Hlas ludu 24/2019 by NVU Hlas ľudu

Vzletní rozletovci v Jánošíku Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 15. 6. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4859/



Z obsahu

15. 6. 2019 | 24 /4859/

Uzávierka čísla: 12. 6. 2019

Na 26. Prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, ktorá sa konala v Starej Pazove v dňoch 7. až 9. júna, predstavenie Traja zhavranelí bratia z Báčskeho Petrovca získalo Cenu NRSNM – Sošku Miry Brtkovej. Druhá cena a Strieborná plaketa sa dostala Vojlovičanom za hru Rozmarín, kým tretiu cenu a Bronzovú plaketu získalo predstavenie Mušky z gumipušky z Erdevíka. Na fotografii sú odmenení účastníci s členmi poroty a organizátormi festivalu. A. Simonovićová Foto: Alexander Pop

Dňa 5. júna v Báčskom Petrovci na návšteve pobudol Vanja Udovičić, minister pre mládež a šport Republiky Srbsko. Návštevu cielene zameral na Základnú školu Jána Čajaka. A. Horvátová Foto: Miloš Krstovski

V kysáčskej škole v pondelok 10. júna slávnostne prijali prvákov. Štvrtáci im pripravili pestrý program a slávnosť poctili rodičia, starí rodičia, súrodenci a ich doterajšie vychovávateľky v škôlke. Do školských lavíc si od jesene sadne 40 nových žiakov. V slovenskej triede je 28 a v srbskej 12 žiakov. E. Šranková

Najpočetnejšia generácia v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, terajší ôsmaci, sa v piatok 7. júna slávnostne lúčili so školou. V aule školy prichystali rozlúčkový program. V rámci neho riaditeľka školy Vlasta Werleová vyhlásila aj šiestich najúspešnejších žiakov, nositeľov Diplomu Vuka Karadžića. Žiačkou generácie sa stala Kristína Speváková. J. Čiep

Aplikácia listových hnojív počas vegetácie sa robí niekoľkokrát, najčastejšie tri až štyri razy. To vyplýva najmä z rozdielnych výživových požiadaviek porastov, ktoré sú špecifické v každej fáze rastu plodiny. Z tohto dôvodu sa okrem iného vykonáva tzv. regeneračné hnojenie na jar, jesenné ošetrenie ozimín a podporné hnojenie v suchších obdobiach, či pri plodinách so slabším koreňovým systémom. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Jún – kultúrna žatva

ajprv sviatok pekného slova, potom detských javiskových výkonov, o týždeň folklóru dospelých a pomyselnou čerešničkou týchto júnových kultúrnych víkendov bude sviatok detského folklóru. A to nie sú všetky akcie, na ktorých protagonisti v týchto dňoch žnú potlesk za svoje úsilie... Naša júnová kultúrna žatva. V Jánošíku bolo pred týždňom Stretnutie pod lipami. Sústredenie mladých a renomovaných autorov pekného slova a výtvarného prejavu bolo v tejto banátskej dedinke prvýkrát vo svojich 48-ročných dejinách. Pre vzletovcov a ich hostiteľov zostane v peknej spomienke. Tak ako i svojrázna Cesta okolo sveta za tri dni, ako v tohtoročnom informátore organizátori ocharakterizovali 26. prehliadku slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď. V Starej Pazove uplynulý víkend svojim rovesníkom, ale i hodnotiacim porotám nacvičené predstavenia ukázali mladí herci z Boľoviec, Pivnice, Erdevíka, Bingule, Bieleho Blata, Lalite, Báčskeho Petrovca (dva súbory), Vojlovice, zo Selenče a zo Starej Pazovy (tri súbory). Ich úsilie odborníci pochválili, sugerovali však trochu viac pracovať na javiskovej reči, keďže aj divadlo je jedným z pilierov zachovávania národnej identity a materinského jazyka. Navrhli znovu organizovať semináre v oblasti detského divadla a ochotníckym režisérom odporučili spoluprácu s odborníkmi. Uvidíme, čo poradia folklórni znalci účastníkom 49. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ktorý prebieha práve v túto sobotu 15. júna v Hložanoch. V ústrety najväčšiemu sústredeniu vojvodinského slovenského folklóru organizátori si spomenuli na začiatky spred polstoročia. Uplynulo totiž 50 rokov odvtedy, čo sa roku 1969 v Hložanoch zrodila myšlienka o stretnutí slovenských folklórnych súborov a v nedeľu 5. apríla 1970 v dome kultúry v Hložanoch prvýkrát prebiehalo podujatie pod názvom Prehliadka ľudových tancov vojvodinských Slovákov. Vystúpilo vtedy deväť tanečných skupín z ôsmich osád: Aradáča, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Lalite, Pivnice, zo Starej Pazovy, Šídu a dve skupiny z

Hložian. Z tejto prehliadky vyrástol Folklórny festival Tancuj, tancuj… Jeho zámerom je podnes zachovávať, ale i zveľaďovať slovenské ľudové tance, skupinové spevy a nástrojovú ľudovú hudbu, tradičné zvyky a obyčaje. Aj tohto roku festivalové Hložany uvítajú milovníkov slovenského folklóru takmer zo všetkých prostredí Vojvodiny, kde žijú a pôsobia Slováci. Harmonogram 49. FFTT účastníci dobre poznajú, návštevníkom ho pripomenieme: Koncert speváckych skupín a orchestrov o 13.00, slávnostné defilé účastníkov o 16.00, dva koncerty tanečných skupín o 17.00 a o 20.00 a revuálna časť s vyhlásením výsledkov festivalu o 21.30. Hlavné festivalové lokality sú i tentoraz dom kultúry a amfiteáter, kde na návštevníkov čakajú i sprievodné podujatia: výstava Spolku žien Slovenka 70 sukieň mala, výstava hložianskych výtvarných umelcov a jarmok v organizácii SŽ Slovenka. Veríme, že vďaka novému termínu sú do veľkej miery odstránené obavy z nevyspytateľných meteorologických vrtochov, ktoré v máji neraz pokazili tento májový sviatok. A veríme, že aj na blížiacom sa Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči bude na roztancované a rozospievané „slniečka“ v kroji svietiť štedré júnové slnko. Anna Francistyová

V tomto čísle TÝŽDEŇ

7 Načo sprísniť tresty, ak sa zákon neuplatňuje?

ĽUDIA A UDALOSTI

15 Najkrajšie vankúšiky

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Po viac ako 40 dňoch zrážok sa konečne počasie umúdrilo

KULTÚRA

27 Chápu život celkom vážne

ŠPORT

40 Trojka ako päťka Na titulnej strane: Lýdia Čemanová z Kysáča – laureátka Ceny Rozletov za výtvarnú tvorbu na 48. Stretnutí pod lipami 8. júna v Jánošíku Foto: Juraj Bartoš 24 /4859/ 15. 6. 2019

Týždeň 

InPress

Obraz slobody

Čoraz vyššie ceny mäsa i politiky

Jasmina Pániková

okým v pondelok v Belehrade prebiehalo stretnutie najlepších študentov doktorských štúdií a ministra školstva a v Novom Sade stretnutie študentov Fakulty technických vied a predsedu pokrajinskej vlády, takisto v Novom Sade prebiehalo aj stretnutie istého študenta a novinárov. Prečo práve jeden študent pripútal pozornosť novinárov? V posledných dňoch novosadskí študenti sú stredobodom pozornosti, no nie vďaka ich vysokoškolským úspechom. Byť aktivistom nejakého združenia a bojovať na strane pravdy alebo otvorene podporovať opozičnú stranu je dnes nebezpečné. Minulý piatok a sobotu brutálne zbili troch študentov. Prví dvaja aj v ten deň vystupovali proti ničeniu zelených plôch v Novom Sade, či proti vysťahovaniu istej rodiny. Tretí študent je aktivistom hnutia Jeden z piatich miliónov a bol aktívny na proteste, po ktorom ho skupina neznámych násilníkov, v areáli študentského kampusu, surovo zbila. Polícia vie o týchto dvoch incidentoch, no zatiaľ nevyšla s konkrétnymi informáciami o páchateľoch. V akej spoločnosti žijeme? Prišli sme po ten najnižší stupeň, keď každý, kto verejne obhajuje niečie práva, alebo verejne hovorí proti počinom ľudí pri moci, sa má prebúdzať s pocitom, že nie je bezpečný vo svojom meste? Na aké mesto sa zmenilo kedysi najbezpečnejšie mesto v krajine? Hrdo nesie titul Európske hlavné mesto mládeže a práve tá mládež sa necíti bezpečne. Medzi nami sa rozširujú skupiny ľudí, ktoré dokážu nahnať strach do kostí tým, ktorí majú inú mienku, vrchnosť štátu mlčí a poskytuje tak materiál Európskej rade na ďalšiu správu o našom „pokroku“ v eurointegrácii, o slobodách v našej krajine. Aspoň naša premiérka bude mať znovu materiál na čítanie, ktorý ju zabaví. To, že by správa mala vyvolať celkom opačnú reakciu, netreba osobitne vyzdvihovať.

www.hl.rs

7 DNÍ

ájové záplavy, o ktorých o. i. aj minister poľnohospodárstva v apríli tvrdil, že nás nenavštívia, spôsobili obrovské škody. Podľa predbežných odhadov vyčíslili ich na 25 miliónov eur. Prezident Aleksandar Vučić navštívil niektoré postihnuté prostredia a sľúbil opravy poškodených domov, ciest, mostov... „Nebuďte smutní... zakončíme...“ odkázal ustarosteným občanom. Prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Srbska Ivica Dačić hovoril na zasadnutí Bezpečnostnej rady. Pre médiá vyhlásil, že všetky krajiny sa dožadovali, aby Priština zrušila stopercentné sadzby na tovar zo Srbska. Vyjadril ale pochybnosti ohľadne pokračovania dialógu medzi kosovskými predákmi a Belehradom, ba upozornil: „Podľa našich informácií Priština plánuje útok na sever Kosova...“ Zároveň žiadal, aby sa KFOR vyjadril, či chce, alebo nechce brániť srbské obyvateľstvo na Kosove. Zostaňme ešte chvíľku v nie práve bystrých politických vodách. Prst do oka našim vrchnostiam a veru i občanom Srbska zase strká Priština spolu s hosťami zo Spojených štátov amerických, odkiaľ na návštevu prišiel niekdajší americký prezident Bill

Clinton a bývalá štátna tajomníčka USA Madeleine Albrightová. Aby spoločne oslávili 20. výročie vtrhnutia vojsk NATO (bez súhlasu Organizácie Spojených národov) na územie Kosova a Metóchie. Táto skutočnosť predsa len nie veľmi ovplyvní inak chabé šance na konečný dohovor Belehradu a Prištiny. Denník Blic uvádza, že podľa viacerých diplomatických zdrojov by sa k nemu mohlo dopracovať do konca plynúceho roka. Náčrt riešenia by, píše spomenuté periodikum, mohli prijať lídri regiónu už na samite 1. júla v Paríži. Ak k nemu vôbec dôjde... Keby sme sa mali riadiť podľa pokynov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (týkajúcich sa potreby odpolitizovania nášho týždenníka), tak vyplýva, že sme môžbyť tento text mali začať inou informáciou. Napríklad tou, že bravčové mäso zase zdraželo (o 10 až 15 percent), takže teraz kilogram bravčového stehna v hypermarketoch stojí 470 až 550 dinárov a 1 kg krkovičky aj 650 din. Prípadne sme mali informovať, že chorvátska polícia v meste Supetar na ostrove Brač zatkla dvoch z viacerých príslušníkov chuligánskej skupiny fanúšikov (známej ako Torcida), ktorí sú upodozrievaní

z následne hrozného útoku, pri ktorom zbili dvoch mladíkov iba preto, že sú Srbi. Ibaže... Určite by nám podaktorí čitatelia a najmä nečitatelia zazlievali, že sme im opäť pribalili (síce „skrytý“) kus politiky. Najmä keby sme nenapísali, že inde, v susedných krajinách je bravčovina ešte drahšia. Bravčové stehno v Chorvátsku stojí 450 – 590 din., v Maďarsku dokonca až 600 din. (bez ohľadu na skutočnosť, že tam sú aj priemerné mzdy podstatne vyššie). Iní by si zase mohli vysvetľovať, že naším cieľom je/bolo vyvolať občiansku nevraživosť tým, že spomíname „prípad Supetar“ a máme na ume oddelené, rovnako surové útoky na študentov v Novom Sade – Dejana Bagarića z Demokratickej strany, respektíve Mihajla Nikolića a Marka Delevića, príslušníkov organizácie Strecha nad hlavou. Všetkých troch zmlátili – zatiaľ neznámi páchatelia. A tak nevedno, či opoziční politici majú pravdu, keď tvrdia, že sa násilníci v Novom Sade cítia bezpeční, lebo vraj v tomto meste existuje výrazné spojivo medzi organizovaným kriminálom a štátnym vrchom. Tak sa ukazuje, že nielen bravčovina, ale aj politika je čoraz ťažšia. Pardon – stále drahšia. Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ A NOVINY HLAS ĽUDU OČAMI NRSNM

Náš týždenník je, vraj, spolitizovaný Juraj Bartoš

o, že sa v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu nahromadilo veľa neznámych, je číra pravda. Akože je pravda i fakt, že jej zakladateľ – Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny ráta so zavedením nových praktík v ustanovizni, ktorej nosné vydanie týždenník Hlas ľudu v októbri okrúžkuje 75 rokov od založenia, respektíve vychádzania. Nasvedčovali tomu aj dymové signály, ktoré sa vznášali nad 5. schôdzou NRSNM, kde len tak fŕkali iskry pri debate týkajúcej sa jubilujúceho periodika a najmä jeho vydavateľa. Môžbyť pozorný čitateľ po prečítaní tohto textu získa predstavu o tom, kam a ako čoskoro zasmeruje jubilujúce periodikum... Úvodné slová k ústrednej téme 5. schôdze NRSNM (4. júna v Novom Sade) povedal riaditeľ Samuel Žiak. V kocke podal dejiny a poslanie NVU HĽ a blížiace sa jubileum týždenníka Hlas ľudu – 75. výročie vydania prvého čísla Hlasu ľudu a sústavného vychádzania. Pripomenul, že sa roku 2004 NRSNM ujala zakladateľských práv nad NVU HĽ, ktoré predtým boli v kompetencii Zhromaždenia AP Vojvodiny, a že prostriedky NVU Hlas ľudu zostávajú v štátnom vlastníctve a používajú sa v súlade so zákonom. Podčiarkol taktiež, že ustanovizeň doteraz naozaj nemala problémy; „každý mesiac pravidelne prichádzajú prostriedky“. Žiak hovoril aj o právach a povinnostiach NRSNM voči NVU HĽ a nejasne prezentoval hmlistú budúcnosť týkajúcu sa sídla ustanovizne, ktorá sídli v tzv. budove Dnevnika: „Všeličo sa hovorí, čo bude s budovou, my ale zatiaľ, čo sa naozaj stane, nevieme. Majiteľ (ktorého nemenoval – poznámka J. B.) zatiaľ budovu nechal v takom stave, v akej je; platíme podnájom – nie je nízky, a je to jedna z najväčších zložiek, ktoré platíme...“ HĽ POTREBUJE TROCH ZAMESTNANCOV Riaditeľ Žiak taktiež (a veru nie presne – pozn. J. B.) skonštatoval: „Ustanovizeň v tejto chvíli má dvadsiatich novinárov a redaktorov... a nemôžeme zamestnať nových. Väčšina sú absolventi Filozofickej fakulty alebo Fakulty politických • TÝŽDEŇ •

vied, teda žurnalistiku vyštudovali na Slovensku.“ Poukázal na potrebu zamestnať troch zamestnancov podľa existujúcej systematizácie a dodal: „Podľa Zákona o určovaní počtu zamestnaných vo verejnom úseku musíme žiadať povolenie od Generálneho sekretariátu vlády Srbska; to povolenie sme zatiaľ nedostali...“ Veľmi úsporne sa riaditeľ NVU HĽ zmienil o situácii v tlačiarni v Báčskom Petrovci, ktorú NVU kúpila – po tom, čo o tom rozhodla NRSNM: „Majetok, ktorý dovtedy patril Kultúre, respektíve Neografii, s. s. r. o., v Báčskom Petrovci; to sme kúpili na verejnej licitácii konkurzného konania.“ Novozaložený podnik HL Print podľa jeho slov počas prvých rokov mal dobré hospodárske výsledky, ale v priebehu tretieho roku vykázal „veľmi veľké schodky; preto sme sa rozhodli zrušiť zmluvu s tým podnikom o prenájme priestorov a priestory a tlačiarenskú prevádzku sme odovzdali... nadviazali zmluvu s inou tlačiarňou (neuviedol jej názov – pozn. J. B.), ktorá dovtedy tlačila Zorničku...“ Dodal, že majetok v Petrovci patrí NVU HĽ a „ak aj firma HL Print odišla do konkurzného konania, neznamená, že je majetok ohrozený“. Podpredsedníčka VR NRSNM Anna Huďanová sa k záležitosti týkajúcej sa NVU HĽ a jej vydaní vyjadrila takto: „Keď som videla materiál, ktorý som dostala do rúk, verte mi, hanbila som sa, že som Slovenka, a hanbila som sa, čo sa všetko robí v Hlase ľudu. Spomínali ste kádre, ktoré študovali na Slovensku, a povedala by som, že svoju prácu nevykonávajú tak, ako by ju vykonávať mali. Hlas ľudu je príliš spolitizovaný, ľudia sú veľmi-veľmi skeptickí, keď čítajú HĽ, a málokto sa o ňom aj pozitívne zmieňuje.“ Huďanová pri ďalšom vstupe do diskusie o. i. povedala, že Juraj Červenák zapríčinil prvú väčšiu vlnu migrácie Petrovčanov na Slovensko, lebo, vraj, kde bolo treba zatvoriť firmu, tam bol ako riaditeľ práve on. Člen VR NRSNM Ján Makan poukázal na neutešený stav budovy tlačiarne v Petrovci a mal otázku, prečo sa do nej nevkladalo... Ohľadne novín HĽ zdôraznil: „Ja osobne

chcem povedať, že Hlas ľudu neodberám; prečítam si ho tak povrchne, lebo tam nieto voľačo pre mňa. Mám zopár starých ľudí, ktorí odoberajú HĽ, ale vravia, že je rovnaká koncepcia, nič sa nemení...“ Člen VR NRSNM poverený oblasťou informovania Zlatko Lenhart sa snažil byť konkrétnejší: „Proste za tieto peniaze, ktoré tu chýbajú, sme mohli zrenovovať zdravotný dom v Báčskom Petrovci, školy nejaké, alebo niečo. Z pokrajiny ste dostali roku 2018 2 985 600 dinárov – o Zorničke hovorím – a vrátené 2 100 000 din.; kde sú 800 000? Myslím si, že Hlas ľudu je spolitizovaný, že ste nerobili pre slovenskú menšinu, ale sami pre seba, a možno ešte pre nejakých druhých ľudí okolo vás.“ Člen Rady a doterajší predseda Dozornej rady NVU HĽ Juraj Červenák vyslovil odlišnú mienku než predošlí: „Mám veľa rokov a veľa rokov aj čítam Hlas ľudu; mám veľa potýčok s novinármi HĽ, nepáčilo sa mi, ako aj vám všetkým, ako píše... Hlas ľudu, ak nebude písať o „politike“, tak nebude o ničom písať, lebo všetko je spolitizované. (...) Že kde je 800 000? Všetko je transparentné, máme dokumenty. HĽ bol naveky čestný týždenník, čestne písal, ale nemožno všetkým ľuďom uhovieť.“ PODOZRIVÉ HOSPODÁRENIE Podstatne konkrétnejšie a postupne i zápalistejšie, miestami i rozhárane hovoril podpredseda NRSNM Pavel Surový. Na úvod poznamenal, že Juraj Červenák bol v dozorných radách aj NVU HĽ, aj tlačiarne HL Print, a že „podpisoval s Katarínou Melegovou-Melichovou“. Sústredil sa však prevažne na niektoré skutočnosti, ktoré riaditeľ Žiak nedementoval. „U nás bol populárny seriál Mućke. Celé to, čo sa deje v Hlase ľudu, sa mi podobá na to. HĽ navštívila rozpočtová revízorka a zistila, že neboli robené verejné obstarávania v rokoch 2013 – 2014, čo je ,prekršajni postupak’ (priestupkové konanie – pozn. J. B.), a pán Žiak sa zachránil iba tým, že konštatovali, že prešli tri roky od tej lehoty. NVU nerobila obstarávanie roku 2018; ďalej máme, že roku 2017 vyhrala na verejnom obstarávaní, žeby sa tlačil Hlas ľudu, dcérska firma HL Print, že má tlačiť do 2018. Dveti-

sícštrnásteho, 12. septembra, HĽ Print šiel do blokády, bola ,prinudna naplata’ (vymáhanie – pozn. J. B.), čiže peniaze boli prehadzované, a potom – čo sa stáva. Nemáme odpovede, ako vidieť, že výpisy a účty boli platené iným firmám, a nie HL Printu; nebolo spravené nové obstarávanie, aby niekto iný tlačil, a tu mám z prvého 2019, že ešte stále tlačí – v roku 2019 – HL Print. Čiže nevieme, kto tlačil za rok 2018...“ Surový tiež kvitoval, že NVU HĽ neodpovedala na sedem listov NRSNM (týkajúcich sa požiadavky na doplnenie dokumentácie o hospodárení ustanovizne – pozn. J. B.), v súvislosti s budovou tlačiarne skonštatoval, že to je posmech Petrovčanom, a dodal: „Slovenské vydavateľské centrum sa sťažovalo, že všetky prostriedky, ktoré boli na pokrajine... SVC nedostáva, pracuje v sťažených podmienkach. Prečo všetky transakcie nejdú do SVC? Asi nová správna rada znovu bude musieť poslať rozpočtovú inšpektorku pánovi Žiakovi a nech sa zistí, čo sa robí s verejnými prostriedkami všetkých nás.“ NÁKLAD ZNIŽUJE BARTOŠKO?! Uzavierajúc pitvu Surový ozrejmil aj pokles tiráže týždenníka: „Hlas ľudu si zaslúžil ľudí, ktorí budú transparentní, ktorí budú Národnostnej rade dodávať informácie, ktorí sa nebudú skrývať... A prečo padá číslo – to sme videli od 2017 do 2018 – lebo nechcú čítať pougára aj Bartoška, ktorý robí politické nevraživé témy, aby spoločnosť polarizoval.“ Predsedníčka Rady Libuška Lakatošová bola stručná: „To, že sme nemali korektnú spoluprácu – nemali sme. Ja som očakávala, že dostaneme informácie, lebo sme zakladatelia Hlasu ľudu a my sme museli tie informácie hľadať päťkrát – desaťkrát... Myslím si, že budeme dobre spolupracovať, a je potrebné niečo vynoviť v Hlase ľudu, aby sme zaujali tých, čo ho budú čítať, lebo sme si vedomí, že aj počet predaných čísel je rok čo rok stále menší a menší... Pravdaže, novinári majú písať aj o politike, ale ob-jek-tív-ne!“ Namiesto záveru na tomto mieste len praktická rada: keby si dakto chcel overiť, či sa v prítomnom texte nevkradla nejaká dezinformácia, nech si pokojne na portáli NRSNM nájde zvukový záznam (nielen) z jej 5. schôdze. Ak tam, dajakým zázrakom, už je.

24 /4859/ 15. 6. 2019

Týždeň K SVETOVÉMU DŇU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Kam smerujeme? Miroslav Gašpar

celom svete si 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia (World Environment Day). Životné prostredie má svoj deň od roku 1973 a to na počesť prvej konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí, ktorá sa uskutočnila v Štokholme. Cieľom tohto dňa je upriamiť pozornosť verejnosti na globálne problémy, ktoré sa spájajú so životným prostredím, ako aj na spôsoby ich riešenia. V mnohých krajinách sa oslavuje prostredníctvom koncertov, environmentálnych aktivít, recyklačných a upratovacích kampaní. V organizácii EU Info Point v Novom Sade pri tej príležitosti v Ekodome prebiehala interaktívna tribúna pod heslom Svetový deň životného prostredia – je šťastie žiť bez odpadu!. Na tribúne hovorili predstaviteľka organizácie Arhus Nový Sad Darija Šajinová, jeden zo zakladateľov organizácie Ekokurir a koordinátor Ekodomu Goran Ðerić, tiež koordinátorka Dobrovoľníckeho strediska Vojvodiny Nevena Sićevićová. Darija Šajinová sa venovala predovšetkým problémom, s ktorými sa občania našej krajiny stretajú pre nedbanlivosť patričných orgánov, ktoré by sa mali venovať odpadu, nakladaniu s ním a ochrane životného prostredia. „Svetový deň životného prostre-

dia si pripomíname preto, aby sme poukázali na význam ekologických tém, ale potrebné je zdôrazniť, že by sme každý deň mali považovať za deň životného prostredia. Bez životného prostredia nebudeme existovať ani my. Dobre vieme, že je ohrozené, a tiež aj to, že životné prostredie môže byť veľmi nepríjemné,

Hovorilo sa aj o praktických príkladoch a o tom, čo by sme sami vo svojom najbližšom okolí mohli podniknúť s cieľom znížiť produkciu odpadu a znečistenie životného prostredia. Napríklad koncept 3R, čiže Reduce (zredukuj), Reuse (znovu použi) a Recycle (recykluj) je zabehaný v celom svete, predovšetkým preto, lebo jednotlivca upriamuje na zodpovedné správanie a nakladanie s odpadom. Na rozloženie jediného automobilového pneumatika je potrebné aj tisíc rokov a recyklovaním pneumatík sa získa

Hovorilo sa o problematike ochrany životného prostredia

keď reaguje na našu nedbanlivosť a konštantné kontaminovanie,“ poznamenala Šajinová. Sme svedkami toho, že v aktuálnom období v našej krajine znovu bojujeme so záplavami, ohrození sú početní občania, ale aj pozemky, lesy, rieky a iné ekosystémy. „Žiaľ, záplavy sa stali našou realitou. Je to obdobie, keď príroda či životné prostredie reaguje na našu apatickosť a katastrofálny vzťah voči nej. Prírodu by sme nesmeli ohrozovať,“ zdôraznila Šajinová.

surovina na výrobu nových pneumatík, materiál na ihriská, atletické trasy a podobné. Výroba pneumatík je o 30 až 70 percent drahšia v porovnaní s reparáciou. To potvrdzuje aj fakt, že na výrobu pneumatík je potrebné 83 litrov nafty, kým sa na reparáciu spotrebuje iba 26 litrov nafty. Na rozloženie plastiky v závislosti od jej typu je potrebné 100 až 1000 rokov a na rozloženie skla aj celých milión! Niektorí vedci však tvrdia, že je sklo prakticky nezničiteľné a nerozloží sa v prírode nikdy.

Novinový papier sa v prírode rozloží za rok. Recyklovaním jednej tony papiera sa zachráni až 17 stromov a proces recyklovania potrebuje o 40 percent menej energie než samotná výroba papiera. Hovorilo sa aj o tom, že 20 až 30 percent priemerného odpadu v domácnosti tvoria organické hmoty. Bioodpad tvoria pozostatky rastlín, konáre, pokosená tráva, pozostatky potravín a nápojov a podobné. Tieto materiály sa môžu využiť na kompostovanie, ktorým získame kompost, materiál podobný humusu, ktorý môžeme použiť ako hnojivo. Predsa nie všetok bioodpad môžeme kompostovať. Na to nie sú zodpovedajúce materiály, ako napr. mäso, ryby, masť, olej, vajcia a podobné. Zaujímavý koncept ekologického a udržateľného života prezentuje práve lokalita, na ktorej tribúna pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia prebiehala – Ekodom v Novom Sade. „Ekokurir je klub milovníkov cyklistiky. Ide o združenie občanov, ktoré v rámci svojho štatútu aj podniká, a v našom prípade ide o roznášanie. Okrem toho klub sa generálne venuje ochrane životného prostredia prostredníctvom vlastných príkladov. Máme ekologickú záhradku, kompost, triedime odpad a podobne,“ vysvetlil Goran Ðerić. S následkami devastovanej prírody a životného prostredia sa dennodenne stretáme. Nemusíte sa vybrať ďaleko – keď o tom porozmýšľate, určite si spomeniete aj na divokú skládku vo vašom najbližšom okolí. Ak sme úprimní, uvedomíme si: zmeny sa dejú práve tu a práve teraz!

VÝROČNÁ KONFERENCIA ASOCIÁCIE AMATEO

Prvýkrát v Novom Sade Danica Vŕbová

urópska asociácia pre aktívnu účasť v kultúrnych aktivitách Amateo podporuje a motivuje zaoberanie sa dobrovoľníckou činnosťou v ochotníckom umení. Stredobodom ich výročnej porady tohto roku bol po prvýkrát Nový Sad, kde sa v priestoroch Pokrajinskej vlády v piatok 7. júna konala 11. Amateo konferencia na tému Mosty tvorby – ochotníctvo a mladí v in-

www.hl.rs

terkultúrnej spoločnosti. Slávnostnú akadémiu udeľovania ročnej Ceny Amateo svojou prítomnosťou poctili aj podpredsedníčka vlády AP Vojvodiny Snežana Sedlarová a predsedníčka asociácie Amateo Susan Fazerklayová. Po privítacích slovách, ktoré odzneli aj v menšinových jazykoch, interkultúrnosť Vojvodiny a Srbska prezentovali tunajšie početné národnostné menšiny umeleckými prednesmi v materinskom jazyku a hrou na tradičných nástrojoch. Slovákov

Informačno-politický týždenník

Tohtoroční víťazi Ceny Amateo: Moving Grounds z Belgicka (foto: amateo.org)

reprezentoval Michal Struhár z Báčskeho Petrovca hrou slovenských ľudových piesní na fujare.

Cenu Amateo na rok 2019 získal spolok Moving Grounds z Belgicka. • TÝŽDEŇ •

DISKUSIA NA TÉMU VZŤAHU ĽUDÍ K ZVIERATÁM A ZÁKONNEJ OCHRANY ZVIERAT V SRBSKU

Načo sprísniť tresty, ak sa zákon neuplatňuje? Stevan Lenhart

riamym dôvodom na uskutočnenie tejto diskusie boli aktuálne iniciatívy k zmenám Zákona o ochrane zvierat, čiže sprísnenie trestov pre tých, ktorí týrajú zvieratá.

za ich správanie a skutky, vo väčšine krajín sa z právneho hľadiska fakticky považujú za veci, a preto, žiaľ, nemajú zaistené práva, ale určená je pre nich osobitná zákonná ochrana. Keď ide o jestvujúci Zákon o ochrane zvierat v Srbsku, Vasićová poukázala na svoj-

Účastníčky diskusie: (zľava) Tamara Drčová, Milena Brkljačićová, Nataša Vukmirovićová a Milena Vasićová

Akcia sa usporiadala 4. júna v novosadskom Mládežníckom stredisku CK13 pod názvom Ľudia, zvieratá a ľudia – kruh násilia. Moderátor Dejan Radosavljević v úvodnej časti nastolil otázku, či by vo fókuse spoločnosti mali byť len páchatelia trestných činov proti zvieratám, alebo by vlastne bolo potrebné venovať omnoho viac pozornosti obetiam. A či je vôbec potrebné meniť zákon s ohľadom na to, že jestvujúci zákon v našej krajine je vypracovaný podľa európskych štandardov a máme relatívne dobre definovaný systém trestania páchateľov násilia na zvieratách, lenže otázne je, či sa jestvujúce regulatívy uplatňujú v pravej miere a či je zákon vždy rovnaký pre všetkých. Milena Vasićová z mimovládnej organizácie YUCOM (ide o komitét právnikov zaoberajúcich sa v prvom rade ochranou ľudských práv) poukázala na fakt, že problém vzťahu k zvieratám v právnom kontexte je prítomný nielen v našej krajine, ale v celom svete, pričom právna subjektivita zvierat je v určitom zmysle filozofickou otázkou a tento problém nie je všade rovnako definovaný. S ohľadom na to, že zvieratám nemožno zákonom určiť zodpovednosť • TÝŽDEŇ •

tuácie v Srbsku účastníčka diskusie však uviedla štatistické údaje z roku 2017, keď boli podané obžaloby proti 193 páchateľom trestných činov proti zvieratám, z čoho boli nakoniec odsúdení len sedemnásti. Vasićova preto mieni, že dané sprísnenie trestov predstavuje populistickú politiku, a tak sa vlastne len zahaľuje zodpovednosť štátu za nedostatočné uplatňovanie zákona a všeobecný nezáujem o stav zvierat v našej krajine. Nataša Vukmirovićová z organizácie Link Plus (zameranej na rozvoj občianskej spoločnosti a edukáciu v tejto oblasti) je členkou pracovných skupín, ktoré sa zaoberajú niektorými kapitolami v procese prístupu Srbska k EÚ, tiež je autorkou viacerých štúdií z oblasti veterinárnej politiky a spoluautorkou knihy Príručka pre zodpovedného majiteľa psa. Hovorila o rôznych trampotách, ktoré osobne skúsila snažiac sa poukázať na konkrétne prípady násilia na zvieratách a podávajúc obžaloby proti páchateľom takých činov, pričom najväčšiu prekážku predstavuje odmietavý postoj patričných orgánov. Zdôraznila skutočnosť, že služby na chytanie psov v niektorých prostrediach v Srbsku konajú masové zabíjanie týchto zvierat a zostávajú netrestané. Vukmirovićová pripomenula, že roku 2005 boli u nás po prvýkrát zákonom určené základné predpisy o zodpovednom vzťahu k domácim zvieratám a roku 2009 bol aj schválený zákon, podľa ktorého je zakázané týrať a zabíjať opustené zvieratá. Avšak desať rokov po schválení tohto zákona niektoré služby a podniky v Srbsku aj naďalej masovo zabíjajú opustené psy a mačky. Činnosť združení pre ochranu zvierat sa v takej situácii zvádza na poskytovanie útulkov

rázny paradox, že už v jeho prvej časti sa určujú záväzky a zodpovednosť ľudí pri zaobchádzaní so zvieratami a pritom sa o. i. hovorí aj o ochrane zvierat pri ich usmrcovaní. Zákonom sa teda určuje usmrcovanie jatočných zvierat len po zbavení vedomia a bez zbytočnej bolesti a utrpenia, ale predsa je v tých prípadoch v určitom zmysle paradoxné hovoriť o nejakej ochrane či prospechu… Vasićová sa tiež dotkla aktuálnych zmien trestného zákona v našej krajine, ktorými sa sprísňujú tresty v prípadoch týrania a zlého zaobchádzania so zvieratami (páchatelia takýchto činov budú podľa nových predpisov môcť byť trestaní Zo združenia SPANS vyzývajú: Adoptuj – nekupuj! odňatím slobody až na dva roky). Pre väčšinu ľudí, pre zvieratá a snahu o zachránenie ktorí nie sú nadostač informovaní o ich životov. Milena Brkljačićová a Tamara tejto problematike, aktuálne zmeny trestného zákona sa iste budú zdať Drčová prezentovali ich novosadbyť dobrou správou. Na ilustráciu si- ské združenie pre ochranu zvierat

SPANS, ktorého primárnymi cieľmi sú boj proti nehumánnemu vzťahu k zvieratám a edukácia občanov v tejto oblasti. Združenie vzniklo ako reakcia na násilie na zvieratách na uliciach v Novom Sade a celej krajiny

Milena Vasićová: „V našej krajine vládne všeobecný nezáujem o postavenie zvierat.“

a zaoberá sa aj ochranou a liečením opustených zvierat. Vo svojej činnosti členky združenia narážajú na rôzne nechápavé, negatívne a urážlivé reakcie spoluobčanov, nikdy však nepodporujú a netolerujú násilie, ale bojujú proti nemu informáciami a edukáciou a snažia sa poukázať ľudom na komplexnosť problému nášho vzťahu k zvieratám. Mienia taktiež, že problém násilia na zvieratách nemožno doriešiť sprísňovaním trestov, ale uplatňovaním zákona a kontrolou jeho uplatňovania. V rámci diskusie sa hovorilo aj o tom, že niektorí občania (náchylní na extrémistické metódy) zneužívajú zlú situáciu v oblasti ochrany zvierat a útočia na jednotlivcov, ktorí týrajú zvieratá, pričom sa terčom hnevu a útokov postupne stávajú aj príslušníci jednotlivých národností (najčastejšie Rómovia). Z násilia na zvieratách tak vzniká násilie na iných ľuďoch a ignoruje sa podstata problému. Diskusia sa uskutočnila v rámci programu, ktorého cieľom je podnietiť aktivizmus, čiže aktívnejší vzťah občanov k rôznym problémom v ich okolí a v každodennom živote. A práve občiansky aktivizmus je jedným z možných spôsobov nápravy vecí aj v oblasti zákonnej ochrany zvierat. Vyžaduje si to mnoho síl a trpezlivosti, ale pozitívne snahy vraj nezostávajú vždy bez výsledkov.

24 /4854/ 15. 6. 2019

Slovensko UŽ 15. JÚNA SA ZUZANA ČAPUTOVÁ STANE NOVOU HLAVOU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Inaugurácia prvej prezidentky Rastislav Boldocký

únovou politickou udalosťou číslo jeden na Slovensku bude nepochybne inaugurácia novej hlavy štátu. Oficiálny nástup Zuzany Čaputovej do prezidentského kresla budú v priamom prenose naživo vysielať viaceré televízie, v tlači sa čoraz častejšie vyjadrujú odborníci na protokol a objavili sa aj menšie kauzy súvisiace s inauguráciou. No a keďže ide o historicky prvú dámu na čele krajiny, nechýbajú ani bulvárnejšie témy – napríklad, či sa Zuzana Čaputová rozhodne pre sukňový, alebo nohavicový kostým. „Inaugurácia hlavy štátu je najvyšší protokolárny akt. Ak by som to mohol s nadsadením prirovnať, je to niečo ako korunovácia kráľa,“ povedal slovenským médiám odborník na protokol Marek Trubač, ktorý strávil desať rokov s prezidentom Ivanom Gašparovičom. Čo sa teda 15. júna bude diať? Vyvrcholením dňa bude slávnostné zasadnutie parlamentu v

bratislavskej budove Slovenskej filharmónie, známej pod názvom Reduta. Pred poslancami a členmi vlády nová prezidentka zloží do

Zuzana Čaputová (foto: TASR)

rúk predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana sľub. Toho znenie predpisuje ústava: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, ná-

rodnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a z a c h ov áv a ť i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“ Čaputovej päťročné funkčné obdobie potom odštartuje štátna hymna a 21 delostreleckých sálv z nábrežia Dunaja. Súčasťou inauguračného dňa bude i ekumenická bohoslužba Te Deum v Dóme svätého Martina, čestná vojenská prehliadka, stretnutie s občanmi či symbolické prebratie paláca a úradu od svojho predchodcu Andreja Kisku. Na záver bude slávnostná večera pre 500 domácich

a zahraničných hostí v Redute. V súvislosti s ňou vznikla menšia kauza – záverečná recepcia v minulosti bývala na Bratislavskom hrade, tentoraz sa tak nestalo z kuriózneho dôvodu. Národná rada časť hradu v termíne inaugurácie totiž prenajala na koncert huslistu Filipa Jančíka. Médiá v súvislosti s blížiacou sa inauguráciou preberajú najrozličnejšie otázky. Napríklad, že prvá zahraničná cesta novej hlavy štátu by už tradične mala smerovať do Českej republiky. Ale na pretras sa dostali aj ľahšie témy. Špekuluje sa napríklad, či nová prezidentka na inaugurácii bude mať klobúk, ale aj kto z najbližších bude pri nej stáť. V posledných dňoch sa totiž objavila informácia, že so životným partnerom, umelcom Petrom Konečným prechádzajú vzťahovou krízou. „Otázku manžela, manželky, ale i životného partnera prezidenta ústava ani zákony ako také nedefinujú. Protokol však musí rátať so všetkými okolnosťami, aj s tým, že nová prezidentka je rozvedená. Predpokladám, že dcéry a najbližšia rodina budú Zuzanu Čaputovú sprevádzať tiež,“ domnieva sa odborník na protokol Marek Trubač.

OD KONCA MÁJA MONITORUJE TECHNIKOV PRI KONTROLE AUTA KAMEROVÝ SYSTÉM DRUHEJ GENERÁCIE

Rady na STK R. Boldocký

k máte auto so slovenskou poznávacou značkou a blíži sa vám povinná technická kontrola (STK), určite by ste to nemali odkladať na poslednú chvíľu. Od 20. mája totiž snímajú kamery na staniciach technickej a emisnej kontroly celú kontrolu, nielen príchod a odchod vozidla, v dôsledku čoho sa výrazne zvýšila čakacia lehota. Ak pritom vodič STK nestihne, hrozí mu pokuta až do 330 eur. „Do 17. júla mám platnú STK. Myslel som si, že keď sa objednám na konci mája, tak to bude stačiť,“ posťažoval sa denníku Sme a povzdychol si Miroslav Lajčiak z Martina. „Avšak v Galimexe mi povedali, že ma môžu zobrať až na konci augusta a v Sučanoch koncom júla. Žiaľ, je to o dvanásť

www.hl.rs

dní neskôr, ako by som potreboval. Vôbec neviem, ako to budem riešiť, veľa možností nemám.“ Takýchto prípadov je čoraz viac, ako potvrdili viaceré zdroje, na STK sa čaká viac ako mesiac. „Žiadna norma sa nemenila, len sa to robí precíznejšie,“ vysvetľuje minister dopravy Árpád Érsek. Keďže sú technici pod neustálym kamerovým dozorom, dajú si na práci viac záležať – kontroly trvajú aj 20 – 30 minút. Určite v tomto svoje zohráva aj fakt, že záznamy sa archivujú až päť rokov, preto pokuta za lajdácku prácu môže prísť aj po rokoch. Ministerstvo dúfa, že dlhé rady aspoň čiastočne odstráni plánované rozšírenie počtu staníc technickej kontroly. Zavedenie druhej generácie monitorovacieho záznamového systému okrem predĺženia čakacích lehôt prinieslo aj väčšie

Informačno-politický týždenník

Po zavedení nového kamerového systému technici kontrolujú autá dôkladnejšie (foto: TASR)

percento áut, ktoré technickou a emisnou kontrolou neprejdú. „V období medzi 20. a 24. májom tohto roka išlo o nárast o takmer pätnásť percent takýchto vozidiel. Išlo o prípady, keď napríklad brzdiaci účinok nedosahoval predpísané hodnoty alebo parkovacia brzda nemala účinok na jednej strane nápravy,“ povedala médiám hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká. Ako informujú viaceré zdroje, v

budúcnosti môžu slovenskí vodiči očakávať ďalšie nepríjemné prekvapenia – od roku 2020 sa totiž chystá ďalšia prísnejšia úprava. V prípade nehody, kde poškodíte dôležité časti, ako zavesenie, deformačné zóny, riadenie, brzdy či systém airbagov, budete musieť dať auto opraviť len v certifikovanom autoservise. A navyše po oprave budete musieť ísť na mimoriadnu STK. Čiže ďalšie komplikácie, ďalšie náklady navyše. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti

MINISTER UDOVIČIĆ V KOVAČICKEJ OBCI. V rámci návštev 23 lokálnych samospráv v Srbsku minister mládeže a športu Vanja Udovičić v piatok 7. júna navštívil Kovačickú obec, kde ho privítal predseda obce Milan Garašević so spolupracovníkmi. Po obhliadke terénov v Športovom stredisku Slávia minister sa stretol s vedúcimi športových klubov, športovcami a mladými futbalistami (na snímke). Keďže sa dlhší čas uvažuje o úprave športových terénov v ŠS Slávia, minister Udovičić pri tejto príležitosti sľúbil finančnú pomoc na úpravu basketbalového a volejbalového terénu a pravej strany veľkej tribúny na futbalovom ihrisku. Predseda obce Milan Garašević tiež vážne pouvažoval o týchto plánoch a v mene obce rozhodol, že finančne podporia práce na úprave aj druhej časti tribúny. Neskoršie hostitelia s hosťami navštívili Základnú školu Savu Žebeljana v Crepaji, kde ich privítala Nina Petrov, riaditeľka školy. Minister Udovičić odovzdal škole športovú súpravu v podobe basketbalových sklenených tabúľ, novej siete pre volejbal a pod. A. Ch. Foto: z archívu Obce Kovačica

VYPRACOVANIE PLÁNU ROZVOJA OBCE BÁČSKY PETROVEC. Prvé stretnutie partnerského fóra na vypracovaní plánu rozvoja Báčskopetrovskej obce sa konalo 11. júna vo veľkej sále Zhromaždenia obce. Úvodné slová patrili predsedovi obce Srđanovi Simićovi (na fotografii), zástupcovi veľvyslankyne Dagmar Repčekovej Igorovi Vencelovi a zástupcovi generálneho riaditeľa Stálej konferencie miest a obcí Nikolovi Tarbukovi, aktivity ktorej sa realizujú v rámci programu pozdvihnutia riadenia a ekonomického plánovania na lokálnej úrovni s cieľom realizácie cieľov udržateľného rozvoja v Republike Srbsko – podpora ustanovenia systému plánovania a vypracovanie strednodobých plánov rozvoja lokálnej samosprávy. Ide o pilotný projekt, v ktorom je B. Petrovec jednou z piatich obcí, čím sa získajú možnosti byť krok pred inými. ah • ĽUDIA A UDALOSTI •

Návšteva základnej školy v Báčskom Petrovci. Republikový minister pre mládež a šport Vanja Udovičić 5. júna 2019 poctil svojou návštevou Báčsky Petrovec. V sprievode predsedu Obce Báčsky Petrovec Srđana Simića, predstaviteľov obecných štruktúr a občanov si pozrel športovú halu Základnej školy Jána Čajaka. Predstavitelia klubov a hráči prezentovali činnosť Volejbalového klubu Mladosť a Futbalového klubu Mladosť. Následne kluby predstavili prácu všetkých kategórií a tiež svoju zručnosť. Minister sa potom vo voľnom rozhovore kamarátil so športovcami a prítomnými. ah Foto: Miloš Krstovski

Nadácia Macek aj tohto roku odmenila najúspešnejších žiakov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. V stredu 5. júna v gymnaziálnej slávnostnej sieni po siedmy raz prebiehalo udeľovanie finančných odmien Nadácie Macek. Tento každoročný slávnostný ceremoniál svojou prítomnosťou poctil iniciátor a zakladateľ nadácie Ing. Viktor Macek z Nitry, ako aj predsedníčka dozornej rady Katarína Horvátová. Prítomných privítala riaditeľka gymnázia Anna Medveďová. Za prítomnosti ocenených žiakov, profesorov, vychovávateľov a mentorov príležitostne sumarizovali dosiahnuté úspechy žiakov v školskom roku 2018/2019. Tohtoročných nositeľov odmien bolo 13 v konkurencii jednotlivcov, k tomu 7 skupín žiakov, ktorí vlastnými úspechmi na najvyššej úrovni, ako i nezištnou ochotou a akčnosťou afirmovali nielen seba, ale aj samotnú školu. J. Č-p Foto: z archívu GJK 24 /4859/ 15. 6. 2019

Ľudia a udalosti ROZLÚČKOVÝ VEČIEROK ÔSMAKOV V PETROVCI

Najpočetnejšia generácia v škole Jaroslav Čiep

j tohto roku v júni Základná škola Jána Čajaka v Báčskom Petrovci sa lúči s ďalšou generáciou ôsmakov. Spolu ich je 64, a to je najpočetnejšia generácia v tejto chvíli v škole. Ďalšie generácie nedosahujú toto číslo. Generáciu žiakov narodených v rokoch 2004 a 2005 viedli triedni profesori: Jaroslav Lekár, Vladimír Melich / Andrej Medveď, Mária Andrášiková a Ján Benda.

Na záver svojho základného vzdelávania žiaci a triedni učitelia ôsmeho ročníka v piatok 7. júna v aule školy prichystali rozlúčkový program, ktorý trval takmer dve hodiny. V programe, ktorý prichystali v spolupráci s ďalšími profesormi, nechýbali ani spovede terajších malých maturantov, viaceré prednesy populárnych hitov, ako aj piesní s textovými úpravami na školské témy. Niektoré pesničky zaspievali spoločne, ale prichystali aj sólistické body. Zahrali aj dve

scénky: z improvizovanej hodiny biológie a scénku s tematikou hluchého telefónu. So školou a profesormi sa lúčili dojímavými slovami. Kytice kvetov a darčeky odovzdali nielen triednym profesorom, ale aj triednym učiteľkám v nižších roč-

Vlasta Werleová. Poslednýkrát ich podľa jednotlivých tried vyvolávala, aby sa predstavili prítomným rodičom a hosťom na večierku, a ocharakterizovala ich podľa doteraz prejavených vlastností. Pripomenula, že ide o generáciu, v ktorej sú šiesti žiaci nositelia

Vukovci ZŠ v Báčskom Petrovci v školskom roku 2018/2019

níkoch: Miline Krajčíkovej, Anne Lovásovej, Vlaste Lomenovej, Jasne Ožvátovej, Anne Bakošovej a Jarmile Durgalovej. V mene kolektívu školy s generáciou žiakov zaradených do troch slovenských a jednej srbskej triedy sa rozlúčila riaditeľka školy

Najpočetnejšia generácia opúšťa základnú školu

Diplomu Vuka Karadžića. Spolu s vhodnými odmenami Vukove diplomy odovzdala nasledujúcim žiakom: Maji Hricovej, Dávidovi Opavskému, Adele Beníkovej, Kristíne Spevákovej, Simone Đurićovej a Alexandrovi Gierovi. Žiačkou generácie, ktorej patrila aj finančná odmena, sa stala Kristína Speváková. Oficiálna časť večierka sa aj tentoraz skončila tradične, valčíkom žiakov s rodičmi. Zábava potom pokračovala bez prítomnosti rodičov.

DEŇ VČIELKY V BÁČSKOM PETROVCI

Na rozlúčku s predškolákmi Anna Horvátová

áverečným kultúrno-umeleckým programom 7. júna v predvečerných hodinách v Predškolskej ustanovizni Včielka v Báčskom Petrovci oslávili deň tejto ustanovizne, zároveň

vyprevadili najstarších škôlkarov a budúcich prvákov a zamestnancom odovzdali jubilejné ceny. Úvodné a pozdravné slová prítomným predniesla riaditeľka ustanovizne Zuzana Pašićová. V programe účinkovali všetky skupiny predškolákov celoden-

Slniečka a Lienky spoločne ukázali, čo vedia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ného a poldenného pobytu, tak z Petrovca, ako i z Kulpína, Maglića a Hložian. Najprv Hložianski predškoláci si pestujú ľudovú tradíciu sa predstavili malí Kulpíčania piesňou a po- Na konci svoje zručnosti mnohybovou hrou Bola raz jedna hopočetnému publiku ukázali trieda, ktorých nacvičila Želmíra petrovskí predškoláci zo skupiny Častvenová. Po nich tradičné Myšky a pripravila ich Božena piesne predviedli maglićskí škôl- Levárska. Slniečka a Lienky ich kari, ktorých nacvičila Bogomir- vychovávateľky Zora Sokolovićoka Žagrićová a hložianske deti vá, Anna Laćarková, Alexandra z poldenného pobytu, ktorých Bovdišová a Alenka Pavelová, nacvičila Zuzana Korčoková. Po ktorá ich aj sprevádzala na harnich pódium patrilo znovu Kul- monike, vystúpili v spoločnom pínčanom, skupine so srbským bode. Na záver odznela báseň vyučovacím jazykom a vycho- Rozlúčka so škôlkou v prednese vávateľke Kataríne Kolárovej. Irenky Kriškovej. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY V KULPÍNE

Odchádza úspešná generácia ôsmakov Katarína Gažová

ajstarší žiaci ôsmaci v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne s vyučovaním skončili v posledný májový deň, ale potom dva týždne mali v škole prípravy na záverečné testy. „V tomto školskom roku sme mali 24 ôsmakov. Z toho 16 bolo v slovenskej triede a 8 v srbskej triede. Všetci vzdelávanie v základnej škole skončili s pozitívnym prospechom. Tri dievčatá sa stali nositeľkami Vukovho diplomu: Teodora Červenová, Timea Čemanová z 8. a triedy a Maja Popovická z 8. b triedy. Chcem spomenúť aj ďalšie výborné žiačky z 8. a, ako sú Anna Chalupková, Maja Zimová,

Mia Králiková a ďalšie. V tejto triede sme mali väčšinou dievčatá. Odchádzajúca generácia žiakov našej školy končí dvojtýždňové prípravy na záverečné skúšky, ktoré majú začiatkom nasledujúceho týždňa. Ako aj v minulých rokoch, dievčatá by sa chceli zapísať do ekonomickej, zdravotníckej alebo technickej školy a chlapci zasa majú záujem o elektrotechnickú, strojnícku a dopravnú školu. Triednou učiteľkou vo 8. a triede bola učiteľka angličtiny Dragana Stojčevićová a vo 8. b v piatom a šiestom ročníku učiteľ telocviku Ján Lačok, ktorý potom išiel do dôchodku a na jeho miesto nastúpil učiteľ dejepisu Todor Radanov. Rozlúčkový večierok s ôsmakmi sme mali v sobotu 1.

Jovanka Zimová. Medzičasom v škole usporiadali aj testovanie a zápis budúcich prvákov. S počtom zapísaných žiakov riaditeľka však nemôže byť spokojná. „V septembri nám prichádza veľmi malá generácia prvákov. Do slovenskej triedy je zapísaných 12 žiakov a do srbskej iba 4, čo je najmenšia generácia žiakov za posledných tridsať rokov. Dobre je, že iba v nasledujúcom školskom roku máme takú povážlivú situáciu, lebo už v ďalších generáciách bude viac detí. V 1. a vedúcou bude učiteľka Anna Fotka odchádzajúcej generácie kulpín- Peťkovská a v 1. b učiteľ skych žiakov na titulke školského časopisu Rade Kolarski. Usporiadali Ozveny – Odjeci sme aj prijatie prvákov do školy. Nebol to taký júna. Najúspešnejší žiaci dostali zaslúžené odmeny a diplom. klasický privítací program, ale Žiačkami generácie sa stali dve priviedli sme ich k štvrtákom, aby žiačky: Timea Čemanová a Maja im ukázali školu a oboznámili ich s Popovická,“ hovorí riaditeľka školy tým, čo ich od septembra čaká.“

V KYSÁČI SLÁVNOSTNE PRIVÍTALI PRVÁKOV

V laviciach 40 nových žiakov Elena Šranková

kysáčskej Základnej školy Ľudovíta Štúra na nedávnom rozlúčkovom večierku vyprevadili 41 malých maturantov. V pondelok 10. júna slávnostne privítali nových 40 žiakov – prvákov.

Prváci sa budú vyučovať v dvoch triedach. V slovenskej je 28 žiakov, ktorých bude učiť Želka Páliková, a v srbskej je 12 prvákov a učiteľkou triednej výučby je Anna Legíňová. Slávnostné prijímanie prvákov bolo v školskej telocvični za prítomnosti rodičov, starých rodičov, súrodencov, ako

Žiaci 1. 1. triedy – úsmevy, radosť, ale i nejeden pohľad plný obáv z neznámeho • ĽUDIA A UDALOSTI •

aj ich doterajších vychovávateliek v škôlke. Pre žiakov, ktorí si od septembra sadnú do školských lavíc, pestrý program prichystali štvrtáci so svojimi učiteľkami. V programe sa striedali recitácie, piesne, rytmický tanec, divadielko... Spievalo sa po slovensky, srbsky, ale i po anglicky. Program moderovali Jana Jambrichová a Alexander Asodi. Prítomným sa prihovorila najprv riaditeľka školy Anna Vozárová, ktorá vyrozprávala budúcim prvákom, ako vyzeral jej prvý deň v škole. Malým zvedavým očkám prvákov tiež porozprávala, že sa v škole budú učiť, aby boli múdri, ale aj tomu, ako sa treba správať v spoločnosti a medzi kamarátmi. Vyvrcholením nálady na tejto slávnosti bolo vyvolávanie budúcich prvákov, čo urobila pedagogička školy Maja Klicovová. Každý budúci žiak si zastal k svojej učiteľke, aby potom obidve skupinky odišli do svojich budúcich tried. Slávnostná nálada po ich odchode z telocvične pokračovala odovzdávaním knižných darčekov

Uznanie pre žiačku generácie Leonu Marčokovú

najúspešnejším ôsmakom. Týmto riaditeľka Vozárová popriala úspech na záverečných testoch, ale aj v ďalšom vzdelávaní a v živote. Pedagogička Klicovová potom vyvolávala tých, čo dosiahli výborný prospech alebo pozoruhodné výsledky na súťaženiach z jednotlivých predmetov. Medzi najúspešnejšími bola i žiačka generácie Leona Marčoková.

24 /4859/ 15. 6. 2019

Ľudia a udalosti S MATURANTMI KOVAČICKÉHO GYMNÁZIA

O profesijnej orientácii Anička Chalupová

as beží priam ozlomkrky, tvrdia kovačickí maturanti. V piatok 24. mája sa úhrnne 43 žiakov 4. 1, 4. 2 a 4. 3 triedy rozlúčilo so svojou alma mater – Gymnáziom Mihajla Pupina v Kovačici. A hoci mali pred sebou ešte veľkú skúšku – maturitu, svojim profesorom a mladším školským kamarátom na rozlúčku povedali symbolické „dovidenia“. O tom, v ktorom odbore plánujú pokračovať v ďalšom vzdelávaní, a o spomienkach na roky strávené na gymnáziu, nám niekoľkí z nich ochotne porozprávali.

ŽELIMÍRA BREZNÍKOVÁ: – Rozhodla som sa študovať na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, odbor etnológia. Študovať na Slovensku som sa rozhodla preto, že v Srbsku nieto odbor etnológia, kde sa vyučuje o slovenskej kultúre v slovenskom jazyku. Už dlhší čas sa zaujímam o slovenskú kultúru, kroje a všetko, čo je späté so slovenskou kultúrou, či tu vo Vojvodine, alebo na Slovensku. Som folkloristka a speváčka, a preto chcem, aby sa naše tradície aj naďalej zachovávali. Seba v budúcnosti vidím ako úspešnú etnologičku a zachovávateľku tradícií. Štyri roky na gymnáziu mi ubehli veľmi rýchlo. Zažili sme tu pekné, i menej pekné chvíle. Na gymnázium si budem spomínať podľa dobrých a veselých kamarátov, ale aj na spoločné zážitky pri neúspešných útekoch z vyučovacích hodín a podobne. Uznám, že tých zážitkov bolo neúrekom.

www.hl.rs

ADRIÁN ČÍŽIK: – Pouvažoval som o tom a rozhodol som sa študovať na Slovensku, na Paneurópskej vysokej škole a Fakulte masmédií v odbore dizajn médií. Vo voľnom čase sa zaoberám masmédiami, páči sa mi a baví ma to oddávna. Rozhodol som sa pre túto vysokú školu preto, lebo vidím, že jesto v tom potenciál a budúcnosť. Bol som doteraz súčasťou mnohých projektov, kde som si uvedomil, že to mám rád a viem to robiť. Z gymnázia mi zostali mnohé spomienky na chvíle strávené s dobrými priateľmi a na výborných profesorov, ktorí ma naučili mnohým užitočným veciam a vyviedli ma na tú správnu cestu.

JANA GALASOVÁ: – Plánujem ísť na Pedagogickú vysokú školu v Nitre a študovať odbor hudobná kultúra a pedagogika. Hudba je v tejto chvíli niečo, čo ma najviac zaujíma a čím sa najviac zaoberám. Predtým som uvažovala o štúdiu žurnalistiky v Novom Sade, ale potom som sa predsa rozhodla ísť na Slovensko. Keďže sa rad rokov zaoberám hudobnou kultúrou, v Nitre sa plánujem

Informačno-politický týždenník

zapojiť do činnosti Folklórneho súboru Zobor, buď ako speváčka, alebo ako huslistka. Rýchlo mi uplynuli štyri roky na kovačickom gymnáziu a počas posledných dvoch týždňov som mala pocit, že odtadiaľto ešte nechcem odísť... Školu a zvlášť 4. 3 triedu si budem pamätať podľa dobrých skutkov, spomínať budem na dobré úspechy v rôznych školských aktivitách, na kamarátenie a pod. Vďaka triednej profesorke Jarmile Jonášovej, ktorá nám nejakým spôsobom otvorila oči, budem ľahšie znášať a prekonávať prípadné prekážky tak v ďalšom školení, ako aj v iných oblastiach života.

GABRIELA FEKETY: – Zvolila som si študovať všeobecné lekárstvo na Slovensku. Predtým som uvažovala o štúdiách v Novom Sade alebo na Slovensku. Keďže som sa nemohla chystať na skúšky v slovenskom a srbskom jazyku, lebo by to bolo pre mňa príliš veľa, rozhodla som sa pre štúdium na Slovensku, kde študuje aj môj brat. Podala som žiadosť do Bratislavy a do Košíc. O lekárstve som uvažovala ešte po základnej škole. Vtedy ma presvedčili, aby som najprv absolvovala vzdelávanie na kovačickom gymnáziu, ktoré má silné vzdelávacie kádre, a potom aby som pokračovala študovať lekárstvo na vysokej škole. Od detstva som mala blízko k tomu, aby som pomáhala chorým ľuďom. Sledovala som so záujmom aj dokumentárne filmy na túto tému. Keď ide o gymnázium v Kovačici, v pamäti mi zostanú dobrí kamaráti, naše spoločné chvíle, spoločné akcie a profesori, ktorí vynaložili veľa úsilia na to, aby nás naučili správnym veciam.

PAVEL LITAVSKÝ: – Zvolil som si lekársku fakultu – odbor fyzioterapia a budem študovať v Bratislave alebo v Trenčíne. Presvedčený som, že ma to najviac zaujíma. K zdravotníctvu mám akosi blízko, lebo strýko a teta sú lekármi a otec je zamestnaný v pohotovostnej službe v Kovačici. Na roky strávené na gymnáziu si budem spomínať podľa mnohých úspešných hudobných podujatí, do ktorých som bol priamo zapojený ako vedúci školského orchestra, ako hudobný sólista, divadelník, a aj vďaka iným mimoškolským aktivitám. V tomto chcem pokračovať aj na Slovensku.

PAVEL JONÁŠ: – Plánujem študovať na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, pobočky v Padine. Rozhodol som sa pre toto štúdium preto, aby som zostal doma a aby som mohol pomáhať rodičom, ktorí sa zaoberajú hlavne poľnohospodárstvom. V budúcnosti seba vidím ako úspešného poľnohospodára, ktorý bude pokračovať v stopách svojich rodičov. V uplynulých štyroch rokoch som bol súčasťou triedy, kde sa vyučovalo v srbskej reči, a tu som získal nových kamarátov nielen Slovákov a Srbov, ale aj príslušníkov maďarskej a rumunskej národnosti. Spomínať si budem aj na profesorov, ktorí boli k nám korektní a ústretoví. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY ZA TITULKAMI: NOVÝ STARÝ BELEHRAD

Výstavba, výsadba a dláždenie pešej zóny Ján Špringeľ

k stredu bieleho mesta. Fanúšikovia Zvezdy a Partizana to tiež poznajú: Autokomanda ako miesto ich prípadných bitiek pred či po derby polícia teraz už stráži v krajšom prostredí, obnovenom, s väčším množstvom zelene a upravenejším parkom. Od Kalemegdanu (presnejšie od Karađorđovej ulice) po

lovenky a Slováci z Kovačickej obce, ktorí si na chlieb zarábajú drinou v sídelnom meste, to už poznajú. Viac ako pol druha roka sa z Pančevského mosta a Paliluly do stredu Belehradu cestuje citeľne pomalšie. Najprv sa asfaltovala, renovovala a premávku trochu brzdila Svetogorská ulica (pre tých skôr narodených Ul. Iva Lolu Ribara), známejšia ako Ulica otvoreného srdca. Potom prišla na rad Takovská a susedné horné a dolné ulice. To, čo je pre väčšinu Srbska Balkánska Bagrista pred Národným divadlom ulica v Belehrade, pre Banátčanov (do výstavby Mos- Belehradské výstavisko z pravej ta Mihajla Pupina) bola výlučne strany miznú staré a vyrastajú Takovská: vstupná trieda smerom nové budovy. Jedným sa to páči,

iným nie. Každý ale kto sa aspoň raz prechádzal Bratislavou na Dunaji, nebude namietať, ak si to v bližšej budúcnosti zopakuje promenádou v Belehrade na vode. Rekonštrukcia stredu mes- Pohľad na stavenisko z Ulice macedónskej ta začala 22. augusta minulého dočasne prerušená. Skúmali sa roku a od 1. marca sú linky mest- pozostatky niekdajšej Stambol skej hromadnej dopravy (GSP) brány. Práce by mali byť skončené do stredu mesta presmerované. do 1. septembra tohto roku. Z východnej strany sa od Domu Na neskoršiu etapu naplánomládeže Macedónskou ulicou vali obnovenie Námestia Nikolu do stredu metropoly dá dostať Pašića. Rozšírená pešia zóna v najiba pešo, zavretá je z juhu aj Ko- užšom strede Belehradu bude mať larčeva ulica a zo severovýchodu viac zelene ako doteraz, okrem časť Francúzskej, zo severu časť iného aj dve stromoradia a dekoVasinej. ratívne osvetlenie pred pomníkom Robota bola koncom minulého kniežaťa Mihajla. roku pre archeologické vykopávky

NEZVYČAJNÉ STRETNUTIE V PETROVCI

Dečaci k jubileu navštívili svojho trénera J. Špringeľ

smeho júna 1974 Dečaci zohrali prvé dva zápasy na veľkom juhoslovanskom turnaji v malom futbale. Víťazoslávne ťaženie Dečakov začalo v II. skupine výhrou nad Tempom Požarevac 2:0, potom katastrofálne porazili najmladších, ale aj najsebavedomejších súperov Parkić Belehrad 6:0. Presne štyridsaťpäť rokov neskoršie navštívili šampióni turnaja Kovačičania svojho trénera Juraja Pavlisa, 77-ročného učiteľa na dôchodku. Laliťan ich v Báčskom Petrovci v Ulici 29. novembra spolu so svojou manželkou Annou srdečne privítal. Bolo zrejmé, že sa Pavlisovci nesmierne potešili nečakanej a neobvyklej niekoľkohodinovej návšteve. Vtedajší ôsmaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici – Adam • ĽUDIA A UDALOSTI •

Baláž, Jozef Poliak, Jozef Hrk, Ján Mizerák, Ján Cicka, Ondrej Haviar i Jaroslav Králik a siedmak Ján Veňarský pod taktovkou pedagóga Juraja Pavlisa vyhrali v Belehrade

te. Presvedčivé víťazstvo družstva Dečaci (Chlapci), ako pomenovali tím pri prihlasovaní, nemalo dovtedy obdobu. Titul Dečakov patrí medzi naj-

šesť zápasov zaradom a stali sa šampiónmi turnaja večerníka Večernje novosti nazvanom Pelé – Pepsi za účasti 64 družstiev vo viac ako dvadsaťmiliónovom štá-

väčšie úspechy žiackeho futbalu vo vojvodinských slovenských dedinách. A dodnes zostal jedinečným. Okamih, ktorý najmenej poznačil v neskorších rokoch

čoraz väčšiu popularitu turnajov v malom futbale v Kovačici. Vtedajší chlapci Poliak, Cicka, Haviar, Králik a Veňarský si za okrúhlym stolom u pedagóga Pavlisa zaspomínali aj na predčasne zosnulých spoluhráčov a kamarátov Adama Baláža, Jozefa Hrku a Jána Mizeráka. Semifinále a finále v sídelnom meste Srbska pozeral najlepší futbalista všetkých čias, Brazílčan Edson Arantes do Nascimento Pelé a po rozhodujúcom súboji, keď vyhrali Galeniku Zemun 2:0, osobne im gratuloval. Dečaci boli 13. júna 1974 bohato odmenení. Lietadlom cestovali do Frankfurtu nad Mohanom, kde na Wald štadióne pozerali otvárací ceremoniál MS vo futbale a bezgólovú remízu Juhoslávie s majstrami sveta - Brazíliou. Spolu s nimi cestovali i po jeden ich rodič a jeden z ich hostiteľov v Petrovci, tréner Juraj Pavlis.

24 /4859/ 15. 6. 2019

Ľudia a udalosti VÝDATNÉ SPŔŠKY OHROZILI BIELE BLATO

Hrozili povodne Vladimír Hudec

ýdatné dažde vo Vojvodine nespôsobili ničivé záplavy, voda nevnikala do domov, nebúrala cesty a mosty ako v iných častiach Srbska, aj keď poľnohospodárska pôda a porasty na mnohých miestach, najmä v Banáte, boli zaplavené. Bielemu Blatu však

piatka poobede do soboty ráno ďalších 105 litrov. Spolu teda 250 litrov. Už tých prvých 145 litrov bolo nebezpečných, ale sa dalo kontrolovať, avšak ďalšie spŕšky boli vskutku nazvyš, tým skôr, že od prvého mája a po ten posledný dážď napršalo 350 litrov vody, čo je takmer polročný priemer. Majster, ktorý na čerpadle robil 50 rokov,

Voda v kanáli a na čerpadle dosiahla maximum (foto: Miroslav Markuš)

hrozila povodeň. – Za desať dní napršalo 250 litrov vody, – hovorí predseda miestneho spoločenstva Miroslav Markuš. Najprv v poslednú májovú nedeľu za 5 hodín spadlo 145 litrov a o týždeň neskoršie od

hovorí, že sa nepamätá, žeby odrazu prišlo toľko vody. Následok všetkého je, že sa kanály naplnili vodou a začala stúpať hladina spodných vôd. K tomu aj hladina vody v Tise bola a dodnes je príliš vysoká, čo dodatočne vplývalo na

spodné vody. Náš spolubesedník ďalej hovorí, že vody bolo toľko, že ju čerpadlo nestačilo odvádzať do Begeja. Našťastie, kanály v chotári sú v dobrom stave, lebo ich údržbe v posledných rokoch venovali náležitú pozornosť. Aj všetky čerpadlá robili na plné obrátky, ibaže to vyvolalo ďalšie problémy. – Elektrická sieť je v takom stave, že keď všetky čerpadlá pracovali na plné obrátky, občas prichádzalo k výpadku elektriny, čo zastavilo čerpadlá a spomalilo Keďže sa rozmočenou cestou po ústie odvádzanie vody, – hovorí kanála do Begeja nedalo, Miroslav Markuš ďalej Markuš. – Treba však nás člnom previezol cez rieku povedať, že našťastie robotník, ktorý riadi to hlavné čerpadlo, celej dediny a podľa toho vykotu aj žije, takže ho ihneď zapojil, pať kanály a postaviť priepusty. a tak predišiel záplavám. Nebyť Potrebné je dokončiť výstavbu tej pohotovosti, nás by atmosfé- cesty z lámaného kameňa a odrické a spodné vody (nie Tisa, ako padového asfaltu po čerpadlo v zverejnili niektoré médiá), určite dĺžke 2,3 km, aby sa počas celého roka, bez ohľadu na podmienky, zaplavili. Našťastie prestalo pršať a Bielob- dalo prísť po čerpadlo. Tak sme latčanom už viac nehrozia záplavy. už vystavali cestu od dediny v Predsa táto krízová situácia nasto- dĺžke 3,7 km. Konečne nevyhnutná lila aj niekoľko problémov, ktoré je aj vážnejšia dôkladná oprava v nastávajúcom období treba riešiť. čerpadla, lebo naposledy ju robili – Po prvé sú to kanály a prie- veľmi dávno. O všetkom tom som pusty v dedine, ktoré sú miestami informoval aj primátora mesta Zreskutočne zanedbané. To zvlášť ňanin Čedomira Janjića, ktorý sa na platí pre viacerých Belehradčanov, tvári miesta prišiel oboznámiť so ktorí v Bielom Blate majú domy, situáciou a presvedčil sa, že cestu je ale asi nevedia, že ich úlohou je naozaj nevyhnutné vystavať. Zvážil aj udržiavať kanály. Bolo by však problémy a prisľúbil, že pomôže, nevyhnutné vypracovať projekt aby sa doriešili.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum!

očuli ste, vážení? Nebudete mať pougára. Môžbyť čoskoro a možbyť aj skorej. Nič a nikto netrvá večne, nuž teda. Nerobte si starosti. Aj keby ste sa nevolali Miško, alebo keby vás trebárs za Miška nedržali pokrokovejší od vás. Nečertite sa, tešte sa, plesajte. Lebo namiesto pougár(ik)a budete mať koordinátora. S hemendexom. Pardon, s apendixom čiže koncovkou -ka. Teda koordinátorku. Ktorá koordinátorka je niečo v tunajšom súčasnom pougárskom svete naskutku raritou. Pardon, novinkou,

www.hl.rs

ktorá novinka povedie k pokroku, t. j. zabezpečí rýchlejšie, silnejšie a lepšie informovanie. Koordinátor-ka, keďže ide o nóvum, bude koordinovať jedna radosť. Ako každá nová metla. Tam pristrihne, čo trčí, tam kopne, čo vrčí, tam pošle do... Ak treba. A evidentne treba. Viem o tom na stoamnoho percent. Lebo som toť, nie je tomu tak dávno, akoby včera bolo, zašiel medzi urbánny svet. Na veľmi urbánne zhromaždenie, tuším Príslušníkov Združenia Skaderukaskadenoha. Takže som sa poučil

Informačno-politický týždenník

a naučil. Diskutovať. Demograficky. Pardon, demokraticky. Zároveň som sa, aspoň sa mi tak marí, odučil pri zvukoch tejto Labutej pesničky t. j. pri jednej zo zrejme posledných pougárskych návštev vystupovať ako dajaký tam Surovec. S cieľom odstránenia pachute Suroviny pri dnešnom bubnovaníčku. Mali by ste, vážení, len keby ste sa vám naskytla možnosť, naskutku aj sami zájsť tatam, vychutnať čaro jedinečného urbánneho zhromaždenia, takrečeno malého milého Par-Lamentíčka. Aby ste sa

naučili slušne sa správať a slúžiť sa výlučne tvrdými argumentmi a ani chlieb mäkkučkými úsmevmi. Usmievať sa treba na všetky strany sveta. Ako to len vedia panny, alias panie Margita a Besná. Nie, nie básnikove Bottove, ani tie skaly skalnaté pod Strečnom v krajine Tatier, kam sa uberá mlaď i mlaď donedávna slovensky hovoriaca zo žírnej vojvodinskej roviny, ani tie nie. Usmievkať sa a správať sa tak a len tak, ako to vie skutočná Margita a skutočne Besná. Bumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZDRUŽENIE VOJVODINSKÉ MOTÍVY

Najkrajšie vankúšiky Jaroslav Čiep

druženie občanov Vojvodinské motívy je v našom prostredí pomerne málo známe a činnosť členiek tohto združenia v posledných rokoch akoby sa trochu utlmila. V poslednom čase sa však zase aktivizovali a dosahujú pozoruhodné výsledky. Združenie Vojvodinské motívy bolo založené koncom decembra roku 2010 v Báčskom Petrovci a sídli na adrese Podnikateľského a inovačného centra. Jeho predsedníčkou je Ljiljana Krstanovićová z Maglića. V podstate ide o multinacionálne a multikonfesionálne združenie žien zo všetkých dedín Báčskopetrovskej obce, ktoré sa vo svojej práci zameralo na zachovanie a výrobu ľudových ručných prác. Ide o šitie, vyšívanie, háčkovanie, výrobu rôznych suvenírov. V čase, keď etnosekcia v Belehrade vypísala súbeh na verejné práce, v Petrovci založili Vojvodin-

ské motívy. Tri ženy z Báčskopetrovskej obce boli zaangažované, aby vyšívali, a tým si zaobstarali aj zamestnanie najprv na šesť mesiacov a následne aj na ďalšie štyri mesiace. Po začiatočnom nadšení sa členky kratší čas trochu odmlčali. Ale vzchopili sa a teraz zase pracujú na plné obrátky. Ich cieľom je, aby sa aj širšia verejnosť dopočula o tomto združení. Svoje ručné práce – výšivky vystavujú na rôznych podujatiach vo viacerých mestách v Srbsku a dosahujú pozoruhodné výsledky. So svojimi prácami sa sústavne zúčastňujú na súbehu etnosiete 100 žien – 100 miniatúr a ich práce sú zvyčajne vysoko ocenené. Zúčastňujú sa aj na medzinárodnom podujatí ručných prác MIRK, odkiaľ majú najvyššie uznania a ceny. Naposledy ich výrobky mohli obdivovať aj na tohtoročnom jarmoku umenia na trhovisku počas osláv Dňa Petrovca. Tam sme si ich aj my povšimli a pozhovárali sa s nimi.

Ružena Arňašová (vľavo) a Katarína Arňašová prezentovali svoje práce a ocenenia na stánku Združenia Vojvodinské motívy aj v rámci osláv Dňa Petrovca Medzi aktívne členky tohto združenia patria aj Katarína a Ružena Arňašové, obe zručné výšivkárky, ktoré nám povedali, že nedávno získali Grand prix – zlatý pohár, teda cenu za najkrajší vyšívaný vankúšik v Srbsku na podujatí Jarné dni 12. mája v Pančeve. Odmenený vankúšik s tradičnou slovenskou ornamentikou vyšila Ružena Arňašová. Na tom istom podujatí výnimočne zabodoval

AKO SA VOĽAKEDY TLAČILO ŽITO V KYSÁČI

Pri mláťačke robilo veľa ľudí Elena Šranková

oskoro do pšeničných lánov vyjdú kombajny a úroda sa v rekordnom čase zvezie z poľa. Voľakedy to nebolo až také jednoduché. Ako si na tieto práce spomína Kysáčanka Zuzana Pavlovová, dozvedáme sa zo záznamov, ktoré si zapísala do svojho denníka. „Koncom júna, keď v kalendári bolo Petra a Pavla (29. júna), môj otec šiel do poľa vidieť, ako zrie žito. Večer nám povedal: ráno ideme trhať žito. Vstali sme veľmi včas, za tmy, zapriahli koníka do koča a šli do štvrtých honov. Kým bolo žito mäkké, trhali sme s koreňom ručne, skladali do snopov a doma krútili povriesla. Povriesla sme skladali do snôpkov a čítali, aby bolo v každom rovnako. Povriesla sa museli nakrútiť, aby postačili na všetko žito. Ľudia žito kosili kosou a ženy • ĽUDIA A UDALOSTI •

kosákom zberali hrste. Deti prestierali povriesla a starší viazali po dve hrste do snopov. Raňajky a obed sme si nosili v kapseľke z plátna, bola to slaninka a krumple uvarené v šupkách. Brali sme záväzne i veľkú drevenú čoboľu s vodou. Večer sme snopy znášali do hŕbkov zvaných štrnástky, ktoré stáli v jednom rade ako vojsko a prečítali sme ich. Žatva trvala dva do tri týždne. Kto mal veľa žita, mal aj rysárov. Žito sa vozilo na kočoch do stohov a mašina tlačiarka tlačila. Pri každom stohu musel byť sud s vodou. Tlačiarky mali Ferkovci, Súdiovci, Beňovci a muselo sa čakať na rad aj viac dní. Pri mláťačke (tlačiarke) robilo 20 až 25 ľudí. Ľudia robili so žitom a slamou, nosili snopy do tlačiarky a ženy zbierali plevu v strožkách na jednu hŕbu. Pleva sa podkladala pod kone a kravy a navrch sa dávala slama. Po namáhavej práci robotníci

dostali dobré jedlo. Varil sa buď paprikáš, alebo slepačia polievka a mäso. Pražili sa i pampúchy. Pred prácou, na raňajky, bývala slanina, vajcia, syr, cibuľa a mlieková káva. Ak sa robilo do večera, večerali sa zvyšky od obeda. Keď sa tlačiarka

aj vankúšik, ručná práca Kataríny Arňašovej, ktorý tiež získal prvú cenu, resp. zlatú medailu a diplom. Pohár a ocenenie získala aj pochúťka jahodové mafiny z kuchyne predsedníčky združenia Ljiljany Krstanovićovej. Šikovné Petrovčanky môžu byť hrdé, lebo konkurencia v Pančeve bola veľmi silná. Súťažilo tam viac než 40 združení z celého Srbska s viac ako sto exponátmi. sťahovala z jedného kraja dediny na druhý, deti zvyčajne bežali za ňou. Ženy si posadali na elevátor a spievali: Široko-ďaleko to vtáča letelo... Keď roku 1958 do družstva prišiel kombajn, báťa Maco Agársky zrádzali syna, aby nedal kosiť žito kombajnom, že to porozsýpa zrno. A dnes si bez kombajna nevieme zamyslieť žatvu.“

Tlačenie žita u Vozárovcov v roku 1950 (foto: z archívu Z. Ďurovkovej) 24 /4859/ 15. 6. 2019

Ľudia a udalosti NA MARGO DŇA PETROVCA

Rozvírili spoluprácu Martin – Petrovec Jaroslav Čiep

škola, ktorá spája materskú školu, základnú školu a gymočas osláv Dňa Petrovca názium, oslávila v roku 2018 Báčsky Petrovec navštívila dvadsať rokov existencie. Gymnaziálna skupina A-Sharp na koncerte zboru Musica viva a priateľov skupina žiakov Evanjelickej Tohto roku do Petrovca prišli spojenej školy z Martina, ktorá žiaci šiestych ročníkov, ktorí boli skupina DeArt. Obe skupiny vedie piesní a skvelou interpretáciou. prišla na návštevu Základnej škole domácimi deťom z Petrovca, a dve učiteľ a jeden z organizátorov ško- V nedeľu spievali a hrali v rámci ly Tomáš Gulan. Mar- bohoslužieb v kostole. Skupina Jána Čajaka, presnejšie tinčania mali v Pet- DeArt sa predstavila obecenstvu speváckemu zboru tejto rovci bohatý a keď na dvore Kultúrneho strediska školy. ide o vystúpenia aj v sobotu napoludnie a toho istého Ako nám to sprítomnáročný program. večera i v divadelnom Klube VHV. nila profesorka hudobV rámci tohto pobytu martinskí V piatok skupina nej kultúry v petrovskej gymnazistov uspo- žiaci navštívili aj okolie – Nový základnej škole Mariena riadala koncer t Sad a Petrovaradínsku pevnosť Stankovićová-Krivákopre žiakov vyšších a v samotnom Petrovci aj Spolok vá, vrátili tým návštevu, a nižších ročníkov petrovských žien, evanjelický kosktorú petrovské deti rezákladnej školy, kto- tol, Galériu Zuzky Medveďovej, alizovali v októbri minurý odznel v dobrej najstarší dom v Petrovci a Knižnicu lého roku, keď so svojimi nálade a roztancoval Štefana Homolu. V sprievode svoučiteľmi odcestovali do najmenších. V sobo- jich kamarátov a domácich – žiaMartina na návštevu škotu oduševnili pub- kov petrovskej školy pobavili sa aj ly a oslavu Martinských likum na koncerte na programoch osláv Dňa Petrovdní. Podľa jej slov spo- Skupina DeArt koncertovala v Klube VHV Komorného zboru ca. Všetkým rodinám žiakov, ktorí (foto: M. StankovićováKriváková) lupráca dvoch škôl trvá Musica viva v Slávnostnej sieni ubytovali deti zo Slovenska, prouž päť rokov a týmito návštevami hudobné skupiny. Prvou bola Gymnázia Jána Kollára, kde sa fesorka Stankovićová-Kriváková nadobúda dynamiku a náplň. gymnaziálna hudobná skupina ESS, čiže Evanjelická spojená A-Sharp a druhá bola rocková predstavili náročnejšími úpravami úprimne ďakuje za spoluprácu.

ZŠ HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

ktorí žiakom odovzdali diplomy a zaželali im, aby dvere do budúcnosti mali dokorán otvorené a aby smelo prekonávali každú prekážku. Nechýbal ani príhovor počítajúcej 33 žiakov sú: Dejna Po príhovore učiteliek Lýdie Janka Havrana, riaditeľa školy, Domoniová, Jana Opavská, Ela Gedeľovskej a Vlasty Kardelisovej- ktorý za žiaka generácie v školFaragová, Katarína Gubečková, -Stanisavljevićovej, ktoré žiakov skom roku 2018/2019 vyhlásil Aňa Gubečková, Lea Kišová a učili v nižších ročníkoch, žiakom sa Andreja Simendića, ktorý dosiahol Andrej Simendić. Každý z nich prihovorili aj ich triedni profesori najviac uznaní na súťaženiach. dostal i malý darček na pamiatku. Ivan Ječmen a Anička Balážová, Z republikových súťažení priniesol 12 diplomov, z pokrajinských 8 a z regionálnych 2. Okrem toho 3 diplomy získal na medzinárodných súťaženiach. Riaditeľ školy J. Havran zároveň zaželal ôsmakom veľa úspechov v ďalšom vzdelávaní a aby aj ďalej boli usilovní rovnako ako v zákZ rozlúčkového programu ôsmakov slovenskej základnej školy v Starej Pazove ladnej škole.

Rozlúčka malých maturantov Anna Lešťanová

smaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka tradične chystajú slávnostný program – maturitný večierok. Tak i tohto roku vo štvrtok 6. júna sa malí maturanti krásnym programom rozlúčili s profesormi a učiteľmi a zároveň ukázali, že boli úspešná generácia. Svojím prednesom básní, slohovými prácami, ktoré prečítali, tancom, hudobným bodom a piesňami prejavili svoje city a zapôsobili na obecenstvo. Žiaci i počas základného vzdelávania ukázali svoje vedomosti a talenty, a tak najúspešnejší získali špeciálne diplomy, pochvalné listy a Vukove diplomy. Nositeľmi Vukovho diplomu v generácii

www.hl.rs

(foto: Zoran Milić)

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (16)

Na novej vlne DrSc. Ján Babiak

ok 1933 bol v európskych meradlách rok prvých začiatkov A. Hitlera, ale v politickom zmysle na juhoslovanskom priestore bol to pomerne tichý rok. Ibaže tendencie hegemonickej centralizácie a ekonomická kríza trvali naďalej. Na našom slovenskom poli cirkev dostane nového biskupa, stane sa ním S. Starke, kým v spoločenskom živote sa vďaka Matici už ľahšie dýchalo. Aj krajové povedomie vojvodinských Slovákov rástlo. Prednášková aktivita sa často organizovala aj v odľahlých slovenských dedinách, začal vychádzať matičný časopis Náš život a zastane sa aj za svojeť, za toho nášho Slováka, za práva toho malého národa, ohľadom na práva toho štátotvorného, hegemonisticky zmýšľajúceho. Bude tu aj ohlas na článok Čehoslovaci u našoj državi, na hromadu nezodpovedných tvrdení v neprospech našej národnosi, nepoznania dejín, nerozlišovania Slovákov a Čechov. Išlo tu o seriál dezinformácií, z ktorých aj Matica pomôže vrátiť to slovenské do správnych vôd. A bude to aktivita, ktorá presiakne naše Slávnosti. Aj oslava tisícstého výročia Pribinových osláv v Nitre bude tu mať ozvenu. DOMINUJE MATICA, ALE PREKVAPIA AJ NOVINKY Už v štarte bolo jasné, že významom sa Slávnosti nevyrovnajú tým vlaňajším, keď sa založila Matica. Nepomôžu tu ani Pribinove oslavy, hoci sú významné pre nás, lebo sú aj historicky ďaleko od nás, a tak ich význam klesá, a okrem toho náš človek sa musí viac venovať súčasným problémom, boriť sa o svojský život v kráčaní vpred na ceste vytrvalého k cieľu vedeného rozvoja svojho národa. Pre početné záväzky program Slávností sa začne realizovať už v sobotu večer. Prví v tom smere stuhu prestrihnú matičiari. Mali predporadu užšieho výboru MSJ. Zhromaždenie Spolku ČS akademikov sa takisto konalo v tento úvodný deň Slávností. Hlavný slávnosťový deň sa začal bohoslužbami. Tieto však

potrvali, a tak valné zhromaždenie Matice slovenskej meškalo. V úvodnom referáte predseda MSJ J. Bulík podčiarkol význam vyhodnotenia jednoročného pôsobenia Matice, vyzdvihol význam ohromnej práce v prvom roku, potrebu aktivity v miestnych odboroch a úspechy vo vydávaní časopisu Náš život. Povedal: „Kostru máme, sieť máme rozhodenú. Treba nám len obsah do nej dať. A toto bude tá skutočná práca, ktorá nás len čaká.“ Ale v súvahe o vykonanom povie, že sa nevykonalo všetko, lebo „musíme konštatovať

Už po tretej hodine schádzali sa nadšenci Sokola pred obecným domom, ale aj na sokolskom cvičisku. Po defilé cez dedinu všetci si pozreli rozmanitý program zdarných cvikov. Cvičenie sprevádzala kombinovaná kapela J. Vojtěchovského. Večer o deviatej hodine bolo divadelné predstavenie Bayarda Veillera Je Mary Duganová vinná?. Po divadle bola zábava. Bol august a noci už boli chladné, ale mladým to neprekážalolo. Aj pondelok dopoludnia bol matičný. Hneď ráno začali svoje pracovné snemovanie. Debatovali o všetkom, prediskutovali program ďalšej práce a dali absolutórium minulému pracovnému obdobiu. A vo voľbách sa doplnili matičné rady, riešil sa problém školskej sekcie

Hráčky SŠK Petrovca a Ilirije z Ľubľany

a priznať si verejne..., že sme sa v tom očakávaní veľmi sklamali, lebo v práci okolo Matice videli sme zase len tých istých, tých starých, čo aj predtým pracovali, a prírastok nových síl bol minimálny... Čiastka našej inteligencie... ostala i teraz stranou; nepreložila ani krížom slamku... Toto darebáčenie je naša raková rana, ktorú musíme radikálne liečiť... Aby naša Matica mohla splniť svoje poslanie, tak sa musí u nás zmeniť ten názor panskosti, tak musíme všetci do jedného vysúkať rukávy a pustiť sa do práce, lebo len zvýšenou pracovitosťou... sa môžeme vôbec održať, môžeme održať našu Maticu, a tak i sebe vydobyť autoritu, uznanie a úctu...“ 1Po úvodných slovách hostia pozdravili matičné snemovanie. A potom na rade bola prednáška. Bola to rarita, lebo o Slovákoch nám vyprával tajomník Matice srbskej Dr. N. Milutinović. Téma: Matica srbská a Slováci. Po prvej polovici pracovného dňa nasledoval spoločný obed.

Matice a určilo sa jej vedenie. Toto zasadnutie trvalo do včasného popoludnia. Poobede o pol štvrtej najprv sa na športovom poli stretli ženy. Išlo o prvý verejne prezentovaný zápas hádzanej žien. V Petrovci hosťovala vysoko postavená Ilirija z Ľubľany. V tom smere znel aj výsledok 1 : 10 v prospech hosťujúcich. Potom už nasledoval futbal. Súper SŠK Petrovec bol Radnički z Nového Sadu. Rezultát bol 1 : 0 v prospech domácich. Večer bolo divadlo – komédia I. Stodolu Cigánča. Hra výborná, pre obecenstvo páčivá, ale v polovici augusta o polnoci vonku už bola zima a divadlu bolo miesto v zatvorenej miestnosti. Po zakončení predstavenia prešlo sa do telocvične gymnázia na tanečnú zábavu. NANAJVÝŠ OSTRÁ POLEMIKA Po Slávnostiach boli aj pochvaly, aj písanie o nich v našich a zahraničných časopisoch (aj v angl. Morning post). Ale bolo aj kritikantov. Začalo

sa s Maticou, lebo ako sa tvrdilo, ľud na nej nepovedal slova. Aj brúsilo sa hneď od hlavy, lebo „Matica je dobrá im – jeden je tajomník, druhý predsedom a každý niečím. Ale čo má z toho ľud?“ Aj packa potom prišla na rad, aj lekcia, lebo „báťovia naši, myslíte, že sa sýpky dnes naplnili samé od seba..., rozum, kultúra divy tvorí, kultúra nám urobila život ľahším... Lenže – a tu je háčik – kultúra i obete žiada, a to je jej nešťastie...“ Preto „nejde o Maticu, ide o kultúru a náš život“, a tak „človeče, čuš! Na kultúru síce nadávaš, ale jej vymoženosti... užívaš. Akým právom?“ 2 Ale jedna lavína nikdy nechodí sama, lebo na ten nízky, útok pod pás našincov akoby sa naklonili ďalšie nárazy. Ešte na Slávnostiach nás tajomník Matice srbskej tak pekným spôsobom „presviedčal“, pod ktorými krídlami máme svoju obranu hľadať, a potom útok začal aj ten náš druhý národ – český. To preto, že československá menšina, áno, práve tak, a nie česká a slovenská entita v Juhoslávii doteraz nažívala v mieri a pokoji a problém pre ňu neexistoval. Teraz, keď sa zrodila Matica, čo si otvorene zastáva za svojeť, dosť toho sa redaktorovi časopisu Jugoslavští Čechoslováci O. Sobotkovi nepáčilo. Tobôž sa aj u nás „vynoruje československá otázka a doterajšie naše spokojné, rozumné a bratské spolunažívanie začína sa kaliť“. V obrane vytiahnu sa na svetlo sveta aj argumenty z histórie, aj sa konštatuje: „Je už najvyšší čas, aby rozumní ľudia i na českej, i na slovenskej strane zasadli za stôl a snažili sa poctivo vyriešiť československú otázku.“ Aj keď vo svojich tvrdeniach o separátnom pôsobení Matice slovenskej Československý zväz trval, dostal ráznu odpoveď: „Pánovia, nás učiť národnému citu netreba a netreba nám ani vysvetľovať práva menšín. Čo platí pre merítko kultúry tam hore, to neplatí tu dolu.“3 Nakoniec zakročila aj redakcia Národnej jednoty obsiahlym príspevkom so záverom: „Juhoslovanskí Slováci majú svoje vlastné názory na skúsenosti o spôsobe spravovania svojho kultúrneho a národného života..., pôjdu vždy cestou, ktorá je najschodnejšia pre prácu za dobro svojho národa, pre udržanie dobrého pomeru ku svojej starej vlasti, a ku zachovaniu bratského pomeru k národu českému. Diktát netrpia!“4 Treba v tom smere výstižnejšia mienka?

1 N. N.: Otvárajúca reč predsedu pána Dr. J. Bulíka. Národná jednota, Petrovec 1933, roč. 14, č. 33, s. 1. 2 M. Topoľský: Kde je náš ľud. Národná jednota, Petrovec 1933, roč. 14, č. 34, s. 1. 3 A. Sirácky: Naša odpoveď; potom M. Topoľský: Nezmyselná nápad.. Národná jednota, Petrovec 1933, roč. 14, č. 35 a 36, s.1. 4 A. Labáth: Kto rozbíja jednotu Slovákov a Čechov v Juhoslávii? Národná jednota, Petrovec 1933, roč. 14, č. 37, s. 1.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

24 /4859/ 15. 6. 2019

DETSKÝ KÚTIK

V ústrety prázdninám Školský rok sa končí. Je tu prázdninové voľno. Školské povinnosti máte za sebou. Vítate Tea Trnovská, 1. 2 letné prázdniny a školské voľno, ktoré potrvá až do septembra. ZŠ maršala Tita, Padina Tešíte sa na prázdniny a teraz sa rozbehnite do ich náručia. Budete mať viac času na kamarátov, na Tá najkrajšia ružička rôzne hry, na cestovanie a na je moja mamička. všetko to, čo vás baví. Prázdninové Mamičkine dlane teplé chvíle sú jedinečné a preto ten čas hladkajú mi líčka mäkké. užite najvhodnejšie ako sa dá. Detský kútik bude s vami aj Keď som smutná, počas prázdnin, aby vás pobavil ona ma vždy poteší. a priniesol vám zaujímavé Keď mám problém, a inšpiratívne práce detí. ona ho vždy vyrieši. Veselé a bezstarostné prázdniny, kamaráti! Obľúbené jedlá Katuša iba mamka varí. Ten najkrajší úsmev iba mamka dá mi.

Mamička

Antónia Trusinová, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

Tabita Hriešiková, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Veľká prestávka Zvoní zvonec, hodine je koniec. Odkladáme knihu a písanku, rýchlo bežíme na veľkú prestávku. Ona trvá pätnásť minút, ale rýchlo prejde. Keď sa pekne hráme, na hodinu sa nám nejde.

Teodora Povolná, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Dilan Goda, druhák ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Zvoní posledný zvonec, všetkým hodinám je koniec. Zajtra je nový školský deň, tešíme sa tomu, že po tretej hodine ,,veľká“ je tu znovu.

Peter Činčurák, 4. 2 ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Mia Mezeová, piatačka ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Martin Milec, 3. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLVII 15. júna 2019 Číslo 11/1987

Z PRODUKČNEJ BURZY

Zdražela sója, pšenica lacnejšia Ľ. Sýkorová

a novosadskej Produkčnej burze v dňoch od 3. 6. do 7. 6. 2019 došlo k nárastu ceny sóje a poklesu ceny pšenice. Na zahraničných trhoch aj naďalej prevláda neistota týkajúca sa sejby kukurice a sóje v Spojených štátoch amerických, pretože stále nie je známe, aké veľké plochy budú týmito plodinami obsiate, čo naďalej zvyšuje ich cenu na svetovom trhu. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím bol tovarový obrat na novosadskej burze nižší o 44,44 % a finančný o 24,66 %. Znížený dopyt po pšenici spôsobil pokles jej ceny. Predávala sa v cenovom rozpätí od 23,30 din./ Ľubica Sýkorová kg do 24,00 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 23,30 din./kg Podľa poveternostných podmienok, ktoré sa koncom minulého týždňa stabilizovali, bez DPH (25,63 din./kg s DPH), čo by sa tento rok mohol začať zber úrody jačmeňa v niektorých častiach Vojvodiny po 15. je v porovnaní s predchádzajúcim júni a hlavný zber o niekoľko dní neskôr. obdobím o 1,38 % menej. Kukurica sa v uvedenom období ačiatok vegetácie v tomto siatych okolo 30 000 ha, v tych 230 000 ha, v minulom predávala po 15,75 din./kg bez výrobnom roku začal ako minulom roku bola na 50 000 roku 220 000 ha. Priemerný DPH s vlhkosťou do 14,5 %. veľmi suchý a vzniknuté hektároch a v roku 2017 až na 60 hektárový výnos bol 3,5 tony Zvýšený dopyt po sóji a ponuka škody čiastočne zlepšilo májové 000 ha. Aj napriek nepriaznivým a celková úroda 770 000 ton. po vyšších cenách sa v priebevlhké počasie. Podľa dlhoročnej poveternostným podmienkam Podľa vzhľadu porastov ozimhu týždňa posúvali pozitívpraxe bude vyplatenie nakúpe- a výskytu viacerých škodcov nej pšenice na jar len málokto nym smerom. Predávala sa ného jačmeňa v prvý štvrtok v májové dažde prospeli poras- dúfal, že situácia sa môže zlepod 35,80 do 36,00 din./kg júli. V minulom roku bola cena tom a podľa prvých odhadov sa šiť. Aj jej veľmi pomohlo počasie šiť bez DPH. Priemerná cena kilogramu ozimného jačmeňa môžu očakávať dobré výnosy a v máji. Na jeseň bolo obsiatych bola 35,98 din./kg bez DPH (39,58 din./kg s 17,30 din. (bez DPH) a jarného cukru pre domáce potreby bude 570 000 hektárov, rok predtým techDPH). V porovnaní s 660 000 ha a priemerné výnosy nickú a 19,50 din. (bez DPH). V tomto dostatok. predchádzajúcim roku ešte nebola vytvorená Kukurica je v tomto roku sa pohybovali okolo 5 ton po technoobdobím bola cena, ktorá sa určuje po zhod- posiata na približne 950 000 hektári. logickú drahšia o 2,52 notení výnosov jačmeňa v re- hektároch, v minulom roku ... vybavenosť %.○ Pre poľnohospodárskych vý- gazdovstiev. gióne, konkrétne v Rumunsku, na 900 000 ha. Urodilo sa 7,2 Bulharsku a v ďalších susedných milióna ton a priemerná úroda robcov je v ponuke ďalší verejný Nenávratné prokrajinách. Podľa prvých odhadov bola 8 t/ha. súbeh, ktorý ponúkla pokrajina striedky môžu byť do najnižšie výnosy budú v BanáSlnečnica v roku 2018 bola Vojvodina vo výške 133 milió- výšky 60 % z celkovej te, asi štyri tony na hektár, a v posiata na rekordných plo- nov dinárov. Ide o nenávratné investície. Fyzické osoby, Báčke a Srieme sa očakáva päť chách – na 245 000 hektároch, finančné prostriedky určené na podnikatelia, spoločnosti a v tomto roku približne na 235 spolufinancovanie poľnohospo- družstvá, ktorí sú držiteľmi až osem ton. 000 ha. Urodilo sa 760 000 ton dárskych gazdovstiev, ktoré sa rodinných gazdovstiev alebo ... Dobrý zárobok sľubuje cuk- a priemerný hektárový výnos zaoberajú pestovaním ovocia, komerčných poľnohospodárhrozna, zeleniny, húb a kvetov. skych podnikov, môžu požiadať rová repa. Podľa informácií z bol 3,1 tony. Sójou je v tomto roku obsia- Súbeh bol vypísaný s cieľom zvý- o podporu do 26. júna. cukrovarov v marci bolo ob○

Po viac ako 40 dňoch zrážok sa konečne počasie umúdrilo

Z obsahu Júnová záhrada hýri farbami

Cielená výživa rastlín Str. 2

Str. 3

Nie všetky majú rady slnko Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VÝZNAM FOLIÁRNEHO HNOJENIA

Cielená výživa rastlín

Ľubica Sýkorová

Listová, čiže foliárna výživa nie je nič nové. Prvé pokusy s týmto tzv. mimokoreňovým príjmom živín rastlinami siahajú do obdobia pred viac ako sto rokmi. Revolúcia však nastala po tom, čo sa úsilie popredných svetových firiem sústredilo na vyšší stupeň listovej výživy – zvládnutie zásobovania makro- a mikroelementmi. Jedným z limitujúcich faktorov rozvoja tejto agrotechnickej metódy bolo napredovanie vývoja postrekovacej techniky.

re pravidelný rast a rozvoj rastlín nevyhnutných je 16 makro- a mikroelementov. Z okolia ich prijímajú iba v obmedzenom množstve. V prípade nedostatočného alebo nadbytočného množstva niektorých elementov rastliny menia svoj vzhľad. V závislosti od fenologickej fázy rozvoja potrebné sú rôzne množstvá elementov v rôznych pomeroch. Stáva sa, že v pôde sa nenachádza dostatok výživných látok, preto je nutná korekcia vo výžive rastlín – cez list, čiže listová výživa. Medzi základné prednosti foliárnej výživy patrí: rýchle pôsobenie, vysoká využiteľnosť elementov (viac ako 95 %), zdravý porast, rýchle a jednoduché preventívne riešenie, rentabilná spotreba – môže sa aplikovať s prípravkami pre ochranu rastlín. Zásobenie rastlín živinami týmto spôsobom zabezpečuje nielen vyššie hektárové výnosy a lepšiu kvalitu, ale rastliny sú odolnejšie proti stresovým podmienkam.

V dnešnom období ponuka listových hnojív je dobrá a zahŕňa v podstate produkty pre všetky druhy pestovaných plodín od poľných plodín až po špeciálne kultúry (ovocné sady, vinice). Väčšina hnojív je dodávaná v kvapalnej forme. Niektoré hnojivá sú tzv. širokospektrálne, iné majú prísne špecifický účinok. Pre stanovenie deficitných živín sú dôležité chemické analýzy nadzemných častí rastlín. Netreba sa spoliehať iba na metódu vizuálneho posudzovania vzhľadu rastlín, pretože následky deficitu niektorých živín vidieť na rastlinách až po ich dlhodobejšom nedostatku. Chemickými analýzami je možné zistiť už ich začínajúci nedostatok, čo sa ale u nás robí veľmi zriedkavo. Aplikácia listových hnojív počas vegetácie sa robí niekoľkokrát, najčastejšie tri až štyri razy. To vyplýva najmä z rozdielnych výživových požiadaviek porastov, ktoré sú špecifické v každej fáze rastu plodiny. Z tohto dô-

vodu sa okrem iného vykonáva tzv. regeneračné hnojenie na jar, jesenné ošetrenie ozimín, podporné hnojenie v suchších obdobiach či pri plodinách so slabším koreňovým systémom. Listová aplikácia hnojív sa odporúča aj pri poškodení koreňovej sústavy. Časové intervaly medzi jednotlivými aplikáciami sú dané výrobcami hnojív, najčastejšie bývajú v intervale 7 až 21 dní. Pri aplikácii listových hnojív sa vo všeobecnosti odporúča používať 2-percentné roztoky makroelementov a 0,1- – 0,5-percentné roztoky mikroelementov. Pri mladých rastlinkách sa odporúča vždy slabšia koncentrácia po dlhšom trvaní daždivého a oblačného počasia, ako aj počas suchých a horúcich dní. Vyššia koncentrácia sa môže používať pri starších rastlinách (v zeleninárstve) počas studených vlhkejších dní alebo po období sucha. Foliárna výživa je efektívnejšia pri použití väčšieho množstva vody, ktorá dobre pokryje všetky

VÝŽIVA RASTLÍN

Prečo treba robiť rozbor pôdy? Ľ. Sýkorová

Všetky rastlinné druhy, či už zelenina, ovocné stromy, poľnohospodárske plodiny, alebo okrasné dreviny, kríky a kvety, majú určité nároky na pôdu. Konkrétna rastlina pre zdravý rast či nasádzanie plodov potrebuje určité živiny, väčšinu ktorých čerpá práve zo zeme. Ak teda hovoríme o nárokoch na pôdu, myslíme na látky obsiahnuté v nej.

šetky rastliny a plodiny potrebujú prevažne vysoký obsah živín. Pokiaľ im však budeme vedieť zabezpečiť tie konkrétne, môžeme sa tešiť na dobrú úrodu každý rok. A aby sme vedeli, čo naša pôda – aj tá v záhrade – obsahuje, je dobré robiť agrochemický rozbor pôdy.

Vďaka rozboru budeme presne vedieť, aké živiny a látky treba dodať či znížiť. Rozbor pôdy je obyčajne zameraný na najdôležitejšie živiny, ktoré potrebuje väčšina rastlín. To sú fosfor, draslík, horčík a vápnik, no v rozdielnych pomeroch. Horčík je potrebný najmä

v období kvitnutia a nasádzania plodov. Ovplyvňuje tiež ich kvalitu. Vápnik neutralizuje kyslé zložky v pôde, pôsobí ako neutralizačná zložka. Väčšina rastlín totiž neobľubuje kyslú pôdu. Fosfor je dôležitý najmä v období kvitnutia a dozrievania

časti rastliny (najmenej 300 l/ ha). Príjem výživných látok môže byť znemožnený rýchlym vyparovaním, ktoré vzniká následkom vysokých teplôt, preto sa odporúča prihnojovať v ranných alebo vo večerných hodinách pri optimálnej teplote (u mladých rastlín do 25 °C). Veľkou výhodou aplikácie listových hnojív je možnosť spájania s aplikáciou pesticídov a morforegulátorov (niektoré z hnojív majú napr. stimulátory rastu priamo „zabudované“ vo svojom základnom zložení). Spoločná aplikácia je výhodná nielen z hľadiska úspory nákladov na opakované prejazdy (niekedy sa spoja až 3 pracovné operácie naraz), ale aj menším zhutnením pôdy. Pri aplikácii listových hnojív sa odporúčajú ranné, resp. večerné (niekedy dokonca nočné) hodiny a vyššia relatívna vlhkosť. Dôležitou súčasťou listových hnojív sú zmáčadlá, ktoré zväčšujú pokrytie listovej plochy, a adhézne látky, ktoré zlepšujú priľnavosť kvapiek hnojiva. Disperzné látky spôsobujú lepšie rozptýlenie častíc v roztoku. O efektívnosti hnojenia rozhoduje aj pH roztoku (odporúčané v rozpätí 6,3 – 7,0). ○

plodov. Pokiaľ ho majú rastliny nedostatok, prejavuje sa to zle vyvinutými kvetmi. V dôsledku toho sú plody nekvalitné alebo vôbec nedozrejú. Zvýšené množstvo fosforu potrebuje najmä plodová zelenina a okrasné kvetiny. Naopak, ovocné stromy pri jeho nadbytku zrýchlene starnú. Draslík je nevyhnutný najmä kvôli tvorbe cukrov a pri asimilačných procesoch. Vďaka nemu môžeme dopestovať kvalitnú plodovú zeleninu, plnú vitamínov, minerálov a iných zdravých látok. Keďže priamo pôsobí na tvorbu cukrov, pri jeho nedostatku budú plody menej kvalitné a horkej alebo príliš kyslej chuti. ○

24 /4859/ 15. 6. 2019

ÚŽITKOVÁ A OKRASNÁ ZÁHRADA

Júnová záhrada hýri farbami Ľubica Sýkorová

Vraví sa, že ak v máji neprší, jún to zavŕši. No súdiac podľa tohtoročného extrémne daždivého mája a aj začiatku júna, o nedostatok vlahy sa báť nemusíme. Jún je už letným mesiacom. Je to mesiac, v ktorom sa v značnej miere rozhoduje nielen o výške, ale aj o kvalite úrody. OVOCNÁ ZÁHRADA V júni prebieha fyziologický opad plodov jadrovín. Je to výsledok pôsobenia celého komplexu faktorov. Najdôležitejší z nich sú stupeň oplodnenia (vývin semien), zdravotný a kondičný stav stromu, zastúpenie živín v pôde a pôdna vlaha. Tento opad možno považovať za prirodzenú reguláciu násady plodov, po ktorej v korune zostáva toľko ovocia, koľko je strom za daných podmienok schopný uživiť. Za suchého počasia, aby sme predišli zvýšenému opadu, musíme zavlažovať. Na väčšine stromov po prirodzenom opade je potrebné urobiť aj ručnú prebierku. Odstránime slabšie vyvinuté plody a preriedime plody rastúce v zhlukoch. Na ručnú prebierku reagujú ovocné stromy úrodou kvalitného a veľkosťou vyrovnaného ovocia. Súčasne si zabezpečíme pravidelné úrody aj na kultivaroch, ktoré majú sklon k striedavej rodivosti. Na mladých stromčekoch prvý rok po zasadení plody nenechávame, na druhý rok môžeme nechať 2 – 3 plody. V ďalších rokoch sa riadime silou rastu stromčekov. Zatrávnené plochy pod stromami pravidelne kosíme a pokosenou trávou nastielame pôdu pod stromami, čím obmedzujeme výpar vody a zabraňujeme rastu burín. Zatrávnenie má priaznivý vplyv na rast stromov, pretože redukuje príjem dusíka, plody nenarastú veľmi veľké a lepšie sa vyfarbujú. Prísne tvarovaným zákrpkom jabloní a hrušiek treba začať v júni zaštipovať vrcholy výhonkov. Zaštipovanie sa robí preto, aby sa spodné očká tohoročných výhonov vyvinuli čo najlepšie a nezakrpateli. Takto sa vyvinie rodiace drevo umiestnené tesne vedľa hlavných výhonov. Zaštipovanie nemožno vykonať naraz, pretože výhony sa nevyvíjajú rovnomerne. Na hruškách

môžeme začať so zaštipovaním v prvej dekáde júna. Výhony jabloní dosiahnu dĺžku vhodnú na zaštipovanie obyčajne až v druhej polovici júna a niekedy aj neskôr. Treba začať pri výhonoch, ktoré sú dlhé asi 12 cm. Pri bujne rastúcich odrodách by sme mali ponechať päť až šesť listov. Pri slabo rastúcich treba ponechať tri až štyri listy. Zaštipovanie vrcholov výhonkov

me zásadne so stopkou, višne naopak bez stopky. V júni ošetrujeme ovocné stromy proti prvej generácii spriadača amerického, vinič proti múčnatke a peronospóre. Pokračujeme v ošetrovaní náchylných odrôd jabloní proti múčnatke a chrastovitosti, proti prvej generácii obaľovača jablčného (dva týždne po prvom postreku), citlivých odrôd broskýň

Plamienok patrí medzi obľúbené popínavky

v júni, prípadne ešte aj v júli je lepšie, ako keby sme letný rez vykonali naraz v auguste. Týmto zákrokom zmenšíme listovú plochu stromov. Tú však stromy potrebujú na tvorbu stavebných látok. Ak sa zaštipovanie rozloží na dlhšie obdobie, nemá strata listov pre stromy taký význam. Čerešne, višne a jahody zberáme skoro ráno. Čerešne trhá-

proti múčnatke, ovocných drevín a viniča proti chloróze. ZELENINOVÁ ZÁHRADA Základom úspešného pestovania zeleniny je časté kyprenie a udržiavanie pôdy v bezburinnom stave. Záhony po zbere skorej zeleniny by nemali ostať dlhší čas prázdne. Z priameho výsevu môžeme pestovať hlúboviny – kaleráb, kapustu, kel,

III

brokolicu, karfiol; letný šalát... Vyväzujeme a vyštipujeme kolíkové rajčiaky, podľa potreby zeleninu zavlažujeme. Ošetrujeme hlúboviny proti voškám, aj papriku, rajčiaky proti fytoftóre, septorióze a alternáriovej škvrnitosti, uhorky proti plesni uhorkovej, zemiaky proti fytoftóre. Pokračujeme v ošetrovaní cibule proti plesni cibuľovej, zemiakov proti pásavke zemiakovej (zlatici). OKRASNÁ ZÁHRADA Tesne pred začiatkom leta rozkvitá v záhradách množstvo krásnych trvaliek. V sortimente trvaliek rozhodne nie je núdza o novinky a treba ich vyberať vždy podľa podmienok, aké dané miesto ponúka. Z jedného druhu treba vysádzať aspoň tri kusy. K typickým júnovým kvetom patria napríklad popínavé plamienky (Clematis). Sú veľmi obľúbené a existujú rôzne druhy, pričom v poslednom čase sa tešia popularite najmä plnokveté varianty. Plamienky sa väčšinou sadia k plotom či bránkam, prípadne k rôznym konštrukciám do kvetinových záhonov. Veľmi pekne však môžu dekorovať aj fasádu alebo okolie vstupných dverí. Stačí vysadiť niekoľko exemplárov k drevenej mriežke, zalievať, prihnojovať a vyväzovať výhonky. Asi po dvoch rokoch sa môžeme tešiť z bohatej záplavy kvetov. A ešte jedna dôležitá rada. Predpokladom bohatého kvitnutia je zakryť miesto, odkiaľ plamienok vyrastá, listami trvaliek alebo letničiek – nemalo by ho byť vôbec vidno. V JÚNI NEZABUDNIME: – odstrániť odkvitnuté kvety orgovánom, rododendronom a ružiam, – prihnojiť trvalky, ruže a kvitnúce kry hnojivom s vyšším obsahom fosforu a draslíka, – zaštipnúť mladé výhony borovíc – tak získajú pekný kompaktný tvar, – vysádzať ruže, trvalky a dreviny s koreňovým balom, – trvalky, ktoré kvitli skoro na jar, môžete počas daždivých júnových dní presádzať a rozmnožovať delením starších trsov, – pravidelne kosiť a prihnojovať trávnik. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Pásavka zemiaková – nebezpečný škodca na zemiakoch Ing. Ján Tancik, PhD.

Pásavka zemiaková (srb. krompirova zlatica), Leptinotarsa decemlineata (Say, 1824), Chrysomelidae, Coleoptera, je v podmienkach strednej Európy najvýznamnejší škodca zemiakov. No to neznamená, že môže zapríčiniť väčšie škody ako iní škodcovia alebo že je ochrana proti nej komplikovanejšia ako proti iným škodcom. Najvýznamnejšia je preto, že sa pravidelne každý rok vyskytuje na všetkých lokalitách v počte nad prahom škodlivosti. Ak sa nerobí správna ochrana, škody môžu byť veľmi veľké, larvy a imága môžu zapríčiniť holožery, prakticky môžu zničiť všetky listy a tým sa ohrozí vytváranie hľúz. ROZŠÍRENIE Pôvodným areálom rozšírenia pásavky zemiakovej boli juhozápadné časti Severnej Ameriky. Tu až do polovice 19. storočia žila na divých druhoch zemiakov (Solanum rostratum). Šíriť sa začala, keď sa začalo rozširovať aj pestovanie zemiakov. V USA to bolo smerom na východ – k Atlantickému oceánu v roku 1859 – z jej prvého ohniska v štátoch Colorado a Nebraska. Za 14 rokov prekonala vzdialenosť 3 000 km a dorazila k pobrežiu oceánu. Z Ameriky do Európy bola zavlečená viackrát, ale až v roku 1922 v západnom Francúzsku, pri Bordeaux, vytvorila veľké ohnisko, odkiaľ sa začala ďalej šíriť po Európe a neskôr aj po Ázii. Celkový areál rozšírenia pásavky zemiakovej vo svete sa za 140 rokov zvýšil 2 500-krát. V roku 1990 bola prítomná na 12 miliónoch km2, a prvotný areál bol 5 000 km2. Rýchlosť šírenia za jeden rok bola rozličná: v USA 185 km, ZSSR 170 km, vo Francúzsku a Belgicku 250 km a v Československu a Nemecku iba 70 km za rok. BIONÓMIA Pásavka zemiaková prezimuje v štádiu imága v pôde, v hĺbke 20 – 70 cm, najčastejšie na 20 – 25 cm. Na jar sa začína objavovať, keď je teplota pôdy v hĺbke 25 cm okolo 14 °C. Je to v období, keď kvitne púpava (Taraxacum oficinalae). U nás je to obyčajne v polovici mája a závisí od poveternostných podmienok, najmä teploty. Po prezimovaní imága prijímajú

potravu a 6 – 12 dní po opustení pôdy začína párenie. Samičky kladú vajíčka v skupinách po 20 – 40 vajíčok na spodnú stranu listov. Optimálne podmienky na kladenie vajíčok sú: teplota 18 – 26 °C, relatívna vlhkosť vzduchu

Larva pásavky

60 – 70 %. Pri teplote pod 14 °C samičky nekladú vajíčka. V závislosti od teploty larvy sa liahnu za 5 až 16 dní. Larvy sa trikrát zvliekajú. Ich vývoj pri teplote 20 °C trvá 20 dní. Kuklenie prebieha v pôde. Za rok sa vyvinie jedna generácia, v teplejších oblastiach aj dve. EKOLÓGIA ŠKODCU Pásavka zemiaková aj napriek tomu, že je na európskom kontinente už viac ako 80 rokov, ešte nemá dostatočné spektrum efektívnych antagonistov, preto sa každý rok jej populácia

nachádza nad prahom ekonomickej škodlivosti. Imága a larvy požierajú rôzne druhy vtákov a z hmyzu: bystrušky, lienky, ucholaky a zlatoočky. Optimálne podmienky na rozmnožovanie sú pri suchom a teplom počasí. ŠKODLIVOSŤ Najväčšiu škodu na rastlinách zemiaka zapríčiňujú larvy tretieho a štvrtého instaru. Priemerne za jeden deň jedna larva 1. instaru (L1) konzumuje 3 mg listovej hmoty, larva druhého instaru (L2) 3 – 5 mg, kým L3 50 mg a L4 až 110 mg. Vývoj larvy trvá priemerne 16 dní a počas tohto obdobia jedna larva skonzumuje 780 mg listovej hmoty a z toho 90 % v posledných dvoch instaroch: L3 a L4. Jedno prezimujúce imágo za jeden deň skonzumuje 75 mg a imágo letnej generácie 136 mg listovej hmoty zemiaka. Výskyt prezimujúcich imág je desaťkrát menší od výskytu lariev. V čase aktivácie (výskytu) prezimujúcich imág rastliny zemiakov intenzívne rastú, tvoria viac stoniek a tak sa ľahko kompenzuje strata listovej hmoty. V čase tvorby úrody je rastlina najcitlivejšia na zníženie asimilačnej plochy a vtedy sú aj straty na úrode väčšie. V čase tvorby hľúz aj menšie poškodenia rastlín larvami môžu zapríčiniť významnú stratu na úrode. Pri výskyte 10 lariev na jednu rastlinu straty na úrode sú 15 %, pri výskyte 15 lariev do 50 % a pri výskyte 40 a viac lariev na jednej rastline úroda môže byť nulová. Škodlivosť pásavky zemia-

kovej na zemiakoch nie je len v znížení kvantity, ale aj kvality úrody: zníženie frakcií (veľkosti) hľúz a výživnej hodnoty. OCHRANA Regulácia pásavky zemiakovej sa vykonáva mechanickými, agrotechnickými, biologickými a chemickými opatreniami. Mechanické opatrenia sa využívajú na malých plochách opakovaným zberom. Na väčších plochách v USA a západnej Európe sa používajú špeciálne zberacie zariadenia, ktoré zbierajú (vsávajú) imága a larvy. Z agrotechnických metód má význam správny osevný postup a priestorová izolácia nových plôch zemiakov od minuloročných. Podľa možnosti treba dodržať vzdialenosť aspoň 500 m od minuloročných plôch. Týmto spôsobom sa dá vyhnúť škodám, ktoré zapríčiňuje prvá generácia tohto škodcu. Termín poškodzovania sa takto značne oddiali. Rastliny sú najcitlivejšie na poškodenia pred kvitnutím. Podobne straty na úrode sa dajú eliminovať aj skorším termínom sejby, najlepšie naklíčeného sadiva. Chemická ochrana je najviac využívaný spôsob ochrany proti tomuto škodcovi. Pri správnom načasovanom postreku je postačujúca jedna aplikácia insekticídov. Termín aplikácie je v období maximálneho liahnutia lariev, keď prvé vyliahnuté larvy dosiahnu 2. a 3. instar. Najväčšia účinnosť prípravkov sa dosahuje, keď je vyliahnutých 30 – 50 % lariev. Larvy L1 a L2 sú najcitlivejšie na insekticídy. Ošetrenia sa nerobia, keď začnú prevládať larvy štvrtého instaru. Pri novom ohrození postrek treba zopakovať. Chemickú ochranu obyčajne nerobíme proti prezimujúcim dospelcom (imága prvej generácie). Insekticídy regulátory rastu sa aplikujú skôr, v čase intenzívneho liahnutia lariev. Účinné sú proti larvám 1. a 2. instaru. Oneskorená aplikácia týchto insekticídov má za následok slabšiu účinnosť. Pri optimálnom termíne aplikácie v rokoch, keď je liahnutie lariev nie tak

24 /4859/ 15. 6. 2019 veľmi roztiahnuté, s jednou aplikáciou sa dá vyriešiť tento škodca. Ostatné insekticídy (pyretroidy, organofosfáty a neonicotinoidy) sú efektívne aj proti starším instarom lariev L3 a sčasti aj L4. V Slovinsku pre integrovanú produkciu zemiakov odporúčajú insekticídne regulátory rastu použiť, keď sú na viac ako 20 %

organofosfátom a niektorým ďalším insekticídom z rôznych skupín. Vývoj rezistencie má ekonomické, ekotoxikologické a toxikologické dopady. Ekonomické následky sú v znížení očakávaného efektu použitého insekticídu a v skrátení obdobia používania insekticídu, na ktoré boli vynaložené veľké finančné prostriedky. Ekotoxikologické a toxikologické dopady sa manifestujú znečistením životného prostredia následkom zvýšeného počtu postrekov a tým zvýšenia obsahu insekticídov v hľuzách a v životnom prostredí. Aby sa spomalil proces vytvárania Čím viac lariev, tým väčšie škody rezistencie párastlín nakladené vajíčka a 10 – savky zemiakovej, potrebné je 15 % lariev je vyliahnutých. Ak striedať použité insekticídy bez nepoužijeme insekticídy z tejto ohľadu na to, že boli účinné. skupiny, odporúčajú trochu Zakaždým treba použiť insekneskoršie použiť organofosfáty, ticíd z inej chemickej skupiny. a to v čase, keď je na viac ako Striedanie insekticídov robíme 20 % rastlín na začiatku kvit- nielen v jednom roku, ale aj nutia viac ako 10 lariev prvého viac rokov zaradom. Insekticíd, instaru alebo keď je viac ako 20 ktorý použijeme v tomto roku, lariev na rastline na viac ako v nasledujúcom, ak znovu na 20 % rastlín vo fáze kvitnutia. tom istom pozemku vysadíme Insekticídy zo skupiny neoni- zemiaky alebo v jeho blízkosti, cotinoidov odporúčajú použiť už nepoužijeme. proti starším instarom lariev, ak BIOLOGICKÁ OCHRANA predchádzajúci postrek nebol Z biologických metód ochrany sa najmä v ekologickom hospodostatočne účinný. PROBLÉM REZISTENCIE PÁ- dárení proti tomuto škodcovi SAVKY ZEMIAKOVEJ PROTI IN- v Európe používajú prípravky SEKTICÍDE na báze baktérie Bacillus thuNásledkom intenzívneho pou- ringiensis var. tenebrionides, žívania chemických insekticídov azadirechtínu (prípravok Neem pásavka zemiaková vyvinula Azal T/S), na báze aktívnej látky rezistenciu proti väčšine in- spinosad (Spintor) a prírodného sekticídov z rôznych skupín pyrethrinu. v rôznych pestovateľských reNEEMAZAL – T/S giónoch. V strednej Európe Účinnou látkou tohto prípopulácia pásavky zemiakovej pravku je azadirachtín A 1 % je rezistentná proti niektorým (10 g/l). Je to prírodný výťažok syntetickým pyrethroidom, zo semien neemového stromu,

Azadirachta indica (syn. Antalea azadirachta) z čeľade Meliaceae. Výťažok okrem azadirachtínu obsahuje rôzne iné sekundárne metabolity – limonoidy: salannín, nimbín a ďalších viac ako 60 účinných látok. Účinná látka (azadirachtín 10,6 g/l) pôsobí v rastline lokálne systematicky a do tela škodcov sa dostáva pri satí a požere. NeemAzal-T/S nemá okamžitý toxický efekt, nástup účinkuje postupne. V priebehu niekoľkých hodín deaktivuje škodcu, ako vošky, molice, strapky, vrtivky, piadivky jesenné, priadkovce, ploskáčiky, piliarky, pásavku zemiakovú a ďalšie druhy hmyzích škodcov, ktoré škodia satím a požerom. Neemový olej funguje iným spôsobom ako chemické insekticídy, nezabíja okamžite. Namiesto toho hmyz ovplyvňuje rôznorodými spôsobmi: narúša

Silne poškodená rastlina zemiaka

premenu hmyzu, čo spôsobuje smrť lariev a kukiel. Azadirachtín má molekulárnu štruktúru podobnú štruktúre hmyzieho

hormónu ecdyson, ktorý je zodpovedný za metamorfózu hmyzu. Je silný antifeedant – spôsobuje nechuť lariev a imág prijímať potravu a tým významne znižuje poškodenie rastlín. Má aj repelentný účinok – odpudzujúco pôsobí na hmyz. Spôsobuje aj poruchy pri párení a rozmnožovaní hmyzu: neplodnosť, zníženie plodnosti, zníženie ovipozície, čo zabraňuje zvýšeniu populácie škodcu. Preniká do listu – čiastočne systematicky distribuovaný v rastline. SPINTOR SpinTor je prvý prírodný insekticíd, ktorý nevzniká chemickou syntézou, ale je produkovaný fermentačnou činnosťou baktérie Saccha-ropolyspora spinosa, ktorá sa bežne vyskytuje v pôde. SPINTOR pôsobí ako kontaktný a požerový insekticíd. Účinná látka depolarizuje neuróny hmyzu aktiváciou receptoru acetylcholínu, ktorá sa prejavuje nekontrolovateľnými svalovými kontrakciami hmyzu, následnou paralýzou a dochádza k úhynu škodcu. Vyznačuje sa mimoriadne nízkou toxicitou pre človeka a teplokrvné živočíchy. Zaschnutý postrek na povrchu ošetrených rastlín nie je nebezpečný pre včely alebo iný užitočný hmyz. SpinTor sa vyznačuje vysokou selektivitou voči dravému roztočovi Typhlodromus pyri. Príjem účinnej látky je požerom a priamym kontaktom a ošetrenou plochou, pričom vplyv požeru účinnej látky je 5- – 10-krát vyšší ako účinok dotykov. Pôsobí proti škodcom z radu motýľov (Leptidoptera), chrobákov (Coleoptera), dvojkrídlovcov (Diptera) a strapiek (Thysanoptera). SpinTor nepôsobí proti cicavému hmyzu (vošky).

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ BYLINKY

Nie všetky majú rady iba slnko Ľubica Sýkorová

Je všeobecne známe, že bylinky milujú predovšetkým slnečné stanovište chránené pred vetrom. No niektoré druhy majú tieň či polotieň celkom rady. Väčšina byliniek si vyžaduje priepustnú pôdu, no práve v tienistých miestach môže byť vlhkejšia a ťažšia. Vtedy musíme trochu takejto zeminy odobrať a nahradiť sypkým substrátom alebo zeminu obohatiť štrkom.

edzi bylinky, ktorým neprekáža ani polotieň, patrí napr. valeriána lekárska či ligurček lekársky. VALERIÁNA LEKÁRSKA Valeriána lekárska, lat. Valeriana officinalis (srb. odoljen), je bylinkou z čeľade valeriánovitých (Valerianaceae). Typický zápach valeriány silne vábi a vzrušuje mačky, preto je nazývaná aj ako mačací koreň. Je známa aj pod viacerými alternatívnymi názvami, ako napr. baldrián, čertikus, mačací koreň či odolen. Valeriána je trváca bylinka, dorastajúca do výšky 50 – 150 cm. Stonka je rovná a dutá, povrch má ryhovanú štruktúru. Listy sú protistojné, nepárno-perovito zložené. Kvety majú bielu alebo červenkastú farbu. Kvety sú usporiadané v ploché, chocholičnaté kvetenstvo. Plodom je drobná, jednosemenná, plochá nažka. Kvety najskôr príjemne voňajú,

Ligurček lekársky

neskôr však páchnu. Kvitne v júli a auguste. PESTOVANIE Valeriánu môžeme pestovať v záhrade, ale aj v kvetináčoch na balkóne. Vyhovuje jej vlhkejšie stanovisko v polotieni. Semená valeriány vysievame na jeseň alebo koncom leta do ľahkej a humóznej pôdy s dostatkom vápnika. Semienka vyklíčia približne za 3 – 4 týždne. Vhodný spon pre výsev je 50 x 30 cm. Vzídené rastliny pravidelne zalievame. Hnojiť netreba, vhodnejšia je skôr zmena stanoviska každé dva roky. Rastlina tak bude mať neustále dostatok potrebných živín. LIEČIVÉ ÚČINKY Valeriána lekárska má opačné účinky na ľudí ako na zvieratá. Kým na zvieratá pôsobí ako silný povzbudzujúci prostriedok, na ľudí pôsobí výrazne sedatívne, zmierňuje pocity úzkosti a znižuje krvný tlak. Výluh zo sušeného podzemku sa popíja pre jeho upokojujúce účinky, pôsobí proti nespavosti a bolestiam hlavy. Čaj z valeriány môže pomôcť zmierniť strach napríklad pred skúškami. Vďaka jej analgetickému pôsobeniu účinne zmierňuje ischiatické a reumatické bolesti a navyše pôsobí aj pri vonkajšom použití, a to vo forme obkladov, ktoré prikladáme na miesta zasiahnuté lumbagom, ischiasom, svalovým preťažením,

reumatickou bolesťou a na pomliaždeniny. Upokojujúce účinky valeriány lekárskej sú

Valeriána lekárska

dosť silné, preto sa nesmie užívať pred riadením motorového vozidla ani pred inými činnosťami vyžadujúcimi zvýšenú pozornosť. LIGURČEK LEKÁRSKY Ligurček lekársky, lat. Levisticum officinale (srb. selen), je pre svoju silnú arómu často nazývaný aj zelené maggi. Patrí do čeľade mrkvovitých (Apiaceae). Pri správnom pestovaní môže vyrásť až do výšky 2 m. Ligurček je veľmi aromatická rastlina s hrubým a rozvetveným podzemkom a dlhými koreňmi. Listy sú dlhé a stopkaté, 2- – 3-krát sperené. Kvetom sú okolíky. Jednotlivé korunné lístky sú zelenej až žltozelenej farby. PESTOVANIE Semená ligurčeka lekárskeho sa vysievajú vo dvoch obdobiach, buď skoro na jar – v marci a apríli, prípadne koncom leta v auguste a septembri, v teplejších oblastiach môžeme

vysievať až do konca októbra. Pri výseve nesmieme zabudnúť na to, že ligurček je statná rastlina, preto ho vysievame v riadkoch vzdialených minimálne 60 cm od seba. Semienka vysievame do hĺbky približne 3 cm. Ligurček klíči veľmi pomaly. Len čo rastliny budú mať okolo 10 cm, treba ich pretrhať na vzdialenosť asi 15 cm, prípadne ho môžeme v tomto období presadiť na trvalé stanovisko. Ligurčeku sa darí v bežnej záhradnej pôde, najlepšie s dostatkom živín podporujúcich rast. V ťažkých a mokrých pôdach sa mu dariť nebude. Nie je náročný na závlahu, iba pri dlhšie trvajúcom suchu ho musíme zalievať. Vhodným stanoviskom je polotienisté miesto, no neprekáža mu ani slnko. Ak je to možné, ligurček nevysádzame na stanovisko po ďalších mrkvovitých rastlinách (mrkva, petržlen, zeler, kôpor alebo koriander). Predídeme tak šíreniu chorôb mrkvovitých rastlín. Ligurček rastie na jednom stanovisku niekoľko rokov. LIEČIVÉ ÚČINKY Ligurček má svoje uplatnenie v kuchyni aj v ľudovom liečiteľstve. V kuchyni sa listy konzumujú surové aj tepelne upravené. Listy sú veľmi aromatické, preto ho stačí do jedla pridať len trošku. Najlepšie sa hodí do mäsových a zeleninových polievok. Ligurčekom môžeme ochutiť omáčky aj dusené mäso. Má veľa priaznivých účinkov. Podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie a potláča nadúvanie. Priaznivo ovplyvňuje funkciu žlčníka, rozpúšťa žlčové aj obličkové kamene. Výluh zo semien ligurčeka sa podáva ako žalúdočný likér. Z listov (čerstvých aj sušených) sa pripravuje čaj uľavujúci bolesti pri reumatizme. Ligurček pôsobí silno močopudne. Nie je vhodný na dlhodobé nadmerné užívanie! Úplne vyhnúť by sa mu mali osoby s ťažkými poruchami obličiek, tehotné a dojčiace ženy. 

24 /4859/ 15. 6. 2019

RODINA

Ako naučiť dieťa plávať? Kedy s plávaním u detí začať? Čo najskôr. Batoľatá máčajte vo vodičke, sprchujte im hlavu, aby im voda tiekla po tváričke. Pomaly, v krátkych intervaloch a formou hry. Existuje ideálny „plavecký“ vek? To je individuálne. Na naučenie sa základom plávania je to 5 až 6 rokov. Potom sa zväčša dieťa zaradí do prípravky, kde sa učia základy techniky všetkých spôsobov (7 – 8 rokov). V 9 – 10 rokoch sa spravidla začína pravidelnejší tréning a pretekanie. Kedy sa už u dieťaťa dá hovoriť o plávaní? Niekto zaznamená pokrok už po jednom výcviku. Deťom, ktoré majú z vody strach, to môže trvať aj 3- až 4-krát dlhšie. Ak ste výchovu „spriatelenia sa“ s vodou v ranom veku zanedbali, bude to stáť oveľa viac času a námahy. Určite ho zverte do rúk odborníka. KROK – PONORENIE HLAVY (TVÁRE A OČÍ) Dieťa sa nadýchne nad vodou, zanorí tvár a vydychuje vzduch do vody. Najskôr ústami, potom nosom tak, aby do neho nevošla voda. Cvik dieťa zvládlo vtedy, keď je pri ňom uvoľnené a dokáže vydýchnuť celý obsah pľúc do vody. Tip: Ak si malý plavec nechce ponoriť tvár, nech si urobí misku z rúk. Do nej si naberie vodu a ústami skúša fúkať do rúk. Takto si navyká na vodu v tvári a očiach. Pomáhajú aj kvalitné okuliare.

2. KROK – KRAULIARSKY KOP Dieťa sa s vystretými rukami drží okraja bazéna. Ľahne si na vodu, kope nohami a pritom sa postupne snaží ponoriť aj hlavu do vody a cvičiť pri tom prvý krok – nádych a výdych do vody. 3. KROK – LEŽANIE NA VODE Alebo tzv. hviezdica na bruchu aj chrbte bez pohybu. Dieťa sa relaxovane položí

na hladinu s rozpaženými rukami a rozkročenými nohami. Najskôr na bruchu, potom aj na chrbte. 4. KROK – SPLÝVANIE Začína s predpažením rúk a následným položením sa na vodu. Hlavu má ponorenú vo vode medzi rukami a odrazí sa od steny. Najskôr začína bez pohybu nôh. Neskôr pridáva krauliarsky kop. 5. KROK – KRAULOVÉ RUKY Môžeme začať skúšať pridávať, keď už má dieťa dobre zvládnuté splývanie s kopaním. Ku kroku č. 4 pridáme „oblúčiky rukami“. 

BÝVANIE

Zabudnuté miesta pri upratovaní

everili by ste, koľko ich doma máte napriek tomu, že máte doma tak čisto, že by sa dalo jesť z podlahy. Na prvom mieste sú to ovládače televízorov, klávesnice a počítačové myšky. Pri upratovaní naň často zabúdame. Dnes už v obchode nájdete napríklad dezinfekčné utierky, ktorými ich stačí raz za týždeň utrieť. Ďalšie miesto, kde sa mikróbom darí, sú telefóny, mobily, smartfóny. Ak ich používate často, sú určite jednotkou vo výskyte baktérií a vírusov. Pretrite ich utierkami namočenými v silnom

alkohole alebo si kúpte dezinfekčné. Do tej istej skupiny rizikových miest patria aj kľučky dverí. Na čistenie a ošetrovanie nepoužívajte žiadne agresívne chemikálie a čistiace prostriedky. Čistite len mäkkou vlhkou handrou namočenou napríklad v octe. Ak máte deti, tak rizikové sú aj ich hračky. Dnes nájdete na trhu čističe v spreji, ktoré dezinfikujú, ale neobsahujú chlór a nie sú agresívne. Prípadne ich môžete ponoriť do vody so saponátom a potom opláchnuť. 

NAJ TIPY, AKO SI TRÉNOVAŤ PAMÄŤ

Aj vy si myslíte, že stačí lúštiť krížovky?

ľadáte si okuliare, ktoré vám visia na krku alebo ste prišli do kuchyne a neviete, prečo? Najvyšší čas začať s tréningom pamäti. Výhovorky, že na to ešte máte dosť času do dôchodku alebo že sa jazyk v 40. už nenaučíte tak, ako vaše dieťa, nestačia. Dokonca ani obľúbené krížovky. Sú lepšie, ako nerobiť nič, ale po čase ich začnete vypĺňať automaticky. Treba ich striedať s osemsmerovkami, logickými úlohami i pohybom. Spoločenské aktivity či tanec a prechádzka sú polovica prevencie. Aj chuť, motivácia a fantázia. Ak ste totiž k jazykom nikdy nemali vzťah, nečudujte sa, že s nechuťou, akou sa do učenia púšťate, ďaleko nezájdete. Ani memorovanie nie je najlepšia cesta. Je to mechanické a nezáživné. Čo si takto zapamätáte, po čase zabudnete. Pri učení je dôležité zapojiť fantáziu, všetky zmysly a emócie. Zistíte, že učenie je zábava a tréningom pamäti si nielen rozšírite rozhľad, ale sa stanete vnímavejšia a všímavejšia. Buďte ako hravé deti, ktoré robia veci pocitovo a majú veľkú fantáziu. To všetko im pomáha pamätať si neskôr aj to, o čom si myslíme, že zabudnú. Kam sa s vekom táto schopnosť stráca? Problém je v tom, že sa zo sveta hier a fantázie presúvame do sveta logična a postupnosti. Je dôležité snívať celý život a vytvárať si svoju knižnicu emočných spomienok. Tie pozitívne majú silný emočný náboj, na ktorý sa nezabúda. MOZGU SA TREBA VENOVAŤ CELÝ ŽIVOT Nie je to síce sval, ale správa sa tak. Preto tak, ako si telo trénujeme v posilňovni, mali by sme si pamäťovými technikami trénovať aj mozog. Sú jednoduché a veľa ľudí ich používa, hoci o tom nevie. Trénovať pamäť však môžeme aj preto, aby sme ju vedeli využiť v praxi. V ČOM JE PROBLÉM, KEĎ NIE V PAMÄTI? V sústredení. Sme nepozorní a nevšímaví. Žijeme v záplave informácií. Vnímame ich, no netriedime, strácame sa v nich a zabúdame. To môže spôsobiť stres a zabúdame ešte viac. Je dobre sa na chvíľu zastaviť, upokojiť sa a usporiadať si myšlienky. To nás tréning naučí. A tiež zlepšiť si pozornosť, pamäť, jazykové, komunikačné i rečové schopnosti. KEDY SA NAJLEPŠIE UČÍME, RÁNO, ČI VEČER? Je to individuálne. A lepšie sa nám učia veci, v ktorých vidíme zmysel, ktoré nás zaujímajú. Učenie má byť radosť. No naučené si treba opakovať. Nemyslite si, že vám to bez používania v hlave ostane navždy. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Vanilínová bajadéra s lieskovcami Suroviny: Na keksové cesto: 100 g margarínu / masla, 50 g cukru, 2 lyžice kakaa, 250 g mletých keksov, 100 g opečených a nadrobno nakrájaných lieskovcov, 50 ml pomarančovej šťavy; Na plnku: 400 ml mlieka, 1 vanilínový puding, 2 lyžice cukru, 50 g margarínu / masla; Poleva: 100 g čokolády, 30 g margarínu / masla, trochu vody Takto sa to podarí: Keksové cesto: Margarín / maslo vyšľaháme s cukrom a pridáme keksy, lieskovce, kakao a pomarančovú šťavu. Zľahka zmiešame. Plech vystelieme papierom na pečenie a vylejeme naň keksové cesto. Plnka: V trochu mlieka vymiešame vanilínový puding

a zavaríme do zvyšného mlieka, do ktorého sme pridali cukor. Do vychladnutého pudingu pridáme margarín / maslo a vyšľaháme. Plnku vylejeme na keksové cesto. Na plnku vylejeme polevu. Poleva: Čokoládu s margarínom roztopíme a pridáme trochu vody. Dobre zmiešame. Zdroj: balkanpress

Letný broskyňový koláč Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 240 g cukru, 220 g múky, 10 lyžíc horúcej vody, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 2 vanilínové pudingy, 6 lyžíc múky, 1 l mlieka, 200 g cukru, 1 vanilínový cukor, 250 g margarínu; Ostatné: najmenej 1 kg broskýň, ½ l sladkej smotany Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vyšľaháme s cukrom dopenista. Postupne pridáme múku a kypriaci prášok a nakoniec vodu. Nakoniec lyžicou pridávame vyšľahaný sneh z bielkov. Zľahka zmiešame. Pečieme na vymastenom a múkou vysypanom plechu na 180 ◦C asi 30 min. Horúce cesto polejeme s najmenej 2,5 dl teplého mlieka. Plnka: Pudingové prášky, múku a cukor vymiešame s 2,5 dl mlieka. Zavaríme do zvyšného

mlieka a miešame, kým nedostaneme hustý krém. Do vychladnutého krému zamiešame vyšľahaný margarín. Ostatné: Broskyne ošúpeme a nakrájame nadrobno, eventuálne na polovice. Sladkú smotanu vyšľaháme. Cesto natrieme plnkou, navrstvíme broskyne a navrch natrieme vyšľahanú sladkú smotanu. Zdroj: recipeci

Mafiny s jogurtom Suroviny: 250 g polohrubej múky, 125 g masla alebo 1 dl oleja, 120 g cukru, 5 – 6 lyžíc jogurtu alebo kyslej smotany, 1 vanilínový cukor, ½ balenia kypriaceho prášku, 2 vajcia, štipka soli, čokoláda alebo ovocie podľa chuti, kakao podľa chuti Takto sa to podarí: Oddelíme bielky od žĺtkov. Z bielkov vyšľaháme sneh. Všetky suroviny zmiešame a pridáme sneh z bielkov. Ľubovoľne môžeme pridať kúsky čokolády alebo ovocia. Zľahka zmiešame. Z prvej polovice cesta môžeme urobiť biele mafiny a do druhej

polovice pridať 1 lyžicu kakaa pre čokomafiny. Cesto lievame do vymastenej formy alebo do košíčkov na mafiny, pečieme v stredne vyhriatej rúre asi 15 – 20 minút. Rúru neotvárame, aby mafiny neklesli. Foto: E. Šranková

Suroviny : Na cesto: 6 vajec, 8 lyžíc cukru, 6 lyžíc oleja, 6 lyžíc mlieka, 6 lyžíc múky, 3 lyžice tmavého kakaa, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 200 g lieskovcovej čokolády (s celými lieskovcami), 100 až 200 g čokolády na varenie, 500 ml sladkej smotany; Ostatné: 100 g lieskovcových napolitánok, 4 – 5 lyžíc nutelly alebo iného lieskovcového krému; Na poliatie cesta: 150 ml mlieka a 3 lyžice nesquiku Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia šľaháme s cukrom asi 10 minút. Postupne, za stáleho šľahania, pridávame olej. Zmiešame múku, cukor a kakao. Rýchlosť mixéra zmenšíme na najmenšiu a pridávame striedavo mlieko a zmes múky, cukru a kakaa. Keď spolu dobre zmiešame, vylejeme do plechu vyloženého papierom na pečenie. Pečieme v rúre na 180 ◦C asi 25 minút. Špáradlom preveríme, či

je cesto upečené. Plnka: Sladkú smotanu zohrejeme a zalejeme ňou nakrájané čokolády. Celé lieskovce môžeme trochu pokrájať. Keď sa cesto vychladí, rozrežeme ho na tri časti. Prvé cesto polejeme teplou zmesou mlieka a nesquiku. Teplú nutellu dáme do vrecúška, odstrihneme uhol a nanesieme na cesto. Natrieme plnkou a posypeme polovicou rozdrobených napolitánok. Zopakujeme aj s druhým cestom. Tretie cesto tiež polejeme zmesou mlieka a nesquiku. Ozdobíme polevou alebo ľubovoľne.  Zdroj: coolinarika

Perfektná čokoládová torta

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 487| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

48. STRETNUTIE POD LIPAMI V JÁNOŠÍKU

Chápu život celkom vážne Juraj Bartoš

ladí začínajúci literáti a výtvarníci, ktorí prispievajú do rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, sa uplynulú sobotu 8. júna zišli v Jánošíku prvý raz. Na 48. Stretnutí pod lipami odprezentovali časť

Častvenová (z Petrovca), tretiak Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici Ján Farkaš (z Kovačice) a žiačka 3. ročníka Ekonomickej školy v Belehrade Zuzana Tomášiková (z Padiny). Príspevky odmenenej Jany Domoniovej (Kysáčanky, študentky slovenčiny, ktorá bola práve na Slovensku) a Svetlany

Rozletovci sa predstavili pod 40-ročnou lipou na farskom dvore

svojich príspevkov uverejnených v období september 2018 – jún 2019. Odborné poroty rozhodli, že Cenu Rozletov za najlepšie literárne práce si vyslúžila Jana Domoniová z Kysáča. Jej spoluobčianke Lýdii Čemanovej organizátorka SPL a šéfredaktorka Vzletu Jasmina Pániková odovzdala Cenu Rozletov za výtvarnú tvorbu. Tradičné podujatie na dvore evanjelickej fary v príjemnom chládku košatých líp pri výdatnom činení vetra plynulo hladko aj zásluhou šikovnej moderátorky, študentky srbčiny Danice Vŕbovej. Na úvod programu sa v mene hostiteľov prihovoril jánošícky evanjelický farár Slađan Daniel Srdić a v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku predsedníčka Výboru pre informovanie Anna Horvátová. Z úhrnne jedenástich autorov, ktorí v pozorovanom období prispievajú do rubriky Rozlety časopisu Vzlet, svoje literárne práce prečítali štyria: čerstvé maturantky Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci Emília-Jana Pálešová (z Erdevíka) a Petra • KULTÚRA •

sa k vyhraneným a zomknutým veršom, ktorými dokáže každodenné a obyčajné vety pretaviť do hlbokého subjektívneho emocionálneho zážitku, pričom sa vyhýba frázam a patetickosti.“ Maľby, kresby a fotografie (7 autorov, plus foto sekcia ZŠ v Jánošíku) na stránkach Rozletov posúdila porota, ktorú tvorili akademickí maliari Michal Ďurovka (predseda) a Ján Agarský a karikaturista Vladan Nikolić. Správu predniesol predseda komisie, prízvukujúc: „Všetci autori upútali pozornosť originalitou... Lýdia Čemanová moderným a kreatívnym spôsobom stvárňuje každú svoju prácu; zvlášť vynikli dve maľby: Zaľúbení v objatí a Matka s bábätkom.“ Ďurovka zároveň pripomenul, že cena za najlepší výtvarný príspevok v Rozletoch prvý raz bola udelená na SPL v Hložanoch pred 25 rokmi. Zároveň otvoril výstavu výtvarných prác mladých rozletovcov a jánošíckych žiakov, ktoré povievali v šantivom vetríku, zavesené na motúzkoch v úzadí pútavého minijaviska. Moderátorka Vŕbová absolvovala rozhovor so spisovateľkou (niekdajšou laureátkou Ceny Roz-

aj veľa čítať. Hrou na syntetizátore program osviežil mladý talentovaný hudobník z Vršca (pôvodom Jánošíčan) Andrej Horniak, budúci študent konzervatória v Bratislave. Na záver úradnej časti 48. SPL šéfredaktorka Vzletu udelila darčeky účastníkom programu a podporovateľom podujatia aj ďakovné listiny. Tohtoročné stretnutie rozletovcov usporiadal časopis Vzlet a Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v spolupráci s evanjelickým a. v. cirkevným zborom v Jánošíku, tamojšou ZŠ Tomáša Garrigua Masaryka a Združením žien Jánošíčanka. Podujatie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Účastníci vydareného podujatia potom navštívili jánošícky evanjelický kostol vyzdobený ručníkmi. Ústretový farár Srdić vysvetlil, že takúto výzdobu chrámu počas Turíc praktizujú len v Kovačici, Padine a Jánošíku. Potom si hostia pozreli miestny etnodom; o jeho zriadení a zbierkach hovorila Anna Benková. Po spoločnom obede v dome kultúry nasledoval odchod do neďalekej Hajdušice a tam obchôdzka kaštieľa Dunđerskovcov a krásneho parku (o nich hovoril novinár Vladimír Hudec) a pravoslávneho Kláštora sv. archanjela Michala, kde jeho dejiny a poslanie ozrejmila mníška Lidija. Členovia vzletnej výpravy

Gaškovej (z Kysáča) prečítala Irena Struhárová (z Báčskeho Petrovca) a príspevok Branislava Popa (zo Starej Pazovy) prezentoval Samo Valent (z Lalite). Porota pre udelenie literárnej ceny pracovala v zložení: predsedníčka PaedDr. Eleonóra Zvalená, PhD., lektorka slovenského jazyka a kultúry na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, a členovia: spisovateľ Michal Ďuga a prekladateľka Martina Bartošová. Správu poroty prečítala jej predsedníčka. Konštatovala, že štyria autori písali prózu, ostatní básne a ich „práce boli naozaj veľmi-veľmi dobré“. Výprava účastníkov 48. Stretnutia pod lipami pred kaštieľom v Hajdušici Osobitne podčiarkla: „Možno konštatovať, že prevládajú letov), prekladateľkou a aktuálnou sa vrátili domov po občerstvení náročné témy, vážny pohľad na šéfredaktorkou časopisu Nový v matičnom dome, v ktorom sídli svet a vážny prístup k životu.“ Oso- život Zdenkou Valentovou-Belićo- Kultúrno-umelecký spolok Bratbitne sa zmieňujúc o tvorbe Jany vou. Tá povzbudila rozletovcov, stvo, kde si pozreli aj zaujímavú Domoniovej prízvukovala, že ide aby zotrvali v písaní, a podotkla, etnoizbu. o nádejnú poetku: „Dopracovala že nie je dôležité len veľa písať, ale 24 /4859/ 15. 6. 2019

Kultúra 26. PREHLIADKA 3 X Ď

Tri dni detského divadla v Starej Pazove Anna Simonovićová

a 26. Prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, ktorá sa konala v Starej Pazove v dňoch 7. až 9. júna, najúspešnejší boli Petrovčania, Vojlovičania a Erdevíčania. PRVÝ PREHLIADKOVÝ DEŇ Brány 26. prehliadky 3 x Ď v piatok na obed otvorila Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM. So želaním, aby sa divadelníkom z dvanástich súborov dobre hralo v divadelnej krajine, Lakatošová poznamenala, že prehliadka ma dlhú tradíciu a bude trvať, kým divadelníci budú chcieť hrať a vždy ich v tom budú podporovať dospelí a príslušné inštitúcie.

predsedníčka NRSNM, ako dobrá víla, ktorá priniesla korunu. Po otváracom ceremoniáli prví sa divákom, detskej a odbornej porote predstavili Boľovčania s predstavením Pozvanie v réžii Jany Tomanovej. Na detskú porotu v zložení Jelena Ardalová, Marína Šagová a Andrea Hadríková najviac zapôsobili Juliana Micháľová a Martin Zloch. Potom vystúpili Pivničania s predstavením Nechceme rezance v réžii Jarmily Čobrdovej a Vesny Kámaňovej. Detská porota za najlepšiu herečku vyhlásila Maju Tótovú a za najlepšieho herca Dominika Žilaja. Tretí súbor, ktorý vystúpil na prehliadke v prvý deň, bol z Erdevíka a predviedol inscenáciu

Z otváracieho ceremoniálu

Potulky divadelnou krajinou na prehliadke detskej divadelnej tvorby začali sa zaujímavým otváracím ceremoniálom, ktorý pripravil Alexander Bako a predviedli mladé divadelníčky Jana Rumanová, Valentína Hudecová a Jana Pokoracká. Aby sa divadelné hody mohli začať, v otváracom ceremoniáli účinkovali aj dospelí. Zdenko Uheli, predseda Organizačno-správnej rady prehliadky, ako kúzelník princeznej priniesol kyticu kvetov. Goran Jović, predseda ZO Stará Pazova, ako čarodejník priniesol klobúk a poznamenal, že táto prehliadka bude rásť aj naďalej, vďaka divadelným súborom, s ktorými pracujú divadelní nadšenci, ktorí sa každý rok na javisko vracajú. A do tretice v otváracom ceremoniáli sa zúčastnila aj Libuška Lakatošová,

www.hl.rs

Mušky z gumipušky v réžii Ruženky a Vladka Ďuríkovcov a podľa Daniely Legíňovej-Sabovej. Detská porota za najlepších v tomto súbore vyhlásila Tijanu Mockovú a Benjamína Tordaja. Štvrté súťažné predstavenie Ekologická rozprávka v réžii Tijany Farkašovej predviedli divadelníci z Bingule. Za najlepších hercov detská porota vyhlásila Anđelu Farkašovú a Damira Suchániho. Prvý prehliadkový deň zakončili Staropazovčania s predstavením Muva v réžii Savu Đurđevića. Bolo to predstavenie v srbčine a mimo konkurencie. DRUHÝ PREHLIADKOVÝ DEŇ Druhý prehliadkový deň začali Staropazovčania súťažným predstavením Hotel Platan v réžii Ivana Ječmena a Ljiljany Popovej. Podľa ocenenia detskej poroty najlepšia herečka bola Lýdia Turčanová

Informačno-politický týždenník

Prvá cena Petrovčanom

a najlepší herec Martin Fábry. Druhé sobotňajšie predstavenie Hurá do školy v réžii Adely Obšustovej predviedli žiaci Základnej školy Bratstva a jednoty z Bieleho Blata. Na detskú porotu najviac zapôsobili Nadica Bibeľová a Miroslav Vrška. Deti zo Základnej školy Jána Kollára zo Selenče vystúpili s Rozprávkou o domčeku na polianke v réžii Anny Kolekovej a Terézie Žjakovej. Najlepšími hercami z tohto súboru sa stali Andrej Tomšík a Dajana Gašparovská. Štvrté predstavenie druhého dňa predviedli Laliťania. Vystúpili s Rozprávkou z parku v réžii Jany Burčiarovej a Juraja Turčana. Z tohto predstavenia detská porota za najlepších hercov vyhlásila Igora Šimeka a Tijanu Jurićovú.

bratia v réžii Svetlany Gaškovej a SKOS Detvan z Vojlovice predviedol inscenáciu Rozmarín v réžii Alise Oravcovej. Na detskú porotu v petrovskom predstavení najviac zapôsobili Mia Majerová a Milan Hemela a vo vojlovickom Andrea Koláriková a Martin Holok. Počas tretieho prehliadkového dňa v programe boli až tri predstavenia mimo konkurencie. Škôlkari z PU Poletarac sa predstavili Africkou rozprávkou, trochu starší, žiaci nižších ročníkov ZŠ z Art centra Chlieb a hry a SD VHV zo Starej Pazovy sa pohrali s tieňmi v predstavení Soľ nad zlato v réžii Miroslava Benku a Savu Đurđevića a mládežníci Gymnázia Jána Kollára z Báčskeho Petrovca predstavili sa po srbsky inscenáciou Ljubavno pismo v réžii Branislava Popa.

Zvíťazili petrovskí Traja zhavranelí bratia

TRETÍ PREHLIADKOVÝ DEŇ V súťažnej časti vystúpilo Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca s predstavením Traja zhavranelí

V nedeľu bola aj prezentácia detskej knižnej produkcie SVC, keď nevšedným spôsobom Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, a Miroslav • KULTÚRA •

Gašpar, mladý, nádejný spisovateľ, predstavili nové detské knihy. Aj tohto roku v posledný prehliadkový deň záujem detí vyvolalo face painting, čiže vykresľovanie obľúbených živočíchov či hrdinov na rúčkach a líčkach. Ako sprievodné podujatie v predsieni divadelnej sály počas prehliadky bola nainštalovaná výstava žiac-

festivale v Šali na Slovensku. Režisérka tohto predstavenia Svetlana Gašková získala cenu za najúspešnejšiu réžiu a scénografiu. Druhú cenu a Striebornú plaketu získalo predstavenie Rozmarín z Vojlovice. Tomuto súboru sa dostalo aj ocenenie za najúspešnejší kreatívny divadelný čin a za najúspešnejšie kostýmy odmenená bola Terézia Veberová-Oravcová, kým sa Andrei Kolárikovej dostala cena za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu. Vojlovičania získali Striebornú plaketu Tretiu cenu a Bronzovú pla- z Boľoviec, Tijana Farkašová z Bin- lila aj ďalšie ceny. Tak cenu za ketu získalo pred- gule, Adela Obšustová z Bieleho najsympatickejších hercov získali stavenie Mušky Blata, Jana Burčiarová a režisér Adam Kolárik z Vojlovice a Tatiana z gumipušky z Er- Juraj Turčan z Lalite odmene- Klinovská zo Selenče, za najkodevíka. Benjamí- ní sú za zveľadenie ochotníckej mickejších hercov Nikola Halas novi Tordajovi divadelnej činnosti vo svojom z Bieleho Blata a Jana Kováčová zo z tohto súboru sa prostredí. Odborná porota udelila Starej Pazovy. Najsympatickejším Erdevíčanov porota odmenila treťou cenou dostala cena za naj- dve ceny za kolektívnu hru, a to hereckým párom sa podľa tejto kych výkresov, návrhov na diplom. úspešnejšie stvárnenú hlavnú súborom zo Selenče a z Pivnice. poroty stal Ivan Dudok a Ivana Na nádvorí sa návštevníci mohli mužskú postavu na prehliadke. Odborná porota kladne zhod- Zorňanová z Erdevíka, kým najobčerstviť zmrzlinou a usilovné Najúspešnejší debutanti na členky Združenia žien každý deň prehliadke boli: Mia Majerová z pripravovali langoše a nadlacky. Báčskeho Petrovca a Martin Fábry OCENENIE ODBORNEJ A DET- zo Starej Pazovy. Za najúspešnejSKEJ POROTY šie stvárnené epizódne postavy Odborná porota v zložení doc. odmenení boli Petra Hrnčiarová Dipl. režisér a Dipl. herec Miro- z Lalite a Alexej Murtin z Báčskeho slav Benka, významný umelec, Petrovca. Šiestich hercov odborná Mgr. art. Milina Chrťanová, dip- porota odmenila za herecké výkolomovaná bábkoherečka, a Lýdia ny: Julianu Micháľovú z Boľoviec, Gedeľovská, profesorka triednej Maju Tótovú z Pivnice, Ivanu Zorvýučby, za najlepšie vyhlásila ňanovú z Erdevíka, Lýdiu Turčapredstavenie Traja zhavranelí bra- novú zo Starej Pazovy, Miroslava tia z Báčskeho Petrovca. Víťazi Vršku z Bieleho Blata a Milana získali Cenu NRSNM – Sošku Miry Hemelu z Báčskeho Petrovca. Brtkovej a právo zúčastniť sa na Mladé režisérky Jana Tomanová Pekná divadelná rozprávka zo Selenče

Úspešná kolektívna hra: Pivničania

• KULTÚRA •

notila úsilie divadelných ochotníkov, ktorí sa snažia zachovať ochotnícku činnosť vo svojich prostrediach. Poznamenala, že treba viac pracovať na javiskovej reči, lebo divadlo je jedným z pilierov zachovávania národnej identity a materinského jazyka. Ochotníckym režisérom odporučila spoluprácu s odborníkmi a navrhla organizovanie seminárov v oblasti detského divadla. Na toto porota poukázala v rozhovoroch, ktoré sa viedli s režisérmi po každom predstavení. Detská porota okrem toho, že z každého predstavenia odmenila hercov za najlepšie stvárnenú ženskú a mužskú postavu, ude-

sympatickejší kostým mal súbor zo Selenče. Cenu za najlepšie ideové riešenie diplomu dostala Jana Jašová zo Starej Pazovy. Odmenených hercov Matica slovenská v Srbsku odmenila zájazdom do Bratislavy na Vianočné trhy. So želaním, aby sa divadelným súborom darilo v práci a aby na prehliadku prišli aj o rok, 26. prehliadku 3 x Ď zatvorila Libuška Lakatošová. Prehliadku spoločne organizovali NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Obec Stará Pazova a finančne podporil i Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Foto: Alexander Pop

24 /4859/ 15. 6. 2019

Kultúra SRBSKO-SLOVENSKÉ LITERÁRNE STRETNUTIE V BELEHRADE

Dni slovenskej kultúry v Galérii 73

o vydarenej vernisáži grafík a obrazov akademického maliara Pavla Čániho v renomovanej belehradskej Galérii 73 (23. mája), kým výstava ešte trvala, vo štvrtok 30. mája na tom istom mieste usporiadali literárny večierok pomenovaný Srbsko-slovenské literárne stretnutie. Prítomných najprv privítala riaditeľka Galérie 73 Mirela Pudarová, ktorá vyjadrila hlboké a úprimné potešenie, že práve v ich galérii prebiehajú dve takmer súbežné umelecké podujatia – výstava Pavla Čániho a veľmi dôležité Srbsko-slovenské literárne stretnutie. Po riaditeľke sa slova ujal známy rozhlasový novinár a zároveň moderátor besedy Neđo Ćićo Stojanović, ktorý zdôraznil, že protokol o spolupráci medzi Združením spisovateľov Srbska a Spolkom slovenských spisovateľov bol podpísaný koncom októbra roku 2013 a že vďaka práve týmto obnoveným a intenzívnym stykom v poslednom šesťročnom období máme viac ako dve desiatky kníh eminentných

srbských a slovenských autorov preložených či už zo srbčiny do slovenčiny, alebo zo slovenčiny do srbčiny. Pri podpísaní spomínaného protokolu v povestnej Ulici francúzskej číslo 7 stáli vtedajší predsedovia ZSS Radomir Andrić

poézie klasikov o Dunaji – Veľký pán Dunaj. O tomto viac prítomných milovníkov pekného slova informoval básnik a prekladateľ Martin Prebudila a k nemu sa pridal aj riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír

Ďalšie stretnutie dvoch historicky a literárne blízkych národov a kultúr (foto: Milan Panić)

a SSS Miroslav Bielik. Odvtedy veľa vody pretieklo Dunajom, ale ani voda, ani čas neplynuli nadarmo: stretalo sa a prekladalo ako nikdy predtým a výsledkom tejto bohatej spolupráce sú spomínané knihy a najnovšie aj Antológia

Valentík, podniku, ktorý sám vydal viacero knižných prekladov alebo sa zjavoval ako spoluvydavateľ so Spolkom slovenských spisovateľov a Združením spisovateľov Srbska. Potom slovo patrilo básnikom a prozaikom, najmä domácim srb-

ským autorom, keďže sa slovenskí autori tentoraz z objektívnych dôvodov nezúčastnili. V pomerne krátkom, ale pestrom literárnom pásme vystúpili: akademik a básnik Matija Bećković, Adam Puslojić, Ljubinko Jelić, Jeremija Lazarević, Ljiljana Crnić a Janko Vujinović. Toto vydarené a viacnásobne bohaté srbsko-slovenské literárne stretnutie zapadlo do podujatia Dni slovenskej kultúry v Srbsku a bola to vlastne dobrá a pekná príležitosť na to, aby sa aj takýmto spôsobom priblížili dva historicky a literárne blízke národy a kultúry. Na záver bolo dohodnuté, že sa už v rámci tohtoročného októbrového Belehradského medzinárodného knižného veľtrhu (tiež v miestnostiach Galérie 73) predstaví skupina slovenských autorov, najmä tí, ktorých tvorba bola preložená do srbčiny. Spomeňme iba niektorých: zo Slovenska Miroslav Bielik, Jaroslav Rezník, Ľubomír Feldek, Dana Podracká, Rút Lichnerová, Ján Tazberík a z radov vojvodinských slovenských autorov Viera Benková, Víťazoslav Hronec, Miroslav Demák, Martin Prebudila, Ladislav Čáni, Zdenka Valentová-Belićová a ďalší. m. p.

ÚSPECH MLADÉHO INSITNÉHO MALIARA Z HAJDUŠICE

Mirko Hraško namaľoval Janka Hraška

Vladimír Hudec

ladý insitný maliar z Hajdušice Miroslav Hraško v týchto dňoch dosiahol pozoruhodný úspech: na Medzinárodnom festivale ilustrácií BookiLL Fest, ktorý ôsmykrát organizovalo Banátske kultúrne centrum v Novom Miloševe, získal špeciálne ocenenie za originálnu insitnú ilustráciu knihy pre deti Márie Ďuríčkovej Chlapček z hrášku – Mirko Hraško maľuje Janka Hraška. Na tohtoročný súbeh festivalu, ktorého prvá časť prebiehala v rámci Veľtrhu kníh na Novosadskom výstavisku, prišlo 1 700 prác z 27 krajín sveta. Odborná porota vybrala 120 najlepších, kam zaradila aj Hraškove ilustrácie, ktoré potom aj ocenila uznaním. Vďaka tomuto oceneniu Miroslav

www.hl.rs

Hraško sa stal prvým insitným maliarom účastníkom Bienále ilustrácií v Bratislave, ktoré pretrváva už 50 rokov.

uznanie, tým skôr, že ho dostal v takej silnej konkurencii ilustrácií z celého sveta. V jeho maliarskej kariére toto bol prvý pokus o ilustráciu. Uznal, že nebolo ani trochu jednoduché ilustrovať knihu pre deti a že to preňho bola opravdivá skúška. Odmeny za najlepšie ilustrácie udelili 25. mája na slávnosti v Banátskom kultúrnom centre v Novom Miloševe. V rámci programu otvorili aj dve zaujímaMiroslav Hraško vo svojej pracovni, ktorá je vé výstavy. Jednou je podľa potreby aj ateliér, aj včelárska dielňa výstava 120 najlepších Keď sme Miroslava, ktorý sa prác na tohtoročnom BookiLL v týchto dňoch venuje svojmu Feste a druhá Srbskí ilustrátori základnému povolaniu – včelár- na Bienále ilustrácií v Bratislave stvu, poprosili o komentár, iba 2003 – 2017, ktorú usporiadali krátko povedal, že je hrdý na toto v spolupráci s Medzinárodným

Informačno-politický týždenník

Nebolo ľahké ilustrovať túto knihu pre deti

domom umenia pre deti Bibiana z Bratislavy a Galériou Babka z Kovačice. Prítomným sa prihovoril aj riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň, ktorý konštatoval, že spolupráca s Banátskym kultúrnym centrom pretrváva viac ako 5 rokov a určite bude pokračovať aj do budúcna. Výsledkom tej spolupráce je aj výstava na tohtoročnom BookiLL Feste. Prihovoril sa aj Pavel Babka, majiteľ galérie Babka, vďaka ktorej je nadviazaná spolupráca Bibiany a Banátskeho kultúrneho centra. • KULTÚRA •

PRVÝ SÓLISTICKÝ KONCERT HUSLISTKY MARÍNY CEROVSKEJ

Maríne leží Mozart Jaroslav Čiep

koncertom. V prvej časti Marína Cerovská hrala diela Bacha, aturitný koncert nádej- Paganiniho a Piazollu. V krátkej nej huslistky a žiačky prestávke sa prítomnému obestrednej Hudobnej ško- censtvu predstavil huslista, žiak ly Isidora Bajića v Novom Sade petrovského gymnázia Martin Ján Javorník. Maríny CerovV pokračovaní skej z Báčskekoncertu Marího Petrovca na s citom zasa uskutočnil hrala tri stavy v slávnostnej z Mozartovho sieni tejto školy koncertu pre v pondelok 10. husle a časť júna. z baletu Igora Prvý sólisStravinského, tický koncert kde ju na klavítáto húževnari sprevádzala tá a nadaná Dunja Crnjanhudobníčka ská. mala v utorok Marína Ce4. júna v Slávrovská (2000) nostnej sieni strednú školu petrovského končí v triede Gymnázia profesorky Ivy Jána Kollára. Stankovićovej. Bola to svoj„Marína nám rázna generál- Z prvého sólistického koncertu dokázala, že na skúška pred Maríny Cerovskej ovláda rozličmaturitným

V PETROVSKEJ KNIŽNICI ŠTEFANA HOMOLU. Môj malý svet je meno súťaže výtvarných a literárnych prác. Výstava či prezentácia prác, ktoré vznikli zo zaslaných prác na súťaž, sa tiež volá Môj malý svet a nainštalovaná je z úcty k petrovskému rodákovi, spisovateľovi pre deti a dospelých Pavlovi Mučajimu, ktorý by v októbri oslávil 90. narodeniny. Usporiadateľom výtvarno-slohovej súťaže s medzinárodnou účasťou a výstavy, ktoré sa konali 10. júna, je petrovská Knižnica Štefana Homolu. Na súťaži vecné odmeny a poďakovania, ktoré odmeneným udelila riaditeľka Anna Speváková a ktorá ich zároveň podnietila do ďalších tvorivých činností, získali žiaci nižších a vyšších ročníkov nielen z Petrovca, ale i z Hložian, Kulpína, Pivnice a zo Selenče. Na snímke: Na spoločnej fotke odmenení, ich pedagógovia a predstavitelia knižnice. a. h. • KULTÚRA •

Po koncerte v kruhu svojej rodiny – s rodičmi a bratom

né kompozície, ktoré sa zaraďujú do rozličných štýlových období. Zahrala nám skladby z baroka, klasicizmu, romantizmu a z 20. storočia. To je vlastne to, čo vštepujeme našim študentom a vnucujeme im, aby to všetko zvládli a aby našli nejaký svoj vlastný jazyk cez hudbu skladateľov, ktorí zostavovali a komponovali skladby cez viaceré storočia,“ povedala jej školiteľka. „Práca s Marínou nikdy nebola nudná. Nikdy som nemusela

byť ľahostajná a dnes som pochopila, že sa niekomu podarilo uchopiť Maríninu povahu – bol to Mozart,“ na dôvažok sa zdôverila Stankovićová. Po vyslovených blahoželaniach z vydareného koncertu a prianiach všetkého dobrého v ďalšom živote a vo vzdelávaní Marína Cerovská nám povedala, že od jesene plánuje študovať na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde už zložila prijímacie skúšky.

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET. Pred letnou prestávkou vyšlo júnové číslo mládežníckeho časopisu, v ktorom stredobodom pozornosti sú naši čitatelia. Prinášame riport zo 48. Stretnutia pod lipami, ktoré sa 8. júna uskutočnilo v Jánošíku, o čom si môžete prečítať aj v tomto čísle Hlasu ľudu. S padinskými a jánošíckymi ôsmakmi sme sa rozprávali o ich plánoch ohľadom stredoškolského vzdelávania, so silbašskými školákmi sme spolu oslávili Deň školy a píšeme aj o mladom nádejnom maliarovi a kuchárovi z Kysáča. Stranu so žiackymi prácami tentoraz spestrili žiaci zo selenčskej a petrovskej základnej školy, zatiaľ čo prílohu Rozlety obohatila poézia a próza petrovských a kovačických gymnazistov, ako aj fotografie mladých fotografiek z Padiny a Kovačice. Píšeme aj o afére Huawei a ponúkame aj novú PC hru. Spolu so žiakmi na letné prázdniny pôjde aj tlačené vydanie Vzletu, no online bude aktívne aj počas leta. Čítajte Vzlet a píšte nám na adresu office@vzlet.rs. Sme zvedaví na vaše príspevky. Dovidenia v septembri! J. P-á 24 /4859/ 15. 6. 2019

Kultúra BÁČSKA PALANKA

Tri v jednom Juraj Bartoš

oli sme veruže prekvapení počtom návštevníkov. Toľko ľudí na výstavách nebýva často. Čoskoro sa „tajomstvo“ odhalilo samo. Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskej Palanke totiž uplynulú nedeľu nielenže usporiadal výstavu Združenia výtvarných umelcov Hložianska paleta (na ktorú sme sa vydali), lež 9. mája pred Slovenským domom – po vernisáži – nasledovalo aj tradičné váľanie mája. Tancami ho spestrili tanečníci Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian. Prítomní si navyše

SELENČANIA V RATKE

mohli pozrieť aj krojované bábky, ktoré priniesli členky Spolku žien Slovenka. Vernisáž sa začala prívetom novej predsedníčky báčskopalanského MOMS Drahoslavy Švecovej, ktorá potom dala slovo členovi MOMS

Po prívete Drahoslavy Švecovej (sprava) na vernisáži hovoril aj Ondrej Zahorec

Z produkcie hložianskych výtvarníkov

Na Stretnutí Slovákov Juraj Berédi-Ďuky

tvorčlenná skupina selenčských hudobníkov pod názvom Ľudová hudba zo Selenče, ktorú tvorili Juraj Súdi ml., Juraj Berédi, Jaroslav Berédi a Marián Častvan, sa zúčastnila 8. júna na 14. Stretnutí Slovákov v Ratke (Slovenská republika). Je to dedinka južne od Lučenca, blízko hranice s Maďarskom, v atraktívnej prírode s čulým kultúrnym a spoločenským životom.

výrobkov. Na tohtoročnom podujatí sa okrem Ľudovej hudby zo Selenče zúčastnili početné tanečné súbory, tak detské, ako i dospelí, ďalší hudobníci, speváci a ľudové hudby z okolitých prostredí. Pre návštevníkov tu boli stánky s tvorivými dielňami, občerstvením a rôzne detské atrakcie. Toto bohaté podujatie otvoril a hostí privítal starosta Ratky Ing. Milan Spodniak. Selenčania sa obecenstvu predstavili zmesou ľudových piesní v polhodinovom trvaní. Účasť na

Ľudová hudba zo Selenče s hostiteľom: (zľava) Juraj Súdi ml., Juraj Berédi, Milan Spodniak, starosta obce Ratka, Jaroslav Berédi a Marián Častvan (foto: z archívu J. B.-Ď.)

Stretnutie Slovákov sa v Ratke organizuje každoročne od roku 2006, vždy v prvú júnovú sobotu. Podujatie má v náplni bohatý kultúrny program, tiež varenie špecialít, ktorými sa prezentujú okolité dediny, ako i predstavovanie rôznych starých remesiel a

www.hl.rs

tomto podujatí im sprostredkoval Ján Slávik, dlhoročný spolupracovník tejto akcie. Podujatie organizuje obec Ratka, Matica slovenská a finančne ho podporuje aj Banskobystrický samosprávny kraj.

Informačno-politický týždenník

Hložany Ondrejovi Zahorcovi. Ten prízvukoval: „V dnešnej konzumnej dobe zabúdame na to, že vedľa nás rastú talenty. Tak sa hložianski matičiari rozhodli, že podajú nápomocnú ruku zvlášť mladým talentom...“ O výtvarnom živote v Hložanoch hovoril novinár Juraj Bartoš. Pripomenul, ako v sedemdesiatych rokoch 20. storočia začínala fungovať skupina výtvarníkov KaPaJa, spomenul už zosnulých maliarov Pavla Vitéza a Petra Páleša, ktorí maľovali ešte oveľa skôr, a podčiarkol, že od roku 1994 v dedine pulzuje sústavný výtvarný život. Vtedy totiž usporiadali prvú spoločnú výstavu

pod názvom Z palety hložianskych výtvarníkov, ktorá naposledy funguje pod názvom Hložianska paleta; 3. mája v Hložanoch kvitovali už jej 26. ročník. V Báčskej Palanke sa svojimi prácami prezentovalo 17 autorov: Milina Balážová, Ján Bartoš, Karol Bartoš, Branislav Galamboš, Juraj Galamboš, Máša Galambošová, Anna Hrubíková, Ján Chlpka, Sofia Katiaková, Vladimír Klasiček, Ines Kudronová, Ján Miškovic, Martin Semartonský, Emilija Teslová, Tina Zátrochová, Elena Zvarcová a Simona Šranková, ktorej obrazy na výstave v Hložanoch zhodou okolností chýbali.

Narodeniny a výročia v júni 2019

ËË 1. júna 1934 v Petrovci sa narodila Dr. Mária Myjavcová, slovenská vojvodinská jazykovedkyňa, prvá jazyková redaktorka Hlasu ľudu, prekladateľka, univerzitná profesorka na dôchodku, zostavovateľka učebníc zo slovenského jazyka pre druhý stupeň základnej školy, gymnázium a pre študentov učiteľskej fakulty, autorka početných vedeckých prác z jazykovedy a zo styčných oblastí. Knižne jej vyšli tieto tituly: Jazykové poznámky (1966), Slovenčina v jazykovej enkláve (2002), Bolo, ako nebude (2004), State o našej slovenčine (2006) a Slovenská jazyková čítanka (2009). (Blahoželáme k 85. narodeninám.) ËË 9. júna 2014 umrela Kvetoslava Benková, speváčka, etnomuzikologička, skladateľka, dramaturgička, hudobná redaktorka, režisérka. Za svoju skladateľskú, redaktorskú a interpretačnú tvorbu získala rad ocenení a v roku 2008 mimoriadnu Cenu Obce Báčsky Petrovec za vynikajúce výsledky v umeleckej práci s ochotníkmi. Vydala dve rodinné audiokazety, štyri knihy z cyklu Od Petrovca do Málinca a vianočné piesne a vinše Tichá noc, svätá noc. Narodila sa v Báčskom Petrovci 28. júla 1951. (Pripomíname si 5. výročie smrti.) ËË 9. júna 1934 vo Viedni zomrel petrovský rodák Ján Kvačala, slovenský vojvodinský historik, vysokoškolský pedagóg (pôsobil na Slovensku v Bratislave a v Estónsku v Tartu) a zakladateľ modernej komeniologickej literatúry. (Pripomíname si 85. výročie smrti.) ËË 23. júna 1934 v Petrovci zomrel Andrej Labáth, prvý riaditeľ petrovskej tlačiarne, zostavovateľ Národných kalendárov, redaktor novín Národná jednota a cestopisec. (Pripomíname si 85. výročie smrti.) • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 24

V tajničke je názov tradičného folklórneho festivalu, ktorý sa usporadúva v Hložanoch.

SCÉNA Santana v Afrike. Na svojom novom 25. albume americký gitarista mexického pôvodu Carlos Santana sa inšpiroval Afrikou. Vydanie má názov Africa Speaks (vydavateľstvo Concord) a obsahuje zmiešaninu rockovej, latino a džezovej hudby ako výsledok Santanovej spolupráce so známym producentom Rickom Rubinom, s ktorým vraj za desať dní nahrali 49 piesní a z nich vybrali konečných 11. Santana si vyžiadal, aby mu na albume spievali dve speváčky, Angličanka Laura Mvula a Španielka Buika, pokým na bubnoch hrala jeho manželka Cindy Blackman Santana, známa aj ako členka skupiny Lennyho Kravitza. Vydaniu predchádzali singly Breaking Down the Door a Yo Me Lo Merezco a Santana so svojou skupinou už prezentuje nový materiál na koncertnom turné, v rámci ktorého v auguste vystúpi aj na oslave polstoročia festivalu Woodstock. Dňa 20. júla Carlos Santana oslávi 72. narodeniny. Prichádza Shilpa Ray. Newyorská bluespunková kantautorka Shilpa Ray zavíta po prvýkrát do Srbska a dňa 24. júla usporiada koncert v priestore Firchie Think Tank Studio v Novom Sade. Jej hudbu porovnávali so zvukom skupín Blondie a The Cramps, ako aj so Screamin’ Jay Hawkinsom, pokým v jej hlase nachádzajú súvislosti so spevom takých interpretov, akými sú Patti Smith, Nick Cave a Ella Fitzgerald. V minulosti viedla hudobné projekty Beat The Devil a Her Happy Hookers, v súčasnosti vystupuje ako sólistka pod menom Shilpa Ray a jej prvý minialbum It’s All Self Fellatio vyšiel vo vydavateľstve Nicka Cavea, ktorému hosťovala na niekoľkých koncertných turné. KONCERTY

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 23 – VODOROVNE: oslobodí, stopoval, Ari, lak, Derventa, Ita, R, on, ťn, pod, K, Una, ona, stáreže, lipami, O, Nel, Alen, k, Al, Ava, odvar, ak TAJNIČKA: STRETNUTIE POD LIPAMI

• KULTÚRA· OZNAMY •

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 21 z čísla 21 Hlasu ľudu z 25. mája 2019 bolo: JURAJ TUŠIAK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA RAŠETOVÁ, Ul. Kuzmányho č. 10, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

15. júna, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Večer drone hudby #20. Hrajú: Ivan Tasić + Suuba Ubivae + Polgár Zsolt & Vladimir Rašković + Gunj Trio 21. a 22. júna, Dom mládeže v Belehrade: Bad Music Boogaloo #3. Hrajú: Zerodent (Austrália) + The Yawpers + The Darts + James Chance & The Contortions (USA) Pripravuje: S. Lenhart

CHÝRNIK

SELENČA. V stredu 5. júna v sieni domu kultúry v Selenči bola divadelná premiéra. Malí divadelníci, nádejní herci, prváčikovia ZŠ Jána Kollára predviedli hru Františka Čečenku Rozprávka o domčeku na polianke. Réžiu, scénografiu a hudbu spoločne podpisujú profesorky Anna Koleková a Tereza Žjaková. O kostýmy hercov sa postarali rodičia malých divadelníkov, šepkárky boli Marína Javorníková a Monika Záborská. Profesorkám – režisérkam sa podarilo do predstavenia zapojiť štrnásť detí, ktoré dokázali dokonale stvárniť zverené im postavičky v predstavení. Zdá sa, že deti zaujala práve

hra na zvieratká, ako sú zajačik, ježko, krtko, líška a iné. Potešili i početných divákov, ktorí ich potleskom odmenili za skvelý výkon. J. B.-Ď. ŠVAJČIARSKO. Slávnostné otvorenie samostatnej výstavy Lesy a roviny autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, bude v sobotu 15. júna o 15. hodine v Galérii pre mier vo svete v Arzier – Le Muids pri Ženeve (Chemin Des Palins 3) vo Švajčiarsku. Organizáciu má na starosti Asociácia Centeuro − Slovenský pavilón. E. Š.

24 /4859/ 15. 6. 2019

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s apkom a praapkom VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

MICHALOM FLORIANOM

1930 – 2019 z Báčskeho Petrovca Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Za všetko Vám ďakujeme.

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Súrne potrebujeme predavača novín Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Báčskom Petrovci. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2373_02 NS_Nový_Sad_Futoška_2 Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2373_02 NS_Nový_Sad_Futoška_2, Ul. futoška 37, na katastrálnej parcele číslo 3447, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. júna 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-82/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. S cieľom oboznamovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Novosadski put III – NS171/NSU171/NSL171, Ul. novosadski put číslo 162, na katastrálnej parcele číslo 3750/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vnuk Rasťo s manželkou Svetlanou, Matejka a Marek

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Ul. Stevana Branovačkog č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4889-158 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad Pracovné miesta: vykonávateľ pre vybavenie dokumentácie pre výkon prác, ktorý je roztriedený v hodnosť vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; vykonávateľ pre regulovanie dopravy a kataster, ktorý je roztriedený v hodnosť vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; vykonávateľ pre sústavu automatického riadenia dopravy, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca – 1 osoba s invaliditou na neurčitý čas; vykonávateľ pre majetkovoprávne práce, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; vykonávateľ pre postup verejného obstarávania, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; vykonávateľ pre organizovanie prác nad údržbou podnikateľských objektov, ktorý je roztriedený v hodnosť spolupracovník, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, a vykonávateľ pre práce kontroly vody na pitie, zoohygieny, údržby dobytčích cintorínov a iných prác údržby verejnej hygieny, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC BÁČ OBECNÁ SPRÁVA BÁČ NÁČELNÍK OBECNEJ SPRÁVY Na základe článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, číslo 21/2016, 113/2017, 95/2018 a 113/2017 – iný zákon), Obecná správa Obce Báč zverejňuje OZNÁMENIE o zverejnenom verejnom súbehu na prijatie praktikantov Obecná správa Obce Báč oboznamuje všetkých záujemcov, že je oznam o verejnom súbehu na prijatie praktikantov: Zástupca matrikára v Oddelení pre všeobecné spravovanie, spoločenské aktivity a spoločné práce zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč a že sa doň, spolu s vyhláškou o súhlase so zoskupovaním údajov na verejnom súbehu o obsadenie pracovného miesta zamestnanca, môže nahliadnuť a prebrať si ho na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs. Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje o pracovnom mieste, prebrané z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe Obce Báč, vnútornom revízorovi a Advokátskej kancelárii Obce Báč a o podmienkach na zamestnanie na uvedené pracovné miesto, odborných vedomostiach a schopnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom konaní a spôsobe ich previerky, meno a priezvisko osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu, adrese, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o potvrdeniach, ktoré sa podávajú s prihláškou. Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v denníkoch.

• OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA Nečakane nás opustil náš milovaný

FILIP BZOVSKÝ

1994 – 2019 ktorý bol pochovaný na staropazovskom cintoríne v utorok 11. júna 2019.

Čas lieči, čas hojí, ale zabudnúť sa nedá. Večne budeš slza v našich očiach a boľavá rana v našich srdciach. Snívaj, Fićo náš, v pokoji, Pán Boh náš veľký bôľ zahojí. Večný pokoj Ti prajú a trvalé a krásne spomienky na Teba si zachovajú: otec Vladimír, matka Ljiljana s dcérou Vladanou, babka Ružica a dedovia Matej a Nikola, strýko Boris s manželkou Martinou a deťmi Máriou, Katjou a Milanom, teta Mariana s deťmi Karlou a Gajou, teta Aleksandra s manželom Milošom a deťmi Milutinom a Lanou, príbuzní, priatelia a susedia

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul už rok, čo nás navždy opustila naša milovaná manželka, mama a starká

ANA MARČOKOVÁ rod. Treter 1954 – 2018 – 2019 z Hložian

S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky si zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme. Zarmútení: manžel Ján, dcéra Anna a syn Jaroslav s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

MARTINA ŠIMÁKA 17. 4. 1936 – 19. 6. 2017 – 2019 advokáta

ANIČKU ŠIMÁKOVÚ

rod. Žabskú 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 – 2019 odbornú učiteľku z Padiny

Spomíname si na Vašu lásku a dobrotu a v srdciach si Vás uchovávame. Vaši najmilší 24 /4859/ 15. 6. 2019

Oznamy SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že náš milovaný syn, manžel, otec, brat a ujo

VLASTU CHLEBIANOVÚ

MIROSLAV RUMAN

1971 – 2001 – 2019 zo Starej Pazovy

16. 6. 1971 – 31. 5. 2019 zo Starej Pazovy

Čas plynie, spomienky sú každodenne prítomné, ale musela som sa naučiť s nimi žiť.

usnul vo svojom 48. roku života. Pohreb drahého zosnulého bol 1. 6. 2019 na staropazovskom cintoríne.

Tvoja mama Mária

Navždy zarmútení: matka Mária, manželka Katarína s deťmi Darkom a Andreou a sestra Zdenka Opavská s manželom a deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA DUDÁŠOVÁ rod. Myjavcová 1931 – 2018 – 2019

ROZLÚČKA

ONDREJ DUDÁŠ

ANNA LOVÁSOVÁ

1929 – 2004 – 2019

JÁN LOVÁS

rod. Korčoková 1939 – 2019

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomíname.

SPOMIENKA

1938 – 2011 – 2019 z Hložian

Vaši najmilší

Sme vďační, že sme Vás mali.

Vaši najmilší

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tohto roku uplynie 23 rokov, čo nás navždy opustili

ANNA ELIÁŠOVÁ

ANNA ŠRANKOVÁ

SAMUEL ŠRANKA

rod. Šranková rod. Šprochová 24. 2. 1948 – 16. 6. 1996 28. 2. 1937 – 8. 5. 1996 27. 3. 1915 – 14. 5. 1996 Čas plynie, mení sa všetko vôkol nás: keď nastane vôľa Pánova, stretneme sa spolu vo večnosti zas.

ŠTEFAN ELIÁŠ

1. 4. 1934 – 30. 12. 1996

Zuzana Šranková s rodinou z Hložian

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a apka

IVANA ČÁNIHO

1948 – 2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Zostali nám už len spomienky na krásne chvíle v našej rodine, ktorej si rozdával lásku a oporu. Tvoji: Zuzka, Alexandra, Vesna, Miroslav, Saša, Marína, Matej a Petra

SPOMIENKA na strýka

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na manžela a otca

s manželom, otcom a dedkom

OTA FILIPA

MIŠKOM OŽVÁTOM

23. 12. 1954 – 17. 6. 2018 – 2019 zo Starej Pazovy

26. 9. 1948 – 30. 5. 2019 z Kulpína

Deň čo deň čakáme, že otvoríš dvere a povieš ako obvykle: „Konečne doma.“ Ale ten deň nijako neprichádza.

S láskou si na Teba budeme spomínať.

Manželka Anna, syn Michal, nevesta Elenka a vnúčatá Branislav a Monika

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Navždy zarmútení: manželka Mária a synovia Filip a Dávid

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s otcom a apom

MICHALOM FLORIANOM

ONDREJA LOVÁSA

1944 – 2000 – 2019 z Osijeka rodom z Hložian

MICHALOM FLORIANOM

27. 8. 1930 – 4. 6. 2019 z Báčskeho Petrovca

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva s tými, ktorí ho mali radi. Neter s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

ANNA ČOBRDOVÁ

rod. Činčuráková 10. 11. 1964 – 11. 6. 2018 – 2019 z Pivnice

Rok bez Teba smutný a ťažký uplynul a za Tebou smútok neminul. To, že sa nevrátiš, dobre vieme, predsa Ťa v srdci naveky nosiť budeme. Dcéra Anička Šusterová s rodinou • OZNAMY •

Ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme.

Dcéra Katarína s rodinou a syn Michal

Syn Michal, dcéra Katarína, zať Ján a vnučka Jarmila

BOĽAVÁ SPOMIENKA

ANNA ČOBRDOVÁ

rod. Činčuráková 10. 11. 1964 – 11. 6. 2018 – 2019 z Pivnice

Pusto a prázdno, ktoré po Tebe zostalo, nedá sa ničím nahradiť. Osud krutý nevráti, čo raz vzal. Zostali iba trvalé spomienky.

Už len kvety z lásky na hrob Ti môžeme dať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Dcéra Mariana Hložanová s rodinou

24 /4859/ 15. 6. 2019

Manžel Janko

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Sobota 15. júna 19.30 Zostrih z festivalu Zlatý kľúč z roku 2017, 3. časť 20.00 Priamy prenos druhého koncertu 49. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch Nedeľa 16. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra 21.00 Dotyky

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 18. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dúhovka pod názvom Rozhlasovým okom nakrútená pred 5 rokmi podľa scenára Pavla Hrica prináša spomienky vtedajších novinárov, moderátorov a technikov na činnosť Rádia Kulpín, ktoré začalo vysielať pred 55 rokmi z vysielača vyrobeného rozhlasovým nadšencom, vtedajším učiteľom techniky Pavlom Kyseľom. Dotyky. V termíne vyhradenom pre rodinný magazín tentoraz budú odvysielané vystúpenia našich folklórnych súborov z prvého koncertu na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... Poznámka: Pre priamy prenos 49. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… pravidelný piatkový termín vyhradený pre programy po slovensky je presunutý na sobotu.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 16. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 19. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 14. júna – John Tucker musí zomrieť Sobota 15. júna – Prečo práve on? Pondelok 17. júna – Rozchod! Utorok 18. júna – Sexi roztlieskavači Streda 19. júna – Vražda v Bielom dome Štvrtok 20. júna – Rex – superpes

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 16. júna Film: Cililing a stratený poklad Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Mobil Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40

Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny

7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Nedeľa 16. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Na Máškových dňoch na záver vystúpili malí divadelníci z chorvátskeho Iloka Noc múzeí a galérií v Kovačickej obci Utorok 18. júna 16.00 V Padine odprezentovali knihu Zachovajme od zabudnutia – tradičný odev žien v Padine Kovačické gymnázium vyprevadilo ďalšiu generáciu maturantov Divadelné predstavenie: Diablov čardáš Piatok 21. júna 16.00 Film: Tri sestry Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Tak sa nebojuje o obstátie PODUNAVAC – TATRA 5 : 0 (2 : 0) Pavel Pálik

atranci nevyužili poslednú príležitosť zachrániť sa. Totižto keby tento zápas vyhrali, boli by o stupienok vyššie, čiže na 12. mieste, ktoré, aspoň ako sa nateraz veci majú, ručí obstátie. Hostia počas celého zápasu hrali bez chuti a vonkoncom sa nesnažili. Zdalo sa, že nechcú vyhrať. Hanba je, že si hostia za 90 minút nepripravili ani jednu príležitosť, dokonca obetavosťou a nebojácnymi duelmi nezarobili ani len jednu žltú kartu. Tak sa nebojuje o status vojvodinského ligistu. Ešte horšie je to, že vedenie klubu nepodniklo nič, aby mužstvo aspoň jeden z posledných troch zápasoch vyhralo. Pravda, tak ako aj doteraz, ani teraz sa

ešte nevie, koľko klubov zostúpi, avšak Tatru pravdepodobne môže zachrániť už iba nejaké rozšírenie ligy, prípadne baráž. Vedeniu pre veľké finančné záväzky nezodpovedá táto súťaž a ak by klub zostal v lige, bolo by to pre vedenie opravdivá skúška, ako zadovážiť peniaze. Tým skôr, že zodpovedných v dedine a v meste Nový Sad tento problém veľmi netrápi. Z toho aspektu treba mať pochopenie pre vedenie, lebo zostalo úplne samo. Iba verní fanúšikovia finančne pomáhali. Veď aj v nedeľu chceli, aby ich klub vyhral, a preto docestovali do Belegiša o svojej trove. Dokonca zaplatili cestu aj hráčom a na zápase z celého hrdla pomáhali futbalistom, ale to určite nestačilo.

Verní fanúšikovia podporujú klub, aj keď prehráva

Ak však Tatra aj zostúpi, nie je koniec sveta. V Kysáči sa bude aj ďalej hrať futbal. Omnoho je horšie to, že od chvíle, keď sa Tatra stala vojvodinským ligistom a príchodom cezpoľných hráčov domáci hráči prestali trénovať a hrať futbal, takže teraz vedeniu bude ťažko

Nesplnené očakávania SLOGA – RADNIČKI 2 : 0 (1 : 0) Lazar Pavković

utbalisti erdevíckej Slogy zaznamenali očakávanú výhru a pred týmto zápasom si boli príliš istí, že sa im podarí postúpiť do kvalifikácií o postup. Jedným z predpokladov bolo, aby vyhrali nad mužstvom Radničkého, čo sa im aj podarilo. Tento zápas však bol ešte dôležitejší pre obstátie Radničkého zo Šídu vo Vojvodinskej lige. Zo 300 divákov z celého Sriemu

nemalo príležitosť pozerať kvalitnú hru skúsených domácich futbalistov. Ba naopak, nervózni domáci často boli vinníkmi nepríjemných situácií, v čom im počas celého zápasu nadŕžal aj rozhodca Dušan Pjevac z Temerína. Neobozretnosť obrany Radničkého v 33. min. trestal Aleksandar Grković svojou prvotinou. Istý hráč v poslednej minúte zápasu dal aj druhý gól, tentoraz z pokutového kopu. Po tejto prehre Radnički prav-

depodobne viac nebude člen Vojvodinskej ligy, ale ani erdevíckej Sloge sa aj napriek všetkému úsiliu nepodarilo postúpiť do kvalifikácií, lebo sa nesplnili ich očakávania, že Borac vyhrá nad Jugovićom. Výsledky 30. posledného kola: Sloga (E) – Radnički 2 : 0, Hajduk (B) – Sremac 1 : 3, Sloga (T) – 1. maj 2 : 1, Hajduk (D) – Jednota 0 : 0, Podunavac –Tatra 5 : 0, Podrinje – Hajduk (Č) 0 : 1, Borac – Jugović 0 : 1. Voľný bol LSK.

ÚSPECH ŠÍDSKYCH CYKLISTOV

Medaila za medailou L. Pavković

a cestných cyklistických pretekoch o Pohár Srbska, ktoré prebiehali v sobotu 8. júna v Kraljeve, cyklisti šídskej Jednoty zaznamenali pozoruhodný úspech tým, že získali 6 medailí. Staša Đačaninová bola víťazkou v kategórii mladších začiatočníčok a mladšia kadetka Anja Stojšićová • ŠPORT •

bola druhá. Juniorky Emilija Đačaninová, Mária Tanciková a Jovana Radovanovićová obsadili prvé, resp. druhé a tretie miesto, kým masters Slobodan Radovanović získal striebornú medailu. Šídski cyklisti mali pozoruhodné vystúpenie aj na MTB pretekoch na Petrovaradínskej pevnosti, kde získali päť medailí – Jovana Radovanovićová a Miloš Živković zlato,

Záber z pretekov v Odžakoch Mária Tanciková a Staša Đačaninová striebro a Emilija Đačaninová

zozbierať 11 hráčov. Nedá sa však nič robiť. Podobné problémy mali aj iné kluby a obstáli, nuž prečo by sa z toho nedostali aj Kysáčania. TATRA: Munjas, Zirić (Hornjik), Mrđenović, Apić, Subotin, Poštić, Sapundžić (Lukić), Grlica, Barić, Nastić (Grahovac) a Ubović

1. 1. maj Ruma 28 2. Jugović 28 3. Sloga (E) 28 4. Podrinje 28 5. Podunavac 28 6. Sloga (T) (-1) 28 7. Hajduk (D) 28 8. Borac 28 9. Jednota 28 10. Sremac Vojka 28 11. Radnički 28 12. Hajduk (B) 28 13. Tatra 28 14. LSK Laćarak 28 15. Hajduk (Č) (-1) 28

19 16 16 15 14 14 13 11 11 11 12 9 8 4 0

4 5 56 : 26 7 5 37 : 24 5 7 59 : 27 6 7 50 : 19 2 12 48 : 38 2 12 37 : 42 3 12 53 : 28 9 8 46 : 31 9 8 37 : 30 8 9 33 : 25 4 12 49 : 39 5 14 42 : 54 7 13 30 : 35 3 21 22 : 75 0 28 6 : 112

61 55 53 51 44 43 42 42 42 41 40 32 31 15 -1

bronz. Na cestných pretekoch v Odžakoch získali dve zlaté (Dunja Čobanovićová a Anja Vitasovićová) a dve strieborné (Anja Stojšićová a Slobodan Radovanović) medaily. Členka tohto klubu Dunja Čobanovićová, ktorá si prednedávnom obliekla dres reprezentácie Srbska, vo svojom prvom vystúpení pre reprezentáciu na veľmi silných pretekoch v Česku obsadila výborné piate miesto. Foto: Slobodan Radovanović

24 /4859/ 15. 6. 2019

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Apatinčanov A. Jovović sa konečne dostal do šance v 55. min., ale jeho strelu hlavou Leňa vyboxoval nad brvno. Krásnym lobom z tridsiatich metrov sa v 67. min. pokúsil Kaňa, MLADOSŤ (P) – MLADOST (A) 3 : 0 (0 : 0) ale brankár v poslednej chvíli loptu Juraj Pucovský polčase za hostí. O dve minúty ne- z pravého rohu svojej brány vyrazil skoršie sa vyznamenal brankár Jeli- na roh. V 69. min. druhá radosť v hľadisku. eríme, že nikto z asi 200 di- čić, ktorý zblízka odrazil silnú strelu vákov vo Vrbare nečakal také Kaňu, a Ožvát následne kopal vedľa Veľmi dobrý kapitán Severíni pomedzi stopérov hostí potisol loptu presvedčivé víťazstvo domácej pravej žrde. Mladosti, ktorej body boli prepoV druhom polčase sa hralo omno- Ožvátovi, ktorý zaobišiel brankára trebné, aby si zaistila status člena ho lepšie. Tréner Svetozar Mijin a trafil nechránenú sieť brány súpera. tejto ligy. Hostia z Apatina zápas na trávnik namiesto Berića poslal Sólový únik v 74. min. Štefek skončil začali hrou do šírky, čo im umožňo- v 47. min. Stevana Adámeka, čo sa najlepším možným spôsobom – prízemnou strelou trafil do opačného val presnými prihrávkami ich rohu brány Jeličića najlepší hráč Timar, ale Mitro– 3 : 0. vićovi, Rapaićovi, Basarićovi V 90. min. hostia a Miškovićovi sa z bočných mohli streliť aspoň pozícií nedarilo pripraviť dobčestný gól, ale strela rú šancu kanonierovi Aljošovi A. Jovovića sa šuchla Jovovićovi. o hornú časť brvna Na druhej strane Petrova skončila v ochrančania svoje útoky zakladali nej sieti za bránou. z pravej strany, kde Milan AdáLopta sa o niekoľko mek ľahko prebehával svojho sekúnd neskoršie súpera, ale sa mu streľba nepo strele A. Jovovića darila. V 10. min. mieril vedľa predsa ocitla v sieti Petrovčan Pavel Ožvát v 69. min. druhýkrát prekonal pravej žrde, neskoršie jeho Leňu, ale rozhoddve strely veľmi dobrý brankár brankára Apatinčanov Dejana Jeličića ca Milosavljević zo Jeličić vyrazil na roh. V 14. min. osvedčilo už o 60 sekúnd neskoršie. Subotice gól anuloval pre postavenie Gluvić netrafil z niekoľkých metrov. Domáca Mladosť sa dostala do veHosť Mitrović v 29. min. zaslal prvú denia v réžii dvoch Adámekovcov, mimo hry strelca, na čo ho upozornil priamu strelu na bránu Leňu v prvom keď Milan ktovie koľký raz prenikol spoluobčan, druhý pomocník spod polčase, ale lopta z voľného kopu pravou stranou, prízemne prihral do tribúny Popović. Trojka Mladosti tentoraz dopadla trafila do múra domácich a skončila stredu a Stevan trafil vedľa bezmocako najlepšia známka – päťka, ktorou v náručí dobre postaveného strážcu ného Jeličića – 1 : 0. Brankár hostí sa si Petrovčania zachovali účasť v tejto siete. Ináč v 40. min. Mitrović zahral vyznamenal v 52. min., keď vybráprvý a jediný rohový kop v prvom nil strelu Ožváta zblízka. Kanonier spoločnosti aj v novej sezóne bez

ohľadu na to, či ešte niekto okrem BSK a Budućnosti vypadne. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Štefek, Šproch, Beronja, Gluvić, Severíni (Dokić), Kaňa, M. Adámek (Babiak), Berić (S. Adámek), Škrbić Výsledky posledného 30. kola: Mladost (T) – Budućnost 2 : 0, Polet – Tisa 1 : 0, Mladosť (P) – Mladost (A) 3 : 0, Vrbas – BSK 3 : 0 kontumačne, Radnički 1912 – Radnički (S) 3 : 0, Bajša – Tekstilac 2 : 0, Bačka – Crvenka 2 : 2, Tavankut – Sloga 3 : 2. Titul majstra získal novozaložený Radnički 1912 zo Somboru a postúpil do Srbskej ligy – skupina Vojvodina, druhá Sloga z Čonoplje bude hrať kvalifikáciu.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

jevski), Radović (Petrović), A. Ružić (Miksád), A. Lipták, N. Ružić Výsledky 25. kola: Karaš (K) – Jánošík 4 : 2, Ševac – Budućnost 1 : 2, Karaš (J) – Ratar 1 : 2, Vojvodina – Vinogradar 3 : 0, Partizan – Borac (VG) 3 : 2, Dobrica – Borac (VS) 1 : 2. Keďže dva prvé celky v tabuľke, alibunárska Budućnost a Hajdušica, majú rovnaký počet bodov – 62, o majstrovi a postupe do vyššej ligy rozhodnú na nedeľu v poslednom kole. Oba celky hrajú doma, Alibunárčania s predposlednou Slogou a Hajdušičania s Karašom z Kuštilja. V Hajdušici však nie sú veľkí optimisti, že ich nedeľňajší súper dokáže na hosťovaní vyhrať nad lídrom, takže sa už teraz prakticky uspokojili s titulom vicešampióna, čo im umožní dohrávanie o postup do Prvej juhobanátskej ligy.

Trojka ako päťka!

akcii zvýšil náskok, a potom sa do konca polčasu výsledok viac nemenil. Po zmene strán sa v pomere síl na ihrisku nič nezmenilo. Hostia SLOGA – HAJDUŠICA 0 : 4 (0 : 2) obliehali bránu domáceho celku, neobozretne opustil bránu, ale ktorému asi ani nezáležalo veľmi Vladimír Hudec našťastie Folťan loptu z bránkovej na výhre, lebo je už jasné, že spolu ajdušičania v dedine Mar- čiary vyrazil do ihriska. Iba pár mi- s Jánošíkom opustia súťaž. Nesgita nemali ťažkú úlohu. nút neskoršie Pavlovic po sólovej nažili sa veľmi ani hostia. Predsa najprv A. Ružić po Od prvej minúty bolo prihrávke A. Liptáka jasné, kto kosí a kto vodu nosí. hlavičkoval pre 0 : 3 V nanajvýš miernom a koa v polovici polčasu rektnom zápase hostia úplne kľučkoval aj Georkontrolovali hru. Hrali však gijevski a dal svoj príliš uvoľnene. Do polovice prvý majstrovský polčasu si nevytvorili ani jedgól v drese Hajdunu šancu a iba občas skúšali šice pre konečných z diaľky. Konečne v 25. min. 0 : 4. z nohy na nohu kombinovali HAJDUŠICA: Z. Lipták, Pavlovic a Radović, Melich, Z. Lipták ktorý prihral N. Ružićovi, a (Mršić), Pejčić tento z asi desať metrov pri(Ćulum), Maliar, niesol prednosť svojmu celku. Ihneď potom domáci založili Obrancovia Hajdušice Folťan (vpredu) a Z. Lipták Stojkovski, Folťan, Pavlovic (Georgijeden z mála útokov, Melich nedovolili žiadne prekvapenie

Rutinovaná výhra

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1. Radnički 2. Sloga 3. Bajša 4. Tisa 5. OFK Mladost (A) 6. Crvenka 7. OFK Vrbas 8. Bačka 9. Mladosť (BP) 10. Mladost (T) 11. Tavankut 12. Radnički (S) 13. Tekstilac 14. Polet 15. Budućnost 16. BSK

30 26 3 1 91 : 15 30 18 6 6 61 : 36 30 15 6 9 50 : 28 30 16 3 11 50 : 36 30 15 4 11 53 : 47 30 11 10 9 53 : 41 30 12 5 13 52 : 49 30 10 7 13 64 : 63 30 11 4 15 34 : 38 30 10 7 13 42 : 51 30 12 1 17 46 : 55 30 10 6 14 39 : 60 30 10 6 14 35 : 49 30 11 3 16 38 : 61 30 7 6 17 20 : 43 30 5 5 20 36 : 92

81 60 51 51 49 43 41 37 37 37 37 36 36 36 27 20

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Využili poslednú šancu Ján Bokor Vrtošivé majstrovstvá v Prvej juhobanátskej lige sa konečne skončili. V poslednom kole vyhrali tie mužstvá, ktorým body boli potrebnejšie. Šampión v Starčeve topiaci sa Vulturul „častoval“ jedným bodom. Dunav potreboval výhru a vo Vlajkovci sa pousiloval získať tri body. Podobne to urobila i padinská Dolina v Gaji. Jabučania sa v Ivanove horko-ťažko vyhli jedovatej Strele a získali body záchrany. Výhrou v Uljme Baranďania získali titul vicešampióna a ľahší štart v baráži. Potporanj rekordnou výhrou nad odpísanými Seleušanmi sa tiež dostal do baráže. V boji o záchranu najľahšie prešla Sloga, ktorá získala body kontumačne, lebo sa hráči Poletu nezoskupili na zápas. Výsledky posledného kola: Jedinstvo – Dunav 3 : 4, Partizan (U) – Radnički 2 : 3, Jugoslavija – Strela 4 : 3, Borac – Vulturul 2 : 2, Partizan (G) – Dolina 1 : 2, Potporanj – Vojvodina 8 : 0, Spartak 1911 – Crvena zvezda 5 : 0, Sloga – Polet 3 : 0, kontumačne. Voľné bolo Jedinstvo Stević Kačarevo. PARTIZAN (G) – DOLINA vozňa“. V stretnutí s dobrým sú1 : 2 (0 : 0) perom Partizanu potvrdili, že sú Padinčania na hosťovaní v Gaji najúspešnejším mužstvom jarnej „chytali posledný vlak“, ktorý ich časti majstrovstiev. Slabá jeseň a mal zaviesť smerom k záchrane v iné okolnosti prítomné v našom lige. S vypätím všetkých síl a tro- futbale však dopomohli k tomu, chu aj za pomoci šťastia podarilo že do poslednej chvíle museli sa im „nastúpiť do posledného bojovať o obstátie v lige.

V priemernej hre v Gaji hráči Doliny sa maximálne snažili a zaslúžene vyhrali. Domáci mali viac z hry v prvom polčase. Nebezpečnejšie útočili, ale brankár Bujaković zachránil svoju sieť, kým jednu nebezpečnú strelu domácich zastavila žrď. Aj hostia trafili do brvna a mali niekoľko gólových šancí, avšak v prvom polčase gólov nebolo. V druhom polčase hostia prejavili viac vôle a odvážnosti. V 56. min. naladený Forgić priamo z rohového kopu loptu usmernil do siete 0 : 1. Dlho potom sa výsledok nemenil, aj keď bolo šancí na oboch stranách. V 70. min. mladý útočník domácich Jonović úspešne realizoval protiútok a vyrovnal. Iba 4 minúty neskoršie Forgić sa druhýkrát zapísal do listiny strelcov a stanovil výsledok tohto inak mierneho a korektného zápasu. Rozhodca Nikola Drača z Pančeva nepotrebne mávol červenou kartou a pre vzájomné hrešenie a nadávanie predčasne do šatne zaslal domáceho Jonovića a hráča hostí Ćirića. Prítomní na ihrisku v

Gaji to skomentovali slovami, že rozhodca tým činom chcel ukázať, kto je na ihrisku hlavný, lebo dôvodov na červené karty nebolo. DOLINA: Bujaković, Magda, Jovanov, Vasić, Kolak, Popović, Forgić, Janjović, Mamojka (Hlavča), Kutálek, Ćirić

1. Borac 2. Radnički 3. Potporanj 4. Partizan (G) 5. Spartak 6. Jedinstvo 7. Strela 8. Partizan (U) 9. Dolina 10. Sloga 11. Jugoslavija 12. Crvena zvezda 13. Dunav 14. Vulturul 15. Jedinstvo Stević 16. Vojvodina (-1) 17. Polet

32 20 32 18 32 18 32 17 32 14 32 14 32 14 32 14 32 13 32 14 32 13 32 14 32 13 32 10 32 11 32 6 32 6

48 77 77 4 11 8 10 7 11 6 12 4 14 6 13 3 15 5 14 2 16 4 15 8 14 4 17 5 21 2 24

71 : 36 64 72 : 39 61 59 : 36 61 81 : 37 55 69 : 49 50 57 : 48 49 66 : 44 48 51 : 58 46 46 : 48 45 44 : 49 45 47 : 57 44 49 : 61 44 64 : 71 43 60 : 67 38 46 : 46 37 38 : 104 22 37 : 107 20

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

To málokto očakával BUDÚCNOSŤ – MAGLIĆ 2 : 1 (2 : 0) Ján Murtín

o výhre nad novým majstrom Hložančania vybojovali vytúženú dvojzápasovú baráž o postup do vyššej súťaže. Nedeľňajší zápas sa niesol v slávnostnej atmosfére, lebo pred začiatkom predseda OFK Báčska Palanka odovzdal víťazný pohár Maglićanom a domáci na zohrievanie vybehli v tričkách s odkazom podpory zotavenia tejto jari jednej z opôn mužstva Mária Eraka, ktorý dožil úraz elektrickým prúdom a nachádza sa v nemocnici. Zo 250 divákov, z čoho značná časť bola z Maglića, sledovalo zápas, v ktorom bolo málo vzrušení, lebo hostia oslabení zraneniami a trochu asi aj nemotivovaní dovolili zverencom trénera Tankosića prevziať iniciatívu. Prvú šancu v 7. min. pripravil Huďan, ale Čipkár z 13 – 14 metrov vysoko prestrelil bránu. Následne hosťujúci stopéri Kra• ŠPORT •

jinović a Mrkonjić výborne riešili zopár kritických situácií a konečne v 22. min. Familić uvoľnil Čipkára, ktorý sa zbavil strážcov, a keď bol zoči-voči s brankárom Radišićom, Mrkonjić ho zrazil zozadu. Rozhodca mu ukázal žltú kartu a správne nariadenú jedenástku iste využil kapitán Horvát pre 1 : 0. V 36. min. po akcii mladého Zahorca Ljubičić prihral Čipkárovi, ktorý skóroval pre presvedčivých 2 : 0. V druhom polčase hostia začali vážnejšie ohrozovať Vučenovića a už v 54. min. bývalý hráč Budúcnosti Santrač rutinovane skóroval pre 2 : 1. To nezmýlilo domácich, ktorí do konca kontrolovali hru. Zopár striel Čipkára, Ľ. Hataľu a Molnára minuli cieľ, kým strely Obradovića a Đurikina brankár hostí efektne vyrazil na roh. Tak po spustení záclony na nádhernú sezónu Hložančania obsadili druhé miesto a očakávajú ich ešte dva stupienky v baráži

V prvom polčase nebezpečnejšie útočili domáci (v modrých dresoch)

o postup, čo po turbulenciách počas minulého leta málokto očakával. BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Škrbić (Supek), Ljubičić, Đurikin (Katiak), Šoven, Zahorec (Ľ. Hataľa), Huďan (Jakuš), Familić (Molnár), Čipkár, Horvát a Obradović. Výsledky posledného 26. kola: Naša hviezda – Bačka 1945 7 : 0, Kriváň – Borac 6 : 1, Neštín – Bačka (D) 3 : 1, Mladost – Slavija 6 : 0. Foto: J. Bartoš

1. Maglić 2. Budúcnosť 3. Kriváň 4. Naša hviezda 5. Neštín 6. Sloga 7. Bačka (D) 8. Bački hajduk 9. Bačka 1945 10. Mladost (-1) 11. Borac (-1) 12. Slavija

24 /4859/ 15. 6. 2019

22 18 22 17 22 16 22 16 22 13 22 9 21 8 22 7 22 4 21 5 22 5 22 0

1 3 82 : 16 55 1 4 52 : 21 52 3 3 70 : 19 51 2 4 69 : 22 50 2 7 56 : 27 41 1 12 35 : 43 28 3 10 37 : 38 27 4 11 33 : 46 25 5 13 31 : 50 17 1 15 30 : 51 15 1 16 18 : 81 15 2 20 15 : 114 2 41

Šport POHÁROVÁ SÚŤAŽ FZ MESTA ZREŇANIN

Kurtešan nedovolil výprask POTISJE – AŠK 3 : 0 (1 : 0) Vladimír Gál

radáčania do Knićanina odcestovali oslabení bez piatich štandardných hráčov – Koraća, Matejina, Pajevića, Adamova a V. Gála, ale aj bez náhradníkov. Dokonca musel hrať aj náhradný brankár Zahorec. V takej zostave, samozrejme, nemohli očakávať prajný výsledok v meraní síl s majstrom ligy. Predsa už v 5. min. Birmanac utekal sám na brankára, ale ho na okraji šestnástky domáci obranca nedovolene zastavil. Rozhodca síce pískal faul, ale podľa pravidiel v takej situácii musel obrancovi Potisja ukázať aj červenú kartu a zaslať

Brankár AŠK Rajko Kurtešan vychytal všetko, čo sa vychytať dalo

ho do vyzliekarne, čo on neurobil. V súboji s desiatimi domácimi hráčmi by Aradáčania možno aj mali nejaké šance. Domáci však na trávniku zostali všetci jedenásti, takže sa Aradáča-

Rozhodli penalty

JEDINSTVO 2014 – MLADOSŤ 7 : 5 (3 : 3) (1 : 2) Darko Sládeček

ieloblatčanom sa nepodarilo postúpiť do tretieho kola pohárovej súťaže FZ mesta Zreňanin, keďže v penaltovom rozstrele lepšie bolo domáce mužstvo. Na začiatku zápasu hostia mali prevahu. Domáci sa iba bránili a občas protiútokmi zaútočili na bránu Sládečeka. Vedenia sa ujali hostia v 10. min. Po prihrávke Godu Poničan sa ocitol sám pred domácim brankárom a prízemnou strelou

ho prekonal. Už v 18. min. Kurunci z voľného kopu z asi 30 metrov trafil do horného pravého rohu brány Jedinstva – 0 : 2. Po tomto góle hostia spomalili tempo. Domáci to využili a v 36. min. po chybe Đurića dvaja domáci útočníci sa ocitli pred bránou a Sekulić skorigoval výsledok. Do konca polčasu Poničan a Kalapiš mali ešte štyri dobré šance, ale sa výsledok nemenil. Na začiatku druhého polčasu znovu chyba Đurića pred svojou bránou a tentoraz skóroval Vukaj-

NAJMLADŠÍ JÁNOŠÍCKI RYBÁRI, žiaci Základnej školy T. G. Masaryka, v týchto dňoch zaznamenali dva pozoruhodné úspechy. Najprv na školskej obecnej súťaži 29. mája v Ilandži, v konkurencii piatich mužstiev, obsadili prvé miesto a postúpili do obvodnej súťaže. Najlepší boli aj v konkurencii jednotlivcov. Prvé miesto obsadil Daniel Kotuľač (1 300 g), druhý bol Michal Šterba (860 g), kým tretí a najmladší člen mužstva Ondrej Urban bol štvrtý (800 g). Na obvodnej súťaži 5. júna v Opove v konkurencii ekíp zo všetkých ôsmich juhobanátskych obcí Jánošíčania nemali vážnejšieho konkurenta a rozdelili si tri prvé miesta. Prvý znovu bol Daniel Kotuľač (na fotografii vľavo), ktorý tentoraz nachytal 1 390 g. Michal Šterba (vpravo) s úlovkom 930 gramov bol druhý a Ondrej Urban (v strede) nachytal 860 gramov rýb a obsadil tretie miesto. S takýmto úlovkom Jánošíčania presvedčivo obsadili prvé miesto aj v konkurencii mužstiev. Na súťaže sa pripravovali pod taktovkou učiteľov Jaroslava Halabrína a Ondreja Urbana. vlh Foto: Jaroslav Halabrín

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nia hlavne bránili na svojej polovici ihriska, čo sa im aj príliš darilo. Predsa v 23. min. po strele domáceho útočníka lopta v šestnástke trafila Striška, zmenila smer, oklamala Kurtešana a ocitla sa v sieti. lović. Hostia aj naďalej boli lepší, ale lopta nechcela do siete. V 65. min. Filipić vybehol sám pred Sládečeka, ktorý jeho strelu kryl. Mladý rozhodca Stojanović však mienil, že brankár Mladosti fauloval súpera a pískal penaltu. Hostia protestovali, ale to nič nezmenilo. Z pokutového kopu presný bol Gavrić – 3 : 2. V 75. min. pred bránou hostí rozhodca znovu pískal penaltu aj napriek tomu, že mu postranný rozhodca signalizoval, že domáci hráč fauloval hosťujúceho. Vukajlović však trafil do brvna. V 82. min. po útoku hostí rozhodca aj tretíkrát ukázal na biely bod, tentoraz pre hostí, ale ho postranný pomocník presvedčil, že penalta nebola. Hostia znovu protestovali, ale márne. Konečne

Podobne ako v prvom polčase Birmanac aj po zmene strán za krátky čas zmrhal dve výhľadné príležitosti. Ešte asi štvrťhodinku hra bola príliš rovnocenná, avšak od 65. min., keď domáci dali druhý gól, omnoho lepšie pripravení, ale aj kvalitnejší futbalisti Potisja úplne dominovali na ihrisku. V 75. min. dali aj tretí gól. Výsledok mohol byť aj presvedčivejší, ale sa vyznamenal brankár AŠK Kurtešan, ktorý obránil všetko, čo sa obrániť dalo. Po jeho zákrokoch lopta až trikrát trafila do žrde a odrazila sa do ihriska. Týmto zápasom Aradáčania skončili jednu z úspešnejších sezón v posledných rokoch. AŠK: Kurtešan, Zahorec, K. Gál, Ďuríček, Zakić, Striško, Birmanac, Rajčević, Životin, Števko, Mijić Foto: Ivan Pančić v 85. min. po sólovej akcii Đurić vyrovnal. Keďže ide o pohárovú súťaž, strieľali sa penalty, v čom lepší boli domáci a konečným výsledkom 7 : 5 postúpili do ďalšieho kola. Pre hostí skórovali Kalapiš a Đurić v prvom a druhom kope, kým najprv Horváth a potom aj Necsov strelili nad brvno. Bieloblatčania týmto skončili sezónu v očakávaní výsledkov baráže o postup do Zreňaninskej oblastnej ligy a nakoniec aby aj zostali v A lige, vyhovuje im, aby postúpil klub z tohto územia. MLADOSŤ: Sládeček, Šofranko, Paraľov (Šuľa), Poničan, Szabó, Horváth, Đurić, Kurunci (Kočević), Kalapiš, Goda (Halász), Necsov

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Šíďanom titul vicemajstra Lazar Pavković

GRANIČAR – OFK BINGUĽA 5 : 1 (2 : 0). Binguľčania sa z Jameny vrátili s piatimi gólmi v sieti. Domáci Graničar od začiatku hosťom dal najavo, že im nebude ľahko, a bojovnou a obetavou hrou zaslúžene vyhral. Jediný gól pre Binguľu vsietil Mikić v 51. minúte. NAPREDAK – ERDEVÍK 2017 4 : 0 (2 : 0). Futbalisti Napredka presvedčivo porazili Erdevíčanov. Boli lepší a účinnejší od svojich

hostí, o čom svedčí aj výsledok. JEDNOTA (Ľ) – OFK BAČINCI 0 : 4 (0 : 1). Domáci v poslednom zápase tejto jari utrpeli presvedčivú a zaslúženú prehru. Obe mužstvá hrali férovo a korektne, o čom svedčí údaj, že rozhodca neukázal ani jednu žltú či červenú kartu. JEDNOTA (Š) – OMLADINAC 2 : 0 (1 : 0). V korektnom zápase dvoch celkov domáci futbalisti prejavili väčšiu vôľu vyhrať, čo aj dosiahli. Skórovali Janković v 20. a Aleksić v 80. minúte. • ŠPORT •

NA MARGO FUTBALOVEJ SEZÓNY 2018/19

Po Spartaku Trnava získal Erik Jirka aj titul vo Zvezde (prvý zľava v bielom drese) – trofej je v rukách Nenada Milijaša

Záujem médií o srbské derby je neustály

Pohár Srbska získal Partizan po tomto góle Ostojića

Zvezde dva tituly, Partizanu pohár Ján Špringeľ

ebyť senzačného, ale predsa organizačne plánového postupu Crvenej zvezdy do skupinovej časti Ligy majstrov a navyše pamätného, znamenitého a znateľného triumfu červeno-bielych nad FC Liverpool, vlaňajším finalistom a novým šampiónom Európy v Belehrade (2 : 0), bola by toto priemerná sezóna vo futbalovej súťaži pre oba elitné srbské kluby. Zvezda sa síce presvedčivo a s ďalším lámaním rekordov stala majstrom Srbska. Popri tom je klubu z Ulice Ljutice Bogdana pripísaný aj titul z roku 1946, o ktorý intenzívne a argumentmi bojovala vo FZ Srbska ešte od vlani. Partizan takisto už štvrtýkrát zaradom získal národný pohár. Nezmierniteľní veční rivali hrami v až niekoľkých skríženiach zbraní nepresvedčili divákov, aby ako kedysi vyplnili oba štadióny do posledného miesta. Zvezda bola v úradných zápasoch mimo derby lepšia, čierno-bieli zase parádni v závere oboch súťaží. V obidvoch

kluboch sa v tejto sezóne urobilo alebo robí hodne na infraštruktúre štadiónov. Odveké derby boli vo väčšine meraniach síl prerušované nespočetnými faulmi, prípadne pomalou hrou, ktorá nezaručuje postup našich najlepších klubov cez letné predkolá do skupinových častí európskych pohárových súťaží, ak susedia hlbšie nezasiahnu do peňaženiek a nekúpia v prestupovom období po jedného skutočne kvalitného obrancu, stredopoliara a útočníka. Fanúšikovia udávali tón Zvezde v elitnej lige starého kontinentu a koľko-toľko boli disciplinovanejší než v domácich súťažiach, nadŕžali skvelými choreografiami, hlasivkami a potleskami, šálmi, vlajkami... počas celých sto minút zápasov. Na domácich trávnikoch skalní oboch družstiev z Topčideru vystrájali aj dymovnicami a bengálskymi ohňami často až natoľko, aby ostatní diváci prítomní na štadiónoch nemohli vidieť od dymu desať percent zo zápasu. Na finále Pohára Srbska si organizátori z FZS prenajatých ľudí

Fanúšikovia Partizana z južnej strany skvelou choreografiou, v ktorej dominovalo číslo 22, vyprevadili Sašu Ilića do futbalového dôchodku • ŠPORT •

z bezpečnostnej služby na schodíkoch medzi bokovou a strednou stranou štadiónu postavili bez dôvodov (na finále nebolo 55-, ale iba 20-tisíc fanúšikov) príliš husto – práve toľko, aby sa mohla sledovať iba tretina deja hry. Osobitnou kapitolou sezóny v Srbsku sú – Slováci. Ten po praslici – Milan Pavkov zažil nepretržité skandovanie delijí počas osláv titulu. Milanovi sa najhorlivejší fanúšikovia najkrajším spôsobom odvďačili za oba góly strelené slávnemu anglickému klubu v novembri.

Od Erika Jirku, prvého Slováka v srbskom futbale, sa očakáva, že dostane väčšiu minutáž. Jeho prvá asistencia na poslednom majstrovskom zápase s Napredkom bola bravúrna: odfujazdil po pravej strane takmer z polovice ihriska a prihral Joveljićovi k víťaznému gólu. Zvezda a Partizan sa v sezóne, ktorá je za nami, rozlúčili so skutočnými legendami oboch klubov. Obaja – Saša Ilić z Partizana a Nenad Milijaš z CZ – nemali počas bohatej kariéry žiadnych špatných slov o súperovi. Ide o nádherný športový príklad futbalových pokladov. Kiežby ich bolo v budúcnosti viac.

Nechýbali ani na oslavách titulu: rodina Benková z Báčskeho Petrovca

Každé derby je nielen na Autokomande prísne strážené50 /4833/ 15. 12. 2018

Neutíchajúci potlesk pre Milana Pavkova 43

V PADINE PREZENTOVALI NOVÚ PUBLIKÁCIU

Zdenka Obšustová sa v knihe podieľala ako autorka s etnologickou skúsenosťou

Elenka Haníková hovorila aj o tom, ako sa zrodila idea zostaviť publikáciu

Ženská spevácka skupina svojím výstupom spestrila toto slávnostné podujatie

Zachovajme od zabudnutia – tradičný odev žien v Padine Anička Chalupová

ajslovenskejšia dedina vo Vojvodine bola v druhú júnovú nedeľu stredobodom kultúrnej pozornosti. V miestnostiach Základnej školy maršala Tita premiérovali publikáciu Zachovajme od zabudnutia – tradičný odev žien v Padine, ktorú po dvojročnej namáhavej práci vydal Spolok žien v Padine. Publikácia hovorí o tradičnom padinskom ľudovom odeve v minulosti až po súčasnú dobu. Hlavnou zberateľskou a spracovateľskou silou tohto projektu boli Elenka Haníková, predsedníčka Spolku žien v Padine, a Zdenka Obšustová, diplomovaná etnologička. Okrem odborných posudkov a vzácnych informácií, ktoré pre publikáciu poskytli padinskí informátori Anna Brachnová, Pavel Petráš, Zuzana Masaryková a Anna Halajová, kniha je obohatená fotografiami autorov Petra Dešića, Marka Markova, Paľa Sampora, Foto štúdia Centar Padina a Archívu SŽ v Padine. Z príležitosti premiéry knihy usporiadali aj

príležitostný program, kde po úvodnom príhovore Zlatka Šimáka, predsedu ZO Kovačica, odzneli i úryvky z knihy, ktoré okrem autoriek čítali aj Janko Kolárik, predseda MOMS v Padine, a Andrea Lomenová-Sabová. O knihe sa odborne zmienila Jarmila Ćendićová, historička umenia. Podujatie bolo dochutené hudobnými bodmi, ktoré mali na starosti fujarista Juraj Lavroš, speváčka a huslistka Anita Petráková, ženská Čerstvá publikácia o padinskom spevácka skupina ženskom kroji pôsobiaca pri SŽ, spevák Pavel Hološ a hudobník Daniel Cicka, pokým príležitostnou básňou k tejto slávnosti prispela padinská spolkárka Katarína Šuľová. Na záver podujatia organizátori prezentá-

Krojované ženy a dievčatá boli opravdivou živou výstavou

Nechýbala ani hra na fujare

cie podelili čerstvé výtlačky knihy tým, ktorí nejakým spôsobom prispeli k tomu, aby táto publikácia uzrela svetlo dňa. Kniha vyšla za finančnej podpory Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, Obce Kovačica a dobrovoľných príspevkov návštevníkov etnodomu v Padine.

Prezentované boli starodávne, pred zabudnutím zachránené padinské odevy