Hlas ľudu 32/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

8. 8. 2020 | 32 /4919/

Uzávierka čísla: 5. 8. 2020

V piatok 31. júla bola ustanovujúca schôdza Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a v pondelok 3. augusta Národného zhromaždenia Srbska. Mandáty sú potvrdené všetkým poslancom a István Pásztor je staronový predseda Zhromaždenia APV. D. Berediová-Banovićová Foto: D. B. B.

Pred štvrťstoročím, presnejšie od 1. augusta 1995, aj Báčsky Petrovec sa zaradil medzi prostredia kultúrne a civilizačné. Teda pred 25 rokmi, v roku jubilejnom – 250 rokov od príchodu Slovákov do Petrovca, slávnostne otvorili objekt, na ktorý už veľa rokov čakala obrovská väčšina tunajších občanov: dom smútku. Odvtedy rodiny zosnulých odtiaľto dôstojne vyprevádzajú svojich najbližších na večný odpočinok. J. Čiep

Pestovaniu banánovníkov sa v Kulpíne venuje hodne milovníkov okrasných záhrad. Často možno tieto exotické rastliny vidieť na priedomí alebo vo dvoroch Kulpínčanov. Nezvyčajne sa daria Natálii Širkovej, ktorá ich medzi prvými v tejto dedine začala pestovať vo dvore a potom aj pred domom. Tohto roku banánovník na ulici ukazuje prvé plody a Širkovci majú z toho veľkú radosť. K. Gažová

V najnovšom čísle prílohy Mozaika prinášame aj zaujímavý príspevok o lalitskom rodákovi Slovákovi prvobojovníkovi Jánovi Mackovi (1927 – 1976), ktorý sa okrem iného zúčastnil aj v bojoch po desantnom útoku na Drvar. Túto reportáž pomenovanú Poležiačky odstreľovali parašutistov napísal náš dlhoročný redaktor Juraj Pucovský. J. Čiep / Foto: z archívu J. Pucovského

REAGOVANIE PREDSEDNÍČKY NRSNM LIBUŠKY LAKATOŠOVEJ NA VYSIELANIE V RANNOM PROGRAME RTV VOJVODINA ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

(Ne)vedomé útoky na slovenskosť a Slovákov

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM

Rannom programe RTV Vojvodina odvysielanom 24. júla niečo po ôsmej hodine sa zneužilo, znehodnotilo i potupilo význam mena Zuzka a tým i Sloveniek, pridajúc mu hanoblivý nádych, ponižujúci, menejcenný. Z postu funkcie predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, v mene všetkých Slovákov, ktorých som zástupkyňou, a vo svojom osobnom mene ohľadom tejto situácie vyjadrujem nesmierne rozčarovanie, poukazujúc predovšetkým na neprípustnosť diskriminácie predstavovania žien a príslušníčok slovenskej národnostnej menšiny. Som zhrozená vysielaním v RTV Vojvodina v Rannom programe, kde boli prezentované stereotypy, neprípustné propagovanie diskriminačného prezentovania žien, predstaviteliek tentoraz slovenskej národnostnej menšiny. Preto vyzývam médiá, aby si uctievali zákonné predpisy a profesionálne štandardy a generálne prispeli k pokroku žien, nevynímajúc ani príslušníčky národnostných menšín, k tomu ani slovenskej národnostnej menšiny. Médiá v Srbsku, a tým viac vojvodinské, mali by vo svojej redakčnej politike propagovať rodovú rovnosť, rovnaké možnosti a partnerské vzťahy medzi ženami a mužmi, tak vo sfére politickej, ako i v oblasti osobných stanovísk a správania, s cieľom aj naďalej a vo väčšej miere rozvíjať duch tolerancie a medzikultúrneho dialógu, vzájomného uctievania, porozumenia a spolupráce medzi všetkými občanmi, bez ohľadu na ich národnostnú, etnickú, kultúrnu, náboženskú

identitu a na základe Ústavy Republiky Srbsko. K tomu toto všetko z Ústavy Republiky Srbsko aj vyplýva. Takýmito mediálnymi obsahmi, ktoré majú znehodnocujúci prístup k ženám a príslušníčkam národnostných menšín, priamo sa narúša ústavná povinnosť všetkých nás, aby sme si uctievali a ochránili ľudskú dôstojnosť, ktorá je neodôvodnená; priamo sa narúša ustanovenie zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín, v ktorom sa zakazuje každý tvar národnostnej, náboženskej, etnickej, rodovej, jazykovej a každej inej diskriminácie. Porušuje sa aj zákon o verejnom informovaní, ako i zákon o zákaze diskriminácie, ktorým sa zakazuje znehodnocovanie, ktorého cieľom je degradovať dôstojnosť osôb alebo skupiny príslušníkov menšiny na základe ich inosti. Vyjadrujem poľutovanie nad takýmto počinom, keďže sme s Rádio-televíziou Vojvodina vždy mali korektné vzťahy, až vysoko profesionálne, čo za niekoľko minút mohli neinformovaní a nezasvätení novinári Ranného programu Slobodan Stanković, Teodora Čelebićová a Teodora Milinkovićová narušiť. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, vo svojom osobnom mene a v mene celej slovenskej komunity do budúcna mám nádej, že sa takéto praktiky nezopakujú, že si novinári vopred overia význam slov a pred odoslaním príspevku do éteru naštudujú témy, ktorými budú informovať verejnosť. V mene dobrej spolupráce žiadam verejné ospravedlnenie osôb, ktorí seba nazývajú novinármi, a to Slobodana Stankovića, Teodory Čelebićovej a Teodory Milinkovićovej. Je to v prospech dobrej spolupráce RTV Vojvodina a Národnostnej rady a na zachovanie dobrých medziľudských, medzinárodnostných a medzikolegiálnych vzťahov.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 25 rokov po Búrke: pokus o zmierenie

ĽUDIA A UDALOSTI

14 Šuch, šuch, šuch... šušťali skosené radky

MOZAIKA

KULTÚRA

31 Keď máte radi svoju prácu, je to oveľa ľahšie a oveľa krajšie

ŠPORT

43 Oslávencom sa najviac darilo

19 Neopakovateľné momenty v objektíve Na titulnej strane: Nový Sad počas horúceho augusta 2020

DOO MAGYAR SZO KFT,

Foto: Miroslav Benka

Nový Sad

• •

32 /4919/ 8. 8. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

25 rokov po Búrke: pokus o zmierenie? Pripravil: Stevan Lenhart

okým pre Srbsko predstavuje jednu z najtragickejších udalostí v novších národných dejinách, v Chorvátsku sa vojenská operácia Búrka (Oluja) z augusta 1995 oslavuje ako veľký štátny sviatok. Takéto protichodné stanoviská vyplývajú z protichodných strán v občianskej vojne, ktorej traumatické následky dodnes pociťujú občania obidvoch krajín. V pátraní po možnej formule konečného srbsko-chorvátskeho zmierenia v priebehu posledného štvrťstoročia neboli vynájdené trvalejšie politické riešenia, za pomoci ktorých by sa prekonala nenávisť

medzi dvomi znepriatelenými, ale všeobecne (a predovšetkým jazykovo a kultúrne) veľmi blízkymi národmi. Na ústrednej ceremónii chorvátskeho Dňa víťazstva v meste Knin v tomto roku po prvýkrát bol prítomný aj oficiálny predstaviteľ chorvátskych Srbov – a bol to 46-ročný podpredseda chorvátskej vlády Boris Milošević zo Samostatnej demokratickej srbskej strany (SDSS). Neprekvapuje skutočnosť, že jeho rozhodnutie odísť do Kninu práve v tento dátum vyvolalo rozličné reakcie, mnohé z nich výrazne negatívne. Nie je však od veci poznamenať, že mnohí z tých, ktorí tento jeho krok odsúdili a označili ako zradu, vôbec nežijú ani nežili v Chorvátsku... Sám Boris Milošević vyhlásil, že toto rozhodnutie preňho ako Srba z

Chorvátska, ktorý v občianskej vojne aj súkromne zažil rodinnú tragédiu, nebolo ľahké, ale osobne si myslí, že treba myslieť racionálne a zodpovedne a pokúsiť sa po 25 rokoch zakročiť v smere lepšej spoločnosti, čiže spoločnosti vzájomného uctievania a tolerancie. Predseda SDSS Milorad Pupovac povedal, že Boris Milošević odchádza do Kninu s veľkým krížom na svojom chrbte práve v ten najťažší deň pre Srbov v Chorvátsku. A preto je ten kríž taký ťažký a preto vyvoláva nedorozumenia a rozličné reakcie, ale týmto činom by sa malo dosiahnuť, aby Chorváti uznali utrpenie Srbov počas operácie Búrka a po nej, a tiež aby na druhej strane Srbi pochopili utrpenie Chorvátov počas vtedajšej vojny. Ako povedal Milorad Pupovac,

je čas obrátiť list a sústrediť sa na budovanie mieru, čo umožní všetkým občanom život bez rôznych ťažkostí, s akými sa stretávali v uplynulom období. Treba si vraj uvedomiť, že Boris Milošević neodchádza na chorvátsku ceremóniu do Kninu s úmyslom, aby tam niečo oslavoval alebo aby potvrdil legitímnosť hocičoho, ale s cieľom položiť bodku za jednou vojnovou kapitolou. V značnej časti verejnosti prevláda všeobecná mienka, že srbsko-chorvátske vzťahy sú už také, aké sú, a situáciu vraj nemožno zmeniť. Sú však aj mienky, že práve také stanovisko je hlavnou prekážkou na napravenie situácie. Jestvuje totiž mnoho pozitívnych príkladov, ale potrebné je mať vôľu pochopiť ich a dovoliť možnosť pozitívnej zmeny.

Foto: Printscreen/Youtube

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

PRVÁ SCHÔDZA NÁRODNÉHO ZHROMAŽDENIA SRBSKA

Potvrdili mandáty 250 poslancom Danuška BerediováBanovićová

rvá, ustanovujúca schôdza Národného zhromaždenia Republiky Srbsko, ktorú zvolala predsedníčka Národného zhromaždenia v minulom zložení Maja Gojkovićová, sa začala v pondelok 3. augusta 2020. Zasadnutie sa začalo intonovaním štátnej hymny Republiky Srbsko Bože pravde. Schôdzi predsedala najstaršia národná poslankyňa Smilja Tišmová z volebnej listiny Ivica Dačić – SPS – JS a v práci jej podľa článku 3 Rokovacieho poriadku Národného zhromaždenia pomáhali najmladší národní poslanci zo štyroch volebných listín, ktoré dostali najväčší počet poslaneckých mandátov (Nikola Lazić, Dubravka Kraljová, Sofija Maksimovićová, Nandor Kiš, Srđan Smiljanić a Branko Marinović), a generálny tajomník Národného zhromaždenia, vlastne jeho ná-

mestník. deti, Uglješa Marković, z volebnej Rokovací program bol nasle- listiny Ivica Dačić – SPS – JS, a Alekdujúci: potvrdenie mandátov ná- sandra Čamagićová z volebnej lisrodných poslancov, voľba pred- tiny Aleksandar Šapić – Víťazstvo sedu Národného zhromaždenia, pre Srbsko. voľba podpredsedov Národného Komisia konštatovala, že sú zhodzhromaždenia, vymenovanie ge- nosti všetkých 250 národných ponerálneho tajomníka Národného slancov v súlade s osvedčeniami, zhromaždenia a voľba členov pra- ktoré vydala Republiková volebná covných telies Národného zhromaždenia. Národné zhromaždenie, na potvrdenie mandátov národným poslancom, vytvorilo Komisiu pre stanovenie zhodnosti s voľbou národných p o s l a n c o v Zasadnutie Zhromaždenia Srbska a správy Republikovej volebnej komisie o usku- komisia, a o tom podala správu točnených voľbách, v zložení: Alek- Národnému zhromaždeniu. sandar Marković, zvolený z volebnej Národné zhromaždenie, na zálistiny Aleksandar Vučić – Pre naše klade správy komisie, potvrdilo

mandáty všetkým národným poslancom, čím bolo Národné zhromaždenie ustanovené. Predsedajúca schôdze Smilja Tišmová zaželala novozvoleným národným poslancom úspešnú spoločnú prácu v nadchádzajúcom mandáte a oznámila prítomným, že o pokračovaní schôdze budú včasne informovaní. Od ustanovenia nového zloženia Zhromaždenia začína plynúť 90-dňová lehota na vytvorenie novej vlády. Volebná listina Aleksandar Vučić – Pre naše deti v tomto zložení má 188 poslaneckých miest, Ivica Dačić – SPS – JS – 32 poslancov, Aleksandar Šapić – Víťazstvo pre Srbsko – 11 poslancov, Volebná listina István Pásztor – Zväz vojvodinských Maďarov – 9 poslancov, Volebná listina Akademik Muamer Zukorlić – Len vpred – 4 poslancov, Volebná listina Albánska demokratická alternatíva – 3 poslancov a Volebná listina SDA Sandžaku – Dr. Sulejman Ugljanin – 3 poslancov . Zdroj: www.parlament.gov.rs

USTANOVUJÚCA SCHÔDZA ZHROMAŽDENIA APV

Konštituované Zhromaždenie APV D. Berediová-Banovićová

piatok 31. júla sa uskutočnila ustanovujúca schôdza Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. V tento deň pred 75 rokmi bola formovaná Autonómna pokrajina Vojvodina. Pre epidemiologickú situáciu prvá schôdza sa uskutočnila vo veľkej sieni Kongresového centra Master Novosadského veľtrhu. Prítomných bolo 115 zo 120 poslancov. V novom zložení volebná listina Aleksandar Vučić – Pre naše deti bude mať 76 mandátov; Ivica Dačić – SPS – JS – 13 mandátov; István Pásztor – Zväz vojvodinských Maďarov – 11 mandátov; Vojvodinský front – 6 mandátov; Pre kráľovstvo Srbska – 5 mandátov; Metla 2020 – 5 mandátov; Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana – 4 mandáty. Predstaviteľmi Slovákov v Zhromaždení APV v tomto zložení budú: Marína Tomanová – SNS, Pavel

Surový – Slováci vpred!, Ján Brtka a Miroslav Čeman – SPS – JS. Vytvorená Komisia pre potvrdenie poslaneckých mandátov potvrdila mandáty všetkým 120 poslancom. Na pracovnom programe bola

denia APV, ako aj vytváranie poslaneckých skupín. István Pásztor, ako jediný kandidát, bol po tretíkrát znovu zvolený za predsedu Zhromaždenia APV. Zhromaždenie na návrh predsedu osobitným rozhodnutím

Prvá schôdza sa uskutočnila vo veľkej sieni Kongresového centra Master Novosadského veľtrhu

voľba predsedu Zhromaždenia APV, voľba podpredsedov, voľba generálneho tajomníka Zhromaž-

určuje počet podpredsedov. V tomto mandáte Zhromaždenie bude mať päť podpredsedov. Toto

rozhodnutie Pásztor vysvetlil, že podpredsedovia budú iba z listín, ktoré získali viac ako 5 % hlasov na voľbách. Zvolení podpredsedovia Zhromaždenia APV sú: Aleksandra Maletićová (SNS), Aleksandra Đankovićová (SPS), Damir Zobenica (SNS), Nemanja Zavišić (SNS) a Dejan Čapo (LSV). Za generálneho tajomníka Zhromaždenia znovu zvolili Nikolu Banjca. V tomto zložení poslaneckú skupinu v Zhromaždení nemá iba Srbská radikálna strana, lebo na voľbách získala iba 4 poslanecké miesta a na vytvorenie poslaneckej skupiny je potrebných 5. Z tejto strany zahlásili, že budú žiadať zmenu pracovného poriadku, teda aby sa tento počet zmenšil s odôvodnením, že bol zmenšený aj volebný cenzus z 5 % na 3 %. Poslanecká skupina Metla zatiaľ jediná zahlásila, že bude tvoriť opozíciu v novom zložení.

32 /4919/ 8. 8. 2020

Týždeň SLOVO MÁ: ZVONIMÍR PUDELKA, AKADEMICKÝ MALIAR A PEDAGÓG

Všestranný tvorca Zvonimír Pudelka

Miroslav Benka

kademický maliar Dr. Zvonimír Pudelka-Zvone (narodený 16. 3. 1976 v Novom Sade) je nádejný akademický maliar, vizuálny a multimediálny umelec (dizajnér, kostýmový výtvarník, módny štylista, scénograf, herec, performer a pedagóg). V poslednom čase a v najnovších dielach Zvonimíra Pudelku prevažujú prírodné, organické materiály. Jeho umenie obhajuje návrat k prírode, jej prežitie. Pudelkove svojrázne biosochy sú veľmi pôsobivé. V poslednom období sa Pudelka na svojich výstavách prezentuje seriálom obrazov – objektov vyrobených z kozej a ovčej kože a iných kožušín. Vážený pán Pudelka, spomeňte si, prosím vás, na svoje začiatky, na školenie doma a v zahraničí. – Vyrastal som v Pivnici, kde momentálne žijem a pracujem, ale dlhé roky som žil najprv v Novom Sade a potom v Bratislave. V Pivnici som ukončil základnú a hudobnú školu v Báčskej Palanke. Po ukončení Strednej umeleckej školy Bogdana Šuputa v Novom Sade som pokračoval v súkromnom štúdiu kresby. V roku 2000 som sa presťahoval do Bratislavy. Bakalárske a magisterské štúdium som absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde som v roku 2015 ukončil aj doktorandské štúdium u doc. Rastislava Trizmu a získal som titul artis doctor (čítaj: doktor umenia). Samostatne a na spoločných výstavách ako aktívny vizuálny umelec svoje práce prezentujem už viac ako dvadsať rokov. V mojom výtvarnom jazyku dominantné postavenie majú klasické médiá, akými sú kresba a maľba, ale aj objekty, inštalácie a performancie. Môj výtvarný prejav je poznačený súčasnou populárnou kultúrou, hudbou a médiami, najmä ako odkaz charakteristický pre vizuál-

www.hl.rs

nu skutočnosť súčasnej reklamy a súčasnej vizuálnej komunikácie. Aktívne sa tiež venujem kostýmovému výtvarníctvu, scénografii, stajlingu, dizajnu, divadlu a filmu. Čo to znamená vôbec tvoriť? Čo vás v práci a v samotnej tamojšej kultúre zaujalo a nadchlo? – Snažím sa zachytiť určité situácie okolo seba a zaznamenať seba a ľudí v daných okolnostiach, to, čo sa deje okolo mňa v dobe, v ktorej žijeme, v umení, v divadle, vo filme, v popkultúre, hudbe a médiách.

nický look’. Takýto obraz sa potom ukazuje ako ,mediálna imitácia’ tradičného umenia v elektronickej verzii a mutácii, z ktorých mnohé už len vzdialene pripomínajú obraz prírody. Zámerom mojej práce je prezentovať dvojzmyselný kontext a konečný výsledok a reakciu na danú problematiku, ktorou sa zaoberám. Okrem toho na poli vizuálneho umenia sa aktívne venujem divadlu a filmu, kostýmovému výtvarníctvu a scénografii. Navrhol som kostýmy a scénu pre viaceré divadlá na Slo-

Zaujímajú ma témy a problémy súčasného sveta, ale ich filtrujem podľa svojej senzibility. Mám rád všetko, čo je pekné, vkusné, pôvabné, ale aj opak tomu. Rád experimentujem, azda preto aj pracujem vo viacerých oblastiach umenia. A tak som si v priebehu rokov vybudoval vlastný štýl, tak výtvarný, ako aj životný a módny. Na každom, samozrejme, aj ďalej pracujem, pestujem ich a rozvíjam. Ďalej pracujem a experimentujem aj s prírodnými a atypickými materiálmi, ktoré aplikujem vo svojom výtvarnom diele. Zaujali ma aj abstraktné biomorfné kompozície pripomínajúce oči. Tieto obrazy akoby mali surrealistickú zložku. Maľujem ich často aj na neobvyklých materiáloch, prekračujúc médium maľby. Sú to obrazy, ktoré majú základ prírodný a pomocou výtvarnej intervencie dostávajú novú umeleckú podobu. Moje maľby sú na rozhraní tradičného obrazu, kde je cítiteľný ,elektro-

vensku, v Srbsku a Česku. Divadlo mám veľmi rád a tiež rád tvorím a pracujem pre divadlo, ako aj pre filmovú produkciu. V súčasnosti mám tak asi dve-tri práce alebo projekty späté s divadlom alebo filmom. Minulý rok som počas leta robil kostýmy pre predstavenie Proces vo VHV Petrovec v Báčskom Petrovci. V lete som robil v Báčskom Petrovci aj pre SVD. Bola to výtvarná spolupráca a grafický dizajn pre predstavenie Svaety za dedinou. V jeseni som začal točiť dva dokumentárne filmy pre produkciu Inkubator Rezon z Nového Sadu, pre jeden film robím kostýmy a hrám epizódnu rolu a pre druhý scénu a stajling. Takéto skúsenosti získané v rôznych oblastiach umenia sa stále v čoraz väčšej miere stretávajú s mojou výtvarnou tvorbou, kde ich využívam v niektorých svojich multimediálnych projektoch a performanciách. Akým smerom sa uberajú vaše súčasné umelecké trendy a vaša

Informačno-politický týždenník

výtvarná práca, čo vás zaujalo v rámci svetového kontextu? – V novom seriáli obrazov vytváram rôzne farebné variácie s abstraktným tvarmi, ktoré navodzujú ilúziu akéhosi nového živočíšneho druhu. Exotické farebné prevedenie je typické pre mňa a posúvam tak nevšedným spôsobom hranice zaužívanej predstavy o klasickej maľbe, ako aj multimediálnej koncepcii. Na druhej strane moja práca predstavuje jednoznačný prínos k využitiu aj prírodných procesov, prírodných materiálov a recyklovaných materiálov v sochárstve a maliarstve. Rozširujem dosiaľ známe poznatky o objekte a maľbe, prinášam inovatívne postupy a metódy. Posledný projekt v zásade spája dve východiskové polohy mojej umeleckej práce s pestovateľským tvarovaním rastlinného tela tekvice a voľným prevedením úprav zvieracích koží, vlastne sú to obrazy z koží. Moja práca tiež prináša nové poznatky o kultúrnej konvencii spracovania prírodných materiálov a je tiež ohlasom návratov k prírodne podmieneným procesom, preverených jedinečným experimentom. Nevyužil som možnosť presahu do aktuálnej problematiky ekológie a teórie udržateľnosti prírodných zdrojov. Naopak, mojím zámerom bolo sústrediť sa na autorské postupy a procesy práce s novými materiálmi v sochárstve, maľbe a konceptuálnom umení. Pracujete aj s novými materiálmi, ako ste prišli na ideu vytvárať obrazy z kože? – Nový materiál, tekvica alebo koža, v žiadnom prípade neohrozuje klasické sochárske postupy a materiály, ale skôr ukazuje na nové možnosti imaginácie a tak približuje vedecký objav k umeleckému zážitku. Napriek tomu, že nám súčasné informačné technológie ponúkajú neobmedzený prístup k informáciám, nemôžu nahradiť klasické postupy a techniky vo výtvarnom umení. Zámerom tejto práce nebolo len zviditeľniť moje výtvarné dielo, ale prezentovať moje presvedčenie, že dnešný • TÝŽDEŇ •

virtuálny svet nemôže nahradiť kreatívnu prácu s materiálmi, ktoré sú človeku dané prírodou. K práci s kožami ma inšpirovala móda, modeling, práca stajlistu a kostýmového výtvarníka. Mojím zámerom a ideou bolo vytvoriť objekt pomocou využitia stajlingu (fashion styling and hair styling), teda urobiť objekt pomocou kaderníckych techník, ako sú strihanie, holenie a farbenie vlasov. Ale istým spôsobom aj recyklovanie starých koží, ktoré som roky zbieral. Rozhodol som sa, že z nich urobím výtvarné dielo – nástenný obraz alebo reliéf s vlastným stajlingom pre každú jednotlivú kožu z kozy. Prezentoval som tu vlastný výber stajlingu pre jednotlivú kozu – obraz, tak ako aj vlastné prevedenie motívov typických pre mňa. Tie sú prepojené s identitou popkultúry a inšpirované módnym a reklamným obrazom. Módu a stajling využívam pri realizácii artefaktu ako účinnú metódu na dosiahnutie formálneho vizuálneho výsledku tohto procesu obrazov z kože. Ide vlastne o kombináciu a odraz módneho vplyvu na umenie. Koža ako taká sa už od praveku používala na prikrývanie tela a obliekanie. Samozrejme, v priebehu stáročí sa vyvinuli a modifikovali jej tvary do požadovaných podôb a úprav. Využívala sa na rôzne kusy oblečenia a doplnky, no jej podstata zostala zachovaná. Kože, ktoré používam pri práci, sú z rôznych druhov zvierat, so

srsťou alebo bez srsti. Pri experimentovaní s kožami som využíval predchádzajúce praktické skúsenosti z tejto oblasti. Veľmi dobre ovládam techniky, ako aj metódy strihania a farbenia. Samozrejme, srsť sa správa podobne ako vlasy a dá sa s ňou experimentovať, myslím tým strihať a farbiť ako bežné ľudské vlasy. Použil som kadernícke náčinie a nástroje, farby s obsahom peroxidu a odfarbovač na vlasy. Pri

tohto umeleckého diela by mal zanechať umeleckú pečať súčasnej doby a spoločnosti, v ktorej žijeme. Veľa experimentujete. Čo si myslíte, aký je váš osobný prínos v kontexte nášho súčasného umenia? – Osobne vidím prínos iba ak v nájdení vlastných spôsobov uvažovania o forme a obsahu výtvarného diela. V kontexte súčasného umenia, s jeho neprehľadným

stajlovaní okrem farby som použil aj silikón na fixný a trvácny tvar. Inšpiráciu a prevedenie som teda našiel v stajlingu a móde, voči ktorej vytváram istú postmodernistickú referenciu v zmysle viacnásobného kódovania, nostalgie a irónie. V tomto diele móda prežila proces metamorfózy a stala sa inou, novou realitou. Výsledok

množstvom stratégií, diel, autorov, jazykov, médií a zmýšľaní je veľmi ťažké a nakoniec aj dosť absurdné hodnotiť vlastný prínos. Túto otázku by so všetkým rešpektom a skromnosťou prenechal divákovi, ako aj odborníkom. Za prínos môžem považovať iba svoje osobné hľadanie zmyslu a podstaty umeleckého diela, ktoré vidím v celo-

spoločenských formách myslenia, inými slovami – v návrate k prírode a funkcie umenia do služieb spoločnosti. Na čom práve pracujete? Aké máte plány do budúcna? V čom vidíte možnosť zlepšenia vašej/ našej a divákovej situácie? – Práve prebiehajú moje dve kolektívne výstavy – Summer sellection v Bratislave a Čaro štetca v Báčskom Petrovci. Do konca roka by som mal mať ešte zopár spoločných výstav, zájazdov s divadlom a točenie filmov, avšak uvidíme, ako sa budú rozvíjať a pokračovať veci. Momentálne pracujem na maľbách, ktoré mám už rozrobené, a dlhší čas plánujem jeden nový cyklus obrazov, niečo iné, na čom teraz pracujem a s čím experimentujem. Nechcem toho veľa prezrádzať, lebo sú rôzne súčasné okolnosti, ktoré ma možno ovplyvnia alebo posunú ďalej, ale určite budem pokračovať vo svojom duchu. V dôsledku toho pracujem paralelne na viacerých projektoch, dokončujem obrazy, pracujem na nových obrazoch, na dizajne loga pre dvoch umelcov a čaká ma pokračovanie v točení spomínaných dvoch filmov. Sú síce aj iné plány a projekty pre budúcnosť, ktoré si vyžadujú viacročnú prácu, ale uvidíme, čo sa z toho podarí a uskutoční, všetko závisí od toho, ako sa bude ďalej rozvíjať celosvetová situácia, keď ide o pandémiu Covid-19. Ďakujem za rozhovor. – Ďakujem aj ja vám. Foto: z osobného archívu autora

32 /4919/ 8. 8. 2020

Ľudia a udalosti Nájdený elaborát o zločinoch proti Slovákom FOND F.183 ARCHÍVU VOJVODINY (1)

Danuška Berediová-Banovićová

ri príležitosti podpísania protokolu o spolupráci našej ustanovizne s Archívom Vojvodiny (o čom sme písali v minulom čísle Hlasu ľudu) sme sa dozvedeli, že pred niekoľkými týždňami v depách Archívu Vojvodiny sa celkom náhodou našiel elaborát o zločinoch proti Slovákom, o ktorom sa ani nevedelo, že existuje. Tento dokument má prvoradý a rozhodujúci význam na skúmanie tejto témy. Dokument sa nachádzal v rámci Fondu F.183, ktorý zahŕňa viac ako 30-tisíc dokumentov. Tento dokument je dôkazom, že Slováci boli obeťami novosadskej razie. F.183 je jeden z najvýznamnejších a najčastejšie používaných fon-

dov Archívu Vojvodiny. Jeho presný kej internetovej platformy. Tento názov znie: Komisia pre určovanie projekt podporilo Ministerstvo zločinov okupantov a ich pomocní- kultúry a informovania Srbska. kov vo Vojvodine – Nový Sad (1944 S významom tohto fondu sú – 1948) 1941 – 1950. Fond tvorí oboznámení aj členovia vlády Slo81 kníh a 593 škatúľ archívneho materiálu, spolu 73,7 m. Klasifikovaný je ako kultúrny majetok osobitného významu. Projekt o skúmaní vojnových zločinov proti Slovákom, ktorého inštitucionálnym nositeľom je Archív Vojvodiny, má názov Digitalizácia a prezentácia archívneho materiálu z Fondu F.183 Dokumenty, ktoré svedčia o tom, že obeťami Archívu Vojvodiny maďarských fašistov v razii v Báčke, spolu so Srbmi, Židmi a Rómami, boli aj Slováci vytváraním tematic-

venskej republiky a projekt má medzinárodný význam, s ohľadom na to, že v jeho realizácii účinkuje aj niekoľko eminentných odborníkov zo Slovenska. V kontexte jeho realizácie Archív Vojvodiny podpísal protokol o spolupráci s jednou z vedúcich kultúrnych ustanovizní na Slovensku, Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, ktoré je inštitucionálnym partnerom pri realizácii tohto projektu. Projekt v mene Archívu vedú riaditeľ tejto inštitúcie Dr. Nebojša Kuzmanović a námestník riaditeľa Kristijan Obšust, sociálny antropológ a archeológ. Do konca roka bude urobená tematická internetová prezentácia venovaná výsledkom výskumu, na ktorej budú dostupné originálne archívne dokumenty, takže potomkovia obetí si tu budú môcť nájsť ich svedectvá a dozvedieť sa, ako zomreli. Počas roku 2021 sa plánuje vydávanie osobitnej publikácie, v ktorej budú zverejnené kompletné výsledky skúmania.

SPRÁVA ZO 17. ZASADNUTIA SPRÁVNEJ RADY

Annu Huďanovú vymenovali za riaditeľku NVU Hlas ľudu S D. Berediová-Banovićová

právna rada Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu zasadala vo štvrtok 30. júla 2020. Hlavným bodom zasadnutia bolo vymenovanie riaditeľa našej ustanovizne. Na súbeh na riaditeľa Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu sa prihlásila iba jedna kandidátka, a to doteraz úradujúca riaditeľka Anna Huďanová. Na tomto zasadnutí ju jednohlasne zvolili a vymenovali na dobu určitú, teda na štvorročné trvanie mandátu. Na zasadnutí bola prítomná aj nová členka správnej rady Mária Obšustová, ktorú navrhol kolektív Hlasu ľudu a vymenovala NRSNM namiesto bývalej zamestnankyne Aničky Chalupovej. Členovia správnej rady tiež jednohlasne schválili text súbehu na zodpovedného redaktora Hlasu ľudu. Kandidát na zodpovedného

www.hl.rs

redaktora Hlasu ľudu musí mať vysokoškolské vzdelanie na poli spoločensko-humanitných vied, technicko-technologických vied

vednosti. Súbeh je otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia, teda od 8. augusta. Komisiu, ktorá zhodnotí správnosť prihlášok a dokladov,

Zasadnutie sa v dôsledku epidemiologickej situácie konalo v miestnosti redakcie Hlasu ľudu

alebo umenia, musí mať najmenej 5 rokov pracovnej skúsenosti v odbore a musí aktívne ovládať slovenčinu. Kandidát nemôže byť osoba chránená imunitou zodpo-

Informačno-politický týždenník

ktoré kandidáti na zodpovedného redaktora zašlú po zverejnení súbehu, budú tvoriť: Miloslav Chrťan, Vladimír Hudec a Mária Obšustová. Jedným z bodov zasadnutia bolo

aj vymenovanie trojčlenných komisií pre novinárske výročné ceny Hlasu ľudu, časopisu Vzlet a Cenu Ota Filipa za najlepšiu fotografiu zverejnenú v novinách Hlas ľudu a časopise Vzlet. Tieto ceny sa každoročne udeľujú 19. októbra, v Deň Hlasu ľudu. Právnička ustanovizne Anna Kupcová ozrejmila členom Správnej rady Hlasu ľudu všetky právnické veci týkajúce sa bodov rokovacieho programu a tiež ich oboznámila s tým, že na základe dohovoru riaditeľky a šéfredaktorky časopisu Vzlet sa podujatie Stretnutie pod lipami neuskutoční pre epidemiologickú situáciu v našom štáte. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je s tým oboznámený, keďže prostriedky na toto podujatie boli schválené na základe projektu. Na záver riaditeľka Huďanová informovala členov o inšpekcii, ktorá je v ustanovizni od apríla. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Hodnotná donácia Anna Lešťanová

Pri tejto príležitosti veľvyslanec A. Pintér povedal, že Maďarsko sleduje potreby občanov, najmä tej najmladšej populácie, a ďalej uviedol: „Chceme pevne veriť, že je toto iba jedna z radu donácií,

podárení, a dodal: „Sme partneri s Obcou Stará Pazova, partneri na diele, ktorí poukazujú na to, že vzájomná starostlivosť a partnerské vzťahy môžu prekonať všetky výzvy, a v časoch, keď je

aj týmto skutkom – donátorským gestom ukázali, že sú skutočnými partnermi nášho prostredia.“ Vďaka interaktívnemu prístupu k výučbe, ktorý je umožnený prostredníctvom 3D učebne, výučba

predposledný júlový deň v staropazovskej Škole pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu uzavreli zmluvu o donácii na objednávku vyučovacích prostriedkov – Interaktívnej 3 D učebne pre prácu v škole a vo virtuálnom okolí pre učenie na diaľku. Prostriedky na zveľadenie výučby sú donáciou maďarskej firmy Smart Energy Investment a účelovo sú venované na obľahčenie učenia žiakov s poruchami vo vývoji prostredníctvom technológie, ktorá zodpovedá potrebám vzdelávania v 21. storočí. Na štvrtkovej slávnosti, ktorá sa pre Tanja Todorovićová s hosťami a donátormi (zľava) Đorđom Radiaktuálnu situáciu tý- novićom, Obradom Tadićom, Dr. Attilom Pintérom a Nemanjom Slávnostné podpisovanie zmluvy o hodnotkajúcu sa pandémie Milutinovićom nej donácii škole koronavírusu konala na otvorenom priestore pekne upraveného školského ktorá prispeje k obľahčeniu sú- celý svet vyľakaný a obrátený pre žiakov školy bude zaujímavejdvora, sa zúčastnili Dr. Attila Pin- časného prístupu k vyučovaniu. k sebe, nesmieme zanedbať naj- šia a efektívnejšia. T. Todorovićová tér, veľvyslanec Maďarska v Srb- Všetky deti – žiaci majú právo na zraniteľnejšie sociálne skupiny.“ zdôraznila: „Žiaci budú môcť byť sku, Nemanja Milutinović, čestný kvalitnú výučbu a táto donácia Spokojnosť netajil ani Đ. Ra- v učebni aj doma prostredníctvom konzul Maďarska v Srbsku, Đorđe im pomôže v tom. Sme hrdí, že dinović, predseda obce, a v prí- online výučby a osvetoví pracovRadinović, predseda Obce Stará firmy z Maďarska sú spoločensky níci budú môcť pripraviť Pazova, a Obrad Tadić, riaditeľ zodpovednými hospodárskymi vyučovacie lekcie a v niekoľfirmy Smart Energy Investment. subjektmi a solidaritu so Srbskom kých jednoduchých krokoch V mene Školy pre základné a stred- každým dňom preukazujú cez z elektronických učebníc né vzdelávanie Antona Skalu hostí srbsko-maďarské partnerstvo.“ zhotoviť aj interaktívne kniprivítala a za hodnotnú donáciu sa hy a doplniť ich kresbami, Podľa slov N. Milutinovića táto akcia je ešte jedným ukazovaaudiovizuálnymi nahrávteľom výborných vzťahov mekami, tiež interaktívnymi dzi dvomi krajinami – Srbskom úlohami. Týmto spôsobom a Maďarskom. „Veľká solidarita sa bude môcť sledovať poa spoločenská zodpovednosť sú krok v práci a na základe príznačné pre vážne spoločnosti. definície IOP2 (individualni Maďarskí investori ukázali veľký obrazovni plan).“ záujem o vkladanie do Srbska Prostredníctvom donácie, a my ich aj tentoraz pozývame, vyčíslenej v sume 10-tisíc aby boli čím početnejší,“ akceneur, sa do nového školského toval čestný konzul Milutinović. roka 2020/2021 zabezpečí V neblahých časoch pandémie Interaktívna 3 D učebňa, Tabuľa ŠZASV Antona Skalu koronavírusu vzájomné porozu- Jedna zo školských učební čaká na ktorá je učebňou 21. storov Starej Pazove čia a prvou takéhoto typu menie, solidarita a partnerstvo v žiakov od septembra skutkoch sú viac než potrebné. v Srbsku. Po slávnostnom poďakovala Tanja Todorovićová, A práve tieto zásady, ako uvie- hovore okrem iného povedal: podpísaní zmluvy, ktorú podpisriaditeľka tejto výchovno-vzdelá- dol O. Tadić, riaditeľ firmy Smart „Naši súkromní partneri okrem mi verifikovali T. Todorovićová vacej ustanovizne, ktorú navšte- Energy Investment, uplatňuje aj investície do komunálnej činnosti a O. Tadić, nasledovala kratšia vujú žiaci z troch sriemskych obcí. ich firma v každodennom hos- verejného osvetlenia v našej obci obchôdzka školy. • ĽUDIA A UDALOSTI •

32 /4919/ 8. 8. 2020

Ľudia a udalosti SLOVENKY AKO HYBNÁ SILA V INFORMATICKEJ SPOLOČNOSTI

Kvalitný produkt je najlepšia reklama Miroslav Pap

nformatické systémy, programy, ako aj celkový softvér sú kľúčové vo fungovaní každého podniku. Značne obľahčujú prácu a vytvárajú prehľad celkového fungovania podnikov, spoločností, firiem, škôl a iných inštitúcií. Prostredníctvom rôznych progra-

Bastová ako zamestnankyňa. Čo sa týka pracovných pozícií, tu pracujú spoločne na rôznych úrovniach. Keďže produkty spoločnosti sú orientované prevažne na účtovníctvo, tak by sa mohlo povedať, že má firma informaticko-ekonomický základ, v ktorom pracovníčky prejavujú odbornosť a zručnosť. Zoskupenie troch pracovníčok so slovenským pôvodom je, ako tvrdia, úplná náhoda. Azda o kvalite celkovej firmy

Úspešné a ambiciózne: (zľava) Blaženka Soldatová, Vesna Belániová a Alexandra Bastová (foto: z archívu V. Belániovej)

mov je mapovanie výroby, produktov a dokonca aj osôb pomerne zjednodušené. V účtovníctve je dnes práca nepredstaviteľná bez informačných systémov. Pokrok vo vývoji programov necítia iba zamestnanci jednotlivých podnikov, ale aj zákazníci, ktorí omnoho rýchlejšie vybavujú potrebnú dokumentáciu a účtovanie. Jednou zo spoločností, ktoré sa venujú vytváraniu programov v účtovníctve, je Informatika, s. s r. o., v Báčskej Palanke. Iniciátori založenia tejto informatickej firmy boli Rade Makević, Vesna Belániová a Blaženka Soldatová v roku 1999. V roku 2000 začala naplno fungovať, čo viedlo k vytvoreniu novej koncepcie informatickej firmy teraz pod názvom Informatika, s. s r. o. Tento názov má dodnes. V súčasnosti základný pracovný personál tvoria tri ambiciózne a úspešné ženy náhodou so slovenským pôvodom. Sú to Vesna Belániová, Blaženka Soldatová ako majiteľky firmy a Alexandra

www.hl.rs

a odbornosti personálu svedčí fakt, že dnes zastrešuje 120 rôznych podnikov a inštitúcií. Vesna Belániová zdôrazňuje: „V našom prípade sa orientujeme iba na malé a stredné podniky. Bolo to tak od začiatku a neplánujeme to meniť ani naďalej. V prípade väčších by bolo potrebné vytvoriť omnoho rozvinutejšie programy, ktoré by boli využívané na všetkých úrovniach firiem. V minulosti sme mali zákazníkov aj z Chorvátska a Bosny, no po rozpade Juhoslávie sme sa orientovali iba na Srbsko, lebo tie štáty mali, samozrejme, iné právne predpisy. Najviac ich máme, pravdaže, na pokrajinskej úrovni, a to z Báčskopalanskej obce, ako aj z okolitých obcí.“ Pracovníčky tvrdia, že ich prvoradý produkt predstavuje softvér pre účtovníctvo. Ich zákazníkmi sú predovšetkým obchodné spoločnosti, podniky zodpovedné za účtovníctvo iných firiem, potom komunálne podniky, poľnohospo-

Informačno-politický týždenník

dárske družstvá, školy, predškolské ustanovizne a iné. Softvér akoby zastrešuje celkovú evidenciu vo firme na rôznych úrovniach. Buď ide o evidovanie zamestnancov, detí, alebo o sledovanie výroby, kúpy a predaja produktov v jednotlivých spoločnostiach, alebo o sledovanie výkupu poľnohospodárskych plodín a iné. Fakturačné programy nielen obľahčujú prácu, ale predstavujú určitú kontrolu zamestnávateľa nad zamestnancom a zároveň kontrolu štátu nad zamestnávateľom a majiteľom firmy. Keďže spoločnosť pôsobí iba v účtovníctve, to znamená, že musí dodržiavať všetky právne predpisy, ktoré sa často menia. Vo firme to majú na starosti všetky tri a povinné sú sledovať novelizácie zákonov a tým aj usmerňovať zákazníkov. Ako hovorí Blaženka Soldatová: „Naša firma všetko robí podľa zákona, a preto je potrebné sledovať každú jeho zmenu. Niekedy aj zákazníkov, ktorí neboli informovaní o určitých zmenách, musíme usmerniť.“

tvrdí Vesna Belániová. Pracovný deň troch pracovníčok v tejto informatickej firme je celkom rušný. Potrebné je vybaviť všetky telefonáty, vybaviť dokumentáciu, pracovať na zlepšení programov, vyriešiť problémy a podobné. Vďaka moderným technológiám dnes nemusia za každý problém odchádzať do terénu. Prostredníctvom programov sa vedia akoby dostať do počítača zákazníka a tým aj vyriešiť problém, čo značne nielen obľahčuje ich prácu, ale aj šetrí čas. Ako hovoria: „Musíme byť dostupné zákazníkom každý pracovný deň a podľa potreby aj počas víkendu. Lebo ak sa niečo pokazí, to znamená, že napríklad zákazník nemôže ďalej účtovať, čo spôsobuje pomerne veľkú záťaž a dodatočnú prácu nielen klientom, ale aj nám.“ Treba však pripomenúť, že sa táto firma nezaoberá účtovníctvom, ale vypracovaním programov, aby ostatné firmy mohli robiť účtovníctvo. Do svojich služieb zaradili aj poradenstvo v oblasti informatiky, lebo informatické

V dobrom pracovnom ovzduší

Čo sa týka marketingu, ten predstavuje takzvaný face to face, čiže človek k človeku. „Naša firma nepotrebuje osobitný marketing z toho dôvodu, že sama kvalita produktu je dobrá reklama. Spokojný zákazník povie ďalšiemu záujemcovi o produkte a ten si ho kúpi. Máme už dlhoročných klientov, s ktorými spolupracujeme, čo svedčí o kvalite produktu,“

zručnosti sa stávajú základnými pre každého jednotlivca. Ženský trojlístok so slovenským pôvodom v informatickej firme každodenne pracuje na zlepšení svojho produktu, na ktorý sú nesmierne hrdé. Pevne veria, že sa im aj naďalej podarí zákazníkom podať kvalitný balík informatických služieb, ktoré sú v účtovníctve nevyhnutné. • ĽUDIA A UDALOSTI •

INĐIJSKÁ OBEC – SPOJENÉ NOVÉ KARLOVCE A KRČEDIN

Päťkilometrová asfaltová cesta

Anna Lešťanová

a území Obce Inđija pokračujú s prácami na výstavbe a úprave cestnej infraštruktúry. Toho času sa konajú záverečné práce po asfaltovaní päťkilometrovej časti medzi dvomi dedinami – Novými Karlovcami a Krčedinom. Hodnota investície je 300 miliónov dinárov a prostriedky sú zabezpečené z republikového rozpočtu. Touto novou cestou sa obľahčuje komunikácia medzi Krčedinom a Inđijou, resp. Starou Pazovou. Projektovú dokumentáciu urobila Obec Inđija a táto cesta, ktorá teraz dostala nový asfaltový koberec, má viacúče-

lový význam. Je veľmi dôležitá aj pre rozvoj tamojšieho poľnohospodárstva, ovocinárstva a dobytkárstva, lebo sa väčšina obyvateľov týchto dedín zaoberá týmito odvetviami. Idea výstavby cesty datuje ešte z roku 2000 a je vhodná nielen na prepravu cestujúcich a tovaru, lež aj z tých dôvodov, že vedľa nej by v blízkej budúcnosti, ako hovoria čelní ľudia tejto sriemskej obce, mali byť zasadené i nové, moderné ovocné sady. Namiesto doterajšej poľnej cesty obyvatelia uvedených dedín nemusia viac cestovať autostrádou. Novú asfaltovú cestu čoskoro budú môcť používať aj mnohí Staropazovčania, ktorí majú na svahoch Fruškej hory

– v krčedinskej časti vinohradnícke chaty, vinohrady a ovocné sady. Napr. cesta autom medzi

dvomi dedinami bude trvať iba niekoľko minút.

Nová asfaltová cesta medzi Novými Karlovcami a Krčedinom

V Petrovci sa urodilo málo ovocia – to znamená, ŽE bude aj málo pálenKY. Takéto lamentovania možno často počuť od ľudí v Petrovci tohto roku. A skutočne je to, bohužiaľ, presne tak. V čase pučania a kvitnutia stromov na jar prišiel mráz a „pooberal“ úrodu už koncom marca. A tak v čase, keď ich malo byť hojne aj na uliciach, španielok bolo len „na lyžičku“. Inak nebolo ani s marhuľami, hruškami a inými druhmi ovocia, ktoré sa v Petrovci pestujú v mnohých záhradách. To troška, čo sa urodilo, sa buď zjedlo, alebo nakládlo do zaváranín, či spracovalo na lekvár. Na zbieranie do sudov a kvasenie pre pálenku zostalo len málo. V tomto prostredí, okrem niekoľko menších prenosných kotlov, sú aj tri stabilné pálenice s dlhoročnou tradíciou. Dve z nich ani nepracujú, iba jedna u Opavskovcov je k dispozícii. V rozhovore s páleničiarom Zoltánom Sabolčkim (na fotografii pri práci), či majiteľmi Opavskovcami Jánom a Jánom mladším sme sa dozvedeli, že práce v pálenici je veľmi málo. V minulosti sa v letnom období robievalo nepretržite takmer každý deň, tohto roku sa iba sem-tam niekto ohlási. Príčina je jednoduchá: ovocia je málo. K tomu aj cukornatosť v ňom, pre poveternostné podmienky, je pomerne malá. Petrovčania ešte majú nádej, že nepremrhajú rok a že vypália aspoň jablkovicu, či v podjeseň z hrozna komovicu. J. Čiep

ZÁKLADNÁ ŠKOLA V ERDEVÍKU MÁ NOVÚ STRECHU. Letné prázdniny sú ideálnym obdobím na obnovu škôl, ktoré sú v letných mesiacoch prázdne, a tak na prelome mesiacov júl a august na Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku opravili strechu. Strecha bola dlhodobo v zlom stave, a preto bola jej rekonštrukcia jednou z priorít školy. Strechu na škole už kompletne vymenili. Práce sú financované z rozpočtu Obce Šíd. T. Farkašová Foto: z archívu Obce Šíd • ĽUDIA A UDALOSTI •

32 /4919/ 8. 8. 2020

Ľudia a udalosti PREKAZILA SÚČASNÁ EPIDEMIOLOGICKÁ KORONOVÁ SITUÁCIA DOVOLENKOVANIE?

Vytvorte si dovolenku, akú ste doteraz nemali

Anna Horvátová

etné mesiace sú asociáciou na dovolenkovanie. Milovníkom morských scenérií nič neznamená, keď si v pekelných dňoch neužijú chvíle na morskej pláži. Iní zase nevidia význam hovenia si na pláži, skôr sú horskými typmi, alebo si pohodičku vytvoria vo svojom domovom kútiku, alebo sa venujú svojim štvornohým miláčikom, ktorí tú pozornosť vedia stonásobne vynahradiť. Leto 2020 zostane v spomienkach nie ako iné, poznačené je pandemickou koronavírusovou situáciou a následky z nej katastrofálne ovplyvnili aj turizmus. Nepriaznivo to dopadlo aj na občanov, ktorým tento vírus prekazil plány. Aké sú názory našich spoluobčanov, keď ide o koronové leto 2020: Anna Speváková, riaditeľka Knižnice Štefana Homolu, z Petrovca: „Leto akoby bolo synonymum pre dovolenku. Akoby nie?

Po každodenných povinnostiach či už v práci, v škole, domácich bežných, človek túži po oddychu. Každý človek je iný, a tak aj

www.hl.rs

dovolenkový čas každý z nás má zakreslený inou farbou. Niekomu viac zodpovedá farba mora, niekomu farba hôr, niekto dovolenkuje najradšej doma vo svojom kútiku a je ešte množstvo typov dovoleniek, ktoré predovšetkým závisia od našej fantázie, ale aj od financií. Toto leto je trochu iné a najmä pre cestovateľov. Koronavírus nám zviazal nohy. No predsa nie je to až tak čierne. Ako som povedala, dovolenkovať možno rozlične. Vytiahnite z tejto situácie niečo pozitívne. Zapojte si fantáziu a vytvorte si dovolenku, akú ste doteraz nemali. Spoznajte svoje okolie. Sú okolo nás krásy, na ktoré sme možno pozabudli a viaceré ešte ani neodhalili. Nemusíte precestovať stovky kilometrov, aby ste si nabili batérie, pomôže vám pritom predovšetkým dobrá spoločnosť.“

Miroslav Dobroňovský, podnikateľ, z Petrovca: „Predpoklad bol, že v letných mesiacoch bude všetko normalizované a druhá vlna koronavírusu sa začne v neskorú jeseň. No, žiaľ, nie je tak. Menej cestujem, tiež sa menej stretávam na lokalite B. Petrovec – Nový Sad – Belehrad. Práce vykonávam či komunikujem te-

Informačno-politický týždenník

lefonicky aj emailom. No sadnúť si na kávu a kúsok rozhovoru so známymi – to ,musí‘. Dovolenku som si ešte nevytypoval, k tomu mal by som aj pracovne cestovať pravidelne na Slovensko, čo sa ešte neuskutočnilo od februára. Pred rokom som bol na dovolenke v Grécku pri mori. Do blízkeho zahraničia je nemožné odcestovať narýchlo, bez testu a viacdňovej karantény, takže Čierna Hora, Grécko a aj Slovensko sú vylúčené. Tak zostávajú ďalšie, exotické destinácie. Avšak zjavuje sa nový problém, čiže dať si dovolenku 10 – 11 dní dáva možnosť zostať bez spolupracovníkov, ktorí potrebujú vždy narýchlo niečo odrobiť, a vtedy si nájdu iného. V IT oblasti je možné pracovať aj z dovolenky, ale to potom nie je dovolenka, však! Ale ak nemáte podmienky, nedostatok wi-fi a nemôžete sa sústrediť, potom nie je možné ani občas pracovať a nestratiť zákazníkov. Opak tomu sa málo, vlastne nie nadostač pracovalo počas mimoriadneho stavu, tak to musím teraz dobehnúť. Vidieť, že je aj menej kvalitnej roboty, musíme aj korigovať cenu, totiž zmenšiť ceny služieb. Vyžaduje si to dosť námahy, a ešte keď sa nedovolenkuje, o to to padne ťažšie. K tomu tie administratívne záležitosti veľa času odoberajú, zvlášť čakanie v rade v banke. No ale vždy je nádej, že sa každodenný režim aspoň trochu zosúladí, aby sa dalo plánovať dopredu... Takto je to dosť ťažko... ako aj každému z nás. Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, z Petrovca: „Už roky chodíme na dovolenku k moru do Grécka. Len čo skončíme so školskými povinnosťami, už aj cestujeme. Tak sme si to naplánovali aj tohto roku. Odkedy vlastne bola vyhlásená pandémia, moja

rodina sa správa veľmi zodpovedne, čiže s nikým sa nestretáme, okrem toho, že sa ja stretám s kolegami v práci. Manžel pracuje z domu a deti sú tiež od marca doma. No predsa sme si tú ro-

dinnú dovolenku organizovali a podarilo sa nám odcestovať k moru. Boli sme v malom meste, kde možno dodržať prevenčné opatrenia. Človek by mal svoju dovolenku stráviť mimo svojho domu, vypnúť mobil a venovať sa niečomu, čo ho napĺňa. Potom aj pracovný výkon bude vyšší a celkovo psychika človeka bude zdravšia.“ Olina Dorčová, knihovníčka Knižnice Štefana Homolu v B. Petrovci: „Rýchle tempo života, stres a ustavičné naháňanie sa za niečím vyžadujú si čas aj na dovolenku. Začiatok tohtoročnej sezóny síce poznačila pandémia ochorenia COVID-19 a prísne pravidlá a opatrenia zatvorili a obmedzili nám cestovanie do niektorých krajín do zahraničia. Každý z nás sa musel s obmedzeniami vyrovnávať podľa svojho. Ťažké mali všetci. S manželom sme sa rozhodli, že túto rodinnú dovolenku strávime doma a že si aj bez mora dokážeme užiť voľný čas a budeme si robiť minimálne • ĽUDIA A UDALOSTI •

vôbec nezáleží na tom, či je to doma, alebo niekde inde.“ Ján Pavlis, riaditeľ Turistickej organizácie Báčsky Petrovec: „Tak predpokladám, že vírus ovplyvnil všetkých nás. Keď ide o turizmus v našej obci, všetci tí, ktorí sú blízku pri tomto odvetví, ešte ako pociťujú negatívny vplyv. Zavreté sú v tejto chvíli bazény v Maglići, petrovský akvapark tiež, takže máme veľmi malý počet hostí.

krátke výlety do okolia. V každom kúte našej krajiny sa dá nájsť miesto, ktoré sa oplatí vidieť, napríklad Sokobanja, kde pravidelne chodievame. Na rozdiel od dovolenky pri mori, kde sa zvyčajne ,opekáme‘ niekde na pláži a občas zájdeme na nejaký výlet, dovolenka v Srbsku (ak ju chceme prežiť aktívne) je tiež prekrásna. Často stačí aj sadnúť si na bicykel alebo si obuť tenisky a poprechádzať sa. Myslím si, že na tento rok skôr platí, že najbezpečnejšia možnosť cestovania do zahraničia je radšej necestovať, i keď každý z nás máme inakší náhľad. Dovolenku možno stráviť aj pri rannej káve na priedomí a čas si možno krátiť ako najlepšie je to možné. A na to, aby sa deti vonku dostatočne zabávali, niekedy stačí aj troška fantázie. Vlastne najdôležitejšie zo všetkého je, aby sme svoju rodinnú dovolenku strávili so svojimi najmilšími, a

Žiaľ, ani žiadne podujatia v našej obci, rovnako tak aj inde, sa v tomto roku neuskutočnili, takže celkove je táto sezóna veľmi, veľmi zlá. Čo sa týka dovolenky, samozrejme, že som plánoval. Predsa som zrušil rozhodnutie, že pre situáciu k moru nepôjdem. Realizoval som taký minioddych na Slovensku, ale je to také dosť stresové, lebo vlastne sám

prechod cez hranicu je veľké riziko, keďže nikdy nevieme, či nás vôbec pustia cez hranice. Mám predsa nádej, že sa do konca leta situácia stabilizuje, opatrenia sa uvoľnia a budeme môcť niekde aj vycestovať. Na otázku, či sa nerealizovanie dovolenky odzrkadlí na pracovný výkon, čo povedať, áno, určite, na niekoho viac síce, na niekoho menej, ale cítiť sa určite bude, pretože všetci očakávame leto a letné dovolenky. K tomu psychicky sme už tak akože naprogramovaní na letné dovolenkovanie. Verím, že aj napriek tejto situácii občania na dovolenku odcestujú. Možno menej do zahraničia, ale predsa vypadnú z dennodenných povinností.“ Martina Speváková, študentka Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave, z Petrovca: „Život sa nemôže zastaviť a potrebujeme čím skôr existovať normálne. Niektorí musia existovať nonstop. Napríklad lekári alebo smetiari, zásobovanie potravín. Opatrenia vlády nám veľmi pomôžu vrátiť svet do normálu, aspoň je to moja mienka, a je dobré, že sú práve také. Koronavírus ovplyvnil letný režim pre mnoho ľudí, lebo v období leta je samozrejmosťou pre nich, že niekam odcestujú. Ale pre koronavírus sa to mnohým ľuďom nepodarí. Myslím si, že je v tom aj výhoda, lebo aspoň budeme cestovať tuná po Srbsku

a spoznávať krásy našej krajiny. Do zahraničia na dovolenku som sa tohto roku nechystala, práve v

dôsledku koronavírusu. Tak som sa rozhodla, že sa na cestu vyberiem po našej krajine, ale sa mi to tiež nepodarilo. Letné voľno som väčšinou strávila s rodinou doma, pri čítaní kníh a pod. Ešte však plánujem navštíviť niekoľko jazier u nás. Myslím si, že ten neodchod na dovolenku k moru či inam neovplyvní pracovný výkon ľudí. Lebo aj tak niektorú časť ľudia strávili v pohodlí doma a možno aj to niekomu bolo dovolenkou. Rovnako tak ani na študentov by nemalo negatívne vplývať, tiež ani na ich povinnosti, lebo majú rôzne možnosti vycestovať a navštíviť mestá aj počas školy.“ Snímky: z archívu spolubesedníkov

AJ V ŠÍDSKEJ OBCI SA BOJUJE S EPIDÉMIOU KORONAVÍRUSU. O koronavíruse počujeme v súčasnosti zo všetkých strán, lebo ide o celosvetový problém. Na území Obce Šíd verejné priestory a miesta s väčšou frekvenciou pohybu občanov boli opäť dezinfikované. Obec Šíd je povďačná všetkým občanom, ktorí dodržiavajú predpísané opatrenia, najmä obchodníkom, kuchárom, kaderníkom a ostatným pracovníkom, ktorí sú v dôsledku svojho popisu práce v každodennom kontakte s veľkým počtom ľudí, za zodpovedné správanie voči vlastnému zdraviu a zdraviu všetkých obyvateľov Obce Šíd. Obec Šíd vyzýva občanov, aby dodržiavali predpísané preventívne ochranné opatrenia, nosili ochranné rúška a dodržiavali predpísanú vzdialenosť, s cieľom znížiť riziko prenosu chorôb a počtu pacientov v Obci Šíd na minimum. T. Farkašová Foto: z archívu Obce Šíd • ĽUDIA A UDALOSTI •

32 /4919/ 8. 8. 2020

Ľudia a udalosti Z MINULOSTI LALITE: KEĎ SA PŠENICA RUČNE KOSILA

Šuch, šuch, šuch... šušťali skosené radky Juraj Pucovský

oľakedy, kým sa žatva vykonávala ručne, bola to jedna z najťažších poľných prác aj v Laliti. Keď pšenica začínala žltnúť, už koncom júna a začiatkom júla, gazdovia odchádzali na svoje polia, aby zistili, kedy začať žatvu. Najlepšie to videli tak, že dlaňami rozmrvili niekoľko klasov. Ešte lepšie bolo, keď domov priniesli snopček pšenice, aby sa hlavne so staršími a skúsenejšími členmi domácnosti poradili, čo, kedy

a kladivo bez obuchu museli byť zo špeciálnej ocele, lebo aj kosa je z veľmi tvrdého materiálu. K tomu na kosisko hrubším motúzom alebo tenším povrázkom pripevnili takarov (ohnutý prút v podobe napätého luku). Takarov povaľoval zákosy na neskosenú pšenicu, aby sa slama nepoplietla a, nedajbože, nerozsypala po strnisku, lebo by ju hrstiarka veľmi ťažko pozbierala. V deň odchodu do žatvy muži najprv dobre nachovali kone, na voz naložili kosy, kosáky, roh s oslou, snopy dobre namočených povriesiel, aby sa vo veľkej páľave nelámali. V každom snope bolo 25 povriesiel. Mužská robota bola aj veľké sklenené krčahy opletené vŕbovým prútím naplniť vodou, položiť do pleteného košiara so slamou, aby ženci mali čo piť celý deň. Ženy, gazdinky sa postarali o stravu. Z domáceho plátna

Zrelé je – ideme kosiť!

a ako v žatve robiť. Vtedy sa pšeničné snopy viazali do ražných povriesiel. Tento druh chleboviny sa zvyčajne pestoval na okraji pšeničných polí, povedľa cesty a bol vyšší od pšenice. Raž sa najprv kosičkou zožala (v Laliti to volajú vágov), snopy priviezli domov, klasy omlátili trepaním o šikmo postavenú drevenú plochu, najčastejšie to boli dvere z plevinca. Zrno sa používalo v chove dobytka a dnes, ako vidíme, pre mnohých ľudí je vzácny a obľúbený ražný chlieb. Ražná slama sa potom večer dobre namočila vodou, aby sa hneď alebo zavčas rána mohlo upliesť toľko povriesiel, koľko za deň kosby potrebovali. Muži, gazdovia, najčastejšie starí otcovia, ako najskúsenejší v domácnosti, mali najviac roboty s kosami, ktoré klepaním kladivom na babke – nákovke dobre, naostro nakovali. Pritom babka

www.hl.rs

Kosec, hrstiarka a gazda počas žatvy

Ak na poli mali nejaký strom, dali to do chládku a ak nie, tak všetko muselo do tieňa pod koč. O lojtry (bočné strany voza) uviazali kone, jedného naproti druhému, pred ne dali nadostač sena alebo slamy, aby mali čo celý deň prežúvať v pyskoch. A potom sa to už mohlo začať. Gazda, hlavný kosec, si okolo pása povrázkom pripevnil kravský roh, neskoršie špeciálnu plechovú pošvu, nalial tam vodu a zastrčil oslu. Zastal si na začiatok pšeničného poľa, pomodlil sa alebo len povedal: Pán Boh pomáhaj,

Pred žatvou treba kosu dobre nakovať

vytkané a ušité kapsele (tašky) naplnili pecňami v sedliackych peciach upečeného domáceho chleba, slaninou, klobásou (komu do žatvy „vydržala“), varenými vajcami, syrom, kyslým mliekom, cibuľou, sviežimi paradajkami, paprikou, možno kyslými uhorkami, ak zostali od zimy... Potom gazda mohol už kone priahať, všetci ženci si posadali do koča a, hijó, poďme zberať nový chlieb! Na svojej roli, ktorá neraz vedela byť aj niekoľko kilometrov od dediny, všetko z voza vyložili.

Informačno-politický týždenník

Kosu treba občas nahužlikovať oslou

roztiahol kosou a začal kosiť. Šuch, šuch, šuch... šušťala jednotvárne ostrá kosa podrážajúc čím nižšie od zeme slamky. Skosené radky takarov potláčal a ukladal na stoja-

cu pšenicu. Žena, hrstiarka, ak nemohla rátať s pomocou mladších členov rodiny, najčastejšie takých desať- – jedenásťročných detí pri prestieraní povriesiel, uviazala si snop na chrbát a sama to robila. V zhrbenom stave skosenú pšenicu kosákom hrsťovala a ukladala na prestreté povrieslo. Tak vznikali snopy: jeden, dva, desať, sto, tisíc... Za koscom a hrstiarkou išiel niekto tretí, najčastejšie dedo, ak bol v dobrom zdraví a súci do roboty, prikľakol každý snop a povrieslom ho napevno zaviazal. Bola to ťažká, úmorná robota, slnko neúprosne pripekalo, pot tiekol, ale robiť sa muselo, lebo chlieb treba mať na stole každý deň a rok je dlhočizný. V podvečer všetci ženci snopy znášali do krížov. V Laliti najprv gazda položil na strnisko štyri snopy s klasmi dovnútra, na ne pribudli ďalšie štyri rovnako postavené a potom aj tretíkrát to zopakoval. Napokon navrch položil trinásty snop, bol to tzv. pop (nevieme, prečo tento názov), podbajúc tak, aby klasy boli vždy z tej strany, odkiaľ dujú vetry. Niekoľko slamiek z oboch strán popa podvrátil a podviazal pod povriesla dvoch snopov v najvyššom rade kríža, aby ho vietor nemohol strčiť z kríža. Pšenica v krížoch niekoľko dní ešte dozrievala, na vetre a slnku sa musela dobre vysušiť, aby sa po zvážaní vlhké zrno v stohu nezapálilo a neoplesnelo. Snímky: autor a J. Pap • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Štvrť storočia pochovávania z domu smútku vystavali z vlastných peňazí, bez dinára pomoci od štátu. Návrh prišiel z miestneho spoločenstva, toto zorganizovalo vyjadrovanie Jaroslav Čiep občanov (71 % hlasovalo, z toho 93 % občanov súhlasilo s výstav Petrovci odjakživa bolo, bou kaplnky), schválené bolo keď sa nebodaj stala smrť samozdanenie, ale prílev peňazí v rodine, rýchlo upravovať bol taký, že sa riešenie muselo a upratovať prednú izbu v dome, hľadať inde. Výkonný výbor obce kam umiestnili truhlu s nebožtínavrhol zhromaždeniu kom. A potom rodina, obce, aby peniaze z priatelia, susedovci a predaných objektov známi chodievali dov Petrovci zostali len mov vyjadriť sústrasť v Petrovci, a tak sa z prepozostalej smútiacej daja magazínov peniaze rodine. Keď už prišiel trovili na kaplnku. Tačas poslednej rozlúčkýmto spôsobom sa do ky, zosnulého na máFondu pre stavebné porach nosili najprv na zemky a cestné hospopleciach, neskoršie dárstvo vlialo 420 000 tlačili na pre to pridinárov plus 90 000 zo chystanom vozíku od samozdanenia. Objekt domu do cintorína, vystavali ani za celý rok cez celý Petrovec. a odovzdali na spravoMladšie generácie si vanie VKP Progres, ktorý už ani nevedia predho spravuje dodnes. staviť všetok ten Pohľad na dom smútku z parkoviska po výstavbe, 1995 Pri prestrihovaní pásky Je tomu už celé štvrťstozhon v dome pri tapred 25 rokmi ročie, čo zosnulí v Petrovci kejto smutnej udalosti. A keď sa tieto praktiky v Petrovci ním ťarchu veľmi nezmenší, ale plány: z vlastných peňazí budovať aspoň v posledné dni na tomto zmenili pred 25 rokmi, všetci to rozlúčka takto a v takomto objek- infraštruktúrne objekty doma a svete sú si rovnakí. Petrovčania te nás zaraďuje medzi prostredia nie iba za chotárom. sa zhodujú aspoň v jednom: že si schvaľovali. Genéza výstavby tohto objektu takúto rozlúčku zasluhujú. V tomTento významný počin v Báč- a národy doslova kultúrne a civili-

občanov na túto lokalitu. V reťazi významných objektov, ktoré sa vypínajú na tomto priestore (knižnica, tlačiareň, gymnázium a rad iných objektov a inštitúcií, hospodárskych hál), kaplnka určite nie je objekt najvýznamnejší, ale sotva existuje významnejší. Nič na svete väčšmi nebolí ako strata svojho najbližšieho. Dôstojná rozlúčka s

V strede autorka projektu kaplnky architektka Milina Sabová

skom Petrovci pred štvrťstoročím zaznamenali aj naše noviny Hlas ľudu. „V piatok 28. júla 1995 slávnostne otvorili objekt, na ktorý už veľa rokov čakala obrovská väčšina občanov Petrovca. Osady, ktorá toho roku oslavovala vzácne jubileum – 250 rokov príchodu jej • •

začné,“ napísal vtedy kolega Pavel Hansman. Pásku na vchode do kaplnky, ako tento objekt menujú domáci, vtedy prestrihli predseda zhromaždenia miestneho spoločenstva diplomovaný právnik Svetoslav Majera a predseda Zhromaždenia Báčskopetrovskej

obce Dipl. Ing. Juraj Červenák. Pri tej príležitosti odzneli aj slová, že toto prostredie má aj vlastných odborníkov – autorka projektu je Dipl. Ing. architektúry Milina Sabová – a organizácie, keďže vykonávateľom prác bol Stavebný podnik 7. júla, ktorí a ktoré môžu za krátky čas uskutočniť dovtedy takmer nemysliteľné

Petrovský dom smútku v súčasnosti

trvala niekoľko rokov, a bolo treba vynaložiť nemálo úsilia, kým sa idea vystavať dom smútku na cintoríne zmenila na realitu. Netreba zabúdať, že tento objekt stavali v čase najväčšej ekonomickej recesie, keď v Petrovci robila verejná kuchyňa. Kaplnku si Petrovčania

to časovom rozpätí až dodnes z domu smútku bolo vykonaných viac ako 2 500 pohrebov – dôstojných rozlúčok s našimi najmilšími. Foto: J. Čiep a z archívu J. Čiepa

32 /4919/ 8. 8. 2020

Ľudia a udalosti GERONTO-DOMÁCA ANNA ĎUGOVÁ Z HAJDUŠICE

S pôžitkom pomáha starým a bezvládnym Vladimír Hudec

o do vekovej štruktúry obyvateľstva Srbsko patrí medzi najstaršie krajiny v Európe. Nuž a malá a chudobná juhobanátska Obec Plandište sa „hrdí“ neslávnym prívlastkom najstaršej obce vo Vojvodine a jednej z najstarších v celom Srbsku. Mladí spravidla roky dozadu odchádzajú buď do väčších stredísk, alebo do zahraničia, nechávajúc rodičov na dedine. Nuž a keď rodičia zostarnú a stanú sa bezvládni, vzniká problém. Niektoré deti ho vyriešia samy tak, že angažujú niekoho, aby im pomáhal, iné pomáhajú, koľko im to čas dovolí, ale sú aj takí, ktorí sa nemajú o koho oprieť a sami nevládzu. Rovno preto v rámci obecného Strediska pre sociálnu prácu a za spolupráce s rôznymi humanitárnymi organizáciami tu zažila služba geronto-domácich. Aj v Hajdušici je mnoho starých ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Niektorí, ktorí si to finančne môžu dovoliť, angažujú ženy, ktoré im za mzdu pomáhajú. Anne Ďugovej je však pomoc starým osobám povolanie, ktorým sa prostredníctvom obecného Strediska pre sociálnu prácu zaoberá od roku 2012. Predtým spolu s manželom Pavlom získali certifikát na opatrovnícku rodinu a do rodiny prijali jedného chlapca s osobitnými potrebami, ktorý je dodnes v ich rodine. V dedine však bola potreba geronto-domácich a v stredisku jej ponúkli aj túto prácu a ona ako každá usilovná žena, ktorá sa nebojí práce, sa toho prijala a od roku 2012 s malými prestávkami deň čo deň najprv na bicykli a v poslednom období na bicykli na elektrický pohon navštevuje starobné domácnosti v dedine. Anna je padinská rodáčka, ktorá sa do Hajdušice vydala roku 1993. Ešte ako dievka z Padiny odchádzala do Belehradu upratovať byty. Keď však prišla do nového prostredia, najprv niekoľko rokov pracovala v textilnom priemysle a potom asi rok aj v ustanovizni pre psychicky postihnuté osoby v neďalekom

www.hl.rs

Starom Leci. Po čase však zostala bez práce a začala súkromne za mzdu pomáhať starým ľuďom, upratovať im domy a vlastne robiť všetko to, čo robí teraz. „V tejto chvíli sa starám o 15 osôb v 13 domácnostiach. Do každej z týchto domácností zavítam

v dome zdravia, inak Hajdušičanka, je ochotná lieky vyzdvihnúť v lekárni a priniesť do Hajdušice, takže nemusím odchádzať do lekárne. Pravdaže, starám sa aj o hygienu týchto ľudí, pomôžem im, aby sa okúpali, poupratujem miestnosť, v ktorej trávia najviac času, a kúpeľňu, odchádzam na poštu zaplatiť účty... Ak niekto potrebuje, tak mu aj pristavím obed a oni ho sami dokončia. Niektorým však veľmi mnoho znamená iba to, že im niekto príde do domu, že si majú s kým vypiť kávu, porozprávať sa. Niektorým niečo aj prečítam.“ Niekto by povedal, že to je práca ako každá iná. Anna nám predsa dosvedčuje, že sa s nimi Michalovi a Eve Marčekovcom pomoc veľmi zblíži až natoľko, že ju pomnoho znamená važujú za člena rodiny a na ňu sa pozerajú ako na dvakrát v týždni, do niektorých svoju dcéru. Niektorých už dokonca odchádzam aj častejšie, vyhoviem, vyprevadila na večný odpočinok ak si napríklad želajú svieži chlieb, a veru aj zaplakala za nimi ako za alebo ak jestvuje nejaká iná potre- svojimi blížnymi. ba. Mojou úlohou je zásobiť ich „Dodnes pozriem na dom, z ktorého som niekoho vyprevadila, hľadím, či ma nečaká... Istá matka syna s osobitnými potrebami, keď odchádzala do nemocnice, tušiac, že sa odtiaľ viac nevráti, jej povedala: „Neopúšťaj môjho syna!“ Viac sa nevrátila. Má však na starosti aj osoby, ktorým pomáha od prvého dňa. Najstarší medzi nimi je 94-ročný Božidar Bajat, ktorý je aj napriek úctyhodnému veku pohyblivý, varí si sám, trochu aj poupratuje. Pomáha však aj dvom pomerne mladým 63-ročným mužom, ktorí sú príliš Anna a Pavel Ďugovci si v opat- chorí a nemôžu sa sami starať o rovníckych a gerontologických seba. Jednou z 13 domácností, prácach vypomáhajú a vcelku ktoré navštevuje, je aj rodina Evy dobre fungujú a Michala Marčekovcov. „Ankina pomoc nám je veľmi základnými životnými potrebami, vzácna,“ povedala nám Eva Marčo, pravdaže, znamená odchod čeková. „Mám 80 rokov a ťažko sa do predajne. Dbám aj o to, aby pohybujem. Mala som operáciu mali lieky, takže komunikujem jedného kolena a čakám na operás lekárom a so zdravotnou ses- ciu druhého. Manžel má 86 rokov. trou. V podmienkach pandémie Po dome ešte aj porobíme. Pomaly, to robíme telefonicky a výhoda ale urobíme. Manžel dokonca doje aj v tom, že zdravotná sestra káže obrobiť aj záhradu. Najväčší

Informačno-politický týždenník

problém je odchod do predajne a po lieky. Sama nemôžem ísť nikde a manžel, aj keď je pohyblivý, nepočuje a ťažko je s ním komunikovať. Ledva v sobotu odíde do predajne, keď Anka neprichádza. Napíšem mu zoznam, čo má kúpiť, obchodníčky mu to nabalia, a tak to funguje. Neviem, ako by sme sa vynachádzali, keby nám Anka neprichádzala. Musel by manžel, ale by to preňho určite bolo veľmi namáhavé. Zvlášť keď ide o predpisovanie liekov.“ Hovorí sa, že pracovať s ľuďmi je najťažšie. Anna však má rada svoju prácu. „Niekde je viac práce, inde zasa menej. Je to robota ako každá iná. Ak si chceš plat zarobiť, všade musíš robiť. Túto prácu vykonávam s veľkým pôžitkom a nič mi nie je ťažko. Najťažšie je zrejme pracovať s nehybnými, ale našťastie v tejto chvíli všetci, o ktorých sa starám, sú pohybliví. Jeden viac, iní zasa menej, ale nie sú viazaní na lôžko. Možno je trochu ťažšie v zime, ale ak je veľmi chladno, alebo napadá sneh, manžel mi pomôže a zavezie ma autom k nim. Manžel nie je zamestnaný, ale pomáha synovi v poľnohospodárstve a jeho podnikaní a prihliada aj na opatrovanca, ktorý je v našej rodine. Vcelku dobre fungujeme.“ Anna Ďugová je v trvalom pracovnom pomere. Pracuje za štátom ručený minimálny plat, aj keď podľa štandardov pracuje nad normu, čiže má na starosti viac osôb než to štandardy predvídajú. Ako každý zamestnaný má právo i na dovolenku, ale ak ju trávi v dedine, aj počas voľna ich navštevuje. Už si vraj zvykla a ľúto jej je nechať ich bez pomoci. Stredisko vždy sľubovalo, ale doteraz nikdy neposlalo niekoho, kto by ju počas dovolenky zastúpil. Inak hovorí, že v dedine je mnoho starých ľudí, ktorí žijú sami a potrebujú takúto pomoc. Ešte jedna geronto-domáca by určite mala dostatočný počet osôb, o ktoré sa treba starať. To je však záležitosť kompetentných štátnych, či obecných orgánov a angažovanie ďalšej geronto-domácej je pravdepodobne podmienené nedostatkom financií. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S NATÁLIOU ŠIRKOVOU Z KULPÍNA

Banány sú nenáročné na pestovanie

Katarína Gažová

posledných rokoch v Kulpíne často vidieť vysadené banány na priedomí alebo vo dvore ako okrasné rastliny. Kedysi sme ich obdivovali iba v prímorských krajoch a mestách a teraz ich už vidieť aj u nás. Ako sme sa dozvedeli, jednou z prvých pestovateliek banánov v Kulpíne je Natália Širková. „Pestovať banány som začala celkom náhodou. Od jednej kolegyne z pracoviska, je tomu už takých pätnásť rokov, som dostala výhonok banánovníka. Ona si tie výhonky priniesla z dovolenky z Turecka a keďže ich mala viac, jeden mi darovala. Nevedela som mnoho o pestovaní takých rastlín. Zasadila som ho najprv do kvetináča a veľmi som ho nepestovala. Na jar som ho presadila do záhrady a vtedy rastlina začala rýchlejšie rásť, čoraz viac bujnieť a vyháňať výhonky. Teda banány sa vlastne aj rozmnožujú výhonkami, okolo každej rastliny banánovník vyženie zopár ďalších, takže mám veľké banánovníky, možno povedať ako stromy, a to celý rad cez dvor. Výhonky okolo nich som už rozdelila mnohým záujemcom. Tieto veľké rastliny sú vysoké aj do štyroch metrov. Zaujímavé je, že doteraz ani jedna nemala plody. Na druhej strane jeden z výhonkov vysadených na priedomí, hoci je to omnoho mladší banánovník ako spomenuté, tohto roku ukazuje, že bude mať prvé plody. Myslím si, že pred domom, kde je posadený, má viac slnka, a to mu vyhovuje. Tieto veľké vo dvore sú viac v chládku a hoci majú krásne veľké listy a rýchlo rastú, plody nemajú.“ Natália nám vysvetlila, že banány špeciálne nepestuje. Vysadila ich a ony akoby boli divé rastliny a starali sa samy o seba. Nie je potrebná osobitná opatera, ani prihnojovanie, zalievanie a iné postupy nie sú podstatné, teda sú to krásne listnaté rastliny a na • ĽUDIA A UDALOSTI •

pestovanie nenáročné. „Kým boli rastliny banánov menšie, pred zimným obdobím som ich znovu vracala do kvetináčov a znášala dnu. Neskoršie, keď

ich nechávali prezimovať vonku. Dozvedela som sa, že na zimu treba tie rastliny zrezať do výšky iba 20 cm, odstrániť zvyšok stebiel a listov a tak ich ochrániť. My to robíme vždy pred príchodom zimy a keď tieto velikánske banánovníky obsekáme, máme za plnú vlečku banánového odpadu. Zdá sa, že je to nesprávne a že to neprospeje rastlinám, ale opak je pravdou. Takto zoseknuté, skrátené na minimálnu výšku ľahšie prezimujú, zakryjeme ich listami, slamou alebo aj fóliou a tak ochránime pred mrazmi. Na jar ich odkrývame a ony sa zasa rozrastajú, rozzelenajú a bujnejú. Akoby sa z jednej hrubej palice odkrúcali a rástli svieže nové veľké banánové Natália Širková vedľa banánovníka na priedomí, listy. Veľmi rýchlo rastú a zasa sú také ktorý ukazuje plody

Banánové stromoradie vo dvore u Širkovcov

narástli väčšie, sa to už prakticky ani nedalo, lebo banánovník má silný a hrubý koreň. Potom sme

novníku na priedomí, ktorý bude mať plody. Stále ho pozorujú, ako sa rozvíja a čo sa s ním deje každý deň. „Rastlina na ulici sa nám pekne rozrastala, pribúdali jej listy a potom zo stredu začala vyrastať neobyčajná tyč. Na konci tej tyče vyrástla takpovediac jedna guľa, ktorá sa začala postupne roztvárať, tam sa ukázali prvé malilinké plody banánov a na vrchu každého je kvietok. Aj pre nás je toto nová nezvyčajná skúsenosť a so zvedavosťou a radosťou pozorujeme, čo sa bude diať ďalej. Naše podnebie banánovníkom zodpovedá ako dekoračným rastlinám vo dvore alebo na priedomí, ale že by to bola aj konzumná rastlina, to je podľa mojej mienky ťažko dosiahnuť. No uvidíme, čo bude s týmito plodmi, čo sa už ukazujú.“ O pestovaní banánov sa u nás ešte mnoho toho nevie. Natália nám vyrozprávala svoju skúsenosť, ako ich zachovať v zime. Niektorí pestovatelia zasa nezrezávajú rastliny, ale ich obalia do papiera, nylonu a podobne, aby mohli prezimovať. Natália sa rozhodla, že vyskúšajú aj ochranu za pomoci šúštia, ktoré naskla-

Stred banánovníka, kde sú prvé plody

veľké a vysoké.“ Najväčšiu pozornosť teraz Natália a jej rodina venujú baná-

dajú okolo týchto rastlín ako do širšieho snopa a uvidia, ako sa tento spôsob osvedčí.

32 /4919/ 8. 8. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Rodina

Moja mama mamu milujem Prvé slovo, ktoré som vyslovila je: mama. Moju keď dostanem slabú Aj a. splnil mi ia želan najviac na svete. Všetky moje . Keď plačem, ona známku, ona mi povie, že nabudúce bude lepšie hráme zápas, ona ma poteší. Moja mama je najlepšia na svete. Keď o ublíži. Keď niečo niekt mi keď ma podporuje. Mám ju rada. Bráni ma, é oči, je dobrá, zelen má a mam Moja žem. potrebuje, ja jej vždy pomô Keď je nahnevaná, ona niekedy kričí na mňa, ale nie so zlým úmyslom. všetko preč, ale mamu dala to neukáže, lebo ma veľmi miluje! Ja by som nikdy. ého, Laliť Klaudia Valentová, piatačka, ZŠ Nestora Žučn

šetci máme svoju rodinu najradšej. Mamu, otca, brata či sestru, starkú a starkého. Ako trávite čas spolu s rodičmi? Ako sa hráte ia so súrodencami? Rozprávajú vám starí rodič slite. nakre nám alebo te rozprávky? Napíš Danuška

Moja mama Moja mama je mladá a dobrá. Všetko, čo chcem, to aj dostanem. Mojej mame občas kúpim kvety a minulý rok som jej kúpil poháre. Keď dostanem pätorku, ona je šťastná, a keď dostanem slabšiu známku, trochu kričí a rozkáže mi, aby som sa učil. Niekedy, keď urobím nejakú hlúposť, mama je nahnevaná a ja jej to tolerujem. Moja mama má modré oči a hnedé vlasy, je vysoká, dobrá a usilovná. Mám ju rád. Daniel Zorňan, piatak, ZŠ Nestora Žučného, Laliť Jana Čižmanská, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Z rozprávania mojej starej mamy Keď stará mama bola v mojom veku, žiaci si spolu s učiteľmi organizovali besiedky. Besiedky bývali v priestoroch základnej školy, neskoršie i vo Vrbare, v nedeľu v poobedňajších hodinách. Dievčatá sa vtedy vyparádili do najkrajších šiat. Spolu so svojimi mamami napiekli rôzne koláče, pripravili šťavy, ktoré potom na besiedke predávali. Medzi sebou sa zoznamovali, rozprávali a kamarátili. Mali tam aj živú hudbu, muzikantov. Kto vedel tancovať, ten si aj zatancoval. Mali aj tombolu, ktorú sami prichystali. Bola to opravdivá veselica a veľký zážitok pre všetkých žiakov. V tom čase, keď moja stará mama bola malé dievča, každú nedeľu poobede deti chodili do kina. Vtedy veľa detí nemalo doma TV, takže i to bola veľká radosť pre všetkých. Boli to krásne časy. Lea Šimová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Detstvo voľakedy a dnes Deti v minulosti nemali mobilné telefóny a počítače. Všetky deti z ulice sa hrávali vonku. Pomáhali rodičom, upratovali a zametali. Mali svojho domáceho miláčika, o ktorého sa starali, chránili ho, chovali a hrali sa s ním. Mali rady školu, chceli sa učiť a bez slova spĺňali svoje záväzky. V tomto období sa nikto nechce ani hrať vonku a ani učiť. Všetci sú iba vnútri, v izbe. Hrajú sa na počítači, mobile a pozerajú TV. Nepomáhajú nikomu. V minulosti bolo lepšie. Daniela Lekárová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Denis Jambrich, 7. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Moja tetka Moja tetka sa volá Jaroslava Valentová. Má modré oči a hnedé vlasy. Mnohí hovoria, že sa podobám na ňu a ja som veľmi hrdý. Keď dostanem dobrú známku, tetka ma vždy pochváli a odmení. Často s ňou chodievam do ZOO v Subotici alebo do Nového Sadu. Keď moja tetka porodila trojičky Sáru, Kláru, a Filipa, bol som veľmi šťastný, že sa budem s nimi hrať. Pomáham tetke a cez víkend niekedy u nich aj prenocujem. Moja tetka je veľmi milá, a preto ju mám rád. Eduard Pucovský, piatak, ZŠ Nestora Žučného, Laliť • DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXII 8. augusta 2020 ČÍSLO 251

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Neopakovateľné momenty v objektíve

Z obsahu

(Jaroslav Pap: Vojvodina: 4 godišnja doba. Zostavili: Ðorđe Vukmirović a Darko Dozet. Kultúrne centrum Vojvodiny Miloša Crnjanského : Nový Sad 2020, 245 s.)

Jasmina Pániková

dobe digitálnych fotoaparátov a mobilných telefónov s niekoľkými kamerami je tzv. fotografov viac než inokedy. Fotí sa všetko. Portréty, jedlo, príroda... Fotografie máme ihneď na sociálnych sieťach a tým aj kopu „fotografov“. Avšak tých opravdivých je oveľa menej. Tých, ktorí poznajú pravidlá fotografovania a fotografie. Spomedzi niekoľkých fotografov v našej krajine, ktorí sa naplno venujú svojmu povolaniu, vyčnieva meno Jaroslava Papa, fotografa, ktorý je vďaka svojej vytrvalosti známy aj tým, ktorí sa fotografiou nezaoberajú. Počas svojej 36-ročnej fotoreportérskej kariéry Jaroslav sa prevažne orientoval na fotenie prírody a živého sveta, ktorý tam žije. Podľa mnohých teoretikov fotografie práve fotografovanie prírody a zvierat je najťažšie, keďže príroda a jej svet nie je ani modelka, ktorej povieme, ako si má zastať a aký výraz tváre má spraviť, a nie je ani jedlo, ktoré na-

aranžujeme na tanier. Fotiť prírodu dej nepredvídateľnej zmene prírody znamená poznať ju. Poznať jej svet, jej rozpoznať a zaznamenať najlepší a najprebúdzanie sa, kulmináciu a stíšenie a vzácnejší moment, moment, ktorý sa čakať aj niekoľko dní už nikdy nezopakuje. ten správny moment. Toto je kniha o absoBezpochyby možno lútnom venovaní sa povedať, že ju fotorečloveka rovine a všetportér Pap výborne kému, čo v tej rovine pozná. Svedčia o tom žije, rastie, miluje a, jeho fotografie, ktokonečne, aj umiera,“ ré boli publikované uvádza v predslove v početných domáÐ. Vukmirović. cich a zahraničných Jarné prebúdzanie časopisoch a spestrili sa prírody, jej rastlinmnohé výstavy, sastva, súboje labutí, mostatné a kolekzajacov, rev jeleňov tívne. v podunajských leKniha Vojvodina – 4 soch, farbitosť a boročné obdobia, ktohatstvo flóry a fauny rá vyšla zjari t. r., je Fotomonografia so zhruba 300 Báčky, Banátu a Srierozdelená do štyroch fotografiami mu, ohnivočervené častí zobrazujúcich západy slnka, hmlisté ročné obdobia. Časti sú spestrené aj jesenné rána, ľadové ozdoby, aké iba textami z knihy Zemlja i rašće – Čitanka príroda môže vytvoriť – sú to skvosty, Vojvodine, ktorej autorom je Boško ktoré svojím rýchlym modrým okom, Ivkov. Fotomonografiu zostavili Ðorđe zručnosťou rozpoznať ten pravý moVukmirović a Darko Dozet. ment a napokon objektívom roky za„Toto je kniha o neskutočnom spo- chytáva Jaroslav Pap a ktoré sú pre jení človeka a prírody. Navyše toto je milovníkov fotografie konečne zhrnuté kniha o neskutočnej schopnosti v kaž- v knihe.

Zachovávať kultúrne hodnoty reprezentujúce etnickú identitu s. 20

Poležiačky odstreľovali parašutistov s. 22

Unikátne Slovensko (dokončenie) s. 24

Jelene sa stali jeho ochrannou známkou

Divé husi na zamrznutom Dunaji pri Apatine

Volanie jeleňov v podunajských lesoch pri Báčskom Monoštore

Mozaika SKUS PIVNICA 2005 – 2020

REPORTÉRI

Zachovávať kultúrne hodnoty reprezentujúce etnickú identitu Miroslav Pap

jubilujúcom roku, keď Pivnica oslavuje 230 rokov od príchodu Slovákov na túto lokalitu, sa do osláv pripája aj 55-ročný Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica, ktorý za sebou zanechal mnohé generácie tanečníkov, muzikantov, hercov a všeobecne milovníkov tradičnej kultúry a umenia. Tieto generácie nielenže sú hrdé na roky pôsobiace v súbore, ale už ich deti, či vnúčatá sú dnes aktívnymi členmi. Svedčí to určite o kvalite súboru, ktorý počas svojej histórie mal mnohé úspechy, ale aj roky stagnácie. Súbor bezpochyby hral a hrá dôležitú úlohu v zachovávaní tradičnej kultúry Slovákov v Pivnici. Predsa je to jeho primárnym cieľom. V dvoch predchádzajúcich častiach sme zosumarizovali základné údaje o spolku v rokoch 1965 – 1985 a 1985 – 2005. Každé obdobie v spolku bolo poznačené inými ľuďmi, tanečníkmi, úspechmi, zmenami, ale v konečnom dôsledku nie je potrebné deliť spolok na obdobia poznačené vplyvom určitých jednotlivcov. Keď spomíname rok 2005, tak nemožno nespomenúť okrúhle výročia, čiže 40 rokov spolku a 40 rokov festivalu Stretnutie v pivnickom poli, ktoré si súbor pripomenul slávnostnými galakoncertmi. V spo-

mínanom roku súboranti vycestovali do Očovej na Slovensko na II. Očovskú folklórnu hrudu, ako aj do Nadlaku na celomestské slávnosti. Sólisti Miroslav-Juraj Béla, Irena Poláková, Sabína Rumanová či Tatiana Mirkovićová súbor, ako aj celú dedinu reprezentovali na početných domácich a zahraničných festivaloch, na ktorých získali mnohé ocenenia (Miroslav-Juraj Béla v tomto roku na Stretnutí v pivnickom poli získal cenu obecenstva a špeciálnu cenu odbornej poroty, kým v Nadlaku

Vynovená budova spolku

na 7. prehliadke sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... získal prvú cenu odbornej poroty za prednes a cenu obecenstva). V jubilujúcom roku 2005 súbor vystupoval v rodinnom magazíne Dotyky, ktoré vysielala Rádio-televízia Nový Sad a ktoré boli venované spolku.

Mužská spevácka skupina na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci

Detský folklórny súbor Ratolesť sa od roku 2005 rozrástol o dve skupiny, čiže už sa rozčlenil na mladšiu a staršiu detskú tanečnú skupinu. Pracovala aj obnovená detská spevácka skupina. Spolu ich bolo až 59. Toto číslo malo časom kolísavú hodnotu, v závislosti od roku a generácie nových tanečníkov a spevákov. Folklórny súbor V pivnickom poli, do ktorého boli zaradení aj hudobníci, sóloví speváci a spevácke skupiny, počítal 75 členov. Aj v tomto období predsedom

spolku bol a dodnes na tejto funkcii zostal Valentín Michal Grňa. Aktuálne je aj vedúcim speváckych skupín a ľudového orchestra, ktorý sprevádza tanečníkov na vystúpeniach a spevákov na festivale Stretnutie v pivnickom poli. Keď ide o celkovú tanečnú zložku,

Na tej Detve v roku 2014

nemožno nespomenúť ani hudobného korepetítora Jozefa Rumana, ktorý vtedy už v pokročilom veku aktívne sprevádzal všetky tanečné telesá, tak na tanečných tréningoch, ako aj na zájazdoch. Choreograf Janko Merník si spomína na Jozefa Rumana: „Bolo mi cťou pracovať s naším Báčikom. Mali pochopenie pre mňa ako mladého choreografa, ale aj pre tanečníkov. Všetci sme mali radi Báčiku a dalo sa na nich vždy spoľahnúť. Svoju prácu vykonávali bezchybne.“ Každoročne sa tanečníci a speváci zúčastňovali na obecných, zónových, či dokonca republikových súťažiach. Účasť na prehliadkach mali rovnako aj deti. Samozrejme, do zoznamu vystúpení boli zaradené aj všetky naše menšinové podujatia, ako napríklad Tancuj, tancuj..., Slovenské národné slávnosti, Zlatá brána, V lipovom chládku a medovom sládku a iné. Keď ide o najväčší celomenšinový Folklórny festival Tancuj, tancuj..., tu svoju kvalitu súboranti neraz potvrdili. Napríklad v roku 2005 FS V pivnickom poli získal 1. cenu v kategórii pôvodných tancov, 2. cenu ľudový orchester a 3. cenu mužská spevácka skupina. V roku 2006 a 2007 sa SKUS celkovo umiestnil na 3. mieste a v roku 2013 súbor získal zlatú plaketu. Ako víťaz na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... nasledujúceho roku predstavoval vojvodinských Slovákov na Folklórnych slávnostiach pod

HLAS ĽUDU | 8. 8. 2020 • 32 /4919/ Poľanou na Detve. K ďalším významným oceneniam patria aj zlaté plakety, ktoré súbor získal v rokoch 2006 a 2008 na Prehliadke dedinských folklórnych súborov v Srbsku v Kličevci. Deťom sa tiež dobre darilo v poslednom desaťročí. Podarilo sa im získať zlaté plakety na Zlatej bráne v Kysáči v rokoch 2013 a 2018, čo znamená, že sa v rokoch 2014 a 2019 zúčastnili na Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach v Slovenskej republike. Ako vidieť, rok 2013 priniesol množstvo úspechov nielen tanečníkom, ale aj sólistom. Najmä Vlasta Vachulová v tom roku získala aj prvú cenu odbornej poroty na festivale Stretnutie v pivnickom poli. Z významnejších zahraničných zájazdov si súboranti spomínajú ešte na Dolnozemský jarmok v Békešskej Čabe (2007), Ilocké vinobranie (2009), Galantský jarmok na Slovensku (2010) a iné. No tanečníci sa dokonca vyskúšali aj v ochotníckom herectve. V inscenácii Skúška svedomia, režiséra Ľuboslava Majeru, si zahrali spolu s pivnickými divadelníkmi. Spoločne vystúpili aj na Scénickej žatve v Martine. Miestnosti súboru na začiatku nového storočia bolo potrebné nutne rekonštruovať. Na sklonku roka 2005 Výkonná rada AP Vojvodiny prijala návrh Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, aby finančne podporila rekonštrukciu a adaptáciu miestností spolku. Výmenou nových okien a dverí sa to začalo a s týmto významným projektom sa pokračovalo aj v roku 2006. Vo dvoch kolách Výkonná rada AP Vojvodiny prostredníctvom Pokrajinského sekretariátu pre správu, predpisy a národnostné menšiny APV sčasti finančne podporila adaptáciu úrad-

ných miestností spolku. Renovácia celkových priestorov súboru trvala približne 10 rokov. Dnes sa SKUS môže s hrdosťou pochváliť vynovenými priestormi, zrkadlovou sálou určenou na nacvičovanie tanečných bodov. V súčasnosti predsa chýbajú priestory na uskladnenie prvkov hmotného kultúrneho dedičstva a tiež je potrebná rekonštrukcia krojovej miestnosti. Keď ide o samotné uskladnenie krojov, tu sa po čase vytvoril pomerne zložitý problém, keďže neadekvátne priestory plné vlahy sa podpísali na tradičnom odeve. Z toho dôvodu dnes tanečníci majú každý komplet krojovej súpravy doma. Možno by bolo potrebné

seminárov získali odborné rady, ktoré využívali na tanečných tréningoch, ale mali aj možnosť naučiť iných tradičné pivnické tance. Do zoznamu činností spolku nemožno nespomenúť tradičné zábavy, ktoré boli organizované tematicky. Prostredníctvom zábav súboranti zoskupovali mladšiu populáciu pri slovenskej hudbe a ešte dodnes sa im to celkom darí. Výskumná činnosť spolku je v určitej stagnácii, no externí záujemcovia o tradičnú kultúru Slovákov v Pivnici takmer každoročne pribúdajú. V rokoch 2018 a 2019 tím bádateľov Občianskeho združenia Cultura Ethnica realizoval výskum

Pivnický tradičný odev vždy zapôsobil na publikum (foto: T. Miškovicová)

prinavrátiť staré spôsoby uskladňovania a evidovania krojových prvkov, ktoré sú vo vlastníctve súboru. Fond krojov súbor získal formou daru jednotlivcov z Pivnice, ale si dokonca aj platil za šitie nových. Pre odborné zdokonaľovanie sa choreograf a tanečníci každoročne zúčastňovali a zúčastňujú na choreografických seminároch. Aj prostredníctvom spomínaných

Tancuj, tancuj... v Hložanoch (foto: T. Miškovicová)

z oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva. Výskumná činnosť z oblasti tradičnej kultúry sa v súčasnosti javí ako nevyhnutná, keďže kvalitných starších informátorov je v Pivnici čoraz menej. No vráťme sa k pamätným podujatiam. Z príležitosti 70. výročia existencie NVU Hlas ľudu bol v priestoroch spolku realizovaný projekt Hlas ľudu naživo v Pivnici, v rámci ktorého

sa uskutočnili 3 sprievodné podujatia – tematická výstava z príležitosti jubilea týždenníka Hlas ľudu, okrúhly stôl a kultúrno-umelecko-novinársky program venovaný týždenníku. V roku 2015 si súboranti opäť spomenuli na jubilujúci polstoročný spolok a z tej príležitosti opäť pre divákov prichystali bohatý program. Treba však skonštatovať, že od roku 2014 sa v spolku javí nedostatočné finančné zázemie, ktoré vyústilo do zredukovaného počtu vystúpení. Napríklad v roku 2014 bolo 19 vystúpení, potom v roku 2015 – 15, 2016 – 11 a 2017 iba 10. V porovnaní so 60. a 70. rokmi je to dvakrát menej vystúpení ročne. Na porovnanie: napríklad v roku 1969 SKUS mal až 26 výstupov. Odchod Pivničanov do zahraničia za prácou a štúdiami, ako aj znížená natalita sa predsa odzrkadľujú na početnosti spolku. Táto skutočnosť sa azda prejavila v každom našom menšinovom súbore. Možno aj novodobejšie chápanie sveta, ako aj vplyv globalizácie, sa tiež odráža v chode súboru. Aj napriek mnohým ťažkým rokom Slovenskému kultúrno-umeleckému spolku Pivnica sa podarilo dožiť 55 rokov. Je to úctyhodný vek pre jedno umelecké teleso, ktorého cieľom je zachovávať tradičnú kultúru Slovákov v Pivnici a tým ju aj prezentovať tak doma, ako aj v zahraničí. Mnohé významné ocenenia, ako Októbrová cena, zlaté plakety z celomenšinových podujatí, potom mnohé zahraničné zájazdy a v konečnom dôsledku prežité spoločné chvíle členov svedčia o nevyhnutnosti tejto inštitúcie v Pivnici. Dnešných viac ako 100 členov sa azda vynasnaží, aby súbor nebol nikdy prázdny, lebo on bol, je tu a vždy bude pre všetkých milovníkov tradičnej kultúry a Pivnice.

DFS Ratolesť na slávnostnom galakoncerte

III

Mozaika LALITSKÝ SLOVÁK JÁN MACKO SA ZÚČASTNIL V BOJOCH PO DESANTNOM ÚTOKU NA DRVAR

REPORTÉRI

Poležiačky odstreľovali parašutistov Juraj Pucovský

ruhá svetová vojna. Kataklizma národov, ktorá v období rokov 1939 – 1945 pripravila o život milióny ľudí takmer z celého sveta. Historici odhadujú, že na bojiskách, početných frontoch, ale aj v koncentračných táboroch, vo svojich domoch, v dedinách, mestách a na iných popraviskách, zahynulo 50 až 70 miliónov vojakov a civilistov. Fašistický ideológ, nemecký kancelár a diktátor Adolf Hitler zaútočil aj na našu krajinu. Národy Juhoslávie sa hneď vzopreli teroru hitlerovských vojsk, jeho spojencov a domácich zradcov. Urobili to pod vedením jedného človeka, komunistického predáka Josipa Broza Tita. Postavením sa na ozbrojený odpor oslobodzovacie hnutie v Juhoslávii robilo veľké problémy jednotkám Wehrmachtu, ktoré

prvého dňa povstania boli hlavným terčom fašistov, ktoré podľa príkazu samotného Hitlera bolo treba zničiť. S tým cieľom Nemci, ich spojenci, ustašovci a četníci, od septembra 1941 do začiatku júna 1945 podnikli až sedem špeciálnych

Maršal Tito s členmi Najvyššieho štábu NOV a POJ v Drvare v máji 1944

a masových ofenzív, do ktorých nasadili státisíce vojakov, ohromnú vojenskú techniku: delá, tanky, lietadlá... Jediným cieľom bolo zničiť Najvyššie veliteľstvo, zajať alebo zavraždiť Tita. Tak sa jedna za druhou striedali ofenzívy: Užická republika (september – november 1941), Igmanský marš (v januári 1942), Kozara (jar 1942), Neretva (začiatkom 1943), Sutjeska (neskorá jar 1943), útok na partizánske územie po kapitulácii Talianska (september 1943 a začiatok 1944) a posledná siedma ofenzíva Koníkov skok, parašutistický útok na Drvar (25. mája 1944). Dávno sme vedeli, že sa v bojoch v Drvare zúčastnil i jeden Slovák, Laliťan Ján Macko, len sa nám nedarilo získať údaje o tom. Nedávno Ondrej Macko s manželkou Máriou, rod. sa nám celkom náhodou Pavlovičovou, so synmi Jánom a Michalom dostal do rúk Ľudový kalendár z roku 1947, kde a dcérkou Annou v roku 1937 autor (im) – ide o Ivana sa tak nemohli použiť na iných Majeru (kedysi aj hlavný redaktor frontoch. Práve preto Najvyššie našich novín), na stranách 55 – 57 veliteľstvo NOV a POJ s Titom od zaznamenal vyprávanie prvobo-

jovníka Jána Macka pod názvom Parašutistický útok na Drvar. Ján Macko ako štrnásťročný chlapec hneď v prvých mesiacoch odboja v roku 1941 vstúpil do prvého slavónskeho oddielu. V Drvare sa o tri roky neskoršie ocitol ako člen

SKOJ-a (Zväz komunistickej mládeže Juhoslávie) na Druhom zjazde USAOJ (Zjednotený zväz antifašistickej mládeže Juhoslávie), 2. až 4. mája

Ján Macko túto fotku venoval rodine Pucovskej v Laliti, 16. jún 1946

1944, a kadet Dôstojníckej školy Najvyššieho štábu NOV a POJ. Spomienky Jána Macka na nemecký útok na Drvar zaznamenávame v skrátenom znení a nepatrne upravené: „V predvečer maršalových narodenín nikto ani netušil, čo Nemci majú v úmysle podniknúť. Povrá-

valo sa síce o možnostiach nemeckého parašutistického útoku, ale bez veľkého dôrazu. Drvar sa kúpal v zapadajúcich lúčoch májového slnca a my všetci sme s nesmiernou radosťou očakávali zajtrajší deň, deň jeho päťdesiatych druhých narodenín. Každé ráno sme sa rozchádzali po okolitých ovocných sadoch, lebo nepriateľ podnikal časté letecké útoky na mestečko Drvar. Preto sme vôbec neboli prekvapení, keď i v to ráno zahučali nemecké lietadlá nad drvarskou kotlinou a začali sypať bomby. Keďže však priletovali stále nové a nové nemecké bombarďáky, dalo sa tušiť, že Nemci pripravili vážnejší útok. Drvar bol celý zahalený v dyme a prachu. Výbuchy bômb sa miešali s praskotom strojoviek a výkrikmi obetí. My sme nestačili opustiť mestečko, takže sme boli svedkami hroznej beštiality nemeckých letcov. Spúšťali sa nízko, nad samé domy, a ohňom zo strojoviek kosili ženy, deti, starcov, ktorí behali ulicami hľadajúc úkryt. Malý, asi šesťročný chlapček behal bezradne sem-tam. Zakríkol som naň, aby prišiel ku mne. Pustil sa bežať, ale nedobehol. Guľky zo zbrane beštií ho zasiahli, keď bol len na niekoľko krokov od úkrytu. Padol a nestačil preriecť ani slovíčka. Stisol som zuby a pevnejšie zovrel v ruke pikavec (automatická puška). Po bombardovacom útoku nad kotlinou sa vznieslo množstvo transportných lietadiel a klzákov (jedrilica). A potom sa padákmi začali spúšťať nemeckí parašutisti. My delegáti II. Kongresu USAOJ dostali sme za úlohu vyjsť von z mesta a zaujať obranné postavenia na mestskom cintoríne, na ktorý sa nemeckí parašutisti tam už boli spustili. Útok nás zastihol na lúke medzi mestom a cintorínom. Z ležiaceho stavu odstreľovali sme parašutistov. Mŕtve telá Nemcov vznášali sa malú chvíľu držané padákom nad zemou a potom padli. Mnohí Nemci sa dotkli zeme už mŕtvi. Nemohli sme sa nikde skryť, iba ležiac horeznačky posielali sme Nemcom smrteľné pozdravy. Oni nás tiež zasýpali dažďom gúľ. Mnohí mali pri sebe fotografiu maršala

HLAS ĽUDU | 8. 8. 2020 • 32 /4919/ Tita, lebo mali príkaz maršala dostať živého alebo mŕtveho. Vedeli, kde sa nachádzal, nuž všetky ich útoky smerovali k jaskyni v kamennom masíve, kde v tom čase maršal býval. Všetkým nám na mysli bol iba osud milovaného maršala, boli sme rozhodnutí zahynúť, len aby on žil a ďalej viedol boj proti nenávidenému okupantovi. V meste sme zvádzali boj s Nemcami, ktorí strieľali všetko živé, čo zastihli. Už sme sa dostali do spojenia s jednotkou kurzistov, keď nás nové vlny parašutistov znova rozdvojili. Keď sme sa od kurzistov dozvedeli, že je maršal už v bezpečí, Anna a Ján Mackovci mali osem detí ľahšie sa bojovalo. Ľahšie by bolo i umrieť. S dvoma dostali sme sa do kontaktu s jeho delegátmi som zostal odrezaný od najstarším synom Jánom, ktorý žije ostatných, ale sa nám podarilo skryť v Bratislave: sa do jednej jamy, aby sme sa večer „Rodičia môjho otca Jána, čiže dostali k svojim. Sám som bol však moji starí rodičia Ondrej a Mária, rod. medzičasom ranený do ľavej nohy. Pavlovičová, bývali v Laliti (popisSúdruhovia mi ranu obviazali, aby né číslo 484), neskoršie v Daruvare nekrvácala. Pred samým večerom a Vukovare. Môj dedo Ondrej mal Nemci, vidiac neúspech svojho čistiareň a farbiareň. Keď začala útoku, v zúrivosti vrhali živé deti vojna, otec sa dal k partizánom, a ženy do ohňa, keď predtým zapálili dedo musel do koncentráku v Jasemnohé domy. Počuješ krik a nárek novci a len vďaka remeslu a znalosti nešťastných, nevinných obetí a nie nemčiny prežil. Celá rodina bola si vstave im pomôcť. rozprášená.“ A keď sa spustila noc, prichystaPrvobojovník Ján Macko sa narodil 30. januára 1927 v Laliti. Syn Ján z rozprávania otca vie, že do školy chodil v rodisku a v Daruvare. V roku 1941, ako štrnásťročný, sa vydal cestou odboja proti fašizmu, pristúpil k partizánom, bol členom SKOJ-a, dokonca aj v ochranke Tita, kde prežil do konca vojny v roku 1945. Po skončení vojny Čechoslováci sa Hrobka manželov Mackovcov na cintoríne ozvali, že mať volá v Slávičom údolí v Bratislave roztrúsených synov, júc si bomby, vtedy už jedinú našu lebo bola potreba za pracovnou zbraň, lebo náboje sme už nemali, silou, a tak lákali potomkov nievyrazili sme na cestu. Keďže som bol kdajších vysťahovalcov na Dolnú ranený, súdruhovia ma z času na čas zem, aby sa vrátili do pravlasti. museli i niesť. Krajne unavení a vy- Vtedy sa na taký krok rozhodli aj čerpaní, zlikvidujúc na ceste dvoch Ondrej a Mária Mackovci s deťmi Nemcov, podarilo sa nám dostať a usídlili sa v obci Rudoltice v Ček našim v dedinke Senica, odkiaľ chách. Ondrej sa venoval poľnohosma odviezli potom do nemocnice.“ podárstvu a zaúčal miestnych do Pátrajúc po ďalšom osude Jána tajov pestovania zeleniny; hlavne Macka v povojnových rokoch, paradajok, papriky a zemiakov. Tam

bývali aj Schejbalovci. Práve z tejto rodiny si Ján zobral za manželku ich dcéru Annu, ktorá sa narodila 21. apríla 1928 v Brtči. Obaja boli mladí a spolu mali osem detí; po najstaršom Jánovi sa narodili Anna, Vladimír, Miroslav, Juraj (z povolania bol dôstojníkom ako otec a zomrel 11. mája 2020 v Bratislave), potom Vierka (zomrela, keď mala šesť týždňov), Michal a najmladší Andrej. Syn Ján uvádza, že jeho otec nastúpil do armády ČSSR v hodnosti kapitána. Do roku 1953, keď sa presťahoval aj s rodinou a rodičmi do Bratislavy, pôsobil v rôznych vojenských posádkach (Praha, Morávka, Třebová, Oloví...). V tom období bol nasadený aj na zadržanie Banderovcov, prisluhovačov fašizmu. A potom začali životné útrapy Jána Macka, o ktorých sa jeho syn Ján takto vyjadril: „Po roku 1950 otca vylúčili z armády, nakoľko bojoval po boku Tita v druhej svetovej vojne proti fašizmu, ktorého propaganda vládnucej triedy označila za krvavého vraha. Uplatnil sa ako učiteľ a riaditeľ školy v obci Vrbina na juhozápadnom Slovensku. Po presťahovaní sa do Bratislavy učil na ZŠ, v časti mesta Prievoz. Neskôr pracoval na SPB (Zväz protifašistických bojovníkov).“ Jánova manželka Anna zomrela 17. marca 1972, zanechajúc mu sedem detí vo veku 3,5 až 24 ro-

Jánov Mackov najstarší syn nesie otcovo meno a žije v Bratislave

kov. Bolo to veľmi ťažké obdobie, nakoľko iba najstarší Ján pracoval a mohol pomôcť do domácnosti aj finančne. Ostatní ešte študovali, chodili do rôznych škôl a starostlivý otec sa snažil vychovávať po svojom. Vyriešil to tak, že sa po roku

znova oženil, veriac, že pomôže rodine a hlavne maloletým deťom. Bohužiaľ, druhá žena, macocha, sa starala iba o svoj prospech a rodinu úplne rozbila. Ján sa s tým trápil až do svojej smrti. Našťastie, dcé-

V rovnošate Československej armády

ra Anna sa vydala a zobrala si na výchovu najmladšieho Andreja. Početní súrodenci ako siroty po Jánovi a Anne mali dobrý základ, veľkú pomoc od deda Ondreja, aby prekonali úskalia a ťažkosti života. Štyria ukončili vysoké školy a traja získali stredné odborné vzdelanie. „V dňoch 9. - 11. augusta 1968 Josip Broz Tito navštívil Československo. Keďže otca Jána predtým vrátili do armády, aj on bol na prijatí vo vláde, kde sa po viac ako dvadsiatich rokoch znova stretol s Titom, dokonca mal z tej udalosti aj spoločné fotky. Otec v Československej armáde dosiahol hodnosť podplukovníka, dostal aj štátne vyznamenanie Rad červenej hviezdy a pracoval v rôznych vojenských funkciách a veleniach až do svojej tragickej a záhadnej smrti 7. mája 1976.“ Keď prvobojovník Ján Macko zomrel, bol to veľmi čierny deň pre rodinu. Po tragickej smrti do jeho domu prišla vojenská polícia, prehliadala pozostalosti veľmi podrobne. Medziiným vtedy zobrali aj rukopis o tom, čo prežil počas vojny, ktorý plánoval zverejniť v knihe pod názvom Zelené peklo, početné knihy, všetky písomnosti, fotografie (aj tie s Titom). S nádychom smútku a rozčarovania najstarší syn Ján konštatuje, že sa dodnes nikto neunúval čo i len malú časť toho vrátiť jeho potomkom. Všetko to totiž označili za tajné a uložili do trezorov.

Mozaika NA CESTÁCH... VEĽA Z TOHO STE AZDA ANI NEVEDELI

Unikátne Slovensko (dokončenie) Prichystal: Jaroslav Čiep

edinečné hrady, jaskyne, termálne pramene, ľudová architektúra, európske Mŕtve more, slávne keltské mesto, európska divočina a mnoho iného. Aké sú turistické unikáty Slovenska, ktoré by ste len ťažko hľadali niekde inde vo svete?

Naveky tajomné – kamenné gule v Megoňkách Najväčšia má priemer približne 2,15 metra a pomenovali ju Mary. V kysuckej prírodnej rezervácii Klokočovské skálie nájdete obrovské kamenné gule, ktoré sú porovnateľné so svetovo preslávenými nálezmi v Mexiku alebo Kostarike.

Ide totiž o najväčšie známe nálezisko kamenných gulí v Európe a skrývajú poriadne tajomstvo staré milióny rokov. Doteraz sa totiž nikomu nepodarilo dostatočne vysvetliť ich pôvod. Trúfnete si vy?

Mŕtve more v srdci Európy – zázračná voda v Podhájskej Vedeli ste, že voda z termálnych prameňov v Podhájskej má dokonca ešte lepšie účinky ako voda svetoznámeho Mŕtveho mora, o

ktorom sa píšu ódy? Voda z Podhájskej je jedinečná svojho druhu v celej Európe a svojím zložením je svetovým unikátom!

Drahší než zlato – najstaršie a najväčšie opálové bane na svete

Podnik žijúci už sedem storočí – Kremnická mincovňa Mince sa tu razia už od roku 1328 a je najstarším podnikom na svete, ktorý funguje nepretržite. Vyrábajú sa tu aj slovenské euromince a je známym fenoménom

v oblasti numizmatiky, histórie umenia a techniky. Najväčšiu produkciu zaznamenala Kremnická mincovňa za panovania Márie Terézie.

Málokto vie, že v Slanských vrhoch sa nachádzajú ložiská drahého opálu a sú výnimočným fenoménom celosvetového rozmeru, pretože nikde na svete nebol opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu. Aj najväčší kus drahého opálu pochádza práve zo slovenských opálových baní. Našli ho pred 236 rokmi a vážil 607 gramov. Pre svoju unikátnu farbu

dostal meno Harlekýn, uložený je vo viedenskom múzeu a jeho cena sa odhaduje na pol milióna dolárov. Opálové drahokamy zo Slovenska zdobili aj rodinu Napoleona. Najslávnejší opál Oheň trójsky nosila cisárovná Jozefína. Ťažba opálu pred 150 rokmi je zrovnateľná so súčasnou ťažbou drahého opálu len s jedným miestom na svete – v Austrálii.

HLAS ĽUDU | 8. 8. 2020 • 32 /4919/

Kamzík tatranský Už ich ostalo len tisíc kusov. Ide o celkom unikátny druh kamzíka, pretože sa po skončení ľadových dôb vyvíjal tisíce rokov úplne izolovane a líši sa od svojich prí-

Viac ako 1 600 minerálnych prameňov buzných kamzíkov v Alpách či Apeninách. Tento endemický druh nenájdete nikde inde na zemi, len vo Vysokých Tatrách!

Na svete nenájdete krajinu, ktorá má vzhľadom na svoju rozlohu toľko minerálnych prameňov ako Slovensko. Oficiálne je zaregistrovaných 1 657 zdrojov, no predpokladá sa, že ich je oveľa viac. Minerálna

voda v Smrdákoch patrí k svetovým unikátom pre obsah sírovodíka. Najväčší počet prameňov na Slovensku nájdete v Bešeňovej. Na jej území vyviera 33 prameňov, ktoré dosahujú vysokú teplotu až 61 °C!

Betlehem v Rajeckej Lesnej Viac ako 15 rokov pracoval majster rezbár Jozef Pekara na dnešnej podobe betlehemu v Rajeckej Lesnej, ktorý ukrýva jedinečnú raritu. Ide totiž o najväčší drevený pohyblivý betlehem v Európe. V betleheme nájdete približne 300 postáv, z ktorých sa polovica

dokonca pohybuje. Veľkosť diela je 8,5 m na dĺžku, 2,5 m na šírku a 3 m na výšku. Nádherná expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Dlho sa o ňom hovorilo ako vôbec o najväčšom betleheme na svete.

Banská Štiavnica – unikát hodný svetovej pozornosti Krásne mestečko v absolútnej harmónii s okolitou prírodou. Nájdete tu historické dominanty, kalváriu, desiatky malebných zákutí a k Štiavnici neodmysliteľne patria aj tajchy, teda umelé vodné nádrže, prostredníctvom ktorých

sa voda dostávala k baníckym zariadeniam. Banská Štiavnica patrila k najvýznamnejším mestám stredovekého Uhorska a z kultúrneho, historického i architektonického hľadiska je unikát hodný svetovej pozornosti.

Vlčie hory – divočina a stratený raj Hovorí sa, že európska divoká príroda neexistuje už stáročia. Na Slovensku áno! Ako asi vyzerala divočina v časoch, keď tu človek nebol pánom? V Národnom parku Poloniny na hranici s Poľskom a Ukrajinou sa nachádza nedotknutá divoká lesná krajina s názvom Vlčie hory so stromami starými

vyše tisíc rokov. Dokazuje to, že aj európska divoká príroda môže byť rovnako úžasná ako tá v Afrike. Na jednom priestore, kde široko-ďaleko nenájdete človeka, tu žijú v nádhernej divočine ohrozené druhy zvierat rys, vlk, medveď, bobor, divoký kôň a obrovské prehistorické zviera zubor.

Carnuntum – bájne mesto keltského kráľovstva Mesto na skale, teda Carnuntum, ktoré hľadali archeológovia niekoľko desaťročí po celej Európe, to Carnuntum, bájne mesto keltského kráľovstva Norikum, to Carnuntum, ktoré Rimania postavili už 100 rokov pred Kristom, teda v čase, keď na mieste Paríža a Londýna boli iba močiare, to

Carnuntum objavili archeológovia nedávno na Bratislavskom hrade. Pamiatky sú dokonca o 200 rokov staršie ako rímske koloseum! A sú aj mnohé ďalšie skvosty slovenskej prírody a umenia slovenského národa... (Údaje a fotografie: z verejných zdrojov)

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Pikantné zeleninové fašírky Suroviny: 700 g mletého morčacieho mäsa, 1 rožok, 1 dl mlieka, 3 strúčiky cesnaku, 1 cibuľa, 2 vajcia, soľ podľa chuti, mleté čierne korenie, sušený tymian. Ešte potrebujeme: trochu strúhanky na obaľovanie, trochu oleja na vyprážanie. Takto sa to podarí: Rožok alebo žemľu pokrájame na kocky, zalejeme mliekom a necháme 5 minút postáť. Mleté morčacie vložíme do misky a pridáme naseknú cibuľku, pretlačený cesnak, napučané pečivo, vajcia a všetko premiešame. Potom mäsko dochutíme soľou, korením a voňavým tymianom. Z fašírkovej zmesi

tvarujeme v navlhčených dlaniach malé bochníčky, ktoré následne obaľujeme v strúhanke. Vyprážame na rozohriatom tuku z oboch strán do zlatista. Podávame s varenými zemiakmi a cesnakovým dresingom. Zdroj: recepty.aktuality.sk

Takto bude opäť akýkoľvek šedivý uterák jasne biely!

Avokádo, maslo zo stromu

RADY A NÁPADY

rásne čisté a žiarivo biele uteráky sú ozdobou v kúpeľni. Ako však docieliť, aby uteráky aj po vypraní zostali nielen čisté, ale aj prekrásne biele? Po niekoľkých praniach totiž pravidelne zosivejú. Netreba však kupovať nové. Aj zo sivastých a zapraných uterákov môže byť zase biela bielizeň, stačí sa riadiť radami našich babičiek. Budete prekvapení, ako docieliť to, aby zase uteráky žiarili čistotou. A dokonca na to nepotrebujete žiadne špeciálne prípravky, všetko máte určite doma! PRE VYBIELENIE POMÔŽE JEDLÁ SÓDA V období našich babičiek neexistovali žiadne práčky a sušičky s mnohými programami pre perfektne čistú bielizeň. Napriek tomu ony uteráky biele mali, zatiaľ čo dnes často visia na háčikoch sivasté kusy látok, aj keď ich perieme na 60 i 90 stupňov. Chcete ich mať tiež

ZDRAVIE NA TANIERI

belostné ako v skoršom období? Pripravte si čistiaci saponát alebo umývací prostriedok, ktorý máte bežne doma a jedlú sódu. Tá nájde uplatnenie v kuchyni, pri čistení plôch, v záhrade, ale v tomto prípade tiež pri bielení bielizne. JEDLÁ SÓDA BIELI AJ POHLCUJE PACHY Jedlá sóda je v domácnosti doslova divotvorným prostriedkom, vie odstrániť nečistoty, zašlú špinu, ale tiež vybieliť. Súčasne vie pohlcovať pachy. Pridajte veľkú polievkovú lyžicu jedlej sódy a jednu lyžicu saponátu do hrnca s vodou, priveďte do varu a pridajte uteráky, osušky alebo utierky. Ponechajte vo vode tak dlho, kým voda neschladne. Potom ich vyberte a dajte prať do práčky štandardným spôsobom. Budete prekvapení, aké budú biele! Navyše aj dokonale čisté a zbavené mikróbov!

vokádo je tropické ovocie a jeho moderné meno „avokádo“ zaviedla Kalifornská avokádová spoločnosť v roku 1915. NUTRIČNÁ HODNOTA A PRÍNOS PRE ZDRAVIE Avokádo svojou maslovou chuťou pripomína orechy, čomu zodpovedá aj jeho vysoká energetická hodnota a množstvo tukov, ktoré obsahuje. Energetická hodnota na 100 gramov avokáda je 1 018 kilojoulov alebo 243 kilokalórií. Neobsahuje žiaden cholesterol ani sodík. Zato obsahuje veľa vlákniny. Nutrične najhodnotnejšia je tmavozelená časť tesne pod šupkou. Z VÝŽIVOVÝCH HODNÔT AVOKÁDA VYPLÝVA, ŽE: vďaka zdravým tukom znižuje množstvo cholesterolu v krvi a pomáha predchádzať srdcovo-cievnym ochoreniam; je vhodnou potravinou pri redukovaní hmotnosti; je bohatým zdrojom farebných pigmentov rastlín, pri ktorých bolo dokázané ich preventívne pôsobenie proti vzniku rôznych druhov karcinogénov; pomáha udržiavať správnu hladinu glykemického indexu v krvi; má rozhodne najvyšší obsah železa; je významným zdrojom vitamínu B6 a celkovo vitamínov skupiny B; je významným zdrojom vitamínu E, draslíka aj horčíka; prospieva zraku vďaka obsahu luteínu; má vysoký obsah antioxidantov a protizápalových zložiek. AKO HO KOMBINOVAŤ A VYŤAŽIŤ Z JEHO POZITÍVNYCH ÚČINKOV MAXIMUM? Keďže avokádo obsahuje vysoký podiel tukov a nízky podiel bielkovín, spomaľuje trávenie jedál, ktoré sa trávia rýchlo. Preto sa snažme nekombinovať ho s ťažkými potravinami, ako sú orechy, prípadne potravinami, ktoré sú z väčšej časti obsiahnuté tukom. Najideálnejšou kombináciou pre avokádo je hlávkový či ľadový šalát. Ďalším príkladom z hľadiska nezaťažujúceho trávenie je kombinácia

Mozaiku číslo 251 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

avokáda s kyslým alebo len mierne sladkým ovocím. Ešte vhodnejšia kombinácia je, ak si k avokádu a kyslému ovociu pridáte šalátové listy a stonkový zeler. Je tiež vhodné ho kombinovať s paradajkami či mrkvou, ale vhodná je aj kombinácia so škrobmi – zemiakmi batatmi, ryžou či cestovinami. Pozitívny vplyv avokáda na zdravie nášho srdcovo-cievneho systému sa tým ešte posilňuje.

PODĽA ČOHO VYBERAŤ AVOKÁDO Ak je avokádo na dotyk tvrdé, potrebuje ešte 3 dni na dozretie. Zrelé avokádo spoznáte podľa toho, že tlakom prstov v ňom vytvoríte priehlbinku. Pri výbere tiež skontrolujte okolie stonky, či nebadáte pleseň. Avokádo nemá mať čierne fľaky, má mať jednoliatu zelenú alebo tmavohnedú a čiernu farbu podľa odrody. Ak si kúpite nezrelé avokádo a chcete urýchliť proces jeho dozrievania, zabaľte ho do papierového vrecúška a odložte ho pri izbovej teplote. Naopak, ak je avokádo už zrelé, je vhodné ho skladovať zabalené vo vrecúšku a v chladničke. KÔSTKU NEVYHADZUJTE Viete o tom, že z kôstky si môžete bez väčšej námahy vypestovať svoj vlastný stromček hruškovca amerického? Je tu ešte jeden dôvod, prečo kôstku neodhadzovať do smetí. Jej drevnatý obal je vitamínovou bombou!

Kultúra AKTUÁLNE V KNIŽNICI ŠTEFANA HOMOLU

Záujem nielen o oddychové čítanie

Anna Francistyová

eďže toto leto zo známych epidemiologických dôvodov „nepustí“ našich spoluobčanov na zahraničné dovolenky, zaujímalo nás, či sa táto zmena cíti aj v návštevnosti knižníc. O príležitostný rozhovor sme poprosili Annu Spevákovú, riaditeľku Knižnice Štefana Homolu v Petrovci. „Kniha má tú možnosť, že vás zavedie do rozličných končín sveta. A práve preto naši čitatelia počas nebezpečenstva koronavírusu naše dvere neobchádzajú,“ odpovedala nám ochotne na túto otázku, aj na ďalšie. Kto najčastejšie prichádza po nové knihy? Otvárajú dvere do knižnice aj tie kategórie občanov, ktoré v uplynulých rokoch tu neboli pravidelnými návštevníkmi? „Knižnicu navštevujú všetky vekové kategórie. Môžem povedať, že tá stredná generácia je najzastúpenejšia. Tínedžeri sú nám zriedkaví. V tomto roku sme zapísali aj celkom nových členov, ale aj tých, ktorí sa nám po dlhom čase vrátili.“ Určite máte určený limit, koľko kníh si možno naraz vypožičať, a vidíte aj v tomto segmente nejaký rozdiel? „Limit na vypožičané knihy je. Aj keď ho naši čitatelia poznajú, otázka: ,Môžem si zobrať aj viac?’ nikdy nevystane.“ Aká literatúra sa najviac vyhľadáva? Zrejme taká oddychová, však? Ktorí autori sú toho času u vás „najpopulárnejší“? „Nejako nám je samozrejmé, že oddychové obdobie si vyžaduje aj oddychovú literatúru, ale nie je to celkom tak. Naši čitatelia v týchto dňoch čítajú trilery, detektívky, fantastiku, čiže nezriekajú sa ,svojich’ autorov ani v týchto horúcich dňoch. Hľadaný je Jo Nesbø, Harlan Coben, Stephen King, Horst... No predsa aj tá jemnejšia literatúra je hľadaná.“ • KULTÚRA •

A čo deti? Do akej miery ste sa vynašli v prevádzkovaní vášho Detského kútika? Či ste ho museli dočasne zatvoriť? „Deti nás navštevujú. Tie menšie prídu s rodičmi, tí starší s kamarátmi alebo so súrodencami. Všimla som si, že si niektorí už zaobstarávajú lektúru, čo je príjemné prekvapenie. Detský kútik pracoval a pracuje paralelne s knižnicou pre dospelých.“ Rozprávate sa so svojimi členmi aj o internete v knižnom svete: teda aby si na in-

knihu. Nie je rovnaký pocit, keď v rukách držíte knihu a listujete v nej a keď ju čítate online. Čiže moja odpoveď by znela, že možno ,ublíži’ ale ich nezničí.“ Teraz sme v auguste, ktorý tradične patril akciám v rámci Slovenských národných slávností. Aký Knižnica Štefana Homolu mala tohtoročný augustový plán? „Knižnica Štefana Homolu sa každoročne zapájala do programu Slovenských národných slávností. Boli to sprievodné podujatia, či už išlo o výstavu, či o literárny večierok, alebo aj jedno, aj druhé. V tomto roku si pripomíname 175 rokov činnosti knižnice. Plánovali sme to na víkend pred Slovenskými národnými slávnosťami. V pláne boli dielne s deťmi, literárny večierok a večierok venovaný knižnici. Medzitým ako vieme, všetky podujatia sú zrušeAnna Speváková, riaditeľka Knižnice Štefana né, tak i toto naše, no dúfam, že si predsa Homolu ešte toto výročie priternete vyhľadali a potom sa pomenieme.“ vás telefonicky (alebo mailom) Kedy naposledy pribudli opýtali, či tú knihu máte, a pri- nové knihy do vášho knižničšli si poň, alebo aj o tom, či čí- ného fondu? Koľko a akých titajú knihy aj online? tulov? „Máme takú skúsenosť, že prí„Na začiatku tohto roku sme sa du priamo s otázkou, máte tú rozhodli, alebo presnejšie poveknihu, videl/a som na internete, dané, dali sme si za úlohu v kažže je. Sú aj otázky telefonicky, ale dom ročnom období obnoviť tie sa predovšetkým vzťahujú na knižničný fond. V apríli sme uroknihy staršieho vydania. Úprimne bili jarný nákup kníh. Výber majú povediac, málokto u nás hovorí na starosti knihovníčky, keďže sú o knihách online. Možno im je ony v priamom kontakte s čitateľnepríjemne, keďže sú v knižnici...“ mi a vedia, o ktorý druh literatúry A čo si o tom vy a vaše spo- čitatelia majú záujem. V každom lupracovníčky myslíte? „Ublíži“ prípade pri výbere nových titulov táto internetová doba klasic- snažíme sa vyhovieť každému kým knižniciam? vkusu a byť aktuálni. V júni sme „Je obdobie počítačov. Tech- urobili aj kúpu slovenských kníh, nológia ide zo dňa na deň vpred. ktoré sú ešte na Slovensku, a neLákavá je pre tínedžerov, práve trpezlivo čakáme na ich preprapreto ich je v knižnici najmenej. vu, ktorá je zatiaľ znemožnená Samozrejmá je vec, že ak chceme pre koronavírus.“ ísť vpred, musíme sa jej prispôČo vám a kolegyniam toho sobiť. No to sa nevzťahuje aj na času uberá najviac z pracovné-

ho času? Katalogizácie a tak... „Letné obdobie je miernejšie. Využívame ten čas na administratívne veci. Predovšetkým sú to štatistiky kníh, čitateľov, ktoré sme povinné odovzdať Mestskej knižnici v Novom Sade. V týchto dňoch očakávame aj výkup kníh z ministerstva, takže sa budú zapĺňať aj inventárne knihy. Pred Slávnosťami som obvykle chystala výstavy a organizovala večierok. Tentoraz tie moje povinnosti vystali, takže pomáham kolegyniam s čitateľmi, s knihami...“ A čo vy sama a vaše knihovníčky teraz čítate? Máte obľúbené žánre, vyhľadávate konkrétnych autorov? „Každý deň, keď vám cez ruky prejde určitý počet kníh, alebo keď sa iba prechádzate po knižnici a hľadáte niektorú knihu, vždy objavíte titul, ktorý vás zaujme, a ešte k tomu, keď vám čitatelia odporučia. Takým spôsobom odhaľujeme aj nových autorov, ale aj žánre, o ktorých sme si mysleli, že nie sú pre nás. Podľa slov kolegýň vidieť, že majú obe široký rozsah aj žánrov, aj autorov. A to aj svedčí knihovníčkam, keďže si čitatelia často pýtajú radu na čítanie od nich.“ Aký je pracovný čas knižnice? Do akej miery sa situácia v knižnici normalizovala, aké bezpečnostné opatrenia stále pretrvávajú? „Dlhodobá skúsenosť ukázala, že naši čitatelia počas júla a augusta sú menej aktívni. Práve preto knihovníčky v tom období využívajú zaslúžený oddych. Počas tých dovolenkových mesiacov výpožičná doba je od 9.00 do 16.00 h. Pokiaľ ide o vypožičiavanie kníh, niektoré predpisy sme zjemnili. Knihy sa vypožičiavajú a možnosť vrátiť vypožičané knihy je každý pracovný deň, s tým, že predsa tie knihy, ktoré čitatelia vrátia, sú najprv v karanténe. Po troch – štyroch dňoch dezinfikované ich znovu dáme do výpožičného fondu. Rúško a dezinfekcia rúk pri vstupe do knižnice sú povinné. Počet návštevníkov je obmedzený na 2.“ Foto: z archívu spolubesedníčky

32 /4919/ 8. 8. 2020

Kultúra UZNANIE PRE GALÉRIU INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Etnoznačka roka Stevan Lenhart

Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ovačická Galéria insitného Srbska. Slávnostné odovzdávanie umenia získala ocenenie cien sa uskutočnilo začiatkom júla Etnoznačka roka, ktoré ude- v Belehrade a uznanie za najlepšiu ľujú Ekonomický portál Privredni. korporatívnu značku v oblasti kulrs a Družstevný zväz Srbska za túry a umenia v mene kovačickej osobitné úspechy v oblasti podni- galérie prevzala riaditeľka Anna kania v uplynulom ročnom obdo- Žolnajová-Barcová. bí. Cieľom tejto akcie je afirmácia O tomto úspechu riaditeľka Žoldomácich firiem a ich výrobkov, najová-Barcová hovorí: „Nedávne ako aj ustanovizní domácej kul- uznanie je pre Galériu insitného túry a umenia, a to s podporou umenia viacnásobne významné. Je to pocta našim umelcom a zároveň afirmácia ich umeleckej činnosti, čo bude určite vplývať na ešte väčší záujem o ich tvorbu. Okrem toho text o našej galérii a jej význame pre Kovačicu, Vojvodinu a Srbsko je uverejnený v novej publikácii Najbolji etno brendovi, ako aj na portáli Privredni.rs.“ Pandémia koronavírusu vplýva aj na činnosť galérie a počet návštevníkov, ktorý je v posledných mesiacoch badateľne menší než obvykle. Čo sa v tomto období deje v tejto ustanovizni? „Galéria je aktívna aj počas pandémie Covid-19, pravdaže, nakoľko Riaditeľka galérie Anna Žolnajová-Barcová to situácia dovoľuje. Vy-

Časť maliarov členov kovačickej Galérie insitného umenia

pracovali sme novú webovú stránku na adrese www.naivnaumetnost.com, na ktorej si návštevníci môžu prečítať aktuality z galérie, ako aj zoznámiť sa s dielami a biografiami všetkých našich členov, začnúc rokom 1955 až dodnes. Prezentovaná je tam aj výstavná časť Pamätného domu Martina Jonáša. Okrem toho začiatkom júla sme otvorili výstavu ručných prác členiek Ženského spolku Kovačica. Kým sme inštalovali túto výstavu, mnohí sa ma opytovali, prečo sme ju umiestnili práve do Galérie insitného umenia. Odpoveď je jednoduchá: najznámejšia členka našej galérie Zuzana Chalupová bola členkou Ženského spolku a na výšivkách tiež znázorňovala svet vlastnej imaginácie,“ vysvet-

ľuje Žolnajová-Barcová. Aké sú plány na nadchádzajúce obdobie? „Plánujeme usporiadať samostatnú výstavu obrazov Michala Povolného, ktorou chceme osláviť 85 rokov života tohto maliara a 65 rokov jeho umeleckej činnosti. Obrazy sú pripravené, ako aj katalóg, čaká sa však na zlepšenie epidemiologickej situácie. V spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Srbsku a MOMS Kovačica pripravujeme aj výstavu omaľovaných rúšok s motívmi insitného umenia, ktorá by sa mala uskutočniť 5. septembra, kedy sa plánuje usporiadať aj Noc múzeí,“ informuje riaditeľka kovačickej galérie. Fotografie: z archívu GIU

INSITNÉ UMENIE NA ORAVE

Poézia všednosti aj napriek pandémii Oľa Glóziková-Jonášová

ňa 24. júla na Orave v Art galérii Schürger v centre Tvrdošína bola otvorená Medzinárodná výstava insitného umenia pod názvom Poézia všednosti, v rámci ktorej sú predstavené obrazy Barbary Issy Wagnerovej z Česka, Rastislava Ekkerta zo Slovenska a Jána Gló-

www.hl.rs

zika zo Srbska. Výstava, ktorá na jednom mieste predstavuje tvorbu troch insitných umelcov z troch krajín a pod rovnakým názvom sa po prvýkrát konala v roku 2018 v Čereňanoch, je pokračovaním tohto projektu v organizácii Ateliéru Hlavina. Keďže sa pre celkovú situáciu s pandémiou nepodarilo všetkým autorom zúčastniť sa na samotnej vernisáži, ako aj prepraviť jednotlivé umelecké diela na Slovensko, výstava je sprístupnená aj online. A obrazy, ktoré sa pre zdravotné

Informačno-politický týždenník

obmedzenia nedostali na výstavu, si návštevníci môžu pozrieť v tlačenej podobe. „Výstavu sme sprístupnili bez vernisáže – okolnosti v dnešných dňoch neprajú akciám s veľkým počtom návštevníkov... Ale Pred otvorením výstavy napriek tomu • KULTÚRA •

Obrazy, ktoré sa nedostali na výstavu, si návštevníci môžu pozrieť v tlačenej podobe

verím, že si výstava nájde svojich divákov. Určite nebudú sklamaní – obrázky všetkých autorov sú prekrásne, čarovné...“ povedala po otvorení výstavy organizátorka

Žáková. O tvorbe Barbary Issy Wagnerovej z Česka Žáková napísala: „Detstvo prežila v ateliéri svojho otca – českého maliara L. M. Wagnera a tým prirodzene získavala výtvarné cítenie sveta, ktoré bolo podporené matkinou láskou k imaginárnej poézii. Súkromne študovala techniku a teóriu umenia. Jej maľby sú reakciou na dotyky so svetom v jeho reálnej podobe. Sú znázornené imaginárne, magicky a nežne.“ Rastislav Ekkert sa narodil v Bratislave, ale od detstva bola príroda miestom, kde sa cítil najlepšie. Najskôr to boli lesy Malých Karpát a neskôr Vysoké Tatry, kde ako chlapec z dolniakov trávil veľa času. Postupne to boli aj Kaukaz, Alpy a napokon Himaláje. Pred niekoľkými rokmi sa so svojou priateľkou presťahovali do di-

vočiny Muránskej planiny, kde sa mu otvoril nový, farebný svet. Ako sám hovorí: „Pastieri, drevorubači, jednoduchí a skutoční ľudia z hôr, to je teraz môj svet a moja inšpirácia. Svoju tvorbu charakterizujem ako insitnú, aj keď vychádza z reálnej krajiny a ľudí v nej.“ Tvorba insitného maliara Jána Glózika z Kovačice pokračuje v stopách kovačických velikánov insity a s jeho obrazmi sa už oboznámili takmer vo všetkých kútoch sveta. Počas viac ako štyridsaťročnej maliarskej tvorby Glózik si vycibril vlastný podpis a vytvoril jedinečný a rozpoznateľný štýl. To, čo je príznačné pre jeho tvorbu, je cyklus obrazov veľkolepých rozmerov. Okrem olejomalieb siaha aj po grafickej tvorbe. Doposiaľ vydal dve grafické mapy – Muzikanti a In vino veritas. Vyskúšal

sa aj v iných technikách – olej na skle, pastel, akvarel, kombinovaná technika a omaľovávanie rôznych predmetov, ako sú napr. tekvice, šamlíky a pod. „Nájsť poéziu vo všedných veciach nás na tejto výstave učia hneď traja výtvarníci: Barbara Issa Wagnerová, Rastislav Ekkert a Ján Glózik,“ slová sú galeristky Žákovej, ktorá vyjadruje nesmiernu radosť z toho, že sa spolupráca s týmito autormi neskončila hneď po prvej výstave, ale že aj ďalej spolupracujú a vystavujú spoločne. Majiteľka Ateliéru Hlavina Viera Žaková vyjadrila potešenie, že si aj napriek pandémii výstavu chodia pozrieť početní milovníci umenia, a dodala, že na nahliadnutie bude sprístupnená do 6. septembra. Foto: z archívu Ateliéru Hlavina

PRÁCE NA PRESÍDLENÍ MNIAČA V BÁČSKOM PETROVCI

Kúsok dejín do spoločného areálu

Anna Horvátová

osledný júlový týždeň sa do dejín Petrovca zaznamená tým, že sa začali práce na presídlení chránenej technickej, kultúrnej pamiatky z druhej polovice 19. storočia – mniača rodiny Dankovej do dvora Najstaršieho domu. Celkový projekt má na starosti Ústav pre ochranu kultúrnych pamiatok z Petrovaradínu.

Proces presídlenia mniača • KULTÚRA •

Týmto sa v Báčskom Petrovci vytvorí historický areál, spomienkové bohatstvo svedčiace o bohatom kultúrno-historickom a etnografickom dedičstve tohto územia, predovšetkým Báčskeho Petrovca, patriace už k turistickým atraktivitám. Spomeňme si na slová riaditeľky Múzea vojvodinských Slovákov Anny Séčovej-Pintírovej, ktorá na začiatku tohto roka, keď bola aktuálna realizácia kúpy mniača, povedala: „Táto pamiatka na zašlé časy bola výnimočná vec nielen pre lokálne slovenské obyvateľstvo, ale všeobecne pre všetkých Slovákov, lebo tradícia spracovania konôp bola zastúpená vo všetkých našich prostrediach. Takto si každá domácnosť zabezpečila textílie, či už odevné súčiastky, alebo domáci textil na výrobu bielizne, uterákov, aj vriec. Zvyšný textil, konopné plátno gazdinky predali, a tak si zabezpečili to, čo im bolo potrebné pre

domácnosť. Pri spracovaní konôp pomáhali aj muži, ale hlavne to bolo záležitosťou ženy.“ Na ujasnenie treba uviesť, že mniač nie je mlyn. Takto sa spracúvali konope, čiže konopné snopy sa mliaždili (tak sa to vravelo, pozn. A. S. P.), či drvili, ako spomenula riaditeľka, čím gazdinky dostávali také jemné konopné nite, potom sa to ešte česalo, prečesávalo a z toho sa vyrábalo konopné plátno. Najprv bol mniač na konský pohon, čiže kone krútili ten mechanizmus, veľké kamen- Vo vlastníctve múzea mniač bude mať né koleso. Neskôr tam adekvátnu ochranu bola uvedená elektrina. mniač bude mať aj adekvátnu Bol to zdĺhavý proces, ako spoochranu a zároveň bude dostupný menula Séčová-Pintírová: „Pokusy verejnosti. o získanie mniača do vlastníctva Cieľom projektu je ochrana boli pred niekoľkými rokmi, ale hmotného a nehmotného kultúrdohovory proste skrachovali. Koneho dedičstva Slovákov v Srbsku. nečne po niekoľkých rokoch sa Týmto dostaneme taký komplex, nám podarilo dostať pod ochranu keďže sme vlani dostavali šopku, a spravovanie MVS Dankov mniač no treba spomenúť predtým aj – jedinečnú chránenú kultúrnu výmenu strechy na Najstaršom technickú pamiatku v Báčskom dome. Veď ten mniač tam aj Petrovci. Okrem zachránenej patrí.“ pamiatky vo vlastníctve múzea Foto: z archívu MVS 32 /4919/ 8. 8. 2020

Kultúra S MICHAELOU HRICOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Všestranne úspešná a talentovaná dievčina

Anna Lešťanová

školskom roku 2019/2020 žiačkou generácie v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka sa stala Michaela Hricová, ktorá je i jednou z dvoch žiačok – nositeliek Vukovho diplomu. Získať takýto hodnotný titul znamená byť usilovný počas celého školenia v základnej škole. Na otázky, koľko sa denne učila, čo jej bolo najťažšie, resp. najľahšie, a podľa čoho si bude pamätať školu, nám ochotne odpovedala: – Prípravy do školy a samot-

Z rozlúčkovej maturitnej slávnosti, kde bola vyhlásená za žiačku generácie

né učivo – to nie je nič zvláštne. Potrebné je len usilovne sa učiť, chodiť na súťaženia... Je to jednoduchý recept. Stolička sa predsa musí zohriať a treba dosť času na dosiahnutie cieľa. Vlastne potrebná je dobrá organizácia času a určiť si priority. Slovenský jazyk bol jedným z mojich obľúbených predmetov, a to vďaka triednej profesorke Jarmilke Dolinajovej. Sem by som zaradila aj anglický jazyk, matematiku, výtvarnú a hudobnú kultúru, biológiu a chémiu. Najviac ma ,trápili’ na školských hodinách dejepis a nemecký jazyk. V ktorých školských súťažiach

www.hl.rs

si sa zúčastnila a ktoré si ceny získala? – Čo sa týka súťaží, najviac úspechov som mala zo slovenčiny: v 5. a 6. ročníku 1. miesto na pokrajinskej súťaži, v 7. ročníku 3. miesto na republikovej súťaži. Vo 8. ročníku pre pandémiu koronavírusu bolo organizované len školské súťaženie. Vo 8. ročníku som získala 1. miesto na republikovej súťaži z výtvarnej kultúry. Zúčastňovala som sa aj na súťažiach z matematiky, zo srbského a z anglického jazyka, ale nikdy som nepostúpila ďalej od obecnej súťaže, pozoruhodný úspech v základnej škole som mala i zo srbského jazyka, keď som na pokrajinskej súťaži obsadila 3. miesto. Jeden rok som sa zúčastnila aj ako herečka v školskom

Diplom za obsadené 1. miesto z výtvarnej kultúry

divadle, ktoré vtedy postúpilo až do pokrajinskej súťaže. Máš i viaceré obľúbené koníčky, však? – Okrem ZŠ hrdinu Janka Čmelíka ukončila som aj Základnú hudobnú školu Teodora Tošu Andrejevića v Rume, odbor klavír, ale nemala som záujem zapísať sa do strednej hudobnej školy. Bola som aktívna i vo folklóre v našom SKUS hrdinu Janka Čmelíka, a to v detskej skupine. Vo folklóre som tancovala od škôlky a prvé kroky som zvládla ako päťročné dievča. Z tohto obdobia mi navždy zostanú iba pekné spomienky nielen na tanec, skúšky, vystúpenia, ale

Informačno-politický týždenník

Klavír, Michaelin obľúbený hudobný nástroj

Michaela Hricová so známou basketbalistkou Milicou Dabovićovou

i na kamarátov, naše súdružku Ruženu Červenskú a Katku Šašovú, ktoré mali dosť trpezlivosti a nervov, aby nás dobre nacvičili. Moja detská skupina bola veľmi úspešná a získali sme niekoľko strieborných a zlatých plakiet na pokrajinských prehliadkach v Báčskej Topole a zlatú plaketu na Folklórnom festivale Zlatni opanak vo Valjeve. Okrem folklóru 5 rokov som trénovala basketbal, ale s týmto koníčkom som prestala na začiatku 8. ročníka. Aj z tohto môjho športového obdobia mám niekoľko zlatých a strieborných ocenení, hlavne z turnajov a pokrajinských súťažení.

rečné skúšky. Od septembra začína ďalšie nové obdobie v mojom živote – stredná škola. Podarilo sa mi zapísať sa do školy, ktorá bola mojím prvým želaním – do Grafickej školy v Novom Belehrade, odbor digitálna grafika a internet tvarovanie. Rada kreslím a páčia sa mi aj nové technológie, preto som si zvolila túto školu. Po skončení strednej školy neviem, čo bude ďalej. Pravdepodobne sa zapíšem na fakultu, zatiaľ ešte neviem, ktorú, ale na Slovensku. Iste viem iba jedno: že to bude vysoká škola s veľa kreslenia a dizajnu. Chcem veriť, že sa i táto pandémia skončí a že začneme riadne chodiť do školy, lebo sa nesmierne teším na zoznámenie sa s novými spolužiakmi a profesormi. A to sa prostredníctvom online výučby nedá. Ako tráviš letné prázdniny, bola si s rodičmi na dovolenke? Čím sa zaoberáš počas týchto horúcich letných dní? – Letné prázdniny trávim hlavne doma. Boli sme nedávno niekoľko dní v Ljuboviji, pri Drine. Rodičia a ja sme tentoraz spoznali S Dávidom Očovajom vo folklóre ešte jednu oblasť Srbska. Do ktorej školy si sa zapísala A kým sa nezačne nový školský a prečo si si zvolila daný od- rok, voľný čas trávim pri kreslení, bor? Aké máš plány po ukončení pozerám filmy, počúvam hudbu strednej školy? a často som v myšlienkach už v – Základnú školu sme počas ak- mojej novej škole. tuálnej pandémie ukončili online Foto: z archívu a tak sme sa pripravovali i na závespolubesedníčky • KULTÚRA •

S OSVEDČENOU HUDOBNÍČKOU A KANTORKOU DR. SLOVENKOU BENKOVOU-MARTINKOVOU Z BÁČSKEHO PETROVCA

Keď máte radi svoju prácu, je to oveľa ľahšie a oveľa krajšie Anna Horvátová

bola doslova na dennom poriadku, čiže zžili sme sa s hudbou. Zo začiatku to bol taký ľudový spev. Neskôr sme so sestrou začali chodiť do hudobnej školy na husle. Moja sestra sa ďalej v tom smere zdokonaľovala a stala sa profesionálnou huslistkou. Mňa tie cesty zaviedli k dirigovaniu, nakoľko to bola sféra, ktorá ma totálne opantala v tom čase. V tom dirigovaní sa vlastne zjednotilo všetko to, čo mňa zaujímalo – tu boli aj určité spevácke predispozície, inštrumentálne, teória, dejiny hudby, samozrejme, práca s ľuďmi a konkrétne nejaký hudobný výsledok, ktorý vy ako

počas môjho pôsobenia na poli populárnej hudby u nás, sú tu mladí, ktorí, predpokladám, že pôjdu takou cestou, resp. mladí, ktorí sledujú svetové trendy a ktorí sú svojím spôsobom veľmi kreatívni a možno by mohli trošku oblasť populárnej hudby u nás aj pozdvihnúť na vyššiu úroveň, ako je to teraz.“ Nemožno poprieť fakt, že Kvetoslava Benková bola roky vedúcou v KUS Petrovská družina a keďže jablko nepadá ďaleko od stromu, je zrejmé, že aj vy máte svoje koníčky? „Tak popri svojej stálej práci v Novosadskom rozhlase, kde bola

udobná rodina Čániová zanechala hlboké stopy na slovenskom hudobnom poli. Kvetoslava Čániová, neskôr vydatá Benková, bola vynikajúcou speváčkou či širšie hudobníčkou, hudobnou redaktorkou, tak ako i jej otec. K tomu svojim dvom dcéram Slovenke a Margaréte do vienka pridala hodný kus dedičstva – lásku k hudbe. Nielenže pridala, ale aj vytrasovala hudobnú púť, na ktorej sa obidve stali známymi hudobnými menami. Dr. Slovenka Benková-Martinková bola študentkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave na odbore zborové a orchestrálne dirigovanie a svoje štúdium ukončila doktorátom v odbore dirigovania a teórie hudby. Po vyštudovaní sa vrátila do svojej rodnej krajiny. Je profesorkou v Strednej hudobnej škole Isidora Bajića v Novom Sade. Pred dvoma rokmi v cirkevnom zbore v Báčskom Petrovci sa ujala kantorskej služby, ale poďme najprv k tým hudobným začiatkom a k rozhodnutiu, aby sa vrátila späť: „V podstate sa mi núkala práca u nás v TV Nový Sad. K tomu som bola aj na takom životnom zlome. Jednak ma proste tá ponuka pripútala, ale boli tu aj osobné dôvody, prečo. Bohužiaľ, z tej práce nakoniec nebolo nič. Slovenka Benková-Martinková pri dirigovaní orchestra Našťastie sa v novosadskej hudobnej škole ponúkla možnosť zamestnať, kde pôsobím doteraz dirigent dostanete, keď pracujete moja mama hudobnou redaktorako profesorka dirigovania.“ s určitým ansámblom.“ kou a hudobnou producentkou, KEĎ JE HUDBA RODINNÁ Oblasť populárnej hudby ešte kým v tej ustanovizni funZÁLEŽITOSŤ a kantorské vážne povolanie, govali rôzne orchestre, vtedy sa Čo na tie hudobné začiatky dva kontrasty prepojené v jed- ozaj pracovalo. Keď ide o našu hovorí petrovská hudobná od- nu osobnosť. menšinu, vyprodukovaných bolo borníčka? „Populárna hudba a džezová, x nových nahrávok či už z ľudovej „U nás hudba bola rodinná zá- všetko, čo nesúvisí s ľudovou hudby, alebo z vážnej, či populárležitosť, nakoľko mama takisto hudbou, bolo mojou záľubou. nej. K tomu mama bola všestranbola profesionálnou hudobníč- Aj keď musím s poľutovaním po- nou osobnosťou, ktorá sa okrem kou, teoretičkou. Starý otec bol vedať, že takáto hudba je v našom redaktorskej práce venovala huprvým rozhlasovým spevákom prostredí nie veľmi populárna. dobným úpravám, skladateľskej u nás, takže v našej rodine hudba Našťastie, nakoľko si to všímam práci, samozrejme, ako interpre• KULTÚRA •

tka aj ľudových, aj populárnych skladieb celý svoj život pracovala s ochotníkmi a ako predsedníčka Petrovskej družiny. V mojom prípade je to podobne, nakoľko si všímam už roky, ako som sa teda vrátila zo Slovenska, absenciu určitých odborníkov, resp. je nás tu málo, ktorí sa môžeme nazvať odborníkmi a pracovať s ľuďmi na udržaní nejakej kvality, alebo na zlepšení kvality, či už ide o ľudovú hudbu, vážnu, alebo populárnu. Moje cesty takisto smerovali či už do Petrovskej družiny, kde som pracovala s detskou speváckou skupinou po niekoľko sezón, tiež som pôsobila v rôznych porotách na festivaloch Tancuj, tancuj... v Hložanoch, Letí pieseň, letí, ako i na zónových prehliadkach. V nemalej miere alebo najviac na festivale Zlatý kľúč. Je to jediné podujatie tohto druhu, nielen nás Slovákov v Srbsku, ale aj v širšom okolí, kde sa každoročne vyprodukuje 10 až 12 nových slovenských populárnych piesní. Tam som niekoľko rokov figurovala ako členka poroty, samozrejme, začala som tak, že som bola interpretkou či už svojich piesní, alebo iných autorov, prakticky od detstva sa tam zúčastňujem. Za posledných 5 – 6 rokov figurujem tam ako koordinátorka a umelecká riaditeľka.“ Spomínate si na vaše prvé vystúpenie? „Mala som 6 rokov, keď som vystupovala na festivale, vtedy sa to volalo Selenča – Petrovec a spievala som detskú pieseň Šťastie chodí po horách na text nášho básnika Michala Babinku.“ HUDOBNÁ ODBORNÍČKA O KANTORSKEJ PRÁCI „Kantorstvo je náročná a zodpovedná práca, nakoľko tu ide nielen o to, že sa v priebehu bohoslužieb

32 /4919/ 8. 8. 2020

Kultúra zahrá liturgia, ktorú odvádza kantor, teda či už hrajúc na organe, alebo spievajúc, ale je to svojím spôsobom upravený život podľa tých niektorých spôsobov, akým vlastne kantori fungujú. Okrem toho, že máme pravidelné bohoslužby a modlitby cez týždeň, je tu práca so spevokolmi pri cirkevných zboroch, takisto pohrebné počestnosti, sobáše, takže je to celé pomerne náročné časovo, vzhľadom na to, keď si pozriete, že máte určitú stálu prácu, ktorú popri tom odvádzate. Pritom je aj jedno, aj druhé rovnako dôležité.“ Ste matka, manželka, máte svoje zamestnanie, a pritom kantorka, ako ste to všetko zladili, aby nič netrpelo? „Tak som si to zorganizovala, aby som to všetko stihla. Rodina by nám predsa mala byť prioritou, ale žijeme v takých časoch, keď potrebujeme tú rodinu zabezpečiť, takže pri dobrom plánovaní, aspoň tak orientačne, dá sa to zvládnuť. Niekedy sú tu výchylky, ktorým sa predsa musím prispôsobiť. Mám šťastie, že mám mimoriadne dobrý kolektív v Hudobnej škole Isidora Bajića. Nakoľko sú oni oboznámení s mojou situáciou, rozvrh hodín je sčasti prispôsobe-



ný časovo prípadným odchýlkam, alebo prípadným dodatočným kantorským prácam. V zbore pôsobím dva roky, z čoho som niekoľkokrát nebola prítomná na pohrebe, ak som mala dôležité

v zbore máme pána Kotasa, ktorý ma zastúpil, keď som bola znemožnená.“ Čo vás podnietilo venovať sa kantorskej práci? „V podstate to bola náhoda. Nebolo to plánované z mojej strany, ale bolo nevyhnutné, nakoľko bývalý kantor zbor opustil. V tom čase som bola dirigentkou dychového zoskupenia pri cirkevnom zbore a aj na materskej dovolenke, tak som ochotne vyšla v ústrety. Neskoršie sa aj súbeh zverejnil, na ktorý sa nikto neprihlásil. Buďme predsa úprimní, čím ďalej, tým menej kádrov máme v našom prostredí, či ľudí, ktorí by to vedeli robiť. S petrovským farárom Jánom Vidom Už som si našla aj a rodinou po zložení kantorskej prísahy spôsob práce, čo hodiny v Novom Sade. Zatiaľ sa to sa odzrkadlilo na celkom pekných dalo vykompenzovať. Našťastie, vystúpeniach so spevokolmi, v cir-

Jaroslav Čiep

ednou z najčerstvejších publikácií, ktorej hárky iba prednedávnom vyšli spod tlačiarenských lisov a boli usporiadané do knižnej podoby, je publikácia pomenovaná Sto rokov Slovenských národných slávností a vyšla s podtitulom Zborník z medzinárodného sympózia zo dňa 8. augusta 2019 v Báčskom Petrovci. Ako jej hlavný a zodpovedný redaktor je podpísaný Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku. Jadrom tohto zborníka na počesť storočnice SNS je deväť referátov, z ktorých takmer všetky odzneli aj na samotnom sympóziovom snemovaní vlani v Petrovci. V zborníku sú zastúpení títo autori jednotlivých referátov: Katarína Melegová-Melichová,

www.hl.rs

Michal Spevák, Rastislav Surový, doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc., PhDr. Stanislav Bajaník, Dr. Ing. Vladimír Valent, prof. Dr. Ján Kišgeci a Dipl. Ing. Katarína Pucovská spoločne,

Informačno-politický týždenník

Snímky: z archívu spolubesedníčky



Výklad nových kníh

Sto rokov Slovenských národných slávností (ISBN 978-86-89009-33-0)

kevnom zbore, na zborových návštevách atď. Je to taký pestrý život. A keď máte radi svoju prácu, je to oveľa ľahšie a oveľa krajšie. Kantori sa riadia tým, ako je predpísané v partitúrach. Je to zbierka, ktorá bola vydaná vo viacerých variantoch, lebo ju upravovali niekoľkí skladatelia, a obsahuje všetky piesne z Evanjelického spevníka spracované pre štvorhlasné hranie. V tomto prípade mám veľkú výhodu, že som mala predmet, ktorý sa volal hranie zborových partitúr a počas štúdia som prešla plejádou zborových partitúr oveľa náročnejších. Našťastie som v pozícii, že nemusím takéto veci cvičiť, v podstate ako tie noty vidím, tak ich hrám. Vieme, že organ má pedále, ja som sa zatiaľ na tie pedále nedala, proste na to nebolo času, ale to by som musela pocvičiť. Je to systém hrania, ktorý vedia ľudia, ktorí sú organisti. V našom kostole je veľmi dobré ozvučenie, takže nemáme nejaký pocit nedostatku zvuku. A keď opravia organ v petrovskom cirkevnom zbore, určite sa venujem úplnému hraniu na tomto kráľovskom nástroji.“

ktorí uverejnili referáty po slovensky, a Dr. Nebojša Kuzmanović po srbsky. Po týchto referátoch v zborníku je aj spoločné Vyhlásenie účastníkov Medzinárodného sympózia k 100. výročiu Slovenských národných slávností zo dňa 8. augusta 2019 v piatich bodoch. Na záver na posledných 32 stranách je osobitná časť Slávnosti v objektíve, kde je chronologický výber a odtlačených je 65 fotografií od najstarších po súčasné SNS. Zborník zo sympózia Sto rokov Slovenských národných slávností vydala Matica slovenská v Srbsku, ako je to uvedené v zápise CIP, ako vlastné vydanie roku 2019. Kniha vyšla zošitá do mäkkého prebalu s rozmermi 24 x 17 cm a vytlačená je na ofsetovom papieri v rozsahu 120 strán. V náklade 300 exemplárov ju vytlačila tlačiareň Alfa Graf NS v Novom Sade.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Za najlepšiu básnickú zbierku vydanú v Brankovom kole v priebehu roka sa udeľuje cena Stražilovo. Ide o básne pôvodne napísané v srbčine. V týchto dňoch túto prestížnu literárnu cenu udelili trom autorom: Zdenke Valentovej-Belićovej, Markovi Milovanovićovi Marunovi a Milanovi Gromovićovi. Prekladateľka, poetka a redaktorka Zdenka Valentová-Belićová ocenenie dostala za básnickú zbierku Apokrifi po Lilit i druga prokletstva, ktorá vyšla vo februári v Brankovom kole po srbsky (sú to básne napísané po srbsky, teda nie v preklade zo slovenčiny). Nedávno tento titul vyšiel knižne aj po slovensky (Apokryfy podľa Lilit a iné zatratenia) vo vydaní Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave a za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. k. p.

• KULTÚRA •

Kultúra . Oznamy IN MEMORIAM

IN MEMORIAM

Jozef Šifel ml. 1942 – 2020

ňa 1. augusta 2020 po dlhšej chorobe usnul Jozef Šifel ml., niekdajší dopisovateľ Hlasu ľudu a spolupracovník iných médií, autor niekoľkých publikácií na témy z dejín spoločenského života Kovačice. Narodil sa 10. júla 1942 v Kovačici v remeselníckej rodine. Základnú školu skončil v rodisku a strednú odbornú školu v Novom Sade. Počas celého pracovného veku pôsobil v Kovačici, kde sa profesionálne angažoval v práci s mládežou. Venoval sa dobrovoľnej práci v početných spoločenských organizáciách a združeniach občanov, kde dlhé roky vykonával rozličné funkcie. Bol predsedom Obecného výboru Hnutia zalesňovateľov, Hasičského spolku, Ľudovej techniky, Feriálneho zväzu. Od roku 1962 bol dopisovateľom novín Dnevnik, neskoršie sa stal aj dopisovateľom týždenníka Hlas ľudu, Rádia Nový Sad a niektorých lokálnych médií. Od roku 1996 pravidelne prispieval do

časopisu Rovina a v určitom období bol členom jeho redakcie. Autorom je tlačených brožúrok ORB Bratstvo Kovačica 1961 – 1981 (1981) a Požiarnictvo Kovačice 1902 – 1982 (1982), ako i kníh Hasiči Kovačice 1892 – 2002 (Dobrovoľný hasičský spolok, Kovačica 2002) a Veľkí malí snaživci Kovačice (Hlas ľudu, Nový Sad 2008). Svojimi príspevkami je zastúpený v zborníkoch Vojvodinské jarmoky (PČESA, 2003) a Kovačica 1802 – 2002 (Miestne spoločenstvo Kovačica, 2004), prispieval i do Národného kalendára a zaoberal sa dokumentárnou fotografiou. Za svoju činnosť bol vyznamenaný Medailou práce Predsedníctva Juhoslávie, Zlatým odznakom a Chartou Hnutia zalesňovateľov Srbska, Chartou Borisa Kidriča Národnej techniky Juhoslávie, ako i najvyššími vyznamenaniami Hasičských zväzov Srbska a Juhoslávie. Pochovaný bol 2. augusta 2020 na cintoríne v Kovačici. Česť jeho pamiatke.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Termowool, s. s r. o., Šíd, Ul. cára Dušana č. 17, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského objektu – výrobná hala so skladom a spravovacou časťou, na katastrálnej parcele č. 3318/1, k. o. Adaševci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na telefón: 021/4874690 alebo na nahliadnutie na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

• KULTÚRA . OZNAMY •

Mária Petkovská rod. Páliková 1954 – 2020

ečakaná smrť Márie Petkovskej, rod. Pálikovej, nesmierne prekvapila a zahalila do smútku členov Základnej organizácie Červeného kríža v Kysáči. Srdcia im vyplnila hlbokým žiaľom, ale i prázdnotou, ktorou budú dýchať i miestnosti ich organizácie. Spoločné chvíle vypĺňala láskou, humorom a vtipmi. Bola veľmi ochotná, keď bolo treba ruky priložiť k práci, či už pri akciách darcovstva krvi,

alebo pri delení balíkov, pomoci v šatstve a v obuvi. Bola veľmi inteligentná a usilovná, dobrá poslucháčka i radkyňa. Humanitárna organizácia, v ktorej pôsobila viac ako 15 rokov, zostala bez vernej slu-

žobníčky. Nech jej je ľahká rodná kysáčska zem! V mene ZOČK A. Legíňová

„Ňemam pojma“

Anna Horvátová

re vojvodinskú slovenčinu je príznačné sústavné vmiešanie srbských termínov do konverzácie. Tak v našom bežnom dorozumievaní je ustáleným spojením „ňemam pojma“ alebo „ňimam pojma“: „ňemam / ňimam pojma o tom, čo sa stáva v redakcii“; „ten človek ňima pojma o živote“ alebo „ty máš pojma o programe“; „máš ty pojma, aká je u vás situácia“; „tento človek ňima pojma s písaním“... Nemam pojma je srbské spojenie, vyjadrujúce stav nevedomosti, keď o danej situácii, o stave, o práci, ktorú vykonáva určitá osoba, alebo o pomeroch v spoločnosti, medzi ľuďmi nič nevieme, nemáme žiadne informácie, ani poznatky o práci, o po-

meroch... Inak podstatné meno pojem je spisovné slovenské slovo, forma myslenia odrážajúca podstatné vlastnosti predmetov, javov objektívnej skutočnosti: všeobecný, jedinečný pojem. Používame ho na vyjadrenie, že ten nevie nič o danej situácii, o pomeroch, nie je zasvätený, nie je informovaný o ničom: to je pre neho neznámy pojem. Srbskému nemam pojma alebo našskému „ňemam / ňimam pojma“, čiže keď nemáme predstavu o niečom, nevieme vôbec nič, zodpovedá spojenie nemám poňatia. Hovorový štýl pripúšťa aj spojenie: nemám šajnu o pomeroch, nemám šajnu o tom texte, nemá šajnu o práci, o podnikaní.

32 /4919/ 8. 8. 2020

Oznamy Na základe článku 40 Štatútu Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu Správna rada NVU Hlas ľudu vypisuje:

VEREJNÝ SÚBEH

NA VYMENOVANIE ZODPOVEDNÉHO REDAKTORA NOVÍN HLAS ĽUDU na obdobie štyroch rokov Vypisuje sa verejný súbeh na vymenovanie zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu na obdobie štyroch rokov. Údaje o novinách Hlas ľudu: informačno-politický týždenník v slovenskom jazyku, registrovaný v Agentúre hospodárskych subjektov pod číslom NV000020, vydavateľom je Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu Nový Sad a zakladateľom Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Kandidát na vymenovanie na miesto zodpovedného redaktora Hlasu ľudu, okrem všeobecných podmienok, ktoré vyplývajú zo zákona, musí spĺňať aj nasledujúce podmienky: – mať štátnu príslušnosť Republiky Srbsko; – že má bydlisko na území Republiky Srbsko; – získané vysokoškolské vzdelanie v oblasti spolоčensko-humanitných vied, technicko-technologických vied alebo umenia; – najmenej päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore; – aktívna znalosť slovenského jazyka; – kandidát nemôže byť osoba chránená imunitou zodpovednosti. Doklady, ktoré treba priložiť k prihláške na súbeh: 1. podpísanú prihlášku, ktorá musí obsahovať: meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska na území Republiky Srbsko, telefonický kontakt a e-mailovú adresu; 2. životopis s odkazmi o doterajšej pracovnej skúsenosti v odbore; 3. osvedčenie o štátnej príslušnosti – originál alebo overená fotokópia; 4. overená fotokópia osobného preukazu alebo prečítaný biometrický osobný preukaz; 5. výpis z matriky narodených – originál alebo overená fotokópia; 6. diplom, ktorým sa potvrdzuje získané vysokoškolské vzdelanie – originál alebo overená fotokópia; 7. dôkaz o pracovnej skúsenosti v odbore – originál alebo overená fotokópia; 8. doklad vzdelávacej ustanovizne alebo jazykovej školy (osvedčenia, potvrdenie, diplom a pod.) ako dôkaz, že kandidát aktívne ovláda slovenský jazyk, alebo znalosť slovenského jazyka kandidáta bude prípadne zistená počas rozhovoru kandidáta so Správnou radou NVU Hlas ľudu; 9. potvrdenie zo súdu, že kandidát nebol trestne stíhaný, že sa proti kandidátovi nekonalo žiadne vyšetrovanie ani trestné konanie (potvrdenie nesmie byť staršie ako 6 mesiacov odo dňa zverejnenia tohto súbehu); 10. podpísanú vyhlášku, že kandidát nie je osoba chránená imunitou zodpovednosti. Okrem uvedených dôkazov kandidát musí: 11. K prihláške na súbeh kandidát má priložiť návrh redakčnej koncepcie novín Hlas ľudu v písomnej podobe. Súbeh bude otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia, od 8. augusta do 23. augusta 2020 (respektíve do 24. augusta – v prvý pracovný deň) Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok súbehu treba doručiť osobne alebo zaslať v písomnej podobe Správnej rade NVU Hlas ľudu na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou: Pre verejný súbeh na zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu – neotvárať. Doklady musia byť v origináli alebo v overenej fotokópii. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Informácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47-20-840 každý pracovný deň.

hlasludu.info www.hl.rs

Na základe článku 38 Štatútu NVU Hlas ľudu riaditeľ NVU Hlas ľudu zverejňuje:

SÚBEH

na pracovné miesto novinára redaktora novín Hlas ľudu na neurčitý čas Údaje o novinách Hlas ľudu: informačno-politický týždenník v slovenskom jazyku, registrovaný v Agentúre hospodárskych subjektov pod číslom NV000020, vydavateľom je Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu Nový Sad a zakladateľom Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Kandidát na pracovné miesto novinára redaktora novín Hlas ľudu má spĺňať nasledujúce podmienky: 1. mať štátnu príslušnosť Republiky Srbsko; 2. že má bydlisko na území Republiky Srbsko; 3. vysokoškolské vzdelanie vo všetkých oblastiach predpísaných platnými pravidlami týkajúcimi sa zoznamu profesijných akademických a vedeckých mien na štúdiách (základné akademické/špecializované odborné štúdiá) v rozsahu minimálne 240 ESPB bodov podľa predpisov, ktorými sa reguluje vysokoškolské vzdelanie od 7. októbra 2017; na štúdiách v rozsahu minimálne 240 ESPB bodov podľa predpisov, ktorými sa regulovalo vysokoškolské vzdelanie od 10. septembra 2005 do 7. októbra 2017; na základných štúdiách, ktoré trvajú najmenej štyri roky, podľa predpisov, ktorými sa regulovalo vysokoškolské vzdelanie do 10. septembra 2005. 4. dva roky pracovnej skúsenosti na redaktorských alebo novinárskych prácach; 5. znalosť slovenského a srbského jazyka a žiaduca je znalosť jedného cudzieho jazyka; 6. zmysel pre tímovú prácu, iniciatívnosť a komunikačné schopnosti; 7. ovládanie práce na počítači – MS Office (Word, internet). Doklady, ktoré treba priložiť k prihláške na súbeh: 1. podpísaná prihláška, ktorá musí obsahovať: meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska na území Republiky Srbsko, telefonický kontakt, e-mailovú adresu; 2. životopis s odkazmi o doterajšej pracovnej skúsenosti; 3. osvedčenie o štátnej príslušnosti – originál alebo overená fotokópia; 4. overená fotokópia osobného preukazu alebo prečítaný biometrický osobný preukaz; 5. výpis z matriky narodených – originál alebo overená fotokópia; 6. diplom, ktorým sa potvrdzuje získané vysokoškolské odborné vzdelanie – originál alebo overená fotokópia; 7. originál alebo overená fotokópia dôkazu o dvoch rokoch pracovnej skúsenosti na redaktorských alebo novinárskych prácach (potvrdenia, uznesenia, zmluvy a iné akty, z ktorých sa môže určiť, že kandidát má žiaducu skúsenosť); 8. doklad vzdelávacej ustanovizne alebo jazykovej školy (osvedčenia, potvrdenie, diplom a pod.) ako dôkaz, že kandidát aktívne ovláda slovenský jazyk, alebo znalosť slovenského jazyka kandidáta bude prípadne zistená počas rozhovoru kandidáta s komisiou; 9. dôkaz o znalosti práce na počítači (uznesenia, certifikáty, potvrdenia a tomu podobné); 10. potvrdenie zo súdu, že kandidát nebol trestne stíhaný, že sa proti kandidátovi nekonalo žiadne vyšetrovanie ani trestné konanie (potvrdenie nesmie byť staršie ako 6 mesiacov odo dňa zverejnenia tohto súbehu). S kandidátmi, ktorí spĺňajú formálne podmienky, sa realizuje praktická previerka vedomostí a zručností (ústne a v písomnej podobe) a znalosť slovenského a srbského jazyka v miestnostiach Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia č. 81/V, Nový Sad. Súbeh bude otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia, od 8. augusta do 23. augusta 2020 (respektíve do 24. augusta – v prvý pracovný deň). Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok na súbeh treba doručiť osobne alebo zaslať v písomnej podobe na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou: Pre súbeh na novinára redaktora novín Hlas ľudu – neotvárať. Doklady musia byť v origináli alebo v overenej fotokópii. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Informácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47-20-840 každý pracovný deň.

hlasludu.info www.hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS119, NSU119, NSL119, NSO119 NS – KANALSKA (DANUBIUS) NOVÝ SAD

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS118, NSU118, NSL118, NSO118 NS – VOJVODE STEPE Nový Sad

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS119, NSU119, NSL119, NSO119 NS – KANALSKA (DANUBIUS) NOVÝ SAD, v Ul. kanalskej č. 1, na katastrálnej parcele číslo 4154/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. júla 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-127/20, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS118, NSU118, NSL118, NSO118 NS – VOJVODE STEPE, Nový Sad, Bulvár vojvodu Stepu b. č., na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. júla 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-125/20, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

32 /4919/ 8. 8. 2020

Oznamy

KRÍŽOVKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu ťažký rok, čo nás navždy opustil náš manžel, otec a starký

ČÍSLO 32

V tajničke je ľudové príslovie. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť breh pri tajničky Belehrade

gram

Nikola Tesla

odznak štátu

forma

severoamerický stromoradie štát

magnetická ihla neprestával predložka poza

avenue

dakedy, kedysi

miesta ťažby rúd morský živočích

sila pôsobiaca na niečo Ivo Andrić

neutrón

tmavý vták 3. časť tajničky

všetko v poriadku vlastnoručne

JAROSLAV SABO miesto blaženosti čaša

1963 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

áno (srb.) 2. časť tajničky pokrivkávať karát

odoberala AS HL DU riečne U Ľ ryby

grécky FK rastlinný útvar druh hudobnej skladby

Zostaneš navždy v našich srdciach. Tvoji najmilší: manželka Anna, syn Jaroslav, dcéra Anna, zať Pavel, vnučka Laurka a vnuk Gabriel

odhadom lítium

Kikinda

Osud nevráti to, čo nám vzal, zostanú len spomienky a veľký žiaľ. Osud krutý... strata veľká, v srdci boľavá a večná.

Oregon

4. časť tajničky

citoslovce 5. časť tajničky otravná látka

POSLEDNÝ POZDRAV

chovanie malá rošáda v šachu

našej drahej a nenahraditeľnej aktivistke kiloampér

MÁRII PETKOVSKEJ

volt

19. 12. 1954 – 31. 7. 2020 z Kysáča ktorá usnula v Pánu a pochovaná bola dňa 1. 8. 2020.

vysielať

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 31 – VODOROVNE: pravidlo, rodák, op, Alah, spa, sem, hráč, At, ha, Rn, akosi, E, o, Sliač, KV, ič, EC, terč, zle, erb, ovil, te, znelo, oškvarok

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

TAJNIČKA: ADAM VEREŠ

Kto zahladí smútok, čo nás tlačí? Kto zotrie slzy horké v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia, pečú?

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 31 z čísla 30 Hlasu ľudu z 1. augusta 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: KATARÍNA RAŠETOVÁ, Ul. Kuzmányho č. 10, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme.

www.hl.rs

Vďaka Ti za úprimnú a nezištnú lásku, za radosť a šťastie, za podporu a požehnanie. Po ťažkom kríži odpočívaj tíško v pokoji! Bola si veľmi aktívnou na poli humanitárnej práce! Budeš nám veľmi chýbať!

S Tebou sa lúčia:

aktivisti ZO Červeného kríža v Kysáči: Elenka Fulmeková – tajomníčka, Milinka Perovićová, Kvetoslav Agársky, Anna Legíňová, Anna Hrnjačká, Ján Kokavec, Mária Palikućová, Zuzana Strehovská, Anna Hlaváčová, Anna Kocková a Ondrej Srnka

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s drahou matkou a starkou

s milovanou matkou a starkou

MÁRIOU PETROVIČOVOU

rod. Gálikovou 11. 5. 1944 – 28. 7. 2020 z Padiny

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechala všetkých, ktorých si milovala. Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ je ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba zostane večná.

rod. Gálikovou 11. 5. 1944 – 28. 7. 2020 z Padiny

Od života pre seba nič si nežiadala, svoje materinské srdce celé si nám darovala. Zavrela si oči, už Ťa neprebudí krásny deň, spi tíško, na pokoji, veď si dosnívala o nás všetkých pekný sen.

Zarmútená dcéra Marka Trnovská s manželom Jánom a dcérami Dijanou a Darinou

Tvoj syn Pavel Petrovič s manželkou Zuzanou a synmi Paľkom a Jankom s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou sestrou a tetou

s manželom, otcom, dedom a pradedom

MÁRIOU PETROVIČOVOU

JOZEFOM ŠIFELOM

rod. Gálikovou 11. 5. 1944 – 28. 7. 2020 z Padiny

V srdci hľadám kútik, kde by som ukryla všetky pekné chvíle, ktoré som spoločne s Tebou zažila. Odplávala od nás Tvoja loď ka biela, ťažké je lúčenie bez dotyku ruky, pobozkaného čela. Zbohom, niekde spoza hviezd mi Tvoja ruka máva a ja teraz už len do výšin pozerám, tak veľmi som sama.

10. 7. 1942 – 1. 8. 2020 z Kovačice

Odišiel si cestou, ktorou kráča každý sám, len brána spomienok zostáva otvorená dokorán. Odpočívaj v pokoji. Tvoji najmilší

Tvoja sestra Anna Šišková s manželom Jánom a synom Jankom

POSLEDNÝ POZDRAV našej mame

MÁRII PETKOVSKEJ

19. 12. 1954 – 31. 7. 2020 z Kysáča ktorá usnula v Pánu a pochovaná bola dňa 1. 8. 2020

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu, starkú a prastarkú

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JOZEFOM ŠIFELOM

MÁRIU LEHOTSKÚ

10. 7. 1942 – 1. 8. 2020 z Kovačice

1934 – 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca Odpočívaj v pokoji.

S Tebou sa lúčia:

S úctou si na Teba bude spomínať syn Marian Petkovski z Kysáča a dcéra Dragana Naďová z Nemecka s rodinami • OZNAMY •

brat Ján s rodinou

Dcéra Mária a syn Branko s rodinami 32 /4919/ 8. 8. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. augusta 20.30 Dobrý večer, Vojvodina SNS 2020 – Soľ vojvodinských Slovákov (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) Nedeľa 9. augusta 10.30 Letí pieseň, letí, z roku 2019, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 11. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Namiesto priameho prenosu Otváracieho programu Slovenských národných slávností, tak ako to už roky bolo zaužívané, tentoraz pre dobre známu situáciu, bude odvysielaný svojrázny pútavý dokument – pomyselný otvárací program tohtoročných Slávností pod názvom SNS 2020 – Soľ vojvodinských Slovákov. Nahraný je minulý týždeň v spolupráci s NRSNM v Srbsku a ním sa aj takýmto spôsobom vzdá hold jubilejným inštitúciám, dedinám a zaslúžilým jednotlivcom.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 7. augusta – Ja som zákon Sobota 8. augusta – Total Recall Pondelok 10. augusta – John Q – Srdce pre syna Utorok 11. augusta – V mene Angela Streda 12. augusta – 39 schodov Štvrtok 13. augusta – Tajomstvo šťastia

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 9. augusta 17.00 Film: Mačky a psy 2 – Pomsta Kitty Galore 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Bozk smrti 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Anna Berédiová a Ivica Grujić Litavský počas nahrávania dokumentu venovaného SNS 2020 Foto: Svetluša Hlaváčová

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 9. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 12. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 9. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Memoriálny futbalový turnaj na počesť Miroslava Kováča-Koviho Aj kovačický MOMS odovzdal šijací stroj Ženskému spolku Utorok 11. augusta 16.00 Svetlo dňa čoskoro uzrie monografia o storočnej činnosti ŽS v Kovačici Divadelné predstavenie: Diabol v raji manželskom Kreslený film: Šmolkovia Piatok 14. augusta 16.00 Film: Slávnosť v botanickej záhrade Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

BLÍŽI SA ZAČIATOK MAJSTROVSTIEV

Dve presvedčivé výhry MLADOSŤ – CRVENA ZVEZDA 4 : 2 (1 : 0)

Samuel Medveď

stredu 29. júla 2020 Mladosť zohrala ďalší prípravný zápas znovu doma s mužstvom ŽSK Žabalj, ktorý presvedčivo vyhrala až 7 : 2 (2 : 0). Strelci boli Ivetić 2, po jednom góle pridali Petej, Zagorčić, Stojaković, Ožvát a Kaňa. Minulú nedeľu v Petrovci hosťovala novosadská C. zvezda, ktorá je tiež členom Vojvodinskej ligy – lenže v južnej skupine. Petrovčania aj v tomto

zápase dominovali, hoci i hostia z Vidovdanského sídliska hrali dobre, ale sa prejavila fyzická pripravenosť domácich. V 3. min. Stojaković z dvoch metrov nezužitkoval dobrý center. Avšak vo 8. min. prenikol pred bránu a rutinovane po zemi zaslal loptu do opačného rohu brány Novosadčanov. Striedali sa potom nové útoky Mladosti. Dobré prieniky z bočných pozícií hráči v strede útoku nevedeli realizovať. Medzi nimi aj Kaňa, keď po centri Mrđana kopal nad brvno. Kaňa neskoršie dobre strieľal, ale do rúk brankára C. zvezdy, keďže ho predtým z ľavej strany uvoľnil Zagorčić. V 34. min. Mrđan po dobrej rozohrávke trafil zboku žrď.

Začal triafať: Igor Kaňa, kanonier Mladosti

Len čo sa začal druhý polčas, Ivetić dobrou strelou vyskúšal pevnosť brvna. V 60. min. Mrđan útočil zľava, prihral Kaňovi a tento ponad brankára trafil pod brvno – 2 : 0. O päť minút neskoršie Kaňa dobre uvoľnil mladého Peteja a tento skóroval. Petej sa vyznamenal aj o pár minút neskoršie, keď využil presnú uličku nováčika Kavčića. Bol to štvrtý gól Petrovčanov. Do konca zápasu hostia dvakrát zdolali výborného Leňu, a tak sa zápas skončil výsledkom 4 : 2. MLADOSŤ: Leňa, Stamenković, Kavčić, Ivetić, Šproch, Beronja, Mrđan, Ožvát, Stojaković, Kaňa, Zagorčić; striedali: Jakuš, Babiak, Petej, Fábry, Čiep, Stojisavljević, Zbućnović Foto: J. Pucovský

VRCHOLIA PRÍPRAVY HAJDUŠICKÝCH FUTBALISTOV

Remíza v Belej Crkve BAK – HAJDUŠICA 1 : 1 (1 : 1)

Vladimír Hudec

j keď mali dohovorené prípravné zápasy na spomienkovom turnaji v Aradáči, tiež s mužstvami z Ivanova a Uzdina, Hajdušičania pre zlú epidemiologickú situáciu v priebehu príprav nezohrali ani jeden zápas. Zamerali sa na kondičné tréningy a hrali len v skupinách medzi sebou. Prvý prípravný zápas zohrali minulú sobotu s členom obecnej ligy FK Mladost z Veľkej Gredy. Ukázalo sa však, že susedovci neboli silný súper, takže domáci zaslúžene oslavovali 9 : 1. Bola to príležitosť, aby tréner Mršić vyskúšal všet• ŠPORT •

kých hráčov, medzi nimi aj tých mladších, ktorí klopú na dvere prvého mužstva. Už v nedeľu Hajdušičania mali prvú vážnu skúšku, keď si v Belej Crkve sily zmerali s omnoho skúsenejším tímom BAK. Hostia sa však nezahanbili. Naopak, podali skvelý výkon, v prvých dvadsiatich minútach boli omnoho lepší a vytvorili si aj dve výhľadné príležitosti. Strely N. Ružića a Sprema domáci brankár kryl. V 25. min. sa domáci ujali vedenia, keď ich útočník opravdivou bombou do šibenice prekonal mladého a nádejného brankára Cvijića. Po tomto góle domáci mali prevahu, ale hostia z protiútokov boli nebezpečnejší a v 36. min. vyrovnali. Po úniku z pravej strany a centri A. Ružića Pavlovic loptu hlavičkoval do siete – 1 : 1. V pokračovaní zápasu bolo vidieť, že obom mužstvám ubúdajú sily. Aj keď domáci

Mladý a nádejný brankár Igor Cvijić (chytil loptu) z Vršca potvrdil, že môže byť dobrým náhradníkom Miroslava Melicha

prejavili väčšiu vôľu, nedokázali aspoň ešte raz prekonať Cvijića. Hralo sa hlavne medzi dvoma šestnástkami, bez výhľadných šancí, takže sa zápas skončil spravodlivou remízou.

HAJDUŠICA: Cvijić, Z. Lipták (Ćulum), Pavlovic (Marjanov), Folťan, Maliar, Radović, Knežević, A. Lipták, A. Ružić, Spremo (Petrović), N. Ružić Foto: V. Maliar

32 /4919/ 8. 8. 2020

Šport STAROPAZOVČANIA SA UŽ NAPLNO ROZBEHLI

Lepšia hra, slabšia realizácia JEDNOTA – DUNAV 2 : 2 (2 : 1)

Matej Bzovský

ový člen Srbskej ligy – skupina Vojvodina zo S. Pazovy, ktorý po osemročnej abstinencii tento status získal za zeleným stolom, po veľmi namáhavých každodenných tréningoch pokračuje so sériou prípravných zápasov. Cieľom druhej časti príprav a pred prvým zápasom s Borcom v dedine Sakule 15. au-

gusta predovšetkým je súhra príliš pozmeneného mužstva. Do tímu Jednoty znova pribudlo viacero nových posíl, no predsa menej ako v minulých prestupových termínoch. Možno do konca letnej burzy koncom septembra pribudnú ďalší kvalitní hráči, čo vytvorí problémy trénerom Livajovi a Ogrizovićovi, keď ide o súhru a koncepciu hry. Zatiaľ odborné vedenie trvá na tom, aby mužstvo hralo jednoduchšie, s menej dotykov a ofenzívnejšie. No uvidíme, ako to v budúcej neurčitej sezóne dopadne v zhustenom programe zápasov, lebo sa v dôsledku rozšírenia ligy na dvadsať klubov bude hrávať aj v stredu. Výhodou je, že sa do zá-

Futbalistov Jednoty (v modrom) v Srbskej lige – skupina Vojvodina očakávajú omnoho silnejší súperi ako dosiaľ

pisnice zápasov dostane 22 hráčov, záväzne štyria bonusoví, a umožní striedanie až piatich futbalistov. Minulú sobotu za veľkej horúčavy

IN MEMORIAM

Mišo Kočiš – Kočo 1941 – 2020

iaľ, zo staropazovskej futbalovej rodiny odišla ešte jedna hviezda cestou bez návratu. V piatok ráno sa totiž Pazovou rozchýrila smutná správa, že po dlhšej a ťažkej chorobe medzi anjelov na nebo sa presťahovala legenda tunajšieho futbalu – Mišo Kočiš-Kočo. Z domu smútku na pazovskom cintoríne na večný odpočinok ho vyprevadili rodina, priatelia, ale nie práve i početní futbalisti, ktorých je síce stále menej z jeho slávnej generácie. Zostane len pekná spomienka na nie iba statočného človeka, vo všetkom vzorného, ktorý ani v jednej chvíli nezanedbával svoju rodinu, manželku Đurđicu, s ktorou sa pred piatimi rokmi dožil zlatej svadby, dcéry Svetlanu a Zdenku, vnúčatá... Popri namáhavej práci v kedysi priemyselnom gigante Lifame takmer bez pravého oddychu nachádzal voľný čas, aby sa s veľkou záľubou venoval športovej aktivite – futbalu. „Poľovníci“ na talenty ho ako mladého chlapca z jednej pazovskej pažiti odviedli na ihrisko povedľa

www.hl.rs

Remeselníckeho domu, kde v skromnom modro-bielom tričku Jednoty rýchlo získal priazeň a úctu milovníkov futbalu. Postavou nižší obranca, ale rýchlych pohybov, a preto si ihneď ešte ako junior našiel miesto na poste ľavého obrancu. Svojimi výkonmi patril medzi najlepších jednotlivcov. Trefnými vtipmi a veselou povahou vytváral výbornú náladu v klube a medzi spoluhráčmi, čo prispievalo k dobrému ovzdušiu a priaznivým výsledkom pazovského mužstva. Snažil sa svedomite, s veľkou vôľou a obetavosťou vykonávať svoje úlohy, nastolené od každého učiteľa futbalu vo vtedy silnom mužstve Jednoty. Férovým spôsobom blokoval útoky a streľbu útočníkov, ale občas vedel ohroziť aj bránu súpera, pričom dokopy prispel piatimi gólmi. Nebolo mu ťažko zladiť profesionálne povinnosti s futbalovým nadšením. Zriekanie sa, chuť a usilovnosť u neho nepoznali hranice. Málo bolo zápasov,

Informačno-politický týždenník

na ktorých sa nezúčastnil, rovnako toľko i tréningov, z ktorých vystal, aj popri veľmi namáhavej práci v Lifame, predtým aj v súkromnej dielni. Za Jednotu zohral viac ako 400 zápasov vo svojej úspešnej desaťročnej kariére. S ním rozhodcovia na zápasoch mali najmenej starostí. Stalo sa to len raz, a to omylom, že dostal napomenutie (žltú kartu). V staropazovskom športe bol osobitnou kapitolou, žiarivým príkladom osobnosti takmer všetkého toho, čo sa mohlo svedomitou prácou dosiahnuť tak na pracovisku, ako i na trávniku. Nezabúdal na rodinu, domácnosť, záhradu, kvety, ovocné stromy a vinicu v Slankamenských Vinohradoch. V rámci svojho úspešného pôsobenia v radoch Jednoty zaradili ho do vybraného mužstva Novosadsko-sriemskej ligy v revuálnom zápase v Beočine s tamojším šampiónom ligy Cementom, kde ho vyhlásili za najlepšieho jednotlivca. Zo svojej životosprávy eliminoval iba to, čo športovci nepotrebujú – tabak, alkohol... Bol teda príkladom mladým generáciám, aby sa zriekli týchto zlých vlastností. V nádeji stretnutia sa s jeho dobrotivou dušou Pazovčania sa s hlbokým žiaľom minulú sobotu 1. augusta 2020 rozlúčili s Mišom Kočišom-Kočom. Česť jeho pamiatke! M. Bz-ý

a bez divákov Jednota si zmerala sily so susedmi zo Starých Bánoviec. Zápas vcelku priniesol dosť zaujímavý futbal a útoky na oboch stranách. Domáci začali útočnejšie, zatlačili dobre brániacich sa hostí na ich polovicu a výsledkom prevahy bolo rýchle vedenie už vo 8. min. Školskú a na tréningoch vyskúšanú akciu v gól premenil Đokić. Obetavých hostí rýchle vedenie nezmýlilo, úspešne čelili a zakladali rýchle protiútoky, z ktorých vyťažili vyrovnanie v 36. min. z voľného kopu z asi dvadsiatich piatich metrov po ľahostajnom zákroku uspatého brankára Lazara Jovišića. Pred odchodom na prestávku domácim sa podarilo získať nový náskok, tentoraz dobrá asistencia Đokića umožnila Ranđićovi zblízka upraviť loptu do siete bezmocného brankára. Pokračovanie zápasu bolo v znamení lepšie hrajúcich náhradníkov hostí, ktorí častejšie ohrozovali Jovišića, neskoršie aj jeho nástupcu Andreja Brtku. Neustála iniciatíva im priniesla zaslúžené vyrovnanie v 60. min. z presného protiútoku. JEDNOTA: Jovišić, Marinković, Trivunović, Mirosavljević, Rosić, Krkobabić, Ranđić, Lazić, Perović, Gavrilović, Vasić; striedali: Brtka, Tošić, Vujčić, Milovčević, Maoduš, Ivančević, Sudžum, Balčak Po stredajšom zápase s prvoligovým Radničkim zo Sriemskej Mitrovice v sobotu si Jednota v generálke pred štartom jesenných majstrovstiev sily zmeria s Podunavcom v Belegiši. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

SPOMIENKA NA LEGENDÁRNEHO PREDSEDU PADINSKÉHO FK DOLINA

Kováč s futbalom do nebies! v dedine a širšie. Na 4. spomienkový turnaj prišli Ján Bokor mladí futbalisti prvoligového pančevoronavírus neobišiel ani Pa- ského Železničara, dinu. Vyvolalo to dilemu, či aradáčskeho AŠK, tradičný spomienkový tur- kovačickej Slávie a naj odložiť, alebo ho predsa usku- domácej Doliny. V točniť? Prevládla druhá mienka a sobotu 1. augusta v dohovore s Krízovým štá- turnaj otvorili mlábom Obce Kovačidežníci FK Železnica správa čar a AŠK. Aj FK Dolina keď sa hralo rozhodla, vo veľkej páaby si spoľave, súpemienku na r i p o d a l i Domáca Dolina ľahko so Sláviou, ale na Železničar jej hráčom dych nestačil legendárnemaximum a ho predsekvalitný výkon. Aradáčania neuspokojilo divákov. Obecen- dvere najlepšieho mužstva debudu Miroslava v prvom polčase dominovali stvo zatlieskalo iba Hlavčovi za tanta v Prvej lige Srbska. Dolina Kováča uctili v na ihrisku, boli lepší a mali dosť najkrajší gól, keď sa Dolina ujala sa pokúšala čeliť pohyblivejšieprvý augustový gólových šancí. Svoju územnú vedenia. Neskoršie sa prejavil mu súperovi, ale sa jej to nedavíkend. Vyžiadalo prevahu korunovali pekným gó- najlepší strelec Doliny Marko Ke- rilo. Mužstvo Železničara bolo lečević, trikrát trafil a domácim agresívnejšie a vynaliezavejšie. si to osobitné opatrelom Birmanca – 0 : 1. Konečný výsledok Dolina – Železnia, ktoré sa musia rešpektovať v Po prestávke mladí hráči z Panničar 0 : 3. Treba spomenúť, že vo boji proti pandémii nebezpečnej čeva boli rýchlejší, prebrali hru a veľmi kvalitnom tíme z Pančeva nákazlivej choroby. Členovia orga- dvoma gólmi Alekseja Petrovića sme videli i dobré výkony dvoch nizačného výboru urobili dôklad- obrátili výsledok vo svoj prospech Padinčanov, Chrťana a Delića, nú dezinfekciu všetkých objektov – 2 : 1, vyhrali nad Aradáčanmi, ktorí budú Doline chýbať. v ŠS Dolina. Počas zápasov sa ktorí predsa zanechali pekný Nakoniec najlepším udelimuseli uctievať všetky opatre- dojem. li odmeny, ktoré zabezpečil FZO nia, aby neprišlo k šíreniu vírusu. Potom na pekné ihrisko vyKovačica – Opovo a jeho predV priestrannej, povestnej padin- behli starí rivali – Dolina a kovaseda Predrag Perović. Odmeny skej doline sa zoskupili milov- čická Slávia. Chládok na ihrisku najlepším odovzdala manželka níci futbalu, aby ešte raz vzdali nepovzbudil súperov na lepší zosnulého Miroslava pani Zuzana hold bývalému predsedovi výkon. Derby susedov nebolo Kováčová. Miroslavovi Kováčovi, ktorý po- na úrovni voľakedajších zápasov. Pohár za 1. miesto odišiel do zdvihol padinský futbal do ne- Hráči Slávie dosiaľ netrénovali a rúk kapitána mužstva Železničar, bies. Predčasná smrť mladému tréner Mršulov mal malý výber ten za 2. miesto prebral kapitán človekovi prerušila plány, ktoré hráčov. Hralo sa hlavne pred bráDoliny, za 3. miesto najmenšiu chcel realizovať v rozvoji futbalu nou hostí, ale pomalé tempo trofej zobral kapitán AŠK, kým Slávia za 4. miesto dostala diplom za účasť. Zuzana Kováčová a najlepší Tréneri a predstavitelia klubov strelec turnaja Vladimir Čurović (AŠK) zvolili najlepších jednotlivcov na turnaji, ktorí tiež dostali odmeny. priniesol presvedčivých 4 : 0. Sú to: najlepší hráč Aleksej PetroV nedeľu 2. augusta v boji o 3. vić (Železničar), najlepší strelec miesto Aradáčania poľahky zdolali Vladimir Čurović (AŠK) a najlepší bezmocné mužstvo Slávie. Koneč- brankár Dušan Králik (Dolina). ný výsledok 6 : 1 to i potvrdzuje. Vedenie Doliny si zaslúžilo poGóly za Aradáčanov vsietili Čuro- chvaly za výbornú organizáciu vić 3, Ďuríček, Striško a Adamov. ešte jedného futbalového poduČestný gól za Kovačičanov dal jatia. Padinčania boli skvelí hostiDaniel Čížik. telia, postarali sa o to, aby na turO víťazovi rozhodoval zá- naji nič nechýbalo. Zápasy dobre pas Doliny a mládežníckeho muž- viedli rozhodcovia: Boris Cvitak, stva Železničar. Mladí Pančevčania Bojan Džafić a Miloš Maksimović, Zaslúžená radosť: mladé mužstvo pančevského FK Železničar, víťaz 4. Memoriálu Miroslava Kováča-Koviho dokázali, že právom klopú na všetci z Pančeva.

• ŠPORT •

32 /4919/ 8. 8. 2020

Šport FUTBALOVÝ TURNAJ V KULPÍNE

Dobré skúšky pre novú sezónu Ján Murtín

utbalový klub Kulpín v dňoch 1. a 2. augusta 2020 oslávil pekné jubileum – 90 rokov futbalu v tejto dedine Báčskopetrovskej obce. Pri tej príležitosti na ihrisku vedľa kanála Dunaj-Tisa-Dunaj usporiadali turnaj za účasti hložianskej Budúcnosti, pivnickej Slávie, silbašskej Našej hviezdy a oslávenca FK Kulpín. SLÁVIA – BUDÚCNOSŤ 1 : 1 (1 : 1) (na penalty 3 : 2) Slávia bola v prvom sobotňajšom zápase jasným favoritom, lebo tréner Budúcnosti Zlatko Hrubík z rôznych dôvodov nemohol počítať s Pagáčom, Glišićom, Popovićom, Molnárom, Čipkárom, Carićom a Leđancom. Pivničania v 13. min. založili peknú akciu z pravej strany a zabudnutý Petrović hlavou prekonal Dubovského. Odpoveď prišla veľmi rýchlo, keď Banjac v 24. min. efektnou strelou do ľavého horného rohu prekonal bezmocného Vučenovića – 1 : 1. Vzhľadom na kvalitný výkon oboch mužstiev nemohlo sa vtedy ani predpokladať, že to bude konečný výsledok. V 68. min. pivnický obranca po úniku Huďana fauloval z chrbta v šestnástke. Penalta ako hrom, no rozhodca Miloš Dražić nič nepískal a pre protesty vylúčil kapitána Horváta a Kolára, ktorých vystriedali dvaja hráči Hložančanov. Dekoncentrovaný rozhodca v 76. min. Pivničanovi Juškovićovi ukázal druhú žltú kartu, ale ho do šatne poslal o dve min. neskoršie, keď ho na to upozornili zo striedačky Hložančanov. V penaltovej rulete úspešnejší boli Pivničania (3 : 2) a odišli do finále. KULPÍN – NAŠA HVIEZDA 3 : 2 (1 : 1) V druhom zápase Kulpínčania položili na lopatky lepšie futbalovo vyzerajúcich Silbašanov, ktorí doplatili na vlastnú ľahostajnosť. Naladený kapitán N. hviezdy Pisarev už na začiatku umožnil Vladisavovi, aby prekonal domáceho brankára Mladenovića – 0 : 1. Po zaváhaní obrany do polčasu vyrovnal Stanišić.

www.hl.rs

Po prestávke zverenci A. Nakića zmenili postoj k zápasu a už v 55. min. Manfred Burger z 25 metrov zmietol pavučinu v pravom hornom rohu brány Kepčiju. Bratia Haškovci, Valentík a Milenković držali opraty v rukách, no predsa v 85. min. najlepší Silbašan Pisarev sa poprechádzal cez obranné rady, prihral Staletovićovi, ktorý zblízka vyrovnal. Keď sa aj tu očakával penaltový rozstrel, Strehársky urobil nepotrebný faul na 35 metrov zboku od brány. Šikovný

Leđanca, ktorý sa za loptou rozbehol z vlastnej polovice! V druhom polčase nebezpečnejší boli Silbašania, ale ich podozrivými verdiktmi brzdili rozhodcovia a raz zastavili útok Pisareva, ktorý vtedy nebol v postavení mimo hry. Za to si odpykali protestujúci tréner Mirko Lukić a hráči Vladisav a Pilipović, ktorých rozhodca Petar Dražić vylúčil z hry. V 77. min. Pisarev prebehol pravou stranou, prízemne odcentroval a obetavý Đumić nešťastne rozvlnil

Kulpínčan Stanislav Haška (najvyšší vo výskoku) bol najlepším hráčom a strelcom turnaja povedľa kulpínskeho kanála

Stanislav Haška za pomoci neistého Kepčiju trafil do rohu brány a umožnil radosť oslávencom. BUDÚCNOSŤ – NAŠA HVIEZDA 2 : 2 (1 : 1) (po penaltovom rozstrele 3 : 2) V nedeľu takmer kompletní Hložančania od začiatku nastolili prudké tempo. Už v 3. min. Čipkár nespracoval loptu ako treba po dobrej prihrávke Leđanca. Potom v rozpätí desiatich minút Leđanac trikrát prekabátil Dovičina, Torića a Laćarka, no ani raz neprekonal Kepčiju. Stalo sa to v 15. min., keď Čipkár strelil z hranice trestného územia, brankár Silbašanov chcel ďaleko vykopnúť loptu, to sa mu nepodarilo a nabiehajúci Jakuš využil nedorozumenie Kepčiju s obrancom Torićom a trafil sieť. Prebudil sa Pisarev a potom začali dobre hrať aj Silbašania. V 19. min. kapitán Silbašanov trafil ľavú žrď, od ktorej sa lopta odrazila a skončila v pravom dolnom rohu brány Dubovského – 1 : 1. Negatívne hviezdy turnaja, rozhodcovia, sa blysli v 40. min., keď pre údajný ofsajd zastavili

Informačno-politický týždenník

vlastnú sieť – 1 : 2. Leđanac v 83. min. z voľného kopu strelil tesne mimo cieľa a v 87. min. po sólovom úniku z ľavej strany trafil brvno. Konečne v 89. min. sólový únik Popovića z pravej strany, ktorého presná prihrávka na opačnú stranu umožnila Čipkárovi vyrovnať. V penaltovej lotérii vynikol mladý brankár Dubovský, ktorý zneškodnil dve jedenástky a Silbašania raz nastrelili ľavú žrď. V radoch Hložananov úspešní boli Čipkár, Horvát, Leđanac, kým Kolár strelil vedľa brány a piatu penaltu nemuseli ani kopať – 3 : 2. KULPÍN – SLÁVIA 3 : 1 (2 : 1) Finále prinieslo najlepší a najvzrušujúcejší futbal. Domáci tréner Nakić takticky výborne postavil svoje mužstvo, vyťažil maximum zo svojich hráčov, s ktorými na konci zaslúžene oslavoval triumf na turnaji. V 10. min. starý lišiak Gojko Santrač bol rýchlejší od Šmita, prekľučkoval aj Vučenovića a domáci viedli 1 : 0. Už v 13. min. Vinkovič z 25 metrov krásnou strelou trafil pravý horný roh brány Juríka – 1 : 1. Hra na brejky sa oplatila Kulpín-

čanom v 19. min., keď Pivničania nedovolene zastavili Santrača na 18 metrov od brány. Najlepší hráč a strelec turnaja S. Haška presnou strelou ponad múr prekonal Vučenovića. Pre protesty rozhodca Miloš Dražić vylúčil brankára Slávie, takže si medzi žrde musel zastať predseda klubu a veterán Rastislav Brňa. Už na začiatku druhého polčasu, v 48. min., Santrač znova ušiel strážcom, vrátil loptu nabiehajúcemu Milenkovićovi, ktorý popod Brňu rozvlnil sieť – 3 : 1. Pivničania mali do konca drvivú prevahu, ale im zhustená obrana Kulpína, v ktorej panovali bratia Haškovci, Kolarski, Morávek a vysoký Stanišić, nedovolila vytvoriť vážnejšiu šancu. Tých niekoľko striel z diaľky zlikvidoval brankár Jurík. Po poslednom hvizde M. Dražića hráči Kulpína vysoko zdvihli ruky, aby oslávili titul víťaza turnaja na počesť 90 rokov futbalu vo svojej dedine. KULPÍN: Mladenović, Jurík, S. Haška, Morávek, Kolarski, A. Haška, Valentík, M. Burger, Knežević, Santrač, Milenković, Stanišić, Nikolić, Đ. Burger, Zamfirović; tréner: Aleksandar Nakić SLÁVIA: Vučenović, Brňa, Nímet, Grňa, Benka, M. Šmit, A. Šmit, Vl. Kuchta, Petrović, Kotiv, Čvokić, Marojević, Jušković, Záskalický, Zarin, Blažek, Beláni, Rakočević, Bolehradský, Vinkovič; tréner: Dalibor Milec BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Đumić, Ljubičić, Kolár, Horvát, Jakuš, Huďan, V. Zahorec, Bučík, Katiak, Banjac, Fábry, Krasnec, M. Zahorec, Blatnický, Popović, Čipkár, Leđanac; tréner: Zlatko Hrubík NAŠA HVIEZDA: Kepčija, Dovičin, Torić, Majstorović, Laćarak, Inđić, Vladisav, Pilipović, Babić, Pisarev, Staletović, Jovicki, Danilov, Panić, A. Strehársky, Spasić; tréner: Mirko Lukić S rozhodovaním rozhodcov Petra a Miloša Dražićovcov a Marka Bojanića z Báčskej Palanky nebola spokojná väčšina hráčov a trénerov všetkých mužstiev, ako i mnohí fanúšikovia. V sobotu bol aj štvrtý rozhodca Savo Stanišić, spoluobčan spomenutej trojky. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

DEVÄŤDESIAT ROKOV FUTBALU V KULPÍNE

Dve víťazstvá oslávencom Kulpínčanom priniesli triumf na turnaji

Oslávencom sa najviac darilo

Juraj Pucovský

plynulo 90 rokov od začiatku organizovaného hrania futbalu v Kulpíne. V tom ďalekom roku 1930, ako písal náš dopisovateľ Gavra Govorčin, prvý klub sa snažili zorganizovať krajčír Ján Valentík a obchodník Daniel Danko. Kulpínčania najprv niekoľko zápasov zohrali mimo svojej dediny, lebo vlastné ihrisko nemali. Neskoršie sa lokalita hracej plochy až šesťkrát menila; od prvého ihriska na Rakićovom járaši až po dnešný pekne upravený štadión povedľa kanála Dunaj-Tisa-Dunaj, ktorý vďaka podpore a pomoci celej dediny vybudovali v roku 1982. Klub pri založení pomenovali KŠK, o dva roky neskoršie ho premenovali na Sokol, potom bol Junak, znova KŠK, po oslobodení sa volal Jadran a od roku 1958 až podnes kulpínski fanúšikovia nadŕžajú svojmu FK Kulpín.

Gólom Stanislava Hašku z voľného kopu sa Kulpín vo finále ujal vedenia nad Sláviou – 2 : 1 • ŠPORT •

FK Kulpín od založenia hrával v najnižších obecných a medziobecných, resp. oblastných ligách, hráčov čerpal hlavne z vlastného prostredia. Tento športový kolektív najväčší úspech dosiahol po príchode Daniela Čelovského za predsedu a hlavného dobrodinca, keď zaradom preskočil tri stupne súťaže a v roku 1999 postúpil do Vojvodinskej ligy – západnej skupiny. Pokus Nikolu Leđanca (biely úbor) z voľného kopu skončil Kulpínsky klub vychoval nad múrom, ale aj bránou Našej hviezdy celú plejádu dobrých futbalistov, ktorí neskoršie hrávali aj v kvalitnejších padić, Matijević... a trénerom bol Mirko Lukić. V 90. roku pôsobenia, v období pandémie mužstvách. Ťažko by ich bolo tu všetkých napočítať. Teraz spomenieme len niektoré koronavírusu, FK Kulpín 1. a 2. augusta 2020 mená z Kulpína a dedín Petrovskej obce, na svojom štadióne usporiadal turnaj k toktoré za FK Kulpín hrali vo Vojvodinskej lige: muto peknému jubileu. Zvíťazili oslávenci, brankár Červený, Chalupka, Peťkovský, Struhár, druhá bola pivnická Slávia, tretia hložianska Rangelov, Benka, Koruniak, Martinko, Dýr, Po- Budúcnosť a štvrtá silbašská Naša hviezda.

Vlastný gól Stefana Đumića v boji o tretie miesto nemohli znemožniť brankár Viktor Dubovský a Štefan Horvát (5)

Brankár Viktor Dubovský zneškodnil už prvú strelu Nikolu Laćarka pri kopaní penált

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Padine Mgr. Ján Cicka, farár padinský

rvá písomná zmienka z roku 1774 spomína Padinu ako srbskú osadu na území Vojenskej hranice. Slovenskí osadníci, v počte 80 rodín, prevažne z Novohradskej, Gemerskej a Peštianskej stolice, našli v roku 1806 osadu neobývanú. O dva roky neskôr, v roku 1808, prišlo ďalších 80 rodín nových slovenských osadníkov. Najväčším problémom osady od samého vzniku bol nedostatok vody a piesočnatá pôda, ktorú vietor roznášal po celom chotári. Nedostatok vody sa riešil vykopaním piatich, v celej stolici najhlbších studní, z ktorých sa voda čerpala pomocou rumpálov, ktoré ťahali kone. Súčasne s osídľovaním Padiny sa začal organizovať aj cirkevný život. Chrám Boží bol posvätený 31. októbra 1841, dlhý je 40 m, široký 17 m, vysoký 16 m a veža je vysoká 42 metrov. Dielo je staviteľa Bartolomeja Haneka. Chrám Boží má tri zvony. V roku 1855 bol postavený organ majstrom Josephom Seybertom z Viedne, ktorý svoje remeslo zdokonaľoval v svetoznámej firme Rieger. Má 25 registrov. Kalich a paténa boli zadovážené k posviacke chrámu Božieho, sú strieborné, zdobené zlatom. Oltárny obraz darovala rodina učiteľa Adama Poničana, padinského rodáka, a zhotovil ho jeho syn Adam Poničan, akademický maliar, profesor na umeleckej akadémii v Segedíne. Na obraze je znázornený Pán Ježiš, ako klope

na dvere. Obraz bol odovzdaný a posvätený 31. októbra 1965. Krstiteľnica bola darovaná rodinou Martina Šimáka v roku 1889. Spevokol bol založený v roku 1954, ale nestretal sa pravidelne. Od roku 1977 spieva štvorhlasne a doposiaľ má nahratých 61 piesní na troch hudobných nosičoch. Mládežnícky spevokol bol založený v roku 1993, pôsobí dodnes v rámci evanjelickej pokonfirmačnej mládeže a nahral tri zvukové nosiče, na ktorých je spolu nahratých 46 piesní. Oltárny krúžok žien bol založený v roku 1956 a pôsobí doposiaľ. Členky sa stretajú každú prvú nedeľu v mesiaci. S mládežou sa pracuje počas celého školského roku v rámci nedeľnej školy v troch vekových skupinách: deti v predkonfirmačnom veku, konfirmačná mládež a staršia, pokonfirmačná mládež. Cirkevný zbor od roku 1996 vydáva zboro-

vý časopis Padinské zvony, ktorý vychádza periodicky, a doposiaľ je vydaných 89 čísel. Služby Božie sa konajú pravidelne v nedele a sviatky, hlavné o 9.30 hodine a nešporné popoludní o 15. hodine (v zime) a o 19. hodine (v lete). Štvrtkové náboženské večierky sa konajú od adventu do Veľkej noci a ranné modlitby v utorok a piatok od septembra do Turíc. Za posledné desaťročia sme si pripomenuli niekoľko dôležitých udalostí: v roku 1986 bol dokončený cirkevný zborový dom. V roku 1995 bol posvätený dom smútku na cintoríne. V roku 2006 k dvestoročnici založenia Padiny bol generálne opravený chrám Boží a otvorené etnografické múzeum v bývalom kantorskom dome. V roku 2017 sme v Padine mali ústredné oslavy päťstého výročia reformácie. Padina má v súčasnosti 4 248 pokrstených duší. Tento počet sa roky nemenil, ale posledné roky sú poznačené migráciami, čo môže v blízkej budúcnosti v značnej miere ovplyvniť aj počet veriacich v zbore. V jednom roku máme priemerne 40 až 50 krstov, 40 až 50 konfirmandov, 800 účastníkov Večere Pánovej, 20 sobášov a 50 pohrebov.