Hlas ľudu 29/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

18. 7. 2020 | 29 /4916/

Uzávierka čísla: 15. 7. 2020

O tom, aké si plány a vízie činnosti stanovili na rok 2020 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, v rozhovore pre Hlas ľudu sa zmienil nový riaditeľ ústavu Vladimír Francisty. Ich realizáciu, teda štandardné akcie a novinky môžu však ovplyvniť i epidemiologické podmienky v krajine. A. Horvátová

Pre dievku, ktorá sa vydala do inej dediny či mesta, je to veľká zmena. Tá zmena je o to väčšia, ak sa vydá do inej krajiny. Je to pre ňu opravdivá skúška. Takú skúšku pred desiatimi rokmi prekonala dievka z Príbeliec na Slovensku Jana Červočová, keď sa vydala za Miroslava Hromčíka a zo Slovenska prišla do Bieleho Blata. Nebolo jej vraj ľahko, ale dnes je už aj v Bielom Blate a aj v Srbsku ako doma. V. Hudec (foto: z archívu rodiny Hromčíkovej)

Za uctievania stanovených bezpečnostných opatrení na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici na začiatku júla prebiehal zápis žiakov do prvého ročníka v školskom roku 2020/2021. Po druhom zápisnom kole do zoznamu budúcich stredoškolákov sa dostalo 53 záujemcov. T. Bovdišová

V tomto roku sa sója v Srbsku pestuje na 220 000 hektároch. Minulý rok bol pre pestovateľov sóje z hľadiska výnosu a kvality výborný, výnosy sa pohybovali okolo troch ton na hektár. Pokiaľ však ide o slnečnicu, stále nie sú k dispozícii úplné údaje. Mala by sa pestovať na približne 200 000 hektároch, na rozdiel od minulého roka, keď zaberala okolo 220 000 hektárov. Podľa hodnotenia domácich odborníkov porasty sóje a slnečnice sú momentálne v dobrom stave a očakávajú sa stabilné výnosy. Ľ. Sýkorová Foto: Ľ. S.

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Keď odíde vzácny človek...

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Anna Francistyová

erieme to ako samozrejmosť. Že sú medzi nami aj takí ľudia: obetaví, vždy ochotní svoj čas, energiu, vedomosti, skúsenosti venovať pre dobro širšieho spoločenstva. Nie im je ťažko svoj voľný čas tráviť i s dorastajúcimi generáciami, vštepovať im lásku k peknému slovu, javiskovému prejavu, k svojeti. Podať ruku vždy, keď o ňu niekto požiada. Ale ju aj ponúknuť. Ochotne, nezištne, s úsmevom. Motivovať, posmeľovať, byť ten vzácny vietor do plachiet. Rozdávať sa a stále mať v sebe to bohatstvo, ktoré sa nemeria peniazom... Meria sa imaginárnymi stopami, metaforicky povedané vyoranými brázdami na národa roli dedičnej. Meria sa vďakou, hlbokou poklonou spoluobčanov, vrcholí vzácnym slovíčkom: nenahraditeľná. Takou bola pre svojich Boľovčanov a potom i Vojlovičanov Kristína Gajanová. Spolkárka, herečka, pomocná ruka režiséra, matičiarka, cirkevníčka, organizátorka kultúrnych aktivít, jedna zo zakladateliek slovenskej redakcie TV Pančevo, novinárka... Vždy s úsmevom a pekným slovom na perách. Krásnu výslovnosť jej sudičky dali do vienka už v kolíske, na výslovnosť upozorňo-

vala ochotníkov a hercov, čo veľa znamená pre slovenčinu v mestskom prostredí, akým je Pančevo. Ocenili to i odborníci na divadelných prehliadkach. Takou bola a nebyť zákernej choroby užívala by si aj ďalej plody svojej horlivej práce. Radila by, usmerňovala, pomáhala... Poznáme ďalšie a ďalšie „Kristíny“ v našich radoch? Ceníme si ich prácu, obetu, snahu vštepiť našim deťom lásku k peknému slovu? Poďakujeme sa im za ich ochotu pri osobnom stretnutí, pochválime ich verejne? Vidíme medzi sebou ich pokračovateľov? Dôstojných ochrancov i obhajcov nášho dedičstva, šíriteľov dobra, krásy. Nezabúdajme na naše Milušky, Ruženky, Márie, Anny, Marty, Annamárie, Vesny, Jarmily, Zuzany, Kataríny, Miroslavov... Keď odíde vzácny človek, zmrazí nás pocit straty. Lebo si uvedomíme, o čo by sme boli ochudobnení, keby v tomto úseku života nebol práve on medzi nami. A prehodnocujeme, či sme sa mu plnou mierou zavďačili, či sme mu dali na vedomie, že jeho snahy vidíme, cítime, na výsledky sa spoločne tešíme. Či sme to urobili, kým sa to dalo osobne.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 V každej oblasti umenia prilákať mladé kádre

ĽUDIA A UDALOSTI

10 Vrátiť lesk minulosti

KULTÚRA

31 Hudba je jej život

ŠPORT

43 Z ruín k moderným štadiónom

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Aká bude úroda olejnín?

Na titulnej strane: Letný záber z jazera Bruje v Erdevíku Foto: z archívu Miroslava Benku

DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

29 /4916/ 18. 7. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Pokračovanie dialógu Pripravil: Miroslav Pap

plynulý týždeň našu krajinu poznačilo množstvo protestov v početných mestách, rýchly nárast nakazených koronavírusom a do tretice aj pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Vo štvrtok 9. júla prezident Srbska Aleksandar Vučić pricestoval do Paríža, kde sa stretol s prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom. V rámci návštevy diskutovali na témy – dialóg Belehradu a Prištiny, bilaterálne vzťahy dvoch krajín, ako aj o budúcnosti Európskej únie a zároveň Srbska v nej. V nasledujúci deň sa v Paríži konal videosamit, na ktorom sa zúčastnil prezident Srbska Aleksandar Vučić, kosovský premiér Avdullah Hoti, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a špeciálny vyslanec Európskej

únie pre západný Balkán Miroslav Lajčák. Predstavitelia dvoch krajín súhlasili s pokračovaním dialógu, ktorý bol ukončený v roku 2018. Celkový dialóg aj naďalej bude podporovaný Európskou úniou. Videosamit priniesol opätovné prezentovanie požiadaviek rokovacích krajín, no detailne o jednotlivých bodoch budú zástupcovia dvoch štátov v prítomnosti predstaviteľov Európskej únie rokovať počas prvého dialógu. V rámci videosamitu bola dohodnutá videokonferencia, ktorá sa aj uskutočnila 12. júna, ako aj prvý termín dialógu, a to 16. júna v Bruseli. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ako aj nemecká kancelárka Angela Merkelová podporujú pokračovanie dialógu a iniciujú dosiahnutie kľúčových krokov pre obe strany v blízkej budúcnosti. Prezident Vučić vyjadril slová vďaky predstaviteľom Nemecka a Francúzska za snahy o opätovné iniciovanie dialógu. Za prítomnosti rovnakých predstaviteľov sa konala aj videokonferencia v nedeľu 12. júna. V rámci

konferencie Miroslav Lajčák zdôraznil: „ Teší ma, že po ukončení parížskeho samitu a videokonferencie je po 20 mesiacoch dialóg znovu na tej správnej ceste. Výsledkom konferencie je skrátka to, že sme súhlasili s rokovacími bodmi a diskusnými oblasťami, ktoré budú otvorené v Bruseli.“ Ako uvádza Reuters, „kosovská otázka“ predstavuje jeden z najťažších teritoriálnych sporov v Európe v súčasnosti. Srbsko má ťažšiu pozíciu, najmä keď ide o celkový dialóg. Treba však brať do úvahy, že aj iniciátori dialógu Nemecko a Francúzsko už predtým podpísali súhlas o vyhlásení nezávislosti Kosova. Mandát Misie EÚ na podporu právneho štátu EULEX Kosovo bol predĺžený o rok, zverejnil šéf misie Eulexu Lars-Gunnar Wigemark. Predĺženie mandátu dohodli Josep Borrell a Hashim Thaçi. Technické predĺženie sa realizuje z dôvodu prítomnosti pandémie spôsobenej koronavírusom. Teritoriálne územia často spôsobujú problematické umiest-

nenie chrámov patriacich rôznym cirkevným spoločenstvám, umiestnených v multikonfesionálnych krajinách. Príkladom môže byť Kosovo, ale aj Turecko, ktoré vyvolalo rozruch zmenením pôvodne byzantskej kresťanskej baziliky Hagia Sofia na mešitu. Turecký Najvyšší správny súd rozhodol, že takýto krok je legálny. Ide o kresťanskú baziliku, ktorá bola po dobytí moslimami zmenená na mešitu, potom v roku 1934 z nej urobili múzeum a v roku 2020 je opäť mešitou. Nespokojnosť je na strane kresťanov, ktorí týmto oficiálne prišli o klenot kresťanskej architektúry. Proti privlastneniu si tohto chrámu protestovali OSN, Spojené štáty, Grécko, Vatikán, ako aj početné pravoslávne krajiny. Hagia Sofia, ktorá je na zozname UNESCO už 35 rokov, bude aj naďalej umožňovať pravidelné návštevy turistov, ibaže bude využívaná aj na modlitby moslimských veriacich. (zdroj: Rádio-televízia Vojvodina, Tanjug, pravda.sk)

Mgr. JAROSLAV JAVORNÍK, PhD., NOVÝ BISKUP SEAVC

ňa 14. júla 2020 Synodou Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku bol za biskupa zvolený Mgr. Jaroslav Javorník, PhD. Je v poradí 7. biskup SEAVC v Srbsku. V marci 2020 na farárskej konferencii bol väčšinou hlasov kňazov navrhnutý ako jediný kandidát na biskupa a v júni synodálne presbyterstvo potvrdilo tento návrh. V nasledujúcom čísle Hlasu ľudu uverejníme rozhovor s novým biskupom.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

S VLADIMÍROM FRANCISTYM, RIADITEĽOM ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

V každej oblasti umenia prilákať mladé kádre

Anna Horvátová

ultúra je jadrom bohatého dedičstva a histórie jedného národa. Práve kultúre patrí dôležitá úloha pri zvyšovaní jedinečnej identity každej národnostnej spoločenskej etnicity a zachovávaní kultúrneho dedičstva, ktoré odzrkadľuje tvorivú činnosť človeka a zároveň jedného národa, ako i vývoj ľudskej spoločnosti od najstarších čias. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov práve na kultúrne hodnoty nás vojvodinských Slovákov majú nacielené už desaťročie. Na tú priamu nadväznosť v zmysle kvalitatívno-programovej prepája svojím pôsobením aj nový riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty. Aké si vízie a plány činnosti stanovili na bežný rok, samozrejme, keď vo všetkých spoločensko-politických sférach nákazlivý koronavírus zanechal stopy a keď vôbec nie je ľahko čo i len načrtnúť plány, hovorí riaditeľ Francisty: „Programová a Správna rada schválili plán a program práce našej kultúrnej ustanovizne, ktorá pôsobí v rámci štyroch oddelení, a tak zameriava aj svoju činnosť teda cez rozvojovo-výskumné oddelenie, oddelenie pre kultúrno-umelecké podujatie a odborné zdokonaľovanie, pre medzinárodnú spoluprácu a informačno-dokumentačné.“ PUBLIKAČNÉ NOVINKY „Pre to prvé, čiže rozvojovo-výskumné oddelenie je príznačné vydávanie ročenky ústavu Maják, ktorá čo nevidieť uzrie svetlo sveta a poteší kultúrnych ctiteľov svojím obsahom. Je toto zároveň aj prvá publikácia za môjho ešte zatiaľ krátkeho mandátu. Žiaľ, celkovú našu činnosť či vôbec všeobecnú kultúrnu, spoločenskú celokrajin-

nú a celosvetovú brzdil aj koronavírus, ktorého nepriaznivé účinky znovu nadobudli nadvládu nad ľudstvom, ohrozujúc tak ľudské životy, ako i činnostné prístupy. Z toho dôvodu nemôžeme plánovať ani premiéru ročenky, zatiaľ naisto vieme, že to bude online. Ak však podmienky dovolia, ur-

spomenúť, že aj napriek sťaženej situácii v krajine a vôbec celosvetovej privádzame ku koncu aj fotosúbeh, čiže v tomto roku až 10. ročník, témou ktorého tentoraz bol, ako i samotný názov nasvedčuje – Hudobný život vojvodinských Slovákov. Spokojní sme s veľkým záujmom o tento súbeh a máme nádej, že budeme môcť aj vyhodnotenie súbehu aj naživo uskutočniť.“ DÔRAZ NA DIGITALIZÁCII „Informačno-dokumentačné oddelenie má už roky na starosti náš portál, avšak tohto roku sme prostriedky vyčlenili aj na spracovanie a digitalizáciu materiálu univerzitného profesora Dr. Daniela Dudka a následné zverejnenie na našom portáli.“

Vladimír Francisty, riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

čite sa postaráme aj o zaužívané premiérové uvedenie. K tomuto pridám ešte jedno vydanie, ktoré čo nevidieť vyjde tlačou – je to bibliografia Jána Labátha. Na túto prácu sa podujala Božena Bažíková. V rámci tejto oblasti pozornosť sme upriamili na ešte jeden – zvláštny druh umenia – carving a na carvingového majstra Pavla Chrťana z Kysáča, ktorý si svojou zručnosťou a umeleckým talentom zaslúžil nemalú pozornosť a tiež to, čo my môžeme poskytnúť, vydanie brožúry. K tomu ústav podporil aj vydanie publikácie Život a umenie cez objektív, v ktorej je zhrnutá činnosť kameramana Jozefa Maďara. Môžem

PROGRAMY ODROČENÉ, ALE... „V kultúrnom živote sme si nezvykli na takéto mĺkve obdobie. Tradičné celomenšinové festivaly (FF Tancuj, tancuj..., 3 x Ď, DFF Zlatá brána, Divadelný vavrín) sú

odročené, ešte máme nádej, že sa nám podarí uskutočniť Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, keďže v tomto roku by mal byť jubilejný 40. Oslavovo-správna rada sa pripravuje, keďže aj samotný proces prípravy festivalu si vyžaduje dlhší čas, najmä úprava skladieb, ale situácia sa môže

otočiť v nepriaznivom smere po nás a vôbec po náš kultúrny život. Dúfame, že nám epidemiologické podmienky dovolia zrealizovať aj kovačický festival Letí pieseň, letí. Podobne tak sa pripravujeme aj na výstavu pred Slovenskými národnými slávnosťami ako v minulých rokoch v priestoroch ústavu, plánovanú na štvrtok 6. augusta. Akže sa koronavírusová infekčná situácia stabilizuje, záujemcovia si budú môcť pozrieť tvorbu mladých akademických umelcov s názvom 90 plus. V programovom záznamníku je aj koncoročné podujatie Vianočná rozprávka, ktoré má tradíciu a svojich ctiteľov či deti. Ladené pred Vianocami pre deti dúfame, že nás nič neznemožní v jeho realizácii, aby sme tradične, primerane a sviatočne ukončili pracovný rok. K tomu dobré nápady sú vždy vítané, tak na ďalšiu programovú činnosť, alebo aj na publikačnú. Dobré nápady prijímame a na nové výzvy sa tešíme. Ochotne podporíme nové podujatia, či už výstavy, alebo vydanie publikácií, hlavne nové idey.“ ČO ZARADIŤ DO PLÁNOV? „Oblasť kultúry si vyžaduje venovať sa každej sfére umenia, čo bude aj naším cieľom. A v každej oblasti umenia prilákať mladé kádre, čím by sme spopularizovali tak ústav, ako i prilákali nové posily s novými inšpiráciami. Na uskutočnenie tohto cieľa sú vhodné víkendové workshopy, samozrejme, zamerané na určité umenie, s odborníkmi z tej-ktorej oblasti, buďto z herectva, výtvarníctva... To sú plány, a v realizácii je projekt z dopravy, na ktorý vyčlenilo prostriedky Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy, ako to už bolo spomínané, a teda zmluva podpísaná začiatkom júna, na vydanie didaktickej pomôcky v oblasti dopravy, ktorá je práve v príprave na vydanie.“

29 /4916/ 18. 7. 2020

Týždeň AKTUÁLNA SITUÁCIA S COVID-19

Zdravotný systém je v ohrození Danuška Berediová -Banovićová

ráve sme si začali zvykať na „normálny život“, teda pracovať a fungovať spolu s koronavírusom, no čísla nakazených sa znovu začali rapídne zväčšovať. Víkend za nami bol zvlášť ťažký. Nových prípadov nakazenia denne bolo viac ako 300 a počet pacientov napojených na prístroje umelej pľúcnej ventilácie vynášal rekordných 154. Asi pre tretinu nových nakazených je potrebné nemocničné ošetrenie, tretina má nižšie štádium ochorenia a môžu sa liečiť v dočasných nemocniciach, kým posledná tretina sa môže liečiť v domácom prostredí. Tlačové konferencie, ktoré sa každodenne konali do 3. mája, kde členovia krízového štábu hovorili o najnovších údajoch v súvislosti s koronavírusom, sa od 13. júla opäť realizujú. Na pondelkovej tlačovke premiérka Ana Brnabićová zdôraznila, že pravdepodobne v nasledujúcich dňoch uvidíme výsledky protestov, niektorých verejných stretávok, osláv v niektorých mestách v Srbsku, takže sa počet nakazených môže zvýšiť. Minister zdravotníctva Zlatibor Lončar v pondelok 13. júla vyhlásil, že zdravotný systém v Srbsku je v ohrození. Povedal, že vo všetkých covid nemocniciach sú kapacity takmer zaplnené. Najhoršia situácia je v Belehrade, kde je aj najväčší problém s nemocničnými kapacitami, kým v Niši, vo Vranji, v Leskovci, Kragujevci, Novom Sade, Šapci a v Užici je ešte miest v nemocniciach. Vyhlásil tiež, že sú zdravotnícki pracovníci nepretržite v nemocniciach, takmer vôbec nejdú domov, nevidia si rodiny a nemajú čas na oddych. Vo Vojvodine sa tiež zazna-

www.hl.rs

menávajú trojciferné čísla nových nakazených. Dňa 10. júla bol najhorší deň od začiatku epidémie, keď zomreli štyria pacienti. Pokrajinský tajomník pre zdravotníctvo Zoran Gojković vyhlásil, že z jednej neistej epidemiologickej situácie je stav

Srbska, situácia sa mení zo dňa na deň. Maďarsko je posledná krajina v regióne, ktorá prijala nové opatrenia. Od 15. júla pre občanov Srbska po vstupe do Maďarska bude povinná dvojtýždňová karanténa, ktorá môže byť prerušená po týždni v prípa-

vo Vojvodine nepriaznivý. Povedal, že ak budú pokračovať zhromažďovania veľkého počtu ľudí v zatvorenom a otvorenom priestore, počet nakazených sa

de negatívneho testu. Predtým prísnejšie opatrenia pre občanov Srbska zaviedli aj Chorvátsko, Severné Macedónsko, Grécko, Holandsko a Veľká Británia.

môže zdvojnásobiť, a že taký úder zdravotný systém nebude môcť zniesť. Apeloval tiež, že ak sa aj otvoria nové nemocnice, nebudeme mať nadostač zdravotníckych pracovníkov. Čo sa týka hraníc pre občanov

Keďže sa situácia v našej krajine nezlepšuje, organizátori Exit festivalu vyhlásili, že sa definitívne nebude konať od 13. do 16. augusta tohto roku na Petrovaradínskej pevnosti. Ako oznámili, do konca mesiaca zverejnia

Informačno-politický týždenník

dátumy Exitu 2021. Aj vo svete sa čísla zväčšujú. V Rusku aj naďalej evidujú viac ako 6 000 nakazených denne, v Brazílii viac ako 20 000 a v Indii sa počet prípadov za posledných niekoľko dní zväčšil o 100 000 a približuje sa miliónu. India je podľa počtu nakazených prípadov tretia – po Spojených štátoch amerických a Brazílii. Spojené štáty sú aj naďalej na prvom mieste podľa počtu nakazených (viac ako 3 milióny) a zosnulých (viac ako 135 000) na koronavírus. Sú aj také krajiny, ktoré ešte stále trvajú na tom, že nemajú prípady nakazených koronavírusom. Vláda Turkménska odporučila svojim občanom, aby nosili rúška, ale pre veľkú koncentráciu prachu vo vzduchu. Toto odporúčanie prišlo po tom, čo Turkménsko navštívila delegácia SZO, ktorá mala zhodnotiť reakciu vlády na epidémiu v tejto krajine, ktorá je jedna z najzatvorenejších na svete. Zo Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) v pondelok 13. júla odkázali, že sa svet nevráti do niekdajšieho normálu v dohľadnej budúcnosti, deň po tom, čo vo svete bolo identifikovaných rekordných 230 000 nových prípadov koronavírusu. Generálny riaditeľ SZO Tedros Adhanom Ghebreyesus vyhlásil, že sa príliš veľa krajín uberá nesprávnym smerom. Tedros kritizoval politických lídrov, keď ide o rozličné odkazy o epidémii, ktoré škodia dôvere, ale neuviedol ani jedno meno. Vyzval krajiny, aby prijali všeobecnú stratégiu na kontrolu veľkého počtu infikovaných v početných krajinách a akcentoval, že asi polovica všetkých nových prípadov teraz prichádza zo Spojených štátov amerických. (zdroj: covid19.rs, SZO, bbc, N1 Foto: pixabay)

• TÝŽDEŇ •

KOMENTÁR K NEOPRÁVNENÝM PROTESTOM

Stop chuligánskemu vyčíňaniu a násiliu! Anna Horvátová

smy deň za nami (v utorok 14. 7. vo večerných hodinách) vyčíňali demonštranti pred parlamentom v hlavnom meste. Tentoraz sa dožadovali, aby sa na slobodu pustili „správne“ osoby, teda tí, ktorí boli zatknutí za ohrozovanie iných životov a majú byť predvedení pred súd pravdy, keďže brutálne útočili na policajtov, novinárov, spôsobiac im závažné zranenia, od rozbitia hlavy, do zlomenín. Vrchol bezočivosti sa prejavil, keď jednotliví násilníci pred parlamentným vchodom podporovali jedného, aby sa vymočil pred vchodovými dverami. AGRESÍVNA MENŠINA VYČÍŇA Demonštranti či agresívna menšina, ktorá už týždeň terorizuje, vyčíňa, spaľuje, ničí všetko pred sebou, demoluje spoločenské inštitúcie, ohrozuje ľudské životy, svojím násilníckym správaním narušuje pokoj, bezpečnosť a verejný poriadok. Začalo sa to v stredu večer 8. júla v Belehrade pred Zhromaždením, keď vypukli protivládne protesty, na ktorých došlo k násilnostiam. Rozhnevaní chuligáni usmernili ničivú silu na spoločenský majetok, keď sa predrali cez niekoľko policajných kordónov pred parlamentnou budovou a násilne chceli vstúpiť do parlamentu. Ničili pred sebou, čo sa im našlo na ceste. Svedkami sme boli ničenia spoločenského majetku, keď demonštranti hádzali na policajtov a objekty – fľaše, svetlice i kamene. Príslušníci polície boli z bezpečnostných dôvodov, aby ochránili seba i majetok, prinútení pomocou slzotvorného plynu vyháňať demonštrantov z centra mesta. Nasadené boli aj desiatky obrnených vozidiel. K násilným zrážkam polície a demonštrantov či chuligánov došlo až v neskorších hodinách. V stredu večer protesty prebiehali aj v iných mestách, v Novom Sade a v Niši porozbíjali výkladové sklá na straníckych a iných objektoch.

Demonštrantov údajne pobúrila reakcia vlády na pandémiu koronavírusu, avšak neskôr svoj hnev zamerali na prezidenta Aleksandra Vučića. Pred parlamentom v Belehrade sa demonštranti zišli už v utorok večer 7. júla a protestovali proti zákazu vychádzania, ktorý mal v hlavnom meste platiť

Vyšinuté vyčíňanie chuligánov v Novom Sade

dĺženej prvej, pozn. ah) vlne pandémie, keď zrušil pôvodné prísne obmedzenia pohybu ľudí, aby sa mohli konať voľby. Vo štvrtok 9. 7. polícia trpela násilie, až pokým ich demonštranti nezačali zasýpať kameňmi, svetlicami, dokonca aj ohradou pred parlamentom a nechceli sa násilne dostať do parlamentnej budovy. SÚ DEMONŠTRÁCIE OPODSTATNENÉ?! Demonštrantom chýbala organizačná zložka protestu. Okrem toho, že sa zhromaždili chuligáni, ktorí ničivú silu usmernili na spoločenský majetok, nemali jasne definované požiadavky protestu. Každá demokratická spoločnosť pripúšťa slobodu vyjadrovania vlastných názorov, ale pokiaľ sa to koná v hraniciach bez násilia, rozhovorom a dohovorom, či miernym protestom. Nikto proti miernym protestom nemá nič, pokiaľ to neničí štátny majetok a neohrozuje ľudské životy. Postavuje sa otázka, koho demonštranti predstavujú a odkiaľ čerpajú legitimitu v zmysle, že vy-

od piatka 10. júla do pondelka 13. júla pre zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu. V protestoch sa pokračovalo aj v stredu večer, aj napriek tomu, že prezident Vučić medzičasom od plánovaného zákazu vychádzania upustil a naznačil, že vôbec nebude vyhlásený. Podľa protestujúcich prezident dopomohol k druhej (alebo pre-

stupujú v záujmoch občanov?! Tí, ktorí sú ozbrojení, plné plecniaky sú im kameňov, v rukách útočia so svetlicami a prichádzajú zo zahraničia! Ide tu o neúspešný pokus niekdajšieho politického lídra vo vláde Dragana Ðilasa vyvolať chaos, spôsobiť občiansku vojnu, zrušiť na ulici vládu a prezidenta a do-

stať sa na vedúci post krajiny, či zasadnúť do vládnuceho kresla. Sociológ a analytik Vladimir Vuletić ocenil, že sú demonštrácie úder pod pás a útok na štátnu moc, resp. samotný štát: „Je to oveľa viac ako útok na štátnu moc. Je nepochybné, že v krajine máme deštrukčné skupiny, ktorých cieľom je predovšetkým naštrbiť stabilitu štátu a otriasť mocou a, ak sa im podarí, i zrušiť vládnucu moc. Niečo ešte vážnejšie a znepokojujúce je, že sú medzi demonštrantami aj deštruktívne osoby z cudziny, a ich cieľom je predovšetkým oslabiť Srbsko, bez ohľadu na to, ktorá politická garnitúra by bola pri moci.“ Dôkazom toho boli zahraniční občania na demonštráciách, okrem zo susedných krajín niekdajšej Juhoslávie aj z ďalekého Izraelu, útočili na políciu a vyvolávali chaos. So sebou mali dôkladné mapky Belehradu, kód Morzeovej abecedy a nákresy vojenských ozbrojených síl. Ako je možné, že demonštranti po búrlivej noci, nehoráznom vyčíňaní boli vstave na nasledujúci deň vykonávať pracovné povinnosti?! Zrejme nijako, lebo sa zahraničné organizácie postarali o ich existenciu. Keď už protestovať, ale mierne, a nie ničiť všetko pred sebou ako ničivé tornádo. Najľahšie je kritizovať, a pritom nič nerobiť. Po spoločenských sieťach vypisovať urážlivé statusy, komentáre, nadávky, aby tým rovnako nezmýšľajúcich diskreditovali pred verejnosťou, znehodnotili a seba vystatovačným správaním povýšili. Nerozmýšľajúc pritom, že tie nečestné skutky sú dočasné, niečie hodnoty je ťažko len tak cez noc znehodnotiť, alebo na protestoch búrajúc to, čo oni nenadobudli, roztrepať. Je to obraz ich osobnosti a nevychovanosti. Svoj hnev a nekalé úmysly vyjadrite inak, inde, prinajmenšom skúste to na sebe. A potom uvidíme, kam spejeme! (Foto: Facebook / Novosađanke i novosađani – volim Novi Sad)

29 /4916/ 18. 7. 2020

Ľudia a udalosti DOJMY OSVETOVÝCH PRACOVNÍKOV ZO STRETNUTIA V NRSNM A DIŠTANČNÉHO VYUČOVANIA

Od septembra znovu online vyučovanie?

Anna Horvátová

opakuje sa v novom školskom roku 2020 / 2021 scenár ako od polovice marca, keď sa situácia cez noc zmenila, a najmä vo vzdelávaní? A keď sa na diaľku realizovalo za 50 dní, koľko nahrávali, až 392 nahraných hodín. Ak áno, v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny a vo Výbore pre vzdelávanie vedia, s kým môžu počítať. Zdôraznili to aj na sústredení osvetových pracovníkov na znak vďaky a pozornosti v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny 30. júna predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a predseda Výboru pre vzdelávanie Janko Kolárik na slávnostnom vyhodnotení dištančného vyučovania. Vyzdvihli, že môžeme byť hrdí na týchto obetavých učiteľov, ktorí nešetrili seba za mimoriadneho stavu, ale prioritou im bolo odovzdať poznatky a vedomosti žiakom. Svoje dojmy zo stretnutia si tentoraz s nami rozdelili ďalší osvetoví pracovníci a medzi nimi i Anna Hrková a Želimír Babinec, ktorí sa zaradili medzi tých, čo po profesorke zemepisu Libuši Simendićovej zo Starej Pazovy mali najviac nakrútených hodín.

Anna Hrková, profesorka slovenského jazyka a literatúry, z Kovačice: „V dôsledku pandémie COVID-19 sa v polovici marca školy zatvorili a výučba prebiehala distančne. Po zavretí škôl vzdelávací proces sa presunul do obývačiek a detských izieb. Hlavným nástrojom komunikácie učiteľ – žiak sa stali rôzne internetové platformy. Ja som používala Google Classroom,

www.hl.rs

keďže sa mi táto platforma zdala najlepšou. Všetci žiaci mali otvorené gmaily, tak sme mohli pracovať. Prostredníctvom Google Clasroom mohla som žiakom dať videonahrávky, audionahrávky, PowerPoint prezentácie, kontrolné úlohy, testy, ankety, a všetko to Google spracoval a uložil každému žiakovi do priečinka. Často na hodinách používam IK technológie, aj žiakov od piateho ročníka učím používať, preto moji žiaci rýchlo zvládli používať spomenutú platformu.“

Želimír Babinec, profesor biológie v padinskej škole, z Kovačice: „Ako profesor biológie som prijal výzvu zapojiť sa do realizácie online vyučovania, ktoré poznačilo tento školský rok. Natáčanie sme začali v marci a s malými prerušeniami sme skončili v máji. Pripravili sme v spolupráci s TVOK 20 vyučovacích hodín z biológie pre žiakov 7. a 8. ročníka. Všetky triedy boli zaznamenané v biologickej učebni v ZŠ maršala Tita v Padine. V tom sme boli účastní pred kamerou ja ako učiteľ a za kamerou Vladimír Kuchárik ako kameraman. Pretože som nemal žiadne skúsenosti s týmto spôsobom práce, všetko, čo sme pripravovali na vysielanie, zároveň sme na tvári miesta korigovali, opravovali. Tento typ výučby má svoje nevýhody a nie je žiaduci ako primárna forma výučby. Tá interakcia v triede, ktorú máte so žiakmi, je základom na úpravu vyučovacieho procesu. Bez prítomnosti žiakov bolo pre mňa veľmi ťažké odhadnúť, koľko času by sa malo venovať vysvetľovaniu určitých pojmov, nieto celých lekcií. Odpoveď na častú otázku učiteľa: Je to / toto jasné? – chybovala. Pri tomto spôsobe výučby neexistujú názory žiakov, ktorí buď čakajú na

Informačno-politický týždenník

ďalšie vysvetlenia, alebo sa nemôžu dočkať, kedy začnú s nasledujúcimi príkladmi. Skutočnosť, že väčšina digitálneho obsahu a učebníc bola odomknutá, a tým k dispozícii na použitie, pri realizácii mi veľmi pomohla. Platilo to najmä v 7. ročníku pri obsahu digitálnej platformy mozaBook, ktorá bola v podstate základom na prípravu vyučovacích jednotiek. Čas, na ktorý sme boli obmedzení, asi 20 minút na vyučovaciu jednotku namiesto zvyčajných 45, ani približne nie je postačujúci na kvalitne realizovanú hodinu. Dúfam, že žiaci svedomito dokončili úlohy, ktoré som im dal, ako druh dodatočnej práce, ktoré som potom rôznymi spôsobmi skontroloval, preskúmal a vyhodnotil. Ako uznanie za vynaložené úsilie a poďakovanie za prácu dostalo sa mi spolu s mojimi kolegami, ktorí sa podieľali na tomto spôsobe práce – v realizácii dištančného vyučovania v slovenskom jazyku, pozvanie na vyhodnotenie online vyučovania a k tomu aj darčeky. Bol to príjemne strávený čas na výmenu názorov a skúseností s kolegami, s nádejou, že sa v septembri vrátime na bežný spôsob výučby do triedy a ako doplnkový zdroj informácií použijeme online kurzy.“

Vesna Valihorová-Filipovićová, profesorka slovenského jazyka z Petrovca: „V procese dištančného vyučovania sa mi veľmi dobre pracovalo. Bola som prvá z tých, ktorí nahrávali z domu cez osobitný program, takže nemala som ten odsun do televízie a vyhla som sa nahrávaniu pred kamerou. Výhoda bola v tom, že sa ten program mohol zastaviť. Dokonca z domu to bolo celkom iné ako v štúdiu, keď sa nedalo nahrávanie zastaviť. I keď som nahrala len 4 hodiny slovenčiny, predsa mám

pozitívny dojem z toho. Bolo to aj pre mňa, ako i pre nás všetkých niečo nové, a som rada, že som to zdolala. K tomu je pekný skutok, že sa zorganizovalo aj stretnutie osvetových pracovníkov dištančného vyučovania. Strávili sme pekné spoločné chvíle s kolegami, vymenili sme si skúsenosti, lebo takto spolu sme dávno nepobudli.“

Online vyučovanie na stretnutí v NRSNM zhodnotili aj kolegovia profesori fyziky Vlasto Petráš zo selenčskej základnej školy (zľava na snímke) a Branislav Kováč zo Starej Pazovy, ktorí sa chceli aj spoločne vyfotografovať. Online vyučovanie pre nich nebolo nejakým väčším problémom. Fyzik Petráš sa takto zmienil: „Moje dojmy z online výučby sú pozitívne, dokonca aj z komentárov som sa dozvedel, že mi to dobre išlo. Samozrejme, bolo to iné vyučovanie, na aké sme my zvyknutí, ale cez prezentácie a s dobrou vôľou ani výsledky nevystali. Inak učiteľov fyziky je málo, predsa je to náročný predmet.“ Jeho kolega Kováč sa takto zmienil: „V rámci online vyučovania som nahrával hodiny fyziky pre šiestakov v staropazovskej základnej škole, inak fyziku vyučujem na staropazovskom gymnáziu. Už samým tým, že vyučujem na gymnáziu, som sa musel prispôsobiť učivu pre šiestakov, samozrejme, znížiť kritériá a úroveň vyučovania, aby žiaci pochopili učivo. Keď to zhodnotíme, tá príprava netrvala časovo dlhšie, keďže online hodiny boli kratšie, ibaže som sám seba musel korigovať, aby to učivo bolo pre žiakov zrozumiteľné, teda primerané tej úrovni.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

PRIJATIE NOSITEĽOV VUKOVHO DIPLOMU U PREDSEDU BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE

Dvadsaťpäť najlepších Anna Horvátová

radičné prijatie nositeľov Vukovho diplomu u predsedu Báčskopetrovskej obce sa tohto roku líšilo od tých predchádzajúcich. Podmienili to opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia. Ale predsa pod rúškami mali úsmev v piatok 10. júla dvadsiati piati nositelia Vukovho diplomu, ktorých prijal, tak ako roky predtým najzaslúžilejších žiakov, predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić so spolupracovníkmi.

Vo veľkej sále Zhromaždenia obce odkazy do sveta odovzdávali a dvere za jednou kapitolou života uzavreli najlepší z najlepších žiakov – maturantov Báčskopetrovskej obce. Predstavitelia obce sa im odvďačili primeranými darčekmi, zaželajúc im mnoho tvorivých síl a úspechov aj v budúcom vzdelávaní, na ktoré nielen ich rodičia, ale aj naša obec bude nesmierne hrdá. Zo Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci v roku 2019 / 2020 si svojou usilovnosťou a svedomitou prácou pozornosť zaslúžili títo nositelia

Vukovho diplomu: Denis Halaj, Róbert Dudáš, Ema Chalupková, Alexej Mištec, Marína Zátrochová, Alisa Opavská, Ivan Vida, Srđan Nenadović a Marcela Gániová, ktorá si za svoje úspechy vyslúžila aj prestížny titul žiačky generácie. V ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina nositeľ Vukovho diplomu v bežnom roku je Timotej-Boris Benka, tiež Ema Galambošová, ktorá sa stala žiačkou generácie. V kulpínskej ZŠ Jána Amosa Komenského si v tomto roku Vukov diplom zaslúžili David Regodić a Simona Kreková a Ivana Milen-

kovićová a Nataša Chalupková, zároveň aj žiačky generácie. Vukovci z maglićskej ZŠ Žarka Zrenjanina sú Jana Vaskovićová a Ignjatije Ignjatović, žiak generácie. Vukov diplom v Gymnáziu Jána Kollára si zaslúžili: Maja Častvenová, Irena Struhárová, Nataša Turčanová, Denis Pudelka, Martina Miksádová, Martina Čobrdová, Neda Torovićová a Maja Opavská, nositeľka titulu žiačka generácie. Foto: z archívu Obce B. Petrovec

Prijatie sa tohto roku líšilo od predchádzajúcich, lebo sa uplatňovali opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

KONFIRMÁCIA V KYSÁČSKOM KOSTOLE. V nedeľu 12. júla v kysáčskom evanjelickom kostole prebiehala slávnosť konfirmácie, počas ktorej sa dodržiavali prísne bezpečnostné opatrenia. Ináč v Kysáči konfirmačná slávnosť tradične prebieha týždeň po veľkonočných sviatkoch, avšak tentoraz sa táto udalosť z dôvodu koronavírusu značne posunula. Svoju krstnú zmluvu potvrdilo tridsať konfirmandov a novými dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru Kysáč sa stalo trinásť chlapcov a sedemnásť dievčat. Konfirmandov malo byť pôvodne viac, ale niektorí z tých, čo žijú na Slovensku, zo známych dôvodov nemohli pricestovať, nuž budú konfirmovaní neskoršie počas roka, keď sa epidemiologická situácia zlepší. Bude to buď počas nedeľňajších služieb Božích, alebo aj stredtýždňa, aby sa vyhovelo všetkým deťom a rodičom, ktorí sa nemohli zúčastniť na nedeľňajšej konfirmačnej slávnosti. Inak v nedeľu po spoločnom fotografovaní si konfirmandi nasadili rúška a presunuli sa do kostola, kde sa posadili do lavíc na bezpečnej vzdialenosti, nuž obsadili prvú časť kostola. V druhej časti, tiež na bezpečnej vzdialenosti, boli rodičia, krstní a starí rodičia, s tým, že každému konfirmandovi na slávnosť do kostola mohli prísť dvaja predstavitelia najužšej rodiny. Konfirmandov pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Ondrej Marčok. Konfirmandi pri tejto slávnostnej príležitosti po prvýkrát prijali Večeru Pánovu a dostali Rozpomienku na konfirmáciu. E. Š. • ĽUDIA A UDALOSTI •

29 /4916/ 18. 7. 2020

Ľudia a udalosti V ÚSTRETY ÚPRAVE FERKOVHO DOMU

Vrátiť lesk minulosti Elena šranková

riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč Pavel Surový. „Chcem zdôrazniť, že je pre Kysáč piatok 10. júla sa Kultúrnemu centru Kysáč dostali kľúče veľmi dôležité, aby mal takýto reod Ferkovho domu a týždeň prezentatívny objekt, ktorý by mal skôr podpísali zmluvu, ktorou sa byť rekreačno-kultúrnym bodom Kultúrnemu centru tento dom v centre dediny, aby ho mohli navštevovať rôzni turisti. Chceme to dáva na spravovanie. „Po polroku, čo sa o tomto roz- spraviť nie ako klasický etnodom, hodlo na Zhromaždení mesta Nový ale tak, aby každý element v dome mal rozprávku a aby sa v ňom odzrkadľovala naša tradícia, história, kroje a aby sa v ňom svojím spôsobom pripomenuli i historické osobnosti Kysáča,“ hovorí spolubesedník a informuje, že v druhej fáze chcú vo dvore vybudovať nový objekt, ktorý bude prekvapením. „Úpravu a adaptáciu Ferkovho domu by sme mali ukončiť v roku 2022, lebo sa titul pre Mesto Nový Sad, ktoré bude Európskym hlavným mestom kultúry, posúva o rok neskoršie. Zriaďovanie tohto objektu, pravdaže, súvisí aj s financiami. Uvidíme, ako situácia s koronavírusom S kľúčmi pred vchodovými dverami bude vplývať na rozpočet Mesta Nový Sad. Prvá časť Ferkovho domu prostriedkov je schválená, len Sad, sa všetky záležitosti ohľadom nevieme, či po opravnom rozpočte tohto doriešili a teší nás, že KC budú aj k dispozícii. Ide o kapitábude spravovať takýto objekt, lové prostriedky predurčené na ktorý dáme do poriadku. Realizá- prvú časť úpravy Ferkovho domu. cia adaptácie nebude ľahká, lebo Stav domu je dezolátny, bude si najprv bude potrebné zadová- vyžadovať veľmi pedantnú úpravu, žiť prostriedky na úpravu domu, aby dom ďalších 30 rokov mohol tiež zadovážiť nábytok z obdobia, existovať.“ „O týchto prácach najprv chcedo ktorého datuje i dom. Vystavaný je totiž v roku 1912,“ hovorí na úvod me konzultovať s architektom a

www.hl.rs

s odborníkmi z Ústavu pre ochranu pamätihodností sme už mali prvé rozhovory. Ďalej v tom budeme pokračovať a podľa ich inštrukcií sa budú vykonávať práce. Lebo napríklad kachličky bude treba najprv povyberať a potom ich vrátiť späť, aby aj zovňajšok objektu zostal pôvodný. Kysáč si zaslúži miesto, ktoré bude môcť navštíviť každý, kto má záujem o tradíciu, dejiny a všetko už spomenuté, aby všetko to nebolo na desiatich, ale na jednom mieste. Každé kysáčske združenie reprezentuje na určitý spôsob Kysáč, ale my chceme všetkým dať šancu, aby sa tu robili rôzne podujatia a aby aj ostatné spolky a združenia sem privádzali návštevníkov. Kysáč dlhodobo mal bohatú kultúru, ale chceme mu vrátiť lesk tých sokolských slávností a všetkého, čo sa v našej dedine robilo v minulosti, keď sa malo čo pozerať, a tento objekt poslúži tomu účelu.“

„Keď ide o financie, prvá časť v hodnote 5 miliónov dinárov je zabezpečená a uvidíme v októbri, či sa nám tie prostriedky aj dostanú, aby sme mohli začať s prácami. Ak nie, tak sa s prácami začne v roku 2021. V Meste Nový Sad totiž povedali, že prioritou počas prebiehania aktivít v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry 2022 budú podujatia na periférii mesta. Aby sa tým ukázalo, že sa kultúrne obsahy môžu realizovať aj mimo mesta.“ „Ešte jednou výhodou, aby sa vo Ferkovom dome zastavili početní turisti, je plánované budovanie cyklistickej dráhy Čenej – Kysáč – Futog, ktorá pôjde práve vedľa tohto domu, Ulicou Dr. Janka Gombára, známou ako Široká ulica. Do budúcna musíme rozmýšľať aj v tom smere, že treba v KC zamestnať ešte jedného zamestnanca, ktorý by sa staral o údržbu Ferkovho domu, lebo ho chceme zriadiť tak, aby sa Kysáč mal čím hrdiť.“

V ďalšej miestnosti

Za vchodovými dverami

Starodávne vzorky na stenách jednej z izieb

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZHOVOR SO ZÁSTUPCOM PRIMÁTORKY MESTA PÚCHOV LUKÁŠOM RANÍKOM

Nezamestnaných takmer nemajú Juraj Pucovský

riateľské vzťahy medzi slovenským Púchovom a našou Starou Pazovou trvajú už niekoľko desiatok rokov, ale družobnú zmluvu uzavreli v roku 2001. Širokospektrálna spolupráca sa rozšírila najprv v oblasti kultúry, potom športu a plánujú sa aj styky hospodárskych subjektov. Potvrdil nám to i zástupca primátorky Púchova JUDr. Kataríny Henekovej Ing. Lukáš Raník, s ktorým sme sa stretli na oslavách stého výročia futbalu v Starej Pazove 30. novembra 2019. Pán Raník rozhovor s nami začal takto: „Pamätám sa, že pazovskí divadelníci vystupovali v našom divadle viackrát a vždy oduševnili obecenstvo. Tu, v Starej Pazove, som druhý alebo tretí raz. Moja priateľka je z východnej časti Slovenska a mám dojem, že sú tu ľudia takí srdeční, ako u nás na východe, to sa dobre cíti. Keďže je život urýchlenejší, každý sa ženie za niečím, tu predsa vidím nejakú rozvahu. Aj keď ľudia majú menej finančných hodnôt, sú proste takí spokojnejší...“

Kde pracujú tí, čo odchádzajú do dedín, na vidiek? „Môžeme sa pochváliť, že patríme medzi mestá s najmenšou nezamestnanosťou, v samotnom Púchove sú asi tak 2 – 3 percentá, v obci je to trochu vyššie, asi 4 –

Ing. Lukáš Raník, zástupca primátorky Púchova

5 percent. Patríme do skupiny s najmenšou nezamestnanosťou na Slovensku. My sme vcelku industriálne mesto, máme odevný, textilný priemysel, kde si veľký počet ľudí

odev aj v súčasnosti, ale produkcia je hlavne pre svetové značky Gucci, Armani, teda ide o dodávku pre tie luxusné značky.“ V Púchove je rozvinutý divadelný život... „Continental a ostatné hospodárske subjekty platia celkom slušné dane, takže nám to umožňuje podporovať kultúru, šport a iné spoločenské činnosti. V roku 2013 sme v Púchove vystavali novú budovu divadla. Skončilo sa takmer desaťročné čakanie na otvorenie budovy nového polyfunkčného divadla, prvého, ktoré samospráva na Slovensku postavila po roku 1989. Dielo v hodnote viac ako päť miliónov eur stavali s prestávkami takmer štyri roky. Jeho súčasťou je moderná divadelná sála s elektronicky ovládaným hľadiskom, multifunkčné kino a zázemie pre púchovské kultúrne zoskupenia. Myslím si, že sme jedno z mála miest, ktoré pravidelne navštevuje SND, sme preto veľmi hrdí, je to pre nás veľká pocta. My sa i vďaka tomu snažíme podporovať naše spolky. Máme tri dobrovoľné súbory, ktoré intenzívne pracujú

Moderné púchovské divadlo otvorili v roku 2013

Železničná stanica v Púchove

Koľko obyvateľov má Púchov? „U nás je tých obyvateľov stále menej a menej. V poslednom čase je trend, že ľudia odchádzajú z miest do dedín, sťahujú sa na perifériu, stavajú si tam rodinné domčeky, a povedal by som, že sú z toho šťastnejší. Kedysi Púchov mal nad 20 000 obyvateľov, teraz ich je asi 18 700. Že klesáme, klesáme, sme také menšie okresné mesto v Trenčianskom kraji.“

a využívajú naše divadlo. V tomto smere naša lokálna samospráva chce pokračovať aj ďalej.“ Ktoré kultúrno-spoločenské podujatia prebiehajú ešte v Púchove? „Naozaj ich je veľmi veľa. Máme tri jarmoky; ten hlavný v septembri, kedy vlastne slávime dni mesta, potom Veľkonočný a Mikulášsky v decembri. Tento posledný je nejaký začiatok prenikania adventu

• ĽUDIA A UDALOSTI •

našiel zamestnanie. Asi najväčším zamestnávateľom je Continental, predtým Matador, gumárenský priemysel, v ktorom vyrábajú automobilové pneumatiky.“ Je pravda, že ste prví vyrábali odevné predmety na Slovensku? „To bolo ešte pred prvou svetovou vojnou, počas prvej republiky, aby potom po druhej svetovej vojne podniky znárodnili komunisti. Dnes máme Makytu, ktorá vyrába

a vianočného obdobia medzi ľudí. Predávajú sa tam dobré maškrty; jedlá, medoviny, škorica, oplátky, vtedy už spúšťame vianočnú výzdobu, chystáme vianočné stromčeky.“ V Púchove pôsobili významné osobnosti slovenského národa? „Spomeniem si na pedagóga, teológa, biskupa jednoty bratskej Jána Amosa Komenského a básnika, prekladateľa, kňaza, redaktora Dennice Vladimíra Roya, ktorým mesto a cirkev postavili pamätné tabule na starej škole, na našej evanjelickej fare. Púchovský okres je luteránsky, tá naša dolina je evanjelická.“ Viete, že sa vo vašom meste narodil Karol Miloslav Lehotský starší, otec Karola Miloslava Lehotského mladšieho, prvého akademického maliara dolnozemských Slovákov? Starší Karol bol učiteľ, publicista, prozaik, cestopisec, redaktor a zakladateľ časopisu Priateľ školy. Najprv bol učiteľom v Báčskom Petrovci

od roku 1866, potom v rokoch 1873 až 1905 učiteľoval v Laliti a zomrel roku 1915 v Hložanoch. „Nie, nevedel som o tomto významnom človekovi, našom Púchovčanovi, ktorý tak veľa urobil pre vzdelávanie a výchovu dolnozemských Slovákov v materinskej reči. Ďakujem vám za to!“ Snímky: autor, facebook / Mesto Púchov

29 /4916/ 18. 7. 2020

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S RODÁČKOU Z PRÍBELIEC NA SLOVENSKU A BIELOBLATSKOU NEVESTOU JANOU HROMČÍKOVOU

Domov je tam, kde je srdce Vladimír Hudec

re dievku, ktorá sa vydala do inej dediny či mesta, je to veľká zmena. Nové prostredie, neznámi ľudia, nikoho nepoznáš, získavaš nových priateľov. Predsa taká zmena v živote dievky, ak sa stane v jednom štáte, kde sú kultúra, zvyky, obyčaje, dokonca aj jazyk rovnaké

neuvažovala. Veď som bola iba stredoškoláčka, neskoršie som aj študovala. Mirko tiež študoval, potom šiel na vojnu... Konečne roku 2010 som sa vydala. Prišla som z dediny do dediny, takže to nebola až taká veľká zmena, ale som prišla medzi cudzích ľudí. Niektorých som síce poznala, ale to nie je tak ako keď s nimi žiješ a stretáš sa každodenne. Rodinu a kamarátov som si nechala na Slovensku, takže zo začiatku bolo všelijako, smutno, ťažko. Jazyková bariéra mi veľmi prekážala. Bolo

S kolegyňami v továrni Dräxlmaier, ktoré jej pomohli, aby zdokonalila znalosť srbského jazyka

Chvíľa oddychu s deťmi Miroslavom a Laurou

alebo aspoň podobné, nepredstavuje až taký problém. Keď sa však dievka vydá do inej krajiny, je to pre ňu opravdivá skúška. Takú skúšku pred desiatimi rokmi prekonala dievka z Príbeliec na Slovensku Jana Červočová, keď sa vydala za Miroslava Hromčíka a zo Slovenska prišla do Bieleho Blata. Nebolo jej vraj ľahko, ale dnes je už aj v Bielom Blate a aj v Srbsku ako doma. „S Mirkom sme sa spoznali počas stretnutí Príbelčanov a Bieloblatčanov. Prvýkrát sme boli v Bielom Blate roku 2001. Neskoršie sme sa stretali raz, prípadne dvakrát v roku. Bola to akože láska na diaľku. Internet vtedy nebol až tak rozšírený, nuž sme si písali listy. Najprv ako kamaráti a neskoršie aj ako milenci. Potom sme už komunikovali prostredníctvom nejakého slovenského portálu a ako čas plynul, tá komunikácia bola čoraz ľahšia. O vydaji som však vtedy

www.hl.rs

začala chodiť častejšie do mesta, zapamätala som si niektoré slovká a našla som si aj kamarátku, ktorá hovorí po srbsky, ale rozumie po slovensky. Neskoršie, keď deti už vyrástli, som sa aj zamestnala v továrni Dräxlmaier v Zreňanine. Síce finančný moment nebol závažný na to zamestnanie, ale som chcela trochu vyjsť z domu, lebo kým

mi veľmi ťažko, že nemôžem napríklad odísť sama do mesta niečo si vybaviť. Vždy musel so mnou ísť manžel. No už neskoršie sme robili aj tak, že som sa pripravila na nákup. Mirko mi povedal, ako sa po srbsky povie to, čo chcem kúpiť, a šla som sama. Prišla som do predajne a povedala: Dobar dan, ne znam dobro srpski. Treba mi... a ďalej sme sa už nejako dorozumeli. Chcela som sa naučiť po srbsky, ale som nemala s kým. Mirko sa so mnou nechcel rozprávať po srbsky, lebo si vraj zvykol po slovensky, a aj občania v Bielom Blate čo zväčša rozprávajú po slovensky,“ spomína si naša spolubesedníčka a pokračuje: „Postupne som však Miroslav a Jana Hromčíkovci počas výletu

Informačno-politický týždenník

na Slovensku

deti boli malé, vždy som bola s nimi doma. Uvažovala som však aj o tom, že keď sa zamestnám a budem prinútená s kolegami sa rozprávať po srbsky, sa lepšie naučím jazyk. Proste som toho názoru, že keď už žijeme v tomto štáte, treba ho vedieť. Teraz som už celkom slušne ovládla srbčinu, takže mi je ľahšie čokoľvek vybaviť.“ Prišla si do úplne neznámej krajiny. Čo na teba najviac zapôsobilo? „Možno to, že tu vedľa seba žijú príslušníci rôznych národností a ľudia s tým nemajú problémy. Normálne komunikujú, vedia po srbsky, po maďarsky, slovensky, dohovoria sa a nerobia rozdiely. Aj na Slovensku sú síce aj Maďari, ale sa to v niektorých dedinách dosť vyhrocuje. Tu som to až tak nepocítila. Inak dedinské prostredie je aj tu, aj tam, ľudia sú ľudia aj tu, aj tam. Sú dobrí aj zlí, niektorí doprajú, iní zasa nie... Bolo mi divné aj to, že sa ľudia tuná bežne zaoberajú poľnohospodárstvom, čo na Slovensku nie je prípad. Asi sú to na Slovensku následky komunizmu, keď štát ľuďom odňal pôdu a dal do družstva. Dnes sú súkromní poľnohospodári na Slovensku skutočne zriedkaví. Všetku pôdu v Príbelciach obrába jeden pod• ĽUDIA A UDALOSTI •

So speváckou skupinou bieloblatského MOMS na vystúpení v Hajdušici (prvá zľava)

nik a tu v Bielom Blate z poľnohospodárstva žijú početné rodiny, o. i. aj naša. Pre mňa aj trstina bola niečo, o čom som nevedela. Na Slovensku, aspoň v mojom kraji, to nie je. To mi bolo zaujímavé ešte v čase, keď som ako dievka chodila s folklórom a odviedli nás

pozrieť si tú továreň, v ktorej sa pletie trstina.“ Jana sa do Srbska dostala vďaka folklóru, čiže tak, že ako členka spolku Plachtince Príbelce prišla na návštevu do zbratanej dediny Biele Blato. Bolo to v dávnom roku 2001. Po príchode do Srbska

SLÁVNOSTNÁ KONFIRMÁCIA V PIVNICI. V netradičnom termíne sa dňa 5. júla konala konfirmácia v evanjelickom chráme Božom v Pivnici. Tradičný termín konfirmácie v Pivnici predstavuje prvá nedeľa po Veľkej noci. Tohto roku bolo spolu 17 konfirmandov, z čoho bolo 8 chlapcov a 9 dievčat. Ide o generáciu 2008 (2009), čiže žiakov 5. ročníka. Konfirmačná príprava sa začala v prvú októbrovú sobotu a nepretržite trvala do 14. marca, keď bola pre pandémiu dočasne prerušená. Znamenalo to, že do ukončenia zostalo absolvovať 4 soboty konfirmačných príprav, no tie si nahradili v júni. Vo Svätodušný pondelok bol na rodičovskej porade zvolený termín konfirmácie. Konfirmandov učil evanjelický farár Ján Zahorec, kým nácvik piesní mal na starosti kantor Michal Šimon. Slávnostné bohoslužby, v rámci ktorých bola realizovaná konfirmácia a podávaná Večera Pánova, poznamenalo striktné dodržiavanie hygienických opatrení, čiže konfirmandi si sami brali hostie, ktoré si namáčali do kalicha. Išlo o medzi sebou bezkontaktné používanie posvätených darov chleba a vína. M. P. Foto: Z. Mandáčová • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa však nezapojila hneď do kultúrneho života. Najprv bola tehotná, neskoršie prišli malé deti. Folklór však má v žilkách a len čo jej to povinnosti v rodine dovolili, zapojila sa do Folklórneho súboru bieloblatského MOMS. Tancovala, neskoršie aj nacvičovala tanečnú skupinu, pracovala aj s deťmi, tiež so speváckou skupinou. Žiaľ, teraz to zastalo, lebo vraj mnohí členovia, hlavne chlapci, odišli do sveta za prácou. Už desať rokov si ďaleko od rodiska. Je prítomná nostalgia? Láka ťa Slovensko? „Pravdaže ma láka. Stále chcem odísť. Hovorí sa, že domov je tam, kde ti je srdce, a moje srdce je aj v Srbsku, čiže v Bielom Blate, a aj na Slovensku. Aj tu mám osoby, ktoré mám rada, predovšetkým manžela a deti, a aj na Slovensku mám rodičov, brata, celú rodinu, kamarátov a chcem sa s nimi stretať. Na Slovensko odchádzame

pravidelne, najmenej dva-, až trikrát v roku. Komunikujeme aj cez internet. V poslednom čase boli príležitosti, aby sme odchádzali aj častejšie. Moja rodina je totiž príliš veľká. Sme jedenásti bratranci a sesternice a v poslednom období boli aj svadby, krstiny a iné slávnosti, ale nedá sa na všetko odísť, aj keď sa snažíme. Predsa neuvažujeme o tom odísť natrvalo. Tu sme si vystavali dom, manžel sa na vlastnom gazdovstve zaoberá poľnohospodárstvom a aj ja som si už zvykla. K tomu ani na Slovensku nekvitnú ruže. Platy sú síce väčšie, ale aj náklady sú väčšie. Veď aj zo Slovenska ľudia odchádzajú do iných bohatších krajín. Nikdy sa však nevie, čo bude zajtra. Dnešná doba je vskutku taká, že sa nevie, čo prinesie nový deň.“ Foto: autor a z rodinného albumu rodiny Hromčíkovej

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V HLOŽANOCH. V nedeľu 5. júla bolo v hložianskom evanjelickom chráme Božom slávnostne – totiž konali sa bohoslužby, v rámci ktorých sa konala konfirmácia. Pôvodne termín konfirmácie bol naplánovaný na začiatok mája, no pre koronavírus v krajine a opatrenia, ktoré boli stanovené zodpovednými orgánmi, to nebolo možné. Tohto roku bolo konfirmovaných spolu 17 konfirmandov, z čoho bolo 10 chlapcov a 7 dievčat. Svoju krstnú zmluvu potvrdila generácia detí narodených v roku 2007 (2008). Konfirmačná príprava trvala od začiatku septembra do polovice marca a potom od začiatku júna. V dôsledku opatrení, ktoré sú ešte dodnes platné, konfirmandi z hygienických dôvodov neprijímali Večeru Pánovu priamo z kalicha, ale z plastových pohárikov. Program konfirmácie bol mierne upravený a skrátený, na rozdiel od minulých rokov. Konfirmandov pripravoval hložiansky farár Jaroslav Kopčok, ktorý zároveň vykonal aj slávnostné služby Božie. M. P. Foto: O. Benka 29 /4914/ 18. 7. 2020

Ľudia a udalosti KULPÍNSKA ZÁKLADNÁ ŠKOLA A JEJ MATURANTI

Generácia usilovných žiakov Anna Francistyová

VŠETCI SA ZAPÍSALI DO STREDNÝCH ŠKÔL A už sme pri malých maturantoch. V tomto školskom roku v kulpínskej škole bolo 26 ôsmakov v dvoch triedach: v slovenskej 14 žiakov, v srbskej 12. Všetci s pozitívnym prospechom skončili ročník a základné vzdelávanie a 14 z nich dosiahli výborný prospech. Medzi nimi sú štyria nositelia Vukovho diplomu: v slovenskej triede Simona Kreková a Nataša Chalupková, v srbskej Ivana Milenkovićová a David Regodić.

ktorej sme sa s riaditeľkou spoločne pozreli, dvaja žiaci sa dostali do petrovského gymnázia do všeobecnej výučby, jeden do petrovského gymnázia do odboru pre kuchára, dvaja do gymnázia v Novom Sade. Aj ďalší dvadsiati budú od septembra cestovať do Nového Sadu: traja do strednej zdravotníckej školy, štyria do Strednej technickej školy Milevy Marić-Ajnštajn, piati do elektrotechnickej, štyria do strojníckej, dvaja do dopravnej školy, jeden do Strednej školy Svetozara Miletića a jeden žiak (ktorý sledoval výučbu

tomuto sviatku početnými akciami venovaný celý týždeň a posledne to býva tak, že určenú tému spracujú žiaci so svojimi učiteľmi rôznymi spôsobmi a predostrú to potom na verejných hodinách.

alšia skupina mladých ľudí sa dostáva na prvú dôležitú ODIŠLO 26 ÔSMAKOV, PRIŠLO životnú križovatku a o uply25 PRVÁKOV nulých ôsmich rokoch strávených Okrem iných záujmových a predv základnej škole už teraz hovorí iba metových krúžkov pôsobí tu i nov minulom čase. Aj Základná škola vinárska sekcia a v rámci nej fotoJána Amosa Komenského v Kulpíne sekcia. Jej členovia dokumentujú v týchto dňoch vyprevadila svojich všetky udalosti v škole a materiál doterajších ôsmakov. ochotne poskytujú i členom reÚhrnne v školskom roku dakcie školského časopi2019/2020 v tejto škole su Ozveny / Odjeci. Tento, bolo 211 žiakov zaradežiaľ, v druhom polroku zo ných do 15 tried: 8 sloznámych dôvodov nevyvenských a 7 srbských. šiel. A ako dôkaz záujmu Z toho jedna trieda bola žiakov o mimoškolské akkombinovaná – prvý tivity spomeňme, že jedna a tretí ročník so srbským žiačka si ako žiadosť do vyučovacím jazykom. strednej školy zapísala poTo preto, že bolo zapívolanie fotografka. Nezasaných málo prvákov budla naša spolubesedníča rezortné ministerstvo ka spomenúť i veľmi dobrú nepovolilo otvorenie spoluprácu školy s Múzeosobitnej triedy. om Vojvodiny, ktorého „Keď ide o priebeh zamestnanci vo svojich tohto školského roku, priestoroch v kulpínskom musíme konštatovať, že kaštieli alebo v škole orgapre známu epidemionizujú aspoň raz alebo dva logickú situáciu od 16. razy mesačne kreatívne a marca do 29. mája sme obľúbené dielne, hlavne so mali tzv. dištančnú výžiakmi nižších, ale i vyšších učbu. Potom sme mali ročníkov. ešte dva týždne riadnu Kulpínski malí maturanti s triednymi učiteľmi: Anitou Babićovou-Mijačićovou (v prvom Odišli ôsmaci, ale i do výučbu, kde si žiaci mohli rade prvá zľava) a Dušanom Petrášom (prvý sprava) (foto: z archívu školy) tejto školy od septembra opraviť známky z jednotpribudnú noví žiaci: prváci. livých predmetov, s ktorý„Bola to usilovná, tichá a pra- podľa individuálneho vzdeláva- Zapísaných je 11 žiakov do slovenmi neboli spokojní, a ôsmaci mali prípravné hodiny pre záverečné covitá generácia. Zaujímavé je, že cieho programu 2) sa zapísal do skej triedy a 14 žiakov do srbskej. skúšky,“ povedala nám Jovanka sa mnohí zapojili do stavebníckej Strednej školy Dr. Milana Petrovića. Prvákov budú viesť Jana ŠramkoZimová, riaditeľka školy, a doložila: sekcie, ktorú vedie triedny učiteľ Jeden kulpínsky malý maturant sa vá (v slovenskej triede) a Vesna „Keď ide o prospech, samozrejme, slovenskej triedy práve skončených dostal do strednej odbornej školy Lekárová (v srbskej). Znovu bude treba žiadať o povolenie Minisže všetci žiaci mali na konci druhého ôsmakov Dušan Petráš a ich ochotu v Báčskej Palanke. „Ľúto nám je, že to tak dopadlo, terstva vzdelávania na otvorenie polroku pozitívny prospech. Bolo a kreativitu sme mohli oceniť pri to i odporúčanie ministerstva, aby viacerých opravách v škole,“ s úsme- že veľkú časť druhého školského osobitných tried a žiadosť napíšu žiaci dostali motivačné známky. vom konštatuje riaditeľka Zimová. polroku museli žiaci stráviť doma, aj pre tú jednu kombinovanú triePočas dištančnej výučby v našej V srbskej triede triednou učiteľkou lebo sa usilovne chystali aj na po- du (teraz to bude 2. a 4. ročník). škole boli ťažkosti, a to preto, že bola Anita Babićová-Mijačićová. četné súťaže. Realizovali sa len To preto, lebo štvrtáci už majú niektoré deti nemali technické Rozlúčkový večierok mali malí ma- niektoré februárové, ale potom už v rámci svojho plánu a programu pomôcky. Preto si chodili do školy turanti 26. júna v škole. Skromné bolo všetko zastavené. A očakávali prípravu na prechod do ďalšieho po tlačený materiál, vypracované darčeky vtedy udelili výborným sme pekné úspechy od našich žia- cyklu vzdelávania, v rámci neho úlohy tiež nosili do školy osobne žiakom a vukovcom, mnohí žiaci kov, lebo sme mali aj takých, ktorí jednotlivé predmety ich už budú by iste postúpili aj do vyšších súťaží učiť predmetoví učitelia z vyšších a učitelia to prezerali a hodnotili. dostali aj špeciálne diplomy. Predtým mali ôsmaci záverečné od obecnej,“ konštatuje riaditeľka ročníkov, preto by skutočne mali Bolo veľa práce: pre žiakov, ale i pre učiteľov, a hlavne pre rodičov. Ale skúšky, absolvovali ich všetci a všet- a pritom pripomenie aj to, že sa byť v osobitnej triede. Dúfajme, že museli sme sa tejto novej situácii ci sa uchádzali o zápis do stredných premyslene pripravovali aj na mar- tieto požiadavky vedenia kulpínskej škôl. Podľa správy z ministerstva, do covú oslavu Dňa školy. Spravidla je základnej školy budú schválené. všetci prispôsobiť.“

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA A JEJ ČINITELE

Nasleduje zber slnečnice a sóje

Oľa Glóziková-Jonášová

období opätovného nebezpečenstva vírusu COVID-19, po júnových lokálnych, pokrajinských a parlamentných voľbách v Srbsku, život musí pokračovať. Aj u poľnohospodárskych výrobcov, ktorí musia vykonávať každodenné práce. V rozhovore s Nikolom Nikolićom, poradcom pre oblasť poľnohospodárstva v rámci lokálnej samosprávy, zamestnancom Oddelenia pre lokálny ekonomický rozvoj obecnej správy Obce Kovačica, dozvedeli sme sa o podrobnostiach aktuálnej situácie a novinkách vo sfére poľnohospodárstva. Z aktivít lokálnej samosprávy v Kovačici je potrebné zdôrazniť administratívne činnosti v zriadení práva prioritného prenájmu pôdy na základe dobytkárskej činnosti poľnohospodárskych subjektov. Súčasný stav je taký, že sú vyhotovené zmluvy prichystané na podpisovanie zo strany poľnohospodárskych výrobcov. Tým spôsobom je možné očakávať prvé kolo licitácie v priebehu nasledujúcich 30 dní. Keď hovoríme o aktivitách Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, tie sa predovšetkým zameriavajú na konkurzy na udelenie finančných prostriedkov pre individuálnych výrobcov, teda pre registrované poľnohospodárske gazdovstvá. Konkurzy APV, ktoré boli plánované na rok 2020, sú už ukončené. Avšak zostáva možnosť, že sa v priebehu druhej polovice roka, najpravdepodobnejšie v septembri, eventuálnym pokrajinským opravným rozpočtom vytvorí možnosť poskytnúť nové prostriedky pre záujemcov. Na republikovej úrovni sú pre poľnohospodárov zabezpečené subvencie na dobytok, ktorý nie je zaregistrovaný v rámci gazdovstva. Subvencia pre túto kategóriu vynáša 20 000 dinárov, pričom je lehota na podanie žiadostí do 30. júla. Štát v rámci ekonomického balíka opatrení v súvislosti s amorti• ĽUDIA A UDALOSTI •

zovaním následkov krízy vyvolanej koronavírusom ponúkol poľnohospodárskym subjektom v rámci celého Srbska možnosť získať úvery prostredníctvom komerčných bánk pôsobiacich na území Srbska, s vý-

sme spokojní. Ak cena aj bude cca podárov sa na jarnú sejbu a práce 20 dinárov, aj vtedy je to málo, ale v poli, ako aj doposiaľ, usilovne možno si aspoň vrátime to, čo sme pripravili. Už začiatkom marca vydo nej vložili. Zatiaľ je skladovaná konali akciu rovnania poľných ciest v sile a ešte počkáme na ďalšiu a ako hovorí M. Toman, v najbližších cenovú ponuku,“ podotkol Toman. dňoch vykonajú ešte jednu akciu Rovnaká situácia bola aj vlani, a to je navážanie zeme na poľné takže ich takéto veci vôbec cesty. Táto akcia je dohodnutá ešte neprekvapujú. na jar a čoskoro ju zrealizujú. Keď ide o ďalší výrobný proPoľnohospodári sú okrem na ces, nasleduje zber slnečnice poliach činní aj v spoločenskom a sóje. Toman odhaduje, že živote, a tak už desať rokov uspožatva slnečnice začne o taký radúvajú obľúbené spoločenskomesiac, kým zber sóje začne -zábavné podujatie, alebo ako oni o niečo neskoršie. Kým čakajú hovoria – kovačický žatevný bál. na dozretie slnečnice a sóje, Deväť ročníkov zatiaľ pravidelne poľnohospodári neoddychujú, organizovali v druhej polovici júla, ale úhoria a tanierovými brá- vtedy, keď majú trochu času na nami obhospodarujú pôdu, oddych a zábavu, poznamenal kde bola vysiata pšenica, a pri- spolubesedník, avšak tohtoročný pravujú ju pre ďalšiu kultúru pre druhú vlnu pandémie v našej a ďalšiu poľnohospodársku krajine usporiadajú v auguste alesezónu. Slnečnica a sója sú bo v septembri. „Bude to desiaty Martin Toman, podpredseda Združenia zatiaľ v dobrom stave, zdá sa, jubilejný ročník a dúfame, že si poľnohospodárov Kovačičania že im počasie žičí, a prudké v tých mesiacoch, keď poľnohosdažde, ktoré nás zasiahli v máji podári majú už dosť práce na roli, hodnou úrokovou sadzbou, ktorá a v júni, im v tom určite pomohli, dovolíme jeden víkend zabávať vynáša 1 %. Je to úver, ktorý môžu kým obilnina, akou je pšenica, sa,“ poznamenal. na financovanie svojich činností potrebovala vlhkosť už v marci Svojim spoluobčanom odkazujú, bežne používať aj poľnohospodári a apríli, keď bolo príliš sucho. Aj že nakoľko im situácia, keď ide o kožijúci a pôsobiaci na území Obce preto sú výnosy také nízke. Keď ronavírus, dovolí, Dožinkové slávKovačica. Okrem toho štát cez však hovoríme o výnosoch slneč- nosti toho roku určite nevystanú, Ministerstvo poľnohospodárstva nice a sóje, zatiaľ to vyzerá tak, a práve toto je otázka, ktorou sa im organizuje výplatu subvencií na že budú vysoké. Cukrová repa sa spoluobčania v posledných dňoch chov dobytka, ktoré sú aktuálne v kovačickom chotári v tomto roku prihovárajú pri stretnutiach. Podv priebehu celého roka, takže nepredstavujú novinku príznačnú pre bežné obdobie. V kovačickom chotári poľnohospodári najviac pestujú pšenicu, slnečnicu, sóju a kukuricu, o niečo menej cukrovú repu. O aktuálnej poľnohospodárskej situácii v Kovačici sa zmienil jeden z najvýznamnejších výrobcov v lokálnom prostredí a zároveň podpredseda Poľnohospodárskeho združenia Kovačičania Martin Toman. „Zber pšenice je ukončený, prínosy boli aj spod 20 centov na jutro, ale boli aj také nad 40, avšak Z minuloročných akcií rovnania poľných ciest môžeme povedať, že priemer bol 25 až 30 centov, čo je veľmi málo. málo pestuje, ale tí, ktorí sa rozhodli predseda spomenutého združenia Kým kvalita zrna bola mimoriadne pestovať túto kultúru, majú tiež sa tajnostkársky usmial a uzavrel, dobrá, úroda bola slabá,“ hovorí dobré predpoklady na to, že bude že nakoľko sa bál uskutoční, bude Toman. Keď hovoríme o cene pše- dobrá úroda. Zatiaľ jej počasie na ňom hodne prekvapení a bude nice, poľnohospodári majú zatiaľ žičí, takže všeobecné podmienky taký, aký ho len opravdiví poľnoinformáciu iba o akontačnej cene, a očakávania poľnohospodárov hospodári vedia usporiadať. ktorá vynáša zhruba 17 dinárov. „To sú zatiaľ optimistické a pozitívne. Foto: z archívu M. Tomana je veľmi málo a s tým vôbec nie Členovia združenia poľnohos29 /4916/ 18. 7. 2020

Ľudia a udalosti V ZÁKLADNEJ ŠKOLE MARŠALA TITA

Vynovujú školu v Padine

Tatjana Bovdišová

očas letných prázdnin, ako je to už zvykom v Základnej škole maršala Tita v Padine, sa konajú rekonštrukčné a iné práce na údržbe budovy a tried. Finančné prostriedky sa snažia načerpať zo všetkých dostupných zdrojov, všetko s cieľom vytvoriť také podmienky a ovzdušie, aby sa žiaci a pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie. ZÁKLADNEJ ŠKOLE V PADINE ÚSŽZ SCHVÁLIL PÄŤ PROJEKTOV V tomto roku najviac prostriedkov získali z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, schválených im bolo až päť projektov. Práce sa začali ešte počas mimoriadnej situácie, vyhlásenej v polovici marca v našej krajine. Riaditeľka tejto vzdelávacej ustanovizne Mária Galasová uviedla, že mali obavy z toho, či sa vôbec dať do rekonštrukcie, alebo nie, no vedomí si toho, že je potrebný dlhší čas na

výtvarnej kultúry a zemepisu. Prostriedky na tieto účely získali na základe dvoch projektov, z už spomínaného ÚSŽZ, celkovej hodnoty 10 000 eur. Ďalší projekt,

Riaditeľka ZŠ v Padine Mária Galasová hovorí o projektoch

schválený Úradom, je rozsiahly projekt rekonštrukcie telocvične, na ktorý škola získala 2 000 eur, no jeho celková hodnota je vyčíslená na 3 200 eur. Konkrét-

Aj kuchárky majú vynovené pracovisko

to, aby sa všetko plánované urobilo do začiatku nového školského roka, dali sa do práce. Ako prvé vymenili okná na školskej knižnici a v starej zborovni, pretože boli v ozaj zlom stave, poznamenala riaditeľka, tiež v jedálni, malej telocvičnej sále a v kabinetoch

www.hl.rs

do podlahy, pre ktoré sú potrebné i väčšie prostriedky od tých získaných z projektu. Tie sa pokúsia ešte zadovážiť z niektorých iných zdrojov, aby aj ten projekt dotiahli

Telocvičňa bude úplne vynovená

ne ide o rekonštrukciu podlahy, čiže parketovej dlážky, ktorý, ako povedala riaditeľka Galasová, leží na špeciálnej konštrukcii a vlastne tá už bola opotrebovaná, tak si vyžadovala obsiahlu rekonštrukciu. Nejde tu teda len o lakovanie a obnovu samotných parkiet, lež o oveľa väčšie zásahy

Informačno-politický týždenník

do zdarného konca. Ďalších 2 000 eur padinská škola získala na zlepšenie podmienok práce v technickom kabinete a posledný, piaty projekt schválený Úradom

Daniela Markušová z Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD), s ktorou, ako povedala Galasová, dlhší čas spolupracujú a tá spolupráca sa im dobre darí. „Aby sme dokončili výmenu okien na celej budove, potrebné je zadovážiť dodatočné peniaze, tak sme sa ešte raz obrátili na Úrad a zaslali žiadosť o mimoriadnu dotáciu. Dúfame, že budú mať porozumenie a že sa nám podarí vymeniť okná aj na triedach, v ktorých to ešte nie je urobené.“ KUCHYŇA A JEDÁLEŇ BOLI V OZAJ ZLOM STAVE... „Koncom minulého školského roka, keď sme videli, že máme ešte peniaze na účtoch, dali sme sa do rekonštrukcie miestností v suteréne našej školy, ako ich my voláme, čiže do vynovenia kuchyne, jedálne a malej sály pre telesnú výchovu. Kuchyňa bola v ozaj zlom stave, keďže sa jej nikto nevenoval od založenia. Teraz sú položené obkladačky aj na stenách, kúpené sú nové kuchynské linky, vymenené sú okná, čiže nadobudla celkom nový vzhľad. V jedálni sme tiež

pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa týka nákupu fotoaparátu tak pre potreby fotokrúžku, pôsobiaceho v tejto škole, ako i pre zachytávanie spomienok z rôznych ciest žiakov padinskej základnej školy (folkloristov, divadelníkov…). Projekty, ktorými sa škola uchádzala o prostriedky z ÚSŽZ, napísala

dali nové obkladačky, kúpili nové stoličky, olíčili ju, tiež sú staré okná nahradené novými plastovými, takže vyzerá to teraz ako úplne nová miestnosť. Museli sme sa venovať týmto miestnostiam aj preto, že naše kuchárky od predchádzajúceho školského roku trávia tam oveľa viac času, keďže • ĽUDIA A UDALOSTI •

máme predĺžený pobyt v našej škole, a potrebné im boli lepšie podmienky na prácu.“ Galasová ďalej uvádza, že vo všetkých troch sálach pre telesnú výchovu sa niečo robí. „Okrem spomínanej rekonštrukcie podlahy v tej najväčšej, aj v tzv. malej telocvični po odstupe času sa konajú vynovujúce práce. Na-

rozvoja a Ministerstvo obchodu, cestovného ruchu a telekomunikácií RS. „Internetovú sieť sme ako takú mali v škole, no potrebné nám bolo výhodnejšie pripojenie. Vďaka tomuto projektu už nebude dochádzať k prerušeniu prístupu k internetu, čo sa doteraz stávalo. Nainštalovaných máme teraz 16 WiFi routerov v celej škole

Školská knižnica s novými oknami

montované sú nové okná, olíčená je a obnovené sú aj parkety, aby sa našim tanečníkom, ktorí tam nacvičujú, ale aj iným, ktorí ju používajú, ľahšie robilo. V tej tretej, gymnastickej, ktorú sme prednedávnom dokončili, vynovené sú parkety a olíčené sú steny.“

a stabilita a rýchlosť signálu by nemala chýbať,“ vysvetlila riaditeľka ZŠ v Padine. „Sme v systéme elektronickej triednej knihy a internet je to, čo nám je nevyhnutné na nehatené fungovanie tejto služby. Okrem toho nevieme, čo bude od jesene, či bude vyučovanie

zakončia práce vo všetkých jej častiach, možno začať od začiatku. Stále sme škola s najväčším počtom žiakov v tomto prostredí, denne ňou prejde zo 450 žiakov, a preto je potrebná pravidelná údržba a vždy konať nejaké opravy. Ešte by som si priala, aby sme urobili renováciu školského dvora. Sú tam staré lipy, ktorých

prvého ročníka zo 49 zapísaných, keďže dvaja žiaci nespĺňajú podmienky na navštevovanie riadnej výučby. Žiaľ, takýto počet žiakov nie je dostatočný na založenie troch tried. Zaslali žiadosť do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny o súhlas otvoriť ešte jednu triedu a zostáva dúfať, že sa im podarí dotiahnuť

Modernizácia ZŠ v Padine pokračuje

korene dvíhajú betón, ktorý na niektorých miestach predstavuje nebezpečenstvo pre žiakov, ktorí čas cez prestávky trávia vonku, na nádvorí školy. Neviem ešte, na aký spôsob to urobíme, no treba to vyriešiť. Ďalšie, čo treba robiť, je upraviť a adaptovať ihriská, ktoré

to do úspešného konca. Na pripomenutie, od minulého školského roka v tejto škole prišlo k spájaniu tried, z troch do dvoch, takmer vo všetkých ročníkoch. Zostali boli ôsmaci, ktorých teraz vyprevadili (bolo ich 53), budúci tretiaci a budúci piataci. Aj pre nich žiadali

Nové okná aj v kabinete výtvarnej kultúry

Celá škola je pokrytá internetovou sieťou

S INTERNETOM UŽ NEBUDEME MAŤ PROBLÉMY... Od nového školského roku celá škola bude plne pokrytá internetovou sieťou, čo je výsledok projektu Spojené školy, ktorý spoločne realizujú Ministerstvo školstva, vedy a technologického

sa nachádzajú za školou, tiež atletické dráhy, kde nič nebolo robené veľa rokov.“ V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU LEN DVE TRIEDY PRVÁKOV Zák ladná škola maršala Tita v Padine v školskom roku 2020/2021 privíta 47 žiakov

• ĽUDIA A UDALOSTI •

prebiehať opäť online, tak nám tento projekt aj v tom prípade príde vhod. Už v takmer každej triede máme interaktívne tabule alebo projektory.“ PLÁNOV DO BUDÚCNA JE TIEŽ NEÚREKOM... „Naša škola je veľká a keď sa

súhlas NRSNM, aby zostalo tak ako bolo v predchádzajúcom školskom roku, no uvidia, či sa im to podarí, lebo na otvorenie troch tried v jednom ročníku potrebný počet detí je 61.

29 /4916/ 18. 7. 2020

DETSKÝ KÚTIK

a k i n h c e t á v a Zaujím

ráce ujeme p sy jň re e v z výkre útiku tskom k technikou. Tieto iných e D to tom ou ním zaujímav é aj lepe urobené farbičiek farben Danuška sú okrem hore, kamaráti! c le a P . v materiálo

Dário Farkaš, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Leontína Marčeková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

, 2. 2, piterová Jana Diš Tita, Padina la ZŠ marša

Tea Trnovská, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Teodora Povolná, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Tabita Hriešiková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Valentína Báďonská, 1. b, Čajaka, Báčsky Petrovec Jána ZŠ

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVIII 18. 7. 2020

rozhľady

Číslo 14, 2013

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastie cena kukurice

AKTUÁLNE

Aká bude úroda olejnín?

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 6. do 10. júla boli zaznamenané vyššie ceny viacerých poľnohospodárskych komodít. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom zdraželi pšenica, kukurica a sója. Už tretí týždeň po sebe kukurica vykazuje stúpajúci trend. V uvedenom období sa jej cena pohybovala v cenovom rozpätí od 16,60din./kg do 17,00 din./kg bez DPH (od 18,26 do 18,70 din./kg s DPH). Na strane dopytu zaznamenali viac aktivity domáci spracovatelia. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o 1,33 %. Ľubica Sýkorová So pšenicou z tohtoročnej úrody sa obchodovalo za 17,80 din./kg bez DPH Podľa hodnotenia našich odborníkov porasty sóje a slnečnice sú momentálne v dobrom (19,58 din./kg s DPH). stave a očakávajú sa stabilné výnosy. Ak budú aj naďalej prajné poveternostné podmRovnako ako kukurica, aj sója zaienky, aj kvalita bude uspokojivá. znamenala za posledný týždeň na ója vyzerá dobre, ale je veľ- nosť starším listom. Ak sú sivé nutia potrebuje menej zrážok organizovanom trhu s komoditami mi dôležité, aby v období a tvoria pavučinovú štruktúru, a nie príliš horúce počasie, pozitívny vývoj cien. Všetky kúpne od 15. júla do 15. augusta sója by sa mala okamžite ošetriť aby mohlo dôjsť k oplodneniu. zmluvy sa uzatvárali za cenu 43,50 spadlo dostatok zrážok. Porasty akaricídom. Ak máme počas kvitnutia veľa din./kg bez DPH (47,85 din./kg s treba pravidelne kontrolovať, Na niektorých parcelách sa zrážok, neskôr by mohlo dôjsť DPH). V porovnaní s predchápretože na mnohých parcelách objavilo aj žltnutie spodných k výskytu niektorých chorôb. dzajúcim týždňom je cena boli spozorované roztoče. listov sóje, ktoré zapríčinil horúci Aby sme sa vyhli chorobám vyššia o 2,35 %. Na ich odstránenie treba po- vietor v kombinácii s vysokými slnečnice, najdôležitejšie je neKŕmny jačmeň z tohtoužiť vhodné akaricídy. Keďže teplotami nad 30 °C. To však dodržiavanie osevného postupu skorročnej úrody sa predával útočia od okraja poľa a pohybujú výrazne neovplyvní úrodu, pre- – striedania plodín. Na rovnakej š í c h za 14,60 din./kg bez sa do stredu porastu, je veľmi tože sója má veľa listovej hmoty. parcele by sme túto plodinu fázach, DPH (16,06 din./kg dôležité ich včasné spozorovanie Porasty slnečnice sú podľa nemali siať najmenej štyri roky. či vypadás DPH).○ a okamžité ošetrenie napadnutej domácich odborníkov vo veľmi Nemala by sa pestovať ani po vania zrna. časti porastu. V opačnom prípa- dobrom stave. Porasty sú čisté, sóji a repke olejnej, pretože Len čo sú vhodde sa musí postrek aplikovať na bez burín aj preto, lebo v Srbsku ich napádajú rovnaké choroby. né podmienky celú plochu. Pri kontrole rastlín dominujú technológie pestoVeľmi je dôležité určiť aj správ- na to, treba začať so je vhodné používať lupu, ale vania hybridov odolných proti ny termín zberu. Akékoľvek zberom, aby slnečnica roztoče možno vidieť aj voľným určitým skupinám herbicídov. omeškanie so zberom spôsobuje neprezrela. ○ okom. Treba skontrolovať zadnú Slnečnici teraz vyhovuje teplé straty na úrode v dôsledku postranu listov a venovať pozor- počasie, bez dažďa. Počas kvit- líhania rastlín, rozvoja chorôb v

Z obsahu Rada pasie pri pobreží, s húsatkami k vode beží s.2 a 3

Ochrana viniča proti fytoplazmózam s. 4 a 5

V júli odrezkami rozmnožujeme oleander

s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (11)

Rada pasie pri pobreží, s húsatkami k vode beží DrSc. Ján Babiak V rozsiahlom rade zúbkozobcov (Anseriformes) podčeľaď husi (Anserinae) je u nás zastúpená dvomi rodmi: Anser a Branta. V oboch prípadoch ide o sťahovavé vodné vtáky. Väčšina z nich má svoj letný areál ďaleko na severe, odkiaľ do našich krajov prichádzajú počas zimy. Na vojvodinských priestoroch, aj na hniezdení, možno vidieť iba jeden druh – hus divú. Všetky ostatné druhy sú tu prítomné iba v zimných mesiacoch, buďto na prelete, alebo si naše priestory zvolia aj ako zimovisko. Dosť z týchto druhov, najmä z rodu Branta, na našich priestoroch možno považovať za vzácne.

usi sú veľké vtáky, zavali- obaja rodičia zatlačiť svoju plachú tého tela, s dlhým krkom povahu a prejaviť húževnatú a krátkymi nohami. Aj na- obranu svojich mláďat hlasným priek značnej váhe sú dobrými letcami, ale práve preto počas letu vždy zaberú aerodynamický tvar s vystretým krkom a v kŕdľoch udržujú zriadené klinovité postavenie. Akoby poznali zákony aerodynamiky. Žijú spravidla vedľa vody, v ktorej sa cítia ako doma, aj bezpečnejšie. Perie majú nepriepustné, telo stavané podľa hydrodynamických zákonov a medzi dobre rozvitými prstami nôh plávaciu blanu, silné to veslá. Vedia sa aj ponoriť pod vodu, jednoducho zmiznúť z vodnej plošiny a zjaviť sa inde, najmä keď sú Hus divá v nebezpečenstve. Okrem toho ľahko sa pohybujú aj po suchu, sykotom, obetavým útokom, kde spravidla nachádzajú potravu. štípaním a údermi krídel. Samčeky Pravé amfíbie, ktoré ovládli pohyb sa istým spôsobom vedia boriť na závideniahodnej úrovni v troch aj o svoju dominanciu v kŕdli. skupenstvách: vo vzduchu, na vode a na suchu. Sú to najčastejšie plaché a ostražité, podľa spôsobu života pospolité vtáky, najmä v období sťahovania a zimovania. Do zimovísk sa sťahujú už ustálenými trasami, zoskupené do rodinných spoločenstiev alebo v ešte väčších kŕdľoch. U nás vzácne druhy vedia sem priletieť aj v spoločnosti svojich najbližších rodákov. Samce sú väčšie od samičiek, ale sú zato samičky starostlivejšie pri výchove potomkov. Ba čo viac, v období odchovu mladých vedia Hus siatinná

V stravovaní hus je dominantne fytofágna a granivorná (živiaca sa semenami) a jej markantná vlastnosť je, že pri kŕmení si kúsok stravy často zalieva vodou – namáľa sa. Aj preto je nevyhnutné, aby bola blízko pri vode. HUS DIVÁ – ANSER ANSER, Linné 1758 V minulosti tento druh mal súvislý areál v stredných šírkach celého eurázijského kontinentu a bolo ho vidieť priam všade tam, kde sú väčšie plošiny stojatej vody. Dnes tomu už nie je tak, hoci je v posledných časoch zaznamenaný jemný vzrast populácie. Na rozdiel od ostatných druhov hus divá je typickým predstaviteľom miernej kontinentálnej

Hus bieločelá

klímy, a tak je častejšia v strednej a južnej Európe. V severnejších častiach nášho kontinentu je ťažná, ale v Anglicku a v pásme

Hus malá

Atlantiku vie na svoju migračnú obyčaj aj zabudnúť. Občas sa tak správa aj v Podunajsku, hoci naše druhy obyčajne vedia spolu s transmigračnými kŕdľami odletieť do južnejších krajov. Rozšírenie: Možno ju vidieť v južnom Rusku, v pribaltických nížinných oblastiach strednej Európy, v Anglicku a prímorských oblastiach Írska, Islandu a Škandinávska. V pomedzí tohto pásma sú evidované aj ostrovčekovité lokality. V Srbsku je najčastejšia vo Vojvodine, kde dnes hniezdi okolo sto párov husi divej. Biotop: Veľké vodné plochy, mŕtve alebo meandrovité riečne ramená obrastené hustým porastom, rozsiahle močiare, mokrade a bariny, ale aj štrkoviská a väčšie rybníky s vysokou vlhkomilnou vegetáciou, a všetko to popretkávané trávnatým priestorom, aj kultúrnou stepou zasiatou najmä obilninami. Rozlíšenie: Farba peria na chrbte je dominantne hnedá až tmavohnedá s belavými okrajmi pier. Hrvoľ a prsia sú jasnohnedej až sivej farby s pravidelne roztrúsenými tmavohnedými škvrnami. Zadok je biely. Počas letu vidieť na krídlach viac striebrosivej farby, kým letky sú až hnedočierne. Samec a samička sa podľa operenia nedajú rozlíšiť. Mláďatá po vyliahnutí majú páperie na chrbte tmavohnedé, boky zelenožlté a bruško jasnožlté. Farbu peria svojich rodičov však získajú ešte pred pohlavným dozrievaním. Hniezdenie: Vernosť jedného páru je priam príslovečná a trvá celý život. Zachováva sa aj pri migrácii. Hneď po reemigrácii pár si najprv vyhľadá vhodnú lokalitu pre hniezdo. Je to spravidla na nejakom ostrovčeku, v húšti krovia alebo v bútľavine starej vŕby. Spojené je to aj s dvorením, kde hlavné slovo má samec. Aj po kopulácii dajú to navzá-

29 /4916/ 18. 7. 2020 jom vedieť. Potom už zostáva iba ne škvrny. Jej markantný znak, majú identické sfarbenie peria. hniezdo. Robí to hlavne samička, po ktorom dostala aj meno, je Mláďatá sú podobne sfarbené ako ktorá jamku na vrchu nakopené- biela škvrna na čele. Túto škvrnu dospelé jedince, ibaže majú menej ho materiálu vyplní aj mäkkým mladé husi nemajú, vlastne ona zvýraznený kontrast okrajovej perím. Vajcia sú pomerne veľké, sa celkom formuje až po treťom farby peria na chrbte a menej výšpinavobielej farby, s drobnými prepŕchnutí. Podľa farby peria raznú škvrnitosť dolnej časti tela. škvrnami hnedej farby. Znáška ťažko rozpoznať samčeka a sa- Tento druh dostal meno podľa je raz v roku. Počet vajec je 3 – 8 mičku. Hus bieločelá je sťahovavá svojho spôsobu života. Už za svitu (ak je v hniezde viac ako 10 vajec, a z ďalekého severu, zo sibírskej priletujú zo svojich skrýš na polia tak do jedného hniezda znáša tundry koncom jesene prelieta a na nich zostávajú až do mraku. viac samičiek). Znáška je v ob- do južnejších oblastí (Malá Ázia, Iba si občas zabehnú k vode napiť dobí marec – apríl, takže v máji Podunajsko), ale aj na západ (do sa. Pre nocľah vždy nájdu odľahlý už možno očakávať mláďatá. pribaltických nížinných oblastí, ostrovček a ak ho niet, prespia Inkubačný čas trvá 28 dní. Na vaj- Anglicka a Írska). Sťahuje sa vo pri štrkových alebo pieskových ciach sedí iba samička. Samec sa veľkých kŕdľoch, ktoré sa časom brehoch, ale vždy v priamej blízk rodinke pripája len po vyliahnutí rozvetvia na miesta, kde zvyčajne kosti vody. Veď na vode sa cítia mláďat, ale aj tu prihliada najmä zimujú. U nás tie lokality sú dol- bezpečne. Hus siatinná je naším na bezpečnosť okolia mladej ro- ný tok Tisy, zraz Dunaja a Veľkej zimným hosťom. Zimuje na rovidinky. Hniezdna starostlivosť sa prakticky zvádza na 2 – 3 dni a potom rodičia mláďatá vyvádzajú na vodu, do mladého, mäkkého porastu, aby sa napásli. Hniezdo im v ďalších dňoch poslúži na to, aby ich matka hriala svojám telom a neskoršie už len na nocľah. Ako trojmesačné húsky už lietajú, ale v starostlivosti rodičov zostávajú do neskorej jesene alebo aj dlhšie. Pohlavnú dospelosť mladé husi prejavujú po dvoch rokoch svojho života. Potrava: Stravuje sa výlučne Červenokrčka pestrá rastlinnou potravou. Rada Bernikla bielolíca konzumuje, vlastne pasie trávu, zbiera listy a vytrháva korienky, Moravy, Vršacký rít a štrkovité nách strednej Európy a v Poduktoré nájde na suchu. Je aj grani- jazerá pri Belej Crkve. Málo ich najsku, južnejšie migruje len za vorná, teda zbiera aj semiačka a vo je na tom priestore, a preto sa treskúcich zím. Vo Vojvodine ju vode požiera aj močiarne rastliny považuje za zriedkavého vtáka. možno vidieť v období november na povrchu alebo pod vodou. Možno ho vidieť v období novem- – február. Skôr tu bol tento druh Hlas: Je komunikatívna, s boha- ber – február a najčastejší dátum početnejší, teraz ho možno nájsť tou elokvenciou. Jej volací hlas je pozorovania bol stred zimy (janu- najčastejšie v menších kŕdľoch, rýchle, opakujúce, hlasné, gágavé ár). Konzumuje trávnaté bylinky, často zmiešaných s inými druhmi. „ga-ka-ka, ga-ka-ka“, v kratšej korienky, ozimnú pšenicu a obilie. Je plachá a ostražitá a už aj preto variante „gik-tak“. Vo vzájomnom Má prenikavé, kričavé, jódlujúce menej dostupná nášmu oku. Nie je dialógu je to už „ta-ta-ta-ta-tak(g)“. hlásenie, keď sa ozýva „kjo-jok“, v úplnosti fytofágna, lebo okrem Výkrik radosti je „teng“ alebo „kjo-jo-jo“, „kijú-ijú“, „kju-ijú-ijú“ rastlinnej potravy v núdzi požiera nosné „kang-ang“, kým výstražný alebo celkom krátko „ki-lik“. aj ryby, červy, hmyz a slimáky. znak je dlho opakujúce „ke-ka-gak, HUS SIATINNÁ – ANSER Hlási sa dvoj- alebo trojslabičným ka-gak, ka-ga-ka-ga-ka“. Asi s tou FABALIS, Latham 1787 „ang-ank“, alebo „jak-ak-ak“. jej verbálnou komunikatívnosťou HUS MALÁ – ANSER ERYTHROObýva severovýchod Škandisúvisí aj krátka historka Ríma, návie a sever Východoeurópskej PUS, Linné 1758 stelesnená vo výpovedi: Ansere nížiny v Rusku. Jej biotop možno Tento druh obýva úzky areál servate Roma! (Husi zachránili identifikovať ako priestranné raše- prímorskej časti za polárnym Rím!), keď pri obliehaní mesta vy- liniská, mokrade a jazerá v odľahlej kruhom v oblasti Laponska na čerpanú stráž zobudili práve husi. tundre. Po sfarbení peria je bližšia východ až po ústie rieky Ob. HUS BIELOČELÁ – ANSER k husi divej, ibaže sú nuansy farby Je sťahovavá. Sfarbením peria ALBIFRONS, Scopoli 1769 ešte tmavšie. Tak belavosť okraja sa podobá husi bieločelej, ale Žije v tundre arktickej Eurázie. peria je zreteľnejšia a dáva dojem je o niečo menšia od nej. Biela Sfarbením peria sa podobá husi šupinatosti. Druh sa dá ľahko škvrna na čele je vyššia a okolo divej, ale má tmavšie odtienky poznať podľa zobáka – je čierny očí má pomarančovú obrúčku. tmavosivo-hnedej farby a na v báze a na vrchu, s oranžovým Západná časť hniezdneho areálu bruchu priečne postavené čier- pásom v strede. Samček a samička tejto husi sa sťahuje cez Fínsko

a východnú Európu a v oblasti Karpát sa jej migračná trasa vetví na juhozápadnú a juhovýchodnú, takže zimuje v oblasti Podunajska od Maďarska až po Čierne more, aj južnejšie (Turecko). Najzápadnejšia ťažná cesta k nám smeruje Tisou na lokality veľkých vodných plôch v ústí Drávy a Sávy do Dunaja. Sťahuje sa pravidelne, ale na tomto smere v malom počte, a tak je u nás pravá rarita. Hlas má piskľavý („klik-klik“), ale častejšie sa ozýva prevíjavo „hui-lio“ alebo „jui-lio“. BERNIKLA BIELOLÍCA – BRANTA LEUCOPSIS, Bechstein 1803 Obýva najsevernejšie časti severu – východné Grónsko, Špicbergy a západ ostrova Nová Zem. Odtiaľ počas zimy preletuje na juh, najmä do oblasti Baltiku, ale aj južnejšie, až po Pyrenejský polostrov. V poslednom čase mení aj spôsob života a skalnaté útesy vie zameniť aj za trávnatú plošinu. U nás je zriedkavá, až vzácna. Za posledných 15 rokov evidovaná len niekoľko ráz (vedľa Tisy a vo Vršackom ríte). Je to vták čierno-bielej farby. Krk a hrvoľ je lesklo čierny, chrbát je pásavý a brucho biele. Vrch hlavy je tiež biely, podľa čoho dostala aj meno. Stravuje sa hlavne na pastviskách, ale požiera aj bielu rybu. Hlási sa drsným, krátkym brechaním a v kŕdľoch vydáva džavotavé táravé refrény. ČERVENOKRČKA PESTRÁ – (RUFI)BRANTA RUFICOLLIS, Pallas 1769 Žije v západnej Sibíri za polárnym kruhom (oblasť Jamaru a Tajmýru). Je ťažný vták a v zime migruje na západné pobrežie Čierneho mora. Vtedy červenokrčku možno vidieť aj v okrajových areáloch Rumunska a Bulharska, zriedkavejšie aj u nás (pozorovaná na Tise a v okolí Vršca). Obyčajne ju možno nájsť v kŕdle s berniklou bielolícou a husou bieločelou. Ide o vtáka čierno-gaštanovej farby. Predná a bočné strany krku a hrvoľ sú gaštanové. Chrbát a predná časť brucha sú čierne a zadok a podchvostové krovky, ako i pás na boku sú svietivo biele. Živí sa rastlinnou potravou a hlási sa krikľavo vysokým „ki-kui“ alebo „kik-jik“.  Fotografie: z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana viniča proti fytoplazmózam Ing. Ján Tancik, PhD. Za posledných 50 rokov hospodársky veľmi významnými chorobami viniča hroznorodého sú choroby označené ako žltnutie viniča (grapevine yellows, srb. žutilo vinove loze), ktoré spôsobujú fytoplazmy. Fytoplazmy sú prokariotské organizmy, baktérie menšie od 1 mikrometra. Nemajú bunkovú stenu, ale len bunkovú blanu, a preto nemajú stály tvar. Nedajú sa dopestovať na umelej výžive a rozmnožujú sa jedine v hostiteľských rastlinách a v tele vektorov.

ymptómy, ktoré spôsobujú by je fytoplazma pomenovaná fytoplazmy na rastlinách, Candidatus Phytoplasma Solani. sú veľmi podobné symPrítomnosť oboch týchto ptómom, ktoré zapríčiňujú vírusy, a preto sa v minulosti považovali za virózy. V roku 1964 boli zaradené medzi mykoplazmy a v roku 1994 boli pomenované ako fytoplazmy. Identifikácia fytoplaziem je možná iba molekulárnymi metódami. Na základe analýz DNA fytoplazmy sa môžu rozlíšiť jednotlivé skupiny a podskupiny fytoplaziem na viniči, čo vlastne predstavuje jednotlivé druhy fytoplazmy. Najvýznamnejšie fytoplazmózy (choroby spôsobené fytoplazmami) viniča v Európe sú: – zlaté žltnutie vini- Symptóm žltnutia listov na bielych ča – Flavescence doreé odrodách (FD) – (srb. zlatasto žutilo vinove loze), pôvodcom choro- chorôb bola potvrdená aj v Srbby je fytoplazma pomenovaná sku. Choroby sa šíria nakazeným Candidatus Phytoplasma vitis, a sadovým materiálom a vektormi – stolbur viniča – Bois noir – prenášačmi – FD prenáša cikáda (BN), „čierne drevo“ (srb. crvenilo Scaphoideus titanus a BN cikáda vinove loze), pôvodcom choro- žilnatka vírusonosná, Hyalesthes

obsoletus. SYMPTÓMY OCHORENIA Symptómy, ktoré zapríčiňujú tieto dva druhy fytoplazmy, sú veľmi podobné a na ich základe sa nedá jednoznačne rozlíšiť, o ktorú chorobu ide. Rozlíšiť sa dajú len molekulárnymi metódami (PCR). Napadnuté rastliny na jar neskôr pučia alebo vôbec nepučia. Najcharakteristickejší symptóm na listoch je zmena farby, pri bielych odrodách listy žltnú a majú kovový lesk, kým modré odrody majú sčervenené listy. Pozdĺž hlavnej žilky na liste sa vytvárajú

Súkvetia vädnú a opadávajú, násada strapcov je menšia a nepravidelná. Výhonky napadnutých rastlín sú tenké a gumovité, nedochádza k zdrevnateniu letorastov a tieto letorasty majú predlženú vegetáciu. Intenzita symptómov sa mení v závislosti od odrody. Predsa sú aj určité rozdiely medzi týmito dvomi chorobami: – na rastlinách nakazených chorobou FD symptómy sú prítomné na celej rastline alebo letoraste, kým pri chorobe BN len na jednom letoraste; – pri FD symptómy sa z roka na rok zhoršujú, kým pri BN symptómy sa môžu po roku tratiť a znovu po rokoch prejavovať; – pri FD sa symptómy javia rok po inokulácii rastliny, kým pri BN symptómy sa môžu prejaviť až niekoľko rokov po inokulácii; – pri FD podpníky neprejavujú typické symptómy, ale neskôr vädnú, kým pri BN infekcia podpníkov ešte nebola zaznamenaná. Tieto ochorenia spôsobujú všeobecne straty na úrode a výrazne ovplyvňujú kvalitu úrody. Môžu spôsobiť odumieranie rastlín, a tým vplývajú aj na existenciu vinohradu. Zmena farby listov na červených odrodách

najprv malé škvrny, ktoré sa šíria, a prichádza k zmene farby vedľa hlavného nervu. Okraje listov sú zvinuté smerom dole a nadobúdajú tvar trojuholníka. Listy sú stvrdnuté a krehké, ľahko sa lámu.

ZLATÉ ŽLTNUTIE VINIČA Choroba zlaté žltnutie viniča – Flavescence doreé bola prvýkrát zaznamenaná v polovici minulého storočia vo Francúzsku a o niekoľko rokov aj v Taliansku. Veľké epidémie tohto ochorenia zaprí-

29 /4916/ 18. 7. 2020 činili vážne hospodárske škody. bledožltej farby. V talianskej vinohradníckej oblasti V Európe má jednu generáciu Venetto bolo zničených 70 % viníc do roka. Prezimujú vajíčka pod a bola ohrozená produkcia vína kôrou dvojročných letorastov. Prena dlhšie obdobie. Preto toto ochorenie bolo zaradené na EPPO A2 listinu karanténnych ochorení. Vektorom FD je cikáda Scaphoideus titanus. Je to monofágny druh, živí sa vyciciavaním štiav na listoch viniča a na iné rastliny prelietava len z dôvodu skúšobných vpichov. Toto je príčinou, že sa FD veľmi rýchlo šíri vo vinohrade, preto celý vinohrad môže byť nakazený vo veľmi krátkom čase. Infekcia rastlín pokračuje Cikáda – imágo veľmi rýchlo na susedné rastliny a tiež rastliny v susediacich zimuje v štádiu vajíčka. Liahnutie radoch, dáva dojem kruhovitého lariev v Srbsku začína v polovici rozširovania. Bolo zistené, že táto mája a trvá do konca júna. Má päť fytoplazma ma aj iné hostiteľské instarov. Prvé imága sa objavujú rastliny okrem viniča, a to sú pla- v 3. dekáde júna, v prírode sa mienok plotný – Clematis vitalba vyskytujú do konca septembra. (srb. pavitina) a jelša – Alnus spp. Plamienok plotný je veľmi často STOLBUR VINIČA sa vyskytujúci druh vo vinohraToto ochorenie sa za posleddoch alebo v ich blízkosti a môže ných pätnásť rokov intenzívne predstavovať rezervoár tejto fytoplazmy. SCAPHOIDEUS TITANUS (SYNONYM S. LITTORALIS BALL.) Dospelé jedince sú dlhé 4,5 – 6 mm, samček je menší (4,5 – 5 mm) od samičky (5,2 – 6 mm). Hlava je výrazne trojuholníkového tvaru, bielej farby, pod očami má pomarančovo-žltý pás. Predné krídla sú tmavohnedé až pomarančovo-hnedé, s niekoľkými bielymi škvrnami. Zložené krídla trochu presahujú bruško. Na poslednom brušnom článku sa nachádzajú tmavohnedé chĺpky (bodce), ktoré presahujú krídla. Počas vývoja majú 5 Monitoring cikád pomocou žltých larválnych instarov. Prvé lepových dosiek tri sú žltobielej farby. Štvrtý a piaty instar majú tmavé škvrny rozšírilo v mnohých krajinách Euna dorzálnej strane a viditeľné rópy. Dôvod takéhoto rozšírenia začiatky krídel. Na poslednom je zvýšenie populačnej hustoty článku bruška pri všetkých insta- vektora vo vinohradoch, rozšíroch je viditeľná tmavá škvrna. renie vektorov do nových oblastí Vajíčko je vretenovitého tvaru, a adaptácia na nové hostiteľské

rastliny, ktoré sa stávajú prírodnými rezervoármi fytoplazmy. Toto ochorenie má veľa hostiteľských rastlín z rôznych čeľadí

Cikáda – larva, tretí instar

aj medzi pestovanými rastlinami, aj medzi burinami. Prenáša ho viac druhov cikád, no najvýznamnejším druhom je cikáda žilnatka vírusonosná, Hyalesthes obsoletus. Hostiteľskou rastlinou cikády nie je vinič, hostiteľskými rastlinami sú rôzne druhy burín, najmä pupenec roľný a pŕhľava dvojdomá. Tieto buriny tiež môžu

Striasanie cikád do smýkadla

byť nakazené stolburom. Cikáda prelietava z nakazených burín na vinič a tu vykonáva takzvané skúšobné vpichy a tak ho môže nakaziť. Preto sa rastliny nakazené stolburom nachád-

zajú nepravidelne rozmiestnené v poraste a niekedy aj na veľkej vzdialenosti od seba. Šírenie tejto choroby je pomalšie v porovnaní s chorobou FD. OCHRANA Proti týmto ochoreniam neexistuje priama ochrana chemickými prípravkami. Z preventívnych opatrení najvýznamnejšie je zabrániť výsadbe infikovaných sadeníc. Nositeľmi fytoplazmy sú podpníky, očká a vrúble. Priame ochranné opatrenia sa zameriavajú proti vektoru tohto ochorenia – cikáde Scaphoideus titanus. Je viac možností jej eliminácie. Táto cikáda prezimuje v štádiu vajíčka pod kôrou dvojročného dreva nakladených na konci letorastov. To umožňuje konce letorastov odstrániť a spáliť. Vajíčka cikády ničia zimné postreky olejovými prípravkami. Najviac využívané sú postreky proti larvám. Výskyt lariev sledujeme striasaním lariev z listov do smýkadla. Môžeme ich tiež sledovať pomocou žltých lepových dosiek. Postrek treba vykonať v čase výskytu lariev 3. instaru, u nás je to v období koniec júna – druhá polovica júla. Po desiatich dňoch je potrebné postrek zopakovať. Tieto opatrenia vplývajú na vektory obidvoch významných ochorení, aj na S. titanus, aj na H. obsoletus. V Európe sa proti uvedeným cikádam používajú insekticídy zo skupiny pyretroidov a neonikotinoidov. Z biologických prípravkov najefektívnejšia bola kombinácia botanického insekticídu na báze azadirachtinu (NeemAzal T/S) a prípravku na báze pomarančového oleja (Wetcit).  foto: J. Tancik ilustračná fotografia: Ľ. S.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

V júli odrezkami rozmnožujeme oleander Ľubica Sýkorová Hoci sa oleandre dajú rozmnožiť aj semenom, efektívnejšie je množiť ich pomocou odrezkov. Odrezok musí byť mladý, s nedrevnatou až mierne drevnatou stonkou, samozrejme, zdravý. Rez by mal byť čo najdlhší, aby sa na reznej rane rýchlo vytvoril kalus a následne korene.

18. 7. – 24. 7. 2020

POČASIE

leander obyčajný (Nerium oleander) pochádza zo Stredomoria a subtropických oblastí východnej Ázie a Japonska. Je najpestovanejší druh rodu Nerium. U nás sa pestuje v prenosných nádobách na balkónoch, terasách a v záhradách. Kvety sú ružové alebo biele, vyšľachtené sú odrody s jednoduchými, poloplnými aj plnými kvetmi. PESTOVATEĽSKÉ PODMIENKY Oleander na svoj rast potrebuje svetlo a teplo. Ak je leto daždivé, často rastlina kvety netvorí. Od jari do jesene sa musí denne polievať, pretože má hlavne v lete vyššie nároky na zálievku. Ak má nedostatok vody, spodné listy žltnú, opadávajú a tiež nekvitne tak bohato. Počas horúcich letných dní treba oleander zalievať aj dvakrát denne, ráno a večer vlažnou vodou. Raz týždenne ho treba prihnojovať viaczložkovým hnojivom pre kvitnúce rastliny, a to od apríla až do konca augusta. Kvetné puky na nasledujúci rok sa na oleandroch zakladajú pod tohtoročnými kvetmi, preto v žiadnom prípade neodstraňujeme odkvitnuté konáriky. Aby oleander bohato kvitol, musíme mu počas leta zabezpečiť

miesto na priamom slnku. Ideálne je, ak črepník s rastlinou stojí vo väčšej miske s dostatočnou zásobou vody. Nezabudnite – v tomto období je pre oleandre mimoriad-

ne dôležité výdatné zavlažovanie a odstraňovanie odkvitnutých kvetov. Rastlinu najčastejšie ohrozujú vošky, roztočce a štítničky. Ak je vlhké daždivé leto a rastlina ešte navyše prezimuje vo vlhkom prostredí, môže ju ohroziť huba Ascochyta. Napadnuté časti musíme odstrániť. Čierne a hnedé fľaky na listoch a výhonkoch sú príznakom rakoviny. Takáto rastlina sa nedá zachrániť. REZ OLEANDROV Ak staršie kry oleandrov nie sú rovnomerne olistené a nepôsobia vitálne, je nutné ostrihať ich. Následne sa pekne zahustia a budú

nás opäť tešiť svojou krásou. Rez treba urobiť v auguste, ideálne v jeho polovici. Do konca sezóny oleander ešte vytvorí nové výhony a kvetné puky. Ak by sme ho ostrihali neskôr na jeseň, obmedzilo by sa tým kvitnutie v nasledujúcom roku. Pred rezom oleandra si nezabudnite nasadiť rukavice, nakoľko je jedovatý. Podľa aktuálnej sezóny rozlišujeme tri druhy rezu: – rez pred prezimovaním: robí sa pred presunom rastliny na zimovanie, neodstraňujú sa všetky výhonky, ale len najviac jedna

tretina výhonkov. Výhonky, ktoré majú kvetné púčiky, možno skrátiť len po úroveň prvých pukov. – radikálny spätný rez v neskorej zime, ktorý sa vykonáva vtedy, ak je oleander veľkých neforemných rozmerov, alebo napadnutý škodcami. Ideálnym obdobím na tento rez je marec. Všetky výhonky sa skracujú na dĺžku 10 až 30 cm. Po tomto reze sa oleander krásne zregeneruje, avšak kvitnúť bude až nasledujúcu sezónu. – pravidelný rez, ktorý v podstate predstavuje mierne korekčné rezy počas celého vegetačného obdobia, odstraňujú sa križujúce sa konáre či výhonky nízko nad úrovňou.

ROZMNOŽOVANIE ODREZKAMI Oleander sa veľmi ľahko rozmnožuje vrcholovými stonkovými odrezkami dlhými 7 – 15 cm. Odrezky by mali mať približne 2 až 3 odrastené listy alebo páry listov a nemali by mať kvetné puky. Odoberajú sa v júli až auguste. Najlepšie je odrezky po obdobie zakoreňovania umiestniť v nádobe s vodou, prípadne s prídavkom stimulátora rastu, na teplé a svetlé miesto. Pri optimálnej teplote 18 – 20 °C zakorenia za 4 – 6 týždňov. Po niekoľkých týždňoch sa vytvoria korienky a semenáčik sa vloží do zeme. Ďalšie pestovanie mladých rastlín závisí od toho, či chceme vytvoriť krík alebo stromček s kmienkom. Mladé rastliny niekoľkokrát zaštipujeme, aby sa podporilo ich intenzívne rozkonárenie. Niektorí pestovatelia uvádzajú, že vhodný čas na odber odrezkov je od mája do konca augusta. Ostrými nožnicami odrežte niekoľko vrcholkov konárikov bez kvetov, dlhých asi 20 cm. Na zníženie odparovania vody spodné listy z odrezku odstráňte. Hlinené črepníky naplňte substrátom určeným na sejbu a rozmnožovanie, ktorý má nízky obsah živín. Do jednej nádoby môžete zapichnúť tri odrezky. Črepníky zakryte priehľadnou fóliou, ktorá udrží vyššiu vlhkosť a teplotu pôdy, čo podporí tvorbu koreňov. Odstránením rastového vrcholu podporíte mladé rastlinky v tvorbe bočných výhonkov. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

23˚ | 12˚

26˚ | 14˚

27˚| 15˚

30˚ | 17˚

31˚ | 16˚

28˚ | 15˚

28˚ | 16˚

29 /4916/ 18. 7. 2020

TIPY A TRIKY

Zubná pasta nielen na čistenie zubov Zubná pasta je súčasťou každej domácnosti. Pre mnohých z nás je nemožné predstaviť si život bez ranného a večerného rituálu čistenia zubov. Zároveň je aj zaujímavým a nevyhnutným pomocníkom v našej lekárničke aj v domácnosti. 5 TIPOV POUŽITIA ZUBNEJ rôznych lakov, skvelým riešením PASTY NA ZLEPŠENIE ZDRAVIA je použitie bieliacej zubnej pasty. Pri liečbe herpesu – herpes je Naneste ju na postihnuté nechnielen zdravotný, ale aj estetický tové lôžka a pomocou zubnej problém. Zubnú pastu aplikujeme kefky niekoľko minút čistite. Je na postihnuté miesto, tá totiž vysu- to osvedčený spôsob. šuje pokožku a vytvára suchý film Uhryznutie hmyzom – ak vás cez ranky na perách, vďaka čomu uštipol komár, poprípade iný boherpes rýchlo schne a zmizne. davý hmyz a momentálne nemáte Pre rýchlu liečbu rán a modrín – po ruke masť/gél po uhryznutí, pri malých tržných ranách pomáha môžete na miesto uhryznutia zubná pasta pozastaviť krvácanie a aplikovať trochu zubnej pasty. urýchľuje čas hojenia. Pokiaľ ide o Odstraňuje opuchy a zmierňuje hematóm alebo modrinu, už malé svrbenie. množstvo zubnej pasty pomáha Akné – aplikácia zubnej pasty je rýchlejšiemu vstrebávaniu modrín. starý osvedčený trik. Zubná pasta Pomoc pri zažltnutých nechtoch si dokáže poradiť s obrovským – ak vaše nechty rýchlo žltnú z podkožným akné lepšie ako ky-

selina salicylová. Ak pociťujete, že sa tvorí vyrážka, aplikujte na dané miesto zubnú pastu – zastavuje zápalový proces. Ak chcete odstrániť už veľké zrelé vyrážky, naneste zubnú pastu na postihnuté miesto na celú noc. V dopoludňajších hodinách budú oveľa menšie. 5 TIPOV POUŽITIA ZUBNEJ PASTY V DOMÁCNOSTI Čistenie panvice – ak používate liatinové panvice, pravdepodobne čelíte problému so sadzou a hrdzou. Na znečistený povrch naneste zubnú pastu, nechajte pôsobiť 30 sekúnd. Špongiou očistite a čistú panvicu máte zaručenú. Zahmlené sklá – zahmlenie skiel pri potápaní zažilo určite mnoho ľudí. Použitie zubnej pasty je skvelý spôsob, ako bojovať proti tomuto javu. Nanesieme malé

množstvo zubnej pasty na každé sklíčko a veľmi jemne pretrieme, pretože abrazíva (brúsne látky, ktoré čistia a leštia povrch zubu) môžu poškriabať povrch. Následne opláchneme vodou. Bielenie kože – bieliace vlastnosti pasty slúžia napr. na obnovenie bielej farby tenisiek. Jednoducho naneste pastu na znečistenú obuv, jemne vmasírujte a máte hotovo. Čistenie kovových častí – pomocou nej môžeme dokonale vyleštiť chrómované povrchy, drezy, vodovodné batérie. Odstránenie zápachu – nepríjemný zápach cesnaku, rýb, cibule a ďalších dráždivých potravín môže preniknúť do kožných buniek. Znečistené ruky a prsty stačí premyť zubnou pastou. Tá účinne odstráni všetky stopy po zápachu.

FENOMÉN ZVANÝ SUPERPOTRAVINY

Aký majú vplyv na naše zdravie? Superpotraviny sú potraviny, ktoré obsahujú mimoriadne vysoké množstvo živín, ako sú antioxidanty, živé enzýmy, vláknina, minerály, a tým sú pre ľudský organizmus prospešnejšie v porovnaní s inými potravinami.

BEŽNE DOSTUPNÉ SUPERPOTRAVINY U NÁS Čučoriedky – medzi superpotraviny patria určite čučoriedky, ktoré

SÚ SUPERPOTRAVINY ZÁZRAČNÉ? Superpotraviny majú v porovnaní s inými potravinami rovnakého druhu vyšší obsah zdraviu prospešných látok – predovšetkým vitamínov, minerálov, antioxidantov, vlákniny… Hoci žiadna definícia superpotravín nie je zákonom stanovená, rozhodne ale stále platí to isté, že základom dobrého zdravia je vyvážená strava, dostatok spánku, pohybu, odpočinku a čo najmenej stresu. Pokiaľ budete piť denne dva litre sladených nápojov, jesť hamburgery, chrúmať čipsy a týždenne zjete jednu superpotravinu, tak si nijako nepomôžete.

majú silné antioxidačné účinky a sú odporúčané napríklad pri problémoch so žilami (praskanie žiliek, vznik metličiek, kŕčové

uperpotraviny nie sú až tak neznáme, svoje liečivé schopnosti prejavili už pred tisíc rokmi, väčšinou v miestach, kde prebývala starodávna civilizácia. Veľa superpotravín ponúka aj naša domovina a sú pre nás aj prirodzenejšie.

žily). Obsahujú protirakovinové látky, vlákninu a vitamíny. Je to aj prírodný liek na akútnu liečbu hnačky (čučoriedková diéta v prípade žalúdočných problémov). Cesnak – nielenže dokáže špecificky a výrazne obohatiť pokrm svojou chuťou, ale je takmer základnou surovinou pre ľudovú medicínu. Známy je svojím pozitívnym vplyvom na srdce a znižovanie krvného tlaku. Cievam pomôže tým, že zabráni vytváraniu povlakov v cievnom systéme. Traduje sa, že pôsobí aj na už vzniknutý povlak a dokáže znížiť zanesenie ciev. Znižuje taktiež hladinu zlého cholesterolu v krvi. Jeho pravidelná konzumácia znižuje riziko rakoviny hrubého čreva. Červená repa – je lacná, je bežne dostupná po celý rok v obchodoch

a možno ju pripraviť mnohými spôsobmi – pečenú, varenú v šalátoch, nátierkach a smoothie. Ľanové semienka – sú zázračnou zbraňou v boji za čisté cievy. Obsahujú veľa prospešných látok, ako je kyselina alfa-linolénová, omega-3 mastné kyseliny, lignan a vláknina. Tieto látky spoločne pôsobia synergickým účinkom najmä pri znižovaní krvného tlaku, pomáhajú udržať zdravé tepny a zlepšiť celkové zdravie srdca. Porciu ľanových semienok si pridajte napríklad do svojho obľúbeného smoothie. Avokádo – je bohatým zdrojom minerálnych látok (horčíka, draslíka, medi, fosforu), tiež vitamínov C, E, H, K, B3, B5 a množstva antioxidantov,… Chia semienka – pomáhajú udržiavať hydratáciu tela, sú výborným zdrojom vlákniny, bielkovín, nenasýtených mastných kyselín omega-3… Pozor! Mali by sa im vyhýbať ľudia s nízkym krvným tlakom. Matcha – zelený zázrak – zlepšuje pamäť, koncentráciu a náladu. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Tvarohový koláč – prešívaná deka

Marhuľový cheesecake s kokosom

Suroviny: Na cesto: 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 hrnček kryštálového cukru, 1/2 hrnčeka rastlinného oleja, 3 vajíčka, 1 hrnček vlažnej vody, 3 lyžice kakaa, 1 balíček prášku do pečiva; Na náplň: 500 g mäkkého tvarohu, 1 balíček vanilkového cukru, 1 balíček vanilkového pudingu, 400 ml mlieka, 1 žĺtok Takto sa to podarí: Pripravíme si cesto – vajíčka s cukrom vyšľaháme do peny. Pridáme kakao, vlažnú vodu a olej. Nakoniec pridávame múku zmiešanú s práškom do pečiva a premiešame. Cesto vylejeme do vopred vymastenej a múkou vysypanej formy na pečenie alebo vystlanej papierom na pečenie. Tvaroh s vanilkovým cukrom a žĺtkom vyšľaháme. Uvaríme vanilkový pu-

Suroviny: Na korpus: 150 g maslových sušienok (môže byť aj napr. mletý Plazma keks), 50 g strúhaného kokosu, 80 g masla; Na krém/plnku: 500 g mascarpone, 200 g práškového cukru, 1 PL hladkej múky, 2 PL strúhaného kokosu, 50 ml marhuľovice, 600 g kyslej smotany, 3 vajcia; Na ozdobu: 7 zrelých marhúľ, 100 g kryštálového cukru, 100 ml vody, 50 ml marhuľovice, trochu strúhaného kokosu na posypanie Takto sa to podarí: Korpus si pripravíme tak, že podrvíme sušienky (valčekom, v mixéri...), premiešame s kokosom a prilejeme roztopené maslo. Zmes konzistencie mokrého piesku utlačíme na dno tortovej formy (s priemerom 25 cm) vystlanej papierom na pečenie. Na krém vyšľaháme samotné mascarpone dokrémova a postupne zašľahávame cukor, múku, kokos, marhuľovicu, kyslú smotanu a po jednom vajíčka (na nižších obrátkach). Krém vylejeme na korpus, formu vložíme do rúry vyhriatej na 160 °C a pečieme zhruba 45 minút. Koláč bude hotový, keď pri potrasení formou bude časť po obvode pevná a stred sa

ding v mlieku, ktorý necháme úplne vychladnúť. Vychladnutý puding zmiešame s rozšľahaným tvarohom. Pripravený krém dáme do mikroténového vrecka a jeden uhol odstrihneme. Do cesta vytláčame plnku do tvaru mriežky. Pečieme pri teplote 175 °C približne 30 minút. Po upečení koláč môžeme posypať práškovým cukrom. Nakrájame na rezy a podávame.

Strakatý marhuľový koláč s pudingom Suroviny: Na cesto: 500 g hladkej múky, 150 g práškového cukru, 3 PL kakaa, 1,5 KL kypriaceho prášku, štipka soli, 250 g masla, 2 vajcia, trochu mlieka; Na plnku: liter mlieka, 6 PL kryštálového cukru, 2 balíčky vanilkového cukru, 2 žĺtky, 2 balíčky vanilkového pudingu; Ešte potrebujeme: 500 g odkôstkovaných marhúľ, trochu masla na vymastenie plechu, trochu múky na posypanie plechu Takto sa to podarí: Múku, cukor, kakao, kypriaci prášok a soľ premiešame vo väčšej miske. Pridáme na kocky pokrájané studené maslo a končekmi prstov vypracujeme kakaovú mrveničku. Zapracujeme celé vajíčka a po lyžiciach prilievame studené mlieko, kým sa cesto nespojí do celistvého bochníka. Ten zabalíme do fólie a uložíme do chladu na 30 minút. Medzitým v hrnci metličkou vyšľaháme mlieko, žĺtky, cukor, vanilkový cukor a pudingový prášok. Všetko spolu za stáleho miešania privedieme k varu a uvaríme hustý krém. Stiahneme z plameňa, necháme ho chladnúť a občas ho

metličkou premiešame, aby sa nám na povrchu nevytvorila kožka. Cesto vyvaľkáme na pomúčenej doske do obdĺžnikového tvaru tak, aby po stranách prečnievalo aspoň 5 cm s ohľadom na veľkosť plechu (30 x 40 cm). Cesto pomocou valčeka prenesieme na hlbší plech, ktorý sme vymastili maslom a vysypali múkou. Prečnievajúce kraje opatrne odrežeme tak, aby cesto pokrývalo dno a okraje plechu. Na cesto navrstvíme pudingový krém a poukladáme rozštvrtené marhule. Nakoniec kde-tu pridáme odrezky cesta rôznych veľkostí a tvarov. Pečieme pri teplote 160 °C asi 35 minút. Koláč pred servírovaním necháme úplne vychladnúť.

Domáca marhuľová zmrzlina Suroviny: 20 marhúľ, 1 hrnček kryštálového cukru, 1 hrnček smotany na šľahanie, 1 hrnček plnotučného mlieka Takto sa to podarí: Pri príprave použijeme hrnček s objemom 250 ml. Pripravíme si hrniec s vodou, ktorú necháme zovrieť, a misku s ľadovou vodou. Do horúcej vody dáme marhule na asi 30 sekúnd. Po 30 sekundách marhule vyberieme a vložíme do studenej vody, ošúpeme a zbavíme ich kôstok. K marhuliam pridáme cukor a dobre rozmixujeme. Pridáme smotanu na šľahanie a mlieko. Ešte raz poriadne pre-

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 513 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

bude jemne triasť. Kým si pripravíme zdobenie, už vychladnutý koláčik vložíme spolu s formou do chladničky, aby nám povrch zatuhol. Marhule umyjeme, rozpolíme a odkôstkujeme. Vo väčšej panvici roztopíme cukor vo vode a keď sirup začne bublať, prilejeme marhuľovicu a pridáme polovice marhúľ. Marhule povaríme v sirupe asi 3 minútky a poukladáme ich na tanier, aby sa vychladili. Mäkké a sladké polovice marhúľ opatrne poukladáme po obvode koláča a povrch zasnežíme kokosom. Koláčik, stále v tortovej forme, uložíme naspäť do chladničky a necháme chladiť aspoň 12 hodín. Po dôkladnom vychladení a zatuhnutí prejdeme koláčik po obvode tenkým ostrým nožom, otvoríme obruč formy a môžeme servírovať.

mixujeme. Pripravenú marhuľovú zmes nalejeme do nádoby vhodnej do mrazničky a zakryjeme potravinárskou fóliou tak, aby sa dotýkala povrchu zmrzliny. Zmrzlinu dáme aspoň na 6 hodín do mrazničky (ideálne na celú noc).  Zdroj: recepty.sk

Kultúra V prvom kole 52 budúcich prvákov N NA GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Tatjana Bovdišová

a Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici majú za sebou prvé kolo zápisu žiakov do prvého ročníka v školskom roku 2020/2021, ktoré prebiehalo 9. a 10. júla. Riaditeľka tejto strednej školy Tatiana Brtková poznamenala, že tento školský rok je celkom odlišný od predchádzajúcich aj čo sa týka spôsobu výučby od polovice druhého polroku, aj čo sa týka jeho záveru a potom i samotného zápisu budúcich stredoškolákov. Tohto roku je možnosť zápisu aj elektronicky – prostredníctvom portálu e-uprava – elektronický zápis. Z O S TA LO 3 8 V O Ľ N ÝC H MIEST Keď ide o tohtoročný zápis a prvú zápisnú lehotu, budúcim gymnazistom je k dispozícii 90 miest: 30 v triede so slovenskou vyučovacou rečou, 30 v triede so srbskou vyučovacou rečou a 30 v novom odbore – elektrotechnik informačných technológií. Do študijného odboru všeobecného zamerania (slovenský vyučovací jazyk) podľa prejavených želaní ôsmakov bolo rozvrhnutých 19 žiakov: z toho 13 z Kovačice a 6 z Padiny a všetci sa prišli aj zapísať. Treba poznamenať, že všetkým toto bolo prvé želanie v zozname potenciálnych stredných škôl, s čím riaditeľka vyjadrila veľkú spokojnosť. O odbor všeobecného zamerania, vyučovanie v srbčine, záujem v prvom kole zápisu prejavilo menej žiakov, ale na takú situáciu si, ako poznamenala Brtková, už zvykli, odkedy nový odbor otvorili. Do tejto triedy sa zapísalo iba 12 žiakov z Kovačice, Crepaje, Uzdinu, Idvora, Debeljače, teda najviac z Kovačickej obce, ako i niekoľkí z Pančeva. Pre nový odbor – elektrotechnik informačných technológií sa tentoraz rozhodlo 21 bývalých školákov, väčšina z Obce Kovačica a po jeden z Opova a Plandišta. Väčšine to tiež bolo prvé želanie. „S týmto aj sme, aj nie sme spokojní. Nemáme ani jednu • KULTÚRA •

penie do nášho gymnázia podávajú i na konci prvého polroku, čiže po tom, keď dostanú prvé známky, s ktorými nie sú spokojní, ba i v druhom či treťom ročníku, a skladajú potom rozdielové skúšky z niektorých predmetov, takže my nestrácame nádej, aj keď máme v srbskej triede zapísaných menej žiakov než je to predpísané (menej ako 15), ale máme tú výhodu, že sú to tri rozdielne triedy.“ DOKLADY A VOLITEĽNÉ PREDMETY „Tí, ktorí sa rozhodli pre elektronický zápis, mali vyplniť len dotazník, všetky ostatné doklady potrebné pre zápis systém automaticky sprostredkúva zo základnej školy do strednej, do jej elektronickej triednej knihy. V tom Riaditeľka Gymnázia Mihajla Pupina prípade papierové doklady Tatiana Brtková vôbec nebolo potrebné pri(foto: z archívu spolubesedníčky) nášať do školy. V druhom prína počte žiakov zapísaných do pade potrebné je vysvedčenie zo našej školy,“ uviedla riaditeľka 6., 7. a z 8. ročníka, potvrdenie o Brtková. Dodala, že v druhom skončení základnej školy, výpis z kole prijímacieho konania sa iste matriky narodených a pre ucházaplní ešte to-ktoré miesto v kaž- dzačov o štúdium v IT odbore dom odbore. „Dokonca z praxe treba priložiť aj potvrdenie od triedu s plnou kapacitou, ale musíme si byť vedomí toho, že všeobecne je menej žiakov. Len na území Kovačickej obce je o takých 25 žiakov záverečného ročníka základnej školy menej v porovnaní s minulým školským rokom, takže sa to odzrkadlilo aj

Len málo žiakov sa zapísalo elektronicky, väčšina prišla do školy

nám je známe, že ešte aj začiatkom septembra, teda po prvom – druhom týždni z rôznych odborných škôl sa žiaci prepisujú do našej školy. Keď totiž zistia, že cestovať do Pančeva, Zreňaninu alebo do Belehradu je pre nich náročné a namáhavé, alebo keď sa im znepáči pobyt v žiackych domovoch, či samotné prostredie. Stáva sa, že žiadosť o prestú-

lekára o zdravotnej spôsobilosti,“ vysvetlila Tatiana Brtková. Budúci prváci sa hneď pri zápise mali rozhodnúť medzi voliteľnými predmetmi. Pre odbor elektrotechnik informačných technológií v ponuke boli náboženstvo a občianska výchova, pokým ostatní žiaci si okrem náboženstva či občianskej výchovy mohli zvoliť aj medzi predmetmi:

Jazyk, médiá a kultúra, Jednotlivec, skupina a spoločnosť, Vzdelávanie pre trvalo udržateľný rozvoj a Umenie a dizajn. Okrem toho hneď si mali zvoliť aj druhý cudzí jazyk – nemecký alebo francúzsky. ŽIACI MAJÚ MOŽNOSŤ VENOVAŤ SA AJ SVOJIM ZÁĽUBÁM… Gymnázium v Kovačici je známe aj tým, že žiakom ponúka pestrú paletu mimoškolských aktivít. Hneď na začiatku sa zvolí žiacky parlament, kde má každá skupina svojich predstaviteľov. Na triednických hodinách sa rozoberá, kto má k čomu blízko, napríklad ak niekto ukončil základnú hudobnú školu, zapojí sa do hudobného krúžku, kto má rád prírodné vedy, pripája sa k tým skupinám. Okrem toho môžu si zvoliť medzi mnohými inými, ako je športový, divadelný, novinársky, jazykový a iné krúžky. ŽIACKE ÚSPECHY = NAJLEPŠIA PROPAGANDA ŠKOLY Každoročne sa žiaci kovačického gymnázia zúčastňujú na mnohých súťaženiach, kde dosahujú krásne výsledky. Riaditeľka uviedla, že v školskom roku 2019/2020 pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu mnohé z nich vystali, alebo boli zredukované, no inokedy takmer z každej republikovej súťaže do gymnázia príde tá-ktorá cena. Prednedávnom na štátnej súťaži zo slovenského jazyka, cudzích jazykov – nemeckého a anglického a z dejepisu kovačickí gymnazisti dosiahli pekný úspech. „V tomto roku, sme napríklad mali predstaviteľa na medzinárodnej súťaži z matematiky a fyziky – Duška Filipovića, na ktorého úspech sme ako škola veľmi hrdí. Je to iba kúsok z toho, čo všetko naša škola ponúka študentom okrem pravidelnej výučby. U nás nie sú raritou ani zájazdy. Pred koncom kalendárneho roku, niekde v novembri, plánovaný máme odchod na Slovensko. Dúfam, že sa nám vydarí,“ uviedla na záver riaditeľka kovačického gymnázia Tatiana Brtková.

29 /4916/ 18. 7. 2020

Kultúra SPRÁVA POROTY 26. DETSKÉHO FOLKLÓRNEHO FESTIVALU ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI (2)

Folklórny či štylizovaný tanec

orota 26. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána celkovo mala dojem, že sa ocitla v začarovanom kruhu. Bolo totiž ťažko rozlíšiť, či sú v otázke detské hry, zvyky, tance, štylizované tance, lebo boli veľmi podobné. Mali sme v obehu 5 – 6 detských hier. Samotná štruktúra tanca bola veľmi podobná, repertoár piesní bol veľmi malý, hodne toho sa opakovalo a tratila sa kvalita a originalita umeleckého diela. Folklórny tradičný tanec (pôvodný tanec) je niečo viac ako iba vyjsť na javisko, zaspievať na úvod pesničku a do konca tanca iba meniť, čiže striedať tanečné prvky. Myslíme si, že práve tento vek – mládežníci (13 rokov), je ten správny vek, vhodný deti uvádzať do folklórnych tancov a následne aj do štylizácie. Keď sme povedali, že ľudový tanec je niečo viac ako striedanie tanečných prvkov, tu sme mysleli na to, že naši predkovia tanec, tanečnú zábavu, hudbu a spev vnímali úplne inak. Hudba, spev a tanec pre našich predkov znamenali súčasť ich života. Všetky významné udalosti v ich živote boli sprevádzané práve týmito javmi. Aby sme to lepšie pochopili, musíme sa vrátiť späť do minulosti a nájsť odpovede na nasledujúce otázky: kde sa chodievalo na tanec? Kde a pri akých príležitostiach sa stretávali? Čo sa tancovalo a spievalo? Čo to znamenalo pre ľudí? Čo si obliekali na tance či zábavy? Ako tancovali? Tanečné zábavy boli jednou z najdôležitejších udalostí v dedine. Ľudia sa po ťažkej práci tešili na stretnutie so svojimi známymi, aby si trochu zatancovali, zaspievali, poklebetili a tak zabudli na každodenné problémy. Na tanečných zábavách sa preverovali tanečné a spevácke schopnosti, kto sa ako správa, ba i kto je akej povahy... Na zábavách sa prejavovali aj majetkové rozdiely. Nie každý mládenec si mohol dovoliť zahrať sólo a zaplatiť za pesničku. Dobrý tanečník mal v celej dedine honor. Vždy si ako prvý vyberal partnerku do tanca. Gazdovské a najhrdšie dievky stáli

www.hl.rs

v prvom rade, aby boli čo najviac poruke. Keď hudba oddychovala, tancovali dievky kolesá a spievali si samy. Už z týchto informácií vidíme, že tradičný tanec bol komplexnejší. Najprv si mládenec rozkázal pesničku, potom tancoval sólo, potom si zavolal dievku do tanca a tancovali v páre. Nakoniec sa do tanca pridali aj ostatní, potom si iný mládenec rozkázal pesničku a zatancoval

vé, menej sólové tance, ktoré majú spravidla starší pôvod. V minulosti boli interpretkami prevažne dievky a krátko vydaté mladé ženy. Smerom k súčasnosti niektoré z nich prešli do repertoáru detí. Ženské tance delíme na: chorovody a chorovodné hry (napr. Hoja Ďunďa, Helišky, Bránička, Kadzi pavička ľecela, Omilienci, Uljana, svadobné chorovody, jarné chorovody s Morenou, s letečkom

Vlaňajší víťazi Staropazovčania (Foto: E. Šranková)

si buď sólo, alebo s partnerkou. Existuje viac variácií. Napríklad súťaž mládencov, ktorý lepšie a krajšie tancuje, potom súťaž párov – kto sa rýchlejšie krúti... Ale dodržiavala sa určitá dynamika tanca. Tradičné folklórne tance rozlišujeme aj podľa pohlavia, teda mužské a ženské. Pre mužské tance je charakteristická snaha o preukázanie tanečnej obratnosti, telesnej zdatnosti, šikovnosti, ako aj moment súťaženia. Častým doplnkom tanca sú rôzne rekvizity (valaška, palica, klobúk a i.). Hlavné typologické skupiny tvoria: mládenecké tance (skoky, sólové, rozkazovačky, cifrovaný), odzemky (hajduch, hajduk, kozačik) a verbunky (Sarku raz, Marhaňská, Sólo-Maďarverbunk, Szallai, verbunk a i.). Do kategórie ženských tancov patria skupino-

Informačno-politický týždenník

a i.) kolesá (názvy – Do kolesa, Do kolka, Karička a pod.) a cipovičky… Najväčšiu a najbohatšiu skupinu tradičných ľudových tancov tvoria tance párové. K párovým tancom sa zaraďujú tance z rôznych historických období, tance domáceho, cudzieho, vidieckeho i mestského pôvodu (tzv. zľudovené tance). Z hľadiska formy rozlišujeme špecifickú skupinu párových tancov – krútivé tance, pre ktoré je charakteristické krútenie páru v objatí na mieste, a ostatné párové. Do tradičného folklóru patria aj obyčaje – zvyky, ako napríklad: krstiny, regrútstvo, zásnuby, pytačky, ohlášky, svadba, priadky, páračky, pračky, zabíjačky, oblievačky, žatva, mláťačky, chmeľová oberačka, hroznová oberačka, robenie vína, kvasenie kapusty… Náš folklór je pestrý a

bohatý, preto ho treba skúmať a rozvíjať. Napríklad svadba, veľa súborov spracuje samotný sobáš alebo čepčenie mladuchy. Svadba (veselie) je súbor obradov a zvykov sprevádzajúcich uzavretie manželstva. Podstatou je vylúčenie mladuchy a ženícha z dovtedajších zväzkov (z rodiny, zo spoločenstva slobodných), ich prechod a prijatie do novej rodiny, medzi dospelých členov spoločnosti a založenie si vlastnej rodiny. Tradičnú svadbu trvajúcu i niekoľko dní tvorilo množstvo obradov, zvykov, magických úkonov a veštieb, obradové jedlá, odevy, predmety, obradový folklór. K predsvadobným, svadobným a posvadobným zvykom patria: zisťovanie súhlasu so svadbou v dome rodičov dievčaťa, uzavretie dohody – zásnuby, oznámenie sobáša – ohlášky, pozývanie na svadbu, dievocká a mládenecká rozlúčka, príchod ženícha po mladuchu na sobáš a odobierka od rodičov, cesta na sobáš – svadobný sprievod, sobáš v kostole, svadobná hostina a zábava, odchod mladuchy z rodičovského domu, príchod a prijatie mladuchy v dome ženícha, skladanie venca mladuchy, ukladanie mladého páru na lôžko, čepčenie, mladuchin tanec, záverečné delenie svadobného koláča (radostníka) medzi všetkých účastníkov, posvadobné obyčaje – očista mladuchy, hostiny, návštevy novospríbuznených rodín, zábavy, hry. Je dôležité poznamenať, že funkcia tradičného folklórneho tanca sa mení, keď folklórne javy prechádzajú do vlastníctva iných spoločenstiev a teda len čo si ich začínajú osvojovať napríklad folklórne skupiny alebo súbory. Mnoho folklórnych súborov reprezentujú naše folklórne dedičstvo na rozličných štylistických úrovniach. Prvotný záujem takýchto choreografií je zapáčiť sa divákovi, byť atraktívny. Prestáva figurovať spontánnosť a schopnosť improvizovaného prejavu. Štylizovaný tanec nepozná folklórny variačný proces, pretože každé dielo je fixované na individuálnu podobu • KULTÚRA •

(má ustálené doby, prvky, rovnaké kostýmy…). Rozličné stupne štylizovaného folklóru: citácia autentickej podoby – interpret si naštuduje predlohu a cituje prvky a motívy, ktoré videl, kombinuje ich v rôznom poradí za sebou; imitácia – imitovanie a presné kopírovanie toho, čo interpret videl, pričom prvky a motívy skladá v rovnakom poradí z predlohy, a prekomponovanie – naštudovanie motívov a prvkov a následné prispôsobenie svojim potrebám (hudbe, schopnostiam, tempu a pod.) (Klasifikácia podľa L. Lenga.). Porota je mienky, že sa tu stretávame s vážnym problémom. Naši choreografi, nacvičovatelia, učiteľky, pedagógovia sú veľmi šikovní, ale tú ich kreativitu a šikovnosť nevidieť preto, že majú málo informácií alebo málo spracovaného materiálu. Potrebujeme semináre, kde sa táto problematika bude môcť riešiť. Vyzývame preto Národnostnú radu a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, aby organizovali semináre na nasledujúce témy: výskum v teréne; ako správne prebieha výskum; skadiaľ čerpať materiály; ako sa tvorí choreografia a štruktúra choreografie; ľudový odev a kostýmy; scénická tvorba; detské hry a tance; semináre pre hudobníkov a spevákov… Vieme aj sami, že dolnozemskí Slováci majú svojich odborníkov na túto problematiku. Na konci tejto správy uvedieme zoznam etnológov, muzikológov, choreografov, pedagógov a hudobníkov, ktorí vám radi pomôžu a poradia. HUDBA A HUDOBNÝ SPRIEVOD, REKVIZITY Čo sa týka hudobného sprievodu na tomto festivale porota bola spokojná. Vedomí sme si toho, že nemôže každý súbor mať svoj vlastný detský orchester. Každý disponuje tým, čo v danej chvíli má. Určité detské hry a tance nepotrebujú mnohopočetný orchester, aby sa im celkové vystúpenie podarilo. Niekedy stačí iba jeden hudobník. Dôležitá je synchronizácia medzi hudobníkmi a tanečníkmi. V detských tancoch a hrách sa vyžaduje predstavivosť, niekedy nie je potrebný hudobný sprievod, vystačia si deti svojím spevom • KULTÚRA •

a s rôznymi rekvizitami (varechy, palice, hrkálky, zvončeky, hrnce). Porota chce pripomenúť, že na festivale bolo veľmi málo použitých rekvizít, iba štyri súbory mali väčší počet rekvizít a iba jeden súbor ich použil počas celého vystúpenia. Už keď bola vynaložená námaha zadovážiť si rekvizity, tak ich v choreografii bolo treba aj použiť. Na tomto festivale sme mali iba jednu spevácku skupinu a porota ju ocenila ako veľmi úspešnú. Určite existuje nejaký problém, lebo nie je prirodzené, že na takomto významnom festivale súťaží iba jedna spevácka skupina a žiaden detský orchester. Rady by sme vedeli, že prečo? ĽUDOVÝ ODEV Na festivale sme mali príležitosť vidieť rôznorodé kroje, veľmi pekne a starostlivo upravené. Stále sa však vyskytuje ten istý problém: či sú kroje prispôsobené veku tanečníkov, či sú prispôsobené choreografii a z ktorého sú obdobia. Odev je odlišný od dediny do dediny a rozlišujeme ho aj podľa ročného obdobia – letný a zimný odev. Ďalej ho rozlišujeme podľa pohlavia – mužský a ženský. Podľa stavu a zariadenia jednotlivca do rodinného a spoločenského života s výrazným generačným rozdielom rozlišujeme odev pre bábätká, deti, dospievajúcu mládež, dospelých, slobodných, vydaté a ženatých, vdovy alebo pre starších. Podľa odevu tiež vidíme, do ktorej spoločenskej vrstvy rodina patrila: k roľníkom, pastierom, drevorubačom, drotárom, hrnčiarom, kováčom, obuvníkom, kožiarom... V spojitosti s rytmom pracovného procesu počas roka a v spojitosti s výročnými obradmi a sviatkami sa vytvorilo množstvo príležitostných odevov, ako sú pracovný a sviatočný odev, obradový odev ku krstinám, k svadbe, na pohreb, ako aj odev viazaný výročnými zvykmi, ako napríklad vítanie jari, betlehemci, cirkevné sviatky. Pri zhotovení svojho odevu ľudia siahali po materiáli, ktorý im poskytovala príroda. Rôzne kože (ovce, divá zver), vlna z oviec, konope, ľan... Kroje boli jednoduché, málo farebné. Koncom 19. storo-

čia prišlo k podstatným zmenám v ľudovom odeve. Manufaktúrny tovar začal prenikať v čoraz väčšej miere do odevu a nahrádzal tradičné domáce materiály, čo podstatne zmenilo jeho výzor. Pribudla viacfarebnosť, rôzne vzorky, čipky, šnúrky... Detský kroj, zvlášť pri detských hrách, musí byť jednoduchý, prispôsobený veku a pohybu dieťaťa. V minulosti detský odev bol veľmi jednoduchý. Deti veľmi rýchlo rástli alebo zodrali šatstvo a z toho dôvodu sa na detskom odeve nachádza málo ručnej výzdoby, či výšivky. Napríklad dieťa do roku malo iba dlhú košeľu. Troj- a štvorročné deti okrem košele mali plátenné gate (chlapci) a zástery (dievčatá). Ako deti dospievali a zapájali sa do spoločnosti, aj ich odev sa menil. Chlapci už mali okrem zdobenej košele aj plátenné gate, súkenné nohavice, kabanice, prusľak... Dievčatá mali rubáše, podolky, vyšívané oplecká, ketene, zástery, vrchné sukne... Treba pripomenúť, že naši predkovia síce boli chudobní a skromní ľudia, ale vždy boli upravení, učesaní a čistí. Na toto treba dbať pri výbere, úprave a prezentácii kroja. Keď ide o kroj na festivale, Anna Čúsová bola zodpovedná za výber a ocenenie toho najkrajšieho kroja. Rozhodla, že epiteton ,,najkrajší“ získali malí Staropazovčania. Samozrejme, ako na začiatku bolo povedané, všetci účastníci mali pestré, pekné a upravené kroje a iba niektoré neboli prispôsobené veku alebo samotnej choreografii. Zdôrazňujeme, že pre hru bol určený iný odev. Vieme, že všetci chcú byť najkrajší, najširší, či najparádnejší, ale práve taký kroj obmedzuje pohyb tanečníka pri hre. VYHODNOTENIE FESTIVALU Absolútnym víťazom 26. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána je DFS SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy – mladšia skupina s tancom pod názvom Nedeľu poobede v Starej Pazove. Druhé miesto obsadili tanečníci Detského folklórneho súboru Základnej školy maršala Tita v Padine s detskou hrou Pri bare Vedejky. Tretie miesto získali dva súbory, a to: DFS Ratolesť, SKUS Pivnica – mladšia skupina s detskou hrou Anička, poď si so mnou zatancovať

a DFS KOS Jednota z Hložian s choreografiou Detské hry. Do budúcna navrhujeme, aby sa odmeňovali súťažiaci z každej kategórie. Zvlášť tu myslíme na tanec, detské hry a obyčaje, spev i hudbu a nakoniec by sa vyhlásil absolútny víťaz. Porota si myslí, že by sa súťažiaci potom viac snažili a boli ešte tvorivejší. A celkom na záver – chceme veriť, že folklórne tradície z nášho prostredia len tak rýchlo nevymiznú a že sa budú ešte dlho odovzdávať z generácie na generáciu. A aby teda aj naše tanečné pódium festivalu Zlatá brána v Kysáči nezostalo bez roztancovaných tanečníkov, na ktorých je svet. Milí účastníci, prajeme vám hodne úspechov do budúcna pri tvorení nových choreografií a príprave speváckych skupín. * * * * * Tak ako sme už vyššie uviedli, predkladáme vám i zoznam etnológov, muzikológov, choreografov a hudobníkov, ktorí vám pomôžu, resp. poradia pri príprave choreografií, pri výbere pesničiek, tiež správnom výbere odevu / kroja a ďalších doplnkov. Sú to: Michaela Čiliaková, Anna Medveďová, Anna Séčová Pintírová, Milina Sklabinská, Anna Halajová, Kristína Kuštrová, Leonóra Súdiová, Miroslava Blažićová, Marijan Pavlov, Jaroslav Gabríni, Ondrej Maglovský, Juraj Súdi, Slovenka Benková Martinková, Ervín Malina a ďalší. Porota na 26. Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči: Zdenka Bobáčeková, predsedníčka, Tijana Farkašová, členka, Milina Chrťanová, členka, Anna Čúsová, členka Zoznam použitej literatúry: Lenka Harvanová: Umelecká hodnota tradičného a štylizovaného ľudového tanca Zuzana Sobčáková: Ročné obdobia v ľudových tradíciách v materskej škole Klaudia Košalová: Riekanky veršíky piesne Jana Verešová: Tanec a tanečné aktivity Marta Ferenčíková: Detské ľudové hry a pásma

29 /4916/ 18. 7. 2020

Kultúra VÝSTAVA PROFESORA A TROCH ŠTUDENTOV V RUME

Štyria autori jedinečných prejavov diteľka múzea a historička. O tvorbe štyroch autorov text do katalógu výstavy napísal Zdravko Vučinić, his-

expresívnej štruktúry, ktorej podnet nachádza v prírode. Nie je v otázke úplne fotografická vlastnosť,

Elena Šranková

pidemiologická situácia a sprísnené opatrenia, ktoré s ňou súvisia, znovu odložili mnohé podujatia. Tesne pred ich sprísnením, v utorok 7. júla, sa predsa podarilo otvoriť výstavu v Krajskom múzeu v Rume, kde svoje diela vystavujú profesor Jovan I. Rakidžić a jeho bývalí študenti z Akadémie umení v Novom Sade Rastislav Škulec z Begeča, Ján Agarský zo Starej Pazovy a Michal Ďurovka z Kysáča. Všetci traja spomenutí bývalí študenti vyštudovali maliarstvo v triede profesora Rakidžića, avšak v rozličných časových obdobiach. Okrem toho majú spoločné i to, že sú teraz už akademickými maliarmi a profesormi výtvarnej kultúry, ako i to, že sú nositeľmi Ceny Karola Miloslava Lehotského, ktorú získali na rozličných ročníkoch Bienále slovenských akademických výtvarníkov v Srbsku za najlepšiu výstavu medzi dvomi bienále. Čo sa však týka výtvarných poetík, každý z nich má jedinečný prejav a nepodobajú sa profesorovmu štýlu. Aj z toho dôvodu, že profesor Jovan I. Rakidžić nevplýval na zmenu tvorivého povedomia svojich študentov, ale sa snažil odhaliť ich osobnosť, aby hľadali a našli vlastné prejavy a cesty. Na vernisáži milovníkov umenia privítala Branislava Konjevićová, ria-

Vernisáž v Krajskom múzeu v Rume

torik umenia, a prečítala ho Aleksandra Ćirićová, historička a kustódka. Vučinić okrem iného v katalógu píše: „Jovan I. Rakidžić je oddávna zapísaný do domácich dejín maliarstva. O jeho dielach je povedané hodne pochvalných slov. Netreba prehliadnuť výskumnícky impulz, Akademickí maliari (zľava): Rastislav Škulec, ktorý ho podnecuje, Ján Agarský a Michal Ďurovka aby neustále posúval hranice vlastného prejavu. Pointa lež určitá zdržanlivosť od reálnej obrazu Jána Agarského je vytvorená optiky, preformulovanej do častí dojmom inventívnej, koherentne skladných, jemne tvarovaných, jasne

a presvedčivo stavaných povrchov, čo končia v priestore utlmenej, poeticky artikulovanej atmosféry. Diela Rastislava Škulca sa, z druhej strany, vyznačujú odchýlkou od objektívnej reality. On rozvíja maliarstvo geometrickej abstrakcie redukovanej do kontextu rozdelených, pravidelne profilovaných plôch, zdôraznených plošne farbených polí. Vzory jeho tvorby treba hľadať vo veľkej rodine maliarstva čistej plastickej symboliky, ktorá našla vplyv v domácom umení. O niečo iný prístup k obrazu pestuje Michal Ďurovka, ktorého práce hýria impulzmi rozvetvených, rozohraných a vsietených poťahov, zhrnutých do jedinečného vizuálneho organizmu. Nimi previeva vlajúce, ľahké a jemné ukladanie citlivého množstva farbených, lyricky stanovených indikácií, ktoré sa umiestňujú na križovatke skutočného a neskutočného, vlastne vo výsledku tajomstva a fantázie.“ V neprítomnosti profesora Rakidžića (pre epidemiologickú situáciu) sa prihovoril iniciátor a organizátor tejto výstavy a redaktor katalógu Ján Agarský. Zaspomínal si na študentské časy a povedal, že je všetkým trom autorom veľkou cťou vystavovať so svojím profesorom. Spomenul, že sú v pláne aj ďalšie expozície tejto výstavy v iných galériách. Výstavu v Krajskom múzeu v Rume (Ulica hlavná 182) zaradili do programu Kultúrneho leta a potrvá do 31. augusta. Foto: M. Madacký

LITERÁRNA SÚŤAŽ DOLNOZEMSKÉ ZLATÉ PERO

Najviac ocenení vojvodinským Slovákom Anna Simonovićová

ačiatkom júla v elektronickej podobe bol zverejnený zborník odmenených prác 1. ročníka literárnej súťaže Dolnozemské zlaté pero. Organizátorom súťaže je Spolok Slovákov z Bulharska, založený ešte v roku 1990, ktorý v apríli toho roku počas núdzového stavu vyhlásil spomenutý 1. ročník

www.hl.rs

literárnej súťaže Dolnozemské zlaté pero. Súťaž prebiehala elektronickou formou v troch kategóriách tak pre poéziu, ako aj pre prózu. Súťaž vznikla z úcty k našim predkom, ako napísala v úvode zborníka predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska Ing. Katarína Koňariková, PhD., vysvetľujúc, že Slováci, ktorí žili a žijú na Dolnej zemi, sú výnimočným fenoménom. Totiž aj napriek inojazyčnému prostrediu a po rokoch putovania dokázali si zachovať svoj materinský jazyk v takej rýdzej čistote ako nikto iný.

Informačno-politický týždenník

Literárne práce hodnotila porota v zložení: Miroslav Demák, predseda, Zlata Matláková a Pavol Tomašovič, členovia poroty. Demák vyslovil vďaku všetkým, ktorí sa v súťaži zúčastnili a aj napriek neľahkému obdobiu dosvedčili, že literatúra stále žije a dolnozemskí Slováci bez ohľadu na to, kde žijú, majú čo povedať veršom a prózou. Zvlášť sa poďakoval žiakom základných škôl zo Srbska, bez ktorých by tento ročník bol nesmierne chudobný. „Napriek uzavretým školám vybrali učitelia z Petrovca, Hložian,

Kysáča a Padiny zo zásuviek literárne pokusy žiakov, ktorí v tomto čase boli doma v karanténe. Je veľkou škodou, že sa neozvali základné školy z Nadlaku a Bihorských obcí, z Čaby, Komlóša a z oblasti Piliša, zo škôl v Srieme a Chorvátsku. Očakávali sme aj práce študentov lýcea v Nadlaku a iných stredných škôl v Maďarsku a Srbsku, v ktorých študujú slovenskí študenti s literárnymi ambíciami. Aj dospelí sa ozývali len ojedinele. Avšak aj jedna lastovička dokáže avizovať jar, ako to urobila stredoškoláčka Pivničanka, • KULTÚRA •

ktorá študuje na gymnáziu v Senci,“ zhodnotil Demák. „Výsledky potvrdzujú, že idea zorganizovať a pripraviť súťaž bola nielen správna, ale má veľký potenciál aj do budúcnosti,“ skonštatoval Pavol Tomašovič. „Spoločne so svojimi kolegami porotcami musím skonštatovať, že v nás ste určite našli pozorných čitateľov, ktorí po prečítaní vašich textov veria, že podobných čitateľov budete mať omnoho viac. Nebolo to čítanie z povinnosti, ale oslovili ste nás natoľko, že chtiac-nechtiac sme sa stali súčasťou vášho rozprávania a v istom zmysle aj spoločnými priateľmi slova. Pri určovaní poradia preto rozhodovala predovšetkým tvorivosť v jednotlivých prácach,

literárna schopnosť prerozprávať príbeh či poeticky zachytiť dotyk s neuchopiteľným. Ak sa nemá stratiť jazyk a reč, ak nemá v technickom a systémovom svete zmiznúť ľudskosť, je dôležité rozvíjať nielen vedomosti, ale predovšetkým vytvárať priestor na rozprávanie a počúvanie príbehov a poryvov duše, ktoré zachytávajú jedinečnosť človeka, aj jeho schopnosť tvoriť. A to nás spája oveľa intenzívnejšie než technika samotná,“ uzavrel Tomašovič.

V kategórii prózy vojvodinskí účastníci boli veľmi úspešní. Prvú cenu v kategórii základných škôl získal Peter Pavčok z Báčskeho Petrovca, druhú Tatiana Filipovićová, tiež z Báčskeho Petrovca, a Hana Strehovská z Padiny, kým sa tretia cena dostala Petre Seleštianskej z Báčskeho Petrovca a Ivete Bokorovej z Padiny. V kategórii stredoškolákov druhú cenu získala Anna Hrubíková a tretiu Alexandra Muchová, obe z Báčskeho Petrovca. V kategórii

dospelých druhá cena sa dostala Jánovi Špringeľovi z Kovačice. Z vojvodinských účastníkov v kategórii poézie stredoškolákov prvú cenu získala Patrícia Kmeťková z Pivnice a v kategórii dospelých uznanie sa dostalo Pavlovi Ďurčokovi z Aradáča. „Prvý tón odznel. Prvý ročník literárnej súťaže Dolnozemské zlaté pero v mene poroty uzatvárame,“ skonštatoval predseda odbornej poroty a dodal: „Hudobníci hovoria, že prvý tón je úplne ľubovoľný. Keď však zaznie tón druhý, skladba je definitívne nasmerovaná. Čakáme teda na ten druhý tón aj v tejto súťaži.“ Výsledky súťaže a niektoré práce sú zverejnené aj v časopise Fajauka Spolku Slovákov z Bulharska.

ROZHOVOR S DÁRIOU MATÚŠOVOU

Hudba je jej život

Danuška BerediováBanovićová

knihy po slovensky, ale aj po srbsky. Čítam Braillovým písmom. V škole používame aj počítače s hovorovým softvérom, a to ma baví. Je to škola, ktorá má predškolské, ale aj prípravné predškolské oddelenie, kde pracujú s bábätkami, ktoré majú problém so zrakom. Potom je tu základná a stredná škola. Ja som teraz ukončila prvý ročník strednej školy, odbor PTT, a zapísala som sa do druhého ročníka. V rámci školy je aj internát. Je mi tam veľmi pekne, rada tam zostávam a kamarátim

aká pozitívna energia, akou žiari Dária, sa nevída často. Šestnásťročná Dária Matúšová z Erdevíka je plná elánu do života, napriek fyzickému problému, ktorý má: je slabozraká. Chodí do Školy pre žiakov s poškodeným zrakom Veljka Ramadanovića v Zemune. Má veľmi rada hudbu, hrá na harmonike a rada aj spieva. Koncom júna Dária hrala a spievala na erdevíckej Kuleniáde a predstavila sa aj na Stretnutí pod lipami v roku 2018, ktoré sa uskutočnilo v Erdevíku. Ako by ste predstavili seba? „Chodím do školy pre slabozrakých, teda mám problém so zrakom, ale to nie je dôležité. Dôležité je to, že som veselá a usmiata osoba. Mám pri sebe aj mamu, aj otca a celú rodinu, ktorá ma zbožňuje. Žijem v tomto prekrásnom mestečku. Erdevík je malý, ale má prekrásnu prírodu, ktorá ma napĺňa. Zvlášť rada chodím na podujatia, ktoré sa uskutočňujú v Erdevíku, Dária Matúšová hrala a spievala ako sú Kuleniáda a V ústrety na podujatí Sriemska kuleniáda premeneniu.“ Ako sa vám páči vaša škola sa. Mám tam svoju spoločnosť.“ v Zemune? Ako ste sa učili doma, kým „Mám veľmi rada svoju školu, lebo sa tam dobre cítim a všeličo sa trvala pandémia? „Učenie prebiehalo cez internet. tam sama učím. Ale aj ja rada učím spolužiakov slovenčinu. Rada čítam Nepáčil sa mi veľmi tento spô• KULTÚRA •

sob učenia. Preto som rozmýšľala „Áno, náboženské pesničky sa o mojich kamarátoch a predstavo- sama učím hrať podľa sluchu. So vala som si, že sedíme všetci spolu Zvončekmi je veľmi zaujímavé robiť, v školských laviciach a učíme sa. lebo sú to malé deti. Ja si potom Svoju izbu som zmenila na triedu. predstavujem, ako oni tancujú, Mám nádej, že v septembri bude cupkám si a na svoj spôsob tanvšetko v poriadku a že sa budem cujem a ja s nimi.“ Akú hudbu máte rada a ktoré môcť vrátiť do mojej školy.“ Odkedy hráte na harmonike, piesne ste zahrali na programe ako to vyzerá, keď sa sama učíte v rámci podujatia Sriemska kuhrať a ako často cvičíte? leniáda v Erdevíku? „Som piatačka základnej hudob„Najradšej hrám slovenské ľudovnej školy. Cvičím tak, že si pred- ky a rada počúvam srbskú zábavnú stavím, že mám ľudí okolo seba a že mám koncert. Zároveň si predstavujem, ako tá pieseň má znieť, a snažím sa, aby som nechybila, lebo si myslím, že nesmiem robiť chyby, keď ma ľudia počúvajú. A preto keď sama cvičím, predstavujem si, že je okolo mňa dosť ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú a počúvajú ma. Keď sa učím podľa nôt, tak sa učím po častiach. Nejde mi to veľmi rýchlo. Najprv sa učím hrať jednu ruku, potom druhú, a potom to spájam a cvičím. Niekto by povedal, že je to veľmi komplikovaný proces. Ale moje krásne, ako ich ja volám – zlaté ruky to veľmi dobre robia. A stále som usmiata. Cvičím Predstavila sa aj na Stretnutí pod asi hodinu-dve, ale keď hrám lipami, ktoré sa v roku 2018 konalo pre svoju dušu, potom to trvá v Erdevíku aj dlhšie. Baví ma to a hudba je môj život. Viem aj komponovať, ale hudbu. Na programe som hrala na to potrebujem veľmi veľa času.“ a spievala pesničky Maličká som, Ste aktívna aj v cirkevnom zbo- Kohútik jarabý a Prší, prší. Niektoré re v Erdevíku a vystupujete aj som sa sama naučila a niektoré s Folklórnym súborom Zvončeky. som sa učila podľa nôt.“ 29 /4916/ 18. 7. 2020

Kultúra · Oznamy IN MEMORIAM

Kristína Gajanová rod. Zlochová 1955 – 2020

sobotu večer 11. júla 2020 po dlhej a ťažkej chorobe vo Vojlovici umrela Kristína Gajanová, rod. Zlochová, ochotníčka, herečka, výšivkárka, cirkevníčka a horlivá pracovníčka na národa roli dedičnej. Narodila sa 1. mája 1955 v Boľovciach a už od mladosti sa zapojila do ochotníckeho života Slovákov v tejto dedine. Roku 1975 bola pri obnovení činnosti KUS Sládkovič a dlhší čas bola jeho tajomníčkou a organizátorkou kultúrnych podujatí. Hlboké stopy po nej zostali aj v divadelnej činnosti a ako herečka bola viackrát odmenená. Boľovčania si ju budú v dobrom spomínať. Roku 1979 sa po vydaji presťahovala do Vojlovice, kde pokračovala s ochotníckou činnosťou a počas ďalších 30 rokov na národa roli dedičnej vyorala skutočne hlbokú brázdu. Ihneď po príchode do Vojlovice sa zapojila do činnosti SKOS Detvan. Dlhé roky bola aktívnou členkou tamojšieho divadelného súboru, s ktorým nacvičila viac ako 30 predstavení a za herecký výkon sa jej dostali početné ocenenia. V rokoch 1991 – 2000 bola tajomníčkou spolku a rovnobežne prekladala a lektorovala texty divadelných predstavení. Prekladala aj iné texty pre potreby vojlovických Slovákov. Prispela k tomu, aby výslovnosť hercov v tomto asimiláciou podlomenom prostredí bola pozdvihnutá na slušnú úroveň.

www.hl.rs

KRÍŽOVKA ČÍSLO 29

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa. autor: JÁN BAŽÍK

Okrem toho, že bola aktívnou herečkou, pomáhala aj v omladení súboru. Ako asistentka réžie totiž pracovala s detským divadelným súborom, v ktorom vyrastali mladí herci a tí sú dnes nositeľmi divadelného života v tejto dedine. Bola činná aj mimo dosiek, čo svet znamenajú. Je autorkou početných projektov, bola členkou redakcie knihy venovanej 30. výročiu založenia S KO S D e t van, Detvanovho bulletinu a Monografie Vo j l ov i ce. Bola aj pri zrode slovenskej redakcie TV Pančevo, k d e u rč i t ý čas pracovala ako novinárka. V posledných rokoch svojho života bola i aktívnou členkou výšivkárskej sekcie SKOS Detvan, tiež členkou a predsedníčkou Oltárneho krúžku žien vojlovického evanjelického cirkevného zboru. Kristína Gajanová bola skromná a obľúbená medzi členmi spolkov Sládkovič v Boľovciach a Detvan vo Vojlovici. Na svoje rodisko a tamojších ochotníkov ani po odchode z Boľoviec nezabudla a vďaka nej dva spolky nadviazali čulú spoluprácu poznačenú početnými stretnutiami. Kristína Gajanová bola pochovaná na vojlovickom cintoríne v utorok 14. júla. K hrobovému odpočinku ju okrem členov rodiny vyprevadili aj početní ochotníci z Vojlovice a Boľoviec a spoluobčania. Česť jej pamiatke. V. Hudec

Informačno-politický týždenník

1. časť tajničky

čuchom vodná Španielsko zistil rastlina vôňu

Ján priesečník rozkaz psovi Kollár priamok

zviera príbuzné ťave

druh športu hŕba, hromada ampérsekunda

spisovateľ Andrić grafická značka tónu

budova, príbytok púšťové zviera rádium

dobrá vlastnosť

solmizačná slabika ženský spevácky hlas predložka

zvýšený tón E

zostavovať sever

číslovka

sodík

2. časť tajničky

Čačak tona

AS HL DU ĽU silícium

zástup, masa druh tanca

opytovacie zámeno práca, tvorenie

školský sedadlo pre vtákov glgal tekutinu predložka odhadom dvojica priebeh života

pulz

Niš ženské meno Elena alt

nadšenie usporadúvať (nespráv.)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28 – VODOROVNE: krajanka, lopár, on, Ivan, tlo, nič, slon, yn, st, ks, Anton, a, l, dopis, Ah, ha, LS, body, pot, áre, trvá, tá, areál, hrdlička TAJNIČKA: JÁN LABÁTH Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu z 11. júla 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA ŠIRKOVÁ, Ul. 2. októbra č. 26, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

DROBNÝ OZNAM HĽADÁM pastiera (alebo manželský pár), ktorý by mal na starosti ovce na Čeneji. Zabezpečené ubytovanie, strava a plat podľa dohody. Kontakt telefón: 063/52-445. • KULTÚRA · OZNAMY •

• KULTÚRA · OZNAMY •

29 /4916/ 18. 7. 2020

Oznamy DROBNÝ OZNAM

Aký je u vás čas?

Anna Horvátová

ýtame sa, aký je u vás čas, či je zima, či sneží, fúka vetrisko, alebo sa vyčasilo, oteplil sa vzduch. V srbčine je samozrejmé opýtanie: Kakvo vreme nas očekuje? Je pravda, že sa srbské slovko vreme prekladá do slovenčiny ako čas, avšak nie v každom prípade je to aj vhodný termín. Čas je trvanie všetkého bytia a diania merané jednotkami: rokmi, dňami, hodinami, minútami, a je samozrejmé skonštatovať, ako ten čas letí, plynie, míňa sa. Ako i postupom času a po čase. Čas je drahý a možno ho výhodne využiť. Tráviť čas sa dá čítaním, písaním, či prežívať určitý čas čítaním, písaním. K tomu aj čas nevyužívať prospešne, účelne, čomu sa povie mrhať, mariť, strácať drahý čas. Alebo pánu bohu kradnúť čas, či leňošiť. Čas všetko ukáže je správny výrok na realitu časom sa všetko zistí. Nepriaznivý účinok dlhého trvania vyjadrujeme spojením zub času (zanechal stopy, vidieť zub času

na dome atď.). Známa je aj výpoveď, že sa časom na všetko zabúda – čas raní, čas hojí. Spojenie všetko do času vyjadruje pominuteľnosť veci, že sa všetko pominie. Pracovať možno po čase, nad čas. Známy nám je východoeurópsky, západoeurópsky čas. Aj letný čas, určovaný podľa posunutia hodín v letnom období dopredu, a zimný čas, určovaný podľa posunutia hodín v zimnom období dozadu. Spojením ťažké časy vyjadrujeme zlé, ťažké pomery a spojením psí čas zlé počasie. Na vyjadrenie poveternostných pomerov v slovenčine teda nepoužijeme slovko„čas“ ale počasie. Nie je ani „predpoveď času“, ale predpoveď počasia alebo správy o počasí. Počasie býva pekné, teplé, suché, slnečné, ale aj studené, zlé, drsné, škaredé. Keď nastane zmena počasia, prichádza k zlepšeniu alebo buď k zhoršeniu počasia. Následkom toho je nečas, teda zlé počasie. Spojením v čase i nečase vyjadrujeme za každého počasia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS118, NSU118, NSL118, NSO118 NS – VOJVODE STEPE, Nový Sad, Bulvár vojvode Stepe b. č., na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

BOLESTIVÁ SPOMIENKA na manžela, otca a starkého

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS119, NSU119, NSL119, NSO119 NS – KANALSKA (DANUBIUS) NOVÝ SAD, v Ul. kanalskej č. 1, na katastrálnej parcele číslo 4154/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

JÁNA KOLÁRA-KOCIHO Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSL05, NSO05 KOVILJ, KOVILJ Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSL05, NSO05 KOVILJ, Kovilj, v Ul. Đorđa Bešlina b. č. (za číslom 34), na katastrálnej parcele číslo 122, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júna 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-816/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1953 – 2019 z Petrovca

Cez rosu v očiach slza sa tlačí, po tvári nekonečne dlho páli. Len minútku s Tebou, to mi stačí, či len okamih krátky a ospalý. Tak hlavu do vankúša skrývam a prosím, prosím, prosím, nech sa mi o Tebe aspoň sníva.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Anna a synovia Miroslav a Branislav s rodinami • OZNAMY •

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Po dlhom a ťažkom boji so zákernou chorobou nás opustila naša milovaná a nenahraditeľná

KRISTÍNA GAJANOVÁ 1. 5. 1955 – 11. 7. 2020 z Vojlovice

Predobré srdce na svete sme mali, ktoré nám chcelo všetko dať. Po bolestiach, trápení neozve sa viac. Zmĺklo, stíchlo, unavené išlo už spať. Spomienku si zachovávajú navždy vďační: SKOS Detvan, cirkevný evanjelický zbor a MOMS Vojlovica

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S hlbokým žiaľom dňa 6. júla 2020 sme sa navždy rozlúčili s manželom, otcom a starým otcom

s manželom, otcom a dedom

JÁNOM PUCOVSKÝM

JAROSLAVOM BABIAKOM

1942 – 2020 z Petrovca

Poďakúvame sa pánovi farárovi za krásnu kázeň, pani kantorke za vybrané pesničky a všetkým tým, ktorí prišli vyprevadiť nášho zosnulého na jeho poslednú cestu a vyjadrili nám sústrasť. Zarmútená manželka a dcéry Vlasta a Jaroslava s rodinami • OZNAMY •

3. 8. 1934 – 1. 7. 2020 z Báčskeho Petrovca

Sú ľudia, ktorí nám v živote znamenajú viac ako ostatní. Preto je ťažšie naučiť sa žiť bez nich. Na Tvoju lásku a dobrotu zabudnúť nechcú a nemôžu Tvoji najmilší 29 /4916/ 18. 7. 2020

Oznamy TICHÁ SPOMIENKA na nášho starkého

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV spolužiačke

JÁN PUCOVSKÝ JOZEFA BOLDOCKÉHO

30. 10. 1942 – 6. 7. 2020 z Báčskeho Petrovca

JARMILE KÖNIGOVEJ

2001 – 2020 z Nového Sadu

5. 9. 1950 – 12. 7. 2020 z Báčskeho Petrovca

S Tebou sa lúčia susedovci: Semartonskovci, Ivičiakovci, Buzekovci a Tomićovci

Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach.

Spoločné chvíle a krásne spomienky zostanú navždy uchované v našich srdciach.

Tvoji najmilší

DROBNÉ OZNAMY PREDÁVAM osemmesačné bahnice plemena württemberg. Registrované s pedigree. Kontakt telefón: 063/52-445, Čenej. PREDÁVAM štrnásťmesačné barany plemena württemberg. Registrované s pedigree. Urobená analýza krvi na medivistu a kiu horúčku. Kontakt telefón: 063/52-445, Čenej.

Maturanti 4. a triedy petrovského gymnázia generácie 1968/69

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. júla 2020 bude 15 rokov, čo nie je s nami naša drahá matka, starká, sestra a tetuška

hlasludu.info www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

ZUZANKA STRACINSKÁ

rod. Labátová 15. 4. 1954 – 21. 7. 2005 – 21. 7. 2020 z Báčskeho Petrovca

JÁNOM PUCOVSKÝM 30. 10. 1942 – 6. 7. 2020 z Báčskeho Petrovca

Za lásku, dobrotu a obetavosť, za všetko krásne Ti ďakujeme. Navždy zostaneš s nami. S láskou a úctou: Brat Pavel s rodinou

syn Janko, sestra a synovec s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na otca a starého otca a mamu a starú mamu

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojím bratrancom

JÁNOM PETRÍKOM 3. 7. 1946 – 6. 7. 2020 z Kysáča

JÁNA BREZNÍKA

1. 9. 1931 – 10. 6. 2008 – 2020

KATARÍNU BREZNÍKOVÚ

rod. Feldyovú 15. 5. 1936 – 13. 7. 2015 – 2020 z Padiny

Roky prechádzajú a Vy nám aj ďalej veľmi chýbate. Chýba nám Vaša láska, dobrota, skromnosť a spravodlivosť. Pekné a trvalé spomienky si zachovávajú a navždy Vás vo svojich srdciach nosiť budú Vaši najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

S úctou si na Teba budeme spomínať. Odpočívaj v pokoji. Bratranec Ján Ďurovka so synmi Jánom a Štefanom a ich rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou mamou a starou mamou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNOU LEŠŤANOVOU

Odpočívaj v pokoji. Smútiaci syn Miroslav s manželkou Annou a vnuk Darko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 6. júla 2020 nás navždy opustil manžel, otec a starký

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 6. júla 2020 nás navždy opustil môj báči

JÁN PETRÍK

3. 7. 1946 – 6. 7. 2020 z Kysáča

Za všetko Ti ďakujem a nikdy na Teba nezabudnem. Synovec Juraj s manželkou Annou

• OZNAMY •

rod. Hricovej 19. 7. 1942 – 8. 7. 2020 zo Starej Pazovy

V tichosti zármutku nad Vaším odchodom s poslednou kyticou slov sa s Vami lúčia a v trvalej spomienke si Vás zachovajú

Na Tvoju obrovskú lásku a dobrotu si bude spomínať a trvalú spomienku zachovávať brat Ján Šaš s manželkou Katkou a deťmi Ivorom, Milanom, Andreou a Ivanou s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Janko a Svetluška Hlaváčovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 19. júla 2020 uplynie rok, čo nás navždy opustila moja manželka, matka a starká

JÁNOM PETRÍKOM

3. 7. 1946 – 6. 7. 2020 z Kysáča

Navždy nám budeš chýbať. Zarmútení: manželka Anna, syn Ján a vnúčatá Alexandra a Milan

ANNE LEŠŤANOVEJ

19. 7. 1942 – 8. 7. 2020 zo Starej Pazovy

JÁN PETRÍK

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná.

našej milej tete

ANNOU LEŠŤANOVOU

rod. Hricovou 19. 7. 1942 – 8. 7. 2020 zo Starej Pazovy

V týchto smutných časoch sa poďakúvame všetkým, ktorí nám vyjadrili sústrasť, boli v myšlienkach s nami a prišli sa s ňou rozlúčiť na jej poslednej ceste. Rozlúčiť sa s Tebou neznamená zabudnúť.

POSLEDNÉ ZBOHOM

s našou milovanou sestrou a tetou

ZUZANA MAGLOVSKÁ

3. 7. 1946 – 6. 7. 2020 z Kysáča

18. 10. 1929 – 19. 7. 2019 z Kulpína

Nikdy na Teba nezabudnem.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

Odpočívaj v pokoji. Po zosnulom bratovi Jurajovi manželka Mária

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s báčim

manžel Michal, dcéra Zuzana, vnučka Nada s rodinou a vnuk Zoran

SPOMIENKA

Dňa 19. júla 2020 uplynie päť rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec, starý otec a apko

JÁNOM PETRÍKOM

JÁN FILKO

3. 7. 1946 – 6. 7. 2020 z Kysáča

S úctou si na Teba bude spomínať

neter Mária Stojanovićová s rodinou

1934 – 2015 – 2020 z Kysáča

Tvoji najbližší, ktorí si s láskou na Teba spomínajú: manželka Anna, syn Ján a dcéra Anna Páliková s rodinami 29 /4916/ 18. 7. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 17. júla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) 10.30

11.00 11.30

21.00

Nedeľa 19. júla Zlatá brána, z roku 2018, 5. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota16.00, nedeľa 6.00)

Utorok 21. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka – TV Spomienky. Dokument nahraný roku 1979 v Laliti, zobrazujúci starodávny spôsob letného zberu obilia – tradičnú žatvu koscov a hrstiarok v poli, odvážanie snopov na kočoch, mlatbu starodávnou mláťačkou v dedine, ale aj hostinu s hudbou a tancom jej účastníkov znázorní film Krajcom chleba vonia. Na jeho nahrávanie pred viac ako štyrmi desaťročiami si zaspomínajú niektorí jeho aktéri. Vysielanie pre dedinu. V júlovom vydaní relácie pre dedinu budú uvedené dve reportáže zo sriemskeho festivalu klobás v Erdevíku a z osláv 262 rokov od príchodu Slovákov do Selenče. Záhradníci si pripomenú, ktoré práce treba urobiť v okrasnej záhrade v júli, a diváci sa dozvedia i to, v ktorej dedine v Báčke zarodili banány.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 19. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 22. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 17. júla – Invázia Sobota 18. júla – Láska prvej triedy Pondelok 20. júla – Liečiteľka 1 Utorok 21. júla – Liečiteľka 2 Streda 22. júla – Smrtiaci vírus Štvrtok 23. júla – Žoldnier spravodlivosti

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 19. júla Film: Malý princ Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Bleskový muž Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 19. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Modernizácia základnej školy v Padine pokračuje Skončil sa turnaj v malom futbale v Kovačici Utorok 21. júla 16.00 O Chudobnom Rómeu v Kovačici Divadelné predstavenie: Ktosi je za dverami Kreslený film: Kačka z obrovského vajca Piatok 24. júla 16.00 Film: Jánošík Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

DRUHÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS VO VRBARE

Hrali dva tímy MLADOSŤ – FRUŠKOGORAC 3 : 1 (2 : 1)

Samuel Medveď

ladosť zohrala aj ďalší prípravný zápas doma vo Vrbare. Súperom jej bolo mužstvo zo Sriemskej Kamenice, ktoré trénuje bývalý hráč a tréner Petrovčanov, profesor Svetozar Mijin. Mužstvo modrých aj tentoraz viedol pomocník trénera Vladimira Karakaša Milan Đukić, keďže sa šéftréner zotavuje po zápale pľúc. Diváci videli na zápase množstvo šancí. Mladosť dominovala na ihrisku. Domáci hráči mali v nohách i viac sily. Hneď v úvode bolo vidieť, že navrátilec pravdepodobne zostane vo Vrbare, Petar Mrđan bude pilierom na hrote petrovských modrých. V 12. min.

Mladosť prostredníctvom Ivetića zahrala voľný kop, v trestnom území Fruškogorca dobre reagoval Šproch a bolo 1 : 0. Predtým tento záložník mieril do žrde. Potom Ožvát sprava dobre zacentroval, no na opačnej strane Zagorčić zameškal. Predtým dobre zo stredu triafal i Stojaković (do Mladosti prišiel z B. Jarku) a Mrđan spoza šestnástky nastrelil žrď. V 39. min. Sriemskokameničania vyrovnali na 1 : 1. Bol to pekný gól zblízka strelou pod brvno. No na prestávku sa predsa odišlo s gólovým náskokom domácich, a to vďaka gólu obrancu Darka Babiaka. V druhom polčase Mladosť vystriedala celú jedenástku. Đukić skúšal hráčov, ktorí do Petrovca prišli na previerku, a medzi nimi bol aj brankár Jenjić, obranca Šobot... V mužstve sa zjavil i Plavšić,

Načal sieť Fruškogorca: Vlastislav Šproch (v popredí v modrom)

o ktorom sa ešte pravdepodobne nevie, či zostane. Hral aj Aljoša Zorić, ktorý v minulosti istý čas bol v Petrovci. Aj v druhej časti domáci mali množstvo šancí. Jediný gól v 52. min. Mladosť dosiahla prostredníctvom Zagorčića. Potom Plavšić strelil do brvna, dobre z diaľky kopali Leškov a Zbućnović. Na tomto zápase zo súkromných dôvodov chýbali

DRUHÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V HLOŽANOCH

Padli aj Palančania BUDÚCNOSŤ – KRILA KRAJINE 1 : 0 (0 : 0)

Ján Murtín

j v druhom prípravnom zápase zverenci trénera Budúcnosti Zlatka Hrubíka vyšli ako víťazi. Okolo 250 divákov, mnohí prišli z Báčskej Palanky a Čelareva, bolo svedkami pekného futbalu, hoci sa víťaz nevedel doslova do posledného hvizdu veľmi dobrého rozhodcu Ľudovíta Dudka. Oslabené domáce mužstvo bez účasti Đumića, Huďana a Kolára lepšie začalo, stále útočilo a prvú obrovskú šancu v 5. min. nevyužil naladený Leđanac, keď po prihrávke Katiaka jeho strela tesne minula cieľ. Potom sa brankár Palančanov Dražić blysol a efektne zneškodnil nebezpečné pokusy Carića a Leđanca, aby ka• ŠPORT •

nonier Čipkár hneď nato dvakrát strieľal vedľa brány. Vo finiši polčasu sa zobudili aj hostia, no v domácej obrane panovali bezchybní Horvát, Popović a najmä pozorný Pagáč, ktorý včasným vybehávaním z brány chytal odcentrované lopty a zachoval si čisté konto. V druhom polčase tréner mužstva Krila Krajine Beljanski vymenil väčšinu hráčov, takže táto časť hry prebiehala v znamení vojvodinského ligistu z Báčskej Palanky. Hráči hostí neustále obliehali bránu domácich, no obrana Budúcnosti výborne odolávala. Strely z diaľky boli ľahkou korisťou koncentrovaného Pagáča. Krajšie šance si predsa vytvorili domáci z protiútokov, po dobrých prihrávkach Bučík, Ljubičić a Katiak boli blízko, aby sa zapísali medzi strelcov, ale sa im to nepodarilo. Obetaví stopéri Palančanov ako-

Zachoval čisté konto: brankár Milan Pagáč (Budúcnosť Hložany)

-tak blokovali Čipkára a Leđanca. Palančania boli najbližšie k presadeniu sa v 73. min., ale výborný Popović vykopol loptu z bránkovej čiary. Rozhodujúci moment potom prišiel v 87. min., keď mladučkí Kriška, Martin Zahorec (nemá ešte ani 15 rokov!) a Krasnec vytvorili tlak na stopérov súpera. Krasnec odňal loptu

Kaňa, veterán Rupar a nehrali ani mladí Savić a Petej. MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Stamenković, Fábry, Šproch, Beronja, Mrđan, Ožvát, Stojaković, Ivetić, Zagorčić; striedali: Jenjić, Šobot, Pejak, Kobilarov, Zorić, Čiep, Jakuš, Dokić, Leškov, Zbućnović, Plavšić Foto: J. Pucovský

hráčovi mužstva Krila Krajine, vrátil ju Glišićovi, ktorý vysunul do voľného priestoru Leđanca, skúsený hložiansky kanonier bol rýchlejší od svojho strážcu a pekným oblúčikom prehodil výborného brankára – 1 : 0. V posledných troch minútach a rovnako dlho nadstavenom čase hostia zatlačili domácich do trestného územia, ale sa obrana Budúcnosti úspešne a hrdinsky obránila. V zápale bojovnosti hráči niekedy aj preháňali, takže rozhodca Dudok, ktorý ukážkovo viedol zápas v každom mužstve, žltými kartami potrestal po troch hráčov. Škvrnou na tomto zápase je ťažšie zranenie domáceho obrancu Jakuša, ktorý sa stal terčom zákerného zákroku nepozorného Palančana. BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Jakuš (Krasnec), Fábry (Ljubičić), Radomirović, Horvát (Viktor Zahorec), Popović, Katiak (Martin Zahorec), Molnár (Bučík), Čipkár (Kriška), Carić (Glišić), Leđanac Foto: J. Pucovský

29 /4916/ 18. 7. 2020

Šport STAROPAZOVSKÍ HÁDZANÁRI UŽ DÁVNO PRERUŠILI ČINNOSŤ (7)

Bez strechy nad hlavou postúpili do republikovej súťaže. Pôsobilo aj mužstvo žien a ich

v halách. Tak sa dočasne ocitli v športovej hale, ale keď tam mon-

priniesli vzácne uznania. KK Front sa snažil usporiadať

Matej Bzovský

ádzaná bola roky veľmi obľúbená hra medzi pazovskou mládežou rovnako Srbov a Slovákov, chlapcov a dievčat. Pred šesťdesiatimi rokmi vznikol Hádzanársky klub Jednota, neskoršie ho preme-

Karatisti a karatistky pazovského KK Front

Jaroslav Baláž bol aj futbalovým rozhodcom

novali na Jednota – Lifam. Vďaka usilovnosti, ale aj talentu zaznamenávali pozoruhodné výsledky, keďže z obecnej ligy

trénerom bol Jaroslav Baláž-Gero, ktorý predtým hrával v prvom mužstve a potom prebral úlohu trénera ženského družstva. Tento všestranný športovec sa neskoršie stal futbalovým rozhodcom, prednedávnom oslávil 50. výročie s píšťalkou v ruke a teraz je kontrolórom v Sriemskej lige. Hádzanári boli vskutku bezdomovci, pravda, vybudovali si dve ihriská na otvorenom priestore, ale prísne predpisy žiadali, aby sa majstrovské zápasy hrali výlučne pod strechou,

Nútená rozlúčka; stoja zľava: tréner Rabata, Banovački, Avramović, Domoni, Hadrík, Baláž, Jovišević, Lakatoš, predseda Sontić. V drepe zľava: Prodanović, Veselinović, Pešut, Ivančević, Hric

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tovali tribúny pre oslavu 200. výročia prisťahovania Slovákov na sriemske územie, pre ich nástupy v stiesnenej sále nebolo už miesta. Túlali sa, hľadali si miesto pod strechou a keď to nenašli, vskutku sa rozišli. Škoda pre v tom čase talentovaných hádzanárov, medzi ktorými z radov Slovákov boli okrem Jaroslava Baláža aj Matej Hadrík, Pavel Šarkézy, Miroslav Podlavický, Jaroslav Litavský-Didi, Martin Ľauko, Michal Lakatoš, Martin Domoni, Štefan Žiga, Martin Dolinaj, Ján Turan-Role, Ján Hric a Šimon Šípka. KARATISTI MEDZI NAJPOČETNEJŠÍMI Prvý karate klub za skromných podmienok v Starej Pazove vznikol roku 1969. Odvtedy tento klub, ktorému dali meno Front, získaval čoraz väčšiu priazeň mladých, hlavne detí, ktorí so svojimi štyrmi učiteľmi zvládli techniku, zručnosť, bojovnosť na tatami. Činnosť tohto klubu sa rýchlo rozprúdila, teraz je v ňom viac ako 40 členov, ktorí z roka na rok zaznamenávajú výnimočné výsledky na početných masových súťažiach vo Vojvodine a v celom Srbsku. Jednotlivci sa zúčastnili aj na balkánskych a európskych prehliadkach, odkiaľ

aj Trofej Stará Pazova za pomoci obce a podpory Karate zväzu Vojvodiny pri príležitosti 51. výročia svojho jestvovania. Na tejto súťaži bolo 150 účastníkov z dvadsiatich klubov. V klube vlád-

Nechýbajú mladé karate nádeje

ne opravdivý športový duch. Popri výsledkoch uprednostňujú priateľstvo a kamarátenie mladých, a preto tento klub, v ktorom je dosť nadšencov z radu starších, amatérov a opravdivých entuziastov, ktorí zriekaním venujú veľkú pozornosť výchove mladých pokolení s podporou rodičov. • ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA POSTÚPILI ADMINISTRATÍVNYM ROZHODNUTÍM

Keď nemohli na trávniku... M. Bzovský

holigovom stupni, neskoršie aj vo veľmi kvalitnej Srbskej lige – severnej skupine. Situácia však v tom pre tunajší futbal známom období bola iná. Jednota mala silné mužstvá, v ktorých hrali aj viacerí domáci hráči.

Vojvodinskej lige s ôsmimi bodmi(!), kým Agrounija z Inđije ako inulý utorok medzi predposledná mala 24 bodov a staropazovskými futtiež musela zostúpiť do Novobalovými fanúšikmi už sadsko-sriemskej ligy. Agilné a v predpoludňajších hodinách autoritatívne vedenie voľakeodznela príliš radostná sprádajšieho Obecného futbalovéva – z kancelárie Futbalového ho zväzu v Starej Pazove vtedy zväzu Vojvodiny oznámili, že podalo žiadosť predsedníctvu RENOMOVANÍ SÚPERI sa Jednota stala členom Srbskej Terajšie zloženie republikovej Futbalového zväzu Vojvodiny, ligy – sku- ligy vo Vojvodine má renomovaaby sa liga rozšírila na 18 klubov. pina Vojvo- né kluby zo Sombora, Pančeva, To sa aj prijalo, a tak si Jednota dina. Počet Bečeja, Zreňaninu, Subotice, vďaka papierom zachovala stačlenov aj Vršca a iných miest, takže kontus člena, práve ako i susedia v tejto lige kurencia bude ozaj silná. Zodz Inđije, ktorí v nasledujúcom d o č a s n e povednosť vedenia Jednoty ročníku 1982/83 ospravedlnili zvýšili na je skutočne veľká, lebo treba získanú dôveru, ale neschopd v a d s a ť , ospravedlniť dôveru získanú od nému vedeniu Jednoty, ktoré ale už v patričných futbalových orgánov nemalo ani podporu obecných s e z ó n e Vojvodiny. Tejto skutočnosti sú si orgánov, to nevyšlo. 2021/22 znova v nej bude hrať vedomí aj členovia správnej rady „Budeme sa usilovať, aby sa šestnásť klubov, a preto do niž- v čele s predsedom Draganom taká situácia nezopakovala,“ tvršieho stupňa zostúpi najmenej Đurićom a jeho pravou rukou dí predseda Đurić. „Získanú dôšesť tímov. Treba predveru a možno i pekný darček sa pripomenúť, že sa k našej storočnici nesmieme Jednota po prerušení zanedbať a len potvrdiť, že jarných majstrovstiev sme si zaslúžili aj takýmto, vo Vojvodinskej lige – možno nepopulárnym spôjužnej skupine ocitla sobom zabezpečiť miesto v na siedmom mieste silnej Srbskej lige – skupina so žiadnymi výhľadmi Vojvodina. Povinností je veľa, na postup. Počas tejto treba vytvoriť oveľa silnejšie nešťastnej koronavímužstvo, aby sme sa nezarusovej pandémie len hanbili a o rok nevrátili na potajomky sa zjavili staré pozície. Očakávame aj správy, že sa takmer pomoc obecných orgánov, všetky ligy rozšíria, od ktorá ináč doteraz vystala superligovej až po tie na poli finančnej stabilizánajnižšie, a zároveň cie klubu, výstavby nového nikto nezostúpi. štadióna, alebo kompletnej Získané vízum o porekonštrukcie terajšieho v stupe, i keď za zeleným strede mesta. Niečo sa nám stolom, v radoch Jedteraz vrátilo, podpora nevynoty prinieslo uspo- V Srbskej lige – skupina Vojvodina sa očakáva plná tribúna fanúšikov Jednoty stala vzhľadom na skutočkojenie, lebo sa klub nosť, že toto naše prostredie vrátil tam, kde mu je už dáv- Svetozarom Simićom, ktorí oča- čiť a či bude nadostač peňazí, dosť prispelo k výstavbe monejšie miesto. To sa to Pazovča- kávajú veľkú podporu ďalších treba predsa počkať. V terajšej derného Futbalového strediska nom doteraz nedarilo zhodou futbalových činiteľov v meste, situácii s väčšími finančnými pro- FZ Srbska, takže sa naše mesto nešťastných okolností, ale aj zvlášť miestnych a obecných striedkami sa nemôže počítať, ocitlo na futbalovej mape Euvyskytnutými neregulárnymi štruktúr. iba ak sa zjavia sponzori, lebo rópy. Nechcem v tejto chvíli udalosťami a výsledkami na Ruku na srdce infraštruktúra prostriedky z tzv. športového veľa sľubovať, lebo je pred nami trávnikoch. Pravda, terajšie zlo- na štadióne Jednoty nevyhovuje dinára na tieto účely nepostačia. obrovská robota, jedine verím, ženie ligy nebude ako voľakedy, požiadavkám, resp. pravidlám MOŽNO JE TO DARČEK? že v snahe nebudeme osamelí, keď v nej pôsobili mužstvá z súťaže. Roboty je skutočne veľa A tak sa dnešná situácia o pomôžu nám dobromyseľní väčších a futbalovo známych a či sa urobí iba rekonštrukcia postupe zopakovala odvte- ľudia. Treba zotrvať a vydržať, vojvodinských miest. Zvlášť v terajšej hracej plochy, alebo sa dy, keď sa Jednota v sezóne aby naša Jednota nehrala v tejto období, keď sa Jednota ocitla podľa dávnejších náznakov šta- 1981/82 presvedčivo ocitla na lige iba jednu sezónu!“ aj v 3. zóne, ktorá bola na dru- dión presťahuje na iné miesto, poslednom mieste vo vtedajšej

• ŠPORT •

zatiaľ nad tým visí veľký otáznik. Veľa sa sľubovalo, ale sa málo urobilo, no predsa sa očakáva, že Obec Stará Pazova prinesie v tejto situácii rýchle rozhodnutia. Keď ide o finančnú pomoc, táto podpora asi nevystane. Nemalým problémom bude posilnenie hráčskeho kádra. Z klubu odišiel Danilo Živanović, čo je najväčšia strata. V mužstve sú hlavne mladší hráči, niektorí aj z minulej zostavy, ale väčšina nemôže nastupovať v novej, oveľa silnejšej súťaži. Odhady sú, že Jednota potrebuje najmenej 5 – 6 kvalitných hráčov pre oveľa silnejší tím, ktorý bude môcť úspešne čeliť silným súperom v tejto, za zeleným stolom „vybojovanej“ lige. Hráči sa už ponúkajú, záväzné zmluvy pre ich štipendiá treba rýchlo ukon-

29 /4916/ 18. 7. 2020

Šport NAD ZAŽLTNUTOU FOTOGRAFIOU Z ROKU 1951

Laliťania s Bobekom Juraj Pucovský

port a najmä futbal je v rámci programu Slovenských národných slávností v Petrovci vždy neodmysliteľnou zložkou. Kedysi sa početné obecenstvo nadchýnalo zápasmi medzi našimi klubmi, ale ústredné miesto vždy patrilo domácej Mladosti. Dejiny nám hovoria, že na Slávnostiach hosťovali belehradské veľkokluby Partizan a Crvena zvezda, viackrát novosadská Vojvodina, Pobeda z Prilepu, ale aj niektoré tímy zo Slovenska, predovšetkým trnavský Spartak. Záverečný športový program Slávností vo Vrbare v roku 1951 bol v pondelok 6. augusta. V hlavnom zápase sa Mladosť stretla s mužstvom belehradského Partizana. Slávne mužstvo v čele s ešte slávnejšou futbalovou hviezdou Stjepanom Bobekom do Petrovca pricestovalo priamo zo Subotice, kde deň predtým podľahlo v majstrovskom zápase domácemu Spartaku 1 : 2. Naše noviny obsiahly riport z futbalovej slávnosti vo Vrbare začali takto: Za búrlivého jasotu obecenstva mužstvá sa sudcovi Terzinovi predstavili v najlepších zostavách. MLADOSŤ: Privratský, Benka IV., Kolár II., Máľach, Tkáč, Sabo (Častven), Benka II., Kolár I., Benka III., Fekete, Hataľa (Sabo). PARTIZAN: Šoštarić (Ruman), Lazarević, Čolić, Čajkovski, Belin, Jakovetić, Valok (Bogojevac), Vorgić (Bobek), Bobek (Valok), Atanacković, Herceg. VÝMENA VLAJOK A POZDRAVY Pred začiatkom zápasu si mužstvá vymenili vlajky, potom hostí pozdravil predseda Mladosti Š. Denďúr, ktorý vyjadril radosť nad tým, že „môžeme privítať preslávené mužstvo práve na tradičnom sviatku nás Slovákov“. V mene Partizana sa poďakoval vodca Vujović, ktorý povedal: „Nesmierne nás teší, že sme vás mohli navštíviť práve dnes, že vám môžeme takto priamo, nachádzajúc sa medzi

www.hl.rs

vami, preniesť vrelé pozdravy správy, hráčov a celého členstva Partizana. My považujeme, že v takomto zápase a v takejto príležitosti výsledok zápasu nie je dôležitý. Najdôležitejšie je športové priateľstvo, ktoré nás viaže, takže toto stretnutie má byť manifestáciou toho priateľstva, bez ohľadu na rozdiel v daných góloch. Jedno je najhlavnejšie,

čanov boli Atanacković 3, Vorgić, Bobek a Herceg. Dobre je vedieť, že vtedy v mužstve Partizana zahrali až desiati futbalisti, ktorí si dovtedy obliekali dres štátnej reprezentácie Juhoslávie. Mladosť na tomto nezabudnuteľnom zápase podala jeden z najlepších výkonov a dosiahla o gól lepší výsledok od C. zvezdy, ktorú

Milá spomienka pre potomkov týchto Laliťanov spoza starej tribúny a vedľa bazéna v petrovskej Vrbare. Stoja zľava: Michal Demiter-Štibran, Stjepan Bobek, Ján Turčan-Janík, Michal Brtka. V drepe zľava: Michal Terek a Michal Demiter-Maliar.

a to, že niet rozdielu v láske, ktorú zachovávame voči našej socialistickej vlasti tak vy, ako aj my. Prajeme vám mnoho úspechov v ďalšej práci a gratulujeme k vášmu dnešnému sviatku, poďakúvame sa za teplý prívet a pohostenie, ktoré sme pocítili od prvého okamihu a teraz spolu s vami prežívame vaše nadšenie.“ Musíme uznať, že sa najmä vtedy často nenaskytla príležitosť naživo vidieť takých hráčov, akými boli Bobek, Čajkovski, Valok, Šoštarić, Belin, Atanacković, Čolić, Lazarević, Herceg... Zápas Mladosť – Partizan sa skončil výsledkom 2 : 6 (1 : 2). Góly za Petrovčanov dali Ondrej Kolár a Sabo. Strelci za Belehrad-

Informačno-politický týždenník

v tých majstrovstvách najväčší rival Partizan zvalcoval výsledkom 6 : 1?! Stjepan Bobek po zápase vyhlásil, že „im Mladosť bola nebezpečným súperom, a napokon vyzdvihol, že viacerí Petrovčania, menovite Tkáč, Kolár I., Benka III. a Máľach, sú ŽIJE IBA MARKO VALOK? Nemáme údaje a ťažko to aj zistiť, či okrem Marka Valoka, neskoršie trénera vo viacerých kluboch, je ešte niekto živý z futbalistov oboch mužstiev, ktorí vtedy hrali vo Vrbare. Chýrečný kanonier Belehradčanov M. Valok 5. marca 2020 oslávil 93. narodeniny!

veľmi kvalitní futbalisti“! DAROVALI PENIAZE A LOPTU Počas svojho prvého hosťovania v Petrovci na SNS vedenie FK Partizan vykonalo pekné gesto: slávnosťovému výboru venovalo 15 000 dinárov a FK Mladosť novú anglickú loptu. Medzi početnými divákmi vo Vrbare bola aj skupina Laliťanov, horlivých fanúšikov FK Partizan. Do petrovskej Vrbary prišli na motocykloch poľnými cestami cez Pivnicu a Silbaš. Zbožňovatelia Stjepana Bobeka a jeho spoluhráčov využili príležitosť vyfotografovať sa s legendou nášho futbalu, o čom si pred niekoľkými rokmi lalitský obchodník Ján Turčan-Janík zaspomínal takto: „Videli sme Bobeka, keď sa po zápase slnil na latkových ležadlách namontovaných okolo bazéna vo Vrbare. Nepamätám sa, už ani kto z nás pristúpil k nemu a poprosil ho, aby si s nami zastal pred fotoobjektív nášho kamaráta Michala Valenta-Plástara, známeho lalitského fotografa. Bobek bol vždy džentlmen, tak na ihrisku, ako aj mimo neho, a s radosťou vyhovel našej žiadosti. Ešte sme si potom neskoršie s ním a Zlatkom Čajkovskim, ktorý v Petrovci prvý raz zahral po zranení, zažartovali, ako sa to mohlo stať, že prehrali v Subotici. Uznám, že mňa ako horlivého fanúšika ten neúspech veľmi škrel.“ Tak to bolo na Slávnostiach v Petrovci takmer pred 69 rokmi. Pravdaže, roky ubehli, akoby človek dlaňou o dlaň plesol. Túto udalosť, keď Partizan so slávnym Stjepanom Bobekom hral na Slávnostiach v Petrovci, pripomína iba zažltnutá fotografia a Janíkove spomienky na stretnutie s futbalistami a klubom, ktorému tak horlivo nadŕžal. Žiaľ, nikto z chlapov na fotke už nežije! Posledný do večnosti odišiel práve Stjepan Bobek, kde sa, veríme, stretol so svojimi zbožňovateľmi z Lalite, s ktorými ho viazala tá magická hra – futbal.

• ŠPORT •

DNEŠNÝ DIVÁK CHCE POHODLIE, BEZPEČNOSŤ, KOMFORT...

Z ruín k moderným štadiónom Olympiou, mostarským Veležom, Mariborom..., dobre známymi mužstvami starším milovníkom futbalu. Vtedy sa na neveľkom štadióne, ktorý mal iba jednu tribúnu od hlavnej ulice, bez Juraj Pucovský žiadnych sedadiel od hlavnej ulice, málokedy zoskupilo menej ako nešný divák, fanúšik v sledovaní zápasu 7 000 – 8000. Zápas hociktorého športu, chce mať z toho Crvenka – Partizan 0 : 1 radosť, pohodlie, bezpečnosť a komsledovalo až 12 000 difort. Tak je to na futbalových štadiónoch, ako vákov, podobne bolo aj v športových halách, kde sa hrá basketbal, aj vtedy, keď hosťovalo hádzaná, volejbal... záhrebské Dinamo 2 : Písať o veľkolepých futbalových štadiónoch 6, splitský Hajduk 1 : 1, v celej Európe a vo svete je celkom zbytočné. Crvena zvezda 1 : 0... Na nich má každý návštevník všetko to, čo sme Crvenka svoj najväčší v prvej vete spomenuli. Vzťahuje sa to najmä úspech dosiahla najna najvyvinutejšie krajiny a najvyspelejšie futviac za finančnej podbalové súťaže v Anglicku, Nemecku, Taliansku, pory cukrovaru. Žiaľ, Španielsku, vo Francúzsku, v Holandsku, Belpo roku dedinský klub gicku, Rusku, Brazílii, Argentíne ... Škoda len, že vypadol do Druhej ligy, tieto veľkolepé objekty teraz zívajú prázdnotou, potom klesal stále o lebo pre nebezpečný koronavírus ich brány stupienok nižšie, aby sú zamknuté a futbal sa hrá bez prítomnosti zakončil v najnižšej tých, pre ktorých je pred stáročiami vymyslený. lige. Naposledy sa aj Chceme tu niečo povedať o dobre známej vďaka ťažkej hmotnej, situácii v našej krajine. U nás sú sotva dvaZ tejto dnes zruinovanej tribúny a z okolia ihriska zápas Crvenka tiež kádrovej situácii, -tri objekty, ktoré vyhovujú takmer všetkým – Partizan 0 : 1 v sezóne 1970/71 sledovalo 12 000 divákov hádam najviac nezáujpožiadavkám UEFA, aby sa mohli hrať zápasy mu prostredia, predsa európskych súťaží. Pravdaže, ide o Štadión U nás sa všetko stáva podľa toho známeho: prebojoval do Vojvodinskej ligy – severnej Rajka Mitića, na ktorom hrá aktuálny majster Srbska Crvena zvezda, niekoľko sto metrov Kto má peniaze, opravuje staré, buduje nové, skupiny. FK Crvenka dnes živorí na zruinovanom ďalej vzdialený podobný objekt FK Partizan. a kto nemá, pôsobí v zruinovanom priestore. štadióne, kde zaznamenal neslávny rekord – iba Do tretice je tu aj štadión Karađorđe v Novom V posledných rokoch je vari najsmutnejším 37 divákov na zápase s turijským FK Mladost. Celkom opačný príklad je dedinka AdorSade, síce so skromnejšími podmienkami, príkladom FK Crvenka, klub založený pred 101 na ktorom hráva tohtoročný nositeľ Pohára rokmi ako CSK, premenovaný na FK Spartak, jan, v Obci Kanjiža, v ktorej žije sotva 1 128 Srbska FK Vojvodina, ale aj druhý novosadský a po fúzii s domácim Jedinstvom v roku 1962 obyvateľov (údaj podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002). Tamojší FK Tisa už niekoľko rokov superligista Proleter, občas báčskopalanská až dodnes nesie meno svojej dediny. FK Crvenka je známy tým, že si od založenia úspešne hrá vo Vojvodinskej lige – severnej Bačka, subotický Spartak a Kabel. skupine a takmer vždy je medzi prvými piatimi v tabuľke. Nároky malého dedinského klubu, ktorý úspešne vedie predseda Csaba Borsos, z roka na rok rastú. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že sa v Adorjane pustili do výstavby nového štadióna so šatňami, pokrytou tribúnou, krásnym trávnikom, Momentka zo zápasu Tisa – Radnički 1912 na starom deDomáci futbalisti a ich súperi na novom štadióne ktorý nebude pod vodinskom ihrisku v dedinke Adorjan budú mať výborné podmienky na hru dou, keď sa zvýši hladina vody v rieke Tise. Staručké a rozpadajúce sa štadióny v našej kliesnil cestu čoraz vyššie, aby po dlhých rokoch Značnú finančnú pomoc na tie účely FK Tisa krajine na všetkých úrovniach, od najnižších v Druhej lige v sezóne 1970/71 zahral v Prvej dostal z Maďarska, vytvoril veľmi silné mužstvo súťaží až po Superligu Srbska, priam prahnú lige SFR Juhoslávie. Bola to vtedy najväčšia a už od jesene možno očakávať, že sa pokúsi po mimoriadne potrebnej rekonštrukcii alebo senzácia v našom futbale, keď klub z dediny, o postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina?! výstavbe celkom nových objektov. V posledných ktorá mala sotva o niečo viac ako 10 000 obyva- Nebolo by to žiadnym prekvapením, najmä rokoch Futbalový zväz Srbska za pomoci štátu, teľov, hral s C. zvezdou, Partizanom, splitským nie pre tých, ktorí dobre poznajú pomery vo niekde aj lokálnych samospráv, sa snaží urobiť Hajdukom (vtedajším majstrom), záhrebským vojvodinskom futbale. čím viac na tomto pláne, ale je to ešte stále Dinamom, novosadskou Vojvodinou, SarajeSnímky: autor, M. Mitrović a FK Tisa ďaleko od európskych či svetových noriem. vom, sarajevským Željezničarom, ľubľanskou

Niekoľko vynovených štadiónov hlavne niže Belehradu, pričom sa vo Vojvodine najviac urobilo v Subotici, Báčskej Palanke, naposledy aj v Zreňanine na objekte už dlhší čas zaniknutého FK Proleter...

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Novom Sade Mgr. Vladimír Obšust, farár novosadský

ový Sad je hlavným mestom Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a druhým najväčším mestom Srbska. Novodobé dejiny mesta sa začínajú písať až po odsune Turkov v roku 1678. V roku 1748 bol Nový Sad povýšený na slobodné kráľovské mesto. Najväčší rozmach mesto zažilo v druhej polovici 19. storočia. Rok príchodu Slovákov do mesta nie je známy – pravdepodobne prichádzali v období rokov 1770 – 1780. Druhá početná vlna slovenských prisťahovalcov bola zaznamenaná po roku 1890. Začiatky cirkevného zboru siahajú do začiatku 19. storočia. Prvým farárom bol Juraj Tešéni. Do tohto zboru patrili aj nemeckí evanjelici. Z tohto spolužitia vznikali nedorozumenia. Nemeckí evanjelici sa organizačne osamostatnili a založili si vlastný cirkevný zbor, kostol však bol spoločný pre slovenských a nemeckých evanjelikov. V revolučných rokoch – roku 1848 zhorel takmer celý Nový Sad a zhorela aj evanjelická modlitebňa a fara spolu so všetkými cirkevnými dokumentmi. V roku 1871 bol postavený dnešný kostol a fara, dnes takzvaná Stará fara. Na stavbe kostola sa podieľali Slováci a Nemci. V rámci pôsobenia v Novom Sade (1819 – 1833) post dozorcu zastával Pavel Jozef Šafárik. V druhej svetovej vojne počas maďarskej okupácie Nového Sadu sa služby Božie konali aj v maďarskej reči. V tomto období slovenský farár v Novom Sade bol

Igor Branislav Štefánik. Po skončení vojny museli opustiť Nový Sad nemecký a maďarský farár, ktorí údajne zborový archív odniesli do Nemecka. Prvým farárom po vojne bol Juraj Struhárik, ktorý sa v roku 1957 stal biskupom. Po druhej svetovej vojne sa do Nového Sadu z celej Vojvodiny prisťahovalo veľa Slovákov. V živote cirkevného zboru veľkú zmenu prinieslo presídlenie ústredia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii z B. Petrovca v roku 1957 do Nového Sadu. V roku 1964 sa začalo s výstavbou trojposchodovej budovy Evanjelického ústredia, neskôr premenovaného na Biskupský úrad, v ktorej svoje miestnosti má aj cirkevný zbor. Stará fara bola daná do užívania Slovenskému spolku Pavla Jozefa Šafárika. Tento cirkevný zbor vyvíja svoju činnosť v špecifických mestských podmienkach a tvorí necelé jedno percento z celkového počtu obyvateľov Nového Sadu. Preto sa novosadský cirkevný zbor, Slovenský spolok P. J. Šafárika, matičiari a iné slovenské asociácie (organizácie) novosadských Slovákov integrujú, a tak sa snažia odolať asimilačným trendom. Tento integračný proces má svoju kontinuitu.

Novosadský evanjelický kostol je stavaný v prechodnom období z baroku na klasicizmus. Barokový oltár je drevený, s bohatou ornamentikou. Tento kostol má jedinečný umelecký unikát – sú to dve sklenené vitráže v oltárnom priestore, ktoré sú prednedávnom reštaurované. Dostatok finančných prostriedkov umožnil urobiť v roku 1997 generálnu opravu kostola. Zbor totiž vlastní 133 k. j. obrábateľnej pôdy. Neskoršie je na kostole vynovená pestrá fasáda a realizovaná je aj čiastočná stavebná adaptácia na Starej fare. Vedenie zboru, spevokol a krúžok žien zveľaďujú duchovnú aktivitu v cirkevnom zbore aj napriek komunikačným a asimilačným bariéram, ktoré komplikujú zborovú činnosť. Po vojne okrem biskupov – Juraja Struhárika a Andreja Berediho v novosadskom zbore funkciu zborového farára administračne konali farári Milan Štrba a Ondrej Peťkovský. Predposledný zvolený zborový farár bol Pavel Andrášik a po ňom bol zvolený a inštalovaný farár Vladimír Obšust, ktorý pôsobí v zbore od roku 1994 dodnes.