Hlas ľudu 28/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

11. 7. 2020 | 28 /4915/

Uzávierka čísla: 8. 7. 2020

V sobotu 4. a nedeľu 5. júla si Selenčania pripomenuli 262. výročie príchodu Slovákov do tejto dediny. Do osláv sa zapojili viaceré spolky, najväčší záujem bol o výstavu etnosekcie a kultúrno-umelecký program na nádvorí základnej školy. Celkové oslavy boli pomerne zredukované pre opätovný nárast intenzity pandémie. M. Pap

Tradičný Festival vážnej hudby Jarné nôty v organizácii MOMS Petrovec odznel v netradičnom letnom termíne (3. júla) v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia. Jeho 24. ročník si zapamätáme ako vzácnu príležitosť pre mladé hudobné talenty ukázať verejnosti svoj umelecký rast, lebo tohto roku sa pre pandémiu ochorenia Covid-19 nekonali žiadne súťaže. A. Francistyová

Jeden z prvých juhoslovanských letcov bezmotorových lietadiel a jeden z prvých učiteľov letectva na klzákoch, ktoré sa stali dôležitými lietadlami v období zákazu výroby lietadiel v Nemecku po prvej svetovej vojne, bol aj Dušan Nedoklanac, žiak petrovského gymnázia. O tomto letcovi po 80 rokoch od jeho tragickej smrti v prílohe Mozaika píše Viera Kaňová. J. Čiep / Foto: z archívu V. Kaňovej

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Čo prinesie nový deň?

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Anna Francistyová

kutočne už nič nie je, ako bývalo. Ani leto, ani júl. A ako dôkaz toho, že ešte pred rokom sme tu mali pravidelné kultúrne akcie, je i správa odbornej poroty minuloročného Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, ktorú sme v týchto dňoch dostali do redakcie. V tomto i v budúcom čísle Hlasu ľudu si vďaka slovám odborníkov pripomenieme, ako to koncom júna 2019 bolo na festivalovom zámku v Kysáči. Správa o ďalšom ročníku sa nechystá, lebo jún 2020 musel zostať bez Zlatej brány. Aj bez Stretnutia pod lipami, bez Literárneho snemovania, júl bude bez zájazdov našich súborov na Slovensko, bez účasti na tamojších festivaloch... A ani nie tak dávno sme v tomto období riešili aj takúto dilemu: dlho očakávaná udalosť sa časovo kryla s ďalšími podujatiami, na ktorých sme tiež museli alebo chceli byť. Spomínate si? V ten istý júlový víkend totiž prebiehali Kulpin fest v Kulpíne, Selfest v Selenči a Dunajský bál v Báčskej Palanke... A tieto hudobné sviatky boli predohrou veľkého júlového festivalu Exitu. Ani ten tohto roku nebude júlový. V týchto dňoch dokonca organizátori veľkých hudobných podujatí (a medzi nimi aj novosadského Exitu) oslovili verejnosť spoločným vyhlásením, kde uviedli, že sa pre zhoršenie epidemiologickej situácie festivaly neuskutočnia v auguste v plánovanom formáte. Už teraz je isté, že obvyklých festivalových vydaní s viac desiatok tisíc ľudí tohto roku nebude. Ako alternatíva úplnému

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 Do starých koľají

ĽUDIA A UDALOSTI

10 Ženský spolok storočný Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

zrušeniu festivalov prehodnocuje sa variant, aby festivaly odzneli tak trochu symbolicky s niekoľko stovák, alebo ak zdravotná situácia dovolí, niekoľko tisíc ľudí. Ale aj tieto plány, vo chvíli, kým píšeme tieto riadky, vyznievajú ako utópia. Nemienime kalkulovať o tom, či čelíme druhej vlne infekcie, alebo sa koronavírus v našej krajine teraz dostáva do plnej sily. Ani o tom, či sa jarným niekoľkomesačným obmedzením pohybu, zavretými hranicami, školami, reštauráciami a nákupnými centrami podarilo len dočasne držať mieru rozšírenia nákazy v prijateľných medziach, a teraz po uvoľnení opatrení sa pandémia vrátila. Skutočnosť je taká, že počet nakazených prudko rastie. A že tejto štatistike prihrávajú plné reštaurácie, pláže, tribúny futbalových štadiónov, koncertné priestory. Oceňujeme smelosť organizátorov Festivalu vážnej hudby Jarné nôty v piatok 3. júla v Petrovci usporiadať pravidelné hudobné stretnutie našich mladých talentov a ich podporovateľov. Chceme veriť, že dodržiavanie bezpečnostných opatrení (dezinfekcia rúk, rúška a plánované obsadenie iba označených stoličiek v sieni) naplno zabralo. Že len v tom pozitívnom duchu budeme spomínať jedno z ojedinelých kultúrnych podujatí vojvodinských Slovákov, kde pookriali tak účastníci, ako aj návštevníci pri kvalitnom hudobnom programe. S neistotou sa pozeráme do zajtrajška. Niektoré tradičné podujatia usporiadatelia zahlásili na jeseň. Ale s veľkým otáznikom. Ťažko v týchto krušných časoch niečo plánovať. Zvlášť ak to predpokladá masovosť na javisku a v hľadisku. Nevieme, čo prinesie jeseň, čo august, ba čo prinesie nový deň. A nezávisí to len od hrozby nakazenia koronavírusom.

MOZAIKA

KULTÚRA

28 So školou sa rozlúčili aj padinskí ôsmaci

ŠPORT

43 Hrať prestali, futbalu zbohom nepovedali

19 Zakladateľ Slovenského gymnázia

Na titulnej strane: Slnečný obrázok na spríjemnenie júlovej nálady

DOO MAGYAR SZO KFT,

Foto: pixabay

Nový Sad

• •

28 /4915/ 11. 7. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Do starých koľají Miroslav Pap

rastický nárast nakazených koronavírusom je už dva týždne prítomný na našom území. Z toho dôvodu v jednotlivých mestách a okresoch je opäť zavedený núdzový stav. V utorok prezident Srbska Aleksandar Vučić zverejnil nové opatrenia, ktoré sa týkajú tak celého štátu, ako aj hlavného mesta, ktoré podľahlo najintenzívnejšiemu šíreniu tohto vírusu. Vo svojom prejave zdôraznil, že je situácia alarmujúca. V utorok bol, ako tvrdí, najťažší deň pre Srbsko počas celého obdobia poznačeného prítomnosťou koronavírusu, a to preto, že v tento deň prišlo o život 13 osôb. Aktuálne je situácia najprajnejšia vo Vojvodine, kde vírus nenaberá tak rýchlo na intenzite ako v južnejších častiach

krajiny. Pre Belehrad platia osobitné opatrenia. Ako prvé od stredy 8. júla platí nariadenie krízového štábu, že sa v zatvorenom a otvorenom priestore nemôže nachádzať viac ako päť osôb. Toto opatrenie platí pre celú krajinu. Druhé opatrenie sa týka opätovného obmedzeného pohybu obyvateľov Belehradu. Teda v piatok od 18. do 5. hodiny ráno v pondelok platí pravidlo zákazu pohybu vo verejnosti. Výnimkou sú matky s deťmi a penzisti, ktorým spolu s majiteľmi domácich zvierat bude dovolený chvíľkový pohyb aj počas karantény. Tieto nové opatrenia, týkajúce sa najviac hlavného mesta, vyvolali vlnu nepokojov obyvateľov, ktorí nesúhlasia s opätovným obmedzením pohybu. Najmä nárast nakazených spôsobil aj nedostatok lôžok pre pacientov v covid nemocniciach, a preto prezident informoval, že sa v blízkej budúcnosti vybudujú

dve covid nemocnice, a to v Belehrade a Kruševci. Štát zabezpečí aj 10 modulárnych nemocníc, ktoré budú ľahko prenosné. Veľké riziko predstavuje v rovnakom čase prítomnosť koronavírusu a sezónnej chrípky, ktorá je zvyčajne prítomná v jesennom období. Z toho dôvodu štát zabezpečí aj 2 milióny vakcín na obmedzenie šírenia sezónnej chrípky. Kým Srbsko bojuje s opätovným nárastom nakazených, aj naďalej v popredí zostáva čoraz problematickejší dialóg s Prištinou. V tejto súvislosti sa v utorok 7. júla v Berlíne osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák stretol s nemeckým prezidentom Frankom Steinmeierom a šéfom diplomacie Heikom Maasom, ktorý zdôraznil fakt, že je nevyhnutný rýchly pokrok pre obyvateľstvo západného Balkánu a že v tomto môže pomôcť iba Európska únia. Nemecká kancelárka Angela

Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok 10. júla organizovali v Paríži videosamit, ktorý sa venoval práve západnému Balkánu a dialógu Belehradu a Prištiny. Následne 12. júna bude pokračovať tzv. prvé kolo pokračovania dialógu, ktoré bude prebiehať v Bruseli. Na stretnutí sa zúčastnia predseda Rady EÚ Charles Michel, šéf európskej diplomacie Josep Borrell, osobitný zástupca EÚ Miroslav Lajčák, prezident Srbska Aleksandar Vučić a kosovský premiér Avdullah Hoti. Srbsko do tretice má pred sebou ďalšiu významnú úlohu, a to je formovať novú vládu. Podľa slov prezidenta konzultácie, keď ide o formovanie novej vlády, začnú 15. alebo 16. júla. Najneskôr do 25. augusta by Srbsko mohlo mať zostavenú novú vládu, ktorá to nebude mať ľahké. Srbsko očakáva ťažké leto a možno ešte ťažšia jeseň, hlavne čo sa týka uvedených troch oblastí.

foto: Reuters

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

KONEČNÉ VÝSLEDKY PARLAMENTNÝCH A POKRAJINSKÝCH VOLIEB V SRBSKU

Vo Vojvodine účasť trochu vyššia Danuška BerediováBanovićová

arlamentné spolu s pokrajinskými a lokálnymi voľbami sa v Srbsku konali 21. júna. Parlamentné voľby sa 1. júla zopakovali na 234 volebných miestach. Na voľbách sa zúčastnilo 21 volebných listín a časť opozície voľby bojkotovala. Konečné výsledky volieb, teda Správu o úhrnných výsledkoch volieb národných poslancov Národného zhromaždenia Republiková volebná komisia prijala na 172. zasadnutí 5. júla. Najviac mandátov získala volebná listina Aleksandar Vučić – Pre naše deti. Právo voliť na voľbách 21. júna a 1. júla malo 6 584 376 voličov zapísaných do volebného zoznamu

a svoje právo na 8 433 volebných miestach využilo 3 221 908 voličov, vlastne 48,93 %. Ako uvádza Republiková volebná komisia (RIK) vo svojej správe, volebné kvórum prekročilo 7 volebných listín, z čoho 4 sú menšinové. Volebná listina Aleksandar Vučić – Pre naše deti získala 1 953 998 hlasov, vlastne 60,65 % z celkového počtu voličov, teda 188 mandátov. Volebná listina Ivica Dačić – Socialistická strana (SPS), Jedinečné Srbsko (JS) – Dragan Marković-Palma získala 334 333 hlasov, vlastne 10,38 %, teda 32 mandátov. Volebná listina Aleksandar Šapić – Víťazstvo pre Srbsko získala 123 393 hlasov, vlastne 3,83 %, teda 11 mandátov. Volebná listina Vajdasági Magyar Szövetség – Pásztor István – Zväz vojvodinských Maďarov získala 71 893 hlasov, vlastne 2,23 %, teda 9 mandátov.

Volebná listina Akademik Muamer Zukorlić – Len vpred – Strana spravodlivosti a zmierenia – Demokratická strana Macedóncov získala 32 170 hlasov, vlastne 1,00 %, teda 4 mandáty. Volebná listina Albánska demokratická alternatíva – Zjednotená dolina získala 26 437 hlasov, vlastne 0,82 %, teda 3 mandáty. Volebná listina SDA Sandžaku – Dr. Sulejman Ugljanin získala 24 676 hlasov, vlastne 0,77 %, teda 3 mandáty. Pokrajinská volebná komisia tiež zverejnila konečné výsledky volieb poslancov do Zhromaždenia APV. Z 1 696 292 voličov zapísaných do volebného zoznamu volilo 852 972 voličov, teda 50,28 %. Podľa správy Pokrajinskej volebnej komisie volebné kvórum prekročilo 7 listín, a to: Aleksandar Vučić – Pre naše deti – 498 495 hlasov, teda 76 mandátov; Ivica

Dačić – Socialistická strana (SPS), Jedinečné Srbsko (JS) – Dragan Marković-Palma – 90 512 hlasov, teda 13 mandátov; Vajdasági Magyar Szövetség – Pásztor István – Zväz vojvodinských Maďarov – 75 218 hlasov, teda 11 mandátov; Vojvodinský front – Zjednotení pre demokratické Srbsko – 41 455 hlasov, teda 6 mandátov; Pre kráľovstvo Srbska – Pre srbské vojvodstvo – 34 083, teda 5 mandátov; Metla 2020 – 35 479 hlasov, teda 5 mandátov; Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana – 26 489 hlasov, teda 4 mandáty. Pozorovacie misie CRTA a CeSID na zopakovaných voľbách, pre zhoršenú epidemiologickú situáciu v našej krajine, po prvýkrát nesledovali priebeh volieb. (Zdroj: Republiková a Pokrajinská volebná komisia)

TRADIČNÉ PODUJATIE V SADE JANKA KRÁĽA V BRATISLAVE

Pamätný deň zahraničných Slovákov

D. Berediová-Banovićová

eň zahraničných Slovákov, 5. júla, sa ako sviatok všetkých krajanov oslavuje od roku 1993, teda od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zároveň na Slovensku je v ten deň aj štátny sviatok sv. Cyrila a Metoda. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si tento deň pripomína ceremoniálom kladenia kvetov pri Základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave. Od roku 2016 sa krajania prezentovali programom na Hlavnom

námestí v Bratislave, v rámci Kultúrneho leta a hradných slávností. V dôsledku pandémie koronavírusu tohto roku však nie. V bratislavskej Petržalke sa v nedeľu 5. júla stretli krajania, predstavitelia štátnych orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky a hostia z Českej republiky, Kanady, Maďarska, Rakúska, zo Srbska a z Ukrajiny. V rámci slávnostného podujatia všetkých privítal Peter Prochádzka, od 1. júla 2020 poverený vládou SR riadením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Moderátor programu Ľudovít Pomichal z ÚSŽZ prítomných uvie-

dol do atmosféry podujatia myšlienkovým posolstvom, v ktorom vyzdvihol najmä aspekt motivácie potrebnej súdržnosti krajanov v slovenskom svete s ich materskou krajinou – Slovenskom. Okrem iného akcentoval dôležitosť a osobitosť priestoru, v ktorom sa podujatie uskutočňuje. Katarína Mosnáková-Bagľašová, Ivan Slávik a Ondrej Druga sa postarali o spríjemnenie atmosféry podujatia slovenskými ľudovými piesňami. Nakoniec oficiálni hostia poctili pamiatku krajanov priložením vencov a kytíc kvetov k 4,5-tonovému monolitu z Tardošského

mramoru, ktorý je dar Slovákov z Maďarska, osadený v Sade Janka Kráľa od roku 2000. Ešte predtým moderátor podujatia sa v mene všetkých prítomných obrátil s ďakovnou rečou na JE veľvyslanca Jána Varša, ktorý stál na čele ÚSŽZ od roku 2015 a so svojím postom predsedu ÚSŽZ, ako aj dlhoročným pôsobením v diplomacii Slovenskej republiky sa rozlúčil 1. júla tohto roku. Zdroj: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Foto: Ľudovít Pomichal

28 /4915/ 11. 7. 2020

Týždeň COVID-19

Koronavírus opäť naberá na intenzite Miroslav Pap

ituácia v súvislosti s koronavírusom opäť nie je prajná. Najmä posledné dva týždne pandémia má silnejúcu tendenciu, čo sa odzrkadľuje na počtoch nakazených nielen v našej krajine, ale aj v celom svete. Celková situácia by sa dala prirovnať k sínusoide, lebo klesajúce počty nakazených zase začali rásť, čo spôsobuje záťaž vo všetkých odvetviach. Letné obdobie, ktoré malo do určitej časti zastaviť pandémiu, predsa, ako vidieť, neurobilo nič, ba naopak. Dňa 7. júla bolo na celosvetovej úrovni infikovaných 11 756 506 ľudí, o život už prišlo 541 086 ľudí a vyliečených bolo 6 753 170. Najhoršie na tom sú Spojené štáty americké, ktoré hlásia až 3 milióny nakazených, na druhom mieste podľa počtov je Brazília (1,6 mil.) a tretia je India (721 310). Najdesivejšia je práve predstava výsledkov výskumu portálu Reuters, že vo svete každých 18 sekúnd zomrie niekde človek na koronavírus. V Európe, čo sa týka úmrtnosti, je na tom najhoršie Veľká Británia, v ktorej pandémii podľahlo až 43 730 ľudí. Zástupkyňa riaditeľa Inštitútu Batut Darija Kisić-Tepavčević zdôraznila, že vírus neprestal cirkulovať medzi obyvateľmi Srbska. Aj naďalej apeluje na obyvateľov, aby nosili ochranné rúška a prísne sa dodržiavali pravidiel, ktoré stanovuje krízový štáb. Avšak najviac by pravidlá mali dodržiavať obyvatelia miest a okresov, v ktorých sú alarmujúce čísla nakazených. Núdzový stav je opäť vyhlásený v 13 mestách. Sú to: Belehrad, Nový Pazar, Tutin, Kragujevac, Vranje, Ivanjica, Šabac, Čačak, Kraljevo, Arilje, Požega, Užice a Priboj. V priemere okolo 300 nakazených je denne na celorepublikovej úrovni. Vo Vojvodine narastá počet nakazených

www.hl.rs

v Novom Sade a vo Vrbase. Dňa 6. júla evidovali v Klinickom centre Vojvodiny 153 pacientov nakazených koronavírusom, kým 9 bolo napojených na prístroje umelej pľúcnej ventilácie. Koronavírus spôsobuje problémy aj na pohraničných priechodoch. Grécko zatvorilo hranice pre obyvateľov Srbska v termíne od 6. do 15. júla, pričom ak počty nakazených nebudú klesať, otvorenie hraníc sa posunie. Turisti, ktorí

zapríčinila aj stroskotanie letnej prímorskej sezóny, čo sa, samozrejme, odzrkadlí aj na ekonomike prímorských štátov. Od 24. júna musia cestujúci prichádzajúci do Chorvátska zo Srbska ísť do povinnej domácej 14-dňovej karantény – nezávisle od toho, aké majú štátne občianstvo. V Rakúsku sú obyvatelia Srbska povinní preukázať sa negatívnym testom na koronavírus. Situácia s hraničnými priechodmi sa mení zo dňa

boli v Grécku po vyhlásení nového príkazu, sa budú môcť bez problémov vrátiť domov po ukončení stanoveného pobytu turistickou

na deň v závislosti od opatrení jednotlivých štátov. Podľa údajov Rádio-televízie Vojvodina v Srbsku je aktuálne

kanceláriou alebo agentúrou. Hranice pre obyvateľov Srbska má aj naďalej zatvorené Čierna Hora. V konečnom dôsledku to znamená, že pandémia medziiným

170 000 testov na koronavírus a do nasledujúceho týždňa by sa mali zaobstarať ďalšie. Pravidelne sa každé dva týždne objednávajú nové množstvá testov, pričom

Informačno-politický týždenník

sa distribuujú do covid nemocníc, ktoré sa inštalujú vo väčších mestách. Blížiaci sa začiatok školského roku tiež prináša určitú neistotu. Pre obavy o prítomnosť koronavírusu aj v septembri Ministerstvo školstva prikázalo nahrávať online vyučovacie hodiny, ktoré sa budú vysielať od začiatku školského roku. Túto skutočnosť potvrdil aj minister školstva Mladen Šarčević. Núdzový stav v Belehrade spôsobil aj pobúrenie študentov, ktorí nesúhlasili so zatváraním študentských domovov. Preto bolo toto opatrenie stiahnuté a študentom bolo umožnené zostať v študentských domovoch, pričom musia dodržiavať stanovené opatrenie. Po rozhovore s ministrom bola splnená ich ďalšia požiadavka, a to je vyhlásenie ešte jedného augustového skúškového obdobia. Podľa odborníkov existujú dva scenáre spolužitia ľudstva a koronavírusu. Podľa toho lepšieho existuje možnosť, že vírus skončí ako SARS v roku 2003. Dodržiavaním sa karantén, prísnych opatrení, zákazov cestovania sa šírenie vírusu spomalí, až nakoniec zmizne. Druhou možnosťou je, že sa bude sezónne vracať podobným spôsobom ako chrípka. Odborníci aj naďalej, žiaľ, bezúspešne robia na vynáleze novej vakcíny, ktorá by zastavila šírenie tohto nečakaného vírusu. V tomto dôsledku sa do úzadia dostávajú odborníci, ktorí pracujú na vynálezoch proti šíreniu ostatných chorôb, ako je napríklad HIV/aids. (zdroj: RTV Vojvodina, RTS, Tanjug, mpn.gov.rs)

Nová hrozba z Číny Zdravotná komisia mesta Bayannur vo Vnútornom Mongolsku, ktoré je autonómnou oblasťou Čínskej ľudovej republiky, apelovala na skutočnosť, že existujú predpoklady vzniku prenosného moru v tejto časti krajiny. Z toho dôvodu bolo vydané upozornenie tretieho stupňa do konca roka. Tento druh moru je vo svete najčastejší a spôsobuje ho baktéria Yersinia pestis. (zdroj: novosti.rs)

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti PRIPOMENULI SI 262. VÝROČIE

Nad Selenčou, nad dedinou Miroslav Pap

sa, kolovrátok, Od konopy po nedeľu 5. júla si Selenčania plátno, Sedempripomenuli 262. výročie desiat sukieň príchodu Slovákov do tejto mala, Výšivky dediny. Podobne ako každý rok sa na keteniach, do programu osláv zapojili viaceré Pieseň o tkáčke, organizácie. Tohtoročný program V kuchyni starej bol značne zredukovaný pre aktu- mamy a pod. álnu situáciu poznačenú opäť na N á v š t e v n í c i sile naberajúcim koronavírusom. aj tohto roku V sobotu členovia Dobrovoľného mali možnosť hasičského družstva v Selenči zor- pozrieť si časti ganizovali súťaž vo varení ovčieho z týchto výstav. paprikáša. Na súťaži sa zúčastnilo Významnou 15 skupín zo Selenče, z Hložian, časťou výstavy Kulpína, Báčskeho Nového Sela sú aj rodinné a Boďanov. Následne po ukončení fotografie Ča- O program bol veľký záujem súťažnej časti nasledovala zábava jakovcov, ktoré pre návštevníkov, ktorých zabávala venovala Edita Čajaková, manželka školy, najmä pre aktuálnu situáciu. hudobná skupina Domino. Jána Čajaka ml. Viera Strehárska ďa- Tohtoročné oslavy sú veľmi skromné V nedeľu bol program osláv znač- lej dodala: „Som hrdá na to, že Čajak vzhľadom na tie vlani. Situácia bola taká, že sme do posledného momentu nevedeli, či vôbec program budeme organizovať, no podarilo sa nám všetko. Miestne spoločenstvo je organizátorom tohto podujatia, ale pripojili sa aj ostatné spolky, školy a predškolská ustanovizeň.“ Nasledovalo literárne pásmo pod názvom Selenči k 262. narodeninám, ktoré pripravila Viera Strehárska a predviedli Teodora Šimoniová a Karmena Kováčová. V programe mnohé príležitostné básne zarecitovali žiaci základnej školy, ako aj deti Predškolskej ustanovizne Kolibrík. V koncepte programu nechýbal ani Komorný zbor Zvony, ktorý spolu s Orchestríkom predviedli Príležitostná výstava k výročiu dediny piesne, ako napríklad: Kde horou

travita, ako aj zmes slovenských ľudových piesní. Hudobné zoskupenie Kalapoši predviedli piesne Dedinôčka, Mám ja rád tie krčmičky, ako aj zmes ľudových piesní. Program spestrili aj spoločné body troch hore uvedených hudobných telies. Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára predstavila jedenásťčlenná dievčenská spevácka skupina, ktorú nacvičili Jaroslav Berédi a Juraj Súdi. Spevácku skupinu sprevádzal a vlastný repertoár zahral ľudový orchester pod vedením Juraja Súdiho ml. Zmesou hudobných a literárnych častí v kultúrno-umeleckom programe si pripomenuli 262. výročie príchodu Slovákov do Selenče. Organizátori očakávajú, že oslavy o rok budú bohatšie a že obdobie pandémie už bude minulosťou. Všetci

ne bohatší. Presnejšie o 18. hodine bola otvorená etnografická výstava v priestoroch etnosekcie v dome kultúry. O tohtoročnej výstave sa zmienila vedúca etnosekcie Viera Strehárska:„K 262. narodeninám Selenče sme už tradične nainštalovali expozíciu, ktorá je retrospektívou našich výstav za uplynulých 19 rokov. Aj samotnú výstavu sme preto pomenovali Retrospektíva.“ Najmä expozícia predstavuje zlúčené, presnejšie nazbierané a darované prvky hmotného kultúrneho dedičstva, ktoré po každej výstave majitelia zanechali v priestoroch etnosekcie. Predsedníčka Viera Strehárska si zaspomínala napríklad na minulé výstavy pod názvami: Keby staré fotografie prevraveli, Krúť sa, krúť

účastníci, ako aj diváci boli spokojní, že sa aj takýmto skromnejším spôsobom oslávil Deň Selenče.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

svojím narodením vniesol meno Selenče do slovenskej literatúry.“ Oslavy Dňa Selenče pokračovali kultúrno-umeleckým programom na nádvorí Základnej školy Jána Kollára. V úvodnej časti sa prihovorila riaditeľka základnej školy a predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Katarína Vrabčeniaková, ktorá zdôraznila význam osláv a následne privítala hostí. Osobitne privítala predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku, predstaviteľa lokálnej samosprávy Nikolu Vuletića, rímskokatolíckeho farára Sinišu Tumbasa Loketića a riaditeľa Domu zdravia v Báči Željka Meseldžiju. Predsedníčka ďalej dodala: „Zorganizovali sme kultúrno-umelecký program na nádvorí základnej

Literárne časti v podaní žiakov mali dobrý ohlas

tečie, Rodisko, Dedinka moja, Salaš u malom ritu a iné. Orchestrík zahral piesne: Ave Maria, časť z opery La

28 /4915/ 11. 7. 2020

Ľudia a udalosti DOJMY OSVETOVÝCH PRACOVNÍKOV ZO STRETNUTIA A DIŠTANČNÉHO VYUČOVANIA

Jedno stretnutie a mnoho pozitívnych dojmov

Anna Horvátová

d polovice marca sa situácia cez noc zmenila vo všetkých sférach pôsobenia, v ktorej výnimkou nebolo ani vzdelávanie. Na diaľku sa kontaktovali až 50 dní, toľko aj nahrávali, čoho výsledkom je 392 nahraných hodín. Preto sa na znak vďaky a pozornosti v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny 30. júna konalo slávnostné vyhodnotenie dištančného vyučovania. Malo to svoje výhody, stretli sa spolu kolegovia, nie všetci sa aj navzájom poznali, a toto bola príležitosť, aby si vymenili svoje mienky. Slovenská menšina môže byť hrdá, že má takýchto obetavých učiteľov. Jasné, že aj chyby boli, ale v akom náhlení sa pracovalo, a keďže vieme, že chybí len ten, kto robí, je to zanedbateľné. Veľa bolo toho nového odrazu, keď učebne so žiakmi vystriedali kamery a keď sa spätnej informácie nedostávalo. A k tomu aj stretnutie v NRSNM a s predsedníčkou Libuškou Lakatošovou, ako i členmi rady im je takým vetrom do plachiet do nasledujúcej práce. Aké dojmy z toho majú osvetoví pracovníci?

Anna Hrnčiarová, profesorka slovenského jazyka z Lalite: „Aj napriek tomu, že sme sa zapojili do projektu online vyučovania neskoršie, predsa mám prekrásne dojmy z tohto projektu. My sme najprv sledovali kolegov, ktorí sa zapojili ihneď do nahrávania. Samozrejme, keď nás z NRSNM oslovili, boli sme rady, že môžeme byť

Musím pochváliť aj organizátorov stretnutia, je tu toľko pozitívnej atmosféry, a pritom aj osoby, ktoré majú aj vôľu, aj motiváciu vytvárať nové veci, nielen pracovať v zachodených chodníčkoch. Pre nás profesorov zemepisu je toto stretnutie výnimočné, keďže sme doteraz nemali bohvieakú spoluprácu, ba ani sme sa navzájom nepoznali. A z tohto stretnutia máme viacnásobný pôžitok, navzájom sme sa zoznámili, ale aj dohodli o spolupráci, na ktorú sa tešíme. Tá spolupráca je nevyhnutná a takým výsledkom tohto stretnutia je i založenie Aktívu zemepisárov, predsedom ktorého sa stal profesor zemepisu Pavel Blatnický z Pivnice. Všeobecne zhodnotenie je veľmi pozitívne a prospešné.“

www.hl.rs

v tom národnostnom náhrdelníku aj my kamienkom, a teda pomôcť aj Národnostnej rade, ale aj nám všetkým a najmä svojim kolegom a deťom. Pri vysielaní sa kamera nemohla zastaviť, vysielalo sa v jednom akože celku, ale keď sa stala chyba, ľudsky je prepáčiť sa. Dokonca pomôcť treba vtedy, keď je tá pomoc skutočne potrebná. My z takej malej školy zo Severobáčskeho obvodu sme sa zapojili všetky tri slovenčinárky. Musím predsa vyzdvihnúť, že nám žiaci chýbali, keďže nás sledoval iba kameraman. Ale na druhej strane predsa sme splnili svoj cieľ, telefonovali mi aj takí, ktorých som osobne ani nepoznala, že to bolo krásne. Nielen moja hodina, ale každá bola svojráznym spôsobom zvláštna, také spektrum, v ktorom sme dokázali, že aj takéto dištančné vyučovanie môžeme zvládnuť. A ak bude treba od jesene, určite nám to už bude ľahšie. Keď ide o stretnutie učiteľov, práve toto nám chýba, lebo všeobecne sa málo stretávame. A ak aj, sú to zasadnutia, súťaže, keď ani nemáme toľko času na výmenu mienok. Takéto neoficiálne stretnutia sú vítané, a ešte k tomu sme takú pozornosť ani neočakávali, takže je o to krajšie. Priala by som si, aby sme sa takto častejšie stretávali. Ten priamy styk nám je potrebný v uponáhľanom živote, keď si narýchlo telefonicky vymeníme niekoľko slov.“

Informačno-politický týždenník

Libuša Simendićová, profesorka zemepisu zo Starej Pazovy: „Okrem toho, že je veľký rozdiel zastať si pred skupinu žiakov a pred kamery, je tu ešte niečo, čo mne veľmi chýbalo pri online výučbe, a to – deti. Nemala som od nich ani spätnú informáciu, ani tie detské úsmevy, ktoré pre mňa veľa znamenajú, ale aj vôbec v našej práci a vo výučbe. K tomu tých žiackych otázok nebolo, čo sú pre mňa ako vietor do plachiet. Stane sa, že sa prichystám na hodinu a žiaci ma v inom smere zavedú s ich otázkami, čo je pre mňa takým motivačným prostriedkom. Inak je to nová skúsenosť, pozitívna, kde som predsa indirektným spôsobom bola s deťmi, a k tomu som mala omnoho viac detí, ktoré ma sledovali, ako v bežnej výučbe. K tomu vyžadovalo si to inakší spôsob prípravy, bolo treba nájsť adekvátne fotografie, mapy, keďže nemáte informácie, či žiaci v tej chvíli majú otvorené atlasy napriek môjmu stálemu naliehaniu.

Miloš Krstovski, riaditeľ ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch, učiteľ triednej výučby z Petrovca: „Pre mňa osobne, a dokonca aj pre všetkých mojich kolegov toto bola taká zvláštna skúsenosť. Myslím si, že nás do budúcna očakáva čoraz viac takýchto online hodín. Veď nové generácie viac rozumejú počítačom a obrazovkám, teda technike, ako priamemu slovu. Je to jednoducho výsledok modernej doby a ak zdokonalíme tie multimediálne hodiny, ktoré už máme takých 400, môže to byť dobrým podkladom pre budúce generácie. A keď ide o stretnutie, som rád, že som aj ja súčasťou tohto spôsobu vyučovania. Stretol som sa s kolegami, s ktorými som sa dávno nevidel. Práve takéto neoficiálne stretnutia – ten priamy ľudský styk sú nám potrebné. A to asi bolo aj cieľom tohto stretnutia.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Lokálna samospráva pomáha súkromným podnikateľom Anna Lešťanová

poradí 39. pravidelné zasadnutie členov Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova sa uskutočnilo vo štvrtok 2. júla v malej sále tzv. Bielej budovy v Starej Pazove. Na schôdzi najprv jednohlasne schválili správu o práci Pracovnej skupiny Sociálno-ekonomickej rady v boji proti sivej ekonomike a práci na čierno v roku 2019. Členovia rady prerokovali a tiež jednohlasne schválili akčný plán uvedenej pracovnej skupiny na bežný rok. Jednou z naplánovaných aktivít v októbri bude usporiadanie hodinovej prednášky či edukácie s predstaviteľmi žiakov záverečných ročníkov stredných odborných škôl v Starej Pazove (Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića a Technickej školy) na tému Sivá ekonomika a práca na čierno a zhubné následky týchto javov na zamestnaných, neza-

mestnaných, zamestnávateľoch a vôbec na celej spoločnosti. Po týchto naplánovaných aktivitách realizovať by sa mala aj anketa so žiakmi. Na štvrtkovej schôdzi členovia rady prerokovali aj odporúčania

ciálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova a členka rady, v mene lokálnej samosprávy podala informácie o najnovších záveroch Obecného štábu pre mimoriadne situácie. Jeden z nich je, aby obecná správa – Oddelenie pre

Momentka z pracovnej časti zasadnutia

pokrajinskej Sociálno-ekonomickej rady, ktoré sa vzťahujú na zjemnenia efektov pandémie koronavírusu na hospodárstvo. Suzana Ilićová, predsedajúca So-

verejné príjmy v období mesiacov máj – júl nevyberala poplatok za používanie verejných plôch na území Staropazovskej obce, t. j. za používanie pohostinských

objektov v letných záhradách otvoreného a zatvoreného typu. Okrem tohto opatrenia staropazovská lokálna samospráva v podmienkach aktuálnej situácie s pandémiou koronavírusu naďalej pomáha súkromným podnikateľom, a to udeľovaním nenávratných prostriedkov na podporu rozvoja hospodárstva mikro- a malých právnických osôb a udelením subvencií zamestnávateľom na zamestnávanie osôb z kategórie ťažšie zamestnávaných ľudí. Na základe nahliadnutia do bulletinu Národnej služby pre zamestnávanie (marec – máj 2020) konštatovali, že na území Obce Stará Pazova niet zväčšenia percenta nezamestnaných a že nebolo väčšieho počtu prepúšťania z práce robotníkov následkom šírenia nového koronavírusu COVID-19.

O NOVOM SPÔSOBE PLATENIA V MESTSKEJ DOPRAVE V NOVOM SADE

Nové NSMART karty Danuška Berediová-Banovićová

autobusoch mestskej dopravy v Novom Sade ste si možno už všimli prístroje na každom vchode, tzv. validátory, ku ktorým cestujúci budú prikladať svoje NSMART karty a týmto spôsobom platiť za jazdu. Doterajšie papierové lístky zostávajú aj v novom systéme. Systém elektronického spôsobu platenia a informovania cestujúcich pre ľahšie a rýchlejšie používanie mestskej dopravy odštartoval v júni. Prestup na nový systém, pod názvom NSMART, pre zložitosť bude trvať niekoľko mesiacov. Na stránke Mestského dopravného podniku v Novom Sade (www.gspns.co.rs) uvádzajú, ako bude vyzerať nový systém. Mestská doprava prostredníctvom nového systému sa bude dať platiť niekoľ• ĽUDIA A UDALOSTI •

kými spôsobmi: bezkontaktnou čipovou kartou, elektronickým lístkom a papierovým lístkom. Bezkontaktné karty budú perso-

Validátory v autobuse

nalizované, ktoré sa budú vydávať na určitý čas (občianske, žiacke, robotnícke, dôchodcovské...), a ne-

personalizované, ktoré si cestujúci budú môcť dobiť určitou sumou peňazí, ktorá sa bude odpočitovať pri každej jazde. Elektronický lístok sa bude dať kúpiť prostredníctvom webového portálu podniku alebo mobilnej aplikácie a bude sa aktivovať priložením mobilu k validátoru. Papierový cestovný lístok sa bude aj naďalej dať kúpiť v autobuse. NSMART karty sa budú dať kúpiť na predajných miestach podniku. Takže cestujúci v mestskej doprave svoje karty budú musieť validovať pri vchode do autobusu prikladaním k validátoru. V prípade, že je karta správna, na validátore sa aktivuje zelené svetlo a zodpovedajúci zvuk, a v prípade, že nie je, aktivuje sa červené svetlo. V prímestskej a medzimestskej doprave karty bude kontrolovať vodič. V prípade kontroly v au-

tobuse cestujúci bude musieť ukázať svoju kartu vodičovi alebo oprávnenej osobe. Bohužiaľ, v minulosti sa stávalo, že na niektorých autobusových zastávkach v meste nepísalo, ani ktorá autobusová linka zastáva a ani cestovný poriadok zavesený na zastávke nebol aktuálny, takže ďalšia novinka bude zvlášť užitočná. Prostredníctvom mobilnej aplikácie NSMART cestujúci budú môcť nahliadnuť do siete autobusových liniek, potom zistiť momentálnu pozíciu vozidla na linke, ako aj odhad času príchodu vozidla na určitú zástavku. Prostredníctvom aplikácie bude možná aj kúpa a dobitie karty. Prechod na nový systém sa začal vypracovaním NSMART ročných zvýhodnených karát pre 11 kategórií používateľov služieb a ročných žiackych kariet.

28 /4915/ 11. 7. 2020

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Ženský spolok storočný Oľa Glóziková-Jonášová

kou Kráľovstva SCHS“. 1 Zdá sa, že si tento cieľ ženy úspešne spĺňajú až dodnes. Ženský spolok v Kovačici ádvorím Galérie insitnéje členom Asociácie slovenských ho umenia v Kovačici sa spolkov žien od jej založenia v roku v sobotu podvečer niesli 2006 a podieľa sa na všetkých jej tóny piesne Či to zvony zvonia, aktivitách. možno povedať hymnickej piesI keď si pri spomenutí ženských ne Ženského spolku v Kovačici, spolkov v prvom rade pomyslíme ktorou sa začali oslavy storočnice na vyšívanie, činnosť Ženského spomenutého spolku. spolku je naozaj rôznorodá. ŠikovPrítomných privítala predsedné ruky kovačických žien prispejú níčka spolku Zuzana Jonášová a takmer ku každému kultúrno-spovyjadrila vďaku všetkým členkám, ločenskému podujatiu, či už so svože sa im aj v týchto neprajných jimi ručnými prácami, výšivkami, časoch predsa podarilo osláviť 100 tradičnými jedlami, alebo tým, že rokov činnosti Ženského spolku v poskytujú pomoc pri zadovážení Kovačici. Poďakovala sa aj početa neraz aj obliekaní do tradičného ným hosťom, ktorí si prišli pozrieť ľudového kroja. Pred niekoľkými výstavu a vzdali tým hold všetkým rokmi usporiadali aj zberateľskú ženám, ktoré sa za 100 rokov pričičinnosť, ktorou vyzvali ľudí, ktorí nili o to, aby tento spolok pretrvánepotrebujú staré ľudové kroje, val. Slova sa ujali aj vzácni hostia, aby ich priniesli do spolku, čím predseda Zhromaždenia obce zväčšili zbierku krojov a zachránili Kovačica Zlatko Šimák, predseda ich pred zabudnutím. Dnes spolok Miestneho spoločenstva Adam Predsedníčka spolku Zuzana Jonášová víta hostí vlastní ľudové kroje, z ktorých Jonáš, farár slovenského evanjelicniektoré majú viac ako 100 rokov. kého cirkevného zboru Kovačica II Ženský spolok v Kovačici bol Počas bohatej storočnej činnosti Martin Bajza, predsedníčka NRSNM ženy bezpochyby za ich činnosť Libuška Lakatošová, predseda Ma- zaslúžili. Výstava na nahliadnutie založený 4. júla 1920 podľa vzoru ženy usporiadali početné výstavy tice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, verejnosti bude sprístupnená dva na už jestvujúce srbské, chorvát- tak doma, ako aj v zahraničí, priske a slovinské spolky v regióne tom aj divadlá, programy, čajové kým výstavu slávnostne otvorila mesiace. Predsedníčka Jonášová vyjadrila a základným cieľom, ako sa píše večierky, výlety, súťažili na reciriaditeľka GIU Anna Žolnajovátačnej súťaži Van-Barcová. Prisovej Lomnička a meranú báseň usporiadali početprečítala Mária né pracovné akcie. Kotvášová-JoNeraz priložili ruku nášová a Aničaj k charitatívnej ka Chalupová činnosti, keď orprečítala báganizovali zbierky seň dlhoročpre deti bez rodinej členky Evy čovskej opatery, Pavićevićovej starých, chorých, venovanú ako aj ľudí zasiahvšetkým ženutých pohromanám. Program mi, a vyskúšali sa spevom spesaj v športových trili členky aktivitách, najmä speváckej skupiny pôsoVýstavu otvorila riaditeľka GIU Anna Žolnajová- v tenise a kolkoch. Okrem uvedených biacej pri Žen- Príhovor predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej -Barcová aktivít organizovaskom spolku. Na poschodí galérie si prítomní spokojnosť s oslavou, aj keď sa, v záznamoch z ustanovujúceho li početné prednášky z rôznych mohli pozrieť výšivky, kroje, výba- ako podotkla, program osláv a valného zhromaždenia, bolo „vy- oblastí. Spolok dnes počíta asi 50 člevu kovačickej nevesty, kovačický výstava konali podľa plánu, ľúto trhnúť ženu z pasivity, získať ju ženský a mužský svadobný odev im je, že pre aktuálnu situáciu s pre verejnú a spoločenskú prácu, niek, aj keď z tých päťdesiat, ako a partu – inak repliku starej kova- pandémiou na oslavu prišli iba poučiť ju o jej právach a povin- hovorí predsedníčka, sotva desať je čickej party. Sú tu predmety, ktoré členky spolkov z Padiny, Hajduši- nostiach v krajine, aby tak stala sa aktívnych. Pred oslavou si, pravdadatujú až od roku 1920 a staršie. Na ce, Jánošíka, Uzdinu a Debeljače, aktívnou i užitočnou spoluobčian- že, miestnosti spolku dôkladne

obrazovke bol premietaný krátky film o činnosti spolku a nevystala ani ukážka diplomov, uznaní, ďakovných listín či medailí, ktoré si

a pozvané boli všetky slovenské ženské spolky z Vojvodiny, všetky spolky z Obce Kovačica, ako i zo Slovenskej republiky.

1 Referentka: Dopisy – Kovačica. In: Národná jednota, 1920, roč. 1, č. 22, s. 3.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

upratali, upravili zariadením in- kých programov. Pritom jednotlivé digitálnej forme, ako poznamenala teriéru, ale aj vonkajšieho vzhľa- členky neraz hodnotili aj ľudové predsedníčka, a dúfajú, že sa im du budovy, vyzdobili a okrášlili kroje na celovojvodinskom Festi- podarí usporiadať jej oficiálnu steny, na ktorých sú znázornené maľby a vzorky výšiviek. Pod realizáciu tejto aktivity sa podpísali Anna Stanová a Zuzana Jonášová. V súčasnej dobe sa ženy uchádzajú s projektmi na príslušné úrady a konkurzy. Vďaka získaným prostriedkom dokážu zaobstarať existenciu a bežné fungovanie spolku. Zatiaľ majú za sebou realizovaných viac ako dvadsať projektov. Vďaka Spisovateľka Mária Kotvášová-Jonášová prečítala primeranú báseň jednému z nich podarilo sa im zariadiť si vlastné vale slovenských ľudových piesní premiéru v rámci osláv Kovačicmiestnosti, v ktorých sa toho času pre deti Rozspievané klenoty. kého októbra. dvakrát týždenne stretávajú. Na realizáciu tejto výstavy im Sprievodným podujatím výfinančné prostriedky zabezpeči- stavy bola výstava omaľovaných V roku 2016 v spolupráci s RTVOK nahrali krátky seriál o kovačických tradičných jedlách, čím ich zachránili pred zabudnutím. V tomto roku do dejín zapísali 63. ročník tradičnej čajanky, ktorú usporadúvajú pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. Okrem Vieroslava Svetlíková a jej výstava valčekov Časť vystavovaných valčekov čajového večierka už viac ako desať rokov usporadúvajú etnojarmoky a la Obec Kovačica a Ministerstvo valčekov maliarky Vieroslavy Svettortiádu v rámci osláv Kovačického kultúry a informovania Republiky líkovej. Výstava bola usporiadaná októbra. V spolupráci s domom Srbsko. Knihu k storočnici sa im z iniciatívy Pavla Babku, majiteľa kultúry v Kovačici vyzdobujú javis- pre aktuálnu situáciu nepodarilo Galérie Babka, a sprístupnená v ko z príležitosti kultúrno-umelec- vytlačiť, ale je zatiaľ pripravená v ich priestoroch. Ako hovorí autor-

Výstava k storočnici spolku žien v Kovačici • ĽUDIA A UDALOSTI •

Replika kovačickej party

ka výstavy, práve Ženský spolok v Kovačici jej umožnil pred viac ako dvadsiatimi rokmi, aby sa prvýkrát predstavila verejnosti. Bolo to v rámci výstavy Snaga niti a práve vďaka nim sa začala jej maliarska púť. Túto výstavu považuje za svoju 5. samostatnú a okrem omaľovaných valčekov vystavené boli obrazy a grafiky, ale aj omaľované šamlíky, tekvice, varechy, taniere, vidličky, nožíky, lyžice, vajíčka a kvetinové aranžmány. Aj Vieroslava Svetlíková svojou výstavou prispela k tomu, aby bolo vidieť, čo šikovné ruky žien dokážu všetko urobiť a vyzdobiť. O činnosti kovačického storočného spolku by sa dalo ešte hodne písať. Jubilantkám k stému výročiu prajeme v prvom rade veľa zdravia a zdaru v činnosti, aby boli predovšetkým také ústretové ako vždy a aby podali nápomocnú ruku všetkým tým, ktorí o to požiadajú. Mať také ženičky, akými sú tie kovačické, je jednou zo základných podmienok na to, aby kovačický kultúrny a spoločenský život bol rovnako pestrý aj v budúcnosti, o čom zostane hlboká stopa a záznam v priestore a čase.

Diplomy, uznania, ďakovné listiny... 28 /4915/ 11. 7. 2020

Ľudia a udalosti SVIATOK SVÄTÉHO CYRILA A METODA

Duchovný odkaz silný aj v súčasnosti Anna Horvátová

ríchod Slovanov na súčasné územie Slovenska sa datuje tak začiatkom 6. storočia. Kresťanstvo začalo výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska v prvej tretine 9. storočia. Konštantín – Cyril a Metod sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti, najmä pre Slovákov, Moravanov, Čechov, Bulharov a Macedóncov. V tomto duchu ladil kázeň na nedeľných službách Božích petrovský farár Ján Vida, pri spomienke na solúnskych bratov, práve 5. júla v Deň Cyrila a Metoda, a to na základe Písma svätého, z 1. Listu apoštola Pavla Korintským, kde v 15. kapitole, 3. a 4. verši je napísané: „Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem.“ Tak aj vo svojej kázni vystihol: „Dnešný deň 5. júla si v cirkevnom kalendári pripomíname pamiatku na slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda, ktorí roku 863 prešli z Byzantskej ríše na Veľkomoravskú ríšu a pre našich predkov znamenali veľký prínos. Aj pre náboženský a kultúrny život. Boli tí, ktorí zostavili písmo, ktorým bolo možné

zachytiť jednotlivé zvuky vtedajšej reči našich predkov, a čo bolo nesmierne dôležité, preložili Bibliu do staroslovienčiny. Pripravovali kňazov pre kňazskú a pastorálnu službu, vyučovali ľudí kresťanským pravdám, oslobodzovali ich myslenia od povier, ktoré, ako je známe

ale dnes pri spomienke na nich si chceme podrobnejšie všimnúť význam jednej dôležitej skutočnosti, že totiž našim predkom umožnili počúvať, čítať slovo Božie v zrozumiteľnej materinskej reči. A toto je práve spoločný bod s dielom inej veľkej osobnosti, ktorú si pri-

Účastníčky cyrilo-metodského programu s farárom Jánom Vidom (foto: Mária Ožvátová)

z predchádzajúcich náboženských stupňov, veľmi dlho pretrvávali. V materinskej reči zvestovali veľké pravdy Božie. Dnes sa nám to zdá samozrejmé, ale nebolo to ľahko. Vďačíme solúnskym bratom po každej stránke za to, čo vykonali,

pomíname zajtra (6. júla, pozn. a.) a je to majster Ján Hus. Práve 6. júla 1415 majster Ján Hus bol upálený na hranici v Kostnici. Práve aj on zdôrazňoval, že biblickú zvesť treba poslucháčom prinášať v materinskej reči, aby ju rozumeli.

Aj on kázal v Betlehemskej kaplnke po česky. Písmo sväté si vážil nadovšetko a pre vernosť pravde, ktorú mu Písmo sväté umožnilo poznať, obetoval aj svoj život. Málo bolo a je ľudí, ktorí pre neoblomnú vernosť Božiemu slovu – Biblii boli ochotní obetovať svoj život.“ V dôsledku koronavírusovej epidémie vystal slávnostný večierok, ktorý petrovský cirkevný zbor s Miestnym odborom Matice slovenskej realizoval. A takto sa v rámci služieb Božích v tomto roku dielu Cyrila a Metoda venovala pozornosť po 21-krát. Výber textov mala na starosti predsedníčka MOMS Katarína Melegová-Melichová a predniesli ich Anna Hansmanová a Miluška Anušiaková-Majerová. Hudba odznela v prednesení huslistky Maríny Cerovskej. Mali sme možnosť počuť aj pieseň v prednesení kantorky Slovenky Benkovej-Martinkovej, ktorá odznela v Prešove na námestí, keď sa roku 1687 konali prešovské krvavé jatky, keď evanjelikov katolíci prenasledovali a popravovali, ktorá vydáva svedectvo danej pravdy, ktorá sa zabudnúť nemôže. Služby Božie venované vierozvestom Cyrilovi a Metodovi a pamiatke na majstra Jána Husa sa skončili hymnickou piesňou Hrad prepevný.

KONFIRMÁCIA V STAREJ PAZOVE. V Starej Pazove konfirmačná slávnosť tradične býva v poslednú aprílovú nedeľu. V tomto roku sa od tradície odstúpilo pre pandémiu koronavírusu a konfirmácia v staropazovskom cirkevnom zbore bola v nedeľu 28. júna, keď svoju vieru pred Pánom Bohom a pred cirkevným zborom vyznalo 22 konfirmandov, 8 dievčat a 14 chlapcov. Ako povedal staropazovský farár Igor Feldy, počas mimoriadnej situácie sa nestretávali, ale deti poprosil, aby si doma opakovali to, čo sa učili. Len čo sa dalo, stretli sa a pracovali takmer každý deň nielen s farárom, ale aj s mládežníkmi a kantorom, ktorí ich učili piesne. Okrem už tradičného konfirmačného vyznania viery tohtoročná generácia konfirmandov pripravila aj program pre rodičov, krstných rodičov, starých rodičov, príbuzných. K tomu táto generácia bola hudobne nadaná, pekne spievali a zorganizovali si aj orchester, ktorý hral nielen na slávnosti konfirmácie, ale aj na oslave 250. výročia prvých služieb Božích. V konfirmačnú nedeľu kostol bol vyplnený do posledného miesta, podobne ako aj počas osláv úctyhodného výročia. Slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Igor Feldy. Po odpovedaní na konfirmačné otázky a vyznaní viery nastala slávnostná chvíľa, keď prijali osobné konfirmačné požehnanie a po prvýkrát pristúpili k sviatosti Večere Pánovej. Na pamiatku, že sa stali dospelými členmi cirkvi, konfirmandi dostali Rozpomienku a od mládežníkov pozvanie na ďalšiu aktivitu v cirkevnom zbore. A. Simonovićová Foto: J. Réner

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VYNOVUJE SA KULPÍNSKY KOSTOL

Vklad do ďalšieho storočia Anna Francistyová

Kulpíne sa toho času služby Božie, ale aj iné cirkevné aktivity konajú vo farskej sieni, a to pre veľké stavebné práce na tamojšom 140-ročnom kostole. Ako v rozhovore spresnil kulpínsky farár Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., nejde o rekonštrukciu, ale o investičnú údržbu chrámu. Je to veľký rozdiel, lebo po tejto akcii na chráme zostáva všetko v pôvodnom stave. „Do plánovaných prác sme sa mohli až teraz pustiť, lebo sme z Pamiatkového ústavu čakali povolenie. Totiž iba náš a petrovský chrám patria pod ochranu štátu. Náš preto, lebo s kaštieľom, parkom a pravoslávnym kostolom tvoria staré kulpínske jadro. Pokyny Pamiatkového ústavu sa musia dodržať, ale sú tu aj odchýlky: napríklad oni spresňujú materiál, ale my si môžeme zvoliť farbu...“ vysvetľuje farár Javorník. Prvá fáza týchto rozsiahlych prác prebiehala vlani. Bola to výstavba prístupovej dráhy pre osoby s pohybovým obmedzením, pre matky s kočíkom a pre cirkevníkov,

la totálna rekonštrukcia fasády zvonku... Teraz keď sme už všetky povolenia mali v rukách, začali sme

Kulpínsky farár Mgr. Jaroslav Javorník, PhD.

od strechy. Tam sme nainštalovali snehové zachytávače, ktoré veľmi chýbali, tým skôr, že severná strana je od ulice, kde je i škôlka. Ten

a robí sa na dlážke. Opotrebované kachličky a staré tehly budú vymenené za tmavozelený mramor z Talianska a pod lavicami bude drevená podlaha – palubovka. Lavice sú z kostola vysťahované do skladového priestoru kulpínskeho trhu, dobre sú tam zabezpečené a keď nová podlaha bude postavená, budú do kostola vrátené. Pravdaže, s menšími korekciami na tých miestach, kde vlaha poškodila spodnú časť. Tieto práce chcú Kulpínčania zakončiť do 13. septembra, keď plánujú vo vynovenom chráme, aspoň čo sa podlahy týka, uskutočniť konfirmáciu. Ak im plány nezmarí šírenie koronavírusu, prípadne iné prekvapenia. V tejto chvíli myslia i na plánované inštalovanie vykurovania. Má to byť o tri roky, ale predbežné práce sa robia už teraz, kým nie je položená nová dlážka. Bude to ústredné vykurovanie na plyn, avšak nie podlahové, ale bude vedené popod lavice. A najbližšia fáza v tejto investičnej údržbe je výmena dvier. Termín je rok 2021. Majú byť vymenené tak hlavné

Na pracovných akciách sa zoskupia desiatky ochotných cirkevníkov

ktorí chodia na služby do chrámu Božieho na bicykloch. Kostol je na špecifickom vyvýšenom mieste, preto sa aj toto muselo urobiť. A aj na túto investíciu bolo potrebné povolenie od spomenutého ústavu. Vlani bola urobená aj ohrada a tohto roku investičná údržba pokračuje. „Chrám čakal veľmi dlho na túto intervenciu, ale myslím tým na vnútro chrámu. Nieže sa vôbec nerobilo: v roku 2009 sa urobi• ĽUDIA A UDALOSTI •

istý podnik hneď urobil aj ďalšie práce – klampiarske. Poopravoval celú sieť odkvapových rúr, hákov a dve zvodové odkvapové rúry sme pre kapacitu vody ešte pridali. Pred štyrmi rokmi sme nainštalovali aparát na odvlhčovanie stien, vďaka ktorému je kostol teraz suchý, a tak sme potom dali do poriadku a olíčili spodnú časť fasády kostola,“ vovádza nás do realizácie veľkých prác náš spolubesedník. Teraz sú majstri vo vnútri chrámu

„Priorita nám je vytvoriť najlepšie podmienky pre návštevníkov chrámu. Cieľ nám je rok 2029, keď by sme mali osláviť 150 rokov od výstavby nášho kostola. Dovtedy by sme chceli čím viac urobiť. Načas sme sa pohli a dôraz dávame na kvalitu. Či bude financií aj na vonkajšiu fasádu, to uvidíme, ale dvere, okná, dlážka, to pevne veríme, že do roku 2029 zakončíme,“ presvedčený je kulpínsky farár. Na také veľké, priam historické investičné práce potrebná je jednota a súdržnosť zboru, a tá v Kulpíne toho času je. Podľa mienky farára Javorníka najviac vďaka tomu, že sa finančná štruktúra zboru zlepšila, že tu vládne správna finančná politika, že správni ľudia vedú cirkevný zbor, že sa múdro rozmýšľa a rozhoduje. Na cirkevnom konvente vraj bolo jednohlasne povedané: „Ešte nás jesto, máme dosť ľudí aj napriek vysťahovalectvu, poďme tento náš chrám opraviť. Už keď ho naši predkovia mohli vystavať, hádam ho my môžeme v dobrom stave zachovať.“ Jednoznačne je tu toho času tá

Podlahu plánujú zrenovovať a lavice do kostola vrátiť do 13. septembra

dvere, ako i dvoje bočných dverí. Pamiatkový ústav naložil, že musia byť z dubového dreva, a odborníci odporúčajú dubové drevo na takéto účely zo Slavónska. Keďže sa drevo má sušiť, výroba dvier potrvá i dva roky. Tieto terajšie sú pôvodné, teda 140-ročné, a nové by tu mali stáť ďalších 200 rokov, lebo podľa slov nášho spolubesedníka budú nielen majstrovské, ale aj umelecké dielo. Ďalšou fázou sú okná, ktoré by sa mali vymeniť o 5 – 6 rokov.

správna atmosféra. Podobne ako bola v Hajdušici pred výstavbou tamojšieho chrámu pod taktovkou tohto istého kňaza, ktorý do Kulpína prišiel pred ôsmimi rokmi. A múdre si počínajú Kulpínčania, keď podporili svojho farára v tejto iniciatíve, že mu plne dôverujú, že uvideli, že chce robiť a cíti v sebe dosť síl, aby veľký projekt spolu s členmi zboru úspešne zakončil. Foto: z archívu J. Javorníka a autorka

28 /4915/ 11. 7. 2020

Ľudia a udalosti SKONČILA SA OBERAČKA VIŠNÍ V JUŽNOM BANÁTE

Višne s chuťou blenu Vladimír Hudec

ým sa tieto riadky dostanú k čitateľom, oberačka višní v južnom Banáte bude ukončená. Väčšina pestovateľov višne pooberala, ale sú aj takí, ktorí pre nízku cenu tohto ovocia vypočítali, že sa oberať neopláca, a už teraz uvažujú o tom, že svoje višňové sady zničia. O tomto sme sa rozprávali so skúseným jánošíckym pestovateľom Jánom Piktorom a jeho synom Ras-

takto sľuboval a odkladal oberačku, višne strácali na kvalite. Nakoniec pevne sľúbil, že budeme oberať zajtra (v sobotu 4. júla). Mám nádej, že ešte vyhovejú kritériám pre prvú triedu. Ak však ani zajtra nepríde, definitívne nebudeme oberať, lebo plody medzičasom dodatočne stratia na kvalite a do prvej triedy sotvaže budú zaradené. Keďže druhá trieda višní stojí iba 25 dinárov, oberať sa určite neoplatí, tým skôr, že za každý naoberaný kilogram višní treba zaplatiť oberačovi 20 dinárov.“ Takto nám rozprávali v piatok 3. júla. Tri dni neskoršie nám Ján v tele-

Tieto višne pred desiatimi dňami boli prvotriedne. Dnes sú však prezreté, konštatujú Ján a Rastislav Piktorovci.

tislavom. Piktorovci patria medzi starších pestovateľov višní v Jánošíku. Touto výrobou sa zaoberajú bezmála tridsať rokov a spomínajú na roky, keď z jutra višní zarobili viac ako napríklad z desiatich jutár sóje. Tie časy sú však minulosťou a dnes pestovatelia višní narážajú na veľké problémy so zberom a odbytom svojich výrobkov. „Dodnes sme višne nepooberali. Jednoducho preto, že sme neprišli na rad, aby nám výkupca dal debničky a poslal oberačov. Mám dokonca dojem, že sa trochu aj pomstí, lebo sme pred dvomi rokmi višne predali inému výkupcovi. Nedostatok oberačov by sme vari aj mohli prekonať, ale čo to stojí, keď sme nemali do čoho oberať. Najprv keď sa po tých dažďoch začala oberačka, iba po niekoľkých dňoch ju majitelia mraziarní prerušili, lebo vraj višne obsahovali mnoho vody. Neskoršie, keď sa oberačka znovu začala, výkupca, ktorý u nás organizuje oberačku, sľuboval: bude zajtra, potom pozajtra... netráp sa, višne pooberáme... Nuž a kým on

www.hl.rs

fonickom rozhovore oznámil, že jeho višne, ale aj na ďalších troch jutrách v Jánošíku, sú stále na stromoch a pravdepodobne tam aj zostanú. Ďalej Piktorovci konštatujú, že samotné vklady do založenia ovocného sadu nie sú až také veľké, ak človek má svoje stroje, ale treba počítať aj s tým, že pôda, na ktorej je posadený ovocný sad, nedáva inú úrodu, a tým sa každý rok tratí aspoň 300 eur zisku. Za sedem rokov je to viac ako 2 000 eur a spolu s vloženým na založenie a so sedemročnou údržbou, postrekovaním, kosením, strihaním aj viac ako 3 000 eur. Zaspomínali sme si aj na časy, keď táto výroba bola vskutku rentabilná. „Kým pracovala mraziareň v susednej Veľkej Grede, dostali sme po 500 debničiek. To, čo sme cez deň naoberali, sme ihneď odviezli do mraziarne. Oberali sme 3 – 4 dni a v každom sade bolo najmenej 30 oberačov. Cena višní bola najmenej 100 dinárov. Túto cenu ručil štát. Spomínam si, že sme jeden rok naoberali pol druha vagóna višní a za

Informačno-politický týždenník

Okrem s výkupcami a cenou pestovatelia višní bojujú aj so škodcami – škorcami a vranami a v tom im pomáha umelý sokol, ktorý nadletuje ovocný sad. Vraj, že pomáha.

ne sme dostali 900-tisíc dinárov, čiže zo 10-tisíc eur. Síce to sa stalo iba raz a nikdy viac, ale vcelku v tých časoch táto výroba bola omnoho rentabilnejšia.“ Čo sa medzičasom zmenilo? „Po prvé zmenilo sa to, že viac višne nemá kto oberať, takže výkupca dovádza svojich oberačov, hlavne z iných krajov krajiny. Teda od neho závisí, kedy sa bude oberať, čo on často zneužíva a uprednostňuje buď vlastné ovocné sady, alebo možno k sebe bližších pestovateľov. To má za následok posúvanie oberačky a plody tratia na kvalite a tým aj na cene. Višne dozrievajú asi 20. júna a mali by byť pooberané za 7 až 10 dní, a teraz sa, hľa, oberačka pretiahla aj do júla. Aj náklady oberačky sú väčšie, lebo okrem oberača treba zaplatiť aj mzdu

Tak alebo onak pestovatelia višní v tejto časti Banátu sú úplne sklamaní. Cena 50 dinárov za prvotriedne višne síce umožňuje určitý zisk za predpokladu, že sa urodí minimálne 5 ton z jutra. Nižšia úroda iba ak zakryje výrobné náklady, avšak majitelia mladých ovocných sadov, v ktorých priemerne urodí do dvoch ton, musia počítať aj so stratami. Rovno preto v tejto chvíli mnohí pestovatelia višní hovoria, že sa vzdajú tej výroby. Avšak podľa slov Jána Piktora, keď sa nával hnevu trochu stíši, rozmyslia si a rozhodnú, že skúsia aspoň ešte jeden rok. „Predsa je to človekovi ľúto. Sedem rokov sme ovocný sad ošetrovali, vkladali doňho aj peniaze, aj prácu, a je veľká škoda zničiť ho teraz, keď by nám vložené mal začať vracať.

Tento ovocný sad v Hajdušici sa majiteľom podarilo načas pooberať

bandy gazdu, čiže vedúceho oberačov, tiež vodiča, ktorý ich dováža do poľa, a pravdepodobne sa do toho vtesnáva aj výkupca. Keby cena višní bola normálna, vari by to nebol až taký problém, ibaže v posledných rokoch najväčší problém je v tom, že štát viac nevplýva na cenu a majitelia mraziarní vydierajú výrobcov nízkymi cenami, údajne zlou kvalitou višní, tým, že mraziarne sú plné, lebo ani minuloročnú výrobu nepredali...“

Toho roku nás však trpezlivosť úplne opustila, takže pravdepodobne s višňami skončíme,“ povedal na záver Ján Piktor a Rastislav na znak súhlasu iba prikývol hlavou. Nie sú však jediní, a tak už teraz môžeme konštatovať, že sa plochy pod višňami v tejto dedine zmenšujú, tým skôr, že nových sadov takmer nieto. Na druhej strane v Hajdušici pribudlo niekoľko jutier mladých sadov a čas ukáže, aký bude ich osud. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POŽIAR V KNIŽNICI ŠTEFANA HOMOLU V BÁČSKOM PETROVCI

Škody nie sú veľké Anna Horvátová

úlové dni sú pre Knižnicu Štefana Homolu v Báčskom Petrovci osudovými, keďže škody už druhýkrát v tomto mesiaci spôsobil požiar. Prvýkrát pred piatimi rokmi, 22. júla, ničivý živel zanechal za sebou veľké škody. Tentoraz sa to nezopakovalo v takej intenzite, ale predsa ranné hodiny 2. júla zostanú v trpkej spomienke na požiar v knižničných miestnostiach. Okoloidúci ráno okolo 6. hodine pocítili smrad a dym, ktorý sa predieral cez okno na ľavej strane od vchodových dverí knižnice. Alarmovali príslušníkov pohoto-

vostnej hasičskej služby, ktorí pohotovou reakciou požiar relatívne načas zastavili. Už sama myšlienka na vzbĺknutie požiaru je znepokojujúca, našťastie, dobre sa skončilo. O čo prišla v požiari knižnica, povedala riaditeľka Anna Speváková: „Nepríjemný je pocit, keď sa vám na začiatku nového dňa dostane správa, že horí knižnica. Našťastie, aj tentoraz sa prejavila účinnosť našich hasičov, ktorí znemožnili katastrofálne následky. Správnym konaním v požiari nebola zasiahnutá ani chodba. Požiar zanechal nepríjemné stopy, Požiar vznikol v sklade, kde našťastie, nie veľkých rozmerov boli umiestnené vyradené

knihy a časopisy z výpožičného fondu. A znovu to zapríčinili elektrické inštalácie. Hasiči rozbili okno a tak hasili požiar. Šťastie v nešťastí je, že sa neotvorili dvere, potom by boli škody omnoho väčšie. Vlani sme dokonca mali práce na odvlhčovaní stien, steny sme vylíčili, a to v tejto situácii zostalo nepoškodené. Dozvedáme sa, že sa smrad dal cítiť už okolo 3. ráno, ale nebolo možné lokalizovať, iba keď sa dym predieral cez okno.“ V piatok deň po sa ihneď začalo s upratovaním, pre čitateľov dvere knižnice boli zavreté. Už od pondelka 6. júla sa pracuje ako obvykle. Foto: Anna Speváková

NOVINKY Z VEREJNO-KOMUNÁLNEHO PODNIKU

Aplikácia Vodovod Stara Pazova

Anna Lešťanová

týchto dňoch sa nám zo staropazovského Verejného komunálneho podniku Vodovod a kanalizácia dostali ďalšie

Ilustračná fotografia

novinky. Podľa slov hovorkyne podniku Mary Gvozdenac vo Vodovode a kanalizácii Stará Pazova • ĽUDIA A UDALOSTI •

v poslednom čase podstatne zveľadili komunikáciu s užívateľmi ich služieb, a to so zámerom, aby sa im pravidelne a včasne dostávali všetky potrebné a dôležité informácie, ktoré sa týkajú aktualít v podniku. Ako uvádzajú v tomto verejno-komunálnom podniku, dnes v každej domácnosti vlastnia aspoň jeden múdry telefón. Potrebné je, iba aby užívatelia služieb tohto staropazovského podniku v GOOGLE PLAY predajni inštalovali ich aplikáciu pod názvom Vodovod Stara Pazova. Na otázku, čo táto aplikácia prináša, odpoveď z podniku znela: „Celkom zdarma prevzatím aplikácie umožňuje sa prijatie informácií z VKP Vodovod a kanalizácia takmer v sekunde. V momente, keď v podniku zverejníme dôležitú informáciu, prostredníctvom týchto vymožeností sa aj užívateľom našich služieb dostane oboznámenie na ich mobilný telefón. Dostupné im budú informácie o všetkých novinkách v podniku, ktoré sa vzťahujú na nich ako užívateľov našich služieb. Teda informovaní budú napr. o naplánovaných prá-

cach, eventuálnych vypájaniach z vodovodných či kanalizačných potrubí, pravidelnom vypieraní vody vo vodovodných sieťach, prijatí účtov, tiež o aktuálnej kva-

lite vody... Prostredníctvom tejto aplikácie prihlásiť sa môžu i strovené kubické metre vody a iné dôležité informácie, ktoré majú spoločenský význam.“

USILOVNÉ HAJDUŠIČANKY šijací stroj, ktorí tunajší MOMS dostal od Veľvyslanectva Slovenskej republiky ako pomoc v boji proti koronavírusu, už dali do prevádzky. Totižto v sobotu 11. júla v tejto dedine Asociácia slovenských spolkov žien usporiada výročné zhromaždenie a Hajdušičanky sa postarali o to, aby všetko bolo v súlade s bezpečnostnými opatreniami v boji proti koronavírusu. Pre všetkých účastníkov ušili ochranné rúška, ktoré im rozdelia na vchode do zasadačky. vlh

28 /4915/ 11. 7. 2020

Ľudia a udalosti ÔSMACI PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Pekné chvíle so spolužiakmi školy odchádzam iba s krásnymi spomienkami, najviac si budem spomínať na priateľstvá, krásne

Tatjana Bovdišová

semročné základné vzdelávanie majú za sebou aj žiaci Základnej školy maršala Tita v Padine. Opýtali sme sa ich, kam po základnej škole a aké pocity majú z ukončenia jednej etapy života.

Diana Petrášová: „Osemročné základné vzdelávanie som absolvovala so všetkými päťkami a za to sa mi dostal Diplom Vuka Karadžića. Okrem toho stala som sa žiačkou generácie. Pre mňa nebolo ťažké dosiahnuť taký úspech, lebo som sa učila načas a zrozumiteľne. Keďže základná škola je obdobie, keď sa vytrváva najviac priateľstiev, aj ja som nadviazala mnohé a iste mi tie budú najviac chýbať, ale aj učitelia, ktorí nás pripravili pre ďalší krok – strednú školu. Pokračovať vo vzdelávaní budem v strednej zdravotníckej škole v Zreňanine, odbor farmaceutický technik, pretože ma veľmi zaujímajú chémia a biológia. Tieto dva predmety boli mojimi obľúbenými v základnej škole. Moju generáciu, keď sa stretneme o 10 rokov, vidím ako úspešnú, všetci budeme mať založené rodiny, niektorí budú mať i deti. Prajem si a prajem všetkým, aby sa im splnili všetky túžby, ktoré si predsavzali.“ Andrej Trnovský: „Počas ôsmich rokov školenia dosiahol som výborný prospech, za čo som získal Vukov diplom. Z tejto

www.hl.rs

zážitky, ale i učiteľov, keďže mi všetci podobne utkveli v pamäti. Hlavne len v dobrom si budem spomínať na túto školu. Keď ide o strednú školu, rozhodol som sa pre Filologické gymnázium v Belehrade, pretože sa mi najviac páčia jazyky a ľahko sa ich učím. V tom by som rád pokračoval i na vysokej škole.“

Nataša Pavelová: „Osemročné vzdelávanie v tejto škole bolo pre mňa ľahké, bolo sa treba len usilovať, učitelia neboli veľmi prísni a môžem povedať, že boli voči nám ústretoví. Rozumeli sme si navzájom a dobre sme s nimi spolupracovali. Mala som veľmi rada jazyky a najľahšie som sa ich učila. Výborný prospech som mala vo všetkých ročníkoch. Rozhodla som sa pre strednú ekonomickú školu, lebo ma to zaujíma a chcela by som v budúcnosti robiť niečo, čo má súvis s administratívou.“

Informačno-politický týždenník

Andrea Pokorácová: „Základnú školu som skončila s výborným prospechom. Niekedy bolo ľahšie, niekedy ťažšie, no dá sa zvládnuť, keď je prítomná chuť do učenia. Teraz keď prišiel čas rozlúčiť sa so školou, uvedomila som si, že mi priatelia budú najviac chýbať, oni mi asi budú prvou asociáciou, keď si na školu spomeniem. Odnášam si z nej iba krásne spomienky na príjemné zážitky. Spomínam si aj na prvý deň v škole, keď sme boli všetci vyľakaní z nového začiatku. Ako sa roky míňali, spoznali sme sa a viac a viac si rozumeli. Všeličo sa odvtedy zmenilo a veľa toho som sa naučila. Bolo to vskutku jedno zvláštne obdobie v mojom živote. V ďalšom školení plánujem pokračovať na Filologickom gymnáziu, lebo jazyky mám zo všetkých predmetov najradšej.“

Ivana Megová: „Týchto osem rokov mi rýchlo ubehlo. V škole mi bolo krásne a všetko mi bude chýbať. Najviac však spolužiaci a neviem si ani predstaviť, ako to bude teraz s novými sa skamarátiť. Od prvého do ôsmeho ročníka som mala všetky pätorky. Nebolo

to pre mňa ťažké dosiahnuť, samozrejme, bolo treba veľa sa učiť, ale učitelia boli ústretoví, takže sa to dalo zvládnuť. Najradšej som sa však učila zemepis, to je môj obľúbený predmet. Chodila som aj na súťaže z neho. Keď ide o iné aktivity, hrávala som v školskom orchestri, tancovala vo folklóre, tiež som rada spievala na mnohých festivaloch a kultúrno-umeleckých programoch. Mojou voľbou, čo sa týka strednej školy, je Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici, pretože si nie som celkom istá, čím by som sa chcela v živote zaoberať, a tu v gymnáziu budem mať štyri roky na rozmýšľanie.“

Michael Kotváš: „Na Základnú školu maršala Tita si budem spomínať iba v dobrom, lebo ma vyviedla na správnu cestu a zažil som tam svoj prvý krok do života. Pamätať si budem rovnako na učiteľov a spolužiakov, lebo sme tu zažili spolu ozaj krásne chvíle. Svojím úspechom som si zaslúžil Diplom Vuka Karadžića, no pre mňa je veľmi dôležitý a vzácny i diplom zo slovenského jazyka, ktorý som dostal za obsadené tretie miesto na republikovej súťaži z tohto predmetu. Zúčastňoval som sa aj na súťaženiach z chémie, zo zemepisu, z matematiky a iných predmetov. Dosiahnuť to všetko nebolo ľahké, no s dobrými učiteľmi sa dalo zvládnuť aj to, čo sa mi niekedy zdalo nezvládnuteľné. Zapíšem sa do gymnázia v Kovačici, všeobecné zameranie, lebo si myslím, že mi poskytne mnohé možnosti, vrátane tej, že budem mať času rozmyslieť si o budúcom profesijnom smerovaní.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S CHOVATEĽOM POŠTOVÝCH HOLUBOV BORISOM SVETLÍKOM

Najlepšie holuby sa vrátia domov Oľa Glóziková-Jonášová

oštový holub je univerzálnym symbolom predovšetkým mieru a lásky. Vyskytuje sa v pesničkách, vo filmoch, na obrázkoch. Nebolo to až tak dávno, keď sa tieto holuby používali na prenos správ a informácií, predovšetkým počas vojen. Dnes jeho význam nevieme doceniť, lebo

Boris Svetlík

máme elektronickú poštu, mobily, IT komunikáciu – veľa možností, ako písomnú, obrazovú či zvukovú správu odovzdať z jedného konca zemegule na druhý v priebehu niekoľkých sekúnd. Ale boli časy, keď čo najrýchlejšie doručenie dôležitej

Najlepšie sa vrátia domov

správy k adresátovi malo cenu zlata. Vtedy pomáhali zvieratá – rýchle kone a holuby. Holuby boli tie, ktoré prekonali veľké vzdialenosti vzdušnou čiarou najrýchlejšie. Boris Svetlík je kovačický rodák, ktorého práca odviedla na určitý čas do Slovenskej republiky. Po • ĽUDIA A UDALOSTI •

úspešnom viacročnom zdolávaní pracovných povinností na území Slovenska rozhodol sa vrátiť domov, pracovať doma a venovať sa rodine a svojmu hobby v Kovačici – chovu športových poštových holubov. Vedľa skutočnosti, že je výborným zváračom, na Slovensku úspešným podnikateľom a odborníkom v danej oblasti, platí aj to, že je Boris kvalitným a perspektívnym chovateľom poštových holubov. Boris je členom kovačického Klubu chovateľov poštových holubov Jedinstvo, v rámci ktorého sa v pretekoch aktívne zúčastňuje 21 členov pretekárov, úspešne sa starajúcich o svojich miláčikov, čím táto skupina predstavuje významnú časť drobnochovu, ale i spoločenského života v lokálnom prostredí. Ako je to v skutočnosti s pretekmi poštových holubov, prečo sa vracajú a ako vedia, že sa majú vrátiť, to vraj ešte nikto presne nezistil. „Asi sú to nejaké magnetické vlnové dĺžky, podľa ktorých sa orientujú, teda snáď majú svojrázny kompas v hlave, a sú aj také názory, že sa orientujú aj pomocou slnka,“ komentuje Boris s úsmevom, keď sa pýtame, ako vlastne holub z tisíckilometrovej vzdialenosti trafí do svojho holubníka. V každom prípade konečným dôsledkom je to, že poštový holub nájde cestu do svojho domova z ktoréhokoľvek bodu našej planéty. Preteky sa uskutočňujú každoročne od konca apríla až do konca septembra, teda prebiehajú iba počas mesiacov s relatívne vyššou teplotou. Preteky sa konajú v rôznych mestách a v rôznych končinách Srbska, aj v zahraničí, predovšetkým v Macedónsku a Grécku. Znamená to, že chovateľ za pomoci špeciálneho vozidla, ktorým sa od všetkých chovateľov pozbierajú holuby na preteky, prevezie holuby na miesto ich štartu a potom doma čaká holuby, ktoré sa postupne vracajú do svojho holubníka. „Holuby pretekajú a ich príchod je sledovaný elektronickým systémom, teda holub má na nohe čip. Keď príde domov, sadne si na anténu, ktorá registruje prílet a zapisuje čas. Potom sa podľa vzdialenosti

a času príchodu domov vypočíta rýchlosť, z elektronického systému sa údaje prenesú do počítača, ktorý následne počíta výsledky,“ pozna-

ká republika. Holubom je taktiež potrebné zabezpečiť zdravie a kvalitnú stravu. Dnes, v období koronavírusu, počas pretekov je po-

Špeciálnym vozidlom od všetkých chovateľov sa pozbierajú holuby na preteky

trebné dodatkovo rešpektovať opatrenia nevyhnutné na dodržanie zdravia chovateľov. Preteky poštových holubov sú koníčkom a záľubou pre chovateľov. Žijeme vo svete, v ktorom nám skutočne chýba venovať sa ušľachtilej aktivite, ktorá samotným Príprava chovateľov a holubov na preteky kontaktom so živočíšnym svetom menal spolubesedník. Najlepší umožní človeku vniesť rovnováhu chovatelia bývajú zoradení na vý- do života a pôžitok v prežívaní. slednej listine a na konci pretekov Chov holubov je presne spôsob, vyznamenaní a ocenení, takže to ako to dosiahnuť. Napriek tomu do celej veci vnáša ďalšiu dávku je veľmi málo mladých ľudí, ktorí pôžitku. Úspechy jednotlivých cho- sa rozhodujú pustiť sa do chovateľov každoročne prispievajú vu, a ešte menej je tých, ktorí sa k tomu, aby klub Jedinstvo bol za- rozhodnú súťažiť. Boris a ostatní radený medzi prvých desať klubov chovatelia v Kovačici ochotní sú na celoštátnej úrovni v konkurencii poskytnúť všetku disponibilnú viac ako sto klubov. Tempo, akým pomoc, informácie, praktické a teoprebiehajú tohtoročné preteky, retické porady pre nových chovatenaznačuje, že výsledky budú aspoň ľov, začiatočníkov a ľudí, ktorí majú také dobré ako doteraz. vôľu naučiť sa niečo nové o tomto Chov poštových holubov si vy- krásnom a zaujímavom hobby. žaduje predovšetkým zadováženie V období, keď sa ľudia odosobkvalitných jedincov na chov. Ku ňujú a od seba vzďaľujú, zámekvalite v chove sa holubiari dokážu rom človeka by malo byť vrátiť dostať obstaraním jedincov zo sa k prírode, orientovať sa na živý zahraničia, keďže sú kolískou tohto svet... Ako tie holuby, čo sa vracajú športu krajiny západnej Európy, domov. ale aj krajiny, ako Slovenská a ČesFoto: Fero Tomáš 28 /4915/ 11. 7. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Rozprávky M

áš pred sebo u niek oľko ilustrovaných rozprávok. Uhádni, ktorých. Ak máš chuť, ilustruj aj ty nejakú rozprávku. Ak nie, môžeš svoju rozprávku aj napísať. Svoje práce pošli na našu adresu alebo na facebookovú stránku Detského kútika a zverejníme ich.

Adela Miriam Petrášová, 4. b ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Danuška Andrej Lačok, 4. b ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Anita Marčeková, 2. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Boris Nikolašević, 4. b ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec Daniela Lekárová, 4. b ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Jelisaveta Bajinová, škôlkarka, Báčska Palanka – Košice Nikolina Domoniová, 3. 1 ZŠ Bratstvo, Aradáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

ROČNÍK XXII 11. júla 2020 ČÍSLO

250

NAŠE VÝROČIA: JÚLIUS KUBÁNI – 145 ROKOV OD NARODENIA

Zakladateľ Slovenského gymnázia

Z obsahu

Spolok ako druhý domov

Jaroslav Čiep

dostupných zdrojov sa možno dozvedieť, že Július Kubáni (10. 6. 1875 Hložany – 10. 7. 1926 Báčsky Petrovec) bol osvetový pracovník, učiteľ a kantor. Ľudovú školu navštevoval v Hložanoch a Petrovci, stredné školy v evanjelickom sirotinci

s. 20 Jeho fotografia je aj v rade doterajších riaditeľov gymnázia

čenie bol i prenasledovaný. Ako zradca vlasti roku 1914 vojenským súdom v Petrovaradíne bol odsúdený na smrť, avšak rozsudok nebol vykonaný.

Manželia Kubániovci – Mária a Július, dobová fotografia Portrét Júliusa Kubániho autorky Zuzky Medveďovej

v Budapešti, na gymnáziu v Sarvaši a na učiteľskom ústave v Baji. Ešte počas školenia bol povolaný petrovskou evanjelickou cirkvou za kantora a učiteľa. V roku 1892 absolvoval Učiteľský ústav v Prešove a získal diplom učiteľa. Ako učiteľ pôsobil v Petrovci, najprv ako učiteľ a kantor, neskoršie i ako riaditeľ ľudovej školy. V rokoch 1919 – 1920 bol prvým riaditeľom petrovského Slovenského gymnázia. Ženatý bol s Máriou Profantovou (1887 – 1946) z Vrbice, ktorá tiež bola učiteľkou v Petrovci. Za slovenské národné presved-

Július Kubáni bol veľmi činný na spoločensko-politickom poli. Jeho účasť sa viaže so vznikom takmer všetkých relevantných inštitúcií v Petrovci. Bol spoluzakladateľom kuratória petrovského gymnázia, kníhtlačiarne, ktorá bola založená 8. februára 1919, a iniciátorom založenia Juhoslovenského nakladateľského spolku, ktorý bol okrem iného vydavateľom i novín Národná jednota. Stál tiež pri vzniku Hospodárskej školy a bol i prvým predsedom Roľníckeho združenia v Petrovci. Július Kubáni sa stal i spoluzakladateľom prvého Slovenského spevokolu v Petrovci, ktorého následne bol i vedúcim. Okrem toho bol i účastníkom vzniku

Československého zväzu v Kráľovstve SCHS, ktorého bol i takzvaným jednateľom, čiže tajomníkom. Umrel pomerne mladý, sotva 51-ročný, a jeho predčasná smrť zabrzdila, aby sa aj v ďalších rokoch venoval rozvoju a zošľachťovaniu tohto prostredia. Na znak vďaky za všetko jeho úsilie na vchode do budovy petrovského gymnázia aj dnes stojí tabuľa, ktorá od roku 2000, kedy ju nainštalovali, sprítomňuje tieto fakty. Aj obraz s podobizňou Júliusa Kubániho sa nachádza v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Fotografia Júliusa Kubániho sa nachádza v rovnakej sieni aj na stene, kde sú zobrazení všetci

Letec Dušan Nedoklanac s. 22

Unikátne Slovensko s. 24

Pamätná tabuľa na vchode do budovy petrovskej školy

doterajší riaditelia gymnázia. Okrem toho aj jedna ulica v severnej časti Petrovca nesie jeho meno.

Mozaika SKUS PIVNICA (1985 – 2005)

Spolok ako druhý domov

REPORTÉRI

Miroslav Pap

semdesiate roky v spolku boli poznačené mnohopočetnými novými choreografiami, vystúpeniami, divadelnými inscenáciami, výstavami a realizovanými zájazdmi. Do spolku pribúdali noví tanečníci, divadelníci, všeobecne ochotníci. Ešte v osemdesiatych rokoch v Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Pivnica bolo evidovaných sedem sekcií, z čoho už iba štyri fungovali naplno. Foto-kino sekcia už nepracovala v rámci spolku, a to preto, že bol založený Foto-kino klub, literárna v tomto období mala iba minimálny podiel aktivít a nakoniec etnologická ďalej nemohla zberať prvky hmotného kultúrneho dedičstva reprezentujúce kultúru Slovákov v Pivnici, nakoľko nemala kde uskladňovať exponáty. Samozrejme, najaktívnejšie boli: folklórna, hudobná, divadelná a technická sekcia. K výrazným zmenám prichádza v 90. rokoch, keď z celkového počtu v zozname zostali už iba tanečná a hudobná sekcia. Treba však skonštatovať, že založenie a fungovanie mnohých sekcií v rámci spolku malo svoju vnútornú logiku. Umožňovali ochotníkom uplatniť sa v rôznych odboroch. Pod jednou strechou bol zhromaždený celkový kultúrny sektor, ktorý bol

Myjavské tance

Folklórne slávnosti pod Poľanou na Detve (1986)

reprezentujúci na úrovni celomenšinovej, regionálnej a republikovej. Žiaľ, zánikom jednotlivých sekcií bol súbor usmernený iba na folklórnu časť, v ktorej bol bezpochyby medzi najlepšími. No vráťme sa znovu do osemdesiatych rokov. V roku 1981 spolkári absolvovali 17 vystúpení, ako aj zájazd do Slovinska (Prebold a Žalec). Aktívne sa podieľali na nahrávaní v Rádiu Nový Sad. Dodnes sú tieto nahrávky vysielané v rubrikách rozhlasu slovenskej redakcie. V štúdiách nahrávali nielen sóloví speváci, ale aj mnohočlenná dievčenská spevácka skupina. V tomto období aktívne pôsobil tzv. pivnický orchester, ktorý aj spevákov sprevádzal. K významným udalostiam treba zaradiť aj podujatie

Deň Hlasu ľudu v Pivnici, ktorý bol realizovaný v roku 1985 (nasledujúci bol až 18. septembra 2015). Na obecných, pokrajinských a republikových súťažiach spolok získava početné ocenenia. Rok 1986 bol zvlášť úspešný. Vojvodinských Slovákov a Pivnicu reprezentovali súboranti na Podpolianskych slávnostiach na Detve. Tanečná skupina pre mnohopočetnosť bola rozdelená do dvoch skupín. Tanečný repertoár tvorili pôvodné tance z Pivnice, ako aj z materskej krajiny. V menšej miere to boli srbské tance z Vojvodiny. V minulej Mozaike sme sa zmieňovali o odbornom zdokonaľovaní, pričom sme spomínali etnológa Ladislava Lenga, ktorý v Pivnici realizoval mnohé terénne výskumy a podal

Na festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch

tanečníkom a choreografom mnohé odborné rady. Ako druhá významná osobnosť z oblasti odborného zdokonaľovania to bol Albín Littva, bývalý profesionálny tanečník Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) a umelecký vedúci Folklórneho súboru Ekonóm v Bratislave. Pivnických tanečníkov naučil mnohé tance zo Slovenska a z tej príležitosti bola doplnená aj krojovňa. Spomínaná hudobná sekcia mala v osemdesiatych rokoch 29 členov, ktorí boli rozdelení do troch skupín: orchester, dievčenská spevácka skupina a sóloví speváci. Tento počet v hudobnej sekcii by sa dal charakterizovať ako najvyšší počas celej existencie súboru. Hudobníci boli najčastejšie Pivničania. Mali na

HLAS ĽUDU | 11. 7. 2020 • 28 /4915/

V Demänovskej jaskyni slobody starosti tak sprevádzať tanečníkov a spevácke skupiny a sólistov, ako aj podieľať sa na festivale Stretnutie v pivnickom poli. Divadelná sekcia v osemdesiatych rokoch pracuje nepretržite. V réžii divadelných inscenácií sa vyskúšali Kornélia Macková, Elenka Hložanová a Zuzana Tárnociová, ktorá dosiahla aj najviac úspechov. Napríklad v roku

od príchodu Slovákov do Pivnice, bol poznačený slabším výkonom. Celkové desaťročie predstavovalo množstvo konsolidovaní, no do spolku prichádza nová generácia tanečníkov. Zloženie tanečnej skupiny už netvoria iba mládežníci a starší tanečníci, ale v roku 1992 bol založený Detský folklórny súbor Ratolesť, ktorý nepretržite funguje dodnes. Hneď

Radničko kolo

1985 Zuzana Tárnociová za inscenáciu Denník Anny Frankovej dostala cenu za najlepšiu ochotnícku réžiu, ako aj cestu do Trebinja na festival ochotníckych divadiel Juhoslávie. Práve Zuzana Tárnociová a Elenka Hložanová mali svoje divadelné začiatky v pivnickom spolku, po čom sa uplatnili aj vo vyšších rámcoch vojvodinskej divadelnej tvorby. Divadelná sekcia ešte v osemdesiatych rokoch mala pravidelné vystúpenia a postavovala nové inscenácie. Herci vystupovali na mnohých divadelných festivaloch v rámci Juhoslávie a pravidelne sa zúčastňovali na menšinových podujatiach. Výrazné zmeny nastávajú v neblahých 90. rokoch. Jubilujúci rok 1990, keď Pivnica oslavovala 200 rokov

v nasledujúcom roku DFS Ratolesť vystúpil na 1. detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči. Tanečníci v prvej polovici 90. rokov pravidelne absolvujú do 15 vystúpení ročne. Rok 1994 sa do dejín spolku zapísal zánikom divadelnej sekcie. V Pivnici sa v tom roku ale založilo Ochotnícke divadlo Janka Čemana, ktoré nepretržite funguje dodnes. Do fondu audiotvorby SKUS Pivnica bola zaradená audiokazeta, ktorú v roku 1995 nahrala mužská a ženská spevácka skupina. O rok neskôr pivnický súbor uhostil KUS Ľudovíta Štúra z Austrálie, z Melbournu, s ktorým absolvoval spoločný koncert. Rok 1997 si vtedajší súboranti bezpochyby pamätajú podľa dvoch zájazdov na Slovensko a hosťujú-

Orchester na 29. Stretnutí v pivnickom poli ceho Folklórneho súboru Hron zo najbohatších a najúspešnejších rokov Slovenska. Koncom júna sa zúčastnili bol rok 2004. FS V pivnickom poli mal na Dňoch zahraničných Slovákov 65 členov, DFS Ratolesť 48, spolu a koncom augusta na 4. matičnom realizovali 373 skúšok a keď ide o festivale v Dubnici nad Váhom. vystúpenia všetkých programových Dôležitým archívnym dokumen- foriem spolku, bolo ich 89 a odzneli tom SKUS-u je publikácia Stretnutie v na 28 rôznych programoch, podupivnickom poli, ktorú v roku 1998 zo- jatiach, festivaloch a prehliadkach. stavili Ján Čérný a Ján Guba. V nej sú A nevystali ani zaslúžené uznania. chronologicky zosumarizované údaje Spomeňme ich aspoň takto: štyri ceny o festivale v rokoch 1966 – 1995. Aj na 39. Stretnutí v pivnickom poli, na v roku 1998 spolkári absolvovali dva 24. FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch zájazdy na Slovensko (Podzámčok, jedna zlatá plaketa, jedna strieborná Dni zahraničných Slovákov v Prešove). a dve bronzové, dve ceny na 7. preDo zoznamu pravidelných aktivít hliadke dedinských súborov Srbska spolku patrila organizácia Detskej v Kličevci a dve ceny na 6. prehliadke speváckej súťaže Spievanky a piv- sólistov slovenskej ľudovej piesne nickej Audície. Tieto dve podujatia Cez Nadlak je... v Rumunsku“. boli vo veľkej záľube obyvateľov. Rovnako by sa dal opísať aj jubiAudícia predstavovala určitú súťaž lujúci rok 2005, keď súbor oslavoval spevákov, z ktorej sa vyberali dva- 40 rokov nepretržitého a úspešného ja, ktorí sa zúčastnia na Stretnutí fungovania, ako aj 40 rokov Stretnuv pivnickom poli. Z druhej strany tia v pivnickom poli. Rok 2005 by sa Spievanky predstavovali najmenších dalo skonštatovať, že predstavuje do účastníkov a vychovávali budúcich určitej miery vrcholový bod úspechov spevákov. Obe podujatia časom však spolku, alebo skôr ochotníkov, ktorí zanikli. Veľká absencia sa dnes v Piv- sa pričinili o to, aby sa tradičná kultúnici javí práve v kontexte nedostatku ra Slovákov v Pivnici predstavila na detských prehliadok, o ktoré však mnohopočetných domácich a zahramajú a mali veľký záujem obyvatelia. ničných festivaloch, prehliadkach, Rok 1999 bol poznačený NATO podujatiach, výstavách, seminároch agresiou a bombardovaním krajiny. a pod. Táto skutočnosť však nezastavila Dejiny spolku vytvárali ochotníci, fungovanie súboru. Aj tohto roku ktorí tu pracovali a pracujú z vlastnej spolkári privítali hosťujúci súbor vôle a pre blízky vzťah ku kultúrnemu z Ružomberku, deti sa zúčastnili na dedičstvu. Zo súboru nevyšli iba dobrí obecnej prehliadke v Báčskej Palanke, tanečníci, herci, kultúrni dejatelia, v októbri odznela Audícia a sólisti sa hudobníci, zberatelia, ale dokonca zúčastnili na festivale Cez Nadlak je... tu vznikali prvé lásky, ktoré prerástli Začiatok nového storočia tiež pri- do manželstiev. Vďaka ochotníkom, niesol určité zmeny. Spolok tvorilo ktorí sa pričinili o vznik súboru pred spolu až 106 členov. Najpočetnejší 55 rokmi, a tým, ktorí ho nenechali bol DFS Ratolesť, ale s počtom neza- zaniknúť v ťažkých časoch, dnes tu ostávala ani staršia tanečná skupina. máme spolok, ktorý s hrdosťou repreUž v roku 2003 sa DFS Ratolesť pre zentuje tradičnú kultúru a vychováva početnosť musela rozčleniť na dve si budúce generácie, od ktorých sa detské tanečné skupiny. prinajmenšom očakáva, aby nedali zaV Spolkografii z roku 2005 sa do- niknúť tejto inštitúcii s takou bohatou čítame zaujímavý fakt: „Jedným z históriou a početnými úspechmi.

III

Mozaika 80 ROKOV OD TRAGICKEJ SMRTI PETROVSKÉHO ŽIAKA

Letec Dušan Nedoklanac Viera Kaňová

y, čo kráčame po zemi zmietajúc sa vo víre našich pozemských problémov, len málo sa zamýšľame nad fenoménom letenia, nad tajomstvom tohto kumštu prirodzene daného iba vtákom a nad dobou, keď boli úspešne odhalené základné princípy letenia geniálnym ľudským umom. A nebolo to ani tak dávno, keď prvé „aparáty“, ako volali lietadlá na začiatku 20. storočia, začali brázdiť krížom-krážom aj po našom nebi a ľudia ich s pietou obdivovali, dvíhali hlavy k nim, až nadšene tlieskali. Ak by moja matka, Mária Boldocká, rodená Tereková, ktorá sa narodila v tom technicky revolučnom období, dnes žila, rozprávala by o letení v dvojsedadlovom drevenom lietadle Fizir a o prvých letcoch v Kráľovstve Juhoslávie. Totiž jeden z nich, Dušan Nedoklanac, kandidát na inžiniera technických vied, bol jej snúbencom. Dušan bol jeden z prvých juhoslovanských letcov bezmotorových lietadiel a jeden z

Dušan Nedoklanac ukončil školenie na Štátnom gymnáziu v Petrovci v roku 1932

ným konštruktérom bezmotorových lietadiel už ako študent Technickej fakulty Univerzity v Belehrade. Narodil sa v roku 1911, na začiatkoch juhoslovanského letectva, ktoré šlo ruka v ruke s vývojom toho európskeho, predovšetkým nemeckého, a svetového. Dušanovi Nedoklancovi akoby inžinierstvo a aviatika boli osudom. Otec, Čech Luka Žilka Nedoklanac, inžinier elektrotechniky a riaditeľ Elektrodistribúcie v Srbobrane, venoval sa mu od detstva vypozorujúc veľký talent na kreslenie a techniku u svojho hĺbavého syna. Nabádal ho k tvorbe a študovaniu tak ako aj on sám bol motivovaný a podporovaný rodinou. Pán Luka, ktorého narodenie a mladosť siahajú do obdobia Rakúsko-Uhorska, vďaka svojmu ujcovi, matkinmu bratovi v rodine Nedoklancovej, totiž mal možnosť študovať techniku na prestížnej nemeckej univerzite, kde sa, ako povšimnutý talentovaný študent, stretol so synom známej Dušan Nedoklanac (1911 Srbonemeckej rodiny priemyselného bran – 1940 Banjica, Belehrad) magnáta, objaviteľa Wernera von prvých učiteľov letectva na klzákoch, Siemensa. Domov potom furt chodil ktoré sa stali dôležitými lietadlami vyzbrojený kadejakými elektrickými v období zákazu výroby lietadiel v aparátmi, na ktorých tvorbe sa aj Nemecku po prvej svetovej vojne. sám občas zúčastňoval. Potvrdenie Keďže sa táto krajina po vojne orien- jeho inžinierskych schopností touto tovala na výrobu vetroňov, ktorých známou priemyselníckou rodinou nákresy verejne sprístupnila, pod viedlo ho ďalej do USA, kam sa dostal ich vplyvom sa aj Dušan stal úspeš- na pozvanie srbského vojvodinského

vedca, vtedy profesora na Univerzite Columbia, Mihajla Pupina, kde Luka Žilka Nedoklanac aj sám určitý čas pobudol. Jeho schopnosti sa ešte plnšie prejavili v známej americkej priemyselníckej rodine magnáta Georga Westinghousa, ktorý sa okrem elektriky a motorov zaujímal

INÍ PÍŠU

behu ich vzájomného dopisovania údajne sa nachádzajú dnes v Múzeu Nikolu Teslu. Vedomý si týchto rodinných faktov o svojom otcovi Dušan Nedoklanac považoval za samozrejmosť školiť sa v podobnom smere a letectvo si vybral ako mimoškolskú aktivitu v rámci Technickej fakulty. V suterénnych priestoroch budovy fakulty potom trávil hodiny analyzujúc nemecké nákresy bezmotorových lietadiel a pod vedením profesora Branka Popovića, neskoršie dekana fakulty, zostrojil spolu s ďalšími študentmi prvé bezmotorové lietadlo Akademického aeroklubu, ktoré podľa toho aj nazvali – Prvenac. Spolupráca Dušana s profesorom Popovićom aj naďalej pokračovala. Keď založili na Zlatibore prvú leteckú školu klzákov podporovanú Veliteľstvom vojska Kráľovstva Juhoslávie, vzhľadom na to, že tento druh letectva bol považovaný nielen za šport, ale aj za kľúčovo významný segment národnej obrany (Jedriličarski centar Jugoslovenskog Kraljevskog Akademskog Aero-kluba Zlatibor), Dušan bol medzi prvými jej žiakmi.

Dušan Nedoklanac stojí vľavo, vedľa neho Mária Tereková, ktorá ako sokolka okrem v cvičení v sokolských zletoch účinkovala aj v divadelných predstaveniach organizovaných Sokolskou jednotou medzi dvoma vojnami

aj o aviatiku a, ako je známe, angažoval vo svojich závodoch Nikolu Teslu ako svojho inžiniera. Mladý Luka mal príležitosť s Teslom sa zoznámiť a s ním dokonca spolupracovať, o čom svedčí ich korešpondencia – listy adresované Nikolovi Teslovi v prie-

Ale nezostal iba žiakom. Po získaní najvyššieho stupňa, leteckej licencie – diplomu C stal sa v najdôležitejšom juhoslovanskom leteckom stredisku učiteľom. Ako sa zistilo podrobným výskumom v poslednom období,

HLAS ĽUDU | 11. 7. 2020 • 28 /4915/ Dušan Nedoklanac udelil najväčší počet diplomov a značiek z územia Kráľovstva Juhoslávie počas svojej učiteľskej kariéry, čo svedčí o tom, aký bol schopný a obľúbený – mnohí z jeho žiakov sa stali po ukončení druhej svetovej vojny známymi pilotmi JAT-u. Jeho pôsobenie a pobyt v Leteckom stredisku na Zlatibore sa ukončil 2. júna 1940. V ten deň, na to obdobie pomerne chladný a búrkovitý, aké dni máme aj teraz, Dušan vzlietol svojím bezmotorovým lietadlom z brehu na Banjici v Belehrade, aby otvoril novú leteckú sezónu, a už sa na Zlatibor, ani domov, nevrátil. A nevrátil sa ani do Petrovca, kde sa zoznámil s mojou

Mária Tereková v rozhovore s profesorom Brankom Popovićom a Dušanom Nedoklancom

atkou na Štátnom reálnom gymnáziu. Dušan Nedoklanac mal všetko a dal všetko. Za 28 rokov svojho krátkeho, intenzívneho života tento Čech, Slovák, Čechoslovák, Srb, Juhoslovan, Vojvodinčan, zapísal sa nielen do dejín Petrovca vďaka nášmu slovenskému gymnáziu, ale aj do dejín juhoslovanského letectva. Jeho čas sa nikdy nezastavil. Podal ho iným letcom a tí ho so sebou nosili po nebi. Zostal tam niekde v oblakoch a vznáša sa spolu s nimi už celých 80 rokov. Vďaka nám ľuďom občas prichádza na zem, aby rozprával. So svojím klzákom v hangári AAK (Uverejnené so súhlasom Belehrad autorky)

Ako pilot a študent Technickej fakulty Univerzity v Belehrade so svojimi kolegami nesie vlajku akademického aeroklubu na belehradskom bulvári v roku 1938 počas medzinárodnej výstavy Aero v Belehrade.

So svojimi kolegami Dušan stojí šiesty zľava, s učiteľom Johannom Wolfom (prvý sprava) a so študentmi, vedľa stanov, kým na Zlatibore ešte nebol žiadny Dom pre pilotov

Dušan v klobúku stojí druhý sprava v leteckom stredisku Zlatibor

Pohreb pilota, záložného poručíka, jedného z pilierov aeroklubu v Belehrade Dušana Nedoklanca v jeho rodnom meste Srbobran 4. júna 1940

Mozaika NA CESTÁCH... VEĽA Z TOHO STE AZDA ANI NEVEDELI

Unikátne Slovensko Prichystal: Jaroslav Čiep

edinečné hrady, jaskyne, termálne pramene, ľudová architektúra, európske Mŕtve more, slávne keltské mesto, európska divočina a mnoho iného. Aké sú turistické unikáty Slovenska, ktoré by ste len ťažko hľadali niekde inde vo svete?

Slovensko je hradná veľmoc Čím menšia krajina, tým väčší počet hradov. Vo svete by ste len ťažko hľadali krajinu, ktorá sa môže hrdiť takým počtom hradov a zámkov. Prvá písomná zmienka o najstaršom hrade na Slovensku Devín sa datuje do roku 868, Spišský hrad zapísaný do zoznamu UNESCO patrí svojou

rozlohou medzi desať najväčších hradov na svete, hrôzostrašný príbeh krvavej grófky Alžbety Bátoryovej z Čachtického hradu pozná už celý svet. Spolu však na Slovensku nájdete 220 hradov a hradných zrúcanín! Málo? K tomu pripočítajte 425 kaštieľov.

Ochtinská aragonitová jaskyňa – jedna zo štyroch svojho druhu na svete Na svete sú len štyri sprístupnené aragonitové jaskyne. Tento unikátny prírodný fenomén máme ako jedna z dvoch európskych krajín v podobe Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Odlišuje sa od ostatných jaskýň, nenájdete tu

klasické stalagmity a stalaktity, ale akési zvláštne mliečne vetvičky a kríčky bielych výtvorov aragonitu. Jednoducho unikátna hračka prírody, akú nájdete už len v Česku, Mexiku a Argentíne!

Prvá rezervácia ľudovej architektúry na svete Cestujte v čase a zistíte, ako vyzeral po stáročia pre Slovensko typický vidiecky život. Malebná drevená dedinka Čičmany v podhorskej oblasti Strážovských vrchov je vôbec prvá rezervácia ľudovej architektúry na svete! Kde sa vzali Čičmany? Ako žili a bývali

naši predkovia? Ako sa obliekali? Ako vznikali maľované drevené domy, ktoré pripomínajú perníkové chalúpky? Čaká tu na vás zaujímavé rozprávanie siahajúce do ďalekej minulosti. Veď prvá zmienka o dedine sa datuje už do roku 1272.

Najväčší jaskynný kvapeľ Áno, Slovensko je aj jaskynná veľmoc. Zatiaľ bolo objavených 7 000 jaskýň a Krásnohorská jaskyňa sa môže hrdiť tým, že tu nájdete

najvyšší sintrový stĺp (34 metrov) na svete. Dlhé roky išlo pritom o najväčší kvapeľ na svete zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov!

HLAS ĽUDU | 11. 7. 2020 • 28 /4915/

Dubový háj – ako z rozprávky Málokto o ňom vie, ale dubový háj neďaleko Dobrej Nivy pri Zvolene ťažko nájde konkurenciu a zaujíma vedcov z celého sveta. Na

ploche o rozlohe 120 futbalových ihrísk tu rastie 600 impozantných a viac ako 400-ročných dubov. Ich bizarné tvary sú ako z rozprávky!

Jediný orloj na svete s pravým slnečným časom Jeden z dvoch slovenských orlojov v Starej Bystrici na Kysuciach je aj jediným orlojom na svete, ktorý ukazuje tzv. pravý slnečný čas! Keďže zostaviť orloj a vysvetliť, ako funguje, je hotová

veda, zjednodušene povedané ten starobystrický ako jediný na svete ukazuje presný slnečný čas. Lebo je špeciálne nastavený pre miesto, v ktorom stojí.

Svetový skalný unikát Raz sa tu boli pozrieť aj Apači a tvrdili, že je to väčší unikát než ich skalné obydlia. V tých našich totiž bývajú ľudia celý rok, kým oni využívajú svoje iba v lete! Veríte tomu, že na Slovensku sa ešte stále býva v kamenných „jaskyniach“? V Brhlovciach sa nachádzajú jedinečné domy vysekané do skaly a traduje sa, že prvé takéto obydlia vznikli už v 16. storočí v období

tureckých vojen ako odpoveď na hroziace nebezpečenstvo. Peňazí na stavbu domov nebolo a tak si ich vytesali do okolitých skál. To, že ide o jedinečné stavby, dokazuje aj fakt, že vyhĺbiť obydlie do skalnej steny trvalo aj osem rokov a aj v súčasnosti sú dva tieto domy stále obývané! Pôvodne bolo skalných domov 14, dnes ich tu stojí osem.

Už viac ako 140 rokov vystrekuje spod zemského povrchu gejzír v kúpeľnej dedinke Herľany. Hoci v súčasnosti prameň dosahuje výšku už „len“ 20 metrov v pravidelných intervaloch raz za 32 – 36 hodín, v roku 1874 voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 metrov! Čo ho

odlišuje od ostaných gejzírov? Kým drvivá väčšina gejzírov po celom svete vystrekuje horúcu vodu, ten Herliansky je preslávený nízkou teplotou 14 – 18 °C. V rokoch 1957 – 2006 bol dokonca jediným studeným gejzírom v Európe a v súčasnosti podobné nájdete už len na Islande.

Najvyšší oltár na svete

Stred Európy Keď sa povie, že Slovensko je srdce a stred Európy, nie je to žiadny výmysel. Na krásnom mieste pri Kremnických Baniach na strednom Slovensku stojí vedľa starobylého

Herliansky gejzír – svetová rarita

Kostola sv. Jána Krstiteľa vztýčený kameň. Oznamuje, že práve tu sa nachádza geografický stred Európy.

Meria 18,6 m a trvalo to 10 rokov, kým ho jeho autor Majster Pavol z Levoče vyrezal. V 16. storočí na to použil lipové drevo a tento najvyšší drevený gotický oltár na

svete je možné obdivovať v Levoči v Kostole sv. Jakuba. (Údaje a fotografie: z verejných zdrojov)

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

ZDRAVÁ VÝŽIVA

Prečo jesť tofu? Pre jeho výživové vlastnosti!

ravidelná konzumácia tofu napomáha udržať si zdravie, ľahšiu myseľ i dlhší život. Tofu objavili v Ázii pred viac ako dvetisíc rokmi, odkedy sa tradujú prvé legendy o jeho vzniku. Dodnes ho niektorí výrobcovia pripravujú tradičným spôsobom, vďaka čomu si zachováva výnimočné výživové hodnoty, ako je obsah proteínov či vápnika. V tofu, naopak, nenájdete emulgátory, konzervanty, laktózu, lepok ani GMO. Ktorá iná potravina sa môže pochváliť takouto históriou? Podľa legendy vzniklo tofu pri varení starovekej polievky na palube čínskej lode. Do hrnca s mletou sójou im vyšplechla morská voda a vyzrážala vypenenú bielkovinu do jemných hrudiek. Okolo 18. storočia sa konečne dostáva na ďalšie kontinenty. Najznámejšie tofu sa vyrába procedúrou starou viac ako dvetisíc rokov, a to namáčaním sójových bôbov na 12 hodín a ich následným varením. PLNOHODNOTNÁ NETUČNÁ BIELKOVINA Tofu ako zdroj proteínov odporúča konzumovať aj Svetová zdravotnícka organizácia. Ak budete dodržiavať aspoň jeden čisto rastlinný deň na odľahčenie trávenia, vďaka tofu získate plnohodnotnú netučnú bielkovinu, ktorá vás zasýti a zároveň uspokojí vaše chuťové poháriky. Obsahuje tiež prospešné omega-3 mastné

nenasýtené kyseliny a vlákninu. V tofu sa ukrývajú vitamíny skupiny B a minerálne látky, ako je vápnik, železo a horčík. Tofu neprispieva k nárastu hmotnosti, nezvyšuje hladinu cholesterolu ani krvný tlak a v chladničke vydrží 6 až 8 týždňov. POTRAVINA PRE DETI I DOSPELÝCH Tofu môžu pravidelne jedávať muži, ženy, deti akéhokoľvek veku vrátane adolescentov, ale tiež seniori či tehotné ženy. Z dosiaľ realizovaných štúdií o vplyve sóje na ľudské zdravie vyplýva, že ide o potravinu vhodnú na každodennú konzumáciu. Z preventívneho hľadiska je vhodné, aby aj nevegetarián zaradil do svojho stravovania niekoľko čisto rastlinných dní do týždňa. Odborníci sa zhodujú, že čím skôr človek s konzumáciou tofu začne, tým pozitívnejší vplyv má táto potravina na jeho zdravie, napríklad na udržiavanie optimálnej hladiny cholesterolu v krvi. Príprava tofu je nenáročná a rýchla, čo isto ocení každý kuchár. Tofu môžete nakladať, opekať na tuku, grilovať, údiť či piecť, a to prakticky bez akýchkoľvek dodatočných úprav. Dnes sú v ponuke aj ochutené verzie tofu, ktoré možno jednoducho hodiť na panvicu alebo na gril a chutné, zdravé jedlo je na svete.

DOBRÉ RADY A NÁPADY / ZDRAVIE

Med s kurkumou najúčinnejšie prírodné antibiotikum

oci je chutná a jedinečná ako korenina, jej široká škála liečivých vlastností zvyšuje jej popularitu. Kurkuma lieči väčšinu chorôb, ktoré nás trápia, vrátane: svalových kŕčov, rán, tráviacich ťažkostí, problémov s dýchaním, ochorenia kože, problémy s pečeňou, výrony, infekcie, zápaly… zoznam pokračuje a zahŕňa aj rakovinu! KURKUMÍN: Je kľúčovou zložkou, pretože je to silný antioxidant a pôsobí protizápalovo. Inhibuje rast patogénov v našom tele. Zabraňuje peptickým a žalúdočným vredom a H. pylori. Okrem toho zmierňuje príznaky osteoartritídy. Kurkumín má pozitívny vplyv na DNA bunky a ich prežitie, upokojuje molekuly, ktoré spôsobujú zápal. TURMERÓN: Podporuje činnosť mozgu, opravuje neuróny a bojuje proti demencii a Alzheimerovej chorobe. Výskumníci z Ústavu neurovedy a medicíny v Jülichu v Nemecku ju injekčne dodávali priamo do nervových kmeňových buniek umiestnených v mozgu potkanov. Následne mozgy skenovali a všimli si, že niektoré časti boli aktívnejšie po infúzii. Tieto infúzie zvýšili obnovovaciu schopnosť mozgu o 80 percent. Zlúčeniny v kurkume, ako je kurkumín, ar-turmerón, α-

a β-turmeróny a curlone môžu pomôcť znížiť riziká spojené s mŕtvicou. Predchádzajúce štúdie ukázali, že táto zlúčenina môže blokovať aktiváciu buniek, ktoré môžu spôsobiť zápaly neurónov, spájané s rôznymi neurologickými poruchami. Ľudia s Alzheimerovou chorobou majú tendenciu mať vyšší zápal v mozgu a kurkumín je možno najviac známy pre jeho protizápalové vlastnosti. Na prípravu prírodného kurkumického antibiotika budete potrebovať: jednu polievkovú lyžicu kurkumy, 100 gramov organického medu. Zmiešajte obe zložky v sklenenej nádobe. Potom užite každú hodinu pol čajovej lyžičky na boj proti chrípke. Neprehĺtajte hneď, nechajte nech sa rozpustí v ústach, až potom prehltnite. Druhý deň to isté robte každé dve hodiny. A to isté robte trikrát denne aj bez pocitu prechladnutia ako prevenciu.

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Čučoriedkový nanuk bez cukru Suroviny: 300 g čučoriedok, citrónová šťava z 1 citróna, 4 lyžice medu, 180 g gréckeho jogurtu, 100 g horkej čokolády (nemusí byť), 30 g nasekaných pistácií (nemusí byť). Takto sa to podarí: Do mixéra vložíme čučoriedky, vytlačíme šťavu z jedného menšieho citróna

a pridáme med. Všetko spolu rozmixujeme do hladka a nakoniec pridáme a rozmixujeme aj jogurt. Hotovú zmes navrstvíme do formičiek na nanuky, pridáme paličky a ulo-

Mozaiku číslo 250 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

žíme do mrazničky na asi 3 hodiny. Konce mrazených nanukov môžeme namočiť v roztopenej čokoláde, posypať nasekanými pistáciami a znovu vložiť na tácke (naležato) do mrazničky na 5 minút. Zdroj: recepty.aktuality.sk

Kultúra Jedinečná príležitosť zviditeľniť talenty 24. FESTIVAL VÁŽNEJ HUDBY JARNÉ NÔTY V PETROVCI

Anna Francistyová

skutočne zložitých okolnostiach a za uctievania bezpečnostných opatrení v období rizika nákazy koronavírusom v piatok 3. júla v Slávnost-

vila Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, pritom zvlášť zdôraznila význam fenoménu hudby v našom živote. Katarína Melegová-Melichová, organizátorka podujatia a predsedníčka MOMS v Petrovci, vyjadrila vďaku všetkým účastníkom a divákom za smelosť prísť na tento festival. Zdôraznila, že

Účastníci sa už aj navzájom poznajú

nej sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci odznel 24. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Usporiadal ho i tentoraz Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci.

Prvýkrát vystúpila pred 12 rokmi ako presvedčivo najmladšia účastníčka, teraz je Marína Cerovská študentkou hudby

Účastníkov a návštevníkov najprv privítala Jarmila Vrbovská, riaditeľka gymnázia, menovite i vedúcich predstaviteľov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Podnetnými slovami potom auditórium oslo• KULTÚRA •

sa vynasnažili aj tohto roku, aj keď v trochu neskoršom termíne, aby týmto spôsobom umožnili mladým hudobným a speváckym talentom prejaviť sa pred obecenstvom. Je to tohto roku skutočne vzácna matičná a kultúrna akcia, lebo od marca sa nekonali žiadne školské programy, ani žiadne súťaže (tak v našej krajine, ako i tie medzinárodné), kde by naši mladí hudobníci mohli ukázať svoj umelecký rast a právom zožať ďalšie ocenenia. Toto ojedinelé podujatie v oblasti vážnej hudby vysoko ocenila i Dr. Slovenka Benková-Martinková, ktorá festival otvorila. Pozastavila sa nad začiatkami festivalu, keď aj sama patrila medzi mladučkých účastníkov. Pochválila organizačnú dvojicu Katarínu Melegovú-Melichovú a Kvetoslavu Benkovú, ktoré trasovali miesto a dobré meno festivalu od prvých ročníkov a neraz z nemožného urobili možné. Zdôraznila, že si toto podujatie zaslúži, aby aj ďalej pretrvávalo, lebo, ako povedala, vážna hudba je akousi matkou hudby. S poľu-

tovaním konštatovala, že tohto roku festival nemá medzinárodný charakter, lebo z bezpečnostných dôvodov neprišli účastníci z Maďarska, Rumunska, ako to bývalo v uplynulých rokoch. Ale prišli naši vynikajúci mladí i osvedčení hudobníci a laureáti z viacerých prostredí. Pri vystúpení nejedného účastníka sme si uvedomili opodstatnenosť tohto podujatia. Stáli návštevníci a podporovatelia mladých hudobníkov i festivalu mohli vidieť a potleskom oceniť hudobný rast virtuózov na klavíri, husliach, flaute, v speve. Správne poznamenala Katarína Melegová-Melichová vo vyhlásení pre médiá po festivale, že by bola veľká škoda nevyužiť možnosť zviditeľniť i tohto roku týchto talentovaných mladých ľudí a deti, ktorých sledujeme od základnej hudobnej školy, a nenahrať program na cédečko. Na 24. festivale vážnej hudby Jarné nôty vystúpili: Orchestrík ZŠ Jána Kollára zo Selenče pod vedením PaedDr. Juraja Súdiho, PhD., huslista Marek Škabla zo Selenče, flautistka Anastasija Mrdaková z Petrovca, pianistka Ksenija Vujačićová z Petrovca, flautistka Marta Milašinovićová z Petrovca, klavirista Martin Červený z Petrovca, klaviristka Iveta Kováčová z Petrovca, huslistka Marína Cerovská z Petrovca, pianista Marek Stupavský z Nového Sadu, huslista Juraj Súdi ml. zo Selenče, pianistka Mariana Marčeková z Padiny a operná speváčka Katarína Kalmárová z Vojlovice. Z plánovaného programu, žiaľ, vystalo vystúpenie husľového dueta Martina Jána Javorníka a Aleksandra Lučića, lebo huslista Lučić bol z rodinných dôvodov znemožnený prísť. Za skvelé výkony a umelecký zážitok všetkých účastníkov diváci odmenili srdečným potleskom a Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec, im na záver festivalu udelila diplomy za účasť, CD platne z predchádzajúcich Jarných nôt a ďalšie darčeky. Na spoločné fotografovanie si všetci účastníci obliekli

mikiny, ktoré dostali od generálneho sponzora. Festival podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Vzácny prínos mu dala i osvedčená moderátorka Viera

Hudobný rast študenta master štúdií Mareka Stupavského sledujeme na Jarných nôtach takmer dve desaťročia

Dorčová-Babiaková, ktorá pri zahlasovaní účastníkov vymenovala aj ich úspechy na iných poliach, záľuby, plány. Dúfajme,

Katarína Kalmárová: študentka slovenčiny, huslistka, herečka, ale i operná speváčka

že si o rok v tradičnom júnovom termíne, keď si pripomíname Svetový deň hudby, užijeme ďalší hudobný sviatok na jubilejných 25. Jarných nôtach.

28 /4915/ 11. 7. 2020

Kultúra SPRÁVA POROTY 26. DETSKÉHO FOLKLÓRNEHO FESTIVALU ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI (1)

Zvlášť zaujali hravé choreografie

a 26. Detskom folklórnom festivale Zlatá brána, ktorý sa uskutočnil 23. júna 2019 na tradičnom mieste – na rozprávkovom zámku v Kysáči, táto najväčšia slávnosť slovenskej detskej piesne a tanca medzi vojvodinskými Slovákmi aj v roku 2019 prilákala veľký počet účastníkov. Vystúpili mladučkí účastníci zo všetkých troch regiónov Vojvodiny, a to z nasledujúcich prostredí: z Bingule, Erdevíka, zo Šídu, Starej Pazovy, z Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, zo Selenče, z Pivnice, Nového Sadu, Aradáča, Kovačice, Vojlovice, Padiny a hostiteľského Kysáča. Okrem slovenských detských súborov sa zúčastnili i hosťujúce súbory, ktoré síce nesúťažili, ale svojím vystúpením tiež obohatili tento festival. Boli to: DFS AKUS NU Sonje Marinkovićovej, mladšia skupina s tancami z Vladičinho Hanu, kým staršia skupina predniesla tance z Leskovca, DFS ČKOS princeznej Ksenije z Lovćenca predviedli tance z čiernohorského prímoria a Boky Kotorskej a zo Slovenskej republiky vystúpil DFS Poľana ZŠ Mateja Bela Funtíka s tancami z Podpoľania. O význame tanca netreba azda mnoho hovoriť. Stačí, keď povieme, že deťom poskytuje potešenie, radosť, uvoľnenie, energiu a vďaka nemu možno rozvíjať i pohybové schopnosti detí. Je ešte hodne benefitov, ktoré umožňuje táto tvorivá záujmová činnosť. Istotne by sa však neuskutočnila, keby nebolo tých obetavých nadšencov, dôstojných nástupcov udržiavania odkazu slovenských predkov na Dolnej zemi. Preto na úvod tejto správy predovšetkým a osobitne treba vyjadriť slová obdivu práve im, čiže všetkým deťom, pedagógom, choreografom, nacvičovateľom, spevákom a hudobníkom, ktorí po celý rok usilovne pracovali, aby nám na tomto krásnom detskom festivale prezentovali výsledky svojej tvorby. Slovko ďakujem patrí aj rodičom, starým rodičom a všetkým ochotníkom a milovníkom folklóru, ktorí bezpodmienečne a obetavo pomáhajú pri každodennej činnosti folklórnych

www.hl.rs

súborov. Organizátorom – Kultúrnemu centru Kysáč – tiež patria slová chvály za dobrú organizáciu a nerušený priebeh festivalu. Musíme však vyjadriť aj poľutovanie, že, žiaľ, počasie festivalu veľmi nežičilo. Dážď na samom začiatku chcel zničiť tento veľký sviatok spevu, hudby a tanca, sviatok Zlatej brány. Avšak aj napriek tomu z rozprávkového zámku vyžarovala úprimná detská radosť a tancovalo sa s úsmevmi na tvári a akoby s heslom, ktoré by sa dalo formulovať i tak, že kde sú deti, tam je i zlatý vek a iba na mladých

súvahu napíše trochu inak. Čiže nebude to klasická analýza výkonu, resp. iných zložiek kompletnej choreografie o každom súbore jednotlivo, ale z tejto správy si každý súbor vygeneruje svoje nedostatky a pozitíva. Napíšeme skrátka, čo všetko sa dá s deťmi tvoriť, lebo si myslíme, že máme veľmi šikovných choreografov, pedagógov a nacvičovateľov, ktorých treba iba správne motivovať a pripomenúť im, že máme veľmi pestrý a rôznorodý folklór. DETSKÉ HRY, OBRADY, ZVYKY A TANCE

je budúcnosť. Členky poroty sú si vedomé skutočnosti, že každý choreograf či tanečný pedagóg pracuje v neľahkých podmienkach. Mnohokrát sa musia vyrovnať s rôznymi problémami, ako sú napríklad nedostatok hudobníkov, tanečníkov, finančných prostriedkov, priestorov na nácvik a podobne. Všeobecne konštatujeme, že zaujali zvlášť hravé choreografie, pedagogicky vedené tak, že každý folklorista podal zmysluplný výkon a prispel k ucelenému obrazu, čo podčiarkol aj krojovo zladený súbor. Treba zvážiť, do akej miery je potrebné a či je vôbec potrebné deti tlačiť do dospeláckych tancov. Zvlášť ak sa pritom dostáva dojem, že deti nepochopili zmysel tanečného vystúpenia. Zahmlieva sa tak sémantický význam krojov, tanca a vôbec celej kompozície vystúpenia. Porota sa rozhodla, že tentoraz

Dieťa nerozlišuje hravú a pracovnú činnosť. Hra je pre dieťa vážnou prácou a do práce rado prenáša prvky hry. Ono sa pri hrách mentálne a fyzicky rozvíja, uplatňuje predstavivosť, tvorivé a organizačné schopnosti. V kolektíve sa deti učia zodpovednosti, tolerantnosti, empatii, ako pomáhať iným. Typickou črtou tradičných detských hier je tvorba komplexnej jednoty textu, rytmu, melódie, pohybu a deja. Dodržiavanie autentickej podoby jednotlivých hier a zvykov by malo byť základným princípom pri nácviku a vystúpeniach. Nárečové výrazy zachovávajme čo najviac, pretože v nárečiach je veľká rozmanitosť, slovné a výrazové bohatstvo. Je potrebné toto vzácne dedičstvo, ako jeden zo spôsobov zachovávania slovenskej národnosti na týchto priestoroch chrániť a odovzdávať ďalším generáciám. Porota hodnotila pozitívne každý súbor, ktorý

Informačno-politický týždenník

pri prednese používal jazyk zo svojho prostredia (nie aj srbizmy). Drvivá väčšina sa nedostatočne venovala prieskumu a spracovaniu materiálov v teréne. Ďalší problém, s ktorým sme sa stretli, bol ten, že názov detských hier nekorešpondoval s danou témou. Vyskytol sa tiež problém, že prezentované detské hry boli iba zoskupené do jedného celku, ale bez témy, deja a bez súvisu. Nehovoríme, že je to úplne zle. Porota totiž veľmi kladne hodnotí, keď uvidí detskú hru na festivale. Avšak tiež si myslíme, že by bolo dobre vedieť rozdiel medzi určitými hrami. Aký je význam tých hier, kedy a prečo sa tie hry hrávali a pod. Chceme vás tým spôsobom motivovať, čiže posmeliť, aby ste vytvárali čoraz kvalitnejšie, zaujímavejšie a originálnejšie choreografie. Skúsime vám uvedenú problematiku objasniť a priblížiť s cieľom uľahčiť vám budúcu tvorbu. Hry teda rozlišujeme podľa veku, a to na: hry pre deti, mládež a dospelých. Podľa typu rozlišujeme nasledujúce detské hry: Rečňovanky, vyčítanky, vyvolávanky, hádanky – Jeden, dva, tri, Jakub, Ižák, Abrahám, Stará baba zlá, Cupi-lupi, do chalupy, Hop, hop, koníčky, Varila mamička kašičku, Hojda, hojda, Ňeplač, Hančo, ňeplač, Lezie pavúk po stene, Váľam, váľam chlebíček, Keď ja chleba pekla; – Jeden, dva, tri, Háky, báky, Árom, bárom, Enten tyčka, Tydli, fidli na husličky; – Braček náš vetríček, Vo mlyne na kline, Haju, haju, Zletel vrabec na latu, Slimák, slimák, vystrč rožky, Hybaj, slnko, na kopec, Píšťalečka, pískaj; – rečňovanky pri vykrikovaní na zvieratá: Jastrab ľeci, Goľa, goľa, Boca ľeci, Koza, koza, Cingi-lingi muška; – rečňovanky pri prírodných úkazoch: Kropi, kropi na konopi, Daj, Bože, slunka, Padaj, díždiku, padaj; – rečňovanky pri pasení husí a kráv: Idu kravi s poľa, Kedz ja husi pasla, Kedz ja bula mala, Išla kačka do vodi; – rečňovanky pri malých de• KULTÚRA •

ťoch: Tu me boľi, Hombu ľišu, Činčiri muška, Bibi, ručka, bibi; Hry s povelmi, chlapčenské hry šikovnosti, lúčne hry, hry s rekvizitami, hry s dialógmi – Vrabčiak a drozdy, Na krivé sochy, Myši, myši, mýšatá, Na čupky, Kypí kaša, Myši, von z diery, Bača a ovečky, Na červených a bielych, Srdce – zvon, Na kukučku, Na rojenie, Rybár a sieť; – Kohútí zápas, Na žabáka, Na chrobáky, Stonožka, Zvliekanie hada, Na húsenicu, Na koňe, Korbáč – bič, Drevo píliť, Buky váľať, Mäso sekať, Malá kopa pýta viac, Hnáty lámať; – Purgu, Na fúrik, Na gaľačky, Longa méta, Škôlka s loptou, Skákaná škôlka, Hra s gumou; – Šušury, Na jastraba, Na kráľa, Dze si bula?, Na nožnice, Na kokeša, Na kolembabu, Na anjela a na čerta, Na kačičky; – Netanečné detské hry s dialógom: Huši, huši, poce domov, Na placenka, Na jastraba, Agurenka, magurenka, Na sľepu babu, Na žaby, Na sovičky, Na starú babu; – Hry so spevom, tanečné hry a tance: O reťaz, Sial Peter proso, Veľa nás, Cintor, cintor, cintorija, Na konôpky, Pántlice, Zlatá brána, Kolo, kolo mlynské, Prepletám pančušky, Nie jeden, nie dva...; – Úlohové, ktoré bystria um, pohotovosť, zmysly a vedomosti aj pomocou hádaniek, riekaniek a jazykolamov (o žmurkanú; Adam, kde si? Tu; na slepú babu; Cin-cin, pára, hrach sa zvára, pára, či nepára?); – Hry na remeselníkov: Medzi tradičné slovenské remeslá zaraďujeme napríklad: • spracovanie dreva – dlabanie dreva, debnárstvo, štiepanie dreva, tokárstvo, rezbárstvo, • spracovanie hliny – hrnčiarstvo, • spracovanie skla – sklárstvo, maľba na sklo, • spracovanie kovu – drotárstvo, šperkárstvo, výroba spiežovcov a liatovcov, kováčstvo, • spracovanie kože – garbiari, remenári, kožušníci, • spracovanie rohoviny, • spracovanie prírodných pletív, • výroba kraslíc, • výroba medovníkov – medovnikárstvo, • výroba tkanín – tkáčstvo, spracovanie vlny, • výroba výšiviek – výšivkárstvo, • výroba čipiek – čipkárstvo, • výroba modrotlače – farbiarstvo, modrotlačiarstvo. Hry sa rozlišujú aj podľa príležitosti: na priadkach, páračkách, svadobné a tanečné hry, ako aj krč• KULTÚRA •

mové, rodinné… Veľmi dôležitou kategóriou v slovenskom folklóre sú obradové hry a tance. Tvoria ho hovorené vinše, porekadlá, modlitby, zaklínania, zariekania a tance. Viaceré podoby obradového folklóru sa považujú za najstaršie prejavy folklóru. Rozlišujeme kalendárny a rodinný obradový folklór, ale patria k nemu tiež prejavy tvoriace súčasť magických praktík ľudovej viery a liečenia. Do kalendárneho obradového folklóru patria: cirkevné sviatky, veľkonočné sviatky, vianočné sviatky, uctievanie svätcov – patrónov, ako aj vynášanie Moreny, fašiangy, letný slnovrat, stridžie dni... Do rodinného obradového folklóru patria: narodenie dieťaťa, krstiny, dospievanie, prvé sväté prijímanie,

pomalé a ťahavé, pretože aj príroda sa uložila na zimný spánok a človek mal čas na rozjímanie, bilancovanie a zhodnotenie uplynulého roka. Pre jarné obdobie sú typické zvyky a hry, ako napríklad: vynášanie Moreny – centrálnym obradom jarného obdobia bolo vynášanie figuríny, ktorá predstavovala zimu. Zhotovili ju z kríža obaleného slamou a obliekli do miestneho kroja. Spievajúce dievčatá ju nosili po celej dedine, za dedinou ju vyzliekli, zapálili a hodili do potoka. Pre prostredie, kde dominuje pastiersky život, je veľmi dôležitý dátum 24. apríla – svätého Juraja. Odjakživa na sv. Juraja začínala pastierska sezóna oviec. Vyháňali sa ovce na pastviny. Veľká noc patrí tiež k jarným zvykom. Obradom

zásnuby, uzavretie manželstva, svadba, úmrtie, narodeniny, meniny, regrútstvo... Naši predkovia žili v úzkom spojení s prírodou, preto sa zvyky a tradície nášho ľudu viažu na prírodný cyklus. Tak ako sa v prírode striedajú ročné obdobia, tak sa striedal aj žáner a obsah piesní a štýl tanca. Prečo je práve toto dôležité? Tu sa najčastejšie vyskytujú chyby. Choreograf si vyberie určité hry a nedbá, do ktorého ročného obdobia tie hry patria, a tak vyberie chybný odev alebo chybnú obuv. Na jar to boli piesne a tance, ktoré oslavovali začiatok nového cyklu v prírode a v ľudskom živote. V lete, v čase rozkvetu a zrenia úrody, to boli piesne a tance plné sily, vitality a viery v dobrú a bohatú úrodu. V jeseň ľudia rôznymi prejavmi končili prácu, ktorá trvala počas celého roka, a ďakovali za úrodu a bohaté dary. V zime boli piesne

je bohatá na rôzne vinšovačky a rôzne obyčaje. K veľkonočným sviatkom patrí Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa. Na Veľkonočný pondelok máme krásny zvyk – oblievačky. Tento zvyk si udržiavame najmä na dedinách aj dnes. Medzi Veľkou nocou a Turícami dievčatá tancovali chorovodné hry. Ďalším dôležitým jarným dátumom sú Turíce, kde mládenci v predvečer tohto sviatku stavali dievčatám máje. V dnešnom období máj sa stavia v predvečer 1. mája. V máji sa napríklad siali konope. Detské hry sa začínali hneď zjari, chodievali sa hrať na lúku (polia), na pozemok, ktorý patril celej dedine. Na lúkach si pri pasení husí alebo kráv dievky krátili čas tancovaním. Vytvárali na lúke rozličné obrazce. Dievčatá si z lúčnych kvetov vili vence a zdobili vlasy a chlapci sa hrali hru o guľky. V letnom období sa

všetka pozornosť sústreďovala na prácu na poli. Počas letných prác na poliach sa často spievali ,,trávnice“ pri kosení, zbieraní a pri návrate z lúky, keď v plachtách nosili trávu pre dobytok, sprevádzané tancom. Síce deti nepracovali až tak veľa na poli, ale tiež mali záväzky – nachovať a napojiť dobytok a rôzne pomocné práce. V letom období máme ako najznámejšiu obyčaj – žatvu, mlátenie obilia. Obrady letného slnovratu kresťanská cirkev sústredila na 24. júna, sviatok narodenia Jána Krstiteľa. V lete sa oslovovali Anny a Samuelovia. Tu môžeme spomenúť aj bielenie plátna, ako aj pranie bielizne na potoku, varenie lekváru... Jeseň sa v minulosti považovala za ročné obdobie, ktoré prinieslo plody celoročnej, usilovnej a ťažkej práce. Toto obdobie je bohaté na ľudové tradície, ktorými sa môžeme inšpirovať v rámci aktivít s deťmi. Na začiatku jesene sa na potoku močili konope. Nemali by sme zabúdať na lámačky, na chmeľové a hroznové oberačky. Zber úrody, Dožinkové slávnosti a vinobranie patria k oslavám práce, vyjadrené sú hodovaním, veselosťou, spevom a tancom. Dôležitým dátumom pre pastiersku oblasť je 26. októbra, na Demetra (patrón pastierov). Na Demetra sa zháňajú ovce z horských pasienkov do dedín. Tak sa ukončuje pracovná pastierska sezóna. Bačovia a valasi sa vtedy vracali do dedín v sviatočných odevoch a v kostole obetovali syr a oštiepky. Nasledovalo vyrovnanie s majiteľmi oviec a veľká spoločná hostina, kde sa hralo, tancovalo a spievalo. Zaujímavé sú aj zvyky na Martina. Pastieri chodili s vetvičkami po gazdoch a vinšovali. Na jeseň, keď už bolo všetko porobené na lúkach i poliach, keď dobytok bol zahnaný do maštalí, mohli sa ľudia aj trochu viac zabávať, preto väčšina svadieb bola práve v jeseň. Na Kataríny pastieri a ostatní dedinčania mali zvyk trúbiť alebo práskať bičom. Organizovali sa katarínske zábavy, ktoré boli poslednou príležitosťou zabaviť sa pred adventom. Na Ondreja bolo zvykom odlievať olovo, aby z tvarov odliatkov dievčatá hádali, aké zamestnanie bude mať ich nastávajúci. Pri nalievaní odriekali: „Ondreju, Ondreju, na tebe olovo lejú, daj mi, Bože, znať, koho budem za muža mať.“ Ďalším významným dátumom bolo 6. decembra, ktorý

28 /4915/ 11. 7. 2020

Kultúra je známy ako deň obdarúvania alebo Mikuláša. Deti si na Mikuláša očistili topánky a dali ich do okna či za dvere. Na Luciu pastieri trúbili pred každým domom, aby odohnali strigy. Mládenci si obliekali dlhé ženské šaty, začiernili si tváre a husími krídlami vymetali kúty v domoch. Bol ešte jeden jesenný zvyk – nakladanie kapusty. Vedomí sme si toho, že dávno naši predkovia oslavovali v zimnom období nielen Vianoce, ale aj zimný slnovrat. Každý, kto sa zaoberá tradičnou ľudovou kultúrou, siaha po jej spracovaní, ale musí zachovať isté pravidlá, znaky, zásady. Dôležité je priblížiť deťom, ako, kedy,

prečo a kde sa to robilo. Vianoce sú jeden z najvýznamnejších sviatkov všetkých kresťanov. Veľká väčšina Štedrý deň oslavuje 24. decembra, kde je známe, že mládenci chodili dievčatám na strieľačky. Dospelí chodievali polazuvať. Na prvý vianočný sviatok, Narodenie Pána, známe je, že malé deti na tento deň chodievali k starým rodičom vinšovať. Na Štefana, druhý vianočný sviatok, bolo zvykom navzájom sa navštevovať. Štefan je známy podľa toho, že je to prvá možnosť zábavy po advente. Atmosféru večera posledného dňa v roku už v minulosti dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom, tiež

bohatou večerou. Na novoročnom stole sa nesmie objaviť ani hus či bažant, teda hydina, pretože v novom roku by sa rozlietal aj všetok majetok, alebo by šťastie uletelo. Preto sa chystalo malé pečené prasiatko. Prvého januára v každom dome boli vítaní mladí vinšovníci. Traja králi sú záverečným sviatkom vianočného obdobia. V minulosti ľudia prezlečení na troch kráľov a spievajúci koledy oslavovali tento sviatok chodením po domoch. Obdobie fašiangov sa začalo Troma kráľmi a končilo sa Popolcovou stredou. Bolo to obdobie priadok, páračiek, zakáľačiek, kde nechýbali prekrásne ľudové piesne a tance.

Počas fašiangov sa ľudia veselili, zabávali a vyrábali si masky na maškarné plesy. Najčastejšie to boli masky v podobe zvierat, remeselníkov a často sa aj chlapi obliekali do ženských šiat. Porota na 26. Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči: Zdenka Bobáčeková, predsedníčka, Tijana Farkašová, členka, Milina Chrťanová, členka, Anna Čúsová, členka Foto: E. Šranková Titulok redakčný. Dokončenie v budúcom čísle.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE BRATSTVO V ARADÁČI

Vyprevadili malých maturantov Vladimír Gál

a sklonku júna bolo slávnostne aj v Základnej škole Bratstvo v Aradáči. Totižto vo štvrtok 25. júna na nádvorí školy aradáčski ôsmaci sa rozlúčili so základnou školou, s učiteľmi, spolužiakmi, ale aj so svojím detstvom. Všetko bolo inak ako doteraz. Epidémia vírusu Covid-19 narušila všetky plány a rozlúčka bola prispôsobená aktuálnej epidemiologickej situácii. Na slávnosti totiž mohli byť

prítomní iba zamestnanci školy a najbližší členovia rodiny ôsmakov, čiže rodičia, bratia a sestry. Na začiatku v tejto generácii Aradáčanov v slovenskej triede bolo 10 žiakov, avšak medzičasom sa Anton Vichnál odsťahoval do Austrálie a Andrej Hano na Slovensko, takže základnú školu v rodisku skončili iba ôsmi. Ich triednou profesorkou bola Jelena Sirarová, profesorka srbského jazyka. V srbskej triede bolo 28 žiakov a triedna profesorka bola Olivera Molnárová, tiež profesorka srbského jazyka. Pri tejto príležitosti predstavili svojich žiakov a udelili im diplomy a knihy za obsadené prvé miesta na

súťaženiach, pochválenia, ako aj špeciálne diplomy. Spomedzi 36 žiakov základnú školu so všetkými päťkami skončili desiati. Vo 8. 1 triede, v ktorej sa výučba konala po slovensky, Vukov diplom získali dvaja: Peter Bagľaš a Filip Gál, kým v srbskej triede až ôsmi: Nikola Dankulov, Dušan Josimov, Nevena Josimovová, Teodora Neninová, Milica Pudelková, Milica Simićová, Danica Trbićová a Mladen Fuks. Riaditeľka školy Mariena Zakićová-Križanová všetkým udelila diplomy a zároveň vyhlásila žiakov generácie – v slovenskej triede Filipa Gála a v srbskej Danicu Trbićovú. Na konci všetkým

žiakom zaželala, aby sa zapísali do strednej školy podľa vlastného želania a aby boli šťastní. Nasledovalo pohostenie a potom malí aradáčski maturanti svoju matúru oslávili v kaviarni. Niekoľko dní predtým vukovcov z územia celého mesta Zreňanin uhostili aj v Zhromaždení mesta, kde im v mene primátora jeho zástupcovia tiež udelili primerané odmeny. V pondelok 29. júna v barokovej sieni zreňaninského parlamentu udelili diplomy žiakom generácie, pre ktorých mesto organizuje v dňoch 23. až 28. júla výlet do Orašca.

Spoločná fotka na záver základného vzdelávania s profesormi a členmi kolektívu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ZÁKLADNÁ ŠKOLA MARŠALA TITA

So školou sa rozlúčili aj padinskí ôsmaci Tatjana Bovdišová

ákladnú školu maršala Tita v Padine v tomto školskom roku absolvovalo 53 žiakov záverečného ročníka. Prvého júla sa poslednýkrát stretli v priestoroch budovy, v ktorej strávili osem rokov života. Rozlúčkový večierok bol plný dojímavých slov a bolo cítiť hrdosť tak učiteľov a rodičov na svoje deti, ako i samotných ôsmakov na to, že úspešne zvládli jednu etapu na ceste dospelosti. Oficiálna časť večera sa konala na nádvorí školy, kde absolventov padinskej základnej školy, ich rodičov, príbuzných a známych pozdravila a privítala riaditeľka Mária Galasová. Potom triedni učitelia svojim žiakom odovzdali najprv špeciálne diplomy za dosiahnutý úspech na rozličných predmetových súťaženiach či z iných aktivít a potom i Diplomy Vuka Karadžića za výborný prospech počas všetkých osem rokov vzdelávania. Maturanti s dôstojnosťou a so vznešenosťou hrdo kráčali pred očami prítomných a svojich pedagógov. Všetci cítili dojatie a melancholické spomienky na krásne školské roky prežité

v ich školskej rodine. Úspechy raz tretie, čo sa na našej škole dlho V mene všetkých triednych generácie 2005/2006 ozrejmila nestalo. Môžem povedať i to, že učiteľov tejto generácie žiakom riaditeľka. vynikali aj z cudzích jazykov a sa prihovoril triedny učiteľ 8. 1 Okrem iného Galasová po- boli dobrí športovci, najmä keď triedy Miroslav Jurica. Podotkol, že sa táto generácia znamenala, že ide o generáciu, v vyznačuje mnohými ktorej boli tri triekrásnymi úspechmi, dy žiakov. „Je to, dosiahnutými na rôzmôžem povedať, nych súťaženiach z určišpecifické, lebo sa tých predmetov, o čom v dohľadnom čase svedčí i kopa udelených nezopakuje také špeciálnych diplomov a niečo v našej škopochválení. Bola to, ako le, s ohľadom na uviedol profesor dejepito, že je čoraz mesu M. Jurica, generácia, ktorá pekne spolupranej detí. Je to tiež generácia, ktorá covala so všetkými a zakončila školský najmä medzi sebou. rok na netradičný Svoj prejav skončil niespôsob, ale úspeškoľkými latinskými výne. Veľmi dobre rokmi múdrych klasikov. spolupracovali s Riaditeľka ZŠ v Padine Mária Galasová popriala maturantom Jeden z nich bol i tento: Non Scholae sedvitae učiteľmi a krásne veľa úspechov v živote výsledky dosahovaDiscimus (Nie pre školu, li na mnohých súťaženiach. Bola ide o kolektívne športy. Čo sa lež pre život sa učíme). to jedna ,roztancovaná΄ generácia, týka výberu stredných škôl, našim Riaditeľka padinskej základnej hrali na mnohých hudobných ná- žiakom najlákavejšie sú IT odbory, školy teraz už bývalým školákom strojoch… Nikdy sme sa nemuseli ktoré sú i všeobecne v súčasnosti na záver povedala: „Prajem vám, báť, že nebude mať kto účinkovať najpopulárnejšie medzi mladými. aby ste sa najprv zapísali do vyv školských programoch pri rôz- Iné ani nemôžem vyradiť, lebo táto volených stredných škôl a aby ste nych príležitostiach, alebo či sa generácia ôsmakov má rozličné potom pokračovali reprezentovať program vydarí, vždy boli ochotní. záujmy, čiže vládne medzi nimi našu školu v tom najkrajšom svetNemôžem nespomenúť, že je to záujem o mnohé ďalšie odborné le, ako ste to robili doteraz. Aby generácia, ktorá obsadila prvé stredné školy, tiež o gymnázium ste odvážne kráčali v živote, mali miesto na Detskom folklórnom všeobecného zamerania v Ko- určitý cieľ a smelo šli k nemu.“ festivale Zlatá brána v Kysáči a vačici.“

Maturanti ZŠ maršala Tita v Padine so svojimi triednymi učiteľmi a riaditeľkou • KULTÚRA •

28 /4915/ 11. 7. 2020

Kultúra

Tretí elektronický zborník štúdií slovenských vysokoškolských pedagógov vo Vojvodine (Jazyková kultúra, literárne prieniky a vzdelávanie Slovákov vo Vojvodine. Zborník štúdií. Ed.: Marína Šimáková Speváková. Univerzita v Novom Sade, Filozofická fakulta, 2020, 98 s.) Marína Šimáková Speváková

roku 2017 Pokrajinský sekretariát vysokého vzdelávania a vedeckovýskumnej činnosti začal podporovať odbornú a vedeckú činnosť príslušníkov národnostných spoločenstiev vo Vojvodine prostredníctvom osobitného projektového konkurzu. Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia Univerzity v Novom Sade sa popri republikových a medzinárodných projektoch zúčastňujú aj v projektoch v oblasti spoločensko-humanitných vied, ktoré podporila pokrajina, pričom realizovali tri výskumné cykly v rokoch 2017/2018, 2018/2019 a 2019/2020. Nositeľom projektového návrhu počas týchto rokov bolo Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade a realizácia sa konala v spolupráci s Oddelením pedagogiky Filozofickej fakulty a Katedrou pre spoločenské vedy Pedagogickej fakulty v Sombore. Spoločnou ideovou platformou projektu je interdisciplinarita a cieľom výskumov bolo sústrediť sily a zamerať na aktuálnu chvíľu slovenskej menšiny v oblasti jazykovej kultúry, literárnych súvislostí a vo vzdelávaní vo vojvodinskom kontexte. Výsledkom výskumov sú tri elektronické zborníky, publikované v digitálnej knižnici Filozofickej fakulty. V roku 2018 bol zverejnený prvý tematický zborník pod názvom Interdisciplinárny prístup k súčasným procesom v slovenskom jazyku, literatúre a vzdelávaní v kontexte slovensko-srbských relácií vo Vojvodine. Zborník bol koncipovaný v širšom prepojení filologických, pedagogických a psychologických disciplín so spoločným cieľom prispieť k aktuálnej chvíli slovenského vojvodinského kultúrneho kontextu.

www.hl.rs

V nadväznosti na tieto prieskumy publikovaný bol druhý elektronický zborník pod názvom Slovenské písomníctvo v kontexte. Tretí elektronický zborník vyšiel pod názvom Jazyková kultúra, literárne prieniky a vzdelávanie Slovákov vo Vojvodine. Koncepcia tretieho zborníka, podobne ako predchádzajúcich, spočíva v snahe o realizáciu idey o systematickom interdisciplinárnom a multidisciplinárnom prístupe k súčasným javom a procesom v slovenskom jazyku, literatúre, kultúre a vzdelávaní Slovákov vo Vojvodine. Takýto prístup zviditeľňuje viacrozmernosť vzťahov tak vo vedeckom živote, ako aj v jazykových, literárnych a vzdelávacích procesoch vojvodinských Slovákov a umožňuje reflexiu súčasných tém aj historických impulzov, ktoré siahajú až podnes. Prof. Dr. Anna Makišová sa venovala monografiám Márie Myjavcovej, ktoré sa zaoberajú konfrontačnými jazykovednými analýzami. Prof. Dr. Adam Svetlík upozornil na podoby tvorby jednej z najaktuálnejších a prekladaných slovenských prozaičiek – Moniky Kompaníkovej. Vedecký príspevok prof. Dr. Zoroslava Speváka sa zameriava na komplexnú recepciu diela „učiteľa národov“ Jána Amosa Komenského u vojvodinských Slovákov, predovšetkým na dielo Dr. Jána Kvačalu. Multidisciplinaritu zborníka posilňuje odborný prehľadný článok o pedagogickom aspekte slovensko-srbskej dvojjazyčnosti prostredníctvom premien vyučovacieho jazyka, ktorý napísala mimoriadna profesorka Dr. Ruženka Šimoniová Černáková. Na bilingválne a multilingválne témy nadväzuje výskum vplyvu iných jazykov na vojvodinskú slovenčinu, predovšetkým vplyv nemčiny, maďarčiny a srbčiny

Informačno-politický týždenník

v štúdii docentky Dr. Zuzany Týrovej, ktorá zároveň navrhuje opatrenia na jej zachovanie podľa princípov preventívnej lingvistiky. Evidovaním básnických prekladov vojvodinských Slovákov v časopise Náš život sa zaoberala prof. Dr. Marína Šimáková Speváková, zameriavajúc sa na voľbu a podoby jednotlivých prekladov v interliterárnom procese. Osobitnú časť tohtoročného zborníka tvorí časť Recenzie, interpretácie, v rámci ktorej uvádzame recenziu monografie Martiny Kubealakovej, tematizujúcej detstvo v staršej slovenskej literatúre cez prizmu interdisciplinarity od autorky tohto článku, ako aj interpretácia básnickej tvorby Ladislava Čániho z aspektu priestorovosti študentky Jany Domoniovej. Dôležitou podporou v celkových snaženiach sú recenzenti zborníka prof. PhDr. Marta Součková, PhD., z Prešovskej univerzity v Prešove, prof. PhDr. Soňa Kariková, PhD., z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, prof. Dr. Zuzana Čížiková a doc.

Dr. Dalibor Sokolović z Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade, lektorka slovenského jazyka a kultúry PaedDr. Eleonóra Zvalená, PhD., ako aj kolegovia z fakulty, ktorí pomohli pri preklade a korektúre anglických častí, pridelení UDK čísla a technickej realizácii. Snažili sme sa, aby súbor štúdií prezentoval diferencovanú odbornú reflexiu, ktorá sa vyvíja v špecifickom kontexte viackultúrnej a multilingválnej Vojvodiny. Publikovanie zborníka v elektronickej podobe je našou reakciou na výzvy digitálnej doby. Realizáciou systematického výskumu sa snažíme prispieť k zachovaniu jazyka, literatúry, vzdelávania a slovenskej enklávy vo Vojvodine. Je v tom i zámer sledujúci myšlienku o obnovení Zborníka SVS, respektíve Slovakistického zborníka, teraz v trochu pozmenenom formáte, ale určite s úmyslom zhromažďovania našich spoločných kapacít v oblasti slovakistiky a spoločensko-humanitných vied Slovákov vo Vojvodine.

Pripomíname si narodeniny a výročia v júli 2020 ËË 13. júla 1960 zomrel slovenský spisovateľ Jozef Cíger Hronský. Narodil sa 23. februára 1896 vo Zvolene. (Pripomíname si 60. výročie smrti.) ËË 14. júla 2000 zomrel Jozef Mistrík, popredný slovenský jazykovedec a univerzitný profesor. Narodil sa 2. februára 1921. (Pripomíname si 20. výročie smrti.) ËË 21. júla 1950 sa v Kulpíne narodil Dr. Samuel Čelovský, slovenský vojvodinský historik, univerzitný profesor, prekladateľ učebníc a vydavateľ bibliofílií. (Blahoželáme k 70. narodeninám.) ËË 21. júla 1930 zomrel v Hložanoch Vladimír Samuel Podhradský, ktorý ako učiteľ najprv krátko pôsobil v Hajdušici a potom v Hložanoch. Bol aj organistom a národnokultúrnym pracovníkom. Narodil sa 27. augusta 1867. (Pripomíname si 90. výročie smrti.) ËË 30. júla 1960 zomrel v Bratislave slovenský spisovateľ Rudolf Jašík. Narodil sa 2. decembra 1919 v Turzovke. (Pripomíname si 60. výročie smrti.) • KULTÚRA •

KRÍŽOVKA

STARÁ PAZOVA

ČÍSLO 28

V tajničke je meno a priezvisko nášho básnika. autor: JÁN BAŽÍK

náš špicaté americký 1. časť rodinný predmety Indián tajničky časopis

argón

dusík

doklad oznámenie o platení v poplatkov novinách

žena z toho istého kraja

tálium

básnik Krasko africké zviera kopy slamy

ani jedna vec

AS HL DU ĽU

spodok, dno šľapaj, stupaj

konská sila

starší

vpíšte YN

nový dinár

spisovateľ Čechov 2. časť tajničky

ampérhodina

alt príslušník nášho národa nepretržitá

pracovník v lese hektár

Lesoto

latinská predložka

von, het výlučok potných žliaz číslovka

priesečníky priamok zotrváva

plošné jednotky ukazovacie zámeno

pre kultúru a okrem detských predstavení, ktoré sú na programe počas júla a augusta takmer vo všetkých dedinách obce, pre malých Pazovčanov sú i tohto roku pripravené kreslené filmy. Premietať sa budú v sobotu vo večerných hodinách o 21. hodine tiež na Námestí Dr. Zorana Đinđića, a to na veľkom plátne. Počas týchto dvoch mesiacov na programe sú štyri detské divadelné predstavenia a belehradskí herci z Divadla Sanjalište a z di-

Niš

list liter

Anna Lešťanová

j napriek aktuálnej epidemiologickej situácii v našej krajine v súvislosti s ochorením Covid-19 tohtoročné Detské kultúrne leto by sa malo začať vo štvrtok 9. júla v Nových Bánovciach, kým v Starej Pazove deň neskôr, teda v piatok 10. júla. Detské programy sa uskutočnia s uplatnením preventívnych opatrení, ktoré zamedzujú šírenie nového koronavírusu.

osobné zámeno

doska na krájanie

Programy pre deti naplánované

hliník oblasť dinár

spevavý vták podobný holubovi

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 – VODOROVNE: ľudovosť, ul, metla, bod, krov, ovál, aha, Minerva, íl, moa, t, r, fes, Ar, pešiaci, bil, liek, rada, str, otelo, óá, dekadent TAJNIČKA: ĽUBOMÍR FELDEK

Na rozdiel od minulých rokov, keď divadielka boli zahrané na plató pred divadelnou sálou, tentoraz pre potrebu väčšieho priestoru konať sa budú na Námestí Dr. Zorana Đinđića

Na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove malým milovníkom Tálie a ich rodičom sa predstavia herci z Belehradu so zaujímavými detskými predstaveniami. Keďže ide o otvorený priestor, uctievať sa bude predpísaná fyzická vzdialenosť medzi divákmi. Organizátorom podujatia je tamojšie Stredisko

vadla v čele s hercom Fuadom Tabučićom ich zahrajú až 16-krát v Staropazovskej obci. V rámci Detského kultúrneho leta 2020, ktoré stredisko organizuje už celé desaťročia, ďalšie divadelné predstavenia pre deti v Starej Pazove sú na programe 24. júla, 14. a 28. augusta.

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu zo 4. júla 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: VERONA PETRÁKOVÁ, Ulica mieru č. 133, 11 275 Boľovce. Blahoželáme.

Oznamujte

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

DROBNÝ OZNAM

HĽADÁM pastiera (alebo manželský pár), ktorý by mal na

021/47-20-844

starosti ovce na Čeneji. Zabezpečené ubytovanie, strava

inzercia@hl.rs

a plat podľa dohody. Kontakt telefón: 063/52-445. • KULTÚRA · OZNAMY •

28 /4915/ 11. 7. 2020

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC BÁČ OBECNÁ SPRÁVA BÁČ NÁČELNÍK OBECNEJ SPRÁVY číslo: 111-4-10/2020-IV-01 dňa: 11. 7. 2020 Na základe článku 4 odsek 8 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017, 95/2018 a 113/2017 – iný zákon), 102 odseky 2 a 3 a článku 103 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017, 95/2018 a 113/2017 – iný zákon), Obecná správa Obce Báč zverejňuje O Z N Á M E N I E o ohlásenom verejnom súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest v Obecnej správe Báč Obecná správa Obce Báč oboznamuje všetky zainteresované osoby, že je oznam o verejnom súbehu na prijatie do pracovného pomeru na neurčitý čas na nasledujúce výkonné pracovné miesta: 1. Úradník na práce plánovania a vykonávania verejného obstarania Hodnosť: poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas 2. Zástupca matrikára Hodnosť: spolupracovník, 1 vykonávateľ na neurčitý čas zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč, a že sa doňho, spolu s vyhláškou o súhlase so zhromažďovaním údajov, o ktorých sa vedie úradná evidencia, môže nahliadnuť a prebrať si ho na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs. Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje o pracovných miestach prebrané z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe Obce Báč, internom revízorovi a Prokuratúre Obce Báč a podmienkach na zamestnanie na uvedenom pracovnom mieste, vedomostiach a zručnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom postupe a spôsobe previerky, meno a priezvisko osoby poverenej na poskytovanie dodatočných oboznámení o verejnom súbehu, adresu, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o dôkazoch, ktoré sa podávajú s prihláškou. Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v dennej tlači. Náčelníčka Obecnej správy Valentina Sitnić, diplomovaná právnička Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Savu Kovačevića Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Savu Kovačevića, Ul. Savu Kovačevića č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4672, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júna 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-131/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Žitni trg, Ul. Masarykova č. 25, na katastrálnej parcele číslo 9894, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júna 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-132/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu VP Putevi Srbije, Belehrad, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia mosta cez rieku Tisu pri Titeli, na štátnej ceste II. A triedy, č. 129, úsek: Šajkaš – Perlez (Titel), na k. p. č. 2435/1, 2363, 2358/3, 2358/4 a 4674, k. o. Titel, ZO Titel, a na k. p. č. 2355, 2367 a 2364, k. o. Knićanin, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 2. 7. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1249 + 500 do km 1249 + 000, na k. p. č. 6610/1 a 6610/2, k. o. Petrovaradín, nositeľa projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU278/NSL278 – Veternik Dragoslava Srejovića, vo Veterniku, Ul. Dragoslava Srejovića 62, na katastrálnej parcele číslo 3453/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 5. augusta 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 6. augusta 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

• OZNAMY •

PAVEL GEDEĽOVSKÝ 1933 – 2010 – 2020

MÁRIA GEDEĽOVSKÁ

rod. Širková 1942 – 2016 – 2020 z Báčskeho Petrovca Nik nebude zabudnutý,až príde raz ten čas, a v spomienkach milovaných vracať sa bude zas. Syn a dcéra s rodinami 28 /4915/ 11. 7. 2020

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom, dedom a zaťom

VLADIMÍROM KUZMANOVIĆOM 27. 5. 1951 – 30. 6. 2020 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si cestou, ktorou kráča každý sám, len brána spomienok ostáva otvorená dokorán. Kto ho poznal, ten si spomenie, kto ho miloval, nikdy nezabudne. S veľkým žiaľom v srdci lúčia sa: manželka Zuzana, dcéry Svetlana a Snežana s manželmi, vnukovia Mirko a Darko, vnučky Saška a Tea a starká

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

na moju drahú mamu a manželku

nášmu drahému a nenahraditeľnému

ANNU LEGÍŇOVÚ

ONDREJOVI AGÁRSKEMU

ktorá usnula v Pánu a pochovaná bola 19. 6. 2019. Vďaka Ti za úprimnú a nezištnú lásku, za radosť a šťastie,za podporu a požehnanie. Rok rýchlo ubehol, ale bôľ zostáva! Po ťažkom kríži odpočívaš tíško v pokoji.

ktorý usnul v Pánu a pochovaný bol 18. 6. 2020. Vďaka Ti za úprimnú a nezištnú lásku, za radosť a šťastie,za podporu a požehnanie. Po ťažkom kríži odpočívaj tíško v pokoji!

Kto zahladí smútok, čo nás tlačí? Kto zotrie slzy horké v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Na Teba si spomínajú: Tvoja jediná dcéra Anička, manžel Štefan a Kvetoslav Agársky s mamou Annou

S Tebou sa lúčia: Tvoj jediný syn Kvetoslav, manželka Anna a Anna Legíňová s otcom Štefanom

rod. Agársku 18. 1. 1935 – 17. 6. 2019 – 17. 6. 2020 z Kysáča

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

23. 5. 1945 – 16. 6. 2020 z Kulpína rodom z Kysáča

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s priateľom

Uplynie desať rokov, čo nie je so mnou moja mama, a deväť rokov, čo ma navždy opustil otec

VLADIMÍROM KUZMANOVIĆOM 27. 5. 1951 – 30. 6. 2020 z Báčskeho Petrovca

ZUZANU IVIČIAKOVÚ

Ťažko veriť, že Ťa už niet medzi nami. Navždy zostanú spomienky na Teba. Športovo-rekreačný CRAZY KLUB

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho otca a starého otca

rod. Čapeľovú 1932 – 2004 – 2020 1945 – 2019 – 2020 z Kysáča S úctou a láskou si na Vás spomínajú: syn Ondrej, nevesta Snežana a vnúčatá Andrej a Marína

dcéry Mária a Jaroslava s rodinami a syn Vladimír

23. 7. 1935 – 20. 7. 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú: manželka Zuzana a dcéry Zuzana a Mariena s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

OLINKA HRICOVÁ

rod. Škuráňová 15. 11. 1969 – 24. 6. 2020 z Báčskeho Petrovca

PAVEL IMRO

rod. Haviarová 28. 5. 1926 – 15. 22. 7. 1927 – 19. 8. 7. 2011 – 2020 2010 – 2020 z Kovačice S láskou a úctou si na svojich rodičov spomína syn Paľko

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál,B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

PAVEL MEDOVARSKÝ

24. 2. 1937 – 10. 7. 2005 – 10. 7. 2020 z Petrovca

ANNA IMROVÁ

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVLA TOMANA

Aj po 15 rokoch rozlúčky si s láskou na Teba spomínajú:

JÁNA IVIČIAKA

PREDÁVAM osemmesačné bahnice plemena württemberg. Registrované s pedigree. Kontakt telefón: 063/52-445, Čenej. PREDÁVAM štrnásťmesačné barany plemena württemberg. Registrované s pedigree. Urobená analýza krvi na medivistu a kiu horúčku. Kontakt telefón: 063/52-445, Čenej. PREDÁVAM: dvojposchodový dom v Starej Pazove na pozemku 6 árov - cena 50 000 eur, kompletnú spálňu, trojkrídlovú skriňu, rozťahovacie kreslo, drevenú detskú postieľku, 70 cm vysokú bábku – slovenská mladucha, kolovrat a staré čísla časopisu Gospodarski list z konca minulého storočia. Telefónne číslo: 063/750-21-68.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na milovanú, nenahraditeľnú matku, manželku, dcéru, sestru, nevestu, švagrinú, tetu a strynku

MILUŠKU ČOBRDOVÚ rod. Šusterovú 15. 6. 1972 – 4. 7. 2018 z Nového Sadu rodom z Pivnice

Kto stratí matkinu lásku, nikdy viac takú nespozná. Lúčia sa: mama Anna Škuráňová, teta Mária Setenčićová s manželom Miloradom a synom Milošom a bratranec Michal Harminc • OZNAMY •

Drahá naša, uplynuli dva roky, čo sme sa s Tebou rozlúčili, ale neopísateľný bôľ v srdciach našich pretrváva aj naďalej. Smútok si zjemňujeme oživujúc krásne spomienky na život prežitý s Tebou, ktoré si zachovávame hlboko v našich srdciach. Zarmútení Tvoji najmilší 28 /4915/ 11. 7. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 10. júla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 12. júla 10.30 Zlatá brána z roku 2018, 4. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 14. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 10. júla – Adriano Olivetti, 1. časť Sobota 11. júla – Adriano Olivetti, 2. časť Pondelok 13. júla – Yes Man Utorok 14. júla – Krvilačné netopiere Streda 15. júla – Na lásku nikdy nie je neskoro Štvrtok 16. júla – Miss špeciálny agent

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku aj tentoraz budú odvysielané aktuálne príspevky z jednotlivých slovenských prostredí. Pozornosť bude upriamená na oslavy 262 rokov od príchodu Slovákov do Selenče, ktoré vyvrcholia v nedeľu otvorením etnovýstavy a celovečerným koncertom. Spektrum bude venované aktuálnej téme – zápisu do stredných škôl a presnejšie sa o tom zmienia hostky v štúdiu. Na záver nasleduje Dobroducháreň.

Nedeľa 12. júla 17.00 Film: Spievankovo a kráľovná Harmónia 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Za stenou 24.00 Záver vysielania

Dúhovka prinesie materiál pod názvom Mirkov závet, nakrútený pred niekoľkými rokmi v Laliti.

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Agrosféra. Júlové vysielanie bude venované žatve pšenice, zeleninárstvu a pestovaniu v plastoch. Sprítomnený bude aj proces vypracovania kozieho syra s rozličnými prísadami.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 12. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 15. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

www.hl.rs

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 12. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačické spolkárky oslávili sté výročie pôsobenia Bratia Dudášovci z Kovačice zakončili aktívnu futbalovú kariéru Utorok 14. júla 16.00 So školou sa rozlúčili aj ôsmaci z Padiny Divadelné predstavenie: Babylon Kreslený film: Casper Piatok 17. júla 16.00 Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS PETROVSKEJ MLADOSTI

Diváci mali pôžitok MLADOSŤ – BEČEJ 1918 2 : 1 (0 : 0)

Samuel Medveď

red začiatkom zápasu vo Vrbare diváci, hráči a rozhodcovia minútkou ticha vzdali úctu zosnulému dlhoročnému futbalistovi Mladosti Vladimirovi Kuzmanovićovi. V Petrovci sa po takmer štyroch mesiacoch hral zápas, keď na ihrisko vo Vrbare vybehli mužstvá domácej Mladosti a tím starého rivala z Bečeja. Zápasy týchto dvoch mužstiev vždy boli zaujímavé a tak bolo i tentoraz. Obidve mužstvá aj napriek známym, objektívnym príčinám hrali naplno, bojovne a diváci mali pôžitok zo zápasu. Mladosť sa predstavila v dobrom svetle, v mužstve modrých sa zjavili

aj niekoľkí nováčikovia. Sú to predovšetkým Stamenković z Rumenky, Stojaković z Nového Sadu, Vučić, navrátilci Kobilarov a Rupar, ale hrali aj domáci mladí hráči Petej a Savić. V prvom polčase domáci mali niekoľko pekných prienikov a Kaňa trafil brvno. Petrovčania prví prišli k vedeniu, keď Beronja pekne strieľal a obrana hostí bola bezmocná. Vo finiši padli až dva góly. Najprv hostia prostredníctvom Žarka Kobiljského z penalty v 86 . min. vyrovnali. O necelé štyri minúty neskoršie mladý hráč Petej, ktorý začínal ako brankár, peknou kľučkou prekabátil aj strážcu siete Bečeja a Mladosť zvíťazila. Bečej 1918, člen Srbskej ligy – skupina Vojvodina, po 113 dňoch zohral tento zápas v Báčskom Petrovci. V zostave sa ocitli futbalisti, ktorí hrali

IN MEMORIAM

Vladimir Kuzmanović 1951 – 2020

mutný bol utorok 30. júna, keď sa Petrovcom a okolím rozchýrila správa, že náhle a nečakane v chotári umrel Vladimir Kuzmanović, dlhoročný hráč a kapitán FK Mladosť. Vladimír sa narodil v Petrovci, kde jeho rodičia a súrodenci prišli z Bosny a Hercegoviny. Mnohí ani nevedia, že ako mladík v zimnom období hral hokej, kým táto najrýchlejšia hra sídlila na petrovskom rybníku vo Vrbare. V prvom mužstve FK Mladosť začal hrať v roku 1969 najprv na poste ľavého obrancu a po návrate z vojenčiny vystriedal dovtedy nezameniteľného Samuela Baláža-Čierneho. Potom dlhé roky bol s menšími prestávkami oporou obranných radov modrých. Oficiálne sa s aktívnou činnosťou rozlúčil 21. novembra 1990 v priateľskom zápase, keď vo Vrbare hosťovalo omladené mužstvo belehradského Partizana. Čierno-bieli vyhrali 2 : 1 a oba góly za víťazov dal Aleksandar Đorđević. Toto mužstvo viedli legen• ŠPORT •

dy Belehradčanov Milutin Šoškić a Blagoje Paunović. Potom sa k futbalu ešte vracal. Určitý čas bol na pozvanie Zlatka Hrubíka spolu s Pavlom Ivičiakom, Pavlom Hložanom a Vladimírom Martišom v Lugu pomôcť, aby sa Poľana dostala do vyššej súťaže. Trochu hral aj za susedný Kulpín a bol i v tímoch veteránov svojej Mladosti a kysáčskej Tatry. Mal vzťah k prostrediu, do ktorého sa jeho rodina prisťahovala. V plnej miere sa cítil ako Slovák a na ihrisku hral vždy maximálne zodpovedne a spoľahlivo. Telesné pozostatky Vladimira Kuzmanovića pochovali vo štvrtok 2. júla 2020 na petrovskom cintoríne za prítomnosti mnohých jeho priateľov a športových kamarátov z Petrovca, Kulpína, Lugu, zo Silbaša, z Hložian, Maglića... Česť jeho pamiatke! S. M.

Vie, ako dať gól: Siniša Petej z čias, keď bol náhradným brankárom Mladosti

pomenej v minulej, nedokončenej sezóne, dorastenci a eventuálne posily. „Prestávka bola dlhočizná, väčšina hráčov sa iba nedávno stretla a medzi sebou zoznámila, nuž je zrozumiteľné, že nefungovalo všetko tak ako treba. Jednotlivci predsa prejavili svoj potenciál. Teší ma, že sa hráči dobre rozbehli na trávniku, čo bolo aj základným cieľom prvej skúšky. S týmto počtom hráčov budeme pracovať ešte niekoľko dní, potom zostanú iba tí, ktorí zostanú v klube a začnú majstrovskú sezónu. Ešte stále

máme problémy s brankármi, lebo Mane Marković musel na trávnik, hoci mal horúčku. Náhradník Ranko Puškić zápas sledoval z hľadiska, keďže pre zranenie ešte nezačal trénovať a v každej chvíli očakávame, že mu lekári povolia obliecť si športový úbor,“ povedal vedúci odborného štábu FK Bečej 1918 Milan Belić. MLADOSŤ: Leňa, Stamenković, Babiak, Fábry, Šproch, Beronja, Zagorčić, Ivetić, Stojaković, Ožvát, Kaňa; striedali: Vučić, Rupar, Kobilarov, Savić, Petej, Dokić, Zbućnović, Leškov

NA BÁĎONSKÉHO NEZABÚDAJÚ. Ubehlo pätnásť rokov odvtedy, čo veľkého stolnotenisového pracovníka Jaroslava Báďonského nieto medzi živými. Mnohí si ho uctievali, mnohí zaznávali jeho prácu a život. Tí, čo na Jaroslava nezabúdajú, sú iba terajší stolnotenisoví vytrvalci: Ján Lačok, Vlastislav Záborský, Michal Šramka, Miroslav Lomen, Pavel Turan, Pavel Bažík, Ľudovít Kaňa, Milan Anušiak... Aj toho roku 4. júla pri výročí jeho smrti kamaráti priniesli a k hrobke položili kyticu čerstvých kvetov. Pritom si zaspomínali na mnohé pekné, ale aj tie menej pekné chvíle, ktoré strávili so svojím trénerom a predsedom STK Mladosť, športovým vzorom... S. M. 28 /4915/ 11. 7. 2020

Šport VÝZNAMNÉ ÚSPECHY STAROPAZOVSKÉHO STRELECKÉHO SPOLKU JEDNOTA (6)

Marta sa rozlúčila, Alexandra pokračuje

Matej Bzovský

trelectvo je tiež už roky obľúbeným športom v mestečku, ktoré práve oslavuje veľkolepé výročie – 250 rokov od príchodu Slovákov na plodné sriemske územie. Zvábilo zvlášť

spolok Jednota jestvuje a zaznamenáva už viac ako pätnásť rokov výnimočné výsledky tak na domácich, ako i na medzinárodných súťažiach. Každý rok sa pravidelne zjavujú talenty, ktoré v streľbe s malokalibrovou puškou a inými zbraňami začínajú už ako žiaci základných škôl, s ktorými tento spolok príkladne spolupracuje, a

Marta Bírešová uprednostnila školu pred strelectvom

mladých nadšencov, ktorí sa venujú tomuto špecifickému športu od raného detstva. Vďaka takému záujmu, za podpory starších a skúsenejších, Strelecký

skutočne sú významnou bázou klubu. Najznámejší tréner tohto už dlhé obdobie známeho spolku aj v európskych a svetových rámcoch Saša Iker dobre spo-

Uznanie seniorke M. Bírešovej za najúspešnejšiu pretekárku v streľbe puškou v roku 2012

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

lupracuje s profesormi telesnej výchovy vo všetkých troch staropazovských školách, odkiaľ hlavne čerpajú mladé talenty. Spolupráca, veľké zanietenie a odbornosť Sašu Ikera, ináč člena odborného štábu nášho reprezentačného mužstva, značne prispievajú k masovosti, kvalite a pravidelnému vývoju mladých na tomto poli. K tomu dobre

členka štátneho reprezentačného mužstva Srbska, a bok po boku nej pevnými krokmi kráčala Marta Bírešová, ktorá od mladosti milovala strelectvo, práve ako teraz jej náhradníčka Alexandra Havranová. Marta sa ako desaťročné dievčatko zapojila do vtedy už veľmi známeho Streleckého klubu Jednota, kde sa zdokonaľovala práve pod tak-

Mladučká Alexandra Havranová, olympijská nádej našej krajiny

slúži aj moderná, celkom slušne vybavená strelnica povedľa Remeselníckeho domu. Najlepšie výsledky už roky dosahuje Marija Malićová, stála

tovkou Sašu Ikera, tvrdého, ale spravodlivého učiteľa v tomto športe. Potvrdila, že si tento šport vyžaduje cvičenie vlastného tela a zručnosti, preto nemusí byť len

Medaily, ktoré získala Marta v Španielsku, Nemecku, Chorvátsku, Srbsku... • ŠPORT •

S puškou treba vždy obozretne narábať

Alexandra (prvá zľava) bola druhá na Majstrovstvách Srbska v Gornjom Milanovci

mužským športom. Marta sa zúčastnila v mnohých súťažiach doma a v zahraničí, potvrdzujú to i početné medaily a diplomy z Chorvátska, zo Španielska, z Nemecka a iných krajín. Ocitla sa medzi piatimi najlepšími v Srbsku v streľbe malokalibrovou puškou. Predvídali jej ešte krajšiu športovú budúcnosť, ale pochopila, i keď neľahko, že tento šport, ktorý si vyžaduje veľa času na tréningy a súťaže, nemôže ísť ruka v ruke

účastníčky, a tento veľký úspech prostredí, odkiaľ iste prinesie po návrate oslávila s rodinou a ďalšie medaily a diplomy vďaka kamarátmi. Bola jej to nemalá nevídanej motivácii a vôli, ktoré motivácia na ďalšie úspechy v jej nechýbajú. Alexandra získala tomto športe, kde sa jednotlivec štipendium Pokrajinského sekpredovšetkým opiera na seba, retariátu pre šport a mládež ako hľadá maximálnu koncentráciu, veľké uznanie a úctu za doterajodhodlanosť, rýchle rozmýšľanie, šie vynikajúce výsledky. Zároveň ktoré predsa nesmie byť výsledkom zaváhania a nepremysleného konania... Veľmi dôležitá je i psychická stabilita pre pravidelný rozvoj každého strelca či strelkyne. Tieto vlastnosti má práve Alexandra, čo prispieva k tomu, aby dosahovala nadmerné výsledky. K úplnej koncentrácii, ako nám sama prezradila, jej pomáha hudba, pri ktorej sa vraj najlepšie cíti a pripravuje. Po úspechu na marcových významných súťažiach v Kraljeve, kde bola najmladšou účastníčkou aj v seniorskej konkurencii, nasledovala nútená pauza v dôsledku pandémie Príprava na súťaž koronavírusu. Neodpočívala na vavrínoch ani v domácom prostredí, s radosťou jej zabezpečili vrcholový výstroj, sa dočkala opätovne vkročiť do čo iste prispeje k dosahovaniu obľúbenej strelnice. Nezanedbá- ďalších významných výsledkov va školské povinnosti, aj na tom- tejto veľmi mladej a úctyhodnej to poli je vzorná, ale netrpezlivo staropazovskej športovkyne. čaká na nové, ďalšie súťaže tak v Snímky: z archívu strelkýň domácom, ako i v zahraničnom Marty a Alexandry

Alexandra Havranová, ktorá sa do svornej pazovskej streleckej spoločnosti zapojila ešte ako dieťatko. Veľmi rýchlo sa jej obrovský talent naplno prejavil. Prvé úspechy začala zaznamenávať na školských pretekoch, obecných a oblastných súťažiach. Pomerne rýchlo sa o nej počulo v celej krajine. Medzi prvými významnými výsledkami bol úspech na Majstrovstvách Srbska v Smedereve v streľbe zo štandardnej vzduchovej pušky. Nasledovali

Takto mieri Alexandra...

so školením. A tak pre mnohých nečakane a s prekvapením strelectvo nahradila elektronikou, ktorou sa dnes s rovnakou vášňou zaoberá. Po Marte Bírešovej, ktorá je zlatými písmenami zapísaná do dejín staropazovského strelectva, ale už aj po svetoznámej Mariji Malićovej, na tomto poli pokračuje výnimočne talentovaná • ŠPORT •

ďalšie, neustále významnejšie výsledky aj na Memoriáli Jozefa Kováča v slovenskej Nitre za účasti talentov z celého starého kontinentu. Na tomto známom masovom mítingu olympijských nádejí Európy získala zlatú medailu v kategórii účastníčok do dvadsať rokov. Pazovčanka tam bola medzi najmladšími, zároveň získala epiteton najlepšej

28 /4915/ 11. 7. 2020

Šport BRATIA DUDÁŠOVCI SI VYZULI KOPAČKY

Budú učiť svojich nástupcov J. Bokor

ratia, dvojičky Vlastislav a Stanislav Dudášovci z Kovačice sa rozhodli skončiť futbalovú kariéru. Vyjadrili želanie, aby im rozlúčkový zápas zorganizovala Dolina, nuž sa vedenie Padinčanov dalo do roboty. Na tento zápas si bratia Dudášovci pozvali spoluhráčov z kovačickej Slávie, Spartaka z Debeljače a hostiteľskej Doliny. Zabezpečili si modré a červené dresy s odznakmi troch klubov, v ktorých hrávali. Pred začiatkom zápasu v dlhom sprievode bývalí hráči a fanúšikovia v čele s Vlastom a Staňom navštívili hrobku legendárneho predsedu Doliny Miroslava Kováča, položili kvety a tak mu ešte raz vzdali česť a úctu za všetko

to, čo Kovi urobil pre padinský futbal. Deti a manželka Zuzana sa pri hrobke poďakovali všetkým, že nezabúdajú na ich predčasne zosnulého otca a manžela. Potom na ihrisko Doliny vybehli dva tímy. V modrých dresoch hrali hráči, ktorých si zvolil Stanislav, a červené nosili tí, ktorých nominoval Vlastislav. Z plného hľadiska obecenstvo často tlieskalo známym hráčom, ktorí preslávili Sláviu, Spartak a Dolinu. Bývalí hráči produkovali pekný futbal a dokázali, že dobrý futbalista hrať nikdy nezabúda. Nekaždodenné stretnutie starých kamarátov prebiehalo vo výnimočne dobrej nálade. Čerešničkou na futbalovej torte boli uznania. FK Dolina bratom odovzdala ďakovné listy za skvelé výkony v jeho radoch a FZO Kova-

čica – Opovo im venoval plakety za prínos k rozvoju futbalu v obci. Bratia Dudášovci nám prezradili, že si rozlúčku zorganizovali v Padine, lebo sa nehovorí nadarmo: Padina dedina, všetci sme rodina! Kopačky zavesili na klinec, ale zbohom futbalu ešte

nepovedali. Svoj futbalový talent a skúsenosti mienia prenášať na mladších futbalistov v škole, ktorú založili v rámci FK Slávia v Kovačici a ktorá za pomoci Roberta Šaina už začala pracovať. Veríme, že sa im bude dariť a že sa kovačický futbal zo slepej uličky dostane na správnu koľaj! Všetko sa skončilo chutnou večerou, hudbou a spevom, o čo sa postarali dobrí hostitelia.

Obecenstvo často tlieskalo bratom Dudášovcom, ktorí preslávili futbal v Kovačici, Padine a Debeljači

PRVÁ SKÚŠKA HLOŽANČANOV NA ŠTART V SOMBORSKEJ OBLASTNEJ LIGE

Na zápas čakali päť mesiacov BUDÚCNOSŤ (H) – BUDUĆNOST (P) 2 : 1 (2 : 1)

Ján Murtín

hostia vyrovnali. V 45. min. Đumić z autu vhodil loptu, ktorú vynaliezavý Čipkár zblízka hlavičkoval do siete – 2 : 1.

svojich tímoch. Veľmi blízko k streleniu ďalšieho gólu za domácich boli Čipkár, Leđanac a Jakuš, kým hostia v 68. min. nastrelili brvno

anúšikovia v Hložanoch sa po bezmála piatich mesiacoch dočkali, aby mohli povzbudzovať hráčov Budúcnosti. Predtým zverenci Zlatka Hrubíka 9. februára s petrovskou Mladosťou zohrali prípravný zápas na jarné majstrovstvá, ktoré sa ani nehrali. Okolo 200 divákov odišlo domov so zmiešanými pocitmi. Za veľkej horúčavy na perfektnom trávniku všetci aktéri sa do 80. min. pričinili o naozaj vysokú úroveň futbalu. Domáci od začiatku viac útočili, ale strely Carića, Čipkára, Leđanca a Katiaka minuli bránu súpera z dediny Parage. V 27. min. akciu Kolára a Đumića rutinovane realizoval šikovný Leđanac – 1 : 0. Už o tri min. neskoršie Fábry v šestnástke nepotrebne fauloval útočníka Paražanov a z pokutového kopu

www.hl.rs

Po nevydarenej baráži s Omladincom z Bukovca (záber je urobený na rozhodujúcom zápase v Hložanoch 1 : 3) Budúcnosť z prvého miesta postúpila do Somborskej oblastnej ligy po prerušení sezóny 2019/20

Oba tímy pokračovali v slušnom tempe aj po prestávke, hoci tréneri vykonali početné zmeny vo

Informačno-politický týždenník

brány Budúcnosti. V 80. min. pre nešportové správanie sa Exhložančan Marko

Trivunović, ktorý teraz hrá v Paragoch, od rozhodcu Milašinovića z Báčskej Palanky uvidel žltú kartu. Na tento verdikt Trivunović nepekne zareagoval, takže dostal červenú kartu. Potom nasledovali viacminútové naťahovačky, lebo Marko odmietol opustiť trávnik, ignoroval aj výzvy spoluhráčov a vedenia, aby odišiel pod sprchy. Trápna situácia prinútila rozhodcu, aby zápas predčasne prerušil. Naozaj nepekná škvrna na priateľskom zápase niekdajšieho výborného hráča Budúcnosti pri konci bohatej kariéry. BUDÚCNOSŤ (H): Dubovský (Pagáč), Đumić (Huďan), Fábry (Jakuš), Katiak (Erak), Horvát (Radomirović), Popović, Kolár, Molnár (Glišić), Čipkár, Carić (Zahorec), Leđanac V nedeľu by Budúcnosť mala zohrať druhý prípravný zápas pre úspešný štart vo vyššej súťaži v Somborskej oblastnej lige s mužstvom Krila Krajine. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

ROZLÚČKOVÝ ZÁPAS BRATOV DUDÁŠOVCOV V PADINE

Hrať prestali, futbalu zbohom nepovedali!

Mužstvá pred rozlúčkovým zápasom bratov Dudášovcov na ihrisku Doliny

Ján Bokor

povestnej doline na krásnom štadióne FK Dolina v Padine bola minulú nedeľu nezvyčajná slávnosť. Napriek koronavírusu zohraný je rozlúčkový futbalový zápas bratov Dudášovcov. Dvojčatá Vlastislav a Stanislav futbal začali hrávať v rodnej Kovačici. V dávnom roku 1994 pod taktovkou Želimíra Lenharta, za pomoci Martina Chrťana a Juraja Dudáša, úspešne pracovala Futbalová škola Slávia ’94. Zoskupovali sa tam výnimočne talentovaní chlapci, ktorí žali veľké úspechy a vyrastali v kvalitných futbalistov. Žiaľ, škola po štyroch rokoch zanikla a nádejní futbalisti sa rozpŕchli do klubov v okolitých dedinách. Bratia Dudášovci si zvolili padinskú Dolinu. Otec Juraj, horlivý hráč Slávie, krútil hlavou, ale rozhodujúce slová mala Padinčanka, matka Anna, rodená Šimáková. Padina bola chlapcom druhým domom. Mali tam hodne príbuzných a kamarátov, ktorých príchod bratov potešil, lebo mali radi futbal. Svojím rozkošným talentom, výkonmi a gólmi si

Na začiatku: otec Juraj so synmi 11. júna 1994 v Kovačici...

... na konci kariéry: 5. júla 2020 v Padine

bratia Dudášovci rýchlo získali priazeň milovníkov futbalu v Padine. Nakrátko odchádzali hrať domov, do Slávie, a susedného Spartaka v Debeljači. Vždy sa však vracali do Doliny, kde sa príjemne cítili, boli uctievaní viac ako desať rokov. V Doline sa vtedy kvalitne robilo, mužstvo

Podpredsedovia Doliny Ján Šimák-Keegan (vľavo) a Ján Trnovský (prvý sprava) odovzdali uznania bratom Dudášovcom

hrávalo pekný futbal v Prvej juhobanátskej lige, vo Vojvodinskej a v Srbskej lige. Škoda, že sa Dudášovci nevyskúšali i v Prvej lige Srbska, kde Dolina hrala jeden rok, lebo vtedy neboli v Padine. V posledných rokoch sa znovu vrátili do FK Dolina, ktorý súťaží v Prvej juhobanátskej lige.

Stanislav Dudáš so svojou rodinou

Rozlúčka s priateľom: bratia Dudášovci s Aradáčanom Vladimírom Gálom

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Ľube

Mgr. Svetlana Vojnićová-Feldyová, farárka – administrátorka

edina Ľuba je administratívnou súčasťou Obce Šíd. Prvá zmienka o jej osídlení je z roku 1722. Osídľovanie slovenskými osadníkmi sa začalo v druhej polovici 19. storočia. Slováci, ktorí sem prichádzali, pochádzali najmä z dedín z Báčky: z Pivnice, Lalite, zo Selenče, z Báčskeho Petrovca a z Hložian. Viac ako polovica obyvateľstva dediny sa v súčasnosti hlási k slovenskej národnosti. Vo väčšom počte tu žijú aj Chorváti a Srbi, v menšom počte Maďari. Z náboženského hľadiska je väčšina obce evanjelická a. v., menšia časť obyvateľstva je pravoslávneho a rímskokatolíckeho vierovyznania. Všetky tri cirkvi majú v dedine svoj kostol. Obyvateľstvo Ľuby sa zaoberá prevažne poľnohospodárstvom. Tradíciu tu má najmä vinohradníctvo. Kultúrny život v obci je organizovaný v rámci Kultúrno-osvetového spolku Jednota, Miestneho odboru Matice slovenskej a Slovenského združenia žien. Všetky tieto tri menované inštitúcie v súčasnosti nepôsobia. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2002 mala dedina 559 obyvateľov, z toho bolo 301, t. j. 53,84 % Slovákov. Duchovný život sa rozbiehal pomaly. Najprv sa veriaci schádzali po domácnostiach. V roku 1867 si kúpili prvý dom, ktorý im slúžil ako modlitebňa. Modlitebňu z pevného materiálu si zbor vybudoval až v roku 1884. Do zvonice pri modlitebni boli zakúpené v roku 1899 dva zvony, menší hmotnosti 140 kg a väčší hmotnosti 190 kg. V 70. rokoch 20. storočia

modlitebňa podstúpila spolu so zvonicou rozsiahlu opravu a obnovu. Preložená a doplnená bola krytina strechy. Opravila sa zadná stena a celá modlitebňa bola obielená. Kúpené boli nové lustre, elektrické sviečky na oltár, oltárne rúcho a záclony. Vymurovali nové stĺpy na gánku aj nové komíny. Pod zvonicou sa zriadila kancelária zboru. Byt zvonára bol upravený na miestnosť pre náboženské večierky. Takto vynovená modlitebňa bola posvätená roku 1974. V roku 1989 za finančnej podpory Biskupského úradu i samotných veriacich bola vykonaná ďalšia rekonštrukcia modlitebne. Nanovo bola spolu s vežou omietnutá a boli vymenené okná. Okolo celej modlitebne bola vybudovaná nová ohrada. Na prelome 20. a 21. storočia vedľa starej modlitebne vybudovali nový kostol. Základný kameň kostola bol položený roku 2003. Výstavba trvala päť rokov. Je to jednoduchá jednoloďová stavba s rovným uzáverom. Oltár je bez kazateľnice. Na oltári je obraz Ježiša Krista, modliaceho sa v Getsemanskej záhrade. Nad ním je nápis K Tebe, ó, Bože môj. Na stropnej hrade v prednej časti priestoru lode sa nachádza nápis Vchádzajte s vďakou do Jeho brán, Žalm 100, 4. Vo veži sú umiestnené dva pôvodné zvony, menší a väčší, ktoré zbor kúpil ešte v roku 1899 pre zvonicu pri starej modlitebni. V roku 2008 bol nový kostol

dokončený a posvätený. Na jeho výstavbu finančnými darmi okrem domácich veriacich prispeli cirkevné zbory Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, Evanjelická krajinská cirkev vo Württembersku, Slovenská synoda Sion v USA a vláda Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Finančne prispel Ján Beláni z Austrálie, rodák z Pivnice. Na stavbe kostola sa hodne angažovali aj jednotliví cirkevníci, napr. 76-ročný Juraj Mudroch, ktorý odpracoval 457 hodín, a kurátor Juraj Kmeťko, ktorý odpracoval dokonca 805 hodín. Deň Eliáša, 20. júla, cirkevný zbor v Ľube považuje za významný deň. V tento deň túto dedinu neraz zasiahla živelná pohroma. Už roky sa preto obyvatelia aj v ten deň zhromažďujú k službám Božím. V súčasnosti má zbor 260 členov. Cirkevný zbor nikdy nebol samostatný. Od svojho vzniku až do roku 1863 bol fíliou cirkevného zboru v Báčskej Palanke. V rokoch 1864 – 1924 bol fíliou združeného zboru binguľsko-erdevíckeho, v rokoch 1925 – 1946 bol fíliou zboru v Iloku. Od roku 1946 je fíliou cirkevného zboru v Erdevíku. Zborové aktivity: nedeľné služby Božie o 10.00 h a nešporné služby o 15.00 h. Služby Božie konané ordinovaným farárom sú dvakrát do mesiaca vždy v čase nešporu. Spevokol sa stretáva príležitostne. Oltárny krúžok žien, ktorý bol založený začiatkom sedemdesiatych rokov, sa snažíme obnoviť. V tomto filiálnom cirkevnom zbore pôsobili mnohí farári, najmä však sriemski. Od roku 2015 je Svetlana Vojnićová-Feldyová, farárka v Soľanoch, zodpovedná za duchovné zaopatrenie v tejto fílii. Vďaka mnohým a ohromným snahám veriacich, ktorí žijú a ktorí kedysi žili v tomto malilinkom prostredí, my dnes tu ešte máme Slovákov a evanjelikov.