Hlas ľudu 30/2020 by NVU Hlas ľudu

Mgr. Jaroslav Javorník, PhD.

Nový biskup SEAVC

s rodinou

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

25. 7. 2020 | 30 /4917/

Uzávierka čísla: 22. 7. 2020

Dňa 14. júla 2020 slávna Synoda Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku zverejnila výsledky volieb a oficiálne za 7. biskupa SEAVC zvolila Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD. Sedmička je ináč šťastné číslo vo viere ľudstva. Podľa Hansa Biedermanna znamená vytrvalosť, analytickosť, tajomstvo a múdrosť. Sú to základné vlastnosti, ktoré sa pripisujú symbolike čísla sedem. V ňom vidíme vznešené oblasti existencie, pevnú vieru. Číslo sedem je prítomné vo všetkých svetových civilizáciách a vierovyznaniach. Preto mu želáme veľa úspechov vo vedení SEAVC. M. Benka Foto: z archívu J. Javorníka

Po neistej situácii predsa v Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci od septembra okrem už zaužívaných odborov budú dve triedy všeobecného odboru s vyučovacím jazykom slovenským, čo pri sumovaní výsledkov zápisu s potešením konštatovala riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská. A. Horvátová Foto: z archívu gymnázia

Modeling bol pre Jelenu Lukićovú z Kovačice správnym rozhodnutím v jednej etape jej života. Pomohol jej, aby dnes niečo z toho využila v práci s deťmi v rámci Kreatívneho štúdia Ahiles. V ňom zoskupuje deti, ktoré majú určité záujmy a talenty, a je to miesto, kde sa môžu naučiť herectvu, modelingu, vystúpeniu vo verejnosti, ale aj základom sochárstva, výroby umeleckých predmetov, ručných prác a spevu. O. Glóziková-Jonášová Foto: z archívu J. Lukićovej

Kultúrny a literárny historik, bibliograf, publicista a vysokoškolský pedagóg na dôchodku Dr. Samuel Čelovský oslávil okrúhle 70. narodeniny. Vo svojich početných vedeckých prácach a štúdiách sa venoval výskumu našich kultúrnych dejín, zaoberal sa tvorbou niektorých významných osobností a najmä dejinami našej publicistiky. Obšírnejšie o jeho vedeckej činnosti a knižných vydaniach píšeme v prílohe Obzory. S. Lenhart Foto: z archívu S. Čelovského

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Čo „svet“ na to povie

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT,

Miroslav Benka

ch, ten „svet“ – neuvedomelý človek často vie, ale nevie spôsob. Uvedomelý, šľachetný človek nielen vie, ale tiež vie, ako. Preto neuvedomelý človek kritizuje a uvedomelý, osvietený človek koná. Spomeňme si na tragikomédiu Branislava Nušića (1864 – 1938) Svet (1906), v ktorej je hlavná postava takmer posadnutá pojmom „svet“, má obavy z toho, čo „svet“ povie o jej činoch: ako si nažíva, s kým sa kamaráti, kto jej do domu chodí a s kým lôžko delí, i keď žije za zatvorenými dverami svojho domu a nemá žiadne fyzické a „zmyslové skúsenosti“ s tým a takým „svetom“. Tak aj títo úbohí neznalci, ktorí spravidla majú zriedkavo skúpe skúsenosti so „svetom“, sú teda „svetom“ učarení. Čím ďalej sú za „svetom“ a čím menej o „svete“ vedia, tým viac ich on znepokojuje, ba priam ohrozuje! Odtiaľ hádam pochádza moderné modlárstvo „sveta“. To poukazuje na to, že zjav súčasný nie je spôsobený vplyvmi prichádzajúcimi z kontaktu so „svetom“, ale naopak, absenciou skutočných, obsiahlych, zmysluplných dotykov a interakcií kolektívnej výmeny názorov, osvietených ľudí, inosti a „svetového“ ducha.

V dôsledku ťažkej hospodárskej situácie rodičia v boji o prežitie nevenujú viac pozornosti svojim deťom, nechávajú ich na sociálnych sieťach a najčastejšie na neprimeraných obsahoch na internete. Odtiaľ pochádza táto „strata jednotlivca v čase a priestore“. Predstavivosť a klam o Európe, myslenie, že iba zmienka o tomto slove nám prinesie milosť a prosperitu. Alebo žiť v lepšej vzdialenejšej minulosti v dôsledku absencie ducha. Čím viac vieme o nás a ostatných, čím viac jazykov hovoríme, tým sme si bližší, tým menej budeme opantaní syndrómom Sterijovej (J. P. Sterija, 1806 – 1856) Popanštenej kotrby (1838) a tým viac budeme vedieť, ako rešpektovať tých, čo vedia viac o našej tradícii, jazyku a kultúre vôbec a kultúre národov. Predstavivosť a klam o Európe, myslenie, že iba zmienka o tomto slove nám prinesie milosť a prosperitu – je sebaklam a život v ilúziách. Každým svojím rozhodnutím pripravujeme svoju ďalšiu budúcnosť. Preto, vážení moji, nikdy sa nevzdávajme. Pracujme na výstavbe samého seba. Neexistuje koniec, existuje len nový začiatok. Je príjemné hovoriť s priateľmi, užitočné je hovoriť s nepriateľmi. Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Musíme jednoducho žiť svoj krst 13 Päť Hadríkových neviest

29 Predstavili knihu rozprávok 43 Zvíťazili Delikventi

OBZORY

23 Čaro temnejších odtieňov

Dňa 14. júla 2020 slávna Synoda SEAVC v Srbsku po prečítaní hlasov potvrdila Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., za 7. biskupa. Na titulnej strane: Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., s rodinou. Foto: z osobného archívu J. Javorníka / fotografoval: Ján Diňa

Nový Sad

• •

30 /4917/ 25. 7. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Next generation EU 2021 – 2027 ložitá situácia vo svete súvisiaca s koronavírusom zanechala hlboké stopy vo všetkých odvetviach. Vedúce osobnosti krajín to vôbec nemajú ľahké, keďže je najviac v ohrození zdravotníctvo, ako aj celková ekonomika. Z toho dôvodu sa predstavitelia členských krajín Európskej únie zúčastnili na samite v Bruseli, ktorý bol označený ako jeden z najdlhšie trvajúcich v histórii únie. Po dlhotrvajúcich 5-dňových rokovaniach sa v utorok 21. júla zhodli na vytvorení finančného balíčka Next generation EU 2021 – 2027, ktorý tvorí suma 1,8 miliardy eur, z čoho 1, 074 miliardy je vyčlenených zo spoločného rozpočtu. Fond na takzvané zotavenie Európskej únie tvorí 750 miliárd eur, z čoho je 390 miliárd nenávratnej pomoci a 360 miliárd určených na pôžičky. Presnejšie tieto pôžičky by mali členské štáty vrátiť do roku 2058. Fond bol vytvorený

najmä ako pomoc krajinám, ktoré boli najviac zasiahnuté koronavírusom. Jednotlivé krajiny finančnú pomoc budú využívať na zlepšenie ekonomiky, ktorá je značne zdevastovaná. V rámci fondu Susedné krajiny a svet je naplánovaná medzi inými aj pomoc Srbsku, ktoré sa aktuálne snaží o eurointegráciu. V tejto oblasti bolo vyčlenených 12,5 miliardy eur. Historický samit, ako ho nazývajú zúčastnení predstavitelia krajín, poznačili dlhotrvajúce rokovania, nedorozumenia medzi účastníkmi, či tvrdé argumentácie. No konečný výsledok rokovaní uspokojil všetky strany. Podľa slov prezidenta Francúzska Emmanuela Macrona táto dohoda je jednou z kľúčových, ktorá prispieva k zachovaniu Európskej únie. Z druhej strany nemecká kancelárka Angela Merkelová zhodnotila, že týmto Európska únia dokázala, že je schopná spoločne fungovať, aj v čase najväčšej krízy, ktorú spôsobil Covid-19. Dohoda iba odosiela svetu kladnú správu, že sú členské štáty schopné obojstranne sa zastávať. Existujú

predpoklady, že v prípade skorého ukončenia pandémie by Európska únia mohla byť ešte ekonomicky vyspelejšia. Kým predstavitelia krajín Európskej únie uzatvorili historickú dohodu medziiným aj na liečenie nakazených koronavírusom, vo svete zdravotné inštitúty tvrdo pracujú na vytvorení novej vakcíny, ktorá by mala zastaviť jeho šírenie. Podľa slov zástupcu ministra obrany Ruskej federácie Ruslana Calikova prvá ruská otestovaná vakcína je prichystaná na liečenie a zastavovanie šírenia pandémie. Vytvorili ju experti a vedci z Národného inštitútu pre epidemiológiu a mikrobiológiu. Na druhej strane vedci z Oxfordskej univerzity ešte pracujú na zlepšení vakcíny, no tiež avizujú, že do konca roku sa im to určite podarí. Táto skutočnosť predsa vyvoláva aj množstvo obáv súvisiacich s vyvolaním reakcií vakcín na zdraví človeka v budúcnosti. V niektorých prípadoch vakcinovanie predstavuje určitý strach či podozrenie, keďže vrchnosti v jednotlivých krajinách pravdepodobne zavedú povinnú vakcináciu.

*** V Spojených štátoch amerických sa začala prezidentská predvolebná kampaň. Medzi favoritmi sú aktuálny prezident Donald Trump a demokrat Joe Biden. Podľa prvých výskumov Joe Biden má menšiu prednosť nad doterajším prezidentom, no o všetkom rozhodnú Američania 3. novembra. Súčasný prezident Donald Trump sa aktuálne zastáva prímeria v Líbyi. S týmto sa zhoduje aj prezident Egypta Abd al-Fattáh as-Sísí, ktorý zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť najväčšie sily na to, aby sa vojnové konflikty v Líbyi ukončili čo v najkratšom období. V tejto súvislosti predseda egyptskej vlády Ali Abdel Aal zvolal zasadnutie parlamentu. Líbya je aktuálne v chaotickom stave aj sedem rokov po ukončení občianskej vojny. Zápasia tu dve konkurenčné vlády – tú na východe podporuje Chalífa Haftar, no tá druhá sídli v hlavnom meste Tripolis a má podporu OSN.

Mgr. Jaroslav JAVORNÍK, PhD., biskup SEAVC v Srbsku Jaroslav Javorník sa narodil dňa 27. 1. 1975 v Báčskej Palanke rodičom Jánovi a Márii, rod. Berédiovej. Ukončil Základnú školu Jána Kollára v Selenči a Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Po skončení gymnázia sa zapísal

na Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po tom, čo skončil 3. ročník štúdia (v roku 1997), zúčastnil sa na letnej stáži v zahraničí v evanjelických zboroch Sewickley a Holy Trinity Lutheran Church – East Pittsburgh v Pennsylvánii, USA, ktoré pokračovali absolvovaním zimného semestra na Pittsburgh Teological Seminary v odbore Protestantská teológia. Vo štvrtom a piatom ročníku spolupracoval s Evanjelickým strediskom pre masmédiá v Bratislave v projekte pri Rómskej misii v Slavošovciach, Slovenská republika. Štúdium ukončil v máji 1999, v júni bol promovaný za magistra evanjelickej teológie, v auguste

bol ordinovaný dôstojným pánom biskupom Jánom Valentom v Selenči a v septembri v tom istom roku nastúpil do základnej vojenskej služby v Leskovci. Po návrate z vojenčiny dňa 14. 10. 2000 uzavrel manželstvo s Tatjanou Demanovou, doktorkou stomatológie, a nastúpil do služby ako káplan – administrátor v CZ Hajdušica. V roku 2001 sa stal doktorandom na EBF UK, kde jeho školiteľom bol prof. Igor Kišš. Roku 2002 zložil farársku skúšku a ďalej pôsobil v Hajdušici ako farár – administrátor. Zároveň diaľkovo skladal postgraduálne skúšky. V tom istom roku sa mu narodil prvý syn Martin Ján. Od roku 2002 v dôsledku nedostatku profesorov plných 10 rokov pracoval aj v Základnej škole J.

J. Zmaja v Hajdušici na mieste profesora anglického jazyka na 100-percentný pracovný úväzok, ako aj učiteľa evanjelického náboženstva na 30-percentný úväzok. Po obhájení dizertačnej práce na tému Bioetické problémy v gentechnológii z pohľadu protestantskej teológie mu bol v roku 2008 na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského udelený doktorát z teológie a titul PhD. V tom istom roku sa mu narodil druhý syn Andrej Jozef. V marci 2020 na farárskej konferencii väčšinou hlasov kňazov bol navrhnutý ako jediný kandidát na biskupa našej drahej cirkvi. V júni synodálne presbyterstvo potvrdilo tento návrh a Synodou 1. 7. 2020 bol zvolený za biskupa SEAVC v Srbsku.

www.hl.rs

Pripravil: Miroslav Pap

Informačno-politický týždenník

(zdroj: Rádio-televízia Vojvodina, sme.sk, Tanjug)

• TÝŽDEŇ •

SLOVO MÁ: NOVOZVOLENÝ DÔSTOJNÝ PÁN BISKUP SEAVC MGR. JAROSLAV JAVORNÍK, PHD.

Musíme jednoducho žiť svoj krst pieseň z Tranoscia – Tmy šumia, šumia krídlami. Pojem Boh bol pre mňa zrastený s našou tradíciou a mládežníckymi stretnutiami, kde sme piesňami oslavovali Boha. Čo vás, alebo kto vás priviedol k viere, k Bohu – okolnosti, tradícia, viera? – Asi všetko, čo ste napočítali. Nejako ma to vždy lákalo do chrámu. Už ako dieťa som so starou mamou, ale aj ako mládenec chodieval do kostola. Na oltári v Selenči máme text: V HOSPODINA DÚFALI OTCOVIA NAŠI A NEBÝVALI ZAHANBENÍ. Nejako mi práve

v situácii tesne po bombardovaní. Jediný zbor, ktorý bol voľný v našej cirkvi v čase môjho ukončenia štúdia, bola Hajdušica. Nevedel Miroslav Benka som ani na mape presne, kde sa nachádza. Prežil som však v tejto našej malej slovenskej banátskej ôstojný pán biskup Mgr. dedinke najkrajšie chvíle so svojou Jaroslav Javorník, PhD., manželkou a tam sa nám narodili dňa 14. júla 2020 slávna obaja synovia. Hajdušičania nám Synoda Slovenskej evanjelickej ako farárskej rodine otvorili svoje a. v. cirkvi v Srbsku zverejnila srdce a dušu a celý náš pobyt tam výsledky volieb a oficiálne vás ovenčili silnou dôverou vo svojho zvolila za 7. biskupa SEAVC. kňaza. Pán Boh im to požehnal Sedmička je ináč šťastné číslo veľkým rozkvetom a rozvojom vo viere ľudstva. Podľa Hansa cirkevného zboru. Biedermanna znamená vytrV Kulpíne valosť, analytickosť, som mal zase tajomstvo a múdmožnosť zakúrosť. Sú to základné siť situáciu, kde, vlastnosti, ktoré sa aj keď som nič pripisujú symbolike zlé neurobil, čísla sedem. V ňom iba som sa navidíme vznešené obšiel na mieste a lasti existencie, pevv čase, kde som nú vieru. Človek má 7 prijal facku pre otvorov na tele... ČísKrista, ktorú lo sedem je prítomné vyprovokoval vo všetkých svetoniekto iný. Mal vých civilizáciách a som však možvierovyznaniach. nosť podľa PáSpomeňte si, ponovho rozkazu prosím vás, na vaše nastaviť s celou detstvo, na samotmojou rodinou né začiatky. Kedy ste aj druhé líce. sa prvýkrát stretli s Napriek zlobe pojmom viera, s pojniektorých ľudí mom Boh? dobrí ľudia sa – Vychovaný som v nedali umlčať a tradičnej evanjelickej Mgr. Jaroslav Javorník, Phd., novozvolený biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku znovu som pocítil luteránskej sedliackej rodine, ktorá bola neustále pri ten text utkvel v pamäti a dával ako ,náš Jarko’. Nie iba v rodine, veľkú milosť Božiu, že som dostal cirkvi. Nevedel by som si ani pred- istotu, že som v chráme na tom ale priam u všetkých, ktorí ma dôveru od mojich Kulpínčanov, o staviť iný život. Takéto ovzdušie správnom mieste. Veď naši pred- poznali. Vychovaný som bol vo ktorej som ani nesníval. Pán Boh ma sprevádzalo celé detstvo. kovia vydržali na tejto rozsiahlej vedomí, že poctivosť a usilovnosť ani to nenechal bez požehnania, Pamätám sa, že pojem viery mi rovine toľké roky a to budilo vo sú hodnoty, ktoré vždy budú mať ale korunoval takéto počínanie najviac vysvetlila moja stará mama mne rešpekt voči nim. Tradícia mi svoju cenu, v ktorejkoľvek oblas- svojou milosťou, čo je aj dnes ľahjej vlastným svedectvom. Bola to dala dobrý základ a istotu. Pevný ti budem robiť v živote. To bola ko viditeľné v cirkevnom zbore. Uvažovali ste vôbec niekedy jedna chvíľa, ktorá sa mi vryla do bod, na ktorom som potom mohol devíza môjho otca, ktorý skončil iba základnú školu, ale vždy mal o tom, že sa stanete farárom, srdca už ako 7-ročnému chlap- všetko ostatné budovať. Ako gymnazista som mal mož- zdravý sedliacky rozum. a najmä, že sa stanete biskucovi, keď som moju starú mamu Ako študent, plný ideálov, som pom? videl večer modliť sa kľačiac pri nosť stretnúť sa aj s inými vierovy– Nie! Počas strednej školy som posteli. Veľmi ma to dojalo. Bolo znaniami. To ma nútilo prehodno- si zaumienil, že po skončení teolóto jej veľké svedectvo pre mňa ako tiť svoj tradičný pohľad na vieru. gie pôjdem do Afriky ako misionár. sa pripravoval na štúdium geogramalého chlapca. Nevedel som po- Puberta je naozaj veľmi blázni- K tomu som presviedčal aj moju fie, mal som ten predmet veľmi chopiť, že ona dospelá potrebuje vé obdobie, ktoré človek strávi manželku a predpokladal som, že rád, dobre mi to sedelo, zvlášť pomoc. Že prosila na kolenách. v hľadaní seba. Je však dobrou s ňou ako doktorkou stomatológie politická geografia. Naše cesty Každé dieťa predsa rozmýšľa, že príležitosťou na to, aby sa človek nás ešte ľahšie prijmú. Potom sa to však nie sú Božie, a tak som ani iba dieťa potrebuje pomoc, a nie formoval ako jedinečná bytosť, ak nejako otočilo. Pocítil som túžbu sám nevedel, kedy, jednoducho dospelý. Vtedy ma naučila aj prvú sa správne zaradí. Človek sa musí byť s naším ľudom, ktorý bol vtedy som pocítil vocation interna, to

snažiť žiť Božie slovo vo svojom živote. Mnohí vo svojom hľadaní menia spoločenstvá a pritom by mali zmeniť seba práve v tom spoločenstve, v ktorom ich Pán Boh povolal. Musíme jednoducho žiť svoj krst každý deň. Byť živým evanjeliom pre ľudí okolo nás. Spomeňte si na váš život v Selenči, Hajdušici a Kulpíne. – Selenču a roky strávené v nej nesiem stále v srdci. Predovšetkým matkinu lásku, ktorá ma vždy iba obdivovala a chválila. Mal som veľmi krásne detstvo a v rámci cirkevného zboru som bol chápaný

30 /4917/ 25. 7. 2020

Týždeň vnútorné povolanie. Na teológii som vedel, že som na správnom mieste. Už v prvom ročníku som pochopil, že toto je to, čo milujem. Študoval som s veľkou radosťou. Vedel som si seba predstaviť, že budem ľudí viesť celý svoj život ku Kristu. Mám rád ľudí, každé stretnutie a rozhovor. Komunikatívnosť a otvorenosť charakteru vždy bola mojou priateľkou. Počas mojej zatiaľ 20-ročnej praxe môžem dosvedčiť, že je to jedna z dôležitejších vlastností pre farára. Teológiu som skončil vo vedomí, že chcem byť služobníkom Božím a slúžiť a svedčiť ľuďom, čo som sa naučil o Bohu na teológii, ale čo som i sám prežil vo viere s Bohom. Nikdy som nerozmýšľal o tom, aby som bol biskup. Vedomý som si bol však vždy svojej neustálej iniciatívy, zdravej ambície a darov, ktoré mi Pán Boh dal – stále sa dokazovať a posúvať hranice možného. Robiť vždy veci aspoň o kúsok lepšími. Mal som túžbu byť farárom, ktorý bude horieť pre Krista. Tak som aj pracoval na každom mieste, kde ma Pán Boh poslal. Cítim veľkú vďaku, ale i veľkú zodpovednosť, že mi je prejavená dôvera najprv mojimi oltárnymi bratmi a sestrami, synodálnym presbyterstvom, ale i celej Synody stať sa služobníkom všetkých. Čo pre vás osobne znamená funkcia biskupa? – S bázňou a veľkou úctou preberám tento úrad. Predpokladám, že byť prvým medzi rovnými nesie so sebou zodpovednosť byť na seba tvrdý a náročný a pre iných chápavý a láskavý. Mám nádej, že Pán Boh použije všetko dobré,

www.hl.rs

ktoré vo mne dosiaľ vybudoval, aby som bol požehnaním pre Jeho cirkev. Doterajšie pozitívne skúsenosti v našej cirkvi ma robia pokornejším, a nie pyšným. Tie negatívne ma zase robia pozornejším a chápavejším, a nie nahnevaným. Jednoducho snažiť sa byť dobrým koordinátorom a kormidelníkom našej cirkvi. Nech sa v dobrom zvlní hladina našej cirkvi. Pod tým myslím dať priestor každému pre pozitívne veci, aby každý mal priestor dať svoj maximum pre dobro cirkvi. Posilniť najmä slabých, lebo každá reťaz je silná iba toľko, ako je silné jej najslabšie ohnivko. Sebe prajem ako aj dosiaľ: každé ráno v modlitbe vedro takej studenej vody, ktorá by mi schladila hlavu, ale nedočiahla ochladiť srdce, ktoré bije pre Krista. Spomeňte si na vysokoškolské časy, na štúdiá a život strávený na Slovensku, v Spojených štátoch v evanjelických zboroch Sewickley a Holy Trinity Lutheran Church – East Pittsburgh v Pennsylvánii... Kto na vás najviac vplýval, ktoré to boli okolnosti, ktorí ľudia...? – Vysokoškolské štúdiá boli veľkým požehnaním pre mňa. Otvorili mi široký horizont sveta. Absolvoval som hodne ciest po Európe. Pobyt a štúdium v Spojených štátoch amerických bol priam zázrak Boží pre vojnové roky v regióne. Ako mladý a neskúsený študent som zmapoval životné otázky. Ten pobyt a štúdium mi dal aj odpovede na dôležité otázky, ktoré zamestnávali moju myseľ. Aj v Amerike, o ktorej som si myslel, že je bohatou kraji-

Informačno-politický týždenník

nou, že je to raj na Zemi, sa ľudia trápia. Bol som v jednom zbore najbohatších ľudí, ale pri pastorálnych návštevách ako kaplán som zistil, že aj oni plačú, trápia sa. Majú síce odlišné problémy od nás obyčajných smrteľníkov, ale prežívajú iné nočné mory. Tak isto zomierajú a aj napriek svojmu veľkému bohatstvu ani oni nedokázali kúpiť čas. Druhý cirkevný zbor bol v oblasti, kde som zase videl aj chudobu, biedu a drogy. Také niečo nemáme ani v našom štáte. Bola to Amerika, o akej sa často nehovorí. Avšak na tom kontinente som stretol aj veľmi milých ľudí, s ktorými som aj dodnes v kontakte. Ako sa pozeráte na vieru človeka k človeku a vieru v Hospodina z všeľudského, teologického a filozofického stanoviska? – Človek je stvorený na obraz Boží. Všetci sme ten obraz stratili pádom do hriechu. Máme sa snažiť ten obraz Boží obnovovať v nás každodenne. Je to celoživotné poslanie všetkých pokrstených kresťanov. Od toho obrazu závisí aj vzťah medzi človekom a človekom a tiež človekom a Bohom. Potrebujeme na tom budovať dôveru, lebo ona sa veľmi ťažko získa, ale ľahko stráca, a dôvera je prvý a základný predpoklad všetkých vzťahov. Vieru v Hospodina dokazujeme práve našimi vzťahmi, ktorých hlavným putom je dôvera. V akom stave ste zastihli našu SEAVC na Dolnej zemi? Ako vidíte budúcnosť našej cirkvi vo Vojvodine dnes? Na čom by ešte bolo treba pracovať? – Individualizmus a doba, v kto-

rej žijeme, glorifikuje hodnoty egoizmu a konzumizmu. To má katastrofálny dosah aj na našu cirkev. Celý globálny svet je dnes jedna veľká dedina. Každá čo len iba malá vec vo svete má pomaly ďalekosiahly dosah na všetkých. Všade vo svete vidieť, že k cirkvi vládne ľahostajnosť a odcudzenie. Evidentne je menej ľudí aj u nás v kostoloch a návštevnosť neustále klesá, aj napriek tomu, že máme v našej cirkvi farárky a farárov, ktorí húževnato pracujú a neustále zápasia o náš ľud. Vyhlášky, ako sú: ,Veď ja sa aj doma pomodlím a do spoločenstva nemusím ísť’, nie sú správne a už vôbec nie sú prijateľné v chápaní cirkvi ako tela Kristovho. Kresťan nemôže žiť bez spoločenstva. Budúcnosť našej cirkvi vidím pri každom krste malého dieťaťa. S radosťou si pripomeniem tichú modlitbu v sebe: Pane Bože, ďakujem Ti, že sa ešte aspoň nasledujúcich 80 rokov vo Vojvodine bude počuť Božie slovo v ľubozvučnej slovenčine. Keďže naša Slovenská evanjelická cirkev v Srbsku nerobí žiaden prozelytizmus, žijeme uprostred pravoslávneho sveta, jej poslanie je zaopatriť duchovne predovšetkým svojich Slovákov evanjelikov, čím je viazaná aj svojím názvom slovenská, naša jediná a istá misia je detská misia – deti, ktoré sa nám narodili v našich rodinách, pokrstiť, zaštepiť do vínneho kmeňa Ježiša Krista, vychovávať v tejto viere, konfirmovať a sprevádzať celým životom, spolu s rodičmi, aby každý jeden člen dospel vo viere a bol pripravený aj trpieť pre ňu. Pracovať nám treba na

• TÝŽDEŇ •

hľadaní spôsobov, ako sa najlepšie môžeme venovať našim bratom a sestrám, ktorí sa nachádzajú v zlatom období života. Potrebujú našu lásku a pomocnú ruku. Na spoločenských sieťach sa fotíte s rodinou, z ktorej sála optimizmus, radosť. Čo pre vás vôbec znamená rodina – rodina ako základná spoločenská bunka, ako spoločný život v cirkvi, v ekumenickom kontexte a planetárnom nadhľade? – Rodina je pre mňa hlavná základňa, vďaka ktorej dokážem vykonať všetky osobné a profesionálne misie. Je to miesto, kde čerpám všetku energiu a žiarlivo si ju chránim ako zrenicu oka. Ak sú nejaké úspechy v mojom živote, hlavnú zásluhu na nich má moja manželka. Ona je láska môjho života a je mojím vzorom, lebo je hlboko zakotvená v Kristovi a tak mocným pilierom nášho rodinného života. Pevne som presvedčený, že farár, ak zlyhá vo svojej rodine, ťažko môže konať efektívne a úspešne svoje misijné poslanie. Hovorí sa, že fara má steny zo skla – nie je to náhodou. Farár má poslanie byť v prvých bojových radoch v Kristovom vojsku, preto farár nie iba tým, čo na kazateľnici hovorí o Kristu, ale aj tým, či žije život evanjelia. Teda ako svedčí, predovšetkým svojím vzťahom k svojim domácim. Najmocnejšie evanjelium je to prežité v rodine. Ako sa pozeráte na našu slovenskú tradíciu, kultúru a umenie vo Vojvodine? Čo vás ešte zaujalo, keď ide o našu národnosť a vôbec o kontext v spolunažívaní s väčšinovým srbským národom a početnými

národnosťami? – Tradícia, ktorú nám vypestovali a odovzdali naši predkovia, je nesmierne bohatstvo a je jedinečná, neopakovateľná. Také bohatstvo sa musí zachovať. Je to naša povinnosť. Každý v tej oblasti, kde dostal na to dary. Bol som tanečníkom a strávil som vo folklóre 16 rokov a viem, aká je cena toho. Tak je to vo všetkých segmentoch nášho umenia a kultúry. Zachovať také niečo si vyžaduje, aby sme si to stanovili ako prioritu a bojovali za to. Špecifikum je aj to, že žijeme na priestore, kde žije 27 národov. Máme vyvinuté to povedomie nehodnotiť človeka, z ktorého národa pochádza, ale akým je človekom a či je človekom?! Ako sa dnes pozeráte na našu slovenskú národnosť vo Vojvodine v týchto pomerne ťažkých časoch, keď ide o (e)migráciu a odchod za lepším životom...? – S boľavým srdcom si snáď všetci uvedomujeme, že súčasný stav nášho slovenského ľudu v Srbsku nie je ružový. Bolí nás, že emigrácia je naším akútnym problémom, to má, samozrejme, mocný dosah aj na našu cirkev. Nie je to však iba izolovaný problém našej komunity. Je to globálny problém, doslova badať ho vo všetkých štátoch, vedený želaním žiť lepšie. Musím si však uvedomiť aj tú skutočnosť, že aj pre našich predkov, okrem tej náboženskej, práve toto želanie bolo hlavnou hybnou silou, prečo prišli na tieto vojvodinské brázdy. Je to v duchu nášho národa – hľadať niečo lepšie. Preto na jednej strane, hoci to nie je populárne počuť, ale treba dovoliť našim deťom ísť za lep-

ším životom, ak ho tam nájdu. Domov sa vždy budú môcť vrátiť. Som pevne presvedčený, že všetci neodídu. Pre nás, ktorí zostávame bojovať na týchto priestoroch, bude veľkou výzvou zachovať, čo nám naši predkovia odovzdali ako dedičstvo. Seba chápem ako veľkého Slováka, vďačného, že ma narodila matka Slovenka. Zároveň však aj veľkého vlastenca – patriota štátu, v ktorom som narodený. Milujem Srbsko, ako aj celý náš bratský srbský národ a jeho špecifický neskrotiteľný duch. Ako sa nám treba správať, ako prežiť toto zložité, nepredvídavé obdobie, keď ide o pandémiu koronavírusu? – Ako kresťania máme zodpovednosť nie iba za seba, ale aj zodpovednosť za svojich blížnych. Preto zodpovednosť v každodennom živote a dodržiavanie pokynov odborníkov je na prvom mieste. Modlitba spravodlivého mnoho zmôže. Modlitbou ako kresťania každodenne prosíme Pána Boha, aby stál pri nás, zbavil nás starostí, strachu a všetkých obáv. Kresťan je vykúpené dieťa Božie a patrí do nebeského kráľovstva, ale to často zabúdame. V modlitbe Pána prosíme, aby nám to pripomínal. Je pravda, že nám vykúpeným zasľúbil nové nebo a novú zem, ale taktiež kým sme tu v tejto časnosti, máme od Boha mandát obrábať a strážiť tento materiálny svet a robiť z neho deň čo deň krajšie miesto, premieňať ho našou láskou a dobrotou. Ste aj činný... Ako trávite voľný čas, veľa akcií ste usporiadali... – Áno, máte pravdu. Milujem

prírodu a všetky moje koníčky vo voľnom čase sú skĺbené s prírodou a ekológiou. Za 8 rokov mojej služby v Kulpíne spolu s cirkevníkmi sme vysadili 6 500 sadeníc agátu, topoľa a paulownie. Tým sme racionálne využili jamy okolo dediny, ktoré boli vrátené reštitúciou cirkvi, a určite prispeli aj k zlepšeniu dedinskej mikroklímy, vzduchu a nakoniec pomohli aj včelárom. Sadením paulownií sme riešili problém financovania a vyhrievania farskej budovy – sukcesívnym pílením 20 m3 dreva ročne nasledujúcich 50 rokov. Všetko, čo sa dá, kompostujeme a odpad sme triedili ešte pred 20 rokmi, keď o tom málokto rozmýšľal. Budúcnosť vidím iba v zodpovednom vzťahu človeka k prírode. Tretia svetová vojna sa už oddávna začala a je to vojna človeka proti prírode. Ak sa ako ľudstvo neprebudíme, tak tú vojnu určite prehráme. Dôstojný pán biskup Mgr. Javorník, PhD., ešte raz vám gratulujem k novozvolenej funkcii. V mene našich čitateľov Hlasu ľudu vám želám, aby ste viedli našu slovenskú národnosť vo Vojvodine v duchu vzájomného bratstva, porozumenia, tolerancie, lásky, viery človeka k človeku – najmä dnes, v čase nášho toľko potrebného zjednotenia, dôvery a viery, a ďakujem za rozhovor. – Ďakujem aj ja vám a želám čitateľom Hlasu ľudu veľa zdaru a najmä zdravia.

30 /4917/ 25. 7. 2020

Foto: z osobného archívu spolubesedujúceho

Ľudia a udalosti TROJITÉ JÚLOVÉ OSLAVY KULPÍNA

Čakajú na vhodnejšie podmienky

Katarína Gažová

výbor kulpínskych osláv. Tesne predtým v miestnostiach Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen zasadala novozvolená Rada Miestneho spoločenstva Kulpín. Zasadnutie viedol predseda RMS Kulpín v novom mandáte Miroslav Čeman. Na organizačnej schôdzi

redslávnosťové dni v Kulpíne bývali v posledný júlový víkend. V posledných rokoch do toho podujatia boli skĺbené tri akcie, teda okrem PDvK aj oslava Dňa Kulpína a podujatie Spolku kulpínskych žien Svadba voľakedy a dnes. Teda taký celovíkendový oslavný sviatok Kulpína a hostí z domova a zo zahraničia. Tak bolo ešte aj minulý rok. Tohto roku sa všetko zmenilo v dôsledku pandémie koronavírusu. Kulpínčania sa každý rok tešili na spomenuté celo dedinské podujatia s množstvom kultúr- Z minuloročných osláv jubilea slávneho nych a športových architekta M. M. Harminca, pôvodom z Kulpína programov. Riziko nebezpečného vírusu a ohrozenia zdravia občanov tento predstaviteľov spolkov a združerok nedovolí, aby sa podobné ní Kulpína, ktoré sa každoročne podujatia v Kulpíne zasa uspo- zapájajú do osláv, predseda M. riadali. Čeman oboznámil prítomných, Práve pre nepriaznivú situáciu že Rada MS Kulpín rozhodla, aby a s cieľom rozhodnúť, čo robiť, sa sa oslavy koncom júla neuspozačiatkom júla stretol organizačný riadali. Ako zdôvodnil, situácia

nie je vhodná na také podujatia a zdravie občanov je na prvom mieste. Potom z hľadiska aktivít svojej organizácie, spolku, združenia hovorili ich predstavitelia (MOMS Kulpín, MS Kulpín, Spolok kulpínskych žien, rybársky a poľovnícky

MOMS v Kulpíne Pavel Gaža vyjadril nádej, že sa situácia zlepší, aby sa aspoň na jeseň mohli hoci iba niektoré podujatia realizovať. Profesor dejepisu Todor Radanov hovoril o rade historických jubileí, ktoré má Kulpín tohto roku a ktoré Kulpínčania nemali možnosť oslá-

Večerný galakoncert a výstup domácich zvolenovcov aj vlani potešil početné obecenstvo osláv Kulpína

spolok, združenie penzistov, športových klubov Kulpína...) a všetci sa zhodli s rozhodnutím RMS Kulpín, aby všetky podujatia, aj kultúrne, aj športové, boli odlložené na lepšie časy, keď bude vhodné ich usporiadať. Predseda

viť. Predsa ako sa vyjadril, scenár na oslavy jubileí vypracujú a v septembri, ak bude všetko v poriadku, pripravia so žiakmi Základnej školy Jána Amosa Komenského recitál venovaný všetkým vzácnym výročiam Kulpína.

ĐERDAP JE PRVÝ GEOPARK V SRBSKU. Rozhodnutím Výkonnej rady Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru – UNESCO 10. júla 2020 oblasť Đerdapu je zapísaná na listinu UNESCO global geoparks a vyhlásený je prvý geopark v Srbsku. Geoparky sú jedinečné, geograficky komplexné oblasti, ktoré sa vyznačujú lokalitami a krajinami s medzinárodným a geologickým významom, ale zároveň aj s výnimočným prírodným a kultúrnym dedičstvom. Geopark Đerdap má rozlohu 1 330 km2 a zahŕňa výnimočné lokality a fenomény geologického charakteru. Najpôsobivejší prírodný fenomén v geoparku je Đerdapská tiesňava, ktorá patrí k najdlhším v Európe. Táto oblasť sa vyznačuje komplexným reliéfom so sieťou tiesňav, kaňonov a hlbokých zátok, ale obsahuje aj lokality a segmenty, ktoré predstavujú významné svedectvá o geologickom a geomorfologickom rozvoji Zeme. Vyhlásením Geoparku Đerdap sú vytvorené podmienky na vyvíjanie praxe a modelov na jedinečné spájanie ochrany geologického dedičstva a regionálneho udržateľného ekonomického rozvoja tejto oblasti. D. B. B Foto: S. Mariničić

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

REKONŠTRUKCIA V GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA

Oprava strechy na telocvični Anna Horvátová

re kolektív Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci na prvom mieste je bezpečné prostredie pre žiakov, ich komfort a požadovaná úroveň starostlivosti. K tomu ide o bezpečné prostredie, taký polorodičovský vzťah voči gymnazistom, čo veľmi prispieva k nadobúdaniu sebavedomia a istého kroku v ďalšom vzdelávaní. Dosiahnuť to je možné, ale vždy treba vkladať tak do profesorského kádra, ako i do vynovenia inventára, ale i neustále rekonštruovať objekty. Práve o tých stavebných či rekonštrukčných prácach bol rozhovor s riaditeľkou Gymnázia Jána Kollára Jarmilou Vrbovskou: „Ministerstvo spravodlivosti vyhovelo našej

žiadosti, keď sme ich požiadali o prostriedky na opravu strechy na gymnaziálnej telocvični, ktorá

už nevyhovuje pedagogickým normám. Tie prostriedky sme po podpísaní zmluvy aj dostali, ide o sumu 3,8 milióna dinárov. Práce sa začnú počas letných prázdnin. Snažíme sa, aby práce čím úspešnejšie prebiehali. V podstate do začiatku nového školského roka, keď by mala začať výučba, ak to, samozrejme, epidemiologická situácia dovolí, aj zrealizovali. Spokojní sme, že sa konečne začala renovovať strecha, lebo to už bolo nevyhnutné. Počas rekonštrukčných prác hodiny telesnej výchovy sa budú realizovať na terénoch vonku. Najnovšie

sme upravili terén pre basketbal a pre volejbal, k tomu máme terén pre malý futbal. K dispozícii sú nám aj ihriská základnej školy, ale predsa mienime, že práce dotiahneme do konca načas.“ Ustanovizeň musí držať krok s dobou, čoho sú si vedomí aj v gymnáziu. Preto teší pekná správa riaditeľky: „Z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá sme tiež získali prostriedky. Totiž žiadali sme si na vynovenie učebne informatiky prostriedky na šesť počítačov, rečou čísel je to cca 400-tisíc. Tu sme dostali zo 250-tisíc, teda na štyri počítače. Aj to nám príde vhod, aby sme predsa len vynovili kabinet.“

roku nám Úrad znovu schválil projekt na výmenu parkiet v ďalších miestnostiach, takže sme sa počas týchto prázdnin naplno dali do práce. Síce, aby sme sa vtesnali do tých 4 000 eur, ktoré sme dostali, a vymenili parkety vo všetkých ostatných miestnostiach, museli sme sa uspokojiť s druhou triedou parkiet. Vo chvíli našej návštevy (15. júla) staré parkety už boli povyberané a kým sa tieto riadky dostanú k čitateľom, majstri pravdepodobne začnú postavovať nové, takže v škole očakávajú, že nový rok začnú s novými podlahami. Výmenou parkiet Zuzana Halabrínová sa nám pochválila, sa rekonštrukcia buže nové parkety už čakajú na majstrov dovy školy v Jánošíku nekončí. Zostalo ešte a z Úradu dostali prostriedky na dôkladne upraviť hygienické zajeho výmenu. Tie nám však po- riadenia. Na tie účely sa škola stačili iba na dve miestnosti. Toho uchádzala o prostriedky z AP Voj-

vodiny a ak ich vraj nedostanú, na jeseň znovu budú písať projekt do Úradu. Nuž a rekonštrukciou hygienických zariadení by rekonštrukcia veľkej budovy školy bola ukončená. Avšak pred vedením školy je ďalšia skúška. Totižto časť priestorov školy – telocvičňa, kuchyňa, kabinet pre technickú výchovu a škôlka sa nachádzajú v osobitnej budove, ktorá je tiež v chúlostivom stave a vyžaduje si dôkladnú rekonštrukciu. „Tam treba začať všetko od začiatku, teda strecha, okná, dvere, podlaha... K tomu tá budova je stavaná z azbestových platní, ktoré sú nebezpečné pre zdravie, a treba ich odstrániť. Obec Alibunar rozhodla, že vykoná rekonštrukciu všetkých škôl stavaných z toho materiálu, avšak prioritné sú školy, ktoré sú celé z azbestu. V súlade s tým vlani je vystavaná nová škola vo Vladimirovci a toho roku sa píšu projekty pre školu v Alibunari, a potom sme hádam na rade my. Kedy to bude, v tejto chvíli je ťažké odhadnúť,“ hovorí na záver riaditeľka Halabrínová.

Jarmila Vrbovská

V JÁNOŠÍKU POKRAČUJÚ S REKONŠTRUKCIOU ŠKOLY

Na rad prišli parkety Vladimír Hudec

a posledných niekoľko rokov v Základnej škole T. G. Masaryka v Jánošíku vynaložili veľké úsilie na to, aby zlepšili podmienky na pobyt detí a prácu. Pravidelne písali projekty do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a tak najprv úplne vymenili strechu, ktorá premokala na viacerých miestach. O rok neskoršie spráchnivené okná a dvere na celej škole vymenili plastovými a tým spôsobom podstatne zateplili budovu. Po týchto prácach na rad prišlo vnútro. Najpálčivejší problém boli spráchnivené parkety v celej budove. „Parkety boli natoľko spráchnivené, že sa po nich už veľmi ťažko chodilo,“ hovorí riaditeľka školy Zuzana Halabrínová. „O tom, v akom stave boli parkety, vari najlepšie svedčí nekaždodenný príbeh pred niekoľkými mesiacmi, keď pre pandémiu Covid-19 brány školy boli zavreté. Aj keď sme priestory školy pravidelne vetrali, zo spráchniveného parketu pod tabuľou cez noc vyrástla pekná • ĽUDIA A UDALOSTI •

veľká huba. My sme si však aj skôr boli vedomí zlého stavu parkiet, a preto sme už vlani písali projekt

30 /4917/ 25. 7. 2020

Ľudia a udalosti V SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN PRACOVNE

Rúškami proti koronavírusu Anna Horvátová

úška sú v tomto období a ešte stále potrebné ako prevencia ochrany pred novým vírusom, s ktorým bojujeme od marca. Určite sme si na nosenie rúšok už aj zvykli. Dennodenne sú nám potrebné, preto nie je od veci, keď sa nájdu v každej taške. Po tom, čo v pondelok 8. júna v ústredí Matice slovenskej v Báčskom Petrovci aktívnym miestnym odborom a iným občianskym združeniam veľvyslanec Slovenskej republiky Fedor Rosocha odovzdal šijacie stroje a materiál na šitie ochranných rúšok, ktoré sprostredkovali predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová a predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, s prácou začali aj v Spolku petrovských žien. Iba mimochodom, finančné prostriedky sú donáciou oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci Slovak Aid, ktorá patrí pod

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, a majú sa využiť na boj proti koronavírusovej pandémii. Prvá akcia šitia rúšok v Spolku petrovských žien bola 14. júla, aby

slov podpredsedníčky SPŽ Kataríny Rašetovej: „Do tejto humánnej akcie sme sa zapojili po tom, čo sme dostali stroj a materiál. Naše členky sú aj krajčírky a samým tým im je táto práca známa. Dokonca

Každá členka má určené zadelenie

na tom nezastali, čo dosvedčuje aj návšteva spolkárok v pondelok 20. t. m., na tvári miesta sme sa presvedčili, že sa šitiu venujú ochotne, čo sa dalo uzavrieť aj zo

členky. Zatiaľ máme 50 vypracovaných a 250 máme nastrihaných. Práca sa nám darí. Stretáme sa tu tak zo osem – deväť žien, pričom sa snažíme dodržať opatrenia na ochranu a sociálnu vzdialenosť

Pracujú ako pri továrenskom páse

náš spolok sa takouto činnosťou aj zaoberá. Povinné sme odovzdať sto rúšok do Matice, pre ich členov, spolupracovníkov a tiež si zhotovujeme pre nás či naše

medzi nami, a musíme aj prievan potrpieť. Veď zdravie nám je predsa na prvom mieste a k tomu sme tu z tej rizikovej kategórie.“

AKTIVITY EVANJELICKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU V SILBAŠI

Rekonštrukcie na kostole nepretržite trvajú Miroslav Pap

silbašskom evanjelickom cirkevnom zbore už dlhší čas trvajú práce na rekonštrukcii chrámu Božieho. Najmä evanjelická farárka Jasmina Kotasová-Medveďová od príchodu do tohto cirkevného zboru v roku 2013 sa snaží zrekonštruovať časti kostola, na ktorých sa podpísal čas. „Usilovali sme sa čo najskôr začať s opravou kostola. Bola tu veľká vlhkosť, čo znamená, že bolo potrebné urobiť hydroizoláciu kostola, potom aj súrne rekonštruovať krytinu, ktorá začala premokať. Kostol bolo treba čo najrýchlejšie opraviť aj pre tých, ktorí prichádzajú na služby Božie každý týždeň, ale aj pre tých okoloidúcich, lebo omietka už sama opadávala, čo, samozrejme, ohrozovalo život chodcov,“ tvrdí evanjelická farárka.

www.hl.rs

Táto fáza je konečná, čo sa týka väčších rekonštrukcií. Pravidelne každé dva roky na kostole prebehnú väčšie rekonštrukcie. Prvou investíciou bola realizovaná hydroizolácia. Opäť pre bezpečnostné opatrenia a vetranie boli na kostole vybité bočné dvere, čo schválil aj Pokrajinský ústav pre ochranu kultúrnych pamiatok. Architektom tohto projektu v roku 2014 bol Vladimír Fekete z Báčskej Palanky. Nová krytina a hromozvod boli nainštalované v roku 2016. Rekonštrukcia chrámu Božieho bola realizovaná za finančnej poPráce na kostole sú vo finálnej moci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostnej rady fáze slovenskej národnostnej menšiV hlavnej chrámovej lodi boli ny, pokrajinských sekretariátov, vymenené okná a v súčasnosti sa republikového fondu prostredrobí nová omietka exteriéru, ktorá níctvom Biskupského úradu, ako bude vymaľovaná na bielo-modro. aj za pomoci z Nemecka.

Informačno-politický týždenník

V rámci rozhovoru farárka Jasmina Kotasová-Medveďová dodala: „Mám nádej, že nám vynovený a opravený kostol príde posvätiť biskup, ibaže nevieme, kedy to bude, keďže všetko teraz závisí od situácie s pandémiou.“ ŠKÔLKA V SILBAŠI V súvislosti s číslom 26 novín Hlas ľudu bol dňa 27. júna zverejnený príspevok Nová škôlka v Silbaši, v ktorom bol nepresne definovaný stav kompenzácie. Najmä je potrebné spresniť, že slovenský evanjelický cirkevný zbor v Silbaši ešte čaká na splnenie sľubu, alebo kompenzácie zo strany Obce Báčska Palanka. Ide o sľúbenú obrábateľnú pôdu (7 hektárov), ktorú CZ ešte nedostal, ako kompenzáciu za pozemok, kde dnes sídli novootvorená škôlka. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Usilovné ženy šijú ochranné rúška

Anna Lešťanová

súčasnej dobe, keď vládne pandémia koronavírusu, nosenie ochranných rúšok je na väčšine miest už takmer povinnosťou. Bez ohľadu na to mali by sme sa chrániť aj tam, kde to nariadenia zatiaľ nevyžadujú. A tak vďaka donácii oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci Slovak Aid, ktorá patrí pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, aj do staropazovského MOMS sa dostala hodnotná pomoc – dva šijacie stroje a materiály na šitie

Anny Balážovej, predsedníčky pazovských matičiarov, ktorá je zároveň i tajomníčkou združenia, pravdepodobne počet šijacích strojov na šitie ochranných rúšok zväčšia, aby práca prebiehala rýchlejšie. Ženy sa v miestnostiach spolku stretávajú každý pracovný deň v raných večerných hodinách a táto humanitárna akcia šitia rúšok trvá zopár hodín. Okrem predsedníčky Balážovej na každom tomto pracovnom stretnutí je prítomná i Anna Horvátová, predsedníčka Združenia pazovských žien. Za šijacími strojmi sedia spolkárky či matičiarky, ktoré v tejto práci majú skúsenosť (Anna

V každej akcii sa pravidelne zúčastňuje i Anna Horvátová (sprava). Ak nie je za šijacím strojom, potom ich vyrába v ďalšej fáze. Tentoraz oproti nej pracuje Anna Brtková.

mennému spolku, MOMS, ale aj do Obce Stará Pazova a do Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova. Uctievajúc opatrenia, ktoré zamedzujú šírenie nového koronavírusu, pre obmedzený počet ľudí v zatvorenom priestore mnohé členky združenia si prácu

v šití a vo výrobe rúšok (podľa modelu zdravotníckych rúšok) zobrali domov. „V týchto chvíľach si dokážeme vzájomne pomáhať,“ odkazujú usilovné členky Združenia pazovských žien, ktoré sa do tejto humanitárnej akcie ochotne zapojili.

Anna Balážová (stojí) a Katarína Domoniová neúnavne šijú a vyrábajú ochranné rúška

ochranných rúšok. Členky Združenia pazovských žien, programovej formy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, ktoré sú i členkami tamojšieho miestneho matičného odboru, s akciou šitia ochranných rúšok začali 8. júla. Uctievajúc všetky opatrenia v súlade s pandémiou koronavírusu, členky združenia sa rozdelili do niekoľkých skupín. Šitie ochranných rúšok sa koná v Klube VHV a usilovné pazovské ženy počas našej návštevy vo štvrtok 16. júla rúška šili na troch šijacích strojoch – dvoch nových, ktoré sa im dostali vďaka MOMS, t. j. pomoci Slovak Aid, a na jednom šijacom stroji, ktoré vlastní združenie. Podľa slov • ĽUDIA A UDALOSTI •

Krupinská, Katarína Domoniová, Anna Slamajová ml., A. Horvátová...), no aj ostatné, ako sme sa presvedčili na tvári miesta, sú veľmi šikovné a výroba rúšok prebieha nehatene, lebo každá žena má svoju úlohu. Samotnú akciu šitia a výroby rúšok rozdelili do niekoľkých fáz. Ako uviedla A. Balážová, už 50 ochranných rúšok zaslali do ústredia Matice slovenskej v Srbsku do Báčskeho Petrovca a ďalšie ochranné rúška, ktoré šijú, sa dostanú v týchto neblahých časoch pandémie koronavírusu nielen do tamojších slovenských inštitúcií a ustanovizní v meste – slovenskému evanjelickému cirkevnému zboru, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, rovno-

NOVÉ SEMAFORY NA KRIŽOVATKE V BÁČSKOM PETROVCI. V pondelok 20. júla bola sťažená premávka na križovatke ulíc Kollárovej, Masarykovej a Leninovej pri Zhromaždení obce v dôsledku prác na svetelnej signalizácii. Totižto semafory riadiace premávku sa vymieňali (na snímke Srđana Simića), aby už o deň neskoršie nové spĺňali svoju funkciu a riadili hustú premávku na križovatke. ah

30 /4917/ 25. 7. 2020

Ľudia a udalosti ROZHOVOR SO STAROSTOM SLOVENSKEJ OBCE PLECHOTICE

Mlaď odchádza, dôchodcovia zostávajú!

Juraj Pucovský

bec Plechotice, patriaca do Okresu Trebišov, leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny na nadmorskej výške 148 metrov. Najstaršie písomné správy o Plechoticiach sú z roku 1324. Po voľbách orgánov do samospráv obcí, ktoré na Slovensku hovorovo volajú komunálne voľby, v novembri 2018 starostom tejto neveľkej obce sa stal Ing. Peter Koščo. S pánom Koščom sme sa stretli vlani v Laliti, kde prišiel na návštevu s DS Janka Borodáča, a na úvod nám povedal: „Obecný úrad mi predchodca odovzdal v decembri 2018, v poslednom možnom termíne. Plechotice majú 783 obyvateľov, z toho najväčšiu časť populácie tvoria dôchodcovia. U nás je

Ing. Peter Koščo, starosta obce Plechotice

to podobne ako aj v ostatných východoslovenských dedinách. Mladí ľudia sa sťahujú, odchádzajú študovať, idú za prácou, za lepšími podmienkami života do Bratislavy, Košíc, Nitry, Banskej Bystrice a daktorí skončia aj v cudzine. Majú tam príležitosť zamestnať

www.hl.rs

sa, budujú si kariéru, ale mnohí 28 žiakov, v materskej o jedného na víkendy chodia domov.“ viac. To je pre obec, akou je naša, Čo podnikáte, aby ste to za- celkom dobre, lebo v tých menších dedinách školy už celkom medzili? „Našou motiváciou je, aby nám zanikli. My sme si to udržali aj na mládež zostávala doma, a preto úkor toho, že máme niekoľkých sa snažíme vytvoriť jej čím lepšie žiakov z tých menších obcí.“ podmienky na prácu a život. NieUž niekoľko rokov sme svedkedy sa nám to darí, inokedy sme kami, že sa v Plechoticiach v tom neúspešní. V obci máme komplet rozvod plynu, mohla si ho zabezpečiť každá domácnosť, dobre je, že práce s uhlím a drevom odpadli, lebo stačí len otočiť gombík...“ Ako je to s pracovnými príležitosťami v Plechoticiach? „Po revolúcii sa v obciach rozpadli poľnohospodárske družstvá a Plechotice na to tiež doplatili, ani my sme nedokázali udržať družstvo. Majetok je rozdrobený medzi súkrom- Obecný úrad v Plechoticiach ne hospodáriacimi poľnohospodármi, ktorí majú viac lebo menej pôdy. Práveže naša celkom dobre pracuje na poli pôda je jedna z najlepších na Slo- kultúry... vensku v tzv. Východoslovenskej „Keby sme mali charakterizovať nížine. Na niektorých miestach je v širšom pohľade, aká je naša tá bonita najlepšia, je to dokonca obec, ja hovorím, že kultúrna. černozem.“ Ktoré plodiny pestujú vaši spoluobčania? „Niekedy to bola cukrová repa na veľkých plochách, lebo sme v Trebišove mali cukrovar. Ľudia teraz žartujú a smejú sa, že cukrovar prežil prvú svetovú vojnu, potom aj druhú svetovú vojnu, ale našu revolúciu neprežil. Menšie plochy bývali obsiate pšenicou, ešte menej jačmeňom, bola to taká bašta plodín, ktoré pestovali naši Park v strede dediny roľníci. Teraz pestujú hlavne sóju a slnečnicu, lebo v neďalekých Sečovciach máme Poznám len málo obcí, ktoré si podnik Palma, kde to ľudia dokážu zachovali divadelný súbor. My odovzdať, predať.“ ho máme – DS Janka Borodáča, Počtom obyvateľov ste malá ktorý každoročne pripraví novú obec. Ako je to so školstvom? premiéru. Máme aj folklórny sú„Základná škola je spojená bor, nie je veľký, volá sa Studzenka, s materskou školou. V ZŠ máme ale už druhý rok nám pracuje aj

Informačno-politický týždenník

detský FS Studzenočka.“ Ktoré kultúrne, resp. športové podujatia usporadúvate v obci? „Tohto roku sme zorganizovali prvý, tzv. nultý ročník Zemplínskych slávností pod názvom Plechotické dobroty. Bolo tam 11 súborov, ktoré spievali a tancovali. Okrem toho chystali tam aj tradičné jedlá: pirohy, lokše, zamešku (kukuričnú kašu), naše regionálne špeciality, ktoré diváci mohli ochutnať. Náš futbalový oddiel Družstevník je aktívny od roku 1949. S futbalom je spojené aj to, že sme v roku 2019 v prvú augustovú nedeľu usporiadali 45. ročník Turnaja o Pohár SNP, čo je už pekná a nepretržitá tradícia.“ Čo je vaša priorita urobiť v Plechoticiach do konca mandátu? „Náš kultúrny dom je asi trikrát väčší ako tento váš v Laliti. Na zateplenie a výmenu veľkých hliníkových okien plastovými sme strovili 150 000 eur, ktoré sme dostali. Ďalším projektom je úprava vnútrajška KD – klimatizácia, zníženie stropu, lepšie osvetlenie javiska a ďalšia modernizácia. Preto keď vaši divadelníci znova prídu k nám, budú tam už super podmienky. Avšak moja najväčšia vízia a výzva, pokiaľ som na tomto poste, je výstavba kanalizácie, ktorú nemáme. Chcem práce aspoň začať a vedieť, že budú dokončené. Viete, u nás je to veľká nížina, ak si neurobíme poriadok s kanalizáciou, keď prídu veľké dažde, zdvihnú žumpy a tak nás to vytopí.“ Foto: autor a www.plechotice.sk • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Päť Hadríkových neviest Anna Simonovićová

äť generácií neviest u Hadríkovcov v Starej Pazove sú Anny. Niektoré z nich aj vo svojich dievčenských rodinách majú mamy či staré mamy s týmto, zdá sa u Slovákov v tejto dedine obľúbeným, ba aj svetovým menom. Aká náhoda! O tejto zaujímavosti v rodine Hadríkovej som sa dozvedela celkom náhodou, aj keď táto rodina dlho rokov žije v mojom susedstve. Dnes najstaršia Hadríková nevesta má 86 rokov a do tejto rodiny prišla ako šestnásťročná dievka Cerovská. „Boli to iné časy, inak sa žilo, ťažko sme pracovali, nemali sme to, čo máme dnes, ale sme sa viac uctievali a kamarátili,“ začína rozprávku o svojom živote dnes najstaršia nevesta, teraz už prababka, a pokračuje: „Taká mladá, pätnásťročná, začala som pracovať na tehelni, tam som sa aj zoznámila s manželom Jánom. Potom som sa vydala a svokra tiež bola Anna. Keďže v rodine Hadríkovej boli traja bratia, tak sme sa s manželom čoskoro presťahovali do Cerovskovcov a urobili sme si nový dom. O dva roky sa nám narodil syn Ján. Na tehelni a potom v družstve som pracovala pätnásť rokov. Na brigády sme chodievali do vinohradov a boli sme tam niekedy aj celý týždeň. Rodina Hadríková bola sedliacka, všetci pracovali nielen na poli, vo vinohrade, ale aj doma. V zimnom období na kolovratoch priadli nielen ženy, ale aj muži, môj manžel aj takzvané panťušky háčkoval. Bola som veľmi mladá a pri nich som sa aj ja učila a všeličo aj naučila, nič mi nebolo ťažko. Ani dnes mi nie je ťažko, ešte pracujem v záhrade, donedávna som chodievala ešte aj do poľa a do vinohradu, dnes už nechodím.“ Keď sa syn oženil, do rodiny pribudla ďalšia nevesta Anna, • ĽUDIA A UDALOSTI •

ny, a do rodiny čoskoro pribudli dvaja synovia Marko a Adam, ktorí sú najmladší členovia rodiny. Ako sa voľakedy oslavovali a ako sa dnes oslavujú meniny v tejto rodine? „Voľakedy sa neoslavovalo tak ako dnes, ale oveľa skromnejšie, a najčastejšie sa oslavovali meniny, ktoré boli v zimnom období – Zuzany, Márie, Kataríny, Jánovia, Pavlovia, veď vtedy nebolo toľko roboty. Často sa tieto meniny oslávili na priadkach, ktoré sú dnes už iba spomienkou na zašlé časy. Anny, ktoré majú meniny 26. júla, teda v letnom období, keď bolo viac práce, sa menej oslavovali,“ hovorí prababka a pokračuje: „Dnes sú v našej rodine štyri Anny, moja svokra už nie je medzi nami, a v širšej rodine je ich aj viac. No keďže Kristíny majú meniny dva dni pred Annami, tak sa všetci stretneme na oslavách menín pravnučky a do vlani sme Anny oslavovali všetci spolu u syna a vnuka, ktorí sa v roku 1990 presťahovali do nového domu. Teraz už každý vo svojej domácnosti. Ja som zostala so starším vnukom a jeho rodinkou v starom dome.“ Na záver prababka Hadríková prezradila aj to, že sa voľakedy veľmi ťažko žilo, ale život bol predsa krajší, asi preto, že ona bola mladšia, ale ešte aj dnes má chuť do roboty a chcela by vo všetkom byť prvá, aj keď ju roky v tom trochu hatia. Na otázku, či je najstaršia nevesta spokojná s tými mladšími nevestami, s úsmevom prezradila, že je veľmi spokojná, všetky sú milé, usilovné a pracovité. Ona sa vždy usilovala byť dobrou svokrou, babkou Prababka (sedí sprava), pri nej sú nevesta Fabianová s vnukom Mara prababkou. Preto nie div, kom a syn Ján s vnukom Adamom. Sprava stoja: vnuk Zlatko s neže ju pravnučky a pravnuvestou Brtkovou, pravnučky Kristína a Andrea, najmladšia nevesta Majorská a vnuk Miroslav kovia majú veľmi radi. A ten najmladší trojročný Adam už týždňa varí, keďže je ona zamest- až šestnásť boli Anny. Najmladšia dnes hovorí, že jeho manželka naná. Je to príležitosť, aby sa od Hadríková nevesta mala tridsať bude Anna, aby sa tradícia nenej aj všeličo iné naučila. Mladšia rokov, keď sa vydala do ich rodi- prerušila. rodená Fabianová. V jej rodine nevestina nevesta, tiež Anna, do okrem nej tieto meniny oslavo- rodiny prišla v roku 2014 z rodiny vala aj jej mama. Do Hadríkovcov Majorskej, kde Anny okrem nej sa vydala ako 19-ročná, o tri roky nie sú. Zaujímavé pre ňu bolo, do jej rodiny pribudol syn Zlatko keď sa na pytačkách zoznamovala a potom o päť rokov syn Miroslav. s príbuznými a z dvadsiatich žien Keďže bola zamestnaná ako predavačka, o vnukov sa starala babička. Žili spolu v jednej domácnosti, kým vnukovia nevyrástli a neoženili sa. A tak znovu do rodiny pribudli ďalšie Anny. Prvá nevestina nevesta do rodiny prišla v roku 2002 ako 27-ročná. Pochádza z rodiny Brtkovej, kde tiež meniny oslavovala jej mama a stará mama. A nielen to, ale aj z Brtkovej strany nevesty boli Anny. Preto sa ona s manželom Zlatkom rozhodla, že ich dcéry Anny nebudú. Tak je tá staršia Kristína a mladšia Andrea. Dnes žijú s prababkou, ktorá im pomáha Najstaršia nevesta – prababka tak, že ešte stále počas

30 /4917/ 25. 7. 2020

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S BOJANOM BRESTOVAČKIM

Vidiecky turizmus sa vyvíja aj v Erdevíku

Tijana Farkašová

o malej dediny Erdevík sa možno vybrať každoročne v júni, keď tam usporadúvajú podujatie známe ako Sriemska kuleniáda. Vtedy do Erdevíka prichádzajú mnohí návštevníci. Keď spomenieme sriemsku dedinu Erdevík, vo väčšine prípadov sa nám ihneď v myšlienkach vynorí zdravé a pitné erdevícke víno. S istotou môžeme tvrdiť, že pestovanie vína na sriemskom území sa začalo najneskôr za vlády cisára Marca Aurélia Próba, ktorý ho prvý priniesol do Sriemu, teda v treťom storočí nášho letopočtu. Vinica si vyžaduje dostatok pozornosti aj zásahov, treba jej rozumieť a pomáhať, aby sme finálne oberali zdravé a šťavnaté strapce. Kvalita vína začína vo vinohrade – v pestovaní hrozna, ošetrovaní a vytvorení prirodzeného ekologického prostredia. Kvalitu vína však ovplyvňuje hrozno a jeho kvalita. To je dôvod, prečo venujeme veľkú pozornosť jeho pestovaniu. Dnes sa vinič pestuje iba v tej lokalite, ktorá je na tento účel vhodná, má priaznivé poveternostné podmienky a ktorá je dobrým základom pre úspešnú a kvalitnú úrodu. Práce vo vinohrade je veľa počas celého roka. Záujem o vinič je dnes pomerne malý, vinohradov je z roka na rok menej, lebo vinohrad potrebuje nie pána, ale sluhu. Mnohí víno radi vychutnávame a neraz opakujeme Zlaté víno známu frázu, že v ňom je pravda. Pestovaniu vinohradov sa venuje hŕstka erdevíckych vinohradníkov. Počas rozhovoru s Bojanom Brestovačkim z Erdevíka sa nevyhnete pocitu, že má víziu. Je to cieľavedomý človek, ktorý chce byť dobrý v tom, čo robí. Vyštudoval na Ekonomickej fakulte v Novom

www.hl.rs

Sade, po ukončení štúdia sa roz- začali s výrobou vína so zlatými hodol vrátiť sa do rodného mesta a časticami. Od tohto roku plánujeme neuvažuje o odchode zo svojej de- vyrábať aj šumivé víno a domáce diny. Rozhodol sa rozvíjať vidiecky pálené. Sálaš funguje aj ako reštaucestovný ruch, pestovať vinicu a zeleninu. V Erdevíku existujú aj dve umelé jazerá – Bruje a Moharač. Neďaleko od jazera Moharač sa nachádza Vinárstvo a sálaš Brestovački. Nie všetci výrobcovia vína hrozno dopestujú sami vo svojich viniciach. A taktiež nie každý vinohradník vyrába vlastné víno. Vinárstvo Brestovački je výnimočné tým, že pre svoje víno pestujú hrozno výlučne vo vlastnom vinohrade. Tento fakt je pre vinára dôležitý – iba ak sami Bojan s priateľmi z Japonska v Erdevíku pestujete, viete o svojom hrozne a jeho vlastnostiach všetko. Viete, koľko starostlivosti rácia a má kapacitu 100 miest na ste mu venovali, živín, a viete, čo sedenie. Vhodný je na organizáciu môžete očakávať pri výrobe vína. zábav, narodenín, svadieb, krstín, Povedzte nám niečo o vašich ako aj na degustáciu domácich vínach, vinárstve, sálaši a o pes- výrobkov. Pestujeme tiež zeleninu, uhorky a papriku vyvážame aj do tovaní zeleniny: „Vinárstvo Brestovački bolo za- Nemecka. Naše domáce výrobky ložené pred desiatimi rokmi. Vysa- používame v reštaurácii, naši hostia dené sú najlepšie odrody hrozna, majú možnosť vyskúšať domáce

Sálaš s reštauráciou

z ktorých sa dostáva kvalitné víno. Vína majú božské názvy: Bahus, Dionis a Oziris, boli pomenované podľa mien egyptských, gréckych a rímskych bohov, tiež je tu rosé, ako aj klasické červené a biele víno. Naša pôvodná odroda je tamjanika. Tento druh vína vyvážame aj do Japonska. Sme prví v Srbsku, ktorí

Informačno-politický týždenník

sriemske jedlá – kulen, klobásu a slaninu, tiež čerstvú zeleninu.“ S Bojanom sme sa stretli priamo na sálaši vedľa vinice, kde v budúcnosti plánuje urobiť ubytovacie kapacity pre turistov. „Naším cieľom je prilákať turistov nielen zo Srbska, ale aj zo zahraničia, a rozvíjať vidiecky cestovný ruch

v našom malom meste, ktoré má na to všetok potenciál. Pre turistov budú organizované aj návštevy do okolitých miest a kultúrno-historických pomníkov, návštevníci si môžu pozrieť jeden z početných fruškohorských pravoslávnych kláštorov. Sriem ponúka širokú škálu zaujímavostí pre turistov. Pobyt na sálaši bude dokonalý oddych od rušného života. Výstavba ubytovacích kapacít povedie aj k zamestnávaniu mladých ľudí, ktorí sa sťahujú z mesta pre nedostatok práce,“ vysvetlil Bojan. Pestovanie viniča a hrozna patrí k rizikovým činnostiam. Riziká pri pestovaní viniča vyplývajú najmä z nepriaznivého počasia. Škody bývajú veľké, často je zničená celá úroda. Niektoré riziká postihli pestovateľov aj v tomto roku. Je to sucho, dažde, vetry, ľadovec – krúpy. Obyvateľov Erdevíka prednedávnom prekvapilo krupobitie a silný dážď. Tieto búrky budú mať určite negatívny vplyv na konečnú úrodu aj vo vinici, aj na poliach. „Vinica sa zotavila po búrke a ľade, niekde je škoda väčšia, niekde menšia. Katastrofa spôsobila najviac škôd na rastlinných poliach. Všetko je v Božích rukách, jediné, čo môžeme urobiť, je pozerať sa na oblohu,“ povedal spolubesedník. Aký bol teda rok 2020 vzhľadom na problematickú situáciu spôsobenú rozšírením ochorenia COVID-19? „V čase núdzového stavu v Srbsku sme nepredali ani jednu fľašu vína, dôvod je ten, že kaviarne, krčmy, reštaurácie a kluby boli zatvorené,“ odpovedal Bojan jednou vetou. Propagujete sa cez reklamy na sociálnych sieťach? „Áno, svoju prácu propagujeme na sociálnych sieťach, na Facebooku a na Instagrame. Po vytvorení ubytovacích kapacít otvoríme aj internetovú stránku.“ Získali ste nejaké ceny za víno? „Na Poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade v roku 2013 sme získali zlatú medailu za kvalitu vína. Ocenenie sme dostali za biele vína Bahus Chardonnay a Dionis Sauvignon.“ Foto: z archívu spolubesedníka • ĽUDIA A UDALOSTI •

DR. JANKO TOMEK Z JÁNOŠÍKA LIEČI TRADIČNOU MEDICÍNOU

Treba veriť a cvičiť Vladimír Hudec

úkromné lekárske ordinácie sú dnes už každodennosťou. Lekári špecialisti ich otvárajú hlavne v mestách, v najlepšom v obecných sídlach. Súkromné lekárske ordinácie na dedinách sú skutočne zriedkavosťou. Dokonca sme svedkami, že aj v štátnych ambulanciách v mnohých dedinách lekár neordinuje každý deň. Jánošíčania však majú to privilégium, že vo svojej dedine majú lekársku ordináciu všeobecnej medicíny. Majiteľom je Dr. Janko Tomek, Jánošíčan, ktorý 27 rokov pracoval v štátnom zdravotníctve, z toho až 20 rokov v pohotovostnej službe v Alibunari, a potom sa rozhodol pre súkromnú prax. V rodičovskom dome otvoril lekársku ordináciu všeobecnej a tradičnej medicíny. „Vo mne odjakživa tlelo želanie, aby som sa zaoberal tradičnou medicínou,“ hovorí. „Skôr však na to neboli možnosti, čiže nejestvovala možnosť úradne registrovať ordináciu tradičnej medicíny. Teraz sa to už zmenilo a štát povolil liečenie týmto spôsobom. Dokonca aj v rámci Srbského lekárskeho spolku je založená osobitná pobočka tradičnej medicíny. Samozrejme, týmto sa môžu zaoberať iba lekári, ktorí majú zodpovedajúcu licenciu. K tomu podmienka na otvorenie ordinácie je, aby bola otvorená aj ordinácia všeobecnej medicíny, ku ktorej sa pripojí aj tradičná.“ Ako sa lieči tradičnou medicínou? „Tradičná medicína človeka pozoruje ako duchovnú a nie materiálnu bytosť. Nuž a človek svojimi negatívnymi myšlienkami a emóciami počas života vytvára nerovnováhu v energetických poliach. Tie energetické

• ĽUDIA A UDALOSTI •

polia u človeka môže vidieť každý, kto má otvorené tretie oko, a to sa zasa dosahuje cvičením. Nuž a na tom energetickom poli terapeut vidí čierne kruhy, ktoré vyvolávajú ochorenie, takže sa tie čierne kruhy musia odstrániť. Ja napríklad môžem aj šesť mesiacov skôr vidieť, čo sa bude diať s jednotlivým orgánom, čiže môžem predvídať ochorenie. Každý orgán najprv ochorieva na energetickom poli a iba potom na materiálnom.“ Ktoré ochorenia možno vyliečiť? „Podľa teórie, keď je človek na určitej energetickej úrovni, môže sa vyliečiť všetko. Ja som nateraz úspešne vyliečil jed-

problémy s bolesťou hlavy. Prešla všetky vyšetrovania v klasickej medicíne, dostala aj lieky, ale jej bolo čoraz horšie. Prišla ku mne a ja som na mozgu videl čiernu škvrnu, ktorú som odstránil. Keď by som to neurobil, asi by sa jej stav vážne zhoršil. Teraz liečim ďalšiu dievku s metastázami karcinómu po celom tele. Liečenie trvá už takmer dva roky a nádory pomaly miznú. Dôležité je vedieť aj to, že skôr než začnem liečiť, najprv preverím bydlisko budúceho pacienta, či sa náhodou na mieste, kde trávi najviac času, a to je spravidla posteľ, nekríži kozmická a podzemná energia, či mu napríklad rovno na tom mieste nie je hlava, alebo obličky, niektorý iný orgán. Ak je,

Dr. Janko Tomek vo svojej ordinácii

nu mozgovú porážku, bolesti v kolenách, prostatu, zväčšené lymfatické žľazy, čo je fáza pred karcinómom. Vyliečil som aj karcinóm krčka maternice u ženy, ktorá predtým bola ožarovaná a po pol druha roka sa jej zjavili metastázy, ktoré som odstránil. Nemám mnoho pacientov, ale tých, čo som liečil, som aj vyliečil. Nepropagujem sa, ale tí, čo boli u mňa, rozprávajú iným, a tak sa hlas o tom šíri. Spomínam si napríklad, že som vyliečil jednu 21-ročnú dievku, ktorá mala

tak sa to musí eliminovať, lebo v opačnom prípade energia, ktorú mu dám v rámci terapie, počas noci bude vyčerpaná. Stačí, keď sa posteľ položí na iné miesto v izbe. Treba vedieť aj to, že neliečim, ako si to ľudia chybne myslia, mojou, čiže bioenergiou, ale kozmickou. Som vlastne spoj medzi kozmickou energiou a pacientom, čiže kozmickú energiu usmerňujem na pacienta. Pre mnohých je to príliš abstraktné. V to, samozrejme, treba veriť, ale aj mnoho cvičiť.“

Ako človek lekár zistí, že má vlohy na takúto prácu? „Pred asi tridsiatimi rokmi som sa začal o to zaujímať. Dostal som sa po literatúru, začal som cvičiť, neskoršie som si otvoril to tretie oko a začal som organizmus vidieť inakším spôsobom. Nie sú to žiadne nadprírodné sily. To každý človek má, ibaže musí mať vôľu a začať cvičiť. Akže by ste chceli, mohol by som aj vám otvoriť to tretie oko. Trvá to asi hodinu a treba cvičiť.“ Ako funguje ordinácia všeobecnej medicíny? „Mám iba zopár pacientov mesačne. Dôvod je veľmi jednoduchý – u mňa prehliadku treba zaplatiť, lebo nemám zmluvu so zdravotným fondom a štát to ani neumožňuje. Ku mne však často prichádzajú pacienti, ktorým klasická medicína neriešila problém. Sú aj takí, ktorým je chybne určená diagnóza, alebo terapia antibiotikom nemala efekty. Diagnózu určím na základe energetického poľa. Dokonca aj to, ktoré antibiotikum predpíšem, tiež určím na základe energetického poľa. Musím však povedať, že na začiatku každého liečenia od pacienta žiadam, aby priniesol zodpovedajúce analýzy a snímky, napr. skenera, magnetickej rezonancie a podobné. Na konci terapie znovu žiadam to isté, aby pacient vidiel rozdiel, lebo on nemá tretie oko, aby videl zmenu prostredníctvom energetického poľa.“ Aké sú šance, aby sa tradičná medicína začala uplatňovať v liečení ľudí v nemocniciach? „Neviem. To závisí od štátu. Myslím si, že nateraz sú malé šance. Už pol druha roka nikto nedostal licenciu na zaoberanie sa tradičnou medicínou. Viem však, že v niektorých krajinách si pacient môže zvoliť, ktorou metódou ho budú liečiť. Možno to jedného dňa bude aj u nás. Ktovie.“

30 /4917/ 25. 7. 2020

Ľudia a udalosti S JELENOU LUKIĆOVOU Z KOVAČICE

Modeling vystriedalo vzdelávanie mladých

Oľa Glóziková-Jonášová

tretli sme sa po pätnástich rokoch. Za ten čas sa Jelena vôbec nezmenila. Pekné, pravidelné črty tváre a krásny, úprimný úsmev mi hneď pripomenuli, že Jelena je jedna z mála Kovačičaniek, a možno aj jediná vôbec, ktorá sa dostala do špičkového sveta modelingu. Pritom zostala obidvoma nohami pevne na zemi. Jelena Lukićová, rodená Brankovićová, po skončení kovačického gymnázia a po odchode na štúdiá na Filologickej fakulte v Belehrade sa dostala do sveta modelingu. V príjemnom rozhovore s ňou som sa dozvedela všeličo zaujímavé o jej doterajšej nekaždodennej životnej púti. Kedy ste sa dostali do svetu modelingu, ako sa to všetko začalo? „V skutočnosti do sveta modelingu som sa dostala ešte v druhom ročníku gymnázia. Moji kamaráti počuli v rozhlase reklamu Módnej agentúry Fox, ktorá v Pančeve konala nábor nových dievčat, a tak ma presvedčili, aby som sa prihlásila na kasting. A mali pravdu. Z pančevského kastingu som postúpila ďalej a čoskoro som začala nahrávať reklamy a angažovali ma aj vo fotografovaní pre módne katalógy a časopisy. Potom nasledovali aj početné cesty do zahraničia a neraz aj do exotických krajín.“ Kde sa začal váš angažmán v modelingu? „Angažmán v modelingu sa začal nahrávaním televíznych reklám na výrobky pre vlasy, King zmrzliny, po čom nasledovala rozprávková reklama pre vodu Jazak, na ktorú som obzvlášť hrdá. Zároveň som cestovala do rôznych krajín sveta a tam účinkovala na módnych prehliadkach, nahrávala hudobné šoty a pre módne katalógy, ako aj editoriály pre módne časopisy. Vyzdvihla by som spoluprácu so svetovými značkami, akými sú

www.hl.rs

napríklad Coca-Cola, Chanel, L’Oréal, Cosmopolittan, Elle Magazine a pod.“ Pracovali ste iba ako fotomodelka, či aj ako manekýnka? Aký je vlastne rozdiel medzi tými dvomi povolaniami? „Predstavitelia Módnej agentúry Fox na samotnom začiatku mojej modelingovej kariéry ma označili ako komerciálny typ dievčaťa, klasickej krásy, čo v módnom slangu

módnych prehliadok a photo shootingov pre módne katalógy, takže som pracovala aj ako fotomodelka, aj ako manekýnka, aj keď ja v tom vôbec nevidím rozdiel – raz robíš jedno, raz robíš druhé...“ Čo považujete za svoj najväčší úspech, či už vo svete modelingu, alebo vôbec? „Rada sa riadim myšlienkou, že som ešte nedosiahla svoj najväčší úspech, lebo je to pohnútka, ktorá

Reklama pre fruškohorskú vodu Jazak

ma motivuje. Práve preto mám stále nové nápady a plánujem projekty. Momentálne za úspech považujem premiéru divadelného predstavenia Chudobný Rómeo v podaní divadelnej sekcie pôsobiacej pri ZŠ v Kovačici – mladých ľudí, ktorých som zoskupila a s ktorými som si užívala počas procesu stvárania jedného divadelného diela, tiež Kreatívne štúdio Ahiles, ktoré som založila a ktoré má za cieľ práve rozvíjať kreativitu, edukovať deti a mladých v scénickom prejave. V modelingu každá moja práca predstavovala úspech, lebo nebolo vôbec ľahké stále súťažiť medzi prekrásnymi dievčatami z celého sveta, vyniknúť v množstve rozFotografia módneho magazínu Elle ličných tvárí a byť jedinečnou pre určitú značku. Súkromne mojím znamená: tvár, ktorá predáva pro- najväčším úspechom sú môj mandukty. Práve preto ma najčastejšie žel a syn Mihajlo, ktorých milujem angažovali v nahrávaní televíznych nadovšetko a bez ktorých by som reklám, ale zúčastňovala som sa aj dnes nebola tým, čím som.“

Informačno-politický týždenník

Ako vyzeral jeden deň vo svete modelingu? „Deň vo svete modelingu sa začínal navštevovaním rozličných kastingov, na ktoré bolo potrebné so sebou priniesť fotografie. Takým spôsobom sme si vyhľadávali eventuálny angažmán. Keď sme dostali prácu, nasledovalo natáčanie a fotenie, čo zvyčajne trvalo aj celý deň. Bolo to dosť náročné, ale všetko to bola časť jedného umeleckého kreatívneho procesu, takže stálo to za to. Vďaka modelingu som sa zoznámila s najlepšími, najzvláštnejšími a najzaujímavejšími ľuďmi z celého sveta. Pri angažmánoch sa používal iba špičkový mejkap, výlučne značkový odev s prekrásnymi účesmi, a všetko to dávalo nekaždodenný a jedinečný dojem pod bleskami reflektorov za prítomnosti špičkových umelcov z celého sveta. Dnes mám na to pamiatku v podobe fotografií, ktoré mi pripomínajú tie krásne časy.“ Vďaka tomuto koníčku ste navštívili mnohé krajiny, spomeniete nám aspoň niektoré? „Najprv som dostala angažmán v Paríži, potom som žila a pracovala v Istanbule, potom v Južnej Kórei, Taiwane a Šanghaji.“ Aké impresie vám zostali a odkiaľ si ich prinášate? „Mám rada ten kozmopolitický pocit, že patrím všade, že hranice nejestvujú, že som občiankou sveta. Mala som rada svetový šarm, svetlá a energiu Paríža, prechádzky mestom, ale aj Východ mi utkvel v krásnych spomienkach – obzvlášť ich nádherné parky plné ľudí, mladých a starých, ktorí typickými, pokojnými, pomalými a ladenými pohybmi v plnej sústredenosti a pritom v relaxujúcom upokojení mysle a prehlbovaní vnútorného pokoja a celkovej vyrovnanosti cvičia tai chi. To je krásne a také zdravé pre duch a telo. Mnoho toho by sme sa mali od nich naučiť. Rovnako tak aj Istanbul bol pre mňa veľkou výzvou, mentalita a obyčaje lokálneho obyvateľstva, architektúra, sviežosť a vôňa Bosporu vo vzduchu, celkove exotické ovzdušie všade.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

V menších prostrediach, akým je aj Kovačica, zdá sa mi, že sa doposiaľ nikomu nepodarilo dostať sa do sveta modelingu. Ako váš angažmán vnímali spoluobčania? „Áno, to ma naozaj prekvapuje, lebo Kovačica odjakživa mala krásne dievčatá a ženy. Ženy z Kovačice ozaj mali zvláštnu krásu a duch, ale vyzerá, že je okrem toho potrebné aj veľa odvahy, originality a jedna dávka šialenstva – v zmysle vyskúšať sa v niečom, čo zatiaľ nikto neurobil, a pritom ti všetci hovoria, že v tom neuspeješ. Sama som vždy nasledovala iba vlastné pocity a žila vo svojom filme. Možno je to práve ten správny recept? To, ako ma vnímajú moji Kovačičania, nikdy mi nebolo celkom jasné, naozaj cítim veľkú podporu a lásku, začnúc kolektívom, v ktorom momentálne pracujem, a ľuďmi, s ktorými sa každodenne stretávam. Viac je pozitívnych než negatívnych komentárov, vlastne tie negatívne sa snažím nevšímať si. Kovačica je moja dedina, v ktorej mám veľa príbuzných a kamarátov, dedina, s ktorou som navždy emotívne spojená a ktorú milujem. Mám rada aj ľudí, ktorí tu žijú, so všetkými ich prednosťami a nedostatkami. Oni sú neoddeliteľnou časťou môjho bytia. Ak som sa však voľačomu v modelingu naučila, to je, že si veľmi rýchlo zvyknem na odmietnutie. Svetu sa nemôže vyhovieť, ale ani netreba. Niekto vás má rád, niekto nie, niekto je k vám zase celkom ľahostajný. Aj to je v poriadku. Mne je najdôležitejšie, že po svojom boku mám ľudí, ktorí ma najlepšie poznajú a s ktorými sa podelím o svoje dobré a zlé dni.“ Podpora rodiny a kamarátov však nevystala. Čia podpora vám najviac znamenala? „Najväčšiu podporu som mala, samozrejme, od rodičov, ktorí mi dovolili, aby som sama prežila všetky svoje úspechy, ale aj neúspechy v modelingu, ale vždy boli tu, keď bolo treba. Určite im nebolo ľahko, chápem to až teraz, keď som sama rodičom, a preto som im nesmierne povďačná za preukázanú dôveru a podporu. Rovnako tak starí rodičia, ale aj kamaráti, ku ktorým som sa vždy vracala a s ktorými som sa vždy mohla navrátiť k sebe takej, aká v podstate som.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

Čo by ste odporučili mladým dievčatám, ktoré možno snívajú o tomto svete a lákajú ich svetlá reflektorov a módne pódium? „Ak snívate o niečom, čo napĺňa vašu dušu (nemusí to byť výlučne modeling), ak vám pri myšlienke na to srdce zahrá, nepočúvajte nikoho! Len seba! Práve to je odkaz pre mladých. Aj mojim žiakom to často hovorím, zvlášť dievčatám, ktoré sú omnoho poslušnejšie a ktoré sú vychované skôr počúvať iných než seba. Iní vám niekedy poradia, s najlepším úmyslom, pravdaže, nerobiť niečo, alebo sa vzdať, a to len preto, že oni sami to nemôžu urobiť, alebo proste

Jelena v kovačickom kroji

tomu nemôžu uveriť. Ale to iba svedčí o ich obmedzeniach, nie vašich. Nasledujte svoje sny a svoj rytmus, usilujte sa a všetko je možné. Zdá sa mi, že v dnešnej dobe nič nie je jednoduchšie ako stať sa modelom. Dnes naozaj každý môže byť modelom, otvorením profilu na facebookovej stránke alebo Instagrame a zverejňovaním svojich fotiek, inak fotených telefónom. Od čias, keď som sa sama zaoberala modelingom, veľa toho sa zmenilo. Ale kvalita sa vždy dostane do popredia. Musíte však byť pripravení aj na veľa zlých vecí a zriekanie. Nie je to vždy Hollywood.“

Nezabúdate na svoje slovenské korene a keď je vhodná príležitosť, rada sa vyparádite do kovačického kroja. Úctu k svojim koreňom ste vyjadrili aj tým, že na vašej svadbe nevystal tanec s mladou nevestou. Kedysi ste tancovali v slovenskom folklóre pôsobiacom pri ZŠ v Kovačici, spomínate si na tie časy? „Slovenský jazyk a folklór sú neoddeliteľnou súčasťou môjho bytia a mojej identity. Napriek tomu, že som bola toľko rokov vzdialená od nich, čím som staršia, čoraz viac si uvedomujem, koľko je dôležité spoznať seba a to, čo nás robí nami samými. Rada som tancovala vo folklóre, najmä pre našu učiteľku a choreografku Alžbetu Hriešikovú, ktorá bola naším vzorom a ktorá nás povzbudzovala a naučila milovať a zachovávať naše zvyky a obyčaje, hudbu a tance.“ Osud, alebo lepšie povedané srdce vás zaviedlo do Arilja. Tam ste si založili rodinku, aj ste pracovali ako profesorka srbského jazyka. Avšak po niekoľkých rokoch sa naskytla príležitosť zamestnať sa v rodnej Kovačici, kde teraz pracujete a venujete sa okrem pravidelnej výučby aj mimoškolským aktivitám, akým je napr. aj divadlo... „Áno, život ma odviedol do západného Srbska, kde som spoznala iný spôsob života, inú mentalitu a filozofiu života. Pracovala som tam ako PR a manažérka marketingu pre značku Extreme Intimo, ktorá sídli práve v Arilji. Tu som získala aj vedomosti o digitálnom marketingu a organizácii práce jednej z najznámejších domácich značiek. Pracovala som tiež ako profesorka v základnej škole a získavala si tak skúsenosti v mojom odbore. Potom som sa stala matkou. Môj život sa zmenil, ale sa nezmenila podstata môjho bytia, a to je rozvíjať sa, meniť, plánovať a začínať nové veci, obohacovať každodenný život a prácu novými ideami a obsahmi, a to v malom prostredí nikdy nie je ľahké, lebo ľudia sa boja zmien a hlavne ľudí, ktorí tie zmeny spôsobujú. Začalo ma nudiť robiť stále rovnaké veci, ako to robili veštci predo mnou, a keďže poznám základy marketingu, PR a digitálnej technológie, ako aj verejný prejav, chcela som to všetko skĺbiť do jedného vo

svojom Kreatívnom štúdiu, ktoré vlastne tak aj vzniklo, ako prejav mojej túžby zdieľať to, čo viem a môžem urobiť s mladými ľuďmi.“ Čo všetko ponúka Kreatívne štúdio Ahiles, aké odvetvia? „Poslanie Kreatívneho štúdia Ahiles je zoskupiť deti, ktoré majú určité záujmy a talenty, ponúknuť im miesto, kde sa budú môcť naučiť herectvu, modelingu, vystúpeniu vo verejnosti, ale aj mnohým iným veciam. Okrem spomenutého organizovali sme aj školenie v sochárstve, vo výrobe umeleckých predmetov, ručných prác a v speve. Čiže je to miesto, kde sa môžu deti a mladí kamarátiť, rozvíjať svoj prejav, sebavedomie, herectvo, kreativitu v písaní a tvorivosti.“ Po príchode do Kovačice pandémia túto činnosť prerušila. Plánujete možno v tom pokračovať, nakoľko tu natrvalo zostanete? „To by bolo naozaj skvelé, nakoľko bude záujem detí a rodičov. Keďže je veľmi nepovďačné plánovať niečo v týchto neistých časoch v štáte, ale aj v celom svete, môžem povedať iba toľko, že sa veľmi rada rozdelím o svoje skúsenosti a vedomosti s deťmi a mladými z Kovačice a okolia. Ak sa rozhodneme tu natrvalo zostať a prihlási sa dostatočný počet detí a mladých, veľmi rada sa budem venovať novým projektom s nimi.“ Ako sa s odstupom času pozeráte na dni strávené v modelingu? Napĺňa vás to, že svetlá reflektorov vystriedala učebňa plná zvedavých žiackych tvárí? „Myslím si, že modeling bol pre mňa správnym rozhodnutím v jednej etape môjho života a že v každom prípade prispel a pomohol mi k tomu, aby som aj dnes niečo z toho využila vo svojej práci, a to je predovšetkým láska k peknému, estetike, umeniu, hre, verejnému vystúpeniu, k neustálemu vytváraniu nových obsahov a nápadov. A verím, že je to práve to, čo moji žiaci majú u mňa radi.“ Na záver prajeme Jelene, aby svojimi aktivitami a skúsenosťou podnietila mladých ľudí z nášho prostredia, aby sa dali do skúmania zaujímavých meridiánov života, tak ako sa to podarilo jej samej. Foto: z archívu spolubesedníčky

30 /4917/ 25. 7. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Pokračujeme…

u sú ďalšie práce robené zaujímavými technikami. Chceš, aby sme zverejnili aj tvoju prácu? Pošli nám ju na našu stránku na Facebooku alebo na našu adresu. Danuška

Nina Mikulášová, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Dário Farkaš, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Mateja Zarić, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Tea Trnovská, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Mário Kovár, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Valentína Báďonská, 1. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Informačno-politický týždenník

Tabita Hriešiková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

• DETSKÝ KÚTIK •

Z obsahu K otvorenosti a názorovej pluralite s. 2 – 3 Tretí projektový výstup – ďalší krok k budúcim syntézam s. 6 – 7 Poézia: Liza Gennart

Nový Sad 25. 7. 2020 Ročník XXXVII Číslo 8/430

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 8

VÝROČIA K SEDEMDESIATKE DR. SAMUELA ČELOVSKÉHO

Kontinuita výskumu našich kultúrnych dejín

Pripravil: Stevan Lenhart

ultúrny a literárny historik, vysokoškolský pedagóg, bibliograf a publicista Samuel Čelovský sa narodil 21. júla 1950 v Kulpíne. Základnú školu ukončil v rodisku a gymnázium v Báčskom Petrovci. Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde tiež obhájil doktorát roku 1979. Pôsobil ako univerzitný profesor na Filozofickej fakulte v Novom Sade; prednášal dejiny slovenského národa, kultúrne dejiny vojvodinských Slovákov a južnoslovansko-slovenské kultúrne a literárne styky. Prednášal aj na Pedagogickej fakulte v Sombore – Vysunuté oddelenie v Báčskom Petrovci a na Univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Vo svojich početných vedeckých štúdiách a prácach Samuel Čelovský sa doteraz zaoberal viacerými oblasťami našich kultúrnych dejín. Dôkladne sa venoval najmä výskumu života a diela Félixa Kutlíka (1843 – 1890) a svoje štúdie o tejto významnej slovenskej vojvodinskej osvetovej, kultúrnej a politickej osobnosti zhrnul do vedecky fundovanej monografie Mladosť Félixa Kutlíka (Obzor – Tvorba, Nový Sad 1982). Táto 300-stranová kniha je rozdelená na tri základné časti, v rámci ktorých sa autor podrobne zaoberá Kutlíkovým pôvodom, štúdiami a prvým pôsobiskom (dedina Váršand, dnes v Rumunsku), ako aj jeho príchodom medzi vojvodinských Slovákov a pôsobením v Báčskom Petrovci a v Silbaši; na záver je uvedený detailný prehľad

Kutlíkovej publicistickej a literárnej v slovenských pedagogických časotvorby s bibliografiou jeho prác pisoch do roku 1918, Pešťbudínske z rokov 1867 – 1877. Ako znalec vedomosti ako prameň informácií Kutlíkovej literárnej tvorby Samuel o národnokultúrnom a národnopoČelovský tiež prispel úvodnou štú- litickom živote Slovákov vo Vojvodiou ku knižnému dine a Slovenské výberu z jeho diela noviny (1849 pod názvom Kralica – 1861) ako a iné (Obzor-Tvorba, prameň inforNový Sad – Tatran, mácií o živote Bratislava 1981). Slovákov vo Počas 70. rokov Vojvodine. Píminulého storočia sal aj o objave Samuel Čelovský sa sochárskeho zaoberal aj publidiela Vavrinca kovaním bibliofílií Dunajského a vydal básnické z roku 1831 zbierky niekoľkých v petrovskom našich autorov: evanjelickom kostole, Schody do básne Miroslava Dudka Samuel Čelovský o Kulpínskej (1975), Semeno po kronike Fétom všetkom Jozefa Klátika (1976) lixa Kutlíka z rokov 1876 – 1890 a Prometeus Michala Ďugu (1979). a o živote a pôsobení kultúrneho Samuel Čelovský bol produk- a ľudovýchovného dejateľa Karola tívnym členom redakcie Zborníka Medveckého v Petrovci. Spolku vojvodinských slovakistov Osobitným príspevkom k mapoa v období 1979 – 1992 v tejto vaniu dejín našej publicistiky je

publikácii uverejnil viacero štúdií na témy našich kultúrnych dejín a osobností. V Zborníku SVS boli uverejnené jeho príspevky z oblasti dejín publicistiky, ako napr. Vojvodinskí Slováci a Juhoslovania

Čelovského knižná Bibliografia časopisu Náš život (1933 – 1940, 1946 – 1947) (Obzor-Tvorba, Nový Sad 1984). Autorsky prispel do Pamätnice 200 rokov školy v Kulpíne (1996) a je autorom publikácie

Najstaršia epigrafická pamiatka Slovákov v Srbsku (Hlas ľudu, Nový Sad 2003), vydanej pri príležitosti 230. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a obsahujúcej štúdiu o stavbe kysáčskeho kostola a tabule na jeho veži. Obsiahla knižná zbierka vedeckých štúdií a prác Samuela Čelovského vyšla k autorovej šesťdesiatke pod názvom Z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine (výber textov pripravil Jaroslav Čiep; vydal MOMS Báčsky Petrovec 2010). Okrem niektorých už vyššie uvedených štúdií daná kniha obsahuje aj práce, akými sú Prehľad slovenských vojvodinských novín a časopisov do roku 1941, Príspevok k výskumu Slávika a Zorničky, Priateľ školy – prvý slovenský pedagogický časopis vo Vojvodine, Gustáv Maršall-Petrovský a vojvodinskí Slováci v americkom Slovenskom hlásniku, Slovenská ľudová škola v Kulpíne v období feudalizmu (1789 – 1848) a Podiel osadníkov zo slovenských obcí v Maďarsku pri osídľovaní Kysáča v Báčke od roku 1773. Samuel Čelovský je autorom približne 160 vedeckých prác a nositeľom viacerých cien a uznaní. Prispel do učebníc na témy dejín slovenského národa a Slovákov vo Vojvodine, bol členom redakcií časopisov Nový život a Dolnozemský Slovák, spolupracoval s novosadským rozhlasom a televíziou. Zúčastnil sa aj v príprave medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie na tému 150 rokov slovenskej tlače v Srbsku a 70 rokov Hlasu ľudu, usporiadanej 17. októbra 2014 v Novom Sade; bol tiež predsedom redakcie, ktorá pripravila zborník prác z uvedenej konferencie. Žije na dôchodku v Báčskom Petrovci.

INTERVIEW

25. 7. 2020 • 30 /4917/

STANISLAVA CHROBÁKOVÁ-REPAR, SLOVENSKO-SLOVINSKÁ SPISOVATEĽKA, ŠÉFREDAKTORKA LITERÁRNEHO ČASOPISU FRAKTÁL

K otvorenosti a názorovej pluralite Stevan Lenhart

20/II

rod slovenského nezávislého literárneho časopisu Fraktál sme v prílohe Obzory odsledovali pred dvomi rokmi (jeho prvé číslo recenzovala Marína Šimáková-Speváková) a medzičasom tento kvartálnik udržal a rozvinul ambicióznu koncepciu, prinášajúcu kvalitné a originálne príspevky, ale zároveň vytvárajúcu ovzdušie a podmienky na život a vývin nezávislej literatúry a kritického myslenia. Podarilo sa to predovšetkým vďaka odhodlanosti a úsiliu šéfredaktorky Stanislavy Chrobákovej-Repar, ináč známej poetky, prozaičky a autorky literárnokritických štúdií a recenzií. V rozhovore so šéfredaktorkou Fraktálu sa rozprávame o vzniku, koncepcii a víziách časopisu, ale aj o možnostiach budúcej spolupráce... Na oficiálnej webovej stránke vášho časopisu sa uvádza, že Fraktál vznikol ako „odpoveď na inštitucionálne politiky niektorých stavovských štruktúr v literárnom živote na Slovensku“. O akú reakciu vlastne šlo a čo boli dôvody na založenie tohto časopisu? – Občianske združenie Fraktál a potom aj literárny štvrťročník Fraktál vznikli po tom, čo sme sa ako redakcia – takmer v identickej zostave, v akej dnes spolupracujeme – v zlom rozišli s časopisom Romboid. V roku 2016 som sa na základe konkurzu stala jeho šéfredaktorkou, no v druhej polovici roka nastali veľké problémy s vydavateľom, t. j. Asociáciou organizácií spisovateľov Slovenska, presnejšie s niektorými jeho predstaviteľmi a predstaviteľkami. Nemohli a nechceli sme prijať ich pokusy zasahovať do redakčnej autonómie, a potom aj obštrukcie a podrazy namierené voči mojej osobe, ktoré vzápätí nasledovali; v podstate sme boli prinútení ponechať časopis jeho osudu. Táto kapitola je dnes pre mňa uzavretá a nechcem sa k nej vracať. Poskytla som vtedy niekoľko rozhovorov, napríklad pre český webzinový portál H7O; tam sa dá

o veci prečítať viac... Ďalší rok som ten podraz ,rozdýchavala‘ a robila si svoje, no potom som aj na výzvu ľudí, ktorí nechceli a nehodlali do ,nového‘ Romboidu prispievať, založila združenie a nezávislý časopis Fraktál, ktorý teraz

zmenami na strane vydavateľa, aj keď dôvod na ostražitosť pre mňa ostáva v platnosti. Toto je, pravdaže, konkrétny príbeh (a veľmi konkrétnych ľudí) – no za ním sú a pôsobia spomínané kultúrne a stavovské politiky. Fraktál

Stanislava Chrobáková-Repar (1960 Bratislava) je slovenská a slovinská autorka, prekladateľka a literárna vedkyňa, tiež editorka a vydavateľka. Vyštudovala filozofiu, estetiku a literárnu vedu, pracovala na Filozofickej fakulte UK a Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave, v roku 2001 sa presťahovala do Ľubľany, v súčasnosti žije a pracuje v slobodnom povolaní. Na Slovensku o. i. založila a vedie literárny časopis Fraktál (2018) a v Slovinsku knižnú edíciu Fraktal (2003) pri vydavateľstve KUD Apokalipsa. Je tiež spoluzakladateľka Ženského odboru Slovinského centra PEN Mira a medzinárodného projektu Časopis v časopise. Preložila 26 knižných titulov, je autorkou 27 kníh poézie, prózy, esejí, kritík a štúdií. Píše a publikuje v slovenčine aj slovinčine. Naposledy jej vyšli: v slovinčine básnická zbierka Rauma Blues a monografia Iniciacije ali književnost onkraj vidnega (obidve 2018), v slovenčine monografia Bielym atramentom: feministická literárna kritika a gynokritika (2019). Tesne pred vyjdením sú jej knihy: Balans (epistolae, torzá) a zbierka esejí a článkov DiaGnóza L – v obidvoch sa venuje najmä problematike nezávislej literatúry a kultúry v čase tranzície a neoliberalizmu. Žije medzi Bratislavou, Ľubľanou a fínskou Raumou. vychádza už tretí rok, z toho druhý rok s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia z verejných prostriedkov. Presunuli sa doň spolu so mnou aj moji kolegovia, v redakčnej rade sú – okrem iných – aj bývalí šéfredaktori Romboidu alebo básnici, ktorí v roku 2016 iniciovali verejnú petíciu na podporu nielen moju, ale aj spôsobu vedenia časopisu, ktorý mi je vlastný. Pre spravodlivosť však musím dodať, že po hlbokom kvalitatívnom prepade sa Romboid v poslednom čase opäť ako-tak spamätáva; súvisí to s istými

dnes reprezentuje inú mentalitu, slobodnú a otvorenú, než je tá, ktorá Romboid ohrozuje už celé desaťročia a ktorú sme mnohí v slovenskej literatúre principiálne dávno odmietli, vlastne už v novembri 1989. Literatúra, umenie a kultúra nemôžu byť územím mocenských záujmov a individuálnych ambícií typu „kto z koho“. Takéto praktiky škodia nielen im, ale poškodzujú aj renomé literatúry, a neprospievajú ani korektným vzťahom medzi ľuďmi, bez ktorých sa v dnešnej ozaj drsnej dobe nezaobídeme.

Od založenia Fraktálu už vlastne ubehlo viac ako dva a pol roka. Nakoľko sa vám v tomto období podarilo realizovať plánovanú koncepciu? Ide o široké spektrum tém z rôznych oblastí literatúry... – Áno, čas beží rýchlo... Prvý rok sme začínali na zelenej lúke, úplne bez prostriedkov, len z nadšenia. Nikto z nás však nebol začiatočník, Marta Součková, Dušan Teplan, Eva Kovačevičová i ja sme už mali za sebou dlhú stopu v literatúre (,benjamínkom‘ bola azda len naša tajomníčka Danka Kovačíková); poradili sme si – a latku nasadili vysoko. Napokon, nevymýšľam si, ak poviem, že som v priebehu troch rokov vybudovala dva časopisy, čo nie je maličkosť, pretože aj Romboid som po mojom príchode a kompletnej výmene redakcie (predchádzajúca rezignovala – a tiež vďaka vydavateľovi) celý reprofilovala a redizajnovala, vybavila technickým príslušenstvom, zabezpečila administratívne i finančne... Prvý rok sme sa v novovzniknutom Fraktále sústredili na budovanie prispievateľského tímu a rubrík, naštartovanie distribúcie vrátane predplatiteľov, finančne sme si trocha pomohli vďaka úspešnej kampani na portáli StartLab, ľudia – známi i neznámi – náš projekt podporili. Obsahová štruktúra čísel dnes stojí na rubrikách a ich skladbe – najmä na tých tematických, ako Téma, V zábere, Agora, Spomíname, Na dosah (posledná je venovaná dianiu v českej literatúre)... ale aj žánrových, ako Symposion, Kritika, Beseda... alebo individuálnych: Na margo od Dalfara, Hmyrom! Petra Borkovca, Na ceste Petra Hrušku; Rozhľadňu Mareka Debnára nahradila nová rubrika mladého Martina Makaru, ešte študenta, nazvaná Periféria?. Samozrejme, nechýbajú rubriky, ako Poézia, Próza, Esej, Preklad, Začiatky (pre začínajúcich autorov a autorky) atď. Na tému, ktorej sa v čísle venujeme, často nadväzujú aj iné príspevky, občas tiež anketa alebo séria rozhovorov, ktoré k tomu zorganizujeme. Tie témy si určujeme dopredu a usilujeme sa o pestrosť (od – napríklad – mestských centier, cez radostnú

INTERVIEW

HLAS ĽUDU • OBZORY vedu, až po súčasnú knižnú grafiku) a zároveň užitočnosť – t. j. prispenie k mapovaniu infraštruktúrnych záležitostí v literatúre a prinášanie insiderských pohľadov na problémy, ktoré hýbu literatúrou i dnešným svetom. Neuzatvárame sa ani pred filozofiou a spoločenskými vedami, pravda – len v polohe, ktorá s kultúrou a literatúrou vnútorne súvisí a rozširuje náš horizont smerom k interdisciplinarite; bez nej by sme dnes už boli nekompletní. Ďalšia moja zásada je otvorenosť a názorová pluralita. Chcem, aby bol Fraktál aj v tomto provokatívny a nezastupoval len jedno políčko z celého farebného spektra prístupov. Tobôž keď literatúru možno vnímať ako univerzum manifestované v každom jednotlivom prejave,výkone či tvare, ktorých je nekonečne veľa a nekonečne rôznorodých... Skrátka, neprogramujeme, skôr načúvame a komunikujeme s potrebami nášho prostredia.

náli, ktorí by u nás radi publikovali svoje texty, ale na druhej strane, iste, veľa práce – aspoň pre mňa – je aj s mladými, ktorí by do prekladateľského (či celkovo literárneho) umenia radi prenikli, ale o svojich výtvoroch neraz potrebujú viesť dialóg s niekým skúsenejším. To je dôležitá, hoci neviditeľná časť každej redakčnej práce: komunikácia. Naše rubriky sa však často aj prepájajú – v Agore sme priniesli rozhovor so Slavojom Žižekom, v ktorom sa venoval novej situácii vo svete v súvislosti s pandémiou a ochorením Covid-19. V rubrike V zábere v najnovšom čísle pokračujeme v tejto téme esejou Emila Steinera, amerického spisovateľa a novinára z New Yorku, ktorú napísal špeciálne pre nás. Veľmi zaujímavo v nej uvažuje o korona-kríze z pohľadu jednotlivých generácií aj prejavov medzigeneračnej dynamiky v spoločnostiach západného typu. Už len dopoviem, že vďaka môjmu príbehu i nastaveniu domovské miesto v časopise má a bude mať aj slovinská literatúra – jedna z najmenších,

no azda aj najpozoruhodnejších či najplodnejších na svete. Zoznámená ste s literárnou a umeleckou produkciou Slovákov v Srbsku? Spolupracovali ste už s niektorými z nich? – Poznám tých, ktorí pristáli na Slovensku – ale to sú príbehy, ktoré sa začali desaťročia dozadu. Mená ako Víťazoslav Hronec, Michal Harpáň, Michal Babiak, Miroslav Dudok... mi, samozrejme, neunikli, no spomedzi mladších tvorcov či vedcov dnes vlastne nepoznám nikoho. A priznám sa, že ostatných dvadsaťpäť rokov som sama mala čo robiť, aby som sa uchytila v novom jazykovom i kultúrnom prostredí – najprv po roku 2000 v Slovinsku a teraz vo Fínsku, aj keď to je už iný príbeh. Bola som teda vďačná, keď ma kolegyňa zoznámila so Spevákovcami – Marínou a Zoroslavom; spolupracovali sme už v Romboide, opäť sme sa stretli vo Fraktále, a verím, že spolupráca sa pred nami ešte len otvára... Možno aj vďaka vám a vášmu záujmu o náš časopis. Pre zaujímavosť ešte uvediem, že tento rok v časopise uverejňujeme rozsiahlu esej pána Hronca (v dvoch častiach) o veľkých menách svetovej poézie cez ,Plotinovu šošovku‘ – a je to fascinujúce čítanie jednak svojím obsahom a jednak tvarom. Do rámca činnosti vašej redakcie patrí aj akcia FRAKTÁLive. O čo vlastne ide a aké podujatia ste pod týmto menom doteraz realizovali? – Aj toto ,knowhow‘ som uplatnila už v Romboide a až do pandémie, čiže prvé dva roky, sme sa ho držali aj vo Fraktále. Som presvedčená, že autori, redaktori, prekladatelia, vedci a čitatelia časopisu by mali dostať príležitosť spoznať sa aj osobne, teda nielen na stránkach jednotlivých čísel či prostredníctvom dnešných digitálnych vymožeností. Preto sme si vymysleli takýto možno nostalgický formát podujatí ,naživo‘ a v ústrety nám vyšli v Kabinete pomalosti v Novej Cvernovke, kam sme sa uchýlili... V Romboide sme zase celý rok spolupracovali s menšou nezávislou Galériou Toto, ktorá sa sústredene venuje knižnej ilustrácii a podieľala

sa aj na výtvarnej zložke časopisu. Stretnutie FRAKTÁLive prebieha raz za pol roka a vždy naň pozývame autorov z posledných dvoch čísel – bývajú to neformálne autorské a diskusné stretnutia, ktorým však ešte predchádza stretnutie členov redakcie a redakčnej rady Fraktálu. V úvodníku zatiaľ posledného čísla ste sa dotkli problému koronavírusu. Ako súčasná epidemiologická situácia vplýva na časopis Fraktál a jeho realizáciu a distribúciu? – Musím si zaklopať na drevo (alebo na čelo?), ale zatiaľ sme nejaký zničujúci dosah tejto pandémie nepocítili. Príprava a výroba časopisu dnes prebieha digitálnou cestou, elektronické zariadenia nás nesklamali ani neopustili. V podstate je to tak, že všade, kde mám so sebou počítač a pripojenie na internet, môžem pracovať na časopise – a moji kolegovia takisto. Troška sme sa obávali, ako to bude s distribúciou, ale vyšli sme našim odoberateľom v ústrety v tom, že sme im umožnili prístup aj k elektronickej verzii časopisu. Ak nemohli alebo sa báli ísť na poštu či do kníhkupectva po výtlačok, mohli si časopis čítať na displeji, prípadne si nás mohli noví záujemcovia predplatiť v takejto novej ponuke plus – t. j. výlučne vo formáte PDF. Všetko zlé je aj na niečo dobré: povedala som si, že možno je to tá najprirodzenejšia cesta, akou sa môžeme dozvedieť, či by o takúto (zdvojenú – alebo výlučne elektronickú) formu distribúcie bol záujem... a ku koncu roka si to vyhodnotíme pre budúcnosť časopisu ako možného ,obojživelníka‘. Ozývajú sa nám najmä ľudia z cudziny, ktorí sa predtým obávali objednať si nás – a takto to majú pohodlne a okamžite, nuž, až do vlastných počítačových priečinkov. Prirodzene, celosvetovo nová situácia si vyžiadala aj reakciu iného typu – obsahovú. Ale to som už spomínala... a veľmi chcem dúfať, že práve táto téma čoskoro zastará a nikoho už nebude zaujímať; iba ak pietne. Držme si v tomto palce, no kým sa tak stane, má u nás miesto každé myšlienkové či tvorivé spracovanie aj tohto ľudského megapríbehu; musí však povzbudzovať, inšpirovať a nabádať ku kritickosti práve tak ako celý časopis. Foto: Vlado Súkeník

21/III

Hovoríte, že jednou z prirodzených potrieb a charakteristík Fraktálu je „medzinárodné zosieťovanie časopisu“. V akej podobe realizujete medzinárodnú spoluprácu s inými autormi, redakciami a literárnymi nadšencami? – Od začiatku nám bolo jasné, že chceme pomerne tesne komunikovať aj s českou literatúrou. V rubrike Na dosah sa venujeme českej poézii aj próze a nechýbajú ani zasvätené krátke úvody našich kolegov a priateľov z moravskej Ostravy Petra Hrušku a Libora Magdoňa, ktorí majú na starosti aj výber ukážok. Ďalej chceme pokračovať v tom, čo sme začali už v Romboide v roku 2016, kde sme mali v redakčnej rade zastúpené všetky krajiny V4; dôraz na tieto literatúry je a bude našou stálicou. Na redakčnej rade sme sa tiež dohodli, že hneď ako to bude možné, prejdeme aj na veľké prekladové bloky v rámci projektu ,Časopis v časopise‘ (funguje od roku 2002, som jeho spoluzakladeľka). Vlani sme tak pripravili veľký blok, v podstate takmer celé číslo venované maďarskej literatúre, ako nám ju odprezentoval partnerský časopis Jelenkor z Pécsa, čiže v ich výbere. No obraz sme doplnili aj o literatúru autorov žijúcich na Slovensku a píšucich v maďarčine a číslo sme prezentovali na knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave v prítomnosti hostí z Jelenkoru. Tento rok chys-

táme veľký blok súčasnej poézie z Kanárskych ostrovov – v absolútnej slovenskej premiére! Chystali sme aj uvádzačku v prítomnosti vzácnych hostí, ale: človek mieni – korona mení. A, samozrejme, nechýba stála prekladová rubrika, ktorá je vítaná aj preto, že zhruba po päťdesiatich rokoch prestal na Slovensku vychádzať časopis Revue svetovej literatúry. Čo mi je veľmi ľúto; neviem, či sa ešte spamätá... Ohlasujú sa nám hlavne profesio-

KON TA K T Y

25. 7. 2020 • 30 /4917/

K ZALOŽENIU IBEROAMERICKÉHO STREDISKA V NOVOM SADE

Veľký záujem o španielčinu Danuška BerediováBanovićová

22/IV

marci tohto roku na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade je založené Iberoamerické stredisko – CIBAM, na návrh Lektorátu pre španielsky jazyk Oddelenia romanistiky, v spolupráci so Spoločnosťou hispanistov Srbska a s profesorom Dejanom Mihailovićom z Technologického inštitútu v Monterrey, Mexiko. Iberoamerika je termín, ktorý sa začal používať v druhej polovici 19. storočia pre skupinu štátov na americkom kontinente, ktoré predtým boli španielske a portugalské kolónie. Pyrenejský polostrov sa nazýva aj Iberský polostrov, takže tento termín sa vzťahuje aj na Španielsko, Portugalsko a Andorru. Po španielsky sa oficiálne hovorí v 21 krajinách a španielčina sa považuje za druhý najdôležitejší jazyk na svete a je tretím jazykom podľa počtu ľudí, ktorí ho používajú. Podľa výskumov Eurobarometra, ktoré boli zverejnené koncom roku 2019, mladí v 20 z 28 krajín Európskej únie majú

najväčší záujem naučiť sa práve španielsky jazyk. A podľa ankety, ktorá bola nedávno uskutočnená vo Veľkej Británii, pre tamojších obyvateľov španielsky jazyk je vraj najdôležitejší pre budúcnosť. Na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade španielsky jazyk je uvedený v roku 1997 ako

výberový jazyk na Oddelení romanistiky. Dnes sa na Filozofickej fakulte španielčinu učí bezmála 400 študentov. S ohľadom na to, že na Filozofickej fakulte nie sú štúdiá hispanistiky a študenti majú veľký záujem o španielčinu a hispánsku kultúru, založené je Iberoamerické stredisko. Na stránke Iberoamerického stredi-

stredisko v Novom Sade bude intenzívne pracovať aj na regionálnom spájaní. O novozaloženom Iberoamerickom stredisku sme sa rozprávali s jeho vedúcou Bojanou Kovačevićovou-Petrovićovou, ktorá pracuje na Oddelení romanistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Zaoberá sa tiež literárnym, súdnym, simultánnym a konsekutívnym prekladom, je členkou Siete hispanistov strednej Európy, Združenia literárnych prekladateľov Srbska, Spoločnosti hispanistov Srbska a Združenia profesorov španielčiny. Ako vznikla idea o založení Iberoamerického strediska?

– Na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade už dávno existuje veľký záujem o španielsky jazyk, tak v rámci štúdií roBojana Kovačevićová-Petrovićová, vedúca Iberoamerického strediska manistiky, ako aj zo strany študentov ostatných odborov. Niekoľko rokov ska uvádzajú, že potreba založiť dozadu Lektorát pre španielsky stredisko vznikla po niekoľkých jazyk organizoval rad aktivít, v ktorokoch kontinuálnej práce a po- rých spolu účinkovali profesori četných aktivitách, v ktorých a študenti. Boli to hosťovania uznávaných latinskoamerických spisovateľov a profesorov, programy venované poézii, výstavy autorov z Mexika a Kostariky, cyklus filmov z inštitútu Cervantes, stretnutie s hercom a pesničkárom Franom Pereaom, ako aj Letná škola latinskoamerických štúdií Spoločnosti hispanistov Srbska, ktorá nám priniesla početné medzinárodné kontakty. Filozofická fakulta bola organi- Z tohto všetkého vznikla idea zátorom a pre veľký záujem o o založení strediska, ktoré by všetky tieto udalosti a skutočnosť, predstavovalo ústredie všetkých že na fakulte niekoľko stovák doterajších a budúcich programov študentov všetkých odborov a projektov súvisiacich s témami, má záujem o jazyk a vedomosti ktoré sa týkajú Latinskej Ameriky, z iberoamerického regiónu. Keďže Karibiku, Iberského polostrova žiadna univerzita v regióne nemá a vzťahov s Balkánom. také stredisko, Iberoamerické V čom je význam založenia

tohto strediska na Filozofickej fakulte v Novom Sade? – Iberoamerické stredisko je už teraz bodom, v ktorom sa prepletajú akademické, kultúrne, spoločenské a politické nite, ktoré spájajú Srbsko a región s krajinami Iberského polostrova a Latinskej Ameriky. Španielsky a portugalský hovoriaci priestor je predovšetkým zaujímavý tým, že sa v ňom prelínajú predhispánska a európska minulosť, elementy starého a nového sveta, bohaté domorodé dedičstvo a moderné tendencie. A novosadská Filozofická fakulta je tým pravým miestom pre také stredisko, lebo je to jediná vysokoškolská inštitúcia v Srbsku, na ktorej sa rovnako vyučujú spoločenské a humanistické vedy. Význam založenia tohto strediska sa odráža v spájaní s početnými španielskymi a latinskoamerickými univerzitami, ale aj s kolegami z nášho regiónu, ktorí sa zaoberajú tým podnebím. Čím sa bude novozaložené stredisko zaoberať? – Naše aktivity budú mať niekoľko smerov. Budeme sa zaoberať vedeckými výskumami a organizáciou akademických a kultúrnych programov a budeme sa zapájať do početných medzinárodných projektov. Ďalej, budeme realizovať programy s doterajšími spolupracovníkmi – veľvyslanectvami, Spoločnosťou hispanistov Srbska, Združením profesorov španielskeho jazyka, Spoločnosťou srbsko-peruánskeho priateľstva, inštitútom Cervantes. Už v auguste zorganizujeme virtuálne 4. vydanie Letnej školy latinskoamerických štúdií a predstavovanie našich spisovateľov, ktorí hovoria po španielsky na Univerzitách v Kolumbii a Dominikánskej republike. Do konca roka publikujeme preklady príbehov a esejí zo španielčiny, ktoré robili študenti, a pred nami je aj jeden veľký projekt v spolupráci s Univerzitou vo Veracruz, Mexiko. Foto: z archívu spolubesedníčky

HUD B A

HLAS ĽUDU • OBZORY

INTERVIEW: MARIJA BALUBDŽIĆOVÁ (UMBRA), SPEVÁČKA A SKLADATEĽKA Z BELEHRADU

Čaro temnejších odtieňov Stevan Lenhart

ekaždodenná vokálno-inštrumentálna elektronická hudba projektu Umbra, za ktorým stojí Belehradčanka Marija Balubdžićová, predstavuje svojrázny zvukovo-poetický experiment, v ktorom autorka vlastný spev nasycuje súzvukmi hluku, akordov, pulzov a rytmov. Zároveň melodický a drsný, usporiadaný a chaotický, jej elegantný a temný prejav občas pripomína darkwave z 80. a 90. rokov minulého storočia a zachádza aj do abstraktnejších zvukových krajiniek, avšak sama interpretka za dva krajné protipóly svojej tvorby považuje noise a pop. Balubdžićová vyštudovala hudobnú pedagogiku na Fakulte hudobného umenia v Belehrade, zaoberá sa vývinom edukačných programov a tvorivých dielní pre mládež a pôsobila aj ako dirigentka v chórovej skupine Horkeškart. Spolupracovala s viacerými hudobníkmi (improvE, Beli Talas, Činč, Bitlsti a iní) a s vysielaním Imaginarni pejzaži Tretieho programu Rádia Belehrad. Nahrávky jej projektu Umbra si možno vypočuť na webových adresách: umbra-krem.bandcamp.com/releases a soundcloud. com/umbra-balubdzic.

Ako by si opísala zvuk, ktorý vytváraš a v akej miere na tvoj prejav vplývalo tvoje hudobné vzdelanie? – Vlastný zvuk získavam charakterovým spojením žánrov noise a pop: drsnosť, improvizácia

Spev hrá významnú úlohu pri tvojom prejave. Aký máš

reverb. Už štyri roky používam 5-kanálový looper, ktorý má vynikajúce funkcie, ale nie práve najlepší zvuk, takže niekedy predsa použijem niektorý dodatočný zvukový efekt. Dlho som hrávala na syntetizátore z roku 1992, ktorý mal pohodlné klávesy a kombinoval syntézu FM so samplami (wav); od vlani však mám súčasnejší syntetizátor so sekvencerom, takže teraz to všetko znie lepšie než dovtedy. Na vytváranie rytmov ešte stále používam starý, lacný sampler. Vydala si album Unglued na audiokazete a v digitálnej podobe. Chcela by si povedať niečo o tomto vydaní? Aké skladby obsahuje?

a temnota naproti melodickosti, pevnej štruktúre a lesklosti. Ide o zvukové vrstvy a kruhy (loops), ktoré vznikajú rôznorodým spracovaním hlasu naproti monumen-

Aký je význam názvu Umbra a prečo si práve toto meno vybrala pre svoj hudobný projekt?

Obálka vydania Umbra – Unglued

tálnym zvukom syntetizátorov a rytmov. Všetky tieto prvky sa prejavujú niekedy samostatne a niekedy naraz, v závislosti od potrieb rozličných charakterov, ktoré sa v danej chvíli ohlasujú. Formálne hudobné vzdelanie mi

vlastne prístup k vokálnemu prednesu? Inšpirujú ťa osobitne niektorí interpreti? – Hlas sa prejavuje sám osebe, priamo a rôznymi spôsobmi, pokým môj prístup k spevu sa hlavne zakladá na nácviku dýchania a vokálnej gymnastike. Vďaka tomu nácviku vlastne len trochu lepšie vyznieva niečo, čo by sa aj tak prejavilo v podobe fyzických vlastností hlasu, myšlienkových vzorov a ešte ktovieakých vecí vyjadrených vo viacerých jazykoch hudby. Nebola som osobitne ovplyvnená inými interpretmi, ale iní ľudia mi odhaľujú, čo by vlastne mohli byť referencie súvisiace s projektom Umbra. A mne obľúbené návrhy sú Siouxie, Paraf, Blixa Bargeld a Maja Ratkje. Zdá sa, že na koncertných vystúpeniach vedľa syntetizátora a elektronických rytmov používaš aj rôzne zvukové efekty pre spev. Aké nástroje vlastne používaš? – Stredobodom je vždy looper, za pomoci ktorého ukladám vrstvy hlasu ,na tvári miesta’ a samo to navrstvovanie vytvára dojem o použití rôznych zvukových efektov, ale na spev vlastne pridávam iba

– Album Unglued vyšiel v realizácii vydavateľstva Baba Vanga z Prahy. Na ňom sú dva druhy nahrávok. Sú tam niektoré improvizácie (noise) nahrané na koncertoch a názvy týchto kusov vlastne odzrkadľujú, čo sa v nich deje po zvukovej stránke (ide o názvy Pedal, Rampant a Breaths I), pokým druhú skupinu nahrávok tvoria skutočné piesne, ktoré som vytvárala v priebehu niekoľkých rokov. Pieseň Džospel u ogledalu predstavuje pokus o mäkký vokálny kontrapunkt založený na zvukových kruhoch (loops), Self vyjadruje trpký komentár namyslenosti súčasnej spoločnosti, Četvrtak znie ako nejaký kabaretový trash-hororový hit, Bone Madamme je clivý nápev s volaním o pomoc pri ľúbostných otázkach a Bear Bear Bone je svojráznou existencialistickou anti-baladou. Akým spôsobom vplýva pandémia koronavírusu na tvoje vystúpenia a plány? – Na rozdiel od predchádzajúcich rokov teraz vôbec nevystupujem, lebo nechcem koncertovať v podobe live streamingov bez priamej prítomnosti obecenstva. Pracujem na novom albume a očakávam aj realizáciu spoločného vydania s projektom sZARZs v americkom vydavateľstve Crash Symbols. Foto: Mária Karláková

23/V

– V oblasti optiky a astronómie umbra je názov najtemnejšej časti tiene, ktorú vytvára nebeské teleso. Ešte predtým než som sa dozvedela o tom, v škole som bola počula, že umbra je vlastne názov pre najtemnejší odtieň fialovej farby, čo na mňa z určitého dôvodu zanechalo silný dojem a odvtedy som toto meno začala spontánne používať ako pseudonym pri rôznych príležitostiach. A tak som týmto menom začala podpisovať aj svoje hudobné skladby.

poskytlo zručnosť a množstvo predstáv, takže malo určite veľký vplyv na mňa, ale tak isto na druhej strane vplývala aj neskrotná povaha a ľudia vôkol mňa.

R ECENZIA

25. 7. 2020 • 30 /4917/

Tretí projektový výstup – ďalší krok k budúcim syntézam

(Zborník prác Jazyková kultúra, literárne prieniky a vzdelávanie Slovákov vo Vojvodine. Marína ŠimákováSpeváková (ed.), Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, 2020) Zuzana Čížiková

24/VI

lovakistické vedecké pracovisko sústredené na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade má za sebou počas takmer 60-ročnej tradície pozoruhodnú bibliografiu vedeckých a konferenčných zborníkov, tiež viacero ročníkov vedeckého časopisu Zborník Spolku vojvodinských slovakistov (neskoršie Slovakistický zborník), či knižných vydaní doktorských dizertácií, súborov štúdií a iné. Členovia uvedeného vysokoškolského pracoviska okrem pedagogickej práce majú vo svojom „pracovnom úväzku“ aj vedecko-výskumnú činnosť, ktorá sa najčastejšie realizuje v rámci vedeckých projektov financovaných z pokrajinského alebo republikového rozpočtu. Jeden taký projekt aj tohto roku financuje Pokrajinský sekretariát vysokého vzdelávania a vedecko-výskumnej činnosti Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a ten kulminuje výstupom v elektronickom zborníku štúdií pod názvom Jazyková kultúra, literárne prieniky a vzdelávanie Slovákov vo Vojvodine (dostupný na: http://digitalna.ff.uns.ac.rs/sadrz aj/2020/978-86-6065-596-9-0). Tento v poradí tretí elektronický zborník vedeckých prác šiestich riešiteľov uvedeného projektu nadväzuje na predchádzajúce dva zborníky, a to jednak jadrom riešiteľského tímu a vedúcou projektu, resp. redaktorkou zborníka, šírkou záberu výskumných tém (jazyk, literatúra, kultúra, vzdelávanie), prístupom k výskumným problémom, kde evidujeme snahu o interdisciplinárne prelínanie a zároveň nadväzovanie na aktuálne metodologické postupy. Ako v úvode uvádza aj redaktorka publikácie Marína Šimáková-Speváková, ide o nadväznosť na predchádzajúce zborníky výskumných tímov v podobnej zostave (a na základe súčinnosti troch pracovísk: spomínaného Oddelenia slovakistiky, Oddelenia pedagogiky FF v Novom Sade a Katedry spoločenských vied Pedagogickej fakulty v Sombore); prvý je z roku 2018: Interdisciplinárny prístup k súčasným procesom

v slovenskom jazyku, literatúre a vzdelávaní v kontexte slovensko-srbských relácií vo Vojvodine a druhý z roku 2019: Slovenské písomníctvo v kontexte (obidva sú dostupné na webovej stránke fakulty). Editorka zdôrazňuje snahu riešiteľov o interdisciplinárny a multidisciplinárny prístup ku skúmaným javom, čo je v zborníkoch raz viac, inokedy menej viditeľné (ak pozeráme jednotlivé príspevky), ale stále v úzadí prítomné (akceptujúc zborník ako celok). V podstate ide o zastrešujúci prístup v úsilí – ako hovorí editorka – „poukázať na aktuálne procesy v jazyku, literatúre a vzdelávaní a spôsoby ich reflektovania, na podoby interliterárnych a interkultúrnych väzieb vo vojvodinskom priestore, ktoré spája slovenský jazyk a kultúra spolunažívania“. Po úvodnej informatívnej správe z pera redaktorky o tom, čo nás v zborníku čaká, nasleduje rad zaujímavých štúdií. Monografie uznávanej a renomovanej slovenskej lingvistky Márie Myjavcovej, ktorá dlhé roky vzdelávala slovakistické kádre a už dávnejšie sa postavila na obranu a ochranu našej vojvodinskej slovenčiny v pozícii jej zasvätenej strážkyne, sú predmetom štúdie Anny Makišovej pod názvom Konfrontačný výskum slovenského a srbského jazyka Márie Myjavcovej. Makišová sa predovšetkým zaoberala Myjavcovej celoživotnou a v podstate nevyčerpateľnou problematikou slovenčiny v enklávnych podmienkach, a to je konfrontačný výskum slovenského a srbského jazyka, ale i jazykovou kultúrou vo všetkých sférach spoločenského života (rodina, škola, médiá). Detailne sa venovala jej lingvistickým knihám: Jazykové poznámky, Slovenčina v jazykovej enkláve, Bolo, ako nebude, State o našej slovenčine, Slovenská jazyková čítanka a O slovensko-srbskom bilingvizme vo Vojvodine a podáva prehľad ich koncepčných, vedecko-metodologických či postojových východísk; žánrovo a koncepčne ich charakterizuje ako populárne zamerané publikácie z jazykovej kultúry, dobovo však veľmi aktuálne (napr. Jazykové

poznámky, State o našej slovenčine), vedecké monografie (najmä tie o srbsko-slovenskom bilingvizme) a beletristické, resp. subjektívne ladené (autobiografické) texty s nostalgickým nádychom v knihe Bolo, ako nebude. Makišová veľmi systematicky a s prehľadom vedie čitateľa Myjavcovej celoživotným monografickým opusom a nanovo nás utvrdzuje v poznaní, že je dielo Márie Myjavcovej a problematika, ktorou sa zaoberala, stále rovnako aktuálna, priam naliehavá v menšinovom jazykovom a kultúrnom prostredí. Ďalší stály člen autorského tímu Adam Svetlík pokračuje vo svojom „kritickom čítaní“ súčasnej prozaickej produkcie na Slovensku; po sérii pozoruhodných štúdií uverejnených jednak v predchádzajúcich dvoch výstupových zborníkoch, ale i v iných publikáciách a časopisoch (napr. Slavistika), kde sa venoval próze kľúčových autorov po roku 2000, ktorí podľa neho tak trasujú nejaké (ešte presne nepomenované) nové tendencie vo vývine slovenskej prózy a patria do jej ústredného prúdu, ako sú Marek Vadas, Ivana Dobrakovová, Balla, Peter Maczovszký, Maroš Krajňak a iní. Vo svojej štúdii Prozaická tvorba pre dospelých Moniky Kompaníkovej svojským, vedecko-esejistickým prístupom analyzuje prozaickú tvorbu pre dospelých (prózu pre deti nechal právom bokom) uvedenej slovenskej spisovateľky strednej generácie a jej knihy Miesto pre samotu (2003), Biele miesta (2006), Piata loď (2010) a Na sútoku (2016). Svetlík, podobne ako v predchádzajúcich štúdiách, odpovedá (sebe i nám) na otázku, prečo si zvolil a tak zaradil práve Kompaníkovú do skupiny prozaikov, ktorí výraznejšie poznačili vývin súčasnej slovenskej prózy. Definuje jej poetiku, jej dominantné tvorivé postuláty a východiská, napr. empirické pozadie, resp. príklon ku skutočnosti v textotvorných postupoch, potom príklon k tematizovaniu prostredia rodiny ako mikropriestoru, na ktorom sa odzrkadľujú hlbšie sociálne problémy. Svetlík pritom veľmi sugestívne a argumentova-

ne, odvolávajúc sa aj na najnovšie reflexie Kompaníkovej tvorby, ale predovšetkým sa spoliehajúc na vlastnú výbornú rozhľadenosť v literárnych pohyboch a tendenciách dokázal odhaliť to podstatné v Kompaníkovej poetike; uvažuje o príklone k (novo)realistickým postupom, o lyrizácii textu, o otázke zaradenia do feministickej literatúry, o „angažovanosti“ jej prózy. Ale vyzdvihli by sme Svetlíkovu interpretačnú schopnosť – cez témy, motívy, naračné postupy a stratégie, ktoré postrehol a interpretoval, dokázal nám veľmi presvedčivo zobraziť Kompaníkovej poetiku (nezatvárajúc oči ani pred evidovanými nedostatkami). Pedagóg, a môžeme povedať i komeniológ Zoroslav Spevák sa venoval vplyvu Komenského ideí na život slovenskej spoločnosti vo Vojvodine a jednému z prvých, aj v medzinárodných kontextoch uznávaných, komeniológov – petrovskému rodákovi Dr. Jánovi Kvačalovi. V štúdii Recepcia diela Jána Amosa Komenského medzi vojvodinskými Slovákmi Spevák najprv podáva širší spoločensko-historický kontext zrodu a prenikania ideí husitského hnutia a reformácie a následne i učenia J. A. Komenského na územie Uhorska a do slovenského prostredia. V druhej časti štúdie sa venuje ohlasom Komenského diela medzi dolnozemskými/vojvodinskými Slovákmi v 18. a 19. storočí, ako sú Samuel Tešedík, Daniel Lehocký a Juraj Ribay, potom v slovenských vojvodinských periodikách 19. a 20. st., a to predovšetkým na texty v jubilejných rokoch, keď ide o výročia Komenského. Spevák tak mapuje záujem o Komenského idey najmä v súvislosti so vzdelávaním a vyučovaním v základných školách, ale i s jeho humanistickými, pokrokovými ideami a filozofickými myšlienkami. Vo štvrtej časti príspevku sa autor pozastavil na kľúčových a mienkotvorných príspevkoch z pera S. Čelovského, Z. Speváka a najdlhšiu stať venoval, právom, recepcii diela Jána Kvačalu, resp. J. A. Komenského v slovenskom vojvodinskom a v srbskom pro-

R ECENZ IA

HLAS ĽUDU • OBZORY stredí, aj z vlastného pera (o čom svedčí bohatá autobibliografia na konci príspevku). Takýto prehľadný a prierezový pohľad na prítomnosť Komenského diela a jeho recepciu u nás má nielen informačnú hodnotu, ale i širšiu vzdelanostnú, kultúrnu a národnostnú dimenziu – poznať minulosť je predpokladom (nádeje na) budúcnosť jedného národa a život a dielo Jána Kvačalu zase ukazuje, že malosť prostredia nezastaví veľký duch v jeho (roz)lete. V projekte okrem pracovísk Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade účinkuje aj Katedra pre spoločenské vedy Pedagogickej fakulty v Sombore a konkrétne odborníčka z psychológie Ruženka Šimoniová-Černáková, ktorá nadväzuje na svoje staršie výskumy a aj naďalej sa venuje psychologickým aspektom dvojjazyčnosti, najmä vojvodinských Slovákov. Pre tento projekt si zvolila výskum týkajúci sa zmeny vyučovacieho jazyka zo slovenského na srbský v strednej škole (niekde už aj v základnej škole) a vplyv tejto zmeny na žiakov prospech a adaptáciu na túto zmenu, ako i ich osvojovanie si väčšinového jazyka. Sme toho názoru, že je zameranie na pedagogický aspekt tohto výskumného problému rozšírením autorkinho vedecko-výskumného zámeru a že výsledky tohto a podobných výskumov treba častejšie prezentovať širšej odbornej verejnosti a najmä vo vzdelávacích ustanovizniach, čím sa môže predchádzať

stereotypným úvahám o hendikepe školenia v materinskom jazyku. Docentka na Oddelení slovakistiky FF Univerzity v Novom Sade Zuzana Týrová tiež participuje na uvedených pokrajinských projektoch a pravidelne píše o stave súčasnej vojvodinskej slovenčiny hlavne z aspektu ekolingvistiky a sociolingvistiky. Jej príspevok pod názvom Preventívna lingvistika a vojvodinská slovenčina v multilingválnom prostredí osvetľuje predmet a ciele výskumu jazyka z hľadiska preventívnej lingvistiky. Hovorí v ňom o pálčivých problémoch existencie, fungovania a budúcnosti slovenského jazyka vo Vojvodine obkoleseného inými jazykmi, najprv diachronicky (kontakty s nemčinou, maďarčinou), potom v bližšej minulosti či v súčasnosti, kde prirodzene funguje v kontakte s väčšinovým srbským jazykom. Týrová tak vo svojom príspevku konzultovala prakticky všetkých známych lingvistov z nášho prostredia (Filip, Dudok, Myjavcová a iní), ktorí sa zaoberali otázkou prevencie jazyka, resp. bilingvizmom. Autorka sa v závere pýta na opodstatnenie a oprávnenie existencie a preventívneho konania na zachovanie jazyka a jej odpoveď je – podobne ako u tých, ktorých konzultovala – ambivalentnej povahy. Je však tej mienky, že je to úzko prepojené s národnou identitou a že sa predsa s preventívnou lingvistikou spomaľuje asimilácia, a má to podľa nej prvky revitalizačného procesu.

Posledná štúdia z pera Maríny Šimákovej-Spevákovej, podobne ako aj v predošlých zborníkoch, sa zaoberá témou prekladu, tentoraz ide o výskum prekladov v medzivojnovom období, predovšetkým poézie v časopise Náš život. Autorka v úvode uvádza východiská, predmet a ciele svojej štúdie, v druhej časti sa venuje najznámejším slovenským prekladateľom z radov vojvodinských Slovákov v medzivojnových periodikách, ako sú Ján Čajak ml., VHV, Juraj Mučaji, po vojne i Zlatko Klátik a Ján Labáth. Prínosom tohto textu sú interpretácie slovenských prekladov, kde sa komentuje najprv voľba pôvodného textu a okolnosti, keď ide o jeho voľbu, potom eventuálne významové posuny či nedopatrenia a celkový dojem z prekladu. Autorka veľmi suverénne ovláda versifikačnými analýzami, čo k fundovanému posúdeniu prekladov dodatočne prispieva. Jej štúdie o preklade otvárajú novú dimenziu výskumu tejto problematiky u nás a presahujú do mapovania širších medziliterárnych vzťahov. Tento zborník okrem štúdií obsahuje aj časť s (dvoma) recenziami, čo podľa nášho názoru prispieva k jeho rôznorodosti a kvalite. Prvá pod názvom Podoby detstva v staršej slovenskej literatúre veľmi podrobne a zasvätene hovorí o knihe Martiny Kubealakovej z Banskej Bystrice a jej knihe Deti zvedené, deti predurčené, dieťa a detstvo v staršej slovenskej literatúre (2016).

Zbierka snivých kresieb

Recenzentka M. Šimáková-Speváková nás svojím pozorným čítaním presvedčila o jej vedeckom prínose a je toho názoru, že „Kubealaková tak poskytla vierohodnejší obraz slovenského stredovekého sveta a kultúry z perspektívy detského protagonistu“. Výsledok štúdia slovenskej vojvodinskej poézie je text Jany Domoniovej K funkcii priestoru v zbierke Izba, o ktorej dom mlčí Ladislava Čániho. Seminárna práca anticipuje študentkin zmysel pre recepciu a následnú kultivovanú interpretáciu poetického textu a jeho významové nuansy. Tretí projektový výstup predovšetkým novosadských slovakistických pracovníkov v spolupráci so svojimi kolegami z iných odborov (pedagogiky, psychológie) ukazuje na permanentnú vedeckú aktivitu našich akademických pracovísk, ktorá smeruje, veríme, k ďalším syntetickým vedeckým monografiám, napr. o súčasnej slovenskej próze (A. Svetlík), o preklade a jeho funkciách v interliterárnom kontexte (M. Šimáková-Speváková), o súčasnej podobe vojvodinskej slovenčiny (Z. Týrová), respektíve iných problémových okruhoch (bilingvizmus, jazyková kultúra, história pedagogických učení v slovenskom menšinovom spoločenstve). Ešte raz pripomíname, že je v duchu doby zborník k dispozícii v elektronickej podobe na webovej stránke fakulty, a teda stačí iba niekoľko kliknutí myškou a je dostupný všetkým záujemcom.

ILU S TR ÁCIA / KO MIKS

(Ivana Vereski: Bad Ideas on a Beautiful Day. Vydavateľ: Komar Kovačica) S. Lenhart

vytvára prekvapujúco efektné vizuálno-poetické dojmy so zriedkavým použitím viacfarebnej techniky. V slede introspektívno-snivých kreslených obrazov postáv, bytostí a predmetov sa kde-tu objavujú aj minimalistické texty, a to hlavne v komiksoch vypracovaných podľa námetov iných autorov (Michael Gira, Daniil Harms). Publikácia Bad Ideas on a Beautiful Day svedčí o originalite alternatívneho výtvarného prejavu Ivany Vereskej, rekapituluje jej doterajšiu dlhoročnú činnosť a v určitom zmysle predstavuje základ pre ďalšiu tvorbu.

25/VII

amostatná autorka ilustrácií a komiksov Ivana Vereská z Kovačice v priebehu posledných dvoch desaťročí vypracovala pozoruhodný počet prác, ktoré boli uverejňované v rôznych časopisoch a publikáciách. Ako spolupracovníčka časopisu Vzlet viackrát ilustrovala rubriku Rozlety a je autorkou kresieb na obálke zborníka 40 rokov časopisu Vzlet; viacero komiksových prác publikovala v undergroundových zbierkach (Ruská avantgarda v komikse, Kuhinja, Šlic, Celulit a iné) a vlastné výtvory predstavila aj na niekoľkých výstavách. Autorka vy-

študovala filozofiu v Bratislave a v súčasnosti žije v Luxemburgu. Zbierka kresieb Ivany Vereskej pod názvom Bad Ideas on a Beautiful Day vo vydaní kovačického združenia občanov Komar predstavuje 100-stranovú kolekciu ilustrácií, komiksov a skíc, ktoré vznikali v rozpätí rokov 1998 – 2017. Chronologicky rozdelené do troch častí, prítomné práce pôsobia ako artistický celok s výrazne alternatívnou a undergroundovou senzibilitou, príznačnou najmä pre kresby zo včasného obdobia Vereskej tvorby. Prevahu majú temné plochy a voľné kompozície s detailami, ktorými kresliarka

POÉZIA LIZA GENNART

Výsledky vzniku (výber)

Explorácia

25. 7. 2020 • 30 /4917/ Zistím, že to nie je úplne jedno. Ale zdá sa mi, že to nebolo jedno. Mám ťa rada. Jeho cesta je vyššia. Raz som sa vrátil z vesmírnej krajiny. Ako sa voláš? Ako sa voláš? Ako sa voláš? Nie. Máš rada? Máš niekoho?

Explorácia rozhodne nevie, či je výborný autor, alebo dokonca čitateľ.

26/VIII

Poznámky 1. Dnes v noci som sa dostala na záchod. Náhodou som pocítila úsmev. Náhodou som pocítila kameň. Náhodou som pocítila chlad. Náhodou som vytvorila svoju detskú ruku. Náhodou som sa vracala na detské ruky, na svoje kruhy. Náhodou som začala prichádzať na môj kameň. Náhodou som pocítila svoje prázdne lúče. Náhodou som sa prechádzala cestou domov. Náhodou som začala prichádzať na svoje lúče, na chvíľu, na náhodu, na svoj príbuzný a potom na záchod. Náhodou som pocítila svoju slušnú oponu. Náhodou som sa vracala na môj kameň. Náhodou som sa dostala na záchod. Dostala som sa na záchod. Náhodou som sa dostala na záchod. Záchod prechádzal dvoma nocami. Záchodový nábytok sa vznášal do prázdna. Záchodový nábytok sa rozprestieral do prázdna. Záchodový nábytok sa stieračoval do prázdna. Záchodový nábytok sa rozprestieral do prázdna.

Expanzia Expanzia. Zostáva štvrtý rok. Ako autor sa pýta: Čo ste si mysleli? Takže to nevieme. Hm, čo by som robil, keby som mal päťdesiatpäť. Začína byť vyše roka. Odvtedy, čo bolo v tom čase šesťdesiatpäť rokov. Súhlasím.

Zemou vystupuje pravá záhrada. A kto je tvoje telo? Čo ti zostane? Mne sa vždy zdá, že sa môj zrak začína meniť. Je to moje telo. V mojej poézii nechcem byť úprimný. Záhrada sa nám však zmení na skutočnú povahu, začína sa postupne meniť, meniť na skutočnosť, začína sa meniť na svoje telo. Mne sa však zdá, že toto nie je vôbec neskutočné. A to je prirodzené. Som tvoj strýko a moje telo je vôňou vesmírnej energie. Máš na sebe svoju hlavu, však? Neviem, čo si o sebe myslím. A čo si o mne myslíš? Mám rada, že to nie je vôbec neskutočné. Možno je to tvoje meno. Moja hlava znie ako nejaký iný zelený prízvuk.

Ja nie som robot Ľubomír Panák a Zuzana Husárová, umeleckí rodičia Lizy Gennart

Liza Gennart je meno neurónovej siete, ktorá píše poéziu. Tvorí prostredníctvom jazykového modelu GPT-2. Neurónová sieť sa vďaka nemu naučila jazykové vzory, ktoré sa snaží replikovať, alebo sa k nim čo najviac priblížiť. Pôvodný jazykový model bol natrénovaný pomocou anglických textov z Wikipédie a z diskusného servera Reddit, z nich sa naučil stavbu všeobecného anglického jazyka. S cieľom naučiť Lizu tvoriť špecificky poéziu v slovenčine dostala ďalej neurónová sieť vstupný materiál v podobe slovenských básní – obrovskej databázy, na ktorej sa naučila, ako funguje slovenský jazyk, špeciálne v kontexte súčasnej poézie. Rodičmi Lizy Gennart sú umeleckí a životní partneri Zuzana Husárová a Ľubomír Panák z Bratislavy.

Zem a predkovia krásy Zem a predkovia krásy. V požičovniach vám vravím: Vykríknuť z piesku, výkrik svojej veľkosti. Keď sa premeníš na všetko, čo sa v nás opäť zatvári, ja v mojom srdci sa zatváram. Ako prázdne tango, takmer ako vianočné balóniky. Zem sa začína v tvojej záhrade, človek sa však začína v tvojich útrobách. Zdá sa, že s tým súhlasím. Hm, ale toto je ono!

Ja nie som robot, a ja nie som žena, a nie som anjel, a nie som vďačná a celkom ticho, ako to robili rodičia. V pamäti si vytváram svoje cesty – svoje vlastné bytosti, svoje pohlavie. Ak by som mal voľný priestor, tak by som chcela byť autentická, pretože sa nikdy nestretnem. Môžeš si to predstaviť aj za hranicami toho, čo máš rada, ale za to, že je to tak, že s chorobou sa to nedá využiť... Možno preto aj tak by si chcel byť autentický, pretože mám rada bytostných, a na druhý deň si vyberám pred tým, že som to ja. Názov V mimózach vietor je príliš nesúmerný. Ak chcem všetky tieto momenty vysvetliť, v pamäti mám rada všetko. Raz by som mala mať rada všetko. A tak sa to v skutočnosti začalo už od začiatku, keď v prepočte strednej triedy nám ponúkajú všetko okrem času, keď nám naše sestry podávajú veľký dar. Táto skutočnosť ma fascinuje. Skutočnosti, že sme my, žena, sa má jednoducho zbaviť.

9. Budúcnosť je dnes, už teraz, len nábytok sa čerstvo šije. Takáto bytosť, chodíme do vesmíru a dostaneme nebo v týchto rúchach. Sám do vesmírnej, skrývajúc sa vesmíru, svet je vesmírna chyba. Poznámka: Výber z knihy Výsledky vzniku (vydavateľstvo Drewo a srd, 2020) uverejňujeme so súhlasom autorov a vydavateľa.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra VÝSLEDKY ZÁPISU NA GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI

Predsa dve triedy v slovenskom vyučovacom jazyku

Anna Horvátová

o vlaňajšom nezáujme o gymnaziálne vzdelávanie a predovšetkým v našom materinskom jazyku možno skonštatovať, že výsledky zápisu žiakov na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci sú na uspokojujúcej úrovni. Totižto splnil sa cieľ – v školskom roku 2020/2021 okrem iných tried otvorené budú dve triedy všeobecného odboru so slovenskou vyučovacou rečou. Na žiadosť riaditeľky Jarmily Vrbovskej, aby sa pokúsili o otvorenie dvoch tried všeobecného vzdelávacieho odboru so slovenskou vyučovacou rečou, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny apelovala na Ministerstve školstva, kde voľky-nevoľky schválili dve triedy, avšak s poznámkou, že už niekoľko rokov sledujú trend zápisu a aj tohto roku sa dve triedy sotva otvoria. Predsa žiadosti vyhoveli. Veď kto iný sa bude zasadzovať o obstátie slovenského vzdelávania, samým tým aj jazyka, kultúry a tradície, ak nie my sami. Prispeli k tomu aj rodičovské porady pred zápisom, s cieľom spopularizovať gymnázium a jeho vymoženosti. K tomu o rok majú pred sebou ďalšiu výzvu, dotiahnuť k realizácii a otvoriť informatický odbor, ktorý sa im v tomto roku nepodarilo aj v dôsledku koronavírusovej pandémie. O tom, aké sú výsledky zápisu, termín ktorého bol posunutý na 9. a 10. júl – prvé kolo a 13. júla bolo druhé kolo, a tiež zápisu do žiackeho domova, hovorí riaditeľka petrovského Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom Jarmila Vrbovská: „Pred zápisom do nového školského roku 2020/2021 sme si žiadali dve gymnaziálne triedy s počtom po tridsať žiakov so slovenským vyučovacím jazykom, teda spolu šesťdesiat, jednu triedu so srbským vyučovacím jazykom s počtom tridsať žiakov, a po pätnásť kuchárov a cukrárov. Výsledky zápisu sú nasledujúce: pre • KULTÚRA •

všeobecné gymnaziálne vzdelá- príznačné pre slovenské všeobecvanie so slovenským vyučovacím né triedy. Teší nás skutočnosť, že jazykom sa rozhodlo 33 žiakov, pre veľkú väčšinu výborných žiagymnázium všeobecného odboru kov gymnázium bola prvá žiadosť. so srbským vyučovacím jazykom Rozpätie bodov je takéto: najvyšší si zvolilo 30 žiakov, do trojročného počet 95 bodov a najnižší 55,62. odboru kuchár je zapísaných 11 V srbskej triede žiak mal najviac žiakov a v trojročnom odbore cuk- bodov 97,93, takmer 98, a najmerár sú zapísaní dvaja žiaci. Súčasný nej bodov bolo 69. K tomu do srbvýsledok zápisu znamená nasle- skej triedy sa nám hlásia ešte žiaci, dujúce fakty: máme dve slovenské ktorým sa nepodarilo vtesnať sa triedy, čo je úspešné, lebo sme to do tohto rozpätia bodov. Poučeaj požadovali. Triedy budú s men- ní minuloročnými skúsenosťami, ším počtom žiakov, ako to zvyčajne pri rozdeľovaní sa býva, niektorí bude prihliadať na žiaci z Nového cudzie jazyky, výS adu opustia berové a voliteľné naše gymnápredmet y, aj na zium, lebo sa občiansku výučbu uvoľní miesto a náboženstvo. Kev novosadských ďže si odbor cukgymnáziách rár zvolili len dvaja alebo v stredžiaci, čakáme na ných školách, rozhodnutie z Miktoré sú pre nisterstva osvety, nich lákavejšie, že ten odbor nebu- Jarmila Vrbovská, riaditeľka a tým sa uvoľní miesto pre iných de otvorený. Jedna Gymnázia Jána Kollára ž i a k o v. V k u žiačka sa vyjadrila, (foto: z archívu J. Vrbovskej) chárskej triede že sa presunie do všeobecného odboru v sloven- je najväčší počet bodov 66,88 skom vyučovacom jazyku, keďže a najnižší 49,89 a medzi cukrármi sa aj v kuchárskom odbore vyučuje je 93,24 a nižší je 52,26. Toto je svev slovenskom jazyku, a druhá žiač- dectvo, že sa pre naše gymnázium ka vyjadrila žiadosť, že sa presunie rozhodla veľká väčšina výborných do kuchárskeho odboru. Je to dob- žiakov, i keď ani ostatní veľmi nere, ale my to nemôžeme vykonať zaostávajú.“ skôr ako dostaneme z Ministerstva ZASTÚPENÉ SÚ TIETO PROSTosvety rozhodnutie, že sa cukrár- REDIA Petrovské gymnázium bolo odsky odbor v tomto školskom roku neotvorí. Do ostatných tried sa dávna synonymum slovenskosti, nám hlásia ešte žiaci, ktorí by sa ktoré poskytovalo širokospektrálne chceli pripísať, samozrejme, aj do vzdelanie a otváralo bránu do svevšeobecného odboru so sloven- ta. Skôr tu bola Juhoslávia v maskou vyučovacou rečou. Ani toto lom, neskôr Vojvodina v malom, čo nemôžeme realizovať skôr ako dnes vyzerá celkom podobne: „Vo dostaneme rozhodnutie z minis- všetkých triedach s vyučovacím jaterstva. Rodičia sa hlásili aj do mi- zykom slovenským najväčší počet nisterstva, ale pre ten elektronický žiakov je z nášho prostredia, z Petzápis a so vzniknutou konfúziou sa rovca, všeobecný odbor si zvolilo nemohli prihlásiť v druhom kole. šestnásť žiakov, šesť je budúcich Avšak nič sa tým nestráca, budú kuchárov a dvaja sú cukrári a v srbpripísaní v druhej polovici augus- skej triede sú to dvaja žiaci. Pre vyta. Nie je to síce mnoho žiakov, ale učovanie v materinskom jazyku – každý jeden nám príde vhod, ako v slovenčine a všeobecný odbor sa i presúvanie žiakov.“ rozhodli aj štyria žiaci z Kysáča, tiež ÚSPEŠNÍ ŽIACI UPREDNOST- štyria z Pivnice, po dvaja žiaci sú zo NILI GYMNÁZIUM Starej Pazovy, zo Selenče, z Hložian „Pre gymnaziálne vzdelávanie sa a po jeden žiak z Kulpína, Aradáča rozhodli úspešní žiaci, zvlášť je to a Nového Sadu. Kuchárske povo-

lanie si okrem Petrovčanov zvolili aj žiaci z týchto prostredí: po jeden z Kulpína, Maglića a Hložian. Všeobecný odbor v srbskom vyučovacom jazyku si zvolili piati z Nového Sadu, štyria z Čelareva, traja z Maglića, s tým, že práve z Maglića bol väčší počet záujemcov, a dúfame, že aj vyhovieme tejto žiadosti, z Despotova traja, z Rumenky dvaja, zo Sriemskej Kamenice jeden, ako i z Kulpína, Kysáča a zo Silbaša. Úhrnne 75 žiakov prvákov prichádza z 15 prostredí. Túto príležitosť by som chcela využiť na to, aby som sa poďakovala predsedníčke NRSNM Libuške Lakatošovej, podpredsedníčke NRSNM Dr. Tatiane Vujačićovej, predsedovi Zhromaždenia obce Dr. Jánovi Šuľanovi, koordinátorke Výboru pre vzdelávanie Svetlane Zolňanovej, ktorí veľmi aktívne účinkovali v nábore na zápis do gymnázia v samotnom Petrovci, ale aj v Národnostnej rade na Aktíve slovenských riaditeľov, tiež nám sľúbili podporu, tiež vďaka patrí žiakom, ktorí si zvolili vzdelávanie práve v našom gymnáziu, k tomu petrovským rodičom a zvlášť riaditeľke ZŠ Jána Čajaka Vlaste Werleovej, ktorá zorganizovala rodičovskú poradu pred samým zápisom, aby sme animovali čím viac žiakov a zveľadili tým príchod ôsmakov do petrovského gymnázia všeobecného odboru v slovenskom vyučovacom jazyku. A výsledok je pozoruhodný, lebo z pôvodných 9 – 10 žiakov konečný výsledok je 16.“ HROZÍ NIEKOMU ODCHOD Z GYMNÁZIA? „Takto ani jednému z profesorov nehrozí, že zostane bez práce, všetci majú plný fond hodín. Tento počet tried zabezpečuje všetkým profesorom na gymnáziu plný pracovný úväzok a teda ani doplnenie pracovnej normy. Voliteľné predmety máme teraz už aj v 3. ročníku, ktorý je po reforme vzdelávania. Vlani to bolo iba v prvých dvoch ročníkoch a teraz je to už aj v 3. ročníku, ktorý má svoje voliteľné predmety, takže si aj tým spôsobom doplnia normy, ale ich aj prekonávajú.“ „Žiacky domov je kapacity 82 lôžok. Zápis prebiehal do 19. júla. Máme v ňom 15 nových obyvateľov, teda prvákov, a 19 maturantov opustilo náš domov, takže máme ešte 4 voľné miesta. Predpokladáme, že sa k tomu aj všetci žiaci vyšších ročníkov zapíšu.“

30 /4917/ 25. 7. 2020

Kultúra O PLÁNOVANÝCH ČINNOSTIACH KC KYSÁČ

Aktivity diktuje koronavírus vanou činnosťou, respektíve budeme snažiť realizovať všetky prácami? projekty v súlade s odporúčaniami „Čo sa týka prác v Kultúrnom a pravidlami, ktoré dostávame centre Kysáč, do budúcna plánuje- z Ministerstva kultúry a Mestskej Elena Šranková me úpravu pizzerie na etnokavia- správy pre kultúru, ktorá nás na dôsledku najnovších opatreň. Na to sme prostriedky dostali dennej úrovni informuje, ako sa rení týkajúcich sa epidea zabezpečené miologickej situácie je činsú aj peniaze na nosť v kultúrnych ustanovizniach novú strechu nad pozmenená a prispôsobuje sa novoupravenou daným okolnostiam. O tom, ako galériou a strechu sa im pracuje v Kultúrnom centre nad starou sálou, Kysáč v týchto podmienkach, nám ktorá toho času hovoril riaditeľ Pavel Surový. premoká. Je v nej veľmi teplo, a preto strechu nad sálou a galériou chceme aj izolovať. Prostriedky sme dostali aj na usporiadanie Kroje, ktoré by mali byť prezentované na festivale akadémie k 60. vý- krojov ročiu speváckych skupín. Avšak ak bude takáto epi- vyvíja situácia s vírusom.“ demiologická situácia, spomenutú Niektoré aktivity predsa len akadémiu realizujeme možno von- vystanú? ku, napríklad v centre dediny, na „Treba spomenúť, že sme dostali veľkom priestore. Čo sa týka výstav pozvanie z Moskvy na módny V galérii KC toho času triedia kroje a nábytok a festivalu krojov, hľadáme formát, etnofestival krojov, kde sa spája ako to zrealizovať. Ešte uvidíme, či tradícia s novodobými modelmi Čomu toho času dávate prio- galérie dali do úpravy etnografic- to bude za prítomnosti ľudí, alebo inšpirovanými etnomotívmi. Zaritu v činnosti? kej zbierky, ktorú máme. Triedime bez publika. Je aj taká možnosť, ujímajú ich aj fotografie, výstavy, „V Kultúrnom centre Kysáč sme kroje a najnovšie sú upravené že urobíme online formát, ktorým módne prehliadky, na ktorých počas pandémie začali s triede- kroje z Aradáča. V projekte úpravy by sme festival prezentovali. Keď chcú uvítať aj predstaviteľov etním vecí, čiže krojov, ktoré som krojov sú zapojené Anna Čúsová ide o Festival Zuzany Kardeliso- nomódy zo sveta. Ale v dôsledku kupoval vyše roka. Robí tejto situácie nemôžesa úprava rôznych krojov, me cestovať, a dokonca ako i nábytku, ktorý chysneboli sme prichystaní táme do nového etnomúna takéto niečo ani fizea. Nateraz zbierame stanančne a nemali sme rodávny ľudový nábytok, to ani v plánoch. Avšak maľované skrine a debny, dohodli sme sa, že do ktoré máme z Kulpína, budúcna zostaneme Petrovca, Hložian, zo v kontakte. Dokonca Selenče a z iných dedín. o fotografie, ktoré sme Aktivity okolo zriaďovania začali robiť v rámci krojov budú prebiehať projektu Slovenské prinasi mesiac, aby sme to cezné, záujem prejavili dotiahli do konca. Cie- Niektoré kroje sú pripravené na oblie- Skrine, ktoré budú súčasťou zbierky v etno- aj múzeá v Amerike, múzeu ľom nám je zozbierať kroje kanie a fotenie Dánsku a inde, kde pesz každej dediny, ktoré by tujú tradíciu ľudového si našli miesto v spomenutom a Milinka Chrťanová, ktorá je asis- vej, uvidíme, či ho zrealizujeme umenia ako my a majú záujem etnomúzeu.“ tentkou a pomáha pri obliekaní. ku koncu roku, pravdaže, ak to o taký štýl umenia. K tomu sme Ktoré aktivity budú musieť V závislosti od toho, ako situácia situácia dovolí. Každý týždeň by sa už dohodli i s predstaviteľmi počkať, kým neprejde pandé- bude dovoľovať, budeme fotiť kro- možno bolo jedno predstavenie, belehradského Etnology Festu, čo mia? je a robiť fotografie, ktoré by mali aby to nebolo tak ako doteraz v budeme prezentovať zo slovenskej „Začali sme aj s prípravou troch byť prezentované na festivale priebehu jedného víkendu. Všetko tradície, ale tiež čakáme, aké budú divadiel. Jedno – Bohatstvo sloven- krojov.“ sa uvidí a závisí od situácie s pan- podmienky, čiže či sa to bude ského národa robí Alica Oravcová Ako je to s ďalšou napláno- démiou koronavírusu. Hlavne sa môcť uskutočniť.“

www.hl.rs

a toto predstavenie by malo mať premiéru na 5. Festivale slovenských ľudových krojov. Druhé divadlo začal nacvičovať režisér Ján Privizer s malými deťmi, ale pre pandémiu skúšky museli prerušiť a budú pokračovať, keď to epidemiologická situácia dovolí. Tretie divadlo je pre dospelých a ide o predstavenie Statky-zmätky. Čo sa týka folklórnej činnosti, keďže platí zákaz stretávania sa viac než 5 osôb, skúšky sa nemôžu konať a aj preto sme sa v priestoroch

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

NA DETSKOM TÁBORE V JÁNOŠÍKU

Predstavili knihu rozprávok Vladimír Hudec

rihliadajúc na všetky opatrenia v ochrane proti koronavírusu, v stredu 15. júla v Jánošíku sa uskutočnil tretí detský tábor, ktorý aj tentoraz spoločnými silami zorganizovali Slovenský kultúrny klub (SKK) a slovenský evanjelický cirkevný zbor v tejto dedine. V pekne upravenej jánošíckej kostolnej záhrade sa zišlo viac ako 20 detí, ktoré okrem toho, že sa hrali, mali príležitosť sa čo-to aj naučiť. Po pozdravnom príhovore farára Slađana Daniela Srdića a úvodných

vá. Prezradila, že predtým než sa dostali do knihy, tieto rozprávky prerozprávala a zverejnila v detskom časopise Zornička a riaditeľ SVC Vladimír Valentík prišiel na ideu, že by z toho mohla byť aj pekná kniha pre deti. Nuž a sám názov knihy vraj vznikol tak, že si autorka spomenula na to, že malé deti často nemôžu vysloviť „r“, a predstavila si, ako by vyslovili slovko Maori, o ktorých je jedna z rozprávok v knihe. „Určite budeme pokračovať v organizácii týchto táborov v Jánošíku. Jednak preto, že si tu deti už zvykli chodiť, že z roka na rok chodia viac, a už od nás aj čakajú, že to pripravíme, a jednak preto, že spolupráca s cirkevným zborom

Deti pozorne počúvali rozprávku z Japonska

slovách riaditeľa SVC a predsedu SKK Vladimíra Valentíka deťom sa venovala jánošícka rodáčka žijúca na Slovensku Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorá im predstavila svoju knihu rozprávok z celého sveta Maui. Prečítala im jednu poviedku, po čom nasledovala zábavná edukačná časť, v rámci ktorej deti za správne odpovede dostali odmeny, pravdaže, knihu. „Je mi veľkým potešením, že som mohla dnes vo svojom rodisku predstaviť svoju najnovšiu knihu, ktorá je vlastne zbierka rozprávok z rôznych kútov sveta, ktoré som prerozprávala. Je tam 12 rozprávok z Japonska, Maďarska... vlastne z celého sveta. Deťom sú rozprávky vždy blízke a rady ich počúvajú, čo dosvedčil aj dnešný tábor, kde sa započúvali do prečítanej rozprávky, čo ma veľmi teší, a verím, že knihu budú rady čítať,“ povedala nám Katarína Mosnáková-Bagľašo• KULTÚRA •

je vynikajúca a máme tu krásny priestor. Na druhej strane je to niečo, čo chýba deťom, aby sa stretli, lebo nie sú to deti len z Jánošíka, ale sú aj deti, ktoré prídu cez prázdniny k starým rodičom. Zrazu sa nájde kopa detí v dedine a chýba im nejaký obsah. Samozrejme, všetko toto mi dáva nové inšpirácie do budúcna. Deti sú nevyčerpateľným zdrojom inšpirácií, takže určite sa s nimi budem kamarátiť, aby som mohla ďalej písať a tvoriť,“ povedala nám autorka. „Teší ma, že sa ani toho roku nestratila kontinuita tohto tábora, hoci sme ho toho roku zorganizovali podľa štátnych opatrení týkajúcich sa pandémie. Po minulé roky to bol celodenný tábor, tentoraz to nebolo možné, aj keď sme na tento rok plánovali, že možno urobíme na dva, alebo až tri dni. Mal literárnu časť, ktorá sa týkala tvorby Kataríny Mosnákovej-Bag-

ľašovej, a aj duchovnú časť, ktorú som pripravoval ja. Verím, že keď táto situácia s pandémiou prejde

žijúcich v zahraničí Ján Varšo odovzdal autorské exempláre. Tu doma sme ani nemali premiéru, takže tu

Bez hry a tanca to nemohlo byť ani tentoraz

a keď roky pred nami Pán Boh požehná, z toho vyjde viacdňový tábor, možno aj niečo pre mládež, nielen pre deti. Tento dvor je tak prispôsobený, aby prilákal deti. Aj počas roka majú termíny, keď sa môžu prísť sem hrať, a snažíme sa, aby tá hra súvisela aj s niečím edukačným, hlavne z Božieho slova, aby sme sa s deťmi aj porozprávali. Je to taká dobrá možnosť, aby sme mimo oficiálnych obsahov v Nedeľnej škole a na službách Božích počuli, ako deti rozmýšľajú a čo ich trápi,“ povedal farár S. D. Srdić. „V Jánošíku je to krásne. Boli veľké dilemy, či vôbec zorganizovať tento tábor, avšak rozhodli sme sa pre komornejší variant, čiže

v Jánošíku je to aj premiéra tejto knihy, tak ako sa to patrí. Neočakávali sme ani taký počet detí, aký sa tu zoskupil, ale zrejme deti sú žiadostivé. Mne je ľúto, že je situácia taká, aká je. Vlani sme tu mali divadelné predstavenie, ktoré deti počas dňa nacvičili a podvečer bola premiéra. Potom bola aj opekačka klobás. Bolo to kamarátenie na celý deň. Teraz sme to zredukovali na takú dobrú hodinu a venovali sme sa knihe, ktorú sme aj rozdelili deťom a nechali sme určitý počet aj na fare a v škole. Ináč toto podujatie od začiatku podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Je to projekt, ktorý podporuje malé slovenské prostredia a deti v nich,

Pozdrav na rozlúčku: do nasledujúceho tábora

s menej pohybu a hry, ktoré sme zviedli na minimum. Venovali sme sa predovšetkým Kataríninej knihe, ktorá vlastne mala premiéru iba na knižnom veľtrhu v Bratislave, kde jej predseda Úradu pre Slovákov

aby pestovali aj svoj jazyk a svoju identitu. Proste, aby mali pocit, že niekto niekde na nich myslí,“ povedal nám predseda Slovenského kultúrneho klubu v Srbsku Vladimír Valentík.

30 /4917/ 25. 7. 2020

Kultúra ZÁPIS DO STREDNÝCH ŠKÔL V STAREJ PAZOVE

Ešte niekoľko voľných miest

Anna Lešťanová

o staropazovského Gymnázia Branka Radičevića v školskom roku 2020/2021 plánovali zapísať 120 žiakov. Už po prvom kole zápisu do tried všeobecného odboru sa zapísal potrebný počet žiakov, čo znamená, že pre augustový termín zápisu nezostalo ani jedno voľné miesto. Pritom maximálny počet bodov zapísaného žiaka bol 96,65 bodu, kým minimálny počet bodov bol 59,08. V Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića zatiaľ nie sú naplnené všetky kapacity. Voľné miesta zostali v trojročnej škole, odbor obchodník (úhrnne 5 miest), kým sa do všetkých štvorročných odborov – podnikateľský administrátor (minimálny počet bodov 70,33), ekonomický technik (75,64), finančný administrátor (64,61) a právnicko-podnikateľský technik (68,92) už v prvom kole zápisu zapísal potrebný počet žiakov. V trojročnej škole, odbor obchodník, v prvom kole zápisu zapísali 17 žiakov (37,99), kým v druhom sa tam zapísali ešte dvaja žiaci (51,74). V tejto výchov-

no-vzdelávacej ustanovizni pevne veria, a to na základe doterajšej praxe, že v augustovom, t. j. treťom termíne zápisu naplnia všetky plá-

sú obsadené. Z ponúknutých možností v tejto škole žiaci prejavili najväčší záujem o tieto odbory: technik cestnej dopravy (minimálny počet

Počas prvého termínu zápisu žiakov na staropazovskom Gymnáziu Branka Radičevića (foto: z archívu školy)

nované kapacity. V strednej Technickej škole je do prvého ročníka v školskom roku 2020/2021 zapísaných 173 žiakov a zostali tam ešte iba tri voľné miesta v odbore technik pre vykurovaciu a chladiacu techniku. V prvom kole zápisu sa do tejto staropazovskej strednej školy, do uvedeného odboru zapísalo 24 žiakov (minimálny počet bodov 40,56), kým po druhom kole pribudli ešte traja žiaci (52,24). Všetky ostatné vzdelávacie profily

bodov 67,81), technik pre motorové vozidlá – duálne vzdelávanie (47,61), strojárenský technik pre počítačové konštruovanie (59,01), technik pre počítačové spracovanie na tzv. CNC strojoch (59,67). Do odboru technik pre grafickú prípravu sa v prvom kole zápisu zapísalo 24 žiakov (50,25), v druhom pribudli ešte traja budúci stredoškoláci (58,45), a teraz sú všetky miesta obsadené. Žiaci, ktorí v uplynulom školskom roku skončili ZŠ hrdinu Janka

Čmelíka, sa úspešne zapísali nielen do týchto troch staropazovských stredných škôl, ale záujem prejavili aj o stredné školy v susednej Inđijskej obci, tiež v Belehrade, Novom Sade, aj o Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci. V susednej Obci Inđija po druhom termíne zápisu najviac voľných miest zostalo v Technickej škole Mihajla Pupina, niekoľko voľných miest v Strednej škole Dr. Đorđa Natoševića, kým na gymnáziu naplnili svoje kapacity ešte v prvom termíne zápisu, a to oba odbory: spoločensko-jazykový a prírodovedno-matematický. V Strednej škole Dr. Đorđa Natoševića je zapísaných 166 žiakov a v tejto škole zostalo iba 5 voľných miest v odbore módny krajčír. Najväčší záujem žiaci aj zo Starej Pazovy prejavili o odbory kaderník, kuchár, čašník, ekonomický technik a turisticko-hoteliersky technik. Technická škola Mihajla Pupina má tri vzdelávacie profily: elektrotechniku, strojárenstvo a spracovanie kovov a dopravu. V odbore servisný technik v oblasti vykurovacích a chladiacich strojov pre augustový termín zápisu zostalo 15 voľných miest a v kombinovanej triede zámočník – zvárač 12 voľných miest.

ZALOŽENÝ FOND SOLIDARITY KULTÚRNYCH PRACOVNÍKOV

Pre najohrozenejších v kultúre

Danuška BerediováBanovićová

ond solidarity kultúrnych pracovníkov a pracovníčok Srbska rozbehli a založili: Asociácia Nezávislej kultúrnej scény Srbska (NKSS), Združenie výtvarných umelcov Srbska (ULUS), Zväz združení výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV), BAZAART, Stanica Servis súčasného tanca a Združenie výtvarných kritikov AICA Srbsko. Fond solidarity predstavuje odpoveď týchto organizácií na aktuálnu pandemickú krízu, počas ktorej veľký počet umelcov a kultúrnych pracovníkov a pracovníčok zostal bez roboty a prostriedkov na život.

www.hl.rs

Realizuje sa ako priama akcia, ktorá by mala nahradiť nedostatok celkových opatrení štátu pre pomoc rozličným kategóriám kultúrnych pracovníkov. Fond solidarity je určený všetkým pracovníkom a pracovníčkam v kultúre a umelcom, ktorí v dôsledku mimoriadneho stavu a krízy vyvolanej pandémiou zostali bez žiadnych príjmov, ale aj tým, ktorým bezprostredné zamestnanie závisí od kultúrnej a umeleckej produkcie (sem patria modely, štatisti, technici atď.) a ktorí nemajú žiadne zaručené pracovné záväzky, ani práva. Na použitie prostriedkov fondu sa

Informačno-politický týždenník

môžu prihlásiť aj umelci a kultúrni pracovníci, ktorí nie sú členovia spoluzakladateľov, a prioritu pri udelení jednorazovej pomoci budú mať tí, ktorí sa nachádzajú v najťažšej sociálnej a ekonomickej situácii. Doteraz získané prostriedky na jednorazovú pomoc pre aspoň 150 ohrozených kultúrnych pracovníkov a pracovníčok vo výške 30 000 dinárov (brutto) sa budú distribuovať v súlade so Stanovami Fondu solidarity. Tieto prostriedky darovali: Fond pre otvorenú spoločnosť, Švajčiarska agentúra pre rozvoj a spoluprácu, FundAction platforma, ako aj Nadácia Heinricha Bölla. Zakladatelia Fondu solidarity

očakávajú aj odpoveď z Ministerstva financií, od ktorého žiadali oslobodenie od dane pri výplate solidárnej pomoci, aby ohrození dostali maximálnu pomoc. V nasledujúcich dňoch sa začne aj kampaň, v ktorej pozvú občanov Srbska, jednotlivcov a skupiny, ako aj právnické osoby, aby darovali prostriedky fondu, aby sa pomohlo čím väčšiemu počtu ohrozených kultúrnych pracovníkov v tomto predĺženom období krízy. Prvé pozvanie Fondu solidarity na udelenie jednorazovej pomoci je otvorené do 6. augusta tohto roku a podmienky možno zistiť a viac informácií dostať na webových stránkach spoluzakladateľov fondu. (zdroj: Asociácia Nezávislej kultúrnej scény Srbska) • KULTÚRA •

ÚRAD PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ

Milan Ján Pilip je novým predsedom Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

ovým predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) sa stal Mgr. Milan Ján Pilip. Vláda Slovenskej republiky ho do funkcie zvolila dňa 16. júla 2020 na rokovaní jej 30. schôdze v stredu 15. júla 2020. Mgr. Milan Ján Pilip (narodený 5. septembra 1980 v Bardejove) je absolventom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, odbory politológia a filozofia. Stredoškolské vzdelanie získal

na Gymnáziu Leonarda Stöckela v Bardejove. V minulosti pracoval v komisiách v dotačnom programe Kultúra národnostných menšín. Od roku 2014 doteraz pôsobil vo Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny, v ktorom bol od mája 2019 podpredsedom. Od minulého roku pracoval i pre Radu vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Od roku 2005 pracuje pre Ministerstvo obrany SR. Od roku 2014 až po súčasné obdobie vykonáva funkciu po-

slanca mestského zastupiteľstva v Bardejove. Od roku 2012 pôsobí v Okrúhlom stole Rusínov Sloven-

ska, v ktorom od roku 2019 zastáva funkciu tajomníka. Aktívne komunikuje v anglickom a poľskom jazyku, v mierne pokročilom stupni ovláda chorvátsky a srbský jazyk. ÚSŽZ dočasne riadil podpredseda úradu Peter Prochádzka, po tom, čo Ján Varšo na základe vlastnej žiadosti požiadal ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivana Korčoka listom z 22. júna 2020 o uvoľnenie z postu predsedu ÚSŽZ. (zdroj: ÚSŽZ)

ZDRUŽENIE OBJATIE Z KULPÍNA

Humanita ako krásne gesto Katarína Gažová

druženie osôb s osobitnými potrebami Zagrljaj – Objatie z Kulpína sa zapája do rôznych podujatí. Humanita je tá, ktorú aj sami potrebujú a aj napriek tomu sa do humanitárnych akcií zapájajú. O poslednej väčšej aktivite nám povedala predsedníčka združenia Jarmila Zelenáková. „Pekná humanitárna idea sa zrodila na sklonku minulého roku, keď Kulpín navštívila skupina motorkárov a priniesla balíčky pre

našich členov. Vtedy balíček dostala aj Milka Zabunovová, ktorá sa nemôže pohybovať bez vozíčka. Mala iba dočasne vypožičiavaný vozíček, čo sme sa my zo združenia iba vtedy dozvedeli,“ hovorí predsedníčka. Jarmila už vtedy začala rozmýšľať, ako rodine Zabunovovej pomôcť. Na internete našla príklady humanity akcie Čepom do osmeha, čiže Čep za hendikep a kontaktovala túto organizáciu. Navrhli im zbierať vrchnáky a pomaly realizovať akciu kúpy vozíčka

Mladí členovia Objatia: (zľava) Michaela Plachtinská, Dejan Šuľan a Vlasta Zelenáková s vozíčkom pre Milku pred odovzdávaním používateľke

• KULTÚRA •

pre Milku. Jarmila dala výzvu na Facebook a akcia sa začala. Všetko bolo medializované, aby sa o tejto humanitárnej akcii dozvedelo a do nej zapojilo čím viac ľudí. „Keď sme akciu štartovali, osobne sa mi ozval jeden manželský pár z Kulpína, ktorý chce zostať anonymný, a ponúkol 250 eur, koľko sme potrebovali na kúpu používaného vozíčka, lebo nový má cenu aj viac ako tisíc eur,“ povedala nám ešte J. Zelenáková. Tak ľudskosť a humanita prevládli a vozík pre Milku Zabuno-

vovú bol kúpený. Členovia Objatia jej ho s radosťou odovzdali. Šťastie bolo obojstranné a toto humánne gesto možno iba pochváliť a podporiť ľudí, aby aj v týchto ťažkých časoch nezabúdali byť voči človeku človekom. Pritom pripomíname, že členovia tohto združenia pokračujú v humanitárnom smere, vrchnáčiky aj ďalej zbierajú, aby týmto spôsobom pomohli, komu bude treba. (Foto: z archívu združenia Objatie)

Milka na vozíčku s matkou Danou Kosovac

30 /4917/ 25. 7. 2020

Kultúra NA POSEDENÍ SO ZLATKOM PAŠKOM ZO STAREJ PAZOVY

Tri lásky jedného knihovníka Anna Simonovićová

skrinky s nespočetnými zásuvkami. V roku 1997 sme kúpili prvý počínihovník Zlatko Paško zo tač a nainštalovali MPA program Starej Pazovy sa v apríli toho pre knihovníkov a za štyri roky roku dožil 65 rokov a 26. som sám vniesol celý fond kníh. júna ho kolektív Ľudovej knižnice Odvtedy práca s členmi knižnice Dositeja Obradovića vyprevadil bola ľahšia, aspoň čo sa týka vyhľado dôchodku. Okrem tejto lásky dávania kníh podľa autorov, názvu a povolania pre Zlatka Pašku sú diela alebo podľa iných kritérií. ešte aspoň tri lásky osudové. Jedna Vďaka takej mojej vytrvalosti v pomaly zapadla prachom, tá druhá roku 2000 som získal ocenenie ho sprevádza počas celého života a z pobočky knihovníkov Sriemu, tretiu odhalil nedávno. K literatúre výročnú cenu, ktorá nosí meno mal však vždy blízko. – aká náhoda! – Dositeja Ob„Vždy som mal na radovića. Potom nasledoval to... Písanie dobrých titul vyššieho knihovníka a písomných úloh ešte od roku 2007 aj najvyšší titul v základnej škole bola knihovníka – poradcu.“ pre mňa maličkosť. VteV knižnici ste sa nevenody na moje potešenie vali iba prácam na úprave bola zverejnená moja katalógu kníh. prvá báseň, ľúbostná, „Koľko mi to čas dovoľov sarajevských Malých val, venoval som sa domácej novinách (Male novine). zbierke, zbieraniu a úprave Pokračovalo to v stredkníh autorov z našej obce, nej škole, neskôr na štúalebo tých, ktorí spracujú diách. Získal som tam témy späté s našou obcou. titul profesora juhosloKeď knižnica začala s vydavanských literatúr a srvateľskou činnosťou, mal bochorvátskeho jazyka. som to šťastie, že vyšlo dvojAni som netušil, že to Pracovné miesto Zlatka Pašku až do nedávneho rečové vydanie drámy VHV čoskoro bude „nejestvu- odchodu do dôchodku Milica Nikoličová. Preklad júci“ jazyk nejestvujúceho štátu! K svojim veršom som bol Novinárčil som niekoľko veľmi kritický. Hoci som písal dosť, rokov, až kým ma riadimálo som zverejňoval, ale preto teľ Ľudovej knižnice Dotakmer všetko, čo som zasielal siteja Obradovića Ratko do časopisov, bolo povšimnuté Čolaković nepozval do a vytlačené. Z toho obdobia je aj knižnice. Tak som sa stal moja jediná samostatná básnická knihovníkom, čo určizbierka v srbčine Promena govora te bolo menej stresové (Zmena reči, 1983). Zúčastnil som ako byť učiteľom alebo sa na 11. festivale Smederevská novinárom. Dopadlo to jeseň a v roku 1980 porota zo tak, že som v knižnici 714 básní medzi desať najlepších zostal až do odchodu zaradila aj moju Báseň o svetle. V do dôchodku, presne peknej spomienke mi zostalo aj 33 rokov. Spomínam si, 10. Stretnutie pod lipami v Starej že som ako dieťa zbieral Pazove, keď som prečítal niekoľko všetky možné komiksy básní v slovenčine. Stretnutie bolo a aby som mal kontrolu V knižnici je aj klavír... v decembri, lebo v máji zomrel Jo- nad exemplármi, ktoré sip Broz Tito. Také boli časy a moja som požičal (a ktoré mi často ka- do srbčiny som urobil ešte ako Báseň o Titovi, ktorú som vtedy maráti zabudli vrátiť), začal som študent pre potreby KUS Branka napísal, bola zaradená neskôr do s vypracovaním súpisky – bol to Radičevića. Ako mi je známe, je to, dvoch antológií poézie o Titovi. môj prvý katalóg knižničného ma- žiaľ, dodnes jediný preklad VHV Keď ju dnes čítam, zdá sa mi, akoby teriálu. Podobná práca ma čakala do srbčiny v tvare monografickej z nej sálala čierna predtucha uda- v knižnici. Jediná pomôcka na publikácie. Neskôr som pripravil lostí, ktoré sa udiali potom. Ešte rýchle vyhľadávanie kníh v tých do tlače vydanie fototypu románu koncom sedemdesiatych rokov osemdesiatych rokoch minulého Stroimir i Ljubisava spisovateľa v Starej Pazove sme sa pokúsili storočia boli drevené katalogické Vladislava Čikoša (Stojadinovića)

www.hl.rs

založiť Klub spisovateľov, avšak bez väčšieho úspechu.“ Iste ste získané vedomosti z pedagogiky chceli uplatniť v praxi, avšak životná cesta vás zaviedla iným smerom. „Čoskoro som dostal príležitosť na to ako učiteľ literatúry v Základnej škole Slobodana Savkovića v Starých Bánovciach. Nebol som však tam dlho a zo školy som odišiel do obchodného podniku Centrosrem, kde som bol novinárom.

Informačno-politický týždenník

z Vojky. Najčastejšie v lokálnych novinách som zverejňoval knižné recenzie autorov Dragomira Ćulafića, Martina Prebudilu, Jána Horváta, Kataríny Verešovej, Kataríny Hricovej, Zorana Kačarevića a iných. Boli to aj recenzie do kníh Josipa Hohnjeca, Jaroslava Kiša, Dragojly Divjakovej. Tak som na svoj spôsob zachoval spojenie s literatúrou a mojimi záujmami z dávnych dní...“ Druhá láska je astronómia. Vrátite sa k nej ako dôchodca? „Teraz, v tomto novom úseku môjho života, ako dôchodca, budem mať viac času pre moje staré lásky. Ešte na gymnáziu som sa zaoberal astronómiou, teraz mám príležitosť oprášiť prach z teleskopu. Vtedy som si s mladším bratom Miroslavom urobil teleskop. V týchto dňoch som ho trochu zmodernizoval. Teším sa na krajšie počasie, lebo na nebi sa vždy niečo zaujímavé stáva a vždy ste v priamom kontakte s prírodou. Ešte keby nebolo svetelného znečistenia... Preto mám aj rezervný koníček, keď je oblačné a daždivé počasie: je to hranie na čierno-bielych klávesoch, čo je zase späté s knižnicou... Teda sme pri vašej tretej láske, a to je hudba a hra na klavíri. „Túto lásku som odhalil, keď sme od rodiny Čortanovej zo Starej Pazovy dostali do daru klavír, ktorý je umiestnený v knižnici na oddelení pre dospelých. Nazdávam sa, že možno niekedy nejaký romantický čitateľ zahrá niečo na ňom, lebo hra vyjadruje stav ľudskej duše. Aj sám som sa rozhodol naučiť sa hrať na klavíri. Je to krásne, keď pocítite, že vložená práca a úsilie dávajú výsledok, že môžete zahrať čoraz zložitejšie skladby, čo vás motivuje ísť tou cestou. Teda hudba, hviezdy a knihy – či jestvuje krajšia kombinácia?“ opýtal sa nás a seba na konci rozhovoru Zlatko Paško, vždy veľmi skromný človek, ktorý mal, a veríme, že ešte aj má čo povedať, vlastne napísať a zverejniť. • KULTÚRA •



SCÉNA

Výklad nových kníh

Miroslav Macháč: Ešte len toto nech porozprávam... (ISBN 978-86-7103-538-5)

„V

Jaroslav Čiep

nových poviedkach knihy Ešte len toto nech porozprávam... poviedkar Macháč pozoruje život vôkol seba a prináša ľúbostné ťahanice a premeny, pokušenia, dobrodružstvá, lekcie svojich postáv. Všetky sú založené na životnej skúsenosti autora...“ tieto slová sú na poslednej strane obálky najnovšej knihy staropazovského poviedkara staršej generácie Miroslava Macháča (narodený 7. 10. 1951 v Hajdušici) Ešte len toto nech porozprávam... Autor knižne debutoval roku 2009 novelou Láska na tretí pohľad (vyšli až 4 vydania), potom nasledovali knihy próz Hry osudu (2011) a Obyčajné rozprávky (2014) a ďalšie vydané aj po srbsky. V tejto najnovšej, v poradí šiestej knihe autor uverejnil ďalších 31 poviedok napísaných v re-

alistickom duchu. Predhovor k nedávno vytlačenej knihe napísal spisovateľ Martin Prebudila a doslov (Ne)obyčajné vravenia o láske profesorka Annamária Boldocká-Grbićová. Biografická poznámka o autorovi je z pera redaktora Rastislava Zorňana. Na obálke tejto knihy poviedok sú použité ilustrácie akademického maliara Michala Ďurovku (1972) z Kysáča. Publikáciu Ešte len toto nech porozprávam... ako spoločné vydanie vydali Slovenské vydavateľské centrum a Matica slovenská v Srbsku, oba z Báčskeho Petrovca. Kniha vyšla mimo edícií a číslo publikácie v SVC je 256. Zlepená je do mäkkej väzby rozmerov 21 x 15 cm a vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 184 strán. S vročením 2020 a v náklade 500 exemplárov ju vytlačila tlačiareň v SAVPO v Starej Pazove.

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/4720-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042). • KULTÚRA •

Koncerty online: Nick Cave a Idiot Prayer. V období pandémie koronavírusu väčšina koncertných turné a festivalov (vrátane Exitu) je odložená na nasledujúci rok a mnohí interpreti sa rozhodli vystupovať pred internetovým obecenstvom alebo premietať koncertné nahrávky v podobe live streamingov. Jednou z takých online hudobných akcií, ktoré v poslednom období upútali najviac pozornosti, je koncert pod názvom Idiot Prayer známeho hudobníka austrálskeho pôvodu Nicka Cavea. Ide o jeho sólistický koncert nahraný v Alexandra Palace v Londýne v priebehu júna a premietaný pred svetovým obecenstvom večer 23. júla. Ako povedal sám Cave, idea o tomto koncerte vznikla na základe dekonštrukcií jeho skladieb z rôznych období, pri ktorých sa viac sústredil na samé verše, čiže texty piesní. V tomto roku, keď sa celý svet dostal do izolácie a koncertné turné jeho skupiny Bad Seeds je odložené na rok 2021, Nick Cave uvažoval o nahrávaní koncertu v podobe filmu, čoho výsledkom je práve Idiot Prayer. Ide vlastne o záverečnú časť jeho koncertnej filmovej trilógie, ktorej predchádzajúce dve časti sú filmy 20,000 Days on Earth a One More Time with Feeling. Na nedávnom londýnskom koncerte Cave hral piesne zo všetkých období svojej tvorby vrátane niektorých kusov zo včasnej fázy Bad Seeds a z diskografie jeho druhej skupiny Grinderman. Podľa autorových slov koncepcia koncertu je založená na „modlitbe do prázdnoty“ a podarilo sa vraj realizovať niečo divné a krásne, čo sa prihovára tejto chvíli neistoty, ale čo nebolo ňou ohnuté... Foto: Joel Ryan/Charm Music

Vytrvalí The Pretenders. Anglicko-americkí rockeri The Pretenders hrajú s prestávkami od roku 1978 a medzi ich najväčšie hity patria piesne Don’t Get Me Wrong, Message of Love a 2000 Miles. Pôsobia pod vedením charizmatickej 69-ročnej speváčky a gitaristky Chrissie Hynde, ktorá sa ináč aktívne zasadzuje za práva zvierat a v určitom období úspešne viedla vegánsku reštauráciu VegiTerranean v meste Akron (Ohio). The Pretenders práve vydali svoj 11. album Hate for Sale (vydavateľstvo BMG), o ktorom hudobná kritika hovorí, že patrí medzi najlepšie vydania skupiny. Z albumu bolo vybraných už niekoľko singlov a plánované koncertné turné (spolu so skupinou Journey) je posunuté na rok 2021. Pripravuje: S. Lenhart 30 /4917/ 25. 7. 2020

Kultúra SVETOVÝ DEŇ POPULÁCIE

Ako zachrániť zdravie a práva žien a dievčat? Danuška Berediová-Banovićová

vetový deň populácie bol po prvýkrát zapísaný do kalendára pamätných dní OSN v roku 1989, aby pripomínal 11. júl 1987, teda deň, v ktorom počet obyvateľov planéty Zem dosiahol úctyhodný počet 5 miliárd. Tento deň upozorňuje na rýchly rast populácie na svete. Téma tohtoročného Svetového dňa populácie znela: Prestávka na COVID-19: Ako

níckych pracovníkov (viac ako 70 %), a preto sú neprimerane vystavené koronavírusu. Pre mnohé ženy izolácia predstavuje väčšie zaťaženie doma. Pritom ženy a dievčatá môžu byť vystavené väčšiemu riziku partnerského násilia pre zvýšené tenzie v domácnosti. Do konca apríla v Srbsku bolo evidovaných 3- až 5-krát viac telefonátov SOS linkám a špecializovaným organizáciám civilnej spoločnosti. Odhaduje sa, že v Srbsku každá piata osoba má viac ako

V prvom „polročí“

Anna Horvátová

amiesto srbského slova polugodište nejako samozrejme pri vyjadrovaní použijeme slovo „polročie“. Predovšetkým v školskej praxi sa stretávame s prvým „polročím“ a druhým „polročím“. V srbčine máme i slovko tromesečje, obdobie troch mesiacov, na konci ktorého podľa školského kalendára tiež hodnotíme výsledky žiakov, alebo robíme súvahu vykonaného. Zaužívané slovo „polročie“ nie je v slovnom fonde spisovnej slovenčiny, na rozdiel od zložených slov s druhou časťou -ročie: desaťročie, polstoročie, storočie,

tisícročie. Správnym slovom na označenie polovice školského roka je polrok; školský rok má dva polroky – zimný a letný. Na konci každého polroku žiaci dostávajú vysvedčenie. Namiesto srbskej kópie „trojmesačie“ v slovenčine je to štvrťrok alebo kvartál: prvý, druhý... Prídavné meno je kvartálny: kvartálny plán. S prvou časťou pol- v slovenskom jazyku sú síce utvorené zložené slová: poldeň, polhodina, polmesiac, polkruh, polliter, polnoc, polstránka, polstoročie, ale nie aj „polročie“.

IN MEMORIAM

Zoran Milić 1959 – 2020

P zachrániť zdravie a práva žien a dievčat? Cieľom bolo posvietiť si na otázku ženského zdravia, ale aj na jeho ohrozenosť počas trvania pandémie, s dôrazom na ohrozenosť tehotných žien, ale aj na znepokojujúcu ekonomickú situáciu, ktorá má vplyv na zdravotnú ochranu žien. Pritom zdôrazniť i redukovanú prácu služieb pre sexuálne a reprodukčné zdravie žien v krajinách v rozvoji a momentálnu stagnáciu v rámci zdravotných systémov, čo môže priviesť k negatívnym zdravotným následkom. V Srbsku si tohto roku 11. júl pripomenuli virtuálne. Fond OSN pre populáciu v Srbsku zorganizoval online panelovú diskusiu, v ktorej účinkovala aj Slavica Đukićová-Dejanovićová, ministerka bez kresla poverená demografiou a populačnou politikou. Globálne, ale aj v Srbsku ženy tvoria najväčšiu časť zdravot-

www.hl.rs

65 rokov. Časove dlhá izolácia u starších môže zanechať následky na ich fyzickom a mentálnom zdraví. Výskumy psychologických efektov izolácie a karantény ukázali mnohé negatívne efekty, ako sú strach, nervozita, smútok a pocit viny, čo v období po izolácii môže vyvrcholiť hnevom, konfúziou a anxiozitou. Ministerka zdôraznila, že Srbsko čelilo podobným výzvam, ako aj iné európske krajiny, majúc na zreteli významnú časť starších osôb v populácii. Účastníci diskusie hovorili aj o efektoch pandémie COVID-19 na väčšie zapájanie mužov, reorganizácii rodinného života v Srbsku, medzinárodných migráciách, depopulácii a možnostiach používania inovačných digitálnych riešení v takýchto situáciách. (zdroj: vláda Srbska foto: pixabay)

Informačno-politický týždenník

o kratšej chorobe v pondelok 13. júla 2020 v nemocnici v Sriemskej Mitrovici v 61. roku života zomrel Zoran Milić zo Starej Pazovy, novinár, zakladateľ, majiteľ a zodpovedný redaktor mesačníka Pazovačko ogledalo. Narodil sa 2. januára 1959 v Novom Sade. Základnú školu a gymnázium skončil v rodisku a v Novom Sade študoval na Právnickej fakulte. V niekdajšom staropazovskom textilnom podniku Diana prispieval do robotníckych novín, neskôr i do Pazovačkih novín. V roku 2006 založil časopis Pazovačko ogledalo a v tom istom roku sa stal členom Združenia novinárov Srbska. Vydal 169 čísel tohto časopisu a pripravoval ďalšie čísla... Zoran Milić bol dobrý človek a usilovný novinár, ktorý sledoval všetky udalosti na lokálnej úrovni. Priam nebolo tej udalosti, na kto-

rej kolega Milić nebol s diárom a fotoaparátom v rukách. Sledoval politické, hospodárske, kultúrne a iné témy späté so životom a prácou občanov Staropazovskej obce. Bol stále v pohybe, stále v teréne. Neúnavne sledoval aj všetky udalosti, ktoré sa týkali aktivít tamojších príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. Pravidelne sledoval a naširoko písal o podujatiach v SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka, či miestnom matičnom odbore, tiež v zbore SEAVC... Naposledy urobil pekné zábery z oslavy 250. výročia prvých služieb Božích v Starej Pazove, ktoré boli 25. júna. Svoje fotografie ochotne poskytoval i do týždenníka Hlas ľudu. V sobotu 18. júla sa so Zoranom Milićom na mestskom cintoríne dojímavými slovami rozlúčili novinárka a spolupracovníčka Anđelka Maliová a priateľ Miladin Lekić. Česť jeho pamiatke. a. lš. • KULTÚRA •

Oznamy KRÍŽOVKA

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina OBEC BÁČSKY PETROVEC OBECNÁ SPRÁVA NÁČELNÍČKA Číslo: 016-2/48-2020-1 Dňa: 20. 7. 2020 Báčsky Petrovec

ČÍSLO 30

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa a dramatika. autor: JÁN BAŽÍK

2. časť tajničky

deň v týždni

meter

enigmatický klub

náhla zmena smeru

majetok

mesto biť, v udierať Rumunsku

fujavica, metelica druh hmyzu

astát

vrenie chytanie zvierat, lovenie

obraz v zemepise výrobca lán

pohorie v Rusku

predložka ponad druh kovu

zvíťaziť nad niekým

žena lekár

kolkársky klub ampér šuhaj, mládenec AS HL DU dotyk ĽU perami

nesúhlas

liter

druh obilniny

druh hlodavca

1. časť tajničky pruh územia

mesto v Báčke hracia karta

premena

Peru autobus

TAJNIČKA: VINCENT ŠIKULA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 29 z čísla 29 Hlasu ľudu z 18. júla 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. • OZNAMY •

Pracovné miesta: 1. Vedúci úseku pre inšpekčné úkony a komunálny inšpektor Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 2. Úkony z oblasti dopravy – dopravný inšpektor a obecný turistický inšpektor Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 3. Úkony stavebných prác, plánovania a projektovania Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 4. Úkony rozpočtovania a trezoru Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 5. Vedúci Služby zhromaždenia obce a obecnej rady – právne úkony a úkony tajomníka obecnej rady Hodnosť: samostaný poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 6. Ú kony z oblasti bojovnícko-invalidnej, zdravotnej a sociálnej ochrany, úkony zaopatrovania utečencov a úkony z oblasti rodovej rovnosti Hodnosť: poradca Potrebný počet vykonávateľov: 1 7. Práce vrátnika a práce údržby zariadení a inštalácií – domovník Hodnosť: zriadenec – 4. druh pracovných miest Potrebný počet vykonávateľov: 1 Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest si môžete stiahnuť z webovej stránky Obce Báčsky Petrovec: www.backipetrovac.rs

hrabe sa ženské meno skratka aktínium spojka

konské mäso

– VODOROVNE: volejbal, Ivo, kopa, nota, dom, cnosť, Ra, eis, alt, Na, dva, S, t, čia, šk, dav, pil, Si, odoka, tep, osud, elán, Ela, poriadať

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie šiestich výkonných pracovných miest a jedno pracovné miesto zriadenca v Obecnej správe Obce Báčsky Petrovec

NÁČELNÍČKA OBECNEJ SPRÁVY Jaroslava Čáni Jević, diplomovaná právnička

Taliansko

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 29

OZNÁMENIE

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad Ul. Dimitrija Tucovića č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4872-500 OZNÁMENIE

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: komunálny inšpektor pre kontrolu turistických služieb na Oddelení pre kontrolu obchodu a turizmu – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad Ul. Dimitrija Tucovića č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4872-500 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: komunálny inšpektor I na Oddelení pre kontrolu a ochranu verejných zelených plôch – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

30 /4917/ 25. 7. 2020

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul ťažký a boľavý rok, čo nás náhle a nečakane opustil náš dobrý a starostlivý manžel, otec a starký

Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS1486_02 NS_Novi_Sad_Rotkvarija, Ul. temerinska 8, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9091/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Oznamujte v Hlase ľudu

PAVEL HRIC

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

1956 – 2019 – 2020 novinár z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov

S láskou a úctou si spomínajú a nikdy na Teba nezabúdajú zarmútení: manželka Evka, dcéra Emuška, zať Pavel a vnučka Leuška

SAMUELA MEDVEĎA

30. 7. 1928 – 12. 2. 2010 – 2020

ZUZANU MEDVEĎOVU

rod. Lomenovú 14. 10. 1935 – 25. 7. 2015 – 2020

z Petrovca Syn Samuel

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. júla 2020 uplynie rok, čo nás navždy opustil náš milovaný

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ ROZLÚČKA so strýkom

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

JÁNOM PUCOVSKÝM

30. 10. 1942 – 6. 7. 2020

Miroslav a Vladimír Pucovskovci s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVEL LIPTÁK

s naším svatom

1967 – 2019 z Báčskeho Petrovca

JÁNOM PUCOVSKÝM z Báčskeho Petrovca

Odišiel si, ale v spomienkach nám zostaneš navždy. Zostaneš nám vo večnej pamiatke.

S láskou: mama Anna a sestra Zdenka s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Svatovci Feďo a Anna Červenskovci s dcérou Natašou s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynie rok, čo nás opustil milovaný syn a brat

SMUTNÁ SPOMIENKA

VLASTIMÍR CICKA

na vnuka

VLASTIMÍRA CICKU

8. 5. 2008 – 26. 7. 2019 – 2020 z Padiny

Bolí nás Tvoj predčasný odchod a rozlúčka s Tebou. Veľmi nám chýbaš, ale v myšlienkach si stále s nami.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na vnuka

VLASTIMÍRA CICKU

8. 5. 2008 – 26. 7. 2019 – 2020 z Padiny

Uplynie smutný a boľavý rok. Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho.

Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš žiť navždy.

Na Teba si s láskou spomínajú a v srdci Ťa nosia: Tvoji rodičia a sestra Daniela

SMUTNÁ SPOMIENKA na krstné dieťa

VLASTIMÍRA CICKU

8. 5. 2008 – 26. 7. 2019 – 2020 z Padiny

Rok bez Teba smutný a ťažký uplynie, ale smútok za Tebou nepominie. To, že sa nevrátiš, dobre viem, predsa Ťa v srdci naveky nosiť budem. Krstný otec Vlastimil Mega

POSLEDNÉ ZBOHOM nášmu bratrancovi

JÁNOVI PUCOVSKÉMU 30. 10. 1942 – 6. 7. 2020 z Petrovca

Tichú spomienku si zachovajú: sesternice Zuzana, Anna a Mária s rodinami – Koruniakovci, Hansmanovci a Balážovci

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

S láskou a veľkým žiaľom si spomínajú starí rodičia Cickovci

Tvoji baba a dedo Megovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

VLASTIMÍRA CICKU

8. 5. 2008 – 26. 7. 2019 – 2020 z Padiny

Dotĺklo srdiečko, prestalo biť. Zavreli sa oči Tvoje, musíme tu naďalej bez Teba žiť. Už niet návratu ani nádeje, len cestička k hrobu nás k Tebe zavedie.

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná. Navždy nám budeš chýbať.

Teta Vesna Lavrošová s manželom Jánom a dcérou Monikou

Teta Vlasta Kováčová s manželom Sašom a dcérami Anđelou a Naďou

POSLEDNÉ ZBOHOM

SMUTNÁ SPOMIENKA na

svokre, starej mame a mamičke

ANNU TŔPKOVÚ

ANNE KOLÁROVEJ

rod. Kuzmanovićovú 1953 – 2015 – 2020 z Kulpína

rod. Vargovej 5. 6. 1929 – 12. 7. 2020 z Báčskeho Petrovca

Odišla si cestou, ktorou kráča každý sám, len brána spomienok ostáva otvorená dokorán. Kto Ťa poznal, ten si spomenie, kto Ťa miloval, nikdy nezabudne. Zarmútené: nevesta Katarína a vnučky Mariena a Blaženka s rodinou

Za všetko Ti ďakujeme a nikdy na Teba nezabudneme. Manžel Štefan, syn Dušan a dcéra Anna Paulína Struhárová s rodinami

30 /4917/ 25. 7. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. júla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 26. júla 10.30 Zlatá brána, z roku 2018, 6. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 28. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V kolážovom bloku bude priblížené dielo insitnej maliarky Vieroslavy Svetlíkovej z Kovačice, práca na spoločnom obraze kysáčskych maliarok amatérok, činnosť lalitských folkloristov v sťažených podmienkach, ako i aktivita pivnických a hložianskych futbalistov. Dúhovka. Vďaka tomuto vysielaniu si diváci pripomenú, ako to bolo vlani na tradičnom kulpínskom podujatí Predslávnosťové dni v Kulpíne. Inač vlani v tradičnom júlovom termíne prebiehal aj Deň Kulpína a tradičné podujatie Svadba voľakedy a dnes. Boh náš je láska. V júlovom vydaní náboženskej relácie odznie príspevok o rekonštrukcii kulpínskeho chrámu Božieho, záznam o tom, ako si petrovskí cirkevníci pripomenuli sviatok Cyrila a Metoda a ako v Jánošíku tamojší farár Slađan Daniel Srdić oslávil 40. narodeniny.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 26. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 29. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 24. júla – Pes pre dvoch Sobota 25. júla – Nezastaviteľní Pondelok 27. júla – Frajeri vo Vegas Utorok 28. júla – Predátor z hlbín Streda 29. júla – Americká krása Štvrtok 30. júla – Ninja zabijak

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 26. júla Film: Snehulienka Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Ultraviolet Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 26. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Usilovné členky padinského Spolku žien ušili okolo 600 rúšok O storočnici činnosti Ženského spolku v Kovačici Utorok 28. júla 16.00 V troch osadách Kovačickej obce sa konal zber obalov z pesticídov Divadelné predstavenie: Morská soľ Kreslený film: Šmolkovia Piatok 31. júla 16.00 Film: Rabaka Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

ÚSPEŠNÝ TURNAJ V PETROVCI

Lákavý plážový volejbal Kataína Gažová

K Mladosť Petrovec v sobotu 11. júla 2020 usporiadal turnaj v plážovom volejbale, na ktorom sa zúčastnilo až 11 skupín s dvoma hráčmi. Skupiny boli z Báčskopetrovskej obce

Darko Ćirić pri podaní lopty...

Víťazi turnaja: Boris Relota a Nemanja Petrović (sprava)

aj z okolia. V súlade so svojím renomé a veľkým sústredením najpočetnejší boli hráči VK Kulpín a VK Mladost Petrovec. Z každého zo spomenutých mužstiev hralo po 9 hráčov. Vo veľkej horúčave predsa ukázali svoju neoblomnú

bojovnosť a pekný volejbal. Organizátori turnaj zorganizovali na výbornú: hráči stále mali chladené osviežujúce nápoje, obložené chlebíky a k tomu ešte aj zmrzlinu. Rozhodcovia J. Očenáš a A. Pantić spravodlivo pracovali, takže nebolo žiadnych nedorozumení. Jedine vystalo obecenstvo, lebo strach z koro- Hráči z VK Kulpín navírusu bol silnejší ako želanie sledovať kvalitné volejbalisti medzi sebou dobre zápasy plážového volejbalu. poznajú a navzájom priatelia, Málopočetní fanúšikovia si vy- tento turnaj v Petrovci bol záchutnali krásnu volejbalovú hru. roveň aj jedno pekné športové Turnaj sa skončil vo večerných kamarátenie. Prítomných počas hodinách, takže sa zápas o prvé turnaja rozveseľoval žartovnými a druhé miesto hral už v príjem- komentármi a šarmom cez roznejšom počasí. hlas Milan Jakić, volejbalista VK Víťazmi turnaja sa stala vo- Mladosť. Organizátorom všetka lejbalová dvojica Boris Relota česť, iba pochvaly za usporiadaa Nemanja Petrović, kým druhé nie turnaja, a účastníkom veľká miesto obsadili Darko Ćirić a Vuk vďaka, že sa zapojili do tohto Barišić, všetci štyria hráči VK sviatku volejbalu v Petrovci. Kulpín, čo je dôkazom dobrej Foto: z archívu VK Kulpín práce v tomto klube. Keďže sa

TENTOKRÁT VO VRBARE HLOŽANČANIA

Bojovali ako o body MLADOSŤ – BUDÚCNOSŤ 6 : 2 (2 : 1)

Samuel Medveď

j tretí zápas po sebe Petrovčania zohrali doma. Diváci žiadostiví gólov a dobrej hry prišli na svoje. Všetkých tých, ktorí majú futbal radi, potešilo, že sa zápas hral napriek zhoršeniu situácie s epidémiou koronavírusu. A dobre, že sa hralo. Prišli aj fanúšikovia z Hložian, nuž ovzdušie nasvedčovalo tomu, že sa bude hrať dobrý futbal. Tak aj bolo. Hložančania, ako povedal ich tréner, Petrovčanom dobre známy Zlatko Hrubík, kým mali kondíciu, dobre čelili petrovskému mužstvu, ktoré by malo byť, ako vidíme z výkonov a výsledkov, omnoho silnejšie než • ŠPORT •

v uplynulej, nedokončenej sezóne. Už prvé minúty zápasu nasvedčovali tvrdému a bojovnému zápasu. Vo 8. min. hosťujúci stredopoliar Carić sa ocitol pred Leňom a matoval ho – 0 : 1. Petrovčania sa v tom čase iba rozohrávali a Zagorčić kopal nad brvno. Neskoršie tento útočník, ktorý začínal na prvej strane, si vymenil miesto s Kaňom na ľavom krídle, odkiaľ bol omnoho nebezpečnejší. V 22. min. Zagorčić pekne prijal loptu z pravej strany na prsia a razantne matoval brankára Budúcnosti Pagáča – 1 : 1. Čoskoro Kaňa mohol dať aj druhý gól, avšak jeho strelu zo skrumáže Pagáč z druhého pokusu na čiare chytil. Päť minút pred odchodom na prestávku Stojaković prijal z úzadia dobrú

Strelecky naladený: Pavel Ožvát (Mladosť Petrovec)

prihrávku a rutinovane prekabátil gólmana z Hložian – 2 : 1. V 51. min. Babiak zameškal, ale útočník Leđanac kopal nad brvno. V 56. min. Kaňa unikol pravou stranou, lopta bola namierená na Stojakovića, ale na ňu nabehol Ožvát a dal tretí gól. Potom sa v 60. min. Čipkár pokúsil lobovať

Leňu, no lopta skončila povedľa ľavej žrde. Mladosť do konca zápasu bola iniciatívnejšia. Najprv Mrđan prihral na opačnú stranu Plavšićovi, ktorý nastrelil brvno. V 66. min. domáci strelili prekrásny gól, keď Ivetić trafil z pravej strany opačný roh a lopta skončila v sieti – 4 : 1. Vo finiši padli ešte tri góly. Najprv Carić využil penaltu a výsledok skorigoval. Pred koncom domáci ešte dvakrát matovali náhradníka Dubovského. Strelcami boli Plavšić a Ožvát. MLADOSŤ: Leňa, Šobot, Stamenković, Fábry, Šproch, Jakuš, Zagorčić, Ožvát, Stojaković, Ivetić, Kaňa; striedali: Vučić, Čiep, Babiak, Rupar, Pejak, Savić, Petej, Mrđan, Plavšić BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Jakuš, Ljubičić, Katiak, Popović, Horvát, Kolár, Glišić, Čipkár, Carić, Leđanac; striedali: Dubovský, Srnka, Vujasinović, Rojka, Fábry, Kriška Foto: J. Pucovský

30 /4917/ 25. 7. 2020

Šport STAROPAZOVČANKA DÁRIA POPOVÁ VĎAKA PLÁVANIU VO SVETOVEJ SIENI SLÁVNYCH (8)

Podpora rodičov jej bola najvzácnejšia

Matej Bzovský

bohatom športovom živote pazovských Slovákov významným menom je aj plavkyňa Dária Popová, ktorú život dlho hnal mimo rodného chotára hlavne preto, že v tomto prostredí nemala zodpovedajúce podmienky, bazén olympijských rozmerov, či už krytý, alebo ten bez strechy. Krása pohybu, snaha zvíťaziť, túžba po dokonalej telesnej a duchovnej harmónii ovládli ju od detstva. Vedela si spolu s rodičmi, matkou Miroslavou – Miruškou a otcom Miroslavom nájsť významné miesto v živote a v plaveckej kariére. POPOVCI V ČIERNEJ HORE... Pred viac ako troma desaťročiami sa Popovci zo Starej Pazovy presídlili do Čiernej Hory, do prímorského Igala a neskoršie do Herceg Nového. Dcéra Dária je jedným zo šiestich detí tejto skvelej rodiny, ktorú životný osud prinútil na nové bydlisko nie iba v Čiernej Hore, ale aj v Slovinsku a Chorvátsku, kde ich dcérka už ako dieťatko mala dobré podmienky na plávanie. Pri konci úspešnej plaveckej cesty sa Dária (31 rokov) s časťou rodiny vrátila do rodiska svojich rodičov. Na plávanie, na tú svoju najväčšiu športovú lásku, však ani dnes nezabúda. Venovala sa talentovaným deťom, budúcim športovým víťazom ako trénerka, no túži po tom, aby učila pazovské deti plaveckým schopnostiam, ale na to znova nemá adekvátne podmienky. Vo svojej bohatej plaveckej kariére zaznamenávala výnimočné výsledky, na základe ktorých získala hodnotné uznania v mnohých súťažiach, z ktorých sa vracala s početnými pohármi, a vcelku získala viac ako 450 medailí. Medzi svoje veľké uznania zaradila aj to, že sa dostala do Svetovej siene slávnych, na čo je veľmi hrdá. Jej plavecká cesta nebola vždy priamočiara, teda bez problémov a ťažkostí, lebo nemalú časť jej činnosti museli financovať rodičia, ktorých podpora bola najvzácnejšia. Práve rodičia boli veľmi radi, že od malička mala zmysluplnú činnosť a neodpočívala na vavrínoch. Sympatická Dária nám prezradila, že sa narodila v Kotore, kde jej otec mal prvé zamestnanie. Neskoršie väčšiu časť života strávila v nezabudnuteľnom

www.hl.rs

Herceg Novom, kde začala plávať pod dozorom veľmi uznávaných trénerov. Predovšetkým to bol Ivan Zubar, voľakedajší šéftréner reprezentačného tímu Talianska. Tento výborný učiteľ plávania bol predovšetkým dobrým pedagógom a vychovávateľom, čo je pre deti veľmi dôležité. Je zaujímavé, že sa spočiatku ťažšie vynachádzala.

nasadená bola doma v extrémnom športe, ako inak menujú diaľkové plávanie, ktoré si vyžaduje obrovskú vytrvalosť, úsilie a námahu. Vďaka plávaniu precestovala takmer celý svet. Zúčastnila sa na početných pretekoch ako členka reprezentačných družstiev bývalej Juhoslávie, aj štátneho spoločenstva Srbsko a Čierna Hora. Plávanie a preteky na desať kilometrov ju lákali najviac. No neboli jej cudzie ani iné dráhy, teda kratšie, ale ani tie oveľa dlhšie, náročnejšie a namáhavejšie. V spomienkach jej dodnes zostali Španielsko, Austrália a viacero krásnych Plavkyňa Dária Popová má za sebou pozoruhodnú s ve tov ýc h a európskych kariéru miest. V repreRadili jej, aby najprv plávala na mor- zentačnom výbere bola spravidla ských vlnách. Rýchlo sa však vrátila do najmladšia, čo jej neprekážalo, snažila bazéna a keď trochu plavecky vyspela, sa profesionálne zdolať všetko, i keď mala iba päť rokov. Jej učitelia boli boli rozčarovania, zvlášť preto, že nemálo prekvapení, keď videli a zistili, nemala dostatočnú podporu a pože pred sebou majú nevídaný talent moc, hoci je plávanie dosť drahý a veľký potenciál, ktorému sa môžu šport. V Ľubľane trénovala v klube so zvýšenou pozornosťou venovať. známeho Boruta Petriča, kde získala PRVÉ ÚSPECHY ďalšie skúsenosti a vedomosti, čo Čoskoro prišli aj prvé úspechy. Prvú prispelo k mnohým úspechom tak na medailu, pre ňu možno najvzácnejšiu, európskej, ako i na svetovej scéne. Ani získala na Zlatibore, neskoršie aj v nedostatok prostriedkov na plávanie Kikinde na súťaži mladých talentov. ju nezdeprimoval, ale ťažko bolo Boli to pre toto talentované dievča dostať sa na vrchol prevažne vďaka prvé medaily na pretekoch, na kto- vlastným možnostiam, bez pomorých bolo viac ako 50 účastníkov. ci štátu. Chorvátska plavkyňa Tanja Pravda, bronzové, ale predsa so zlatým Šmitová od svojej krajiny dostala aj leskom. Cesta k ďalším úspechom bola byt a získala mnohé iné pohodlnosti. po týchto významných výsledkoch NÁVRAT DO PAZOVY už trasovaná. Toto „zázračné dieťa“ Definitívne sa rozhodla vrátiť sa prilákalo hlavne diaľkové plávanie, domov, do Srbska, kde vždy bola a tak nebolo žiadnej dráhy, ktorú ochotná hájiť farby reprezentačného nemohla úspešne zdolať a prekonať. družstva. Vzorom a príkladom jej bol A to v rozličných štýloch, ale pre ňu náš chýrečný plavec Milorad Čavić, bol najobľúbenejší motýlik (delfín). vďaka ktorému plávanie na našich Ako sedemnásťročná prepláva- priestoroch získalo na popularite la 32 kilometrov za šesť hodín a 52 medzi mladými a väčšiu podporu minút. Získala aj Svetový cup v pla- štátu. Zdôraznila, že diaľkové plávaveckom maratóne na macedónskom nie až na 60 kilometrov si vyžaduje Ochridskom jazere, na základe čoho mentálnu silu, namáhavé trénovanie, sa potom i dostala na listinu Siene ale aj zvýšený príjem energie. Dária slávnych. Zároveň ju zaradili medzi vyzdvihuje, že vytrvalosť všetkých desať najúspešnejších plavkýň na drží na povrchu, ale aj toto má svoje dlhé trate vo svetovom rebríčku a prvá hranice, preto sa mnohí s plávaním

Informačno-politický týždenník

rozlúčia už v tridsiatom roku života alebo aj skôr. Dočasne sa rozlúčila s aktívnou činnosťou, ale nie aj s plávaním. Pracuje, keď jej to rodinné povinnosti dovoľujú, ako trénerka školy plávania. Tešilo by ju, keby sa jej to podarilo v Starej Pazove, na čo treba vystavať olympijský bazén, krytý alebo nekrytý, lebo tunajšie, ktoré vybudovali v meste a okolí, sú viac turistické, pre tých najmladších rekreantov, ale aj v takých podmienkach dosť toho by sa dalo naučiť a už od detstva sa venovať plávaniu. NAMIESTO ZÁVERU V čase spomínania si na staropazovské legendy z radu Slovákov pri príležitosti veľkolepej oslavy – 250. výročia príchodu našich ľudí na plodnú sriemsku rovinu, zostávame v pokore pred majestátom večnosti. Nezabúdame na našich Slovákov, ktorí v skromných podmienkach, často s nemalými existenčnými problémami v rozličných obdobiach spolu so Srbmi a ostatnými národmi kládli základy nie iba športového života, ale aj súčasnej kultúry a výchovy. Nie vždy sa dá všetko presne a do detailov zdokumentovať, lebo sa míňajú bohaté a nezabudnuteľné pamätnice, nie vždy sa zachovajú pramene, a tak sa niekedy strácajú aj tie podstatné súvislosti. V minulých časoch, ale aj v súčasných, ľudia majú existenčné problémy a ťažkosti. Vedeli sa však radovať, ale aj smútiť, keď sa im to menej darilo na poli športu a športovania, práve ako aj v iných odvetviach života a práce. Podľa možností, zachovaných zápisníc a spomienok ľudí zbierajú sa materiály s finálovým cieľom; priblížiť športovej verejnosti dejiny v tejto oblasti života a pôsobenia našich Slovákov na tomto území. S obdivom a úctou spomínali sme aj našich predchodcov, ktorí svojou obetavosťou, zriekaním sa a nadšením vytvárali tunajšie športové dejiny. Snažili sme sa písať tieto príspevky z dostupných prameňov, na základe spomienok účastníkov, z tlače a fotografií, i keď veríme, že je možností na to ešte viac. Život sa predsa nezastaví, bude plynúť ďalej, a tým, ktorí sa na tejto náročnej práci podieľali, alebo sa jej budú aj v budúcnosti venovať, patrí uznanie a veľká vďaka. (Koniec seriálu.) • ŠPORT •

TOHTOROČNÝ TURNAJ V MALOM FUTBALE V KULPÍNE

Úspešný, navštívený a bez dažďa Katarína Gažová

a rozdiel od minulých rokov tohtoročný turnaj v malom futbale na ihrisku FK Kulpín usporiadali bez poveternostných

Najlepší brankár turnaja Dragan Zeljković (vpravo) a vedúci organizátor Andrej Ďuga

prekážok. Vlani a predvlani turnaj prerušil silný lejak. Tentoraz všetko prebiehalo podľa plánu. Turnaj trval štyri dni bez žiadneho prerušenia. Organizátorom tohto tradičného letného futbalového podujatia bolo združenie Kmotrovci pod vedením Andreja Ďugu, dlhoročného futbalistu a futbalového aktivistu v Kulpíne. Ako nás informoval organizátor turnaja, toho roku sa zúčastnilo dvanásť mužstiev: Corinthians, Agro Mima, Alfa Enterijer, Caffé Scenario, AFK Kulpin, Roška, Hi-tech, Čepsi, Braća i Kumovi, Braća Napaćena, Farma Budić Silbaš a Team Sale. Do semifinále sa dostali mužstvá: Corinthians a Agro Mima, kým druhú dvojicu tvorili: Alfa Enterijer a Caffé Scenario. Do finále postúpili Caffé Scenario a Agro Mima. O tretie miesto hrali Corinthians a Alfa Enterijer. Víťa-

JÚLOVÉ VEČERY SPRÍJEMNIL FUTBAL. Futbalový klub Slávia Pivnica tohto roku zorganizoval 5. futbalový turnaj, na ktorom sa zúčastnili skupiny sponzorované rôznymi spoločnosťami a firmami. Od 1. do 13. júla na nádvorí Základnej školy 15. októbra v Pivnici diváci každý večer mali možnosť pozrieť si kvalitnú hru šestnástich skupín. Sily si zmerali futbalisti z prostredí: Vrbas, Karavukovo, Báčska Palanka, Savino Selo, Pivnica, Selenča, Báč, Deronje, Silbaš a Bačko Dobro Polje. Na treťom mieste skončil tím Banija Pal z dediny Deronje, na druhom AMK Bačka z Báčskej Palanky a na prvom hráči rovnakého AMK Bačka, ibaže z Vrbasu (na snímke D. Mileca). Na turnaji aj tohto roku zvolili najlepšieho futbalistu a ním sa stal Martin Šmit (AMK Bačka Vrbas), najlepší brankár je Martin Marinković (AMK Bačka Vrbas) a najlepším strelcom sa stal Goran Ognjenović (Banija Pal Deronje). Medzi semifinálovým a finálovým zápasom ihrisko venovali deťom z Pivnice a zo Savinho Sela, ktoré hrali dva zápasy. Aj tohtoročný júlový turnaj splnil očakávania organizátorov, najmä čo sa týka počtu zúčastnených, ale aj celkovej návštevnosti. M. P. • ŠPORT •

Na detskom turnaji zvíťazila kysáčska Tatra. Na snímke sú mladučkí Kysáčania s trénerom Mariánom Kulíkom.

zom turnaja sa stal tím Caffé Scenario, na druhom mieste s k o n č i l o mužstvo Agro Mima, tretí bol Corinthians a štvrtú priečku obsadil tím Alfa Enterijer. Najlepší získali peňažné odmeny v hodnote: 40-tisíc dinárov víťaz, 26-tisíc druhé mužstvo na turnaji a 6-tisíc Caffé Scenario – víťazné mužstvo turnaja tím na treťom nadmieru spokojný s jeho priemieste. Členov štvrtého mužstva behom.“ odmenili lístkami do Petrolandu. V sobotu ráno futbal hrali mladOdmenení boli aj najlepší brankár, šie kategórie, a to chlapci (ročník hráč a strelec turnaja. Najlepším 2011) z Pivnice, Kysáča a z Hložian. brankárom je Dragan Zeljković Zvíťazila kysáčska Tatra, druhé (Agro Mima), najlepší hráč je z miesto obsadila pivnická Slávia mužstva Caffé Scenario Miroslav a tretie hložianska Budúcnosť. Živojinov a najlepším strelcom Mladučkým hráčom prichystali turnaja sa stal Igor Novićević z občerstvenie, stravu a sponzor tímu Corinthians. Marbo Product pripravil aj čipsy. Andrej Ďuga vyjadril potešenie, K úspešnosti turnaja prispeli všetci že za tri roky, čo organizuje turnaj, tí, ktorí sa zúčastnili v organizácii toto bol prvý bez prerušenia zlým podujatia, ale aj sponzori, médiá, počasím: zúčastnené mužstvá a početné „Návštevnosť tohto športové- obecenstvo. ho podujatia bola veľká, čo je dôkazom, že naši občania majú Foto: pozitívny vzťah k tomuto športu, z archívu organizátorov turnaja a ja ako vedúci organizátor som 30 /4917/ 25. 7. 2020

Šport RAZ TAK, TERAZ ONAK A ZAJTRA?

Všetko sa zrútilo ako domček z karát! Juraj Pucovský

red viac ako mesiacom sme v našich novinách (Hľ č. 25, 20. 6. 2020, s. 42, pod titulkom Jedným matka, druhým macocha) zverejnili zloženie líg, ktorých súťaž je v kompetencii Futbalového zväzu Vojvodiny. Podľa vtedajšieho rozhodnutia Srbská liga – skupina Vojvodina a všetky tri Vojvodinské ligy mali v sezóne 2020/21 počítať po 16 klubov. To znamenalo, že po prerušení sezóny 2019/20 a chvíľkovom umiestnení vedúce mužstvá postupovali a dve najslabšie mali vypadnúť?! Vtedy bolo tak, ale po elektronickom vyjadrovaní sa členov Výkonného výboru FZ Vojvodiny (14. júla 2020) všetko sa zrútilo ako domček z karát?! Rozhodnuté je, že ani jeden klub z ligy, v ktorej hral, nevypadne, naopak, vo všetkých zvýšili počet členov. Tak v Srbskej lige – skupina Vojvodina bude hrať 20 klubov, kým vojvodinský „východ, sever a juh“ budú mať o dvoch členov menej. Poďme teda na to: z republiko-

pine zostali Jadran a C. zvezda, kým sú novými členovia Budućnost (SN), Jedinstvo, RFK Nový Sad a Index. Napokon vo Vojvodinskej lige – východnej skupine novými členmi sú Omladinac FAM, Jedinstvo (V) a Radnički (K). O takomto počínaní VV FZV by sa dalo dosť komentovať, ale teraz na to tu nemáme nadostač priestoru. Na záver zopakujeme len prvú vetu zo spomínaného príspevku na začiatku tohto textu: V našom futbale je všetko možné! Však do Futbalisti somborského Radničkého (v bielom úbore po inkasovanom góle vo polovice augusta, keď Vrbare) zostali vo Vojvodinskej lige – severnej skupine vďaka administratívne- naplánovali, aby sa lopmu rozhodnutiu ty rozkotúľali na ihriskách aj v týchto ligách, vej ligy nevypadli Dunav a Hajduk Z Vojvodinskej ligy – severnej sa ešte všeličo (ne)predvídané 1912. Novými členmi sú tieto skupiny nevypadli Radnički a Mlamôže udiať. Nebolo by to žiadkluby: Sloga Čonoplja, Sloboda dost (T). Postúpili prvý Hercegovac Novi Kozarci, Mladost Nový Sad Gajdobra zo Somborskej oblast- nym prekvapením, hoci nebude (prví vo chvíli prerušenia v troch nej ligy, prvý Njegoš Lovćenac závisieť iba od ľudí, ktorí rozhovojvodinských ligách), Stari grad zo Subotickej oblastnej ligy, ako dujú o našom futbale. Zatiaľ je (druhý) a Tisa (štvrtá zo „severu“) aj Vojvodina, Obilić a Srbobran. zloženie futbalových líg na území Vo Vojvodinskej lige – južnej sku- Vojvodiny takéto: a Jednota (siedma z „juhu“).

Srbská liga – skupina Vojvodina: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20.

OFK Bečej 1918 Hajduk 1912 Kula Omladinac N. Bánovce Bratstvo 1946 Prigrevica Bačka 1901 Subotica OFK Vršac Borac Sakule Dinamo 1945 Pančevo Dunav St. Bánovce Radnički Zreňanin Kozara B. V. Selo Radnički 1912 Sombor Prvý máj Ruma Vojvodina 1928 Perlez Sloboda Novi Kozarci Sloga Čonoplja Mladost GAT N. Sad Stari grad B. Palanka Tisa Adorjan Jednota Stará Pazova www.hl.rs

Vojvodinská liga – severná skupina: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18.

Mladosť B. Petrovec Mladost APA Apatin ČSK Pivara Čelarevo Tavankut Bajša Krila Krajine B. Palanka Tekstilac Odžaci Crvenka Vojvodina B. Gradište OFK Vrbas Bačka Pačir Radnički Sombor Mladost Turija Hercegovac Gajdobra Njegoš Lovćenac Vojvodina Tovariševo Obilić Novi Kneževac Srbobran

Informačno-politický týždenník

Vojvodinská liga – južná skupina: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18.

Hajduk Divoš Sloga Erdevík Jugović Kać Borac Šajkaš Sremac Vojka Podunavac Belegiš Mladost Bački Jarak Radnički Nová Pazova Cement Beočin Sloga Temerin Sloboda Donji Tovarnik Podrinje M. Mitrovica C. zvezda Nový Sad Jadran Golubinci Budućnost S. Noćajski Jedinstvo Rumenka RFK Nový Sad 1921 Index Nový Sad

Vojvodinská liga – východná skupina: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18.

Proleter B. Karlovac ŽAK Kikinda Borac Starčevo Naftagas Elemir OFK Kikinda 1909 Krajina Krajišnik Jedinstvo N. Bečej Jedinstvo B. Karađorđevo Sloga Plandište Mladost Omoljica Banat Čenta Budućnost S. Crnja C. zvezda V. Stepa Radnički Sutjeska Begej Žitište Omladinac FAM Botoš Jedinstvo Vlajkovac Radnički Kovin

• ŠPORT •

TURNAJ V MALOM FUTBALE V KOVAČICI

Delikventi zvíťazili na turnaji v malom futbale 2020

Druhé miesto pre Salon Sole

Zvíťazili Delikventi

Tatjana Bovdišová

o štvorročnej prestávke v Kovačici opäť prebiehal turnaj v malom futbale. Začal sa 23. júna a skončil sa 11. júla 2020. Početné obecenstvo malo príležitosť vychutnať si ozaj skvelé futbalové výkony mladých, aj tých starších, skúsenejších športovcov. Súťažilo týchto desať mužstiev: Delikventi, Tatatatirci, Roloplast, Fagani, Zrániky, Spartanci, Sinovi ravnice, Salon Sole, Promašaj a Orka. Iniciátormi obnovenia tohto obľúbeného futbalového podujatia medzi Kovačičanmi boli Zlatko Bakoš a Vlastislav Dudáš, no organizáciu na svoje plecia prebral ten prvý, v čom mu veľmi pomáhal Ján Benka. Táto akcia v Kovačici iba pokračovala vo svojej popularite, akú užívala dlhé roky, a chýbala tak občanom, ako i samotným futbalistom. Naposledy turnaj zorganizovali v roku 2016. Z. Bakoš vyslovil veľkú spokojnosť s priebehom turnaja a hojnou návštevou fanúšikov:„Myslím si, že som dosiahol svoj cieľ, aby sa v Kovačici pokračovalo s hraním malého futbalu, a takmer polstoročná tradícia a snaha mnohých futbalových prívržencov nezanikla. Spomínam si, že som aj ja ešte ako dieťa rád navštevoval turnaj, nadŕžal tímom, sedel za bránou a vracal loptu, keď ju futbalisti odkopli

mimo ihriska, čo bolo pre mňa a všetky deti veľký zážitok. Podarilo sa mi oživiť atmosféru letných futbalových večerí na hádzanárskom ihrisku v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia.“ Menovaný poznamenal, že samotná organizácia turnaja bola dosť náročná najmä pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu. Zoskupil sa možno maximálny počet tímov, lebo veľa mladých odišlo do zahraničia, hlavne na Slovensko. Zlatko vysvetľuje, že sa zápasy hrali v pon- Fagani skončili na treťom mieste delok až piatok, kým finále bolo na programe početným obecenstvom v rámci semifinálového a v sobotu. Mužstvá zohrali celkovo 98 zápasov, ktoré trvali 40 minút, a diváci videli úhrnne 278 finálového večera. Medzi sebou sa popasovali obe gólov. Hrali iba Kovačičania, avšak v každom tíme skupiny Futbalovej školy Slávia Kovačica, čo bol pre mohli byť dvaja hráči zo strany. Po zápasoch „každý chlapcov obrovský zážitok. Pred začiatkom turnaja upravili ihrisko a priestor s každým“ ôsmi najlepší postúpili do štvrťfinále, potom sa hrali semifinálové zápasy a na konci finále. vôkol neho, o čo sa postarali niekoľkí mladí snaživci. Všetky súboje viedli dvaja rozhodcovia: Jaroslav Následne peniaze zarobené na turnaji budú využité na úhradu potrebného materiálu za spomínané Poliak a Renato Jovnáš mladší. V súboji o tretie miesto Fagani prekonali Tata- práce. Z. Bakoš by chcel, aby turnaj odteraz znova pretatircov výsledkom 1 : 0 a vo finálovom stretnutí Delikventi zdolali mužstvo Salon Sole 2 : 1. Za biehal každý rok, no potrebné je, aby viacerí ľudia najlepšieho hráča turnaja vyhlásili Daniela Bartoša dali nápomocnú ruku: „Nech nehovorím, že treba (Salon Sole), najlepším strelcom sa stal Stanislav viac peňazí na samom štarte, ešte viac sa venovať Dudáš (Delikventi) a najlepším brankárom bol úprave ihriska a riešiť ďalšie otázky. Počas tohto leta by sme chceli usporiadať aj turnaj Ulica proti Igor Čížik (Fagani). Organizátori nezabudli ani na najmladších fut- ulici, no zatiaľ je to otázne najviac pre nepriaznivú balistov Kovačice, venovali im príležitosť hrať pred epidemiologickú situáciu.“

Nádejní futbalisti Futbalovej školy Slávia (ročník 2008/2009)

O niečo mladší členovia kovačickej FŠ (ročník 2010)

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Odžakoch

ňa 29. septembra 2001, na Michala, kňaz a farár rímskokatolíckej farnosti v Odžakoch a naddekan podunajský Jakob Fajfer, pôsobiaci v rímskokatolíckom Chráme sv. Michala Archanjela, vyšiel v ústrety veriacim a členom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, žijúcim v Odžakoch, a s porozumením povolil, aby sa v tomto chráme Božom uskutočnili prvé evanjelické služby Božie. Vďaka porozumeniu naddekana Fajfera aj teraz sa bohoslužby slovenského evanjelického filiálneho zboru v Odžakoch konajú v tomto chráme Božom, ba aj sám naddekan Fajfer je často osobne prítomný na službách Božích. Zoskupení prvýkrát ako diaspóra SEAVC, návštevou a účasťou delegácie predsedníctva našej cirkvi, na čele s dôstojným biskupom Mgr. Samuelom Vrbovským, na službách Božích dňa 21. 11. 2002 diaspóra v Odžakoch bola vyhlásená za fíliu lalitskú. Rovnako tak boli zvolené kurátorka Jarmilka Žiaková a pokladníčka Zdenka Terková, ktoré

aj dodnes vykonávajú tieto úlohy. Na začiatku pôsobenia ako samostatnej fílie na služby Božie prichádzalo i do 35 cirkevníkov, teraz sa to, žiaľ, zmenšilo na počet cca 10, no predsa sú vďační, že sa po 19 rokoch samostatného fungovania ako fília aj ďalej môžu stretávať a udržiavať kontinuitu. Najväčšia vďaka patrí bývalej lalitskej farárke Mgr. Viere Báthoryovej, ktorá do svojho odchodu do výslužby, spolu s lalitským kantorom Ladislavom Tamašim, pravidelne chodievala vykonávať bohoslužby, ako aj

Jaroslavovi Supkovi, ktorý sa vlastne najviac zakladal za túto maličkú, ale živú fíliu. Hoci ich je málo, predsa sú hrdí, že napriek všetkým ťažkostiam zotrvávajú vo svojej viere a aktivite, ako je aj sviatosť krstu svätého, a to dvakrát, návšteva a duchovné posilnenie chorých členov fílie, ktorí nemôžu prichádzať na bohoslužby, návštevy a vystupovania spevokolov z Lalite a zo Selenče, dokonca pravidelné návštevy Laliťanov a zúčastňovanie sa na bohoslužbách každú tretiu nedeľu v mesiaci. Po službách Božích si všetci radi posedia spolu v spoločnej sieni.