Hlas ludu 32/2019 by NVU Hlas ľudu

Slávnosti sa začali Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 10. 8. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4867/



Z obsahu

10. 8. 2019 | 32 /4867/

Uzávierka čísla: 7. 8. 2019

Aj tohtoročné Slovenské národné slávnosti, ako je už tradíciou, začali otvorením výstavy v Spolku petrovských žien. Spolkárky k 100. výročiu Slávností prichystali a nainštalovali národopisnú výstavu Z klenotnice našej ľudovej tvorivosti. Jej vernisáž bola v nedeľu 4. augusta v Petrovci. J. Čiep

V meste Veliko Gradište už 25 rokov prebieha súťaž huslistov Dni Vlastimira Pavlovića Carevca. Na tohtoročnom jubilejnom podujatí maestrovi Jánovi Nemčekovi z Kovačice udelili Veľkú plaketu za významný a výrazný prínos k zachovaniu a rozvoju srbskej ľudovej hudobnej tradície. J. Špringeľ Foto: z archívu RTV OK

Vystúpením známej rockovej skupiny Van Gogh v stredu 31. júla na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove sa začali trojdňové oslavy Dní Obce Stará Pazova, ktoré vlani boli uskutočnené po prvý raz. Na oslavách sa zúčastnili aj početní hostia a viaceré zahraničné delegácie. A. Lešťanová

V prvú augustovú sobotu v Hložanoch usporiadali 13. Deň zeleniny. Nechýbala dobrá nálada, ani súťaž vo varení kotlíkového bôbu, ani obecní a miestni funkcionári, ktorí prvý raz absentovali pri tradičnom podujatí Združenia poľnohospodárov Hložany. Chýbalo iba ak viac návštevníkov. Nie div; ubúdame... J. Bartoš Možno si to dostatočne neuvedomujeme, ale zmena klímy sa týka každého z nás. Extrémne výkyvy počasia, ako sú neznesiteľné horúčavy, suchá, povodne a prudké búrky, tornáda, hurikány, môžu spustošiť nielen menšie oblasti, ale celé regióny a krajiny. Extrémnou rýchlosťou sa roztápajú ľadovce, ľad v arktických moriach a ľadová pokrývka v Grónsku. Horúčavy zhoršujú znečistenie ovzdušia a už teraz negatívne vplývajú aj na poľnohospodársku výrobu. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Mesiac slovenskej kultúry

Archíve Vojvodiny v Novom Sade od 7. augusta do 20. septembra prebieha výstava pod názvom Osvetový a kultúrny život Slovákov medzi dvomi vojnami v Báčskom Petrovci. Ide o multimediálnu dokumentárnu výstavu venovanú stému výročiu Slovenských národných slávností, petrovského Gymnázia Jána Kollára a petrovskej tlačiarne. Tematická koncepcia je zameraná na chronologickú prezentáciu významných inštitúcií vojvodinských Slovákov – okrem jubilujúcich Slávností, gymnázia a tlačiarne výstava sa tiež zaoberá vymedzeným obdobím dejín tunajšej Matice slovenskej a Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Podľa slov riaditeľa Archívu Vojvodiny Dr. Nebojšu Kuzmanovića toto podujatie je vlastne koncipované ako mesiac slovenskej kultúry a význam výstavy možno pozorovať z viacerých aspektov. „Archív po prvýkrát organizuje tematickú výstavu archívnych dokumentov venovanú osvetovému a kultúrnemu životu jedného menšinového spoločenstva v Srbsku, čiže kultúre príslušníkov slovenskej menšiny v Báčskom Petrovci ako tradičnom kultúrnom stredisku tunajších Slovákov,“ hovorí riaditeľ Kuzmanović. „Od ich príchodu na toto územie Slováci mali špecifický smer vývinu vlastného osvetového a kultúrneho života, ktorý bol svojím slovanofilským pocitom v zhode so záujmami srbského národa, čo už samo osebe predstavuje výnimočnú historickú skutočnosť, svedčiacu o vzájomnej blízkosti našich dvoch národov. S ohľadom na tohtoročné jubileá slovenského gymnázia, tlačiarne a Slovenských národných slávností vznikla potreba usporia-

dať tematickú výstavu, ktorou by sa poukázalo na výnimočný význam vedúcich kultúrnych a osvetových inštitúcií v Báčskom Petrovci v kontexte formovania národnej a kultúrnej identity slovenského spoločenstva v Srbsku.“ K podujatiu je pripravená aj tematická publikácia a o multimediálnom obsahu samej výstavy riaditeľ Archívu Vojvodiny hovorí: „Vďaka multimediálnej koncepcii obsah tejto výstavy bude návštevníkom prezentovaný pre našu ustanovizeň celkom novým spôsobom: prostredníctvom dokumentov, fotografií, obrazov, videa a hudby. Je to zároveň pozitívna zmena v kontexte výstavnej činnosti Archívu, lebo ide o významnú inováciu, ktorou možno prilákať širšie obecenstvo.“ Na vernisáži v stredu 7. augusta hovorili riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Múzea Vojvodiny Dr. Drago Njegovan, riaditeľ Historického archívu mesta Nový Sad Ma. Petar Đurđev, predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, riaditeľka petrovského Gymnázia Jána Kollára Anna Medveďová a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová, ktorá výstavu aj otvorila. Výstavu pripravili vyššia archivistka Ma. Leonila Pavlovićová, sociálny antropológ a archeológ Ma. Kristijan Obšust a archívna radkyňa Ma. Ljiljana Dožićová. Obšírnejší príspevok o vernisáži a celom podujatí uverejníme v nasledujúcom čísle nášho týždenníka, ktorého obsah bude vo veľkej miere venovaný tohtoročným jubilujúcim Slovenským národným slávnostiam. Stevan Lenhart

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Storočnice

ĽUDIA A UDALOSTI

12 Toho roku bez zisku

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Na kvalitu zrna vplývajú aj klimatické zmeny

KULTÚRA

30 K metodike výskumu kultúry vojvodinských Slovákov

ŠPORT

43 Dnes ja tebe – zajtra ty mne! Na titulnej strane: Momentka po otvorení výstavy Storočnice, ktorou si pripomenuli sté výročia Slovenských národných slávností, petrovského gymnázia a kníhtlačiarne Foto: Jaroslav Čiep

32 /4867/ 10. 8. 2019

Týždeň 

InPress

Vitajte doma!

Následky Búrky

Jasmina Pániková

šeobecne je známe, že tunajší mladí Slováci, ktorí zakončia vysokú školu v zahraničí, zriedkakedy sa vrátia domov, aby tu uplatnili nadobudnuté vedomosti. Rovnako je to aj s príslušníkmi iných menšín, ako aj väčšinového národa. Lepšie podmienky na zamestnanie a istejšia budúcnosť sú podnetom na život v zahraničí. S cieľom napraviť túto situáciu, v decembri minulého roku sa naša premiérka stretla so študentmi, ktorí študujú v zahraničí. Z tej príležitosti si zobrala osobitný notes, aby si zapísala požiadavky študentov. Premiérka si pozorne zapisovala, no súdiac podľa reakcií študentov, akoby si notes niekde zatratila. Po polroku predseda združenia študentov tvrdil, že nič nebolo vykonané, zatiaľ čo premiérka povedala celkom opačné. „Veľa sme robili a konkrétne výsledky budeme mať o niekoľko týždňov,“ povedala vtedy premiérka a podľa všetkého mala akú-takú pravdu. V tomto týždni konkrétnejší krok predostrel minister zamestnávania, ktorý vyhlásil, že Koordinačné teleso pre sledovanie ekonomických migrácií v januári 2020 navrhne vláde Srbska stratégiu pre návrat do krajiny vysokokvalitnej pracovnej sily a študentov, ktorí končia fakulty v zahraničí. Neskoršie by mal byť vypracovaný akčný plán, ktorý by mladých vrátil domov. Zrejme sme spoločnosť, ktorá rada vytvára početné koordinačné telesá a vypracúva akčné plány. Ak aj „návratové koordinačné teleso“ bude usilovne pracovať ako napr. teleso pre znovuzrodenie srbských dedín – vyštudovaní mladí ľudia si ešte nebudú baliť kufre. A možno si ich aj zbalia a vrátia sa do rodiska, keď podaktorí ľudia na funkciách zázrakom nezakončia vysokú školu za jeden rok a stačia pritom napísať aj dizertačnú prácu, keď sa zo šoférov, vrátnikov a keramikárov nestanú ministri... Vtedy možno jedni prídu, ak tí iní odídu.

www.hl.rs

7 DNÍ

stredný komemoračný program k 24. výročiu nešťastia, ktoré zasiahlo Srbov v Chorvátsku počas vojenskej operácie Búrka (Oluja) v roku 1995, bol usporiadaný v nedeľu 4. augusta pri kláštore Krušedol na Fruškej gore s účasťou a za prítomnosti najvyšších štátnych predstaviteľov Srbska a Srbskej pravoslávnej cirkvi, s početnými hosťmi, za hojnej návštevnosti občanov a s priamym televíznym prenosom. Táto udalosť bola príležitosťou pripomenúť, že počas Búrky bolo z chorvátskej Krajiny vyhnaných vyše 200 000 Srbov, pokým vyše 1 800 zahynulo a 777 sa považujú za nezvestných. Začiatok vojenskej operácie Búrka 4. augusta si v Srbsku pripomíname ako deň smútku, pokým v Chorvátsku sa oslavuje ako štátny sviatok. Vo svojom nedeľnajšom prejave pri kláštore Krušedol prezident Srbska Aleksandar Vučić povedal, že tento dátum je ťažký pre každého Srba, ale pri jeho spomínaní by sa mal zjednotiť celý národ.

Tiež poznamenal, že doteraz sa o srbských obetiach hlavne mlčalo, aby sa niekto iný nenahneval. Ale odteraz je potrebné, aby Srbsko udržiavalo najlepšie vzťahy s príslušníkmi svojho národa kdekoľvek oni žijú a treba dbať o to, aby sa také strašné veci, akou bola Búrka, viac nikdy nestali. Ako odpoveď tým, ktorí zločiny Búrky oslavujú, Vučić adresoval otázku či je Chorvátsko šťastnejšie, úspešnejšie a bohatšie preto, že Srbov tam viac niet. Prezident Srbska zároveň dodal, že Srbi dnes nemajú nároky na niečo, čo nie je ich. Pred prezidentom Vučićom sa v rámci programu prihovoril aj Milorad Dodik, srbský člen predsedníctva Bosny a Hercegoviny. On o. i. povedal, že Srbi dnes majú dva štáty: Srbsko a Republiku srbskú, bez ohľadu na to, čo si niekto o tom myslí. A nie je takéto Dodikovo tvrdenie, že entita Republika srbská je vlastne štát – zneuctievaním štátnej suverenity Bosny a Hercegoviny a zároveň práve nárokom

na časť jej územia? Ako predstaviteľ Srbov z Chorvátska na nedeľnajšom programe bol prítomný Milorad Pupovac, predseda Samostatnej demokratickej srbskej strany a poslanec v chorvátskom parlamente. V rozhovore pre noviny Danas Pupovac povedal, že Búrka by dnes mala byť príležitosťou pre srbských a chorvátskych politikov, aby sa zúčtovali s následkami politiky z 90. rokov minulého storočia, ale nateraz to nie je tak. Pupovac poznamenal, že Srbi v Chorvátsku dnes veľmi ťažko uskutočňujú práva na vlastný jazyk, vlastné písmo a vzdelávanie v materinskom jazyku. V danom rozhovore Pupovac tiež konštatoval, že vzťahy medzi aktuálnym srbským a chorvátskym vedením sa zhoršili roku 2011 a odvtedy boli všelijaké obdobia, ktoré neprispeli k napraveniu vzťahov, takže dnes sú tieto dve strany navzájom jedna voči druhej zväčša chladné a indiferentné. Absencia dialógu, spolupráce, dôvery a doriešovania otvorených otázok má škodlivý účinok na obidva štáty a národy. Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Vojvodinský Stonehenge Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

SNS 2019

Storočnice Jaroslav Čiep

ruhým podujatím v rámci úradného programu Slovenských národných slávností 2019 v týždni pred samotným ústredným víkendom minulú nedeľu bolo aj otvorenie výstavy Storočnice. Slávnostné otvorenie tejto výstavy usporiadanej v areáli Parku Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci bolo v nedeľu 4. augusta. Výstava Storočnice je venovaná stému výročiu začiatku usporadúvania Slovenských národných slávností, stému výročiu založenia petrovského gymnázia, v súčasnosti Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, a stému výročiu založenia Kníhtlačiarne, účastinárskej spoločnosti, v Petrovci.

zeum vojvodinských Slovákov je ustanovizeň celomenšinového charakteru. Dejiny MVS sa píšu od roku 1946, keď založenie múzea slovenskej menšiny na území FĽR Juhoslávie iniciovala Matica slovenská – Muzeálno-zberateľský aktív Matice slovenskej. Muzeálna zbierka tiež už existovala a jej jadrom bola etnografická zbierka Spolku československých žien, vytvorená v medzivojnovom období. Iniciatívu k založeniu múzea neskôr prebral novozaložený Odbor pre Slovákov Zväzu kultúrno-osvetových spolkov Vojvodiny. Na Slovenských národných slávnostiach 7. augusta 1949 o 9. hodine bolo Slovenské múzeum otvorené.“ Ďalej riaditeľka uviedla, ako život múzea prechádzal rôznymi vývinovými obdobiami a ako v súčasnosti múzeum má tri zbierky: historickú, etnologickú a umeleckú zbierku. Pod správu Múzea vojvodinských Slovákov patrí Galéria Zuzky Medveďovej

Pri otvorení výstavy venovanej tohtoročným storočniciam

Na úvod sa hrou na flaute predstavila mladá hudobníčka Anastazija Mrdaková. Návštevníkov a úradných hostí vernisáže privítala Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov. Slovo potom dala spoluorganizátorovi výstavy predsedovi Matice slovenskej v Srbsku Jánovi Brtkovi. Séčová-Pintírová pri otvorení výstavy okrem iného povedala: „Touto výstavou si Múzeum vojvodinských Slovákov zároveň pripomína 70 rokov činnosti. Mú• TÝŽDEŇ •

a kultúrno-historická pamiatka mimoriadneho významu: Najstarší dom v Petrovci. Hovorila aj o problémoch s financovaním a s prevádzkovými priestormi a dúfa, že v najbližšom období sa realizuje projekt rekonštrukcie budovy „starej obce“ a že múzeum bude konečne po 70 rokoch mať svoje trvalé bydlisko. Pre zachovanie našej identity dôležité je poznanie vlastnej histórie. O tom dôkladnejšie hovoril historik a spoluautor výstavy Ján Demrovský: „Význam SNS a usta-

novizní kníhtlačiarne a gymnázia je v tom, že si Slováci žijúci na tomto území už sto rokov udržali kultúrne a národnostné povedomie. Sme jeden z mála národov,

ženie spomenutých ustanovizní. Spolu s riaditeľkou múzea môžeme konštatovať, že je priam neuveriteľné, čo naši predkovia dokázali pred sto rokmi. Môžeme

Jeden z troch panelov venovaných Slovenským národným slávnostiam

ktoré si udržali identitu v štáte tiež uvažovať o tom, aký vplyv to mimo svojho materského štá- malo na zachovanie si slovenskej tu. Keď ide o SNS, je to sviatok identity, kultúry, písma, reči a vôvšetkých Slovákov bec života Slovákov na tomto žijúcich v Srbsku... priestore. Na založenie týchto výNositeľmi kultúr- znamných ustanovizní v Petrovci neho dedičstva sú aj kníhtlačiareň a gymnázium. Tunajší Slováci pred rokom 1919 nemali takéto ustanovizne – strednú školu a tlačiareň. Slovenskí intelektuáli vedeli, že je veľmi dôležité vzdelávať sa a čítať v slovenskej reči... Založenie gymnázia bola vlastne túžba a potreba Slovákov, aby nemuseli posielať svoje deti na školenie do ďalekých školských centier Bratislavy, Pešti a Sarvaša. Gymnázium dnes patrí medzi najvybavenejšie gymnáziá v Srbsku.“ Výstavu otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej Návštevníci si môžu pozrieť výstanárodnostnej menšiny Libuška vu počas trvania slávností Lakatošová. V parku v strede Petrovca je vplývali spoločensko-politické vystavených deväť panelov. Po pomery v novom štáte, v ktorom tri sú venované každej inštitúcii. sa Slováci ocitli. V novom štáte Na paneloch návštevníci SNS Slováci začali dávať dôraz na udrmajú možnosť vidieť, prečítať si a žanie si národného povedomia nakoniec pouvažovať o tom, aký a začali sa venovať zakladaniu význam pre Slovákov malo zalo- inštitúcií. 32 /4867/ 10. 8. 2019

Týždeň ÚSTAV PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV MÁ NOVÚ SPRÁVNU RADU

Spišiak z Vojlovice, Miluška Kočišová – maturantka gymnázia zo Starej Pazovy, Jarmila Hromčíková – profesorka informatiky z Bieleho Blata, Michal Francisty – technik ekonómie z Kysáča, Anna Halajová – profesorka triednej výučby z Padiny, Juraj Súdi – profesor hudobnej kultúry a solfegia, zakladateľ a vedúci zboru Zvony zo Selenče (ako jediný z terajších, bol členom aj predchádzajúcej zostavy SR ÚKVS), Alexander Bako – režisér a herec zo Starej Pazovy a Rastislav Grňa – diplomovaný ekonóm, podnikateľ. Čitatelia si dozaista povšimli, že chýbajú podrobnejšie údaje o členoch aktuálnej zostavy SR ÚKVS. Je zrejmé, že tu prezentované sú v každom prípade neúplné, môžbyť čiastočne i nesprávne. A tie údaje by mali byť v prvom rade na webovej stránke ÚKVS. Tak ako je to v prípade predchádzajúcich zostáv najvyššieho orgánu Ústavu, kde sú okrem životopisov jeho členov aj podrobné a veru i početné a veľavravné údaje o činnosti a výsledkoch ich pôsobenia na kultúrnom pláne. Na našu otázku, prečo Ústav podobné údaje nezverejnil aj o členoch aktuálnej zostavy SR, lakonická odpoveď znela: „Lebo sme ich nedostali... žiadali sme...“ Tá sa vzťahuje aj na prípadné údaje o novej dozornej rade, ktorú tvoria: predseda Zdenko Uheli – zdravotný technik zo Starej Pazovy a členky Jasmina Kuštrová-Zimová – maturantka gymnázia z Kulpína a Jasna Struhárová – vychovávateľka v Báčskom Petrovci. Okrem mien a priezvisk uve-

dených osôb na portáli ÚKVS je aj údaj, že vláda autonómnej pokrajiny – na návrh NRSNM – ešte 29. mája 2019 prijala rozhodnutie o vymenovaní predsedov a členov Správnej rady a Dozornej rady ÚKVS. Kedy a akým spôsobom NRSNM zostavy orgánov ÚKVS vojvodinskej vláde navrhla, nevieme, lebo sme na tú a takú schôdzu, na ktorej sa o tejto veci diskutovalo (respektíve sa len hlasovalo) povolaní neboli, ani sme – podobne ako, nakoľko nám je známe, ani iné médiá – žiadne oznámenie z NRSNM (ktorá mala a iste aj poskytla súhlas k rozhodnutiu SR ÚKVS) v tomto zmysle nedostali. Máme iba neúradné doznanie o tom, že NRSNM po 5. pracovnej schôdzi (4. júna) absolvovala aspoň dve elektronické schôdze... To sú také, na ktorých sa členovia vyjadrujú „na diaľku“, teda komunikáciou prostredníctvom internetu – za, proti alebo sa hlasovania zdržia; ak niekto v priebehu 48 hodín od prijatia materiálov pre elektronickú schôdzu, vrátane „hlasovacieho lístka“ výzve nevyhovie, teda nevyjadrí sa, pokladá sa, že nehlasoval. V každom prípade takéto vyjadrovanie ad hoc neposkytuje žiadnu možnosť na diskusiu o uzneseniach. Nie celkom mimochodom: tieto, v prípade elektronickej či telefonickej schôdze, v súlade s platným rokovacím poriadkom NRSNM, formuluje jej predsedníčka. Neúradne sa tiež dozvedáme, že SR ÚKVS schválila zmeny a doplnky Štatútu Ústavu – na svojej ustanovujúcej schôdzi, čo nie je práve

obvyklé. Na základe prijatých zmien ÚKVS je povinný, aby namiesto doterajšieho spôsobu informovania svojich zakladateľov (vládu APV a NRSNM) prostredníctvom výročnej správy informoval kvartálne (štyrikrát v roku). Stanovuje sa taktiež (rovnako ako v prípade SR NVU Hlas ľudu), že kandidát na riaditeľa Ústavu okrem bežných podmienok má mať vysoké vzdelanie v oblasti spoločensko-humanitných alebo prírodovedno-matematických vied alebo umenia (úroveň master štúdia alebo základného štúdia trvajúceho najmenej 4 roky) a – najmenej 5 rokov pracovnej skúsenosti v odbore. Podobne ako predchádzajúca správna rada, aj aktuálna zanedbala ustanovenie Zákona o kultúre, kde sa v článku 42 uvádza, že keď je zakladateľom ustanovizne Republika Srbsko, autonómna pokrajina, respektíve jednotka lokálnej samosprávy, najviac jedna tretina členov správnej rady sa vymenúva z radu zamestnaných v ustanovizni na návrh reprezentačného syndikátu ustanovizne; ak taký neexistuje, návrh podáva väčšina zamestnancov ustanovizne. Nijako nie je zanedbateľné ani ustanovenie zakotvené v článku 41 Zákona o kultúre: „Členov správnej rady vymenúva a uvoľňuje zakladateľ z radu významných odborníkov a znalcov kultúrnej činnosti.“ Naskutku všetci novovymenovaní členovia SR ÚKVS spĺňajú túto relevantnú, ba kľúčovú podmienku? Kiežby verejnosť, čoskoro, v tomto zmysle získala presvedčenie, povedzme, na základe údajov na portáli ÚKVS, čiže z pracovných biografií členov jeho orgánov zahrnujúcich informácie o výsledkoch ich doterajšej činnosti v oblasti kultúry.

proti tomu. A keďže ako orgán Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sme vaším zakladateľom, či už Vy to uznávate alebo nie, je to, žiaľ, na vašu škodu, dúfame, že budete akceptovať naše rozhodnutie, aby nedošlo k ešte väčšej kolízii medzi týmito dvomi ustanovizňami. Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Predsedníčka Anna Horvátová“ Hore uvedený text azda aspoň trošku naznačuje, v akom ovzduší smerujeme k 19. októbru, keď sa

naplní 75 rokov od vydania 1. čísla našich novín. Z citátu nevyplýva, kedy a kde Výbor pre informovanie NRSNM (na ktorej v poradí schôdzi a za prítomnosti a hlasmi ktorých členov) dospel k uvedenému „rozhodnutiu“. Nakoľko nám je známe, tunajšie slovenské médiá doteraz boli pozvané len na jednu jeho schôdzu. Na jej začiatku prítomní novinári boli poslaní von a po jej skončení predsedníčky VPI a NRSNM povedali, že nasledujúce schôdze budú verejné... Namiesto poznámky k citovanému textu, ktorý bol poslaný z mai-

lovej adresy NRSNM na mailovú adresu NVU Hlas ľudu v stredu krátko pred pravým poludním, iba toľkoto: VPI naskutku nie je orgánom NRSNM (je jej telesom) a už vôbec nie je naším „zakladateľom“. To si každý člen, ako i predsedníčka VPI poľahky môžu overiť. Autor druhej časti tohto príspevku má nádej, že zdieľa mienku svojich kolegýň a kolegov, keď sa tiež zasadzuje o to, aby sa inak zjavná „kolízia“ medzi NRSNM, respektíve jej telesami, a redakciou Hlasu ľudu neprehlbovala, trebárs nepotrebným miešaním do redakčnej politiky.

Zatiaľ o nej vieme málo Juraj Bartoš

onečne sme na webovej stránke Ústavu pre kultúru videli to, čo pred dvoma týždňami – na schôdzi Správnej rady NVU Hlas ľudu (?!) – mimochodom naznačil podpredseda NRSNM Pavel Surový, ktorý inak nie je členom orgánov našej ustanovizne. Teda „novinka“ znie: ÚKVS má novú správnu radu, ako aj nový, t. j. pozmenený štatút. Všetko to bolo možné očakávať a prakticky nič akože nie je sporné. Ibaže sa veci neodvíjali práve kostolným poriadkom. A mali by. Veci verejné by naskutku mali byť verejné, verejnosti známe a jasné; súčasným slovníkom povedané – transparentné. Mali by sa zásadne diať priamo pred očami verejnosti. Výnimočne trebárs bez prítomnosti médií, pričom by vítané bolo poskytnúť verejnosti včas aspoň dajaké oznámenie, že, hľa, vtedy a vtedy tam a tam tí a tí ľudia sa stretli, podumali, podebatovali a – pozmenili Štatút ÚKVS a následne, dajme tomu v súlade s ním, vymenovali novú správnu a dozornú radu, čiže orgány ustanovizne, ktorá má za sebou prvé desaťročie činorodého pôsobenia. Ibaže všetko bolo trochu inak. Akosi rýchlejšie, žeby aj lepšie a pokrokovejšie? Uveďme teda „do hry“ novú Správnu radu ÚKVS, ktorá v období 2019 – 2023 má pôsobiť v zložení: predseda Dr. Branislav Kulík – evanjelický farár zboru SEAVC v Pančeve-Vojlovici a členovia: elektrotechnik Michal

NAMIESTO POZNÁMKY

1, 2, ... 75! J. Bartoš

„V

ážené hlasľudovské vedenie Prinútení sme reagovať na vaše rozhodnutie a týmto listom vyjadrujeme nespokojnosť s vaším rozhodnutím, že stretnutie novinárov odsleduje pán Juraj Bartoš. My členovia Výboru pre informovanie sa postavujeme rázne

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Slovensko NITRIANSKA AUTOMOBILKA JAGUAR LAND ROVER ČELÍ KRITIKE ZA NÍZKE PLATY A ZLÉ PRACOVNÉ PODMIENKY

Dobrý zamestnávateľ?

Rastislav Boldocký

oriadny rozruch pod Tatrami a aj za hranicami Slovenska spôsobila reportáž týždenníka Plus 7 dní o fungovaní britskej automobilky Jaguar Land Rover v Nitre. „Marketingová bublina spľasla: Robotníci z automobilky pod Zoborom utekajú kade ľahšie,“ píše časopis, ktorý prináša svedectvá zamestnancov a odborárov. Tí si nekládli servítku pred ústa a skritizovali celý rad vecí – od platov cez podmienky práce až po prístup manažmentu. „Keď predvlani britsko-indický výrobca luxusných automobilov spustil nábor zamestnancov pre svoj závod v nitrianskom priemyselnom parku, zdalo sa, že platy a pracovné podmienky sa v tomto odvetví konečne začnú výrazne zlepšovať. Bolo by predsa prirodzené, že pri minimálnej nezamestnanosti, vysokej miere konkurencie a stále sa zmenšujúcej ponuke skúsených robotníkov na slovenskom pracovnom trhu budú v zmluvách svietiť celkom

iné sumy,“ píše Plus 7 dní. „Záujemcovia o ,dobrý džob’ sa hlásili z celého Slovenska a kufre balili aj dlhoroční skúsení robotníci z automobiliek v Trnave, Žiline či v Bratislave. Bublina však veľmi rýchlo spľasla. Ukázalo sa, že Jaguar Land Rover nielenže nemieni zvyšovať platový priemer v nitrianskom regióne, tobôž nie na Slovensku, ale nedokáže svojim zamestnancom poskytnúť ani len pracovné podmienky, na ktoré si našinci zvykli vo výrobných halách tradičných hráčov v tejto sfére.“ Aké sú teda výhrady? Pokiaľ ide o platy, zamestnanci a odborári tvrdia, že aj po posledných opatreniach s cieľom nahor väčšina robotníkov dostáva na ruku mesačne len okolo sedemsto eur. Ale ľudí možno ešte viac štve takzvané konto pracovného času, čo znamená, že zamestnávateľ môže nariadiť predĺženie zmeny alebo pracovné soboty, ktoré sa nepreplácajú. Ukladajú sa do akejsi hodinovej banky a keď sa zníži objem výroby, robotníci

dostanú voľno. Lenže až vtedy, keď sa to podniku hodí a v rozpätí až tridsiatich mesiacov. Podľa zamestnancov o predĺžení pracovného času sa neraz dozvedia až pred koncom smeny, takže nikdy nevedia, kedy prídu domov. Ďalšie výhrady sa týkajú pracovných podmienok – od zle fungujúcich turniketov až po vysoké teploty vo výrobných halách. Problém je vraj aj s obedmi. Tie sú síce lacné a stoja len jedno euro, ale jedáleň sa nachádza ďaleko a sú v nej dlhé rady. Keďže obedňajšia prestávka trvá len dvadsať minút, nie je jednoduché za ten čas najesť sa a vrátiť sa k strojom. Nakoniec sú tu aj sťažnosti proti manažmentu. „Angličania sú pohodlní a nemajú veľké skúsenosti s rozbiehaním nových projektov v zahraničí. Doma im to roky nejako funguje, ale u nás akoby znovu začínali. Mám pocit, že sa stále len učia,“ povedal časopisu Ladislav zo stredného Slovenska, ktorý zažíval situácie, keď firma prijala na pozície product alebo technical coach nových ľudí a ani ich nadriadení nevedeli, akú prácu im majú prideliť. Podobne to podľa neho bolo aj u operátorov výroby. Takmer rok nemali dohromady čo robiť, pretože linky sa zväčša testovali.

Výsledkom všetkého je vraj strata motivácie. Ľudia údajne odchádzajú – či už do iných automobiliek a fabrík, alebo na úrady práce. A čoraz častejšie sa pošuškáva o príchode zamestnancov zo zahraničia, najmä z Ukrajiny. Automobilka vo svojom stanovisku kritiku odmieta. „Spoločnosť Jaguar Land Rover je zodpovedným podnikom a chceme byť dobrým slovenským zamestnávateľom. Máme skúsený manažérsky tím, ktorý sa venuje budovaniu kultúry úcty a robí náš závod v Nitre skvelým miestom na prácu,” hovorí Jaguar Land Rover Corporate Affairs Manager Lisa Palmerová. Ako dodáva, automobilka už vyšla v ústrety viacerým požiadavkám zamestnancov a odborov. Pokiaľ ide o robotnícke platy, tie podľa fabriky spolu s 13. platom a dopravou v priemere dosahujú 1 000 eur v hrubom, teda pred znížením o odvody a dane. Jaguar Land Rover tiež odmieta reči, že vo fabrike pracuje čoraz viac cudzincov z východnej Európy. „Zatiaľ až 98 percent zamestnancov pochádza zo Slovenska, dve percentá sú z Maďarska, Nemecka, Poľska, Ruska, Španielska, Turecka, Ukrajiny či Veľkej Británie,“ vysvetľuje Palmerová.

PRED BUDOVOU PARLAMENTU V BRATISLAVE VYRASTIE NOVÁ DOMINANTA

Dankov stožiar R. Boldocký

ritika, posmešky, ale aj schvaľovanie. S takýmito reakciami sa stretla najnovšia iniciatíva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka. Šéf národniarov sa totiž rozhodol postaviť pred budovou parlamentu v Bratislave obrovský stožiar. Aby bolo kde umiestniť zástavu. Andrej Danko vyjadril túžbu postaviť čo najväčší stožiar. Plány mu však trochu narušili odborníci, ktorí rozhodli, že kvôli bezpečnostným podmienkam stavba môže maximálne merať 30 metrov. „Stožiar bude stáť viac ako 50-tisíc eur a bude o tri

• SLOVENSKO •

metre vyšší ako ten maďarský, ktorý sa nachádza v Budapešti,“ píše denník Pravda. Predseda Slovenskej národnej strany však tvrdí, že nejde o preteky so susednou krajinou, ale má ísť o dôstojnú dominantu, ktorá priláka ľudí. Pred Národnou radou bude stáť tridsaťmetrový stožiar (foto: tvnoviny.sk) Národná rada SR zároveň vyzvaSmeru dá zo svojho vrecka ďalšiu k predsedovi Dankovi. „Národla ľudí, aby darom prispeli na tisícku. Niektorí občania však ná rada Slovenskej republiky stavbu. Medzi prvými na výzvu zareagovali na výzvu recesisticky vyhlásila, že bude takéto ,dary’ zareagovala strana Smer, koaličný – preto začali posielať na zverej- vracať, pretože pokiaľ chce obpartner národniarov. Zo straníc- nený účet smiešne jednocentové čan prispieť štátu, musí na jeho kej pokladnice prispeje na stožiar sumy s vloženými ironickými platnosť vyplniť celú darovaciu sumou 5 000 eur a predseda odkazmi, ktoré smerujú priamo zmluvu,“ píše Pravda. 32 /4867/ 10. 8. 2019

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Schválili dôležité dokumenty lokálnej samosprávy Anna Lešťanová

posledný júlový deň sa konalo 43. zasadnutie zhromaždenia obce. Výborníci staropazovského lokálneho parlamentu vo veľkej obecnej zasadačke prerokovali a schválili sedem bodov rokovacieho programu. Základný materiál druhej júlovej schôdze s piatimi bodmi mal až dva doplnky, a to návrh Obecnej rady, ako i Dragany Stevićovej, predsedníčky mandátovo-administratívnej komisie. Výborníci väčšinou hlasov schválili dôležité dokumenty lokálnej samosprávy – Stratégiu udržateľného rozvoja Obce Stará Pazova na obdobie rokov 2021 – 2031, Stratégiu spravovania rizík v práci orgánov obce na obdobie

rokov 2019 – 2021 a Program kapitálových investícií na obdobie rokov 2019 – 2021. Potrebnú zelenú dostalo aj rozhodnutie o zmenách

Z pracovnej časti zasadnutia

a doplnkoch Plánu dôkladnej regulácie pre dedinu Krnješevce. V rozprave o uvedených bodoch

PADINČANKY V RAJECKÝCH TEPLICIACH

sa zúčastnili iba niektorí výborníci opozičných strán a mienili, že tieto dokumenty treba dopracovať. Zazlievali tiež, že sa o nich rokuje v sezóne letných dovoleniek. Stratégia udržateľného rozvoja Obce Stará Pazova na obdob i e ro k ov 2021 – 2031 obsahuje spoločenskú a ekonomickú sféru, tiež časti z oblasti ochrany a zveľadenia životného prostredia, priestorového plánovania a zlepšenia práce vo verejnom

Obnovili spoluprácu a pokračujú v nej Anička Chalupová

dňoch 19. až 21. júla Padinčania pobudli na návšteve v Rajeckých Tepliciach na Slovensku so zámerom zaktualizovať partnerstvo medzi týmito dvomi prostrediami a pokračovať vo vzájomnej spolupráci, ktorú nadviazali v roku 2013. Štvorčlennú delegáciu z Padiny tvorili Padinčanky Jarmilka Trnovská, tajomníčka MS Padina, Elenka Haníková, predsedníčka padinského Spolku žien, Zuzana Masaryková, súkromná podni-

kateľka a majiteľka vidiecko-turistickej domácnosti v Padine, a Eva Petrášová, odborná spolupracovníčka pre ochranu životného prostredia pri VKP Padina. Oni sa v tretí júlový víkend zúčastnili na Letných slávnostiach 2019 v Rajeckých Tepliciach. Zájazd sa uskutočnil vďaka projektu VTD U Zuzany nad Dolinou, ktorý finančne podporila Obec Kovačica. Hostky z partnerskej Padiny zo Srbska privítala Katarína Hollá, aktuálna primátorka mesta Rajecké Teplice so spolupracovníkmi. Okrem partnerského stretnutia a dohovorov

Na snímke E. Petrášovej je momentka zo stretnutia s predstaviteľmi partnerského mesta Rajecké Teplice

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

úseku. Stratégia je rozdelená na štyri časti a jednou z nich je akčný plán, ktorý sa schvaľuje každý rok. Na návrh Obecnej rady staropazovský lokálny parlament pozbavil funkcie staré a vymenoval nové zloženie členov Dozornej rady Verejného podniku Toplana. Do dozornej rady tohto podniku na obdobie štyroch rokov vymenovali Veljka Radinovića z Belegiša, Sinišu Kalika zo Starej Pazovy a Nikolinu Brdar-Vorkapić zo Starej Pazovy. Na základe druhého doplnku rokovacieho programu výborníci schválili správu mandátovo-administratívnej komisie. Blažo Popović, výborník zo Starej Pazovy pre odchod do zahraničia podal neodvolateľnú demisiu a s výborníkmi sa rozlúčil i za rečníckou tribúnou. Deň Padiny 11. septembra. Pripomeňme, že partnerskú spoluprácu potvrdenú zmluvou v roku 2013 v Padine podpísali RNDr. Peter Dobeš, primátor mesta Rajecké Teplice, a Ladislav Petrovič, bývalý predseda Rady Miestneho spoločenstva Padina. Zmluvné strany si sľúbili, že

o ďalšej spolupráci Padinčanky sa zúčastnili na rajeckých Letných slávnostiach, ktoré boli bohaté hlavne na hudobno-zábavné obsahy. Z tejto príležitosti hostky z dolnozemskej slovenskej dediny prezentovali a ponúkli návštevníkom svoje ručné práce v rámci tradičného jarmoku s ľudovými remeslami. Pokochali sa tiež v jedinečnej výstave gladiol, užili si slniečko na ra- Prezentáciu ručných prác Padinčaniek na tradičnom jeckých kúpa- jarmoku s ľudovými remeslami výtvarnou tvorbou liskách a pod. obohatila insitná maliarka Anna Kotvášová (na snímke Podľa slov J. stojí prvá sprava so Zuzanou Masarykovou a Elenou Trnovskej, ta- Haníkovou) jomníčky MS Padina, spätná návšteva pred- budú na obojstranný prospech staviteľov partnerského mesta vzájomne spolupracovať v oblasti Rajecké Teplice sa očakáva počas kultúrnych, športových a aktivít tohtoročných osláv Dňa Padiny, v oblasti vzdelávania, turistiky, ktoré tradične štartujú v auguste ekológie, hospodárstva, výskumu a vyvrcholia v septembri, keďže je a samosprávnych činností. • ĽUDIA A UDALOSTI •

13. DEŇ ZELENINY V HLOŽANOCH

Menej vystavovateľov, žiadna podpora Juraj Bartoš

lóny, med... Ovocie sa vyskytlo len pri jednom stánku: hostia zo Starej druženie poľnohospodárov Bingule priniesli broskyne. Opäť to Hložany uplynulú nedeľu riadne roztočili členky hložianskeho popoludní – na vlastné ná- Spolku žien Slovenka: navyprážali klady – usporiadalo už 13. ročník oškvarky, uvarili kašu, pravdaže, podujatia Deň ponúkali aj dozeleniny, ktoré bošovú tortu doteraz bývalo a múčniky a o dva týždne skôr. všetko rýchlo Posunuli ho na zavypredali. Ječiatok augusta pre den ich tím sa krupobitie, ktoré zúčastnil aj v začiatkom júla súťaži vo varespôsobilo ľuďom ní kotlíkového značné škody na bôbu, v ktorej siatinách, v záhraúčinkovalo i ďaldách a ovocných ších 15 celkov. sadoch. Zelenina Mladí, ale fazuľu variť vedia: BraVýsledky sa za ten čas ako- nislav Kolár (zľava), Ján Uram, Vla- troch súťaží vy-tak zrevitalizo- dimír Kriška a Ján Haška hlásili krátko po vala, nuž sa na šiestej hodine výstavných pultoch miestneho a trom prvým v každej skupine trhoviska zase ocitli krásne exem- udelili odmeny, ktoré poľnohospopláre predovšetkým papriky a pa- dárom darovali hložianski sponzori. radajok. Nechýbali ani zemiaky, Najťažších desať plodov papriky, cibuľa, cesnak, uhorky, mrkva, mak, hložianskej babury priniesla Taňa kapusta, fazuľa, tekvice, dyne, me- Čipkárová (2 685 gramov); 2. miesto

Stánok Čipkárovcov vábil pohľady, len kupcov bolo akosi málo obsadil Ivan Pagáč (2 470); 3. Ján Dovičin (2 320). Odmeny v súťaži o najťažšie paradajky získali: za 1. miesto Ján Dovičin (5 520 gramov), 2. Taňa Čipkárová (4 465) 3. Anna Bartošová (4 295). Na základe mienky novinárok Karmeny Zorňanovej (RTV), Eleny Vrškovej (TVP) a Moniky Bažaľovej (Rádio Petrovec) 1. miesto za najkrajšie upravený stánok si vyslúžila Taňa Čipkárová, 2. Samuel Čipkár, 3. Marína Rojková. Neskoršie, keď už zábava pri hudbe kapely z Bingule bola v plnom prúde, prítomní sa dozvedeli, že najlepšiu fazuľovicu v kotlíku uvaril Ľuboslav Kudron; 2. miesto obsadil Juraj Kuriš a 3. Ján Uram (všetci z Hložian).

Vlani sme skonštatovali, že účastníkov súťaží a návštevníkov 12. Dňa zeleniny bolo menej než obvykle. Teraz zeleninárov a kotlikárov bolo dvojnásobne menej ako pred rokom. Iste za to môže aj dážď, ktorý sa v Hložanoch zlial v noci pred podujatím, ako aj skutočnosť, že veľa ľudí je na Slovensku. Nie málo sa na činnosť občianskych združení odzrkadľujú aj politické pomery, predovšetkým na lokálnej úrovni. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že tentoraz nepovažoval za potrebné prihovoriť sa prítomným nikto z Obce Báčsky Petrovec, ani z Rady Miestneho spoločenstva Hložany, pričom vystala aj finančná podpora...

DRUHÁ POLOVICA LETA 2019 V KOVAČICI

Dovolenkovať v zahraničí a doma Anička Chalupová

apriek lejakom s hrmavicou, ktoré nás podľa predpovede Republikového hydrometeorologického ústavu Srbska očakávajú v auguste, budeme mať ešte aj slnečných a teplých dní, najmä koncom mesiaca. Avšak bude to aj koniec leta. Niektorí už dovolenkovali pri mori, v kúpeľoch, v horách alebo doma. Niekoľkým Kovačičankám sme sa opýtali, ako si užijú zvyšok leta. SLAĎANA SUCHÁNEKOVÁ: – Konečne som sa dočkala leta a oddychu. Dcéra Sabína ide s priateľom do Čiernej Hory. S manželom a so synom Stanislavom, ktorý trénuje džudo a v rámci Euroligy už bol v Rumunsku na Striebornom jazere a v Macedónsku na Ochridskom jazere, plánujeme si jeden týždeň užiť na Slovensku. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vychutnávať si budeme Bratislavu a okúpeme sa v niektorom slovenskom jazere. ADRIANA HRIEŠIKOVÁ: – Pred letnou dovolenkou som pociťovala veľkú únavu a spolu s priateľom sme uvažovali o tom, že potrebujeme oddych. Po renovácii nášho bytu v Nitre dohodli sme sa, že v prvej polovici augusta si užijeme desaťdňovú dovolenku

v Grécku, že pôjdeme k moru na ostrov Thassos. Po skončení oddychu v tomto štáte plánujeme ísť do Srbska za našou rodinou a kamarátmi. Potom sa vrátime späť do Nitry, skadiaľ neskoršie plánujeme uskutočniť niekoľko menších výletov na Slovensku. IVANA MARKOVÁ: – V prvej polovici júla som sa zúčastnila na Kempe kolkárskych talentov vo Vrbase, ktorý organizuje Kol-

kársky zväz Srbska. Počas tohto týždenného kempu, na ktorom sa okrem mladých kolkárov a kolkárok z celého Srbska zúčastnili aj členovia KK Slávia v Kovačici Stefany Hriešiková, Bojana Rusová a Ivan Milosavljević, každé ráno sme cvičili na atletických dráhach, neskoršie sme správne hrali kolky v štvordráhovej kolkárni a chodili sme sa kúpať do bazéna. Okrem toho bolo to predovšetkým prekrásne kamarátenie so všetkými účastníkmi akcie. Pre zvyšok leta som si naplánovala ešte trochu cvičiť a so súrodencami si užiť aj spoločné výlety.

32 /4867/ 10. 8. 2019

Ľudia a udalosti TROJDŇOVÉ OSLAVY DNÍ OBCE STARÁ PAZOVA

Obec otvoreného srdca Anna Lešťanová

v Starej Pazove pred 10 rokmi a ich účasť ystúpením známej rockovej na týchto obecných skupiny Van Gogh na Ná- oslavách sa konala mestí Dr. Zorana Đinđića v v rámci ich veľkého Starej Pazove sa v posledný júlový turné. V dvojhodinodeň začali trojdňové oslavy Dní vom koncerte členoObce Stará Pazova, ktoré vlani via skupiny spolu s usporiadali po prvý raz. obecenstvom „sa Miestna oslava svätého Iliju od plavili“ v dobrej hudroku 2018 nadobudla lokálny rá- be a najmä v piesmec a iniciátorom tohto podujaňach More bez obale z najnovšieho Početní hostia v staropazovskej divadelnej sále 10. študijnéPazova. Na oslavách Dní obce najvyspelejšie v krajine. Ako uzavho albumu z roku 2019. sa zúčastnili viaceré zahraničné reli hostia a hostitelia, StaropazovDeň neskôr – 1. augusta delegácie: zo Slovenska (z miest ská obec je obcou otvoreného sa v tamojšom Vanilla a obcí Púchov, Belá a MiloslaWedding Centre za prívov), Česka (Hlinsko), Poľska tomnosti početných hostí (Węgierska Górka), Čiernej hory konala oslava domáceho (Mojkovac), Slovinska (Žalec), patróna a na otvorenom Bosny a Hercegoviny (Drvar), javisku na námestí vyChorvátska (Vukovar), Kosova a stúpili lokálne rockové Metóchie (Zvečani, Leposavić), skupiny. tiež mnohé delegácie z družobSLÁVNOSTNÉ ZASADných miest a obcí zo Srbska. NUTIE ZHROMAŽDENIA Na 44. slávnostnom zasadnutí OBCE Zhromaždenia obce v Starej V rámci trojdňových Pazove ich privítali a pozdravili osláv Dní Obce Stará PaGoran Jović, predseda ZO, a Đ. zova v piatok 2. augusta Radinović, predseda obce. Za napoludnie sa v staropaposledných sedem rokov, ako zovskej divadelnej sále Skvelý výkon – Đule Van Gogh prízvukoval predseda Radiuskutočnilo slávnostné tia je Đorđe Radinović, predseda zasadnutie Zhromaždenia obce nović, v tejto sriemskej obci obce. Pazovské námestie bolo Stará Pazova. Schôdza sa začala je zamestnaných okolo 12-tiv stredu 31. júla primalé pre počet- štátnou hymnou v podaní tamoj- síc ľudí, čo svedčí o veľkom hospodárskom pokroku na prilákaní tak zahraničných, ako V mene delegácie zo Slovenska osláaj domácich investorov, ktorí tu vencom sa prihovoril Milan Baďanský úspešne podnikajú. V príhovoroch predstavitelia srdca, kde svorne žijú a usilovne zahraničných delegácií Zoran pracujú príslušníci viacerých nároTodić, predseda Obce Leposavić dov a národnostných menšín. Prvá z KaM, Milan Baďanský, starosta spolupráca medzi Starou Pazovou obce Miloslavov zo Slovenska, Janko Kos, predseda Obce Žalec zo Slovinska, a Miroslav Krčil, starosta obce Hlinsko z Česka, prejavili spokojnosť so zveľadením Hudobné skupiny na Craftwerk festivale spolupráce s toných milovníkov kvalitnej rockovej šieho známeho operného speváka uto sriemskou Početné obecenstvo na námestí, ktoré so záujmom hudby. Skupina Van Gogh, ktorá Borisa Babíka, ináč predsedu Rady obcou, ktorá sledovalo všetky programy 33 rokov úspešne pôsobí, vystúpila Miestneho spoločenstva Stará patrí medzi tie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Novopazovský chór na slávnostnom zasadnutí ZO

a Púchovom vznikla presne pred 40 rokmi, a preto Stanislava Kozáčika zo Slovenska na slávnostnom zasadnutí pozdravili potleskom vďaky. V umeleckej časti programu sa zúčastnil novopazovský chór. Vo večerných hodinách veľký koncert Aleksandra Sanju Ilića a Balkaniky sa uskutočnil na Ná-

mestí Dr. Zorana Đinđića. Po prudkom letnom lejaku v neskorých nočných hodinách milovníci dobrej hudby si predsa prišli na svoje. CRAFTWERK – FESTIVAL REMESELNÍCKEHO PIVA Počas osláv Dní Obce Stará Pazova na námestí sa uskutočnil aj prvý festival remeselníckeho piva Craftwerk. Milovníci piva a dobrej hudby mali možnosť niekoľko dní pobudnúť na námestí od neskorých popoludňajších hodín až do polnoci na dlho očakávanom festivale remeselníckeho piva pod názvom Craftwerk. Na festivale sa zišlo 13 výrobcov piva, ktorí početným návštevníkom ponúkli na konzumovanie rozličné druhy a chute tohto osviežujúceho letného nápoja. Usporiadaním festivalu Stará Pazova bola v dňoch 31. júla až 3. augusta strediskom dobrej hudby a kvalitného piva, ktoré zhotovili súkromní podnikatelia vo svojich pivovaroch v celom Srbsku. Na menšom otvorenom javisku súčasťou festivalu bolo V príhovore Đorđe Radinović pou- vystúpenie skupín craft scény: kázal na dosiahnuté úspechy v obci Dogme, Black Turtle, Dorćol,

Ivančić, Kors, Bash, Tron, Dilema, Sindikat, Gvint, Blue Moon, Livijus – Crne ovce. Zamestnanci Turistickej organizácie Obce Stará Pazova sa pousilovali, aby na festivale nevystala ani boha- Štátnu hymnu zaspieval Boris Babík

Koncert skupiny Aleksandra Sanju Ilića a Balkaniky

Obyvatelia obce prejavili veľký záujem o prvý festival remeselníckeho piva v Starej Pazove

Goran Jović, predseda, a Vesna Jovanovićová, tajomníčka ZO • ĽUDIA A UDALOSTI •

tá gastronomická ponuka. Členovia hudobných skupín prispeli k príjemnej festivalovej atmosfére na námestí a tým návštevníkom preniesli duch svetových craft festivalov do nového prostredia, tentoraz do srdca Sriemu. Craftwerk

festival v Starej Pazove sa konal so zámerom priblížiť obecenstvu t. j. konzumentom filozofiu remeselníckeho piva, ktoré sa vyrába z lásky a symbolizuje ho neúnavné skúmanie a zdokonaľovanie sa, čo robí rozdiel a dáva kvalitu.

32 /4867/ 10. 8. 2019

Ľudia a udalosti SAMOSTATNÁ VÝSTAVA CARVING UMENIA V KYSÁČI

Umelec srdcom aj dušou Elena Šranková

ťan je povolaním kuchár a srdcom a dušou umelec. Kuchárstvom sa eľký počet priateľov a cti- profesionálne zaoberá od skončeteľov umenia Pavla Chrťa- nia strednej školy a vo voľnom čase na v sobotu 3. augusta do sa posledné desaťročie venuje Slovenského národného domu svojmu najmladšiemu koníčku prilákala jeho prvá samostatná vý- – carvingu, thajskému umeniu stava carving umenia. Realizovala dekoratívneho vyrezávania do ovocia a zeleniny. Jeho práce si mohli pozrieť početní návštevníci mnohých podujatí v Subotici, Apatine, Belehrade, Kikinde, Zemune, Novom Sade, vo Vršci a vystavoval aj Pochvalné slová a podpora Pavlovi zo strany „pekel- na Slovensku. Roku 2018 zísného kuchára“ Sašu Mišića kal certifikát – sa v rámci Kultúrneho leta, ktoré titul Master Chef Carving a svojím organizuje KUS Vladimíra Mičátka. umením si pomaly razí cestu do Master Chef Carving Pavel Chr- sveta. V oblasti carvingu, ktorý

PESTOVATELIA VIŠNÍ V JÁNOŠÍKU

Toho roku bez zisku Vladimír Hudec

„T

ento rok bol výborný pre pestovanie višní. Najprv dobre prezimovali, dobre sme ich ostrihali a zachránili. Následne veľmi pekne rozkvitli a mnoho plodov zostalo na strome. Boli sme z toho šťastní, lebo sme očakávali hojnú úrodu. Mnohým mladým pestovateľom, ktorí majú mladé sady, toto mal byť prvý úrodný rok,“ povedal jeden z priekopníkov pestovania višní v Jánošíku Martin Listmajer. „Žiaľ, s dobrou úrodou mám zlú skúsenosť. Totižto kedykoľvek sa výrobný rok tak dobre začal ako tento, nikdy to v konečnom nedopadlo dobre. Za týchto 45 rokov, koľko pestujem višne, málokedy sme finančne dobre prešli. Keď sa mnoho urodilo, cena záväzne bola nízka.“ Spolubesedník ďalej hovorí, že tohto roku višne boli prvotriedne a že by reálna cena, ktorá by ručila

www.hl.rs

aj určitý zisk, musela byť najmenej 60 až 70 dinárov. Žiaľ, toho roku vyplácali omnoho menej. „Ešte ani neviem, po akej cene vyplácali. Určitú výplatu som síce dostal, ale sa mi to zdá veľmi málo. Nebol som však u výkupcu vyúčtovať, takže neviem, po akej cene vyplatil, ale odhadujem, že nie viac od 50 dinárov. K tomu verím, že višne, ktoré sme oberali po ľadovci, zaradil do druhej triedy, ktorá nebola drahšia od 30 dinárov Na to všetko núdza o robotníkov podstatne zvýšila cenu oberania, takže za každý naoberaný kilogram oberačovi bolo treba vyplatiť 25 dinárov a majiteľ je povinný zaplatiť aj mzdu vedúcemu oberačov, ako aj vodičovi, ktorý ich dovezie a odvezie. Všetko je teda na účet pestovateľa.“ Nuž a na to všetko na samom začiatku oberačky prišiel ľadovec, ktorý oráňal najmenej 30 percent zrelých plodov. Ostatné zostali na

Informačno-politický týždenník

zvládol ako samouk, získal počet- z Báčskeho Jarku, a potom i básné odmeny. Avšak úspechy neprišli nika a šéfredaktora slovenskej z večera do rána. Bez snahy, vytr- redakcie Rádia Nový Sad Martina valosti a porozumenia rodiny to Prebudilu. Na vernisáži sa prihovonešlo ani v jeho prípade. rili i Saša Mišić, známy kuchár z TV Na prácu seriálu Paklena kuhtohto umelca inja, Mária Sláviková si na vernisáži a Rastislav Surový, posvietili vďapredseda MOMS ka textom, Kysáč a čestný ktoré o ňom predseda MSS. K dunapísali, chovnému a umeleckému zážitku na a pochvalne sa o jeho vernisáži spevom umení zmieprispeli spevokol nili významné Glória Evanjelickej osobnosti zo metodistickej cirkvi sveta gastroa ženská a mužská nómie: Milspevácka skupina KC jenko Štajcer Kysáč pod vedením zo švajčiarskej Ondreja Maglovskékulinárskej ho. Moderátorkou bola Anna Asodiová. a s o c i á c i e , Pavel Chrťan po vernisáži akademik Milijan Stojanić, svetový Výstavu otvoril autor Pavel Chra guinnessový rekordér, Ing. Vác- ťan a potom si prítomní pozorne lav Forman z Asociácie kuchárov prezerali vystavené fotografie, paa cukrárov Českej republiky. Keďže nely s textami hovoriacimi o jeho sa stal inšpiráciou aj básnikov, umení a pozornosť upútal najmä prečítali i básne o carving umení aranžmán vyrezávaných melókysáčskeho umelca. Najprv to nov, dýň, tekvíc a inej zeleniny boli verše básnika Đorđa Sekulića a ovocia. strome, takže výkupcovia ešte dva-tri dni zasielali oberačov, aby popreberali, čo sa vybrať dalo. Potom už vraj nebolo z čoho vyberať, lebo aj višne na strome boli poškodené. Náš spolubesedník odhaduje, že toho roku aký-ta-

zvlášť pre začiatočníkov, ktorí tento rok očakávali prvú úrodu. Vložili 250 až 300 eur, nech nehovoríme o vložených prostriedkoch od chvíle založenia sadu, a teraz, keď sa im čo-to malo vrátiť, nemajú nič. Volali sme obec, aby nám pomohla. Povedali nám, že na to peniaze nemajú. Nie je vyhlásená ani živelná pohroma. Osoh však budú mať aj tí, ktorí poistili višne, ale takých je v Jánošíku veľmi málo. Nakoľko mi je známe, iba jeden pestovateľ poistil svoje višne. Nemám vo zvyku poisťovať, možno aj preto, že to doteraz nebolo potrebné, lebo počas rokov zaoberania sa touto výrobou iba raz bol ľadovec, ale vtedy zbil iba zo 10 percent višní, takže sme vcelku dobre prešli. K tomu poistenie vždy bolo veľmi drahé, takže možno aj preto ľudia nemajú Martin Listmajer: „Mnohé ľadovcom zvyk poisťovať. Dnes je tomu poškodené plody zostali nepoo- už inak. Ani dnes poistenie nie berané.“ je lacné. Naopak, ibaže štát priký osoh z višní budú mať iba tí, navracaním 75 percent hodnoty ktorým sa podarilo pooberať ich poistenia podnecuje poisťovanie pred ľadovcom, a takých je veľmi porastov, čo je určite výhoda, málo, iba 5 až 10 percent. ktorú treba využívať,“ povedal na „Je to príliš destimulujúce, záver Martin Listmajer. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VO VALAŠSKOM MÚZEU V PRÍRODE V ROŽNOVE POD RADHOŠTĚM V ČESKEJ REPUBLIKE

Lesk 21. Jánošíkovho dukátu Anna Horvátová

nádhernej prírodnej scenérii moravského skanzenu – Valašského múzea v prírode v Rožnove pod Radhoštěm sa počas troch festivalových dní (2. – 4. augusta) konalo množstvo atraktívnych akcií, keď sa v rytme hudby, spevu a tanca odvinula tradičná pestrosť,

ho založili bratia Alois a Bohumír Jaroněkovci. Po celý rok v múzeu prebiehajú akcie inšpirované folklórom, ľudovými zvykmi a tradičnými remeslami. Ale areál je využívaný aj na iné akcie. V najstaršej časti múzea – v drevenom mestečku sú domce z rožnovského námestia, Kostol svätej Anny je z Větřkovic, ale veža je z Tichej. Verejnosti bolo

Hospodárske budovy, salaše, stajne, kováčstvo a veterný mlyn predstavujú typické osídlenia

sa na Jánošíkovom dukáte v tomto roku pripadla folkloristom súboru V šírom poli hruška Domu kultúry 3. októbra z Kovačice. Program prebiehal súčasne na štyroch javiskách. Mnohých zaujali ľudové tance, ako aj škola hry na pastierskych hudobných

Na stánku Miestneho spoločenstva Petrovec

Valašska. Jánošíkov dukát 2019 nie je len prehliadka folklóru, ale aj netradičných súťaží, atraktívnych programov. Obohatením festivalu bol tradičný jarmok ľudových

nástrojoch, tiež 19. majstrovstvá v mútení masla a v programe Od buka do buka si svoje sily a šikovnosť zmerali menovci legendárneho zbojníka a ľudového hrdinu, opradeného povesťami

Tanečníci FS V šírom poli hruška Domu kultúry 3. októbra z Kovačice učarili divákom

objavnosť, emotívnosť a nadčasovosť 21. Medzinárodného festivalu slovenského folklóru Jánošíkov dukát 2019. Valašské múzeum v prírode je druhé najstaršie múzeum v prírode v strednej Európe. V roku 1925

sprístupnené v roku 1925. Okolo neho sa rozprestiera cintorín Valašský Slavín. Postavené sú tiež drevené, klátové úle. Najrozsiahlejšou časťou skanzenu je Valašská dedina, v ktorej je sústredených nad 70 stavieb.

Klátové úle

Prezentácia výroby keramiky... • ĽUDIA A UDALOSTI •

... a stolárskeho remesla

remesiel, ktorý poskytol skvelé možnosti pozrieť sa, ako pracujú majstri ľudového remesla. Na jarmoku svoju krajinu a Obec Báčsky Petrovec prezentovali aj členovia Miestneho spoločenstva, ponúkajúc petrovské gastro špeciality, ale prezentujúc i turistickú ponuku obce a kultúrne podujatia. Vo folklórnej časti účinkovali súbory z Česka, zo Slovenska, z Poľska a Maďarska a česť zaskvieť

Jura Jánošíka. Obec Slovákov v Českej republike, Folklórny spolok Púčik Brno, Jánošíkov dukát z. s., Brno, Svetové združenie Slovákov v zahraničí a Valašské múzeum v prírode v Rožnove pod Radhoštěm – organizátori Jánošíkovho dukáta si skutočne zvolili vynikajúci areál. Trefne tam zapadlo množstvo nadšených priaznivcov folkloristiky, zvykoslovia, ale aj remeselného kumštu.

32 /4867/ 10. 8. 2019

Ľudia a udalosti GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI

Obsažné rekonštrukčné práce Jaroslav Čiep

etné prázdniny na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci využívajú aj na to, aby vykonali hydroizolačné práce na starej budove školy. Vedenie školy sa totiž každý rok pričiní vypracovaním viacero projektov na zveľadenie školského areálu či skvalitnenia vyučovacieho procesu. Každoročne vidno, ako sa do školy vkladá a opravuje sa to, čo je potrebné. Prednedávnom sme zaznamenali dostavbu protipožiarneho schodiska na internáte, predtým výmenu okien na škole, ešte predtým aj výmenu krytiny a mnohých menších zásahov. Tohto roku v ústrety storočnici petrovské

gymnázium má schválený projekt sanácie budovy od základov, lebo v pivničných miestnostiach vlaha sa už vyšplhala na pol druha metra. Tieto veľké rekonštrukčné práce, ktoré na budove petrovského gymnázia potrvajú do konca augusta, postupujú dobrým tempom. Budovu majstri podniku Zlatibor gradnja Belehrad odkopali zo všetkých strán do základov, doložili nový hydroizolačný materiál a v pivničných miestnostiach z vnútra vŕtali do stien a vstrekovali do múrov špeciálne hmoty. K tomu steny natierali nátermi proti vlhkosti. Hodnota zjednaných prác je 13 393 000 dinárov a prostriedky škola zabezpečila z rozpočtu AP Vojvodiny.

DARCOVSTVO KRVI V ŠÍDE

Siedmi noví darcovia Blaženka Dierčanová

letnom období je potreba nových zásob krvi väčšia než inokedy. Z toho dôvodu organizátori akcie darcovstva krvi, ktorá bola v miestnosti Červeného kríža v Šíde, pozvali dobrovoľných darcov, aby sa zúčastnili v darcovstve v čím väčšom počte. Šíďania sú známi ako humánni ľudia a potvrdili to aj v akcii usporiadanej v pondelok 29. júla. Zúčastnilo sa 62

osôb, z ktorých siedmi po prvýkrát darovali krv. Prítomný lekár Miroslav Petković najprv skontroloval zdravotný stav darcov, vymeral im krvný tlak a hladinu cukru v krvi. Pritom, na odporúčanie ministerstva zdravotníctva, poradil darcom, aby nabudúce, pred dávaním krvi, zjedli raňajky bez tukov. Krv po prvýkrát darovala Jelena Greksová (36) zo Šídu, ktorá povedala, že je šťastná, že takýmto spôsobom voľakomu môže pomôcť: „Je to humánne gesto, ktorým po-

Po odkopaní až po základy budovy majstri doložili nové hydroizolačné materiály

máhame ľuďom v nešťastí, a mienim, že by sa na výzvu darovať krv malo prebudiť svedomie u ľudí, aby sa ešte vo väčšom počte zúčastnili v tejto akcii. Aj v budúcnosti plánujem byť darcom. Okrem toho pred desiatimi rokmi som si urobila darcovskú kartu a som tej mienky, že to najhumánnejšie, čo môže urobiť človek pre človeka, je pomôcť mu takýmto spôsobom!“ povedala Jelena Greksová. Darcovstvo krvi spoločne organizovali Obecná organizácia Červeného kríža v Šíde a Inštitút pre transfúziu krvi Vojvodiny v Novom Sade. Nasledujúce darcovstvo už tradične zorganizujú 19. augusta, v deň, keď je v tejto sriemskej dedine kirvaj.

Stopy po vlhkosti v pivničných miestnostiach

Jelena Greksová počas darovania krvi

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum! Č o iné povedať v tejto, temer slávnostnej chvíli, než – poďme, ľudia, na SNS! Nie, nie, nie... Nepripisujte prítomnému pougárikovi, že si myslí to, čo si vskutku nemyslí, pri pohľade na skratku SNS. Tak teda skrátime a spresníme pozvanie: poďme na Slovenské národné slávnosti! Ktoré podľa informácií hlavy zhromaždenia vo Vároši, práve otvárajú brány jubilejný stý raz!? I keď sa veci, všakáno, majú trošku inak. Niežeby pod vplyvom politiky, jedine ak pričinením politikov v období budovania socializmu v niekdajšej

www.hl.rs

soc. Juhoške došlo k prerušeniu ich sústavného poriadania, potom zase k ich obnoveniu, takže teraz máme príležitosť sledovať 58. vydanie SNS. No tak, prosím, neváhajte! Nohy na plecia a na slávnosti sa poberajte! Tam sa, ako vždy, už len pre každého niečo nájde. Napríklad v duchu príslovia Vrana k vrane sadá. Vrana k vrane a bude – stretnutie vrán. Akiste. Učiteľ k učiteľke a bude – stretnutie učiteľov. Dozaista. Novinárka k novinárovi a bude – stretnutie novinárov. Ak bude. Ak novinárom - keď nie všetkým, tak podaktorým

Informačno-politický týždenník

– neprivrznú nos. Lebo, ako hovorí pokroková slovenská hlboko filozofická sentencia Dobrý alias riadny novinár je len poslušný novinár. Takže, prosím pekne. Kto si trúfa zájsť na avizované zoskupenie slovenskej žurnalistickej branže, nech sa náležite pripraví. Nech prinesie vrecúško piesku, najlepšie papierové, nijako nie igelitové a povedzme priehršť popola. Prečo? Akože, prečo? Nuž preto! Ešte ako dotyčné materiály budú vhod, v prípade, že sa nájde dajaký neukáznený žurnalista-hlísta, ktorý sa bude dožado-

vať, nebodaj, rozpravy o nejakých problémoch, ktoré problémy, ako je všetkým viac než jasné, u nás nie sú ani nebudú, tobôž nie vo sfére médií respektíve verejného informovania. V tom a takom prípade sa odporúča hlavu (svoju, nie kapustnú) strknúť do vrecka s pieskom, a keď sa nebezpečenstvo pominie, potrieť ju, pre istotu, priehrštím popola. Nič zdravšie, verte mi na slovo. Ozajstný liek pre naše súčasné nadovšetko objektívne a kritické no-vinárstvo. Bumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

PO TROJLÍSTKU OSLÁV V KULPÍNE

Vypadla nejedna slza na rozlúčku

Katarína Gažová

roka na rok je posledný júlový víkend v Kulpíne známy rôznorodosťou podujatia, veselý, bohatý na

kultúrne diania, tance, spevy, hudbu, športové súťaženia, kamarátenie a proste dobrú náladu. Po tomto víkende všetko akoby stíchlo a taká povznášajúca nálada sa posunula do susedné-

ho Petrovca, kde sa chystajú Slovenské národné slávnosti. Kulpínčanom a ich hosťom dlho doznievajú diania počas osláv Kulpína. Spomienky, tie pretrvávajú dlhšie. Na fotografiách

sa zachovávajú natrvalo. Preto sa aspoň sčasti vrátime k oslavám Kulpína cestou fotozáberov, pripomenúť si to, čo nás tešilo a hrialo pri srdci.

Vynikajúcu náladu v areáli poľovníckeho domu pri kotlíkoch a súťaži poľovníkov dotvárali domáci hudobníci Zelenák – Andrášik a ako hostia do Kulpína prišli i Pazovskí kacúri (nálada pri ich hudbe a speve)

Spolok kulpínskych žien si tohto roku ako hosťujúci spolok pozval aj Spolok žien Jánošíčanka, ktoré mali vystavené starodávne svadobné kroje a koláče

Lákavú pochúťku – bryndzové halušky nachystali na podujatí varenie poľovníckeho paprikáša hostia z bratskej Riečky, bolo ich za štyri kotly, chutili výborne a ako vidno na fotke, podával ich sám starosta Riečky Marián Spišiak (zľava)

Detská svadba z Kovačice spestrila podujatie Svadba voľakedy a dnes – vpredu sú mladucha a mladoženích

Hostia a návštevníci večerného sobotňajšieho galakoncertu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Víkendový pobyt hostí – spevákov zo Solčian stačil na upevnenie starých a na nadviazanie nových priateľstiev. Preto rozlúčka so spevákmi skupiny Lidovec a ich hostiteľmi z Kulpína bola dojímavá, vypadla nejedna slza, keď si spoločne na rozlúčku zaspievali tú našu Po nábreží koník beží...

Tohtoročné oslavy Kulpína sa niesli predovšetkým v znamení výročí slávneho architekta M. M. Harminca, pôvodom Kulpínčana, ktorému bola venovaná výstava fotografií vo Veľkom kaštieli 32 /4867/ 10. 8. 2019

Ľudia a udalosti 9. MOTO WEEKEND V KYSÁČI

S motorkármi prišiel i dážď Elena Šranková

ysáčsky Motoklub M. C. Kisach krows v piatok 2. a sobotu 3. augusta usporiadal 9. moto weekend, tradičné víkendové stretnutie majiteľov a milovníkov silných motoriek. Počasie nežičilo motorkárom,

tunajších, ale aj zahraničných, viedli do Kysáča, i keď účastníkov tohto roku bolo menej než vlani. Predseda klubu Ján Demrovský hovorí, že motorkári začali prichádzať na motozjazd v piatok napoludnie, ale, žiaľ, s nimi prišlo i daždivé počasie. Mnohí prejazdili stovky kilometrov, aby sa zúčast-

Pripravení na defilé kysáčskymi ulicami

najmä v piatok, keď bolo daždivo, nuž vystali aj naplánované koncerty. Ináč aj v tento motovíkend akoby všetky cesty motorkárov, nielen

nili na motozjazde v Kysáči, ako napríklad motorkári zo Slovenska, Slovinska, z Česka, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a dvaja dokonca z Francúzska. Zo Srbska

dvoch skupín: Michel a company a Divlji lisci. Ako predseda Demrovský informuje, tohto roku mali veľmi málo sponzorov, ktorí podporili toto podujatie, nuž väčšinu prostriedkov na organizáciu 9. moto

tiež boli zo všetkých krajov, takže sa to v Kysáči podobalo Európe v malom. Motozjazd prebiehal na tradičnom mieste pri klubových priestoroch a bazéne. V parku, hneď vedľa, bol motokemp so stanmi, ale motorkári boli ubytovaní aj v loveckom a bikerskom dome, ako i v súkromných pohostinských objektoch. Dokopy to bolo asi 65 nocľahov. Organizátori M. C. Kisach krows sa patrične postarali o hostí, motorkárov a návštevníkov. V piatok navarili chutnú fazuľu a v sobotu podávali známu kysáčsku sármu. O to, aby nikto nebol hladný, sa postarali i členky Spolku kysáčskych žien, ktoré na tvári miesta pražili chutné langoše a predávali i viac druhov koláčov. Predseda Ján Demrovský s vnučkou I súkromníci mali stánky, kde sa tiež mohlo kúpiť niečo pod zub. weekendu zabezpečili z vlastných V sobotu v predvečerných zdrojov. Klub ináč počíta desiahodinách bolo tradičné moto- tich členov a vďační sú najmä defilé, a to všetkými kysáčskymi súkromnému donátorovi, ktorý ulicami, aby aj občania pocítili zabezpečil všetko potrebné pre zvýšenú dávku adrenalínu, ktorá piatkovú fazuľu. Majúc všetko sprevádza koníček motorkárov. toto na zreteli, v klube, v čele V defilé sa zúčastnilo okolo 150 s predsedom, tak trochu s obamotoriek, i keď mnohí motor- vami rozmýšľajú o organizovaní kári zostali aj v kempe. Vo ve- nasledujúceho stretnutia motorčerných hodinách bol koncert károv v Kysáči o rok.

STARÁ PAZOVA

Fénix a priatelia Anna Lešťanová

úlové stretnutie Fénix a priatelia sa konalo pod názvom Ochrancovia nášho času a zdravia. Podujatie v Klube pre denný pobyt starších osôb a osôb s invaliditou usporiadal tamojší Spolok pre afirmáciu invalidov Fénix, ktorý si početnými programami počas celého roka pripomína 25. výročie úspešnej činnosti. Po úvodnom príhovore Jelice Despotovej, predsedníčky spolku, na uvedenú tému v utorok 23. júla v budove v mestskom parku hovorili eminentní hostia

www.hl.rs

stretnutia: Nikola Gašparović, chýrečný cukrár z Golubiniec, a Marína Šašićová, nutricionistka zo Starej Pazovy, zamestnaná v zemunskej nemocnici. Na 102. stretnutí, na ktoré členovia spolku a ich priatelia radi chodievajú, odznelo viacero zaujímavých rád zo strany odborníčky o tom, ako sa pravidelne stravovať počas horúcich letných mesiacov. M. Šašićová odporučila, z čoho má pozostávať náš jedálny lístok a čomu sa pre náš zdravší organizmus treba vyhýbať. V druhej časti stretnutia J. Despotová, aj ako moderátorka

Informačno-politický týždenník

Momentka zo stretnutia: (zľava) Jelica Despotová, Nikola Gašparović, Tode Vojvodić a Marina Šašićová

programu sa rozprávala s cukrárom N. Gašparovićom, ktorý sa týmto remeslom zaoberá už 52 rokov. Chýrečný golubinský cukrár bol prednedávnom i hostiteľom všetkých cukrárov zo Srbska na esnafskej slávnosti v tejto dedine patriacej do Staropazovskej obce.

Na stretnutí sa zúčastnili a tým svoj príspevok v usporadúvaní takýchto užitočných tematických večierkov dali aj Dr. Tode Vojvodić, špecialista tamojšieho domu zdravia, a Živan Radaković, tajomník Červeného kríža Stará Pazova.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (24)

klubov a ŠK Radnički Nový Sad. Zápas napínavý, ale skončil nerozhodne – 4 : 4 (1 : 4). Večer domáci ochotníci zahrali Gogoľovu Ženbu. Podanie bolo vyhodnotené ako najlepší poo zdare tohto vystúpenia. Večer pre program na javisku vojnový výkon. Po divadle sa ešte bola zavolaná rusínska skupina. zaspievalo a zatancoval kozáčik. Bola akoby šitá na súčasnosť, keď NAKONIEC UŽ LEN sa prihliadalo na internacionálnosť VYHODNOTENIE a blízkosť k ruskému národu. Bol to Hneď po Slávnostiach priznali sa vskutku prvý polkrok v konečnej nedostatky, čo sa stavali do cesty transformácii Slávností v nasledu- úplnej úspešnosti. Väčšina bola júcich rokoch. Po rečnení sloven- docenená ako technické nedoských a rusínskych predstaviteľov statky. Zato slovanský ráz Slávností a privolávania na slávu bratstva sa tiahol ako dlhá niť a pochvala jednoty program začal rusínsky né slová bolo badať vo všetkých zbor, ktorý vyvolal oduševnenie, prejavoch a referátoch. Celkove tak ako aj primeraný divadelný sa uzavrelo, že Slávnosti prevýšili skeč zborové piesne a rusínske očakávanie a že na nich slovenská tance. Aj po programe boli chvály spoločnosť prejavila svoju vôľu do neba, aj vládla mienka, že z as- žiť a pracovať k všestrannému pektu bratskosti sa lepšia kombi- pozdvihnutiu. Vo vyhodnotení ani nácia nemohla nájsť. verejní politickí pracovníci sa neV pondelok ráno pracovnú časť zamlčali. J. Popović, člen AVNOJ-a, valného zhromaždenia MSJ otvoril mimo politizovania vyzdvihol, že podpredseda Dr. J. Šuster a po sú Slávnosti nielen slávnosťami iba úvodnej problematike hneď začala Slovákov, ale aj všetkých národov diskusia o nedostatočnej aktivite, Juhoslávie. Aj predseda GNOV-a A. o neľudovosti Matice po odchode Šević sa o nich zmienil pochvalne Dr. J. Bulíka, o pokusoch na vytvo- ako vyspelým výrazom bratskosti, rení tajnej podzemnej organizácie jednoty, rovnoprávnosti a všeslopočas vojny, vanskej solidarity. ale vedenie Plukovník S. Savić Matice sa nepodčiarkol ich ako zhodlo s takýgaranciu úplného mi tvrdeniaslobodného kultúrmi. Aj zmena neho, politického, na kormidle hospodárskeho a sobola logicciálneho rozmachu. ká a na čelo Všimli ste si – samé MSJ si zastal chvály. I n g. Pave l Aj v kalendári pre Vr b ovs k ý, nasledujúci rok sa a potom sa písalo: Minuloročné hneď pre Slovenské národcizovali aj né slávnosti – prvé zmeny v maslávnosti v oslobotičnej činnosdenej demokraticti a smernice kej Juhoslávii – boli v jej ďalšej Pozdravný telegram maršalovi veľkolepou manifesčinnosti. táciou slovenského Titovi Poobede ľudu za náš nový bol bohatý viac ako štyrihodinový štát, za vodcu juhoslovanských športový program. Najprv začali národov, za maršala Tita, za demladí futbalisti so zápasom SŠK II. mokraciu, za slovenskú solidaritu, Petrovec a kombinované mužstvo za ideu národno-osloboditeľského Tatry Kysáč. V peknom fér play hnutia... a zhromaždenie Matice zápase konečný rezultát bol 3 : slovenskej, našej vrcholnej kultúrnej 0 (2 : 0). Potom pre rovnováhu ustanovizne..., po rokoch mlčania v rodovom princípe ženy zahrali počas okupácie – začína v nových hádzanú. Súper Petrovčankám bol priaznivejších pomeroch pracovať, ŠK Jednota (Palanka). Nakoniec, s novým elánom, na širšej základni, ten hlavný zápas viedla kombis novými dôležitými úlohami.3 novaná jedenástka slovenských

Slávnosti v novej spoločnosti DrSc. Ján Babiak

ktorých si utvoríme nové smernice, ktoré v zhode so životom, ktorý nás roku 1945 boje ešte stále obkľučuje, budú viesť i náš život! 2 trvali. Aj sa hynulo. Na osloPREDSA TROJDŇOVÉ bodenom území konala sa Hoci sa plánovali ako dvojdňoadaptácia na nové spoločenské vé, pre súrne riešenia pred začiatzriadenie. V lokálnej správe boli kom školského roku bol na sobotu časté premeny, veď vojnové ve- 11. augusta zvolaný Školský odbor lenie sa menilo v národno-oslo- MSJ. Na ňom sa rokovalo o smernibodzovací výbor. Aj na kultúrnom ciach tohto odboru za nasledujúce poli spelo sa k novým konceptom tri roky, o zákone ktorý nastoľoval a Prípravný výbor prerástol v Kul- povinné 7-ročné školenie, o kádre, túrno-osvetový. učebniciach... V Petrovci škoTen fakt prispel la, aj petrovská hrk tomu, aby aj dosť – Slovenské prvé povojnové gymnázium začali Slávnosti boli s prácou už 21. jatrojdňové. nuára a o týždeň Na valnom neskoršie bolo z h ro m a žd e slávnostné otvoní zák ladná renie aj Domu téma bola, ako kultúry. Otvorene Matica musí sa naznačovalo aj svoje zamerarozhodné vyúčtonie a pracovné vanie s minulosťou spôsoby dať do a na tapete dňa sa súladu s potrenašla aj Matica. Program SNS v roku 1945 bami a záujmaZazlieval sa jej vymi širokých ľuhýbavý postoj k národným úlohám dových más pri formovaní pravých a dosť toho vo svojej orientácii, duchovných hodnôt Slovákov. v duchu národno-osloboditeľské- Neprešlo to aj bez rečnenia a poho boja musela meniť. Dovolilo sa zdravných hovorov, aj podčiarkojej kompletne prebrať organizáciu vania spolupráce medzi Slovákmi Slovenských národných slávností a Srbmi. a na zasadnutí koncom júna 1945 V takom ovzduší, s prejavmi pre zastalo sa za názor, že je ich uspo- široké masy, sa potom pokračovalo riadanie potreba, priam nutnosť, aj na mítingu na cvičisku vo Vrbare. lebo dnes chceme oslavovať dožitia Prejavy však trvali dlho a tak aksa skutočnej slobody, rovnopráv- téri verejného cvičenia prišli na nosti a sociálnej spravodlivosti, rad len o pol piatej. Ale ocenenie výdobytky národno-osloboditeľské- masových nástupov cvičencov ho boja.1 Ale ani kratšieho času, bolo zdržanlivé, lebo diváci sa ani ťažších podmienok pre ich zvykli aj na hudobný sprievod prípravy. Aj napriek tomu pevne a slávnosťový výbor pre cvičesa zastalo na stanovisko, že nesmú nie nemohol zohnať dychovku. byť kratšie od predvojnových a ani Nakoniec bol aj ten mĺkvy sprievod menej veľkolepejšie. V programe kvalifikovaný ako nedostatok. Po starý dobrý trojuholník snemo- masovom cvičení nasledoval futvanie – šport – divadlo sa aj ten- bal. Stretli sa palanská ŠK Jednota toraz ukázal ako funkčný, ibaže s kombinovanou jedenástkou SŠK chýbali spolkové podujatia, aj Petrovec a Tatra Kysáč. Hostia boli sokoli. Nebola ľahká vec v novej lepší, a tak fanúšikovia prehltli spoločnosti prelomiť ľady pre horké jablko prvej povojnovej staré podujatie. Preto bolo nevy- prehry mužstva, ktorému držali hnutné, aby sme sa v najväčšom palce. Len skupina dievčat, ktorá počte zúčastnili slovenských sláv- v polčase v slovenských ľudových ností..., novej veľkej manifestácie krojoch prezentovala zmes našich bratstva a jednoty juhoslovanských tancov, dojala divákov a búrlivé Slovákov a národov Juhoslávie..., na ovácie snáď najvýstižnejšie svedčili

1 Ing. P. Vrbovský: Naše národné slávnosti. Hlas ľudu, Báč. Petrovec 1945, roč. 2, č. 96, s. 1. 2 X.: Sviatok ľudu. Hlas ľudu, Báč. Petrovec 1945, roč. 2, č. 96, s. 1. 3 N. N.: Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Juhoslávii. Ľudový kalendár, Petrovec 1946, s. 129.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

32 /4867/ 10. 8. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Manuela Gierová, 3. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

maršala Tita, ovićová, 2. 3, ZŠ el nđ Ra Padina ea ot Dor

Z leta už pomaly ubúda Ajhľa, nevieme, ani ako, a už sme v mesiaci august. Síce ešte na jeho začiatku, takže sú ešte prázdninové dni pred vami. Niektorí z vás si už užili aj letovanie, iní sa zasa len chystajú. Ale leto je krásne a ponúka rad možností. Na pobavenie v Detskom kútiku vám ponúkame pekné kresby kamarátov z Kulpína a Padiny. Na nich spracovali rôzne motívy. Najčastejšie je to nejaká hra a pobavenie s kamarátmi. Veríme, že sa aj vy pekne zabávate počas letných prázdnin a čerpáte nové sily do budúcich dní. Nemeškajte, oddychujte a vychutnávajte si leto. Katuša

Dajana Cicková, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Darko Sabo, 3. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

sa Komenského, Valentína Čapeľová, 2. a, ZŠ Jána Amo Kulpín

Nina Mikulášová, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

maršala Tita, olićová, 1. 2, ZŠ Padina Aleksandra Nik

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Na kvalitu zrna vplývajú aj klimatické zmeny Ľubica Sýkorová

Výnosy pšenice sú v tomto roku v porovnaní s minulým nižšie o 20 percent. Podľa odborníkov tohtoročná úroda sa pohybuje okolo dva a pol milióna ton, čo je o pätinu menej ako minulý rok. Z celkovej úrody pšenice je asi jeden milión ton určený na vývoz.

a posledných desať rokov je pre poľnohospodárov tento rok asi najťažší. Okrem finančných problémov veľkou mierou k danej situácii prispeli aj klimatické zmeny. Rast pšenice bol nepriaznivo ovplyvnený suchom počas jesene a zimy, po ktorom došlo k náhlej zmene počasia, po ktorej nasledovali silné zrážky. Táto plodina len veľmi ťažko znášala zmeny teplôt, ktoré zapríčinili výskyt rôznych chorôb. Okrem nízkych výnosov pestovatelia nemôžu byť spokojní ani s cenou a kvalitou zrna, na ktorú vplýval výskyt nových chorôb a škodcov. Preto väčšina pestovateľov sa pýta, či vôbec na jeseň siať pšenicu, a ak áno, pre ktoré odrody sa rozhodnúť a aké agrotechnické opatrenia použiť? ... Koncom júla poslanci v Národnom zhromaždení Srbska

prijali niekoľko zákonov vrátane zákona o komoditných rezervách – tovarových zásobách. Tento zákon zavádza významné zmeny na akciovom trhu a právne predpisy v tejto oblasti sa približujú k právnym predpisom Európskej únie. Podľa slov riaditeľa Produkčnej burzy v Novom Sade Miloša Janjića zákon má zabezpečiť istotu obchodovania, ktorá na domcom trhu s poľnohospdodárskymi komoditami chýba. Na jednej strane bude dozorný orgán, ktorý bude kontrolovať celý mechanizmus fungovania komoditného trhu, to je Komisia pre cenné papiere. Z druhej strany, ukladá povinnosť tomu, kto založí burzu komodít, aby zaručil vykonanie tovarovo-burzového obchodu. Aj účastníci – kupujúci a predávajúci budú musieť prostredníctvom svojich vkladov – depozitov zaručiť svoje

povinnosti a vykonanie komoditného obchodu. Ako dôležitá inštitúcia založená bola arbitráž, ktorá má pomôcť urýchliť fungovanie celého systému, ako aj zaistiť bezpečnosť. Jednou z noviniek zákona je možnosť samotných poľnohospodárov obchodovať na burze. Doteraz poľnohospodárske gazdovstvá mohli obchodovať prostredníctvom burzy, ale členmi mohli byť iba právnické osoby. Teraz budú môcť predávať tovar na trhoch SPOT a termínovom trhu. Nebudú musieť premýšľať, komu tovar predali, a najmä to, či bude ich tovar zaplatený. ... Pomaly sa blíži zber slnečnice, ktorý by mal začať koncom augusta. Podľa odborníkov táto olejnina už nepotrebuje dážď a znesie aj vysoké denné teploty. Tohto roku môžeme očakávať dobrú úrodu, slneč-

Ročník XLVII 10. augusta 2019 Číslo 15/1991

Z PRODUKČNEJ BURZY

Dovolenkové obdobie aj na burze Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 29. 7. do 2. 8. bol zaznamenaný veľmi slabý finančný aj tovarový obrat. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom finančný obrat bol nižší o 86,04 % a tovarový o 83,33 %. Nie je to nič neobvyklé, takáto situácia sa opakuje každý rok počas letných dovolenkových mesiacov. V uvedenom období sa obchodovalo iba so pšenicou a kukuricou. Záujem bol len o pšenicu vyššej kvality a jej cena sa pohybovala od 18,50 do 18,80 din./kg bez DPH. Cena menej kvalitnej pšenice bola 17,00 din./kg, no nikto o ňu neprejavil záujem. V oveľa menšom množstve sa obchonidovalo s kukuricou, c a ktorá sa predávaj e la po 15,50 din./ posiakg bez DPH. ○ ta na 220 000 ha. Posledné zrážky veľmi vhod prišli sóji, ktorá na rozdiel od slnečnice ťažko znáša sucho. Aj výnosy sóje by mali byť veľmi dobré, taktiež je posiata na 220 000 ha. ○

Z obsahu Najviac utrpia pôda a voda

Osemnohí nepriateľ v našich záhradách

Str. 2

str.3

Škodcovia kapustovín v letnom období

str. 4 a 5

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DÔSLEDKY ZMENY KLÍMY NA POĽNOHOSPODÁRSTVO

Najviac trpia pôda a voda Ľubica Sýkorová

Počasie akoby sa zbláznilo. Tohtoročné neznesiteľné horúčavy v Európe, lesné požiare obrovských rozmerov na Sibíri, Arktíde, v Grónsku, neuveriteľne rýchle topenie ľadovcov po celom svete, suchá, povodne, tornáda na miestach, kde sa v minulosti nevyskytovali, či nárast výskytu silných búrok, ktorý sa pohybuje v desiatkach percent… Zmena klímy napreduje omnoho rýchlejšie než pred dvadsiatimi rokmi odborníci očakávali. Odborníci stále upozorňujú, teplota zvýši nad túto hranicu, edzi oblasti, ktoré budú najviac trpieť, že to, čo zažívame teraz – ex- dôjde k extrémnym výkyvom patrí pôdohospodár- trémne horúčavy, dlhotrvajúce počasia a k nebezpečnému stvo a vodné hospodárstvo. dažde, požiare – je len pre- nárastu hladiny svetových morí Dôsledky zmeny klímy na pôdu dzvesťou toho, čo nás čaká. a oceánov. môžu viesť až k celkovému Klimatológovia predpovedajú, AKO MÔŽU POĽNOHOSPODÁRI zníženiu pôdnej úrodnosti a že predovšetkým vo vnútrozemí ČELIŤ KLIMATICKÝM ZMENÁM? poľnohospodárskej produkcie, bude čoraz teplejšie a suchšie so Poľnohospodári budú môcť poklesu až strate biodiverzity, silnými búrkami a tornádami. Aj čeliť výzvam, ktoré prináša zvýšeniu vzniku erózie, naruše- zrážky budú čoraz intenzívnej- klimatická zmena, len ak budú niu štruktúry pôdy… Klimatické šie. Povodne budú aj tam, kde včas a vhodne pripravení. Dôlezmeny ovplyvňujú odvetvie doteraz nikdy neboli. Zmena žitú úlohu bude zohrávať výber poľnohospodárstva rôznymi klímy bude mať veľký význam pestovateľských, predovšetkým spôsobmi, ktoré sa líšia medzi pre viaceré odvetia národného pôdoochranných systémov, ekojednotlivými oblasťami sveta. hospodárstva a tieto zmeny v logických systémov, vrátane Napríklad zvyšuje sa teplota a premenlivosť zrážok, znižuje sa predvídateľnosť sezónnosti počasia a zvyšuje sa frekvencia a intenzita povodní, cyklónov či hurikánov. Niektoré regióny budú čeliť dlhodobému suchu a nedostatku vody. Rozsiahle topenie ľadovcov a snehovej pokrývky v hlavných horských pásmach, najmä v Ázii, bude ovplyvňovať rozsah vodných tokov a znižovať dostupnosť zavlažovania. Rastúce teploty vedú k zmenám v množstve a výskytu škodcov a chorôb. Dokonca aj mierne otepľovanie znižuje najväčšom meradle zasiahnu budovania závlah a vodných výnosy regiónov v nízkych ze- oblasť poľnohospodárstva. nádrží, resp. meliorácií, výber To, ako sa zmení naše pod- vhodných genetických zdrojov mepisných šírkach. Väčšia frekvencia a intenzita extrémnych nebie v budúcnosti, sa nemôže rastlín, ktoré budú mať optipoveternostných javov bude úplne presne predpovedať, málny produkčný potenciál v stále viac ovplyvňovať prejavy čiastočne z dôvodu chýbajúcich zmenených klimatických podvedeckých poznatkov o určitých mienkach. klímy a produkciu potravín. Už teraz vidíme, že v mnohých klimatických procesoch. Ďalším Zavádzanie pôdoochranných regiónoch je poľnohospodárska dôvodom je tiež neurčitosť toho, technológií má zabezpečiť tvorvýroba nepriaznivo ovplyvnená aké úspešné bude ľudstvo v bu a udržovanie pôdnej štruktústúpajúcou teplotou a jej častou redukcii produkcie skleníkových ry, efektívnejšie využívanie fytozmenou, zmenami vo frekvencii plynov. Napríklad podľa mo- melioračného účinku koreňovézrážok, početnými obdobiami delov vytvorených na základe ho systému rastlín. Dôležitá je aj sucha, stúpajúcou hladinou vedeckých poznatkov sa teplota ochranná funkcia ponechaných morí… Ak zmeny klímy a jej povrchu zeme v Európe do roku pozberových zvyškov na pôde vplyvy na poľnohospodárstvo 2100 zvýši o 2,0 °C – 6,3 °C s pred vodnou a veternou eróziou. zosilnejú, stane sa čoraz ťažšie najväčším nárastom vo východ- Potrebné je znížiť vyplavovanie pestovanie plodín, chov hospo- nej a južnej časti Európy. Podľa živín (najmä dusíka a fosforu) dárskych zvierat, hospodárenie vedcov zvýšenie teploty o 2 °C je do spodných vôd, zabezpečiť ešte trvalo udržateľné, no ak sa tvorbu humusu, znížiť utuženosť v lesoch a lov rýb.

pôdy redukciou počtu prejazdov po pozemku, či pokrývať pôdu mulčom, a tak zamedziť nadmernému vyparovaniu vody. Najdôležitejšími opatreniami v ochrane obhospodarovanej pôdy je jej celoročné pokrytie rastlinami alebo ich zvyškami a čo najmenšie kyprenie pôdy pri jej obrábaní. NA ZMENY SA TREBA PRIPRAVIŤ Odborníci odporúčajú poľnohospodárom zmenu v osevných postupoch, zmeny pri obrábaní pôdy a zabezpečenie funkčných zavlažovacích systémov. Zohľadniť treba aj sprievodné javy klimatickej zmeny, ako sú prívalové dažde, búrky, silný vietor a podobne. Pod vplyvom klimatickej zmeny dochádza ku kumulácii zrážok a ich nerovnomernému rozloženiu v priebehu roka. Už teraz sú veľmi časté teplé a suché obdobia, pričom vyššie teploty sú pozorované aj v jesenných a jarných mesiacoch. Tieto zmeny majú vplyv na šírenie a reprodukciu rôznych nových druhov chorôb, burín a škodcov aj v našich podmienkach. Väčší dôraz treba klásť na zaradenie medziplodín, prípadne krycích plodín do pestovateľských systémov. V posledných rokoch sa pozornosť zameriava najmä na strniskové medziplodiny siate po zbere hlavnej plodiny. Dôležité je predĺženie obdobia pokryvu pôdy a tým aj výrazné zníženie rizika erózie v porovnaní s pôdou bez pokryvu, zredukovať vyplavovanie nitrátov zadržaním dusíka v biomase pred nástupom zimy, zvýšiť biodiverzitu, vytvárať vhodné prostredie pre užitočné organizmy. Podľa názoru svetových odborníkov negatívny vplyv klimatických zmien na poľnohospodárstvo môže do roku 2080 spôsobiť podvýživu u ďalších 600 miliónov ľudí. Preto okrem iného odporúčajú posun od rozsiahleho industriálneho poľnohospodárstva k „agroekológii“, ktorá podporuje lokálne dostupné potraviny, malých farmárov a životné prostredie.  Foto: pixabay

32 /4867/ 10. 8. 2019

AKO PROTI NIM BOJOVAŤ?

Osemnohý nepriateľ v našich záhradách Ľubica Sýkorová

Štyri páry končatín a pavučinka na našich rastlinách – tak tohto sa obávajú všetci majitelia záhrad, pretože vedia, že nastáva boj s neľahkým nepriateľom. Sú si vedomí, že sa u nich udomácnil obávaný roztočec, ktorý patrí medzi veľmi nebezpečných škodcov.

oztočce sa môžu vyskytnúť v záhrade sami od seba alebo ich prinesieme zo záhradníctva spolu s rastlinou. Nepatria medzi hmyz, ale medzi pavúkovce (konkrétne roztoče), čoho dôkazom sú štyri páry končatín a schopnosť vytvárania pavučinky na napadnutých rastlinách. Keďže sú veľmi drobné (ich telo dosahuje dĺžku 0,2 – 0,4 mm), voľným okom sú takmer neviditeľné. Na ich prítomnosť nás upozorňujú striebristé, žltohnedé alebo bronzovo-hnedé drobné škvrnky na vrchnej strane napadnutých listov. ROZTOČEC CHMEĽOVÝ ALEBO AJ ČERVENÝ PAVÚČIK Poznáme viac ako sto druhov roztočcov, no pre nás je najvýznamnejší roztočec chmeľový (Tetranychus urticae, srb. obična grinja, obični paučinar), ktorý sa ľudovo nazýva aj červený pavúčik. Škodí na úžitkových aj okrasných rastlinách. Je taktiež veľmi častým a nebezpečným parazitom na izbových rastlinách. Napáda aj desiatky rôznych poľných plodín, zelenín, ovocných drevín, prežíva i na rôznych burinách. Vo voľnej prírode prezimuje v štádiu oplodnených samičiek. V teplých a suchých podmienkach bytov a skleníkov sa rozmnožuje nepretržite celý rok. Roztočec chmeľový je drobný, nemeria ani milimeter. V dospelosti má osem nôh a bielu farbu s dvoma zelenými škvrnami na zadočku. Na jeseň sa sfarbuje na žiarivo červenú farbu. Vtedy si ho môžeme pomýliť so zamatovcom letným, ten vyzerá podobne, ale je oveľa väčší. VŠEOBECNE O ROZTOČCOCH Roztočce sa živia nasávaním rastlinných štiav na spodnej

strane listov, čo spôsobuje ich žltnutie a predčasné opadávanie. Vyhľadávajú suché a teplé prostredie, ktoré im umožňuje neuveriteľne rýchlo sa rozmnožovať. Jediná oplodnená samička môže v ideálnych podmienkach za mesiac spôsobiť nárast populácie až na 13 000 000 jedincov. Dĺžka rozmnožovacieho cyklu roztočcov závisí od vlhkosti a

mladším. V neskorších štádiách napadnutia roztočce vytvárajú na rastline sieť jemných pavučiniek, ktoré im uľahčujú pohyb po rastline. Najprv ich nájdeme v úžľabí listov a v rozvetvení, neskôr môžu obaľovať celé listy a vetvičky. V tomto štádiu je ich už na rastline tisíce a zbaviť sa ich nie je ľahké. Kvety a plody zvyčajne nenapádajú, pokiaľ

Príznaky napadnutia roztočcom chmeľovým

teploty ovzdušia. Pri relatívnej vlhkosti vzduchu nad 60 % sa výrazne znižuje rýchlosť reprodukcie. Naopak, s rastúcou teplotou rýchlosť rozmnožovania veľmi rýchlo rastie. Maximum dosahuje až nad tridsiatimi stupňami Celzia. Zimovať začínajú pri teplote pod 10 stupňov. Roztočce nie sú schopné letu, preto sa šíria len po suchom povrchu lezením. Najrýchlejšie sa rozlezú, ak sa rastliny dotýkajú navzájom listami. Najväčšie škody páchajú v uzavretých priestoroch – v skleníkoch a na izbových rastlinách. PRÍZNAKY NAPADNUTIA Zo začiatku sa napadnutie prejavuje nenápadne, môže byť zamieňané s nedostatkom živín. Listy blednú, neskôr žltnú a opadávajú. Napadnutie postupuje od starších listov k

nie sú extrémne premnožené. Intenzívne napadnutie môže však spôsobiť pomerne rýchle zničenie celej rastliny. OCHRANA Vzhľadom na to, že ide o veľmi drobného škodcu, je dôležité rastliny často kontrolovať a čo najskôr po zistení roztočcov ich ošetriť. Z uvedených prípravkov Nissorun ničí vajíčka a larvy roztočcov, Talstar je účinný len proti pohyblivým štádiám, preto treba postrek aspoň raz za 10 dní zopakovať. Ten istý prípravok by sme nemali použiť dvakrát za sebou. Na ničenie roztočcov v skleníkoch sa úspešne využíva dravý roztoč Typhlodromus pyri. PREVENTÍVNE OPATRENIA Roztočcom vyhovuje sucho a teplo, najľahšie ich preto odradíme vlhkom a chladom. Ako

III

sme už spomenuli, vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať nad 60 % RVV. Ak nemáme možnosť zvýšiť vlhkosť vzduchu, môžeme rastliny niekoľkokrát denne zahmlievať z rozprašovača. Tento postup je čiastočne účinný aj pri slabšom napadnutí roztočcom. Ďalším protiopatrením je izolačná vzdialenosť medzi rastlinami, ktorá neumožní roztočcom preliezať priamo z rastliny na rastlinu a tým sa rýchlo šíriť. OCHRANA POMOCOU RÔZNYCH PRÍPRAVKOV Ak sa už roztočce rozmnožili, nezostáva nič iné ako použiť niečo účinnejšie ako vodu. Môžeme sa rozhodnúť medzi prípravkami chemickými, ekologickými alebo biologickými. Chemické prípravky väčšinou aplikujeme formou postreku. Zaberajú len na určité vývojové štádiá roztočcov, preto musíme postreky niekoľkokrát opakovať. Chemické prípravky bývajú veľmi účinné a môžu zachrániť aj rastliny silne napadnuté. Pozor treba dávať pri rastlinách, ktoré sú určené na konzum, tu treba dodržať ochrannú lehotu a poriadne ich pred úpravou umyť. Vždy je lepšie použiť prípravok určený priamo proti roztočcom, pretože klasické insekticídy na ne nemusia vôbec pôsobiť. Pred aplikáciou prípravku proti roztočcom rastlinu, pokiaľ možno, dobre opláchnime, voda odstráni veľkú časť roztočcov. Ak chceme použiť šetrnejšiu metódu, môžeme vyskúšať niektorý z ekologických prípravkov na báze oleja. Olejový prípravok škodcu obalí a zadusí. Po aplikácii je potrebné rastliny s odstupom dvoch alebo troch dní umyť saponátovou vodou, aby rastlina mohla dýchať. Biologickou metódou je nasadenie prirodzených predátorov. Táto metóda je účinná najmä v skleníku alebo v uzavretých priestoroch. Využívajú sa dravé roztoče Phytoseilus persimilis a Typhlodromus pyri, ktoré sa roztočcami živia, a tak ich počty výrazne redukujú. Pri použití týchto predátorov nemôžeme rastliny ďalej ošetrovať chemicky. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kapustovín v letnom období Ing. Ján Tancik, PhD

V lete sú rastliny kapustovej zeleniny napádané viacerými druhmi nebezpečných škodcov. Nadzemné časti mladých rastlín kapustovín môžu významne poškodzovať skočky z rodu Phyllotreta, tiež molice a larvy rôznych druhov motýľov, ako sú molička kapustová, mora gama, mora kapustová a iné. SKOČKY RODU PHYLLOTRETA a teplého počasia. Po dospeNa mladých rastlinách kapus- lostnom žere oplodnené samičtovej zeleniny škodí niekoľko ky kladú vajíčka do pôdy okrem druhov skočiek (srb. buvači). skočky kapustovej, ktorá vajíčka Najvýznamnejšie sú druhy kladie na listy hostiteľských rastlín. Vyliahnuté larvy skočky z rodu Phyllotreta: skočka kapustová (srb. veliki kapustovej sa vžierajú do listov žutoprugasti buvač krstaši- a vytvárajú v nich chodbičca) – Phyllotreta nemorum, kovité míny. Larvy ostatných dvoch druhov skočka poľná skočiek žijú (srb. srednji v pôde a živia žutoprugasti sa korienkami buvač krstašikapustovitých ca) – Phyllotrastlín. Štádium reta undulata, larvy trvá 10 – skočka čierna 30 dní v závis(srb. crni bulosti od teploty vač krstašica) a vlhkosti. Kuk– Phyllotreta lenie prebieha atra a skočka v povrchových čiernonohá vrstvách pôdy. (srb. crnonogi Štádium kukly buvač krstašica) trvá 1 - 3 týžd– Phyllotreta ne. Imága novej nigripes. generácie zjaSkočky sú vujú sa v lete chrobáky menších rozmerov Skočky na žltej lepovej doske a živia sa na kapustovitých (1,8 – 3 mm) s vyklenutým telom. Imága rastlinách až do konca jesene, majú často kovovolesklé alebo keď sa ukryjú na prezimovanie. EKOLÓGIA pestro sfarbené krovky, často Suché a teplé počasie na s jedným žltým pásom na prednom krídle. Nohy sú krátke, jar umožňuje masový výskyt chodidlá majú štyri články. skočiek. Ich migrácie na poZadné nohy majú skákavé. Larvy rasty hlúbovín začínajú, keď sú oligopódne a obyčajne poje teplota vzduchu nad 18 °C. kryté chĺpkami, bradavičkami, Teploty pod 15 °C zastavujú ich aktivitu. Dlhotrvajúce dažde hrbolčekmi. Tieto skočky majú jednu tiež znemožňujú masový výskyt generáciu do roka, prezimujú skočiek. Na jar sa živia na kav štádiu imága v pôde v rôznych pustovitých rastlinách, najmä úkrytoch. Aktívne začínajú byť na reďkovke, pekinskej a čínskej skoro na jar už začiatkom aprí- kapuste, v jeseň škodia najmä la, najprv sa živia na burinách na repke olejnej. ŠKODLIVOSŤ NA KAPUSTOVEJ a neskôr prechádzajú na vyklíčené alebo presadené rastliny ZELENINE Dospelé jedince skočiek patz čeľade kapustovitých. Veľmi sú aktívne počas slnečného ria k mimoriadnym škodcom

kapustovej zeleniny. Klíčiacim rastlinkám obhrýzajú klíčne listy plytko pod povrchom pôdy a rastlinky následne nevzídu. Pri vzídených rastlinách vyhrýzajú do listov plytké jamky alebo malé dierky veľkosti 1 až 3 mm. Listy sú niekedy husto prederavené a následne zasychajú. Pri premnožení sú schopné zničiť porasty vzchádzajúcich kapustovitých rastlín. Niektoré druhy, ako skočka kapustová a skočka čierna, napádajú aj iné plodiny, ako napríklad kukuricu. Ohrozené sú najmä porasty do štádia dvoch pravých listov, ktorých rast je spomalený suchom. Pri silnom výskyte škodcu sú najviac ohrozené pomaly vzchádzajúce rastliny do štádia dvoch pravých listov. Nepriamo škodí aj prenosom vírusových ochorení. Poškodenia zapríčinené larvami týchto skočiek sú prakticky bez hospodárskeho významu. OCHRANA Základným mechanickým opatrením je prekrytie porastov netkanou textíliou, čím sa zamedzuje prístup k vzchádzajúcim rastlinám. Skočky nemajú rady vlhkú pôdu, a preto je vhodné udržiavať povrch pôdy vždy vlhký, najmä v období, keď rastliny vzchádzajú alebo sú ešte malé. PRIAMA OCHRANA – ROZHODOVANIE O JEJ VYKONANÍ Vizuálnou kontrolou môžeme zistiť prítomnosť skočiek a tiež príznaky poškodenia. Nálet imág skočiek môžeme sledovať aj pomocou žltých vodných misiek (Morickiho misky) alebo pomocou žltých lepových dosiek. Ošetrenie treba robiť,

ak zistíme viac než 5 imág na jednu žltú misku na deň, alebo viac než 2 imága na rastlinu. Ako hladina škodlivosti sa tiež udáva poškodenie 10 % listov. Vtedy treba čím skôr vykonať postrek, najmä ak má pokračovať suché a teplé počasie. Použiť treba prípravky povolené do kapustovín. Na priamu ochranu je možné použiť ekotoxikologicky prijateľné organofosfáty alebo pyretroidy. Postrek obyčajne zničí škodcu nachádzajúceho sa na pozemku, ale škodca, ktorý priletí na pozemok po niekoľkých hodinách, už nie je zničený. Vzhľadom na vznikajúce škody je potrebné opakovať zásahy v intervale menšom než 48 hodín, čo je finančne náročné. Organofosfáty, karbamáty i neonikotinoidy majú v tomto období viacero výhod, ako je

List kapusty poškodený imágami skočiek

napr. dlhá reziduálna účinnosť. V ekologickej produkcii v niektorých krajinách je zaregistrovaný prípravok na báze azadirachtinu (NeemAzal TS). MOLICE Molice (srb. leptiraste vaši) – Aleyrodidae (Sternorrhyncha) patria medzi najnebezpečnejších škodcov zeleniny pestovanej v skleníkoch a fóliovníkoch, ale aj na otvorenom poli. V strednej Európe sa vyskytujú tri druhy: molica skleníková

32 /4867/ 10. 8. 2019 (srb. bela leptirasta vaš) – Tria- zelené, prekryté voskovým leurodes vaporariorum, molica povlakom, pohyblivé. Po prvom tabaková – Bemisia tabaci (srb. zvliekaní sú nepohyblivé a leptirasta vaš duzalepené sú na vana) a molica liste. Po treťom lastovičníková zvliekaní vzniká (srb. bela leptipupárium, má rasta vaš kupusa elipsovitý tvar, alebo kupusna podobá sa na leptirasta vaš). krabičku sarNa kapustovinách diniek. Dĺžka je škodí najmä moli0,8 mm. ca lastovičníková. Molica lasMOLICA LASTOtovičníková VIČNÍKOVÁ v strednej Molica lastovičEurópe preziníková (Aleyrodes muje v štádiu proletella) je nový imága na kaškodca kapustopustovinách aj vín v strednej Euna otvorenom rópe. Je podobná poli na rozdiel molici skleníkood molice skleImága skočiek vej morfologicky níkovej, ktorá a bionómiou, ale sa líši v škod- môže prezimovať iba v zatvolivosti. Molica skleníková je rených priestoroch. Samičky polyfág, ktorý napáda mnohé kladú vajíčka na dolnú stranu pestované plodiny a divo- listov. Počas života nakladie až rastúce rastliny. Najviac škodí 100 vajíčok. Larvy sa liahnu po na zelenine (rajčiny, uhorky, 10 – 13 dňoch, sú pohyblivé. Po paprika, šalát, hlúboviny, fa- zvliekaní 2. a 3. instar sú nepozuľa, tekvice), napáda okrasné hyblivé nymfy. Larvy 2. instaru rastliny, jahody, ale aj niektoré sú nepohyblivé, prilepené sú poľné plodiny, napríklad mak. na liste. Oba instary sa živia Nenapáda kapustoviny, kým vyciciavaním štiav. Po ďalšom molica lastovičníková napáda zvliekaní sa vytvára pupárium iba kapustoviny. a z pupária sa liahne dospelý Dospelý jedinec molice lasto- jedinec. Vyššie teploty a vyšvičníkovej sa podobá na malého šia relatívna vlhkosť vzduchu bieleho motýľa, ale nepatrí do urýchľujú vývoj tohto škodcu. radu motýľov. Telo imága je V priebehu roka má väčší podlhé 1 mm, je žltej farby, ale čet generácií. V skleníku má aj je pokryté bielym voskovým 10 – 12 generácií. Vývoj molice popraškom. Má dva páry krídel skleníkovej pri teplote 20 °C približne rovnakého tvaru a veľ- trvá 30 dní a pri teplote 25 °C kosti, zložené do tvaru striešky. len 20 dní. Na prednom páre krídel má po ŠKODLIVOSŤ dve tmavé škvrny na rozdiel Škodlivé sú všetky štádiá od molice skleníkovej, ktorá okrem vajíčok. Larvy, nymfy nemá takéto škvrny na pred- a dospelé jedince škodia vycinom páre krídel. Ďalší rozdiel ciavaním štiav z pletív rastlín, medzi týmito dvomi druhmi je predovšetkým zo spodnej strav stavbe zložených očí. Vajíčka ny listov. Následkom vyciciavasú podlhovasté, dlhé 0,23 mm, nia štiav prichádza k zmenám zelenožltej farby, tiež pokryté farby rastliny, zo začiatku sa na voskovým povlakom. Larvy listoch objavujú žlté škvrny, ich (nymfy 1. instaru) sú bledo- počet rýchlo rastie, takže listy

celé žltnú. Napadnuté listy sa deformujú a opadávajú. Molica lastovičníková škodí aj vylučovaním medovice (produkt metabolizmu obsahujúci cukry), ktorá prekrýva listy, a pretože sa na týchto častiach vyvíjajú huby, černe, spôsobuje to zníženie fotosyntézy. Okrem toho napadnuté rastliny sú neatraktívne kvôli špinavému povrchu. Škodí aj nepriamo prenosom vírusových ochorení. Hlavné škody spôsobuje koncom leta a v jeseni. OCHRANA Ochrana proti moliciam je veľmi náročná. Úspešná ochrana je možná iba kombináciou preventívnych, mechanických, agrotechnických, biologických a chemických opatrení. PREVENTÍVNE OPATRENIA V SKLENÍKOCH V ochrane zeleniny v zatvorených priestoroch (skleníky a fóliovníky) sú veľmi významné preventívne opatrenia, ktoré sú vlastne opatrenia na dodr-

Imága molíc

žiavanie hygieny v skleníkoch. Pred začiatkom sezóny treba skleníky vyčistiť, všetky rastliny a ich zvyšky spáliť a dezinfikovať skleník. Odporúča sa zvýšiť

teplotu na 25 °C počas jedného týždňa, čo zabezpečí aktiváciu škodcu a pre nedostatok potravy jeho úhyn. Kontrolovať sadenice, vysádzať len preverený nenapadnutý sadivový materiál. Je tiež veľmi dôležité odstraňovať buriny v skleníku a v jeho blízkosti. Po vysadení porastov odporúča sa sledovať výskyt molíc pomocou žltých lepových dosiek, treba ich umiestniť v blízkosti vchodu do skleníka a tiež v juhovýchodnej časti skleníka. Ak do skleníka inštalujeme väčší počet žltých lepových dosiek (20 dosiek na 1 ár), môžeme znížiť počet jedincov škodcu a tým znížiť aj počet aplikácií insekticídov. Účinnosť tejto metódy je do dvoch mesiacov a dosky inštalujeme vo výške rastlín. CHEMICKÁ OCHRANA Výskyt molíc sledujeme buď pomocou žltých lepových dosiek, alebo vizuálne. Raz do týždňa kontrolujeme počet napadnutých rastlín / listov s kolóniami molíc. Prah škodlivosti je 10 % napadnutých listov. Chemická ochrana je účinná, len ak sa používa v kombinácii s už spomínanými preventívnymi opatreniami. Termín prvej aplikácie insekticídu je, keď na žltej lepovej doske zaznamenáme prvé imága, alebo keď striasaním 100 rastlín zistíme 1 imágo. Vykonávajú sa 2 – 3 aplikácie v intervale 3 až 5 dní. Postrek treba usmerniť na spodnú stranu listov, lebo tu sa nachádza škodca. Aby sme sa vyhli rýchlemu vytváraniu rezistentných populácií, treba striedať insekticídy, používať insekticídy z rôznych skupín, napríklad po pyretroidoch použiť neonikotinoidy. V ekologickej produkcii v niektorých krajinách je zaregistrovaný prípravok na báze azadirachtinu (NeemAzal TS). 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

EXOTICKÉ RASTLINY

Vyskúšajte niečo nové Ľubica Sýkorová

Milovníci exotických rastlín o ohňovom strome už určite počuli. Patrí medzi najkrajšie kvitnúce stromy južnej Afriky. Môžeme ho pestovať aj v našich klimatických podmienkach najmä ako izbovú rastlinu alebo ako bonsai.

elonix kráľovská (Delonix regia, srb. plameno drvo) pochádza z Madagaskaru, kde dorastá do výšky 6 až 8 metrov. Domorodci o ňom pre ohnivočervené kvety hovoria ako o ohňovom strome. U nás ho môžeme pestovať ako izbovú rastlinu, ktorú počas letných mesiacov umiestnime von na terasu, balkón alebo do záhrady. Mnohí pestovatelia delonix

tvarujú ako bonsai. V našich klimatických podmienkach dorastá do výšky 2 až 3 metre. Delonix kráľovská je z rodu Delonix, ktorý zahŕňa približne desať druhov. Je z čeľade bôbovitých (Fabaceae). Kvety sú červené, orchideovitého typu. V priemere majú asi 15 cm, 5 okvetných lístkov, z ktorých jeden je žltý alebo biely. Listy tohto stromu sú 20 – 50 cm dlhé, eliptického tvaru. Sú striedavé a dvakrát sperené. Spolu s výraznými kvetmi dotvára dobre rastúcu korunu dáždnikovitého tvaru. Plodom je až 60 cm dlhý sploštený struk, ktorý puká. AKO SI DELONIX MÔŽEME SAMI VYPESTOVAŤ? Tento zaujímavý stromček si môžeme vypestovať kedykoľvek počas celého roka. Rozmnožuje sa zo semien alebo odrezkami. Najvhodnejšie je predpestovať ho v miniskleníku, kde je regulovaná aj vzdušná vlhkosť. Ak

si kvetináč s klíčiacimi semenami nadkryjeme napr. plastovým vreckom, alebo PET fľašou, môžu nám semená zhniť. Kvôli rýchlejšiemu klíčeniu povrch semien pred výsevom môžeme nielen narušiť pilníkom alebo šmirgľovacím papierom, ale klíčivosť môžeme urýchliť aj ponorením do teplej vody cez noc. A aby nám voda vydržala dlhšie teplá, nechajme ich napučať v termoske. Pred výsevom je vhodné pripravený substrát zohriať napríklad v mikrovlnnej rúre, aby sa zničili zárodky plesní a húb. Semená delonix výborne klíčia aj v kokosovom vlákne. Sadíme do hĺbky 1 až 2 cm. Povrch substrátu alebo kokosových tabliet treba dobre zvlhčiť rozprašovačom a substrát po celý čas klíčenia

zvlhčovať vzduch. Delonix vyklíči približne za 2 – 3 týždne. Ak povrch semien nenarušíme pilníkom, klíčenie môže trvať dlhšie – až 1,5 mesiaca. Len čo rastlinky dorastajú do výšky miniskleníka asi 15 – 20 cm, treba ich presadiť do samostatného kvetináča. Do vyššieho kvetináča si pripravíme drenážnu vrstvu z piesku a na ňu nasypeme zeminu zmiešanú s rašelinou v pomere 1 : 3. Rastlinku pravidelne, ale nie príliš výdatne zalievame odstátou vodou izbovej teploty a môžeme ju aj rosiť. V období teplých mesiacov ju môžeme postupne otužovať a nechať vegetovať vonku. Vždy ju postavme na slnečnú stranu, či už parapetu alebo v záhrade.

treba udržiavať vlhký. Teplota by sa mala pohybovať okolo 25 ° C. V zimných mesiacoch si pomôžeme udržať teplotu umiestnením na vyhrievaný parapet, no nesmieme zabudnúť

Musíme ju chrániť pred vetrom, silnými dažďami a priamym slnkom. Delonix neznáša nižšie teploty a už vôbec nie mrazy, keď uschne a odumrie. Preto ju

treba zazimovať včas, najlepšie už začiatkom septembra. Čím bude rastlinka staršia, môžeme ju skúsiť viac otužovať a obdobie letnenia predlžovať. Len čo bude rastlinka staršia, zvládne prezimovanie aj pri teplote 10 °C. Keď delonix dorastie do výšky 3 m, je nutné ju zastrihávať, aby si aj v našich podmienkach udržala pekný tvar a silu. Delonix pravidelne presádzame a veľkosť nádoby prispôsobujeme jej rastu.

Delonix obyčajne kvitne v júni. Strom je obsypaný záplavou nádherných kvetov. Mladšie rastliny môžu kvitnúť neskôr až v septembri a postupom času budú kvitnúť skôr. V tropických oblastiach môžu kvitnúť už v apríli alebo máji. Na jeseň odkvitnú a opadnú kvety aj listy. Pri prezimovaní zmení úplne svoj vzhľad. Z atraktívneho stromu sa zmení na polosuché vetvy. Po zhodení listov treba obmedziť zálievku. Ak sa ju však rozhodneme pestovať ako izbovú rastlinu, pravidelne ju musíme zastrihovať. Pri pestovaní delonix ako bonsai je potrebné robiť pravidelný tvarovací rez. Vypestovať túto exotickú rastlinu je zo skúseností pestovateľov jednoduchšie než ju udržať prospievať, keď je staršia. Ak delonix pestujeme zo semienka, kvitnúť bude až o desať rokov. Starší stromček veľmi dobre znáša suché obdobia, ktoré sú u nás čoraz častejšie. Rastie veľmi rýchlo, za rok 1 – 1,5 m. Nie je náročný na kvalitu pôdy, ale na dobré odvodnenie.  Foto: pixabay

32 /4867/ 10. 8. 2019

KRÁSA

ZDRAVIE A MY

Varovné signály svojho tela Zbaľte si neprehliadajte (3.) kozmetickú

ĺby, hlava, psychika: toto všetko vás môže trápiť, ak ste citlivá na zmeny počasia. Dobrá správa však je, že viacerých problémov a bolestí, ktoré s tým súvisia, sa dá ľahko zbaviť. AKO ZOSTAŤ FIT, AJ KEĎ SA TEPLOTY ŠPLHAJÚ NAD 30 °C? Existujú relatívne jednoduché pravidlá, vďaka ktorým seba aj svojich blízkych uchránite pred negatívnymi vplyvmi horúceho počasia. – Ak je príliš teplo, zostaňte vnútri, kde je chladnejšie. Ak nemáte doma klimatizáciu a je tam teplo, choďte niekam, kde je chladno, napríklad do obchodného centra. – Hydratujte svoje telo a stále pite množstvo vody. Alkohol a sladené nápoje vylúčte. – Pohybové aktivity robte buď skoro ráno, alebo neskôr večer, keď už nie je tak teplo. – Noste ľahké svetlé oblečenie z prírodných materiálov, ktoré odráža teplo. Na hlavu si dajte klobúk, ochráni vás pred úpalom. Dajte si slnečné okuliare a natrite sa ochranným krémom s UV filtrom. – Nezabudnite skontrolovať vaše deti a starších členov rodiny, či dosť pijú a nie sú ohrození. – Pri odchode z domu zatiahnite žalúzie a pozatvárajte okná, aby teplo nešlo do bytu. Tip na schladenie: Sadnite si, uvoľnite sa, privrite oči a predstavujte si zimnú krajinu a sneženie. Odborníci tvrdia, že takéto predstavy pomáhajú schladiť telesnú teplotu. JE METEOSENZITIVITA DÔVODOM NA PRÁCENESCHOPNOSŤ? – Negatívny vplyv počasia na ľudský organizmus je individuálna problematika. Môže sa prejavovať rôznymi symptómami, ako sú bolesti kĺbov, bolesť hlavy, zmeny krvného tlaku, zhoršenie chronických respiračných ochorení a podobne. Posúdenie

závažnosti subjektívnych ťažkostí nie je ľahké, preto rozhodnutie o práceneschopnosti by malo byť spoločnou zhodou zamestnanca, zamestnávateľa a lekára. Nástrahy zmien počasia sa prekonávajú rovnako ako ostatné stresové situácie. Je potrebné veľa odpočívať, mať dostatok spánku, dodržiavať pitný a stravovací

režim a, samozrejme, venovať sa primeraným pohybovým aktivitám. V závažnejších prípadoch je potrebné navštíviť lekára a zdravotný stav prekonzultovať. ČO ROBIŤ, ABY NÁM VEĽKÉ TEPLOTNÉ VÝKYVY TAK NEŠKODILI? – Často vídame vplyv teplotných výkyvov pri prechode z veľmi teplého do chladného prostredia. Typické sú ochorenia po pobyte v horúcich dovolenkových destináciách s návratom do našich, často oveľa chladnejších podmienok. Ľudský organizmus sa nevie vždy rýchlo prispôsobiť, preto je pri takejto zmene potrebné primerane sa obliekať. Ak vieme, že budeme v lete dlhšie v klimatizovaných priestoroch, je potrebné mať so sebou oblečenie, ktoré zabráni prechladnutiu. Ak vieme ovplyvniť nastavenú teplotu klimatizácie, tak rozdiel medzi vonkajšou teplotou a klimatizovaným priestorom by mal byť v rozmedzí 5 – 7 °C. Naopak, keď sa prudko oteplí, netreba zabúdať na postupnú adaptáciu organizmu, nevystavovať sa hneď niekoľko hodín intenzívnemu slnku a prijímať dostatok tekutín. 

RADY A NÁPADY

Ako sa zbaviť otravného hmyzu?

eď sa vám doma premnoží hmyz, prinesie vám to všetko možné, len nie radosť. ŠVEHLY OBYČAJNÉ Tieto malé potvorky sa najradšej zdržiavajú na vlhkých miestach, napríklad

v kuchyni alebo v kúpeľni. Tip: Do odtokov nalejte vriacu vodu. Alternatíva: Nastrúhaný zemiak použite ako návnadu. Keď sa na druhý deň švehly zlezú na zemiaku, vyhoďte ich spolu s ním. 

taštičku tak, aby vám nič nechýbalo

ystáte sa k moru alebo na hory? Výbavu svojej kozmetickej taštičky prispôsobte podľa toho, ako a kde budete dovolenkovať. Tu je zopár praktických inšpirácií. RODINNÝ KEMPING Na tento typ dovolenky je ideálna viacúčelová kozmetika, napríklad krémy, ktoré sa hodia na tvár aj telo, či sprchovacie gély pre celú rodinu. Suchý olej je multitalent na všestranné použitie: ošetrí vám tvár, telo, suché končeky vlasov aj unavené chodidlá. Dokonca sa hodí aj na odlíčenie! Ak sa chystáte na pravú stanovačku a umyť sa budete môcť práve tak v horskom potôčiku, určite vám život a hygienu uľahčí zopár kozmetických drobností. Čo si vziať okrem repelentu? MINIBALENIA TO ISTIA Pri presunoch z miesta na miesto je fajn mať všetko pokope v praktických minibaleniach, ktoré nezaberú veľa miesta. Vďaka nim sa nemusíte vzdávať zaužívaného pohodlia a beauty rituálov. Ak váš obľúbený produkt nedostať v minibalení, v drogériách kúpite šikovné plastové fľaštičky, ktoré naplníte svojou kozmetikou. Odporúčame ich označiť, aby ste si telové mlieko nezamenili s kondicionérom. PRÍRODNÉ LETO NA VIDIEKU Namiesto líčenia nechajte pleť vydýchnuť a nezabúdajte na slnečnú ochranu. Ak si potrpíte na upravený vzhľad, pred dovolenkou si dajte zafarbiť obočie a mihalnice. O krásu vašej pleti sa postará slniečko, oddych a BB krém. Pred cestou choďte na manikúru, pedikúru a zbavte sa neželaných chĺpkov voskom, aby ste sa nemuseli otravovať holením. PRI MORI V HOTELI Krémy na opaľovanie a poopaľovaciu starostlivosť netreba pripomínať dvakrát, ale spoločnosť hydratačnej textilnej masky naozaj oceníte. Pleti skúšanej slnkom poskytne úľavu a predídete tak vráskam, ktoré spôsobilo UV žiarenie. Naopak, fén, žehličku a kulmu nechajte doma. Fény sú dnes už samozrejmou výbavou hotelových kúpeľní. To isté platí aj pre šampóny, kondicionéry a sprchovacie gély – ak sa chystáte do lepšieho hotela, nezaberajte si zbytočne s miestom v kufri. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Dyňová polievka so šunkou Suroviny: 1 kg dyne, 2 lyžice olivového oleja, 1 lyžica citrónovej šťavy (octu), 100 g pražskej šunky, štipka soli, štipka mletej sladkej papriky, korenie Takto sa to podarí: Dyňu prekrojíme a zbavíme semienok. Dužinu zbavíme aj kôry a nakrájame na kocky. Ochutíme štipkou soli, citrónovou šťavou (octom) a olivovým olejom. Celú zmes dohladka rozmixujeme. Polievku nalejeme do štyroch misiek alebo tanierov a necháme 30

minút chladiť. Medzitým si nakrájame šunku na 3- – 4-centimetrové rezančeky a nasucho ich opečieme na panvici. Hotovú polievku podávame studenú a ozdobenú opečenou šunkou, korením a trochou mletej sladkej papriky.

Študentské rožky Suroviny: 5 dl mlieka, 1 kg múky typu 400, 1 droždie, 2 lyžičky cukru, 1 lyžica soli, 1 dl oleja, 1 lyžica masti, 200 g tvarohu, 2 vajcia, 30 g sezamu Takto sa to podarí: Droždie rozdrobíme v troche vlažného mlieka, pridáme cukor, trochu múky a necháme vykysnúť. Potom pridáme zvyšnú múku a mlieko, soľ, olej, masť a 1 vajce. Zamiesime cesto a necháme vykysnúť. Cesto rozdelíme na malé loptičky a každú rozvaľkáme. Na jednu stranu cesta dáme trochu tvarohu a druhý

Cukinová pizza Suroviny: 3 cukiny (tekvičky), 2 vajcia, 150 g ovsených vločiek, 250 g light feta syra, 2 šalotky (cibuľky), 2 strúčiky cesnaku, soľ, korenie, bylinky Takto sa to podarí: Nastrú-

Roztlačíme cesnak, nakrájame cibuľku a zmiešame s ostatnými prísadami. Vyformujeme do pizzového cesta a umiestime na plech. Pečieme na 200 °C 30 minút, alebo kým cesto nie je hotové. Pizzu si ochutíme podľa vlastnej chute, klasicky alebo pridáme kuracie mäso, zeleninu a mozzarellu.

hame cuketu a necháme postáť zhruba 30 minút, potom zlejeme šťavu, ktorá sa vytvorila. Rozohrejeme rúru na 200 °C a pripravíme si plech s papierom na pečenie.

Ľadové krupicové kúsky Suroviny: Na cesto: 7 bielkov, 5 žĺtkov, 10 lyžíc cukru, 1 vanilínový cukor, 1 kypriaci prášok, 3 lyžice kakaa, 4 lyžice múky, 6 lyžíc vody; Na plnku: 1 l mlieka, 180 g krupice, 125 g margarínu, 2 žĺtky, 3 balíčky vanilínového cukru, 2 lyžice kryštálového cukru, 250 g práškového cukru; Na polevu: 200 ml sladkej smotany, 250 g mliečnej čokolády, 1 lyžica margarínu Takto sa to podarí: Cesto: Bielky šľaháme mixérom a postupne pridávame cukor. Keď dostaneme tuhý sneh, pridáme žĺtky a šľaháme najmenšou

rýchlosťou. Nakoniec pridáme i vodu, vanilínový cukor a vopred vymiešanú múku s kakaom a kypriacim práškom. Dobre zmiešame vareškou a vylejeme na plech veľkosti 23 x 32 cm vyložený papierom

kraj na niekoľkých miestach nakrojíme. Zvinieme na rožky a kladieme na plech vyložený papierom na pečenie. Potrieme vyšľahaným vajcom, posypeme sezamom a pečieme, kým nezačervenejú.

na pečenie. Pečieme na 200 °C asi 20 – 25 minút. Necháme vychladnúť. Plnka: Do mlieka pridáme vanilínový cukor a do vriaceho zavaríme krupicu. Za stáleho miešania varíme 10 minút a necháme vychladnúť. Žĺtky vyšľaháme s cukrom a varíme vo vodnom kúpeli 10 minút. Necháme vychladnúť. Mixérom vyšľaháme margarín s práškovým cukrom a pridáme vychladnuté žĺtky uvarené vo vodnom kúpeli. Po lyžici – dvoch pridávame krupicu a šľaháme mixérom. Poleva: Sladkú smotanu dáme zohriať do bodu varu a zalejeme ňou margarín a

čokoládu nalámanú na kocky. Miešame, kým sa margarín a čokoláda neroztopia. Necháme trochu vychladnúť a zhustnúť. Na cesto natrieme plnku a vrch polejeme polevou. Necháme v chladničke, aby sa kúsky pekne krájali. Náš tip: Plnku môžeme pripraviť aj jednoduchšie. Do mlieka pridáme vanilínový cukor a do vriaceho zavaríme krupicu. Za stáleho miešania pridáme žĺtky, ktoré sme vopred vyšľahali s kryštálovým cukrom. Nakoniec nasypeme práškový cukor a pridáme margarín. Za stáleho miešania varíme asi 10 minút, kým sa margarín neroztopí. Keď plnka vychladne, vyšľaháme mixérom.  Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 491| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 2019

Z klenotnice našej ľudovej tvorivosti Jaroslav Čiep

100. výročiu Slovenských národných slávností Spolok petrovských žien tohto roku prichystal a nainštaloval etnografickú výstavu Z klenotnice našej ľudovej tvorivosti. Toto podujatie ako prvé v rôznorodom programe tohtoročných Slávností otvorili v

vzácne – človek sa zrazu ocitne v prednej izbe našich mám, ktoré do tejto klenotnice vložili všetky svoje radosti, ale i žiale, keď pripravovali mladuchin svadobný odev alebo pre seba a domácich odev sviatočný do kostola na krst či svadbu. Iný na pohreb a iný zasa ten každodenný, všednejší. No naša žena tak dnes, ako i v minulosti by

Záber z vernisáže pred miestnosťami SPŽ

nedeľu podvečer 4. augusta na Námestí slobody pred vchodom do spolkových miestností. „Keď vojdeme do priestorov petrovského spolku žien, zavanie na návštevníka čosi neuveriteľne

nebola ženou, keby odev, vyšívaný ručník, oplecko, zásteru, panťuške, rukávce, šatku na hlavu neokrášlila rôznofarebnými niťami a stužkami, čím dosiahla umeleckú tvárnosť našej roviny rovnako ako neskôr

naša maliarka Zuzka Medveďová predsedníčka SPŽ Mária Gašpana svojich obrazoch. A tieto svoje rovská. V programe vernisáže ešte skúsenosti potom prenášali na mla- účinkovali spolková spevácka dé generácie a zachovávali v dreve- skupina Petrovčanky s harmoniných truhliciach všetku nápaditú tvorivosť svojho ducha. A tak keď súčasník otvorí dvere do minulosti, má možnosť spoznať seba, svoj rod a cestu, ktorou prešli on a jeho predkovia zamotanými peripetiami života. Časť z novej národopisnej výstavy, ktorú si budú Vždy ma fascino- môcť obzrieť návštevníci SNS val život, práca, tvorba a správanie našich predkov károm Ondrejom Maglovským, na ich púti životom, počas ktorej sólistky Elena Demrovská s harza takmer tristo rokov na týchto monikárom Vladimírom Kováčom priestoroch vytvorili niečo, čo má a Anna Horvátová zo Starej Pazovy. nielen historickú, etnografickú, Krásnym slovom sa prihovorila ale i umeleckú hodnotu, a tým sa recitátorka Anna Hansmanová, stáva nadčasovým...“ zdôverila sa ako aj Libuška Lakatošová, predverejne naša spisovateľka Viera sedníčka NRSNM. Výstavu, ako Benková, ktorej sa dostala česť sme uviedli, otvorila spisovateľka otvoriť túto výstavu. Viera Benková. Prítomných na otvorení v mene Teda Slovenské národné slávusporiadateľa výstavy privítala nosti 2019 začali. Vitajte!

SNS 2019

Výstava fotografií Igora Bovdiša J. Čiep

samostatná výstava autorských fotografií petrovského fotografa prvý deň Slovenských ná- Igora Bovdiša (1986). rodných slávností, v nedeRiaditeľka SVD Viera Krstovská ľu 4. augusta, v predsieni pozdravila hostí a uviedla základSlovenského vojvodinského né údaje o mladom petrovskom divadla bola otvorená aj tretia fotografovi. Igor Bovdiš sa digitálnou fotografiou začal zaoberať roku 2005. Absolvoval Vysokú technickú školu v Novom Sade, odbor úžitková fotografia. Po prvýkrát svoje fotografie samostatne vystavoval presne pred desiatimi rokmi v Petrovci. O rok neskôr sa samostatne vlastnými fotografiami predstavil aj v Novom Sade v Ústave pre ochranu prírody Srbska. Je členom Združenia petrovských výtvarných Igor Bovdiš a jeho vydarené zábery umelcov. Viac svetla na z Petrovca a okolia

• KULTÚRA •

vystavené fotografie a zároveň aj na čerstvú fotografickú monografiu Fókus na Báčsky Petrovec autora Igora Bovdiša vrhol Vladi-

Stankovićovej-Krivákovej a ich sólistka Anna Bovdišová, inak Igorova matka. Na záver sa prihovoril aj autor a zavďačil sa všetkým, ktorí sa pričinili o vznik monografie a samostatnej výstavy. Za organizáciu výstavy a vy-

Účastníci vernisáže

mír Valentík. Ten Bovdiša zaradil medzi našich najlepších súčasných umeleckých fotografov. Tento večierok spevom spestril Komorný zbor Musica viva pod dirigentskou taktovkou Marieny

danie publikácie si zastalo združenie Medija Portal z Nového Sadu a podporil ich aj Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami.

32 /4867/ 10. 8. 2019

Kultúra NOVINKA V SELENČI

Výtvarný tábor pre deti Juraj Berédi-Ďuky

polok svätého Vojtecha, miestna skupina v Selenči, zorganizovala v sobotu 3. augusta pre deti rôzneho veku nekaždodenný a pre Selenču zatiaľ jedinečný výtvarný tábor. Tábor prebiehal v rodine Nosálovcov, lebo je jeden zo zakladateľov miestnej skupiny Spolku sv. Vojtecha v Selenči jednateľ tohto spolku Štefan Nosál. Spolok sv. Vojtecha založil v roku 1870 katolícky kňaz a

sálová, ktorá sa v poslednom čase venuje svojej obľúbenej technike – olejomaľbe. Priestor, v ktorom deti tvorili, využila aj na prezentáciu svojich doterajších prác: maľbou ozdobených rôznych úžitkových predmetov, ako aj častí nábytku v domácnosti. Anna je členkou Združenia petrovských výtvarných umelcov a zároveň aktívnou členkou etnosekcie v Selenči, kde často vykladá svoje výtvarné práce v rámci rôznych výstav. Zúčastnila sa už aj na iných podujatiach

Anna Nosálová sleduje prácu jednej skupiny detí

ktorý by mal byť tematicky zameraný a účastníci budú maľovať svojou obľúbenou technikou. Tak by vznikali diela, ktoré by zostávali v miestnej skupine a tvorili by zbierku takto získa-

ných vzácnych výtvarných diel. Pevne veríme, že vytýčené ciele v miestnej skupine aj zrealizujú: v prospech rozvoja tohto spolku v Selenči a na pôžitok tak detí, ako aj dospelých Selenčanov.

Všetci účastníci prvého tábora

jazykovedec Andrej Radlinský s cieľom šíriť vzdelanosť, prehlbovať náboženský život a oživovať myšlienku národného povedomia Slovákov, ktorí v 19. storočí upevňovali svoju identitu. Sídlom Spolku sv. Vojtecha je mesto Trnava na Slovensku a v roku 1989 bola založená aj miestna skupina tohto spolku v Selenči. Na výtvarnom tábore, ktorý tento spolok zorganizoval, sa zúčastnilo sedemnásť detí, ktoré naplno zaujalo výtvarné umenie, a s radosťou sa mu venovali. Farbičkami alebo ceruzkami tvorili na ľubovoľné témy, a tak vznikali nevšedné umelecké diela primerané výtvorom detskej fantázie ich veku. Na prácu detí dozerala selenčská umelkyňa Anna No-

www.hl.rs

(veľtrhoch, táboroch), kde mala príležitosť predstaviť svoje práce. Prácu tábora ochotne podporili všetci súrodenci a príbuzní, ktorí pre deti prichystali pochúťky a občerstvenie. Radosť z toľko zhromaždených detí mala aj 86-ročná babka Trusinová, ktorá sa ochotne prišla pozrieť na svoje ratolesti a pravnúčatá. Tábor navštívila aj riaditeľka školy a predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Selenča Katarína Vrabčeniaková, ktorá pre tábor tiež mala iba slová chvály. Jednateľ Spolku sv. Vojtecha v Selenči Štefan Nosál nám prezradil, že sa tábory pre deti budú aj naďalej organizovať, keďže sú s výsledkami prvého spokojní. V miestnej skupine v Selenči plánujú aj tábor pre dospelých,

Informačno-politický týždenník

PERLIČKA Z DULOVIEC. Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach sa usporadúvajú už 23 rokov za sebou. Tohto roku sa uskutočnili v dňoch 28. a 29. júna. Okrem súborov zo Slovenska na nich vystupujú aj naše súbory a tentoraz nás reprezentovali Pivničania. Na detskom a mládežníckom festivale v Dulovciach vystúpil aj Detský folklórny súbor Kobylka z Bratislavy-Devínskej Novej Vsi. Pozreli sme si ich fotografie a tu – náhoda! Sme v roku významných 100-ročných jubileí Slovákov v Srbsku – kníhtlačiarne a gymnázia – a naša krajanka Olga Fejdiová nás upovedomila, že v ľudovej hudbe tohto súboru hrajú dvaja huslisti: Margarétka Fejdiová, prapravnučka Júliusa Kubániho, zakladateľa a prvého riaditeľa terajšieho Gymnázia Jána Kollára, a Jurko Durmek, prapravnuk Andreja Labátha, prvého riaditeľa Kníhtlačiarne, účastinnej spoločnosti, v Petrovci. Nádherná symbolika. Na obrázku z archívu DFS Kobylka z Bratislavy stoja zľava Margarétka Fejdiová, vedľa Jurko Durmek. J. Čiep • KULTÚRA •

VÝZNAMNÉ OCENENIE JÁNOVI NEMČEKOVI

Maestro medzi Mokranjcom a Carevcom

nemal súťažný ráz, ale vystupovali laureáti od prvého festivalu dodnes. Vystúpil nejeden šampión äť desaťročí ubudlo od a bol to doteraz, bezpochyby, chvíle, keď kovačický žiak najkrajší večierok. Súťažiacich Ján Nemček v roku 1969 sprevádza prvá garnitúra Rádio-tezakončil (vtedy šesťročnú) strednú levízie Srbska s primášom Momom Hudobnú školu Stevana MokStanojevićom a vedúcim orchestra ranjca v Belehrade. Talentovaný Vladom Panovićom. Keďže huslisti hudobník asi ani k výročiu nesúťažili, netušil, že polstorozhodol som sa ročie neskoršie sa k štvrťstoročnici mu dostane do eminentného podrúk dôležitá cena ujatia venovať Fonna jubilejných 25. du Carevca tri straDňoch Vlastimira divárky pre šesť-, Pavlovića Carevsedem- a osem- Trio huslí pre Fond Carevca ca – Veľká plakeročné talentované v roku 2019 ta za významný dieťa,“ akcentuje a výrazný prínos k nančné drevo, trochu aj nadanie, Nemček. zachovaniu a rozPodľa výrobcu ale najviac hudobný sluch. Najprv voju srbskej ľudoslávičkových ná- sa to v človeku musí zrodiť, čo vej hudobnej trastrojov z Banátu chce a aký nástroj urobiť, ako dície. Mokranjac sú spomínané roky maliar, keď maľuje nejaký portrét a Carevac, klasik najideálnejšie na či krajinku, alebo poeta, ktorý sa srbskej hudby a zazačiatok hrania na snaží napísať novú báseň.“ kladateľ ľudového Pred cenou, ktorú prednedávhusliach. orchestra, sú par „Husle vyrobené nom dostal za prítomnosti minisexcellence osob- Momentka z Dní Vlastimira Pavlovića Carevca v roku 2018 v dielňach majstrov tra kultúry a informovania Srbska nosti hudobného vensku (Zvolen). Jediný dovtedy sú jednoznačne kvalitnejšie ako Vladana Vukosavljevića, z Veľkého života Srbska. Nemček sa pomaly ale iste do- a dodnes. Po návrate z krajiny tie fabrické. Preto som s netrpez- Gradišta má z predchádzajúcich stával do povedomia melodické- našich predkov som bol v cirkev- livosťou čakal na galaprogram rokov ešte dve ceny: „Na jubilejnom ho sveta Slovákov – najprv dolu, nom zbore I trinásť rokov vedúcim dvadsiatom hustaršieho spevokolu. Mnohí už nie potom hore Dunajom. dobnom podujatí „Môj život je hudba. Založil sú medzi nami, takže sa aj jeho som od vtedajšiesom v rodisku hudobnú skupinu jestvovanie zastavilo. Pravidelne ho predsedu obce Vzlet, v kovačickom kultúrnom som ale kantorom, sprevádzať dostal ocenenie dome som bol pedagógom v liturgiu v kostole je pre mňa obza šírenie dobrénižšej hudobnej škole, z ktorej je rovským zážitkom, plním si bytostho mena mesta ný akumulátor, a Obce Veliko Grahrám na orgadište a vôbec prvá ne – nástroji z mesta pri Dunaji nad nástrojmi, bola to bronzová na božskom indeväť kilogramov štrumente a ide vážiaca soška Cavtedy o vnútor- Čerstvé ocenenie z Veľkého Gradišta revca, verná naný pocit, ktorý sa dá ťažko opísať v Gradišti. Husle zo začiatku fidli- podobenina originálnej sochy slovami,“ dopĺňa kovania neznejú takým kvalitným Vlastimira Pavlovića postavená maestro. zvukom, ako keď sa roky každo- v ústrednom parku v Gradišti, S e d e m n á s ť denne používajú. Zo dňa na deň ,oproti’ Rumunsku. Soška sa narokov zaradom je tón krajší. Jeden z tých, ktorý chádza v mojej dielni a mňa ako Nemček udeľuje hral na mojich husliach, je i Ilija aj syna Jána Car inšpiruje k čoraz víťazovi Dní Vlas- Marinković, talent, ktorého ako kvalitnejšej práci.“ Krédo Jána Nemčeka sa nezmetimira Pavlovića deväťročného zobrali na prestížMaestro Nemček ako huslista Carevca vlastne Konzervatórium vo Viedni,“ nilo, od Mokranjca po Carevca: „Robiť radosť všetkým ľuďom dodnes najmenej tucet aktívnych noručne vyrobené husle z jeho zdôrazňuje výrobca nástrojov a bez ohľadu na vierovyznanie či pridáva: a kvalitných hudobníkov, bol som dielne. farbu pleti.“ „Na dobre vyrobené husle je „Tohto roku, keďže šlo o strieumeleckým vedúcim KUS V šírom Fotografie: autor a z archívu poli hruška, s orchestrom Rosička borné jubileum, hlavný program základom najprv kvalitné rezoRTV OK Ján Špringeľ

• KULTÚRA •

najlepší vo Vojvodine (Ruma), so Slávikmi prvý v Srbsku (Leskovac),“ rozpráva Ján Nemček. Laureát prominentnej ceny z Gradišta sa vyskúšal v mnohých oblastiach hudobnej (tv)orby: „Keď u nás rinčali zbrane a umlčali múzy, budoval som výrobu hudobných nástrojov na Slo-

32 /4867/ 10. 8. 2019

Kultúra VÝSKUM KULTÚRNEHO POTENCIÁLU

K metodike výskumu kultúry vojvodinských Slovákov Miroslav Pap

kruhov tak domácich, ako aj iešiteľský kolektív z Katedzahraničných ry manažmentu kultúry a bádateľov. turizmu Filozofickej fakulty Sme svedkaUniverzity Konštantína filozofa v mi čoraz väčšieNa výskume v Lugu Nitre realizoval terénne výskumy na ho záujmu o výDolnej zemi a zatiaľ pripravil deväť skum prevažne v Srieme a posledná publikácia – Kulknižných monografií o kultúrnych tradičnej kultúry vojvodinských túrny potenciál Slovákov v Báčke je tradíciách slovenských dolnozemSlovákov. Početné inštitúcie z mater- aktuálne v tlači). Promócie doteraz ských spoločenstiev. V roku 2016 ského štátu sa každoročne podieľajú publikovaných kníh sa uskutočnili však získal finančné prostriedky na výskume minoritnej kultúry. Vý- 14. apríla v Starej Pazove a 19. mája na realizáciu projektu Kultúrny posledkom bádania takmer všetkých v Kovačici. Aktuálne sa očakáva tenciál dolnozemských organizácií, či jednotlivcov sú promócia poslednej publikácie. Slovákov v štvorročnom odborné knižné vydania, či iné Autori v publikáciách na záver období, ktorý mal zmadruhy výstupov. uvádzajú: povať takpovediac všetky Ako sme hore uviedli, kul„Aplikovanie rovnakej metodilokality južne od hraníc túrny potenciál je v jednotli- ky v množstve lokalít a v krátkych Slovenska v ktorých žije vých slovenských lokalitách časových intervaloch prinieslo v slovenská menšina. V súvo Vojvodine nerovnomerne priebehu niekoľkých rokov neoceničasnosti sú finalizované roztriedený, čo je výsledok teľné skúsenosti a umožnilo odhaliť výskumy v Chorvátsku, viacerých faktorov, ktoré boli toľko spoločného a rozdielneho vo Srbsku a Rumunsku. na základe výskumu defi- všetkých kategóriách kultúry ako pri V prípade Maďarska do nované a vysvetlené. Medzi žiadnom doterajšom postupe. Všetci výskumnej činnosti z dônajvplyvnejšie faktory patria: tvorcovia, nositelia a organizátori vodu väčšieho počtu lo- Z promócie publikácie v Kovačici (foto: z novín geografická poloha, historické etnokultúrnych tradícií v inštitukalít sú zapojení domáci Zreňanin) podmienky, etnická identita, cionalizovanej, aj v rôznych iných odborníci. konfesionálne zloženie oby- formách kultúrnych a spoločenských Cieľom výskumu bolo zhodnotiť ciálu bolo potrebné identifikovať, vateľstva, kultúrna krajina a iné. aktivít predstavujú rozhodujúci ľudkultúrny potenciál vojvodinských pomenovať, klasifikovať a vyjadriť Všetky jednotlivé faktory vplývali na ský potenciál existencie menšinovej Slovákov na základe modelu hod- hodnotu v kontexte možností jeho formovanie slovenskej vojvodinskej kultúry. Každý je neopakovateľný, s notiaceho kultúrny potenciál, ktorý využitia. V jednotlivých lokalitách kultúry a v publikáciách sa dáva na originálnym ľudským, odborným aj vypracoval kolektív autorov Katedry nie je rovnomerne rozmiestnený, ne dôraz. organizačným potenciálom, uplatmanažmentu kultúry a turizmu. čo jeho ponuku značne difeňuje svojské riešenia siRiešiteľský tím tvorili: prof. PhDr. rencuje a hodnotu relativizuje. tuácií a vyžaduje si iný Jaroslav Čukan, CSc., PhDr Michal Napríklad rozdiely existujú v prístup podobne ako Kurpaš, PhD., Mgr. Miroslav Pap, urbánnom a vo vidieckom respondent pri terénPhDr. Roman Zima, PhD. a PhDr. prostredí. Mestské prostrenom výskume. Všetkým Marián Žabenský, PhD. die kumuluje viaceré zložky sme neobyčajne vďační Kultúrny potenciál vojvodin- kultúrnej ponuky, na vidieku za skúsenosti, s ktorými ských Slovákov sa počas existencie je jej šírka obmedzená a viac sa s nami delia, lebo bez v priestoroch Dolnej zmene menil, špecificky orientovaná. Ďalej ich osobnostného prítransformoval pod vplyvom roz- v publikáciách sú zvýraznené nosu by už slovenská ličných faktorov. Z dôvodu dobrej aj rozdiely medzi jednotlivýdolnozemská identita zachovalosti slovenskej minoritnej mi regiónmi (Báčka, Banát a neexistovala“. kultúry bolo potrebné zhodnotiť Sriem), lokalitami a dokonca Publikácie o kultúrjej súčasný stav, charakterizovať až časťami dedín. nom potenciáli Slováuž neexistujúce kultúrne prvky Skúmanie všetkých prvkov Časť riešiteľského tímu v Zreňanine kov vo Vojvodine, spolu a vygenerovať akulturačné vplyvy má vnútornú logiku. Kultúrne s knižnými vydaniami medzi národmi, národnostnými dedičstvo predstavuje základ kulTerénny výskum bol realizova- Ústavu pre kultúru vojvodinských menšinami a etnickými skupinami, túry vojvodinských Slovákov, ktoré ný v 31 lokalitách v Báčke, Banáte Slovákov (Slováci v Srbsku z aspektu ktoré pôsobia na slovenské mino- je v pomerne dobrej zachovalosti, a Srieme, v ktorých žije slovenská kultúry) a autora Jána Botíka (Slováci ritné spoločenstvá. Členovia rieši- hoci sa históriou menilo a dopĺňalo. menšina. Z dôvodu rozsiahlosti vo Vojvodine) predstavujú komplexteľského tímu mapovali päť prvkov Najviac priestoru bolo venovaného výsledkom výskumu nebola jedna né, odborné diela mapujúce kultúru kultúrneho potenciálu a to kultúrne práve rozsiahlemu kultúrnemu de- publikácia, ale tri, ktoré boli rozčlevojvodinských Slovákov v najširšom dedičstvo (hmotné a nehmotné), dičstvu, ktoré je relatívne dlhodobo nené na základe geografických rechápaní. Všetky knižné vydania by kultúrne organizácie a inštitúcie, multidisciplinárnym predmetom giónov (Kultúrny potenciál Slovákov vo vlastnej knižnici mali mať všetky kultúrne podujatia a produkty, kul- záujmu vedeckých aj odborných v Banáte, Kultúrny potenciál Slovákov kultúrne organizácie a školy. túrnu infraštruktúru a ľudské zdroje

www.hl.rs

v kultúrnom sektore. Každý člen riešil vlastnú tému, ktorej sa venoval počas celého výskumu. Na konci výskumu každý člen bol odborne vyprofilovaný a skúmanú časť poznal natoľko, aby ju vedel objektívne zhodnotiť. Získané údaje z terénneho výskumu boli využívané nielen v novovznikuntých publikáciách, ale v renomovaných domácich a zahraničných časopisoch, v ktorých sú zverejnené články členov katedry. Všetky súčasti kultúrneho poten-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DRUHÝ LETNÝ DETSKÝ TÁBOR V JÁNOŠÍKU

Deti vždy inšpirujú Vladimír Hudec

lovenský kultúrny klub v Báčskom Petrovci v spolupráci so zborom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Jánošíku v stredu 24. júla v tejto juhobanátskej dedinke zorganizoval druhý letný detský tábor, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 30 najmladších Jánošíčanov. Na úvod všetkých privítal hostiteľ farár

V rámci tábora najmladším prezentovali novú knihu jánošíckej rodáčky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Ako sa pevná linka Inka zoznámila s mobilom. Deti sa potom rozdelili do troch dielní: divadelnej, výtvarnej a hudobnej a do večera na základe uvedenej knihy nacvičili divadelné predstavenie, plne pritom využívajúc čokoládové, melónové a palacinkové prestávky, ktoré im pripravili

Katarína Mosnáková-Bagľašová a deti sa pekne bavili v chládku briez

jánošícky Slađan Daniel Srdić a potom aj predseda SKK a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík.

rodičia. Deti si samy pripravili aj kostýmy a rekvizity pre predstavenie a nacvičili pesničky, ktoré potom zaspievali v rámci inscená-

cie. Večer sa uskutočnila aj premiéra a takmer celodenné kamarátenie malo finále pri opekaní klobások. „Keď sme založili kultúrny klub, p o v e d a - Na dielňach účastníci pripravili malé divadielko, li sme si, ale aj nevyhnutné rekvizity že ok rem svetového kalendára, ktorý je tu toľko detí. Úprimne povedané, jedným z našich úspešnejších neočakávala som, že ich toľko projektov, chceme robiť aj niečo príde. Prišli aj takí malí, dvoj-, iné, najmä v prostrediach, kde trojroční drobci, ale aj deti zo kultúrny život nie je taký intenzív- školy. Bolo opravdivou výzvou ny. Nuž Jánošík je určite jedným nájsť spoločnú cestu, aby sme z takých prostredí a uzhodli sme ich všetky zabavili a zapojili do sa, že by sa tu dal zorganizovať tábora. Hlavné je, že deti prišli, a detský letný tábor. Túto ideu keď sú tu, aj my máme viac nápasme vlani prvýkrát realizovali. dov, vôle, energie,“ povedala nám Toto je teda už druhý tábor a podpredsedníčka klubu Katarína budeme sa snažiť, aby sa stal Mosnáková-Bagľašová. Organizátori a účastníci tábotradičným. Máme veľkú podporu evanjelického cirkevného zboru ra sa tešili aj vzácnym hosťom, v Jánošíku, ktorý nám poskytuje popredným krajanom z Maďarcelý tento priestor, túto nádhernú ska Imrichovi Fuhlovi, Antonovi kostolnú záhradu, a ak tá spolu- Paulíkovi a Štefanovi Kraslánovi. práca bude aj ďalej pokračovať, Podujatie finančne podporil Úrad a, samozrejme, ak deti budú mať pre Slovákov žijúcich v zahraničí a vôľu aj ďalej sem chodiť, chceli by Výbor pre vzdelávanie NRSNM. Foto: Slađan Daniel Srdić sme v tom zotrvať. Teší ma, že je

ŽIACI ZO SRBSKA NA SLOVENSKU

Letná škola slovenských reálií a anglického jazyka Anna Lešťanová

ďaka Výboru pre vzdelávanie NRSNM štyria žiaci zo Srbska, ktorí dosahujú aj zo slovenského jazyka v škole pozoruhodné úspechy, sa v dňoch 21. až 26. júla zúčastnili na Letnej škole slovenských reálií a anglického jazyka. Toto letné školenie sa konalo v študijnom a kongresovom stredisku Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Modre. Účastníci letnej školy vo vekovej kategórii 15 až 18 rokov sa v slovenskom jazyku zoznámili so životom a pôsobením význam• KULTÚRA •

ných osobností slovenskej histórie a kultúry v prirodzenom jazykovom prostredí, spoznali i historické pamiatky a súčasné reálie Dolného Považia. Rozšírili si slovnú zásobu v anglickom jazyku pri komunikácii o historických faktoch a osobnostiach spätých s týmto regiónom a upevnili si i národné povedomie Slováka žijúceho v zahraničí. Výučba pozostávala z vyučovacích hodín, kde aktivity a cvičenia boli prispôsobené jazykovej úrovni danej skupiny a obsahovo zamerané na reálie dolnopovažského regiónu, a z celodennej náučnej exkurzie do Hlohovca (zámok,

Úspešní žiaci zo Srbska: (zľava) Andrej Simendić, Oleg Turčan, Maja Opavská a Maja Vargová

Vlastivedné múzeum a Hvezdáreň a planetárium Milana Rastislava Štefánika), Vrbového (rodný dom Mórica Beňovského) a do Piešťan (kúpeľný ostrov). V Letnej škole slovenských reálií a anglického jazyka sa zúčastnilo 35 účastníkov s pedagogickým dozorom z Rumunska, Maďarska, Ukrajiny, Talianska a zo Srbska. Z našej krajiny to boli: Oleg Turčan, Maja Opavská a Andrej Simendić zo Starej Pazovy a Maja Vargová z Kysáča. Sprevádzala ich profesorka Libuša Simendićová zo Starej Pazovy. Účastníci tábora zo Starej Pazovy a z Kysáča na tomto osožnom a zaujímavom programe získali nové vedomosti, ktoré im iste pomôžu pri výbere akademického vzdelávania, ale predovšetkým príjemne strávili na Slovensku časť prázdnin s rovesníkmi z viacerých krajín. Foto: z archívu účastníkov tábora

32 /4867/ 10. 8. 2019

Kultúra KULTÚRNE LETO V ŠÍDE

Pre všetky generácie Blaženka Dierčanová

ultúrno-vzdelávacie stredisko v Šíde je aj toho roku organizátorom Šídskeho kultúrneho leta, ktoré usporadúva už viac ako dvadsať rokov. Tohto leta však podujatie bude trvať kratšie, aj obsah je trochu skromnejší, ale predsa rozmanitý a prispôsobený všetkým generáciám. Na začiatku bolo Detské kultúrne leto, ktoré otvorili 27. júla na Námestí kultúry, a trvať bude do 9. augusta. Pod heslom Dokáž, čo vieš Rada pre starostlivosť o dieťa piatykrát zorganizovala rad aktivít vo forme dielní prispôsobených deťom vo veku 4 až 15 rokov. Už v prvý deň bola i pena party a v nasledujúcich dňoch najmladší obyvatelia Šídu a ich hostia mohli svoj čas stráviť pri zabudnutých detských hrách, športových aktivitách, sledovať humanitárny večierok, koncerty. Na záverečný deň naplánovaná je maškaráda.

V sobotu 10. augusta koncertom folklórnych súborov pôsobiacich v Šídskej obci otvoria Kultúrne leto 2019. Nasledovať bude rad koncertov rockových a ľudových skupín: koncert Bojana Milanovića (13. augusta), Mare Stambolija bendu (15. augusta), skupiny Balkanika (16. augusta). Najzaujímavejšie podujatia zaradili ku koncu podujatia: v organizácii

Spomeňme si na pomaly už zabudnuté detské hry

Veselo bolo na pena party

Jazdeckého klubu Graničar 17. augusta na štadióne FK Jednota bude Fiakeriáda a na Námestí kultúry usporiadajú Etnodeň, v rámci ktorého bude ďalší koncert folklórnych skupín, a na stánkoch vedľa Kultúrneho strediska rôzne dobroty podľa receptov starých mám budú ponúkať členky viacerých združení žien. Do programu Kultúrneho leta zaradili aj večierky poézie v areáli Múzea insitného umenia Ilijanum a hosťami budú známi spisovatelia zo Srbska a zahraničia. Výrobcom domácich

vín venujú predposledný večer Kultúrneho leta a hudbou tento večierok spestria tamburášsky orchester a Miša Blizanac. Podujatie sa skončí 19. augusta, keď je v Šíde kirvaj. O dobrú náladu prítomných sa postará DJ Strahinja Zorić a Kultúrne leto v Šíde uzavrú ohňostrojom o polnoci. Svojím pestrým obsahom podujatie už roky priláka tisícky nielen obyvateľov Šídskej obce, ale aj cezpoľných hostí. Jeho organizáciu podporujú aj organizácia cestovného ruchu a Obec Šíd.

V OBECNEJ ORGANIZÁCII INVALIDOV PRÁCE V KOVAČICI

Výtvarný tábor klope na dvere Anička Chalupová

becná organizácia invalidov práce Kovačica už rad rokov úspešne usporadúva podujatie, ktoré každoročne do Padiny priláka do stovky tak výtvarných umelcov, ako aj mladých a dospelých milovníkov výtvarnej tvorby. Tohto roku sa tradičný výtvarný tábor pre dospelých v Padine uskutoční v tretiu augustovú sobotu. Tomuto podujatiu predchádzala osobitná akcia, totiž výtvarné dielne pre najmladších, o ktorých nás bližšie poinformoval jej vedúci a organizátor Martin Ďuriš, predseda OOIP. „Tohto roku tradičný výtvarný tábor pre dospelých oslávi malé jubileum – 10. výročie a k tomu paralelne už siedmy rok organizujeme aj výtvarné dielne pre najmladších. Zo začiatku deti účinkovali spolu s dospelými v akcii, no neskoršie sme im organizovali osobitnú akciu, na ktorej mali času výtvarne sa pripraviť a zdokonaliť pre tradičný

www.hl.rs

Martin Ďuriš

augustový tábor výtvarníkov. Pri tejto príležitosti sme oslovili základné školy v našej obci a neskoršie sa nám pripojili aj školské deti nižších ročníkov z Crepaje a Debeljače,“ povedal nám predseda OOIP. Aké boli tohtoročné výtvarné dielne pre najmladších? „Tohto roku, pretože väčší počet našich školákov trávi prázdniny mimo svojho rodného mesta, sa vo výtvarných dielňach zúčastnilo iba niekoľko mladučkých Padin-

Informačno-politický týždenník

čanov a užívateľov denného pobytu Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici. Pracovala s nimi naša spolupracovníčka Elenka Ďurišová, ktorá ich učila tieňovať, používať netradičné farby a kresliť zátišie. Pracovným ateliérom im bol park v strede dediny, z ktorého účastníci mali príjemný zážitok.“ Účasť užívateľov denného pobytu Strediska pre sociálnu prácu na tohtoročnom výtvarnom tábore je novinkou? „Presne tak. Začiatkom roku sme so Strediskom pre sociálnu prácu v Kovačici podpísali zmluvu o spolupráci, podľa ktorej budeme užívateľov denného pobytu, mladé osoby s osobitnými potrebami zapájať, podľa ich možností a schopností, do našich akcií. Po prvýkrát sme ich zavolali na naše podujatie Vajíčkový bál, kde v rámci výstavy obrazov z výtvarného tábora vystavovali svoje ručné práce. Z akcie mali tie osoby veľký pôžitok a radosť.“ Keď ide o nadchádzajúci tradičný výtvarný tábor, akými ešte no-

Aj tohto roku sa nám krásne maľovalo a kamarátilo...

vinkami prekvapíte účastníkov? „Na tohtoročnom 10. jubilejnom výtvarnom tábore, ktorý sa uskutoční v sobotu 17. augusta, každý účastník dostane darček v podobe príležitostného trička s logom akcie. Okrem toho podujatie bude obohatené niekoľkými sprievodnými akciami: výstavou tradičných slovenských výšiviek, výstavou olejomalieb z 9. ročníka výtvarného tábora a prvou samostatnou výstavou obrazov autorky Alexandry Valentovej. Celkový dojem z tábora doplní bohatý kultúrno-umelecký program v podaní DFS Holubička a ďalších padinských ochotníkov,“ prezradil nám na záver rozhovoru náš spolubesedník. • KULTÚRA •

IN MEMORIAM

SCÉNA Rozlúčkový Rocktón. Tohtoročný koncert slovenských vojvodinských pop-rockových skupín sa uskutoční v piatok 9. augusta o 22. hodine v rámci programu Slovenských národných slávností. Na javisku na ihriskách petrovskej ZŠ Jána

mená (Razjareni puževi ubice, Pessimist, Sexy Dancer, Nema veze, Lude krawe, Žana, My, The X, 100 % M.A.D. a iní), koncert bol aj v Selenči a vydaná bola i audiokazeta s nahrávkami účinkujúcich skupín, takže Rocktón v tom období nadobudol podo-

Čajaka budú vystupovať: LegoDuo & Andrea (Petrovec), Janko Hrubík zo skupiny Zemljotres (Aradáč), Industrijski kombinat (Petrovec – Kulpín), Vulkán (Kysáč) a Iveta a Samuel Kováčovci (Petrovec). Koncepciu a organizáciu koncertu aj tentoraz má na starosti znalec rockovej hudby Vladimír Valentík, od ktorého sa dozvedáme, že tohtoročný koncert bude vlastne aj rozlúčkový, čiže posledný. Pripomeňme, že prvý Rocktón usporiadali roku 1995, vznikol vlastne s cieľom pripomenúť si 30 rokov pop-rockovej hudby v Báčskom Petrovci a k 25. výročiu mládežníckeho časopisu Vzlet. Koncertovali starší rockeri, akými boli Osamelí mladíci alebo Echo, tiež predstavitelia vtedajšej strednej generácie Maks, ako aj mladšie skupiny Nema veze, My, The Bojler a iní. Už v nasledujúcom roku toto hudobné podujatie prilákalo do Petrovca hodne mladých skupín z rôznych našich prostredí, vystúpili rôzne rockové, bluesové, alternatívne a undergroundové

bu malého festivalu slovenského vojvodinského rocku. Organizovaný bol do roku 1999 a potom na určité obdobie zanikol. Rocktón bol obnovený a po dlhšej prestávke usporiadaný roku 2013, keď podal svojráznu retrospektívu niekoľkých desaťročí slovenského vojvodinského pop-rocku. Na tom prvom obnovenom Rocktóne v petrovskej Vrbare vystupovali mladšie skupiny Lude krawe, Undead Pulse, Oluja, Marlijevo čudo, Alibi band a Firewall, ako aj veteráni Maks, Fair Play a Viva M. Odvtedy sa znovu organizoval každoročne...

• KULTÚRA •

KONCERTY 9. augusta, Brod Teatar v Novom Sade: Vojvođanski Blues Band + špeciálny hosť Zlatko Griva 10. augusta, Dom mládeže v Belehrade: Mac Tire 11. augusta, Beeraj v Novom Sade: TAKT fest presents: Gandy & The Sin Experience Live Pripravuje: S. Lenhart

Jaroslav Litavský-Didi 14. 9. 1951 – 31. 7. 2019

stredu 31. júla v ranných hodinách v belehradskej nemocnici vo veku nedožitých 68 rokov zomrel Jaroslav Litavský-Didi. Narodil sa 14. septembra 1951 v Starej Pazove, kde skončil základné vzdelávanie a gymnázium, potom študoval dejepis, neskoršie aj právo v Novom Sade, ale štúdiá nezakončil. Zamestnal sa vo vtedajšom textilnom podniku Inex-Diana, kde mal na starosti informovanie a redigovanie rovnomenných robotníckych novín. Spolu s vtedajším riaditeľom podniku Sinišom Dobrodolcom v roku 1981 vydali vzácnu monografiu Dianin zavet (po slovensky Dianina prísaha). Neskoršie, v tých osemdesiatych rokoch, ako člen redakcie aktívne spolupracoval s mládežníckym časopisom Vzlet, neskoršie aj s týždenníkom Hlas ľudu. V mladosti aktívne hral hádzanú v staropazovskom HK Jednota. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa zapojil do činnosti Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka,

o krátky čas s kamarátom novinárom Jánom Filipom založili Folklórny súbor Klasy a prebral vedenie spolku. Stál aj pri založení Detského folklórneho súboru Pukance. Okrem dlhoročnej lásky k divadlu a vôbec k peknému slovu, na sklonku minulého storočia prevzal redigovanie časopisu Aurora, ktorý vychádzal v rámci Literárnej spoločnosti Ľudmily Hurbanovej, tiež pod strechou Slovenského národného domu. Ako člen Výboru pre kultúru NRSNM redaktorsky sa tiež pričinil o vydanie viacero publikácií pod názvom Spolkografia. Už postihnutý ťažkou chorobou predsa sa vzmohol zozbierať a na vydanie pripraviť zbierku básní pod názvom Kroky rokov, ktorá vyšla pred rokom a následne mala i premiéru v predsieni pazovského divadla. Posledná rozlúčka so zosnulým Jaroslavom Litavským-Didim bola vo štvrtok popoludní 1. augusta 2019 na staropazovskom cintoríne. M. Prebudila

Martin Prebudila

O pominuteľnosti a znovuzrodení Didimu Zožltnuté fotky tiché spomienky v albume prichádzajúcej noci nemé biblie a rodinné hrobky svedčia nám o pominuteľnosti kňaz nám hovorí o znovuzrodení o požehnaní a láske medzi ľuďmi no nejako sa mi nezdá ani nevidí že by človek človeku bol bližší sedím na brehu rieky a čakám aby rýchla voda vymlela dno v predarmagedónskej dobe kam aj ďalej ide o boj dobra so zlom sedím na brehu rieky a nevidím ani na jej začiatok ani na jej koniec nikto nechodí Dunaj vypráva déjà vu rieka a ja čakáme na znovuzrodenie 2. 8. 2019 32 /4867/ 10. 8. 2019

y y e z

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 32

V tajničke je názov tradičného národného podujatia, ktoré sa každoročne usporadúva v Petrovci.

Dostali „opomenu“ Anna Horvátová

opomenou to býva veľmi nepríjemné. Samotná situácia, v ktorej sa jednotlivec nachádza, je nepríjemná, keďže niečo nie je vykonané tak, ako treba, alebo prišlo k nejakému priestupku. K tomu aj z tej jazykovej stránky opomena spôsobuje v slovenskom jazyku problémy. Napomena je tiež veľmi frekventované slovo vo vojvodinskej slovenčine. V každom prípade treba upozorniť na nesprávne konanie, na zlé kroky, pokarhať, napomenúť deti, aby sa lepšie učili, aby sa primerane správali, alebo pripomenúť, napomenúť, v prípade, že zabudneme na daný sľub, vykonať zverenú úlohu...

ý o .

ý o h .

a o m

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 31 – VODOROVNE: Makarska, Ita, E, lz, charakter, akustika, l, S, oma, metro, p, malá, kto, od, bo, óz, radostne, ic, rir, r, aktivita, ký, lokál TAJNIČKA: MICHAL MADACKÝ

www.hl.rs

Musíme si ujasniť: „opomena“ nie je slovenské podstatné meno, ako ani „napomena“. V prípade, keď chceme upozorniť, aby sa niečo konalo, či nekonalo, dať výstrahu, aj pokarhať, použijeme sloveso opomenúť alebo slovesné podstatné meno opomenutie. Slovesom napomenúť alebo napomenutie treba vystriedať „napomenu“. Znovu tu smutne musíme konštatovať, že sa slová opomena a napomena do nášho jazyka vtisli zo srbčiny, a natoľko sa udomácnili, že sme celkom stratili predstavu o tom, ktoré slovo je slovenského pôvodu a ktoré zdanlivo slovenské či srboslovenské.

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 29 z čísla 29 Hlasu ľudu z 20. júla 2019 bolo: IGOR BOVDIŠ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA RAŠETOVÁ, Ul. Kuzmányho č. 10, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA· OZNAMY •

Oznamy Narodeniny a výročia v auguste 2019 4. augusta 1884 v Starej Pazove sa narodil slovenský vojvodinský dramatik Vladimír Hurban Vladimírov. (Pripomíname si 135. výročie narodenia.) 5. augusta 1964 v Bratislave zomrela slovenská spisovateľka Mária Rázusová-Martáková. (Pripomíname si 55. výročie smrti.) 7. augusta 1944 v Pivnici sa narodil Víťazoslav Hronec, slovenský vojvodinský spisovateľ, prekladateľ, literárny kritik, bibliograf, redaktor knižných vydaní a šéfredaktor časopisu Nový život, zostavovateľ

antológií. (Blahoželáme k 75. narodeninám.) 24. augusta 1874 v Kysáči sa narodil Dr. Ľudovít Mičátek, advokát a šéfredaktor časopisu Dolnozemský Slovák. (Pripomíname si 145. výročie narodenia.) 28. augusta 1919 v Petrovci prebiehali prvé Slovenské národné slávnosti, slávnostne bola daná do prevádzky petrovská kníhtlačiareň a usporiadaná bola prvá výtvarná výstava v slovenskom vojvodinskom prostredí. (Pripomíname si 100. výročia.)

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 27. júla 2019 skončil svoj tichý a úprimný život môj manžel a náš otec

ONDREJ URAM 1966 – 2019 z Hložian

So zármutkom a s vďakou si na Jeho starostlivosť, dobrotu a lásku budú spomínať

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Srbijagas, Ul. narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transportného plynovodu RG-04-17/I, od Sriemskej Mitrovice po Šíd. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Sriemska Mitrovica, Námestie svätého Dimitrija č. 13, a Obce Šíd, Ul. Karađorđeva č. 2, do 2. 9. 2019. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 3. 9. 2019 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným synom

ONDREJOM URAMOM 27. 6. 1966 – 27. 7. 2019

S láskou si na Teba budem spomínať, krásne spomienky zachovávať a nikdy na Teba nezabudnem.

manželka Anna a synovia Vladimír a Andrej

POSLEDNÝ POZDRAV bratovi

ONDREJOVI URAMOVI 1966 – 2019

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Sestra Mária Dudková s manželom Miloslavom a deťmi Marienou a Miroslavom REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Ul. Stevana Branovačkog č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4889-158

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad Pracovné miesta: vykonávateľ pre práce spolupráce s miestnymi spoločenstvami, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, a vykonávateľ pre právnické práce v postupoch verejných zaobstarávaní, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

• OZNAMY •

Zarmútená mama Mária

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou, starkou a starou starkou

ELENOU VRŠKOVOU rod. Frankovou 5. 2. 1931 – 28. 7. 2019 z Kysáča

Za všetko, čo ste pre nás urobili, za lásku, ktorou ste nás obhajovali, za starostlivosť a pochopenie – ďakujeme. S láskou a úctou si na Vás budú spomínať Vaši najbližší Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU259/NSL259 NS – Sajlovo 2, Ul. rumenački put číslo 88, na katastrálnej parcele číslo 4045/4, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

32 /4867/ 10. 8. 2019

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

kmotrovi a krstnému otcovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA s milovaným vnúčikom

JÁNOVI KYSEĽOVI

VLASTIMÍROM CICKOM

1. 1. 1941 – 26. 7. 2019 z Kysáča

8. 5. 2008 – 26. 7. 2019 z Padiny

Minul sa život, zostávajú už len spomienky.

Spomienka na Teba bude navždy žiť v našich srdciach.

Nikdy na Teba nezabudnú

S Tebou sa lúčia

kmotrovci Kyseľovci a krstniatko s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

baba a dedo Megovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

PAVLOM HRICOM

VLASTIMÍROM CICKOM

15. 5. 1956 – 27. 7. 2019 z Báčskeho Petrovca

Jak slnko, žitia jas, čas nenavráti sa viac, zostáva iba prázdnota a žiaľ.

8. 5. 2008 – 26. 7. 2019 z Padiny

Život vyhasol bez posledného slova. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, v jednom okamihu si zavrel oči. Srdce Tvoje prestalo biť, aj keď ešte stále chcelo žiť. S láskou a so zármutkom si na Teba budú spomínať starí rodičia Cickovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

VLASTIMÍROM CICKOM 8. 5. 2008 – 26. 7. 2019 z Padiny

Trvalú spomienku na Teba si v srdci zachová

krstný otec Vlastimil Mega

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

PAVLOM LIPTÁKOM

JÁN ČIEF

8. 4. 1949 – 19. 8. 2016 z Kysáča

1967 – 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba budú spomínať

manželka, synovia a vnúčatá www.hl.rs

8. 5. 2008 – 26. 7. 2019 z Padiny

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

Dňa 19. augusta 2019 uplynú tri roky, čo nás opustil manžel, otec a dedo

VLASTIMÍROM CICKOM

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Anna, Mária,Natália a Pavel

S láskou si na Teba spomínajú

s milovaným vnúčikom

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Zarmútení:

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Informačno-politický týždenník

Širkovci a Panákovci

teta Vesna Ľavrošová s manželom Jánom a dcérou Monikou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so synovcom a bratrancom

PAVLOM LIPTÁKOM

1967 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku si na Teba zachováme.

Bovdišovci, Struhárovci a Milićovci

• OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

s milovaným synčekom a bračekom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s naším milým synom, bratom, ujom a švagrom

PAVLOM LIPTÁKOM 1967 – 2019 z Báčskeho Petrovca

VLASTIMÍROM CICKOM 8. 5. 2008 – 26. 7. 2019 z Padiny

Spomienky na Teba si večne uschováme v srdci.

Kto zahladí smútok, čo nás tlačí? Kto stíši srdce, čo je v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? S láskou a veľkým bôľom Tvoji rodičia a sestrička Danielka SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. augusta 2019 uplynuli dva roky, čo nás opustil náš manžel, otec a starký

JÁN ŠUĽAN

17. 12. 1949 – 6. 8. 2017 z Kulpína Čas plynie, smútok zostáva, ale tá strata v srdci bolieť neprestáva. Manželka Mária a dcéry Vierka a Anna s rodinami

Zarmútené: mama Anna a sestra Zdenka s rodinou

SPOMIENKA

na manžela, otca a apka

PAVLA VALU

BOĽAVÁ SPOMIENKA

4. 11. 1941 – 10. 8. 2014

na moju mamu

EVU BABINCOVÚ rod. Lenhartovú 7. 8. 1932 – 5. 4. 2019 z Kovačice

Tvoji najmilší

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si natrvalo zachováme. Spomienku jej k nedožitým 87. narodeninám venuje dcéra Katarína s manželom Ďurišovci

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• OZNAMY •

Je tomu päť rokov, čo sme sa rozlúčili. Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach žiješ stále.

SPOMIENKA

Pri príležitosti stretnutia generácie kovačických žiakov narodených roku 1964 spomíname si na zosnulých triednych učiteľov:

ELENU ŠIPICKÚ KATARÍNU ĎURIŠOVÚ ANNU CHRŤANOVÚ SILVIJU ŠIFELOVÚ a spolužiakov:

KATARÍNU CICKOVÚ, rod. Lenhartovú MÁRIU MURTINOVÚ ALŽBETU CHRŤANOVÚ, rod. Dudášovú ZUZANU TOMÁŠOVÚ, rod. Dudášovú EVU TOMÁŠIKOVÚ ZUZANU JONÁŠOVÚ, rod. Kňazovicovú ZUZANU MRAVÍKOVÚ, rod. Labátovú MÁRIU KARLEČÍKOVÚ ANNU VAŠEKOVÚ, rod. Kováčovú MARTINA BOBČÍKA

32 /4867/ 10. 8. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. augusta 19.30 Zostrih Detského folklórneho festivalu Zlatá brána z roku 2018, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 11. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 13. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 9. augusta – Premeny Sobota 10. augusta – Skúška života Pondelok 12. augusta – Bleskový Jack Utorok 13. augusta – Mučivá neistota, 1. časť Streda 14. augusta – Mučivá neistota, 2. časť Štvrtok 15. augusta – Diablov obhajca

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom termíne bude priamy prenos vstupného programu jubilejných Slovenských národných slávností Nedeľa 11. augusta – 100 rokov s národom, v národe, 17.00 Film: R. Crusoe – Na ostrove zvierat pre národ. V pokračovaní budú odvysielané hudobné čísla z minulých 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa otváracích programov SNS. 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Najlepšia družička 24.00 Záver vysielania Dúhovka. V prvej polhodinke pri príležitosti životného jubilea – 75. narodenín Každý pondelok nášho známeho spisovateľa 20.00 Hudobný mix Víťazoslava Hronca bude odvysielaný jeho portrét, nakrútený v roku 2014, Každý piatok pri príležitosti jeho sedemdesiatin. 18.15 Výber z programu V pokračovaní Agrosféra prinesie TV Kovačica nové príspevky z našich polí. Bude sa hovoriť o tom, či sa vo Vojvodine Každú sobotu oplatí pestovať maliny, aká je 18.15 Výber z programu tohtoročná sezóna pre melóny, prečo TV Pančevo je dobre pestovať zeler a pór a čo napĺňa jedného pestovateľa gladiol, ktorý sa im venuje viac ako štyri RÁDIO PETROVEC desaťročia.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 11. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 14. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 11. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň O aktivitách dôchodcov počas letných mesiacov Haluškové majstrovstvá Kovačice 2019 Utorok 13. augusta 16.00 Riport zo Slovenských národných slávností Začali sa aj „predslávnosťové“ dni v Padine Rozhovor so starostom obce Pôtor na Slovensku Divadelné predstavenie: Dve vône ruže Piatok 16. augusta 16.00 Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport SEDEM PRÍPRAVNÝCH ZÁPASOV PIVNIČANOV

Slávia vyhráva Ján Šuster

rípravy pivnických futbalistov pre nastávajúce majstrovstvá v rámci Somborskej oblastnej ligy štartovali začiatkom júla a naplno prebiehajú. Hráči trénujú na ihrisku Slávie päťkrát v týždni preto, že jednotlivci pracujú a na tréningy môžu prísť, iba keď sú voľní. Vedenie klubu schválilo rozhodnutie, aby trénermi boli Ivan Kotiv a Dalibor Milec, doterajší hráči, lebo Mladen Prole odišiel z Pivnice. Vedenie je zatiaľ spokojné s návštevnosťou tréningov, hráči svedomite a usilovne plnia všetky úlohy, ktoré im nastoľujú Milec a Kotiv. FK Slávia počas leta aktívne pracoval, zorganizoval turnaje pre pionierov, aj nočný turnaj pre dospelých v malom futbale s cieľom, aby sa sčasti zabezpečili peniaze pre normálnu prácu klubu. To znamená, že vedenie urobilo všetko, čo sa dalo, a hráči sa majú čím lepšie pripraviť na majstrovské stretnutia, ktoré sa začnú 18. augusta.

Podľa vyhlášky podpredsedu Slávie Dalibora Mileca hráčsky káder sa mnoho nezmenil. Brankári sú Rastislav a Ľuboslav Brňovci, potom hráči Benka, Ćorda, Nímet, bratia Kuchtovci, Efendić, Babić, Budić, Petrović, Badinský, Záskalický, Šuster, ako aj mladíci z dorastu: Vinkovič, Séč, Blažek a Beláni. Sú tu aj nováčikovia, posily: Jušković (Vojvodina B. Gradište), Marojević, Mušikić a Šmit (Vrbas). Zatiaľ mužstvo opustili Batinica, Sekeruš a Kutenič. Je to skupina dobrých hráčov, ktorá, ak sa dobre pripraví, môže predstavovať solídne mužstvo. Ináč cieľ vedenia je, aby Slávia obsadila miesto v strede tabuľky. Rovnobežne s tréningami mužstvo zohráva priateľské, čiže prípravné zápasy. Dosiaľ pivnický tím zohral sedem prípravných zápasov. Najprv v Pivnici petrovská Mladosť po lepšom výkone zvíťazila 5 : 2, ďalej v Pivnici hosťovalo mužstvo Sutjeska z B. D. Polja, nad ktorým domáci zvíťazili 3 : 2. Na hosťovaní v Kucure Slávia porazila domácu Iskru 6

TURNAJ V ZNAMENÍ STO ROKOV FUTBALU V ERDEVÍKU

Radnički je víťazom Lazar Pavković

entoraz v Erdevíku prebiehal tradičný 37. futbalový turnaj, ktorý sa niesol v znamení osláv stého výročia organizovaného pôsobenia domáceho FK Sloga. Erdevíčania si tentoraz ako hostí pozvali Radnički zo Sriemskej Mitrovice, Mačvu z Bogatića a Podrinje z Mačvanskej Mitrovice. Turnaj otvorili Radnički a Mačva. Zápas sa skončil víťazstvom Mitrovčanov 3 : 1 (2 : 0). V druhom semifinále celkom vynovená Sloga prekonala Podrinje 3 : 2 (2 : 1). O tretie miesto na turnaji bojovali porazené mužstvá, keď Mačva prekonala Podrinje výsledkom 1 : 0 (1 : 0). Strelcom bol Martinović už v 12. min. Vo finále si sily zmerali sriemskomitrovský Radnički a hostiteľská Sloga. Zápas sa skončil 2 : 0 (2 : 0) v prospech Mitrovčanov, ktorí sa tak stali víťazmi turnaja. O víťazovi sa rozhodlo už v prvom polčase, keď Pejčić bol strelcom prvého gólu vo 8. min., a Perović v 27. min. stanovil konečný výsledok. Najlepším brankárom turnaja je Miroslav Ilić (Sloga), najlepším strelcom je Nenad Perović (Radnički) a za • ŠPORT •

najlepšieho hráča vyhlásili Najdana Hercega (Radnički). SLOGA: Tojagić, Ristić, Đurkić, Grubiša, Domčić, Vuković, Stojčić, Barić, Drobac, Cvijić, Stošić; striedali: Ilić, Bolić, Miščević, Považan, Bojanić, Tomčić Foto: J. Pucovský

Najlepší brankár: Miroslav Ilić (Sloga Erdevík)

Dalibor Milec (s pohárom) a Ivan Kotiv (v drese) v novej sezóne budú viesť zo striedačky mužstvo pivnickej Slávie

: 3. Pivničania zohrali aj medzinárodný zápas v chorvátskom Iloku, kde boli lepší od domáceho Fruškogorca v pomere 2 : 1. V odvetnom zápase v Pivnici hosťovalo mužstvo Iskra z Kucury, ktoré domáci vyprevadili s troma gólmi v sieti – bolo 3 : 0. Potom v Pivnici hosťovali susedovci z Ratkova, mužstvo Radnički, ktoré podľahlo domácim v pomere 4 : 2. Minulú nedeľu na ihrisku Slávie sa ocitla silbašská Naša hviezda a výsledok zápasu bol 3 : 2 za domácich. Na týchto zápasoch tréneri na trávnik posielali všetkých hráčov, ktorými disponujú, a podľa výsledkov možno uzavrieť, že je mužstvo už príliš dobre pripravené. No, ako to všetko bude vy-

zerať v majstrovstvách, všakže uvidíme. Po stredajšej odvete v Petrovci v dňoch tohto víkendu mužstvo Slávie bude hrať na turnaji v Ratkove, kde okrem domáceho FK Radnički budú hrať aj Budućnost Parage a OFK Odžaci. Program 1. kola Somborskej oblastnej ligy, 18. augusta 2019: BSK Bački Brestovac – Budućnost Mladenovo, Slávia Pivnica – Vojvodina Tovariševo, Radnički 1918 Ratkovo – Hercegovac Gajdobra, Omladinac Bukovac – Polet Karavukovo, Kordun Kljajićevo – Budućnost Parage, Rusín Ruský Kerestúr – Borac 46 Obrovac, Maglić – Kulpín, ŽAK Sombor – Tvrđava Báč.

PRÍPRAVY FK HAJDUŠICA

Domáci vo finiši lepší POTPORANJ – HAJDUŠICA 6 : 3 (0 : 1) Vladimír Hudec

o vydarenej baráži, v ktorej si vybojovali postup do Prvej juhobanátskej ligy, Hajdušičania nemali mnoho času na oddych. Tréner Milorad Mršić zoskupil hráčov v nedeľu 21. júla, aby hráči začali s kondičnými prípravami, ale veľmi rýchlo prišli na rad aj priateľské zápasy. Doteraz zohrali takpovediac dva a pol zápasu, keďže ten prvý 28. júla na vlastnej pôde s novým členom Druhej juhobanátskej ligy – mužstvom Banat z Ilandže pri konci prvého polčasu pri výsledku 0 : 0 prerušil pre nečas. O týždeň neskoršie do Hajdušice zavítal budúci súper v majstrovstvách – Crvena zvezda Pavliš a dožil sa opravdivého výprasku – 5 : 0. Góly za Hajdušičanov dali Aleksandar a Nikola Ružićovci, Georgijevski, Pejčić a A. Lipták. Nuž a v nedeľu Hajdušičania

zavítali do dedinky Potporanj, kde si sily zmerali s rovnomenným súperom, ďalším členom Prvej juhobanátskej ligy. V prvom polčase v rovnocennej hre obe mužstvá mali niekoľko skvelých príležitostí, ktoré nevyužili. Vedenia sa predsa ujali v 30. min. hostia strelou A. Liptáka z diaľky. Po zmene strán domáci zahrali omnoho nebezpečnejšie. Hostia odolávali ich útokom po 60. min., a potom v rozpätí piatich minút inkasovali tri góly a do konca zápasu ešte ďalšie tri. Síce nevzdali sa úplne a medzičasom aj A. Ružić po dvoch pekných únikoch matoval domácu obranu, ale to stačilo iba na napravenie celkového dojmu. HAJDUŠICA: Cvetićanin, Z. Lipták, Mršić (Brezičanin), Pejčić, Stojkovski, Folťan, Georgijevski (Mamojka), Radović (Ćulum), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

32 /4867/ 10. 8. 2019

Šport FINIŠUJÚ PRÍPRAVY STAROPAZOVSKEJ JEDNOTY

Chýba strelecká pohotovosť Matej Bzovský

od taktovkou usilovných trénerov Vladimira Livaju a Dragana Ogrizovića futbalisti staropazovskej Jednoty sa už dlhšie svedomite pripravujú na novú, oveľa ťažšiu majstrovskú sezónu. Vojvodinská liga – južná skupina v sezóne 2019/20 bude omnoho silnejšia ako vlani, lebo zo Srbskej ligy – skupina Vojvodina zostúpili silné tímy (Mladost B. Jarak, Crvena zvezda Nový Sad, Cement Beočin, Radnički Nová Pazova... a k tomu sa viaceré mužstvá značne posilnili. V doterajších kontrolných zápasoch Jednota si zmerala sily s kvalitnými mužstvami. Tak počas osláv cirkevného sviatku svätého Iliju 2. augusta Pazovčania hrali so silným republikovým ligistom Omladincom z Nových Bánoviec a po vyrovnanej hre až vo finiši zaujímavého zápasu prehrali 0 : 1. Minulú nedeľu narazili na skúsených hostí z Rumenky, ktorí

sa predstavili vo veľmi dobrom svetle, takže domáci len horko-ťažko vyhrali 1 : 0 pekným gólom nováčika z Bešky Milana Mitrovića z voľného kopu. Na tomto zápase bolo veľa nevyužitých šancí, hostia ich premrhali v prvom polčase a domáci oveľa viac v pokračovaní. Preto vznikol staronový dojem, že v mužstve Jednoty stále chýba strelecká pohotovosť. Šance si ľahko vytvárajú, ale ťažko realizujú. Vedenie pátralo po schopných kanonieroch, ale spoľahlivého útočníka nenašlo. Káder sa dosť zmenil. Mužstvo je nabudené, chlapci sú už teraz pripravení na ťažké boje, usilujú sa hrať futbal, ktorý sa bude páčiť divákom, takže sa návšteva už v prípravných stretnutiach trochu zvýšila. Proti silným súperom Jednota predviedla solídne výkony. Bude však dôležité, aby dobrú formu z príprav udržali aj v lige, ktorá odštartuje 18. augusta. Poučenie získali aj z minulej sezóny, zvlášť z chudobnej jesennej zásoby, a

TRETÍ ZÁPAS BEZ PREHRY

Keď susedia nesedia... MAGLIĆ – BUDÚCNOSŤ 2 : 2 (1 : 0) Ján Murtín

j bez viacerých hráčov základnej zostavy Hložančania ukázali novému členovi Somborskej oblastnej ligy FK Maglić, že vždy majú kladnú odpoveď na jeho hru. Toto je už tretí zápas, čo neprehrali s týmto súperom. V majstrovstvách 2017/18 zaznamenali obe výhry: v Maglići 2 : 0, doma 2 : 1 a teraz hrali nerozhodne.

Duel Maglićana Gojka Santrača a Hložančana Štefana Horváta (10) v nedávnom majstrovskom zápase

www.hl.rs

Pred asi 100 divákmi hostia podali dobrý výkon aj napriek tomu, že dvakrát doháňali výsledok. V prvom polčase sa sieť vlnila iba raz, a to za chrbtom rozchytaného brankára Pagáča, navrátilca do mužstva. Hostia však viackrát tesne minuli bránu Radišića, aby predsa v 61. min. Huďan presnou strelou z osemnástich metrov vyrovnal na 1 : 1. Po peknej akcii v 75. min. domáci sa ujali nového vedenia. Vďaka lepšiemu výkonu hostí a v snahe aspoň vyrovnať Čipkár využil šancu v 85. min., keď ho pekne uvoľnil Molnár. Najlepší strelec hostí sa efektne zbavil domáceho stopéra a rutinovane prekonal Radišića pre spravodlivých 2 : 2. BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Jakuš, Fábry, Katiak, Horvát, Đumić, Huďan, Carić, Čipkár, Molnár, Ljubičić; striedali: Srnka, Rojka V stredu Budúcnosť mala namierené do Kysáča na zápas s Tatrou, v sobotu bude hosťovať v Ruskom Kerestúre, kde ju uvíta domáci Rusín, a v nedeľu v Hložanoch bude hrať Vojvodina z Tovariševa. Foto: J. Pucovský

Informačno-politický týždenník

preto sa v letnom prestupovom termíne primerane posilnili. Poslednou posilou je skúsený Nemanja Kačar zo susedného Sremca Vojka. V klube si uvedomili, že je pred nimi nová veľká skúška, preto stabilizovali káder, viac šancí poskytnú mladým hráčom. Či v tom vytrvajú, uvidíme. Na záver nevyhnutná otázka: Či sa na oslavu storočnice zabudlo, alebo sa ju zanedbalo, žiadnym ospravedlnením a útechou nie je sľub z posledného Zhromaždenia obce Stará Pazova. Vtedy predseda zhromaždenia obce Goran Jović vyhlásil, že sa pre toto veľké jubileum pripravuje darček – rekonštrukcia starého štadióna alebo výstavba nového. Pravda, na území obce intenzívne stavajú nové športové areály, napríklad v Belegiši, v Starých a Nových Bánovciach, v Novej Pazove... Netreba byť žiarlivý, chvályhodné je pre mladé pokolenia budovať ihriská a haly, ale prečo je Stará Pazova ako obecné sídlo posledná na zozname? No, o tomto sa vážnejšie zmienime neskoršie, aj (ne) oslavy prebiehajú do konca roka, ale prvé záznamy o kedysi chýrečnom staropazovskom futbale neboli na sklonku roka 1919, ale oveľa skôr. O

Ognjen Štefek (vľavo) z petrovskej Mladosti prestúpil do Rumenky, kde bude veľkou posilou. Ako sa len naň díva obranca apatinskej Mladosti.

vzácne jubileum sa museli postarať len Staropazovčania, iných sa to netýka, majú svoje starosti... Program 1. kola Vojvodinskej ligy – južnej skupiny, 17. a 18. augusta o 17. hodine: Hajduk Divoš – Jugović Kać, Sloga Erdevík – Sloga Temerín, Jadran Golubinci – Radnički Nová Pazova, Crvena zvezda Nový Sad – Jednota Stará Pazova, Sremac Vojka – Podrinje Mačvanska Mitrovica, Borac Šajkaš – Sloboda Donji Tovarnik, Mladost Bački Jarak – Mladost Nový Sad, Podunavac Belegiš – Cement Beočin. Foto: J. Pucovský

OTVORENÉ MAJSTROVSTVÁ VOJVODINY V CYKLISTIKE

Nové úspechy Šíďanov Lazar Pavković

red týždňom prebiehali otvorené majstrovstvá Vojvodiny v cyklistike v niekoľkých kategóriách. Súťažili seniori, juniorky, rekreanti, mladšie dorastenky a pionieri. Medzi nimi bola aj početná výprava pretekárov zo Šídu, členov

Na najvyššom stupienku Slobodan Radovanović, vľavo Slavko Mihajlović, vpravo Deni Kremer

CK Jednota. V kategórii seniorov zvíťazil Slobodan Radovanović (CK Jednota), druhý bol Slavko Mihajlović (Ruma) a tretí Deni Kremer z chorvátskeho Osijeka. Medzi juniorkami najrýchlejšia bola Mária Tanciková, druhá do cieľa vjazdila Jovana Radovanovićová a tretie miesto získala Emilija Đačaninová, všetky tri z radov CK Jednota. Najúspešnejší rekreant bol Igor Mahnjec (CK Jednota), druhé miesto obsadil Zoran Knežević a tretie Milan Tomić, obaja z Rumy. Mladšie dorastenky sa umiestnili takto: 1. Dunja Čobanovićová (CK Jednota), 2. Anja Stojšićová (CK Jednota), 3. Katarina Marincová (Elit Nový Sad). V kategórii najmladších zvíťazil Miloš Nikolić (CK Jednota), druhý bol Uroš Matusijević (CK Jednota) a na treťom zakotvil Luka Mihajlović (Ruma). Foto: z archívu CK Jednota • ŠPORT •

POŽIČAJ SI TRÉNERA A POSTÚP! Nieto hádam človeka na svete, ktorý si aspoň raz v živote nič nepožičal od členov rodiny, príbuzných, kamarátov, prečo nie aj neznámych osôb. Najčastejšie to bolo za lyžičku kávy či cukru, aby sa nezahanbil pri nečakanej návšteve vtedy, keď obchody ešte nepracovali v nedeľu a vo sviatok. Požičiava sa aj kniha, bicykel, motorka, dokonca aj automobil. Peniaze, hoci čoraz zriedkavejšie, požičiavajú len tí, ktorí sú si istí, že ich dlžník načas alebo vôbec vráti. Toľko o požičiavaní niektorých vecí. Nedávno sme boli svedkami, že sa môže požičať aj futbalový tréner. Stalo sa to počas kvalifikačných zápasov medzi hložianskou Budúcnosťou a Omladincom z Bukovca. Na prvom zápase v dedine neďaleko Somboru (výsledok bol 1 : 1) domáci za súhlasu delegáta Slavka Zobenicu do protokolu zapísali Aleksandru Topalovovú (ako predstaviteľku klubu), Vlastimira Mijića (tréner), Sašu Pavlova (pomocný tréner) a Dr. Nemanju Kovačevića (lekár). Pravdaže, ani jeden z nich nemal úradné splnomocnene FK Omladinac. O štyri dni neskoršie v Hložanoch delegát Dmitar Vujaković požiadal hostí, aby nadiktovali mená tých, ktorí budú sedieť na striedačke. Hostia ponúkli meno jednej osoby, ktorá nemala právoplatné splnomocnenie, potom sa to ešte raz zopakovalo a na konci okrem štyroch náhradníkov

PRÍPRAVY ARADÁČSKEHO AŠK POKRAČUJÚ

Keď nedáš – prehráš! ŽFK BANAT – AŠK 2 : 1 (0 : 1) Vladimír Gál

redminulú stredu Aradáčania v Novom Bečeji v ďalšom priateľskom zápase prehrali s domácim Jedinstvom, členom Vojvodinskej ligy – východnej skupiny 3 : 2, aj keď v prvom polčase mali náskok 1 : 2. Do konca zápasu im však chýbalo síl, čo pripravenejší domáci využili a obrátili výsledok

vo svoj prospech. Góly za AŠK dali Miletić a Mijić. Bez niekoľkých najlepších hráčov: V. Zakića, V. Gála, V. Ďuríčeka, a Adamova Aradáčania prehrali aj v nedeľu v Zreňanine s mužstvom ŽFK Banat. Tento zápas je typickým príkladom, aký futbal vie byť nespravodlivý, keď si mužstvo vytvorí nespočetné šance, nevyužije ich a prehrá od objektívne slabšieho

DEBAKEL V SUSEDSTVE

Čo to bude s Kysáčanmi? JEDINSTVO – TATRA 9 : 0 (7 : 0) Pavel Pálik

utbalová pohroma kysáčskej Tatry na štarte prípravných zápasov v susednej Rumenke

• ŠPORT •

musí byť napomenutím novému vedeniu v čele s predsedom Nerminom Felećom a trénerom Stojanom Ilićom z Nového Sadu, že treba niečo v klube súrne podnikať.

do rubriky predstaviteľ zapísali meno Srđan Karalić. Pravdaže, bez žiadneho písomného splnomocnenia FK Omladinac. Autorovi týchto riadkov bola známa tvár jediného civila na lavičke hostí, bol si takmer istý, že ho už niekde stretol. Keď prišiel domov, poprehŕňal sa v starých zápisniciach a zistil, že je Srđan Karalić vlastne tréner somborského FK Radnički. Menovaný s týmto mužstvom už hosťoval v Hložanoch 19. novembra 2017, keď v rámci VFL – sever Somborčania prekonali Budúcnosť. Vtedy Karalić bol zapísaný v rubrike tréner s licenčným číslom 384-15-60, reg. 16. Na lavici pre náhradníkov FK Radnički Srđan (licencia 339-12/10, číslo 16) sedel aj 17. marca 2019 vo Vrbare, keď Mladosť vyhrala 2 : 1 (0 : 1). Naposledy sme Karalića videli v Hložanoch 16. júna 2019, keď Omladinac zvíťazil 1 : 3 (1 : 0) a postúpil. Tieto tvrdenia umocňujeme fotografiami urobenými na týchto troch zápasoch: zľava Hložany (2017), Petrovec (2019) a Hložany (2019). Všakže, je to ten istý človek. V žiadnom prípade netvrdíme, že sa vypožičaný tréner Srđan Karalić rozhodujúco pričinil k úspechu Bukovčanov. Chceme len upozorniť na porušenie futbalových pravidiel, ktoré nikto nemôže poprieť. Nečudujme sa, že sa takéto niečo stáva vo štvrtom stupni súťaže, keď dobre vieme, aká je situácia vo vyšších súťažiach, dokonca aj v Linlong lige?! J. Pucovský mužstva. V prvom polčase Aradáčania dobre hrali a vytvárali si šance, ibaže... Najprv šancu mal Birmanac, potom hostia nevyužili tri voľné kopy a Nenin z dvoch metrov strieľal vedľa. Ešte jednu príležitosť mal Birmanac, aby potom v 44. min. K. Gál dobre strelil z asi 20 metrov, brankár loptu odrazil do rohu, po ktorom sa pred bránou domácich najlepšie vynašiel Mijić a skóroval. Po zmene strán tréner Zakić vymenil niekoľkých hráčov, avšak domáci z prvej akcie v 50. min. vyrovnali. Drndarević vybehol sám pred Kurtešana a rutinovane ho

prekonal. Po 80. min. Aradáčania zmrhali ešte štyri príležitosti, dve Apostolović a po jednu Radojčić a Miletić. V 82. min. rozhodca odpískal penaltu za domácich, keď lopta v šestnástke náhodne udrela do ruky Zakića, avšak Kurtešan, práve tak ako aj v Novom Bečeji, zachránil svoju sieť. Nuž a potom keď už všetci očakávali koniec, domáci zaútočili, dali gól a nezaslúžene vyhrali nad omnoho lepšími Aradáčanmi. AŠK: Kurtešan, Striško, K. Gál, Matein, Janković, (S. Zakić), Miletić, Mijić, Števko (Rajčević), Nenin (Apostolović), Birmanac (Radojičić), Kujundžić.

V prvom rade sa nevie, akým hráčskym kádrom tréner disponuje, či niekto do klubu prišiel... Tatra u susedovcov zažila nečakaný a zaslúžený debakel. Za 90 minút tatranci neprejavili žiadnu súhru a futbalovo povedané nepodobali sa na mužstvo, ktoré má za cieľ bojovať o miesto v strede tabuľky v Novosadskej oblastnej lige. Ak takto zostane, Tatra nebude schopná úspešne bojovať

ani o záchranu v lige. V sobotňajšom zápase mužstvo Tatry si nepripravilo žiadnu príležitosť. Iba raz v druhej časti na bránu dobre strelil Klaić, ale trafil do žrde. Góly za domácich dali Kitić 5, Pekić 2, Mitrović a Radin po jednom. TATRA: Bičkaj, Kecman, Makovník, Ábelovský, Ožvát, Đekić, Bagoňa, Alem, Kuzmanović, Grahovac, Mucha, Klaić, Munjaz, Bulatović

32 /4867/ 10. 8. 2019

Šport PREHĽAD MAJSTROVSKEJ SEZÓNY MFL SOMBOR – DRUHEJ TRIEDY

Favoriti si pofúkali rany Juraj Pucovský

Ostatných osem klubov boli takpoajprv v „klobúku“ bolo vediac staroosadštrnásť klubov, ale prvý líkmi v tejto lige. z neho vypadol FK Rastina Prvé miesto ob1918; vzdal sa súťaže. Žrebovanie sadil Borac, ktorý vykonali pre trinásť mužstiev. Šesť si zozbieral hráčov zápasov v každom kole a jedno z iných, vytvoril mužstvo voľné, to stačí pre naj- dobré mužstvo, nižší stupeň súťaže, konštatovali ktorému keď je fanúšikovia a súťažiace orgány. tak, nie je miesto Keďže čert nikdy nespí, necelé dva „na betóne“, čiže týždne pred štartom majstrovskej v najnižšej súťaži. sezóny FK Jedinstvo z dediny Ko- Gračania prehralut oznámil, že sa vzdáva súťaže li len v Stanišići v majstrovskej sezóne 2018/19. a nerozhodne Mužstvo Jedinstvo Lemeš z dediny Svetozar Miletić po osemnástich rokoch pauzy začalo Ďalej sa viac nemohlo čakať, nový hrali, predstavte si, od nuly žreb museli vykonať pre dvanásť s dvoma najslabšírac, Stanišić 1920 a Lider postúpili zo súťaže svojvoľne vystúpil aj klubov. do MFL Sombor – prvej triedy. somborský Metalac, bolo jasné, 336 GÓLOV Bolo to zaPresne v polovici tabuľky skon- že na začiatku z plánovaných štrZ 90 zápasov (nerátajú sa výsledky KFK Kula ujímavé zločilo Jedinstvo Lemeš až s jede- násť klubov majstrovskú sezónu ženie ligy. Po a FK Metalac) 49 zápasov vyhrali domáce mužstvá, násťbodovým náskokom nad 2018/19 skončí len desiatka mužvystúpení zo desať sa skončilo nerozhodne a 31 ráz oslavovali Dinamom zo S o m b o r s k e j hostia. Diváci videli 336 gólov (mínus desať pre Sonty. Siedmy oblastnej ligy kontumáciu), z ktorých 215 strelili domáce mužstvá je FK Dinamo znova sa do a 121-krát presní boli hostia. Až desať zápasov sa 1923 z Báčskeho súťaže zapojil skončilo kontumačným výsledkom, keďže niektoré Bregu, ktorý v miBorac z Báčske- mužstvá neodcestovali na hosťovanie alebo včasnulých rokoch veho Gračca, od nejšie a svojvoľne opustili trávnik! del skončiť aj na nuly začínal aj FK Stanišić 1920, ktorému za- mi mužstvami v lige, so Sportom vyššej priečke. Po slúžene vybojované miesto vo v Bezdane (1 : 1) a s Panóniou mnohých rokoch, Vojvodinskej lige – severnej sku- v Laliti (3 : 3). Päť bodov menej zo- možno aj desaťpine priam odňal novozaložený skupil Stanišić, ktorému viacročná ročiach Telečka Radnički 1912 v Sombore, prvý- skúsenosť hrania v Oblastnej lige nie je posledná, ktorá napríklad v sezóne 2016/17 prehrala všetkých osemnásť zápasov, skončila Kapitán Nikola Žegarac (vpredu) patrí medzi najzaslúna poslednom žilejších pre postup Borca mieste bez bodu a s gólovým pomerom 4 : 98?! stiev. Aj to je náš dnešný futbal, Podobne to bolo aj o sezónu ktorý kedysi v nedeľu bol veľkým neskoršie, keď toto mužstvo zo sviatkom a hrdosťou každej našej, šestnástich zápasov získalo len aj tej najmenšej dediny. šesť bodov a s gólovým pomerom 17 : 47 tiež bolo posledné. Predposledné deviate miesto 1.Borac 18 15 2 1 53 : 14 47 obsadil bezdanský Sport a posled- 2.Stanišić 1920 18 13 3 2 56 : 27 42 ná desiata je lalitská Panónia, ktorá 18 12 1 5 45 : 26 37 nebola najslabším mužstvom na 3.Lider 18 12 0 6 47 : 21 36 území Futbalového zväzu Sombor 4.Graničar Po ročnej prestávke do súťaže sa znova zapojila FK Rastina 1918 za posledných päťdesiat rokov?! 5.Jedins. Lemeš 18 8 4 6 24 : 25 28 (v bielom úbore) Debakel Laliťanov nad debaklom! 6.Dinamo (S) (-1) 18 5 3 10 29 : 43 17 Treba na záver povedať aj to, krát o body začali hrať aj seniori Sombor hádam najviac osožila. 7.Din. 1923 (-1) 18 5 1 12 26 : 44 15 odžackého FK Lider a po osem- Tak si favoriti aspoň sčasti pofúkali že z ligy už po 5. kole vylúčili KFK Kula, lebo neodcestoval na zápasy 8.Telečka 18 4 1 13 23 : 41 13 nástich rokoch abstinencie znova rany. Tretí je odžacký Lider, ktorý do Bezdanu a Sonty, a ani doma 9.Sport (-1) 18 3 4 11 17 : 39 12 s činnosťou začal FK Jedinstvo iba o bod za sebou zanechal FK Lemeš z dediny Svetozar Miletić. Graničar z Riđice. Prvá trojica: Bo- s Dinamom 1923 nemal dostatoč- 10. Panónia (-1) 18 3 1 14 16 : 56 9 ný počet hráčov. Keď po 14. kole

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PRED ZAČIATKOM NOVEJ SEZÓNY 2019/2020 VO VOJVODINSKEJ LIGE – SEVERNEJ SKUPINE

Apatinská Mladost s trénerom Slobodanom Bačićom (stojí prvý sprava) hrala páčivý futbal a obsadila 5. pozíciu. Ako to bude bez neho?

Ako je dobre oddýchnuť si po zápase: Marko Beronja (leží) a Igor Kaňa (sedí)

Dnes ja tebe – zajtra ty mne! Juraj Pucovský

a nedávnej schôdzi Konferencie klubov Vojvodinskej ligy – severnej skupiny, kde analyzovali minulú sezónu a vykonali žreb pre novú súťaž, ktorá sa začne o týždeň, okrem iného bolo počuť aj toto: „V minulej sezóne všetko bolo dobre, bez pripomienok. Očakávame, že tak bude aj od 17. augusta...“ Súhlasíme, že jeseň 2018 v tejto lige prebiehala v korektnom a športovom duchu. Lenže prekvapila skutočnosť, že FK Stanišić 1920 z rovnomennej dediny, ktorý presvedčivo triumfoval v Somborskej oblastnej lige a vybojoval si postup, musel svoje miesto „dobrovoľne“ prepustiť novozaloženému FK Radnički 1912, hoci klub pod takým názvom v Sombore funguje od uvedeného roku!? Tak sme vlani vo Vojvodinskej lige – severnej skupine mali nezmysel, dva somborské kluby rovnakého mena – Radnički. To je možné len v našom futbale. A ten nováčik

Radnički 1912 hneď aj postúpil do Srbskej ligy – skupina Vojvodina, lebo mal všetko k dispozícii: predovšetkým peniaze, ktorými zaplatil najlepších hráčov, upravený štadión s novými šatňami a tribúnou v Sombore, podporu súťažiacich a politických orgánov, a prehral iba jeden zápas, predstavte si, kde? V Karavukove s Poletom 3 : 1, ktorý na konci predsa vypadol z ligy?! Raritou je i to, že Somborčania už po 3. kole a tretej výhre zmenili trénera Nenada Cerovića, ktorého potom do konca jesene vystriedal Sreten Avramović, ktorý má UEFA licenciu. V jarnej časti mužstvo viedol Momčilo Raičević, ktorý po postupe odišiel do Lovćenca. V treťom stupni súťaže Radnički 1912 bude viesť nový tréner, niekdajší hráč belehradskej C. zvezdy Ivan Gvozdenović, a vedenie tvrdí, že sa nemieni na tomto zastaviť. O jarnej časti by sme na základe viacerých výsledkov nemohli povedať, že všetko bolo dobre, športovo, spravodlivo... Viackrát sa stalo, že slabšie kluby z dolnej časti tabuľky

Budućnost z Mladenova (čierno-bieli) po prehre v Petrovci 1 : 0 viac nemala šance na záchranu

akože „prekvapili“ favoritov aj na ich ihriskách, ktorým body neboli potrebné, lebo im neúspechy nemohli nič prekaziť v celkovom umiestnení. Nikto nemôže poprieť, že boli dohodnuté výsledky viacerých zápasov, tak ako nikto nemôže dokázať, že sa to stávalo. Nielen v tejto lige, ale v mnohých súťažiach v našom futbale. Body sa kupujú za peniaze, ktorý klub ich má, aby mohol zaplatiť, za nový športový úbor a iné hmotnosti. Častejšie sa však kluby dohovoria, najmä tie, čo majú priateľské vzťahy alebo roky hrajú v tej istej súťaži tak, „že dnes ja tebe prepustím body, keď sú ti potrebné, a ty mi ich vrátiš zajtra, keď ja budem potrebovať na získanie titulu či obstátie v lige“!? Na záver ešte len jedna „náhoda“: v poslednom 30. kole až päť klubov „muselo“ vyhrať, aby spolu s Brestovčanmi a Mladenovčanmi nemuseli o krok nižšie. Uhádli ste, podarilo sa to všetkým. Navyše, výhra FK Polet z Karavukova predsa nepomohla tomuto kolektívu. Do Somborskej oblastnej ligy Karavukovčanov potlačil čelarevský ČSK Pivara, ktorému sa nepodarilo obstáť v Srbskej lige – Vojvodina ani po kvalifikácii s kaćským Jugovićom (3 : 1, 4 : 0) a Vojvodinou z Perlezu (2 : 2, 1 : 1).

Futbalisti Vrbasu mali úspešnejšiu jeseň (4. miesto), kým na konci skončili na 7. priečke

Nedeľa 4. augusta 18.00 – Vernisáž Z klenotnice našej ľudovej tvorivosti (SPŽ) 19.00 – Otvorenie výstavy Storočnice, Park Zuzky Medveďovej 20.00 – Výstava umeleckých fotografií Igora Bovdiša Petrovec vo fókuse, foyer SVD Streda 7. augusta 12.00 – Výstava archívnych dokumentov venovaná stému výročiu Slovenských národných slávností, Gymnázia Jána Kollára a tlačiarne v Petrovci, Archív Vojvodiny, Nový Sad 18.00 – Literárny večierok s Máriou Kotvášovou-Jonášovou, KŠH 19.00 – Výstava umeleckých diel Pavla Čániho Portréty, ÚKVS, Nový Sad Štvrtok 8. augusta 10.00 – Medzinárodné sympózium – Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia, veľká sieň Obce Báčsky Petrovec 17.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM, veľká sieň Obce Báčsky Petrovec 19.00 – Vernisáž Petrovské pohľady XI. Združenia petrovských výtvarných umelcov, priestory TO 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, Slovenský dom, B. Palanka Piatok 9. augusta 10.00 – Odhalenie pamätnej tabule Adele Greisingerovej, budova VKP Progres 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce, veľká sieň Obce Báčsky Petrovec 17.00 – Otvorenie 15. medzinárodnej filatelistickej výstavy Petrovec fila 2019, ZŠ Jána Čajaka 17.00 – Ľudová veselica, Klub poľnohospodárov 17.00 – Etudy gymnaziálneho kuratória, Slávnostná sieň GJK 18.00 – Vernisáž Život tlačiarne počas sto rokov, KŠH 19.00 – Vítanie hostí u predsedu obce, malá sieň Obce Báčsky Petrovec 20.00 – 100 rokov s národom, v národe, pre národ, vstupný program SNS, sieň SVD 22.00 – Rocktón 2019, koncert slovenských rockových skupín, ihriská ZŠ Sobota 10. augusta 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov, Vrbara 9.00 – Vítanie hostí, SVD 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS, sieň SVD 11.00 – Ukážkový výcvik dobrovoľných hasičov, pri budove VKP Progres – verejnej studni 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia, Ul. maršala Tita 13.00 – Predajná ochutnávka králičieho paprikáša, Klub drobnochovateľov 13.00 – Varenie svadobnej kapusty, nádvorie SPŽ 14.00 – Stretnutie zdravotníckych pracovníkov, veľká sieň obce

15.00 – Súťaž vo varení králičieho paprikáša Zlatý kotlík, Klub drobnochovateľov 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ, veľká sieň obce 17.00 – Ľudová veselica, Klub poľnohospodárov 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov, veľká sieň obce 17.30 – Promócia bakalárov VŠZ a SP sv. Alžbety v Bratislave, Detašovaného pracoviska Martina Luthera v B. Petrovci, Slávnostná sieň GJK 18.00 – Futbalový zápas veteránov, Vrbara 19.45 – Defilé všetkých účastníkov od Námestia slobody, Ul. XIV. VÚSB po ihriská ZŠ 20.30 – S vďačnosťou voči predkom, galakoncert našich folklórnych súborov, ihriská ZŠ Nedeľa 11. augusta 7.00 – Súťaž športových rybárov, kanál DTD 9.00 – Turnaj SNS v šachu, športová hala ZŠ Jána Čajaka 9.00 – Súťaž stolných tenistov, telocvičňa ZŠ Jána Čajaka 9.00 – Súťaž poľovníkov, Lovecký dom Lesík 9.30 – Príležitostné služby Božie, chrám Boží SEAVC v Petrovci 10.00 – Tenisový turnaj, ihriská SA-HA 12.00 – Slávnostné bohoslužby v katolíckom kostole sv. Vojtecha 15.00 – Futbalový zápas Tuční – Chudí, Vrbara 15.00 – Divadelné predstavenie pre deti, sieň SVD 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov, veľká sieň obce 17.00 – Futbalový zápas FK Mladosť – seniori, Vrbara 18.00 – Cyklistika pre deti, Námestie slobody 19.00 – V ježkovej komôrke, galakoncert detských folklórnych súborov, ihriská ZŠ 21.00 – Divadelné predstavenie pre dospelých, sieň SVD SPRIEVODNÉ PODUJATIA: Sobota 20. júla 10.00 – Slovenský výtvarný tábor, Muzeálny komplex Kulpín Sobota 20. júla 10.00 – Turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslankyne Slovenskej republiky, Aradáč Nedeľa 21. júla 10.00 – Predslávnostný turnaj v kolkoch, Kovačica Sobota 27. – nedeľa 28. júla 21. Predslávnosťové dni v Kulpíne Sobota 10. augusta 8.00 – 12.00 – 11. Stretnutie zberateľov s burzou, ZŠ Jána Čajaka Expozície Múzea vojvodinských Slovákov sprístupnené na SNS: Výstava prác Zuzky Medveďovej, Galéria Zuzky Medveďovej Najstarší dom v Báčskom Petrovci