Hlas ľudu 24/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

13. 6. 2020 | 24 /4911/

Uzávierka čísla: 10. 6. 2020

Slovo má Róbert Matejovič, dlhoročný novinár, vydavateľ, zakladateľ a šéfredaktor stredoeurópskeho časopisu Dimenzie M. Benka / foto: z archívu autora

V belehradskej Galérii ’73 od 4. do 9. júna usporiadali výstavu Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku, na ktorej boli predstavené práce 25 autorov, akademických maliarov, grafikov a sochárov. Vystavené diela boli vytvorené v období posledných dvoch rokov, takže toto podujatie znázornilo aktuálnu chvíľu nášho výtvarného umenia. Na fotografii: tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku Michal Hrušík, riaditeľka Galérie ’73 Mirela Pudarová a výtvarný kritik Vladimír Valentík na otvorení výstavy. S. Lenhart / foto: S. Lenhart

V rubrike Kultúra píšeme o druhom vydaní knihy Veľký Meder, epopeja srbského utrpenia Nebojšu Kuzmanovića. Druhé vydanie knihy je doplnené súpisom pochovaných 5 153 srbských vojakov na cintoríne vo Veľkom Mederi na Slovensku. D. Berediová -Banovićová

V prílohe Mozaika, okrem iného zaujímavého čítania, priestor venúvame aj 55-ročnému Slovenskému kultúrno-umeleckému spolku Pivnica, ktorý cestou rôznych svojich sekcií úspešne v kontinuite pôsobí dodnes. V prvom pokračovaní M. Pap nám bližšie posvietil na založenie a spracoval prvé dve desaťročia existencie SKUS Pivnica. J. Čiep / foto: z archívu SKUS Pivnica

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Náš svet je už unavený z nenávisti

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Miroslav Benka

ennodenne sme svedkami nenávisti. Nenávisť k ľudom, ba vôbec k nášmu prírodne, spoločensky a kultúrne rozdielnemu okoliu. K našim intenciám. Samozrejme, sme ľudia a je pochopiteľné mať rozličné názory. Nenávisť sama osebe, zloba, zlosť alebo jemne povedané kategorický nesúhlas spojený so silným citovým odporom a s neprajnosťou – je hlboko zakorenená v ľudskej bytosti. Náš svet je už unavený z nenávisti. Nenávisť a neznášanlivosť, pocit s najväčším deštrukčným potenciálom, sa neobjavuje tak zriedkavo. Je obzvlášť zrejmé, že v čase spoločenských vypätí, roztržiek v čase kríz, je medziľudská nenávisť ako taká stále výraznejšia. Začne sa nenávidieť, keď niekto dospeje k záveru, že ten druhý je od prírody „zlý človek“. Že ten druhý vedome a úmyselne ohrozil niečo/niekoho, čo/kto pre neho predstavuje vysokú hodnotu, a to bez odôvodnenia. Samotná skutočnosť, že neexistuje dôvod alebo opodstatnenie negatívneho správania niekoho iného, spôsobuje, že je druhý vnímaný ako nepochopiteľný, iracionálny – „zlý človek“. Pretože zlo by nemalo existovať, ľudia si často myslia, že ani zlí ľudia by nemali existovať, že si nezaslúžia žiť. Preto je nenávisť spojená s nevedomou/vedomou túžbou, s ponížením, odstránením, emocionálnym, mentálnym a sociálnym zničením toho druhého. Kto nenávidí, môže urobiť tomu, koho ne-

návidí, najkrutejšie prehrešenia, bez citu alebo súcitu. Ten druhý „dostal iba to, čo si zaslúžil“, – myslí si, že jeho činy, bez ohľadu na to, aké kruté boli, sú „úplne oprávnené“. Nenávisť je vyvrcholením nepriateľského postoja jedného človeka voči druhému. Úplná antipatia: čím bolestivejšia je pre nenávidenú osobu, tým príjemnejšia je pre toho, kto nenávidí, pretože „spravodlivosť je uspokojená“. Nenávisť oslobodzuje človeka, ktorý nenávidí, od pocitu viny za najhoršie zločiny, pretože s týmito činmi nevidí nič zlé – pre neho je pomsta druh zaslúženého trestu. Keď vidíme nenávisť logikou toho, kto nenávidí, potom je každá nenávisť prenasledovaním prenasledovateľa. Či už je to nenávisť voči jednotlivcovi alebo nenávisť voči určitej záujmovej skupine ľudí. Nenávisť ako zvlášť nebezpečná by sa mala odlišovať od iných agresívnych pocitov. Hoci nenávisť aj pohŕdanie sú pocity, ktoré dehumanizujú iného ako človeka, rozdiel je v tom, že človek, ktorý je považovaný za zlého, je nenávidený, a človekom, ktorý sa považuje za bezcenného, sa pohŕda. Nenávisť a pohŕdanie vylučujú existenciu vzťahu úcty a lásky, a teda vylučujú priateľský vzťah, hnev je možný vo vzťahu lásky a rešpektu, v priateľskom vzťahu. Každá spoločnosť, v ktorej dochádzajú nepriateľské divízie, od fanúšikov po politické strany, je v chorom stave – rizikom „vysokej intenzity“! Boj bol vytvorený prírodou – nenávisť je dielom človeka. Chceme zmeniť ľudí, ktorých nenávidíme, zmeňme sa sami. Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Inteligentný svetobežník a humanista

ĽUDIA A UDALOSTI

15 Každá kvapka si nájde miesto

MOZAIKA

19 Apoštol Slavónie – Ján Kutlík st.

KULTÚRA

28 Oslavy v jesenných tónoch (rozhovor s Libuškou Lakatošovou)

ŠPORT

43 Nový gramofón predsedovi pre staré piesne

Na titulnej strane: Jarný motív v objektíve nadaného mladého fotografa

DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

24 /4911/ 13. 6. 2020

Foto: Milan Janevský

Týždeň 

7 DNÍ

Nová kosovská vláda a petícia za záchranu Fruškej hory Pripravil: Stevan Lenhart

osovský parlament 3. júna schválil novú vládu a premiérom sa stal Avdullah Hoti, 44-ročný profesor ekonómie zo stredopravicovej Demokratickej ligy Kosova. Toto je v poradí druhá vláda odvtedy, čo boli vlani v októbri na Kosove usporiadané parlamentné voľby – formovanie prvej vlády sa udialo vo februári 2020 a na funkciu premiéra nastúpil Albin Kurti z ľavicovo-suverenistickej strany Sebaurčenie, ktorá ako jednu zo svojich priorít uvádzala boj proti korupcii. Už koncom marca však parlament vyslovil Kurtiho vláde nedôveru (teda neplné dva mesiace po jej formovaní) a vznikla politická kríza, počas ktorej kosovský prezident Hashim Thaçi v apríli nominoval Avdullaha Hotiho, aby nahradil Kurtiho na mieste premiéra. Po vymenovaní na túto funkciu Hoti vyhlásil, že jednou z priorít novej kosovskej vlády bude prevzatie zodpovednosti za dialóg so

www.hl.rs

Srbskom v spolupráci s Európskou úniou a USA, ale bez pripúšťania možnosti zmeny hraníc alebo výmeny teritórií. Ako povedal, pokračovanie dialógu medzi Prištinou a Belehradom má podstatný význam a dosahovaním vzájomného uznania by sa zabezpečila dlhoročná stabilita Kosova, ako aj jeho členstvo v OSN, čo by zároveň bolo predpokladom pre členstvo v NATO a EÚ. Hoti podčiarkol, že úspešné ukončenie dialógu so Srbskom je v záujme všetkých obyvateľov Kosova, a preto by sa v tomto procese mali zúčastniť všetci – vrátane predstaviteľov tamojšej politickej opozície. Tri dni po svojom formovaní kosovská vláda v čele s Avdullahom Hotim stiahla rozhodnutie predchádzajúceho premiéra Kurtiho o recipročných opatreniach voči Srbsku. Podporu novej kosovskej vláde vyjadrili osobitný vyslanec USA pre mierové rokovania medzi Srbskom a Kosovom Richard Grenell a tiež predstavitelia EÚ. Šéf európskej diplomacie Joseph Borell a komisár pre rozšírenie a susedskú politiku EÚ Oliver Várhelyi spoločne vyhlásili, že oživenie dialógu medzi Belehradom a Prištinou za pomoci osobitného zástupcu EÚ

Informačno-politický týždenník

Miroslava Lajčáka je nevyhnutné na dosahovanie všeobecnej normalizácie vzájomných vzťahov. Ako uviedli, podporujú budúcnosť Kosova na európskej ceste, ale na dosahovanie toho cieľa bude potrebné vykonať vážne reformy a zintenzívniť tamojší boj proti korupcii a organizovanému kriminálu. Novú kosovskú vládu však neuznávajú predchádzajúci premiér Albin Kurti a ďalší predstavitelia strany Sebaurčenie, ktorí hovoria, že ide o ilegálnu vládu formovanú v rozpore s ústavou Kosova. * Organizácia pre ochranu životného prostredia Zachráňme lesy Fruškej hory (Odbranimo šume Fruške gore) spustila petíciu za zastavenie výrubu lesov na tomto pohorí. Predstavitelia spomenutej organizácie upozorňujú, že v priebehu posledných desať rokov sa koná dramaticky zrýchlená komerčná exploatácia lesov (tak legálna, ako aj nelegálna) s cieľom získavania dreva na predaj. S ohľadom na to, že Vojvodina je najmenej zalesnenou oblasťou v Európe (zalesnených má iba 6,5 % svojho územia) a zakreslená pokrajinská stratégia zvýšenia

zalesnenia na 14 % sa vraj nesprevádza už roky dozadu, celý problém rúbania tunajších lesov je ešte alarmujúcejší. V spomenutej petícii adresovanej na Ministerstvo ochrany životného prostredia a Pokrajinský ústav pre ochranu prírody podpisovatelia žiadajú, aby sa súrne zastavili enormné a plánované výruby lesov na celom území Národného parku Frušká hora a aby vláda Republiky Srbsko zakázala rúbanie tunajších lesov na minimálne obdobie 20 rokov. V petícii sa o. i. tiež žiada, aby sa vo Verejnom podniku Národný park Frušká hora namiesto aktuálneho lesnícko-komerčného modelu uviedol ochranný model spravovania tohto pohoria, čo je základným predpokladom na zachovanie tunajších ekosystémov a biodiverzít. Iniciátori petície pripomínajú, že lesy sú najsilnejšími a najúčinnejšími bojovníkmi proti negatívnej klimatickej zmene a globálnemu otepľovaniu, takže je ich ochrana vlastne záväzkom, ktorý naša krajina prijala podpisovaním rôznych medzinárodných konvencií z oblasti ochrany prírody.

• TÝŽDEŇ •

REPREZENTAČNÉ SLOVENSKÉ VÝTVARNÍCTVO V GALÉRII ’73 V BELEHRADE

Aktuálna chvíľa nášho umenia Stevan Lenhart

belehradskej Galérii ’73 od 4. do 9. júna prebiehala výstava pod názvom Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku, reprezentujúca aktuálnu tvorbu našich akademických maliarov, grafikov a sochárov. Expozíciu pripravil Vladimír Valentík, ktorý na otvorení výstavy poznamenal, že ide o práce 25 autorov vytvorené v období posledných dvoch rokov, a tiež zoznámil prítomných so stručnými dejinami slovenského akademického výtvarníctva v Srbsku. „Výstava znázornila skutočne aktuálnu chvíľu nášho výtvarného umenia,“ povedal Valentík. „Myslím si, že sa nám podarilo skĺbiť 25 rozličných výtvarných poetík do jedného homogénneho celku a nadväznosti. Pozorovanie výstavy možno začať s geometrickou abstrakciou a farebnou redukciou (dokonca šiesti autori sa celkom vyhli farebnosti), postupne sa prechádza na dynamickejšie a farebnejšie kompozície, začínajú sa potom objavovať aj figúry, a na záver máme aj niekoľko špecifických prác vytvorených digitálnou technikou. Ide o generačne široký záber autorov – od najstaršieho Milana Súdiho až po najmladšie autorky Končekovú, Valentíkovú-Labátovú a Sankovićovú. Na základe samých poetík však ani nemožno uzavrieť, o ktorú

generáciu autorov pri určitých dielach ide, čo svedčí o tom, že aj tvorba starších autorov pôsobí výrazne aktuálne. Expozíciu vcelku charakterizuje aj nástup jednej celej novej generácie výtvarníčok,

slanectva Slovenskej republiky v Srbsku, ktoré podporilo toto podujatie. Poetickým úvodom do výstavy boli verše slovenských básnikov v preklade do srbčiny v interpretácii Martina Prebudilu

Časť prítomných autorov: (zľava) Ján Agarský, Emília Valentíková-Labátová, Jasna Opavská, Vesna Opavská a Marjan Karavla

školených na výtvarnej akadémii v Novom Sade.“ Riaditeľka Galérie ’73 Mirela Pudarová vyjadrila potešenie z úspešnej spolupráce so slovenskými umelcami, vďaka ktorej sa v tomto belehradskom výstavnom priestore vlastne už tretí rok zaradom usporiadali Dni slovenskej kultúry. Na vernisáži sa prihovoril a výstavu otvoril Michal Hrušík, tretí tajomník Veľvy-

Príhovor Vladimíra Valentíka na vernisáži

a Neđu Stojanovića. K výstave bol vytlačený primeraný katalóg s fotoreprodukciami prác a so sprievodným textom. Výstavy prác slovenských akademických výtvarníkov nie sú častým javom v Belehrade, takže toto podujatie v renomovanej Galérii ’73 (nachádza sa v Ulici požežskej, oblasť Banovo Brdo v Obci Čukarica) má o to väčší význam pri prezentácii našej sú-

časnej kultúry a umenia. V rámci Dní slovenskej kultúry v Belehrade večer 8. júna sa v tomto priestore uskutočnila aj literárna beseda venovaná básnikom zo Slovenska: Miroslavovi Bielikovi, Jaroslavovi 25 AUTOROV Na výstave Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku v Galérii ’73 sú predstavené práce 25 autorov. Sú to (podľa abecedného poradia priezvisk): Ján Agarský, Anna Andrejićová, Miško Bolf, Pavel Čáni, Michal Ďurovka, Ľubka Ergová, Mária Gašková, Marjan Karavla, Jozef Klátik, Alena Klátiková, Saňa Končeková (Stvorcová), Michal Madacký, Zdenka Mária Madacká, Andrea Merníková-Šimonová, Svetlana Miháľová, Jasna Opavská, Vesna Opavská, Zvonimír Pudelka, Suzana Sankovićová, Ján Stupavský, Milan Súdi, Rastislav Škulec, Daniela Triašková, Emília Valentíková-Labátová a Jana Viergová.

Rezníkovi, Ľubomírovi Feldekovi a Jánovi Tazberíkovi. Ich poéziu v preklade do srbčiny prezentovali Martin Prebudila, Dragan Jovanović Danilov a Vladimír Valentík; hostiteľom akcie bol Neđo Stojanović.

Slušný záujem belehradského obecenstva 24 /4911/ 13. 6. 2020

Týždeň INTERVIEW: RÓBERT MATEJOVIČ, NOVINÁR, VYDAVATEĽ, ZAKLADATEĽ A ŠÉFREDAKTOR STREDOEURÓPSKEHO ČASOPISU DIMENZIE

Inteligentný svetobežník a humanista Miroslav Benka Vážený pán Matejovič – kto je v podstate Róbert Matejovič? S kým sa rozprávame? Spomeňte si na vaše korene, na rodinu, predstavte sa našej slovenskej vojvodinskej verejnosti. – Ďakujem vám i čitateľom vášho výborného týždenníka za záujem a možnosť podeliť sa s vami o moje skúsenosti z mojej práce a zo Srbska. Narodil som sa v Košiciach, mám 52 rokov a svojmu remeslu (novinárstvu a písaniu rôznych článkov a reportáží) sa venujem od svojich 17 rokov. S novinami a s časopismi, najmä s krajanskými, som začal spolupracovať ešte ako študent košického gymnázia. Pamätám si, ako niektoré moje komentáre a názory neuverejňovali iba krajanské médiá v USA a v Kanade, ale aj rozhlasové stanice Hlas Ameriky či Slobodná Európa. V období do roku 1989 som spolupracoval so Svetovým kongresom Slovákov v Toronte a najmä s jeho bývalým generálnym tajomníkom Rev. Dušanom Tóthom, ktorý do svojich rozhlasových komentárov zaraďoval aj úryvky z mojich listov, názorov a komentárov zo Slovenska. Vtedy som spolupracoval aj s týždenníkom Sloboda a so Stranou slobody, ktorú pôvodne ako Kresťansko-republikánsku stranu v rokoch 1946 – 1947 spoluzakladal môj starý otec Ján Matejovič v Trenčianskom kraji. Počas 1. svetovej vojny spolu so starším bratom Jozefom slúžil od roku 1916 v známom Trenčianskom 71. pešom pluku cisárskej rakúsko-uhorskej armády. Tento pluk sa preslávil nielen bojmi na talianskom fronte pri rieke Piave, ale aj známou vzburou slovenských vojakov v Kragujevci začiatkom júna 1918, ktorí odmietli bojovať proti Srbom a vzbúrili sa proti nezmyselnému pokračovaniu vojny. Môj starý otec mal vtedy 19 rokov a bol účastníkom tejto vzbury. Bol medzi obvinenými, ale nebol odsúdený na smrť. Vojenský súd odsúdil na smrť zastrelením na Stanovljanskom poli pri Kragujevci jeho 44 kamarátov, keď ako metódu

www.hl.rs

,výberu‘ popravených použil odratúvanie každého štvrtého vojaka z nastúpenej slovenskej časti pluku. Takto túto historickú udalosť prezentuje slovenský film Štyridsaťštyri režiséra Paľa Bielika z roku 1957. Ako už aj moje priezvisko prezrádza, rovnako ako priezvisko mojej starej mamy (Žaković), po otcovej línii mám chorvátske korene, po maminej rusínsko-maďarské. Takže

Róbert Matejovič

na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvoval som aj niekoľko odborných a pracovných stáží v zahraničí, napríklad v USA, v Londýne (v agentúre Reuters), v Bruseli, v Maastrichte, aj v Číne. Mal som takto možnosť spoznať a porovnávať slovenské a napríklad anglosaské vzdelávanie novinárov, pracovné postupy a metodiku. Novinársku kariéru som odštartoval v týždenníku Sloboda. Pracoval som pre týždenníky Zmena (študentský, veľmi populárny v rokoch 1990 – 1993), Slovenské národné noviny, pre denníky Pravda a Národná obroda, hospodársky týždenník Slovenský profit, mesačníky Eurofórum a Slovak Trade Forum. Pracoval som v pozícii redaktora, reportéra, vedúceho filiálnej redakcie aj šéfredaktora. Istý čas som bol spolupracovníkom aj slovenskej redakcie rozhlasovej stanice BBC. Od roku 2001, keď som založil stredoeurópsky časopis Dimenzie, sa venujem strednej a východnej Európe, Balkánu, Ukrajine, Rusku

Z udeľovania ceny Zlatna penkala 2017 v Záhrebe

kultúrne aj náboženské dedičstvo mojich predkov, ktoré som zdedil, je typické stredoeurópske. Mojou rodnou vlasťou je Slovensko, ale ako často tvrdím, mojou druhou domovinou je Chorvátsko a moje srdce bije aj pre tie štáty, v ktorých pôsobili a žili moji predkovia. Teda aj pre Srbsko. Spomeňte si na vaše začiatky, na štúdiá. Kde ste pôsobili? – Novinárstvo som vyštudoval

Informačno-politický týždenník

a Ázii. Vďaka mojej profesii som počas 30 rokov navštívil mnoho štátov, kde som pracovne pôsobil a o ktorých som publikoval mnoho článkov, rozhovorov a reportáží. V ostatných rokoch najčastejšie navštevujem Chorvátsko, Srbsko a Bosnu a Hercegovinu. Ste zakladateľom a šéfredaktorom stredoeurópskeho časopisu Dimenzie, ktorý na budúci rok oslávi 20. narodeniny. Aké boli

vaše skúsenosti? – V čase, keď som v Košiciach v roku 2001 založil časopis Dimenzie s podtitulom o svete, ľuďoch a spoločnosti, na Slovensku vládol bulvár a čierno-biele (prevažne politické) myslenie mnohých médií a novinárov. Mal som pocit, že ak chcem vo svojej práci uplatniť to, čo ma učili a naučili slovenskí a zahraniční profesori žurnalistiky, mal by som sa pokúsiť založiť si vlastný časopis. Nie pre slávu a zbohatnutie, ale viac-menej pre nezávislú, slobodnú a apolitickú novinársku tvorbu a publicistiku. Považujem sa za ,robotníka pera‘. Objektívny a vzdelaný novinár predsa nemôže vidieť svet a udalosti čierno alebo bielo, ak je svet plnofarebný. Ak vidí, že tráva je objektívne zelená, nemôže predsa napísať, že je žltá alebo fialová, pretože takéto videnie trávy si vyžaduje majiteľ – vydavateľ či reklamná agentúra, ktorá cez inzerciu ,živí‘ noviny alebo časopis. A nemôže presviedčať čitateľa, ktorý vie, že tráva môže byť iba zelená, že musí navštíviť ,očného lekára‘, pretože v ,modernej a v slobodnej spoločnosti‘ už takmer všetci vedia, že tráva je aj žltá či fialová. Mojím zámerom a cieľom zostalo, aby sa v časopise postupne stretli a našli všetci. Nielen osobnosti, politici, diplomati, manažéri, umelci, výtvarníci, herci, stredná či vyššia vrstva, ale aj obyčajní ľudia. Aj tí, ktorí nežijú na Slovensku, ale hovoria, píšu a čítajú po slovensky, aj tí, ktorí sú skeptici, kritici, optimisti a vizionári. Často cestujete do štátov bývalej Juhoslávie, na Balkán, do Poľska, na Ukrajinu, do Ruska, do ďalších štátov EÚ, Ázie aj Afriky. Stretli ste tam zaujímavých ľudí? Videli ste klenoty kultúry? – Áno, vo všetkých štátoch, ktoré som navštívil, som mal možnosť spoznať a stretnúť zaujímavých ľudí. Nikdy som sa na nich nedíval podľa politickej orientácie, ale podľa toho, čo robia, akú filozofiu či politiku vo svojej práci presadzujú, akým hodnotám veria, čo je zmyslom ich života a práce. Spoznal som mnohých politikov, ministrov, primátorov, investorov, developerov, majiteľov firiem, výrobných spoločností, farmárov, umelcov, rôznych predstaviteľov náboženského, • TÝŽDEŇ •

kultúrneho a spoločenského života. Videl som mnohé vzácne aj menej vzácne kultúrne pamiatky a klenoty. Navštívil som aj mnohé atraktívne i zanedbané turistické destinácie. Aj o novinároch platí, že sa učia po celý svoj život. Ani ja nie som výnimka. V každom štáte sa preto vždy usilujem najprv spoznať a pochopiť všeobecnú kultúru národa aj národnostných menšín, ktorým sa venujem, politickú kultúru, kultúrne a historické dedičstvo (aj to kresťanské a nekresťanské), turizmus a jeho odvetvia. Všímam si mentalitu ľudí, ich kreativitu, spôsob a ťažkosti ich života. Keď som mal napríklad možnosť spoznať prácu misie EULEX na Kosove a Metóchii, svoju pozornosť som napríklad upriamil aj na tzv. poeurópšťovanie kosovských Albáncov a ich života podľa zaužívaných európskych zákonov a pravidiel. Alebo v seriáli rozhovorov s chorvátskymi a srbskými veteránmi občianskej či vlasteneckej vojny som si uvedomil, aké zlo voči iným ľuďom vie napáchať politik či človek, ktorý nedokáže potlačiť svoje ego a bojuje za ,svoju pravdu‘, ktorá je v skutočnosti iba jeho polopravdou. A aké ťažké je potom vykoreniť to zlo (aj to zdedené a živené) zo sŕdc ľudí… Kto má možnosť prečítať si váš časopis a kde? – Našimi čitateľmi sú prevažne predplatitelia na Slovensku a v zahraničí. Kúpiť si ho môžu čitatelia na Slovensku a v Českej republike. Máme aj online verziu. Náš čitateľ sa vyznačuje vlastným a nezávislým názorom na dianie okolo seba. Neuspokojuje sa s bulvárnymi informáciami, má vysokoškolské a stredoškolské vzdelanie, je zodpovedný, ovláda cudzie jazyky. Zaujímajú ho národné i medzinárodné udalosti, osobnosti, politika, hospodárstvo a ekonomika, spoločnosť, história i cestovný ruch. Vie, že pre život je dôležité podnikanie a investovanie. Nie sú mu cudzie humanizmus, etika, kultúra, umenie, šport, národné i európske dedičstvo. Ako vidíte budúcnosť Slovenskej republiky, Európy a sveta? – Odpoviem odľahčene. Budúcnosť Slovenska závisí od jeho občanov a politikov. Od ich schopnosti definovať a realizovať národnoštátne záujmy v rámci či mimo Európskej únie, ktorá sa dlhodobo zmieta v politickej aj hospodárskej kríze. Európska únia sa stala modlou pre Slovensko. A to nie je dobré.

Európska únia je v skutočnosti iba globálny politicko-hospodársky projekt, nie štátny útvar. A buď sa tento projekt prehodnotí a čestne si povieme, čo je potrebné opraviť a zmeniť, alebo bude ďalej stagnovať a postupne ,zomrie‘ ako iné globálne ríše, ktoré poznáme z histórie. Slovensko aj EÚ potrebujú novú iskru, novú pozitívnu energiu, hospodársky aj kultúrny rozvoj. To, čo je evidentne zlé a čo nefunguje, od toho sa potrebujeme oslobodiť. Už dávno všetci vieme, že novým impulzom pre hospodársky rozvoj Slovenska a celej EÚ môže byť Euroázijská hospodárska únia, spolupráca s Ruskom a s Áziou. Rusko ani Čínu nepovažujem za

národnostnej menšiny v Srbsku? – Áno, samozrejme. Ale nie veľmi úspešne, keďže spolupráca si vyžaduje minimálne dve strany. O slovenskú menšinu v Srbsku, jej problémy, radosti aj starosti sa zaujímam viac než 30 rokov. Čím sa práve zaoberáte? Aké projekty máte v pláne? – Dlhodobo sa usilujem nájsť partnerskú organizáciu alebo inštitúciu v Srbsku, s ktorou by sme mohli nadviazať spoluprácu, aby sme mohli spoločne zviditeľňovať kultúrne a historické dedičstvo vojvodinských Slovákov, ich prínos pre hospodársky, sociálny aj kultúrny rozvoj Srbska. Aktuálne ma napríklad zaujíma, ako bude

V Ministerstve informovania Číny v Pekingu

Róbert Matejovič na seminári v Pekingu

nepriateľov Slovenska ani Európskej únie. Ak veľké štáty EÚ dokážu hospodársky spolupracovať s Ruskom (plyn, ropa) a v Číne zakladať dcérske výrobné spoločnosti, môže tak konať aj Slovensko. Umelé politické problémy, obchodné vojny, sankcie a rusofóbia nás posúvajú do izolácie od zvyšku sveta. Pokúšali ste sa niekedy o spoluprácu s NVU Hlas ľudu alebo s Národnostnou radou slovenskej

toto dedičstvo zviditeľnené v rámci projektu Nový Sad – európske hlavné mesto kultúry 2021. Ako vidíte kultúru, umenie a vzdelávanie z perspektívy života v Slovenskej republike? Čo by ste prípadne odporučili čitateľom Hlasu ľudu? – Za tie roky sme si už zvykli, že všetko závisí od dlhodobej stratégie, definovania primárnych a sekundárnych cieľov a, samozrej-

me, od peňazí. Žijeme v období, keď nie je módnym byť patriotom a pronárodným. Čelíme silnému tlaku na vytvorenie globálnej vlády s monolitnou kultúrou, umením aj s monolitným vzdelávaním. Štvrtá priemyselná revolúcia a jej dôraz na robotizáciu, nové digitálne a nanotechnológie mi naháňajú strach. Človek predsa nie je stroj ani robot, má aj svoju dušu. A keďže každý z nás je jedinečný a stvorený na Boží obraz, musíme sa starať aj o svoje duše, emócie, vedomie, svedomie aj podvedomie. Umelá inteligencia takúto jedinečnú vymoženosť nemá. Každý, kto chce obmedzovať a potierať rozmanitosť ľudí a ľudskej spoločnosti, nahradzovať ľudí umelou inteligenciou, stanovovať počet ľudí na našej planéte Zem, či násilne meniť základnú podstatu bytia a slobodnú vôľu človeka vydieraním cez ekonomické a politické nástroje, by si mal uvedomiť, že tak môže konať iba dočasne. Skúsenosti z druhej svetovej vojny sú pre nás všetkých silným mementom. Ako vidíte kultúru Slovákov vo Vojvodine? Čo by ste nám na záver odkázali? – Vojvodinskí Slováci sú slovenským brandom v Srbsku. Som presvedčený o tom, že aj keby neexistovala Slovenská republika, prežili by a udržali by si svoj jazyk, kultúru, školstvo, cirkevné zbory a kostoly. Na podnet Miroslava Benku sme uzavreli dohodu medzi dvoma klubmi – RC Košice Classic a RC Stará Pazova – o finančnej donácii najstaršej slovenskej škole na svete ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove viac ako 8 000 eur na infraštruktúru. Skúsenosti z ostatných rokov však hovoria, že je veľkou chybou, keď sa mladá slovenská generácia, ktorá študuje alebo pracuje na Slovensku, nechce vrátiť domov – do Vojvodiny. Myslím si, že ak chce slovenská menšina v Srbsku prežiť odliv svojej mladej ratolesti, mala by viac pozornosti venovať rozvoju podnikania, farmárstva a výrobných kapacít pre slovenskú mládež. Slovenské samosprávy vo Vojvodine by mohli viac času venovať napríklad vytváraniu atraktívnych hospodárskych zón a produkcii takých výrobkov, ktoré chýbajú na Slovensku. Vojvodinskí Maďari to dokázali, stali sa aj hospodárskym mostom medzi Srbskom a Maďarskom. Prečo by to nemohli dokázať aj vojvodinskí Slováci? Foto: z archívu spolobesedníka

24 /4911/ 13. 6. 2020

Ľudia a udalosti MATICA SLOVENSKÁ V SRBSKU

Nakúpili a rozdelili šijacie stroje Jaroslav Čiep

rednedávnom sme písali, že sa koncom mája v priestoroch Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci uskutočnila slávnostná ceremónia odovzdávania symbolického šeku v hodnote 20 000 eur veľvyslancom Slovenskej republiky v Srbsku Fedorom Rosochom do rúk predsedu MSS Jána Brtku. Tieto predmetné finančné prostriedky sú donáciou oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci Slovak Aid, ktorá patrí pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, a majú byť využité v boji s pandémiou koronavírusu. V pondelok 8. júna na rovnakom mieste bolo slávnostné odovzdávanie šijacích strojov a materiálov na výrobu ochranných rúšok, ako

35. ZASADNUTIE ZO KOVAČICA

zužitkovanie polovice uvedených finančných zdrojov. Za 10 000 eur je nakúpených 16 šijacích strojov a príslušného materiálu. Tie si v pondelok prevzali (doslova

Spoločná fotografia po podpísaní Protokolu v Petrovci

alebo symbolicky) predstavitelia 14 aktívnych MOMS. Predseda MSS Ján Brtka objasnil,

a zasadnutí Zhromaždenia Obce Kovačica 5. júna prítomní výborníci absolvovali štyri rokovacie body v rekordne krátkom čase a bez rozpravy. Absencia diskusie na zasadnutiach ZO Kovačica určite súvisí aj so skutočnosťou, že sa opoziční výborníci nezúčastňujú v práci lokálneho parlamentu už viac ako rok. Všetky návrhy rozhodnutí teda bývajú expresne schválené prítomnou väčšinou, spravidla bez hlasov proti a bez zdržaných – ako tomu bolo aj na tomto zasadnutí, kde sa zúčastnilo 21 výborníkov. Pri prvom bode bol schválený návrh rozhodnutia o záverečnom účte Obce Kovačica za rok 2019, ktorý podľa ročnej finančnej správy celkovo vynáša 967,2 milióna dinárov. Druhý bod sa týkal doplnenia rozhodnutia o sociálnych právach a službách v oblasti sociálnej

www.hl.rs

nych odborov. Pripomenul, že zadovážili aj osem 3D tlačiarní na výrobu štítov, ale aj iných predme-

sociálnej núdze. Členmi mobilného tímu pre pohotovostné intervencie majú byť odborní pracovníci tunajšieho Strediska pre sociálnu prácu a činnosť tohto tímu sa financuje ochrany na území Obce Kovačica. z rozpočtu Obce Kovačica. Pri rokovacom bode číslo 3 výRozhodnutie je totiž doplnené borníci mali posúdiť návrh rozčasťou, ktorá sa vzťahuje na služby hodnutia o prenose účastín, ktoré mobilného tímu pre pohotovostné Obec Kovačica má v hospodárskej intervencie. Ako sa odôvodňuje, ide spoločnosti HIP Petrohemija Pančeo nevyhnutné služby, čiže intervenvo, na Republiku Srbsko bez úhrady. cie, ktoré je potrebné vykonávať aj V odôvodnení sa uvádza, že vláda Srbska odporučila orgánom lokálnych samospráv (ako aj autonómnej pokrajine a verejným podnikom), aby sa ich účastiny v HIP Hlasovanie bez prítomnosti opozície Petrohemija Pančevo preniesli na Republiku mimo pracovného času obecného Srbsko vzhľadom na okolnosti, že Strediska pre sociálnu prácu – napr. sa spomenutá hospodárska spoločochrana obetí v prípadoch rôznych foriem násilia, ale aj poskytovanie nosť nachádza v ťažkej finančnej súrnej pomoci osobám v stave situácii, zaťažená je stagnačnou ekonomickou a všeobecnou si-

Absencia diskusie Stevan Lenhart

že kúpené stroje miestne odbory dostanú na používanie ako matičný dar, s tým, že sú zaevidované ako osobitné základné prostriedky v Matici dané na použitie do miest-

Informačno-politický týždenník

tov, ktoré dajú do škôl. Za ďalších 10 000 eur plánujú kúpiť čističky vzduchu pre základné školy. Na záver sa poďakoval veľvyslancovi Rosochovi. Slovenský veľvyslanec pri tejto príležitosti, okrem iného, povedal: „Osobne som veľmi spokojný a teším sa, že sa nám spoločne podarilo rýchlo túto dotáciu realizovať v praxi a že výsledky spoločného boja proti globálnej epidémii COVID-19 majú konkrétnu podobu... Verím, že v šikovných rukách našich slovenských žien bude táto pomoc maximálne využitá tak, aby ste aj naďalej na Dolnej zemi mohli s rovnakým elánom udržiavať slovenské tradície, slovenskú históriu a slovenské špecifiká. Slovensko vám bude v tomto smere v rámci svojich možností nápomocné a bude podporovať slovenskú národnostnú menšinu tak, aby ste vedeli a videli, že nás viažu pevné bratské putá.“ Pondelková slávnosť pokračovala podpisovaním Protokolu o odovzdávaní a prevzatí šijacieho stroja a praktickou demonštráciou použitia a využitia strojov majstrami zo servisného a údržbárskeho podniku Necchi Step z Báčskeho Petrovca. tuáciou v Európe a nadmernou ponukou, pokým na druhej strane jestvuje záujem o privatizáciu tejto hospodárskej spoločnosti, a podľa odhadov teraz je vhodná chvíľa na iniciovanie postupu jej privatizácie. V odôvodnení sa tiež hovorí, že by uskutočnenie daného cieľa bolo istejšie, ak by od začiatku postupu väčšinový kapitál patril Republike Srbsko. Výborníci ZO Kovačica jednohlasne schválili návrh rozhodnutia, aby Obec Kovačica preniesla na Republiku Srbsko 8 893 účastín v HIP Petrohemija Pančevo v celkovej hodnote 7 391 351 dinárov. Štvrtý bod zasadnutia sa týkal návrhu na doplnenie pravidiel o získaní práv na jednorazovú finančnú pomoc pre novorodencov v Obci Kovačica. Podľa aktuálneho doplnenia dodatočné prostriedky v hodnote 80 000 dinárov sa získavajú narodením trojičiek a štvorčiat. Okrem toho Obec Kovačica zabezpečí dodatočné prostriedky v hodnote 120 000 dinárov na zaobstaranie vybavenia pre novorodencov – trojičky a štvorčatá. Poskytovanie tejto pomoci bude mať na starosti obecné Oddelenie pre spoločenské činnosti. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KOMUNÁLNE PROBLÉMY V BÁČSKOM PETROVCI

Spoločnými silami treba všetko vyriešiť Miroslav Pap

Vojvodine, no bezpečnostné kamery a pristihnúť musia si kosiť ich pri čine. omunálne problémy sa priestranstvá Zaujímavá je aj skutočnosť, že v súčasnosti javia ako veľmi pred domami obyvatelia Ulice Martina Rázusa zložité a často sa zdajú byť a zároveň pri si svojvoľne zbierali peniaze na neriešiteľné. Najmä znečisťovanie Begeji. Ľudia asfaltovanie novej cesty. V rámci prírodného prostredia sa dostáplatia daň, možností ona bola aj vyasfaltova do popredia ako problém na ale si musia vaná, ibaže počas výstavby obúrovni celej krajiny. Horiace smeu p r a v i ť a j jektov okolitých firiem bola cesta tiská, množstvo odpadkov popri nábrežie, kto- zdevastovaná kamiónmi, ktoré tu cestách, nevyprázdnené smetné ré nie je v ich pravidelne premávali. Teraz je pokoše sú iba niektoré príklady zovlastníctve. trebné vyliať novú vrstvu asfaltu, brazujúce aktuálny stav v krajine. Ale robia to aby sa nemuseli štrkom zasýpať Aj Báčskopetrovská obec patrí preto, aby vy- jamy, ako je to v súčasnosti.“ medzi tie, ktoré zápasia s mnohými ničili trstinu, Ktoré ešte komunálne nedokomunálnymi nedopatreniami. ktorá je plná statky by ste dali do popredia, Výborník obecného parlamentu hmyzu. Begej keď ide o samotný Báčsky Petv období 2016 – 2020 Zdeno Di- Zdeno Diviak na pracovnom mieste je potrebné rovec? viak sa komunálnymi problémami v prvom rade „Akcentoval by som aj čoraz časzaoberá dlhodobo a predkladal v ohni. Problém nastáva vtedy, keď prehĺbiť a očistiť. Potom naprí- tejšie premenovávanie názvov ulíc ich pravidelne pred ostatných ho jednotlivci naschvál zapália, aby klad je potrebné opraviť ohrady zo slovenčiny do srbčiny. Napríklad výborníkov. Je vyškolený elektro- mohli z neho vyťahovať sekundár- na mostoch cez Begej, ktoré mechanik a pracuje v súkromnej ne suroviny, najmä kovy, ktoré sa boli zničené počas rôznych firme. V rozhovore akcentoval dajú následne predať.“ premávkových nehôd.“ najväčšie komunálne problémy, V rámci vášho pôsobeAko by sa tento problém podľa ktoré by bolo treba čo najskôr vás mohol vyriešiť? nia vo funkcii výborníka vyriešiť. „Mohlo by sa to vyriešiť tým, že v obecnom parlamente za Ktoré ohrozenia životného by sa zamestnali strážcovia, ktorí čo ste sa ešte zasadzovali? prostredia sú v súčasnosti prí- by nad tým všetkým mali dohľad. „Zasadzoval som sa, keď tomné v Báčskom Petrovci? Samozrejme, bolo by potrebné za- ide o nedopatrenia, ktoré boli „Na prvom mieste z oblasti mestnať až štyroch ochrancov, čo realizované počas komasáznečistenia životného prostre- nie je jednoduché. Ak by sa to ne- cie. Najmä obyvateľom bola dia je petrovské smetisko. Najmä dalo, tak jestvuje druhá alternatíva, odobratá pôda, o ktorú sa obyvatelia Kosovskej a Kanálskej a to je inštalácia bezpečnostných poctivo starali a po ukončení ulice pred mesiacom si nemohli kamier, ktoré by monitorovali celé komasácie dostali pôdu štrani okná otvoriť, keďže horelo smetisko.“ kovú, alebo parcely nepravismetisko. Tento problém nie je Ako je to s petrovským Be- delných rozmerov. To nebolo nový, lebo smetisko je každú chvíľu gejom? vôbec férové pre čestne pra„Begej, ktorý preteká cujúcich poľnohospodárov. Dal som aj návrh na rekonPetrovcom, je v katastrofálnom stave. V súčasnosti štrukciu železného vojenskéspoločnosť Vode Vojvodi- ho mosta cez kanál, ktorý tu ne má na starosti Begej, bol postavený roku 1972, a to čo znamená, že by sa mali iba dočasne. Cez tento most Život ohrozujúce mosty starať o jeho pravidelnú pravidelne prechádzajú do údržbu – čistenie, kose- poľa traktory s prívesnými ma- Ulica tehelná je teraz už nazývaná nie trstiny a trávy, žiaľ, šinami a vlečkami, ale dokonca aj Ciglanska a tiež Hrobová je aj zbieranie odpadkov. aj kamióny. Nakoľko je most vo premenovávaná na Grobljansku. No skutočnosť je taká, veľmi zlom stave a chýbajú na ňom Čoraz častejšie sa stáva, že listy že všetko uvedené táto určité časti, môže prísť k havárii. obyvateľom Hrobovej ulice prispoločnosť nevykonáva. Preto je potrebné čo najskôr most chádzajú na adresu Grobljanska. Nikdy to doteraz nebolo, no javia Begej je zdrojom infekcií, rekonštruovať. V minulosti som dal návrh na sa aj také problémy. rojí sa v ňom hmyz, ktoDúfam, že sa tieto problémy, rý predstavuje problém ohradenie detského ihriska v cennajmä pre Petrovčanov, tre Báčskeho Petrovca. To bol jeden ktoré som zdôrazňoval aj skôr, ktorí bývajú v okolí tohto z návrhov, ktorý bol aj realizovaný. v blízkej budúcnosti vyriešia. Teda kanálu. Pritom si všetci Ibaže niektorí vandali ho občas aspoň tie najväčšie, ktoré sú neplatia povinné dane, ktoré zdemolujú. Aj preto by bolo po- prípustné v Báčskom Petrovci.“ Zarastený Begej a zdemolovaná ohrada nastoľuje spoločnosť Vode trebné nainštalovať do centra Foto: z archívu Z. Diviaka

• ĽUDIA A UDALOSTI •

24 /4911/ 13. 6. 2020

Ľudia a udalosti S DEFEKTOLOGIČKOU MILINOU KOTVÁŠOVOU Z PADINY

Práca defektológa si vyžaduje veľa lásky

Tatjana Bovdišová

ilina Kotvášová z Padiny vyštudovala defektológiu (odbor logopédia) na Fakulte špeciálneho vzdelávania a rehabilitácie v Belehrade. „Táto profesia je zameraná na prácu s deťmi v oblasti vývinu komunikačných a rečových schopností, tiež školských zručností, ako je čítanie a písanie v ranej fáze rozvoja, a u starších detí logopéd sa zaoberá poruchami v hovore, ako je napríklad koktanie. Zaujímavé je, že logopéd pracuje aj so staršími ľuďmi, ktorí v dôsledku poškodenia mozgu stratia schopnosť komunikovať. Defektológ zase robí všetko toto, ale s deťmi či dospelými so zdravotným postihnutím,“ skrátka nám vysvetlila Milina náplň svojej profesie. Milina už viac ako tri roky pracuje v Dennom pobyte pre osoby s fyzickou invaliditou a intelektuálnymi ťažkosťami v Kovačici. Hovorí, že sa jej tam veľmi páči, pracuje s mladými osobami so zdravotným postihnutím. Trávi s nimi takmer celý deň a snaží sa im vyplniť ho rôznorodými a stále inakšími aktivitami a obsahmi, aby im bolo zaujímavo, a v súvislosti s tým, aby sa im rozvíjali potrebné schopnosti. Každý deň majú tvorivé dielne z rozličných

oblastí, zamerané na rozvíjanie ich jemnej motoriky, výslovnosti, percepcie, pozornosti, koordinácie… „Všetko to robíme prostredníctvom zaujímavých úloh a aktivít, používajúc pritom noviny, papier, plastelínu a podobné veci a vytvárame tak všelijaké ozdoby, ako sú papierové košíky, kvety z farebného papiera, pohľadnice, prívesky z dreva alebo domácej

Dielne s Evou Nemčekovou (vľavo) sú vždy zaujímavé

plastelíny, ozdobujeme dekupáž technikou, tiež kreslia, vyfarbujú, šijeme tašky a vankúšiky… Dielne sú väčšinou späté s ročnými obdobiami a sviatkami, napríklad k Vianociam robíme vianočné a novoročné ozdoby, k Veľkej noci zase farbíme vajíčka a potom

S úsmevom sa práca lepšie darí

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ich zdobíme, najčastejšie servítkovou technikou, lebo sa im to najviac páči. Veľmi obľúbené sú im aj dielne, v rámci ktorých vyrábame rozličné predmety, nádoby a suveníry z hliny, čo nás naučila umelkyňa Eva Nemčeková z Kovačice, ktorá je častou a vítanou hostkou v Dennom pobyte. Okrem tohto všetkého každý deň máme fyzické aktivity, čiže cvičíme a hráme sa rozličné hry, čo je veľmi dôležité pre rozvíjanie ich hrubej motoriky, koordinácie pohybov, obratnosti, a rozprávame sa aj o zdravej výžive, význame rekreácie, vôbec o zdravom spôsobe života. Dbáme aj o náš dvor – zametáme, sadíme kvety, zalievame ich, okopávame, aby nám bolo pekne, chodíme aj na prechádzky a na výlety. Okrem spomínaných dielní s hlinou usporadúvame aj také, kde sa učia variť jednoduché jedlá, no musím spomenúť, že sú aj takí, ktorí vedia urobiť i chutné koláče a iné pochúťky.“ „Na najbližšie obdobie sme si naplánovali aktivity týkajúce sa vyhotovovania rozličných

Kvety sú tiež Milininou záľubou

tento spôsob, pripravujúc dielne, môžem vyjadriť svoje kreatívne nápady a myšlienky, a keď všetko dáme dokopy, výsledok je stále skvelý.“ „To, čo majú veľmi radi, sú tréningy inkluzívneho džuda, ktoré sa teraz, žiaľ, nekonajú pre ukončenie projektu. Šlo o projekt Ministerstva práce, zamestnanosti a sociálnych vecí RS pomenovaný Inkluzívne džudo – džudo pre

Denný pobyt pre osoby s fyzickou invaliditou a intelektuálnymi ťažkosťami v Kovačici pôsobí od 1. februára 2017. Bol to vtedy projekt pod názvom Podporovanie sociálnej inklúzie najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, vrátane Rómov, financovaný Európskou úniou v spolupráci s Obcou Kovačica a Strediskom pre sociálnu prácu. Jeho celková hodnota bola 173-tisíc eur. Po skončení projektu (v decembri 2017) všetky náklady a trovy súvisiace s činnosťou tohto domova sociálnych služieb prebrala Obec Kovačica a teraz je osobitnou organizačnou jednotkou Strediska pre sociálnu prácu Kovačica, vysvetlila Dušanka Petráková, riaditeľka tohto strediska.

okrasných predmetov, ako sú motýliky z roliek toaletného papiera, kvety, pohľadnice a rámiky na fotografie z papiera, kartónu a iných podobných materiálov. Tie potom budeme predávať na podujatiach, na ktorých sa zúčastníme: Deň medu a kvetov, Kovačický október, Vianočné trhy… Tu títo mladí ľudia môžu vyjadriť svoju kreativitu, ktorá im vôbec nechýba. A nielen oni. Aj sama na

všetkých, ktorý sa realizoval v priebehu minulého roka a ktorý naši klienti mali veľmi radi. Trénovali dvakrát v týždni s trénermi Džudoklubu Jedinstvo v Kovačici a bola to jedna z ich najobľúbenejších aktivít. My sme sa o prostriedky pre inkluzívne džudo uchádzali aj v tomto roku, a pevne veríme, že nám ich schvália.“ „Denný pobyt v súčasnosti navštevuje 10 mladých osôb. To, že • ĽUDIA A UDALOSTI •

Rozvrh aktivít na tento mesiac je pripravený

im veľa znamená, bolo vidieť počas núdzového stavu, keď nemohli prichádzať a tráviť čas spolu. Boli v kontakte prostredníctvom spoločenských sietí a telefonicky, no predsa im to nemohlo nahradiť spoločné chvíle. Vš e t c i s m e boli šťastní, keď sme sa po

bezmála trojmesačnej prestávke opäť stretli,“ poznamenala Milina. Milina hovorí, že v tejto profesii je veľmi dôležité byť otvorená a pozitívna osoba voči klientom, lebo oni si to vedia vážiť a tiež vrátiť, možno viac ako hocikto iný. „Osoby s niektorým druhom zdravotného postihnutia sú plné lásky a keď je niekto voči nim dobrý a ústretový, alebo len pocítia, že im na nejaký spôsob chce pomôcť, adekvátne to vedia nahradiť. Sú to najväčšie výhody tejto práce. A nevýhody, alebo skôr ťažkosti, podľa mňa, sú tie, že sa veľmi viažem na tie osoby.“ „Práca s ľuďmi so zdravotným postihnutím je taká, že po prvé

treba rozpoznať a vidieť, čo oni môžu a čo nie, a následne na základe toho usmerňovať ich tým smerom, aby sa rozvíjali. Je to ozaj pekná práca. Zvláštna, ale pekná. Mrzí ma to, že niektorí majú predsudky a negatívny postoj voči týmto osobám, vedia i neprimerane reagovať na ne. Netreba to tak, hovorím, tie osoby treba len dobre spoznať a hneď vidíme, že majú rovnaké potreby ako každý človek, dokonca u nich je potreba lásky výraznejšia než ktorákoľvek iná a chcú mať rovnaké možnosti a príležitosti v živote.“ Foto: z archívu spolubesedníčky

S PREDSEDOM MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BINGUĽA

Zbúrajú binguľský dom kultúry?

Tijana Farkašová

ký bude osud binguľského domu kultúry? Bude zbúraný, alebo len rekonštruovaný? O tom sme sa rozprávali s predsedom MS Binguľa Brankom Radičevićom. Podľa jeho slov dom kultúry je vo veľmi zlom stave. „Dom kultúry si vyžaduje náročnú opravu.

Branko Radičević

Strecha premoká na viacerých miestach, a to je zlé, lebo sú steny nasiaknuté vlahou. V prvom rade je potrebné obnoviť strechu. Keďže samotná strešná konštrukcia je vo veľmi zlom stave, obnovu strechy je potrebné dôkladne • ĽUDIA A UDALOSTI •

riešiť. Miestne spoločenstvo tieto problémy zo svojho vlastného rozpočtu odstrániť nedokáže. Nemáme vlastné peniaze, závisíme od obce. Teda nápomocnou rukou nám môže byť iba Obec Šíd. Prakticky jediné, čo môžeme urobiť v prospech našej dediny, je navrhovať, čo by bolo potrebné v dedine urobiť, a od obce závisí, či to schvália, alebo nie. Na celkovú rekonštrukciu by bolo potrebných niekoľko tisíc eur. Zdá sa to veľa, ale je to veľká budova. Binguľský dom kultúry je najväčší na území Šídskej obce.“ Predseda binguľského MS ďalej vysvetľuje: „V zrekonštruovanom dome kultúry sa budú môcť organizovať rôzne podujatia. V tomto kultúrnom stánku by sme chceli rozprúdiť kultúrny život dediny, hoci aj vzájomnou interakciou mnohých združení a organizácií, ktoré v dedine pôsobia. Veríme, že by si tu našli adekvátne priestory pre svoju činnosť, lebo sa tu budú môcť organizovať kultúrne udalosti – bez ohľadu na národnostnú príslušnosť.“ Okrem toho B. Radičević hovorí: „V Binguli pôsobia rôzne spolky a združenia: Poľovnícky spolok Jeleň, futbalový klub – OFK Binguľa, Združenie žien Binguľčanka a SKUS M. R. Štefánika. Vďaka nim naša malebná dedinka žije. K dispozícii sú tiež dva kadernícke salóny, krčma na veľkom ihrisku a veľký obchod

pri dome kultúry. Najväčší počet našich obyvateľov sa zaoberá poľnohospodárstvom. Minulý rok sme usilovne pracovali a vykonali veľa pracovných akcií. Prioritou nám bola binguľská Základná škola Savu Šumanovića, kde sme

ky. Voľný čas strávený na detskom ihrisku poteší každé dieťa. Detský smiech na ihrisku sa ozýva od rána až do večera. Vybetónovali sme chodníky v centre, urobené sú nové autobusové zastávky, kúpili sme novú kosačku na kosenie binguľského cintorína a olíčili sme budovu MS (poštu, ambulanciu a kanceláriu miestneho spoločenstva) zvonku, ale aj vo vnútri. Obec

Budova domu kultúry, ktorá čaká na rekonštrukciu

olíčili budovu a zrekonštruovali strechu na zadnej časti školskej budovy, postavený je nový systém diaľkového vykurovania, opravili sme toalety, vybudované sú nové schody na vchode do malej sály vedľa školy. Na školskom ihrisku futbalové brány dostali nové siete, nainštalovaný je nový basketbalový kôš a umiestnené sú nové lavice na tribúnach. V strede dediny je nové ihrisko pre našich najmladších, šmýkačky a hojdač-

nám tiež sľúbila postaviť toalety v SKUS M. R. Štefánika a v pravoslávnej cirkvi. Je to veľký problém, že v 21. storočí spolok a cirkev nemajú najzákladnejší hygienický prvok – toalety. S našou prácou určite plánujeme pokračovať, je potrebné urobiť veľa, ale nevzdávame sa. Zo všetkých plánov, ktoré máme, najdôležitejšia nám je rekonštrukcia domu kultúry, ako aj toalety v Slovenskom dome a v pravoslávnej cirkvi.“

24 /4911/ 13. 6. 2020

Ľudia a udalosti SLOVO MÁ: DÁRIA HLODOVÁ ZO STAREJ PAZOVY

Matematička, cirkevníčka a gitaristka Anna Lešťanová

edzi mladých vysokovzdelaných Pazovčanov patrí aj Dária Hlodová. Našej verejnosti ju predstavujeme ako vynikajúcu master profesorku matematiky, aktívnu členku v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Starej Pazove a najnovšie i gitaristku. Na úvod rozhovoru nám povedala: „Základnú školu hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove som zakončila roku 2007 a toho leta som sa zapísala do tamojšej Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića, odbor podnikateľský administrátor. Po krátkom čase som si uvedomila, že ma ekonómia až tak veľmi nebaví, a preto som sa po strednej ekonomickej škole rozhodla študovať matematiku. Je to oblasť, v ktorej sa mi naveky darilo, a počas týchto školských rokov som sa zúčastňovala na rôznych súťažiach z matematiky.“ Aký bol štúdium matematiky a ktorá oblasť vás najviac zaujala? „Matematiku som študovala na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade, v období rokov 2011 – 2016. Najprv som absolvovala trojročné základné

ma najviac zaujali predmety, ktoré mali súvis s geometriou, algebrou a logikou, ktorá je základom programovania a informačných technológií. Téma mojej master tézy bola Topologické dimenzie

Dária Hlodová

a tiež bola z oblasti algebry. Obhajobou tejto tézy som ukončila fakultu v októbri 2016.“ Kde teraz uplatňujete získané vedomosti? „Po ukončení fakulty som niekoľko rokov pracovala v Základnej škole Milana Hadžića vo Vojke a veľmi krátko v Základnej škole

Detský klub 2018 na staropazovskej fare

štúdium (bakalár) a potom dvojročné štúdium (master). Často sa ma opytovali, či štúdiá boli ťažké, ale vždy som mala odpoveď, že nie je ťažké študovať to, čo máš rada a v čom sa ti darí. Na fakulte

www.hl.rs

ako analytička (Market Research Analyst) pre jednu outsource spoločnosť v Belehrade a tým spôsobom pomáham nadviazať spoluprácu so spoločnosťami v celom svete.“ Ste aktívnou i v staropazovskom cirkevnom zbore. Kde ste angažovaná a čo pre vás znamená byť horlivou cirkevníčkou? „Prácou s deťmi a mládežou v cirkvi som sa začala zaoberať ešte pred ukončením základnej školy. Vždy som chcela pomáhať, a tak som našla najprv svoje miesto ako pomocníčka a neskoršie aj učiteľka v detskej besiedke, potom aj v aktivitách mládeže, a boli tu aj rôzne tábory každé leto. V posledných rokoch na fakulte som si uvedomila, že nám na fare chýba nejaká hudba, a tak som venovala svoj čas a energiu tomu, aby som sa naučila hrať na gitare. Mojím profesorom bol Tomas Sabljov, ktorý v tom období pracoval pre mimovládnu organizáciu Fokus, v ktorej som bola volontérkou počas štúdia. Najčastejšie hrám na besiedke, ,na mládeži‘ a na letných táboroch, i keď som mala možnosť zopárkrát hrať aj na svadobných obradoch. Mám veľkú radosť z toho, že teraz môžem slúžiť v cirkvi aj týmto spôsobom.“

Vianoce 2019 v pazovskom kostole

23. októbra v Golubinciach. Medzičasom som získala licenciu na vyučovanie v škole, ale predsa som sa rozhodla uplatniť vedomosti a analytické schopnosti v súkromnom úseku. Teraz pracujem

Informačno-politický týždenník

Najnovšie vás spoluobčania, ale aj širšia verejnosť pozná aj ako dobrú gitaristku. Kedy sa zrodila láska k hudbe a tomuto nástroju? „Nepovedala by som, že som

dobrá gitaristka, ale horlivá, to áno. Hudba vždy zaberala zvláštne miesto v mojom srdci a verím, že je Božím darom, prostredníctvom ktorého prináša pokoj a radosť do našich sŕdc a cez ktorý sa Boh

Let balónom, Nemecko 2018

oslavuje. Veľmi dávno som ako mládežníčka bola na jednom kresťanskom tábore na Slovensku, a tam sa ma Boh dotkol práve cez hudbu. Boh nám môže hovoriť rôznymi spôsobmi do nášho srdca, a keďže hudba bola spôsob, ako ku mne vtedy hovoril, mám veľkú túžbu práve cez hudbu svedčiť malým i veľkým o tom, čo všetko Boh môže spraviť v ich živote, a o pláne, ktorý Boh má pre každého jedného človeka. Zaujímavosťou je aj to, že keď hrám, môžem cez hudbu vnímať určité farby. Je to jeden druh synestézie, neurologického fenoménu, ktorý majú mnohí umelci, vedci a iné známe osobnosti a používajú tento dar v každodennej práci. Mne to pomáha zapamätať si akordy, ale mi tiež pripomína biblickú pravdu, že Boh vidí v nás viac než ostatní ľudia a vidí to, čo sa nachádza v našom srdci. Viac o tom si môžete pozrieť na youtube kanáli Hrišćanski kutak KLK, kde som s našimi dievčatami z cirkvi spravila kratší interview na túto tému.“ Foto: archívne zábery spolubesedníčky • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S MARÍNOU CVETKOVIĆOVOU

Pohyb má v krvi Danuška Berediová-Banovićová

arína Cvetkovićová pochádza z Erdevíka a v Novom Sade zostala žiť a pracovať po ukončení fakulty. Vyštudovala na Fakulte športu a fyzickej výchovy a ešte vtedy sa začala zaujímať o kinezioterapiu. To, že sa zapíše práve na túto fakultu, bolo jasné všetkým, ktorí ju poznali odmalička. Šport bol jej záľubou ešte v základnej škole. Už v strednej škole trénovala hádzanú. Pohyb jej vždy bol v krvi, a tak Marína dlhé roky tancovala aj vo folklóre v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku v Erdevíku, a pokým študovala, tancovala v novosadskom Šafáriku. Ďalšou Maríninou záľubou je hudba, ktorú jej vštepil otec, a sama sa naučila hrať na gitare. Dnes sa ešte venuje aj fotografii. Dobré fotografické očko zdedila zase po starom otcovi. Nemožno nespomenúť ani kvety, ktoré sme si ihneď všimli v jej byte, na ktoré je, ako nám povedala, veľmi hrdá. Rozhovor pri kávičke sme začali jej zamestnaním. Marína pracuje v jednom stredisku pre korektívnu gymnastiku v Novom Sade ako kinezioterapeutička. Z profesionálneho hľadiska Marína sa vo voľnom čase zaoberá aj masážou. Čo je kinezioterapia a kedy ste sa začali zaujímať o ňu? „Je to telovýchovný proces, ktorý využíva cielený pohyb na liečbu, čo znamená, že ten konkrétny pohyb pôsobí na tú časť tela, ktorú chceme

pohybom ovplyvniť. Ešte na fakulte ma zaujala kinezioterapia, lebo má súvis s medicínou, anatómiou a pohybom. Vtedy som sa na kinezioterapiu začala pozerať inak, lebo tie cvičenia môžu pomôcť pri korekcii držania tela alebo zmierniť bolesť.“ Dnes sme si už zvykli na termín choroba modernej doby. Ktoré sú najčastejšie choroby, teda deformácie vo vašej oblasti? „Sú to v prvom rade zlé držanie tela, ploché chodidlá, nohy do X a skolióza. Pravdou je, že moderná doba prispela k týmto poruchám. Všetci dnes sedíme za počítačom či tabletom a pozeráme do telefónu. Všetci sme zohnutí a hlava sa nám čoraz častejšie posúva dopredu, čo tiež patrí k týmto poruchám. Jednou z príčin týchto porúch môže byť genetický faktor, ale možno ešte väčší faktor je dnešný štýl života. Riešením pre všetky tieto poruchy sú cvičenia a potom aj vytrvalosť v tréningoch. Rezultáty vystanú, ak sa necvičí pravidelne 3-krát do týždňa. Samozrejme, proces korekcie u detí ide oveľa rýchlejšie, lebo ešte rastú a rozvíjajú sa. U starších korekcia nie je dôležitá z estetickej stránky, ale u nich sú prítomné aj bolesti, ktoré tieto poruchy zapríčiňujú.“ Okrem kinezioterapie sa zaoberáte aj masážou. „Masážou, teda masírovaním sa už dlho zaoberám. Začala som hneď po ukončení fakulty. Keďže som trénovala hádzanú, mala som silné ruky a keď som domácich

masírovala, vždy mi hovorili, že sa potom dobre cítia. Absolvovala som už niekoľko kurzov a snažím sa, aby som každé dva roky chodila na nový. Robím relax masáže, cez športovú, rieki, až po terapeutickú masáž. Masáž sa vždy odporúča kombinovať s nejakým primárnym terapeutickým procesom, lebo má iba momentálny poľahčujúci efekt.“

Marína Cvetkovićová (foto: z archívu spolubesedníčky)

Váš starý otec bol v minulosti známy erdevícky fotograf. Zdedili ste od neho lásku k fotografii? „O fotografiu som sa začala zaujímať, už keď som bola staršia. Asi vtedy, keď sa objavili smartfóny. Ale keď som bola menšia, starý otec ma naučil pracovať s analógnou fotografiou. Zaoberať sa tým by v dnešnom čase bolo príliš drahé. Dnes sú tie filmy a tekutiny na rozvíjanie fotografií veľmi drahé, ale vyžadovalo by si to aj dosť času. Aj keď starý otec má ešte všetko príslušenstvo na to a neviete si ani predstaviť, koľko starých fotografií. Ja neviem, či ešte niektoré dieťa

malo toľko fotografií, ako som ich mala ja. Niekoľko fotoaparátov mi dal a rozmýšľala som, že ich všetky predám a kúpim si jeden nový foťák, ale vedomá som si, že by takmer po piatich mesiacoch ten bol už zastaraný. Takto aspoň mám spomienku na jeho koníček a som šťastná, že som po ňom zdedila záľubu k tomuto umeniu. Fotím všetko, čo je pre mňa pekné. Dnes je to trochu aj sebaprezentácia na sociálnych sieťach. Ale aj rada vidím dobrú fotografiu.“ Jedna z vašich záľub je aj hudba. Odkedy hráte na gitare? „Gitara prišla po ceste. V našom dome sa nikdy nepočúvala folková hudba. Otec skôr počúval blues a džez. Vyrástla som pri otcových platniach. Gitara sa dala najľahšie kúpiť. Kúpila som si ju sama z vreckového, keď som bola v strednej škole. Tie moje začiatky boli trochu ťažké, lebo som ju nevedela naladiť. Ale časom som sa naučila. Najradšej hrám v mojej spoločnosti. Nikdy som nemala ambície hrať v nejakom bande, vždy to bolo iba pre seba. Lebo hranie na gitare je pre mňa relaxácia. Hovorím, že ma aj vyprázdni, aj naplní. A potom, keď si ma struny až tak podmanili, začala som sa aj inak pozerať na hudbu. Teda preferovať kvalitnejšiu hudbu. A teraz mám veľmi rada džezovú hudbu. Musím povedať, že okrem otca na môj vzťah k hudbe mala vplyv aj moja stará mama, ktorá je učiteľka na dôchodku. Ona počúvala Rádio Belehrad a počúvala iba klasickú hudbu alebo evergreen. Ešte sa ma aj vedela spýtať, kto je skladateľ skladby, ktorú počúvame, a musela som vedieť. Teraz som jej za to vďačná.“

ZASADALI ČLENOVIA SR HLASU ĽUDU

O súbehu, cenách, ochrane údajov... Elena Šranková

očas 16. zasadnutia Správnej rady NVU Hlas ľudu, ktoré bolo vo štvrtok 4. júna na piatom poschodí budovy Dnevnika v Novom Sade, členovia rokovali o šiestich bodoch rokovacieho programu. Na začiatku zasadnutia schválili text na súbeh riaditeľa NVU Hlas ľudu, ktorý zverejňujeme v tomto čísle nášho týždenníka. Zo slov úradujúcej riaditeľky Anny Huďanovej sa potom prítomní členovia SR informovali o zmenách a doplnkoch • ĽUDIA A UDALOSTI •

finančného plánu verejného obstarávania na rok 2020 a hlavne o tom, že ide o nižšiu sumu, čiže o 400 000 dinárov, ktorú je potrebné vyčleniť na tlačenie Zorničky. Po vysvetlení, o čo ide, zmeny jednoznačne schválili. V ďalšom bode úradujúca riaditeľka Huďanová informovala o záujme na prenajatie adaptovaných priestorov v rámci budovy tlačiarne v Petrovci, avšak ako sama povedala (a zhodli sa s ňou i všetci prítomní členovia SR), tieto priestory sa nebudú prenajímať, ale využívať na organizovanie podujatí a akcií Hlasu ľudu. V pokračovaní sa

členovia SR Hlasu ľudu dozvedeli, že sa s renovovaním prízemia budovy v Petrovci (tamojších dvoch miestností) bude pokračovať, že je tiež v pláne úprava časti dvora a montovanie nových odkvapových rúr. Po ukončení adaptácie prízemia sa bude pokračovať aj v úprave miestností na poschodí, a to pre potreby redakcie Hlasu ľudu. Na štvrtkovom zasadnutí jednohlasne schválili i návrh Pravidiel o ochrane osobných údajov, s ktorými NVU Hlas ľudu nakladá a týkajú sa zamestnancov, dopisovateľov a kolportérov. Čo sa týka

formovania cien novín Hlas ľudu, časopisu Vzlet a Zornička, čitatelia sa nemusia obťažovať, lebo ceny zostanú nezmenené. Avšak podľa inšpekčných služieb, ktoré toho času pracujú v našej ustanovizni, ceny našich vydaní sa musia určovať rozhodnutím, a to každý rok. Aj o tejto záležitosti členovia mali jednoznačnú mienku. Na konci hodinového zasadnutia úradujúca riaditeľka informovala o ďalších trestných oznámeniach, ktoré podali a týkajú sa hlavne verejného obstarávania za tlačenie novín v minulých rokoch.

24 /4911/ 13. 6. 2020

Ľudia a udalosti V JUHOVÝCHODNOM BANÁTE

Dážď na poslednú chvíľu Vladimír Hudec

plynulá sejba vonkoncom nebola ľahká. Okrem toho, že sa pracovalo v podmienkach núdzového stavu, poľnohospodárov v juhovýchodnom Banáte trápilo aj nezvyčajné sucho pre to ročné obdobie. V marci a najmä v apríli takmer vôbec nepršalo.

pôdy, vyklíčilo, kým to zasiate plytčie čakalo na dážď. Prechádzkou hajdušickým chotárom možno uzavrieť, že s porastmi je všetko v poriadku. Potvrdil nám to aj popredný poľnohospodár Milko Vŕba, ktorý so svojimi synmi obrába viac ako 500 hektárov pôdy. „Nikdy nebolo lepšie,“ povedal nám trochu ironicky. „ Jar, ale

Sója je nízka a pšenici chýba voda, aby naliala zrno

Za takých podmienok niekto sial do suchej pôdy, riadiac sa tým, že „len nech je zrnko v pôde a keď príde dážď, vyklíči“. Takto je zasiata takmer všetka kukurica a slnečnica, ale aj značné plochy pod sójou. Predsa niektorí poľnohospodári čakali dážď a sóju siali na poslednú chvíľu, až v polovici mája. Suchá pôda zapríčinila nerovnomerné klíčenie osiva. To, ktoré sa dostalo hlbšie, do vlhkejšej

aj zima skutočne boli suché, ale potom v máji trochu aj pršalo. Za posledný mesiac napršalo iba zo 15 litrov vody, čo je omnoho menej od viacročného priemeru a potrebných množstiev vody. Predsa porasty nedostatok vlahy nejako prekonávajú a nateraz nevidieť, že by trpeli nedostatkom vlahy, ibaže sú trochu nižšie. To je hádam aj zásluha vlastnosti našej pôdy, ktorá zaveľa zachová

Višne odhodili značné množstvá plodov a nerovnomerne zrú

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v sebe vlhkosť. Najväčší problém mnoho. Od Jánošíčana Michala je so pšenicou, ktorá sa nachádza Brezníka sa dozvedáme, že plody vo fáze intenzívneho nalievania sú menšie než by mali byť, čo je zrna, takže ak bude pokračovať čiastočne následok nedostatku suché počasie, možno očakávať aj vlahy, ale počas nasledujúcich do 30 percent nižšiu úrodu a hor- 10 až 15 dní by mali naliať plody, šiu kvalitu zrna. Jeden alebo dva silné dažde by však prišli vhod pre všetky kultúry.“ Náš spolubesedník však upozorňuje na nekaždodenný jav, ktorý si všimli občania Hajdušice. „Dažde nás často obchádzajú,“ hovorí. „Neraz sa stalo, že vidíme čierne mračná, ako sa valia k nám, tešíme sa, bude dážď. Odrazu odbočia a všade okolo prší, a u nás svieti slnko. Týmto je postihnutý náš chotár, ale aj chotár susednej dediny Konak, v kruhu v priemere 10 až Milko Vŕba v očakávaní dažďa 15 km. Potvrdila mi to aj aplikácia v mobilnom telefóne, ibaže aj oni potrebujú dážď. ktorá ukazuje satelitné snímky poNuž a iba pol druha hodiny po hybu oblakov. Skutočne neviem, tomto rozhovore, ktorý sme viedli o čo ide, ale my tu všetci vieme, v pondelok 8. júna, strhol sa silný že nás oblaky často obchádzajú, lejak. Za dve hodiny napadalo zo 20 litrov vody, čo poľnohospoako tie okolo Kragujevca.“ Nedostatok vlahy pocítili aj dári prijali s veľkým obľahčením, ovocné stromy – čerešne, slivky, lebo tento dážď významne pomojablká, višne... tak, že určité množ- hol v rozvoji všetkých porastov. stvá plodov odhodili. V tejto chvíli Smädná banátska černozem ho vo fáze zrenia sa nachádzajú višne, potrebuje omnoho viac, ale v tejto ktorých je v tejto časti Banátu chvíli to úplne stačí.

Kukurica dobre vydržala bez vody • ĽUDIA A UDALOSTI •

BYŤ HUMÁNNYM JE NEVYHNUTNÁ VLASNOSŤ ČLOVEKA

Každá kvapka si nájde miesto je realizovaný prostredníctvom koordinátorovi predsa zostáva prisociálnych sietí a plagátmi, najmä chystať miestnosti, v zimnom čase pre obyvateľov, ktorí nemajú kontá zabezpečiť ohrev a byť v kontakte Miroslav Pap na Facebooku. s mobilnými transfúznymi jednotNajväčší počet darovania krvi kami. Asi najzložitejšou prácou arovanie krvi je humánv Pivnici v súčasnosti má murár ny krok, ktorý môže viesť Štefan Peťkovský, a to presne dokonca k záchrane života 120-krát uskutočnil tento huohrozeného jednotlivca. Zdravý mánny čin. Obecná organizácia človek má možnosť poskytnúť krv Červeného kríža darcov, ktorí chorým ľuďom, obetiam úrazov darovali krv 100-krát, zaradili a nehôd, pacientom po operácii, do tzv. Klubu 100. V minulosti chorým na leukémiu či nádorové každý, kto daroval 100-krát krv, ochorenia, potom ochorenia krvdostal televízor. Táto priečka sa ných buniek a pod. aktuálne posunula na 150 daroPodľa pravidiel zdravotného vaní pre mužov a 50 pre ženy. odvetvia interval darovania pre Veková kategória darcov sa mužov je každé tri mesiace, kým pohybuje od 18 do 65 rokov. Darovať krv predsa nie je nebezpečné, pre ženy každé štyri mesiace. Proces Ako tvrdí Želislav Kámaň: „Táto ale priam žiaduce darovania trvá približne hodinu stanovená veková kategória sa počítajúc od samotnej registrácie až často zdá byť neadekvátna, lebo organizátorov je práve namotivovať po odchod domov. Samotný odber niektorí, čo dovŕšia 65. rok života, obyvateľov k darovaniu. Ako tvrdí trvá od 5 do 15 minút. No krv sa sú schopní aj ďalej darovať krv, Želislav: „Pravidelne sa podieľam môže využiť v rôznych podobách, no ale treba dodržiavať pravidlá. na tom, aby sme mali ešte väčší ako červené krvinky, ktoré sú prepočet darcov. Snažím nášače kyslíka, potom ako plazma sa motivovať ľudí, využívaná pri pacientoch trpiacich každému vysvetlím, poruchami zrážania krvi, a nakoniec čo darcovstvo v podako krvné doštičky, ktoré zastavujú state znamená a aký krvácanie. Odbery krvi sa realizujú má význam pre iných, na pracoviskách Národnej transfúzale aj pre samotného nej služby Vojvodiny alebo formou darcu. Existujú ľudia, výjazdov odberných jednotiek. ktorí si to všetko vySamozrejme, táto druhá možnosť počujú a prídu darovať je medzi ľuďmi obľúbená, nakoľko krv, a zase sú aj takí, ide o darovanie v známom prostrečo majú strach a obádí, bez straty času a, samozrejme, vajú sa skolabovania v prítomnosti známych. na odbernom mieste. Táto humanitárna akcia darovania No keď sa darca pridŕkrvi je prítomná v Pivnici čiastkovo Počas slávnostného udeľovania odmien darcom v Báčskej Palanke ža všetkých pravidiel od ukončenia druhej svetovej vojny a odporúčaní, ku skoa v roku 1968 bolo zorganizované týmto získavajú mnohé výhody Treba však skonštatovať, že medzi labovaniu neprichádza. Ak sa aj prvé skupinové darovanie. Počet a benefity, ktoré majú možnosť vyu- darcami krvi boli skôr zastúpené stane, je to raz za čas, no v žiadnom žiť v rámci liečby alebo vo väčšom počte aj ženy. Dnes ich prípade to nie je život ohrozujúce. uvoľnenia finančných je veľmi málo, no nevieme prečo. Samozrejme, na začiatku každý záväzkov. Napríklad Občas sa stane, že niekto začne darca musí absolvovať prehliaddarcovia majú možnosť dávať krv až v päťdesiatke, a potom ku a až po súhlase doktora môže využiť zľavy na zdravot- má iba 15 rokov na to. Takým ľuďom darovať krv.“ né pomôcky. patrí veľká vďaka. Do budúcna by Každá kvapka krvi a zároveň Na začiatku roka Ná- bolo potrebné viac motivovať mla- každá krvná skupina je vzácna. rodná transfúzna služ- dých ľudí, ktorí by sa pravidelne Existujú krvné skupiny, ktoré sú ba Vojvodiny zverejní zúčastňovali darovania. Veď je to vo väčšej miere potrebné a absendátumy darovacích bezpečný, jednoduchý a prospešný tujúce. Pritom na túto skutočnosť akcií, takže sa jednot- humánny čin.“ netreba pozerať z hľadiska, ktorá livé organizácie majú Národná transfúzna služba Vojvo- krvná skupina je viac a ktorá menej možnosť vopred veno- diny pre všetkých darcov pravidelne potrebná. Každá darovaná krv si V Pivnici je ešte pozoruhodný počet darcov krvi vať propagácii a snahe zabezpečuje symbolické dary (trič- predsa nájde svoje miesto, svojho darcov pritom v minulosti bol o dva- prilákať čím väčší počet darcov. ká, perá, tašky, šálky a pod.), ako aj pacienta. krát väčší ako je v súčasnosti. Ale bez Najefektívnejší spôsob propagácie skromné občerstvenie. Na hlavnom Foto: z archívu Ž. Kámaňa

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ohľadu na túto skutočnosť pivnickí darcovia aj tak patria k najpočetnejším v Obci Báčska Palanka. Táto obec bola v minulých rokoch vyhlásená za najhumánnejšiu, keďže má veľký počet darcov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú týchto akcií. Súčasným sekretárom a hlavným koordinátorom všetkých akcii organizácie Červeného kríža v Pivnici je Želislav Kámaň. Túto pozíciu zastáva od roku 2000. O počte darcov sa zmienil: „V súčasnosti máme 120 darcov krvi, z čoho sa každej akcie zúčastní do 50 darcov. Organizujeme darovanie štyrikrát do roka v priestoroch hasičského spolku. V čase núdzového stavu bola akcia organizovaná v Základnej škole 15. októbra, ale nasledujúca bude znovu na mieste, kde si Pivničania už zvykli darovať krv.“ Výhodou darovania nie je iba pomoc iným, ale dokonca darcovia

24 /4911/ 13. 6. 2020

Ľudia a udalosti S BIELOBLATSKOU POŠTÁRKOU ANNOU LACKOVOU O PRÁCI POČAS EPIDÉMIE

Jaj, Bože, čo ak...

Vladimír Hudec

dediny, takže je aj možnosť nakazenia minimálna. Keď som však začala chodiť aj do Stajićeva, bolo to už príliš stresové a začala som sa báť. V každom človeku som videla možnú nebezpečnosť, že sa môžem nakaziť. Napríklad so správkyňou pošty, ktorá je zo Zreňanina a tiež zastupovala kolegu, sme sa predtým nepoznali, takže sme aj na pošte pracovali pod rúškami, bez ohľadu na to, že sme boli v dvoch miestnostiach. Akoby sme sa báli jedna druhej. Keď sa zistilo, že jej kmotor bol pozitívny na teste, stŕpala som. Našťastie sa zistilo, že v období inkubácie nebola s ním v kon-

pidémia nákazlivého ochorenia vyvolaná vírusom korona a opatrenia, ktoré bolo treba dodržať pre väčšinu obyvateľov, boli úplne nová skúsenosť. Najlepšie bolo vyhýbať sa kontaktom s ľuďmi, čo si mnohí nemohli uvedomiť, z čoho potom vyústil aj zákaz pohybovania sa. Tam, kde sa to dalo, ako napríklad v továrňach, školách, predškolských ustanovizniach, kontakty medzi ľuďmi zamedzili tak, že jednoducho prerušili prácu. Podniky, ktorým to organizácia práce umožňuje, pracovali z domu... Sú však podniky, ktoré museli robiť, akoby nič nebolo, a medzi ne patrí aj pošta. O tom, ako robila počas núdzového stavu a či sa obávala nakazenia, sme sa rozprávali s bieloblatskou poštárkou Annou Lackovou. „Spočiatku som robila iba v Bielom Blate, avšak keď bolo vyhlásené, že nemusia pracovať matky malých detí a osoby, ktoré majú v dome chronických pacientov, viacerí kolegovia zostali doma. Medzi nimi Akoby z Marsu: Anna Lacková vystrojená na boli aj kolego- roznášanie pošty v daždi via zo Stajićeva a (foto: J. Hromčíková) z Ečky, dedín, do ktorých aj v normálnych okolnostakte, takže nebola ani v izolácii. tiach chodievam zastupovať koAj v kontakte s ľuďmi som vždy legov, takže sa mi aj teraz dostalo mala na rozume: Jaj, Bože, čo zastupovať kolegu v Stajićeve. ak... Postupne som si však zvykla, Kým som robila iba v Bielom Blate, ale som sa predsa obávala, že bola som na pokoji. Uvažovala sa nakazím. Kontaktom s ľuďmi som, že sa všetci navzájom poznásom sa nemohla vyhnúť a nikme, nikto neprišiel zo zahraničia dy sa nevie, čo kto v sebe nosí. a iba málo ľudí odchádza mimo

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V Stajićeve je napríklad prepravná firma, do ktorej prichádzajú nákladné autá z celej Európy, a k nim som dennodenne musela nosiť zásielky. Našťastie aj oni si uvedomili, čo sa môže stať, a na vrátnici napísali: „Zakázaný vstup všetkým nezamestnaným osobám a poštárovi,“ takže som im listy nechávala na vrátnici. Inak zvládla som obe dediny (Stajićevo a Biele Blato). Výhoda bola v tom, že nám v podniku dovolili, aby sme všetku poštu, teda aj doporučené zásielky, pre ktoré sa obyčajne žiada podpis príjemcu, odovzdávali do poštovej schránky bez podpisu, len aby sme mali čím

nedostali nič. Dezinfekčný prostriedok na dezinfekciu pošty nám pripravil náš nový spoluobčan z Ruska bylinár Bulat Šagžin a dezinfekčným prostriedkom na ruky nás zásobovala manželka správcu pošty, inak lekárnička. Postupne však aj z podniku začalo všetko prichádzať, takže teraz toho už máme plnú poštu. Robiť s rúškom a v rukaviciach nebolo ani trochu jednoducho. Najmä problém bol s rúškom, lebo som si dýchala pod okuliare, ktoré sa mi zahmlili. Dostala som z podniku aj ochrannú prilbu (srb. vizir), ktorá mi v podstate viac zodpovedala, ibaže nebola praktická, keď pršalo. Nič sa nevidelo a boli potrebné stierače ako na aute. Nuž a keď nám povedali, že pod prilbou musíme mať aj rúško, rozhodla som sa, že budem robiť len s rúškom. Trochu bolo smiešne, keď som si v daždi obliekla aj pršiplášť. Vtedy som vyzerala ako ,z Marsu . Musela som však vydržať, lebo som bola v častom kontakte s ľuďmi a obávala som sa tak o seba a vlastnú rodinu, ako aj o mojich rodičov, tiež manželovho otca, ktorý je chorý. Aj kontakty s kamarátkami som zviedla na minimum. Uvedomila som si, že všetky kamarátky, s ktorými Po všetkom dovolenku trávi aj v hre s domácim obyčajne kávičkujemiláčikom Barnym me, majú niekoho z rizikovej skupiny, tak som si myslela, menej kontaktov s ľuďmi. Penzie že je vari najistejšie, aby som sa však nemohli tak doručovať, sedela doma, a kamarátiť sa bua to bolo asi najhoršie. deme, keď všetko prejde. Všetko Počas trvania núdzového stavu našťastie prešlo bez následkov Anna Lacková pracovala s rúškom a teraz som na dovolenke a vyna tvári a v rukaviciach. Spočiatku nahrádzam zmeškané,“ povedala si však všetko kupovala sama. nám na záver rozhovoru bielob„Asi tri týždne sme z podniku latská poštárka.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NEČAS NA ÚZEMÍ ŠÍDSKEJ OBCE

Ľadovec zničil porasty v záhrade a na poliach Tijana Farkašová

stredu 3. júna okolo 16. hodine Šíd, Binguľu a Erdevík postihol nečas s krupobitím, ktorý zapríčinil veľké škody na poľnohospodárskych porastoch a zničil zeleninu v záhradách. Búrka priniesla dážď, vietor a ľadovec do veľkosti 2 cm. Teplé slnečné počasie tak vystriedal dlhotrvajúci dážď s krupobitím. Vyzeralo to, akoby bola zima a napadal sneh. Táto náhla zmena počasia za krátky čas narobi-

la viacero škôd. Rozsah škôd je veľký od prípadu k prípadu. Poľnohospodárske kultúry v chotári utrpeli veľké škody. Krúpy poškodili repku, sóju, pšenicu a jačmeň, najviac však kukuricu a slnečnicu. Pracovití poľnohospodári,

Porasty kukurice zasiahnuté krupobitím v Erdevíku (Foto: M. Čikeš)

IN MEMORIAM

Ján Záviš

1950 – 2020

sobotu 30. mája početní občania Kysáča dôstojným spôsobom vyprevadili na večný odpočinok spoluobčana Ing. Jána Záviša v nedožitej sedemdesiatke života. Ako dlhoročný riaditeľ drevospracovateľského podniku Javor v Kysáči uplatňoval odborné vzdelanie a vedomosti pre rozvoj podniku, kvalitnú výrobu tovaru. V Javore si zabezpečovali živobytie stovky robotníkov z Kysáča a ich rodiny. Byť robotníkom továrne Javor bolo želanie a prianie nejedného odborníka, ako i iných záujemcov, a uvedomenie si, že si ten pracovný vzťah vyžaduje určitú pracovnú disciplínu a svedomitú prácu. Továreň Javor sa integrovala ako kooperant do Novkabelu v Novom Sade a Ján zostal i naďalej riaditeľom Javora. Z toho postu sa pričiňoval a v závislosti od možnosti podporoval prácu početných združení občanov Kysáča a iných inštitúcií. Okrem • ĽUDIA A UDALOSTI •

iného aj renovovanie Domu Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci a Slovenského národného domu v Kysáči. Mnoho rokov Javor a jeho robotníci konali montáž a demontáž javiska pre Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci, Detského folklórneho festivalu Zlata brána, prepravu samostatne (podľa potreby v spolupráci s podnikom Slovan zo Selenče). Nevystala pomoc pri úprave javiska Kultúrno-informačného strediska v Kysáči, pri výstavbe budovy Futbalového klubu Tatra v Kysáči, Základnej školy Ľudovíta Štúra, pri výstavbe a údržbe inventára Poľovníckeho domu. Mnoho toho by sa dalo ešte napočítať. Ján to konal tak ako to robili i jeho predchodcovia na poste riaditeľa, i jeho nástupcovia, i početní robotníci Javora. Všetko napočítané sú dostatočné dôvody na to, že si práca Jána Záviša ako riaditeľa a koordinátora zasluhuje, aby si ho Kysáčania s úctou a uznaním zachovali v trvalej a peknej spomienke. Nech odpočíva v pokoji! R. S.

Zničené čučoriedky v Erdevíku

ktorí strávili celú jar na poliach, sa obávajú o úrody. Záhradkárom ľad zničil takmer všetku úrodu, dolámal papriku a rajčiny, dorezal vňate cesnaku a cibule. Záhradky boli spustošené na nepoznanie. Záhradkárom a poľnohospodárom bolo po ľadovci do plaču, toľko úsilia a námahy

na tieto dediny zlial silný hodinový lejak sprevádzaný hrmavicou. Pred búrkou protiľadovcová obrana vystrelila viacero rakiet, ale márne. Obyvatelia hovoria, že také čosi nezažili už mnoho rokov. Nevieme ešte presne vyčíslené finančné straty, o ktorých sa dozvieme od pracovníkov

Poškodenie zeleniny v záhradách

Ľadovec v Binguli omlátil pšenicu

búrka zničila za pár minút. Ľad poškodil aj čučoriedkové plantáže v Erdevíku. Ovocie, ktoré zostalo na konároch, je dotlčené a poškodené. Škody sú viditeľné aj vo vinohradoch. Po krúpach sa

poisťovne. Bohužiaľ, niektorí poľnohospodári nemajú poistenie, takže nedostanú peniaze za spôsobenú škodu. Sociálnymi sieťami sa šírili fotografie, ale aj videá tejto silnej búrky.

24 /4911/ 13. 6. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Dejan Kičiňa Davorin Ma rušić

Pozdrav z Petrovca!

Ema Po volná

Ján Čeman

jednom z minulých čísel sme sa vás opýtali, čo ste o stavu. A tu ovéh núdz s robili poča Poslali nám . vede odpo sú niektoré z PU Včielka. deti a to , ich z Petrovca ich! jeme dravu a poz Ďakujeme Danuška

Iva Antićová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ema Mijatovićová

Luka Šuľan

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXII 13. júna 2020 ČÍSLO

249

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

HISTORICKÁ ČÍTANKA

Apoštol Slavónie – Ján Kutlík st. Zuzana Pavelcová „Bo Kutlíkovská vzácna rodina je perlou slovenských rodín.“ Félix Kutlík III.

tomto roku si budeme pripomínať 130. výročie úmrtia Jána II. Kutlíka, známeho najmä ako Jána Kutlíka st. Rod Kutlíkovcov je na Dolnej zemi dobre známy najmä vďaka dlhoročným pronárodným snahám, bojmi o posilnenie národnej identity Slovákov i vďaka kňazskej a učiteľskej práci trvajúcej takmer tri storočia. Krajanské múzeum Matice slovenskej dlhoročne vlastní monografiu Dejiny Kutlíkovcov, ktoré zostavil potomok rodu Félix Kutlík III. Uvádza ju slovami: „Môj nebohý otec Felix Kutlík I, bývalý evanjelický farár kulpinský, žiadal, aby v záznamoch o rodine Kutlíkovcov, ktoré on započal robiť, po jeho smrti niektorý člen rodiny pokračoval. Rád plním túto jeho žiadosť, lebo z lásky k svojmu rodu aj sám sa ochotne zaoberám minulosťou svojich praotcov.“ 1 Azda najvýznamnejšie sa do slovenských dejín Dolnej zeme zapísali otec a syn druhej a tretej rodovej generácie, ktorým venujeme krátku spomienku. Ján Kutlík st. sa narodil 9. mája 1806 vo Vyšnom Kubíne, v remeselníckej rodine mäsiara Jána I. a Kataríny III., rod. Irešovej (pôvodom Poľky). Dva roky navštevoval elementárnu školu v Jasenove, rok sa škoľoval v Dolnom Kubíne, navštevoval gymnázium v Šajó-Gemeri, neskôr prestúpil pre výučbu nemčiny do Kežmarku. Jeho učiteľom bol Ján Chalupka, ktorému podľa písomných prameňov možno

1 2

vďačiť za jeho národné prebudenie. Pre nedostatok financií na školné poplatky prestúpil na menšie gymnázium do Banskej Štiavnice, kde sa stretol s evanjelickým farárom a národovcom Jánom Seberínim. V roku 1826 prestúpil na kolégium do Prešova, kde dokončil kňazské vzdelanie. Prvé pracovné miesto získal v Starej Pazove. Tu úradoval ako kazateľ

a učiteľ 13 rokov (1828 – 1841). Krátko pôsobil v banátskom Sv. Mikuláši (1841 – 1843), neskôr prestúpil do dnešného Rumunska (Mokrá pri Arade) a odtiaľ bol povolaný na Pitvaroš (1844). Jeho pôsobenie v Pitvaroši trvalo viac ako dve desaťročia. Tu dlhoročne slúžil a učil iba v slovenčine, čo mu prinieslo nemalé komplikácie s maďarským obyvateľstvom. Neúnavne podporoval všetky národné snahy, podujatia, angažoval sa literárne a publicisticky. Zaslúžil sa o výstavbu slovenských škôl i nedeľnej slovenskej školy v Pitvaroši. K presadzovaniu národných snáh

a k angažovaniu sa vo veci národnej povzbudzoval a vyzýval mnohých kolegov. Bol obľúbencom Jána Kollára, ktorý ho nazval „apoštol Slavónie“. Kontakt nepretržite udržoval i s Ľudovítom Štúrom, ktorému pomohol na Dolnej zemi pripraviť finančnú zbierku na podporu Katedry česko-slovenského jazyka na evanjelickom gymnáziu v Bratislave. Pod značkou J.K. st. nájdeme jeho články v Orlovi Tatranskom, Národných novinách, Obzore, Pohľadoch, Cirkevných listoch, Vedomostiach, Vestníku, Hlásnikovi... Samostatne vydal Pohräbník, Pohrabné verše, Neďelné kázne, Oltánik, Kroniku dejepisnú, Jubileum Palatína Jozefa, Náboženskú čítanku, Markobiotiku. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a jej predsedom pre odbor MS na Dolnej zemi. Na jej podporu venoval 12 zlatých. Zaslúžil sa o vznik a chod slovenského gymnázia v Revúcej. V Pitvaroši inicioval čitateľský spolok, venoval sa i výchove ľudu najmä v otázkach včelárstva, záhradkárstva i ovocinárstva. Z Pitvaroša odišiel označovaný ako pansláv do Slovenského Bánhedéša ku svojmu synovi, ktorý pôsobil ako farár a učiteľ a nasledoval jeho životné učenie. Ján Kutlík st. umrel 22. decembra 1890. Rodinná kronika písaná jeho potomkom Félixom III. končí slovami: „V mojej osobnej opatere sa nachádzajú mnohé vzácne relikvie rodinné, znamenité obrazy, listy, knihy a iné veci, ktoré po mojej smrti dľa môjho želania odovzdané majú byť za účelom úschovy čiastočne v Matici Slovenskej, čiastočne Slovenskému Národnému Múzeu v Turčianskom Sv. Martine.“2 Matica slovenská vo svojom fonde uchováva Dejiny Kutlíkovcov už viac ako celé štvrťstoročie.

Z obsahu

V pivnickom poli tri lipky

s. 20

Máje „žijú“ len dva dni!

s. 23

Viera Fejdiová, r. Kubányová

s. 25

KUTLÍK, Félix III. Dejiny Kutlíkovcov. Bratislava : Slovenská grafia, 1931, s. 3. Fond KM MS, š. Ondrej Kulík 20. Tamtiež, s. 75

Mozaika SKUS PIVNICA (1965 – 1985)

V pivnickom poli tri lipky Miroslav Pap

ok 2020 je pre Pivnicu jubilujúci, totižto treba pripomenúť, že aktuálny rok je v poradí dvestotridsiaty od príchodu Slovákov do tejto dediny. No ako celá Pivnica oslavuje, tak aj Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica. Uplynulo 55 rokov od založenia tohto spolku. V príspevku sa budeme venovať iba kľúčovým bodom, ktoré tvorili históriu spolku a formovali ho do dnešnej podoby. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica je umelecké teleso zamerané predovšetkým na ochranu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré funguje na základe ochotníckej činnosti. Od svojho založenia spolok zachováva tradičné tance a piesne, ako aj tradičný odev z Pivnice. V medzivojnovom období v Pivnici pôsobil pozoruhodný počet kultúrnych, vzdelávacích, náboženských a športových spolkov. Následne však po ukončení 2. svetovej vojny

ložením súboru sa začína obdobie intenzívnejšieho kultúrno-umeleckého života. Dňa 23. mája 1965 na javisku Družstevného domu v Pivnici mládežníci a už takzvaní súboranti obecenstvu ponúkli celovečerný program, ktorý sledovalo viac ako 500 divákov. Týmto programom akoby sa začala dodnes trvajúca púť V Martine (1970) pivnického súboru, ktorý dosiahol pozoruhodné úspechy doma a v zahraničí. 12. septembra toho istého roku bol program zopakovaný, aj už s novými členmi. V tomto čase súbor mal blízke kontakty so selenčskými a hložianskymi ochotníkmi tak divadelníkmi, ako aj tanečníkmi a spevákmi. Repertoár pivnických ochotníkov netvorili iba tance a piesne, ale aj divadelné predstavenia. Založením spolku akoby sa začali časté

Orchester počas nahrávania v RTVNS (1978)

a najmä v 60. rokoch 20. storočia sa v Pivnici javí dočasná absencia kultúrnych spolkov, tým aj kultúrnej činnosti. Ako riešenie tohto takpovediac inštitucionálneho nedostatku bol z iniciatívy skupiny mládežníkov v roku 1965 založený Súbor piesní a tancov V pivnickom poli. So za-

hosťovania slovenských spolkov z ostatných slovenských prostredí v Pivnici, ale aj Pivničania rovnako hosťovali a interpretovali vlastný repertoár po celej Báčke, Banáte a Srieme (Selenča 1965, Aradáč 1966, Báčsky Petrovec 1966, Stará Pazova 1966, Ilok 1966, Hložany

REPORTÉRI

1967, Kysáč 1967, Kulpín 1968, Silbaš 1969, Báčska Palanka 1972, Padina,

a najväčšie z radu slovenských vojvodinských festivalov. Postupom

Kovačica, Erdevík 1973...). Toto viedlo k nadviazaniu medzilokálnych kontaktov vojvodinských Slovákov, ale aj vedúcich osobností, ktoré sa snažili o rozprúdenie menšinovej kultúry. V čele mládežníckej organizácie v období zakladania súboru stál Ján Guba, ktorý sa zároveň od roku 1966 po zmenách v organizácii naplno venoval iba súboru. Hneď na samom začiatku v roku 1966 súboranti v spolupráci s ostat-

času prevýšil lokálne a regionálne hranice a nadobudol medzinárodný charakter. Vďaka tomuto festivalu, ktorý bol založený z iniciatívy skupiny mládežníkov, dodnes bolo prednesených viac ako 2 700 piesní, ktoré sú archivované v spolku. K ďalším významným úspechom súboru patrilo aj nahrávanie v Novosadskom rozhlase v roku 1966. Prvé sólové nahrávky mali Anna Sičová, Katarína Šusterová, Anna

Spevácka skupina pod vedením V. M. Grňu (1979)

nými milovníkmi tradičnej kultúry zorganizovali prvý festival spevákov slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli, ktorý sa uskutočnil 22. a 23. januára za účasti 24 spevákov zo 14 prostredí. V súčasnosti tento 55-ročný festival patrí bezpochyby medzi najstaršie

Rumanová, Anna Valentíková, ako aj dievčenská skupina. Na pivnickom javisku postupne z iniciatívy členov súboru vystupovali aj zahraničné súbory, prevažne z materskej krajiny – z Očovej, Trnavy, zo Zelenča pri Trnave, Serede, Šenkvíc, z Bratislavy, Prešova a pod.

HLAS ĽUDU | 13. 6. 2020 • 24 /4911/ V rámci medzinárodnej spolupráce do Pivnice prichádzali aj etnomuzikológovia. Medzi prvými bol z iniciatívy Jána Gubu povolaný PhDr. Ladislav Leng, CSc., ktorý tu realizoval početné výskumy a podieľal sa na zdokonalení tanečných prvkov. Bol iniciátorom príchodu hosťujúceho folklórneho súboru Očovan z Očovej. Ján Guba patril k hlavným iniciátorom založenia súboru. Vo svojich dokumentoch o prvom zahraničnom zájazde v roku 1969 píše: „Vtedy sa cestovalo okolo – naokolo cez Viedeň. V predvečer MDŽ bola zastávka v Bratislave a 8. marca v Starej Ľubovni. Potom ubytovanie pri Prešove. Nasledovali 4 vystúpenia, ktoré organizovalo DJZ Prešov, a 12. marca príchod k priateľom v Očovej. Šesť ďalších výstupov v okolí, filmovanie pre SAV v Detve a odchod do Tatier.“ Ako dôkaz kvality súboru svedčil fakt, že rok 1969 priniesol 26 vystúpení v domovskej krajine a 15 vystúpení v rámci dvoch zájazdov na Slovensko v rovnakom roku. V spomenutom roku sa pivnickým súborantom podarilo na Slovensku sfilmovať celý repertoár súboru pre 45-minútový dokumentárny výskum. Dnes tento dokument plní dokumentačnú funkciu reprezentujúcu folklór jednotlivých období. Medzi ostatnými vystúpeniami vo filme možno vidieť svadobné tance. O päť rokov neskôr odčlenením sa súboru od Zväzu mládeže bol premenovaný na Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica (SKUS) a tento názov nesie dodnes. Prvým predsedom spolku sa stal Ján Čérný, tajomníkom Ján Guba a pokladníkom Michal Šagát. Dozornú radu tvorili Štefan Durgala-Sváko, Štefan Brňa a Štefan Ruman. Všetky uvedené osobnosti v publikačných jednotkách boli definované ako hlavní iniciátori založenia SKUS Pivnica. Základy spolku netvorili iba tanečná, spevácka a hudobná sekcia. Do koncepcie boli zaradené aj: divadelná, národopisná, foto-kino, literárna a technická. Samozrejme, jednotlivé sekcie pracovali v rôznych podmienkach a podávali každá iný výsledok. Niektoré časom zanikli, no z druhej strany určité získali pozoruhodné výsledky. Za každou sekciou stálo osobitné vedenie, snažiace sa ju dostať na vyššie priečky. Najpočetnejšie a najúspešnejšie boli prvé tri, pričom hudobná mala významnú funkciu v rámci realizácie Stretnutia v pivnickom poli. V tom

čase obyvatelia boli hrdí na svoj nej úrovni. Tanečné a spevácke body čisto pivnický orchester, ktorý spre- boli často nahrávané novosadskou vádzal všetkých spevákov. V rámci a belehradskou televíziou. Treba hudobnej sekcie prebiehalo zdoko- však skonštatovať, že sólisti pranaľovanie mladších hudobníkov videlne nahrávali a prispievali do už známymi odborníkmi. Boli to rozhlasového fondu Rádia Nový Štefan Durgala-Sváko, Jozef Ruman-Báčika, Pavel Durgala, Michal Činčurák, Gustáv Babiak a ďalší. Netreba však zabudnúť ani na divadelnú sekciu. Divadlo od samotných začiatkov malo významnú funkciu v spolku. Od založenia v roku 1970 aktívne pôsobilo do roku 1990. Počas tohto obdobia divadelníci získali počet- Obliekanie mladej nevesty (1973) né ocenenia a divadelné hry inscenovali po celej Vojvodine. Roky 1977 – 1978 boli pre túto sekciu najproduktívnejšie. V čase najväčších úspechov ochotníckou režisérkou bola Anna Dingová. O tri roky po divadelnej, bola založená foto-kino sekcia. Jej funkcia bola dokumentačná. Svoje prvé kameramanské úspechy tu zís- Ochotníci SKUS Pivnica (1977) kal medzi inými aj direktor fotografie Jozef Maďar. O desať rokov sekcia zanikla a zároveň bol založený Foto-kino klub. Národopisná sekcia bola usmernená na zachovávanie predovšetkým hmotného kultúrneho dedičstva, ale z druhej strany podieľala sa na teKolové tance v Martine (1970) rénnom výskume a v zhromažďovaní ľudových piesní Sad. Dodnes tieto nahrávky majú a dokumentovaní obyčajovej kul- možnosť počúvať poslucháči Rádia túry. Nakoniec kvalitné konferen- Nový Sad. O kvalite súboru toho cierske, ako aj umelecké prednesy obdobia svedčí aj fakt, že členovia na celovečerných programoch mali pravidelne absolvovali zájazdy do Československa (Tisovec, Rimavská členovia literárnej sekcie. Sedemdesiate roky pivnickým sú- Sobota, Martin, Ružomberok a pod.). SKUS Pivnica disponoval bohatou borantom priniesli početné úspechy na lokálnej, pokrajinskej a regionál- krojovňou, ktorá sa dopĺňala pravi-

delne. Fond tvoril nielen pivnický tradičný odev, ale aj myjavský, liptovský, či z regiónov východného Slovenska. Samozrejme, najviac bolo pôvodného pivnického, ktorý šili početné krajčírky. Žiaľ, tento fond tradičného odevu bol postupne rozdelený medzi tanečníkmi, alebo zostal nevyužitý v skriniach. Roky 70. a 80. by sa dali prirovnať sínusoide. Boli roky, keď tanečná, spevácka a hudobná sekcia mali aj do 20 vystúpení v priebehu roku. Divadelná zvýšila počet inscenácií a vystúpení. Z druhej strany boli roky, keď produkcia a vystúpenia boli na menšom ústupe. Občas sa divadelná sekcia dostala pred tanečnú. Každoročne do súboru prichádzali noví členovia, ktorí zanechali stopu v dnes už 55-ročnom spolku, na ktorý sú Pivničania hrdí. Všetky krúžky fungovali naplno a podávali

výsledok v rámci svojich možností. Bolo to obdobie kultúrneho rozmachu s možnosťou uplatnenia sa v každom kultúrnom sektore. Spolok umožňoval každému milovníkovi kultúry stať sa členom a pôsobiť v odvetví individuálneho záujmu a tým reprezentovať seba a svoju dedinu.

III

Mozaika OLTÁRNY KRÚŽOK ŽIEN V LALITI PÔSOBÍ VIAC AKO ŠESŤDESIAT ROKOV

Veria v Božie slovo navždy aspoň skromný balíček. Neskoršie, po príchode farára Vladimíra Lovása, 9. októbra 1977 za novú predsedníčku OKŽ zvolili Zuzanu Turčanovú-Šusterku, podpredsedníčkou sa stala Mária Pucovská, kým pokladníčky boli Zuzana Farkašová a Anna Žiaková. Pravdaže, činnosť pokračovala a

ovujú. Členky svoje ruky usilovne, ochotne a s láskou prikladajú aj k úprave farskej budovy, nádvoria Juraj Pucovský a záhrady, aby tak svojej novej farárke Zuzane Poničanovej a jej manželovi Miroslavovi, ktorý tiež končí štúdium teológie, vytvorili rvá adventná nedeľa teraz čím lepšie podmienky na život už v dávnom roku 1959 v peknom ovzduší. bola v lalitskom kostole OKŽ Ester má teraz zo 15 až 20 dvojnásobne slávnostná. Začínal aktívnych členiek, medzi ktorými sa prvý zo štyroch týždňov pred je na potešenie čoraz viac mladých Vianocami. A v slovenskom tvárí. Stretávajú sa každú druhú evanjelickom cirkevnom zbore nedeľu po večierni. Modlia sa v Laliti za prítomnosti d. p. biskupa a spievajú spolu so svojou novou, Juraja Struhárika založili Oltárny chtivou a iniciatívnou duchovkrúžok žien. Zakladanie OKŽ ininou pastierkou Z. Poničanovou, cioval vtedajší farár Juraj Pagáč. ktorá im podáva zaujímavé Jeho manželke Márii sa dostala prednášky o cirkevnom živote, česť, aby bola v čele krúžku až ale aj iných otázkach. Tieto stretpo odchod Pagáčovcov zo zboru nutia sú príležitosťou, aby ženy v roku 1976 do Kulpína, kde sú vyslovili svoje názory o Ježišovi obaja pochovaní na tamojšom Kristovi, poťažkali si na svoje proslovenskom cintoríne. Pani Predsedníčka krúžku Olinka Turblémy a požiadali o radu, ako ich farárovej v práci spočiatku pomáh- čanová počas prejavu pri oslavách prekonať. ali Mária Zorňanová-Kozová, 50 rokov pôsobenia Každú stredu, najmä v zimných Katarína Grňová a Anna Žiaková, mesiacoch, Laliťanky sa stretávajú pravdaže, za horlivej činnosti ženy sa snažili svoje pole pôsobena priadkach, kde vyšívajú rôzne ostatných cirkevníčok. Ženy sa nia neustále zveľaďovať. O necelé dva roky 4. februára vzorky s názvom krúžku Ester. stretali každú druhú nedeľu po Z toho šikovné krajčírky z vlastvečierni, kde sa modlili, spievali 1979 boli nové voľby. Do funkných radov ušijú vkusné tašky na slávu Hospodina, rozprávali sa cie predsedníčky zvolili Zua iné suveníry, ktoré potom darujú a robili plány pre vlastnú činnosť. zanu Turčanovú-Dovicovú, svojim hosťom alebo venúvajú domácim zborom, keď u nich hosťujú. Od príchodu farárky Z. Poničanovej do zboru 20. októbra 2019 OKŽ Ester navštívil svoje sestry a bratov na priadkach v Novom Sade, Silbaši a v Selenči. Pred každými Vianocami členky Zakladateľky OKŽ žien v Laliti. Prvá predsedníčka Mária Členky OKŽ v roku 1987 s farárom Vladimírom Lovásom krúžku navštevujú Pagáčová sedí v strede. starých, nevládnych cirkevníkov, ktorí nemôžu Zo zozbieraných peňazí zakúpili M á r i a M a ž i a r o v á s a s t a l a hostí z iných zborov. V súčasnosti lalitské cirkevníčky navštevovať služby Božie v koskoberce pred oltár, lavice v kos- podpredsedníčkou, Zuzane tole a sieni zateplili priliehavými Farkašovej zverili pokladnicu pôsobia s novým pomenovaním tole. Pritom ich v družnom rozhovpodstielkami, robili všetko to, čo a Anna Múdra bola zapisovateľkou. – Oltárny krúžok žien Ester a pod ore potešia skromnými balíkmi, bolo treba v zbore. Na Vianoce V tom období sa členky postarali taktovkou predsedníčky Márie vlani ich rozdelili 38, posmeľujú obstarávali, potom skrášľovali o vynovenie zborovej kuchyne, Hrnčiarovej. Práce majú hodne, tak sestry a bratov, aby nezúfali, ale stromček a z vlastných peňazí sa kúpili potrebné riady a zariad- v kostole, ktorý lalitskí evanjelici dúfali a verili v Božie slovo ako postarali, aby každé dieťa dostalo enia, vymenili záclony v sieni už niekoľko rokov dôkladne ren- aj dosiaľ.

a vo farskej kancelárii. Po líčení kostola zakúpili nástenné lustre, vymenili koberce tak v chráme, ako aj v sieni a chodbe. Za úradovania ďalšej farárky Viery Bátoriovej v lalitskom zbore OKŽ v roku 1996 dostal nové vedenie: predsedníčkou síce zostala Zuzana Turčanová, za podpredsedníčku zvolili Annu Benkovú, pokladníčkou sa stala Katarína Fábryová a zapisovateľkou Olinka Turčanová. Vedenie OKŽ v tomto zložení pracovalo do 7. januára 200l, keď žezlo predsedníčky do svojich rúk prebrala Olinka Turčanová, podpredsedníčkou zostala Anna Benková, pokladnicu aj ďalej mala na starosti Katarína Fábryová a zapisovateľkou bola Anna Turčanová. Na stretnutiach krúžku každú druhú nedeľu popoludní sa zúčastňovala aj farárka V. Bátoriová. Ženy tam počúvali zaujímavé a aktuálne prednášky, modlili sa, spievali, čítali náboženské texty, robili peňažné zbierky na zveľadenie zboru, aby organizovali pravidelné čajové večierky, chystali pohostenie počas návštev

REPORTÉRI

HLAS ĽUDU | 13. 6. 2020 • 24 /4911/

STARODÁVNY ZVYK NA TURÍCE V LALITI

Máje „žijú“ len dva dni! J. Pucovský

kali súhlas a zjednali sa, koľko im domáci za to zaplatia! Medzi nimi Lalitskí Slováci – evanjelici záväzne bol aj mládenec, ktorému sa mnoho nerozlišujú od os- sa dotyčná dievka páčila, s ňou už tatných príslušníkov nášho tancoval na zábave, odprevádzal národa na tzv. Dolnej zemi. Okrem ju domov, alebo si pošepkávali najnevyhnutnejších vecí pre bio- nežné slová pod rúškom noci logické prežitie a duchovný život pred uličnou bránou či v kutke, so sebou v srdci a mysli si prin- ktorú mal takmer každý gazdovský iesli aj početné zvyky a obyčaje. dom. Figliarsky to robili, aby naJedným z nich je stavanie, resp. jprv dostali peňažnú ponuku, ktorá niekedy bola väčšia než očakávali. Za máje pred krčmou dostávali tiež odmenu – bečku (súdok piva) a úhradu im dával aj cirkevný zbor, keď v nedeľu ráno pri príchode na služby Pred kostolom nestavajú máje od deväťdesiatych Božie do kosrokov, keď niekto prihlásil polícii, že Slováci mítingujú tola cirkevproti moci níci videli vysočizný máj. Treba povedať, že si v sobotu váľanie mája, ktorý sa rozlišuje podvečer vo dvore niektorého od takmer všetkých našich dedín. Pokiaľ vo veľkej väčšine našich mládenca kamaráti nachysslovenských dedinách máje stoja tali aspoň dve drevené hrady či vzpriamené celý piaty mesiac hrubšie drúky, dlhé najmenej 6 v roku, Laliťania, ako sa tomu až 8 metrov. Spojili ich kramľami, hovorí, májové drevo stavajú, upevnili a zaistili hrubým drôtom a na vrch klincami zatĺkli zelený ale i váľajú na Turíce. Stavanie májov nikdy nebolo konár zoťatý z topoľa, agátu alebo iba odvekou tradíciou, ale aj niektorého iného stromu. Potom peknou dedinskou slávnosťou. mama dievčaťa prichystala ručníky Lalitskí Slováci sa teda tomuto a pestrofarebné stužky na ozdobu ľudovému zvyku venujú na Turíce, koruny a hlava rodiny prichystala počas svätodušných sviatkov, plné fľaše s vínom a pálenkou, ktoré naša evanjelická cirkev ktorými tiež ovešali zelený vrchooslavuje 50 dní po Veľkej noci. lec mája. Vysoký stĺp potom mládenci Keďže je to pohyblivý sviatok, pod „velením“ aspoň jedného stávalo sa, že sa Turíce posúvajú staršieho muža, skúseného v tej aj do prvých júnových dní, ako bolo aj toho roku (1. júna váľali), robote, vztýčili po polnoci za poale pomenovanie máj sa nikdy moci rebríkov do výšin a upevnili nemenilo. Máje sa vždy stavali ubíjaním zeme vo vykopanej jame. v noci na Turíčnu nedeľu a v pon- Máj sa nezriedka vypínal aj do delok podvečer ich zvalili. Tak výšky nad 15 metrov. Voľakedy „žijú“ prakticky len necelé dva dni! v Laliti bývalo viacero májov, Týždeň alebo aj dva skôr sa ktorých lístie, stužky a ručníky lalitskí mládenci dohovárali o tom, šelestili na vetre a fľaše s pijatikou ktorej dievke postavia máj, či to sa hompáľali, takže sa mládenci urobia pred niektorou krčmou, ale neraz obávali, aby nespadli na i kostolom. Potom dvaja – traja zem, ak neboli dobre pripevnené. odišli k rodičom dievčaťa, aby zís- Nie preto, že by niekoho zranili,

VČERA, DNES, ZAJTRA...

ale by bola veľká škoda, aby sa rozbili a ich obsah skončil v suchej zemi a nie v smädných hrdlách. Váľanie májov vo Svätodušný pondelok podvečer kedysi bola veľká slávnosť v Laliti. Vtedy sa tam vedelo zoskupiť sto, ba aj dvesto ľudí. Nechýbala ani hudba, ktorá vyhrávala do tanca. Dievky a mládenci sa šikovne zvŕtali, kým niektorí pomaličky odkopávali

chlapci odviazali ručníky, ktoré pekne poskladali, najsmelší mládenec alebo možno frajer ich vrátil dievčaťu. Ktorá bola slobodná, nemala milého, k tomu i štedrá, dala každému jeden ručník, ako odmenu, že si ju uctili májom. Ostatní otvorili fľaše, štrngli si na zdravie a s chuťou si upíjali z dobrého domáceho. Na svoje si prišli aj deti, ktoré veľmi rýchlo „ošklbali“ stužky, ale aj listy, takže zostali len holé konáre. Potom za sprievodu hudby mládež a húfy zvedavcov išli k druhému, tretiemu, štvrtému máju, kde sa všetko opakovalo... Tradícia stavania májov v Laliti pretrváva dodnes, Začiatok váľania mája v roku 1946 pred Benko- len to nie je taká slávnosť ako vou krčmou voľakedy. Chlapci pred domom májové drevo. Drúk sa nahýnal kultúry vystavajú ako i toho smerom, ktorý mu určili, takže ho roku máj. Váľajú ho pri hudbe museli podopierať rebríkmi. Nikto z cédečiek iba za prítomnosti nechcel, aby ho čím skôr zvalili. šantivých detí, nemajú s kým

Máj pred domom Zdenky Demiterovej-Terekovej v roku 1992. Zo všetkých dievčat a chlapcov na snímke dnes v Laliti žijú len dve vtedajšie dievčatá a traja chlapci.

V tom bolo celé čaro. Staré matky, mamy, zvedavé susedy museli vidieť, ktorá s ktorým tancuje, lebo sa tam možno niečo zrodí! Stávalo sa, že to bol niektorej dievke posledný máj, lebo do roka už bola začepčená žena. Napokon, keď májové drevo zostalo vo vodorovnej polohe,

tancovať, lebo dievčatá tam ani nechodia, majú iné záujmy alebo jednoducho „zutekali“ z dediny. Niekto im v kotle uvarí fazuľu alebo paprikáš, vypijú to-ktoré pivo a je to koniec. No aj to je lepšie, ako keby zvyk navždy zanikol!

Mozaika

Na ktorom mieste stál prvý obecný dom v Petrovci? kostole na začiatku Popovej ulice, dnes Fyzkultúrna), ktorý ako duchovný otec bol oslobodený od povinných poddanských prác (zaň robili jeho cirkevníci – chudoba – prnjavorci). Srbská rodina petrovského popa nažívala so Slovákmi priam ukážkovo a zostala tu žiť aj s potomkami až do revolúcie

INÍ PÍŠU

Márie Terézie Jozef II. Petrovec musel byť zbúraný a nahradený vtedy dostal aj prvého úradného honosnejším. kňaza Ondreja Stehlu a učiteľa Ten ale už poriadne ochrnutý Daniela Zátureckého. V Petrovci a viditeľne starý stojí oproti kosViera Benková tak začali hoci nie veľké, ale predsa tolu aj dnes (naplánovaný je na aké-také úpravy a s príchodom rekonštrukciu pre budúce Múzeum eď sa prví prisťahovalci v nových prisťahovalcov vznikali vojvodinských Slovákov). Plán Petrovci zabývali, a trvalo aj nové ulice. a stavbu tejto budovy vypracoval to niekoľko rokov, lebo po Keďže prvý obecný dom, stará Petrovčan majster Samuel Gabríni. odchode mnohých srbškola a kostolík po roku Druhý obecný dom mal aj väzenských rodín naši predkovia 1787 mali takmer kaž- skú celu, policajné – strážnické odkupovali od nich domy doročne stále zásadné miestnosti a notárov úrad. Richtár i majetky a usádzali sa do opravy, Petrovčania sa bol vtedy veľmi agilný Petrovčan tzv. starodávnych ulíc, narozhodli na ich mieste Pavel Lehotský, ktorý sa postaral príklad do Veľkého a Mavystavať nové a krajšie o výstavbu starobinca, artézskej lého Budžáku, Prňávoru, budovy, a tak v roku studne a vysadenie stromov v tzv. Ráckeho kraja, Popovej ulič1822 vedľa nového ho- Širokej ulici, po ňom v tejto funkcii ky, do Mikovho sálaša, na nosného kostola onedl- úspešne pokračoval aj ďalší richtár Šimandru a podobne. Ako ho stála aj nová školská Martin Slavka. bohabojné spoločenstvo budova s dvoma bytmi Vtedy tu žilo 7 867 obyvateľov. museli myslieť aj na svoju pre učiteľov – kantorov. A keď už spomíname tieto roky, vieru a organizovať život Budova školy bola dlhá nezabudnime spomenúť, že sa v novom bydlisku. Teda 32 siah, široká 5 siah a pozemkové knihy (ktoré sú dnes Dobová pohľadnica Petrovca a na nej aj obecný dom bolo treba vystavať kostol, vysoká 2 siahy. Staval ju chránené štátom a nachádzajú školu a obecný dom. A to nemecký staviteľ murár sa na pozemkovom úrade našej veru nebolo ľahko, aj preto, že 1848/49, keď Maďari vyrabovali Jakub Schmaus, tento objekt tu obce) začali písať v roku 1891 – futockí zemepáni do roku 1770 srbského obchodníka a potom ho stál až do šesťdesiatych rokov 1899 a vnášali sa do nich údaje väčšinou boli Srbi a nemali záu- i zabili. Tento obchod stál v stre- minulého storočia, keď na jeho o domoch, majetku a iných hnuteľjem pomáhať novým prišelcom disku Petrovca vedľa dnešného mieste vyrástol obytný dom a dom nostiach; vtedy sa na domy kládli Slovákom vo viere a ich sakrálnych domu Fábryovcov, aj domové čísla.... stavbách, skôr to boli vojaci, ktorí kde dnes sídli Spolok Ako ilustráciu rastu Petod panovníkov krajiny dostávali petrovských žien... rovca a pribúdania nových tieto predtým spustošené zeme Prvý kostolík narodín a domov uvedieme a dediny do „užívania“ za svoje šich predkov bol iba počet domov z roku 1779, vojenské zásluhy v bojoch proti obyčajným uprakeď ich bolo 448. Vtedy tu Turkom. Keď bola v Báčke roku veným domom s žilo 708 mužov, 665 žien, 688 1745 zrušená Vojenská krajina, vchodom zo dvochlapcov a 600 dievčat. V srbskí vojaci boli demobilizovaní ra a stál na mieste roku 1820 tu bolo 600 doa pretože sa nechceli stať podda- dnešného honosmov, o takmer pätnásť rokov nými na majetkoch zemepánov a ného evanjelického bolo už 757 domov a 4 974 zaoberať sa poľnohospodárstvom, kostola; vedľa si naši duší. V roku 1885 je nárast masovo odchádzali do Sriemu, predkovia vystavali aj takmer dvojnásobný, je tu Banátu, ale i do Ruska, kde sa prvý obecný dom a už 1 345 domov a v roku prenajímali znova do vojenskej školu. Osud evanje- Vyparádené Petrovčanky pred niekdajšou cirkevnou 1904 dochádza k ďalšiemu služby. Richtár slovenských osad- lických učiteľov bol školou pri kostole rastu, Petrovec mal vtedy 1 níkov v Petrovci spolu so srbským v tej začiatočnej fáze 576 domov a pribudla i derichtárom ručili podľa podpísanej prispôsobovania sa siatka nových obyvateľov. zmluvy so zemepánom vo Futoku novým podmienkam veľmi ťažký. zdravia. Keďže na tzv. kostolnej Vtedy tu žilo 7 867 obyvateľov, jej neporušenie a ak sa tak stalo, Futockí zemepáni Srbi im nezaka- strane nebolo vtedy pre obecný čo sa prekonalo roku 1910 s rezlosť a surovosť zemepánov sa zovali vieru, boli to však katolícke dom dosť miesta, od majiteľov kordným počtom obyvateľov – 8 vylievala na chrbty poddaných. vrchnosti a najmä plebán z Futo- oproti kostolu odkúpila cirkev po- 142. Tento počet nebol prekonaný V spomínanom čase zostalo me- ku, ktorý prenasledoval tunajších zemok za 2 000 zlatých na stavbu ani v časoch najväčšej prosperity dzi Slovákmi žiť iba pár stareckých evanjelických kňazov – učiteľov, nového obecného domu. Tento v šesťdesiatych až sedemdesiatych srbských domácností na čele so privádzal katolíckych, a tieto ne- však v roku 1899 pri náraste počtu rokoch minulého storočia... srbským farárom – popom a jeho ľahké roky sa pozmenili, iba keď obyvateľov a nových uhorských Foto: z archívu J. Čiepa s rodinou (býval hneď pri srbskom v roku 1781 nastúpil na trón syn zákonov o obciach a mestách

HLAS ĽUDU | 13. 6. 2020 • 24 /4911/

SPOMIENKY

Viera Fejdiová, r. Kubányová

INÍ PÍŠU

(15. 4. 1912 – 6. 12. 1969)

Olga Fejdiová

oncom minulého roku (6. 12. 1919) uplynulo 50 rokov, čo nás opustila Viera Fejdiová, stredoškolská profesorka a prekladateľka zo srbochorvátčiny, moja mama. Narodila sa 15. 4. 1912 v Báčskom Petrovci v učiteľskej rodine. Jej rodičia boli Július Kubány (1875 Hložany – 1926 B. Petrovec), učiteľ a kultúrno-osvetový pracovník, zakladateľ Slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci, a Mária, r. Profantová (1887 Lipt. Mikuláš – 1946 Báčsky Petrovec), učiteľka najprv v Kysáči (1909 – 1910), potom v Petrovci (1910 – 1946). Bývali a učili v tzv. Kubáňovej škole na Vrškách. Tam sa aj moja mama narodila. Po ukončení základnej školy nastúpila do gymnázia. Po jeho ukončení v roku 1930 odišla študovať do Bratislavy na Lekársku fakultu Univerzity Komenského, avšak pre nepriaznivé finančné pomery (po otcovej smrti v roku 1926 polosirota) sa vrátila naspäť do Petrovca a následne vyštudovala na Filozofickej fakulte srbochorvátsky a francúzsky jazyk. Po ukončení štúdií krátko pôsobila v mestečku Plevlja (Čierna Hora) a potom na petrovskom gymnáziu až do jeho násilného zatvorenia (1941) počas okupácie Báčky Maďarskom v období 2. svetovej vojny. Učila slovenčinu, latinčinu, srbčinu a telesnú výchovu. Jej maturitný ročník bol 1940/1941, medzi jej žiakov patril napríklad Pavel Sabo-Bohuš. Vo februári 1941 sa vydala za Pavla Fejdiho (1907 B. Petrovec – 1990 Bratislava), bankového úradníka. V apríli 1942 sa im narodila prvá dcéra Olga. V priebehu leta 1942 Pavel Fejdi bol povolaný ako záložný vojak do maďarskej armády, najprv na výcvik a po ňom na východný front bojovať po boku hitlerovskej

armády. Našťastie sa mu podarilo dezertovať z výcviku (zásluhu na organizácii úteku mal vtedajší petrovský notár J. Marčok) a prejsť ilegálne na Slovensko. Od októbra 1942 už pracoval v Slovenskej obilnej spoločnosti v Bratislave. Začiatkom decembra 1942 prišla na Slovensko aj manželka Viera s maličkou 7-mesačnou dcérou Olgou. Bývali v Liptovskom Mikuláši u starého otca Viery, kde žili aj sestry Vierinej mamy Márie. Po skončení 2. svetovej vojny sa Fejdiovci usadili v Bratislave, kde sa im narodili ďalšie 2 deti – Vierka (1945) a Paľko (1949 – 2013). Viera Fejdiová potom pôsobila najprv ako učiteľka v osemročnej strednej škole, ale ako nekvalifikovaná učiteľka – vzdelanie jej uznali až po nostrifikácii vysokoškolského diplomu (niekedy okolo roku 1960). Keďže jej aprobácia nebola postačujúca a navyše v tom období medzi Československom a Juhosláviou neboli „priateľské“ vzťahy, bola zaradená ako nekvalifikovaná učiteľka s nízkym platom. Učila rôzne predmety – dejepis, ruštinu, slovenčinu. Aby si „doplnila“ kvalifikáciu, zapísala sa na diaľkové štúdium na Filozofickej fakulte popri neľahkej učiteľskej práci a ukončila odbor slovenčina s vyznamenaním a červeným diplomom v roku 1963. Potom, už ako „kvalifikovaná“ , učila na gymnáziu Novohradská a Gymnáziu L. Novomeského až do predčasnej smrti. Svoje neľahké učiteľské povolanie milovala. Milovala svojich žiakov a oni milovali ju. Veru sa stávalo, že my deti sme neraz žiarlili na jej žiakov, učiteľský kolektív a vôbec všetko, čo súviselo s jej povolaním. Ďalšou jej takpovediac pracov-

nou záľubou bola prekladateľská činnosť. Prekladala zo srbochorvátčiny v prvom rade beletriu, ale aj iné texty, odborné, dokonca aj reklamné a inštruktážne prospekty, náročné na odbornú terminológiu. Pamätám sa na úsmevnú situáciu, keď sme nevedeli preložiť slovo „pikap“, neskôr sme prišli na to, že ide o anglický výraz „pick up“ pre malé nákladné auto. Prvým prekladom bol román Mile Budaka Musinka, ktorý vyšiel ešte počas vojny vo vydavateľstve SPKK v Bratislave roku 1944. Jej prekladateľskú činnosť prerušila vtedajšia politická situácia medzi Československou republikou a Juhosláviou. Po uvoľnení vzťahov ešte preložila niekoľko kníh (viď priloženú bibliografiu prekladov). Okrem týchto činností posledné roky viedla aj lektorské cvičenia zo srbochorvátskeho jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Medzi jej poslucháčov patrili napríklad literárny vedec a prekladateľ Ján Jankovič, básnik Štefan Balák, básnik a diplomat František Lipka, novinárky Mirjana Šišoláková (rod. Vrbacká), Jarmila Samcová. Pri 25. výročí jej úmrtia literárny vedec a prekladateľ Branislav Choma uverejnil v denníku Práca spomienku: Viera Fejdiová bola veľmi citlivá a dôkladná prekladateľka, ktorá dbala o adekvátnosť textu, ovzdušia, slovníka a štýlu. Jej preklady boli nielen verné, ale čítali sa ako pôvodné diela s bohatým slovníkom a jemným štýlom, psychologicky pochopené. Ján Jankovič vo svojej publikácii Slovník prekladateľov s bibliografiou prekladov z macedónčiny, srbčiny, chorvátčiny a slovinčiny (VEDA, vydavateľstvo SAV, 2005)

jej prácu hodnotí takto: Fejdiová neprekladala veľa, ale o to väčšmi dbala na adekvátnosť výrazu, zachovanie atmosféry a štýlu. Používala bohatý slovník, v prípade potreby pestrú a šťavnatú reč. Patrí medzi najvýznamnejších prekladateľov z južnoslovanských jazykov. Na záver slová z nekrológu od jej spolupracovníčky, ale najmä priateľky Drahotíny Topoľskej (rod. Labátovej), uverejneného v Novom živote, roč. XXII, č. 1, 1970: Všetci, čo Vieru poznali zblízka, čo ju mali radi, cítia, že s ňou stratili aj jednu z hodnôt svojho života – bola charakter. Bola – človek. Všetko, čo Viera robila, robila poctivo, so zanietením, s celou dušou. A toto zanietenie spaľovalo jej sily. Viera Fejdiová – bibliografia prekladov Mile Budak: Musinka. Z chorvátskeho originálu. Bratislava SPKK, 1944; Michailo Lalić: Hora nárekov. Zo srbského originálu Lelejska gora. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava 1965; Mihailo Marić: Kráľ bez trónu. Zo srbochorvátskeho originálu Kralj i vlada u emigraciji. Vydavateľstvo politickej literatúry, 1968; Moma Pudar: Che Guevara, muž – legenda. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava 1968; Derviš Sušić: Svätec v čižmách. Zo srbochorvátskeho originálu Ja, Danilo. Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1970. V spolupráci s Drahotínou Topoľskou: Borislav Stanković: Nečistá krv. Zo srbského originálu Nečista krv. Nakladateľstvo Obroda, Bratislava 1949; Branimir Ćosić: Pokosené pole. Zo srbochorvátskeho originálu Pokošeno polje. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1958; Ante Fiamengo: Základy všeobecnej sociológie. Zo srbochorvátskeho originálu Osnove opće sociologije. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava 1968. V spolupráci s Rudom Brtáňom: Laza K. Lazarević: Pri studni. Zo srbského originálu Pripovetke. Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1987.

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Malinový sčasti pečený cheesecake Suroviny: Na cesto: 40 g hladkej múky, vajcia – 3 bielky, 3 žĺtky (oddelene), 3 lyžice cukru, 3 – 4 lyžice kakaa, 1 a pol lyžičky kypriaceho prášku, trochu vody (asi 3 lyžice). Na pudingovú plnku: 250 ml mlieka a 3/4 balenia malinového pudingu. Na plnku: 500 g mascarpone, 200 g kyslej smotany, 1 – 2 lyžičky vanilkovej pasty alebo polovica vanilínového cukru, 160 g práškového cukru. Na malinové pyré: 250 g malín (môže byť aj mrazených), 2 – 3 lyžice zemiakového škrobu (gustin). Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme do hustej peny spolu s cukrom. V inej miske zmiešame preosiatu múku s kakaom, kypriacim práškom, vodou a žĺtkami. Pridáme vyšľahané bielky a dobre (ale jemne) premiešame. Dáme do papierom vystlanej formy a pečieme na 160 ºC asi 20 minút (možno postačí aj menej) – závisí od rúry. Po upečení necháme vychladnúť. Na cesto nalejeme uvarený malinový puding a položíme naň zopár malín. Plnka:

Všetky suroviny na plnku zmiešame. Vyhrnieme a rozotrieme na puding a poukladáme maliny. Dáme do chladničky. Malinové pyré: Maliny uvaríme s trochou cukru, kým sa rozvaria. Môžeme prejsť ponorným mixérom, eventuálne prepasírovať, nech nemá drobné zrnká malín. Škrob rozmiešame v troške vody a pridáme do malín. Ešte 2 minútky povaríme, kým začne hustnúť. Trochu necháme vychladnúť a ešte teplé pridáme na plnku. Dáme na noc do chladu a ráno dozdobíme podľa predstáv. Foto: E. Šranková

TIPY A TRIKY DO DOMÁCNOSTI

Pre pranie a čistenie Pri praní použite tieto triky: škvrny od kávy alebo krvi ihneď namočte do studenej vody; na škvrnu z červeného vína nasypte soľ; farebnú odev perte prevrátenú, dlhšie si zachová jasnosť farieb; nové džínsy perte spolu so starými, nové pustia farbu a farba ošúchaných starých džínsov sa obnoví; jemnú pletenú bielizeň odstreďte vloženú vo vankúšovej obliečke. Triky do kuchyne: sklokeramickú dosku potrite citrónom, nechajte uschnúť a umyte teplou vodou; zápach v chladničke odstráňte pomocou pohárika s obsahom jablčného octu, podobný účinok má aj nádobka s mletou kávou zmiešanou s práškom do pečiva; drevená doska na krájanie nepohltí tak intenzívne pach, ak ju pred použitím opláchnete studenou vodou; kovový kuchynský drez krásne vyleštíte šupkami zo zemiakov. Tie sú účinné aj pri čistení a leštení sklenených okienok na rúre alebo na kozube. Čo s prilepenou žuvačkou? Keď je na oblečení, vložte ho do mrazničky a potom žuvačku ľahšie odstránite. Z koberca ju odstránite tak, že ju budete drhnúť kockou ľadu, až kým nestvrdne. Potom ju

zoškrabete oveľa ľahšie. Čistenie dlaždicových špár: 7 šálok sódy bikarbóny, 1/2 šálky citrónovej šťavy, 1/3 šálky octu, 1/4 šálky vody. Zmiešajte všetky ingrediencie a dobre premiešajte. Noste rukavice a používajte starú zubnú kefku, super sa to s ňou čistí. Ako vyčistiť záchod? Vyberte všetku vodu zo záchoda, opatrne nalievajte kokakolu, pomaly, lebo šumí, a nechajte postáť najlepšie cez noc, spláchnite, zoberte si rukavice a špongiou dočistite. Prepláchnite a záchod je ako nový.

MÓDA A KRÁSA

Čo šepkajú svetu vaše vrásky?

ch, tie vrásky... Pri pohľade do zrkadla si nad nimi často povzdychneme. Či už s nimi bojujeme, alebo ich považujeme za prirodzenú súčasť našej tváre, vrásky odrážajú naše pocity, emócie, mimiku a pribúdajúce roky. Pri úsmeve sa jednej zvlnia kútiky úst, inej sa smejú viac oči. ČO O NÁS PREZRÁDZAJÚ VRÁSKY? Prichádzajú ako prvé. Už okolo 25. roku života sa objavujú prvé vrásky v oblasti očí. Je to preto, že koža v očnom okolí je najjemnejšia, najtenšia a obsahuje len málo tukových žliaz. Nazývajú sa vrásky smiechu.

VRÁSKY NA ČELE Jedna vodorovná vráska na čele prezrádza pokojnú povahu. Zrejme uprednostňujete logické myslenie pred emóciami. Dve vodorovné čiarky na čele svedčia o premýšľavom človeku, ktorý všetko rozoberá. Často vás bolieva hlava, pretože uprednostňujete záujmy iných pred svojimi. Tri vodorovné čiarky vypovedajú o zrelosti, ktorá však nemusí súvisieť s vaším vekom. Ide o hĺbavé myslenie a múdrosť, ktorá sa vám zrkadlí na čele. VRÁSKY MEDZI OBOČÍM Dve vrásky medzi obočím sú prejavom vášnivej povahy. Ste osobnosť,

ktorá sa do všetkého vrhá a dáva do činností celé srdce. Bývate stredobodom pozornosti, máte rada uznanie a pochvalu. JEDNA VRÁSKA MEDZI OČAMI Takáto vráska prezrádza empatickú povahu. Ste skvelá poslucháčka, viete sa vcítiť do problémov iných. Veľa premýšľate o dianí okolo seba, a preto aj viac mraštíte čelo. VRÁSKY POD OČAMI Pokožka je v tejto oblasti veľmi jemná, preto sa tam vrásky tvoria najčastejšie. Prezrádzajú pracovitú povahu vorkoholika, ktorý uprednostňuje prácu pred spánkom či zdravým životným štýlom.

Mozaiku číslo 249 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

VRÁSKY PRI VONKAJŠOM KÚTIKU OKA Tieto vrásky hovoria, že ste veselá žena a život si viete užívať plnými dúškami. Nad problémami mávnete rukou a zo všetkého sa snažíte vziať si to dobré. Pre každého máte milý úsmev a pohľad. VRÁSKY NAD PERAMI Vrásky nad hornou perou svedčia o vašej prísnej povahe. Často zvierate pery, keď sa snažíte zvládnuť niečo, čo nejde podľa vašich predstáv. Rada vravíte veci bez okolkov a priamo, no niekedy musíte držať jazyk za zubami, a preto radšej stisnete pery.

Kultúra HLASUJTE AJ VY…

Prvá online výstava Naiva Bratislava 2020 Oľa Glóziková-Jonášová

období, keď sa prezentovanie umeleckej tvorby považuje za deficitnú kategóriu, každú snahu o spestrenie treba považovať za vítanú. Práve takou snahou je aj výstava naivného

Ján Glózik s Adanou Modlitbovou, organizátorkou výstavy

umenia Naiva Bratislava, tretia v poradí. Organizátorom tejto medzinárodnej výstavy naivného

umenia je občianske združenie maliarov, ktorých ocenila komisia ART 40. založená organizátormi výstavy. Ateliér ručnej tvorby ART 40 Avšak keďže ide o prvú online výje občianskym združením, ktoré stavu, svoju mienku a príspevok existuje s cieľom vytvoriť pod- v hlasovaní môžu dať milovníci mienky na propagovanie tvorby umenia aj prostredníctvom wea verejnú prezentáciu šikovnosti bovej stránky www.naivabratislaa fantázie tvorivých rúk, čím sa va.sk. Na tohtoročnej výstave svoje snaží oživiť naivné umenie na Slovensku a priblížiť ho verejnos- diela predstavilo 69 výtvarníti. Jednou z významných aktivít kov zo 17 krajín sveta. Keď ide o občianskeho združenia ART 40 umelcov zo Srbska, svoje diela vyje aj realizácia účasti slovenských stavujú Anna Kotvášová a Elenka tvorcov naivného umenia na vý- Ďurišová z Padiny, Ján Glózik z stavách a festivaloch vo svete, Kovačice a Svetlana Miladićová čím napomáha v širšej prezentácii slovenského naivného umenia. Výstava sa usporadúva od roku 2018. Tohtoročná je prvá, na ktorej sa nekonala slávnostná vernisáž Ján Glózik: 1150 rokov príchodu Cyrila a Metoda pre situáciu s na Veľkú Moravu Covid-19. Tým činom výstava do- z Báčskej Palanky. Svetlane Milastala svoje prvé online vydanie dićovej sa dostalo aj ocenenie, a 1. júna, kedy aj odmenili troch to cena za príbeh obrazu pod ná-

zvom Včasráno. Kotvášová, Glózik a Miladićová sa predstavili tromi a Ďurišová jedným dielom. Hlavná cena sa dostala do rúk Barbary Józefowiczovej z Poľska a mimoriadne ocenenie Dušanovi Chaloupkovi z Českej republiky. O víťazovi Ceny verejnosti, o ktorú sa po prvýkrát uchádza súhrnne 193 umeleckých diel, svojím hlasom môžete rozhodnúť aj vy. Hlasovať za výtvarné dielo, ktoré sa vám páči, môžete tak, že v rámčeku dolu vyberiete číslo obrazu. Číslo obrazu pre hlasovanie nájdete pod každým obrázkom. Hlas môžete odovzdať len jednému obrazu najneskôr do 31. 7. t. r., keď bude zverejnené meno víťaza. Aj na minuloročnom vydaní výstavy sa zúčastnili maliari kovačickej Galérie insitného umenia Anna Kotvášová a Ján Glózik. Je nádej, že sa Naiva Bratislava rozvije v podujatie s dlhou tradíciou, na ktorom sa každoročne bude zúčastňovať čoraz viac umelcov tak zo Srbska, ako aj z celého sveta.

SRBSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO V NOVOM SADE

Opernú sezónu ukončili koncertom pred divadlom Danuška Berediová-Banovićová

pera Srbského národného divadla (SND) v Novom Sade pripravila posledný koncert v tejto sezóne v rámci tvorenia v období koronavírusu. Koncert sa uskutočnil vo štvrtok 4. júna na plató pred divadlom v Novom Sade. Aby sa ľudia masovo nezoskupovali pred divadlom, organizátori neuviedli presné miesto. Koncert bol zahlásený, že bude vysielaný na RTV1. Napriek tomu pred divadlom sa zoskupil väčší počet ľudí a užil si 25-minútový koncert. Z tejto príležitosti chór, orchester a sólisti Opery SND po prvýkrát spoločne vystúpili na jednom mieste od 16. marca, • KULTÚRA •

kedy rozhodnutím vlády bolo zakázané zoskupovanie sa viac ako 100 ľudí v zatvorenom priestore. Vtedy bolo divadlo aj zavreté.

Na štvrtkovom koncerte pod názvom OperAlive, ktorým bola uzavretá 159. operná sezóna SND, účinkovalo viac ako 40

Koncert OperAlive sa uskutočnil na plató pred SND v Novom Sade (Foto: Vladimir Veličković)

hudobníkov, 20 chóristov a sólistov, ako aj hosť z Talianska Andrea Solinas. Program koncertu zahrňoval opernú klasiku od Habanery z opery Carmen, cez Beethovenovu Ódu na radosť po Puccinyho Toscu. Túto sezónu z izolácie určite poznačila pieseň Bella ciao, ktorú orchester zahral z domu. Toto video obišlo svet. Predstavovalo podporu Talianom a ľuďom v celom svete v boji s koronavírusom. Nasledoval prvý medzinárodný online streaming koncert pod názvom DistanTogether. Okrem súboru SND v koncerte účinkovali aj hostia zo sveta a predviedli Ódu na radosť Ludwiga van Beethovena.

24 /4911/ 13. 6. 2020

Kultúra LIBUŠKA LAKATOŠOVÁ, PREDSEDNÍČKA NRSNM, K 250. VÝROČIU PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY

Oslavy v jesenných tónoch

Anna Horvátová

eviditeľný ničivý nepriateľ nanútil svoje prísne pravidlá hry. Muselo sa mu podrobiť ľudstvo a zrušiť naplánované akcie a oslavy. Pandemické koronavírusové nákazlivé obdobie zasiahlo kruto do plánov aj Staropazovčanov, ktorí sa pripravovali veľkolepo osláviť 250. výročie príchodu svojich predkov do Starej Pazovy. Organizátori, ktorí vlani v lete už podali náčrt osláv, predsa sa nevzdali. Oslavy nezrušili, ale presunuli na október. Predsa presný dátum určiť nemožno, keďže to závisí od epidemiologickej situácie na jeseň. Ani Hlas ľudu nezostal mimo, keď ide o oslavy štvrťmilénia Starej Pazovy, príspevkami z prvých čísel Hlasu ľudu o činnosti Staropazovčanov a ich spolkov a družstiev načrtol dôležitosť významu okrúhleho výročia. Tých príspevkov bolo síce nie mnoho, ani nie v každom čísle Hlasu ľudu. Boli to dokonca aj začiatky Hlasu ľudu, ale predsa staropazovskí Slováci o sebe dávali vedieť a spolu písali históriu slovenskej národnosti na vojvodinskej rovine. V čele organizačného výboru staropazovských osláv je predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová. Na čo sme sa všetko mohli tešiť posledný týždeň v máji, a teda čo všetko sa chystá v jesenných dňoch, keď zlatožlté lístie zašuchoce, sprítomňuje Staropazovčanka L. Lakatošová:„Dokonca celý tento rok mal byť v znamení osláv príchodu našich predkov. Veď zotrvať 250 rokov na určitom území a zachovať si svojbytnosť, identitu, jazyk, kultúru a tradíciu nie je malá vec; treba to patrične aj osláviť. Dosvedčujú to aj udalosti, ktoré sa konali, pokiaľ na nás nedoľahlo nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré odročilo naše plány. Ústredné oslavy z príležitosti 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy plánované posledný májový víkend, v dňoch 29. – 31., sme nezrušili, iba odročili. Piatkový večer mal teda byť vyhradený na slávnostnú akadémiu v kultúrnom

www.hl.rs

dome, s divadelným predstavením s námetom príchodu prvých osadníkov, do ktorého sa vkomponovali časti z VHV diel, v réžii Alexandra Baka. V sobotu sme sa mali tešiť z Dolnozemského jarmoku, kde

ce spolky a združenia, ale účastní mali byť aj Slováci z Maďarska, Chorvátska a Rumunka, tým by sa tu prelínala dolnozemská gastro ponuka a špeciality nás Slovákov. Paralelne mal na námestí prebiehať

by svoje výrobky či ručné práce prezentovali nielen naše domá-

kultúrno-umelecký program folklórnych súborov, tak SKUS hrdinu J.

Školy na Vojenskej hranici Pásmo Vojenskej hranice počas celého trvania, od roku 1573 do svojho utrhnutia roku 1871 bolo ako súčasť cisárstva omnoho prísnejšie organizované. Preto školská politika bola tiež podľa vojenského poriadku zorganizovaná, a tak ju aj musíme chápať. V roku 1709 vydané je nariadenie viedenského dvora, že sa v pásme Vojenskej hranice majú otvárať len školy s nemeckým vyučovacím jazykom. Toto nariadenie je znovu zopakované v roku 1769. V tom období školy držali a organizovali katolícke rehole, druhými slovami oni držali školstvo vo svojich rukách. Vtedy sa už ukázalo, že je to brzda k ďalšiemu rozvoju školstva v cisárstve. Preto bolo od vtedajších intelektuálov navrhované, aby sa školy oslobodili spod správy katolíckej cirkvi. To isté platilo aj pre Sriem a v ňom už vtedy bolo viacej pravoslávnych Srbov ako katolíkov. A už v jeseň roku 1769 niekoľko rodín sa sem prisťahovalo zo Selenče, a dočkali tu na veľkú vlnu selenčských Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali na jar roku 1770. Evanjelici v Pazove

Informačno-politický týždenník

boli len malá čiastka obyvateľstva v Srieme, ktorú vojenské vrchnosti riadili podľa nariadení platných pre protestantov v celom cisárstve, teda podľa nariadení prísnejších ako pre pravoslávnych obyvateľov. Systém školstva v štáte v tom období nebol ešte podelený tak ako je hore uvedené, lebo ešte nebol vyšiel Ratio educationis, ale školskú problematiku si riešili konfesie podľa cisárskej vôle. Triviálky sa rozlišovali vo veľkých a malých mestách, ale boli podľa dnešných názorov – obyčajné základné školy. V týchto školách sa vyučovalo vtedy výlučne po nemecky a učiteľov si platili z obecnej kasy. Slovenská evanjelická cirkev v Starej Pazove od prvého dňa svojej existencie mala povolenie vydané od Jozefa II., spolupanovníka cisárovnej Márie Terézie, o vierovyznaní a škole, lenže si ako náboženská škola musela v prvých rokoch sama platiť učiteľa. Pazova bola v týchto krážoch prvá dedina na Dolnej zemi s takým povolením pre evanjelikov. Lenže hoci bolo povolenie vydané z najvyššieho miesta, pokusy

Čmelíka, ako i iných súborov z našej obce a slovenských vojvodinských súborov zo Selenče, z Kovačice. Na sobotu bol naplánovaný aj hudobný koncert v chráme Božom a v nedeľu sme si toto jubileum mali pripomenúť na slávnostných službách Božích. Na trojdňové oslavy sme poslali pozvanie významným osobnostiam tak z našej krajiny, ako i predstaviteľom slovenských združení z Maďarska, Chorvátska a Rumunska. V tomto znení by to malo byť v októbri, akže sa vyvinie priaznivá situácia. Pokiaľ nie, oslavy zrealizujeme na rok, keď si pripomenieme aj sto rokov svojbytnosti našej cirkvi.“ Prerušené boli mnohé plány, ale život predsa nezastal. A k tomu aj predtým sa diali udalosti: „Vstupnou udalosťou, ktorou sa začala tvoriť oslavná mozaika, bol koncert Festivalové spomienky, na ktorom si diváci vypočuli odmenené piesne o zatváranie školy (a trpkosti tým spôsobené) budú v prvých rokoch existovania Slovákov v Pazove tiež prichádzať z najvyšších miest. Slováci po príchode mali to nešťastie, že v tých rokoch v susedných Golubinciach bola ustanovená katolícka župa na čele s kňazom Matejom Broćkom. Ktorý sa sťažoval katolíckemu biskupovi Matijovi Krticovi v Ðakove, že kto a ako dovolil, aby sa na pazovskú pustatinu nasťahovali evanjelici, keď je známe, že do Sriemu, na územie Vojenskej hranice nemá povolenie prísť nikto okrem katolíkov, lebo už tam trpeli aj pravoslávne obyvateľstvo, ktoré tam žilo. Potom đakovský biskup ihneď o tom písal cisárovnej M. Terézii, ktorá bola horlivá katolíčka. Cisárovná M. Terézia keď sa dozvedela, že na územie Vojenskej hranice sa nasťahovali nekatolíci – evanjelici, zakázala ich ďalšie rozmnožovanie (osídľovanie na území Vojenskej hranice) a prísnu kontrolu. Ján Horvát: 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 – 2015 • KULTÚRA •

zo selenčského festivalu Zlatý kľúč. Odznel 11. januára v divadelnej sále v organizácii SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove, ako i Miestneho odboru Matice slovenskej v Selenči. Prečo najprv práve hostia zo Selenče? Má to historické opodstatnenie, najprv sa totiž Staropazovčania nasťahovali do Selenče a potom sa veľká časť Slovákov zo Selenče presťahovala do Starej Pazovy. Ďalším podujatím bola premiéra knihy 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 – 2015, autora Jána Horváta. Tohto roku je síce už 250 rokov od založenia školy, dokonca staropazovská slovenská škola je najstaršou školou vo svete s vyučovacím jazykom slovenským. Do tohto oslavného programu patrila aj Zuzanská zábava, ktorá má síce dlhoročnú tradíciu, ale tohtoročná bola v znamení príchodu prvých predkov.“ Kto unesie organizačnú časť práce a drží kontrolu nad nehateným priebehom tak tých udalostí, ktoré sa diali, ako i tých, na ktoré sa tešíme? „Spoločnými silami to organizujú

SKUS hrdinu Janka Čmelíka, ktorý je nositeľom podujatia, Miestny odbor Matice slovenskej, evanjelická cirkev a ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Zapojené sú aj informačné prostriedky – staropazovský rozhlas a televízia, ktoré sú aj mediálnymi sponzormi a maximálne sa poV jeseň v roku 1721 delegácia karlovských gazdov hľadala od cisára Karola VI., aby im dal ako donáciu tri pustatinu – Sase, Pahsoe (Pazova) a Jarkovce, aby sa zotavili od vojny roku 1717, keď Karlovce boli vpádam Turkov vypálené. Oni potom tie pustatiny využívali 25 rokov, vlastne zatiaľ, kým Karlovce patrili vlastníkovi pôdy, „spahiovi“ Ofelnovi. Roku 1745 pri formovaní hraničiarskeho pásma proti Turkom, aby sa hranica zosilnila a upevnila, pustatiny Pazova a Sase boli Ofelnovcom odobraté a vsunuté do vojenského pásma pod Slavónske Generálne veliteľstvo v Osijeku, a ako donácia im je ponechaná len Jarkovská jama. (...) Pazovský chotár bol i naďalej pustatinou. Vojenské vrchnosti

dieľajú v činnosti, ako i Turistická organizácia Starej Pazovy, Miestne spoločenstvo, lokálna samospráva, ako i Knižnica Dositeja Obradovića, kde sme počas oslavného roka plánovali rôzne výstavy a literárne večierky. Pravdaže, v tomto všetkom nápomocnou rukou je aj sa od roku 1764 viackrát pokúsili o osídľovanie, ale ani jeden pokus nebol úspešný. Keď kolonisti prišli, uvideli, aké sú povrchové vody a že len na niekoľko kilometrov ďalej sú podmienky na život omnoho prajnejšie, zanechávali túto časť a odchádzali na suchšie, zdravšie územia. Na jar roku 1770 prišla tiež jedna skupina kolonistov, Srbov, ale nechcela sa tuná nasťahovať a odišla do Fruškej hory. Vojenské vrchnosti sa preto snažili kolonizovať túto pustatinu, ale nedarilo sa im to, kým sa nezjavili Slováci zo Selenče v Báčke a z Kiškereša v Maďarsku. Ján Horvát: 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 – 2015

Združenie staropazovských žien, ktoré, žiaľ, v dôsledku pandémie korony neuskutočnilo tohtoročný už tradičný Veľkonočný bazár. Toto podujatie je veľmi populárne, čo svedčí o návštevnosti hostí z iných miest. Výstava obrazov starodávnych krojov sa tiež nezrealizovala.“ Ešte v 50. rokoch v týždenníku Hlas ľudu bol zverejnený príspevok, že je Stará Pazova kultúrne stredisko sriemskych Slovákov, ktorí si s hrdosťou uctievajú aj pamiatku na národného hrdinu Janka Čmelíka. Je to tak aj dodnes, keďže v spolku je aktívnych 200 členov, zaradených do osem sekcií. Ich úspechy sú viditeľné vo všetkých kultúrnych sférach, podobne ako iných percipientov kultúrneho života v Starej Pazove. Pre toto mesto je špecifické i chodenie s paničkami. Je to veľkonočný zvyk, ktorému bola vlani venovaná konferencia, ako raritnému javu u nás vojvodinských Slovákov. Tieto historické diania a konferencie súvisiace s nimi úspešne realizuje Miestny odbor Matice slovenskej. Žiaľ, tohto roku aj to vystalo. Foto: Zoran Ivezić

STARÁ PAZOVA

V ponuke trojročné a štvorročné vzdelávacie profily

Anna Lešťanová

red malými maturantmi je dôležité rozhodnutie, do ktorej strednej školy sa zapísať. Výber školy by mal zodpovedať schopnostiam, zručnostiam a osobnosti žiaka. Rozhodnutie o budúcom povolaní, výbe re strednej školy, či prijímacích skúškach – to všetko sú neľahké úlohy, ktoré čakajú každého žiaka. Keďže takéto rozhodnutia si vyžadujú dostatok kvalitných informácií, tentoraz chceme žiakom a ich rodičom aspoň trochu pomôcť pri výbere strednej školy a zverejňujeme voľné kapacity v troch staropazovských stredných školách. Teda dôležitou informáciou pri zvažovaní školy je i plánovaný počet žiakov v novom školskom • KULTÚRA •

Vchod do staropazovských stredných škôl

roku 2020/2021. Na Gymnáziu Branka Radičevića plánujú zapísať 120 žiakov prvých ročníkov – štyri triedy všeobecného

zamerania. V Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića v ponuke je trojročná škola – odbor obchodník a štvorročná škola – odbory eko-

nomický technik, podnikateľský administrátor, právnicko-podnikateľský technik a finančný technik. V každom smere je voľných po 30 miest. V strednej Technickej škole v ponuke sú tak trojročné, ako aj štvorročné vzdelávacie profily, s triedami po 30 žiakov. Do tejto školy sa budú môcť zapísať budúci strojárski technici pre počítačové konštruovanie, technici pre tepelnú a chladiacu techniku, technici pre počítačové konštruovanie CNC strojov a technici motorových vozidiel – odbor, ktorý funguje podľa modelu duálneho vzdelávania. Budúcim stredoškolákom sú v ponuke aj odbory technik cestnej dopravy a technik pre grafickú prípravu. V Základnej a strednej škole Antona Skalu v Starej Pazove, ktorá vzdeláva žiakov s poruchami vo vývoji, plánujú zapísať po šiestich zámočníkov a ručných tkáčov.

24 /4911/ 13. 6. 2020

Kultúra S RIADITEĽOM ARCHÍVU VOJVODINY NEBOJŠOM KUZMANOVIĆOM

Epopeja srbského utrpenia Danuška BerediováBanovićová

rvé vydanie knihy Veľký Meder, epopeja srbského utrpenia vyšlo v roku 2016. Odvtedy sa tematika týkajúca sa cintorína vo Veľkom Mederi do istej miery stala zastúpenejšou tak v srbskej, ako aj v slovenskej verejnosti. Autorom knihy je riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović, ktorý skúmajúc srbsko-slovenské vzťahy sa dotkol

Riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović

aj oblasti „literárnej táborológie“ a medziiným sa dostal k téme cintorína vo Veľkom Mederi na Slovensku. V roku 2001 sa začalo renovovanie cintorína a 6. apríla tohto roku boli zhotovené pamätné tabule, na ktorých sú vytlačené mená 5 424 Srbov, ktorí zahynuli na tomto popravisku. K tejto pamiatke prispeje aj druhé vydanie knihy, čo bol aj dôvod na rozhovor s pánom Kuzmanovićom. Na začiatok nám povedz-

www.hl.rs

te, kedy ste sa začali venovať srbsko-slovenským vzťahom? – Koncom 80. rokov som sa zapísal na doktorandské štúdium. Po ukončení programu a po zložených skúškach som si mal vybrať tému, ktorej sa budem venovať. Mienil som si vybrať tému, ktorá bude primeraná potrebám obdobia, v ktorom sme. Priestor a obdobie, v ktorom žijeme, je multikulturizmus. Na tomto priestore žijú rozličné národnosti, s rozličnými ideovými, ideologickými, kulturologickými víziami, projekciami a dejinami. Myslel som si, že by bolo dobre skúmať vzťahy srbského národa a srbskej literatúry a nejakého iného národa na tomto priestore. Všimol som si, že sú možno vzťahy Srbov a Slovákov v literatúre najmenej preskúmané. A práve to ma zaujalo. Bola to správna voľba. V tomto skúmaní som našiel životopis a dielo Ristu Kovijanića. Bol to srbský slavista a stal sa jedným z najznámejších srbských slovakistov. Bol prvým lektorom srbochorvátskeho jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave v roku 1927. Bol to človek, ktorý zanechal najhlbšie stopy v našich vzťahoch. A práve vďaka nemu ste sa dostali aj k téme cintorína vo Veľkom Mederi. – Práve tak. Risto Kovijanić bol účastníkom srbských dobrovoľníckych vojen v 1. a 2. svetovej vojne. Bol v tábore vo Veľkom Mederi, ktorý je na trojmedzí Slovenska, Rakúska a Maďarska a nachádza sa na území Slovenska. V tomto tábore strávil niekoľko rokov a zanechal nám svedectvo o veľkom utrpení srbského národa. Podľa vzoru na neho

Informačno-politický týždenník

ja som zanechal stopu v podobe tejto knihy, ktorú sme nazvali Veľký Meder, epopeja srbského utrpenia. Priblížte našim čitateľom tému tejto knihy. – Kniha vznikla ako rezultát skúmania života a diela Ristu Kovijanića a jeho ťažkého a nešťastného osudu. V 1. svetovej vojne bol v tábore vo Veľkom Mederi a v druhej v jednom albánskom tábore. Tábor vznikol už v roku 1914 a v ňom boli umiestnení srbskí, ruskí a talianski zajatci. Ako výsledok jeho štvorročnej existencie tu zostalo skoro 6-tisíc Srbov, Kniha o cintoríne vo Veľkom Mederi ktorí tu prevažne umreli hladom. Bol to vlastne srbský vojenský tábor, medzitým dôležité, lebo potomkovia obetí bolo tu aj dosť civilov, ktorých Ra- teraz majú príležitosť vidieť ten kúsko-Uhorsko priviedlo sem po súpis. Kniha je okrem tlačeného okupácii Srbska. Risto Kovijanić vydania dostupná aj v elektronicopisoval život v tomto tábore, kej podobe na stránke Archívu kde ľudia žili a umierali v nehu- Vojvodiny (www.arhivvojvodine. mánnych podmienkach. Tam je org.rs). Teda táto kniha má, okrem pochovaných takmer 6-tisíc ľudí. pedagogickej a vedeckej, aj inV tejto knihe som uviedol životo- formačnú a humanitárnu úlohu, pis Ristu Kovijanića, ktorý je vlast- lebo pomáha ľuďom dozvedieť ne paradigma tohto utrpenia. sa, čo sa stalo s ich predkami. V druhej časti je súpis všetkých Stretávam sa s tým, lebo aj skôr obetí tohto tábora. Je to veľmi ma kontaktovali mnohí ľudia,

Na cintoríne je pochovaných 5 424 srbských vojakov (Foto: www.heritage.gov.rs) • KULTÚRA •

Pamätná tabuľa (Foto: www.rtv.rs)

keďže vedeli, čím sa zaoberám už viac ako 20 rokov, a že som navštevoval ten cintorín. Toto je druhé vydanie knihy. Prvé vydanie vyšlo v roku 2016. O čo je doplnené toto vydanie? – Druhé vydanie je doplnené práve súpisom obetí, o ktorých som hovoril, ale aj informáciami o veciach, ktoré sa medzičasom udiali. Stalo sa to, že sme spolu so Stanem Ribičom a Združením Srbov na Slovensku, s po-

Aj kaplnka na cintoríne bola renovovaná (Foto: www.zlocininadsrbima.com)

V akom stave bol cintorín predtým? – Najprv musím pripomenúť, že je tento cintorín druhým najväčším srbským cintorínom mimo Srbska z prvej svetovej vojny, po Zeytinliku v Grécku. Je vzdialený asi 70 km od Bratislavy. Tomuto miestu, ale aj obetiam musíme pomníkmi, ako aj navštevovaním vzdať poctu. Cintorín sa upravuje od roku 2001. Dovtedy bol

Nebojša Kuzmanović na cintoríne (Foto: www.spoloksrbov.sk)

mocou pokrajinskej vlády, ktorá zabezpečila takmer 5 miliónov dinárov, začali akciu, aby sme urobili pamätné tabule obetí na cintoríne vo Veľkom Mederi. Tie tabule boli nainštalované pred mesiacom, ale v dôsledku pandémie koronavírusu ešte neboli slávnostne odhalené. Pevne verím, že v priebehu leta alebo do konca jesene úradne odhalíme tieto pamätné tabule. • KULTÚRA •

ruinovaný a devastovaný a bol prenajatý miestnemu Kynologickému spolku, ktorý z cintorína urobila dostihovú dráhu pre psov. V roku 2001 Združenie Srbov na Slovensku spolu s naším veľvyslanectvom a potom aj so štátnymi orgánmi Srbska a predovšetkým s lokálnou samosprávou Veľkého Medera začali s upravovaním cintorína. Musím vyzdvihnúť, že všetky vedenia obce Veľký

Meder po roku 2001 ukázali výnimočne ľudskú empatiu a porozumenie pre obete a pomáhali, aby sa cintorín upravil. V minulom rozhovore pre náš týždenník ste hovorili o dokumentoch o zločinoch nad vojvodinskými Slovákmi v 2. svetovej vojne, ktorými sa Archív Vojvodiny zaoberá. Ako ste pokročili v tomto projekte? – Na tomto projekte usilovne pracuje Ma. Kristián Obšust a prekladá tieto dokumenty. Pokročili sme v tom zmysle, že Ministerstvo kultúry a informovania Srbska si povšimlo význam tohto projektu a finančne nás podporilo, aby sme pracovali na digitalizácii. Teda môžeme sa pochváliť, že sme získali Pomník srbským mučeníkom na okolo 400-tisíc dinárov na cintoríne (Foto: www.heritage.gov.rs) digitalizáciu týchto dokumentov. Verím, že v priebehu mentov, ktoré svedčia o utrpení leta, najneskôr do konca roka, Slovákov v 2. svetovej vojne podľa dokumenty budú zdigitalizované dokumentov Anketovej komisie a zverejnené na webovej stránke pre vyšetrovanie vojnových zločiArchívu Vojvodiny, takže budú nov okupantov a ich pomáhačov dostupné stovky a stovky doku- na území Vojvodiny.

CHÝRNIK

Belehrad. V rámci Dní slovenskej kultúry v Belehrade v pondelok 8. júna sa uskutočnila literárna beseda venovaná básnikom zo Slovenska: Miroslavovi Bielikovi, Jaroslavovi Rezníkovi, Ľubomírovi Feldekovi a Jánovi Tazberíkovi. Záujemcovia

si vypočuli ich verše v srbskom preklade. Hostia Neđu Stojanovića boli: básnik a prekladateľ Martin Prebudila, básnik Dragan Jovanović Danilov a riaditeľ SVC Vladimír Valentík. J. Č-p

24 /4911/ 13. 6. 2020

Kultúra ∙ Oznamy Kedy nastupujeme? Anna Horvátová

tázky: „Kedy nastupujeme?“; „Kedy máme nástup?“ sú veľmi frekventované v našej slovenčine. Možno sa opýtame, kde väzí problém, veď ide o slovenské slová. Presne tak, slová patria do spisovnej slovenčiny, avšak ktoré my pod vplyvom srbčiny používame v inom znení. V srbskom jazyku je samozrejmá otázka: Kada nastupamo? alebo Ko prvi nastupa u programu? Pod vplyvom srbčiny aj my zvykneme povedať, že „nastúpame“, „nastupujeme“, „máme nástup“, keď sa významovo líši činnosť. V spisovnej slovenčine v programe vystupujeme. Vystúpiť, vystupovať, výstup, ako i nastúpiť, nastupovať, nástup sú spisovné slová, ale významovo sa líšia. Slovesami nastúpiť – dokonavým, nastupovať – nedokonavým a podstatným menom nástup vyjadrujeme činnosť nastúpenia, nastupovania do vlaku, do autobusa. Druhým význa-

mom je zoradiť: nastúpiť do radu, nástup cvičencov. Začiatok nejakej činnosti tiež vyjadrujeme týmito slovesami, napr.: nastúpiť do zamestnania, nástup novej éry, nástup základnej vojenskej činnosti. S týmto významom je späté aj podstatné meno nástupište alebo nástupisko, miesto, kde sa nastupuje na vlak, vlakové nástupište, autobusové nástupište... Správne sa opýtame, kedy vystupujeme, ktoré deti v programe vystupujú, ktorí herci, speváci, divadelníci vystúpia na akadémii, v programe. A tiež obecenstvo odmenilo ich vystúpenie potleskom, či obecenstvo príhodne odmenilo sólový výstup speváka. Keď ide o slovesá vystúpiť, vystupovať, nimi sa označuje aj chôdza smerom hore, do výšky: horolezecký výstup, výstup na najvyšší vrch. Podstatným menom výstup sa označuje aj miesto, kde sa vystupuje, vychádza, resp. východ, opačne vstup: výstup z autobusu, výstup z električky, výstup zo stroja.

VÝZVA

Oddelenia slovakistiky na zápis študentov do prvého ročníka Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade vypísala súbeh na zápis študentov do prvého ročníka základných akademických a master štúdií na ďalší akademický rok 2020/2021. Na zápis do prvého ročníka študijnej skupiny Slovenský jazyk a literatúra je určených 5 miest, ktoré budú financované z rozpočtu, a 5 miest pre študentov samoplatcov. Výška školného pre študentov samoplatcov je 65 000,00 dinárov, ktoré možno zaplatiť v štyroch rovnakých splátkach. Termín podávania prihlášok je 24. až 26. júna (od 9.00 do 14.00 hod.). Zápis študentov sa bude konať v dňoch 8. až 17. júla. Na študijný program Slovenský jazyk a literatúra sa môžu prihlásiť a zapísať absolventi gymnázií a všetkých štvorročných stredných škôl, ktoré ukončili po slovensky alebo po srbsky. Jestvuje možnosť získať motivačné finančné prostriedky. Na zápis do prvého ročníka master štúdií sú určené 4 miesta, ktoré budú financované z rozpočtu a 6 miest pre študentov samoplatcov. Výška školného je 65 000,00 dinárov. Zápis bude prebiehať v septembri, resp. októbri 2020. Viac informácií získate na webovej stránke FF UNS: http://www.ff.uns.ac.rs/sr/vesti/2020/06/konkurs-za-upis-studenata-u-prvu-godinu-oas-mas-i-ds-u-skolskoj-2020-2021 Oddelenie slovakistiky v Novom Sade

www.hl.rs

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Zuzana Chmelárová: Osobnosť učiteľa z psychologického aspektu (ISBN 978-86-7103-537-8)

Jaroslav Čiep

ednou z prvých publikácií, ktorá vyšla s vročením aktuálneho roka v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci, je brožúrka Osobnosť učiteľa z psychologického aspektu autorky PhDr. Zuzany Chmelárovej, PhD., zo Slovenskej republiky. Zuzana Chmelárová pracuje na Ekonomickej univerzite v Bratislave v rámci Národohospodárskej fakulty na Katedre pedagogiky na pozícii odborného asistenta. Po kratšom úvode jadro tejto vedeckej monografie je rozčlenené do siedmich kapitol. Sú to: Pojem osobnosť, Výkonové vlastnosti, Temperamentové vlastnosti, Aktivačno-motivačné vlastnosti, Charakterové vlastnosti, Vlastnosti a prejavy dobrého stredoškolského

učiteľa a Porovnanie vlastností dobrého stredoškolského učiteľa a učiteľa s autoritou. Po Závere v publikácii sa uvádza aj obsažná Použitá literatúra. „Všetky kapitoly tejto vedeckej monografie sú spracované za pomoci slovenských aj zahraničných vedeckých a odborných prameňov, ktorých autormi sú odborníci z oblasti psychológie a pedagogiky. Obohatené sú o vlastné výskumné zistenia, názory, komentáre a skúsenosti,“ píše autorka v úvode. Monografickú publikáciu Osobnosť učiteľa z psychologického aspektu vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Zlepená je do mäkkej väzby rozmeru 21 x 15 cm a vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 56 strán. S vročením 2020 a v náklade 100 exemplárov ju vytlačila tlačiareň v Artprint Media v Novom Sade.

Správna rada NVU Hlas ľudu v súlade s článkom 34 Štatútu NVU Hlas ľudu vypisuje:

SÚBEH

na vymenovanie RIADITEĽA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKEJ USTANOVIZNE HLAS ĽUDU NOVÝ SAD na mandátne obdobie štyroch rokov Kandidát na vymenovanie riaditeľa Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu Nový Sad okrem všeobecných podmienok určených zákonom musí spĺňať aj nasledujúce podmienky: – získané vysokoškolské vzdelanie na poli spolоčensko-humanitných vied, – najmenej päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore, – aktívna znalosť slovenského jazyka. Doklady, ktoré treba priložiť k prihláške na súbeh: 1. podpísaná prihláška s adresou bydliska, telefonický kontakt, e-mailová adresa, 2. životopis s odkazmi o doterajšej pracovnej skúsenosti v odbore, 3. osvedčenie o štátnej príslušnosti – originál alebo overená fotokópia, 4. výpis z matriky narodených – originál alebo overená fotokópia, 5. diplom, ktorým sa potvrdzuje získané vysokoškolské vzdelanie – originál alebo overená fotokópia, 6. dôkaz o pracovnej skúsenosti v odbore – originál alebo overená fotokópia, 7. doklad vzdelávacej ustanovizne alebo jazykovej školy (osvedčenia, potvrdenie, diplom a pod.) ako dôkaz, že kandidát aktívne ovláda slovenský jazyk, alebo znalosť slovenského jazyka kandidáta bude prípadne zistená počas rozhovoru kandidáta so Správnou radou NVU Hlas ľudu, 8. potvrdenie zo súdu, že kandidát nebol trestne stíhaný, že sa proti kandidátovi nekonalo žiadne vyšetrovanie ani trestné konanie (potvrdenie nesmie byť staršie ako 6 mesiacov odo dňa zverejnenia tohto súbehu). Okrem uvedených dôkazov kandidát musí: 9. podať návrh programu práce NVU Hlas ľudu v písomnej podobe. Súbeh bude otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia – od 13. júna 2020 do 28. júna 2020, respektíve do 29. júna 2020, v prvý pracovný deň. Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok súbehu treba doručiť osobne alebo zaslať v písomnej podobe Správnej rade NVU Hlas ľudu na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou: Pre súbeh na riaditeľa NVU Hlas ľudu – neotvárať. Doklady majú byť v originálnej podobe alebo v overenej fotokópii. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Informácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47 20 840 každý pracovný deň.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA ∙ OZNAMY •

KRÍŽOVKA

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

ČÍSLO 24

vpíšte CŤ

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia rezervoára, pumpovej stanice, rúrovej inštalácie a pretáčacej stanice vagónových nádrží na čierne deriváty na k. p. č. 2498/18, 2498/32; 2555/1, 2555/14 a 2556/3, k. o. Nový Sad III, na Termináli na prekládku a skladovanie ropných derivátov Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Nový Sad, Ul. rumenačka č. 110, do 30. 6. 2020. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu pokrajinského sekretariátu. S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci záujemcovia zahlásili svoju účasť prostredníctvom telefónu: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou cestou na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs. Verejná rozprava a prezentácia budú 1. 7. 2020 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

3. časť tajničky

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

V tajničke je názov najväčšej udalosti tunajších Slovákov. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

sedliak

útek

vnášať tekutinu do tela

eventuálne

chorobný najvyššia karta alkoholik

zástanca

darobnosť ukazovacie zámeno

oživiť

dlávil polónium divý človek

vrece

štyri (rím.)

vyháňal

enigmatický klub

2. časť tajničky zhubná, škodlivá

neutrón

lantán volt

spevavý vták

písomné potvrdenie AN semenná časť obilnín

mužské meno dlhá samohláska

AS HL DU ĽU

OZNÁMENIE

sever

citoslovce

opytovacie zámeno

nákaza

predložka

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu NS SEME ENERGY, a. s., Nový Sad, Ul. Maksima Gorkog 30, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba bioplynovej elektrárne kapacity 999 kW a objektov na skladovanie tekutého a pevného prírodného maštaľného hnoja, na katastrálnej parcele číslo 3856/5, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. júna 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-130/20, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Nahliadnutie do predmetového rozhodnutia možno vykonať v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Miroslav Demák

tanečná zábava

OZNÁMENIE

kilotona

túlium

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie

protiklad ľudia,ktorí majú trému

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSL05, NSO05 KOVILJ, KOVILJ, pre rekonštrukciu v Ul. Đorđa Bešlina b. č. (za číslom 34), na katastrálnej parcele číslo 122, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 23 – VODOROVNE: vinohrad, ono, menu, Nata, čin, mega, SA, n, sima, J, Al, tenis, Petar, SK, o, etik, ý, SM, okop, pod, alas, Arad, áre, Selenčan TAJNIČKA: DUNAJSKÝ SEN Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 23 z čísla 23 Hlasu ľudu zo 6. júna 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: KATARÍNA RAŠETOVÁ, Ul. Kuzmányho č. 10, 21 470, Báčsky Petrovec. Blahoželáme.

hlasludu.info www.hl.rs

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • KULTÚRA · OZNAMY •

24 /4911/ 13. 6. 2020

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 4604 ounz@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-17-8/2020-05 DÁTUM: 09. 06. 2020 Podľa článku 15 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017 a 24/19), článku 6 odsek 3 Pokrajinského parlamentného uznesenia o ustanovení odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 54/2018), článku 4 a článku 5 odsek 2 Pokrajinskej vyhlášky o postupe udelenia pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 6/2019), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje

VEREJNÚ VÝZVU na podávanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Uznanie ĽUDOVÍTA MIČÁTKA Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje verejnú výzvu všetkým zainteresovaným právnickým a fyzickým osobám so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny za angažovanosť a výsledky dosiahnuté v oblasti ochrany ľudských a menšinových práv, zveľadenia tolerancie, rovnosti a rovnoprávnosti – Uznanie ĽUDOVÍTA MIČÁTKA, ktoré sa udeľuje za výsledky dosiahnuté v roku 2019. Právo navrhnúť kandidátov na získanie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv majú právnické a fyzické osoby. Právo na pokrajinské uznanie má fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko, resp. sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Návrh sa predkladá písomne spolu so zdôvodnením, údajmi o kandidátovi a o výsledkoch jeho práce dosiahnutých v roku 2019. K návrhu sa priloží príslušná dokumentácia, ktorá sa po rozhodnutí o udelení pokrajinského uznania navrhovateľovi nevracia. Rozhodnutie o udelení pokrajinského uznania schvaľuje Komisia pre udelenie pokrajinskej odmeny a pokrajinských uznaní. Podávatelia návrhu sú povinní predložiť nasledujúcu POTREBNÚ DOKUMENTÁCIU: 1. tlačivo – návrh na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Uznanie ĽUDOVÍTA MIČÁTKA, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté v oblasti ľudských a menšinových práv – sa preberá z webovej stránky www.puma.vojvodina.gov.rs, 2. fotokópiu osobného preukazu, resp. prečítaný osobný preukaz pre kandidáta, ktorý je fyzickou osobou, resp. výpis z príslušného registra pre právnickú osobu, ako dôkaz o tom, že kandidát má bydlisko alebo sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, 3. fotokópiu osvedčenia o daňovom identifikačnom čísle – DIČ – pre právnické osoby, 4. dôkaz o dosiahnutých výsledkoch v oblasti ľudských a menšinových práv v roku 2019, 5. profesionálnu biografiu a 6. fotokópie NAJVÝZNAMNEJŠÍCH odmien a uznaní. Lehota a spôsob predkladania návrhov: Verejná výzva na predkladanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Uznanie ĽUDOVÍTA MIČÁTKA trvá do 31. októbra 2020. Návrhy sa podávajú doporučenou poštou, s poznámkou: Verejná výzva na predloženie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Uznanie ĽUDOVÍTA MIČÁTKA, Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Pokrajinské uznanie v oblasti ľudských a menšinových práv – Uznanie ĽUDOVÍTA MIČÁTKA sa udeľuje 10. decembra 2020. Pokrajinské uznanie sa udeľuje vo forme diplomu a v peňažnej čistej sume 100 000,00 dinárov s príslušnými daňami a odvodmi. Ďalšie informácie možno získať v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá telefonicky: 021/487-4604 alebo e-mailom: bojan.greguric@vojvodina.gov.rs POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Mihály Nyilas

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tohto roku uplynie 24 rokov, čo nás navždy opustili

ANNA ELIÁŠOVÁ

rod. Šranková 28. 2. 1937 – 8. 5. 1996

ANNA ŠRANKOVÁ rod. Šprochová 27. 3. 1915 – 14. 5. 1996

SAMUEL ŠRANKA

24. 2. 1948 – 16. 6. 1996

ŠTEFAN ELIÁŠ

1. 4. 1934 – 30. 12. 1996

Teš, Pane, všetkých smútiacich, že každý v Teba veriaci, hoci umrel, bude večne žiť a s anjelmi Ťa spolu ctiť, v nebeskej sláve velebiť. Zuzana Šranková s rodinou z Hložian • OZNAMY •

24 /4911/ 13. 6. 2020

Oznamy SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

ALEKSANDAR ZAVAROŠ – SALE 2. 10. 1999 – 6. 6. 2020 z Kulpína

Sale, odpočívaj v pokoji a my nikdy na Teba nezabudneme. Žiaľ, nikdy viac nebudeš s nami hrať volejbal, ale iba s anjelmi. Tvoj Volejbalový klub Kulpín

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 29. mája 2020 náhle v Pánu usnul a opustil nás náš milovaný manžel a otec

otca

na mamu

sestru

SAMUELA KOCKU

ANNU KOCKOVÚ

ANNU KARALIĆOVÚ

8. 6. 1936 – 2008

Ing. JÁN ZÁVIŠ

rod. Kováčovú 29. 11. 1940 – 2017 z Kysáča

rod. Kockovú 26. 10. 1968 – 2005

Pamiatku na Vás si s láskou zachovávajú:

15. 11. 1950 – 29. 5. 2020 z Kysáča

Vaši synovia a bratia Ján s rodinou a Samuel

Pre svojich najmilších bol a vždy zostane starostlivým, nesmierne usilovným, rodinu a Kysáč podporujúcim, zodpovedným človekom. S láskou a úctou si na neho budú spomínať Jeho najmilší

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manžela a otca

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

ANNA ČOBRDOVÁ

ANNA JURICOVÁ

OTA FILIPA

23. 12. 1954 – 17. 6. 2018 – 2020 zo Starej Pazovy

rod. Činčuráková 10. 11. 1964 – 11. 6. 2018 – 2020 z Pivnice

rod. Chrťanová 23. 4. 1926 – 13. 12. 2019 z Padiny

Ešte stále sa nemôžeme zmieriť s Tvojím nenávratným odchodom.

Uplynulo šesť smutných mesiacov, čo nás opustila naša milovaná mamička.

V srdciach Ťa nosia

S láskou a úctou si na ňu spomínajú: Tvoji: manželka Mária a synovia Filip a Dávid

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo vzal, zostali nám len spomienky a veľký žiaľ. Zarmútení: manžel Janko a dcéry Mariana a Anička s rodinami

dcéra Anna Lukáčová s manželom, vnukovia Daniel a Miroslav a vnučky Jarmila a Danijela s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na zosnulého otca a brata

VLASTU CHLEBIANOVÚ 7. 12. 1971 – 12. 6. 2001 – 2020 zo Starej Pazovy

PEJA ANKIĆA

MIRKA ANKIĆA

1933 – 1997 – 2020

1965 – 2015 – 2020

z Báčskeho Petrovca

Vlasta moja, mamine slzy už dávno vyschli, smútok sa zjavuje iba periodicky, ale to, čo je stále prítomné, je BÔĽ.

S láskou si na Vás budú spomínať Vaši najmilší

Tvoja mama

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 15. júna 2020 uplynie rok, čo nás navždy opustila naša matka a starká

ZUZANA PRIVIZEROVÁ

synovia Štefan a Ondrej s rodinami • OZNAMY •

na otca a starkého

JAROSLAVA PEŤKOVSKÉHO

ANNA PEŤKOVSKÁ

rod. Teplá 22. 5. 1940 – 15. 6. 2019 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. júna 2020 nás náhle opustila naša mama, starká a prastarká

1937 – 2014 – 2020 z Báčskeho Petrovca

rod. Zátrochová 1940 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Lúčia sa s ňou:

Navždy zostaneš v našich spomienkach. syn Ján, dcéra Anna a syn Jaroslav s rodinami

Syn Ján, dcéra Anna a syn Jaroslav s rodinami

24 /4911/ 13. 6. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. júna 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Pulz mladých (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 14. júna 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2017, 5. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 16. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelný piatkový kolážový blok prináša aktuálne témy z rozličných slovenských prostredí. Finančnými prostriedkami oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci Slovak Aid, ktorá patrí pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Matici slovenskej v Srbsku slávnostne udelili šijacie stroje a materiál na zhotovenie ochranných rúšok, ktoré budú využité v boji s pandémiou koronavírusu. Dúhovka. V týchto dňoch životnú sedemdesiatku oslávi bývalý profesor Fakulty technických vied Novosadskej univerzity Pavel Kováč. Na fakulte začal pracovať roku 1975, bol vedúcim Departmánu pre výrobné strojníctvo, koordinátorom Strojníckeho oddelenia, šéfom Katedry procesov obrábania úberom materiálov a členom Medzinárodnej technologicko-manažérskej akadémie. Zúčastnil sa na vedeckých konferenciách v celom svete a autorom je viacerých učebníc, skrípt a monografií

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 14. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 17. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 12. júna – Nevera po slovensky, 1. časť Sobota 13. júna – Rivers of Babylon Pondelok 15. júna – Na odstrel Utorok 16. júna – Temný rytier Streda 17. júna – Útek za slobodou Štvrtok 18. júna – Muži, ktorí nenávidia ženy

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 24.00

Nedeľa 14. júna Film: Len tak si kopnúť Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Film: Prázdniny v Európe Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 14. júna Kronika týždňa Slovo na týždeň Aktivity Verejno-komunálneho podniku Elán v Kovačici Festival Letí pieseň, letí 2018

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Utorok 16. júna 16.00 Kovačičanky sa pripravujú na oslavu storočnice Ženského spolku Divadelné predstavenie: Pozdrav niekoho Kreslený film: Poklady v nebi Piatok 19. júna 16.00 Film: Organ Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

O BEČEJSKOM VODNOM PÓLE EŠTE RAZ

Vysoký schod, ťažký pád! Juraj Pucovský

predposlednom májovom čísle našich novín písali sme o najväčšom klubovom športovom úspechu v mestečku Bečej, ale i vo Vojvodine. Pravdaže, dosiahla ho zlatá generácia vodných pólistov VK Bečej, keď jej kapitán Aleksandar Šoštar pred dvadsiatimi rokmi prvý vysoko zdvihol nad hlavu pohár určený pre víťaza Ligy majstrov Európy. Stalo sa to po finálovom triumfe 11 : 8 VK Bečej nad záhrebským VK Mladost na nekrytom bazéne pred 5 000 frenetickými fanúšikmi. Bola to nezabudnuteľná letná, májová, horúca noc, korunovaná šesťročnou prácou staršej generácie. V mužstve vtedy hrali deviati reprezentanti Juhoslávie, dvaja členovia

najlepšieho výberu Maďarska a štyria domáci kvalitní kluboví hráči, ktorých viedol známy maďarský tréner Zoltán Kasás. Tvorcom a hlavným protagonistom tohto veľkého úspechu bol, pravdaže, Đorđe Predin-Badža, prezident Volejbalového zväzu Srbska. No všetko pekné netrvá dlho, čo vysoko letí, nízko padá, a tak sa stalo aj s VK Bečej. Nezadlho po historickom úspechu prišlo k politickým nesvárom v krajine, znehodnocovaniu všetkého toho, čo generácie dosiahli nielen na hospodárskom, kultúrnom, športovom, ale aj na všetkých iných poliach pôsobenia. Udalosti z 5. októbra 2000 odviali Đorđa Predina z postu generálneho riaditeľa gigantu Sojaprotein, ktorý spolu s PPK Bečej, podnikom Fadip

IN MEMORIAM

Aleksandar Zavaroš – Sale 1999 – 2020

ráve vtedy, keď členovia VK Kulpín 6. júna 2020 analyzovali minulú sezónu a robili plány na nové majstrovstvá, doľahla na nich smutná správa. Navždy zostali bez svojho mladého hráča Aleksandra Zavaroša, ktorý nešťastne stratil svoj mladý život v chladnej vode rieky Driny neďaleko mesta Bajina Bašta, keď sa prevrhol čln, v ktorom sa viezol s ešte jedným kamarátom. Sale, ako ho všetci volali, od narodenia 2. októbra 1999 žil v Kulpíne. Volejbal začal trénovať ako desaťročný v mužstve pionierov, potom hral za mladších dorastencov, naposledy aj v seniorskom mužstve VK Kulpín v rámci Druhej ligy – skupina Vojvodina. Mladík tragický osud zažil na • ŠPORT •

prípravách boxerského klubu, keďže sa tomuto športu venoval rekreačne. Bol veľmi perspektívnym volejbalistom, nadovšetko pozitívnou osobnosťou, vždy veselý a usmiaty. My v klube nikdy nezabudneme na Saleho, lebo sa takí dobrí ľudia zriedkavo rodia. Rozhodli sme sa, že v budúcnosti v deň jeho narodenín budeme organizovať volejbalový memoriál venovaný spomienke na nášho Saleho. Odkazujeme Ti, Sale náš, aby si pokojne odpočíval medzi anjelmi. Telesné pozostatky Aleksandra Zavaroša pochovali 9. júna 2020 na slovenskom cintoríne v Kulpíne. VK Kulpín

Zo zápasu vodných pólistov Bečeja, keď boli na vrchole slávy

a inými najviac podporovali nielen šport, ale aj školstvo, kultúru a zdravotníctvo v Bečeji. Treba vedieť, že VK Bečej v období najväčšej slávy mal 57 sponzorov a 27 dobrodincov! Jedno z prísloví nám hovorí, že čím vyšší schod, tým ťažší pád. Taký osud dožil aj VK Bečej, ktorý po päťdesiatich piatich rokoch pôsobenia zanikol, hoci vo vitrínach má šesť titulov majstra štátu, šesť trofejí získaných v domácich pohárových súťažiach vedno za sebou a ten najhodnotnejší pohár šampióna Európy v roku 2000! Čas hojí rany, často sa na úspechy a zásluhy rýchlo zabúda, ale predsa sa krivda môže i odčiniť. Stalo sa to aj v prípade Đorđa Predina, ktorého rehabilitovali, žiaľ, po predčasnej smrti v marci 2008, keď sa nedožil ani 61 rokov života. Bečejský veľkolepý športový areál od

roku 2013 pomenovali jeho menom! Takí sme my ľudia, nielen v športe... Našťastie, v Bečeji sa znova hrá vodné pólo, a to čoraz kvalitnejšie. Klub sa pomaličky dostáva z dna bazéna, hoci nie je vo vodnopólovej elite našej krajiny. K tomu však speje inou cestou ako pred takmer troma desaťročiami. Neangažuje hráčov zvonku, lebo na to nemá podmienky (čítaj: peniaze), ale sa zameral na mladšie kategórie, svoje deti a šarvancov z okolia Bečeja. Ťažko je veriť, že sa mladým, nádejným hráčom tohto pekného a zdravého športu podarí zopakovať úspechy Šoštara, Šapića, Zimonjića, Uskokovića, Krstonošića, Vasovića, Ćirića... Stačí len, keď budú čestne reprezentovať klub, ktorý tohto roku oslavuje 70. výročie pôsobenia. Foto: J. Pap

V KYSÁČI FUTBAL PO TROCH MESIACOCH

Zajasali tváre divákov TATRA – PROLETER 1 : 1 (1 : 1)

Pavel Pálik

o troch mesiacoch sa v Kysáči konečne hral futbal?! Stretlo sa kombinované mužstvo Tatry a dorast superligového novosadského Proletera. Pekné slnečné a teplé počasie vylákalo na ihrisko asi 60 divákov, ktorí sa tešili, „hovorili“ o tom úsmevy na ich tvárach, že konečne mohli sledovať svoju obľúbenú športovú hru. Kým sa lopta kotúľala na trávniku, z hľadiska sa občas

počul potlesk, výskanie detí... V mužstve Tatry hrali aj niekoľkí talentovaní mládežníci. Môžeme povedať, že sme sledovali zápas dvoch rovnocenných mužstiev. Na oboch stranách bolo niekoľko dobrých šancí, z ktorých sa zrodili dva efektné góly. Hostia z Nového Sadu otvorili skóre zápasu v 31. min., vyrovnal Kedža v 45. minúte. TATRA: Sekicki, Budík, Medić, Trišić, Tripić, Plavšić, Kedža, Pejašinović, Radić, Bobot, Rodić; hrali aj: Bagoňa, Ožvát, Mucha, Zeljković. Tréner: Marián Kulík.

24 /4911/ 13. 6. 2020

Šport OD ZMAJA PO JEDNOTU VŽDY HRALI AJ SLOVÁCI (2)

Po sokoloch najpočetnejší futbalisti

Matej Bzovský

okoli trasovali cestu staropazovskému športu ako aktívni činitelia alebo všemožní a usilovní ľudia. Preto si pri príležitosti prisťahovania Slovákov na túto časť sriemskej roviny, na ich obrovskú prácu radi spomíname.

nadšencov, ktorí boli úspešní aj ako telocvikári. V pamäti zostali Ján Malko, Matej Hadrík a iní. V prvom klube, ktorého pomenovali Zmaj a jeho predsedom sa stal poľnohospodár Ján Litavský, v bohatých, už 101-ročných dejinách staropazovského futbalu bolo najviac žiakov a študentov. V ňom pôsobili tiež Michal Litavský, Michal Uhrík, ako i v ďalších kluboch, ktoré zakladali pod názvom

teľ prvého kina v Pazove. Švehlák pokračoval vo svojej nezištnej práci v novozaloženom klube Štefánik, v ktorom hrali nie iba Slováci, ale i niektorí Srbi, Chorváti a tunajší obyvatelia nemeckého národa. Predtým klub na zakladateľskom zhromaždení v slovenskej pospolitej čitárni pomenovali FK Nitra, ale čoskoro zmenili meno na Štefánik. Predsedom sa stal Juraj Havran, tajomníkom Michal Dolinaj, osvetárom Ferdo Klátik, a v ňom pôsobili ešte aj Andrej Litavský, Ján Havran, Jozef Šago, Ján Opavský, Jozef Ďurica, Michal Vrška, Pavel Kabas, Ján Chalupka, Pavel Forgáč, Michal Babík, Dr. Pavel Opavský, ktorý bol dlhé roky fyzioterapeutom v belehradskom Partizane, tiež profesorom na Fakulte fyzickej kultúry. V mužstve hrali Michal Barnák, Janko Hudec, Michal Kováč, Janko Fitoš, Juraj

hra od jej založenia v roku 1919 poskytovala veľa nádherných možností na zábavu, rozptýlenie a súťaže medzi mužstvami. Dostali sme sa teraz k druhej fáze historického vývoja futbalu v Starej Pazove, keď v roku 1946 založili telovýchovný spolok, v rámci ktorého pôsobil i Futbalový klub Jedinstvo – Jednota. Klub bol skutočne vysnívaným zjednotením všetkých futbalistov mesta bez rozdielu na národnú, náboženskú a inú príslušnosť. Jedinstvo – Jednota združovala prakticky všetkých: študentov, žiakov, remeselníkov, obchodníkov, poľnohospodárov, ale aj vysokovzdelaných ľudí. V tejto liahni začínali aj Slováci Ján Potran-Matejka, Juraj Kováč, Pavel Očovaj-Šuška, Pavel Kabas, Martin Bahis, Pavel Očovaj-Pajica, Karol Kersting, Pavel Menďan-Palík,

Mužstvo pazovského FK Štefánik z roku 1934

Priamych činiteľov z radu futbalu bolo v tomto hnutí predsa menej okrem tých, ktorí behali za handrovou loptou na početných pazovských pažitiach. Po skončení druhej svetovej vojny bolo ich oveľa viac v rámci Telovýchovného spolku Partizan, ktorý skutočne zdedil sokolskú činnosť a zveľadil iné aktivity. Tak na futbalovom trávniku bolo veľa

Obilić a Zanatlija. Tieto kluby sa po krátkom čase zjednotili do jednotného FK Slavija, ktorý prvý v roku 1924 zapojili do majstrovských súťaží. V tomto klube boli veľmi činní ako funkcionári alebo hráči Janko Ruman v úlohe tajomníka, potom Michal Uhrík, Ján Ruman, Ján Brtka, Janko Fabjan, Michal Fabjan, Ján Klátik a najznámejší medzi nimi bol Ján Švehlák, maji-

Pred zápasom Štefánik – Tatra Kysáč 1 : 1 hraným 12. júna 1938

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mnohí Slováci sa zúčastnili na výstavbe nového štadióna v strede mesta

Feldy, Michal Ďurčík-Miky, Karol Kersting-Kari, Ján Folťan, Pavel Fitoš, Ondrej Varga, Ondrej Menďan, Ján Medveď, Vili Kersting, Ján Podhradský a Pavel Očovaj. PO ŽIVORENÍ – POPULARITA Po takmer úplnom obmedzení činnosti a dlhej prestávke i živorenia počas celého vojnového obdobia futbal sa znovu začal tešiť veľkej popularite, najmä už v prvých rokoch po skončení druhej svetovej vojny. Guľatá sa znovu stala láskou všetkých, čo milovali pohyb, ruch, vzrušenie, lebo táto

Miško Ruman, Pavel Guska, Pavel Litavaký, Janko Kováč-Žan, a vo vedení mužstva boli Janko Hudec, Štefan Macho, Ondriš Hudec-Činkela, Michal Forgáč, Pavel Klinko, Juraj Kováč, Michal Ďurica, Mirko Libek a Juraj Opavský. Medzi nimi najobľúbenejší bol báči Janko Hrebík, jeden z najhorlivejších fanúšikov, v ktorého krčmičke hneď v blízkosti štadióna sa zoskupovali fanúšikovia tak pred zápasom, ako aj po zápase. Oslavovali tam výhry a smútili po prehrách. Tento v tom peknom čase známy pazovský • ŠPORT •

Peter Števák bol dobrým futbalistom

hostinský objednával autobusy na prepravu fanúšikov hosťovania a tí, ktorí zostali na lavici, pred obľúbenou krčmičkou trpezlivo čakali a potom spolu dlho oslavovali. POHÁR VOJVODINY ROKU 1951 Prvý verejný zápas Jedinstvo – Jednota zohrala 17. februára 1946, keď si zmerala sily s Kosmajom

Sriemskej po vtedy silné Vojvodinské ligy, a korunou úspechov bola súťaž v 3. zóne (vtedajší stupeň 2. ligy), tiež vo veľmi kvalitnej Srbskej lige – severnej skupine. K týmto úspechom okrem iných prispeli: Michal Dvornický, Ján Malko, Pavel Menďan-Palík, Pavel Kabas, Ján Kováč, Pavel Očovaj, Michal Ruman, Peter Števák, Jozef Jašo, Miroslav Červenský, Martin Menďan-Mecke, jeho dvaja synovia, Vladimír a Miroslav, Michal Hric, Ján Kohút, Pavel Gedeľovský, Miroslav Potran, Martin Kuľhavý, Ján Jašo-Mršo, Michal Fabjan, Pavel Stupavský, Michal Kočiš, Pavel Fabjan, Miroslav Kováč, Ján Hloda, Pavel Ďurčík, Janko Valent, Zlatko Gubečka, bratia Ján a Michal Domoniovci, Miroslav Domoni, Mirko Zolian, Juraj Kováč, Martin Kováč, Juraj Kubečka, Ján Mitnáver, Miroslav Majorský, Jozef Salaj, Pavel Tót-Tocki, Šimon Turan, Pavel Fitoš-Fifi, Marko Fabjan, Janko Šago a ďalší. Významné mená boli Karol Kersting-Kari, ale nie iba vo futbale,

Manželia Hrebíkovci: čo v hostinci nestihol báči Janko, urobila manželka Zuzana

z Belehradu (4 : 4). Majstrovský štart bol 9. júna 1946 a súperom bol Sremac zo susednej Vojky, ktorého Pazovčania vyprášili výsledkom až 8 : 2. Najväčší úspech futbalisti Jednoty zaznamenali v roku 1951, keď získali pohár Vojvodiny, v tom čase v najmasovejšej súťaži v pokrajine. Zápas na ihrisku Vojvodiny v blízkosti novosadskej železničnej stanice za hmlistého decembrového počasia sledovalo asi 500 fanúšikov Jednoty. Dva roky nato získali veľký pohár v Rume, v rámci osláv založenia 10. vojvodinskej brigády. Mužstvo súťažilo v mnohých ligách, od • ŠPORT •

lež i v ZOTK (Zväz organizácií telesnej kultúry), kde bol dlho rokov funkcionárom. Skvelými výkonmi sa vyznačoval brankár Michal Baláž, ktorý ako mladý odišiel do prvoligovej novosadskej Vojvodiny, potom ho úspešne trasovaná cesta odviedla do trnavského Spartaka a Nemecka. A keď ho spomíname, na mysli máme výrok, že hroznu žičí slnko a vínu čas, preto je chutnejšie. Podobná konštatácia platí aj pre brankárov – čím sú starší, tým sú lepší. To svojimi vynikajúcimi výkonmi pred bránou spomenutých klubov, ale najlepšie vo svojej

Michal Baláž mal skvelú brankársku kariéru doma, na Slovensku, v Nemecku...

Jednote dokázal práve i M. Baláž. Ako funkcionári v povojnovom období dlhé roky pôsobili Michal Potran, Pavel Ušiak, Andrej Kardelis (bol aj výborným futbalistom), potom Maco Bzovský, Martin Burčiar, Ján Ruman, Michal Vereš, Ján Opavský, Ján Kiš-Kile, Michal Nímet, Ján Vareca, Michal Žiga, Mirko Zorian, Ján Gašpar, Ján Jašo, Šimon Kiš, Ján Litavský, Ján Ľauko, Ján Hrebík, Ondrej Menďan, Paľo Majorský, Pavel Majorský, Mirko Líbek, Andrej Menďan, Pavel a Ján Popovci, Janko Réner, Michal Hadrík, Michal Hric, Marko Babík, Ján Brtka iní. AJ SLOVÁCI STAVALI ŠTADIÓN Usilovní Slováci sa brigádnicky a s veľkou chuťou zúčastnili na výstavbe nového štadióna v strede mesta, keď konskými záprahmi prevážali mačinu trávy a tehly zo starého ihriska povedľa železničnej stanice. Niektorí najvernejší fanúšikovia zmenšili svoje záhrady, a tak prispeli k rozšíreniu ihriska na zodpovedajúce rozmery a miesta pre obecenstvo. Medzičasom založili RFK Lifam, jeho hráči prvý zápas zohrali 20. júna na obľúbenom ihrisku Kopyto. Čoskoro vybudovali povedľa svojej známej továrne Lifam pekné ihrisko s dvoma upravenými zelenými plochami, krytou tribúnou a miestnosťami. Žiaľ, tento futbalový areál nezodpovední jednotlivci zničili. Lifamovci, ako ich volali, začali v sezóne 1981/82 v Obecnej lige Stará Pazova, no rýchlo prišli úspechy, prebojovali sa až do Vojvodinskej ligy – južnej skupiny, keď sa zjednotil tento vzorný klub s Jednotou. V tomto

„novorodeniatku“ hlavne hrali hráči zamestnaní v chýrečnej továrni, ale aj tí, ktorí sa presťahovali z radov Jednoty. Tak sa spomínajú tréner Martin Menďan-Mecke, Miroslav Vereš, Pavel Fabjan, Zlatko Lakatoš, Miroslav Kováč, Martin Podlavický, Ján Kočiš, Zlatko Babinka, Vladimír Bíreš, Zlatko Hloda, Ján Topoľský-Haki, Zlatko Šago, Zlatko Sklabinský, Tomáš Poliovka, Paľo Ďurčík, Martin Žiga, Mišo Tirinda, Miroslav Klátik, Miroslav Krupinský, Janko Faraga, Miroslav Feldy, Miroslav Kiš...

Viac ako 60 rokov v športe a novinárstve: náš dopisovateľ Matej Bzovský odosiela správu zo zápasu

V Jednote, práve ako i v Lifame voľakedy bolo viac kamarátenia a lásky k futbalu, bez ohľadu na to, či v kluboch boli len Staropazovčania, rovnako Slováci a Srbi, ale aj hráči, ktorí prichádzali z iných prostredí. Snímky: z archívu športovcov

24 /4911/ 13. 6. 2020

Šport STOROČNICA ZALOŽENIA SOKOLSKEJ JEDNOTY V PETROVCI (11)

Ako to bolo v SKJ

sa tak stávalo, najmä keď sa oslavovala československo-juhoslovanská súdržnosť. Inokedy však všetko šlo podľa prísnych určení juhoslovanskéDrSc. Ján Babiak ho Sokola, v ktorom ísť v neprospech juhoslovanského konceptu vskutku ž v roku 1930 s ohľadom znamenalo ísť hlavou do tŕnia. na nové koncepcie Sokola Tak aj sokoli a Slovenské národv Kráľovstve Juhoslávie (SKJ), né slávnosti už neboli to, čo boli musel sa aj sokolský spolok v Pet- v predchádzajúcich rokoch. V roku rovci správať podľa iných móresov. 1930 sa dojem o našom najväčšom To sokolské: Pažu túž, národu slúž!, sviatku mohol ešte prikryť faktom, čo len prednedávnom platilo, sa že sa k celkovej (ne)realizácii pričinila rýchle pozmenilo v heslo: Všetko vyššia sila (dážď) a sokolská zotrvačza štát, od štátu nič! Tá premena pre nosť mať cvičenie o týždeň neskoršie jednonárodný štát bola skoro bez- nevypadla celkom efektne. Zato už v bolestný prechod, ale čo s tými, kde roku 1932 reštrikcia slovenskosti na štát činili viac štátotvorných národov. Slávnostiach bola toľko jasná, že aj V Kráľovstve Juhoslávie sa to riešilo československí novinári písali: „ Kdo podľa princípov nám Slovákom už z Jihoslovanů vytýká našim lidem, že známych z minulosti. Jednoducho trvají na své národnosti a odmítají sa konštatovalo Jeden štát – jeden jihoslovanskou asimilaci, dopuští se národ – jedno sokolstvo!, a vec bola křivdy na princípu národního sebeurriešená. Aj v absolutistickom režime čení, i když se tým dovoláva zásady slovýberu nebolo a jediná možnosť vanské jednoty.“ Aj VHV, čo spravidla bolo zohnúť hlavu a podriadiť sa chodieval na Slávnosti, vtedy o nich alebo zaniknúť. Aj vybrala sa verzia písal: „Pamätáte sa na tie veľkolepé dni v Petrovci na prvých našich Slávnostiach? Na tie veľkolepé, neobyčajné, ohromné dni a časy? Pamätáte sa na tie zástupy nášho ľudu, na tie skvostné naše kroje hrdých našich krásavíc? Pamätáte sa na ten ruch, ktorý vtedy panoval v Petrovci počas slávnosťových Okrem plaveckých pretekov ako disciplína bola dní? Pamätáte sa na aj skákanie do vody to oduševnenie, ktoré ste cítili v každom aktívy a v nej pokojným konaním dome petrovskom? Pamätáte sa na tou zohnutou hlavou hľadať ďalšie tie krásne, bratské, srdečné chvíle pri riešenia v krokoch dopredu. banketoch, na tie zdravice, na tie spevy, Nebolo to nemúdre riešenie, veď na tú výbornú náladu? Na XIII. Národv hmle, akú dávala Šiestojanuárová ných slávnostiach toho všetkého diktatúra, bola aj jedna štrbina – tesná nebolo! Či máme hľadať príčinu? a čulá spolupráca s Československom. A či sa máme hnevať a nadávať? A či To dva viacnárodné štáty, čo vznikli máme niekoho viniť a – odsudzovať? skoro naraz v rozklade veľkého Uhor- Čo nám bolo kedysi veľkolepé, neobyska, sa navzájom vedeli podporovať. čajné, ohromné, to nám pomaly bledne, Pomohla tu aj sokolská orientácia. hynie a mizne. V čom sme sa kedysi Veď heslo: Čo Slovan, to Sokol! aj ďalej kochali, oduševňovali – to nám dnes bolo v obehu, a tak v myšlienkach vyzerá obyčajným, bezvýznamným, našinca bolo, že pod tým slovanským nepatrným. Ideál, ktorý mizne, naše sa môže prekĺznuť aj to slovenské. Aj národné Slávnosti...“ 1

Videli aj sokoli, kam vedie tá jednonárodná orientácia, ale inak sa nedalo, a tak, keď ti niekto bráni to, čo chceš, tak potom robíš to, čo môžeš. Aj namiesto na dokazovaní sa na roli národa dedičnej začali sa dokazovať inde. Za dva mesiace vykopali pri cvičisku „letný kúpeľ“, ako ho nazvali, vlastne bazén, čo hneď dostal meno „sokolský štrand“, a začali rozvíjať šir-

ho z Belehradu do Petrovca v roku 1928 priniesol novopečený odborník I. Križan. Keď v roku 1931 vyrástol pri cvičisku bazén, začala tu cez leto fungovať aj plavecká sekcia, súťažilo sa aj v skokoch do vody, a tak sa rekreačne člnkovalo na zriadenom rybníku. O rok neskoršie, keď v zime povrch rybníka zamrzol, v obehu bolo aj korčuľovanie. Tenis ako panský

Volejbal bol ešte pred vojnou aj v Petrovci súťažný šport v rámci Sokola

šiu koncepciu angažovania sa našinca na poli telocvičnom. Na ich šťastie aj národná otázka sa o rok riešila, keď z vôle slovenského ľudu, priamou akciou Poradného výboru Slovákov Dunajského bánstva, pod vedením Dr. Janka Bulíka, práve na štrnástych Slovenských národných slávnostiach bola utvorená Matica slovenská ako samostatná, samofinančná ustanovizeň, čo si potom prebrala kompetencie národnej problematiky nášho etnika. Aj miestna Telocvičná jednota Sokol, ako sa sokolský spolok vtedy už menoval, im pomôže v tých prvých krokoch, aj bude až do vojny na pomoci. Umožní to sokolom viac sa venovať práci na poli športovom. Tak od svojho začiatku v rámci spolku sa venovala osobitná pozornosť športovej gymnastike a atletike a po vzniku podmienok aj plávaniu. Ešte pred prelomovými sokolskými rokmi začala spolupráca sokolov s fanúšikmi futbalu, vlastne od roku 1923 už klubom SŠK Petrovec. Veď hrali na sokolskom cvičisku a aj brány a prvé lopty od nich dostali. Aj cvičisko spolu s nimi si sokoli delili, upravovali a starali sa o neho. Hoci šport a sokolstvo nemysleli vždy rovnako, sokolský spolok vtedy už bol telocvičnou matkou v osade, lebo v jeho lone skoro od sokolských začiatkov začali rásť nové športové bábätká. Aj keď do sokolských radov ako sokolská novinka z Prahy prišiel volejbal, prvý

šport mal tiež svoje začiatky od roku 1932 a v roku 1935 I. Križan žiadal aj konkrétne precizovanie súťažení pri Sokole, aj tých pohárových. V rámci toho súťaženia začalo sa robiť aj na formovaní volejbalového klubu a väčšia pozornosť sa venovala aj jednotlivým atletickým disciplínam. Aj tesne pred vojnou sa začal hrať stolný tenis. Len hádzanárky od svojho začiatku v roku 1929 začali ako SŠK Petrovec a nemali svoj zrod v lone sokolského spolku. Netreba ani podčiarkovať, že tie základné sokolské cvičenia po programe Sokola Kráľovstva Juhoslávie petrovskí sokoli poctivo realizovali. Aj na okružné a oblastné zlety chodievali. Ten všesokolský v Prahe bol najlákavejší, len keby vždy tých peňazí bolo, lebo všetky tie nástupy pre sokolov boli samofinančné. Treba povedať aj to, že centralizácia sokolstva aj po rokoch naliehania sa nedarila, ale zato pomohla, aby sa celý zväz spolitizoval. Preto Sokol Kráľovstva Juhoslávie od roku 1935 začal počtovo chabnúť a opozičné telocvičné hnutia čoraz viac dvíhali hlavu. Aj hrozba druhej svetovej vojny všetko v spoločnosti skomplikovala. O to viac bolo aj pôsobenie sokolov sťažené. Aj napriek tomu, s ohľadom na obdobie, svoje telocvičné poslanie si vykonali na výbornú. Akoby aj nie, keď vzletní boli petrovskí sokoli. (Koniec seriálu)

VHV: Ideály, ktoré miznú... Národná jednota, Petrovec, 1931, roč. 12, č. 64, s. 2.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN SUMARIZOVAL UPLYNULÚ SEZÓNU

Nový gramofón predsedovi pre staré piesne Katarína Gažová

áplňou pracovného zasadnutia hráčov a vedenia klubu v sobotu 6. júna 2020 bola analýza ukončenej sezóny a dohovor o plánoch na budúce volejbalové majstrovstvá. Na zasadnutí, ktoré viedol predseda VK Kulpín Todor Radanov, najviac diskutovali o rozhodnutí Volejbalového zväzu Vojvodiny o predčasnom ukončení sezóny 2019/2020. Všetci diskutéri vyjadrili nespokojnosť, že sa nezohralo posledné kolo, keď sa v Bečeji mali stretnúť rovnomenný domáci klub, v tej chvíli na prvom mieste s Kulpínčanmi, ktorí Bečejčanom stúpali na päty. Zápas dvoch najlepších mužstiev v lige mal rozhodnúť o tom, kto bude šampiónom a postúpi do elity. To sa nestalo, súťažiace orgány schválili súčasný stav, a tak VK Kulpín tretíkrát za sebou nepostúpil! V diskusii sme počuli mienky jednotlivcov, že toto bolo možno i politické rozhodnutie. Podľa slov najskúsenejšieho trénera Jána Lačoka predsa netreba strácať nádej, pre novú sezónu sa treba ešte lepšie pripraviť, organizovať a tak dokázať, že je Kulpínčanom miesto v Prvej lige. Hrajúci tréner Boris Relota poznamenal, že sa táto sezóna skončila, nič sa nedá zmeniť, teraz sa treba zamerať na nasledujúcu súťaž a dobre sa pripraviť. Keď ide o hráčsky káder, ako vysvetlil Relota, iba niekoľkí hráči sú z Kulpína, ostatní prichádzajú z Nového Sadu a okolia. Preto treba pracovať na tom, aby si klub pripravoval domáce kádre. V budúcnosti sa musí viac venovať deťom, usmerňovať ich, aby vážnejšie chápali tréningy a záväzky v klube. Keď ide o prácu prvého mužstva, Relota vyjadril po-

Predseda Todor Radanov sa veľmi potešil nekaždodennému darčeku

Na schôdzi VK Kulpín vyjadrili nespokojnosť s ukončením minulej sezóny, ale kuli nové plány pre budúcu súťaž

chvalu za disciplínu na tréningoch a zápasoch. bola spoločná gratulácia predsedovi klubu S prípravami štartujú 1. augusta, skôr ako Todorovi Radanovovi k narodeninám, ktorévlani. Predseda T. Radanov informoval, že sa mu odovzdali svojrázny darček – gramofón a majstrovstvá začnú už 15. septembra a pred- pohľadnicu s podpismi hráčov, členov vedenia tým bude aj pohárová súťaž. Prvé mužstvo a verných fanúšikov. Všetko to agilného preddostalo aj posilu, nového hráča Petra Salatića. Hráči navrhli, aby klub zadovážil kameru na nakrúcanie zápasov, aby potom spolu analyzovali chyby s cieľom skvalitniť výkony. Pripomenuli tiež, že potrebujú novú športovú súpravu. Nebolo by zle postarať sa o motiváciu hráčov a zorganizovať turnaj, kde by pozvali kluby z okolia, napríklad petrovskú Mladosť a... Profesor Ján Lačok (sedí prvý sprava) po polstoročí Prihovoril sa aj Aleksandar Nakić, vyhlásil, že viac nebude aktívne pracovať vo volejbale člen Obecnej rady Obce Báčsky Petrovec pre šport a mládež, ktorý im hovoril o finančnej pomoci obce a poprial sedu Radanova veľmi dojalo, ale ešte väčšmi im mnoho úspechov v budúcnosti. Kulpín- potešilo. Toto gesto potvrdilo, že je VK Kulpín čania plánujú aj účasť na medzinárodnom kompaktný a príkladný športový kolektív. turnaji v Holandsku, kde boli už dvakrát a ktorá toho roku vystala pre pandémiu koronavírusu. Profesor Ján Lačok, ktorý sa volejbalu venoval viac ako 50 rokov, vyhlásil, že zo zdravotných dôvodov plánuje z volejbalu odstúpiť. Boris Relota v mene klubu sa Lačokovi poďakoval za jeho obetavý, nenahraditeľný prínos k práci, prosperite a úspechom VK Kulpín, ktorý tohto roku oslavuje desaťročnicu pôsobenia. K jubileu, ktoré bude v auguste, Todor Radanov a Ján Lačok pripravujú primeranú publikáciu. Členovia vedenia počas hodnotenia výsledkov Čerešničkou na torte večierka

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Kulpíne Mgr. Jaroslav Javorník, PhD.

ačiatky slovenského evanjelického cirkevného zboru v Kulpíne siahajú do roku 1743. Tak je to zapísané v zápisnici z vizitácie v roku 1874: „Keď sa terajšia dedina Kulpín osadzovala roku 1743, medzi prvými osadlíkmi Kulpínu boli evanjelicky Slováci.“ (Félix Kutlík) Kulpínski evanjelici sa dlhé roky schádzali po rodinných domoch, v ktorých si konali služby Božie. Od roku 1783, keď Petrovec dostal prvého duchovného, Kulpín sa stal petrovskou dcérocirkvou. Cirkevný zbor sa osamostatnil až v roku 1821, keď si za farára povolal Jána Rohoňa. Rok po príchode farára bola postavená aj modlitebnica s bytom. Kostol sa začal stavať v roku 1875 a stavanie trvalo štyri roky. Posvätený bol 19. októbra 1879 na Kristiána. Na oltári je obraz Večere Pánovej od nám neznámeho autora, ktorý daroval známy slovenský architekt Milan Michal Harminc, kulpínsky rodák. Organ pochádza z neznámeho kostola v Maďarsku, vzhľad skrine a dispozícia nástroja však poukazujú na charakteristické znaky

organárskej dielne rodiny Pažickej z Rajca. Cirkevný zbor ho získal roku 1891. Nová fara bola vystavaná roku 1983 a cirkevný zbor vo svojom vlastníctve má aj dom smútku vystavaný roku 2003 z vlastných prostriedkov a na svojom pozemku. Od roku 2017 zbor má bilbord v záhrade vedľa kostola. Cirkevný zbor vlastní aj 77 jutár ornej pôdy, ktorá bola reštitúciou vrátená zboru. Vrátený bol aj pozemok vedľa fary s budovou na zrúcanie a zbor si zakúpil ďalší, ktorý v minulosti patril zboru tiež. Nedeľné služby Božie sa konajú o 10.00 h a nešporné o 14.30 h. Ranné

modlitby sa konajú v sobotu ráno 8.00 h a Biblická hodina v stredu o 19.00 h. Detská besiedka sa koná v sobotu o 10.00 h a realizujú ju zborové katechétky. Mládež sa stretáva v stredu o 20.00 h a miešaný spevokol v utorok o 19.00 h. V cirkevnom zbore pôsobili farári: Ján Rohoň (1821 – 1831), Pavel Makóni (1831 – 1832), Daniel Koléni (1832 – 1875), Félix Kutlík (1876 – 1890), Gustáv Klobušický (1890 – 1944), Pavel Čáni (1945 – 1979), Mgr. Juraj Šefčík (1979 – 1997), Mgr. Vladimír Grňa (1998 – 2012). Od roku 2012 zborovým farárom je Mgr. Jaroslav Javorník, PhD.