hádzali kamene a iné predmety na políciu. Nepokoje sa rozšírili aj na iné veľké mestá v USA, akými sú New York, Washington, Boston, Chicago, Kentucky, Los Angeles a Oakland, skadiaľ v uplynulom týždni každodenne dochádzali správy o zrážkach, vandalizme, zničených predajniach a automobiloch. Prezident Donald Trump najprv uviedol, že je šokovaný záznamom brutálnej policaj-

www.hl.rs

nej akcie a po eskalácii násilných protestov obvinil demonštrantov, že sú to domáci teroristi. Ako uvádzajú viaceré zdroje, George Floyd bol zatknutý po tom, čo sa údajne pokúsil zaplatiť falošnými peniazmi. Pri zatýkaní mu policajt Derek Chauvin kolenom tlačil krk vyše 8 minút napriek tomu, že spútaný Floyd ležiaci na bruchu na ceste opakoval, že nemôže dýchať. Policajti uviedli, že Floyd fyzicky kládol odpor, ale zábery z bezpečnostných kamier vraj ukázali inak a už na nasledujúci deň boli prepustení všetci štyria policajní dôstojníci, ktorí sa zúčastnili v spomenutej akcii. Šokujúce videozáznamy Floydovho zatýkania sa objavili na sociálnych sieťach a rýchlo obišli celý svet. Demonštranti v amerických mestách sú presvedčení, že policajná brutalita v tomto prípade súvisela s tým, že obeťou je Afroameričan, čo zaktualizovalo problém rasizmu v USA. Počas protestov v meste Washington aj Biely dom bol nakrátko obkľúčený demonštrantami, ktorých polícia musela rozháňať slzotvorným plynom

Informačno-politický týždenník

a gumovými projektilmi. Počas nepokojov v tomto meste prezident Donald Trump prešiel pešo z Bieleho domu ku Kostolu svätého Jána (známemu ako „kostol prezidentov“) a tam sa fotografoval s Bibliou v ruke. Trump vyzval guvernérov jednotlivých amerických štátov, aby v záujme obnovenia poriadku angažovali proti protestujúcim dostatočný počet príslušníkov Národnej gardy – ak títo nezakročia, povolá vraj ozbrojené sily USA. Vo viacerých amerických mestách bol pre eskaláciu násilia a kriminality počas protestov vyhlásený mimoriadny stav. V New Yorku sa v protestoch zúčastnil veľký počet ľudí vykrikujúcich posledné slová Georgea Floyda: „Nemôžem dýchať!“ V Bostone a Kentucky masové demonštrácie vyústili do násilia a vlna nepokojov sa rozšírila aj na Západné pobrežie – v meste Los Angeles protestujúci zapálili autobus a pokúsili sa blokovať jednu z hlavných ciest, pokým v Oaklande boli zapálené kontajneri a blokované ulice. Pred veľkým počtom účastníkov protestu v meste Atlanta hovorila

Bernice Kingová, najmladšia dcéra Martina Luthera Kinga, známeho bojovníka za občianske práva a nositeľa Nobelovej ceny za mier, ktorý zahynul roku 1968 pri policajnej akcii proti masovým demonštráciám Afroameričanov. Vo svojom verejnom prejave Bernice Kingová odkázala, že proti nespravodlivosti a násiliu treba bojovať nenásilím, lebo je to vraj jediný konštruktívny spôsob, akým možno dosiahnuť pozitívnu zmenu. „Žiadame zmenu, a to už dnes. Ale tá zmena nikdy neprichádza s násilím. Násilie iba vytvára ďalšie problémy,“ povedala Kingová a vysvetlila, že nenásilný spôsob riešenia problémov vlastne predstavuje aktívnu stratégiu na uskutočnenie mieru a spravodlivosti ako konečných cieľov. Preto vyzvala účastníkov protestov, aby prestali s násilnými demonštráciami. Krízovú situáciu v USA dodatočne komplikuje skutočnosť, že aktuálne pouličné nepokoje prebiehajú uprostred pandémie koronavírusu, ktorá si tam vyžiadala najviac obetí a zapríčinila veľkú nezamestnanosť.

• TÝŽDEŇ •

VITAJTE V KYSÁČI ALEBO

Predvolebná kampaň v plnom prúde! V stredu 27. mája v Kysáči o 9. hodine predpoludním sa začal protest osvetových pracovníkov Základnej školy Ľudovíta Štúra pred budovou Kultúrneho centra Kysáč a Knižnice Michala Babinku. Dôvod, prečo si zvolili práve stredu, je, ako povedali organizátori, že bol trhový deň, a tak rátali aj s prítomnosťou občanov. Protest podporili členovia Zväzu odborov osvetových pracovníkov Vojvodiny. Očividne neprišli podporiť iba osvetových pracovníkov, ale predovšetkým politickú kampaň, kde sa zúčastnili stranícki kolegovia bývalej riaditeľky Anny Vozárovej, z radov strany SPS, členovia DS, ako i cezpoľní politici, kandidáti na voľbách do Báčskopetrovskej obce, čím protest dostal nádych politického mítingu. V médiách sa celý týždeň skloňovala kysáčska škola. Zaznievalo tvrdenie, že bývalá riaditeľka Anna Vozarová je zmenená. Na tejto nepresnej informácii a rôznych polopravdách sa začali ako na snehovú guľu nabaľovať ďalšie nepravdivé údaje, robiť zlá krv v kolektíve, nátlaky na rodičov, zbieranie podpisov formou petície podpory „na zmenu riaditeľky“, v dedine medzi občanmi sa zjavila nespokojnosť, nenávisť, zášť. Keď sa bývalá riaditeľka Anna Vozarová verejne v médiách priznala k členstvu v strane SPS (predtým bola dlhoročná členka Demokratickej strany), nastoľuje sa otázka, či kolektív školy nebol vopred zmanipulovaný, aby bývalá riaditeľka splnila svoje osobné politické ambície a znovu sa stala riaditeľkou. Aká je úloha predsedu MO SPS a tejto politickej strany v Kysáči, ktorých bolo vidieť na proteste? Toto vrhá zlé svetlo na kysáčsku školu, lebo politika tam nepatrí. Profesorka Ivana Muchová, predstaviteľka Únie syndikátov osvetových pracovníkov Vojvodiny na ZŠ v Kysáči zdôraznila, že podali žiadosť ministrovi školstva, aby ich prijal. Súbeh síce nie je ukončený a minister má posledné slovo. Na proteste hovorila aj predsedníčka syndikátnej organizácie, učiteľka Anna Kolárova. Otvorený list ko-

lektívu, ktorý si môžete v celosti prečítať na sociálnych sieťach, prečítal profesor fyziky Ján Funtík. Na proteste sa dala vidieť kandidátka na voľbách do Báčskopetrovskej obce Martina Sabloč-

lebo úloha NRSNM je veľká a významná pre slovenskú menšinu. Národnostná rada dáva mienku pre školy osobitného významu pre určitú menšinu. Zároveň podotkol, že Narodnostná rada dobre spolu-

ká-Martinková, ktorá ako členka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny podporila Annu Legíňovú na voľbe za riaditeľku. Sabločká-Martinková a Legíňová inak spolu kandidovali vo voľbách do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, na listine Hej, Slováci Michal Baláž. Teraz, ako vidno, otočila platňu. O danej téme sa minister škol-

pracuje s ministerstvom. Zdôraznil tiež, že je dôležité, aby boli dodržané zákonné procedúry. Čo sa týka voľby úradujúcej riaditeľky Anny Legíňovej, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, splnil svoju povinnosť a v súlade so zákonom rešpektoval všetky pravidlá. Zo sekretariátu pripomí-

stva Mladen Šarčević vyjadril, že najprv bude hovoriť s predsedníčku NRSNM Libuškou Lakatošovou,

najú, že si netreba pliesť vymenovanie úradujúcej riaditeľky, keď predchádzajúcej vyprší mandát,

a verejný súbeh, ktorý zatiaľ nie je ukončený. Ako sme zistili, do školy v Kysáči je zavolaná osvetová inšpekcia, ktorá má zistiť, či školský výbor ZŠ organizoval súbeh na voľbu riaditeľa v súlade zo zákonom a či neboli porušené zákonné procedúry a práva kandidátov. Pred budovou Kultúrneho centra Kysáč v deň protestu protestujúcich učiteľov a politikov privítal poslanec v Zhromaždení APV, riaditeľ KC Kysáč a podpredseda NRSNM Pavel Surový chlebom a soľou, na ich urážky a neopodstatnené obvinenia odpovedal nahrávkou piesne Po nábreží koník beží. Potom vyšiel pred protestujúcich so zrkadlom, žiaľ, do zrkadla sa nikto z protestujúcich nepozrel, akoby sa bál vlastnej tváre. Kto je bez hriechu, nech hodí do mňa kameň – bol transparent, s ktorým sa prechádzal medzi protestujúcimi. Nehodili. A nehodili ani vopred pripravené vajcia, ktoré cezpoľní, verejnosti menej známi politici spoza chotára, priniesli so sebou a povzbudzovali protestujúcich. Z uvedeného konštatujeme, že protestujúci kolektív chce spochybniť regulárnosť voľby úradujúcej riaditeľky, napriek tomu, že vymenovanie Legíňovej bolo v súlade s platnými zákonmi Republiky Srbska. Pri vymenovaní Legíňovej ako úradujúcej riaditeľky Základnej školy Ľ. Štúra v Kysáči bol zákon v úplnosti dodržaný. Kolektív, školský výbor a Národnostná rada dávajú iba mienky ku kandidátom. Súbeh na riaditeľa nie je skončený, jeho právoplatnosť má v týchto dňoch preskúmať osvetová inšpekcia a posledné slovo dá minister školstva. Ako epilóg sa vynorila otázka, či osvetári nevyšli do ulíc z dlhej chvíle? Kto má školopovinné deti, musel sa popri práci (z domu) s nimi učiť – odrábať robotu učiteľov. Veríme, že keby učitelia mali 8-hodinový pracovný čas a unavení prišli domov z práce, kde ich čaká kopa domácich prác, nemali by času ani sily vystrájať na ulici. Vitajte v Kysáči.

23 /4910/ 6. 6. 2020

Týždeň

Prof. Dr. Zoroslav Spevák, univerzitný pedagóg: „Osobne podporujem každú slušnú, nenásilnú formu vyjadrovania protestu proti hocikomu a hocičomu. Podporujem syndikátne organizovania a pôsobenie, ktoré je v Srbsku na biednej

úrovni. sa jej vedúci zhodli na rozhovore S protestom v Kysáči však mám a vysvetlení procedúry volenia niekoľko zásadných dilem a otá- novej riaditeľky, ktorá evidentne zok: bola v súlade so zákonom. Inak si Prečo syndikátna organizácia nemyslím, že je šťastné riešenie, Základnej školy Ľudovíta Štúra aby v čele škôl, alebo hociktoprotest organizovala pred Kultúr- rej inej inštitúcie, boli tí istí ľudia nym centrom a nie pred, či v rámci neobmedzený počet rokov či školy? Prečo, ak sa niektorí A najdôležitejšie: prečo na údajnom protesjej členovia te sindikátu školy boli húfne prítomní ľudia nezhodovali mimo Kysáču, mimo školstva a akoby náhodou s návrhom, či práve členovia istej politickej strany? Týmto rozhodnutím zoskupenie stratilo sindikálny ráz, bolo zmaNárodnostnej nipulované a skompromitované. rady, protest neorganizovali pred miestnosťami Národnostnej mandátov. rady? Však vedia, kde sídli. A najdôležitejšie: prečo na údajPrečo predtým nepožiadali pri- nom proteste syndikátu školy boli jatie a rozhovor v Národnostnej húfne prítomní ľudia mimo Kysárade? Národnostná rada nie je ča, mimo školstva a akoby náhožiadny ústredný komitét, určite by dou práve členovia istej politickej

strany? Týmto zoskupenie stratilo syndikátny ráz, bolo zmanipulované a skompromitované. Najväčšou obeťou bol práve syndikát, ktorého vedúci ho zrejme zneužili na vlastné politické ambície. A nakoniec najdôležitejšie: táto manifestácia bola na samej hrane slušnosti, chýbal iba malý krok, aby sa udiali vážnejšie incidenty. A to je už neprípustné. Každý pokus o lynč je anticivilizačný počin, tie výkriky, ktoré bolo počuť z davu a následné hrubé a primitívne osočovanie, ktoré sa konalo na portáloch, vrhá špatné svetlo aj na organizátorov protestu, ale aj na nás Slovákov vcelku, ktorých ešte stále niektorí považujú za relatívne civilizovaných. Tak vajíčka zakončili na tvárach organizátorov, našťastie iba symbolicky.“

Cezpoľní politici z Báčskopetrovskej obce prišli s vajcami podporiť svoju spolubojovníčku, členku strany SPS

Anna Legíňová, úradujúca riaditeľka ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči:

www.hl.rs

„Po vymenovaní na post úradu- položí úradujúceho riaditeľa, to júcej riaditeľky ZŠ Ľudovíta Štúra nie je klam ani hriech, ale výber dožila som kopu nepríjemných v súlade so zákonom. Minister aj vecí, od ľudí, ktorých som brala ako tak bude mať posledné slovo. Veď svoju rodinu. Obrátiac mi chrbát v živote takmer nikdy nie je ako si povedali mnoho o sebe, nie o mne, práve my želáme. Mali to vedieť aj a poslali zlý odkaz žiakom. A ... bývalá riaditeľka zaklopala na dvere a priato vyvrcholilo tým, že ihneď teľsky oslovila ma a pýtala si doplnenie normy po proteste mi o desať percent. bývalá riaditeľka zaklopala na dvere, priateľsky moje kolegyne, ktoré boli zmanipuma oslovila a pýtala si doplnenie lované zo strany bývalej riaditeľky, normy o desať percent. Protestmi členky politickej strany a mali mi verejnosť podvádzajú nehovoriac podať ruku spolupráce. Ja im ju pravdu a vyhýbajú sa slova ZÁKON. podávam a dúfam, že si po čase Ak niekomu vyprší mandát na ria- uvedomia, ako sa správali neľudsky. diteľa a pokrajinský sekretariát tam Bože, odpusť im, nevedeli, čo činia.“ Bývalá riaditeľka Vozárová

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Konala sa elektronická schôdza, ktorá je právoplatná rovnako ako zasadnutie, na ktoré si niektorí zvykli, a nevedia, že to môže byť aj elektronicky, pre úsporu času, ale aj ažuritu. Predtým však predchádzala elektronická schôdza Výboru pre vzdelávanie (ďalej VPV) v pomere 9 : 0 v prospech Legíňovej, v ktorom členmi sú učitelia, riaditelia a bývalí riaditelia základných škôl. Členovia z týchto dvoch kandidátok pozitívnu mienku dali teda kandidátke Anne Legíňovej. Riadili sa tým, že práca ich kolegyne Anny Legíňovej je všetkým dobre známa, teda že Libuška Lakatošová, Legíňová s deťmi poctivo pracuje, predsedníčka NRSNM: „Do verejnosti sa v poslednom najviac odmien a uznaní zo súťačase dostali polopravdy, ba lepšie ží získavajú práve žiaci učiteľky povedané nepravdy v súvislosti Legíňovej, ktorá si svedomite vyso Základnou školou Ľudovíta konáva svoje učiteľské povolanie Štúra v Kysáči. K tomu sa omieľa a poslanie. K tomu na NRSNM prišiel list so aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, a to v ne- sťažnosťami zo strany zamestnancov a rodičov na prácu kandidátky gatívnej konotácii. Treba tu totiž zdôrazniť, že na post riaditeľa školy Anny Vozáčlenovia Národnostnej rady slo- rovej, takže k pozitívnej mienke venskej národnostnej menšiny kandidátky Legíňovej prispela sa vždy vyjadrujú, alebo zmieňujú aj táto skutočnosť, okrem však o kandidátoch, ktorí sa prihlasujú úspešnej práce. Pani Vozárová k na súbeh na riaditeľa škôl s vyu- tomu, žiaľ, neprejavovala žiadnu čovacím jazykom slovenským, ochotu, či lepšie povedané odmieje to jednoducho v kompetencii tala spolupracovať so slovenskýNRSNM. Tak sa to stalo aj v prípa- mi inštitúciami – Národnostnou de Základnej školy Ľudovíta Štúra radou slovenskej národnostnej v Kysáči. K tomu každý súbeh na menšiny, Maticou slovenskou, tiež s našimi Je mi ľúto, že sa do éteru dostávajú nepravdi- slovenskými vé informácie, v žiadnom prípade je riaditeľka z á k l a d n ý Vozárová NIE ZMENENÁ, ale je všetko v súlade mi školami. A v neproso zákonom. spech Vozárovej prispela riaditeľa je verejný, a každý mál sťažnosť kolektívu na jej prácu. právo uchádzať sa na súbeh. To- NRSNM na základe tohto všetkétiž v prípade kysáčskej školy na ho dala pozitívnu mienku Anne súbeh sa prihlásili dve kandidát- Legíňovej – 18 hlasmi za. Totižky, pričom súbeh ešte stále nie je to členovia sú tej mienky, že je to učiteľka, ktorá má vynikajúci ukončený. Bývalej riaditeľke Anne Vozáro- úspech so žiakmi, je spoločenvej vypršal mandát 18. mája, čo sky aktívna a máme nádej, že na znamená, že nebola zmenená. rozdiel od riaditeľky Vozárovej Pokrajinský sekretariát vymeno- bude ochotná spolupracovať s val za úradujúcu riaditeľku Annu členmi Národnostnej rady slovenLegíňovú, keďže nastal vákuum skej národnostnej menšiny. Anna medzi vypršaným mandátom Vozárová nezískala žiaden hlas. Mienka NRSNM nie je zaväzujúa ukončeným súbehom. A čo sa týka verejného súbehu, ca, nie je konečná, konečné alebo prihlásili sa dve kandidátky, a to posledné slovo predsa povie mibývalá riaditeľka Anna Vozárová nister školstva. K tomu, tak ako sa zmienil koa učiteľka triednej výučby kysáčskej školy Anna Legíňová. A tak lektív ZŠ Ľ. Štúra, zmienili sa aj ako vždy doteraz členovia NRSNM členovia NRSNM. Každá strana mali dať mienky na kandidátky. má právo na svoju mienku a je

Predsedníčka syndikátu sa snaží svojím telom skryť politické plagáty, na ktorých je bývalá riaditeľka

proste samozrejmé, že mienky nemusia ladiť. Členovia NRSNM sa riadili spoločensko-kultúrnym angažovaním a získanými uznaniami, resp. argumentmi. Je mi ľúto, že sa do éteru dostávajú nepravdivé informácie, v žiadnom prípade je riaditeľka Vozárová NIE ZMENENÁ, ale je všetko v súlade so zákonom. Úprimne by som chcela odporučiť všetkým zamestnancom školy, aby si rozmysleli o tomto nekorektnom spôsobe správania voči úradujúcej riaditeľke, už aj z tých morálnych, ľudských dôvodov, ale najmä preto, že sme pred koncom školského roka. Potrebné je totiž skončiť školský rok a týmto odmietavým spôsobom budú trpieť žiaci a predovšetkým ôsmaci, ktorí majú dodatočné povinnosti, keďže sa chystajú na záverečnú skúšku a pred nimi je zápis do stredných škôl. Takáto situácia neprospieva nikomu, preto treba zvážiť situáciu a nie rozduchovať a spôsobovať zlú krv medzi ľuďmi. Ešte jeden je tu háčik, a to je, že sa to trošku aj spolitizovalo. Po prvé v škole politike miesto nie. Po druhé NRSNM sa neviedla žiadny-

mi politickými konotáciami. V tejto súvislosti treba aj podotknúť, že na voľbách do NRSNM v roku 2018 kandidátka Legíňová bola na listine č. 3 Hej, Slováci, teda priamy konkurent a predsa sme poskytli pozitívnu mienku, lebo sme vzali do úvahy jej odbornosť, úspechy a dobrú vôľu a ochotu komunikovať s našimi slovenskými inštitúciami – NRSNM, Maticou slovenskou, základnými školami. Škoda, že táto nepriaznivá situácia nepotrebne dostala na význame, čo možno rozfukujú aj stúpenci spolu s kandidátkou A. Vozárovou, s cieľom získať podporu voličov – príslušníkov Socialistickej strany Srbska, čo v žiadnom prípade nie je v poriadku, keďže politika a škola nejdú ruka v ruke. Tu ide o nepremyslenú kampaň, útoky pod pás a znehodnocovanie aktivít, spoločenského a kultúrneho angažovania, ako i znevažovania osobnosti v prospech jednotlivca a jeho sympatizantov, popierajúc pritom argumenty a úspechy, podľa ktorých je aj samotná škola známa v našej krajine.“

23 /4910/ 6. 6. 2020

Týždeň SPS a menší počet členov Demokratickej strany. Prítomní boli tiež politickí kandidáti z volebných listín, ktorí figurujú na lokálnych voľbách v Báčskopetrovskej obci, čiže kandidáti z listiny „Nestranícki“ a zjednotení obyčajní ľudia, na ktorej listine sú členovia Demokratickej strany a ktorou hýbe istý občan z Maglića, ako aj kandidát na listine Jedinstvena Srbija, ktorý priniesol vajcia. To svedčí o jeho kultúre, keďže je v Obecnej rade Báčskopetrovskej obci členom povereným pre kultúru. Natíska sa Poslanec Pavel Surový otázka: Čo má Maglić a Petrovec a podpredseda NRSNM: „Pred Kultúrnym centrom v Ky- s kysáčkou základnou školou? Bol to útok na inštitúciu, presáči sa uskutočnila jedna, nie práve za pochvalu, politická predvo- dovšetkým na ustanovizeň Kullebná kampaň. Anna Vozárová z túrneho centra, na divadelných politickej strany SPS dodržala sľub, ochotníkov, na folkloristov, hukeď sa v škole vyhrážala slovami: dobníkov a spevákov. Kultúrne „Zapamätáte si a uvidíte, čo vám centrum sa nezaoberá politickými chystám.“ Predvolebný sľub aj záležitosťami a nemala by sa ani dodržala. Ako všetci vieme, voľby škola! V depe v Kultúrnom centre Kynám klopú na dvere. Keďže nesmeli udrieť priamo na najsilnejšiu sáč sme našli kopu politických propagačných Politiku do kultúrneho centra Kysáč vniesli materiálov politických strán Demokratická strana a bývalá riaditeľka DS, LSV Nenad Čanak, ako aj plagáty, na ktostranu v Srbsku, tak išli okľukou rých je práve Anna Vozarová ako na pokrajinského poslanca, ktorý kandidátka Demokratickej strany pre Kysáč vybojoval a spravil veľa, a teraz SPS. Vidno z uvedeného, napr. zrekonštruoval celé Kultúrne že politika v minulosti bola prícentrum Kysáč, prostredníctvom tomná v Kultúrnom centre Kysáč ľudového odevu získal pre Kysáč a v základnej škole. Na povale KC významné miesto na prestížnych sa našiel aj stánok Demokraticetnofestivaloch, pomáhal mno- kej strany.“ Všetky tieto plagáty hým združeniam v Kysáči a v iných zamestnanci KC Kysáč spolu s riaslovenských dedinách. Anna Vo- diteľom Pavlom Surovým vyniesli zarová, ktorej vypršal mandát na medzi protestujúcich a zoskupeposte riaditeľky základnej školy a ných občanov, ako pochopenie, že je členkou SPS, očividne zneužila ide o predvolebnú kampaň strany

kolektív pre svoje politické ciele. Na proteste sa okrem učiteľov zúčastnilo najviac členov strany

www.hl.rs

SPS a DS, zastretú nespokojnosťou školského kolektívu. Metaforicky

Informačno-politický týždenník

protestujúcim ukázali ich vlastný obraz tým, keď medzi nich vyniesli starodávne zrkadlo. Riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový vyjadril úprimnú vďaku rodičom, ktorí, ako povedal, „našli odvahu a mali rozum, že neprišli protestovať pred KC Kysáč, napriek výzvam učiteliek prostredníctvom sociálnych sietí, telefonicky, aby sa zúčastnili na proteste“. Na zoskupení bolo najmenej Kysáčanov a keďže

ľudia stoj čo stoj bojovali dosadiť a aj dosadili na post riaditeľky Základnej školy v Kysáči „svojho“ človeka aj v minulosti. Ináč vtedajšia predsedníčka NRSNM, ktorá bola veľkou priateľkou jednej kandidátky, predsa nedala pozitívnu mienku o nej. Aký obraz ukazujeme spoločnosti? Žiadnej riaditeľke v Srbsku ešte neobrátili zamestnanci chrbát. Iba v Kysáči to urobil kolektív

V depe v Kultúrnom centre Kysáč našli sme kopu propagačných materiálov, politických strán DS, LSV Nenad Čanak, a plagáty, na ktorých je práve Anna Vozárová ako kandidátka Demokratickej strany a teraz SPS

bol trhový deň, organizátori protestu počítali aj s prítomnosťou „čudovárov“. „Mnohí rodičia, ktorí sú spokojní s voľbou úradujúcej riaditeľky, sa ma pýtali, čo robil na proteste ten prísny učiteľ, čestný predseda Matice slovenskej v Srbsku, ktorý trestal svojich žiakov fyzicky tak, že im dával facky a nikto z vtedajších učiteľov a rodičov sa mu nepostavil do cesty!“ Na záver iba pripomíname, že sa podobný „cirkus“ v Kysáči usporadúva pravidelne pri každej voľbe riaditeľa ZŠ. S rovnakým zápalom istí politicky prifarbení

svojej kolegyni, ktorá s nimi pracovala takmer 20 rokov a mnohým pomáhala v práci. Aký je to odkaz žiakom a rodičom? Celé menovanie úradujúcej riaditeľky je v súlade zo zákonom, zákon nebol porušený, to potvrdil aj predseda Zväzu odborov osvetových pracovníkov Vojvodiny, ale predsa zneužíva protesty a učiteľky na svoje zviditeľnenie. Nastoľuje sa otázka: prečo nespokojné učiteľky nekandidovali na post riaditeľky? Veď to nebol žiaden problém?! M. Ch. / Foto: J. Hlaváč

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Dve zasadnutia v jednom dni Katarína Gažová

o dlhšej pauze, pre pandémiu koronavírusu, v utorok 26. mája zasadal báčskopetrovský lokálny parlament. Netradične v sieni Slovenského vojvodinského divadla najprv bolo pokračovanie 34. zasadnutia Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, ktoré nebolo ukončené pred vyhlásením mimoriadneho stavu. Po prestávke nasledovalo 35. zasadnutie, ktoré bolo zároveň posledné v tomto zložení ZO Báčsky Petrovec pred novými lokálnymi voľbami 21. júna. Na začiatku pokračovania prerušeného 34. zasadnutia zhromaždenia vymenovaná bola volebná komisia na lokálne voľby obce. Komisia bude mať 14 členov a ich zástupcov. Za predsedu je vymenovaný Dušan Rašeta a jeho zástupcu Pavel Severíni, za tajomníka volebnej komisie vymenovali Rastislava Labáta a jeho zástupkyňu Annu Demrovskú. Na voľby do miestnych spoločenstiev zhromaždenie vymenovalo dve komisie na obdobie štyroch rokov: prvostupňovú a druhostupňovú. Prvé voľby, ktoré zároveň predseda zhromaždenia Ján Šuľan na zasadnutí vypísal, budú v Miestnom spoločenstve Kulpín spolu s lokálnymi voľbami 21. júna. Predvolebné aktivity začali nasledujúci deň po vyhlásení volieb v MS Kulpín, čiže 27. mája. Ďalším bodom navrhnutým v rokovacom programe prerušeného ZO bola oprava rozpočtu obce na rok 2020 a tento bod z dôvodov časového odstupu troch mesiacov od vypracovania opravného rozpočtu z rokovacieho programu vyradili, lebo je potrebné vypracovať novú opravu rozpočtu. Schválené boli správa o práci ZO za rok 2019 a program práce na rok 2020, ročná správa práce Obecnej rady Obce Báčsky Petrovec za rok 2019, minuloročná správa o práci Miestneho • ĽUDIA A UDALOSTI •

spoločenstva Maglić a tohtoročný program práce a plán príjmov a výdavkov. Schválili tiež správu o práci a finančnú správu Verejného komunálneho podniku Komunalac Maglić, správu o minuloročnom finančnom hospodárení Predškolskej ustanovizne Včielka

plán nakladania odpadom pre Mesto Nový Sad a Obce Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Beočín, Žabalj, Srbobran a Vrbas na obdobie rokov 2019 až 2028 a stratégiu rozvoja bezpečnosti v cestnej premávke. Schválili aj štatút Miestneho spoločenstva

Počas preberania bodu o regionálnom pláne nakladania odpadom

Po troch mesiacoch pokračovanie prerušeného 34. zasadnutia zhromaždenia usporiadali v SVD v Báčskom Petrovci

Báčsky Petrovec, správu o práci a finančný plán Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec, správu o práci a finančnú správu a plán a program práce a finančný plán Múzea vojvodinských Slovákov. Výborníci schválili regionálny

Hložany. V poradí 35. zasadnutie zhromaždenia netrvalo dlho, lebo výborníci takmer bez diskusie schválili celý rokovací program pozostávajúci zo štrnástich bodov. Najprv schválili zánik mandátu v ZO Báčsky Petrovec Milanka

Kolarského z Kulpína. Potom schválili návrhy Komisie pre administratívno-mandátne otázky o potvrdení mandátov výborníčok zhromaždenia Marice Stojanovićovej a Milany Đukićovej, oboch z Maglića. Nasledovalo skladanie sľubu novozvolených výborníčok Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec a jeho podpisovanie. Výborníci v pokračovaní zasadnutia schválili správy o práci predsedu Obce Báčsky Petrovec na obdobie 1. januára až 31. decembra 2019 a tiež správy o práci Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec za rok 2019. Bez diskusie nasledovalo schválenie správ o práci orgánov finančnej správy miestnych spoločenstiev Báčsky Petrovec a Hložany za rok 2019 a plánov práce a finančných plánov na rok 2020. V pokračovaní schôdze zhromaždenie schválilo realizáciu plánu a programu práce a správy o finančnom hospodárení Domu zdravia Báčsky Petrovec za rok 2019, ako aj správu o práci s prehľadom príjmov a výdavkov Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec tiež za rok 2019. V mene Domu zdravia sa výborníkom za doterajšiu finančnú podporu poďakovala riaditeľka Anna Boldocká-Ilićová, ktorá podotkla, že od apríla minulého roku sa táto ustanovizeň dostala pod ingerenciu pokrajiny. Bez diskusie výborníci Zhromaždenia obce dali zelenú aj správam o práci s prehľadmi príjmov a výdavkov Slovenského vojvodinského divadla, Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci a Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec za rok 2019. Aj plánom práce a finančným plánom týchto troch ustanovizní na rok 2020. Záverom schválili štatúty miestnych spoločenstiev Báčsky Petrovec a Kulpín. Predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ján Šuľan sa na poslednom zasadnutí v tomto zložení poďakoval všetkým prítomným za doterajšiu spoluprácu.

23 /4910/ 6. 6. 2020

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Posledné v tomto zložení Vladimír Hudec

osledné, 36. v poradí, a pravdepodobne aj posledné v tomto zložení zasadnutie Zhromaždenia obce Plandište prebiehalo v trochu neobvyklom ovzduší. Keďže zasadačka, v ktorej lokálny parlament tejto obce obyčajne zasadá, neumožňuje uctievanie fyzickej dištancie medzi ľuďmi, v dôsledku prevencie od nakazenia koronavírusom zasadnutie prebiehalo v sieni kultúrneho centra. Všetci prítomní boli na bezpečnej vzdialenosti dvoch metrov a na vchode ich čakali rúška a rukavice. Na rokovacom programe boli iba 4 body – druhý tohtoročný opravný rozpočet, ako aj dve rozhodnutia týkajúce sa Verejného komunálneho podniku Polet. Podľa rozhodnutia o druhom

opravnom rozpočte, plánovaný je prílev prostriedkov v sume 657 062 464 dinárov, čo je o 7,9 milióna dinárov viac od prostriedkov plánovaných prvým opravným rozpočtom. Avšak medzičasom Obecná rada podala návrh novej zmeny, podľa

plnšia o 14 miliónov dinárov. Vedúci rozpočtovej služby v obecnej správe Jozsef Boros ozrejmil, že v štruktúre príjmov najväčšiu časť tvoria transferové prostriedky z vyšších úrovní moci. Významné zmeny v rozpočte sú vyvolané opatreniami na za-

Nekaždodenný obraz – výborníci počas zasadnutia mali rúška a rukavice a boli od seba vzdialení na bezpečnej dištancii

ktorej sa príjmy, a tým aj výdavky zvyšujú o ďalších 6,12 milióna dinárov, takže spolu obecná pokladnica na základe tohto rozhodnutia bude

medzovaní pandémie Covid-19. Na tie účely lokálna samospráva z vyšších úrovní moci dostala 3,4 milióna dinárov a významné pro-

BÁČSKOPETROVSKÁ OBEC

Predvolebná horúčka narastá Jaroslav Čiep

red štyrmi rokmi sa pre výbornícke miesta v lokálnom báčskopetrovskom parlamente uchádzalo až desať politických subjektov. Po uskutočnených voľbách 24. apríla 2016 na základe zhrnutých výsledkov hlasovania pre voľbu výborníkov do Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec mandáty rozvrhli týmto listinám a stranám: Srbská pokroková strana (SNS) – 9, Jednotné Srbsko – 6, Demokratická strana – 5, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – 3, Socialistická strana Srbska (SPS) – 2, Slovenská strana – 2, skupina občanov Pre prostredie, v ktorom je hodno žiť – 2 a strana Slováci vpred! – 2 mandáty. Do obecného parlamentu sa v minulých voľbách nedostali koalícia Spolu pre obec – Boris Tadić a listina Srbskej radikálnej strany. Vtedy

www.hl.rs

z úhrnného počtu 12 299 voličov zapísaných do volebných zoznamov svoje občianske právo si využilo 7 109 plnoletých osôb, čiže 57,8 %. Vládnucu väčšinu po voľbách utvorili, a tvoria ju doteraz, Srbská pokroková strana, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny, Slovenská strana, Slováci vpred! a Pre prostredie, v ktorom je hodno žiť. Nahliadnutím do dokladov zhrnutých pre lokálne voľby v Obci

Báčsky Petrovec, ktoré sa majú konať súčasne s republikovými a pokrajinskými v nedeľu 21. júna 2020, zistili sme, že nateraz báčskopetrovská obecná volebná komisia schválila kandidatúru šiestich volebných listín. Sú to podľa dátumu schválenia tieto listiny: Aleksandar Vučić – pre naše deti, Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Slováci držme sa spolu! – Dr. Tatjana Deman Javorníková, Vojvodinský front – Zjednotení za demokratický Báčsky Petrovec (Liga sociálnych demokratov Vo j vo d i ny, Vojvodinká strana (VP) a Spoločne pre Vojvodinu), Jednotné Srbsko – Miroslav Čeman Čepsi

Budova báčskopetrovskej lokálnej samosprávy

Informačno-politický týždenník

striedky vyčlenila aj zo stálej rozpočtovej rezervy. Tieto prostriedky sú využité na dezinfekciu predajní a ulíc, nákup rúšok a rukavíc, nákup balíkov pre sociálne ohrozených občanov a iné potreby súvisiace s týmto mimoriadnym stavom. Ďalšie zmeny sa týkajú zlaďovania prostriedkov jednotlivým používateľom rozpočtových prostriedkov v súlade s ich požiadavkami, resp. ﬁnančnými plánmi, ktoré medzičasom prišli do lokálnej samosprávy. Jedna zo zmien je aj tá, že je týmto opravným rozpočtom plánovaná aj rekonštrukcia uzlov na vodovodnej sieti v Hajdušici v sume 37 miliónov dinárov. Okrem tohto rozpočtom na tento rok je už skôr plánovaná výstavba Domu smútku na pravoslávnom cintoríne v tejto dedine. Takýto návrh druhého opravného rozpočtu výborníci schválili bez rozpravy a jednoznačne. Podobným spôsobom výborníci schválili aj rozhodnutie o vkladaní nehnuteľnosti vo verejnom vlastníctve Obce Plandište a zväčšení základného kapitálu VP Polet a rozhodnutie o zmene zakladateľského aktu tohto podniku. a skupina občanov Nestranícki zjednotení obyčajní ľudia. Počet kandidátov na výborníckych listinách varíruje, od maximálneho počtu 25 pri prvých dvoch uvedených listinách, koľko bude počítať báčskopetrovský parlament v úplnom zložení (doteraz bolo 31), 18 pri tretej, 21 pri štvrtej, 23 pri piatej a 13 pri šiestej. Veková a vzdelanostná štruktúra kandidátov je veľmi rôznorodá. Objavujú sa aj mená nováčikov na politickej scéne, ale aj tých, ktorí už jeden, či viac mandátov ne/úspešne kandidovali v minulosti, dokonca aj politických veteránov, čo na tomto poli zotrvávajú zo dve – tri desaťročia. Podľa uvedených údajov najstarší kandidát na výborníka je narodený roku 1943 a najmladšia kandidátka roku 1998. Zastúpenie jednotlivých prostredí a rang kandidátov z nich nie pri všetkých listinách je proporčný počtu obyvateľov. Sú aj listiny, kde sa preferuje jedna alebo dve dediny Báčskopetrovskej obce. Či sú týchto šesť listín konečným počtom uchádzačov pri lokálnych voľbách, tohto roku ukáže čas a voliči sa svojím hlasom vyjadria, komu dôverujú. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KĽÚČE TROCH NOVÝCH BYTOV V KULPÍNE ODOVZDALI RODINÁM UTEČENCOV

Radosť po mnohých rokoch Katarína Gažová

Ulici triglavskej v Kulpíne vystavali budovu s tromi dokončenými bytmi pre utečenecké rodiny z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Vedľa spomenutých je vystavaných ďalších šesť bytov, na ktorých práce ešte trvajú. Vo štvrtok 28. mája slávnostne kľúče troch bytov dokončených na ubytovanie dostali tri rodiny a odovzdal ich na tvári miesta predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. „Od roku 2017 sme intenzívne pracovali, aby rodiny utečencov v našej obci dostali strechu nad hlavou v rámci Regionálneho stavebného programu v Republike Srbsko pre utečencov, čiže Stavebného programu v RS pre utečencov v Kulpíne. Odvtedy dodnes sme sa aktívne postarali o 45 rodín. Dnes odovzdávame kľúče od novovystavaných bytov pre tri rodiny a ďalších šesť rodín bude v Kulpíne ubytované do konca roka. Aj o 20 rodín

Prvá trojbytovka v Kulpíne je pripravená na nasťahovanie nových občanov z rodín utečencov

by som vyjadril potešenie, že sa nám to podarilo. Naším cieľom je maximálne ich podporiť, aby sa ich viac desaťročné problémy s ubytovaním pozitívne doriešili. Na túto tému sme robili s nimi rozhovory, aby sme spoločnými silami otázky ubytovania doriešili najprajnejším spôsobom.“ Ako potvrdil predseda Simić, celkový program bytového zaobstarania spomenutých rodín ﬁnančne vynáša vyše 45 miliónov dinárov. Z týchto prostriedkov pre rodiny utečencov na území obce sa natrvalo doriešili otázky ubytovania až po vyše 25 rokoch odchodu zo svojich krajín a príchodu na naše územie. Najdôležitejšie zo spomenutého, ako podotkol predseda, bola výstavba 9 nových bytov v Kulpíne Predseda Srđan Simić (zľava), Snežana Pra- na pozemkoch, ktoré sú gajová s kľúčmi od nového bytu a Branko vlastníctvom obce a osMilošević, jej budúci sused v novej bytovke tatné kúpené a renovované domy v rámci tohto programu sme sa postarali v zmysle, že im boli sú na území celej Báčskopetrovskej kúpené domy, a tak dostali strechu obce, teda aj v iných prostrediach nad hlavou tiež prostredníctvom v rámci obce. tohto regionálneho stavebného „Dnes sme odovzdali kľúče noprogramu, pokiaľ pre 16 rodín bola vých bytov v Kulpíne trom rodiposkytnutá pomoc v zmysle zabeznám: Pragaj, Radić a Milošević, pečenia stavebného materiálu na ktoré následne podpíšu zmluvy adaptáciu domov, v ktorých žijú. s Obcou B. Petrovec a KomisariáPosledné tri roky aktívne pracujeme tom pre utečencov a migrantov, na otázke ubytovania rodín utepod podmienkami, ktoré boli vočencov na území Báčskopetrovskej pred dohodnuté. Teraz je to tak obce. Ako som hovoril, zabezpečili doriešené, že budú mať právne sme 45 rodín a pri tejto príležitosti • ĽUDIA A UDALOSTI •

status nájomcov, čo je iba symbolicky a neskoršie si budú môcť byty odkúpiť a natrvalo budú v ich vlastníctve. Po odovzdaní kľúčov do rúk troch rodín sme obišli novovystavané byty a rodiny, ktorým boli určené, a do ktorých sa môžu ihneď nasťahovať. Ide o rodiny ute-

čencov, ktoré boli v tejto kategórii v našej obci najohrozenejšie, keď ide o ubytovanie.“ Kľúče jedného z troch spomenutých bytov dostala pani Snežana Pragajová a jej rodina – manžel a dvaja synovia, pôvodom z Mostaru. V radosti a dojatí povedala: „S rodinou sme prišli v roku 1992 najprv do mesta Đala vedľa hraničného priechodu s Maďarskom. Do Báčskopetrovskej obce sme prišli po mnohých sťahovaniach v roku 2005 a čakali sme na túto radostnú príležitosť. Všetkým sme nesmierne povďační: Obci B. Petrovec, humanitným organizáciám aj vláde Srbska, že nám pomohli. Tu žijú dobrí a pohostinní ľudia a ďakujeme im, že nás medzi seba prijali. Do nového bytu sa nasťahujeme čím skôr.“ V mene Obecnej komisie pre otázky ubytovania utečencov a migrantov z územia Chorvátska a Bosny a Hercegoviny sa prítomným prihovoril vedúci komisie Srđan Stojanović, a potom aj predseda obce Srđan Simić, ktorý poprial rodinám, ktoré dostali byty, pokojný život v Kulpíne.

KULTÚRNO-UMELECKÝ SPOLOK BRATSTVO A ZDRUŽENIE ŽIEN OKO V HAJDUŠICI spoločne používajú, ale aj udržiavajú miestnosti Slovenského domu. Pre mimoriadny stav a zákaz zoskupovania však do týchto priestorov ľudská noha nevkročila takmer tri mesiace. Trávnik pred domom a na nádvorí síce pravidelne udržiavali, avšak záhradka si žiadala súrnu intervenciu usilovných ženských rúk. Preto minulý týždeň zorganizovali pracovnú akciu, na ktorej poupratovali záhradku, ale vykonali aj niektoré skôr plánované práce. Pomocné miestnosti pripravili na líčenie a poupratovali neporiadok za domom, ktorý zostal po mládežníckom združení Casper, ktoré určitý čas tiež používalo jednu miestnosť v rámci domu a medzičasom zaniklo. Očakáva ich však ešte dosť práce, lebo si naplánovali aj líčenie ostatných miestností, a keďže už netancujú a nespievajú, v nastávajúcom období sa budú tým zaoberať. vlh 23 /4910/ 6. 6. 2020

Ľudia a udalosti S DR. VLADIMIROM DOLINIĆOM, HOVORCOM STAROPAZOVSKÉHO DOMU ZDRAVIA

Opatrenia sa uvoľňujú, všetkým je ľahšie Anna Lešťanová

aši zdravotnícki pracovníci predstavujú skutočný duch Srbska, sú smelí, odvážni a pripravení riskovať životy v prospech záchrany druhých. Medzi takéto skvelé tímy patria aj zamestnanci staropazovského Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja. O tom, ako v tejto ustanovizni bojovali proti

boli oboznámené tak patričné orgány, ako aj potenciálni pacienti prostredníctvom mediálnych ustanovizní a tiež našej oficiálnej webovej stránky. Vo všetkých objektoch ustanovizne organizovaná bola triáž v súlade s novými vzniknutými potrebami. V DZ Stará Pazova (hlavný objekt) a v zdravotníckej stanici Nová Pazova (hlavný objekt) formované boli aj triážové punkty. Súbežne s týmito aktivitami boli utvorené aj dva prípravné zdravotnícke tímy pre transport pacientov chorých na

Covid ambulancia v Starej Pazove

koronavírusu a ako pracujú teraz, keď sa opatrenia uvoľňujú, rozprávali sme sa s Dr. Vladimirom Dolinićom, hovorcom Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove. Počas mimoriadneho stavu v našej krajine zamestnanci v zdravotníctve pracovali 24 hodín na prvej línii obrany a zachraňovali ľudské životy od nového koronavírusu. Ako v priebehu týchto neblahých časov pracoval staropazovský Dom zdravia? „Od 16. marca a vyhlásenia mimoriadneho stavu v Srbsku v rámci DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove práca bola organizovaná v súlade s aktuálnou epidemiologickou situáciou na zamedzení šírenia nákazlivej choroby Covid-19 a ochrany obyvateľstva od koronavírusu. Toho dňa boli už utvorené dve ambulancie, do ktorých sme zasielali pacientov s horúčkami a respiračnými ťažkosťami, s čím ihneď

www.hl.rs

Covid-19. Dvadsaťštyrihodinový call center s prácou začal 24. marca, a to v Starej a Novej Pazove. Od 1. apríla práca v ambulanciách pre febrilné (horúčkovité) stavy a ambulanciách pre pacientov s respiračnými ťažkosťami v Starej a Novej Pazove je premiestnená na jedno miesto – ako Covid ambulancia v Starej Pazove, ktorá je naďalej vo funkcii. Práca v Službe pre hemodialýzu bola zväčšená o ešte jednu pracovnú zmenu, kde sa i naďalej pracuje v troch zmenách, lebo od 25. marca sem boli premiestnení pacienti z Klinicko-nemocničného strediska Zemun (KBC Zemun). Už 7. apríla v mikrobiologickom laboratóriu odštartovala analýza materiálu na testovanie pacientov na SARS-CoV-2. Ostatné služby v DZ pracovali v dvoch zmenách a v súlade s odporúčaniami patričných orgánov.“ Koľko ste mali práce v Covid ambulancii, kedy najviac, a či je ona naďalej otvorená?

Informačno-politický týždenník

„Zatiaľ sme v Covid ambulancii v Starej Pazove vyšetrili 785 pacientov. Najviac pacientov bolo však začiatkom apríla a vtedy sme mali na prehliadke aj zo 25 pacientov denne. V zmene tam pracovali doktor medicíny, stážisti (specijalizanti) a lekár špecialista. Covid ambulancia i naďalej pracuje od 7. do 19. hodiny, a to nielen v pracovné dni, lež aj počas víkendu. Tak to bude trvať až zatiaľ, kým nedostaneme nové pokyny od patričných orgánov. V tejto ambulancii sa môžu vykonať analýzy testov výteru horných respiračných ústrojenstiev na SARS-CoV-2, ako aj testy z oblasti sérológie. Tieto služby analýzy testov sa poskytujú i na vlastnú požiadavku ľudí.“ Aká je toho času epidemiologická situácia na území Staropazovskej obce a koľko je tu úradne zaregistrovaných pacientov pozitívnych na Covid-19? „Toho času je epidemiologická situácia stabilná a 27. apríla je zaregistrovaný posledný pacient pozitívny na SARS-CoV-2. Zatiaľ máme na toto ochorenie 40 pozitívnych pacientov, čo tvorí 0,38 percenta z celkovej populácie obyvateľstva Obce Stará Pazova.“ Mali ste chorých na Covid -19 aj medzi zamestnancami v ustanovizni? „V našej ustanovizni dvaja lekári boli pozitívni na SARS-CoV-2, mali jemný klinický obraz a boli umiestnení v dočasných nemocniciach pre izoláciu Veľtrh v Novom Sade a v Banji Junaković.“ Ako pracujú teraz služby v DZ a aká je vaša rada, na čo pacienti naďalej musia prihliadať počas vstupu do objektov ustanovizne? „Služby v DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja postupne sledujú zrušenia protiepidemiologických opatrení terciálnej a sekundárnej zdravotníckej ochrany v súlade s odporúčaniami patričných orgánov. Podľa zatiaľ známych údajov vracanie do celkového režimu práce všetkých služieb DZ sa očakáva do polovice mesiaca. Všetci

ľudia, ktorí potrebujú pomoc, sa môžu a vlastne sa majú hlásiť svojmu vyvolenému lekárovi. Radíme našim pacientom, aby sa najprv po možnosti ozvali telefonicky, konzultovali so svojím vyvoleným lekárom, a potom si s ním dohodli prehliadku a ďalšie vyšetrenia. Čo sa týka osobnej ochrany, záväzné je nosenie rúška s prikrytými ústami a nosom v zatvorenom priestore a na otvorenom, ak nie je možné dodržať potrebnú dvojmetrovú vzdialenosť medzi osobami. Ochranné rukavice nie sú nevyhnutné, dôležitejšie je však riadne a správne umývanie rúk mydlom a teplou vodou.“ Na základe spolupráce s obecným Štábom pre mimoriadne situácie mali ste aj donácie ochranných prostriedkov a iného tovaru?

Staropazovskí zdravotníci počas mimoriadneho stavu

„Počas mimoriadneho stavu naša ustanovizeň viackrát od orgánov lokálnej samosprávy a viacerých hospodárskych subjektov a samotných občanov dostala donácie v tvare osobnej ochrannej výbavy, prostriedkov na dezinfekciu a rozličných potravinárskych výrobkov, za čo zamestnanci DZ boli veľmi povďační.“ Foto: archívne zábery z ustanovizne • ĽUDIA A UDALOSTI •

K 250.VÝROČIU PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY

Ústredné oslavy odročili na október A. Lešťanová

ok 2020 v Starej Pazove prebieha v znamení veľkého jubilea –250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy. V súvislosti s prípravami na početné aktivity ešte začiatkom roka bol utvorený organizačný výbor, ktorého koordinátorm je tamojší profesor Jaroslav Miklovic, vynikajúci historik. Po viacerých už uskutočnených programoch v Starej Pazove, trojdňový ústredný program osláv bol naplánovaný na koniec mája. Pre pandémiu koronavírusu oslavy sú, žiaľ, odročené. Prečo sa ústredné oslavy mali konať práve v dňoch 29. až 31 mája? „Oslavy boli naplánované na posledný víkend mája, pretože prvé slovenské osadnícke rodiny sa prisťahovali na pustatinu Pazova dňa 25. mája roku 1770, čiže malo by to určitú symboliku, 250 rokov od príchodu Slovákov.“ Podľa historických prameňov, aký bol život týchto ľudí po prisťahovaní sa na tieto priestory? Ako im bol organizovaný a čím sa zaoberali? „Život im určite nebol ľahký. Majúc na zreteli, že v jednej správe veliteľ Petrovaradinskej kompánie Atanasie Rašković na Slavónske generálne veliteľstvo v Osijeku napísal, ,sú to ľudia zámožní, ktorí so svojím statkom a majetkom prešli cez Dunaj´. Na základe prvých súpisov ide skutočne o zámožných ľudí. Ale šťastie im nebolo naklonené. Prvé tri roky po príchode boli neúrodné a ťažké. Boli, ako to vtedy hovorili, na Vojenskej

Rodina • ĽUDIA A UDALOSTI •

hranici ,vo vojne vojaci, a v mieri sedliaci´. So sebou si hneď priviedli i svojho slova Božieho kazateľa, ktorý bol zároveň prvým učiteľom, to bola ináč jedna z ich požiadaviek – mať kazateľa – farára a učiteľa. Stará Pa-

Evanjelický kostol

čo je svojráznym presedanom na vtedajšie pomery, keď vieme, aké boli prenasledovania evanjelikov a že im nebol povolený prístup na územie Vojenskej hranice. No predsa Jozef II. ako spolupanovník a z trucu svojej matke Márii Terézie povolil osídlenie evanjelikov na územie Vojenskej hranice. Netreba zabudnúť, že vlastne prví slovenskí osadníci boli Slováci evanjelici, ktorí boli vyhnaní zo Selenče, a ku ktorým sa roku 1771 pripojila ďalšia skupina Slovákov evanjelikov z Malého Kereša v Maďarsku.“ Ako by ste stručne zhodnotili život Slovákov v Starej Pazove v priebehu štvrťmilénia a v akej miere si dnes zachovavajú svoj jazyk, kultúru a tradíciu? „Pazovskí Slováci sú praví hrani-

Trh

zova je fakticky prvým slovenským evanjelickým cirkevným zborom, ktorý mal svojho farára od príchodu, a škola najstaršia slovenská škola s vyučovacím jazykom slovenským,

čiari. Sú južnou hranicou slovenskej kultúry. Svojráznym ostrovom Slovákov, ak si sprítomníme, že najbližšia slovenská dedina je Kovačica, ktorá je vzdušnou čiarou vzdialená sotva

20 km. Ďakujúc spôsobu života, vojenskej disciplíne, oddanosti k svojej pôde, majetku, cirkvi, jazyku, obstáli v Srieme 250 rokov. Vernosť, pracovitosť, drsnosť, hrdosť – to sú PAZOVSKÍ SLOVÁCI. Blízkosť veľkých miest, Belehradu, Zemuna a demografické pohyby koncom 20. storočia vplývali na postavenie pazovských Slovákov. Ak vieme, že napríklad do roku 1991 v Pazove v priemere žilo 6 000 – 6 500 Slovákov, ktorí tvorili 75 percent obyvateľstva, a dnes je rovnaký počet Slovákov, zhruba okolo 6 000, a tvoria 25 percent obyvateľstva Starej Pazovy. Ale zostali verní pôde, hrdí sú na svoj pôvod, cirkev, školu, pestujú jazyk, kultúru. Asimilácia je nutné zlo, cítiť to aj medzi Slovákmi v Starej Pazove, ako i v iných slovenských dedinách. Otázka je, či ju urýchlime alebo spomalíme. Zastaviť? Ťažko.“ Kedy by sa mali ústredné oslavy realizovať a eventuálne ktorý to bude ďalší program venovaný tomuto jubileu? „Celý rok 2020 je v Starej Pazove venovaný jubileu. Nielen slovenské inštitúcie, ale i srbské spolky a inštitúcie sa pripojili k pripomínaniu výročia. Obec Stará Pazova dáva ako vždy nevšednú pomoc, či finančnú, či materiálnu, a čo sa týka nášho „materského štátu“, rozčarovaní sme, aký priam macošský vzťah a postoj má voči nášmu jubileu. Výstavy, programy, všetko sme odročili na október tohto roku. Dúfam, že nám nič nepokazí tento termín.“ Foto: archívne zábery spolubesedníka

Predkovia pazovských Slovákov 23 /4910/ 6. 6. 2020

Ľudia a udalosti ZO ŽIVOTA LALITE

Všetky naše máje tancovalo... Jedna z najobľúbenejších pesničiek bola Široko ďaleko, inul sa už aj máj, mesiac, to vtáča letelo... Takmer každé ktorý v minulosti, aj teraz dievča malo peknú sukňu, je tak a pravdepodobne blúzku, chlapec tričko a i v budúcnosti bude poznačený glotové gate. Na nohách početnými udalosťami významzáväzne mali biele trampky nými pre všetkých ľudí. Od tých natreté cinkvajsom (bielou najmladších, potom mládež, až tekutinou na farbenie). Zápo seniorov, ako sa to dnes často bava trvala do samej noci,“ hovorí o starých ľuďoch. pripomenul si na časy mlaMesiacu mladosti a lásky, ako dosti Pavel Šuľan. sme kedysi zvykli hovoriť o máji, Tie časy sú už dávno za dnes vari najviac chýba práve nami. Prišlo obdobie, že toto dvoje. Mladých ľudí je medzi niekoľko rokov prvomájonami z rôznych príčin čoraz menej. vý budíček organizovalo A láska, aj tej je málo v každodenspočiatku veľmi ambiciózne nom styku na ulici, na pracovislalitské ZŠR Lieň, ktorého ku, v dopravných prostriedkoch, činnosť takmer zanikla. Pov mestách a na dedinách, naposledné roky na pobrežie sledy vari aj v mnohých rodinách. kanála chodia osve po nieMáj sa už viac ako 130 rokov koľko kamarátskych rodín. začína dvojdňovým sviatkom. Mládež je tam už najmenej Sviatkom práce, ktorý robotníci deň skôr, zostáva aj po tri oslavujú, ale nespokojní so svojím dni. Mládežníci sú ubytostatusom bojujú aj o svoje právaní v stanoch alebo v pova, humánnosť a dôstojný život. krytých vlečkách. Každý si Z prvomájového mítingu v Laliti v nezná- pre jedlo pripravuje niečo Tak je to i v Laliti, kde sa hlavne mom roku: Michal Benka, Štefan Valent podľa svojej chuti. Je to po druhej svetovej vojne všetci a Štefan Brtka (zľava na tribúne) obyvatelia tešili dvojdňovému najčastejšie rošt, kotlíkový voľnu, lebo si mohli oddýchnuť, paprikáš, prasa, jahňa či pobaviť sa v kruhu svojej rodiny, družstvám a vilu si lalitský PS Ba- kozľa na ražni a pivo chladené vo príbuzných, priateľov, známych... žant prispôsobil na lovecký dom. vode kanála. Deti sa hrajú s loptou, Nedávno sa nám dostala do rúk „Do parku na Raušovom sálaši vozia na bicykloch a motorkách, chytajú ryby udicou a starší oddychujú, rozprávajú sa pri pečienke a pive. Sú však aj takí, najmä poľnohospodári, ktorí Prvý máj oslavujú pracovne, s „tekutou motykou“. Postrekujú totiž obilniny proti burine. Tohtoročný sviatok práce bol špecifický. Pre policajnú hodinu v dôsledku koronavírusu sa nemohlo na ulicu, po mnohých rokoch aj obchodníci mali voľné dni, lebo predajne boli zavreté. Mládež sa ako aj vždy znova vynašla. Namiesto pri kanáli partie chlapcov, ale i dievTieto lalitské dievčatá najviac lákali čln a voda; Oslava Sviatku práce priateľov z Juhoslovanskej ulice v roku 2009 čat sa zoskupili v prázdnych 1. mája 2018 starorodičovských domoch, fotografia z prvomájového mítin- Dunaj-Tisa-Dunaj ako dnes, lebo ľudia odchádzali na vozoch, ktoré kde obvykle oslavovali niekoľko gu v najmenšej dedine Odžackej vtedy nebol ani vykopaný, ale na ťahali najkrajšie kone. Mladé i sta- dní a neboli na očiach polície, obce. Také manifestácie pravidel- Raušov sálaš, ktorý mal vilu a malý ré si so sebou zobralo slaninu, klo- ktorú sme na prázdnych, ako ne organizovali po druhej svetovej bazén uprostred krásneho parku, básu, syr, mladú cibuľu, pijatiku, vyhorených uliciach Lalite, ani vojne, na ktorých sa hovorilo o do- s viac ako dvadsiatimi druhmi kto čo mal. Ohne sa vtedy nekládli, nevideli. siahnutých výsledkoch výstavby rôznych drevín. Majetok tohto zabávalo sa pri hudbe, spievalo, Juraj Pucovský

www.hl.rs

a plánoch, čo treba robiť, aby ľudia stále lepšie žili. Žiaľ, nepodarilo sa nám zistiť, z ktorého obdobia je fotografia, predpokladáme, že to bolo v rozpätí rokov 1946 až 1951. Na slávnostnej tribúne vidíme učiteľa Michala Benku, dedinských funkcionárov Štefana Valenta a Štefana Brtku, ktorí už dávno nie sú medzi nami. Pred tribúnou z pravej a ľavej strany stoja dvaja chlapci, mladíci s puškami o ľavom pleci. Po vojne boli veľmi obľúbené tzv. alegorické vozy, ktoré najprv ťahali družstevné kone, neskoršie prvé traktory v dedine. Na vozoch, a potom aj na vlečkách sa hrdili najlepší robotníci, tzv. úderníci, ktorí počas roka boli najusilovnejší vo vykonávaní pracovných úloh, za čo dostávali skromné odmeny, nezriedka vreckové, neskoršie i náramkové hodinky. Niekoľko dní pred prvým májom mládež vápnom vybielila drevené elektrické stĺpy v hlavnej Ulici maršala Tita do výšky 1,5 až dva metre, aby dedina vyzerala čím slávnostnejšie. Jeden z najstarších Laliťanov a niekdajší družstevník Pavel Šuľan nám povedal, že aj vtedy občania a zvlášť mládež odchádzali do prírody. Nie na pobrežie kanála

Informačno-politický týždenník

nemeckého veľkostatkára po druhej svetovej vojne skonfiškovali, rozdelili poľnohospodárskym

• ĽUDIA A UDALOSTI •

AKCIA V KYSÁČI

Upratovanie Domu smútku a zriaďovanie cintorína Elena Šranková

o štvrtok 28. mája bola v kysáčskom cintoríne akcia zriaďovania cintorína a upratovania Domu smútku, ktorú zrealizovali z iniciatívy správy evanjelického a. v. cirkevného zboru. Ako hovorí kysáčsky farár Ondrej Marčok, podobnú akciu postrekovania a kosenia trávy a upratovania cintorína mali aj vlani. Tentoraz ju zopakovali, aby predišli zarastaniu cintorína vysokou burinou. Práce síce mienili zorganizovať skôr, ale pre poľné práce, a potom aj koronavírus, na rad prišli až koncom mája. Podľa mienky spolubesedníka akcia sa vydarila a svedčí o tom aj údaj, že sa práce chopilo až 37 mužov a 27 žien. Spomenutý cirkevný zbor oslovil i predstaviteľov spolkov, klubov a iných cirkví, a ako O. Marčok informoval, do akcie sa zapojili

i členovia Klubu poľnohospodárov, matičiari, cirkevníci z Evanjelickej metodistickej cirkvi a iných združení občanov. V akcii spoločne a jednotne nastúpili a pracovali, všetko s cieľom udržiavať si objekt v cintoríne a pravdaže hrobky spoluobčanov. Muži sa angažovali na kosení a striekaní buriny, tak ručne ako i strojmi, kým ženy generálne upratali Dom smútku, umyli okná,

stoličky, lavice, podlahy a vyčistili každý kútik tohto objektu, z ktorého na večný odpočinok vyprevádzajú svojich najbližších. Inak pozemok cintorína by mali vrátiť cirkvi, no napriek tomu, že sa doteraz tak nestalo, kostolníci, cirkevníci, ale i občania patriaci do iných klubov a spolkov sa vo štvrtok spoločnou akciou postarali o krajší výzor Domu smútku

Vymietli a vyčistili každý kútik Domu smútku

Z KYSÁČSKEJ MATRIKY

Viac svadobných veselíc E. Šranková

Kysáči sa vlani narodilo 39 detí, evidovali 32 sobášov a umrelo 81 Kysáčanov. V porovnaní s rokom 2018 je to o desať detí menej a o osem zosnulých menej. Evidovaných sobášov bolo o osem viac. Z údajov o novonarodených deťoch zisťujeme, že sa v roku 2019 narodilo 22 chlapcov a 17 dievčat. V roku 2018 sa narodilo 25 chlapcov a 24 dievčat, kým rok skôr, teda v roku 2017, sa narodilo 13 dievčeniec a 12 chlapcov. V roku 2016 sa narodilo 38 detí, v roku 2015 – 36 , v roku 2014 – 43, v roku 2013 – 34, v roku 2012 – 47. Do kysáčskej matriky narodených bolo urobených 5 náhradných zápisov. Ide o deti narodené mimo Kysáča, ale na základe • ĽUDIA A UDALOSTI •

svojho miesta bydliska rodičia mali právo zapísať tieto deti do kysáčskej matriky narodených. Ináč v roku 2018 matrikárka mala 12 náhradných zápisov, v roku 2017 bolo 18 náhradných

zápisov, kým v roku 2016 bolo 19 takýchto prípadov. Keď ide o počet zosobášených, v kysáčskej matrike sobášených vlani bolo 32 zápisov. Avšak svadieb, čiže sobášov v Kysáči bolo 28,

V Kysáči sa vlani narodilo o 10 detí menej než predvlani

a cintorína, a to v prospech celej dediny. O odvoz odpadu sa nakoniec pričinil aj Verejný komunálny podnik Čistoća, lebo sa kontajnery na cintoríne naplnili burinou a iným odpadom. Ako však farár Marčok s poľutovaním konštatuje, do týchto kontajnerov v cintoríne Kysáčania prinášajú aj domáci odpad, ktorý tam v žiadnom prípade nepatrí, lebo sú nádrže na odpad postavené len pre potreby cintorína. Počasie žičilo usilovným účastníkom akcie. Podľa slov spolubesedníka, o taký mesiac alebo aj trochu dlhšie sa striekanie a kosenie buriny bude musieť zopakovať. Aby sa toto pracovné podujatie úspešne ukončilo pri spoločnom posedení, početné Kysáčanky napiekli slané a sladké dobroty. Všetci, čo akýmkoľvek spôsobom priložili ruky k dielu, si nakoniec z nich pochutnali a pri rozvoniavajúcej káve rozanalyzovali urobené a úspešný priebeh akcie. lebo boli 4 náhradné zápisy dvojíc zosobášených mimo Kysáča. Je to najviac zápisov v matrike zosobášených za posledných päť rokov. V matrike zosnulých v roku 2019 matrikárka zaevidovala 58 Kysáčanov, najmenej za posledných 5 rokov. Treba pripomenúť, že sa do matriky úmrtí zapisujú tí, čo umreli v Kysáči. V dome smútku sú zapísaní všetci, čo vlani boli pochovaní v Kysáči a zomreli teda aj mimo dediny, buď v nemocnici v Novom Sade alebo v iných dedinách a mestách. Je ich 81. Lanského roku zomrelo viac žien (49) než mužov (32). Najmladšou zosnulou bola Elena Ožvátová, narodená roku 1991, a najmladším zosnulým Rastislav Patak, narodený roku 1968. Najstaršími zosnulými vlani boli: Alžbeta Medveďová, narodená roku 1926, a Ondrej Marčok, narodený roku 1924. V roku 2018 zomrelo 89 občanov, v roku 2017 – 86, v roku 2016 – 83, v roku 2015 – 82, v roku 2014 – 70, v roku 2013 – 87 a v roku 2012 – 88.

23 /4910/ 6. 6. 2020

Ľudia a udalosti NA KUS REČI SO ŠIKOVNOU GAZDINKOU Z ĽUBY

Domáci bazový sirup výraznej vône Tijana Farkašová

as, keď kvitne baza, práve vyprchá, a jej biele kvietky so žltým peľom spoznáte zďaleka. Príroda nám toho ponúka veľa, tak prečo to nevyužiť? Baza rastie všade okolo nás. Ide o krík, ktorý rastie v opustených záhradách, na okrajoch lúk a lesov. Bazové kvety dozrievajú rýchlo, a preto je dobré uchovať ich jedinečnú chuť. Baza sa zbiera v máji, vtedy má najviac peľu. Vezmite si do ruky košík a nazbierajte si bazových kvetov. Na zber choďte mimo hlavných ciest, aby nebola znečistená. Baza je nielen chutná, ale predovšetkým zdravá. Táto rastlina je teda opísaná tromi dôležitými slovami – voňavá, chutná a liečivá. Je to biely zázrak prírody. Okolie skrášľuje dvakrát do roka, najprv v máji, keď kvitne bieložltými kvetmi, a druhý raz kvitne čiernymi bobuľami. Omamná vôňa bielych kvietkov nemusí ostať iba vo vašej záhrade. Zo zdravej bazy si môžete vyrobiť vynikajúci lahodný bazový sirup plný vitamínov, ktorý vás osvieži počas letných mesiacov. Počas horúcich dní je to super osvieženie. Dá sa bazový sirup kúpiť aj v obchode, ale domáca výroba je predsa len domáca výroba. Bazový sirup je chutný, ale aj zdravý, zároveň je lacnejší a zdravší ako z obchodu. Je obľúbený najmä vďaka nezameniteľnej výraznej vôni a sviežej chuti. Osviežujúci sirup milujú všetci, bez ohľadu na vek. Domáci voňavý bazový sirup je osviežením počas blížiacich sa horúcich letných dní. Na sirup zbierajte iba vykvitnuté kvety, ktoré sú plné peľu. Aby vám sirup vydržal čo najdlhšie, potrebné sú dve veci – cukor a konzervans. Usilovné gazdinky v domácnostiach už pripravili domácu šťavu. Aj v blízkosti malebnej sriemskej dedinky Ľuby majú čisté miestečko za dedinou, kde rastú veľké kry bazy. Šikovná gazdinka Anka Belanová z Ľuby má osvedčený recept na výrobu domáceho bazového sirupu. „Kvety bazy ručne preberte a do veľkej misky nastrihajte len kvietky tak, aby ste sa zbavili zelených častí.

www.hl.rs

Pred použitím ich neumývajte, aby na nich zostalo čo najviac peľu. Kvety zalejete vodou, pridajte na kolieska nakrájané citróny a zakryte čistou utierkou. Na 10 veľkých

ceptom usilovná spolubesedníčka. Na záver dodala: „ Bazový sirup robievam každý rok. Nesmie nikdy chýbať na policiach špajzy. Recept je jednoduchý a zvládne ho hocikto.

Teta Anka v záhrade pripravuje jednoduchý koktail

kvetov bazy nalejte 2 litre vody. V závislosti od toho, koľko litrov chcete vyrobiť, môžete pridať viac či menej kvetov. Nechajte odstáť 24 hodín. Potom bazu preceďte

hradu plnú kvetov, oázu oddychu, v ktorej je potešením sedieť a počúvať cvrlikanie vtákov. Keď ju v lete navštívi suseda, môže ju ponúknuť s vynikajúcimi domácimi šťavami

Oáza oddychu

Výhodou tohto sirupu je, že presne viete, čo doňho pridáte.“ Domáce šťavy a zdravé sirupy chutia najlepšie, s tým súhlasí aj naša spolubesedníčka, ktorá okrem

v prekrásnej rozkvitnutej záhrade. Vyrobte si domáci sirup podľa návodu a budete mať pripravený koktail s vôňou leta. Keď začnú prvé horúčavy, stačí siahnuť do špajze,

Krásne rozkvitnuté kvety bazy

cez sitko a gázu – klasickú plienku, aby ste ju zbavili ,nečistôtʽ a prelejte do inej nádoby. Nakoniec pridajte cukor (2 kg), neustále miešajte, až kým sa neroztopí. Nápoj prikryte gázou. Občas premiešajte. Sklenené fľaše dobre umyte a pomocou lievika nalievajte sirup do ﬂiaš Dobre uzatvorte a odložte na chladné tmavé miesto, napr. do špajze,“ podelila sa s nami so svojím re-

Informačno-politický týždenník

bazového sirupu robí aj čerešňový sirup, ale aj žihľavový. Žihľava síce rastie takmer všade a z mladej žihľavy je Chutný sirup je pripravený výborný nielen osviežujúci domáci sirup, ale aj šalát. Žihľava je zobrať si domácu šťavu, pridať si tiež prírodný liek, má vnútorné aj do džbánu pár kociek ľadu a užívať vonkajšie liečivé účinky. Priaznivo si leto. Vychutnajte si toto voňavé pôsobí napríklad na kvalitu vlasov, osvieženie plnými dúškami. pri jarnej detoxikácii či reume. Teta Foto: autorka a D. Žiak Anka vo dvore má i nádhernú zá• ĽUDIA A UDALOSTI •

SEZÓNA VYTÚŽENÉHO OVOCIA

Najkrajšia vôňa jahôd Miroslav Pap

esiac máj prináša do nášho jedálnička prvé ovocné plodiny, ktoré sú nám najmilšie, keďže sme na nich museli čakať celý rok, samozrejme, ak sme si ich priebežne nekupovali v supermarketoch. Ale tie domáce, vlastnoručne dopestované predsa majú väčšiu hodnotu a kvalitu v porovnaní s kúpeným ovocím alebo zeleninou. Medzi favorizované ovocie, ktoré dozrieva v máji, určite patria jahody, ktorým sa tešia najmä deti. Sú nenahraditeľné pre svoju chuť a vôňu, ale nemenej sú dôležité pre naše zdravie a krásu. Jahody predstavujú zdroj početných vita-

mínov a minerálnych látok, ktoré sú pre náš organizmus nevyhnutné. Toto ovocie je plné antioxidantov, chráni mozog, pomáha pri chudnutí, dezinﬁkuje tráviaci trakt, má pozitívny účinok na zuby, posilňuje kosti či dokonca reguluje krvný tlak. Preto by každá domácnosť v rámci možností mala mať na svojom jedálničku a najmä počas sezóny jahody, ktoré sa dajú konzumovať nielen svieže, ale aj v iných gastronomických úpravách. Medzi väčších pestovateľov jahôd v Hložanoch určite patrí rodina Hrubíková. K záľube pestovania jahôd synov Jána a Miroslava viedol otec Ján Hrubík, takže už viac ako sedem rokov do produkcie plodín zaradili aj jahody. Samozrejme, spočiatku na

Pracovná sila Hrubíkovcom nechýba

• ĽUDIA A UDALOSTI •

menších plochách a postupne kvôli záujmu zákazníkov zväčšili výsadbu jahôd. Do prác počas celého roka a najmä v sezóne predaja sú zapojení nielen synovia, ale aj nevesty a vnučky. Ako tvrdí Miroslav Hrubík: „Spočiatku sme jahody predávali iba doma. Zákazníci si k nám chodili pravidelne nakupovať a boli zvyknutí na našu kvalitu. Postupne sme zväčšili množstvo jahôd, upravili sme si aj priestor na regio- Sladké, šťavnaté a voňavé nálnej ceste podľa stanovených predpisov, kde dnes predávame naj- Hrubík. Jahoda si vyžaduje praväčšie množstvá. Občas sa stáva, videlnú starostlivosť, kontroly, že celý zástup zákazníkov v autách očisťovanie od buriny, alebo likvičaká na naše jahody.“ Na stánku dáciu početných škodcov, ktorým rodiny Hrubíkovej možno stretnúť sú jahody tiež veľmi vábne. Keď medzi iným aj turistov, ktorí idú plody dozrievajú, potrebné je na dovolenku, šoférov kamiónov, na zem rozsypať slamu, ktorá bicyklistov, ale aj obyvateľov oko- nedovolí, aby sa jahody dotýkali litých krajín. Iba donedávna boli mokrej zeminy. V prípade, že sú jediní predavači na celom okolí. na zemi, jahody rýchlo uvädnú Dnes pribudli ďalší pestovatelia, a začnú hniť. Jedna odroda na poli ale predsa to neznížilo ich počet má trvanlivosť 3 – 4 roky, po čom zákazníkov. Tí, ktorí sú zvyknutí na sa musí presadiť nová. Aktuálne dlhodobú kvalitu jahôd, sa každý Hrubíkovci pestujú druh jahody rok vrátia, tvrdí Miroslav. nazývaná Jolly. Cena jahôd ako Dopestované jahody Hrubí- aj pominulé roky kolísala v záviskovci predávajú ešte aj na trhu losti predovšetkým od rýchlosti v Báčskej Palanke a menej v No- dozrievania. vom Sade. Disponujúc dobrou Nakupovanie jahôd vo veľkom kvalitou jahôd zaujali aj predajcov množstve mali v záujme predoz okolitých prostredí, ktorí si k nim všetkým aj ženy, ktoré z nich varili prichádzajú nakúpiť jahody vo čoraz populárnejšie džemy a v jeveľkom množstve, ktoré následne dálnom lístku sa dali nájsť rôzne predávajú na trhoch. jahodové torty, koláče, sirupy, Sezóna dopestovania jahôd ako aj svieže jahody prekryté začína už koncom júna, keď sa nadýchanou šľahačkou. Sezóna chystajú polia, na ktorých budú jahôd sa blíži ku koncu. Preto je vysádzané, resp. presádzané ja- potrebné rýchlo najahodovať sa hody. Hrubíkovci si sami zabez- chutným, zdravým a diétnym pečujú priesadu. Dopestované ovocím. jahody sú iba výsledok tvrdej celoročnej práce, tvrdí Miroslav 23 /4910/ 6. 6. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Prešiel máj M

áj čiže májové stromy sa váľajú koncom mesiaca. Tieto nám nakreslili a poslali deti zo Základnej školy Sriemskeho frontu zo Šídu, ktoré sa učia máj! slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Čau, Danuška

Iva Ivoševićová, druháčka

Nevena Vlaisavljevićová, tretiačka

Ognjen Malenić, piatak

Strahinja Malenić, druhák

Nikola Bažík, štvrták

www.hl.rs

Hana Slavujevićová, druháčka

Informačno-politický týždenník

Emília Vučenićová, šiestačka

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVIII 6. 6. 2020

rozhľady

Číslo 11/ 2010

Mierny pokles cien

AKTUÁLNE

Aj v tomto roku dotácie časti úrokov

Ľ. Sýkorová

Ľubica Sýkorová Ministerstvo pôdohospodárstva, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva Srbska bude aj v tomto roku v spolupráci s komerčnými bankami poskytovať dotáciu časti úrokov na úvery určené pre poľnohospodárskych výrobcov.

ento typ poskytovania úverov je veľmi obľúbený, pretože poľnohospodárom uľahčuje prístup k pôžičkám a umožňuje im získať peniaze na zlepšenie výroby za výhodných podmienok. Ministerstvo poľnohospodárstva podpísalo dohodu o dotovaných pôžičkách s jedenástimi bankami. Pôžičky sa schvaľujú a vyplácajú v dinároch. Pevná úroková sadzba je tri percentá ročne, alebo jedno percento pre fyzickú osobu bývajúcu v oblasti so sťaženými pracovnými podmienkami v poľnohospodárstve, alebo ktorá v bežnom roku dovŕšila najviac 40 rokov, alebo je žena. Úverová podpora sa schvaľuje na rozvoj chovu hospodárskych zvierat, čo zahŕňa nákup zvierat a poistné na zvieratá, rozvoj rastlinnej výroby, ovocinárstva, vinohradníctva, zeleninárstva a kvetinárstva. Pôžičky sa budú schvaľovať aj na investície do

poľnohospodárskych strojov a zariadení, obstarávanie krmív pre zvieratá, investície do určitých typov strojov a zariadení používaných v rastlinnej výrobe. Nárok na úverovú podporu majú fyzické osoby – vlastníci komerčných rodinných gazdovstiev, podnikatelia a právnické osoby (poľnohospodárske družstvá s najmenej piatimi členmi zapísané v Registri poľnohospodárskych gazdovstiev, mikropodniky a malé právnické osoby). Fyzická osoba – majiteľ rodinného poľnohospodárskeho gazdovstva môže uplatniť právo na úverovú podporu za predpokladu, že celková výška pôžičky je do 6 miliónov dinárov. Právnická osoba môže uplatniť právo na úverovú podporu za predpokladu, že celková výška úveru je do 18 miliónov dinárov. Písomnú žiadosť treba podať v banke spolu s potrebnou sprievodnou

dokumentáciou. Termín na predloženie žiadostí o úver je tento rok 1. november. ... Podľa slov ministra poľnohospodárstva Branislava Nedimovića, dotácie pre mladých poľnohospodárov sa budú vyplácať od septembra do konca novembra. Z 5 400 predložených žiadostí 4 800 spĺňa podmienky, k znižovaniu dotácií nedôjde, a každý, kto spĺňa podmienky, dotácie dostane. Stimuly zahŕňajú podporu investičných programov na rozvoj a zlepšovanie prvovýroby na poľnohospodárskych gazdovstvách mladých poľnohospodárov; na rozvoj a zlepšovanie prvovýroby zvierat a na rozvoj a zlepšenie živočíšnej výroby prostredníctvom obstarávania kvalitných plemenných kusov na poľnohospodárskych gazdovstvách mladých poľnohospodárov. Finančné prostriedky

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 25. 5. do 29. 5. bola zaznamenaná znížená aktivita účastníkov na komoditnom trhu a mierny pokles cien. Obchodovalo sa s kukuricou, ktorej cena bola 15,90 din./kg bez DPH (17,49 s DPH). Dopyt po kukurici po cene 16,20 din./kg bez DPH sa týkal dodávky tovaru po 15. júni. Pšenica úrody 2019 sa predávala po 19,60 din./kg bez DPH (21,56 s DPH). Vyzerá to tak, že ponuka starej pšenice sa zvyšuje z týždňa na týždeň, čo by mohlo viesť k ďalšiemu poklesu jej ceny. Dopyt po pšenici úrody 2020 s dodaním tovaru od 1. do 31. júla bol v deň platby v cenovej relácii od 145 do 147 eur/t v dinároch, so zálohovou platbou 30 %. Zákazníci požadovali tieto kvalitatívne parametre: bielkoviny 12, lepok 24, hektolitrová hmotnosť (HL) 76, nečistoty do 2 %, s analýzou toxínu DON v rámci povolených limitov. Za týchto podmienok však nebola žiadna ponuka. V uvedenom období sa neobchodovalo so sójou, ktorá bola v ponuke po 41,70 din./ kg bez DPH. Slnečnicové výlisky s 33-percentným obsahom bielkovín sa predávali po 26,70 din./ kg bez DPH (32,04 s DPH). ○ sa budú vyplácať vopred vo výške 75 % z hodnoty investície na základe predúčtu, ihneď po schválení práva na podporu. ○

Z obsahu Škodcovia nadzemných častí slnečnice počas vegetácie s. 4 a 5

Maggi z vlastnej záhrady s. 6

Pozor na nebezpečné prehriatie

s.7

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (8)

Na sucháre sedí, na ornicu hľadí… a tak sa v zime sťahuje. Svoje zimoviská obyčajne nachádza v oblastiach Turecka, východného a južného Balkánu a Maroka.

DrSc. Ján Babiak Veľká, morfologicky nie celkom homogénna čeľaď jastrebovité (Accipitridae) do svojho značného počtu rodov (13) zahŕňa aj rod myšiakov (Buteo). Tento rod nie je bohato rozvetvený, lebo v euroázijskej časti žijú iba tri druhy, ale zato každý z nich má bohato ladené geograﬁcké obmeny od Uralu až po Sardíniu. Ale keďže u nás možno stretnúť iba nominatné obmeny každého z týchto troch druhov, ich rozpoznávanie by nemalo predstavovať problém.

yšiaky sú dravce strednej veľkosti, dlhých a širokých krídel, ostrého zahnutého zobáka, ale aj silných nôh a ostrých pazúrov. Ide o dravca dĺžky tela 50 – 60 cm, ale s rozpätím krídel 120 – 125 cm. Často sa dá vidieť, keď v posede na holých konároch vysokých stromov, ale aj na elektrických a chmeliarskych stĺpoch pozerá na celé okolie. Svojim ostrým zrakom sleduje, či sa niečo na oráčine pohne. A práve tak na svet hľadí, keď rozsiahlymi kruhmi plachtí na oblohe, využívajúc pritom vztlak teplého vzdušného prúdu. Ide o zoofágne operence, ktoré ničia hlavne hlodavce, najmä myši, prečo dostáli aj rodové meno. Naozaj užitočné vtáky. Na vojvodinských priestoroch je

Myšiak lesný (hôrny)

častý, aj ako hniezdič len myšiak hôrny, zimným hosťom je na našich priestoroch spravidla myšiak severský, kým pravá rarita, aj to len na prelete je myšiak hrdzavý. MYŠIAK LESNÝ (HÔRNY) – BUTEO BUTEO, Linné, 1758 Patrí u nás medzi najpočetnejšie a najrozšírenejšie dravé vtáky. Možno ho vidieť aj na našich poliach, aj vedľa ciest, ako sedí na miestach, odkiaľ má dobrý prehľad na široký priestor. Občas letí aj v nízkom, skoro nešumnom lete nad ornicou a v stúpajúcich oblúkoch prehľadáva okolie. V oboch prípadoch sliedi za korisťou a keď ju spozoruje, priam padá vertikálou k cieľu, tesne nad zemou rozšíri krídla a prudko útočí na nepozorného hlodavca. Naše jedince na rozdiel od tých zo severu nie sú sťahovavé a len za veľmi ostrých zím prelietnu k Čiernemu moru alebo do Stredozemia. Severské jedince často vedia prezimovať aj u nás. ROZŠÍRENIE Myšiak lesný obýva celú Európu okrem jej najsevernejších častí (Island, Nórsko a severozápadné Rusko). Priestor severovýchodnej Európy je pre tento druh vhodný len ako letný areál

Myšiak severský

BIOTOP Je typickým vtákom, čo obýva lesné priestranstvá a háje, ale vždy v blízkosti otvorených priestorov, polí, lúk a mokradí. Pre hniezdenie si často vyberá staré lesy, ale pod podmienkou, že sú poprešívané čistinami, grúňmi a poľanami. Vo výškových pomeroch možno ho vidieť na priestoroch do 1 300 m. n. m. ROZLÍŠENIE Tohto stredne veľkého dravca širokých krídel s krátkym krkom a stredne dlhým chvostom sa dá ľahko rozpoznať. Horšie je to s jeho sfarbením. To preto, že farba jeho operenia vie byť variabilná, od tej tmavej až po jasnú. Chrbát má tmavohnedý a na brušku dominuje jasné sfarbenie v nuansách od špinavobielej až po hrdzavú, s tmavým priečnym prúžkovaním. Horná časť vnútornej strany krídel je tmavšia a jasne naznačená, čo je charakteristický znak pre tohto myšiaka v lete. Mláďatá sú vo fáze páperčekovitého operenia biele s jemne hnedým chrbtom, potom

u nich dominuje sivá farba a len v dospelosti získavajú sfarbenie rodičov. HNIEZDENIE Vysoké svadobné lety myšiaka lesného, s charakteristickým samčekovým trepotaním krídel a vertikálnym pádom možno vidieť už vo februári. Potom je už ďalšia starosť hniezdo. Stavajú ho vysoko v korune stromu. Pôsobí ako mohutná stavba z hrubších a tenších konárov a výstelkou z machu a listov. Samica znáša raz ročne 2 – 3 belavé vajcia s hnedočervenými škvrnami (v prípade zničenia má dodatočný násad so zmenšeným počtom vajec). Vo väčšine prípadov na nich sedí samica. Inkubačná doba je 4 – 5 týždňov a hniezdna starostlivosť ešte ďalších 6 – 7 týždňov. POTRAVA Pri stravovaní dominujú myši a drobné hlodavce (chrček, syseľ, potkan, králik), ale aj plazy, žaby a v núdzi aj hmyz, červy a ryby. Pre lov vtákov vo vzduchu je príliš pomalý, ale vie prenasledovať niektoré iné dravce a donútiť ich, aby mu prepustili korisť. Preto ho poľovníci darmo obviňujú, že im ničí vtáčiu divinu, lebo ak na niečo stačí, to je už alebo choré, alebo to ulovil niektorý zo sokolov. V zime, keď sú polia pod snehom, často sa uspokojí aj s obeťami, čo skončia pod kolesami na frekventovaných cestách. HLAS Častejšie sa ozýva mňaukaním ale aj hlasným píí-jeej. Toto volanie je identické pre obe pohlavia, ale aj pri komunikácii s mláďatami (ibaže je vtedy ťahavejšie, chvejivejšie). MYŠIAK SEVERSKÝ – BUTEO LAGOPUS, Pontoppidan, 1763 Hniezdny areál tohto myšiaka je ďaleko na severe (arktické Škan-

23 /4910/ 6. 6. 2020

Myšiak hrdzavý

dinávsko a Rusko). Pre drsnosť tohto podnebia je sťahovavec, a tak v dobe preletu ho možno vidieť v severovýchodnej Európe. Zimuje ešte južnejšie, v širokej oblasti od Dánska až po Kaspické more, aj u nás, najmä v rovinných oblastiach. Je trochu väčší od svojho južnejšieho rodáka, ale má aj väčšie rozpätie krídel. Sfarbenie je škvrnito tmavohnedé na chrbte, s jasnejším bruškom

a bledou hlavou. Jeho typickým znakom je biely koreň chvostu a holená časť je porastená dlhším perím. Dá sa rozlíšiť aj samček od samičky. Obýva tundry a hniezdi sa na stromoch alebo v skalných útesoch, ale segment jeho rozmnožovania nie je aktuálny pre naše prostredie a tak to tu bude vynechané. Stravuje sa prevažne drobnými cicavcami, najmä hrabošmi a králikmi. Loví z posedu alebo z vlnivého letu. Hlas (volanie) má podobný ako u myšiaka lesného. MYŠIAK HRDZAVÝ – BUTEO RUFINUS, Cretzschmar, 1827 Je južný sused nášho myšiaka. Žije v stepných, ale aj kamenis-

tých a polopúšťových oblastiach Stredomoria, Čierneho a Kaspického mora, zriedkavejšie aj v juhovýchodnom Srbsku. Údajne ho v minulom storočí bolo aj vo Vojvodine, aj v ornitologickej zbierke v Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci sme ho preparovali. Je prelietavý a aj dnes ho možno tu zastihnúť ako vtáka-tuláka, keď k nám zablúdi zo susedného regiónu. Je najväčší z myšiakov, s rozpätím krídel do 150 cm. Perie má sfarbené do hneda s ohnivo-hrdzavými odtieňmi. Mladé jedince sú po sfarbení jasnejšie. Je tichý a mňaukavé volanie je kratšie a mäkšie.  Fotograﬁe z internetu

ZELENINÁRSTVO

Najčastejšie choroby rajčiakov Ľubica Sýkorová Rajčiak (Lycopersicon esculentum) patrí medzi najviac napádané rastliny rôznymi chorobami a škodcami. Efektívnosť ochrany sa podstatne zvyšuje pri včasnom objavení choroby alebo škodcu, správnej diagnóze a výbere vhodnej metódy ochrany. ky so systémovým účinkom. Na FYTOFTÓRA Medzi veľmi nebezpečné a naj- ošetrovanie rajčiakov na začiatku častejšie sa vyskytujúce choroby vegetácie môžeme použiť prípravrajčiakov patrí fytoftóra, známa ky s dlhšou ochrannou lehotou, aj ako pleseň zemiaková na raj- v zberovom období sú použiteľné čiakoch, ktorá za pár dní dokáže len prípravky s krátkou ochrannou zlikvidovať celý porast. Fytoftóra lehotou. Pred postrekom treba zemiaková na rajčiaku (Phytoph- obrať všetky zrelé a dozrievajúce tora infestans, srb. plamenjača plody. paradajza) v chladných a vlhkých Okrem chemickej ochrany rokoch môže spôsobiť zníženie musíme dodržiavať aj určité agúrody až o 90 %. Prvé príznaky rotechnické opatrenia, najmä sa vyskytujú na listoch a plodoch. porasty zavlažujeme tak, aby sa Na listoch sú škvrny hnedej farby, nezmáčali nadzemné časti rastlín ktoré sa postupne rozrastajú. Na (zavlažujeme podmokom). Rajčispodnej strane listovej čepele sa aky sadíme na slnečné a vzdušné vo vlhkých podmienkach (častá stanovištia v redšom spone, aby rosa, drobný dážď) na škvrnách rastliny po daždi čo najskôr obobjavuje biely práškovitý povlak. schli. Pravidelne odstraňujeme Napadnuté listy zasychajú alebo zahusťujúce pazušné výhonky, pri vyššej vlhkosti vzduchu hnijú. najmä pri kolíkových odrodách. Na plodoch vznikajú zelenohnedé Výber fungicídov je v súčasnosti mierne vypuklé škvrny. Pri veľkej veľký, napr. Bravo 500, Dakoﬂo, vlhkosti sa na plodoch zjavuje Mankogal, Equation pro, Cuprozin, biely práškovitý povlak. Choré Funguran OH, Polyram, Quadris, plody nedozrievajú a hnijú. Acrobat MZ a mnohé ďalšie. S preventívnymi postrekmi ALTERNÁRIOVÁ ŠKVRNITOSŤ začíname už v júni. Intervaly by LISTOV A PLODOV Alternaria porri – napáda nielen nemali byť dlhšie ako 14 dní, pri daždivom počasí skrátime na 7 až vňať, ale aj plody rajčiakov, do 10 dní. Pri silnejšom infekčnom ktorých huba prerastá zvyčajne napadnutí treba používať príprav- cez stopku. Na rozdiel od septo-

riózy sú pri alternárii škvrny na listoch omnoho väčšie (5 – 15 mm). Škvrny na plodoch sú tmavohnedé až čierne a neustále sa zväčšujú. Za vlhka bývajú porastené hustým čiernym hubovým povlakom. Šírenie ochorenia podporujú časté zrážky, vysoká vzdušná vlhkosť a časté zavlažovanie rastlín postrekom. Na ochranu používame napr.: Acrobat MZ, Bravo 500, Dithane DG Neo-Tec, Novozir MN 80. Intervaly by nemali byť dlhšie ako 14 dní, pri daždivom počasí skrátime na 7 až 10 dní. ANTRAKNÓZA Antraknóza rajčiaka (Colletotrichum atramentarium, srb. uvelost paradajza) je známa takmer po celom svete a môže zapríčiniť veľké škody. K prvým príznakom patrí hnitie malých korienkov, väčšie korene hnednú a podliehajú nekróze. Choré rastliny možno poznať po zaostávaní v raste, žltnutí, zasychaní a postupnom opadávaní listov. Vegetačné obdobie rastlín je skrátené, rastliny majú málo plodov. Na plodoch sa tvoria okrúhle hnedé prepadnuté škvrny, po čase sú zvráskavené. Na škvrnách sa objavujú ružové alebo jasnohnedé vyvýšeniny nepravidelne alebo koncentricky rozhodené. Huba prezimuje vo forme sklerócií vo zvyškoch chorých rastlín, preto pozberové zvyšky treba dôkladne pozbierať

a spáliť. Na parcelách, kde sa choroba vyskytla, rajčiaky nesmieme pestovať najmenej tri roky. SEPTÓRIOVÁ ŠKVRNITOSŤ LISTOV RAJČIAKOV Toto ochorenie sa veľmi často zamieňa s alternáriovou škvrnitosťou, no škvrny sú menšie a zasahujú len listy a stonky rastlín. Vyskytuje sa iba na rajčiakoch pestovaných v poľných podmienkach. Všetky prípravky proti fytoftóre sú účinné aj proti septorióze. HNILOBA ŠPIČIEK PLODOV Hniloba špičiek plodov rajčiakov súvisí predovšetkým s nedostatkom vlahy v období ich intenzívneho rastu a s narušeným príjmom vápnika z pôdy. Keďže nie všetky odrody postihuje rovnako, ide aj o odrodovú citlivosť rajčiakov. Na vzniknutých škvrnách sa druhotne objavujú rôzne hubové povlaky, preto hnilobu špičiek plodov mnohí pestovatelia považujú za ochorenie hubového pôvodu. V skutočnosti stačí rastlinám v období sucha zabezpečiť pravidelnú a výdatnú závlahu, harmonickú výživu a rastliny niekoľkokrát ošetriť po založení plodov listovými hnojivami s vyšším obsahom vápnika. ZVINOVANIE LISTOV Pri zvinovaní listov rajčiakov ide o reakciu na poveternostné podmienky, hlavne na vysoké teploty a nízku vzdušnú vlhkosť. 

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia nadzemných častí slnečnice počas vegetácie Ing. Ján Tancik, PhD. Slnečnicu ročnú napáda pomerne málo škodcov. Významní sú škodcovia poškodzujúci mladé rastliny vo fáze vzchádzania. V tomto období môžu úplne zničiť mladú rastlinu. Ak je zničené veľké percento mladých rastlín, porast sa musí dosiať alebo preorať a znovu zasiať. Počas vegetácie nadzemné časti, najmä listy a puky napádajú vošky, a to: voška maková (Aphis fabae) a voška slamihová (Brachycaudus helichrysi) a bzdochy, najmä bzdôška obyčajná (Lygus rugulipennis). Súkvetia slnečnice poškodzujú vošky a vijačka slnečnicová (Homeosoma nebulellum). Z uvedeného zoznamu škodcov vidíme, že je málo tých, ktorí sú špecializovaní na túto plodinu. Oveľa väčší význam majú nešpecializovaní, polyfágni škodcovia. VOŠKY (APHIDIDAE) Na slnečnici škodí viac druhov vošiek, ale najvýznamnejšie sú dva druhy: voška slamihová – Brachycaudus helichrysi a voška maková – Aphis fabae (Aphididae, Sternorrhyncha). Na slnečnici sa nachádzajú každý rok a občas aj masovo na väčších plochách, preto patria do skupiny najvýznamnejších škodcov tejto plodiny. V poraste slnečnice sa začínajú vyskytovať od polovice mája. V poraste sú prítomné do polovice júla, niekedy až do konca júla. Maximálny výskyt je v júni, niekedy môže byť už koncom mája. VOŠKA SLAMIHOVÁ Na slnečnici sa kolónie tejto vošky vyskytujú na horných častiach rastliny. Preferujú mladé listy, lebo sú vhodnejšie pri prijímaní potravy. Staršie vošky listy opúšťajú

Vošky na slnečnici

a presúvajú sa na mladé. Živia sa vyciciavaním štiav v blízkosti hlavného nervu a bočných žiliek, čím sa znižuje obsah pigmentu, a preto tieto miesta zožltnú. Na listoch sa vytvárajú chlorotické

škvrny a listy sa zvíjajú dohora. Môže byť poškodených niekoľko vrchných listov. Silne napadnuté rastliny zaostávajú v raste a sú dobre viditeľné aj z diaľky. Vo fáze butonizácie napádajú aj nevykvitnuté súkvetie, neskoršie napádajú aj rozkvitnuté úbory, v ktorých vyciciavajú šťavy z bázy kvetov. Silne napadnuté kvety zaostávajú v raste. V teplých rokoch sa na slnečnici táto voška vyskytuje na rastlinách vo fáze 4 – 5 listov, v chladnejších rokoch v trochu neskorších vývojových fázach pred začiatkom tvorby úborov. V prípade silného výskytu môže spôsobiť zníženie úrody za okolo 20 %. Napadnuté rastliny sú viac ohrozované aj chorobami, ktoré spôsobujú huby z rodu Sclerotinia. Zvýšené škody boli zaznamenané v porastoch, ktoré boli v blízkosti sadov sliviek, alebo ak boli v blízkosti stromy z rodu Prunus (ružovité). Zaznamenaný bol aj väčší výskyt tejto vošky v porastoch zo skorej sejby a aj v porastoch, ktoré boli nadmerne hnojené dusíkom. Väčší výskyt vošky je v okrajových častiach poľa. VOŠKA MAKOVÁ Je polyfágny škodca, ktorý škodí

na okolo 165 rastlinách. Najväčšie škody spôsobuje na cukrovej repe, maku a slnečnici, kde zapríčiňuje priame a nepriame škody. Priame škody spôsobujú larvy, okrídlené a bezkrídle samičky vyciciavaním štiav z nadzemných častí rastlín. Vošky sa vyskytujú v kolóniách na spodnej časti listov. Pri vyciciavaní štiav do pletív vylučujú aj sliny, ktoré spôsobujú skrúcanie listov. Konce listov a vrch sa skrúcajú na dole a po dĺžke hlavného nervu sa skrúcajú do trubice. Listy tratia turgor, vädnú a často sa aj sušia. Keď je napadnutie silné, môžu byť zničené celé rastliny. Okrem toho vošky vylučujú sladké výkaly (medovicu), ktorá polepí listy a spomaľuje ich rast. EKOLÓGIA ŠKODCOV Na rozmnožovanie vošky makovej majú veľký vplyv poveternostné podmienky. Vyhovuje jej teplé, mierne počasie na jar s normálnymi zrážkami a zvýšená vlhkosť vzduchu. Intenzívny vývoj a masové množenie vošky v máji a júni umožňuje teplota od 20 – 25 °C a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu nad 60 %. Nevyhovuje jej neskorá jar, výdatné a časté zrážky, najmä lejaky, veterné a chladné počasie, tiež nízka relatívna vlhkosť vzduchu a včasný výskyt predátorov. Voška maková má veľký počet prírodných nepriateľov, z ktorých sú najvýznamnejšie lienky, najmä lienka sedembodková, pestrice, zlatoočky, rôzne pavúky, ale aj entomopatogéne huby z rodu Emtomophthora.

23 /4910/ 6. 6. 2020 OCHRANA PROTI VOŠKÁM V PORASTOCH SLNEČNICE Z preventívnych opatrení významná je kvalitná agrotechnika, ktorá má priaznivý vplyv na zdravotný stav mladých rastlín slnečnice, čo im umožní, aby boli odolnejšie v prípade napadnutia voškami a tiež ľahšie zvládnuť kritické obdobie. Medzi jednotlivými hybridmi slnečnice sú veľké rozdiely v citlivosti na poškodenie voškami. Priame opatrenia proti voškám v porastoch slnečnice robíme foliárnymi postrekmi počas vegetácie. Foliárny postrek treba robiť pri zistení 30 – 50 vošiek na rastlinu vo fáze od vzchádzania do začiatku tvorby kvetného puku (51 BBCH). Vo fáze pred kvitnutím postrek treba realizovať ak zistíme 50 – 100 vošiek na rastlinu. Neskoršie ošetrenie nie je potrebné, lebo vošky odlietajú z porastov slnečnice. BZDÔŠKOVITÉ (MIRIDAE) Bzdôšky patria medzi významných škodcov slnečnice. Na slnečnici škodí okolo 10 druhov z viacerých rodov tejto čeľade. Hospodársky najvýznamnejšie druhy sú: bzdôška obyčajná – Lygus rugulipennis, bzdôška lucernová – Adelphocoris lineolatus (Miridae). Bzdôšky sa v porastoch slnečnice vyskytujú počas celej vegetácie. Na začiatku vegetácie ich početnosť je malá, neskoršie ich počet stúpa a najväčší počet je počas kvitnutia a tesne po kvitnutí. Na zvýšenie populácie v poraste slnečnice výrazne vplýva susediaca plodina, hustota porastu, zaburinenosť porastu a iné. Škodlivým štádiom je larva aj imágo, ktoré škodia vyciciavaním štiav z najmladších častí rastlín. Poškodzujú všetky nadzemné časti rastliny slnečnice: listy, listové stonky, stonky, úbor, kvety a semená. Na mladých vzchádzajúcich rastlinách sa živia na vegetačnom vrchole a listových stonkách vrchných listov, a tým zapríčiňujú

zapríčiňujú biele alebo žlté škvrny, neskoršie sušenie a neplodnosť kvetov. Najväčšie škody spôsobujú na semenách. Poškodzujú ich počas celého vývoja, ale najväčšie škody zapríčiňujú dvadsať dní po masovom kvitnutí. Bzdochy pomocou bodavých ústnych Rastliny slnečnice poškodené voškami orgánov prepichnú obal semena, vyluvyschnutie mladých rastlín. Na čujú do neho sliny s fermentmi, starších rastlinách, keď stonka už ktoré zapríčiňujú deštrukciu pletív zdrevenie, živia sa na mäkkých semena a vytvorenie nekrotických listových stonkách, neskoršie škvŕn rôznej veľkosti a tvaru. Pona pukoch, potom kvetoch a na škodené semená sú 3- až 4 -krát ľahšie ako nepoškodené. Najviac koniec na semenách. zŕn je poškodených na okrajoch úboru, kde sú zrná najväčšie. V poškodených semenách je menšie množstvo oleja a sú slabšej kvality. Poškodené semená z osivovej slnečnice majú nižšiu kvalitu, zníženú klíčivosť a intenzita rastu mladých rastlín Bzdôška obyčajná je menšia. Bzdochy škodia tiež aj nepriamo. Poškodenia, ktoré spôsobujú larvy a imága na úbore umožňujú infekciu hubami (Botritis fuckceliana a Sclerocinia sclerotiorum). Výška škôd závisí od dúhového spektra bzdôch, ktoré sa v poraste vyskytujú, od ich populačnej Bzdôška lucernová hustoty, dĺžky obdobia príjmu potravy, Na miestach vyciciavania za- poveternostných podmienok, príčiňujú vytváranie priesvit- vzdialenosť porastov lucerny od ných miest a pukanie pletív na porastov slnečnice, typu hybridu, miestach vpichu. Na kvetoch vplyvu prirodzených nepriateľov.

Porasty slnečnice v blízkosti porastov lucerny sú viac ohrozované bzdochami. Na lucerne žijú rôzne druhy bzdôch a odtiaľ migrujú na susedné polia, najmä po kosbe lucerny. Percento poškodených semien v úbore v porastoch slnečnice, ktoré sú v blízkosti, môže byť až o 50 % vyššie v porovnaní s porastmi, ktoré nemajú lucernu v blízkosti. OCHRANA Na reguláciu bzdôch v porastoch slnečnice je nutné použiť kombináciu agrotechnických, mechanických, biologických a chemických opatrení. Veľký význam majú najmä agrotechnické opatrenia, a to priestorová izolácia, hlboká orba, sejba kvalitného osiva, optimálna hustota porastu, ničenie burín a nízke kosenie lucerny. Priestorová izolácia je významná najmä medzi poľami osivovej slnečnice a porastmi lucerny a ďateliny, alebo poľami, na ktorých bola v minulom roku sója, odkiaľ migrujú bzdochy. Najväčšia koncentrácia bzdôch na jar je na burinách, preto je dôležité ničiť buriny nielen na poliach ale aj v ich blízkosti. Na zaburinených poliach je 2- až 3-krát viac bzdôch ako na nezaburinených. V hustejších porastoch sú úbory menšie a to sťažuje prístup bzdôch a tým aj ich škodlivosť. Hlbokou orbou sa ničia jedince, ktoré prezimujú pod zvyškami rastlín. Nízke kosenie porastov lucerny (4 – 6 cm) ničí až do 90 % vajíčok bzdochy lucernovej. Biologická ochrana spočíva v podpore prírodných nepriateľov tým, že ich neničíme postrekmi širokospektrálnymi insekticídmi. Chemická ochrana sa robí v prípade premnoženia a to vo fáze butonizácie alebo na začiatku kvitnutia, kým sa ešte včely nenachádzajú masovo v porastoch slnečnice. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ BYLINKY

Maggi z vlastnej záhrady Ľubica Sýkorová Ligurček lekársky (lat. Levisticum officinale, srb. selen) pochádza z východného Stredozemia. Pre svoju silnú arómu je často nazývaný „zelené maggi“. Patrí do čeľade mrkvovitých (Apiaceae). Pri správnom pestovaní môže vyrásť až do dvojmetrovej výšky. Najvyššia koncentrácia éterického oleja je v semenách, koreňoch a listoch. Chuť je veľmi podobná zeleru.

igurček je veľmi aromatická rastlina s hrubým a rozvetveným podzemkom a dlhými koreňmi. Listy sú dlhé a stopkaté, 2- – 3-krát sperené. Kvetom sú okolíky. Jednotlivé korunné lístky sú zelenej až žltozelené farby. PESTOVANIE Ligurček lekársky sa pestuje priamym výsevom semena, z predpestovanej priesady alebo vegetatívne – odrezkami podzemku. Priamy výsev sa robí v období marec – apríl alebo na jeseň (september až október) do riadkov vzdialených od seba 0,60 m, alebo po 5 – 6 semenách do hniezd na vzdialenosť 0,50 x 0,50 m, do hĺbky 10 mm s prekrytím a jemným pritlačením pôdy. Semeno veľmi pomaly klíči, preto sa odporúča vysievať spolu s rýchlorastúcou značkovacou rastlinou. Vzídené rastliny sa vyjednotia tak, že sa v riadkoch nechajú silné jedince na vzdialenosť 0,40 m. V hniezdach sa nechávajú len najsilnejšie jedince (3 – 4 kusy). Pri pestovaní z priesad semeno vysievame v marci. Až do vyklí-

čenia udržujeme pôdu vlhkú. Po vzídení začíname s opatrným otužovaním. Silné priesady sadíme do záhrady v júni, do sponu 0,45 x 0,45 m.

Vegetatívne pestovanie zo staršej kultúry (trojročnej) sa pri jesennom zbere koreňov robí tak, že použijeme na rozmnožovanie nevhodné tenšie pakoreňové odnože s pukmi a očkami s kúskom koreňa. Vysádzame ich v septembri – októbri alebo na jar v marci – apríli do riadkov v spone 0,50 m do hĺbky 60 – 80 mm.

Pestovanie ligurčeka z pukov je ľahšie a menej namáhavé, rastlina pučí rýchlejšie a silnejšie. Ligurček vyžaduje pri klíčení dostatok vlahy a pri raste v období sucha častejšie polievanie. Ligurčeku sa darí v bežnej záhradnej pôde, najlepšie s dostatkom živín podporujúcich rast. V ťažkých a mokrých pôdach sa mu dariť nebude. Nie je náročný na závlahu, iba pri dlhšie trvajúcom suchu ho musíme zalievať. Vhodným stanoviskom je polotienisté miesto, no neprekáža mu ani slnko. Ak je to možné, ligurček nevysádzame na stanovisko po ďalších mrkvovitých rastlinách (mrkva, petržlen, zeler, kôpor alebo koriander). Predídeme tak šíreniu chorôb mrkvovitých rastlín. Ligurček rastie na jednom mieste niekoľko rokov. Je odolný proti mrazom, dobre prezimuje. LIEČIVÉ ÚČINKY Ligurček lekársky má svoje uplatnenie v kuchyni aj v ľudovom liečiteľstve. V kuchyni sa listy ligurčeka konzumujú surové aj tepelne upravené. Listy sú veľmi aromatické, preto ho stačí do jedla pridať len trošku. Najlepšie sa hodí

do mäsových a zeleninových polievok. Ligurčekom môžeme ochutiť omáčky aj dusené mäso. Na prípravu pokrmov sa používajú všetky jeho časti. Listy prevažne ako korenie do polievok, omáčok, šalátov či na pečenie a plody sa využívajú na nakladanie zeleniny. Má veľa priaznivých účinkov. Podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie a potláča nadúvanie. Má močopudné a odhlieňovacie účinky. Používa sa ja pri stavoch nervovej vyčerpanosti, tvorbe potu, zlepšuje obeh krvi. Pre silne dráždivé účinky sa však kombinuje do zmesí na čistenie celého organizmu. Priaznivo ovplyvňuje funkciu žlčníka, rozpúšťa žlčové aj obličkové kamene. Výluh zo semien ligurčeka sa podáva ako žalúdočný likér. Z listov (čerstvých aj sušených) sa pripravuje čaj uľavujúci bolesti pri reumatizme. Nie je vhodný na dlhodobé nadmerné užívanie. Úplne vyhnúť by sa mu mali osoby s ťažkými poruchami obličiek, tehotné a dojčiace ženy. Ideálne obdobie pre zber listov je koniec júna a začiatok júla. Čerstvé listy môžeme nasekať na drobno a zamraziť. V takom prípade budeme mať bohatú zásobu ligurčeka na zimné mesiace. Čerstvý ligurček môžeme uchovávať aj v pohári s vodou, aby nezvädol. Pekne nám prevonia celú kuchyňu. 

IZBOVÉ KVETY

V lete im prospieva svetlo a čerstvý vzduch Ľ. Sýkorová Väčšina izbových rastlín sa v letných mesiacoch nachádza v plnej vegetácii. Práve preto im musíme zabezpečiť čo najvhodnejšie podmienky na ich zdravý rast. Väčšina z nich pochádza z trópov a subtrópov a zatvorený priestor nie je pre ne úplne ideálny – rastliny sú často vytiahnuté, slabé, farba ich listov a kvetov je nevýrazná.

obyt vonku počas leta predstavuje pre mnohé izbové rastliny rýchle zotavenie, pomerne rýchlo začínajú ožívať, vyháňajú nové listy, majú bohatší a kompaktnejší rast, ich olistenie je sýtozelené. Pobyt vonku vyhovuje predovšetkým rastlinám, ktoré

znášajú aj nižšie teploty v noci (striedanie teplôt), ako napr. juky, rôzne druhy paliem, šeflera, monstera, begónie, voskovky, figovníky, antúrie, myrta, citrusy, brečtan, brečtanovec, kaktusy a iné. Aj pre črepníkové rastliny s okrasným kvetom (azalky, kamélie,

vianočné hviezdy, cyklámeny) je pobyt vonku veľmi prospešný. Podobne aj čínske ruže (Hibiscus rosa), klívie alebo vianočné kaktusy obľubujú čerstvý vzduch počas najteplejších mesiacov roka. Opatrnosť vyžaduje letnenie dracén či difenbachií, ktoré citlivo reagujú na zníženie teploty v nočných hodinách aj počas leta a takisto na silné slnečné lúče. Subtropické druhy vyžadujú cez leto dostatok svetla a čerstvého vzduchu. Teplé slnečné miesto je vhodné pre kaktusy, palmu

datľovú, oleander, fikus, agávu. V polotieni stromov sa dobre darí azalke či fuksii. Osobitnú pozornosť venujeme polievaniu. Za letných horúcich a dlhých dní spotrebujú rastliny viac vody a veľa sa aj vyparí, preto polievame častejšie a výdatnejšie. Vlhkomilné druhy (difenbachia, begónia kráľovská, paprade, azalky) nesmieme nechať nikdy preschnúť, zatiaľ čo kaktusy, sukulenty, niektoré hľuznaté a cibuľové druhy vydržia alebo dokonca vyžadujú dlhší čas sucho. 

23 /4910/ 6. 6. 2020

ŽIVOT SO PSOM (7)

Pozor na nebezpečné prehriatie Pripravila: Ľ. Sýkorová Najčastejším prípadom prehriatia psa je ponechanie ho v uzavretom aute, alebo dlhý pobyt na slnku. Keď je vozidlo vystavené priamemu slnku, teplota v ňom dosahuje až 70 °C. K prehriatiu psa môže dôjsť rýchlo a ľahko. Najdôležitejšia prevencia je však na samotnom majiteľovi psa, aby včas rozpoznal príznaky prehriatia a nevystavoval psa nepriaznivému vplyvu prostredia. rýchlemu prehriatiu alebo pohybu, pena v ústnej dutine, úpalu môže dôjsť aj počas výrazne červený jazyk, výraz kúpania v letných mesia- nervozity až paniky striedaný coch. Po kúpaní nenechávajte skleslosťou, rozšírenie zreníc očí, svojho psa vystaveného pria- snaha ujsť z nepriaznivého prosmemu pôsobeniu slnka počas tredia, akútne zvracanie, akútna vysokých teplôt. hnačka, zvýšenie telesnej teploty. Pre psy, ktoré sú celý deň vonPRVÁ POMOC PRI PREHRIATÍ Psa musíme umiestniť do chladku, musíme zabezpečiť dostatok úkrytu pred vplyvom počasia, nejšieho prostredia (tieň, chodba,

v tomto prípade dostatok tieňa, a to aj mimo búdy. Búda sa môže vplyvom slnka nahriať a môže v nej byť podobne horúco. Nikdy nenechávajte psa počas vyšších teplôt v zavretom aute! To platí aj pre uzavreté konštrukcie kotercov s plechovou strechou. Pes musí mať neustále prístup k čerstvej pitnej vode. Prehriatie nastáva v prípade, ak prísun tepla prevyšuje schopnosť tela teplo odvádzať. Následne vznikajú v organizme reakcie, ktoré vedú k dehydratácii a zahusťovaniu krvi a následne až k rozkladu telesných buniek. Nasleduje záťaž na srdce a poruchy zrážania krvi. Ako prvé sú postihované bunky pečene a mozgu. Následne môže dôjsť k zlyhaniu životne dôležitých orgánov a smrti. PRÍZNAKY PREHRIATIA K hlavným príznakom patrí výrazne zrýchlený dych aj mimo

pivnica), zabezpečiť vetranie, odopnúť obojok, odstrániť penu z ústnej dutiny, predložiť vodu, prikladať studený obklad najmä na brucho, slabiny, vnútornú stranu stehien a konce končatín. Po podaní prvej pomoci urýchlene kontaktujte veterinárneho lekára. Nikdy psa pri prehriatí výrazne neochladzujte celého (nepolejte ho vodou), jeho organizmus by mohol utrpieť ešte väčší šok! REPRODUKCIA PSOV Sučky pohlavne dospievajú v závislosti od plemena a veľkosti, približne od 6. do 12. veku mesiaca. Neznamená to však, že sú okamžite vhodné na reprodukciu. Pokračuje ich telesné dospievanie, znova s ohľadom na individuálne špecifiká približne od 12. do 24. veku mesiaca. Až následne je možné uvažovať o párení. Predčasné použitie v reprodukcii môže

spôsobiť skoré ukončenie telesnej dospelosti, psychického vývinu a môže mať vplyv aj na kvalitu odchovu šteniat. Psy dozrievajú pohlavne oveľa skôr ako sučky. Štandardné háranie sučky je polyestrické, to znamená, že sa opakuje približne každých 6 mesiacov. Háranie trvá najčastejšie 3 týždne. Približne 9 dní od začiatku cyklu sa sučka stáva atraktívna pre psov. V tomto období, ktoré môže trvať až niekoľko dní, môže dôjsť k úspešnému oplodneniu. Tento cyklus je možné spoľahlivo sledovať a určiť optimálny termín párenia na základe testov. Sučky sú gravidné zvyčajne 60 až 66 dní. Veterinárny lekár vie graviditu spoľahlivo diagnostikovať pomocou ultrasonografu približne od 28. dňa. Približne po 50. dni vie veterinár pomocou röntgenu zistiť presný počet šteniatok. PÔROD Pôrod prebieha v 3 etapách a mal by byť pod dohľadom veterinára alebo skúsenej osoby. Prvá etapa trvá od 12 do 24 hodín. Počas tejto doby začínajú kontrakcie v maternici. Sučka je obvykle počas tejto doby nepokojná, môže odmietať jesť alebo výrazne dychčí.

trvať aj 24 hodín. Tretia etapa sa týka vypudenia placenty a nasleduje takmer hneď po skončení druhej etapy. Placenty sa zvyčajne vylučujú po šteňati alebo po každom druhom. VÝZNAM KASTRÁCIE Ak si neželáte, aby vaša sučka mala šteniatka, nechajte ju po dosiahnutí pohlavnej zrelosti vykastrovať (po prvom háraní). V opačnom prípade je potrebné háranie včas diagnostikovať a zabezpečiť možnému nechcenému páreniu. Prevencia pri háraní je mimoriadne dôležitá. Denne sú na svete kvôli nezodpovedným majiteľom utrácané a vyhodené na ulicu desiatky psov. Privádzanie ďalších šteniatok na svet toto číslo stále zvyšuje. Kastrácia je aj preventívna, predídete tým rizikám niektorých častých ochorení, ako je napríklad pyometra (hnisavý zápal maternice). Kastrovaním samca predídete záujmu psa o útek za sučkami a vyhnete sa mnohým nepríjemným situáciám. V prípadoch, keď je agresivita vyvolaná pohlavnou dominanciou, kastráciou sa rieši aj problém s agresivitou. Dobre vedieť: „Nie je pravda, že každá sučka by mala mať aspoň

Druhá etapa je samotný pôrod šteniatok, ktoré prichádzajú na svet každých 30 až 60 minút, nikdy by však tento interval nemal presiahnuť 2 hodiny. Pôrod v závislosti od počtu šteniat môže

raz za života šteniatka. V prípade neodôvodneného rozmnožovania radšej svojho psa kastrujte, predídete tým mnohým komplikáciám.“ (Pokračovanie nabudúce)

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pikantné kuracie prsia so zeleninou

Rýchly koláčik ku káve

Suroviny: 600 g kuracích pŕs, 1 ČL soli, 1 PL medu, 1 ČL mletej červenej papriky sladkej, 1/4 ČL mletej červenej papriky pálivej alebo chilli, 1,5 ČL karí korenia, 2 PL sójovej omáčky + 1 PL na zeleninu, 1 PL sójovej omáčky sladkej + 1 PL na zeleninu, 1 PL oleja, 1 ČL citrónovej šťavy, 2 PL kečupu, 500 g zeleniny – baby karotka, zelená fazuľka, zelený hrášok Takto sa to podarí: Kuracie prsia pokrájame na rezance. V miske pomiešame všetky koreniny a olej. Pridáme nakrájané mäso, kečup a citrónovú šťavu. Dobre premiešame a necháme odstáť min 1 hodinu, ale môžeme aj cez noc. Mäso vyberieme z marinády a na rozpálenom oleji prudko opečieme. Pridáme zvyšok marinády, podlejeme pohárom

Suroviny: 3 hrnčeky hladkej múky, 1 hrnček cukru, 5 PL kakaa, štipka soli, 2 ČL sódy bikarbóny, 3/4 hrnčeka oleja, 2 hrnčeky studenej vody, 2 PL octu; Na upečený koláč: 2 kyslé smotany, 1 smotana na šľahanie + stužovač šľahačky, 2 vanilkové cukry, strúhaná čokoláda na posypanie Takto sa to podarí: Všetky suché ingrediencie zmiešame dohromady, a potom pridáme mokré. Dôkladne premiešame a pečieme na vymazanom a múkou vysypanom plechu v

vody, zakryjeme a za občasného miešania uvaríme domäkka. Ak treba, podlejeme ešte vodou. Hotové mäso ochutnáme a podľa potreby ešte môžeme dochutiť soľou alebo sójovou omáčkou, príp. štipľavou paprikou. Medzitým na rozpálený olej položíme zeleninu, osolíme a pridáme dvojakú sójovú omáčku. Zeleninu dusíme domäkka. Hotové mäso podávame so zeleninou, s dusenou ryžou a so sladkokyslou omáčkou.

Švédska mandľová torta Suroviny: 4 vajcia, 25 dkg mletých mandlí, 15 dkg hnedého cukru, 1,5 dl smotany na šľahanie, 20 dkg masla, 6 dkg cukru, 5 dkg mandľových lupienok Takto sa to podarí: Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, postupne zašľaháme hnedý cukor. Do tuhého snehu opatrne primiešame mleté mandle. Cesto prelejeme do menšej tortovej formy vyloženej papierom na pečenie. Upečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 190 stupňov. Upečený korpus vychladíme. Medzitým si pripravíme krém: Žĺtky vymiešame s cukrom a so smotanou a na miernom ohni zohrievame, kým nám krém nezačne hustnúť. Nesmie vrieť! Odstavíme z ohňa a teplý krém

vymiešame s maslom, necháme vychladnúť. Vychladnutý korpus v strede prerežeme na 2 pláty. Na spodný plát nanesieme polovicu krému, zakryjeme druhým plátom a so zvyškom krému potrieme vrchný plát a boky. Vrch posypeme mandľovými lupienkami. Tortu podávame schladenú.

Jahodová torta s bielou čokoládou Suroviny: Cesto: Tortová forma s priemerom 26 cm, 3 vajcia, 3 PL kryštálového cukru, 3 PL polohrubej múky, 3 PL vody, 3 PL oleja, 1 KL kypriaceho prášku, 2 PL preosiateho kakaa; Na potretie jahodový džem; Krém: 200 g bielej čokolády, 3 PL mlieka, 300 ml kyslej smotany, 1 sáčok šľahačky v prášku, 20 g práškovej želatiny, 150 ml vody; jahody Takto sa to podarí: Rúru zapneme na 180 stupňov. Bielky vyšľaháme so štipkou soli. Pridáme cukor a šľaháme, kým vznikne tuhá biela, lesklá pena. Varechou primiešame žĺtka, pridáme vodu, potom olej, nakoniec pridáme preosiatu múku zmiešanú s kakaom a kypriacim práškom. Vylejeme do tortovej formy, vyloženej papierom na pečenie. Pečieme asi 15 min. Vyberieme a necháme vychladnúť. Po vychladnutí korpus potrieme tenkou vrstvou jahodového džemu. Po obvode potretej piškóty poukladáme na polovicu prekrojené jahody. Potom jahodami obložíme celý

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 510 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

predhriatej rúre na 180 stupňov. Medzitým si vyšľaháme šľahačku so stužovačom a spojíme s kyslou smotanou a cukrom. Natrieme na vychladnutý múčnik a navrch nastrúhame čokoládu. Hotový koláčik uložíme do chladničky.

korpus. Šľahačku vyšľaháme podľa návodu na sáčku a odložíme do chladničky. Želatínu namočíme do vody a necháme napučať. Čokoládu roztopíme s 3 lyžicami mlieka nad parou, opatrne, aby sa čokoláda nezhrčkavela! Napučanú želatínu zohrievame a miešame, kým sa roztopí. Pozor, nevaríme! Rozpustenú želatínu zašľaháme do rozpustenej čokolády, pridáme smotanu a nakoniec vyšľahanú šľahačku. Pracujeme rýchlo, zmes skoro tuhne. Krém nalejeme na korpus obložený jahodami a odložíme do chladničky, kým úplne stuhne. Pred podávaním ľubovoľne ozdobíme.  Zdroj: dobroty.sk

Kultúra Exit 2.0 sa uskutoční v auguste Danuška BerediováBanovićová

anúšikovia festivalu Exit v posledných dňoch určite sledovali jeho oficiálnu stránku, aby sa dozvedeli najnovšie a bližšie informácie o tom, či termín festivalu v dôsledku pandémie koronavírusu tohto roku bude posunutý a ktorý je ten nový termín. Tie najnovšie informácie organizátori zverejnili v piatok 29. mája a už je oficiálne spresnené, že sa jubilejný 20. Exit uskutoční od 13. do 16. augusta na Petrovaradínskej pevnosti. Exitov tím zahlasuje, že tohtoročné vydanie festivalu sa uskutoční v tesnej spolupráci s národným krízovým štábom Republiky Srbsko a že jedným z opatrení bude aj zmenšenie kapacity festivalu o polovicu zo zvyčajných 55 000 návštevníkov za deň. Zavreté budú aj niektoré priekopy, v ktorých býva viac ako 40 javísk a zón, ale najimpozantnejšie a najväčšie miesta na pevnosti – Main Stage, Dance Aréna a No Sleep javisko zostávajú dôležitou súčasťou Exitu. Nový predaj lístkov sa začal 1. júna, kým viac informácií o programe, formáte, ale aj o všetkých možnostiach refundácie pre tých, ktorým nezod-

povedajú nové dátumy, budú známe v nasledujúcich dňoch. Srbsko, ako aj mnohé iné európske krajiny znovu otvorilo svoje hranice bez PCR testu alebo izolácie. I keď domáci epidemiológovia očakávajú, že

možno v auguste situácia bude to festivalu. Dočítala som sa, že omnoho lepšia a v súlade s tým bude omnoho menej návštevníbudú aj jemnejšie bezpečnost- kov a program nebude až taký bohatý. Z očakávaných 55 000 né opatrenia. Možno je najlepšie, aby sa na ľudí organizátori zmenšili návtúto tému zmienili opravdiví števnosť na počet cca 27 000 fanúšikovia Exitu, ktorí už dlhé ľudí. Z jednej strany sa teším, že roky chodia na festival. Opý- bude viac miesta na pevnosti, tali sme sa ich, ako si predsta- ale informácia, že podľa všetkévujú tohtoročný Exit a aké sú ho príde menej ľudí zo zahraniich očakávania. čia, ma veľmi nepotešila. Práve Miro Horvát, Kulpín: „No... prítomnosť návštevníkov zo zaVerím, že bude výborná at- hraničia umožňovala Exitu byť mosféra, ako aj v uplynulých takým multinacionálnym fesrokoch. Možno aj lepšia, lebo tivalom a vždy som rada vôkol je mládež žiadostivá kamará- seba počula rôzne zahraničné tiť sa. A som rád, že sa tohto- jazyky. Tešila som sa, toľkí ľudia ročný Exit vôbec uskutoční, keďže mnohé svetové festivaly sú zrušené pre dobre známu situáciu. O dobrú náladu sa neobávam a už sa teším na ten Miro Horvát prvý augustový Exit“. (foto: z archívu spolubesedníka) Vlasta Bolehradská, situácia v celej Európe do au- Pivnica: „Na Exit chodievam gusta bude celkom pod kon- od roku 2009. Už aj moji znátrolou, organizátori zdôrazňujú, mi si ma spájajú s Exitom, tak že v prípade menšieho ohniska sa ma už nespytujú, či idem, v niektorých krajinách pre náv- ale kto bude vystupovať. Veľštevníkov z tých krajín bude zá- mi sa teším, že sa tohto roku väzný PCR test, ktorý bude bez- Exit festival predsa uskutoční. platný alebo veľmi lacný. Akosi som stále verila a neSú to pozitívne správy pre strácala nádej, že sa bude fanúšikov EXIT-u. Ale ťažko je tohto roku organizovať. Asi Vlasta Bolehradská (foto: z archívu spolubesedníčky) predstaviť si, ako sa bude do- sa mi to aj splní, podľa infordržiavať sociálna dištancia, bez mácií, ktoré som sa dočítala ohľadu na to, že počet návštev- na webových stránkach, Exit z cudziny navštívili Srbsko, preníkov za deň bude zmenšený. tohto roku bude, ale o mesiac važne Nový Sad a Exit a že si Predsa 27 000 je stále veľký neskoršie. Zákerná korona zme- z neho odnesú do svojej krajiny počet ľudí. Na druhej strane nila plány aj organizátorom toh- pekné zážitky.“

Jubilejný 20. Exit sa uskutoční od 13. do 16. augusta (foto: www.exitfest.org) • KULTÚRA •

Záber z vlaňajšieho Exit-u (foto: Jasmina Pániková) 23 /4910/ 6. 6. 2020

Kultúra ROZHOVOR S PROFESORKOU ANDREOU ROJKOVOU

Žiaci odrobili dobrý kus práce Miroslav Pap

kolstvo bezpochyby patrí medzi odvetvia, ktoré výrazne poznačil mimoriadny stav. Jednotlivé predmety nebolo jednoduché žiakom vysvetliť prostredníctvom výučby na diaľku. V polovici júna ôsmakov očakáva koncoročný test, ktorý budú písať aj bez dôkladnej prípravy v škole, ako to bolo minulé roky. Súčasťou kolektívu Základnej školy Jána Kollára v Selenči

Andrea Rojková

je profesorka Andrea Rojková z Báčskeho Petrovca. Do práce každodenne musí cestovať, čo pre ňu, ako tvrdí, nepredstavuje žiaden problém. V tejto základnej škole pracuje už desať rokov. V rozhovore nám prezradila, ako sa jej osobne pracovalo počas mimoriadneho stavu. Ako bola realizovaná výučba v selenčskej základnej škole počas mimoriadneho stavu? „Výučba na diaľku sa začala 17. marca. Zo začiatku online výučba bola trochu náročnejšia, ale rýchlo sme si zvykli aj na takéto vyučovanie. Nástrojom komunikácie so žiakmi počas prerušeného vyučovania v škole sa stali najprv Messenger a Viber skupiny, neskoršie diaľkové vyučovanie prebiehalo aj prostredníctvom Google učebne. Niektorým žiakom, ktorým chýba potrebné technické vybavenie, alebo zasa skúsenosti či zručnosti spojené s takýmto spôsobom vzdelávania, v dohovore s profesormi sa odovzdávali prichystané

www.hl.rs

práce, úlohy a pokyny, ktoré im Ponúknuté boli tiež rôzne druhy boli pravidelne sprostredkované.“ zdokonaľovania, tzv. webináre, Ako ste vnímali vyučovanie na ktoré mi poskytli pri práci s diaľdiaľku, resp. čo pre vás predsta- kovým vyučovaním vždy niečo vovalo záťaž a čo obľahčenie? nové, čo mi pomohlo.“ „Keďže vyučovanie prebiehalo Na akú úroveň žiaci zdolali aj prostredníctvom televízneho požadované učivo? programu RTS 3 po srbsky a Televí„Všetci žiaci sú pozitívne vyzie Petrovec po slovensky, obsahy hodnotení. Niektorým žiakom sme sledovali ak takto. Pripravené takéto diaľkové vyučovanie bolo hodiny prostredníctvom televíznej náročnejšie, ale väčšina žiakov siete boli výborne spracované a požadované učivo zdolala. Žiaci umožnili žiakom ľahším a kvalit- sa usilovali úlohy načas vypranejším spôsobom pochopiť dané učivo. Po ukončení vysielania nasledovali domáce úlohy, vypracovanie podobných úloh, ako to bolo na televíznej hodine, ktoré som pre žiakov prichystala a po hodine zaslala prostredníctvom Google učebne alebo Messenger skupiny. Pri pozeraní hodín v srbskej reči niekedy niektorí žiaci mali ťažkosti s pochopením určitých pojmov, no následne sme si to vysvetľovali prostredníctvom videochatu. Učivo si deti zdokonaľovali prostredníctvom vypraco- V pracovnom nasadení vania úloh. Pri práci žiakom pomáhali aj prezentácie, ktoré covať a následne vypracované som si pravidelne nachystala na úlohy zasielali prostredníctvom danú vyučovaciu jednotku. Keďže Google učebne. Mojou úlohou som sa s takýmto vyučovaním bolo pozrieť si to a, samozrejme, prvýkrát stretla, pri práci som sa dať komentár k vypracovanej tiež radila a konzultovala s pani úlohe. Ak žiaci mali ťažkosti pri riaditeľkou a so svojimi kolegami, vypracovaní, poprosili o pomoc ktorí boli vždy ochotní pomôcť. a vždy som bola ochotná čím

skôr odpovedať. Väčšinou sme komunikovali aj viackrát denne a v hociktorom čase. Poďakovanie a pochvala patrí aj rodičom, ktorí pomohli svojim deťom, aby si v takejto situácii spĺňali povinnosti a zdolali požadované učivo. Chcela by som ich pochváliť a najmä ich dochvíľnosť, trpezlivosť a zodpovednosť. Najprv boli hodnotení formou opisnej známky a neskôr aj formou číselnej známky. Keďže sa diaľkové vyučovania na televíznych obrazovkách skončilo 29. mája, komunikácia so žiakmi bude aj naďalej pokračovať, presnejšie do 16. júna, keď bude prebiehať oprava a uzavieranie koncoročných známok. Takéto vyučovanie potrebuje skúsenosti, zručnosti a dosť času pri počítači, či pri samej príprave hodiny, alebo pri prezentovaní obsahu. Samotný obsah výučby je potrebné prispôsobiť žiakom a využívať rozmanité spektrum metód výučby na zvládnutie cieľov a obsahu vzdelávania. Treba však skonštatovať, že až teraz sme pochopili, aký dôležitý je priamy kontakt učiteľa so žiakmi pri vyučovaní.“ (Foto: z archívu A. Rojkovej)

So žiakmi a riaditeľkou

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

OPÝTALI SME SA STAROPAZOVSKÝCH MALÝCH MATURANTOV

Kam do strednej školy? Anna Lešťanová

opýtať sa to, čo ma zaujímalo a na danú tému sa porozprávať najmä vo vyšších ročníkoch s predmetnými profesormi. I keď mi takéto samovzdelávanie nevyhovovalo práve najlepšie, predsa som sa vynašla aj počas takýchto online prednášok a pravidelne som všetky odsledovala. Zatiaľ som skúšobný záverečný test urobila veľmi dobre,

ruhý polrok školského roka 2019/2020 je v dôsledku pandémie koronavírusu náročný tak pre žiakov a ich rodičov, ako aj pre osvetových pracovníkov. Väčšine školákov známky uzavreli do konca mája, keď sa končila aj diaľková výučba. O tom, ako sa v takýchto podmienkach pracovalo najmä žiakom 8. ročníka, pred ktorými je i malá matúra, tiež do ktorej strednej školy sa plánujú zapísať, opýtali sme sa staropazovských malých maturantov ZákDarko Tot ladnej školy hrdinu Jan- Jana Ušjaková ka Čmelíka. JANA UŠJAKOVÁ: „Bolo mi dosť a preto som nesmierne spokojná, ťažko sledovať výučbu na diaľku, i keď som si vedomá, že je predo lebo som bola zvyknutá na to, že mnou ešte hodne práce do malej som sa učiteľku alebo učiteľa hneď matúry. Čo sa týka môjho ďalšieho v škole mohla opýtať, akže mi niečo stredoškolského vzdelávania, plánebolo jasné. Pri osvojovaní si no- nujem sa zapísať do staropazovskévých vedomostí zo školského učiva ho Gymnázia Branka Radičevića, bola som zvyknutá zdvihnúť ruku a všeobecný odbor.“

DARKO TOT: „I keď nie sme v školských laviciach, svoje povinnosti týkajúce sa školy spĺňam prostredníctvom online výučby. Najprv to bolo nezvyčajné, pretože som bol zvyknutý na svoju triedu a priateľov. Neskoršie som sa prispôsobil učiť sa i takto a učenie na diaľku predsa malo svoje výhody počas pandémie koronavírusu. Školský

Ilona Valentová

rok sa čoskoro končí a pomaly sa rozlučujeme s našou základnou školou. V živote každého tínedžera je výber strednej školy jedným z najdôležitejších rozhodnutí. Toto rozhodnutie nie je vôbec ľahké, preto som si dôkladne premýšľal o tom, čo by som chcel v živote robiť.

Rozhodol som sa, že po skončení základnej školy pôjdem do strednej Technickej školy Mihajla Pupina v Inđiji. Povolanie, ktorým by som sa chcel zaoberať, je elektrikár.“ ILONA VALENTOVÁ: „Učenie na diaľku sa mi veľmi páčilo, lebo som sa mohla zorganizovať tak, ako mne zodpovedalo a ak mi niečo nebolo jasné, mohla som sa opýtať profesorov, resp. priateľov, ktorí sú ochotní vymeniť si informácie. Z druhej strany výučba na diaľku nebola ani celkom ľahká, lebo sme sa predsa museli učiť, no každopádne nebolo to ťažšie ako v škole. Na skladanie malej matúry sa pripravujem za pomoci zbierok úloh, internetu a budeme mať ešte aj prípravné hodiny v škole. Veľmi som spokojná, ako som urobila skúšobný záverečný test a budem rada, ak to podobne zvládnem i na maturitných skúškach. Po skončení základnej školy plánujem sa zapísať na gymnázium v Inđiji, prírodno-matematický odbor. Toto gymnázium mi viac zodpovedá, lebo je tam viac hodín z prírodných predmetov.“

NA SLOVO S UČITEĽOM DARKOM BÁBEĽOM

S usilovnými žiakmi na diaľku Danuška BerediováBanovićová

ento týždeň nám učiteľ Darko Bábeľa do Detského kútika poslal práce žiakov Základnej školy Sriemskeho frontu zo Šídu, ktorých učí predmet slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Má úhrnne 12 žiakov, o ktorých tvrdí, že sú veľmi usilovní a že je s nimi veľmi spokojný. Aj tento predmet sa učí na diaľku. Keďže sú to deti, z ktorých všetky nehovoria po slovensky, lebo sú zo zmiešaných manželstiev, Darko nám povedal, že ich nechcel dodatočne zaťažovať a robil s nimi iba základné úlohy a také témy, ktoré sa dajú úspešne realizovať na diaľku. Ďalšie zjednodušenie Darko • KULTÚRA •

urobil tak, že vyhľadal na Facebooku mamy všetkých detí. Mamy súhlasili na takúto komunikáciu a tak pracujú. Povedal nám, že im posiela naskenované materiály a napíše im úlohu: „Najviac detí mám z nižších ročníkov. Dával som im, aby napr. odpísali daný text, a potom aby vyznačili farbou písmeno. Abecedu sme sa učili ešte kým sme riadne chodili do školy. S mamami sme sa dohodli, že mi odfotia zošit, keď deti urobia danú úlohu a zašlú mi. Naposledy som im dal úlohu, aby sa naučili čítať básničku. Mamy mali nahrať na diktafón na mobile a poslať mi. Nedávno všetky mamy nahrali video, ako deti čítajú, tak som mal príležitosť aj vidieť svojich Učiteľ Darko Bábeľa a Nataša Kolárová so žiakmi žiakov,“ vyrozprával nám učiteľ (foto: z archívu spolubesedníka) Darko Bábeľa. 23 /4910/ 6. 6. 2020

Kultúra Z ĽUDOVEJ KNIŽNICE DOSITEJA OBRADOVIĆA V STAREJ PAZOVE

Miniveľtrh kníh a virtuálna oslava Anna Lešťanová

šetci milovníci kníh nielen zo Starej Pazovy, ale aj zo širšieho okolia do polovice júna si môžu za výhodné ceny kúpiť najnovšie tituly na tamojšom miniveľtrhu kníh, ktorý po druhý raz organizuje Ľudová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove. Miniveľtrh kníh, na ktorom sa zúčastňuje niekoľko známych vydavateľstiev, otvorili v pondelok 1. júna na Námestí Dr. Zorana Đinđića a potrvá do 15. júna. Prvý veľtrh kníh sa konal v druhej polovici decembra lanského roku a podľa návštevnosti bol zhodnotený ako dobrý. Ináč tento druhý veľtrh kníh sa pôvodne mal uskutočniť v apríli medzi oslavami dvoch veľkonočných sviatkov. V žánrovej pestrosti kníh sa občania mesta môžu kochať v najnovších dielach známych

vydavateľstiev každý deň od 9. do 19. hodiny. V prípade záujmu môžu si niektorú knihu i kúpiť, a tým si obohatiť vlastnú knižnicu alebo príjemne niekoho prekvapiť a venovať mu knihu ako darček. Ako sa dozvedáme od zamestnancov tejto staropazovskej knižnice, miniveľtrh kníh využijú i oni na obohatenie knižničného fondu samotnej ustanovizne. Toho času je tu okolo 175-tisíc kníh, z čoho vyše 8-tisíc v slovenskom jazyku. Ešte počas pandémie koronavírusu v knižnici odštartovali s virtuálnymi programami, kde pozornosť upriamili na verejné čítanie z kníh. Zamestnanci knižnice sa usilovali aj v tých neblahých časoch zostať v kontakte so svojimi vernými čitateľmi. V online čítaní pre dospelých a deti na facebookovej stránke knižnice sa zúčastnili dve profesorky – Dijana Vlajnićová a Bojana Novakovićová-Uroševićová.

Pre všetkých milovníkov kníh veľtrh v Starej Pazove je otvorený do 15. júna

nu situáciu v krajine nemohlo uskutočniť v stanovenom termíne, so zaujímavými virtuálnymi programami venovanými tomuto úctyhodnému jubileu pokračujú. Ako hovoria zamestnanci staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, hrozba šírenia koronavírusu ich znemožnila prostredníctvom výstav, literárnych večierkov a stretnutí s poprednými Pazovčanmi v miestnostiach knižnice venovať zvýšenú pozornosť tomuto jubileu. Zaujímavé virtuálne obsahy tentoraz však Miloš Crnjanski ako novinár venovali spolunažívaniu Srbov novín Vreme navštívil Starú a Slovákov na týchto priestoroch. Pazovu koncom septembra Pozornosť mnohých návštev1932. V čísle z 22. septembra níkov upútala i virtuálna výstava 1932 zverejnená bola jeho reportáž na takmer celej strane autorky Nataše Filipovej, knio Pazove a o Slovákoch. hovníčky poradkyne. Pozostáva z dojmov významného spisovavýročia príchodu Slovákov do teľa Miloša Crnjanského (1893 Starej Pazovy, svoj naplánovaný –1977) o živote v Starej Pazove príspevok k jubileu mali realizovať a o živote Slovákov z roku 1932 v máji. Keďže sa to pre mimoriad- zverejnených v novinách Vreme. Keďže celý rok 2020 je v Starej Pazove oslavný a nesie sa v znamení veľkého jubileu – 250.

V ponuke stovky knižných titulov takmer všetkých žánrov

Pripomíname si výročia v júni 2020 Ë 1. júna 1955 umrel Michal Rapoš, profesor a riaditeľ petrovského gymnázia, aktivista Sokolskej jednoty a Matice slovenskej v Juhoslávii, tiež zakladateľ Národného múzea v Petrovci. Narodil sa 17. júla 1896 v Kovačici. (Pripomíname si 65. výročie smrti.) Ë 7. júna 1970 umrel Martin Kmeť st., petrovský učiteľ a vedúci spevokolu. Ako levita pôsobil

www.hl.rs

v Bajši a ako učiteľ aj v Kulpíne a Silbaši. Narodil sa 9. februára 1889. (Pripomíname si 50. výročie smrti.) Ë 10. júna 1875 v Hložanoch sa narodil Július Kubány, slovenský vojvodinský osvetový a politický pracovník, zakladateľ a prvý riaditeľ petrovského gymnázia. Zomrel 10. júla 1926 v Báčskom Petrovci. (Pripomíname si 145. výročie narodenia.)

Informačno-politický týždenník

Ë 17. júna 1900 v Kovačici sa narodil Ján Rapoš, národnokultúrny pracovník a lekár. (Pripomíname si 120. výročie narodenia.) Ë 18. júna 1925 v Kovačici sa narodil Ján Kňazovic, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov kovačického insitného maliarstva. Zomrel v apríli 1985. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.) Ë 27. júna 1990 zomrel Vladimír

Gustáv Babylon. Bol profesorom na petrovskom gymnáziu, kaplánom v Kulpíne a farárom v Pivnici. (Pripomíname si 30. výročie smrti.) Ë 30. júna 1890 v Kulpíne umrel Félix Kutlík, prozaik, publicista, učiteľ, evanjelický kaplán v Báčskom Petrovci, farár v Silbaši a Kulpíne. Narodil sa 28. marca 1843 v Sinnicolau Mare v Rumunsku. (Pripomíname si 130. výročie smrti.) • KULTÚRA •

NOVÁ KNIHA POVIEDOK MIROSLAVA MACHÁČA

Príbehy o nádeji, láske, viere Anna Simonovićová

iniprezentácia knihy Ešte len toto nech porozprávam... autora Miroslava Macháča sa uskutočnila vo štvrtok 28. mája v Starej Pazove na neobvyklom mieste – v reštaurácii. Bolo to iba deň na to, ako táto kniha vyšla tlačou. Za prítomnosti niekoľkých spolupracovníkov v príprave tohto titulu, autorových priateľov a novinárov knihu predstavili profesor Miladin Lekić a spisovateľ Martin Prebudila. Ide o šiestu knihu staropazovského spisovateľa Miroslava Macháča, pritom prvú, ktorú, ako poznamenal pri tejto príležitosti autor, spolu vydali Slovenské vydavateľské centrum

a Matica slovenská v Srbsku. Je to zbierka tridsať poviedok, v ktorých autor zobrazuje široké spektrum neočakávaných príbehov z nášho každodenného života. „Príbehy sú iba zdanlivo vymyslené, poväčšine sú pravdivé, keďže ich autor prežil a zažil na vlastnej koži a duši. Príbehy sú Autor Miroslav Macháč viacvýznamové, nútia čitateľa k zamysleniu. Aj Príbehy sú hlboké a zároveň aj keď nastoľujú viacero životných satirické, hovoria aj o dnešnej otázok, autor sa nesnaží dávať megalománii, ale aj o nádeji, odpovede,“ napísal medzi iným láske, viere. Preto nie div, že na Martin Prebudila v predhovore. záver predhovoru Prebudila

STRETNUTIE POD LIPAMI. Sústredenie mladých umelcov, ktorí prispievali počas školského roka do prílohy Rozlety časopisu Vzlet, tradične bývalo pred koncom školského roku. V minulom roku bol termín pozmenený a stretnutie sa uskutočnilo začiatkom júna. Aj v tomto roku je termín pozmenený, a to pre pandémiu koronavírusu. Z objektívnych dôvodov 49. ročník Stretnutia pod lipami sa neuskutoční v júnovom termíne. S presným termínom, ako aj miestom konania verejnosť bude čoskoro oboznámená. Aj keď je príprava júnového Vzletu a teda aj Rozletov v plnom prúde, ešte stále je trochu času, aby nám mladí umelci zaslali svoju literárnu a výtvarnú tvorbu, ktorú následne bude hodnotiť odborná komisia. Naša adresa je oﬃce@vzlet.rs. Čítajme Vzlet, tvorme a čoskoro sa stretneme pod lipami. Na fotograﬁi je záber z minuloročného Stretnutia pod lipami, ktoré bolo 8. júna v Jánošíku. Jasmina Pániková • KULTÚRA •

konštatuje: „Život máte iba jeden, tak si ho vážte a užívajte... A čítajte príbehy M. Macháča o úsmevných a menej veselých osudoch možno povedať každého jedného z nás...“ V redakčnom posudku o knihe pod názvom (Ne)obyčajné vravenia o láske Annamária Boldocká-Grbićová okrem iného napísala: „V nových poviedkach knihy Ešte len toto nech porozprávam... poviedkar Macháč pozoruje život vôkol seba a prináša ľúbostné ťahanice a premeny, pokušenia,

dobrodružstvá, lekcie svojich postáv a všetky sú založené na životnej skúsenosti autora. Ak niečo neprežil priamo, rozpráva o skúsenostiach svojich známych či úzkeho kruhu ľudí. Macháčove poviedky sú spravidla s príkrym, nečakaným záverom. Končia sa stroho, neobyčajne, odrazu, akoby sa tým chcelo naznačiť, že pátranie po láske končí priepasťou. Avšak nie je všetko až tak celkom stratené. Život je ťažký, ale to prejde! Láska, ktorá udržiava kozmickú rovnováhu – nie! Aspoň dovtedy bude trvať, kým sa o nej bude hovoriť!“ Na obálke sú použité ilustrácie akademického maliara Michala Ďurovku. Obálku a graﬁckú úpravu navrhol Alen Nechvátal, ktorý je aj technickým redaktorom. Jazykovou redaktorkou je Zuzana Medveďová-Koruniaková a redaktorkou Danica Vŕbová.

Prečo miniprezentácia? opýtali sme sa autora po neočakávanom telefónnom pozvaní dnes na dnes... „Preto, že kniha je tu a mal som potrebu tú radosť podeliť s niekým. Keďže koronavírus ešte hrozí a aj keď sa všetko pomaly vracia do ustálených koľajníc života, rozhodol som sa sadnúť si s priateľmi a spolupracovníkmi, aby som im toto prezentoval. Plánujem na jeseň zorganizovať prezentáciu knihy aj pre širšiu verejnosť.“

23 /4910/ 6. 6. 2020

Kultúra SCÉNA

Strana a stránka Anna Horvátová

Def Leppard z Londýna do Vegasu. Hardrockeri Def Leppard majú nový koncertný album pod názvom London to Vegas (vydavateľstvo Eagle Rock), ktorý predstavuje kolekciu živých nahrávok z dvoch vystúpení v Anglicku a USA. Prvá časť obsahuje záznam koncertu z londýnskej O2 Arény, kde skupina v decembri 2018 odohrala celý album Hysteria, pokým druhá časť je zložená z hitov a starších skladieb odohraných vlani v priestore Planet Hollywood v Las Vegasi. Na tento rok Def Leppard mali naplánované americké turné spolu s Mötley Crüe, Poison a Joan Jett, avšak pre pandémiu koronavírusu tie koncerty sú odročené.

trana nie je vždy stránka. Tieto dve podstatné mená takmer rovnakého významu nemali by sme si v žiadnom prípade a v každom prípade zamieňať. Ich (ne)zhoda sa môže postrehnúť na viacerých príkladoch. K tomu v našej posrbčenej slovenčine „stránku“ veľmi často používame v politických súvislostiach, a najmä tu ide o nesprávne použitie tohto podstatného mena. Pod vplyvom srbčiny používame spojenie „politické stránky“ zo srbského političke stranke, zrejme si ani neuvedomujúc, že ide o nenáležité spojenie pre politické organizácie, vystupujúce za záujmy istej spoločenskej skupiny. V slovenčine tomuto významu prislúcha politická strana. Okrem tohto významu strana je aj: − priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo alebo napravo od niečoho, bok (v srbčine je tento význam zhodný): ľavá strana rieky, pravá strana pľúc, prejsť na druhú stranu ulice; − plocha nejakého predmetu: lícová, rubová strana (látky), spodná, vrchná strana, predná strana domu; − plocha listu v knihe, časopise (tu možno použiť aj stránka): zaujímavá fotograﬁa na prvej stránke alebo strane; − čiara, úsečka:

40 rokov Einstürzende Neubauten. Nemeckí experimentátori Einstürzende Neubauten oslavujú 40 rokov existencie a v polovici mája vydali nový album Alles in Allem (vydavateľstvo Potomak), ktorý patrí medzi ich najmelodickejšie a najspevavejšie vydania, čo však vôbec neznamená, že ide o nejakú všednú alebo nezaujímavú platňu. Práve naopak. Títo Berlínčania pod vedením charizmatického speváka Blixu Bargelda (ináč bývalého gitaristu skupiny Nick Cave and the Bad Seeds) počas 80. rokov dvadsiateho storočia za pomoci strojov a rôznych nájdených predmetov vytvárali hlučný apokalypticko-industriálny zvuk, ku ktorému pridali zvláštne poetické verše v nemčine, a tak vynikli ako jedinečný jav vo svete „trochu inakšej“ hudby. Postupne však (najmä od vydania Ende Neu z roku 1996) smerovali k čoraz čistejšiemu a harmonickejšiemu prejavu, ale dodnes neodhodili čudné plechové a kovové bicie nástroje a skladby aranžujú podľa vlastnej vízie a obrazotvornosti – nie podľa nejakých obvyklých štandardov. Nový album otvára rytmická pieseň Ten Grand Goldie (jestvuje aj videoklip), ktorej verše akoby v určitom zmysle vystihovali tvorivú ﬁlozoﬁu Einstürzende Neubauten: „Kde očakávaš, že to bude dobré, možno celkom ani nie je; a tam, kde neočakávaš, že to bude dobré, možno práve je.“ Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

strany trojuholníka; − použijeme aj na označenie smeru: rozpŕchli sa na všetky strany; štyri svetové strany; − na označenie príbuzenskej vetvy: starý otec z matkinej strany; − na označenie účastných na súdnom konaní (tu sa hodí aj podstatné meno stránka): obidve strany alebo stránky sa dohodli; zmluvná strana / stránka, žalovaná strana / stránka; − jednotlivec, skupina vo vzťahu k inému jednotlivcovi, skupine, obyčajne s odlišným postojom: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany, alebo právo je na našej strane, či pravda je na našej strane. Akože všetkým nám je to veľmi dobre známy význam strany, ale predsa pochybíme. Stránka okrem už spomenutých významov (a to: plocha listu v knihe, časopise: posledné stránky knihy, a účastní na súdnom konaní), je aj vlastnosť, črta človeka, veci, javu z istého hľadiska: kladná, záporná stránka povahy; obsahová, zvuková stránka predstavenia; vyhovovať zo všetkých stránok; z organizačnej stránky je všetko v poriadku. Ale aj: Atletika je chlapcova silná stránka – v tom vyniká. Alebo: Jazyky sú jej slabá stránka – v tej oblasti je slabá.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Slovenská hudba vo Vojvodine 2018 (ISBN 978-86-87947-49-8) Jaroslav Čiep

ústrety tradičnej muzikologickej konferencii v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov tlačou vydajú zborník prednesených prác z konferencie spred roka. Tak tomu bolo aj vlani, keď sa 23. novembra 2019 uskutočnil 15. ročník muzikologickej konferencie. Zborník Slovenská hudba vo Vojvodine 2018 obsahuje príspevky popredných domácich a zahraničných muzikológov a hudobníkov, ktoré odzneli na 14. konferencii Slovenská hudba vo Vojvodine v Pivnici 24. novembra 2018. Konferencia bola venovaná životu a dielu dvoch popredných osobností slovenskej hudby vo Vojvodine: Jurajovi Feríkovi st. a Jurajovi Feríkovi ml. Do zborníka sú zaradené príspevky Anny Medveďovej, Mgr. art. Kristíny Lomenovej, PhD., z Ústavu hudobnej vedy SAV, Mgr. art. Janka Siromu, PhD.,

Informačno-politický týždenník

organistu, Marieny Stankovićovej-Krivákovej, Mgr. Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, Mgr. Anny Medveďovej ml., Tatjаny Jaškovej, Mgr. art. Miliny Sklabinskej, PhD., PaedDr. Juraja Súdiho, PhD., Kataríny Melegovej-Melichovej a Anny Feríkovej-Ivanovičovej. Viaceré príspevky sú bohato ilustrované notovými záznamami alebo fotograﬁckými ilustráciami. Posledný príspevok v zborníku je venovaný životnej šesťdesiatke Anny Medveďovej. Zborník zostavila Milina Sklabinská, ktorá prichystala aj editoriál, úvodné texty a resumé. Tie sú vytlačené aj po slovensky, aj po srbsky. Publikáciu Slovenská hudba vo Vojvodine 2018 s podtitulom Zborník prác 14. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov Pivnica 24. novembra 2018 vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Zlepená je do mäkkej väzby rozmeru 20 x 15 cm. Vytlačená je na ofsetovom papieri v rozsahu 138 strán, číslovaných jednofarebne a nečíslovaných v kolore (fotograﬁcká časť v úvode a na konci). V náklade 150 výtlačkov a s vročením 2019 publikáciu vytlačila tlačiareň SP print v Novom Sade. • KULTÚRA •

TRADÍCIA PRETRVÁVA

Váľanie mája v Lugu Miluška Kolárová

ačiatkom mája v strede dediny bol postavený máj a podľa tradície na Turíce bol zvalený. Na školskom dvore sa zoskupili mnohí Lužania, od tých najmladších až po najstarších. Prišla aj 82-ročná Mária Maglovská: „Som rada, že tieto naše deti dodržiavajú tradíciu. Je to pekne. V Lugu sa to robilo, odkedy sa ja pamätám. Každý rok sa staval máj a na Turíce sa váľal. Som hrdá na nich a na môjho vnuka, ktorý je medzi nimi,“ povedala nám. Mária je jedna z málo žien v Lugu, ktorá aj sama dodržiava tradíciu: ešte stále nosí slovenský kroj. Na dobrú náladu hrala známa a v Lugu vítaná skupina Trio MIO. Aby máj mohli váľať, chlapci, ktorí ho postavili, dali strom do dražby.

Tradičná veselica v Lugu

Vydražili ho za 7 000 dinárov, 5 litrov vína a 2 litre páleného. Keď sa dohodli o predaji čiže kúpe, máj váľali. Len čo máj spadol na zem, zhrnuli sa deti a trhali z neho ozdoby. Podľa tradície deti si musia domov odniesť halúzku z mája

a stužku, zvlášť dievčatá. Keď ide o zábavu, tancovať na slovenskú hudbu už dnes tu nemožno často vidieť. Tak bolo aj tentoraz. Keď ide o tradíciu, nebolo však všetko tradične, keď totiž začali hrať srbskú pieseň, na školskom dvore sa

Mária Maglovská

mladí a tí starší, všetci, čo majú radi tanec a hudbu, hneď chytili do kola...

Rýchlo po stužky zo zvaleného mája

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNAMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu RWA SRBIJA, s. s r. o., BELEHRAD, Nový Belehrad, Nový Belehrad, Dr. Zorana Đinđića, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Prvá fáza výstavby, rekonštrukcie a dostavby podnikateľského komplexu na skladovanie chlebovín na katastrálnych parcelách č. 44/4, 45/9, 45/10, 47/4 a 48/3, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Projektom je naplánovaná rekonštrukcia, zmena účelovosti a dostavby (nadstavovanie) administratívnej budovy do poschodovosti: prízemie a poschodie (P + 1), strojárenského domu so zdvižným stĺpom poschodovosti suterén, prízemie a poschodie (Su + P + 1), spravovacej miestnosti poschodovosti: prízemie (P), sýpacieho koša a nadstriešky poschodovosti: suterén a prízemie (Su + P) a štyroch sýpok, výstavba miestnosti pre váhy poschodovosti prízemie (P), váhy pre vlečky, vrátnice, strojárenského domu poschodovosti: pivnica 1, pivnica 2, prízemie a dve poschodia s aspiráciou a čistením (5 úrovní platforiem), sušiarne, tampónovej bunky, odpadové silá, sýpacie koše a nadstrieška so silami na rýchle plnenie podlahového skladu poschodovosti prízemie (P), transformátorovej stanice poschodovosti prízemie (P), plynovej merno-regulačnej stanice a rezervoára a studňovej stanice poschodovosti pivnoica (Po). Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA · OZNAMY •

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre majetkové a majetkovo-právne práce Narodnog fronta 53 21 000 Nový Sad tel.: 021/489-0020 OZNÁMENIE o zverejnení Verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitú dobu v Mestskej správa pre majetkové a majetkovo-právne práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre práce evidencie a kontroly pracovného priestoru, v povolaní vyšší referent, 1 vykonávateľ, na neurčitú dobu. Text Verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

23 /4910/ 6. 6. 2020

Oznamy

KRÍŽOVKA

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 22 – VODOROVNE: Zoroslav, Ob, ktorý, zle, krach, nato, dno, ak, KO, kd, m, mrkva, opera, s, Rh, Se, hp, ono, more, dedo, jav, imelo, dá, nevdojak

ČÍSLO 23

TAJNIČKA: ZOROSLAV SPEVÁK V tajničke je názov projektu etnoparku od Hložian k Dunaju. autor: JÁN BAŽÍK

vonku

na iné miesto

zápisník

kyslík

hektometer

hovor

epocha triasu

1. časť tajničky

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

vinica jedálny lístok vzrušene (hud.)

osobné zámeno ženské meno Natália

AS HL DU ĽU

miliónty násobok na ľubovôľu

skutok, konanie jeden svetadiel

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 5. júna uplynulo šesť rokov, čo nás navždy opustil milovaný a nenahraditeľný manžel, otec a dedko

Sarajevo ad notam (skr.)

vrstva zemského obalu Leskovac

nový

juh

JURAJ STANO

Island

1943 – 2014 – 2020 z Kovačice

druh športu

hliník

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu z 30. mája 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA PLECHOVÁ, Ul. novosadska č. 21, 23 207, Aradáč. Blahoželáme.

telúr Slovensko

spisovateľ Kočić

ostrov

pečený múčnik odborník v etike vodná plocha umelá terénna vyhĺbenina daroval

Sriemska Mitrovica

Veľmi nám chýba Tvoja obetavosť, láska a dobrota. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

dlhá samohláska dych

Tvoji najmilší 2. časť tajničky

SMUTNÁ SPOMIENKA

riečny rybár latinská predložka

predložka popod

na milovanú manželku, mamu a starkú plošné jednotky

mesto v Rumunsku

dusík

obyvateľ Selenče

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PRE MILOVNÍKOV KNÍH

Dipl. Ing. PAVEL LUKÁČ 4. 6. 1959 – 26. 5. 2020 z Nového Sadu

S láskou a úctou si budeme na Teba spomínať.

Tvoja teta s rodinou

www.hl.rs

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Informačno-politický týždenník

ANNU MARČOKOVÚ rod. Treterovú 1954 – 2018 – 2020 z Hložian Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel Ján, dcéra Anna a syn Jaroslav s rodinami • OZNAMY •

• OZNAMY •

23 /4910/ 6. 6. 2020

Oznamy Ako ticho žila, tak ticho odišla, skromná vo svojom živote, veľká vo svojej láske a dobrote Dňa 28. mája do večnosti odišla naša drahá mama, mamička a prababka

MILINA SPEVÁKOVÁ rod. Benšová 29. 3. 1933 – 28. 5. 2020 z Báčskeho Petrovca

Očiam si odišla, v srdciach si zostala... S láskou a úctou si na Teba budú spomínať dcéry Milina a Tatiana, vnučka Lydka s rodinou, vnuk Branislav a vnuk Ivan s manželkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starým otcom

SAMUELOM MRAVÍKOM 23. 1. 1961 – 23. 5. 2020 z Kovačice

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť, ten vie, čo sme s Tebou stratili. V našom srdci budeš žiť večne – spi, odpočívaj, veď sa opäť stretneme. Navždy si na Teba budú spomínať: manželka Lýdia, dcéry Kristína a Marína a vnúčatá Nemanja, Ivana a Emma

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. júna 2020 uplynul ťažký a boľavý rok, čo nie je medzi nami náš syn, brat, vnuk, synovec a bratranec

Dňa 10. júna 2020 uplynie 12 smutných a boľavých rokov, čo tíško bez slova rozlúčky v Pánu usnula naša milovaná dcéra, sestrička, švagriná a teta

MÁRIA SKRIJELJOVÁ

rod. Agarská 1. 2. 1959 – 10. 6. 2008 – 2020 zo Starej Pazovy pochovaná v Nemecku, v Bielefelde

FILIP BZOVSKÝ

Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti, čo čas vzal, zostali nám len spomienky a hlboký žiaľ.

1994 – 2019 – 2020 zo Starej Pazovy

V srdciach ju nosí: mama a sestra Anna s manželom Mattijasom a deťmi Davidom a Noemi

Čas plynie... Dni, mesiace ubiehajú, ale večná pamiatka na Teba v bôli zostáva. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Len kyticu kvetov Ti môžeme dať a spokojný spánok priať. S hrdosťou si na Teba pamiatku zachovávajú:

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 10. mája 2020 tichučko usnul náš manžel, apo, deda a pramdeda

otec Vladimír, mama Ljiljana, sestra Vladana, babička Ružica, dedkovia Maco a Nikola, strýko Boris s manželkou Martinou, tety Mariana a Aleksandra s manželom Milošom, sesternice, bratranci a početná rodina

MARTIN AGARSKÝ

hlasludu.info www.hl.rs

18. 1. 1931 – 10. 5. 2020 zo Starej Pazovy

SPOMIENKA DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na našu tetku

ZUZKU RÉNEROVÚ

5. 12. 1924 – 18. 5. 2016 − 2020 zo Starej Pazovy

Tichú a trvalú spomienku si zachovávajú

Dňa 25. mája 2020 nás navždy opustil manžel, otec, apko a dedo

MICHAL ŠUSTER

9. 7. 1943 - 25. 5. 2020 z Pivnice

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná. Navždy nám budeš chýbať. Zarmútená manželka Anna a dcéry Anna a Miluška s rodinami • OZNAMY •

Tvoji najmilší

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Odpočívaj v pokoji. S úctou si na Teba spomínajú: manželka Katarína, dcéra Anna s manželom Mattijasom, vnuk David, vnučka Noemi, vnuk Archim s rodinou a vnuk Armin

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 7. júna 2020 uplynie sedem smutných rokov, čo nás opustil náš milovaný syn a brat

SMUTNÁ SPOMIENKA na tetku

JOZEF HRK

ANNU LOMENOVÚ

3. 4. 1934 – 2. 6. 2019 z Báčskeho Petrovca, žila v Báčskej Palanke Rok už uplynul, ale v našich spomienkach zostaneš navždy. S úctou: Jarmila a Ján

13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 – 2020 z Kovačice

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal... S láskou a úctou si na Teba spomínajú: otec Jozef a brat Ján s manželkou Ankou, dcérou Tamarkou a synom Želkom s manželkou 23 /4910/ 6. 6. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 5. júna 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 7. júna 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj..., z roku 2017, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 9. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. V termíne Dúhovky odznie spomienka na Deň mladosti s tradičným nosením štafety a oslavou narodenín doživotného juhoslovanského prezidenta. O význame tohto sviatku, keď sa do radov socialistickej mládeže prijímali noví členovia z radov siedmakov, porozprávajú niektorí aktéri zo starých televíznych záznamov z roku 1976. Vysielanie pre penzistov. Predstavená bude výšivkárka Pagáčová z Hložian, ktorá ešte stále vyšíva a zároveň šije ľudové kroje. K tomu tiež tri kamarátky, hložianske penzistky, ktoré majú záľubu v kvetoch, ako i rozhovor s Jurajom Očenášom z Kysáča.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 5. júna – Sváko Ragan, 1. časť Sobota 6. júna – Sváko Ragan, 2. časť Pondelok 8. júna – Dokonalý bozk Utorok 9. júna – Bohovia Egypta Streda 10. júna – Zločinná vášeň Štvrtok 11. júna – 300 – vzostup impéria

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 7. júna Film: Peter Pán Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Sváko Ragan, 3. časť Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 7. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 10. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 7. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Plynoﬁkácia Kovačickej obce v záverečnej fáze Umenie po epidémii Utorok 9. júna 16.00 V Kovačici otvorili ďalšiu triedu jasličiek Divadelné predstavenie: Diablov čardáš Kreslený ﬁlm: Abrahám a Izák Piatok 12. júna 16.00 Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

Mužstvo AŠK, ktoré zaznamenalo najväčší úspech v dejinách klubu

ARADÁČSKY AŠK POSTÚPIL DO ZREŇANINSKEJ OBLASTNEJ LIGY

Najväčší úspech za šesťdesiat rokov Vladimír Hudec

utbalisti aradáčskeho AŠK dosiahli najväčší úspech vo svojich šesťdesiatročných dejinách. Bez prehry postúpili do Zreňaninskej oblastnej ligy. Tento úspech síce dosiahli po prerušení majstrovstiev pre pandémiu koronavírusu. V tejto lige jarná časť majstrovstiev sa ani nezačala a na základe rozhodnutia orgánov FZ Srbska AŠK sa stal majstrom, keďže v jeseni zakotvil na prvom mieste bez prehratého zápasu, iba s

Najprv trávu treba presadiť

jedným nerozhodným výsledkom. Tento úspech pod taktovkou trénera Srđana Zakića a jeho pomocníka Dušana Mijića dosiahli brankári Rajko Kurtešan, Čaba Kurunci, kapitán Vladimír Ďuríček a hráči Ivan Vesin, Vladimir Matejin, Dejan Striško, Milan Janković, Vladimir Zakić, Vla• ŠPORT •

dimír Gál, Miloš Mijić, Milan Števko, Milenko Adamov, Jovan Birmanac, Nikola Korać, Dalibor Miletić, Nenad Životin, Mario Čeman, Martin Zahorec, Nikola Josimov, Kristián Gál a Mladen Kujundžić. Zrejme veľké zásluhy patria aj súkromnému podniku Adam prodekor, majiteľa Adama Gála, ktorý bol generálnym sponzorom a zabezpečil optimálne finančné predpoklady na fungovanie klubu. „Je nám trochu ľúto, že sa majstrovstvá prerušili a že sme nemali príležitosť našu kvalitu dokázať aj na trávniku v jarnej časti majstrovstiev, ale aj tak si myslím, že nebolo žiadnych dilem, kto bude majster. Veď v jesennej časti sme neprehrali ani jeden zápas, nuž prečo by na jar bolo inak,“ povedal nám predseda klubu Dejan Striško, ktorý je zároveň aj stálym členom prvej zostavy. Aj pri tejto príležitosti gratuloval svojim spoluhráčom, správe tiež k tomuto veľkému úspechu a zároveň vyjadril presvedčenie, že aj v oblastnej lige sa nezahanbia, a umiestnia sa aspoň v strede tabuľky.

„Máme kvalitné mužstvo, v ktorom panuje veľké priateľstvo, a aj dobrého trénera Srđana Zakića, niekdajšieho hráča zreňaninského Proletera, jeho pomocníka Dušana Mijića a chceme sa dokázať aj v novej spoločnosti.“ Inak aj vo vyššom stupni súťaže klub počíta s mužstvom, ktoré získalo titul. Vo väčšine sú to chlapci z dediny a majú aj niekoľkých cezpoľných hráčov. Budú však potrebné aj dve – tri posily. Žiaľ, dozvedáme sa, že práve v týchto dňoch Milan Števko si na tréningu obnovil zranenie kolena a pravdepodobne ukončí kariéru, čo pre AŠK bude veľký hendikep. Ďalší problém, na ktorý narážajú, je záväzok, že klub musí mať aj mužstvo mladších kategórií. „To nebude ľahko, lebo v dedine je málo detí,“ hovorí Vladimír Gál, ktorý skôr pracoval rovno s mladšími kategóriami hráčov. „Budeme však musieť pozbierať deti, ktoré o to prejavia záujem a začať s nimi pracovať od začiatku.“ Inak aradáčski futbaloví prívrženci si vytýčili za úlohu, že do začiatku nových majstrovstiev upravia trávnik, ktorý je miestami v zlom stave až natoľko, že po každom väčšom daždi tam stojí voda. Na tomto pláne už niečo aj robili po zrušení mimoriadneho stavu, keď najprv pokosili trávu na ihrisku a upravili priestor vôkol štadióna. Počas víkendu na pasienku neďaleko dediny, z ktorého

sa trávou zásobovali aj zreňaninské kluby, vybrali mačinu a presadili ju na miesta, kde to bolo potrebné. Trávu takto obnovili, vyrovnali ihrisko na povrchu 100 štvorcových metrov. „Týchto dvoch pracovných akcií sa zúčastnili všetci domáci hráči a členovia správy, svornosť je veľké bohatstvo AŠK. Vidieť, že všetkým záleží na tom, aby sme pre štart

Dejan Striško (v bielom drese), predseda klubu a hráč na postoch obrancu a útočníka

v novej spoločnosti celý štadión čím lepšie pripravili, aby podmienky pre hru boli primerané tejto súťaži,“ hovorí Vladimír Gál. „Okrem toho vypracovali sme aj tri projekty do Pokrajinského sekretariátu pre mládež a šport, s ktorými sa uchádzame o veci, ktoré by mali umožniť normálne fungovanie klubu. Chceli by sme si totiž zaobstarať kosačku na kosenie trávy, nainštalovať podzemnú zavlažovaciu sústavu a nevyhnutné sú nám aj siete za bránami, aby sme lopty nemuseli zbierať ďaleko od ihriska,“ informoval na záver V. Gál. Foto: I. Pančić a z archívu AŠK

23 /4910/ 6. 6. 2020

Šport SPOMIENKY JÁNOŠÍČANA MARTINA LISTMAJERA Z FUTBALOVÝCH TRÁVNIKOV

Učili sme ťa hrať, ty nám góly dávaš! Pripravil: Juraj Pucovský

olo to pred zápasom so Železničarom z Vršca. Do Kovačice prišiel som ako obvykle v nedeľu ráno. V tú nedeľu pršalo ako Bohu vôľa, takže som išiel pešo do Ilandže v čižmách a topánky boli v kapse. Mnohí sa divili, že tak chodím hrať futbal až do Kovačice, ale láska nepozná nijaké prekážky. V tú nedeľu som bol u spoluhráča Jána Sabu a po raňajkách sme odišli do centra Kovačice, kde skoro všetci futbalisti Slávie hrali kolky. Ja som raz skúsil

pre Jána Sládečeka-Culeho, nášho trénera. Tam sme sa zdržali trochu a už sme videli, že musíme veľmi ponáhľať na vlak, aby sme nezameškali, lebo Cule býval až na Padinskej ceste. Keď to videl Cule naštartoval motorku, bola to Púchovka. Mňa usadil na zadné sedisko, Čiku pred neho. Od školy sme jazdili širokým chodníkom a stihli sme načas. Bol teplý deň a ja som mal obuté sandále. Nasadli sme do motorového vlaku a veľmi rýchlo prišli do Uzdinu. Dohovorili sme sa, že vynaložíme maximálne úsilie, aby sme zvíťazili nad budúcim majstrom, aby nám to bolo zadosťučinenie, že

Mužstvo Slávie v roku 1968; stoja zľava: Martin Strakúšek, Želimír Lenhart, Martin Bajza, Jaroslav Hrček, Martin Hurávik, Ján Sabo; v drepe zľava útočníci: Michal Bakoš, Martin Listmajer, Pavel Matuľa, Ján Chalupa, Miroslav Miháľ

hodiť guľu, lebo som nehrával na takej dobrej dráhe. Viackrát som zvalil takmer všetky kolky. Darmo som ja hovoril, že neviem dobre hrať, ale ma vybrali medzi najlepších. No ako som ja hádzal na jeden stranu, potom na druhú a to nepresne, moje mužstvo prehralo. Čo som mal robiť, museli sme platiť a rozmýšľal som ako tie peniaze vrátiť, takže som sa stávkoval, že dám viac ako tri góly?! Tak aj bolo, vyhrali sme vysokým výsledkom, hoci brankár Železničara bol Staniša Beljin, neskoršie výborný zväzový rozhodca a funkcionár v juhoslovanskom futbale a dlho mi to spomínal, keď sme sa stretli. SLINTAČKA A TRÚBY V UZDINE Pred koncom majstrovstiev 1965 hrali sme zápas v Uzdine. Uzdinčania mali od nás už viac bodov, takže nemohli sme ich stihnúť a boli presvedčení, že postupujú do Vojvodinskej ligy. Bol som ubytovaný u Čiku / pán učiteľ Pavel Gálik/, a tam som aj obedoval v nedeľu. Do Uzdinu sme cestovali vlakom a cestou sme zašli

www.hl.rs

treťom celkom prestali hrať a pomaly sa rozišli! Odišli sme domov a v Lenhartovej krčme oslávili výhru. Vtedy sme len videli aká škoda, že sme my nepostúpili do Vojvodinskej ligy, lebo sme mali v tom čase veľmi úspešné mužstvo, ale nič sa tu nedalo urobiť. MARCIKO, MY SME ŤA NAUČILI FUTBAL HRAŤ... Po návrate z vojenčiny na jar 1967 hneď som začal znovu hrať za Sláviu. Na vojenčine som riadne trénoval, bol som aj na zväzovej súťaži vojakov v Záhrebe. Vyskúšal som sa vo vrhu guľou a v behu štafety 4 x 100 metrov. Hneď po návrate ohlásili mi z Kovačice, že už v prvom kole hráme majstrovský zápas s padinskou Dolinou. Bol som dobre pripravený, ledva som čakal zahrať a ukázať, čo viem vo futbale. Dolina v tom čase bola silná, v jesennej časti vyhrala nad Sláviou, a tak bolo aj o Pohár maršala Tita na úrovni Obce Kovačica. Padinčania očakávali výhru a Kovačičania sa obávali, že znovu prehrajú derby s Dolinou. Na zápas prišlo veľa obecenstva tak z Padiny, ako aj z Kovačice a mne to veľmi zodpovedalo. Rád som hrával v takom ovzduší, mal som hodne kamarátov v Padine a tam som sa ako žiak učil hrať futbal. Zápas bol veľmi zaujímavý, hralo sa ostro, všetci na ihrisku dali maximum. Mne sa darilo, dal som gól, možno aj dva, už som zabudol, ale viem, že sme vyhrali 3 : 1 na radosť Kovačičanov a žiaľ Padinčanov. Keď sme odchádzali z ihriska v obecenstve som videl švagra Martina Chrťana, inač veľkého fanúšika Doliny. Ako sme prechádzali vedľa tej trme-vrme hlasno zakríkol: „Ej, Marciko, my sme ťa naučili hrať futbal, a ty nám teraz góly dávaš!“ Krátko som odpovedal: „Veď máte z toho radosť, že ste ma dobre naučili hrať!“ Bolo z toho smiechu, neskoršie sme

sme my neboli majstri. Keď sme vyšli z vlaku na chodníku cestou do dediny čakalo na nás nemilé prekvapenie. Bola tam slama ustlaná vo vode a my sme museli prejsť cez to, lebo nás inak nepustili. Vtedy v Uzdine bola rozšírená slintačka, slama bola namočená dezinfekčným prostriedkom, také boli predpisy. To nás ešte viac rozhorčilo a ledva sme dočkali zápas. Obecenstva bolo veľa, lebo to bolo obecné derby. Dychový orchester vyhrával piesne a obecenstvo veľmi hlasno drukovalo. Dobre sme rozbehli zápas. Mne osobne sa nedarilo, lebo ma veľmi dobre strážili, keďže som už bol známy ako strelec, takže som nedal ani jeden gól. Strašne ma kopali, najviac môj kamarát Kolica. Využili to moji spoluhráči. Keď sme vsietili prvý gól hudba ešte hrala, ale keď sme dali aj druhý už Listmajer (v bielom úbore) strelil gól vedľa sa slabšie počuli, a po Padinčanov Petroviča a Petráša

Informačno-politický týždenník

o tom často žartovali. PEKNE JE, KEĎ ŤA CHVÁLIA Bolo to už vtedy, keď som bol v rokoch, zanechal futbal a začal sa baviť politikou. Bol som práve predsedom najmasovejšej organizácie, Socialistického zväzu pracujúcich v Alibunári. Tretí človek podľa moci v obci. Ako to bolo zvykom aj PPK Tamiš z dediny Lokve organizoval hostinu po zakončení úspešnej žatvy. Zavolali aj mňa, ale som tam bol skoro každý rok aj predtým, lebo riaditeľ Tošike bol môj priateľ. Tak bolo aj v roku 1981. Medzi inými pozvali aj riaditeľov zo zloženej organizácie PPK Tamiš z Pančeva. Prítomní boli najvyšší predstavitelia moci tak z obce, ako i z pokrajiny. Kým sme čakali na spoločný obed všeličo sme sa rozprávali, prišiel na rad aj futbal. K slovu sa dostal aj riaditeľ pre rozvoj v pančevskom PPK Tamiš, neviem mu meno, ale bol Čiernohorec a ako mladý pracoval v poľnohospodárskom družstve v Kovačici. „Ej, keby ste videli, akých sme my v Kovačici mali futbalistov, keď som ja tam pracoval. Tí vyhrávali nad všetkými súpermi, a nebolo im rovného v Banáte! Predpokladal som, že to bolo vtedy, keď som aj ja hral, mlčal som a čakal čo povie ďalej. Predĺžil: „Dávali sme vtedy po päť – šesť gólov každému a škoda, že sme neodišli do Vojvodinskekj ligy. A ten náš stredný útočník Listmajer strieľal góly kedy a ako chcel, nemohol ho nikto zastaviť.“ Tí, čo ma poznali len pozreli na mňa a ja, keď tak už pekne rozprával o mne čušal som. Na konci, keď ma vychválil, opýtal som sa ho či by Listmajera poznal dnes. Odpovedal kladne. Strhol som čiapku a keď sa zjavila plešivá hlava povedal: „Hádam si to ty, Listmajer?!“ Zasmial som sa, a potom nastal veľký smiech medzi prítomnými. NA ZÁVER Hrával som futbal viac ako dvadsať rokov, z toho pár rokov aj v Kovačici, kde som zažil veľmi pekné chvíle, ktoré mi zostali navždy v pamäti. Musím povedať, že som hral tam zdarma, žiadne peniaze som nežiadal, ani nedostal, ak nepočítame občas cestovné trovy. Mal som tam veľkých priateľov a fanúšikov, ktorí ma mali radi. Musím povedať, že keď som odchádzal z Kovačice, núkali mi zamestnanie v škole, manželke v obci a byt zdarma, ako aj pozemok, ak sa rozhodnem stavať vlastný dom. No manželka nechcela ísť z Jánošíka, tak sme zostali v rodisku, ktoré som mal veľmi rád, a nikdy som neobanoval. Foto: z archívu M. Listmajera • ŠPORT •

SOKOLI – PRIEKOPNÍCI ŠPORTU NA SRIEMSKEJ ROVINE (1)

Snahu premieňali na významné úspechy iné udalosti, ľudia sa tam spoločne stretávali, kamarátili a boli spätí jedni s druhými. Po skončení druhej svetovej vojny Matej Bzovský Sokolský dom, predtým pomenovaný Kráľa Petra I., bol významným ri príležitosti jedinečného miestom v živote ľudí a priaznivcov, výročia – 250 rokov od pribohatých a chudobných, ktorí mali sťahovania Slovákov na plodradi šport a telovýchovu. Členovia nú sriemsku rovinu, je príjemná a premenovaného spolku na Spolok vhodná príležitosť, takmer povinnosť pre telesnú výchovu Partizan (DTV spomenúť si aj na staropazovských Partizan) aj naďalej na poli masovosti všemožných ľudí, obrovských nadzaznamenávali výnimočné výsledšencov, ktorí sa značne podieľali na ky. V Sokolskom dome s ostatnými rozvoji rôznych športových činností členmi usilovne cvičili a dosahovali v jubilujúcom mestečku. krásne výsledky; okrem iných Ondrej Bolo veru dosť úctyhodných Sloa Pavel Šeprákovci, potom Peter vákov, ktorí sa počas tohto dlhého Šeprák... Neskoršie sa zrodili ozajstobdobia vyznamenali ako športovci. né legendy gymnastov, medzi nimi Čoviac aj vtedy, keď ľudia boli aj Michal Šipický, mali nemalé existenčné Ján Hudec, Šimon Cerovstarosti. Nadšenci z radov ský, Vlado Forgáč, Peter Slovákov tvrdou a usiOpavský, Jovanka Azlen lovnou prácou vychovali – Hudecová, Pavel Hric, množstvo skvelých šporMichal Čmelík, Pavel Šaš tovcov, ktorí sa zúčastnili a dlhoroční vedúci: Pavel v aktivitách futbalistov, Žiga, Ján Topoľský a Števolejbalistov, basketbafan Havran. listov, hádzanárov, karaOsobitnú úlohu v dejitistov, stolných tenistov, nách sokolov – gymnasstrelcov, plavcov a zvlášť tov mal Ján Turan-Role. telocvikárov počas 114 Ján Turan-Role z mladých čias Tento usilovný a zanierokov pôsobenia sokol- Vladimír Konštantín Hurban Samko Babík tený človek rád spomíského hnutia, ktorí sa natrvalo zaradili medzi najväčšie dobrovoľne zoskupili vtedajších v Starej Pazove v roku 1927. Hojne nal Zlatka Karavlu, Mateja Hadríka, legendy. Patrí im veľká úcta a vďaka, 780 korún. Tento slovenský spolok sa zapojili do výboru na výstavbu, Jána Malka, Zuzanu Kopaňovú, Jána lebo v premenách času vydržali a če- ihneď zapojili do Sokolskej župy usilovne pracovali na stavbe, hoci sa Knisu, Michala Sládoka, Vlada Kočilili s veľkou húževnatosťou, chuťou a v Chicagu, odkiaľ dostal finančnú stretávali s ťažkosťami. Totiž vtedajšie ša, Andreu Sládokovú a Nadeždu Vadnalovú – Takáčovú, ktorá bola vytrvalou prácou rôznym prekážkam kapitánkou volejbalistiek, ktoré v a nepriazni. Práve preto pevne veríroku 1953 v macedónskom Skopje me, že aj pripomínanie si na tunajší získali prvý titul majstra Juhoslávie športový život, resp. účasť Slovákov v ženskom volejbale v rámci spolkov na poli športu a zdravej výchovy STV Partizan. Pri tej príležitosti prijal bude impulzom, aby sa pazovský ich vo svojej rezidencii predseda veľmi vyvinutý šport v ďalších rokoch Macedónska Kiro Gligorov, venoval dostal na ešte významnejší piedestál, im darčeky a zablahoželal k tomuto ktorý si určite zasluhuje. úspechu dievčat z príliš neznámeho Nie vždy sú presné údaje a dosť a ďalekého Sriemu. V tomto období ťažko je všetko zdokumentovať. v stolnom tenise vynikol aj Rastislav Míňajú sa pamätníci, nie vždy zaBabík. chovávajú pramene a tak sa nieŽiaľ, po dlhých rokoch pôsobenia kedy strácajú nitky súvislosti. Keď vo svojom dome milovníci gymnastioslavujeme veľké výročie, predsa Sokolský dom dnes ky zostali bezdomovcami, medzi nimi nesmieme zabudnúť v prvom rade na priekopníkov vývoja športu v pomoc v hodnote 1 000 amerických obecné vedenie spočiatku nedalo najviac početné deti, ktoré neskoršie tomto viacnárodnom prostredí. dolárov, čo bolo veľkým podnetom a súhlas na výstavbu tohto domu v v skromných podmienkach Športovej Ide o svetoznámych sokolov, ktorí prínosom na ďalšiu bohatú činnosť. strede mesta, ale vytrvalosť predsa haly Park s nevídaným entuziazmom obetavou prácou aj v Starej Pazove Onedlho po zjednotení sokolských zvíťazila. Vo výbore na stavbu tohto zoskupoval nezabudnuteľný Role. Po vedeli vytrvalosťou a zriekaním sa spolkov Srbov a Slovákov do aktívnej chrámu medzi srbskými sokolmi boli ňom sa ťažko nájde taký prívrženec, svoju snahu premeniť na významné činnosti sa zapojili aj Karol Dolinaj a aj Slováci Jozef Šipický-Šágy, Samko ktorý svojim členom organizoval Ondrej Litavský. Babík a Jozef Klátik. Tento historický zájazdy na Taru, ale aj toto spoločné úspechy. Čoskoro prišli aj prvé významné stánok bol roky miestom nie iba pre kamarátenie mladíkov a dievčat Záznamy o pazovských sokoloch siahajú od roku 1906. V tomto dlhom výsledky. Na masovom zlete v Novom športovcov, ale tam usporadúvali aj zaniklo.

• ŠPORT •

období nie je ľahko zachytiť všetky udalosti z dejín, lebo sa všeobecná telesná výchova spomína už od roka 1863. V Sriemskych Karlovciach založili roku 1906 srbské sokolstvo. Štyri roky neskoršie podľa vzoru na toto hnutie staropazovských spoluobčanov Srbov, vznikol Slovenský sokol na zakladajúcom zhromaždení v krčmičke Žarka Ilića za prítomnosti asi 50 členov. Za prvého predsedu zvolili Miroslava Galantu a vo výbore boli: Vladimír Konštantín Hurban, Miroslav Kamenár, vtedajší obecný tajomník Janko Čmelík, potom Pavel Zloch, Samko Menďan, Jozef Šipický-Šágy, Martin Vereš, Jozef Forgáč a Pavel Menďan. Už na tejto prvej schôdzi

Sade za účasti pazovských detí s nezabudnuteľnou Julianou Ječmeňovou, sokoli dosiahli pozoruhodné výsledky. Za výdatnej podpory Šima Kiša, Vladimíra Vereša, Samka Babíka, Ferda Klátika, Marky Feldyovej, Jozefa Klátika, Zuzany Domoniovej, Martina Hrica, Pavla Zoliana, Michala Šipického a ostatných, ťažko ich je veru všetkých napočítať, striedali sa nové úspechy. Sokoli zaznamenávali ďalšie pekné výsledky na početných zletoch za účasti Srbov a Slovákov. Pripomíname na tieto masové súťaže v slovinskej Ľubľane, bosenskom Sarajeve, chorvátskom Záhrebe, v Čiernej Hore, ale aj v Československu. Slovenskí sokoli sa značne podieľali aj na výstavbe Sokolského domu

23 /4910/ 6. 6. 2020

Šport STOROČNICA ZALOŽENIA SOKOLSKEJ JEDNOTY V PETROVCI (10)

Posledný rok v starej koncepcii týždni, aby sa hneď potom rozšíril na nové dni. Malo to aj svoje praktické dôvody. Veď včas na jar, spolok vždy organizoval sokolskú akadémiu, ktorou oslávil svoje v tom roku deviate výročie založenia. Aj sokolská akadémia bola hojne navštívená, lebo v sobotu večer telocvičná sieň bola plná, aj program bol páčivý a nadovšetko bohatý. Ani v apríli sa nezastávalo, lebo vtedy tu išla atrakcia za atrakciou. Keď len pár dní po sokolskej akadémii zavítal do Petrovca tajomník československého vyslanectva z Belehradu Ctibor Melč, a pritom prisľúbil, že spolku zašle diapozitívy ku zaujímavým prednáškam o československej republike a tiež ﬁlm zo

keď sokoli boli skvelí a SŠK vyhral Sláviu 10 : 0. O tri týždne nasledoval výročný zraz sokolov v Kysáči, kde bola taká nálada, že hostia domov odchádzali DrSc. Ján Babiak už len ráno. Aj sa ponáhľalo, veď do Slávností bolo ešte len pár dní. Boli na to aj dôvody, veď v tomto roku Slávroku 1929 aj sokolov čakali nenosti boli júlové a sokoli už vtedy mali zvyčajné časy. Šiestojanuárová v pláne vystúpiť na Všesokolskom zlete diktatúra, čo bola tak cez koleno v Belehrade o rok neskoršie (1930) a už vykonaná v Juhoslovanskom kráľovstve pre Slávnosti 1929, chceli tieto cvičenia ako následok dlhodobej krízy a časukázať na najväčšej sokolskej manitých politických nesvárov, vyústila do festácii. Aj všetko išlo ako vymyslené. suspendovania ústavy a rozpustenia Počasie krásne, ranné skúšky v nedeľu parlamentu. Hneď nato novými zákonmi 28. júla vyšli na výbornú, hostí ako nikdy o štátnom zriadení, verejnej bezpečdovtedy, aj poobede sokolský pochod nosti a poriadku sa značne ohraničila bol naozaj majestátny. Potom hudba sloboda, a potom už v polovici januára zahrala štátnu hymnu, sa to rozrastalo úplným zákazom legačný radca a delestraníckeho pôsobenia a rozpusgát československého tením všetkých politických strán. veľvyslanectva Ševčík Ale ani množstvo nových zákonov podal hovor v prospech o prestavbe v hospodárstve, v legionárov, aj odovzdali obecnom regulatíve, aj redukcia sa im odznaky a vyznaúradníkov, zrušenie niektorých menania. Ani bez českej ministerstiev, a potom aj nové hymny sa nezaobišlo. intervencie na každom kroku Potom rečnili komisár celkový stav nezlepšili a kríza aj báčskej oblasti a deďalej vzrastala. Vo februári pre legát Juhoslovanskénedostatok ohrevu školy boli zaho zväzu Mita Klicin tvorené a veľké povodne v marci a v mene oslavného nesľubovali nijakú úrodu. Aj ďalvýboru prednosta A. šie diania prispievali k zhoršeniu Deﬁlé dorastu ulicami Subotice na župnom zlete 1929 Hýl, aby na záver bola celkového hmotného položenia hymna Nad Tatrou sa občanov. Na všetkých krážoch, sa celková krízo- Všesokolského zletu v Prahe, hneď nato blýska a Hej, Slováci. Asi nikdy predtým, vá situácia snažila vyvážiť administratív- čelné hlavy spolku už kuli plány, ako ten ani potom sa toľko neskloňoval verbálne nymi opatreniami, často prenáhlenými, ﬁlm prezentujú v Petrovci, ale aj inde. a vokálne pojem hymnických piesní. nelogickými, popletenými až protire- Vtedy sa aj účasť na medzinárodných Nakoniec to vyvrcholilo cvičením, keď čivými. Volalo sa aj na patriotizmus, zletoch v Poľsku a Československu plá- všetci prítomní mali šancu vidieť cvičebale, dajsamisvete, keď si nemáš ani novala, i keď bolo jasné, že z toho nič ný program plánovaný pre najväčšiu čo pod zuby dať. Slovom, rútilo sa to nebude, konali sa aj pokusy o založenie sokolskú slávnosť v Belehrade, celý dolu vodou. Akoby na truc zasiahlo to jazdeckej sekcie a koncom mája sa rok skôr, ale v Petrovci. Nakoniec, ako najprv tých na periférii spoločenského slávnostne otvoril vynovený sokolsko- čerešnička na tortu, prišlo to najkvadiania. Hocako sme sa bili do pŕs, že -futbalový cvičebný terén. Bolo tu aj litnejšie – sokolky a slovenské ľudové tými nie sme, chudoba stále viac rástla rečnenia, S. Štarke a J. Šuster vyjadrili tance. Všetko už krajšie a veľkolepejšie aj v radoch toho pracovného, poctivého, potešenie z nových úspechov, ale župný naozaj nemohlo byť. Aj po Slávnostiach sokoli si trochu aj bohabojného slovenského občana. delegát už rečnil o celonárodnom zjedA Slovák tu reagoval práve tak ako pred notení, akoby všetkých upomínal, čo oddýchli, potom v polovici augusta polstoročím. Aj rozmýšľal: keď to nejde ich čaká. Aj celkovú náladu korunovala čakal ich výlet do Sriemu, aby začiatv politike, v hospodárstve a inde, tak výhra SŠK Petrovec nad technicky vy- kom septembra boli už v Hložanoch na spelým novosadským NAK-om. Potom zakladajúcom zhromaždení sokolskej pôjde v kultúre. Aj v tej telesnej. AJ NAPRIEK TOMU – SLNEČNÁ JAR sa v júny odišlo na zlet novosadskej odbočky. Domáci vtedy ešte nemali župy v Subotici, na dovtedy najväčší dosť síl na samostatný sokolský spolok A HOÚCE LETO Tak miestny sokolský spolok začal zraz sokolov na týchto priestoroch a tak im v tom pomohol, aj plecia podnatruc s prácou ešte v ťažších pod- a v prítomnosti 1 600 účastníkov na ložil už osvedčený spolok zo susednej mienkach ako vlani. Aj napriek tomu už slávnostnej akadémii aj Petrovčanky slovenskej osady. Vtedy sa aj idea o šírení sokolstva mevo februári a v marci, keď je tomu čas, so svojím tancom oduševnili. A potom sa aj na zájazdy za chotár dzi najširšie vrstvy slovenského národa začalo sa s prednáškami a začiatkom prvého jarného mesiaca rozprúdila odišlo. Koncom júna bolo v Hložanoch plne podčiarkovala. Podporil ju aj fakt, sa aj cvičebná aktivita, keď sa termín agitačné sokolské zhromaždenie s verej- že v okolitých slovenských osadách, cvičenia stanovil najprv na dva dni v ným cvičením a futbalovým zápasom, v Pivnici, Kysáči, Kulpíne a naposledy

aj v Hložanoch, už jestvovali sokolské spolky a Slovákov bolo aj v sokolských spolkoch v Novom Sade, Báčkej Palanke, v Tovariševe a inde, a tak bola idea o utvorení jednotného Slovenského sokola na vyššej úrovni. Veď to Tiršovo: Svet sa tam zvrtne, kde sa sily spriahnu! – platilo ešte stále, ba bolo o to aktuálnejšie keď sa to politické, aj to národné začalo brániť, keď sa jednotné slovenské nastupovanie hľadalo aj v sokolskom organizovaní. Aj v sokolskom vedení sa takto myslelo: „Dnes ale keď Sokolstvo i novým režimom: ponechané je k ďalšiemu slobodnému vývoju, pozdravené z najvyššieho miesta našej državy..., tu prichodí my na myseľ, že či by Sokolstvo nevedelo strhnúť všetkých nás do svojho lona a vychovávať starostlivou rukou matky k pravej láske, svornosti a znášanlivosti? Či by bolo ideálnejšieho života na zemi? Zaiste nie a ku tomu chybuje nám iba dobrá vôľa!“1 Tá naša matka mala by byť slovenská, ktorej city by sa mohli vtesnať medzi tie juhoslovanské, aj tá idea sa zdala byť možná, lebo šiestojanuárovou diktatúrou sa dosť toho bránilo, zakazovalo, ale na sokolov ešte nik nešliapal a sokoli mysleli, že ani nebude. AJ V DECEMBRI HROMY BIJÚ V tom presvedčení, koncom októbra Sokolská jednota podala program v rámci osláv vzniku novej Juhoslávie a v prvé dni decembra cvičilo sa v telocvični ostošesť pri spomienke na Deň zjednotenia. Potom však všetky chcenia o národnom presvedčení sokolov praskli ako mydlová bublinka, keď 5. decembra 1929, ako hrom z jasného neba bol zverejnený Zákon o zakladaní Sokola Kráľovstva Juhoslávie. Založený bol na princípe absolutizmu, na hesle Jeden štát – jeden národ – jedno Sokolstvo!, ale v ňom najviacej ohromili podmienky, podľa ktorých všetky národne organizované sokolské zväzy a spolky museli by sa za tri týždne zladiť s centralistickými požiadavkami nového Sokola alebo jednoducho zaniknúť. Ani petrovská Sokolská jednota sa nemohla vymknúť z objatia tohto osudu. V dileme zostať s presvedčením slovenskosti a v tom presvedčení aj zaniknúť, alebo predsa, v očakávaní lepších časov, aspoň tak po troške, koľko to vrchnosti dovolia byť Slovákom, si vybrala to druhé. Veď: Kto chce žiť, musí sa hýbať! V sťažených podmienkach ešte viac. Ale tým činom aj tá v poslednom momente formovaná idea, o malom báčskom modrom slovenskom nebi v kráľovstve Sokolskom, padla do vody. Aj petrovským sokolom tá idea navždy zostala už len ako pustý, nesplnený sníček.

M.: Sokolská idea medzi najširšie vrstvy národa. Národná jednota, Petrovec 1929, roč. 10, č. 38, s. 1.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

FUTBALOVÝ ZÁPAS VETERÁNOV V PETROVCI

Mužstvá Mladosti a Panónie pred zápasom vo Vrbare

Lopta sa vrátila do Vrbary MLADOSŤ – PANÓNIA 5 : 4 (1 : 1)

Juraj Pucovský

a to sú potrebné láska k futbalu, nedočkavosť a nadovšetko veľká smelosť. Epidémia vírusu CORONA-19 aj v našej krajine prerušila všetky športové podujatia. Takmer dvojmesačný mimoriadny stav obmedzil pohyb i futbalových veteránov, ktorí nemohli trénovať a hrať zápasy. Podľa našich informácií najviac odvahy si nabrali starí páni petrovskej Mladosti a lalitskej Panónie, aby medzi prvými športovcami v sobotu 30. mája 2020 vo Vrbare zohrali priateľský zápas. Krásne slnečné počasie v podvečerných hodinách, hoci počas dňa viackrát popŕchalo, mimoriadny trávnik, na ktorom Petrovčanom môžu iba závidieť mnohé kluby v Tretej lige Druhej lige a v našej elite, Linglong Superlige Srbska a chuť pre hru, priniesli opravdivý futbalový zážitok 34 mužom na trávniku.

Kým hráme, pijeme vodu, a po fazuli bude aj iné...

Vlastný gól Zimana – 3 : 3

V prvom polčase strelci neboli veľmi naladení, lebo sa siete vlnili iba dvakrát, hoci šancí bolo dosť. Hostia sa ujali vedenia gólom mladšieho Gačevića v 19. min, vyrovnal Fabók po najkrajšej akcii domácich, keď Gajinov unikol pravou stranou, prízemne odcentroval a Silbašan iba dorazil loptu do siete. Krásny moment sme videli už v 10. min., keď hosť Cerović spoza šestnástky trafil ľavú žrď, lopta sa paralelne s bránkovou čiarou odkotúľala na opačnú stranu a od pravej žrde sa odrazila von, a nie do brány! V druhom polčase sa výsledok menil až sedemkrát! Panónia získala náskok gólom brankára Brkića, ktorý v druhom polčase zahral na poste stredného útočníka. Čoskoro starý lišiak Fabók vyrovnal a Kulpínčan Haška priniesol úplný zvrat. V 69. min. náhradník v bráne J. Chlpka boxoval loptu, ktorá trafila Zimana a bol to vlastný gól – 3 : 3. V 75. min. Radulović z osemnástich metrov trafil dolný roh, a Laliťania znova mali náskok – 3 : 4. Čoskoro Gačević odcentroval zľava, J. Chlpka boxoval loptu, ktorá trafila Brkića do tváre a skončila v sieti. Rozhodca Đurković z Petrovaradína gól neuznal v presvedčení, že

strelec to urobil rukou. Márne bolo aj to, že Brkić rozhodcovi ukázal červenú tvár, kde ho lopta traﬁl a odrazila sa do siete. Už v nasledujúcom útoku Haška vyrovnal po konfúzii v obrane hostí a víťazný gól, tretí na zápase, hlavou zboku dal vynaliezavý Fabók. Nebol to koniec vzrušeniam, lebo hosť A. Popović v posledných sekundách z 25 metrov silnou strelou traﬁl brvno brány Mladosti, a tak stroskotala posledná šanca vyrovnať na možno najreálnejších 5 : 5. MLADOSŤ: Vučić, Ziman, Babiak, Chalupka, Pucovský, Rybársky, Pavlis, Stracinský, Triaška Spevák, Peťkovský; striedali: J. Chlpka, Mucha, Fabók, Haška, Potfaj, Gajinov, Vujović, M. Chlpka PANÓNIA: Brkić, A. Popović, Gibuović, Ljubenković. Lamoš, Hrnčiar, Turčan, N. Krivokuća, Radulović, Ilić, Cerović; hrali aj: Valent, Š. Benka, B. Gačević, M. Gačević

Nikto nepovedal, že fazuľa nechutila, ktorú uvaril pán majster Ján Čáni (vľavo) pod dozorom domovníka Zorana Jerkovića

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenské evanjelické cirkevné zbory I a II v Kovačici Mgr. Pavel Sklenár, farár a senior Banátskeho seniorátu Mgr. Martin Bajza, farár

bec Kovačica sa nachádza na území južného Banátu, vzdialená 30 kilometrov severne od mesta Pančevo. Založená bola v roku 1802. Zvláštnosťou je, že cirkevný zbor bol založený už predtým v Slovenskom Bardáni. Slováci (asi 200 rodín) sem prišli na panstvo grófa Gabriela Buttlera už v roku 1784, väčšinou z Novohradu. Tu založili samostatný cirkevný zbor, keď v roku 1786 sem prišiel najprv prvý učiteľ Ján Šlachta a v tom istom roku v septembri aj farár František Jesenský. Už v roku 1788 táto obec zanikla a jedna časť osadníkov pod vedením svojho farára prešla do Ečky. Tu v Ečke za nástupcu F. Jesenského Jána Basilidesa v roku 1798 si postavili modlitebnicu a školu. Ani tu sa neudržali a v roku 1802 po predostretí žiadosti panovníkovi začali prípravy na presťahovanie. Niektorí už v istom roku prišli do Kovačice stavať cirkevnú školu, ktorá mala byť súčasne aj modlitebnicou. V máji 1803 spolu so svojím farárom Jánom Basilidesom prešli z Ečky do Kovačice. Hneď od začiatku v Kovačici bolo asi 1 000 obyvateľov. Tu už viac neboli na panskom, ale hraničiarsky život, aj keď výhodnejší, často hatil rozvoj cirkevného života. Po smrti Jána Basilidesa (1813) zbor si zvolil za farára Martina Hamaliara (1814), za čias ktorého bol vybudovaný kostol (1824 – 1828). V roku 1833 postavili školu. Martin Hamaliar zomrel v roku 1835. Jeho nástupca Karol Abaﬀy prišiel do Kovačice v roku 1836, ale už v nasledujúcom roku 1837 zomrel. V Kovačici od 27. 6 – 3. 8. 1836 zúrila epidémia cholery, ktorá si vyžiadala až 222 obetí. Piatym farárom v zbore (1837 – 1869) bol Matej Ambrózy, prvý banátsky senior. Počas jeho pôsobenia postavená bola nová fara (1839), vymaľovaný bol chrám Boží (1844 – 1847). Súčasne bol kúpený oltárny obraz známeho maliara Konštantína Daniela, znázorňujúceho Ježiša, kľačiaceho v Getsemanskej záhrade,

posilňovaného anjelom. Matej Ambrózy bol činný aj literárne a obľúbený medzi ľuďmi. Po jeho smrti farárom v zbore sa stal jeho syn Július Ambrózy (1869 – 1879). Za jeho pôsobenia zrušená bola Vojenská hranica, oddelená cirkevná pokladnica od obecnej, ale aj škola utratila svoj cirkevný ráz. Ďalším zborovým farárom bol Samuel Paulinyi (1881 – 1904). Zbor mal vtedy už 4 000 duší a slávnostne zasvätil 100-ročnú pamiatku založenia obce. Po smrti Samuela Paulinyiho, i keď s veľkými ťažkosťami, bol za farára zvolený Ján Čaplovič (1904-1925). Bol vystavený mnohým nástrahám. Inscenovaný bol Kovačický proces (1907 – 1910), suspendovaný z úradu Ján Čaplovič bol súdený bezmála na 3 roky. Po svojom návrate do úradu pripravil renovovanie kostola, dostavenie veže a kúpený bol nový veľký organ. Počas 1. svetovej vojny zbor utratil dva zvony, ale po vojne si zadovážil nové. Stal sa seniorom Banátskeho slovenského seniorátu (1920). Po jeho smrti zbor si zvolil za farára jeho syna Dr. Jána Čaploviča mladšieho (1926 – 1933). V roku 1928 zasvätená bola 100-ročná pamiatka posvätenia kostola. Cirkevný zbor vydal jeho dielo Dejiny Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Kovačici. Za jeho pôsobenia v Kovačici začal pôsobiť aj Slovenský evanjelický sirotinec. Po odchode Dr. Jána Čaploviča na Slovensko za farára bol zvolený kovačický rodák Jozef Janiš (1933 – 1950). Bol aj banátskym seniorom a spravoval Slovenský evanjelický sirotinec. Za jeho pôsobenia v zbore bol založený cirkevný spevokol. V roku 1950 z rodinných dôvodov odsťahoval sa na Slovensko. Za farára bol zvolený Karol Chalupka (1951 – 1980). V roku 1970 bola postavená nová fara. Za tri roky po smrti Karola Chalupku,

pre nedorozumenie pri voľbách nového farára, cirkev spravovali viacerí administrátori. V roku 1983 administrátorom zboru bol Mgr. Pavel Sklenár, ktorý bol na celocirkevnom konvente v decembri toho istého roku zvolený za zborového farára. V roku 1984 bola pokrytá nová fara. Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor 1 po založení cirkevného zboru 2 v Kovačici svojou činnosťou pokračoval v práci. Postavený bol nový zborový dom Agapé, pozostávajúci z veľkej zborovej siene, troch kancelárií a ďalších miestností. Bola renovovaná aj malá sála. V zbore pôsobí cirkevný spevokol, ktorý nahral už viacero cédečiek. Činný je aj OKŽ. Pracuje sa s deťmi a mládežou. Farárovi Pavlovi Sklenárovi, ktorý je aj seniorom Banátskeho seniorátu, vypomáhajú dvaja kantori, tri katechétky, niekoľko učiteliek, členovia zborovej správy. Mládežnícky spevokol nahral tiež svoje cédečko. Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor 2 vznikol v roku 1985. Za prvého farára bol zvolený Vladimír Obšust (1985 – 1994). Jeho nástupcom sa stal Želislav Sľúka (1994 – 2000). Po jeho odchode pôsobila Anna Petrovićová (2001 – 2013). Martin Bajza, súčasný zborový farár, prišiel v roku 2013. Zbor dobudoval nové priestory pre byt farára. Založený bol OKŽ a spevokoly. Nacvičené piesne nahrali na cédečká. V zbore sa pracuje s deťmi, pokonﬁrmačnou mládežou. Farárovi vypomáhajú v práci zbore kantor, katechétky a zborová správa.Oba cirkevné zbory sa spoločne starajú o cirkevný majetok. Udržiavajú budovy a vlastnia 50 ha pôdy. Spoločne organizujú misijné podujatia (200 rokov založenia Kovačice, 100 rokov kovačického procesu, služby Božie na pamiatku vzniku zboru) a iné.