Hlas ludu 33/2019

Slávnosti: 100 rokov s národom

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 17. 8. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4868/

33



Z obsahu

17. 8. 2019 | 33 /4868/

Uzávierka čísla: 14. 8. 2019

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny mala slávnostné zasadnutie v rámci jubilujúcich Slovenských národných slávností vo štvrtok 8. augusta v sieni obce v Petrovci za prítomnosti vzácnych hostí. V roku jubileí NRSNM udelila ceny jednotlivcom, ustanovizniam a inštitúciám, v rámci programu odzneli aj hudobné body.

K. Gažová

Matica slovenská v Srbsku z príležitosti 100. výročia Slovenských národných slávností vo štvrtok 8. augusta usporiadala medzinárodné sympózium pod názvom Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia. Na sympóziu vystúpili poprední odborníci a predstavitelia pedagogických a kultúrnych inštitúcií, ktorí hodnotili význam tohto podujatia v kontexte slovenskej dolnozemskej kultúry.

M. Pap

Zhromaždenie Matice slovenskej v Srbsku zasadalo v sobotu 10. augusta v sieni Slovenského vojvodinského divadla. Pri tejto príležitosti udelili aj početné ďakovné listy jednotlivcom a inštitúciám, ako aj príležitostné dary a uznania.

J. Pániková

Nekaždodenný zážitok sme mali v piatok 9. augusta podvečer v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára, kde sme v osobitnom programe Etudy z gymnaziálneho kuratória spolu s hercami zažili minulosť a vrátili sa do roku 1918, keď sa zrodila idea o založení gymnázia v Petrovci.

J. Čiep Jedným z obľúbenejších a masovejších podujatí na Slovenských národných slávnostiach určite je Jarmok umenia, ktorý aj toho roku na petrovské Námestie slobody prilákal veľký počet majstrov starobylých a tých trochu modernejších remesiel a zručností, ktorí vystavili svoje výrobky. Nuž a návštevníci zo všetkých končín Vojvodiny sa v hojnom počte poprechádzali námestím, pozreli si výstavu, čo-to kúpili, stretli sa a pohovorili si s priateľmi a so známymi.

V. Hudec

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Slávnosti 2019 sú za nami

P

rvá časť programu Slovenských národných slávností 2019 sa začala uskutočňovať už v prvú augustovú nedeľu, keď otvorili tri výstavy. Najprv národopisnú, neskôr historickú pod holým nebom v strede Petrovca a napokon aj výstavu umeleckých fotografií.

Program Slávností potom pokračoval v nasledujúcu stredu a trval do nedele. Okrem toho jadra, čo sa usporadúva v Báčskom Petrovci, časť programov bola zrealizovaná v Novom Sade a Báčskej Palanke. V novosadskom Archíve Vojvodiny aj širšej srbskej verejnosti priblížili život Slovákov a storočnice gymnázia, kníhtlačiarne a Slovenských národných slávností. V Palanke zase tradične sa stretajú študenti, hoci ich na podujatie čoraz ťažšie prilákať.

V podstate Slávnosti majú programovú os, ktorá sa opakuje každý rok. Stretávajú sa matičiari, stretávajú sa učitelia, stretávajú sa aj členovia NRSNM, ale aj zdravotníci, novinári a nové knihy prezentujú ženy spisovateľky.

Okrem toho sú tu aj galakoncerty dospelých a detí, divadelné predstavenia a množstvo výstav, večierkov, jarmočných obsahov.

Nechýbajú ani športové súťaže a nie je núdza ani o stretnutia, veselia a zábavy v kluboch a reštauráciách, koncerty.

Tohto roku sa v krátkom čase dvakrát v Petrovci zastavil predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini. Svojou prítomnosťou poctil aj Slávnosti. Neprítomnosť pre-

miérky Srbska v Petrovci suploval predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. Ako najvyšším hosťom sa Pellegrinimu a Mirovićovi dostalo česť Slávnosti aj otvoriť.

Slávnosti boli a prešli. Priniesli aj veľa toho dobrého, ale aj nedopatrenia a schodky aj na protokolárnej, aj na organizačnej úrovni.

Ale boli aj také obsahy, ktoré sa nekaždodenným prístupom skutočne vrezali do pamäte.

Jedným z nich bol program Etudy z gymnaziálneho kuratória. K trvalým hodnotám tohtoročných SNS možno pripísať aj odhalenie pamätnej tabule národovkyni Adele Greisingerovej a otvorenie nového mostíka Zuzky Medveďovej.

Na strane druhej verejnosť očakávala, že keďže ide o slávnosti Slovákov, prvý človek Petrovskej obce sa zmôže po slovensky vysloviť viac než kostrbaté: „Vitajte na Slovenské národné slávnosti.“ Slávnosti 2019 sú za nami. Organizačný výbor ich chystal za zatvorenými dverami.

Na ich zasadnutia médiá nezavolali. Ani aby sviatok Slovákov trochu viac spropagovali.

Sotvaže teraz, keď je po Slávnostiach, niekomu ešte napadne aj zvolať zasadnutie, aby sa SNS zhodnotili. A aby sa zverejnila ich finančná konštrukcia, resp. uviedlo, kde a komu sa koľko z nemalej čiastky zozbieraných peňazí vyplatilo.

Verejnosť má právo poznať aj túto stranu mince. Lebo ani jeden z troch organizátorov a ich vedúcich peniaze nedával zo svojho vrecka.

Jaroslav Čiep

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Symbolika na úvod

ĽUDIA A UDALOSTI

16 Zavítali do strieborného mesta

KULTÚRA

31 V znamení pulzu literatúry

ŠPORT

43 Ryba namiesto očkavej polievky

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 23 Pre každého niečo

Na titulnej strane: V umeleckej časti vstupného programu Slovenských národných slávností pod názvom 100 rokov s národom, v národe, pre národ v réžii Miroslava Benku vystúpili herci ochotníci z viacerých slovenských vojvodinských prostredí

Foto: Miroslav Pap

33 /4868/ 17. 8. 2019

3

Týždeň 

7 DNÍ

Stúpanie horúčosti

P

odľa údajov Svetovej meteorologickej organizácie júl 2019 by sa vraj mohol považovať za najteplejší mesiac v dejinách ľudstva. Toto tvrdenie je podložené informáciami, že v predchádzajúcom mesiaci boli rekordné teploty na lokálnej, regionálnej a globálnej úrovni. V Srbsku sme v tomto roku síce nepocítili mimoriadne teploty ponad 40 stupňov Celzia, čo však nemôžu povedať obyvatelia niektorých krajín juhozápadnej Európy (najmä Portugalska a Španielska), kde záchranné služby vydali červené varovanie pre extrémne horúčavy (47 až 48 stupňov Celzia). „Zamedzenie nenapraviteľného narušenia klímy je výzvou nášho života. Ide o preteky, v ktorých môžeme a musíme vyhrať,“ nedávno vyhlásil ohľadom aktuálnej klimatickej situácie generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres.

Globálne otepľovanie vplýva medziiným aj na kvalitu pôdy, samým tým na spôsob pestovania a kvalitu potravín vo svete, a táto skutočnosť bude čoraz zjavnejšia v nasledujúcom období. Je to jeden z hlavných záverov najnovšej správy Medzivládneho panela Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorú prezentovali 8. augusta v Ženeve vo Švajčiarsku.

Spomenutá správa upozorňuje, že zemský povrch, na ktorom sa vlastne koná poľnohospodárska výroba v celom svete, sa zohrieva takmer dvojnásobne rýchlejšie než oceány a priemerná teplota zemskej pôdy stúpla o 1,53 stupňa Celzia vzhľadom na obdobie predindustriálnej éry.

Poľnohospodárstvo významne prispieva k vytváraniu nadmerného množstva nebezpečných skleníkových plynov – najmä chov hospodárskych zvierat, ktoré pri trávení vytvárajú veľké množstvo metánu. Výrazný problém predstavuje aj vplyv globálneho otepľovania na zhoršenie kvality pôdy, čiže rozširovanie púští (dezertifikácia), pričom lesy sú

4

www.hl.rs

čoraz ohrozenejšie požiarmi a suchom. Jedna z autoriek danej správy nedávno prezentovanej v Ženeve, americká agronómka a expertka pre klimatické otázky Cynthia Rosenzweigová hovorí, že v takýchto okolnostiach vlastne ide o začarovaný kruh, ktorý je čoraz nebezpečnejší a taký je aj negatívny dosah klimatickej zmeny na kvalitu a výskyt potravín.

Správu pripravilo viac ako 100 významných vedcov a v nej poukázali na opatrenia, ktorých uplatňovaním by sa mohlo predísť apokalyptickým vplyvom globálneho otepľovania v budúcnosti.

Rast ľudskej populácie viedol k nárastu využívania pôdy a vody, ako aj k odlesňovaniu (lesy sa rúbajú najmä pre drevo používané na vykurovanie domácností) a tiež k zvýšeniu spotreby mäsa a rastlinných olejov. V takej situácii je potrebné zachovať úrodnosť pôdy a pripraviť sa na negatívne dôsledky klimatickej zmeny. Vedci o. i. odporúčajú zmenu stravo-

vacích zvykov a zníženie ľudskej spotreby mäsa vo výžive, čím by sa znížila priemyselná produkcia výrobkov z mäsa (a teda pri chove dobytka by sa nevytvárali také veľké množstvá metánu). Ľudská výživa by sa totiž mala viac zakladať na rastlinnej potrave, teda na zeleninách, ovocí a strukovinách.

Vedci zároveň pripomínajú, že ľudia nemusia celkom prestať jesť mäso, ale že na západe sa ho konzumuje až priveľa. Okrem toho ľudia dnes vyhadzujú 25 –30 percent použiteľných potravín, takže by bolo potrebné obmedziť plytvanie potravinami, čo zároveň pomôže ušetriť milióny hektárov pôdy. Odporúča sa tiež, aby sa konalo intenzívnejšie zalesňovanie a rekultivácia zničenej pôdy a aby sa podnikli opatrenia na zachytávanie vody na zavlažovanie v oblastiach, ktorým hrozí dezertifikácia. Ďalším opatrením by malo byť aj zlepšovanie techník na zber úrody a jej skladovanie.

Predpokladá sa, že najhoršie dôsledky globálne otepľovanie bude mať v chudobných krajinách Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a Karibiku.

V budúcnosti teda možno očakávať

aj ďalšie migračné vlny spôsobené klimatickou zmenou. Obyvateľstvo z výrazne ohrozených krajín sa, prirodzene, bude masovo sťahovať do iných častí sveta.

Klimatológ zo Srbska Vladimir Đurđević vo vysielaní Rádia Belehrad povedal, že naša krajina by sa už teraz musela pripravovať na eventuálne zmeny okolností v poľnohospodárskej výrobe, s ohľadom na to, že následkom globálneho otepľovania sa na našom území v budúcnosti možno nebude dariť niektorým tradične pestovaným rastlinnám a obilninám. Đurđević tiež mieni, že je nevyhnutné čím skôr pracovať aj na transformácii energetického systému a postupne znižovať používanie fosilných palív.

Podľa Đurđevićových slov dnes už nemožno hovoriť o tom, že globálne otepľovanie je výmysel, lebo túto skutočnosť uznáva asi 99 percent vedcov a expertov v tejto oblasti. Je totiž už veľmi málo tých, ktorí popierajú, že klimatická zmena skutočne prebieha ako následok globálneho otepľovania a tomu na príčine je človek.

Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

„Ekologicky čisté“ prostredie Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ZO VSTUPNÉHO PROGRAMU SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ

Symbolika na úvod Miroslav Pap

(Alföld). Inscenácia stvárňovala proces a príčiny migrácie, sociálntonáciami srbskej a slovenskej ny status kolonistov, problémy hymny v piatok 9. augusta v sie- a nebezpečenstvá, s ktorými sa ni Slovenského vojvodinského naši predkovia stretali počas tohto divadla v Báčskom Petrovci sa putovania a pod. Táto inscenácia začal úvodný program Sloven- by sa dala charakterizovať ako ských národných slávností pod umelecky kvalitná, pričom možno historickými faktami nepodložená. Ale podstatným zámerom inscenácie bola symbolika, ktorú mal každý divák pochopiť a citovo prežiť, čo sa autorovi Benkovi podarilo.

Po ukončení umeleckej časti nasledovali prejavy prítomných hostí zo Srbska a zahraničia, čo tvorilo druhú časť programu, ktorú moderovali Ivica Grujić Litavský z Aradáča a Martina Benková z Báčskeho Petrovca. Ako prvý sa prihovoril predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, ktorý privítal prítomných hostí – predstaviteľov kultúrnych, náPredseda vlády AP Vojvodiny Igor Mirović boženských a politických a premiér Slovenska Peter Pellegrini inštitúcií. názvom 100 rokov s národom, Predsedníčka NRSNM Libušv národe, pre národ. Tohtoročný ka Lakatošová zdôraznila oslavy vstupný program sa vyznačoval troch storočníc – Slovenských nápredovšetkým veľkou návštev- rodných slávností, Gymnázia Jána nosťou.

Kollára a petrovskej kníhtlačiarne.

Režisérom umeleckej časti Skonštatovala: „Storočné časové úvodného programu bol Miro- rozpätie je dôkazom toho, že aj slav Benka (tohto roku ocenený vďaka trom uvedeným stáliciam aj Plaketou NRSNM za prínos v sme ešte vždy tu, že existujeme oblasti kultúry vojvodinských na priestranstve jedinečnej DolSlovákov). Začiatok inscenácie poznačila pieseň Na kráľovej holi ako symbolická pre slovenskosť. Do inscenácie boli zapojení herci z ochotníckych divadiel z rôznych slovenských prostredí vo Vojvodine.

Celkový umelecký prednes symbolizoval sťahovanie Slovákov z horného UhorObecenstvo v plnej sieni SVD ska na Dolnú zem

I

• TÝŽDEŇ •

nej zeme.“ V pokračovaní svoj príhovor usmernila na význam národnostných inštitúcií, ktoré sú kľúčové pri zachovávaní kultúry a

Slovenskej republiky Peter Pellegrini. Vo svojom prejave sa s vďačnosťou vyjadril: „Chcem sa poďakovať predstaviteľom Srbska a Vojvodiny za to, že tu slovenskí krajania môžu plnohodnotne udržiavať kultúrny, vzdelanostný, náboženský a politický priestor a vďaka tomu udržiavať svoju identitu.“ Ďalej zhodnotil význam školstva a kultúrnych inštitúcií založených na etnickom princípe.

Premiér Pellegrini v rámci príhovoru prisľúbil finančnú pomoc vojvodinským Slovákom, ktorá by mala byť usmernená na výstavbu Slovenského domu v Novom Sade, v ktorom by mali sídliť kultúrne, náboženské a vzdelávacie inštitúcie. Ďalej dodal: „Bezpečne sa človek cíti tam, kde je Predsedníčka NRSNM Libuška Laka- doma. Vašich predkov dávtošová no prichýlila Dolná zem.

Umelecký bod vstupného programu

identity vojvodinských Slovákov.

Nasledovali príhovory predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku a primátora Nového Sadu Miloša Vučevića, ktorý zdôraznil srbsko-slovenské vzťahy počas celej existencie Slovákov vo Vojvodine a spomenul významné osobnosti v dejinách, ktoré sa pričinili o tieto vzťahy.

V záverečnej časti sa prítomným divákom prihovoril najvítanejší a najvzácnejší hosť – predseda vlády

Doniesli si do nej svoju reč, svoje zvyky, tradície, svoje spevy a tance. Každá nová generácia si ich šľachtila, uchovávala a rozvíjala. Vy vojvodinskí Slováci ste sa narodili v novom domove a predsa ste nikdy nezabudli na svoje korene.

Takže máte vlasti dve a nech sú pre vás obe bezpečné.“ V pokračovaní premiér Pellegrini a predseda vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Igor Mirović spoločne otvorili jubilujúce Slovenské národné slávnosti.

Otvárací program Slovenských národných slávností mali diváci možnosť sledovať ako aj po minulé roky v priamom prenose RTV Vojvodina 2. Celkový program Slávností sledovali aj niektoré médiá zo Slovenskej republiky.

33 /4868/ 17. 8. 2019

5

Týždeň V ARCHÍVE VOJVODINY

Výstava venovaná vzácnym výročiam Danica Vŕbová

V

stredu 7. augusta v Archíve Vojvodiny v Novom Sade otvorili tematickú výstavu venovanú trom jubileám, ktoré si naša menšina toho roku pripomína: stému výročiu Slovenských národných slávností, stému výročiu založenia Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a storočiu petrovskej kníhtlačiarne.

Výstava má názov Osvetový a kultúrny život Slovákov medzi dvomi vojnami v Báčskom Petrovci (čiže: Prosvetni i kulturni život Slovaka iz-

među dva rata u Bačkom Petrovcu) a záujemcovia si ju môžu pozrieť do 20. septembra. Táto multimediálna výstava má za úlohu odprezentovať archívne materiály späté so Slovenskými národnými slávnosťami, Gymnáziom Jána Kollára, kníhtlačiarňou, Maticou slovenskou v Srbsku a Slovenskou evanjelickou a. v. cirkvou v Srbsku, zameriavajúc sa na ich vývin a činnosť v medzivojnovom období. Výstavu pripravila Ma. Leonila Pavlovićová v odbornej spolupráci s Ma. Ljiljanou Dožićovou a Ma. Kristijanom Obšustom.

Na úvod výstavy slovo patrilo

O vystavených materiáloch hovoril riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović

Osobitná časť je venovaná petrovskému gymnáziu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

diálnu výstavu mala predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová.

Svoje miesto na výstave si našla aj najnovšia publikácia vo vydaní Archívu Vojvodiny autorov Kristijana Obšusta a Nebojšu Kuzmanovića s názvom Kolektívne identity Slovákov v Srbsku, napísaná trojjazyčne – v slovenčine, srbčine a angličtine.

V rámci expozície si prostredníctvom tabletov možno pozrieť archívne dokumenty späté s našimi dejinami vo Vojvodine a jedinečný zážitok dotvára audio- a videozložka použitá pri výstave.

Traja bývalí predsedovia MSS pri archívnych dokumentoch z dejín Matice

Výstavou zachytili aj dejiny Matice slovenskej v Srbsku

Časť výstavy venovaná tlačiarni obsahuje aj osobitné rekvizity

6

riaditeľovi Archívu Vojvodiny Dr. Nebojšovi Kuzmanovićovi, ktorý pozdravil prítomných a zmienil sa o vystavených dokumentoch. O výstave hovorili aj Dr. Drago Njegovan, riaditeľ Múzea Vojvodiny, a Ma. Petar Đurđev, riaditeľ Historického archívu mesta Nový Sad. Prihovorili sa tiež predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka a riaditeľka petrovského Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom Anna Medveďová. Obaja hovorili o význame týchto výročí pre inštitúcie, ktoré vedú, a pozvali prítomných, aby sa zapojili do osláv jubileí. Česť otvoriť túto multime-

Momentka z výstavy

Medzi vzácne dokumenty patria aj programy Slovenských národných slávností z medzivojnového obdobia • TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE NRSNM A UDELENIE OCENENÍ

Za húževnatú prácu a vzácne jubileá Katarína Gažová

H

udbou a spevom Komorného zboru Zvony a sólovým prednesom Juraja Súdiho piesne Domov, za prítomnosti vzácnych hostí a členov NRSNM, vo štvrtok 8. augusta vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec usporiadali slávnostné

snemuje a svoje ceny udeľuje už od roku 2013. Udeľovaním cien NRSNM sa snaží podporovať prácu, činnosť a najmä výsledky dosiahnuté v oblasti zachovávania, rozvoja a prezentácie národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Komisia pre udelenie tohtoročných cien NRSNM pracovala

Zo slávnostného zasadnutia NRSNM

zasadnutie.

Pred programom slávnostného zasadnutia sa prihovorila a menovite vzácnych hostí pozdravila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Pritom podotkla, že toto zasadnutie NRSNM bude mať slávnostný charakter a bude sa konať v rámci úradného sviatku slovenskej národnostnej menšiny – Slovenských národných slávností.

Počas Slávností Národnostná rada

K 50. výročiu festivalu Divadelný vavrín plaketu prijal Zdenko Uheli • TÝŽDEŇ •

v zložení: predseda Zlatko Šimák a členovia: Anna Čapeľová, Anna Horvátová, Ján Kolárik a Vladimír Francisty. V rámci slávnostného udeľovania cien predsedníčka Libuška Lakatošová odovzdala tieto ceny: Plaketu NRSNM za prínos v oblasti kultúry kultúrnemu dejateľovi, profesionálnemu režisérovi a hercovi Miroslavovi Benkovi, Plaketu NRSNM za prínos v oblasti

Cena NRSNM za prínos v oblasti vzdelávania sa dostala storočnému GJK a prevzala ju riaditeľka Anna Medveďová

informovania – Televízii Petrovec (prevzal ju Rastislav Struhár ml., ktorý sa v príhovore poďakoval za ocenenie), plaketu k 50. výročiu festivalu Divadelný vavrín (ocenenie prevzal Zdenko Uheli, predseda Organizačno-správnej rady Divadelného vavrína).

Ceny k storočniciam udelili Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci a Matici slovenskej v Srbsku. Plaketu NRSNM za prínos v oblasti vzdelávania Libuška Lakatošová odovzdala Anne Medveďovej, riaditeľke GJK. Cenu NRSNM pre Maticu slovenskú v Srbsku pri príležitosti 100 rokov od prvých Slovenských národných slávností prijal predseda MSS Ján Brtka, ktorý sa aj v mene odmenených poďakoval.

Prejavy vďaky (laudácio) na odmenených prečítali: Anna Čapeľová, Martina Benková, Svetlana Zolňanová a Gabriela Gubová-Červená.

Slávnostné zasadnutie NRSNM hudbou spestrili: Komorný zbor

Zvony zo Selenče a speváčka Katarína Kalmárová z Vojlovice. V záverečnej časti zasadnutia odzneli príhovory hostí.

Na slávnostnom zasadnutí NRSNM boli privítaní významní hostia: Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade, Milinka Chrťanová, námestníčka pokrajinského Sekretariátu pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny –národnostné spoločenstvá, Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Edita Pečeňová, zástupkyňa Slovenskej celoštátnej samosprávy v Maďarsku, Srđan Simić, predseda Obce B. Petrovec, Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku, Anna Tomanová-Makanová, bývalá predsedníčka NRSNM, riaditelia inštitúcií, škôl, členovia NRSNM, hostia zo zahraničia a ďalší hostia SNS. Program slávnostného zasadnutia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny uvádzala Martina Benková.

V oblasti informovania cenu prijal Rastislav Struhár (pri hovorni) v mene TV Petrovec

Plaketa NRSNM za prínos v oblasti kultúry Miroslavovi Benkovi

K storočnici SNS Cenu NRSNM odovzdali predsedovi MSS Jánovi Brtkovi

33 /4868/ 17. 8. 2019

7

Týždeň SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MSS

Aj slávnostne, aj znepokojene Jasmina Pániková

V

eľká sieň Slovenského vojvodinského divadla bola aj tohto roku miestom stretnutia zástupcov miestnych odborov Matice slovenskej v Srbsku a ich hostí. Zasadnutie zhromaždenia MSS prebiehalo v sobotu 10. augusta.

Prítomných na úvod privítal predseda MSS Ján Brtka. V príhovore vyzdvihol význam tých, ktorí „padli na týchto priestoroch a umožnili nám tak tu žiť“. Osobitne pozdravil

M. Spevák „zagratuloval autorom pozvánky na tohtoročné Slávnosti k výstižnému umeleckému znázorneniu situácie, v ktorej sa dnes nachádzame. Morbídna čierna farba a rozkúskovaný najznámejší obraz našej Zuzky Medveďovej najlepšie snáď odzrkadľuje situáciu, v ktorej sa naše etnikum nachádza. Okrem toho pozvánka bez loga Slávností pozvánkou ani nie je, lebo to logo bolo schválené, a nie odvolané našimi legálnymi orgánmi, a k tomu aj nedopatrenia s logom podpo-

Stručný prehľad dejín SNS podal Dr. Ján Babiak

aj hostí, medzi ktorými boli štát- rovateľov, tých najštedrejších,“ ny tajomník Ministerstva školstva, poznamenal Spevák a dotkol sa aj vedy, výskumu a športu Slovenskej problematiky odchodu vojvodinrepubliky Peter Krajňák, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Igor Vencel, predseda Matice slovenskej Marián Gašper, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Adrián Miroslav Merka, predseda Matice srbskej Dragan Stanić a iní.

Po príhovore predseda MSS navrhol pracovné predsedníctvo zhromaždenia, ktoré tvorili: Michal Spevák (predsedajúci), Branislav Slivka a čestný predseda MSS Rastislav Surový (členovia). Overovatelia zápisnice boli Ján Babiak a Katarína – Evanjelická cirkev mala dôležitú Melegová-Melichová. Aj keď pred- úlohu, – poznamenal predseda seda MSS nedal návrh na zloženie ÚSŽZ Ján Varšo pracovného predsedníctva na hlasovanie (a návrh nebol schválený ani ských Slovákov do zahraničia, čiže potleskom), zasadnutie pokračovalo na Slovensko. podľa plánu. Predtým než schválili V súlade s časovým limitom Dr. rokovací program, predsedajúci Ján Babiak podal referát o Sloven-

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hymnickú pieseň Po nábreží tradične zaspievali na začiatku

ských národných slávnostiach, o ktorých sa zmienil aj knižne, ako aj v príspevkoch, ktoré uverejňujeme v našom týždenníku.

PRÍHOVORY HOSTÍ Ako prvý prítomným sa prihovoril štátny tajomník Peter Krajňák. „Vaša práca zaiste nie je ľahká, pretože organizácia kultúrnych podujatí a práca s ľuďmi nie je jednoduchá.

Ale zároveň je krásna, pretože povzbudzuje každého z nás, aby hľadal svoje korene, aby bol hrdý na svoje korene, aby vedel, kde patrí, pretože v jednotnej Európe majú národy stále svoje miesto,“ povedal.

Predseda Matice slovenskej Marián Gašper poznamenal, že dejiny Slovákov sú v mnohom podobné. „Snažíme sa udržať našu slovenskú kultúru, pozdvihovať slovenskú vzdelanosť, formovať národné elity a súčasne to robíme v dosť tvrdých podmienkach meniacich sa politických systémov, musíme sa boriť s mnohými politickými vlnami a na druhej strane vždy sme dobre vedeli udržať našu slovenskú národnú kultúru, nájsť správny smer a zachovať sa ako národ.“ Ján Varšo, predseda ÚSŽZ, okrem iného vyzdvihol význam cirkvi, ktorá, podľa neho, bola stále stavebným prvkom, ktorá materiálne a duchovne pomáhala. „Pri tejto príležitosti by som chcel oceniť evanjelickú cirkev a. v., ktorá sa stala semienkom, z ktorého vzklíčila slovenskosť a bola budovaná tuto na Dolnej zemi, či už cez cirkevné obrady, alebo vytváraním cirkevných škôl,“ ocenil predseda ÚSŽZ. Na slávnostnom zhromaždení udelili aj ďakovné listy inštitúciám, a to za činorodú spoluprácu, zásluhy o upevňovanie národného a duchovného povedomia, kultúrnej identity a slovenskosti v Srbsku. Ten-

to ďakovný list dostalo 23 inštitúcií.

Vyznamenanie čestný člen Matice posthumne udelili Jurajovi Funtíkovi z Kysáča a Plaketu Dr. Janka Bulíka dostala Daniela Končeková z Padiny.

Uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť v Matici dostalo 11 osôb, osobitné uznanie za zásluhy a úspe-

Uznanie dostal aj týždenník Hlas ľudu

chy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka a jazykovej kultúry udelili siedmim matičiarom, osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií dostali traja matičiari a ďakovné listy dostalo aj 17 jednotlivcov, resp. majiteľov súkromných firiem. Pri príležitosti oslavy storočnice SNS udelili aj príležitostné dary, ktoré dostalo 10 zaslúžilých jednotlivcov.

Na záver slávnostného zasadnutia bolo premietanie dokumentárneho filmu Sto rokov Slovenských národných slávností.

• TÝŽDEŇ •

STRETNUTIE SLOVENSKÝCH NOVINÁROV NA 58. SNS

Akoby žiadne problémy neexistovali Juraj Bartoš

S

a poznatky, čím sa posunú vpred.

V tomto smere môžeme byť povďační zvlášť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý má cit pre takéto projekty a z roka na rok nás v tom neustále podporuje.“ Text venovaný 75. výročiu Hlasu ľudu, o prejdenej ceste našich novín a ustanovizne prečítali Martina Benková, Marína Horvátová a Danica Vŕbová. V jeho závere sa konštatuje, že v dnešnom období je digitalizácia nevyhnutnosť. Nasledoval výklad

tretnutie slovenských novinárov v rámci 58. Slovenských národných slávností sa konalo v nedeľu 11. augusta popoludní.

Prvý raz v zasadačke Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec (doteraz bývalo v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára). Predsedníčka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Horvátová privítala predsedníčku NRSNM Libušku Lakatošovú, predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku, zástupcu predsedu MSS evanjelického farára Branislava Kulíka (inak aj podpredsedu Výkonnej rady NRSNM), podpredsedníčku NRSNM a pokrajinskú poslankyňu Tatianu Vujačićovú, predsedníčku Výboru pre kultúru NRSNM Annu Čapeľovú, predsedu Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM Vladimíra Francis- Ján Bokor a Libuška Lakatošová tyho, predsedníčku Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl aktuálnej grafickej redaktorky Hlasu s vyučovacím jazykom slovenským ľudu Ireny Lomenovej. Najprv struča riaditeľku kovačického Gymnázia ne ozrejmila proces digitalizácie zo Mihajla Pupina Tatianu Brtkovú-Joná- všeobecného hľadiska, konštatujúc, šovú, riaditeľa Slovenského vydava- že v súčasnosti je to„súčasť modernej teľského centra Vladimíra Valentíka, doby“. Ozrejmila taktiež jednotlivé novinára Jána Filipa, členov NRSNM fázy digitalizácie a na záver sa dotkla a kolegov; neskoršie aj riaditeľa NVU aj digitalizácie Hlasu ľudu: „Proces Hlas ľudu Samuela Žiaka, ktorý sa digitalizácie sa začal pred niekoľkými omeškal, a úradujúceho zodpoved- rokmi; doteraz sú zdigitalizované ného redaktora týždenníka Hlas ľudu približne štyri ročníky týždenníka.

Stevana Lenharta, ktorý tam bol od Hoci tlačené periodiká majú ešte stále začiatku stretnutia. Stretnutie úhrnne svoju cieľovú skupinu, digitalizovaný zoskupilo sotva 40 účastníkov; po- archív Hlasu ľudu je nevyhnutnosťou lovicu z tohto počtu tvorili novinári. v 21. storočí.“ Do diskusie sa prihlásil iba úraPrihovorila sa im Libuška Lakatošová, ktorá o. i. skonštatovala, že cieľom dujúci šéfredaktor jubilujúceho týžudelenia novinárskych cien VPI je pod- denníka Hlasu ľudu Stevan Lenhart pora mediálnych produktov „jednej a o. i. pripomenul: „Do budúcna by z najťažších profesií“. Zároveň dodala: bolo potrebné zmapovať a osvetliť „Z výskumov, ktoré sledujú infor- obdobie Hlasu ľudu od roku 1995 až movanie v jazykoch národnostných do dnešných čias.“ Informoval taktiež, menšín v poslednom čase, vidno, že že ustanovizeň „zaplánovala vydanie pokrok v menšinovom informovaní troch publikácií“. Spomenul, že pri je prítomný, ale ako kľúčový problém príležitosti osláv Dňa Hlasu ľudu 19. zostáva financovanie. Privatizáciou októbra sa plánuje aj výstava novinármédií niektoré prostredia zostali bez skej fotografie, a podčiarkol:„Potrebné obsahov v menšinových rečiach, je poznamenať, že prípravy na oslavy dokonca aj bez médií. VPI je teda Hlasu ľudu prebiehajú v komplexnej otvorený pre vás, aj keď ide o nové ob- situácii, v ktorej sa nachádza táto sahy, napríklad semináre či školenia. ustanovizeň. O plánoch na oslavu Zapojením odborníkov zo Slovenska sa totiž hovorilo na zasadnutiach naši novinári, nielen začiatočníci, ale aj predchádzajúcej Správnej rady NVU tí skúsenejší, získajú nové skúsenosti Hlas ľudu, vymenovaný bol aj oslavný • TÝŽDEŇ •

výbor; medzičasom bola vymenovaná nová správna rada, ktorá sa, predpokladáme, tiež bude zaoberať touto otázkou.“ Potom Martina Benková prečítala príspevok, z ktorého sme sa dozvedeli, že staropazovský rodák Ján Filip žijúci od roku 1993 na Slovensku Ján Filip sa stal laureátom Plakety Národnostnej rady:„Z úcty k jeho dielu a z príležitosti jeho 65. narodenín VPI NRSNM rozhodol udeliť mu výročnú Cenu za informovanie. Nejde tu len o novinárske príspevky; ide tu o ten historicko-kultúrny aspekt, dokumentovanie doby, tiež zachovávanie spisovnej slovenčiny, toho kameňa úrazu pre mnohých Slovákov, ktorí sa pýšia slovenskosťou, ale iba keď to im zodpovedá.“ Uznanie „za dlhodobý prínos v rozvoji informovania slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku“ menovanému odovzdala predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Poďakúvajúc sa za ocenenie, Ján Filip vyslovil „obrovskú radosť a veľkú pokoru pred týmto ocenením, ktoré prichádza z radov, z prostredia, z ktorého som odišiel“.

Laudácio na Jána Filipa prečítali

Irena Lomenová

Danica Vŕbová a Martina Benková a vzápätí nasledovalo udelenie novinárskych cien NRSNM novinárom, ktorí poslali svoje príspevky na súbeh VPI NRSNM (oznámený na portáli NRSNM 17. júla – pozn. J. B.). Teda tým, ktoré odmenila – ako povedala predsedníčka VPI – komisia v zložení: predsedníčka Anna Horvátová a členky: Svetluša Hlaváčová (koordinátorka Výboru pre kultúru NRSNM) a Anna Čapeľová (predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM).

V kategórii nad 40 rokov Cenu VPI

na rok 2019 získal „spisovateľ, básnik a skúsený novinár Martin Prebudila“ (toho času zodpovedný redaktor Slovenskej redakcie Tretieho programu Novosadského rozhlasu – pozn. J. B.) „za jedinečný prínos v oblasti novinárstva“. Predsedníčka Rady mu cenu na tvári miesta neudelila, lebo Prebudila na stretnutí prítomný nebol (a v ten deň ani nebol oboznámený s tým, že získal cenu – pozn. J. B.). V kategórii novinárov do 40 rokov udelili dve rovnoprávne ceny VPI: Danici Vŕbovej a Annamárii Tamašiovej „za seriál televíznych príspevkov z Báčskeho Petrovca“ (nebolo ale spomenuté, kedy a v ktorej televízii – pozn. J. B.). V kategórii neprofesionálnych novinárov Cenu VPI „za dobrovoľné angažovanie a neúnavné sledovanie športových udalostí“ sa dostala do rúk dopisovateľovi Hlasu ľudu Jánovi Bokorovi z Padiny. Aj jemu a prv spomenutým laureátkam diplomy odovzdala predsedníčka Lakatošová a Ján Bokor sa i poďakoval.

Patrí sa poznamenať, že v komisii pre udelenie cien VPI okrem jeho predsedníčky – bez odôvodnenia – nebol ani jeden z ostatných 11 členov tohto telesa NRSNM (?!). V správe nebolo uvedené, kedy a kde sa komisia stretla, koľko príspevkov celkove bolo zaslaných do súťaže... Nemožno tak isto nepodotknúť, že na ustanovujúcej – a zdá sa, že doteraz i jedinej – schôdzi VPI NRSNM jeho predsedníčka vyhlásila, že výbor nebude mať žiadnu komisiu, a teraz sa odrazu komisia predsa spomína... Nie je toto žiadna výhrada laureátom, ktorým sa patrí zablahoželať a popriať ešte veľa kvalitných žurnalistických príspevkov.

Upozornením na to, ako veci „fungujú“, tento príspevok naskutku je. Bez ohľadu na skutočnosť, ba tým viac, že na záver stretnutia sa Anna Horvátová pekne poďakovala všetkým za prítomnosť a pozvala ich do reštaurácie Alexandria na pohostenie. Akoby na pláne informovania (aj) v tunajších médiách informujúcich po slovensky žiadne problémy neexistovali.

33 /4868/ 17. 8. 2019

9

Ľudia a udalosti PREDSEDA OBCE B. PETROVEC PRIJAL DELEGÁCIE PARTNERSKÝCH MIEST

Kvitovali úspešnú spoluprácu Katarína Gažová

A

ko je to už tradíciou, predseda Báčskopetrovskej obce v piatok 9. augusta v sieni zhromaždenia obce prijal priateľské partnerské delegácie pri príležitosti tohtoročných SNS a ich storočnice.

Do Petrovca prišli predstavitelia z partnerských miest: Nitra, Stará Ľubovňa, Martin, Ružomberok, Riečka zo Slovenska, Nad-

lak z Rumunska, Babušnica zo Srbska, tiež z Európskeho inštitútu v Prahe, Maďarska, Nemecka a ďalší vzácni hostia.

Vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec vzácnych hostí privítal predseda obce Srđan Simić. Poďakoval sa hosťom, že prišli poctiť vzácne jubileum – storočnicu SNS. Vyjadril potešenie, že sa na tomto jedinečnom stretnutí môžu porozprávať o vzájomných vzťahoch

Vedúci delegácií partnerských miest s predsedom obce

partnerských miest a upevniť dobré partnerské a priateľské vzťahy a spoluprácu. Poprial hosťom, aby si z Petrovca odniesli pekné spomienk y na storočnicu veľkého podujatia Slovákov, akým sú Slovenské národné slávnosti.

Po príhovo- Hostia a hostitelia spolu na stretnutí v sieni obce re predsedu obce Anna Speváková, ktorá Stará Ľubovňa, Riečka, Nadlak uvádzala program, medziiným a predstavitelia Slovákov z Česv sprievodnom texte stretnutia kej republiky. podotkla, že Petrovec má podVzácni hostia hovorili o úspešpísaných už šesť zmlúv o spo- nej spolupráci s Obcou Petrovec, lupráci s partnerskými obcami ktorá pretrváva roky v rôznych z územia Srbska, zo Slovenska, oblastiach života a práce, a blaz Chorvátska a Nemecka. hoželali hostiteľom k vzácnym Z hostí hovoril Ján Varšo, pred- tohtoročným jubileám. seda Úradu pre Slovákov žijúcich

MILAN KRKOBABIĆ, MINISTER REGIONÁLNEHO ROZVOJA A KOORDINÁCIE PRÁCE VEREJNÝCH PODNIKOV, NAVŠTÍVIL BÁČSKY PETROVEC

Revitalizovať dediny Anna Horvátová

V

predvečer podujatia Slovenských národných slávností v stredu 7. augusta minister regionálneho rozvoja a koordinácie verejných podnikov Milan Krkobabić s najbližšími spolupracovníkmi navštívili Báčsky Petrovec. Príjemné privítanie mu zabezpečil predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić s blízkymi spolupracovníkmi.

Minister Krkobabić neskrýval potešenie z návštevy tejto jedinečnej dediny, v ktorej bol po prvýkrát, keďže nemohol skôr prísť. Zdôraznil, že dediny sú základom zdravej spoločnosti a poľnohospodárske družstvá, ako i združenie je základom prosperity a úspešného podnikania. V súčasnosti je zverejnený tretí v poradí súbeh Kabinetu ministra regionálneho rozvoja a koordi-

10

www.hl.rs

nácie práce verejných podnikov a trvá do 15. augusta pre staré a novovytvorené družstvá a do 1. septembra pre zložité družstvá.

Tieto slová len potvrdzujú jeho záujem o rozvoj vidieka: „Prvé družstvo v Srbsku bolo založené tu v Báčskom Petrovci v roku 1846 a tretie v regióne. Družstvá sú

základom poľnohospodárskej výroby tohto regiónu.“ Ďalej uvádza: „Realizujeme projekt 500 družstiev v 500 dedinách a môžeme s hrdosťou poukázať na to, že od začiatku projektu bolo vytvorených až 513 družstiev.

Z uvedeného štátneho projektu doteraz bolo v celom Srbsku

Z návštevy u predsedu obce Srđana Simića

Informačno-politický týždenník

v zahraničí, Peter Krajňák, štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, predstavitelia delegácií partnerských miest Babušnica, Ružomberok, Nitra,

podporených 94 družstiev a Juhobáčsky obvod dostal takmer 87 miliónov dinárov pre 7 družstiev.

To však nie je všetko, pre družstvá v Srbsku bude vyčlenených 667 miliónov dinárov.“ Delegácia navštívila aj hložianske družstvo Zlatno zrno.

Súčasťou delegácie bol aj akademik Dragan Škorić, člen Srbskej akadémie vied a umení, ktorý zdôraznil, že tento región je známy pestovaním chmeľu, pestovaním konôp, ciroku a liečivých rastlín.

Dodal: „Vyzývam, aby sa do jari budúceho roku vytvorili štyri veľké družstvá, ktoré by sa zaoberali priemyselnými a liečivými rastlinami pre široké uplatnenie.“ Inak prišli nové správy pre družstvá a vláda Srbska sa rozhodla investovať v nasledujúcich troch rokoch (2018 – 2020) 25 miliónov eur pri revitalizácii družstiev.

Prakticky 500 družstiev by malo realizovať prvé veľké kroky v obnovovaní takmer opustených srbských dedín. Inak mali by byť buď založené, buď revitalizované existujúce družstvá.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STRETNUTIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV

Prednášky mali dvaja eminentní lekári Anna Lešťanová

očas Slovenských národných slávností sa v sobotu 10. augusta konalo Stretnutie zdravotníckych pracovníkov. Zdravotníci z viacerých prostredí sa stretli vo veľkej sieni obce. V úvodnej časti sa o význame organizovania SNS a tým aj o Stretnutí zdravotníckych pracovníkov zmienila Dr. Tatiana Vujačićová, špecialistka pediatrie v báčskopetrovskom dome zdravia a jedna z organizátoriek tohto stretnutia. Pripomenula, že sa tohto roku Slávnosti konajú v znamení veľkého jubilea – stého výročia od usporiadania prvých Slávností v roku 1919. Ďalej doložila: „Zdravotnícki pracovníci sa počas organizovania SNS po prvý raz stretli pred 22 rokmi a pre rôzne príčiny ich stretnutia nebývali každý rok. Predsa sme si tieto stretnutia obnovili vlani.

Naša humánna a predovšetkým zodpovedná práca sa nesie v súlade s heslom tohtoročných SNS – S národom, v národe a pre národ. I keď pracujeme v rozličných odboroch medicíny, na rozličných miestach a viacerých prostrediach, naším prvoradým cieľom je pomôcť človeku. Často práca, ktorú vykonávame, si vyžaduje nielen odborné vedomosti, ale aj hodne trpezlivosti a veľa času. A času, zdá sa nám, nikdy nie je nadostač a o to sú tieto naše kolegiálne stretnutia vzácnejšie.

Prajem si, aby motto našich SNS – Stretajme sa, aby sme na seba nezabudli a aby sme sa zabudnutí nestratili – zostalo i naším heslom do budúcna, teda aby sme zotrvali v týchto stretnutiach, vzájomne sa zoznamovali, vymieňali si skúsenosti a všetko to, čo práca, ktorú robíme, prináša so sebou.“ Podobne ako vlani, keď sa po dlhšom čase opäť konalo Stretnu-

tie zdravotníckych pracovníkov, i tentoraz odzneli dve zaujímavé a nadovšetko osožné a podnetné prednášky pre zdravotníkov, ktorí pracujú najmä v domoch zdravia, teda v primárnych zdravotných ustanovizniach. Excelentné prednášky mali dvaja eminentní lekári. Na tému Karcinóm konečníka a hrubého čreva – Prečo práve my? hovoril MUDr. Juraj Detvay, PhD., MPH FN Nitra, kým o chorobách dýchacích ústrojenstiev sa zmienila prof. Dr. Vesna Kuruc z Inštitútu pre

pľúcne choroby Vojvodiny v Sriemskej Kamenici. Po prednáškach do diskusie sa zapojil i Dr. Alexander Tótišasegi z Bajše, ktorý sa touto prácou zaoberá 40 rokov. Nastolil aj otázku očkovania, čo by sa dalo rozobrať na ďalších stretnutiach.

Po oficiálnej časti druhých obnovených Stretnutí zdravotníckych pracovníkov v rámci SNS nasledovala družba a výmena skúseností v tejto nadovšetko humánnej a neľahkej práci. Družba sa konala v miestnostiach istej tamojšej reštaurácie.

Dr. Tatiana Vujačićová

Dr. Alexander Tótišasegi

MUDr. Juraj Detvay, PhD.

Prof. Dr. Vesna Kuruc

P

Zdravotnícki pracovníci na druhých obnovených stretnutiach

SNS 2019

Pamätná tabuľa Adele Greisingerovej Jaroslav Čiep

N

a Ulici národnej revolúcie č. 5 v Petrovci pri trhovisku dnes sídli komunálny podnik Progres. Kedysi to bol rodinný dom Greisingerovcov. Práve tam sa v piatok 9. augusta konal program a odhalenie pamätnej tabule Adele Greisingerovej.

Ako prízvukovala príbuzná Darina Greisingerová, ide o prvú tabuľu v Báčskopetrovskej obci, ktorú odhalili hociktorej žene z tohto prostredia. Adela si to určite zaslúžila a s úľavou skonštatovala, • ĽUDIA A UDALOSTI •

že sa končene po dvoch rokoch kľukatej cesty naplnila jej iniciatíva položiť dosku na niekdajší Greisingerov dom. V umeleckom programe účinkovala spevácka skupina Petrovčanky pod vedením harmonikára Ondreja Maglovského a recitátorka Monika Bažaľová.

Predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová prítomným priblížila životnú púť a spoločenské aktivity všestrannej Adely Greisingerovej v Petrovci v medzivojnovom období.

Potom sa účastníci a hostia presunuli na priedomie, kde iniciátor-

ka Darina Greisingerová a Anna Bartošová-Myjavcová v mene kamenárstva, ktoré darovalo tabuľu, spoločne odhalili tabuľu.

Na čiernom žulovom kameni je napísané: Tento dom postavili a do smrti v ňom pôsobili Eduard a Adela Greisingerová (1867 – 1940) národná dejateľka, matičiarka, sokolka, divadelníčka a predsedníčka odbočky Spolku Čsl. žien v Petrovci. K 100. výročiu SNS venuje MOMS Petrovec a Kamenárstvo Bartoš. V Báčskom Petrovci, 9. augusta 2019.

Návštevníci si mohli obzrieť aj menšiu dokumentárnu výstavu

Odhalenie prvej pamätnej tabule jednej žene v Petrovci

o Adele Greisingerovej v chodbe budovy Progresu.

33 /4868/ 17. 8. 2019

11

Ľudia a udalosti NOVÉ PODUJATIE V RÁMCI SNS

Ukážkový výcvik dobrovoľných hasičov Miroslav Pap

N

a tohtoročných Slovenských národných slávnostiach bolo stretnutie dobrovoľných hasičských spolkov novinkou. Cieľom podujatia bolo verejné prezentovanie ukážkových hasičských výcvikov, hasiacej techniky a predovšetkým stretnutie sa dobrovoľných hasičov všetkých vekových kategórií.

V sobotu 10. augusta v rámci SNS sa stretli tri dobrovoľné hasičské spolky z Hložian, Pivnice a Kucury. Organizátorom prvého

ročníka stretnutia hasičov bol ale aj hložianskych žien. Pivnickí hložiansky Dobrovoľný hasičský hasiči demonštrovali hasenie spolok pod vedením Vladimíra Báďonského, ktorý celé podujatie koordinoval.

Na priestranstve pred budovou VKP Progres mali návštevníci možnosť sledovať ukážkové výcviky všetkých vekových skupín hasičov. Najprv sa predstavili hložianske a pivnické deti, po čom sa im do polygónu pridali aj ostatné prítomné deti. Nasledovali cvičenia starších skupín, Hložianski hasiči

Účastníci prvého stretnutia hasičov

O DNI ŽATVY (PO ŽATVE) V KOVAČICI

Podujatie láka čoraz viac návštevníkov Anička Chalupová

V

posledný júlový víkend Kovačičania vzdali hold tohtoročnej žatve pšenice.

Totiž na znak jej ukončenia aj

tohto roku na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici úspešne usporiadali 9. ročník oslavy Dňa žatvy. Členovia Združenia poľnohospodárov Kovačičania sa i tento-

Pampúšiky bolo treba najprv dobre vymiesiť, aby boli mäkučké... (foto: M. Toman)

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

raz postarali o to, i keď neboli spokojní s tohtoročnou úrodou pšenice, aby program, ktorý venovali ukončeniu žatvy, bol pestrý a bohatý. V sobotu 27. júla sa oslava začala ľudovou veselicou, kde do tanca hrali Chlapci z Kovačice. Príjemnú a veselú náladu na nádvorí MS obohatili hostitelia, ktorí návštevníkom podujatia podávali chutnú kotlíkovú fazuľu, varenú kukuricu a tradičné kovačické sladké pampúchy.

Pripravili ich usilovné manželky, dcéry a známe členov ZP Kovačičania. V druhej časti podujatia, ktoré sa konalo v nasledujúci deň, v deň oddychu, organizátorovi sa znovu podarilo prilákať veľký počet hostí, nielen z Kovačice a okolia, ale aj z bratských

ohňa s penou a spôsoby hasenia požiaru vo väčšej výške.

Hasiči z Kucury realizovali demoláciu vozidla, v ktorom sa nachádzali ľudia. V spolupráci s petrovskou ambulanciou predviedli, ako prebieha postup záchrany ľudí pri dopravných nehodách.

V rámci stretnutia hasičov bola prezentovaná hasiaca technika, ktorá, žiaľ, nepatrí medzi tie modernejšie. Predstavitelia hasičských spolkov sa vyjadrili, že prezentovanú techniku sa snažia vymeniť za novšiu a modernejšiu. Preto sú potrebné aj stretnutia dobrovoľných hasičských spolkov, aby si navzájom pomáhali a orientovali sa k získaniu kvalitnejšej techniky.

Toto prvé stretnutie hasičov v rámci SNS predstavuje iba impulz k budúcim ročníkom, kde by sa mali zúčastňovať aj ostatné slovenské dobrovoľné hasičské spolky, s úmyslom vzájomnej pomoci a nadobúdania kontaktov. združení z Nového Sela, Botoša, Ilandže a zo Zreňanina. Zhruba prepočítané, v jednom momente bolo ponad 800 návštevníkov.

Na letnom javisku MS tentoraz vystúpili ochotníci Domu kultúry 3. októbra, tanečníci, spevácke skupiny a sólisti. Čerešničkou na torte boli členovia Detskej svadby, ktorí vždy svojím výstupom potešia dušu divákov.

Do neskorých nočných hodín hostia sa kochali v slovenskej ľudovej hudbe, ktorou roztancované nohy na tanečné pódium vábili ďalší kovačickí muzikanti.

V nedeľu na jedálnom lístku bol chutný guláš.

Tohtoročné podujatie Združenia poľnohospodárov Kovačičania finančne podporila Obec Kovačica a ruky k organizácii priložili Turistická organizácia Obce Kovačica a Miestne spoločenstvo Kovačica.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

JEDENÁSTA burza zberateľov. Vedľa svojej tradičnej a už 15. v poradí medzinárodnej filatelistickej výstavy, otvorenej o deň skôr, v sobotu predpoludním Spolok filatelistov Báčsky Petrovec po jedenástykrát zorganizoval burzu zberateľov, ktorá sa uskutočnila v aule Základnej školy Jána Čajaka. Burza patrí medzi sprievodné podujatia tohtoročných Slávností. Do Petrovca prišli k predaju, na výmenu a družbu kolekcionári z viacerých prostredí. Boli tu predmety z rôznych oblastí – filatelie, numizmatiky, vyznamenania, značky, knihy, gramofónové platne, komiksy a iné starožitnosti.

J. Čiep

STRETLA SA GENERÁCIA ŽIAKOV NARODENÝCH V ROKU 1949 V HLOŽANOCH. Na stretnutí si pripomenuli jubileum 70 rokov života a výročie skončenia základnej školy. Do prvej triedy nastúpilo viac ako 40 detí, čo v tom čase bol priemerný počet školákov v jednej triede. Triednou učiteľkou bola Mária (Franková) Miškovicová, ktorú počas materskej dovolenky striedala Zuzana (Andrášiková) Vitézová. Okrem učiteliek vo vysokom veku na stretnutie prišla väčšina bývalých spolužiakov, niektorí v spoločnosti životných partnerov. Všetci sa v živote dobre vynašli. Niekoľkí zakončili vysoké školy, niekto si zvolil remeslo, resp. založil podnik. Mnohí boli pracovníkmi družstevných firiem alebo poľnohospodári. Väčšina zostala v dedine, ale sú aj takí, ktorých životná púť zaviedla do zahraničia a do bývalých juhoslovanských republík.

Doterajšie stretnutia (tri) organizovali Mária Brózová, Juraj Baláž a Anna Hnilicová, ktorá sa v úvodnom prejave poďakovala všetkým, ktorým osud a zdravie dožičili prísť, ale aj tým, ktorí na prípravách stretnutia spolupracovali. Vyzdvihla, že školské časy poznačilo ťažké obdobie v štáte, ale sa vyznačovalo svornosťou.„Bola chudoba, ale sme všetci boli rovnakí,“ poznamenala Hnilicová. Minútkou ticha prítomní vzdali poctu predčasne zosnulým spolužiakom a potom si v miestnej reštaurácii Studňa zaspomínali na detstvo, najmä na školské dni, prvé sympatie a miesto, na ktorom vznikli najkrajšie kamarátstva na celý život. Nevystali ani bežné témy z každodennosti. Tak ožilo motto J. W. Goetheho: Je šťastím poznať v mladosti prednosti staroby a takým istým šťastím je v starobe udržiavať si prednosti mladosti.

J. Činčuráková-Galambošová

V SPOLKU ŽIen VARILI svadobnÚ kapustU. Ani tohtoročné Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci sa neobišli bez rôznych kulinárskych špecialít. Jednu z nich, už tradičnú a povestnú, chystali na nádvorí Spolku petrovských žien. Pravdaže, ide o svadobnú kapustu. V sobotu 10. augusta počas jarmoku ženy rozpredali celý kotol varenej kapusty. Navštívili sme ich ešte predpoludním, kedy sa kapusta varila a rozvoniavala námestím.

Spolkárky nám prezradili, že vstali už zavčas rána a dali sa do roboty. Kvasenú kapustu si však pripravili už od skôr, aby dobre vykysla. Kým sa jeden kuchár zvŕtal okolo kuriva, zatiaľ druhá kuchárka kapustu miešala varechou, aby sa dobre rozvarila.

K tomu aj ďalšie kuchárky vypomáhali s kúskovaním takmer už celkom uvareného mäsa, ktoré potom s kapustou a inými„maštranciami“ dokopy dali výbornú kapustnicu. Už vtedy sa pristavil nejeden návštevník, ale každý musel počkať do jednej napoludnie, kedy kapustu začali predávať.

Tím pre kapustu v čele s Katarínou Hlaváčovou tvorili: Anna Pavlisová, Anna a Pavel Dorčovci, Anna Ponigerová a Miluška Hendlová. Okrem toho v spolku žien sa predávali torty a ženy mali svoj stánok na jarmoku so slaným a sladkým pečivom a darčekovými vecami. Počas Slávností mnoho návštevníkov si pozrelo ich národopisnú výstavu. Na fotografii je časť kuchárok pri kúskovaní mäsa do kapusty.

J. Čiep • ĽUDIA A UDALOSTI •

PAPRIKÁŠE v KlubE drobnochovateľov. Milovníci králičieho paprikáša aj tohto roku si prišli na chuť v sobotu 10. augusta v Klube drobnochovateľov. Najprv v predpoludňajších hodinách jeden väčší kotol varil člen klubu Jozef Hodolič. Ten sa potom naporcioval a predával všetkým záujemcom. Poobedie na nádvorí klubu bolo rušné. Zišli sa tam nielen návštevníci Slávností, ale aj desať tímov, ktoré potom do večera súťažili vo varení zajačieho paprikáša. Každý tím mal svoj recept a nechcel prezradiť, ktoré všetko príchute do kotla dával. Odborná komisia v zložení: Vladimír Dudáš, Ján Tancik, Pavel Sýkora sa po dôkladnom ochutnaní rozhodla za najlepšieho kuchára vyhlásiť Milana Slávika, druhé miesto obsadil Rastislav Zorňan v mene Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad a tretí bol tím Vladimíra Tordajiho. Na fotografiách sú kuchári Hodolič a Slávik.

J. Čiep 33 /4868/ 17. 8. 2019

13

Ľudia a udalosti SNS 2019

Nový mostík Zuzky Medveďovej Jaroslav Čiep

gov skromnú slávnosť v polovici Ulice generála Štefánika usporiaoci v oficiálnom programe dali vo štvrtok 8. augusta. Pri tejto Slávností nebolo uvedené, príležitosti otvorili nový mostík z občianskej iniciatívy a ini- Zuzky Medveďovej. Ten susedia, ale ciatívy združenia miestnych ekoló- i ľudia dobrej vôle z celého Petrovca a ekológovia od konca júla budovali na mieste predchádzajúceho, ale už schátralého mostíka. Ú v o d né slová na otváracom ceremoniáli p re d n i e s o l Jaroslav Čiep.

Zmienil sa o maliarke Pri otvorení nového mostíka Zuzky Medveďovej Zuzke Medve(foto: V. Zabunov)

ďovej, o jej pôsobení v Petrovci, o maľovaní krás prostredia a o vnímaní spoluobčanov maliarkiných obrazov. Nakoniec viac svetla vrhol na niekdajší Čelovskov mostík, ktorý na tom mieste bol už od začiatku minulé- Symbolická prechádzka novým mostíkom ho storočia. Potom hovoril o výstavbe prvého mostíka a pozvali zo 40 prítomných, aby sa venovaného Zuzke Medveďovej poprechádzali po ňom a obzreli si z roku 1992. Nakoniec aj o tomto jeho upravené okolie.

V mene všetkých Petrovčanov najnovšom. Predseda Združenia ekológov Zelení Petrovec Ján pocity z tohto krásneho skutku Makan sa vo svojom príhovore verejne vyjadril predseda Rady poďakoval všetkým, ktorí sa akým- Miestneho spoločenstva Báčsky koľvek spôsobom pričinili o to, aby Petrovec Ondrej Bovdiš a svoje nadPetrovec získal pekný a útulný kútik šenie vyjadril aj Dr. Daniel Chorvát. pri novom mostíku. Mostík potom Umelec Michal Hasík na tvári miesta obaja spoločne oficiálne otvorili nakreslil obraz nového mostíka.

NA MIESTNYCH VOĽBÁCH V OBCI PLANDIŠTE

voličov však bol dobrý, a tak svoje volebné právo využilo 5 425, čiže 59,56 percenta voličov. Podľa slov predsedu obecnej volebnej komisie Igora Đorđevského voľby prešli regulárne a bez incidentov. Treba však povedať, že hlasovaniu predchádzalo intenzívne navštevovanie občanov z domu do domu zo strany aktivistov SNS, tak domácich, ako aj zo susedného Vršca, s otázkou, či budú hlasovať, a inými podotázkami. Aj v deň volieb v poobedňajších hodinách občanov, ktorí nehlasovali, opomínali telefonicky a osobne v

H

Iba kandidáti SNS Vladimír Hudec

V

nedeľu 11. augusta v Obci Plandište prebiehali voľby členov rád miestnych spoločenstiev.

Zaujímavé je, že záujem o voľbu do miestnych správ vyjadrili iba členovia Srbskej pokrokovej strany. Totižto vo všetkých 12 miestnych spoločenstvách kandidatúry vytýčilo iba

toľko kandidátov, koľko sa aj volilo do RMS, a všetci boli z radov SNS. Príslušníci iných politických opcií záujem o tieto voľby neprejavili. Ťažko povedať, či to bol svojrázny bojkot volieb, alebo nezáujem občanov o účasť v miestnej správe.

Právo hlasu na týchto voľbách malo úhrnne 9 109 občanov tejto malej juhobanátskej obce. Ohlas

domoch, prečo ešte neboli hlasovať?!

O päť miest v Rade MS v Hajdušici kandidatúru vytýčilo rovno toľko kandidátov, všetci buď členovia, alebo sympatizanti Srbskej pokrokovej strany, Nenad Folťan, Aco Anđelovski, Miloš Raković, Mišo Hrudka a Milan Smiljković. Do volebného zoznamu v tejto dedine je zapísaných 918 občanov. Z toho svoje volebné právo využilo 443, čiže 48,26 percenta. Oni najviac hlasov dali Nenadovi Folťanovi – 210, Aco Anđelovski dostal 207, Mišo Hrudka 174, Miloš Raković 158 a Milan Smiljković 143 hlasov.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbumbumbumbum! Č ujte a počujte, počúvni počúvatelia! Počujte alebo sa prikryte ušami. Dnes sa tu bubnuje moderne. Tak ako to naposledy praktikuje NNZR – Naša Národnostná Zelektronizovaná Rada. Vykazujúc nevídané finančné úspory pre NNH – Naše Národné Hospodárstvo. Skrátka, váš pougárik (dnes tuším 423. raz) bubnuje, hľa, elektronicky. Priamo z Dovolenkového prímoria, dojatý blahým šumením vlnobitia. Ktoré vlnobitie šveholí čosi o tom, že sa blíži búrka. Nielen tá v nočníku a nie iba tá, ktorú spôsobujú určité poveternost-

14

www.hl.rs

né faktory. Bubnujem teda v súlade s pokrokovým populárnym populistickým mottom: Bubnuj, pougárik, akoby ti bolo posledný raz, môžbyť práve dnes budeš mať pravdu. Tu, kde spravodlivosť, bezpečnosť a podobné bylinky priam prekvitajú ani šafran, je to pomerne prirodzené.

Tak teda, čujte a počujte novú novinku. Koľko sa len hurtu-kriku strhlo!

Kvôli článku 5 v zmluve týkajúcej sa finančnej pomoci tunajším klubom vodného póla. Ktorú Pomoc im sľúbil Náš Pán Prezident. A ktorú zrealizuje Naša Vláda. Pomerne pravdepodobne

Informačno-politický týždenník

z rozpočtu, ktorý plnia naši občania.

Príjemcovia Pomoci majú vraj na oplátku – práve na základe čl. 5 – malú príjemnú povinnosť. Verejne sa poďakovať Nášmu Pánovi Prezidentovi.

Podaktorí nedoslýchavci sa pýtajú, prečo nie vláde. Prípadne, prečo nie občanom. Prosím vás! Vari by bolo únosné a prirodzené v tévé-vysielaniach pri poďakovaní napočítať mená všetkých ministrov a ministeriek, nedajbože aj členiek a členov ministerských úradov? Nehovoriac o menách a priezviskách občanov, ktorí prispievajú do rozpočtu...

S ohľadom na skutočnosť, že sa početné ustanovizne, inštitúcie, ba i podniky a môžbyť aj jednotlivci (do) financúvajú z eráru, dovoľujeme si konštruktívny návrh. Všetci prijímatelia akejkoľvek finančnej, prečo nie i verbálnej pomoci sa majú záväzne, pravdaže, absolútne verejne, poďakovať za každú prijatú a prisľúbenú pomoc. Normálne: minimálne päť ráz.

Z prv uvedených dôvodov nie občanom, ani členom, respektíve hlave vlády. Vedno, komu, a vedno, i prečo. Dú, dú, pod vodu, pod zelenú jahodu...

Bum-bum! BUM! • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S PREDSEDOM RADY MS KULPÍN

Oslavy a investície

Katarína Gažová

L

etné obdobie je vhodné na rôzne komunálne práce, čo vidno aj v iných prostrediach.

V Kulpíne je takých prác tohto leta menej. Kulpínčania majú za sebou štvordňové oslavy, ktoré si tiež vyžiadali finančné výdavky. Na tieto témy sme hovorili s predsedom Rady MS Kulpín Miroslavom Čemanom. „Každé oslavy a iné podujatia sa podľa mojej mienky hodnotia podľa toho, koľko mali návštevníkov. O naše podujatia počas trojlístka osláv už tradične bol veľký záujem obecenstva tak domácich, ako aj z okolia a zo zahraničia. Ľudia majú záujem sledovať všetky podujatia a najmä galakoncert, masovo sa zapájajú do súťaže varenia paprikášov u poľovníkov, sledujú futbal a iné

športové diania osláv. Návštevnosť bola chvályhodná, počasie žičilo, takže tohtoročné oslavy

o lokálnu úroveň, z obce sme dostali 500-tisíc dinárov, čím sme kryli rôzne trovy, ako je napríklad javisko a ďalšie. Tohto roku sme mali zmenu v tom zmysle, že sme v sobotu po galakoncerte prvýkrát neusporiadali kokteil

Kulpín sa od vlani hrdí novou asfaltkou, no ešte mnoho toho potrebuje na prajnejší život

hodnotím na výbornú. Keď ide o financie, zvládame aj tú dôležitú stránku osláv. Podporili nás viaceré inštitúcie a keď ide

pre hostí, ako bolo zaužívané po minulé roky. Rozhodli sme sa pre taký variant, aby návštevníci v muzeálnom areáli mali nápoje zdarma v sobotu večer, teda

v ústredný deň osláv. Myslím si, že takto to bolo tohto roku lepšie.

Nehovorím, že sa k organizovaniu toho kokteilu v nasledujúcich rokoch nevrátime, ale dúfam, že vtedy už budeme mať v Kulpíne zopár investícií, na ktoré budeme hrdí a s ktorými sa budeme môcť pri takých príležitostiach pochváliť.“ Ako zhodnotil Miroslav Čeman, toto mu je druhý mandát na mieste predsedu Rady MS Kulpín.

V prvom mandáte sa robilo intenzívne, boli realizované väčšie, aj menšie projekty v Kulpíne. „Keď ide o druhý mandát, spomenul by som, že sme z pokrajiny dostali 96 miliónov dinárov na výstavbu cesty Petrovec – Kulpín a tiež 10 miliónov dinárov na adaptáciu a dostavbu budovy škôlky v Kulpíne. Myslím si, že je to pre Kulpín málo a že by sme mohli dostať prostriedky aspoň na nejaké menšie investície, aby sme mohli hodnotiť, že sa aj za tieto štyri roky niečo spravilo.“

HLOŽANY

Slovenka chystá nový receptár

Juraj Bartoš

Č

lenkám Spolku žien Slovenka v Hložanoch neprekáža ani zima, ani kanikula. Ustavične dačo porábajú; šijú, štrikujú, vyvárajú, vypekajú... Augustové

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Naposledy sa stretli u Zuzany Fábryovej, kde vyprážali osúchy (lepne, lepníky) a panzerotti; týždeň predtým u Anny Lačokovej (boli sme pritom) napiekli šúšťovníky.

V rámci prvej časti projektu ich

Anna Murtínová (sprava) a Zuzana Fábryová pri príprave šúšťovníkov

stredy strávili pri realizácii projektu pod názvom Príprava tradičných koláčov. Finančne ho podporil • ĽUDIA A UDALOSTI •

uhostila Miriam Murtínová, kde Anna Kukučková pripravila svadobný koláč, čiže radostník, potom

Zuzana Dudková na Ulici Veljka Vlahovića pripravovala rožky, a pri treťom stretnutí Anna Čipkárová nachystala zemiakové a oškvarkové pagáče.

Predsedníčka SŽ Slovenka Viera Miškovicová Chutné, chutnučké, už len prsty olízať informuje o tom, Hložianske usilovné ženy teda prečo sa rozhodli práve pre príaktívne využívajú trochu viac voľpravu koláčov: „Preto, aby sme ného času predtým, než vysúkajú tieto jedlá spropagovali, aby sa rukávy a vrhnú sa do jesenných ich naučili pripravovať aj mladé robôt. Pri kávičke sa ich v rámci kuchárky, keďže sú z prírodných augustových dielní stretávalo ingrediencií, ľahko sa chystajú a zo desať – dvadsať. Zakaždým chutia. Preto chceme do konca sa dobre pobavili, vymenili si bežného roka, prípadne začiatkom skúsenosti, čo z kuchyne, čo zo nasledujúceho vydať ďalší recepživota, oprášili spoločné zážitky tár. Bude obsahovať výber z troch, a produkciu zlikvidovali na tvári ktoré sme doteraz vydali (Kolo hier miesta. Keď sa im to nepodaa koláčov, Svadobná kyslovka a iné rilo, odniesli si domov balíčky varené jedlá, Pečené jedlá priprás pripravenými dobrôtkami. Na vané v sedliackej peci). Recepty v ich prípravu vraj, prezradila nám novej kuchárke zverejníme po Zuzana Fábryová, neexistuje žiadslovensky, ale aj v srbčine, keďže ne tajomstvo; každá kuchárka sa je o ne veľký záujem aj mimo sloriadi podľa vlastnej chuti. venských prostredí.“ 33 /4868/ 17. 8. 2019

15

Ľudia a udalosti DETSKÁ KOVAČICKÁ SVADBA

Zavítali do strieborného mesta Pavel Matúch

P

o trinástykrát kovačické deti – mladoženích s nevestou – zakotvili v manželskom prístave, inscenujúc detskú svadbu. Po tom, čo svojich starších spoluobčanov v rodnom meste spamätali, ako pravá svadba v Kovačici vyzerala, a títo poslúchli svoje mladé pokolenia a začali prinavracať staré svadobné zvyky a obyčaje do skutočných svadieb, detská kovačická svadba zavítala aj do strieborného mesta na

Slovensku – Banskej Štiavnice v dňoch 2. a 3. augusta 2019.

Mesto tento prívlastok dostalo preto, že tu v celom Uhorsku bola najväčšia baňa na striebro.

Banskoštiavničania úprimne a veselo tlieskali kovačickým svadobníkom, ktorí v organizácii Memoriálneho strediska Janka Bulíka (predsedu prof. Janka Dišpitera a štatutárneho zástupcu Pavla Baláža) na hlavnom mestskom Námestí sv. Trojice predviedli, ako sa v Kovačici žení a vydáva. Medzi svadobníkmi boli aj

Veselo ani v Kovačici: Detská kovačická svadba na Námestí sv. Trojice v Banskej Štiavnici

žiaci folklórnej skupiny vyšších ročníkov kovačickej ZŠ Mladých pokolení pod vedením choreografa a profesora Pavla Urbana. Po výstupe etnologička prof. Zuzana Drugová (vnučka Dr. Janka Bulíka, ktorej patrí najväčšia vďaka za tento zájazd) Kovačičanov zoznámila s týmto obdivuhodným mestom a zaviedla ich aj do Štôlne Bartolomej, kde sa zoznámili s fungovaním bane a ťažkým životom baníkov, a zistili aj, čo

Nie sú to baníci – to sú svadobníci

to je banský mesiac. Svadobníci neprepásli možnosť navštíviť v Banskej Štiavnici ani európsky jedinečnú Banku Lásky. Možno keď si nájdu životného partnera, prídu do tejto Banky znovu.

Kovačičania posledný výstup mali 4. augusta v Priechode na festivale Čô sa staô v tom Priechode. Bol to piaty zájazd kovačickej svadby na Slovensko, kde dokopy vystupovali 17-krát.

Gratulujeme!

SELENČSKÍ SPOLKÁRI NA SLOVENSKU A V POĽSKU

Predstavili časť slovenskej vojvodinskej kultúry Malvína Zolňanová

Od 26. do 29. júla Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára v Selenči pobudol na Slovensku, v Oraviciach. Selenčský spolok sa zúčastnil na 29. Folklórnych slávnostiach pod Osobitou, kde sa v sobotu 27. júla predstavil hodinovým programom.

16

www.hl.rs

V nedeľu Selenčania vystupovali najprv v Oraviciach a potom svoju činnosť predstavili na festivale Witowianska Watra v Poľsku.

Predstavili sa tancami: Oči, oči, Z teho konca na ten koniec, Kyjačkovým tancom a V Selenči na tanci.

Tancom podporili aj sólo spev Anny Berédiovej. Okrem Anny sólovým spevom sa predstavili:

Informačno-politický týždenník

Magdaléna Kaňová, Andrej Pavlov, Davorin Gašparovský a Zlatko Klinovský, ktorý sa predstavil zmesou piesní. Spevácka skupina, ktorú nacvičila Anna Berédiová, obecenstvu v Oraviciach, na Slovensku, a vo Witove, v Poľsku, predviedla výber slovenských ľudových piesní pod názvom: Veje vetor hore dolinami, Skade ja chodievam, tam aj stromy plačú, Pod oblôčkom záhradôčka tŕním pletená. Tieto body sprevádzal orchester, ktorý mal na starosti Juraj Súdi ml., ako i výkon niektorých sólových spevákov.

Tanečníkov nacvičoval Marian Trusina. Jaroslav Berédi mal na starosti réžiu programu a pomáhal aj pri nácviku. Organizáciu zájazdu mali na starosti predsedníčka KUS Jána Kollára Malvína Zolňanová a tajomníčka Andrea Šoškićová.

Selenčskí spolkári predstavili iba časť slovenskej vojvodinskej kultúry na pódiu v zahraničí a plánujú sa takýmto programom predstaviť aj obecenstvu v Selenči.

Zúčastnili sa už i na Slovenských národných slávnostiach a pobudnú aj na folklórnom festivale v Čiernej Hore, v Herceg Novom.

Foto: A. Milecová • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (25)

Aj ďalej s problémami DrSc. Ján Babiak

H

oci sa po vojne ľahšie dýchalo, ťažkostí a problémov bolo.

V novoformovanej, hneď po vojne dosť ukrátenej Juhoslávii, vyhlásená bola republika s názvom FĽRJ so socialistickým zriadením, na čele s Josipom Brozom Titom. Aj celý štát sa stal staveniskom, v ktorom dominovala kolonizácia ľudí z pasívnych krajov do bývalých nemeckých dedín.

Plagát SNS ’46

Petrovec sa v novom období celkom konsolidoval, stal sa školským strediskom vojvodinských Slovákov.

Aj kultúrny dom začal s prácou ešte v roku 1945. V novej socialistickej spoločnosti sa cez zimu spať medvedím snom nemohlo, ani nesmelo, a tak o konceptuálnych a organizačných problémoch nášho najväčšieho kultúrneho podujatia sa myslelo skôr. Matica tu viedla predok. Je to aj uznanie nových síl, že v národnom zmysle nad Maticu asi nemôžu. Už mesiac pred Slávnosťami sľubuje sa príchod „rodákov z roztratených slovenských dedín po Báčke, Banáte, Srieme a Slavónii“, ktorí „prídu, aby sme urobili bilans našej jednoročnej práce, aby sme poukázali a vyzdvihli dosiahnuté úspechy... Tu, spoločne, vytýčime si do budúcna nové úlohy... znovu sa obnovia a nadviažu pretrhnuté tradičné styky a tesnejšia národná a kultúrna spolupráca našej menšiny so starou vlasťou...“, a preto„pričiňme sa všetci – organizácie a jednotlivci – aby tohoročné Slovenské národné slávnosti vyzneli čím mohutnejšie a manifestačnejšie!“1

Ale v tom jednotnom nástupe, Ani pondelok nebol ďalej od toho tesne pred Slávnosťami, boli aj trenice. nedeľňajšieho. V matičnej pracovnej Súboj toho starého s novým zlomil sa časti napätosť v Matici aj ďalej ponajmä na Matici, prečo predseda S. kračovala, konečne aj poslúžila na Starke podal bezpodmienečnú demi- ďalšie premeny v tejto našej národnej siu a na čelo tejto organizácie si zastal organizácii. Veď 14-bodový rokovací Ing. P. Vrbovský. Ale rozpor medzi program to ešte ako umožnil. Problém dvoma orientáciami, predvojnovou repatriácie Slovákov na Horniaky, finaa povojnovou, vtedy ešte vzrástol lizovanie jednania P. Kukučku, problém a bola otázka. kedy to exploduje, vlast- Starej Pazovy, Kysáča a Pivnice, čo sa ne kto vypne svoje prsia k socializácii borili proti Petrovcu, len potvrdili, že Matice. Za prvú priamu a otvorenú to tak bolo. Všetko naznačovalo, že narážku na nový matičný smer si zastal je celú organizáciu potrebné zmeniť, P. Kukučka, ale tento jeho výstup bol zreorganizovať. Ako prvé Matica sa do vyhodnotený ako nemiestny, hoci budúcna bude volať Matica slovenská vskutku predstavoval smelú vzburu vo Federatívnej ľudovej republike jedinca proti kolektívnej socializácie Juhoslávii. Ani menšej organizácie – ani všetkého. Aj v tendencii zľudovenia dlhšieho mena. A potom zmenia sa Matice padol ako obeť. Potom sa už matičné stanovy, predostrie nový nádiskutovalo o Slávnostiach, o problé- vrh pre prácu, navrhne sa návrh o rozme, aké inovácie na Slávnosti uviesť šírenie výborov, ale sa vskutku zmení a koho z vysokých štátnikov zavolať. zostav týchto telies. Potom už začalo V prvý poldeň na programe bol vo- tiecť med a mlieko pre Maticu, lebo lejbal a futbal. Vo volejbale sa stretli SŠK nedostatok učiteľov, najmä v Srieme Petrovec a grécky EAM zo susedného a Slavónii, čo„zdupkali“ na Slovensko, Buľkesu a mužstvo hostí zápas vyhra- sa riešil rozhodnutím, aby naši učitelia lo. Vo futbale SŠK Petrovec a Sloga podriadili osobné záujmy a pohodlie z Nového Sadu hrali nerozhodne. Na záujmom ľudu, ale dajú sa nové intýchto Slávnostiach bola aj novinka štrukcie aj na ľudovýchovnú prácu, – Prvý zjazd slovenských partizánov. literárnu činnosť, divadelnú aktivitu V pestrom nedeľnom programe najprv sa realizovalo zasadnutie školského odboru MSJ. Prednášku mal Z. Klátik a zo zásadných otázok sa najviac hovorilo o zadelení učiteľov do slovenských osád.

Otvorenie SNS sa viac podobalo na Slovenskosť pri nástupe na ľudový snem – ide to? míting a konalo sa vo Vrbare s hodinovým meškaním. a národopisno-historickú tvorivosť.

Pred viac od tritisíc divákmi reční- Poobede boli skvelé hádzanárky, ci najviac hovorili o účasti Slovákov keď vyhrali 9 : 0 FD Fruškogorac zo v NOB-e, právach menšín, priateľstve Sriem. Kamenice, ale neúspešní futs Československom a o šírke spolu- balisti, lebo SŠK prehral s Radničkým práce našej entity so štátotvorným z Inđije 3 : 5. Večer ochotníci z Banskej národom. Potom bola otvorená vý- Bystrice v podaní predstavenia M. stava Z nášho života. Poobede bol Markovičovej-Zátureckej Za frontom fyzkultúrny program, kde účinkovali boli naozaj skvelí. aj grécki kolonisti z Buľkesu, ale cvičili Po Slávnostiach sa o ich predĺaj hasiči. Večer bol kultúrno-umelecký ženie postarali hostia zo Slovenska program zarotovaný na srbskú te- návštevami s programom po našich matiku (divadlá Jazvec pred súdom a dedinách. Tak zašli do Kysáča, Pivnice, Smrť matky Jugovićovej), ale nezdal sa Lalite, Kulpínu, Hložian, Starej Pazovy, byť primeraný, a len slovenské tance Kovačice a Padiny. Slávnosti v týchto a spevy a montáž o účasti Slovákov osadách akoby pokračovali. Ale nev NOB viac zaujali divákov. bolo to všetko, lebo Matica v zmysle

dohovoreného, či nastoleného už 14. augusta 1946 otvorila kurz pre ľudovýchovných pracovníkov.

Ale aj potom, keď toto všetko prešlo, nenašlo sa času na posúdenie tohto nášho podujatia. Prečo? Dôvodov je niekoľko. Prvý: musí sa uznať, že masovosť v návšteve na Slávnosť sa získala, ale predvojnová popularita nie. Tak to býva, keď v období centrálneho dirigovania, na ľudovom sneme, ako sa to prízvukovalo, to národné, bez ohľadu na to, ako sa to heslami a rečneniami podčiarkovalo, sa nestalo prioritou. Okrem toho v novej orientácii Matice a Slávností aj jedna časť aktérov a organizátorov Slávností„vypriahla“ alebo sa na nové podmienky ešte neadaptovala. Potom tak inkognito aj otázka sa postavovala, či tí noví, čo sa vo vojnovom období aj v realizácii socialistických ideí vedeli dokázať, boli schopní vedieť robiť aj na roli národa dedičnej. Tak hoci národnej masy bolo dosť, nebolo dosť tých, čo vedeli v kultúre tou masou hýbať.

Preto sa na druhých Slávnostiach dosť improvizovalo, aj plátalo, aj nešlo tak, ako sa plánovalo. Pomohla k tomu aj ostrá konfrontácia dvoch matičných táborov, ktorá zviedla slávnosťovú atmosféru na trápnu. A konečne ani juhoslovanská garnitúra hostí nebola reprezentatívna, takže vypadlo, že na Slávnosti z politických postáv prišla iba zámena zámeny a nebyť hojnejšej návštevy hostí zo Slovenska, vyšlo by to ešte horšie. Aj s programom sa trápilo. V kultúrno-umeleckom programe insistovanie na dielach srbskej literatúry na slovenskom podujatí sa neukázalo ako úspešné. Aj futbalisti z Martina v poslednú chvíľu odkázali, a preto tak narýchlo hľadala sa zámena. Potom matičné hádky na zasadnutiach a konečne aj celkom zhabaný, nech sa nekonštatuje aj zbabraný, vlastne len sčasti zdarný zraz ľudovýchovných pracovníkov tesne po Slávnostiach dal dosť trápnu náladu.

Len ochotníci z Banskej Bystrice dali nejakú nádej, že toto podujatie ak nie teraz, tak v budúcnosti môže byť krajšie, páčivejšie, zdarnejšie. Preto sa s validáciou Slávností neponáhľalo a koncom roka sa len jednou vetou konštatovalo, že „Slávnosti boli mohutnou manifestáciou a prehliadkou jednoročných našich snažení v slobodnom ľudovodemokratickom štáte“.2 Tak vypadlo, že Slávnosti aj vo svojom druhom roku svojho povojnového jestvovania sa potkli, alebo aj padli, a že je potrebné dosť toho urobiť, aby sa vrátili na predvojnovú úroveň.

Podarí sa to našincom?

1. N. N.: Chystáme sa na tohoročné Slovenské národné slávnosti. Hlas ľudu, Petrovec 1946, roč. 3, č. 53, s. 1.

2. N. N.: Slovenské národné slávnosti v Petrovci. Ľudový kalendár, Petrovec 1947, MSJ, s. 93.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

33 /4868/ 17. 8. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Una Dudková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

6. 1, Lucia Stajićová, sáč Ky a, úr Št ta ZŠ Ľudoví

Obrazotvornosť detí V dnešnom období deti majú rôzne vymoženosti. Poznatky a odpovede na svoje zvedavé otázky si nájdu, pravdaže, v knihách.

Ale to, čo ich viac baví, je dozvedieť sa o všeličom cestou modernej techniky, internetu, mobilov, počítačov. Detská obrazotvornosť je bohatá a rôznorodá. Vedia ju preniesť aj na papier, zapísať slovom alebo obrazom svoje myšlienky o všeličom. Niekto rozmýšľa o láske, niekto o kamarátoch, zvieratkách – miláčikoch alebo fantazíruje o tom, čo by bolo, keby bolo. Obrazotvornosť detí je nevyčerpateľnou studnicou. Treba len do nej načrieť.

Katuša

Pivnica Lukáš Červený, 1. 1, ZŠ 15. októbra,

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dávid Stano, šiestak, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Ema Medveďová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Mária Supeková, ôsmačk a, ZŠ T. G. Masaryka, Jánoší k

ta Štúra, Kysáč 5. 1, ZŠ Ľudoví á, sk an žm Či Jana • DETSKÝ KÚTIK •

100 rokov Slovenských národných slávností ROČNÍK 75 17. augusta 2019 | 33 /4868/ HLAS ĽUDU OSOBITNÁ PRÍLOHA

Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru pri príhovore

Nechýbali ani Aradáčania

GALAKONCERT DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV

V ježkovej komôrke sa skrylo veľa detí Danica Vŕbová

ších folkloristov. Ich pestré kroje, mladosť, krása a úsmevy krášlili edeľný koncert na ih- nedeľný podvečer Slovenských riskách Základnej školy národných slávností.

Jána Čajaka je už obvykle Krátkym sprievodom, ktorý zarezervovaný pre tých najmlad- viedol od budovy ZŠ po javisko, 11. augusta naši najmladší ukázali svoje hrdé kroje.

Pozdravným slovom obecenstvo a účastníkov oslovila predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Anna Čapeľová, po ktorej sa slova ujali predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a predseda MSS Mladí Pazovčania to pekne roztočili Ján Brtka. V hravom programe, ktorý moderovali mladučkí moderátori Xénia Vujačićová, Lenka Hodoličová, Andrej Jozef Javorník, Milan Hemela a Peter Šuľan, vystúpili naše početné detské s ú b o r y. Č e s ť otvoriť program Na javisku sa hrdili aj Selenčania mala mladšia ta-

N

Najmladší Pivničania boli na čele sprievodu

nečná skupina DFS Ratolesť SKUS Pivnica z Pivnice a po nich zatancovali aj ich kamaráti zo staršej tanečnej skupiny. Detskými hrami sa predstavili DFS Zvončeky SKOS Erdevík z Erdevíka a DFS ZŠ maršala Tita z Padiny.

SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. DFS Pramienok ZŠ Jána Kollára zo Selenče tiež zatancoval detské hry, ako aj ich folklórni kamaráti z KOS Jednota z Hložian. Kysáčanov predstavovali DFS Slniečko a DFS Vienok Kultúrneho centra Kysáč. Zmes slovenských ľudových piesní zahral Orchestrík zo Selenče pod taktovkou Dr. Juraja Súdiho. Detský galakoncert uzavreli doPo spoločnom prednese Tancuj, tancuj... mladí tanečníci máci Petrovboli odmenení veľkým potleskom čania – starJavisko ďalej patrilo DFS Vločka šia a mladšia tanečná skupina kovačickej ZŠ Mladých pokolení. KUS Petrovská družina.

Nechýbali ani najmladší KulpínProgram, ktorý mala na stačania, členovia DFS Bažalička rosti Anna Horvátová, tu však KUS Zvolen. Detské hry pred- nekončil. V poslednom bode viedli aj mladí tanečníci DFS ZŠ všetky deti zatancovali všetkým Bratstvo z Aradáča, po ktorých známy tanec Tancuj, tancuj... Tým svoj javiskový prejav mal DFS sa slávnosťová fiesta ukončila.

100 rokov Slovenských národných slávností

20/II

17. 8. 2019 • 33 /4868/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

19. STRETNUTIE SLOVENSKEJ ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE

Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus Miroslav Pap

V

o štvrtok 8. augusta v Báčskej Palanke v rámci Slovenských národných slávností tradične prebiehalo tentoraz už 19. Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže. V Slovenskom dome sa zišli slovenskí študenti zo Srbska

Ocenení študenti

a Slovenska. Aj tohto roku dominovali študenti, ktorých štúdium prebieha na Slovensku, najčastejšie v Bratislave, Nitre alebo Banskej Bystrici. Organizátorom tohto stretnutia bola Matica slovenská v Srbsku, v spolupráci s NRSNM. Študentov na začiatku privítal podpredseda Matice slovenskej v Srbsku Vladimír Fekete. Celý program stretnutia moderoval predseda Osvetovej komisie Matice slovenskej v Srbsku Janko Havran.

Najprv skonštatoval, že cieľom aj tohtoročného stretnutia je umožniť študentom stretávať a pobaviť sa.

Následne sa vyjadril o význame mladšej populácie v menšinových inštitúciách a o potrebe návratu absolvovaných študentov zo Slovenska. Uznania študentom, ktorí skončili štúdium v tomto akademickom roku, po príhovore udelila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Na tohtoročnom stretnutí uznania získali štyria študenti: dve nositeľky červených diplomov Ivana Faďošová zo Selenče (Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave) a Daniela Hansmanová z Báčskeho Petrovca (Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave), potom Leonóra Súdiová (Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici) a Martin Hložan z Báčskej Palanky (Prírodovedno-matematická fakulta v Novom Sade).

Prítomným sa v pokračovaní programu prihovoril predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, charakterizujúc aktuálnu situáciu – čoraz väčší počet slovenských študentov z Vojvodiny na Slovensku. Zdôraznil, že hoci študenti absolvujú štúdium na Slovensku, mali by sa podieľať na pomoci menšinovým inštitúciám doma, v rodiskách,

Počas prednesu hymny Gaudeamus igitur

z ktorých pochádzajú. Podobný obsah príhovorov mali aj 3. tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade Michal Hrušík a predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí Vladimír Skalský.

Kultúrno-umelecký program tvorili vystúpenia členov Komorného zboru Zvony a Orchestríka

zo Selenče pod vedením Dr. Juraja Súdiho.

Hoci tohtoročné stretnutie poznačil menší počet študentov, organizátori spolu s členmi palanského MOMS očakávajú, že sa o rok na jubilejnom 20. stretnutí v Slovenskom dome stretne oveľa väčší počet slovenských študentov zo Srbska a zahraničia.

Selenčania zabavili prítomných

ERDEVÍCKE MUŠKY Z GUMIPUŠKY NA SLÁVNOSTIACH V PETROVCI. V nedeľu 11. augusta v popoludňajších hodinách v rámci Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci najmladší ochotníci Slovenského kultúrno-osvetového spolku Erdevík odohrali divadelné predstavenie Mušky z gumipušky. Ide o divadelné predstavenie pre deti, ktoré na tohtoročnej 26. Prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove získalo 3. cenu a Bronzovú plaketu.

V hojne navštívenej sieni Slovenského vojvodinského divadla si milovníci detskej divadelnej tvorby mohli pozrieť skvelých erdevíckych malých hercov v inscenácii Mušky z gumipušky. Divadlo vzniklo podľa textu Daniely Legíňovej-Sabovej, na motívy básne spisovateľa Pavla Mučajiho, v réžii Ruženky a Vladka Ďuríkovcov a podľa režijných pokynov Daniely Legíňovej-Sabovej.

A. Ch.

100 rokov Slovenských národných slávností

17. 8. 2019 • 33 /4868/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

KNIŽNICA PRE ČITATEĽOV USPORIADALA LITERÁRNY VEČIEROK

Samé dobré veci Katarína Gažová

P

ríjemný podvečer v stredu 7. augusta na nádvorí Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci si užil veľký počet milovníkov literatúry. Hostkou literárneho

večierka pomenovaného Samé dobré veci bola spisovateľka a profesorka slovenčiny v základnej škole v Kovačici Mária Kotvášová-Jonášová.

Po privítaní hostí a všetkých prítomných celý večierok prebiehal vo forme rozhovoru. Zaujímavé

Literárne posedenie zaujalo všetky generácie čitateľov

III/21

otázky kládla riaditeľka KŠH Anna Speváková a hostka Mária Kotvášová-Jonášová ochotne a pohotovo na ne odpovedala. Rozprávali sa o tvorbe spisovateľky, teda o jej knihách (má ich už sedem), o dlhoročnej práci so žiakmi, o výchove detí V programe večierka účinkovali i: a rôznych situáciách, kto- (sprava) Majerová – starká a Lončárové ré práca s deťmi prináša. mama s dcérou Tak ako spisovateľka Kotvášová- diele spisovateľky, o jej doterajších -Jonášová zaujímavo píše, tak úspechoch a oceneniach za litezaujímavo a trefne odpovedala na rárnu tvorbu. Večierok osviežili aj položené otázky. Úryvky z jej kníh hudobné predely, keď v gitarovom čítali žiačky, ale aj deti s mamami, sprievode svojho otca Samuela so starými mamami, takže viac ge- Kováča ml. niekoľko pesničiek nerácií čitateľov bolo zapojených zaspievala mladá ambiciózna do programu literárneho večierka. speváčka Iveta Kováčová.

Večierok pre priateľov knižnice a Sprievodný text o hostke večierka M. Kotvášovej-Jonášovej hostí bol vydarený, pútavý a mnopomedzi rozhovory čítala stre- hopočetní návštevníci odchádzali doškoláčka Dajana Brnová. Tak sa s príjemnými pocitmi a peknými prítomní dozvedeli viac o živote a zážitkami.

PREZENTÁCIA KNÍH SLOVENSKÝCH AUTORIEK

Desať nových titulov Anna Lešťanová

V

rámci SNS v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien v sobotu 10. augusta prezentovali 10 nových titulov slovenských autoriek. Toto tradičné podujatie bolo vo veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec, kde Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ, privítala hostí, autorky a prítomných. Medzi vzácnymi hosťami bol aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý pri tejto príležitosti Viere Benkovej odovzdal osobitné uznanie k jej 80. narodeninám a za jej veľký celkový

príspevok v literárnej tvorbe.

Z prezentovaných 10 nových titulov žien autoriek väčšinu vydalo SVC, jednu knihu MOMS Petrovec, jednu Anna Bobošová, jednu Zuzana Ďurišová, jednu Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu a jednu knihu zo zahraničia (Rumunsko) Vydavateľstvo Ivana Krasku. Sú to knihy: Zdenky Valentovej-Belićovej Imigranti v Babylonskej veži, Anny Bobošovej (Bartošovej) Môj život s podnázvom Pamäti Andreja Boboša, prvého obchodníka v Kovačici z radov Slovákov, uvedomelého člena pomerne veľkej rodiny Slovákov žijúcich na

Hudobno-spevácke body predviedli: (zľava) Jana Galasová, Vladimír Halaj a Tijana Nemogová

Ján Varšo udelil Viere Benkovej osobitné uznanie

Autorky nových kníh a organizátorky podujatia

Dolnej zemi, národovca a dobrodinca, Viery Benkovej Z aromatického literárneho záhonu, Anny Bagľašovej a Vladimíra Valentíka Divadlo v Aradáči – K 130. výročiu, Zuzany Ďurišovej Moje modlitby, Zdenky Obšustovej a Elenky Haníkovej Zachovajme od zabudnutia – Tra-

dičný odev žien v Padine, Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Každý deň sa niečo nové naučím a Ako sa pevná linka Inka zoznámila s mobilom, Anny Karolíny Dovaľovej Milé deti, anjel letí a Ľudmily Berediovej-Stupavskej Julinkine uspávanky.

Knihy predstavili aj dve moderátorky Mária Gašparovská a Elenka Lončarová (detská literatúra). Úryvky z prezentovaných kníh čítali Miriam Murtínová, Andrea Lomenová-Sabová a Daniela Đukićová. Pri tejto príležitosti hudobno-spevácke body predviedli Iveta Kováčová, Jana Galasová, Tijana Nemogová a Vladimír Halaj.

Na tomto vydarenom podujatí sa zúčastnila aj Eva Kolárová zo Starej Ľubovne zo Slovenska, ináč organizátorka súťaže Vansovej Lomnička, ktorá na spestrenie programu prečítala dcérinu báseň.

100 rokov Slovenských národných slávností

22/II

17. 8. 2019 • 33 /4868/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

VÝSTAVA V ÚKVS

Portréty Pavla Čániho – premiérovo Juraj Bartoš

P

rvú tematickú výstavu podobizní akademického grafika a maliara Pavla Čániho otvorili v stredu 7. augusta v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Výstava Portréty zahrnuje olejomaľby, na ktorých autor sportrétoval osobnosti verejného a kultúrneho života vojvodinských Slovákov, ako i svojich rodinných príslušníkov. Vystavené práce si možno pozrieť do 7. septembra.

Vítajúc prítomných na vernisáži, riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová- Leskovac podčiarkla, že autor výstavy je jednou z najvýraznejších a najvýznamnejších osobností výtvarného umenia nielen v kontexte kultúry vojvodinských Slovákov, ale aj Srbska, na Slovensku a aj širšie.

O umelcovi sa podrobnejšie zmienil kurátor výstavy, výtvarný kritik

Portrét Andreja Labátha

Vladimír Valentík. Pripomenul, že počas storočného fungovania slovenského gymnázia v Petrovci najdlhšie bol výtvarným pedagógom práve Pavel Čáni – celé dve desaťročia. Konštatoval, že sa Čáni portrétu začal intenzívnejšie venovať ešte začiatkom 80. rokov 20. storočia (zaraďoval portréty do

svojich početných výstav) a dodal: „V uplynulých desaťročiach Pavel Čáni portréty maľoval príležitostne, ale mám pocit, že v posledných rokoch je portrét prítomnejší v jeho tvorbe.“ Skrytú súvislosť medzi výstavou a jubileami, storočnicami založenia troch pilierov kultúry vojvodinských Slovákov v Petrovci – Slovenských národných Riaditeľka ÚKVS a umelec slávností, slovenského gymnázia a tlačiarne – podrobnejšie portrét prvého správcu, ktorý stál ozrejmil pracovník ÚKVS Ladislav pri zrode tejto tlačiarne, Andreja Čáni: „Pavel Čáni spolu s Vladimí- Labátha.“ Autorom Labáthovej rom Valentíkom roku 1989 založili podobizne je, pravda, Pavel Čáni, pri Gymnáziu Jána Kollára Galériu symbolicky ju odhalili Anna ChrKarola Miloslava Lehotského. Táto ťanová-Leskovac a umelec.

Výstavu otvoril Ján Varšo, predje v súčasnosti najväčšou verejnou seda Úradu pre Slovákov žijúcich zbierkou súčasného umenia vojvodinských Slovákov.“ Prízvuku- v zahraničí. Okrem neho riaditeľka júc význam petrovskej tlačiarne, ÚKVS na úvod vernisáže menovite ktorá „už neplní svoju funkciu“, pozdravila aj Jána Brtku, predseLadislav Čáni o. i. podčiarkol, že du Matice slovenskej v Srbsku, a v nej bol vytlačený celý rad pe- funkcionárov NRSNM: Branislava riodík a viac než 1 000 knižných Kulíka, podpredsedu Výkonnej titulov. „Aj z týchto dôvodov ÚKVS rady, a Annu Čapeľovú, predsedníčsa rozhodol, že do svojej zbierky ku Výboru pre kultúru. Kvalitnými portrétov významných osobností hudobnými predelmi večierok kultúrneho a spoločenského života spríjemnili Ervín Malina a Vladimir vojvodinských Slovákov zaradí aj Jakovljević.

VÝSTAVA ČLENOV ZDRUŽENIA PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Petrovské pohľady 11 Jaroslav Čiep

V

výstave a vôbec o štvrtej petrovskej storočnici – o 100. výročí organizovaného výtvarného života – hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý výstavu aj vyhlásil za otvorenú.

Tohto roku na jedenástej ko-

o štvrtok 8. augusta, predtým než sa podľa programu SNS v Báčskej Palanke stretli slovenskí študenti, v Báčskom Petrovci na nádvorí Kultúrneho centra bola vernisáž prác Petrovské pohľady 11 Združenia petrovských výtvarných umelcov.

Na úvod tohto podujatia sa prítomným prihovoril podpredseda Savo Spemo a po ňom hostí privítala predsedníčka združenia umelcov Mária Struhárová.

Báseň Heroica Slovaca v prednese Kataríny Pohľad na 11. Petrovské pohľady Melegovej-Melichovej za hudobnej clony z dielne Ondreja lektívnej výstave svoje práce vyPavčoka bola prekvapením: ako stavovalo až 37 členov Združenia svojrázna gratulácia našej spiso- petrovských výtvarných umelcov. vateľke Viere Benkovej k osemde- Ich obrazy, fotografie a skulptúry siatym narodeninám. O samotnej sprístupnili návštevníkom Slávností

Vernisáž na nádvorí Kultúrneho centra

v miestnosti Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Je zvykom, že na tejto kolektívnej výstave každý autor je predstavený dvoma svojimi prácami. Okrem domácich maliarov petrovské umelecké združenie zastrešuje aj umelcov z Kulpína, Hložian, Pivnice, Selenče, Maglića, Nového Sadu a Nemecka. Na Petrovských pohľadoch 11 sa so svojimi prácami predstavili: Mária Báďonská, Ondrej Benka, Juraj Berédi-Ďuky, Igor Bovdiš, Katarína Breuningová, Zlata Červená-Kaloianová, Zdeno Finčar, Aleksandra Gajinovová, Sara

Gajinovová, Branislav Galamboš, Zuzana Gašparovská, Miro Horvát, Daniel Chorvát, Ondrej Ivičiak, Daniel Kopčok, Anna Legíňová, Katarína Legíňová, Samuel Legíň, Anna Liptáková, Anna Majerská, Jana Milinovová, Anna Nosálová, Ruth Petrášová, Zuzana Pudelková, Zvonimír Pudelka, Rastislav Roška, Sava Spremo, Anna Struhárová, Mária Struhárová, Stanislav Števka, Andrea Merníková-Šimonová, Anna Radanovićová-Širková, Hana Tanciková, Vlasta Triašková, Vladimír Urbanček, Milan Vereš a Milo Zaťko.

100 rokov Slovenských národných slávností

17. 8. 2019 • 33 /4868/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

NA JARMOKU UMENIA

Pre každého niečo Vladimír Hudec

J

armok umenia na petrovskom Námestí slobody aj tohto roku prilákal veľký počet vystavovateľov či predavačov vlastných výrobkov, ale aj návštevníkov.

Začalo sa, ako je to už zvykom, protokolárnou časťou, v ktorej sa prítomným, v tej chvíli účastníkom a divákom, podnetnými slovami prihovoril predseda obce Srđan Simić a potom predstavitelia partnerských miest zo Srbska, Slovenska, z Rumunska. Na polovici príhovorov ich síce prerušili technické problémy s elektrickým prúdom, avšak po kratšej prestávke elektrina predsa len „prišla“ a dovolila protokol dokončiť.

Nasledoval viachodinový bohatý kultúrno-umelecký program.

Na javisku sa zvŕtali, spievali, tancovali tí najmladší a potom aj tí trochu starší ochotníci z Petrovca, Kulpína, zo Selenče, z Nového

Sadu, Hajdušice, Lalite... Žiaľ, predstavili sa pomerne malému počtu divákov, ktorí sa pred silnou páľavou hlavne uchýlili v chládku okolitých budov a stromov.

Mnohí si však iba mimochodom pozreli, čo sa na javisku deje, a pokračovali smerom k stánkom, na ktorých spolky žien z Vojlovice, Padiny, zo Starej Pazovy, z Lalite, Petrovca, Hložian, Kysáča, Pivnice, Kulpína..., ako aj početní remeselníci, majstri tradičných a novodobých remesiel a zručností, vystavovali svoje výrobky. Na stánkoch boli aj rôzne koláčiky, rezančeky, ručné práce, knihy, krojované bábky... Trochu ďalej maľované džbány Anny Legíňovej, obrazy Zuzany Pudelkovej, tiež Zuzany Vereskej a tokárske práce jej manžela Pavla. V ponuke boli aj čiapky, klobúky, rôzne liečivé masti a olejčeky, tričká s vytlačenými ľudovými motívmi akoby vyšívané, predmety ozdobované

III/23

dekupážou...

Okolím rozvoniaval rošt a vôňa pečenej petrovskej klobásy. Niekto však ochutnal a kúpil si hložiansku dobošku. Iní zasa neodolali pazovským buch- Na jarmočnom javisku zatancovali aj Kulpínčania tám priprave- (foto: J. Pucovský) ným na tvári miesta, nezahanbili sa ani lan- Vojvodiny, pohovorili si, opýtali sa goše, kysáčske kúsky, kovačická na zdravie, zažartovali si, poklebepálenka tomanovka, herovky... tili. Keď sme sa Kovačičana Pavla Nuž a aký by to jarmok bol bez Vereského opýtali, či je spokojný rôznych cukríkov a iných sladkostí s predajom svojich výrobkov, z domáckej výroby, nevystal ani krátko odpovedal: „Som, ale to tradičný jarmočný obsah, ktorý vonkoncom nie je podstatné. s remeslami nemá nič spoločného, Omnoho viac mi znamená, že sa čiže bohatá ponuka hračiek, ktoré tu môžem stretnúť s kamarátmi lákali pohľady najmladších a vy- z Pivnice, Pazovy, Petrovca a iných prázdňovali peňaženky rodičov. dedín. Kedy sa inokedy stretneme, Jarmok je však nie iba miesto, ak nie tuná.“ Tým jarmok vari aj na ktorom sa obzerá, kupuje, je, najlepším spôsobom splnil svoje pije. Čaro Jarmoku umenia je a poslanie SNS, ktoré sa usporapredovšetkým v tom, že je to dúvajú pod heslom Stretajme sa, jedinečná príležitosť na to, aby aby sme sa nezabudli a zabudnutí sa stretli známi z rôznych kútov nestratili.

Oddych v lipovom chládku po vystúpení na jarmočnom javisku

Pavel Vereský z Kovačice na jarmok prichádza, aby sa stretol s priateľmi

Ľahšie je vytlačiť ako vyšívať. Moderná technika to dnes umožňuje, nuž sa ľudové motívy čoraz viac objavujú aj na tričkách.

Takto sa maľuje džbán, ukázala Anna Legíňová z Báčskeho Petrovca

Nezaháľal ani kolega Juraj Pucovský, ktorý zvečnil svojich spoluobčanov Laliťanov

Pazovčanky na tvári miesta pripravovali makové buchty

100 rokov Slovenských národných slávností

24/II

17. 8. 2019 • 33 /4868/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

VÝSTAVA K VÝROČIU

Storočnica petrovskej tlačiarne v knižnici Jaroslav Čiep

S

lávnostné otvorenie výstavy Život tlačiarne počas 100 rokov bola v piatok 9. augusta v čitárni Knižnice Štefana Homolu.

Táto ustanovizeň sa rozhodla dať dôraz na význam tlačeného slova, ktoré sa zrodilo v petrovskej tlačiarni v dávnom roku 1919. Autorka výstavy a riaditeľka knižnice Anna

Speváková na úvod pozdravila hostí. „Tohto roku si pripomíname 100 rokov od založenia kníhtlačiarne, aj keď mnohí povedia, že dnes to už nie je tá tlačiareň a že zostala po nej iba budova. Áno, je to pravda.

Dnes v budove kníhtlačiarne sídli nový majiteľ. No, netreba zabúdať na ten podstatný fakt, že najprv v Petrovci bola založená kníhtla-

Otvorenie výstavy v petrovskej čitárni

čiareň, ktorá fungovala dlhý rad rokov. Živila mnohé rodiny, vyškolila mnohých žiakov, zviazala do manželských zväzkov niektorých svojich zamestnancov, pestovala priateľské vzťahy, dávala dôraz na prácu... skrátka, žilo sa v nej ako v jednej rodine. Počas týchto rokov nadobudla mnohé zásluhy, a preto sme dnes tu, aby sme jej týmto spôsobom vzdali úctu,“ povedala na úvod Speváková a potom aj dôkladnejšie vymenovala fázy pôsobenia tlačiarne od založenia dodnes.

O význame petrovskej kníhtlačiarne hovoril aj jej niekdajší komerčný vedúci Vladimír Valentík.

O tom, ako sa v tomto podniku pracovalo kedysi, si verejne zaspomínali jej niekdajší zamestnanci: Ján Hlaváč v príprave tlače, Ondrej Huďan v oddelení strojárne a Mária Lačoková v oddelení knižnej väzby. Na záver na dlhý rad od-

Zahľadení do minulosti: niekdajší pracovníci tlačiarne

pracovaných rokov v tlačiarni si zaspomínala aj Katarína Balážová, ktorá výstavu aj otvorila.

Táto dokumentárna výstava pozostáva z ukážok kníh a periodickej tlače, ktorú vyprodukovala petrovská tlačiareň, ako aj z obrazovej časti zo života kolektívu tlačiarne a niekdajšej prípravy v olove.

15. MEDZINÁRODNÁ FILATELISTICKÁ VÝSTAVA PETROVEC FILA 2019

Ďalšie jubileum Danica Vŕbová

otvorená v piatok 9. augusta vo vstupnej sieni Základnej školy roku významných jubileí, Jána Čajaka. Svojimi exponátmi teda storočnice Sloven- sa predstavili filatelisti z ôsmich ských národných slávností, štátov: z Chorvátska, zo Severnéstoročnice petrovského gymná- ho Macedónska, z Bosny a Hercezia a stého výročia kníhtlačiarne goviny, Rumunska, zo Slovinska, v Petrovci, aj petrovskí filatelisti sa Švajčiarska, Slovenska a, samomajú čím pochváliť. Ich medziná- zrejme, zo Srbska. Numizmaticrodná výstava Petrovec fila, ktorá ká sekcia Spolku petrovských sa každoročne organizuje počas filatelistov tiež ponúkla časť zo Slovenských národných slávností, svojej zbierky. Výstavou zahrnuli tohto roku jubiluje 15. výročím. spolu 36 vystavovateľov a 41 Táto výstava bola slávnostne exponátov, ktorých témou bolo umenie, poštová história, flóra, fauna, dejiny, šport, významné osobnosti atď.

V prího vore predseda Spolku petrovských filatelistov Ondrej ZahoNumizmatická zbierka petrovských filatelistov si tiež rec kvitoval, zaslúžila pozornosť návštevníkov že filatelia

V

Výstava skrášlila vstupnú sieň ZŠ Jána Čajaka

ta zaoberá.

O t vorenie výstavy hudobne spestrila mladá hudobníčka Anastasija Mrđová.

Pätnásta medzinárodná výstava Petrovec fila Predseda Spolku petrovských filatelistov Ondrej Zahorec (sprava) 2019 bola pre návnie je iba zbieranie známok, ale števníkov otvorená od 9. do 11. aj skúmanie a spracovanie urči- augusta, teda počas trvania Slotých oblastí, ktorými sa filatelis- venských národných slávností.

100 rokov Slovenských národných slávností

17. 8. 2019 • 33 /4868/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

KONCERT SLOVENSKÝCH ROCKOVÝCH SKUPÍN

Rocktón 2019 – rozlúčkový Danica Vŕbová

T

radičný koncert našich rockových skupín Rocktón prebiehal v piatok 9. augusta na ihriskách ZŠ Jána Čajaka. Charakteristikou tohtoročného Rocktónu bolo to, že bol prevažne akustický a že sa zväčšil počet speváčok. Viac o organizácii a náplni Rocktónu nám povedal organizátor Vladimír Valentík: „Tohto roku bolo relatívne náročné zorganizovať Rocktón.

Samotný festival vznikol zo záujmu skupín účinkovať a stretať sa. Po vlaňajšom, možno aj najvydarenejšom ročníku Rocktó-

Lego duo & Andrea

III/25

nu, ktorý sa konal vo Vrbare, samotné prípravy tohto ročníka boli omnoho zložitejšie. Vrbara nie je k dispozícii a hoci je toto krásne javisko, predsa je toto priveľký priestor pre návštevníkov vzhľadom na počet záujemcov o tento druh hudby. Mám tiež pocit, že skupiny neprejavujú záujem tuná hrať. Akoby aj verejnosť stratila záujem o tento druh hudby. Z uvedených dôvodov som sa rozhodol, že Rocktón už viac nebudeme organizovať.“ Rocktón otvorili otec a dcéra Samuel a Iveta Kováčovci, po ktorých sa javiskom ozývala hudba Jána Hrubíka a Anny Torďanskej z Aradáča. Obecenstvu sa znovu predstavili domáci Petrovčania, tentoraz Lego duo & Andrea, kým koncert uzavrela kapela Industrijski kombinat, ktorej nedávno vyšlo nové CD.

Industrijski kombinat

Samuel a Iveta Kováčovci

KULPÍNČANIA S DIVADLOM NA SLÁVNOSTIACH. Vlani na októbrovo-novembrovej 49. Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín zvíťazili Kulpínčania. Po mnohých rokoch mohli sa kulpínski ochotníci tešiť z takého veľkého úspechu, ale pre zájazd na Slovensko nemohli byť 2. novembra v pazovskej divadelnej sieni, aby si užili sviatok udelenia vavrínu... Tá chvíľa sa už nevráti, ale... Zvolenovci vraj už rad rokov nevystupovali s divadlom v susednom Báčskom Petrovci. Teraz sa to utriaslo: so svojím víťazným predstavením z prehliadky Divadelný vavrín Konečná stanica autora Stanislava Štepku a v réžii Alexandra Baka ochotníci Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína mali česť vystúpiť na Slovenských národných slávnostiach (pritom jubilejných), a to pred obecenstvom v Petrovci. Pred slušným počtom divákov predstavili sa v nedeľu 11. augusta vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla.

A. F.

100 rokov Slovenských národných slávností

26/II

17. 8. 2019 • 33 /4868/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

GALAKONCERT NAŠICH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV

S vďačnosťou voči predkom Danica Vŕbová

na javisko predstaviteľov súborov skupine KUS Bratzaznel sólový spev našej osved- stvo z Hajdušice. edným z dôležitých kamienkov čenej speváčky Tatiany Jaškovej. Energický tanec v bohatej mozaike slávnosťo- Slovo najprv patrilo predsedovi predviedla aj vých osláv bol aj sobotňajší Matice slovenskej v Srbsku Jánovi tanečná skupi58. galakoncert obnovených Slo- Brtkovi, po ktorom sa prihovorila na KUS Zvolen venských národných slávností pod predsedníčka Národnostnej rady z Kulpína, no na názvom S vďačnosťou voči predkom. slovenskej národnostnej menšiny javisku sa tanŠafárikovci v regrútskom tanci Tohtoročnou novinkou bol Libuška Lakatošová. Nechýbalo ani com predstavila pozdravné slovo predsedu Úradu aj staršia a mladšia tanečná skupina Petrovčan. Nechýbali ani Kovačipre Slovákov žijúcich v zahraničí KOS Jednota z Hložian. Zmesou čania, a to FS V šírom poli hruška Jána Varšu. slovenských ľudových piesní za- Domu kultúry 3. októbra. Po nich si zatancoval FS Klasy SKUS hrdinu V takmer Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. dvojhodinovom Zaspievala aj dievčenská speprograme sa vácka skupina SKC Pavla Jozefa striedali prejavy Šafárika z Nového Sadu, a to zmes ľudovej tvorivosti slovenských ľudových piesní folklórnych súboz Pivnice. Folklórny súbor Petrov a speváckych rovčan Mládežníckeho združenia skupín z vojvoYMCA choreografiou Vráťme čas dinského trojsa presne to aj pokúsil urobiť. Polístka. Prvý bod sledný bod patril mládežníckemu patril ženskej Tatiana Jašková zaspievala folklórnemu súboru Slovenského speváckej skuna úvod programu kultúrneho centra Pavla Jozefa pine zo Starej Šafárika z Nového Sadu. sprievod krojovaných účastníkov Pazovy, po ktorej Spievala aj miešaná spevácka skupina Galaprogram, ktorého scenár galaprogramu, ktorý od Námestia rezkým tancom z Hajdušice slobody smeroval k školským ihris- obecenstvo oslovil KUS Sládko- bodovala ženská spevácka skupina podpisuje Anna Horvátová a ktokám, teda k javisku. Po zakončení vič z Boľoviec. Javisko patrilo aj SKOS Detvan z Vojlovice, ako aj rý moderovali sestry Alexandra slávnostného sprievodu a nástupe tanečnej a miešanej speváckej dievčenská spevácka skupina FS a Marína Horvátové a Margarita a Martina Benkové, ukončený bol spoločným tancom predstaviteľov súborov, ktorí sa roztočili na melódiu piesne Ešte ednu naposledy. Samotný záver už podľa pravidla patril hymne Po nábreží koník beží, ktorú spoločne zaspievali účastníci a početní diváci a tak vzdali hold 100. výročiu prvých Slávností.

Momentka zo sprievodu: veselí Petrovčania Foto: Zoran Ivezić Petrovcom defilovali aj Staropazovčania

J

Hložančania na jubilejných Slávnostiach

Prílohu pripravila Anna Francistyová

Ej, rozmarín, rozmarín... v podaní Boľovčanov

Kultúra

MEDZINÁRODNÉ SYMPÓZIUM

Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia Miroslav Pap

Z

príležitosti 100. výročia Slovenských národných slávností sa vo veľkej obecnej sieni v Báčskom Petrovci vo štvrtok 8. augusta konalo medzinárodné sympózium s názvom Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia. Organizátorom tohto podujatia bola Matica slovenská v Srbsku. Celkový koncept sympózia zostavil DrSc. Ján Babiak, bývalý predseda Matice. Cieľom sympózia bolo zhodnotiť historický aspekt vplyvu Slovenských národných slávností v kontexte slovenskej dolnozemskej alebo v užšom zmysle vojvodinskej kultúry.

DrSc. Ján Babiak

Koncept sympózia tvorili odborné prednášky a umelecké prednesy domácich recitátorov. Po zaznení hymny alebo zvučky Matice slovenskej nasledovali na začiatku podujatia príhovory predsedu Obce Báčsky Petrovec Srđana Simića a predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku. Obaja pozitívne zhodnotili význam tohto jedinečného podujatia v rámci programu storočných Slovenských národných slávností. Všetkých prítomných privítal hlavný organizátor sympózia DrSc. Ján Babiak, ktorý následne vymenoval ďalších • KULTÚRA •

dvoch členov predsedníctva sympózia, a to Rastislava Surového a Michala Speváka.

Prvé príspevky patrili autorovi sympózia DrSc. Jánovi Babiakovi.

Svoje odborné prejavy rozčlenil na tri historické etapy SNS, a to obdobia: 1919 – 1928; 1929 – 1939 a 1945 – 153, presnejšie ide o obdobie od vzniku SNS po ich zánik v roku 1953. Každý ročník SNS charakterizoval zvlášť, pričom sa venoval aj otázkam školstva, politiky a slovenskej tlače vo vymedzenom časovom období. Na prezentácii power point mali prítomní možnosť sledovať z fotografií historický vývin tohto podujatia, tiež dokumentované dôležité okamihy vojvodinských Slovákov.

Obdobie SNS od 1929 do 1939 bolo interpretované prostredníctvom čítania z dobovej tlače. Príspevky prečítali Monika Balážová a Rastislav Labát.

Ročníky obnovených SNS mapovali predsedovia Matice, každý osobitne v období, v ktorom pôsobil. Prvých päť rokov obnovených Slávností (1992 – 1996) hodnotil Michal Spevák z Báčskeho Petrovca, ktorý bol zároveň aj prvým predsedom obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii. Ďalší bývalý predseda MSJ Rastislav Surový mapoval obdobie SNS od 1998 do roku 2005.

Jeho prejav bol viac usmernený na činnosť Matice v tejto časovej perióde a na finančné dotácie, ktoré pomohli zabezpečiť fungovanie základných činností MSS. Pre prítomných Rastislav Surový prichystal fotografie dokumentujúce vývoj Matice a jej činnosť. Nakoniec zdôraznil význam matičných aktivít (ako aj SNS) v kontexte zachovania menšinovej kultúry a identity, ale zároveň vyjadril nespokojnosť voči čoraz väčšej tendencii zápisu detí do srbských tried.

Auditórium

Po ukončení pauzy sa slova ujala ďalšia predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, ktorá chronologicky spracovala všetky ročníky obnovených SNS, a to kultúrno-umelecké programy, sprievodné podujatia, stretnutia, návštevy, športové udalosti a pod.

Na záver príspevku skonštatovala: „Slávnosti sú miestom, na ktorom sa stretávame, ukazujeme, čo vieme, čo sme, ale aj kam spejeme.

Slávnosti dokazujú, že Slováci nie

doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc.

sú iba tancujúca a spievajúca menšina, že za nami zostávajú stopy a hodnotné diela, ktoré patria tak do slovenskej kultúry, ale aj do kultúry Srbska, a prispievajú k civilizačným hodnotám krajiny, v ktorej žijeme, ale aj krajiny našich predkov. Len sa musíme držať hesla, pod ktorým boli Slávnosti obnovené: Stretajme sa, aby sme sa nezabudli a zabudnutí nestratili, ale na ktoré sme v poslednom čase nejako pozabudli.“ Nasledoval príspevok Dolnozemskí Slováci a vznik Matice slovenskej... predsedu matičného Historického

ústavu doc. PhDr. Ivana Mrvu, CSc. Vo svojom prejave sa zameriaval na širší historický aspekt a na hlavné faktory formovania slovenskej menšinovej kultúry, medzi ktoré zaradil aj vznik Matice slovenskej v Juhoslávii.

Program sympózia tvorili aj ďalšie príspevky odborníkov, ktoré sa hlbšie zaoberajú významom SNS, a to príspevky Dr. Nebojšu Kuzmanovića Značaj Slovačkih narodnih svečanosti u kontekstu nacionalnog identiteta Slovaka u Srbiji; Miroslava Vitéza Slovenské národné slávnosti v kontexte domáceho menšinového práva a Dr. Vladimíra Valenta Slávnosti života – život Slávností. Kvôli obmedzeniu času bol interpretovaný iba jeden z dvoch príspevkov Dr. Jána Kišgeciho a Kataríny Pucovskej, a to Život Andreja Labátha a jeho prínos k Slovenským národným slávnostiam.

Príspevok Poľnohospodárske tradície v rámci Slovenských národných slávností bude uverejnený v zborníku.

Nakoniec sa prítomným prihovorili zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade Igor Vencel a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. Básne Michala Babinku a Daniela Pixiadesa na sympóziu prečítali Elena Surová a Monika Balážová.

Všetky príspevky, ktoré odzneli na sympóziu, si budú môcť záujemcovia prečítať v zborníku, ktorý plánuje Matica slovenská v Srbsku publikovať v blízkej budúcnosti.

33 /4868/ 17. 8. 2019

27

Kultúra NA STRETNUTÍ SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV

O bilingvizme v školách na Dolnej zemi Anna Francistyová

T

ak ako obvykle, aj na jubilejných SNS Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov prebiehalo v druhý deň Slávností a tentoraz to bolo vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v sobotu 10. augusta.

Stretnutie koordinoval Janko Havran, predseda Osvetovej komisie Matice slovenskej v Srbsku.

Na začiatku tradičného podujatia privítal hostí, kolegov z našich prostredí a zo zahraničia a pred-

príspevky na danú tému, ale i o jubileu gymnázia a k problematike štipendií. Po vstupnom príhovore vedúceho stretnutia J. Havrana nasledujú referáty: DrSc. Jána Babiaka (K 100. výročiu založenia Slovenského gymnázia v Petrovci Reminiscencia na zrod slovenskej svetlice – prvých päť rokov slovenského gymnázia), MA Jána Demrovského (Storočné gymnázium), Boženy Levárskej (Rozvoj komunikačných schopností predškolských detí vo viacjazykovom prostredí), Tatiany Naďovej (Bilingvizmus – mýtus alebo potreba), Dr. Zuzany Týrovej

Spevom obohatili podujatie členky speváckej skupiny z pazovského spolku

békeščabianskej školy), PaedDr. mila Pantelićová, Daniela Triašková, Svetlany Zolňanovej (Podmienky Annamária Boldocká-Grbićová, Ján poskytnutia štipendií vlády Benda ml. a Jaroslav Lekár z BáčSR pre Slovákov žijúcich v skeho Petrovca a Anna Petrášová zahraničí) a Mgr. Janka a Mária Majtánová-Kukučková zo Gubaniho, PhD. (Od pri- Selenče. V mene odmenených sa rodzeného bilingvizmu poďakovala Annamária Boldockák intenčnému školskému -Grbićová. bilingvizmu – vstupná V programe učiteľského sústresonda do problematiky denia nasledovali príhovory hostí. rozširovania jazykového Prítomným sa prihovorili Ján Varšo, repertoáru Slovákov v Ru- predseda Úradu pre Slovákov žijúmunsku). cich v zahraničí, Vladimír Skalský, Na tomto stretnutí na predseda Svetového združenia danú tému prednášku Slovákov v zahraničí, Pavel Hlásnik, mala Dr. Zuzana Týro- prvý podpredseda Demokraticvá z Filozofickej fakulty kého zväzu Slovákov a Čechov v Novom Sade. Vo svo- v Rumunsku, a Edita Pečeňová, jom výstižnom prejave riaditeľka Slovenského gymnázia, Odmenení učitelia s Jankom Havranom, predsedom Osvetovej komisie MSS s p o m e n u l a (prvý sprava) skutočnosť, staviteľov médií. Vo vstupnom (Bilingvizmus v školách na Dolnej že kedysi sa bilingvizpríhovore zdôraznil, že nosnou zemi), Dr. Sc. Sandry Kralj-Vukšić mus považoval za témou tohtoročného stretnutia (Stručná charakteristika jazykovej niečo škodlivé, teraz je Bilingvizmus v školách na Dolnej kompetencie príslušníkov slovenskej aj výskumy ukazujú, národnostnej menšiny v Chorvátsku že je to priam výhoda, zemi. dokonca bilingválni žiaci dosahujú aj lepšie matematické znalosti.

Vysvetlila i tri stupne ovládania dvoch jazykov a osobitne sa Ústrednú tému ozrejmila Dr. Zuzana Týrová venovala slovensko-srbskému bilingvizmu. základnej školy, materskej školy ODMENILI SIEDMICH UČITE- a študentského domova v BékešĽOV skej Čabe. Kolegom sa prihovorili V slávnostnej časti učiteľského i učitelia zo Srbska: Janko Pavlis stretnutia boli udelené osobitné a Anna Legíňová. uznania za zásluhy a úspechy na V pracovnom predsedníctve boli poli vzdelávania, výchovy a zve- Pavel Hlásnik (Rumunsko), Edita ľaďovania slovenského jazyka Pečeňová (Maďarsko) a Mária Ana jazykovej kultúry. Zdôvodnenia drášiková, predsedníčka Asociácie Na stretnutí osvetových pracovníkov známe i nové tváre o každom ocenenom prečítala slovenských pedagógov (Srbsko).

V ústrety tomuto stretnutiu or- – úsilie o prežitie bilingvizmu), Mgr. profesorka slovenčiny Vladislava Spevom podujatie spestrili členky ganizátori znovu vydali brožúrku Edity Pečeňovej (Dvojjazyčná výuč- Havranová. Nositeľmi tohtoroč- speváckej skupiny SKUS hrdinu ako podklad sústredenia. Sú tam ba v Maďarsku – z pohľadu 70-ročnej ných učiteľských uznaní sa stali: Jar- Janka Čmelíka zo Starej Pazovy.

28

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SNS 2019

Etudy z gymnaziálneho kuratória

Jaroslav Čiep

„V

etudách z gymnaziálneho kuratória mali sme možnosť vrátiť sa o jedno storočie späť, vypočuť si malú časť textov, ktoré odzneli pri zakladaní gymnázia, pri organizovaní výstavby majestátnej budovy, tá aj dodnes stojí na pevných základoch, ktoré položili dnes duchom a slovami prítomní tunajší roduverní dejatelia. Ďalšie kroky a roky v histórii gymnázia ste písali, vážení prítomní, aj vy gymnazisti. Meno gymnázia pyšne odznievalo a odznieva celým storočím slovenského bytia v týchto našich končinách. Na dnešných a budúcich generáciách sú ďalšie úspešné kroky a roky tohto chrámu našej vzdelanosti,“ týmito slovami sa hercom a všetkým prítomným po ukončení nekaždodenného programu Etudy z gymnaziálneho kuratória v piatok 9. augusta v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára poďakovala riaditeľka Anna Medveďová.

Kubáni, Miroslav Babiak ako učiteľ, spisovateľ a národovec Ján Čajak, Ivan Sabolčki ako učiteľ a národovec Michal Kellenberger, Anna Chrťanová-Leskovac ako národná dejateľka Adela Greisingerová, Ondrej Brna ako dobrodinec apko Králik a Viera Dorčová-Babiaková ako dobrodinka nevesta. „Ctené zhromaždenie, prosím, aby Pán milujúc národ svoj pomohol úspešne v prospech našich potomkov a celého nášho národa vybu-

toľko národnostne uvedomelých a priebojných ľudí a že ste jednotnej mysle, aby sa v Petrovci vybudovalo slovenské gymnázium.

Lebo pri jeho výstavbe nám bude načim veľa síl a peňazí. Preto je dobre, že je tu toľko ochotných ľudí, ktorí všetkými svojimi fyzickými a duchovnými silami a podľa potreby, verím, aj hmotnými prostriedkami budú pomáhať pri realizácii tejto idey. Musím sa vás ešte raz spýtať, ste pevne rozhod-

Sme všetci za otvorenie gymnázia v Petrovci? Sme!

Plagát programu

Prítomných herci priamo zaviedli do minulosti a doslova na tvári miesta vrátili do roku 1918, keď sa zrodila idea o založení gymnázia v Petrovci. Autorský program, pod ktorý sa ako scenáristka a režisérka podpisuje Katarína Melegová-Melichová, si malo možnosť pozrieť početné auditórium. V ňom sa predstavili: Igor Feldy ako farár Samuel Štarke, Ján Vida ako kaplán a profesor Štefan Kvas, Andrej Matúš ako učiteľ a prvý riaditeľ Július • KULTÚRA •

dovať školu, ako stojí v Evanjeliu podľa Lukáša: ,Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený.΄ Amen. Zvolal som vás na dnes večer 27. novembra roku Pána 1918 sem do Garajovej školy, aby sme sa zamestnávali jedným jediným, a tým je založenie slovenského gymnázia v Petrovci,“ hovoril Štarke. „Pomaly nám usychajú slzy za tými, čo sa z vojny nevrátili, prišla sloboda, a tak je načase myslieť na dobro a perspektívu našich potomkov a celého nášho národa. Vítam vás, miestni cirkevní učitelia, roduverná inteligencia, národnostne aktívni remeselníci, obchodníci, roľníci, vítam všetkých vás, ktorým leží na srdci blaho našich potomkov a nášho národa, lebo bez školy, bez vzdelania to nie je možné,“ pridal Kvas. „Som hrdý, že medzi nami je

nutí stáť za touto ideou?“ opýtal sa Kubáni.

Na to mu všetci prítomní, aj terajšie publikum, odpovedali: „Áno.“

priadkach a ak bude načim, tak ísť aj z domu do domu, po uliciach,“ prízvukoval Kubáni. „Ako každý rok, aj tento plánujeme v Petrovskom spevokole zorganizovať silvestrovský večierok. Navrhujem, aby sme založili gymnaziálny fond, ktorý bude spravovať Slovenská sporiteľňa v čele s jej správcom Jánom Grúnikom. My všetok zisk zo silvestrovského programu dáme do tohto gymnaziálneho fondu,“ zapojila sa do diskusie Adela. „Paralelne nám načim robiť aj na zbieraní peňazí na výstavbu gymnaziálnej budovy. Lebo ja verím, že záujem o toto učilište bude v našom národe a nebude môcť dlho fungovať v existujúcich budovách. Tieto niekedy nestačia ani pre žiakov ľudových škôl a kdežeby gymnázia,“ napomenul Kellenberger. „No, vidím, že roboty budeme mať dosť. Ďakujem vám za ochotu, že ste sa aj v tomto mrcha počasí brodili blatom a dažďom, ale som presvedčený, že toto budú pamätlivé chvíle nielen v našich životoch, ale že si na ne budú mať dôvod spomínať aj mnohé generácie v budúcnosti. Tak dobrú noc a nech Pán požehná naše ďalšie kroky,“ uzavrel Štarke.

Zdramatizované dialógy pôvodom z originálnych zápisníc gymnaziálneho kuratória boli popretkávané spevom Komorného zboru Musica viva v čele s dirigentkou

Dobrodinci z domova a zo zahraničia štedro prispeli na novú budovu gymnázia

„Škola bez žiakov nebude fungovať. Preto navrhujem, aby sme propagovali myšlienku gymnázia na každom kroku. Myslím tým nielen na vyššie triedy ľudových škôl, ale aj v našich chrámoch Božích, na svadbách, na krstinách, zabíjačkách,

Marienou Stankovićovou-Krivákovou a hudobnými číslami klaviristky Ivety Kováčovej, flautistky Marty Milašinovićovej, klaviristu Mareka Stupavského a huslistky Ivany Ivaničovej s klavírnym sprievodom Ivany Šoškićovej.

33 /4868/ 17. 8. 2019

29

Kultúra PROMOVALI ABSOLVENTOV VYSOKEJ ŠKOLY SVÄTEJ ALŽBETY

Prínos v oblasti zdravotníctva Katarína Gažová

U

ž viac ako desať rokov v Petrovci pôsobí Detašované pracovisko Martina Luthera Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave.

V sobotu 10. augusta počas trvania SNS v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára usporiadali slávnostné udeľovanie diplomov skončeným študentom odborov sociálnej práce a ošetrovateľstva.

Na promócii sa zúčastnili prof.

MUDr. Vladimír Krčméry, rektor univerzity a profesori: Anna Verešová, Mária Kiliková, Miloš Šramka, Zdenko Tomić a Anna Sabová – vedúca detašovaného pracoviska VŠZSP v Petrovci. Osobitne na slávnosti promócie v Petrovci privítali generálnu riaditeľku Univerzitnej nemocnice v Bratislave Renátu Bartoliakovú, poradkyňu ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky, Miroslava Kolára, hlavného

Skončení bakalári a ich najbližší

SNS 2019

Profesori účinkujúci na slávnosti v Petrovci

kontrolóra VŠZSP svätej Alžbety v Bratislave, a Rastislava Hofmana.

Nasledovali príhovory niektorých zo spomenutých hostí.

Absolventi úspešne vykonali štátnu skúšku prvého stupňa štúdia a splnili všetky podmienky na to, aby získali akademický titul bakalára. Slávnostný promočný sľub o tom, že si budú tento akademický titul vážiť a správať sa v súlade s ním, v mene všetkých absolventov predniesli predstaviteľky študentov.

Vrcholom promócie bolo udelenie akademických diplomov skončeným študentom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej

práce svätej Alžbety, Detašovaného pracoviska Martina Luthera v Báčskom Petrovci, v odboroch ošetrovateľstvo a sociálna práca.

Nakoniec zástupcovia promovaných bakalárov predniesli prejav, v ktorom sa poďakovali profesorom za ich úsilie počas trvania štúdií a svojim najbližším.

Na záver slávnosti hovoril rektor Vladimír Krčméry, ktorý sa poďakoval pedagógom, ktorí chodili učiť do Srbska, teda do Báčskeho Petrovca, tiež študentom, ktorí si vybrali práve túto školu, a ich najbližším, ktorí ich v rozhodnutí a v trojročnom štúdiu podporovali.

Stálice sprievodných podujatí Jaroslav Čiep

Slávností.

Prvou z nich je Galéria Zuzky ednými z dlhoročných stálic Medveďovej.

Tá sa v aktuálnom Slovenských národných slávroku dožila tridsať rokov nepreností v Báčskom Petrovci sú aj tržitej práce.

GZM bola slávnostsprievodné podujatia. Medzi nimi ne otvorená 1. júla 1989.

Jej prvá návštevníci Slávností na plagáte v výstavná expozícia pozostávala programoch každoročne nájdu aj expozície Múzea vojvodinských z 54 zreštaurovaných prác Zuzky Slovákov. Dve z nich boli sprí- Medveďovej z darovaného fondu. stupnené aj počas tohtoročných Expozíciu tvorili portréty, krojované portréty, ľudovo žánrové figurálne kompozície, kvetinové zátišia, akty a krajinky. Aj teraz po troch desaťročiach návštevníkov Slávností potešili maľby Zuzky Medveďovej.

MVS pri príležitosti osláv 30. výročia založenia Galérie Zuzky Najstarší dom – ako počuť – čoskoro dostane Medveďovej 1. júla zorganizovalo ďalšiu novú krytinu

J

30

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pamiatok kultúry. Je mimoriadneho významu podľa rozhodnutia od roku 1965. Traduje sa, že je tento objekt vystavaný v roku 1799.

Ide o nabíjanicu z hliny (vystavaný z „nabíjanej“ hliny), ktorej pôvodným majiteľom bol Paľo Kočiš. Tento objekt predstavuje ukážku ľudovej architektúry z čias osídľovania tohto územia Slovákmi.

Dom je čiastočZuzkine obrazy zase vystavili počas Slávností ne zakopaný do zeme, preto sa vernisáž obrazov našej prvej akadoň vchádza dolu demickej maliarky Z. Medveďovej. schodmi. Strechu má prekrytú Druhou stálicou sprievodných trstinou. Dom má typický dolnopodujatí počas Slávností je lokalita zemský tvar. Sú tu predná izba, známa ako Najstarší dom v Báč- pitvor (kuchyňa) a zadná izba. V skom Petrovci. Ide o kultúrno-his- kuchyni sa nachádza otvorené torickú pamiatku. Dedinský dom z ohnisko a v izbách sú vystavané druhej polovice 18. storočia, na Ul. jednoduché piecky. Okrem pôvodBranislava Mokića č. 7, predstavuje nej stavby obsahuje aj príslušné pamiatku kultúry pod ochranou predmety a náčinie patriace do Pokrajinského ústavu pre ochranu domácnosti.

• KULTÚRA •

RECENZIA

V znamení pulzu literatúry Nový život, roč. 71, č. 5 – 6 / 2019 Juraj Bartoš

P

o dlhšej prestávke sa nám do rúk dostal mesačník pre literatúru a kultúru Nový život. Dvojčíslo 5 – 6 / 2019 teda nemôžeme porovnať s prvými dvomi tohtoročnými zväzkami.

Zato ale kvitujeme tak žiaducu a pomerne zriedkavú „tlačenicu“ v rubrike Pulzovanie literatúry. Je v nej zastúpených až osem autorov.

Traja z radu vojvodinských Slovákov, plus jedna, ktorá už zakotvila „pod Tatrami“. Ďalší traja sú zo Slovenska a jeden domáci, srbský básnik. Rubrika Texty a kontexty obsahuje tri príspevky k výročiam úmrtia významných kultúrnych dejateľov; štvrtý sa týka celkom inej témy. K úvodným postrehom pridáme aj posledný: pomyselné reflektory sú v treťom tohtoročnom zväzku NŽ zacielené na osobnosť jubilujúcej spisovateľky a publicistky Viery Benkovej (v apríli t. r. sa dožila 80 rokov). Pozrime sa teda radom na celý obsah, ktorý vizuálne spestrujú reprodukcie obrazov výtvarníčky Ľubky Ergovej.

Po básni Mirka Magaraševića (1946) V prstoch mám vlčie drápy, ktorú preložil autor rubriky Moderná a postmoderná srbská poézia vo výbere Víťazoslava Hronca, nasleduje úvaha Michala Babiaka Od zrkadla ku kaleidoskopu. Vypĺňa rubriku Rozkoš z textu a zaoberá sa možnosťami formovania hodnotového diškurzu vo svete relativizovaných hodnôt (nielen) v oblasti kultúry, predovšetkým na pláne divadla. Vychádzajúc zo Shakespearovej tézy, ktorú vyslovuje jeho hrdina Hamlet, že poslaním divadla je „nastavovať zrkadlo prírode...“, autor tejto sféry umenia konštatuje: „Je priestorom, v ktorom sa hovorí o hodnotovom – mravnom, humánnom atď. – páde človeka alebo obce, je priestorom, v ktorom sa tematizuje potreba zavrhnutia istého hodnotového systému, tematizuje sa hodnotový prežitok, hodnotová deviácia a volá sa po nastolení nového hodnotového rámca, hodnotovej pyramídy, systému, hodnotových vzorov i ideálov. Keď obecenstvo • KULTÚRA •

preruší predstavenie potleskom v okamihu, keď herec vysloví onú notoricky známu hodnotovú observáciu, že je niečo hnilé v štáte dánskom, každému predsedovi vlády by malo byť jasné, že je načase obetovať niektorého z ministrov...“ Babiak rozoberá otázku „konca programu moderny a nastolenia postmodernej situácie a postmoderného diskurzu“ a úvahu uzaviera otázkou: „Čo sa musí stať, aby postmoderný intelektuál bol znova nositeľom spoločenskej angažovanosti – aj za cenu obety – a nie politického gýču?“ Možnú odpoveď nachádzame v jeho myšlienke o kúsok vyššie: „Optimisti iste povedia, že ak sme vytriezveli z postmodernistického karnevalu z konca 20. storočia, nezostane nám iné, ako hľadať a objavovať hodnoty a vytvárať si opäť hodnotový systém.“ V príspevku Rada sa otváram slovu, keď ma pozýva do svojej krajiny v rubrike Chat Vladimíra Dorčová-Valtnerová beseduje s Vierou Benkovou. Všímame si časť, kde jubilantka hovorí o vlastnom ponímaní literatúry a publicistiky: „Umenie ako remeslo získavame cizelovaním, teda skúsenosťami a časom. Myslím si, že predsa trvalé rozhodnutie oddať sa umeniu si vyžaduje talent a, pravda, aj remeselnícke vlohy. (...) Podobne je to aj v novinárstve a publicistike.

Bez talentu, sledovania nových trendov v novinárstve, bez tzv. ducha, zvedavosti a kritickosti, ani novinárstvo, ba ani publicistika nebudú na takej úrovni, na akej by mali byť, a nemali by v sebe objektivitu, kritickosť a nápaditosť.“ Benkovej úvaha Kľúče od domu – kľúče od tvorby otvára dvere do rubriky Pulzovanie literatúry. Báseň Martina Prebudilu Matija a mladá čašníčka a krátka próza Anety Lomenovej La Toalla sú reflexiami na

posedenie so znamenitým spisovateľom Bećkovićom, respektíve na skutočnú (či predsa fiktívnu?) dovolenku mladého páru pri mori, ochutenú jemným erotickým korením. Rubrike predsa dominuje poézia. Slovenská poetka, prekladateľka, filmová kritička a teoretička Mária Ferenčuchová sa prezentuje cyklom Celým povrchom tela (8 básní). Zastúpení sú i dvaja jej krajania: mladý básnik, povolaním psychológ Michal Mitrík cyklom Z cesty (10 básní sú akousi ozvenou dojmov z Belehradu) a jeho starší kolega Rudolf Dobiáš so skúsenosťami politického väzňa nežne drsnou básňou Neodoslaný list. Srbský básnik esejista, prozaik a výtvarný kritik Dragan Jovanović Danilov „namaľoval“ báseň Babky; preložila ju Anna Vršková.

V tejto časti si všímame i báseň Začiatok konca kovačickej poetky Zuzany Čížikovej.

Vstupným textom v rubrike Texty a kontexty je štúdia Poviedky Dušana Mitanu s podtitulkom Namiesto nekrológu. V nej Michal Harpáň s nadhľadom vzdáva hold poprednému slovenskému prozaikovi (pominul sa toť v máji), ktorý to v období totalitarizmu nijako nemal na ružiach ustlané. „Záhadnosť je vždy prítomná v jeho próze, ale veľmi často zámerne nedochádza do odhalenia záhady,“ konštatuje Harpáň a všíma si v Mitanových poviedkach o. i. „črty magického realizmu a fantastiky“, ako i fakt, že v nich osobitné miesto majú aj erotika a sex, „čo nie je samoúčelné, ale je čin slobody a hľadania zmyslu života“. Harpáň cituje aj veľavravnú výpoveď samotného Mitanu v istom interview: „Život je podľa môjho názoru krásny paradox.

Z takéhoto chápania vyplýva aj všetko ostatné. Jednoducho tak cítim a vidím život a svet – ako svár duše a tela, srdca a rozumu, zmyslu a nezmyslu, tragédie a frašky. Ako

jednotu v rozmanitosti, ako spojenie zdanlivo nespojiteľného, alebo, ak chcete, ako jednotu protikladov – v ustavičnej premene.“ V štúdii K portrétu Michala Filipa Zuzana Čížiková osvetľuje všestrannú osobnosť barda vojvodinskej slovakistiky pri príležitosti 30. výročia jeho úmrtia. Poukazuje na potrebu „preskúmať jeho celkovú bibliografiu, ale i pozostalosť uloženú v ÚA SEAVC v jeho rodisku“, zároveň pripomína: „Zaujímavé by bolo nahliadnuť do zhromaždeného nárečového či muzikologického materiálu.“ Tomáš Čelovský v príspevku Rozhovory v sépiovej / Rozhovor Pavla Popa s Pablom Picassom vrhá vlastný pohľad na postup umelca pri vypracovaní podobizní najväčších svetových umelcov a ich diel. Je tu i druhá časť štúdie Jarmily Hodoličovej pod názvom Príspevky dolnozemských autorov v časopise Živena (1925 – 1932) a v Letopise Živeny v roku 1928.

Rubrika 63. Literárne snemovanie prináša vstupný príhovor Viery Benkovej z tohto podujatia Recept na dlhoveký poetický život. Nasleduje príspevok Etely Farkašovej Pokus o poetický portrét Viery Benkovej. V ňom o. i. poukazuje na „hudobnosť verša“ našej poprednej poetky.

Rubrika Recenzie obsahuje dva príspevky. Najprv je tu Krivda autora Adama Svetlíka, t. j. recenzia knihy Paľa Bohuša Pet godina bez tame (vydala Matica srbská roku 2018). Svetlík ozrejmuje, ako sa podaktorí Bohušovi súčasníci voči nemu správali kruto a ako sa pritom sám básnik zachoval čestne.

Autor jasne uzaviera: „V tom zmysle jeho memoáre sú zdvihnutý prst – výstraha pre budúcnosť.“ Zrejme by nepochybili, keby si Bohušove záznamy prečítali ľudia, ktorí podobne ako onehdy Bohušovi jeho súčasníci teraz podkurujú podaktorým svojim súčasníkom.

V texte Reflexia detského optimizmu na dedinskom dvore sa Martina Bartošová zamýšľa na knižným debutom Miroslava Gašpara Mesiac nad naším dvorom. Pútavé dvojčíslo 5 – 6 NŽ uzaviera – v rubrike Miscelaneá – príspevok Vladimíra Valentíka K výtvarnej tvorbe Ľubky Ergovej. Nakoľko sa dozvedáme, čoskoro budeme mať v rukách aj dvojčíslo NŽ 7 – 8. Už sa naň tešíme.

33 /4868/ 17. 8. 2019

31

Kultúra VÝTVARNÝ TÁBOR V ŠÍDE

Inšpirovala ich príroda a udalosti Blaženka Dierčanová

V

organizácii Združenia srbsko-ruského priateľstva v Šíde sa od 2. do 9. augusta uskutočnil štvrtý výtvarný tábor pod názvom Vidici. Podujatie bolo medzinárodného charakteru a zú-

(hlavne to boli Šíďania). Otvárací program spestril spevácky zbor Tamjanika, ktorý na úvod zaspieval hymny Ruska a Srbska, ako i sólisti Jelena Zdjelarová a Nikola Kitić. Tábor otvoril a prítomným sa krátko prihovoril Vječeslav Alikin, prvý tajomník Veľvyslanectva Rus-

Z udelenia ďakovných listov účastníkom

častnilo sa v ňom 23 umelcov: 12 z Ruskej federácie, 3 z Republiky Srbskej, 1 zo Sudánu a 7 zo Srbska

ka v Srbsku (poverený kultúrou).

Počas siedmich dní účastníci tábora sa inšpirovali nielen prírodou

a zákutiami Šídskej obce, ale aj rôznymi udalosťami.

Pre Alexeja Šeboldaeva, akademického umelca, zvláštnym podnetom k umeleckej tvorbe boli dievky a ženy v slovenskom kroji. Ide o členky speváckej skupiny SKUS Jednota, ktoré sa zúčastnili na festivale Melódie rusínskeho kaštieľa. Okrem času tráveného pri plátne hostia mali možnosť naMedzi účastníkmi tábora i šídski Slováci: vštíviť niektoré historické Ondrej Holub a Ján Kukučka pamiatky, tiež múzeum a Galériu Savu Šumanovića. Väčšina umelcov z Ruska sú sko-ruského priateľstva a budú hosťami tábora od prvého ročníka predstavené na výstave Balkan a s hostiteľmi nadviazali dobré a Art v hlavnom meste Ruska.

Medzi účastníkmi tábora boli aj bratské vzťahy. Niekoľko dní zo dvaja šídski Slováci: akademickí svojho umeleckého pôsobenia maliari a profesori výtvarného účastníci tábora pobudli v okoumenia na dôchodku Ondrej Holitých dedinách, ako sú Morović, lub a Ján Kukučka.

V záverečný Bačince, Višnjićevo a navštívili aj deň tábora organizátori usporiakláštor Kuveždin. Všetky obrazy, dali koktail pre účastníkov, kde im ktoré vznikli na tábore, zostanú udelili ďakovné listy. vo vlastníctve Združenia srb-

PIETNA ROZLÚČKA S MAJSTROM PAVLOM POPOM

Aj v rodnej Starej Pazove Martin Prebudila

ke zahral Pavel Matúch, bývalý novinár a častý spolubesedník Pavla Popa.

Po rozlúčkovej pobožnosti na cintoríne si na zosnulého umelca zaspomínali na staropazovskej

Minulý štvrtok 8. augusta 2019 na staropazovskom cintoríne uložili urnu s popolom akademického grafika a maliara Pavla Popa, ktorý zomrel 4. júla t. r. a dva dni neskôr jeho telesné pozostatky boli spopolnené na Novom cintoríne v Novom Sade.

Pietnu rozlúčku so zosnulým pred kaplnkou mal staropazovský evanjelický pán farár Igor Feldy a potom manželka zosnulého Pavla Popa Nataša Milenovićová spolu s dcérou Anou Ledou za prítomnosti príbuzných Rozlúčka pred kaplnkou a priateľov uložila urnu do rodinnej hrobky. Pri novej fare. Vo svojom príhovore tomto smutnom čine obľúbenú farár I. Feldy, okrem iného, uviedol: pesničku zosnulého maliara Keď „Pavel svoj dar od Hospodina pojdem z Pazova... na harmoni- nepremárnil, ale ho rozmnožil. Ve-

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ríme, prešiel do večnosti v náruč nebeského Otca, ale aj svojej pobožnej matky, našej spolusestry, na čiu pamiatku namaľoval obraz – Návrat márnotratného syna (Evanjelium podľa Lukáša, 15) podľa Rembranta a daroval nášmu cirkevnému zboru.

Každý máme dary / dar od Hospodina, Vdova Nataša Milenovićová s urnou objavme ich, rozví- na pazovskom cintoríne jajme ich a meňme Slovenskej republiky v Belehrade tento svet k lepšiemu!“ V pokračovaní si na ne- Dagmar Repčekovej 1. tajomníčka všednú osobnosť a bohaté veľvyslanectva Helena Zengő umelecké dielo majstra a celkom na záver rozlúčkovú Popa zaspomínali výtvar- báseň predniesla ovdovelej manný kritik Sava Stepanov, želkina sestra Jasna Milenovićová.

Týmto spôsobom sa náš pospisovateľ a Pavlov kamarát ešte zo školskej lavice Miroslav predný akademický maliar a naDemák, akademický maliar Jozef dovšetko človek s dobrou dušou Klátik, spisovateľ a novinár Martin vrátil do svojho rodiska.

Foto: Jozef Klátik Prebudila, v mene veľvyslankyne • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 33

„Preteraľi už!“ Anna Horvátová

V tajničke je meno a priezvisko grafického redaktora a fotografa narodeného roku 1961. Pracuje v Slovenskom vydavateľskom centre v Petrovci ako šéfredaktor magazínu Rovina.

A

ni v jednom jazyku nie je azda toľko nedopatrení, ako v jazyku dolnozemských Slovákov. Je síce pravda, že sa vyvíjal samostatne, v iných podmienkach, ako slovenský jazyk na Slovensku, teda že bol akousi odnožou, ale, žiaľ, aj to je veľká pravda, že my príslušníci slovenského jazykového spoločenstva zanevierame na náš materinský jazyk. Veď dôkazom toho je aj enormne veľa poslovenčených srbských slov, takých nepodarkov, ako: „naterať“, „otušírať sa“ či „otušovať sa“, „sigúrňe“, „naprímer“, „sédňica“, „skupšťina“. Sem patrí aj slovo „preterať“! Všetko sú to srbské slová a ich nenáležité ekvivalenty porušujú normy slovenského spisovného jazyka, dokonca aj nárečovú podobu kazia.

Na zvýraznenie, že sme skutočne „preterali“ v neslušnom správaní, v urážaní, v čistote, v pedantnosti, v práci, treba povedať, že sme vo všetkom prehnali.

A kedy sa ešte sloveso prehnať hodí, resp. ktoré sú ešte významy tohto slovesa? Je to: hnaním dopraviť cez niečo; hnaním premiestniť: prehnať kravy cez

potok, prehnať kone bránou alebo prehnať ovce z jedného pasienka na druhý, či donútením na rýchlejší pohyb unaviť, napríklad pes prehnal zajace, či v expresívnom znení prinútiť na usilovnú činnosť, v zmysle: Ja vás preženiem, leňosi!

Aj zapríčiniť hnačku je prehnať: Mlieko ho prehnalo.; Kapusta ho prehnala. Zaujímavé je aj takéto prirovnanie, síce expresívne: prehnať peniaze cez gágor, cez hrdlo – čiže prepiť. A tiež hodno spomenúť význam prenasledovať, šikanovať, čo sa v dnešných časoch bežne stáva: majstri preháňajú robotníkov... Môžeme ho použiť aj na vyjadrenie významov rýchlo prejsť, prebehnúť, preletieť: cez cestu sa prehnal zajac, búrka sa rýchlo prehnala... rýchlou chôdzou, behom sa unaviť.

No a aj ten význam, ktorému tu venujeme pozornosť, teda nie „preterať“, ale prehnať: urobiť nad únosnú mieru, zveličiť: prehnať športovanie, prehnať požiadavky; a tiež: „Susedovci prehnali s oslavou.“; „Dievčiny prehnali so samoopaľovacími prostriedkami.“; „Zastavila ich policajná hliadka, prehnali s rýchlosťou, prekročili povolenú rýchlosť.“; „Vodič to prehnal, toľko nafúkal!“

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 32 – VODOROVNE: spasiteľ, la, lampa, orkán, OL, VA, V, psi, e, kN, á, A, národné, spása, ČK, k, straka, é, niktoš, PA, yl, l, ja, sňala, striasol TAJNIČKA: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI • KULTÚRA· OZNAMY •

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 27. júla 2019 bolo: HANA ZELINOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: EVA LENHARTOVÁ, Námestie XII. VB č. 8, 26 000 Pančevo-Vojlovica.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Jednotlivé tituly si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

33 /4868/ 17. 8. 2019

33

Oznamy Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

y y e z

ý o .

ý o h .

a o m

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU181/NSO181 Donji Kovilj, Ul. Laze Kostića číslo 16, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločenské práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-770

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie pracovného miesta na neurčitý čas v Službe pre spoločenské práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: technik tlače, zamestnanec IV. stupňa, 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so svojím zaťom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

JAROSLAVOM SABOM

JAROSLAVOM SABOM

12. 3. 1963 – 8. 8. 2019 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať svokra a svokor Benkovci

34

www.hl.rs

Nositeľ projektu VP Putevi Srbije, z Belehradu, Bulvár kráľa Alexandra č. 282, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej štátnej cesty I. B triedy č. 21, Nový Sad – Ruma, Partia 3 – Úsek 3: mimoúrovňová križovatka Kać – Petrovaradín (mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75), km 0 + 000,00 – km 6 + 900,00 PP – DP21, L = 6,900 km. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

12. 3. 1963 – 8. 8. 2019 z Petrovca Tichú spomienku na Teba si zachová švagor Samuel Benka s manželkou Annou, dcérou Jasnou s rodinou a synom Branislavom

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so švagrom

JAROSLAVOM SABOM 12. 3. 1963 – 8. 8.

2019 z Petrovca

Tichú spomienku na Teba si zachovajú Rastislav a Vierka Králikovci so synom Danielom a dcérami Danielou a Natašou • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svatom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

s

PAVLOM HRICOM

PAVLOM LIPTÁKOM

15. 5. 1956 – 27. 7.

2019 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku na Teba si zachovajú:

na milovaného manžela, otca a apka

JÁNA ŽIAKA

27. 7. 1931 – 17. 8.

2017 – 2019 zo Silbaša

1967 – 2019 z Petrovca

Spomienku na jeho dobrotu a usilovnosť sme si natrvalo uchovali v našich srdciach.

Zachováme si Ťa v najkrajších spomienkach.

svatka Vera Šimová a rodina Sakačová z Kulpína

Teta Zuzka a sesternice Alexandra a Vesna s rodinami

Zarmútení: manželka Zuzana, dcéra Mária s manželom Vladimírom, syn Samuel s manželkou Máriou a vnúčatá Nataša, Anna, Jana a Ivan s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s drahým

Uplynulo 6 mesiacov, čo nás opustil drahý manžel, otec a starý otec

VLASTIMÍROM CICKOM 8. 5. 2008 – 26. 7.

2019 z Padiny

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, nemá nás kto potešiť. Žiarila z Teba dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SAMUEL TOPOĽSKÝ 1941 – 18. 2. 2019

Stále si v našich srdciach a spomienkach.

S láskou

Zarmútená teta Vlasta s manželom Sašom a dcérami Anđelou a Naďou Kováčovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojím starkým

JAROSLAVOM SABOM 12. 3. 1963 – 8. 8. 2019 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoje choré srdiečko hlavičku si nám pritúlil.

V Tvojom náručí, starký, pokojom si nás vyplnil.

Teraz Ti ručičkou malou len obrážtek hladkáme a s veľkou láskou na Teba si spomíname.

Spi tíško, starký náš, nech Ťa anjeliky ochraňujú namiesto nás!

Tvoje vnúčatá: Laurka a Gabriel

• OZNAMY •

zarmútená rodina

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojho príbuzného

SAMUELA TOPOĽSKÉHO 1941 – 18. 2. 2019

S láskou a úctou si na Teba spomíname.

Odpočívaj v pokoji. Ľudmila Lahmatová s rodinou zo Sankt Peterburgu 33 /4868/ 17. 8. 2019

35

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 8. augusta 2019 nás opustila naša mamička

SMUTNÁ SPOMIENKA na drahú manželku

ANNA OČENÁŠOVÁ

1950 – 2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

VIERU MADACKÚ

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

17. 7. 1937 – 17. 8. 2018 – 17. 8. 2019 z Maglića Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Zarmútený manžel Michal

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA BALÁŽOVÁ

MÁRIA BALÁŽOVÁ

rod. Levárska 15. 10. 1930 – 8. 8.

2019 z Kulpína Mama, nikdy na Teba nezabudneme a pekné spomienky si zachováme.

Zarmútená

rod. Levárska 15. 10. 1930 – 8. 8.

2019 z Kulpína Starká, ten večný pokoj Ti prajem a na Teba nikdy nezabudnem.

dcéra Mária s manželom Michalom

Vnuk Daniel s priateľkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

ZUZANA ĎURÍKOVÁ

25. 7. 1928 – 19. 8.

2018

11. 11. 1937 – 14. 8.

2018 – 2019

www.hl.rs

Človek odchádza, ale všetko krásne ostáva v nás.

S láskou, vďakou a úctou Lydka a Andrej Širkovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA BALÁŽOVÁ

rod. Levárska 15. 10. 1930 – 8. 8.

2019 z Kulpína Starká, na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnem.

Vnučka Anna s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 15 rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

ONDREJ KOLÁR 1937 – 2004 – 2019 z Báčskeho Petrovca

ZUZANU PRIVIZEROVÚ

rod. Teplú 22. 5. 1940 – 15. 6.

2019 z Kysáča S láskou a úctou si na Vás spomínajú a vo svojich srdciach si Vás uchovávajú synovia Štefan a Ondrej s rodinami

36

na priateľa

ONDREJA VARGU

rod. Valentová 1930 – 2019 z Lalite

ONDREJA PRIVIZERA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Táto prázdnota sa nedá vynahradiť, spomíname a nezabúdame…

Dcéra Mila s manželom, vnučka Vesna s manželom, vnučka Ivana s manželom a pravnúčatá Karlo, Patrícia, Timotea a Rudolf

Informačno-politický týždenník

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a s láskou a úctou si na Teba spomínať.

Manželka Anna a syn Mirko s deťmi • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva.

Už prešiel ťažký rok, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec, starký a svat

ONDREJ VARGA 1950 – 2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju dobrotu, lásku a ochotu nikdy nezabudneme.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo sme zostali bez jediného syna a brata

JAROSLAVA KUCHTU

1965 – 14. 8. 2009 – 14. 8. 2019 z Pivnice

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

Zostaneš navždy v našich srdciach.

Zarmútení: manželka Mária a syn Andrej a dcéra Kvetoslava s rodinami SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho brata, uja a strýka

rodičia a sestra Juliana Rumanová s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starkým, ktorý nás náhle a nečakane opustil

ONDREJA VARGU 1950 – 2018 – 2019 z Petrovca

Trvalú a tichú spomienku si na neho zachovávajú: sestra Anna Mučajiová a brat Ján Varga s rodinami Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu EkoGradnja, s. s r. o., zo Zreňaninu, Ul. VII. Vojvođanske brigade č. 16, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Exploatovanie piesku z ložiska Mužljanska kolonija pri Zreňanine, na k. p. číslo 18850/2, 18850/1, 18854 a 18855, k. o. Zreňanin I. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

JAROSLAVOM SABOM 12. 3. 1963 – 8. 8. 2019 z Báčskeho Petrovca

Od života pre seba nič si nežiadal, svoje zlaté srdce celé si nám dal.

Už Ťa neprebudí ani krásny deň, na cintoríne snívaš svoj večný sen.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať a nikdy na Teba nezabudnú Tvoji najmilší: manželka Anna, dcéra Anna s rodinou a syn Jaroslav 33 /4868/ 17. 8. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. augusta 19.30 Zostrih Detského folklórneho festivalu Zlatá brána z roku 2018, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 18. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 20. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom termíne bude odvysielaný zostrih, čiže Mozaika SNS 2019.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 16. augusta – 40 rokov panic Sobota 17. augusta – Zabijakov osobný strážca Pondelok 19. augusta – Muž na odstrel Utorok 20. augusta – Pred svadbou nie Streda 21. augusta – Útek na Horu čarodejníc Štvrtok 22. augusta – Kúpili sme Zoo

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 18. augusta Film: Arthur a Maltazarova pomsta Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Odkaz vo fľaši Záver vysielania

Dúhovka. V prvej polhodinke si diváci môžu pozrieť dokument venovaný 100. výročiu prvých Slovenských národných slávností. V pokračovaní Vysielanie pre dedinu prinesie záznam Každý pondelok z hložianskeho podujatia Deň zeleniny, ktoré organizuje združenie 20.00 Hudobný mix poľnohospodárov. Diváci sa dozvedia, ako sa vyhotovujú krížovky Každý piatok a pletené bábky. Nebude chýbať ani 18.15 Výber z programu návrh, ako tráviť letnú dovolenku TV Kovačica doma.

Dotyky. V nedeľu večer si diváci a televízny tím zaspomínajú, ako v roku 2017 v štúdiu Dunav bolo oslávené 25. výročie tohto najsledovanejšieho vysielania – rodinného magazínu Dotyky.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 18. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 21. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 18. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Začali sa aj padinské oslavy Prezentácia kníh slovenských autoriek počas SNS Utorok 20. augusta 16.00 Na jarmoku umenia v Petrovci bola rôznorodá ponuka výrobkov V Kovačici odznel ďalší výtvarný tábor Galéria insitného umenia aj v tomto roku v Guči O aktivitách HFS V šírom poli hruška v Kovačici Piatok 23. augusta 16.00 Film: Pacho, hybský zbojník Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport PRVÝ ŠPORTOVÝ VÍKEND OSLÁV DŇA PADINY 2019

Súťažili šachisti a strelci Anička Chalupová

V

rámci prvého víkendu osláv Dňa Padiny 2019 10. a 11. augusta 2019 v tejto banátskej slovenskej dedine usporiadali viacero športových podujatí.

Súťaž sledoval a hodnotil medzinárodný šachový rozhodca Zoran Stanimirović, predseda Šachového zväzu Vojvodiny. Najlepší výkon

Medzinárodný šachový turnaj

V sobotu v sieni Holle prebiehal 2. Medzinárodný šachový turnaj za účasti 14 šachových družstiev.

Okrem dvoch hostiteľských tímov do súťaže sa zapojili aj banátske šachové družstvá z Opova, Vršca, Ritiševa, zo Starčeva, z Crepaje, Kovačice, Ilandže, Pančeva, Jabuky, ako i hostia z Rumunska (Alba lulia Najmladší šachisti na súťaži v Padine a Kudjir) a Maďarska (Gyula).

TRETÍ MEMORIÁL MIROSLAVA KOVÁČA-KOVIHO

Pohár zostal v Padine Ján Bokor

V

bohatej galérii vzorných športovcov FK Dolina osobitné miesto zaujal Miroslav Kováč-Kovi. Náruživý milovník futbalu sa mu plne venoval ako hráč a neskoršie bol výdatným sponzorom a predsedom. FK Dolina mu bola druhým domom, kde trávil veľa času aj na úkor rodiny. V spolupráci s kamarátmi plánovite, krok za krokom zveľaďoval kvalitu klubu. Pod jeho vedením FK Dolina zaznamenala najväčšie úspechy, hrala aj v Prvej lige Srbska. Náhla a nečakaná smrť prekazila plány a zrušila všetko to, čo Miroslav v padinskom futbale urobil. Pamiatka na jeho futbalové dielo zostáva natrvalo. Preto v Padine minulý víkend zorganizovali tretí Spomienkový turnaj Miroslava Kováča-Koviho. Pozvali si hostí z Aradáča, Idvora, Kačareva a, samozrejme, účinkovala i domáca Dolina.

V sobotu po rozpálenom ihrisku behali najprv Kačarevčania a Idvorčania. Výsledok prvého semifinálového zápasu Jedinstvo Stević – Polet bol 3 : 1. Po vedení Poleta 0 : 1 skúsenejší hráči z Kačareva obrátili výsledok a zmarili veľké nároky slabších hráčov z dediny M. Pupina. V druhom semifinále sa stretli domáca Dolina • ŠPORT •

a v Padine vždy srdečne vítané mužstvo aradáčskeho AŠK. Aradáčania nepodali očakávaný výkon a utrpeli presvedčivú porážku 5 : 0.

V nedeľu sa najprv hral zápas o 3. miesto, v ktorom AŠK podal lepší výkon a zaslúžene porazil Idvorčanov 2 : 0. Vo finále Dolina bola lepšia a kompletnejšia, hostia z Kačareva nemohli úspešne čeliť a museli sa uspokojiť s čestnou porážkou 2 : 0.

Prvé tri mužstvá (Dolina, Jedinstvo Stević a AŠK) dostali pekné poháre a Polet spomienkový dip-

Odmenení: Dušan Králik, Miljan Radivojev a kapitán Vukašin Popović (zľava)

dosiahlo družstvo šachistov z Opova, na druhom mieste zakotvil tím z Vršca, kým tretie miesto obsadili šachisti z Ritiševa. Šachové centrum Padina ako organizátor pre najlepších šachistov zabezpečil poháre a medaily, ako i chutný obed a občerstvenie.

Najlepší strelci z Idvora

V nedeľu 11. augusta ruky k oslavám Dňa Padiny 2019 priložili aj padinskí poľovníci. Členovia Poľovníckeho spolku Zajac zorganizovali súťaž v triafaní do asfaltových terčov. Na súťaži sa zúčastnilo 15 streleckých tímov, ktoré prišli z Lukićeva, Farkaždinu, Uzdinu, Debeljače, Hajdušice, Ilandže, zo Samoša, Seleuša, z Kysáča, Omoljice, Idvora, Baríc a Kovačice.

Samozrejme, nechýbali ani dva súťažné tímy hostiteľov. Najviac terčov trafili strelci z Idvora, druhé

lom za účasť. Sošku za najlepšieho hráča a strelca (4 góly) získal nováčik v radoch Doliny Miljan Markuc Radivojev a sošku za najlepšieho brankára dostal mladý Dušan Králik, ktorý sa vrátil do brány Doliny. Odmeny zabezpečili kamaráti a spolupracovníci M.

Lovci triafali do asfaltových terčov

miesto obsadili domáci strelci a na tretej priečke zakotvili hostia z Debeljače.

Keď ide o výsledky jednotlivcov, najlepšie triafal Zoran Todorov z Idvora, o štipku slabší výkon mal Idvorčan Živko Belić, kým tretie miesto obsadil strelec Denis Obradović z dedinky Barice.

Kováča. Z pekne upraveného, ale veľmi horúceho ihriska účastníci sa presťahovali do chládku loveckého domu, kde si pri chutnej večeri ešte raz zaspomínali na kamaráta M. Kováča. Rozišli sa v dobrej nálade so sľubom, že sa o rok znovu stretnú.

CYKLISTICKÉ PRETEKY NAJMLADŠÍCH. Asociácia cyklistov MG z Báčskeho Maglića s cieľom popularizovať tento nanajvýš zdravý šport už piatykrát zorganizovala zaujímavé preteky pre najmladších v dvoch disciplínach. V slimačích pretekoch cieľom bolo čím pomalšie prejazdiť zadanú dráhu bez toho, aby sa nohy spúšťali na zem, ako aj kruhové preteky, čiže čím rýchlejšie zdolať určenú dráhu. V oboch kategóriách najúspešnejší bol Martin Červený v konkurencii chlapcov, kým sa v konkurencii dievčat vyznamenala Sára Šterbová. Organizátori pre všetkých účastníkov pripravili tričká, občerstvenie, pre tých najúspešnejších aj cyklistické pomôcky, medaily, poháre, vstupenky do akvaparku a na bazén v Maglići.

Vyhralo však všetkých 45 účastníkov, lebo sa venovali rekreácii, a nie svojim mobilom, počítačom, televíznym obrazovkám, čo aj je jedným z poslaní tohto podujatia. vlh 33 /4868/ 17. 8. 2019

39

Šport HRALI AJ MLADŠÍ DORASTENCI, VETERÁNI, TUČNÍ A CHUDÍ

Bežali, kým im para stačila!

MLADOSŤ – TATRA 2 : 2 (0 : 1) Juraj Pucovský

Š

portový program na SNS sa zvyčajne začínal v sobotu ráno na ihrisku vo Vrbare turnajom najmladších futbalistov. Tentoraz nebola výnimka, ale namiesto niekoľkých mužstiev priateľský zápas zohrali iba

priniesol náskok Mladosti, ale Krajčík sa postaral o to, aby hostia neprehrali.

MLADOSŤ: Opavský, Vida, Dudáš, Turčan, Vrbovský, Igić, Mučaji, Čiep, Lekaj, Necić, Hric, Lukáč; tréner Ján Jakuš TATRA: B. Chrťan, A. Chrťan, M. Chrťan, Makovník, Ožvát, Ješanović,

ale dodržali porekadlo: beží, koľko mu para stačí! V prvom polčase viac pary mali Petrovčania, keď sa gólom Martina Chlpku aj ujali vedenia. V pokračovaní sa situácia na trávniku celkom zmenila.

Hosťom z Vrbasu akoby viac vyhovel

Rybársky, Spevák, Stracinský, Šimo, Širka, Triaška, Vujović, Hevera Zápas viedol brankár Mladosti Igor Leňa.

TUČNÍ – CHUDÍ 6 : 4 (5 : 1)

Vari je to už tradícia, že na týchto

Petrovskí veteráni sa zaskveli len v prvom polčase

Mladší dorastenci Mladosti a Tatry hrali v nekompletných zloženiach

mladší dorastenci domácej Mladosti a kysáčskej Tatry. A to v okyptenom zložení – ôsmi proti ôsmim!

Zápas sa na veľmi pekne upravenom trávniku skončil nerozhodne 2 : 2 (0 : 1).

Bagoňa dal prvý gól, vyrovnal Igić, Čiep

Bagoňa, Krajčík; tréner Marián Kulík

MLADOSŤ – STARI VRBAS 1 : 4 (1 : 0) Predvečerom na trávnik vybehli veteráni Mladosti a hostia FK Stari Vrbas. Počasie im, pravdaže, nežičilo,

STAROPAZOVČANIA PRIPRAVENÍ NA ŠTART

Nevznášať sa v oblakoch!

Matej Bzovský taropazovskí fanúšikovia si prajú oveľa lepšie výkony hráčov ako v predošlých majstrovstvách, aby smútku z prehier bolo menej a radosti z víťazstiev oveľa viac. Očakáva sa aj lepšia divácka kulisa, ale len statočnými výkonmi a obetavosťou mužstvo prinavráti na štadión ľudí.

Lepšie výkony majú priniesť konečne útok na horné „poschodie“, keďže je titul príliš ďaleko. Treba

S

byť reálny, nesnívať, nevznášať sa v oblakoch. Zloženie nového kádra sa nerodilo ľahko, lebo kvalitné posily často žiadajú peniaze, ktoré je ťažko zabezpečiť. Do tímu pribudli iba tí, ktorí boli skromnejší v požiadavkách. Okrem bratov Željka a Milana Mitrovićovcov z Bešky prišiel aj Slavko Gavrilović z Omladinca Nové Bánovce. Do materského klubu sa vrátil Boris Brtka a tu je i jeho brat Andrej, veľmi talentovaný strážca sie-

TRI POSLEDNÉ SKÚŠKY PIVNIČANOV

Druhé miesto v Ratkove Ján Šuster a hosťovaní v Petrovci pivnická Slávia v priateľskom zápase s domácou Mladosťou prehrala 10 : 1. Podľa toho, ako sa autor tohto príspevku ako futbalista, člen správy a dopisova-

N

40

www.hl.rs

teľ pamätá, je to najťažšia prehra Slávie za posledných šesťdesiat rokov?!

Minulý víkend Slávia hrala na turnaji v susednom Ratkove. V prvom zápase Pivničania premohli Budućnost Parage 4 : 1, keď dva

Informačno-politický týždenník

väčší chládok na trávniku a Kostić čoskoro vyrovnal. Stracinský potom mohol priniesť novú radosť, ale jeho strela trafila do brvna a skončila za bránou.

Do konca sa potom už lepšie darilo hosťom, ktorí si gólmi Živkovića, Stanimirova a Čelića zabezpečili presvedčivú výhru.

MLADOSŤ: J. Chlpka, Babiak, J. Chalupka, S. Chalupka, M. Chlpka, Mucha, Pavlis, Peťkovský, Pucovský,

zápasoch viac úspechu na Slávnostiach majú zaguľatení muži – futbalisti. Tak bolo aj tentoraz v nedeľnom predzápase Mladosť – Jedinstvo 1 : 1 (0 : 0).

Futbalisti s nadváhou do siete tých, ktorí by mali byť rýchlejší, obratnejší, prečo nie aj šikovnejší, trafili šesťkrát, kým ich brankár kapituloval štyrikrát.

Po dva góly za víťazov dali Mucha a Lekaj, raz trafili Tolić a Rybársky. Za porazených dvojnásobným strelcom bol Čapeľa, Andrášik a Stanković.

te. Z Vojky sa presťahoval mladý Milovan Cvijanović a skúsenejší Nemanja Kačar, z Inđije prišli David Panjak a Mrđa, a najnovšou posilou je Strahinja Ljubović z belehradského Torlaku. „Úprimne hovoriac, nemáme prehnané očakávania, spoliehame sa na chlapcov, ktorí už zakúsili súťaž na tejto úrovni,“ prezradil nám tréner Vladimir Livaja. „Spokojní budeme s umiestnením v hornej polovici tabuľky. Hneď prvý zápas na trávniku novosadskej C. zvezdy bude veľmi ťažký. Chceme aj zvonku niečo uchmatnúť. Chlapci sa na tréningoch snažia pobiť o miesto v prvej jedenástke, je to dobré.“

Nedeľňajšia generálka s okypteným mužstvom Železničara z Inđije namiesto potešenia priniesla starosť. Domáci hrali príliš uvoľnene, ale aj horúčava bola veľkou prekážkou predstaviť sa v lepšom svetle. Zápas sa skončil výhrou domácich 2 : 1 a obidva góly za Jednotu vsietil Grubor.

JEDNOTA: Jovišić, Cvijanović, Subotić, D. Brtka, Delić, Gavrilović, Milanović, Ž. Mitrović, Ljubović, Milovčević, M. Mitrović; striedali: A. Brtka, Lukač, Tošić, Cvetanović, Đuran, Grubor, Panjak, Kačar

góly dal Trivunović, po jednom Kuchta a Jušković. Potom po omnoho lepšom výkone domáci Radnički prekonal tím Zadrugara zo Srbského Miletića 2 : 0.

V nedeľu o tretie miesto Zadrugar premohol Budućnost až 5 : 0. Finále Radnički – Slávia 2 : 0 prinieslo priemernú hru a prvé miesto organizátorovi turnaja.

Prvé tri mužstvá: Radnički, Slávia

a Zadrugar dostali poháre, ako aj najlepší strelec Marko Trivunović (Slávia).

SLÁVIA: Ľ. Brňa, Benka, Badinský, Jušković, Ćorda, Šmit, Kuchta, Petrović, Efendić, Trivunović, Marojević; striedali: Babić, Budić, Mušikić, Záskalický, Vinkovič V nedeľu Slávia v prvom majstrovskom zápase uvíta Vojvodinu z Tovariševa.

• ŠPORT •

ŠACHOVÝ TURNAJ SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ – AQUAPARK 2019

Každého hráča odmenili Juraj Pucovský

V

petrovskej športovej hale povedľa Základnej školy Jána Čajaka by na Slávnostiach v nedeľu predpoludním bolo logické na parketách počuť buchot lopty, či už basketbalovej, volejbalovej alebo hádzanárskej. No tam je od jej výstavby v záverečný deň Slávností príliš ticho, kedysi aj sto a viac ľudí sa priam pošepky rozpráva, lebo prebieha šachová súťaž.

V posledných rokoch pomenovaná Šachový turnaj SNS – Aquapark.

Toho roku na turnaj prišlo „iba“ 78 hráčov a jedna hráčka. Iba je v úvodzovkách preto, že sa v minulosti organizátori, domáca ŠK Mladosť a riaditeľ turnaja Pavel Marčok tešili aj trojcifernej návšteve, keď hralo sto až 120 šachistov.

Možno je hlavným dôvodom to, že v túto nedeľu, v tom istom čase, šachové súťaže prebiehali v Padine, Mladenove, a ktovie, možno aj niekde inde.

Tentoraz na turnaji bola prvýkrát jedna novinka. Hralo sa švajčiarskym systémom 8 kôl podľa pravidiel FIDE, tempo hry 15 minút plus 5 sekúnd bonifikácia za každý ťah. Preto, ako nám povedal riaditeľ Marčok, museli zabezpečiť špeciálne hodiny. Ináč slávnosťový turnaj je riadne hodnotený ratingom FIDE

Traja najlepší šachisti v spoločnosti riaditeľa Pavla Marčoka (prvý zľava) a dobrodinca Juraja Zábojníka z Českej republiky (prvý sprava)

a zároveň aj oficiálnymi Majstrovstvami Vojvodiny šachistov.

Po skončení všetkých kôl národný šachový rozhodca Stevan Jović z Nového Sadu vypracoval konečnú tabuľku. Víťazom turnaja je Novosadčan Milan S. Popović (7 bodov), na druhom mieste skončil FIDE majster Kristijan Tanczik (6,5 bodu) a tretie miesto obsadil FIDE majster Mirko Kokeza, člen domáceho ŠK Mladosť (6,5 bodu). Spomenutí traja a ešte siedmi po nich dostali peňažné odmeny. Sú to: 4. Vuk Savanović, 5. Aleksandar Danilović, 6. Sava Živković, 7. Miloš Torbica, 8.

Ivan Radivojević, 9. Draško Beguš,

NA SNS POSLEDNÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS VO VRBARE

Rozlúčka Pavlisa a Rupara MLADOSŤ – JEDINSTVO 1 : 1 (0 : 0) Samuel Medveď

V

rámci SNS futbalisti Mladosti zohrali posledný prípravný zápas s mužstvom Jedinstvo z Rumenky, ktoré je silnejšie ako dosiaľ. Rumenčanov okrem iného posilnil aj Ognjen Štefek, ktorý na jar hrával v Petrovci.

Napriek úžasnej horúčave zápas mal slušnú úroveň. Mladosť hrala s vynoveným mužstvom, v ktorom je hodne nových hráčov. Rumenčania mali územnú prevahu. Domáca obrana v pozmenenom zložení v čele s Leňom dobre čelila. Už v 10. min. Leňa vyrazil nad brvno dobrú strelu hostí hlavou. O chvíľu neskoršie rozhodca • ŠPORT •

Bosnić z Báčskej Palanky prerušil zápas, aby ihrisko opustil dlhoročný kapitán a donedávna predseda klubu Janko Pavlis, ktorý sa na tomto zápase, ako aj dlhoročný hráč Vladimír Rupar, rozlúčil s aktívnou futbalovou činnosťou.

Pred zápasom predseda Saša Petković obom hráčom odovzdal príležitostné darčeky klubu.

V 17. min. Rumenčania znovu pohrozili domácim, ale ich strela skončila nad brvnom. Mladosť prvýkrát vážne zaútočila prostredníctvom rýchleho Plavšića, ktorý vystriedal práve Pavlisa.

Potom aj nováčik Zagorčić prenikol sprava, ale ho Rumenčania znemožnili, aby dobre zacentroval.

10. Aleksa Ilinčić. Jediná šachistka Svetlana Stojadinovová získala 4 body, obsadila 46. miesto a za sebou nechala 33 mužov!

Tak ako je to už zvykom, vyhlásili aj najúspešnejších hráčov z územia Báčskopetrovskej obce.

Sú to: Nikola Ivanić (22. miesto, 5 bodov), Samuel Častven (24. miesto, 5 bodov) a Juraj Červenák (37. miesto, 4 body). Chvályhodné je, že všetkých šachistov odmenili; tí najlepší dostali obálky s dinármi, medaily, poháre, menej úspešní sa museli uspokojiť vecnými odmenami – šachovou literatúrou, šachovými kompletmi, fľašami, pravda, plnými, alebo aj metlami. Len jeden šachista mal námietku, že tentoraz chýbal chýrečný petrovský kulen (hrubá štipľavá klobása). Možno sa organizátori obávali, že šachistom táto špecialita zaškodí?

Šachová hra nepozná vekové hranice

V druhom polčase tréner Karakaš dal šancu ešte niekoľkým hráčom, útočníkovi Mrđanovi, ktorý ukázal, že vie svojou rýchlosťou vyvolať zmätok v radoch súpera. Hostia v 60. min. dali gól a strelcom bol Milićević. Potom na opačnej strane spoza šestnástky dobre mieril Plavšić a raz trafil i do žrde.

Pred koncom zápasu, v 80. min., Mladosť vyrovnala, keď debutant Serdar po prízemnej prihrávke z pravej strany zblízka trafil.

MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Ivetić, Fábry, Šproch, Beronja, Zagorčić, Leškov, Malidžan, Severíni, Pavlis; striedali: Plavšić, Valentík, Mrđan, Čiep, Milenković, Đaković, Serdar, Kajtez Mladosť predtým hrala v Odžakoch nerozhodne 1 : 1, prehrala doma s RFK Nový Sad 0 : 2 a deklasovala Pivničanov 10 : 1.

V nedeľu sa začínajú nové majstrov-

stvá a Mladosť vo Vrbare o 17. hodine uvíta Bačku z Pačira.

Foto: J. Pucovský

Vladimír Rupar a Janko Pavlis (zľava) sa rozlúčili s aktívnou futbalovou činnosťou vo FK Mladosť

33 /4868/ 17. 8. 2019

41

Šport NA TRADIČNOM STOLNOTENISOVOM TURNAJI

Titul hosťom zo Slovenska Vladimír Hudec

S

tolnotenisový turnaj patrí medzi najstaršie podujatia v rámci Slovenských národných slávností. Zanietení do tohto športu v Petrovci, zoskupení v STK Mladosť, turnaj zorganizovali na prvých obnovených Slávnostiach a odvtedy je nedeľa predpoludním v telocvični petrovskej základnej školy vyhradená pre stolný tenis.

Tak tomu bolo aj tohto roku.

V posledný deň Slávností v telocvični bolo teplo, ale rušno.

Ktovie, koľký raz si sily zmerali starí známi, stolní tenisti zo Starej Pazovy, SK Vydrany zo Slovenska, z Báčskej Palanky, a hostitelia, hráči STK Mladosť. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov zápasili iba mužstvá a dosiahli tieto výsledky: STK Mladosť – Stará Pazova 1 : 3, Vydrany – Báčska Palanka 3 : 0, Stará Pazova – Vydrany 2 : 3, Mladosť – Báčska Palanka 3 : 0,

Báčska Palanka – Stará Pazova 1 : 3.

Vďaka všetkým trom triumfom víťazom turnaja sa stal tím Vydrany, inak viacnásobný majster Sloven-

Spoločná fotka všetkých účastníkov na záver

Podpredseda MSS Vladimír Fekete (vľavo) ďakovný diplom udelil aj dlhoročnému priateľovi a podporovateľovi STK Mladosť Samuelovi Sýkorovi, žijúcemu v Austrálii

RUŠNO BOLO AJ NA STRELNICI POĽOVNÍCKEHO SPOLKU LESÍK

Menej strelcov ako kedysi z takmer všetkých kútov Vojvodiny triafali do pohyblivých terčov. Tohtonedeľu predpoludním 11. au- ročná súťaž prvýkrát po mnohých gusta sa aj tohto roku z Lesíka, rokoch prebiehala bez nedávno zo strelnice petrovských po- zosnulého dlhoročného predsedu ľovníkov ozývala streľba. Poľovníci Jána Častvena, na počesť ktorého, podľa slov člena vedenia PS Lesík Janka Bujzáša, spolok určite zorganizuje memoriál.

V Petrovci v nedeľu súťažilo 12 mužstiev, čiže 55 účastníkov, čo je menej ako v predchádzajúcich rokoch. Janko Bujzáš to vysvetľuje tak, že v rovnakom čase sa strieľalo aj v Padine, kde sa zúčastnili Na súťaži v Petrovci sa vyskúšali aj mladí tri mužstvá (Padina, Kostrelci V. Hudec

V

ŠTVRTÝ ZÁPAS KYSÁČANOV

Ide to na lepšie?

TATRA – FR. PARTIZAN 2 : 1 (1 : 1) Pavel Pálik

F

utbalisti Tatry v nedeľu zohrali štvrtý prípravný zápas.

Konečne to dopadlo lepšie

42

www.hl.rs

ako doteraz, ale ešte stále chýba jeden dobrý stredopoliar. Domáci v stretnutí s mužstvom Fruškogorski partizan z Bukovca mali miernu územnú prevahu, vytvorili

Informačno-politický týždenník

ska. Druhé miesto obsadila Stará Pazova, Petrovčania boli tretí a Palančania zakotvili na poslednom štvrtom mieste.

Aj keď sa súťaží, aby sa vyhralo, výsledok na tomto turnaji je menej dôležitý, a tak ako je to už zvykom, turnaj „pokračoval“ v Lačokovej krčme, kde dlhoroční priatelia pri chutnom stolovaní strávili príjemné poobedie. „Turnaj dopadol celkom dobre.

Nebol síce možno taký masový ako v predošlých rokoch, keď sme tu mali aj Selenčanov. Čo do kva-

lity možno bol trochu slabší už aj preto, že naši priatelia z Vydrian a z Báčskej Palanky, ktorí sú členmi Superligy Srbska, neprišli s najsilnejšími mužstvami. K tomu trochu sme si obľahčili tak, že nehrali aj jednotlivci, lebo je tu veľmi teplo, čiže ak je vonku 32 stupňov Celzia, v telocvični je najmenej o desať stupňov viac. V takých podmienkach je skutočne ťažko hrať, takže to, kto je z nás najlepší, možno zistíme inokedy, keď bude trochu chladnejšie,“ povedal nám predseda STK Mladosť Ján Lačok.

vačica a Hajdušica), ktoré pravidelne prichádzali aj do Petrovca, a súťaž bola aj v Starej Pazove. K tomu tohto roku neprišli ani hostia zo Slovenska a z Chorvátska. „Všetko to je späté aj s peniazmi,“ hovorí J. Bujzáš. „Každý, kto príde na vaše podujatie, očakáva, že aj vy prídete k nemu, a ak neprídete niekoľkokrát, tak ani on viac nepríde. Úprimne hovoriac, tých súťaží okrem riadnej ligy je mnoho a nemožno na každú ani odísť.“ Tak či onak aj v nedeľu sa strieľalo ostošesť a poľovníci sa v jednej sérii po 15 patrónov snažili „zabiť“ čím viac, poľovníckym slovníkom povedané, hlinených holubov. Nakoniec šiesti najlepší v rozstreľovaní rozhodli, kto je najlepší. Vcelku najúspešnejší boli strelci z Tovariševa. Slobodan Kopanja a Stanko Panić obsadili prvé, resp. druhé miesto, kým tretí bol Hlo-

žančan Ján Bohuš. Tovariševčania boli najlepší aj v konkurencii mužstiev, druhé miesto obsadili Hložančania a tretie Petrovčania. Medzi juniormi najlepší bol Petrovčan Zoroslav Brtka, druhé miesto obsadil Vukašin Lukić zo Srbského Miletića a tretí bol Ján Pavčok z Hložian, ktorý zároveň bol aj najmladším strelcom súťaže.

Najstarším účastníkom aj toho roku bol Pavel Šuľan z Lalite. Nuž a aké by to bolo poľovnícke podujatie bez chutného poľovníckeho guláša, pri ktorom sa strelci a organizátori bavili v srdečnej družbe.

Svojráznou kuriozitou bolo to, že streľbu nakrátko prerušila srnka, ktorá sa aj napriek rachotu streľby nebojácne vynorila z trstiny a poprechádzala sa pred strelnicou. Streľbu, pravdaže, prerušili a pokračovala, až keď organizátori srnu zahnali do bezpečia hustej trstiny.

si aj niekoľko šancí, z ktorých dve aj využili.

V nedeľu tréner Stojan Ilić z Nového Sadu mal k dispozícii väčší počet hráčov, ale ešte stále nemôže počítať so všetkými. Bukovčania sa v nedeľu už v 12. min. ujali vedenia 0 : 1 gólom Dimića. Vyrovnal Stojšić z jedenástky v 42. min. a výhru domácim priniesol Bulatović v 52. min.

Bol to vcelku príliš slabý a neza-

ujímavý zápas, ktorý dobre viedol Novosadčan Kampić, takže asi 100 divákov nespokojných opustilo ihrisko.

TATRA: Plemić, Kuzmanović, Batinić, Kedža, Klaić, Stojšić, Vučković, Đekić, Berić, Bulatović, Zbućnović, Jokić, Myjavec, Ožvát, Nikolić V nedeľu Kysáčania zohrajú pohárový zápas v Sirigu.

• ŠPORT •

NAJLEPŠÍ RYBÁRI HLOŽANČANIA A KUCHÁRI PALANČANIA

Ryba namiesto očkavej polievky Juraj Pucovský

členky a členovia ZŠR Karas, kým rybári chytali ryby, uvarili vo veľkých kotloch rybací paprikáš a Pavel Čapeľa-Čarly a Ján Krajčík, dobre sa potiac, smažili kaprie podkovičky. Každý, kto chcel, mohol prísť, kúpiť si a zjesť porciu v chládku stromov a slnečníkov, vypiť chladné pivo, vodu a šťavu. Niektorí, hlavne muži, čakali v dlhočiznom fronte, aby kúpili jedlo a v rôznych nádobách odniesli domov. Bol im to slávnosťový nedeľný obed namiesto slepačej očkavej polievky, rezňov a šalátu, ktoré nemusela chystať manželka.

Vážky ukázali, že najviac zručnosti s udicou a návnadou dokázali športoví rybári z Hložian (M. redseda ZŠR Karas Jaroslav Diviak nám Macko, I. Supek, J. Jakuš), druhí boli Kulpínčania povedal, že toho roku na súťaž v lovení rýb (Z. Valentík, D. Valentík, I. Valentík) a tretí Laliťania udicou na plavák na pretekársku dráhu (D. Holík, J. Zorňan-Boky, J. Ružičić). Ostatné k rybárskej chatke prišlo desať trojčlenných mužstvá obsadili miesta týmto poradím: 4. tímov zo štrnástich pozvaných. Boli to hlavne Begeč, 5. Petrovec, 6. B. Palanka, 7. Silbaš, 8. milovníci športového rybolovu z okolia Petrovca: Jánošík, 9. Želiezovce, 10. Čelarevo. z Báčskej Palanky, Begeča, Čelareva, Hložian, Najlepší jednotlivci na dráhe boli: 1. KulpínKulpína, Lalite, zo Silbaša, ale aj zo slovenských čan I. Valentík (4 790 g), 2. Hložančan Želiezoviec, po dlhšom čase aj z Jánošíka a, sa- J. Jakuš (4 730 g), 3. Laliťan D. Holík mozrejme, nechýbali ani domáci rybári.

(4 660 g).

Tesne po tom, ako na veži petrovského V súťaži vo varení rybacieho papkostola odbila dvanásta, rybári vo veľkej pále rikáša sa tentoraz zúčastnilo iba šesť zbalili udice a na rad prišlo váženie úlovku. družstiev. Komisia rozhodla, že najchutnejší obsah rybej špeciality bol v kotlíku Palančanov, na druhom mieste skončil Begeč a tretie bolo Čelarevo.

To možno ani neprekvapuje, veď všetky tri prostredia majú v blízkosti Dunaj, v ktorom ulovia rôzne druhy rýb a potom Postarali sa o dobrú náladu: traja Jánovia – Brtka, z nich pripravia chutné varené Andrášik, Zelenák (zľava) či smažené rybie špeciality.

Všetko to pri kanáli sa dialo za hudobného Kuchári z Lalite, zo Silbaša a z Jánošíka sprievodu a spevu troch Jánov – Brtku, Andrátentoraz nenavarili paprikáš podľa chuti šika a Zelenáka. Nečudo potom, že si niektoré hodnotiacej komisie, a tak zostali bez ženy zatancovali v chládku s mužmi, či už svoVíťazi rybárskej súťaže: zľava Kulpín (2. miesto), odmien. jimi, alebo priateľmi, susedmi, známymi a...

Hložany (1. miesto) a Laliť (3. miesto) Podobne ako predtým, aj tohto roku

P

DOSIAĽ NAJMASOVEJŠÍ TENISOVÝ TURNAJ NA SLÁVNOSTIACH

Nie sú ako Nole, ale...

J. Pucovský

ohto roku sa potvrdilo, že organizátori neoprávnene do oficiálneho programu Slávností dlho nezaraďovali tenis. V nedeľu 11. augusta od včasného rána všetky štyri kurty Tenisovej akadémie SA-HA boli obsadené milovníkmi bieleho športu. Hralo sa v troch kategóriách, iba jeden set, kde vcelku 29 tenistov prehadzovalo žltú loptičku ponad napätú sieť: dvanásť detí, trinásť seniorov a štyria veteráni.

Nie sú ako Nole, ale tenis ich láka, a preto ho hrajú. Najlepšie, ako môžu a vedia.

Nikomu neprekážala ani veľká páľava, ani prach z poriadne vysušenej škvary. Pred slnkom sa chránili rôznofarebnými čiapkami, tričkami a ihrisko po každom zápase dobre poliali vodou a vyrovnali. Pravdaže, každý hráč alebo hráčka sa snažili vyhrať, prebojovať sa do finále, aj tam byť najlepší, aby mohli na konci z rúk organizátora Martina Hansmana prijať zlatú, prípadne striebornú alebo bronzovú medailu.

Palančan Gavra Bikicki často hráva tenis s veteránmi v Petrovci

Martin Hansman (vľavo) odovzdáva medailu víťazovi seniorov Miroslavovi Beličkovi st.

T

Z trinástich seniorov dva semifinálové páry tvorili: Miroslav Belička st. – Ján Topoľský 6 : 4 a Ján Hanuľa – Zoran Berat 6 : 3. Vo finále M. Belička prekonal J. Hanuľu 6 : 4, kým si tretie miesto rozdelili Z. Berat a J. Topoľský.

Tucet hráčok a hráčov detského veku sa tiež dokazoval v zručnosti s raketou. Na konci zvíťazila Lucia Beličková, druhý bol Miroslav Belička ml. a tretie miesto obsadila Xénia Vujačićová.

Napokon štvorka veteránov sa tiež nedala zahanbiť. Po zaujímavých zápasoch prvé miesto si rozdelili Michal Potran a Svetoslav Majera, tretí bol Palančan Goran Bikicki a štvrtý Ján Bartoš.

Pri občerstvení sme z usmiatych tvárí mohli uzavrieť, že účastníci tohto dosiaľ najmasovejšieho tenisového turnaja na Slávnostiach boli spokojní a šťastní. Tak tí, čo sa im zaleskla niektorá z medailí na hrudi, alebo tentoraz nemali na to nadostač síl, vedomostí a ani šťastia. Organizátor M. Hansman je tiež spokojný, že na turnaji hrali hráčky a hráči z územia Báčskopetrovskej obce, potom z Báčskej Palanky, Nového Sadu a zo Starej Pazovy, ako i s podporou viacerých dobrodincov, najmä tých, čo zbožňujú tento obľúbený šport. Robí tiež plány na zvýšení účastníkov turnaja tak, že o rok vyzve tenistov aj z Kovačice, Padiny, zo Selenče, prípadne aj z iných dedín, ktorí by mali záujem zahrať si niekoľko zápasov na prekrásnych kurtoch Tenisovej akadémie SA-HA.

ŠPORT NA SNS 2019

Šanca mladších dorastencov Tatry pred bránou Mladosti

Pred vychádzkou na cyklistickú dráhu všetky bicykle skontroloval majster

Tvrdošijní športovci Juraj Pucovský

F

utbalisti vo Vrbare, strelci na strelnici v Lesíku, rybári a kuchári pri kanáli Dunaj – Tisa – Dunaj pri Pontóne, šachisti v športovej hale, stolní tenisti v starej telocvični, tenisti na kurtoch Tenisovej akadémie SA-HA, mladučkí cyklisti na námestí. Tvrdošijní, ba neoblomní športovci opäť na Slávnostiach.

Každý podľa vlastnej vôle a afinity k svojmu

obľúbenému športu.

A slnko páli na otvorenom, ortuť v teplomere prevýšila 37, možno aj viac stupňov.

Dusno v zatvorenom priestore, ťažko sa dýcha tým, čo sa nehýbu, hľadajú chládok, aby si aspoň hlavu ochránili, niežeby behali za loptou, prehadzovali loptičky ponad sieťku na stole a sieť s tenisovou raketou na škvare, jazdili na bicykli, varechou miešali v kotloch a kotlíkoch svadobnú kapustu, zajačí či rybací

paprikáš...

Vášeň je predsa vášeň, ani športovci neupustia od nej, čo aký čas by bol. Potením stratená tekutina z tela sa nahrádza chladenými nápojmi – vodou, šťavou, prečo nie aj penivým pivom. Na niektorých športoviskách viac športovcov ako v predchádzajúcich rokoch, na iných menej. Príčiny tentoraz nebudeme analyzovať, radšej vám ponúkneme pekné fotografie zo športovísk Slávností, ktoré toho roku odzneli v znamení stého výročia nášho najstaršieho kultúrneho, spoločenského a národného podujatia.

Snímky: autor a V. Hudec

Pavel Turan (vľavo) prehral súboj s reprezentantom Slovenska Zoltánom Lelkesom

Úlovok rybára z Begeča

Jediná šachistka Svetlana Stojadinovová za sebou zanechala 33 mužov

Rodina Pavlisová: otec Ján, syn Janko (skončil futbal seniorov), syn Vladimír a mama Elena

Časť odmenených na tenisovom turnaji

Streľbu do asfaltových terčov nakrátko prerušila nebojácna srna, poprechádzala sa strelnicou a zmizla v trstinovej húštine