Hlas ludu 25/2019 by NVU Hlas ľudu

49. Folklórny festival Tancuj, tancuj... Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 22. 6. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4860/



Z obsahu

22. 6. 2019 | 25 /4860/

Uzávierka čísla: 19. 6. 2019

Na výročnom zasadnutí KUS Vladimíra Mičátka v piatok 14. júna si členovia tohto spolku medziiným naplánovali aktivity na bežný rok. Toho času sa pripravujú na organizovanie Kultúrneho leta, v rámci ktorého mienia realizovať päť akcií. Potom budú nasledovať tradičné podujatia, akým je i Čaro Vianoc. Na snímke je momentka z vlaňajšieho Valentínskeho večierka. E. Šranková

Deň osady oslávili občania Bajše v sobotu 15. júna. Ústrednou udalosťou oslavy bola slávnostná schôdza Rady Miestneho spoločenstva. Jej program kultúrnoumeleckým pásmom spestrili žiaci ZŠ Bratstva a jednoty. Žiacky zbor (na snímke) zaspieval srbskú, maďarskú a slovenskú pieseň. J. Bartoš

V utorok 11. júna v aule Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci pri príležitosti Dňa ochrany životného prostredia prebiehal kratší ekologický program, na ktorom zverejnili výsledky akcie zberu plechoviek a udelili odmeny jednotlivým žiakom a oddeleniam. J. Čiep

Desiaty ročník polofinálovej súťaže dychových orchestrov z Vojvodiny a Belehradu Guča v Padine sa uskutočnil v nedeľu 16. júna na letnom javisku športového strediska Dolina. Predstavitelia piatich hudobných družstiev súťažili o postup do finálovej 59. súťaže dychových orchestrov v Guči, ktorá bude prebiehať v dňoch 8. až 11. augusta. A. Chalupová

K 100. výročiu petrovskej tlačiarne v prílohe Obzory uverejňujeme príspevok Kataríny MosnákovejBagľašovej pod názvom Začiatky kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci a jej význam pre rozvoj národnokultúrneho života vojvodinských Slovákov. Na snímke J. Čiepa je budova v strede Báčskeho Petrovca, do ktorej sa tlačiareň presťahovala roku 1961. S. Lenhart

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Prekročiť vlastný tieň

oznáte možno niekoho, komu sa vydaril skok ponad vlastný tieň? Sotva. Dozaista ale poznáte mnohých, ktorí sa o to pokúšali a robia to aj vo veku, keď sú časy bosonohé dávno fuč. Hoci si mnohí, ktorí sa o takýto kúsok nikdy nepokúsili, z nich strieľajú a/lebo nimi opovrhujú. Je akosi normálne, že čím bližšie má človek k vekovej hranici, po ktorej prekročení vstúpi priamo do poslednej komnaty tuzemského života, čoraz častejšie ho príbuzní a známi bombardujú obligátnou otázkou. Kedy ideš do penzie? Nie kedy pôjdeš, ale kedy ideš. Ani čo by to malo byť už zajtra. Alebo dokonca rovno dnes. Ani čo by odchod do dôchodku a odchod z časného života bol jedno a to isté. Ani čo by sa aj na vyčkávanie potykania s dôchodcovským životom vzťahoval všeobecne známy výrok vo funkcii povzbudenia pred randíčkom so zubatou: Ak žiješ každý deň tak, ako keby to bol tvoj posledný, jedného dňa budeš mať pravdu. Slovom, keď spomenutá otázka vo vašich ušiach získa domovské právo, odrazu len zistíte, že vám v podvedomí zacengá. Keď nie práve umieračik, tak zvonec privolávajúci úkon známy ako bilancovanie. Vrátite sa k prvému pracovnému dňu do miestnosti úradu, v ktorom sa príjemná vôňa kávy mieša s ostrým dymom tuhých fajčiarov. Vašich starších kolegýň a kolegov, ktorí vás prijali srdečne a ktorých ste po rokoch, vľúdne a s úctou, vyprevadili do dôchodku. So želaním, aby sa do redakcie vracali. Na kávu, na pohárik, na slovo... Vo vedomí sa vám, ako lastovička pri odchode na ďalekú cestu mihnú vzácne spoločné chvíle a zážitky. Takmer výlučne iba pekné a príjemné. Zo služobných ciest, z redakčných porád, z povestného 10. poschodia budovy Dnevnika, z kedysi tradičných, najčastejšie i rozospievaných osláv Dňa Hlasu ľudu, štátnych sviatkov a veruže i menín či narodenín. Z prebdených či neprespaných

nocí, keď ste pri pracovnom stole doma alebo na pracovisku ťukali posledné vety príspevkov spolu s prvými rannými vrabcami. Zvažujete, čo ste urobili, akú prácu ste odviedli, vlastné chyby vás mrzia podstatne viac než vás tešia dobré texty a fotografie, pod ktoré ste sa podpísali. Znovu a zase sa ospravedlňujete v duchu všetkým, voči ktorým ste sa trebárs bez akéhokoľvek úmyslu previnili, a ľutujete, že ste toľko toho ešte chceli, a... Ani vlastne neviete, či je sen, alebo skutočnosť, len cítite pohľady ľudí, ktorí odtiaľto odišli pred vami. Ktorých ste tu priamo nikdy ani nestretli, alebo ste s nimi dobré a zlé zdieľali len relatívne krátko. Najintenzívnejšie, celkom prirodzene, pociťujete hrejivé pohľady tých, s ktorými ste z tvrdého novinárskeho bochníka uhrýzali vedno takmer po celý svoj novinársky vek. Ako tých, ktorí sa i predčasne dočkali chvíle z poslednej vety druhého odseku, alebo furt na ňu striehnu vedno s vami. S odvekou túžbou malých i veľkých detí. Prekročiť vlastný tieň. Ktorá (túžba) uvádza do pohybu sivú hmotu a jej majiteľov. A káže žiť každý deň tak, akoby mal byť posledný. Aby sa nám najbližší, až príde deň Tej pravdy, za nás nečervenali. A aby sa tým, ktorí sa, dajbože, vynasnažia udržať hlasľudovské novinárske pero na návetrí, nezatriasli ruky. Juraj Bartoš

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Kritiku podložiť argumentmi 10 My hovoríme v siedmich jazykoch

OBZORY

26 Zvuky bezsenného mesta

28 Triumfovali domáci Hložančania 39 Krach vo finiši Na titulnej strane: Momentka zo 49. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj…, ktorý sa usporiadal 15. júna v Hložanoch Foto: Ondrej Benka 25 /4860/ 22. 6. 2019

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Sloboda pre- Prezidentka, maturanti a napätie javu, sloboda Z výsluchu Stevan Lenhart

re jeho osobné mienky vyjadrené v nedávnom interview v týždenníku NIN (číslo 3572 zo dňa 13. júna) známy sociológ Jovo Bakić bol povolaný na rozhovor do polície. V danom interview Bakić o. i. hovoril o vpáde demonštrantov a niektorých predstaviteľov politickej opozície do budovy Verejného servisu RTS v Belehrade (udialo sa to, pripomeňme, v marci 2019) a opýtal sa, načo a s akým cieľom sa to vôbec robilo, akže sa tam šlo bez „dlhých hlavní”. On sám vraj nehovorí, že by tam vtrhol s dlhými hlavňami, ale – ako povedal – ani jedna revolúcia nepočítala s tým, že všetko bude prebiehať poľahky. Spomínanie dlhých hlavní prirodzene znepokojuje väčšinu ľudí a uvádzanie tohto druhu zbrane do kontextu vpádu do RTS určite znepokojilo zamestnancov danej mediálnej ustanovizne, ktorá potom v Denníku podala svoju interpretáciu Bakićových slov vyjadrených v spomínanom interview. Podľa tej interpretácie belehradský sociológ vraj povedal, že do budovy RTS bolo treba vtrhnúť s dlhými hlavňami. Bakić poprel toto tvrdenie a vyhlásil, že jeho interview uverejnené v týždenníku NIN bolo zneužité v Denníku RTS, čo vraj bolo motívom na policajný výsluch. Zároveň poznamenal, že policajti sa voči nemu správali korektne a profesionálne a nemá k nim žiadne pripomienky. Sama skutočnosť, že v tomto prípade a v daných okolnostiach polícia uviedla do určitých súvislosti určitého jednotlivca s určitými vecami a skutkami a následne ho povolala na rozhovor, nie je problematická. Je to celkom v rámci kompetencií týchto štátnych orgánov. Lenže nejako sa vnucuje otázka, či tento policajný výsluch známeho sociológa nebol okrem Denníkom RTS motivovaný ešte niečím, presnejšie niekým, koho Jovo Bakić tiež spomínal v interview uverejnenom v týždenníku NIN....

www.hl.rs

uzana Čaputová dňa 15. júna zložila sľub na slávnostnej inaugurácii a oficiálne sa stala prvou prezidentkou Slovenska (na tejto funkcii vystriedala dovtedajšieho prezidenta Andreja Kisku). Vo svojom prvom prejave vo funkcii prezidentky zdôraznila, že nechce vládnuť, ale slúžiť ľuďom a Slovensku. Uviedla tiež, že Európska únia je pre Slovensko životným a hodnotovým priestorom, pokým Severoatlantická aliancia je obranným a bezpečnostným pilierom. Prezidentka Slovenska kritizovala korupciu a nedotknuteľnosť vybraných osôb a poukázala aj na hrozby, ktoré so sebou prináša klimatická zmena. V rámci oficiálneho inauguračného programu Čaputová položila kyticu na hrob prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča a pod hradom Devín položila veniec k pamätníku Brána slobody. Maturitné skúšky pre 69 653 ôsmakov v Srbsku sa začali v pondelok 17. júna testom z materinského jazyka a pokračovať mali už v nasledujúci deň previerkou vedomostí z matematiky. Test z tohto predmetu bol však odročený, lebo večer pred skúškou

sa skúšobné úlohy objavili na internete, čiže niektorí žiaci si ich začali medzi sebou zasielať prostredníctvom aplikácie Viber. Nasledovalo policajné vyšetrovanie a podľa informácií, ktoré medzičasom oznámili niektoré médiá, krádež testov sa asi udiala v jednej základnej škole v Zemune. Odročenie maturitnej skúšky z matematiky zapríčinilo protesty väčšieho počtu belehradských ôsmakov, ktorí v utorok demonštrovali pred budovou Ministerstva školstva, kde na určitý čas blokovali premávku a dožadovali sa zrušenia maturitných skúšok a demisie príslušného ministra. Minister školstva, vedy a technologického rozvoja Mladen Šarčević pred začiatkom tohtoročných maturitných skúšok hovoril, že nejestvuje potreba, aby sa maturitné testy dovážali do škôl za ozbrojeného sprievodu (ako tomu bolo v niektorých predchádzajúcich rokoch), ale sám priebeh skúšok mal byť prísne kontrolovaný a strážený. Po tom, čo sa udialo, minister Šarčević však vyhlásil, že sa necíti byť priveľmi vinným, nechce vraj na seba prevziať cudziu vinu a všetci, ktorí v tomto prípade mali zlé úmysly, musia za to zodpovedať.

Povedal tiež, že o jeho eventuálnej zodpovednosti rozhodujú premiérka a prezident... Nová kríza v Perzskom zálive sa stupňuje a USA obviňujú Irán za tamojšie útoky na ropné tankery, čoho cieľom je vraj poškodenie svetových dodávok ropy a zvyšovanie jej ceny. Iránci však odmietajú také obvinenia a tvrdia, že USA za podpory Izraela iba hľadajú zámienku na to, aby rozpútali vojnu. Irán medzičasom prestal plniť niektoré záväzky vyplývajúce z dohody o svojom jadrovom programe (ktorú v roku 2015 uzavrel so svetovými veľmocami). Vláda v Teheráne oznámila, že štvornásobne zvýši svoju produkciu nízko obohateného uránu a prekročí aj úroveň obohacovania uránu, ktorú mu povoľuje jadrová dohoda. Napätie medzi USA a Iránom graduje – do regiónu prichádzajú ďalší americkí vojaci a Washington uvažuje o bombardovaní určených cieľov v Iráne. Iránsky prezident Hassan Rouhani vyhlásil, že jeho krajina nechce bojovať proti žiadnej inej krajiny a že sa nevydaria snahy USA, aby priviedli Irán do úplnej izolácie. Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

K SKRATOM NA RELÁCII NRSNM – HLAS ĽUDU

Kritiku podložiť argumentmi Juraj Bartoš

ečítal som tú knihu, ale viem, že je slabá. Nepozrel som si ten film, lebo viem, že je nanič. Nie som gynekológ, ale môžem sa pozrieť. Takéto a podobné „geniálne“ výroky rôznych „naslovovzatých“ odborníkov schopných „kvalifikovane“ posúdiť hocičo/hocikoho hocikedy bez predbežného zistenia a overenia relevantných súvislostí nie sú už veru žiadnou novinkou nielen v súkromnom, ale ani vo verejnom diškurze. Slovné šípy namierené na spolubesedníkov, respektíve oponentov s cieľom ich zneuctenia a poníženia pri úradných debatách by určite nemali mať miesto. Predsa sem-tam zasvišťali aj na 5. schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (4. júna v Novom Sade), obzvlášť, keď sa na pranieri ocitla Novinovo-vydavateľská ustanovizeň a týždenník Hlas ľudu. Je priam zarážajúce, že (až na jedného diskutéra) sa nikto čo len jednou vetou nezmienil aj kladne o našej ustanovizni a o jubilujúcom periodiku Hlase ľudu. Nikto nezareagoval na niektoré nepresnosti (aj) vo výklade riaditeľa NVU HĽ Samuela Žiaka. Nie je napríklad pravda, že „Ustanovizeň v tejto chvíli má dvadsiatich novinárov a redaktorov...“ a naskutku väčšina z nich nevyštudovali žurnalistiku na Slovensku... Namiesto vecných poznámok Zlatko Lenhart si volil verbálny šľapák: „Dopočulo sa mi, pán Žiak, že vy takto vyzeráte ako pán, ale takto robiť pre slovenskú menšinu v Srbsku...“ Neskoršie sa „prihovoril“ aj Jurajovi Červenákovi: „Keď pani Lakatošová povie, maľuje sa s premiérom Slovenska a tak ďalej, to neznamená nič, lebo Hlas ľudu všetok text vymení, a to, čo vy poviete nejaké srandy tu, čo Slovákov nezaujíma, to pán riaditeľ všetko od slova o slova dá do textu!“ Márne sa pýtate, čo básnik chcel povedať. Skôr je na mieste otázka, prečo diskutéra nikto neupozorní, že výzor osôb vo verejnom prejave nemá miesto a nemali by ho mať ani dezinformácie. Na spomenutej schôdzi sa právom (konečne!) diskutovalo aj o nahromadených problémoch tlačiarne „ani na zemi, ani vo vzduchu“ HL Print. Teraz. Namiesto toho, aby do problému zahryzli po tom, čo Hlas ľudu zverejnil informácie o situácii v zruinovanej • TÝŽDEŇ •

petrovskej tlačiarni (pozrieť príspevok: Tlačiareň HL print tlačí straty; ale prečo? – HĽ č. 12 / 25. 3. 2017 a: Všetko je to tu viac než smutné – HĽ č. 13 / 1. 4. 2017), podaktorí z tých, ktorí sa teraz pohoršujú nad zjavným nakysnutím problému, vtedy „trucovali“ a schôdze NRSNM „mínovali“. Kto? Aktuálni predáci Rady. Predsedníčka a podpredseda NRSNM právom podotkli, že spolupráca HĽ a NR viazne. Len čo je pravda – obojstranne. Naskutku nie je v poriadku, keď kompetentní v NVU HĽ ignorujú výzvy z NRSNM (mimochodom, napísané po srbsky) na zaslanie požadovaných materiálov, t. j. správ. Rovnako nie je v poriadku, keď NRSNM pred schôdzou pošle médiám

(až na základe písomnej prosby z HĽ) iba časť podkladových materiálov namiesto všetkých (a jednotlivé výbory schôdzujú za zavretými dverami). Požadované materiály sme nedostali ani neskoršie, hoci ich zaslanie (po ukončení tu uvedenej schôdze, na naliehanie novinára HĽ) sľúbila aj predsedníčka Rady, aj predsedníčka Výboru pre informovanie. Ohľadne kádrov, „ktoré študovali na Slovensku“, zaujala stanovisko podpredsedníčka Výkonnej rady NRSNM Anna Huďanová. Podľa nej „svoju prácu nevykonávajú tak, ako by ju vykonávať mali“. Bez toho, aby konkrétnymi argumentmi doložila túto a nasledujúcu jej tézu: „Hlas ľudu je príliš spolitizovaný, ľudia sú veľmi-veľmi skeptickí, keď čítajú Hlas ľudu, a málokto sa o ňom aj pozitívne zmieňuje.“ Spolitizovaný? Zrejme áno. Prečo? Slovami istého politika, ktorý sa začal zaoberať politikou roku

1990, povedané: „Preto, že sa politika začala zaoberať mnou.“ Čiže, zobrala si pod svoje jednotlivca a nasťahovala sa aj do inštitúcií. Fakticky tam vhupla dávnejšie predtým, ibaže zhubné politické červíky v súčasnosti tunelujú podstatne agresívnejšie a účinnejšie. Bez rukavičiek, bez akýchkoľvek zábran politika a jej exponenti dnes valcujú ako tých, ktorí sa ňou zaoberajú (tobôž ak nie sú na pravej, pardon, v „správnej“ strane), tak oných, ktorí od politiky bočia. Pokiaľ ide o spomenutých „veľmi-veľmi skeptických ľudí“, nemožno sa nespýtať, či ide o názor benevolentný, alebo prípadne o výrok podložený serióznym výskumom. Čitateľ sa nesporne, vďaka vlastnému intelektu, dovtípi sám, v čom je ten psíček zakopaný. To, že občan Ján Makan – ako sám hovorí – neodoberá a iba tak povrchne prečíta týždenník Hlas ľudu, je jeho vec. Keď je ale tá istá osoba členom Výkonnej rady NRSNM, vec súkromná nadobúda ráz veci verejnej. O to skôr, že dotyčný je poverený rezortom kultúry, bije do očí jeho „argument“: vraj nečíta HĽ, lebo „tam nieto voľačo pre mňa“. Pritom je kultúrna rubrika v HĽ rozsahom druhá najväčšia a témy z danej oblasti obsahuje i príloha pre kultúru, vedu a umenie Obzory, čiastočne aj magazínová príloha Mozaika. Čistý výmysel je ďalší jeho postreh, že vraj sme uverejnili fotografiu matičného celku, ktorý na matičnom futbalovom turnaji obsadil 27. miesto. Hoci tam bolo o polovicu menej tímov...? Člen VR NRSNM poverený oblasťou informovania Zlatko Lenhart sa domnieva: „Myslím si, že Hlas ľudu je spolitizovaný, že ste nerobili pre slovenskú menšinu, ale sami pre seba a možno ešte pre nejakých druhých ľudí okolo vás.“ Myslieť si môže, kto čo chce, vrátane autora prítomného textu, ktorý si tiež o niektorých ľuďoch, vrátane podaktorých členov

NRSNM (niekdajších i terajších) myslí všeličo. Čo ale nemožno dokladovať, prichodí nechať si pre seba, prípadne na súkromné debaty. Čiže, aj Zlatko Lenhart zostal dlžníkom: neuviedol mená „druhých ľudí“. Pravda je, že staroosadlík v NRSNM Juraj Červenák sa inými očami pozerá na obsah Hlasu ľudu a tobôž na príspevky tu podpísaného autora teraz, keď sa ocitol na vedľajšej koľaji, než kým jazdil takmer „na čele kolóny“. Môžbyť sa na všetko inými očami bude pozerať, až raz zosadne z toho istého „koníka“ aj podpredsedníčka VR NRSNM Anna Huďanová. Ktorá o. i. Červenákovi pripisuje „zásluhy“ o to, že „zapríčinil prvú migráciu väčšiu z Petrovca..., preto, že kde bolo načim zatvoriť podnik, tam bol pán Červenák riaditeľ...“ Ani čo by dotyčný riaditeľoval aj v iných prostrediach, odkiaľ tiež ľudia prúdom prúdia do zahraničia, azda preto, že ako je dobre známe – veľa dobrého škodí. Ak ale citovaná kvalifikácia vznikla povedzme na základe ankety vo všetkých štyroch dedinách Báčskopetrovskej obce, iste je pravdivá a jej autorke nemožno pripísať žiadnu osobnú zášť. Jasné, nie? V predchádzajúcom čísle HĽ sme uviedli aj slová Pavla Surového. Fakt, že „padá číslo“, objasňuje tým, že (čitatelia HĽ) „nechcú čítať pougára aj Bartoška, ktorý robí politické nevraživé témy, aby spoločnosť polarizoval“. Aká excelentná pitva naslovovzatého odborníka! Ktorý, všakáno, čírou náhodou pozabudol, že (mierne) klesá nielen náklad nášho týždenníka, ale (a veru drasticky) aj „tiráž“ Slovákov i Neslovákov žijúcich v Srbsku. O tom, či k neblahej skutočnosti prispel viac Bartoško, alebo Pavel Surový a jemu podobní experti, nech súdi verejnosť. Ktorej sotva vybledla spomienka na to, ako sa veľký Slovačisko pohoršoval pred takým polrokom (spolu so svojím mentorom, ktorý onehdy „pochovával“ Maticu a dnes sa pýši svojimi knihami vydanými touto inštitúciou) nad víťazstvom matičnej volebnej listiny a aktuálnej predsedníčky NRSNM. S ktorou teraz, akoby sa nič nestalo, predsa dúchajú do spoločného mecha. Čo je v podstate – relatívne – v poriadku. Akože by bolo v poriadku, keby sa (nie už ani celkom) noví „radisti“ rovnako striedmo začali stavať aj k Hlasu ľudu ako k ustanovizni s váhou osobitného verejného záujmu. Ktorá okrem početných slabín obsahuje aj klady. Práve na nich prichodí stavať (aj) v roku jubilea.

25 /4860/ 22. 6. 2019

Týždeň KONŠTITUOVANÁ SPRÁVNA RADA NVU HLAS ĽUDU

Pripomienky k práci vedenia ustanovizne Anička Chalupová

miestnostiach Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade v utorok 18. júna sa uskutočnilo konštitutívne a prvé zasadnutie Správnej rady NVU Hlas ľudu. Po úvodnom príhovore nového predsedu SR NVU Hlas ľudu Miloslava Chrťana z Kovačice slova sa ujali aj Pavel Surový, podpredseda NRSNM, Anna Huďanová, podpredsedníčka VR NRSNM, a Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu, ktorý v krátkych črtách sprítomnil aktuálnu situáciu v tejto ustanovizni. Novými členmi SR NVU Hlas ľudu, vymenovanými Rozhodnutím NRSNM (zo dňa 4. júna 2019) sú: Miroslav Brna, Dragana Surová a

Elena Šranková (novinárka Hlasu ľudu) z Kysáča, Jaroslav Stevanov z Aradáča, Vladimír Hudec (novinár Hlasu ľudu) z Hajdušice, Hviezdoslav Čmelík zo Starej Pazovy a Anička Chalupová (novinárka Hlasu ľudu) a Miroslav Tomáš z Kovačice. Za zástupcu predsedu Správnej rady na tomto prvom zasadnutí zvolili Miroslava Brnu. Na záver tohto konštitutívneho zasadnutia SR NVU Hlas ľudu nový predseda SR Miloslav Chrťan prečítal súhrn pripomienok členov VR NRSNM, schválených NRSNM, ktoré sa vzťahovali na prácu vedenia NVU Hlas ľudu v čele s riaditeľom Samuelom Žiakom, ktorého zároveň vyzval, aby zvážil svoje ďalšie pôsobenie na poste riaditeľa a čím skôr podal demisiu na túto funkciu.

Ďalšiu schôdzu SR NVU Hlas ľudu predseda Miloslav Chrťan (na snímke sedí v strede) zvolal na utorok 25. júna t. r.

Od roku 2015 redakčnú politiku novín nehodnotí NRSNM, ale Správna rada vydavateľa novín, ktorá okrem predstaviteľov NRSNM počíta aj troch novinárov – členov redakcie HĽ

DISKUSIA O NEBEZPEČNOSTIACH INTERNETU

Temná strana globálnej siete Miroslav Gašpar

amfiteátri na novosadskom SPENS-e na sklonku minulého týždňa prebiehala panelová diskusia, na ktorej spracovali veľmi súčasnú a dôležitú tému. Diskusia bola pomenovaná Opačná strana internetu a na nej sa sústredili na negatívne strany, ktoré web prináša, čiže na všetky nebezpečnosti, ktoré na sieti hrozia. Podujatie usporiadala organizácia OPENS 2019 v spolupráci s Nadáciou Tijany Jurićovej. V diskusii sa snažili ponúknuť odpovede na rôzne otázky – ako zistiť, že ide o falošný profil na In-

Účastníci diskusie

www.hl.rs

stagrame, v akej miere sú bezpečné pracovné súbehy a oznámenia, ktoré ponúkajú zamestnanie, ako fotografie z našich profilov na Facebooku a Instagrame môžu skončiť v rukách potenciálnych predátorov, kto nás sleduje, kým sme online, akým spôsobom môžu kriminálnici zneužiť naše osobné údaje a podobne. O týchto problémoch treba hovoriť práve dnes, čiže v internetovej dobe, keď nám je prakticky všetko ľahko dostupné, takpovediac „na jeden klik“. Z jednej strany k dispozícii máme početné užitočné informácie, zábavu a zdroje na učenie, ale veľmi je dôležité informovať sa aj o opačnej, čiže čiernej strane internetu. Predovšetkým sa to vzťahuje na obchodovanie s ľuďmi, orgánmi, sexuálnu a pracovnú exploatáciu, internetovú a hernú závislosť. Veľmi je ťažko napočítať, aké všetky nebezpe-

Informačno-politický týždenník

čenstvá nám na internete hrozia, ale ich v najväčšej miere nechápeme nadostač seriózne. Myslíme si, že sa to deje niekomu inému, vzdialene od nás, ale situácia vôbec nie je taká jednoduchá, keďže imúnny nie je žiaden používateľ internetu. Na diskusii hovorili psychológ Filip Ðorđević a zakladateľ Nadácie Tijany Jurićovej Igor Jurić. „Namiesto opačná strana internetu by sme mohli používať aj termín čierna či temná strana internetu. Mohlo by sa povedať, že prakticky všetko na svete má svoju pozitívnu a negatívnu stranu – napríklad strelný prach, elektrina, a tak aj internet,“ uviedol psychológ Ðorđević. Hovoril tiež o tom, že sú rôzne podvody, falošné oznámenia a ponuky stále prítomnejšie na internete a neustále sa vyvíjajú. V minulosti na internete predovšetkým jestvovali falošné hry a lotéria, ktoré kriminálnikom umožňovali kradnúť. Dnes je to oveľa rozvinutejšie a na internete hrozia aj početné iné nebezpečenstvá. „Mám kamaráta policajta, ktorý mi povedal, že polícia a kriminálnici sú v permanentných pretekoch a kon-

štantne sa snažia mať úspešnejšie triky a vynálezy od tých druhých. Musíme si uvedomiť aj to, že sa tento jav asi nikdy nevykorení,“ dodáva Ðorđević. Zakladateľ Nadácie Tijany Jurićovej Igor Jurić sa sústredil na praktické skúsenosti. „Chcem hovoriť o tom, čo dennodenne hovoríme. My navštevujeme školy v Srbsku, rozprávame sa s rodičmi, stredoškolákmi a chceme predovšetkým zvýšiť povedomie ľudí o tomto probléme. Bez ohľadu na to, že na túto tému začíname hovoriť, to ani približne nie je dostatočné,“ uviedol Igor Jurić. Na otázku, koľko si uvedomujeme nebezpečnosti, ktoré nám na sieti hrozia, odpovedal tiež otázkou, ktorú by sme si ozaj mali položiť sami sebe. „V akej miere si vy uvedomujete nebezpečenstvá? Cítite sa na internete bezpečne? Musíme si dať prst na čelo a dobre porozmýšľať o tom, s kým komunikujeme, koho pridávame na zoznam priateľov, čo navštevujeme a podobne. Nemôžete si ani predstaviť, koľko mladých ľudí je na internete dnes vydieraných,“ konštatoval Jurić. Žiaľ, ale skutočnosť a fakty nám hovoria o tom, že si na internete prakticky žiaden pozor nedávame. A veru by sme mali, aby nebolo neskoro. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZASADAL ORGANIZAČNÝ VÝBOR KULPÍNSKYCH OSLÁV

Množstvo lákavých podujatí Katarína Gažová

miestnostiach Miestneho spoločenstva Kulpín vo štvrtok 13. júna sa rokovalo o blížiacich sa trojoslavách Kulpína (27. a 28. júla). Prítomných privítal predseda Rady MS Miroslav Čeman. Na zasadnutí boli prítomní: riaditeľ Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, predstavitelia pravoslávnej cirkvi v Kulpíne, včítane nového pravoslávneho kňaza, lebo v rámci tejto cirkvi pôsobí KUS metropolitu Stefana Stratimirovića, predstavitelia spolkov a združení, ktoré sa roky aktívne zapájajú do osláv: spolok žien, KUS Zvolen, poľovníci, šachisti. Predseda organizačného výboru Pavel Gaža ozrejmil rámcový harmonogram osláv, ktoré sa, ako povedal, tohto roku budú niesť v znamení výročí slávneho Kulpínčana, nestora slovenskej architektúry Michala Milana Harminca: 150. výročia narodenia a 55. výročia úmrtia. Z toho dôvodu bolo navrh-

nuté, aby v piatok 26. júla, teda deň pred začiatkom dvojdňových osláv, bola usporiadaná výstava fotografií budov, ktoré projektoval alebo rekonštruoval architekt Harminc, ktorý po odchode z Kulpína pôsobil v Maďarsku a potom na Slovensku. Predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová hovorila o časti osláv venovanej tradičnej Svadbe voľakedy a dnes. Napláno-

vané je, že v otváracom programe svadby vystúpia hlavne deti. Hostia z Kovačice predvedú časť detskej svadby a vystúpia aj domáci najmladší členovia KUS Zvolen. Svoje svadobné obyčaje a výtvory predstavia spolky a združenia z viac ako desiatich prostredí. Ženy tiež usporiadajú etnovýstavu na tému výbavy mladúch a populárnu tortiádu. Výstavu obrazov vypracovaných

Ukážka z vlaňajšej svadby a prezentovania kulpínskeho svadobného kroja

vo výtvarnom tábore v Kulpíne dva týždne pred oslavami usporiada Výtvarná skupina KEBY... pôsobiaca pri kulpínskom MOMS. Slávnostné zasadnutie Rady MS Kulpín bude v slávnostnom salóne kaštieľa, kde bude pokračovať aj slávnostná akadémia venovaná M. M. Harmincovi s účasťou vzácnych hostí zo Slovenska. Na sobotňajšom večernom galakoncerte vystúpia domáci tanečníci a speváci, hostia z Báčskeho Petrovca a zo Slovenska. V nedeľu predpoludním v evanjelickom chráme budú príležitostné bohoslužby. Poľovníci v druhý deň osláv usporiadajú tradičnú súťaž v streľbe do hlinených terčov a populárnu súťaž vo varení poľovníckeho paprikáša, do ktorej sa okrem domácich zapoja aj hostia zo Slovenska a iných prostredí. Pre poľnohospodárov iste bude zaujímavé, že v okolí poľovníckeho domu Agropanonka z Nového Sadu predstaví svoje výrobky: mechanizáciu s traktormi. V športovej časti osláv budú súťažiť rybári, šachisti, cyklisti, futbalisti zahrajú medzinárodný zápas Riečka – Kulpín a predstaví sa aj klub Fire kick – Vatreni udarac z Kulpína.

DEŇ OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V ZŠ V PETROVCI

Zozbierali 1 882 kg plechoviek Jaroslav Čiep

ri príležitosti Dňa ochrany životného prostredia v utorok 11. júna v aule Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci prebiehal kratší program, na ktorom zverejnili výsledky akcie zberu plechoviek a udelili odmeny jednotlivým žiakom a triedam. Každoročne pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia (stanovený na 5. júna) členovia školského ekologického krúžku prichystajú ekologický program a najaktívnejším žiakom v zbieraní plechoviek odovzdajú odmeny. Zber plechoviek v petrovskej ZŠ sa konal konca mája a zopár dní po jeho skončení za prítomnosti médií vyhlásili najlepších. Prítomní žiaci a učitelia si najprv pozreli krátky animovaný film o zhubnom vplyve a následkoch nedbanlivého správania sa ľudí voči prírode. Podľa slov vedúcej ekologického krúžku pre nižšie ročníky učiteľky Miliny Krajčíkovej a vedúceho pre vyššie ročníky profesora Andreja • ĽUDIA A UDALOSTI •

Medveďa petrovskí žiaci, ale aj ich pedagógovia a dokonca aj ich rodiny majú byť na čo hrdí. V aktuálnom školskom roku žiaci boli zase nanajvýš činní na poli ekológie a ochrany životného prostredia. V zbere plechoviek petrovská škola je už roky vysoko umiestnená na rebríčku škôl z celej krajiny. V škole usporiadali dve akcie –

Časť odmenených usilovných petrovských žiakov

Lúči sa so základnou školou – najúspešnejšia zberateľka Michaela-Jana Dýrová

jednorazovú akciu zberu elektronického odpadu a celoročnú akciu zberu plechoviek. V piatok 24. mája sa úhrnne nazbieralo 790 kg zbytočnej elektroniky. Keď ide o plechovky, aj tohto školského roku žiaci prekonali minuloročný počet. Vlani zozbierali 74 141 kusov (900 kg) a tohto roku 122 351 kusov (1 882 kg). Najusilovnejší boli žiaci 2. a (20 680 kusov), 4. c (16 183) a 2. b triedy (13 850). Tieto triedy dostali lístky na kúpalisko v Maglići a zmrzlinu. Aj ostatným snaživým triedam rozdali primerané darčeky. Dvaja žiaci jednotlivo nazbierali viac ako 10 000 plechoviek. Sú to

Michaela-Jana Dýrová 8. a (13 150) a Ema Speváková 6. a (11 600), kým Albert Lekaj 2. a (5 871) obsadil 3. miesto. Dostali tablet, akčnú kameru a bezdrôtové slúchadlá. Viac ako 3 000 kusov zozbierali ďalší šiesti žiaci a získali sezónny lístok na kúpalisko. Viac ako 1 000 kusov do školy priniesli ďalší osemnásti snaživci. Tí tiež dostali lístky na kúpalisko a ekologické tašky so žiackymi pomôckami. Akcia v petrovskej škole sa rozrástla. Tohto roku na úvod podujatia vystúpil školský chór a zatancovali dve skupiny mladých baletiek.

25 /4860/ 22. 6. 2019

Ľudia a udalosti GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI

Odovzdali diplomy maturantom Jaroslav Čiep

tredoškolské vzdelávanie skončila a učebne petrovského gymnázia opustila ďalšia generácia žiakov, prevažne narodených roku 2000. Po skončení maturitných skúšok v piatok 7. júna sa konalo slávnostné udeľovanie maturitných diplomov. Keď ide o výsledky dosiahnuté

na maturitných skúškach, tie nám poskytla riaditeľka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci Anna Medveďová. Úhrnný počet maturantov v školskom roku 2018 – 2019 bol 57 žiakov. S výborným prospechom maturovalo 32 žiakov, s veľmi dobrým 15, s dobrým 9 a 1 žiak mal dostatočný prospech. Priemerná známka na maturitných

Nositelia Vukovho diplomu s triednymi profesorkami a riaditeľkou gymnázia

ROZLÚČKOVÁ SLÁVNOSŤ MATURANTOV GYMNÁZIA MIHAJLA PUPINA v Kovačici sa uskutočnila v piatok 7. júna, keď sa so školou a profesormi rozlúčilo 43 maturantov. Všetky štyri ročníky gymnázia s výborným prospechom skončili piati žiaci, ktorí dostali Vukov diplom. Sú to Valentina Jovanovová, Nevena Teslová, Ivan Cicka, Andrej Tomáš a Ivona Bírešová, ktorá sa stala žiačkou generácie. Maturant Filip Radović, ktorý pred štyrmi rokmi prišiel študovať z Čiernej Hory, si spolu s Martinou Tomášikovou zaslúžil špeciálny titul úspešného športovca na gymnáziu. Skôr než v príjemnom a slávnostnom ovzduší odznel prvý tanec s rodičmi, vedenie školy v čele s riaditeľkou Tatianou Brtkovou odovzdalo príležitostné darčeky aj žiakom Gabriele Feketyovej a Viktorovi Hriešikovi, ktorí skončili záverečný ročník s výborným prospechom. Diplomy a darčeky dostali aj žiaci, ktorí získali pozoruhodné výsledky v rámci školských predmetov a v mimoškolských aktivitách. Po prvýkrát v dejinách školy udelili diplom žiakovi, ktorý počas štvorročného vzdelávania mal najmenej vymeškaných hodín. Tým svedomitým žiakom je Daniel Kiš. Odzneli aj príhovory triednych profesorov Jarmily Jonášovej a Gorana Herlinga. Nasledovala slávnostná večera a veselá zábava, ktorá trvala do rána. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tohtoročná generácia petrovských maturantov

skúškach podľa tried bola takáto: na konci 4. ročníka. Všetci dosta4. a – 4,25 (triedna profesorka li primerané odmeny. Pri tejto Helena Despićová), 4. b – 4,36 rozlúčke so školou zverejnili aj (Tatiana Topoľská) meno žiaka generácie. a 4. c – 4,28 (Marina O tento prestížny titul Šećerovová). Prvé súťažili traja kandidáti: dve triedy vzdelázo 4. a Branislav Pop, zo vanie skončili po 4. b Emília-Jana Pálešová slovensky a tretia a zo 4. c David Fic. Žiatrieda po srbsky. kom generácie sa stal Priemerná známka David Fic. ročníka je 4,30. Triedne profesorky na Úhrnný počet záver všetkým úspešným nositeľov Vukovho maturantom petrovskédiplomu podľa slov Žiak generácie ho gymnázia zagratuloriaditeľky v tejto ge- David Fic zo Silbaša vali a odovzdali diplomy nerácii žiakov je 10, a odmeny. čiže všetci potvrdili prospech ako Foto: z archívu GJK

ÔSMACI ZŠ BRATSTVO V ARADÁČI SKONČILI ZÁKLADNÉ VZDELÁVANIE. Predtým než absolvovali záverečné skúšky, v piatok 7. júna usporiadali maturitný večierok, na ktorom sa primeraným programom a anekdotami zo školy predstavili príbuzným a občanom v preplnenej Mládežníckej sieni. Tohto roku školu skončilo 11 žiakov v slovenskej triede a 19 v srbskej (na fotografii). Vukov diplom získali Marijana Mikuľová, ktorá je aj žiačkou generácie, a Gabriel Vladimír Lovás (v slovenskej triede), a Tamara Zelenáková (v srbskej triede), ktorá sa tiež stala žiačkou generácie. Všetky päťky mali aj Dário Gages a Bojan Kurjakov, ale nezískali Vukov diplom, lebo nemajú žiaden osobitný diplom alebo diplom zo súťažení, ako to pravidlá o tejto cene nakladajú. Na konci programu žiaci sa poďakovali vychovávateľkám, učiteľkám, triednym a ostatným profesorom, teda všetkým, ktorí bdeli nad ich základným školením. Riaditeľka školy Mariena Zakićová-Križanová im zablahoželala k doterajším úspechom a zaželala mnoho úspechov aj do budúcna, aby sa predovšetkým stali dobrými ľuďmi. Po programe ôsmaci mali zábavný večierok v priestoroch školy. V. G. Foto: Vladimír Ábelovský • ĽUDIA A UDALOSTI •

BAJŠA

Oslávili deň dediny Juraj Bartoš

bčania Bajše pred týždňom oslávili deň dediny spolu so svojimi hosťami. Už od desiatej predpoludním sa do horúceho sobotného dňa 15.

prejave (po srbsky, po maďarsky a po slovensky) povedal: „Každá ulica dostala vodovod, zostalo iba dokončiť prípojky. Prebiehajú záverečné práce na výstavbe bazénu. Nový most, vínna cesta, športové stredisko –

Najmladší bajšianski hasiči v akcii

Ďakovné listiny zaslúžilým spoluobčanom

júna vznášali výstrely zo strelnice pri tehelni, kde poľovníci poľovali na „hlinené holuby“, čiže asfaltové terče. Praskalo tam ešte aj o druhej popoludní, keď sa začala slávnostná schôdza Rady Miestneho spoločenstva Bajša vo veľkej sieni Hasičského domu. Medzi prítomnými boli primátori Obce Báčska Topola Gábor Kislinder a Kelabije József Maczko, ako i zástupcovia cirkevných spoločenstiev, civilných organizácií a politických strán. Len čo dozneli tri piesne (v srbskej, maďarskej a v slovenskej reči) v predvedení bajšianskych školákov, prítomných privítal predseda Rady MS Bajša Karol Lackovič. V krátkom

Obrazy z 13. výtvarného tábora • ĽUDIA A UDALOSTI •

sú projekty, ktoré sú dokončené alebo pokračuje ich realizácia. Vo fáze prípravy je projekt obnovy Zakovho kaštieľa. Hrdí sme na kultúrny život v dedine, rozšírenie kapacity etnodomu; výtvarný tábor a kultúrno-umelecké programy sú už zachodené podujatia. To, čo nás dlhodobo hatí, je problém znečistenia našej riečky, ktorý je nutné riešiť čím skôr. Apelujeme na všetkých, aby sa tento problém doriešil na všetkých úrovniach.“ Bajšiansky richtár potom udelil ďakovné listiny jednotlivcom a civilným organizáciám, ktoré prispeli k rozvoju Bajše. O laureátoch už trinásty raz rozhodla Rada MS a za rok 2018 sú to: Ró-

bert Szilágyi, podnik MS komerc, respektíve jeho majiteľ Zvonimir Mišić a Mládežnícky šachový klub Lajosa Szégiho (uznanie prevzal jeho predseda Gábor Kocsis). Titul čestného občana Bajše udelili Férenczovi Horvátovi. Program spestrili žiaci ZŠ Bratstva a jednoty recitáciami a piesňami v srbskej a maďarskej reči, ako i poslucháčky a poslucháči hudobnej školy –

Allert Kecskés, Donatella Dávidová a Nikoleta Gagićová. Ďalšia časť tohtoročnej oslavy Dňa Bajše sa konala vonku. Najprv na javisku na nádvorí dedinského domu Karol Lackovič a Erika Kokićová (členka RMS) udelili balíky matkám detí narodených roku 2018, ako i úspešným žiakom a mladým športovcom. Uznania darcom krvi mal odovzdať Tibor

Darčeky pre deti narodené vlani

hrou na klavíri a na citare. V zasadačke MS Bajša bola nainštalovaná výstava obrazov, ktoré vznikli vlani v rámci 13. výtvarného tábora (na nej sa zúčastnilo 8 maliarov a dvaja sochári). V chodbe na návštevníkov čakala expozícia kvalitných fotografií, ktoré početní autori zaslali na súbeh s témou Bajšianska každodennosť. Obidve výstavy otvoril László Kolár. Tajomník MS Edvin Ploh udelil odmeny autorom najlepších kolekcií fotografií. Tešili sa z nich Karolina Sekerešová (1. miesto), Bojan Zorić,

Lestar, avšak ani jeden z vyvolaných neprišiel na javisko, takže sa hneď začal kultúrno-umelecký program, v rámci ktorého vystúpili tanečné skupiny detí a dospelých folkloristov z Bajše, Báčskej Topoly a Kelebije. Nakoniec sa predstavili najmladší členovia Dobrovoľného hasičského spolku Bajša – prezentáciou hasenia požiaru. Večer Bajšanom pozornosť od dotieravých komárov úspešne odpútali hudobné skupiny Palma z Báčskej Topoly a Garavi sokak z Nového Sadu.

25 /4860/ 22. 6. 2019

Ľudia a udalosti S RIADITEĽKOU KOVAČICKÉHO GYMNÁZIA MIHAJLA PUPINA TATIANOU BRTKOVOU

Prezentačná činnosť má veľký význam, ukázalo sa to ako dobrá prax, lebo väčšina detí je veľmi nerozhodná pri voľbe školy, no a keď im ponúkneme naše organizačnej stránky, skutočne Aj to je jeden zo spôsobov, ako metódy práce, dokonca aj keď sa bolo perfektne zorganizované. prilákame budúcich gymnazis- na tvári miesta presvedčia, čo im K tomu sme si vytýčili, že by tov. Rok čo rok kvitujeme väčší ponúkame − keď uvidia, ako vytento seminár mohol byť zerajú naše kabinety, každý putovného rázu, a predžiak má vlastnú skrinku, bežne sme spomínali, že vlani sme zrekonštruovali na nasledujúci rok by sa to telocvičňu – to niekedy mohlo diať v sriemskom rozhodne v prospech našej prostredí. Uvidíme, či sa to ustanovizne.“ aj podarí. Samozrejme, že Spomenuli ste rekonsa to nedá realizovať v maštrukčné práce, na ktoré lej škole, predsa pre toľko treba mať aj prostriedky, percipientov treba zabezmáte ich? pečiť ubytovacie kapacity „To nie je všetko, prina úrovni. Okrem tej eduvádza sa ku koncu renokačnej stránky pre takéto vovanie šatní. Na to sme sústredenie je príznačné prostriedky získali z Poaj vzájomné kamarátenie, krajinského sekretariátu vymieňanie skúseností, pre vzdelávanie, predpinezanedbajúc, pravdaže, sy, správu a národnostné ani osvieženie či obohatemenšiny – národnostné nie nášho materinského spoločenstvá. Uchádzali jazyka.“ sme sa aj na súbehu TelekoSeminár splnil svoj mu, odkiaľ sme si zadovážili cieľ, pre žiakov sú to 300 000 din. Za tie prosktoré aktivity? triedky sme kúpili tablety, „Tradičným podujatím ktoré od septembra bu– ide o tanec maturantov, deme používať namiesto ktorý bol 17. mája – sme Tatiana Brtková (foto: zo súkromného archívu) denníkov. Elektronické prispeli k tejto populárnej denníky sme ešte nepouakcii. Toto bola naša štvrtá akcia, záujem o túto akciu. V prvých žívali, v tomto roku sme mali iba kde maturanti vydávajú odkaz rokoch to bola iba krátka prezen- cvičenia, aby sme od septembra do sveta. Keďže sme my jediná tácia, kde sa žiaci poprechádzali celkom prešli na ten spôsob bez stredná škola v obci, mali sme po škole, predtým, samozrejme, denníkov v papierovej forme. 43 maturantov, iba dve triedy, privítanie, avšak postupom času K tomu nemali sme zatiaľ ani na tanec sme pozvali aj ôsma- obohacujeme prezentačnú čin- technickú podporu, takže do kov. Bola to skutočná senzácia, nosť. Okrem prezentácie našej septembra musíme vybaviť aj viac ako tristo detí pred obcou ustanovizne – deväťminútového kvalitný internet, aby nevznikali tancovalo a následne vypustilo filmu – v tomto roku sme mali skraty. Do septembra plánujeme do neba balóny, ktoré predsta- až desať aktivít schystaných vybaviť dva kabinety s počítačmi vujú symbolické ďakujem, ale pre žiakov. Boli to rôzne dielne, a čo sa týka predmetu elektroaj splnenie žiadostí. Na záver ktoré sa konali v kabinetoch, tak technika a elektronika, tu máme nechýbalo ani kolo. Deti pred- z elektroniky, elektrotechniky, vybavené všetko. Samozrejme, tým cvičia vo svojich školách, aby sme záujemcom čoraz viac počítače slúžia aj iným žiakom.“ a potom všetci spolu vysielajú priblížili IT odbor či elektrotechZ tohto sa dá usúdiť, že sám obrovské množstvo pozitívnej nik informačných technológií, prístup k žiakom je moderný? energie.“ cez rôzne hardvérové cvičenia, „Usilujeme sa o to, snažíme sa Aby to malo ešte väčšiu programovanie, ako i zo srbčiny, tiež držať krok s dobou, aby sme váhu, akú ešte akciu k tomu z chémie tiež prichystali labora- boli škola za príklad, aby sme repridáte? tórne cvičenia. Prítomných veľmi alizovali pilotné projekty, proste „Škoda by bolo, aby deti z ce- zaujal taký zlatý dážď, čierne sledovali nové technológie.“ lej obce prišli iba na takú hodin- hady a iné experimenty. Okrem Povedzte niečo o jedinečnej ku do Kovačice. Tak sme si určili, toho prezentačného filmu mohli a pre vás príznačnej aktivite že keď už budú našimi hosťami, si pozrieť aj nahrávku starých Posledný školský zvonček. v ten deň usporiadame aj Deň fotografií, ktorá vznikla z prí„Ide o také dojímavé podujaotvorených dverí, aby sa bližšie ležitosti päťdesiateho výročia tie, keď žiaci prvého, druhého zoznámili tak s možnosťami vý- gymnázia pred dvoma rokmi a tretieho ročníka vyprevádzajú učby, ako aj samými profesormi. (2017). štvrtákov zo školy. Tohto roku

My hovoríme v siedmich jazykoch Anna Horvátová

ytvoriť inovatívne a komplexné učebné materiály s podporou komunikačných technológií, zaviesť moderné metódy a formy výučby – k tomu spejú v Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici. Modernizácia a zefektívnenie vyučovacieho procesu v predmetoch zlepší pripravenosť žiakov na ďalšie štúdium na všetkých typoch vysokých škôl, ale zároveň aj na uplatnenie v praxi a v osobnom živote. Majú sa teda čím pochváliť, aj keď sú akosi v tieni, či už z toho dôvodu, že sa nevystatujú, lebo skromnosť je cnosť, alebo možno o nich málokto vie len preto, že gymnázium nie je veľké?! Ale predsa slovo bude patriť riaditeľke kovačického gymnázia Tatiane Brtkovej: „Nie je to nič nové a ani zvláštne, keď poviem, že je v našom gymnáziu rušno. Stále sa niečo deje. Dokonca v tomto polroku sme mali dosť dôležitých aktivít. V máji sa u nás konal seminár o projektovej výučbe, na ktorom sme privítali slovenských dolnozemských učiteľov tak zo základných škôl, ako i z gymnázia a strednej školy, teda tam, kde sa vyučuje po slovensky, tiež vychovávateľov predškolských ustanovizní. Na podujatí, ktoré organizovala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny za pomoci Metodického centra ďalšieho vzdelávania v Modre-Harmónii, bolo spolu 120 účastníkov. Spokojní sme tak s účasťou, ako i s priebehom seminára a predovšetkým s kvalitou prednášateľov, čo prispelo aj ku kvalite celej akcie, a zároveň sme poctení, že sa po prvýkrát konala na našom gymnáziu. Pre návštevníkov – prednášateľov a účastníkov sme pripravili obchôdzku kovačických znamenitostí, galérií, umelcov, čomu sa nesmierne potešili, lebo niektorí boli po prvýkrát v Kovačici. K tomu môžem pochváliť aj gymnaziálny kolektív. Čo sa týka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

to bolo 24. mája, pre maturantov posledný deň v škole. Tak sme si to zorganizovali, že žiaci urobia taký špalier a potleskom vyprevadíme maturantov. K tomu odznie aj kratší program. Sú to také emotívne chvíle, keď sa v nejednom oku zalesknú slzy a oslávia to viac-menej dychovou hudbou. Po tomto však ešte nasledujú maturitné skúšky, na ktorých v našej škole majú poslednýkrát ukázať, koľko vedomostí získali, čím uzavrú stredoškolské vzdelanie. Po tom nasleduje maturitný večierok, ktorý sme mali v piatok 7. júna, kde sme zaslúžilým žiakom udelili diplomy a vyhlásili žiaka a športovca generácie.“ Pripravení ste na zápis nových žiakov? „Samozrejme, dokonca propagujeme sa aj prostredníctvom médií a sociálnych sietí. Živé slovo azda najviac ovplyvní. Naši žiaci sú predsa najlepšími vyslancami gymnázia. K zviditeľneniu našej ustanovizne

prispievajú aj tu spomenuté podujatia. Čo sa týka zápisu, aj v nasledujúcom školskom roku zapíšeme 90 žiakov; z toho tridsať do všeobecného gymnázia v slovenskom jazyku, tiež toľko v srbskom jazyku a do odboru elektrotechnik informačných technológií tiež tridsať. Keď sme dostali prostriedky na otvorenie IT odboru v máji 2017, museli sme rýchlo konať, aby sme mohli zápis realizovať, a začínali sme od nuly. Už tretí rok teda uplatňujeme tento odbor, záujem je veľký, vždy zostávajú aj pod čiarou, tak isto ako vo všeobecnom gymnáziu so srbským vyučovacím jazykom. Keď ide o náš materinský jazyk, problém je rovnaký ako všade. Cítiť ten odchod za prácou na Slovensko, k tomu generácie sú čoraz menšie, je to taká migračná vlna, ktorú ťažko zastaviť. V posledných rokoch sme zaznamenali, že 17 – 18 žiakov z Kovačice a Padiny sa zapisuje do stredných odborných škôl na Slovensku, buďto

odchádzajú len stredoškoláci, alebo aj celé rodiny. My sa usilujeme, aby sme tie deti, ktoré tu zostanú, prilákali do nášho gymnázia. K tomu sa snažíme aj opodstatniť dôveru žiakov a rodičov. Samotné vyučovanie prebieha v predpoludňajších hodinách, aby v popoludňajších hodinách žiaci mali voľný čas na svoje aktivity, športové alebo folklórne, alebo na oddych, kamarátenie, a keď sa výučba koná aj popoludní, prekáža to najmä žiakom.“ Aké výsledky dosahujú vaši žiaci? „Tu nemôžem nepochváliť odchovancov nášho gymnázia. Nielenže sa výborní žiaci zapisujú na fakulty a sú na rozpočte, ale aj veľmi dobrí a dobrí, a to na štátnych fakultách. A aj ich skončia v stanovenej lehote. Je to aj dôkazom kvality nášho profesorského kádra; ponúkame široké vedomosti pre študujúcich a aj široký rozhľad. Nielenže máme úspešných právnikov,

lekárov, farmaceutov, ale z našej školy vyšlo až 15 doktorov vied, čo je skutočne chvályhodné.“ Dotknime sa ešte mimoškolských aktivít. „Usilujeme sa, aby si každý žiak našiel aktivitu, ktorá mu sedí, v ktorej sa môže prejaviť. Divadelná sekcia bola úspešná v tomto roku, postúpili sme do oblastnej súťaže, zúčastnili sme sa aj na stredoškolskej akcii Školské pozorje. Aktívne sú mužská a ženská spevácka skupina, miešaný zbor, recitátori vo všetkých jazykoch, lebo motto nášho gymnázia je: My hovoríme v siedmich jazykoch. Aj výučba sa koná v slovenčine, srbčine, rumunčine a maďarčine. Usilujeme sa, aby žiaci pestovali svoj materinský jazyk. Na kultúrnych podujatiach tiež spievame a recitujeme v úradných jazykoch našej obce. Je to ešte jedným dôkazom, že sme orientovaní proeurópsky a že pestujeme multikultúrnosť a multinárodnosť.“

POHĽADNICE Z BIELEHO BLATA

Spolunažívanie ľudí a vtákov Dominujú volavky, ale tu žije aj životnom prostredí treba nemalý počet iných druhov. Me- hľadať záruku obstátia. A iele Bato s okolím, pre- dzi nimi sú známe kolónie labutí, nadostač miesta sa nájdovšetkým chýrečnou ktoré lákajú svojou gracióznos- de pre všetkých. prírodnou rezerváciou ťou, ale aj rodinnou vernosťou Bieloblatčania zvlášť mužských a žen- dobre spolunažívajú ských jedincov. Už s bocianmi. Biele Blato niekoľko rokov vo- patrí totiž medzi dediny dami Carskej bary sa s najväčším počtom týchto plaví „manželský pár“ šľachetných vtákov v Srblabutí Juca a Joca sku. Avšak po výdatných Hladné ústa treba nachovať a v týchto dňoch si dažďoch a víchriciach ich tunajší občania vši- hniezda sú určite vlhké čo už v týchto dňoch očakáva mli ďalší mladý labutí a po troche aj devastované, nuž budúce matky a otcov bocianov, pár. Pomenovali ich ich treba poopravovať. Avšak to, je starostlivosť o potomstvo. MlaSoka a Sever. dučkým hladným bociaBezpochyby sú nikom treba niekoľkokrát to potomkovia denne donášať krmivo, Juce a Jocu, čo takže rodičia musia popradáva nádej, že covať aj na vlastnej kondílabute v tomcii. Ich ranné prechádzky to areáli budú dedinou majú rovno tú funkciu: nájsť potravu pre Sever a Soka sa pokojne plavia Carskou barou a j n a ď a l e j spolunažívať seba a mláďatá. V zelenej Carska bara, je známe podľa s ľuďmi. Veď iba v tom tráve a najmä v garádoch rozmanitého rastlinného a ži- spolunažívaní ľudí a príje nadostač krmiva pre vočíšneho sveta, najmä vtáctva. rody a všetkých aktérov v Ranná prechádzka dedinou a hľadanie krmiva všetkých... Milan Nedeljkov

pre seba a mláďatá

• ĽUDIA A UDALOSTI •

25 /4860/ 22. 6. 2019

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Spolok veľkého srdca Anna Simonovićová

elý tento rok v Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix bol venovaný 25. výročiu založenia. Aj na 101. posedení s názvom Fénix a priatelia vo štvrtok 13. júna si pripomenuli toto jubileum a medzi seba pozvali predstaviteľov lokálneho obchodného reťazca Medius, s ktorým od začiatku spolupracujú. Pozdravujúc hostí, členov a priateľov spolku Fénix, ktorých spája láska, viera a nádej, jeho predsedníčka Jelica Despotová pripomenula, že za dvadsaťpäť rokov na posedeniach tohto druhu mali mnohých hostí, s ktorými spolupracovali a ktorým patrí vďaka za početné dobré skutky, ktoré vykonali. O založení a rozvoji Media hovoril jeho zakladateľ Cviko Krunić, ktorý uviedol, že z malého

rodinného obchodného podniku s tromi zamestnanými časom vyrástol obchodný reťazec, ktorý zamestnáva 420 robotníkov pracujúcich v dvadsaťjeden súčasne zariadených supermarketoch. Takisto poznamenal, že úspech každého podniku spočíva aj v jeho spoločenskej zodpovednosti za iných, a preto sa podnik Medius zapája do každej humanitárnej akcie a je hrdý aj na sústavnú spoluprácu so spolkom Fénix. O početných akciách a podujatiach Fénixa sa zmienila podpredsedníčka Mirjana Sokolovićová. Medzi významnejšie akcie patrí predovšetkým odstránenie architektonických bariér pre invalidov, ale treba spomenúť aj akcie, ako sú Fénixov maratón, Defilé priateľstva, Fénixove posedenia, humanitárne koncerty, z ktorých prostriedky najčastejšie venovali najmladším. V tom všetkom ne-

ODMENY PRE DARCOV KRVI V STAREJ PAZOVE. Pri príležitosti Svetového dňa dobrovoľných darcov krvi, ktorý si vo svete pripomínajú 14. júna, obecná organizácia Červeného kríža v Starej Pazove usporiadala malú slávnosť. Na slávnosti v priestoroch škôlky Brest odovzdali uznania viacnásobným darcom krvi, s cieľom utužovať vedomie o význame transfúzie krvi pre záchranu života a zveľadenie zdravia ľudí. Tohto roku uznanie dostalo 162 dobrovoľných darcov krvi. Krv až stokrát daroval a odmenený je Dušan Maksimović (na snímke). Traja Staropazovčania darovali krv 75 ráz, dvaja 50 ráz a deviati 35 ráz. Za 20 ráz darovanú krv odmenených bolo dvadsaťjeden darcov, za 10 ráz štyridsiati štyria a za 10 ráz odmenených bolo až 82 dobrovoľných darcov. V Staropazovskej obci sa počas roka organizuje okolo tridsať akcií dobrovoľného darcovstva krvi. A. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jelica Despotová a Cviko Krunić na posedení zištnú pomoc dostávali od Strediska pre sociálnu prácu, Obce Stará Pazova a podniku Medius. Aj 101. Fénixovo posedenie veršami spríjemnili členovia Združenia kreatívnych ľudí z Vojky a piesňou hudobníci Ján Čemerský, Slavoljub Stevanović, Miroslav Lepšanović, Miodrag Dmitrašinović a Teodor Nikolić,

ktorí sú častými hosťami na podobných akciách. O občerstvenie sa postaral Medius. Aktivity spolku Fénix sú významné pre afirmovanie osôb s invaliditou a ich zapájanie do spoločnosti. A kto raz príde na posedenie, takmer iste sa do spolku vráti zas, lebo tam vždy stretne ľudí veľkého srdca.

STRETNUTIE MATURANTOV PETROVSKÉHO GYMNÁZIA GENERÁCIE ,65. Po 35 rokoch od maturity v sobotu 15. júna sa stretla generácia bývalých žiakov Gymnázia Jána Kollára, ktorá vzdelávanie skončila v školskom roku 1983/1984. V budove gymnázia ich privítala riaditeľka Anna Medveďová, ktorá pripomenula tohtoročné oslavy storočnice tejto stredoškolskej ustanovizne. Bývalým žiakom poľnohospodárskeho, matematického, právnického, kulturologického a osvetového odboru sa citovo prihovorila i triedna profesorka právnického odboru Zuzana Križanová. Maturantom sa tiež pripojil triedny profesor osvetového odboru Ondrej Koroš. Zo štyridsať bývalých maturantov si zaspomínalo na školské časy na triednických hodinách každého odboru v priestoroch gymnázia. Potom nasledovala spoločná večera a zábava v reštaurácii Jela v Báčskom Petrovci, kde sa bývalí spolužiaci bavili až do rána. Táto generácia sa stretáva každých päť rokov. K. G. • ĽUDIA A UDALOSTI •

GUČA V PADINE 2019

Súťažilo päť dychových orchestrov Anička Chalupová

ychový orchester Danijela Kostića z Nového Sadu sa stal víťazom 10. semifinálovej súťaže dychových orchestrov z Vojvodiny a Mesta Belehrad, ktorá sa uskutočnila v nedeľu 16. júna v Padine.

dychové orchestre: Danijela Jokanovića zo Šídu, Damira Ametovića z Rumy, Denisa Krstića zo Somboru a Vojvodinskí trubkári z Vršca. Po slávnostnom defilé účastníkov centrom Padiny a po vypočutí spoločnej hymny podujatia Sa Ovčara i Kablara… semifinálové súperenie dychových orchestrov

Zraz dychových orchestrov Vojvodiny a mesta Belehrad v Padine

Organizátor Turistická organizácia Obce Kovačica a generálny podporovateľ akcie Obec Kovačica sa aj tohto roku postarali o to, aby podujatie, z ktorého najlepší dychový orchester postúpi do 59. finálovej súťaže v Guči (8. – 11. augusta), vyznelo naozaj úspešne. Tohto roku sa v Padine zhromaždilo päť dychových orchestrov, kde okrem už spomínaného víťazného orchestra z Nového Sadu hrou na dychových nástrojoch súťažili aj

v Športovom stredisku Dolina sa oficiálne začalo úvodným príhovorom Dragany Latovljevovej, úradujúcej riaditeľky obecnej turistickej organizácie. Podujatie slávnostne otvoril Zlatko Šimák, predseda Zhromaždenia obce Kovačica. Všetky súťažné orchestre sledovala a hodnotila porota, ktorá pracovala v zložení: Branislav Gagić, profesor plechových dychových nástrojov (predseda), a Petar

Víťazi – členovia Dychového orchestra Danijela Kostića z Nového Sadu

Torbica, trombonista, a Kameli- disko pre kultúru Obce Lučani, ja Ćirićová, etnomuzikologička návštevníci a účastníci strávili (členovia). Vo svojom prejave zvyšok daždivého večera s Dyprof. Gagić podotkol i to, že všet- chovým orchestrom Gvozdena ky súťažné tímy musia dbať na Rosića, niekoľkokrát odmeneným pravidlá, kde je aj časové trvanie v Guči, ako i so speváčkou Jelenou výstupu jednou zo základných Kostovovou, hviezdou Granda. podmienok, aby orchester postú- Podujatie moderovala novinárka pil ďalej. Okrem toho zdôraznil i Anna Sucháneková. K akcii ruky význam výberu skladieb v tom priložili aj padinská ZŠ, DK Michala zmysle, že niektoré orchestre pri- Babinku a ŠS Dolina. hlásili jeden výber piesní a vystúpili s celkom iným repertoárom. Tohto roku po prvý raz najlepší trubkár za odmenu dostal novú trúbku a prvým nositeľom tejto odmeny sa stal Nemanja Ametić z Rumy. V záverečnej časti podujatia, ktorého priateľom je aj Stre- Po prvýkrát špeciálnym darčekom odmenili najlepšieho trubkára (foto: TOOK)

POUGÁR

Bumbumbumbum-bumbumbum!

eby sa tu prítomného pougárika niekto surovo opýtal, kde by najradšej sedel v chládku, v prípade, že mu niekto niečo prišije a bude poslaný „na hodiny klavíra“, odpoveď by jednoznačne znela: V Moskve. Nie v hoteli Moskva v našom drahom BG na H2O, lež v niektorom z áreštov v hlavnom meste Ruska. Jednak z toho dôvodu, že dotyčný pougi po hovädzom údenom jazyku má naskutku najradšej ruský jazyk, jednak preto, že v druhý raz spomenutej Moskve pred niekoľkými dňami, vraj, pán

• ĽUDIA A UDALOSTI •

prezident Vladimir Putin (ako napísal denník Danas vo víkendovom vydaní) „vyslobodil novinára z väznice“. No vidíte! Tomu sa, len ak je pravda, povie demokracia! Údajne sú vraj dokonca možné aj „ďalšie zmeny v bezpečnostných orgánoch“. U nás sú taktiež na obzore, znovu a zase, isté zmeny. Informuje o nich utorkový Blic. Sotva ale nimi budú nadšené zástankyne a zástancovia znamenitých značiek odevných predmetov. Vlastne, prečo by neboli? Keď prezident, pardon, predseda Srbskej pokrokovej strany povie, že

nechce vidieť ohrady medzi ním a národom na budúcich stretnutiach v rámci kampane Budúcnosť Srbska, tak tu sa dišputa, ak dáka vôbec je/bola, končí. Vlastne začína sa realizovať odkaz Aleksandra Vučića partajným druhom: „Alebo postavte ohradu, a všetci za ohradu, a nie Valentino a Chanelova taštička do prvého radu, pre funkcionárov a národ za ohradu! Nechcem to vidieť, chcem národ vidieť, ktorý hlasuje za nás.“ Hej, to by veru akiste aj madam Coco Chanelová zatlieskala, len keby žila! My si

Juraj Bartoš

dovolíme, keď už raz – a ako dobre! – žijeme, zatlieskať inej informácii toho istého autora, ktorá odhaľuje, prečo je „v celej krajine“ tlačenica. Normálne – preto, lebo sa tu a teraz lepšie žije než sa žilo tu a doteraz. Čo potvrdzuje aj fakt, že „máme po 30, 50, 70 tisícov“, čiže cca o celých 150 000 (!) autiakov viac než sme ich mali, kým sa tu nezačalo žiť lepšie. A ešte nám tu len dobre má byť, akože nám aj – a o koľko! bude lepšie – len čo prestane bubnovať dajaký tam pougárik. Hej, híknem! Bum...!

25 /4860/ 22. 6. 2019

Ľudia a udalosti NOVOSADSKÍ CIRKEVNÍCI ODPLATILI NÁVŠTEVU PETROVČANOM

To veľké kresťanské srdce Juraj Pucovský

Farár novosadský vo svojej homílii prezentoval súčasný štýl života poborový deň – Petrovec a Nový stmoderného človeka a celej spoSad prebiehal na Svätú Trojicu ločnosti ako duchovnú prázdnotu 16. júna 2019. Bola to vlastne a mravnú degradáciu ľudskej bytosti. odvetná návšteva členov novosad- Vo svojej kázni sa zaoberal fenoméského evanjelického a. v. cirkevného nom pravdy z aspektu filozofického, zboru za predchádzajúce hosťovanie teologického a antropologického petrovských sestier a bratov viery v a zdôraznil, že človek objavuje pravdu v náboženstve, v Kristovi, v tej večnej hodnote existovania, ktorou je večná láska. Svoj prejav didakticko-pedagogicky usmernil v tom s m e re, a by človek objavil človeka ako Farári Vladimír Obšust a Ján Vida (zľava) najväčší dar Boží, Novom Sade. Takéto stretnutia sú lebo človek bez človeka a človek ustáleným zvykom medzi našimi bez Boha je bytosť bez zmyslu exisevanjelickými zbormi, bez ohľadu tencie. Poeticky povedal, že srdcia na ich veľkosť a počet členov, lebo sa petrovských cirkevníkov a srdcia tak spoločne oslavuje Slovo Pánovo, novosadských cirkevníkov pri tejto utužujú sa dovtedajšie a nadväzujú návšteve tvoria jedno veľké srdce kresťanské. Liturgickú časť služieb na nové priateľstvá medzi veriacimi. Hostitelia svojich milých hostí v tú starosti mal domáci pán farár Ján Vida tretiu, od rána horúcu júnovú nedeľu a kantorskú službu vykonala Slovenka privítali raňajkami a občerstvením, Benková-Martinková. Potom pred oltár predstúpili členoaby sa potom všetci presťahovali do kostola petrovského, v ktorom via miešaného speváckeho zboru noprebiehali služby Božie. Najprv spred vosadského, aby pod taktovkou Anny oltára domáci pán farár Ján Vida, vy- Crveniovej zaspievali niekoľko pesnijadrujúc uspokojenie a radosť z tohto čiek. Dobre vieme, že sa na návštevu stretnutia, pozdravil svojho brata nechodí s prázdnymi rukami. Tak Vladimíra Obšusta, cirkevných hod- bolo i tentoraz, keď farár novosadský nostárov oboch zborov a početných Vladimír Obšust hostiteľskému zboru cirkevníkov, ktorí obsadili takmer odovzdal do daru obraz – starožitnú všetky miesta v chrámových laviciach. reprodukciu veľkého renesančného Po tom, čo odznelo niekoľko benátskeho maliara A. Tintorettiho príležitostných nábožných piesní s tematikou Ježiš, priateľ detí. Petrovčania sa postarali aj o to, aby primeraných sviatku Svätej Trojice, nasledovala kázeň pána farára svojich hostí pred spoločným obeVladimíra Obšusta na text J 14,6. dom previedli niekoľkými kultúrnymi

Po návšteve výstavy Čaro štetca 8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dar Novosadčanov Petrovčanom

inštitúciami. Tak najprv spoločne navštívili Galériu Zuzky Medveďovej, kde si obzreli samostatnú výstavu obrazov akademického maliara Jozefa Klátika pod názvom Posúvanie. Potom nasledovala návšteva výstavy obrazov Združenia petrovských výtvarných umelcov Čaro štetca 8.

pesničiek a domáci pán farár Ján Vida namiesto kázne prečítal text zo Ž, 103. Odzneli aj príležitostné príhovory dozorcu novosadského zboru Jána Brtku, predsedníčky OKŽ Anny Pilipovićovej a koordinátorky novosadských spevokolov Juliany Brtkovej. V mene domácich sa okrem

V Spolku petrovských žien

Obchôdzka sa skončila v Spolku petrovských žien, kde je nainštalovaná výstava Pôvab slovenskej ľudovej ornamentiky. Spoločný obed Petrovčanov a Novosadčanov prebiehal pri slávnostne prikrytých stoloch v Lesíku. Medzi jednotlivými chutnými jedlami a nápojmi prebiehal aj svojrázny nešpor, cirkevníci si zaspievali niekoľko

farára Vidu prihovorila najstaršia prítomná cirkevníčka Katarína Balážová, zaspomínala si na svoju mladosť a časy, keď začala chodiť do kostola. Petrovčania a Novosadčania sa rozišli v predvečerných hodinách v presvedčení, že sa znova stretnú, a s odkazom, že svoje túžby po duchovnom živote musíme hľadať v chráme Božom.

Novosadský spevokol pekne zaspieval vo veľkom petrovskom kostole • ĽUDIA A UDALOSTI •

V JÁNOŠÍKU SI PRIPOMENULI 60 ROKOV OD ZALOŽENIA OLTÁRNEHO KRÚŽKU ŽIEN SAMARITÁNKA

Ženy vždy boli oporou cirkvi Vladimír Hudec

ánošícky kostol na nešporných službách Božích v nedeľu 16. júna bol vyplnený do posledného miesta. Vyplnili ho hostia z takmer všetkých slovenských evanjelických cirkevných zborov v Srbsku, ako aj domáci veriaci. Medzi hosťami boli: senior Banátskeho seniorátu Pavel Sklenár a farári Vladimír Lovás ml. z Aradáča, Branislav Kulík z Vojlovice, Igor Feldy zo Starej Pazovy a Anna Petrovićová z Belehradu. Dôvodom tohto stretnutia evanjelikov, prevažne žien, bolo úctyhodné jubileum – 60 rokov od založenia Oltárneho krúžku žien Samaritánka a cirkevného spevokolu v Jánošíku. V tom čase vznikol síce aj spevokol, aj keď nebol oficiálne založený, ale veriaci sa vo večerných hodinách stretali, cvičili spev, čo neskoršie prerástlo v zborový spev, čiže v spevokol. Všetkých prítomných najprv privítal farár jánošícky Slađan Daniel Srdić, následne liturgovali ostatní prítomní kňazi, po čom sa prihovoril aj pán senior Sklenár. On si o. i. zaspomínal

Pred kostolom

smelené sestrami z Padiny a Pivnice, zakladali si oltárny krúžok žien. Prvou vedúcou bola Zuzana Brkalová. Teší ma táto spomienka. Teší ma, keď tak vo Svätom písme prečítam o ženách, našich sestrách, ktoré verne a s láskou slúžili nášmu Hospodinovi. Tešia ma spomienky z detstva na starého otca, ako si v nedeľné ráno pred zrkadlom vykrúca fúzy, kladie si na hlavu klobúk a s knihou v ruke odchádza do kostola.

Cirkevný spevokol v Jánošíku tiež má dlhú, takmer 60-ročnú tradíciu

na dobrú spoluprácu s jánošíckymi ženami, keď pred 40 rokmi pôsobil v tomto zbore. Primeranou kázňou venovanou žene v cirkevnom živote sa z kazateľnice prihovorila pani farárka Petrovičová, predsedníčka oltárnych krúžkov žien v SEAVC. Zaspieval aj jánošícky cirkevný spevokol Glória. Na záver bohoslužieb slovo patrilo oslávencom, čiže predsedníčke oltárneho krúžku žien Anne Vánkovej. – Písal sa rok 1959. Zima či leto. Nevieme presne, ale vieme, že práve v tom roku jedného večera pri horiacej lampe sestry cirkevného zboru v Jánošíku, oslovené Duchom Svätým a po• ĽUDIA A UDALOSTI •

Predsedníčka krúžku Anna Vánková (vpravo) s dlhoročnou členkou Annou Jasenskou

Teší ma spomienka na rodičov, na rozprávku otca, ako pán farár Struhárik deti zo školy priviedli do kostola a pokrstili. Teší ma spomienka aj na sestry oltárneho krúžku, ako okopávajú záhradku pred kostolom. Vždy, keď som ako malé dievča išla vedľa kostola, zastala som a s radosťou obdivovala tie krásne kvety, – povedala predsedníčka jánošíckeho oltárneho krúžku žien a

zarecitovala vlastnú báseň venovanú krúžku ako svojráznu výzvu mladým ženám, aby sa zapojili do jeho činnosti. Na záver hymnu oltárneho krúžku žien zaspieval cirkevný spevokol pod taktovkou kantorky Ľuboslavy Tomečekovej. Oltárny krúžok v Jánošíku dnes počíta zo 30 členiek. Sú to prevažne ženy v stredných rokoch a staršie. Mladých je podľa slov predsedníčky málo. Prečo je tomu tak, ťažko povedať, ale asi je na vine predovšetkým ich zaneprázdnenosť každodennými povinnosťami. – Stretávame sa raz do mesiaca po nešporných službách Božích, pomodlíme sa, zaspievame si pesničky, kamarátime sa, dohovárame sa, čo budeme robiť. Organizujeme pravidelné pracovné akcie na úprave kostolnej záhrady a kostola, navštevujeme starých a chorých. Priemerný vek našich členiek je 60 až 65 rokov. Mladších žien máme veľmi málo. Občas prídu členky spevokolu. Hovoria, že nemajú času. A mali by si ho nájsť. V oltárnom krúžku žien už mnoho rokov je aj Anna Jasenská. Keď bola mladá, síce nechodila mnoho do krúžku, lebo jej práca v Belehrade to nedovoľovala, ale keď už prestala tak mnoho bedínuvať, aktívne sa zapojila. V spevokole však bola od mladosti.

Jánošícky kostol veriaci z celej Vojvodiny vyplnili do posledného miesta

Hostky si pozreli aj upravenú kostolnú záhradu, ktorú spoločnými silami udržiavajú členky oltárneho krúžku a pán farár Srdić

– Skôr sa viac robilo a viac bolo žien v krúžku aj napriek tomu, že mnoho robili aj doma a aj do poľa chodili. Dnes mladé ženy málo aj do kostola chodia. Prídu na Vianoce, na Veľký piatok a na Veľkú noc. Aj pri tejto príležitosti pohostinní Jánošíčania pripravili bohaté občerstvenie v reštaurácii u Žiakovcov. Bola to príležitosť, aby sa prihovorili aj hostia, odovzdali darčeky oslávenkyniam, kamarátili sa a, pravdaže, ako aj vždy pri takýchto príležitostiach, zaspievali nábožné piesne.

25 /4860/ 22. 6. 2019

Ľudia a udalosti BÁČSKA PALANKA

Váľali máj, a nevedeli sme... Juraj Bartoš

iestny odbor Matice slovenskej v Báčskej Palanke založili, presnejšie obnovili 6. januára 1991. Prvých šesť rokov nemal vlastnú strechu nad hlavou. Jeho členstvo sa stretávalo na farskom úrade tamojšieho evanjelického a. v. zboru, ako i v miestnostiach Miestneho spoločenstva a Gymnázia 20. októbra. Keď v roku 1998 bol dokončený Slovenský dom, podmienky na čulejšiu činnosť matičiarov sa výrazne zlepšili. Istý čas v ňom pôsobilo niekoľko

sekcií: kultúrno-zábavná, divadelná, športová, knižničná, folklórno-tanečná a hudobno-spevácka, ako i spolok žien. Po čase činnosť chabla, stretnutia a programy boli čoraz zriedkavejšie. Nie div, veď Slovákov ubúda aj inde; v Báčskej Palanke sú, navyše, roztrúsení... Nuž ale – nedajú sa. V nedeľu 9. júna tamojší MOMS usporiadal dobre navštívené podujatie – váľanie mája. Obsahovo ho vyplnili hostia z Hložian. Výtvarníci predstavili svojim hostiteľom a ich hosťom obrazy, ktorými sa predtým prezentovali pred svojimi spoluobčanmi

Krojované bábky z produkcie SŽ Slovenka Hložany

DIGITÁLNA DOBA A DOBA RÝCHLEJ STRAVY. Ešte rýchlejších slov. Nedokončených a často nejasných. A oni sú nejako vtlačení do toho nedokonalého časového priestoru, do tej životnej tiesne. V septembri roku 2011 prišli do školy Bratstva a jednoty v Bielom Blate, každý so svojimi špecifikami. Boli vskutku pestrí, po troche vyľakaní. Časom vyrástli. Medzičasom bolo pekných chvíľ, ale aj neželaných žiackych nezbedností. Niektorí odchádzali, iní zasa prichádzali a na konci školského roku 2019 ich zostalo 12 – Vlatko, Nemanja, Andrej, Roberta, Arijana, Ljubomir, Ivana, Nevena, Nikola, Bajramša, Ksenija, Robi. Hluční, občas až nad prijateľnú úroveň decibelov, ale nikdy s neprimeranou dózou bezočivosti alebo vopred plánovaným zlým úmyslom. Jednoducho boli spontánni a po všetkom vyrástli a zvážneli. – Možno v ďalšom vzdelávaní nebudú všetci najúspešnejší, ale sme presvedčení, že všetci budú dobrí ľudia. Veľmi budeme spokojní, ak sme ich tomu naučili a tak pripravili do života, – povedal nám riaditeľ bieloblatskej základnej školy Milan Nedeljkov. M. N.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Finálová príprava na váľanie mája pred Slovenským domom

ku Dňu Hložian v rámci výstavy 26. Hložianska paleta. Návštevníci obdivovali aj zopár bábik – dielo členiek hložianskeho Spolku žien Slovenka. Nakoniec sa predstavili aj tanečníci Kultúrno-osvetového spolku Jednota; zájazd Hložancov sprostredkoval MOMS Hložany. Pri veselici (po zvalení mája) do tanca hrali hložianski hudobníci. Hovorilo sa po slovensky, po srbsky i po maďarsky, keďže medzi hosťami boli aj predstavitelia báčskopalanských občianskych organizácií, Združenia výtvarných umelcov Petra Tomića a Združenia Maďarov, ako i hostia z Čelareva, Lalite, Nového Sadu... Báčskopalanskí Slováci sú zaujímaví o. i. aj tým, že uprednostňujú divadlo pred folklórom. Na jeseň sa

chcú predstaviť ďalšou vlastnou divadelnou premiérou a vôbec, ako povedala aktuálna predsedníčka MOMS Báčska Palanka Drahoslava Švecová (inak Hložančanka po praslici), mienia oživiť spoločenský život a chcú sa opäť stretávať častejšie. Na záver len skonštatujeme, že sme (zdá sa, že na rozdiel od ostatných tam prítomných médií) mali doznanie iba o výstave obrazov, nie aj o váľaní mája a iných segmentoch programu. Museli sme teda odísť predčasne, na vopred avizovanú inú udalosť. Iba čo sme stihli odfotiť, ako podpiľujú netatu prv než ju neskôr zložia k zemi, kým si viacerí z prítomných s nostalgiou pripomenuli mladé časy a spôsoby stavania a váľania mája...

ROZLÚČKOVÁ SLÁVNOSŤ ŽIAKOV záverečného ročníka Základnej školy maršala Tita v Padine sa uskutočnila vo štvrtok 6. júna. Po spoločnom fotografovaní na pamiatku žiaci s profesormi a rodičmi sa zúčastnili na slávnostnom programe, kde sa na úvod prihovorila Mária Galasová, riaditeľka padinskej školy. Triedna učiteľka Ľudmila Dubovská prečítala základné údaje o tejto generácii žiakov, ktorým v nižších ročníkoch triedni učitelia boli Božena Holúbeková, Zuzana Valentová a Mária Kotvášová, kým ich od piateho ročníka viedli Jaroslava Staňová, Ľudmila Tomanová, Ľudmila Dubovská, Vierka Hlavatá a Pavel Kríž. Tohto roku nositeľmi Vukovho diplomu sú žiaci Zuzanka Hlavčová, Đina Grnčová, Nataša Petrovičová, Svetlana Sládečeková, Ksenija Srdanovićová, Tijana Bešková a Ivan Bokor. Za žiakov generácie vyhlásili Tijanu Beškovú a Ivana Bokora, ktorí vynikali svojím úspechom, vzorným správaním a aktívnou účasťou vo všetkých podujatiach v škole i mimo nej. Po oficiálnej časti maturitnej slávnosti nasledovala zábava. A. Ch.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (17)

Aj cirkev sa tlačí dopredu DrSc. Ján Babiak

o svete rok 1934 bude zaznamenaný ako rok zobúdzania červenej Číny a v Európe sa budú konať ďalšie prešľapy k hitlerovskému Nemecku. V Juhoslávii bude evidovaná nanajvýš konfrontačná činnosť stranícky orientovaných sektorov, ktorá vyústi do atentátu na kráľa Aleksandra počas návštevy vo Francúzsku. V našich končinách bola v obehu čulá ľudovýchovná činnosť. To Matica už mala ľudovýchovných pracovníkov, diskutovalo sa o kúpe Kníhtlačiane, úč. spol., našli sa aj noví dobrodinci a po slovenských dedinách to začalo s hromadnými oslavami tzv. matričných dní. Už koncom júna rozhodlo sa o termíne Slávností a v júli sa spresnil aj ich program. Aj tentoraz mali byť dvaapoldňové. PRVÉ DVA DNI SLÁVNOSTÍ V prvý poldeň v sobotu 11. augusta poobede a večer boli dve matičné predporady (Užšieho výboru a Školskej sekcie MSJ) a valné zhromaždenie Spolku ČS akademikov. Tie prvé dve stretnutia boli prípravné pre oficiálne neskoršie snemovania, kým Spolok akademikov, ako to spravidla robil aj skôr, si svoje výročné zhromaždenie, so všetkými náležitosťami, urobil hneď v sobotu, a potom mal voľno pre druhé programy, resp. pomáhal, kde bolo treba Včasráno v hlavný deň národných Slávností v organizácii Slovenského roľníckeho združenia v Petrovci bola v gymnaziálnej budove otvorená hospodárska výstava a v rámci nej petrovský Spolok ČS žien prezentoval aj výstavu krojov a tkanív. Potom sa už šlo do kostola a po bohoslužbách vzácni hostia boli na krátkej návšteve a pohostení u dôstojného pána biskupa. Je zaujímavé, že cirkevná aktivita na týchto Slávnostiach nebola plánovaná, hoci sa s väčším prihliadaním na čas mohla vtesnať do programu tohto nášho najväčšieho kultúrneho podujatia. Ale biskup to nemal v ohľade a ešte pozval vzácnych hostí po bohoslužbách na posedenie. Tak potom ústredná časť plánovaného programu – valné zhromaždenie

MSJ – meškalo. Keď už zhromaždenie začalo, predseda MSJ Dr. J. Bulík vyzdvihol význam druhého výročného matičného zrazu a v hlavnej časti prednesu hovoril o činnosti Matice, konštatoval jej úspechy, ale podčiarkol aj oblasti, kde bolo málo vykonané. Aj optimisticky, vo svojom štýle, zakončil, že je potrebná podpora úsilia a činnosti Matice, „aby táto mohla žiť, vzrastať a prekvitať, ako si jej šľachetný a ideálny cieľ zasluhuje“.1 Po vzletných slovách Dr. J. Bulíka nasledovala prednáška venovaná nedávno zosnulému čestnému predsedovi MSJ prof. Dr. J. Kvačalovi. Boli to reči vzácne, reči vyberané. Vedel ich využiť baťko J. Čajak aj v tejto prednáške. Po celkovom duchovnom vzlete nevyhnutné bolo aj telesné osvieženie – banket. So všetkou

obecenstvom priaznivo prijaté a nešetrilo sa aplauzom a kyticami kvetov. ÚPORNÍ MATIČIARI, SKVELÍ FUTBALISTI, PRIEMERNÍ HERCI V pondelok sa pokračovalo s programom včera začatého valného zhromaždenia Matice. Po formálnej časti sa začalo s debatou o matičnej činnosti. Referáty sa nečítali, lebo všetky boli vytlačené v matičnom časopise Náš život. Pálčivá téma bolo aj financovanie Matice a kúpa účastín Kníhtlačiarne, zvolili sa noví funkcionári, ale diskutovalo sa aj o členstve. Aj keď už poludnie dávno odzvonilo, na rade bol matičný obed na sokolskom cvičisku. Hneď poobede Školská sekcia Matice slovenskej začala svoje rokovanie. Mala za cieľ dokázať príslušnosť k svojmu národu, ale

VHV a ľudovýchovní pracovníci na Slávnostiach

ceremóniou, ako obvykle. Podujatie sokolského zrazu sa konalo v stálom skúmaní počasia a odhodlanosti sokolov, lebo nad Petrovcom sa zdvihli mračná a hrozila búrka. A potom, keď po prudkom daždi a hrmení sa usmialo slniečko, impozantný sprievod sokolov a sokoliek stúpal na sokolské cvičisko. Program začal s tým národným, s komplexom slovenských ľudových tancov. A potom už nasledovali body jednoduchých cvičení, s náčiním a na náradí. Zakončilo sa to impozantným nástupom všetkých sokolov – scéna, aká doteraz predvedená nebola. Večer bola na programe predloha VHV Vinica zrie. Predstavenie mal pod dozorom F. Hoffmann a nacvičil ho s hercami z ľudovýchovného kurzu. Toto tretie podľa kvality dramatické dielo VHV bolo

z pohľadu na podmienky v štáte, v ktorom žije, najmä keď išlo o vyučovanie materinského jazyka. V tom smere sekcia vypracovala a na vyššie inštancie pripravila stanovené závery. Aj matičná porada miestnych odborov bola na rade, na ktorej sa rozoberala matičná problematika lokálne prifarbená, keď sa uzhodlo, aj čo konať v miestnych organizáciách v najbližšej budúcnosti. Fanúšikovia najvážnejšej nevážnej veci na svete si prišli na svoje už v podvečer. V úvode bola organizovaná futbalová triagonála (SŠK II –Petrovec, ŠK Štefánik – St. Pazova a Slávia – Hložany), a potom nasledoval ten hlavný zápas: SŠK Petrovec – Makabi Nový Sad. Domáci hrali bravúrne, vlastne celé mužstvo hralo sústavne a s nezvyčajným elánom. Vidno to aj

Na SNS ’34 prednáškou bola vzdaná pocta Dr. J. Kvačalovi z výsledku – 7 : 0 (3 : 0). Góly dali: Bulík 4, Podhradský 2 a Bartók 1. Po takej výhre aj času na potvrdenie tohto víťazstva bolo, ale nie dlho, lebo už o pol deviatej účastníkov Slávností čakal ďalší program – Stodolova Bačova žena. Hrala sa po druhýkrát v Petrovci v rovnakom hereckom obsadení a herecky vynikli V. Godra, S. Čáni a Z. Mikušová. Réžiu podpísala A. Greisingerová. Kritika však ako vždy našla si dôvody na tvrdenie, že prezentácia na javisku nebola dosť pripravená a najmä nie ozrejmená. Koniec Slávností patril všeobecnej veselici a tanečnej zábave. * Ako to už býva, pravú hodnotu toho, čo bolo, človek spozná, keď to už minie. Ani so Slávnosťami to nebolo inak. Aj keď toto podujatie už prešlo, zdalo sa byť ešte milšie, drahšie. Potom už len spomienky boli na rade. Pre tých starších asi racionálnejšie a mladosť, tá je vždy impulzívnejšia, priamejšia. Ešte ak nejaká sympatia, alebo dajaká láska bola v obehu. Ale po Slávnostiach tie chvíle, veselé a lyrické, znejú už len ako ozvena, ozvena, čo pomaly mizne so závanom času. Ale tie chvíle, keď oči blčali, aj pohárik sa vyprázdňoval a nálada rástla, vedeli aj dojať. Potom aj vzdychy bolo počuť, aj slza sa vedela spustiť po lícach... A tak sa to striedalo, ako aj v živote. Spev a plač, úsmevy a slzy. Potom sa taká veselá chasa rozišla a veselosť všetkých farieb vystriedal šedý zármutok... Ach, láska, láska, kde ťa ľudia berú. Na horách nerastieš, v poli ťa nesejú... Na Slovenských národných slávnostiach, ako vidieť, láska bola vždy prítomná. Aj vítaná...

1 N. N.: Veľkolepá manifestácia našej spolupatričnosti a jednoty. Národná jednota, Petrovec 1934, roč. 15, č. 33, s. 1.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

25 /4860/ 22. 6. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Klaudia Glembová, siedmačka ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Renáta Pecníková, šesťročná, Pivnica

Privítajme leto No, kamaráti, máte už za sebou školské povinnosti. Teraz už treba privítať letné voľno a krásy leta, ktoré k nám prichádza. Teplé počasie praje letným potešeniam, ako je trávenie letných prázdnin pri mori alebo niekde inde pri vode, kde je možná kúpačka, rybačka, člnkovanie a ďalšie vhodné zábavy na vode. Samozrejme to, čo neodmysliteľne patrí k letným radovánkam, okrem hier, sú aj lahôdky a iste najobľúbenejšia je zmrzlina. Leto je voľnosť, a tak sa mu odovzdajte a vychutnávajte si jeho čaro. Katuša

Daniel Chrťan, šiestak ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Anđela Hríbová, 4. 2 ZŠ Bratstvo, Aradáč

Čo všetko k šťastiu treba

K šťastiu nám netreba veľa, len nech sú všetci okolo nás živí a zdraví a všetko raz príde a bude. Šťastný som, keď sa zo školy vrátim domov a tam ma mama víta s úsmevom na tvári, objíme a pobozká. Otecko ma tiež má rád, často s ním trávim voľný čas. Často ma zoberie so sebou do auta, ktorým sa potom vezieme prírodou, Klára Feketeová, sedemročná dedinou, chodíme k vode chytať ryby. Teším sa, keď ma starý otec so sebou Pivnica vezme traktorom alebo kombajnom na roľu, kde sa mi niekedy, keď je starý otec dobrej vôle, pošťastí aj samému šoférovať. Stará mama je rada z toho, že so starým otcom idem na roľu, a potom nám nachystá všelijaké dobré jedlá. Šťastný som, keď idem s mamou a otcom na návštevu k rodine, ktorá pripraví veselú oslavu k narodeninám, meninám, a ešte šťastnejší som, keď sa oni zhromaždia u nás na nejakej našej rodinnej oslave. Som rád, že máme veľkú rodinu, že si všetci rozumieme a že sa na stretnutí veselíme. Kým sú niektoré deti šťastné z nového mobilu, počítača a pod., ja som šťastný z toho, keď pomôžem mojim rodičom buď doma, aby som namiesto mamky, ktorá je chorá, poupratoval, vyniesol odpad, odišiel do obchodu, na trh, alebo otcovi pomohol umyť auto, pokosiť trávu, upratať dvor. Mám z toho obrovskú radosť a som šťastný, že môžem, a nič mi nie je ťažko pomôcť. Pravda je tá, že nám k šťastiu naozaj netreba mnoho, len poslúchať rodičov, pomáhať im a učiť sa. Potom budeme ozaj šťastní. Hana Pintírová, 1. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Janko Horeš, 3. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica • DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Veľký pán Dunaj uzrel svetlo sveta str. 5 Jedna osada – dvaja zemepáni str. 6 – 7 Hudba: Iconoclast

Nový Sad 22. 6. 2019 Ročník XXXVI Číslo 6/417

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

ŠTÚDIE

K 100. VÝROČIU PETROVSKEJ TLAČIARNE

Začiatky kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci a jej význam pre rozvoj národno-kultúrneho života vojvodinských Slovákov Katarína MosnákováBagľašová Život jedného národa prejavuje sa tlačou. Akonáhle táto zanikne, čoskoro nastúpi i smrť národná a naposled i smrť samého národa. Národná jednota X/98, 1929

nštitucionálne zázemie a všeobecný kultúrny, spoločenský a politický rozvoj slovenskej komunity žijúcej na území dnešného Srbska sa intenzívnejšie za-

Andrej Labáth, prvý správca petrovskej kníhtlačiarne

čali budovať od roku 1918, po skončení prvej svetovej vojny a po zaradení Vojvodiny do novovzniknutého štátu, do

Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Predtým na tomto území, ktoré bolo súčasťou habsburskej monarchie, vojvodinskí Slováci už mali rozbehnutý cirkevný, vzdelávací a aj kultúrny život, no často im štátna politika a potom aj silná maďarizácia nedovolili rozvíjať svoju komunitu a zakladať náPrvá budova Kníhtlačiarne rodnostné inštitúcie tak ako období začali organizovane by si priali. pôsobiť aj na poli kultúry. V multikultúrnom prostredí V roku 1845 si v Petrovci Vojvodiny obývanom Srbmi, založili prvú knižnicu, roku Nemcami, Maďarmi, Rumunmi, 1866 zahrali prvé divadelné Rusínmi a inými národnosťami predstavenie. Začiatky tlačesa národná identita Slovákov ného slova dolnozemských mohla zachovať iba pri pev- Slovákov tiež siahajú do 60. nom národnostnom systéme rokov 19. storočia, keď roku a vybudovaných kultúrnych a 1864 začali v Novom Sade vzdelávacích inštitúciách. Pre- vychádzať časopis pre deti to už v roku 1842 predstavite- Slávik a časopis pre mládež lia inteligencie vojvodinských Zornička. Vydával ich profesor Slovákov vystúpili podaním srbského gymnázia v Novom tzv. báčskeho prosbopisu pa- Sade, spisovateľ, dramatik novníkovi, kde sa dožadova- a publicista Jozef Podhradli rovnoprávnosti všetkých ský. Neskoršie v roku 1902 v národov v Uhorsku a práva Novom Sade začína vychádzať na vzdelávanie vo vlastnej prvý ústredný informátor o reči (Gubová, 2015: 7). V tom národnom, spoločenskom,

politickom a kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine – Dolnozemský Slovák. Založili ho a redigovali advokáti a politici Dr. Miloš Krno a Dr. Ľudovít Mičátek (Sklabinská – Mosnáková, 2013: 262). Zároveň začiatkom 20. storočia vo viacerých lokalitách vznikajú čítacie spolky, ktorými sa začína rozvoj kultúry a umenia vojvodinských Slovákov. V rozbehnutom kultúrnom systéme vojvodinských Slovákov, ktorého rozvoj bol prerušený prvou svetovou vojnou, chýbali však národnostné inštitúcie. O ich založenie sa Slováci dožadovali hneď po skončení vojny na Veľkom národnom

ŠTÚDIE zhromaždení Srbov, Bunevcov a ostatných Slovanov v Banáte, Báčke a Barani, ktoré sa uskutočnilo 25. novembra 1918 vo veľkej sále Grand hotela v Novom Sade. Na zhromaždení sa zúčastnilo 211 obcí, teda ich 750 delegátov. Slováci

20/II 20/II

školstvo, bez rečového útisku, nižšie i stredné a odborné školstvo (hospodárske, priemyselné atď.) v rámcoch všeobecných slobodné ustálenie učebného plánu, pomerné napomáhanie so strany štátu, na stredných i vysokých školách povinnovate vyučovanie rečiam a literatúre krajinu obývajúcich národov, ako i katedru reči a literatúry na univerzitách. Učiteľské pripravovne a semeništia kňažské majú byť s naukosdelnou rečou patričných veriacich založené a upravené. V ľudových školách iná ako materínska reč môže sa len vo vyšších triedach aj to len ako pobočný predmet vyučovať. Dľa p r i ro d ze ný c h práv žiadame poslovenčenie stredných škôl v Obálka prvej knihy vytlačenej v petrovskej Békéšskej Čabe, v Sarvaši, v Kiskotlačiarni roši, v Niredhaze, mali 62 zástupcov. Do Veľkej založenie strednej odbornej národnej rady boli zvolení hospodárskej školy v Petrovci piati Slováci: Ľudovít Mičátek, a gymnázia v Starej Pazove, Zdenko Krno, Janko Bulík, príslušný počet elementárnych Ján Grúnik a Samuel Štarke (Bartok – Miklovic – Dýr, 1979: 7 – 8). Vznik nového štátu – Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov vítali s nadšením a veľkými očakávaniami pre rozvoj kultúry a všeobecne života vojvodinských Slovákov. Už v polovici decembra 1918 poverenec pre evanjelickú cirkev a slovenské školstvo Ján Čajak predostrel predsedovi Národnej rady Dr. Jocovi Laloševićovi desať požiadaviek pre slovenskú menšinu v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. V bode 7 bolo deﬁnované nasledujúce: Školstvo národné, aby sa kažPrví sadzači v Kníhtlačiarni dý národ dľa svojho národného rázu mohol vzdelávať a vyviňo- a stredných škôl v Pešťbudíne. vať a tak dľa svojich síl prispieť Svobodné pestovanie kultúrku všeobecného vzdelávaniu a nych snáh a ich napomáhanie. dobru. Čisto ľudové a národné Znemožnenie odnárodňujúcich

22. 6. 2019 • 25 /4860/

snáh. (Gubová, 2015: 241). Na základe týchto požiadaviek vzniklo legislatívne opodstatnenie na realizáciu dvoch významných počinov vojvodinských Slovákov – založenia petrovského gymnázia a slovenskej kníhtlačiarne. Gymnázium malo vzdelávať budúcu inteligenciu a kníhtlačiareň tlačiť učebnice pre slovenské školy, vydávať knihy, časopisy a iné publikácie a tlačivá v slovenskom jazyku. Za miesto založenia týchto dvoch inštitúcií zvolili Báčsky Petrovec, ako najväčšiu slovenskú obec v Kráľovstve SChS, ktorá už v tom čase mala značný počet intelektuálov a národných dejateľov. Hoci jedna časť Slovákov v čele s Dr. Ľudovítom Mičátkom bola mienky, že by centrum

budúce hlavné stredisko Vojvodiny (Bartok – Miklovic – Dýr, 1979: 8), predsa sa však rozhodlo, že kníhtlačiareň založia v Petrovci. Bojoval o to najmä správca Petrovskej sporiteľne Ján Grúnik, neskoršie veľký podporovateľ činnosti tejto ustanovizne. V miestnostiach Petrovskej sporiteľne sa konalo aj zakladajúce zhromaždenie kníhtlačiarne. Bolo to 22. decembra 1918. Zhromaždenie otvoril a o význame kníhtlačiarne hovoril Július Kubány a za predsedu porady zvolili učiteľa Jána Čajaka. Výsledkom zhromaždenia bola založená kníhtlačiareň ako účastinárska spoločnosť v Petrovci a projektovaný bol účastinný kapitál vo výške 100 000 korún rozdelený na 1 000 účastín po 100 korún. Rozhodlo sa tiež, že všetky prípravné práce bude zo začiatku hradiť Petrovská sporiteľňa. Na tomto zhromaždení sa rokovalo aj o zadovažovaní strojov a písma a rozhodlo sa, že sa pre túto inštitúciu kúpi vhodná budova. Hneď potom bola vypísaná takáto výzva na zapisovanie účastín: Dávnejšou myšlienkou dolnozemských Slovákov bolo založiť si samostatnú slovenskú kníhtlačiareň. Poneváč ale za býv. vlády uhorskej nebola nám zabezpečená dostatočná práca,

vojvodinských Slovákov mal byť Nový Sad, ktorý má dobré spojenie so všetkými slovenskými prostrediami a mal byť

lebo nemohli sme rátať ani len na tlačivá administratívne, bárs tieto naše slovenské obce, cirkvi vo veľkej miere potrebovali.

Ján Grúnik, niekdajší správca Petrovskej sporiteľne

ŠTÚDIE

HLAS ĽUDU • OBZORY Vydanie kníh a novín bolo tým obvážnejšie, lebo i tí jednotlivci ktorí by mohli podporiť slovenskú vec, báli sa to pred úradmi a predplácali radšej časopisy

predaných účastín bol takmer zdvojnásobnený. Namiesto plánovaných 1 000 predaných bolo 1 705 účastín (Valentík, 2000: 10). Na druhú výzvu už

Účastina petrovskej Kníhtlačiarne (č. 1328) v hodnote 100 korún a s dátumom 1. januára 1920

bátha (1886 – 1934), ktorý sa v rokoch 1904 – 1909 vyučil v Ružomberku u Karola Salvu za typografa. V rokoch 1907 – 1912 pôsobil ako sádzač vo Zvolene, v Martine a Budapešti, medzitým ešte študoval na obchodnej škole v Prahe, tiež na kupeckej škole v Novom Sade. V rokoch 1912 – 1919 pôsobil ako praktikant, účtovník a prokurista Petrovskej sporiteľne a potom od roku 1919 až po rok 1934 bol riaditeľom petrovskej Kníhtlačiarne. Bol tiež autorom niekoľkých kníh, publicista, zostavovateľ Národného kalendára a redaktor týždenníka Národná jednota (Slovenský biograﬁcký slovník, 1989: 329). Vzdelaný a skúsený správca mal zo začiatku pôsobenia Kníhtlačiarne takéto zloženie správnej rady: Ján Čajak, Ján Grúnik, Samuel Štarke, Pavel Kukučka, Ján Lehotský a Eduard Greinsinger z Petrovca, Štefan Kvas z Kulpína, Juzef Šuster z Pivnice, Ján Čaplovič z Kovačice, Karol Dolinay zo Starej Pazovy a Ľudovít Mičátek z Nového Sadu. Do dozorného výboru zvolili Pavla

21/III

cudzie a nám neprajné. reagovali aj americkí Slováci, Teraz keď všetky utiskova- ktorí tiež poslali značnú časť né národy, teda i my Slováci ﬁnancií na prácu Kníhtlačiarne dostaneme prislúchajúce nám v Báčskom Petrovci. práva, keď umožnené nám je Ako sa uvádza v časopise vzdelávať sa v našej materinskej Dolnozemský Slovák zo dňa reči a keď tlačené naše slovo 25. februára 1919, valné je rovnocenné medzi inými, zhromaždenie Kníhtlačiarne potrebné je, aby sme naše túžby sa konalo 8. februára 1919. uskutočnili. Uzniesli sme sa teda založiť slovenskú kníhtlačiareň pod formou: „Kníhtlačiareň úč. spol. v Petrovci“, ktorej cieľ bude: vyhotovovať tlačivá všetkého druhu, vydávanie slovenských kníh a časopisov. (Labáth, 1929: 1). O tom, aký význam malo založenie kníhtlačiarne pre celú slovenskú komunitu vo Vojvodine, svedčí aj fakt, že na výzvu Príprava Národných kalendárov na nádvorí Kníhtlačiarne na zapisovanie účastín reagovali takmer zo všetkých prostredí Zúčastnili sa ho 75 účastinári Boldockého, Júliusa Kubányho vo Vojvodine: z Petrovca, Piv- z Kulpína, Hložian, Kysáča, a Štefana Čániho z Petrovca, nice, Kysáča, Hložian, Starej Silbaša, Pivnice, Starej Pazovy, Samuela Šišku zo Selenče, ĽuPazovy, Kovačice, Kulpína, Erdevíka a Petrovca. Predseda dovíta Greinsigera z Pivnice Silbaša, Nového Sadu, Selenče, Ján Grúnik oznámil, že sa zapí- a Jána Podhradského z Kysáča Bingule, Šídu, ale aj z Iloku, salo 1 700 účastín v hodnote (Bartok – Miklovic – Dýr, 1979: ktorý dnes už patrí Chorvát- 170 000 korún (Dolnozemský 9). Na tomto zhromaždení sa sku. Do akcie bola zapojená Slovák, 1919: 7). Zvolená bola schválili aj Stanovy Kníhtlaskoro celá inteligencia, ale prvá správa a dozorný výbor. čiarne, na základe ktorých sa i pospolitý ľud, a preto počet Za správcu zvolili Andreja La- mohlo pristúpiť k vytváraniu

pracovných podmienok a aj k následnému slávnostnému otvoreniu ustanovizne. Prvou budovou Kníhtlačiarne sa stal hotel Kohn (v súčasnosti prázdna budova, v ktorej sídlil Obecný súd), v ktorom Kníhtlačiareň pracovala až do roku 1961. Na kúpu domu a potom aj na jej rekonštrukciu sa vložila značná časť kapitálu. Okrem toho potrebné bolo zabezpečiť aj tlačiarenské zariadenie. Prvé zadovážili z Pančeva, odkiaľ stroj previezli loďou do Nového Sadu a odtiaľ záprahom do Báčskeho Petrovca. Bola to veľká udalosť. „Doviezli drukaru!“ (vtedy tak volali kníhtlačiareň) – bolo počuť a pred Kohnovým hostincom bolo veľmi rušno. Oduševnenie a radosť vyžarovali nielen z očí zakladateľov a účastinárov, ale celej verejnosti – poznamenané je v Pamätnici 60 rokov Kníhtlačiarne (Bartok – Miklovic – Dýr, 1979: 11). Po prekonaní prvých prekážok, ako boli problémy so zadovažovaním papiera, nedostatok slovenských písmen na tlačiarenských zariadeniach, vyhľadávanie potrebných kádrov na túto prácu a pod., pristúpili k samotnému tlačeniu. Prvým pokusným tlačivom, ktoré vytlačila Kníhtlačiareň v Petrovci, bol plagát do kina Michala Somoru. Slávnostné otvorenie Kníhtlačiarne sa konalo na prvých Slovenských národných slávnostiach 28. augusta 1919. Stredobodom Slávností vlastne bolo otvorenie Kníhtlačiarne. Tu sa zhrnuli nielen Petrovčania, ale aj hostia takmer zo všetkých slovenských osád vo Vojvodine, ktorí si prišli obzrieť kníhtlačiareň. Sadziareň a strojáreň bola plná hostí. S obdivom pozorovali, ako sadzač skladá litierku k litierke, ako naspamäť vie, v ktorej priehradke na regáli je to – oné písmeno. Keď ukázal hosťom vysádzaný riadok, nevedeli sa prenadiviť. Obdivu nebolo konca-kraja aj pri tlačení. Správca Labáth na-

22/IV

ŠTÚDIE ložil čistý papier na veľký valec, Zornička, Rovina. Ako pred priam neuveriteľné, že hneď po „krútiar“ (Ján Kopčok) krútil dvadsiatimi rokmi poznamenal skončení prvej svetovej vojny veľké koleso na boku stroja, Vladimír Valentík, v súčasnosti a necelý mesiac po utvorení čím sa valec otáčal a hrable riaditeľ Slovenského vyda- nového štátu – Kráľovstva na konci stroja vyhadzovali vateľského centra: Za všetky Srbov, Chorvátov a Slovinvytlačené hárky. (Bartok – roky vydávania slovenských cov, pristúpili naši predkovia Miklovic – Dýr, 1979: 11). Už kníh vo Vojvodine a približne k takému významnému kroku, aj takéto zápisky nasvedčujú dvoch tisícok kníh, Petrovská ako je založenie národnostnej tomu, aký veľký význam malo tlačiareň od roku 1919 vydala inštitúcie. Kníhtlačiareň bola otvorenie Kníhtlačiarne pre takmer polovicu a vytlačila síce založená v Báčskom Petvojvodinských Slovákov. Od nej určite omnoho viac. (Valentík, rovci, no nemala iba lokálny sa očakávalo veľa a skutočne 2000: 9). A všetko to sa zača- charakter. Svedčí o tom fakt, že veľa sa aj dosiahlo: už v októbri lo vyššie uvedenou poradou ju od samého začiatku podporoku 1919 sa tu tlačili sloven- z roku 1918. rovali Slováci z rôznych miest ské noviny Zora, ktoré vydáAj keď vojvodinskí Slováci za a dedín vo Vojvodine, ale aj val obchodný podnik v Petrovci Zora pod vedením Michala Križana. Prvou knihou, ktorú Kníhtlačiareň vydala, bola brožúrka Júliusa Kubányho (pseudonym Nemo) pod názvom Memorandum v záležitosti priemyselného a obchodného pozdvihnutia sa mestečka Petrovca (1919). Roku 1919 sa Budova, do ktorej sa tlačiareň a redakcia Hlasu ľudu presťahovali roku 1961 v Kníhtlačiarni vytlačil Šlabikár pre 1. triedu elementár- výročie založenia Kníhtlačiarne krajania z Ameriky. Kníhtlačianych škôl, Čítanka pre 3. a 4. v Petrovci považujú rok 1919, reň tlačila a vydávala učebnice, triedu základných škôl (zost. keď sa konalo valné zhromaž- knihy, časopisy a iné tlačivá Štefan Kvas) a Malý katechiz- denie, schválili sa stanovy, pre celú komunitu, premysmus. Koncom roka 1919 sa vy- kúpila budova a slávnostne sa lene, strategicky a s dôrazom tlačil aj prvý ročník Národného ustanovizeň otvorila, predsa na špecifické potreby svojej kalendára na rok 1920, ktorý sa je však diskutabilné, či práve cieľovej skupiny. Zámerom stal obľúbeným čítaním širokej to prvé zhromaždenie z 22. jej zakladateľov od samého verejnosti (prvý zostavovateľ decembra 1918 netreba po- začiatku bolo vytvoriť inštiSamuel Štarke) a na budúci važovať za zakladajúce? V Pa- túciu širšieho spoločenského rok oslávi svoju 100-ročnú mätnici venovanej 60. výročiu kontextu, ktorá bude prínosná periodicitu. Od septembra Kníhtlačiarne je to presne tak pre národno-kultúrny rozvoj 1919 sa v Kníhtlačiarni tlačil aj aj definované. V Národnej jed- všetkých vojvodinských Sločasopis Dolnozemský Slovák, note z roku 1929 je toto prvé vákov a ich budúce generácie. ktorý po jeho zaniknutí roku zhromaždenie z roku 1918 Založenie Kníhtlačiarne bol 1920 (obnovený roku 1996) pomenované ako prvá porada historický počin, ktorým sa vystriedali noviny Národná s cieľom založenia kníhtlačiar- položili pevné základy pre jednota. Prvé číslo Národnej ne, na ktorej sa rokovalo už aj rozmach slovenského tlačejednoty vyšlo 21. februára o konkrétnych prácach, ktoré ného slova na Dolnej zemi a 1920 a posledné 6. apríla treba zrealizovať, o rozpočte, zároveň pre vojvodinských 1941 (spolu 22 ročníkov). Jej a definovala sa aj právna forma Slovákov nastalo nové obprvým šéfredaktorom bol Ján ustanovizne. dobie, obdobie samostatne Čajak. Nasledovali časopisy Na základe uvedeného sa rozvíjajúceho kultúrneho Frčka, Hévis, Snahy, Svit, Náš možno povedať, že založenie a národnostného života. život, Naše slniečko, Hlas ľudu, Kníhtlačiarne bol významný poRozhľady, Vzlet, Nový život, čin vojvodinských Slovákov. Je

22. 6. 2019 • 25 /4860/ POUŽITÁ LITERATÚRA: Dolnozemský Slovák – politicko-spoločenský dvojtýždenník XIV/3. Ed. Dr. Ľudevít Mičátek. Nový Sad : 1919, s. 7. G U B O VÁ - Č E R V E N Á , Gabriela: Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929. Slovenské vydavateľské centrum – Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov : Báčsky Petrovec – Nový Sad 2015, 328 s. LABÁTH, Andrej: Desaťročné výročie založenia Kníhtlačiarne, úč. spol., v Petrovci 1919 – 1929. In: Národná jednota X/17. Ed. Ján Čajak, Báčsky Petrovec : 1929, s. 1 – 2. LABÁTH, Andrej: Desaťročné jubileum Kníhtlačiarne, úč. spol. In: Národná jednota X/98. Ed. Ján Čajak. Báčsky Petrovec : 1929, s. 1. Pamätnica 60 rokov Kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci 1919 – 1979. Ed. Bartok, P. – Miklovic, S. – Dýr, J. Báčsky Petrovec : ZOZP Kníhtlačiareň Báčsky Petrovec 1979, 56 s. Slováci v Srbsku z aspektu kultúry II. Ed. Sklabinská, M. – Mosnáková, K. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov 2013, 407 s. Slovenský biograﬁcký slovník, III. zväzok,f K – L. Martin : Matica slovenská, 1989, s. 329 VALENTÍK, Vladimír: Vznik Kníhtlačiarne, účastinárskej spoločnosti, v Báčskom Petrovci. In: Vydavateľsko-tlačiarenská činnosť Slovákov v Juhoslávii (zborník materiálov z medzinárodného sympózia Vydavateľsko-tlačiarenskej činnosti Slovákov v Juhoslávii, uskutočneného 10. a 11. septembra 1999 v Báčskom Petrovci, a z medzinárodnej vedeckej konferencie Časopis juhoslovanských Slovákov Nový život v kontexte slovenskej kultúry, uskutočnenej 28. a 29. októbra 1999 v Bratislave. Ed. Ladislav Čáni. Bratislava : Dom zahraničných Slovákov, Literárne informačné centrum 2000, s. 9 – 13. Použité fotograﬁe z Pamätnice 60 rokov Kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci 1919 – 1979 a z archívu SVC.

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Veľký pán Dunaj uzrel svetlo sveta (Veľký pán Dunaj – Antológia poézie klasikov národných literatúr podunajských štátov. Zostavil Miroslav Bielik. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2019)

národnom literárnom festivale v Inđiji v Srbsku predstavené národné antológie srbských a bulharských básnikov Stari Ister, Dunavo mlado, ktorú zostavil Radomir Andrić (Združenie spisovateľov Srbska, 2018) a Sbornik Poezij – Dunav, ktorú zostavili Bojan Angelov a Atanas Zvezdinov (Soﬁa 2018).

činy spravidla desať básní od desiatich básnikov – klasikov národných literatúr z každého podunajského štátu, t. j. z Nemecka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Chorvátska, Srbska, Bulharska, Rumunska a Ukrajiny. Každá z deviatich kapitol obsahuje úvodné poznámky, resp. krátku štúdiu o poézii s motívmi Dunaja v tej-ktorej národnej literatúre a medailóny básnikov. Na výbere básní sa podieľali spolupracovníci z medzinárodného tímu, a tak pri tomto slovenskom vydaní antológie okrem zostavovateľa sa na príprave podieľali Miroslav Demák, Martin Prebudila s technickou Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenspoluprácou Marských spisovateľov tiny Nemsilajovej a Milana Panića a Starý Ister, večne mladý Du- s jazykovou redakciou Jany naj, kým sa po viac ako 2 850 Farkašovej. Na prekladoch km z Čierneho lesa vleje do do slovenčiny participovali Čierneho mora, nadobudne Ľubomír Feldek, Peter Mišák, mnoho poetických pomeno- Viliam Mruškovič, Jozef Zavarvaní – Donau, Dunaj, Duna, ský (z nemčiny), Jitka RožňoDunav, Dunai... V literatúrach vá (z maďarčiny, na príprave národov spojených s touto kapitoly spolupracovali Imre európskou veľriekou je nielen Molnár, László Szörényi, Gáriekou života, ale aj riekou spá- bor Zsille), Miroslav Demák a jajúcou každého z nás s vlasťou, Martin Prebudila (z chorvátčiny kultúrnymi spoločenstvami, – participácia pri výbere básní v ktorých sa odrážajú naše Helena Sablićová-Tomićová spoločné dejiny, v ktorých sa a srbčiny – gestor Radomir zrkadlia naše súčasné i budúce Andrić), Irena Dimová, Martin nádeje. Mikuláš, Katarína Sedláková (z Vybrané básne z jednotlivých bulharčiny, na príprave kapitoly národných literatúr dokladujú spolupracovali Bojan Angelov a mnohodimenzionálny kultúrny Atanas Zvezdinov), Dagmar Máfenomén Európy, v ktorom nás ria Anoca (z rumunčiny, básne Dunaj, napriek rozmanitosti a vybral, poznámky a medailóny špeciﬁkám jednotlivých kra- pripravil Lucian Alexiu), Valéjín, ktorými preteká, spája. A ria Juríčková, Sergej Makara, sám projekt antológie básní o Svetlana Šoltésová (z ukraDunaji, iniciovaný Radomirom jinčiny, na príprave kapitoly Andrićom, je nielen dokladom, spolupracovali Dmitrij Burago ale i príkladom medzinárodnej a Michal Roman). Antológiu spolupráce básnikov a spiso- typograﬁcky spracoval Milan vateľských združení dnešnej Panić, obálku Milan Senko. Európy.“ Antológia sa realizovala s Antológia prináša v originá- pomocou Fondu na podporu loch a v prekladoch do sloven- umenia.

23/V

festivalu Pro Poet v Inđiji v Srbsku roku 2018.“ O tom, ako antológia vzniedzinárodnú antológiu kala až po svoje konečné vypoézie klasikov Veľký danie, zostavovateľ M. Bielik pán Dunaj prezentoval uviedol: „Na kolokviu v BratiSpolok slovenských spisovate- slave v júni 2016 sa účastníci ľov (SSS) na Tatranskej literár- zhodli na štruktúre celkového nej jari 2019, ktorá sa konala programu, etapách realizácie v apríli pod mottom Od Tatier a bezprostredných úlohách k Dunaju v meste Vysoké Tatry smerujúcich najskôr k prípraa okolí. Antológiu slávnostne ve antológie básní klasikov o uviedli do života 12. apríla vo Dunaji, pritom národní gestori vile Flóra v Starom Smokovci sa podujali vybrať a zdôvodniť jej vydavatelia – Miroslav Bielik, desať básní (od desiatich klasipredseda SSS, Peter Mišák, kov) z Nemecka, Rakúska, Slopodpredseda SSS, Štefan Ci- venska, Maďarska, Chorvátska, fra, šéfredaktor Literárneho Srbska, Bulharska, Rumunska týždenníka a tajomník SSS, a Ukrajiny. Bezprostredným cieľom bolo najskôr pripraviť ako aj iní členovia SSS. Hlavný zostavovateľ mo- a vydať jednotlivé národné numentálnej antológie Miro- antológie s básňami v origináli slav Bielik o tomto literárnom a v preklade do toho-ktoréprojekte povedal: „Antológia ho jazyka (v našom prípade Veľký pán Dunaj je produk- do slovenčiny) s príslušnými tom viacročnej medzinárodnej sprievodnými textami a bibspolupráce spisovateľských liograﬁckými poznámkami o organizácií podunajských štá- autoroch. Súčasne bol prijatý tov. Projekt sa začal rozvíjať spoločný názov antológie podľa na podnet predsedu Združe- básne významného srbského nia spisovateľov Srbska Ra- básnika Vaska Popu: Veľký pán Dunaj. domira Andrića Po antopri rokovaní s logickom predsedom Spolspracovaní ku slovenských prekladov spisovateľov o do jednotlizmluve o vzájomvých jazykov nej spolupráci v zúčastnených októbri 2013 v štátov hlavBelehrade. Obe ným cieľom združenia a ich bolo vydanie predsedovia sa spoločnej stali spolugeskomplexnej tormi projektu, antológie, v ktorý sa následktorej bude ne spresňoval na pracovných Obálka antológie Veľký pán každá báseň zverejnená stretnutiach v Dunaj okrem origirokoch 2014 – 2015 a zvlášť na kolokviách s nálu v ďalších ôsmich jazykoch postupnou rozrastajúcou sa a pokiaľ možno, i v preklade účasťou príslušných spisova- do angličtiny. Projekt ráta v teľských združení a odborníkov ďalších etapách aj so zahrnutím podunajských štátov: Dunajské ľudových piesní o Dunaji a s elégie v Bratislave roku 2016 antológiou poézie súčasných (zborník Dunajské elégie vydal básnikov o Dunaji, ako aj s vySpolok slovenských spisovate- dávaním komplexných antoľov v tom istom roku), Veľký pán lógií jednotlivých národných Dunaj – Štúrovo – Ostrihom literatúr od najstarších čias po roku 2017 a kolokvium v rámci súčasnosť. V tejto súvislosti Medzinárodného literárneho boli už v júni 2018 na MedziMartin Prebudila

ŠTÚ D IE

22. 6. 2019 • 25 /4860/

PO STOPÁCH PRVÝCH SLOVÁKOV V BÁČ-BODROŽSKEJ STOLICI (8)

Jedna osada – dvaja zemepáni DrSc. Ján Babiak

24/VI

j v druhej dekáde svojho panovania M. Terézia pokračovala s reformami. V roku 1761 nariadila cechom, aby si nechali potvrdiť svoje cechové privilégiá, ale hneď nato správu ﬁnancií odobrala stavom a zriadila nový systém, dala raziť strieborné mince (tereziánske toliare) a v roku 1762 uviedla prvé papierové peniaze v strednej Európe. V ďalšom roku (1762) žiadala, aby uhorská miestodržiteľská rada vypracovala správu o slobodných kráľovských mestách. Aj keď 15. februára 1763 vyslanci M. Terézie a pruského kráľa Fridricha II. mierom v Hubertsburgu označili koniec sedemročnej vojny, ľahšie sa dýchalo. Už nasledujúcehoho roku, 17. júna 1764, M. Terézia zvolala do Bratislavy snem, na ktorom sa s uhorskou šľachtou nezhodla s jej návrhmi, a potom, podľa obyčaje svojho otca, tento snem až do svojej smrti nezvolala. Vtedy začala s prestavbou na neobmedzenú moc panovníka, v ktorom presadzovala princípy osvieteneckého absolutizmu. V roku 1765, po smrti manžela Františka Lotrinského, panovníčka vyhlásila svojho syna Jozefa II. za spoluvládcu. Len o pár mesiacov neskoršie zjednotila formu volieb do mestských správnych orgánov, o rok neskoršie regulovala dovoz výrobkov do Uhorska, dňa 23. januára 1767 patentom Tereziánsky urbár upravila poddanské pomery, ale dala aj spáliť knihy s protištátnym obsahom, a potom sa dokumentom Constitutio Criminalis Theresiana a Lex Theresiana pričinila o úpravu súdnictva (1768). V roku 1770 boli vydané pokyny na úpravu zdravotníctva (Regulamentumsanitatis) a reorganizáciu univerzitného štúdia (Norma studiorum). V tom roku (1770) aj miestodržiteľská rada v Pošoni (Bratislava) nariadila stoliciam uskutočniť sčítanie ľudu. V takom ambicióznom programe reforiem otázka bola len, koľko oni prišli po Bajšu. ČIERNE MRAČNÁ NAD OSADOU Bez ohľadu na Zakove ﬁnančné ťažkosti, činom podpísania

osadníckej zmluvy a otáznymi kombináciami tohto zemepána pri evidovaní obyvateľstva a počtu domácností, boli podmienky na fungovanie Bajše splnené. Aj Zakovi poddaní museli začať s realizáciou svojich povinností na plné obrátky, veď o chvíľu ich čakali aj prvé splátky v naturáliách. Po zákonných predpisoch v osade sa museli riešiť aj školské a cirkevné záležitosti, a tak si slovenskí evanjelici žiadali od katolíckeho arcibiskupa Františka Klobušického v Kaloči, ktorý túto funkciu konal v rokoch 1751 – 1760, slobodu vierovyznania, nomináciu kantora – učiteľa a povolenie vystavať

tvrdý katolík, ktorý začal hneď pôsobiť v zmysle tvrdého katolíckeho presvedčenia M. Terézie. Tak všetky Klobušického povolenia potom padli do vody a ani jednotné spoločné nastupovanie delegácie luteránov Petrovca, Selenče, Bajše a Kulpína, čo z konfrontácie s katolíckou oligarchiou prerástli v podrobné vyšetrenie osobitne založenej stoličnej komisie, nakoniec zakončili pred miestodržiteľskou radou, ktorá skončila proces a potvrdila rozhodnutie katolíckej cirkvi o zákaze náboženskej slobody evanjelikov v spomenutých osadách1. Možno aj ten fakt, mimo hore

Erb rodiny Zakovej a erb rodiny Vojnićovej

zvonicu. Klobušický im asi aj vyšiel v ústrety, lebo v rokoch, kým bol tu arcibiskupom, nebolo zaevidovaných prekážok keď ide o slobodu vierovyznania a vyučovania v slovenskej reči. Konečne sú aj dôkazy, že vtedy škola robila a že do roku 1764 tu pôsobili štyria učitelia – kantori. Potom, ako vyzerá, tú slobodu našinci stratili. Dôkladnejšie správy o tejto konsolidácii nie sú známe, ale ako to bolo v niektorých iných slovenských osadách pri identickej problematike, najmä v Selenči, možno uzavrieť, že povolenie na cirkevno-školské pôsobenie dostali. Najmä arcibiskup Klobušický, ako slovenský rodák, bol k svojmu národu tolerantný, bez ohľadu na vierovyznanie, a tak aj Slovákom – evanjelikom dovolil slobodu evanjelickej školy a evanjelického cirkevného slova. Ale keď v roku 1760 Klobušický umrel, na post kaločského arcibiskupa bol zvolený J. Batthyányi,

spomenutých, dopomohol k tomu, aby do Bajše už len málo slovenských ľudí prišlo. Iba štyri nové rodiny za celé desaťročie. Pre obdobie rokov 1761 – 1770 to boli rodiny Štefana Kelementa, Jána Mikuláša, Štefana Bognára a Teodora Gašpara. Vtedy je evidovaná v matrike aj rodina Ďuričeková, ktorá prišla skôr. Aj počet tých biorodín, ktoré prišli pred rokom 1760, vzrástol zo 61 na 65, teda takmer stagnoval. Vtedy sa aj nad dedinu akoby spustili čierne mračná. Dňa 13. marca 1761 v osade vypukol požiar, ktorý sa v dôsledku vetra rýchlo šíril. Zhorelo 22 domov a viac sálašov so statkom. Aj postihnutí touto pohromou si žiadali pomoc v stolici a komisia preverovala pravdivosť ich žiadostí. O tri roky neskoršie (1764) – znovu požiar. Tentoraz zhorelo 13 domov s celým majetkom a 4 rodiny strádali tak, že im zhoreli stajne a zásoby sena a jačmeňa.

V osade začal panovať strach a neistota. Vtedy už vážne chorý gróf Zakó nemohol držať všetko pod kontrolou a syn Peter mal celkom odlišný, vlastne prísnejší postoj voči poddaným. To prelomilo aj trpezlivosť poddaných a tak dovtedy jednosmerné sťahovanie, deﬁnované príchodom do Bajše, začalo sa meniť v dvojsmerné. V roku 1762 zaevidovaný bol odchod štyroch slovenských rodín do ÉrsekÚjfalu (dnes Selenča). Aj gróf Zakó v tom videl nebezpečenstvo a koncom roka 1764 písal rodine Vojnićovej, že je potrebné vykonať nejaké opatrenia. Darmo, lebo vtedy už rodiny Zaková a Vojnićová navzájom značne oponovali. V MALEJ OSADE – DVAJA ZEMEPÁNI Tento takmer do krajností nedopovedaný postoj dvoch zemepanských rodín začal ešte skôr. Keď v roku 1759 Š. Zakó pri riešení svojich dlhov ustúpil polovicu Bajše rodine Vojnićovej, mnohí v tom videli zlé riešenie problému. To preto, že rodina Vojnićová bola inakšia. Dlho žila ako veľkorodina, bola veľká a medzi sebou zhodná, vedela uctievať mienku najstarších, ale aj vedela vykonať všetko to, čo bolo v jej záujme. Zaoberala sa odchovom dobytka a ako rodinná spoločnosť voči iným nastupovala jednotne a aj ﬁnančné náklady riešila svojpomocne. Aj Bajšu „kúpilo“ ako spoločnosť päť bratov, aby mohli po vtedajších móresoch v získavaní šľachtického titulu familie Vojnits dodať aj zemepanskú hodnosť – de Bajsa. Vskutku sa gazdovaním nezaoberali, získaný bajšiansky majetok hneď dali do prenájmu topolskému katolíckemu kňazovi J. Laknerovi, ale aj napriek tomu, keď sa im niečo nepáčilo, vedeli aj vo veciach hospodárenia Laknera až fyzicky intervenovať. Mohli to, lebo časom získali kľúčové miesta na administratívno-správnych a súdnych pozíciách v celom Subotickom obvode a ako úhľadná rodina boli uznávaní aj v Sombore. Ale voči poddaným rodina Vojnić nemala vždy zhovievavý vzťah, často narušovala stanovené zmluvy a predpisy, aj neprávne privlastňovala majetky, určené pre poddaných. Ako to znášali poddaní, možno len predpokladať. Vrtochy svojich nových majetkových susedov Š. Zakó prijal so značnou toleranciou. Ako ich dlžník tak to aj musel. Aj zmluva o ustupovaní polovice majetku

ŠTÚ DI E

HLAS ĽUDU • OBZORY Tak to potom neprešlo ani bez ohlasu poddaných. Jednoducho opustili toto panstvo. Už v apríli 1765 odchod z Bajšesa stal intenzívnejší, keď najprv odišli rodiny Tomáša Farkaša, Martina Plesovského a Martina Hegedúša. Tieto prosili veľkého župana o povolenie o odchod, lebo za 10 – 11 rokov života v tejto osade už zostarli bez toho, aby si riešili základné živobytie. Aj v roku 1767 sa z osady vysťahovalo do Banátu ďalších 15 rodín a v roku 1769 osadu nechalo až 35 rodín slovenskej, maďarskej a srbskej národnosti. Ten odchod akoby ledva čakali občania z bližšieho okolia a správali sa podľa princípu: keď niekto odchádza, uprázdnené miesto vyplňujú druhí. Práve v tých časoch sa začal evidentný prechod Srbov zo Somboru do Bajše. Najprv sa to prejavilo akoby dočasným príchodom počas konania sezónnych prác, a potom sa tam na pastviská natrvalo dohnal statok majetnejších Somborčanov. Aj zemepán Zakó, vlastne jeho syn Peter, tak po princípoch Vojnićovcov, sa začal správať voči svojim krajanom zhovievavejšie, a potom aj najlepšia zem staroosadlíkom bola odobraná, aby bola udelená Srbom. Tak v rokoch 1764 a 1765 až 26 somborských rodín sa presťahovalo do Bajše a prišli sem aj tri rodiny z Čonoplje. A ešte väčšie ústupky svojim rodákom robila aj rodina Vojnićová. Aj zhoda okolností šla v prospech rodiny Vojnićovej, ktorá pomaly, ale iste začala v Bajši mať dominantnú pozíciu. Keďže získavanie tých vymožeností spravidla išlo cez chrbát poddaných, aj títo podávali sťažnosti na vyššie inštancie. Išlo to do tej miery, že stoličným rozhodnutím z roku 1771 si zemepáni osady Bajša (aj Kulpína a Nového Sela) museli zladiť vzťahy s poddanými v súlade s urbárskou reguláciou. Asi sa tak aj stalo, lebo spory medzi rodinami Zakovou a Vojnićovou potom prestali. Ale možno k tomu prispela aj smrť Petra Zaka v roku 1772, ako i nezáujem mladšieho brata Đorđa Zaka o túto osadu, keďže Vojnićovci mali úplnú slobodu svojho pôsobenia a získali takmer celú Bajšu. Potom už len vnukovi Š. Zaka – Demetrovi sa podarilo pokojnými zákonnými postupmi

navrátiť polovicu majetku Bajše. KONEČNE SČÍTANIE OBYVATEĽSTVA V poslednom desaťročí svojho panovania M. Terézia aj ďalej prihliadala na reformy. V roku 1773 nariadila zemepánom vrátiť poddaným odobraté usadlosti, prispela k regulácii sociálnych opatrení, ako i ďalšej konsolidácii školstva (Ratioeducationis) a cirkvi, zakázala vynucovanie priznania mučením obžalovaných atď. Aj v značnej miere prispela k tomu, aby predpisy nezostali iba na papieri, ale prenikli aj do praxe. Do Bajše v tej dekáde (1771 – 1780) prišlo znovu málo rodín s novým priezviskom, ktoré mali zaznačenú evidenciu novorodeniatok v subotickej matrike narodených. Konkrétne išlo len o päť rodín. Boli to rodiny Maceková, Ľuptáková, Bocková, Ďuricová a Haškováa. Ale to je už ani nie toľko dôležité, lebo z roku 1774 bolo v Bajši už sčítané obyvateľstvo a G. Ulmer zo sčítania vyznačil aj priezviská týchto rodín3. Je ich spolu 144, ale sčítanie je bez naznačenia národnostnej príslušnosti. Preto tak ako bol použitý aj pri excerpcii slovenských rodín z matriky pokrstených, vykonala sa identiﬁkácia slovenských rodín aj v tomto sčítaní. Je zaujímavé, že v tom sčítaní sa našlo viac ako polovica slovenských rodín s identickým priezviskom ako v matrike pokrstených, presnejšie 45 rodín. Bol to povzbudzujúci znak o dobrom prístupe k riešeniu problému, keď nie sú uvedené konkrétnejšie dáta o národnostnej príslušnosti kolonistov. Ale autor sa ani s tou previerkou neuspokojil, nepovažoval ju za postačujúcu. V predpoklade, že toto prvé sčítanie nebolo úplné, vlastne, že nezaradilo do sčítania všetky rodiny, bolo konzultované ďalšie sčítanie v poradí. Bolo to cirkevné sčítanie z roku 1774 pre pravoslávnych veriacich a sčítanie evanjelikov, helvétov a katolíkov z roku 1786. Bolo to vykonané preto, že už komparácia sumárneho počtu rodín v sčítaní z roku 1774 (evidovaných 144 rodín) so sumárom sčítania cirkevne determinovaných rodín (zapísaných bolo 305 rodín) ukazovala na nejednotný prístup v evidencii rodín. Bol predpoklad, že pri

štátnom sčítaní sa evidovali iba daňou povinné rodiny a ostatné nie, kým cirkevné sčítania mali tendenciu zapísať čím väčší počet rodín, a tak evidovali vskutku pravý biorodinný stav v osade. Preto sa ako kritérium pre evidenciu bajšianskych slovenských rodín zobrali oba sčítania. Ten z roku 1774 ako najbližší k skúmanému obdobiu a tie cirkevné ako najkompletnejšie. V takom prístupe, až na prekvapenie, všetky excerpované priezviská rodín zo sumára matriky narodených Subotického obvodu, o ktorých sa predpokladalo, že sú slovenské rodiny z Bajše, to bolo aj potvrdené. Aj dodatočné matematické preverovanie frekvencie nielen príchodu týchto rodín do tejto osady, ale aj ich odchodu z Bajše dalo možnosti monitorovania populačnej politiky, jej dynamiky v predpokladaných časových segmentoch, v tomto prípade v Bajši, aj v prípadoch, keď sa to niekomu zdalo byť nemožné. Je to istý znak, že pri serióznom prístupe k problému, logicky postavených hypotézach, dôsledne postavenej metodológii výskumu a obozretne zvoleného kritéria je možné úspešne anticipovať danú problematiku, aj keď sa to na prvý pohľad zdá byť otázne. Rezultáty tohto výskumu ukazujú na nelogickosť tvrdenia, že v Bajši nebolo Slovákov, lebo neboli k dispozícii priame archívne dokumenty o prítomnosti osadníkov v tejto osade. Akoby sa v dejinách problém nemohol riešiť ak to v archívoch nie je napísané, akoby sa k pravde nemohlo prísť aj iným spôsobom. Veď valídne postavené procedúry to umožňujú, a potom je iba otázne, či ich historik pozná, aj chce aplikovať, alebo nie. Alebo je možno ľahšie vyhnúť sa tej komplikovanej vedeckej „galibe“ a jednoducho konštatovať, že v Báč-bodrožskej stolici pred príchodom do Petrovca Slovákov nebolo? Aj vytrieť tým takmer päťdesiatročné jestvovanie našej entity na tomto území? Prečo sa toho zrieknuť? Veď história je ženského rodu, ale práve preto, že skúma časové relevancie v živote človeka, nemala by mať dôvody na krytie svojich rokov. Ani keď ide o roky začiatkov existencie Slovákov na tomto priestore.

1 V tom procese z Bajše boli prítomní Tomáš Farkaš a Tomáš Makan. Podrobnejšie o tom pozri Dokument 52/1764, AV, BBS. 2 Viď o tom G. Ulmer: Posed Bajša, spahije i kmetovi. 1751 – 1849. FF, Institut za istoriju, Novi Sad 1986, s. 109 – 114. 3 G. Ulmer, c. d., s. 301 – 302.

25/VII

Š. Zaka rodine Vojnićovej bola akoby postavená na ideáloch zhody a nie rozporu dvoch odlišne zmýšľajúcich zemepánov, aké vskutku boli. Dodatočné obťaženie bol aj fakt, že Zakó ešte v roku 1751 prijal svoj majetok s dosť neistými, neoznačenými hranicami chotára, ako i okolnosť že susedný chotár – Roglaticu už vtedy vlastnila rodina Vojnićová, a tak do nedorozumení, kde sú vskutku medze jedného, či druhého panstva prichádzalo často. Nakoniec aj tie momenty, ktoré skôr vyzerali ako nedorozumenia, vlastne predstavovali iba malý prečin alebo hádku, čia je zem, úroda, pasienok, spravidla končili na súde. Potom, od roku 1762, sa hádky z poľa preniesli aj do osady a znovu to zakončilo aj s obvineniami, že rodina Vojnićovcá svojvoľne buduje nové stavby v Bajši, na ešte nerozdelenom pozemku bez vedomia rodiny Zakovej. Bez toho, čo je čie, sa nezaobišiel ani stred osady. Takých zápisov zo zmierovacích alebo súdnych pojednávaní sú plné archívy, najmä v Novom Sade a Subotici a možno najvýstižnejšie, tak sumárne, problém sporenia Zakovcov a Vojnićovcov prezentuje G. Ulmer vo svojej dizertácii2. Keď tak bolo medzi zemepánmi, možno si len predstaviť, aký ich stav bol voči poddaným. Tak v mene poddaných v roku 1765 synovia Peter a Đorđe Zakovci protestovali u kompetentných orgánov, že rodina Vojnićová odňala poddaným 98 ½ jutra zeme, potom že Vojnićovci postavili ohradu, ktorá znemožňovala prístup k spoločnému pastvisku poddaným Zakovho panstva, nasledovali obvinenia, že táto rodina núti poddaných na väčšie poplatky, ako je to zmluvou určené. Aj v roku 1767 na rade bola nová sťažnosť proti Vojnićovcom pre konﬁškáciu veľkých plôch ornice staroosadlíkom a udelenie tejto zeme novým prisťahovalcom v roku 1766, ako i náhradnú kolonizáciu ešte ďalších 10 rodín, a všetko to bez dohovoru s rodinou Zakovou. Na všetko spomenuté aj originál zmluvy s poddanými z roku 1757 sa stratil, a potom bolo aj otázne, koľko odpisy zmluvy v latinskom a maďarskom jazyku boli naozaj vierohodné.

HUDBA

22. 6. 2019 • 25 /4860/

INTERVIEW: HUDOBNÉ DUETO ICONOCLAST Z USA

a vytvára imaginárny príbeh. Leo: Taliansky režisér Mario Gazzola napr. použil našu hudbu vo svojom krátkom filme Con gli occhi di domani (Zajtrajšími by možno očakával, že toto neprikláňajú ani k jednému očami) a nahrali sme aj hudbu dueto hráva štandardné, pek- charakteristickému hudobnému pre dokumentárny film Savage né melódie, ale od nás možno štýlu. Sú to rôzne bandy hrajúce Acts na tému z dejín Filipín. Julie, hrávaš na saxofóne počuť omnoho viac. Nehráme rozličné veci, ale navzájom ich totiž niečo, čo by od nás asi spája určitý postoj off-beat. a na husliach. Ako by si poväčšina očakávala – myslím si, Niektorí z týchto interpretov rovnala tieto dva hudobné že náš zvuk je plný prekvapení. smerujú viac k rockovému zvu- nástroje? Julie: Hrať na husliach som Čo vás inšpiruje k takejto ku, iní sú viac zameraní na etno, hre? Je to sám New York s ale všetky skupiny z etikety Fang začala ešte v detstve, potom nespočetnými štýlmi, ktoré Records znejú trochu inak, ako som urobila určitú prestávku a sa tam prepletajú? by ste to očakávali. Toto vyda- venovala sa maliarstvu. Potom Julie: Určite je to New York a vateľstvo založil Chris Rael zo som začala hrať aj na saxofóne jeho kakofónia, všetky tie jeho skupiny Church of Betty, ktorý a zároveň som sa vrátila aj k zvuky, rôzne etnicity, rozmanitá v súčasnosti hrá na citare a husliam. Moja dnešná hra na hudba, umenie, potrava... inšpiruje sa indickou hudbou. husliach je skôr perkusná, nie Leo: Jeho intenzita a enerNázvy vašich albumov znejú klasická. Myslím si, že sú viaceré gia. A neuveriteľný počet vy- akoby šlo o filmové názvy: Sins spoločné vlastnosti saxofónu a nikajúcich hudobníkov. Všetko of New York, City of Tempta- huslí, lebo obidva nástroje sú dokopy. Je to mesto, ktoré tion, The Speed of Desire alebo flexibilné pri ladení, intonácii a nikdy nespí. The Body Never Lies. Dalo by expresívnosti. A príliš ťažké na Považujete váš band za sú- sa hovoriť určitom filmovom ovládanie a dosahovanie toho časť niektorej hudobnej scény? pocite z vašej hudby? Dokonca pravého zvuku. Keď sa začínate Sú niektoré skupiny, ktorých nahrali ste hudbu aj pre nie- učiť hrať na nich, obidva nástroje znejú príliš škaredo. Okrem zvuk je blízky vášmu? koľko kratších filmov... Leo: Keď sme založili skuJulie: Názvy albumov a skla- toho, aj saxofón, aj husle sú pinu pred viac než 30 rokmi, dieb sú významnou zložkou výrazne temperamentné. Leo, aký je tvoj prístup k hre boli sme súčasťou newyorskej nášho prejavu. Napovedajú scény vytvorenej v klube Knit- niečo poslucháčovi, ale zároveň na bubnoch a syntetizátore? Leo: Jedným z hlavných dôting Factory. Hrávali tam rôzne v ňom vytvárajú zvedavosť, lebo originálne skupiny, ktoré sa mnohé naše názvy sú vlastne vodov, prečo hrám na syntenavzájom odlišovali jedna od záhadné a nehovoria o ničom tizátore, je ten, že na ňom je omnoho ľahšie kompodruhej. novať skladby pre iné Julie: Bola to výrazne nástroje. Zbožňujem tvorivá scéna s ľuďmi, ktorí však bubny a snažím sa hrali veľmi imaginatívnu, hrať melodicky na nich, jedinečnú hudbu. Vystuponapriek tomu, že bubny vali sme v dnes už legennemajú presne určedárnych kluboch Knitting né noty. Na bubnoch Factory a CBGB a bolo to možno hrať rôznymi veľmi pulzujúce obdobie. spôsobmi – nejde len Bolo to neustále kríženie o rytmus. rôznych štýlov, akými sú Ako dueto Iconocdžez, rock, death metal, last existujete už viac nová klasická hudba, world ako 30 rokov. Ako sa music… Ťažko je to defipozeráte na prejdené novať určitým termínom. Iconoclast na koncerte v Novom Sade obdobie a čo možno Jedným z tamojších kľúčových hudobníkov bol napr. konkrétnom – poslucháč si na od vás očakávať v budúcnosti? Leo: Budeme pokračovať v saxofonista John Zorn. základe nich môže vytvoriť Takmer všetky albumy Ico- nejaký vlastný príbeh. Názvy našej hre bez ohľadu na to, čo noclast vyšli vo vydavateľstve piesní dotvárajú určitú atmo- sa stane vo svete technológií Fang Records. Povedzte niečo sféru a podnecujú obecenstvo alebo v hudobnom priemysle. Julie: Nikdy neprestávame o vašej spolupráci s touto k využívaniu imaginácie. Myslím etiketou… si, že naša hudba nesie určitý komponovať, skúšať a pracovať Julie: Je to vlastne kolektív filmový pocit, najmä s ohľadom na nových ideách a skladbách. zložený z viacerých hudobníkov, na spôsob, akým sa náš album Takže ide o neustále hýbanie pre ktorých je spoločné, že sa alebo koncert postupne vyvíja sa dopredu.

Zvuky bezsenného mesta Stevan Lenhart

ewyorské žensko-mužské dueto Iconoclast zavítalo po prvýkrát do Nového Sadu v roku 1997. Vystupovali na Medzinárodnom festivale novej hudby Interzone, ktorý sa usporiadal v Divadle mladých a bol skutočnou udalosťou v našej viacročnými sankciami postihnutej krajine.

26/VIII

Julie Joslynová a Leo Ciesa

Iconoclast prezentovali svoj originálny avantgardný zvuk, ktorý má blízko k modernému džezovému prejavu, ale voľne zapája prvky rôznych iných štýlov, čoho výsledkom je prekvapivo nekaždodenná a slobodná hra. Saxofonistka a huslistka Julie Joslynová a bubeník Leo Ciesa sa po viac než dvadsiatich rokoch vrátili do Nového Sadu a v apríli t. r. koncertovali v tunajšom Mládežníckom stredisku CK13, kde sme využili príležitosť na rozhovor. Okrem toho, že názov Iconoclast dobre znie, pravdepodobne boli aj nejaké iné dôvody, prečo ste si pre svoj band zvolili práve toto pomenovanie... Mohlo by sa povedať, že vaša hudba je ikonoklastická? Julie: Áno. Myslím si, že názov je v súlade s našou hudbou, ktorá popiera ustálené pravidlá a tradičné, klišéovité a stereotypné veci v umení a v živote. S ohľadom na nástroje, ktoré používame – čiže saxofón, husle, syntetizátor a bubny – niekto

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE KUS VLADIMÍRA MIČÁTKA

Usporadúvali tradičné i nové podujatia Elena Šranková

edzi poslednými spolkami a klubmi v piatok 14. júna snemovali členovia KUS Vladimíra Mičátka. Výročné zasadnutie bolo v Slovenskom národnom dome v Kysáči. Michal Francisty, predseda tohto spolku, privítal prítomných a potom ich informoval o vlaňajšej činnosti spolku, plánoch na tento rok a prečítal aj správu pokladníčky Zuzany Nasádiovej. V čele pracovného predsedníctva bola Anna Asodiová, vďaka ktorej sa pracovalo účinne a diskutovalo sa k veci. Zápisnicu z minuloročnej výročnej schôdze prečítala Anna Legíňová. Keď ide o vlaňajšie aktivity KUS Vladimíra Mičátka zo slov predsedu Francistyho vyplynulo, že mali početné podujatia a stretnutia. Najviac spolupracovali s MOMS Kysáč a Galériou SND, čo je aj samozrejmé, lebo sú pod tou istou strechou. V pokračovaní predseda

spolku spomínal aktivity chronologickým poradím. Ako prvú akciu v roku 2018 mali tradičný Valentínsky večierok, pokračovali s ôsmomarcovským večierkom a potom so stavaním mája pred Slovenským národným domom. V rámci Kultúrneho leta zorganizovali literárne posedenie, prvú výstavu kaktusov a sukulentov a na sklonku leta i koncert slovenskej ľudovej hudby a ďalšie literárne posedenie. Už piaty rok za sebou usporiadali Čaro Vianoc, ktoré trvá počas štyroch adventných nedelí. Nevystal ani vianočný predajný bazár v spolupráci so Spolkom kysáčskych žien. Ako prízvukoval M. Francisty, od januára 2018 v priestoroch Slovenského národného domu každý utorok mali stretnutia sekcia pre vypracovanie ručných prác, ako i filatelistická sekcia. Na záver nezabudol pripomenúť, že všetko realizovali s malými finančnými prostriedkami, ale zato s dobrou vôľou, čo dalo aj dobré výsledky, čiže podujatia boli pekne navštívené.

PADINSKO-KOVAČICKÁ MALIARKA ČISTÉHO SRDCA

Tvorba poznačená originalitou a bohatou fantáziou Anička Chalupová

Kovačici sa hovorí, že je malým bodom na geografickej mape, ale na mape insitného umenia skutočnou metropolou. Mnohí ju považujú za mekku insity, lebo všetci skutoční ctitelia a milovníci insity aspoň raz navštívia toto maliarske mestečko a jeho veľkú Galériu insitného umenia, ktorá v súčasnosti vo svojom fonde má diela 46 autorov. Do tejto maliarskej rodiny od roku 1986 patrí aj insitná maliarka Zuzana Vereská (1955), ktorá vytrvalosťou, ale predovšetkým vďaka svojmu talentu šíri dobré meno Kovačice aj mimo hraníc Srbska. Na prvé plátno maliarka Zuzana Vereská namaľovala v detstve, prvú výstavu mala roku 1984. V priebehu doterajšej bohatej umeleckej činnosti mala mnoho samostatných výstav, často sa zúčastňovala na spo• KULTÚRA •

Nová kovačická elektráreň očami a štetcom Zuzany Vereskej

ločných výstavách tak doma, ako aj v zahraničí. Padinsko-kovačická maliarka Zuzana Vereská svoje diela doteraz predstavila verejnosti v Izraeli,

Program pred Slovenským národným domom, po ktorom stavali máj O tom, že prostriedky, s ktorými nakladali, boli skutočne skromné, svedčila správa z pokladnice. V pokladnici totiž mali 40 278 dinárov, z čoho im zostalo iba 42 dinárov. Na bankovom účte mali 12 295 dinárov, z čoho zostalo nestrovených 3 535. Na základe projektu dostali i prostriedky z pokrajiny vo výške 50-tisíc dinárov. Keď ide o plány na tento rok, mnohé z nich, najmä tradičné, už realizovali. Boli to Valentínsky a ôsmomarcovský večierok a stavanie mája. Toho času sa pripravujú na ďalšie Kultúrne leto,

v rámci ktorého chcú zorganizovať päť podujatí. Potom budú nasledovať ďalšie tradičné podujatia. Niekoľko akcií usporiadajú aj s MOMS Kysáč a inými kysáčskymi spolkami a klubmi, nuž od mičátkovcov možno očakávať bohaté kultúrne zážitky. Na zasadnutí odznela aj správa dozornej rady, ktorú prečítala Zuzana Agarská, ktorá na záver snemovania prečítala aj vlastnú báseň. Nevystala ani diskusia na rôzne spolkové, ale i širšie témy s početnými návrhmi a pripomienkami.

na Cypre, v Nemecku, Tunisku, Číne (Expo 2010 Shanghai), Španielsku, na Slovensku a v iných krajinách, tiež v mestách: Paríž (UNESCO), Ženeva (UNICEF), New York (UN), Brusel (EÚ), Štrasburg, Viedeň (OBSE), Washington (MMF). So svojou bohatou výtvarnou tvorbou precestovala všetkých päť kontinentov. Jej Početní spisovatelia ilustrovali svoje knihy práve maľby obohatili počet- reprodukciami jej obrazov né publikácie, literárne diela, maľovanky pre najmladších. kou výtvarnou rétorikou, je jasne čitaInšpirovali aj organizátorov Kovačic- teľná, nevtieravá, no radostná, vzletná kého polmaratónu Nije naivno trčati, a bezstarostná, a to je práve to, o čo sa ktorí na tričká účastníkov a na všetky snaží každé skutočné umenie. Preto propagačné materiály zaradili motív nie div, že jej obrazy si našli cestu v podobe obrazu Zuzany Vereskej. na všetky kontinenty a že sa jej proZuzana je umelkyňa s bohatou fan- stredníctvom tradičnej formy prejavu táziou, preto jej tvorba ponúka vždy a tradičných ikonografických prvkov niečo nové, jedinečné a originálne. podarilo obnoviť pevný, pretrvávajúci Okrem obrazov, na ktorých znázor- kontakt s umeleckým publikom a daňuje retrospektívu jej dlhoročného rovať tak tradícii večný život,“ povedala umeleckého vyjadrovania sa farbami a Jarmila Ćendićová, historička umenia. štetcom, prednedávnom, inšpirovaná V súčasnosti obrazy insitnej maliarky veterným parkom v blízkosti mestečka Zuzany Vereskej už viac ako pol roka insity, na obrazoch začala znázorňovať putujú po Slovensku a svojou krásou cyklus príbehov s novou tematikou. nadchýnajú tamojších milovníkov a „Celá jej tvorba, preniknutá magic- ctiteľov tohto druhu umenia. 25 /4860/ 22. 6. 2019

Kultúra 49. ROČNÍK FFTT V HLOŽANOCH

Triumfovali domáci Hložančania Danica Vŕbová

nožstvo tanečných, speváckych a hudobných ochotníkov z celej Vojvodiny zhromaždilo sa v sobotu 15. júna na našom najväčšom celomenšinovom súťažnom podujatí, Folklórnom festivale Tancuj, tancuj… v Hložanoch. Počasie tohto roku žičilo, takže 49. ročník festivalu odznel

níčky Výboru pre kultúru NRSNM Anny Čapeľovej koncert speváckych skupín a orchestrov slávnostne otvorila pokrajinská poslankyňa, zároveň aj podpredsedníčka NRSNM Tatiana Vujačićová. Hlasové schopnosti si odmerali mužské, ženské a dievčenské skupiny z Pivnice, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Bingule, Padiny, zo Starej Pazovy, z Nového Sadu, Kysáča, Vojlovice, Lalite, Hajdušice, Momentka z otvárania, predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová (foto: J. Hlaváč)

Hložančania sú absolútnym víťazom 49. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... (foto: J. Hlaváč)

v temer tropických podmienkach, čo ochotníkom neprekážalo ukázať sa v najkrajších krojoch a pri výstupe dať maximálny výkon. Festivalová fiesta sa už tradične začínala koncertom speváckych skupín a ľudových orchestrov v dome kultúry, pokračovala sprievodom všetkých účastníkov festivalu a zabodovala dvomi koncertmi folklórnych súborov v amfiteátri. Nechýbali ani sprievodné podujatia. NAJKRAJŠIE SPIEVALI NOVOSADČANKY, NAJLEPŠIE HRALI PADINČANIA Po privítacích slovách predsed-

Hložian, zo Šídu a Selenče. Ľudové orchestre tohto roku nesúťažili vo veľkom počte, keďže sa obecenstvu predstavili iba dva. Neľahkú úlohu mala porota hodnotiaca výkony speváckych skupín a orchestrov, ktorá pracovala v zložení: Juraj Súdi st., predseda poroty, Jarmila Juricová-Stupavská a Samuel Kováč ml., členovia. Porota hodnotiaca výkony speváckych skupín a orchestrov rozhodla sa tohto roku neudeliť prvú cenu v kategórii orchestrov. Druhá cena sa dostala do rúk hudobníkom z padinského Domu kultúry Michala Babinku, ktorí pracujú pod taktov-

Najvyššia tohtoročná cena v kategórii orchestrov sa dostala do rúk Padinčanov (foto: J. Hlaváč)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kou Anity Petrákovej. V kategórii orchestrov na treťom mieste zakotvil ľudový orchester Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu v čele s umeleckým vedúcim Zlatkom Klinovským. Keď ide o spevácke skupiny na porotu najviac zapôsobil spev dievčenskej speváckej skupiny Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu, ktorá s odborným vedením Tatiany Jaškovej zaspievala

Už pri prvom koncerte bolo vidno, že je návštevnosť festivalu nižšia ako v minulých ročníkoch, čo možno zdôvodniť faktom, že mnoho ľudí z javiska a obecenstva žije na Slovensku. Záujem o festival však bol, čomu istotne pomohla aj tohtoročná novinka – voľný vstup na festival. Na úvod programu hostí privítali predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany a predseda Organizačného výboru 49. FF Tancuj, tancuj… Pavel

V sprievode sa tancovalo aj pri vysokej horúčosti: Aradáčania vo víre tanca (foto: J. Hlaváč)

zmes slovenských ľudových piesní z Pivnice. Druhú cenu si vyspievala ženská spevácka skupina pri SKOS Detvan z Vojlovice, ktorú nacvičil Vladimír Kolárik. Tretím miestom sa ovenčila ženská spevácka skupina KOS Jednota z Hložian s umeleckým vedúcim Rastislavom Struhárom. Koncertom speváckych skupín a orchestrov prítomných priaznivcov slovenskej ľudovej hudby sprevádzali Petrovčanky Andrea Lačoková, Margarita Benková a Martina Benková. PRVÝ KONCERT FOLKLÓRNYCH SKUPÍN A OTVORENIE FESTIVALU

Žembery, tiež Anna Huďanová, zástupkyňa predsedu ZO Báčsky Petrovec a podpredsedníčka VR NRSNM. Slovo patrilo aj Libuške Lakatošovej, predsedníčke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá pozvala predstaviteľa Vojlovice, minuloročného víťaza festivalu Tancuj, tancuj…, aby festival otvoril. Na javisku sa po otvorení roztočili páry zo všetkých súborov pri spoločnom otváracom programe. V prvej časti koncertu tanečných skupín predstavili sa Hložančania, Kulpínčania, Boľovčania, Aradáčania, • KULTÚRA •

Najkrajšie spievala dievčenská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu (foto: O. Benka)

Odborná porota hodnotiaca výkon tanečných súborov (zľava): Milorad Lonić, Marijan Pavlov (hodnotil kroje), Ružena Červenská a Žeľko Suchánek

Laliťania, Hajdušičania, Kovačičania a Petrovčania. DRUHÁ ČASŤ KONCERTU FOLKLÓRNYCH SKUPÍN A REVUÁLNY PROGRAM Druhá časť koncertu, ktorá bola odvysielaná aj v priamom prenose na RTV 2, bola o dva body bohatšia ako prvá. Zatancovalo v nej desať súborov, a to z Vojlovice, zo Starej Pazovy, z Báčskeho Petrovca, Nového Sadu, zo Šídu, Selenče, z Padiny, Hložian, Kysáča, a Kovačice. Diváci potom zatlieskali hosťujúcim súborom, ktoré vystúpili v revuálnej časti, kým porota hodnotila výkony súťažiacich tanečníkov. Ako prvý predstavil sa veteránsky folklórny súbor Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu, po nich zatancoval KUS svätého

odovzdala predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Druhú cenu si vytancovali rovnako ako aj vlani tanečníci Folklórneho súboru V šírom poli hruška Domu kultúry 3. októbra z Kovačice a tiež si zaslúžili účasť na

Sávu z Novej Pazovy a nasledujúce body patrili veteránskemu súboru z Rusínskeho kultúrneho centra z Nového Sadu, ako aj hosťom zo Slovenska – Folklórnemu súboru Bukovinka z Braväcova.

Na jarmoku nechýbali ani Jánošíčanky

A NAJLEPŠÍ TOHTO ROKU SÚ… Podľa hodnotenia posudzovacej komisie, výsledky ktorej netrpezlivým ochotníkom a priaznivcom folklórneho dedičstva prezradila jej predsedníčka Ružena Červenská, najlepším súborom a absolútnym víťazom na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj… stala sa tanečná skupina domáceho súboru Jednota z Hložian so štylizovaným tancom Pod oblok. Oni s choreografom a umeleckým vedúcim Jaroslavom Kriškom budú reprezentovať našu menšinu Vojlovičania, minuloroční víťazi, s festivalovou na Krajanskej nedeli na vlajkou (foto: J. Hlaváč) Detve. Sošku NRSNM hložianskemu súboru • KULTÚRA •

SPRIEVODNÉ PODUJATIA V dome kultúry domáci Spolok žien Slovenka pripravil výstavu pod názvom 70 sukieň mala a na rovnakom mieste bolo možné pozrieť si aj výstavu hložianskych výtvarných umelcov. Už tradične Spolok žien Slovenka organizoval jarmok, na ktorom si návštevníci festivalu mohli vychutnať domáce koláče a kúpiť ručné práce, ktoré ponúkali hosťujúce spolky žien. Pod organizáciu 49. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… v Hložanoch sa podpisujú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, KOS Jednota z Hložian, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Miestne spoločenstvo Hložany a Obec Báčsky Petrovec.

festivale na Detve. Porota, pracujúca v zložení: Milorad Lonić, Žeľko Suchánek a, ako sme už spomenuli, Ružena Červenská, predsedníčka poroty, rozhodla sa tretie miesto udeliť Slovenskému kultúrno-osvetovému spolku Detvan z Vojlovice. Odborník, ktorý mal na starosti ohodnotiť najlepšie krojovaný súbor, bol Marijan Pavlov, a cena sa dostala tiež do rúk Vojlovičanov. Vojlovičania o rok budú aj našimi predstaviteľmi na Folklórnom festivale Jánošíkov dukát v Českej republike. Autorkou scenárov bola Anna Horvátová. Program prvého a druhého koncertu folklórnych súborov moderovala dvojica Ele- Moderátorská dvojica: Elena Vršková z Hlona Vršková z Hložian a Ivica žian a Ivica Grujić-Litavský z Aradáča (foto: Grujić-Litavský z Aradáča. J. Hlaváč) 25 /4860/ 22. 6. 2019

Kultúra NA SLÁVNOSTI V KOVAČICI

Odmenili 212 žiakov z Kovačickej obce Anička Chalupová

boli aj žiaci Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici: Ivona Bírešová, Ivan Cicka, Valentína Jovanovová, Andrej Tomáš a Nevena Teslová. V Základnej škole maršala Tita v Padine Vukov diplom získalo sedem žiakov záverečného ročníka: Ivan Bokor, Tijana Bešková, Đina Grnčová, Zuzanka Hlavčová, Nataša Petrovičová, Svetlana Sládečeková a Ksenija Srdanovićová, kým ZŠ Mladých pokolení vyprevadila piatich žiakov – nositeľov

Diplomu Vuka Karadžića. Sú to Una Brtková, Patrik Cicka, Igor Čížik, Stefany Čerňošová a Denis Ďuriš. Okrem kníh autorov ruských klasikov šiesti žiaci s titulom žiaka generácie boli odmenení aj súčasnými tabletmi. Na tejto nevšednej slávnosti vystúpili aj predstavitelia chórov a orchestrov z Kovačickej obce, ktorí na tohtoročnej republikovej súťaži chórov a orchestrov v Sriemskych Karlovciach zožali najvyššie ocenenia. Predstavili

ohtoročná slávnosť udelenia odmien najúspešnejším žiakom základných škôl z územia Kovačickej obce a Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici sa uskutočnila v utorok 11. júna v kovačickom Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax. Slávnosť sa začala stretnutím žiakov nositeľov Diplomu Vuka Karadžića, žiakov generácie a tých, ktorí na republikových súťažiach v školskom roku 2018/2019 dosiahli pozoruhodne úspechy. Tradičnú slávnosť pre najlepších žiakov usporiadala Obec Kovačica v čele s predsedom Milanom Garaševićom, ktorý zagratuloval a odovzdal príležitostný darček 212 najlepším žiakom z Kovačickej obce. Z tohto počtu 39 žiakov dopracovalo k Vukovmu diplomu. Medzi nimi Slávnosť bola skončená spoločnou fotkou odmenených a organizátorov

Z NAŠEJ PUBLICISTIKY

Čar(b)ológ číslo 9 Jaroslav Čiep

ddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade periodikum Čar(b)ológ vydáva od roku 2007. Časopis založili študenti tohto oddelenia za pomoci profesorky Jarmily Hodoličovej a vznikol tak, že zo svojich literárnych pokusov, ktoré študenti písali v rámci predmetu literatúra pre deti a mládež, vybrali tie najkvalitnejšie a najzaujímavejšie a uverejnili v ich v časopise, ktorý pomenovali Čar(b)ológ. Jeho obsah svojimi prácami zapĺňajú študenti Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Nápomocnú ruku v tomto ich predsavzatí im neraz podali aj jednotliví študenti Vysokej školy odborového štúdia pre vzdelávanie vychovávateľov

www.hl.rs

v Novom Sade a Pedagogickej fakulty v Sombore – Vysunutého oddelenia v slovenskom jazyku v Báčskom Petrovci. V jednom z prvých čísel časopisu Čar(b)ológ sa študenti vyjadrili, že ich cieľom bolo na jednej strane

Informačno-politický týždenník

potešiť našich najmladších čitateľov a na druhej strane podnecovať tvorbu mladých autorov a vychovať tak budúcich spisovateľov detskej literatúry. Postupne časopis dostával svoj terajší výzor, formát a grafickú podobu. A zaregistrovali ho aj úradne a jeho ISSN číslo je 2406-260X. S vročením 2018 v prvom kvartáli tohto roku vyšlo tlačou v poradí ôsme číslo tohto časopisu a obsahuje 15 nových literárnych prác pre deti z pera súčasných, ale aj vyštudovaných slovakistov. Doň svojimi literárnymi prácami prispeli študenti FF UNS Daniela Vujovićová, Aneta Lomenová, Alena Kolárová, Alexandra Čmelíková, Anna Demrovská, Ján Andrášik, Jana Domoniová, Nina Chalupová, tiež Andrea Lomenová-Sabová a Miroslava Ožvátová, ktoré uverejnili po dve práce. K týmto píšucim študentom sa pridali aj študenti Vysokej školy odborového štúdia pre vzdelávanie vychovávateľov v Novom Sade Hana Hanuľová,

Momentka zo slávnosti, keď sa v mene všetkých odmenených žiačka generácie GMP Ivona Bírešová poďakovala za darčeky

sa najprv členovia žiackeho orchestra ZŠ Savu Žebeljana a ZŠ svätého Georgija, ktorých nacvičil prof. Daniel Kec a neskoršie zahral žiacky orchester a zaspieval spevácky zbor kovačickej ZŠ pod taktovkou učiteľa Pavla Tomáša st. Pri tejto príležitosti sa, okrem predsedu obce Garaševića, prihovorila aj Tanja Bubeskovová, vedúca obecného Oddelenia pre spoločenské činnosti, ktorá popriala odchádzajúcim žiakom veľa úspechu v ďalšom vzdelávaní a šťastie aj na ostatných úrovniach v ich budúcom živote. Andrea Lačoková a Ivona Benková. Drvivá väčšina literárnych útvarov v tomto čísle sú prozaického charakteru. Iba dva sú básne pre deti. Časopis ilustrovali žiaci 3. b triedy Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci pod vedením Márie Benkovej. Jazykovú úpravu textov tohto čísla mala na starosti PaedDr. Eleonóra Zvalená, PhD., a hlavnou a zodpovednou redaktorkou od založenia časopisu je prof. Dr. Jarmila Hodoličová. Číslo v rozsahu 32, teda o 8 strán viac ako predchádzajúce číslo, vyšlo v štandardnom náklade 200 kusov a v rovnakej tlačiarni Tampograf v Novom Sade, ako i predchádzajúce čísla. Aj toto číslo vyfinancovala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Záujemcovia si najnovšie číslo Čar(b)ológu môžu pozrieť na univerzitnej stránke a zároveň si ho aj stiahnuť na adrese: http:// www.ff.uns.ac.rs/studenti/listovi/ carbolog/carbolog%209%202018. pdf. • KULTÚRA •

SÚŤAŽ OBECNEJ KNIŽNICE V KOVAČICI

Na súbeh zaslali 89 prác Anička Chalupová

yhodnotenie tradičného 11. ročníka literárno-počítačovej súťaže Kovačická mozaika 2019 sa uskutočnilo v druhý júnový piatok v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici. Tohto roku na súťaž prišlo 89 prác z Padiny, Kovačice, Crepaje, Samoša, Uzdina a Idvora, ktoré zaradili do troch kategórií (nižšie a vyššie ročníky základných škôl, stredoškoláci, študenti a dospelí). Na adresu organizátora Obecnej knižnice v Kovačici tentoraz prišli práce iba v slovenskom a srbskom jazyku. Po úvodnom príhovore Slobodana Stevanovského, riaditeľa tejto kultúrnej ustanovizne, učiteľka Alžbeta Hriešiková, predsedníčka posudzovacej komisie a zodpovedná za literárnu časť súbehu, prečítala rozhodnutie posudzovacej komisie. Funkciu predsedu komisie pre informatickú časť súťaže zastával prof. Samuel Kráľovský. ODMENENÍ… Prvé miesto v 3. kategórii získali Ján Valenta z Padiny a Dušan Genc z Crepaje, kým druhé

ktorú viedla učiteľka Anna Halajová, kým si druhú cenu zaslúžila padinská žiačka Iveta Bokorová. Na treťom mieste zakotvili Sebastijan Srdanović a Jana Havelová z Padiny, ktorých viedla učiteľka Mária Kotvášová. Prvú cenu a odmenu v informatickej časti súťaže získal videoklip mladej autorky Svetlany Sládečekovej z Padiny, s ktorou pracovala profesorka Elena Tomášová-Takáčová, druhá bola kolektívna práca žiakov 6. ročníka ZŠ z Padiny, ktorých viedla prof. Zuzana Kotvášová. Tretie miesto na súťaži obsadili práce autorov Anelie Babucovej z Uzdina, žiačky kovačického gymnázia, pod taktovkou profesorky Delorije Šošdeanovej a powerpointová prezentácia

Denisa Ďuriša, žiaka 8. ročníka kovačickej ZŠ, s ktorým pracovala profesorka Anna Hrková. V komisii, ktorá hodnotila literárne práce, pracovali i členky Tatiana Jašková, novinárka, a Nevena Gligorijevićová-Bugarčićová, profesorka srbského jazyka a literatúry, kým v komisii pre informatickú časť súťaže bol i Slobodan Stevanovski, magister knihovníctva a informatiky. Obecná knižnica v Kovačici aj tohto roku odmenila pedagógov, ktorí nesebecky priložili ruky k organizácii tohto podujatia, a tak sa príležitostné darčeky dostali do rúk aj učiteliek Anny Halajovej a Márie Kotvášovej z Padiny a profesorky Anny Hrkovej z Kovačice.

nemčiny, taliančiny, gréckeho, bulharského, slovenského a macedónskeho jazyka. Je nositeľom početných domácich a medzinárodných uznaní. Často účinkuje na medzinárodných básnických festivaloch a niekoľkokrát mal samostatné literárne večierky

vo Francúzsku. Okrem básní píše aj romány, eseje a je aj literárnym kritikom. Z bohatej básnickej tvorby na literárnom večierku v Starej Pazove básne prezentovala srbská herečka Andrijana Videnovićová.

miesto obsadili literátky Mirjana Nikolićová zo Samoša a Ružena Kraticová z Padiny. Tretie miesto si zaslúžili dospelí literáti Anna Maršalová z Kovačice a Lazar Laušev z Idvora. V 2. kategórii prvé miesto obsadili Ivana Haníková, žiačka 7. ročníka ZŠ maršala Tita z Padiny, s ktorou pracovala profesorka Zuzana Kotvášová, a Damír Pavlík, žiak 8. ročníka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ktorého pripravila profesorka Eva Poliaková- Hrková. Druhé miesto v rovnakej kategórii získali žiaci vyšších ročníkov Anna Murtinová z Kovačice a Andrej Husárik z Padiny. Tretie miesto získali literárne práce autorov Melánie Jonášovej a Igora Urbana z Kovačice, s ktorými tiež pracovala profesorka Poliaková-Hrková. Prvé miesto v 1. kategórii obsadila Hana Strehovská, žiačka nižších ročníkov ZŠ z Padiny, Účastníci literárno-počítačovej súťaže Kovačická mozaika 2019

LITERÁRNY VEČIEROK V STAREJ PAZOVE

Zmysel života v básni Anna Simonovićová

edného z najprekladanejších súčasných srbských básnikov Dragana Jovanovića Danilova a jeho bohatú literárnu tvorbu mali príležitosť v utorok 11. júna spoznať milovníci poézie v Starej Pazove. Pred štyrmi rokmi z tvorby Dragana Jovanovića Danilova do slovenčiny boli preložené jeho básne, a to v knihe pod názvom Moje presné vidiny. O výbere básní a prekladateľskej práci na literárnom večierku hovoril spisovateľ a prekladateľ Martin Prebudila, ktorý aj moderoval večierok, a na ukážku prečítal jednu Danilovu báseň po slovensky. Literárny večierok sa konal • KULTÚRA •

v ľudovej knižnici Dositeja Obradovića, ako Danilov povedal, na najkrajšom mieste – medzi knihami, lebo aj sám dlho rokov bol knihovníkom. Hovoriac o svojej tvorbe Danilov pripomenul, že je pre písanie najdôležitejšie, aby básnik mal bohatú kultúru. V jeho veršoch sú prítomné sugestívne obrazy každodennosti. Ako pripomenul na večierku, často vo svojich veršoch používa zaujímavé pravdy, ktoré počuje v bežnom živote, lebo mieni, že život tvoria malé veci a u básnikov malé, životné témy. Práve preto je aj jeho poézia súčasná a ľúbostné básne nie sú romantické. Danilove básne sú preložené do angličtiny, francúzštiny,

25 /4860/ 22. 6. 2019

Kultúra KULTÚRNY POTENCIÁL BANÁTSKYCH SLOVÁKOV

Podieľa sa na formovaní skupinovej identity (Kolektív autorov: Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte. Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2018) Anna Horvátová

lovenské minoritné spoločenstvá vo vojvodinskej časti Banátu sú výsledkom najmladšej vlny sťahovania na Dolnú zem v priebehu 19. storočia. Tak ako aj v Srieme a Báčke, aj tu je príznačné pre každú dedinu, že má svoje kultúrne špecifiká, z čoho teda vyplýva, že banátska kultúra má podobný charakter. Čo nám teda prináša publikácia Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte, ktorá svetlo sveta uzrela vlani v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci:„Cieľom publikácie kolektívu autorov je mapovanie a hodnotenie všetkých súčastí kultúrneho potenciálu tých slovenských minoritných spoločenstiev v Banáte ako súčasti Srbska, kde existuje inštitúcia fungujúca na slovenskom etnickom princípe.“ V publikácii je spracovaný kultúrny potenciál ôsmich slovenských prostredí. Pri Aradáči si autori povšimli aradáčske rarity, čo je chvályhodné: „Aradáč predstavuje tradičné slovenské prostredie, ktoré sa vyznačuje viacerými špecifikami. Spomenúť by sme mohli aradáčske meškárky ako unikátne hudobné teleso. Jedinečným je aj sladké pečivo trutule, známe sú aj aradáčske herovke. Zaujímavé sú tiež zachované cirkevné rodinné knihy, ktoré viedlo iba niekoľko cirkevných zborov vo Vojvodine. Živé sú kultúrne tradície viažuce sa na kalendárny rok aj pracovné obyčaje.“ V stati Kultúrne dedičstvo sú zaznamenané aj ďalšie dôležité údaje: „Matriky sú na rozdiel od všetkých iných cirkevných archívov kompletné a obsahujú základnú dokumentáciu o Slovákoch v dedine od jej vzniku: Matrika zomrelých a pochovaných je kompletná od roku 1787 do roku 2017; matrika narodených a pokrstených je kompletná od roku 1788 do roku 2017; matrika sobášených je kompletná od roku 1788 do roku 2017.“ O kultúrnom potenciáli Bieleho Blata je zaznamenané tiež dopodrobna, z čoho tu uvedieme z dejinných zaujímavostí: „Biele Blato je považované za najmladšiu dedinu so slovenským obyvateľstvom v Banáte. Založené bolo nemeckými osadníkmi v roku 1866 ako Eliesenhein (osada dostala meno po rakúskej cisárovnej Alžbete Bavorskej). Po niekoľkých záplavách sa Nemci odsťahovali. Dedina bola znovuosídlená v roku 1883 slovenskými ro-

www.hl.rs

dinami z Padiny, neskôr sa vrátili Nemci a dosťahovali Maďari, Bulhari a ďalšie slovenské rodiny z iných lokalít Dolnej zeme i Slovenska. Dnes tu žijú aj Srbi, ktorí sa do Bieleho Blata sporadicky sťahovali najmä po občianskej vojne v Juhoslávii v 90. rokoch 20. storočia z územia Bosny a Hercegoviny.“ Žiaľ, cirkevný archív je uložený, ako sa dozvedáme, v priestoroch neobývaného a nepravidelne využívaného farského úradu.„Od začiatku 20. storočia je archivovaná agenda o korešpondencii, dokumenty o daniach, príjmoch, výdavkoch a iná ekonomická agenda.“ Kultúrny potenciál a kultúrne dedičstvo neďalekého Zreňaninu sú tiež zahrnuté v publikácii. Súčasný organizovaný kultúrny a náboženský život je ovplyvnený diasporálnym spôsobom bývania v meste aj celkovým nízkym počtom obyvateľov slovenskej národnosti. Všetky aktivity sú závislé od niekoľkých jednotlivcov. Zato ale kultúrny potenciál Slovákov v Kovačici je nesmierne bohatý. „Kovačica patrí k najznámejším a najpočetnejším dedinám a mestám a obyvateľstvom slovenskej národnosti v Banáte, no aj v rámci Vojvodiny a celej Dolnej zeme. V polovici minulého storočia presiahol počet Slovákov 6-tisíc a mestečko agrokultúrneho charakteru malo najpočetnejšie slovenské obyvateľstvo v Banáte. Zásluhou vzdelanosti a bohatej spolkovej činnosti sa stalo jeho kultúrnym centrom. Do povedomia širokej verejnosti v Srbsku, na Slovensku a, možno povedať, na celom svete, sa dostalo vďaka Kovačickému procesu ako reakcii na stupňujúcu sa maďarizáciu, protifašistickému odboju reprezentovanom Dr. Jankom Bulíkom, bohatej spolkovej činnosti, no predovšetkým neopakovateľnej tvorbe insitných maliarov v druhej polovici 20. storočia.“ Veď kovačické insitné umenie je skutočným fenoménom, podobne ako sú známe podujatia Kovačický október, Detská svadba, Rozspievané klenoty, Letí pieseň, letí a iné... V Banáte je ten cit pre umenie akosi zvýraznený. Aj v Padine sa ten kultúrny fenomén – insitné umenie pestuje aj napriek tomu, že mali existenčné problémy a zápasili s vodou. „Problematické získavanie vody ovplyvnilo spôsob života obyvateľov aj všetky oblasti miestnej kultúry. Špecifické kultúrne javy súviseli s procesom hĺbenia studne, s prevážaním vody aj s jej uskladňovaním a používaním. Voda

Informačno-politický týždenník

sa stala témou slovesných prejavov.“ V súkromnom archíve učiteľa a miestneho aktivistu Jána Kolárika sú spracované údaje s názvom Z činnosti MOMS v Padine, začnúc od roku 1932 do 1948, a po obnovení odboru v roku 1990 do roku 1996: „V samostatnom zošite sú pohrebné odobierky a publikované správy o úmrtí významných osobností z Padiny. Archív obsahuje pohrebné odobierky v rukopisoch i tlačené, kompletné zošity s obyčajami kalendárneho a rodinného cyklu – krstiny, konfirmácia, zábavy mládencov v krčme, tanec, sánkovačky; so svadobnými vinšmi, odobierkami a inými obyčajami od prípravy svadby po jej koniec... Obsahuje tradície, ktoré spísal od starších obyvateľov a prišiel až do súčasnosti.“ Jedným z najvýznamnejších padinských literátov je Michal Babinka. K tomu sa veľa autorov venuje miestnym rozprávkam, legendám a príhodám.„Významnou osobnosťou je miestny učiteľ (kulpínsky rodák) Albert Martiš (1855 – 1918). Počas Rakúsko-Uhorska bol prenasledovaný a donútený odísť do predčasnej penzie. Tento národný buditeľ a organizátor života Slovákov po sebe zanechal spisy a poviedky.“ Dedinka pomenovaná podľa legendárneho národného hrdinu, slovenského zbojníka Jura Jánošíka, teda Jánošík administratívne patrí do Alibunárskej obce. Ako všetky vojvodinské prostredia, zápasí s odchodom mladých ľudí na štúdiá na Slovensko, či za prácou aj celých rodín. Slovenskí osadníci prišli do Jánošíka (pôvodne Srbský Aleksandrovac) v prvých desaťročiach 19. storočia a dosídlili prevažne maďarské katolícke obyvateľstvo. Aj Slováci boli spočiatku rímskokatolíckeho vierovyznania, postupne sa včlenili do Evanjelickej a. v. cirkvi a majú vedomie slovenskej etnickej príslušnosti. „Po príchode do nového prostredia sa obyvatelia zamestnávali ako robotníci pri varení blata; voda sa odparila a surovina slúžila ako zložka pri výrobe pušného prachu. Až po skončení tejto výroby sa postupne preorientovali na poľnohospodárstvo.“ Dôležitou súčasťou hmotného kultúrneho dedičstva je kultúrna krajina. Slováci sa výraznou mierou pričinili o skultivovanie pôdneho fondu v chotári, ktorý bol do ich príchodu močaristý. Cirkevný zbor v Jánošíku bol oficiálne založený v roku 1841.

Predtým spoločenstvo fungovalo od roku 1823 ako fília padinského a neskôr hajdušického (nemeckého) evanjelického zboru, pričom dedina sa prvýkrát spomína ako Jánosfalva už v roku 1810. Patričná pozornosť je ďalej venovaná multietnickej a multikultúrnej prímestskej lokalite dedinského typu – Vojlovici.„Predkovia dnešných vojlovických Slovákov si na Banát najskôr zvykali v starej / pôvodnej Hajdušici (od roku 1809). Korene slovenskej identity si uvedomovali a pestovali spolužitím s inými – od polovice 50. rokov 19. storočia najmä popri Srboch a Nemcoch v Pančeve, od konca 60. rokov absolvovali krátku anabázu s Nemcami v povodňami sužovanom marienfelde, najneskôr od roku 1882 na území dnešnej Vojlovice aj susedného Starčeva s Maďarmi a Nemcami, po 2. svetovej vojne s Maďarmi a Srbmi.“ Treba spomenúť, že archív vojlovického cirkevného zboru obsahuje najstaršiu cirkevnú matriku z roku 1898: „Po vzniku samostatného cirkevného zboru (Slováci a Nemci) v Heterlende – dnešnej Vojlovici v roku 1886 boli spočiatku matriky spoločné, slovenský cirkevný zbor sa definitívne osamostatnil v roku 1923 a až do nasledujúceho roku boli vedené všetky matričné dokumenty v samostatných knihách v slovenskom jazyku. Obsahujú kompletné údaje o cirkevníkoch – evanjelikoch a. v., respektíve o vojlovických obyvateľoch slovenskej národnosti do obdobia výskumu.“ So staťou Kultúrny potenciál Slovákov v Belehrade sa uzaviera analýza kultúrneho potenciálu banátskych Slovákov. Hlavné mesto však má samostatný štatút, no vzhľadom na blízkosť Pančeva-Vojlovice toto bolo azda najlepším riešením. Pri každom prostredí je vypracovaná aj SWOT analýza kultúrneho potenciálu Slovákov. Z publikácie možno uzavrieť, že takmer vo všetkých spoločenstvách sa nachádza kvalitný ľudský potenciál, neustále sa vyvíjajúci. • KULTÚRA •

k vzácnej publikácii napokon vydanej v slovenčine

Evanjeliá v preklade Jána Lajčiaka Jaroslav Čiep

vanjelický kňaz a filológ, významný slovenský „vedomec“ Ján Lajčiak, ktorý ovládal sedem orientálnych jazykov, sa narodil 25. júla 1875 v Pribyline. Jeho dielo Slovensko a kultúra je prvým rozsiahlym sociologicko-filozofickým dielom na Slovensku. Zomrel 28. októbra 1918 v deň vyhlásenia vzniku Československa na Vyšnej Boci. Študoval na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici, zmaturoval 15. júna 1895. Teológiu študoval na Evanjelickom kolégiu v Prešove a na univerzite v Erlangene, orientálnu filológiu v Lipsku, kde sa v roku 1902 stal doktorom filozofie, v rokoch 1904 – 1905 v Paríži na Sorbonne, kde získal v roku 1905 teologický doktorát za dizertáciu Ezechiel, jeho osobnosť a učenie vydanú roku 1905. V rokoch 1899 – 1900 a 1902 – 1904 pôsobil ako evanjelický kaplán v Pešti u Daniela Bacháta. Od roku 1905 pôsobil ako farár vo Vyšnej Boci až do konca svojho krátkeho života. Ján Lajčiak bol spolutvorca modernej slovenskej orientalistiky, prívrženec liberálnych smerov v cirkevných otázkach i v slovenskom národnom hnutí. Okrem vedeckých vedomostí z teológie a filológie mal vedecké znalosti z latinčiny, gréčtiny a hebrejčiny a okrem slovenčiny vedel ešte po maďarsky, nemecky, francúzsky, anglicky, taliansky a učil sa mnohé orientálne staré i nové jazyky. Začiatkom 20. storočia, v čase silnej maďarizácie, aj na poli cirkvi sa pustil do prekladu evanjelií novej zmluvy. O tom, že Lajčiak pracoval na preklade evanjelií už v roku 1904, svedčí list Miloša Ruppeldta adresovaný Lajčiakovi: „Veď už teraz sa presláviš s tým neslýchaným dielom, že preložíš Nový Zákon z pôvodiny do našej krásnej reči. Stoletá Ťa budú spomínať ako najväčších herosov literatúry a umenia.“ Predpoklad sa hneď nesplnil, Lajčiaka ako • KULTÚRA •

vynikajúceho prekladateľa evanjelií spomíname viac ako po sto rokoch. Povinnosť vydať toto jedinečné dielo v roku 100. výročia smrti Jána Lajčiaka roku 2018 cítili aj v Spolku Martina Rázusa. O tom sa zdôveril spisovateľ Anton Baláž: Keď som vtedy, asi v polovici marca 2011, Lajčiakov rukopis prekladu evanjelií objavil a pomaly som ho celý prelistoval, pomyslel som si: len ich sádzať a vydať! Napísal som to potom aj do dokumentárnej prílohy, ktorá je súčasťou môjho románového príbehu Jána Lajčiaka Prehovor, Ezechiel. „Sádzať a vydať“ evanjeliá v pôvodnom formáte, sprevádzané odborným textologickým výkladom a zaradením do dobových súvislostí, som považoval za najprimeranejšiu a najzmysluplnejšiu formu vzdania pocty kňazovi, vedcovi a prekladateľovi Dr. Jánovi Lajčiakovi pri spomienke na deň, keď uplynie sto rokov od chvíle, v ktorej jeho národom, ani že bude trvať sto rokov, kým si v knižnej podobe budeme môcť prečítať tie ostatné preložené verše z Jánovho evanjelia: „Keď príde Potešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, ducha pravdy, ktorý od Otca pochádza, ten svedčiť bude o mne. A i vy svedčíte, lebo od počiatku so mnou ste,“ napísal Baláž. Vskutku ide o zaujímavý text rukopisu prekladu evanjelií. Doc. Miloš Kovačka obecenstvu túto tematiku a novú knihu priblížil takto: Keď som pracoval na scenári výstavy Biblia v dejinách Slovenska, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti prvého vydania slovenskej ekumenickej Novej zmluvy v roku 1995, prvým mojím krokom bola bibliografia biblických prekladov do slovenčiny. Pri koncipovaní scenára bolo treba prekonať aj rad rozdielnych náhľadov. Podľa niektorých historikov sa dejiny slovenských biblických prekladov datujú od prekladu „kamaldulskej Biblie“ z 18. storočia, ktorá sa našla na rímskokatolíckej fare v Cíferi, podľa iných prvot-

ným bol preklad kanonika Juraja Palkoviča do bernolákovského jazyka. V diskusiách sa podarilo ozrejmiť náhľad, podľa ktorého slovenské biblické preklady možno spoľahlivo datovať od snáh Kataríny Sidónie, rod. Révaiovej, ktorá sa na Blatnickom hrade v Turci v 80. rokoch 17. storočia podujala zorganizovať skupinu slovenských evanjelických biblistov, ktorí pracovali na biblickom preklade: superintendent Martin Tarnóci, jazykovedec a teológ Tobiáš Masnicius a Daniel Krman ml., tiež jazykovedec a teológ. Napriek tomu, že pokus na Blatnickom hrade predčasne stroskotal, slovenské biblické iniciatívy sa v ďalšom období rodili pomerne často. Na scénu vystúpil Matej Bel s prekladom Novej zmluvy (1709), nasledovali tri „hallské Biblie“, po nich Biblia prešporská, neskôr sa vynoril prešporský Ústav milovníkov Biblie (1809) s radom biblických vydaní (...). Keď sa hľadala odpoveď na otázku, ktoré bolo prvým biblickým knižným vydaním v súčasnej slovenčine, prišla (možno pre mnohých) prekvapujúca odpoveď. Bol to preklad Žalmov, ktoré na vydanie pripravil Dr. Ján Lajčiak, bocský evanjelický farár, znalec semitských jazykov. Vyšlo v roku 1904 v Budapešti. Ostatné roky však preklad Žalmov pozvali, aby zreteľnejšie účinkoval na slovenskej biblickej scéne, tentoraz ruka v ruke s Lajčiakovým prekladom Evanjelií, ktorý objavil spisovateľ Anton Baláž v dislokovanej časti Ústredného archívu Evanjelickej a. v. cirkvi na Palárikovej ulici v Bratislave vďaka pomoci archivárky Zory Bakošovej. Bolo to približne v polovici marca roku 2011. Balážova myšlienka nadobudla reálnu podobu pri príležitosti storočnice Lajčiakovho úmrtia (28. 10. 1918). Postaral sa o to vy-

davateľ – Spolok Martina Rázusa, zastúpený čestným predsedom Jánom Jurášom, ktorý v role zodpovedného redaktora a editora pozval k spolupráci autorov štúdií Františka Ábela, Antona Baláža a Rastislava Stančeka a úpravou poveril Petra Ďuríka, známeho grafika slovenskej krásnej knihy. Kniha predstavuje ozaj krásne a zásluhou štúdií i učené – digitálne – vydanie. Zachováva formát i patinu zachovaného prekladu. Lajčiakove Evanjeliá v nej možno čítať prostredníctvom veľmi dobre čitateľného Lajčiakovho rukopisu. Sú jedinečné, na čítanie lahodné. Na miestach, ktoré neznejú presne tak, ako oficiálny evanjelický preklad Biblie, sa nevdojak – paralelne s Lajčiakom – rozozvučia slová, ktoré mnohí dobre, možno spamäti poznáme a porovnávame ich s Lajčiakovou koncepciou prekladu i jeho štylistickým hľadaním. Milovníci Novej zmluvy, biblisti, kresťania vôbec, nájdu v práve vydanej a takto čítanej knihe výnimočný duchovný zdroj a mnohé nové biblicko-biblistické poznatky – s úctyhodným rozsahom 480 strán. Kniha Evanjelií bola privítaná v októbri 2018 v Bratislave a takrečeno súbežne i v Liptovskom Mikuláši. Lajčiakove Evanjeliá dozaista prekvapili slovenskú verejnosť.

25 /4860/ 22. 6. 2019

Kultúra V MARTINE

Literáti zo Srbska na Slovesnej jari 2019 Katarína Mosnáková-Bagľašová

äťdesiaty tretí ročník najstaršieho literárneho podujatia na Slovensku ponúkol širokej verejnosti pestrú paletu kultúrnych podujatí. Literárny festival Slovesná jar vznikol vyčlenením z Martinských kultúrnych slávností, ktoré sa ešte v 19. storočí konali v Martine. Dnes patrí medzi

najstaršie literárne podujatia a takpovediac sviatok krásneho slova na Slovensku. Organizuje ho Matica slovenská a O. Z. Podoby slova v spolupráci s mestom Martin, Spolkom slovenských spisovateľov a ďalšími partnermi. Tohto roku Slovesná jar v tradičnom júnovom období priniesla rad zaujímavých programov – besedy s básnikmi a prozaikmi,

V ÚSTRETY KYSÁČSKEJ GITARIÁDE

Piaty sviatok rokenrolu Anna Horvátová

ž piaty rok za sebou sa uskutoční na pomocnom ihrisku FK Tatra podujatie Gitariáda Vojvodiny. V tomto roku to bude v dňoch 28. – 30. júna. Toto atraktívne 5. podujatie, ktorého demo bandy sú jadrom festivalu rockovej hudby, ako každý rok, tak aj tentoraz, navštívia aj známe mená hudobnej našej scény. Bližšie však o 5. Gitariáde Vojvodiny rozpovie organizátorka festivalu Milana Arňašová: „Do 15.

mája bola lehota na prihlasovanie do súťažnej časti festivalu, a to výlučne elektronicky. Bolo to veľmi dobre aj spropagované.“

www.hl.rs

Samozrejme, organizátor určil aj pravidlá pre súťažné bandy, pripomína Arňašová: „Právo účasti na festivale majú demo bandy, ktoré nemajú zverejnené komerciálne vydanie a majú aspoň tri autorské kompozície.“ Festival sa ako i minulé roky uskutočňuje pod záštitou Mesta Nový Sad, partnerom projektu je Nadácia Nový Sad 2021 a OPENS a sponzorom je Lav pivo. Organizátori aj tohto roku garantujú dobrú zábavu a veľa pozitívnej energie. Akoby aj nie, veď už avizované známe mená hudobnej scény to potvrdzujú: „Tak ako je to už zverejnené, v piatok – v prvý deň gitariády sa milovníci rocku budú tešiť na Ritam nereda a Atomsko sklonište, ktorému roky neuberajú na popularite. Po ich vystúpení bude súťažná časť. V sobotu sa nám predstaví nestarnúca YU grupa, hostia zo Slovenska a Achtung band. Už teda dve známe mená na samom vrchole ex-YU hudobnej scény garantujú super zábavu a umiestnenie festivalu na vysokej priečke. K tomu v nedeľu to ešte utvrdí aj Ðorđe David. Čo teda ešte dodať, keď vystúpenie týchto skupín je samotný úspech. Azda len toľko, že sú vítaní všetci milovníci kvalitnej hudby a skvelej zábavy.“

Informačno-politický týždenník

Z galaprogramu Slovo a srdce (foto: Štefan Cifra)

vyhodnotenia celoslovenských literárnych súťaží, prezentácie kníh, vernisáže, semináre, programy venované 150. výročiu vzniku Spolku slovenských žien Živena a 100. výročiu oživotvorenia Matice slovenskej atď. Osobitné miesto malo Literárne slovo spoza hraníc a galaprogram Slovo a srdce, kde sa okrem spisovateľov z Bulharska, Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska a Nemecka predstavili aj tvorcovia zo Srbska. V utorok 4. júna na galaprograme Slovo a srdce, ktorý sa konal v Štúdiu komorného divadla v Martine, sa predstavili spisovateľské mená, ako sú Bojan Angelov, Atanas Zvezdinov, Michal Chuda, Lýdia Romanská, Milan Blahynka, Dagmar Mária Anoca, Lucian Alexia, Michal Hrivnák a i.

V bloku venovanom literátom zo Srbska hovorili prof. Dr. Michal Harpáň, bývalý vedúci Oddelenia slovakistiky FF UNS, Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, a autorka Katarína Mosnáková-Bagľašová. O činnosti Klubu priateľov srbskej kultúry, ktorý je založený v Bratislave, hovoril tajomník Gustáv Murín. Jedna báseň spisovateľa Ivana Negrišorca bola prečítaná po slovensky a následne ju aj samotný autor čítal v origináli 5. júna v martinskej knižnici. Večierok moderovali Igor Válek, Peter Mišák a Miroslav Demák. V úvode sa početným prítomným prihovorili predseda Matice slovenskej Marian Gešper a predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik.

PIATOK 21. JÚNA – o 18.00 h v Predškolskej ustanovizni Lienka otvorenie výstavy výtvarných prác škôlkarov v spolupráci s členmi Umeleckého spolku Michala Geržu – Naše salaše, v organizácii Predškolskej ustanovizne Lienka (Železničná 1) – o 20.00 h v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorenie výstavy poštových známok kysáčskych a petrovských členov Spolku filatelistov Báčsky Petrovec – Spoznaj svet filatelie a s filateliou spoznaj svet, v organizácii KUS Vladimíra Mičátka (Železničná 3) – o 21.00 h na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, bábkové predstavenie Kaimovo dobrodružstvo v predvedení členov Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika (Železničná 3) SOBOTA 22. JÚNA – o 19.00 h v letnej sále Kultúrneho centra Kysáč otvorenie výstavy Slovenské krásy, v organizácii KC Kysáč (Slovenská 22) – o 20.00 h na zámku Zlatej brány koncert detského folklórneho súboru zo Slovenskej republiky (DFS Poľana z Očovej) NEDEĽA 23. JÚNA – ZŠ Ľudovíta Štúra (Železničná 3) – 12.00 – 14.00 h príchod účastníkov – 12.00 – 15.00 h priestorová skúška – 15.00 – 16.00 h príprava na galakoncert – 16.00 h – otvorenie festivalu a galakoncert • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA

IN MEMORIAM

V tajničke je meno a priezvisko evanjelického kňaza, náboženského spisovateľa a pedagóga, ktorý tvoril pod pseudonymom Vojak hraňičjar (1797 – 1869).

1954 – 2019

ČÍSLO 25

Za Michalom Markom

sobotu 15. júna po kratšej chorobe v pančevskej nemocnici umrel dlhoročný predseda Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici Michal Marko. Okrem pracovných povinností v pančevsk om che mic kom priemysle dlhé roky húževnato bojoval o zachovanie identity, kultúry a tradícií vojlovických Slovákov. Najprv v mladosti bol ochotník, čiže tanečník a neskoršie aj herec v SKOS Detvan. Osud chcel, aby dvakrát preberal post predsedu po zosnulých predchodcoch. Roku 2000 prebral funkciu predsedu SKOS Detvan po zosnulej predsedníčke Terézii Nedeljovovej-Hraškovej. Túto funkciu zastával do roku 2003. Neskoršie roku 2010 po predčasne zosnulej manželke Aničke prebral aj riadenie vojlovického Miestneho odboru Matice slovenskej a z tohto postu odišiel na večný odpočinok. Za posledných 20 až 25 rokov ani jedno

podujatie vojlovických Slovákov neprešlo bez jeho konštruktívnej pomoci. Aktívny bol v orgánoch MSS a naposledy bol členom Dozornej rady MSS. Michal Marko bol pochovaný v pondelok 17. júna na vojlovickom cintoríne za prítomnosti predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej, predsedu a podpredsedu MSS Jána Brtku a Branislava Kulíka, predstaviteľov banátskych MOMS-ov, ako aj hojného počtu Vojlovičanov. Predtým a po liturgickej časti pohrebu prebiehalo pietne spomienkové stretnutie, na ktorom sa od predsedu rozlúčil podpredseda vojlovického MOMS Goran Pavlov. Na dlhoročnú spoluprácu na národa roli dedičnej si zaspomínala podpredsedníčka MSS pre Banát Jarmila Hromčíková. Dojímavými slovami sa prihovorili predsedníčka MOMS Kovačica Mária Kováčová, podpredseda SKOS Detvan Miroslav Oravec, predseda Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici Pavel Baláž a predseda padinského MOMS Janko Kolárik. Primeranú báseň zarecitovala Alena Gajanová a po zaspievaní piesní Hojže, Bože a Kto za pravdu horí vyprevadili Michala Marka na večný odpočinok. Česť jeho pamiatke!

GRATULÁCIA ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 – VODOROVNE: toleruje, akademik, Nolit, Di, cvok, čip, U, kto, šn, ja, Mo, E, tretina, AE, ae, LS, návšteva, clo, klam, U, Smak, k, jeka, oko TAJNIČKA: TANCUJ, TANCUJ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu z 1. júna 2019 bolo: MÁRIA HAVRAN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: PAVEL KOLÁR, Ul. prvomájová č. 117, 23 000 Zreňanin. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Vysokoškolské štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie skončil JANKO ČERVENSKÝ a dňa 11. 6. 2019 bol promovaný za inžiniera organickej technológie, katalýzy a ropy. K ukončeniu štúdia mu zo srdca blahoželajú a všetko to najlepšie v ďalšom živote prajú starí rodičia Pucovskovci a teta Valentíková s rodinou.

GRATULÁCIA Vysokoškolské štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie skončil JANKO ČERVENSKÝ a dňa 11. 6. 2019 bol promovaný za inžiniera organickej technológie, katalýzy a ropy. Ku skončeniu štúdia mu zo srdca blahoželajú a všetko to najlepšie v ďalšom živote prajú starí rodičia Červenskovci a ujčiná Nataša Vidová s rodinou.

• KULTÚRA· OZNAMY •

25 /4860/ 22. 6. 2019

Oznamy

SMUTNÁ SPOMIENKA VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2477_02 NS_Kovilj_Sad_centar Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2477_02 NS_Kovilj_Sad_ centar, Ul. Laze Kostića 16, v Kovilji, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. júna 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-265/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

ANNA BENKOVÁ – triedna profesorka 4. a triedy BRANISLAV SPEVÁK – triedny profesor 4. b triedy Zosnulí spolužiaci 4. a triedy:

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Pri stretnutí z príležitosti 50. výročia zakončenia Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci sme si s úctou zaspomínali na našich triednych profesorov a spolužiakov, ktorí z tejto časnosti odišli do večnosti.

Informačno-politický týždenník

ANNA KRIVÁKOVÁ EVA PIKTOROVÁ GORDANA RAJKOVIĆOVÁ PAVEL FLORIAN ONDREJ PATAFTA Zosnulí spolužiaci 4. b triedy:

KATARÍNA PAPOVÁ PAVEL ČEMAN JÁN FÁBRY JAROSLAV CHRŤAN VLADIMÍR JAŠO JÁN KOVÁČ – VARGA JÁN LOMIANSKY RASTISLAV STRUHÁR ONDREJ VARGA JÁN ZELENÁK

Nech im je večná sláva. Generácia maturantov petrovského gymnázia 1968/69 • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na

SPOMIENKA

MICHALA TOMÁŠIKA – ĎOMU

SPOMÍNAME na

JULIANU ČOBRDOVÚ

ZUZANA BAKOŠOVÁ

rod. Mackovú 4. 3. 1943 – 7. 5. 2019

rod. Tomášiková 1938 – 2009 – 2019 z Kovačice

1958 – 2018 – 2019 z Padiny Uplynul už rok, čo nie si medzi nami. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú

Stíchol hlas, zavreli sa oči, boľavé srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla s nami ešte žiť.

Tvoji najbližší

So žiaľom v srdci na Teba si s láskou spomínajú Tvoji najbližší

kmotrovci Cickovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na krstného otca

MICHALA TOMÁŠIKA

1958 – 2018 – 2019 z Padiny

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 26. júna 2019 uplynie 5 rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná

ĎURO CICKA

18. 5. 1950 – 22. 6. 2018 – 2019 z Kovačice

Stále si budeme spomínať na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť. Vlastimír Cicka, Vlasta Kováčová a Vesna Ľavrošová s rodinami

LÝDIA SELSKÁ

26. 9. 1972 – 26. 6. 2014

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Eržika, syn Juraj, nevesta Ruženka, vnúčatá Ruženka a Juraj, dcéra Alžbeta a vnukovia Miroslav a Vladimír Benkovci

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

S láskou a neutíchajúcim smútkom na Teba si spomínajú: synovia Filip a Peter, manžel Ladislav, rodičia Michal a Anna a sestra Vlasta s rodinou

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

JÁN KOVÁČ

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2193_02 NS_Futog_3 Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2193_02 NS_Futog_3, Ul. carice Milice 5, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 6018, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. júna 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-296/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

24. 6. 1941 – 23. 6. 2014 z Petrovca

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Ťažko je nespomínať, keď v očiach slza stojí. Ani po piatich rokoch sa nedá zabudnúť na nášho manžela, otca a starkého, ktorý nás náhle opustil a zanechal nás vo veľkom žiali. S láskou a úctou Tvoji najbližší

25 /4860/ 22. 6. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. júna 19.30 Zostrih z festivalu Zlatý kľúč z roku 2018, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 23. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 25. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 21. júna – Pacho, hybský zbojník Sobota 22. júna – Zabijaci Pondelok 24. júna – Everest Utorok 25. júna – Život s Helen Streda 26. júna – Zoom – Akadémia pre superhrdinov Štvrtok 27. júna – Rysavá jalovica

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Dobrý večer, Vojvodina. V prvej časti relácie odznejú príspevky z Aradáča, z návštevy tamojšieho cirkevného zboru ich bývalého farára, o priebehu 49. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch, ako i o tom, ktoré celky a jednotlivci boli najúspešnejší na športovom podujatí Aj ty si niekto v Kysáči. Nasleduje Kumštáreň a v nej miniportréty tohtoročných jubilantov. Dúhovka prináša reportáž zo 49. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Bude sa hovoriť o tom, aká nálada bola na javisku a v zákulisí, aké sú dojmy účastníkov, návštevníkov a odborníkov. V pokračovaní druhá nedeľná polhodinka je vyhranená pre Vysielanie pre dedinu a v ňom odznejú príspevky zo šídskeho jarmoku, o etnodome v Silbaši a z Banátu príspevok z Aradáča.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 23. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 26. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 23. júna Film: Shrek tretí Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Morgan Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Nedeľa 23. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozlúčkový večierok maturantov kovačického gymnázia Kovačická mozaika má za sebou úspešný 11. ročník Utorok 25. júna 16.00 Plávanie u detí v Kovačickej obci má veľkú obľubu V Padine súťažili dychové orchestre z Vojvodiny o postup do Dragačeva Divadelné predstavenie: Ženba a vydaj Piatok 28. júna 16.00 Film: Martinko Klingáč Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Hostia boli motivovanejší HAJDUŠICA – KARAŠ (K) 1 : 2 (0 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičanom výhra z posledného zápasu nič neznamenala, keďže fakticky už po prvých kolách jarnej časti bolo jasné, že ich na druhom mieste nik nemôže ohroziť. Neočakávali však, ani že predposledná Sloga v poslednom kole v Alibunári vyhrá nad lídrom. Majúc všetko to na zreteli, Hajdušičania vonkoncom neboli motivovaní. Síce boli aj podstatne oslabení, keďže pre žlté karty nehrali Folťan a Radović, pre záväzky ani Maliar, zranený je Pavlovic a z rodinných dôvodov neboli prítomní ani brankár Melich a Mršić. Príležitosť na zápase posledného kola v Hajdušici teda

dostali aj viacerí náhradníci, ale aj veterán Robert Demse. Dokonca ani tréner Milorad Mršić nebol na zápase, ale v Idvore sledoval zápas Polet – Kolonija s cieľom spoznať sa s budúcim súperom v baráži o postup. Na druhej strane hosťom výhra ručila obstátie. V opačnom prípade by sa ocitli v nebezpečnej zóne. Zápas však bol mierny a korektný s príležitosťami na oboch stranách. Domáci hrali lepšie a útočne, ale sa vyznamenal brankár hostí, ktorý zneškodnil niekoľko bratov Ružićovcov, A. Liptáka a iných. Svoje príležitosti však mali aj hostia a jednu z nich po chybe obrancov Hajdušice v 30. min. aj využili a ujali sa vedenia. Po zmene strán hra bola príliš

BARÁŽ O POSTUP DO SOMBORSKEJ OBLASTNEJ LIGY

Krach vo finiši BUDÚCNOSŤ – OMLADINAC 1 : 3 (1 : 0) Ján Murtín

utbalisti hložianskej Budúcnosti nezvládli posledný krok do vyššej ligy, keďže v dvojzápasovej baráži podľahli predsa lepšiemu mužstvu z Bukovca. Mali síce všetko vo svojich nohách, lebo

v prvom zápase v Bukovci bolo 1 : 1. Domáci sa ujali vedenia a Huďan vyrovnal. Nuž a v nedeľu na domácom trávniku v ideálnych podmienkach po prvom polčase viedli Hložančania 1 : 0, avšak v záverečných 45 minútach dožili opravdivý krach a zažili

Hráči Omladinca (v čiernych dresoch) sa tešia z vyrovnávajúceho gólu • ŠPORT •

rovnocenná s príležitosťami na oboch stranách a každé mužstvo využilo jednu. Najprv v 70. min. hostia využili neobozretnosť domácej obrany a zvýšili náskok a iba dve minúty neskoršie svoje strelecké schopnosti potvrdil aj veterán Robert Demse a stanovil konečný výsledok tohto zápasu. HAJDUŠICA: Stojanovski, Brezičanin, Ćulum, Z. Lipták, Stojkovski, Petrović, Pejčić, Miksád (Demse), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić Výsledky posledného 26. kola: Jánošík – Dobrica 0 : 1, Borac (VS) – Partizan 4 : 1, Borac (VG) – Vojvodina 2 : 2, Vinogradar – Karaš (J) 2 : 1, Ratar – Ševac 2 : 2, Budućnost – Sloga 3 : 0. Alibunárska Budúcnosť priamo jedinú prehru tejto polsezóny, ktorá znamenala, že Budúcnosť od jesene nebude hrať v Somborskej oblastnej lige. Okolo 250 divákov sledovalo viac bojovný než pekný futbal. Skúsenejší hostia čakali príležitosť z protiútokov zatvárajúc načas útoky domácich po stranách. V 25. minúte odobral Čipkár hosťujúcemu Sekulićovi loptu v šestnástke a pekne prihral Molnárovi, ktorý z 5 – 6 metrov vystrelil na bránu. Vuković vyrazil loptu, avšak v skru-

1. Budućnost 26 21 2. Hajdušica 26 20 3. Borac (VS) 26 13 4. Ratar 26 11 5. Karaš (J) (-1) 26 11 6. Ševac 26 10 7. Karaš (K) 26 10 8. Vojvodina 26 10 9. Borac (VG) 26 11 9. Partizan 26 10 11. Vinogradar (-1)26 93 12. Dobrica 26 91 13. Sloga (-1) 26 57 14. Jánošík 26 33

2 3 88 : 28 2 4 75 : 21 3 10 44 : 42 6 9 45 : 40 6 9 38 : 42 7 9 49 : 39 6 10 50 : 52 6 10 44 : 46 4 11 50 : 57 2 14 46 : 67 1 4 34 : 53 1 6 44 : 59 1 4 36 : 51 2 0 35 : 81

65 62 42 39 38 37 36 36 36 32 29 28 21 12

postúpila do Prvej juhobanátskej ligy a mužstvu Hajdušice zostala možnosť v dvoch stretnutiach s mužstvom Kolonija Kovin v play-off vybojovať postup. Prvý zápas zohrajú už na nedeľu v Hajdušici a odvetný v nasledujúci štvrtok v Kovine. Jánošík sa však od jesene presťahuje do Medziobecnej ligy Alibunár Plandište. máži najšikovnejší bol Katiak, ktorý pretisol loptu za bránkovú čiaru, čo vyvolalo erupciu oduševnenia na tribúnach. Avšak domáci akoby sa naľakali vedenia a začali robiť chyby, takže hostia častejšie ohrozovali naladeného Vučenovića, ktorý včasným vybehávaním a istými intervenciami zachoval čisté konto. V druhom polčase do hry vošiel skúsený Vidaković, ktorý rozohral útočnú formáciu hostí, ktorí konštantne po stranách drvili domácu obranu. Výsledok takej hry boli góly Nemanju Mijića v 50. a 80. minúte a bodku za výsledkom zápasu položil asistent pri oboch góloch Savin v 90. minúte. Mali hostia aj dovtedy zopár šancí, ale Vučenović skvele intervenoval. Na druhej strane domáci mali iba dva pokusy, ktoré neskončili tak ako si to priali. Tak po 180 minútach hráči Omladinca si celkom zaslúžene presvedčivo vybojovali postup do vyššej ligy a Hložančania aj v nastávajúcej sezóne budú súťažiť v Obecnej lige Báčska Palanka. BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Skrbić, Ljubičić (Jakuš), Katiak (Fábry), Šoven, Molnár, Huďan, Zahorec (Ðurikin), Čipkár, Horvát a Obradović Foto: J. Bartoš

25 /4860/ 22. 6. 2019

Šport PIVNICKÁ SLÁVIA V MAJSTROVSKEJ SEZÓNE 2018/2019

zápasov Pivničania vyhrali, tri remizovali a štyri prehrali. Útočníci dali 34 a obrana prijala 25 gólov. V jarnej časti sezóny mužstvo Slávie získalo 25 bodov – osem zápasov vernej skupine. Druhé mužstvo vyhralo, jeden remizovalo a šesť Krila Krajine a tretí Hercegovac z prehralo. Pritom dali 23 a prijali Gajdobry sa pokúsia vybojovať 19 gólov. Vcelku teda nastrieľali postup v baráži. Ligu opustili OFK 57 gólov a prijali 44 a na vlastné Odžaci a Lipar z rovnomennej de- konto si zapísali 52 bodov. Vedenie klubu dobre urobidiny. Poradie ostatných mužstiev je viac-menej reálne. Omnoho viac lo, keď predĺžilo spoluprácu s sa očakávalo od mužstva ŽAK zo trénerom Mladenom Prolem z Somboru, ktoré zakotvilo v dolnej Báčskeho Dobrého Polja. Pod jeho taktovkou mužstvo hralo časti tabuľky. otvorene a na Pivnická Slávia každom zápaobsadila štvr té se sa snažilo mesto, s ktorým dosiahnuť milovníci futbalu čím lepší výv Pivnici musia byť sledok. Nespokojní. Výsledky rešpektovali by určite boli aj lepfutbalisti šie, keby rozhodcoSlávie ani tie via často nekrivdili najsilnejšie Pivničanom, tak na mužstvá. Najich trávniku, ako aj väčšiu prehru na hosťovaní. Treba Slávia utrpela pripomenúť aj to, v Paragoch že mužstvo Slávie v od Budućjarnej časti na svonosti 4 : 0 a jom ihrisku utrpelo najpresvedtri porážky, a to od Tréner Mladen Prole trval na čivejšie (4 : 1) mužstiev, ktoré v otvorenej a nebojácnej hre v Odžakoch konečnom obsadili prvé tri miesta. Zvlášť bolí prehra porazili OFK Odžaci. Štatistika hovorí, že si tričko s Hercegovcom, ktorý bol priamy Slávie tejto jari oblieklo 21 hráčov. konkurent o tretie miesto. Jeseň pre Sláviu bola úspešnej- Nikto neodohral všetky zápasy. šia od jari, keď si mužstvo na svoje Po 14 zápasov odohrali Rastislav konto zapísalo 27 bodov. Osem Brňa, Ćorda, Vlastislav Kuchta, Se-

Musia byť spokojní Ján Šuster

red dvomi týždňami sa skončili majstrovstvá v Somborskej oblastnej lige v sezóne 20l8/2019. Titul majstra si celkom zaslúžene vybojovalo mužstvo Stari grad z Báčskej Palanky, ktoré príliš bezpečne s trinásťbodovým náskokom od druhého mužstva

Vlastislav Kuchta nastrieľal 6 gólov

Krila Krajine, tiež z B. Palanky, bolo v čele tabuľky ešte od jesene. Stari grad v nastávajúcej sezóne bude súťažiť vo Vojvodinskej lige – se-

Boris Petrović bol štandardný v prvej jedenástke

keruš, Trivunović, Kutenič a Petrović. Na l3 zápasoch hral Efendić a 11-krát na trávnik vybehol Kotiv. Po 10-krát vystúpili Benka, Nímet, Batinica a Milec, 9-krát Stojakov, 7-krát Babić, Badinský, Budić, Vladimir Kuchta. Dvakrát vystúpil Záskalický a po jeden zápas zohrali Čobrda a Ľuboslav Brňa. Rozhodcovia v jarnej časti hráčom Slávie ukázali 28 žltých a 2 červené karty. Proti Pivničanom odpískali jednu jedenástku a v ich prospech 3. Najlepším strelcom tejto jari bol Vlastislav Kuchta, ktorý dal 6 gólov. Batinica dal 4, Trivunović a Petrović po 3, Sekeruš a Babić dva a po jeden gól dali Efendić a Kutenič. Súperi si v stretnutí so Sláviou dali aj jeden vlastný gól, a to mužstvo Tvrđava z Báča.

Mužstvo pivnickej Slávie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PAZOVČANIA (NE)ÚSPEŠNE ZAKONČILI MAJSTROVSTVÁ

Sezóna na zabudnutie Matej Bzovský

s agilným predsedom Draganom Đurićom situácia sa začala meniť. o očakávanej remíze s muž- Do vedenia sa dostali entuziasti, stvom Hajduk z Divoša (0 : 0) ktorí sa aj napriek ťažkej situácii v poslednom majstrovskom s omnoho väčším zanietením vekole Jednota si nezlepšila umiest- novali klubu. Za krátky čas podnenie v tabuľke. So 42 bodmi zakot- statnejšie zmeny neboli možné. vila na príliš skromnom 9. mieste. Väčšiu pozornosť venovali lepšej Vzhľadom na ešte chudobnejšiu organizácii klubu, napraveniu injeseň fanúšikovia fraštruktúry a kádrovým Jednoty predsa otázkam, resp. zabezmôžu byť spokojní, pečeniu kvalitnejších aj keď to bola sezóhráčov. Pre vážnejšie na na zabudnutie, posily však bolo málo a to v roku, keď sa peňazí, nuž sa urobioslavuje veľké jubilo to, čo sa s tenkým leum – storočnica rozpočtom urobiť dalo. založenia kedysi Nevystala ani pomoc slávneho klubu. Aké lokálnej samosprávy, budú oslavy, zatiaľ aj keď klub v posledsa málo vie. Muse- Dragan Đurić nom čase narazil na lo sa to pripravovať problém úpravy zelenej plochy, dávno, pred dvomi – tromi rokmi, ktorý s väčším porozumením VP ibaže situácia v klube bola taká, Čistoća mohol byť riešený. Sveže niektorí vtedajší činitelia ani domie usilovných členov správy nevedeli, kedy je klub založený. V však zostalo čisté ako slza, lebo aj správe bolo málo Pazovčanov a v napriek ťažkostiam zachránili klub zostave mužstva občas nebolo ani od pohromy. jedno meno z tohto prostredia. – Vieme, čo nás čaká v nastáZvolením nového vedenia v čele vajúcom období, – povedal nám

Mladým futbalistom z vlastnej liahne venujú väčšiu pozornosť

predseda Đurić. – Očakávam oveľa lepšie výsledky na zelenej ploche, ale aj oveľa väčšie záväzky keď ide o zlepšenie infraštruktúry na našom príliš zanedbanom štadióne, za čo my vonkoncom nie sme zodpovední. To, či štadión bude presťahovaný na iné miesto, o čom sa povráva v zákulisí, ale čoraz viac aj verejne, zatiaľ je nezvestné. Nuž a storočnicu oslávime skromne. Toto jubileum a bohaté dejiny klubu si zrejme zasluhujú dôstojnejšiu oslavu. Možno sme mohli urobiť lepšie prípravy, ale sme sa zamerali na záchranu klubu v lige, lebo by bola veľká hanba, ak by klub v jubilujúcom roku odišiel dolu vodou. Možno udelíme odmeny zaslúžilým členom, avšak oslavy nám určite zväčšia naši športoví priatelia zo slovenskej Dunajskej

V ÚSTRETY TRADIČNÉMU TURNAJU PIONIEROV PADINA CUP

Prehliadka futbalových talentov Ján Bokor

eniori padinskej Doliny skončili majstrovstvá a môžu oddychovať, avšak mladšie kategórie padinských futbalistov ešte neskončili s aktivitami. Najaktívnejší sú členovia Školy futbalu, ktorá roky úspešne pracuje v rámci Futbalového klubu Dolina. Tu sa brúsia mladé kádre, ktoré postupne dopĺňa-

jú medzery v prvej jedenástke. Najbližšie k tomu sú dorastenci, ktorí podľa pravidiel FZPP, ktorý vedie Prvú juhobanátsku ligu, musia aj súťažiť. Padinski dorastenci i tento rok hrali dôležitú úlohu v Mládežníckej lige južného Banátu – severnej skupine. Pod taktovkou trénera Pavla Brezníka v konkurencii 7 klubov obsadili druhé miesto a získali právo hrať v baráži o

Padinskí dorastenci v nových dresoch • ŠPORT •

postup do vyššej súťaže. Prví boli rovesníci zo Starčeva. V prvom kole baráže boli lepší od Kolonije z Kovina. V Padine vyhrali 2 : 0 a v odvetnom zápase v Kovine prehrali 2 : 1, postúpili do finále play-off. Sily si zmerali s lídrom – mužstvom Borac Starčevo. Za súhlasu Padinčanov hralo sa v Starčeve. Nekompletní dorastenci Doliny však nemohli čeliť dobrému hostiteľovi, ktorý vyhral 4 : 2, avšak dorastenci Doliny predsa dokázali, že patria medzi najlepšie dorasty v južnom Banáte. Pionieri súťažili v Prvej pionierskej lige južného Banátu. Pod taktovkou trénera Ivana Poničana získali titul vicemajstra a právo účinkovať v Kvalitnej lige pionierov Vojvodiny. No z materiálnych dôvodov túto možnosť odmietli a aj naďalej zostanú v Prvej pionierskej lige južného Banátu. Najmladší členovia ŠF Dolina

Lužnej. V ich peknom prostredí sme vlani zažili nezabudnuteľné chvíle. Veľmi pekne nás privítali, zvlášť predseda klubu a podpredseda FZ Slovenska Juraj Jánošík a jeho spolupracovníci. To aj nás zaväzuje, aby sme ich uhostili nanajvýš dôstojne, lebo takých priateľov je malo. Presvedčení sme, že družba s Dunajskou Lužnou, ako aj s čarokrásnym mestečkom Belá spod Tatier dlho potrvá. Po skončení majstrovstiev vedenie a hráči klubu mali pekné posedenie v príjemnom ovzduší hotela Vojvodina v Starej Pazove. O plánoch, začiatku príprav a posilách vraj budú rozmýšľať po kratšom oddychu. Jedine je však isté, že mladým hráčom z vlastnej liahne v nastávajúcom období venujú väčšiu pozornosť ako doteraz. súťažia v Lige 7. južného Banátu – severnej skupine. Pravidelne sa zúčastňujú na početných turnajoch pre najmladšie kategórie futbalistov a prinášajú za priehrštie medailí a pohárov. Sú pravidelní účastníci Zimnej ligy v Kačareve. S nimi pracuje tréner Michal Šimek. Na úspešnej práci ŠF Dolina sa okrem trénerov podieľajú aj rodičia detí a výsledky práce ŠF si povšimli a podporili aj početní sponzori, bez ktorých by to nefungovalo tak dobre. Šľahačkou na tejto chutnej futbalovej torte bude tradičný turnaj Padina cup, na ktorom účinkujú desiatky klubov. Aj tohto roku v sobotu 22. a v nedeľu 23. júna do povestnej padinskej Doliny zavítajú početné mladé futbalové talenty ročníkov 2005 až 2010. Domáci vystúpia v novom úbore s podobizňou povestného, predčasne zosnulého predsedu klubu Miroslava Kováča-Koviho, aby sa nezabudlo na jeho futbalové dielo. Tento úbor pre všetkých 60 padinských detí zabezpečil podnikateľ Pavel Hučka-Šike.

25 /4860/ 22. 6. 2019

Šport TRADIČNÉ ŠPORTOVÉ PODUJATIE V KYSÁČI AJ TY SI NIEKTO

Masová účasť Pavel Pálik

malom futbale. Súťažili celky zo šiestich krajov dediny. V boji o očas minulého víkendu v tretie miesto hrali Tankosićevo Kysáči prebiehalo teraz už B a Štefánikov kraj. V regulártradičné, šieste v poradí nom čase výsledok bol 1 : 1 a športové podujatie pod názvom po penaltovom rozstrele vyhral Aj ty si niekto, ktoré úspešne orga- Štefánikov kraj v pomere 3 : 2. Vo finále sa stretli Hubčekov kraj a Tankosićevo. Aj v tomto zápase víťaza, a tým aj víťaza turnaja, rozhodli pe nalty. Výsledok v regulárnom čase bol tiež 1 : 1. Šikovnejšie bolo mužstvo Hubčekov kraj a zaslúžene získalo titul majstra Najzaujímavejší bol futbalový turnaj turnaja. Najlepnizovalo združenie rovnakého ná- ším strelcom turnaja bol Daniel zvu v čele s predsedom Oliverom Ožvát, ktorý nastrieľal 10 gólov, a Pustinjakom. Súťažili občania Ky- za najlepšieho hráča vyhlásili zásáča, rekreanti z jednotlivých čas- roveň aj najmladšieho na turnaji tí dediny, čiže Ivana Muchu. ulíc vo futbale, Finálový záv basketbale, pas sledovalo šachu, preťaviac ako 400 hovaní lanom divákov. Veľa v nedeľu mi dobre píspredpoludním kali Miroslav bola žiacka Savić a Miroolympiáda, slav Folkman. na ktorej sa V súťaži zúčastnilo viac šachistov si ako 30 žiakov zbrane skrížili Základnej šiesti milovníškoly ĽudovítaSily si zmerali aj šachisti ci starobylej hry Štúra z Kysáča. Počas troch dní a najlepší bol Ivan Ďurovka-Depodujatie sledovalo viac ako 500 tro, na druhom mieste zakotvil divákov. Vlasto Čeman, tretí bol Nedeljko Najzaujímavejšia bola súťaž v Lugonja, štvrtý Ján Pálik, piaty

Na detskej olympiáde súťažili aj najmladší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ženská ekipa pretiahla lanom mužskú

Michal Zaťko, inak aj najstarší účastník tohto podujatia, a šiesty bol Vladimir Pustinjak. V basketbale súťažili chlapci a dievčatá. Víťazom sa stal tím kysáčskej školy basketbalu. Zaujímavá, ale predovšetkým zábavná bola aj súťaž v preťahovaní lanom. Najsilnejšie bolo mužstvo Rybári, ktoré vo finále

zvládlo celok Mládenci, avšak víťazi ihneď potom prehrali so ženským celkom. Nevedno však, či muži boli džentlmeni a povolili príslušníčkam krajšieho pohlavia, alebo tieto vskutku boli silnejšie. Prítomní diváci na tomto podujatí mali príležitosť pozrieť si aj zaujímavú ukážku cvičenia kysáčskych hasičov.

Svoju zručnosť ukázali aj najmladší kysáčski požiarnici

VÝZVA na účasť na turnaji v malom futbale o Putovný pohár Jej Excelencie veľvyslankyne Slovenskej republiky. Turnaj sa už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2019. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s FK AŠK Aradáč. Turnaj sa uskutoční v sobotu 20. júla 2019 o 10.00 h na ihriskách FK AŠK Aradáč, Námestie bratstva č. 21, na prírodnej trávnatej ploche. Poplatok vynáša 2.500,00 din. pre mužstvo MOMS, ktoré je od miesta konania turnaja vzdialené do 100 km, a 2.000,00 dinárov pre mužstvo MOMS, ktoré je vzdialené viac ako 100 km. Poplatok treba zaplatiť na účet Matice slovenskej v Srbsku, číslo účtu 160-410006-18. Mužstvo tvoria: vedúci a hráči (desiati dospelí). Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 15. júla 2019 písomne alebo telefonicky na adresu: – Dejan Striško, predseda FK AŠK Aradáč, tel.: 065/9901-211 – Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 064/3526206 – Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net Predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan, v. r. • ŠPORT •

KOVAČICKÁ SLÁVIA V MAJSTROVSTVÁCH 2018/19

Až po štvrťfinále play-off: futbalisti Slávie s trénerom Mršulovom v jarnej časti majstrovstiev 2018/19

Lavička Slávie s náhradníkmi, cvičiteľom a členmi vedenia

Menej hráčov, viac strelcov! Ján Špringeľ

ba pätnásť futbalistov kovačickej Slávie hralo v jarnej časti šampionátu západnej skupiny Druhej juhobanátskej ligy v sezóne 2018/19. Až osem z nich sa stalo kanoniermi na desiatich úradných zápasoch. V prvej časti sezóny slávistov trénoval Uzdinčan Adam Lupu, v druhej Kovačičan Zlatko Mršulov. Kovačica bola na konci jesene lídrom v tabuľke, druhú časť skončila v tesnom závese za šampiónom Poletom z Idvora. Vo štvrťfinále play-off o postup do vyššej súťaže podľahla Dolovu (celkové skóre 4 : 7). Všetkých desať jarných majstrovských meraní síl absolvovali Bartoš, V. Dudáš, Jaško, Svetlík, Plvan. O jeden zápas menej hrali Čerňoš, Bursać, Buzadžija, S. Dudáš, Ostojić. Osem si na svoje konto zapísal Čech. Na piatich skríženiach zbraní hral Tomáš a obaja brankári Králik (na začiatku a konci sezóny) a Kandić. Jonáš nastúpil na dvoch zápasoch. V prvej jedenástke bolo zväčša šesť až sedem Kovačičanov. Bojovný a dobrý výkon podali aj

Viac než tisíc slov: plná tribúna • ŠPORT •

hráči mimo Kovačice počas celej sezóny. Tak ako v úvodnej časti šampionátu, aj na jar bolo osem strelcov: S. Dudáš vsietil šesť, Svetlík štyri, Bakoš a Bursać po tri góly. V. Dudáš a Ostojić dali po dva góly a Čerňoš a Buzadžija po jeden. Medzi kanoniermi sú uvedení aj hráči, ktorí strelili vo Vojlovici domácemu družstvu štyri góly, ale o niekoľko dní v dueli vyhrala Slávia kontumačne (0 : 3).

Osem v jesennej časti, tri na jar: jedenásť gólov Zlatka Bakoša

Druhý strelec Slávie: povestný voľný kop Stanislava Dudáša

Fanúšikovia Slávie sú poväčšine desiatich zápasoch pre Sláviu v mispokojní s kvalitou hry, ktorú Slávia nulom šampionáte nastúpili Miropodávala na vlastnom trávniku, ako slav Plvan, Nikola Bursać, Bogoljub aj s ligou, v ktorej sa klub nachádza, Kandić a Miroslav Tomáš (po 9), tým skôr, že v prvej jedenástke hrá viac domácich hráčov. Slabšie od očakávaného mimo mestečka umenia hrali slávisti v prvej časti v Pančeve, kde prehrali minimálne od Mundialu, na jar v Opove a druhý polčas v Dolove. Potešuje návrat divákov na tribúny. Znepokojuje, že je na tréningoch málo futbalistov, takže sa nemôže natrénovať žiadna štandardná situácia (napr. útok alebo obrana pri voľných či rohových kopoch). Dokopy v šampionáte 2018/19 strelil Bakoš 11 Výborný stredopoliar gólov, S. Dudáš 8, Svetlík 7, Daniel Bartoš (modrý dres) bol V. Dudáš 4, Bursać a Čerňoš úspešný aj v obranných činnostiach po 3, Ostojić a Buzadžija po 2, Tomáš a Ďuriš po 1, vrátane aj Dušan Králik a Daniel Cicka (po 8), Miroslav Ďuriš a Marko Moldovan gólov vo Vojlovici. Na trávniku boli najčastejšie (po 7), Ján Košút a Milan Mihajlov Dávid Svetlík (17), Ján Čerňoš (16), (po 6), Stefan Stojić (5), Milan MolZlatko Bakoš, Aleksandar Buzadžija, dovan (4), Pavel Jonáš (2) a Milan Ognjen Ostojić a Vlastislav Dudáš Stanin (1). Na poslednom jarnom (po 15), Rastislav Jaško a Denis zápase na lavičke náhradníkov Čech (po 14), Stanislav Dudáš (13) bol pripravený vstúpiť na trávnik a Daniel Bartoš (10). Na menej ako aj predseda klubu Denis Zloch.

Tri góly v jarnej časti šampionátu: Nikola Bursać (v modrom drese) 43 50 /4833/ 15. 12. 2018

VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN

Kulpínčania pripravení na zápas

Kulpínski volejbalisti so zástavou krajiny, ktorú reprezentovali

Druhýkrát v Holandsku Katarína Gažová

odobne ako vlani, aj tohto roku prvé mužstvo volejbalistov Kulpína bolo pozvané na tradičný volejbalový turnaj do holandského mesta Sant Antonius. Hoci sú také zahraničné zájazdy pre tento klub finančne náročné, predsa do Holandska odcestovali a reprezentovali tam Kulpín a Srbsko. V Holandsku pobudli od 5. do 11. júna. Najviac prostriedkov na cestu do Holandska museli Kulpínčania vynaložiť na cestovné trovy. Ubytovanie a stravu im organizátori turnaja zabezpečili. Od obce žiadnu pomoc nedostali a podporili ich iba súkromní podnikatelia Miroslav Čeman-Čepsi a Igor Sabo, ako aj Grand turs, ktorý im vyfinancoval nové tričká. Hráči a vedúci zájazdu si cestovné trovy sami hradili. Práve preto päť hráčov nemalo možnosť odcestovať na tento zaujímavý zájazd. Aj tentoraz pozvanie Kulpínčanom na turnaj zaslal Velja Petranović, všestranný športovec pôvodom z Petrovca na Mlave, ktorý je roky zapojený do organizácie spomenutého turnaja a prostredníctvom internetu sleduje prácu VK Kulpín. Každý rok sa usiluje na turnaj pozvať aj niektoré mužstvo zo Srbska. Turnaj

Oddych: predseda klubu Todor Radanov a najmladší hráč Dejan Popadić

v Sant Antoniu usporadúvajú každoročne pri príležitosti mestských osláv. Organizátori si na tento veľký volejbalový turnaj, ktorý má viac ako 60-ročnú tradíciu, povolávajú hostí z mnohých štátov a zápasy sa hrajú na 24 terénoch vo všetkých kategóriách. Na turnaji sa zúčastnili mužstvá z Brazílie, Egypta, Ruska, Nemecka, Belgicka a iných krajín. Zo Srbska doteraz účinkovali novosadská Vojvodina, Loznica, Pančevo... a už druhý raz zaradom aj Kulpínčania. Organizáciu turnaja má na starosti až 200 ľudí v čele s riaditeľom a tajomníkom. Turnaj trvá štyri dni a v posledný deň sa hrá rekreačne. Vo finálovej časti turnaja bolo osem mužstiev. Kulpínčania zahrali štyri zápasy – vo dvoch zvíťazili a dva prehrali. Usilovali sa maximálne, ale protivnícke mužstvá boli silnejšie. Obsadili štvrté miesto a v každom prípade si z Holandska priniesli nenahraditeľnú skúsenosť a krásne spomienky. Každý účastný klub turnaja mal aj svoj stánok, a tak aj Kulpínčania, na ktorom bola aj zástava Srbska. Pri ich stánku sa pristavovali čo zväčša ľudia, ktorí pochádzajú z územia bývalej Juhoslávie, pričom vznikali nové známosti a kamarátstva. Okrem účasti na turnaji absolvovali aj výlety do Eindhovenu

Hostiteľovi a organizátorovi Veljovi Petranovićovi mužstvo Kulpína darovalo zástavu

a Amsterdamu. Hráči, ako aj predseda klubu Todor Radanov a člen správy Zvonko Relota boli s účasťou v Holandsku nesmierne spokojní. Tešila ich skutočnosť, že sa predsa do Holandska dostali a mali možnosť účinkovať na takom veľkom medzinárodnom volejbalovom turnaji. Foto: z archívu VK Kulpín

Spoločná fotka na pamiatku: hostia a ich hostitelia v Holandsku

Zo zápasu VK Kulpín v Holandsku