46 minute read
Dvadsať rokov trvalej stopy
from Hlas ľudu 25/2021
Kultúra
komorný zbor musica viva bÁČskY Petrovec Dvadsať rokov trvalej stopy
Advertisement
Jaroslav Čiep
Komorný zbor Musica viva v Báčskom Petrovci sústavne pracuje už dvadsať rokov. Nielen vo svojom prostredí, ale aj za chotárom, ako aj za hranicami Srbska zbor rozosieva svoje spevácke zručnosti a za sebou zanecháva trvalé stopy.
Aj napriek tomu, že majú vlastný rozpoznateľný repertoár, že každý rok sústavne mali po dvadsať a viac vystúpení v Petrovci, v bližšom a širšom vojvodinskom okolí, či na viacerých festivaloch na Slovensku, Rumunsku, Maďarsku a Bulharsku, celé dve desaťročia zbor vlastne len živorí. Nemá ani trvalý stánok, ani svoje miestnosti. Najprv, kým v prvom desaťročí svojej činnosti pôsobil ako matičný zbor, používal miestnosti petrovského MOMS na poschodí matičného domu. Neskôr zboristky a zboristi nacvičovali v učebni hudobnej výchovy v miestnej základnej škole, kde dirigentka a vedúca zboru pracovala aj so žiakmi ako profesorka hudobnej výchovy. Ale teraz naposledy, od vlani, je vo výslužbe, tak zbor zostal prakticky na ulici. Práca v zbore je volontérska, ani vedúca zboru nemá nároky na finančnú úhradu, lebo zborové príjmy sú viac než skromné. Aj napriek tomu, že vo svojich radoch majú len hŕstku vytrvalcov, ktorým je spev a kultúra pri srdci a že sa v Petrovci nepodarilo osloviť hudobne nadaných ľudí vo väčšom množstve, Mariena Stankovićová-Kriváková predsa nezahodila flintu do žita, hoci jej, ako nám to prezradila, viackrát zišlo na um. Preto si rady neraz doplnili speváčkami a spevákmi aj z okolia, predovšetkým z Kulpína, ale aj Báčskej Palanky a Nového Sadu. Nadovšetko podarilo sa im jedenásť rokov za sebou sústavne organizovať Koncert slovenských zborov z Vojvodiny a každý rok uhostiť takmer dvesto účastníkov podujatia.
Vlaňajší rok bol kvôli protivírusovým opatreniam v krajine veľmi špecifický. Po výročnom zhromaždení v piatok 11. júna v miestnosti Spolku petrovských žien, kam sa naposledy po uvoľnení opatrení uchýlili skúšať, vedúca zboru nám prezradila o uplynulom roku aj toto: „Komorný zbor Musica viva v roku 2020 nemohol sústavne pracovať pre opatrenia podmienené vírusovou pandémiou a celkovou zdravotnou situáciou v štáte. Na začiatku roka sme pracovali intenzívne na nacvičovaní nového repertoára a plánovali sme sa zúčastniť i seminára Nová pieseň v Pivnici. Vo februári sme ešte mali výročné zasadnutie, a potom sa naša činnosť zastavila.“
O tom, čo sa dialo po nútenej prestávke, Mariena Stankovićová-Kriváková povedala: „Pokračovali sme s prácou v júli a nacvičili sme program pre jubilejný koncert, ktorým sme chceli zaznamenať dvadsať rokov nepretržitej činnosti zboru. Za dve desaťročia pôsobenia zboru sme uskutočnili vyše 400 vystúpení na rôznych kultúrnych podujatiach v našom štáte a v zahraničí a zrealizovali sme 11 zájazdov na Slovensko. Z tejto príležitosti sme vytlačili plagáty, pozvánky a afiše. Koncert sme realizovali 4. októbra v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára. Na koncert sme pozvali predstaviteľov obce a našich inštitúcií, sponzorov a bývalých členov zboru. Na koncerte sa okrem zboru zúčastnili i sólisti – speváčky Božena Bažíková, Anna Bovdišová a Elena Demrovská a klavírne sólo mal Vladimír Kováč. Všetkým členom zboru boli udelené ďakovné diplomy za účasť v práci zboru. Ďakovné diplomy boli odovzdané i predstaviteľom obce a iným inštitúciám, ktoré podporujú prácu zboru. Na záver koncertu sa k členom súčasnej zostavy zboru pridali i bývalí členovia a zaspievali spoločne hymnickú pieseň slovenského skladateľa Aká si mi krásna a ľudovú pieseň Po nábreží, koník beží. Po koncerte bolo pohostenie pre účastníkov koncertu a hostí v zborovni školy.“
Okrem tohto ústredného podujatia Komornému zboru Musica viva sa v čase letného a podjesenného vírusového uvoľnenia vlani podarilo nakrútiť dve piesne pre slovenskú redakciu TV Nový Sad pre reláciu suplujúcu SNS a 275. výročie príchodu Slovákov do Petrovca a tiež v októbri aj verejne vystupovať na javisku Slo-
venského vojvodinského divadla na slávnostnom matičnom zhromaždení pri pripomínaní tridsať rokov obnovenia MSJ / MSS. „Do zboru pribudli tri nové členky Edita Povolná-Kmeťková, Nataša Zimanová a Anna Čapeľová. Pre všetky členky sme dali ušiť nové doplnky úborov. Koncom roka sme začali na príprave publikácie o dvadsaťročnej činnosti zboru, ktorú sme naplánovali vydať v roku 2021,“ doplnila ešte k činnosti v minulom roku vedúca zboru. Keď ide o plán práce, s aktivitami zboru chcú pokračovať aj v tomto roku, pravda podľa daných podmienok. Tie v prvej polovici roka nie veľmi žičili zboru, lebo platnosť nadobudla vyhlásená mimoriadna situácia v Báčskopetrovskej obci, ktorá trvala presne šesť mesiacov. Za ten čas členovia však nesedeli nečinne, ale pracovali na zostavení publikácie Dvadsať rokov Komorného zboru Musica viva, ktorá potom aj vyšla tlačou. Predsedníčka zboru Mariena Stankovićová-Kriváková vyAktuálna zostava Komorného zboru Musica viva, ktorá spievala vlani v októbri na jubilejnom koncerte jadrila nádej, že sa im podarí publikáciu aj prezentovať širšej verejnosti, spolu aj s knihou skladieb Vladimíra Kováča Cesta vydláždená hudbou. V aktuálnom roku, ak bude prajná situácia, budú pokračovať so skúškami a už dostali pozvanie aj na verejné vystupovanie v programe Spolku petrovských žien v júli a na Predslávnosťové dni v Kulpíne. Prichystali aj nový detský festival populárnej hudby Na krídlach piesní. Ten by mal odznieť už v sobotu 19. júna vo veľkej sieni SVD v Petrovci. Predbežne mali v pláne pre jún vycestovať na Slovensko. Tento zájazd bol Mariena Stankovićová -Kriváková plánovaný už na minulý rok, ale sa nemohol realizovať. Ak budú podmienky, realizujú ho v tomto roku. Ide o pozvanie zboru Chrysostomos z Vranova nad Topľou na ich Vranovské zborové slávnosti. „Ak bude možné, v tomto roku by sme chceli uskutočniť ďalšie 12. Stretnutie slovenských zborov a hostí v októbri,“ prízvukovala Stankovićová-Kriváková a uzavrela, že okrem napočítaných väčších akcií zúčastnia sa programov a osláv, kde budú pozvaní.
DIVADLO JE ZAČAROVANÝ KRUH Jozef Novák plechotický Jozef Kroner
„Totálne sa mýli, kto si myslí, že profesionál je niečo viac, ako ochotník. Profesionál so svojou technickou vybavenosťou nás prestane zaujímať, pokiaľ nemá to, čo má ochotník – srdce...“
Jozef Kroner
Juraj Pucovský
Tieto slová známeho slovenského herca si dovolíme uplatniť aj v prípade Jozefa Nováka, dlhoročného ochotníckeho herca, režiséra, scenára, dramaturga a hádam vykonávateľa všetkých robôt a úloh, ktoré súvisia s jednou divadelnou hrou! Nemáme úmysel porovnávať ho podľa výkonov s lmovým majstrom Kronerom, ale tvrdíme, že Novák má ozaj veľké divadelné srdce zanieteného ochotníka. Pôsobí v Divadelnom súbore Janka Borodáča v slovenskej obci Plechotice, Okres Trebišov, ktorý v budúcom roku oslávi 60. výročie nepretržitého pôsobenia.
Ako sme sa s ním zoznámili? Nuž, bolo to tak, že členovia lalitského Ochotníckeho divadla Michala Benku-Uču v rámci KUS Štefánik prijali pozvanie v roku 2015, aby sa zúčastnili Celoštátneho festivalu divadelných hier s dedinskou tematikou v Trebišove. Zahrali tam hru Byko sa pustil, autora Jana Hrubíka. Povšimli si to divadelníci z neďalekých Plechotíc, pozvali Laliťanov, aby predstavenie zahrali aj pred ich obecenstvom. Tak sa začala spolupráca medzi dvomi súbormi zo Srbska a Slovenska. Potom Plechotičania trikrát hosťovali v Laliti, kde vznikol aj tento rozhovor.
Pán Novák, predpokladáme, že sa divadlo vo vašej obci hralo aj pred tým rokom 1962?
„Máte pravdu. Ako som aj v publikácii o päťdesiatročnej činnosti napísal, v roku 1929 do našej obce prišiel pán Štefan Čurila nielen ako učiteľ, organista, ale aj zanietený ochotník. Hneď zvolil správnu metódu, ako s ochotníkmi pra-
covať. Jeho príchodom sa divadelná práca skvalitňuje a začína pracovať aj s mládežou. Dobrý fundament ochotníckeho divadla v Plechoticiach bol položený. Hneď sa veru začalo aj budovať. Striedali sa režiséri, herci, miesta, kde sa hralo.“
Čo sa stávalo ďalej?
„V roku 1950 svoju režisérsku prácu začína maturant michalovského gymnázia Štefan Pál , dlhoročný režisér, učiteľ, hoci niDráma Cesta, ktorú režíroval Jozef Novák, a Laliťania ju videli v roku 2014 (Foto: A. Tamašiová) kdy neučil v škole, lebo bol nábožensky založený. Pán Pál bol kultúrnym a divadelným duchom v Plechoticiach, a prečo nepovedať, aj mojím vzorom. Nacvičené hry mali úspech, striedali sa
Jozef Novák v role sluhu Ďura v hre Záveje roku 2016 v Laliti
veselohry, drámy. Obklopený nadšencami, ktorým veril a oni jemu, v roku l962 navrhol, aby náš súbor dostal meno Janka Borodáča, zakladateľa slovenského profesionálneho divadla. Divadelné hry nacvičovali a uvádzali v malom staručkom kultúrnom dome. No aj tak boli úspechy na prehliadkach. Ceny za ženský a mužský herecký výkon, cena za réžiu, scénu... Môžem sa pochváliť, že ochotnícky súbor v Plechoticiach patrí k najstarším v Trebišovskom okrese, ktorý nepretržite pracuje.“
Ako ste sa vy „zoznámili“ s divadelným umením?
„Začínal som ako mladý herec v Plechoticiach ešte pred vojenčinou, za bývalého režimu. Musím prezradiť, že som bol najprv tanečníkom v Trebišove, v podnikoch Potravinár, Železiarne Košice a ako vojak v Martine, až potom som sa venoval divadlu. Prišiel rok 1979, keď sa splnil sen nielen občanom Plechotíc, ale aj súboru. V novom preplnenom Kultúrnom dome mala premiéru divadelná hra Bačova žena. Hrou Matka sme zvíťazili na okresnej i krajskej prehliadke a náš súbor bol prvýkrát na prehliadke v Šuranoch. Pritom sme boli dvaja – Milan Pál a ja. No, bohužiaľ, môj kamarát Milan odišiel a ja ,klampiar, šofér’ ostávam na všetko sám. A tu má svoj začiatok ten začarovaný kruh, z ktorého niet úniku.“
Ani vám sa nepodarilo uniknúť z toho začarovaného kruhu...
„Trvá to už zhruba štyridsať rokov. Odkedy vediem súbor ako režisér, volím si klasické hry
slovenských autorov. Pritom sa snažím o iné spracovanie, ako mal pán Štefan Pálfi, najmä keď vec a druhá je tá, že ja nemám nič proti týmto novodobým hrám, ktoré zobrazujú náš život
Herec a režisér Novák v role mešťana v predlohe Rysavá jalovica na lalitskom javisku v roku 2019
Režisér Jozef Novák v šatni Pri rozlúčke pred nástupom do minibusu
ide o scénické vybavenie, ale aj iné segmenty hry. Scéna je v novom ponímaní, scenár spravidla veľmi škrtám, upravujem... V hrách, ktoré som nacvičil, nikdy nehrá mladý človek starého alebo opačne. Každú rolu prispôsobujem veku herca.“
Prečo je na repertoári práve klasika?
„Klasike sa držím preto, lebo je mne veľmi blízka. To je jedna v súčasnosti. My to dobre vieme, aj pociťujeme. Radšej chcem pripomenúť to, čo a ako bolo v minulosti. Keď sa naplní čas, nech tí, ktorí prídu po nás, hrajú dobre napísané hry o tom, čo teraz žijeme.“
Dráma alebo veselohra?
„Dráma sa hrá ľahšie, čo sme videli v hre Cesta autora Karola Horáka a Záveje od Vladimíra Hurbana Vladimírova, ale v poslednej dobe sme siahli aj po veselohre, najmä ide o Rysavú jalovicu Martina Kukučína. Je pravda, že národ na dedinách viac má rád veselohry. S týmto súborom som nacvičil už štvrtú hru. Sú to mladí ľudia, herci, ktorí začínali ako študenti. Dnes sú to ľudia vzdelaní, zamestnaní, majú svoje tituly, s nimi sa ľahko a dobre robí. Raz-dva sa naučia text, a potom sa už môžeme venovať nacvičovaniu všetkých divadelných prvkov. Máme aj problémy, lebo je ťažko na dlhšiu dobu mať pokope stály herecký súbor. Herec sa ožení, herečka vydá, tretí odíde z obce do škôl, niekomu zakážu rodičia ďalej vystupovať na doskách, ktoré svet znamenajú... Prídu však noví ľudia, herci a začíname od začiatku.“
V Laliti ste boli trikrát, najprv s hrou Cesta, druhýkrát so Závejmi a na konci prišla na rad Rysavá jalovica. Ako sa vám tu vedie?
„Pre nás ako ochotníkov je to veľká česť a odmena za našu robotu a námahu, že môžeme prísť sem a na to sa vždy tešíme. Keď sme prvýkrát hosťovali, všetci sme boli milo prekvapení, ako nás Laliťania prijali, ako nás hostili, starali sa o nás na každom kroku. Tak potom bolo ešte dvakrát. Tu nič nie je zlé, ani tie skromnejšie podmienky ako v našom zrenovovanom KD. Veď som ja začínal v ešte horších
tu KFOR z kosovskej Prištiny pri maďarskej obci Hejce 19. januára 2006 havarovalo vojenské lietadlo AN-24. Vtedy o život prišiel aj váš syn Rastislav, vojak, ktorý tiež predtým vykročil cestou herca?
„Syn hral divadlo, snažil sa mi pomáhať vo všetkom, veľmi mu záležalo, aby všetko bolo na úrovni po tej organizačnej stránke. Hral aj v Lurdskej pastierke, to je hra s náboženskou tematikou. S týmto predstavením sme boli na Zochovej divadelnej Revúcej 1995, kde môj syn dostal ocenenie za herecký výkon, keď stvárnil rolu slepého chlapčeka. Neskoršie som mu dal šancu aj v Závejoch. V roku 2016 pri 10. výročí veľkej tragédie sme obnovili túto hru VHV, aby sme si tak pripomenuli na obete havárie. Na premiére sme najprv zapálili 42 sviečok, pri každej bolo napísané meno zahynutého vojaka, a urobili sme z toho
časoch a okolnostiach. Mne je len ľúto, že lalitskí divadelníci u nás boli iba raz, v tom roku 2015, keď zahrali hru Byko sa pustil a pekne pobavili naše obecenstvo. Pozývali sme ich, ale oni vedia, prečo nemohli oplatiť naše návštevy.“
Nakoniec jedna tragická, na celý život pre vás boľavá otázka. Pri návrate slovenských príslušníkov kontingen-
svojrázny symbol počtu obetí v podobe kríža. Potom sme s tou hrou prišli k vám. Čo sa dá robiť? Život je taký...“
Veru, život je taký. Možno jedného dňa niekto napíše drámu o tejto tragédii, plechotickí ochotníci ju nacvičia, predvedú pred obecenstvom. Ako svojráznu spomienku na nevinné obete, vojakov, ktorí boli vykonávať šľachetnú a mierovú misiu.
HRA A TANEC NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY V NOVOM SADE Zdrojový materiál ako základ práce
Miroslav Pap
Oddelenie slovakistiky Filozo ckej fakulty v Novom Sade 3. júna v rámci programu mobility ERASMUS + zrealizovalo online prednášku Mgr. art. Martina Urbana, PhD., z Katedry hudobnej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pod názvom Hra a tanec. Na začiatku sa prítomným prihovorila vedúca Oddelenia slovakistiky doc. Dr. Jasna Uhláriková, ktorá prednášajúceho privítala a predstavila.
Mgr. art. Martin Urban, PhD., je vysokoškolský pedagóg na UMB a umelecký vedúci a choreograf Univerzitného folklórneho súboru Mladosť a Centra pre hudobno-tanečnú kultúru Tančiarieň PF UMB. V našom prostredí je známy ako vedúci seminárov pre choreografov, tanečníkov, spevákov a hudobníkov, ktorý sa prvýkrát organizoval v roku 2002 v Báčskom Petrovci. Patrí medzi odborníkov, ktorí sa upriamujú na výskum a prezentovanie krajanskej kultúry doma a v zahraničí. V jeho prípade ide o hudobno-tanečnú oblasť Slovákov žijúcich na Dolnej zemi.
V rámci prednášky Martin Urban hovoril o význame menšinových spolkov, ktoré sa podieľajú na zachovávaní, udržiavaní a rozvíjaní minoritnej kultúry. De noval rozdiely medzi fungovaním spolkov v rurálnom a urbánnom prostredí, tvrdiac, že práve rurálne prostredie si dokáže zachovať a poznať zdrojový materiál, ktorý majú možnosť efektívne využiť choreogra , ale aj odborníci, ktorí sa zaoberajú tradičnou kultúrou. Akcentoval práve význam choreografov, ktorí sú povinní detailne poznať zdrojový materiál, s ktorým pracujú a následne ho využívajú na scéne. „V minulosti bolo bežné vidieť v repertoári súborov z Vojvodiny tance z regiónov Slovenska. Často sa stalo, že sa práve tanečné prvky zo Slovenska choreogra vmiešali do pôvodného, zdrojového materiálu z Vojvodiny. To však vytváralo pokrivené videnie.
Tatiana Urbanová a Martin Urban
Tá čistota v pôvodnej forme má svoju veľkú hodnotu, a potom to umelecké spracovanie, tá inšpirácia tou čistotou by mala stva. V prednáške sa pritom viac orientoval práve na nehmotné kultúrne dedičstvo a prvky tradičnej ľudovej kultúry, ktoré je potrebné skúmať a vytvoriť si vzťah s prostredím, v ktorom v minulosti ľudia žili. Vyzval preto aj účastníkov, aby počas prednášky posielali pre zaujímavosť vypočítanky, riekanky a piesne, tvrdiac, že práve detská tradičná kultúra je dobrým zdrojom pre edukačné prostredie.
Krajanská kultúra je na slovenských javiskách obľúbená, hoci sa o nej ešte veľmi málo vie. Martin Urban sa preto roky snaží prezentovať kultúru zahraničných Slovákov rôznymi formami. O kultúre vojvodinských Slovákov, ako sám tvrdí, sa veľa dozvedel od Ľuboslava Majeru na Akadémii umenia v BB.
Dlhodobo zapája naše spolky a ľudí z Dolnej zeme do rôznych projektov a motivuje jednotlivo vystupovať na folklórnych festivaloch na Slovenku, čím šíri
Obrazy z Dolnej zeme vo Východnej 2018
prinášať úctu voči zdrojovému materiálu a v tomto kontexte sme svoj postoj prezentovali aj na seminároch v Báčskom Petrovci,“ tvrdí Urban.
Hovoril o pôvodných tancoch, ktoré sú iné v každom prostredí, a preto by si ich mali ľudia uchovávať a v autentickej forme ich predstavovať. Zdôraznil na význam tak hmotného, ako i nehmotného kultúrneho dedičvedomie o zahraničných Slovákoch. Jedným z jeho hudobno-tanečných projektov sú aj Obrazy z Dolnej zeme, ktorý bol predstavený aj na Folklórnom festivale Východná v roku 2018. Ide o projekt, do ktorého sú zahrnuté jednotlivé prostredia z priestoru Dolnej zeme a ich autentický hudobno-tanečný repertoár, ako aj tradičný odev, ktorý reprezentujú členovia Univerzitného folklórneho súboru Mladosť, ako aj jednotlivci – choreogra , tanečníci a speváci z Dolnej zeme. V dohľadnej dobe Martin Urban bude prezentovať ďalší projekt, ktorý je spätý s tematikou roku 1918, keď sa Slováci z Dolnej zeme stali súčasťou odlišných štátnych útvarov. Projekty tohto druhu sú výstupom dobrých kontaktov Martina Urbana so slovenskými spolkami na Dolnej zemi, početných terénnych výskumov a dobrých medziľudských vzťahov.
Počas prednášky predstavil aj knižné vydania, ktoré sa venujú hudobno-tanečnej kultúre a medzi nimi je publikácia Hra v tanci – špecifiká hudobno-tanečnej kultúry v krajanskom prostredí, v ktorej sumarizoval spôsoby práce výskumu a tiež uvádzal, ako pracoval s tým materiálom. Táto publikácia sa však zaoberá iba okrajovo vojvodinskou kultúrou. „Výskum aktuálneho stavu hudobno-tanečnej kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí je našou témou pomerne dlho. Jedna z tých záležitostí, ktoré riešime, je aj aké sú potreby spolkov, ktoré sa zaoberajú tradičnou ľudovou kultúrou Slovákov a edukačným prostredím. To znamená, akým spôsobom sa tradičná kultúra prejavuje vo výchove detí a mládeže v školách, krúžkoch, detských súboroch, v prípade v záujmových oblastiach,“ spresnil Martin Urban a informoval, že sa tejto téme bude venovať ešte dlhší čas. Do cieľov výskumu je zaradené aj mapovanie súčasného hudobno-tanečného repertoáru vojvodinských Slovákov
V rámci prednášky Martin Urban spolu s manželkou, tiež choreografkou a odborníčkou tradičnej ľudovej kultúry, pôsobiacou v Stredoslovenskom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici, predstavili jednotlivé tanečné prvky z projektu Obrazy z Dolnej zeme.
Olinka Glóziková-Jonášová
V sobotu 12. júna na nádvorí Spomienkového domu Martina Jonáša v Kovačici sa konala prezentácia – premiéra knihy Spomienky Martina Jonáša na stretnutia so svetovými celebritami autora Vladimíra Valentíka, vo vydaní Slovenského vydavateľského centra. A práve to všetko aj začalo v júni, ibaže to bolo v roku 1994, keď bola zo strany autora knihy Valentíka urobená nahrávka o Jonášových príbehoch na magnetofónovom páse v maliarovom ateliéri v Kovačici.
Cieľom bolo reprodukovať maestrovu Jonášovu maliarsku púť a zaznamenať jeho spomienky na stretnutia so svetovými
celebritami. A nebolo ich málo. V knihe je spracovaných však iba deväť, i keď ich bolo omnoho viac. Zaradené sú tie, na ktoré si sám Jonáš zaspomínal počas rozhovoru s autorom publikácie. Jednou zo základných pohnútok pre autora v roku 1994 bol skutok, že vo chvíli zaznamenávania príbehov svetoznámy maliar už bol chorý a jeho zážitky bolo potrebné zdokumentovať. Pohnútkou na vydanie publikácie v roku 2020 bolo to, že si v bežnom roku pripomíname na 25. výročie úmrtia Martina Jonáša a blíži sa aj 100. výročie jeho narodenia, pričom sa autorovi Valentíkovi zdalo, že je zvrchovaný čas zverejniť dané príbehy, lebo by bolo veľmi nekonštruktívne, aby uvedené príbehy neuvideli svetlo sveta.
Niektoré z týchto príbehov boli uverejnené v magazíne Rovina, a to hneď v prvom čísle, ktoré vyšlo práve v roku 1994. Ako prvý bol zverejnený príbeh s Ursulou Andressovou. Neskoršie boli uverejnené aj spomienky na stretnutia s inými hercami. „Vtedy som sa zameriaval iba na hercov a teraz po vyše 20 rokoch som spracoval aj ďalšie,“ hovorí Valentík a pokračuje: „A nebolo to ľahké.
Dnes je už ťažké zadovážiť si napríklad aj magnetofón.
Mal som obrovské obavy, či je ten rozhovor na magnetovej páske ešte použiteľný a zrozumiteľný. Našťastie bol a výsledok je tu. Kniha je doplnená reprodukciami obrazov Martina Jonáša z fondu GIU.“ Na úvod sobotňajšej premiéry, ktorá bola symbolicky realizovaná na nádvorí domu Martina Jonáša v Kovačici, prítomných pozdravila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia, kým o samotnej knihe hovoril jej autor. Prezentáciu sprevádzala aj výstava Jonášových grafík, ktoré poskytol Ján Čech, majiteľ
Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, na úvod privítala prítomných
galérie Spomienky v rámoch. „Knižná premiéra sa uskutočnila v Jonášovej Kovačici, v jeho dome, ktorý predstavuje to správne miesto na jej premiéru, lebo Jonášove spomienky, domnievam sa, sem aj patria, a táto premiéra symbolizovala prinavrátenie ducha Martina Jonáša do jeho domu. Pritom si
Autor knihy Vladimír Valentík si zaspomínal na stretnutia s maestrom Jonášom počas nahrávania jeho spomienok na stretnutia so svetovými celebritami
Symbolický krst knihy vykonali Vladimír Valentík a Ján Čech
aj prítomní na dvore, ale aj v samotnom dome, kde maestro Jonáš tvoril a žil, oživili spomienky na neho,“ skonštatoval Valentík. O spolupráci, tvorbe, ale aj návštevách svetových celebrít v dome Martina Jonáša hovoril aj jeho dlhoročný spolupracovník, kultúrny dejateľ, bývalý riaditeľ kovačického Domu kultúry, zberateľ insitnej tvorby a majiteľ Galérie Spomienky v rámoch Ján Čech, ktorý prítomným interpretoval príbeh o návšteve posádky Apollo 11 a anekdotu s prvým človekom na mesiaci Neilom Armstrongom. Prítomní sa na chvíľku ozaj mohli premietnuť do sedemdesiatych či osemdesiatych rokov minulého storočia a zaspomínať si na svojho svetoznámeho spoluobčana, ale aj na vtedajší život v Kovačici.
Zhrnutie spomienok Martina Jonáša na stretnutia so svetovými celebritami v jednej knihe je svojráznym svedectvom o tom, kto bol a čo na umeleckej scéne, nie iba kovačickej či juhoslovanskej, ale aj na svetovej predstavoval Martin Jonáš a akú úctu k tomuto umeniu prejavoval svet.
Premiéru sprevádzali hudobné body harmonikára Emila Nemčeka. Kniha bola symbolicky kukuričným zrnom uvedená do života, a tým vyprevadená na cestu k čitateľom.
Na premiére boli prítomní ctitelia Jonášovho diela a tzv. druhá generácia kovačických insitných maliarov, členov
Galérie insitného umenia, o ktorých členstve a o tom, či si zasluhujú byť prijatí do tejto renomovanej galérie, v 80. rokoch minulého storočia z postu predsedu Rady maliarov rozhodoval okrem iných sám Jonáš.
Kniha bude prezentovaná vo všetkých prostrediach, kde žijú Slováci vo Vojvodine, a je záujem aj o to, aby bola vydaná aj na Slovensku. Spomienky v rámoch sú vydaním tejto publikácie doplnené spomienkami na papieri. Nech meno veľkého maestra žije aj v riadkoch tohto textu.
NOVÝ SAD – MESTO KULTÚRY SA PRIPRAVUJE NA TOHTOROČNÝ EXIT Opäť EXIT festival?!
Miroslav Benka
EXIT festival je znovu medzi nami, všetky brány pevnosti sa otvárajú. Presne pred 20 rokmi sa na prvom medzinárodnom festivale EXIT po búrlivých deväťdesiatych rokoch zhromaždilo na jednom mieste veľké množstvo mladých ľudí z celého regiónu – Srbska, Chorvátska, Slovinska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory.
V tom čase sa obnovilo veľa priateľstiev, ale nadviazalo sa veľké množstvo nových, ktoré sa v nasledujúcich rokoch pravidelne v júli rituálne prehlbovali na Petrovaradínskej pevnosti. EXIT sa tak stal východiskom pre všetkých, ktorí chceli v regióne vybudovať nové vzťahy. Toto leto, po viac ako 15 mesiacoch pandemických obmedzení, zákazu zhromažďovania, obmedzeného cestovania, vzájomného odcudzenia, opäť hľadáme východisko, tentoraz však na globálnej úrovni. Snažíme sa byť
EXIT opäť vo svojej pôvodnej forme
znovu spolu, pretože ľudský kontakt je prvotná ľudská potreba, bez ktorej si nemožno predstaviť život. Vďaka úspešnému programu hromadného očkovania v Srbsku a drastickému zlepšeniu epidemiologickej situácie sa EXIT pripojí k veľkým udalostiam, ktoré sa toto leto opäť konajú v celom svete. Pri tejto príležitosti spoločnosť EXIT spustila video určené pre ľudí z nášho regiónu, ktoré vyzýva všetkých, aby vrátili život do spoločného života a ukázali posvätnú moc všetkého, čo nás spája – silu slobody, radosti, lásky a jednoty. „Je isté, že na tohtoročnom EXIT festivale, ako aj na prvom medzinárodnom pred dvadsiatimi rokmi, dôjde ku katarzii energie nahromadenej za predošlý viac ako rok, čo otvorí niektoré nové dimenzie zážitku z festivalu. Tohtoročné vydanie preto určite zostane vpísané ako jedinečné a jedno z najzvláštnejších v celej histórii festivalu,“ uviedol Sanjin Đukić, člen predstavenstva festivalu. Veľká oslava 20. výročia festivalu EXIT sa bude konať od 8. do 11. júla 2021 na Petrovaradínskej pevnosti. Svoju účasť potvrdili niektoré z najväčších svetových a regionálnych mien, ako sú: David Guetta, Eric Prydz b2b Four Tet, DJ Snake, Sabaton, Nina Kraviz, Paul Kalkbrenner, Tyga, Solomon, Amelie Lens, Maceo Plex, Denis Sulta, DJ Topic, Robin Schulz, Asaf Avidan, Satori, Boris Brejcha, Honey Dijon, Medusa, Paul van Dyk, Artbat, Sheck Wes a iní. Limitovaná skupina vstupeniek na festival EXIT 2021 je práve v predaji za promočnú cenu 6 990 dinárov a so 40-percentnou úsporou v porovnaní s konečnou cenou.
Všetky vstupenky zakúpené na vydanie 2020 sú platné pre vstup na tohtoročný festival. Limitovaná skupina jednodňových vstupeniek v darčekovej cene 1 990 dinárov s 50-percentnou zľavou sa začne predávať v utorok 8. júna, presne napoludnie. Vstupenky je možné zakúpiť si na oficiálnych webových stránkach festivalu, ako aj v predajnej sieti Gigs Tix.
Držme organizátorom palce – nech sa im darí!
Foto: Exit
BÁČSKY PETROVEC Aktuality v Slovenskom vojvodinskom divadle
Jaroslav Čiep
Vutorok 8. júna Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci s predstavením Kebab v réžii Svetlany Gaškovej sa predstavilo v Sonte na siedmom divadelnom festivale Týždeň divadla. Pre domáce publikum toto predstavenie bolo titulované do srbčiny a v ňom si zahrali Shaili Ponigerová-Forero, Ivan Privizer a Alexander Kolár. Porota obecenstva pri tejto príležitosti ako najlepšieho herca odmenila Ivana Privizera za úlohu Vajsa.
V utorok 15. júna na domácom javisku v Báčskom Petrovci bola derniéra, čiže posledné predvedenie hry z vlastného repertoára pre deti Tilda v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Touto reprízou sa lúčili s predstavením Tilda, ktoré SVD v Petrovci malo na repertoári od roku 2017 a hrali ju do roku 2019. Reprízy tohto predstavenia boli aj v aktuálnom roku. SVD vo svojich aktivitách malo aj hosťovanie v iných prostrediach. Najprv Tildu v stredu 16. júna zahrali v Základnej škole 15. októbra v Pivnici a vo štvrtok 17. júna na festivale Zvolenské dni zámocké vo Zvolene sa predstavili online.
V sobotu 19. júna o 18. hodine vo veľkej sieni SVD bude detský hudobný festival Na krídlach piesní. Vystúpia domáce spevácke a hudobné talenty, ako aj hostia z Báčky a Banátu.
V nedeľu 20. júna o 20.00 h bude v Petrovci hosťovať herečka Anđelka Prpićová s predstavením Šta me snađe?, ktoré vzniklo podľa predlohy Nebojšu Romčevića a v réžii Branka Đurića-Đura.
Foto: z archívu SVD
ROZLÚČKA V PETROVSKEJ ZŠ JÁNA ČAJAKA Na rázcestí po ôsmich rokoch
Anna Horvátová
Osem rokov strávených spolu uplynulo rýchlo. Akoby včera bolo, keď si do školských lavíc posadali terajší ôsmaci. A tak po spoločne strávených chvíľach za osemročného spolunažívania petrovskí ôsmaci Základnej školy Jána Čajaka sa rozpŕchli každý svojou cestou.
Rozlúčka bola dojímavá, citové rozrušenie silné, predsa po toľkých spoločných chvíľach sa rozchádzajú. Aby tú osemročnú súdržnosť predsa zaznamenali, korunovali to spoločným poba-
Spoločná fotogra a ôsmakov s profesormi
vením v utorok 8. júna. Niekomu celkom všedný deň, avšak pre ôsmakov v Báčskom Petrovci a vôbec v Srbsku ani nie. Zostane im v pamäti ako posledný vyučovací – nevyučovací deň, lebo prišli do školy poslednýkrát v tomto školskom roku ako žiaci tejto školy. Od toho dňa budú mať už len prípravy, a potom
Z GYMNÁZIA JÁNA KOLLÁRA Výborne aj napriek sťaženým podmienkam výučby
A. Horvátová
Júnové dni pre žiakov záverečných ročníkov sú plné rozličných pocitov. Buď si treba zvoliť zodpovedajúci stredoškolský odbor, alebo ten správny študijný odbor. Predtým úspešne zdolať maturitnú skúšku, ešte nejako opraviť známky, zlepšiť prospech. Pre tých, ktorí celý rok húževnate pracovali, stresové situácie sú neznámou. A úsilie sa vždy oplatí.
V duchu toho na petrovskom Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci v utorok 8. júna najúspešnejším gymnazistom odovzdali zaslúžené odmeny. Žiakom generácie po štvorročnom vzdelávaní v školskom roku 2020/2021 sa stal Daniel Miháľ, ktorý mal najväčší počet bodov zo súťaží. Diplom Vuka Karadžića získali spolu ôsmi gymnazisti a okrem Miháľa
Nositelia Vukovho diplomu Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci
Kuchárom nech sa darí vo svojom remesle
ešte: Xénia Medovarská, Sára Obuchová, Miloslav Denďúr, Valentína Hudecová, Martin Ján Javorník, Katarína Ďurčianska a Martin Pavčok. Špeciálny diplom za úspech na republikovej súťaži zo slovenského jazyka získali: Valentína Hudecová, Sára Obuchová, Xénia Medovarská a Daniel Miháľ.
K maturitnej skúške pristúpilo úhrnne 60 maturantov z troch tried a 13 žiakov trojročného odboru kuchár malo záverečné skúšky. Maturitné skúšky záverečné skúšky. Od septembra sa stávajú stredoškolákmi.
Ôsmaci sa zišli vo vestibule školy napoludnie. Keďže posledný školský rok boli rozdelení do skupín a každý v učebni na opačnom konci školy, rozhodli sa svoju krátku performanciu štartovať z učebne, v ktorej strávili spoločné chvíle. Začali de lovať v pároch a sprevádzala ich výrazná hudba. Všetci sa stretli v aule, zaspievali zopár piesní, zarecitovali a na záver si zatancovali. Hudba a tanec ich vyprevadili aj cez dvere školy von – symbolicky. Ešte sa vrátili zamávať a vyfotografovať. Trvalo to necelých dvadsať minút, ale zostane silne vryté v spomienkach.
Foto: z archívu ZŠ Jána Čajaka
úspešne ukončilo 58 žiakov, kým sú dvaja žiaci ponechaní na opakovanie domácej maturitnej práce v augustovom skúškovom období. Priemerná známka na triede je 4,11 a na maturitných skúškach 4,41.
V kuchárskom odbore po trojročnom vzdelávaní všetci, ktorí boli pripustení na záverečnú skúšku, 13 kuchárov (jedna žiačka opakuje triedu) zo 14 v triede, úspešne ukončili svoje záverečné skúšky. Slávnostné udeľovanie diplomu kuchárom sa konalo 11. júna a priemerná známka je 4,23.
A ako sa na tento školský rok pozerá riaditeľka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom Jarmila Vrbovská: „Rôzne školské uznania za úspechy a účasť v športe, kultúre, umení a hudbe získali mnohí žiaci. Nebyť sťaženej situácie, online vyučovaniu, ktoré nám nanútil koronavírus, úspechov by bolo nekonečne. Aj napriek sťaženým podmienkam vyučovania naši maturanti boli veľmi aktívni a získali mnohé uznania na súťaženiach, a to všetko je ocenené aj z našej strany.“
Foto: z archívu GJK
KOVAČICA Etno značka roka po druhýkrát v rukách GIU
Olinka Glóziková-Jonášová
Vďaka úspešnej umeleckej činnosti svojich maliarov – členov Galéria insitného umenia v Kovačici už druhýkrát získala prestížne ocenenie Etno značka za rok 2020 v organizácii Hospodárskeho portálu privredni.rs v spolupráci s Družstevným zväzom Srbska a za podpory Ministerstva poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva RS. Galéria insitného umenia bola ocenená v oblasti umenia a kultúry.
Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo 8. júna v Belehrade a cenu v mene GIU prijala Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka tejto renomovanej ustanovizne.
Okrem udelení cien prebiehal aj kultúrno-umelecký program, v rámci ktorého GIU predstavila tvorbu dlhoročného člena a jubilanta Pavla Hajku, ktorého samostatná výstava je aktuálne nainštalovaná v Galérii insitného umenia z príležitosti 50. výročia jeho maliarskej kariéry. „Prezentáciou jeho obrazov v centre Belehradu predstavili sme iba čiastku toho, čo v skutočnosti naša kultúrna ustanovizeň ponúka. Bola to svojrázna reklama, ktorou sme upútali pozornosť na seba a pozývali milovníkov umenia, aby navštívili GIU a pozreli si tvorbu aj ostatných členov, a, samozrejme, aby navštívili aj Spomienkový dom Martina Jonáša,“ hovorí Žolnajová-Barcová.
Uvedené ocenenie sa teda do rúk vedeniu galérie dostalo už po druhýkrát. Podľa slov riaditeľky prvé uznanie dostali v júli minulého roku. „Pred rokom GIU navštívil Drago Delić, redaktor časopisu privredni.rs, ktorý sa podpisuje pod organizáciu podujatia Etno značka roka. Keď uvidel, akým
spôsobom a v ktorej miere maliari – členovia GIU prezentujú Srbsko, Vojvodinu a Kovačicu doma a vo svete, rozhodol sa práve galérii odovzdať ocenenie z oblasti kultúry a umenia. Tak sme teda už druhýkrát najlepšou etno značkou v Srbsku,“ vysvetľuje a pokračuje: „V minulom roku sme prácu svojich členov GIU prezentovali iba online, najmä prostredníctvom facebookovej a webovej stránky galérie. Organizátori Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, pri slávnost- podujatia Etno značnom prevzatí ocenenia Etno značka roka ka roka si povšimli našu činnosť a snahu priblížiť umenie k ľuďom v neprajnej pandemickej dobe
Anna Žolnajová-Barcová s insit-
ným maliarom Pavlom Hajkom aj takým spôsobom. Posudzovacia komisia zhodnotila našu prácu a rozhodla sa nám udeliť toto ocenenie aj po druhýkrát. Pre Galériu insitného umenia,
Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, s ocenením v rukách Ocenenie Etno značka roka za rok 2020
a zvlášť pre maliarov, odmena Etno značka roka znamená mnoho. Je to v prvom rade vďaka za dlhodobé zachovávanie svetoznámeho insitného umenia, ktoré v Kovačici pretrváva už 70 rokov.“
Cieľom udelenia týchto cien je predovšetkým a rmovať kvalitné, jedinečné domáce výrobky a služby, ktoré sú súčasťou bohatej hospodárskej ponuky Srbska. Slovom, je to svojrázna propagácia domácich výrobcov z takmer všetkých oblastí, vďaka ktorým je Srbsko rozpoznateľné.
Ceny sú udelené v niekoľkých kategóriách za prítomnosti predstaviteľov podnikateľského sektora a rezortných ministerstiev. Odmenených je 28 kompánií, poľnohospodárskych družstiev, ustanovizní, poľnohospodárskych gazdovstiev, podnikateľov a jednotlivcov. V rámci slávnostného odovzdávania cien predstavené je aj špeciálne vydanie Najlepšie etno značky venované podujatiu a oceneniu Etno značka roka. Foto: z archívu GIU
Olinka Glóziková-Jonášová
Červený kríž Kovačica na sklonku mája usporiadal vedomostnú súťaž menom Čo vieš o zdraví? Túto súťaž už roky spomenutý Červený kríž organizuje v spolupráci so všetkými školami v Obci Kovačica spravidla v polovici marca a v ústrety Svetovému dňu zdravia. V tomto roku kvôli neprajnej epidemiologickej situácii bola súťaž odročená a konala sa teda až v máji.
V súlade s epidemiologickými opatreniami sa v tomto roku do súťaže mohli prihlásiť najviac dvaja žiaci z každej školy na území Obce Kovačica. „Tohtoročná súťaž sa uskutočnila v kovačickej základnej škole a svoje vedomosti si v tejto oblasti overilo iba 9 žiakov zo šiestich škôl – Samoša, Padiny, Debeljače, Idvoru, Uzdinu a Kovačice,“ informovala Milinka Záhorcová, tajomníčka Červeného kríža Kovačica, a pridala: „Pokrajinská súťaž v tomto roku nebude uskutočnená, ale aj napriek tomu nás teší skutočnosť, že sa aspoň tradícia obecnej súťaže neprerušila.“
Žiaci prejavujú záujem o tento druh súťaže, hovorí menovaná. Pripravujú ich odborní učitelia z biológie podľa odbornej lite-
Účastníci súťaže Čo vieš o zdraví?
ratúry, ktorú vydal Červený kríž Vojvodiny a ktorú pre všetky školy zabezpečil Červený kríž Kovačica. Témy tohtoročnej súťaže boli zdravie a faktory, ktoré naň vplývajú, pravidelná výživa, poruchy výživy a obezita, fyzická aktivita a šport v rozvoji adolescentov, ako aj niekoľko otázok týkajúcich sa histórie organizácie Červeného kríža. Komisia, ktorá zostavila a hodnotila testy, pracovala v zložení Vesna Garajová, Anka Poliaková a Mária Brankovićová, ktoré sú inak dlhoročnými spolupracovníčkami a volontérkami Červeného kríža Kovačica.
Cieľom súťaže je prehĺbiť všeobecné vedomosti žiakov o zdraví, ale aj pripomínanie si Svetového dňa zdravia, ktorý si pripomíname 7. apríla.
Na tohtoročnej obecnej súťaži najlepší boli títo žiaci: Kristina Todorov, žiačka idvorskej školy obsadila prvé miesto, Duško Galát z Kovačice obsadil druhé miesto a tretie Aleksandra Živanović z Debeljače. Foto: z archívu Červeného kríža Kovačica
GRATULÁCIA
Z príležitosti ukončenia štúdia na Lekárskej fakulte v Bratislave pani doktorke TAMARE ČINČURÁKOVEJ z Kulpína srdečne blahoželajú
baba Marija a apko Ján Činčurákovci. GRATULÁCIA
Na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v odbore architektúry úspešne štúdiá ukončil a titul Ing. arch. získal náš syn a brat IGOR ČERVENÝ z Kulpína.
K úspechu mu blahoželajú a všetko najlepšie v živote a v budúcej práci prajú
rodičia a brat Boris.
GRATULÁCIA
Dňa 8. júna 2021 na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v odbore architektúry diplomovú prácu obhájil IGOR ČERVENÝ z Kulpína a získal titul Ing. arch.
Mnoho úspechov a Božieho požehnania mu prajú
starí rodičia Červenovci z Kulpína. GRATULÁCIA
Dňa 8. júna 2021 na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v odbore architektúry diplomovú prácu obhájil IGOR ČERVENÝ z Kulpína a získal titul Ing. arch.
Mnoho úspechov a Božieho požehnania mu praje
starká Benková z Petrovca.
GRATULÁCIA
K úspešnému ukončeniu štúdia architektúry na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave IGOROVI ČERVENÉMU z Kulpína blahoželá a mnoho úspechov do budúcna praje
teta Milina Milovanovićová s rodinou. GRATULÁCIA
K úspešnému ukončeniu štúdia architektúry na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave IGOROVI ČERVENÉMU z Kulpína blahoželajú a mnoho úspechov do budúcna prajú
teta Natália, Martin, Maja a Darko.
Kultúra· Oznamy
KRÍŽOVKA ČÍSLO 25
V tajničke je meno a priezvisko autora monografie Jánošík z môjho uhla.
autor: JÁN BAŽÍK
má vyššiu hodnosť autoškola spojka
štvorkolesové vozidlo na inom mieste linaj krík
hlava (zdrob.)
ostrov
bývalá nemecká marka
predložka ponad
obrábať pôdu zakončenie 2. časť tajničky
úspech
darček
erbium pohyb vo vzduchu
vystrieknutie
titán
súhlas krídlo budovy rituál
rubeľ
HLAS ĽUDU vpíšte B V
spodok dreveného otvoru bróm predložka
bradatý muž
člen redakcie klamstvo
hádka azda, hádam
hrdlo liter
zatínalo
einsteinium
spojka
Elena
háčik
citoslovce
vpíšte Č T
Španielsko kyslík aktínium
2. časť tajničky
ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 – VODOROVNE: pohodlie, ap, sváko, lom, aval, Irán, ari, Ca, ih, ot, a, otras, pekár, g, so, AČ, KO, trh, idol, rola, dni, otava, Ce, pasažier
TAJNIČKA: PALICA MÁ DVA KONCE
Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 24 z čísla 24 Hlasu ľudu z 12. júna 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: MILUŠKA BENKOVÁ, Ul. novosadská č. 75, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs
MILOVNÍCI KNÍH
Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:
1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže– Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.
Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).
Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina
Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá
Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 4604 ounz@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-17-6/2021-05 DÁTUM: 9. júna 2021
Podľa článku 15 pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017, 24/2019 a 66/2020), článku 6 odsek 3 pokrajinského parlamentného uznesenia o ustanovení odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských ocenení (Úradný vestník APV, číslo 54/2018) a článku 4 a článku 5 odsek 2 pokrajinskej vyhlášky o postupe udelenia pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 6/2019) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje
VEREJNÚ VÝZVU na podávanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Ocenenie Ľudovíta Mičátka
Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje výzvu všetkým zainteresovaným právnickým a fyzickým osobám so sídlom v Autonómnej pokrajine Vojvodine na angažovanosť a výsledky dosiahnuté v oblasti ochrany ľudských a menšinových práv, zveľadenia tolerancie, rovnosti a rovnoprávnosti – Ocenenie Ľudovíta Mičátka, ktoré sa udeľuje za výsledky dosiahnuté v roku 2020.
Právo navrhnúť kandidátov na získanie pokrajinského ocenenia v oblasti ľudských a menšinových práv majú právnické a fyzické osoby.
Právo na pokrajinské uznanie má fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko, resp. sídlo v Autonómnej pokrajine Vojvodine.
Návrh sa predkladá písomne s vysvetlením, údajmi o kandidátovi a výsledkami jeho práce dosiahnutej v roku 2020.
K návrhu sa priloží príslušná dokumentácia, ktorá sa po rozhodnutí o udelení pokrajinského uznania žiadateľovi nevracia.
Rozhodnutie o udelení pokrajinského ocenenia schvaľuje Komisia pre udelenie pokrajinského ocenenia a pokrajinských vyznamenaní.
Podávatelia návrhu sú povinní predložiť nasledujúcu POŽADOVANÚ DOKUMENTÁCIU: 1. tlačivo – návrh na udelenie pokrajinského ocenenia v oblasti ľudských a menšinových práv – Ocenenie Ľudovíta Mičátka, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté v oblasti ľudských a menšinových práv – sa preberá z webovej stránky www.puma.vojvodina.gov.rs, 2. fotokópiu občianskeho preukazu, resp. prečítaný osobný preukaz pre kandidáta, ktorý je fyzickou osobou, resp. výpis z príslušného registra pre právnickú osobu, ako dôkaz o tom, že kandidát má bydlisko alebo sídlo v Autonómnej pokrajine Vojvodine, 3. fotokópiu osvedčenia o daňovom identi kačnom čísle – DIČ – pre právnické osoby, 4. dôkaz o dosiahnutých výsledkoch v oblasti ľudských a menšinových práv v roku 2020, 5. profesionálnu biogra u a 6. fotokópie NAJVÝZNAMNEJŠÍCH ocenení a uznaní.
Lehota a spôsob predkladania návrhov: Verejná výzva na predkladanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Ocenenie Ľudovíta Mičátka trvá do 31. októbra 2021.
Návrhy sa predkladajú poštou doporučene s označením:
Verejná výzva na predloženie návrhov na udelenie pokrajinského ocenenia v oblasti ľudských a menšinových práv – Ocenenie Ľudovíta Mičátka Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad.
Pokrajinské uznanie v oblasti ľudských a menšinových práv – Ocenenie Ľudovíta Mičátka sa udeľuje 10. novembra 2021.
Pokrajinské uznanie sa udeľuje vo forme diplomu a v peňažnej čistej sume 100 000,00 dinárov s príslušnými daňami a odvodmi.
Ďalšie informácie možno získať v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, telefonicky: 021/487-46-04 alebo e-mailom: bojan.greguric@vojvodina.gov.rs.
Pokrajinský tajomník Zsolt Szakállas
Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina
Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá
Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 40 35, +381 21 487 43 30 ounz@vojvodina.gov.rs vojin.jovancevic@vojvodina.gov.rs gorana.kukobat@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-17-8/2021-01 DÁTUM: 31. 5. 2021
Podľa článku 15 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017 a 24/19), článku 6 odsek 3 pokrajinského parlamentného uznesenia o ustanovení odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 54/2018), článku 4 a článku 5 odsek 2 pokrajinskej vyhlášky o postupe udelenia pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 6/2019), záveru Komisie pre udelenie odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní, číslo: 137-404-87/2019-04, z 30. októbra 2019, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje
VEREJNÚ VÝZVU na predloženie návrhu na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA
Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje verejnú výzvu všetkým zainteresovaným predškolským zariadeniam, základným a stredným školám, učiteľom predškolských zariadení, učiteľom v základných a stredných školách a pedagógom a psychológom v týchto ustanovizniach v Autonómnej pokrajine Vojvodine, aby sa uchádzali o Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté v roku 2020 vo výchovno-vzdelávacej práci.
Právo navrhnúť kandidátov na získanie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania majú právnické a fyzické osoby.
Právo na pokrajinské uznanie má fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko, resp. sídlo v Autonómnej pokrajine Vojvodine.
Návrh sa predkladá písomne s vysvetlením, údajmi o kandidátovi a výsledkami jeho práce dosiahnutej v roku 2020.
K návrhu sa priloží príslušná dokumentácia, ktorá sa po rozhodnutí o udelení pokrajinského uznania žiadateľovi nevracia.
Rozhodnutie o udelení pokrajinského uznania schvaľuje Komisia pre udelenie ocenenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní.
Podávatelia návrhu sú povinní predložiť nasledujúcu POŽADOVANÚ DOKUMENTÁCIU: 1. tlačivo – návrh na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacej práci – treba stiahnuť z webovej stránky www.puma.vojvodina.gov.rs, 2. fotokópiu občianskeho preukazu, resp. prečítaný občiansky preukaz pre kandidáta, ktorý je fyzickou osobou, resp. výpis z príslušného registra právnickej osoby, ako dôkaz o tom, že kandidát má bydlisko na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, 3. fotokópiu osvedčenia o daňovom identi kačnom čísle – DIČ – pre právnické osoby, 4. dôkaz o dosiahnutých výsledkoch v oblasti vzdelávania v roku 2020, 5. profesionálnu biogra u, 6. fotokópie NAJVÝZNAMNEJŠÍCH ocenení a uznaní.
Lehota a spôsob predkladania návrhov: Verejná výzva na predkladanie návrhu na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA trvá do 31. októbra 2021. Návrhy sa podávajú odporučenou poštou s poznámkou: Verejná výzva na predloženie návrhu na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie Đorđa Natoševića, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad.
Pokrajinské uznanie v oblasti vzdelávania Đorđa Natoševića sa udelí 25. novembra 2021.
Pokrajinské uznanie sa udeľuje vo forme diplomu a v peňažnej čistej sume 100 000,00 dinárov s príslušnými daňami a odvodmi.
Ďalšie informácie možno získať v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, telefonicky: 021/487-4035, 021/487-4330 alebo e-mailom: vojin.jovancevic@vojvodina.gov.rs alebo gorana.kukobat@vojvodina.gov.rs.
POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Zsolt Szakállas
Oznamy
Súrne potrebujeme predavača novín
Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja).
Hlas ľudu
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu
Nositeľ projektu Drina Vuković z Nového Sadu, Ulica atar číslo 2, podala žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba komplexu stanice na zásobovanie palivom, Ul. novosadski put číslo 106, na katastrálnych parcelách číslo 3485/20 a 3485/21, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Komplex pozostáva z budovy na maloobchod a veľkoobchod, striešky a zakopaných nádrží na tekuté palivo rozsahu 2 x 60 m3 a na tekutý ropný plyn rozsahu 10 m3. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. júna 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-309/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.
Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.
Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu
Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS290, NSU290, NSL290, NSO290 NS – Hotel Sheraton, v Ul. Andraša Polgara 1, na katastrálnej parcele číslo 7840/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.
Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.
REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD
Mestská správa pre ochranu životného prostredia
Rumenačka 110 a 21 000 Nový Sad tel.: 021/421-109
OZNÁMENIE
o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad
Pracovné miesta: pomocník náčelníka pre ochranu a zlepšenie prírody a prírodných zdrojov, ktorý je roztriedený v hodnosť samostatný poradca 1 – 1 vykonávateľ na neurčitý čas; vykonávateľ pre ochranu a zlepšenie prírody, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas a vykonávateľ pre právnické a normatívne práce v hodnosti 1 vykonávateľ na neurčitý čas.
Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad IN MEMORIAM
Adam Markuš
22. 11. 1936 – 14. 6. 2021
Vo veku 85 rokov v pondelok 14. 6. 2021 v Zreňanine umrel Adam Markuš, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Zreňanine a dozorca slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v tomto meste.
Adam Markuš sa narodil 22. novembra 1936 v Bielom Blate. V rodisku skončil základnú školu a vo vzdelávaní pokračoval v Zreňanine a Novom Sade, kde získal titul inžiniera technológie výroby jedlého oleja. Pracoval v zreňaninskej továrni na spracovanie kukurice, tzv. Skrobare, a plnú odbornú afirmáciu dožil v zreňaninskej olejárni Dijamant, kde ako inžinier a neskoršie aj ako technický riaditeľ pracoval na modernizácii výroby.
Po odchode do dôchodku v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa aktívne zapojil do práce na národa roli dedičnej. Je jedným z iniciátorov obnovenia činnosti MOMS Zreňanin. Na obnovujúcom zhromaždení v zreňaninskej barokovej sieni roku 2002 za prítomnosti viac ako 50 zreňaninských Slovákov a početných hostí zo Srbska a Slovenska zvolený bol za predsedu tohto MOMS. Túto funkciu zastával do smrti, teda bezmála 20 rokov. Pod jeho vedením ako dozorcu je rozprúdená aj činnosť slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Zreňanine, ktorý podobne ako aj MOMS začal zhŕňať roztrúsených a asimiláciou podlomených zreňaninských Slovákov a zobúdzať v nich národnostné povedomie.
Adam Markuš bol pochovaný na zreňaninskom cintoríne Gradnulica v utorok 15. júna.
Česť jeho pamiatke.
vlh
SMUTNÁ SPOMIENKA
JÁN URAM
6. 8. 1968 – 12. 6. 2011 – 2021 z Hložian
S láskou si na Teba spomína
navždy zarmútená mama
Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs
Oznamy
SMUTNÁ SPOMIENKA
na manželku
ALŽBETU DOLENCOVÚ
rod. Hodoličovú 19. 5. 1947 – 15. 6. 2016 – 2021 z Báčskeho Petrovca
Trvalú spomienku na Teba si s láskou zachováva
manžel Ján
PAVEL ČELOVSKÝ
1947 – 2016 SMUTNÁ SPOMIENKA
na našich najmilších
PAVEL ČELOVSKÝ
1925 – 2001
z Kulpína
MÁRIA ČELOVSKÁ
rod. Zelenáková 1923 – 2015 OTO FILIP
1954 – 2018 zo Starej Pazovy
Roky sa míňajú, ale Vašu lásku a dobrotu si chránime v našich srdciach.
Marka, Filip a Dávid Filipovci
SMUTNÁ SPOMIENKA
ANNA ELIÁŠOVÁ
rod. Šranková 28. 2. 1937 – 8. 5. 1996 Tohto roku uplynie 25 rokov, čo nás navždy opustili
ANNA ŠRANKOVÁ SAMUEL ŠRANKA
rod. Šprochová 27. 3. 1915 – 14. 5. 1996 24. 2. 1948 – 16. 6. 1996 ŠTEFAN ELIÁŠ
1. 4. 1934 – 30. 12. 1996
„Preto v žiali nezúfame, aj pri hroboch nádej máme, Boh smrti osteň premôže, On dopustil, On pomôže.“ (ES 109, 1) Zuzana Šranková s rodinou z Hložian
DROBNÝ OZNAM
KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.
Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs
SPOMIENKA
na moju drahú mamu
ANNU LEGÍŇOVÚ
rod. Agársku 18. 1. 1935 – 17. 6. 2019 – 17. 6. 2021 z Kysáča
ktorá usnula v Pánu a pochovaná bola 19. 6. 2019. Vďaka Ti za úprimnú a nezištnú lásku, za radosť a šťastie, za podporu a požehnanie. Dva roky rýchlo ubehli, ale bôľ zostáva! Po ťažkom kríži odpočívaš tíško v pokoji! Kto zahladí smútok, čo nás tlačí? Kto zotrie slzy horké v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia, pečú? Na Teba si spomínajú: Tvoja jediná dcéra Anička, manžel Štefan a Kvetoslav BOĽAVÁ ROZLÚČKA
s naším otcom, starkým a bratom
SAMUELOM KRAJČIM
11. 10. 1932 – 7. 6. 2021 z Báčskeho Petrovca
Za lásku, dobrotu a obetavosť a za všetko krásne Ti ďakujeme. Navždy zostaneš s nami. S láskou a úctou
Tvoji: dcéra Anna s manželom Milem, vnúčatá Milan a Milana s rodinami a brat Pavel
SMUTNÁ ROZLÚČKA
Dňa 22. mája 2021 nás opustil náš člen
ONDREJ KOLÁR
1958 – 2021 z Pivnice
Na pekné prežitie s Tebou si budú spomínať
členovia Poľovníckeho spolku Bažant Pivnica
BOĽAVÁ SPOMIENKA
na manžela
ONDREJA AGARSKÉHO
23. 5. 1945 – 18. 6. 2020 – 2021 z Kulpína
Utíchlo srdce, utíchol bôľ, bol to osud, nemoci sila. Mal si rád život a všetkých nás.
Len kyticu kvetov Ti môžem na hrob dať a za všetko krásne ďakovať.
Manželka Anna Agarská
SPOMIENKA
ĎURO CICKA
18. 5. 1950 – 22. 6. 2018 z Kovačice
S láskou a úctou si na Teba spomínajú:
manželka Eržika, syn Juraj, nevesta Ruženka, vnúčatá Ruženka a Juraj, dcéra Alžbeta a vnukovia Miroslav a Vladimír Benkovci SMUTNÁ ROZLÚČKA
MICHAL SÉČ
21. 9. 1944 – 15. 5. 2021 z Pivnice
Pokorne, tíško, milá duša, znášaj ťažký kríž, bolesti, pamätaj, že to Boh dopúšťa, dá však i pomoc z výsosti! Preto nech sa, čo chce, deje, len v Bohu skladaj nádeje. EF 113, 1
Posledný pozdrav od
manželky, synov a príbuzných
BOĽAVÁ SPOMIENKA
na ociho
ONDREJA AGARSKÉHO
23. 5. 1945 – 18. 6. 2020 – 2021 z Kulpína
V bolesti si zaspal, zanechajúc všetkých, ktorých si rád mal. Len kyticu kvetov Ti môžeme na hrob dať a pokojný spánok Ti, oci môj, priať.
Syn Kvetoslav s Annou POSLEDNÁ ROZLÚČKA
so spolužiačkou z gymnázia
MÁRIOU KOLÁROVOU
rod. Balážovou 1953 – 2021 z Hložian
Spolužiaci z generácie maturantov petrovského gymnázia 1971/1972
SMUTNÁ SPOMIENKA
na manžela, otca a apka
IVANA ČÁNIHO
1948 – 2018 – 2021
Zostali nám už len pekné spomienky na krásne chvíle v našej rodine, ktorej si rozdával lásku a oporu.
Tvoji: manželka Zuzana a dcéry Alexandra a Vesna s rodinami
TICHÁ SPOMIENKA
na našu milovanú
MARKU ŠIPICKYŠÁGIOVÚ
rod. Machovú 1. 3. 1937 – 20. 6. 2019 – 2021 zo Starej Pazovy
S úctou a láskou si na Teba spomínajú
dcéra Marica a syn Pavel s rodinami SMUTNÁ SPOMIENKA
na matku a starú matku
ZUZANU VLČEKOVÚ
rod. Povolnú 11. 3. 1937 – 20. 6. 1991 z Padiny
Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach.
Syn Michal a dcéra Anička Juricová s rodinami
RTV Panoráma
TELEVÍZIA VOJVODINA 2
Piatok 18. júna
20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)
Nedeľa 20. júna
10.30 Festival Zlatá brána z roku 2018, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota 16.00, nedeľa 6.00)
Utorok 22. júna
11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník
Pondelok – sobota
18.00 Denník
Dúhovka – Polstoročná slovakistika. Keďže si zamestnanci na Oddelení slovakistiky pôsobiaceho na novosadskej Filozo ckej fakulte toho roku pripomínajú 60. výročie, vysielanie je venované profesorom a odchovancom tejto inštitúcie. O význame pri príprave generácií študentov vyučovať slovenčinu v našich základných a stredných školách v dokumente spred 10 rokov hovorili početní aktuálni či bývalí, teraz už aj zosnulí profesori a študenti, istý čas pôsobiaci na tomto oddelení. Dotyky. Tohto roku si dobanovskí Slováci pripomínajú 160 rokov od organizovaného a trvalého osídľovania dediny slovenskými rodinami. Pred 6 rokmi, keď tamojší SKOS Šafárik jubiloval, nahraný bol rodinný magazín. Bola v ňom predstavená životná každodennosť čoraz menšieho počtu Slovákov obývajúcich túto dedinu v juhovýchodnom Srieme. Pri tejto príležitosti bude odvysielaná repríza.
NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA
Každý pracovný deň
18.25 Objektív v slovenskej reči
TELEVÍZIA PANČEVO
Nedeľa 20. júna
19.30 Repríza relácie Dobrý deň
Streda 23. júna
12.30 Dobrý deň, kolážová relácia
TV PETROVEC
Pondelok – sobota
18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:
Piatok 18. júna
– Ťažší ako život
Sobota 19. júna
– Profesionálny lovec
Pondelok 21. júna
– Ako sa ten život zahráva
Utorok 22. júna
– Krvavý príliv
Streda 23. júna
– Nesmrteľné zlo
Štvrtok 24. júna
– Špinaví, prekliati grázli
21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania
Nedeľa 20. júna
17.00 Film: Môj kamoš obor 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Gunblast vodka 24.00 Záver vysielania
Každý pondelok
20.00 Hudobný mix
Každý piatok
18.15 Výber z programu TV Kovačica
Každú sobotu
18.15 Výber z programu TV Pančevo
TV STARÁ PAZOVA
Pondelok – piatok
17.00 Správy 22.00 Správy
Nedeľa 13.00 S vami a pre vás
S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.
RÁDIO STARÁ PAZOVA
Utorok – piatok
18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)
Sobota
15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny
Nedeľa
7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy
RÁDIO PETROVEC
Utorok – piatok
9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia
Sobota
10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému
Nedeľa
10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania
Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.
RÁDIO KOVAČICA
Na modrej vlne
– každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia
TV OBCE KOVAČICA
Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00
Nedeľa 20. júna
16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Kovačici prezentovali knihu o Martinovi Jonášovi Škôlkari preukázali dobré vedomosti z pravidiel cestnej premávky
Utorok 22. júna
16.00 Divadelné predstavenie: Satiry Kreslený lm: Rút
Piatok 25. júna Film: Pippi Dlhá Pančucha Príspevky z archívu RTVOK
RÁDIO NOVÝ SAD 3
Predpoludňajší program
Každý pracovný deň 8.00 – 10.00
Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň
Nedeľa
8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti
Popoludňajší program
14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)
Nočný program
23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)
