Oneskorená žatva pšenice

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 19. 6. 2021

Číslo 11/ 2034

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Mierny pokles ceny kukurice

Oneskorená žatva pšenice

Ľubica Sýkorová

Zber pšenice sa v tomto roku v Srbsku oneskorí v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a podľa odhadov odborníkov by sa žatva mala začať až okolo 10. júla. Pšenica s vegetáciou mešká kvôli chladnému počasiu na jar a teplotám nižším ako je päťročný priemer.

Pri porovnaní s minulým rokom v tomto roku máme pod pšenicou Kvôli vysokej cene sóje ju poľnohospodári v tomto roku pestujú na 250 000 hektároch. nohospodárskych rodinných gazdovstiev majú jedného zhruba o 25 000 hektárov viac a priemerná úroda sa predpokladá okolo 4,5 – 5 ton z hektára. Porasty sú v dobrej kondícii, pšenica je vo fáze nalievania zrna, a táto fáza by mala byť ukončená do konca týždňa.

Jačmeň má všetky predpoklady dobrej úrody, pri repke olejnej sa očakáva úroda asi 3,5 tony z hektára. Zber tejto olejniny by sa mohol začať zhruba o dvadsať dní.

Vysoká cena obilnín na svetovom a domácom trhu počas pandémie povzbudila poľnohospodárov, aby zväčšili plochy pod niektorými plodinami. Kukurica bola v tomto roku posiata na väčších plochách – takmer o 20 000 ha viac ako v roku minulom. Pri porovnaní s päťročným priemerom je to viac o 5, 37 %. To je skok o 4,17 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, alebo o 18 % v porovnaní s päťročným priemerom. Na menších plochách sa v tomto roku pestuje jačmeň – o 5 000 ha menej ako v roku minulom a taktiež slnečnica – o 10 000 hektárov menej (4, 59 %) v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

. . .

Podľa dostupných údajov v posledných niekoľkých rokoch v Srbsku pribúdajú mladí poľnohospodári, ktorí sa rozhodnú zostať na vidieku a venovať sa poľnohospodárstvu. Až 70 % poľnohospodárov je starších ako 55 rokov a medzi nimi je väčšina z nich nad 65 rokov. Viac ako milión ľudí žije v 570 000 vidieckych domácnostiach v Srbsku a až dve tretiny poľalebo dvoch členov. Odkedy štát začal poskytovať subvencie pre mladých poľnohospodárov, za posledné štyri roky sa počet mladých ľudí, ktorí sa rozhodli pre poľnohospodársku výrobu, zvýšil trojnásobne, o čom svedčí aj počet podaných žiadostí o dotácie určených pre nich. Investujú hlavne do strojov a prídavných zariadení a menej do chovu hospodárskych zvierat. Aby sa mladí ľudia rozhodli pre život na vidieku, okrem priamej podpory poľnohospodárstva zo strany štátu je potrebné zabezpečiť aj ďalšie podmienky na normálny život na dedine – cesty, kanalizáciu, telekomunikačné, zdravotnícke a vzdelávacie služby, kultúrne zariadenia...

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v období od 7. do 11. júna bola zaznamenaná znížená aktivita účastníkov na komoditnej burze a mierny pokles ceny kukurice. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol nižší až o 51,50 %, nančný obrat o 14,33 %.

Cena kukurice na začiatku týždňa bola 26,30 din./kg, na konci týždňa 26,00 din./ kg bez DPH. Priemerná cena bola 26,02 din./kg bez DPH (28,62 din./kg s DPH), čo je pokles o 0,51 %. Keď porovnáme cenu tejto obilniny s rovnakým obdobím minulého roka, bol zaznamenaný nárast o 66,67 %.

Cena sóje sa pohybovala v cenovom rozpätí od 75,00 do 78,00 din./kg bez DPH.

Na trhu so pšenicou k veľkým zmenám nedošlo. Burzové zmluvy boli uzatvárané v cenovom rozpätí od 22,90 din./kg do 23,00 din./kg bez DPH. Na konci týždňa vzrástol záujem domácich mlynárov a spracovateľov o túto obilninu. Na novosadskej burze bol zaznamenaný rast ceny repky olejnej. Kúpna zmluva na repku olejnú s klauzulou zálohy 10 %, s plánovanou dodávkou tovaru od 15. júna do 20. júla 2021 bola zaregistrovaná v množstve 1 000 ton za cenu 525,00 €/t.

Z obsahu

Hlučný spev zo stebiel tŕstia

s. 2 a 3 Ochrana záhradníckych rastlín v júni

s 4 a 5 Slizniaky dokážu narobiť veľké škody

s 6

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (32) Hlučný spev zo stebiel tŕstia

DrSc. Ján Babiak

Rozsiahla superčeľaď peníc (Sylvidae) je na našich priestoroch reprezentovaná až šiestimi rodmi operencov. Okrem rodu Sylvia, po ktorom dostala aj meno, ďalší najpočetnejší rod sú trsteniariky (Acrocephalus). Okrem výnimiek sú to malé vtáky, najčastejšie drobčeky, skromného nenápadného béžovo-hnedého sfarbenia. Žijú v húštinách trstiny, po čom dostali aj meno. Aj ich spôsob života je prispôsobený tomuto prostrediu.

Sú štíhle, s dlhým špicatým zobákom a so širokým tupo zaobleným chvosškrekot nie je ani taký pôvabný, ale predvádzanie áno. Aj to, keď zboku pozerá, ako zapôsobí na stavaní hniezda sa angažuje len samička. Vypletie ho medzi steblami trstiny, zriedkavejšie Hlas: Spieva prenikavo hlasno, aj v noci, typickým „karra-karra-ti-ti“. Varovný znak je drčivé tom. Šikovne sa hýbu tŕstím a na seba upútajú spevom silného znenia, najčastejšie na samom vrchu stebiel. Nevyznačujú sa pohlavným dimor zmom, sú sťahovavé, živia sa hmyzom a niektoré z nich aj semiačkami. Na našich priestoroch rod je reprezentovaný: trsteniarikom škriekavým, pásikovým, bahenným, spevavým a tamariškovým. Všetci u nás aj hniezdia.

TRSTENIARIK ŠKRIEKAVÝ (VEĽKÝ) – ACROCEPHALUS ARUNDINACEUS, Linné 1758

Je najväčší a najznámejší trsteniarik. Pri vode, v oblastiach vysokej hustej trstiny, ho počuť, občas aj vidieť od polovice apríla do konca septembra, od včasného rána do neskorej noci. S hniezdením ani neponáhľa, zato sa samček neustále predvádza a v tom je asi najzaujímavejší. Vysoko sa vypne, spustí krídla, rozšíri chvost, ale aj perie na hlave a hrdle a spieva, spieva… Ten samičky. Podľa správania vyzerá smelý vták, ale pri stálom vyrušovaní radšej odletí. Rozšírenie: Je to vták nížinných oblastí v strednej a južnej Európe, od 35 do 60 º s. z. š. (nie však aj v Anglicku a Írsku), ale aj na Blízkom východe a v južných častiach Ruska až po Bajkal. Je sťahovavý a v jeseni prelieta celú severnú Afriku. Zimuje v rovníkových a južných častiach tohto kontinentu. U nás je najčastejší z trsteniarikov aj ako hniezdič a možno ho nájsť v povodí všetkých vojvodinských riek. Prichádza v polovici apríla a je tu do konca septembra. Biotop: Hniezdi v porastoch trstiny a pálky nížinných vodných tokov, močarísk a rybníkov, kanálov a vodných depresií, ale len tam, kde je trstina a iný hustý porast. Rozlíšenie: Je najväčší z trsteniarikov (takmer veľkosti drozda). Na hornej časti tela perie má tmavohnedé, kým bruško a krk je špinavobiele. Bočná časť bruška je hrdzavožltá. Mláďatá sa vyliahnu nahé, ale rýchle získajú páperčekový šat. S operením sú viac špinavo-popolavej farby a len neskoršie cez hnedosivú farbu chrbta sa začnú podobať na svojich rodičov. Hniezdenie: Hneď po návrate do hniezdneho areálu samček začína so svojím rituálom spevu sediac na najvyššom steble trstiny, rozhodne aj predvádzajúc sa. Keď na to odpovie samička, začne nový rodinný zväzok na spôsob tohto druhu. Ale ten sa odohráva až v húští trstiny. Na v kríkoch, obyčajne nad vodou. Do dosť hlbokého hniezda znesie 4 – 6 vajec zelenkavej alebo modravej farby s bledými a tmavohnedými škvrnami. V zohrievaní násadu účinkuje aj samec. Inkubácia trvá 14 – 15 dní. Hniezdna starostlivosť trvá trochu menej (12 dní), a potom sa mláďatá, aj keď ešte nevedia lietať, rozlezú po trstine. Frekvencia hniezdenia je dvakrát v roku (máj a júl). Do hniezda tohto druhu sa často vkradne kukučka a znesie v ňom svoje vajce. Aj autor tohto príspevku bol svedkom tejto drzosti, aj faktu, keď mladá, škaredá kukučka jedno po jedno mláďa trsteniarika vyhadzovala von z hniezda. Rodičovský pud akoby bol slepý a tak vychovali votrelca ako svoje mláďa. Je to čudný fakt, lebo je známe, že keď sa pár pri hniezdení často vyrušuje, vie opustiť svoju znášku. Potrava: Konzumuje hmyz a jeho larvy, pavúky, ale aj bezstavovce. „krrr“. Hlas je viac škriekavý a najčastejšie kombinácie sú – „trr trr karra-karra-karra krie-krie-krie trr trr kie-kie“. Mláďatá žobrú potravu s „kväk“.

TRSTENIARIK PÁSIKOVÝ (MALÝ) – ACROCEPHALUS SCHOENOBAENUS, Linné 1758

Je eurázijský vtáčik. Jeho areál siaha viac na sever, takže s ohľadom na predchádzajúceho rodáka hniezdi aj v Anglicku a v Škandinávsku, ale nie v južnej Európe. Je sťahovavý a zimuje v centrálnej a južnej Afrike. Vojvodina predstavuje južný segment jeho hniezdenia, a tak je u nás dosť častý, zvlášť v údolí Tisy a Tamiša. Preferuje husté porasty močaristých Trsteniarik pásikový oblastí, vrbiny na brehoch riek, zamokrené Trsteniarik škriekavý trávne a kríkové priestranstvá, hlohové zákrpky a živé ploty okolo priekop. Je malý (menší od vrabca), výrazne vzorkovaný žlto-hnedou farbou na chrbte v tvare hrubých pásov, s krídelnými letkami lemovanými žlto-bielym okrajom. Dolná časť tela je špinavobiela, krk a kostrč žltohnedá. Nad okom má výrazný pás bielej farby. Mladé jedince po operení sú farbou peria menej kontrastné. V krovinách, v hlbokom hniezde nízko pri zemi, vypletenom trávou a vystlatom machom samička znesie 4 – 5 (6) vajíčok,

žlto-hnedavej farby s tmavšou hnedou a sivou textúrou. V priebehu roka to budú 1 – 2 znášky. Prvá je začiatkom mája, druhá v polovici júna. Konzumuje hmyz, pavúky, ale aj semiačka trsti, ostríc, žihľavy a podobných kríkov. Spieva rozsiahlu zmes rýchlych pískavých tónov, popretkávaných klikaním a trilkovaním (napr. „crycry-trett cry-cry-cry-trett crycry-cry psit tru-tru-tru pyrrrrrrrrrurrrr vi-vi-vi ly-ly-ly cetre cetre...“). Pri vyrušení sa hlási opakovaným drsným „črrr“ a ostrejším „tsek“.

TRSTENIARIK BAHENNÝ (MOČIARNY) – ACROCEPHALUS SCIRPACEUS, Hermann 1804

Hniezdny areál má na eurázijskom kontinente v pásme 35 – 60 º s. z. š. od Anglicka po Mongolsko. Vo Vojvodine je dosť častý, zvlášť v údolí Tisy. Je sťahovavý a zimuje v rovníkovej a južnej Afrike. Jeho biotop sú nížinné močaristé trstinové porasty, ale aj vlhké polia s ostrovčekmi tŕstia alebo aj vysokej hustej kultúry.

Chrbát má skoro jednofarebný, ale sivé až červenohnedé odtienky sú prítomné. Hrdlo je sivobiele, spodná strana tela krémovo-biela a boky okrové. S ohľadom na ročné obdobia toto sfarbenie sa len minimálne

Trsteniarik bahenný

mení. Aj mláďatá pomerne rýchlo získavajú šat dospelých. Pri hniezdení si bahniak vypletie zo stebielok trávy navesený pevný košíček s hlbokou jamkou a vystelie ho listami, aj kvetenstvom tŕstia. Hniezdi 1- – 2-krát v roku (začiatok mája, koniec júna), keď samička znesie 4 – 5 (6) zelenkavých vajec s hustou sivozelenou textúrou. Na znáške sedia obaja rodičia. Inkubácia trvá 10 – 12 dní a mláďatá po dvoch týždňoch opúšťajú hniezdo, keď ešte nevedia lietať. Narýchlo potom zdolajú aj ten problém. Na jedálnom lístku druh preferuje drobný hmyz z bahna, pavúky a malé ulitníky, občas aj mladé výhonky a semiačka. Hlási sa krátko nevýrazným „če“ alebo „čik“, varovný znak je škrípavé „karr“ alebo „gre“. Inak spieva rytmicky vŕzgavými, drsnými, často opakovanými tónmi, napr. „trett tredtt... tyri-tyri-tyr-cek-cek-cek-cerr-cerr-cerr“.

TRSTENIARIK SPEVAVÝ (OBYČAJNÝ) – ACROCEPHALUS PALUSTRIS, Bechstein 1798

Je pravý európsky vták. Hniezdny areál má v strednej a východnej Európe (niet ho v západnej a južnej časti kontinentu, v severnej časti Škandinávska a v severozápadnom Rusku). Je sťahovavý a migračný ťah smeruje údolím Nílu a ďalej až do juhovýchodnej Afriky, kde zimuje. Preferuje biotop mokradí, okraje kanálov a zamokrených polí, s porastom vrbice, hustého krovia, žihľavy a trstiny. Vo Vojvodine ho nájdeme tam, kde má vlhké stanovište, ale je u nás prítomný v menšom počte ako predchádzajúci druh. Horná časť tela tohto spevavca je hnedá, so zelenkavým nádychom a sivožltou spodnou časťou tela. Mláďatá majú jemnejšie sfarbený chrbát a hrdzavo-žltú kostrč. Od svojich rodákov sa líši aj kvalitnejším spevom. Hniezdo si robí z trávy zavesené vo vegetácii. Znáška je dvakrát v roku. Samička znesie 4 – 5

Trsteniarik spevavý

vajec (v druhej znáške 3 – 4). Vajíčka sú skoro bielej farby, s väčšími a menšími škvrnami sivej a hnedavej farby. Ostatné reprodukčné vlastnosti sú ako u trsteniarika bahenného.

Dominantná potrava je hmyz a bezstavovce, ako i semiačka. Hlási sa melodickým prúdom cvrlikavých a pískavých tónov, s napodobneninami niektorých iných spevavcov. V speve často opakuje motív „prri-prri-prry-prri...“, alebo drsnejšie „ti-ceii, ti-ceii“. Výstražný znak je tvrdé „ček“.

TRSTENIARIK TAMARIŠKOVÝ – ACROCEPHALUS MELANOPOGON, Temminck 1823

Je to eurázijský vtáčik. Celoročne hniezdi na južnom prímorí Kaspického mora a na severozápadnom pobreží Stredozemného mora (binárny areál). Letný hniezdny areál má len trochu na sever, v širšom okolí Kaspického, ale aj v severnej časti Čierneho mora. Odtiaľ sa areál šíri úzkym pásom údolím Dunaja až do Maďarska, zriedkavejšie aj na Slovensko (ale len už ako ostrovčekovitý areál). Je sťahovavý a zimuje na pobreží Stredomoria. U nás ho na hniezdení v malom počte možno nájsť vedľa väčších

vodných plôch (Palić, Senta, Cárska bara, Vršac). Vyberá si húštiny s polámanou trstinou alebo porasty pálok, v susedstve s malými voľnými priestranstvami alebo otvorenou vodnou hladinou. Tento trsteniarik má hrdzavohnedý, jemne pásavý chrbát, s tmavšou čapicou, jasne vyhranené biele hrdlo, ako i biely pás nad očami. Aj na bokoch je hrdzavo-červenkavý, kým bruško má béžovo-žlto-biele. Často vie zdvihnúť chvost vysoko hore alebo ním potriasať. Hniezdi nízko v tŕstí a preto nemusí toľko prihliadať na viazanie hniezda o steblá. Vajíčka sú jemne okrovej farby s hustou hnedavou textúrou. Znáška je dvakrát v roku, počet vajec 5 – 6, resp. 4 – 5. Liahnutie a hniezdna starostlivosť je skoro identická ako pri už spomenutých trsteniarikoch. Konzumuje vodný hmyz, pavúky… Bežne sa ozýva drsnou dvojhláskou „trr-trr“, kratšie „t-trrt“. Volá cvákavým „trek“. Pri vyrušení hlasno opakuje „tk-tk-tk...“, „trčet“, čt“ alebo „čak-čak-čak“ a varovný znak je dlhé „tr-trrrr“.

Trsteniarik tamariškový

Spev má melodickejší, bez drsných slabík, s tichým úvodom flautových tónov:„hüj, hüj, hüj“, alebo „lü lü lü“. Fotografie: z internetu

OCHRANA RASTLÍN Ochrana záhradníckych rastlín v júni

Ing. Ján Tancik, PhD.

OBAĽOVAČ JABLČNÝ – 1. GENERÁCIA

Obaľovač jablčný Cydia pomonella je najvýznamnejší škodca jabloní. Prezimuje húsenica v bielom kokóne v rôznych úkrytoch. Kuklenie prebieha na začiatku kvitnutia jabloní. Motýle sa začínajú objavovať začiatkom alebo v polovici mája, keď jablone už odkvitli. Po oplodnení samičky kladú vajíčka na mladé plody alebo okolité listy alebo letorasty. Po 6 až 12 dňoch, v závislosti od teploty, sa liahnu húsenice. Vyliahnutá larva sa zavŕta do jablka a vyhrýza do nich chodby, ktoré smerujú k jadru. Chodby sú plné čierneho trusu, a preto tento symptóm nazývame červivosť jabĺk. Napadnuté jablko poznáme podľa vstupného otvoru larvy na plode, ktorý je vyplnený suchým, červenkastým trusom. Malé plody napadnuté prvou generáciou škodcu opadávajú.

OCHRANA

Priama ochrana sa môže robiť biologickými a chemickými prípravkami. Aj pri jednej, aj druhej metóde dôležitý je termín ochrany. Ten sa môže určiť na viac spôsobov. Najviac sa využíva sledovanie náletu motýľov do feromónových lapačov a sledovanie výskytu a vývoja nakladených vajíčok obaľovača v ovocnom sade. Na základe počtu a vývojovej fázy vajíčok môže sa precízne stanoviť termín aplikácie insekticídov z rôznych skupín.

Z chemických insekticídov sa využívajú prípravky z rôznych skupín. Insekticídy regulátory rastu sa aplikujú na začiatku znášania vajíčok, insekticídy zo skupiny pyretroidov v čase pred liahnutím húseníc. Pri intenzívnom napadnutí sa musí aplikácia opakovať. Z biologických prípravkov sa najviac využívajú prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis a prípravky na báze vírusu granulózy obaľovača jablčného.

VIJAČKA KRUŠPÁNOVÁ

Vijačka krušpánová Cydalima perspectalis je motýľ, ktorý má dve farebné formy. Obvykle má biele krídla s hnedým lemom, ale existujú aj jedince, ktoré

Kolónia vlnačky krvavej prekrytá voskovými vláknami

sú celé hnedé. Rozpätie krídiel je 40 – 45 mm. Larvy sú svetlozelené, riedko ochlpené, na chrbte majú čierne pruhy, hlava je čierna a lesklá. Dorastajú do dĺžky až 4 cm. Má 2 – 3 generácie za rok. Húsenice prezimujú medzi listami v zámotkoch. Kuklia sa v zámotkoch na kroch. Samičky žijú približne 8 dní a vajíčka kladú na listy krušpánu. Húsenice konzumujú listy a mladé letorasty krušpánov až po silnejšie konáre. Poškodené listy odumierajú a schnú, rastlina často pôsobí suchým dojmom, po čase ale obrastá. Primárne poškodenie je estetické, v prípade výrazného premnoženia môže doviesť k holožeru.

OCHRANA

Kľúčovým krokom v efektívnej ochrane je včasné spozorovanie výskytu húseníc. Preto je dôležitá pravidelná kontrola a prehliadanie rastlín krušpánu, pričom je potrebné prehrabávanie sa v konárikoch rastlín, zistenie výskytu mladých lariev a vykonanie ochrany v správnom termíne. V podstate už po dvoch postrekoch v 10-dňových intervaloch sa dá týmto spôsobom krušpán (buxus) zachrániť pred vijačkou krušpánovou. Z chemických prípravkov sa používajú pyretroidy (deltamethrin, cypermethrin), alternatívou sú prípravky – inhibítor tvorby chitínu účinný iba proti mladým larvám. Z biologických prípravkov sa môžu využiť prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis var. kurstaki (Lepinox plus) a parazitické háďatká – Steinernema carpocapsae.

PLESEŇ UHORKOVÁ

Pleseň uhorková je najobávanejšou hubovou chorobou uho-

riek. Pôvodcom choroby je huba Peronoplasmopara cubensis. Na vrchnej strane listov sa vytvárajú najprv bledozelené až žltozelené škvrny ohraničené žilnatinou. Na spodnej strane listov sa v miestach škvŕn objavuje tmavohnedý povlak reprodukčných orgánov patogéna. Počet škvŕn narastá, škvrny sa rozrastajú a splývajú. Postihnuté listy neskôr zhnednú a celá rastlina usychá.

Výskyt podporuje daždivé počasie, ale aj časté ovlhčenie rastlín pri zavlažovaní. Pestovanie uhoriek v tieni vysokých stromov alebo budov je tiež faktorom podporujúcim šírenie ochorenia.

OCHRANA

Z agrotechnických metód sa odporúča skorá sejba s použitím netkanej textílie na urýchlenie rastu a tiež kvalitná výživa a zálievka. Taktiež treba využiť opatrenia, ktoré obmedzia trvanie ovlhčenia rastlín, ako sú: slnečné a vzdušné lokality, vertikálne pestovanie, šetrná závlaha. Ak sú koncom mája výdatné zrážky, na začiatku júna môžeme preventívne aplikovať kontaktné meďnaté prípravky, čo opakujeme v 5- až 10-dňových intervaloch. Pri silnom tlaku choroby a objavení sa prvých príznakov treba použiť systémové prípravky.

PLESEŇ ZEMIAKOVÁ – NA ZEMIAKOCH A RAJČIAKOCH

Pleseň zemiaková je najvýznamnejšie ochorenie zemiakov a rajčín. Pôvodcom choroby je huba Phytophthora infestans. Patogén napadá nadzemné časti a hľuzy. Na okraji starších listov rajčín vznikajú neohraničené, najprv sivozelené, neskôr hnedé škvrny, ktoré sa rýchlo šíria na celú plochu lista. Napadnuté listy rýchlo vädnú, tmavnú, zasychajú a odumierajú. Pri prepuknutí ochorenia môže v krátkom čase zničiť celú rastlinu a pri zemiakoch môže silno infikovať aj hľuzy, ktoré sa nedajú skladovať. Výskyt ochorenia podporujú časté a výdatné zrážky.

OCHRANA

Základom ochrany proti plesni zemiakovej je používanie zdravej sadby. Zemiaky a rajčiny treba pestovať na lokalitách s dostatočným prúdením vzduchu a slnečným žiarením najmä ráno. Rajčiny netreba pestovať v tieni budov a vysokých plodín. Fungicídna ochrana sa začína preventívnymi postrekmi, ktoré vykonávame ešte pred prepuknutím infekcie.

Používame meďnaté fungicídy. Postreky vykonávame v závislosti od počasia. V daždivom počasí vykonávame prvý postrek pred zapojením porastov, približne v polovici júna. Ošetrenie zopakujeme v 7 až 10 dňových intervaloch. Odporúčame každý postrek používať maximálne dvakrát po

ochranu. Keď roztlačíme túto vošku medzi prstami, zostane nám na prstoch červená hmota pripomínajúca krv – preto v názve krvavá. Vlnačka krvavá neškodí na listoch, ale škodí vyciciavaním štiav na konároch a spôsobuje

Larva vijačky krušpánovej

vznik kambiálnych nádorov. Konáre na napadnutých miestach sa deformujú a vytvárajú sa na nich nádory, ktoré praskajú, čo je to vstupná brána pre mnohé patogény. Silne napadnuté stromy zaostávajú v raste a môžu

Listy krušpánu silne poškodené larvami vijačky krušpánovej

sebe, striedať prípravky, aby sme sa vyhli vytváraniu rezistencie.

VLNAČKA KRVAVÁ

Vlnačka krvavá Eriosoma lanigera je voška, ktorej bezkrídle samičky sú pokryté dlhými bielymi voskovými vláknami, ktoré sa podobajú na vlnu – preto názov vlnačka. Tieto vlákna prekrývajú kolónie týchto vošiek a tak ich chránia od prírodných nepriateľov, ale aj od insekticídnych postrekov, a komplikujú aj uhynúť. Ohrozené sú najmä mladé stromy.

Najčastejšie prezimujú larvy prvého a druhého instaru na koreňoch a kmeňoch jabloní, na jar migrujú do koruny a cicajú na konároch. Nymfy sa vyvinú v dospelé neokrídlené samičky, ktoré rodia živé larvy. Jedna samička narodí 100 – 150 lariev. Kolónie sa tvoria najmä na mladých vetvičkách v blízkosti pukov. Najvyššia početnosť je v máji a júni, potom sa početnosť znižuje, ale v septembri znovu stúpa. V júni sa objavujú okrídlené formy samičiek, ktoré preletujú na susediace stromy. Takto sa v priebehu roka vyvinie 10 – 15 generácií.

OCHRANA

Znížiť napadnutie vlnačkou sa dá správnym výberom odrôd a podpníka. Napadnutiu sa môžeme vyhnúť aj správnym výberom stanovišťa, správnym sponom rastlín a znížením poškodení na stromoch. Väčší výskyt tohto škodcu je na silne orezaných ovocných sadoch.

Z nepriamych opatrení veľký význam má ošetrenie rán po reze stromov. Je potrebné napadnuté konáre odrezať a spáliť.

Priama ochrana sa môže robiť v rôznych termínoch. Proti škodcovi sú účinné predjarné postreky, a tiež sa môžu robiť postreky pred kvitnutím. V lete sa zásahy robia pri výskyte viac ako 10 kolónií na 100 letorastoch.

V ochrane proti vlnačke krvavej sa používajú rovnaké prípravky ako proti iným voškám. Postrek treba urobiť pod vyšším tlakom a s vyšším množstvom vody, aby sa postrek dostal pod voskovú ochrannú vrstvu. Veľmi dôležité je dodať zmáčadlo.

Z chemických insekticídov sú u nás registrované prípravky na báze spirotetramatu a acetamipridu.

Pri ochrane ekologických porastov proti tomuto škodcovi sa odporúča najprv použiť prípravok, ktorý obsahuje mazľavé draselné mydlo (Cocana, Floravita Coco), ktoré pomáha pri zmytí voskových vlákien. Aplikuje sa pri vyššom tlaku a s väčším množstvom vody. Dávka je 50 – 60 ml/10 l vody. Po obschnutí je vhodné najviac do 24 hodín použiť biologický prípravok proti voškám (Rock Effect – 300 ml/ 10 l vody), alebo prípravok na báze azadirachtinu (NeemAzal T/S).

Ilustračné foto: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCNÁ ZÁHRADA Listová výživa ovocných stromov a krov

Ľ. Sýkorová

Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo ich počas vegetácie aplikovať pomocou tekutých hnojív.

Súčasťou moderných pestovateľských technológií je okrem iného aj listová ovocia, ostatné ovocné druhy sú vo fáze intenzívneho rastu plodov. Práve v tomto období sú ovocné molybdén, meď, železo, mangán, zinok). Na základe diagnostiky môžeme nedostatok týchto prvkov rast zase signalizuje prehnojenie. Mikroelementy (železo, zinok, bór, mangán, selén, meď) majú výživa. Stáva sa tak dôležitou a často celkom nevyhnutnou aplikáciou, prispievajúcou k dosiahnutiu nielen vysokých úrod, ale aj vysokej kvality ovocia. Základom pestovateľského úspechu okrem správnej ochrany rastlín je aj to, aby sme listovou výživou každoročne podporovali rast a rodivosť ovocných stromov. Každý ovocný druh potrebuje základné a stopové prvky, ktorých príjem môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi.

V tomto mesiaci sa naše záhrady nachádzajú v plnej vegetácii. Dozrievajú rôzne druhy drobného stromy a kry veľmi náročné na doplnkovú výživu. Základné hnojenie sa robí v jarnom období a pri ňom treba dbať na požiadavky jednotlivých ovocných druhov, ich kondíciu, vek, pôdne pomery a pod. Aj pri letnom prihnojovaní musíme mať na zreteli tieto požiadavky. Často na našich ovocných stromoch spozorujeme vizuálne symptómy – najčastejšie farebné zmeny na listoch. Príčinou týchto prejavov môžu byť poruchy z nedostatku či nadbytku makroprvkov, ale i mikroprvkov (bór, chlór, doplniť aplikáciou špeciálnych hnojív počas vegetácie hnojením na list, tzv. foliárnou výživou. Obyčajne si kladieme otázku, či našim stromom chýbajú živiny, alebo ich majú prebytok. To môžeme zbadať pri kontrole listov a výhonov. Pokiaľ sú veľké, vitálne a bez pigmentových zmien, stromy sú zdravé a výživa je dostatočná. Ak listy už na prvý pohľad nevyzerajú zdravo, určite im niečo chýba. Nedostatok živín môžeme vidieť aj na letorastoch. Pokiaľ je ich rast slabý, nedostatočný, potrebné je stromy prihnojiť. Ich nadmerný v komplexe rastu a rodivosti stromu svoju významnú funkciu. Najčastejšie ich dodávame formou listovej výživy. Z listového hnojiva pripravíme roztok, ktorým postriekame listovú plochu ovocných drevín. Postrek opakujeme 2-krát, pričom prihnojovanie ukončíme do konca júna. Súčasne do postrekovača môžeme pridať aj vhodné prípravky proti hubovým chorobám a škodcom. Každý list má prieduchy a tie dokážu rozpustené hnojivo ihneď prijať a podporiť rast, rodivosť a celkovú kondíciu stromov. 

NEVÍTANÍ HOSTIA V NAŠEJ ZÁHRADE

Ľubica Sýkorová

Mnohí zo záhradných škodcov pri premnožení dokážu spôsobiť na našej zelenine a ovocí obrovské škody. Medzi ne určite patria slizniaky – slimáky bez ulity. Slizniaky sa pred horúcim slnkom skrývajú v tienistých a vlhkých zákutiach záhrady. Večer vyliezajú z úkrytov a smerujú priamo k pestovanej zelenine a iným zdrojom potravy.

Požer na nadzemných častiach rastlín sa prejavuje prehryznutím stonky alebo vyokrem inej potravy aj vajíčka slizniaka. Vajíčka je pomerne ťažko denia repelentných rastlín okolo zeleninovej hriadky alebo priamo do medziradia medzi zeleninu. hrýzaním okrajov a dier v listoch. Jasným znakom, že poškodenie je od slizniakov, je sliz na listoch. Za potravou vyliezajú hlavne navečer a v noci a významné škody spôsobujú za vlhkého počasia.

Niektorí pestovatelia používajú proti nim rozsypanie popola okolo hriadok so zeleninou, pilín alebo dokonca soli. No soliť pôdu nie je najlepší nápad – na rozdiel od popola a pilín soľ poškodzuje pôdu.

Najjednoduchším spôsobom boja proti nim je ich manuálne zbieranie a odstránenie zo záhrady alebo likvidácia.

Najlepšou cestou eliminácie je podporiť prítomnosť ich prirodzených nepriateľov. Slizniak, zvlášť v prvých dňoch po vyliahnutí, sa nachádza na jedálnom lístku mnohých predátorov. Kŕmia sa nimi niektoré vtáky (vrátane niektorých druhov hydiny), jašterice, žaby, ježkovia... Mimoriadnym lovcom a konzumentom slizniakov je tzv. indický bežec – plemeno veľmi štíhlych kačíc so vzpriameným postojom. Dokonca aj slimák záhradný (s ulitou) konzumuje objaviť, nájdeme ich ukryté na vlhkých miestach. Počet slizniakov zredukujeme tak, že záhradu budeme udržiavať bez buriny, pravidelne kosiť trávnik, odstránime z pozemku rôzny odpad zo stavebného materiálu a staré dosky. Mulčovanie zeleniny alebo jahôd vo vlhšej mikroklíme záhrady skosenou trávou a vytrhanými rastlinami je tiež dobrým úkrytom a množiarňou pre slizovce, preto uprednostňujeme mulčovanie kompostom, rašelinou, a kde sa dá, aj kôrou a štiepkou. Ďalšou možnosťou boja proti slizniakom je vytváranie odpudivej rastlinnej bariéry pomocou vysaMedzi rastliny, ktoré slizniaky neznášajú, patria napríklad nevädza, aksamietnica (srb. kadifa, mala ruža), alchemilka, flox... Okrem týchto rastlín môžeme využiť aj odpudivú silu niektorých zelenín a korenín, ako sú cesnak, pamajorán, špargľa, valeriána, tymian, rozmarín, saturejka, jazmín, levanduľa, ľubovník (kantarion), vres, vresovec. Slimáky odrádza aj pichľavé ihličie zo smrekov a jedlí, kávová usadenina či rozbité škrupiny z vajec. Môžeme dať aj na vlhkú starú plachtu zeleninové zvyšky, nakrájané jablká a iné rastlinné dobroty. Slizniaky v noci nalezú na „prestretý stôl“ a my ich ráno pozbierame a odstránime. 

Slizniaky dokážu narobiť veľké škody

IZBOVÉ RASTLINY V LETE Vyberme pre kvety vhodné miesto na letnenie

Ľubica Sýkorová

Vonku majú naše izbové rastliny viac svetla a vzduchu a často sa im darí oveľa lepšie aj vďaka tomu, že sú v prirodzenejšom prostredí. Vyneste preto svoje izbové kvety von, aby načerpali svetlo a čerstvý vzduch.

Väčšine izbových rastlín pôvodným domovom je voľná príroda. Čím prirodzenejšie do konca septembra. Pobyt vonku počas leta predstavuje pre mnohé izbové rastliny prostredie a režim im vytvoríme, tým lepšie sa im bude dariť. Aj typicky izbové rastliny môžeme pokojne letniť na balkónoch, terasách, vonkajších schodištiach alebo na záhonoch pod stromami, jednoducho všade tam, kde budú chránené pred priamym slnečným žiarením, silným vetrom a dažďom.

Väčšina našich izboviek sa v letnom období nachádza v plnej vegetácii. Práve preto im musíme zabezpečiť čo najvhodnejšie podmienky na ich zdravý rast. Izbové prostredie nie je pre mnohé rastliny pôvodom z trópov a subtrópov úplne ideálne a často je to aj na nich vidieť. Sú vytiahnuté, slabé, farba ich listov a kvetov je nevýrazná. Práve v lete im možno vytvoriť to, čo je pre ne akýmsi zázračným balzamom. Takmer všetky izbové rastliny sa lepšie cítia na čerstvom vzduchu, v prijateľných teplotných podmienkach, pri dostatku svetla a vyššej vzdušnej vlhkosti.

Prvé dni po prenesení z miestnosti sú na poškodenie slnečnými lúčmi citlivé všetky izbové rastliny. Rastliny umiestnime najskôr do tieňa alebo polotieňa a až potom na priame slnko. Pravidelne musíme kontrolovať aj výskyt škodcov. Izbovky môžeme letniť približne rýchle zotavenie z deprimujúcich, uzatvorených, málo svetlých priestorov bytu, navyše s pretrvávajúcou nižšou vzdušnou vlhkosťou. Rastliny vonku pomerne rýchlo začínajú ožívať, vyháňajú nové listy, majú bohatší a kompaktnejší rast, ich olistenie je sýtozelené. Pobyt vonku vyhovuje predovšetkým rastlinám, ktoré znášajú aj nižšie teploty v noci (striedanie teplôt), ako sú juky, rôzne druhy paliem, šeflera, monstera, begónie, papraďorasty, voskovky, figovníky, cisus, antúrie, myrta, citrusy, brečtan a brečtanovec, kaktusy a iné. Takisto pre črepníkové rastliny s okrasným kvetom (azalky, kamélie, vianočné hviezdy, cyklámeny) je pobyt vonku veľmi prospešný. Podobne aj čínske ruže (Hibiscus rosa – chinensis), klívie alebo vianočné kaktusy obľubujú čerstvý vzduch počas najteplejších mesiacov roka. Rastliny pôvodom z trópov a subtrópov, kde rastú väčšinou v zatienenom podraste (figovník lesklý a kaučukový, monstera), musíme chrániť pred priamym slnkom. Opatrnosť vyžaduje letnenie dracén, difenbachií alebo kordyliniek, ktoré citlivo reagujú na zníženie teploty v nočných hodinách aj počas leta a takisto na silné slnečné lúče. Subtropické druhy vyžadujú cez leto dostatok svetla a čerstvého vzduchu. Teplé slnečné miesto je vhodné pre kaktusy, palmu datľovú, oleander, fikus, agávu. V polotieni stromov sa dobre darí azalkám, fuksii...

Aby korene rastlín tak rýchlo nepresychali, zapúšťame črepníky do zeme a prikryjeme ich tenkou vrstvou rašeliny, ktorá zadrží vlahu. Kvetinám na balkóne postačí asi 20 cm hlboká debnička. Do nej postavíme rastliny a priestor medzi črepníkmi vyplníme rašelinou, ktorú kropíme aj s rastlinami.

POLIEVANIE

Osobitnú pozornosť venujeme polievaniu. Za letných horúcich a dlhých dní spotrebujú rastliny viac vody a veľa sa aj vyparí, preto polievame častejšie a výdatnejšie. Vlhkomilné druhy (difenbachia, begónia kráľovská, paprade, azalky) nesmieme nechať nikdy preschnúť, zatiaľ čo kaktusy, sukulenty, niektoré hľuznaté a cibuľové druhy vydržia alebo dokonca vyžadujú dlhší čas sucho.

Najlepšie je polievať ráno, aby rastliny mali dostatok vody po celý deň a najmä v období najvyššej teploty. Na polievanie všetkých druhov rastlín, teda aj izbových, je najvhodnejšia dažďová a mäkká, odstáta a slnkom prehriata voda, ktorá by mala mať aspoň teplotu ovzdušia, kde sa rastlina nachádza. Izbovým rastlinám osoží, ak ich za teplého počasia kropíme vlažnou vodou na listy alebo ich vynesieme na mierny dážď.

VÝŽIVA

V období intenzívneho rastu izbové rastliny vyžadujú aj dostatok živín, ktoré im dodávame zálievkou. Na prihnojovanie používame bežné, najlepšie tekuté hnojivá. Rýchle rastúce druhy a rastliny pestované v rašelinovom substráte prihnojujeme v lete každých 7 až 10 dní, ostatné raz za 2 až 3 týždne. Rastliny, ktoré sme len nedávno presadili, neprihnojujeme, kým sa dobre nezakorenia. Koncom augusta hnojenie obmedzíme.

Pri polievaní a prihnojovaní je dôležité, aby celý koreňový bal bol rovnomerne prevlhčený a prebytočná voda vytiekla z črepníka von. Nestačí polievať iba do misky pod črepníkom. Najlepšie je rastliny zavlažovať kropením alebo miernym prúdom vody po obvode nádoby, kde pôda najskôr presychá.

Niektorým druhom môže vonkajší pobyt uškodiť. Napríklad africkú fialku nedávame na vonkajšie stanovisko za žiadnych okolností, nakoľko sa môžu jej zelené listy zmočiť a zhnednúť.  Foto: pixabay

19. 6. – 25. 6. 2021

sobota nedeľa

28˚ | 19˚ 28˚ | 20˚

pondelok utorok

30˚| 21˚ 29˚ | 20˚

streda

29˚ | 19˚

štvrtok piatok

27˚ | 18˚ 28˚ | 19˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kuracie kapsy s krémovo-špenátovou plnkou

Suroviny: 3 kuracie prsia (bez kože), 120 g nátierkového masla, 1 PL majonézy, 1/2 KL soli, 2 strúčiky cesnaku, 100 g čerstvého špenátu, 80 g tvrdého syra, trochu oleja, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, mletá paprika

Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 220 °C. V miske vymiešame nátierkové maslo, majonézu, soľ a pretlačený cesnak. Do syrovej plnky pridáme nadrobno nasekaný špenát, tiež strúhaný tvrdý syr a všetko spolu premiešame. Kuracie prsia položíme na dosku a opatrne narežeme zhruba v polovici hrúbky, pričom ich neprerežeme úplne, čím vytvoríme kapsu na plnku. Plnku rozdelíme medzi tri kuracie kapsy, ktoré uzavrieme pomocou špáradiel. Na panvici vhodnej aj do rúry zahrejeme olej na strednom plameni a kuracie kapsy na ňom opečieme z oboch strán do zlatohneda (zhruba 4 minúty na stranu). Potom kura premiestnime na panvici do rúry a pečieme pri 220 °C zhruba 10 až 15 minút v závislosti od hrúbky kuracích pŕs. Po upečení necháme kuracie prsia krátko postáť pri izbovej teplote a vytiahneme z nich špáradlá. Upečené kuracie kapsy podávame so zemiakmi alebo čerstvým zeleninovým šalátom.

Cheesecake s malinovou omáčkou

Suroviny: Na korpus: 300 g maslových sušienok alebo mletej plazmy, 150 g masla; Na krém: 500 g mascarpone, 150 g práškového cukru, 1 KL vanilkového cukru, 1,5 PL hladkej múky, 400 g kyslej smotany, 3 vajcia; Na malinovú omáčku: 300 g malín, 150 g kryštálového cukru, 1 PL citrónovej šťavy, 50 ml vody, 1 KL kukuričného škrobu Takto sa to podarí: Omáčka: maliny, cukor a citrónovú šťavu vložíme do rajnice a na strednom plameni privedieme k varu. Keď sa maliny úplne rozpadnú, prilejeme do omáčky škrob rozmiešaný vo vode a spoločne povaríme ešte zhruba 3 minútky. Horúcu omáčku precedíme cez sitko a necháme odpočívať bokom. Korpus: sušienky rozdrvíme na prach, zalejeme roztopeným maslom, premiešame a vzniknutú zmes utlačíme na dno a boky tortovej formy (25 cm), ktorej dno sme vystlali papierom na pečenie. Krém: mascarpone vyšľaháme s práškovým cukrom, vanilkovým cukrom a múkou. Pridáme kyslú smotanu a opäť dobre vyšľaháme. Nakoniec po jednom zašľaháme celé vajíčka na menších obrátkach a zmes nalejeme na sušienkový korpus. Na povrch krému vytvoríme pomocou kávovej lyžičky rôzne čiary a kruhy z malinovej omáčky (minieme na ne zhruba tretinu omáčky), ktoré potom krúživými pohybmi špáradla rozbijeme do mramorového vzoru. Koláč vložíme do rúry vyhriatej na 165 °C a pečieme zhruba 30 minút, kým nebudú okraje pri potrasení formou pevné a stred sa bude jemne triasť. Koláč necháme vychladnúť pri izbovej teplote a neskôr ho presunieme do chladničky na minimálne 12 hodín. Cheesecake krájame na trojuholníky a polievame jemne zahriatou malinovou omáčkou.

Kakaová bábovka s krémovou plnkou

Suroviny: Na cesto:250 ghladkej múky, 40 g kakaa, 1,5 KL kypriaceho prášku, 1/4 KL soli, 200 g masla, 200 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 4 vajcia, 50 ml mlieka; Na plnku: 250 g mascarpone, 1 PL kukuričného škrobu, 1 žĺtok, 50 ml smotany na šľahanie, 100 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilkového cukru; Ešte potrebujeme: trochu masla, 2 KL hladkej múky, 2 KL kakaa, 100 g čokoládovej polevy

Takto sa to podarí: Maslom vymastenú bábovkovú formu vysypeme múkou, ktorú sme premiešali s kakaom. Na cesto si do misky preosejeme suché suroviny: múku, kakao, kypriaci prášok a soľ a premiešame. V inej veľkej miske spolu vyšľaháme zmäknuté maslo, kryštálový a vanilkový cukor do krémova. Potom po jednom zašľahávame celé vajíčka, mlieko a po častiach aj našu sypkú kakaovú zmes. Hotové cesto odložíme bokom. Na plnku spolu rozmixujeme: mascarpone, škrob, cukor, žĺtok a vanilku. Do bábovkovej formy navrstvíme polovicu kakaového cesta a špachtľou cesto povyťahujeme po okrajoch formy, aby vytvorilo akúsi vaničku, do ktorej lyžicou rozložíme krémovú plnku, zarovnáme, zakryjeme druhou polovicou cesta a opäť zarovnáme. Bábovku pečieme v rúre vyhriatej na 175 °C 55 až 65 minút. Necháme vychladnúť zhruba 15 minút vo forme, a potom ju opatrne vyklopíme na mriežku. Úplne vychladnutú bábovku polejeme čokoládovou polevou.

Malinovo-čokoládový pohár

Suroviny: Na čokoládovú penu: 150 g horkej čokolády (50 % kakaa), 250 ml smotany na šľahanie; Na malinový krém: 100 g malín, 2 PL kryštálového cukru, 250 gjemného tvarohu, 3 PL práškového cukru, 200 ml smotany na šľahanie; Ešte potrebujeme: maslové sušienky alebo mletú plazmu

Takto sa to podarí: Čokoládová pena: čokoládu nasekáme a vložíme do misky. Do menšej misky nalejeme vriacu vodu z kanvice, priložíme misku s čokoládou a prilejeme zhruba 100 ml smotany. Vymiešame ganache. Do veľkej misky dáme ľad, položíme stredne veľkú misku so zvyšnou smotanou (150 ml) a šľaháme do šľahačky. Potom k šľahačke po častiach primiešavame čokoládový ganache. Hotovú penu rozložíme medzi 3 až 4 poháre, zasypeme drvenými sušienkami a uložíme do chladničky. Malinový krém: maliny nasypeme do malej rajnice a spolu s kryštálovým cukrom ich popučíme, privedieme k varu, povaríme zhruba 3 minúty, scedíme cez husté sitko a omáčku necháme vychladnúť. Tvaroh vyšľaháme s práškovým cukrom, prilejeme vychladenú smotanu a šľaháme do krému. Nakoniec zapracujeme malinovú omáčku. Hotový krém vrstvíme na sušienky v pohároch a necháme vychladiť zhruba hodinu až dve. Malinovo-čokoládové poháre podávame vyzdobené čerstvými malinami. 

Zdroj: recepty.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 534 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra