19 minute read
Srbsko, ekonomický motor západného Balkánu (3)
from Hlas ľudu 25/2021
Týždeň
OBROVSKÉ VKLADY DO SRBSKÉHO HOSPODÁRSTVA Srbsko, ekonomický motor západného Balkánu (3)
Advertisement
Miroslav Benka
Nie tak dávno, pri príležitosti 140. výročia nadviazania srbsko-amerických diplomatických vzťahov ministerka obchodu USA Gina Raimondová uviedla: „Srbsko je ekonomickým motorom západného Balkánu,“ a dodala: „Tešíme sa na pokračovanie a rozširovanie bilaterálnej spolupráce, najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií, infraštruktúry, zdravia a čistej energie,“ uviedla na Twitteri.
Svedkami sme, že Srbsko spolupracuje s najväčšími a pre nás veľmi dôležitými krajinami Európy a sveta: USA, Nemeckom, Francúzskom, Slovenskom, Ruskom, Poľskom, Českom, Čínou a štátmi nášho regiónu.
Prezident otvoril hranice spolupráce dokorán a Srbsko sa tak stalo najaktívnejšou krajinou v hospodárstve nášho regiónu, EÚ a sveta.
David de Falco, asistent ministerky obchodovania USA, prostredníctvom videozáznamu rokoval so srbskou premiérkou Anou Brnabićovou o zlepšení obojstrannej hospodárskej spolupráci, kým s ministerkou baníctva a energetiky prof. Dr. Zoranou Mihajlovićovou hovoril o spolupráci medzi týmito dvoma krajinami v energetickom a ťažobnom priemysle, s osobitným dôrazom na tzv. zelené hospodárstvo a obnoviteľné zdroje energie.
Nemecká spoločnosť Fischer (Fischer automotive systems) v priemyselnej zóne v Jagodine otvorila továreň na výrobu súčiastok a príslušenstva pre automobily vysokej triedy. V prenajatých priestoroch v továrni Fischer v Jagodine doteraz pracovalo 150 pracovníkov a v novej výrobnej hale, rozlohy 8 000 štvorcových metrov, by malo pracovať ďalších 350 ľudí.
Slávnostného otvorenia továrne v Jagodine sa zúčastnil srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorý vo svojom prejave uviedol: „Zástupcovia spoločnosti Fischer potvrdili, že uvažujú aj o otvorení Klausovi Fischerovi a všetkým, ktorí sa podieľali na tom, aby táto továreň bola otvorená práve v Srbsku, teda v Jagodine. Osobitná vďaka patrí aj predsedovi Zhromaždenia mesta Jagodina Draganovi Markovićovi.
Ďalej uviedol, že ešte lepšou správou je to, že ten istý investor v Ćupriji. Musíme vyriešiť skláreň v Paraćine, a potom Despotovac a Sviljanac,“ uviedol.
Do Rekovca, podľa slov prezidenta, bude ťažké priviesť väčšieho investora, pretože toto mesto nielenže je malé, ale je tu aj nedostatok pracovnej sily. Okrem iného uviedol údaj, že
Prezident Aleksandar Vučić so spolupracovníkmi na návšteve v Jagodine
továrne na výrobu hmoždiniek v Jagodine. V nemeckých továrňach v Srbsku v súčasnosti pracuje 70 000 ľudí a dúfam, že čoskoro ich bude ešte viac,“ poznamenal prezident.
Vučić potom vykonal obhliadku továrne a porozprával sa s pracovníkmi, zaželal im šťastnú prácu, pričom sa dozvedel, že zamestnaní nie sú iba z Jagodiny, ale aj z Paraćinu, Ćuprije, Despotovca, Kragujevca a ďalších okolitých miest.
Prezident vo svojom príhovore prezradil, že je veľmi šťastný, že sa im podarilo priviesť takého investora do Srbska, a poďakoval sa majiteľovi nemeckej spoločnosti oznámil, že by mal otvoriť ďalšiu továreň v Jagodine. „Fischer uviedol, že v ďalšom období sa bude usilovať o umiestnenie novej továrne na výrobu hmoždiniek. To je skvelá správa pre Jagodinu, Pomoravský obvod, ale aj celé Srbsko,“ uviedol Vučić a dodal, že investor bude mať v tejto súvislosti podporu štátu. „Štát chce zabezpečiť pracovné miesta pre všetkých občanov, ak chcú pracovať. Preto sa musíme naučiť nemeckej disciplíne, japonskej šetrnosti a so srbskou tvorivosťou budeme najlepší v Európe. S pripomienkou, že budúcnosť je v rodinných rmách. Okrem Jagodiny potrebujeme aj továreň keď nemecké spoločnosti prišli do Srbska, zamestnávali asi 17 000 pracovníkov, kým dnes v Srbsku zamestnávajú asi 70 000 ľudí, čo je ukazovateľom toho, aký veľký úspech Srbsko dosiahlo. Dodal, že sú to všetky spoločnosti so 100 % vývozom a že Fischer bude vyvážať pre tie najlepšie značky, ako sú BMW, Mercedes, Audi a pod.
Zástupcovia spoločnosti predstavili Vučićovi výrobný proces, ktorý je úplne automatizovaný. Fischerova investícia má hodnotu asi 40 miliónov eur. Výrobu v Jagodine otvoril koncom minulého roka v prenajatej hale spoločnosti Visokogradnja inženjering, kde
zamestnával 100 pracovníkov. Spoločnosť má tiež továrne v Nemecku, Spojených štátoch, Číne a Českej republike, kde zamestnáva okolo 5 200 pracovníkov. Uvedená spoločnosť vyváža do 120 krajín a jej sortiment
je zameraný na automobilky Mercedes, BMW a koncern Volkswagen. Vlani dosiahla skupina Fischer obrat 872 miliónov eur. Je to štvrtá zahraničná továreň v priemyselnej zóne v Jagodine, predtým tam svoje výrobné závody postavili tri spoločnosti z Talianska. „Dnes je Deň Spasiteľa, veľký sviatok a skvelý deň pre Srbsko, pretože Fischer, ako piata spoločnosť z hľadiska ekonomickej sily, prišla do Srbska a najala pracovníkov,“ uviedol predseda Zhromaždenia mesta Jagodina Dragan Marković-Palma. „Nie je to malá vec, aby vás Nemecko uznalo, najväčšia ekonomická sila v Európe, a aby dnes pracovalo v nemeckých spoločnostiach viac ako 75 000 srbských občanov,“ podotkol a zdôraznil, že zahraničných investorov priťahuje ekonomická bezpečnosť, politická stabilita a zdravotná bezpečnosť, pretože Srbsko má okrem iného aj najviac zaočkovaných ľudí.
Okrem spomenutého Marković sa poďakoval majiteľovi skupiny Fischer Group Klausovi
Fischerovi za to, že zamestnal 150 pracovníkov a že do konca roka zamestná ďalších 350. „Som si istý, že budete naším ekonomickým zástupcom a že pomôžete pánovi Fischerovi dostať továrne do ďalších miest, ktoré to potrebujú,“ uviedol Marković a ozrejmil, že mesto Jagodina udelí tituly čestného občana Fischerovi, pretože do tohto mesta investuje, a prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi, pretože poskytuje podmienky na zamestnanie. Na slávnostnom otvorení Prezident Aleksandar Vučić počas príhovoru v Jagodine továrne majiteľ spoločnosti Klaus Fischer vo svojom prejave povedal: „Srbsko je skvelá krajina s najlepšími investičnými podmienkami. Skupina Fischer sa rozhodla otvoriť novú továreň v Jagodine, pretože nenašla také mimoriadne podmienky v žiadnej európskej krajine ako v Srbsku, najmä v
Továreň Fisher v Jagodine
27 krajinách EÚ,“ a pokračoval: „Osobne som spokojný, že rozhodnutie padlo na vašu krajinu. Srbsko ponúka našej spoločnosti tie najlepšie podmienky. Investičné prostredie je veľmi konkurenčné, neexistujú žiadne jazykové bariéry, úroveň špeciálnych znalostí v automobilovom priemysle je vynikajúca, internetová a mobilná. Telefonovanie je solídne. Poznám niektoré krajiny EÚ, ktoré tieto problémy až tak dobre nevyriešili, vrátane mojej krajiny Nemecka,“ uviedol Fischer. Pritom zdôraznil, že prezident Aleksandar Vučić a vláda Srbska poskytli jeho spoločnosti všetky optimálne obchodné podmienky. „Pán prezident, záleží vám na budúcnosti vašej krajiny rovnako ako nám záleží na budúcnosti našej spoločnosti,“ zdôraznil Fischer a oznámil, že počet zamestnancov v továrni v Jagodine by mal dosiahnuť 350 do konca roka, keď budú dané do prevádzky všetky stroje. „Tam sa budú vyrábať ventilačné dýzy pre Mercedes, BMW a Volkswagen. Uvažujeme aj o založení nášho najväčšieho výrobného odvetvia – strojárstva v Jagodine alebo niekde inde v Srbsku,“ ozrejmil Fischer a zhodnotil, že Srbsko je veľká krajina s veľkou budúcnosťou, v ktorej majú zamestnanci najväčšiu hodnotu. „Jagodina a celý región Pomoravlje budú mať dobrú budúcnosť,“ povedal prezident Vučić neskrývajúc úsmev a spokojnosť, ako často býva
pri podobných príležitostiach, keď sa otvárajú nové továrne, pretože všetko, čo pre občanov robí, má podľa neho v týchto továrňach zmysel. Vučić poukázal aj na skutočnosť, že ako predseda vlády priviedol do Srbska prvú nemeckú spoločnosť Dr. Oetker a že v tom čase dúfal, že to nebude posledný nemecký investor, ktorého do našej krajiny privedie. „Urobíme všetko pre to, aby sme dosiahli hospodársky pokrok,“ poznamenal Vučić a vyjadril očakávanie, že dokážeme využiť výhody vysokých výrobných cien v mnohých západoeurópskych krajinách a že prilákame investorov z Nemecka pre stabilitu, ktorú máme, a dobrú pracovnú silu. „Takto sa podporujú investície, vývoz a spotreba, čo znamená väčší rast a úspech Srbska,“ povedal a vysvetlil ďalej, že MMF očakáva rast HDP Srbska o šesť percent a že očakáva, že tento rast bude vyšší ako sedem percent, a to aj napriek vysokej základni z predchádzajúceho roka. Povedal, že do Srbska by sa mali vrátiť remeselníci, tesári, zámočníci a že musíme mať viac detí, pretože bez detí nebudeme mať budúcnosť. Zaželal nemeckému investorovi veľký zisk a robotníkom dobrý plat a bezpečnú budúcnosť. „Čím viac nemeckých investorov, tým väčší úspech má Srbsko, pretože rastie export a zamestnanosť,“ uviedol srbský prezident. Poukázal na to, že nemeckí investori sú zodpovední aj za to, že Srbsko bude mať tento rok rast hrubého domáceho produktu (HDP) najmenej o šesť percent. Pre hospodársky pokrok Srbska je podľa Vučića dôležité, aby sa do krajiny vrátili nielen ľudia s vysokoškolským vzdelaním, ako sa to deje teraz, ale aj remeselníci a ďalší nedostatočný personál. Vučić na otázky novinárov odpovedal o prípade Palma, a povedal, že Dragan Marković by zatiaľ nechránil „ani meno, ani priezvisko, ani funkciu strany“, ak by urobil niečo nezákonné. Okrem toho dotkli sa aj témy 20. výročia vraždy Milana Pantića v Jagodine a Vučić na to odpovedal krátko: „Všemožne sme sa snažili vyriešiť tento prípad.“ Foto: Tanjug / Kabinet prezidenta A. Vučića
Týždeň
Miroslava Ožvátová
Po štyroch rokoch prišlo obdobie volieb do miestnych spoločenstiev. V nedeľu 13. júna boli organizované voľby do Rady Miestneho spoločenstva Kysáč. Rozhodujúce boli výdobytky v uplynulých štyroch rokoch, a to, čo počas tohto obdobia bolo urobené pre Kysáč. Úplná podpora jedenástim kandidátom je dôkazom, že im občania dôverujú a že to sú ľudia, na ktorých sa nasledujúce štyri roky Kysáčania môžu spoľahnúť.
Ich program priamo nadväzuje na ten z predchádzajúceho obdobia, čiže mal by byť pokračovaním toho. Od roku 2017 v Kysáči sa pracuje na výstavbe atmosférickej kanalizácie, ako aj na asfaltovaní ulíc. Realizované sú rôzne akcie úpravy dediny a vôkol nej, ako aj výsadba stromov. Rekonštrukcia Domu penzistov bola veľkým prínosom pre starších Kysáčanov. Pracovalo sa na úprave parku, ako aj na novom vybavenom ihrisku v Tankosićeve. Vedľa terénu FK Tatra bola postavená vonkajšia telocvičňa. Neboli zanedbané ani kultúrne aktivity. Kysáčania si pripomenuli oslavy pri príležitosti 245 rokov od príchodu Slovákov do Kysáča. Nechýbali ani spoločenské aktivity. Sem možno zaradiť turnaj Miestneho spoločenstva Kysáč vo futbale, Vianočný bazár, ako aj rôzne iné podujatia v Kysáči. S cieľom zastavenia šírenia pandémie, ktorú vyvolal koronavírus, bola viackrát organizovaná vakcinácia obyvateľov Kysáča. Všetky tieto akcie boli zorganizované vďaka spolu-
práci Mesta Nový Sad, Miestneho spoločenstva Kysáč a ochotných Kysáčanov, ktorí sa aktívne zapájali do všetkých podujatí.
Obyvatelia Kysáča vyjadrili dôveru ľuďom na listine Srbskej pokrokovej strany. Tak v štvorročnom mandáte v Miestnom spoločenstve budú pôsobiť: Sara Savićová, Dejan Predojević, Vladimír Sabo, Suzana Kalmárová, Ján Pálik, Ján Marčok, Bojan Filko, Mária Madacká, Ján Vozár, Juraj Fabian a Jaroslav Pixiades. Plán na nasledujúce štyri roky by mal zabezpečiť ďalší rozvoj Kysáča. V prvom rade sem patrí konečné vyriešenie otázky kanalizačnej siete a jej výstavba, ako aj pokračovanie asfaltovania ulíc. Naplánovaná je aj úprava budovy Miestneho spoločenstva Kysáč. Veľkým prínosom bude realizovanie urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania, ktoré je pomenované ako „urbani džep“ a je výsledkom spolupráce s Nadáciou Nový Sad 2021/22.
ARCHÍV VOJVODINY Pracovné stretnutie s predstaviteľmi spoločnosti slovenských velikánov
Miroslava Ožvátová
V stredu 2. júna v Archíve Vojvodiny sa uskutočnila pracovná schôdza s predstaviteľmi občianskeho a mimovládneho združenia Spoločnosti slovenských velikánov zo Slovenska.
Stretnutie bolo realizované v rámci ukončenia medzinárodnej výstavy Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan. Výstava k storočnici narodenia Alexandra Dubčeka bola o ciálne otvorená 12. mája a vznikla vďaka spolupráci Archívu Vojvodiny so Spoločnosťou slovenských velikánov. Na stretnutí, na ktorom sa zúčastnili riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović, námestník riaditeľa Archívu Vojvodiny Kristijan Obšust, predseda združenia Spoločnosť slovenských velikánov Jozef
Knižné dary Archívu Vojvodiny sa dostanú do slovenských knižníc
Škultéty a významný športový novinár Jozef Mazar, bola konkretizovaná forma budúcej spolupráce medzi Archívom Vojvodiny a Spoločnosťou slovenských velikánov.
Protokol o spolupráci bude slávnostne podpísaný v rodnom dome Alexandra Dubčeka koncom júna 2021. Ako jeden z aspektov budúcej spolupráce je uvedená medziknižničná výmena. V tom kontexte riaditeľ Nebojša Kuzmanović daroval niekoľko
Podstata je zveľaďovať spoločnú históriu Srbov a Slovákov
desiatok publikácií Archívu Vojvodiny, ktoré sa prostredníctvom Spoločnosti slovenských velikánov dostanú do knižníc v Slovenskej republike. Zdroj a foto: arhivvojvodine.org.rs
BRÁNA ÚSPECHU ZA ROK 2020 Ocenenie za Komplex tradičnej architektúry
Miroslava Ožvátová
Hospodárska komora Vojvodiny už 29 rokov podporuje a každý rok udeľuje ocenenia za kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu a pohostinstva. Ocenenie Brána úspechu sa udeľuje za dosiahnutú kvalitu služieb v rôznych kategóriách pohostinstva, hotelierstva a cestovného ruchu tým, ktorí najlepšie reprezentujú multietnickú komunitu Vojvodiny a prispievajú k formovaniu turistických hodnôt Vojvodiny.
Okrem ocenenia Brána úspechu Hospodárska komora Vojvodiny udeľuje aj plakety za kvalitu služieb tým, ktorí obsadili druhé miesto.
Na základe rozhodnutia Správnej rady Hospodárskej komory Vojvodiny jednotlivci boli ocenení aj Zlatým perom hospodárstva za osobný prínos pri a rmácii turizmu vo Vojvodine. O udelení ocenenia rozhodla trojčlenná komisia, pozostávajúca z popredných profesionálnych pracovníkov cestovného ruchu a pohostinstva z hospodárstva, predstaviteľov vzdelávacích inštitúcií a profesijných združení. Komisiu tvorili: predsedníčka komisie Nataša Pavlovićová, riaditeľka
Turistickej organizácie Vojvodiny, Boris Eremić, riaditeľ Kompas tourism&travel, a doc. Dr. Milan Ivkov v mene Departmánu pre zemepis, turizmus a hotelierstvo na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade. Menovaná komisia udelila ocenenia turisticko-pohostinským zariadeniam, ktorým sa aj napriek početným obmedzeniam spôsobeným koronavírusom podarilo dosiahnuť výnimočné výsledky a prispieť k podpore a rozvoju domáceho cestovného ruchu a pohostinstva.
V dôsledku epidemiologickej situácie v Srbsku a s cieľom zabrániť a znížiť riziko šírenia koronavírusu 29. slávnostné odovzdávanie ocenení bolo organizované v upravenej koncepcii.
Slávnostné udeľovanie cien bolo 10. júna v am teátri Archívu Vojvodiny. Jedna sa dostala aj do rúk Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci. Múzeum vojvodinských Slovákov – Komplex tradičnej architektúry sa stalo nositeľom najvyššieho uznania za kvalitu služieb Hospodárskej komory Brána úspechu a za prínos k zachovaniu kultúrneho a historického dedičstva Vojvodiny. Ocenenie prevzala riaditeľka tejto významnej slovenskej inštitúcie Anna Séčová-Pintírová, ktorá sa v mene laureátov prihovorila predstaviteľom médií: „Je mi veľkou cťou prihovoriť sa všetkým prítomným v mene Múzea vojvodinských Slovákov. Múzeum vojvodinských Slovákov sa nachádza v Báčskom Petrovci a stará sa o kultúrne dedičstvo vojvodinských Slovákov. Okrem hlavnej múzejnej činnosti našou povinnosťou je chrániť a starať sa o kultúrne majetky a tradičnú architektúru. Do nášho okruhu práce patrí aj Galéria Zuzky Medveďovej. Minulý rok bol komplikovaný, ale pre naše múzeum to bolo pracovné a tvorivé obdobie. Vďaka podpore Obce Báčsky Petrovec od súkromného majiteľa sme kúpili mniač, technickú pamiatku, ktorá sa používala na zmäkčovanie konopy. Za finančnej podpory Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok mniač sme presťahovali na nádvorie Najstaršieho domu v Báčskom Petrovci.“ Ocenenia Brána úspechu dostali aj kúpele Banja Kanjiža – Aquamarin za prínos k rozvoju kúpeľného cestovného ruchu, Poľovníctvo 4 jelena v Kaći v kategórii poľovníckych domov a poľovníckej turistiky, reštaurácia Piknik Nový Sad v kategórii reštaurácií s lokálnou kuchyňou a Vinárstvo Mauerer Hajdukovo v kategórii vinárstiev.
Plakety získali Spomienkový dom Tajhaz Temerín za prínos k ochrane kultúrneho a historického dedičstva Vojvodiny, etnopark Majkin salaš Palić za autentickú turistickú ponuku a prínos k rozvoju vidiecke-
Rok 2020 bol výzvou pre cestovný ruch a pohostinstvo
ho turizmu a sálaš Stojšić Krčedin v kategórii sálašov. Plakety tiež získali reštaurácia Veliki v Novom Sade v kategórii reštaurácií s autentickou gastronomickou ponukou, Vinárstvo Veritas Sriemske Karlovce v kategórii vinárstiev, ktoré prispieva k rozvoju turistických cieľov, Dom Čupić Zmaj od noćaja 1804 Mačvanska Mitrovica za autentickú turistickú ponuku a prínos k rozvoju vidieckeho turizmu. Poľovnícky hrad Kaštel Ečka získal plaketu za Cena Brána úspechu sa dostala aj do rúk Múzea vojvodinských Slovákov prínos k vývinu vidieckeho turizmu a sálaš Dedin salaš Čenej plaketu v kategórii sálašov za prínos k zachovaniu tradície. Cenu Zlaté pero hospodárstva tohto roku získal fotograf Martin Candir za prínos v oblasti propagácie kultúrneho a historického dedičstva a prírodného potenciálu Vojvodiny. Ceny odovzdali pokrajinský sekretár pre hospodárstvo a turizmus Nenad Ivanišević, predseda Hospodárskej komory Vojvodiny Boško Vučurević a riaditeľka Turistickej organizácie Nataša Pavlovićová.
O Múzeu vojvodinských Slovákov
Múzeum vojvodinských Slovákov bolo založené v roku 2011. Múzeum vojvodinských Slovákov medzi laureátmi za rok 2020 Je nástupcom Národného múzea v Báčskom Petrovci. Patrí medzi významné inštitúcie v oblasti kultúry Slovákov v Srbsku a predstavuje opravdivý poklad hmotnej a duchovnej kultúry Slovákov žijúcich vo Vojvodine, o čom svedčí i rozhodnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, že Múzeum vojvodinských Slovákov predstavuje inštitúciu osobitného významu pre slovenskú národnostnú menšinu. Cieľom Múzea vojvodinských Slovákov je skúmať, odborne spracovávať, zbierať, dokumentovať, prezentovať a uschovávať etnologickú, historickú a umeleckú pamiatku z minulosti vojvodinských Slovákov. V súčasnosti múzeum zastrešuje Galériu Zuzky Medveďovej a kultúrno-historickú pamiatku in situ Najstarší dom v Petrovci. Spoluzakladatelia Múzea vojvodinských Slovákov sú Obec Báčsky Petrovec a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Zdroj: muzeumslovakov.rs
Týždeň
OBEC KOVAČICA ZÍSKALA 5 000 EUR ZA NAJLEPŠÍ PROJEKT Senzorická miestnosť
Olinka Glóziková-Jonášová
V rámci politických a ekonomických reforiem v krajinách západného Balkánu venovanie prístupovému procesu EÚ dosiahlo značný pokrok prostredníctvom významných donácií a pomoci EÚ. Predsa ale región západného Balkánu aj ďalej čelí sociálnym rizikám súvisiacim s chudobou, nerovnoprávnymi príjmami, nezamestnanosťou a inými formami sociálnej diskriminácie jednotlivcov.
Iniciatíva sociálnej dimenzie pre európske integrácie (SDI) štartovala s prácou v roku 2018 s cieľom poukázať na nevyhnutné zabezpečenie lepšej sociálnej politiky a politiky zamestnávania počas prístupového procesu krajín západného Balkánu a mimo hraníc sociálnej politiky Európskej únie.
Táto regionálna iniciatíva je výsledkom takmer 30-ročnej skúsenosti v humanitárnej práci organizácie ASB v regióne, prostredníctvom ktorej boli identi kované početné spoločné potenciály, ale aj prekážky v prekonávaní sociálnej diskriminácie, dosiahnutie sociálneho pokroku a blahobytu obyvateľov krajín západného Balkánu na ich ceste k členstvu v EÚ.
V rámci SDI bolo podporených zhruba 200 sociálnych projektov na nancovanie 6 krajín regiónu západného Balkánu. Projekty sú vypracované v spolupráci odborných mentorov a 520 účastníkov zo 65 nerozvinutých lokálnych spoločenstiev, ktoré navrhli rezortné ministerstvá.
V tomto roku za najlepší projekt bol ocenený projekt Obce Kovačica pod názvom Senzorická miestnosť, na ktorý získali donáciu v hodnote 5 000 eur.
V utorok 8. júna Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, privítal predstaviteľov nemeckej humanitárnej organizácie ASB pre Srbsko v čele s jej riaditeľom Gordanom Velevom. Dôvodom stretnutia bolo odovzdávanie nančnej odmeny za spomenutý najlepší projekt v rámci programu Iniciatíva sociálnej dimenzie pol cesty (Kuće na pola puta). Vo všetkých projektoch Kovačická obec bola inovatívna. Badateľná je spolupráca lokálnej samosprávy s civilným sektorom, so Strediskom pre sociálnu prácu, a to veľmi aktívnym a dynamickým spôsobom, ktorý najviac
pre európske integrácie – SDI, ktorý nancuje a implementuje ASB South East Europe v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu Kovačica.
Okrem predsedu Hrubíka s hosťami sa stretli aj Dušanka Petráková, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Kovačica, a Daniel Magdu, vedúci Oddelenia pre lokálno-ekonomický rozvoj Obce Kovačica.
Gordan Velev, riaditeľ nemeckej humanitárnej organizácie ASB pre Srbsko, povedal: „Kovačica je jedna zo 65 obcí, ktorá sa uchádzala s najlepším projektom – projekt pre ďalší rozvoj projektov, ktoré sa vzťahujú na vybavenie senzorickej miestnosti, adaptáciu školských jedální a rozvoj služieb Domy na prospieva, pravdaže, užívateľom služieb. Prostredníctvom mentorského procesu, ktorý bol usporiadaný vlani, Obec Kovačica mimoriadne dobre de novala tieto tri projekty.“
Časť získaných prostriedkov bude minutá na zlepšenie práce Denného pobytu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý pôsobí v rámci Strediska pre sociálnu prácu Kovačica. Vďaka tejto donácii Denný pobyt bude mať čoskoro k dispozícii aj senzorickú miestnosť. „Implementovaním senzorickej miestnosti v Dennom pobyte pre osoby so zdravotným postihnutím budú zlepšené iba už jestvujúce služby, ktoré poskytuje Stredisko pre sociálnu prácu Kovačica a kto-
ré v úplnosti nancuje lokálna samospráva Obce Kovačica,“ vysvetlila Dušanka Petráková, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu, a vyzdvihla: „Senzorickú miestnosť budú okrem užívateľov služieb Denného pobytu používať aj ostatní občania Obce Kovačica.“ Na záver uviedla, že získané peniaze nepostačujú na celkové vybavenie tejto miestnosti a že sa budú snažiť zadovážiť ďalšie prostriedky na jej úplnú implementáciu. Vo všetkých krajinách západného Balkánu organizované sú poradne s relevantnými nacionálnymi službami, v rámci ktorých sa rokovalo o špecifických témach s cieľom určiť priGordan Velev, riaditeľ nemeckej humanitárnej organizácie ASB pre Srbsko, odo- ority v sociálnom vzdáva symbolický šek v hodnote 5 000 eur Jaroslavovi Hrubíkovi, predsedovi sektore, súvisiace s Obce Kovačica (zľava) nacionálnymi stratégiami, prístupmi k rokovaniam a IPA programovaním. Nemecká humanitárna organizácia ASB doposiaľ vykonala viac ako 350 charitatívnych akcií na Balkáne v hodnote 175 miliónov eur, v ktorých účinkovalo vyše 120 000 ľudí a ktorým poskytli jednotlivý druh sociálnej alebo nančnej pomoci. Za posledných takmer 30 rokov vďaka organizácii ASB viac ako 16 000 ľudí na Balkáne dostalo domov, 3 000 rodín štartovalo vlastné podnikanie a viac ako 200 organizácií civilného sektora bolo priam nančne podporených s cieľom zlepšenia služieb, ktoré poskytujú svojim užívateľom. Foto: z archívu Obce Kovačica
Ľudia a udalosti
Miroslav Pap
Po inštaláciách seniora banátskeho Mgr. Slađana Daniela Srdića a seniora sriemskeho Mgr. Igora Feldyho do tretice sa v nedeľu 13. júna konala inštalácia seniora báčskeho Mgr. Jaroslava Kopčoka, ktorý na tomto poste vystriedal seniora Mgr. Vladimíra Valenta. Inštalačné bohoslužby sa niesli aj v duchu osláv jubilujúceho dvadsaťročného pôsobenia Jaroslava Kopčoka v hložianskom cirkevnom zbore.
Inštalačné bohoslužby sa začali slávnostným vstupom evanjelických farárov do chrámu Božieho. Na začiatku prítomných privítal PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík, predseda Kňazských konferencií. Počas slávnostných
Promulgácia s odovzdaním volebnej zápisnice
kázeň Mgr. Vladimíra Valenta, čestného seniora v. v., inštalačný príhovor Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., biskupa SEAVC, ako aj samotná inštalácia spojená s otázkami a potvrdením sľubu či
Evanjelickí kňazi na inštalačných službách Božích
služieb Božích jednotlivé úkony boli rozdelené na všetkých prítomných farárov. Najdojímavejšou časťou bohoslužieb bola promulgáciou (odovzdaním volebnej zápisnice s požehnaním). Na svoje začiatky si zaspomínal novoinštalovaný senior báčsky: „V tomto cirkevnom zbore som začínal pred dvadsiatimi rokmi. Tie začiatky boli pomerne ťažké, lebo som prišiel z menšieho cirkevného zboru do väčšieho a čakalo ma tu väčšie pole duchovnej práce. Privítal ma bývalý hložiansky farár a senior báčsky Samuel Hnilica, ktorý mi zdôraznil, že ani jeden farár neopustil hložiansky zbor. Bolo to celkom šokujúce pre mňa mladého farára. Ale dnes, keď sa obhliadnem a vidím Božiu milosť v mojom živote a v tomto zbore a ako rýchlo ubehlo dvadsať rokov, pevne verím, že aj v tejto novej službe budem slúžiť našej cirkvi a na slávu Božiu.“
V rámci slávnostných inštalačných bohoslužieb sa prihovorili aj Juraj Galamboš, dozorca hložianskeho CZ, Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Jasna Šprochová, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec, Ján Jovankovič,
Počas 100 rokov od osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi pôsobili nasledujúci báčski seniori: Samuel Starke (1920 – 1926), Gustáv Klobušický (1926 – 1932), Samuel Širka (1932 – 1944), Pavel Turčan (1944 – 1956), Juro Struhárik (1956 – 1957), Pavel Turčan (1957 – 1962). Od roku 1962 mal Báčsky seniorát dvoch seniorov. Pre Báčsky Petrovec, Kysáč, Kulpín, Nový Sad a Pivnicu seniorom bol Gustáv Babylon a pre Hložany, Selenču, Silbaš, Palanku, Laliť a Bajšu to bol senior Juraj Pagáč. Od roku 1968 Báčsky seniorát znovu viedol iba jeden senior, a to Juraj Pagáč (1968 – 1974). Po ňom bol seniorom Andrej Beredi (1974 – 1983), potom Samuel Hnilica (1983 – 1993), Samuel Vrbovský (1993 – 2002), Michal Kolár (2002 – 2009) a Vladimír Valent (2010 – 2020). Zdroj: Evanjelický hlásnik predseda Zhromaždenia obec Báčsky Petrovec, ktorí seniorovi popriali veľa síl v novej duchovnej službe. Od hložianskeho cirkevného zboru senior Kopčok dostal symbolicky nový luterák. „V športe je jedna disciplína v behu, kde športovci odovzdávajú štafetu jeden druhému a bežia k cieľu. Tak prišiel čas, že som ja tú moju seniorskú štafetu odovzdal bratovi Jaroslavovi a on už bude pokračovať na ďalšom úseku,“ povedal Vladimír Valent, senior v. v.
Svoj prejav mal aj biskup SEAVC v Srbsku Jaroslav Javorník: „Boli sme svedkami, že nás Duch Svätý zhromaždil do Hložian. Mali sme veľký dôvod na to, lebo naši kňazi Báčskeho seniorátu navrhli, kto bude senior, a Synoda ho, samozrejme, schválila. Je to Jaroslav Kopčok, ktorý svojím úsilím, pedantnosťou a vytrvalosťou v hložianskom cirkevnom
Senior báčsky Jaroslav Kopčok
zbore dokázal, že môže takúto funkciu zastávať. Som rád, že dostal aj drvivú podporu väčšiny kňazov. Želám mu, aby v tejto funkcii všetky dary, ktoré dostal, mohol naplno využiť.“
Hudobno-spevácke body inštalácie mali na starosti Rastislav Dudáš, hložiansky kantor, Mgr. Miroslav Poničan – hrou na trúbke a Bc. Juraj Súdi ml. – hrou na husliach, ako aj hložiansky spevokol.