Ján
0018-2869ISSN
Triaška Báčsky Petrovec K úctyhodnému jubileu hodnotný dar
V Obecnej knižnici, oddelenie v Padine, ešte 6. júla štartovali kreatívne letné dielne, ktoré vyvrcholia, ako aj doposiaľ, 25. augusta, v deň narodenia spisovateľa Michala Babinku, inak padinského rodáka. Letné tvorivé dielne sú deťmi vždy hojne navštívené a aj počas týchto letných prázdnin sú koncipované tak, aby boli plné zábavy, kreativity a nevšedných hier. Na snímke je záber z dielne Cesta do Tokia.
O. Glóziková-Jonášová
Manželia Daniel a Anna Pintírovci z Pivnice spolu so synmi Simeonom a Nátanom si užívajú vo vkusne upravenej záhradke. Boli ocenení odbornou porotou na báčskopalanskej obecnej úrovni tretím miestom za najkrajšiu záhradku a prvým miestom podľa počtu hlasov verejnej mienky. O záhradkárskej vášni tejto rodiny si prečítate na stranách rubriky Ľudia a udalosti. M. Pap
Vo štvrtok 14. júla v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bola otvorená výstava Portréty v rámci Veľkého umeleckého maratónu venovaného akademickému maliarovi Pavlovi Popovi a v rámci projektu Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry. Maratón organizuje rodina Pavla Popa s pomocou priateľov, a to pri treťom výročí jeho smrti.
Po výstavbe novej školskej budovy v Laliti v roku 1961 žiaci zo slovenskej evanjelickej a srbskej pravoslávnej školy sa zlúčili a tam presťahovali. Voľný priestor v srbskej škole je využitý na založenie predškolskej ustanovizne – škôlky, ktorú prvá v školskom roku 1961/62 navštevovala generácia dievčat a chlapcov narodených v roku 1955. O tom v pravidelnej prílohe Mozaika píše Juraj Pucovský v spomienkovom príspevku v dvoch pokračovaniach My sme boli prví škôlkari a Bolo ich štyridsať, teraz sú len štyria?! venovanom šesťdesiatim rokom predškolskej ustanovizne v Laliti.
Z obsahu 23. 7. 2022 | 30 /5021/ Uzávierka čísla: 20. 7. 2022
J. Čiep
D. Berediová-Banovićová
ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM
Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová
Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová
Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová
Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová
Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová
Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs
E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs
Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84
Telefax: 021/47 20 844
Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042
Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565
Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505
NVU Hlas ľudu
Banca Intesa ISSN 0018-2869
16185090
Editoriál
Aj rodičia majú „svoj“ deň
Olinka Glóziková-Jonášová
Vedeli ste, že v kalendári medzinárodných a svetových dní 24. júl je Dňom rodičov? Áno, koná sa vždy v štvrtú júlovú nedeľu a má svoj pôvod na severoamerickom kontinente. Deň rodičov vznikol v roku 1994 a podľa definície „rodičia sú každodennými vychovávateľmi a životnými vzormi, ktorí si zaslúžia našu úctu, vďaku a rešpekt za ich odovzdanosť, starostlivosť, hodnoty a rady“. Dovolíme si napísať, že sú rodičia omnoho viac než to stojí v uvedenej definícii.
Jestvuje rozdiel medzi rodičovstvom voľakedy a dnes? Ľudia, a najmä tí starší, hovoria, že áno. Aj tí mladší prisviedčajú, keď im to tak vyhovuje. Avšak o tomto debatujú aj odborníci – psychológovia, pedagógovia či sociológovia. Skutočnosťou je, že rodina, resp. rodičovstvo prešlo za posledné desaťročia výraznými zmenami. Zmenil sa názor na to, v ktorom veku si treba založiť rodinu, teda prítomný je posun veku prvorodičiek, naďalej vedomie o zamestnanosti rodičov – okrem otcov zamestnané sú aj mamy, cez množstvo rozvodov až po výchovné spôsoby a aktívne zapojenie oboch rodičov, nielen matky, ale aj otca, do výchovy detí. Nastoľuje sa však otázka, či je to, čo je nové, naozaj také dobré, že za všetkým z minulosti treba urobiť hrubú čiaru, alebo sa dajú niektoré prvky aplikovať aj v súčasnej modernej dobe? Alebo to voľakedy bolo až také výnimočné, že to treba v každom prípade prinavrátiť? Odpoveď je, domnievame sa, niekde na pomedzí.
Najzásadnejšou zmenou v rodičovstve je
V tomto čísle
snáď to, že sa pri výchove detí viac neuplatňuje fyzické trestanie detí za všelijaké ich prečiny, vedomé, ale aj tie nevedomé. Skutočnosť, že prestalo (aj keď podľa prieskumov nie celkom) fyzické trestanie detí, je snáď tá najpozitívnejšia zmena medzi rodičovstvom voľakedy a dnes, dôkazom čoho je aj teória, že spolupráca, porozumenie a spoločný jazyk sa môže dosiahnuť aj inými spôsobmi a nie iba autoritou a diktatúrou. Vedecké štúdie učia rodičov dívať sa na deti ako na rovnocenné. Dnes rodičia, v porovnaní s minulosťou, používajú rôzne metódy, techniky, praktiky, emocionálne stratégie, ktoré si vyberajú na základe svojho kultúrneho zázemia, presvedčenia, situácií a povahy dieťaťa. Druhou výraznou zmenou je bezpochyby aj postavenie otcov. V súčasnosti otcovia sú oveľa zapojenejší do výchovy detí než v minulosti. Aktívnejšie, intenzívnejšie sa venujú deťom a tiež bez problémov pomáhajú v domácnosti aj manželke. Pôvodné, jasne vymedzené úlohy ženy a muža sa prelínajú vďaka tomu, že aj matky pracujú. Spoločnosť mení, vyvíja, prispôsobuje dobe, ale zdá sa, že aj napriek tomu sa predsa nájde niekoľko styčných bodov, kde sa prelína minulosť s aktuálnymi trendmi. Najvýraznejšie to vidieť na stravovaní malých detí. Odborníci odporúčajú prinavrátiť sa k doma chovaným zvieratám a v záhrade pestovaným plodinám. Tvrdia, že strava by mala byť lokálna a sezónna. Teda jesť to, čo sa urodí v záhrade práve vtedy, keď je sezóna, prípadne sa dá uskladniť na zimu. K tomuto neodmysliteľne patrí aj vštepovanie povedomia o svojich koreňoch.
Zdroj: eduworld.sk
úctyhodné jubileum – 40. výročie pôsobenia. Stredisko s prácou začalo 1. júla 1982 a práve v tento deň Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, slávnostne odovzdal Rade Žugićovej, riaditeľke tejto ustanovizne, kľúče od nového špecializovaného kombíka. Kombík je venovaný výlučne na prepravu osôb s invaliditou a pomôže im, aby sa ľahšie dostali k uspokojeniu základných životných potrieb a k svojim cieľom. Pri tejto príležitosti predseda Radinović a riaditeľka Žugićová zahlásili zveľadenie aj tak dobrej vzájomnej spolupráce medzi obcou a ustanovizňou. Slávnostná akadémia k tomuto jubileu, ktorá sa bude niesť i v znamení medzinárodnej konferencie, sa uskutoční na jeseň.
Foto: Kabinet predsedu Obce Stará Pazova
330 /5021/ 23. 7. 2022• •
Účet
160-924115-88
COBISS.SR-ID
Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad TÝŽDEŇ 9 Asfaltovanie ciest v plnom prúde ĽUDIA A UDALOSTI 16 Nekaždodenný koncert MOZAIKA 28 Bolo ich štyridsať, teraz sú len štyria?! KULTÚRA 36 Dôkaz, že som šiel tou pravou cestou ŠPORT 49 Klub s bohatou tradíciou Na titulnej strane: V Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova si tohto roku pripomínajú
Týždeň
Hranice pre obilniny sa otvoria
Pripravil: Miroslav Pap
Fluktuácia cien obilnín spôsobená hlavne celosvetovou ekonomickou krízou zasiahla poľnohospodársky sektor. Nakoľko sú domáce zásoby zabezpečené, minister poľnohospodárstva Branislav Nedimović po zasadnutí s predstaviteľmi Iniciatívy pre prežitie poľnohospodárov Srbska zdôraznil, že vláda Srbska na nasledujúcom zasadnutí schváli vývoz obilnín do zahraničia.
Ako uviedol, ide o veľmi zložité obdobie, ktoré je spôsobené vojnovým konfliktom na východe, čo sa výrazne reflektuje v oblasti energetiky a potravinárstva. Informoval tiež, že príde k určitým zmenám poľnohospodárskych úverov a že platenie árendy pre štátnu pôdu bude dočasne odročené, keďže sucho spôsobuje veľké problémy v krajine. O cene paliva pre poľnohospodársku
mechanizáciu, ako aj o cene minerálnych hnojív minister nemohol nič konkrétne potvrdiť. „Budeme o tom hovoriť v dohľadnej dobe z jednoduchého dôvodu, a tým je, že musíme vidieť, čo sa deje vo svete s ropou a hnojivami. Nakupujeme veľa hnojív, ale nemôžeme vedieť, kedy ich dodáme, pretože v oblasti Dunaja sú neuveriteľné logistické problémy a potrebujeme trochu viac času, aby sme mohli poskytnúť konkrétne riešenia,“ vysvetlil Nedimović. V rokovaní s predstaviteľmi Iniciatívy riešili aj problém nízkej ceny mlieka. V tomto zmysle minister prisľúbil, že prémia za mlieko bude opäť 15 dinárov za liter.
*
Vláda Srbska prijala návrh, ktorý umožní mimotelové oplodnenie ženám do 45 rokov namiesto do 43 rokov, ako tomu bolo doteraz. Ako odznelo po rokovaní vlády, toto rozhodnutie umožní väčšie-
mu počtu žien v manželskom alebo partnerskom zväzku mať prvé alebo druhé dieťa do 45 rokov prostredníctvom mimotelového oplodnenia, ktoré bude financované z povinného zdravotného poistenia. „Je to priam potreba dať takúto možnosť čo najväčšiemu počtu žien, ktoré majú dobrý zdravotný stav. Je to pre niektoré z nich jedinečná príležitosť stať sa matkou a založiť si rodinu. Preto bolo potrebné upraviť Plán zdravotnej starostlivosti,“ uvedené je v oznámení vlády. Ako ďalej uviedli, toto riešenie plní jednu z úloh populačnej politiky – riešenie problému neplodnosti v krajine.
*
V rámci Dňa štátnosti 13. júla bola v Čiernej Hore otvorená prvá diaľnica, ktorá spája Smokovac a Mateševo v dĺžke 41 km. Počas prvého týždňa diaľnica nebola spoplatnená. Čiernohorský premiér Dritan Abazović zdôraznil,
že diaľnica predstavuje jeden z najväčších projektov novodobej histórie krajiny. Diaľnicu tvorí 20 mostov a 16 tunelov a jej význam spočíva v značnom urýchlení prepravy ľudí a tovaru. Odhadovaný čas prejazdu tohto úseku je stanovený na 25 minút. Vďaka tomuto projektu vodiči zaobídu problematický kaňon rieky Morača. Maximálna rýchlosť jazdy je limitovaná na 100 km/h, kým na diaľnici nemôžu jazdiť vozidlá, ktoré sa pohybujú rýchlosťou do 50 km/h. Diaľnica je plne elektrifikovaná a zabezpečená bezpečnostnými kamerami. Zodpovedné služby v prípade potreby na základe videonahrávok ihneď aktivujú policajtov, hasičov alebo prvú pomoc. Po týždňovej bezplatnej premávke používanie diaľnice bude spoplatnené v sume 3,5 eura. Vodiči dostanú diaľničný blok po zaplatení na mýtnych bránach.
Ľubica Sýkorová
Súťaž na získanie práva používať označenie Najlepšie z Vojvodiny vyhlásil Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a cestovný ruch. Právo zúčastniť sa na súťaži majú právnické osoby, podnikatelia, fyzické osoby alebo iné organizačné formy zaoberajúce sa výrobou tovarov alebo poskytovaním služieb, prípadne organizátori programov a podujatí, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v Autonómnej pokrajine Vojvodine.
Výrobcovia produktov majú právo zúčastniť sa súťaže o konkrétny produkt, ktorý sa odlišuje od iných produktov v rovnakej kategórii výrobou, kvalitou, che-
mickým zložením, fyzikálnymi, mikrobiologickými a organoleptickými vlastnosťami, použitými surovinami a / alebo prísadami alebo sa podľa inej charakteristiky jednoznačne odlišuje od iných výrobkov tej istej kategórie a ktorý je vyrobený zo základných
surovín pochádzajúcich z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.
Poskytovatelia služieb majú právo zúčastniť sa súťaže o určitú
kategórie.
Organizátori podujatí alebo programov majú právo zúčastniť sa súťaže na podujatiach alebo programoch, ktoré sa svojimi charakteristikami, spôsobom konania, využitím prostriedkov, originalitou, cieľmi, ako aj výsledkami v oblastiach činnosti zreteľne odlišujú od iných programov alebo podujatí rovnakého obsahu, ktoré sa organizujú na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.
službu, ktorá sa svojou kvalitou, vlastnosťami a / alebo niektorými inými vlastnosťami jednoznačne odlišuje od iných služieb rovnakej
Všeobecné podmienky pre produkty a služby, ako aj tlačivá prihlášky do súťaže, resp. súťažné podklady si záujemcovia nájdu na webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a cestovný ruch.
4 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Zdroj: vláda Srbska, BBC, RTV 7 DNÍ
PRIPOMÍNAME Súťaž o znak Najlepšie z Vojvodiny otvorená do 31. júla
Prvý priamy letecký spoj s Čínou v regióne
Pripravil: Ján Pálik
Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa zúčastnil v sobotu 16. júla na privítaní prvého letu spoločnosti Hainan Airlines, ktorá po štyroch rokoch obnovila lety na linke Belehrad – Peking, a uviedol, že Srbsko je prvé v regióne, ktoré má priamy let do Číny.
Prezident Vučić oznámil, že Air Serbia od septembra alebo októbra zavedie aj priame lety do Číny. „Veríme, že Air Serbia poletí do Tianjinu, ktorý je len hodinu cesty od Pekingu na severovýchode Číny. Spojíme západ a východ a budeme lietať všade,“ povedal prezident Vučić a upozornil, že Srbsko tak priláka oveľa viac turistov a podnikateľov z Číny, ale aj výrazne priblíži Čínu k Srbsku.
Zdôraznil, že vzťahy našej krajiny s Čínou sú skutočne úprimné a priateľské a naďalej sa rozvíjajú, a to vďaka mimoriadnemu prínosu prezidenta Čínskej ľudovej republiky Si
Ťin-pchinga, ktorý vždy preukazoval mimoriadnu úctu k našej krajine.
„Očakávame, že do konca roka podpíšeme dohodu o voľnom obchode, čo otvorí priestor na zlepšenie spolupráce,“ povedal prezident Vučić.
Veľvyslankyňa Čínskej ľudovej republiky Chen Bo, ktorá priletela prvým priamym letom na trase Peking – Belehrad, uviedla, že tento akt posilní spoluprácu medzi oboma krajinami, ako aj pozíciu Srbska ako regionálneho dopravného uzla.
„Je pre mňa veľkou cťou, že sa môžem vrátiť do Srbska prvým priamym letom z Pekingu do Belehradu. Dnes je ďalší veľký deň pre spoluprácu medzi Čínou a Srbskom. Otvorenie priamej linky je výsledkom rýchlej realizácie významného konsenzu medzi prezidentom Si Ťin-pchingom a prezidentom Vučićom o neustálom zlepšovaní spolupráce medzi našimi dvomi krajinami. Čelíme mnohým veľkým výzvam vo svete, priateľské vzťahy medzi našimi krajinami si udržiavajú životne dôležitý trend rozvoja,“ povedala veľvyslankyňa Čínskej ľudovej republiky.
530 /5021/ 23. 7. 2022• TÝŽDEŇ •
Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska
PEKING – BELEHRAD
Prvý priamy let z Pekingu do Belehradu
Pre ďalšiu spoluprácu
Otvorené nové možnosti
Týždeň
Uzavreté konzultácie o kandidátovi
Pripravil: Ján Pálik
Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa po konzultáciách o kandidátovi na predsedu novej vlády prihovoril verejnosti a vyjadril spokojnosť s konštruktívnymi rokovaniami so zástupcami volených kandidátov v Národnom zhromaždení Republiky Srbsko a dodal, že konzultoval s 11 volebnými subjektmi a že väčšina strán pochopila vážnosť situácie, ktorej naša krajina čelí.
„V prvom rade chcem povedať, že sme hovorili s predstaviteľmi menšinových strán. Pokiaľ ide o albánsku politickú stranu, Shaip Kamberi povedal, že chcú integráciu na miestnej a regionálnej úrovni, ale nie aj účasť v republikovej vláde. Čo sa týka listiny Spolku vojvodinských Maďarov, vyjadrili želanie pokračovať v spolupráci. Poslanci z listiny Muftiho Amanet mali rovnaké želanie. S predstaviteľmi chorvátskej menšiny v Srbsku sme korektne diskutovali o problémoch tejto menšiny,“ vysvetlil prezident.
Uviedol, že predstavitelia srbského hnutia Dveri a srbskej strany Zavetnici prezentovali odhodlanie a určité požiadavky ohľadom Kosova a Metóchie, vzťahov s Ruskom, ale aj ohľadom EuroPride a zrušenia nedele ako pracovného dňa. Koalícia NADA mala podobné názory.
„Mali sme špeciálne rokovania s predstaviteľmi POKS, ktorí vyjadrili túžbu po štátotvornom prístupe. Otvorene a úprimne sme sa porozprávali so zástupcami listiny pod vedením Mariniky
Tepić a povedali, že zostanú v opozícii, čo sa aj očakávalo,“ povedal prezident Vučić a dodal, že na stretnutí s predstaviteľmi listiny, ktorú tvoria SPS – Jednotné Srbsko – Zelení Srbska, bola
je chaos v tom, že moja stuha by bola červeno-modro-biela v súlade s trpiacimi ľuďmi v Jasenovaci a ich vlajkou. Potom ste mohli vidieť rovnaký titulok s rovnakými slovami vo všetkých
médiá,“ povedal prezident Vučić a ukázal titulné strany chorvátskych médií, s uvedením, že sú všade rovnaké názvy.
Vysvetlil, že 2. septembra 2021, mesiac po pripomenutí si akcie Búrka, ako povedal – ich oslavy a nášho smútku, bola kancelária chorvátskeho premiéra Plenkovića prvýkrát kontaktovaná s prosbou prezidenta Srbska, aby 10. septembra navštívil Jasenovac a aby 4. septembra prišla spätná správa z kancelárie premiéra Plenkovića so žiadosťou o odloženie návštevy vzhľadom na vnútropolitickú situáciu.
doterajšia spolupráca hodnotená ako úspešná.
„Verím, že sme počas konzultácie splnili nielen svoju ústavnú úlohu, ale dozvedeli sme sa aj niečo viac o programoch politických strán. Počuli od nás aj postoj štátu k niektorým otázkam, čo je podľa mňa veľmi dôležité a dobré. Splnomocnenec pre zostavenie novej vlády bude buď z listiny SNS, prípadne z listiny niektorého z koaličných partnerov, s ktorými by mala byť dohoda uzatvorená do 10 až 15 dní,“ povedal prezident.
ZNEMOŽNENIE VSTUPU DO CHORVÁTSKA
Zdôraznil, že sa bude snažiť poskytnúť verejnosti úplné informácie o udalostiach týkajúcich sa jeho odchodu, resp. znemožneného odchodu do Jasenovca.
„Predstavte si chaos, ktorý spôsobíte umiestnením jedného kvetu alebo kvetov. Možno
médiách. Všetky titulné strany bez výnimky vypovedajú o mne a Srbsku v tom najhoršom svetle, no zároveň uvádzajú nespočetné množstvo neprávd o tom, čo sa dialo. V Srbsku to tak nie je a som hrdý na demokraciu, v ktorej máte titulné strany s úplne iným obsahom, dokonca aj copy-paste toho, čo zverejnili chorvátske
Po dvoch dňoch sme dostali správu, že návšteva nie je v tomto čase vítaná. Urobil som rozhodnutie, že neodídem. A opäť ani jedno médium v Srbsku nič nezistilo. Boli sme korektní partneri. Po tretíkrát som informoval podpredsedu chorvátskej vlády Pupovca a povedal som mu, že ak to bude považovať za potrebné, aby informoval kabinet pána Plenkovića, čo aj urobil. Preto to pre nich nebolo tajomstvom, ako to nebolo ani v septembri, ani v marci. A tak ako v septembri a marci nebolo výročie Búrky, ani ničoho iného. Búrku si akosi podvedome spájali s Jasenovcom. Nikdy som to neurobil, ale oni áno,“ povedal prezident Vučić a zdôraznil, že je hanbou, že za 81 rokov, odkedy bol založený jeden z najstrašnejších nacistických táborov smrti v
6 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
NA AKTUÁLNE TÉMY
Európe, v Jasenovaci nikdy nebol žiadny srbský prezident.
„Bol som tam pri dvoch prí ležitostiach, ale nie ako prezi dent. Chcem odísť počas svojho mandátu, aby som prejavil úctu našim obetiam a ukázal, že nikdy nezabudneme na srbské obete, samozrejme, ani na tie židovské, rómske a všetkých ostatných, ktorí tam boli zabití obludným spôsobom. A potom vo štvrtok 14. júla do priestorov predsed níctva prišla zodpovedná osoba poverená diplomatickými zá ležitosťami odovzdať úprimnú žiadosť premiéra Andreja Plen kovića a ministra zahraničných vecí Radmana Grlića, aby prezi dent Aleksandar Vučić nechodil do Jasenovca. Povedali, že sú zmätení, že o návšteve počuli neoficiálne. Moja poradkyňa pre zahraničné veci Tanja Jović zdôraznila, že prezident Vučić nemá problém s tým, či bude prijatý oficiálne, alebo nie, ale že má v úmysle ísť do Jasenov ca na súkromnú návštevu, bez špeciálnej medializácie, a že by určite nerobil žiadne vyhlásenia, ktoré by znamenali provokáciu chorvátskeho štátu. A predstavte si, náš hriech sa scvrkáva na to, že som chcel vstúpiť do krajiny Európskej únie. Zdá sa mi akosi nelogické, že niečo také zakazu jete a všetko to ospravedlňujete historkami o provokáciách. Je den argument, že som to robil pred spomienkou na Búrku, je nepravdivý, aby som nepove dal, že je to lož, pretože som to robil od septembra minulého roku.“
Prezident upozornil, že osud Jasenovca je hrozný v každom zmysle, pretože to bol nielen najmonštruóznejší tábor na pôde zotročenej Európy, hoci nie najväčší z hľadiska počtu zavraždených ľudí, ale tento tábor nebol nikdy oslobodený. Nikdy naňho nezaútočili parti zánske ani četnícke jednotky, ani jednotky vojvodu Radića, ani jednotky prvého proletára.
„Okolo Jasenovca, ale aj všet kých ostatných táborov smrti na
území NDH sa dialo veľa zvlášt nych vecí. Tento osud sa predĺžil po druhej svetovej vojne, keď musel platiť sľub mlčanlivosti. V malej miere bol prerušený v 60. rokoch, keď sa začal proces s
niekoho médiá neznesú, lebo ma ako hlavu Srbska vnímajú ako veľké nebezpečenstvo. Je to ich chyba, že Srbsko má prebytok v obchode s Chorvátskom, alebo je to ich chyba, že dostali sumu
Európskej únie. Ale keď sa spo menie Jasenovac, tak je ticho. Nesmieme hovoriť o srbských obetiach. Teraz sme si uvedomili, že je to pre nás zakázané miesto,“ povedal prezident Vučić.
Eichmannom, pretože v tom čase sa časť komunistického režimu bála prenasledovania židovskými organizáciami. Sme na európskej ceste, veríme, že sloboda pohybu a voľný pohyb ľudí sú najvyššou európskou hodnotou. Prídem na hranicu, odovzdám pas a potom sa voľne pohybujem. Toto sú základné princípy Európskej únie,“ povedal prezident Vučić a dodal, že sa ukázalo, že chce ísť do zakázaného mesta, kam mohli Srbi slobodne vstúpiť len v rokoch 1941 – 1945. Zdôraznil, že Srbsko chce vždy civilizovanú komunikáciu, pretože tá je dô
rovnajúcu sa hrubému domáce mu produktu. Keď hovoria, že je to všetko kvôli Rusku a Kosovu, vysvetlite mi to, 2. septembra 2021 nebola žiadna vojna, žiadne sankcie, nič. Rozumiem Chorvá tom a prečo som pre nich vin ný. Keby som bol na ich mieste, urobil by som to isté, aj keď by som hľadal trochu múdrejšie dôvody. Srbsko bolo Chorvátsku po kolená, vždy im slúžili všetci vládcovia alebo väčšina vládcov. Nie je to provokácia, že zabili deti vo veku 6, 9 a 13 rokov, ale je provokácia, že tí, ktorí zabili deti, by za to mali zodpovedať.
Oznámil, že v našom vzdelá vacom systéme nastanú veľké systémové a systematické zme ny a veľké finančné investície budú usmernené do virtuálnych projekcií, hier, nových filmov a seriálov, kníh, ktoré sú cenné v historiografii srbského národa. Budeme investovať aj do pre kladov týchto kníh do všetkých jazykov sveta, aby ľudia vedeli, čo sa stalo.
„Tak ako nemáme právo zľah čovať a nehovoriť s najvyššou úctou o obetiach iných národov, nesmieme dovoliť, aby nám naše obete hádzali pod nohy,“ zdôraz nil prezident a dodal, že srbské deti budú vedieť pozerať do budúcnosti, aj že budú vedieť, čo sa stalo v minulosti, a že Ja senovac nebude v ich mysliach zakázaným miestom.
ležitá pre Srbov v Chorvátsku, ale aj pre chorvátsku menšinu v Srbsku.
„Nemám problém s tým, že ma
A mlčíme, keď hovoríte o veľkej srbskej agresii na samite o zmene klímy, a mlčíme, keď hovoríte o veľkej srbskej agresii na samite
V každom prípade Chorvátsko je pre nás dôležité z ekonomic kého hľadiska. S Chorvátskom máme obchodnú výmenu vo výške jednej miliardy a 500 mi liónov eur a tento rok to bude viac. Od roku 2016 a 2017 máme s Chorvátskom prebytok, čo zna mená, že Chorvátsko je mimo riadne dôležité pre náš export, ale aj kvôli Srbom v Chorvátsku a Chorvátom v Srbsku,“ uzavrel prezident.
Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska
730 /5021/ 23. 7. 2022• TÝŽDEŇ •
Nový Sad bude mať spomienkové stredisko nevinných obetí
Jasmina Pániková
Nadácia Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry vypíše verejný urbanisticko-architektonický súbeh, v rámci ktorého zvolia najlepší dizajn pre komplex budúceho spomienkového strediska venovaného nevinným obetiam v južnej Báčke v januári 1942.
Spomienkové stredisko bude v Kreatívnom dištrikte. Týmto spô-
sobom sa uzavrie programový oblúk Pevnosť mieru Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorý sa umeleckými programami zaoberal spomienkovou kultúrou, následkami vojny a propagáciou mieru.
Porotu budú tvoriť najrelevantnejší predstavitelia Eparchie báčskej, Židovskej obce, Historického archívu mesta Nový Sad a najpočetnejšími členmi budú odborníci – architekti. Súbeh plánujú vypísať
augusta.
AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA
Pomoc pre 197 rodín
Predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović odovzdal dnes zmluvy rodinám, ktoré majú tri alebo štyri deti a ktoré dostali nenávratné prostriedky na kúpu alebo adaptáciu domu alebo bytu.
Zmluvy dostalo 197 rodín a na tieto účely pokrajinská vláda vyčlenila 250 miliónov dinárov. Prostriedky na kúpu nehnuteľnosti dostalo 17 rodín, zatiaľ čo 180 rodín bude môcť adaptovať alebo dostavať svoj dom alebo byt.
Pokrajinská vláda začala do pronatálnej politiky vkladať v roku 2018 a odvtedy vyčlenili 778 miliónov dinárov, čím sa zabezpečili lepšie podmienky na bývanie pre 700 rodín.
Pokrajinský tajomník pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť Predrag Vuletić povedal, že toto demografické opatrenie bolo starostlivo vytvorené a že sa v nasledujúcom období ukáže jeho význam. Pripomenul, že pokrajinská vláda vyčleňuje prostriedky na pomoc nezamestnaným matkám, ktoré
Na tieto účely pokrajinská vláda vyčlenila 250 miliónov dinárov (foto: pokrajinská vláda)
porodia tretie alebo štvrté dieťa, počas materskej dovolenky, potom na biomedicínske asis-
tované oplodnenie, ako aj na materský príspevok.
NA VÝSTAVBU NOVEJ STUDNE V PETROVCI BUDE VYČLENENÝCH 28 MILIÓNOV DINÁROV. Na zasadnutí vlády APV 13. júla bolo rozhodnuté, aby sa Obci Báčsky Petrovec usmernilo 28 miliónov dinárov na financovanie prác na výstavbe reverznej studne, na hydrostavebné zriaďovanie a spájanie do systému, ako aj na jeho elektrické zriaďovanie. Dodávka vody v Báčskom Petrovci sa spolieha na tri existujúce studne, z ktorých jedna bola vypojená z používania pre veľké množstvo piesku, ktorý sa zjavoval pri jej nainštalovaní. Podobne je aj s druhou studňou, ktorá sa uvádza do prevádzky iba v prípade spotreby výnimočne veľkého množstva vody. Výstavbou novej studne bude vyriešený prítomný problém s dodávkou vody občanom Báčsky Petrovec.
Foto a zdroj: www.vojvodina.gov.rs dbb
8 • TÝŽDEŇ •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Týždeň
8.
Jasmina Pániková
EHMK
Kreatívny dištrikt (foto: NSEPK)
Asfaltovanie ciest v plnom prúde
Anna Legíňová
Kysáč je dedina, ktorá dlho zápasila s problémom kanalizácie, ale tentoraz po dlhom časovom úseku sa podarilo ten projekt aj realizovať, čiže začať s prácami. Na plné obrátky sa robí na kanalizácii a môže aj tak byť, keď ju Kysáčania čakali asi vyše 40 rokov. Okrem toho sa muselo pracovať aj na oprave asfaltových ciest, ktoré poškodili, keď kopali do zeme, aby mohli postaviť kanalizačné rúry. Teda do prác bolo zaradené odstránenie starého povrchu, úprava a vyrovnávanie povrchu a zalievanie trhlín.
Dejan Predojević, podpredseda Rady Miestneho spoločenstva Kysáč, hovorí, že jednu stranu Masarykovej ulice zaplátali, zostáva ešte jedna časť, ale čakajú, aby ešte postavili určité rúry, a potom aj to dokončia. Koná sa i príprava na asfaltovanie dopravných ciest v Ulici Milana Tepića a v Ulici Vuka Karadžića, teda len tej časti, ktorú poškodili postavovaním kanalizačného potrubia. V Ulici svätosávskej práce na adaptácii sekundárnej kanalizačnej siete pokračujú. Hlavný kolektor pre tú časť Kysáča, čiže Tankosićeva, bude na obratisku.
V Ulici Janka Jesenského práce
asfaltovania cesty sú zakončené. Podľa slov šéfa realizačných prác Ivana Živkovića v Ulici Janka Jesenského vyliali asfalt v dĺžke 470 m v dvoch vrstvách.
Petar Mandarić, šéf staveniska, uviedol: „Momentálne pracujeme na okrajoch ciest, teda vysýpa sa kamenivo aj z jednej, aj z druhej strany nového asfaltu 50 cm, môže byť aj 60 cm, aby sa ochránila cesta.“
Musíme zdôrazniť, že v jednotlivých uliciach sú podzemné vody, ktoré spomaľujú priebeh prác. Plánované je, že práce predsa budú ukončené v stanovenom termíne.
Podpora pre kombinovanú dopravu
tieto zmluvy sú ďalšou podporou rozvoja železničnej a kombinovanej dopravy u nás.
Minister výstavby, dopravy a infraštruktúry vo vláde Srbska Tomislav Momirović podpísal v piatok 15. júla zmluvy o pridelení stimulov na zlepšenie kombinovanej dopravy na rok 2022 so zástupcami piatich domácich spoločností. Na tieto stimuly z republikového rozpočtu vyčlenili viac ako 73 miliónov dinárov.
Prostriedky dostali Kombino-
vani prevoz Prokuplje, Milšped Belehrad, Transagent operator Belehrad, Hospodárska spoločnosť pre medzinárodnú a vnú-
tornú špedíciu Transportšped Belehrad a Spoločnosť pre zahraničný a domáci obchod a služby Nelt ko Dobanovci.
Minister Momirović povedal, že ide o spoločnosti, ktoré sú priekopníkmi v sektore kombinovanej dopravy v Srbsku, a dodal, že
„Za okolností, keď v Európe prebieha vojna medzi dvoma najväčšími krajinami, ktoré poskytujú surovinovú základňu pre celú Európu, sa logistika javí ako kľúčová otázka pre zabezpečenie surovín a trvalo udržateľnú spotrebu energie, ako aj stabilitu našej krajiny,“ ocenil Momirović.
Ako povedal, podpisovanie zmlúv je ukazovateľom stability verejných financií a odhodlanie pokračovať v investíciách, ktoré povedú k ďalšiemu rastu ekonomiky a štandardu občanov.
930 /5021/ 23. 7. 2022• TÝŽDEŇ •
Jasmina Pániková
KYSÁČ
PRIDELENIE NOVÝCH STIMULOV
Novoasfaltovaná ulica
Záverečné práce
Práce na Ulici Janka Jesenského v Kysáči
Protokol podpisovania zmlúv (foto: srbija.gov.rs)
Ľudia a udalosti
Cez hókus-pókus až po cestu do Tokia
Olinka Glóziková-Jonášová
Letné prázdninové dielne v Obecnej knižnici Kovačica, oddelenie v Padine, sa začali ešte 6. júla a vyvrcholia, ako aj doposiaľ, 25. augusta v deň narodenia spisovateľa Michala Babinku, inak padinského rodáka, informuje Zdenka Obšustová, knihovníčka.
ločne s knihovníčkou Zdenkou Obšustovou pre prítomné deti vytvorili aj rekvizity k textu rozhlasovej drámy kovačického spisovateľa pre deti Đuricu Đuru Krstina, podľa ktorého nacvičili aj krátke divadielko. Úryvok z knihy Cesta do Tokia rozpráva dej o najznámejšej insitnej maliarke z Kovačice, Mame Zuzane Chalupovej, keď prvýkrát pobudla
Letné tvorivé dielne organizované Obecnou knižnicou sú deťmi vždy hojne navštívené, a tak aj počas týchto letných prázdnin tvorivé dielne sú koncipované tak, aby boli plné zábavy, kreativity a nevšedných hier, o ktoré spravidla najväčší záujem prejavujú tí najmladší.
v tejto ďalekej krajine. Deti na jej obrazoch sa totiž rozprávajú o ceste do Tokia, ale aj o krásach, ktoré videli a zažili v hlavnom meste Japonska.
Záujem o letné kreatívne dielne z roka na rok narastá a knihovníci sa o to viac snažia ponúknuť najmladším čoraz zaujímavejšie obsahy, hovorí Obšustová. Svoj podiel však na tom majú aj prednášatelia, ktorí sa snažia osloviť účastníkov pestrými a lákavými témami.
pokus dôkazu jestvovania bielkovín vo vajíčku, v jeho„bielku“. Dokázali to. Na záver dielne skúmatelia dokázali, alebo lepšie povedať, absolvovali zručnosť „oddeliť žĺtok od bielka“, ako sa tomu hovorí v Padine.
nia Nikolu Teslu a Nacionálny deň vedy. Okrem toho Ďurišová prítomným deťom zaujímavým spôsobom priblížila život a dielo najznámejšieho srbského vedca. Následne na jeho kreslenom portréte urobili zaujímavú koláž,
Vo štvrtok 15. júla sme si boli pozrieť jednu zo šiestich dielní, koľko si na tento rok naplánovali. Bola to tvorivá dielňa pod názvom Cesta do Tokia, ktorú viedla Elenka Ďurišová a spo-
Doposiaľ usporiadali dielnu z chémie pod názvom Hókus-pókus prednášateľa Jána Sabu. Dielňa prebiehala v kabinete chémie padinskej ZŠ maršala Tita a keďže účastníci dielne boli žiaci nižších ročníkov, zaujímavý im bol aj samotný kabinet. Profesor chémie Sabo im najprv rozprával o tom, čo je to chémia, čím sa zaoberá, čo skúma a prečo nám je potrebná v každodennom živote. Deti aktívne účinkovali a postavovali zaujímavé otázky. Potom pracovali na niekoľkých pokusoch. Najzaujímavejší bol
Druhá v poradí bola hudobná dielňa pod názvom Hudba a ja prednášateľky Mgr. art. Marijany Marčekovej-Valentovej. Menovaná prítomným rozprávala o hudbe. Usporiadali si malý kvíz o rozpoznaní hudobných nástrojov podľa ich zvuku, vykreslili si notovú sústavu a na konci dielne robili rytmické pokusy s niekoľkými hudobnými nástrojmi. Druhú a tretiu dielňu viedla Elenka Ďurišová, dielňa z fyziky niesla názov Párty s Nikolom Teslom, keďže si ňou pripomenuli deň narode-
ktorá predstavuje ich pohľad na jeho vynálezy a rozmýšľanie. Dielňa sa konala v príjemnom ovzduší padinského parku. Kartónové sochy je názov piatej dielne úžitkového umenia, ktorú mala
10 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
LETNÉ KREATÍVNE DIELNE V PADINE
na starosti Sanja Končeková, master výtvarného umenia. Vedúca dielne deti zoznámila s pojmom úžitkové umenie, ako i so sochárstvom a sochami. V praktickej časti dielne deti vypracovávali z kartónu sošky dinosaurov, ktoré omaľovali alebo oblepili farebným papierom a skrášlili bodliakmi. Na konci si urobili malú výstavu sošiek dinosaurov.
Posledná dielňa bude, ako sme už uviedli, venovaná básnikovi Michalovi Babinkovi a bude sa niesť pod názvom Už aj letíme,
Tisíc odtieňov krásy
Olinka Glóziková-Jonášová
Dvadsať členiek kovačického Ženského spolku v júni pobudlo na trojdňovej návšteve v Michalovciach v Slovenskej republike na pozvanie organizátorky Evy Hlodinkovej, s ktorou tento spolok má už dlhoročnú spoluprácu.
V ten víkend v spomenutom meste prebiehala prehliadka tradičných ľudových krojov. Kovačičanky oblečené do pôvodného ľudového kroja tzv. gecieľ predstavili Kovačicu a Slovákov vo Vojvodine. Prezentovali aj tie pôvodné, starodávne, ale aj súčasné, trochu upravené či štylizované.
Okrem Kovačičaniek pestrosť
ľudových krojov predstavilo 17 združení, ktorých členovia vystúpili aj v rámci krátkeho príležitostného programu. Kovačičanky tiež vystúpili v spomenutom programe a zaspievali dve piesne, ktoré nacvičili s Pavlom Tomášom st., učiteľom hudby vo výslužbe. Dušanka
Petráková prítomným prečítala úryvok o spolku, čiže o jeho histórii, o kovačických krojoch, ale priblížila prítomným aj typickú kovačickú gastronómiu a súčasné aktivity spolku.
Výstava ručných prác tentoraz vystala, ale okrem krojov ženičky na Slovensko odniesli
podľa jeho známej knihy pre deti. Jeho život a dielo tohtoročným frekventantom dielní priblíži knihovníčka Zdenka Obšustová. Dielňa venovaná jeho literárnej tvorbe pre deti ako aj doposiaľ bude úvodom do Babinkových stretnutí, ktoré sa v tomto roku budú konať v sobotu 3. septembra. Dielne podporili Obec Kovačica a Obecná knižnica Kovačica. Priemerne na každej dielni sa zúčastnilo 20 detí.
Foto: autorka a Obecná knižnica, oddelenie v Padine
aj koláče, a to herovky a broskyne, tradičné kovačické koláče a baklavu. Medzi ženičkami bola aj Anna Lenhartová, insitná maliarka, ktorá vyrába intarziu. Práve jej umelecké dielo darovali hostiteľom.
Večierok svojou prítomnosťou poctili aj predstavitelia obce Michalovce a predstavitelia Miestneho odboru Matice slovenskej v Michalovciach.
Po tomto večierku hostitelia prichystali výlet a navštívili Zemplínske jazerá a Medvedíkovu horu, informovala Anna Stanová, predsedníčka spolku.
Ako menovaná povedala, domov si priniesli prekrásne dojmy. Čakajú opätovnú návštevu hostiteľov, možno už v októbri počas osláv Kovačického októbra.
Foto: archív Ženského spolku (Eva Nemčeková)
1130 /5021/ 23. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
KOVAČIČANKY NA PREHLIADKE KROJOV V MICHALOVCIACH
Ľudia a udalosti
Povinná vojenská služba: áno alebo nie?
Anna Simonovićová
Ozavedení povinnej vojenskej služby sa hovorilo aj v rámci okrúhleho stola, ktorý sa usporiadal dňa 1. júla v Starej Pazove. Po oznámení o možnosti zavedenia povinnej vojenskej služby bola vypracovaná stratégia a vízia Vojska Srbska. Práve tú
Obec Stará Pazova. Okrúhleho stola sa zúčastnili predstavitelia lokálnej samosprávy, príslušníci Vojska Srbska, Ministerstva vnútra, bývalí oficieri a vojaci, ako aj početní občania. Na úvod prítomných pozdravili generál Branko Krga a predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović, ktorý poznamenal, že obec a on osobne podporujú
pod názvom Vízia Vojska Srbska 2025 prezentovali v Starej Pazove v divadelnej sieni v rámci okrúhleho stola. Organizátormi boli Združenie Veteráni 72. špeciálnej a organizácia záložných dôstojníkov Nová Pazova. Patrónom okrúhleho stola bola
takúto ideu. Okrúhleho stola sa zúčastnil aj generál Milorad Stupar, predseda výboru na organizáciu okrúhleho stola. On podotkol, že v takýchto podmienkach, keď sme sa novou stratégiou národnej bezpečnosti a stratégiou obrany
z decembra 2019 rozhodli na vojnovú neutrálnosť Srbska, ako aj pre koncept totálnej obrany, nevyhnutné je vrátenie povinnej vojenskej služby. Je to tradíciou srbského národa a srbského vojska, podotkol Stupar a dodal, že vracaním povinnej vojenskej služby a zadovážením novej techniky Srbsko sa nikomu nevyhráža, ale by sa tým spôsobom vytvoril systém obrany, ktorý by mal význam pri hocijakej agresii na Srbsko.
Zachovanie mieru, slobody, územnej integrity boli a sú základné postuláty Republiky Srbsko. S cieľom, aby sa čím lepšie sprístupnili minulé časy,
v predsieni divadla bola nainštalovaná výstava fotografií a dokumentov pod názvom 72. špeciálna voľakedy a teraz Miodraga Kapora, plukovníka na dôchodku.
Pripomeňme, že v Srbsku bola povinná vojenská služba prerušená 1. januára 2011, odkedy na vojenčinu šli iba dobrovoľníci. Ak návrh o povinnej vojenskej službe bude schválený, a po širšej rozprave by to malo byť na jeseň, tak by povinná vojenská služba trvala 90 dní. Registrovanie mladíkov vo veku 18 až 26 rokov by sa začalo od roku 2023 a povinná vojenská služba by sa začala v roku 2025.
12 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
OKRÚHLY STÔL V STAREJ PAZOVE
Na okrúhlom stole sa zúčastnil aj generál Milorad Stupar
Záber z výstavy Príhovor predsedu obce Đorđa Radinovića
Deň Kulpína 2022
Predslávnosťové dni v Kulpíne
Svadba voľakedy a dnes
PROGRAM 2022
Sobota 23. јúla
9.30 – 19.30 Slovenský výtvarný tábor (Muzeálny komplex v Kulpíne – park)
Nedeľa 24. júla
9.30 – 16.00 Šachový turnaj (hostinec Dane)
Sobota 30. јúla
7.00 – 12.00 Súťaž pionierov v športovom rybolove (rybárska chata ZŠR Smuđ)
16.30 Hudobná veselica, hrá skupina Druhý dych zo Slovenskej republiky (areál Poľovníckeho domu Fazan)
17.00 – 20.00 Stánky spolkov žien na tému svadby (areál Poľovníckeho domu Fazan)
18.00 Тоrtiáda (areál Poľovníckeho domu Fazan)
18.30 Оtvorenie výstavy obrazov namaľovaných počas 6. Slovenského výtvarného tábora (interiér Poľovníckeho domu)
19.30 Galakoncert – SVADBA VOĽAKEDY A DNES (javisko v areáli Poľovníckeho domu Fazan)
21.30 – 23.00 Koncert – žúr, hudobná skupina Druhý dych (areál Poľovníckeho domu Fazan)
23.00 – 1.00 Koncert – žúr, hudobná skupina Neverne bebe (areál Poľovníckeho domu Fazan)
1.00 – 3.00 Koncert – žúr, hudobná skupina Druhý dych (areál Poľovníckeho domu Fazan)
Nedeľa 31. júla
10.00 Príležitostné služby Božie (evanjelický chrám Boží v Kulpíne)
10.00 – 18.00 Súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša, na dobrú náladu hrajú Andrášik a Zelenák (areál Poľovníckeho domu Fazan)
17.30 – 18.30 Futbalový zápas mužstiev Tuční – Chudí (pomocné ihrisko FK Kulpín)
18.30 – 19.45 Futbalový zápas mužstiev FK Kulpín (prvý tím) – FK Vojvodina (mládežnícky tím) (veľké ihrisko FK Kulpín)
19.00 – 24.00 Ľudová veselica – koncert L&M Band (miestnosti FK Kulpín)
Navštívte i park v strede našej dediny, v ktorom je aleja s bustami zaslúžilých Kulpínčanov a významných osobností, ktoré v minulosti pôsobili v našej dedine. Ideu inicioval a realizoval Klub Kulpínčanov.
1330 /5021/ 23. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
2022
2022 23. – 31. 7. 2022
Našli svoj kúsok šťastia pod nebom
Miroslav Pap
Č
lovek lásku ku kráse a prírode vyjadruje azda najlepšie budovaním svojich vlastných záhrad. Je to miesto, ktoré si vytvára podľa svojich predstáv a potrieb, miesto, v ktorom trávi množstvo času
práve v súvislosti s priblížením sa ku rajskej záhrade sa u človeka javí potreba vytvárať si tú vlastnú, v ktorej nachádza pokoj a potešenie.
Svoj kúsok raja pod nebom si vytvorili aj Pintírovci z Pivnice. Manželia Daniel a Anna spolu so synmi Simeonom a Nátanom
úrovni tretím miestom za najkrajšiu záhradku a prvým miestom podľa počtu hlasov verejnej mienky.
Nádvorie u Pintírovcov každého bezpochyby hneď v prvom okamihu očarí. Nie je tam čo dodať, ale ani odobrať. Všetko má svoje správne zvolené umiestnenie, ladí to do určitej symbiózy, ktorá hneď vplýva na človeka. Upravený trávnik tiež má svoje čaro. Ako tvrdí Daniel, trávnik vysadil hneď ako prišli na danú adresu, no kvôli horúcim letám bol už trikrát obnovovaný, hoci je aj pravidelne zavlažovaný a hnojený. Medzi prvými úpravami na nádvorí bol vymurovaný polkruhový vyvýšený záhon,
stromy albície tiež si tu našli svoje miesto, takže vôňou vábia nielen ľudí, ale aj početný hmyz a predovšetkým včely.
Zaujímavosťou je, že sa Pintírovci upriamujú prioritne na prírodné materiály a veľmi sa
a z ktorého často čerpá energiu. Ľudia už storočia vytvárajú vlastné okrasné záhrady, ktoré sa stali aj reprezentantom majestátnosti, estetiky a doslova až umeleckými dielami. Dokonca v Biblii nachádzame slovné spojenie rajská záhrada (gr. paradeisos), a je to miesto, ktoré sa vyznačuje prepojením ľudského a božského. Možno
si užívajú vo vkusne upravenej záhradke. Ich manželstvo sa začína pred trinástimi rokmi a doň pribudli aj dvaja synovia. Od roku 2013 sa po kúpe nehnuteľnosti v Ulici generála Viesta začína budovanie záhradky, ktorá si tohto roku prišla na svoje. Totiž Pintírovci boli ocenení odbornou porotou na báčskopalanskej obecnej
ktorý dnes krášli dvor početnými kvetinami a trvalkami. Ako tvrdí Anna, sama bola zodpovedná za jeho vymurovanie, keďže mala presnú predstavu jeho konečného výzoru.
V roku 2015 z uličnej strany pozdĺž celého domu si vysadili paulownie, ktoré im dnes dávajú najmä v letných mesiacoch príjemný chládok a sú útočiskom rôzneho vtáctva. Dva
vyhýbajú tým umelým. Snažia sa o zachovanie autenticity, o využitie starých a prírodných materiálov, ktoré po niekoľkých úpravách tiež pekne pôsobia. Napríklad časť nádvoria s tehlovým dláždením iba obnovili, pričom sa vyhli klasickému betónovaniu. Kvetiny skôr preferujú vysádzať do drevených kvetináčov, hoci, ako tvrdia, majú kratšiu trvanlivosť.
14 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Ľudia a udalosti ZÁHRADKÁRSKA VÁŠEŇ PINTÍROVCOV Z PIVNICE
Záhradka osloví každého Pintírovci – milovníci prírody
Drevený domček v obľube detí
Nevyhnutný priestor na hru
Druhá časť nádvoria je skôr prispôsobená deťom. Nachádza sa tu ihrisko, ktoré dotvára drevený domček pre deti, ktorého staviteľom je sám Daniel. Keďže má majstrovské remeslo v rukách, kus času a ochoty prispeli k postaveniu tohto diela.„Stavba domčeka išla spontánne, bez
ho aj ukončil. Dnes deti v ňom trávia veľmi veľa času a tiež je pozitívom, že nad domčekom je starý orech, ktorý dáva tieň dokonca až nad celým ihriskom,“ uvádza Daniel.
Krásne nádvorie, presnejšie záhrada, si vyžaduje každodennú prácu. Bez toho by finálny
žiadnych plánov. Využil som materiál, ktorý som našiel, no určitú časť som musel aj nakúpiť. Každý deň po ukončení práce som sa dal ešte do stavby domčeka a asi po mesiaci som
výzor nebol taký, aký je. Ako nám tvrdí Anna:„Hlavne kvetiny si vyžadujú najviac času a práce. Každodenne je potrebné ich zalievať, odstraňovať suché kvety, prihnojovať ich raz týždenne.
Samozrejme, nie každý kvet si vyžaduje každodennú starostlivosť, ale sú aj také náročnejšie, ktoré áno. Najviac máme tieto kvetiny: hortenzie, oleandre, ľalie, ibištek, pivonky, jesenné ruže, muškáty, okrasné trávy, vždyzelené kríky, gerbery, tymian, ruže a iné. Mnohé z nich som dostala od susedy a rodiny, takže som si ich dokázala už roky obnovovať.“
Aj svoje deti Pintírovci učia láske k prírode. Hoci sú ešte malí, aj tak sa už snažia pomôcť, koľko sa dá. Buď ide o trávnik,
výročiu pôsobenia – kombík
Anna Lešťanová
VStredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova si tohto roku pripomínajú úctyhodné jubileum – 40. výročie pôsobenia. Stredisko s prácou začalo 1. júla 1982 a práve v tento deň Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, slávnostne udelil Rade Žugićovej, riaditeľke tejto ustanovizne, kľúče od nového špecializovaného kombíkového vozidla.
Lokálna samospráva v Starej Pazove, ako bolo počuť na tejto mini slávnosti, si je vedomá potrieb všetkých svojich občanov a tým aj osôb s invaliditou,
o ktoré sa stará Stredisko pre sociálnu prácu Stará Pazova. Títo ľudia sú síce v menšine, ale veľmi dôležití pre spoločenstvo. Dôkazom tohto je práve i nový kombík, ktorý zabezpečila Obec Stará Pazova.
Vozidlo je venované výlučne na prepravu osôb s invaliditou a pomôže im, aby sa ľahšie dostali k uspokojeniu základných životných potrieb a k svojim cieľom. V Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova dosahujú výnimočné výsledky, za čo sa im dostali aj početné uznania na obecnej, pokrajinskej a republikovej úrovni. Nanajvýš sa profesionálnym spôsobom starajú
o všetky kategórie občanov obce, a preto pôsobenie tohto strediska má veľký význam. Pri tejto príležitosti predseda Radinović a riaditeľka Žugićová ohlásili ďalšie zveľadenie aj tak dobrej vzájomnej spolupráce medzi obcou a ustanovizňou.
Slávnostná akadémia k tomuto jubileu, ktorá sa bude niesť v znamení medzinárodnej konferencie, sa uskutoční na jeseň.
alebo kvetiny, či upratovanie nádvoria. Keď ide o obsiahlosť práce, tak najviac dajú zabrať stromy, presnejšie listy z nich. Ako nám prezradili Pintírovci, lístia, ktoré je potrebné odpratať, je v záhrade každý deň.
Hoci práce na nádvorí majú Pintírovci neustále, výsledky ich usilovnosti sú predsa viditeľné. Zručnosť a kreativita zlúčené do jedného robia túto ich oázu pokoja výnimočnou. Ocenili to iní, ale kľúčové je, že si to vedia oni sami vážiť a užiť si plod svojej práce.
1530 /5021/ 23. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
Obnovený detský bicykel a auto
Súlad rastlín
STARÁ PAZOVA K 40.
Đorđe Radinović a Rada Žugićová počas slávnostného udelenia kľúčov od nového kombíka (foto: z kabinetu predsedu obce)
Nekaždodenný koncert
Anna Simonovićová
Staropazovská pokonfirmačná mládež, ktorá sa stretáva každú sobotu, 16. júla v miestnostiach evanjelickej fary uvítala kapelu Christianica z východného Slovenska. Hostí na úvod uvítal Mgr. Igor Feldy, farár staropazovský a senior sriemsky, a neskôr aj mládežníčka Dária
Matta, Rastislav Kachman a Stanislav Kachman. Doma hrajú na službách Božích, na stretnutiach mládeže a iných podujatiach. Hrajú na dvoch gitarách, syntetizátore a na kachane, ktorý sa ako hudobný nástroj dostal do kapely, lebo hranie na bicích, na ktorých hrali zo začiatku, bolo dosť hlasné.
kevného zboruVyšný Žipov, ktorý tiež neskrýval svoje pekné pocity zo stretnutia – páči sa mu Stará Pazova a nádherné farské priestory. Keďže vo Vojvodine nie je po prvýkrát, prezradil nám aj jednu
v Jánošíku. Ako hovorí, na fakulte mali kamaráta z Martina, ktorý dosť dlho študoval a raz skonštatoval, že sú mu najbližší kamaráti z východného Slovenska a z Dolnej zeme. Tak to bolo počas štúdií a
Hlodová. Partia chalanov, ktorí radi využívajú svoje nadanie na chválu Boha, predviedla známe kresťanské piesne, ktoré – ako povedali – spracúvajú do vlastného štýlu. Do spevu s hosťmi sa pridali aj prítomní mládežníci a kamarátenie pokračovalo aj po koncerte.
Kapela Christianica vznikla v roku 2015 s cieľom oživiť mládež v zbore Vyšný Žipov. Počíta päť členov a na koncerte boli iba štyria: Daniel Dargaj, Daniel
Pôsobia ako jedna rodina, a nie náhodou, lebo vskutku aj sú súrodenci – bratranci. Nielenže sú chlapci hudobne nadaní, ale sú aj vyškolení hudobníci. Väčšina z nich je po prvýkrát na Dolnej zemi, a ako prezradili, po koncerte sa tu cítili ako doma a sú prekvapení tým, ako si tunajšia komunita Slovákov udržala svoju národnosť a tradície.
Vedúci kapely je Samuel Miško, riaditeľ Biskupského úradu VD ECAV v Prešove a presbyter cir-
zaujímavú historku z obdobia, keď študoval na bohosloveckej fakulte odbor diakonia. Na fakulte boli aj študenti z Dolnej zeme, s ktorými sa skamarátil, dokonca u jedného z nich bol aj na svadbe
tak je tomu aj dnes, dodal Samuel Miško a uzavrel, že verí, že táto návšteva nie je posledná.
Kapela Christianica sa v nedeľu predstavila na službách Božích v Novom Sade.
KONFIRMÁCIA V BIELOM BLATE. V nedeľu 29. mája, čiže v nedeľu po Vstúpení, v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Bielom Blate k cirkvi sa pripojili dvaja noví dospelí členovia cirkevného zboru, a to Dávid Poliak a Dávid Kováč. Pred početnými cirkevníkmi, rodičmi, starými a krstnými rodičmi konfirmandi potvrdili svoje vedomosti o viere kresťanskej. Služby Božie a obrad konfirmácie vykonal farár novosadský a administrátor bieloblatský Dr. Branislav Kulík.
16 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Ľudia a udalosti
V pazovskom kostole s farárom Mgr. Igorom Feldym
Z vystúpenia kapely Christianica
NA STRETNUTÍ EVANJELICKEJ MLÁDEŽE V STAREJ PAZOVE
Hostí z východného Slovenska uvítala aj mládežníčka Dária Hlodová
D. Sládeček
Literárny krúžok na fare
Anna Simonovićová
Počas druhého júlového týž dňa sa na evanjelickej fare v Starej Pazove konal literár ny krúžok pre základoškolákov. Dobrý nápad, ako užitočne skrátiť letné prázdniny tým, ktorí zostali doma, sa realizoval v podobe projektu Márie Vrškovej.
Koľko detí sa podarilo zoskupiť?
– Ja som o tom rozmýšľala ešte pred prázdninami, a preto som vďaka riaditeľovi školy Jankovi Havranovi dala takú anketu, ktorá bola určená hlavne pre šiestakov a siedmakov, a bola som veľmi prekvapená, že sa prihlásili len tri deti. Tak som si ich potom hľadala súkromne cez známych, suse
O tom, ako vlastne vznikla idea na takýto projekt, Vršková hovorí: – Zareagovala som na jednu výzvu NRSNM ohľadom podpory projektov, ale bol tu háčik, že to nebolo určené pre jednotlivcov, ale pre združenia, spolky, orga nizácie. Tak mi napadlo, že na evanjelickej fare by boli ochotní to zastrešiť. Pán farár sa porozprával s vedením zboru a privítali to. Projekt zastrešila evanjelická fara a podporila NRSNM.
dovcov a zapojila som aj mladšie deti, teda štvrtákov, piatakov a nazbieralo sa mi desať detí. Bolo by ich aj viac, ale niekomu to ne vyhovovalo, lebo sú prázdniny a odcestoval k moru, iný zasa na Slovensko alebo inde. Ešte vopred som rozmýšľala, že najvýhodnejšie by sa mi pracovalo so skupinkou sedem až desať detí, nad desať by to bolo náročnejšie.
Čo všetko ste na stretnutiach robili a čo deti najviac zaujalo?
– Ja som to nazvala literárny krúžok, môže sa to nazvať aj ka marátenie sa so slovenčinou, kde hlavným cieľom bolo zoskupiť deti, ktoré majú záujem o vývin materinského jazyka cez rôzne hry, cvičenia, úlo hy na rozvoj slo venčiny a slovnej zásoby. Boli tam rôzne hry, kde sa rozvíja pamäť, fantázia, predstavivosť... V praxi to vyzeralo tak, že na rozcvičku boli rôzne dynamické krátke hry, kde bolo treba vymýšľať slová podľa všelijakých pravidiel. Deti si zopakovali, čo je to rým, me tafora, verš, strofa. Učili sme sa písať, ony sami písali svoje veršíky. Hrali sme sa s knihami, čítali básne iných autorov. Najviac ich zaujala hra šibenica, kde sme sa striedali pri tabuli – jedno dieťa si vymyslí slovo, ktoré niko mu neprezradí, a napíše len prvé a posledné písme no a ostatní há dajú, ktoré je to slovko. Hlavným cieľom bolo, aby deti strávili pravi delne nejaký-ten čas spolu ako kamaráti bez mobilov v rukách a kamarátili sa s papierom, perom a so slovenčinou.
Projekt trval jeden týždeň, ne bolo to krátko?
– Stretávali sme sa každý deň iba jeden týždeň v predpoludňaj ších hodinách. Možno by záujem detí bol aj na dlhšie, ale je čas do voleniek, takže niekedy nás bolo 10, a inokedy sa stalo, že prišli tri, štyri deti, pretože odcestovali niekam s rodičmi, tak sme nechali na týždeň. Aj pre mňa bolo zaují mavé z pedagogického hľadiska samu seba odskúšať. Videla som,
ktoré hry deti zaujali viac a ktoré menej. Striedala som aj ústne, aj písomné hry, aj kolektívne, aj určené pre jednotlivca. Potom som si vymyslela, že asi bude dobre pridať aj pracovné listy, a zadala som aj dobrovoľnú domácu úlohu, ktorú mi vypracovalo len jedno dieťa. Zaujímavé je, že tie básničky, ktoré sa snažili vytvoriť, sme nahrali na diktafón a môžem
to využiť v detskej relácii v RTV Stará Pazova.
Budete aj naďalej pokračovať s podobnými projektmi?
– Určite áno, lebo chuť a vôľu na to mám, aj ten čas by sa našiel. Všetko treba dobre zorganizovať, byť stále aktívny, mať otvorené oči, a vyjde to. Som otvorená pre vše lijaké projekty, pretože mám rada deti, písanie a slovenský jazyk. Tvrdím, že aj päť hodín sa dá hrať bez počítača a bez mobilu – iba s papierom, perom a kamarátmi.
Takto tvrdí Mária Vršková, chce sa nám veriť, že je tomu tak, a pra jeme jej ešte veľa zdaru v práci.
1730 /5021/ 23. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
Pracovná atmosféra
Chvíle
oddychu Čo
sme sa naučili
V STAREJ PAZOVE
Všetko treba podrobne vysvetliť
Letná inšpirácia
Počas
leta sa môžete, milí kamaráti, inšpirovať všetkým vôkol vás. Už či je to oddych pri vode a užívanie si pri kúpačke, pozorovaní podvodného sveta, alebo pozorovaním lodiek, ktoré premávajú okolo. Ale aby ste niečo nakreslili alebo napísali, môžete sa inšpirovať aj prírodou vôkol seba a, samozrejme, zvieratkami, ktoré sú vám blízke alebo o ktorých ste sa niečo viac naučili. Kamaráti z Pivnice a Padiny si letnú inšpiráciu čerpali práve zo spomenutého. Vydarilo sa im to, takže nemeškajte a dajte sa inšpirovať aj vy niečím, čo vás baví.
Katuša
Marko Marček,1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina
Anna Júlia Marčeková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica
Jozef Pap, 2. 1,ZŠ 15. októbra, Pivnica
Leonóra Chrčeková, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica
18 • DETSKÝ KÚTIK •www.hl.rsInformačno-politický týždenník DETSKÝ KÚTIK
Motýľ
Miroslava Bačúrová, 4. 3,ZŠ maršala Tita, Padina
Životmotýľa začína párením.Z oplodnených vajíčok sa po určitomčase vyliahnu larvy.Vajíčka sú veľmi malé, takžesa ťažko nájdu. Larvy nazývame húsenice, venujú čassvojmu rastu a potrave. Húsenice sa niekoľkokrát zvliekajú. Život húsenice trvá oveľa dlhšie ako život motýľov. Nakoniecsa zakuklí.V kukle sa deje premena na motýľa.Liahnutie motýľa presvitá cez kuklu, ktorá zmení farbu. Motýľ sa zavesí na vhodné miesto, kde sa mu vyrovnávajú,spevňujú a schnú krídla. A tak každý rok dookola.UnaHrnjačeková,ZŠmaršalaTita v Padine
Alen Dudok, 2. 1,
15. októbra, Pivnica
Marián Kotváš, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina Nikolina Tomášiková, 1. 1,ZŠ maršala Tita, Padina Dina Čechová, 1. 1,
maršala Tita, Padina
1930 /5021/ 23. 7. 2022• DETSKÝ KÚTIK •
ZŠ
ZŠ
a udalosti
Prečo je recept na herovky práve z 20 vajec?
Anna Kominková
Pred nami je tradičný slovenský recept na herovky, ktoré sa zvlášť pripravovali pri príležitosti svadby, alebo ako to moja babička hovorila,„upražte herovky kútnici (žena, ktorá práve porodila), aby jej bábätko malo plné, okrúhlučké líčka“!
Tradičným zvykom našich predkov, predovšetkým na Slovensku, bola aj príprava heroviek v období osláv fašiangov. Oslavy fašiangov sa regionálne líšili, i keď sa vyskytovali aj spoločné črty. Fašiangy sú obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou.
Každý tradičný recept je vzácny, pretože nám ukáže na identitu našich predkov, a preto je aj zvláštny pocit, keď máme príležitosť pripravovať ho, zapísať a zachrániť pre mladé generácie. Keďže bolo v minulosti veľmi dôležité, s akou veľkou misou alebo podnosom sa ukážeme na svadbe, vzniklo aj povedomie, že bez 20 vajec torta alebo herovky nebudú to pravé rozhodnutie, takže až bolo nemožné upiecť tortu z menej ako 20 vajec. Predsa ani pri príprave heroviek sa to inak nerobilo. Každá gazdiná mala žiadosť priniesť so sebou takú poriadne vydarenú pochúťku. Herovky sa vždy zložili do hlbokej porcelánovej misy, ktorú zviazali do najkrajšieho obrusu, ktorý gazdiná oprala, zaškrobila a vyžehlila. Iba tak mohla odniesť herovky na svadbu alebo kútnici, hrdá na krásny obrus a plnú misu heroviek.
V marci som navštívila rodisko, moju Padinu, a práve návšteva rodiska mi poskytla úžasnú inšpiráciu zapísať niektoré vojvodinské slovenské tradičné recepty. Spolu
s mojimi rodičmi sme ich pripravovali, zapísali historky súvisiace s tými receptami, a teraz vám ich budem predstavovať v gastro stĺpčekoch, v spolupráci s redakciou Hlasu ľudu.
Všetky stĺpčeky a recepty Anny Kominkovej nájdete na webovej stránke: www.senaustvarja.com.
Cyklus rodinných obyčají zahŕňa obyčaje spojené s narodením dieťaťa, svadbou a obyčajami viažucimi sa k smrti človeka. Tradičné jedlá a pečivá charakteristické pre rodinný cyklus obyčají boli, a niekde ešte sú, pre krstiny koláč, rejteš, herovky, fánky a torty. Koláče sa piekli pre túto slávnosť už od prvej polovice 20. storočia. Na krstinách sa podával slávnostný obed po príchode z kostola, ktorý pozostával z polievky, vareného a vyprážaného mäsa s rôznymi prílohami. Podobne je tomu aj dnes, ibaže sa dnes na krstiny pozýva väčší počet hostí.
Na svadbu sa pozýval veľký počet hostí a bolo potrebné pripraviť dostatočné množstvo jedla. Varenie mali na starosti ženy z rodiny a susedy, kým dnes si domáci pozývajú profesionálne kuchárky. Na svadbu sa najčastejšie pripravovali mäsová (najčastejšie hydinová) polievka s cestovinami, varené mäso s rajčinovou omáčkou (zmáčanka, máčanka, trtľa), pečené alebo vyprážané mäso s kompótom, kapusta, sárma. Na svadbe dôležitú funkciu mal svadobný koláč, z ktorého kúsok si musel každý svadobčan zobrať a ktorý nazývali brána, svadobný, kuglof, radostník.
Zdroj: www.senaustvarja.com a slovackizavod.org.rs
Recept na herovky z Bobošovej kuchyne
Suroviny:
17 žĺtkov
3 vajcia (spolu ich máme 20)
1 dl rumu
štipka soli
1 kg múky (typ 400)
2 lyžice kryštálového cukru
Náradie: Potrebujeme modlu na
prípravu heroviek (okrúhlu dierkovanú varechu)
Postup prípravy:
Všetky suroviny na cesto dáme do misy a vypracujeme hladké pevnejšie cesto, podobne pevné, ako keď vymiesime cesto na rezance.
Rozdelíme ho na 4 buchtičky a každú vyvaľkáme natenko (4 mm). Pozorne ho rozvaľkáme, aby následne nakrájané stuhy boli čím dlhšie, aby na krajoch cesto spolu držalo a aby sme ich mohli poprekladať do varechy (dierkovanej naberačky), ktorá má pravidelne umiestnené dieročky. Guľu z pripravených stúh z cesta vložíme do varechy na praženie heroviek. Ponoríme ich do horúcej masti alebo oleja. Keďže je varecha okrúhla, má dieročky, v horúcej masti sa veľmi rýchlo formujú herovky a herovka je upražená (cca po 2 minútach) do zlatožltej farby a vôbec sa neprepojí masťou. No k tomu pomôže aj rum, ktorého sme zaradili aj ako surovinu do samého cesta.
Upražené herovky nechajme chvíľu odkvapkať na papierovom obrúsku a následne ich dobre vyváľame v práškovom cukre zmiešanom s mletou vanilkou.
Dobrú chuť!
20 • ĽUDIA A UDALOSTI •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Ľudia
GASTRO STĹPČEK ANNY KOMINKOVEJ
Suroviny na fánky:
1 kg polohrubej múky 4 žĺtky
1 – 2 lyžice mlieka
1/2 dl rumu štipka práškového cukru štipka soli do 400 ml kyslej smotany (koľko potrebuje cesto) Na posypanie: práškový cukor
Postup prípravy:
Pre zaujímavosť:
Herovky sú zaradené aj do fašiangových receptov. Starodávny príbuzný fašiangový recept, ktorý sa zachránil vo Vojvodine, práve v Báčskom Petrovci, Kysáči a Hložanoch, je recept na fánky.
Pripravené fánky upražíme v horúcom oleji (masti) tak, aby boli čo najviac kostrbaté, a do oleja ich spúšťame v rôznych tvaroch.
Uvedené suroviny spracujeme a cesto rozdelíme na 8 buchtičiek, ktoré postupne vyvaľkáme na hrúbku 4 mm, ktoré potom pokrájame na obdĺžniky cca 10 x 5 cm, do ktorých urobíme až 3 zárezy tak, aby obvod obdĺžnika nebol narušený. Prúžky (v obdĺžniku) si poprekladáme v rukách a do oleja (masti) ich spúšťame v rôznych tvaroch, aby fánky boli čo najviac kostrbaté. Každú stranu popražíme do zlatožlta a preložíme na papierový obrúsok. Po vychladnutí ich cez sitko poprášime práškovým cukrom.
2130 /5021/ 23. 7. 2022• ĽUDIA A UDALOSTI •
Výkyvy nálad po pôrode
Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu
Priviesť na svet nový život je len začiatok úplne nového spôsobu života, rodičovstva, starostlivosti, zodpovednosti a lásky k svojmu dieťaťu. V období po pôrode, po opadnutí vzrušenia z toho, že sa konečne stretnete so svojím bábätkom, môže ako reakcia na novú životnú situáciu nastať séria mätúcich emočných reakcií, ktoré sa u niektorých mamičiek prejavujú ako: popôrodný smútok, popôrodná depresia alebo popôrodná psychóza.
Popôrodný smútok alebo baby blues
Vyskytuje sa 2 až 5 dní po pôrode, trvá až mesiac a zažije ho 80 – 90 % žien. Hlavné charakteristiky popôrodného smútku sú: nedostatok energie, slabosť, zraniteľnosť, náhle zmeny nálady, plačlivosť, zmätenosť.
Popôrodná depresia
Popôrodná alebo postpartum depresia sa objavuje v prvých štyroch až ôsmich týždňoch po pôrode, menej často a neskôr počas prvého roku života dieťaťa. Trvá oveľa dlhšie ako popôrodný smútok, jeho príznaky sú vážnejšie, väčšinou podobné príznakom klinickej depresie. Najčastejšími príznakmi sú:
• pocit bezmocnosti a beznádeje
• nedostatok energie a motivácie
• poruchy príjmu potravy a spánku
• nedostatok záujmu o sexuálne vzťahy
• pocit neschopnosti reagovať na požiadavky okolia
• podráždenosť
• plačlivosť
Veľmi charakteristická je aj úzkosť, ktorá sa prejavuje nedostatočnou pozornosťou voči bábätku, čo má za následok výčitky svedomia. Popôrodnú depresiu má 10 –16 % mamičiek a liečba spočíva najmä v adekvátnej psychoterapii a prípadne v užívaní antidepresív, pri miernejších príznakoch niekedy postačuje aj poradenstvo psychológa.
Popôrodná psychóza
Popôrodná psychóza je oveľa zriedkavejšia a oveľa závažnejšia duševná porucha, ktorá sa vyskytuje u 0,1 až 0,2 % žien v prvých štyroch týždňoch po pôrode. Častejšie sa vyskytuje u prvorodičiek a asi 40 % z nich má v rodine niekoho s poruchou nálady. Veľké množstvo údajov ukazuje, že epizóda popôrodnej psychózy je v podstate epizóda v rámci poruchy nálady, zvyčajne bipolárnej afektívnej poruchy, a
je tiež možná recidivujúca (unipolárna) depresívna porucha založená na hormonálnych zmenách. Príznaky popôrodnej psychózy sa zvyčajne objavia niekoľko dní až dva mesiace po pôrode. Klinický obraz sa odráža v:
• nadmernej únave
• nespavosti
• epizóde plaču a emočnej lability
• zmätku
• iracionálnom rozmýšľaní
• obsesnom rozmýšľaní súvisiacom so zdravím dieťaťa
• bláznivých nápadoch
• halucináciách
• neschopnosti pohybovať sa, stáť a chodiť.
Pacienti môžu mať pocit, že svoje dieťa nechcú, prípadne ho nemilujú, niekedy sa ako symptóm objaví túžba sebapoškodzovať či ubližovať dieťaťu.
Diagnóza sa stanoví, keď sa u ženy, ktorá nedávno porodila, vyvinú psychotické symptómy, ktoré zahŕňajú bludy, kognitívne deficity, poruchy nálady a halucinácie.
Silné psychotické symptómy zvyčajne nasledujú počiatočné symptómy, ako je nespavosť, nepokoj, labilita nálady a miernejšie kognitívne deficity. Keď sa objavia psychotické príznaky, pacientka môže byť nebezpečná aj pre seba, aj pre novorodenca, v závislosti od intenzity a obsahu šialených predstáv a stupňa úzkosti.
Liečba spočíva v aplikácii psychiatrických liekov, v psychoterapii s povinnou podporou rodiny.
Preložila: Mária Domoniová
22 • Z MEDICÍNY •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Z medicíny
Vladimír Farkaš
Emeritný člen Učenej spoločnosti Slovenska, popredný slovenský vedec, mikrobiológ a biotechnológ, sa narodil v rodine dolnozemských Slovákov v dedinke Binguľa vo Vojvodine (Srbsko). V tejto knihe autor opisuje zážitky a pocity osemročného chlapca presadeného z dedinského prostredia do veľkého mesta, akým sa mu vtedy javila Bratislava. Vo veku štrnástich rokov odišiel do Prahy študovať na Priemyselnú školu jadrovej techniky a po jej ukončení pokračoval v štúdiu na Fakulte technickej a jadrovej fyziky Českého vysokého učenia technického v Prahe v špecializácii jadrová chémia. Autor zaujímavým spôsobom vykresľuje svoje životné peripetie počas štúdia i po ňom, ako aj cestu, ktorá ho priviedla k splneniu sna stať sa vedcom. Jeho túžby sa začali plniť nástupom na vedeckú ašpirantúru v Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde je činný doteraz. Postupom času sa prepracoval medzi slovenskú vedeckú elitu, pôsobil ako hosťujúci profesor na viacerých špičkových vedeckých pracoviskách a univerzitách v USA, Kanade, Japonsku, Škótsku, Austrálii... Svojimi výsledkami v oblasti biochémie sacharidov a biologickej ochrany rastlín dosiahol významné uznanie doma i v zahraničí. Za celoživotné výsledky vedeckej práce a ich realizáciu v praxi získal viacero prestížnych ocenení. Autor chce týmito zápiskami ukázať, že veda v nijakom prípade nie je nuda, a inšpirovať mladých ľudí, aby neváhali zvoliť si vedeckú dráhu ako celoživotné povolanie.
Tieto spomienky venujem pamiatke svojich rodičov, ktorí ma priviedli na svet, dali mi šancu vnímať a spoznávať jeho krásy, naučili ma tvrdo pracovať a spoliehať sa predovšetkým na seba a
ktorým som nestihol o tomto všetkom porozprávať.
Cesta z Planiny
Ešte vždy besnie vojna. S mamou sme sa uchýlili do vinohradníckej osady Planina k rodine báťu Jana Farkaša, mladšieho brata môjho starého otca. Planinou sme nazývali blízke zalesnené kopce patriace k pohoriu Fruškej hory, veľkosťou podobné našim Malým Karpatom. Ktosi priniesol z Bingule správu, že otec, ktorý sa pridal k partizánom, sa na pár hodín zjavil doma u rodičov, a že by bol rád, keby nás s mamou mohol vidieť. Z Planiny do Bingule je to asi sedem kilometrov. Ideme, rozhodla sa mama. S otcom sme sa nevideli vyše pol roka, ich partizánska jednotka operovala práve teraz v našom kraji. Báťa Jano sa ponúkol, že nás zavezie na saniach, ale len po rázcestie (tzv. krížnicu), pretože ďalej ísť je nebezpečné. Je vojna, v okolí možno stretnúť raz Nemcov, inokedy partizánov, nie je príjemné ani jedno, ani druhé, nerád by prišiel o kone či dokonca o život. Od krížnice, kde doteraz stojí na malom vŕšku drevený kríž s pribitým plechovým pomaľovaným Kristom, sú to ešte asi tri kilometre do dediny. Pri krížnici vysadneme s mamou zo saní, báťa Jano šibne do koní a sane zmiznú v úvoze za zákrutou. Mama ma zloží na zem, chytí za ruku a dáme sa na cestu. Vôbec sa mi to nepáči, na saniach som sedel v teplučku, zachumlaný v kožušinovej
prikrývke a podriemkaval, a teraz musím šliapať v hlbokom snehu. Kam len oko dovidí, všetko je biele, cez noc riadne nasnežilo.
Cestu do dediny lemujú morušové stromy, na holých vetvách sa hojdajú a vyškrekujú čierne havrany. Občas sa kŕdeľ z ničoho nič zdvihne, obletí pole a zasadne späť. Naokolo nevidieť živej duše. Chôdza v hlbokom snehu ma unavuje, slnečné svetlo oslepuje, mrnčím, ale mama ma len ťahá vpred, nedbajúc na moje protesty. Keď už naozaj nevládzem prepletať nožičkami, mama zhodí z chrbta batoh, zabalí ma do veľkej vlnenej šatky a batoh si opäť vyloží na chrbát, tentoraz aj so mnou. Kráčame ďalej. Blížime sa k dedine, už aj mama začína byť unavená, nohy sa jej podlamujú. S námahou sa brodí hlbokým snehom. Odrazu sa potkne, stratí rovnováhu a padáme do snehového záveja. Udalosť ma nesmierne pobaví, pri páde sa vykotúľam z batoha a nadšene šantím v bielom páperí, veselo sa smejem. Mama sťažka vstáva, zbiera zo zeme rozsypané veci. Ešte vždy v radostnej eufórii sa pozriem na ňu, a vtom zbadám, že plače...
Transport
Opäť spomienka z vojny (nie div, veď som vojnové dieťa). V okolí mojej rodnej Bingule čoraz častejšie počuť streľbu prebiehajúcich šarvátok okupantov s partizánmi. Nemecké veliteľstvo prikáže evakuáciu civilného obyvateľstva, aby dedinčanom zabránili podporovať partizánov. Všetci sme na úteku: mama, ja, mamička (tak sa nazýva stará mama), apko a otcova sestra teta Mara. Prichádzame do okresného mesta Šíd. Zosadli sme z vozov, keď tu sa zrazu rozozvučali sirény. Nálet! Ľudia sa rozpŕchli schovať, kto kam môže. Mama a ja sme sa uchýlili do akejsi stodoly na druhej strane uli-
I23
MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA S novým internátom už štvrťstoročie (6) s. 26 Ja som ňi sťato s. 23 Bolo ich štyridsať, teraz sú len štyria?! s. 28 Z obsahu ROČNÍK XXIV 23. júla 2022 ČÍSLO 274 Ja som ňi sťato (2) SPOMIENKY Mozaika
Doc. Ing. Vladimír Farkaš, DrSc. (foto: J. Čiep
) Kniha spomienok Ja som ňi sťato
ce. Nepamätám sa, ako sme sa ta dostali, viem len, že za nami bežali teta i mamička. Najkratšou cestou do stodoly bolo treba preliezť plot zo zahrotených drevených dosák. Teta Mara ho hravo prekonáva, ale mamička ostáva zachytená na plote za širokú plátennú sukňu. Počuť driapavý zvuk, látka povoľuje pod váhou tela a mamička pomaly plachtí k zemi. Bolo mi to smiešne – babka znášajúca sa k zemi ako pavúk na vlákne pavučiny! Ešte skok, a mamička je pri nás. Ležíme vedľa seba, zvedavo sa obzerám, von takmer nevidieť, len počuť hukot prelietavajúcich lietadiel. Odrazu si všimnem, že neďaleko mňa na zemi leží hotový poklad: zelená štvorcová vojenská baterka so zasúvateľnými farebnými filtrami! Schmatnem baterku, a nič viac ma už nezaujíma. Keď nebo stíchlo, vychádzame von a nasadáme na koče. Ide sa ďalej... Náš koč ťahaný vychudnutým koníkom poháňa Talian, vojnový zajatec slúžiaci Nemcom. Domáham sa, aby som mohol sedieť vedľa neho a kočíro vať koníka. Talian sa dá prehovoriť, vloží mi do rúk opraty a po chvíli z kapsičky vytiahne kúsok tmavého vojenského chleba. Samozrejme, žobroním, aby dal aj mne. Mama ma hreší, ale Talian odlomí kúsok a podá mi ho. Chlebík je tvrdý, sotva sa dá rozhrýzť, ale nesmierne chutí. Odrazu – opäť poplach! Na ob zore sa zjavila skupinka lietadiel. Ľudia vyskákali z vozov a utekali sa skryť kadeľahšie pod morušové stromy lemujúce ces tu. Mama ma schytila ako mača a schovali sme sa pod najbližší strom. Ležím na zemi pritisnutý váhou matkinho tela, v ruke držím drahocennú baterku a zvedavo pozerám k oblohe. Ako vojnové dieťa som podobné situ ácie nepovažoval za nič zvláštne. Lietadlá sa priblí žili, sú to tri – štyri stíhačky, leteli nízko, na trupoch bolo jasne vidieť červené hviezdy. Rusi! Urobili cvičný nálet, z guľometov umiestnených
na krídlach vyšľahli plamene, ozvalo sa suché zapráskanie a vzduchom zahvízdali guľky. „Mama, prečo im z krídiel šľahajú plamene?“ pýtam sa. Mama neodpovedala, len ma tuhšie pritisla k zemi. Piloti zrej me zistili, že ide o civilný konvoj, strácajú záujem a miznú v diaľke. Vzduch je čistý, môžeme ísť ďalej... Šarik
Apko (starý otec) odkiaľsi do niesli psíka. Malé čierne šteniatko so svetlou škvrnou na čele bohvieakej pouličnej dedinskej rasy. Milé, prí tulné a hravé – bude sa volať Šarik. Šarik sa razom stal mojím najlepším priateľom. Iných som vlastne ani nemal, ešte vždy zúrila vojna a ro dičia držali deti radšej doma, aby ich mali stále pod dohľadom. Psík chodil všade so mnou, často som sa s ním hrával, či už vnútri, alebo na dvore. Bolo však treba naňho dávať pozor, pretože Šarik veľmi rád naháňal sliepky, a tie potom neznášali vajcia, ako by mali (aspoň tak tvrdili mamička, ako sa hovorilo starej matke). V jedno dopoludnie nás z hry vyrušil hukot motorov prichádzajúci z ulice. Zvedaví, čo sa deje, vyšli sme so Šarikom pred dom. Dolu ulicou sa hnali vojenské nákladné vozy, na ktorých sedeli ne meckí vojaci, na niektorých vozoch bol náklad zakrytý maskovacou celtovinou. Nebývalo časté, aby sa po našej ulici pohybovali autá. Šarik určite také čudá ešte v živote nevidel. Hluk a dym z výfukov ho zrejme vydráždili natoľko, že sa ako zmyslov zbavený s brechotom vrhol pod prichá
dzajúce vo zidlo. Márne som naňho kričal, stoj, ty hlupáčik, vráť sa! Ľavé zad né dvojkole so nákladiaka ho zachytilo, zaznelo krát ke zavytie, koleso sa so zaklies neným telíč kom párkrát otočilo a vypľulo ho na zablatenú cestu. Keď sa kolóna prehnala, vytiahol som z blata zde formovanú mŕtvolku svojho milo
vaného Šarika. Už ho nič nevzkriesi, ani môj srdcervúci plač. Smútil som za ním veľmi dlho. Nikdy som už nemal takého psíka.
Detstvo
Vojna sa skončila, ale otca ešte vždy nebolo doma. Stupňovalo sa napätie medzi Juhosláviou a Talian skom, išlo o Terst a Terstský záliv, na ktorý si robili nároky obe strany. Tito ako víťaz vojny si uplatňoval právo na dobyté územie, Taliani s tým, samozrejme, nechceli súhla
beda! Kde je moje autíčko? Niekto ho asi zobral, niet ho už... Bolo to moje prvé ponaučenie, že nedban livosť sa nevypláca.
siť. Schyľovalo sa k ozbrojenému konfliktu medzi týmito dvoma susedmi. O tom všetkom som sa dozvedel až neskôr. Čakali sme, kedy otca z armády prepustia do mov, ale nechodil. Jedného dňa ma mama vystrojila, vysadli sme na korbu nákladného kamióna, ktoré vtedy premávali namiesto autobusov, a vydali sme sa do No vého Sadu, kde v Petrovaradínskej pevnosti bola umiestnená otcova posádka. Stretnutie s otcom som neprežíval s veľkým vzrušením, viac ma zaujalo plechové autíčko na kľúčik, ktoré mi otec daroval. Nikdy som také niečo nevidel, moje hračky boli zhotovované doma, z prírodných materiálov. Nevedel som sa dočkať, kedy sa budem môcť s ním pohrať. Len čo sme vošli do domu, kde sme boli prechodne ubytovaní u známych, autíčko som vytiahol na dláždený chodník pred dom a plne som sa venoval hre. O chvíľu ma zavolali na obed, ochotne som poslúchol, veď nielen hrou je človek živý... Rýchlo som sa najedol, ihneď som utekal na ulicu. Lenže
Domov sme sa vrátili bez autíčka, na ktoré som veľmi rýchlo zabudol, veď na hospodárskom dvore starých rodičov a aj v okolí bolo toľko vecí, ktoré sa dali obdivovať... Bol som zvedavý na všetko. Pozo roval som, ako prasnica s láskou pridája malé prasiatka, ako kohút srdnato bráni svoje smetisko, ako sa pečie chlieb, tkajú handrové koberce, v lete močia konope, lisuje sa hrozno, z kostí a kožiek varí mydlo, ako sa zabíjajú prasce a robia z nich klobásy. V tých po vojnových rokoch bolo všetkého nedostatok, ľudia v dedinách si skoro všetky potrebné veci vyrábali sami. Mal som aj kamarátov, s kto rými sme sa bez oddychu naháňali po dvoroch a humnách počas hier na Nemcov a partizánov, zbierali po okolí nevybuchnutú muníciu alebo z mokrej hliny modelovali všelijaké figúrky. Nezabudnuteľný zážitok poskytovala mlatba. K hu mnu pritiahli ohromnú mláťačku a k studni pristavili parnú mašinu s veľkým zotrvačníkovým kolesom, ktoré sa širokým koženým pásom spojilo s mláťačkou. Obsluha mlá ťačky vhadzovala do otvoru snopy obilia. Po každom z nich mláťačka tlmeno zavyla a mumlajúc sa pri pravovala na ďalšiu dávku. Dole sa do nastavených vriec sypalo obi lie, na druhom konci vypadávala z mláťačky vymlátená slama, ktorú muži a ženy ukladali do stohov. Na opačnej strane pri parnom stroji chlapi hádzali do rozpálenej pece veľké polená dreva a dávali pozor, aby von neunikol ani jediný žeravý uhlík. Moju pozornosť na parnom stroji priťahovala súčiastka pozostá vajúca z dvoch rotujúcich železných gulí, ktoré sa krútili podľa toho, ako rýchlo sa otáčalo zotrvačníkové ko leso mašiny (až oveľa neskôr som sa dozvedel, že tá vec sa volá Wattov odstredivý regulátor).
Rád si spomínam na školu. Už po čas niekoľkých generácií existovala v Binguli slovenská štvortriedka. Vyššie vzdelanie v slovenskom jazyku poskytovalo potom len Gymnázium Jána Kollára v Báč
24 II Mozaika
So psom Šarikom
Naozaj odtiaľ vyletí vtáčik?
skom Petrovci. V Juhoslávii v tom čase začínali deti chodiť do školy až od siedmeho roku života. Nemo hol som sa dočkať, keď už budem mať dosť rokov, aby som mohol legálne chodiť do školy. Niekedy som si šiel sadnúť do lavice medzi žiakov len tak, aby som sa niečo zaujímavé dozvedel. Pani učiteľka bola natoľko tolerantná, že ma tam nechala sedieť, dokedy som chcel. Medzitým ma doma vzdelávali
apko a niekedy
aj bačika Jano, otcov bratra nec, takže keď nadišiel riadny čas nástupu do školy, vedel som už plynule čítať aj písať, dokonca som ovládal malú násobilku a násobenie a delenie čísel.
Každé ráno v pra covných dňoch som hrdo vykra čoval s tabuľkou a griflíkom pod pazuchou do školy, tešiac sa, že sa niečo nové naučím. Tu hádam treba vysvetliť, že tabuľkou nebol dnešný tablet, ale obdĺžnikový kus plochej bridlice v drevenom ráme, na ktorý sa dalo písať griflíkom z tvrdej kriedy a napísané sa dalo zotrieť mokrou handričkou, podob ne ako na školskej tabuli. Tabuľka a griflík boli univerzálnou (a často jedinou) školskou výbavou žiakov dedinskej školy.
V predvojnových rokoch mala Binguľa okolo osemsto obyvate ľov, polovica z toho boli Slováci. Svojpomocne si vybudovali základnú štvorročnú školu, slovenský evanjelický kostol a Slovenský dom, v ktorom bola knižnica – hrávali sa v ňom divadelné predstavenia a konali tancovačky. Obaja rodičia boli členmi ochotníckeho diva delného súboru, podieľali sa na kultúrnom dianí v Binguli. Vojna prerušila všetky tie aktivity a kultúr ny život Slovákov len veľmi pomaly ožíval. Škody, ktoré vojna spôsobila slovenskej komunite, boli nemalé –zbúraný slovenský kostol, vypálená škola, vyhorený Slovenský dom,
mnohé obydlia boli poškodené alebo zbúrané.
Otec sa po návrate z armády s vervou pustil do obnovenia čin nosti Slovenského spolku. Nadvia zal kontakty s Maticou slovenskou sídliacou v Turčianskom Sv. Martine a s československým veľvyslanec tvom v Belehrade. Z Martina prišla veľká zásielka slovenských kníh pre deti i dospelých. Otec jedného dňa hrdo doviezol z Belehradu veľ kú debnu, z kto rej sa vykľulo rádio. Niečo, čo som v živote ešte nevidel. Rádio bolo darom čes koslovenskej am basády Sloven skému spolku v Binguli. Lenže smola! V dedine nebola v tých ča soch zavedená elektrina, svietilo sa petrolejkami.
Otec zhotovil z pospájaných batérií provizórny zdroj energie, takže problém s napájaním bol vyriešený. So zá ujmom som sledoval prípravy na spustenie rádiových seáns. Medzi dvoma vysokými stĺp mi chlapi natiahli asi šesťdesiat metrov dlhú anténu a do zeme za kopali medenú platňu, ktorá mala slúžiť ako uzemnenie.
Slávnostná vernisáž kolektívneho počúva nia rádia sa konala v je den februárový večer v Slovenskom spolku. Otec pozapájal k rádiu príslušné drôty a snažil sa vyladiť Bratislavu alebo Prahu. Nešlo to, z rádia vychádzalo len nezrozumi teľné chrčanie a pískanie. Potom sa konečne podarilo naladiť Pra hu. Ktosi tam niečo rečnil, davy skandovali a tlieskali, nerozumel som ani slovo. Až neskôr som sa z rečí dospelých dozvedel, že v Čes koslovensku vtedy prebiehali tzv. februárové udalosti a ten prejav
k masám mal predseda vlády Kle ment Gottwald na Staromestskom námestí v Prahe, oznamujúc im, že v krajine sa moci ujali komunisti.
Fascinovaný som hľadel na rádio. Ako je možné, že zvnútra zaznievajú nejaké hlasy a chvíľami aj hudba? Otec mi žartom vysvetlil, že sú tam zatvorení malí škriatkovia, ktorí vydávajú rozličné zvuky. Znepokojovalo ma aj zelenkavé magické oko, ktoré podchvíľou žmurkalo a snažilo sa odovzdať nám nejaké tajomné posolstvá. Na osvetlenej stupnici boli vypísané mená miest, niektoré z nich som poznal, iné nie. Moju fantáziu najviac roznecoval tajomný názov stanice Hilversum. A samotní škriatkovia schovaní v rádiu mi rovnako nedávali pokoj.
Ako je možné, že nie sú hladní a smädní? Pokúsim sa niečo im po núknuť. V nestráženej chvíli sa mi podarilo prepašovať do rádia zopár omrviniek chleba a kúskov údeného mäsa, otec však na to hneď prišiel a dôrazne ma od podobných pokusov odhovoril.
V Juhoslávii sa v tom čase takisto diali vnútropolitické zmeny. V de dinách sa začali zakladať roľnícke družstvá. Otca ako vplyvného človeka z ra dov Slovákov si miestni kolektivi zátori vybrali za agitátora, mal sedliakov pre sviedčať o výho dách vstupu do družstva. Nie veľ mi sa mu chce lo, vedel veľmi dobre, akú cenu má pre sedliaka vlastná pôda. Brá nil sa vykonávať takú prácu, keďže nebol o jej zmysle a správnosti presvedčený. Komunis ti preto začali presviedčať aj jeho. Začala sa oňho zaujímať Titova tajná polícia, tzv. UDBA. Nikdy som sa nedozvedel, čo s otcom robili, len viem, že niekoľkokrát prišli poňho večer a vracal sa domov po dnidvoch bledý a vyčerpaný od únavy a nevyspatia.
Jediný spôsob, ako vyviaznuť
z tohto položenia, videl otec v emigrácii. Ukazovala sa tu cel kom legálna možnosť vysťahovať sa z Juhoslávie a presídliť do Česko slovenska. Na základe Benešových dekrétov bol z Československa vy sťahovaný veľký počet nemeckého a maďarského obyvateľstva. Na ich miesta mali prísť Česi a Slováci žijúci v zahraničí. Súčasťou tohto plánu bola aj akcia s názvom Mať volá, organizovaná Maticou sloven skou a adresovaná zahraničným Slovákom žijúcim v Maďarsku a vo Vojvodine. Presídlencom sľubovali, že po príchode do Československa dostanú bývanie, prácu a poľnohos podári získajú od vlády zadarmo pôdu. Otec sa chytil tejto možnosti a na československej ambasáde v Belehrade potajme vybavil pre seba a svoju rodinu československé pasy. Hneď sa však cestovať nedalo, mama bola tehotná, čakali sme na blížiaci sa pôrod. Otec nechcel dlho s cestou otáľať, bál sa, že sa o jeho zámeroch dozvie UDBA. Jedného večera sa z domu vytratil, nastúpil v Kuzmíne na vlak a ráno už bol v Belehrade. Tu si ešte so šťastím stihol vybaviť maďarské tranzitné vízum a podarilo sa mu prekĺznuť s československým pasom do Ma ďarska a odtiaľ na Slovensko do Bratislavy, kde už sme mali príbuz ných, rodinu Zahorcovcov, ktorí sa presídlili na Slovensko už pred troma rokmi.
Výzvu Mať volá uposlúchli aj desaťtisíce Slovákov z Vojvodiny. Spočiatku sa výmena obyvateľstva dobre rozbehla, no po politickej roztržke medzi Titom a komunis tickým Informbyrom v Moskve vo februári 1949 sa akcia celkom zasta vila. Tisíce repatriantov, ktorí uverili agitácii Matice slovenskej a prišli po tomto termíne do Československa, ostali bez pomoci. Bohužiaľ, bol to aj prípad našej rodiny. Otcovi sa nepodarilo zohnať pre nás ubyto vanie a ušla sa mu iba manuálna práca v sklade poľnohospodárskych strojov v Bernolákove. Jeho štarto vacia pozícia bola napriek sľubom československej vlády naozaj veľmi nepriaznivá.
In: Vladimír Farkaš Ja som ňi sťato (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2022)
III25 HLAS ĽUDU | 23. 7. 2022 • 30 /5021/
Plagát M. Benku propagujúci akciu Mať volá
Rodinka pol roka po prí chode na Slovensko
S novým internátom už štvrťstoročie (6)
Jaroslav Čiep
Ž
iacky domov pri Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ktorý v tomto roku oslávi dvadsiate piate narodeniny, je svedectvom toho, že i v korpuse dolnozemských Slovákov sú jednotlivci, ktorí vidia i ďalej, i širšie než obyčajní ľudia a ktorým zachovanie svojho jazyka a kultúry, čiže národnostnej identity bolo a je takmer prioritným cie-
rokoch práce žiackeho domova napísal aj tieto riadky: Od samotného začiatku pôsobenia žiackeho domova sme sa snažili každé prázdniny, alebo aspoň voľné víkendy užitočne využiť na realizáciu rozličných podujatí a seminárov. Najčastejšie to bolo počas letných alebo zimných prázdnin. Naša ustanovizeň bola vždy pripravená prijať hostí, ktorí sa zúčastňovali na SNS alebo hocijakých iných podujatiach
– rozličných športovcov – futbalistov, tak karatistov, šachistov, rybárov, cyklistov, triatlonistov atď.
Treba však podčiarknuť skutočnosť, že sa predsa len najčastejšie v žiackom domove (a na gymnáziu) konali edukačné podujatia kultúrneho a výchovno-vzdelávacieho rázu za účasť: najuznávanejších odborníkov z domova a zo zahraničia.
Často sa stávalo, že žiacky domov poskytol stravovanie a ubytovanie a profesori z gymnázia boli spoluorganizátormi alebo organizátormi seminára. Prostriedky získané takouto činnosťou sa opätovne investovali do materiálneho vybavenia domova a na zlepšenie kvality bývania.
Prvá takáto akcia bola v organizácii Humanitného centra pre integráciu a toleranciu Nový Sad, ktorý realizoval projekt Škola ľudských práv. Jeho cieľom bolo uschopniť najširší okruh ľudí, aby spoznali svoje práva zakotvené v Záverečnom dokumente Helsin-
ľom v živote. O podrobnostiach výstavby, začiatku činnosti žiackeho domova sa čitatelia mohli v predchádzajúcich číslach Mozaiky dozvedieť z textu uverejneného na pokračovanie Viery Boldockej (1947 – 2015), ktorá na gymnáziu od roku 1969 vyučovala chémiu a na poste riaditeľky petrovského gymnázia pôsobila v rokoch 1983 – 1986 a neskoršie aj v rokoch 1990 – 2005, takže bola priamou aktérkou diania. Teraz pokračujeme s prehľadom činnosti žiackeho domova.
Správcom žiackeho domova prvé dve desaťročia jeho existencie (1997 – 2017) bol profesor Ondrej Koroš (1953), ktorý predtým bol profesorom psychológie na gymnáziu v rokoch 1976 až 1997. O tom, čo nasledovalo po otvorení internátu v príspevku Brána sa nikdy nezamkýna po desiatich
v tomto prostredí. Môžeme sa pochváliť, že nás navštívili i veľmi vplyvné osobnosti z oblasti politiky, osvety, kultúry a tiež športu. Aj terajší prezident Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič a bývalá podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Mária Kadlečíková boli ubytovaní v internáte. Počas týchto desiatich rokov sme taktiež ubytovali hostí z rozličných, dokonca aj tých najvzdialenejších končín sveta. Napríklad:
– malých tanečníkov z Izraelu, ktorí účinkovali na DFF Zlatá brána v Kysáči;
– účastníkov debatného kempu z Južnej Kórey, Chorvátska, Macedónska a Slovinska;
– tanečníkov, spevákov a hudobníkov z Rumunska, Maďarska, Slovenskej republiky;
– divadelníkov z rozličných končín Slovenska a Srbska;
skej konferencie z roku 1975. Tento seminár sa realizoval v dňoch 22. až 26. júna 1998.
– Asociácia kreatívnej komunikácie a debaty v januári 1998 organizovala debatný seminár pod názvom Štát má zabezpečiť stredné a vysokoškolské vzdelávanie
v jazykoch národnostných menšín
– Program Špecialistických akademických štúdií (SAS) v slovenskej vyučovacej reči bol uskutočnený v januári 2001. Prednášateľmi boli profesori Novosadskej univerzity, ako i odborníci zo zahraničia. Cieľom seminára bolo realizovať početné témy, ktoré sa na Novosadskej a aj iných univerzitách v Srbsku nezjavovali.
– Bolo poskytnuté ubytovanie a stravovanie pre súbor Divadla J. G. Tajovskeho zo Zvolena, ktorý účinkoval na Petrovských dňoch divadelných v termíne od 23. do 29. augusta 2000.
– Asociácia Slovenských pedagógov v rámci projektu MIŠ
(Multimediálna interdisciplinárna škola) organizovala 18. a 19. mája 2001 seminár pod názvom Pokus o zlepšenie menšinového školstva.
– V dňoch od 28. do 29. septembra 2001 bol organizovaný seminár MIŠ Doplnenie učiva z dejepisu pre všetky stupne základnej a strednej školy
– Dňa 23. novembra 2001 bol realizovaný seminár Umenie dospievania v realizácii „Psiho kodu“ z Belehradu.
– V máji 2002 bol organizovaný seminár MIŠ – Slovenský jazyk v novej škole ako príprava pre vypracovanie nových učebných osnov.
26 IV Mozaika V BÁČSKOM PETROVCI
REPORTÉRI
x x x
Návšteva štátnych funkcionárov v žiackom domove
Správca internátu O. Koroš a tajomníčka Z. Lačoková na pracovnom mieste v internáte
– Od 22. do 28. augusta 2002 tu boli ubytovaní členovia Divadla Jonáša Záborského z Prešova (Na skle maľované).
– Asociácia kreatívnej komuni kácie a debaty od 5. do 20. júla 2002 organizovala debatný seminár s názvom Medzinárodný súd pravdy.
– Asociácia Slovenských pe dagógov v rámci projektu MIŠ organizovala 25. a 26. októbra
chova – netradičné metódy práce. Seminár bo1 určený pre učiteľov triednej výučby, výtvarného ume nia a vychovávateľky v materských školách so slovenskou vyučovacou rečou. Odborníci boli z Juventy z Bratislavy.
– Dňa 14. a 15. novembra 2003 ASP uskutočnila seminár MIŠ – Prírodné vedy. Na seminári sa zúčastnili profesori a odborní učitelia fyziky, chémie a biológie v
2004 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Výbor pre informovanie, zorgani zoval v žiackom domove seminár pod názvom Žurškola. Cieľom se minára bolo zlepšiť spoluprácu a zabezpečiť edukáciu v masovo komunikačných prostriedkoch v slovenskej reči.
Tento výbor taktiež organizo val súťaž z materinského jazyka pre slovenských stredoškolákov z Dolnej zeme v dňoch od 13. do 15. mája 2005.
– Vo februári 2005 v organizácii ASP a v rámci projektu MIŠ bola predstavená CD – metodická prí ručka psychologičky T. Korošovej a prezentácia šlabikára učiteľky M. Majerovej.
– 24. júna 2005 tu bolo zabezpe čené ubytovanie a stravovanie pre členov Spoločnosti M. R. Štefánika, ktorí boli na návšteve v B. Petrovci, Pivnici, Kysáči a B. Palanke.
– V dňoch od 30. júla do 2. au gusta 2005 Festivalový výbor FF
ekológie a environmentálnej vý chovy Univerzity Mateja Bela v B. Bystrici v spolupráci s ASP bol v dňoch 31. októbra do 4. novembra
2005 realizovaný projekt Podpora výchovy pre trvalo udržateľný vývin vo Vojvodine, tzv. TUR.
– Ubytovanie žiakov a profeso rov z Viedne, ktorí boli na návšteve gymnázia a žiackeho domova v dňoch od 25. do 28. mája 2006 s cieľom nadviazať dlhodobejšiu spoluprácu.
– 26. a 27. júna 2006 Národnost ná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku zorganizovala v žiackom domove Tábor sloven ského jazyka Kopčokovci.
– Asociácia kreatívnej komu nikácie a debaty organizovala v dňoch 14. až 16. januára 2007 medzinárodný turnaj na tému Nukleárna energia je lepšie riešenie energetických potrieb ako alterna tívne zdroje energie (účastníci zo Srbska, Chorvátska. Čiernej Hory, Macedónska a Južnej Kórey).
2002 druhú časť seminára pod názvom Slovensky jazyk v novej škole
– Asociácia Slovenských pe dagógov v rámci projektu MIŠ organizovala v novembri 2002 seminár pod názvom Hudba a kultúrne dedičstvo.
– V dňoch 27. a 28. júna 2003 sa na gymnáziu a v žiackom domove realizoval tréning pre uplatnenie curriculu súvisiaceho s projektom Spájanie škôl. Účinkovali v ňom profesori z desiatich stredných škôl.
– 27. a 28. júna 2003 bolo orga nizované ubytovanie a stravovanie pre účastníkov Umeleckej kolónie Konopa.
Asociácia kreatívnej komuniká cie a debaty od 7. do 14. júla 2003 organizovala debatný seminár pod názvom Ženské práva.
– 15., 16. a 17. augusta 2003 Fes tivalový vybor FF Tancuj, tancuj... z Hložian organizoval v žiackom domove víkendový seminár pre umeleckých vedúcich tanečných súborov a sólistov na hranozvuč ných nástrojoch.
– Koncom júna 2003 bol orga nizovaný seminár Výtvarná vý
slovenských základných školách.
– 28. júna 2004 bol ubytovaný Bratislavsky akademicky zbor, kto rý bol na návšteve v B. Petrovci a v B. Palanke.
Od 12. do 18. júla 2004 Debatný kemp v B. Petrovci, na ktorom sa zúčastnili debatéri zo Srbska (z 18 rozličných miest) a z Chorvátska. Téma bola Genetický inžiniering.
– V termíne od 19. do 22. augusta 2003 Festivalový výbor FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch organizoval v žiackom domove druhý víkendový seminár pre umeleckých vedúcich tanečných súborov a sólistov na hranozvuč ných nástrojoch.
– Od 14. do 18. septembra 2004 do Petrovca zavítali hostia z Nitry, profesori a žiaci partnerskej školy, t. j. Gymnázia na Párovskej ulici. Internát im poskytol ubytovanie a stravu.
– Dňa 15. októbra 2004 Národ nostná rada slovenskej národnost nej menšiny v Srbsku zorganizo vala seminár z didaktiky dejepisu, ktorý viedol Dr. Viliam Kratochvil, profesor na Katedre dejepisu FF v Bratislave.
– V čase od 3. do 5. decembra
Tancuj, tancuj... z Hložian orga nizoval v žiackom domove tretí víkendový seminár pre umelec kých vedúcich tanečných súbo rov a sólistov na hranozvučných nástrojoch.
– Od 11. do 15. júla 2005 Biskup ský úrad Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v internáte organizoval seminár pre katechétov.
– Od 25. do 30. augusta 2005 Biskupský úrad Slovenskej evan jelickej a. v. cirkvi v internáte or ganizoval seminár pre kantorov.
– Pod záštitou Slovenskej agen túry životného prostredia Katedry
– Asociácia kreatívnej komuni kácie a debaty od 14. do 18. júla 2007 organizovala debatný semi nár pod názvom Práva a zodpo vednosti mladých lídrov a následne sa uskutočnil aj debatný turnaj.
– 30. júla sa tu uskutočnil päťdňový pobyt žiakov zo slo venských prostredí, v ktorých sa slovenčina vyučuje iba fakultatívne atď.
Teda brány internátu sa praktic ky nikdy nezamkýnajú, ani počas prázdnin.
Foto: archív GJK
HLAS ĽUDU | 23. 7. 2022 • 30 /5021/ V27
Členovia Debatného klubu s vedúcou T. Korošovou
Spoločné posedenie v jedálni domova pri príležitosti Dňa školy
Bolo ich štyridsať, teraz sú len štyria?!
Juraj Pucovský
Vtom školskom roku 1961/62 sa roztočilo koleso dejín predškolskej výchovy a vzdelávania v Laliti. Po prvej generácii dievčat a chlapcov na-
Mária Gašparová z Hložian. Iba jeden školský rok – 1976/77 tam pôsobila Mária Andrićová-Beljanská. Od roku 1977 ten post zastávala Mária Valová-Đurovićová. Posledných 38 rokov vychovávateľkou je Laliťanka Ružena Valentová,
Škôlkarky generácie 1961 v školskom roku 1967/68 s vychovávateľkou Katarínou Levárskou. Druhá zľava stojí Ružena Valentová, už 38 rokov vychovávateľka v lalitskej škôlke.
rodených v roku 1955 do lavíc si sadali tí mladší. Trvá to až podnes. Podobne tak ako sa striedali škôlkari, pravdaže, len zriedkavejšie, menili sa aj ich učiteľky či vychovávateľky.
Ako sme už minule napísali, počas prvých troch rokov v škôlke pracovala odborná učiteľka Anna Očenášová, rodená Valentová, ktorá v práci pokračovala v lalitskej ZŠ Nestora Žučného až po dôchodok. Na jej miesto prišla prvá odborná vychovávateľka Katarína Levárska, ináč manželka dlhoročného lekára v Laliti Dr. Dušana Levárskeho. Menovaná v škôlke pôsobila v rokoch 1964 – 1968. Vychovávateľku Levársku vystriedala Anna Mravíková, rodená Tereková, ktorá za katedrou v škôlke stála v období 1968 –1970. Po nej lalitských škôlkarov učila, a to v rokoch 1971 – 1976 znova odborná vychovávateľka
rodená Turčanová.
Oslovili sme Annu Mravíkovú, aby si zaspomínala na svoje začiatky vo výchove a vzdelávaní detí, ktorá nám povedala: „Učiteľskú školu som absolvovala v Sombore a určité obdobie som sa nemohla zamestnať. Pomoc prišla od učiteľa Michala Benku, ktorý už viac
ako desaťročie žil a pracoval v Novom Sade. Náš pán učiteľ Benka, ako sme ho všetci volali, mal autoritu a početné známosti v oblasti vzdelávania a výchovy. Neviem, ako sa mu to podarilo, len dosť na tom, že prišiel s peknou správou pre mňa. Našiel mi pracovné miesto v základnej škole v chorvátskej dedine Bobota, ktorá sa nachádza medzi Osijekom a Vukovárom. Učila som tam iba jeden školský rok 1967/68 predmety výtvarnú výchovu a domácnosť. Keďže Katarína Levárska odišla, ja som sa vrátila domov a obsadila jej post v škôlke. Pracovala som tam
V dostavbe budovy škôlky sa v roku 1998 zúčastnili aj rodičia detí
v lalitskej škôlke si našla Hložančanka Mária Gašparová-Benková. Po mnohých rokoch si na to takto zaspomínala:
„Prihlásila som sa na súbeh PU Poletarac onedlho potom, čo som skončila školu pre vychovávateľky. Odišla som do Odžakov a po rozhovore s riaditeľkou ma prijali, nuž som sa prvýkrát v živote dostala do Lalite. Začiatky neboli ľahké,
len v období 1968/70 a dostala pozvanie z našej lalitskej školy, kde sa uvoľnilo miesto učiteľky po odchode Eleny Kraskovej do dôchodku. Pripomínam, že som sa musela doškoliť v Učiteľskej škole Sombor, vo vysunutom oddelení v Báčskom Petrovci. Ako učiteľka som do dôchodku pracovala v ZŠ Nestora Žučného.“
Svoju prvú pracovnú príležitosť
najmä počas prvého školského roku. Bola som mladá, neskúsená, čakalo ma všetko nové, neznáme. Musím zdôrazniť, že mi spočiatku svojimi radami a praktickými činmi veľmi pomáhala dobrá teta Alinka Rajkovićová, upratovačka a kuchárka v škôlke. Keďže škôlku navštevovali tak slovenské, ako i srbské deti, aj výučba prebiehala v oboch jazykoch. Jeden deň som
28 VI Mozaika VČERA, DNES, ZAJTRA...
ŠESŤDESIAT ROKOV PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNE V LALITI
Hložančanka Mária GašparováBenková so škôlkarkou Boženkou Bohušovou v roku 1976
My sme dobrí cyklisti; 22. mája 2009
sa vyjadrovala po slovensky, druhý deň po srbsky a rozumeli sme si s deťmi. Proti takému spôsobu práce žiadne námietky nemali ani riaditeľka Poletarca a ani ro dičia detí, čo mi, pravdaže, dáva lo nové vzpruhy do práce. Prvé ubytovanie som si našla u Márie a Pavla Levárskovcov, ktorí mali dvoch synov, Pavla v Jánošíku a Michala v Novom Sade, nuž ma hádam i preto prijali ako vlastné dieťa. Teta Mária bola dobrá ku chárka a tortárka, ktorej som ja často pomáhala v kuchyni, ale najmä v rozvážaní tort svojím autom nielen po celej Laliti, ale nezriedka aj v Ruskom Kerestúre. Tak som sa čoraz viac zozna movala s ľuďmi v Laliti, získavala priateľky. Medzi prvými to boli sestry Jar mila a Milina Mackové, potom Vierka Čriepko vá-Smišková, Danilka Malivuková a z kolegýň som si najviac rozumela s profesorkou Annou Miháľovou-Terekovou. Neskoršie som bývala u staručkej Valentovej a na srbskom konci v Leninovej ulici u tety Jely, ktorej priezvisko si nemôžem spomenúť. Obojstranným potešením boli aj časté návštevy našich hložian skych príbuzných Galambošovcov, ktorí sa presťahovali do Lalite. Dobrí ľudia, ňanička a švagor mi počas návštev vždy pripravili vše lijaké dobroty; buď obed z prvých kuriatok, naoberali prvé strapce hrozna... a často som u nich aj spala. Vtedy v Laliti pôsobil farár Juraj Pagáč, tiež pôvodom Hložan
čan, ku ktorému a jeho manželke Márii som často odchádzala na faru. Spoločne sme trávili krás ne chvíle, vždy ma veľmi pekne prijali a uhostili možno i preto, že vlastné deti nemali. Práve keď som sa v Laliti už takmer celkom udomácnila, škôlkari a občania si ma čoraz väčšmi vážili, prišlo pozvanie z Petrovca. Po dlhšom naliehaní z viacerých strán rozhodla som sa, že odídem z Lalite. Odchádzala som s obavami, ako
„V roku 1979 škôlku presťaho vali do tejto novej budovy vedľa zdravotnej ambulancie v Ulici Titovej. Spočiatku tu boli len učebňa rozlohy 30 štvorcových metrov, garderóba, umyváreň a sanitný uzol, ktoré dennodenne navšte vovalo aj 27 škôlkarov, koľko som v jednom školskom roku mala najviac. S cieľom za bezpečiť väčší priestor pre deti, k budove škôlky v roku 1998 pristavali ešte jednu miestnosť rozlohy 60 štvorcových metrov,“ zmienila sa o pracov ných podmienkach vychovávateľka R. Valentová. Špecifikum Predškolskej usta novizne Motýlik je skutočnosť, že výučba prebieha v slovenčine a srbčine, čo odzrkadľuje národ nostnú štruktúru obyvateľstva Lalite. V škôlke je poldenný pobyt, pričom deti dostávajú olovrant zo školskej kuchyne. Dôraz sa kladie na socializáciu detí, ale vychovávateľka ich učí aj zák ladom matematiky, prírody, výtvarnej a hudobnej kultúry
Počet škôlkarov v takej malej dedine, akou je Laliť, varíruje z roka na rok. V prvej generácii, ako sme už uviedli, boli štyridsiati, pravdepodobne najviac v šesťde siatročných dejinách! V školskom
Pekne nám je tu v stane; september 2009
roku 1978/79 bolo pätnásť detí: sedem srbských, sedem sloven ských a jedno maďarské. Hneď v ďalšom ročníku ich bolo až 27: devätnásť Slovákov, sedem Srbov a jeden Rusín. Najmenej škôlkarov bolo v roku 2002, len štyria povinní – šesťroční a piaty o rok mladší.
ma v Petrovci prijmú, ale predsa všetko bolo v poriadku. Po určitom čase sa uvoľnilo miesto pre vycho vávateľku v hložianskej škôlke, nuž som sa vrátila do rodiska, kde som napokon aj skončila svoju pracovnú dobu. Už ani neviem, koľko času som dôchodkyňou...“
Posledných 38 rokov v Predškol skej ustanovizni Poletarac Odžaci –vysunuté oddelenie Motýlik v Laliti pracuje vychovávateľka Ružena Valentová, rodená Turčanová. Práve pred necelým mesiacom vystrojila tridsiatu ôsmu generá ciu škôlkarov pripravených od 1. septembra sadnúť si do školských lavíc pre prváčikov.
a na programe majú aj telesnú výchovu, ktorá je veľmi významná v súčasnej dobe. Veľmi vzácna je aj práca spätá s rozvojom hovo ru, pričom sa škôlkari učia písať prvé písmenká a slová. Slováci spisovnou slovenčinou a Srbi cyrilikou.
Čo bude od jesene v novom školskom roku 2022/23? Vycho vávateľka Valentová hovorí, že má na zozname štyri povinné, šesťroč né deti! Sú to Marija Leskovcová zo zmiešaného manželstva, Mi hajlo Ristić zo zmiešaného man želstva, Slovenka Lana Macková a Rómka Milica Sa lijevićová. K nim však na žiadosť rodičov a s po volením správy PU Poletarac pribudlo ešte deväť detí – päť päťročných a štyri štvorročné. Ako sa v takomto zložení troch generácií vynájde, hádam najlepšie vie vychovávateľka Ru žena Valentová, ktorá takmer dve tretiny času pracuje v šesťdesiat ročných dejinách predškolskej ustanovizne v Laliti!
Snímky: autor, z albumu R. Valentovej a M. Gašparovej
VII29 HLAS ĽUDU | 23. 7. 2022 • 30 /5021/
Len piati škôlkari; september
2009
Kamarátky na celý život, september 2009
Prvé
trojičky v škôlke: Sára, Filip a Klára Valentovci; jún 2022
PRE LABUŽNÍKOV
Vyprážané kuracie prsia plnené syrom a sušenými paradajkami
Výborný obed (nielen) na nedeľu.
Príprava: 20 min.
Úprava: 15 min. Porcie: 4
Suroviny: 4 kuracie prsia, plátkový syr, sušené paradajky, petržlenová vňať, soľ, mleté čier
ne korenie, hladká múka, vajce, strúhanka, olej na vyprážanie
Takto sa to podarí:
1. Kuracie prsia očistíme a vy klepeme. Z každej strany ich osolíme a okoreníme.
2. Do stredu každého kúska
dáme syr, sušené pa radajky a nasekanú petržlenovú vňať.
3. Prsia uzavrieme. Každý kúsok postupne obalíme v hladkej múke, vajíčku a následne v strú hanke.
Schwarzwaldská torta (Torta z čierneho lesa)
Vynikajúca torta z nemeckej kuchyne, ktorú možno pripraviť uprostred leta z čerstvých čerešní alebo višní, ale tiež aj v chladnejších mesiacoch zo zaváraného ovocia. Príprava: 50 min. Úprava: 40 min. Porcie: 8
Suroviny: Korpus: 6 vajec, 200 g kryštálového cukru, 120 g čokolá dy na varenie, 30 g kakaa, štipka soli, 100 g hladkej múky, 1 KL in stantnej kávy. Ovocná plnka: 700 g čerstvých čerešní alebo višní, 100 ml čerešňového likéru, 2 PL vody, 1 PL kukuričného škrobu, 100 g kryštálového cukru. Krém: 750 ml smotany na šľahanie (33 %), 3 PL práškového cukru, 3 ba líčky stužovača na šľahačku, 1 KL vanilkového extraktu. Na ozdobu: trochu čerešní alebo višní, trochu strúhanej čokolády. Takto sa to podarí:
ZDRAVIA
1. Tmavé čerešne alebo višne od kosťujeme do misky, prelejeme likérom a necháme polhodinu postáť pri izbovej teplote.
2. Korpusy: do misky preoseje me sypké suroviny – naváženú múku, kakao, kávu a štipku soli. Premiešame.
4. Nakoniec opatrne a po lyžiciach primiešame sypké suroviny tak, aby sme v ceste zachovali čo najviac vzduchu.
5. Cesto navrstvíme do tortovej formy s priemerom 20 cm, ktorej dno sme vystlali papierom na pe čenie a boky zľahka vymastili mas lom. Pečieme na 180 °C zhruba 40 minút. Korpus necháme po upečení chvíľku vychladnúť vo forme, potom ho vyklopíme na mriežku, opatrne strhneme papier a necháme úplne vy chladnúť.
4. Vyprážame z každej strany do zlatista z oboch strán. Dobrú chuť.
Zdroj: recepty.aktuality.sk
3. Oddelíme žĺtky od bielkov a z bielkov a cukru (200 g) vy šľaháme tuhý, lesklý sneh. Žĺtky premiešame s vychladnutou roz topenou čokoládou a vzniknu tú hmotu zľahka zamiešame do bielkového snehu.
Vysvetlenia pre zvláštne veci, ktoré vaše telo robí
6. Plnka: v likéri marinované ovocie scedíme (likér a šťavu si odložíme) a presypeme do rajnice, do ktorej pridáme cukor, škrob, vodu a všetko spolu privedieme k varu a za stáleho miešania varí me zhruba 10 minút. Odstavíme a necháme vychladnúť.
7. Krém: z dobre vychladenej smo tany, stužovačov, práškového cukru a vanilkového extraktu vyšľaháme pevný šľahačkový krém.
8. Vyskladanie torty: korpus rozre žeme na tri približne rovnako hrubé kruhy. Prvý korpus pokvapkáme zhruba tretinou šťavy z marino vaného ovocia, natrieme zhruba tretinou krému a naň nanesieme polovicu vychladnutej ovocnej plnky. Proces opakujeme s druhým korpusom, šťavou, krémom a pln kou. Tortu uzavrieme posledným korpusom, pokvapkáme ho zvyš nou šťavou a zvyšný krém rozotrie me na povrch i boky torty. Takto ju uložíme do chladu na aspoň 4 hodiny, ideálne cez noc.
9. Stuhnutú tortu ozdobíme strú hanou čokoládou a čerešňami a môžeme krájať a servírovať. Zdroj: recepty.aktuality.sk
Ľ
udské telo je skutočný zázrak a často robí veci, o ktorých ani my sami nevie me, prečo a ako. Aj keď zívanie zostáva záhadou, o ktorej sa vedú diskusie, mnohé iné veci, ktoré sa vám každý deň dejú, majú logické a v medicíne overené vysvetlenie.
PREČO KĹBY „PRASKAJÚ“?
Najbežnejším typom kĺbov, ktoré máme v tele, sú diartrodiálne alebo bipartitné kĺby. Príkladmi takýchto kĺbov sú kolená a ramená, kde sa dve kosti stretávajú v kapsule. Vo vnútri tohto kĺbového puzdra je lubrikant nazývaný
synoviálna tekutina. A vo vnútri tejto kvapaliny sú rozpustené plyny. Keď kĺb naťahujete, v skutočnosti ho stláčate, čo spôsobuje uvoľ nenie týchto plynov a synoviálnej tekutiny. Uvoľnenie vzduchu vo vnútri kĺbu je škrípanie, ktoré počujete, keď sa naťahujete. Po uvoľnení plynu sa kĺb stáva trochu pružnejším a preto sa vám po strečingu lepšie robí joga. Ale určite ste si všimli, že nemôžete „kvrcnúť“ ten istý kĺb dvakrát za sebou. Uvoľnené plyny sa totiž musia reabsorbovať do roztoku, tento proces trvá 15 až 30 minút.
30 VIII Mozaika
Mozaiku číslo 274 pripravil Jaroslav Čiep
RADY A NÁPADY IBA
ZO
Kultúra
Umenie v kláštornom areáli
Miroslav Pap
Spolok svätého Vojtecha, presnejšie jeho Miestna skupina v Selenči zorganizovala v sobotu 16. júla ďalší – v poradí 4. výtvarný tábor neafirmovaných výtvarných umelcov, teda amatérov. Ako miesto stretnutia si ako aj v minulých rokoch zvolili františkánsky kláštor v Báči. Hlavnou iniciátorkou a organizátorkou tábora je Anna Nosálová, ktorá s manželom Štefanom dokáza-
južných oblastí Uhorska. Synergia bohatej histórie a náboženstva dáva tomuto miestu to osobitné čaro, ktoré vedia oceniť účastníci výtvarného tábora. Niektorí z nich sa sem vracajú každý rok, ale treba zdôrazniť, že aj mladých čoraz viac pribúda. Tohto roku sa tábora zúčastnilo 30 účastníkov – prevažne z Báčky, z prostredí, v ktorých žijú Slováci, ktorí počas celého dňa mali možnosť tvoriť na ľubovoľnú tému s použitím ľubovoľných techník. Prvoradým zámerom organizátorov bola tvorba diel s náboženskými motívmi, no predsa ako bolo potvrdené, nie každý má k tejto téme blízko, preto si každý zvolil ľubovoľnú tému.
„Bez žiadnych dilem sme sa aj tohto roku rozhodli zorganizovať ďalší ročník tábora. Predchádzajúce, úspešné ročníky nás k tomu motivovali, takže v tomto pokračujeme aj naďalej. Máme dobrú spoluprácu s vedením kláštora, hlavne s pátrom Josipom Špeharom, ktorý je vždy ochotný nás
prijať. Teší sa na naše výtvarné tábory a má rád výtvarné umenie všeobecne. Teší nás, že sa tábora zúčastňujú aj mladší umelci, ktorí tu nájdu nielen
inšpiráciu, ale aj nové usmernenia a rady starších skúsených maliarov. Preto je toto podujatie aj dôležité. Aby sme sa tu stretali, tvorili a mladých motivovali pokračovať vo výtvarnej tvorbe,“ zdôraznila Anna Nosálová.
la koordinovať toto výtvarné stretnutie už štvrtý rok. Záhrada františkánskeho kláštora je priam ideálnym miestom na udalosti tohto typu, no aj interiér má svoje čaro.
Pôvodný kláštor bol vybudovaný v roku 1169, vo svojich dejinách Tatármi a Turkmi bol niekoľkokrát zničený a jeho obnova sa začala až v roku 1711. Kláštor má bohatý archív, ktorý skrýva dodnes ešte mnoho nevyskúmaných údajov práve o Slovákoch, ktorí migrovali do
Výtvarný tábor sa začal o 8. hodine, no pre daždivé počasie účastníci tvorili v interiéri kláštora. Po vyjasnení sa mnohí presunuli do kvetinovej záhrady. Na začiatku sa prítomným prihovorila Anna Nosálová a o 11. hodine sa konalo aj slávnostné otvorenie tábora. Moderoval ho ako aj v minulých rokoch Jozef Gašparovský, ktorý sa poďakoval v mene organizátorov všetkým účastníkom a akcentoval význam tohto podujatia v kontexte zachovania výtvarného umenia vojvodinských Slovákov. Prítomným sa prihovoril Štefan Nosál, vedúci Miestnej skupiny Spolku svätého Vojtecha. Poďakoval sa za finančnú podporu podujatia, ktorú tohto roku udelili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Obec Báč, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.
3130 /5021/ 23. 7. 2022• KULTÚRA •
Účastníci 4. výtvarného tábora v Báči
V tvorivom ovzduší
Zúčastnili sa aj mladí milovníci výtvarného umenia
Na náboženské motívy
4. VÝTVARNÝ TÁBOR V BÁČI
>>>
Kultúra
Páter Josip Špehar zdôraznil prepojenie umenia a náboženstva, pričom pripomenul početné diela, ktoré sa uchovávajú v kláštore už niekoľko storočí.
Výtvarný kritik Vladimír Valentík je pravidelným účastníkom
tábora. Zmienil sa o dielach z minulého ročníka a všeobecne zhodnotil aktuálny. Navrhol organizátorom, aby o rok zorganizovali expozíciu všetkých doteraz namaľovaných prác. Keďže ich je však už veľmi veľa,
expozícia by mohla byť tematicky roztriedená. Túto ideu v rámci príhovoru podporila aj Marína Balabanová, zástupkyňa predsedu Obce Báč.
Na záver Štefan Nosál všetkým účastníkom udelil
Odštartovalo Detské kultúrne leto
Anna Lešťanová
Tohtoročné Detské kultúrne leto sa nesie v znamení pekného jubilea – 20. výročia organizovania detských programov na lokálnej úrovni. Organizátorom podujatia je Stredisko pre kultúru Stará Pazova a kultúrne leto pre najmladších občanov obce potrvá do 19. augusta. V znamení jubilea bude na jeseň prebiehať i obľúbený spevácko-hudobný program Mini-tini fest. Detské kultúrne leto odštartovalo 14. júla v Nových Bánovciach (o 18.00 h) a v Novej Pazove (o 20.00 h), keď herci z belehradského Divadla Sanjalište zahrali predstavenie Asterix a Obelix. O deň neskôr si toto predstavenie pozreli aj malí Vojčania a po nich pazovské ratolesti. Divadelné predstavenie v Starej Pazove belehradskí herci zahrali na plató pred divadelnou sálou, kde sa budú konať aj ostatné naplánované
ďakovné listiny. Po ukončení otváracieho programu páter Josip Špehar účastníkom a návštevníkom priblížil význam františkánskeho kláštora a v sprevádzaní im predstavil jednotlivé jeho časti.
Pazovské ratolesti so záujmom sledovali prvé zahrané predstavenie Asterix a Obelix
predstavenia pre najmladších milovníkov Tálie. Na základe úspechu prvého divadelného predstavenia zahraného v štyroch prostrediach obce na začiatku tohtoročnej letnej akcie pre deti organizátori boli viac než spokojní, lebo návštevnosť bola veľká. Predstavenie Asterix a Obelix pozorne sledovali deti rozličných vekových skupín,
ktoré boli rady, že ich do divadla na otvorenom priestore priviedli hlavne ich rodičia a starí rodičia.
Podľa slov Sanje Dragašovej, organizátorky detských programov v Stredisku pre kultúru Stará Pazova, po 20 rokoch pravidelného organizovania detských programov teraz do divadla prichádzajú niekdajší malí milovníci Tálie, dnes dospelí
ľudia, ale už so svojimi deťmi. Predstavenia sa konajú vo všetkých dedinách Staropazovskej obce – na plató pred divadelnými sálami, respektíve domami kultúry či základnými školami. V programe Detského kultúrneho leta 2022 sú štyri divadelné predstavenia, ktoré skúsení belehradskí herci zahrajú až 16-krát v Obci Stará Pazova.
Ďalšie predstavenie v Starej Pazove je naplánované v piatok 29. júla, a ako zahlasujú zo Strediska pre kultúru Stará Pazova, počas augusta ani tentoraz nevystane detské kino na veľkom plátne.
SLOVENSKO-RUSÍNSKY VEČIEROK V ŠAFÁRIKU. V utorok 12. júla v Slovenskom kultúrnom centre Pavla Jozefa Šafárika bol zorganizovaný spoločný Slovensko-rusínsky večierok. S cieľom lepšie sa spoznať a nadviazať ešte lepšiu spoluprácu medzi Šafárikom a Rusínskym kultúrnym centrom Matka členovia týchto dvoch súborov sa rozhodli, že takýto večierok budú mať každý mesiac striedavo v miestnostiach oboch súborov. Iniciátorom bol Ivan Kaňuch z Matky a zo Šafárika ho podporil tanečník a člen orchestra Dušan Šinka. Podľa Dušanových slov večierok si všetci užili a atmosféra bola dobrá. Členovia oboch súborov sa kamarátili, počúvali hudbu a nakoniec si spolu zahrali a zaspievali. dbb
Foto: z archívu SKC P. J. Šafárika
32 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
STAROPAZOVSKÁ OBEC
Tridsať rokov vo folklóre
Anna Simonovićová
Medzi prípravou na pečenie torty (jeden člen hudobno-folklórnej rodiny má o dva dni svadbu) a odchodom do nočnej zmeny na prácu manželia Hana a Zlatko Rumanovci si našli hodinku na príjemný rozhovor o tridsaťročnej práci vo FS Klasy. Pre Zlatka to nie je 30 rokov vo folklóre, ale oveľa viac.
„Začal som neslávne v roku 1975 v druhom ročníku základnej školy, keď ma na audícii u súdružky Červenskej neprijali, lebo som nevedel zatancovať polku. Rodičia ma kritizovali, lebo väčšina mojich rovesníkov sa do súboru dostala. Ja som však bol šťastný, lebo som tancovať nechcel. O deň neskôr som súdružku predsa poprosil, aby ma prijali. Tak sa začala moja tanečná kariéra v školskom súbore a po ukončení základnej školy som pokračoval tancovať v Spolku hrdinu Janka Čmelíka. V roku 1982 som si už zatancoval na Detve ako člen mladšieho mládežníckeho súboru. Bol to môj prvý zahraničný zájazd a kvôli nemu som neodcestoval na školskú exkurziu na Bled, folklór mi bol dôležitejší. Nacvičovala nás aj vtedy Ružena Červenská. O sedem rokov neskôr súbor prevzala jej dcéra Zdenka, ktorá s nami spolupracovala asi dva roky. Už vtedy som cítil, že môžem aj ja pomôcť pri výbere piesní a pomaly som sa zapojil do prípravy choreografií. Po dvoch rokoch Zdenka prestala nacvičovať a celý tanečný súbor sa scvrkol na 4 či 6 párov, ktoré chceli pokračovať vo folklóre. Tancovali sme choreografie,
ktoré sme mali v repertoári, ale chceli sme aj nové. Vtedy som sa rozhodol, že s niektorou tanečnicou by som mohol pracovať ako choreograf. Keďže ani jedna z tanečníc nemala odvahu, tak mi pomáhala Hana, ktorá do súboru prišla ako moja frajerka. Tak vznikla moja prvá choreografia Frajerôčka moja Kroje sme si šili nové a navrhla ich Hana z fotografie od starej mamy. Entuziazmus bol veľký, nazbieralo sa 8 či 9 párov a za-
si súdružka Červenská zväčša volili tanečníkov zo svojej generácie. Mala som aj kroj, ale tancovať som začala ako stredoškoláčka. Prvýkrát som si kroj obliekla, keď bol Folklórny festival Tancuj, tancuj... v Starej Pazove. Vtedy som nosila tabuľu s menom súboru, bolo to asi v osemdesiatych rokoch. Teda, kroj som mala, vôľu som mala, ale som netancovala. So Zlatkom som tancovala, keď sme začali my dvaja pracovať
nejaký muž tancoval so ženou, ako sa zvŕtali, ako tancovali ten trasený čardáš. Vtedy sa to dalo vidieť na svadbách. Postupne sa to stratilo, ale ja som sa to snažil zachovať práve vo zvykových choreografiách. Zvlášť v tých svadobných, lebo svadby sa považujú za vrchol zvykových obyčají jedného národa.“
Ktorá bola prvá zvyková choreografia?
čali sa pripájať aj noví tanečníci. Vtedy sme sa stretávali, aj keď sme nemali skúšky, a na takom jednom posedení vzniklo meno Klasy. Pomohli nám divadelníci a Zdenko Kožík navrhol, aby to bol Klas. Dotvoril to Ján Filip, vedúci folklóru, keď dodal Y a vznikli Klasy.“
Spomenul si manželku Hanu, ktorá sa do súboru dostala vďaka tebe.
„Bolo to tak, začala som sa zabávať so Zlatkom, chodievala na skúšky, a keď bolo potrebné, tak som nejaké-to dievča vystriedala na skúškach. Vtedy ešte nacvičovala Zdenka Červenská,“ zapojila sa do rozhovoru Hana. „V základnej škole som netancovala, lebo
v Klasoch, ale nebolo to vo všetkých choreografiách.“
Vo svojej tridsaťročnej práci vo folklóre Zlatko sa zvlášť venoval zvykovým tancom. Prečo?
„Pazova vždy bola akosi viac divadelné prostredie a ja som si myslel, že by ani folklór nemal byť zanedbaný a mal by byť na vyššej úrovni. Nemal by to byť iba tanec pre tanec, ale by sa tancom mala vyrozprávať nejaká rozprávka z histórie jedného národa. Vždy som pri príprave choreografie rozmýšľal, ako to tí naši predkovia tancovali, ako si zastali pred muziku. To som si potom všímal na svadbách a vynárali sa mi aj obrazy až z detstva. Napríklad ako to
„Boli to oblievačky,“ hovorí Zlatko a tu sa do rozhovoru zapojila aj Hana, lebo práve táto choreografia bola aj sfilmovaná.„Bolo to tesne pred našou svadbou roku 1994, keď Televízia Nový Sad nakrútila, ako tie oblievačky prebiehali. Nakrúcali u nás doma, ale aj v iných domácnostiach, kde napríklad bolo aj viac dievok, ktoré sa schovávali a mládenci ich hľadali.“ Pokračuje Zlatko: „O takom príbehu som počul od starších, ba aj o tom, že dievky obliali mládencov, ktorí často preskakovali domové dvere, aby vošli do dvoru. My sme vlastne prvky z tej choreografie presunuli z javiska do domácnosti. Chodili sme pešo, tak ako to robili naši predkovia, kedy si často aj na ulici zatancovali odzemok. Po oblievačkách bol tanec, keď dievky dostávali medovníky, a to sme tiež znázornili v choreografii. Tak sa vlastne začínali aj lásky.“
A lásky sa začínali aj vo folklóre a často sa končili manželstvom. A nebolo ich málo.
„Neboli to iba tanečné páry, ale aj napríklad divadelník či hudobník a tanečnica, alebo aj z iných sekcií spolku, lebo spolok bol ako jedna veľká rodina,“
3330 /5021/ 23. 7. 2022• KULTÚRA •
Zlatko v detskom súbore roku 1975
NA SLOVO S CHOREOGRAFMI RUMANOVCAMI
Kultúra
hovorí Zlatko. Hana si zaspomí nala, ktoré to manželské páry okrem nich boli: Babíkovci, Mikľanovci, Rumanovci, Koči šovci, Opavskovci, Havranovci, Domoniovci, Simonovićovci...
Ako sa zrodí choreogra fia, čo ťa nadchne, aby si ju urobil?
„Je to ťažká otázka. Môže byť inšpirácia pieseň, obyčaj, tanečná skupina, ba aj sen. Stalo sa mi, že som raz vysníval časť choreografie Ide richtár po dedine, a je aj taká pieseň. V tejto choreografii som znázornil práce na dedine, vlastne, čo robievali dievky a čo mládenci, od tých domácich po práce v poli a na záver v krčme. Je to taká sympatická choreografia, ktorú som dávno urobil, lebo sme mali generáciu, ktorá bola dobrá aj tanečne, aj spevácky. Každá choreografia si vyžaduje dobrých sólistov a tí nie sú v každej generácii,“ hovorí Zlatko a Hana dodáva, že vtedy vskut ku bola dobrá generácia, lebo mali dobrého richtára, ktorý vedel tancovať, spievať, ba aj dobre zahrať.
Ktoré boli ďalšie zvykové choreografie?
„Boli to Priadky, Žatva, boli to tri choreografie na tému svadby. Jedna bola Poďme na svadbu, teda ten úvod do svadby, keď zváči pozývali na svadbu, keď takzvané svatvice pripravovali ženícha, ako sa pripravovala mladucha, odo
som partu, zelený veniec, čiže čo sa dialo u ženícha. Tretia bola Drdá, čiže aké boli oby čaje po svadbe, kedy sa trochu na tému svadby aj žartovalo. Muži sa obliekali do ženských šiat, bola to paródia na svadbu s veľa divadelnými prvkami, až aj maskami, ktoré všetkým novým tanečníkom s radosťou ukazujem, keď do súboru prídu. Jedna však bola aj výskumná Cestou na Dolnú zem, s ktorou sme zvíťazili na festivale Tan cuj, tancuj... Bola to vskutku rozprávka, lebo sme mali rozprávača a videoprojekciu o prí chode našich predkov na tieto priestory, o tom, ako vznikali pazovské piesne, ako sa piesne, ale aj tance, ktoré si predkovia
prinášali z Hornej zeme na Dolnú zem, menili. Tak sa niektoré kroky podo bajú na horehronské, iné na východoslovenské, či maďarské. Aj kroje sme prispôsobili tým zo Slo venska, aby sme ukázali, čo z nich zostalo na našich krojoch. Boli sme s ňou aj na Akademickej Nitre.“ Obyčajne tanečníci a zvlášť tanečnice majú svoj vlastný kroj, ale Fol klórny súbor Klasy má aj spoločný kroj.
„Každý má svoj vlastný kroj, je to časťou tradície, a na prípravu treba aj dosť fi-
sponzorom zadovážili aj nové kroje pre jednotlivé choreo grafie, vlastne sú to spolkové kroje. Je to ten starý kroj pre Frajerôčku, mala som ho zacho vaný od starej mamy, a potom sme si dali ušiť najprv každý sám a potom nám aj spolok pomohol. Ďalej je to kroj pre horehronské tance. Napríklad, keď boli lepšie časy a na zá jazde sme dostávali aj diéty, tak sme to využili, aby sme kúpili materiál a zošili si sukne, aby všetky dievčatá mali s tou istou vzorkou. Tak sme samy sebe boli sponzormi. Máme aj vojenské kroje pre mladíkov v choreografii Verbung, potom pre tance z Myjavy, Liptova.“
Nielen dievčenský kroj je náročný, ale aj pre mužský treba dosť toho, ako napríklad čižmy, klobúky, ľajbíky. Ako sa to zadovážilo?
nančných prostriedkov,“ hovorí Hana.„No časom sme si vďaka
„Voľakedy sme mali výbor ného klobučníka Krupinského, ktorý nielen nám, ale často aj iným súborom zhotovil klo búky. Urobil nám pazovské, horehronské, liptovské klobúky. Škoda, že v tom remesle nikto nepokračuje. Zadovážili sme si od ľudí aj belenzuky, ktoré sa nosia na zápästí. Zošili sme si aj biele široké košele a nohavice, v čom nám pomohol krajčír Žiga. Niekoľko žien nám zošilo biele starodávne oplecká pre dievčatá. Mužské čižmy pre celý súbor sme si zo začiatku vypoži
34 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
bierka od rodičov a čo sa dialo do sobáša. Druhá bola Stratila
Hana a Zlatko (v strede) po jednom z početných vystúpení
Prvé vystúpenie s prvou choreografiou na FF TT v Kysáči roku 1993
Hana a Zlatko počas nakrúcania Oblievačiek
čiavali, ale potom sme si vďaka projektom kúpili nielen mužské, ale aj dievčenské.“
FS Klasy je jedna veľká ro dina, lebo sa do prípravy za pájajú aj rodičia, starí rodičia, možno aj rodičia tancovali vo folklóre...
to bola taká zvyková Na živej vode. Pracovala som s deťmi, lebo som chcela, aby sme mali prípravnú skupinu pre starší súbor, a vtedy to nikto nerobil.
Pre detský súbor som sa snažila robiť detské choreografie, aby sa deti hrali na javisku. V tom mi
loch, na Detve sme boli niekoľ kokrát. Neboli sme na Východ nej, kde sme mali ísť roku 2019, ale pre pandémiu sme neodišli. Spolupracujeme so súbormi Stavbár zo Žiliny, Partizán zo Slovenskej Ľupče, Zobor z Nit ry. Boli sme aj v Česku, Poľsku, Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Rumunsku, Grécku, Maďarsku, Macedónsku, Bulharsku, v ďa lekej Austrálii, na festivaloch v Srbsku. Aj na celoštátnych súťažiach sme mali úspechy.“
Bol si aj na nejakom taneč nom seminári?
„Áno, bol som v Petrovci a na Slovensku, tiež na niekoľkých srbských seminároch, lebo pre mňa nie je dôležité iba naučiť sa aj iné tance, ale spoznať aj samotný po stup práce s tanečníkmi.“
tá prvá Frajerôčka moja a Anka čierna.“
Máš ešte vysnívanú choreografiu?
„Chcel by som urobiť chore ografiu na tému prác vo vino hrade. V Slankamenských Vino hradoch sme často tancovali, aj nakrútili film Anka z Brehov, ale choreografiu o prácach vo vino hrade nemáme. Hana hovorí, že vôľu má, ale času nemá...“
Aký je pocit vidieť na javisku v mladšom súbore deti vašich tanečníkov?
„Je to krásny pocit. Tak sa vlastne stretávame aj my starší tanečníci.“
Keby sme porovnali šesť generácií: aká bola prvá a aká je táto posledná?
„Bez nich by sme nemohli fungovať a je dobre, že každá tanečnica má svoj vlastný kroj, lebo je šitý na mieru, a tak sa vlastne ten kroj aj chráni pred zabudnutím,“ poznamenal Zlat ko a doložil:„Keď ide o moju ro dinu, rodičia netancovali, aj keď mi otec bol vždy nápomocná ruka pri výbere starodávnych piesní. Mama síce rada tanco vala, ale nikdy nie na javisku. Sestra bola v súbore, aj jej deti, tiež bratanec a sesternica.“„Moji rodičia tiež netancovali, aj keď sa mama rada obliekala do kroja na svadby,“ dodala Hana.
Vy ste lásku k tancu vštepili svojim deťom?
„Dcéra Katarína a syn Martin začali ešte v škôlke. Syn tanco val krátko, potom viac nemal záujem a dcéra tancovala do nedávna,“ hovorí Hana.„Tak som chodievala aj na Zlatú bránu ich obliekať. Aj sama som robila s detským súborom. Boli to cho reografie Dínom-dánom, O sán kovačke a so starším súborom
najviac pomohla starenka Anna Párnická, ktorá bola ochotná vy rozprávať mi, ako sa to voľakedy deti hrali, čo spievali, urobili nám aj partu pre mladuchu a naučili nás, ako sa kladie na hlavu.“
Stávalo sa, že si už ako cho reograf bol aj tanečníkom?
„Pre mňa bolo najkrajšie byť tanečníkom, ťažšie je byť cho reografom a vedúcim. Aj dnes, ak niekto nie je na skúške, tak si s radosťou zatancujem. Je to dôležité, aby som nezabudol na tanečné motívy a spomenul si aj na staršie choreografie, aj keď dnes to máme obľahčené, lebo sú všetky naše tance naYoutube. Voľakedy som si to musel zapiso vať. Patríme medzi prvé súbory, ktoré majú svoju facebookovú stránku, vďaka čomu veľa ľudí o nás vie, kontaktuje nás, ponúka účasť na festivaloch.“
FS Klasy nahral aj CD s pies ňami a obišiel hodný kus sve ta. Kde ste všetko boli?
„Na Slovensku sme boli na všetkých významných festiva
Takmer každý večie rok FS Klasy je osobitná rozprávka a o réžiu sa často staráš práve ty, Zlatko.
„Začalo sa to, keď pred sedom spol ku bol Jaro slav Litavský, ktorý celým srdcom pod poroval Klasy a často nám dal nejakú ideu. Malá dolnozem ská rozprávka, priadky, zimné radovánky alebo napríklad k výročiu prvého vystúpenia roku 1902 tance V krčme za stolami. Jeden výročný koncert mi je veľmi milý: Stratila som partu, zelený veniec, čiže svadobná rozprávka.“
Existuje aj obľúbená choreografia?
„Každá mi je milá, ale rád sa rozhodnem dať na večierok cho reografiu Nechcev som Pazove vojakom biti – Verbung, alebo niektoré časti zo svadobných choreografií, V krčme za stolami,
„Každá generácia je iná, roz lišujú sa, v jednej sa členovia lepšie kamarátia, dokonca aj súkromne, druhá má dobrých tanečníkov, tretia má aj divadel né vlohy, alebo niektorá vypro dukuje veľa sólo spevákov. Tá prvá mala veľký entuziazmus, dnes ho je menej. Nám spolok bol druhým domom, dnes to už tak nie je.“
Ďakujeme za rozhovor a Ru manovcom prajeme ešte veľa tvorivých síl.
Foto: z archívu spolubesedníkov
3530 /5021/ 23. 7. 2022• KULTÚRA •
Rumanovci na tohtoročnom výročnom koncerte FS Klasy
Hrdý otec Zlatko s dcérou Katarínou
Kultúra
Dôkaz, že som šiel tou pravou cestou
Anna Francistyová
Jedným z tohtoročných nositeľov najvyššieho spoločného dolnozemského ocenenia v oblasti kultúry – Ceny Pro Cultura Slovaca je maestro Ondrej Maglovský zo Srbska. Uznanie si prevzal 2. júla na príležitostnej oslave v Sarvaši. Okrem plakety je tu diplom, na ktorom sa píše: „za prínos v oblasti hudobného umenia, v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, v oblasti audiovizuálnej tvorby, za činnosť vo vedení kultúrno-umeleckých telies tradičnej a modernej kultúry, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za ich prezentáciu a propagáciu“.
Tu je všetko povedané, niet čo doložiť...
To je Ondrej Maglovský: náš neúnavný akordeónový virtuóz, hudobný redaktor, skladateľ, upravovateľ, nacvičovateľ, vedúci orchestrov a speváckych skupín, svojho času aj učiteľ. Cena sa mu dostala celkom zaslúžene a o tom, aké dojmy v ňom vyvolala, porozprával nám laureát v týchto dňoch, keď sme ho doma v Kulpíne navštívili.
„Rozprávať o tejto cene znamená trochu sa v myšlienkach vrátiť späť. Ani nie ďaleko – do 21. februára toho roku. Čakal som vtedy na nemocničnom lôžku objednanú operáciu srdca. Operácia bola určená na ďalšie ráno o deviatej a ja som od večera tam na izbe bol sám. Bez televízie, videa... V živote som bol operovaný trikrát, ale nikdy to nebolo srdce... V živote každého človeka sa asi objaví chvíľa, keď sa odrazu cíti beznádejne. Tak som sa ja vtedy
cítil. Nevedel som, čo ma čaká. Srdce je srdce... Vedel som, že to bude chirurgický zákrok, a hneď som si postavil otázku: Bože, či prežijem. Ak prežijem, či ďalej budem môcť hrať? To bola druhá otázka. A tretia: Čo ak zostanem invalid?
No a vtedy, v ten večer som po prvýkrát v živote začal vyúčtovať svoj pracovný opus.Všetko to mám v hlave, tak som si to pripomínal, zvažoval: tam som robil, tam som niečo začal robiť, to som urobil, to som neurobil... V Kysáči, Jánošíku, Kulpíne, Pivnici... Išlo o moju spolkársku prácu, nie tú úradnú v Novosadskom rozhlase.“
Užtentomomentnapovedá niečo o tvojej hierarchii v pracovnom angažmáne.
„Áno, lebo ja som totiž už v roku 1982 vedel, že väčšinou budem robiť so spolkami. Sám som sa tak rozhodol. Bol to rok, keď sa v Kulpíne nahráva-
la relácia Vedomosti – bohatstvo. Bol som vtedy študent 2. ročníka na Akadémii umení
v Novom Sade, vrátil som sa z vojenčiny a učitelia Samuel Pucovský a Ján Kopčok-Účo k tej televíznej relácii nacvičovali veľký spevácky zbor. Mne sa ten spôsob práce, zvlášť práca
učiteľa Kopčoka veľmi zapáčila. Uvedomil som si, že práca s chórom s obyčajnými ľuďmi a so školenými členmi – videl som to na Akadémii – sú dve rozdielne veci. Tu treba byť väčší macher. Tam je všetko nacvičené, tu treba jednoduchým spôsobom obyčajnému človeku vysvetliť, ako funguje a ako má znieť chór, kedy spievať tichšie, kedy hlasnejšie. A bol som veľmi povďačný Účovi, keď to všetko prešlo, že mi dal šancu robiť s mužskou speváckou skupinou v kulpínskom Zvolene. Prakticky sme robili paralelne – on so ženskou, ja s mužskou. Tu som získal vzácne prvé skúsenosti. A tu sa začala tá moja cesta, ktorou som chcel ísť.“
Bolo ich aj niekoľko na výber?
„Bolo, mal som viac možností. Mohol som byť napríklad sólista, zvoliť si sólistickú kariéru. Mohol som mať doteraz nahraných aj 20 vlastných kaziet či cédečiek s klasickou, džezovou či ľudovou hudbou. Túto cestu som si nezvolil. Prečo? Lebo som vždy túžil mať súrodenca... A nemal som ho... Vždy som chcel spoločnosť. Neviem, ako by som sám fungoval hudobne. Dodnes nechcem hrať sám, vyhýbam sa tomu, vždy chcem mať pri sebe aj ďalších hudobníkov... Druhá cesta bola – to mi núkali v Novosadskom rozhlase, kým som tu bol ešte
36 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
S LAUREÁTOM ONDREJOM MAGLOVSKÝM Z KULPÍNA
Slovenský vojvodinský orchester kedysi dávno
na
Detve...: (zľava) Ľudovít
Slavka,
Jozef Bisák, Eugen Homa, Vladimír Mega a Ondrej Maglovský
Prihudbeharmonikynaoslavuvzácnehouznania
len honorárne zamestnaný –aby som bol druhá harmonika v stálom rozhlasovom orchestri. Úmyselne som aj túto cestu zamietol, lebo tam by som hral len tú hudbu, ktorú by som musel hrať. A ja som už vtedy chcel po sebe nechať niečo nám dolnozemským Slovákom, cítil som tú potrebu.“
A už sme v teréne, v tvojej práci so speváckymi skupi nami, sólistami, kolegami hudobníkmi.
„Veľmi to mám rád, motivu je ma, napĺňa, ženie vpred. A páči sa mi, keď sú po skonče ní určitej roboty viacerí ľudia spokojní. To sú tie spevácke skupiny. Keď sa zakončí nejaký projekt, keď sa napríklad 12 – 14 pes ničiek nahrá na cédeč ko, keď vidím úsmevy na tvárach spevákov, aj ja som šťastný. Kým som tam v nemocnici zvažoval svoj doteraj ší život, sčítal som, že v každom spolku, kde som bol angažovaný, sme nahrali aspoň dve cédečká. To je 25 – 26 piesní, je to pekný opus a to zostane aj budúcim generáciám. Spokojný som s týmto svojím vyhodnotením. A viete, akú známku som si tam vo februári sám sebe dal? Štyri menej, čiže štyri mínus, ako sme to hovorili v škole. Ale potom som sa zase pýtal: Je to reálne, alebo je to môj subjektívny názor? No, a keď som sa vrátil z nemocnice, keď sa začala tá postoperačná fáza, zazvonil mi telefón a ohlá sila sa Katarína Melegová-Me lichová, moja navrhovateľka na túto cenu. Spýtala sa ma, či 2. júla budem môcť cestovať do Sarvašu, prijať túto vzácnu dolnozemskú cenu. Akoby mi dala odpoveď na tú moju otáz ku, ktorú som sám sebe dal vo
februári. Áno, Ondrej, šiel si tou pravou cestou. Lebo nie je to jedno, keď si sám o sebe myslíš, že si to dobre urobil, alebo keď si niekto iný všimne tvoju prá cu. Iba vtedy je to potvrdenie, že si na tej pravej ceste.“
Pozerané z našej strany bol si pri tom známkovaní veľmi prísny...
„Preto, že som si dal štyri menej? Nuž, spomínal som to aj v príhovore v Maďarsku, to sa týka mojich nerealizovaných plánov v kultúrno-umeleckých spolkoch. Musíme napríklad nahrať CD Pivničanom. Žiaľ bohu, Vili, môj veľký kamarát, ktorý bol chorý ako ja, ešte
veľa a dobre spolupracoval. Má to byť osobitný program napríklad pre festival Jarné nôty, alebo pre inú príležitosť. Základ už mám, ale idem to trochu upraviť. Nebude to iba pre harmoniku a jedny husle, ale pre dvoje huslí. Páči sa mi, ako krásne hrá a sa zdokona ľuje huslistka Marína Cerovská. A zapojil by som aj klavirist ku Ivetu Kováčovú. Urobím také dielo pre kvarteto a ve rím, že do nového roku bude hotové. A keď ide o tie plány v spolkoch, keďže som začal s Kulpínom, s Kulpínom chcem aj zakončiť. Keby sa dalo zo zbierať tie ženy, ktoré kedysi
že, mojich rodičov, moju rodi nu, ale sú tu ešte dvaja ľudia, ktorým osobitne vďačím za to, čo teraz viem a za čo som odmenený. Sú to učitelia Ján Šimo, ktorý bol mojím prvým učiteľom harmoniky, a Ján Kop čok-Účo, môj učiteľ slovenčiny, ale aj hudby, človek, s ktorým som roky pôsobil vo Zvolene.“
V roku 2022 si teda úspeš ne zdolal náročnú operáciu, získal si medzinárodné oce nenie za svoju prácu, ale je tu ešte niečo, čo sa má v tomto roku udiať v tvojom profesi onálnom živote, však?
„Veru. Už spočitujem dni, ako sa to robí na vojenčine: 13. októbra 2022, ak Pán Boh dá, ako to naši ľudia hovo ria, by som mal odísť do zaslúženého dôchodku. Budem mať odpracova ných 40 rokov a 8 mesia cov a budem mať plných 65 rokov života. Teda, obi dve podmienky budem mať splnené. Rozmýšľal som síce aj o tom, že si penziu ešte posuniem, ale kamarát Aleksandar Dujin mi poradil, aby som to nerobil. Je na čase užiť si voľno a niečo zahrať, iste ma budú aj naďalej pozývať.“
nemôže pracovať, ale pôjdem za ním ešte raz a spresníme repertoár, ktorý on spracoval s mužskou speváckou skupi nou. Vyberieme takých 14 – 15 piesní a nahráme cédečko. Ďalší projekt mám premyslený, ale teraz dostáva novú formu.Totiž huslistka Margaréta Benková mi viackrát navrhovala, aby som napísal niečo zo žánru klasickej hudby, aby sme si my dvaja zahrali. Sľúbil som jej, lebo som ju vždy mal veľmi rád a s jej otcom Martinom a s mamou Kvetkou som veľmi
spievali v dievčenskej a potom v ženskej speváckej skupine s repertoárom, ktorý ešte Účo Kopčok nacvičoval, a spolu potom nahrať pekné cédečko ženskej speváckej skupiny KUS Zvolen. To by bolo skvelé.“
Uvedomujeme si, že ti táto cena veľa dala. Aj v tom tvo jom bilancovaní a ďalšom plánovaní.
„Som veľmi rád, že som do stal túto cenu. Pri poďakovaní v Sarvaši osobitne som spo menul navrhovateľku Katarínu Melegovú-Melichovú, pravda
Nasledovali návštevné chvíle bez záznamníka pri chutnej kávičke On drejovej manželky Marky. Aj hrdé slová starkého Ondreja, že dcérinmu Maríninmu synčekovi už kúpil harmoniku, druhý vnú čik – synov Paľkov synček – asi bude klavirista, lebo má dlhé pršteky... A spresnili sme si aj našu ďalšiu pracovnú návštevu, takú s dôkladnejším pohľadom na prejdenú hudobnú cestu nášho vzácneho spolubesed níka: jeden podvečer po 13. októbri 2022...
Foto: autorka a z archívu spolubesedníka
3730 /5021/ 23. 7. 2022• KULTÚRA •
Zo spomienok na spoluprácu s mužskou speváckou skupinou KUS Petrovská družina
Kultúra
Portréty Pavla Popa
Priestory Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov neboli nadostač veľké na to, aby vo štvrtok 14. júla prijali všetkých, ktorí si prišli pozrieť výstavu Portréty autora Pavla Popa.
zuje ho rodina Pavla Popa s pomocou priateľov, a to pri treťom výročí jeho smrti. Výstavu tvorí 26 portrétov.
Na začiatok Ondrej Maglovský zahral ľudovú pieseň Keď pôjdem z Pazova, obľúbenú pieseň Popa. O samotnej výstave, ako aj o autorovi hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Pripomenul jeho poslednú samostatnú výstavu v ÚKVS pri príležitosti jeho 70. narodenín, ako aj to, ako sa začala jeho spolupráca s ÚKVS, keď začal maľovať portréty historických osobností zo sveta
kultúry vojvodinských Slovákov. Hovoril aj o jeho najznámejšom cykle grafík, o Fantazmagóriách, v ktorých bola žena hlavnou figúrou. Keď ide o výstavu Portréty, povedal, že Pavel Pop bol jeden z mála, ktorý mohol byť hrdý
tomným a pozvala ich, aby sledovali tento umelecký maratón do konca. Vyzvala prítomných, aby neprehliadli aj portrét Pavla Popa, ktorý vypracovala Suzana Sankovićová, ktorý bol vystavený na vchode do ÚKVS. V rámci maratónu, hneď po výstave v ÚKVS, bola otvorená ďalšia výstava pastelov v Radio Cafe.
Výstava Portréty bola otvorená v rámci Veľkého umeleckého maratónu venovaného akademickému maliarovi Pavlovi Popovi (1948 – 2019) a v rámci projektu Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry. Organi-
na svoju ruku a svoju remeselnícku stránku umeleckej tvorby, čo sa predovšetkým vidí na jeho portrétoch.
Na otvorení výstavy bola prítomná aj umelcova manželka Nataša Milenovićová, ktorá sa poďakovala všetkým prí-
Podľa slov manželky Nataše toto bola idea, aby jeho rodina zaznamenala Nový Sad ako európske hlavné mesto kultúry. Zahlásila, že sa maratón ukončí v Starej Pazove v deň Pavlových narodenín.
Výstava v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bude otvorená do 9. augusta.
38 • KULTÚRA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Danuška Berediová-Banovićová
Portrét Pavla Popa Veľký záujem o výstavu Portréty
Manželka Pavla Popa Nataša Milenovićová
Suzana Sankovićová, autorka portrétu Pavla Popa
VÝSTAVA V RÁMCI VEĽKÉHO UMELECKÉHO MARATÓNU
Na ukážku z vystavených portrétov (foto: D. Vŕbová)
Bardejovská paleta
Olinka Glóziková-Jonášová
Od 8. júla do 5. augusta výstavnú sieň Oddelenia kultúry MsÚ v Bardejove – v rámci podujatia Bar-
dejovská paleta 2022 – krášli a bude krášliť 36 obrazov Anny Kotvášovej, insitnej maliarky z Padiny. Autorka sa zúčastnila 9. ročníka Medzinárodného maliarskeho plenéru Bardejovská paleta 2022, ale z osobných dôvodov tam nepobudla počas všetkých desiatich dní plenéru. Toto umelecké sústredenie prebiehalo v dňoch 30. júna až 8. júla, keď bola usporiadaná vernisáž. Užila si však niekoľko dní tohto tvorivého sústredenia, ale osobne sa zúčastnila slávnostného otvorenia výstav.
Na úvod otvorenia výstav Paleta 2022 a siedmej
sa nedá!“
Anna Horvátová
samostatnej výstavy Anny Kotvášovej slova sa ujala organizátorka Edita Šoltysová-Geciová. Účastníkov plenéru z Ukrajiny, Poľska, Česka a zo Srbska privítal aj primátor mesta Bardejov MUDr. Boris Banuščak, kým vernisáž spestrili bardejovskí tanečníci a hudobníci.
Výstava z Bardejova sa podľa slov autorky presťahuje potom do Galérie Andreja Smoláka majiteľa Andreja Smoláka v Snine.
S
táva sa, že nemôžeme dostať a, pravdaže, práve v tej chvíli to potrebujeme, buď potravinové články, alebo kozmetické prípravky, opaľovacie maslo, krémy, a poriadne nás to vytočí. Netreba si z toho robiť ťažkú hlavu, jasné to máme, ale v tej chvíli, keď to „nabaviť“ ani za liek nemožno, aj sa poriadne vyštveme.
Ale zrejme viac vyštve odborníkov v jazykovej oblasti, znalcov spisovnej slovenčiny, keďže znova sa tu prejavuje ten zvyk slovensko-srbských bilingvistov – slová prispôsobiť slovenskej fonetike. Aj sloveso „nabaviť“ je práve tým zlým príkladom, ktoré sa do jazykovej podoby vojvodinských Slovákov vtislo ako mnohé iné, zo srbčiny. Nabaviti je srbské sloveso, ktorého ekvivalent
v slovenčine nie je „nabaviť“. Zvukovo podobné slovesá zbaviť, baviť, vybaviť, ktorých rozlišuje prefix, a to najdôležitejšie, významovo sa líšia, nesúvisia so slovesom„nabaviť“.
V slovenskom jazyku je niekoľko slovies na vyjadrenie procesu„nabavenia“, a to: obstarať, zaopatriť: cukor, soľ; slovesami zadovážiť a zaobstarať vyjadríme cieľavedome získať, dosiahnuť, zvyčajne niečo ma-
teriálne: zaobstarať si stavebný materiál, pozemok, alebo lístky do kina. Sloveso získať teda tiež možno použiť. Aj hovorové slovesá zohnať, pozháňať si tu nájdu miesto, napríklad: nemôže zohnať peniaze na auto, konečne zohnali majstrov a pod. Do širokej ponuky náležitých slov možno zaradiť aj spojenie: u nás v obchodoch dostať aj soľ, aj cukor; noviny sa dajú dostať v sobotu atď.
3930 /5021/ 23. 7. 2022• KULTÚRA •
Foto: z archívu A. KotvášovejNa vernisáži: (zľava) organizátorka Edita Šoltysová-Geciová a autorka Anna Kotvášová
„Nabaviť
Časť vystavených obrazov ĎALŠIA VÝSTAVA OBRAZOV ANNY KOTVÁŠOVEJ Z PADINY NA SLOVENSKU
Maliarka Anna Kotvášová s primátorom mesta Bardejov MUDr. Borisom Banuščakom
Oznamy
KRÍŽOVKA ČÍSLO 30
súzvuk tónovepický iným spôsobom tantal
rádius
smrekový porast vyžaroval teplo
nápoj z hrozna neutrón režisér Kusturica
avenue
HLASĽUDU
najvyššia karta záblesk
výdavky tálium
vedúci v nemocnici
teplý nápoj mužská figúrka osobné zámeno Jaroslav margo, kraj pohrebná hostina symbol Indiánov vpíšte Z D osobné zámeno sever priam, akurát príklad Oregon masa vody st. mesto v Srbsku
časť tajničky prudké dotyky mohutný zemský útvar rieka v Srbsku
kilotona bróm okraj obrazu Valjevo lantán
mesačné príjmy za prácu
jestvuje pôvabná, obľúbená
časť tajničky krásny človek
V tajničke je meno a priezvisko známeho srbského spisovateľa. unsplash.com
ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 29
– VODOROVNE: zdravica, ár, živel, Ján, dala, ahoj, nos, ZA, UK, Si, d, trakt, obaja, k, od, ja, Po, trs, klas, roľa, alt, odula, Er, kabanica
TAJNIČKA: JÁN
správne
odmenu
knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: PAVEL PAVLOV,
Janka Gombára
KYSÁČ. Blahoželáme.
rozlúštenia
naďalej
poštový
na adresu:
Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia
alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs
40 • OZNAMY •www.hl.rsInformačno-politický týždenník autor: JÁN BAŽÍK
1.
2.
volt
KOSTRA Za
rozlúštenie KRÍŽOVKY 29 z čísla 29 Hlasu ľudu zo 16. júla 2022
–
Ul.
č. 38, 21 211
Správne
aj
zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN
NVU
81/V,
priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU,
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/2009) zverejňuje
OZNÁMENIE
o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 14. 7. 2022 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba diaľkovodu 110 kV Perlez – Zreňanin 2, nositeľa projektu EMS AD Beograd, Ul. kneza Miloša č. 11, Belehrad. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).
Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu
Nositeľ projektu RAPID P.E.T, s. s r. o., Nový Sad, Jegrička číslo 1, ktorého splnomocnením zastupuje advokát Jovana Đušić Radulović z Nového Sadu, Zmaj Jovina 26, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu (plastu a papiera), v Ul. Jegrička číslo 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 77/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu
Nositeľ projektu EE WASTE GROUP, s. s r. o., Nový Sad, Ul. primorska číslo 82a, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad bezpečného odpadu, Primorska číslo 82a, na katastrálnej parcele číslo 2221/12, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.
Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. júla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-542/22, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.
Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.
Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2525_02 NS_Novi_Sad_Futoški_put
Podnik W-LINE, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2525_02 NS_Novi_Sad_Futoški_put, v Ul. somborska 37, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5800/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad.
Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. júla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-543/22, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.
Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs
Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu
Nositeľ projektu PROFESIONAL, s. s r. o., Nový Sad, Branka Bajića číslo 84, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba dočasných objektov – továreň na výrobu betónu so sprievodnými objektmi, v Rumenke, na katastrálnej parcele číslo 153, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.
Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS113, NSU113, NSL113, NSO113, NSJ113 NS – INDUSTRIJSKA ZONA 2
Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS113, NSU113, NSL113, NSO113, NSJ113 NS – INDUSTRIJSKA ZONA 2, v Ul. primorska číslo 86, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad.
Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. júla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-370/22, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie.
Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs
Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS13, NSH13, NSU13, NSL13, NSO13, NSJ13 NS – HOTEL PARK
Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS13, NSH13, NSU13, NSL13, NSO13, NSJ13 NS – HOTEL PARK, v Ul. novosadskog sajma číslo 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.
Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. júla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-388/22, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.
Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs
Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2421_04 NS_Novi_Sad_Avijatičarsko_naselje_3
Podnik W-LINE, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2421_04 NS_Novi_Sad_Avijatičarsko_naselje_3, v Ul. Milenka Grčića 33, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5601/4, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.
Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. júla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-544/22, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.
Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs
Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.
4130 /5021/ 23. 7. 2022• OZNAMY •
42 • OZNAMY •www.hl.rsInformačno-politický týždenník Oznamy SUPER AKCIA 921.3 921.3 POLNOHOSPODÁRSKY Akcia trvá do vypredania zásob OVOCINÁRSKY ZĽAVA 1 000 EUR NOVÝ SAD, Filipa Višnjića 10; tel.: 021 524-844; 021 524-557; mob: 064 850 55 61; 064 850 55 06; 064 850 55 68; 064 850 55 69; 064 850 56 26 www.agropanonka.com AGROPANONKA agropanonka_ ,
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Nositeľ projektu Karin Komerc MD, s. s r. o. z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1258 + 500 po km 1258 + 000, na časti k. p. č. 7856/1, k. o. Nový Sad II, a k. p. č. 5843/1, k. o. Sriemska Kamenica. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs
Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Nositeľ projektu Karin Komerc MD., s. s r. o. z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1264 + 000 po km 1263 + 000, na časti k. p. č. 4268/1, k. o. Veternik.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs
Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Nositeľ projektu Karin Komerc MD., s. s r. o. z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1262 + 000 po km 1263 + 000, na časti k. p. č. 4268/1, k. o. Veternik.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs
Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.
POSLEDNÁ ROZLÚČKA
s mamou a starkou
ANNOU SUROVOU
rod. Očenášovou
15. 1. 1945 – 6. 7. 2022 z Kysáča
Kto zomrel, neodchádza, ale žije v srdciach tých, ktorí ho milovali.
Dcéra Anna s rodinou a vnučka Anna Sľúková s manželom a deťmi Leonkou a Andrejkom
SPOMIENKA
na MIROSLAVA BABKU
16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2022
z Kovačice
Silno v ruke držíme spomienky, to jediné, čo nám zostalo. Chýbaš nám.
SMUTNÁ SPOMIENKA
Uplynul už rok, čo nás navždy opustil môj brat a náš báči
PAVEL CICKA
17. 5. 1942 – 22. 7. 2021 – 2022
z Kovačice
Odpočívaj v pokoji.
Zostaneš navždy v našich spomienkach.
Tvoja sestra Zuzana Hrková so synom Stanislavom a dcérou Lýdiou Hrk Strakovou s rodinou, Zuzana Kurajová s rodinou, andika Mária Cicková s deťmi Danielou a Vladimírom s rodinami, Ingrid Cicková s rodinou, Želimír Žolnaj s rodinou a Anička Siromová s rodinou
SMUTNÁ SPOMIENKA
Dňa 25. januára 2022 nás opustil môj manžel, náš ocko a starký
JÁN PONIČAN
6. 7. 1952 – 25. 1. 2022 z Padiny
Kto rozkáže srdcu, aby nežialilo a slzy netiekli?
Ale Boh striasa slzy z očí! Bože môj milý, čuj moje prosby, rany mi zahoj a daj mi silu znášať tento osud ťažký a nemilý.
Za Tebou smútia: manželka, dcéry s manželmi a vnukovia
4330 /5021/ 23. 7. 2022• OZNAMY •
Ivka a Ivan
Oznamy
SMUTNÁ SPOMIENKA na našich
SMUTNÁ SPOMIENKA
Uplynul smutný rok, čo nás opustil
PAVEL ŠMIT
1. 2. 1952 – 19. 7. 2021 – 2022 z Kysáča
BOLERÁCOVCOV
z Kovačice
Uplynulo 10 smutných rokov, čo nás opustila Anka, a 15 rokov, čo nás opustil Pavel, ale spomienka na nich zostane navždy v našich srdciach.
Rodiny Takáčová a Puškárová
BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovanou
Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.
Tvoji: manželka, synovia, nevesty a vnúčatá
POSLEDNÁ ROZLÚČKA
s naším švagrom
JURAJOM PAVLISOM
6. 4. 1942 – 4. 7. 2022 z Báčskeho Petrovca
Mnoho nezabudnuteľných chvíľ sme spolu zažili. Budeme na ne spomínať. Odpočívaj v pokoji.
Zuzana a Mária s rodinami
ZUZANOU KARDELISOVOU
23. 6. 1935 – 9. 7. 2022 z Kysáča
Klesli ruky, čo do poslednej chvíle neúnavne pracovali. Dotĺklo srdce, ktoré nás milovalo. Už len kvety Ti môžeme na hrob dať a v spomienkach si Ťa zachovať. Navždy vďačná
dcéra Zuzana Peťkovská s rodinou
POSLEDNÝ POZDRAV
krstnej mame a andike
ZUZANE KARDELISOVEJ rod. Kardelisovej 1935 – 2022 z Kysáča
BOĽAVÁ ROZLÚČKA
so ZUZANOU KARDELISOVOU
23. 6. 1935 – 9. 7. 2022 z Kysáča
Na Tvoju dobrotu, lásku a starostlivosť nikdy nezabudneme a v spomienkach si Ťa navždy zachováme.
Vnuk Jaroslav, nevesta Mariena a pravnúčatá Mário a Nina
SMUTNÁ SPOMIENKA
Uplynulo 10 rokov, čo nás navždy opustil
JÁN GAZDÍK
1947 – 2012 – 2022 z Báčskeho Petrovca
SMUTNÁ ROZLÚČKA
s naším príbuzným
JÁNOM ČÁNIM
11. 1938 – 30. 6.
S láskou a úctou si na Teba bude spomínať
Anna Ďurovková s rodinou
Osud je občas krutý, nevráti, čo vzal, zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ. S láskou si spomínajú: manželka, syn a dcéra s rodinami
Ten večný pokoj Ti prajeme a nikdy na Teba nezabudneme.
S láskou a úctou si na Teba spomínať budeme.
Rodiny Benková a Šprochová
44 • OZNAMY •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
23.
2022 z Kulpína
PAVLA 1947 – 2007 – 2022 a ANKU 1952 – 2012 – 2022
SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starkým
JURAJOM PAVLISOM 6. 4. 1942 – 4. 7. 2022 z Báčskeho Petrovca
Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou:
manželka Anna, dcéra Blaženka, zať Asmir a vnúčatá Taisa a Samien
SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrom a tutým
JÁNOM MELICHOM 19. 4. 1953 – 13. 7. 2022 z Báčskeho Petrovca
Existujú ľudia, ktorí nám budú chýbať večne... sú to tí, ktorí sa dotkli nielen nášho srdca, ale aj našej duše...
Kmotor Čáni, krstný Ondrej s rodinou a krstná Anna s manželom
POSLEDNÝ POZDRAV priateľovi JÁNOVI MELICHOVI z Báčskeho Petrovca Odpočívaj v pokoji.
Anna a Štefan Bovdišovci z Austrálie
DROBNÝ OZNAM
KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/2282-278.
SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starkým
JÁNOM MELICHOM
1953 – 2022 z Báčskeho Petrovca
A keď raz na krídlach v radosti deň, zabudnúc svet celý výš sa vznesiem, aj vtedy pri speve, Bože môj, len k Tebe, Bože môj, len k Tebe, bližšie k Tebe.
Manželka a synovia s rodinami
SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším strýkom
JÁNOM MELICHOM
1953 -- 2022 z Báčskeho Petrovca
Odišiel si cestou, ktorou ide každý sám, len brána spomienok zostala otvorená dokorán... Ten, kto Ťa poznal, si spomenie, ten, kto Ťa mal rád, nikdy nezabudne.
Anna so synmi Jánom a Petrom, Mária so synom Matejom a Anna, manželka po zosnulom bratovi Pavlovi
SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom a priateľom
JÁNOM MELICHOM z Báčskeho Petrovca
Nech Ti je tam nádherne s naším Pánom, tam sa spolu stretneme.
Anna a Ján Belániovci s rodinou z Austrálie
4530 /5021/ 23. 7. 2022• OZNAMY •
Šport
Treba zohrať mužstvo
Ján Mučaji
Petrovská Mladosť minulú nedeľu 10. júla začala prípravy na nové majstrovstvá, ktoré sa začnú 13. a 14. augusta. Hráčom a trénerovi sa prihovorili členovia správy v čele s predsedom Jaroslavom Ferkom, zaželali im šťastie a dobré výsledky v nasledujúcej sezóne. Cieľom aj tejto, inak príliš nevšednej sezóny, keď Mladosť oslavuje 100 rokov od svojho založenia, je zostať stabilným členomVojvodinskej ligy a znovu sa pokúsiť obsadiť miesto v hornej časti rebríčka.
Keďže doterajšiemu trénerovi Soviljovi vypršal mandát, za nového trénera si Petrovčania zvolili Stojana Ilića z Nového Sadu. Je to tréner, ktorý pozná petrovsky futbal, lebo už pôsobil v tomto prostredí. Od začiatku letného prestupového obdobia v klube sa okrem zmeny trénera udiali aj zmeny v hráčskom kádri. Klub doteraz opustili Ikrašev,
ktorý sa vrátil do turijskej Mladosti, Vladisav sa taktiež vrátil do svojho prostredia silbašskej Našej hviezdy aTrojanović odišiel
seniorskému mužstvu sa pripojili aj dorastenci Vrbovský, Stracinský,Turčan, Fiala, Kocka, Poniger, Mučaji, Ziman, Mandáč a brankár Bujak. Teda na tréningoch je prítomných do 30 hráčov, čím je aj konkurencia o miesto v tíme omnoho silnejšia.
Týždeň po začiatku príprav, v nedeľu 17. júla, Mladosť zohrala aj svoj prvý prípravný zápas. Vo Vrbare hosťovalo mužstvo OFK Vrbas, ktoré je novým členom Vojvodinskej ligy – severnej skupiny. Vrbašania boli lepší a vyhrali 0 : 2 (0 : 1).
Mladosťsarozlúčilas dlhoročným hráčom, členom správy a naposledy horlivým fanúšikom Jánom Melichom
ho práce, aby zohral mužstvo.
do Vojvodiny z Báčskeho Gradišta. Klub posilnili Kantardžić, Kurtiši a Štefek, ktorí prišli z RFK Nový Sad, a Laćarak, ktorý hral pre Vuteks Slogu z Vukovaru.
Z OFK Odžaci prišiel Anđelković a do klubu sa zo susednej Rumenky vrátili aj Petrovčania Kaňa a mladý brankár Opavský. K
PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS FUTBALISTOV HAJDUŠICE Nová sezóna na obzore
HAJDUŠICA – GRANIČAR 4 : 1 (2 : 0) Vladimír Hudec
Lopta sa rozkotúľala aj v Hajdušici. Pod taktovkou nového trénera Dušana Ćordu futbalisti Hajdušice prvý tréning mali 9. júla. Po týždňových, hlavne kondičných prípravách zohrali aj prvý prípravný zápas. V nedeľu si na vlastnom trávniku sily zmerali s mužstvom Graničara z neďalekého Miletićeva, členom Druhej juhobanátskej ligy.
V prvom polčase tréner Ćorda na trávnik vyviedol najsilnejšiu zostavu, ktorou v tej chvíli disponoval, bez N. Ružića, ktorý síce bol prítomný, ale keďže doteraz netrénoval, zostal na striedačke. V takej zostave domáci boli omno-
ho lepší. Hralo sa častejšie pred bránou hostí, ale bez výrazných šancí. Vedenia sa Hajdušičania ujali v 12. minúte gólom Gužvicu hlavou z blízkosti. Tri minúty neskoršie z diaľky presne mieril A. Lipták a zvýšil náskok. Aj v pokračovaní domáci mali častejšie loptu v nohách, útočili, obliehali bránu hostí, ale bez výsledkov.
Po zmene strán na trávnik vybehli náhradníci, väčšinou mladí futbalisti, budúcnosť hajdušického futbalu, z ktorých niektorí už teraz klopú na dvere prvého mužstva. Možno aj preto hostia nadobudli rovnováhu. Počas celej druhej časti zápasu hra bola rovnocenná, ale sa predsa častejšie hralo pred bránou hostí. Už v 52. minúte A.
Pred začiatkom zápasu minútkou ticha vzdali úctu zosnulému dlhoročnému futbalistovi a členovi správy Mladosti Jánovi Melichovi.
Mužstvo z Vrbasu sa ukázalo ako lepší súper a zaslúžene vyhralo gólmi Klisarića v 23. a 60. minúte. Tréner Ilić poskytol šancu všetkým prítomným hráčom. Výsledok bol v druhom pláne a ukázalo sa, že do začiatku majstrovstiev tréner bude mať mno-
Mladosť zápas začala v zložení: Leňa, Ožvát, Štefek, V. Šproch, Jakuš, Stracinský, Fábry, Laćarak, Kurtiši, Kantardžić a Grković.
V stredu Mladosť zohrala zápas aj s hložianskou Budúcnosťou. Na nedeľu si sily zmerajú s mužstvom OFK Bečej 1918 a do začiatku majstrovstiev aj s menovkyňou z Turije, Radničkým 1918 z Ratkova a generálka je naplánovaná na 7. augusta v Petrovci s mužstvom Petrovaradina.
Lipták peknou strelou z okraja šestnástky zvýšil náskok. Trochu neskoršie ten istý hráč trafil brvno. Ešte niekoľkokrát Hajdušičania boli nepresní z diaľky. Hostia korigovali výsledok v 67. minúte a potom vo finiši zápasu konečných 4 : 1 stanovil Brezičanin, ktorý po centri Kneževića pekne hlavičkoval do opačného rohu brány hosťujúceho brankára.
V mužstve Hajdušice vystúpili: Melich, Pejčić, Pavlovic, Maliar,
Folťan, Z. Lipták, Knežević, Ćulum, Beriša, A. Lipták, Gužvica. Striedali: Kotuľač, Sobin, N. Ružić, Brezičanin, Hudec, Đurica, Mundrean.
Povedzme ešte, že rozhodcom na tomto zápase bola Andriana Melichová, ktorá sa do tajomstiev futbalu zaučila vo futbalovej škole
FK Hajdušica a dnes je rozhodcom vo Futbalovom zväze Nový Sad.
Foto: V. Maliar
46 • ŠPORT •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Trénera Stojana Ilića očakáva mnoho práce
PETROVSKÁ MLADOSŤ ZAČALA PRÍPRAVY
Atila Lipták (vpredu v žltom drese) dvomi gólmi zahlásil úspešnú sezónu
Dôraz na afirmáciu mladých
Futbalisti bieloblatskej Mla dosti v sezóne 2021/22 už tretí rok zaradom súťažili v Mestskej lige Zreňanin – A skupi na, čo sa ani jednej z predošlých generácií futbalistov nepodarilo. V konkurencii 14 mužstiev vyhrali na 13 zápasoch, dvakrát remizovali a 11 zápasov prehrali. Pritom dali 55 gólov a prijali až 70. Tým spô
nemohli sa venovať futbalu, ale museli rozmýšľať o organizačných záležitostiach. Pre zmenu vedenia Bieloblatčania pred začiatkom minulých majstrovstiev neodohrali ani jeden prípravný zápas, čo malo za následok, že prvé tri zápasy prehrali a pritom prijali až 15 gólov a dali iba 4. Predsa ako sa zápasy striedali, hráči postupne zvyšovali formu a do konca polsezóny získali 16 bodov a obsadili 8. miesto.
ku koncu. Prostriedky, ktoré pria mo súvisia so súťažou, akými sú úhrady pre rozhodcov a delegáta a poplatok futbalové mu zväzu, zabezpečené sú z rozpočtu Mesta Zreňanin. Ostatné náklady klub kryl hlavne vďaka finančnej pod pore miestneho spoločenstva, ako aj mnohých milovníkov futbalu z dediny, ale aj tých, ktorí viac nežijú v Bielom Blate, ale im je rodná dedina pri srdci.
Inak futbalová sezóna 2021/2022 bola príliš turbulent ná nielen pre Bieloblatčanov, ale
aj Bieloblatčania, ktorí neodces tovali na zápas posledného kola do dediny Jaša Tomić, za čo boli trestaní odňatím jedného bodu. Bieloblatčanom však bolo najväč ším problémom to, že ako sa se zóna chýlila ku koncu, na tréningy chodilo čoraz menej hráčov, čo za následok malo slabšie výsledky vo finiši majstrovstiev a kulminovalo tým, že neodišli na posledný zápas.
sobom Mladosť získala 40 bodov a v konečnom obsadila 6. miesto v tabuľke. Aj keď je v Bielom Blate čoraz menej obyvateľov, kostru tímu predsa tvorili Bieloblatčania,
Pre jarnú časť majstrovstiev sa Bieloblatčania začali pripravo vať načas, už v polovici januára, doviedli tri posily, čiže obrancu, stredopoliara a útočníka. Zohrali
ktorí spolu vystupujú už niekoľko rokov. Pomohli im niekoľkí hráči z iných miest, najviac zo Zreňanina.
Pred začiatkom sezóny v lete minulého roku došlo k zmene vedenia klubu. Namiesto Danie la Poničana predsedom sa stal Milivoj Popov, ktorý je aj tréne rom. Ostatní 6 členovia vedenia sú aktívni hráči, čo často pred stavovalo problém, keďže hráči, ktorí pracovali na príprave zápasu, ten zápas museli aj zohrať, čiže
aj 5 prípravných zápasov a jarnú časť začali naplno, takže počas jari 8 zápasov vyhrali, jeden remizovali a 4 prehrali a v konečnom zakotvili na 6. mieste v tabuľke. Najlepším hráčom Mladosti bol znovu Janko Poničan, ktorý aj napriek dlhšej prestávke pre zranenie, iba v je sennej časti, až 19-krát vlnil sieť súpera. Nasledoval ho Pavel Ka lapiš s 15 gólmi.
Z finančného aspektu to nebolo ľahké, ale predsa nejako dotiahli
pre všetky kluby v tejto lige. To tižto v lige súťažilo až 14 klubov a každý zohral 26 zápasov, na čo kluby v tejto úrovni súťaže nie sú zvyknuté. To kluby dosť vyčerpa lo predovšetkým finančne, ale mnohé kluby mali problém aj s nedostatkom hráčov, ktorí pre pracovné či súkromné povinnosti, ale aj žlté karty často meškali zo zápasov, takže sa neraz stalo, že na zápas odišlo iba 11 hráčov. Dokonca až 5 zápasov sa nezohralo preto, že to-ktoré mužstvo nemalo dostatočný počet hráčov, aby začali zápas. Medzi nimi boli
Prípravy na nasledujúcu sezónu 2022/23 Bieloblatčania začali 17. júla. Nateraz Mla dosť opustil iba brankár Perišić, ktorý mnoho rokov stál na bráne Mladosti. Na druhej stra ne do Bieleho Blata prišli traja hráči zo sused ného Stajićeva, jeden zo Zreňaninu a k mužstvu sa pripojili aj dorastenci Bieloblat čania Marjan Tót, Števko Straka, Kristián Ďuríček a Filip Haník, ktorí by mali v nastávajúcich rokoch byť základom mužstva bieloblatskej Mladosti. Zostal aj najskúsenejší hráč Aradáčan Vladimír Gál a pri sľúbil, že pomôže, koľko mu to pracovné záväzky dovolia.Vedenie si za cieľ pre nasledujúcu sezónu vytýčilo obsadenie miesta v strede tabuľky. Zároveň sa budú snažiť afirmovať čoraz viac mladých bieloblatských hráčov, ako aj tých, ktorí hrajú v iných kluboch.
4730 /5021/ 23. 7. 2022• ŠPORT •
Darko Sládeček
FK MLADOSŤ BIELE BLATO V ÚSTRETY NOVÝM MAJSTROVSTVÁM
Najprv kondičné prípravy... (foto: z archívu FK Mladosť)
Futbalisti Mladosti (v červených dresoch) remizovali doma s mužstvom Zadrugara Lazarevo 1 : 1 (foto: M. Knežević)
Momentka zo zápasu OFK Gradnulica – Mladosť (v červených dresoch) (1 : 2) (foto: M. Knežević)
Potom aj tréning s loptou (foto: z archívu FK Mladosť)
RTV Panoráma
Piatok 22. júla
20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30)
21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30)
22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)
Nedeľa 24. júla
10.30 Zostrih z 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z Hložian, 4. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)
11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30)
11.30 Náboženské vysielanie (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)
Utorok 26. júla
11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35)
17.30 Čaroslovník
Pondelok – sobota 18.00 Denník
Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelný piatkový kolážový blok aj tentoraz prinesie príspevky z viacero oblastí spoločenského života v našich prostrediach.
Spektrum. V druhej časti piatkového bloku bude sa hovoriť na zdravotnícke témy. Pozornosť bude venovaná farmakológii. Na túto tému sa zmieni Dr. Anna Sabová. Dúhovka prinesie zábery z ovzdušia na 7. Krajanskom dvore, ktorý návštevníkom priniesol pestré obsahy: plné stánky dobrôt, slovenské korene a kúsok krajiny, z ktorej ich hostitelia prišli. Remeslo má zlaté dno a remeslá, ktoré zanikajú, mali svoje miesto v Detve.
Náboženské vysielanie pod názvom Boh náš je láska ponúkne príspevky o 60-ročnom Oltárnom krúžku žien v Silbaši, o Vidovdanskej cene, ktorou prezident Srbska vyznamenal Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev, o Cyrilo-metodských bohoslužbách v Petrovci a o evanjelickej mládeži, ktorá pobudla na letnom tábore na Andrevlji.
NOVOSADSKÁ
TELEVÍZIA
Pondelok – sobota
18.25 Začiatok vysielania
18.30 Dokumentárny film
18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film
19.50 Hit dňa, Reklamy
20.00 Filmy: Piatok 22. júla
– Diabolská svokra Sobota23. júla
– Ad Astra
Pondelok 25. júla
– Kingsman – Zlatý kruh
Utorok 26. júla – Klebetí sa Streda27. júla – Ford v Ferrari Štvrtok28. júla – Ja, Knedlička
21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania
Nedeľa 24. júla 17.00 Film: Frajeri na vlnách 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Kráska z Manhattanu 24.00 Záver vysielania
Každý pondelok 20.00 Hudobný mix
Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica
Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo
RÁDIO PETROVEC
Utorok – piatok
Pondelok – piatok
17.00 Správy 22.00 Správy
Nedeľa 13.00 S vami a pre vás
S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.
RÁDIO STARÁ PAZOVA
Utorok – piatok
18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy
19.30 Malé oznamy
19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)
Sobota
15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny
Nedeľa
7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy
RÁDIO KOVAČICA
Na modrej vlne
každý pracovný deň
Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00
Nedeľa 24. júla
16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň
Koncert komorných zborov zo Srbska z roku 2013
Utorok 26. júla
16.00 Film: Soľ nad zlato Kreslený film: Pavlova služba
Piatok 29. júla
16.00 Kultúrno-umelecký program
Tam hore, tam dolu
Nedeľa 24. júla 7.00 Repríza relácie Dobrý deň
Streda 27. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia
RÁDIO
Predpoludňajší program
Každý pracovný deň 8.00 – 10.00
Sobota
8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň
Nedeľa
8.00 Správy
8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti
Popoludňajší program
14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy
15.05 Rádiošport (pondelok)
13.00 Správy na každú hodinu 10.00
9.00
11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota
10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa
10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania
Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči
Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia
Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok)
Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota)
15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)
16.00 Motívy (nedeľa)
17.00 Rozhlasové noviny
17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)
Nočný program
23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)
24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)
48 • RTV PANORÁMA •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
TELEVÍZIA VOJVODINA 2 TV STARÁ PAZOVA
TV PETROVEC
TV OBCE KOVAČICA
TELEVÍZIA PANČEVO
–
15.05
–
–
NOVÝ SAD 3
Klub s bohatou tradíciou
Vladimír Hudec
Futbalový klub Posavac z Boľoviec má dlhú tra díciu. Založený bol roku 1931 a vlani oslávil 90. výročie založenia, počas ktorých za znamenal početné úspechy. Najväčší úspech dosiahol, keď v rokoch 2004 až 2008 súťažil v Republikovej lige – skupina
a miesto v silnej lige ponechali inému klubu. Toho času klub súťaží v Prvej belehradskej lige –A skupine, ktorá je na úrovni ob lastnej ligy. Minulé majstrovstvá skončili na ôsmom mieste (zo 14 klubov) s 34 bodmi. Pritom 10 zápasov vyhrali, 4 remizovali a 12 prehrali. Dali 42 a prijali 48 gólov. O tom, ako klub funguje, rozprávali sme sa s dlhoročným
Mužstvo Posavca s fanúšikmi oslavuje víťazstvo nad mužstvom PKD 2 : 1, ktorým prerušili sériu PKB bez porážky dlhú 602 dní. Stevan Tišma stojí štvrtý zľava.
posledných 25 rokov klub z Obce Surčin nedostal ani di nára. Určite povedia, že ten klub má istého a silného sponzora, a radšej dať klubom, ktoré to nemajú. Slovom, považujú nás za súkromný klub, aj keď my to nie sme. Iba ja vkladám, koľko môžem, a snažím sa, aby všetko fungovalo ako načim,“ hovorí Tišma.
Blízkosť veľkého mesta posky tuje možnosť veľkého výberu kvalitných hráčov. Podľa mienky nášho spolubesedníka tomu nie je vždy tak.
to, že hrajú, platilo. Povedia: ,Prečo by oni hrali za peniaze, a my zdarma?’Nikto viac nech ce hrať preto, že má rád klub, že chce predstavovať dedinu. Všetko to zrejme vonkoncom neprospieva futbalu, a preto je perspektíva mnohých klubov úplne neistá. Dokonca obávam sa, že mnohé kluby pre nedo statok finančných prostriedkov čoskoro zaniknú,“ rozhorčený je náš spolubesedník.
Belehrad a roku 2005 obsadil druhé miesto. V baráži o postup do jednotnej Srbskej ligy síce prehral s mužstvom ČSK z Če lareva, ale do ligy postúpil za zeleným stolom. V klube však odhadli, že to bude veľmi drahé,
predsedom a zároveň aj dlho ročným generálnym sponzorom klubu Stevanom Tišmom.
„Majstrovstvá sme skončili v strede tabuľky. Pritom sme konsolidovali mužstvo a teraz sme sa aj trochu posilnili. Kostru mužstva tvoria domáci hráči z dediny, ale si mu síme dovádzať aj posily spoza chotára, hlavne z Belehradu. Hlavne vy nachádzame sa a darí sa nám zachovať túto úroveň súťaže,“ povedal nám na úvod.
Inak Stevan Tišma je podnikateľ a už 25 ro kov je, ako hovorí, jedi ným financiérom tohto klubu. Aj keď klub fak ticky nie je súkromný, funguje ako súkromný a mnohí ho za súkromný aj považujú.
„Možno aj preto za
„Je síce veľký výber kvalitných
Z príležitosti 80. výročia založenia vydali ob siahlu monografiu klubu
hráčov, ibaže už viac rokov do zadu platí nepísané pravidlo, že hráči v kluboch na území Belehradu za to, že hrajú, od klubu záväzne prijímajú určitú úhradu. Nikto viac nechce hrať zdarma. A keď takého hráča dovediete do dedinského klubu a zaplatíte mu úhradu, vyvolá to revolt domácich hráčov, ktorí sa tiež dožadujú, aby sa im za
FK Posavac podľa slov jeho predsedu taký osud nečaká. Naopak. Plánujú rozšíriť činnosť. Jeho predseda a sponzor plánu je v rámci štadiónu vystavať a otvoriť reštauráciu. Tieto práce sa už zača li, ale čakajú na určité povolenia. Tá reštaurácia by vraj mala zabez pečiť aspoň časť prostriedkov na fi nancovanie klubu, ktoré by prípadne umožnili aj postup do vyššej úrovne súťaže. Okrem toho plánujú obnoviť aj školu futbalu, kto rá v tomto klube v minulosti pôsobila, ale keď tréner, ktorý s deťmi pracoval, odišiel do klubu v Progare, odišli aj deti za ním. Tým spôsobom budú motivovať deti z Boľoviec, aby sa zaoberali športom, a zároveň si pripravovať hráčov pre prvé mužstvo.
4930 /5021/ 23. 7. 2022• ŠPORT • Šport
Boľovčania pred zápasom
Ivan Matúch (bez trička) a Bojan Galo (vľavo) oslavujú víťazstvo s fanúšikmi
FK POSAVAC TIŠMA Z BOĽOVIEC
Nálada čoraz lepšia
Matej Bzovský
Už tri týždne sa staro pazovskí futbalisti za skromných podmienok sústavne pripravujú na nové maj strovstvá v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Očakáva sa, že nová sezóna prinesie oveľa menej sta rostí a strachov od zostupu ako v minulých sezónach. Futbalisti Jednoty zohrali aj prvé prípravné zápasy, ktoré ešte nemôžu byť zrkadlom hodnoty nového zlože nia mužstva, do ktorého pribudli niektorí hráči z teraz už bývalého Feniksu 1995, ale aj noví adepti, ktorých skúšajú na kontrolných zápasoch. Prvým testom bolo stretnutie s prvoligistom IMT z Nového Belehradu (0 : 2) a ďalším minulú sobotu, keď si Jednota zmerala sily s mužstvom Prvého mája z Rumy. Za prítomnosti asi 300 divákov zápas sa po zaujíma vom súboji za horúceho počasia skončil výhrou podnikavejších hostí 4 : 3 (2 : 2).
V prvom polčase sa súperi ne púšťali do veľkého rizika, neotvá rali veľa priestoru pred vlastnou bránou a čakali na obranné chyby súpera. A chýb a nepresných zákrokov bolo v obrane domáceho
tímu. V prvej polhodine zápasu sa práve po neistote obrany Jed noty šikovnejší hostia ujali príliš ľahkého vedenia 0 : 2. Domáci si do ukončenia polčasu značne upravili rady a v 36. minúte po peknej akcii ľavou polovicou ihris ka najprv skorigovali výsledok a potom vyrovnali opätovným pek ným zákrokom a presnou strelou
nové vedenie po nepozornom zákroku domácej defenzívy. Domáci po striedaní viacero hráčov zväčšovali nátlak a po rýchlom úniku Cvijanovića peknú prihrávku presnou prízemnou strelou zužitkoval mladý Martin Valent. Vzhľadom na celkový priebeh korektného stretnutia sa očakávalo, že sa po vyrovnávajúcom góle domácich zápas skončí spravodlivou remízou. O výhru sa hostia postarali gólom tesne pred posledným hvizdom
S veľkým záujmom sa očakáva aj mini turnaj v rámci oslavy cirkev ného sviatku svätého Iliju, ktorý je zároveň aj Dňom Staropazovskej obce a Miestneho spoločenstva a uskutoční sa v dňoch 29. až 31. júla. Pri tejto príležitosti Staropazovčania privítajú vzácnych hostí z Dunajskej Lužnej, pekného mestečka z Bratislavského kraja. Nad tým, ako celok Jednoty bude vyzerať po fúzii s Feniksom 1995, je viacero otázok. Počas doterajších príprav a prestupového letného termínu pribudli viacerí vyskúšaní hráči z iných prostredí, ktorí majú prispieť k oveľa lepším výsledkom. Vyskúšaní sú mnohí hráči, ale práca na vytváraní mužstva bude fi nalizovaná až po nasledujúcich piatich skúškach. Medzičasom sa nečakane s klubom rozlúčil spoľahlivý stopér Aleksa Beljić, 20-ročný talent z vlastnej liahne, čo je škoda. Omnoho menšia ško da je odchod pravého obrancu Nemanju Stevanovića, ktorý sa vrátil do Zemuna.
Filipa Pađena. Inak tento stredný domáci útočník, od ktorého sa očakáva oveľa lepšia realizácia, sa predstavil v celkom novom, oveľa prajnejšom svetle.
Druhý polčas priniesol menej vzrušujúcich chvíľ, tempo trochu kleslo a hosťom sa podarilo získať
rozhodcu Nikolu Đurića z Inđije. Nová previerka rekonštruo vaného zloženia Jednoty bola v stredu v Sriemskych Mihal jevcoch s domácim Sremom, novým členom Sriemskej ligy, a ďalšia bude na sobotu v súboji so susedmi z Nových Bánoviec.
ani tradičný šachový turnaj
Medzi podujatia zarade né do harmonogramu júlových osláv Kulpína – Predslávnosťových dní Kulpína, Dňa Kulpína a Svadby voľakedy a dnes patrí aj šachový turnaj. Zvyčajne ho Šachový klub Kul pín usporadúval v druhý deň kulpínskych osláv. Tohto roku však turnaj bude v pozmene nom termíne, týždeň skôr, a to v nedeľu 24. júla v kaviarni Dane, kde sa aj bežne šachisti Kulpína stretávajú.
Začiatok turnaja je stanovený na 9.30 h predpoludním. Zúčastnia sa ho, ako aj doteraz, šachové
kluby a milovníci šachu z územia Obce Báčsky Petrovec. Novinkou je, že sa tohtoročného turnaja zúčastnia aj ďalšie pria teľské kluby, s ktorými ŠK Kulpín má nadviazanú spoluprácu, a to: ŠK Kraljev Gambit, Báč, ŠK Selenča 2 zo Selenče a ŠK Gimnazi jalac 1 a 2 z
Na sobotňajšom zápase s Prvým májom hrali: Krstović, Mihajlović, Matović, Ivetić, Vu kašinović, Filipović, Milenković, Živanović, Pađen, Vujasin, Da šić. Striedali: Milinović, Valent, Grandov, Šimun, Cvetinović, Angelovski, Hajduković, Ob radović a Trivunović
Báčskej Palanky.
Počas turnaja sa bude hrať podľa švajčiarskeho systému – 9 kôl s tempom hry 15 minút po hráčovi za partiu.
Po skončení turnaja najúspeš nejším budú odovzdané odme ny, ktoré zabezpečí Miestny od bor Matice slovenskej v Kulpíne, Miestne spoločenstvo Kulpín a domáci hostitelia Šachový klub Kulpín.
Všetci účastníci turnaja sú po zvaní po skončení tohto tradič ného šachového podujatia na spoločný obed.
50 • ŠPORT •www.hl.rsInformačno-politický týždenník
Katarína Gažová
Šport Z vlaňajšieho šachového turnaja počas osláv Kulpína
Usmiate tváre po tréningu. Očakávajú ich ďalšie skúšky a konečná selekcia hráčov.
STAROPAZOVČANIA SA NAPLNO PRIPRAVUJÚ
V RÁMCI OSLÁV KULPÍNA Nevystane
Dva týždne nepretržitého futbalu
Futbalový klub Slávia aj tohto roku zorganizoval ďalší ročník nočného futbalového turnaja, ktorý klub organizuje v kontinuite už 8 rokov. Konal sa síce aj predtým, no s menšími organizačnými odchýlkami. Toho roku turnaj trval 15 dní, presnejšie od 29. júna do 16. júla, a to tradične na nádvorí Základnej školy 15. októbra v Pivnici. Túto lokalitu si organizátori zvolili preto, že je najprístupnejšia a je v centre Pivnice, ktoré je aj stredobodom dianí.
„Naším cieľom je, aby sme vzbudili záujem o futbal mladšej populácie, pričom sme si priali urobiť niečo aj pre naše prostredie, aby sa tu stále niečo dialo. V júni sme zorganizovali detský turnaj na našom štadióne, ktorý bol jeden z najúspešnejších doteraz. Logicky sme ďalej pokračovali aj s organizovaním nočného turnaja.
ktorí sú pravidelní návštevníci turnaja. Ale z druhej strany veľmi veľa návštevníkov, fanúšikov prichádzalo z okolitých prostredí podporiť svoje mužstvá, tak-
že sa to potom aj vyrovnalo,“ uvádza Rastislav Brňa, predseda FK Slávia.
Na tohtoročný nočný turnaj prišli futbalisti zo Silbaša, z Paragov, Karavukova, Báčskej Palanky, Čelareva, Gajdobry, Vrbasu, Kuly a Pivnice. Najúspešnejšie a prvým miestom ovenčené bolo mužstvo Auto-moto klubu Bačka z Vrbasu, na druhom mieste boli futbalisti z Kuly, ktorí súťažili pod menom Zero Bet. Domáci Pivničania, mužstvo Borrachos de Pivnice, si vybojovali tre-
tie miesto. Za najlepšieho hráča turnaja bol zvolený Darko Sušić, za najlepšieho strelca Dragoljub Vasić a za najlepšieho brankára Petar Marojević. Odmeneným poháre a odmeny odovzdal predseda klubu Rastislav Brňa.
Po úspešných dvoch turnajoch FK Slávia začal s intenzívnymi tréningami.„Pevne verím, že sa nám tohto roku podarí vytvoriť také mužstvo, ktoré sa dostane na prvé miesto v rebríčku. Nie je to vôbec jednoduché, ale dúfam, že sa nám to podarí,“ zdôraznil na záver Rastislav Brňa.
Pivničania ho majú radi a preto si nedovolíme, aby chýbal v našich aktivitách. Považujeme ho za úspešný, hlavne preto, že sme mali prihlásený pomerne veľký počet mužstiev, hlavne z okolia. Sú to mužstvá, s ktorými máme dobrú spoluprácu. Treba však zdôrazniť, že návštevnosť bola o niečo slabšia ako vlani. Ide o to, že je obdobie letných dovoleniek, veľmi veľa ľudí je pri mori, v horách, takže to bolo vidieť aj na tej návštevnosti. Mnoho väčších organizovaných skupín práve počas turnaja dovolenkovalo a medzi nimi práve mnohí mladí,
Miroslav Pap
Foto: D. Milec
Pivničania na treťom mieste
Najlepší hráč turnaja Darko Sušić
Najlepší strelec Dragoljub Vasić
Najlepší brankár Petar Marojević
NOČNÝ TURNAJ V PIVNICI
Najúspešnejší futbalisti z Vrbasu
Radosť z bronzového umiestnenia
Milivoj Popov, tréner, Zoran Vukajlović, Emil Šuľa, Rade Đurić, Darko Kuchárik, Stefan Stojić, Lászlo Karacsonyi, Viktor Nécsov, Stefan Jašin a Predrag Perišić (stoja zľava)
Boris Žižić, Milan Džemailovski, Bojan Szabó, Mario Paraljov, Adrián Šofranko a Kristián Kurunci (v drepe zľava)
Janko Poničan (vľavo) a Pavel Kalapiš (sedia)
FK MLADOSŤ BIELE BLATO – MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA
Foto:
D. Sládeček