Hlas ľudu 23/2022

Pivnický Oltárny krúžok žien toh to roku oslavuje 70. výročie zalo ženia. Z tej príležitosti sa v nedeľu 29. mája v evanjelickom kostole konali slávnostné služby Božie, po ktorých nasledovala v priestoroch Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pivnica prezentácia knihy 70. výročie Oltárneho krúžku žien Pivnica 1952 – 2022. M. Pap

Slávnostná inštalácia zborového farára Mgr. Miroslava Poničana sa konala v sobotu 28. mája v evanjelickom kostole v Selenči. Zúčastnili sa jej početní farári, seniori, biskup SEAVC, ako aj predstavitelia menšinových inštitúcií a lokálnej samosprávy. Miroslav Poničan bude plniť funkciu farára v selenčskom evanjelickom cirkevnom zbore ako 8. v poradí.

M. Pap

V Báčskom Petrovci v priestoroch Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka sa v nedeľu 29. mája stretli ženy zo slovenských spolkov žien (na snímke) kvôli súťaži v prednese poézie a prózy. Zúčastnilo sa jej desať žien a hodnotiaca porota vybrala štyri predstaviteľky, ktoré budú reprezentovať Asociáciu slovenských spolkov žien na súťaži Vansovej Lomnička v Starej Ľubovni, v Slovenskej republike. A sú to víťazky súťaže v Petrovci: Jarmila Čobrdová zo Silbaša, Alexandra Muchová z Petrovca, Anna Asodiová z Kysáča a Mária Galasová z Padiny.

K. Gažová

Mnohé krajiny čelia veľkým problémom pri zásobovaní základnými obilninami, keďže vojna v Ukrajine prerušila dodávky z regiónu, ktorý sa podieľa štvrtinou na globálnom obchode s obilninami. Situácia v Srbsku je však stabilná. Ako bolo povedané na Dni obilnín, ktorý prebiehal na 89. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade, naši občania sa nemusia obávať. Srbsko má viac ako 600 000 ton pšenice v zásobe. Ročne sa na domácom trhu nespotrebuje viac ako 135 000 ton pšenice a očakáva sa úroda nad tri milióny ton.

Ľ. Sýkorová

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA

NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ

USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU

V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA

1944 V BÁČSKOM PETROVCI

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY

SO STRIEBORNÝM VENCOM

Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová

Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová

Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Gra cká redaktorka: Irena Lomenová

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs

E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Editoriál

Pri výbere vysokej školy v zálohe plán B

Anna Francistyová

z prvých asociácií na slovko jún je iste koniec školského roku. Pre mnohých školákov to nebude len obyčajná prestávka v školských povinnostiach, ktoré budú po letných prázdninách pokračovať. Ďalšia generácia žiakov záverečného ročníka základnej školy totiž symbolicky opustí detstvo. A ocitne sa na prvej životnej križovatke. Kam ďalej?

Jednou

Je pravda, že málo detí v pätnástom roku života vie presne, ako sa chce v živote profesijne orientovať a ktorým smerom sa vybrať po skončení základnej školy. Pomáha sugescia rodičov, spolužiakov, dokonca osudný vie byť práve výber školy najbližších kamarátov. Rozhodujúce však musia byť vlohy a potenciály konkrétneho žiaka. Nepísaným pravidlom zostáva, že tí, čo plánujú vo vzdelávaní pokračovať, spravidla si volia všeobecný smer v gymnáziu. Tí, ktorí to majú vo svojich plánov jasné, volia si presne vypro lované stredné školy.

Pred zápisom do strednej školy treba ešte zdolať maturitné skúšky. V týchto dňoch je aktuálna informácia, že Prírodovedno-matematická fakulta v Novom Sade druhý rok zaradom organizuje zdarma prípravu na malú matúru pre všetkých žiakov v Srbsku. Vlani sa táto online škola organizovala iba z matematiky a zúčastnilo sa v nej niekoľko tisíc školákov. Posmelení touto skutočnos-

ťou vedúci fakulty teraz pripravili zdarma primerané prednášky i z ďalších oblastí, ktoré sú v študijnom programe tejto vysokej školy, a to z fyziky, chémie, biológie a zemepisu. Akcia Týždeň malej matúry na PMF bude prebiehať od 13. do 17. júna a v tomto online školení sa po bezplatnom prihlásení v tej istej chvíli môže zúčastniť i do 10 000 záujemcov. Cieľom aj tejto akcie je pomôcť skončeným ôsmakom, aby čím ľahšie a lepšie zdolali malú matúru a zapísali sa do zvolených škôl. Z rozhovorov s niekoľkými pedagógmi sme zistili, že sa menej malých maturantov zo slovenských vojvodinských škôl rozhoduje o zápis do stredných škôl na Slovensku. Prispela k tomu i slabšia propagácia tamojších vzdelávacích stredísk v našich prostrediach a to vďaka úsiliu našich národnostných inštitúcií. Asi polovica skončených stredoškolákov si však aj naďalej volí niektorú vysokú školu v krajine našich predkov. Ale každý z týchto budúcich študentov má vraj v zálohe aj plán B... Slovom, táto generácia veľkých maturantov čelí komplikovanejšiemu dospievaniu, neistote v budúcnosti. Kým v uplynulých dvoch rokoch to bola zdravotná neistota, teraz ekonomická.

Nepochybne ide o dôležitý a významný medzník v živote týchto mladých ľudí. A ako na každej životnej križovatke ani tu to nejde bez obáv, rizika a zodpovednosti.

Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad strane: Na začiatku druhého prezidentského mandátu v utorok 31. mája 2022 Aleksandar Vučić zložil slávnostnú prísahu pred poslancami Národného zhromaždenia Srbska.

Foto: z fb stránky buducnostsrbijevucic

Týždeň

Ďalšia vlna pomoci

Pripravil: Miroslav Pap

Nabankové účty mladých obyvateľov Srbska vo vekovej kategórii od 16 do 29 rokov od stredy 1. júna sa pripísalo ďalších 100 eur. Ministerstvo nancií túto pomoc pre mladých zrealizovalo už po druhýkrát. Podľa slov ministra nancií o tento druh pomoci sa prihlásilo viac ako 1,1 milióna mladých, čo je o 43 748 viac ako v prvom kole, nakoľko sa odhaduje, že novoprihlásení sú hlavne tí, ktorí dovŕšili 16 rokov od ukončenia prvého kola dotovania. Prihlásiť sa o  nančnú pomoc nemuseli tí, ktorí ju získali už v prvom kole. Ako uvádza minister Siniša Mali, pomoc štát dal hlavne penzistom, mladým, zdravotníkom a pracovníkom – vyučujúcim v základných, stredných a vysokých školách, ako aj vedecko-výskumným pracovníkom. Medzi nančne podporenými budú aj poľnohospodári, ktorí

dostanú vyššie subvencie, ako aj rodičia novorodeniatok, ktorí za prvé dieťa dostanú 300 000 dinárov a 200 000 za druhé.

*

Taliansko sa stalo druhým najväčším ekonomickým partnerom Srbska. Zaujímavosťou je, že medzištátny trh kontinuálne vzrastá. Na spresnenie, vlaňajší trh bol v hodnote 4,1 miliardy eur. V minulom roku medzištátny trh bol zvýšený o 24 percent a ten pozitívny rast má stúpajúcu tendenciu. V prvom kvartáli aktuálneho roku rast trhu je stanovený na 19 percent. Najviac sa však obchodná výmena týka poľnohospodárstva. Z toho dôvodu najviac spolupracujú početné poľnohospodárske subjekty, ktoré sa orientujú v rámci trhu na nákup nových technológií v poľnohospodárskom sektore.

Technológia dnes nabrala na veľkej sile pri rozvoji poľnohospodárstva. Treba si však byť

vedomý, že aj dopyt po potravinárskych výrobkoch je oveľa väčší a náročnejší, keďže si ľudia vyžadujú dobrú kvalitu. Túto skutočnosť re ektujú tak Srbsko, ako aj Taliansko, ktoré sa orientovali na zvýšenie trhu s poľnohospodárskou technikou. Prvé miesto v oblasti zahraničného trhu ešte stále zaberá Nemecko.

*

Susedné Maďarsko už viac nebude príťažlivé z hľadiska lacného tankovania. Po vypuknutí vojny na východe ceny paliva vo všetkých krajinách EÚ, ako aj v kandidátskych krajinách drasticky stúpli. Maďarsko v tomto však plávalo veľmi dobre a držalo si od novembra cenu 1,27 eura za liter. Vo štvrtok 27. mája šéf maďarského úradu vlády Gergely Gulyás informoval, že po tejto cene si budú môcť natankovať už iba obyvatelia Maďarska, presnejšie autá s maďarskými evidenčnými číslami vozidiel. Spôsobil to

fakt, že obyvatelia susedných krajín začali intenzívne tankovať v Maďarsku, čo spôsobilo problémy s dodávaním pohonných hmôt. Na hraniciach sa vyvinul tzv. benzínový turizmus, ktorý ohrozil zásoby paliva. Podľa šéfa maďarského úradu vlády ľudia zneužili pozíciu Maďarska, ktoré si drží cenu 480 forintov za liter (1,27 eura), kým v Európe za liter zaplatia od 700 do 900 forintov. Zaujímavosťou je, že po tom ako bol zverejnený zákaz tankovania zľavneného paliva do aut so zahraničnými ŠPZ, predsa vznikli výnimky. Sú medzi nimi Srbsko a Slovinsko. Maďarská vláda toto rozhodnutie urobila z dôvodu, že v Srbsku a Slovinsku je vládami stanovená najvyššia cena paliva, ktorá sa nemôže prekročiť. Obyvatelia Srbska a Slovinska si teda budú môcť tankovať v Maďarsku po zvýhodnených cenách.

Zdroj: RTV, RTS, pravda.sk

Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

Vpiatok 27. mája sa konalo zasadnutie Rady pre národnostné rady. Zasadnutím predsedala premiérka Ana Brnabićová, ktorá je aj predsedníčka tejto rady.

Na zasadnutí je konštatované, že nový Akčný plán na uskutočňovanie práv národnostných menšín, ktorý vypracovanie podporila Európska únia a Rada Európy, umiestni Srbsko ako krajinu, ktorá v úplnosti rešpektuje práva všetkých národnostných menšín.

Podľa slov Brnabićovej zlepšenie ľudských a menšinových práv a nulová tolerancia voči diskriminácii

hociktorého typu zostávajú hlavné ciele, ku ktorým Srbsko smeruje.

Keď ide o Rozpočtový fond pre národnostné menšiny, on tohto roku vynáša 30 miliónov dinárov a prioritná oblasť je kultúra. Cieľom konkurzov bude zlepšenie a posilnenie kultúrno-jazykovej identity národnostných menšín v Srbsku.

Na zasadnutí sa hovorilo aj o tom, že voľby do národnostných rád národnostných menšín sú plánované v rovnakom čase, ako aj sčítanie obyvateľstva, tak predstavitelia národnostných rád považujú, že by preto bolo dobre voľby odročiť a ten svoj návrh odovzdali predsedníčky vlády.

Rezortná ministerka Gordana Čomićová povedala, že minis-

terstvo ako nástroj národnostných rád bude mať konzultácie so všetkými príslušnými orgánmi ohľadom návrhu koordinácie. Čomićová dodala, že sa ministerstvo venuje riešeniu všetkých problémov národnostných menšín cez dialóg a silnenie vzájomnej dôvery v duchu tolerancie, čo prispeje rozvoju spoločnosti v celku.

Okrem predstaviteľov národnostných rád národnostných

menšín na zasadnutí vo vláde boli prítomní aj predstavitelia Ministerstva zahraničných vecí, Ministerstva spravodlivosti, Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy, Ministerstva kultúry a informovania, Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoju a Správy pre spoluprácu s cirkvami a náboženskými spoločenstvami.

Foto a zdroj: www.srbija.gov.rs

Prezident Aleksandar Vučić zložil sľub na druhé mandátne obdobie

Pripravil: Ján Pálik

Prezidenta Vučića v utorok 31. mája po vstupe do zasadacej sály parlamentu privítal dlhý potlesk. Držiac pravú ruku na Ústave Srbska a Miroslavovom evanjeliu Vučić vyslovil text prísahy:

„Prisahám, že všetko svoje úsilie vynaložím na zachovanie suverenity a celistvosti Srbska,

Prezident Srbska Aleksandar Vučić po zložení sľubu vo svojom príhovore upozornil, že chce byť prezidentom všetkých a pre všetkých a že všetko urobí v najlepšom záujme Srbska.

„Niet väčšej cti, povinnosti, väčšej hrdosti, ako to, že vedieš

je to tak vždy, ako si väčšina želá, ale potrebné je, aby sme robili to, čo je v najlepšom záujme Srbska,“ povedal prezident Vučić. Prezident Vučić uviedol, že chce byť prezidentom všetkých a prezidentom všetkého, prvým, čo sa týka povinností, posledným, čo sa týka privilégií, aby viac pracoval, nežiadal viac pre seba, ale úplne všetko pre Srbsko.

„Veľký Konfucius povedal, že kompromis sa dá urobiť so všetkým okrem ideálov. Chcem sa tým riadiť. Pre mňa je ideálom Srbsko a blahobyt jeho občanov,“ povedal prezident Vučić.

aké si ho vytvoríme my. Je to produkt našich myšlienok, snov a skutkov. Naším ideálom, cieľom a povedomím je poznanie toho, kde sa nachádzame geogra cky aj historicky, pričom dávame pozor, aby sme si nepomýlili, čo sa nám už stalo.“

Upozornil, že jeho druhý mandát sa začína v rozhodujúcich časoch a neexistuje náročnejší, ale aj čestnejší cieľ, aby Srbsko pokračovalo v ceste do budúcnosti, ktorú si už dávno zaslúžilo.

vrátane Kosova a Metóchie, ako jej integrálnej súčasti, ako aj na uplatňovanie ľudských a menšinových práv a slobôd, rešpektovanie a obranu ústavy a zákonov, zachovávajúcich mier a blahobyt všetkých občanov Srbska. Budem svedomite a zodpovedne plniť všetky svoje povinnosti.“

Potom podpísal text sľubu, čo poslanci a hostia privítali potleskom, po čom nasledovalo intonovanie hymny Republiky Srbsko.

Po tom, ako predseda parlamentu Ivica Dačić otvoril mimoriadne zasadnutie parlamentu, bola predložená správa Republikovej volebnej komisie o výsledkoch hlasovania, v ktorej sa uvádza, že prezident Vučić získal vo voľbách 2 224 914 hlasov.

svoju krajinu. Niet väčšej povinnosti reprezentovať ju s hrdosťou. To všetko som dostal od občanov vo voľbách, prejav vôle presvedčivej väčšiny, ktorá poverila mňa a väčšinu z vás, aby sme opäť robili svoju prácu. Nie

Zdôraznil, že prioritami jeho druhého mandátneho obdobia budú: mier, stabilita, nezávislosť v rozhodovaní, sloboda Srbska, bezpečnosť, zdravie, Európa a práca.

„Srbsko je a bude presne také,

„Nastupujem do funkcie v časoch, keď sa vo svete stalo základným predpokladom, že drzosť a hrubosť sú aktom odvahy a pokoj je odrazom strachu. Žijeme v časoch, keď každý hovorí a málokto počúva alebo počuje,“ povedal prezident Vučić.

Dodal, že celý svet túži po pravde a spravodlivosti, tej istej, ktorá je vtkaná do prvých slov srbskej hymny a ktorá, ako hovorí, stále platí ako imperatív, bez ktorého niet pokroku pre dôstojného človeka a celý svet.

„Vždy budem bojovať za pravdu a spravodlivosť, pretože neexistuje čestnejšia cesta.“

Poukázal na to, že svet už možno nikdy nebude ako predtým, ale aspoň sa budeme snažiť zostať silní a nezávislí, že ako krajina budeme naďalej pracovať pre spoločné dobro, napredovať aj napriek nepriazni osudu.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

„MOJOU POVINNOSŤOU

JE STARAŤ SA O SRBSKO A BLAHOBYT JEHO OBČANOV.“

Týždeň

Pripravil: Ján Pálik

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić navštívil sklady Republikového riaditeľstva pre komoditné rezervy a uviedol, že zásoby sú plné a v najbližších mesiacoch budú použité na zabezpečenie dodatočných zásob potravín.

Prezident Vučić spresnil, že 25 000 ton múky bolo uskladnených

11,4 milióna kilogramov fazule, množstvo miliónov kilogramov soli a vysvetlil, že len na rezervy komodít sa doteraz minulo ďalších 4,3 miliardy dinárov. Poukázal na to, že malá časť štátnych zásob komodít sa nachádza v Belehrade, a je to iba jedna pätnástina z toho, čo sa nachádza v Leskovci.

zima, čo sa týka potravín a energie, chcel som poukázať na skutočný, domáci prístup a starostlivosť o občanov Srbska, aby vedeli, že sa môžu vždy spoľahnúť na svoj štát.“

„Je dôležité zabezpečiť dostatok uhlia, vykurovacích látok a iných zdrojov energie, aby bola

len v komoditných zásobách a sú tam, ako povedal, ďalšie miesta na uskladnenie, ďalej je tam viac ako 54 000 ton pšenice, 94 000 ton kukurice, 11,5 milióna litrov oleja,

Zopakoval, že všetci, ktorí zneužili dôveru v udržanie štátnych zásob, boli potrestaní alebo zatknutí.

„Vzhľadom na to, že nás čaká náročná jeseň a veľmi náročná

Zopakoval, že je kľúčové zabezpečiť dostatočné množstvo energie a v súlade s tým sa vybudujú nové sklady pre naftu a ropu, no zároveň pripomenul, že Srbsko medzičasom poskytlo priestor na prenájom do 500 miliónov kubických metrov plynu v Maďarsku na najbližšie dva alebo tri roky.

zima teplá, čo nebude jednoduché, ak bude kon ikt na Ukrajine pokračovať,“ povedal prezident Vučić.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

Prezident

Vučić povedal, že sa dohodol s Vladimirom Putinom na výhodnej dohode o dovoze plynu z Ruska.

„S Putinom sme sa veľmi dobre porozprávali. Hovorili sme sa o viacerých rôznych témach. Najdôležitejšou témou sú pre nás bilaterálne vzťahy a dotkli sme sa viacerých vecí. Pre nás je najdôležitejšia téma vypršania platnosti plynovej zmluvy po desiatich rokov. Môžem povedať, že sme sa zhodli na hlavných prvkoch, ktoré sú pre Srbsko veľmi priaznivé,“ vysvetlil prezident Vučić.

Ďalej pripomenul, že Srbsko doteraz dostávalo plyn za cenu založenú, ktorá je určite najlepšia

cena v celej Európe.„Dohodli sme sa, a je to veľmi dobrá správa, že podpíšeme zmluvu na tri roky, a nie na mesiac, ako niektorí povedali. To našej strane veľmi vyhovuje,“ povedal prezident Vučić.

Uzavrel, že vzorec, ktorý sa použije pri kalkulácii, zostáva rovnaký a cena bude pre našu krajinu veľmi priaznivá.

Zostáva už iba rokovať s Gazpromom a ako dodal, už poslal list vedeniu tejto spoločnosti, aby prediskutovali o množstve plynu. Prezident Vučić povedal, že Putinovi vysvetlil, že s výraznou industrializáciou a ekonomickým pokrokom Srbsko zvýšilo množstvo plynu, ktoré spotrebuje.

„Ak si uvedomíme všetko z dohody s Putinom, budeme mať z

hľadiska dodávok plynu bezpečnú zimu a po rozhovoroch s Gazpromom o množstvách budeme vedieť presne povedať, koľko nás bude stáť priemerný meter kubický. Pri v tejto chvíli by to bolo trikrát menej, a v zime bude to 10- až 12krát menej, ako zaplatia ostatní v Európe,“ povedal prezident Vučić.

RUSKÝM PARTNEROM VYJADRIL VĎAKU ZA ICH KOREKTNOSŤ

Odkázal, že prezentoval predsedovi Putinovi postoj Srbska, že by sme chceli, aby bol na Ukrajine čím skôr nastolený mier.

„Putin povedal, že existuje ponúkaná dohoda, ktorá je na stole v Moskve, Kyjeve a ďalších mocenských centrách. Počul som nejaké určité prvky, ale nie je to niečo, s čím by sme sa mohli, a mali zaoberať. Dúfam, že sa podarí nastoliť mier,“ povedal prezident Vučić.

Vučić zdôraznil, že s Putinom

hovoril aj o ďalšej výstavbe kapacít na skladovanie plynu v Srbsku. Vysvetlil, že neexistuje pevná cena plynu za meter kubický, ale vzorec ropy, ktorý sa počíta, pretože závisí od iných zdrojov energie a surovín, a poukázal na to, že Srbsko dostalo z Ruska vzorec na 100 percent podľa ceny ropy, čo umožňuje najlepšiu cenu.

Uviedol, že v súčasnosti je cena plynu na burze 960 dolárov, pričom poukázal na to, že v lete je cena vždy nižšia, pretože sa spotrebuje v menšom množstve, a v zime sa očakáva skok na 3 500 dolárov.

Dodáva, že v zimných mesiacoch, keď je cena ropy vyššia, bude cena plynu pre Srbsko od 310 do 408 dolárov za 1 000 kubických metrov, čo je podľa jeho odhadov zďaleka najlepšia cena, ktorá sa bude týkať 2,2 miliardy kubických metrov plynu.

Zdroj: Predsedníctvo Srbska

Pripravil: J. Pálik

Na politické a ekonomické témy

Pripravil: J. Pálik

Ukrajine, bez možnosti počuť akékoľvek iné názory.

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić bol vo švajčiarskom meste Davos, kde sa zúčastnil výročného zasadnutia Svetového ekonomického fóra. Prezident Vučić počas dvojdňového pobytu v Davose bol prítomný na zasadnutí diplomatického dialógu o západnom Balkáne, ako aj na diskusii o nastolení mieru, obnove ekonomického rastu a dosiahnutí udržateľnosti.

Prezident Vučić uviedol, že dominantnou témou stretnutia v Davose bola Ukrajina, ale aj dôležité témy o nadchádzajúcej zime či otázky energetiky, potravín a udržateľnosti.

„Je dôležité počuť, aké sú plány, kedy sa zvýšia referenčné sadzby, ako sa bude hrať hra o záchranu Európy pred in áciou, ako aj to, čo môže Srbsko urobiť,“ povedal

„Kedysi ste tu mohli počuť iné, rozličné názory, prišli sem aj Si Ťin-pching a Angela Merkelová

do EÚ a je vďačné za podporu, ktorú od nej dostalo, ale že je potrebné náš postoj pochopiť a nielen opakovať, čo sa očakáva od Srbska.

predsedom vlády Chorvátska Andrejom Plenkovićom. V Davose sa prezident stretol aj s predsedom vlády Čiernej Hory Dritanom Abazovićom a pozval ho na stretnutie v rámci iniciatívy Otvorený Balkán v Ohride.

Prezident Vučić absolvoval na tohtoročnom fóre aj bilate-

prezident Vučić a dodal, že téma ukrajinskej krízy prevažuje nad všetkými ostatnými témami, že je badateľná obrovská podpora

a teraz sa Davos stal dominantným miestom výlučne západnej orientácie. O všetkom ostatnom sa dá diskutovať, ale v rámci obmedzenia,“ povedal prezident Vučić. Poukázal na významné stretnutia v Davose s mnohými európskymi a svetovými predstaviteľmi a dodal, že o problémoch hovoril úprimne a otvorene.

„Podstata je v tom, že som bol úprimný, otvorený, hovoril som o problémoch, poukazoval na odlišný pohľad na situáciu v Bosne a Hercegovine od väč-

rálne stretnutia so svetovými predstaviteľmi, predstaviteľmi nančných inštitúcií a poprednými spoločnosťami vo svete.

„Veľa som hovoril o tom, ako sa dnes môžeme umiestniť vo svete, a hovoril som aj so šéfom americkej Exim Banky o veľkej pôžičke v budúcnosti na dôležité energetické projekty: na solárne a neskôr aj hydroprojekty. Bolo to skvelé stretnutie, krátke, ale konkrétne.

šiny prítomných, ako aj na odlišné postoje v prípade Kosova,“ povedal prezident Vučić s tým, že nemohol prezradiť detaily dialógu, ale upozornil, že sa dali počuť úplne rozlične vízie budúcnosti Balkánu. Nahlásil, že medzi Belehradom, Skopje a Tiranou je dôvera, že ekonomická spolupráca rastie a všetko, ako povedal, ide správnym smerom.

Verím, že čoskoro prídeme s konkrétnymi plánmi,“ povedal prezident Vučić.

Prezident Vučić sa zúčastnil na debate Diplomatický dialóg o západnom Balkáne a novinárom povedal, že Srbsko je na ceste

Prezident Vučić uviedol, že rokoval aj s prezidentom Severného Macedónska Stevom Pendarovským a krátko aj s

Prezident Vučić sa počas pobytu v Davose stretol aj so zakladateľom a výkonným riaditeľom Svetového ekonomického fóra Klausom Schwabom, gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom a arménskym prezidentom Vaganom Chačaturjanom, s ktorými rokoval o bilaterálnych vzťahoch a globálnej situácii.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

SVETOVÉ

S čiernohorským

S prezidentom Arménska

S prezidentom Macedónska

Slovensko

Vyznania adresované slovenčine i domovine

Zuzana Pavelcová

Podvojročnej prestávke Nové Zámky opäť ožili dielom mladých literárnych talentov ocenených v prestížnej celoštátnej súťaži s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Slávnostný ceremoniál, ktorý sa po dva roky nemohol usporiadať pre pandémiu kovidu, vyústil do dôstojného galaprogramu uzatvárajúceho jubilejný 30. ročník tejto súťaže. Od jej začiatkov nemožno uprieť nemalé zásluhy matičiarom, ktorí stáli pri vzniku súťaže a sú dodnes jej významnou hybnou silou.

Prvý ročník súťaže vyhlásilo v roku 1993 Vydavateľstvo Mladé letá spolu s umeleckým odborom Matice slovenskej pri príležitosti 150. výročia uzákonenia spisovnej slovenčiny. O tri roky neskôr sa jedným z vyhlasovateľov stala aj Matica slovenská, ktorá od tej doby pracuje na súťaži viaczložkovo – od významného prínosu členov MOMS Nové Zámky až po zamestnancov Matice v jej ústredí. Matičiari fungujú v organizačnom výbore súťaže, tvoria členov porôt, zabezpečujú ceny z Vydavateľstva MS, udeľujú vlastnú Cenu Matice slovenskej a výrazne sa podieľajú aj na programe slávnostného ceremoniálu.

V dávnejších časoch záštitu nad podujatím preberal prezident Slovenskej republiky, no v tomto roku ju prezidentka Zuzana Čaputová odmietla. Prevzala ju teda ministerka kultúry Natália Milanová, ktorá sa, žiaľ, podujatia nezúčastnila. Stovky žiakov z domoviny i zo

slovenského zahraničia privítali: delegácia Ministerstva kultúry SR zastúpená Radovanom Ragačom, reprezentantky Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra v Bratislave Adriana Ferenčíková a Sibyla Myslovičová, delegácia Ministerstva vedy, výskumu a športu, delegácia ŠPÚ, delegácia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s podpredsedom Petrom Procháckom, zástupcovia VÚC

básnici, vedci, či  kultúrni činovníci držiaci v nasledujúcich rokoch pomyselný pulz na tepne slovenskej spoločnosti. Chcem oceniť matičiarov, ktorí stáli na začiatku súťaže a v jej priebehu až do dnešných dní. Obzvlášť som hrdý, že zásluhy na súťaži má práve Umelecký odbor MS a matiční dobrovoľníci z Miestneho odboru Matice slovenskej Nové Zámky“.

a primátor mesta Nové Zámky Otokar Klein. Z ústredia Matice slovenskej sa mladým talentom prihovoril predseda Matice slovenskej Marián Gešper:

„Najväčšou zásluhou tejto mimoriadne významnej súťaže je okrem oduševneného úsilia spočívajúceho v kultivácii slovenského jazyka, aj jeden dôležitý prvok a to naliehavo potrebné formovanie novej národnej elity mladých Slovákov. (...) Verím, že medzi týmito žiakmi sú budúci poslanci Národnej rady, ale aj spisovatelia,

V niekoľkohodinovom programe, ktorý tradične začal pri soche Antona Bernoláka na centrálnom námestí a pokračoval v cisársko-kráľovskej jazdiarni, sa striedalo slovo so živými vstupmi tanca, spevu i dramatického umenia. Na doskách pódia si prevzalo ocenenie niekoľko

Ďalšie ocenenia žiakov z Vojvodiny

Hlavná cena: Dávid Simendić (ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova) a Lucia Kámaňová (ZŠ 15. októbra, Pivnica); Čestné uznanie: Jana Čániová, Marína Čániová, Igor Ferko, Matej Marčok, Petra Pintírová (ZŠ Jána Čajaka, Petrovec), Teo Ćitanov (ZŠ 15. októbra, Pivnica). Pripravili ich učiteľky: Jarmilka Dolinajová, Tatiana Naďová, Jarmila Pantelićová a Mária Andrášiková.

desiatok študentov zo slovenských základných a stredných škôl so sídlom doma i v zahraničí. Ústredie Matice slovenskej sa podieľa najmä na gescii IV. kategórii prác – prác zahraničných Slovákov, kde v tomto roku

spoločne s ÚSŽZ posudzovalo 42 prác z piatich krajín sveta (Chorvátsko, Maďarsko, Srbsko, Švajčiarsko a Ukrajina). Už tradične sa zapojili krajania zo ZŠ a SŠ z Vojvodiny (ZŠ Jána Čajaka, Petrovec; ZŠ 15. októbra, Pivnica; ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova; Gymnázium Jána Kollára, Petrovec), zo Slovenského gymnázia ZŠ, MŠ a kolégia v Bekéšskej Čabe a Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej školy v Novom Meste pod Šiatrom, zo ZŠ Josipa Kozarca z chorvátskeho Josipovca, z Odbornej školy vo Višnjevci, zo Slovenskej školy a škôlky v Zürichu a zo Všeobecnovzdelávacej školy s prehĺbeným vyučovaním slovenského jazyka č. 4 v Užhorode. Cena Matice slovenskej v tomto roku putovala do rúk Adely Ruth Petrášovej zo ZŠ Jána Čajaka v Petrovci, ktorá čitateľa vtiahla do sveta petrovskej Knižnice Štefana Homolu. ÚSŽZ pre výhercov z radov Slovákov v zahraničí zabezpečil niekoľkodňový hodnotný program poznávania Slovenska.

Súťaž by toľké roky nemohla žať úspechy bez zanietených pedagógov. A tak práve 30. ročník súťaže vytvoril pôdu pre tých najlepších, ktorí v súťaži boli, budovali ju a tvorili... Za nemalé snahy im predseda Matice slovenskej a primátor mesta Nové Zámky venovali knižný dar.

Ďalší, mimoriadny ročník súťaže je za nami. Mladým talentom gratulujeme k úspechom a vyhlasujeme ďalší, 31. ročník súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, v ktorom s radosťou privítame všetky študentské práce.

(Redakčne krátené)

Účastníkom a organizátorom sa prihovoril Marián Gešper, predseda Matice slovenskej (foto: Ľudmila Trstenovičová)

VYHODNOTENIE SÚŤAŽE PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO

Ľudia a udalosti

Miroslav Pap

Poinštalácii zborového farára Branislava Kulíka v novosadskom cirkevnom zbore a zborovej farárky Zuzany Poničanovej v Laliti, do tretice sa v nedeľu 29. mája konala inštalácia Miroslava Poničana, farára selenčského. Túto službu

farárov, seniorov, biskupa SEAVC, predstaviteľov menšinových inštitúcií a lokálnej samosprávy.

Liturgia slávnostných služieb Božích bola prispôsobená udalosti. Inštalačný príhovor mal biskup SEAVC v Srbsku Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., ktorý zdôraznil, že sa Miroslavovi Poničanovi do rúk dostáva dobre uprave-

Sobotnej školy spolu s mládežou. V príhovore Miroslav Poničan poďakoval všetkým, ktorí ho podporovali počas štúdií až dodnes. „Keď som prišiel pred rokom a pol do tohto cirkevného zboru, hneď na prvých službách bolo nám znemožnené stretávať sa, nakoľko bola všadeprítomná pandémia. No postupne ma privítali a prijali medzi seba. Predstavte

ktorá bude pohýnať tú loď, a tou posádkou sú veriaci – cirkevníci. Musíme neustále ísť dopredu, a nie stáť v mieste. Loď, kormidelník a posádka fungujú iba vtedy dobre, keď sú vo vzájomnej harmónii. Musíme mať jasný cieľ a smernice, a tie máme,“ uviedol Poničan. Ako dar cirkevníkom novoinštalovaný vytvoril obraz Ježiša na dreve s nadpisom: Ja som cesta, pravda i život Služby Božie slávnostne vyplnili aj výstupy: cirkevného spevokolu zo Selenče, ku ktorému sa pripojili aj členky Komorného zboru Nádeje z Pivnice. Všetky hudobné body vystúpili pod taktovkou Dr. Juraja Súdiho, ktorý ako synodálny kantor viedol celé služby. Záverečné postlúdium zahral MgA. Janko Siroma, PhD.

V rámci inštalácie odzneli pozdravy a príhovory Libušky Lakatošovej, predsedníčky NRSNM, Zuzany Poničanovej, farárky lalitskej a manželky novoinštalovaného, Vladimíra Valenta, seniora báčskeho a farára selenčského vo výslužbe, Dr. Juraja Súdiho, kantora, vedúceho KZ Zvony a cirkevného spevokolu, Sinišu

bude vykonávať ako 9. v poradí farár v selenčskom evanjelickom cirkevnom zbore. Na tento post sa dostal po farárovi a seniorovi báčskom Vladimírovi Valentovi, ktorý v tomto cirkevnom zbore pôsobil takmer 40 rokov. Pre Selenčanov urobil veľa, fungovanie zboru znormalizoval, snažil sa o ekumenizmus a aktivovanie všetkých súčastí zboru. Patril medzi najdlhšie pôsobiacich farárov v tomto zbore, v ktorom bol inštalovaný v roku 1985.

Jeho nástupcom je Miroslav Poničan, ktorý sa po skončení štúdií na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave spolu s manželkou Zuzanou zo Slovenska vrátil do rodiska. Pre oboch sa vyskytlo veľké šťastie, nakoľko sa dostali do susediacich cirkevných zborov.

Miroslav Poničan bol inštalovaný za prítomnosti početných

ný, veľký cirkevný zbor, ktorý bude musieť viesť tým správnym smerom. Pre začínajúcich farárov veľké cirkevné zbory predstavujú veľkú výzvu, no pôsobenie Miroslava Poničana v Selenči ukázalo na jeho dobré koordinačné schopnosti. Biskup sa v príhovore dotkol aj témy významu dobrej spolupráce evanjelického zboru s katolíckym. Uzavrel, že pre Selenču sú spolupráca a tolerancia kľúčové v prospech dobrého spolužitia.

Slávnostný akt inštalácie vykonal biskup SEAVC spolu s Jaroslavom Kopčokom, seniorom báčskym, a Slađanom Danielom Srdićom, seniorom banátskym. Po ukončení inštalačného aktu novoinštalovanému zaspievali deti

si jednu loď, ktorá predstavuje cirkevný zbor. Cieľom farára je usmerňovať túto loď, kázať evanjelium. Aby sa loď uberala tým správnym smerom, nie je dostatočný iba kormidelník – farár. Na to, aby loď dobre plávala, potrebujeme dobrú posádku,

Tumbasa Loketića, rímskokatolíckeho kňaza v Selenči, Zuzany Čapeľovej zo spevokolu, Jasminy Kováčovej zo správy CZ, Juraja Čapeľu, dozorcu, Milušky Mackovej, predsedníčky KZ Nádeje, a Stevu Panića, predsedu Obce Báč.

Na veľtrhu prezentované podujatie Gastro Srem

Anna Lešťanová

Natohtoročnom 89. Medzinárodnom veľtrhu poľnohospodárstva v Novom Sade zúčastnila sa i Turistická organizácia Obce Stará Pazova. Prezentovala tam svoje turisticko-gastronomické podujatie Gastro Srem, ktoré sa tohto roku uskutoční 2. a 3. septembra v Starej Pazove.

hu (21. mája) podujatie Gasto Srem malo česť otvoriť veľtrhový sálaš v organizácii Agentúry BIN Marketing v Novom Sade a tým predstaviť svojich vystavovateľov, turistickú ponuku a gastronómiu všetkým návštevníkom tohto medzinárodného podujatia cez pripravené sriemske špeciality na samotnom výstavnom priestore. Návštevníci mali možnosť okoštovať gulaš s domácimi rezancami a chýrečné nadlacke, ktoré pripravili členky Združenia pazovských žien SKUS hrdinu Janka Čmelíka“.

Značku Najlepšie z Vojvodiny dostalo 18 používateľov, ako potvrdenie v kategóriách výrobkov, programov, podujatí a služieb a medzi nimi je i Gastro Srem. Podľa slov Dragany Zorićovej-Stanojkovićovej, riaditeľky Turistickej organizácie Obce Stará Pazova „na slávnostnom otvorení veľtr-

Podujatie Gastro Srem zoskupuje početných vystavovateľov, tak z našej krajiny, ako aj zo zahraničia, a preto sa na samotnom otvorení tohtoročného Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade predstavili aj vystavovatelia z Obce Stará Pazova: Domáce koláče Marica Stará Pazova, Združenie žien Mimoza Nové Bánovce, Desti-

leria Mladenović Stará Pazova, poľnohospodárske gazdovstvá Beljić Golubinci a Đumić Surduk,

Obecné združenie včelárov Jednota Stará Pazova a Ekologické hnutie Eko san Stará Pazova.

„Na otvorení veľtrhového podujatia nechyboval ani bohatý kultúrno-umelecký program, a tak okrem chutných gastronomických špecialít návštevníci sa mohli kochať aj v kvalitnom hudobnom programe, ktorí pripravili Ženská spevácka skupina KUS Branka Radičevića zo Starej Pazovy a golubinský Tamburášsky orchester Ladan špricer,“ podčiarkla riaditeľka Zorićová-Stanojkovićová.

V tretí veľtrhový deň 23. mája Turistická organizácia Obce Stará Pazova opäť predstavila svoju gastronimickú ponuku, a to na stánku Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a turistiku ako nositeľ značky Najlepšie z Vojvodiny. Aj v tento deň bolo početným návštevníkom veľtrhu predstavené bohatstvo dobrých jedál a kvalitných nápojov z Obce Stará Pazova. Na stánku nechybovali ani koláče z cukrárne Maestro Nikola z Golubiniec a členky Združenia pazovských žien chystali nadlacke, pre ktoré vládol veľký záujem.

Foto: z archívu TO Obce Stará Pazova

Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Dr. Nenad Ivanišević, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turistiku, a Dragana ZorićováStanojkovićová

Stánky v rámci podujatia Gastro Srem

Členky Združenia pazovských žien: (zľava) Zdenka Španovićová, Anna Očovajová a Anna Zdychanová

Bohatá ponuka na stánkoch Staropazovskej obce

Brožúrky Turistickej organizácie Obce Stará Pazova

Vždy plné ruky práce

Anna Lešťanová

podniky v Staropazovskej obci už niekoľko rokov hospodária bez grantov a zarábajú peniaze i vykonávajúc zodpovedajúce práce, ktoré sú v záujme občanov obce, a Obec Stará Pazova im z rozpočtových prostriedkov za to potom zaplatí. Takáto situácia je i vo Verejnom komunálnom podniku Čistoća, ktorý je utvorený v roku 1966 a transformáciu zažil v roku 1994. V súčasnosti v podniku jestvujú 8 pracovných jednotiek (Trh, Pohrebné služby, Plánovanie a úprava sídlisk, Technická operatíva, Komerciála, Parking servis, Údržba ciest a dopravnej singalizácie, Verejné osvetlenie) a 3 oddelenia (Oddelenie pre kumunálnu hygienu, Oddelenie Zelenilo a Oddelenie ZOO hygiena), ktorých zamestnanci vykonávajú práce zbierania komunálneho odpadu a prepravy na ústredné smetisko, čistenia a údržby verejných plôch, úpravy ciest a ulíc, úpravy vertikálnej a horizontálnej dopravnej signalizácie, na starosti majú parkovacie miesta, verejné osvetlenia, zelené trhy, cintoríny a poskytujú pohrebné služby, práce na pestovaní kvetín a okrasných stromov a ostatné práce, ktoré sa vzťahujú na ich základnú činnosť. O kratšej súvahe vlaňajšieho roka a plánoch na bežný rok rozprávali sme sa so Slobodanom Jovanovićom, pomocníkom riaditeľa vo VKP Čistoća v Starej Pazove.

Verejné

neusmerňuje granty, ale platí za práce, pre ktoré je zodpovedný náš podnik, akými sú napr. čistenie a úprava užších centier dedín, kosenie trávy, úprava zelených plôch v centrálnych sídliskách... Máme na starosti aj úpravu dopravnej signalizácie, 5 semaforov a naša zimná služba aktívne pra-

Ako ste spokojný s vykonanými prácami v minulom roku, vzhľadom na naplánované práce a problémy, ktoré spôsobila pandemická situácia?

– Ako aj uplynulé roky, i rok 2021 sme ukončili štandardne. V roku 2022 sú naplánované rovnaké prostriedky, s ktorými pevne verím realizujeme všetky ciele. Obec Stará Pazova nám viac

cuje od 1. novembra do 31. marca. Po uzavretí zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve medzi obcou a vykonávateľom prác, vymenené sú všetky žiarovky na verejnom osvetlení a sčasti sú i tieto práce na údržbe osvetlenia zverené nášmu podniku. Keď sú väčšie poruchy na trafostaniciach odstrániť ich má patričná elektrodistribúcia a občania problémy s verejným osvetlením prihlasujú v miestnych spoločenstvách a my potom na základe kompetencií sa usilujeme čím skôr vykonať zodpovedajúce práce.

Vaším najväčším objemom práce je odvoz komunálneho odpadu, za čo platia aj samotní občania...

– Spravovanie komunálnym odpadom je našou najväčšou činnosťou. Tu máme aj najviac príjmov, ale z druhej strany aj najviac výdavkov. Práve tu evidujeme i najväčšie zvýšenie ob-

jemu práce, lebo Stará Pazova sa rapídne vyvíja a pribúdajú noví užívatelia, máme čoraz viac nových bytových jednotiek a podnikateľkých objektov. Na území Staropazovskej obce máme 21 800 domácností a 727 právnických osôb. Smetí je veľmi mnoho, v priemere denne vyvezieme 130 – 140 ton a preto sme vlani aj kúpili ešte tri kamióny. Máme najviac komunálneho odpadu nielen v Srieme, ba i širšie. Ústredné smetisko funguje, ale aj tu je dosť problémov, ktoré nemôžu ani náš podnik ani obec riešiť samostatne. Tento problém sa musí riešiť výlučne na úrovni štátu a zatiaľ jestvuje iba niekoľko sanitárnych smetísk v Srbsku. Problém sa musí riešiť intenzívnejšie v budúcnosti a ohlásená je aj podpora Európskej únie pre ekológiu. Veľké problémy nám spôsobujú aj divé skládky smetí – pre ich čistenie obec má dodatočné výdavky a preto i samotní občania musia byť oveľa svedomitejší a nevyhadzovať smeti tam, kde nie je na to zodpovedajúci priestor.

Ako funguje napríklad parkovací servis, či Oddelenie ZOO hygieny?

– Parkovací servis pracuje nehatene a v Starej Pazove máme 572 parkovacích miest, z čoho 161 v prvej parkovacej zóne. Najväčší problém je nájsť parkovacie miesto v prvej zóne, kým v druhej je vždy voľných miest. Našim cieľom bolo zabezpečiť parkovacie miesta pre občanov, ktorí vybavujú dané záležitosti

v centre mesta, napr. v budove ZO alebo v iných podnikoch a ustanovizniach. Zamestnanci v ZOO hygiene sa najviac zaoberajú zbieraním animálneho odpadu a mnoho máme problémov aj s túlavými psami. Koľkokoľvek sa staráme aj o tieto zvieratá, máme ich veľa a našim problémom je i nedostatok pracovnej sily, pravdepodobne pre malé zárobky a ohraničenie v zamestnávaní.

Povedali ste, že je váš rozpočet podniku na bežný rok podobný vlaňajšiemu... Ktoré sú vaše prioritné plány v roku 2022?

– Celkový rozpočet na bežný rok je naplánovaný v sume okolo 460 miliónov dinárov. Z tejto sumy, okolo 100 miliónov dinárov zabezpečuje Obec Stará Pazova na základe vykonaných prác. V roku 2022 plánujeme objednávku dvoch smetiarskych vozidiel (okolo 40 miliónov dinárov), potom smetných košov a kontajnerov (5 miliónov dinárov), kým stať na dopravnú signalizáciu vynáša okolo 4,5 miliónov dinárov. V pláne máme i rekonštrukcie kaplniek a úpravy plató na cintorínoch, vrátane staropazovského cintorína (15 miliónov dinárov). V priemere sme v obci mali 960 pohrebov ročne, no v roku za nami sa tento počet drasticky zväčšil až o 25 percent (1 245 pohrebov).

Určité prostriedky sme si naplánovali i na úpravu cesty, ktorá vedie na ústredné smetisko, no našou najväčšou investíciou sú vozidla, ktoré sú príliš staré. Chcem povedať, že sa zamestnanci v podniku starajú napr. aj o 8 500 miest s inštalovanými žiarovkami, 12 trhov, z ktorých až 7 je zelených trhov... Na starosti máme 14,6 kilometrov nekategorizovaných ciest a veľké kvadrátové plochy zelených plôch, hodne trávnikov na kosenie, teda vždy máme plné ruky práce.

Slobodan Jovanović

Ľudia a udalosti

Červený kríž v Obc I b áČS ky Pe T r Ovec už viac desaťročí pravidelne organizuje akcie dobrovoľného darcovstva krvi nielen v samotnom Petrovci, kde sa spravidla táto akcia uskutočňuje šesťkrát do roka (a podľa potreby aj častejšie), ale aj v Kulpíne, Hložanoch a Maglići, kam zdravotníci z Pokrajinského ústavu pre transfúziu krvi prichádzajú po štyrikrát do roka. Tretia akcia dobrovoľného darcovstva krvi v Báčskom Petrovci tohto roku sa úspešne ukončila vo štvrtok 26. mája v miestnosti Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec a svoju krv darovalo 30 darcov, z ktorých niektorí boli darcami až viac ako 100-krát. Darcov v podstate vždy môže byť aj viac, ale každá kvapka krvi je vzácna. Dúfajme, že bude nasledovať obdobie zväčšeného počtu darcov krvi. Nasledujúce akcie v tomto roku budú 22. júla, 27. augusta a 29. novembra. Okrem toho Červený kríž v Petrovci zorganizoval aj akciu zbierky elektronického odpadu, ktorú ukončili v uplynulom týždni. Zo získaných peňazí zadovážia kadernícke poukážky pre maturantov zo sociálne ohrozených rodín. V máji prijímali aj žiakov do dorastu Červeného kríža.

J. Čiep / Foto: z archívu ČK BP

P O MALy U ž r A r ITnÚ A kc IU STAvA n IA M á JOv ÉHO DrevA v Pe TrOvcI zachovávajú už iba jednotliví nadšenci. Kedysi aj v Báčskom Petrovci medzi posledným aprílovým a prvým májovým dňom „vyrástli“ povestné máje. A bolo ich pomerne dosť. V každej časti Petrovca. Takmer v kaž dej ulici. Od tejto dávnej tradície stavania májov sa z roka na rok postupne upúšťa. Medzi posledných vytrvalcov patria petrovskí požiarnici. Tí spravidla pravidelne každý rok v zadnej časti svojho dvora postavia mája. Postrehli sme ešte dva máje postavené začiatkom mája tohto roku. Jeden je pred domom zámočníka Igora Abraháma a ten druhý na nádvorí Kultúrneho strediska, kde sídli aj Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina. A práve tento máj spoločnými silami v sobotu večer 28. mája spolkári aj zvalili. Každá skupina ochotníkov má svoje termíny vyhradené pre skúšky a toto bola príležitosť, aby sa zoskupili a spoločne sa bavili. Už popoludní kuchár Rastislav Turčan sa chytil variť kotlíkový bôb (fazuľu) a neskoršie nechýbali ani hudba, tanec a spoločné stolovanie. Na našich záberoch spolkári chystajú spoločnú večeru a posledné chvíle pred váľaním mája.

J. Čiep

rOZLÚČkA S MATUrAnTMI kOvA ČIckÉHO GyMnáZIA. V piatok 27. mája pre maturantov gymnázií v celej krajine sa skončil školský rok, a tak v nejednej škole odznelo slávnostné „posledné školské zvonenie“. Rovna ko bolo aj na kovačickom Gymnáziu Mihajla Pupina, kde sa po skončení hodín na chodbe rozvrhli žiaci prvých troch ročníkov a potleskom vypreva dili maturantov. Na letnom javisku gymnázia nasledovali rozlučkové príhovory riaditeľky Tatiany Brtkovej a triednych profesoriek – Kristiny Luburićovej (IV. 1), Romanci Lupulescuovej (IV. 2), Márie Dišpiterovej a Kristiny Ćendićovej (IV. 3). Rozlúčkové príhovory predniesli i samotní maturanti, a tie boli vyplnené rozpomienkami na početné zážitky, vtipmi, ale aj zmiešanými pocitmi, ktoré žiakom, triednym profesorkám a učiteľskému kolektívu vylákali daktorú slzu na tvár. Po oficiálnej časti „posledného škol ského zvonenia“ nasledoval žúr. Keď ide o stredoškolské záväzky, maturantov teraz očakávajú záverečné skúšky, obhajoby maturitných prác a korunou štyroch rokov bude maturitný večierok v posledný júnový týždeň.

Anna-Andrea Holíková / Foto: Tatiana Bovdišová

Miroslav Pap

ných zborov z Vojvodiny a členky oltárnych krúžkov žien.

Spolkový

život Slovákov vo Vojvodine sa začal výraznejšie rozvíjať v medzivojnovom období, no spolky zakladané pred prvou svetovou vojnou mali väčšinou cirkevný charakter. Patrili sem čítacie spolky, spolky žien, z cirkevných to boli mužské, ženské a zmiešané spevokoly, ako aj oltárne krúžky žien.

Kľúčový faktor v dejinách evanjelického cirkevného zboru v Pivnici zohral Oltárny krúžok žien, ktorý v aktuálnom roku má presne 70

Služieb Božích sa zúčastnili aj: Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup SEAVC, Ján Zahorec, farár pivnický, Jasmina Kotasová-Medveďová, farárka silbašská, Vladimír Valent, senior báčsky a farár selenčský vo výslužbe, Viera Bátoriová, farárka lalitská vo výslužbe, Anna Petrovićová, farárka belehradská, Simona Prosičová, farárka cirkevného zboru Gornji Slaveči zo Slovinska, Mária Ďurovková-Petrášová, farárka Metodistickej cirkvi v Pivnici, a Petar Bikar, pravoslávny farár

Náplň bohoslužieb sa niesla v akcente významu a postavení žien v cirkevných zboroch, tak v minulosti, ako aj v súčasnosti. Stredobodom boli práve oltárne krúžky žien, ktoré dodnes pracujú hlavne na humanitnom, ekumenickom, charitatívnom poli.

Druhá časť osláv pokračovala v Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Pivnica, kde sa konala aj premiéra knihy 70. výročie Oltárneho krúžku žien Pivnica 1952

hu, ktorá vznikla z potreby zdokumentovania významu Oltárneho krúžku žien najmä v historickom kontexte. Prvá generácia žien krúžku sa už pominula a aktuálne pracuje druhá generácia. Vzniká však potreba motivácie nových členiek krúžku. Značnú časť svedectiev

rokov. To znamená, že pivnický OKŽ bol založený až po druhej svetovej vojne. Toto okrúhle výročie sa rozhodol cirkevný zbor osláviť v nedeľu 29. mája. Slávnosť jubilejných osláv bola rozdelená na dve časti. Prvou boli slávnostné služby Božie, na ktorých sa zúčastnili početní predstavitelia slovenských evanjelických cirkev-

cirkevného zboru Nanebovzatia Panny Márie v Pivnici.

V rámci bohoslužieb vystúpil aj domáci cirkevný spevokol, hudobné trio Tomáš, Lucia a Emília Kámaňovci zahrali pieseň Smieť žiť pre Krista. V pokračovaní Rebeka Zahorcová v klavírnom sprievode sestry Sáry zaspievala pieseň Toto je deň, ktorý dal nám Pán

– 2022. Vydavateľom tejto publikácie je Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Pivnici a redakčnú radu, ktorá sa podieľala na zostavovaní knihy, tvorili: Ján Zahorec, Zdenka Kámaňová, Jarmila Čobrdová a Elenka Mocková. „Náš pôvodný zámer bol zozbierať archívny materiál a vydať brožúrku venovanú jubileu. No keďže toho materiálu bolo celkom dosť, vydali sme kni-

členiek krúžku sme zaradili do obsahu, a prostredníctvom týchto svedectiev by sme chceli osloviť budúce členky,“ uviedol medzi iným Ján Zahorec, farár.

O knihe sa vyjadrili ešte aj hlavné zostavovateľky Zdenka Kámaňová a Jarmila Čobrdová. Prítomným priblížili obsah knihy a proces jej zostavovania. Jazykovú úpravu mala na starosti Vesna Kámaňová a grafickú Andrea Merníková Šimonová.

Po ukončení premiéry nasledovali príhovory a gratulácie členiek hosťujúcich oltárnych krúžkov žien.

Ľudia a udalosti

Kvantová medicína aj v Kovačici

Olinka Glóziková-Jonášová

Začiatky

medicíny siahajú do obdobia pred našim letopočtom. Aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, keď medicína je, možno konšta tovať, vyspelá – stále je čosi v nej zisťovať, zdokonaľovať a nie raz aj vyhľadávať alternatívne druhy medicíny. Zdá sa však, že v po

základnej školy v rodisku, absol vovala strednú školu v Zreňa nine a pred 11 rokmi, hneď po skončení Farmaceutickej fakulty, zamestnala sa v rodinnej súkrom nej lekárni. Väčšinu pracovného času, ako sama hovorí, minie v práci s pacientmi a obľúbenou časťou jej práce je totižto porada s pacientmi o prevencii rôznych chronických porúch, zdravom

je taktiež diplomovanou farmace utkou a veľkou milovníčkou svojej práce a svojho životného povola nia. Najväčšia vďaka za to, že ich rodinná lekáreň pretrváva toľko rokov, patrí práve jej, mieni Olina a hovorí, že od jej založenia až do dnes sa vedenie usilovalo, aby sle dovalo nové trendy a vedomosti v oblasti farmácie a aby bola na zodpovedajúcej úrovni zásobená liekmi. Okrem základnej práci, v rámci svojich služieb poskytujú aj rôzne promócie kozmetických doplnkov a doplnkov stravy tzv. suplementov a raz mesačne je v ich lekárni možnosť vykonať alebo objednať prehliadku vla sov a kože hlavy úplne zdarma, a dostať k tomu radu o tom, ktoré suplementy by zodpovedali pre kožu a vlasy jednotlivca.

utky som si obľúbila farmáciu, takže som sa zapísala na štúdium na Farmaceutickej fakulte. Rada som, že som si vybrala práve túto fakultu, lebo mi poskytla mož nosť zaoberať sa tým, čo mám skutočne rada.“

Na Farmaceutickej fakulte je možnosť získať jeden z dvoch titulov, diplomovaný farmaceut a diplomovaný farmaceut –biochemik, ty si si zvolila ten prvý, prečo? A v čom je rozdiel?

slednom čase sa čoraz viac ľudí orientuje práve na tento druh tzv. alternatívnej medicíny a na liečbu alebo preventívne prehliadky sa rozhodujú uprednostniť aj iné druhy než klasickú medicínu. V súčasnej dobe je skutočne veľa druhov na liečbu a pacienti sú nie raz zmätení z toho, čo je pre nich najlepšou alebo najsprávnejšou voľbou. Možno pre nedostatok alebo z druhej strany pre až pre bytok informácii, často neove rených, na internete. Jedným z druhov medicíny je aj kvantová medicína, odborníkmi považo vaná ako integratívna medicína, ktorá predstavuje spojenie kla sickej a alternatívnej medicíny.

Práve oblasti kvantovej me dicíny sa posledné roky venuje mladá farmaceutka a kovačická rodáčka Olina Dudášová-Pet rovičová, dnes žijúca v Padine. Naša respondentka po ukončení

štýle života, ale aj spotrebova nia rôznych bylinkových a vita mínovo-minerálnych doplnkov s cieľom dosahovania zdravého životného štýlu.

Vo svojom slobodnom čase sa najviacej venuje svojej rodinke, manželovi Jánovi, sedemročnému synčekovi Jakubovi a štvorročnej dcérke Janke. Veľmi rada cestuje. I keď sme to mali za posledné dva roky obmedzené, pre dobre známe dôvody, dúfa, že si ten stratený čas vynahradia na nové dobrodružstvá s jej najmilšími na rôznych zaujímavých lokalitách. Usiluje sa jej lásku k prírodným vedám vštepiť aj deťom, takže im na zaujímavý spôsob pribli žuje rôzne veci späté s chémiou, biológiou a liečivými bylinkami.

Rodinná lekáreň, v ktorej pra cuje, jestvuje od roku 1992 a jej zakladateľkou a majiteľkou je jej matka Katarína Dudašová, ktorá

Novinkou v ich lekárni je aparát, ktorým sa umožňuje kontrola hodnoty či nedostatku vitamínov a minerálov v tele a na základe toho je možné čím lepšie odporu čiť, ktoré doplnky vo výžive by boli najadekvátnejšie a najúčinnejšie pre pacienta. Avšak najnovšie, čo táto lekáreň ponúka, je preven tívna prehliadka na princípoch kvantovej medicíny, ktorú nie raz označujú za medicínu, ktorá pomáha telu, ale aj mysli. V na sledovných riadkoch si prečítate rozhovor s farmaceutkou Olinou Dudášovou-Petrovičovou, ktorá nám bližšie vysvetlí, o aký druh medicíny ide a aká je liečba touto metódou.

Základnú školu absolvovala v Kovačici, strednú školu v Zrenjanine, po čom si absolvo vala základné master štúdium na Farmaceutickej fakulte v Be lehrade, prečo si sa rozhodla práve pre farmáciu?

„Vždy som mala rada prírodné vedy a chcela som sa zaoberať určitou oblasťou, v ktorej budem mať príležitosť pomáhať ľuďom. Uvažovala som nad štúdiom me dicíny, ale vedľa matky farmace

„Áno, na Farmaceutickej fakulte sú iba tieto dva odbory v ponuke. Prvý vzdeláva študentov pre prá cu v lekárňach, v nemocniciach za klinických farmaceutov, ale aj vo fabrikách na výrobu liekov a klinických skúmaniach liekov. Druhý odbor však školí študen tov pre prácu v biochemických laboratóriách. Keďže som si ja priala pracovať priamo s ľuďmi, titul diplomovanej farmaceutky sa zdal ten správny pre mňa.“

Momentálne privádzaš ku koncu doktorandské štúdium na tvojej fakulte. Ktorá sa téma dostala do stredobodu tvojej pozornosti?

„Niekoľko rokov po skončených štúdiách som si uvedomila, že by som si chcela ešte zdokonaliť svoje vedomosti, a tak som sa rozhodla zapísať sa na dokto randské štúdium na Katedre pre

Olina v laboratóriu

Olina so svojou rodinou, manželom Jánom, synčekom Jakubom a dcérkou Janou

bromatológiu. Bromatológia je veda, ktorá sa zaoberá stravou, chemickým zložením výživných látok, dietetikov, dietoterapiou a doplnkami stravy, presne tým, čo mňa najviacej zaujímalo. Témou dizertačnej práce taktiež bude skúmanie účinkov antioksidač ných stravovacích doplnkov u športovcov.“

klasickej a tradičnej medicíny a elektroniky. Každá naša bunka, orgán a cely organizmus vysielajú svoje špecifické elektromagneto vé vlny. Na základe charakteristík tých vĺn (frekvencia, amplitúda a vlnová dĺžka) môžeme odhad núť funkciu tkanív, orgánov i ce lého organizmu. Umožňuje nám vidieť poruchy na energetickej

a stravy tzv. suplementy, vita míny či minerály. Teda, lieky (pod ktorými rozumieme antibiotiká, analgetiká, antidepre síva, a pod.) môže prepísať iba zvolený lekár na predpis?

„Tak je, keď ide o alopatické alebo vlastne klasické lieky, ich odporúčania podľa diagnózy sú vždy v kompetencii lekárov. Kvan tovú medicínu by sme mohli skôr označiť ako prevenčnú medicínu, ale taktiež môže pomocť pri liečbe a terapii pri mnohých chronických poruchách, a to práve pomocou bylinkových a vitamínovo-mine rálnych prípravkov.“

Keď ide o prehliadku, sú nejaké špeciálne prípravy na ňu? Potrebné je aby pacient so sebou priniesol aj tzv. históriu choroby (nakoľko ju však má)?

„Pre prehliadku nie sú vôbec potrebné prípravy. Samozrejme, vždy je dobre, keď niekto má, aj priniesť históriu choroby a relatív

Ako vyzerá prehliadka a teda liečba kvantovou terapiou?

„Prehliadka a liečba veľmi závi sia od druhu kvantovej medicíny a prístrojov, ktoré sa používajú. Keď ide o prístroj, ktorý konkrétne ja používam, prehliadka prebieha na prstoch ruky a nohy podľa akupunktúrnych bodov. Liečba je individuálna a hlavne znamená teda zmenu v stravovaní a výžive a keď treba aj spotrebu doplnkov výživy a bylinkových liekov.“

Koľko je potrebné absolvovať prehliadok resp. ako často ich opakovať?

„Opäť veľmi individuálna vec. Všetko závisí od toho, či ide o chronickú premenu a koľko dlho pacienta trápi daný prob lém, hlavne aj niekoľko mesiacov.“

Prehliadky sú bezpečné? Mám pri tom na mysli či sú prehliadky bezbolestné, ne invazívne a bez škodlivého žiarenia?

Predpokladám, že tvojej ro dine, príbuzným a priateľom bola tvoja voľba životného po volania, nech tak povieme, sa mozrejmá, keďže toto rodinné podnikanie máte rozbehnuté už vyše tridsať rokov. Avšak tebe to nestačilo, stále túžiš zdokonaľovať sa a okrem dip lomy Farmaceutickej fakulty získala si aj diplom Centra za Kvantovú medicínu Quanttes v Belehrade. Prečo si sa roz hodla absolvovať aj toto?

„Na tento krok som sa rozhodla z osobných dôvodov, keďže práve tento druh medicíny vyriešil zdra votné problémy, ktoré mal člen našej rodiny. Keď to zabralo, hneď som vedela, že sa o tom chcem viac dozvedieť.“

Najprv, vysvetlíme čitate ľom čo je to kvantová medicína a ako to funguje?

„Kvantová medicína je druh medicíny, ktorý sa zakladá na holistickom prístupe, kde sa orga nizmus vždy skúma ako jeden ce lok a usiluje sa vplývať na príčinu ochorenia, a nie iba na následky. Je to spojenie kvantovej fyziky,

úrovni, niekedy aj keď ešte fyzicky nemožno vidieť neželanú zmenu na jednotlivom orgáne alebo systéme orgánov.“

Môžeme tento druh liečby nazvať aj alternatívnou me dicínou?

„Kvantová medicína sa pova žuje za integratívnu medicínu, ktorá predstavuje spojenie kla sickej a alternatívnej medicíny. Môžu sa ňou zaoberať iba lekári, stomatológovia a farmaceuti.“

Aká je terapia?

„Terapie značne závisia od dru hu kvantovej medicíny. Môže to byť napríklad terapia akupunk túrnymi ihlami, vlnami, homeo patickými liekmi a bylinkovými prípravkami. V elektro-punktnej diagnostike podľa Dr. Voll-a (teda tej, ktorú som ja absolvovala) terapia je zmena v stravovaní a vý žive, ako aj používanie doplnkov výživy a bylinkových liekov podľa individuálnych potrieb.“

Teda vysvetlíme, že ty pacien tom alebo zákazníkom nedávaš diagnózu teda nediagnostiku ješ ochorenie, ale im dávaš rady a odporúčaš doplnky výživy

ne skoré výsledky biochemickej analýzy krvi, aby sa lepšie mohol vysvetliť zdravotný stav pacienta.“ Na prehliadku kvantovej me dicíny hlásiť sa majú iba chorí pacienti alebo všeobecne všet ci, ktorí sa starajú o svoj zdra votný stav a konajú pravidelne aj tzv. preventívne prehliadky?

„Bolo bi ideálne, keď by to boli iba preventívne prehliadky, ktoré sa konajú pravidelne, ale pred sa sa viac ráz sa tie prehliadky konajú až keď pacienti pocítia jednotlivé problémy so zdravím.“

„Prehliadky sú celkom bezpeč né, neinvazívne a bezbolestné. Môžu ich absolvovať aj deti a te hotné ženy.“

Jestvuje skupina (chorých) ľudí ktorým sa táto liečba ne odporúča?

„Všetci ľudia môžu vykonať prehliadku a užívať tento druh liečby a z praxe poviem, že veľmi často ako prídavok ku klasickej terapii, kým sa zdravotný stav jednotlivca nezlepší.“

Foto: Zo súkromného archívu O. Dudášovej-Petrovičovej

Po skončení Farmaceutickej fakulty v Belehrade, na ktorej v súčasnosti privádza ku koncu aj doktorandské štúdium

S kolegyňami v rodinnej súkromnej lekárni

Anna Legíňová

Staršie

generácie sa pamätajú na niekdajšie oslavy Dňa mladosti 25. mája, keď sa oslavovali narodeniny vtedajšieho prezidenta Juhoslávie maršala Tita. Kysáčski penzisti v čele s predsedom Jurajom Fabianom sa rozhodli usporiadať zábavu v reštaurácii FK Tatra, kde sa dobre pobavili a zaspomínali na zašlé časy. Termín si určili na sobotu 28. mája.

Úvodom všetkých privítal predseda, čím si oprášili spomienky na zašlé časy, trošku sa kamarátili a pobavili. Na zábave bolo veruže veľa hostí. Z kamarátenia sa tešili prítomní z Begeča, Starej Pazovy, Silbaša, Gajdobry, Kovilja, Lediniec, Čurugu, Gospođiniec, Temerína, Báčskeho Jarku, Nadalja, Rumenky, Nového Sadu a Pivnice, ako i domáci z Kysáča.

Váľanie mája s hudbou

A. Legíňová

Na dobrú náladu hral Ladislav Kekez. Pri bohatej večeri a veselej hudbe sa všetci zabávali, porozprávali sa o svojich chvíľach, starostiach, ale i o radostných momentoch, ktoré prináša staroba. Penzisti sa vedia tešiť zo

života a môžu byť príkladom mladým na organizovanie zábav.

Podľa slov predsedu Juraja Fabiana, všetci odišli domov s pochvalnými slovami za organizáciu večierka. Prajeme im ešte mnoho dní mladosti, radosti a tanca, s ktorým sa ľahšie kráča životom.

Veríme,

že obdobie po pandémii Covid-19 vyvolalo u ľudí potrebu stretávať sa čím viac, oslavovať a tešiť sa zo života. Pochopili, že život je len jeden a nemá reprízu. Pochopili aj význam rodiny, pestovania priateľských vzťahov, lásky, tolerancie, súdržnosti a pomoci.

Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka v Kysáči je veľmi činný, a to najmä vďaka vynaliezavému a šikovnému predsedovi Michalovi Francistymu, ktorý sa snaží dodržiavať nielen slovenské tradície, ale i byť kreatívnym, vymýšľať a tvoriť. Tentoraz to bolo váľanie mája, teda 26. mája za prítom-

nosti členov a hŕstky občanov. Nevystala ani slovenská ľudová hudba, občerstvenie, sladké a slané pečivá a nápoje. Dobrá

nálada sa, pravdaže, tomu pripisuje, veď akoby nie. Keď sa mičátkovci stretnú, je tam vždy veselo. Slovko-dve s kamarátmi a pocestnými, spev a hudba –všetko to rozptyľuje a dáva do pohonu život.

Radujme sa preto zo života, chráňme si vzťahy a nezabúdajme jedni na druhých. Potrebujeme na to tak málo a znamená to tak veľa.

Družina

KUS VLADIMÍRA MIČÁTKA V KYSÁČI

Foto: Katarína Kuľhavá

Kysáčska zábava ku Dňu mladosti

Celocirkevné stretnutie

Vrbase. Pozdravné slová pred niesli aj hostia zo zahraničia, a to Stefan Zolliker, Pamela Meili a Jan Peter Hanstein.

Vnedeľu

29. mája bolo celo cirkevné stretnutie EMC vo Vrbase. Boli to slávnostné služby Božie z príležitosti stého výročia posviacky tunajšieho kostola (1922 – 2022) a záro veň bola vykonaná posviacka novovybudovanej kuchyne s jedálňou, v ktorej sa pripravujú obedy pre sociálne ohrozených a pre všetkých, čo si nemôžu zaobstarať jedlo na každý deň.

Bohoslužby sa začali o 10. ho dine ráno. Organový sprievod mal na starosti kantor Martin Balovski a na flaute hrala Katari na Lalićová. Úvodné pozdravné

DEŇ ŠKOLY V BIELOM BLATE

slova mal farár EMC vo Vrbase Dragan Trajčevski, ktorý privítal hostí z EMC z Kysáča, Kovači ce, Padiny, zo Starej Pazovy, z Pivnice, zo Šída, z Nového Sadu, Srbobranu a Jabuky, ako aj domácich veriacich z Vrbasu.

Keď odznela prvá pieseň, vystúpil hosťujúci spevokol Glória z EMC z Kysáča, ktorý zaspieval Otče náš. Po modlitbe bolo prvé a druhé čítanie slova Božieho, a to zo Starej zmluvy (Jeremiáš 22,29) a Novej zmlu vy (List Jakuba 1,22).

V pokračovaní vystúpila mládež EMC z Jabuky, ďalej sa striedali nábožné piesne a prečítali sa dejiny EMC vo

V duchu pozitívnej energie

Na záver sa všetkým poďa koval farár Dragan Trajčevski. Posviacku novobudovanej kuchyne a jedálne vykonal ThMgr. Daniel Sjanta, supe rintendent EMC v Srbsku, za asistencie pána farára EMC No vicu Brankova z Nového Sadu a farára EMC Vladimira Fazekaša zo Šídu.

Po spoločnom občerstvení boli popoludňajšie bohoslužby, ktoré vykonal farár Vladimir Fazekaš. Nasledovalo krátke posedenie a odchod hostí. Z kysáčskej EMC v čele s farár kou ThMgr. Annou Pálikovou -Kunčákovou bolo prítomných asi 30 členov zboru.

Chladné

a sychravé poča sie nenarušilo oslavné ovzdušie dňa 28. mája v Základnej škole Bratstva a jed noty v Bielom Blate. Dôvod na oslavu bol pekný a významný: Deň školy.

V ranných hodinách sa uspo riadal trh, na ktorom bolo mno ho zaujímavých výrobkov a deti boli ich predaváčmi. Pokračo valo sa v športových aktivitách a žiackom kamarátení spolu s bratskou školou z Ečky. K dobrej

a oslavnej nálade prispeli aj po četní rodičia žiakov, ako aj bývalí zamestnanci a spolupracovníci školy a predstavitelia Miestneho spoločenstva.

Deň školy prebiehal v duchu pozitívnej energie, ktorú pocítili

a navzájom si vymieňali všetci prítomní.

Kolektív a žiaci ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate

Foto: z archívu školy

Vladimír Sabo

Kostol EMC vo Vrbase

STÉ VYROČIE POSVIACKY KOSTOLA EVANJELICKEJ METODISTICKEJ CIRKVI VO VRBASE

Ľudia a udalosti

Pani konjac rozkvitla!

Katarína Gažová

Dušan Plachtinský má záľubu v pestovaní rôz nych rastlín a najviac kvetín. Na dvore rodinného domu, kde žije s mamou An nou, možno vidieť rôzne zau jímavé rastliny a kvetiny. Svoju záľubu rád podelí s inými pes tovateľmi kvetín a s radosťou daruje výhonok na rozsádzanie niekomu, koho to tiež baví.

Keďže rastlina rozkvitla na terase Plachtinskovcov práve v nedeľu 15. mája, Dušan nás pozval vyfotiť ho a skúsenosti o tom, ako ho s tetou Annou pestujú, si ochotne podelil s nami.

„Konečne sme sa dočkali, aby naša pani konjac rozkvitla a veľmi sme z toho šťastní. S touto rastlinou som sa zoznámil náhodou cez ponuku katalógov Flora ekspres, ktoré pravidelne

stupňov, aby prezi movala. Rýchlo rastie – možno povedať, že napríklad ako palma. Keď dosiahne výšku jedného metra, po tom rozpustí haluze, ktoré sú naozaj krás ne, ako dáke dáždni ky. Dočítal som sa, že chce pozornosť, teda sústavne aby sme sa jej venovali, a pravi delnú zálievku. Keď napríklad prihnoju jeme iné kvetiny, ju tiež prihnojím a zdá sa, že jej to vskutku pomáha, a tak prišlo aj k dlho očakávanému kvitnutiu, ktoré, žiaľ, teda samotný kvet, trvá iba tri dni – aj to len vtedy, keď rastlina nie je na priamom slnku, ale v tieni terasy. Po takom krátkom, ale obdivuhodnom kvitnutí, kvet náhle zvädne.“

Zvláštnosťou tejto cibule je tmavá, mäsová farba, a k tomu

typický smrad, ktorý ona vy púšťa, aby takým spôsobom prilákala hmyz a tak sa opeľuje. Smrad je proste neznesiteľný, ale rastlina je krásna, zvláštna a zaujímavá.

Zavolal nás k nim, lebo sa venuje aj pestovaniu exotic kej cibule menom konjac (Am porphophallus konjac ), ktorá pochádza z východnej a ju hovýchodnej Ázie. Známa je aj názvami konjaku, konnyaku zemiak, diablov jazyk, voodoo ľalia, hadia palma alebo slonia jama.

Ide vlastne o rastlinu, ktorá pochádza z jednej časti Číny a pestuje sa v teplej subtropickej až tropickej časti Ázie. Je to trváca rastlina, ktorá rastie z veľkej hľuzy až do priemeru 25 cm. Jeden list má priemer až 1,30 metra, je dvojperinatý a je rozdelený do mnohých lístkov. Konjac je jednou z najkrajších rastlín, ale zároveň má jeden z nasmradľavejších kvetov na svete, ktorý sa javí iba na kaž dých sedem do desať rokov.

odoberáme. V ponu ke bola jednoročná a dvojročná a my sme sa rozhodli pre tú dvojročnú. Bolo to ešte v roku 2012, teda teraz má 10 rokov a prvýkrát rozkvitla. Na to, ako ju zasadiť a pestovať sme ani nemali presný návod, ale nejako podľa intu ície som si rozmyslel, že musí mať dolu do zeme dosť miesta, aby sa zakorenila, teda aby mala dob rú drenáž, lebo chce veľa vody. Mala by sa zasadiť vo februári a keď už zakončí vege táciu, sama hľuza sa odkladá do miestnos ti, kde je takých desať

Okrem toho, že je zvláštna a tak láka záujemcov, Dušan nám vysvetlil, že hľuza rastliny je v podstate aj jedlá. Veľmi je populárna zvlášť v čínskej gastronómii, z nej sa robia naj rozličnejšie jedlá a najmä je ak tuálna v stravovaní sa vegánov. Hoci je natoľko chuťovo silná, že vraj môže aj uškodiť zdraviu konzumentov…

„Z tej veľkej tzv. mamy cibule potom sú aj ďalšie menšie, teda tzv. deti, čo sme aj my vysadili do osobitných kvetináčov, ale niektoré sme aj darovali. Teší me sa, že doprajeme aj iným, aby si vyskúšali jej pestovanie. Veríme, že budú mať také isté potešenie z jej pestovania, ale predovšetkým kvitnutia, ako sme mali aj my,“ povedal nám Dušan Plachtinský.

Foto: z archívu D. Plachtinského a autorka

Dušan Plachtinský s rastlinou konjac, ktorú úspešne dopestoval úpornou starostlivosťou

Sama rastlina púta farbou, nepríjemným zápachom a zriedkavým kvitnutím a vyniká medzi inými rastlinami

Kvet rastliny konjac trvá len niekoľko dní a javí sa iba raz za desať rokov (Foto: K. Gažová)

Torty ako z rozprávky

Anna Legíňová

zamestnávatelia, ktorí v dnešnej moder nej dobe hľadajú pra covnú silu, nemôžu ju ľahko nájsť, lebo je o remeselnícke práce čo raz menší záujem. Kva litných remeselníkov už niet mnoho, lebo mladí sa o také práce nezaujímajú. Zvyčaj ne sú na top-rebríčku rôzne iné zamestnania, pre ktoré je potrebné fakultné vzdelanie. De vätnásťročná Aňa Teplá z Kysáča však o prácu nemá núdzu.

Mnohí

Nikto by nepovedal, že mladé dievča z dedi ny okrem oficiálnej prá ce v odbore geodézie (je teda geodetkou), popri štúdiách a absol vovaní vodičského vý cviku si ešte nájde času aj na vypekanie tort. Avšak torty a koláčiky vždy robila s láskou a radosťou už ako malá. Na objednávku začala robiť pred asi pol rokom, už keď si bola istá, že by sa to páčilo a bolo by chutné aj iným. Na

Veď robiť torty si vyžaduje nielen silnú telesnú výdržnosť, ale aj bohatú fantáziu – a Ani to vôbec nechýba.

Hovorí, že ju vypekanie tort a cifrovanie relaxuje, tam nachá dza seba, vymýšľa rôzne ozdoby,

ká, ani premastná –presne taká, aká má byť. Velikánska torta zmizla zanikiav.

Keď má veľa ob jednávok, Ani pomá hajú aj starká Teplá a mama a niekedy aj sestra Maja, keď má času, ale torty prevažne vypraco váva sama.

Hovorí, že cvičí každodenne, naj viacej času trávi s vrecúškami na cifrovanie. A akoby aj nie, veď každá práca si vyžaduje cvičenie a zdokonaľovanie.

Okrem výroby tort a koláčikov, Aňa od šiestich rokov tancuje vo folklóre. Päť rokov je členkou najstaršej skupiny KC Kysáč pod názvom Vreteno. Vo svojej zbier ke má veľa slovenských ľudových krojov... aj kašmerínky, šifónky, bobavé, trevírky, kartónky, bár

sa možno už teraz môžu od nej učiť, lebo ich nadvýšila svojimi vedomosťami a zručnosťou. Teraz je ona hlavným majstrom a ony sú jej pomocníčky. A verí, že môže všetko, čo si zamyslí.

Niekedy stačí len malá podpo ra dieťaťu a ono vyrastie a vyšvih ne sa do výšin. Len trošičku slov pochvaly a povzbudenia a ono dosiahne aj to, čo sa mu dovtedy zdalo nemožné. Veď prekážky sú na to, aby sa prekonali! Či

začiatku s obavami a strachom, ale keď videla, že si zákazníci jej prácu vážia a chvália ju, dala sa do toho s ešte väčším zápalom.

recepty a tú energiu pretaví v nie čo, čo poslúži aj iným, nielen na ochutnávku, ale aj na kochanie sa v kráse, ktorú ona stvárňuje ruka mi. Tu treba byť umelcom a zladiť farby, vkusy, po treby zákazníkov a vlastné potreby. Nájsť nejaký pro striedok, aby vy hovela aj sebe aj iným, aj požiadav kám kvality. Rada je nadovšetko, ale predsa sa musí dbať na celkový dojem a vzhľad torty, ako i na jej chuť. A Anina doboška bola veľmi chutná. Mala som príleži tosť ochutnať ju k mojej päťde siatke. Aj chuť aj vzhľad. Všetko dokopy na desiatku. Ani preslad

šanky a nedávno bola v kostole vyobliekaná do čiernej báršanky. Keď bola mladšia, myslela si, že to, čo z cesta stvárnia jej mama a starká, nikdy nezvládne a pri padalo jej to nemožné. Teraz vidí, že to nemožné predsa dosiahla. Mamika (tak volá starkú) a mama

už v tomto remesle alebo inde. Ľudská individualita a kreativita prichádzajú do výrazu a rušia všetky zábrany a prekážky.

Fotografie: autorka a zo súkromného archívu

Aňa Teplá v tvorivej chvíli

Torta doboška k päťdesiatke

Cifrovanie na záver

Aňa v kostole (prvá sprava) na Veľkú noc, vyobliekaná do niekdajšieho drahého a bohatého kroja kašmerínky

Zavítal k nám jún

Teplejšie dni nám napovedajú, že prišiel k nám prvý letný mesiac roka. Aj vy kamaráti sa mu iste tešíte, lebo sa školské povinnosti blížia ku koncu. Príroda vôkol nás je čoraz krajšia, zelenšia a pestrejšia. Všimli si to aj prváci z Pivnice a so svojou učiteľkou Zuzkou Valentíkovou ilustrovali Európsky deň parkov. Krása parkov je jedinečná. A ešte, keď sú v nej veselé, hravé, šantivé deti, je to úplná pohoda. V parku deti a dospelí trávia príjemné chvíle voľna a oddychu. Park ponúka priehrštie možností. Akých, ukázali nám pivnickí prváci...

Katuša

Ultrazvukové

vyšetrenie je prenos vysokofrekvenčných ultrazvukových vĺn cez maternicu. Od dieťatka sa odrážajú a podľa hustoty tkaniva, ktorým prechádzajú, taký obraz získame. Napríklad keďže kosti majú vysokú hustotu, sú vnímané ako biela ozvena a keďže plodová voda má nízku hustotu, na obrazovke je čierna.

Ultrazvukové vyšetrenie sa môže vykonať cez brucho a cez vagínu. Tento druhý spôsob sa vykonáva hlavne na začiatku tehotenstva a niekedy v prvom trimestri, keď je bábätko malé a treba sa k nemu priblížiť, aby lepšie videlo, a keď je potrebné vidieť krčok maternice a cez bruško sa pozeráme, keď je bábätko väčší.

Prvé ultrazvukové vyšetrenie sa robí hlavne po absencii menštruácie, aby sa určilo tehotenstvo, zistilo sa, koľko bábätiek máte v brušku, či srdiečka bijú a podľa dĺžky bábätka sa určí pravdepodobný termín pôrodu.

Druhé ultrazvukové vyšetrenie sa robí medzi 11. a 14. týždňom tehotenstva, keď sa už uvidí hlavička, bruško, prsty na obidvoch rukách, nohách, tep, zmeria sa dĺžku bábätka a potvrdí obdobie tehotenstva. V tomto vyšetrení sa meria aj hrúbka krku bábätka, kontroluje existenciu nosovej kosti, prietok cez pravú komoru a pečeň bábätka, aby sa predišlo riziku. Vyšetrením sa kontrolujú aj prietoky krvných ciev matky, aby sa posúdilo riziko vzniku tlakových problémov na konci tehotenstva. Po tomto vyšetrení sa matke vykoná odber krvi a urobí sa takzvaný dvojitý test, po ktorom sa na základe týchto výsledkov a získaných pri ultrazvukovom vyšetrení a veku matky zistí individuálne riziko chromozómových porúch bábätka.

Tretie ultrazvukové vyšetrenie sa odporúča medzi 20. a 24. týždňom. Teraz dieťa vyrástlo a je možné vidieť detaily a skúma sa kompletná morfológia dieťaťa.

Týmto spôsobom, ak nevidíte nič, čo by sa neodchyľovalo od bežného, môžeme povedať, že bábätko vyzerá dobre. Musíme však mať na zreteli, že ultrazvuk nie je precízny! Počas tohto obdobia je možné s istotou vidieť pohlavie, ktoré možno vidieť od 15. do 16. týždňa, ale nie vždy. Pri tomto vyšetrení sa opäť kontrolujú krvné cievy matky, aby sa posúdilo riziko problémov s tlakom na konci tehotenstva.

Fetálna echokardiogra a je podrobné vyšetrenie všetkých viditeľných štruktúr srdiečka bábätka a robí sa s cieľom zistenia veľkých srdcových chýb. Ak sa zistí, že sa niečo odchyľuje od normálneho nálezu alebo sa zistí, že ide o srdcovú chybu, organizujú sa v špecializovaných ústavoch doplnkové vyšetrenia spolu s detskými kardiológmi a kardiochirurgmi, aby sa zorganizovalo plánovanie pôrodu, sledovanie dieťaťa po pôrode a prípadnej operácii.

Fetálna neurosonogra a –je podrobné vyšetrenie mozgových štruktúr bábätka, od mozgových komôr cez štruktúry zadnej lebečnej jamky a ďalšie detaily, až po mozgovú kôru.

Štvrté ultrazvukové vyšetrenie sa koná medzi 30. a 34. týždňom

tehotenstva, aby sa zistilo, či bábätko správne a dostatočne napreduje, akú má váhu, vyšetrí sa placenta, množstvo plodovej vody a znovu sa prekontrolujú všetky časti tela bábätka, najmä ak sa ohlásite skôr, medzi 30. a 32. týždňom. Po tom čase je ťažké vidieť všetky časti, pretože je už veľké a čoraz viac sa ukladá do svojej typickej polohy, s pokrčenými nohami a rukami a hlavičkou na hrudi, čo sťažuje vyšetrenie.

V tomto období sa dá urobiť doplnková časť vyšetrenia – Doppler, typ ultrazvukovej techniky, ktorá sleduje smer a rýchlosť prietoku krvi cievami a tým poskytuje informácie o stave bábätka, najčastejšie sleduje prietoky cez pupočník bábätka, hlava a krvné cievy v žalúdku. Niekedy sa meria prietok cez cievy matky, aby sa zistilo, ako sa dieťa kŕmi, ale nejde o rutinné vyšetrenie a robí sa oveľa skôr, počas druhého a tretieho ultrazvukového vyšetrenia.

V prípade potreby sa robia vyšetrenia aj po 36. týždni tehotenstva, aby sa zistila poloha bábätka, množstvo plodovej vody, prietok krvi cievami a vzhľad placenty.

Preložila: Anna Horvátová

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu Pexels

Obilia máme viac, ako srbský trh potrebuje

Ľubica Sýkorová

Čo sa týka obilnín, Srbsko je sebestačné. Na Dni obilnín, ktorý bol organizovaný na 89. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade odznel odkaz, že občania Srbska nebudú hladní, pretože obilia je viac, ako čo srbský trh potrebuje.

Ľ. Sýkorová

NaProdukčnej burze v Novom Sade v období od 23. 5. do 27. 5. bol zaznamenaný nárast cien obilnín a absencia obchodovania so sójou. Pokračovala väčšia ponuka všetkých primárnych poľnohospodárskych produktov.

Podľa

údajov Združenia pre zlepšenie produkcie a exportu obilnín a olejnín ŽITA SRBIJE Srbsko je exportérom pšenice. Bez ohľadu na to, že väčšia časť predaju bude kontrahovaná za paritu platnú pre dunajské prístavy, dôležití zostávajú aj všetci vzdialení odberatelia. Fytosanitárne podmienky pre vývoz pšenice boli zosúladené s Egyptom, Tureckom, Alžírskom, EÚ, Čínou, Marokom a Južnou Kóreou a začal sa harmonizačný postup s Indonéziou a Malajziou. Zároveň sa začne harmonizácia podmienok pre export na Filipíny, Bangladéš, Vietnam a Kambodžu.

Od roku 2017 do minulého roku rástol svetový export pšenice v Rusku, Kanade a na Ukrajine, v Spojených štátoch a Argentíne. Časť trhu stratila

Európska únia, Austrália a India.

Na stretnutí obilninárov v Novom Sade odznelo aj to, že za posledných päť rokov sa zmenila štruktúra osevu v prospech sóje, slnečnice a repky olejnej. Pri obilninách sa počet osevných plôch znížil.

V predchádzajúcich dvoch rokoch výrazne stúpla spotreba pšenice na výrobu dobytčích krmív. V minulom roku bola cena kukurice neustále vyššia od ceny pšenice, čo viedlo k nahradeniu kukurice pšenicou vo výžive hydiny a hospodárskych zvierat.

V hospodárskom roku 2020/2021 sme vyviezli 928 000 ton pšenice a múky prepočítanej na zrno. Najviac pšenice sa vyviezlo do Rumunska a Talianska a múky do Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny, Macedónska a Albánska. Blíži

sa žatva, ktorá by mala začať v prvý júlový týždeň, ktorá zabezpečí nové množstvá pšenice pre domáci aj zahraničný trh. Export je pre nás veľmi dôležitý. Kým budeme mať exportné obmedzenie alebo zákaz, otázka je, aký bude skutočný dopyt na domácom trhu. Všeobecný trend nielen na našom trhu, ale aj vo svete, počnúc epidémiou až po dnešok je taký, že výrobcovia, ktorí majú kde skladovať svoj tovar, čakajú na lepšie ceny a či ho budú mať komu predávať, je otázne.

Už od začiatku týždňa bola na trhu s kukuricou badateľná vyššia ponuka. Predajcovia tejto obilniny boli v porovnaní s minulým týždňom na vyššej cenovej hladine, kukuricu ponúkali od 33,60 do 34,20 din./kg bez DPH. Už koncom týždňa o ponuky v cenovej hladine 34,00 din./kg bez DPH nikto neprejavil záujem. Kukurica s vysokým percentom vlhkosti sa obchodovala od 33,20 do 33,50 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 33,88 din./kg bez DPH, čo je nárast o 3,26 %.

Po období väčšej aktivity bol už druhý týždeň na trhu so pšenicou pokojnejší a nárast ponuky bol väčší. Bol zaznamenaný dopyt po novom rode pšenice v cene od 40,00 din./kg bez DPH. Zmluvy boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 42,00 do 44,00 din./ kg bez DPH. Napriek zvýšenej ponuke zaznamenala táto obilnina v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nárast ceny o 6,09 %.

V uvedenom období sa neobchodvalo so sójou. Dopyt po sóji bol v cene 76,50 din./kg bez DPH, chýbala však ponuka, čo naznačuje pokles ceny tejto olejniny. ○

Keď ide o múku, občania sa nemusia obávať, že jej nebude. Srbsko má viac ako 600 000 ton pšenice v zásobe. Ročne sa na domácom trhu nespotrebuje viac ako 135 000 ton pšenice a očakáva sa úroda nad tri milióny ton. ○

Najčastejšie choroby rajčiakov

Ľubica Sýkorová

Rajčiak (Lycopersicon esculentum) je jednoročná rastlina z čeľade Solonaceae. Pestuje sa v skleníkoch, fóliovníkoch a na otvorenom poli. Poznáme stredne skoré a neskoré odordy. Má dobre vyvinutý vretenovitý koreň s mnohými bočnými žilami a hlavný koreň, ktorý preniká do hĺbky 1,5 m. Najväčšia časť koreňového systému sa rozvíja do hĺbky 40 – 50 cm, čo závisí od kvality pôdy. Rastlina vytvára aj adventívne korene

Patrí medzi najrozšírenejšie druhy zeleniny. Aj u nás je najčastejšie pestovaná zelenina, zároveň aj najviac napádaná rastlina rôznymi chorobami a škodcami. Medzi významné činitele, ktoré rozhodujú o dopestovaní vysokých a kvalitných úrod, patrí ochrana. Jej efektívnosť sa podstatne zvyšuje pri včasnom objavení škodcu alebo prejavov choroby, správnej diagnóze a výbere vhodnej metódy ochrany. Určenie príčin vzniku chorôb rastlín alebo zistenie vyskytujúcich sa škodcov robí pestovateľom často veľké problémy.

FYTOFTÓRA

– PLESEŇ ZEMIAKOVÁ

Medzi veľmi nebezpečné a najčastejšie sa vyskytujúce choroby rajčiakov určite patrí fytoftóra, známa aj ako pleseň zemiaková na rajčiakoch, ktorá za pár dní dokáže zlikvidovať celý porast. Fytoftóra zemiaková na rajčiaku (Phytophtora infestans, srb. plamenjača paradajza) v chladných a vlhkých rokoch môže spôsobiť zníženie úrody až o 90 %. Prvé príznaky sa vyskytujú na listoch a plodoch. Na listoch sú škvrny hnedej farby, ktoré sa postupne rozrastajú. Na spodnej strane listovej čepele sa vo vlhkých podmienkach (častá rosa, drobný dážď) na škvrnách objavuje biely práškovitý povlak . Napadnuté listy zasýchajú alebo pri vyššej vlhkosti vzduchu hnijú. Na plodoch vznikajú zelenohnedé

mierne vypuklé škvrny . Pri veľkej vlhkosti sa na plodoch zjavuje biely práškovitý povlak. Choré plody nedozrievajú a hnijú.

OCHRANA

S preventívnymi postrekmi začíname už v júni. Intervaly by nemali byť dlhšie ako 14 dní, pri daždivom počasí skrátime na 7 až 10 dní. Pri silnejšom infekčnom tlaku treba používať prípravky so systémovým účinkom. Ak máme k dispozícii len kontaktne pôsobiace fungicídy, musíme skrátiť intervaly medzi jednotlivými postrekmi na 10 až 7 dní.

Na ošetrovanie rajčiakov na začiatku vegetácie môžeme použiť prípravky s dlhšou ochrannou lehotou, v zberovom období sú použiteľné len prípravky s krátkou ochrannou lehotou. Pred postrekom treba obrať všetky zrelé a dozrievajúce plody. Okrem chemickej ochrany musíme dodržiavať aj určité agrotechnické opatrenia, najmä porasty zavlažujeme tak, aby sa nezmáčali nadzemné časti rastlín (zavlažujeme podmokom). Rajčiaky sadíme na slnečné a vzdušné stanovištia v redšom spone, aby rastliny po daždi čo najskôr obschli. Pravidelne odstraňujeme zahusťujúce pazušné výhonky, najmä pri kolíkových odrodách. Výber fungicídov je v súčasnosti veľký napr. Orvego, ktorý má krátku ochrannú lehotu, Bravo 500, Dako o, Mankogal, Equation pro, Cuprozin, Funguran OH, Odeon,

Polyram, Quadris, Acrobat MZ a mnohé ďalšie.

ALTERNÁRIOVÁ ŠKVRNITOSŤ LISTOV A PLODOV

Alternáriová škvrnitosť listov a plodov Alternaria porri (srb. crna pegavost) napáda nielen vňať, ale aj plody rajčiakov, do ktorých huba prerastá zvyčajne cez stopku. Na rozdiel od septoriózy sú pri alternárii škvrny na listoch omnoho väčšie (5 - 15 mm). Škvrny na plodoch sú tmavohnedé až čierne a neustále sa zväčšujú. Za vlhka bývajú porastené hustým čiernym hubovým povlakom. Šírenie ochorenia podporujú časté zrážky, vysoká vzdušná vlhkosť a časté zavlažovanie rastlín postrekom. Na ochranu používame napr.: Acrobat MZ, Bravo 500, Dithane DG Neo-Tec, Novozir MN 80,.. Intervaly by nemali byť dlhšie ako 14 dní, pri daždivom počasí skrátime na 7 až 10 dní.

SEPTÓRIOVÁ ŠKVRNITOSŤ LISTOV RAJČIAKOV

Septóriová škvrnitosť listov rajčiakov Septoria lycopersici (srb. siva lisna pegavost paradajza) sa veľmi často zamieňa s alternáriovou škvrnitosťou, no pri tejto chorobe škvrny sú menšie a zasahujú len listy a stonky rastlín. Vyskytuje sa iba na rajčiakoch pestovaných v poľných podmienkach. Všetky prípravky proti fytoftóre sú účinné aj proti septorióze.

HNILOBA ŠPIČIEK PLODOV RAJČIAKOV

Toto ochorenie súvisí predovšetkým s nedostatkom vlahy v období ich intenzívneho rastu a s narušeným príjmom vápnika z pôdy. Keďže nie všetky odrody postihuje rovnako, ide aj o odrodovú citlivosť rajčiakov. Na vzniknutých škvrnách sa druhotne objavujú rôzne hubové povlaky, preto hnilobu špičiek plodov mnohí pestovatelia považujú za ochorenie hubového pôvodu. V skutočnosti stačí rastlinám v období sucha zabezpečiť pravidelnú a výdatnú závlahu, harmonickú výživu a rastliny niekoľkokrát ošetriť po založení plodov listovými hnojivami s vyšším obsahom vápnika.

ANTRAKNÓZA RAJČIAKA

Antraknóza rajčiaka Colletotrichum atramentarium (srb. uvelost paradajza) je známa takmer po celom svete a môže zapríčiniť veľké škody. K prvým príznakom patrí hnitie malých korienkov, väčšie korene hnednú a podliehajú nekróze. Choré rastliny možno poznať po zaostávaní v raste, žltnutí, zasychaní a postupnom opadávaní listov. Vegetačné obdobie rastlín je skrátené, rastliny majú málo plodov. Na plodoch sa tvoria okrúhle hnedé prepadnuté škvrny, po čase sú zvráskavené. Na škvrnách sa objavujú ružové alebo jasnohnedé vyvýšeniny nepravidelne alebo koncentricky rozhodené. Huba prezimuje vo forme sklerócií vo zvyškoch chorých rastlín, preto pozberové zvyšky treba dôkladne pozbierať a spáliť. Na parcelách, kde sa choroba vyskytla, rajčiaky nesmieme pestovať najmenej tri roky.

ZVINOVANIE LISTOV

Pri zvinovaní listov rajčiakov ide o reakciu na poveternostné podmienky, hlavne na vysoké teploty a nízku vzdušnú vlhkosť. ○

Ochrana pšenice pred fuzariózou

Ľubica Sýkorová

Fuzariózy obilnín (Fusarium spp., srb. fuzarioza, palež klasa) patria k veľmi rozšíreným ochoreniam. Stratu môžu spôsobiť priamo – znížením množstva zŕn pri žatve, alebo nepriamo – niektoré druhy produkujú toxíny, ktoré kontaminujú a znehodnocujú zrno.

Pšenica býva najviac ohrozená v období klasenia.

Podobne ako iné strniskové žitá, aj ju môžu napadnúť rôzne druhy rodu Fusarium na rôznych častiach rastliny, no najväčšie škody spôsobuje, keď je napadnutý klas. U nás sa taktiež vyskytuje a patrí medzi nebezpečné choroby pšenice, ktorá môže výrazne znížiť úrodu až o 20 percent.

In kované semená pšenice môžu obsahovať mykotoxíny, ktoré sú nebezpečné pre zdravie ľudí a zvierat, a ak je na zvyškoch rastlín počas fázy kvitnutia na povrchu pôdy veľké množstvo konídií alebo askospór, existuje možnosť epidémie.

Hlavným dôvodom, prečo je pšenica najcitlivejšia na napadnutie fuzariózami práve v období klasenia je zvýšená produkcia živín, ktoré sú v zložení peľu a podmienečne stimulujú rast a vývoj húb. V tomto období je spóram umožnený ľahší prístup k rastline vďaka otvoreným kvetom.

PRÍZNAKY NAPADNUTIA

Príznaky napadnutia sa u obilnín prejavujú vo všetkých fenofázach. V čase klíčenia, vzchádzania až odnožovania sa napadnutie fuzariózou prejavuje ako nešpeci cké nekrózy. V tejto fáze nie je možné respektíve iba na základe viditeľných príznakov determinovať primárneho pôvodcu choroby.

Charakteristické príznaky sa objavujú obvykle v priebehu júna na steblách, ktoré v spodnej tretine tmavnú. Sýto-hnedé nekrózy bez ostro ohraničených okrajov obopínajú celé steblo, šíria sa smerom nahor. V prípade vysokej vzdušnej vlhkosti v poraste môže na napadnutých steblách vyrastať pomerne kompaktné belavé mycélium. Napadnuté steblá hnijú a práchnivejú aj korene napadnutých rastlín. Na listoch sa objavujú béžové, nepravidelné, neohraničené škvrny.

Ako sme už spomenuli, huby rodu Fusarium napadajú aj klasy. Rôzne príznaky napadnutia

klasov sú najlepšie viditeľné vo fáze zelenej zrelosti. Jednotlivé klásky majú modrozelené zafarbenie, neskôr zasychajú, sú nepravidelne rozmiestnené v klase. Zasýchanie môže byť obmedzené na hornú tretinu klasu (to je potrebné odlíšiť od poškodenia strapkami - rozlišovacím znakom sú hlavne osiny, ktoré sú pri požere strapkami deformované, pri napadnutí Fusarium spp. však nie).

Huby rodu Fusarium sú aj jednou z príčin zosychania a scvrkávania zŕn. Pri vysokej vzdušnej vlhkosti sa na klasoch a niekedy aj na zrnách objavujú myceliálne belavé, ružové alebo oranžové povlaky húb. Huby prežívajú na rastlinných zbytkoch na pozemku, výnimočne aj voľne v pôde. In kujú aj semená, resp. zrná. Zdrojom primárnej infekcie môže byť napadnuté osivo a rastlinné zvyšky na pozemku, predovšetkým tie, ktoré zostávajú na povrchu pôdy.

KEDY MÔŽU BYŤ OBILNINY NAPADNUTÉ?

V praxi bolo potvrdené, že riziko napadnutia obilnín výrazne rastie pri častom zaraďovaní obilnín na tú istú parcelu. V prípade napadnutia klasov sú rizikové aj technológie spracovania pôdy s vynechaním orby.

Najsilnejšie napadnutie klasov je pravidelne zaznamenávané na pozemkoch s minimalizačnou technológiou spracovania pôdy pri predplodine kukurici. Rozvoju húb napomáha vysoká pôdna a vzdušná vlhkosť, nesprávna výživa - hlavne dusíkom (jeho nedostatok i nadbytok vedie k menšej pevnosti pletív), a malý obsah organickej hmoty (hlavne živočíšneho pôvodu) v pôde.

OCHRANA

Ochranné opatrenia sú nepriame, preventívne: výsev zdravého moreného osiva, kvalitné spracovanie pôdy (prevzdušnenie), nezaraďovať obilninu po obilnine, dostatok organickej hmoty v pôde (najlepšie živočíšneho pôvodu). Napadnutie stebiel je čiastočne možné obmedziť aplikáciou fungicídu skoro na jar. Často je nevyhnutné aj ošetrenie proti napadnutiu klasov v čase pred kvitnutím, prípadne po odkvitnutí - v závislosti na konkrétnych podmienkach a zvolenej účinnej látke registrovaného fungicídu napr. na báze aktívnej látky: tiofanát-metyl + difenokonazol; tiofanát-metyl + difenokonazol + cy ufenanid; prochloraz + tebukonazol; metkonazol; protiokonazol + tebukonazol;… ○

PRIPOMÍNAME!

Nebezpeční škodcovia tuje – krasoň a lykokaz

Ing. Ján Tancik, PhD., Ing. Jarmila Králová, PhD.

V posledných rokoch sa vysychanie tují stalo akútnym problémom. Jedným z dôvodov vysychania vetiev a následne aj vyschnutia celej rastliny sú škodcovia. V našich končinách jeden nový škodca je krasoň (srb. tujin krasac)

–

Lamprodila festiva. V rovnakom období sú aktívne ešte ďalšie dva druhy chrobákov na tuji – lykokaz borievkový Phloeosinus aubei a lykokaz tujový Phloeosinus thujae.

KRASOŇ – LAMPRODILA FESTIVA

Rozšírenie tohto chrobáka Lamprodila festiva (Coleoptera, Buprestidae – krasoňovité) do strednej Európy bolo zazname-

Chrobák krasoň je veľmi ľahko identi kovateľný. Svojím svetlozeleným zafarbením s modrastým kovoleskom je veľmi nápadný. Jeho dĺžka je od 7 do 12 mm. Na hrudi a krovkách sú výrazné symetricky usporiadané modročierne škvrny. Larvy sú ploché žltobiele, 15 – 20 mm dlhé, s výraznou hlavovou časťou. Kukly sú cca 8 – 12 mm dlhé, veľmi jemné, bielej farby.

nané začiatkom 90-tych rokov minulého storočia. Prvý výskyt v Srbsku bol publikovaný v roku 2014. Šíri sa veľmi intenzívne a rýchle, nakoľko je prenášaný na rastlinách, ktoré sú po Európe rozvážané kamiónmi.

Chrobák sa v prirodzenom prostredí živí pôvodnými borievkami (Juniperus). V posledných rokoch tento chrobák prišiel o svoje prirodzené prostredie likvidáciou pastvín, na ktorých rástla vo voľnej prírode borievka obyčajná (Juniperus communis), na ktorú bol viazaný. V súčasnosti v oblastiach invázie zamoruje a napáda rôzne druhy a kultivary okrasných drevín, tuje (Thuja ssp.), cyprusy a cyprušteky (Chamaecyparis ssp.)

Svoju aktivitu začína v prvej polovici mája, keď sa liahnu chrobáky. Samičky kladú vajíčka do trhlín a poranení v kôre do polovice júla. Z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré sa ďalej vyvíjajú vo vnútri konárov a kmeňov, kde vo vnútri dreva vyžierajú chodbičky. Vývoj lariev trvá 2 – 4 roky v závislosti od klimatických podmienok. Na jar si larvy vytvoria úkryt v kôre, kde sa zakuklia. Kukly sa vyvíjajú koncom marca – začiatkom apríla. Dospelí jedinci si hryzadlami vyhryzú oválny výstupný otvor, zvyčajne sa objavujú od mája – júla. Živia sa ihlicami hostiteľských drevín.

ŠKODLIVOSŤ

Škodia larvy, ktoré vyžierajú a vytvárajú chodbičky, čím poškodzujú vodivé pletivá. Tieto chodbičky sú vlnité, ploché a široké, vyplnené drvinou. Následkom tohto požeru začínajú hrdzavieť a hnednúť vetvičky

a konáriky, ktoré potom usýchajú, alebo dochádza k uschnutiu celého stromu. To, že sú rastliny napadnuté týmto škodcom, zistíme práve podľa týchto 2 – 4 mm veľkých oválnych otvorov na konároch a kmeni napadnutých stromov. Vtedy je však už na účinnú ochranu príliš neskoro. Škodca poškodzuje nielen oslabené stromy, ale aj zdravé, ktoré môžu následne uhynúť v priebehu 2 – 3 rokov. Vyhľadáva prevažne oslnené dreviny a slnečnú stranu stromov. Už 10 lariev dokáže usmrtiť aj 7-metrovú tuju. OCHRANA

Likvidácia tohto škodcu je obtiažná. Ak sa dreviny včas neošetria, škodca je schopný zničiť ich v priebehu dvoch až štyroch mesiacov. Preto je veľmi dôležitá prevencia i ochrana rastlín, pri ktorej treba brať do ohľadu fakt, že vývojové štádium trvá 2 roky.

V máji, keď dospelí chrobáci vyliezajú von otvormi a následne sa pária, treba robiť signalizáciu rozvešaním žltých lepových doštičiek najmä na slnečnú stranu rastlín. Na tieto lepové dosky sa lepia imága škodcu, čo signalizuje, že je potrebné urobiť postrek s insekticídom. V zahraničí sa využívajú prípravky zo skupiny pyretroidov a neonikotinoidov. Z biologických prípravkov dobre

zaberá prípravok na báze spinosadu (Spintor). Do postrekovej kvapaliny sa odporúča pridať zmáčadlo. Postrek treba zopakovať 2- až 3-krát v týždenných intervaloch.

LYKOKAZ BORIEVKOVÝ

– PHLOEOSINUS AUBEI A LYKOKAZ TUJOVÝ –PHLOEOSINUS THUJAE Lykokaz borievkový aj lykokaz tujový sú invazívni škodcovia, ktorí sa u nás v posledných rokoch značne rozšírili. Napádajú najmä borievky, tuje a

cyprušteky. Patria do čeľade podkôrnikovitých. Škodia aj dospelí jedinci, no aj larvy, čo je rozdielne s krasoňom.

Sú to malé chrobáky s dĺžkou 1,5 – 3 mm, majú valcovité telo čiernej farby, krovky sú hne-

Dospelý chrobák krasoň

Tuje napadnuté krasoňom

Lykokaz borievkový

OCHRANA RASTLÍN

dočierne. U nás má 1 generáciu do roka, prezimujú chrobáky a rojiť sa začínajú pri teplote nad 20 °C. Imága sú dobrými letcami a vyhľadávajú hostiteľské rastliny, na ktorých uskutočňujú dospelostný žer. Chrobák vyhrýza do halúzok chodby do dĺžky 2 cm. V poškodených miestach sa halúzky lámu a visia dolu, sušia sa. To je prvý symptom, podľa ktorého poznáme tohto škodcu. Po dospelostnom žere imága nalietavajú na zoslabnuté stromy a vyhrýzajú dierky, do ktorých kladú vajíčka. Vyliahnuté larvy vyžierajú chodbičky v hĺbke 2 – 2,5 cm. Larvy prijímajú potravu 6 – 7 týždňov a potom sa zakuklia. Vyliahnuté imága vyhrýzajú dierky, cez ktoré sa do-

stanú von. To je ďalší symptom, podľa ktorého poznáme tohto škodcu.

napadané pod stromami. Ak ich prezrieme, môžeme na ich bazálnej časti vidieť vyhryzené otvory a chodbičky, prípadne tam nájdeme i samotného škodcu. Napádajú prevažne oslabené rastliny v zlej kondícii. Pri silnom napadnutí rastliny strácajú svoju dekoračnú hodnotu a ak neodumrú celé, tak nevyzerajú esteticky dobre a je potrebné ich vymeniť.

OCHRANA

Lykokaz tujový

ŠKODLIVOSŤ

Hlavnými symptómami sú nepravidelné odumieranie vetvičiek, ktoré neskôr nachádzame

Týmto škodcom vyhovuje suché a teplé počasie, vtedy prichádza k ich premnoženiu. Nevyhovuje im chladné a vlhké počasie a výrazne ich redukuje.

Aby sme predišli napadnutiu rastlín a vážnym škodám, treba sa vyhýbať hustej výsadbe a vysadené rastliny musíme pravidelne zavlažovať a prihnojovať. Pri zistení symptómov je nutné pristúpiť k chemickej ochrane použitím vhodných insekticídov. Hlavným obdobím náletu imág je máj a jún. Preto by sa aj priama ochrana mala vykonávať v tomto období (rovnako ako pri krasoňovi). Používajú sa rovnaké prípravky ako proti krasoňovi (pyrethroidy, spinosad). Postrek treba zopakovať 2- až 3-krát v týždenných intervaloch. Dva ochranné postreky by mali kontrolovať všetkých troch škodcov. ○

Fotogra e z internetu

Príprava výluhu na prihnojovanie a ničenie vošiek

Ľubica Sýkorová

Pŕhľava dvojdomá Urtica dioica (srb. kopriva), ľudovo nazývaná aj žihľava je v ekologickom záhradníctve jednou z najdôležitejších rastlín, pretože má veľmi široké uplatnenie. Väčšinou sa používa na posilnenie odolnosti rastlín, ako pesticíd a tekuté hnojivo pre rastliny. Pŕhľava ako tekuté hnojivo má pre rastliny vyrovnávacie a liečivé účinky, stimuluje rast a tvorbu chlorofylu, priláka do záhrady dážďovky. Hnojivo z pŕhľavy je bohaté na kyslík a neznáša ho len fazuľa, hrach, cibuľa a cesnak.

TEKUTÉ HNOJIVO

Z PŔHĽAVY

Pre svoje chemické zloženie je veľmi obľúbená nielen ako liečivá rastlina v ľudovom liečiteľstve, ale aj ako výborné komplexné organické hnojivo v rastlinnej výrobe, či ako účinný insekticíd. Tekuté hnojivo z pŕhľavy je mimoriadne kvalitné organické hnojivo. Podporuje rast rastlín, tvorbu chloro lu, posilňuje prirodzenú obranyschopnosť rastlín voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Taktiež zvyšuje odolnosť voči hubovým chorobám a niektorým škodcom (najmä voči listovým voškám a roztočom – pavúčikom).

Vysoký obsah mikro a makroelementov vplýva na rýchle pôsobenie tohto hnojiva na pestované rastliny. Jeho účinky sa

už o pár dní po aplikácii začnú pozitívne prejavovať na rastlinách. Obsahuje najdôležitejšie zložky pre rast rastlín – dusík N, fosfor P, draslík K, vápnik Ca, železo Fe, horčík Mg, vitamín C a A. Kvôli vysokému obsahu chlorofylu má žihľava aj antiseptické účinky. Hnojivo pripravené z pŕhľavy sa odporúča na používanie najmä v organickej rastlinnej výrobe, v záhradách namiesto chemických hnojív a pesticídov, ktoré negatívne vplývajú na zdravie ľudí a na životné prostredie.

PRÍPRAVA VÝLUHU NA PRIHNOJOVANIE

Na prípravu potrebujeme 1 kilogram zelenej pŕhľavy a 10 litrov vody, najlepšie dažďovej. Posekanú pŕhľavu namočíme do vody a na slnečnom mieste necháme vylúhovať 3 až 4 dni.

Tento výluh sa môže používať na zalievanie – prihnojovanie rastlín riedený v pomere 1 : 10. Rovnaké množstvo pŕhľavy a vody môžeme nechať stáť aj dlhšie. Keď sa roztok prestane peniť a bude tmavozelenej farby, proces je zakončený. Takéto hnojivo môžeme používať až do konca sezóny. Používa sa zriedené v pomere 1 : 10, alebo ak je silné aj 1 : 20. V tomto prípade proces namáčania trvá 1,5 až 3 týždne.

Pŕhľavový výluh prospieva zelenine a okrasným rastlinám. Obsahuje veľké množstvo dusíka, preto je jeho aplikácia vhodná najmä v období intenzívneho rastu. Vhodný je na prihnojovanie rajčiakov, uhoriek, póru, tekvičiek, kapusty, papriky, celeru, ruží, okrasných kríkov, letničiek, trvaliek, ovocných stromov a ihličnanov.

Pŕhľava sa zbiera pred kvitnutím. Na namáčanie používame drevené, plastické alebo betónové nádoby, nikdy nie plechové alebo kovové. Počas namáčania musíme výluh premiešať cez deň aspoň jedenkrát. Nádobu s výluhom treba umiestniť na odľahlom mieste, pretože

môže zapáchať. Počas zalievania musíme dávať pozor, aby sme nepoliali zelené časti rastlín, ale iba zeminu okolo koreňa. Rastliny nehnojíme za horúceho, slnečného počasia, ale skoro ráno alebo v podvečer. Počas vegetácie zalievame jedenkrát týždenne. Neriedený výluh môžeme naliať do kompostu, čím urýchlime rozklad organickej hmoty a zvýšime obsah minerálnych látok.

PRÍPRAVA VÝLUHU NA NIČENIE VOŠIEK A ROZTOČOV

Na prípravu výluhu potrebujeme 1 kilogram pŕhľavy a 10 litrov dážďovky alebo odstátej vody z vodovodu. Posekanú pŕhľavu namočíme do vody a necháme odstáť 12 až 24 hodín najlepšie na slnečnom mieste. S takýmto výluhom môžeme postrekovať rastliny bez riedenia. Keďže tento prípravok nemá dlhotrvajúci účinok, rastliny musíme postrekovať niekoľko dní po sebe. Ak necháme pŕhľavu lúhovať dlhšie (3 až 4 dni), výluh musíme zriediť v pomere 1 : 50 (jeden diel pŕhľavy a 50 dielov vody).○

Vtáky s majestátnym ceremoniálom dvorenia

DrSc. Ján Babiak

V rade Gruiformes bez ohľadu, v akom rozsahu ho definovali, rod žeriavov (Grus) a rod dropov (Otis) sú na priestoroch Vojvodiny reprezentované iba jedným druhom. V oboch prípadoch ide o veľké vtáky, ale z morfologického a aj iných aspektov sú ďaleko od seba. Žeriavy pripomínajú bociany, ale ich ďalekí predkovia mali pôvod v rade chriašteľov, kým dropy vo svojom pôvode oscilujú medzi chriašteľmi a bahniakmi, ba až hrabavcami.

Žeriavy

sú elegantné vtáky dlhých nôh, krku a dýko vého zobáku. Aj krídla majú dlhé, čo naznačuje, že sú dobrými letcami. Pri sťahovaní formujú zriadené rady v tvare písmena V a pri lete zaberú aj najvýhodnejšiu aerodynamickú polohu. Žijú aj hniezdia v mo čiaroch, ale za potravou často odletia na suché otvorené prie stranstvá, lúky a polia. Konzu mujú potravu hlavne rastlinné ho pôvodu a len zriedkavejšie sú aj karnivory. Okrem obdobia hniezdenia sú to spoločenské, hravé vtáky, ktoré formujú veľ ké kŕdle. Už pri návrate zo zimoviska začína ich tok sprevádzaný tanca mi, vzájomnými skokmi v duete do výšky, na vzájom sa ukláňajúce, s paralelným hlásením hlasným trúbením. Sú obozretné ale nie plaché. Miesto, na ktoré chcú zli etnuť, si predtým dôklad ne preskúmajú.

Dropy sú robustne sta vané vtáky. Sú to stepné vtáky hnedo-jarabého operenia, silných nôh, slepačím zobákom a niektoré pri samcovi aj s nafukovacím vakom. Žijú na otvorených trávnatých priesto roch, od kultúrnej stepi po po lopúšte. Pohlavne sú dimorfné, sú polygamické, s osobitným spôsobom dvorenia samca. Hniezdia na zemi a o potomkov sa stará samica. Ľahko ich vyrušiť a vtedy sa zachraňujú odletom a skrývaním v húští.

Zo spomenutých radov u nás

možno nájsť iba žeriava popola vého a dropa veľkého. ŽERIAV POPOLAVÝ (OBYČAJNÝ) – GRUS GRUS, Linné 1758

Rozšírenie: Žije hlavne v se verovýchodnej Európe a na priestore južnej sibírskej tajgy v pásme od 45 – 70 ° s. z. š. Tvorí tu kompaktný areál od Švédska po Kolinskú nížinu vo východ nom Rusku. To je vskutku jeho hniezdny areál. Okrem toho celoročný výskyt v tvare nahus

vrtošivosť toh to druhu, nie je celkom jasné, lebo staršie dáta hovoria, že v minulosti hniezdil aj po močiaroch Vojvodiny. Dnes ho tu máme iba na prelete v októbri a koncom februára, ale na jazierkach v širšom okolí Bečeja aj zimuje vo veľkých kŕdľoch. Prítomnosť žeriavov u nás neskoro na jar alebo v lete nás nesmie mýliť, lebo ide o ju venilnú populáciu.

Biotop: Priestory, ktoré preferu je sú močaristé, lesostepné mok rade, brehy jazier a rovinných riek, porastených rozsiahlym rákosím alebo riedkym vlhkým lesom. Odtiaľ často prelieta za stravou na suchšie veľké plo šiny porastené nízkou trávou (pasienky, lúky, trávniky, polia).

často niekoľko kilometrov. Do hniezda samica znesie 2 vajcia žltohnedej farby s fialovými a hnedými škvrnami. Inkubácia trvá 28 – 30 dní. Frekvencia hni ezdenia je raz v roku. Povinnosti v reprodukcii si rovnoprávne ko najú obaja rodičia. Mláďatá lietať začínajú po dvoch mesiacoch, ale aj potom sa držia s rodičmi.

Potrava: Živia sa hmyzom (chrobáky, kobylky, vážky), čer vami, ale aj žabkami a hrabošmi. Rastlinná zložka je však domi nantnejšia (mladé výhonky, listy, zrno, hľuzy, korienky, bobule).

teného ostrovčekovitého areálu má v Turecku. Z hniezdneho areálu sa sťahuje a zimuje v tep lejších krajoch na juhu Euroázie a v severnej Afrike. Hranicu svojho hniezdneho areálu v Eu rópe postupne posúva na juh a tak na Slovensku nový návrat žeriava-hniezdiča zaevidovaný bol v roku 2009. V Maďarsku ich bolo o rok neskôr už viac ako desať párov. Bude sa hniezdiť aj u nás? Či je to trend alebo iba

Rozlíšenie: Je to veľký do sivo -popolava sfarbený vták s dlhými nohami, krkom a klinovitým hnedo-zeleným zobákom. Aj perie na chvoste je dlhé, voľne našuchorené na dolu visiace. Má čierne čelo, krk, nohy a sčasti aj chvost, ako aj konce krídel. Na temene má červenú škvrnu, kým zadná časť hlavy a krku je biela. Po sfarbení operenia pohlavie sa nedá rozlíšiť. Mláďatá sú okrovo -hnedé a pohlavne dozrievajú v treťom roku.

Hniezdenie: Hniezdo si stavajú v plytkej jamke na močiarnych ostrovčekoch alebo v plytkej vode s rastlinným navýšením (z trstiny, pálky a trávy), vyšším od hladiny vody 20 – 30 cm. Hniezda jednotlivých párov sú vzdialené

Hlas: Počas preletu sa hlási hlučne opakujúcimi obmenami „krrr-krrui-krrí-krrju...“; vzájomná komunikácia: samec hlasné tr úbiace „krroo“ a samica hrubo „krau“, niekedy aj „ke-ke-ke“. Pokusy o spev sú: „krruu-ih krau, krru-krau...“ Mlaď sa hlási pískavo „čiirp“.

DROP VEĽKÝ (FÚZATÝ) –

OTIS TARDA, Linné 1758

Je euroázijský vták s celoroč ným výskytom v Španielsku a v ostrovcovitom rozšírení v pásme od východného Nemecka po Mezopotámiu. Východnejšie od tohto pásma má populá cia binárny hniezdny areál a je sťahovavá. Pre svoju váhu neletí na dlhé dráhy a zimuje v teplejších krajoch trochu juž nejšie od svojho hniezdiska. Naše jedince sú sústavnou čas ťou populácie potiského areálu

Žeriav popolavý

Drop veľký (samica a samec, nesvadobný šat)

v Maďarsku. Možno ich nájsť len v najsevernejších častiach Banátu a Báčky, ale hniezdna lokalita je evidovaná iba v blízkosti osady Jazovo. Biotop dropa veľkého sú otvorené priestranstvá porastené trávou alebo obilím, aj suché stepné, tiché a nerušené oblasti s dobrým prehľadom terénu.

Je to korpulentný vták, silných nôh a s hrubým zobákom. Patrí medzi najťažšie lietajúce vtáky. Po sfarbení operenia chrbát má jarabý (kombinácia žlto-hnedej a čiernej farby), samec má tmavšiu hrdzavo-hnedú dolnú časť krku a hrvoľ, aj výrazne hnedý chvost. Samica má krk žltavý, samec sivý s fúzami. Dolná časť tela je sivo-biela. Pohlavný dimor zmus je prítomný najmä v morfológii: samec je omnoho

BYLINKOVÁ ZÁHRADA

väčší, aj jeho hlava a krk sú hrubšie (má nafukovací vak). Hniezdo si robia v plytkej jamke, výstelka je tenká. Počet vajec 2 – 3 (4) olivovozelenej farby s hnedými škvrnami. Inkubácia trvá 23 – 24 dní. Sedí na nich samica (vtedy sa samce združujú do osobitných skupín). Lietať začnú po dvoch mesiacoch. Pohlavne dospievajú v 4. – 5. roku života.

Konzumujú miešanú potravu, ale základom je rastlinná zložka (hlavne listnaté časti a dužinaté plody), kým z mäsitej je to drobný hmyz, ale aj mladé vtáky a myši.

Hlási sa zriedkavo. Poplašný znak je „ongh“. Samica sa hlási „kvok...“ a „be-ee, ke-ke...“. ○ Fotogra e z internetu

Nie všetky bylinky vyžadujú slnečné stanovište

Ľubica Sýkorová

Bylinky môžeme pestovať v záhradke (samostatná bylinková záhradka), vo forme skalky, v bylinkovej špirále alebo v špeciálnych črepníkoch. Väčšina z nich vyžaduje veľa slnka a nie sú náročné na pôdu – vyhovuje im ľahšia pôda. No poznáme aj také, ktorým neprekáža ani polotieň. Medzi ne patrí ligurček lekársky či valeriána lekárska.

LIGURČEK LEKÁRSKY

Ligurček lekársky (lat. Levisticum o cinale, srb. selen, miloduh) je pre svoju silnú arómu často nazývaný zelené maggi. Od pradávna sa táto rastlina používala na očistu organizmu a bola známa ako liek na všetky choroby. U nás sa na ligurček tak trochu zabúda, kým v Iráne, Turecku, Pakistane, Fínsku, Maďarsku či Albánsku sa pestuje na výrobu éterických olejov, alebo sa aj suší. Má silnú a príjemnú vôňu. Je nenáročný na pestovanie a na kvalitnej pôde môže dorásť až do 1 – 1,5 metra. Ligurček sa vďaka svojim výnimočným liečivým vlastnostiam stal skutočnou výzvou pre vedcov na celom svete. Japonskí vedci potvrdili, že jeho extrakt pôsobí proti hyperglykémii a cukrovke, ale aj proti rôznym hubám candida a niektorým baktériám.

PESTOVANIE

Semená ligurčeka lekárskeho sa vysievajú v dvoch obdobiach, buď skoro na jar - v marci a apríli, prípadne koncom leta v auguste a septembri, v teplejších oblastiach môžeme vysievať až do konca októbra. Pri výseve nesmieme zabudnúť na to, že ligurček je statná rastlina, preto ho vysievame v riadkoch vzdialených minimálne 60 cm od seba. Semienka vysieva-

me do hĺbky približne 3 cm. Ligurček klíči veľmi pomaly. Len čo rastliny budú mať okolo 10 cm, treba ich pretrhať na vzdialenosť asi 15 cm, prípadne ho môžeme v tejto dobe presadiť na trvalé stanovisko.

Ligurčeku sa darí v bežnej záhradnej pôde, najlepšie s dostatkom živín podporujúcich rast. V ťažkých a mokrých pôdach sa mu dariť nebude. Nie je náročný na závlahu, iba pri dlhšie trvajúcom suchu ho musíme zalievať. Vhodným stanoviskom je polotienisté miesto, no neprekáža mu ani slnko. Ak je to možné, ligurček nevyysádzame na stanovisko po ďalších mrkvovitých rastlinách (mrkva, petržlen, zeler, kôpor alebo koriander). Predídeme tak šíreniu chorôb mrkvovitých rastlín. Ligurček rastie na jednom stanovisku niekoľko rokov.

LIEČIVÉ ÚČINKY

Ligurček lekársky má svoje uplatnenie v kuchyni aj v ľudovom liečiteľstve. V kuchyni sa listy ligurčeka konzumujú surové aj tepelne upravené. Listy sú veľmi aromatické, preto ho stačí do jedla pridať len trošku. Najlepšie sa hodí do mäsových a zeleninových

polievok. Ligurčekom môžeme ochutiť omáčky aj dusené mäso. Má veľa priaznivých účinkov. Podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie a potláča nadúvanie. Priaznivo ovplyvňuje funkciu žlčníka, rozpúšťa žlčové aj obličkové ka-

aj ako „mačací koreň“. Je trváca bylinka dorastajúca do výšky 50 - 150 cm. Kvety najskôr príjemne voňajú, neskôr však páchnu. Kvitne v júli a auguste.

PESTOVANIE

Vyhovuje jej vlhkejšie stanovisko v polotieni. Semená valeriány vysievame na jeseň alebo koncom leta do ľahkej a humóznej pôdy s dostatkom vápnika. Semienka vyklíčia približne za 3 - 4 týždne. Vhodný spon pre výsev je 50 x 30 cm. Vzídené rastliny pravidelne zalievame. Hnojiť netreba, vhodnejšia je skôr zmena stanoviska každé dva roky. Rastlina tak bude mať neustále dostatok potrebných živín.

LIEČIVÉ ÚČINKY

mene. Výluh zo semien ligurčeka sa podáva ako žalúdočný likér. Z listov (čerstvých aj sušených) sa pripravuje čaj uľavujúci bolesti pri reumatizme. Ligurček pôsobí silno močopudne. Nie je vhodný k dlhodobému nadmernému užívaniu! Úplne vyhnúť by sa mu mali osoby s ťažkými poruchami obličiek, tehotné a dojčiace ženy.

VALERIÁNA LEKÁRSKA Valeriána lekárska (lat. Valeriana o cinalis, srb. odoljen, macina trava) je bylinkou z čeľade valeriánovitých (Valerianaceae). Typický zápach valeriány silne vábi a vzrušuje mačky, preto je nazývaný

Kým na zvieratá pôsobí ako silný povzbudzujúci prostriedok, na ľudí pôsobí výrazne sedatívne, zmierňuje pocity úzkosti a znižuje krvný tlak. Výluh zo sušeného podzemku sa popíja pre jeho upokojujúce účinky, pôsobí proti nespavosti a bolestiam hlavy. Čaj z valeriány môže pomôcť zmierniť starch. Vďaka jej analgetickému pôsobeniu účinne zmierňuje ischiatické a reumatické bolesti a navyše pôsobí aj pri vonkajšom použití a to vo forme obkladov, ktoré prikladáme na miesta zasiahnuté lumbagom, ischiasom, svalovým preťažením, reumatickou bolesťou a na pomliaždeniny. Upokojujúce účinky valeriány lekárskej sú dosť silné, preto ju neužívajte pred riadením motorového vozidla ani pred inými činnosťami vyžadujúcimi zvýšenú pozornosť. ○

Ligurček lekársky

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Krémová kuracia polievka s domácimi ňokmi

Suroviny: polievka – 4 ks uvarených kuracích pŕs alebo stehien (bez kože a bez kostí), 1 cibuľa, 1 zeler, 1 mrkva (väčšia), 1 strúčik cesnaku, 1 liter kuracieho vývaru, 150 ml smotany na varenie, 150 ml smotany na šľahanie, 2 hrste čerstvého špenátu, 1 štipka tymianu, soľ, mleté čierne korenie, olivový olej; ňoky – 1 kg zemiakov uvarených v šupke, 150 g hladkej múky, 2 čerstvé vaječné žĺtky, soľ, ryžovú múku

Takto sa to podarí: Vo veľkom hrnci rozohrejeme olivový olej a pridáme najemno nakrájanú cibuľu, restujeme. Následne pridáme nastrúhanú mrkvu, zeler a nasekaný cesnak. Krátko restujeme a pridáme uvarené kuracie mäso. Dochutíme soľou, čiernym korením a tymianom. Povaríme 2 minúty. Ďalej pridáme ňoky, premiešame a všetko zalejeme kuracím vývarom. Znížime teplotu a varíme približne 10 minút. Do hrnca pridáme čerstvý špenát a smotany. Na miernom ohni už len krátko prevaríme, aby sa chute prepojili. Domáce ňoky: Zemiaky ošúpeme a pretlačíme cez lis na zemiaky alebo nastrúhame na jemnom strúhadle. Zemiaky oso líme a okoreníme. Potom pridáme vaječné žĺtky a hladkú múku. Rukami vypracujeme cesto. Z pripraveného cesta si odrežeme kúsok, z ktorého na pracovnej doske pomúčenej ryžovou múkou vytvarujeme valček. Z valčeka odkrajujeme menšie kúsky a vyt varujeme ňoky. Do veľkého hrnca dáme variť vodu, osolíme ju a keď začne vrieť, pridáme ňoky. Varíme približne 3 minúty, pokiaľ nevyplávajú na vrch.

Kebab špízy

Suroviny: 1 cibuľu, 2 strúčiky cesnaku, 1 čili paprička, 1 hrsť čerstvého koriandru, 1 hrsť petržlenovej vňate, 500 g mletého hovädzieho mäsa, 1 ks menší citrón (kôra), 2 KL drvenej rasce, 2 KL údenej papriky, 1/2 KL mletého koriandru, 1 KL soli, troche oleja Takto sa to podarí: Do mixéra (mód – sekacie nože) vložíme štvrtiny cibule, strúčiky cesnaku, čili papričku (bez semienok), čerstvý koriander a petržlenovú vňať. Všetko spolu nasekáme do konzistencie pasty. Ak nemáme poruke kuchynský robot, samozrejme, môžeme vyššie spomenuté suroviny nasekať najemno ostrým nožom. Voňavú zmes preložíme do misky, pridáme mleté mäso, strúhanú citrónovú kôru, drvenú rascu, údenú papriku, mletý koriander a soľ. Všetko spolu premiešame. Rúru na funkcii rúra + gril rozohrejeme na 200 °C. Zo vzniknutej zmesi tvarujeme v navlhčených dlaniach šišky, do ktorých vtlačíme hrubšie drevené špajle (alebo do každej šišky dve tenšie). Špízy poukladáme na pekáč tak, že špajle položíme na okraj pekáča a mäsové šišky ostanú vo vzduchu. Mäso postriekame alebo potrieme olejom, pekáč presunieme pod gril (200 °C) a pečieme 8 až 12 minút. Horúce kebab špízy podávame s čerstvým šalátom, so zemiakovými hranolčekmi,…

Kakaová roláda s tvarohom a jahodami

Suroviny: kakaový korpus 3 vajcia, 5 PL jemného kryštálového cukru, 2 PL oleja, 1 PL vlažnej vody alebo mlieka, 5 PL hladkej múky, 2 PL kakaa, 1 KL kypriaceho prášku, 1 štipka soli; plnka 400 g tvarohu, 4 PL práškového cukru, 1 KL vanilkového extraktu alebo balíček vanilkového cukru, 150 g čerstvých jahôd; ganache 80 g čokolády, 80 ml smotany na šľahanie Takto sa to podarí: Korpus: celé vajíčka vyšľaháme s cukrom do peny, prilejeme a zamiešame olej a vodu. Do tekutej zmesi preosejeme múku, kakao, kypriaci prášok a soľ. Vymiešame hladké cesto, ktoré vylejeme na menší plech vystlaný papierom na pečenie a upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 12 minút. Piškótový plát vyklopíme na utierku, ktorú sme posypali práškovým cukrom, opatrne stiahneme papier a spolu s utierkou zrolujeme a necháme úplne vychladnúť. Plnka: jahody umyjeme, asi 100 g nakrájame na drobné kocky a zvyšok si odložíme na ozdobenie rolády. Z tvarohu, cukru a vanilky vyšľaháme plnku, ktorú rozotrieme na korpus, posypeme kúskami jahôd a zrolujeme do rolády. Roládu uložíme do chladu na aspoň 2 hodiny.  Pred uložením rolády do chladničky, je dobré ju zabaliť do fólie, aby si udržala vlhkosť a vláčnosť počas chladenia. Kakaovo-jahodovú roládu neskôr zdobíme ganache polevou, ktorú sme vymiešali z horúcej smotany, nasekanej čokolády a štipky soli. Polevu naberieme na lyžicu a necháme stekať cik-cak po povrchu rolády. Na vrch ešte poukladáme polovice jahôd a môžeme servírovať.

Tvarohový koláč s jahodami

Suroviny: korpus 170 g hladkej múky, 2 PL práškového cukru, 1 KL citrónovej kôry, 90 g studeného masla, trochu studenej vody; tvarohová plnka 500 g jemného tvarohu, 100 g práškového cukru, 3 PL hladkej múky, 1 KL vanilkového extraktu alebo 1 balíček vanilkového cukru, 400 ml kyslej smotany, 3 vajcia; marinované jahody 200 g čerstvých jahôd, 2 PL práškového cukru, 1 PL citrónovej šťavy Takto sa to podarí: V miske spojíme hladkú múku s cukrom a trochou nastrúhanej citrónovej kôry. Pridáme na kocky pokrájané studené maslo a prstami vypracujeme mrveničkovú zmes. Potom postupne (po lyžiciach) pridávame studenú vodu – 2 až 3 lyžice, až kým nevypracujeme jeden kus tuhého cesta, ktoré zabalíme do fólie a uložíme na 30 minút do chladničky. Medzitým si vyšľaháme tvarohovú plnku – tvaroh, vanilku cukor a múku spolu dobre vyšľaháme. Jahody prepolíme a v miske ich poprášime cukrom, pridáme citrónovú šťavu, pomiešame a necháme postáť asi 10 minút. Marinované jahody spolu so šťavou, ktorú pustili zľahka primiešame do plnky. Vychladené cesto vyvaľkáme do kruhu s priemerom asi 4 až 5 cm väčším ako je tortová forma a vystelieme ním dno i boky formy. Formu nemastíme, nakoľko cesto obsahuje dostatok tuku. Na korpus nalejeme plnku s jahodami a vložíme do rúry vyhriatej na 170 °C na asi 40 až 45 minút. Koláč bude upečený vtedy, keď formou zatrasieme a kraje koláča budú pevné a stred sa bude jemne triasť. Koláč necháme vychladnúť a uložíme do chladničky na 12 hodín. Pred servírovaním dozdobíme čerstvými jahodami. 

Zdroj: recepty.sk

Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 556

| Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Sny Martina Jonáša

20. mája na nádvorí Spomienkového domu Martina Jonáša sa uskutočnila premiéra celovečerného hraného lmu Sny Martina Jonáša . Prvá klapka spomenutého lmu padla presne na tomto dvore pred takmer štyrmi rokmi. Scenárista a režisér Miroslav Benka zo Starej Pazovy sa odhodlal prostredníctvom umeleckého projektu ,resp. šesťdesiatminútového hraného lmu predstaviť jedinečnú tvorbu, ale aj život, osobnosť či vnútorné boje, premýšľania

V podvečer

a sny jedného z najznámejších insitných maliarov z Kovačice Martina Jonáša.

Úvodom prítomných privítala Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia, pod ktorú patrí aj Spomienkový dom Martina Jonáša, a popriala všetkým krásny umelecký zážitok. Na kovačickej premiére prítomní boli aj herci, ale aj tí, ktorí sa pričinili o to, aby tento lm uzrel svetlo sveta. Je to prvý celovečerný hraný lm o tomto majstrovi štetca, ale aj prvý o kovačickej insite.

Po skončení lmu Anna Si-

monovićová pred obecenstvo vyzvala hercov: Jána Brnu, Darka Povolného, Novaka Bilbiju, Mateja Petráša, Alexandra Baka, Ivanu Pokorácovú, Michala Domoniho Lakatoša, Annamáriu Dolinajovú, Miu Verešovú, Annu Poliovkovú, Mila Jonáša, Miu a Leu Jašové. Zvuk mal na starosti Vladimir Rašković, kameru Robert Gondi, strih Dejan Todorović, kým konzultantom a asistentom režiséra bol výkonný producent Art strediska Hleba i igara, univerzitný pedagóg, akademický maliar a gra k Jozef Klátik. Na záver sa slova ujal diplomovaný režisér a herec a významný dramatický umelec Srbska Miroslav Benka, ktorý napísal aj scenár:

„Tento lm je scelený, teda urobený je začiatok a koniec, ale, žiaľ, lm nie je skončený. Chýba v ňom napr. jedna z ústredných scén vo Washingtone, kde mal Martin Jonáš jednu z posledných veľkolepých výstav v Svetovej banke. Nemali sme však nadostač peňazí, aby sme to nahrali,“ vysvetlil Benka, a doložil: „Ja som veľký optimista a verím, že sa nám podarí lm ukončiť.“ Režisér Benka si od samého začiatku projektu prial, aby sa premiéra lmu uskutočnila práve v Jonášovom dvore a po jej uskutočnení bol viac než dojatý, že sa mu túžba splnila „Mám zvláštny pietny vzťah

k Jonášovi. Dúfam, že nás pozerá niekde z hviezd.“

Herec Ján Brna stvárnil Martina Jonáša vo lme a o dojmoch sa rozdelil s nami: „Je toto moja prvá herecká úloha v živote a hneď k tomu hlavná. Stvárniť Jonáša som sa snažil podľa

je nahratých ešte hodne scén, ktoré nie sú spracované a ktoré nevošli do lmu. Verím, že by tie scény dali ten kompletný obraz o Jonášovi.“

To, čo ale prekvapilo, je že vo lme sa vôbec neobjavuje manželka, ktorá, Kovačičania aspoň môžu dosvedčiť, bola jeho obrovskou oporou. Práve vďaka nemu si natoľko obľúbila umenie, že sa aj sama začala venovať umeniu a vyrábala bábiky zo šúpolia. Režisér v našom rozhovore vysvetlil, že je postava manželky napísaná, ale tie scény doposiaľ nie sú nahraté práve pre už spomenutý nedostatok nančných prostriedkov.

Prítomní si okrem premiéry lmu mohli pozrieť aj tvorbu Martina Jonáša na výstave, ktorú prichystal Ján Čech, majiteľ galérie Spomienky v rámoch. Samozrejme, mohli si obzrieť aj samotné exponáty vystavené v Jonášovom dome.

inštrukcií režiséra, podľa jeho pokynov. Hlavnou črtou alebo hlavným jeho zámerom bolo, aby sa symbolicky znázornil boj dobra a zla, ale aj vnútorný Jonášov boj s tým, že sa počas celého život nevyporiadal s Marčetićom,“ hovorí a pokračuje: „Scenár má 120 strán a dnes sme pozerali iba časť toho, lebo

Večierok bol krásny, lm tiež, aj návštevnosť taká, akú si len maestro Jonáš zasluhuje. Trpký pocit zostáva v pamäti iba zo skutočnosti, že sa medzi obecenstvom a hosťami nenašli dve miesta – pre jeho vnučku a pravnučku, jediných potomkov, ktorí po tomto velikánovi v Kovačici zostali.

Olinka Glóziková-Jonášová

Spoločná fotogra a

PREMIÉRA FILMU V KOVAČICI

Príhovor režiséra Miroslava Benku

Darček pre režiséra od Galérie insitného umenia v Kovačici

Kultúra

Katarína Gažová

Vpriestoroch Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci sa v nedeľu 29. mája stretli ženy zo slovenských spolkov žien. Dôvodom stretnutia bola po neprajných rokoch znovu usporiadaná súťaž v prednese poézie a prózy. Ako úvodom vysvetlila predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová, tentoraz je to iba jedna súťaž a víťazky súťaže v Petrovci budú reprezentovať ASSŽ na Slovensku na súťaži Vansovej Lomnička v Starej Ľubovni. Spomenutá súťaž bude usporiadaná 18. júna. Predsedníčka vyjadrila potešenie, že o prednes poézie a prózy u našich žien stále pretrváva záujem, teda aj výhľady, že súťaž bude i naďalej trvať a nezanikne.

Pred začiatkom súťaže sa v mene MSS a v mene predsedu Branislava Kulíka prihovorila predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová a popriala súťažiacim ženám úspech aj na súťaži v Petrovci, a tým, ktoré postúpia, aj na Slovensku. Predsedníčka Miškovicová predstavila najprv odbornú porotu, ktorú tvorili: predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a členky Miluška Anušiaková-Majerová a Mária Kotvášová-Jonášová, a vymenovala i účastníčky súťaže, ktorých bolo spolu desať.

Nasledovala súťažná časť: v kategórii prednes prózy žien do 25 rokov neboli tentoraz súťažiace, v kategórii prednesu prózy nad 25 rokov účinkovali štyri súťažiace: Miriam Murtínová z Hložian, Jarmila Čobrdová zo Silbaša, Katarína Arňašová z Petrovca a Elenka Ďurišová z Padiny.

Hneď na to vystúpili účastníčky súťaže v prednese poézie. V kategórii do 25 rokov vystúpila iba Alexandra Muhová z Báčskeho Petrovca, pokiaľ súťažiaca zo Starej Pazovy na súťaž neprišla. V prednese poézie nad 25 rokov sa predstavili: Anna Asodiová z Kysáča, Anna Hrnčiarová z Lalite, Anna Slivková z Padiny, Mária Galasová tiež z Padiny a Nataša Zimanová z Kulpína.

Pokým odborná porota hodnotila prednesy žien, ostatné prítomné na príjemnom nedeľnom večierku si v prestávke podebatovali a osviežili sa pri pochúťkach, ktoré schystali petrovské spolkárky.

lichová. Najprv sa poďakovala ženám, ktoré vystúpili, že skrášlili prítomným nedeľné popolud-

a ak treba nejaká pomoc, členky poroty sú ochotné pomôcť.

Zo spomenutých kategórií súťažiacich vybrali štyri predstaviteľky, ktoré pôjdu súťažiť na Vansovej Lomničku v Slovenskej republike, sú to: Jarmila Čobrdová zo Silbaša (predniesla úryvok z diela Jána Čajaka Zuzka Turanová ), Alexandra Muhová z Petrovca (predniesla báseň Miroslava

V mene odbornej poroty rozhodnutie predniesla predsedníčka Katarína Melegová-Me-

nie a naplnili ich krásnou a peknou hovorenou rečou, veršom a prózou. Porota konštatovala, že si ženy dali tú námahu, aby popátrali po menej frekventovaných textoch u nás. A zasa si všimli aj to, že nie každý text, ktorý predniesli ženy, mu aj porozumeli. Preto si podľa ich mienky vybraný text treba najprv dobre prečítať, rozanalyzovať

Válka Zhody ), Anna Asodiová z Kysáča (verše Milana Rúfusa Kosovská meditácia) a Mária Galasová z Padiny (tiež predniesla verše Miroslava Válka Dážď, Myší sonet a Nepochopiteľné veci).

Všetkým účastníčkam súťaže na záver podujatia predsedníčka MOMS Petrovec Melegová-Melichová udelila knižné darčeky, ktoré pripravili spolu s matičným ústredím, a predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová im odovzdala ďakovné diplomy. Darčeky predsedníčka Miškovicová z vďačnosti odovzdala aj členkám odbornej poroty.

Účastníčky

Zuzkino divadlo maľované

Jaroslav Čiep

vojvodinských Slovákov v roku jubilea našej prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej prichystalo nové dielne pre deti vo veku od 9 do 14 rokov. Tentoraz nesú pomenovanie Zuzkino divadlo maľované a trvali v dňoch minulého víkendu od piatka 27. do nedele 29. mája. Viedla ich Monika Necpálová.

Múzeum

„Tohto roku oslavujeme 125 rokov od narodenia Zuzky Medveďovej a spolu s Monikou Necpálovou sme si povedali, že by bolo super, aby sme aj dielne pre deti organizovali v tom duchu. Pravda, vždy sa inšpirujeme prácami Zuzky Medveďovej alebo jej životopisom, kde študovala, kde žila, čo maľovala, kde vystavovala, a tak

sme si to aj tentoraz začali. Aby si to deti aj zapamätali, aby im to bolo zrozumiteľné a pritom sa dobre zabavili. Ide o výtvarnícko-divadelnú dielňu. Prihlásili sa nám deti aj nové, ale aj tie, ktoré sme mali na dielňach aj v minulých rokoch. Na úvod sme si natlačili Zuzkine kresby, ktoré sú vynikajúce a z toho sa inšpirujeme, robíme scénky, pantomimické hry. Takto sa učíme, spoznávame tieto olejomaľby a k tomu aj deti

budú skicovať vlastné kresby na motívy Zuzkiných obrazov,“ povedala nám na úvod riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová.

Zastavili sme sa v galérii nielen na začiatku, ale sme sledovali priebeh dielní až do konca a samotnú školiteľku Moniku Necpálovú sme sa pýtali, ako sa

jej pracovalo v Petrovci. „Zuzkino divadlo maľované sa naozaj ukazuje ako dobré a zaujímavé divadlo, lebo cez divadelnú scénku, ktorú sme pripravili počas dielne, s deťmi skutočne prechádzame miestami, krajinami, kde Zuzka Medveďová pôsobila, alebo ktoré znamenali niečo v jej živote. Sú to Báčsky Petrove, Berlín, Praha, Slovensko... “ zdôverila sa Monika a konkretizovala to slovami: „Skupinka pracovala usilovne, boli plní energie a keďže sme začali stavať scénku cez pohybové divadlo, cez pohybové etudy, tak som až prekvapená, ako sa pohybovo otvorili. A hlavne preto, že aj v škole je taká tendencia, a vieme, že veľakrát treba sedieť a treba dávať pozor. Na dielňach detí na neformálnom vzdelávaní sa snažíme spolu s účastníkmi rozvinúť práve to druhé: ako sa hýbať, ako byť sám kreatívny, ako si sám dovoliť nejaké veci, zároveň ako pracovať potom lepšie aj v rámci celej skupiny. Výsledkom spolupráce s MVS je samotná dielňa. Čiže celý proces,

ktorý prebieha v rámci dielní, je najdôležitejšou časťou projektu, a tuná deti získavajú zručnosti v rámci vyjadrovania sa o nejakej osobnosti výtvarného umenia cez divadelné metódy.“

Tejto skupinke detí sa teda podarilo pripraviť aj scénku o živote Zuzky Medveďovej, ktorá prechádza, putuje a spoznáva rôzne krajiny sveta. Prezentovali nám ju

Učebné a kresliace pomôcky, aby si priblížili tému

na záver svojho „školenia sa“. Deti sa naplno vžili do jej putovania za umením. Každý z účastníkov mal možnosť autenticky pristúpiť k Zuzke, tak ako ju vo svojom veku v rámci všetkých svojich vedomostí vedel pochopiť.

DIVADLO STEVANA SREMCA Z CRVENKY v rámci súťaže o postup do regionálnej divadelnej prehliadky v nedeľu 29. mája pohostinsky v Báčskom Petrovci na javisku Slovenského vojvodinského divadla pred hodnotiacou komisiou zahralo komédiu podľa srbského komediografa Branislava Nušića Trúchliaci pozostalí v réžii Igora Pavlovića. Dediči a ich móresy sú v podstate nadčasovou kategóriou, a tak aj táto tragikomická hra, ktorá sa od roku 1935 uvádza na javiskách, aj dnes vie dobre pobaviť diváka a k tomu ho ešte donúti zamyslieť sa, či sa odvtedy niečo zmenilo v povahe ľudí. V tejto Nušićovej adaptácii si zahrali: Zoran Radulović, Cvijeta Jovanovićová-Mučalica, Milan Ivanić, Jovana Radulovićová, Gordana Jelićová-Mešterová, Milorad Bjelan, Biljana Bjelanová, Dragoljub Jovović a Milijana Kaluđerovićová.

J. Čiep

Foto: z archívu Divadla Stevana Sremca

Zastavení v čase – nový spoločný obraz frekventantov dielne

Spoznávanie Zuzky Medveďovej

MVS

Kultúra

Stevan Lenhart

výročie založenia detského festivalu slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty bolo podnetom na retrospektívny koncert, ktorý sa usporiadal 28. mája v kovačickom dome kultúry. Na koncerte vystúpili dnes už dospelé speváčky z Kovačice, nalistky a víťazky minulých ročníkov festivalu a bola to vlastne príležitosť vypočuť si niektoré z najkrajších ženských hlasov z tohto prostredia.

Tridsiate

Alexandra Čížiková, jedna z mladších účastníčok koncertu

V úvodnom prejave moderátorka Anička Tomášová-Chrťanová pripomenula, že podnet na založenie festivalu pred tromi desaťročiami dali profesor hudobnej kultúry

vystúpila ženská spevácka skupina, ktorá vznikla spontánne počas prípravy tohto podujatia a v jej zložení boli samy účastníčky

keď boli účastníčkami festivalu Rozspievané klenoty.

Ako hostky večera vystúpili víťazky dvoch festivalov, ktoré

Neskoršie sa do tohto podujatia zapojil žiacky orchester pôsobiaci v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici pod vedením Pavla Tomáša st., ktorý sa ako hudobný pedagóg významne pričinil o zachovanie tohto podujatia v minulých rokoch. Okrem vedúceho Pavla Tomáša st. v zložení orchestra na tomto retrospektívnom koncerte boli Pavel Tomáš ml., Jožef Kovač, Patrik Cicka, Anna Ďurišová, Dominik Kizúr, Marína Benková, Hana Barcová, Katarína Válovcová, Paulína Litavská a Luka Stojković.

Vo foyeri kovačického domu kultúry bola nainštalovaná dokumentárna výstava fotogra í účastníkov minulých ročníkov fes-

tradíciu slovenskej ľudovej piesne a usporadúva sa až dodnes.

Na samom začiatku koncertu

podujatia. V pokračovaní programu ako sólistky po dve piesne interpretovali Anna Dišpiterová, Anna Glóziková, Vlasta Benková-Pešićová, Jasmina Horniačeková, Jarmila Paulíková, Tereza Jonášová, Lýdia Karkušová, Marína Zdychanová, Jarmila Jonášová, Vieroslava Válovcová (jednu z piesní zaspievala spolu s dvomi dcérami), Alexandra Čížiková, Ivana Hriešiková a Danka Tomanová. K vystúpeniu sólistiek patrili projekcie ich fotogra í z obdobia včasnej mladosti,

sa nedávno usporiadali v Padine a v Pivnici. Boli to Kovačičanka Anna Ďurišová, víťazka tohtoročného bánátskeho festivalu V padinskej doline, a Boľovčanka s kovačickými koreňmi Martina Agarská, víťazka Stretnutia v pivnickom poli 2021.

V prvých ročníkoch festivalu Rozspievané klenoty spevákov sprevádzal Ľudový orchester Rosička, ktorý pôsobil v rámci Domu kultúry 3. októbra.

tivalu Rozspievané klenoty. Toto hudobné podujatie sa uskutočnilo v rámci programu májových osláv 220. výročia založenia Kovačice.

Pavel Nemček a harmonikár Ivan Babka. Festival odvtedy prešiel rôznymi obdobiami, ale zachoval

Pre zachovanie tradičnej kultúry

Miroslav Pap

Do popredia sa v poslednom čase dostáva vzdelávanie detí v oblasti tradičnej kultúry. Ten základ by mali zdediť z domova, no existujú prvky tradičnej kultúry, ktoré domáci už nemôžu preniesť na deti, nakoľko už ani oni nedisponujú s adekvátnymi vedomosťami. Z tohto dôvodu kultúrne spolky organizujú dielne orientované práve na tradičnú kultúru, ako aj početné kultúrno-umelecké programy.

máca výchova, ale aj činnosť v menšinových kultúrnych spolkoch.

Medzi také patrí aj Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára zo Selenče, ktorý s Miestnym odborom Matice slovenskej v Selenči a Združením pre zachovanie kultúry, tradície a umenia a v spolupráci so Základnou školou Jána Kollára v nedeľu 29. mája v priestoroch Domu kultúry zorganizovali Prvý detský folklórny festival Folkloriny.

Toto podujatie bolo rozdele-

obyčají vysvetlil etnológ Patrik Rago. Zúčastnilo sa jej okolo 40 detí zo Selenče a Báčskeho Petrovca. Počas dielne sa účastníci mali možnosť naučiť, ako sa vyrábajú svadobné kyjačiky alebo kulače.

potešilo. Vyrobené kyjačiky si zobrali na koniec domov, alebo do svojich spolkov.“

Druhá časť podujatia bola venovaná kultúrno-umeleckému programu Folkloriny. Zúčastnili sa ho deti z Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina, predstavitelia MOMS Pivnica a z domácich: deti z Predškolskej ustanovizne Kolibrík, Detský folklórny súbor Pramienok a Orchestrík základnej školy.

Malvína Zolňanová, ako jedna z koordinátorov festivalu, v úvodnej časti programu uviedla: „Tento festival je organizovaný so zámerom, aby sa nám naše deti predstavili tým, čo počas roka nacvičujú a na aký spôsob si naši najmladší pestujú svoju tradíciu, materinskú reč a slovenský ľudový odev. Takýmto spôsobom nielenže zveľaďujeme naše kultúrne dedičstvo, ale

V Selenči sa dôraz na tradičnú kultúra prenáša z generácie na generáciu. Obyčajová kultúra

né do dvoch častí. Tou prvou bola dielňa pre deti Prehlbujme detskú lásku k slovenskej tradícii

je v tomto prostredí pomerne dosť živá a zachovaná, k čomu prispieva, ako sme uviedli, do-

Dielňu, ktorú viedla PaedDr. Svetlana Zolňanová, a význam kyjakov v kontexte svadobných

O samotnej dielni sa vyjadrila PaedDr. Svetlana Zolňanová, predsedníčka selenčského MOMS: „V rámci zachovania slovenských tradícií počas dielne deti vyrábali tzv. kyjačky, s ktorými sa v minulosti a aj dnes pozývali svadobčania na svadbu. Družbovia chodia do každej domácnosti s kyjačikom, ktorý je vlastne odznakom toho, že sa daná rodina na svadbu pozýva. Dielňou sme chceli vysvetliť funkciu kyjačika a ukázať, ako sa vyrába. Deti boli veľmi aktívne, čo nás veľmi

aj ručíme svoju budúcnosť na týchto priestoroch.“

Program bol zostavený prevažne z tanečných a speváckych bodov. Podujatie nančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obec Báč. Veľká návštevnosť a priam až nepostačujúca kapacita hľadiska svedčia o tom, že záujem ľudí o podujatia tohto druhu je obrovský, preto organizátori aj o rok budú pokračovať s jeho realizáciou.

Foto: Jaroslav Berédi

O dielňu bol veľký záujem

Plné javisko selenčských tanečníkov

Pivničanov sprevádzal Orchestrík

Kultúra

Za dva dni podujatia

Anna Lešťanová

sieň Oddelenia pre dospelých Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove bola vo štvrtok 26. mája primalá pre početných návštevníkov, lebo sa tam konala premiéra básnickej zbierky Jovanky Lephercovej zo Starej Pazovy. O jej prvotine pomenovanej Trag hovorili hostky z Belehradu Katarina Brankovićová Gajićová, poetka a predsedníčka Literárneho klubu  Skadarlijska boemija, ktorý je aj vydavateľom tejto knihy, a Sanja Nedeljkovićová, poetka.

Veľká

O prednes krásneho slova sa postarala Teodora Kušićová, herečka zo Starej Pazovy, kým o hudobné intermezzo tamojší hudobník Ján Čemerský-Čeme. Ako bolo počuť na štvrtkovom literárnom večierku, J. Lephercová je talentovanou poetkou, ktorá píše zo srdca a sú to úprimné a emotívne básne venované rodine, priateľom, svojej krajine. V jej prvej zbierke podporenej i zo strany Obce Stará Pazova, sa

nachádzajú ľúbostné básne a básne venované zdravotníckym pracovníkom, lebo Jovanka je práve jednou z nich.

Z povolania je zdravotnou sestrou, zamestnanou v tamojšom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja. Patrí medzi obľúbených členov kolektívu, vždy žiari pozitívnou energiou a je pripravená nesebecky pomôcť každému človekovi. Aj preto v obecenstve bolo najviac jej kolegov z pazovského domu zdravia, ktorí ju prišli podporiť.

Poéziu začala písať vo včasnej mladosti a tvorbe a písaniu krásneho slova sa opäť začala

bu Skadarlijska boemija a Umeleckého klubu Poeta

Recenzentom básnickej zbierky Jovanky Lephercovej je Veselin Dželetović, spisovateľ a novinár, a v jeho neprítomnosti recenziu prečítala Sanja Nedeljkovićová.

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE KNIHOVNÍKOV SRIEMU

V piatok 27. mája práve staropazovská Ľudová knižnica Dositeja Obradovića bola hostiteľkou výročného zhromaždenia pobočky knihovníkov Sriemu, ktorá si tohto roku pripomína 50. výročie pôsobenia. Zhromaž-

venovať pred niekoľkými rokmi. Jej básne sú zverejnené v niekoľkých zborníkoch, lexikónoch a antológiách. Je členkou klu-

denie sa konalo v Golubinciach (na Sálaši od srdca) a v mene hostiteľa účastníkov podujatia pozdravila a privítala Dragana

Milašová, riaditeľka knižnice. Pri príležitosti oslavy okrúhleho výročia Ružica Stankovićová, predsedníčka pobočky, podala retrospektívu jestvovania tohto združenia v Srieme. Vesna Stepanovićová v mene Správy Knihovníckeho spolku Srbska hovorila o výmenách v pravidlách, ktoré viac ako 70 knihovníkov zo Sriemu jednohlasne schválilo. Vera Novkovićová, riaditeľka Srbskej čitárne v Irigu, podala správu o predchádzajúcom stretnutí knihovníkov, ktoré bolo v tomto prostredí, kým Branislava Tanasićová, riaditeľka inđijskej knižnice, zahlásila, že sa Stretnutie bibliografov uskutoční v Inđiji. Najnovšie číslo publikácie knihovníkov Sriemu predstavila Miljana Torma a prof. Dr. Željko Vučković z Pedagogickej fakulty v Sombore na základe vlastnej skúsenosti hovoril o význame knihovníckej profesie. Hostkou spisovateľkou v rámci bodu Knihovník cez obed bola Vesna Petrovićová. O jej tvorbe a novej knihe hovorila Gordana Đilasová, poradkyňa Matice srbskej v Novom Sade.

V

Adela Obšustová

Vďaka Ministerstvu vzdelávania, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko, Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny a Slovakistickej vojvodinskej spoločnosti sa 27. mája v Základnej škole Bratstvo v Aradáči na čele s riaditeľkou Marienou Križanovou Zakićovou uskutočnila Republiková súťaž zo slovenského jazyka a literatúry.

Súťaže sa zúčastnilo 31 žiakov siedmeho a ôsmeho ročníka z 9 prostredí: z Báčskeho

Petrovca, Hložian, Pivnice, zo Selenče, z Kysáča, Aradáča, Padiny, Kovačice a zo Starej Pazovy. Okrem súťažiacich žiakov a ich učiteliek túto udalosť svojou prítomnosťou poctili nasledujúci hostia: členka Výkonnej rady pre vzdelávanie

Výzva

a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová, podpredseda NRSNM Zlatko Šimák, profesorka na Filozo ckej fakulte v Novom Sade Dr. Anna Makišová, externá spolupracovníčka Ministerstva školstva a školskej správy v Novom Sade Tatiana Naďová, poradkyne pre slovenský jazyk Anna Hrková a Jarmila Pantelićová a predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Mária Andrášiková.

Najúspešnejšími z najúspešnejších sa stali: v 7. ročníku Lucia Beličková – I. cena (Báčsky Petrovec, mentorka Mária Andrášiková), Matej Hrk – II. cena (Kovačica, mentorka Anna Hrková), Milan Hrk – III. cena (Kovačica, mentorka Anna Hrková); v 8. ročníku Tatiana Filipovićová – I. cena (Báčsky Petrovec, mentorka Mária Andrášiková), Lucia Macáková – II. cena (Kysáč, mentorka Ľudmila Berediová-Stupavská) a Abigail Marta Eliášová – III. cena (Báčsky Petrovec, mentorka Mária Andrášiková).

Oddelenia slovakistiky na zápis študentov do prvého ročníka v školskom roku 2022/2023

Oddelenie slovakistiky Filozo ckej fakulty Univerzity v Novom Sade informuje záujemcov o štúdium, že sú zverejnené termíny zápisu do prvého ročníka základných akademických štúdií v akademickom roku 2022/2023. Slovenský jazyk a literatúra sa od ďalšieho školského roku na Filozo ckej fakulte v Novom Sade bude študovať v rámci študijného programu Jazyk, literatúra a kultúra. Termín podávania prihlášok je 21. až 23. júna (od 8.00 do 13.00 hod.). Prijímacie skúšky budú prebiehať od 28. do 30. júna 2022. Zápis študentov sa bude konať v dňoch 6. až 15. júla.

Slovenský jazyk a literatúru môžu študovať absolventi gymnázií a všetkých štvorročných stredných škôl, ktoré ukončili po slovensky alebo po srbsky. Jestvuje možnosť získať motivačné nančné prostriedky. Zápis do prvého ročníka master štúdií bude prebiehať v októbri 2021.

Všetky ďalšie informácie o súbehu budú zverejnené na webovej stránke FFUNS: http://www. .uns.ac.rs/sr/upis-na-studije/osnovne-studije/prvi-konkursni-rok

Oddelenie slovakistiky v Novom Sade

Na pamiatku odmenených hostí a hostiteľov si zmerali v Aradáči

Kultúra

Namiesto

Anna Lešťanová

v Starej Pazove, ktorá bola roky hostiteľkou podujatia, 58. Festival ochotníckych divadiel Vojvodiny sa konal v dňoch 24. mája až 1. júna v Báčskej Palanke, v tamojšom mestskom kine, kým jedno predstavenie bolo zahrané v divadle v Báčskom Petrovci.

Organizátorom festivalu sú Zväz umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny a Kultúrne centrum Báčska Palanka a spoluorganizátorom festivalu je Kultúrne centrum Vojvodiny. Prehliadka sa každoročne koná v máji na

základe kalendára podujatí zväzu (výnimkou boli dva uplynulé roky pre pandemickú situáciu).

Výkony hercov sledovala a hodnotila odborná porota v zložení: Ľuboslav Majera, režisér, Predrag Momčilović, herec, a Ivan Pravdić, dramaturg. Porota udelí prvé tri miesta a tieto divadlá budú prezentovať Vojvodinu na 63. republikovom festivale v Kule (od 11. do 19. júna) a udelí i 15 špeciálnych uznaní. Po otvorení festivalu prví vystúpili ochotníci z Rumy a deň neskôr sa odbornej porote, porote obecenstva a milovníkom divadla predstavili divadelníci

z Kovinu. Vo štvrtok 26. mája na pokrajinskej prehliadke vystúpili ochotníci z Novej Pazovy – Ochotníckeho divadla Mirka Talovića Ćiru s predstavením Ljubomira Simovića Putujuće po-

zorište Šopalović v réžii Alexandra Baka. Na prehliadke vystúpili aj divadelníci z Ruského Kerestúra, Crvenky (predstavenie zahrané v Báčskom Petrovci), Inđije, zo Šídu a z Kruščića.

Tohtoroku oslavuje Slovenské divadlo Vertigo z Budapešti v Maďarsku okrúhlych 25 rokov od svojho vzniku. V súčasnosti pôsobí pri Celoštátnej slovenskej

a myšlienka šľachetného poslania. To boli kľúčové motívy, ktoré v roku 1997 sprevádzali vznik Slovenského divadelného súboru Vertigo.

Zo súboru sa v roku 2004 stalo Slovenské divadlo Vertigo pri CSSM, avšak predsavzatia, pred-

svojimi divákmi, zožínajú úspechy a aplauz. A nielen v Budapešti a slovenských centrách v Maďarsku,“ píše sa o tomto divadle.

Hrávajú na domácej pôde, zavítajú aj na Slovensko a teraz zase aj k nám do Srbska. Totiž v stredu 25. mája sa publiku predstavili na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci s predstavením Fila chytá vlhu Ondreja Šulaja, ktoré premiérovo uviedli v auguste 2021.

Šikulu Vlha. V centre dojemného a veselého príbehu stoja „obyčajní“ ľudia, ktorých sa či chcú alebo nechcú, dotknú peripetie dejín. Dej sa odohráva krátko po prvej svetovej vojne až do začiatku rokov šesťdesiatych.

samospráve v Maďarsku. Na jeho začiatku bolo niekoľko oduševnených ľudí, snaha o oživenie slovenských divadelných tradícií v Maďarsku, nové výzvy, splnenie kultúrnej misie, posilnenie záujmu o slovenčinu

stavy, túžby, ciele zostali tie isté.

„Divadelníci sa zapojili do krvného obehu slovenského kultúrneho života v Maďarsku a spolu, jeden vedľa druhého, amatéri i profesionálni umelci, kráčajú cielene a s uznaním za

Vertigo uprednostňuje predlohy slovenských, resp. slovanských autorov a v predstaveniach v jeho produkcii často sú témou ženy či ženské osudy. Tak je to i v predstavení Fila chytá vlhu . Alebo, čo žena dokáže, keď miluje... Táto divadelná hra vznikla na motívy poviedky slovenského spisovateľa Vincenta

V Petrovci si v predstavení Fila chytá vlhu zahrali Orsolya Holecskóvá (Fila), Marián Viskup (Jano), Viola Thirringová (Bora), András Nagy (Jožo), Brigitta Balogová (huslistka). Za réžiu sa podpisuje András Nagy, dramaturgiu Daniela Onodiová, scénu a kostýmy Nóra Árvaová, svetlá Dániel Török text sleduje Dominika Göde-Čuliová.

Foto: z archívu

Jaroslav Čiep

Z predstavenia novopazovských ochotníkov Putujuće pozorište Šopalović v réžii Alexandra Baka (foto: z archívu divadla)

Kabaret 2 vo vojvodinskej prehliadke

Pavel Matúch

umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny vo februári informoval všetky ochotnícke divadelné súbory o kalendári podujatí na rok 2022. Keď ide o tradičnú vojvodinskú divadelnú prehliadku, má svoj poriadok, teda až z oblastných súťaží posudzovacia komisia tie najlepšie zaradí do jedného zo štyroch strešných festivalov: Festival ochotníckych súborov Vojvodiny v Starej Pazove (medzičasom presunutý do Báčskej Palanky), Vojvodinský festival nových divadelných foriem a monodrámy v Báčskej Palanke, Festival tradičných divadelných foriem Vojvodiny FETRA v dedine Jaša Tomić a Vojvodinský mládežnícky festival v Kule.

Zväz

patrí: toto predstavenie skôr patrí na Festival nových divadelných foriem do Báčskej Palanky, ale podľa sugescie samotného F. Popova zaradené je na FETRA. Dôvod bol triviálny – cestovné náklady: Jaša Tomić je o 100 km bližší k Padine, ako Báčska Palanka. FETRA sa uskutoční od 1. do 18. októbra.

časy a predsa sa divadelná tvorba pestovala... Už takmer dvesto rokov: ešte od založenia Lietajúcej cestujúcej družiny, ktorú Nikola Đurković založil ešte v roku 1842 v Pančeve,“ napísal Miroslav Žužić, ktorý mal na starosti výber najlepších predstavení z oblastnej prehliadky v Kovine. „Prihlásené

šićovej jednoaktovky Myš a nazval to Kabaret 2. Predstavenie, ktoré trvalo presne 50 minút, hrá šesťčlenná dobre nacvičená skupina dobrých, skúsených ochotníkov. Zaujímavé je, že v ňom ako herec účinkuje aj samotný Fedor Popov. Ťažko je určiť, do ktorého žánru toto predstavenie patrí, ale ako aj všetky ostatné Fedorove predstavenia aj toto je mimoriadne zaujímavé. Všetko v ňom je chudobné: aj scéna, aj kostým, aj hudba a predsa je všetko zharmonizované do jedného homogénneho celku, pútavého a zaujímavého. Hra je v zásade satirická a pripomína dobu, v ktorej žijeme. Fedor sám organizoval predstavenie, vybral text, preložil ho, režíroval, vyrobil scénogra u, vybral kostým, hudbu, postavil svetlá a navyše ešte aj autom preváža hercov, keď hosťujú v inej obci. Je chvályhodné a neuveriteľné, že jeho entuziazmus neklesá už roky.

Z početných slovenských ochotníckych divadiel vo Vojvodine tohto toku sa prihlásili iba štyri: Erdevík, KOKRAM Kovačica, Kysáč a Fedorteater Padina, ale súťaže sa napokon zúčastnili len Erdevík a Padina. Erdevík nepostúpil, takže sa na vojvodinskú súťaž zo slovenských prostredí dostala iba Padina – Neformálna divadelná skupina Fedorteater s hrou Kabaret 2 v réžii Fedora Popova, najodmeňovanejšieho slovenského ochotníckeho režiséra vo Vojvodine.

Posudzovacia komisia zaradila Kabaret 2 na festival FETRA v Jaši Tomići, hoci tam žánrovo sotva

A tak Kabaret 2 Fedorteatra z Padiny v tomto roku zostáva jediný reprezentant kedysi početných slovenských ochotníckych divadiel Vojvodiny.

„Nepamätám sa, že by dakedy bolo menej ochotníckych divadelných predstavení v Južnom Banáte ako tejto jari. Či je na vine koronavírus, alebo nedostatok peňazí – neviem. Boli aj horšie

boli iba tri predstavenia a tak sme sa rozhodli, pán Mučibabić a ja, že si každé pozrieme tam, kde vznikli. Prvé predstavenie som sledoval v Padine 8. apríla 2022. Odohrané bolo v predsieni požiarom zničeného divadla a predviedla ho Neformálna divadelná skupina Fedorteater z Padiny. Predstavenie autorsky premyslel a režíroval Fedor Popov podľa motívov Nu-

Predstavenie je dvojjazykové, slovensko-srbské, a premiéru malo v decembri 2021. Vo chvíli odlivu divadelných predstavení vôbec u nás, toto je jedno osvieženie a potrebné je pochváliť ho. Navrhujem, aby sme toto predstavenie zaslali priamo do Republikového festivalu do Malého Crnića.“

Fedor Popov aj napriek pokročilému veku (narodený je v roku 1944) energiu pre svoj takmer štyridsaťročný divadelný entuziazmus čerpá hlavne z dvoch zdrojov: nesporného výnimočného a inšpirujúceho talentu svojich hercov a porozumenia a podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Anna Horvátová

Privýslovnosti slova odkaz nemožno postrehnúť nejaké nedopatrenie, až pokým si neuvedomíme jeho význam a v akom kontexte sa používa v srbsko-slovenskej verzii jazyka v našich prostrediach. Nepopierame, že ide o slovenské podstatné meno. Významy slova odkaz sú nasledujúce: správa odovzdaná

prostredníctvom niekoho: ústny, písomný odkaz; niečo zanechané ako hodnota, dedičstvo: kultúrny, ideový, hudobný odkaz, odkaz minulosti; upozorňujúca poznámka či bibliogra cký odkaz. Sloveso je odkázať: poslať odkaz rodičom, odkázať dcéram...

V našej srbo-slovenčine podstatnému menu odkaz pridávame ešte jeden význam, a práve tu robíme chybu. Pri srbských spo-

jeniach: dali su mi otkaz, dobili su otkaz, nemôžeme vystriedať podstatné meno otkaz slovenským odkaz. V tomto prípade ide o výpoveď; význam srbského otkaz v slovenčine znamená výpoveď. Je to teda zrušenie pracovného, právneho alebo iného pomeru: dostali výpoveď, doručili mu výpoveď, súdna výpoveď. Inak výpoveď je aj slovné vyjadrenie, tvrdenie pred súdom: svedecká výpoveď

Sloveso vypovedať okrem toho, že označuje stav, v ktorom dotyčný nevie vypovedať ani slovo, ním vyjadrujeme aj uskutočniť výpoveď: vypovedať zmluvu, úver. Prestať fungovať môžeme tak isto označiť ako vypovedať: motor vypovedal službu, nervy im vypovedali (prestali sa ovládať), žalúdok mu vypovedal (prestal tráviť).

Tento záber vznikol v septembri 2021 po predpremiére: (zľava) Ivan Cicka, Irena Ondríková, Anastazija Ondríková, Fedor Popov, Magdaléna Štaubová, Jana Galasová a Želko Marušník (foto: z archívu F. Popova)

Kultúra

Anna Lešťanová

detská tanečná skupina staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa v nedeľu 29. mája zúčastnila na 60. Hudobnom festivale detí Vojvodiny v Báčskej Topole. Vystúpila s choreogra ou Ruženy Červenskej Ej, na Dunaji a za tieto staropazovské dolnozemské slovenské tance získala v silnej konkurencii zlatú plaketu so získanými 94,50 boda.

Staršia

Po dvojročnej pandemickej situácii, ktorá vplývala aj na prácu ochotníckych spolkov, ako nám povedala R. Červenská, tanečníci spolku získali krásne výsledky. Na festivale ich sprevádzal detský orchester pod vedením Vladislava Gubečku, ktorý už na oblastnej prehliadke bol pochválený zo strany poroty. Staršia detská tanečná skupina zo Starej Pazovy bola na festivale jedinou slovenskou skupinou a tak tam dôstojne prezentovala našu národnostnú menšinu.

Na 1. Hudobnom festivale detí Vojvodiny, ktorý sa konal v Sombore, s tanečníkmi bola i choreografka Červenská. Ako si teraz spomenula, vtedy tam vystúpilo 7 skupín a na tohtoročnom 60. ich súťažilo až 40 (22 v mladšej a 18 v staršej vekovej skupine).

V Sombore sa konal i 25. ročník festivalu a tam R. Červenská dostala zlatú značku festivalu

Ovenčení zlatou plaketou Výzva

z Hudobného zväzu Vojvodiny za jej 20. účasť na festivale. Od roku 1999 sa so staropazovskými tanečníkmi choreografka Červenská na tomto pokrajinskom festivale zúčastňuje pravidelne. Jej nápomocnou rukou v práci s tanečníkmi je spolupracovníčka Katka Šašová. Vedúci detských tanečných skupín je Alexander Pop, ktorý v nedeľu na festivale v mene spolku prebral i toto hodnotné uznanie. Výkony tanečníkov a hudobníkov hodnotila trojčlenná porota v zložení Dajana Kostićová, choreografka, Ljubomir Vujčin, choreograf,

a Zoran Bogdanović, etnomuzikológ.

Festival v ZŠ Čaki Lajoša organizovali Zväz umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny a Srbské kultúrne centrum Vuka Stefanovića Karadžića v Báčskej Topole. Podporili ho pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami a Turistická organizácia Obce Báčska Topola.

Staropazovská obec na tomto festivale so 7 tanečnými skupinami dominovala a až 6 z nich získalo zlaté plakety.

Foto: Vera Fitošová

Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku Čabianska organizácia Slovákov (zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka)

vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v Slovenskej republike, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa Štatútu Ceny Samuela Tešedíka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2022, a to najneskôr do 30. júna 2022 (mailom na: hlasznik@gmail. com, hlasznik@dzscr.ro, biapascu@gmail.com).

Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne od roku 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z nasledujúcich podmienok: a) za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí; b) za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí; c) za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí; d) za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj maximálne päť pamätných listov Samuela Tešedíka za mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania, za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí, za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea. Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

Staršia detská tanečná skupina staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Báčskej Topole

Zlatá plaketa

Mgr. Pavel HLÁSNIK predseda SEK v mene zriaďovateľov

Jaroslav Čiep

„Tvorba je totiž vážna činnosť a na žánri nezáleží, lebo ak aj v senzitívnejšej nálade načrtneš báseň, musíš ju potom ešte raz (natriezvo) prečítať. A usilovne hľadať to zrnko, ktoré si tam videl v okamihu jasnozrivosti. Ak tam nie je, zahodiť. V romá ne, ktorý som začal písať pred desiatimi rokmi a dostal som sa k rozpracovanejším sylabom, tam je to iné a zložitejšie, ťažšie, únavnejšie,“ vyjadril sa o svojej tvorbe prednedávnom Peter Mišák. Peter Mišák, PhDr. (na rodený 1950 v Ružomberku), je učiteľ, redaktor, odborný redak tor, zostavovateľ, literárny kritik, publicista, básnik, lexikograf. V rokoch 1968 – 1972 študoval slovenčinu a nemčinu na Pe dagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Pôsobil ako učiteľ v základnej škole v Liptovských

Sliačoch, ako odborný a vedúci odborný redaktor zdravotníc kych učebníc a medicínskych odborných publikácií vo Vy davateľstve Osveta v Marti ne, od roku 1992 do 2011 bol pracovník Matice slovenskej, pracoval ako novinár, redaktor a šéfredaktor Slovenských ná rodných novín v Martine. Auto rom je scenárov, rozhlasových pásiem a poviedok pre rozhlas. Na svojom literárnom konte má viacero publikácií: Listovanie (1982), Apel (1983, spolu s L. Lajčiakom a P. Matisom), Deň (1989), Soľ v nás (1998), Necelé sonety o láske (2004), Rozhovor na ulici (2009), poviedkové ho súboru Pointa smrť (2007). Spolu s P. Vrlíkom vydal Povesti z Liptova (2008), Rozprávky spod slovanskej lipy (2013), Muránske príbehy a povesti (2015), Alicine psy (2018). Pripravil a zostavil viacero literárnych príručiek a zborníkov ( Skúmať vlastné

slová, 2000; Malý slovník sloven ských spisovateľov, 2002; Profily, 2005). Pravidelne sa prezentuje ako kultúrny publicista a recen zent pôvodnej slovenskej lite ratúry. Za básnickú zbierku Soľ

v nás získal v roku 2000 Prémiu Paula Rusnaka ako ocenenie Svetového kongresu Slovákov za pôvodnú tvorbu, za Malý

Narodeniny a výročia v júni 2022

Ë 1. júna 1822 v Hnúšti (Slovensko) sa narodil Ján Francisci , slovenský básnik, prozaik, publicista, prekladateľ, teológ a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra. Zomrel 7. marca 1905 v Martine. (Pripomíname si 200. výročie narodenia.)

Ë 1. júna 1892 v Petrovci sa narodila Mariena czoczekováEichardtová, spisovateľka, ale predovšetkým detská autorka. Zomrela v Novom Sade 20. decembra 1972. (Pripomíname si 130. výročie narodenia.)

Ë 5. júna 1922 v Petrovci

sa narodil Tibor König , popredný stranícky a národnoosvetový pracovník, profesor na petrovskom gymnáziu a šéfredaktor Hlasu ľudu. Zomrel v Novom Sade 19. apríla 1953. (Pripomíname si 100. výročie narodenia.)

Ë 5. júna 1922 v Petrovci položili základný kameň budovy slovenského gymnázia. (Pripomíname si 100. výročie tejto historickej udalosti.)

Ë 10. júna 1947 v  Petrovci sa narodil Miroslav Vitéz, doktor hospodársko-právnych vied

a profesor Univerzity v Novom Sade. (Blahoželáme k 75. narodeninám.)

Ë 11. júna 1942 v Kysáči sa narodil akademický maliar Milan Súdi. (Blahoželáme k 80. narodeninám.)

Ë 13. júna 1937 v Kovačici zomrel kultúrny dejateľ Karol Abafi . (Pripomíname si 85. výročie smrti.)

Ë 26. júna 1932 v Erdevíku sa narodil dr. daniel dudok, slovenský vojvodinský lingvista, dialektológ, prekladateľ, redaktor časopisu Nový život,

slovník slovenských spisovate ľov v roku 2003 Cenu primátora krajského sídla za významný literárny počin. Výber z bás nických zbierok Petra Mišáka preložený do srbčiny v preklade Martina Prebudilu prednedáv nom vyšiel na srbskom knižnom trhu. Publikáciu Samo smo voda ilustroval Jaroslav Ulech. V nej je zahrnutých 46 Mišákovych básní preložených do srbčiny vybraných zo zbierok Listovanie, Apel, Deň, Soľ v nás, Necelé so nety o láske a Rozhovor na ulici, tiež poznámka o autorovi z pera prekladateľa Martina Prebudilu. Výber z poézie po srbsky Samo smo voda vydalo vydavateľ stvo Computeh v Belehrade. Publikácia je rozmerov 22 x 15 cm, vytlačená je na recyk lovanom papieri v rozsahu 70 strán. Zlepená je do mäkkého prebalu a vyšla s vročením 2022. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Dinex v Belehrade.

šéfredaktor Zborníka Spolku vojvodinských slovakistov a vysokoškolský pedagóg. Zomrel 14. septembra 2015 v Báčskom Petrovci. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.)

Ë 3 0. júna 1972 sa narodila Annamária Boldocká-Grbićová, spisovateľka, publicistka, redaktorka a stredoškolská pedagogička. (Blahoželáme k 50. narodeninám.)

Pripravila: A. Francistyová

Oznamy

KRÍŽOVKA

autor: JÁN BAŽÍK strecha (zdrob.)

albánsky peniaz

ilínium

vykrádači pokladníc

1. časť tajničky

V tajničke je názov jedného z divadelných predstavení SVD.

pohrebná hostina molybdén hmota, surovina časť chôdze

Nový Sad veľká drevená loď rozum rožný statok zvyšok súbor osí tráv rado

HLASĽUDU Španielsko karta vylúčená z hry

kyslík infekčná choroba časť nohy mučiteľ zápal sliznice

riečni rybári otcova sestra oprava

ROZLÚŠTENIE ČÍSLO

zázrak, čudo Sarajevo

odplata za previnenie Ivan Krasko titán prúdenie vody Slovensko fáza mesiaca osobné zámeno vodný živočích čistil vodou

predložka ponad rovnaké písmená domáce zvieratá elektrón samohláska minulý rok

myšlienka lítium

2. časť tajničky

– VODOROVNE: uplakane, zlatý, Al, nebo, tri, Ana, chlap, ťt, ev, ZS, aktív, a, P, palec, od, PE, ej, sila, kre, tep, kľud, UR, hrúza, Pazovčan

TAJNIČKA: ZLATÝ KĽÚČ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu z 28. mája 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA VAJCOVÁ, Ul. Námestie oslobodenia č. 23, 26 215 Padina.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

BLAHOŽELANIE

Dňa 24. mája 2022 na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja v Nitre Ing. KATARÍNA MELICHOVÁ, PhD., obhájila habilitačnú prácu Inštitúcie a rozvoj – vybrané aspekty inštitucionálneho prostredia ako faktora regionálneho a miestneho rozvoja, predniesla habilitačnú prednášku na tému Vývoj teoretických prístupov k regionálnemu rozvoju a ich priemet do regionálnych politík a získala titul docentky. K úspechu jej blahoželajú a do budúcna prajú veľa pracovných úspechov rodičia a brat Ondrej Melichovci.

42 OZNAMYwww.hl.rs Informačno-politický týždenník

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 25. 5. 2022 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie odpadových vôd (PPOV) mesta Zreňanina, na katastrálnej parcele 15392/5, k. o. Zreňanin I, ZO Zreňanin, nositeľa projektu Begej Water a. s., z Nového Belehradu, Ul. Bulevar Mihajla Pupina, č. 6. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia.

Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia de nované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU295, NSL295, NSO295 NS – KLISA 5, Ul. Svetozara Markovića Toze č. 6, na katastrálnej parcele číslo 124/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. júna 2022 uplynie rok a pol, čo nás navždy opustil náš syn

DAMIR PRŽULJ

2. 1. 1966 – 8. 12. 2020 – 8. 6. 2022 z Padiny

Odišiel si cestou, ktorou ide každý sám, len brána spomienok zostala dokorán... Ten, kto Ťa poznal, spomenie si, ten, kto Ťa mal rád, nikdy nezabudne...

S láskou a úctou si na neho spomínajú rodičia Persida a Drago Pržuljovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 2. júna 2022 uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, oci a deda

PAVEL PÁLIK 1947 – 2021 – 2022 z Kysáča

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Tvoji: manželka Zuzana, dcéry Alena a Ľudmila, vnučky Bianka a Michaela a zaťovia Miroslav a Michal

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na KATARÍNU VALOVÚ

rod. Megovú 20. 6. 1956 – 24. 5. 2020 – 2022 z Hložian

Uplynuli dva roky a po Tebe zostali len smútok a spomienky. Zarmútení: manžel Ján, syn Ján a dcéra Tatiana s rodinami

SPOMIENKA na

ZUZANU TÁRNOCIOVÚ

rod. Maďarovú 28. 11. 1940 – 7. 6. 1982 – 2022 z Pivnice

Aj po štyridsiatich rokoch pamätáme na jej lásku, dobrotu, pracovitosť, ale i na slová, ktorými sme ju vyprevadili z nášho spoločného domu do domu jej večného odpočinku.

Teraz nám zostáva viera, nádej a láska... 1. List Korintským 13 Jej najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul boľavý rok, čo nás opustil manžel, otec, starý a prastarý otec

ĎURO MIHÁĽ

14. 5. 1945 – 1. 6. 2021 – 2022 z Kovačice

Osud je občas krutý, nevráti, čo vzal. Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ.

Na Teba si spomínajú:

manželka Mária, syn Juraj a syn Janko s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na zosnulého brata

ĎURA MIHÁĽA

Oznamy Hlase ľudu 021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

14. 5. 1945 – 1. 6. 2021 – 2022 z Kovačice

S úctou a láskou si na Teba spomína

sestra Anna s manželom Albertom a deťmi Natašou a Emilom s rodinami z Holandska

Ten, kto ťa poznal, si spomenie, a ten, čo ťa mal rád, nikdy nezabudne.

KATARÍNA ČILIAKOVÁ

rod. Lačoková 1966 – 2012 – 2022 z Kulpína

DROBNÝ OZNAM

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke www.hl.rs

RTV Panoráma

TELEVÍZIA

Piatok 3. júna

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30)

21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30)

22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 5. júna

10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2018, 4. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)

11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30)

11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 7. júna

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie aj tentoraz prinesie príspevky z viacero oblastí spoločenského života z našich prostredí.

Dúhovka bude venovaná storočnici pivnických hasičov. Dobrovoľnosťou a vytrvalosťou hasiči plnia najhumánnejší cieľ: chrániť životy ľudí a majetok pred ohňom a živelnými pohromami. Toto poslanie si pivnickí hasiči nezištne plnia už celé storočie. K nekaždodennému jubileu príležitostne v nedeľu uvítali zbory z Juhobáčskeho obvodu na 40. Májových stretnutiach.

Vysielanie pre penzistov. Vo vysielaní pre penzistov odvysielaný bude záznam o tom, ako sa kysáčski penzisti bavili na zábave, ktorú zorganizovali pri príležitosti niekdajšieho Dňa mladosti. Predstavená bude aj samouká maliarka Zuzana Madacká a nevystane ani príspevok o zdraví.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TV PETROVEC

Pondelok – sobota

18.25 Začiatok vysielania

18.30 Dokumentárny lm

18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:

Piatok 3. júna

– Dokonalé alibi

Sobota 4. júna

– Dych nebies

Pondelok 6. júna

– Bez súcitu

Utorok 7. júna

– Pokušenie

Streda 8. júna

– Sabotáž

Štvrtok 9. júna

– Splnený sen 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 5. júna

17.00 Film: Norman a duchovia 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Pád anjela 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok 18.15 Výber z programu

TV Kovačica

Každú sobotu 18.15 Výber z programu

TV Pančevo

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

TV STARÁ PAZOVA

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok 18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota 15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa 7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 5. júna 6.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Ústredná oslava kovačického jubilea

Utorok 7. júna

16.00 Film: 102 dalmatínov

Piatok 10. júna

Kultúrno-umelecký program

V kovačickom ríte, 2. časť

TELEVÍZIA PANČEVO

Nedeľa 5. júna

7.00 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 8. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa 8.00 Správy

8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy

9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota)

15.00 Správy

15.05 Rádiošport (pondelok)

Kronika našich osád (utorok)

Hudobné vysielanie (streda)

Inteen (streda o 16.00)

Súzvuky (štvrtok)

Z každého rožka troška (piatok)

Kaleidoskop (sobota)

15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)

16.00 Motívy (nedeľa)

17.00 Rozhlasové noviny

17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)

24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Šport

AŠK – DELIJA 3 : 0 (prerušené v 35. min. pre malý počet hosťujúcich hráčov)

Dejan Striško

Mokrinčania

do Aradáča pricestovali iba ôsmi, pravdepodobne iba preto, aby klub nebol trestaný, že neodišiel na zápas. Už na začiatku teda bolo jasné, že sa zápas neodohrá do konca. Hralo sa úplne uvoľnene a domáci hrali s polovicou síl, nechtiac ponížiť

počtom slabšieho súpera. Vedenia sa domáci ujali gólom Birmanca už v 2 minúte. Na 2 : 0 zvýšil Tasić 5 minút neskoršie, po čom Aradáčania pribrzdili.

Medzičasom jeden hráč hostí pre „zranenie“ opustil hru, a po tom, čo Nenin v 33. minúte dal tretí gól pre AŠK, „zranil“ sa ešte

jeden hráč Delija, takže rozhod kyňa Danijela Miljušová nemala kam a v súlade s pravidlami musela odpískať koniec tohto príliš neobvyklého zápasu, ktorý bol neobvyklý aj po tom, že rozhodcovskú trojicu tvorili diev ky. Okrem hlavnej rozhodkyne Danijely Miljušovej postranné rozhodkyne boli Ivana Tubićo vá a Teodora Burićová. Inak po remíze (1 : 1) v 26. kole na vlastnom trávniku s mužstvom Banat Zreňanin tréner Željko

Stanić podal demisiu a kormidlo mužstva do konca majstrovstiev prevzal Srđan Zakić.

AŠK: Eötvös, Nadlački, Lon čarski, Birmanac, Zakić, Mijić, Tasić, Ponorac, Vesin, Bojanić, Nenin

Aradáčania sa nachádzajú na 10. mieste a majú 32 bodov.

V nasledujúcom kole uhostia mužstvo Vojvodina Novo Milo ševo. Bude to pre nich i posledný zápas tejto jari, lebo v posled nom kole sú voľní.

MLADOSŤ – NAFTAGAS 4 : 3 (1 : 1)

Vposlednom

majstrovskom zápase na domácom tráv niku, Bieloblatčanom sa podarilo obrátiť výsledok z 1 : 3 na 4 : 3, a v konečnom poraziť mužstvo z dediny Boka. Keďže tréner mužstva Popov nebol na zápase, kormidlo mužstva prevzal skúsený Vladimir Gál.

To, že hostia len tak ľahko ne nechajú body v Bielom Blate, ukázali už v 17. minúte, keď Trišić rozvlnil sieť Perišića. O dve mi núte neskoršie Nécsov výsledok

vyrovnal, a potom sa do konca polčasu nič podstatnejšie ne udialo, takže s nerozhodným výsledkom súperi odišli na prestávku.

V druhom polčase obe muž stvá hrali trochu nervóznejšie, čo, zdá sa, viac zodpovedalo hosťom, ktorí v 55. minúte druhým gólom Trišića znovu zís kali prednosť. V 80. minúte ďalší náskok hostí. Do listiny strelcov sa zapísal aj Žerajić a vtedy sa zdalo, že si hostia z Bieleho Blata

Pavel Kalapiš (v červenom drese) priniesol obrat v nastavenom čase

domov odnesú všetky tri body. Avšak hráči Mladosti mienili inak. Iba minútku po treťom góle hostí Poničan korigoval výsledok. Po tomto góle a do konca zápasu do máci obliehali bránu hostí v snahe

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN

1918 (Ratkovo) 3 : 5

Silbašská Naša hviezda má 37 bo dov a nachádza sa na 10. mieste, kým Hložančania sú na 12. mieste a majú 34 bodov.

24. kolo:

VOJLOVICA: MLADOSŤ – Glogonj (Glogonj) 0 : 3 Vojlovická Mladosť sa nachádza na 7. mieste a má 26 bodov.

aspoň vyrovnať. Hostia húževna te bránili minimálnu prednosť, ale v 90. minúte konečne poľavili. Strelcom bol Đurić. Nuž a potom v nadstavenom čase v 93. minúte zápasu Kalapiš stanovil konečný výsledok a priniesol veľkú radosť početným Bieloblatčanom, ktorí si prišli pozrieť zápas.

MLADOSŤ: Perišić, Nécsov, Poničan, V. Gál, Đurić, Stojić, Šuľa (Žižić), Kalapiš, Šofranko, Vukajlović (Jašin) K. Kurunci

BATROVCI: Omladinac – JEDNOTA (Ľuba) 0 : 0

GIBARAC: Sinđelić – OFK BINGU ĽA 2 : 3

Po tomto zápase Bieloblatča nia majú 41 bodov a postúpili na 5. miesto v tabuľke. V nasledujú com poslednom kole odcestujú do dediny Jaša Tomić, kde si sily zmerajú s mužstvom Radnički, ktorý v nasledujúcej sezóne bude súťažiť v Zreňaninskej oblastnej lige. trojica SLOGA 0 : 3

NOVÁ PAZOVA: Radnički – RAD NIČKI (Šíd) 5 : 4

Erdevícka Sloga je na 5. mieste a má 44 bodov, kým Radnički má 42 bodov a nachádza sa na 6. mieste.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA 28. kolo: SILBAŠ: NAŠA HVIEZDA – Radnički

PRVÁ BELEHRADSKÁ LIGA –A SKUPINA

25. kolo:

VELIKO SELO: Dunav – POSAVAC TIŠMA (Boľovce) 3 : 2

Boľovčania sa nachádzajú na 8. mieste v tabuľke a majú 34 bodov.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Informačno-politický týždenník

OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR –PLANDIŠTE

17. kolo: JÁNOŠÍK: JÁNOŠÍK – Mladost (Ve lika Greda) 7 : 0 Jánošíčania sa nachádzajú na 3. mieste a majú 32 bodov. OBECNÁ LIGA ŠÍD

17. kolo:

ŠÍD: JEDNOTA – Jedinstvo (Mo rović) 1 : 2 Jednota zo Šídu sa nachádza na 5. mieste a má 24 bodov, OFK Binguľa je na 6. mieste a má 20 bodov, kým Ľubania na 7. miesto majú 19 bodov.

Podľa webovej stránky: Srbijasport.net: V. Hudec

Darko Sládeček

Pokračuje zber bodov

V28. kole Hložančania už štvrtou výhrou za sebou pokračujú so zberom bodov, a tak si udržali nádej o záchranu. Od prvého hvizdu Nemanju Koberského zo Somboru domáci prejavili väčšiu vôľu vyhrať na rozdiel od hostí, ktorí majú všetky starosti za sebou, a na zápas prišli len z povinnosti. Domáci útočník Marko Đilas tentoraz nemal svoj deň, lebo v prvých 45 minút mal až šesť stopercentných šancí, no buď prestrelil bránu, tra l žrď, alebo mu veterán Kronić vybránil strely z troch – štyroch metrov. Bolo to dosť trápne, skôr tragikomické. Predsa zo 200

OBECNÁ LIGA BÁČSKA

divákov v 19. minúte potešil gólom mladučký Stanislav Žembery, ktorý presne hlavičkoval pre 1 : 0.

V druhom polčase rovnaký obraz. Hostia bez žiadnych ambícií a domáci zahadzovali početné šance. V 56. minúte však skrátil muky domácich Brkljača, keď využil prihrávku Đumića do priestoru a efektne trafil ľavú šibenicu Kronićovej brány pre 2 : 0. Do konca zápasu to znovu bolo revue zahodených šancí, no zahanbil sa aj hosťujúci kapitán Sušić, ktorý nevyužil nádhernú prihrávku Brankovića. Rozhodca

na tomto férovom zápase karty nepoužíval.

BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Malešević, Jakuš, Đumić, Dokić, Papić (Katiak), Žembery, Duvnjak (Kriška), Đilas (Damjanović), Ralević, Brkljača (Carić) Budúcnosť po tejto výhre má 34 bodov, o jeden viac od 13.

Liparu, a nachádza sa na 12. mieste V nasledujúcom 29. kole na programe je osudový zápas pre obstátie Hložančanov v tejto ligy. V Obrovci si zmerajú sily s domácim Borcom, ktorý má 29 bodov a nachádza sa na 14. mieste.

Foto: z archívu FK Budúcnosť

lo, že si domáci zapíšu tri body, v 94. minúte Petrović centroval z rohového kopu a Latinović pekne hlavičkoval a vyrovnal.

Ján Šuster

Málopočetné obecenstvo na ihrisku v Malom Báči sledovalo priemerné stretnutie dvoch mužstiev, v ktorom výsledok nebol dôležitý, čiže nemohol zmeniť postavenie mužstiev v tabuľke. Hostia síce diktovali tempo, mali viac loptu v nohách a viac útočili, ale ich útoky najčastejšie končili pred domácim trestným územím, kde ich pohotoví domáci zadáci načas zastavovali. Hostia mali predsa aj niekoľko vyložených šancí, ktoré zostali nevyužité predovšetkým pre vlastnú nerozvážnosť, ale aj dobré zákroky domáceho

brankára  Chlebesa. Na druhej strane domáci sa zriedkavo dostávali pred bránu súpera. Ich útoky boli pomalé a prihrávky nepresné. Príliš nečakane však v 10. minúte domáci prerušili útok hostí na polovici ihriska a Dimić z 25 metrov prekvapil brankára Šustera a bolo 1 : 0. Už o dve minúty neskoršie po prihrávke z ľavej strany strela Kuchtu narazila na žrď. V 27. minúte Ogrizović všetko dobre urobil, prešiel po pravej strane, v trestnom území prihral Kuchtovi, ktorý strieľal vedľa.

V druhom polčase hostia aj naďalej mali prevahu. Hralo sa na polovici domácich, ktorí sa bránili jednoduchým odkopáva-

ním lopty ďaleko  od svojej brány a zdržiavali hru simulovaním zranenia, čo im rozhodca toleroval. V 75. minúte Benka po ľavej strane odbehol svojmu strážcovi, centroval na hranicu trestného územia a Grňa prudkým volejom strelil nad bránu. Nuž a potom v nadstavenom čase, keď sa zda-

SLÁVIA: Dávid Šuster, Ogrizović, Benka, Grňa, Záskalický, Petrović, Bolehradský, Vinković, Čobrda (Latinović), Kirti, Vlastislav Kuchta (Beláni)

Výsledky 23. kola: Bačka –Soko 4 : 5, Kulpín – Maglić 3 : 1, B. Hajduk – Kriváň Selenča 4 : 2, Tvrđava – Neštin 5 : 0, Borac – Slavija 3 : 0. Voľné bolo mužstvo Orlovi.

Po tomto kole v čele tabuľky je mužstvo FK Soko z N. Gajdobry, ktorý má 61 bodov, na druhom mieste je Tvrđava z Báča s 58 bodmi, pivnická Slávia je šiesta a má 42 bodov, Kulpín je siedmi s 23 bodmi, kým Kriváň je s 23 bodmi na deviatom mieste. V poslednom kole Slávia uhostí mužstvo Borac z Vizića, kým si v Selenči sily zmerajú Kriváň a Kulpín.

MLADOST – SLÁVIA 1 : 1 (1 : 0)

BUDÚCNOSŤ – RUSÍN 2 : 0 (1 : 0)

Ján Murtín

Šport

Ľahko vyhrali

Ján Bokor

Vo finiši majstrovstiev nebolo väčších prekvapení. Kovinčania si výhrou v Dolove zabezpečili titul majstra. Kačarevčania šťastne vyhrali a razia si cestu do baráže. Šance Padinčanov bojovať o postup v baráži sú minimálne, lebo do konca majú ťažší rozvrh. Jasná je situácia i na dne tabuľky. Okrem Ivanovčanov, ktorí ligu opustili skôr, pomoci nieto ani pre Jabučanov. Do nižšej súťaži sa chystajú aj Stari Tamiš a Spartak 1911. Osud Slogy z Banátskeho Nového Sela bude závisieť od počtu klubov, ktoré budú musieť zostúpiť. Zostalo zohrať ešte dve kolá a výsledky posledných zápasov nemôžu podstatnejšie zmeniť poradie v tabuľke.

Výsledky 28. kola: Partizan (G) – Budućnost 2 : 1, Dolovo – Rad nički 1 : 5, Dolina – Stari Tamiš 5 : 1, Crvena zvezda – Sloga 2 : 0, Vulturul – Hajdušica 2 : 1, Partizan – Jugoslavija 7 : 1, Jedinstvo – Stević 2 : 1. Voľný bol Potporanj.

DOLINA – STARI TAMIŠ 5 : 1 (2 : 0)

Padinčania ľahko zazname

nali presvedčivú výhru, aj keď pre zranenia a žlté karty niektorých štandardných hráčov nemohli vystúpiť v najlepšom zlo žení. Trener Igor Vakaresku teda musel plátať prvú jedenástku. To však nerobilo žiadne problémy

v hre v stretnutí s pred posledným mužstvom v tabuľke. Tí, čo vybehli na mokré ihrisko Doliny, sa usilovali podať čoraz lepší výkon. Počas celého zápasu domácim sa viac dari lo, kým hostia nemali ideí, ako

vážnejšie ohro ziť bránu Králika. K tomu nemali ani nebezpečné ho strelca, ktorý by trafil domácu sieť. Počas prvej polhodinke v prí liš rozháranej hre nebolo gólových šancí. Konečne v 35. minúte Abra mović hlavičkoval do siete hosťujú ceho brankára Vučkovića a bolo 1 : 0. Dolina sa rozohrala a tesne pred odchodom na prestávku Ta nasković v 45. minúte ešte raz zavlnil sieť hostí pre 2 : 0. Po prestávke domáci mali neustálu prevahu.

Dvojnásobný strelec Lazar Tanasković

po vydarenej akcii vsietil Mitkovski. Odvtedy hostia za čali mávať bielou zá stavou. Hráči Doliny z množstva šancí vy užili ešte dve. Druhý raz sa medzi strelcov zapísal rýchly a prie bojný Tanasković a sériu gólov skončil Janjović. Hostia čestný gól vsietili v poslednej minú te zápasu, keď Đurić prekvapil brankára Králika. Rozhodco via v čele so Sašom Pavićom z Vršca ne mali veľa práce, lebo sa hráči správali príkladne a hrali ko rektne.

Hostia sa museli brániť. Chýbalo im však síl, ale aj vôľa zachrániť sa od presved čivej prehry. Zvlášť sa to prejavilo po treťom góle domácich, ktorý

DOLINA: Králik, Čížik (Ilić), Janjović, Kolak (Kotváš) Tanas ković, Mitkovski, Abramović, Kočić, Radenković, Bančov, Josimovski (Hlavča)

Na nedeľu Dolina bude hosťo vať v Banátskom Novom Sele.

Odzačiatku zápasu v dedi ne Grebenac bolo jasné, že hostia musia prehrať. Domáci od prvej minúty začali hrať hrubo. Vedenie klubu, ale aj obecenstvo a sami hráči urážali hostí, takže žiaden iný výsledok od čestnej prehry hostí vari ani ne bol možný. Tomuto však predchá dzali nátlaky vedenia FK Vulturul na FK Hajdušica niekoľko dní pred, aby sa dohovorili o výsledku zápa su v prospech domáceho klubu. Nuž a keďže Hajdušičania na to nepristali, museli trpieť následky. Počas celého polčasu zaváňalo incidentom. Žiaľbohu, je to realita futbalu v Srbsku. V každom prípa de domáci museli vyhrať, a tak si zabezpečiť obstátie v lige, a na to nevyberali prostriedky. Výsledok

takej hry sú traja zra není hráči Hajdušice, z ktorých najhrubší ko niec vytiahol mladý Mršić, ktorý pre zranenie kolena bude dlhšie mimo trávnika a možno bude musieť koleno aj operovať. Počas prestávky pre zranenie v šatni zostali aj A. Ružić a Radović.

Za takých okolností zrejme ne bolo možné hrať futbal. Domáci útočili a hostia sa hlavne bránili a chránili si nohy. Darilo sa im to, takže domáci ani nemali výhľadné príležitosti pre gól. Predsa v 35. minúte Pavlovic neobozretne štartoval vo vlastnej šestnástke, rozhodca ukázal na biely bod, ktorý domáci premenili pre 1 : 0. Podobne tomu bolo aj po zmene strán. Rozhodca Mateja

Čičić toleroval takú hru domácich futbalistov, aj keď mohol ukázať jednu a možno aj viac červených pre hrubé štarty. To zvlášť bolo očividné keď Rankov, ktorý už mal jednu žltú, bez lopty odstrčil N. Ružića, tak, že tento spadol. Rozhodca mu však iba prihrozil, že ak také niečo urobí ešte raz dostane druhú žltú a bude mu sieť opustiť hru?! Domáci zvýšili náskok v 75. minúte, a potom vo

finiši zápasu N. Ružić po jednom protiútoku korigoval výsledok pre konečných 2 : 1.

HAJDUŠICA: Melich, Pejčić, Mršić (Brezičanin), Folťan, Pav lovic, Knežević, Cvetićanin, Radović (Petrović), A. Ružić (Đukić), A. Lipták, N. Ružić

Hajdušičania po tomto kole majú 41 bodov a zachovali šieste miesto v tabuľke.

Foto: V. Maliar

Vladimír Hudec

VURTURUL – HAJDUŠICA (1 : 0)

Kapitán

VOJVODINSKÁ LIGA SEVERNÁ

Kvalitný zápas kvalitných súperov

Ján Mučaji

Posledné

majstrovské kolo pred vlastným obecen stvom petrovská Mladosť v nedeľu odohrala s kvalitným cel kom zo Senty, ktoré v doterajšom priebehu majstrovstiev získalo rovnaký počet bodov – 45 ako aj Mladosť. Tieto dve mužstvá delili 4. a 5. miesto na rebríčku a výhra im zabezpečovala posun vyššie. Pred zápasom sa od obecenstva rozlúčil dlhoročný hráč Mladosti Marko Beronja, ktorý kvôli budú cemu povolaniu skončil futbalovú kariéru.

Prvú šancu mali domáci, keď Ožvát, ktorý na tomto zápase post kapitána postúpil odchádzajúce mu Beronjovi, strieľal na bránu, ale bol to iba prvý rohový kop za Mladosť. Prvú lepšiu šanca Petrovčannia mali v 12. minú te, keď hosťujúci obranca kryl svoju bránu rukou, ale rozhodca neodpískal penaltu. V nasledujú cej minúte pohrozili hostia, ale aj

teraz lopta skončila iba na rohu. Domáci sa ujali vedenia v 16. mi núte. Stojisavljević pekne prihral Trojanovićovi, a tento zaslal loptu

V 27.kole Kysáčania na vlast nej pôde deklasovali suse dovcov z Futogu. Vedenia sa ujali už v piatej minúte. Po rýchlej kontre Đaković prebehol po pravej strane, zaslal prízemnú prihrávku pred bránu a Radin z asi 9 metrov zaslal loptu do pravého rohu brány pre 1 : 0. Tro chu neskoršie z okraja šestnástky skúšal Marojević, ale strieľal nad brvno. V 10. minúte po centri Radina z rohu lopta vypadla z rúk brankára hostí Zorića, čo Šmit využil a skóroval pre 2 : 0. Už v nasledujúcom útoku kombinujú Pekić a Grubović, ale útok príliš skomplikovali a šancu nenávratne

Tajomník klubu Ján Mučaji (vľavo) na znak vďaky za prínos klubu odchádzajúcemu Markovi Beronjovi odovzdal skromný darček

do siete. V 22. minúte hostia mali veľkú príležitosť, ale V. Šproch zablokoval strelu, a tak zachránil vlastnú sieť. V 28. minúte strieľal Trojanović, odrazená lopta sa

dostala Stojisavljevićovi, ale ani tento z asi 20 metrov nebol presný. V 36. minúte Beronja dal gól, ale ho dobrý rozhodca Radu lović neuznal pre ofsajd. Druhý polčas sa začal stre lou Fábryho nad  bránu. V 53. minúte pekne skúša Stojisavljević, no jeho strelu brankár hostí kryl. Dve mi núty neskoršie Ožvát fauloval hosťujúce ho hráča, ale h ostia voľ ný kop z tzv. sk ráteného rohu nevyu žili. Aj ďalej sa hralo dob re na oboch stranách, no bez výrazných šancí. V 64. minúte hosťujúci hráč Žmukić strieľal vedľa a v 75. minúte sme videli najlepšiu akciu na tomto zápa

se. Stojisavljević pekne prihral výbornému Troja novićovi, ktorý pätou dal svoj druhý gól na zápase. V pokračovaní aj hostia ešte raz prihrozili a vo finiši zápasu domáci mali ešte dve príležitosti. Najprv v 86. minúte Trojanović z voľného kopu z asi 18 metrov nedokázal dosiahnuť hetrik a trochu neskoršie peknú príležitosť zahodil aj náhradník Vladisav, ktorý netrafil zblízka.

MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Be ronja (Vladisav), V. Šproch, Braj ković, Stojisavljević (A. Šproch), Šišljagić (Požarev), Trojanović, Jakuš, Ikrašev, Fábry

Petrovská Mladosť vo svojom možno aj najlepšom zápase v tejto sezóne zaslúžene vyhrala a získala nové tri body, ktoré im umožnili, aby sa dostali na tretie miesto v tabuľke. V poslednom kole Mladosť hosťuje svojej menovkyni v Turiji a ak že by získali čo len jeden bod a Bajša nevyhrala v Sente, majstrovstvá skončia na treťom mieste, čo by bol najlepší výsledok v 100-roč ných dejinách klubu. Počkajme však na nasledujúcu nedeľu.

Foto: J. Pucovský

zahodili. V 13. minúte Radin ušiel svojim strážcom a zvýšil náskok na 3 : 0. V 15. minúte prvýkrát prihrozili aj hostia, ale Munjaz dobre reagoval. Ďalšiu príležitosť hostia využili. Po voľnom kope v šestnástke Tatry najvyššie skočil Čepić a hlavičkoval pod brvno Munjazovej brány. Do konca polčasu šancu mal aj Pekić, ale brankár Zorić zachránil svoju sieť.

V druhom polčase hostia zahrali omnoho konkrétnejšie a v 55. minúte si vytvorili peknú príležitosť. Sakač strieľal zo 16 metrov a Munjaz parádou loptu odrazil na roh. Nuž a potom už ihrisko patrilo iba domácim, ktorí ďalšími štyrmi gólmi korunovali svoju prevahu. Tromi gólmi hetrik

Častá dilema na zápasoch – kto vyhodil loptu do autu, bola prítomná aj na nedeľňajšom zápase v Kysáči

dosiahol Pekić a do listiny strel cov sa zapísal aj Ðaković. Mali domáci ešte niekoľko príležitostí, z ktorých treba zdôrazniť strelu Ðakovića z takmer 35 metrov, keď brankár Zorić posledným vypätím síl odrazil loptu na roh.

treťom mieste a má 63 bodov, o 3 menej od druhého Šajkaša. Reál ne teda Kysáčania majú šance hrať baráž o postup do Vojvodinskej ligy, iba že by predtým museli vyhrať najprv na nedeľu Fruško gorski partizan v Bukovci, potom v mimoriadnom predposlednom kole doma Borac z Nového Sadu a nakoniec v rozhodujúcom zá pase aj Šajkaš v Šajkaši aspoň minimálnym výsledkom 1 : 0. po baráž?

TATRA: Munjaz, Šmit, Ðorđe vić, Živanović, Radin (Vrhovac), Laković, Pekić, Marojević, Gru bović, Ðaković, Apić Tatra sa aj ďalej nachádza na

TATRA – OFK FUTOG 7 : 1 (3 : 1)

Pavel Kocka

Šport

(Bez)bolestná rozlúčka

TISA Matej Bzovský

Poprehre v Adorjane v súboji s náročnejším domácim mužstvom futbalisti staropazovskej Jednoty sa matematicky už rozlúčili so Srbskou ligou. Zatiaľ sa im pripojili báčskopalanský Stari grad a OFK Kikinda, kým o svojom  osude v poslednom kole budú rozhodovať zreňaninský Radnički, ktorý vyhral Borac Sakule 2 : 1, tiež kulský Hajduk 1918, ktorý nečakane, ale predsa v súlade s predpokladmi vysoko vyhral Fenix na jeho Arene výsledkom  3 : 1. Kto bude štvrtým cestujúcim do nižšej súťaže rozhodne sobotňajšie záverečné kolo keď si Radnički zmeria sily s poslednou OFK Kikindou, kým Hajduk, vzhľadom na postavenie mužstiev v tabuľke aspoň na papieri má ťažšiu úlohu, lebo doma narazí na nového majstra OFK Vršac, mužstvo,

ktoré nemá žiadne starosti, lebo si prechod do prvoligovej súťaže dávno zabezpečilo. Môže sa teda očakávať, že hostia budú uvoľnení a domáci získajú tri body. To im však predsa nepostačí na záchranu v prípade ak sa Radnički z Kikindy vráti s plným ziskom lebo má o jeden bod viac. Všeličo je však možné. Jarné zápasy v tejto lige totiž priniesli očakávané, ale aj podozrivé výsledky, čo príliš vplývalo na regulárnosť kompletnej súťaže, no pre naše futbalové pomery to nie je nič divné o čom mali patriční zavčasu rozmýšľať.

V sobotu v Adorjane v stretnutí

s domácou Tisou, ktorej body boli prepotrebné, lebo aj im hrozil zostup, Jednota produkovala slušný výkon a bola hlavne vyrovnaným súperom. Domáci na začiatku zaujímavého zápasu hrali agresívnejšie a prinútili hostí brániť sa. Domácim sa to darilo iba do 15. minúty, keď po rýchlej a peknej akcii domácich inkasovali prvý gól. Hostia však hru rýchlo vyrovnali. Zahrali odvážnejšie, tlačili sa do útokov, mali aj dve vyložené šance na vyrovnanie, ale dobré príležitosti nevyužili Pilipović a ľahostajne hrajúci Pađen, ktorý bol neskoršie aj vystriedaný.

V druhom polčase sa nič nezmenilo. Hostia aj ďalej úspešne odolávali domácim, ktorým protiútoky znovu priniesli viac gólových príležitostí. Jednu  na zvýšenie náskoku zužitkovali v 68. minúte, tiež po rýchlej akcii,

ale aj váhaní neistej hosťujúcej obrany, ktorá inak bola značne oslabená, lebo pre zranenie nehrali dvaja  spoľahliví stopéri Ivetić a Beljić.

JEDNOTA: Stailković, Matović, Tmušić, Pađen (Milivojević), Stevanović, Pilipović (Valent), Obradović (Maoduš), Žiža, Živanović, Krkobabić, Trivić

Tak sa Jednota príliš bezbolestne už v predposlednom kole rozlúčila s republikovou ligou. Odchod do nižšej súťaži málopočetní najvernejší fanúšikovia dosť ľahostajne prijali na rozdiel od obdobia, keď sa po zostupe dlho a dlho hľadali príčiny neúspechu.

V záverečnom kole Jednota privíta pánčevske Dinamo, ktoré si presvedčivou výhrou nad Borcom zo Šajkašu 3 : 0 zabezpečilo záchranu. Bude to viac priateľské meranie síl, veríme aj zaujímavé na uspokojenie futbalových labužníkov. Domácim však prípadná výhra bude iba útechou pred odchodom  do južnej skupiny Vojvodinskej ligy. O toto stroskotanie sa viac – menej samí pričinili.

Vdňoch

19. až 22. mája v Zreňanine prebiehala deviata Olympiáda školskej vojvodinskej mládeže, ktorá sa skončila v nedeľu 22. mája v zreňaninskej Kryštálovej hale udelením uznaní a medailí.

Inak toto športové podujatie má dlhú tradíciu. Totižto 1. Športová olympiáda školskej mládeže Vojvodiny, známa aj ako SOŠOV, sa uskutočnila v dávnom roku 1970 v Novom Sade. Do roku 1989 ju zorganizovali ešte päťkrát, a potom nastala prestávka pravdepodobne vyvolaná známymi udalosťami v bývalej Juhoslávii a Vojvodina dve a pol desaťročia bola bez tohto masového športového podujatia. SOŠOV je znovu zorganizovaná roku 2014 v Sombore a nasle-

dujúca ôsma v poradí štyri roky neskoršie v Novom Sade. Zúčastnilo sa jej 3 800 účastníkov

spolu s profesormi a trénermi z celej Vojvodiny. Mladí športovci mali k dispozícii všetku športovú

Nositeľom organizácie SOŠOV bola Vláda AP Vojvodiny, resp. rezortný Sekretariat pre šport a mládež spolu so Zväzom pre školský šport Vojvodiny a mesto Zreňanin, ktoré je známe ako mesto športu.

zo všetkých prostredí Vojvodiny.

Posledná deviata v poradí SOŠOV bola najmasovejšia doteraz. Zúčastnilo sa jej zo 6 000 žiakov základných a stredných škôl

infraštruktúru mesta Zreňanin, a niektoré súťaže prebiehali aj v školských telocvičniach v susedných dedinách Klek, Ečka, Mihajlovo, Botoš a Aradáč.

Na tomto športovom podujatí sa pravidelne zúčastňujú aj nádejní športovci z územia Kovačickej obce. Tohto roku tam boli jedenásti. Z radov žiakov základných škôl na Olympiáde boli plavci z Kovačice: Sára Šimonová (získala bronzovú medailu), Martin Husárik (získal striebro) a Nemanja Radu, stolní tenisti z Uzdinu: Andrej Groza a Matija Grosu, atlétky Natália Širková z Padiny a Dunja Atanackovićová z Crepaje. Z kovačického gymnázia Mihajla Pupina Olympiády sa zúčastnila atlétka Anja Raduová, plavkyne Milica Živoinovićová a Dagmar Husáriková (bola tretia) a stolná tenistka Svetlana Sládečeková, ktorá obsadila prvé miesto.

Podal slušný výkon: Nemanja Stevanović

SRBSKÁ LIGA SKUPINA

Pavel Urban

OSLAVY

Miroslav Pap

hasiči si medzi svoje prioritné ciele na tento rok stanovili aj organizáciu tohtoročných Májových stretnutí hasičov Juhobáčskeho obvodu. To o. i. aj preto, že Dobrovoľný hasičský spolok v Pivnici toho roku oslavuje sté výročie od založenia. S týmto Hasičský zväz Vojvodiny súhlasil, takže Pivničania v nedeľu 29. mája mali možnosť prejaviť svoje organizačné kvality, a tým aj dôstojne osláviť vlastné jubileum. K tomu tre-

Pivnickí

ba zdôrazniť, že aj Májové stretnutia oslavujú svoje jubileum – 40. výročie. Okrúhle výročia iba žičili k tomu, aby toto podujatie nabralo na čoraz väčšej popularite. Pôvodne sa na stretnutie chystalo zo 40 súťažiacich skupín, no po uzávierku termínu na prihlásenie ich bolo už cez 60, ale v deň podujatia do Pivnice prišli 52 súťažiacich skupín, čiže do Pivnice sa zhrnulo vyše 500 účastníkov z piatich juhobáčskych obcí. Zo slovenských hasičských spolkov sa podujatia zúčastnili hasiči z Hložian, Kysáča, Selenče, Silbašu a Pivnice.

Od ranných hodín do Pivnice začali prichádzať členovia dobrovoľných hasičských spolkov zo všetkých strán Juhobáčskeho obvodu. Všetci sa zoradili pred pivnickým hasičským domom a slávnostnú prehliadku jednotiek

vykonali Radoslav Milutinović, predseda Obecného hasičského zväzu Báčska Palanka, a Jaroslav Vlček, predseda DHS Pivnica.

Po intonovaní hymny a salutovaní vlajke nasledoval otvárací program. Medzi inými sa prihovoril aj predseda Hasičského zväzu Vojvodiny Siniša Šavija: „Som veľmi rád, že po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou pokračuje organizovanie Májových stretnutí. Toto nie je iba súťažné podujatie. Prioritné je, aby sa členovia dobrovoľných hasičských spolkov zoznámili, stretli, zdieľali si rady a skúsenosti. Azda tento počet zúčastnených hovorí o tom, že sú všetci žiadostiví tohto podujatia, ale v konečnom dôsledku aj súťaženia.“

Predsedníčka Rady pivnického Miestneho spoločenstva Anna Čásarová pochválila organizátorov a zagratulovala im k stému výročiu pôsobenia. Hostí privítala a popriala všetkým, aby sa stretnutie nieslo v duchu spolupráce a tolerancie. „Z Pivnice týmto posielame odkaz, že dobrovoľné požiarnictvo dnes žije a bude slúžiť ako motivácia pre budúce generácie. Pre mňa sú hrdinovia tí, ktorí riskujú svoj život, aby nás ochránili. A medzi takých hrdinov patria aj hasiči,“ uzavrela Čásarová.

Následne člen DHS Pivnica Slobodan Bognar z príležitosti desiateho výročia svojho členstva v spolku predsedovi Jaroslavovi Vlčkovi odovzdal novú vlajku DHS. Nasledovalo de lé všetkých účastníkov. V ňom početní

diváci mohli vidieť aj hasičské kamióny zúčastnených spolkov. V Ulici Vojvodinskej pri hasičskom dome od 10. do 15. hodiny súťažili juniori, veteráni a seniori, kým na priestoroch Družstevného domu súťažili deti.

Súťažilo sa v 7. vekových kategóriách. Z detí najúspešnejší boli najmenší hasiči z Despotova (chlapci a dievčatá) a v kategórii juniorov prvé miesto získali Pivnica (chlapci)

a Silbaš (dievčatá). Spomedzi veteránov najlepší boli Rumenka (ženy) a Báč (muži), kým v kategórii seniorov prvé miesto obsadili Silbaš (ženy) a Báč 1 (muži). Všetkých súťažiacich hodnotila komisia pozostávajúca z 24 členov.

Slávnostné de lé 40. Májových stretnutí