Hlas ľudu 31/2020 by NVU Hlas ľudu

Nahrávanie filmu

Sny Martina Jonáša ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

1. 8. 2020 | 31 /4918/

Uzávierka čísla: 29. 7. 2020

Dňa 3. augusta uplynú dva roky od začiatku nahrávania filmu o najznámejšom kovačickom insitnom umelcovi Martinovi Jonášovi pod názvom Sny Martina Jonáša a pod režisérskou taktovkou popredného režiséra Miroslava Benku zo Starej Pazovy. Zatiaľ sú zostrihané dve tretiny filmu a premiéru tohto nekaždodenného diela môžeme očakávať už do konca roka. Režisér Benka zatiaľ vyjadril spokojnosť s realizáciou filmu a o tom, ako prebiehala samotná príprava, nahrávanie a postprodukčná práca, sa dozviete viac na stranách nášho týždenníka. O. Glóziková-Jonášová Foto: z archívu M. Benku

„Na Slovenských národných slávnostiach je každoročne prezentovaná tá naša príslovečná slovenská jedinečnosť,“ spomenula autorka scenára otváracieho programu Svetluša Hlaváčová, ktorého nakrúcanie sa v týchto dňoch koná. A. Horvátová Foto: Patrik Rago

Takýto balík školských potrieb by mal dostať každý prváčik zapísaný do slovenskej triedy v Srbsku. V Matici slovenskej v Srbsku v uplynulých dvoch týždňoch zadovážené pomôcky prebrali predstavitelia škôl, kde sa vyučuje aj po slovensky. Účelové prostriedky MSS získala z rozpočtu Slovenskej republiky vďaka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. J. Čiep

Hybridné poľnohospodárstvo predstavuje v modernom poľnohospodárstve plnohodnotný stupeň medzi konvenčným poľnohospodárstvom a ekologicky orientovaným poľnohospodárstvom. Cieľom v rámci hybridného poľnohospodárstva je využiť to najlepšie z oboch. Nie všetky princípy ekologického poľnohospodárstva je totiž možné aplikovať pri všetkých druhoch pôdy a klimatických podmienkach. Ľ. Sýkorová Foto: Ľ. S.

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Slová môžu byť aj jed, aj med alebo Slovník zbytočných slov

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Miroslav Benka

období, keď je multitasking (čítaj: schopnosť vykonávať viac úloh naraz) normálnou životnou záležitosťou, sa čas potrebný iba pre seba stáva skutočne nevyhnutným. So zdravším prístupom k samému sebe, k okoliu, rešpektujúcemu naše potreby a túžby, často nemôžeme poskytnúť viac sebe a rodine. Neraz kolektív tvoria samí skvelí ľudia, pracovníci call centier, rozhlasových a televíznych redakcií, riadiace veže svetových letísk, centrá pohotovostných služieb... Predsa neraz môžeme počuť nespočetné množstvo, ba celý slovník zbytočných slov. Slová, ktoré sú zo sekundy na sekundu vyslovené, prelínajú sa, skrižujú, oplodňujú a znásobené nespočetne sa množia a jedny druhé ohrozujú – počas prehľadávania v počítačoch, prehŕňania sa v mobiloch a písania esemesiek – kto, komu, kedy, z akých dôvodov a za akých okolností... Ako sa zachrániť a zachovať si pokoj – nájdime si čas pre seba. Telo a duch sú bezpochybne v súčinnosti tým, že pracujeme na sebe vo fyzickom zmysle – investovaná energia sa vždy mnohokrát vracia. Či už sa obraciame na aspekt zdravia, vzhľadu, alebo sa cítime dobre, pretože

robíme pre seba niečo príjemné, užitočné, aktívny život je vždy dôležitým parametrom. Či už je to výlet do prírody, víkend v chate ďaleko od mesta, zostaňme v prírode čo najviac. Nechajme sa cítiť súčasťou niečoho oveľa väčšieho ako my sami, nechajme rovnako dôležitý zvyšok životného času. Otázka nad otázkami každej slobody je otázka vyjadrenia, ale... Slová sú priamym ukazovateľom spoločenských zmien a hlavným prostriedkom sociálnej organizácie a sociálnej analýzy je v zásade aplikovaný prístup, ktorý odhalením nesprávneho, nevhodného, zmysluplne prázdneho alebo podozrivého v komunikácii fotograficky ukazuje „stav vecí“ v jazyku, kultúre a spoločnosti. Multitasking môže mať za následok stratu času v dôsledku „prepínania“ ľudských kontextov a pre nedostatočnú pozornosť sa stáva náchylným na chyby a ohrozením pre seba a kolektív/spoločnosť. Šťastie a mier si nekúpime za peniaze, za ktoré sme ich predali. Občas vyskúšajme tri pravidlá a to posledné nebude od veci: – dobre si premyslieť, – menej hovoriť, – viac povedať – a konať. Slová môžu byť aj jed, aj med, keď ich raz vyslovíme, už ich späť nevrátime. Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Sny Martina Jonáša

ĽUDIA A UDALOSTI

15 Najdôležitejší je ľudský život

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KULTÚRA

32 Dištančná výučba nás neminie ani v novom školskom roku

ŠPORT

43 Turnaj zatiaľ iba odročili!

19 Hybridné poľnohospodárstvo – zlatá stredná cesta

Na titulnej strane: Ján Brna pri nakrúcaní celovečerného hraného filmu Sny Martina Jonáša

DOO MAGYAR SZO KFT,

Foto: Miroslav Benka

Nový Sad

• •

31 /4918/ 1. 8. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Nečas v Srbsku, prímerie v Ukrajine

Pripravil: Stevan Lenhart

ečas so silným vetrom, prudkým dažďom a krupobitím spôsobil dňa 25. júla veľké škody vo viacerých obciach v juhozápadnom a južnom Srbsku. Ako uviedli domáce médiá, obrovský ľadovec s rozmermi slepačieho vajca a tenisovej loptičky ničil úrodu v ovocných sadoch, vinohradoch a v poliach a spôsobil materiálne škody na domoch a automobiloch. Najväčšie škody utrpela Obec Ivanjica s okolím, zasiahnuté boli aj obce Čačak, Knić, Kraljevo, Kosjerić, Trstenik, Varvarin... Podľa slov tamojších poľnohospodárov tento nečas miestami úplne zničil úrodu malín a slivák a existujú obavy, že sa rastliny nezotavia z vážnych poškodení do nasledujúcej sezóny. V dedine Dubrava (neďaleko Ivanjice) silný vietor dokonca trhal stromy zo zeme. Riaditeľ Republikového hydrometeorologického ústavu Jugoslav Nikolić povedal, že tento nečas bol očakávaný, vydané bolo

www.hl.rs

upozornenie a protiľadovcová obrana vystrelila viac ako 1 000 rakiet, ale vraj týmto opatrením je možné len zamedziť rozmery škody a nie celkom znemožniť krupobitie. * Najnovšie prímerie v Donbase na východe Ukrajiny, kde proruskí separatisti bojujú proti ukrajinskej armáde už viac ako šesť rokov, sa začalo od pondelka 27. júla. Konflikt v tomto ekonomicky významnom regióne vypukol v roku 2014 po anexii Krymského polostrova Ruskom. V niektorých častiach Doneckej a Luhanskej oblasti v Donbase proruskí separatisti potom vyhlásili samostatné republiky (tvoriace tzv. konfederáciu Novorusko), ktoré však neuznali ani Kyjev, ani medzinárodné spoločenstvo. Ukrajina dokonca obidve tieto republiky vyhlásila za teroristické organizácie a vedie proti nim protiteroristickú operáciu. Boje v Donbase si odvtedy vyžiadali už viac ako 14 000 životov. Dohoda o prímerí stanovuje zákaz útočných akcií a činností vojenských skupín, zákaz používania strelných zbraní a potrestanie

Informačno-politický týždenník

každého prípadu porušenia prímeria disciplinárnymi opatreniami. Na východe Ukrajiny v uplynulom období už boli mnohé pokusy o prímeria, ktoré potom stroskotali. Významnou novinkou terajšej dohody je vraj práve prisľúbenie obidvoch strán, že potrestajú vlastných príslušníkov ozbrojených síl, ktorí svojvoľne porušia prímerie. Ako uviedla agentúra TASR, najnovšiu dohodu o prímerí podporili aj prezidenti Ruska a Ukrajiny – Vladimir Putin a Volodymyr Zelenskyj – a navzájom si to potvrdili v telefonickom rozhovore. Prímerie by malo viesť k širšiemu urovnaniu konfliktu, avšak podľa všeobecnej mienky viacerých analytikov trvalý mier v Donbase možno očakávať až vtedy, keď sa dve znepriatelené strany spoločne dopracujú k politickému spôsobu doriešenia problému. V rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom za účasti Francúzska a Nemecka sa na jednej strane hovorí o obnovení úplnej kontroly Kyjeva nad hranicami Ukrajiny a na druhej strane o väčšej autonómii pre Doneckú a Luhanskú oblasť. *

Po masových protestoch proti policajnému násiliu a rasovej nerovnosti v USA, ktoré boli zapríčinené smrťou Afroameričana Georgea Floyda koncom mája, pouličné demonštrácie v niektorých amerických mestách znovu naberajú na intenzite. Najmä v meste Portland v štáte Oregon, kam prezident Donald Trump v druhej polovici júla poslal ozbrojené federálne jednotky polovojenského typu, údajne s cieľom potlačiť narastajúcu kriminalitu. Toto prezidentovo rozhodnutie však iba zvýšilo napätie v Portlande, ktorý sa považuje za jedno zo stredísk liberálnej antitrumpovskej politiky. Senátor štátu Oregon Ron Wyden vyhlásil, že Trump nemá oprávnenie na zasielanie polovojenských ozbrojených síl do ulíc Portlandu, ani žiadneho iného amerického mesta. Podľa Wydena ide o okupačné sily, ktoré vytvárajú konflikt a útočia na pokojne protestujúcich ľudí. Zostrovanie napätia pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA dodatočne komplikuje skutočnosť, že Severná Amerika je v súčasnosti ohniskom pandémie koronavírusu.

• TÝŽDEŇ •

KORONAVÍRUS VČERA, DNES A ZAJTRA

Aktuálna situácia s ochorením Covid-19 MUDr. Oleg Benka, lekár všeobecnej medicíny

oronavírus (COVID-19) je infekčné ochorenie spôsobené novoobjaveným koronavírusom SARS-CoV-2. Prvýkrát bol identifikovaný u pacientov so závažným respiračným ochorením v decembri 2019 v čínskom meste Wu-chan, ale sa onedlho presunul do Európy, a to hlavne do Talianska a Španielska. Čoskoro sa nakazení pacienti začali zjavovať aj v iných častiach kontinentu, ale aj sveta. Podľa najnovších údajov Svetovej zdravotníckej organizácie súčasne najväčší problém s týmto vírusom a počtom infikovaných majú štáty Centrálnej a Južnej Ameriky a Indie. Vírus je ešte stále v expanzii a v súčasnosti neexistujú žiadne špecifické vakcíny alebo liečby COVID-19. Existuje však veľa prebiehajúcich klinických výskumov, ktorého ukončenie sa očakáva koncom tohto roka. COVID-19 postihuje najmä dýchací systém, v ťažkých prípadoch zapríčiňuje ťažký zápal pľúc a môže viesť až k úmrtiu pacien-

ta. Väčšina ľudí infikovaná týmto vírusom zažije mierne až stredne ťažké ochorenie dýchacích ciest a zotaví sa bez potreby osobitného ošetrenia. U starších ľudí a tých, ktorí majú základné zdravotné problémy, ako sú kardiovaskulárne choroby, cukrovka, chronické ochorenia dýchacích ciest a rakovina, je pravdepodobnosť, že sa u nich vyskytne závažné ochorenie. Najčastejšie príznaky ochorenia sú horúčka nad 38 °C, kašeľ, sťažené dýchanie, bolesť hrdla, hlavy, únava, malátnosť a strata čuchu a chuti. Medzi tie menej časté symptómy patria bolesť svalov a kĺbov, hnačka, nádcha, nevoľnosť, zvracanie, domodra sfarbené prsty na rukách a nohách. Ak máte niektoré z týchto príznakov, museli by ste hľadať pomoc v covid ambulancii. Včasná diagnostika znamená, že môžete dostať pomoc, ktorú potrebujete, a podniknúť zákroky, aby ste zastavili šírenie vírusu na niekoho iného. Testovanie diagnostikuje pacientov s COVID-19 a pomáha zdravotníckym orgánom monitorovať a sledovať šírenie vírusu. Existujú dva typy testov. Jeden sa používa na detekciu vírusu, a to je test PCR, ktorý sa vykonáva z výteru z nosa a hrdla, a skutočne

nám hovorí, či sme infikovaní koronou. Druhý test je sérologický, ktorý nedetektuje vírus priamo, ale uvádza reakciu nášho organizmu na možnú prítomnosť vírusu, vlastne detektuje protilátky v krvi. Vírus sa šíri predovšetkým prostredníctvom kvapiek, slín, alebo sekrétom z nosa, keď infikovaná osoba kašle alebo kýcha. Ohrozuje osoby, ktoré sú v blízkom alebo dlhšie trvajúcom kontakte s nakazeným. Infekcia sa prenáša aj cez kontaminované predmety. Najlepším spôsobom, ako zabrániť alebo aspoň spomaliť prenos, je dobre sa informovať o víruse COVID-19, o samotnej chorobe a spôsoboch prenosu. Keď ide o prevenciu, Ministerstvo zdravotníctva Republiky Srbsko vydalo opatrenie, v rámci ktorého sa zakazuje pohybovať sa v zatvorených miestnostiach, ako aj vo verejnej doprave bez prekrytia horných dýchacích ciest rúškom. Verejnosti sa ďalej odporúča dodržiavať nasledujúce preventívne opatrenia: umývať si často ruky mydlom a vodou najmenej po čas 20 sekúnd. Ak nie sú k dispozícii mydlo a voda, treba použiť dezinfekčný prostriedok na ruky na báze alkoholu. Očí, nosa a

ani úst sa nedotýkať neumytými rukami, zakrývať si nos a ústa pri kašľaní a kýchaní jednorazovou papierovou vreckovkou a následne ju zahodiť do koša. Vyhýbať sa blízkemu kontaktu s ľuďmi, ktorí prejavujú príznaky nádchy alebo chrípky. V domácnosti dbať na zvýšenú dezinfekciu povrchov a v priestoroch, kde sa pohybuje veľa ľudí (obchody, pošta…), mali by sa používať jednorazové rukavice a dodržiavať predpísaná fyzická dištanca. Zatiaľ neexistuje žiadna liečba ani očkovanie ako prevencia COVID-19. Štúdie ukazujú, že antivírusový liek pod názvom Remdesivir môže pomôcť vážne chorým dospelým a mladým ľuďom dostať sa von z nemocnice rýchlejšie. Keď ide o pomoc pacientom, prišlo sa k záveru, že vdychovanie kyslíka pomáha pri dýchaní. Existujú aj dôkazy, že steroid nazývaný dexametazón môže u niektorých ľudí s COVID-19 znížiť riziko úmrtia. Okrem toho pacientom sa predpisujú vitamíny D a C vo veľkých dávkach, ako aj antibiotikum Hemomycin, úloha ktorých je prevencia baktériovej suprainfekcie pľúc, ktorá sa môže zjaviť na už poškodenom pľúcnom parenchýme.

31 /4918/ 1. 8. 2020

Týždeň NAHRÁVANIE CELOVEČERNÉHO HRANÉHO FILMU SCENÁRISTU A REŽISÉRA MIROSLAVA BENKU

Sny Martina Jonáša

Oľa Glóziková-Jonášová

red presne dvomi rokmi v Kovačici popredný režisér z radov vojvodinských Slovákov Miroslav Benka sa odvážil a začal nakrúcať slovenský celovečerný hraný film Sny Martina Jonáša. Áno, Benkove sny inšpirované životom a dielom najznámejšieho maliara kovačickej insity. Vizionár, kolekcionár, filantrop, priekopník insitného umenia v Kovačici, zasnívaný... Všetko to bol Martin Jonáš. A Jonáš mal veru veľa snov. Jeden z nich bol práve tento. Aby sa jedného dňa niekto ujal neľahkej režisérskej taktovky a začal nahrávať film o ňom. S týmto úmyslom bard kovačického, ale môžeme bezpochyby povedať aj slovenského vojvodinského inistného umenia a insity vôbec sa venoval zberateľskej činnosti. Dnes v jeho dome v Kovačici, ktorý sa tiež podľa jeho žiadosti a za pomoci Slovenskej republiky stal múzeom, je hodne kníh, dokumentácie, zbierok ikon maľovaných na skle, obrazov, tak jeho, ako i iných maliarov jeho doby, starého nábytku, tanierov, strojov, fotografií a ešte iných pozoruhodných predmetov, ktoré po ňom zostali ako svedectvo o jeho bytí a tvorbe. Natáčanie filmu o Martinovi Jonášovi v jeho spomienkovom dome sa začalo 3. augusta 2018. Scenár a réžiu podpisuje režisér Miroslav Benka. Keďže si kvalitný film a vízia dôstojného režiséra vyžaduje čas na dozretie idey, skĺbenie myšlienok, ale aj na zadováženie finančných prostriedkov a kvalitných hercov, nahrávanie filmu trvá, alebo už možno povedať trvalo dva roky. Ako sa dozvedáme od režiséra, ukončenie filmu a jeho premiéra by sa mali uskutočniť do konca bežného roku. Myšlienka o natáčaní filmu o Martinovi Jonášovi vznikla

www.hl.rs

ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Kedy ste sa stretli s Jonášovým dielom? „Prvýkrát som sa s Jonášovým dielom stretol, dobre si spomínam, v roku 1972 v Novom Sade, kde bola usporiadaná výstava insitných maliarov z Kovačice.

mňa veľký dojem, som intenzívne začal premýšľať nad týmto filmom a po takmer dvoch desaťročiach začal som pripravovať aj scenár. V roku 2018 sa mi podarilo túto ideu zrealizovať v podobe dokumentárno-hraného žánru vďaka finančným prostriedkom, ktoré

Režisér Miroslav Benka so svojím rodinným miláčikom Amonom (Foto: MUDr. Oleg Benka)

Odchádzal som do Kovačice ako divadelník, v roku 1995 som však prvýkrát navštívil Kovačicu aj s Mestským divadlom zo Žiliny, kde som bol režisérom a umeleckým riaditeľom, a vtedy som navštívil aj majstra Jonáša. Bol už príliš chorý. Od prvého stretnutia s kovačickou insitou, ktorá nechala na

Informačno-politický týždenník

poskytli Obec Kovačica, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a čiastočne aj Obec Stará Pazova. Však mojím zámerom bolo z tohto filmového materiálu vytvoriť aj ďalšie dielo – celovečerný hraný kinofilm. Ide o film inšpirovaný životom a dielom jedného z najznámejších slovenských insitných

maliarov, ale je to zároveň aj obraz o kovačickej insite, o našej tradícii a Vojvodine vôbec.“ Názov filmu je Sny Martina Jonáša, prečo práve sny? „Každý nadaný umelec sa musí svojským spôsobom dívať na nejaký problém, mať vlastnú predstavivosť a kritický postoj. Najprv musí zažiť svoje dielo, vytvoriť si ho vo svojej fantázii a to všetko dať na papier, respektíve na filmovú pásku. Zhromaždiť tím ľudí... Viete, tento film sa stal mojou vyslovenou obsesiou. Terény som obchádzal doslova desať rokov, typoval, fotil a zapisoval ich, i keď som vtedy presne nevedel, kde ich a kedy použijem. Kdekoľvek a kedykoľvek cestujem, sedím za knihou alebo meditujem, moja myseľ aktívne a konštruktívne pracuje. Neraz i v noci. Prebudím sa a to, čo si myslím, že ma na svoj spôsob zaujalo, že je užitočné, zapíšem si alebo nakreslím. Keď ide o film Sny Martina Jonáša, naposledy v roku 2018 som za dva mesiace obišiel tuším dvesto lokalít, nafotil som si ich, usporiadal selekciu, určil prioritu a presný plán, kde a čo budeme filmovať. Ľúto mi je, že som nemal dostatočné prostriedky na to, aby sme film nahrali podľa mojich presných predstáv a scenára, ktorý som napísal. Chcel som vystavať maketu dediny s kostolom – moju filmovú Kovačicu. Maliari s Jonášom by maľovali dedinu, kostol a na konci filmu sa mal spustiť lejak farieb... Bola by to óda na kovačickú maliarsku školu.“ Nápomocnú ruku pri realizácii filmu poskytli aj početní ochotníci, kultúrni dejatelia a bývalí spolupracovníci, kolegovia a známi, ktorí si podnes zachovávajú peknú spomienku na popredného maliara, ktorý Kovačicu a insitné umenie veľkými zlatými písmenami zapísal do histórie našej národnosti, bývalej Juhoslávie a sveta. O aký scenár ide a odkiaľ ste čerpali inšpiráciu a údaje? „Scenár obsahuje viac ako 120 strán a sleduje život Martina Jo-

• TÝŽDEŇ •

(Foto: Michal Domoni-Lakatoš)

Ján Brna stvárnil rolu starého Martina Jonáša, kým Jonáša z obdobia detstva stvárnil Darko Povolný

náša od jeho detstva až do smrti. Pri vypracovaní scenára som si musel dobre naštudovať údaje a dielo späté s touto osobnosťou. Prečítal som si knihy o známom kovačickom maliarovi – monografie Pavla Babku Martin Jonáš a Ivana Melicherčíka Kumšt Martina Jonáša, ďalej katalógy, výstrižky z početných novín, rozprával som sa s ľuďmi, ktorí s Jonášom spolupracovali. Predovšetkým s Jánom Čechom. A najmä som si preštudoval Jonášove obrazy. Po vypovedaných svedectvách som pochopil, že mám hodne materiálu a môžem začať s písaním scenára, podľa ktorého

vyrežírujem celovečerný hraný film s cieľom, aby sme zachovali svedectvo o Jonášovi, a umiestnil ho vo filmovej forme do slovenských dejín Vojvodiny.“ Časť tohto filmu, čiže prvú časť filmu nahrávali v Kovačici, v Jonášovom spomienkovom dome, v Galérii insitného umenia, v kovačickom chráme Božom, na železničnej stanici a inde. Film je nahrávaný na viac ako 40 lokalitách vo Vojvodine za účasti hercov ochotníkov, ako aj profesionálov, domácich a zahraničných. V nahrávaní účinkovali aj viacerí obyvatelia Kovačickej obce, samotnej Kovačice a Padiny, najmä

v nahrávaní kostolných scén a pohrebu. Na ktorých lokalitách ste nahrávali film? „Scenáristická práca od základnej idey po ukončenie scenára trvala päť rokov. Pred prvou klapkou mesiac dopredu som si vytypoval lokality. Odchádzal som na terény niekoľko dní skôr. Definitívne som vyberal lokality, ktoré budú vhodné na filmovanie, pozeral som sa na hodinky, kedy vychádza a zapadá slnko a kedy budeme filmovať v dôsledku požadovanej filmovej nálady. Zvolil som si miesto, kde presne postavíme hercov a kde kameru. Zatiaľ

sme nahrávali vo Vojvodine, na viac ako štyridsať lokalitách: Kovačica, Padina, Idvor, Biele Blato, Lok, Vilovo, Gladnoš (na Fruškej hore), Maradík, Titelski Breg, Stará Pazova a inde. Žiaľ, v Báčskom Petrovci sme zatiaľ nenahrávali, aj keď som si vytypoval a nafotil prekrásne lokality. Niektoré časti túžim nahrávať v Bratislave a vo Washingtone, kde Jonáš mal, tuším, svoju poslednú najväčšiu výstavu vo vtedajšej World Bank.“ Ktorí herci stvárnili hlavné roly? „Ján Brna stvárnil postavu Martina Jonáša (symbol Dobra) pre veľkú fyzickú podobu s malia-

V popredí Janko Hološ a početní Padinčania, Kovačičania a Staropazovčania stvárňovali občanov Kovačice 31 /4918/ 1. 8. 2020

(Foto: Mimi Dolinajová)

Týždeň rom, i keď je debutantom, urobil to majstrovsky. Je tu aj Novak Bilbija (Jonášov protiklad a symbol Zla), inak herec Srbského národného divadla v Novom Sade. Spolupracovali sme spolu s Bilbijom aj v divadle a vystúpili aj na Sterijovom pozorji a som presvedčený, že je to jedna z jeho najlepšie stvárnených rolí vôbec. Vedľa nich je tu aj Marko Igonda, hviezda slovenského a českého filmu. S Markom Igondom som tiež mal príležitosť spolupracovať, keď som ho prijal do Mestského divadla v Žiline bez ukončenej vysokej školy. Vtedy sme spolu so žilinským súborom navštívili aj Kovačicu a o deväť mesiacov som ho doslova presvedčil, aby odišiel vyskúšať šťastie, či sa mu vydarí zložiť prijímačky na VŠMU, na štúdium herectva do Bratislavy. Prijali ho a Marko sa stal kmeňovým hercom – pilierom Slovenského národného divadla v Bratislave. Po štyroch rokoch odišiel do Prahy a prevažne hrá vo filmoch, občas aj amerických. Ďalej vo filme majú účasť aj Mira Banjcová, Eva Rasová, Alexander Bako, Janko Hološ, deti Darko Povolný, Mateja Petráš, Mia Jašová a početní ochotníci z našich prostredí. Spolu – pred a za kamerou – viac ako tristo osôb.“ Kto mal na starosti scénografiu, kameru, svetlo, zvuk, strih, t. j. všetko, čo je potrebné na realizáciu filmu? „Kameru mal na starosti mladý, ale nadaný kameraman Robert Gondy zo Subotice/Nového Sadu, ktorý vo svojej práci vyniká tým,

že hodne pracuje v zahraničí. Prednedávnom sa vrátil z Maurícia. Zvukári na teréne boli Lazar Živanjac a Vladimír Trišić. Strih mal na starosti Dejan Todorović a na realizácii filmu sa podieľali aj početní jednotlivci a firmy. Však uvidíme, ako to všetko dopadne.“ Kto mal na starosti autentické kostýmy? „Kostýmy, respektíve kovačický ľudový odev, všedný, ale aj sviatočný, poskytla Zuzana Kotvášová z Padiny, mestský kostým nám zabezpečilo Srbské národné divadlo v Novom Sade a Divadlo Dobricu Milutinovića v Sriemskej Mitrovici. Hodne toho sme zohnali aj zo súkromných zbierok v Starej Pazove, Ústredného archívu SEAVC a niektoré sme aj šili.“ Kompletnú produkciu podpisuje kto? „Art centrum Chlieb a hry a, dúfam, aj ďalšie dve produkčné firmy zo Slovenska a z Česka, kým s predstaviteľmi jednej televízie zatiaľ prebiehajú iba rozhovory.“ Po zostrihaní 2/3 filmu režisér Benka hovorí, že film určite zavíta aj na prestížne festivaly tak doma, ako i v zahraničí. Kedy bude film ukončený, kde a kedy sa uskutoční jeho premiéra? „Nakrútili sme jeden krátky film pre potreby kovačických kultúrnych inštitúcií a dve tretiny celovečerného hraného filmu. Naposledy sme natáčali v marci t. r., niekoľko dní pred vyhlásením mimoriadneho stavu v krajine. Zatiaľ sme zostrihali presne 60 minút a 40 sekúnd. Zostalo nám nakrútiť

a zostrihať ešte poslednú tretinu filmu. Všetko závisí od situácie s touto nešťastnou pandémiou a od prostriedkov, ktoré nám ešte stále chýbajú na ukončenie tohto, chcem veriť, vydareného diela.“ Ako ste zatiaľ spokojný s prácou na filme? „Som spokojný. Zostrihaný materiál, ktorý už má svojrázny začiatok a koniec, som rozposlal niekoľkým kolegom a poprosil som ich, aby sa kriticky vyjadrili k videnému materiálu. Nahraný filmový materiál si pozrel aj svetoznámy režisér a profesor Martin Šulík, pedagóg na Vysokej filmovej škole v Bratislave. Jeho názor bol dobroprajný a konštruktívny. Pozval som aj dvoch dramaturgov z Belehradu, aby sa zmienili o filme, avšak pred niekoľkými dňami som si pozval troch priateľov a urobili sme uzatvorenú projekciu v kine. Prvýkrát som i sám mal príležitosť pozrieť si nakrútenú a zostrihanú časť filmu na veľkoplošnom plátne a vypočuť si ich zážitky, ich dojmy a kritické názory. Boli nadšení. Predsa sa mi ešte stále nechce veriť, že je to to, čo práve potrebujem. To, čo viem a môžem, to, čo sme si zaslúžili, aby zostalo v rámci našich kultúrnych dejín.“ Čo očakávate po premiére, akú reakciu obecenstva? „Mojou túžbou je, aby si ľudia všimli film a aby nikto nemohol poprieť obrovský kus namáhavej práce, ktorá je za nami. Usilovnosť nám nikto nemôže zobrať, ona je viac ako prítomná a viditeľná v diele.“

Branislav Čubrilo, filmový tím a herci pri nakrúcaní scén filmu Sny Martina Jonáša

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Plánujete účasť na domácich festivaloch? „Samozrejme, povedal som si – premiéra musí byť v Kovačici na Jonášovom dvore, teraz v Spomienkovom dome Martina Jonáša, potom v Padine, v Starej Pazove, v Novom Sade, v Belehrade v rámci FEST-u alebo Festivalu autorského filmu a inde. Samozrejme, aj na početných filmových festivaloch v regióne (však počkáme, len nech sa pandémia skončí).“ Premiéra v zahraničí? „Samozrejme. Bol by som rád, keby film zavítal aj na prestížne medzinárodné filmové festivaly doma a v zahraničí. Uvidíme však, ako sa budú vyvíjať veci s ukončením filmu. Zatiaľ je vo filme hodný kus Kovačice, Banátu, Vojvodiny, slovenskej jedinečnosti, z ktorej priam sála symfónia teplej jesennej farebnosti, jedinečnej slovenskej tradície a etnicity založenej na bájach, poverách a mýtoch. Zároveň je to film aj o nás dnes.“ Rovnako ako pán Benka veríme, že mnohí netrpezlivo čakajú premiéru filmu. Režisér na záver podotkol, že bez pomoci iných by sotva tento film uzrel svetlo sveta, a podčiarkol: „Chcem sa poďakovať predovšetkým tým, ktorí mali najväčší podiel a pomohli, aby sa film dostal do tohto štádia. Bola to poriadna, namáhavá drina. Vďaka predovšetkým Kovačičanom, Padinčanom a Staropazovčanom a chcem veriť, že ešte nazbierame sily a film dokončíme v úplnosti pre dobro našej kultúry a umenia.“

(Foto: akad. maliar Jozef Klátik) • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti Konštitutívna schôdza 21. augusta V STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

ýborníci nového zloženia Zhromaždenia obce Stará Pazova s prácou začnú 21. augusta. V tento deň je, tak ako vo väčšine obcí, aj v tomto lokálnom prostredí naplánovaná konštitutívna schôdza. Vo veľkej obecnej zasadačke v tzv. Bielej budove sa po prvý raz zhromaždí 53 výborníkov namiesto doterajších 48. Do výborníckych lavíc si sadne aj rekordne veľký počet výborníkov Srbskej pokrokovej strany (SNS). Na základe správy Obecnej volebnej komisie z celkového počtu 55 379 zapísaných voličov vo voľbách 21. júna sa zúčastnilo 29 288 oprávnených voličov, čo tvorí 52,89 percenta. Z uvedeného počtu platných lístkov bolo 28 101. V deľbe výborníckych mandátov sa zúčastnili volebné listiny, ktoré získali najmenej 3 percentá hlasov

z celkového počtu hlasov voličov, ktorí hlasovali. Ako je známe, najviac mandátov získala listina Aleksandar Vučić – Pre naše deti. Prvý z 37 výborníkov tejto listiny je predseda Obecného výboru Srbskej pokrokovej strany Stará Pazova Đorđe Radinović, ináč predseda Obce Stará Pazova v uplynulých dvoch mandátoch. Po ňom na- Budova obecného zhromaždenia v Starej sledujú: Nataša Mićićová, Pazove Vojo Radanović, Jovana Turakovićová, Libuška Lakatošová, Dragan Milaš, Jelena Ivančevićová, Milan Beara, Jovana Ranitovićová, Zoran Kostić, Tatjana Jekićová, Vlatko Dragana Stevićová, Živojin Gavrić, Ćaćić, Goran Jakšić, Ivana Miljušová, Mišo Filip, Rade Hadžić, Marina Dragana Kantarová, Slavko RadakiSavićová, Lozana Lazićová, Siniša jević, Jasminka Graovcová, Nataša Inđić, Aleksandar Mijić, Katarina Rajaková, Zvezdana Mladenovićová, Tomaševićová, Dmitar Škorić, Biljana Boško Grković a Alexander Bako. Druhá podľa počtu získaných Kostićová-Dizdarevićová, Dušan Krndija, Anđa Tirindová, Mara Reljićová, mandátov je listina Socialistická Velimir Lukć, Nikola Dobrodolac, strana Srbska – Jednotné Srbsko –

Dragan Marković-Palma (SPS – JS). Prvý na listine je predseda Obecného výboru Socialistickej strany Srbska Stará Pazova Zoran Vukašinović a po ňom nasledujú Vladimir Petrović, Danijela Krkićová, Lazar Vračević a Ružica Jovanovová. Listina Voľba pre našu obec – Milan Turanjanin získala štyri mandáty. Do nového zloženia ZO vošli M. Turanjanin, Dijana Vergašová, Radivoje Đukić a Branislav Uzelac. Skupina občanov Hnutie pre Obec Nová Pazova Ana Pejovićová-Stankovićová získala tri výbornícke mandáty: Tode Vojvodić, A. Pejovićová-Stankovićová a Biljana Grubićová-Dedijerová. Po dve výbornícke miesta získala Zelená strana – Dušan Kandić a Skupina občanov Hnutie Podunavlje. Zelenú stranu – Dušan Kandić budú v lokálnom parlamente predstavovať D. Kandić a Vladimír Uhrík, kým Hnutie Podunavlje Petar Malbaša a Dragan Cvetić.

JUBILEÁ KULPÍNA

Každý piaty a desiaty rok je oslavný Katarína Gažová

ulpín (v staroslovienčine Kolpan znamená labuť a podľa toho dedina dostala meno, tak ako aj Kulpin pri Lübecku v Nemecku, kde žijú Lužickí Srbi) tohto roku má viac jubilejných dátumov z dejín. Pred 675 rokmi, presnejšie 28. februára 1345, sa po prvýkrát v úradnom doklade spomína Kulpín. To je dokument, listina, ktorú vydala Kapitula z Kevy. Keva v tom čase bola pustatina vedľa Begeča. Jej majiteľom bol Nikolaus z rodiny Čakovej, ktorý časť svojho majetku vrátane Kulpína daroval statkárovi a sudcovi Stefanovi z Ujlaku (dnešný Ilok). Tento Kulpín mal lokalitu na tzv. Klise. Klisa je kopec umiestnený západne od dnešného Kulpína. Dedina Kulpín bola v tom období relatívne veľká, keďže mala aj kostol (venovaný sv. Nikolovi) a obyvateľmi vtedajšieho Kulpína boli pravdepodobne Srbi. Pred 275 rokmi, presnejšie 10. júla 1745, je založený dnešný Kulpín (na mieste, kde sa i dnes nachádza). Tak začína druhá kapitola dejín Kulpína, ktorá trvá podnes. Bratia Stratimirovićovci: Bogić, Ivan, Tomo a Nikola boli vodcami povstania Srbov v • ĽUDIA A UDALOSTI •

Hercegovine proti tureckej moci počas rakúsko-tureckej vojny v rokoch 1735 – 1739. Po vojne, ktorú Rakúšania prehrali, Stratimirovićovci, zo strachu pred tureckou pomstou, boli prinútení utiecť z Hercegoviny do Rakúska. Konečne po mnohých nezhodách od Márie Terézie (potomka Karla VI.) dostali do daru pustatinu Kulpín a takých 10 000 jutár zeme, z ktorých 3 000 jutár nechali pre seba a zvyšok podelili statkárom, ako aj panovnícky titul a erb. Z Hercegoviny priviedli viac ako 200 srbských rodín, ktorých potomkovia ešte aj dnes žijú v Kulpíne (napr. rodiny: Rakić, Popov, Milinkov, Lazić, Govorčin, Gajdobranski, Popjovanov, Neškov, Babić...) Spred 265 rokov máme prvé úradné údaje o Slovákoch v Kulpíne. Totižto nevie sa presne, kedy sa prví Slováci prisťahovali do Kulpína, lebo roku 1812 zhorela kulpínska evanjelická modlitebnica a farský dom a celý cirkevný archív, takže o tom dokumentovaných údajov nieto. Jestvuje iba jeden úradný údaj o tom, že sa roku 1758 Slováci v Kulpíne nemohli dohodnúť o podmienkach prisťahovania, a tak sa väčšina presťahovala do Se-

lenče. Keďže vtedy vo feudalizme novoprisťahovalci nemali žiadne záväzné poplatky a iba po troch rokoch uzavierali zmluvy o prisťahovaní, historici sú toho názoru, že sa prví Slováci do Kulpína prisťahovali pravdepodobne v roku 1755, ale to je iba predpoklad. V Urbari (súpis) z roku 1772 sú zapísané slovenské rodiny: Valentík, Bezek, Kováč, Detka, Kolár, Melich, Plachtinský, Šimo, Záborský, Maglovský a iné, ktorých potomkovia aj dnes žijú v Kulpíne. Najdôležitejšie je, že v Kulpíne Srbi a Slováci žijú po celé tie roky v zhode. Tohto roku uplynulo aj 220 rokov od narodenia Daniela Kolényho, slovenského farára a kultúrneho dejateľa, ktorý v Kulpíne žil 43 rokov. Pred 190 rokmi, 13. marca 1830, v Kulpíne sa narodil patriarcha Georgije Branković. Jeho otec Timotije vtedy bol kulpínskym farárom. Patriarcha Georgije Branković (patriarcha od roku 1890 do roku 1907) nikdy nezabudol na rodnú dedinu a roku 1899 v Kulpíne vystaval dievčenskú školu, ako aj učiteľský byt, a venoval škole 30 jutár zeme. Pred 170 rokmi sa v Kulpíne narodil Albert Martiš, učiteľ, spisovateľ, národný a kultúrny dejateľ, slovanofil a pio-

nier chmeliarstva. Je tomu aj 130 rokov, čo umrel Félix Kutlík, učiteľ, prozaik a dramatik (známa je jeho dráma Stratený syn), ktorý jednu časť pracovného veku prežil v Kulpíne. Pred 95 rokmi anglický plnokrvný kôň – klusák menom Kulpin, majiteľa Đoku Dunđerského, zvíťazil na juhoslovanskom derby – majstrovstvách Juhoslávie v konských dostihoch. Kôň menom Kulpin bol vychovaný v žrebčíne Pustara v Kulpíne. Pred 90 rokmi bol založený Futbalový klub Kulpín, ktorý aj dnes súťaží v nižších futbalových ligách. Je tomu 70 rokov od úmrtia kulpínskeho veľkostatkára Đoku Dunđerského, tiež 70 rokov od narodenia známeho historika Dr. Samuela Čelovského, ktorý je pôvodom z Kulpína. Pred 25 rokmi v Kulpíne bola založená výtvarná skupina KEBY..., pred 10 rokmi bol založený Volejbalový klub Kulpín, ktorý úspešne súťaží v Druhej lige Srbska – severnej skupine. Je tomu 5 rokov, čo v Kulpíne úspešne pôsobí klub bojových športov – Vatreni udarac. Teda Kulpínčania majú v tomto roku rad vzácnych jubileí, ale situácia s pandémiou koronavírusu nateraz znemožnila ich oslavy.

31 /4918/ 1. 8. 2020

Ľudia a udalosti MATICA SLOVENSKÁ V SRBSKU

Aj tohto roku školské pomôcky pre prvákov Jaroslav Čiep

re všetkých prvákov zapísaných do prvého ročníka slovenských tried z iniciatívy Matice slovenskej v Srbsku tohto roku už siedmy raz po sebe zadovažujú školské potreby: tašku, zošity, písacie a kresliace potreby, bloky, peračník, trojuholník, pravítko, úbor pre telesnú výchovu atď. Tieto uvedené pomôcky v prvý deň nasledujúceho školského roka bezplatne dostanú všetky deti základných škôl v Srbsku zapísané do prvého ročníka tried vyučujúcich sa v slovenskej reči. Ide o projekt, ktorý sa začal za finančnej podpory úradu premiéra Slovenskej republiky, a neskôr pokračoval ako grantový projekt Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento projekt týkajúci sa zachovávania slovenského povedomia

u Slovákov v Srbsku pre žiakov zapísaných do slovenských tried v Srbsku v školskom roku 2020/2021 sa neuskutočňuje, ako to bývalo v minulých rokoch, keď predstaviteľom jednotlivých škôl slávnostne odovzdávali za prítomnosti buď predstaviteľov ÚSŽZ, alebo diplomatického zboru Slovenskej republiky v Belehrade. Pre neprajnú situáciu so všadeprítomným koronavírusom v Matici sa rozhodli tento projekt realizovať„pri tichosti“, teda postupne pozývať predstaviteľov jednotlivých škôl, aby pre budúcich prváčikov prevzali nakúpené pomôcky. Tak v uplynulom týždni a týždeň predtým pomôcky cestovali do jednotlivých slovenských prostredí. V ústredí MSS v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci, ako nám to prezradili predseda Ján Brtka a zamestnankyne Zdenka Chalupková a Katarína Hansmanová, všetko nachystali a pobalili, k tomu aj roztriedili podľa získaných údajov zo

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Tri covid ambulancie Anna Lešťanová

oho času v Obci Stará Pazova pracujú tri covid ambulancie a otvorením ešte dvoch ambulancií je rovnomerne kryté celé územie obce. Po covid ambulancii v Starej Pazove tamojší Dom zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja prednedávnom utvoril ešte dve ambulancie s cieľom účinnejšej kontroly, lepšej ochrany a čím menšieho rizika nakazenia obyvateľstva novým koronavírusom. Pre rovnomernejšie krytie celého územia Staropazovskej obce a efektívne angažovanie zamestnaných zdravotníkov covid ambulancia pre podunajské dediny (Staré Bánovce, Nové Bánovce, Bánovce – Dunaj, Belegiš a Surduk) sa nachádza v zdravotníckej stanici v Surduku, v Ulici cára Lazara 2 (v centre dediny). Pre pacientov z územia Novej Pazovy, Vojky a Krnješeviec je otvorená covid ambulancia v zdravot-

www.hl.rs

škôl, kde sa vyučuje aj po slovensky. Aj tohto roku z rozpočtu ÚSŽZ pre tieto potreby získali 15-tisíc eur.

Ešte tieto tašky budú odovzdané, a tak aj tohto roku úspešne ukončia akciu

Prehľad podľa prostredí je v skutočnosti nasledujúci: v nastávajúcom školskom roku 2020/2021 pomoc zo Slovenskej republiky bude odovzdaná rodičom a žiakom

tohto nebezpečného vírusu, ako aj všetkých tých, ktorí potrebovali urobiť si testy pre potrebnú nemocničnú liečbu alebo na osobnú požiadavku, lebo všetci prichádzali do jestvujúcej ambulancie v Starej Pazove, pred ktorou sa vytvárali tlačenice. Pre zdravotnícke stanice v Surduku a Krnješevciach sa

níckej stanici v Krnješevciach, v Ulici vojačkej 25. Antituberkulózny dispenzár v Starej Pazove (vchod z mestského parku) je naďalej covid ambulanciou pre občanov z území Starej Pazovy a Golubiniec. Covid ambulancie v Surduku (tel. číslo: 022/371415 a 062/763-393) a Krnješevciach (022/2391-115 a 062/762-804) pracujú každý pracovný deň a v sobotu od 7. do 13. hodiny, kým pracovný čas covid ambulancie v Starej Pazove je každý pracovný deň od 7. Práca lekára v covid ambulancii do 17. hodiny a v so- (foto: z archívu domu zdravia) botu od 8. do 12. hodiny (022/310/284 a 062/763-520). v centrálnej budove DZ rozhodli Tieto ďalšie dve covid ambulan- preto, že disponovali týmito voľnýcie sú otvorené pre zväčšený počet mi objektmi, ako aj z praktických pacientov tak s podozreniami z dôvodov premiestňovania ľudí

Informačno-politický týždenník

v slovenských triedach v týchto prostrediach: Padina (49: 26 dievčat a 23 chlapcov), Báčsky Petrovec (44: 18 – 26), Kovačica (32: 14 – 18), Stará Pazova (27: 16 – 11), Selenča (26: 13 – 13), Pivnica (23: 10 – 13), Kysáč (19: 10 – 9), Hložany (13: 7 – 6), Kulpín (11: 4 – 7), Jánošík (8: 4 – 4), Lug (6: 4 – 2), Erdevík (5: 4 – 1), Aradáč (5: 2 – 3), Laliť (3: 1 – 2), Biele Blato (2: 0 – 2) a Silbaš (2: 1 – 1). Je to pospolu 275 žiakov, 141 chlapcov a 134 dievčat. Na porovnanie uvedieme, že v rámci Matice slovenskej v Srbsku, odkedy je zaužívaný tento druh pomoci, roku 2014 rozdelili pomôcky 337 prvákom vyučujúcim sa po slovensky, roku 2015 – 324 žiakom, roku 2016 – 298 žiakom, roku 2017 – 312 žiakom, roku 2018 – 320 žiakom a vlani, teda roku 2019 – 258 žiakom. Okrem týchto žiackych pomôcok pre všetky školské knižnice v ústredí MSS prichystali a rozdelili aj pomocnú odbornú a krásnu literatúru..

z väčších prostredí do menších, aby nedošlo k eventuálnemu nakazeniu, kde je počet „zdravých“ pacientov v zdravotníckych staniciach oveľa vypuklejší. Členovia obecného krízového štábu pre mimoriadne situácie sú v nepretržitom kontakte a zasadajú vždy, keď je potrebné schváliť nové rozhodnutia či opatrenia. Každý pacient so symptómami ochorenia Covid-19 sa musí najprv zahlásiť do patričnej ambulancie na uvedené tel. čísla a podľa odporúčaní z obecného krízového štábu, čo sa hlavne vzťahuje na mladšie osoby, urobiť si najprv online test, pomocou ktorého môže rýchlo a ľahko sám odhadnúť symptómy. Test si môžu nájsť na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva (covid19.rs). Jedným z najdôležitejších opatrení, ktoré každý jednotlivec ako zodpovedný člen spoločnosti musí uplatňovať, je prevencia, ktorou zabraňujeme šíreniu nového koronavírusu, presnejšie pri kontakte s druhými osobami treba záväzne nosiť rúška, umývať si často ruky mydlom a uctievať predpísanú vzdialenosť. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SPOLOK ŽIEN V PADINE

Aj Padinčanky v boji proti koronavírusu Tatjana Bovdišová

eden zo 16 šijacích strojov, ktoré rozdelili matičným miestnym odborom vo Vojvodine, sa dostal aj do Padiny – tamojšiemu MOMS. Hodnotný darček 8. júna v Báčskom Petrovci prebral predseda padinského matičného odboru Janko Kolárik. Keďže dotácia Slovenskej republiky bola zameraná na boj proti koronavírusu, kúpa šijacích strojov a materiálov nebola náhodná. Určená bola na šitie ochranných rúšok. USILOVNÉ ŽENSKÉ RUKY DOKÁŽU UROBIŤ ČARO „V našom miestnom odbore nemáme sily, ktoré by darovaný materiál premenili na rúška, tak sme sa rozhodli darovať šijací stroj Spolku žien. Predsedníčke Elenke Haníkovej som ho odovzdal 26. júna a spolkárky sa už o pár dní dali do práce. Som presvedčený, že sme urobili správne rozhodnutie a že sme stroj odovzdali do správnych rúk,“ poznamenal predseda MOMS Padina J. Kolárik. Padinčanky sa po prebratí darčeka najprv stretli vo svojich miestnostiach, aby sa dohodli, čo a ako robiť. S ohľadom na to, ako uviedla predsedníčka Haníková, že ani jedna členka nie je krajčírka, aj keď väčšina vie šiť, prvých niekoľko dní sa priúčali robiť na stroji. Keďže je to súčasnejší model, bolo potrebné absolvovať všetky jeho funkcie, aby mohol byť naplno využitý. Preto si hneď pozvali odbornú krajčírku, aby im vysvetlila a kázala, ako funguje, a štyri členky, ktoré už ovládali základy šitia, sa dali do toho a ušili prvé rúška. Po štyroch – piatich dňoch sa to už darilo, k tomu i členka spolku Zuzana Melichová priniesla svoj šijací stroj, takže na dvoch to išlo ako po masle. Schádzali sa takmer každý predvečer a večer v malých skupinkách, za dodržiavania všetkých bezpečnostných opatrení obecného krízového štábu. Vo väčšej sále bola jedna skupinka žien, ktorá strihala a pripravovala materiál na šitie, a v ďalšej, menšej miestnosti ženy žehlili pripravené kúsky látky a • ĽUDIA A UDALOSTI •

robili hotové produkty. „Spočiatku, respektíve niekoľko dní nám to šlo ťažšie, no potom sa nám už darilo. Stalo sa, že za niekoľko hodín jedna naša členka ušila 40 rúšok, mala však vopred všetko prichystané, a keď šili dve ženy na dvoch strojoch, výsledkom bolo 100 ochrán tváre za jeden večer. Z materiálu, ktorý sme dostali so strojom, za asi pol mesiaca sme vyhotovili celkove 600 dvojvrstvových ochranných, viacnásobne použiteľných rúšok s gumičkou. Nemôžem nespomenúť ani ochotné ženy z dediny, ktoré nie

Na novom stroji sa ľahko šije

sú našimi členkami, ale mali záujem podať nám nápomocnú ruku. Tie, ale aj naše členky, si brali materiál domov, strihali a pripravovali na šitie,“ uvádza predsedníčka SŽ v Padine Elenka Haníková. V tejto skvelej akcii účinkovalo 18 žien z celkového počtu 20, koľko počíta padinský Spolok žien. Haníková hovorí, že jej ideou bolo, aby prvé ušité rúška darovali ženám, ktoré cestujú do Belehradu za prácou. Zhodla sa s tým väčšina členiek, tiež predseda MOMS Padina J. Kolárik a predseda Zhromaždenia Obce Kovačica a matičiar Zlatko Šimák. A tak i urobili. V Belehrade je, ako poznamenala predsedníčka SŽ, príliš neprajná situácia, keď ide o koronavírus, a preto sa rozhodli najprv im udeliť rúška. Dodala, že sú si vedomé, že nedostane každá cestujúca, no viac poskytnúť nemohli, keďže sa snažili, aby sa to-ktoré rúško dostalo do každej organizácie, združenia a spolku v Padine, dokonca i občanom. Odniesli aj do knižnice, komunálneho podniku, MOMS, miestneho spo-

ločenstva, domu kultúry, školy, k penzistom, penzistom – invalidom práce, do Denného pobytu pre osoby so zdravotným postihnutím v Kovačici. Predseda MOMS, ktorý občas navštívil usilovné spolkárky, vyslovil veľkú vďaku za ich námahu a ochotu v tejto neblahej situácii. „Usilovné ženské ruky dokážu urobiť čaro,“ povedal pri našom stretnutí. A mal pravdu. Predsedníčka uviedla, že po skončení tejto práce sa možno dajú do šitia ďalšieho množstva rúšok, ktoré budú predávať, lebo sa ich na to pýtali už mnohí spoluobčania. Materiál by ženy priniesli z domu, ktorá aký má.„Nateraz je to len idea, ktorá čoskoro môže byť realitou, počkáme však na trochu prajnejšiu epidemiologickú situáciu,“ uviedla Haníková. Je isté, že šijací stroj, ktorý dostali na používanie, nebude zapadnutý prachom, využitý ale bude na tie správne a cieľavedomé účely. PLÁNOVANÉ, NIE I ZREALIZOVANÉ AKTIVITY Čo sa týka plánovaných aktivít na toto obdobie, bolo ich dosť, no Covid-19 všetky pozastavil. Haníková hovorí, že mali do mája pre podujatie Noc múzeí a galérií vyhotoviť svadobnú partu ako súčasť projektu Asociácie slovenských spolkov žien, ktorá ešte pred dvomi rokmi v Kulpíne organizovala dvojdňovú dielňu na danú tému. Party zatiaľ majú vypracované Kovačičanky a Kulpínčanky, zatiaľ čo iné spolky, medzi nimi i padinský, podľa Haníkovej, to ešte nemá urobené. „Keďže sa nám do Noci múzeí, z dôvodu epidémie, nepodarilo začaté dielo priviesť do konca, plánovali sme to teraz, no opäť nás predišlo iné, šili sme rúška. Neviem teda, kedy sa nám to podarí zakončiť. Obec Kovačica nám schválila dva projekty, ktorými sme sa uchádzali o prostriedky na naše tradičné akcie – tortiádu, ktorú usporadúvame počas Padinských dní kultúry v auguste, a Tekvicovú zábavu, ktorá spravidla prebieha

v novembri. Asi budú aj jesenné podujatia zrušené, no nemôžeme nič, len dúfať, že sa čoskoro situácia zlepší. Aby sa to dosiahlo, musíme byť zodpovední a dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia,“ povedala na záver predsedníčka SŽ Padina Elenka Haníková. Janko Kolárik, ktorý je zároveň predsedom Rady Miestneho spoločenstva v Padine, tiež hovoril o zrušených akciách tamojšieho Miestneho odboru Matice slovenskej, ktorých ani nebolo tak málo. „Tento rok je taký, aký je, plánov sme mali mnoho, ale, žiaľ, prekazila nám ich korona. Od začiatku roka do polovice marca sme zrealizovali iba slávnostnú akadémiu pri príležitosti 145. výročia narodenia slovenského skladateľa Viliama Figuša-Bystrého, boli sme na Klobásafeste v B. Petrovci a uskutočnili sme šesť zasadnutí, čiže plánovali sme mnohé veci. Keďže sa tento rok nesie v znamení tridsiateho výročia obnovenia Matice slovenskej, v deň jubilea nášho matičného miestneho odboru sme chceli usporiadať slávnostnú akadémiu. Možno sa nám to aj podarí, uvidíme, závisí to však od vývoja epidemiologickej situácie. Musím pripomenúť, že padinský MOMS bol prvý založený – 28. októbra 1990 a k tomuto výročiu chystáme knihu Tridsať rokov obnoveného Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine. Spolu s miestnym spoločenstvom sme plánovali organizovať oslavu Dní Padiny – tradičného podujatia, ktorým si v tretí augustový víkend pripomíname výročie osídlenia našej dediny. V tomto roku je to 214 rokov od príchodu našich predkov do Padiny. Keďže sú zrušené aj Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci, a tie bývajú v druhý víkend v auguste, v tomto roku vystanú aj Dni Padiny. Nemôžem nespomenúť, že pred sebou máme veľkú akciu rekonštrukcie matičného priestoru, nachádzajúceho sa v budove miestneho spoločenstva. Z dvoch miestností urobíme jednu veľkú, znížime strop, zateplíme ju a následne olíčime a ofarbíme. To by sa nám malo podariť, ale iné veci, ako sú kultúrne a spoločenské akcie, zatiaľ sa neusporiadajú,“ ozrejmil Kolárik.

31 /4918/ 1. 8. 2020

Ľudia a udalosti OBECNÁ CESTA BÁČSKY PETROVEC – HLOŽANY

S novým asfaltom Anna Horvátová

stredu 22. júla t. r. predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić so svojimi spolupracovníkmi vykonal obchôdzku na úseku obecnej cesty č. 1 Báčsky Petrovec – Hložany, na ktorom sa konajú práce na rehabilitácii cestnej siete. Rekonštrukčné práce sa začali v pondelok 20. júla a budú prebiehať v dvoch fázach. Prvá fáza je ukončená 22. júla, a to od cestného priechodu cez železničnú trať po most, v rámci ktorej naliali druhú vrstvu asfaltu a začali práce v rámci druhej fázy, od mosta po začiatok priemyselnej zóny, v rámci ktorej sa

Rekonštrukčné práce budú prebiehať v dvoch fázach

tiež bude nanášať nová asfaltová vrstva. Po ich ukončení nasleduje

upravenie obrubníkov. Celková dĺžka rekonštrukcie

asfaltky je 2,2 km, čo s už ukončenou rehabilitáciou cesty v Ulici Sládkovičovej je 3 km nového asfaltu. Hodnota týchto prác je 60 mil. dinárov. Investorom je Obec Báčsky Petrovec a spolufinanciérom pokrajinská vláda. Projekt asfaltovania ciest v Priemyselnej zóne je predovšetkým dôležitý pre hospodárstvo, ale aj ako podnet pre nových investorov, čo Obec Báčsky Petrovec robí atraktívnejšou pre ďalšie hospodárske vkladania. V minulom roku nový asfalt dostalo 19 petrovských ulíc a Priemyselná zóna, teda 10,5 km. Snímka: z archívu Obce B. Petrovec

BIELOBLATČANIA V AKCII

Pre krajšiu dedinu Vladimír Hudec

ieloblatčanom záleží na výzore ich dediny a deň čo deň sa snažia, aby bola čoraz krajšia a zanechala pekný dojem na návštevníkov. Síce Predseda MS Miroslav Markuš síce nelíčil, ale Sibírske bresty v bielych šatách (foto: vlh) zabezpečil potrebný materiál a občerstvenie

Olíčiť vápnom 600 stromov je príliš náročná práca, ktorú Bieloblatčanky zdolali na výbornú

v tomto roku v dôsledku pandémie koronavírusu, keď sú spoločné výlety a turistické zájazdy úplne zastavené, návštev nieto, ale to zasa neznamená, že dedinu treba

www.hl.rs

zanedbať, že netreba upratovať. Pandémia prejde a dedina bude v tom najkrajšom svetle pripravená prijať návštevníkov. Svojráznou poznávacou značkou tejto malebnej dediny sa v posledných dvoch desaťročiach stalo stromoradie sibírskeho bresta, ktoré tiahne z oboch strán cesty od vchodu do dediny a ďalej hlavnou ulicou až do jej konca, vytvárajúc tak svojimi korunami opravdivý zelený tunel. Zvláštne čaro tomuto stromoradiu dávajú aj do biela olíčené pne stromov, ako aj všetkých stromov v strede dediny a v parku – tejto zelenej oáze. Líčenie stromov však nie je ani trochu jednoduchá a lacná práca. Naopak. Vyžaduje si to dosť úsilia

Informačno-politický týždenník

V rámci akcie usilovné Bieloblatčanky upravili aj záhradku na vchode a kvetináče v strede dediny

a veru aj financií. Svorní Bieloblatčania však spravidla dokážu tie stromy vylíčiť na pracovných akciách. Raz to urobia mládežníci, inokedy zasa penzisti a niekedy to urobia aj spolu. Toho roku sa do tejto práce pustili členky Klubu bieloblatských žien a v polovici júla olíčili celé stromoradie, ako aj stromy v strede dediny a v parku. Spolu zo 600 stromov. Celú akciu koordinovalo miestne spoločenstvo v čele s predsedom Miroslavom Markušom, ktoré zabezpečilo potrebné množstvo vápna. Foto: z archívu účastníkov akcie • ĽUDIA A UDALOSTI •

VEĽKÉ EKOLOGICKÉ VKLADY V ZREŇANINE

Čistia dno rieky Begej Vladimír Hudec

reňaninu často dávame aj iné mená: „mesto na Begeji“, ale aj „mesto mostov“, ktorých je spolu desať. Rieka a mosty sú zrejme svojráznou poznávacou značkou najväčšieho banátskeho mesta a nie náhodou sa dostali aj do známej ľudovej piesne. Napriek tomu Zreňaninčania sa voči svojej rieke v minulosti správali príliš macošsky. Totižto všetky odpadové vody z domácností a priemyslu odchádzajú do tejto rieky, čo najmä v lete vyvoláva veľký smrad a život vo vode priam nie je možný. Za posledných viac ako 20 rokov sa síce toto znečisťovanie trochu zmenšilo preto, že mnohé továrne zanikli. Tým však problém znečisťovania nie je vyriešený, lebo sa odpadové vody z asi 120-tisíc domácností aj naďalej vlievajú do Begeja. Rovno preto si lokálna samospráva za jednu z prioritných úloh v nastávajúcom období vytýčila výstavbu čističky

odpadových vôd. Odborníci však upozorňovali aj na skutočnosť, že odvádzanie odpadových vôd do rieky počas niekoľkých desaťročí dozadu zapríčinilo hromadenie otravného bahna na

Náročná práca: Bager pracuje na plné obrátky

BOĽOVCE

Leto pri rieke Jaroslav Čiep

vojráznou slovenskou južnou hranicou v Srbsku je dedinka Boľovce. Vzdialená je 35 kilometrov od Belehradu. Táto dedina aj so slovenským obyvateľstvom,

úhrnne počítajúca zo 4 000 obyvateľov, je opretá na ľavé nábrežie rieky Sávy. Na rozdiel od minulých desaťročí, keď bola akýmsi „slepým črevom“ s nedostatočne vyvinutou infraštruktúrou, v posledných

Chatky s prístavom pre člny a loď ky v Boľovciach • ĽUDIA A UDALOSTI •

dne hrúbky aj do niekoľko metrov, ktoré v procese revitalizácie rieky tiež treba odstrániť. Na realizáciu týchto prác sú už zabezpečené prostriedky a v týchto dňoch na priestore medzi železničným a pe-

rokoch sa navidomoči modernizuje a rozrastá. V ich blízkosti vystavali aj most cez Sávu a teraz cez Boľovce tiahne aj regionálna cesta do Obrenovca. V okolí je aj ďalší obchvat A1 diaľnice E-75 okolo Belehradu. K tomu vo výstavbe je aj ďalší A2 tiahnuci až po Čačak. Okrem cestnej infraštruktúry, ktorá je celkom obnovená aj v Surčine a v priľahlej dedinke Jakovo, návštevník si v blízkosti Boľoviec iste všimne aj viaceré nové veľké objekty, či vynovené, ktoré dlho rokov chátrali. Cestou do Boľoviec nemožno nespozorovať novovybudované bazény, či súkromný akvapark. V samotnej dedine otvorili viaceré súkromné predajne, supermarket, stred dediny je oveľa upravenejší ako kedysi, na okraji vozovky sú aj obrubníky, funguje aj etnodom a mnohé iné podniky. Svojráznou dominantou, zvlášť v lete na tejto lokalite je rieka Sáva. Odjakživa sa v horúcich letných mesiacoch Boľovčania sem prichádzali ochladiť a osviežiť. Existuje tu aj tzv. slovenská pláž.

ším mostom dĺžky 780 metrov hydraulický bager začal vyberať bahno z dna rieky. Počas nasledujúcich 80 dní by mal vybrať 26-tisíc kubických metrov bahna. Bager bahno nakladá na loď, ktorou sa transportuje na iné miesto, kde sa prekladá do kamiónov a odkladá do vopred pripravených kaziet. Celá investícia stojí 40 miliónov dinárov, z čoho polovicu zabezpečí VP Vode Vojvodine a druhú polovicu lokálna samospráva. Inak podľa slov pomocníka primátora mesta Zreňanin Duška Radišića týmto činom sa mesto začína približovať k rieke. Ohlásil ďalšie vklady do čistenia dna Begeja tak, aby v nastávajúcom období rieka bola očistená celým svojím tokom cez mesto, celkovej dĺžky 13 km. Okrem toho ohlásil aj výstavbu cyklistickej a pešej dráhy a iných objektov, ktoré by mali umožniť príjemnejší pobyt občanov pri rieke, ale aj rozvoj turistických potenciálov. Foto: VP Vode Vojvodine V poslednom období vedľa rieky ako huby po daždi vyrástli chatky, pravdepodobne bez stavebného povolenia. Takmer celé desaťročie Verejný podnik pre turistiku Obce Surčin spravuje krásne upravenú nautickú dedinu Perla v Boľovciach. Ide o prvú dedinku tohto druhu na vode v Srbsku. Na viac ako +30 °C mnohí domáci, ale aj iní návštevníci osvieženie hľadajú v tejto rieke. Voda v rieke je optimálnej teploty a tohto roku ani nie je taká kalná. V rámci dedinky na vode sa v reštaurácii možno občerstviť chladenými nápojmi a chutným jedlom. Organizovať aj rôzne podujatia a konferencie, lebo je k použitiu sieň pre 60 osôb. Pre tých, ktorým sa tu zapáči, sú tu viaceré trojlôžkové klimatizované chatky na vode, ako aj parkovisko pre loďky a člny – skutočná pohoda, ktorú je hriech nevyužiť. Aj nábrežie je pekne upravené a prichádzajú sem často turistické výpravy a množstvo Belehradčanov na oddych v prírode.

31 /4918/ 1. 8. 2020

Ľudia a udalosti CIRKULÁRNA EKONOMIKA V SRBSKU

Prechod je všade maratón, nie šprint Danuška Berediová-Banovićová

irkulárna ekonomika je obnoviteľná priemyselná ekonomika, ktorá má zmenený koncept výroby a spotreby podľa dizajnu, používania zdrojov a vzťahu voči vytváraniu odpadu. V tomto koncepte odpad vlastne ani neexistuje, ale iba surovina, ktorá sa znovu môže použiť na rovnaké alebo iné výrobné procesy. Obnoviteľné zdroje energie v tomto procese tiež majú prioritu, energia sa využíva účinne, podporujú sa inovačné technológie, zelené verejné obstarávania, výmena nebezpečných chemikálií bezpečnejšími a zmeny vo zvykoch spotrebiteľov sú nevyhnutné. Ministerstvo ochrany životného prostredia, za podpory projektu Platforma cirkulárnej ekonomiky pre udržateľný rozvoj v Srbsku, vypracovalo v apríli t. r. dokument pod názvom Cestovná mapa pre cirkulárnu ekonomiku. Je to vlastne proces, ktorý má ambíciu zoznámiť sa, podporiť a spojiť identifikovaných aktérov, ktorí svojimi vedomosťami, inovačnosťou a kreativitou môžu prispieť k rýchlejšiemu prechodu na cirkulárnu ekonomiku. Tento dokument je smernica pre prechod na model cirkulárnej ekonomiky, stredobodom ktorého, okrem zisku, je aj ochrana životného prostredia a ochrana zdrojov. Ekonomické, spoločenské a ekologické rozmery sú rovnako dôležité. Cieľom Cestovnej mapy je začať dialóg medzi tými, čo rozhodujú, predstaviteľmi priemyslu, akademickým sektorom a civilnou spoločnosťou, podporiť priemysel na inovácie, zväčšiť trhové možnosti výroby cez cirkulárne pracovné modely, vytvárať nové pracovné miesta, všetko s ochranou životného prostredia. Európska únia prijala už rad dokumentov, ktoré členským krajinám dávajú smernice pre prechod z lineárnej na cirkulárnu ekonomiku. Posledná v rade je Zelená dohoda a Akčný plán pre cirkulárnu ekonomiku. S ohľadom

www.hl.rs

na to, že Srbsko je na ceste do EÚ, tiež sa musí zladiť s týmito odporúčaniami. Srbsko je prvá krajina v regióne západného Balkánu, ktorá má vypracovanú Cestovnú mapu pre cirkulárnu ekonomiku. Takto to znie v teórii. A ako to znie v praxi, opýtali sme sa Mariju Dedićovú z Centra pre propagáciu cirkulárnej ekonomiky v Belehrade. Toto centrum používa mediálne a iné kanály komunikácie, aby prezentovalo pojem a modely

zdroje čím dlhšie používali, cez dizajn výrobkov, ktorý im umožní dlhovekosť, pracovné modely, ako sú zdieľanie, opakované použitie, oprava a až na konci je recyklácia. Tým sa uzatvára kruh, v ktorom takmer nič nie je odpad. Srbsko je v tomto prechode na začiatku – my naďalej stotožňujeme cirkulárnu ekonomiku s recykláciou a tu máme zlé výsledky. Naďalej nevieme s istotou, koľko odpadu sa recykluje (odhaduje sa medzi 5 – 10 %). Textil, ako jeden z najväčších s p o t re b i te ľ ov zdrojov, sa nerecykluje, energia sa stráca neúčinne, prostredie pre investície v oblasti ochrany životného prostredia je destimulačné (nie sú dôvody na to, aby niekto investoval do zariadenia na odpad, keď ho môže vyhodiť na skládku odpadu), povedomie všeobecnej populácie nie je na závideniahodnej úrovni. Predsa je miesta na optimizmus. Marija Dedićová (foto: Milutin Labudović) Pracuje sa na vytváraní nevyhnutcirkulárnej ekonomiky, a dáva ného rámca, prijatá je Cestovná priestor pozitívnym príkladom mapa pre cirkulárnu ekonomiku, z domácej praxe, nepriameho v rámci Ministerstva ochrany žiokolia a globálne. votného prostredia je sformovaná Ako vyzerá prechod na cirku- Skupina pre obehovú a zelenú lárnu ekonomiku, keď v Srbsku ekonomiku, v Obchodnej komoešte riadne nezažila ani obyčaj- re Srbska funguje Stredisko pre ná recyklácia? cirkulárnu ekonomiku, ktorého „Je pravda, že u nás nezažila cieľom je pripraviť podnikateľov recyklácia, ani približne ako v nie- na transformáciu. Teda pohli sme ktorých krajinách Európskej únie. sa. Čaká nás dlhá cesta, prechod Medzitým cirkulárna ekonomika na cirkulárnu ekonomiku je všade je omnoho viac ako recyklácia. maratón a nie šprint. Práve preto Presnejšie, recyklácia je posled- je edukácia všetkých činiteľov ným bodom v procese cirkulárnej v tomto procese (štátu, hospoekonomiky a používa sa iba vtedy, dárstva a občanov) nevyhnutná keď sme všetky ostatné opcie a práve to je, medziiným, úlohou využili. V cirkulárnej ekonomi- Centra pre propagáciu cirkulárnej ke sa dôraz kladie na to, aby sa ekonomiky.“

Informačno-politický týždenník

Povedzte nám nejaké príklady cirkulárnej ekonomiky v praxi v Srbsku. „Hoci neexistuje systémový prístup v tejto oblasti, máme množstvo jednotlivých dobrých príkladov. Spoločnosť Strauss Adriatic zaviedla vykurovanie na briketami z kávového odpadu, ktorý vzniká ako vedľajší produkt v procese praženia. Továreň Feplo z Čačku vymyslela spôsob, ktorým recykláciou tetrapaku vyrobila vodovzdorné ekodosky (na výstavbu), podnik Brzan plast z Brzanu vyrába stavebnú fóliu z recyklovaného plastu. Nectar spoločnosť ohlásila zavedenie nového obalu rastlinného pôvodu, Ikea Srbsko začiatkom roka vyradila jednorazové plastové výrobky. Apatinská piváreň je súčasťou Molson Coors skupiny, ktorá globálne má 12 pivovarov, ktoré v úplnosti recyklujú odpad, a je to systém, ku ktorému spejú aj na trhu Srbska. Je viditeľné, že nové generácie majú silnejšie ekologické povedomie od starších a často sú práve oni nositelia prechodu na cirkulárnu ekonomiku. Nina Blaževićová vo workshope Nezaborav vyrába peňaženky z použitého tetrapaku a „oblieka“ ich do komiksov. Dobrým príkladom je aj Knitomania – projekt, v ktorom si staršie ženy privyrábajú tak, že z igelitových vreciek „pletú“ ruksaky. Tu je aj projekt Krpica, v ktorom sa z textilného odpadu vyrábajú dizajnérske tričká a kabelky. Toto všetko sú kroky smerujúce k cirkulárnej ekonomike, ku ktorej musíme spieť, ak sa chceme zladiť s predpismi EÚ a prispieť k zachovaniu planéty, ktorej ohraničené zdroje nemilosrdne míňame. Samotný proces možno nejde takou rýchlosťou, ktorú si v Centre pre propagáciu cirkulárnej ekonomiky želáme, ale dôležité je, aby sme ako spoločnosť boli rozhodnutí jedného dňa uskutočniť to, čo je dnes utópia – život v krajine bez odpadu. (Zdroj: Cestovná mapa pre cirkulárnu ekonomiku) • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO SO SMELÝM JÁNOM VRŠKOM Z HLOŽIAN

Najdôležitejší je ľudský život Danuška BerediováBanovićová

án Vrška (37) z Hložian už 16 rokov pracuje v hraničnej polícii v Novom Sade ako vodič člnu. Teda jeho pracovné miesto je na vode. Je ženatý a svoj voľný čas tiež trávi na vode. S desaťročným synom chodia na rybačku, najčastejšie na kanál v Petrovci. Keďže mesto Nový Sad nemá riečnu políciu, tento oddiel hraničnej polície robí aj tú časť práce. Hraničná polícia kontroluje lode, ktoré idú alebo sa vracajú z Chorvátska. Kontrolujú tiež osobné lode, ktoré tu pristávajú. Okrem bežnej každodennej roboty Ján sa stretáva aj s nečakanými vecami, ktoré sa dejú na Dunaji, a to je zachraňovanie ľudských životov. Našťastie, nestáva sa to veľmi často. Po ukončení petrovského gymnázia a potom kurzu pre policajtov Ján hádam ani nesníval, že aj toto bude súčasťou jeho povolania. Ako nám povedal, na to treba byť pripravený a nie je to vôbec jednodu-

zachránil dievča, ktoré sa kúpalo v Dunaji. Bolo to ráno, hneď ako prišiel do roboty. Podľa Jána asi sa nechcela kúpať, lebo keď ju zbadal, už nemala sily plávať a voda ju niesla. Chýbala chvíľka, aby sa utopila. „Na tejto časti Dunaja je voda veľmi rýchla a hĺbka je osem až desať metrov. Počul som ju, ako volala o pomoc, šiel som k nej

Našťastie, prípad s týmto dievčaťom sa šťastne ukončil. Pred rokom, v januári, stal sa trochu dramatickejší prípad. Prechádzajúci sa na nábreží videli, že žena skočila z Varadinského mosta a oznámili Jánovi. Keď prišiel ku nej člnom, bola v bezvedomí, modrá a s hlavou vo vode. „Keď som ju otočil, videl som, že je šanca, aby prežila, a našťastie reanimáciou sme ju dokázali zachrániť,“ spomína si Ján. Mal aj taký prípad, že zachraňoval aj deti. Bolo to vlani, keď sa deti pustili na vodu na improvizovanej plti. „Voda ich niesla a práve išiel nákladný riečny čln. Moment, keď som ich zachraňoval, bol už rizikový aj pre mňa, ale našťastie, stihol som ich prehodiť na môj čln,“ hovorí Ján. Ján nám povedal, že zachraňoval ľudí aj počas trvania festivalu Exit na Petrovaradínskej pevnosti. Ján Vrška (foto: z archívu spolubesedníka) Stávalo sa, že mladí skákali z mosta ráno, keď išli domov. člnom a bol som tam o minútu. Takéto adrenalínové zachraVoda ju niesla až k Žeželjovmu ňovacie akcie si vyžadujú dosť mostu. Bola pri vedomí, nič sa jej sily. Aj fyzickej, ale aj mentálnej.

Pod Žeželjovým mostom sú veľké víry a stalo sa, že ani nestihli zachrániť osobu z vody

ché. Pred naším rozhovorom Ján spočítal, že zachránil už desať ľudských životov. Povedal, že aj jeho kolegovia zachraňovali ľudí, ale náhodou, on ich mal najviac. Naposledy Ján pred mesiacom • ĽUDIA A UDALOSTI •

nestalo. Povedala mi, že dobre, že som prišiel a že si už myslela, že sa utopí. Bolo jej zle, už keď sme prišli na nábrežie. Pre každý prípad sanitka ju odviezla,“ vyrozprával nám Ján.

Niekedy je dosť ťažko osobu zodvihnúť na čln. Musím dbať aj na to, aby som jej nejako neublížil. Najradšej idem s niekým, aby mi pomohol osobu naložiť na čln, ale potom musím dbať aj na neho. Ale najčastejšie nemám nikoho, koho by som zobral so sebou. Takéto veci sa nedejú, keď som pripravený. Stáva sa, že v tom momente ide aj veľká loď, ktorá sa nemôže zastaviť, a vtedy je aj môj život v nebezpečenstve, ale vtedy o tom nerozmýšľam,“ uznal Ján. Keď sme sa opýtali Jána, ako sa cíti, keď sa celá akcia skončí, odpovedal jednoducho: „Šťastne! Najdôležitejší je ľudský život.“ „Až potom rozmýšľam, či som aj ja bol v nebezpečenstve, či sa aj mne mohlo niečo stať,“ pokračuje Ján: „Osoby, ktoré sa topia, môžu byť veľmi nebezpečné, preto vždy mám záchranný pás. Ale stalo sa, že som si ho aj zabudol zobrať. Keď sa akcia skončila, rozmýšľal som, čo sa mi mohlo stať. Pri poslednom zachraňovaní, keď som to dievča chytil za ruku, videl som v jej očiach radosť. Doteraz každá osoba, ktorá si chcela vziať život a ktorú som zachránil, si rozmys-

Z Varadinského mosta často skáču aj počas Exit festivalu

Opýtali sme sa Jána, o čom rozmýšľa v tých chvíľach, keď je už na ceste k osobe, ktorú nesie rýchla voda a ktorú treba zachrániť. „Keď vojdem do člnu, rozmýšľam iba o tom, aby som prišiel načas.

lela a bojovala o svoj život. Majú druhú šancu na život. Môžem si predstaviť, ako sa cítia, keď si to rozmyslia a uvedomia si, že sa možno nedokážu zachrániť,“ uzavrel Ján.

31 /4918/ 1. 8. 2020

Ľudia a udalosti ROZHOVOR SO SOCIÁLNOU PRACOVNÍČKOU KATARÍNOU CHLPKOVOU

Žiť v dome dôchodcov nie je hanba Miroslav Pap

Z roka na rok je čoraz väčší záujem o dôchodcovské domy. Ako je to u vás? „Každý deň sa hlásia aspoň traja záujemcovia. Domnievali sme sa, že záujem o dom dôchodcov počas pandémie značne klesne, no to sa nestalo. V našej krajine a vlastne v dedinskom prostredí akoby ešte stále prevládal odpor dať svojho blízkeho v pokročilom veku do domu dôchodcov. Niekedy je to také, že domáci majú strach dať svojho blízkeho do domu z dôvodu mienky okolia. Z druhej strany sú to práve tí starší, ktorým tzv. starobinec predstavuje nejaké hrozné a nudné miesto, čo vonkoncom nie je pravda. Máme tu zákazníkov z Báčskej Palanky a okolitých prostredí – z Čelareva, Pivnice, Paragov, Báča, Hložian a i. Katarína Chlpková na pracovnom Veľmi veľa záujemcov o dom máme práve z Nového Sadu, mieste lebo tam sú väčšinou kapacity plné, takže dostať sa do domu k špecializovanému doktorovi. dôchodcov je veľmi ťažko.“ Máme iba jednu babku, ktorá musí Priblížte nám bežný deň chodiť pravidelne k doktorovi von v dome dôchodcov... z domu. Je to pomerne zložité, „Zvyčajne každý deň od 7. hokeďže každú jej návštevu u dok- diny ráno sa začína ošetrovaním sklom. Ale keďže v súčasnosti má takmer každý smartfón, môžu každodenne komunikovať s blízkymi buď telefonicky, alebo cez videohovor. Iba tí, ktorí sú v životnom ohrození, môžu chodiť

atarína Chlpková je sociálnou pracovníčkou v Dome dôchodcov Medic v Báčskej Palanke od jeho založenia v roku 2015. V rozhovore nám priblížila život v dome, aké sú jeho prednosti v súčasnej, možno povedať urýchlenej dobe. Akú má funkciu sociálny pracovník v dome dôchodcov, resp. ktoré sú jeho povinnosti? „Sociálny pracovník eviduje zákazníkov, stará sa o nich počas celého dňa, čiže tu sú zaradené všetky opatrovateľské služby, sleduje kapacity domu, dokumentuje potrebné veci, ďalej sa podieľa pri socializácii a adaptácii zákazníkov. Má na starosti aj zabezpečenie kvalitného sociálneho a spoločenského života zákazníkov.“ Koľko zákazníkov má v súčasnosti dom dôchodcov? „Aktuálne máme v dome 21 zákazníkov, o ktorých sa stará 9 zamestnancov. Každý deň im čas venuje aj doktorka, ktorá ich v prípade potreby posiela k špecialistom. Náš dom dôchodcov je v komplexe polikliniky a laboratória Medic, takže zákazníci majú možnosť absolvovať lekárske prehliadky bez žiadnych obmedzení.“ V súčasnom období pandémie to určite dôchodcovia nemajú ľahké. Ako sa táto zložitá situácia odzrkadlila na živote v dome dôchodcov? „Aktuálne sú všetci zákazníci v izolácii, a to od marca. Žiaľ, nemajú možnosť vychádzať na ulicu, ako ani prijímať Narodeninová oslava v dome dôchodcov návštevy. V prípade, že zákazníka navštívi niekto, jediný tora musíme zahlásiť na vyššie spôsob komunikácie je cez sklo. zdravotné inštitúcie a splniť všetky Čiže zákazník je v jednej časti procedúry, ktoré sú stanovené.“ a jeho rodina v druhej časti za

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zákazníkov, ktorým je to potrebné. Je to taká akoby najdôležitejšia časť dňa. Potom nasledujú raňajky,

po ktorých všetci spoločne pijú kávu v spoločenskej miestnosti. Dopoludnia majú akoby voľný čas, po čom nasleduje obed. Poobede je tiež vyhradený čas na oddych pri káve a o 18. hodine ich čaká večera. Počas celého dňa zákazníci majú voľné aktivity, v závislosti od ich záujmov a možností. Keď nebolo obdobie pandémie, mali možnosť vychádzať von na prechádzku, do obchodu, sadnúť si do kaviarne, chodiť do kostola a podobné. Ibaže mali povinnosť vopred sa nahlásiť, kam idú. Rodiny zákazníkov majú možnosť zobrať si svojho príbuzného na obed, alebo napríklad domov na niekoľko dní. Teraz, keď je pandémia, prechádzajú sa v parku za domom.“ Keď spomínate aktivity, ktoré sú to? „Pre zákazníkov sa snažíme vytvoriť rôzne aktivity, aby sme im spríjemnili každý deň. Čiže organizovali sme početné workshopy. Napríklad tvarovali sme plastelínu, z papiera sme vytvárali rôzne dekoratívne predmety. Potom sú tu mnohé spoločenské hry, o ktoré majú zákazníci záujem. Zaujímavosťou je aj to, že každému zákazníkovi organizujeme narodeninovú oslavu, aby sa nikto necítil osamelý. Na jar napríklad sadíme spoločne kvety, čo im je tiež zaujímavé. Celkovo, v závislosti od ročného obdobia a všeobecne od ich záujmov, sa aj my tým riadime, vytvárame aktivity a programy. Čo sa týka čítania, záujem prejavujú iba o dennú tlač.“ Po príchode do domu dôchodcov to zákazníci určite nemajú ľahké. Ako prebieha adaptácia a socializácia? „Na každom zákazníkovi sa hneď od samotného príchodu vidí, aký má záujem o dom. Čiže, • ĽUDIA A UDALOSTI •

buď sem prišiel z vlastnej vôle, alebo z iniciatívy rodiny. S problematickými zákazníkmi preto musíme intenzívnejšie robiť od začiatku. Adaptácia trvá 3 až 6 mesiacov v závislosti od zákazníkov. Ale je to najčastejšie také, že si oni veľmi rýchlo uvedomia, že je dom v podstate miesto, ktoré sa im venuje naplno. Tu stretnú nových ľudí, s ktorými môžu zdie-

ľať životné príbehy a zároveň si ich vypočuť, takže tu vznikajú aj nové kamarátstva.“ Aké pozitíva a aké negatíva má práca s ľuďmi v pokročilom veku? „Osobne sa mi veľmi páči táto robota, najmä komunikácia so zákazníkmi, ktorí sú vďační za ochotu, ktorá sa im prejaví. Keď im môžeme pomôcť, tak je to

určitá odmena pre nás. Žiaľ, nie každému môžeme vyjsť v ústrety a niekedy ani vyriešiť ich problémy, a najmä tie zdravotné, ktoré spôsobil väčšinou pokročilý vek. Žiť v dome dôchodcov nie je hanba. Domáci chcú pre svojho blízkeho iba to najlepšie, lebo každý si je vedomý, že má svoje povinnosti, a hlavne tie pracovné. Preto sa javí deficit času, ktorý by

venovali rodičom či starým rodičom. Príbuzní sú iba ubezpečení, že je o jeho blízkeho postarané v každom zmysle. Tým sa im umožní všetko, čo sa doma nedá. A tú lásku voči nim každý môže prejaviť každodenným telefonátom a návštevami, a tým sa naši zákazníci nebudú cítiť osamelí.“ Foto: z archívu K. Chlpkovej

NA NÁVŠTEVE VO VINOHRADE U DANY PLACHTINSKEJ V KULPÍNE

Vzorná práca príkladného dievčaťa

Katarína Gažová

lani 23. marca vo veľkej záhrade za domom u mladej vinohradníčky Dany Plachtinskej bola akcia vysádzania 750 nových krov vinohradu. Ako vysvetlila spolubesedníčka, z toho takých desať percent sa neprijalo, lebo vlani bola veľká suchota a vtedy ešte nemali pripravenú kvapkovú zavlažovaciu sústavu, aby im mohli dodávať vodu. Miesta v záhrade ešte bolo, takže sa dohodli o ďalšom vysádzaní mladých koreňov viniča. „Začiatkom apríla tohto roku sme na zvyšnú časť záhrady vysadili ďalších 750 koreňov, takže teraz v záhrade máme dokopy 1 500 krov. Sú tu dve biele odrody, podobne ako aj v tej prvej časti vinohradu: Morava a Panonija. Počtovo tak päťdesiat na päťdesiat. Z vonkajších strán celého vinohradu je Morava a vo vnútri je Panonija. Panonija je včasnejšia odroda a prichádza koncom júla, kým Morava je jedna z najneskorších odrôd, dozrieva iba začiatkom októbra. Pomedzi rady viniča je vysadená a vzorne pokosená tráva, čo Dana vysvetlila tým, že po daždi sa vinica musí ihneď striekať, či už biologickými, alebo chemickými ochrannými prostriedkami.“ Dana nám potvrdila, že je spokojná so stavom jej vinohradu. Ako ďalej vysvetlila, odroda Morava, hoci je neskoršia, je bujná, divšia a viac sa vetví, kým Panonija je pani medzi bielymi odrodami, má menej listov, ale zato bohato rodí. • ĽUDIA A UDALOSTI •

„Nový vinohrad tohto roku tiež bude ukazovať plody, ale na nových koreňoch sa plody prvé dva – tri roky dávajú preč, aby zosilneli steblá a aby sa formovala hlava, ako sa tomu hovorí, a aby

potom v období plnej plodnosti vinič dával pozoruhodný výnos hrozna.“ Vinohradníctvo je v rodine Plachtinskej spoločná rodinná práca, ktorá spája rodinu v jedno. Lebo, ako hovorí, Dana sa snaží práve o to zachovávanie rodinného, spoločného, tradičného z minulosti, aby sa spoločne pracovalo aj v dnešnej neľahkej dobe, keď sú ľudia odcudzení a najradšej sú sami aj pri práci. „Moje plány s vinohradom sú, aby sme všetko hrozno spracovali na víno. Počítam s tým, že keď dosiahne plnú plodnosť, bude to takých 3 500 litrov vína ročne. Zasa ako rodina budeme robiť spolu spracovanie hrozna na víno a keďže to bude veľa vína, máme v pláne ho predávať. Práve preto Dana Plachtinská vo svojom vinohrade plánujem zaregistrovať si s miláčikom – sučkou Lulu

Starší vinohrad vysadený v minulom roku sa pekne rozrástol

vináreň, doma vedľa, čiže v rámci vinohradu vystavať vináreň. Tu plánujem skladovať vyrobené víno a urobiť aj priestor na verejnú degustáciu vína, ako i to, aby bola súčasťou nejakej inej mojej cesty.“ Ide totiž o to, že Dana dobre pozná vinohrad a vinohradníctvo, lebo je to v jej rodine dlhoročnou rodinnou tradíciou. V smere zdokonaľovania sa v tejto oblasti táto mladá vinohradníčka a skromné dievča zároveň vlani a predvlani absolvovala kurz someliérstva a enológie medzinárodnej fakulty z Londýna. Vtedy získala diplom v oblasti enológie a je certifikovaný degustátor vína. Svoje schopnosti už aj vyskúšala v praxi na súťaženiach, kde bola členkou poroty pre degustáciu a oceňovanie vína. Dana Plachtinská je členkou Spolku vinárov a vinohradníkov Kulpína a s jeho členmi má vynikajúcu spoluprácu. Podávajú jej nápomocnú ruku aj pri práci v novom vinohrade, aj vzácnymi radami pri jeho pestovaní.

Nový vinohrad vysadený v apríli tiež ide tým smerom

31 /4918/ 1. 8. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Naďa Vlčeková, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Sára Ondríková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Aké leto si prajete?

au, k ama ráti! Dúfa m, že si užívate prázdniny a teplé poča sie. Ako tráv ite čas? Naša kam arátk a z Padi ny nám nakreslila, aké leto si ona praje. A vy? Vaše odpovede čakáme na Facebooku. Danuška

Ste ZŠ ma fan Sampo r, ršala T ita, Pa 1. 1, dina

Filip Triaška, škôlkar, Báčsky Petrovec

Hana Abrahámová, 2. a, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Nina Malgocká, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dina Čehová, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Číslo 15/ 2014

Vyššia cena sóje a kukurice

AKTUÁLNE

Hybridné poľnohospodárstvo – zlatá stredná cesta

Ročník XLVIII 1. 8. 2020

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 20. 7. do 24. 7. boli zaznamenané vyššie ceny kukurice a sóje. Pšenica si udržala stabilnú cenovú hladinu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Celkový obrat za uvedené obdobie dosiahol 2 550 ton tovaru, ktorého finančná hodnota predstavovala 47 535 250,00 dinárov. Kukurica bola v ponuke v cenovom Ľubica Sýkorová rozpätí od 17,80 din./kg do 18,40 din./kg bez DPH (19,58 din./kg – 20,24 din./kg s Moderné poľnohospodárstvo je také, ktoré dokáže udržať vlahu v pôde, minimalizovať DPH). Zvýšený dopyt na začiatku týždňa používanie chemických prípravkov a zmierniť dôsledky klimatickej krízy. Obavy z legislatívsa odrazil na cene, ktorá mala vzostupný neho obmedzovania chemických prípravkov spôsobili, že viacerí výrobcovia poľnohospotrend. Samotný koniec týždňa však prináša dárskej techniky sa orientujú na takzvané hybridné poľnohospodárstvo. Ide o hospodárenie, intenzívnejšiu ponuku tejto obilniny, čo keď sa z konvenčného a ekologického poľnohospodárstva vyberú tie najlepšie riešenia. viedlo k jej poklesu. Sója v uvedenom období zaznamenala astúci dopyt po kvalitnej- Nie všetky princípy ekologické- o svedomí konkrétneho mierny nárast ceny. Burzové zmluvy boli ších potravinách, dôraz na ho poľnohospodárstva je totiž majiteľa pôdy, často sú to uzatvorené vo veľmi úzkom cenovom udržateľné poľnohospodár- možné aplikovať pri všetkých práve zákony, ktoré uprarozpätí od 43,70 din./kg do 43,80 din./ stvo, či sprísňujúca sa legislatíva druhoch pôdy a klimatických vujú používanie niektorých kg bez DPH (48,07 din./kg do 43,80 ohľadom využívania chemických podmienkach. prostriedkov. Plošné zákazy din./kg s DPH). Priemerná cena bola postrekov a hnojív – to sú len Pri hybridnom poľnohospodár- v tomto smere vždy zmenili 43,78 din./kg bez DPH (48,16 s DPH). niektoré z dôvodov, pre ktorý sa stve nejde o radikálny prechod spôsob starostlivosti o pôdu a pre V porovnaní s predchádzajúcim na poľnohospodárov robí stále k výlučne ekologicky orientova- poľnohospodárov to znamenalo týždňom bola drahšia o 0,64 %. väčší tlak. Nové trendy pritom nému pestovaniu. Medzi základné potrebu prispôsobiť sa. Napríklad Pšenica sa predávala za 18,00 znamenajú výzvy aj pre výrob- princípy a ciele hybridného poľ- aktuálne stúpa tlak na plošný din./kg bez DPH (19,80 s DPH). cov poľnohospodárskej techniky. nohospodárstva v prvom rade zákaz používania glyfosátu v členDomáci spracovatelia majú Dnes krok s dobou musia držať patrí nájdenie rovnováhy medzi ských krajinách Európskej únie. dostatočné zásoby, takže nielen samotní farmári, ale aj zvyšovaním výnosnosti pôdy a Znamená to, že namiesto tohto dopyt po tejto obilnine výrobcovia poľnohospodárskej kvalitou úrody popri zachovaní rozšíreného herbicídu využívanie je. techniky. ekologicky citlivého prístupu. ného na boj s burinou sa budú Cena jačmeňa bola Hybridné poľnohospodár- V praxi to znamená využívanie musieť používať iné spôsoby ich 14,80 din./kg bez stvo predstavuje dnes v moder- modernejšej techniky, presnejšie eliminácie. V súlade s princípmi DPH (16,28 din./ nom poľnohospodárstve plno- dávkovanie hnojív iba v nevy- hybridného poľnohospodárstva vo vyváženej kg s DPH). ○ hodnotný stupeň medzi kon- hnutnom množstve, prípadne bude najlepšou voľbou práve ino- pôde s prírodvenčným poľnohospodárstvom prechod k mulčovaniu organic- vatívna poľnohospodárska tech- nými hnojivami a ekologicky orientovaným poľ- kými zmesami. nika. Prechod k ekologickejším sú vo všeobecnosnohospodárstvom. Cieľom v rám- Dôvodov na prechod k princípom spôsobom obrábania pôdy bude ti zdravšie, majú vyšší ci hybridného poľnohospodárstva hybridného poľnohospodárstva postupom času nevyhnutný. obsah vitamínov a sú výje využiť to najlepšie z oboch. je viacero. Nie je to vždy iba Veď aj plodiny dopestované živnejšie. ○

Z obsahu V ríši letcov s 2 a 3

Ochrana záhradníckych rastlín v auguste s 4 a 5

Rastliny, ktoré milujú tieň s6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (12)

V ríši letcov – akrobatov DrSc. Ján Babiak Do rozsiahleho radu dravcov (Accipitriformes), rozvetvených do niekoľkých čeľadí, patrí aj pomerne jednotná čeľaď sokolovité (Falconidae). U nás je táto čeľaď zastúpená iba jedným rodom – sokoly (Falcones). Z tohto rodu na vojvodinských priestoroch možno občas alebo zriedkavejšie vidieť 7 – 8 druhov sokolov. Počet druhov nie je malý, ale netreba očakávať, že ich tu z každého druhu bude mnoho, keďže ide o predátorov, ktorí sa nachádzajú na vrchole reťazca výživy, čo im priamo ohraničuje aj ich počet.

okola mnohí znalci pova- častejšie v lete, ale úspešne vedia žujú za najdokonalejšieho chytiť aj drobnú divinu v behu. Aj dravca. Vie byť neúprosne pri párení vie prekvapiť svojimi dravý a jeho schopnosti lovu, od- exhibíciami spojenými s vysokým vážnosť, sila a obratnosť v útoku letom v kombinácii s rýchlym na korisť až prekvapujú, pretože padaním, krúžením a točením. sa tento vták správa naozaj ryNa hniezdenie sokoly svoje tiersky. Má preto aj morfologické bydliská nestavajú, ale na znášku predispozície – zavalitý korpus, využijú hniezda druhých vtákov, pomerne veľkú hlavu, krátky krk najčastejšie z čeľade krkavcovia silné nohy. Ide o dravce menšej tých. V regeneračnom období až strednej veľkosti, tak odlišných vedia tvoriť aj kolónie a niektoré od iných dravcov z tejto čeľade. Dlhé, úzke a špicaté krídla sokolom umožňujú rýchly let a pevným chvostom ako kormidlom ľahko vykonajú aj ten najkomplikovanejší manéver. Svoju korisť chytajú spravidla na letku a širokým, ostrým zobákom, ohnutým priam od koreňa, a silnými dlhými pazúrmi ľahko „odzbroja“ aj Sokol myšiar – samec väčšieho vtáka od seba. Ich vynikajúci zrak je už dávno priam príslovečný. Pre všetky druhy sa aj pri sťahovaní zoskusokoly je ďalšia spoločná vlastnosť pujú do kŕdľov. výrazný fúzik pod okom. Sokoly sú zoofágne, ale požieZa svoj areál považujú široké rajú široké spektrum živočíchov, priestranstvá, ktoré ľahko zdo- od drobných cicavcov a vtákov, lávajú rýchlym mávaním krídel. až po hmyz. Na nich sa sťažujú Väčšina takým spôsobom ovláda najmä holubári, ale vskutku s ohľapriestranné lúky, aj vysoké lesy dom na počet sokolov táto „škoda“ a bralá, kde hniezdia, ale vedia sa je zanedbateľná a ľahko sa vyvráti osadiť aj pod strechou vysokých v prospech ich úžitkovosti, keď stavísk stavaných rukou človeka. ide o problém ničenia hlodavcov Korisť chytajú rýchlym strmhla- v poli. Žijú v širokom európskom vým pádom na vtáky v posede,

priestranstve. Na vojvodinských priestoroch je najpočetnejší sokol myšiar a ako hniezdiče tu možno nájsť ešte tri druhy. Sú to: sokol kobcovitý, sokol lastovičiar a sokol rároh. Ďalšie tri druhy (sokol kobec, sokol sťahovavý a sokol bielopazúrový) vo Vojvodine možno vidieť len na ich potulkách, na prelete, alebo keď sa rozhodnú naše priestory použiť ako svoje zimovisko. V tomto príspevku budú prezentované tri druhy sokolov, ktoré vo Vojvodine hniezdia. SOKOL MYŠIAR (PUSTOVKA) – Falko tinnunculus, Linné 1758 Na našich priestoroch je zo sokolov najpočetnejší. Vidieť ho v rámci otvorených priestorov v posede na suchároch vysokých stromov, na stĺpoch vedľa ciest, ale najčastejšie sa dá poznať, ako vytrvalo, špecifickým pohybom krídel „osieva“ nad voľným priestorom. To v hľadaní svojej

Sokol myšiar – samička

koristi – drobných hlodavcov sa vie zastaviť, akoby sa zavesený vo vzduchu chcel dôkladnejšie pozrieť na priestory pod sebou a v správnej chvíli sa vrhnúť na svoju korisť. Rozšírenie: Sokol myšiar je euro-ázijsko-africkým vtákom. V Európe žije v širokom priestore a niet ho iba na Islande, v Škandinávsku na polostrove Kola a v severozápadnej časti Ruska.

Jeho celoročný areál je južná a západná Európa, ale v lete svoj areál posúva na severovýchod. Táto časť populácie je sťahovavá. Smer sťahovania je juhozápad a prezimuje v teplejších oblastiach Stredomoria, v Pádskej nížine, ale aj u nás. Populácia v južnej Európe vie byť aj prelietavá, alebo aj nesťahovavá. Biotop: Je vtákom otvorených priestranstiev, polí, vresovísk a mokradí, lemovaných skupinami (hôrkami, alejami) vysokých stromov, ale aj s vysokými budovami, vežami. Vie sa uchýliť aj na povalách starých hradov a kaštieľov, ale aj na bralách a strmých skalách. Nevyhýba sa ani blízkosti človeka, a preto ho možno vidieť aj v ľudských osídleniach, aj vo väčších mestách, ba aj v samom strede veľkomesta. Nenájdeme ho iba v hustých lesoch a v horských komplexoch nad hranicou lesa. V primeranom biotope žije v roztrúsených pároch a len naozaj zriedkavo, až výnimočne vie tvoriť širšie koncipovanú hniezdiacu kolóniu (niekde aj v spoločnosti sokola kobcovitého). Rozlíšenie: Ide o sokola strednej veľkosti. Samička je trochu väčšia od samca a navzájom sa rozlišujú aj farbou operenia. Samec má modravo-sivú hlavu, jemne čiarkovanú, s čiernym fúzom pod okom. Chrbtová strana trupu je hnedočervená s matno-čiernymi pásikmi a deltoidovými škvrnami. Letky na krídlach sú černasto-hnedé a na chvoste sivobelasé. Hrvoľ má hrdzavý, s tmavými čiaročkami, a bruško je belavé. Samička je na celej chrbtovej strane hnedo-hrdzavá, len sluchy majú bledookrovú farbu. Bruško má ako samec, iba spodná časť chvosta je priečne pruhovaná. Mláďatá sú po vyliahnutí biele, časom sivobiele, potom po sfarbení peria sú bližšie k samičke. Mladé samčeky sa len po druhom prepŕchnutí podobajú starému samcovi. Sokol myšiar sa od iných druhov odlišuje štíhlosťou, dlhšími a špicatejšími krídlami. Hniezdenie: V treťom roku života sokol myšiar pohlavne dospieva.

31 /4918/ 1. 8. 2020

1. 8. – 7. 8. 2020

POČASIE

Potom to už začína so svadob- siaha od podunajskej Panónie na nými hrami a párením. Samec Ukrajinu a potom v širšom rozsahu často obletuje samičku s klikavým od Fínskeho zálivu až po Kaspichlásením a parádnymi letmi. Po ké more, ďalej na severovýchod kopulácii je čas na zriaďovanie obýva stredné pásmo Ruska. Je osvojených hniezd vrán, hrivná- sťahovavý. Prelet koná hromadne, kov, strák, kaviek, ale aj volaviek. Ak si vyberú stromovú bútľavinu, dutinku alebo štrbinu na stavbách a povalu na veľkých stavbách, tak je to hniezdo celkom skromné, najčastejšie bez výstelky. Znáška je raz v roku (zriedkavejšie marec, hlavne apríl – máj), neskoršia je iba v prípade náhradného hniezdenia, keď je v hniezde aj menej vajec. Počet okrovo-belavých vajec, s hnedočervenými a tmavofialovými škvrnami je najčastejšie 5 – 6. Samička nasadne len na Sokol kobcovitý – samec plnú násadu, samec ju v tomto období najčastejšie iba v apríli na svoj hniezdny areál kŕmi a len zriedkavo na vajciach a v septembri do svojho zimovisaj sedí. Obdobie inkubácie trvá ka. Koná to v širokom pásme cez 27 – 31 dní a hniezdna starostlivosť ďalších 27 – 35 dní, ale rodičia sa aj po vylietnutí mláďat ešte dlho o ne starajú. Potrava: Ako samo meno druhu hovorí, stravuje sa prevažne myšami, hlavne hrabošmi poľnými. Ak potravu nájde aj v zime, nesťahuje sa. Keď tejto stravy ubudne, chytá aj plazy a vtáky a cez leto je na jedálnom lístku aj hmyz. Hlas: Hlási sa nosovým, kvílivým nariekaním „kií- Sokol lastovičiar -ií-ií-iíí“, resp. „kli-kli-kli-kli“. V období kŕmenia mladé Balkánsky a Apeninský polostrov, prosia opakovaným chvejivým aj Malú Áziu, aby prezimoval v zatrilkovaním „kiirrrl-kiiir“ alebo rovníkovej Afrike. Preferuje stepné opakovaným „vrrrí“... prostredie, teda priestranné, rovinSOKOL KOBCOVITÝ – Falco né lúky a pasienky, hájové porasty vespertinus, Linné 1766 a lesy vôkol riek. Do vrchov nejde, Je to sokol, ktorý obýva eurázij- ale neotáľa v transmigrácii ich ský priestor. V Európe jeho areál zdolať. U nás je tento druh častý,

najmä v Banáte. Samček je celý modrosivý, tmavší na chrbtovej strane, bledší na brušku. Krídelné letky sú popolavo-striebristé. Dolná časť brucha je červená, až hrdzavočervená. Samička je na

Sokol kobcovitý – samička

chrbte tmavosivá, s ešte tmavšími prúžkami. Aj letky sú takej farby. Hlava a čelo sú hrdzavé, hrvoľ okrový a bruško hrdzavo-okrové s tmavšími pásikmi. Mláďatá len postupne nadobúdajú farbu operenia dospelých a pohlavne dozrievajú v druhom roku. Sokol kobcovitý začína s párením hneď po príchode z teplých krajov. Koná to v blízkosti už vybratého, vysoko na stromoch zhotoveného vranieho alebo stračieho hniezda. Len obsadiť ho a upraviť. Často hniezdia vedľa seba od niekoľkých párov až po veľké kolónie, ale robia to pomerne neskoro (v máji a júni), až keď sa hniezdo uvoľní. Samička znáša raz v roku, počet vajec je 3 – 5. Ich farba je okrová s hrdzavo-žltými až tmavohnedými škvrnami. Inkubačné obdobie je 28 dní a na hniezde sa striedajú aj samec, aj samička. Hniezdna starostlivosť trvá mesiac a rodičia sa asi dva týždne starajú o mláďatá mimo hniezda. Tento druh konzumuje hlavne myši, ale v rovnakom počte aj väčší hmyz.

Jedálny lístok vie doplniť aj plazmi a drobným vtáctvom. Pri letení sa tento sokol hlási nariekavým „kju-kju-kju-kju...“ a v kolóniách pri hniezdení štebotavým „ke-ke-ke-ke...“ SOKOL LASTOVIČIAR – Falco subbuteo, Linné 1758 Má eurázijské rozšírenie. V Európe ho niet iba v najsevernejších oblastiach (Island, Írsko, Škótsko, Škandinávia a severozápadné Rusko). Vo Vojvodine aj hniezdi, ale v malom počte. Je sťahovavý a zimu strávi v Afrike. Jeho biotop sú priestranné polia, lúky a pasienky, popretkávané hôrkami, stromoradím, riečnym vysokým porastom, aj vodnou plochou, obyčajne nie ďaleko od osád. V letení je dynamický, ale pritom netratí na elegancii ani na vrtošivosti a jeho útoky na korisť sú bleskové. Samec a samička sa dajú ťažko rozlíšiť. Hlava lastovičiara je černavá, s výraznými fúzikmi, chrbtová časť je tmavošedá a chvost trochu jasnejší. Hrdlo je biele, v predĺžení okrové so škvrnami, ktoré splývajú v hrubšie pásy. Spodok brucha a nohy sú hrdzavočervenej farby. Hniezdi na stromoch v opustených hniezdach s oneskorenou znáškou, keď samička znesie 2 – 4 vajcia. Ich základná farba je okrovo-belavá a škvrny sú žlto-červeno-hnedé. Liahnutie a starostlivosť o mláďatá sú podobné ako pri ostatných druhoch. Loví drobné vtáky do veľkosti lastovičky, ale aj lietajúci hmyz, a len zriedkavo drobné cicavce a plazy. Hlási sa melodickým, hvízdavým „kijú-kijú-kijú-kijú“ pri hniezdení, vlastne ostrým, rýchlym „ki-ki-ki-ki“ v komunikácii počas letu.  Fotografie: z internetu

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

27˚ | 22˚

27˚ | 16˚

29˚| 17˚

30˚ | 16˚

30˚ | 19˚

29˚ | 15˚

26˚ | 17˚

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana záhradníckych rastlín v auguste Ing. Ján Tancik, PhD. MLYNÁRIKY NA HLÚBOVINÁCH Mlynáriky sú motýle, ktoré v štádiu larvy škodia požieraním listov kapustovej zeleniny. Je ich viac druhov: mlynárik kapustový – Pieris brassicae, mlynárik repový – Pieris rapae a mlynárik repkový – Pieris napi (Pieridae, Lepidoptera). Prezimujú v štádiu kukly v blízkosti rastlín. Motýle prvej generácie lietajú koncom apríla do začiatku júna. Samičky kladú vajíčka v skupinách na spodnú stranu listov hostiteľských rastlín Mladé larvy žijú v skupinách, staršie sa rozliezajú po rastline, nie sú výrazne škodlivé. Druhá generácia motýľov sa liahne v júli. Samičky kladú vajíčka na rastliny z čeľade kapustovitých. Má dve až tri generácie do roka. V teplých rokoch sa vyvinie aj tretia generácia. ŠKODLIVOSŤ MLYNÁRIKOV Mladé larvy prvého a druhého instaru nezapríčiňujú významné škody. Žijú v skupinách a vyhrýzajú malé dierky do listov. Po treťom zvliekaní sú oveľa nebezpečnejšie. Živia sa mäkkými časťami listov tak, že zostanú len silné žilky – spôsobujú holožery. Rastliny znehodnocujú aj trusom. Larvy mlynárika repového a repkového nežijú v skupinách ako larvy mlynárika kapustového, preto sú škody, ktoré zapríčiňujú na začiatku vývoja, menšie. No larvy mlynárika repového a repkového sú nebezpečnejšie preto, že sa neživia iba na povrchu listov, ale sa vžierajú do hlávky. Hlávky sú znečistené trusom a vo vlhkých podmienkach hnijú. Viac sú poškodzované neskoré odrody. Škodí najmä druhá a tretia generácia. Mlynárik kapustový škodí viac na zelenine v záhradkách, kým mlynárik repkový na poľnej zelenine. Optimálna teplota na vývoj mlynárikov je 20 – 25 °C. Na rozmnožovanie im vyhovuje suché a teplé počasie. Počas chladných, veterných a daždivých dní populácia sa znižuje, lebo veľa motýľov

hynie a počet nakladených vajíčok je tiež oveľa nižší. OCHRANA V záhradkách môžeme znížiť napadnutie larvami mlynárikov vysádzaním do kapustovín rastliny, ktoré odpudzujú motýle naklásť vajíčka, a to sú: rajčiny, šalvia, mäta, rozmarín a materina dúška. Priama ochrana: Keď zistíme zvýšený výskyt motýľov mlynárikov, treba zistiť počet nakladených vajíčok a vyliahnutých lariev v poraste. Ošetrenie sa odporúča robiť pri výskyte húseníc na viac než 10 % rastlín kapusty, pri karfiole na 5 %. Podľa niektorých autorov

vyvíjať sa však môže i na iných kultúrnych a divorastúcich rastlinách. Prezimuje v štádiu kukly v pôde. Do roka má u nás 2 generácie. Na jar začínajú motýle 1. generácie lietať v máji, imága 2. generácie lietajú od augusta do októbra. Samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov. Počet nakladených vajíčok závisí od teploty vzduchu, kvality úživného žeru imág a druhu potravy lariev. Mora kapustová je hygrofilný druh. Vyskytuje sa hlavne v porastoch so zvýšenou vlhkosťou (prípadne intenzívnou závlahou). Nízka relatívna vlhkosť vzduchu zapríčiňuje zvýšenú mortalitu mladých lariev. Teplota negatívne ovplyvňuje vývoj oveľa zriedkavejšie. Najväčšiu početnosť môže škodca dosiahnuť v hustých a kompletne zapojených

Motýľ mlynárika kapustového

ochranu treba robiť, keď sa zistí priemere jedna mladá húsenica na rastlinu. Aplikáciu treba robiť proti mladým larvám, kým sa nevhrýzli do hlávok kapusty. Pri aplikácii treba dodať zmáčadlo. Z biologických prípravkov sa používajú prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis (Lepinox Plus), z chemických povolené prípravky do kapustovín registrované proti larvám motýľov. MORA KAPUSTOVÁ Mora kapustová – Mamestra brassicae je škodca kultúrnych convariet kapusty obyčajnej,

porastoch, kde je vlhkosť v poraste vysoká aj v suchom lete. K premnoženiam mory kapustovej dochádza iba občas a trvajú 1 až 1,5 roka. ŠKODLIVOSŤ Druhá generácia je oveľa početnejšia a tým aj nebezpečnejšia ako prvá. Larvy druhej generácie vyžierajú chodby do hlávok kapusty. V jednej hlávke môže byť 5 – 6 lariev. Takáto hlávka býva úplne zničená. Larvy žerú v podvečer a v noci, najintenzívnejšie pri teplom počasí. Jasným signálom prítomnosti lariev je prítomnosť

trusu čiernej alebo tmavej farby. Trus často vedie k nepredajnosti produktov a tiež k rozvoju sekundárnych patogénov. OCHRANA Regulácia početnosti mory kapustovej by mala byť komplexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy. Kvalitná letná alebo jesenná orba po zbere kapusty, hrachu alebo repy je základné agrotechnické opatrenie. Hlbokou orbou sa zničí až 80 % kukiel. Postrek sa realizuje pri výskyte mladých lariev (1. – 3. instar). Ošetrenie proti prvej generácii sa vykonáva zvyčajne v júni a proti druhej v auguste. Regulácia prvej generácie je jednoduchšia, pretože nálet motýľov nie je taký roztiahnutý ako nálet druhej generácie. Regulácia sa však v praxi najčastejšie robí iba proti druhej generácii, a to v najbujnejších, kompletných a zavlažovaných porastoch. Používajú sa registrované prípravky. Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma a prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki (Lepinox Plus) a insekticíd prírodného pôvodu na báze spinosadu (SpinTor) MORA BAVLNÍKOVÁ A VIJAČKA KUKURIČNÁ NA PLODOVEJ ZELENINE Mora bavlníková, používa sa aj názov sivkavec konopný – Helicoverpa armigera, migruje na veľké vzdialenosti. Dospelí jedinci z oblasti Stredozemného mora migrujú sledujúc kvitnutie rastlín na sever do regiónu strednej Európy a aj ďalej až do Škandinávie. Je to motýľ, ktorý má rozpätie krídel 3,5 – 4,0 cm. V miernom pásme je prezimujúcim štádiom kukla, v komôrke ohraničenej jemnou pavučinkou, niekoľko centimetrov pod povrchom pôdy. Imága prvej generácie sa objavujú už v máji. Jarná populácia imág pozostáva z jedincov liahnucich sa po prezimovaní a imigrujúcich jedincov z juhu. Imága môžu byť pozorované počas celého roka až do októbra v dôsledku ich veľkej migrácie. Samičky kladú niekoľko stoviek vajíčok na všetky časti

31 /4918/ 1. 8. 2020 rastlín vrátane kvetov a plodov. Z vajíčok sa liahnu larvy za menej ako tri dni. Larvy sú pomerne agresívne a môžu vystupovať dokonca i ako mäsožravé a požierať sa navzájom. Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Na rozmnožovanie a vývoj priaznivo vplýva vyššia teplota a väčšie množstvo zrážok na jar a vysoké teploty v lete. Do roka sa takto vyvinú v našich podmienkach 2 – 4 generácie. Mora bavlníková je veľkým polyfágom (bola zaznamenaná na 250 druhoch rastlín) a patrí k najnebezpečnejším škodcom na svete. Škodí na rôznych druhoch zeleniny: na rajčiakoch, paprike, zemiakoch, druhoch z čeľadí bôbovité (Fabaceae) a tekvicovité (Cucurbitaceae). Na plodoch papriky sa húsenice vžierajú dovnútra a živia sa stenami, resp. dužinou a semenami. Plody sú znečistené trusom, na miestach poškodenia sa vyvíjajú huby a baktérie a plod je takto úplne zničený. OCHRANA Zníženie škôd možno dosiahnuť udržiavaním porastov papriky bez burín, čo znižuje možnosti na kladenie vajíčok. Chemická ochrana sa vykonáva na základe náletu motýľov do feromónových alebo svetelných lapačov, ako aj sledovaním vývoja vajíčok. Postrek sa má vykonať vtedy, keď sa zmení farba vajíčok zo špinavobielej na sivomodrú. Výber prípravku je veľmi dôležitý pre zabezpečenie zdravotnej neškodnosti postriekaných plodov. Biologická ochrana papriky a rajčín sa robí pomocou vajíčkových parazitoidov z rodu Trichogramma a prípravkov na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki (Lepinox Plus) a insekticídu prírodného pôvodu na báze spinosadu (SpinTor) VIJAČKA KUKURIČNÁ Vijačka kukuričná – Ostrinia nubilalis Hbn. je polyfág, ktorý sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divorastúcich rastlín. Okrem kukurice, ktorá je jeho hlavnou hostiteľskou rastlinou, zo zeleniny najviac poškodzuje papriku, napáda aj rajčiak, fazuľu, zeler a špargľu. V poslednom desaťročí aj na Slovensku boli zaznamenané významné poškodenia papriky týmto škodcom. Prezimuje v štádiu larvy v rast-

linných zvyškoch, najmä z kuku- a plodov rôznej veľkosti. Stonky rice, ale aj iných rastlín, v pôde. poškodzujú vyhrýzaním chodieb, Kuklenie prebieha na jar a prvé čo zapríčiňuje nedostatočný prímotýle v podmienkach Slovenska sun živín a aj lámanie stonky. sa vyskytujú v prvej polovici júna. Treba pripomenúť, že oveľa meSamičky kladú nej sú napadvajíčka prevažnuté stonky ako ne na listy kukuplody. Do plorice. Vyliahnuté dov prenikajú larvy sa najprv v blízkosti stopky plodu, sú to živia na listoch a po niekoľkých drobné dierky, dňoch sa vžiektoré sú vidirajú do stebla teľné len vďaka alebo šúľka. trusu húseníc, Jedna časť poktorý zostáva v blízkosti dierpulácie škodcu zostáva v štádiu ky. Húsenice sa larvy a prezimuživia semenom je, kým druhá a oplodím vyčasť populážierajúc ho úplcie sa zakuklí ne až po pokoža dáva druhú ku. Napadnuté generáciu. Momladé plody týle druhej geopadávajú, kým nerácie začínajú väčšie zostávalietať začiatkom jú na rastline, augusta a maxi- Feromónový lapač na mory výrazne sa spomálny výskyt je čiatku ničím nev druhej polovici augusta. V tom líšia od nenapadnutých. Až neskôr čase väčšina porastov kukurice je mäknú a zahnívajú pod vplyvom úplne vyvinutá a začína sa sušiť. húb a baktérií, ktoré prenikajú na

Požerky na hlávke kapusty zapríčinené larvami môr

Takéto porasty kukurice sú menej atraktívne pre samičky, a preto kladú vajíčka na iné rastliny, najmä na papriku. Vajíčka kladú na listy, listové stopky a stonky. Vyliahnuté larvy sa najprv živia na listoch vyhrýzaním nepravidelných drobných dierok a neskoršie sa vžierajú do stonky a plodu. Dorastené larvy prezimujú v rastlinných zvyškoch. Poškodenia listov papriky v podobe malých dierok, ktoré spôsobujú mladé larvy vijačky kukuričnej, sú bezvýznamné z hľadiska škodlivosti. Po niekoľkých dňoch sa larvy vhrýzajú do stonky

poškodené časti plodu. Vnútro plodu je znehodnotené trusom a stráca konzumnú hodnotu. Úroda semena tiež môže byť značne znížená. Kvantitatívne a kvalitatívne škody môžu byť veľmi vážne. Často až viac ako 50 % plodov býva napadnutých. Podobné poškodenia zapríčiňujú aj húsenice mory bavlníkovej. OCHRANA Odporúča sa nepestovať papriku po kukurici a ak je možné, papriku vysádzať čím ďalej od kukuričných polí, lebo druhá generácia motýľov preletuje na

porasty papriky a samičky kladú vajíčka na papriku. No porasty papriky môžeme ochrániť, ak v ich blízkosti zasejeme cukrovú kukuricu v neskorých termínoch. Cukrová kukurica vo fáze kvitnutia je atraktívnejšia pre samičky vijačky kukuričnej ako paprika, preto samičky budú klásť vajíčka na cukrovú kukuricu a porasty papriky budú menej napadnuté. Biologická ochrana papriky proti vijačke kukuričnej sa môže vykonávať postrekmi s prípravkami na báze baktérie Bacillus thuringiensis spp. kurstaki a pomocou vajíčkového parazitoida z rodu Trichogramma. Pri používaní chemických insekticídov, ako aj biologických, je veľmi dôležitý termín aplikácie. Insekticídy treba použiť v čase, keď je čo najviac vyliahnutých húseníc a húsenice sa nachádzajú na liste alebo plode. Optimálny termín ochrany môžeme zistiť rôznymi metódami signalizácie. Jedna z nich je signalizácia náletu motýľov pomocou svetelných lapačov. Spravidla optimálny termín postreku by mal byť v čase maximálneho výskytu motýľov v lapačoch. Najspoľahlivejší spôsob signalizácie ochrany proti vijačke kukuričnej je pozorovanie výskytu vajíčok, lariev a listového poškodenia. Táto metóda pozostáva z prezeraní 100 rastlín (na desiatich miestach po 10 rastlín) v trojdňových intervaloch od objavenia prvých motýľov, zhruba od začiatku augusta. Jednorazová aplikácia by sa mala robiť v čase maximálneho výskytu vajíčok na rastlinách papriky, ktoré je zhodné s objavením sa prvého poškodenia listov mladými larvami škodcu. Toto poškodenie sa dá ľahšie pozorovať v poraste ako znášky vajíčok. Na prvý postrek by sa mali použiť insekticídy s ovicídno-larvicídnym účinkom. Ak počet vajíčok a lariev v poraste aj ďalej narastá, postrek treba opakovať. Aplikáciu treba robiť vo večerných hodinách a pri každej aplikácii je potrebné používať iný insekticíd. Na Slovensku nie je ani jeden prípravok registrovaný na reguláciu tohto škodcu v paprike. V zahraničí sa využívajú insekticídy, ktoré sú registrované proti tomuto škodcovi na kukurici.  Foto: J. Tancik

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Rastliny, ktoré milujú tieň Ľubica Sýkorová Aj tienisté kúty záhrady môžu byť krásne, ak do nich vyberieme tie správne rastliny. Aj keď letničky a trvalky do tieňa nie sú také bežné ako ostatné rastliny, z tienistého miesta v záhrade dokážu vytvoriť príjemnú oázu najmä v horúcich letných dňoch.

ri plánovaní výsadby okrasnej záhrady musíme myslieť aj na svetelné podmienky a požiadavky jednotlivých kvetov, kríkov či stromov na slnko. Je rozdiel, či je záhrada z väčšej časti po celý deň v tieni, alebo máme záhradu, ktorá je zaliata slnečnými lúčmi. Podľa toho, koľko priameho alebo rozptýleného svetla dopadá počas dňa na dané stanovisko, vyberáme aj tieňomilné rastliny. Niektoré druhy znášajú tieň lepšie ako iné, no aj v rámci jedného druhu sú rozdiely pri rôznych kultivaroch danej rastliny. Jednoduchou pomôckou pri výbere rastlín vhodných do tieňa je sfarbe- Astilba nie ich listov. Čím tmavšia (zelená) je farba listov, tým je trvalka alebo letnička vhodnejšia do tieňa, a tým lepšie bude prosperovať na tienistom stanovisku. Mnohí si myslia, že pod stromami a v tieni sa nedá vybudovať zaujímavá rozkvitnutá záhrada. No nie je to tak. Množstvo okrasných rastlín dáva prednosť polotieňu a tieňu. Na takýchto miestach nádherne kvitnú alebo bujne tvoria zaujímavé listy. A ak sa vzájomne skombinujú, môže vzniknúť skutočne nádherná záhrada. Najzaujímavejšie sú tie, ktoré dlho kvitnú, vhodné sú do tieňa a dokážu sa samy pomerne rýchlo rozmnožovať. Vhodné je zamerať sa napr. na rastliny, vďaka ktorým záhrada pripomína les – rôzne druhy náprstníkov, pakosty, papraďorasty, kosatce a ďalšie. Často

tienistému miestu sviežosť. Paprade sú vývojovo jedny z najstarších rastlín na zemi a tvarom i vlastnosťami sú úplne odlišné od klasických rastlín. Navyše sú dostupné v rôznych kultivaroch odlišných tvarov a veľkostí, takže

ide o druhy, ktoré sa pomerne rýchlo rozširujú samovýsevom či podzemkami, takže nehrozí, že by časom zo záhrady vymizli. Vhodné sú rastliny s výrazne farebnými alebo bielymi kvetmi, ktoré presvetľujú tieň, prípadne s listami, ktoré vzájomne kontrastujú odlišnými tvarmi (trávovité, dlaňovité, podlhovasté a pod.). Nemali by chýbať ani tvarované vždyzelené krušpány Papraď možností je hneď niekoľko (dostupné sú stálozelené aj opadavé formy). Starostlivosť o paprade nie je náročná. Vyžadujú si len tienisté stanovisko s mierne kyslou, výživnou a priepustnou pôdou. Sú to odolné rastliny, ktoré vydržia aj dlhšie sucho, no po ich výsadbe je potrebná pravidelná zálievka, až pokým dobre nezakorenia. Ocenia taktiež, ak pôdu v ich okolí pokryjeme mulčom (kôra alebo

(Buxus), vďaka ktorým je záhrada zaujímavá aj počas zimy. Ak rastliny vysadíme nahusto (z každého druhu viac kusov), medzi nimi takmer nebude rásť burina a v pôde sa dlhšie udrží aj vlaha. Určite v takejto záhrade nesmú chýbať funkie (Hosta), kyslomilné rododendrony (Rhododendron), azalky (Azalea), pierisy (Pieris jap.), hortenzie (Hydrangea). Okraje záhonov môžu spestriť andromedky (Andromeda), vresovce s vresmi (Calluna a Koleus Erica), alchemilky (Alchemilla) ihličie), čím napodobníme ich priči zimozelene (Vinca minor). rodzené prostredie a zamedzíme PAPRAĎ rýchle vysúšanie pôdy. Veľmi vhodnými rastlinami ASTILBA sú aj paprade Dryopteris. Sú to Medzi ďalšie trvalky vhodné do trvalky, ktorým zodpovedá tieň až polotieňa a tieňa je astilba (Astilpolotieň. Ich nádherné perovito be), ktorej kvety pripomínajúce vizložené listy dodajú každému anočný stromček vynikajú sýtymi

farbami (odtiene bielej, červenej, ružovej a modrej). Okrem toho má aj krásne listy v rôznych farbách – od zelenej, až po vínovočervenú – závisí od odrody. Vhodné je vybrať si rôzne kultivary astilby v rôznych farbách, obdobiach kvitnutia a výškach, čím zaručíme farbu v tejto časti záhrady počas celej sezóny. Astilba obľubuje tienisté stanoviská a vlhkú, no nie premočenú pôdu. Pôda by mala byť preto priepustná a na podporu kvitnutia aj bohatá na živiny. Zálievka by mala byť bohatá, aby sa voda dostala do hlbších vrstiev a podporil sa tak rast koreňov do hĺbky, čím sa rastlina stáva odolnejšou proti suchu. Astilba sa rýchlo rozširuje a vytvára charakteristické zhluky. Pod kontrolou ju môžeme držať oddeľovaním častí rastlín alebo mulčom. KOLEUS Z letničiek môžeme posadiť obľúbenú kašmerínku, čiže koleus. Je to odolná, tieňomilná rastlina dostupná v každej možnej farebnej kombinácii – od jasnej žltozelenej, až po vínovočervenú, v rôznych tvaroch a veľkostiach. Aj v tomto prípade môžeme podľa sfarbenia listov odhadnúť, koľko svetla rastlina znesie (svetlé listy veľa svetla, tmavozelené listy málo svetla). Starostlivosť o ne nie je náročná. Koleus obľubuje vlhké, výživné a priepustné pôdy a tienisté stanoviská. Pri jeho pestovaní treba dbať, aby na stanovisko nesvietilo obedňajšie slnko, ktoré by vytiahlo z listov farby a rastlina by neprosperovala. 

31 /4918/ 1. 8. 2020

AKO NA TO?

Ako si pripraviť domáce tortilly a čím ich naplniť?

keď mnohí by sa mohli prieť, že pšeničná placka bola do Nového sveta privezená španielskymi kolonizátormi, zmienky o plackách z kukuričnej múky sú badateľné už v aztéckych legendách. Jednoduchá placka z múky a vody od svojho vzniku slúžila ako príloha k iným jedlám a tiež ako praktický obal na ich prenášanie a následnú konzumáciu. Túto fantastickú vlastnosť si tortilly zachovali dodnes, či už ide o ich mexickú, arabskú, indickú, alebo európsku verziu. Klasická verzia zo pšeničnej múky Suroviny: 2 hrnčeky hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 1/2 KL soli, 2 PL rastlinného oleja, 3/4 hrnčeka vlažného mlieka alebo vody Príprava: Vo väčšej miske spojíme suché ingrediencie: múku, soľ a kypriaci prášok. Pridáme olej a mlieko a vypracujeme tuhé cesto. Cesto premiestnime na pomúčenú dosku a približne 2 minútky miesime, až kým nevznikne nelepiaci sa bochník cesta. Necháme pod

utierkou odpočívať asi 30 minút (čas môžeme využiť na prípravu plnky do tortíll). Cesto potom rozdelíme na 10 približne rovnakých guľôčok. Z každej vyvaľkáme tenučkú placku a opekáme na suchej platni alebo panvici z každej strany približne minútku. Placky by sa počas ope-

kania mali nafúknuť. Podávame s obľúbenou plnkou. Tortilla s pikantným čili Suroviny: 6 tortíll, 200 g syru čedar, 400 g kyslej smotany; Na čili: 500 g mletého hovädzieho mäsa, 2 PL rastlinného oleja, 1 veľká cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 2 čili papričky, 1 konzerva sekaných paradajok, 1

konzerva fazule, 1 konzerva kukurice, 1 liter hovädzieho vývaru (bujónu), 1 PL trstinového cukru, podľa chuti soľ a mleté čierne korenie Príprava: V hrnci rozpálime olej a opražíme na ňom mleté mäsko. Keď zhnedne, primiešame doň nadrobno pokrájanú cibuľu, cesnak, čili papričky, osolíme a okoreníme. Necháme päť minút podusiť a pridáme paradajky, fazuľu, kukuricu a zalejeme vývarom. Túto zmes necháme v otvorenom hrnci pomaly bublať na miernom ohni aspoň hodinu. Nakoniec odstavíme. Dochutíme cukrom a prípadne dosolíme a dokoreníme. Zmes rozložíme na tortillu, pridáme bohatú lyžicu kyslej smotany (zmierni pikantnosť čili) a zasypeme nastrúhaným čedarom. Tortilla s avokádom a grilovaným kuraťom Suroviny: 4 tortilly, 2 menšie

kuracie prsia, 1 avokádo, 1 PL rastlinného oleja, 1 PL citrónovej šťavy; Na cesnakový dresing: 3 PL majonézy, 1 malá kyslá smotana, 3 strúčiky cesnaku, 1 PL extra panenského olivového oleja, 1 KL worčestrovej omáčky, podľa chuti soľ a čierne korenie Príprava: Kuracie prsia okoreníme a osolíme z oboch strán, jemne pokvapkáme olejom, šťavou z citróna a ugrilujeme na grilovacej panvici alebo v rúre. Odstavíme a necháme vychladnúť. Avokádo rozpolíme, odstránime kôstku a nožom ešte v šupke šachovnicovo narežeme. Potom vylúpneme hotové kocky avokáda zo šupky priamo do misky. Pripravíme si jednoduchý dresing: majonézu, kyslú smotanu, prelisovaný cesnak, olej a omáčku spolu dobre premiešame a dochutíme soľou a korením. Vychladnuté prsia nakrájame na kocky a pridáme do misky s avokádom. Premiešame s dresingom a rolujeme do ešte teplých domácich tortíll.  Zdroj: recepty.sk

VEDELI STE?

Prečo treba konzumovať uhorky? Táto zelenina osvieži dych, podporí trávenie a pomôže nášmu mozgu. Uhorka patrí medzi zeleninu, ktorá sa často objavuje na našom tanieri ako príloha, alebo je tiež obľúbenou súčasťou zeleninových šalátov. Obsahuje až 95 % vody, čím sa prirodzene zaraďuje medzi nízkokalorické plodiny. MÁ ANTIOXIDAČNÉ VLASTNOSTI Uhorky obsahujú početné antioxidanty vrátane známeho betakaroténu a vitamínu C, ktorý je potrebný na reguláciu normálneho telesného rastu, hojenie rán a tvorbu bielych krviniek. Významnou skupinou sú i antioxidačné flavonoidy, ako je napr. kamferolem, ktorý pomáha v boji proti rakovine a znižuje riziko chronických ochorení vrátane ochorení srdca. ZNIŽUJE RIZIKO VZNIKU RAKOVINY Medzi látky nachádzajúce sa

v uhorkách patria i polyfenoly (nazývané i lignany), ktoré sú dôležité pre znižovanie vzniku rakoviny prsníka, maternice, vaječníkov a prostaty. CHRÁNI NÁŠ MOZOG Uhorky obsahujú protizápalové flavonoly, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri zdravom fungovaní mozgu. Okrem zlepšovania pamäte chránia i nervové bunky, ktoré sa s pribúdajúcim vekom narúšajú. OSVIEŽI NÁŠ DYCH Jedenie uhorky dokáže pomôcť pri uvoľňovaní prebytočného tepla v žalúdku, ktoré predstavuje primár-

nu príčinu zapáchajúceho dychu. BOJUJE PROTI STRESU Uhorky obsahujú celý rad vitamínov B – napr. vitamín B1, B5 (kyselina pantoténová) dôležitý pre metabolické spracovanie prijatých živín, a vitamín B7 (biotín). Vitamíny typu B sú známe tým, že pomáhajú zmierňovať pocity úzkosti, a niektoré z nich bojujú aj proti škodlivým účinkom stresu. PODPORUJE NAŠE TRÁVENIE Uhorky sú bohaté na vodu a vlákninu – dva najzákladnejšie prvky potrebné pre zdravé trávenie. Ak bojujete so žalúdočnými šťavami, mali by ste vedieť, že pitná voda dokáže potlačiť akútne príznaky vyvolané odlivom kyseliny tým, že dočasne zvýši hladinu pH. Šupka uhorky obsahuje nerozpustnú vlákninu, ktorá pomáha udržiavať

zdravú stolicu. BOHATÁ NA DRASLÍK Uhorky dokážu zabezpečiť správnu rovnováhu draslíka vo vnútri i mimo svojich buniek, čo má zásadný význam pre celý ľudský organizmus. Tento minerálny prvok je dôležitý najmä pri udržiavaní rovnováhy vody a acidobázickej rovnováhy. PRÍPRAVA OSVIEŽUJÚCEHO UHORKOVÉHO SMOOTHIE Suroviny: 1 uhorka, 2 šálky mladých špenátových listov (baby špenát), 2 hrušky (podľa chuti), ½ šálky vody, 1 lyžica ľanového oleja (dobrovoľne), ľad podľa potreby Postup: Všetky ingrediencie spolu zmixovať a hotovo – zdravý nápoj je na svete! Zdroj: zdravie.sk

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Černicový ľadový čaj s rozmarínom Suroviny: 6 vrecúšok zeleného čaju, 2 litre horúcej vody, 1 stonka rozmarínu, 450 g černíc, 4 PL kryštálového cukru alebo medu Takto sa to podarí: Vrecúška zeleného čaju dáme do skleneného džbánu a zalejeme horúcou vodou. Pridáme rozmarín a cukor. Premiešame a necháme lúhovať asi 5 minút. Rozmarín môžete vymeniť aj za mätu a cukor nahradiť iným sladidlom – napríklad medom. Následne z vylúhovaného čaju vyberieme čajové vrecúška a rozmarín. Pridáme černice a necháme vychladnúť.

Potom dáme aspoň na 2 hodiny do chladničky odležať. Vychladený čaj obohatíme o ľadové kocky a ihneď podávame. Náš tip: Pripravte si originálne ľadové kocky. Stačí černice a kúsky rozmarínu povkladať do tvorítka na ľad, zaliať vodou a zmraziť.

Suroviny: 8 veľkých zrelých broskýň, 150 g kryštálového cukru, 150 ml vody, 1/2 citróna (šťava), štipka soli Takto sa to podarí: Broskyne ošúpeme pomocou ostrého noža, odkôstkujeme a pokrájame na malé kocky. Ovocie rozsypeme na plech vystlaný papierom na pečenie a dáme zmraziť na približne hodinu. V miske zmiešame vodu s cukrom. Zmrazené broskyne nasypeme do mixéra, pridáme

plátky citróna a pár lístkov medovky. Nalievame do pohárov s ľadom.

Náš tip: Ak nemáte radi med, môžete ho nahradiť cukrom – približne v rovnakom množstve. Teplú žĺtkovú hmotu prelejeme k

Suroviny: 5 vajec, 100 g kryštálového cukru, 1 PL strúhanej citrónovej kôry, 150 g mandľovej múky, 5 vetvičiek čerstvých ríbezlí, za hrsť mandľových lupienok Takto sa to podarí: Vajíčka rozklepneme, oddelíme žĺtky od bielkov a žĺtky vyšľaháme s cukrom do bledej peny. Do žĺtkovej zmesi nastrúhame a primiešame lyžicu citrónovej kôry. Následne zapracujeme naváženú mandľovú múku a vymiešame tuhé cesto. Z bielkov ušľaháme sneh, ktorý postupne (po lyžiciach) zapracúvame do mandľového cesta. Nakoniec opatrne primiešame aj umyté bobule ríbezle. Dno 20-centimetrovej tortovej formy vystelieme papierom na pečenie, boky vymastíme trochou masla a cesto navrstvíme

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 514 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

cukrovú vodu, soľ a citrónovú šťavu. Všetko spolu rozmixujeme do hladka. Podávame okamžite ako ľadovú triešť, alebo zamrazíme a neskôr servírujeme v tvare ľadových guľôčok.

Rýchly mandľový koláčik s červenými ríbezľami

Výborná zmrzlina – semifreddo Suroviny: 250 ml smotany na šľahanie, 100 g tekutého medu, 1 vajce, 4 žĺtky; Na ozdobu podľa vlastnej chuti: oriešky, čokoládová poleva, karamelová poleva… Takto sa to podarí: Smotanu vyšľaháme do hustej šľahačky. Nad vodným kúpeľom zahrejeme med, celé vajíčko a štyri žĺtky. Šľaháme, kým nám žĺtková zmes nezbledne a jemne nezhustne (zhruba 10 minút).

podávaním zmrzlinu vyklopíme z formy, necháme postáť asi 5 minút pri izbovej teplote, aby dostala svojej polozmrazenej povesti, a servírujeme narezanú na hrubšie plátky samotnú, s nasekanými orieškami, alebo podľa vlastnej chuti s rôznymi polevami.

Broskyňový sorbet

Melonáda – osviežujúca melónová limonáda Suroviny: 500 g melónovej dužiny, 1 dl pomarančového džúsu, 1 citrón, 1 liter vody, trochu medovky (melisa), trochu ľadu Takto sa to podarí: Melónovú dužinu narežeme na menšie časti a nasypeme do mixéra. Pridáme džús, šťavu z polovice citróna a trochu vody. Všetko spolu rozmixujeme a cez sitko precedíme do džbánu. Zalejeme ľadovou vodou, pridáme

šľahačke a zľahka ich premiešame, aby sa spojili. Všetko prelejeme do chlebovej formy (alebo použijeme formu na srnčí chrbát), ktorú sme vystlali potravinárskou fóliou. Fóliu umiestnime aj na povrch semifredda a formu uložíme do mrazničky na aspoň 3 hodiny. Pred

a uhladíme do formy. Vrch posypeme mandľovými lupienkami. Koláčik pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C približne 30 minút. Po upečení ho necháme vychladnúť asi 15 minút, ostrým nožom prebehneme po obvode a koláčik uvoľníme od obruče formy. Keď úplne vychladne, zasnežíme ho práškovým cukrom a môžeme servírovať s lyžicou domáceho ríbezľového džemu.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra OTVÁRACÍ PROGRAM SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ 2020

Ich duch predsa žije

Anna Horvátová

eto v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny tradične bý va v znamení intenzívnych príprav na klasický vstupný program Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci, ktorý beží v priamom televíznom prenose prostredníctvom Rádio-televízie Vojvodina. Podľa stanovených plánov tak by v NRSNM bolo aj tentoraz, keby však nebol špecifický rok, poznačený covid-epidémiou. Keďže druhá tohtoročná vlna či predĺžená prvá vlna epidémie v Srbsku vrcholila práve uprostred leta, bolo jasné, že sa Slovenské národné slávnosti na začiatku augusta nebudú môcť uskutočniť a samým tým ani otvárací program tohto jediného oficiálneho sviatku Slovákov v Srbsku, na aký sme si zvykli po minulé roky. Nuž ako sa hovorí – z núdze vznikla cnosť. NRSNM, ktorá v mene troch organizátorov Slávností (sú tu ešte Matica slovenská v Srbsku a Obec Báčsky Petrovec) má na starosti práve tento segment, so Slovenskou redakciou Rádio-televízie Vojvodina vypracovali spoločný projekt. Ide o svojrázne televízne vysielanie, ktorým sa v piatkový večer 7. augusta 2020, v termíne vysielania Dobrý večer, Vojvodina, a zároveň v deň, keď by bolo otvorenie

Slávností, pripomenie význam najväčšieho kultúrneho a národného podujatia slovenskej komunity v Srbsku. Aj tohtoročný začiatok augusta teda našim divákom – príslušníkom slovenského národnostného spoločenstva, ba nielen im, v duchu umožní, aby ich cesty zaviedli nielen do Báčskeho Pet-

žení, 250. výročie Starej Pazovy, 230. výročie Pivnice, storočnicu ročenky Národný kalendár, výročia celomenšinových podujatí, akými sú Folklórny festival Tancuj, tancuj... a Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Vhĺbiac sa do scenára od autorky Hlaváčovej sa dozvedáme: „Samozrejme, osobitným

Jeden z moderátorských vstupov bol nahraný i v Spolku petrovských žien. Na snímke zohratá dvojica: Anna Berédiová a Ivica Grujić Litavský. (Foto: Svetluša Hlaváčová)

rovca, ale aj do iných prostredí, ktoré si v bežnom roku zaslúžia osobitnú pozornosť. Jubileá našej menšinovej pospolitosti pri písaní scenára tohto pomyselného otváracieho programu – vysielania inšpirovali i autorku Svetlušu Hlaváčovú, koordinátorku Výboru pre kultúru NRSNM. Zamerala sa v ňom najsamprv na okrúhle jubileá jednotlivých kultúrnych zdru-

príspevkom sa diváci vrátia do slávnosťového Petrovca z 50. rokov minulého storočia, keď si jednotliví účastníci zaspomínajú na časy, keď Petrovčania s vozmi na vlakovej stanici čakali cezpoľných a keď brány Petrovca boli otvorené dokorán ako znak, že sú u nich hostia vítaní... Uvedené celky budú umocnené archívnymi zábermi a ilustrované vyhláškami kompetentných

osobností, ktoré spoja minulosť s prítomnosťou a pod. Moderátorské vstupy boli nahrané na rázovitých petrovských lokalitách, čo by všetky časti malo podfarbiť slávnosťovým duchom Báčskeho Petrovca. Hudobné pasáže budú patriť našim renomovaným interpretom a skupinám a nebude chýbať ani divadelná scénka, motto či odkaz Slávností a známa hymnická pieseň vo svojom silnom symbolickom znení. Tak ako to prináleží otváraciemu programu, na samom začiatku príležitostné slovo budú mať čelné osobnosti troch organizátorov Slávností – Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Srđan Simić, predseda Obce Báčsky Petrovec, a Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku. Ako prvý sa však prihovorí premiér AP Vojvodiny Igor Mirović. Pod réžiu programu – vysielania sa podpíšu Alexander Bako a Ján Čáni, kým redaktorkou vysielania bude Jarmila Labátová-Štrbová. Bude to teda svojrázna kultúrno-historická mozaika, ktorou vás autori a aktéri zavedú do všetkých troch vojvodinských regiónov – Báčky, Banátu a Sriemu, kde každý má svoj špecifický výrazový kolorit. Veď aj preto je právom a každoročne na Slovenských národných slávnostiach prezentovaná tá naša príslovečná slovenská jedinečnosť. Slovom, bude to vďakyvzdanie všetkým tým, ktorí rozvíjali a rozvíjajú slovenské národné povedomie.“

KORONAVÍRUS RUŠÍ OSLAVU ÚCTYHODNÉHO VÝROČIA V SKUS M. R. ŠTEFÁNIKA V BINGULI. Je nám to veľmi ľúto, ale tohto roku pre pandémiu koronavírusu kultúrno-umelecký program venovaný oslave 100. výročia založenia spolku, ktorý bol naplánovaný v termíne máj – jún 2020, je zrušený. Všetci sme sa ocitli v situácii, akú sme v novodobej histórii ešte nezažili. Zdravie je však na prvom mieste. Preto sme sa rozhodli presunúť kultúrno-umelecký program s oslavou úctyhodného výročia založenia spolku na rok 2021. Zdravie účinkujúcich, organizátorov, Binguľčanov a obyvateľov iných dedín sú našou najväčšou prioritou. Dlho sme o tom diskutovali, uvažovali, no museli sme schváliť ťažké rozhodnutie, že tento rok rušíme všetky plánované aktivity. S ohľadom na situáciu týkajúcu sa COVID-19 a jednej z najnáročnejších skúšok v našich životoch, veríme, že toto rozhodnutie je správne. T. Farkašová Foto: z archívu spolku • KULTÚRA •

31 /4918/ 1. 8. 2020

Kultúra MATICA SLOVENSKÁ V SRBSKU

K plánom na tohtoročné Slovenské národné slávnosti Jaroslav Čiep

polovici júla z ústredia Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci rozposlali oboznámenie všetkým matičiarom. V tomto obežníku ústredie MSS oboznamuje verejnosť, že sa Slovenské národné slávnosti 2020 pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu v Srbsku a nové opatrenia neuskutočnia v plánovanom termíne. V pokračovaní tohto listu sa spresňujú aj aktivity, ktoré už od skôr chystajú v tejto našej národ-

nej inštitúcii. Výstava venovaná 30. výročiu obnovenej činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku sa aj naďalej pripravuje, ale zrealizujú ju v elektronickej podobe. Tradičné Stretnutie učiteľov sa tohto roku neuskutoční, ale bude vytlačená brožúrka venovaná dištančnému vzdelávaniu, ktorá každoročne uzrie svetlo sveta pri príležitosti zrazu učiteľov na SNS. Keď ide o Stretnutie študentov v Báčskej Palanke, to sa tohto leta neuskutoční. V Matici plánovali aj konferenciu, ktorá sa mala uskutočniť pri príležitosti osláv 30. výročia obnovenej činnosti MSJ / MSS a jej miestnych odborov

(MOMS) vo štvrtok 6. augusta 2020 v Báčskom Petrovci v rámci Slovenských národných slávností 2020. Už predtým vyzvali účastníkov konferencie, aby abstrakty člán- Plagát vlaňajších Slávností

SNS 2019: záber zo sympózia o storočnici Slávností

SNS 2019: slávnostné zhromaždenie matičiarov

kov zaslali do 25. júla 2020, keďže sa plánovalo vydanie brožúrky abstraktov do termínu konferencie. Príspevky pre konferenciu Matica – nosný pilier slovenskosti aj naďalej treba zasielať na ústredie MSS, keďže sa zborník prác predsa bude tlačiť. Keď ide o slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS, ono sa uskutoční, keď na to budú podmienky, s čím dodatočne oboznámia

členstvo a verejnosť. Matica slovenská v Srbsku je pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu nútená odložiť aj turnaj v malom futbale o Putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky, ktorý sa mal uskutočniť 25. júla 2020 v Báčskom Petrovci. S heslom Buďme zodpovední a chráňme sa navzájom ústredie MSS všetkým praje veľa zdravia a všetko dobré.

ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV tento rok začalo sľubne. Totiž okrem ich výročného zhromaždenia v polovici februára zorganizovali aj prvú samostatnú výstavu predsedníčky ZPVU Márie Struhárovej Život z môjho pohľadu... Vírusová pandémia im však, podobne ako aj snaživcom v iných oblastiach, v nasledujúcich mesiacoch zahatala plány. Tak vystala aj pravidelná kolektívna výstava ich členov ku Dňu Petrovca. Počas Slovenských národných slávností členovia ZPVU sú tiež mimoriadne aktívni. Už 11 rokov pravidelne vystavovali vďaka kolektívnej výstave Petrovské pohľady. Tohto roku sa obsahy SNS pre neprajnú zdravotnú situáciu v krajine zrušili, ale umelci sa predsa chcú prejaviť a predstaviť širšej verejnosti ďalšou kolektívnou výstavou. V stredu 5. augusta o 19. hodine, ako nás informovala predsedníčka Struhárová, si naplánovali na nádvorí pred výstavnou sieňou v TOO Báčsky Petrovec slávnostné otvorenie tejto výstavy, pomenovanej Čaro štetca. Výstava zahrnie 30 autorov, ktorí sa predstavia so svojimi novými prácami. Na ukážku prikladáme fotografiu z časti ich výstavy počas vlaňajších Slávností. J. Čiep

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Výstavy pre milovníkov výtvarného umenia Anna Lešťanová

re aktuálnu situáciu spôsobenú pandémiou nového koronavírusu zatiaľ sú všetky naplánované detské podujatia v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova zrušené. Uctievajúc preventívne opatrenia, ktoré majú zabrániť šírenie koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19, zamestnanci strediska sa predsa pousilovali, najmä na potešenie milovníkov výtvarného umenia, nainštalovať výstavy v priestoroch, ktorými disponujú. Počas júla v Galérii Miry Brtkovej si návštevníci mohli pozrieť zaujímavú výstavu najkrajších diel z dedičstva strediska. Vystavené boli umelecké práce autorov, ktorí vystavovali za uplynulých 17 rokov, odkedy je otvorená táto staropa-

Z júlovej výstavy v Galérii Miry Brtkovej

zovská galéria, ktorá pôsobí pri tamojšom Stredisku pre kultúru. Podobná situácia je i v auguste. Z bohatého fondu strediska a na potešenie ctiteľov tohto umenia vystavené sú ďalšie práce početných umelcov, ktorí vystavovali svoje diela v priestoroch galérie. Galéria Miry Brtkovej je počas letných mesiacov otvorená dvakrát denne: od 10. do 14. hodiny a od 16. do 20. hodiny. V aule divadelnej sály na výstavných paneloch si návštevníci môžu pozrieť detaily zo zaujímavých dejín najstaršieho cyrilského ru-

kopisu – najstaršieho slovanského písma po hlaholike. Miroslavljevo jevanđelje (Miroslavovo evanjelium) je jednou z najkrajších a najstarších srbských pamiatok, písané cyrilikou na 181 stranách pergamenu, pochádza z 12. storočia z Kláštora sv. Petra a Pavla v Bijelom Polji. Toto dielo v roku 1979 vyhlásili za kultúrnu pamiatku osobitného významu a v roku 2005 bolo zapísané do listiny UNESCO. Všetky historické informácie a údaje o putovnom ráze Miroslavovho evanjelia so sprievodným textom

Záber z výstavy Miroslavovo evanjelium v Starej Pazove so sprievodným textom aj po slovensky

aj po slovensky sú dostupné návštevníkom výstavy počas tohto leta v aule staropazovskej divadelnej sály každý pracovný deň od 8. do 14. hodiny.

Z ČINNOSTI UMELECKÉHO SPOLKU MICHALA GERŽU

Namaľovali dejiny Kysáča Elena Šranková

lenovia Umeleckého spolku Michala Geržu v Kysáči sa rozhodli k 10. výročiu Galérie SND namaľovať obraz väčších rozmerov. Keďže so spomenutou galériou dobre spolupracujú, predsavzatie aj realizovali a obraz nedávno dokončili. Zo slov Zuzany Ferkovej, predsedníčky Umeleckého spolku Michala Geržu, sa dozvedáme, že ho maľovali tri dni v týždni a trvalo im to 3 týždne. Vypočítali, že šiesti maliari amatéri na tento cieľ vyčlenili 190 hodín. Okrem predsedníčky ruky k dielu pridali i miestny farár Ondrej Marčok, Márie Páliková a Sláviková a Zuzany Petrušková a Madacká. Namaľovali obraz veľkosti 210 x 130 cm a znázornili na ňom príchod predkov z pravlasti do Kysáča, ale aj mnohé obyčaje, ktoré po stáročia v novom domove • KULTÚRA •

pestovali: svadbu v kroji, močenie konôp, tkanie, zabíjačku, oblievačky... Na obraze sú aj rozpoznateľné objekty významné pre život Kysáčanov: kostol, obecný dom, škola,

na Slovensku. Ináč činnosť aj v tomto spolku stagnuje v dôsledku epidemiologickej situácie. Predsedníčka Ferková na túto tému hovorí: „Ubehlo už pol roka a my sme skoro na začiatku, čo sa týka činnosti. Zaplánovali sme si viaceré aktivity, ale táto situácia s koronavírusom nám plány zmenila. Podarilo sa nám v júni realizovať iba samostatnú výstavu prác našej členky Zuzany Madackej, lebo opatrenia vtedy neboli sprísnené tak, ako je to toho času. Na august je Obraz je zakončený: (zľava stoja) Zuzana naplánovaná výstava prác Ferková, Márie Sláviková a Páliková, (zľava Márie Pálikovej a aj tohto roku sme chceli zorganisedia) Zuzany Petrušková a Madacká zovať výtvarný tábor, čo je Slovenský národný dom a iné. Na v tejto chvíli otázne. Dostali sme zabezpečenie plátna, farieb, štet- pozvania zúčastniť sa na táboroch cov a všetkého, čo na maľovanie v Kulpíne, Báčskom Petrovci, Padipotrebovali, prostriedky získali ne a Selenči, ale tieto podujatia sa z projektu, ktorý písali na Úrad tiež odkladajú.“ pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ako ešte hovorí spolubesed-

níčka, prostriedky z pokrajiny Vojvodiny nedostali, i keď sa aj tam uchádzali o finančnú podporu na svoju činnosť. Mali v pláne zúčastniť sa aj na výstavách v zahraničí, tak ako to robili aj po minulé roky, ale ani tie podujatia sa pre koronavírus nerealizovali. Pozvaní boli i na výtvarný tábor v Tatrách na Slovensku, ale zatiaľ nemajú informácie o tom, či aj tento tábor odročili, alebo tohto roku vôbec nebude. Malo naň odcestovať päť maliarok amatérok z Kysáča. „Napriek neblahej situácii boli sme koľko-toľko aktívni, namaľovali sme tento obraz ako dar Galérii SND, vďaka ktorej sa v Kysáči uskutočnili mnohé kultúrne podujatia. Aj naši členovia tu vystavovali a toto je naša vďaka členom galérie za dobrú dlhoročnú spoluprácu,“ hovorí na záver Zuzana Ferková, vedomá si toho, že epidemiologická situácia prekazila mnohé plány, čo maliari amatéri pocítili aj v rámci svojho spolku. Foto: z archívu spolubesedníčky

31 /4918/ 1. 8. 2020

Kultúra IN MEMORIAM

Vladimír Dolinay 1981 – 2020

ňa 25. júla 2020 sa bleskovou rýchlosťou rozniesla správa o nečakanej a tragickej smrti štátneho tajomníka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Vladimíra Dolinaya. O tragickom úmrtí informoval v sobotu podvečer 25. júla na sociálnej sieti rezort kultúry: „Ministerstvo kultúry SR dnes zasiahla mimoriadne smutná správa. Pri tragickej dopravnej nehode v poobedňajších hodinách pri Komárne zahynul štátny tajomník rezortu kultúry Vladimír Dolinay.“ Zároveň ministerstvo rodine a pozostalým vyjadrilo úprimnú sústrasť. Úprimnú sústrasť rodine, blízkym a kolegom po Ministerstve kultúry vyjadrila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová a premiér SR Igor Matovič. Vladimír Dolinay sa narodil 1. septembra 1981 v Žiline. Študoval slovenský jazyk a katolícke náboženstvo na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a doktorandské štúdium slovenského jazyka na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Vykonával pedagogickú činnosť, pôsobil ako učiteľ slovenského jazyka a náboženskej výchovy. Zastával aj post asistenta poslankyne Európskeho parlamentu Jany Žitňanskej a ako asistent poslankyne Viery Leščákovej.

Vladimíra Dolinaya vymenovala vláda SR do funkcie 1. júla t. r. Štátny tajomník bol známy z pôsobenia v komunálnej politike, bol poslancom miestneho zastupiteľstva v bratislavskej mestskej časti Petržalka, hlavného mesta SR Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja.

Tragická správa o jeho smrti sa dotkla nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj početných zahraničných Slovákov. Vladimírovi Dolinayovi bola Dolná zem veľmi blízka. Vo svojom krátkom, ale bohatom a činnom živote sa venoval krajanskej téme a pomáhal prehlbovať vzťahy dolnozemských Slovákov s materskou krajinou.

Ako profesor slovenčiny pracoval aj v Rumunsku a Srbsko si mimoriadne obľúbil. Často chodil do slovenských prostredí vo Vojvodine. Bol zakladateľom Krajanského centra umenia Slovákov v zahraničí a študentov umenia Kalab v Bratislave, kde je sprístupnená stála expozícia slovenského insitného umenia z Vojvodiny, ale aj knižnica dolnozemských autorov a vzdelávacie pásma pre školy o slovenskom vysťahovalectve v európskom priestore s cieľom priblížiť umenie a literatúru zahraničných Slovákov. Okrem toho v Kalabe často organizoval prednášky, literárne posedenia, debaty, diskusie, workshopy a i. Dával priestor a možnosť každému prísť a predstaviť sa verejnosti v týchto priestoroch. Mnohí maliari – členovia kovačickej Galérie insitného umenia z Kovačice vystavovali v Kalabe. Z jeho iniciatívy jedna ulica v bratislavskej Petržalke nesie meno najznámejšej insitnej maliarky z radov kovačických maliarov Zuzany Chalupovej – mamy Zuzany. Okrem komunálnej politiky sa venoval otázkam transparentnosti, korupcie, životného prostredia a aktivitám developerov, vystupoval tiež proti extrémizmu. O týchto témach sa zmieňoval ako bloger.

V Kovačickej obci spolupracoval najmä s majiteľom Galérie Babka Pavlom Babkom. Naposledy bol v Kovačici práve na podujatí v organizácii Galérie Babka pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka, ktoré Dolinay považoval za veľmi významný medzník pri zachovávaní si slovenskej reči a identity na týchto priestoroch. Preto sa ho snažil svojou prítomnosťou zveľadiť a podporiť. Okrem s Galériou Babka dlhé roky úspešne spolupracoval aj s Memoriálnym strediskom Dr. Janka Bulíka v Kovačici a Asociáciou pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD) v Padine a početnými jednotlivcami. Krajania v diaspóre mu boli blízki a mal veľa plánov, ako zveľadiť činnosť zahraničných Slovákov a ako prehĺbiť ich kontakty s materskou krajinou, ako Slovensko priblížiť krajanom a ako krajanov priblížiť k Slovensku. Jedným slovom: staral sa o komunitu zahraničných Slovákov a keby ho krutý osud nevytrhol z tuzemskej púti, určite by sme sa tešili z jeho veľkých diel. Povďační sme za všetko, čo pre nás urobil. Nech odpočíva v pokoji. Česť jeho pamiatke! O. G. J.

Pripomíname si výročia v auguste 2020 1. augusta 1845 v Bratislave začali vychádzať prvé slovenské politické noviny v spisovnej slovenčine – Slovenské národné noviny. (Pripomíname si 175. výročie.) 1. augusta 1885 v Petrovci sa narodil Pavel Kukučka, prvý vydavateľ a rozširovateľ slovenskej tlače a pohľadníc. Ináč bol obchodníkom. (Pripomíname si 135. výročie narodenia.) 3. augusta 1935 sa narodil Gustáv Bierbrunner, farár a zostavovateľ prvej monografie o báč-sriemskych evanjelikoch Slovákoch. (Pripomíname si 185. výročie na-

www.hl.rs

rodenia.) 4. augusta 1875 umrel Hans Christian Andersen, dánsky spisovateľ, autor svetoznámych rozprávok pre deti. (Pripomíname si 145. výročie smrti.) 5. augusta 1990 v Petrovci sa uskutočnilo Obnovujúce zhromaždenie Matice slovenskej v Juhoslávii. (Pripomíname si 30. výročie tejto udalosti.) 9. augusta 1975 v Moskve umrel ruský skladateľ Dmitrij Šostakovič. (Pripomíname si 45. výročie smrti.) 11. augusta 1860 v Turzovke na Slovensku sa narodil pedagóg,

Informačno-politický týždenník

prekladateľ, divadelník a autor próz František Macvejda. Bol aj účtovníkom Vzájomnej pomocnice v Petrovci od roku 1890. (Pripomíname si 160. výročie narodenia.) 12. augusta 1955 v Zürichu umrel nemecký spisovateľ Thomas Mann, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1929. (Pripomíname si 65. výročie smrti.) 13. augusta 1870 v Aszóde v Maďarsku sa narodil Štefan Kvas, lalitský a kulpínsky evanjelický učiteľ, autor čítanky a početných historických textov, zvlášť z dejín Kulpína. Umrel 7. marca 1929 vo Vojlovici. (Pripo-

míname si 150. výročie narodenia.) 21. augusta 1635 v Madride umrel najväčší španielsky dramatik všetkých čias Lope de Vega (Pripomíname si 385. výročie smrti.) 24. augusta 1990 v Bratislave umrel staropazovský rodák Zlatko Klátik, doktor filozofie, básnik, prozaik, literárny historik, kritik, redaktor a prekladateľ. (Pripomíname si 30. výročie smrti.) 25. augusta 1930 v Petrovci sa narodil Samuel Čeman, redaktor, publicista, literárny kritik, šéfredaktor a riaditeľ Hlasu ľudu. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.) • KULTÚRA •

SPOLUPRÁCA MEDZI NVU HLAS ĽUDU A ARCHÍVOM VOJVODINY

Podpísali protokol o spolupráci Danuška Berediová-Banovićová

stredu 29. júla v Archíve Vojvodiny v Novom Sade čelné osobnosti dvoch inštitúcií podpísali protokol o spolupráci medzi Novinovo-vydavateľskou ustanovizňou Hlas ľudu a Archívom Vojvodiny. Spolupráca sa bude týkať mediálnej prezentácie projektových

lupracovať v organizovaní spoločných podujatí, ako sú výstavy a konferencie, vlastne informovať o podujatiach, ktoré organizujú podpisovatelia, a mať účasť v nich a spolupracovať budú aj vo výmene publikácií. V mene NVU Hlas ľudu protokol podpísala úradujúca riaditeľka Anna Huďanová a v mene Archívu Vojvodiny riaditeľ Nebojša

mesiacom, v Archíve bol objavený dokument, ktorý svedčí o tom, že obete maďarských fašistov v razii v Báčke v januári 1942, spolu so Srbmi, Židmi a Rómami, boli aj Slováci. Podľa týchto novoobjavených údajov (doteraz neznámych srbským a slovenským historikom) v razii a v koncentračných táboroch bolo spolu zavraždených 191

tosti pripomíname si významnú výstavu usporiadanú pred rokom práve v Archíve Vojvodiny. Počas Slovenských národných slávností 2019 bola totiž otvorená výstava venovaná trom jubileám, ktoré si naša menšina vlani pripomenula: 100. výročiu Slovenských národných slávností, 100. výročiu založenia Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci

Dve inštitúcie podpísali protokol o spolupráci

Slávnostná chvíľa: (zľava) Dr. Nebojša Kuzmanović a Anna Huďanová

aktivít Archívu Vojvodiny, ktoré sa vzťahujú na kultúru a históriu predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny na území Srbska, resp. na spoluprácu Archívu Vojvodiny s kultúrnymi a vedeckými ustanovizňami na území Slovenskej republiky. Ďalší bod spolupráce sa vzťahuje na vypracovanie spoločných projektov a uchádzanie sa o prostriedky v organizáciách a fondoch na území Srbska, ako aj na spoločné uchádzanie sa o prostriedky vďaka projektom a fondom na území Slovenska. Podľa protokolu podpisovatelia sa dohodli, že budú spo-

Slovákov, v nútených prácach umrelo 111, k týmto číslam pridávame ešte 181 príslušníkov slovenského menšinového spoločenstva, ktorí zahynuli po nútenej mobilizácii do maďarského okupačného vojska. Teda spolu je to 483 obetí z radov vojvodinských Slovákov. O tomto dokumente, teda elaboráte o zločine nad Slovákmi v druhej svetovej vojne v rámci Fondu F.183 pri tejto príležitosti hovoril Ma. Kristijan Obšust, radca pre programovú činnosť. DEJINY SLOVÁKOV V DOKUMENTAČNEJ VÝSTAVE Pri tejto slávnostnej príleži-

Kuzmanović. Význam podpísania tejto dohody je, ako vyzdvihol pri privítaní delegácie Hlasu ľudu riaditeľ Archívu Nebojša Kuzmanović, štátno-národný. „Som toho názoru, že Archív Vojvodiny, ako ustanovizeň s národným významom, ktorá existuje takmer 100 rokov, by mala spolupracovať s ustanovizňou, akou je Hlas ľudu. Nie iba preto, že uchovávame archívny materiál, ktorý sa vzťahuje na Slovákov, ale aj preto, že v Archíve je viac ako 45 miliónov dokumentov,“ povedal Kuzmanović. V mori týchto dokumentov, asi pred

O vystavených materiáloch hovoril riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović • KULTÚRA •

a storočnici petrovskej tlačiarne. Výstava mala názov Osvetový a kultúrny život Slovákov medzi dvomi svetovými vojnami v Báčskom Petrovci. Keďže tohto roku pre všeobecnú epidemiologickú situáciu Slovenské národné slávnosti v tradičnom augustovom termíne a so svojou štandardnou koncepciou v Petrovci nebudú, fotografiami z tejto výstavy si pripomíname túto vzácnu akciu Archívu Vojvodiny, ako aj minuloročné Slávnosti. Foto: z archívu Archívu Vojvodiny a Danica Vŕbová

Traja bývalí predsedovia MSS pri archívnych dokumentoch z dejín Matice

31 /4918/ 1. 8. 2020

Kultúra V NÁRODNOSTNEJ RADE SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Dištančná výučba nás neminie ani v novom školskom roku Anna Horvátová

ím pre dištančné vzdelávanie sa stretol v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo štvrtok 23. júla. Na zasadnutí sa zúčastnila predsedníčka Libuška Lakatošová. Treba sa predsa načas pripraviť na takýto spôsob výučby, už keď je akosi zrejmé, že aj od septembra žiaci a osvetoví pracovníci takto budú pracovať, a NRSNM je poverená Ministerstvom osvety, vedy a technologického rozvoja vypracovať model dištančného vzdelávania v slovenskej reči pre základné a stredné školy. Znova nová výzva pre NRSNM a Výbor pre vzdelávanie, ktorého predseda Janko Kolárik podal presnejšie informácie: „Do škôl bude zaslaný vypracovaný jednotný operatívny plán

pre všetky vyučovacie predmety. Potrebné je pre každý predmet vypracovať e-balík vyučovacích materiálov, ktorý bude obsahovať kvízy a e-testy. Národnostná rada má vypracovať osobitný portál a bude zverejnený pre každý ročník a každý predmet. Spôsob nakrúcania tentoraz bude web-kamerou alebo licencovaným softvérom Tím pre dištančné vzdelávanie má veľmi camtásia, čím sa skvalitní zodpovednú úlohu pred sebou vyučovanie. Nakrúcať sa budú iba hodiny spracovania učiva. tí učitelia, ktorí neodmietli nahrávať Ministerstvo sľúbilo, že v kolek- online hodiny. Inak pre výučbu od tívnej zmluve bude uvedené, aby 1. septembra sa pripravuje viac sa tým učiteľom, ktorí nakrúcali modelov, z ktorých si školy majú hodiny, pri bodovaní pridelili ur- zvoliť jeden. Treba zdôrazniť, že hodiny, ktoré čité body. Učitelia, ktorí nahrávali hodiny, budú o jednu triedu vyššie boli nakrútené od marca do mája, pri určovaní platovej triedy, tiež pri budú sa reprízovať, s tým, že komizamestnávaní prednosť budú mať sia vopred bude sledovať nahráva-

né hodiny a dá svoj posudok, či sa hodiny budú reprízovať, alebo nie. Z úhrnne 67 učiteľov v nižších ročníkoch, ktorých máme v 15 základných školách s vyučovacou rečou slovenskou, máme nádej, že sa nám prihlási a následne do online výučby zapojí väčší počet ako v prvom kole, čím by sa proces vyučovania skvalitnil a kolegovia, ktorí boli angažovaní, by sa odbremenili. Samým tým to pôjde lepšie. Všetky základné školy sú povinné do NRSNM zaslať zoznam učiteľov, ktorí buď budú nahrávať, alebo vypracujú e-balíky, a to do 31. júla. Pravdaže pri tejto práci je veľmi dôležitá spolupráca profesorov informatikov, slovenčinárov, ktorí texty zlektorujú a pripravia na nahrávanie. Inak kovačická a pazovská televízia vyjadrili ochotu aj naďalej nahrávať vyučovacie hodiny.“

V ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU V OČAKÁVANÍ NOVÉHO ŠKOLSKÉHO ROKU

Chcú sa vrátiť do tried Vladimír Hudec

„Ú

primne povediac, neboli sme prichystaní na také vyučovanie, ale sme sa veľmi rýchlo prispôsobili,“ povedala nám riaditeľka Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku Zuzana Halabrínová, keď sme ju poprosili, aby nám porozprávala o skúsenostiach s online vyučovaním. „Deťom sme zasielali každý týždeň rozvrh, aby vedeli, v ktorej televízii majú sledovať jednotlivé predmety. Väčšina detí však mohla sledovať iba RTV Vojvodina, ale nie aj TV Petrovec a Kovačica, ale sme to doriešili tak, že sa dali do skupín, čiže odchádzali k tým, ktorí tú možnosť majú, a tak to fungovalo. Deti a rodičia spolu sledovali program, učitelia tiež, a potom prostredníctvom spoločenských sietí učitelia dávali domáce úlohy, žiaci to urobili a zaslali učiteľovi späť, na základe čoho sa videlo,

www.hl.rs

mali dodatočný záväzok. Na druhej strane učitelia boli angažovaní 24 hodín. Neraz sa stalo, že im domáce úlohy prišli o jedenástej, dvanástej v noci. Základná škola v Jánošíku netrpezlivo čaká na žiakov Bolo ťažko, ale sme to úspešako kto robil. Tak to prebiehalo ne zvládli do konca. Nakoniec až do konca.“ všetci žiaci úspešne ukončili triedu „Všeobecný záver bol taký, že a úspešne sme zdolali aj prijímacie to bolo veľmi ťažko tak pre deti, skúšky. Skladali ich a zložili siedmi ako aj pre rodičov a učiteľov,“ hožiaci a všetci sa zapísali do strednej vorí ďalej naša spolubesedníčka. školy, ktorá im bola v zozname žeSlabším žiakom chýbalo priame laní ako prvá. Iba jeden žiak, ktorý vysvetlenie od učiteľa, kým tí lepší skončil podľa programu pre deti to hlavne dobre pochopili. Zvlášť to s osobitnými potrebami, sa nedobolo namáhavé pre rodičov, zvlášť stal na želaný odbor pre kuchára, malých detí v nižších ročníkoch, ale sa bude učiť za pekára. To však ktorí, úprimne povedané, neboli nie preto, že mal malý počet bodov, zvyknutí sedieť s deťmi, a teraz ale jednoducho preto, že pravidlá

Informačno-politický týždenník

nakladajú, že v jednej triede môžu byť iba dvaja žiaci s osobitnými potrebami a on by v triede pre kuchárov bol tretí.“ Tak teda aj v Jánošíku úspešne absolvovali online vyučovanie. Letné prázdniny využívajú na úpravu školy a pripravujú na nový školský rok. „V novom školskom roku budeme mať 44 žiakov a 6 tried – dve kombinované v nižších ročníkoch a 4 vo vyšších ročníkoch. Chvályhodné je, že v tomto roku budeme mať až osem prváčikov, čo sa dávno nestalo. Očakávame, že sa situácia s pandémiou normalizuje a že sa vrátime do tried. Tak by sme najradšej chceli. Akže však ten vírus aj ďalej bude vyčíňať a nebude to možné, prichystaní sme aj na online výučbu. Teraz už máme aj skúsenosti, tak to určite bude omnoho ľahšie,“ povedala nám na záver riaditeľka jánošíckej základnej školy. • KULTÚRA •

 ČASOPISY

Spájanie starého a nového Nový život, č. 3 – 4/2020, roč. 72

Stevan Lenhart

asť obrazu Čajka akademického maliara Pavla Čániho na titulnej strane aktuálneho dvojčísla Nového života uvádza čitateľa do obsahu nášho mesačníka pre literatúru a kultúru, a to svojím (post)moderným výtvarným prístupom k tradičnému, čiže svojráznym zlučovaním prvkov minulosti a súčasnosti, spájaním starých a nových obsahov a motívov. Moderná a postmoderná srbská poézia vo výbere Víťazoslava Hronca je na vnútornej obálke tentoraz prezentovaná básňou Novicu Tadića Čo povedal mládenec v preklade Františka Lipku. V rubrike Rozkoš z textu Michal Babiak sa zamýšľa nad filozofickou otázkou bytia a existencie literatúry, čiže možnosťami rozlíšenia daných dvoch pojmov vo vzťahu k literatúre v rôznych obdobiach a možnosťami určovania samého pojmu literatúra. Túto problematiku autor rozoberá s ohľadom na rozličné historické kontexty vývinu literatúry, berúc do úvahy filozoficko-estetické idey Herdera, Hegla a Ľudovíta Štúra a interpretujúc výskumy a myšlienky niektorých spisovateľov, filológov a kulturológov, akými sú Thomas Stearns Eliot, Miloš N. Đurić, Erich Auerbach, Jakub Guziur a Wolfhart Lotter Henckmann. V rozhovore so spisovateľom a novinárom Martinom Prebudilom k jeho 60. narodeninám Viera Dorčová-Babiaková sa v rubrike Chat dozvedá o literárnych začiatkoch svojho spolubesedníka, tiež o vzniku Generácie X, jeho novinárskom pôsobení a prekladateľskej činnosti, ako aj o práci na zostavovaní knižných monografií o niektorých našich kultúrnych • KULTÚRA •

a vedeckých osobnostiach (Juraj Ondrík, Michal Filip, Ján Makan, Ján Kišgeci). Do rozhovoru trefne zapadli archívne fotografie Martina Prebudilu v spoločnosti kolegov a kolegýň, spisovateľov a novinárov na Literárnych snemovaniach v minulosti. V rubrike Pulzovanie literatúry tentoraz možno čítať poéziu Miroslava Demáka (cyklus Presne tak sa stalo), úryvok z pripravovaného

románu Viery Benkovej (Autor a textový editor) a poviedku Anety Lomenovej-Tótovej (Kentaurus). Najobsiahlejšia rubrika Texty a kontexty prináša tri práce. Prvou z nich je štúdia Michala Harpáňa pod názvom Štyri novely Pavla Vilikovského, v ktorej úvode sa autor zaoberá problematikou žánrového určovania Vilikovského prozaických textov a v pokračovaní hovorí o jeho novelách Na ľavom brehu pamäti, Štvrtá reč, Veľké more, oceán a Extrémna osamelosť. Ako dobrý znalec Vilikovského tvorby (a prekladateľ

jeho textov do srbčiny) Harpáň na príklade daných noviel poukazuje na niektoré charakteristické črty a naratívne postupy v prozaickom diele tohto významného slovenského spisovateľa, ako i na jeho permanentné témy a motívy (napr. kritika totalitného režimu, ale aj postkomunistickej podnikateľskej spoločnosti, tiež tematika osamelosti). Zdenka Valentová-Belićová v štúdii Význam hraníc v dráme Milica Nikoličová Vladimíra Hurbana Vladimírova podáva interpretáciu textu nášho známeho dramatika, ktorého témou je vlastenectvo a oddanosť nacionálnej a štátnej identite, pričom je charakteristické, že dej danej drámy sa odohráva v srbskom prostredí. Ako vidieť zo samého titulku, práca sa zaoberá motívom hranice (dej drámy Milica Nikoličová je umiestnený na územie niekdajšej Vojenskej hranice), ktorú autorka pozoruje ako priestor kultúrnej rozmanitosti a v súvislosti s tým ju zaujíma najmä problematizovanie samého pojmu hranice ako niečoho, čo rozhraničuje, čiže oddeľuje, ale zároveň je to niečo nestále a premenlivé. Ján Chrťan píše o kultúrnej a osvetovej činnosti Ondreja Miháľa (1896 – 1970), kysáčskeho rodáka, ktorý väčšinu života a takmer celý pracovný vek strávil v Kovačici. Obsiahla práca je rozdelená na viac častí a osvetľuje detaily zo života a činnosti všestrannej osobnosti Ondreja Miháľa, ktorý v Kovačici pôsobil od roku 1919 – najprv pracoval

ako učiteľ a neskoršie ako riaditeľ tunajšej ľudovej školy, tiež bol kantorom v cirkevnom spevokole, prvým podpredsedom kovačického MOMS, v určitom období aj predsedom Hasičského spolku a zodpovedným redaktorom časopisu Banátsky rozsievač; bol pri zakladaní kovačického Čítacieho spolku Pokrok, Sokolskej jednoty a Včelárskeho spolku, zúčastnil sa aj v ochotníckej divadelnej činnosti. Práca tiež obsahuje archívno-dokumentárne fotografie. Jarmila Hodoličová v rubrike In memoriam hovorí o zosnulom kolegovi Dr. Jozefovi Valihorovi (1946 – 2020), ktorý pôsobil ako profesor na Oddelení slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Ako niekdajšia Valihorova študentka a neskoršie odborná spolupracovníčka autorka textu si príležitostne spomína na stretnutia a rozhovory s profesorom a kolegom a poukazuje na jeho vedecké práce v oblasti literatúry, ktoré sú zahrnuté do kníh Aspekty literatúry a kultúry (2001) a Básnická a prozaická práca Juraja Tušiaka (2010), tiež na jeho prekladateľskú činnosť a zostavovanie učebníc. Aktuálne dvojčíslo NŽ obsahuje tri recenzie. Zoran Maksimović recenzuje dvojjazyčný zborník prác z konferencie divadelných pracovníkov, ktorý pod názvom Put između tradicionalnog i modernog (činjenice i veze) – Cesta medzi tradičným a moderným (reálie a súvislosti) pripravila Vladislava Fekete. Miroslav Aleksić sa zaoberá knihou Antologija slovačke poezije u Srbiji (druga polovina XX i početak XXI veka), ktorú zostavili Ladislav Čáni a Martin Prebudila, pokým Anna Asodiová píše o knihe Závity pamäti Viery Benkovej. Toto dvojčíslo NŽ je (ako aj to predchádzajúce) ilustrované reprodukciami z 15. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku.

31 /4918/ 1. 8. 2020

Kultúra 

SCÉNA

Výklad nových kníh

Miroslav Miháľ: Kysáčania spievajú na Šimandre. (ISBN 978-86-901969-0-3)

Dylanova hudobná mapa. Koncom mája Bob Dylan oslávil 79. narodeniny a o necelý mesiac neskoršie vydal svoj 39. štúdiový album. Na novom vydaní pod názvom Rough and Rowdy Ways (vydavateľstvo Columbia) americký spevák, gitarista a skladateľ prináša desať piesní a v ich nahrávaní sa zúčastnili aj niekoľkí hosťujúci hudobníci, ako napr. speváčka Fiona Apple, klavirista Alan Pasqua, gitarista Blake Mills a spevák Benmont Tench. Hudobná kritika toto vydanie hodnotí všeobecne veľmi pozitívne, vyzdvihujúc najmä Dylanove poetické a filozoficko-rozprávačské kvality. V určitom zmysle tento album vraj možno pozorovať aj ako nostalgické dielo, čiže hudobníkovu mapu miest, udalostí a osobností, ktoré významne ovplyvnili posledné storočie. Záverečný 17-minútový kus Murder Most Foul hovorí o atentáte na amerického prezidenta Johna Kennedyho a je najdlhšou Dylanovou piesňou vôbec.

Multietnička atrakcija a San Francisco. Rozpoznávacím znakom dueta Multietnička atrakcija bol vždy drsný rokenrolový zvuk založený na basgitare, bubnoch a manicky teatrálnom speve. Svojho času boli vyhlásení za najlepší nový band v Srbsku a pred desiatimi rokmi vydali debutový album, z ktorého vynikli hity Minijaturna građevina a Jan Pavijan. Zakladateľom skupiny je bubeník a spevák Osman Ahmed, zreňaninský rodák so sudánskymi koreňmi a na mieste basgitaristu sa dodnes vystriedali viacerí členovia (dnes na basgitare hrá Andrija Babović). Po dlhšej prestávke nedávno uverejnili nový singel – ide o furiózny kus San Francisco, ku ktorému nahrali aj primeraný videoklip. Voivod zase prekvapili. Kanadskí majstri progresívneho sci-fi metalu Voivod majú nový minialbum pod názvom The End of Dormancy (vydavateľstvo Century Media) a v 8-minútovej titulnej skladbe prekvapili použitím dychových nástrojov, akými sú trúbka, saxofón a trombón, ktoré k ich inovačnému zvuku pridávajú zvláštny kvázidžezový pocit. K tejto piesni nahrali aj videoklip a na minialbume sa tiež nachádzajú koncertné verzie skladieb The End of Dormancy a The Unknown Knows. Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

Jaroslav Čiep

lani svetlo sveta uzrela ďalšia zbierka našich slovenských ľudových piesní, tentoraz z Kysáča. Zberateľom a ich zostavovateľom a vydavateľom v knižnej podobe je chirurg onkológ primár Dr. Miroslav Miháľ (1946). Kniha vyšla pod menom Kysáčania spievajú na Šimandre. V nej je zozbieraných 1001 piesní, ktoré sa tradične spievajú v Kysáči a v okolí. V tejto zbierke texty piesní sú napísané foneticky a väčšia notová časť vlastnoručne, na návrh dirigenta Juraja Feríka. Zbierka obsahuje prevažne ľudové piesne, tiež piesne lyrické (ktoré časom zľudoveli), piesne, ktoré spievali kysáčski speváci, spevácke skupiny a cezpoľní. Notovú úpravu sčasti urobil Juraj Ferík ml., väčšiu časť práce odviedol Ondrej Maglovský, hudobník,

skladateľ, upravovateľ a nacvičovateľ viacerých speváckych skupín v našich dedinách vo Vojvodine. Použité sú i nahrávky piesní v Kysáčskom a Novosadskom rozhlase. Určitý počet piesní je prehraný od hudobníkov Juraja Feríka a Jána Lomena. Na záver knihy je uvedený aj abecedný zoznam piesní a zostavovateľov, doslov, ako i zoznam podporovateľov a predplatiteľov tejto publikácie. Na obálke (titulnej strane) tejto zbierky piesní je použitá olejomaľba Kysáčska svadba autorky Kulíkovej a na poslednej aj životopis zostavovateľa zbierky piesní Miroslava Miháľa. Knihu Kysáčania spievajú na Šimandre, ako je to uvedené aj v zápise CIP, ako vlastné vydanie vydal zostavovateľ Miroslav Miháľ v Kysáči. Kniha vyšla zošitá do tvrdého prebalu vo formáte B-5, s rozmermi 24 x 17 cm, a vytlačená je na ofsetovom papieri v rozsahu 400 strán. S vročením 2019 a v náklade 300 exemplárov ju vytlačila tlačiareň Graf Office v Kysáči.

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/4720-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Oznamy KRÍŽOVKA ČÍSLO 31

V tajničke je meno a priezvisko prvého biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. autor: JÁN BAŽÍK

mláďa sťahovacia 1. časť ošípanej záclona tajničky

rieka na Slovensku

Ivan Krasko

dinár

doska obrátene, na naopak miesenie

predpis, zákonitosť opus

príbuzný

stroncium kúpele v Belgicku

boh moslimov

požiarnik účastník v hre kto holí

na toto miesto astát

AS HL DU ĽU

nejako súbor ôsmich hlasov

ostrov

hektár

radón

konská sila

Ivo Andrić Španielsko vzdorovalo

kúpele na Slovensku 2. časť tajničky

Kraljevo

spoločenstvo Ekvádor dravé zviera

vpíšte: IČ rubídium nedobre

cieľ

osobné zámeno omotal

odznak štátu termoelektráreň

Zvolen ozývalo sa karát

Keby už „zachladilo“

Anna Horvátová

horúcich letných dňoch je najideálnejšie byť niekde pri vode alebo v chládku pod košatými stromami v lese. Keď zima vycerí zuby, túžime po letných čo aj pekelných horúčavách, ale keď sa teplota vyšplhá nad 30 stupňov, zatúžime po osviežení, skomentujúc: „Keby už zachladilo.“; „Kedy zachladí?!; „Zachladenie príde len na druhý týždeň.“; „V noci zachladilo.“ Sloveso „zachladiť“ a podstatné meno „zachladenie“ sa vo vojvodinskej slovenčine bežne používajú pod vplyvom srbčiny na vyjadrenie teploty vzduchu. V srbčine je samozrejmé povedať: Od sutra nas očekuje zahlađenje.; Konačno je malo zahladilo. Zvukovo blízke slová zahlađenje a zahladilo nezaručujú aj významovú zhodu. Význam srbského slova zahladiti je stať sa chladnejším, studenším, a zahlađenje znamená stav

počasia, keď nastane pokles teploty vzduchu. V slovenčine sa na vyjadrenie toho meteorologického javu používajú slovesá nezvratné ochladiť a zvratné ochladiť sa. V súvislosti s počasím použijeme toto zvratné: V noci sa náhle ochladilo.; V júli sa veľmi ochladilo.; Náhle ochladenie možno očakávať o týždeň. Ochladilo sa – začalo byť chladnejšie.; Voda sa ochladila. Aj pri citoch môžeme zažiť citové ochladenie. Ochladiť – čiže spôsobiť stratu teploty niečoho, urobiť chladným, studeným, vlažným – si necháme polievku, čaj, kávu. Aj na vyjadrenie osvieženia: Pohár piva alebo citrónová šťava vás výborne ochladí. V prenesenom význame môžeme tiež použiť sloveso ochladiť: Skutočnosť ochladila rozhorúčenú hlavu. Aj na zmiernenie citu, fantázie: ochladiť hnev, krv, radosť.

škvarka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30 – VODOROVNE: chumelica, At, komár, lov, mapa, Ural, nad, poraziť, kk, nie, l, A, Ján, PE, parobok, Báč, kutá, osma, skr, zmena, ak, koňacina

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

hlasludu.info www.hl.rs

TAJNIČKA: JÁN CHALUPKA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 25. júla 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: JÁN ŠIRKA, Ul. 2. októbra č. 28, 26 215 Padina. Blahoželáme. • OZNAMY •

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Združenie petrovských výtvarných umelcov usporiada otvorenie výstavy Čaro štetca 9. Vernisáž bude v stredu 5. augusta 2020 o 18. hodine na nádvorí Turistickej organizácie Obce Báčsky Petro-

vec (Ulica Maxima Gorkého 17). Organizátori pripomínajú, že sú pre návštevníkov povinné rúška a potrebné je dodržiavať sociálnu dištanciu. a. f.

31 /4918/ 1. 8. 2020

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s priateľom a spolupracovníkom

VLADIMÍROM DOLINAYOM 1. 9. 1981 – 25. 7. 2020 z Bratislavy

Priateľ Vladko, ďakujeme Ti za dobré rady, nezištnú pomoc a spoluprácu pri realizovaní našich spoločných kultúrnych aktivít a projektov. Veľmi nám chýbaš a chýbať budeš. S veľkým smútkom v srdci si na Teba budeme spomínať. Odpočívaj v pokoji. Pozostalej rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť.

Členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším spolupracovníkom

VLADIMÍROM DOLINAYOM 1. 9. 1981 – 25. 7. 2020 z Bratislavy

Ďakujeme Ti, že si nám pomáhal a robil dobré meno nášmu maliarstvu. V spomienkach nám zostaneš navždy. Galéria Babka Kovačica a maliari: Ján Bačúr, Eva Husáriková, Anna Majorská, Pavel Hajko, Pavel Ľavroš, Zuzana Jarmocká, Vieroslava Svetlíková, Eva Hrková, Magdaléna Tomanová a Miroslav Hraško SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo dvanásť rokov, čo sme zostali bez manžela, otca, svokra a dedka

MIROSLAVA BABKU

EVU BABKOVÚ

16. 12. 1965 – 18. 7. 10. 10. 1941 – 16. 2012 – 2020 3. 2015 – 2020 Nikdy na Vás nezabúdajú

Dipl. Ing. PAVLA SLÁDOKA 1942 – 2008 - 2020 zo Starej Pazovy

Vaši najmilší

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Tvoji najmilší www.hl.rs

7. 11. 1941 – 19. 1. 2018 – 2020

OZNÁMENIE

Čas akoby sa zastavil, len bolesť v srdci vrytá. Spomienka, tá zostáva, je v našich srdciach skrytá. Že čas rany hojí? To je len klam. Čím ďalej ubieha, tým viac chýbaš nám.

z Kovačice

MICHALA – MIROSLAVA BABKU

Informačno-politický týždenník

Nositeľ projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1247 + 700 po km 1248 + 200, na katastrálnej parcele č. 6610/2, k. o. Petrovaradín, ZO Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na telefón: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznamujte

na manžela, otca a deda

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

JÁNA KYSEĽU

1. 1. 1941 – 26. 7. 2019 – 2020 z Kysáča

Kde si zomrel, zomriem aj ja, tam budeme spolu. Tvoja láska s nami naveky zostane. Božia láska nás spojila a cez smrť nás prevedie k nebeskej bráne. Snívaj krásne sny... V mojom srdci Ty zostávaš navždy... Manželka Mária s rodinou

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. VYHLASUJEM za neplatné vysvedčenie o ukončení Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne v roku 2005 na meno TAMARA STREŠNJAK.

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na rodičov a brata

PAVEL JONÁŠ

7. 10. 1943 – 15. 7. 2020 odborný učiteľ z Kovačice

ANNU KOLÁROVÚ

rod. Vargovú 5. 6. 1929 – 12. 7. 2020

PAVLA KOLÁRA PAVLA KOLÁRA 1927 – 2000 – 2020

1952 – 2012 – 2020

S úctou si na Teba budeme spomínať. Odpočívaj v pokoji.

z Báčskeho Petrovca

Ten večný pokoj Vám prajú: dcéra a sestra Zuzana, zať a švagor Ján a Jasna Šprochová a Mirka Dudková s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNA KOLÁROVÁ

rod. Vargová 5. 6. 1929 – 12. 7. 2020 z Báčskeho Petrovca

S Tebou sa lúčia: susedy Očenášová, Zakićová, Setenčićová a susedovci Balážovci a Benkovci • OZNAMY •

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, ocko a apko

JAROSLAV LITAVSKÝ-DIDI 14. 9. 1951 – 31. 7. 2019 zo Starej Pazovy

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najmilší

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042). 31 /4918/ 1. 8. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 31. júla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Pulz mladých (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 2. augusta 10.30 Letí pieseň, letí, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 4. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V kolážovom bloku okrem bežných informácií odvysielané budú riporty: zo súťaže v love kapra, v ktorej účinkovali aj kysáčski rybári, o šikovných lalitských krajčírkach šijúcich ochranné rúška a predostreté budú i námety na maľovanie na sklo. Dúhovka. Odvysielaný bude dokument pod názvom Radosť z obnovenia. Po obnovujúcom zhromaždení Matice slovenskej v Juhoslávii 5. augusta 1990 v Petrovci sa začína budovať nová matičná tradícia a kontinuita. Matica bola založená ako nepolitická a nezisková celonárodnostná inštitúcia majúca za cieľ usmerňovať celkový národnostný život. Toho času má Matica 29 miestnych odborov, ktoré vo svojich prostrediach rozprúdili bohatú kultúrnu a národnostnú aktivitu. Dokument spred 10 rokov hovorí o pohnútkach na jej znovuzrodenie a o bohatej činnosti.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 2. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 5. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 31. júla – Pavučina lží Sobota 1. augusta – Mr. Brooks Pondelok 3. augusta – Búrlivé výšiny Utorok 4. augusta – Hartova vojna Streda 5. augusta – Vraždiace mravce Štvrtok 6. augusta – Svedomie sudcu

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 2. augusta Film: Hľadá sa Dory Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Tajní agenti Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 2. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Dolina začala s prípravnými zápasmi pred začiatkom majstrovstiev Pozastavené aktivity MOMS Padina Utorok 4. augusta 16.00 Galéria insitného umenia spustila novú webovú stránku Divadelné predstavenie: Satiry Kreslený film: Snehulienka Piatok 7. augusta 16.00 Film: Pacho – hybský zbojník Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

S ADORJANOM ANI TENTORAZ NEŠLO

Vždy tvrdý oriešok MLADOSŤ – TISA 2 : 3 (1 : 2)

Samuel Medveď

užstvo Tisy z dedinky Adorjan bolo v troch majstrovských ročníkoch veľmi nepríjemným súperom petrovských modrých. Paradoxnou skutočnosťou je to, že Mladosť s Tisou prehrala až päť súťažných zápasov a šiesty sa pre núdzový stav v našej krajine v marci vo Vrbare ani nehral. Uplynulú sobotu Petrovčania znova prehrali, ale

prípravný zápas na domácom trávniku. Tentoraz mužstvo trénera Vladimira Karakaša bolo blízko k prajnejšiemu výsledku, lebo si vytvorilo omnoho viac gólových šancí. Na jeseň tieto dve mužstvá nebudú bojovať o body. Tisa zo štvrtej pozície vďaka administratívnemu rozhodnutiu VV FZ Vojvodiny postúpila do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Vrátiac sa k tomuto poslednému zápasu treba konštatovať, že sa hral veľmi kvalitný futbal, ako aj na predchádzajúcich troch, ktoré Mladosť v tomto prípravnom

Skúsený futbalista Aleksandar Ćovin (vľavo) bude dobrou posilou mužstva Tisy v Srbskej lige – skupina Vojvodina

Petrovská Mladosť nikdy nevyhrala nad Tisou z Adorjanu

období zohrala. Oba tímy hrali bojovne, na momenty až tvrdo. Tisa začala so silným motívom. Mladosť sa predsa prvá ujala vedenia. Vo 8. min. Ivetić, ktorý sa v poslednom čase uplatňuje aj ako výborný strelec, teraz z pravej strany presne mieril, ako i proti hložianskej Budúcnosti, a prekabátil brankára Tisy Tasića. Potom Leňa bol z piatich metrov v dvoch pokusoch nezdolateľný. O takých desať minút Tisa vyrovnala. Petrovská obrana akoby zaváhala, rozhodca mohol pískať postavenie mimo hry, no Leňa bol bezmocný po strele Matijaševića. V pokračovaní hry Zagorčić dostal dobré prihrávky od Stojakovića a Kaňu, ale neprekonal brankára Tisy. Nato aj Leňa dobre boxoval loptu. Vo finiši hostia prenikli po ľavej strane a peknou

prízemnou strelou ich hráč Ćovin dal druhý gól. V druhom polčase Mladosť mala lepšie šance. Priam je neuveriteľné, čo nerealizovali Petej a Stojisavljević. Ten prvý síce po dobrom prieniku výsledok vyrovnal. Pred koncom zápasu Mandić prekvapujúco hlavou zblízka MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Ivetić, Šobot, Šproch, Beronja, Mrđan, Ožvát, Stojaković, Kaňa, Zagorčić; striedali: Vučić, Fábry, Čiep, Savić, Stamenković, Pejak, Dokić, Zbućnović, Petej, Stojisavljević Do začiatku majstrovstiev, pravdepodobne 15. augusta 2020, Mladosť by mala hrať s novosadskou C. zvezdou, Jedinstvom z Rumenky a pivnickou Sláviou. Foto: J. Pucovský

PRÍPRAVY ARADÁČANOV NA MAJSTROVSTVÁ V NOVEJ SPOLOČNOSTI

Rýchle, bojovne, účinne... AŠK – JEDINSTVO 3 : 1 (1 : 0)

Vladimír Gál

radáčania s novými hráčmi omnoho viac skvalitnili výkony svojho mužstva. Potvrdili to aj v nedeľu v stretnutí s vojvodinským ligistom z Nového Bečeja, ktorý vždy hral dobrý futbal. Zápas bol dynamický. Hralo sa rýchle a bojovne, ale v hraniciach dovoleného. Prvú šancu na zápase • ŠPORT •

mal Adamov, keď z pätnástich metrov strieľal do rohu brány, ale brankár hostí s posledným vypätím síl odrazil loptu na brvno. V 35. min. sa AŠK ujal vedenia. Adamov centroval z ľavej strany, na loptu nabehol Čurović a zaslal ju do siete. Hostia prvú šancu mali až v 40. min., keď strelu z voľného kopu z asi 25 metrov brankár Stojkov zneškodnil. Na začiatku druhého polčasu tréner Zakić vymenil štyroch hráčov a už po prvej akcii padol druhý

gól. Govedar prerušil jeden útok hostí na polovici ihriska, v sólovom úniku prekľučkoval až piatich hráčov Jedinstva a rutinovane vedľa brankára skóroval – 2 : 0. V 65. min. hostia centrovali z rohu, čo sa o chvíľu zopakovalo. Opätovný center domáca obrana odrazila, lopty sa na okraji šestnástky zmocnil hráč Jedinstva, silne ju kopol a skorigoval výsledok na 2 : 1. Iba o pár minút neskoršie hostia mali príležitosť vyrovnať. Po chybe Matejina útočník hostí zostal sám

pred brankárom Stojkovom, ale tento bol úspešnejší a zachránil svoju sieť. V 80. min. Čurović prijal loptu na pravej strane, prehodil ju na opačnú stranu, V. Gál prihral Govedarovi a tento z dvadsiatich metrov trafil šibenicu pre konečných 3 : 1. AŠK: Stojkov, Ďuríček, Vesin, Janković, Matejin, V. Zakić, Zoretić, Adamov, Striško, Čurović, Govedar; ešte hrali: V. Gál, Korać, Birmanac, Kujundžić, Samolovac, Pruginić, K. Gál, Đurić

31 /4918/ 1. 8. 2020

Šport STAROPAZOVČANIA S POZMENENÝM KÁDROM V NOVEJ, VYŠŠEJ LIGE

Cieľ zatiaľ plnia

Matej Bzovský

utbalová hra sa vrátila aj do Starej Pazovy po vynútenej koronavírusovej pauze, ktorá dlho trvá s nezvestným koncom. Budúca majstrovská sezóna po postupe do Srbskej ligy – skupina Vojvodina, bude akiste pre futbalistov Jednoty veľkou skúškou. Čaká ich náročná súťaž, preto sa už dávnejšie maximálne koncentrovali na prípravu staronového mužstva. Spoliehajú sa na tímovú prácu, ale trénujú v dvoch skupinách, lebo dbajú na opatrenia, ktoré prichádzajú z Krízového štábu a vlády Srbska. Zdravie hráčov v tejto ťažkej a komplikovanej situácii, keď koronavírus zaskočil aj futbal, je najdôležitejšie. V takejto sťaženej situácii tréneri Vladimir Livaja a Dragan Ogrizović majú na zreteli silu mužstva, aby malo svoju tvár, bolo morálne a kolektívne pevné, čo by so sebou malo priniesť aj zvýšenie individuálnej výkonnosti hráčov tak mladších, ako i starších. Vo FK Jednota majú k dispozícii asi 25 hráčov, niekedy ich je na tréningoch menej, našťastie, nie pre zdravotné problémy, ale pre rodinné a iné povinnosti. Veľa je mladých chlapcov z vlastnej liahne,

pribudnú aj kvalitné posily, aspoň tak prisľúbili vedúci klubu. Mená sa zatiaľ nespomínajú, aj keď viacerí hráči už hrajú v priateľských zápasoch. Ponuka hráčov sa po postupe značne zvýšila, ale niektoré „hviezdičky“ majú nenormálne finančné požiadavky, ktoré by nemali ani v prvoligových tímoch. Na doterajších programovo veľmi kvalitných prípravách zlanárili aj početné tínedžerské talenty. Je to nová, už dávno očakávaná orientácia, kde mužstvo chce stavať hlavne na mladých hráčoch, pravda, doplnené skúsenými futbalistami z domáceho prostredia a mimo neho. Je jasné, že len mladí, neskúsení, samozrejme, nemôžu hrať v silnej lige, akou je republiková súťaž, a preto je otázne, kto z nich zostane v kádri po kontrolných testoch. V letnom prestupovom termíne, ktorý potrvá až do konca septembra, Pazovčania budú žiadať len kvalitu, oveľa menej kvantitu, bez tých, ktorí sa z ulice sami ponúkali, na konci aj prišli, a neskoršie sa zistilo, že skutočne boli slabší ako domáce sily. POSILNIA ZÁKLADNÚ ZOSTAVU Užšie vedenie klubu spolu s členmi odborného štábu na základe mienok trénerov si už vytypovalo niektoré posily, s ktorými sú v stálom kontakte. Podľa slov predsedu Dragana Đurića budú to posily len pre základnú zostavu, do každej formácie tímu by mal pribudnúť minimálne jeden kvalitný hráč. Nezanedbajú ani skutočnosť, že do protokolu medzi 22 hráčov musia byť zapísaní aspoň štyria bonusoví jednotlivci (futbalisti narodení 1. ja-

Viacerí hráči z tohto mužstva Jednoty pri oslave storočnice futbalu nebudú hájiť farby Pazovčanov v Srbskej lige – skupina Vojvodina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Začal dávať góly: Slavko Gavrilović (Jednota)

nuára 1999 a mladší). Dvaja záväzne musia začať zápas v prvom polčase a v tejto časti ich môžu vystriedať hráči rovnakého veku z lavice pre náhradníkov. V druhom polčase toto obmedzenie nebude platiť a budú sa striedať aj starší, súhrnne piati v porovnaní s doterajšou praxou, keď sa mohli striedať len traja náhradníci. No predsa treba počkať na zmenu pravidiel v tomto zmysle, ktoré pripravujú patričné súťažiace orgány. Pre nedokončenú súťaž tiež a pre anulovanie výsledkov z minulej sezóny sa očakáva, že sa tresty za žlté a červené karty nebudú prenášať do nových majstrovstiev, pôjdu teda všetci hráči s čistým kontom. A fanúšikov iste mrzí, nebudú spokojní, ak sa zápasy možno len dočasne, čo bude závisieť od epidemiologickej situácie, budú hrať bez ich prítomnosti na tribúnach. V doterajších prípravných stretnutiach Jednota vyhrala najprv nad Napredkom v Popinciach 2 : 1, potom remizovala 1 : 1 v stretnutí so Železničarom z Inđije, kým vyhrala nad členom Vojvodinskej ligy – južnej skupiny Jadranom v Golubinciach 3 : 2 gólmi Marinkovića, Gavrilovića a nováčika Markovića z Novej Pazovy. Minulý víkend zaznamenala ďalšiu výhru 3 : 0 v stretnutí s Jedinstvom v Jakove, členom Belehradskej zóny a na tomto zápase sa o góly rozdelili Đokić, Lazić a Perić. Na týchto prípravných zápasoch brankári boli Jovišić a Brtka, potom hrali Kačar, Vasić, Marinković, Grubor, Trivunović, Panjak, Tošić, Đokić, Pejić, Lazić, Perić, Marković, Milovančević, Sudžum, Rosić, Puljiz, Sredojević, Krkobabić, Valent, Subotić, Gavrilović, Vujčić.

BUDE TU AJ FÉNIX Na záver treba podčiarknuť, že priaznivci futbalu v nových majstrovstvách Srbskej ligy – skupina Vojvodina budú môcť sledovať nie iba zápasy Jednoty, ale aj nového klubu Fénix 1995 (bývalé Bratstvo 1946) presťahované z Prigrevice do Starej Pazovy. Predseda tohto nováčika v pazovskom futbale a hlavný dobrodinec, ináč bývalý prvý človek Jednoty Milić Stojaković, vynakladá veľké úsilie pripraviť nielen mužstvo, ale aj kompletnú infraštruktúru, teda moderný štadión. Už vybudovali dve výborné hracie plochy, na ktorých hráči Fénixu 1995 trénujú. Ihrisko je ohradené, pripravené sú projekty a plány na výstavbu krytej tribúny pre 3 000 divákov, šatne a ostatné miestnosti, ktoré celkom spĺňajú podmienky na túto súťaž, ale aj o stupienok vyššiu na okraji mesta smerom do Golubiniec. Je to v blízkosti úplne zbúraného a zničeného štadióna bývalého robotníckeho klubu Lifam, s dvoma zelenými plochami, krytou tribúnou a ostatnými miestnosťami, čo je

Angažujú iba kvalitu: Dragan Ogrizović, pomocný tréner Jednoty

skutočne veľká škoda. To, či pribudne ešte krajší futbalový areál pre toto prostredie a či sú potrebné dva kluby v Pazove, však nezávisí od milovníkov futbalu, ktorí by tak každý víkend mohli sledovať kvalitné zápasy. Nie iba seniorov, ale aj mladších kategórií, lebo sa pionieri a mladší dorastenci Jednoty ocitli vo Vojvodinskej lige. O čo vlastne ide a prečo prišiel zákaz inšpekčných orgánov obce vystavať nový štadión vo vlastníctve známeho pazovského podnikateľa Milića Stojakovića, zatiaľ je neurčité, ak nie aj čudné. Budeme však sledovať túto situáciu s budovaním tohto štadióna a potom presnejšie informujeme športovú verejnosť, o čo vlastne ide. • ŠPORT •

FUTBAL V OBDOBÍ KORONY

Predsa sa kotúľa Juraj Pucovský

Nová futbalová sezóna 2020/21 v Linglong Superlige Srbska sa mala začať zápasmi 1. kola naplánovanými na 31. júla a 1. augusta. Na zozname členov našej elity je o štyri kluby viac ako v predchádzajúcej sezóne. Nikto nevypadol a k šestnástim členom sa pripojili Novi Pazar, Metalac Gornji Milanovac, Zlatibor Čajetina a OFK Bačka Báčska Palanka. Tým, čo mali zostúpiť, sa takéto rozhodnutie páči, druhí s tým nesúhlasia a fanúšikov sa na to nikto ani nepýtal! Diváci aj tak aspoň spočiatku, možno po niektoré derby, keď bude treba zarobiť peniaze, nebudú môcť ani len kročiť na tribúny štadiónov. Zakazuje im to rozhodnutie vlády Republiky Srbsko po odporučení Krízového štábu pre nákazlivú

Kto bude tlieskať futbalistom: tribúna štadióna v období pandémie koronavírusu

chorobu Covid-19. V 1. kole tohto víkendu sa majú stretnúť: Crvena zvezda Belehrad – Novi Pazar, Mladost Lučani – Javor Matis Ivanjica, Radnički Niš – Metalac Gornji Milanovac, TSC Báčska Topola – Vojvodina Nový Sad, Napredak Kruševac – Partizan Belehrad, Mačva Šabac – OFK Bačka Báčska Palanka, Proleter Nový Sad – Rad Belehrad, Čukarički Belehrad – Inđija, Voždovac Belehrad – Radnik Surdulica, Spartak Ždrepčeva krv – Zlatibor Čajetina. Z klubov odkazujú, že smutno, presmutno sa bude hrať bez obecenstva. Keď to môžu aj v najsilnejších ligách, kde je kvalita futbalu na omnoho vyššej úrovni, musia si na neblahú epidemiologickú situáciu zvyknúť aj naše hviezdy najpopulárnejšieho športu.

KYSÁČANIA ZAČALI S TRÉNINGAMI

Tatra sa rozbieha

Pavel Pálik

týchto dňoch napriek hroziacemu nebezpečenstvu koronavírusu s tréningami začali aj futbalisti kysáčskej Tatry. Trénerom aj ďalej zostal Saša Milanović, ktorému bude pomáhať Marián Kulík, doteraz hlavne učiteľ mladších dorastencov a pionierov. O priebehu príprav a kontrolných zápasoch budeme písať neskoršie, keď sa to naplno rozbehne. Zatiaľ je známe, že Kysáčania zostali v Novosadskej oblastnej lige, z ktorej do Vojvodinskej ligy – južnej skupiny postúpili Jedinstvo Rumenka, novosadský Index a RFK Nový Sad 1921. Ich doterajšie miesta obsadili Jedinstvo Gospođinci, Susek a Titel. Podľa rozhodnutia Mestského futbalového zväzu Mesta Nový Sad Novosadská oblastná liga v sezóne 2020/21 bude mať tiež • ŠPORT •

osemnástich členov, ako aj v nedokončenej predchádzajúcej sezóne. Sú to: 1. TSK Temerín, 2. Šajkaš Kovilj, 3. Veternik, 4. Slavija Nový Sad, 5. ŽSK Žabalj, 6. Sirig, 7. Fruškogorac Sriemska Kame-

nica, 8. Petrovaradín, 9. Báčka Begeč, 10. Bačka Ďurdevo, 11. Fruškogorski partizan Bukovac, 12. Omladinac Stepanovićevo, 13. Futog, 14. Tatra Kysáč, 15. Hajduk Čurug, 16. Jedinstvo Gospođinci,

Na prvom tréningu Tatry boli siedmi hráči, potom jedenásti, teraz sú už šestnásti a vedenie plánuje aj prípravné zápasy

17. Susek, 18. Titel. V kompetencii tohto zväzu je aj Mestská liga Nový Sad, v ktorej po prestávke znova začína novosadský Borac, lebo predtým pre nespokojnosť s celkovou situáciou vystúpil z Vojvodinskej ligy – južnej skupiny, a novým klubom je aj Hajduk Nový Sad. Členmi tejto ligy sú: 1. Proleter Banoštor, 2. Borac Rakovac, 3. Miletić Mošorin, 4. Dinamo Budisava, 5. Vinogradar Ledinci, 6. Železničar Nový Sad, 7. Čenej, 8. Hajduk Gardinovci, 9. Moskva Nový Sad, 10. Obilić Vilovo, 11. Borac Nový Sad, 12. Sloga Lok, 13. Slanobarac Nový Sad, 14. Hajduk Nový Sad. Majstrovstvá v oboch ligách by sa mali začať 22. augusta 2020, ale to predsa nie je isté. Všetko bude závisieť od toho, aká bude epidemiologická situácia v krajine. Je možné, že sa začiatok sezóny posunie a zápasy nebudú môcť navštevovať diváci. Má potom zmysel vôbec hrať o body?

31 /4918/ 1. 8. 2020

Šport MATIČNÝ FUTBAL PRERUŠIL VÍRUS COVID-19

Aradáč a Kysáč päťkrát vyhrali Pavel Pálik

roku 1997 z iniciatívy vtedajšieho predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii Rastislava Surového a veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade Miroslava Mojžitu Správna rada MSJ schválila návrh na ustanovenie Matičného turnaja v malom futbale Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Slovenské veľvyslanectvo v Be-

nizátormi boli MOMS Kysáč a FK Tatra. Na turnaji súťažilo jedenásť matičných tímov, a to: z Petrovca, zo Starej Pazovy, z Kysáča, Lalite, Pivnice, Čelareva, Kulpína, Hložian, zo Silbaša, z Bingule, Kovačice, a týmto poradím aj skončili súťaž. Neskoršie na turnajoch hrávali aj Boľovce, Padina, Ľuba, Jánošík, Aradáč, Biele Blato, Slankamenské Vinohrady, Dobanovce, Vojlovica, Selenča, Padina, Lug, Kysáč, Báčska

Branislav Slivka, veľvyslanec SR Igor Furdík a Rastislav Surový v Kysáči 28. júla 2007 (zľava)

MOMS Binguľa, hoci nie často, bol tiež medzi účastníkmi turnaja

lehrade sa zaviazalo, že pre víťaza zabezpečí putovný pohár Jeho Excelencia, slovenský veľvyslanec v našej krajine. Podľa dohovoru stretnutia matičných tímov sa mali vždy konať pred Slovenskými národnými slávnosťami, presnejšie v poslednú júlovú sobotu. No už prvýkrát urobili výnimku, lebo turnaj prebiehal 9. augusta 1997, keď prvými orga-

Palanka, Šíd, prvýkrát vlani aj Hajdušica a raz rumunský Čerpotok, a to vo Vojlovici, ako jediné zahraničné mužstvo. Náš týždenník vtedy v polstranovej správe z Kysáča okrem iného napísal: „Podľa mienky účastníkov, divákov (zápasy sledovalo viac ako 400 ľudí) a hostí organizácia turnaja bola na vysokej úrovni. Majstri malého futbalu sa odvďačili ozaj za-

Vladimír Fekete (vpravo) vždy podporoval matičný futbal

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ujímavými a dynamickými zápasmi. Jedine neobvykle silný lejak trochu pokazil celkovú náladu a odložil štart stretnutí o hodinku. Turnaj sa začal v sobotu o 14.30 hodine a skončil sa v nedeľu po polnoci. Zápasy veľmi dobre viedli, chceme zdôrazniť – zdarma Ján Kohút z Petrovca a Ján Madacký z Kysáča. Prv než sa lopta rozkotúľala zo stredu ihriska, turnaj otvoril konzul Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade Marián Sládeček.“ Matičný futbal sa hral počas mandátu slovenských veľvyslancov: Miroslava Mojžitu, Igora Furdíka, Jána Varšu a Dagmar Repčekovej. Za uplynulých 23 rokov titul šampióna na turnajoch získali: Aradáč a Kysáč po päťkrát, Padina štyrikrát, Petrovec trikrát, Stará Pazova a Selenča po dvakrát, Kovačica a Pivnica raz. Aradáčania, Padinčania, Kysáčania a Petrovčania vďaka trom

a viacerým triumfom veľký putovný pohár získali do trvalého vlastníctva. Veľvyslanectvo zabezpečilo už piaty pohár, o ktorý v Petrovci mohli zabojovať, aby ho dostali do vitrín svojich MOMS, predovšetkým Selenča a Stará Pazova, dosiaľ s dvoma triumfami. Organizátormi dosiaľ boli: Kysáč osemkrát, Kovačica, Stará Pazova, Padina dva razy, Laliť, Selenča, Hložany, Kulpín, Vojlovica, Aradáč, Šíd, Petrovec a Pivnica raz. Podľa odhadu úhrnne súťažilo viac ako 2 500 futbalistov z našich dedín. Pavel Brezník z Padiny a Ján Fabók zo Silbaša hrali za svoje MOMS najviac, boli takmer účastníkmi všetkých doterajších turnajov.

Ján Fabók hral za MOMS Silbaš, ale ak bolo treba, obliekol si aj brankársky úbor

Športovú komisiu Matice za ten čas viedli DrSc. Ján Babiak, učiteľ Ján Sládeček, učiteľ Ján Pavlis, Pavel Baláž a profesor Pavel Turan, ktorým vždy pomáhal podpredseda MS pre Báčku Vladimír Fekete z Báčskej Palanky.

Predseda Športovej komisie Matice Pavel Turan (zľava) a predseda organizačného výboru turnaja Samuel Zorjan v Šíde 2011 počas dohovoru • ŠPORT •

VO VRBARE SA 25. JÚLA NESTRETLI MATIČNÉ TÍMY

Začiatok: Pred otvorením 1. Matičného turnaja v Kysáči 9. augusta 1997

Sledujeme zápasy v Kysáči v roku 2004

Turnaj zatiaľ iba odročili!

Juraj Pucovský

tomto čísle nášho týždenníka na tejto a predchádzajúcej strane mala byť správa ilustrovaná viacerými fotografiami z 24. Matičného turnaja v malom futbale o Putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade. Mala byť, ale nie je, lebo turnaj naplánovaný na sobotu 25. júla 2020 v Báčskom Petrovci nebol. A nebol pre zlú epidemiologickú situáciu, ktorú zapríčinila

Mužstvo MOMS Kysáč zvíťazilo v roku 2002

Finálový zápas MOMS Aradáč – MOMS Silbaš viedli Miodrag Gogić, superligový a medzinárodný rozhodca, a Vladimir Krstić (sprava)

pandémia nebezpečného vírusu Covid-19. Nový koronavírus od konca minulého roku hrozí celému svetu, prinajmenšom brzdí normálny život, vyvoláva strach, ale aj zapríčiňuje ťažké ochorenia a odnáša čoraz viac ľudských obetí. Dobre urobilo vedenie Matice slovenskej v Srbsku, že rešpektuje odporúčania Krízového štábu a vlády Republiky Srbsko o zamedzovaní šírenia pandémie. Predsa by bolo rizikové, aby sa na dvoch ihriskách vo Vrbare stretli početní hráči tímov našich MOMS-ov, pričom by ich zápasy prišlo sledovať možno niekoľko stovák divákov! Podľa slov profesora telesnej

výchovy Pavla Ožváta, ktorému Matica zverila organizáciu, turnaj nie je úplne zrušený a mal by prebiehať do konca roka, pravdaže, ak sa na to vytvoria priaznivé zdravotné podmienky. Predsa je zdravie týchto čo zväčša mladých ľudí najdôležitejšie! Treba veriť, že sa táto nebezpečná situácia stabilizuje, mužstvá našich MOMS sa v Petrovci stretnú, ako aj 23-krát predtým. Zatiaľ našim čitateľom na tomto mieste a stránky vedľa ponúkame určitú retrospektívu zaujímavého športového podujatia, ktoré svoj „život“ začalo v roku 1997 v Kysáči. Snímky: P. Pálik a autor

Kto by nechcel tento pohár?

Víťazný, štvrtý gól Zakića v zápase Aradáčanov so Silbašanmi 4 : 3 v Laliti 2012

Kulpín 2015: Najlepšie je, keď lekárska služba nemá robotu

Kapitánovi Vladimírovi Gálovi putovný pohár v Laliti odovzdal veľvyslanec SR v Belehrade Dr. Ján Varšo (zľava)

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Ostojićeve Mgr. Vladimír Lovás ml., farár – administrátor

stojićevo je geograficky najsevernejšie umiestneným zborom našej cirkvi. Teritoriálne patrí pod mesto Čoka. Dedina je na pol druha kilometra vzdialená od rieky Tisa. Špecifickosťou tohto zboru je, že ho prevažne tvoria evanjelici poľského pôvodu. Ich predkovia tieto končiny osídlili v prvej polovici 19. storočia. Hnaní hladom opúšťali starý domov – mesto Wisla (a jeho okolie) v Poľsku a prichádzali do týchto končín najprv na sezónne zárobky. Živili sa tu dolovaním (vyberaním zo zeme) sanitry. Po niekoľkých rokoch sa tu rozhodli aj nasťahovať. Udialo sa tak v roku 1846. Trvalé osídlenie (a vydolovanie sanitry) si vyžadovalo aj vyhľadanie iných možností živobytia. Tak sa osadníci z Poľska preorientovali na poľnohospodárstvo. Cirkevný zbor bol založený v roku 1867

ako výsledok snaženia misijného farára Gustáva Bujkovského. Z iniciatívy spomenutého farára sa začala robiť zbierka na tento cirkevný zbor. Zborový život prebiehal najprv v súkromných domoch, až si cirkevníci postavili prvú modlitebňu v roku 1885. Tá sa narýchlo ukázala ako nepostačujúca, a tak si novú postavili v roku 1899. Túžbou tunajších evanjelikov však

bolo postaviť si riadny kostol. Takáto túžba sa aj splnila v roku 1930, keď bol kostol dokončený a posvätený. Tohto roku si Ostojićevčania pripomínajú 90. výročie vybudovania a posvätenia kostola. Vo svojich dejinách zbor mal iba jedného inštalovaného farára – Ernesta Tromplera. On pôsobil od osamostatnenia zboru (od nemeckého zboru v Kikinde) v roku 1910 a zotrval do roku 1926. Po jeho odchode do dôchodku zbor už nemal vlastného farára. Zaopatrený však bol farármi zo Zreňaninu, z Aradáča a v posledných rokoch aj z Wisly (Poľsko). Bohoslužobný život v tomto zbore podnes prebieha pravidelne, každú nedeľu.