Hlas ľudu 27/2020 by NVU Hlas ľudu

250 rokov

V národe a pre národ

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

4. 7. 2020 | 27 /4914/

Uzávierka čísla: 1. 7. 2020

Slávnostné bohoslužby venované 250-ročnici príchodu Slovákov do Starej Pazovy sme sledovali práve vo štvrtok 25. júna 2020. V tom roku bol založený aj prvý slovenský evanjelický cirkevný zbor na území dnešnej Vojvodiny. M. Benka / foto: M. Benka

V objatí kulenu a vína. V sobotu 27. júna sa v Erdevíku uskutočnila 21. Sriemska kuleniáda. Návštevnosť bola veľká napriek koronavírusu. D. Berediová-Banovićová / foto: D. Berediová-Banovićová

Združenie ekológov Ekos v Hložanoch v spolupráci s ostatnými kultúrnymi inštitúciami si po 13-krát pripomenulo Deň Dunaja. Bohatý program umožnil účastníkom zúčastniť sa v rôznych oblastiach, no predsa najväčší záujem bol prejavený o výtvarný tábor. Cieľom podujatia bolo zdôrazniť význam rieky Dunaj v najširšom kontexte. M. Pap / foto: M. Pap

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Čas na našu duchovnú obrodu

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Miroslav Benka

ráve sme sa stali svedkami veľkolepých osláv 250 rokov od príchodu Slovákov na územie dnešnej Starej Pazovy a konania prvých bohoslužieb 25. júna 1770. Verme, že najčastejšie láska a múdrosť zvíťazia nad dystopiou ako myšlienka fiktívnej spoločnosti o predpokladanej budúcnosti, ktorá sa vyznačuje negatívnymi, utopickými prvkami, od predstavy environmentálnych po politické až sociálne deviácie, ktorých je neúrekom. Duchovná obnova môže priniesť novú skúsenosť viery, ktorá prebudí a obnoví ľudské srdce v Duchu Svätom. Čas na našu duchovnú obnovu. Áno, obnovu a vieru v človeka. Keď úplne odovzdáme svoje životy ľudstvu, dobrovoľne dávame priestor Duchu Svätému, aby v nás vzbudil Jeho milosť. Duch Svätý v nás pôsobí a povzbudzuje nás, aby sme sa stále viac otvorili realite Božej lásky. Zapaľuje srdce pre konanie Ducha Svätého, a tak sa otvárame charizmám a darom, ktorými nás Boh požehnal.1

Žiaľ, „filozofia v 20. storočí o téme Boh takmer mlčí “. 2 V duchovnej realite je dôležité rozlišovať a byť vyvážený vo svojom konaní. Nie je dobré skrývať sa za duchovné útechy a tak viesť z jedného duchovného učenia na druhý, len cítiť sa krásne a zanedbávať to, aby sme na sebe pracovali v osobnej modlitbe. Pracujte na sebe sviatostným životom, svätou omšou, osobnou modlitbou, čítaním Božieho slova a konaním dobročinnosti; toto všetko musí byť vybudované duchovne a umožniť Bohu zmeniť srdce každého jednotlivca. Potrebujeme kráčať po svätej ceste kríža a lásky, aby sme sa dostali do služby novej evanjelizácie, presne ako nám hovorí dobrá zvesť o Ježišovi. Jedným zo spôsobov, ako to môže každý dosiahnuť, je byť aktívny vo svojom cirkevnom zbore, sprístupniť sa svojmu stádu a ďalej nás Duch Svätý povedie k objaveniu osobnej cesty služby Bohu a svojmu blížnemu. Pre zdravý život je dôležité rozumieť. Preto čítajme, vážení, tie najstaršie knihy. Je lepšie komunikovať s dobrou knihou ako s prázdnym človekom. Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

BOH – fantastický obraz nadprirodzenej všemohúcej bytosti, ktorá vraj stvorila svet a ktorá ho riadi: → v judaizme Jahve, → v islame Alah, → v kresťanstve Svätá Trojica (Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý). Podľa: FROLOV, I. T.: Filozofický slovník. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1988, s. 51. 2 DEZFOVÁ, H., GEORG –LAUEROVÁ, CH., HACKENESCHOVÁ, CH., LEMECKEOVÁ, M. : Lexikón filozofie. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1993, s. 44 1

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Štvrť milénia s vami a pre vás 12 Rýchlo zožali, zorali a sóju posiali

27 Bohatstvo a jas koloritu 43 Hralo 45 družstiev!

POĽNOHOSPÓDARSKE ROZHĽADY

19 Zmena klímy ovplyvňuje aj našu pôdu

Na titulnej strane: Staropazovský kostol počas osláv 250. výročia prvých bohoslužieb Foto: Miroslav Benka

Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

27 /4914/ 4. 7. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Spolu proti devastácii prírody Pripravil: Stevan Lenhart

iac ako 40 ekologických organizácií a iniciatív s podporou občanov dňa 13. júna demonštrovalo pred budovou vlády Srbska v Belehrade proti ničeniu riek a lesov, znečisťovaniu ovzdušia a všeobecnej devastácii prírody, ktorá prebieha už roky dozadu a vraj sa plánuje aj do budúcna. Protest sa usporiadal pod heslom Naša voda, naše ovzdušie, naše lesy, naša Zem a medzi hlavné žiadosti účastníkov patrí zastavenie výstavby minihydroelektrární a zníženie znečistenia ovzdušia v Srbsku. Na proteste hovorili predstavitelia viacerých mimovládnych organizácií, ale aj odborníci a profesori z Belehradskej univerzity. Medzi nimi bol aj Ratko Ristić, dekan Lesníckej fakulty v Belehrade, ktorý povedal: „Už tri roky sa snažíme informovať našu verejnosť o katastrofálnom vplyve

www.hl.rs

výstavby malých vodných elektrární, ktoré zapríčiňujú neuveriteľné škody v životnom prostredí, narúšajú fungovanie ekosystémov, vytvárajú veľmi málo energie a vyvolávajú nespokojnosť desiatok tisíc ľudí – a to všetko vlastne len preto, aby určité záujmové skupiny a jednotlivci ešte viac bohatli.“ Na nebezpečnú úroveň znečisťovania ovzdušia v Srbsku poukázala vedecká poradkyňa z Inštitútu pre chémiu, technológiu a metalurgiu Dragana Đorđevićová. Na javisku pred zhromaždenými účastníkmi protestu povedala: „Kým celý svet zastavuje výrobu energie v tepelných elektrárňach, náš štát buduje dve tepelné elektrárne, ktoré by mali spaľovať najšpinavší druh uhlia – lignit. Toto uhlie je plné toxického arzénu a ortuti, ktoré sa priamo emitujú do ovzdušia v podobe plynov a pre ne nejestvuje žiadne ekologické riešenie. Nejestvujú pre ne totiž nijaké filtre.“ V osobitnom vyhlásení, ktoré bolo uverejnené pár dní pred protestom,

Informačno-politický týždenník

okrem iného sa hovorí: „Ochrana životného prostredia je v Srbsku na okrajoch verejných politík a spoločenského života. Dlhodobá nedbanlivosť, nezákonnosť a nezodpovednosť nositeľov verejných funkcií na všetkých úrovniach nás priviedli k tomu, že naša krajina je medzi najznečistenejšími v Európe.“ Organizátori a podporovatelia protestu vo vyhlásení tiež žiadajú, aby sa súdili a trestali všetci, ktorí znečisťujú vodu, ovzdušie a pôdu a ničia chránené prírodné druhy a ich prostredia. Poukazujú aj na potrebu zákonných opatrení na financovanie ochrany prírodného okolia, ako aj na potrebu zákazu výstavby malých vodných elektrární a komerčného výrubu lesov v chránených oblastiach. Osobitná časť daného vyhlásenia sa vzťahuje na potrebu vypracovania ambiciózneho Zákona o klimatickej zmene, ako aj Akčného plánu boja proti klimatickej zmene, ktorým budú určené zmeny v oblastiach energetiky, dopravy, stavebníctva, poľnohospodárstva,

lesníctva a vzdelávania s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. Vo vyhlásení sa tiež uvádza: „Iba 7,63 percenta (z plánovaných 10 percent) prírodného územia Srbska je pod ochranou. Ale tá ochrana sa zriedkavo skutočne uplatňuje, takže je zánik biodiverzity už badateľný. Vodné pramene sa predávajú a horské rieky sa usmerňujú do rúr. Škody zo sucha, záplav a iných následkov klimatickej zmeny vynášajú aj do niekoľko stovák miliónov eur ročne a Srbsko nie je schopné ani päť rokov po podpísaní Parížskej zmluvy urobiť prvé kroky v smere udržateľnej budúcnosti. Vojvodina je jednou z najmenej zalesnených oblastí v Európe. Chýba jej okolo 170 000 hektárov nových lesov. Aj napriek tomu vo Vojvodine sa rúbajú veľké lesné plochy, pokým prostriedky z fondu zveľaďovania lesa sa namiesto na zalesňovanie trovia na výstavbu lesných ciest.“ Organizátori už avizovali ďalší ekologický protest, ktorý by sa mal udiať v priebehu júla na Fruškej hore.

• TÝŽDEŇ •

250 ROKOV OD PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY A KONANIA PRVÝCH BOHOSLUŽIEB (25. 5. 1770 – 25. 5. 2020)

Štvrť milénia v národe a pre národ

Miroslav Benka

lávnostné bohoslužby venované 250-ročnici príchodu Slovákov do Starej Pazovy sme sledovali práve vo štvrtok 25. júna 2020. V 1770. roku bol založený prvý slovenský evanjelický cirkevný zbor na území dnešnej Vojvodiny Stará Pazova je mestečko, ktoré sa nachádza na území východného Sriemu, medzi Dunajom a Sávou, na 440 59 04 stupni severnej geografickej šírky, teda takmer na polovici medzi ekvátorom a Severným pólom, na území dnešnej Vojvodiny, v Srbsku. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 v nej žije 18 602 obyvateľov. Medzi nimi je aj početná slovenská komunita, ktorá zachováva a pestuje svoj jazyk a kultúru. V tento deň sa tu zhromaždili početní hostia, predstavitelia politikov, diplomacie, intelektuálov 1

a najmä predstavitelia duchovného života – až 14 farárov slovenských cirkví z Vojvodiny, predstavitelia pravoslávneho, katolíckeho a iných vierovyznaní z domova, zo zahraničia a zo Starej Pazovy. Staropazovský cirkevný zbor je najstarší slovenský evanjelický cirkevný zbor na území bývalej Juhoslávie a dnešného Srbska. Slováci prišli do Starej Pazovy pred 2,5 storočiami (1770) na južné hranice Rakúsko-Uhorska, aby sa stali hraničiarmi a chránili Uhorsko pred Osmanskou ríšou. Zároveň pokračovali v pestovaní svojho jazyka, hospodárstva, kultúry, zvykov a obyčají a náboženstva. V čase, keď naši predkovia zavítali na Dolnú zem, na pustatinu Pazuo, podľa dejinára Dr. Ilariona Ruvarca (1832 – 1905), archimandritu a rektora Karlovskej bohoslovie (Srbska mitropolija Karlovačka), Stará Pazova sa spomína pred rokom 1732. Keď sa Slováci prisťahovali, bolo tu cca 400 duší Srbov a osada bola umiestnená cca 3 km smerom na východ (k Bánovciam). „Pomer

medzi Slovákmi a Srbmi bol 3 : 1, v percentách 74 : 25.“1 Naši predkovia asi po mesiaci usporiadali prvé bohoslužby v močaristej nížine – stojí zapísané v knihe Samuela Jesenského (1808 – 1825) Ecclesiastika tabula coetus aug.conf. sacri Vetoro – Paziensis... (1807), keď „s prvým húfom osadníkov“ prišiel aj „kazateľ slova Božieho“ Samuel Špannagel a 25. júna 1770 boli vykonané verejné „služby Božie pod holým nebom“. Týmto činom bola v podstate založená Slovenská evanjelická a. v. cirkev (SEAVC) na území dnešného Srbska. Pazovčania, len čo sa rozhľadeli, kam to zavítali, už aj sa dali do práce a vystavali svoj prvý „chrám k svätým obradom“ vo východnom kraji dediny (smerom k Bánovciam). V nasledujúcom roku „po príchode druhého kŕdľu osadníkov, s ktorým vzrástla cirkev na takmer 2 000 duší (rodiny: Antol, (priemeno za Filip), Agárský, Bzovský, Bíreš, Babík, Barnák, Brdko (Brtka), Cerovský, Čemerský, Čipkár, Čmelík, Ďočos (Djovčoš), Ďuriš, Fitoš, Fábry, Hav-

ran, Hrehor, Hrubík, Hruškár, Hudec, Chlebian, Chovan, Iker, Iršaj, Jašo, Jesenský, Klátik, Kulík, Lauko, Lešťan, Lekár, Majorský (Majera), Materák, Menďan, Német, Nedelický, Opavský, Ondrík, Párnický, Pecník, Prebudila, Pílka, Polevka, Polievka (Poljovka), Psota, Ružinský, Radošinský, Rybárský, Slivka (Sľúka), Sládok, Sklabinský, Slovák, Spevák, Stupavský, Šesták, Števák, Šafárik, Tirinda, Tkáč, Turan, Turčan, Topoľský, Uhrík, Urban, Vajdík, Vitéz, Vician, Vrbovský, Vrška, Vyšehradský, Záborský, Zloch, Zolnay (Zoltňan), Žiga... )“, presvedčili sa, že „tento chrámik z nepálených tehál nezodpovedá ich potrebám, a preto vysvätili miesto pre nový chrám, kde i teraz stojí – ktorý po veľkých ťažkostiach a bojoch uzrel svetlo Božie (1788)“. Čochvíľa vystavali aj faru (1894) a neskoršie i prvú školu. Prvý „slova Božieho“ kazateľ pobudol tu, v Starej Pazove, 15 rokov, keď ju roku 1785 opustil a odišiel do nemeckej cirkvi do Buľkesu (dnes Báčsky Maglić). Za týchto 250 rokov vystriedali sa tu početní farári.

LILGE, Karol: Stará Pazova. Nákladom a tlačou D. Pažického na Myjave, s. [23]

Augusta, rodená Štúrová (1857 – 1940), Ľudmila Hurbanová (1878 – 1969), Vladimír Konštantín Hurban (1884 – 1950) a Vladimír Hurban (1850 – 1914) 27 /4914/ 4. 7. 2020

Týždeň Po Špannagelovom odchode nastúpil kňazský úrad bývalý pazovský správca – učiteľ Michal Slamaj. Za jeho doby píše Jesenský: „Boli položené základy veže. (...) Taktiež za jeho úradovania preslávil sa patrón Ján Neumann, roď. Nemec, ktorý mimo početných peňažných darov dal hotovosť na prikrývadlo oltárne, nádoby, sviecne atď., alebo iných v cuzozemsku priviedol na to, aby toto učinili, takže i dnes slúžia

cirkvi nádoby pri Večeri Pánovej, od neho darované.“ Slamaj tu konal služby až do roku 1787. Po Slamajovi roku 1788 prišiel Adam Jesenský a konal služby do roku 1808. Vďaka Jesenskému pazovská cirkev vykonala radikálne premeny. Od základov vystavali nový chrám z tvrdého materiálu (pálených tehál), ktorý i podnes stojí, a úplne vystavali vežu. Náročnú rekonštrukciu vykonala cirkev aj s ostatnými budovami, farou a školou. Roku 1817 zasvätila cirkev 300-ročné jubileum reformácie. Slávnosť trvala tri dni. „Adam Jesenský zomrel v roku 1808 a prvý je z farárov, ktorý je pochovaný na tunajšom cintoríne. Po ňom prišiel a cirkevné služby a spoločenský a cirkevný život vôbec mal na starosti jeho syn Samuel Jesenský od roku 1808 až do roku 1825.“ Po týchto vykonaných prácach pre spoločensko-náboženský život nastali ťažké chvíle – vojna s Tureckom. Nielenže mnohí Pazovčania (z www.hl.rs

– 1888), slovenského spisovateľa, novinára, politika, organizátora slovenského kultúrneho života a protestantského kňaza, a Anny, rod. Jurkovičovej (1824 – 1905), prvej slovenskej herečky, a otec dramatika VHV, vyštudoval nižšie gymnázium v Oberschützene, v dnešnom Burgenlande, vyššie v Revúcej, kde aj maturoval. Teológiu študoval v Rostocku a Meklenburgu v Nemecku. Záverečné skúšky teo-

Adam Vereš, prvý biskup v Kráľovstve Juhoslávii

Vladimír Hurban

každého domu po jeden) museli narukovať, ale i tí, čo zostali, nemali možnosť a vôľu konať. Roku 1796 po celom Srieme zúril mor a vďaka práve pevnej ruke Adama Jesenského pazovská evanjelická a. v. cirkev sa neroztrúsila a šťastlivo prešla cez všetky pohromy tých čias. V 19. storočí pôsobilo v zbore viac farárov: pokračovali Štefan Leška (1826 – 1849), Ľudovít Pivko (1863 – 1866), Benjamín Reuss

(1866 – 1873) a ďalší. „Žiaľbohu, dnešné generácie už málo toho vedia, s akými ťažkosťami sa naši starí stretli, keď v tieto kraje prišli a zakladali svoju Starú Pazovu, lebo pred ich príchodom obec Stará Pazova ležala niekoľko kilometrov na východ. O samom založení, o vtedajších pomeroch nielen, že sa u ľudu málo zachovalo, ale i v zápisniciach pri cirkvi, obci a pri škole málo je zaznamenané. Akoby celá myseľ vtedajších občanov bola obrátená len každodennosti!“ Vetvy staropazovských rodín sa začali šíriť a už roku 1848 začali odchádzať osadníci do Boľoviec, neskoršie do Dobanoviec, Ašane, a najnovšie založili Malú Pazovu (Slankamenské Vinohrady), ležiacu severovýchodne od Starej Pazovy. Ako si spomína Karol Lilge, autor monografie Stará Pazova, slovenský evanjelický farár Karol Jesenský mal na starosti cirkevný život v rokoch 1849 – 1863. Vladimír Hurban (1850 – 1914), syn Jozefa Miloslava Hurbana (1817

Informačno-politický týždenník

a symbolizmu slovenskej medzivojnovej drámy. Hurbanovci zanechali hlboké stopy v živote staropazovských Slovákov. Kostol bol viackrát opravovaný a vynovovaný. Najväčšia zmena bola vykonaná v roku 1887 za pôsobenia práve Vladimíra Hurbana, keď do jeho rekonštrukcie bolo investovaných vyše 18 000 korún. Oltár nadobudol nový vzhľad, kazateľnica bola dobudovaná na

Vladimír Konštantín Hurban (VHV)

lógie však ukončil v Bratislave. „Dňa 23. októbra 1874, v 21. nedeľu po Sv. Trojici, odbavoval prvú službu chrámovú v Starej Pazove. Inštalovali ho v piatu nedeľu po Veľkej noci 1875.“ Vladimír Konštantín Hurban (1884 – 1950) vyštudoval teológiu vo Viedni a v Bratislave, bol synom Vladimíra Hurbana a Augusty, rod. Štúrovej. Po matke bol vnukom Jána Štúra (brata Ľudovíta Štúra), kráľovského sudcu v Trenčíne. Po otcovi bol vnukom Jozefa Miloslava Hurbana a Aničky Jurkovičovej a synovcom Svetozára Hurbana Vajanského. Známejší bol ako Vladimír Hurban Vladimírov, alebo jednoducho pod skratkou VHV, po boku svojho otca Vladimíra Hurbana sa stal kaplánom a slovenským evanjelickým farárom (1914 – 1950) a seniorom sriemskym. VHV v čase prvej svetovej vojny bol internovaný na front do Tuzly. Aktívne písal, bol dramatik, publicista, libretista. Dnes ho považujeme aj za jedného z najväčších predstaviteľov realizmu

prvú stranu od vchodu a ozdoby pozlátené. Kanceľ a organ a lustre sú bohato ozdobené, krstiteľnica (z čistého striebra) a oltárny obraz predstavuje Ukrižovaného a je inšpirovaný berlínskou maliarskou školou. Roku 1894 bola zbúraná stará fara a vystavená impozantná nová (dnes Hurbanovská fara) za 36 000 korún (v ktorej dnes sídli Ústredný archív SEAVC v Srbsku, 2011), ktorá, žiaľ, dnes čaká na svoju pôvodnú a dôkladnú rekonštrukciu. V monografii Srbskej pravoslávnej cirkvi v Starej Pazove Simeon Aranický, srbský pravoslávny farár, píše: „1. augusta 1882 založené je Družstvo pre vzájomnú výpomoc a šetrnosť. Súčasne založili staropazovskí Slováci i Vzájomnú pomocnicu! – ktorá sa neskoršie vzmohne v Staropazovskú banku. Prvé súkromné slovenské gymnázium, ktoré sídlilo na hlavnej, Novosadskej ulici (nie tak dávno bývalá budova Zreňaninskej pivárne). Hurbanovci otec a syn čelili a viedli cirkevný, hospodársky a kultúrny • TÝŽDEŇ •

život v Starej Pazove takmer celé storočie a zanechali hlboké stopy. Bolo to zlaté obdobie našej cirkvi, nášho ľudu, mestečka a Slovákov vôbec. Staropazovčania „dali tunajšej Slovači“ i prvého biskupa v Kráľovstve Juhoslávii – Dr. Adama Vereša (1883 – 1931), ktorý sa narodil rodičom Adamovi, notárovi, a Márii, rod. Kiršnerovej, vyštudoval vyššie gymnázium v Zemune, teológiu vo Viedni a Bratislave a bol inštalovaný v Starej Pazove 18. septembra 1929 za pomoci krajanského dozorcu Dr. Cyrila Abaffiho. Dr. Adam Vereš bol vynikajúci kňaz s vysokou vzdelanostnou kultúrou, s príznačnou toleranciou a s vizionárskym myslením. Preto užíval prirodzenú autoritu medzi kolegami – slovenskými i nemeckými. Navyše bol obdarený organizačným talentom a darom jemnej diplomacie, čo mu umožnilo blahodarne slúžiť cirkvi a slovenskej enkláve mimo územia Slovenska. Počas svojho pôsobenia sa venoval duchovnej starostlivosti o cirkevné zbory a cirkev všeobecne, ale intenzívne sa zaujímal aj o školskú výchovu detí a vzdelávanie národa. Nezáležalo mu iba na tom, aby jednotlivec bol veriacim kresťanom, mal záujem o to, aby bol aj vzdelaný a široko rozhľadený. Podstatne sa zaslúžil o osamostatnenie dnešnej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku (vtedy v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov) a zohral dôležitú úlohu pri jej ďalšom organizovaní. Stará Pazova mala vo svojom strede vzácnych ľudí. Dr.

Adam Vereš bol otcom Vladimíra, slovenského evanjelického kňaza a seniora Sriemskeho seniorátu SEAVC v Srbsku (vtedy Juhoslávii), bratom Dr. Vladimíra Vereša (1894 – 1964), lekára, zakladateľa a správcu prvej Zdravotnej stanice v Starej

Dr. Vladimíra Vereša, veľvyslanca Srbska v Prahe. Dr. Adam Vereš napísal knihu Slovenská evanjelická kresťanská cirkev augsburského vyznania v Kráľovstve juhoslovanskom v slove a v obrazoch2, ktorou sa inšpirovala Svetlana Vojnićová-

Historická budova Hurbanovskej fary

Pazove, a strýkom Alexandra Sašu Vereša (1926 –1992), chorvátskeho spisovateľa a redaktora v Lexikografickom ústave, v Záhrebe, strýkom Milana Vereša, právnika a diplomata, veľvyslanca SFR Juhoslávie v Budapešti a Moskve a prastrýkom

-Feldyova a zostavila knihu vďaka 32 autorom – farárom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku.3 Po smrti VHV voľba nového farára vyvolala rozkol veriacich. O miesto sa uchádzali Vladimír Vereš a Pavel Makan. Voľby s rozdielom

niekoľkých hlasov vyhral Vladimír Vereš.4 Až po siedmich rokoch sa našiel kompromis a cirkev sa opäť zjednotila. Po skončení 2. svetovej vojny väčšina cirkevného majetku bola zoštátnená. Vtedy zbor prišiel o Slovenský národný dom, zem, farskú záhradu. Ťažké časy nastali pre našu cirkev. Po smrti Vladimíra Vereša sa zborovým farárom stal Ján Baláž (1973 – 1989), ktorý sa so svojou manželkou kantorkou venoval zvlášť práci s deťmi. Novinkou ich zboru boli charitatívne činnosti, časté obchôdzky chorých. Slovenský evanjelický farár Mgr. Pavel Andrášik (1990 – 2005) pôsobil v cirkevnom zbore počas ťažkých rokov občianskej vojny a rozpadu Juhoslávie, no však udržal zbor na najvyššej úrovni, bol v národe a s národom a začal s výstavbou novej cirkevnej fary. Začiatkom 20. storočia mal slovenský evanjelický cirkevný zbor v Starej Pazove 5 560 členov a v roku 1930 až 6 670 členov, v súčasnosti má viac než 5 000 členov. Zbor v Slankamenských Vinohradoch je od roku 1945 fíliou cirkvi v Starej Pazove. Od roku 2005 je zborovým farárom Mgr. Igor Feldy, ktorý sa už v roku 2003 zapojil do tunajšieho cirkevného zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi ako kaplán. Je to nadaný, usilovný organizátor a polyglot. Za jeho úradovania bola dokončená nová fara. Na neho čakajú nespočetné a nemalé výzvy. Nech sa mu darí – nech sa nám darí.

VEREŠ, Adam: Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom. Náklad vlastný. Tlač Kníhtlačiarne, úč. spolčnosti, v Petrovci, 1930 VOJNIĆOVÁ-FELDYOVÁ, Svetlana: Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku. Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku, Nový Sad 2017 4 Ibid. 2 3

Foto: Ústredný archív Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, Stará Pazova a Miroslav Benka 27 /4914/ 4. 7. 2020

Ľudia a udalosti

Dve a pol storočia cirkevného zboru 1770 sú významné, ako aj rok 1530, prvej básne o odchode Slovákov na vili dobré základy, na ktorých sa keď sa práve 25. júna v nemeckom Dolnú zem, ktorú v ďakovnom liste budovala spolupatričnosť. meste Augsburg naši predkovia Eliášovi Búnovi napísal prvý učiteľ Libuška Lakatošová sa prítomvo viere na najvyššej oficiálnej a pomocný farár Štefan Lisý. List je ným prihovorila ako predsedníčka Anna Simonovićová úrovni otvorene priznali k učeniu zachovaný v Slovenskej národnej NRSNM, ale aj ako Staropazovčanka, hrdá na svojich predkov, lávnostnými predpoludňaj- Dr. Martina Luthera a naša cirkev knižnici v Martine. odvtedy nesie pomenovanie ktorí boli a sú vzorom mnohým šími bohoslužbami 25. júna generáciám Pazovčanov. Hrdá na v najstaršom evanjelickom podľa tohto mesta. Na našich predkov a ich život to, že je v Starej Pazove najstarkostole v Srbsku a potom pod otvovo viere si zaspomínala aj jedna ší kostol, v ktorom sa roku 1921 reným nebom ako pred 250 rokmi uznieslo rozhodnutie o založení v Starej Pazove oslávili dve a pol z najstarších cirkevníčok KataSlovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, storočia od prvých služieb Božích. rína Forgáčová, ktorá sa v dojímavom príhovore dotkla niea poznamenala, že národnosť a Bohoslužby začal pazovský farár nábožnosť vždy išli ruka v ruke, len historických faktov, ale aj Igor Feldy s manželkou farárkou vďaka čomu sa udržala identita. Svetlanou Vojnićovou-Feldyovou súčasného života. Spomenula, K jubileu zagratuloval aj Ðorđe a pokračovali evanjelickí farári zo že bola prítomná na oslavách k dvojstému výročiu príchodu Radinović, predseda Obce Stará všetkých troch seniorátov: Jasmina Pazova, ktorý vyzdvihol, že si SlováKotasová-Medveďová, Slađan Da- Slovákov do Pazovy, keď jej niel Srdić, Jaroslav Javorník a Ondrej dcéra mala 11 rokov, a teraz Libuška Lakatošová poznamenala, ci na týchto priestoroch zachovali že národnosť a nábožnosť vždy išli tradíciu a kultúru, čo si lokálna saMarčok. Farár Feldy prítomným jej pravnuk má 11 rokov. Na slávu Božiu a potešenie ruka v ruke mospráva uctieva a snaží sa udržať poukázal na pamätnú tabuľu, ktorá tú rozličnosť a spolupatričnosť nábola postavená na pamiatku prvých prítomných zaspieval domáci spevácky zbor Tília s dirigentkou „To dievčatko, ktoré pred päťrodov, ktoré sú veľkým bohatstvom bohoslužieb po príchode na Dolnú Annou Đurđevićovou, hosťujúci desiatimi rokmi malo 11 rokov, je Starej Pazovy. zem, do Vojvodiny, pod otvoreným Kým vyzváňali pazovské zvony, nebom s farárom Samuelom Span- spevokol Ozvena, selenčský Or- dnes už babičkou a je hrdé na to, že nagelom. Tabuľa bola postavená chestrík pod vedením Juraja Sú- patrí do tejto cirkvi,“ povedala Anna pred bohoslužbami na starej fare pri príležitosti dvojstého výročia diho, tiež pazovskí konfirmandi Malková, ktorá prečítala niekoľko otvorili výstavu 250 pohľadníc a fos kantorom Pavlom Kadlečíkom. vlastných nábožných básní. Jarmila tografií o Starej Pazove a cirkevnom príchodu Slovákov do Pazovy. Pamiatku na prvé bohoslužby Havranová, ktorá z tejto príležitosti zbore. O výstave hovorili staropaPri príležitosti 250. výročia s káza na predkov si uctil pa- spolu s dcérou Katarínou pripravila zovský farár Igor Feldy a Katarína zovský cirkevný zbor s početnými hosťami farármi zo všetkých troch seniorátov, tiež z pravoslávnej a rímskokatolíckej cirkvi, slovenských inštitúcií a lokálnej samosprávy. Povzbudivé slová a spomienky na predkov, ale aj na súčasnú činnosť Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove odzneli nielen v kostole a na nádvorí starej a novej pazovskej fary, ale aj počas slávnostného obeda v reštaurácii Vanilla. Farárka Svetlana Vojnićová-Feldyová Bohoslužby začal pazovský farár Igor Feldy s manželkou farárkou Kázeň Mgr. Jána Vinkoviča, seniora hovorila o založení Ol- Svetlanou Vojnićovou-Feldyovou sriemskeho a farára boľovského tárneho krúžku mladších žien Tabita pred 15 rokmi, ktorý príležitostné medovníčky pre kaž- Verešová, archivárka v Ústrednom ňou Božieho slova na slávnostných sa zameriava na charitatívnu prácu, dého na obede, hovorila o počet- archíve Slovenskej evanjelickej a. v. bohoslužbách poslúžili dvaja seniori. Senior sriemsky Ján Vinkovič si tiež sa snaží šíriť duchovnosť mo- ných akciách s deťmi s osobitnými cirkvi v Srbsku, ktorý sa nachádza potrebami a mládežou. práve na Hurbanovskej fare. Všetv kostole zaspomínal na časy, keď dernejším spôsobom. Katarína Verešová, publicistka Igor Vencel, zástupca veľvyslanca kých hostí na vchode do cirkevných naši predkovia tu na pustatine Pazovo začínali život od nuly, po- a archivárka, hovorila o takmer SR v Srbsku, hovoriac o neuveri- miestností chlebom a soľou uvítali dobne ako tesalonickí kresťania. desaťročnej činnosti Ústredného teľnej 250-ročnej snahe udržať dievky vyobliekané do sviatočného Senior báčsky Vladimír Valent na archívu Slovenskej evanjelickej identitu, ktorá je pre neho priam pazovského kroja, ktoré sa ako nádvorí medzi starou a novou fa- a. v. cirkvi v Srbsku. Prečítala aj tajomstvom, pripomenul, že si voľakedy zúčastnili aj na službách rou poznamenal, že tento, tiež rok niekoľko veršov, pravdepodobne z vďaka cirkvi tunajší Slováci posta- Božích.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SRIEMSKA KULENIÁDA V ERDEVÍKU

Návštevnosť veľká napriek koronavírusu Danuška Berediová-Banovićová

inulý rok Sriemsku kuleniádu v Erdevíku navštívilo asi 10-tisíc ľudí. Tento počet tohto roku nebol dosiahnutý. Keďže počet infikovaných koronavírusom v našom štáte denne rastie, niektorí boli obozretní a odchod na toto podujatie odložili na bezpečnejšie obdobie. Ale návštevnosť v sobotu 27. júna v Erdevíku bola predsa veľká. Avšak rúško nemal takmer nikto. Stánky v erdevíckom parku boli postavené ešte v ranných hodinách. Na jednej strane parku sa prezentovali kuleny a údeniny, kým na druhej boli stánky, kde sa predávali víno, syr, koláče, med, kvety a ručné práce. Program 21. Sriemskej kuleniády sa začal vyhlásením výsledkov súťaže o najlepšiu

hrubú klobásu. Pravidlá boli trochu pozmenené. Tohto roku súťažili registrované gazdovstvá a registrovaní podnikatelia, a to v dvoch kategóriách: v prírodnom a v umelom obale. Komisia hodnotila vzorky podľa vonkajšieho vzhľadu, prierezu, konzistencie, vône, chuti a farby. Absolútnym víťazom sa stala rodina Vojinovićová z Kuzminu.

Aj tohto roku heslo podujatia bolo: V objatí kulenu a vína, ale o najlepšie víno sa tentoraz nesúťažilo. Celé podujatie sprevádzal kultúrno-umelecký program na námestí mladých, ale počet účastníkov bol omnoho menší ako doteraz. Okrem folklórnych, speváckych skupín a tamburášskych orchestrov na programe

Súťažiace vzorky kulenov

Detský folklórny súbor Zvončeky z Erdevíka

Absolútnym víťazom sa stala rodina Vojinovićová z Kuzminu

sa predstavil aj Detský folklórny súbor Zvončeky z Erdevíka. Program bol uzavretý vo večerných hodinách koncertom a ohňostrojom. Sriemsku kuleniádu zorganizovali Hospodárska komora Sriem, Obec Šíd, Miestne spoločenstvo Erdevík, Kultúrno-vzdelávacie stredisko Šíd a Turistická organizácia Šíd.

Návštevnosť bola predsa veľká

ZDRUŽENIE KUCHÁROV OCHOTNÍKOV A PESTOVATEĽOV STARÝCH TRADÍCIÍ V Bielom Blate od roku 2013 tradične raz mesačne pre svojich spoluobčanov, ale aj cezpoľných pripravuje chýrečný bieloblatský baraní paprikáš a iné špeciality. To, čo uvaria, aj predajú, a tak si trochu prizarobia a pritom sa aj pekne pobavia. A tak baraní paprikáš stredom dediny rozvoniaval aj v sobotu 27. júna. Dozvedáme sa, že pripravili 80 litrov chutnej špeciality a ďalších 20 litrov paprikáša z bravčového mäsa. Záujem ako aj obvykle bol skutočne veľký. Všetko sa popredalo a pre organizátorov nezostalo. Toto kamarátenie však bolo aj svojráznym zahlásením známeho podujatia Ovčiarsky deň, čiže súťaže o najchutnejší baraní paprikáš, ktorý si Bieloblatčania naplánovali na sobotu 15. augusta. vlh / Foto: D. Sládeček • ĽUDIA A UDALOSTI •

27 /4914/ 4. 7. 2020

Ľudia a udalosti V NRSNM PRIVÍTALI PRIAMYCH AKTÉROV ONLINE VÝUČBY

Spoločne a jednotní môžeme dokázať veľa toho Anna Horvátová

novovzniknutej situácii v polovici marca, keď v dôsledku koronavírusovej pandémie boli zrušené všetky činnosti, a tak i školské, a teda i riadny priebeh vyučovania a pravidelná dochádzka žiakov do školy, bolo treba promptne reagovať, pričom sa Ministerstvo školstva v tej chvíli obrátilo na predstaviteľov menšinových národnostných rád. Práve tým sa opodstatnilo pôsobenie národnostných rád, aj pre tých, ktorí to zaznávali. A práve týmto činom sme dokázali, že sme životaschopná menšina. V priebehu 24 hodín bolo treba zorganizovať online vyučovanie, spojiť televízie či kameramanov s učiteľmi a umožniť deťom nerušené sledovanie hodín, a to sme dokázali. Na znak vďaky a úcty všetkým ochotným činiteľom, aj učiteľom, aj kameramanom v predvečerných utorkových hodinách 30. júna v Národnostnej

rade slovenskej národnostnej menšiny zorganizovali prívet pre všetkých, ktorým sa neťažilo pri-

Prítomných učiteľov a predstaviteľov televízií, tiež členov rady, ako i podpredsedov Dr. Tatianu Vujačićovú a Zlatka Šimáka privítala predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, nesk r ý vajúc nesmiernu vďačnosť za obrovské dielo, angažovanie sa v dištančnom vyučovaní: „Vďak a vám naši žiaci mohli pokračovať vo vzdelávacom programe a samým tým aj úspešne skonNajviac hodín nahrala Staropazovčanka Libuša Simendićová, profesorka zemepisu (vľavo) čiť školský rok, tiež budúci maložiť ruky v kritickej situácii k ne- turanti vyjsť na záverečné skúšky. pretržitému vyučovaniu a tvoriť Bolo to náročné, nebolo ľahko tím dištančného vyučovania. zastať si pred kamery a predná-

šať. Dokonca som mala dojem, keďže som pozerala TV hodiny, že ste to zvládli profesionálne. Každá jedna hodina bola deň čo deň krajšia, výstižnejšia a lepšia. Je toto aj prax do budúcna, avšak neprajem nám, aby sme to museli častejšie uplatňovať. Všetkým vám patrí veľká vďaka, tak osvetovým pracovníkom, ako i médiám, ktoré nahrávali, RTV Vojvodina, Slovenskej redakcii, a lokálnym TV Obce Kovačica, TV Petrovec a TV Stará Pazova. Nie, neprajeme si znova v dôsledku nejakej zákernej choroby toto zopakovať, avšak to neznamená, že to nemusí byť nejaký modernejší projekt v prospech aj nám, aj našim žiakom. Spoločne môžeme vykonať mnoho vecí a dokázať mnoho toho, čo je užitočné pre našu menšinu. Okrem úprimnej vďaky chceme sa osvetovým pracovníkom odvďačiť aj minidarčekmi, lebo si veľmi vážime vaše úsilie a obetavosť. Vďaka vám sme

Priami aktéri dištančného vzdelávania na stretnutí v NRSNM

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

jedna z mála menšín, ktorej sa podarilo realizovať takýto obrovský projekt, my ako menšina sme nahrali takmer 400 hodín. Jedine maďarská menšina mala viac nahraných hodín, ale vzhľadom na to, že sú mnohopočetnejší, je to aj samozrejmé. My sme predsa dokázali, že takto spoločne a jednotní môžeme dokázať veľa toho. V rámci našich finančných možností odmeníme každého učiteľa, ktorý sa zapojil do dištančného vyučovania, teda jedna hodina bude hradená 800 dinárov krát počet realizovaných hodín. Nie je to veľká suma, ale z Výboru pre vzdelávanie a rozpočtu Národnostnej rady snažili sme sa vykonať opravný rozpočet a zabezpečiť prostriedky, ktoré ste si skutočne zaslúžili. Aj týmto spôsobom sa vám chceme odvďačiť, vedomí sme si, že ste si zaslúžili oveľa viac. Veď keď vírus vyčíňal, vy ste ochotne priložili ruky, vycestovali z domu, nedbajúc na následky, ktoré ste mohli znášať. K tomu v tom mimoriadnom stave každá jedna hodina bola vzorná, ukážková a mali ste tým i oveľa väčší počet pozorovateľov. A nebolo cítiť, že ste aj vy súčasťou mimoriadneho stavu, ale deťom ste chceli čím viac vedomostí predniesť. Okrem toho, keď sa situácia znormalizuje, určite vycestujete na seminár, čo vám zo srdca doprajem.“ Po dojímavom príhovore predsedníčka Lakatošová slovo odovzdala koordinátorke Výboru pre vzdelávanie Svetlane Zolňanovej, ktorá tiež prispela k realizácii online vyučovania. Vysoko ohodnotila prácu kolegov, keď nebola spätná väzba, odpovede od detí, a v mimoriadnom stave sa púšťali so nového, neznámeho a samostatne: „Ministerstvo jednoducho oslovilo tzv. menšinové ministerstvá, ako nám to povedali, a podalo nám to ako model, že oni pracujú takto a vy ak ste schopní, zorganizujte sa. Podarilo sa nám, toto sú naše kredity, s ktorými budeme aj do budúcna klopať na dvere, keď budeme chcieť triedy s malým počtom žiakov, alebo navýšené triedy pri zápise do stredných škôl atď. S Výborom pre informovanie, čiže médiami sme

• ĽUDIA A UDALOSTI •

dokázali, že jednotne môžeme veľa toho.“ V pokračovaní predsedníčka Lakatošová slovo odovzdala predsedovi Výboru pre vzdelá-

vanie Jankovi Kolárikovi, ktorý tiež neskrýval radosť z perfektne vykonanej obrovskej práce a slovami vďaky zahrnul prítomných, veď práve oni prispeli k šíreniu

Riaditeľom škôl tiež patrí ďakovná listina; predsedníčka Lakatošová práve odovzdala Jankovi Havranovi, riaditeľovi staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka

Pivnický profesor zemepisu Pavel Blatnický prebral darček tiež

dobrého mena Národnostnej rady, ktoré sa prostredníctvom 4 médií dostávalo k divákom: „Spolu sme 50 dní nahrávali, keď sme nahrali 392 hodín, v čom účinkovalo 46 učiteľov z desiatich prostredí. Žiaľ, nepochopili všetci dôležitosť situácie, a tak k tomuto obrovskému projektu neprispeli kulpínska, kysáčska, jánošícka a aradáčska škola. Ale aspoň budeme vedieť, akže zlé časy nastanú, s kým môžeme počítať. Veď oslovený bol oveľa väčší počet učiteľov, ktorí bez štipky výčitky svedomia odmietli spolupracovať. Vám, ktorí ste neodmietli, klobúk dolu. Veď najľahšie je siahnuť po výhovorkách, každá výhovorka stojí groš, ale je neprípustné byť nekolegiálni v mimoriadnom stave. Pre stredné školy sa z toho dôvodu nenahrávalo, vysielali sa filmy, čo je nekorektne voči celej spoločnosti. Nahrávalo sa v padinskej, pivnickej, pazovskej základnej škole, jeden deň na kovačickej a tiež jeden deň na petrovskej. V tomto mimoriadnom stave za mimoriadnych okolností pracovali sme ako jeden vynikajúci tím, ktorý si zasluhuje nemalú pozornosť.“ Teší fakt, ako spomenula pani Lakatošová, že v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu, národnostné menšiny práve slovenskú menšinu brali ako príklad. Je to výsledok spoločnej práce, ako povedala: „Spoločnými silami sme dokázali, že vieme, že môžeme, že sme schopní žiť.“ Horúco bolo všetkým, čo z horúceho posledného júnového dňa, čo z dojmov a emócií, ktoré zaplavili prítomných. Nedbali, teplo okolo srdca a príjemný pocit z prospešne vykonanej práce, ako i malá pozornosť z Národnostnej rady, udelenie darčekov a ďakovných listín dotvorili slávnosť stretnutia, ktoré by mohlo byť častejšie. Príhovory boli popretkávané príležitostnou hudbou v predvedení Súdiovcov, otca Juraja a syna Juraja, ktorí aj po úradnej časti stretnutia prispeli k skvelej nálade.

Selenčskí učitelia s predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou

27 /4914/ 4. 7. 2020

Ľudia a udalosti V POĽNOHOSPODÁRSKOM DRUŽSTVE POĽOKOOP V LALITI

Rýchlo zožali, zorali a sóju posiali Juraj Pucovský

dkedy zostali bez polovice obrábateľných plôch odobraných počas agrárnej reformy po druhej svetovej vojne, ktoré štát vrátil pôvodným majiteľom, lalitské PD Poľokoop sa vynachádza, ako len vie a môže.

sústavu nielen v lalitskom chotári, ale aj v okolitých dedinách, PD Poľokoop sa zameriava predovšetkým na vlastné sily. Takmer každoročne zvyšuje závlahové plochy vŕtaním nových studní na svojich poliach. To nie je lacné, ani najlepšie rozhodnutie, ale keď sa inak nedá... Lepšie aj tak, ako nijako. Práve preto sa hluk prvých kombajnov v lalitskom chotári aj toho roku počul z polí PD Poľokoop. Orba ako na pretekoch

hektároch sme mali sladovnícky jačmeň, kým zvyšných 42 ha plôch zaberalo osivové zrno. Naše kombajny žatvu skončili za štyri dni, priemerná úroda z hektára je 7 070 kilogramov. Je to o metrický cent lepšie ako vlani, keď sme túto plodinu pestovali na 85 hektároch. Všetku úrodu sme ako aj vždy doteraz odovzdali do sladovne v Báčskej Palanke, ktorá si zrno sama prepravila kamiónmi.“

v troch zmenách, chystali pôdu na strniskovú sejbu sóje, ktorú dovtedy, keď sme písali tieto riadky, vykonali na päťdesiatich hektároch. Veríme, že je teraz už aj zvyšných 35 hektárov obsiatych včasnými odrodami sóje Merkur, Favorit a Kaća. Teraz nasleduje zavlažovanie, aby semeno čím skôr vzišlo, porasty tejto olejniny mohli rásť a rozvíjať sa, lebo za takých 100 dní sója musí dozrieť

Robotníci lalitského PD Poľokoop sladovnícky jačmeň zožali za štyri dni

Záleží im na produkcii čím väčšieho množstva poľnohospodárskych rastlín, zveľadení výroby a získaní zvýšeného profitu. Dosahujú to vďaka dvom úrodám počas hospodárskeho roku, v tzv. strniskovej sejbe. Všetko robia vlastnými silami a prostriedkami. Keďže sa predovšetkým vďaka politickým nedorozumeniam nepodarilo vybudovať regionálnu zavlažovaciu

Bolo to síce o desať dní neskoršie ako vlani, ale príčiny nám vysvetlil referent ekonómie v družstve Đura Tamaši: „Vlani sme žatvu jačmeňa začali 15. júna, tentoraz to bolo o desať dní neskoršie, lebo nám to nedovolili časté a príliš objemné dažde. Aj tohto roku sme pestovali jačmeň odrody Salamandra, vcelku na 92 hektároch. Na päťdesiatich Pôdu pred sejbou treba dobre skypriť

Laliťania sa nemusia obávať o telesný, ani duchovný pokrm

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Toľko o žatve, ale o cene, príjmoch a zárobku sa podobne, ako aj v minulých rokoch zatiaľ ešte nič nevie! Štát, vraj, s tým nemá nič, ceny určuje trh, čiže dopyt a ponuka na ňom. Preto sa spracovatelia teraz, keď majú zrno vo svojich sýpkach, môžu správať, ako chcú, a pestovateľov vyplatiť tak ako im to najlepšie vyhovuje. Hneď po silných kombajnoch na strnisko vyšli traktory s pluhmi a bránami na kyprenie pôdy. Robotníci Poľokoopu urýchlene,

na zber z polí. Množstvo vody na zavlažovanie z družstevných studní bude závisieť od výskytu spŕšok. Keď je leto daždivé, akým sa ukázali prvé dni tohtoročného najteplejšieho ročného obdobia, netreba mnohokrát zavlažovať. Pritom sa nemusia porasty sóje chemickými prípravkami tak intenzívne ošetrovať proti chorobám a škodcom, aby sa dosiahli výnosy aspoň 3 tony z hektára, s ktorými by v PD Poľokoop iste boli spokojní. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z KONFERENCIE BIZNIS NA OPÄTKOCH

Odváž sa – posilni sa Danuška Berediová-Banovićová

o štvrtok 25. júna v Master stredisku Novosadského výstaviska v Novom Sade sa tohto roku po štvrtýkrát uskutočnila odborná medzinárodná konferencia Biznis na opätkoch. Táto konferencia je určená podpore ženského podnikania, podnikateľkám a potenciálnym podnikateľkám. Motto tohtoročnej konferencie bolo Odváž sa – posilni sa. Účasť na konferencii bola bezplatná, lebo tohto roku konferencia bola spolufinancovaná prostriedkami z programu cezhraničnej spolupráce Chorvátsko – Srbsko Intereg-IPA CBC. Pre okolnosti, ktoré vyvolala pandémia koronavírusu, nebolo účastníčok z regiónu, ale niektoré sa prihovorili prostredníctvom online streamingu, takže sa program mohol sledovať aj mimo Srbska. Organizátori dodržali bezpečnostné opatrenia. Na niekoľkých miestach zabezpečili prostriedky

na dezinfekciu rúk a každá účastníčka dostala aj rúško. Konferenciu moderoval televízny a rozhlasový moderátor Voja Nedeljković a hneď na začiatku povedal, že rok, z ktorého už

mi vírusu COVID-19 sú aj malé biznisy, ktoré zhasli počas pandémie a že sa ich presný počet ešte nevie. Predstavil aj aktivity klubu Biznis na opätkoch počas núdzového stavu. Na sociálnych

Na konferencii hovorila aj predsedníčka NURDOR-u Joland Korora

skoro polovica ubehla, je jeden z najvyzývavejších v novej ľudskej histórii. Povedal tiež, že obeťa-

sieťach vysielali relácie na rôzne témy a neskoršie aj webináre, na ktorých experti z rôznych oblastí

edukovali členky klubu. Prítomným sa prihovorila predsedníčka klubu Biznis na opätkoch a zakladateľka konferencie Sofija Bajićová a konferenciu slávnostne otvoril Zoran Đorđević, minister pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky. Inšpirujúci hovor na konferencii mala Joland Korora, predsedníčka Národného združenia rodičov detí s rakovinou (NURDOR), s ktorým klub spolupracuje. Na konferencii sa ďalej hovorilo o témach nevyhnutných na začatie a úspešný rozvoj biznisu, a tak prítomní mali možnosť počuť úspešné majiteľky rôznorodých kompánií, ako z idey urobili svoj biznis. V ďalšej časti sa hovorilo o tom, ako tú ideu financovať, a zaujímavý bol aj blok pod názvom Digitálne, ale nie kalkulačkou. Odborníci hovorili o tejto téme, ktorá veľmi pomohla, aby sa vôbec pracovalo, ale iným spôsobom aj počas pandémie. V rámci konferencie udelili plakety Naj opätok v roku 2020.

HAJDUŠICA

Penzisti dostali miestnosti Vladimír Hudec V Hajdušici už niekoľko rokov pôsobí Združenie penzistov, invalidov práce a občanov, ktoré pracuje ako osobitné združenie penzistov, mimo Zväzu penzistov Srbska. Ich činnosť sa však nelíši od činnosti organizácie penzistov, ibaže sú, ako to zdôrazňuje predseda združenia Mišo Hrudka, vo svojej práci úplne samostatní. Vo svojej práci nadviazali spoluprácu s inými združeniami penzistov, organizujú humanitárny večierok a kamarátenie, odchádzajú na podobné podujatia iných. V nedostatku vlastných miestností však nemohli organizovať aj pravidelné stretnutia svojich členov. Teraz však aj ten problém prekonali vďaka porozumeniu lokálnej • ĽUDIA A UDALOSTI •

samosprávy, ktorá im na tie účely poskytla miestnosti v rámci domu kultúry. Tieto miestnosti aj skôr

používali penzisti, členovia Zväzu penzistov Srbska. Keďže činnosť miestnej organizácie penzistov

Slávnosť pokračovala skromným pohostením

chabla a časom úplne zanikla, lokálna samospráva rozhodla, že miestnosti udelí novozaloženému združeniu. K tomu finančne prispeli, aby miestnosti boli vybavené nábytkom, čiže stolmi a stoličkami. Staronový dom penzistov dali do prevádzky v podvečer volieb, v utorok 16. júna. Hajdušických penzistov pri tej príležitosti navštívil aj predseda obce Jovan Repac so spolupracovníkmi a do daru im priniesol televízor. Odovzdávajúc im darček zdôraznil, že Hajdušica, ako aj celá Obec Plandište je multinacionálna a že sa môže pochváliť svornosťou a spolunažívaním, a vyjadril nádej, že tak bude aj do budúcna. Zároveň prisľúbil ďalšiu finančnú pomoc tomuto združeniu v jeho aktivitách.

27 /4914/ 4. 7. 2020

Ľudia a udalosti NAVŠTÍVILI SME BIELOBLATČANA BULATA SHAGZHINA

V Srbsku sa krajšie žije ako v Amerike a Rusku Vladimír Hudec

iele Blato, dokonca celá Vojvodina je multinacionálne prostredie. Svorne tam bok po boku jedni s druhými žijú Slováci, Maďari, Bulhari, Srbi, Rómovia… a od apríla minulého roku aj jedna rodina Mongolov – hlava rodiny Bulat Shagzhin s manželkou Oľou a dcérami Svetlanou a Ajlanou. Pochádzajú z republiky Burjatia, ktorá sa rozprestiera na priestoroch juhovýchodnej Sibíri, na východnom pobreží Bajkalského jazera. Je to, ako hovorí Bulat, historické územie Mongolov. Bulat je vyškolený programátor a bylinkár. Najprv ako programátor pracoval v Moskve, kde mal aj vlastnú firmu. Pred asi štyrmi rokmi opustil tento biznis a presťahoval sa do Spojených štátov amerických, kde pracoval ako prekladateľ z ruského do anglického jazyka a študoval bylinkárstvo na tamojšej univerzite. V apríli minulého roku z Ameriky prišiel do Srbska, asi mesiac pátral po zodpovedajúcom dome a zakotvil v Bielom Blate. Na našu otázku, čo vplývalo na to, aby opustili Ameriku a prišiel do malebnej a chudobnej dedinky v Srbsku, krátko odpovedal: „Amerika je dobrá pre peniaze, ale v Srbsku je život krajší. Priatelia totiž boli v Čiernej Hore a rozprávali nám o tom, že Srbsko je veľmi pekné a že sú tu dobrí ľudia. K tomu občania Ruska nepotrebujú vízum, jestvuje možnosť pracovať prostredníctvom internetu a pomerne ľahko možno dostať povolenie na pobyt a prácu. Na základe tých rozprávok sme sa vlani v apríli ocitli v Novom Sade. Žili sme v byte jedného priateľa. Prenajal som si auto a obchádzal som domy po celom Srbsku, a tak som sa dostal aj do Bieleho Blata. Sú tu dobrí ľudia, usilovní, dedina je pekná, zvlášť to stromoradie sibírskych brestov, jazerá... A aj dom nebol drahý – 8 000 eur. A, hľa, teraz sme tu. Dom som poopravoval, postavil polystyrénovú izoláciu. Susedovci sú mi Slováci. Rozprávam sa s nimi trochu po srbsky, trochu po rusky, oni mne odpovedajú po slovensky a dobre si rozumieme.

www.hl.rs

Veď všetky tri jazyky sú slovanské a navzájom veľmi blízke.“ Bulat Shagzhin z Ameriky do Srbska prišiel s určitou peňažnou zásobou, avšak ani v novom prostredí nezaháľa. Práve tak ako v Amerike, aj v Srbsku sa zaoberá prekladaním. Prostredníctvom internetu prekladá

Vraj v Bielom Blate je mnoho pôdy, ktorá je vhodná na pestovanie mäty a ešte niektorých liečivých rastlín. Výhoda je aj v tom, že Bulharsko, ktoré je najväčší vývozca liečivých rastlín v Európe, je pomerne blízko v susedstve, čo otvára možnosť odbytu. Okrem toho plánuje registrovať aj výrobu krémov z liečivých rastlín. Bulat Shagzhin však má aj titul šamana. Poprosili sme ho, aby nám vysvetlil, čo to znamená. „Šaman je človek, ktorý predvída budúcnosť a môže vykonať aj rôzne obrady pre dobro rodiny. Je to človek, ktorý je svojráznym duchovným mostom medzi ľuďmi a iným svetom. Mnohé Bulat Shagzhin a jeho rodina sa v Bielom náboženstvá majú svojich šamanov. Je indický Blate príjemne cítia šaman, austrálsky, africký, rôzne dokumenty a iné doklady sibírsky, mexický... V Sibíri je stará z ruského do anglického jazyka relígia tengri, ku ktorej sám pria tak si zarába na život. Vraj za dve slúcham, a veľmi je podobná kreshodiny dennej práce zarobí na život ťanstvu. Človek, ktorý má v rodine v Srbsku. šamana, nemôže odmietnuť, aby

Bylinky pred spracovaním na krém naj- Výroba krémov si vyžaduje prv musia odstáť v zvláštnej tinktúre trpezlivosť a presnosť vyrobenej z pálenky

Bulat je však aj odborník na výrobu krémov z liečivých rastlín na liečenie rôznych ochorení. Časť potrebných surovín si nájde v prírode vôkol Bieleho Blata a to, čo nenájde, kúpi si v špecializovaných predajniach. Trochu predá, časť daruje priateľom. V každom prípade s touto prácou má náročné plány.

aj on nebol šamanom. Ak odmietne, bude postihnutý šamanským ochorením. Ja som napríklad ako 28-ročný odmietol byť šaman a od tej chvíle som ochorel, zle som spal, dva týždne som iba ležal v posteli. Bol som v nemocnici a tam sa ma opytovali: „Prečo ste prišli, veď ste úplne zdravý človek?“ Nuž a potom

POTREBNÝ JE DÁŽĎ „Pred dažďovou vlnou sa mi sťažoval sused, že je dážď v Srbsku veľmi potrebný. Vraj, ak nebude pršať, všetko sa vysuší. „Pozerali sme na internete prognózu. Meteorológovia nepredvídali žiadne spŕšky, nuž som vykonal určitý obrad a nasledujúceho dňa pršalo. V Sibíri to nie je ťažký obrad a mnohí ľudia ho môžu vykonať,“ hovorí Bulat. Náhoda, alebo...

Informačno-politický týždenník

prišiel šaman a povedal mi, že vykoná obrad, ktorým na dva roky zatvorí proces preberania šamanstva, ale keď tie dva roky prejdú, budem sa musieť toho prijať, lebo znovu ochoriem a obrad nemožno zopakovať. Vykonal obrad a už nasledujúceho dňa som bol úplne zdravý. Neskoršie som odišiel do Moskvy za prácou a po dvoch rokoch som sa musel stať šamanom. Moja stará mať, ktorá bola šamanka, mi dala do ruky šamanský znak a tým činom na mňa preniesla tie nadprirodzené vlastnosti. Od tej chvíle som videl do budúcnosti. Šaman hlavne žije na dedine obkolesený prírodou. Na dedine má väčšiu moc ako v meste.“ Inak Bulat Shagzhin ako programátor bol veľmi úspešný, dokonca je aj autor knihy z tejto oblasti. Ako expert pracoval vo veľkej firme a potom založil aj vlastnú, v ktorej zamestnával 40 robotníkov. Predsa sa rozhodol všetko opustiť a venovať sa bylinkárstvu. „Dobre som zarábal. V Moskve som si kúpil byt a aj dom, ale som nebol spokojný. Je tam veľmi mnoho ľudí a všetci sú nervózni. Okrem toho v Moskve je veľmi chladno. Život je tam drsný, zvlášť keď je chladno. Celý život žiješ pri piecke. Myslím si, že to nie je dobré pre deti. Keď je človek mladý, chce čím viac peňazí, vychádzky, kaviarne, kamarátov... Je to pekne, kým je človek mladý, avšak keď každý deň sedíš a robíš za počítačom, začneš mať zdravotné problémy s chrbticou, hlavou. Namiesto toho teraz robím dve hodiny denne a k tomu sa zaoberám výrobou krémov, zbieraním byliniek. Keď sa unavím, vyjdem do dediny, všade príroda, vtáčiky spievajú... Bieloblatčania sú prívetiví ľudia a zvykli si žiť s rozličnosťami, a tak aj túto rodinu dobre prijali. „Spočiatku hovorili, že do Bieleho Blata prichádza nejaký Číňan. Zaveľa nemohli pochopiť, že sme z Ruska. Ale nás skutočne pekne prijali. Našli sme si už aj priateľov a sme spokojní a plánujeme tuná zostať a zaoberať sa výrobou liečivých rastlín a krémov. Nevieme však, čo život prinesie, čo bude, keď dcéry odrastú, keď budú chcieť študovať. Či nebudú chcieť ísť do Moskvy a my za nimi,“ povedal nám na záver. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S RUŽENKOU PARKÁNIOVOU Z HLOŽIAN

Svoju prácu by nikdy nezmenila

Danuška BerediováBanovićová

čiatočníčka robila na oddelení pôrodnej fyziológie. Asi 5 rokov dozadu je toto oddelenie známejšie ako ,baby friendly´ a funguje to tak, že ženy, ktoré

ebudeme hovoriť, nakoľko je dôležité milovať svoju prácu, ale budeme hovoriť o práci Ruženky Parkániovej z Hložian. Ako nám povedala, Ruženka by svoju nikdy nezmenila. Je pôvodom z Bingule a pracuje v Klinickom centre Vojvodiny, na gynekologicko-pôrodníckej klinike, teda v pôrodnici Betanija v Novom Sade. Porozprávala nám o svojej práci, ako aj o svojom koníčku, ktorým sa zaoberá vo voľnom čase. Koľko rokov už pracujete v pôrodnici Betanija v Novom Sade? „Keď si spočítam aj volontérsku prax, tak v Betaniji pracujem už 4 roky. Najprv Ruženka Parkániová som pracovala na oddelení patológie tehotenstva a na od- rodili prirodzene, sú so svojimi delení operačnej gynekológie. bábätkami 24 hodín. Mamičky Po ukončení praxe som zložila sa samy starajú o bábätká, my štátnu skúšku a narýchlo ma sme tu iba na to, aby sme im zamestnali na pôrodníckom pomohli so všetkým, čo potreoddelení. Toto oddelenie má bujú. Druhý stupeň oddelenia tri časti. Najprv som ako za- je polointenzívna starostlivosť

Zákazníci si najčastejšie objednávajú tácky

• ĽUDIA A UDALOSTI •

a tu bolo aj moje druhé pracovné miesto. Na tomto oddelení sa nachádzajú ženy, ktoré sú druhý deň po cisárskom reze, a sú tu, kým neodídu domov. Keďže je to polointenzívna starostlivosť, väčší je aj rozsah práce. Po krátkom čase som sa začala učiť, aby som mohla pracovať na intenzívnej starostlivosti, a na tomto oddelení som už dva roky. Dnes som už prvá sestra vo svojej zmene, ktorá učí mladšie kolegyne. Je Ruženka v práci to oddelenie, kde sú ženy v ten deň operované. Väčšinou sú v dobrom nemohla ísť nikde, ja som práve zdravotnom stave. Predsa sú to vtedy mohla.“ mladé, zdravé ženy, ktoré prišli Vo voľnom čase robíte dedo Betanije porodiť jedno, dve kupáž. Kedy ste sa začali zaalebo až tri bábätká. Niekedy oberať touto technikou a čo je práca viac, niekedy menej najčastejšie robíte? namáhavá, ale moja práca je „Áno, robím aj dekupáž. Už asi predovšetkým pekná a nikdy 3 roky. Najprv to bol pre mňa by som ju nezmenila.“ relax po práci v Betaniji, ktorá, Ako vyzerala vaša práca po- musím uznať, bola zo začiatku čas pandémie koronavírusu veľmi stresová. Časom, keď mi a ako ste to osobne prežívali? tento koníček išiel lepšie, začala Ako zdravotnícka pracovníč- som robiť aj na predaj. Dnes mi ka nemohli ste zostať doma. veľmi pekne ide. Každá moja „Počas koronavírusu nová práca, ktorú urobím, sa mi sme boli pripravení, ako viac a viac páči. V Betaniji praaj všetci. Časť pôrodnice cujem v 12-hodinovej dennej bola prehradená a schys- a nočnej zmene a potom som 3 taná, v prípade, že príde dni doma, takže si nájdem čas. žena pozitívna na korona- Robím dekupáž na drevených vírus. Ale nemali sme ani škatuliach, ktoré sa najčastejšie jeden taký prípad. Môžem používajú na šperky, potom povedať, že sme v tomto tácky, podložky pod šálky, koobdobí mali menej práce, šíky, svietniky a ešte veľa toho. lebo ženy z iných obcí, Najradšej robím škatule, ale napr. zo Zreňaninu, Senty, najčastejšie robím tácky, lebo z Vrbasu, nemohli prísť do si ich zákazníci najviac objedBetanije rodiť. Kapacita návajú. Plánujem robiť aj niečo našej pôrodnice je 3 000 nové, inakšie ako to, čo som pôrodov ročne a máme doteraz robila. Treba si iba nájsť ich ponad 6 000. času, ktorého mám stále menej. Nemala som problém Zatiaľ som spokojná aj s týmto, s tým, že väčšina ľudí bola pekne mi to ide.“ doma a ja som chodila Foto: z archívu do roboty. Bola mi to ako spolubesedníčky vychádzka. Kým väčšina 27 /4914/ 4. 7. 2020

Ľudia a udalosti ÔSMACI KOVAČICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Voľba strednej školy je ťažké rozhodnutie Tatјana Bovdišová

oľba strednej školy je pre niektorých žiakov náročnejšia, iní zase už v základnej škole presne vedia, čomu sa chcú v budúcnosti venovať. Z druhej strany treba skĺbiť záujmy s možnosťami uplatnenia sa na trhu práce. Osemročné základné vzdelávanie majú za sebou aj žiaci Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici. Opýtali sme sa ich, kam po základnej škole a aké pocity majú z ukončenia jednej etapy života? TINA VESTEKOVÁ: „Vo ôsmom ročníku som mala najlepší prospech, bola som výborná. V tejto škole som sa naučila všeličo

ekonomickú školu.“ VESNA MASARYKOVÁ: „Základnú školu končím s výborným prospechom, mala som všetky päťky od prvého do ôsmeho ročníka. Za to sa mi dostal Vukov diplom a stala som sa i žiačkou generácie 2005/2006. Som z toho veľmi šťastná. Na tomto úspechu veľký podiel majú aj moji rodičia, najmä matka, ktorá mi bola najväčšou podporou počas školenia. Je mi ľúto, že odchádzam z tejto školy a opúšťam Anna Ďurišová

Vesna Masaryková

Tina Vesteková

nové a našla som si mnohých kamarátov. Som smutná z toho, že opúšťam túto školu, viem, že mi budú všetci veľmi chýbať. Boli sme tu ako jedna rodina. No tak to musí byť, teraz sa nám otvára nová kapitola života, spoznám nových priateľov. Na základnej škole som z predmetov najradšej mala hudobnú kultúru, chcela som pokračovať v školení v tom smere, teda zapísať sa do strednej hudobnej školy, no nemám dosť absolvovaných ročníkov základnej hudobnej školy, čo je podmienkou pri zápise. Rozhodla som sa preto pre strednú

www.hl.rs

svojich spolužiakov a profesorov, ale cítim aj radosť, že idem do niečoho nového, pre mňa neznámeho. Už som sa zapísala do strednej zdravotníckej školy na Slovensku, odbor farmaceutický laborant. To preto, lebo biológia a chémia boli mojimi obľúbenými predmetmi v základnej škole, čiže najprv sa mi zapáčila biológia a potom, keď sa súčasťou učebného plánu v siedmom ročníku stala chémia, rovnako som si ju obľúbila.“ ANNA ĎURIŠOVÁ: „V tejto škole som strávila osem rokov, tak mi je, samozrejme, ťažko rozlúčiť sa s priateľmi a učiteľmi, a zase z druhej strany nemôžem povedať, že nie som šťastná, že končím základnú školu, pretože to znamená i nový začiatok. Viem, že to od septembra už bude celkom inak, iste bude i trochu divné, keďže sa budem musieť zvyknúť na nové tváre a nové prostredie, ale verím,

Informačno-politický týždenník

že to rýchlo zvládnem. Medzi moje najobľúbenejšie predmety patria hudobná kultúra a anglický jazyk. Keď ide o hudbu, hrávala som na flaute v školskom orchestri, zúčastňovala som sa na mnohých festivaloch aj ako speváčka, aj ako členka orchestra, tiež som účinkovala v mnohých hudobných programoch. Z tohto predmetu som získala aj špeciálny diplom. A keď ide o najbližšie plány, teda voľbu strednej školy, pôjdem do ekonomickej. Ak sa mi podarí, chcela by som sa zapísať aj na vyššiu hudobnú školu.“ SÁRA MISINAJOVÁ: „Je mi smutno, že sa lúčim so spolužiakmi, s ktorými som sa každý deň stretávala. Nemôžem povedať, že som do školy chodila rada, ale teraz, keď sa osemročné školenie stáva pre nás minulosťou, bude mi chýbať, najviac však kamaráti,

Sára Misinajová

ale i učitelia. Slovenčina a cudzie jazyky boli mojimi obľúbenými predmetmi, aj keď nie vždy som mala najlepšie známky z nich. Chystám sa do Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Mám na to dva dôvody – je to v mojom rodisku, tak nebudem musieť cestovať ďaleko, a dáva mi to možnosť rozmyslieť si za štyri roky, čím by som sa chcela v živote zaoberať, keďže v tejto chvíli nemám v tom celkom jasno.“ SÁRA BENKOVÁ: „Moje pocity z ukončenia základnej školy sú zmiešané, cítim šťastie, lebo koniec je aj nový začiatok, ale je mi tiež ľúto, že sa lúčime. V zozname obľúbených predmetov v základnej škole srbský jazyk mi bol na prvom mieste. To asi

Sára Benková

aj preto, že som si veľmi obľúbila profesorku, ktorá ho vyučovala a ktorá nám, okrem triednej učiteľky, bola ako druhá mama. Čo sa týka mojich najobľúbenejších predmetov, hneď po srbčine nasleduje hudobná kultúra, pretože ako členka školského orchestra a účastníčka mnohých festivalov a programov som mala príležitosť nadviazať mnohé priateľstvá, ktoré budú trvať asi navždy. Rozhodla som sa pre strednú zdravotnícku školu v Belehrade, odbor pôrodná asistentka, lebo si myslím, že byť prítomný pri narodení nového života je niečo najkrajšie. K tomu deti mám veľmi rada.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVÍČKO S TORTÁRKOU RUŽENKOU HORVÁTOVOU Z ERDEVÍKA

V sladkom svete, kde fantázia nemá hraníc... Tijana Farkašová

narodeninovej oslave či inej slávnostnej udalosti neodmysliteľne patrí torta. Kvalitné suroviny, štipka kreativity a za hrsť lásky. To je tajomstvo dobrej torty. Sladké dobroty, ktoré vyzerajú ako z rozprávky, s láskou zhotovuje cukrárka Ruženka Horvátová z Erdevíka a je v pečení sladkých tort hotová umelkyňa. Ruženka pochádza z Bingule, pred niekoľkými rokmi sa presťahovala s rodinou do Erdevíka. Skončila síce iný odbor, je farmaceutický technik, už deväť rokov pracuje v lekárni v Erdevíku, ale počas víkendov využíva voľný čas na svoj koníček. Našla v sebe skrytý talent a dnes vytvára naozaj prekrásne torty. Ruženka má doslova sladkú prácu, ktorá je jej srdcovkou. Vyrába torty, ktoré „chutia“ aj očiam. Jej sladké výtvory nielenže sú chutné, ale aj krásne vyzerajú.

Ruženka je hrdá na svoje torty

Hovorí sa, že človek neje len ústami, ale aj očami. Pri tortách to platí stonásobne. Keď sa jej torty ochutnajú, na zvýšené kalórie málokto myslí. Výroba tort je pre ňu uvoľnením. Pomáha jej to oddýchnuť si a prísť na iné myšlienky, preč od stresu v práci. Berie to ako svoje hobby. Hoci sa cukrárčeniu začala venovať len ako peknému hobby, dnes ju absolútne napĺňa. Hobby, ktorým teší nielen seba, ale aj svoje okolie, robí ľudom radosť tak pre oči, ako i • ĽUDIA A UDALOSTI •

pre brušká. Takýmto tortám človek jednoducho nevie odolať, musí si ich objednať a vyskúšať. Pre túto prácu musíte mať estetické cítenie, fantáziu a chuť do práce. Ak produkt nielen skvelo vyzerá, ale aj úžasne chutí, potom sa už meno šíri samo, objednávky a spokojní zákazníci pribúdajú. Ruženka začala piecť pre známych a dnes predáva do päť chutných tortičiek týždenne. Podľa nej je však dôležité, aby torty boli vkusné, a snaží sa do každej vniesť niečo svoje. Ako ste sa dostali k svojmu „sladkému“ koníčku? „Som cukrárkou amatérkou. Pečeniu a zdobeniu tort sa profesionálne venujem asi rok. Najprv som začala piecť torty na rodinné oslavy mojich detí a blízkych príbuzných a susedov. Zo začiatku to boli obyčajné, jednoducho zdobené torty. Čím boli deti staršie, tým som pre nich vymýšľala nové prekvapenie v podobe tort, napríklad použila som bábiku na dekoráciu a pomocou šľahačky som jej urobila šaty. Pečenie je mojím hobby a veľkou vášňou a za každým mojím sladkým dielom sa ukrývajú nielen poctivé a kvalitné suroviny, ale aj kus trpezlivosti, lásky a citu pre detaily. Cez týždeň pracujem v lekárni, cez víkend pečiem torty pre zákazníkov. Robím to, čo ma baví a čo milujem z celého srdca.“ Čo je zdrojom vašej inšpirácie? „Inšpiráciu beriem úplne všade. Veľa však čítam, hľadám na internete a pozerám rôzne videá na Youtube. Nikdy však nikoho nekopírujem a snažím sa mať svoj vlastný rukopis. Cukrovinkárstvo je v prvom rade kreatívna práca. Aj pri najväčšej dávke talentu sa však treba stále zdokonaľovať a sledovať trendy, ideálne vlastné trendy vytvárať. Snažím sa, aby moje tortičky neboli len výzorom pekné, ale aj chutné. Chcem sa uberať svojou cestou, tvoriť originálne a moderné torty.“ Pre koho najčastejšie pečiete? „Pečiem tortičky pre deti, mladých, ale aj pre staršiu generáciu. Najviac sa však teším, že majú úspech u detičiek, lebo ich názor a hodnotenie sú vždy najúprimnejšie.“

Všetci sú očarení vzhľadom vašich tort. Koľko práce je za jednou tortou? „Výroba torty začína už komunikáciou so zákazníkom, potom plánovaním, vymýšľaním, nakupovaním a až neskôr prichádza samotné pečenie. Výroba každej torty je časovo odlišná. Všetko závisí od náročnosti, témy a veľkosti. Samozrejme, pečenie a natieranie plnkami si vyžaduje

Kvety, ktoré budete chcieť ochutnať

určitý čas, ale to konečné zdobenie mi ide od ruky. Čo sa tort týka, som veľká detailistka, a tak všetko musí byť tip-top. Výroba trvá niekedy aj niekoľko hodín. Každá torta je pre mňa jedinečná a každá je originálna, robená k danej príležitosti. Upiekla som doteraz torty rôznych veľkostí a tvarov. Robím torty na poschodie, guľaté, oválne, obdĺžnikové alebo v srdiečkovej podobe. Keď mám veľa objednávok, nápomocnou rukou mi je vždy rodina, väčšinou mi pomáhajú s umývaním riadu a takáto pomoc pre mňa veľa znamená, lebo prácu dokončím rýchlejšie.“ Torty vytvárate podľa predlohy – obrázka alebo podľa opisu zákazníka? „Mojím cieľom je, samozrejme, maximálna spokojnosť zákazníkov. Najčastejšie je to tak, že zákazník príde s nejakou predstavou a spoločne sa torta dotvorí, ale sú aj zákazníci, ktorí to nechajú na mňa. Pri výrobe tort mám vždy najradšej, ak mi zákazník ponechá voľnú ruku. Snažím sa neopakovať ani moje

predošlé torty, ani cudzie. Ak sa mi niečo aj páči, alebo sa niečím inšpirujem, dotvorím to vždy podľa seba. Pre každé dieťatko či zákazníka sa snažím vytvoriť originál len pre nich. Samozrejme, sú časté prípady, že si niekto nájde nejakú inšpiráciu na internete, len mi ju pošle a ja tortičku napodobním podľa mojich možností. Predávam do päť tort týždenne, keď mám viac voľného času, potom je to určite viac. Mám tiež zákazníkov, ktorí mi prinášajú hotové torty, ktoré je potrebné iba ozdobiť. Torty zdobím šľahačkou, podľa môjho názoru je to najkrajšia dekorácia. S marcipánom a fondánom je to určite náročné, ale zatiaľ ma nikto zo zákazníkov nepožiadal o tento druh dekorácie.“ Aké torty sú obľúbené u detí? „Detské sa objednávajú podľa aktuálnej rozprávky, ktorá je práve aktuálna v televízii. Detské torty pre chlapcov sú traktory a pre dievčatá princezné. V školskom veku sú to už viac torty, ktoré vystihujú ich záujmy, napríklad futbalová lopta, futbalisti alebo nejaký erb obľúbeného futbalového klubu, v mladšom veku sú to rozprávkové bytosti.“ Pri akej príležitosti najčastejšie pečiete torty? „Torty vyrábam z rôznych príležitostí. Asi najčastejšie sú narodeninové torty. Narodeninové sú však klasiky a idú celoročne. Potom sú to svadobné torty a závisí aj od sezóny. Alebo len tak, pre radosť a z lásky.“ Aké torty sa najčastejšie objednávajú? „Je to individuálne, podľa chuti. Používam kopec receptúr, existujú aj tie recepty, ktoré som vymyslela. Torty, ktoré sa najčastejšie objednávajú, sú: čokoládová, kornetová, jaffa, japonský vietor, lieskovcová, orechová, plazmová, čoko-moko, dobošová, aj ľahké ovocné torty, napr. jahodová alebo malinová. V mojich tortách nájdete len kvalitné čokolády, ovocie a iné dobroty, a to je pre mňa to hlavné – aby torta chutila. Niekedy torty cestujú ďaleko, preto je dôležité, aby boli vyrobené z dobrých surovín, aby sa neroztopili.“ Foto: autorka a z archívu spolubesedníčky

27 /4914/ 4. 7. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Vitaj, leto!

eto je už tu. Nemohli sme sa ho dočk ať. Veď toľko dní prša lo! Privítajme leto týmito krásnymi prácami a užime si teplé počasie. Danuška Tea Trnovská, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

kové, Katarína a Marína Chrče škôlkarky, Pivnica

Kristína Čapandová, štvrtáčka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Dejana Cicková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

, siedmačka, Marína Fábryová ého, Laliť ZŠ Nestora Žučn

Prišlo leto

už bolo dosť, aj púpavy Slniečko vyskočilo, deti na ulicu vylákalo. Že zimy druhé deti láka a to, aj detí t pisko u Vonk ali. zvolali a teplé počasie privít zala. Dvorom ani dúha nie že malá hŕbka väčšiu pýta, ako pravda sa doká mi zakvitli. Všetci sme sa je rovnaká, to kvety ukázali, keď rôznymi farba a a nahnevaná odišla. zbalil Kufre evali. letu zaradovali a pani Zimu nahn a, v to sú si istí. Teraz si Ale deti sa nenaľakali, veď ju zase v decembri uvidi majú. slnko užívajú, vonku sa hrajú a radosť na tvári stále ZŠ maršala Tita, Padina 2, 4. cová, Ivana Hude

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sára Ondríková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVIII 4. 7. 2020

rozhľady

Číslo 13, 2012

Z PRODUKČNEJ BURZY

Drahšia kukurica a sója

AKTUÁLNE

Zmena klímy ovplyvňuje aj našu pôdu

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 22. 6. do 26. 6. bol zaznamenaný nárast cien kukurice a sóje. Kukurica zaznamenáva nárast cien v dôsledku väčšieho záujmu vývozcov o túto obilninu. Predávala sa za 16,50 din./kg bez DPH (18,15 din./kg s DPH). Cena kukurice z úrody 2020 s dodaním september – október sa pohybovala od 118 eur/t do 120 eur/t bez Ľubica Sýkorová DPH (v dinárovom ekvivalente pri strednom výmennom kurze NBS v deň platby). Poľnohospodárstvo prispieva k zmene klímy a zároveň je touto zmenou ovplyvnené. O minuloročnú pšenicu nikto neprejavil Zmena klímy výrazne ovplyvňuje aj pôdu. Bez zdravej pôdy a udržateľného hospodázáujem. Na domácom trhu bol väčší zárenia s ňou ľudstvo nemôže riešiť klimatickú krízu, produkovať dostatok potravín a ujem o novú pšenicu s dodaním tovaru prispôsobiť sa meniacej sa klíme. do 31. júla a jej cena bola na úrovni od rganizácia OSN pre výži- rokov 20. storočia v stredomor- pulačný rast musí svetová 145 eur/t. vu a poľnohospodárstvo skom regióne výrazne znížila a produkcia potravín stúpať Nízka ponuka sóje v poslednom (FAO) ešte v roku 2019 v niektorých častiach severnej a nie klesať. Z veľkej časti to týždni ovplyvnila mierny nárast ceny. zverejnila mapu, ktorá znázor- Európy sa zvýšila. Podľa vypra- závisí od udržiavania zdravej Začiatkom týždňa bola uzatvorená ňuje, že 30 cm vrchnej vrstvy covanej správy sa predpokladá pôdy a udržateľného obhospoburzová zmluva za cenu 42,00 svetovej pôdy obsahuje približne podobný vplyv aj v nadchádzaj- darovania poľnohospodárskych din./kg bez DPH (46,20 s DPH). dvakrát toľko uhlíka ako celá úcich desaťročiach, pretože rast oblastí. Ďalšie vplyvy na pôdu Dopyt po vyšších cenách na konci atmosféra. Po oceánoch je pôda priemerných teplôt pokračuje spojené so zmenou klímy vrátýždňa neviedol k uzatvoreniu druhým najväčším prírodným za- a rozvrhnutie zrážok sa mení. tane erózie, ktoré môžu navyše burzových zmlúv. chytávačom uhlíka, ktorý svojou Pokračujúci pokles vlhkosti pôdy urýchliť extrémne klimatické Prebieha zber jačmeňa a schopnosťou zachytávať oxid bude zvyšovať potrebu zavla- udalosti, sú silné dažde, sucho, prvá zmluva bola uzavretá uhličitý zo vzduchu prekonáva žovania v poľnohospodárstve vlny horúčav a búrky. Pokiaľ ide zmeza cenu 14,60 din./kg bez lesy a ďalšiu vegetáciu. Tieto a viesť k menším výnosom, čo o využívanie pôdy, zmena klímy n y DPH (16,06 s DPH). Kuskutočnosti potvrdzujú, aké celosvetovo môže mať negatívny môže spôsobiť, že niektoré poľ- k l í m y pujúci ponúkajú od dôležité je zdravie pôdy, a to vplyv na produkciu potravín. nohospodárske oblasti, najmä na by mo14,40 din./kg do nielen pre produkciu potravín, Zmeny sezónnych teplôt môžu juhu, budú nepoužiteľné alebo hol spôsobiť 14,60 din./kg ale aj pri ľudskom úsilí o pred- tiež posunúť ročné cykly rastlín menej produktívne, pričom však značné straty, bez DPH.○ chádzanie najhorším následkom a zvierat, čo povedie k nižším vý- môže otvoriť nové možnosti napr. v európskom zmeny klímy. nosom. Napríklad jar môže prísť ďalej smerom na sever. odvetví poľnohospoVýskumníci v celom svete skôr a stromy môžu rozkvitnúť V správe agentúry EEA o dárstva stratu príjmov z zaznamenávajú dosah zmeny ešte predtým ako sa vyliahnu prispôsobovaní sa zmene klímy poľnohospodárstva do roku klímy aj na pôdu. V Európe sa ich opeľovače. v rámci poľnohospodárstva sa 2050 až vo výške 16 % s veľkými vlhkosť pôdy od päťdesiatych Vzhľadom na očakávaný po- zdôrazňuje, že celkový dosah regionálnymi rozdielmi. ○

Z obsahu Aktéri strašidelných zvukov z močiarneho porastu – čeľaď volavkovité II s.2

Lienka východná – aj užitočná a niekedy aj škodlivá s. 4

Len júlová horúčava dobré ovocie a víno dáva s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (10)

Aktéri strašidelných zvukov z močiarneho porastu – čeľaď volavkovité II DrSc. Ján Babiak Na rozdiel od volaviek, belúš a čapličiek, ďalšie tri rody z tejto čeľade, teda chavkoše, bučiaky a bučiačiky, žijú nočným životom. Ide o volavky strednej a menšej veľkosti, kratšieho a hrubého krku, ale aj kratších nôh a zobáka. Sú spravidla nočné volavky, ktoré sa cez deň skrývajú v hustom poraste vodného okolia a tak ich možno zriedka vidieť. Zato v noci ich možno počuť a po charakteristickom bučaní a havkaní dostali aj svoje meno.

kosti, kratšieho a hrubého krku, s 2 – 3 dlhými perami na hlave. Aj nohy a zobák sú kratšie ako u volaviek. Obýva Európu od 50 º s. z. š. na juh. Je sťahovavý a zimuje v Afrike. Je častý vo Vojvodine.

a našich priestoroch každý ných stromov. V prajnom biotope z týchto rodov je prezento- ho možno nájsť aj v horských vaný iba jedným druhom. oblastiach. Malé hniezdo si stavia BUČIAK OBYČAJNÝ (MOČIAR- na stonkách trstiny a kríkov, obyNY) – IXOBRICHUS MINUTUS, čajne tesne nad vodou. Samička Linné 1766 znesie 4 – 7 vajec bielej farby. Je najmenší z volaviek, keď ide Inkubačné obdobie je 16 – 19 dní. o veľkosť tela, je len trochu väčší Hniezdna starostlivosť trvá iba dva od drozda. Žije aj hniezdi v celej týždne, potom mláďatá hniezdo Európe južnejšie od 55 º s. z. š. nechávajú a rodičia ich „dochoU nás je častý. Je sťahovavým vtá- vajú“ v trsťovej húšti. Stravuje sa kom a zimuje v Afrike. Samec je v hornej časti tela čierny, so zelenkavým leskom, predná brušná časť je okrovo-žltá, kým bruško a podchvostové krovky sú biele. Samička je o nuansu jasnejšia, hore tmavohnedá a aj na brušnej strane trochu jasnejších odtieňov. V dospievaní sa mláďatá viac podobajú samičke. Žije skryto v nížinách, v hustých vlhkých porastoch s trstinou, pálkou, Bučiačik obyčajný – samček ale aj v kroví vodomil-

Bučiačik obyčajný – samička

drobnými rybkami a žabkami, vodným hmyzom, červami a kôrovcami. Počas letu sa ozýva s „kuekuekue“, kratšie „kerak“, „kuer“ alebo „kuk“, „kek“. Na hniezdení ho počuť v opakujúcom „vro“, alebo dlhším kvákaním. CHAVKOŠ (BUČIAK) NOČNÝ – NYCTICORAX NYCTICORAX, Linné 1758 Je vták strednej veľ-

Chavkoš nočný

v tvare menších lokalít. Je sťahovavý a zimuje v oblastiach južného Balkánu a v Malej Ázii. Je škvrnitý, jarabý, na chrbtovej strane s prevahou čiernej a na bruchu okrovej farby. Vrch hlavy je celý čiernohnedý a na chrbte má pásy istej farby. Samec a samica sú rovnako sfarbené a mláďatá len časom získajú sfarbenie rodičov. Žije skrytým životom v priamej blízkosti vodných priestranstiev, zarastených hustou vegetáciou, v nížinných oblastiach. Nemá rád ani len predhoria. Rozmnožuje sa vo veľkých trsťových porastoch, kde si stavia široké hniezdo raz v roku. Znáša 4 – 6 olivovohnedých vajec. Inkubačný čas je 25 – 26 dní, po 2 – 3 týždňoch mláďatá už vychádzajú z hniezda a po 8 týždňoch sú schopné aj letieť. Je možnosť aj náhradnej znášky (aj opakovane). Strava je rôznorodá, ale sa v základoch nerozlišuje od ostatných volaviek. Počas letu sa ozýva opakovaným drsným „graoh“. Samec sa v období párenia ozýva v opakovanom „hump“ alebo „hý-hump“, „ker-vúúmp“.  Fotografie z internetu

Vrch hlavy, chrbát a lopatky má čierne, s tmavomodravým leskom. Krídla a chvost sú popolavé. Nedá sa pohlavne rozpoznať podľa sfarbenia peria. Sfarbenie mláďat je odlišné od dospelých. Žije na okraji vodných nádrží v porastoch trstí. Je nočným vtákom a hniezdi v kolóniách na stromoch a kríkoch. Robí si malé hniezdo, jedna znáška v roku, 3 – 5 vajec. Inkubácia je po 21 dňoch a hniezdna starostlivosť ďalšie 3 – 4 týždne. Kŕmi sa ako iné volavky, ale požiera aj hmyz, červy pijavice, kôrovce... V kolónii je hlučný a ozýva sa chrapľavým, škrekotavým hlasom, najmä za súmraku. Počas letu volá drsným nosovým „kvark“. BUČIAK VEĽKÝ (TRSŤOVÝ) – BOTAURUS STELLARIS, Linné 1758 Je väčší zavalitý vták. Žije v severných častiach strednej a južnej časti východnej Európy, ale šíri svoj areál na juhozápad Bučiak veľký

27 /4914/ 4. 7. 2020

RASTLINNÁ VÝROBA

Buriny rastú presne tam, kde nechceme Ľubica Sýkorová Buriny sú z poľnohospodárskeho hľadiska chápané ako nežiaduca vegetácia spôsobujúca na pestovaných kultúrnych rastlinách rôzne škody. Na vyjadrenie škodlivého vplyvu burín sa používa pojem zaburinenosť a hranica prekročenia jej významnosti sa nazýva prah škodlivosti. Za buriny považujeme rastliny – divorastúce aj kultúrne (napr. výmrv) len vtedy, keď spôsobujú škody na úrovni (alebo nad úrovňou) prahu škodlivosti.

4. 7. –10 . 7. 2020

POČASIE

ČO JE BIOLOGICKÝ A EKONOMICKÝ PRAH ŠKODLIVOSTI? Biologický prah škodlivosti možno definovať ako počet a vývinový stupeň burín, po prekročení ktorého sa významne znižujú úrody pestovaných rastlín. Ekonomický prah škodlivosti je charakterizovaný takou hustotou a kvalitou spoločenstva burín, po prekročení ktorej vzniká väčšia škoda ako sú náklady na jej odstránenie. Hospodársky význam – škodlivosť burín sa stanovuje podľa konkurenčného vzťahu medzi burinami a pestovanou plodinou – prahom škodlivosti, t. j. aký počet burín na m2, resp. aká pokryvnosť burín znižuje úrodu pestovanej plodiny. I keď tieto vzťahy medzi burinami a pestovanými plodinami nie sú jednoznačné, v odbornej literatúre sú z hľadiska hospodárskeho významu (škodlivosti) stanovené tri skupiny burín. VEĽMI NEBEZPEČNÉ BURINY Do tejto skupiny patria obvykle vzrastlé druhy burín, s mohutnejšou koreňovou sústavou, rastliny s rýchlym vývinom. Pre pestovanú plodinu znamenajú silnú konkurenciu už pri malom počte na jednotke plochy. MENEJ NEBEZPEČNÉ BURINY Patria sem buriny menšieho vzrastu a pri normálnej zaburinenosti, v dobre zapojenom poras-

te neznamenajú pre pestovanú plodinu vážne nebezpečenstvo. MÁLO VÝZNAMNÉ – ZANEDBATEĽNÉ BURINY Do tejto skupiny patria buriny útleho vzrastu, spravidla sú v prízemnej vrstve porastu a málo sa premnožujú. Ďalším problémom prítomnosti burín v porastoch kultúrnych rastlín je nutnosť používať na ich likvidáciu herbicídy, čím sa zvyšuje ekologické zaťaženie prostredia a riziko pretrvávania rezíduí prostriedkov na ochranu rastlín v zberaných častiach kultúrnych rastlín. Potom je tu zvýšené riziko peľových alergií, nakoľko tieto druhy produkujú zväčša veľké množstvá peľu, ktorý sa dostáva do ovzdušia. Zanášajú aj vodné toky a vytláčajú pôvodné druhy rastlín z ich stanovíšť. VEĽMI NEBEZPEČNÉ INVÁZNE DRUHY BURÍN Samostatnou kapitolou sú tzv. invázne druhy burín, t. j. rastlín, ktoré u nás pôvodne nerástli, nemajú tu prirodzených nepriateľov, rýchlo sa šíria a ich likvidácia je problematická. Na naše územie boli zavlečené buď pri obchodovaní s rastlinami, rastlinnými produktmi, prenikli cez hranice susedného štátu, alebo boli zavlečené nejakým iným spôsobom. Medzi veľmi nebezpečné a

často spomínané buriny patrí ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia). Je to jednoročná rastlina, vyskytujúca sa na poliach, v okolí obcí, miest, popri železniciach, vytvára lemy pozdĺž ciest. Dorastá do výšky od 10 do 200 cm. Kvitne od augusta do októbra. Plodom je nažka. Priemerná rastlina vytvorí via ako 2 000 plodov. Stonka je priama, nevetvená alebo až bohato vetvená, na priereze tupo štvorhranná alebo okrúhla, chlpatá alebo plstnatá. Dolné listy sú protistojné, horné striedavé, v obryse vajcovité až kopijovité. Na lícnej strane tmavozelené, na rube sivozelené. Koreň je kolovitý a siaha do značnej hĺbky. Ambrózia je jednodomá rastlina s jednopohlavnými úbormi. Samčie úbory môžu obsahovať do 200 kvetov žltej farby. Samičie úbory sú menej početné, jednokveté, rastúce v pazuchách horných listov. Rozmnožuje sa výhradne generatívne. Patrí medzi vetroopelivé rastliny. Rastlina slabo vonia palinou. Patrí medzi rastliny s bohatou produkciou peľu a proteíny obsiahnuté v peľových zrnách sú nebezpečné alergény. V oblasti pôvodného výskytu sa používa ako liečivá rastlina. Najúčinnejšie odstraňovanie spočíva vo vytrhaní rastlín zo zeme aj s koreňmi. V prípade plošného výskytu je účinné skosenie pred zakvitnutím rastlín. PÝR NIE JE LEN OBYČAJNÁ BURINA Pýr plazivý – Elytrigia repens L. je trváca, jednoklíčnolistová burina, rozmnožujúca sa generatívne a vegetatívne – rizómami. Vyskytuje sa na obrábaných a neobrábaných pôdach v celom svete, s výnimkou extrémne severných a extrémne južných polôh. Ako burina sa vyskytuje vo väčšine porastov poľných a zeleninárskych plodín,

je jednou z najnebezpečnejších burín vôbec. Preventívne metódy regulácie sú predovšetkým založené na zabránení rozširovania pýru plazivého. Prevencia spočíva v obmedzení dozrievania a zhadzovania semien na poľnohospodársku pôdu (rozmnožovania), rozširovania maštaľným hnojom, kompostom atď. Semená pýru plazivého sa bežne vyskytujú v osive aj napriek tomu, že bolo vyčistené podľa bežných štandardov. Medzi priame metódy regulácie patrí základné obrábanie pôdy a ostatné kultivačné opatrenia. Hlboká orba patrí k základným spôsobom regulácie rozširovania pýru plazivého, lebo hlbokým zapracovaným na dno brázdy sa znižuje jeho životaschopnosť. Aj napriek tomu iba jedno zapracovanie hlbokou orbou nie je postačujúce, zvlášť na lokalitách, kde sa táto burina vyskytuje vo veľkom množstve. Hlboká orba je viac účinná, keď je burina vyčerpaná predošlými kultivačnými opatreniami (podmietkou) alebo silnou konkurencieschopnosťou predošlého porastu alebo medziplodiny. Na chemické ničenie pýru sú vhodné napr. herbicídy: Agil 100 EC, Focus Ultra, Fusilade Super, Fusilade Forte, Gallant super,... LIEČIVÉ VLASTNOSTI PÝRU Okrem toho, že patrí medzi nebezpečné a najhúževnatejšie buriny, má blahodarné účinky na ľudské zdravie. Koreň pýru účinkuje močopudne pri chorobách močových ciest, obličkových kameňoch, zápaloch prostaty, reumatizme a dne, pri žalúdočných a črevných ochoreniach a pri chorobách pečene, neplodnosti, zvonka pri vyrážkach a opuchlinách. Vhodný je pre diabetikov najmä pre obsah triticínu a inulínu. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

29˚ | 17˚

25˚ | 15˚

24˚| 15˚

23˚ | 14˚

24˚ | 15˚

25˚ | 14˚

III

25˚ | 14˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Lienka východná – aj užitočná a niekedy aj škodlivá Ing. Ján Tancik, PhD. Lienka východná, používa sa aj názov ázijská, Harmonia axyridis, pochádza z východnej Číny. Koncom minulého storočia (okolo roku 1980) bola táto lienka plánovane zavlečená do Severnej Ameriky na reguláciu niektorých škodcov pestovaných rastlín ako ich prírodný nepriateľ. Tu sa veľmi rýchlo rozšírila po celom kontinente. rovnakým cieľom bola zavle- zberom lezie do hrozna a plodov čená aj do západnej Európy ovocia, znižuje kvalitu úrody a tým začiatkom nového milénia (v aj jej trhovú hodnotu. A ešte roku 2002), najprv do Nemecka niečo, lienky východné môžu a štátov Beneluxu. Zo skleníkov sa byť nebezpečné aj pre zdravie dostávala do voľnej prírody a keď- človeka. V porovnaní s našimi sú že tu našla vhodné podmienky na agresívnejšie, môžu hrýzť. Ázijské život, rozšírila sa po celej Európe. lienky môžu prenášať infekcie a V roku 2004 bola zaznamenaná nebezpečné sú aj pre citlivejších na Britských ostrovoch a v rokoch alergikov. Známe sú prípady, keď 2005 – 2006 aj v strednej Európe. uhryznutie touto lienkou spôsoPostupne počet jedincov tohto bilo vážne zdravotné problémy druhu prevýšil počty domácich ľuďom, napríklad otravu krvi. lienok. MORFOLOGICKÉ CHARAKVeľký výskyt jedincov lienky TERISTIKY východnej spôsobuje problémy Dospelí jedinci majú telo dlhé ľuďom tým, že hromadne nalieta- 7 – 8 mm. Prvý pár krídel, krovky va do domov a bytov so snahou sú rozmanito sfarbené. Farbu prezimovať tu. Znižuje aj diverzitu kroviek ovplyvňuje teplota počas pôvodných druhov lienok tým, vývoja, zloženie stravy a mutácie že požiera ich larvy. Škodí aj na v géne zodpovednom za sfarbeniektorých druhoch ovocia, pred nie. Základné sfarbenie kroviek je červené s čiernymi škvrnami symetricky rozloženými po krovkách. Na rozdiel od našich lienok lienka východná má viac škvŕn (bodiek). Sfarbenie bodiek môže byť tiež rôznorodé. Hlava, tykadlá a ústne časti bývajú zvyčajne slamovožltej farby. Vajíčka sú žltej farby, samičky ich kladú do znášok po 20 kusov na spodnú stranu listov. Larvy a kukly sú čierno sfarbené s oranžovým vzorom. MORFOLOGICKÉ ROZDIELY MEDZI NAŠOU LIENKOU A LIENKOU VÝCHODNOU Podľa počtu bodiek a sfarbenia – lienka východná je druh podobný lienke sedembodkovej, ale počet bodiek na jej krovkách je mimoriadne premenlivý – môže ich byť 0 až 20. Výsledná kresba môže nadobúdať rôzne formy. Larva lienky sedembodkovej Predohruď je biela, a preto sa aj z

Imágo lienky sedembodkovej

tieto lienky nemajú prírodných nepriateľov, ktorí by ich požierali. Aj larvy, aj dospelé jedince lienky východnej majú v tele jedovaté látky. Ak naša lienka zožerie lienku východnú, uhynie, ale ak lienka východná zožerie naše lienky, tak sa jej nič nestane, vlastne sa naje. VÝVOJ LIENKY VÝ-

laického pohľadu javí predná časť CHODNEJ lienky nápadne nasvetlo sfarbená. Lienka východná prezimuje PRÍČINY PREMNOŽENIA LI- v štádiu dospelého jedinca v rôzENKY VÝCHODNEJ nych úkrytoch, často vyhľadáV strednej Európe je známych va štrbiny na fasádach domov. okolo 80 druhov lienok, ktoré sa od seba líšia veľkosťou a sfarbením. Najčastejšie sa stretneme s lienkou dvojbodkovou (Adalia bipunctata) alebo lienkou sedembodkovou (Coccinella septempunctata). Naše lienky majú jednu generáciu do roka, kým lienka východná až tri. Samičky lienky Larva lienky východnej východnej sú schopné za svoj život naklásť Prezimuje obyčajne vo veľkých až 2 000 vajíčok, pričom naša zoskupeniach, lákajú ich nabledo sedembodková ich nakladie iba natreté domy. Na jar samička 50 až 150, takže lienka východná kladie vajíčka v skupinkách asi má oveľa vyššiu rozmnožovaciu po 20 ks na spodnú stranu listov. schopnosť. Čo je veľmi dôležité, Larvy sa liahnu po 3 až 5 dňoch a larválne štádium trvá 12 až 14 dní. Štádium kukly trvá 5 – 6 dní. V chladnom jarnom období vývoj od vajíčka po dospelého jedinca trvá 36 dní alebo dlhšie. Dospelce žijú v optimálnych podmienkach 2 – 3 roky. ČÍM SA ŽIVÍ LIENKA VÝCHODNÁ? Lienka východná Lienka sedembodková sa živí predovšetkým

27 /4914/ 4. 7. 2020 voškami, výskumy ukázali, že dokonca niektoré druhy vošiek preferuje. Dospelý jedinec tejto lienky dokáže denne skonzumovať 60 – 80 jedincov vošiek, čím vysoko prevyšuje apetít lienky sedembodkovej. Živí sa tiež inými škodcami, ako sú méry, vlnačka krvavá, ale neodmietne aj larvy našich pôvodných druhov lienok, vajíčka motýľov či užitočného hmyzu. Lienka východná sa vyskytuje predovšetkým na listnatých stromoch a kroch, aj na pŕhľave a trstine, zriedkavo na ihličnatých drevinách. Na poľných plodinách sa nevyskytuje často. V jeseň, keď sa populácia vošiek výrazne zníži, tieto lienky sa živia na zrelom ovocí a najmä na hrozne. EKOLÓGIA LIENKY VÝCHODNEJ Vývoj lienky východnej úspešne prebieha v teplotnom rozpätí od

Lienka východná

17 do 30 °C. Pri teplote nižšej ako 15 °C sa prakticky nevyvíja a pri teplote 33 ° hynie, kým lienka sedembodková vydrží aj vyššie teploty a začína hynúť pri 36 °C. NAMIESTO ZÁVERU Na jednej strane je lienka východná účinným likvidátorom škodcov, ako sú vošky, méry a vlnačka krvavá. Okrem toho má jej jed aj antimikrobiálne účinky, čo by mohlo byť v budúcnosti využité na liečbu. Na druhej strane sa však správa ako invázny organizmus a v prípade nedostatku potravy požiera napríklad aj iné lienky. V Európe tak došlo postupne k výraznej redukcii lienky dvojbodkovej; lienka sedembodková sa naďalej vyskytuje v pomerne hojnom počte vo vhodnejších prírodných podmienkach. Lienka východná sa stala nepríjemným škodcom v jeseni na dozrievajúcom ovocí, najmä na hrozne. Nie je známe, či lienka východná môže poškodiť zdravé bobule, alebo sa len živí na už poškodených bobuliach. No problém je v tom, že sa imága sústreďujú vo veľkom počte v strapcoch a vylučujú látky, ktoré, ak sa dostanú do vína, výrazne negatívne

Pozbierať ich môžeme pomocou vysávača tak, že na hrdlo hadice upevníme starú jemnú pančuchu, ktorú spolu s lienkami na konci vysávania vytiahneme. Vyriešenie problému s lienkou východnou vo vinohradoch ešte nie je doriešené. Vo vinohradoch sa dá znížiť populácia lienok pomocou lepových pásov, žltých lepových dosiek a lapačov v podobe štrbín. Postrek chemickými insekticídmi sa neodporúča, lebo by sme rezíduá dostali do vína. Použitie repelenLienky východné v strapci hrozna tov na biologickej báze by mohlo byť riešením. AKO VYUŽIŤ REGULAČNÉ ovplyvňujú jeho chuť a vôňu, čo môže výrazne znížiť kvalitu a tým SCHOPNOSTI LIENOK PROTI aj cenu vína. Čo robiť? Ako sa ŠKODCOM? ubrániť jej negatívnym vplyvom Na druhej strane lienky sú užitočné pri regulácii škodcov, najmä a ako využiť jej pozitíva? AKO SA UBRÁNIŤ NEGATÍV- vošiek, a preto je rozumné podNYM VPLYVOM LIENKY VÝ- poriť ich prítomnosť v záhrade. CHODNEJ? Treba zvážiť použitie kontaktných Pri veľkom výskyte na príbyt- chemických insekticídov, ktoré koch treba predovšetkým zabrá- okrem škodcov ničia aj užitočný niť, aby sa lienky dostali do vašej hmyz. Lienky sa okrem vošiek domácnosti, a to v prvom rade živia aj peľom rastlín. Ich výskyt inštaláciou sieťok na okná. Môžu v záhrade podporíme vysádzasa postriekať prípravkom Savo ním rôznych kvitnúcich rastlín, parapety a rámy okien. V prípade na ktorých sa častejšie objavujú, silného výskytu imág na domoch napríklad fenikla, rasce, koriandra, treba ich pozbierať do vreca a od- kôpru a iné.  niesť najmenej 1 km od bydliska. Foto: J. Tancik

PRIPOMÍNAME

Ošetrovanie oleandra v lete Ľ. Sýkorová

leandru sa darí na stanovišti s dostatkom slnečných lúčov a neznáša prievan. Aby oleander bohato kvitol, musíme mu počas leta zabezpečiť miesto na priamom slnku. Takisto nezabudnime na pravidelný prísun väčšieho množstva vody a prihnojovanie tekutým hnojivom, ktoré podporí kvitnutie. V čase vegetácie potrebuje naozaj hojnú zálievku a hnojenie. Pozor! Kvet je citlivý na tvrdosť vody, preto rastlinu zalievame odstátou vodou. Ideálne je, ak črepník s rastlinou stojí vo väčšej miske

s dostatočnou zásobou vody. Počas horúcich letných dní treba oleander zalievať dvakrát denne – ráno a večer vlažnou vodou. Raz týždenne ho treba prihnojovať viaczložkovým hnojivom pre kvitnúce rastliny, a to od apríla až do konca augusta. Kvetné puky na nasledujúci rok sa na oleandroch zakladajú pod tohtoročnými kvetmi, preto v nijakom prípade neodstraňujeme odkvitnuté konáriky. Ak oleandre nekvitnú, príčinu treba hľadať buď v nesprávnej starostlivosti, alebo v nedosta-

točnej likvidácii škodcov a chorôb. Najčastejšie ide o čerň (kedy listy vyzerajú ako posypané sadzami), huby poškodzujúce kvety (pleseň),

vošky, puklice a roztoče. Mladé oleandre presádzame každoročne, staré po 2 až 3 rokoch. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

JÚL V ZELENINOVEJ A OVOCNEJ ZÁHRADE

Len júlová horúčava dobré ovocie a víno dáva Ľubica Sýkorová

30 až 40 cm. Po vzídení treba vyjednotiť na 1 rastlinu v hniezde. Vňať pozbieranej kríčkovej fazule by sa nemala vytrhávať, ale odrezať tesne nad zemou. Vtedy zostanú korene fazule v zemi a s nimi aj dusík vyprodukovaný

žiadavky na pôdu ani podnebie. Pre vývoj si vyžaduje od 90 do 120 dní. Buľva narastie pekná veľká a bude sa optimálne vyvíjať len v zodpovedajúcom spone. Tomu zodpovedá rozpätie riadkov 30 cm, v riadku vysievame semená do hniezd vzdialených od seba 15 cm. Do každého hniezda vložíme 2 až 3 semená nie hlbšie ako 2 cm. Neskôr jednotíme na jednu rastlinku v každom hniezde.

hrčkotvornými baktériami, ktorý príde vhod nasledujúcej plodine. Okrem toho obohatí hmota koreňov pôdu o humus. Začiatok júla je posledným termínom na odstránenie bočných koreňov chrenu. Iba tak vyrastú do jesene silné korene. Hlavný koreň treba zbaviť všetkých postranných koreňov (pomocou noža) okrem niekoľkých celkom dole. Odhrabanú zeminu musíme prihrnúť späť. Odrezané korene sa dajú využiť pri nakladaní uhoriek. Začiatok júla je vhodné obdobie na výsev reďkovky určenej na jesennú a zimnú spotrebu. Reďkovka nekladie zvláštne po-

Pre zeler buľvový nastáva v júli hlavné obdobie rastu, preto je dôležité zabezpečiť dostatok vody a živín. Dobrú uskladňovateľnosť buliev ovplyvňuje použitie hnojív s vysokým obsahom draslíka, preto aplikujeme zodpovedajúce hnojivá. Pre jesenný zber môžeme koncom júla siať špenát. Riadky by mali byť od seba vzdialené 15 cm. V riadku sa osivo vysieva tak riedko, aby sa na každý štvorcový meter osevnej plochy vysialo najviac 5 g do hĺbky 1,5 až 2 cm. OVOCNÁ ZÁHRADA V ovocnej záhrade v prípade nedostatku vlahy sa snažíme do-

V júli býva leto už v plnom prúde. V tomto mesiaci sú už teploty vysoké a spôsobujú pomerne častý výskyt búrok z tepla, často aj s obávaným krupobitím. Aj keď si to často neuvedomujeme, deň sa začína nepatrne skracovať. KYPRIŤ PO KAŽDOM DAŽDI V horúcom období patrí kyprenie povrchu pôdy k najdôležitejším pestovateľským prácam v záhrade. Platí to nielen pre zeleninové záhony, ale pre všetky časti záhrady. Okopávanie sa má robiť po každom daždi alebo polievaní. Treba počkať, kým povrch pôdy trocha vyschne a zemina sa prestane lepiť na motyku. Okopávaním neudržíme v pôde vlhkosť príliš dlho, preto je vhodné na jej udržanie napríklad nastielanie pôdy pokosenou trávou. Dôležité je, aby sa pred nastielaním dôkladne skypril povrch pôdy medzi rastlinami. ZELENINOVÁ ZÁHRADA V júli dosahujú zberovú zrelosť letné odrody brokolice. Zberajú sa dobre vyvinuté jednotlivé puky celej ružice, ktoré sú ešte stále uzatvorené. Tento okamih sa nesmie zmeškať najmä za veľmi teplého počasia, pretože ružica a jej jednotlivé kvety sa veľmi rýchlo rozvíjajú a tým strácajú na kvalite. Pri brokolici sa využívajú aj mäsité krehké stonky, preto ich pri zbere treba odrezať asi 15 cm pod ružicou. Júl je priaznivé obdobie pre výsev čínskej a pekinskej kapusty pre jesenný zber. Tieto plodiny majú pomerne vysoké nároky na podnebie, pôdu a predplodinu. Neznášajú mokré a chladné počasie. Reagujú naň zabrzdením rastu a hnitím. Patria medzi druhy citlivé na vietor, takže by sa mali pestovať na chránenom mieste. Predpokladom úspešného pestovania je vysoký obsah humusu v pôde a dobré zásobovanie vodou. Môžu sa pestovať po všetkých druhoch zeleniny, ktoré sa zberajú v júli. Nesmú sa však pestovať po hlúbovinách. Pekinská a čínska kapusta sa vysievajú do hniezd, vzdialenosť medzi riadkami by mala byť 40 cm. V riadku dajme vždy po 3 – 4 semená na každých

plniť chýbajúce milimetre zrážok výdatnou zálievkou. Ak musíme stromy zavlažiť, na každý štvorcový meter nalejeme 20 až 30 mm, čo znamená 20 až 30 litrov vody. Polievame mäkkou, najlepšie dažďovou vodou pod korunami ovocných stromov, pretože tu je sústredené najväčšie množstvo koreňových vláskov schopných čerpať vodu a v nej rozpustené živiny. Pokračujeme v odstraňovaní poškodených, chorých a nadbytočných letorastov na jabloniach a hruškách. V tomto období ovocné stromčeky už neprihnojujeme, iba citlivé odrody jabloní ošetrujeme proti pehovitosti plodov listovými hnojivami so zvýšeným obsahom vápnika. Na viniči hroznorodom vylamujeme zálistky, zaštipujeme letorasty za druhým až tretím listom nad posledným strapcom hrozna, ak sme to už neurobili v júni. Výhonky, ktoré mienime viesť ako pokračovanie ramien, nechávame v pôvodnom stave. Takto sa dostane k mladým strapcom viac svetla a slnka. Podľa signalizácie alebo priebehu počasia pokračujeme v ošetrovaní viniča proti múčnatke a peronospóre. Odrodené výhonky malín hneď po zbere vystriháme tesne nad zemou. Opatrenie je spolu s nástielkou preventívnou ochranou proti napadnutiu byľomorom malinovým. Z nových výhonkov sa ponecháva na meter v riadku 10 až 12 najsilnejších. Priväzujú sa jednotlivo na drôt. Slabšie výhonky, ktoré vyrástli mimo radu, vytrhneme. Ak musíme z akéhokoľvek dôvodu odrezať niektoré konáre na orechu, urobme tak v priebehu júla alebo augusta. Orech sa príliš neprerezáva. Zimný rez vôbec neznáša, ten môže spôsobiť uschnutie celých častí konárov. V júli a auguste však môžeme bez obáv odstrániť nevhodne rastúce konáre. Všetky rany sa musia hladko začistiť nožom a natrieť štepárskym voskom. 

27 /4914/ 4. 7. 2020

TIPY A TRIKY V KUCHYNI

Najzdravší spôsob, ako pripraviť vajíčka Surové, varené či pečené? Ktoré vajce dodá telu najviac nutričných látok? Veda verzus mýtus. Ešte donedávna obyčajná logika i vedecká obec predpokladali, že vajce v surovom stave je bohatším zdrojom bielkovín, vitamínov a minerálov než jeho tepelne upravená verzia. e to tak! Varenie naozaj znižu- polosurové na vrch šalátov ako je obsah niektorých antioxi- dresing. Riskujú? Určite! Škrupinky dantov vo vajíčkach. Nie však vajec sú totiž jedným z najpatov zásadnom pomere. Zároveň sa génnejších povrchov vo svete zistilo, že bielkoviny z uvareného potravín. Preto sa vajcia v potravajíčka sú pre nás nielen ľahšie vinárskych prevádzkach skladujú stráviteľné, ale tiež metaboliz- v chladničke vyhradenej výlučne mom spracované aj využité na pre ne. Porušená škrupinka znamaximum. mená možnú kontamináciu aj vo vnútri vajíčka. Preto, ak chceme SUROVÉ VAJÍČKA Pamätáte na rýchlu penu zo použiť surové vajíčka, použisurových žĺtkov, cukru a kakaa? me nepoškodené a čerstvé vajcia Ako deťom nám ju pravidelne z domáceho chovu alebo aspoň servírovali a nikto z nás neutrpel od sliepok s voľným výbehom, žiadnu ujmu. Alebo napríklad aj kde je možnosť kontaminácie dnešní odvážlivci, ktorí surové napríklad salmonelou menej žĺtky pridávajú do tiramisu alebo pravdepodobná.

UVARTE ICH! Tepelné spracovanie vajíčok spôsobuje podľa posledných štúdií naozaj minimálny úbytok nutričných látok. Samozrejme, vo veľkej miere závisí, aký spôsob prípravy si zvolíte. Výskum (logicky) ukázal, že čím nižšia teplota, tým menšie straty hodnotných látok. Napríklad obsah vitamínu A sa pri varení vajíčka vo vode alebo rýchlej praženici zníži oproti surovému stavu len o 15 až 20 %. Ak však vajcia zapracujeme do cesta či rozklepneme na pizzu a pečieme v rúre pri vyššej teplote,

úbytok vitamínu je markantnejší – až 80 %. Zároveň však vedci zistili, že využitie bielkovín z varených vajíčok je oveľa efektívnejšie ako pri konzumácii surových vajec. Na koniec teda zhrnieme, že varené vajíčka sú pre nás bezpečnejšie, nutrične priaznivejšie a celkom určite chutnejšie.

NENECHAJTE SA OKLAMAŤ!

Ako rozoznať kvalitné korenie a lacné napodobeniny? Svet korenín je neuveriteľne bohatý a rôznorodý. Občas si ich chuť nedokážeme naplno užiť, pretože sme siahli po lacnejšej verzii, ktorá je buď menej kvalitná, alebo ide o imitáciu. tvrdý, bez vrások a mal by mať ŠKORICA Namiesto škorice si vo väčšine tenkú šupku. Keď je zmäknutý prípadov donesie domov čínsku a zvráskavený, je starý. Je lepšie, kasiu. Vyzerajú podobne, ale keď nemá veľa výrastkov – pokasia má slabú vôňu, jej tyčinky tom nebude mať vo vnútri tuhé sú hrubšie, tvrdšie, sú zatočené vlákna. do jednej strany alebo do stredu. KURKUMA Kvalitná pravá cejlónska škorica Pravá kurkuma môže byť jedmá byť tenká, krehká, ľahko ju noducho nahradená zafarbenou zlomíte a je, samozrejme, aj dra- múkou. Zistíte to tak, že trochu hšia. Mletú škoricu rozoznáte od korenia rozpustíte vo vode – kasie pridaním kvapky jódu. Ak kurkuma nevytvorí na povrchu sa farba korenia zmení na modrú, biele fľaky. V prípade, že kupujete ide o kasiu. koreň kurkumy, mal by byť žltý ČIERNE KORENIE alebo oranžový. Šupka je tenká Keď rozbijete zrnko čierneho a šťava z koreňa všetko zafarbuje korenia, malo by sa rozdeliť na žiarivo žltou farbou. Koreň by veľké kúsky a zanechať po sebe nemal byť mäkký alebo vráskavý. jemnú tukovú stopu. Nízko kvaBADIÁN litné korenie je príliš suché a po Spoznáte ho podľa typickej rozbití sa rozpadne na maličké vône a podľa hnedého zafarbenia s nádychom do červena. Mal by sa kúsky. skladať z ôsmich častí, v ktorých ZÁZVOR Zázvorový koreň má byť hladký, sú lesklé semienka. Čerstvý badi-

án by mal byť pomerne olejnatý – môžete ho skúsiť rozdrviť medzi prstami. Ak je príliš tmavý alebo krehký, je pravdepodobne starý alebo nízkej kvality. KARDAMON Kardamomové podzoly by mali byť veľké a mali by mať olivovozelenú farbu. Príliš svetlá farba znamená prítomnosť umelých farbív, zatiaľ čo žlté alebo okrové zafarbenie znamená, že korenie bolo nesprávne sušené alebo je veľmi staré. MUŠKÁTOVÝ ORIEŠOK Pravý muškátový oriešok je veľký, oválny a má vnútri veľa rýh a jarčekov. Jeho divoko rastúca verzia predávaná ako muškátový oriešok je viac podlhovastá a po prerezaní nemá takmer žiadne záhyby a ryhy. KLINČEKY Kvalitné klinčeky sú hnedé a majú o niečo svetlejšiu hlavičku. Keď ich rozdrvíte, sú mierne olejnaté. Majú silnú arómu a keď sa

pripália, sú mierne horké. Ich čerstvosť môžete overiť vhodením do vody. Čerstvé klinčeky budú na hladine plávať vertikálne, zatiaľ čo staré klinčeky budú celé na hladine. VANILKA Struky vanilky si zachovávajú chuť niekoľko rokov. Kvalitné kúsky sú na koncoch stočené. Majú čokoládovú farbu, sú ohybné a majú dĺžku 15 – 25 cm. Aj vanilka, ktorá nemá silnú arómu, je omnoho lepšia ako syntetická verzia – vanilín. ŠAFRAN Toto vzácne korenie je veľmi drahé a ak ho kupujete „za dobrú cenu“, riskujete, že kúpite napodobeninu z kurkumy, svetlice alebo sušenej cvikly. Kvalitný šafran je bez odrobiniek, má sýtu tmavočervenú farbu a keď ho pomeliete, rýchlo sa mení na prášok. Ak tento prášok rozmiešate vo vode, zafarbí sa do 15 minút.

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Domáce francúzske bagety

Syrové tyčinky pečené v rúre

Suroviny: 250 ml vlažnej vody, 1 KL kryštálového cukru, 1 balíček sušeného droždia (7 g), 550 g hladkej múky, 1/2 KL soli Takto sa to podarí: Z vlažnej vody, cukru a sušeného droždia vymiešame kvások a necháme ho zaktivovať približne 15 minút. Na pracovnej doske zmiešame múku so soľou, prilejeme kvások a rukami spracujeme celistvé a pružné cesto, ktoré vložíme do misky, zakryjeme a necháme asi 60 minút vykysnúť. Po vykysnutí cesto rozvaľkáme na obdĺžnik, ktorý rozrežeme na 3 až 4 časti. Z každej vyrolujeme a vytvarujeme jednu bagetu. Bagety uložíme na plech

Suroviny: 400 g syra eidam (vcelku), hladká múka, vajce, strúhanka, 2 PL masla Takto sa to podarí: Rúru vyhrejeme na 200 °C a plech vystelieme papierom na pečenie. Eidam pokrájame na hranolčeky. Maslo roztopíme a necháme vychladnúť. Pripravíme si 3 misky. Do jednej dáme hladkú múku, v druhej rozšľaháme vajíčko a do tretej dáme strúhanku. Syrové tyčinky obaľujeme v klasickom trojobale – múka, vajíčko, str-

vystlaný papierom na pečenie a necháme podkysnúť ešte asi 30 minút. Nakysnuté bagetky jemne narežeme na povrchu (aby získali mramorový vzhľad), potrieme slanou vodou a dáme piecť do rúry vyhriatej na 200 °C na asi 10 minút, potom teplotu znížime na 170 °C a pečieme ešte asi 15 minút.

Vidiecky hruškový koláč Suroviny: 1 kg hrušiek, 2 PL citrónovej šťavy, 2 KL mletej škorice, 2 PL hladkej múky, 80 g kryštálového cukru; Na cesto: 250 g masla, 400 g hladkej múky, 1 KL soli, 3 PL práškového cukru, ľadová voda; Pred pečením: 1 vajce, 2 KL kryštálového cukru Takto sa to podarí: Studené maslo pokrájame na kocky a vložíme na 5 minút do mrazničky. Do vychladenej misky nachystáme ľadovú vodu. Ideálne, ak kocky ľadu zalejeme studenou vodou. Múku preosejeme, pridáme soľ, cukor a studené kocky masla. Rukami spracujeme na mrveničkovú zmes, do ktorej postupne po lyžiciach pridávame ľadovú vodu a zakaždým rukami premiesime, kým sa nám cesto nespojí do jedeného celku. Cesto rozrežeme na dve polovice, každú zvlášť zabalíme do potravinárskej fólie a vložíme na

15 minút do mrazničky. Rúru rozohrejme na 200 °C. Na pomúčenej doske vyvaľkáme prvú polovicu cesta na asi 30-centimetrový kruh a prenesieme ho do koláčovej formy (26 cm). Hrušky nakrájame na kocky, premiešame s múkou, cukrom, škoricou a citrónovou šťavou a navrstvíme do cestom vystlanej formy. Druhú polovicu cesta vyvaľkáme do kruhu, od stredu smerom k okrajom urobíme zárezy. Plát prenesieme na formu a cestá na okrajoch dobre uzavrieme. Koláč potrieme rozšľahaným vajíčkom, poprášime cukrom a dáme piecť asi 45 minút.

Čerešňový páj Suroviny: Na cesto: 3 PL ľadovej vody, 280 g hladkej múky, 1 PL vanilkového cukru, 1/4 ČL soli, 250 g studeného masla, 1 vajce; Na plnku: 500 g čerešní, 180 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 1/2 ČL mletej škorice, 1/4 ČL mletého badiánu, 3 PL kukuričného škrobu; vajíčko na potretie Takto sa to podarí: Do misky dáme múku a soľ. Následne pridáme na kocky nakrájané studené maslo a rukami rýchlo spracujeme na mrveničku. Pridáme vajce, vodu a rýchlo spracujeme na hladké cesto. Takto pripravené cesto zabalíme do fólie a dáme aspoň na 30 minút do chladničky. V druhej miske zmiešame kryštálový cukor, vanilkový cukor, kukuričný škrob, mletú škoricu a mletý badián s umytými, odstopkovanými a odkôstkovanými čerešňami. Vychladené cesto rozdelíme na dve

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 512 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

úhanka. Obalený syr kladieme na plech vystlaný papierom na pečenie. Syrové tyčinky nakoniec pokvapkáme maslom a dáme piecť do vyhriatej rúry asi na 1s0 minút. Podávame s dresingom podľa vlastnej chuti.

polovice. Jednu polovicu vyvaľkáme na tenký kruh, ktorým vyložíme formu na páj (s priemerom 23 cm) a následne opäť odložíme do chladničky. Druhú polovicu vyvaľkáme na tenký plát a nakrájame na rovnako široké pásy. Formu s cestom vyberieme z chladničky, na cesto nanesieme čerešne a z pásov cesta navrchu vytvoríme mriežku, ktorú nakoniec potrieme vajíčkom. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 50 minút. Po upečení necháme vychladnúť, nakrájame a podávame. Tip: Výborne chutí s kopčekom vanilkovej zmrzliny. Zdroj: recepty.sk

Kultúra VÝSTAVA ZUZANY MADACKEJ V GALÉRII SND

Bohatstvo a jas koloritu

Elena Šranková

Galérii SND v Kysáči v sobotu 27. júna otvorili prvú samostatnú výstavu maliarky amatérky Zuzany Madackej. Prítomných privítal vedúci galérie Michal Madacký a o bohatstve koloritu na maľbách Zuzany Madackej sa zmienil Michal Ďurovka, akademický maliar. Mária Sláviková sa teplými slovami zmienila o autorke výstavy, ktorá je členkou Umeleckého spolku Michala Geržu. Na záver sa všetkým poďakovala aj autorka výstavy Zuzana Madacká. Ako na otvorení výstavy vyplynulo zo slov Michala Ďurovku, Zuzana Madacká začala maľovať vo februári roku 2018 a za krát-

ky čas dosiahla priam nemožné. Možno aj preto, že odjakživa mala blízko k umeniu. Omaľovávala izby, váľčokovala a kládla čipky. V zime vyšívala slovenské ľudové kroje. Maľby vystavovala na kolektívnych výstavách s členmi spomenutého umeleckého

spolku. „Na prvej Zuzaninej samostatnej výstave máme možnosť kochať sa v obrazoch, na ktorých stvárnila priam rozprávkové krajinky, kvetinové zátišia, ročné obdobia, sálaše, na ktorých zachovala od zabudnutia starodávne práce, kroje a architektúru.

Na otvorení výstavy (zľava): Michal Ďurovka, Zuzana Madacká a Michal Madacký

V jej tvorbe nechýbajú ani šikovne zhotovené portréty vnúčat a špecialitou sú jej zvlášť romantické, poetické a lyrické príbehy z jednoduchej každodennosti. Na každom Zuzaninom obraze pozorovateľa očarí jedinečné svetlo, optimizmus a elán, bez ohľadu na to, či ide o jarný námet, letný, jesenný, alebo zimný,“ povedal na vernisáži okrem iného akademický maliar Ďurovka. Umeleckou zložkou vernisáže boli dve slovenské ľudové piesne v prednese speváckych skupín KC Kysáč pod vedením harmonikára Miloslava Kardelisa. Galéria SND z tejto príležitosti vydala primeraný katalóg. Predseda KUS Vladimíra Mičátka Michal Francisty informoval prítomných, že toto podujatie je zaradené do programu v rámci Kultúrneho leta v Slovenskom národnom dome, ako i to, že podobné podujatia plánujú organizovať do konca augusta. Pravdaže, ak to situácia, keď ide o koronavírus, dovolí.

V ZŠ BRATSTVA A JEDNOTY V BIELOM BLATE

Vyprevadili ôsmakov do nového života Vladimír Hudec

sobotu 27. júna v Základnej škole Bratstva a jednoty v Bielom Blate bolo sviatočne. „Slávnostne a veľmi emotívne sme sa rozlúčili s týmto školským rokom, ktorý vskutku bol neobvyklý a špecifický. Predsa vďaka kompaktnosti kolektívu, dobrej spolupráci s rodičmi, korektnému angažovaniu sa žiakov a ich trpezlivosti úspešne sme ho dotiahli do konca. Za prítomnosti

najbližších členov rodín žiaci podali primeraný program, v rámci ktorého sme sa rozlúčili s tohtoročnou generáciou ôsmakov a tým aj vyhlásili žiaka generácie. Ním sa stala Sára Kováčová, svedomitá žiačka, ale predovšetkým dobrá kamarátka. Triednou profesorkou tohtoročných malých maturantov bola Katarina Purkovová,“ zmienil sa riaditeľ školy Milan Nedeljkov. „Ťažko je definovať čas. Zvlášť ten, keď vyspievame a robíme prvé významné kroky v živote.

Tohtoroční bieloblatskí ôsmaci vykročili do nového života • KULTÚRA •

Predsa väčšina ľudí súhlasí s tým, že je pobyt v škole najvýznamnejším obdobím v rozvoji osobnosti dieťaťa. Písal sa rok 2012. Príjem prváčikov do školy. Zvedaví a z druhej strany vyľakaní vstúpili ste do nového životného cyklu. Chlapci krátko Príležitostným programom sa rozlúčili so ostrihaní, dievčence školským rokom s vrkočmi. Pohľady vám blúdili od rodičov k ,straš- budú sprevádzať do konca života nému riaditeľovi´. Z úzadia vás a nedovolia, aby ste sa na životpodporuje vychovávateľka zo nej ceste stratili. V tom je aj zmyškôlky. Preberajú vás učitelia, sel spolunažívania a odrastania v schádzate do učební. Prvýkrát škole, pravdaže, spolu s tým, čo bez rodičov... Striedajú sa roky a ste sa naučili vo vzdelávacom s nimi výchovno-vzdelávacie ob- procese. To aj je zmysel vášho sahy. Bolo aj ťažkostí, ale nie až pobytu v škole a čas ukáže, že tie takých dramatických. Kamarátili základy, ktoré sme postavili, boli ste sa, učili, dosahovali výsled- dobré. Cestujte smelo do života s ky v súlade s možnosťami... Vy- vaším poznateľným leskom v očirástli ste a zmenili sa takmer na ach, úsmevmi a spomienkami,“ nepoznanie. Ale zostali oči! Ony uvádza sa okrem iného v odkaze nikdy netratia svoje pôvodné a bieloblatských ôsmakov na ich vrodené charakteristiky, ktoré vás vstupe do nového života. 27 /4914/ 4. 7. 2020

Kultúra DEŇ DUNAJA V HLOŽANOCH

Na krásnom modrom Dunaji Miroslav Pap

edzinárodný deň Dunaja si obyvatelia podunajských štátov pripomínajú 29. júna. Tento slávnostný deň patrí Dunaju, jeho veľkoleposti, mohutnosti, majestátnosti, sile, kráse a bohatstvu. V Sofii bol preto 29. júna 1994 podpísaný Dohovor o spolupráci pri ochrane a trva-

deň Dunaja bol vyhlásený v roku 2004 aj z podnetu Medzinárodnej komisie na ochranu rieky Dunaj (International Commission for the Protection of the Danube River – ICPDR). K pripomínaniu si tohto dňa najviac prispievajú štáty: Nemecko, Rakúsko, Chorvátsko, Česká republika, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Moldavsko, Bulharsko, Slovensko, Slovinsko, Ukrajina. Dunaj je predsa medzinárodná rieka, ktorá v určitom zmysle má

Tvorivá chvíľa pri Dunaji

Deti treba usmerniť

lom využití Dunaja zástupcami podunajských krajín. Spomínaný dohovor dodnes prispieva k spolupráci všetkých krajín v povodí, najmä v oblasti zlepšenia kvality vody tejto rieky. Medzinárodný

funkciu integračnú, keď ide o samotnú Európu. Spája podunajské štáty na úrovni hospodárstva, obchodu, vedy a techniky, kultúry a športu. Po Volge je druhou najdlhšou riekou a meria dokopy

Ženy súťažili v love rýb

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

817 000 km2. Preteká 18 krajinami, v tomto období viac reflektujeme medzi ktorými je aj tá naša. krásy Dunaja, lebo sme si pre Od prameňa až po ústie sa v jed- pandémiu uvedomili, že nám je notlivých krajinách pripomína Deň zdravie najdôležitejšie. A práve Dunaja prostredníctvom rôznych čas v prírode iba pozitívne vplýva spoločensko-kultúrnych aktivít na človeka. Každoročne zaznapre verejnosť všetkých vekových menávame čoraz väčšiu návštevkategórií. Do aktivít možno zaria- nosť. Azda najviac toto podujatie diť aj environmentálne, vzdeláva- priláka maliarov, ktorí tu nájdu cie podujatia, prostredníctvom svoje miesto a majú možnosť ktorých sú najmä obyvatelia du- tvoriť a stvárňovať krásy Dunaja. najských miest informovaní o vý- Tohto roku nám prišli aj umelci zname tejto rieky a o dôležitosti zo Selenče, Báčskeho Petrovca, Kulpína a z Čelareva. Veľmi ma jej ochrany. Do slávností Dňa Dunaja sa už teší, že záujem majú aj deti, ktoré 13 rokov zapája aj hložianske eko- majú blízko k umeniu.“ logické združenie Ekos, ako aj členovia Hložianskej palety. V nedeľu 28. júna v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Hložanoch zorganizovali obsahovo bohaté podujatie, samozrejme, pri Dunaji. Aktuálna predsedníčka ekologického združenia Ekos Zuzana Kukučková sa o tomto podujatí zmienila: „Tak ako aj ostatní obyvatelia žijúci v blízkosti Dunaja, aj my Hložančania už po trinástykrát oslavujeme tento pamätný deň. Každoročne sa popri Dunaji zídu rôzne združenia, umelci či športovci. Tento deň nás akoby vyláka von do prírody užiť si krásy, ktoré sú nám ponúkané. Práve Na podujatí sa zúčastnil aj Michal Hasík • KULTÚRA •

Tvorivosť nechýbala ani Anne Nosálovej zo Selenče

Rýb bolo menej, no dôležité je zúčastniť sa

Ako v rozhovore uviedla Zuzana Topoľská a prvé miesto získala Kukučková, významnú funkciu vo Hložančanka Zuzana Žemberiová. výtvarnom tábore zastávajú deti. Predsa k organizácii Dňa Dunaja Aj tohto roku mali možnosť maľo- má najbližšie bývalá predsedníčka vať Dunaj, pláže, nábrežie, živočí- združenia Ekos Viera Turčanová. chy žijúce pri rieke, lode a tomu „Veľmi ma teší, že sa nám podarilo podobné. Samozrejme, počas aj tohto roku zorganizovať toto celého podujatia im pomáhali už tradičné podujatie. Po daždia usmerňovali ich skúsení maliari, vom období sa končene vyjasnilo ktorých bolo tiež v hojnom počte. a počasie nám umožnilo stráviť Účastníkom – maliarom potrebné krásny, kreatívny a priateľský deň materiály na tvorbu zadovážili pri našom Dunaji. Samozrejme, organizátori. existovala aj štipka obavy, či buMedzi hlavných organizáto- deme pamätný deň organizovať rov už dlhé roky patrí Ondrej pre pandémiu. Tento deň musíme Zahorec, ktorý podotkol: „Spolupráca ekologického združenia Ekos z Hložian a Hložianskej palety trvá už približne 5 rokov. Robíme to najmä preto, aby sme motivovali deti. Každý štvrtok v našom združení majú deti možnosť tvoriť. V tom ich usmerňujú naši hložianski umelci Ján Miškovic a Karol Bartoš. Tentoraz deti majú možnosť tvoriť olejomaľby, čo nie je každodenné. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj tohto roku podporil nákup potrebného materiálu na toto podujatie. Vlastne Hložianska paleta sa uchá- Žiaci sa vyskúšali v olejomaľbe dzala o tieto prostriedky.“ Do obsahovej náplne organizátori zapojili aj súťaž v love oslavovať každý rok. Ide o priporýb, a to iba pre ženy. Tohto roku mínanie si významu rieky Dunaj. sa v súťaži zúčastnilo šesť milovní- Predovšetkým je potrebné akcenčok rybolovu z Hložian, Báčskeho tovať skutočnosť, že z roka na rok Petrovca a Čelareva. Po ukončení čoraz viac znečisťujeme všetky súťažnej časti organizátori vyhlási- rieky, nielen Dunaj, a všeobecne li výherkyne. Na treťom mieste sa celkové životné prostredie. Ľudia umiestnila Vesna Katiaková z Báč- aj prichádzajú pravidelne k Duskeho Petrovca, na druhom Mária naju relaxovať, užiť si jeho krásy,

kempovať, prechádzať sa, loviť ryby, no veľmi často po sebe zanechávajú odpadky, ktoré v konečnom dôsledku zriedkavo niekto aj pozbiera. Je potrebné všetkým pripomenúť, aký význam má táto naša veľká, európska rieka. Preto sme sa aj my Hložančania do celého projektu zapojili. Dôkazom znečistenia Dunaja je aj znížené množstvo rýb v tejto rieke. Keďže pravidelne organizujeme aj súťaž v love rýb, máme aj dôkaz, že množstvo rýb klesá. Dnes počas súťaže rybárky nachytali iba zopár

• KULTÚRA •

kusov, čo nebolo príznačné pre minulé roky. Aktuálne často počujeme zaujímavé správy, že počas núdzového stavu a obmedzeného pohybu ľudí sa znížilo znečistenie životného prostredia, čiže aj toto je dôkaz, že človek sám seba ničí. Zdôraznila by som, že životné prostredie a celkovo príroda nie

je naše vlastníctvo. My sme iba jeho súčasťou a mali by sme sa tak aj správať.˝ Na záver podujatia organizátori pre prítomných účinkujúcich a návštevníkov prichystali krátky program venovaný Dunaju. Na začiatku predsedníčka združenia Ekos Zuzana Kukučková zosumarizovala základné údaje o rieke Dunaj. Následne Elena Vršková a Monika Bažaľová prečítali tematické texty. Viera Turčanová z vlastného odborného hľadiska zhodnotila aktuálny stav európskej integračnej rieky Dunaj. „Dunaj, druhá najdlhšia rieka Európy, majestátne epická a metamorfózna, sľúbila sebe nepokoje, ako aj osudy minulosti, prítomnosti a má nadčasovú silu. Je charakterná. Keď treba, i poeticky rázna. Dýcha v jednom Straussom a bahnom, či sieťami a vybieleným plátnom,“ týmito hĺbkovo myšlienkovými vetami sa začína text, ktorý prečítala Jasmina Činčuráková-Galambošová. Nakoniec prítomným zaspievala Vesna Murtínová v sprievode harmonikára Ivana Galamboša dve ľudové piesne: Tichá voda do Dunajka padala a Dunaju, Dunaju. Po ukončení programu návštevníci mali možnosť pozrieť si už hotové diela všetkých účinkujúcich. Každý tvoril podľa vlastnej predstavivosti, tvorivých síl a kreativity. Aj tento ročník pamätného Dňa Dunaja splnil očakávania organizátorov a účastníkom umožnil tvoriť a stretnúť iných umelcov, s ktorými si vymenili skúsenosti a strávili príjemné spoločné chvíle pri krásnom modrom Dunaji.

27 /4914/ 4. 7. 2020

Kultúra MALÍ MATURANTI KOVAČICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Vykročili na novú cestu poznávania Tatjana Bovdišová

tok z toho, že ich viac nebude stretávať v priestoroch školy a na školskom dvore. Teší sa však na náhodné, a prečo nie i dohodnuté stretnutia s nimi a verí, že na túto školu nezabudnú, tak ako škola nezabudne na nich. „Sú to dobrí, cieľavedomí, usmievaví mladí ľudia, ktorým prajem, aby boli aj naďalej úspešní. Aspoň tak, ako boli v základnej škole. Musím povedať i to, že ma príliš pozitívne prekvapili tým, koľko sú zrelí a zodpovední, bolo to vidieť aj z výsledkov záverečnej maturitnej

kolský zvonec vo štvrtok 25. júna poslednýkrát zazvonil pre 49 maturantov Základnej školy Mladých pokolení. Tak sa absolventi generácie 2005/2006 rozlúčili so svojimi pedagógmi a vykročili na novú cestu poznávania. Slávnostný ceremoniál rozlúčky sa konal pred budovou školy, kde sa osem rokov stretávali. Známe a dobre zachodené cestičky teraz už nahradia inými, ktorými sa možno niekedy bude ťažšie kráčať, bude na nich viac prekážok, no určite si každý vykliesni tú správnu cestu životom. Tohtoročná generácia v poslednom ročníku to vôbec nemala ľahké, ani jednoduché, no napriek všetkému zvládli všetko na výbornú. Nemali Riaditeľka A. Bírešová popriala maturantom to ľahké ani na rozveľa úspechu v živote lúčkovom večierku, prelínali sa v nich pocity radosti a smútku. skúšky, ukázali to i na mnohých Zmiešané pocity z odchodu akciách, ktorých boli iniciátori a ešte jednej generácie žiakov ko- organizátori. Napríklad výmena vačickej základnej školy mala i úloh žiakov a učiteľov, mnohé riaditeľka tejto vzdelávacej usta- zbierkové akcie atď. Čiže ide o novizne Anička Bírešová, ktorá dobre vychované deti, za čo vďaka poznamenala, že cíti aj radosť, patrí ich rodičom. Čo sa týka úspeže odchádzajú spoznávať nové chu, dosiahli pozoruhodný, no my obzory, no z druhej strany aj smú- osvetoví pracovníci by sme chceli

Maturanti Základnej školy Mladých pokolení, generácia 2005/2006

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tradičný valčík s rodičmi

stále viac a verím, že dosiahnu aj to viac. Priemer, podľa známok, sa im pohybuje od 3,50 do 4,20, čiže celkovo okolo štvorky, čo je veľmi dobre. Vynikali najmä v hudbe, o čom svedčí aj najväčší počet udelených špeciálnych diplomov za dosiahnuté dobré výsledky. Aj v tejto generácii sme mali mnohých nadaných spevákov a tanečníkov, ktorí reprezentovali školu na mnohých podujatiach a pri rôznych príležitostiach v tom najkrajšom svetle. Boli aj vynikajúci športovci a darili sa im i spoločenské vedy. Zo 49 absolventov Základnej školy Mladých pokolení iba jedna žiačka si dosiahnutým úspechom zaslúžila Vukov diplom a stala sa tak i žiačkou generácie. Je to Vesna Masaryková.“ Riaditeľka Bírešová hovorí, že kovačická škola každý rok má

oproti iným školám menší počet nositeľov Vukovho diplomu, lebo sa u nich hlavne vyzdvihuje kvalita nad kvantitou. „My ako škola stojíme za tým ich úspechom a na základe spätných informácií od riaditeľov stredných škôl, ktoré navštevovali alebo navštevujú naši bývalí žiaci, aj tam dosahujú podobné úspechy ako v základnej škole, ak nie i lepšie. To nás aj najviac teší.“ Riaditeľka Anička Bírešová budúcim stredoškolákom do ďalšieho života popriala najmä odvahy a viery, pretože, ako povedala, všetko môžu urobiť, ak veria v seba a vo svoje sny. Dôležité je iba to, aby sa správne rozhodli a všetko dosiahnu, lebo majú veľmi dobrú pozitívnu energiu. Po oficiálnej časti rozlúčkového ceremoniálu teraz už bývalí školáci vypustili k oblohe balóny symbolizujúce želania, nádeje a šťastie. Tradičný valčík s rodičmi bol však nežnou bodkou za oficiálnym večerom a nasledovalo priatelenie v uvoľnenej atmosfére. Výber strednej školy je pre žiakov končiacich základnú školu veľmi vážnym krokom, ktorý bude ovplyvňovať ich budúcnosť a profesijné smerovanie. Záujmy tejto generácie sú rôznorodé. Najväčší záujem vládne o Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici a potom i o stredné odborné školy, medzi ktorými na prvom mieste je zdravotnícka, potom i strojnícka a poľnohospodárska stredná škola, povedala na záver riaditeľka. • KULTÚRA •

PREMIÉRA DIVADELNÉHO PREDSTAVENIA

Chudobný Rómeo v Kovačici

Oľa Glóziková-Jonášová

poslednú júnovú nedeľu sa pred základnou školou v Kovačici uskutočnila premiéra divadelného predstavenia Chudobný Rómeo, ktoré inscenovali žiaci divadelnej sekcie, ktorá aktívne pôsobí v Základnej škole Mladých pokolení. Režisérkou divadelnej inscenácie je profesorka srbského jazyka ako nematerinského Jelena Lukićová za asistencie profesorky Zuzany Putnikovej, ktorá mala na starosti aj scénografiu. Kostýmy si vypracovali žiaci, za pomoci rodičov. O svetelné a zvukové efekty sa postarali Miroslav Toman a Ivan Paus. Herecké postavy stvárnili Stanislav Suchánek, Ema Čížiková, Aleksa Bolerác, Anna Ďurišová, Adina Majdlíková, Luka Stojković, Mihajlo Pešić, Stefan Aleksić, Filip Pjević, Viktor Brngár, Lea Katarína Litavská a Timea Stanová. Prítomným sa pred predstavením prihovorila režisérka Jelena Lukićová a poďakovala sa prítomným, že si v takom hojnom počte prišli pozrieť divadelné predstavenie a tým aj podporiť prácu a úsilie divadelnej sekcie. Okrem toho vyjadrila vďaku predovšetkým žiakom, ich rodičom, ale aj celému školskému kolektívu, že sa im napriek všetkým

odohráva v čarovnom prostredí deti odišli domov, tak ako my renesančnej Verony. V predsta- pred dvadsiatimi rokmi, ale aby vení sa vyskytujú aj prvky tanca dokončili to, do čoho vložili už a spevu, renesančné melódie ta- toľko úsilia. Našu generáciu po lianskej hudby, veľa zaujímavých prerušení školského roka viac postáv, komických nedorozume- nikto nezoskupil, neoslávili sme ní, vírivých dialógov, ani malú maturitu, a verím, že tak konfliktov, vyvrcho- ako mne tie spomienky utkveli v lenie a rozuzlenie. pamäti ako trpké, rovnaké pocity Stredobodom diania majú mnohí z mojej generácie. je, pravdaže, láska, Preto sme sa posnažili, aby na ľúbostná téma, ale posledný školský rok v základnej podaná smiešnym škole tejto generácii ôsmakov a hravým spôsobom, utkveli iba pekné spomienky, a prispôsobená obe- veríme, že jednou z nich bude censtvu všetkých práve aj toto predstavenie. Nevekových kategórií,“ smierne ma teší aj skutočnosť, povedala o predsta- že žiaci počas celej karantény vení režisérka Jelena boli v každodennej komunikácii Divadelné skúšky prebiehali v parku (foto: Jelena Lukićová) Lukićová a ďalej podo- s nami, za čo vďačíme, samozrejtkla: „Divadelná sekcia me, súčasným technologickým vaním, kým ich v tom nezastavila kovačickej základnej školy, ako aj vymoženostiam.“ pandémia. S týmto predstavením celková skupina, ktorá prispela Na koniec iba vyzdvihla, že v sa plánovali zúčastniť na det- k vytvoreniu tohto predstaských divadelných prehliadkach venia, mala jednu zvláštnu a festivaloch doma a v zahraničí. energiu a hravosť a každý „Nechceli sme dovoliť, aby jednotlivec dal kus seba naše úsilie a entuziazmus pad- do predstavenia a tým ho li a zhasli, tak sme sa rozhodli obohatil. Preto považujeme po ukončení núdzového stavu toto naše predstavenie za zísť sa v parku pred školou a jedinečné. pokračovať s nacvičovaním nášPre mňa osobne je veľkou ho divadelného predstavenia, cťou a predovšetkým veľktoré by sme mohli zaradiť aj kým pôžitkom pracovať vo do muzikálu. Dej predstavenia svojej rodnej osade, v škole, Neodradila ich ani pandémia Chudobný Rómeo, autora Toda ktorú som aj sama navšte- (foto: Jelena Lukićová) Nikoletića, pramení zo základov vovala, s úctou a láskou k Shakespearovho románu Rómeo celému kolektívu, z ktorého asi Kovačici vyrastajú mladé nádejné a Júlia. Je to vlastne paródia polovica učiteľov ma kedysi aj generácie, chtivé a usilovné, za na tento román, presnejšie ro- učila. Je to veľká zodpovednosť, čo vďaka patrí predovšetkým mantická komédia, ktorej dej sa ale aj veľká radosť a privilégium ich rodičom. Kovačica odjakživa pracovať s mladými ľuďmi a bola strediskom kultúrnych dianí usmerňovať ich v práci, resp. a umenia a je opravdivý klenot vo vzdelaní.“ talentov, ktoré dokážu aj bez Jelena si v našom rozhovore finančných prostriedkov pôsozaspomínala aj na školské časy biť. Za toto predstavenie dostali a spomenula si, že pandémia finančné prostriedky z Úradu pre jej pripomenula skutočnosť, že Slovákov žijúcich v zahraničí, sa ani jej generácii nedostalo ale to nepostačilo na celkovú riadneho ukončenia ôsmeho realizáciu, a rodičia žiakov, ktorí ročníka a osláviť malú maturitu, vyhotovili kostýmy, pomohli, aby rovnako ako týmto žiakom. Ibaže divadlo priviedli ku koncu. v ich prípade škola bola prerušeNa záver dodala: „Mám nádej, ná pre bombardovanie bývalej že v budúcnosti budú realizovaJuhoslávie, ale ako hovorí, cítila né ďalšie takéto projekty, ktoré sa rovnako, keď bolo schválené majú za cieľ kultúrne, edukačne, rozhodnutie o zrušení výučby. kreatívne a umelecky povzbudiť „Práve z toho dôvodu profesorka mladých a umožnia im prejaviť Putniková a ja sme nechceli, aby svoje talenty.“

ťažkostiam a prekážkam podarilo toto predstavenie nacvičiť a usporiadať jeho premiéru. Všetko sa to začalo podľa plánu, čiže hneď na začiatku školského roka štartovali s nacvičo-

Spokojní sú s absolvovanou premiérou • KULTÚRA •

27 /4914/ 4. 7. 2020

Kultúra Z MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV V BÁČSKOM PETROVCI

Chceli by sme častejšie realizovať takéto dielne

Anna Horvátová

ríbehy v obrazoch je názov divadelno-výtvarných tvorivých dielní pre deti vo veku 8 – 13 rokov. Toto letné pobavenie sa uskutočnilo v dňoch 23. – 26. júna v organizácii Múzea vojvodinských Slovákov, pričom hlavným partnerom bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obec Báčsky Petrovec. Na čom vlastne spočívala letná dielňa? Skvelý tím vymýšľal príbehy na predtým zvolený obraz a svoje videnie umeleckého obrazu stvárnili cez scénky. Tak akože novú formu dostali tri obrazy – Oráčka, Kolobežky a Praha, ktoré boli inšpiráciou aktérom dielne. Viac o tejto výtvarno-divadelnej dielni, ktorá trvala 4 dni, ale i o iných muzeálnych aktivitách povedala riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová: „Minulý rok sme mali taktiež podobnú dielňu a ukázalo sa to veľmi zaujímavé; malo dobrý ohlas aj u detí, aj u rodičov. Svedčili o tom otázky po skončení dielne, či sa aj na rok bude niečo podobné organizovať. Tak aj to bol jeden zo závažných dôvodov organizovania. Dokonca my by sme takéto dielne chceli častejšie realizovať, nakoľko by sme mali nadostač prostriedkov a síl. Sú to akcie, ktoré sa bežne realizujú v galériách, múzeách, kde majú zamestnaného pedagóga, ktorý počas celého roka s deťmi pracuje na rôznych dielňach. V dôsledku pandemickej situácie koronavírusu zámerne sme si termín určili v lete a obmedzili sme skupinu na desať účastníkov na rozdiel od vlani, keď to bolo do pätnásť. Galéria priestorovo je veľká, avšak musíme dodržiavať určité opatrenia. Animátorkou dielne Príbehy v obrazoch bola Monika Necpálová. „Prostredníctvom aj tejto dielne my prezentujeme náš fond, konkrétne deti pracovali

www.hl.rs

s kresbami a olejomaľbami Zuzky Medveďovej, ktoré si samy zvolili. Vymýšľali si pritom dej, príbeh, čo sa asi tu udialo a následne si urobili také malé scénky, čiže analyzovali obrazy a predpokladali, čo sa udialo. Tým sa im zároveň aj obraz priblížil a vysvetlila sa im náplň samotného diela a nakoniec ho aj spracovali. Žiaľ, toho roku pre nepriaznivú situáciu vystala

tiež aj nevyhnutnú digitalizáciu muzeálnych exponátov. „Na Ministerstve kultúry a informovania Srbska schválený nám je projekt na spracovanie a digitalizáciu nášho fondu. Od začiatku bežného roka spracovávame umeleckú zbierku, čiže každý predmet sme museli vziať do ruky, zapísať inventárne číslo, určiť dimenzie, analyzovať, teda

Skvelý tím vymýšľal príbehy v Múzeu vojvodinských Slovákov (foto: Anna Séčová-Pintírová)

verejná prezentácia. Avšak máme nahrávky, ktoré zverejníme na Youtube alebo na facebookovej stránke.“ Určite toto nie je jediný projekt na tento rok... „Samozrejme, že nie. V pláne máme vydať brožúrku pre deti, podporenú tiež Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, prostredníctvom ktorej by sa deťom vysvetlilo, čo to je galéria, kto je kustód, čo sa nachádza v múzeu, v galérii, proste ako taký malý sprievodca s názvom Múzeum v listoch.“ Veľmi pozitívne možno ohodnotiť aktivity pre deti, zapájanie v ranom veku osôb do muzeálneho života,

Informačno-politický týždenník

každému predmetu sme popísali určité údaje. Takto vieme presný počet predmetov v zbierkach. Na tomto sme pracovali aj počas mimoriadneho stavu, samozrejme, v zredukovanom čase. Vyžaduje si to hodne času, ale stojí to za to. K tomu máme centrálny program, totiž povinní sme vnášať údaje a spracovávať predmety a ministerstvo si to od nás preberá. Možno to pozrieť na prehľadávači kultúrneho dedičstva, čiže každý, kto si klikne na stránku, môže vidieť, čo sa u nás v zbierkach nachádza. S touto mravčou prácou plánujeme pokračovať do konca roka. Treba spomenúť ešte jeden schválený projekt, a to z Pokra-

jinského sekretariátu pre kultúru, informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami. Cielený je tiež na digitalizáciu a výskum častí ľudového odevu, ktorému sa venujú naši externí spolupracovníci, kustódi, etnológovia. Schválené prostriedky máme aj na vydanie zborníka z výtvarného snemovania, ktoré prebiehalo vlani tesne pred koncom roka. Nielen preto, že texty boli kvalitné, ale azda stačí povedať, že sme si pripomenuli 30 rokov činnosti Galérie Zuzky Medveďovej. Žiaľ, galéria nemá toho veľa tlačeného, preto je vydanie zborníka o to dôležitejšie. Výstavná činnosť je pozastavená v dôsledku celosvetovej situácie. Zato ale my sledujeme prácu iných kolegov v celej Vojvodine, v Národnom múzeu v Belehrade a tak sa správame aj my.“ Našu verejnosť určite zaujíma status najstaršieho domu: „Zatiaľ objekt nie je otvorený pre verejnosť. Nám toto v podstate prišlo aj vhod, aby sme mohli vykonať opravy prepotrebné na dome, keďže okrem výmeny strechy sa nič vážnejšie nekonalo. Z Ministerstva pre štátnu správu a lokálnu samosprávu sme získali prostriedky na sanáciu stien zvonka a zvnútra, kde odpadávajú steny, takže nie je dostatočné iba olíčiť. A koľko bude v našej moci, aj tie predmety upraviť. Čo sa týka mniača, ktorý naša obec kúpila, práce ohľadom presunu a finančné zabezpečenie tých prác má na starosti Pokrajinský ústav pre ochranu pamiatok kultúry z Petrovaradínu. Žiaľ, procedúry boli pozastavené, verejné obstarávanie sa má ukončiť koncom júla, takže v auguste. resp. v septembri by mali byť ukončené, lebo 45 dní má vykonávateľ prác na realizáciu. K tomu získali sme prostriedky na informačné tabule z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, ktoré plánujeme postaviť pred petrovské inštitúcie.“ • KULTÚRA •

ZÁKLADNÁ ŠKOLA HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

Vyprevadili ich zo sveta detstva Anna Simonovićová

a školskom dvore Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka sa v piatok 26. júna 35 ôsmakov rozlúčilo so základnou školou. V tento krásny, letný, slnečný júnový podvečer zo školského dvora odznievali hudba a slová vďaky, v nejednom oku ôsmakov, ich rodičov, starých rodičov či príbuzných sa zajagala slza, veď ako by aj nie, keď sa lúčili so školou, opúšťali detstvo a vykročili do sveta mladosti. Dve triedy ôsmakov mali štyri roky na starosti triedni profesori Jarmilka Dolinajová, spolu dvadsiatich, a Ján Agarský pätnástich. Práve oni sa po kratšom programe a slovách vďaky končiacich žiakov aj prihovorili a udelili im diplomy za dosiahnuté výsledky z jednotlivých školských a mimoškolských aktivít. V triede 8. 1 Vukov diplom získala Michaela Hricová a piati žiaci sú odmenení za výborný prospech. V triede 8. 2 Vukov diplom sa dostal do rúk Andrey Opavskej a za výborný

Žiačka generácie Michaela Hricová

Koncoročný maturitný program si prišli pozrieť najbližší

mali bohoslužby. Aj keď sme si zvykli inak v plnej divadelnej sále, predsa aj toto je pekne, dobre ste to zorganizovali,“ povedal riaditeľ Janko Havran, zaželajúc ôsmakom, aby v živote zdolali všetky prekážky. Následne dodal: „V základnej škole ste získali nielen vedomosti, ale naučili ste sa aj to, čo a kedy povedať, ako sa v daných situáciách správať, to všetko patrí do života. Avšak je to len malá čiastka, čo sa

Riaditeľ školy vyhlásil Michaelu Hricovú z 8. 1 triedy za žiačku generácie. So slzami v očiach a s veľkým vzrušením sa Michaela Hricová poďakovala učiteľke, ktorá vždy pre nich mala teplý úsmev, a triednej za úsilie a porozumenie. Poďakovala sa aj rodičom, ktorí ju podporovali počas školenia, keď sa usilovala zvládnuť všetky prekážky. Počas školenia najviac ju zaujímali matematika, biológia

Vieš „koristiť“ mobil?! Anna Horvátová

D S ôsmakmi sa rozlúčil aj riaditeľ školy

Z príležitostného programu na nádvorí základnej školy

prospech sú odmenení piati žiaci. „Ani mi nenapadlo pred ôsmimi rokmi, že dnes, keď vás budeme vyprevádzať z tejto školy, budeme stáť na školskom dvore, a že budete mať maturitný večierok pod holým nebom, práve tak ako keď pred 250 rokmi naši predkovia • KULTÚRA •

menuje školou života. Zistili ste, že jeden učiteľ hovoril na jeden spôsob, druhý na iný. Všimli ste si to aj medzi spolužiakmi, v rodine či v spoločnosti. Každý spôsob, ktorý privedie k tomu dobrému riešeniu, je ten správny. Nájdite ten najlepší.“

vojica slov koristiť a používať v našej vojvodinskej slovenčine je významovo veľmi blízka, i keď v spisovnej slovenčine sa to jednoducho prieči logike. My bežne povieme, že „budeme koristiť počítač, koristíme kvalitné šampóny, krémy na ruky, telové mlieka, nekoristíme veľa cukru, pri varení koristíme olej, koristíme dobré telefóny, smartfóny... atď., atď.“. Obidve tieto slová sú síce spisovné, ale žiadna významová zhoda medzi nimi nie je. Koristiť sa v spisovnej slovenčine hodnotí ako knižné slovo, ktorým označujeme: získavať korisť, lúpiť, drancovať: nemilosrdne koristiť

a výtvarná kultúra. Spomínať si bude na školské dni, keď zažila krásne chvíle s kamarátmi, ktorí jej budú chýbať. Ešte sa nerozhodla, do ktorej strednej školy sa zapíše, iba vie, že to bude v Novom Sade. Po rozlúčke na školskom dvore ôsmaci s učiteľmi a profesormi odišli na spoločnú večeru a pobavenie do reštaurácie. Už v pondelok vyplnili listinu želaní na zápis do stredných škôl.

vo vojne a ťažiť: koristiť z nevedomosti iných. Z tohto vyplýva, že žiaden súvis nemá s používaním, tak ako je to slovo zaužívané vo vojvodinskej slovenčine, kde sa do slovenského nárečia vtislo pod silným tlakom srbčiny. Keď nám je cieľom zdôrazniť nasledujúce: – upotrebiť na istý cieľ: použiť zbraň, použiť vlak, použiť spisovný výraz, použiť vedomosti v praxi; návod na použitie; – využiť na svoj prospech treba použiť sloveso slovenské – použiť či používať. Vlastne slovenským nedokonavým slovesám používať, upotrebovať a využívať prináleží srbský ekvivalent koristiti a dokonavým slovesám použiť, upotrebiť, využiť v srbčine zodpovedá slovo iskoristiti.

27 /4914/ 4. 7. 2020

Oznamy

KRÍŽOVKA

ČÍSLO 27

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

získal lovom

dinár

Oman (skr.)

dlhý časový úsek

jedovatá látka

strofa

púšťové zviera

jednoduchosť náčinie na zametanie obyvateľ Dánska

ulica časť, zložka celku

teda, ahá vlhčil rosou

rímska bohyňa múdrosti

tri razy

rubeľ

AS HL DU ĽU

vojaci pechoty plytčina v rieke

znížený tón F poradová číslovka

tĺkot

austrálsky vták 2. časť tajničky

tempo

argón zvýšený tón A

liečivý prípravok loď v bazilike

Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Fakulte prírodných vied, úspešne štúdiá ukončili a vysokoškolský diplom získali naši vnukovia – VLADIMÍR LOMEN na odbore aplikovaná informatika a MARTIN ŠRAMKA na odbore učiteľstvo geografie a ekológie. K úspechu im blahoželajú a všetko najlepšie v živote prajú starká a apko Hlaváčovci.

DROBNÉ OZNAMY PREDÁVAM osemmesačné bahnice plemena württemberg. Registrované s pedigree. Kontakt telefón: 063/52-445, Čenej. PREDÁVAM štrnásťmesačné barany plemena württemberg. Registrované s pedigree. Urobená analýza krvi na medivistu a kiu horúčku. Kontakt telefón: 063/52-445, Čenej.

strana predložka

druh hrozna

dlhé samohlásky Španielsko

stúpenec dekadencie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26 – VODOROVNE: prstenec, rok, pole, obal, sen, Jozef, NT, eta, osa, kA, dno, H, t, jed, Kr, cal, clo, pí, Orion, aga, keks, rely, lak, kreslený TAJNIČKA: JOZEF CÍGER HRONSKÝ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 27. júna 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: PAVEL PLECH, Ul. novosadská č. 21, 23 207 Aradáč. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

DROBNÝ OZNAM HĽADÁM pastiera (alebo manželský pár), ktorý by mal na starosti ovce na Čeneji. Zabezpečené ubytovanie, strava a plat podľa dohody. Kontakt telefón: 063/52-445. www.hl.rs

RUMA. V utorok 7. júla o 19. hodine bude v priestoroch Krajanského múzea v Rume (Ul. hlavná 182) otvorená výstava diel profesora Jovana I. Rakidžića a jeho študentov Jána Agarského, Rastislava Škulca a Michala Ďurovku. M. Pap

rozpúšťadlo

ponaučenie

BÁČSKY PETROVEC. V piatok 3. júla o 18. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom bude prebiehať 24. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Hlavným organizátorom podujatia je Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskom Petrovci.

GRATULÁCIA časť stavby časť pluhu

elipsovitá krivka

nepriepustná hornina

CHÝRNIK

Informačno-politický týždenník

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 18. 6. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1334 + 300 do km 1333 + 800 na úseku k. o. Plavna, k. p. č. 3207, a k. o. Bođani, k. p. 3926, nositeľa projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Rumenačka II – NSU180/NSL180/NSO180, v Ul. rumenački put číslo 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3395, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 29. júla 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 30. júla 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

• OZNAMY •

27 /4914/ 4. 7. 2020

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zisťovanie vykonaného stavu a pokračovanie v exploatácii ropy a plynu ropových ložísk J+M1+Bd+Sm-1, M1+Bd+Sm-2 a M1-3 a plynových ložísk Bd-3 a Bd-4 na exploatačnom poli Jermenovci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obecnej správy Plandište, Ul. vojvode Putnika č. 38, do 31. 7. 2020. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu. S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na organizovanie verejnej rozpravy a prezentácie je nevyhnutné, aby všetci zainteresovaní zahlásili svoju účasť prostredníctvom telefónneho čísla: +381 21 487 46 90 alebo prostredníctvom elektronickej pošty na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs. Verejná rozprava a prezentácia budú 3. 8. 2020 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-9205 a 021/782278.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2020 uplynulo 9 rokov, čo som zostal bez mojej matky

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Spracovanie a exploatácia ropy a rozpusteného plynu na exploatačnom poli Lokve. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE oo schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 24. 6. 2020 schválil rozhodnutie o tom, že nositeľ projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., Omladinskih birgada č. 90b, z Belehradu, nie je povinný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu na výrobu elektrickej energie Veternej elektrárne Alibunar 1 celkovej sily 99 MW. Nahliadnuť do rozhodnutia možno v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

SPOMIENKA

na našich rodičov

JÁNA GARAJA

ANNY BERACKOVEJ

18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 3. 7. 2020 z Vojlovice Mamko, smutných 9 rokov uplynulo bez Teba. Iba ten, kto stratil mamku, môže pochopiť môj smútok. V srdci mi zostali natrvalo vryté Tvoj milý úsmev, energickosť a bystroumnosť. Navždy zostaneš v mojom srdci, pretože milovaní nikdy nezomierajú, pokiaľ žijú tí, ktorí si na nich spomínajú. Nech anjeli ochraňujú aj Teba, aj môjho apku. Navždy zarmútený Váš syn Mirko 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

roľníka - maliara 6. 7. 1930 – 22. 8. 2003

MÁRIU GARAJOVÚ

rod. Jaškovú 11. 4. 1934 – 21. 3. 2014 z Kovačice Dávno sa skončila životná púť, ale spomienky zostávajú. Spomíname si na nášho otca pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín a na našu matku, ktorá bola jeho a našou najväčšou podporou. S láskou si na Vás spomíname. Vaše dcéry, zať a vnučky a vnukovia s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. júla 2020 uplynie 15 rokov, čo nie je s nami ocko a starý otec

Oznamujte

SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2020 sme si so smútkom v srdci pripomenuli 10. výročie chvíle, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec, tesť, starý a prastarý otec

v Hlase ľudu

ONDREJ BARTOŠ

021/ 47-20-840

MICHAL NAĎ

17. 10. 1919 – 5. 7. 2005 – 5. 7. 2020 z Kulpína

5. 2. 1934 – 3. 7. 2010 – 2020 z Kysáča

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Na Tvoju dobrotu a lásku nezabúdajú a s úctou si spomínajú: synovia Ondrej a Samuel s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 4. júla 2020 je tomu ťažký a boľavý rok, čo nás navždy opustil môj milovaný, ušľachtilý a nezabudnuteľný manžel

JÁN MOLNÁR

1935 – 2019 – 2020 zo Starej Pazovy

Zabudnúť nemožno nikdy. Kým žijem, budem si na Teba spomínať.

Manželka Katarína

SPOMIENKA

Dňa 4. júla 2020 je tomu ťažký a boľavý rok, čo nás navždy opustil náš milovaný, ušľachtilý a nezabudnuteľný otec a dedo

JÁN MOLNÁR

1935 – 2019 – 2020 zo Starej Pazovy

Žiarila z Teba láska a dobrota. Veľmi nám chýbaš.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu rok, čo nás navždy opustil náš milovaný brat a ujo

V našich srdciach žiješ dodnes. Manželka Zuzana, dcéra Elena s manželom a vnučka Marína s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 smutných rokov odvtedy, čo sa na poslednú cestu pobral

SAMUEL SPEVÁK

JÁN MOLNÁR 9. 11. 1935 – 4. 7. 2019 – 2020 zo Starej Pazovy

S láskou a úctou si na Teba stále spomínajú:

1947 – 2010 – 2020 z Petrovca

Trvalú spomienku si vo svojich srdciach na Teba zachovávajú

Tvoje sestry Anna Slamajová a Zuzana Turanová s rodinami

SPOMIENKA

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 4. júla 2020 je tomu ťažký a boľavý rok, čo nás navždy opustil náš milovaný, ušľachtilý a nezabudnuteľný otec a dedo

Dňa 1. júla 2020 uplynuli 4 boľavé roky, čo nás navždy opustila naša manželka a matka

JÁN MOLNÁR

ZUZANA KUTÁLEKOVÁ rod. Pálenkášová 13. 5. 1959 – 1. 7. 2016 – 2020 z Padiny

1935 – 2019 – 2020 zo Starej Pazovy

I keď je tomu rok, čo nie si s nami, v našich srdciach stále žiješ.

Čas plynie, smútok zostáva a bolesť v srdci neprestáva. S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

Dcéra Anna Čapová s rodinou • OZNAMY •

Dcéra Mária Fabianová s deťmi

manžel Ján a dcéry Zuzka a Elenka 27 /4914/ 4. 7. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 3. júla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Pulz mladých (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 5. júla 10.30 Zlatá brána z roku 2018, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 7. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku budú odvysielané aktuálne príspevky z jednotlivých slovenských prostredí. V pokračovaní nasleduje Pulz mladých. Táto relácia bude venovaná situácii, ktorá je už dlhší čas ústrednou témou tak u nás, ako i vo svete, a to je pandémia koronavírusu. Hovoriť sa bude o tom, ako mladí trávili čas počas karantény, aká bola situácia v najväčších ohniskách nákazy – v Taliansku a Španielsku, o svojej skúsenosti porozpráva i mladá zdravotná sestra. Pozornosť bude venovaná aj mentálnemu zdraviu. Na záver nasleduje Dobroducháreň. Vysielanie pre penzistov. V termíne tejto nedeľňajšej relácie budú odvysielané príspevky: z otvorenia prvej samostatnej výstavy maliarky amatérky Zuzany Madackej z Kysáča, svoju novú knihu predstaví Hložančanka Anna Galambošová, nevystanú zábery z prechádzky po Hložanoch, zo záhrad Anny Vitézovej a rodiny Dubovskej. Na koniec je tu i príspevok o zdraví zubov a starostlivosti o ne u starších ľudí.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 5. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 8. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 3. júla – Ťapákovci Sobota 4. júla – Pestúnka Pondelok 6. júla – Alžbeta Utorok 7. júla – Policajt z New Yorku Streda 8. júla – Pianista Štvrtok 9. júla – Almanya – Vitajte v Nemecku 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 5. júla Film: Lovrecká sezóna 3 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Ja som ty a ty si ja Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 5. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Futbalová súťaž detí v Padine Kolkári padinskej Doliny postúpili do vyššej súťaže Utorok 7. júla 16.00 Chudobný Rómeo v podaní žiakov kovačickej základnej školy Divadelné predstavenie: Dve vône ruže Kreslený film: Popoluška Piatok 10. júla 16.00 Film: Jánošík Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

STAROPAZOVČANIA ZAČALI S DOČASNÝMI PRÍPRAVAMI

O posilách zatiaľ nerozmýšľajú

Matej Bzovský

oronavírusová kríza zjavne skomplikovala život viacerým klubom, a tak i staropazovskej Jednote. Po uvoľnení opatrení štátu ožilo ihrisko povedľa Remeselníckeho domu. Spočiatku postupne, keď sa na peknej a nezanedbanej zelenej ploche najprv zjavili najmladší hráči, ktorým uvoľnenie prinieslo najväčšiu radosť. Disciplinovane rešpektovali predpisy a príkazy svojich trénerov, ktorí ich rozdelili do viacerých skupín. Kabíny nepoužívali a svoje šaty odkladali iba do lavíc, dodržiavali aj iné opatrenia v súvislosti s dezinfekciou a ochranou zdravia

zhromaždenia FK Jednota Jaroslav Baláž, poprial im dobré zdravie a skrátka oboznámil s plánmi pre budúcu sezónu vo Vojvodinskej lige – južnej skupine, ktorú asi doplnia dvoma klubmi, takže sa počet zvýši na 18 členov. Na prvom zoskupení tréneri Vladimir Livaja a Dragan Ogrizović mali na zozname 19 hráčov, prevažne z vlastnej liahne. Vedenie Jednoty sa akiste bude konečne opierať o vlastné sily, o prípadných posilách v klube zatiaľ nerozmýšľajú. Ak Na prvom, neoficiálnom zoskupení boli desa na to Jednota predvätnásti hráči Jednoty aj pod dozorom svojich rodičov. Minulú nedeľu s neoficiálnymi prípravami začali aj seniori. Zoskupili sa v chládku na ihrisku a porozprávali s trénermi. Privítal ich aj predseda

LOPTA SA ROZKOTÚĽALA AJ V HAJDUŠICI

Musia usilovnejšie trénovať Vladimír Hudec

o trojmesačnej prestávke lopta sa znovu rozkotúľala aj v Hajdušici. Aktívni, ale aj tí trochu starší hráči, ktorí nedávno zavesili kopačky na klinec, sa najprv zišli v sobotu 20. júna 2020. Na zasadnutí najprv predseda

dosiahla za zeleným stolom a nie na trávniku. Podľa jeho mienky mužstvo Hajdušice je kvalitné a určite by to potvrdilo aj na ihrisku v jarnej časti majstrovstiev. Podľa slov trénera mužstvo v nových majstrovstvách bude hrať v podobnom zložení ako vlani, vzhľadom na to, že nateraz nieto

Po trojmesačnej prestávke iba ľahšia rozcvička

klubu Vladimír Maliar informoval o celkovej situácii v klube a potom sa prihovoril aj tréner Milorad Mršić. Vyjadril uspokojenie nad tým, že je toto prvá generácia hajdušických futbalistov, ktorej sa podarilo zostať v Prvej juhobanátskej lige viac ako jednu sezónu, ale aj poľutovanie nad tým, že to • ŠPORT •

náznakov odchodu kľúčových hráčov. Podstatné je však to, že mužstvo bude omnoho skúsenejšie ako vlani, a vyjadril mienku, že môže bojovať o miesto v strede tabuľky. Jediný predpoklad je však ten, aby hráči záväzky v klube pochopili omnoho vážnejšie a viac trénovali ako vlani.

Po tomto nasledoval ľahší tréning a po ňom aj kamarátenie hráčov a vedenia klubu pri chutnej kotlíkovej fazuli. Oficiálne prípravy sa začali už v pondelok 22. júna,

sa rozhodne, iste zaangažuje menší počet predovšetkým kvalitných hráčov, bez hromadenia v kádri, ako to bolo v minulom období. Z klubu zatiaľ odišiel jeden z najlepších v minulej sezóne Danilo Živanović, ktorý si skúša schopnosti v superligovom mužstve Rad v Belehrade. Odišli tiež Milan Nikolčić, David Panjak, Dario Krivokuća, kým sa spoľahlivý stopér Nikola Delić nečakane rozhodol zavesiť kopačky na klinec?! Organizované a pravidelné prípravy začnú v najbližšiu nedeľu, keď sa dozvieme, o koho sa budú tréneri v budúcej sezóne opierať. Zmeny budú, ale nie veľké, lebo nové majstrovstvá Jednota privíta asi s oveľa menšími nárokmi ako dosiaľ.

a keď hráči získajú nevyhnutnú kondíciu, budú hrať aj priateľské zápasy. Foto: V. Maliar

HUMANITA V SKUTKOCH V STAREJ PAZOVE

Viacnásobne osožné podujatie Anna Simonovićová

chorým na rakovinu. V Staropazovskej obci s touto zákernou chorobou rvé trojdňové humanitárne momentálne bojujú štyri dievčatká. podujatie Carp cup (lov kaprov Niektoré z nich sa podujatia aj zúudicou) prebiehalo od piatka častnili. Ich rodičia poznamenali, že do nedele na Gajićovom jazere (bý- im je takáto podpora vzácna, lebo valá tehelňa) v Starej Pazove. Carp ich posmeľuje a pomáha v ťažkých cup zorganizovalo staropazovské chvíľach. Združenie športových rybárov Eko Na trojdňovom podujatí sa zúrybolov v spolupráci so Združením častnilo jedenásť rybárskych tímov, Objím srdcom – Nikola Vulinović. Cie- ktoré nepretržite chytali ryby takmer ľom podujatia, ako sme sa dozvedeli päťdesiat hodín. Súťaž prebiehala od organizátorov, je pomoc deťom pod heslom: chyť, odváž a vráť rybu do vody. V posledný deň, totiž v nedeľu, usporiadali aj súťaž vo varení rýb v kotlíkoch a víťazom sa stal tím Veselí Sriemčania zo Starej Pazovy. Podujatie vyvolalo veľký záujem Staropazovčanov, ktorí sa počas troch dní poprechádzali k jazeru, osviežili šťavou alebo kávou a tiež finančne podporili túto humanitárnu akciu. Z viacnásobne osožnej súťaže orTím Veselí Sriemčania navaril najganizátori mali veľkú radosť. chutnejšie jedlo

27 /4914/ 4. 7. 2020

Šport STOLNÍ TENISTI NAJMLADŠÍ V PAZOVSKEJ ŠPORTOVEJ RODINE (5)

Dobrá vôľa všetko zdolá

Matej Bzovský

ejiny staropazovského športu nás zaväzujú nadviazať na síce skromnú, ale vskutku pozoruhodnú činnosť asi najmladších v tejto rodine úspešných športovcov – stolných tenistov práve v roku,

kamarátenie, rozhodli založiť Stolnotenisový klub Jednota. Aj v dnešných dňoch je v miestnostiach tohto mládežníckeho aktívu rušno, lenže sa už viac ako tridsať rokov tam nechodí na tanec. V napochytre pripravenom priestore chlapci zoskupení okolo veľkého nadšenca Milana Ušjaka začali pingpongovať. Keď si celkom zabezpečili výstroj, aj keď klub z administratívnych

Vladimír Turčan môže ešte veľa toho dokázať v obľúbenom športe

a rozhodli sa zvoliť zakladateľské zhromaždenie, zároveň klub so všetkými dokladmi zaregistrovali v Stolnotenisovom zväze Sriemu, neskoršie STZ Vojvodiny. Začali pravidelne súťažiť vtedy v najnižšom stupni, v Sriemskej lige. Prvým trénerom bol práve Milan Ušjak, ktorý najväčšiu pozornosť venoval deťom, a z tejto liahne sa čoskoro zrodilo prvé mužstvo.

druholigistov. Ako veľmi mladé mužstvo v tejto silnej lige hrali iba jednu sezónu. V tíme boli Vladimír Turčan, Janko Havran, Stefan Mladenović a Zlatko Janjić. Keďže z desiatich účastníkov obsadili ôsme miesto, táto pozícia nestačila na záchranu. Zostúpili do Vojvodinskej ligy, tam, kde boli predtým, a v nej súťažili aj v sezóne 2005/2006 v konkurencii

Stolné tenistky a stolní tenisti Jednoty vo svojej miestnosti Kertis

keď sa začali oslavy veľkého výročia – 250 rokov odvtedy, čo prví Slováci zakročili do Starej Pazovy. Prvé pevnejšie kroky hráčov vôkol zeleného či modrého stola, rozdeleného sieťkou a s raketou v rukách, siahajú od roku 1998, keď sa v chýrečnom mládežníckom aktíve Kertis (dnes Ulica Jána Sýkoru), do ktorého roky dievčatá a chlapci chodievali na tanec a

dôvodov jestvoval iba na papieri v zime roku 1983, činnosť sa naplno rozprúdila. Spočiatku usporadúvali skôr rekreačné súťaže medzi mládežníckymi aktívmi z iných ulíc. Na týchto súťažiach sa obyčajne stretávali starí známi, okrem Milana Ušjaka aj Michal Ľavroš, Zlatko a Vladimír Turanovci, Miroslav Zelenák a Janko Havran. Netrvalo dlho

Mužstvo Jednoty hrá takmer každoročne na SNS v Petrovci: Vladimír Turčan, Michal Domoni, Marko Striško a Oleg Turčan (zľava)

Vladimír Gubečka a Oleg Turčan na tréningu (zľava)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Po pôsobení v tejto lige v sezóne 2002/2003 a získanom prvom mieste postúpili do Vojvodinskej ligy. Podarilo sa to mužstvu v zostave: Dragan Danguzov, veľký priateľ zo Šídu, Vladimír Turčan, Zlatko Janjić, Miroslav Klátik a Janko Havran. Úvodnú sezónu skončili na treťom mieste, ktoré im umožnilo postúpiť o stupienok vyššie – do spoločnosti

desiatich mužstiev. S cieľom, aby umožnili aj ostatným svojim členom súťažiť, formovali druhé, tzv. náhradné mužstvo, ktoré v sezóne 2003/2004 zaradili do Báčsko-sriemskej ligy. V zostave boli Dino Hetzl, Denis Zafirović, Boris Lešťan, Darko Hric, Boris Podlavický, Marko Ćurčić, Nenad Berta a Dávid Baláž. V prvých rokoch pôsobe• ŠPORT •

Mladučký víťaz slávnosťového turnaja v roku 2011 Boris Lešťan (drží pohár a diplom) v spoločnosti trénera Janka Havrana

nia klub nemal vlastný a stály priestor. Často sa sťahovali z jedného miesta na druhé, najdlhšie trénovali a hrali majstrovské zápasy v hale Park povedľa ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Konečne tento problém natrvalo vyriešili, keď členovia klubu v čele s novým predsedom Michalom

Trojka: Marko Striško, Oleg a Vladimír Turčanovci (zľava) s trofejou zo Slávností

44 hráčov na otvorenom turnaji do rodinného domu nevráti. V v Báčskej Topole. Na podobnom takejto dosť neprajnej situáturnaji v Sente bolo 48 stolných cii pozornosť museli venovať tenistov a medzi najlepšími ôsmi- mladým, veľmi talentovaným mi bol aj Darko Hric. Zúčastnili hráčom z vlastnej liahne. Výsa aj na ďalších turnajoch, na znamné úspechy zaznamenáva Slávnostiach v Báčskom Petrovci sedemnásťročný Vladimír Gubeča tiež iných vojvodinských dedi- ka, ktorý po zranení vo futbale nách, na ktorých pozoruhodné zobral do rúk stolnotenisovú úspechy nikdy nevystali. raketu. Vladimír je ináč výborný Nová éra sa začala v harmonikár a pravidelne sa zúroku 2010 so staronovým častňuje v programoch folklórpredsedom Michalom neho súboru SKUS hrdinu Janka Domonim. Klub pravi- Čmelíka. Popri ňom sú i takmer delne súťaží v pokrajin- veterán Vladimír Turčan, Olegov skej lige. V tejto oveľa otec, a ako nám prezradil, ešte silnejšej konkurencii mi- nie je pre „staré železo“, a tiež nuloročnú sezónu dobre slušné talenty Dávid Leňovský, odštartovali, dlho boli v Vladimír Vrška, Marko Striško a strede tabuľky, ale im ko- ostatní nádejní hráči, ktorí budú ronavírusová pandémia tento vzorný klub držať na pevpráve tak ako i ostatným ných nohách a zaznamenávať športovcom prerušila ďalšie úspechy. Toto zoskupesúťaž. V konkurencii nie mladých ľudí, v ktorom je desiatich dosť silných veľa Slovákov, by nejestvovalo, klubov vo Vojvodinskej keby sa do práce klubu aktívne Janko Havran hral za Jednotu vo Vojvo- lige zakotvili na dinskej a v Druhej lige, trénoval stolných piatom mieste, tenistov a zvíťazil aj na Slávnostiach čo je ich konečv roku 2013 né umiestnenie Domonim, spolu s priaznivcami v sezóne 2019/2020. „ozbrojenými“ predovšetkým Novú sezónu dočkajú obrovskou vôľou a za skromných príliš zoslabení, lebo finančných prostriedkov upravili Oleg Turčan, jeden z najterajšiu miestnosť, ktorej zacho- lepších hráčov, mieni v vali meno Kertis. Pekne upravený septembri pokračovať útulok a všetko vôkol neho už v štúdiách v slovenskej roky maximálne využívajú na Bratislave. Predtým z tréningy a zápasy. Prvé mužstvo rovnakých dôvodov, ako tréner do svojich rúk pre- ale do Nitry odišiel Bobral Janko Havran, kým sa o deti ris Lešťan, tiež jedna s viac staral Zlatko Janjić. Začali sa opôr mužstva, kde práve i úctyhodné úspechy. Tak Boris skončil štúdium, už sa aj Lešťan a Darko Hric zaujali tretie, zamestnal, takže sa pod- Predseda Michal Domoni môže hrať resp. štvrté miesto v konkurencii ľa všetkých náznakov aj bosý... • ŠPORT •

nezapojili aj rodičia hráčov. Klub sa ináč financuje z obecného rozpočtu, doteraz dostáva 150 000, ale to nepostačuje na to, aby sa zaplatili všetky nemalé výdavky, ktoré si vyžaduje nielen súťaž, ale i ostatný športový výstroj.

Raketa a harmonika: Vladimír Gubečka sa úspešne uplatňuje na oboch poliach

Napríklad kvalitná raketa stojí asi 100 eur, guma na ňu ďalších 25 eur a na pravidelné súťaže rôzne poplatky vynášajú takmer 30 000 dinárov. Okrem cestovných a iných trov, samozrejme, bez podpory rodičov by to normálne nešlo. Od všetkého, čo je spojené s financiami, najdôležitejšie je zoskupovanie mladých ľudí a vytváranie družobného a zdravého ovzdušia, pričom sú niekedy výsledky v tieni, takmer v druhom pláne. Snímky: z archívu autora a J. Pucovský

27 /4914/ 4. 7. 2020

Šport VYDARENÝ TURNAJ NÁDEJNÝCH FUTBALISTOV

Debut Kovačičanov Ján Bokor

Dolina). Ročník 2007: 1. FŠ Proleter B. Karlovac, 2. FŠ Voju Gačića Pančevo, 3. FŠ Dolina. Najlepší hráč Nemanja Inđić (FŠ Poleter), najlepší brankár Andrej Ristić (FŠ Voju Gačića), najlepší

rek), najlepší strelec Danilo Papić (FŠ Voju Gačića). ráči na ihrisku, účastníci a Ročník 2011: 1. FŠ Jedinstvo organizátori sa postarali As Kačarevo, 2. FŠ Dolina, 3. o to, aby nič nechýbalo FŠ Borac. hosťom, ktorým splnili všetky Najlepší hráč Andrej Opalić (FŠ želania. Za snahu si všetci zaslúžili Jedinstvo), najlepší brankár Ilija výbornú známku. Tí skúsenejKocevski (FŠ Jedinstvo), ší účastníci viac ukázali a zanajlepší strelec Andy znamenali pozoruhodné výTrnovský (FŠ Dolina). sledky. Chvályhodné je, že na Ročník 2012: 1. FŠ turnaji debutovali susedia z Jedinstvo, 2. FŠ Voju Kovačice s troma kategóriaGačića, 3. FŠ Proleter. mi a iste si odniesli domov Najlepší hráč Đorđe pekné skúsenosti. Podobne Obradović (FŠ Jedinsa to vzťahuje i na Debeljastvo), najlepší brankár čanov, ktorí účinkovali druhý Ilija Kocevski (FŠ Jedinraz s jedným mužstvom mlastvo), najlepší strelci dých futbalistov. Tí, čo dlhšie Pavle Đorđević a Aleksa pracujú s mladými nádejnými Nikolin (FŠ Voju Gačića). hráčmi, dokázali kvalitu a od Nakoniec sa hostia organizátorov získali primepoďakovali hostiteNajlepší v generácii 2010: 1. miesto FŠ Voju Gačića (v strede), 2. miesto FŠ Bečkerek rané odmeny. ľom za skvelé pohoste(vľavo), 3. miesto Lavovi (vpravo) Ročník 2006: poháre a menie a organizáciu. Rozišli daily: 1. miesto OFK Plandište, strelec Marko Đurić (FŠ Dolina). Proleter). sa s pozdravom: „Dovidenia, o rok 2. miesto FŠ Dolina Padina, 3. Ročník 2010: 1. FŠ Voju Gačića, sa znovu stretneme v Padine!“ Ročník 2008: 1. FŠ Dolina, 2. miesto FŠ Borac Starčevo. FŠ Voju Gačića, 3. FŠ Budućnost 2. FŠ Bečkerek Zreňanin, 3. FŠ Organizačný výbor sa poďakoNajlepší hráč Aleksandar Popov Zvečka. Lavovi Belehrad. val rodičom a početným sponzo(OFK Plandište), najlepší brankár Najlepšia hráčka Aleksandra rom, bez pomoci ktorých by sa Najlepší hráč Marek Trnovský Predrag Milićević (OFK Plandište), (FŠ Dolina), najlepší brankár Ivan Taran (FŠ Voju Gačića), najlepší toto športové podujatie nemohlo najlepší strelec Robert Delić (FŠ Matić (FŠ Voju Gačića), najlepší brankár Marko Simić (FŠ Bečke- tak úspešne vydariť.

strelec Darko Petráš (FŠ Dolina). Ročník 2009: 1. FŠ Proleter, 2. FŠ Glogonj, 3. FŠ Dolina. Najlepší hráč Vuk Milojković (FŠ Proleter), najlepší brankár Lazar Babić (FŠ Proleter), najlepší strelec Branislav Ignjatov (FŠ

DRUHÝ VÍKEND FUTBALOVÉHO TURNAJA V PIVNICI

Prevýšili všetky rekordy Miroslav Pap

inulú sobotu a nedeľu na štadióne FK Slávia prebiehala druhá časť detského futbalového turnaja. Aj toho víkendu turnaj poznačil veľký počet detí – hráčov. V sobotu zápasilo 16 skupín, vo vekovej kategórii 2009, kým v nedeľu bolo 14 mužstiev, generácia narodená v roku 2011. V sobotu na treťom mieste skončila Sutjeska B. D. Polje, ktorá zdolala pivnickú Sláviu 1 : 0. Vo finálovom zápase si sily zmerali OFK Bačka a Krila Krajine, a výsledok po kopaní penált bol 4 : 3. V nedeľu hrali tí najmenší. Tretie miesto si vybojoval báčsky FK Tvrđava

www.hl.rs

V druhý víkend turnaja hostiteľský FK Slávia ukázal väčšiu bojovnosť

Informačno-politický týždenník

proti odžackému FK Tekstilac 3 : 0. Vo finále sa stretli Sutjeska Bačko Dobro Polje a Bambino Palić. Ako aj v sobotu po kopaní penált Sutjeska mala viac šťastia a porazila Bambino 4 : 3. Členovia FK Slávia, ako organizátori 7. detského futbalového turnaja, sú nadovšetko spokojní s jeho celkovým priebehom. Najmä čísla svedčia o tom, že aktuálny ročník prevýšil všetky rekordy. Celkovo sa turnaja zúčastnilo 28 futbalových klubov, zápasy hralo 58 družstiev, ktoré tvorilo vcelku 870 hráčov. Tieto číslice iba svedčia o tom, že záujem detí o futbal a všeobecne o športové aktivity neklesá. FK Slávia aj naďalej bude pokračovať v organizovaní detského turnaja, z ktorého sa časom vyprofilujú budúce hviezdy jednotlivých klubov a možno aj veľkí profesionáli. • ŠPORT •

FUTBALOVÝ SVIATOK V PADINE

Pekne zapôsobili: tri generácie FŠ Dolina – 2007, 2009 a 2011

Prvýkrát na turnaji: mužstvo kovačického FK Slávia, ročník 2008

Hralo 45 družstiev!

Ján Bokor

ž osem rokov padinská Futbalová škola Dolina v posledný júnový víkend usporadúva turnaj pre mladých nádejných futbalistov, svojráznu prehliadku talentov v najobľúbenejšom športe. Turnaj sa pred týždňom hral v sťažených podmienkach, keďže koronavírus rozohnal futbalistov z ihriska. No vedenie FŠ Dolina sa predsa rozhodlo zoskupiť mladých futbalistov do povestnej

padinskej doliny, aby nezmizla bohatá tradícia. Je to dôkaz, že práca v klube pokračuje, hoci sú majstrovstvá prerušené. Mladí futbalisti trénovali a rodičia sa pričinili o to, aby im zabezpečili všetky podmienky na športovanie. Výzvu FŠ Dolina na účasť prijalo, a potom sa aj zúčastnilo až 45 družstiev! Tesne pred začiatkom turnaja rodičia detí dôkladne upravili miestnosti a ihrisko ŠS Dolina, aby svojim hosťom umožnili maximálne podmienky na pekný pobyt v Padine. Dva dni na krásne upravených ihriskách Doliny behali mladí futbalisti z Pančeva, Kačareva, Uljmy, Plandišta, Banátskeho Nového Sela, Glogonja,

Dievčatá FŠ Voju Gačića z Pančeva narodené v roku 2007 hrali rovnocenne s chlapcami

zo Starčeva, Zvečky, Zreňanina, z Belehradu, Debeljače, Kovačice, Banátskeho Karlovca a domáci Padinčania. Hralo sa na štyroch ihriskách a družstvá boli formované podľa ročníkov. V sobotu 27. júna hrali ročníky 2007, 2009 a 2011, kým v nedeľu na trávniku behali deti narodené v rokoch 2006, 2008, 2010 a 2012. Všetci účastníci ukázali, že úspešne zdolávajú futbalovú abecedu, a mnohí prejavili veľký futbalový talent. Napriek silnej páľave deti z plného hľadiska podporoval veľký počet rodičov a milovníkov futbalu v Padine. Tí, čo sa rozhodli dva víkendové dni stráviť na ihrisku v padinskej doline, mali čo vidieť.

Najlepší strelec, generácia 2011: Andy Trnovský so Zlatkom Šimákom

Tri najlepšie mužstvá 2008: 1. miesto FŠ Dolina (v strede), 2. FŠ Voju Gačića (vľavo), 3. FŠ Budućnost Zvečka

Najlepší hráč, ročník 2008: Marek Trnovský so Zlatkom Ďuricom

Zo zápasu Dolina – Slávia

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Lugu Mgr. Ján Vida, farár – administrátor

ejiny tejto malebnej dediny v kopcoch sa začali písať v roku 1902 s príchodom Slovákov do týchto končín. Medzi prvými boli rodiny z Hložian, neskôr pribudli osadníci z Petrovca, Kulpína, zo Selenče, Suseka a z Čelareva. Postupne ako sa budovala dedina začal sa organizovať aj cirkevný život. Prvým vedúcim v zakladajúcom sa zbore bol Juraj Šinka, učiteľ. Výstavba modlitebne je tou najväčšou udalosťou v prvom dvadsaťročí jestvovania dediny. K usporiadaniu duchovného života prišlo z podnetu Adama Vereša, farára v Iloku. Vtedy sa Lug stal fíliou ilockého cirkevného zboru. Veľkým potešením a radosťou pre tento zbor bola udalosť v roku 1928, keď sa z drevenej zvonice po prvýkrát v dedine ozval hlahol dvoch zvonov. V prvú septembrovú nedeľu v roku 1971 bola posvätená veža, ktorá bola vybudovaná vedľa modlitebne. V roku 1989 sa začala výstavba farskej budovy, ktorá bola posvätením

v roku 1990 odovzdaná do služby. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa začali aktivity detskej besiedky, pokonfirmačnej mládeže a založené boli Oltárny krúžok žien a spevokol. V roku 1995 sa Lug ako fília pripojil k Báčskej Palanke a v roku 1999 prišlo k osamostatneniu zboru. Vo sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebesá v roku 2006 bol posvätený nový kostol. V tomto cirkevnom zbore pôsobili títo kňazi: Miloslav Križan, Pavel Valtínyi, Adam Vereš, Ivan Vereš, Michal Sľúka, Michal Štrba, Samuel Hnilica, Pavel Máľach, Michal

Milec, Želislav Sľúka, Michal Kolár, Ján Valent a potom opäť Michal Kolár. Po smrti Michala Kolára duchovne tento zbor zaopatrovali viacerí farári našej cirkvi. Od roku 2011 administrátorom cirkevného zboru je Ján Vida. Hlavné a nešporné služby Božie sa konajú pravidelne s predčitateľskou službou a raz v mesiaci v popoludňajších hodinách služby Božie vykonáva duchovný pastier. V adventnom a pôstnom čase sa konajú stredtýždňové služby Božie. Pravidelne sa stretáva Oltárny krúžok žien, ktorý má na starosti úpravu záhradiek okolo kostola a farskej budovy. Detská besiedka sa stretáva pred Vianocami a Veľkou nocou a konfirmácia sa tu koná každý druhý rok.