ISSN 0018-2869
Ján Triaška Báčsky Petrovec
Z obsahu
15. 8. 2020 | 33 /4920/
Uzávierka čísla: 12. 8. 2020
Mgr. art. Alena Klátiková (1991) patrí k najmladším na našej výtvarnej scéne. Nedávno sa vrátila z Budapešti, kde sa zúčastnila na medzinárodnom výtvarnom tábore. Jej diela sa nachádzajú v kolekciách doma a v zahraničí: Historický archív v Pančeve, International Senefelder nadácia, Offenbach v Nemecku, Čínske múzeum grafickej tvorby mesta Guanlan v Číne a inde. M. Benka / Foto: z archívu spolubesedníčky
Hoci sa Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci tento rok nekonali, Združenie petrovských výtvarných umelcov, ktoré sa počas tohto najväčšieho sviatku Slovákov pravidelne prejavuje kolektívnou výstavou, sa ani tohto roku nedalo odradiť a jeho členovia sa predstavili novou výstavou svojich členov Čaro štetca 9. Vernisáž sa konala v stredu 5. augusta na nádvorí Kultúrneho centra a viac ako 50 prác takmer 30 umelcov si návštevníci mohli a môžu pozrieť vo výstavnej sieni v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec. J. Čiep
Lekno ako rastlina je pomerne zvláštna a zaujímavá svojím tvarom a vôbec svojimi plávajúcimi listami vo vodných nádržiach so stojatými vodnými plochami. Aj v Báčskom Petrovci sa táto vodná rastlina objavila pred rokmi v Begeji, a to predovšetkým vďaka Anne Melichovej, ktorej je to srdcová záležitosť, a preto nešetrí ani energiou, ani časom, aby sa jej venovala. Prednedávnom aj vďaka nej jedna takáto rastlina bola zasadená k Mostíku Zuzky Medveďovej a tým ešte viac okrášlila tento oddychový a turistický areál. J. Čiep
Zmena klímy, intenzívna strata biodiverzity a šírenie nebezpečnej pandémie sú jasným dôkazom toho, že je načase napraviť náš narušený vzťah s prírodou. Biodiverzita má zásadný význam pre život. Závisí od nej naša planéta i naše hospodárstvo. Keď je príroda v dobrom stave, chráni nás a poskytuje nám svoje bohatstvo. Príroda sa nám v dôsledku neudržateľnej ľudskej činnosti stráca pred očami ako nikdy predtým. Ľ. Sýkorová
Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI
Nedorozumenie
OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090
Miroslav Benka
N
eraz prichádzame za kolegom poprosiť ho o niečo, avšak často nadídeme na nevrlú odpoveď a neprimerané sprá-
vanie. Človek ako sociálna bytosť vždy cítil potrebu vyjadriť svoje myšlienky, pocity a vedomosti, komunikovať ústne alebo písomne, prijímať určité správy a posielať ich ostatným. Jazyk každého národa sa vyvíjal v priebehu histórie a v tomto evolučnom kurze sa stal čoraz zložitejším a bohatším. Jazyk každého jednotlivca v súlade s jeho vývojom – intelektuálnym, psychologickým a sociálnym – sa stáva bohatším a rozmanitejším. „Eh, to je moja večná téma. Nie som vôbec tolerantný človek, ale nie som tvrdohlavý,“ povie jeden s nich. „Stotisíckrát som sa však na to presne pýtal, tak načo je skutočne um, jazyk, ak základné veci nemožno pochopiť, vysvetliť, dohodnúť sa? Osobne pevne verím, že v tomto svete nie je nič, čo by sa normálnou ľudskou konverzáciou nedalo vyriešiť. Čokoľvek vyjde na povrch, dá sa vyriešiť.“ Avšak...
Keď niekto nevie komunikovať, nevie prekonať svoj ego, márnomyseľnosť, vtedy nastáva vážny problém, v ktorom sa tratí každá taktnosť. Keď sa k nám niekto správa neprimerane, pamätajte, že ten človek má problém sám so sebou, nie s vami. Rozvážni, vyrovnaní ľudia pouvažujú a neničia ani seba, ani inú ľudskú bytosť – vyriešia tak ako sa to najlepšie dá. Preto by sme sa všetci mali chrániť neporozumení, nedorozumení, nesprávnych jednaní, nesprávneho výkladu faktov, udalostí, ľudí, ich myšlienok a dokonca aj našich pocitov. Ľudia si vyvinuli toľko jazykov a toľko spôsobov, že po Egypte dokonca zaviedli obrazové písanie. Ferdinand de Saussure v 20. storočí (1857 – 1913) pozdvihol lingvistiku na vedný odbor a opísal ju ako vedu o znakotvornom systéme – semiológia (známejšia skôr ako semiotika) a my ľudia si navzájom rozumieme čoraz menej, stále viac a viac sa nenávidíme, kruto týrame. Človek sa musí pýtať, aká je podstata jazyka? Človek sa musí pýtať, aká je podstata jazyka, ak nieto vôle chcieť porozumieť, chcieť nájsť vzájomný jazyk, nadviazať styky a vyriešiť nastolený problém? Vo svoj prospech a v prospech oboch strán! Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A ďakujem, že ste!
V tomto čísle TÝŽDEŇ
5 Mala som privilégium vyrastať v umeleckej rodine
ĽUDIA A UDALOSTI
17 Všetko zase bude ako bolo
KULTÚRA
28 Veľa kníh a málo času
ŠPORT
43 Čoraz početnejší a úspešnejší
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY
19 Nová európska stratégia pre biodiverzitu Na titulnej strane: Miroslav Tomáš na rybačke pri jazere Joca v Bielom Blate
Tlač:
Foto: z archívu M. Tomáša
DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad
• •
33 /4920/ 15. 8. 2020
3
Týždeň
7 DNÍ
Výbuch v Libanone, protesty v Bielorusku Pripravil: Stevan Lenhart
V
Bejrúte, hlavnom meste Libanonu, dňa 4. augusta došlo k mohutnému výbuchu v sklade dusičnanu amónneho, ktorý spôsobil obrovské škody a zmenil okolie na nepoznanie. Podľa posledných správ v tejto tragédii zahynulo 220 osôb, pokým 110 ľudí sa považuje za nezvestných, asi 6 000 je zranených a približne 300 000 zostalo bez svojich domov. Údajne explodovalo 2 750 ton dusičnanu amónneho, ktorý bol v prístavnom sklade uložený viac ako 6 rokov a bez adekvátnych bezpečnostných opatrení. Väčšina ľudí v Bejrúte sa po explózii najprv nazdávala, že výbuch bol spôsobený vojenským či teroristickým útokom. Explózia pripomínala výbuch menšej atómovej bomby a celkom zničila časti mesta v blízkosti bejrútske-
ho prístavu, pokým tlaková vlna poškodila budovy a objekty v okruhu desať a viac kilometrov. Zničené bolo aj veľké silo, ktoré obsahovalo 85 % libanonských zásob pšenice, čo spôsobuje vážne obavy, že by sa pri značnej časti obyvateľstva tejto krajiny zasiahnutej finančnou a ekonomickou krízou mohol začať javiť aj problém hladu. V dňoch po výbuchu mnohé európske a svetové štáty začali do Libanonu zasielať pomoc v podobe potravín, liekov, zdravotníckych a iných prostriedkov. Krajinu osobne navštívil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron s cieľom bližšie sa zoznámiť s rozsahom škody a koordinovať ďalšiu medzinárodnú pomoc. Z Macronovej iniciatívy bola usporiadaná videokonferencia, na ktorej medzinárodní donátori prisľúbili takmer 300 miliónov eur súrnej pomoci pre Libanon. Predstavitelia krajín Európskej únie, Veľkej Británie, USA a iných štátov sa uzhodli na tom, že plánovaná pomoc by sa
mala poskytnúť priamo ohrozenému obyvateľstvu, aby sa predišlo zneužitiu danej pomoci zo strany nestabilnej libanonskej vlády. V dôsledku občianskych protestov, ktoré nasledovali po ničivom výbuchu, libanonský premiér Hassán Dijáb oznámil demisiu celej svojej vlády. * Zverejnené výsledky prezidentských volieb v Bielorusku, podľa ktorých Alexander Lukašenko vyhral už šiesty mandát zaradom (v čele krajiny je už 26 rokov), vyvolali večer 9. augusta v Minsku a v iných tamojších mestách masové protesty, ktoré pokračovali aj v nasledujúci deň. Bieloruská polícia zasiahla proti demonštrantom a použila proti nim obušky, slzotvorný plyn a gumené projektily. Podľa informácií viacerých informačných agentúr najmenej dve osoby zahynuli, pokým viac desiatok je zranených a zhruba 3 000 bolo zatknutých. Protesty sa začali po tom, čo bieloruská Ústredná volebná komisia oznámila, že Alexander
Lukašenko získal 80,2 % a jeho hlavná súperka Svitlana Cichanovská 9,9 % hlasov voličov, pokým ostatní traja kandidáti získali menej ako 2 % hlasov. Cichanovská tieto oficiálne výsledky neuznala a od volebnej komisie žiadala anulovanie výsledkov volieb, ako aj opätovné sčítanie hlasov. Medzičasom bola 37-ročná líderka opozície donútená opustiť krajinu a ukryť sa v Litve, skadiaľ vyzvala protestujúcich občanov, aby nekonfrontovali s políciou a neohrozovali svoje životy. Pochybnosti o prezidentských voľbách v Bielorusku vyjadrili aj predstavitelia Európskej komisie, ktorej predsedníčka Ursula von der Leyenová vyzvala, aby sa zverejnili pravdivé výsledky, a tiež kritizovala policajný zásah proti demonštrantom. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi v spoločnom vyhlásení uviedli, že budú pozorne sledovať ďalší vývoj situácie v Bielorusku.
V NÁRODNOSTNEJ RADE SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY UDELILI JEDNORAZOVÉ PROSTRIEDKY
Podporili ochotnícku činnosť
V
Anna Horvátová
ýbor pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny aj napriek covidovej nepriaznivej situácii udelil jednorazovú finančnú podporu aktívnym slovenským inštitúciám, spolkom a združeniam v Srbsku. V priestoroch Národnostnej rady predsedníčka Libuška Lakatošová v utorok 4. augusta podpísala zmluvy o udelení prostriedkov podpory na rok 2020. Na základe rozhodnutia Komisie pre hodnotenie žiadostí o poskytnutie nenávratného
4
www.hl.rs
finančného príspevku na vytvorenie optimálnych podmienok na ochotnícku činnosť slovenských inštitúcií, spolkov a združení v
Srbsku na rok 2020 a odvolávajúc sa na článok 7 bod 17 Zákona o verejnom obstarávaní finančnú podporu v hodnote 1.481.000,00
udelili na vytvorenie optimálnych podmienok na ochotnícku činnosť. Prostriedky získali MOMS Padina, slovenský evanjelický cirkevný zbor v Silbaši, slovenský evanjelický cirkevný zbor v Kulpíne, Kultúrno-osvetový spolok Jednota Hložany, PS Bažant Kysáč, MOMS Jánošík, MOMS B. Petrovec. Zmluvu o podpore podpísal aj predseda KOS Jednota Hložany Vladimír Bažaľa. Peňažnú sumu 531 000 din. v hložianskom spolku usmernia na rekonštrukciu dvoch miestností, ktoré spolok dostal od Miestneho spoločenstva Hložany. Práce zahŕňajú dostavbu miestnosti, výmenu okien a líčenie stien.
Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová podpisuje zmluvu
Foto: Mária Poptešinová
Informačno-politický týždenník
• TÝŽDEŇ •
ALENA KLÁTIKOVÁ NA MEDZINÁRODNOM UMELECKOM TÁBORE V BUDAPEŠTI
Mala som privilégium vyrastať v umeleckej rodine
M
Miroslav Benka
gr. art. Alena Klátiková (1991) patrí k najmladším tvorcom na našej výtvarnej scéne. V roku 2014 ukončila vysokoškolské štúdium na Akadémii umení v Novom Sade, na Katedre grafiky v triede Anice Radoševićovej. V tom istom roku sa zapísala na magisterské štúdium, ktoré ukončila v roku 2016. Okrem grafiky sa intenzívne venuje aj maľbe a kresbe. Je dlhoročnou držiteľkou štipendií Ministerstva školstva, vedy a technického rozvoja Republiky Srbsko, ako aj držiteľkou štipendií Dositeja – Fondu pre mladé talenty. Členkou SULUV je od januára 2015. Zúčastnila sa na približne 60 kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Získala niekoľko ocenení, cenu Roots, ako aj tretiu cenu Senefelder za vynikajúce výsledky v oblasti litografie v Nemecku... Jej diela sa nachádzajú v kolekciách doma a v zahraničí: Historický archív v Pančeve, International Senefelder nadácia, Offenbach v Nemecku, Čínske múzeum grafickej tvorby mesta Guanlan v Číne a inde. Alenka, spomeňte si na svoje začiatky, pochádzate z umeleckej rodiny... – Áno, mala som celoživotné privilégium vyrastať v umeleckej rodine. Vyrastala som v atmosfére tvorivej slobody, ktorá určite prispela k môjmu celkovému rozvoju osobnosti a tým aj k mojej profesionálnej angažovanosti. Môj otec je výtvarný umelec a moja matka je spisovateľka, rodičia pestovali lásku k umeniu, ktorá prináša vlastné bohatstvo vnútorného sveta, rozvoj fantázie, zdravú zvedavosť a schopnosti. Obzvlášť si pamätám zaujímavé príbehy mojej matky pred spaním, ktoré vymyslela iba pre mňa, keď som bola dieťa. Bohužiaľ, nikdy ich nenapísala, aby udržala dávku intimity nášho vzťa-
hu. Na druhej strane otec sa vždy díval s osobitnou pozornosťou na moje kresby, o ktorých sme hovorili, zarámoval ich a držal ich v jeho ateliéri. Ako dieťa som bola na tieto zarámované diela obzvlášť hrdá. Spomínate si na svoj objav umeleckého talentu? Kto vás ovplyvnil a ktoré vplyvy na vašu tvorbu boli rozhodujúce? – Nepamätám si okamih objavenia svojho talentu, vždy to bolo neoddeliteľnou súčasťou mňa, a skôr by som to nazvala tvorivou energiou ako talentom. Potreba tvoriť bola
zanechalo hmatateľný vplyv, je, žiaľ, naša zosnulá rodinná priateľka a veľká multimediálna umelkyňa Mira Brtková. Ako malé dieťa som bola omámená bohatstvom farieb a tvarov na jej obrazoch. Milovala som jej hravé farebné sochy, z ktorých sa jedna nachádza pred Kultúrnym centrom Stará Pazova. Spomeňte si na svojich pedagógov. Kto vás rozhodne ovplyvnil v Novom Sade? – To je dosť ťažká otázka. Akadémia má veľa dobrých pedagógov. Mojimi najobľúbenejšími boli a ne-
Akademická maliarka Mgr. art. Alena Klátiková
vždy prítomná. Odvtedy, čo si pamätám, som kreslila a maľovala, tvorila tvary z kamienkov, maľovala maľovanky, milovala som vystrihovanie časopisov a výrobu koláží. Vždy je ťažké hovoriť o vplyvoch, pretože sú často úplne podvedomé. Iste, moji rodičia mali vplyv, ale nikdy ma netlačili do tohto sveta, naopak, vždy si vážili moju slobodu voľby. Osoba, ktorej dielo
smierne sa mi páčili profesori, ktorí sa nesnažili ovplyvniť, ale pomôcť mi rozvíjať technologické a tvorivé schopnosti. Sú to profesori, ktorí boli pripravení kedykoľvek dôkladne sledovať diela, diskutovať o nich a povzbudzovať ma v tvorbe – tí, ktorí mi svojou prácou boli príkladom. Taký bol Zoran Grmaš, možno by som ho najskôr zvolila, aj keď ma počas celého štúdia neučil
priamo. Myslím si, že som sa od neho a môjho otca, akademického maliara a grafika Jozefa Klátika dozvedela najviac o tom, čo je to v podstate grafika. Naše (grafické oddelenie) malo vyhradený tím a skutočne každý, kto ma učil, dal svoj jedinečný príspevok. Nedávno ste sa vrátili z Budapešti, o čo vlastne ide? – Bola to dvojtýždňová medzinárodná umelecká dielňa LuppArt. Prebiehala na ostrove Luppa, na Dunaji, v predmestí Budapešti. Samotný ostrov, v ktorom sme pobudli a pracovali, je krásny, izolovaný a pokojný. Bolo to pravé miesto, ktoré dnes každý umelec v modernej spoločnosti zúfalo potrebuje. Najdôležitejšou položkou rezidenčných pobytov je výmena skúseností, stretávanie zaujímavých ľudí z rovnakej profesie, nadväzovanie vzťahov a dúfam, že to bola šanca na pestovanie budúcich vzťahov a spoluprácu. Keď niekde cestujem, vždy verím, že sa s niekým stretnem alebo uvidím niečo nové, čerstvé, stimulujúce, inšpirujúce, aby sa mi to vrátilo, aby ma obohatilo o jednu novú skúsenosť. Aj tentoraz to bolo také. Ako ste tam trávili čas, stretli ste sa s mladými umelcami a ich prácou v Maďarsku? – Počas môjho pobytu v Maďarsku vznikli nezvyčajné okolnosti, deň po mojom príchode sa sprísnili opatrenia na hraniciach Maďarska pre pandémiu Covid-19 a mnoho umelcov z iných krajín zrušilo svoj pobyt, alebo sa im nepodarilo vojsť do štátu, takže, žiaľ, mala som možnosť stretnúť sa viac-menej s maďarskými umelcami a ich umením. Určite som získala lepší prehľad o existujúcej umeleckej scéne v Maďarsku, ale obávam sa, že som sa menej dozvedela o tom, ako som si želala. Bol to celkom nezvyčajný pobyt, ale veľmi konštruktívny. Strávila som čas v maľovaní, vo fotení, v hraní biliardu (ktorý hrám veľmi zle) a kŕmení kačíc. Stretla som umelcov rôzneho veku vrátane mladých ľudí. Chcela by som zvlášť vyzdvihnúť známosť s Lászlom Karacsonyim, nezávislým umelcom z Budapešti, ktorý
33 /4920/ 15. 8. 2020
5
Týždeň
pestuje dômyselný, duchaplný, vtipný a kriticko-umelecký prístup. Venuje sa maľbe aj novým médiám: videu, inštalácii atď. Táto známosť priniesla krásne ovocie, ako aj známosť s organizátorom Gáborom Farmosim, ktorý bol zvlášť chtivý a otvorený pre budúcu spoluprácu. V čom je rozdiel medzi našimi a umelcami z Maďarska a zo sveta? – Ako ľudia sa nelíšia, pretože všetci máme podobné ciele a zámery, túžbu po kultúrnej prosperite. Pokiaľ ide o kreativitu, je ťažké povedať, pretože počet umelcov bol pomerne malý na to, aby dokázala vytvoriť paralely, ale ako som už povedala, tendencie sú približné... Medzitým ich výstavné príležitosti sú však omnoho väčšie, jednoducho majú viac finančných prostriedkov na kultúru, majú početné galérie, ktoré ich propagujú a s ktorými majú exkluzívne zmluvy. Samotná Budapešť je veľkolepé stredoeurópske mesto a je celkom prirodzené, že je bohaté na galérie a kultúrne programy. Maďarskí umelci však nie sú spokojní so súčasnými podmienkami. Hovoria, že boli lepšie časy a že ich záujem o kultúru
6
www.hl.rs
klesá. Myslím si, že toto je, bohužiaľ, skutočnosťou pre celý svet, ktorý sa zo dňa na deň mení a zanecháva stále menej priestoru na autentickú kreativitu. Konzumistická mentalita zmenila spôsob, akým sa pozerá na dielo, ako ho vníma, prestáva byť chápajúca a začína byť vlastnícka. Je to univerzálna choroba ľudstva, keďže diela sa čoraz menej a povrchovejšie dožívajú. Všetci čelíme tomuto problému. Ste držiteľkou významných ocenení... Čo pre vás znamenajú? – Áno, mala som tú česť získať niekoľko ocenení v oblasti výtvarného umenia, z ktorých by som rada spomenula tretiu cenu Senefelder Award za vynikajúce výsledky v oblasti litografie v nemeckom Offenbachu (Frankfurte) v roku 2015. Toto ocenenie mi umožnilo pozrieť sa na svetoznámy inštitút litografie a prvé historické litografické lisy a kamene, kde sa dejiny litografie aj začali. Bola to veľmi vzrušujúca a vzdelávacia skúsenosť. Chcela by som si spomenúť aj na minuloročné ocenenie Korene, ktoré mi bolo udelené pri otvorení výstavy v Kultúrnom stredisku Miry Brtkovej v Starej Pazove. Táto udalosť bola pre mňa zvláštnou ra-
Informačno-politický týždenník
dosťou, pretože je to povzbudenie miestneho kolektívu v ,domácom teréne’, v ktorom boli a sú ľudia, ktorých poznám a vážim si ich, na ktorých mi záleží. Toto ocenenie mi teda poskytlo príjemný pocit prijatia staršími kolegami, ktorých prácu sledujem od detstva. Ako vidíte dnešnú kultúrnu a umeleckú scénu vo Vojvodine a v Srbsku? – Úprimne povedané, nie som spokojná s našou kultúrnou scénou. Problémy sú dobre známe každému, máme veľa vynikajúcich umelcov a odhodlaných kultúrnych pracovníkov ako vždy, takmer vo všetkých oblastiach, ktorí nemajú príležitosť prejaviť sa. Tí istí umelci sú existenciálne ohrození nielen pre nedostatok príjmu a súčasnú pandemickú krízu, ale aj pre apatiu a nezáujem a vo všeobecnosti pre nerešpektovanie kultúry a deštruktívnu mentalitu, o ktorej som už hovorila. Myslím si, že vzdelávanie nových generácií je jedným z kľúčových bodov na vyriešenie tohto problému. Preto by som sa rada venovala vzdelávacej práci, ktorá je podľa môjho názoru pre kultúrny rozvoj zásadne dôležitá. Problémom, bohužiaľ, nie sú len
pozorovatelia a návštevníci, ale táto mentalita a vzťah sa všade vkradli, do samotného riadenia kultúry, ktoré nemá tendenciu ani záujem sledovať svetové trendy a vychovávať vlastné kádre. Samotní ľudia, ktorí by museli bojovať za kultúrne hodnoty, ich podkopávajú. Ste mladá a nadaná. Ako vidíte umeleckú scénu vo svete v budúcnosti? Čo očakávate v budúcnosti? Po čom túžite? – Naozaj neviem, čo by som mala povedať. Ak nám tento rok niečo ukázal, je to to, že nevieme, čo prináša deň a čo noc. Je na mne dúfať v zajtra, v lepší deň a urobiť to, pre čo som sa vzdelávala, a nevenovať príliš veľa pozornosti nepriaznivým okolnostiam. Koniec koncov k umelcom nebolo ani jedno historické obdobie naklonené. Krása kreativity spočíva v tom, že vám poskytuje povzbudenie a silu na prekonanie prekážok. Alenka, v mene čitateľov Hlasu ľudu ďakujem vám pekne za rozhovor a želám vám veľa zdravia a veľa tvorivých dní v budúcnosti. – Ďakujem aj ja vám a čitateľom Hlasu ľudu želám všetko najlepšie.
• TÝŽDEŇ •
SLOVO MÁ: ŠPORTOVEC A PEDAGÓG MIROSLAV TOMÁŠ
Rekreačný rybolov pre zdravé telo a zdravý duch
H
Oľa Glóziková-Jonášová
ovoria, že v zdravom tele zdravý duch. Určite je to motto aj mladého profesora telesnej výchovy a kedysi nádejného športovca Miroslava Tomáša z Kovačice, ktorý sa v posledných rokoch venuje svojmu hobby v podobe rekreačného rybolovu, ale aj iným spoločenským a športovým aktivitám. V období voľby profesionálnej orientácie, keď si mladí ľudia razia cestu do budúcna a rozhodujú sa pre budúce povolanie, ktorým sa budú v živote zaoberať, Miroslav si ako študijný odbor zvolil telesnú výchovu a vyštudoval na Fakulte telesnej výchovy v Niši. V rozhovore s Miroslavom sme sa dozvedeli, že si svoje životné zameranie zvolil preto, lebo má rád šport, ktorým sa zaoberal od malička, a aktívnym športovcom bol donedávna. Je veľmi dôležité, aby sa človek športom začal zaoberať od včasného detstva, keď sa aj treba naučiť dobrým zvykom a návykom. Je skutočným výdobytkom, keď sa deti vo včasnom veku naučia kladným životným hodnotám, čo ich odpúta od negatívnych spoločenských vplyvov. Sme hrdí na nášho spolubesedníka, keďže sa svojimi aktivitami venuje zlepšovaniu kvality života mladých, ako aj ľudí všeobecne, v lokálnom prostredí. Sám Miroslav sa športom aktívne začal zaoberať ako 6-ročný chlapec, keď začal trénovať karate v lokálnom kovačickom klube. Neskôr prejavoval záľubu vo futbale a začal trénovať v klube Kovačica ’94. Futbal trénoval, kým nezačal študovať. Po skončení kovačického gymnázia študoval už na spomenutej Fakulte športu a telesnej výchovy, kde začal trénovať atletiku, v ktorej zaznamenal aj najväčšie úspechy. Spomenieme aspoň niektoré: 2. miesto na republikovej súťaži v disciplíne štafeta 4 x 400, potom
4. miesto v disciplíne 400 metrov a 2. miesto na 6 km. Dočasne trénoval aj v Atletickom klube Dinamo v Pančeve a neskoršie sa stal členom kovačického klubu Maratonko. Po skončení štúdia krátko pracoval na Gymnáziu Mihajla Pupina
v školskom vzraste má záujem zaoberať sa určitým druhom športu iba rekreačne. Sú však medzi nimi aj jednotlivci, ktorí majú úmysel zaoberať sa športom profesionálne a sú dostatočne motivovaní, aby v tom boli úspešní. V dnešnom čase je veľmi nároč-
Miroslav Tomáš na jazere Joca pri Bielom Blate
v Kovačici, po čom sa zamestnal v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici, na ktorej aj dnes pracuje a pôsobí ako profesor telesnej výchovy. Prácou v základnej škole práve aj vyskúšal, že sa vie presadiť v práci s deťmi. Tendenciu pracovať s najmladšími sa rozhodol rozšíriť aj inými aktivitami, nie iba prácou v škole. Venovanie sa rozvíjaniu športového potenciálu u detí sa stalo jednou z Miroslavových ústredných pohnútok. Práca s deťmi je podľa nášho respondenta namáhavá a ťažká, ale aj pekná, zaujímavá, konštruktívna a motivujúca. Najväčší počet detí
né motivovať deti, ako aj všeobecne mladých ľudí, aby sa zaoberali športom, s ohľadom na súčasnú dobu, pre ktorú je príznačné sedieť viac pri počítači než sa venovať športovým aktivitám. Po prvé Miroslav tvrdí, že je na motiváciu detí na zaoberanie sa športom predovšetkým potrebné, aby rodičia dali podporu deťom v samej domácnosti. Keď deti majú potrebnú podporu a porozumenie v rámci rodiny, predstavuje to základ pre ich úspešný život vo všeobecnosti, aj pre ich eventuálnu orientáciu ako športovcov. Potom je, samozrejme, dôležité aj to, aby
deti dostali aj podporu od učiteľov telesnej výchovy v škole. Bohužiaľ, je to častá skutočnosť, že deti v rámci rodiny nemajú podporu na zaoberanie sa športom, dakedy chýba aj porozumenie. Zvlášť v tých situáciách je inštitucionálna podpora školy, v rámci poradenstva a pedagogickej porady, veľmi dôležitá. Výnimočne je dôležitá aj podpora spoločenských inštitúcií, predovšetkým obce ako základného orgánu lokálnej samosprávy. Športové kluby predstavujú základnú formu organizovania a zoskupovania jednotlivcov, rekreačných športovcov a profesionálov, entuziastov a aktivistov. Aby tie kluby v dnešnej finančne a v každom inom ohľade náročnej dobe mohli fungovať, jednoznačne je potrebná podpora inštitúcií lokálnej samosprávy. Miroslav zdôraznil, že športové kluby zo všetkých osád Obce Kovačica ako územného celku majú finančnú podporu lokálnej samosprávy, ktorá im umožňuje lepšie podmienky na prácu, samým tým aj väčšiu možnosť na dosahovanie lepších výsledkov a úspechov. Keď sa nevenuje práci a tréningom, Miroslav Tomáš svoj voľný čas trávi pri riekach a jazerách, keďže sa venuje aj rybolovu, teda rybárčeniu, ktoré generálne patrí medzi najobľúbenejšie koníčky medzi ľuďmi dnes. Keď je v tom aj kus šťastia, nielenže si pri rybačke človek v prírode oddýchne, ale aj si domov prinesie niečo na obed alebo večeru. Pre Miroslava je rybárčenie aj športom, ale je to predovšetkým krásne hobby. Pre neho rybárčenie predstavuje veľmi významnú aktivitu, ktorej venuje veľkú časť svojho voľného času. Pre mnohých ľudí rybárčenie je šport, keďže sa každoročne organizujú súťaže, ale je predovšetkým jedným z najkrajších spôsobov, ako tráviť voľný čas, keďže trávením času pri rieke a v prírode človek si môže oddýchnuť a načerpať energiu, ktorá mu je potrebná pre náročné a rýchle tempo dnešného života.
33 /4920/ 15. 8. 2020
7
Týždeň Ľudia sa dnes sťažujú na hluk, život v nečistom prostredí a stres – všetko sa to dnes javí ako následok vysokej urbanizácie spoločnosti. Vtom mnohí ľudia snívajú o úniku do určitej oázy mieru, ticha a čistého vzduchu. To všetko si môžu nájsť pri rieke alebo jazere. Lov rýb je dostupný iba osobám, ktoré sú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov, čím je vlastne umožnený kontrolovaný proces lovu, takže je predovšetkým uspokojená podmienka neohrozenia ekosystému. S cieľom, aby sa deti zoznámili s rybárčením a aby si k tomuto hobby vytvorili záľubu, Miroslav usporiada pri základnej škole v Kovačici školu rybárčenia, v ktorej sa každoročne zúčastní viac než 20 nových rybárov. V rámci tejto školy učí deti o druhoch rýb, ktoré existujú, o príslušenstve na rybárčenie, ako aj všeobecné veci o riekach a jazerách. Po teoretickej časti deti absolvujú aj praktickú časť na rybníku kovačického Združenia rybárov, ktorého členom je aj Tomáš. „Rybolov som si obľúbil ešte ako malý chlapec, a to hneď na prvom rybárčení, na ktoré ma so sebou zobral otec,“ zaspomínal si spolubesedník. Po každom ulovení rýb, ako sám povedal, keď sa mu „pošťastilo“ uloviť ryby, jeho záľuba v love rýb stúpala zakaždým viac a viac. Práve to je potrebné zaštepiť mladým ľuďom dnes – aby pocítili radosť z prírody a z malých úspechov, ktoré človek dosiahne v zápasení s prírodou. V súčasnosti najčastejšie rybárči na jazere Joca pri Bielom Blate, kde sa mu aj podarilo uloviť najväčšie ryby. Na spomenutom jazere naj-
8
www.hl.rs
častejšie sa vyskytujú kapor a amur. Okrem na jazere často rybárči aj na rieke Tamiš, ktorá sa rozprestiera v Kovačickej obci neďaleko rumunskej dediny Uzdin, ako aj pri dedine Idvor, a zriedkavejšie na rieke Tisa. Jeho najväčším úlovkom doteraz je ryba amur, čiže rod rýb z čeľade kaprovité, hmotnosti 17 kg, a to na
bieloblatskom jazere. Či už ako spôsob na relaxovanie v prírode, alebo ako predmet súťaže, rybárčenie popri všetkom ponúka možnosť organizácie rôznych podujatí a zveľaďovania spoločenského života ľudí žijúcich v danom prostredí. Píšuc o Tomášovi nemožno nespomenúť aj to, že pred siedmimi rokmi založil Volejbalový klub Slávia Kovačica s cieľom spopularizovať tento šport, ktorý na území Kovačickej obce nebol vôbec za-
Informačno-politický týždenník
stúpený. Hneď pri zakladaní klubu veľký počet detí prejavil záujem o trénovanie práve volejbalu. Tak je tomu aj dnes. Sú to hlavne školopovinné deti od prvého až do ôsmeho ročníka základnej školy, ktoré trénujú vo dvoch skupinách. Momentálne je ich tridsaťpäť. Skupiny sú zmiešanej zostavy, čiže trénujú aj dievčatá, aj chlapci. Frekventanti školy volejbalu sa zúčastňujú na početných podujatiach, súťažiach a turnajoch. Majú za sebou aj pozoruhodné úspechy a spomenieme najmä vlaňajšie, keď sa im ako organizátorom 4. volejbalového turnaja pre žiakov 1. až 8. ročníka základnej školy, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 150 detí, teda dievčenskému družstvu v kategórii 4. a 5. ročníka podarilo vyhrať 1. miesto v rovnakej kategórii, žiaci od 1. do 3. ročníka obsadili 2. miesto a miešaná zostava v kategórii 7. a 8. ročníka si taktiež vybojovala 2. miesto. Často chodia spoločne sledovať volejbalové zápasy, čo Tomáš považuje za výbornú motiváciu mladých ľudí, ale rovnako tak je to pre nich zaujímavé a zábavné. Volejbalový klub bol zároveň aj realizovaním potreby, ktorá existovala v lokálnej kovačickej spoločnosti z hľadiska športu, ale rovnako aj spestrením spoločen-
ského života vo všeobecnosti. Malé prostredia odumierajú vtedy, keď je možné pocítiť, že sa v nich nič nedeje. Svojou aktivitou Miroslav to nedovoľuje. Všetci si z toho musíme zobrať príklad. Na záver nám zostalo spomenúť ešte jednu Tomášovu aktivitu. Jeho bohatú účasť v spoločenskom živote dopĺňa aj to, že je od roku 2018 členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, v ktorej reprezentuje lokálne prostredie, z ktorého pochádza, a v tom telese zastupuje funkciu predsedu Výkonnej rady. V našom príjemnom rozhovore však podotkol: „Pre mňa je veľkou cťou byť členom a predsedom Výkonnej rady NRSNM. Predovšetkým pre mňa výnimočný význam má to, že som predstaviteľom svojich spoluobčanov v takom významnom telese, akým je NRSNM. Naši spoluobčania v nás majú dôveru a podporu a my sa usilujeme tú ich dôveru rešpektovať. Snažíme sa urobiť čo najviac pre Slovákov žijúcich na tomto území. Predovšetkým zachovať našu slovenskú identitu a kultúru,“ vyzdvihol. Zostáva dúfať, že si náš spôsob života aj v skutku zachováme. Zostáva nám všetkým posnažiť sa vkladať úsilie potrebné na to, aby sme ľuďom vôkol nás umožnili taký obsah života, ktorý im prinesie novú kvalitu a motivuje ich, aby s rovnakou silou a nasadením zápasili so všetkým, čo ich v budúcnosti čaká. Keď sa každému z nás podarí aspoň jednu osobu naučiť niečomu novému, vtedy si uvedomíme, že konáme v prospech lepšieho života. Foto: z archívu M. Tomáša
• TÝŽDEŇ •
Ľudia a udalosti FOND F.183 ARCHÍVU VOJVODINY (2)
Dokumenty o zločinoch proti Slovákom sa nachádzajú v rozličných seriáloch fondu Danuška Berediová -Banovićová
F
ond F.183 Archívu Vojvodiny má názov: Komisia pre určovanie zločinov okupantov a ich pomocníkov vo Vojvodine – Nový Sad (1944 – 1948), 1941 – 1950. V druhom pokračovaní o tomto fonde sa dozvieme viac o samotnej komisii, zložení a jej fungovaní. Založenie tejto komisie bolo iniciované na základe jedného z rozhodnutí schválených na 2. schôdzi Antifašistickej rady národného oslobodenia Juhoslávie (AVNOJ), ktorá sa konala 29. a 30. novembra 1943 v Jajci (BaH). Komisiu založili s cieľom určiť zodpovednosť, nájsť a zatknúť všetky osoby zodpovedné za zločiny, ktoré v Juhoslávii spáchali počas vojny okupanti a ich pomocníci. Keďže sa podľa rozhodnutí AVNOJ nová Juhoslávia stala federatívnym štátom, postupne po štátnej
boli založené komisie, ktoré boli zodpovedné za územia všetkých federálnych jednotiek. Vtedy bola vytvorená aj pokrajinská komisia so sídlom v Novom Sade a v roku 1944 začala s prácou. Organizačná štruktúra pokrajinskej komisie bola v súlade so štátnou, ale mala určité špecifiká, ktoré boli podmienené národnostnou štruktúrou pokrajiny, ako aj faktom, že bola rozdelená medzi tri okupačné sily. Vnútorný organizačný aparát komisie mal viac sekcií, určených na to, aby vykonávali konkrétne práce v rámci jej rozsahu. Údaje o zločinoch bezprostredne zbierali miestne zastupiteľstvá a celkový zozbieraný materiál bol doručovaný komisii v Novom Sade. Na základe tohto materiálu tu boli schvaľované rozhodnutia o určovaní zločinov, zločincov, obetí a škody. S uvedenými organizačnými jednotkami v zložení komisie sa nachádzali aj zvláštne anketové
komisie, ktoré mali urobiť ankety o masových zločinoch okupantov a ich pomocníkov počas vojny a ich spracovanie v elaborátoch. V elaborátoch boli podrobné správy o spáchaných zločinoch. Anketová komisia mala ďalšie tri regionálne komisie, a to pre Báčku a Baranju, pre Banát a pre Sriem. Okrem týchto existovali aj anketové komisie pre určovanie zločinov proti Slovákom a pre určovanie zločinov proti Židom pre tábor Sajmište, pre Nemcov. Vo Fonde F.183 neexistuje oddelený seriál ani evidencia dokumentov Anketovej komisie pre určovanie zločinov proti Slovákom, ale sa dokumenty nachádzajú v rozličných seriáloch fondu. V seriáli AK INV sa nachádza rad zápisníc o výsluchoch Slovákov obetí zločinov. Zápisnice majú kratšiu formu, od pol strany do dvoch. Spolu s údajmi o obeti obsahujú aj opis samotného zločinu. Napísané sú po slovensky, je ich úhrnne 1 728 a evidované sú
v poslednej knihe seriálu. Potom v seriáli, ktorý obsahuje zoznamy obetí a poškodených vojnovými zločinmi, sa nachádzajú zoznamy obetí Slovákov, zložené podľa kategórií zločinu. Sú tri: násilná deportácia do maďarskej armády (má 85 strán), nútená práca (123 strán) a násilné začlenenie do organizácie Levente (89 strán). Dokumenty o zločinoch proti Slovákom sú aj medzi prihláškami miestnych zastupiteľstiev a momentálne ich počet nie je možné odhadnúť. Predpokladá sa, že sa ich väčší počet nachádza medzi prihláškami miestnych zastupiteľstiev v miestach, v ktorých žilo viac Slovákov. V rámci projektu o skúmaní vojnových zločinov proti Slovákom sú, okrem iného, nájdené aj svedectvá biskupa Samuela Štarkeho, o čom budeme viac písať po ukončení projektu.
STARÁ PAZOVA
V nových bytoch 169 utečeneckých rodín Anna Lešťanová
V
ýstavba 169 bytov v rámci piateho podprojektu Regionálneho bytového programu v Republike Srbsko v Starej Pazove je úspešne zakončená. Nové byty sú venované utečeneckým rodinám z Bosny a Hercegoviny a Chorvátska, ktoré majú bydlisko na území Obce Stará Pazova. Finančné prostriedky na výstavbu týchto bytov vo Fruškohorskom sídlisku sú zabezpečené sčasti z donátorského Fondu Regionálneho bytového programu, ktorý spravuje Banka pre rozvoj Rady Európy, a sčasti z rozpočtu Obce Stará Pazova. Na slávnostnom udeľovaní kľúčov od 169 bytov pre utečenecké rodiny v Starej Pazove sa v stredu 5. augusta zúčastnili a zároveň aj prihovorili: Branislav Nedimović, minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva, Vladimir Cucić, komisár pre utečencov a migrácie v Srbsku, a Đorđe • ĽUDIA A UDALOSTI •
Radinović, predseda Obce Stará je spoločný viacročný program je predovšetkým donátorskými proPazova. Pre aktuálnu epidemio- Republiky Srbsko, Bosny a Herce- striedkami. Najväčším donátorom logickú situáciu s koronavírusom goviny, Čiernej Hory a Chorvátska, je Európska únia, ako aj USA, Neudeľovanie kľúčov mecko, Nórsko, Švajčiarutečeneckým rodisko, Taliansko, Dánsko, nám sa konalo sukTurecko, Luxembursko, cesívne. Uctievajúc Španielsko, Cyprus, Česvšetky preventívne ko, Maďarsko, Rumunsko opatrenia na zaa Slovensko. Užívatelia medzenie šírenia a nájomcovia bytov sú tohto nebezpečzvolení na verejnom ného vírusu, posúbehu. Výstavba 169 čas slávnostného bytov v rámci piateho udelenia kľúčov podprojektu Regionálneho bytového programinister Nedimu v Republike Srbsko mović, komisár Cucić a predseda Užívateľom a nájomcom v Starej Pazove stála viac Radinović zaže- bytov šťastný a dlhý život ako 6 miliónov eur, kým lali užívateľom a na nových adresách zaželal Đorđe Radinović počas sláv- Obec Stará Pazova do nájomcom bytov aj minister Branislav Ne- nostného udeľovania kľúčov kompletného vybavenia od nových bytov šťastný a dlhý život dimović infraštruktúry investovana nových adresách. Odovzdali ktorý má za cieľ zabezpečiť trvalé la okolo 2 milióny eur. kľúče 110 utečeneckým rodinám, bytové riešenia pre najohrozenejZa uplynulé štyri roky z rozpočtokým v pondelok 3. augusta kľúče od šie utečenecké rodiny v regióne. vých a donátorských prostriedkov nových bytov dostalo 59 utečencov, Program sa uskutočňuje za pod- strechu nad hlavou dostalo a ekovyhnancov a sociálne ohrozených pory OEBS, UNHCER a Banky pre nomicky zosilnelo okolo 44-tisíc osôb. Regionálny stavebný program rozvoj Rady Európy a financovaný rodín v Srbsku. 33 /4920/ 15. 8. 2020
9
Ľudia a udalosti Báčskopetrovská obec
Pred konštituovaním lokálneho parlamentu Jaroslav Čiep
Čeman Čepsi: Miroslav Čeman, Srđan Ilijevski, Jarmila Pucovská, red takmer dvoma mesiacmi Nemanja Pojužina, Jarmila Balá21. júna sa uskutočnili voľby žová, Ondrej Fekete, Darko Stojana úrovni republiky, ale aj nović, Miroslav Stupavský a Anna pokrajiny, a lokálne voľby. Práve Stojanovićová, tiež traja výborníci na tieto posledné na úrovni Obce z volebnej listiny Ivica Dačić – Báčsky Petrovec si v nasledujúcich Socialistická strana Srbska: Ján riadkoch posvietime. Jovankovič, Rajko Perić a NeRepublikové Ministerstvo štátbojša Maušić, ako aj po jeden nej správy a lokálnej samosprávy výborník z listiny Nestranícki určilo Osobitný voličský zoznam a zjednotení obyčajní ľudia: a v rámci neho uviedlo, že v akMartina Martinková-Sabolčká tuálnom roku 2020 v Báčskopeta z koaličnej listiny Vojvodinský rovskej obci je 11 989 voličov front: Ján Čáni. (-2,52 % vzhľadom na minulé Doterajší predseda Zhromažvoľby roku 2016) a na území denia obce Báčsky Petrovec Ján obce sa volilo na 11 volebných Šuľan, inak v týchto voľbách aj miestach. Svoje volebné pránositeľ listiny Aleksandar Vučić vo využilo 6 339 voličov, alebo – Pre naše deti, nevyhovel ich 52,87 %. Najviac sa hlasovalo žiadosti a práve toho istého v Maglići – 62,88 % a najmenej dňa (6. júla) ustanovujúce zav samotnom Petrovci – 47,46 %. sadnutie nového petrovského Báčskopetrovská obecná voparlamentu zvolal v poslednú lebná komisia pre tieto voľby možnú lehotu na jeho konschválila kandidatúru šiestich štituovanie – na piatok 21. volebných listín, z ktorých si Faksimile dokladu podanej žiadosti novej koaličnej väčšiny o zvolanie augusta. Teda na budúci piaustanovujúceho zasadnutia na 14. júla 2020 voliči mohli vybrať. Boli to listiny: tok sa dozvieme, či podpísaní 1. Aleksandar Vučić – Pre naše Báčskopetrovský parlament Báčsky Petrovec. V ňom predsedu výborníci, ako to vlastnoručným deti (získala 2 437 hlasov – 11 odteraz pozostáva z 25 výborní- Zhromaždenia obce Báčsky Petro- podpisom potvrdili, aj utvoria výborníckych mandátov), 2. Ivica kov (doteraz 31). Lehota na jeho vec oboznamujú s formovaním novú parlamentnú väčšinu, alebo Dačić – Socialistická strana Srbska konštituovanie začala 15 dní po väčšiny v zhromaždení a žiadajú príde k nejakým preradeniam. (SSS) (751 hlasov – 3 mandáty), 3. zverejnení výsledkov, od 22. júna. o zvolanie ustanovujúceho zasad- Dúfajme, že nebudú vykonané neSlováci, držme sa spolu! – Dr. Tatja- Hoci kandidáti listiny Aleksandar nutia Zhromaždenia obce Báčsky kalým spôsobom. V prípade, že sa na Deman Javorníková (132 hlasov Vučić – Pre naše deti získali najviac Petrovec na 14. júla o 18. hodine. v piatok parlament nekonštituuje, – nezískala ani jeden mandát), 4. mandátov v parlamente, sami Vlastnoručným podpisom tento pravdepodobne príde k nútenej Vojvodinský front – Zjednotení nemajú väčšinu. Vzhľadom na prípis potvrdilo 9 výborníkov z lis- správe a po čase k vypísaniu ďalza demokratický Báčsky Petrovec formovanie vládnucej väčšiny tiny Jednotné Srbsko – Miroslav ších lokálnych volieb.
P
(Liga sociálnych demokratov Vojvodiny, Vojvodinská strana, Spolu za Vojvodinu – 293 hlasov – 1 mandát), 5. Jednotné Srbsko – Miroslav Čeman Čepsi (2 147 hlasov – 9 mandátov) a 6. skupina občanov Nestranícki a zjednotení obyčajní ľudia (376 hlasov – 1 mandát).
po predchádzajúcich voľbách ich koaličný potenciál je pomerne malý. Ukázalo sa to aj v liste, ktorý 6. júla 2020 na úradnej podateľni listov v obci pridali kandidáti, ktorým volebná komisia Obce Báčsky Petrovec pridelila mandáty výborníkov Zhromaždenia obce
INFORMAČNO-KOMUNIKAČNÁ INFRAŠTRUKTÚRA NA GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI. V polovici júla sa začala realizácia projektu Ministerstva obchodu, turizmu a telekomunikácií s Ministerstvom školstva, vedy a technologického rozvoja Informačno-komunikačná infraštruktúra. Týmto sa zabezpečuje kvalitná WiFi sieť v oboch gymnaziálnych budovách a umožní sa pripojenie na AMRES – Akademickú sieť Republiky Srbska. Práce v priebehu troch týždňov (na snímke GJK) vykonávala novosadská firma Logo. ah
10
www.hl.rs
Informačno-politický týždenník
NOVÉ TERÉNY V GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA SO ŽIACKYM DOMOVOM V BÁČSKOM PETROVCI. Začiatkom augusta t. r. na školských ihriskách na Gymnáziu Jána Kollára pribudli nové basketbalové a volejbalové terény (na snímke z GJK) z tartanu ku skôr vybudovanému terénu pre malý futbal. Stálo to milión tristotisíc din. a vyfinancovali si z vlastných prostriedkov získaných z prenájmu zo žiackeho domova. Gymnaziálne terény sú k dispozícii aj iným športovým klubom či rekreantom.. ah • ĽUDIA A UDALOSTI •
NEKAŽDODENNÝ POMNÍK PRI SEČNJI
Božstvo v tvare ryby
N
Vladimír Hudec
a magistrálnej ceste Zreňanin – Vršac, na vchode do obecného mesta Sečanj, z ľavej strany zo smeru Zreňaninu, pozornosť cestujúcich upúta nekaždodenný veľký pomník. Mnohí, medzi nimi aj autor týchto riadkov, tento pomník chybne stotožňovali so Sirénou, mytologickou bytosťou s hornou polovicou tela ženy a
so spodnou polovicou tela ryby. Odhadovali, že ho dal postaviť bohatý majiteľ rybníka, ktorý sa nachádza z druhej strany cesty, a tak vzdal hold rybám, ktoré ho živia. Ukázalo sa však, že tomu nie je tak, aj keď určitým spôsobom s rybami predsa len súvisí. O čo teda ide? Priestor vedľa pomníka je upravený tak, aby si pocestný, ktorý sa pri pomníku pristaví, mohol
Bronzová figúrka ako svedok zašlých čias
Neobvyklý pomník upúta pozornosť pocestných
odpočinúť, občerstviť sa. Je tam postavený drevený letohrádok, lavice, chodníky a tabuľa s vysvetlením, čo pomník znázorňuje. Nuž a zvedavosť nám nedala pokoja a počas jednej z častých ciest touto reláciou sme sa pri pomníku pristavili. Zistili sme, že pomník vonkoncom nie je súkromný, ale postavený Obcou Sečanj a z iniciatívy akademického sochára, rodáka zo Sečnja Miodraga Rogana. Turistickí pracovníci Obce Sečanj z tabule informujú zvedavcov, že dejiny zanechali v týchto krajoch stopy dávnych čias a že práve rieka Tamiš skrýva mnohé tajomstvá
o zašlých časoch. O tom svedčí aj malá bronzová figúrka, ktorá je celkom náhodou nájdená v zemi na nábreží Tamiša. Táto figúrka inšpirovala sochára Rogana, aby postavil pomník, a tak umožnil figúrke, aby žila a bohaté dejiny pripomínala aj budúcim generáciám. Predpokladá sa, že malá bronzová figúrka predstavuje božstvo v tvare ryby, že pochádza z obdobia prechodu od románskeho ku gotickému slohu, čiže orientačne z 12. storočia, a tesne súvisí s riekou, vedľa ktorej je nájdená.
STAROPAZOVSKÁ OBEC
Inakšia kúpacia sezóna na bazénoch
P
Anna Lešťanová
re pandémiu nového koronavírusu, s ktorou bojuje aj Srbsko, aj letná kúpacia sezóna je iná než sme na to zvyknutí. Tohto roku Pazovské bazény, športovo-rekreačné stredisko medzi Starou a Novou Pazovou, je oficiálne otvorené 1. júla. Bazény spravuje Verejný komunálny podnik Vodovod a kanalizácia v Starej Pazove, ktorý v súlade s aktuálnou epidemiologickou situáciou v areáli kúpalísk naložil uplatnenie prísnych hygienických opatrení. S uctievaním preventívnych opatrení, ktoré sa sledujú takmer na dennej úrovni a ktoré majú zabrániť šíreniu nového koronavírusu, toho času je na bazénoch znížený • ĽUDIA A UDALOSTI •
Dovolenka či letné prázdniny sa môžu bezpečne stráviť i na Pazovských bazénoch (foto: z archívu športovo-rekreačného strediska)
aj maximálny počet návštevníkov a ich užívatelia podľa platných predpisov musia záväzne dodržiavať rozstupy a zvýšenú hygienu. V týchto dňoch mnohí potenciálni návštevníci boli však v pomykove, či sú bazény otvorené a aká je tam situácia. Podľa slov tamojších čelných ľudí bazény fungujú a ak ich údajne bude treba zatvoriť pre neprajnejšiu epidemiologickú situáciu, aj to sa v prospech zdravia občanov realizuje. Počet návštevníkov sa výrazne znížil, aby sa rešpektovali všetky zdravotnícke odporúčania. Pri vstupe všetkým návštevníkom merajú teplotu, potom každý prejde dezinfekčnou bariérou, dezinfikuje si ruky a pred a po použití bazéna sa má osprchovať.
Teda o hygienu je zvlášť postarané a kontrolu vody v bazénoch vykonáva každé dve hodiny patričný ústav. Pracovný čas Pazovských bazénov je od 10. do 19. hodiny. Mestský bazén v susednej Inđiji je napr. otvorený 1. augusta po júlovej pauze pre zákaz masovejšieho zoskupovania sa ľudí. Tam je počet návštevníkov ohraničený na 400, kým na Pazovských bazénoch je stanovený maximálny počet 300 návštevníkov. Aj na inđijskom bazéne, ktorý navštevujú i mnohí Pazovčania, sa uplatňujú zvýšené preventívne opatrenia. V každom prípade okrem plaviek a krému s ochranným faktorom pre toto letné obdobie je príznačný aj ďalší doplnok – rúško.
33 /4920/ 15. 8. 2020
11
Ľudia a udalosti Z MINULOSTI LALITE: MLATBA PŠENICE
Mláťačky mumlali od svitu do mrku Juraj Pucovský
K
eď odložili kosy, kosáky a veľké hrable, s ktorými zhrabali pozostalé klasy a slamu na strnisku (v Laliti to volali zhrabke), dali hydine, aby s chuťou pozobala, domácich očakávala nová, tiež náročná a namáhavá robota. Pšeničné snopy bolo treba zviezť z polí do dvorov a potom iba čakať na mláťačku. Zvážanie obilia bola hlavne mužská robota, pre silné ruky súce vyhadzovať snopy na voz. Predtým na prednom a zadnom konci koča krížom pripevnili dve dosť silné krížne drevá, ktoré spojili drevenými drúkmi. Robilo sa to preto, aby mohli snopy skladať čím širšie, vyššie a bezpečnejšie. Na voze vždy bol najšikovnejší chlap, ktorému vidlami dvojačkami (mali dva parohy), s dlhším
vypadúvali; bola by to pre dotyčného gazdu veľká hanba. Snopy z voza sa doma zhadzovali na určenom mieste v zadnom dvore, skladali do stohu veľkého podľa toho, koľko pšenice mali. Zvážačka trvala aj niekoľko dní, kým do posledného snopa nepriviezli domov do stohu, ktorý sa podobal nejednému dedinskému domu. Pri každom stohu musel byť otvorený sud alebo väčší šafeľ s vodou Mláťačka jednotvárne mumlala a neúnavne hltala zrelé pšeničné snopy do vrchu. Bola to hlavne udusili! Zo stohu však zostalo zali povrieslo, neskoršie to bol robota pre väčšie deti, ktoré ich len zhorenisko a hŕba popolu. špagát – manila, a tak podávali vedrami naplnili. Pre, nedajbože, Ženy v domácnosti tiež mali špajzerovi (človek, ktorý roztriasal ak by vzplanul požiar a pokiaľ hodne roboty. Museli najprv snopy a postupne ich púšťal do by hasiči neprišli. Autor týchto skôr upratanú povalu natrieť, mláťačky). Prvé zrná pšenice sa riadkov, ktorý vtedy prestieral okaliť. Robilo sa to tak, že si do začali sypať z otvorov na zadnom dvom hrstiarkam na neďalekej vedra s vodou rozmiešali hlinu konci mláťačky, na ktoré kaparoli, sa pamätá, že ani voda zo a kravský trus a štetkou dobre ráš, gazda, splnomocnený člen suda a studne nepomohla v lete natreli zemnú povalu, na ktorú rodiny, príbuzný alebo dôverný 1967, keď iskra z traktora na sálaši sa vysýpalo nové pšeničné zrno. človek pripevnili domáce vrecia.
Aj najsilnejším chlapom nebolo ľahko za deň schodmi vyniesť na povalu desiatky päťdesiatkilogramových vriec zrna pšenice
poriskom ako zvyčajne, hádzali snopy z krížov pred nohy a on ich klasom dovnútra ukladal jeden vedľa druhého. Keď voz naložili, pšeničné snopy dvoma vozovými povrazmi od predného po zadné krížne drevo pevne uviazali. Robili to preto, aby sa voz neroztriasol, snopy nepo-
12
www.hl.rs
Pivničana Jána Fačaru v lalitskom chotári zapálila stoh z trojjutrovej parcely skosenej pšenice. Márna bola snaha domácich sálašanov, ľudí z okolitých rolí s vidlami a vedrami, slabo vybavených požiarnikov z Lalite, ale aj tých z Odžakov, ktorým bolo treba celých päť hodín, aby požiar
Informačno-politický týždenník
Už predtým tzv. vrecovou ihlou a hrubším motúzom poplátali domáce vrecia, ktoré samy natkali, aby tak z dierok, ktoré vedeli narobiť myši, nevytekalo nové zrno. Keď všetko bolo prichystané, gazda odišiel za kaparášom (vedúci chlap, ktorý organizoval prácu pri mláťačke a určoval, kedy a kde sa pôjde mlátiť). Prišiel aj deň mlatby (v Laliti tomu hovoria tlačba). Celá súprava na mlatbu: mláťačka, elevátor, traktor už od včasného rána sa za veľkého hrmotu dostala do dvora. Potrebný bol určitý čas, kým sa všetko postavilo, ako si gazda žiadal. Keď roztiahli dlhočizný, pevný remeň medzi mláťačkou a traktorom, ako pohonnou silou, traktorista pridal plynu a treška – mláťačka, začala mumlať naprázdno. Trvalo to len zatiaľ, kým sa mlatci – po lalitsky metráši nedostali na svoje miesta. Prvé snopy zhodené zo strechy stohu na mláťačku preberali ženy – snopárky, nožom rozre-
Keď sa vrecia naplnili, kládli ich na váhu a odvážené množstvo si do svojho zošitu pedantne zapisovali obe strany. Vrecia potom vykladali na plecia mladých, silných chlapov, ktorí ich cez dvor a po schodoch vynášali na povalu a tam vysýpali. Prázdne vrecia vracali so sebou, aby ich znova naplnili zrnom. Pleva z vymlátených klasov vypadúvala pod mláťačku, odkiaľ ju dve ženy – plevarky, so zahalenými ústami a nosom jemnou šatkou, aby sa ochránili proti veľkému prachu, hrabľami vyťahovali do špeciálne upletenej siete, pripevnenej na dvoch tenších drúkoch, a odnášali do plevinca. Tam po pleve šliapali domáce a susedove deti, aby sa všetka vmestila. Slama z pysku mláťačky padala na elevátor, ktorú po dopade vidlami preberali slamári a skladali stoh. Boli to ozaj zruční ľudia, pre ktorých najnáročnejšia robota bola založiť rohy, čo bolo zárukou, že sa stodola pod náletom vetra nezrúti. • ĽUDIA A UDALOSTI •
Keď odbilo poludnie, mašinista zastavil traktor, všetci mlatci si narýchlo v chladnej vode umyli prach, predovšetkým z rúk a tváre, a prisadli si k stolu. Domáce im na obed prichystali čo zväčša hydinový paprikáš so zemiakmi alebo s haluškami, ako zákusok pampúchy s domácim slivkovým lekvárom, alebo kvasený makový koláč. Nejeden gazda vedel odísť do pivnice, kde mal prichystané fľaše pálenky a vína, aby pred obedom a po ňom ponúkol najmä chlapov, ale aj podaktorú ženu. Pravdaže, pilo sa v rozumnej miere, najviac aby si spláchli prach z hrdiel, ktorého sa počas celého dňa nadýchali. Po skončení obedu, osviežení a kratšom oddychu hučanie
v humne znova pokračovalo. Mláťačka neustále hltala nové a nové snopy, žitko tieklo, gazda, ale aj kaparáš sa usmievali, najmä ak dobre sypalo. Prvý preto, že bude mať plnú povalu pšenice, a druhý, že mlatci, aj on s nimi, získajú väčší ušur. Mláťačky zo dňa na deň mumlali od svitu do mrku, kým nezmizol aj posledný stoh v dedine. Mlatci – metráši celkom ustatí na odpočinok zriedkavo odchádzali pred polnocou a vstávali už pred štvrtou ráno. Bol to tvrdou celodennou prácou, veľkou námahou v prachu, hluku a na úpeku zaslúžene zarobený chlebík pre celú rodinu. Mlatba u lalitských Sásovcov v roku 1959 je zakončená, domáci mlatcov počastovali pampúchmi, ktoré v mise drží metráš Jovgen
Snímky: autor a M. Smišek
ANKETA V KULPÍNE
Dovolenkovanie na príjemných miestach
L
Katarína Gažová
etné mesiace nás lákajú, aby sme zmenili prostredie, v ktorom žijeme a pracujeme. Aby sme sa ocitli v novom prostredí, aby sme maximálne oddychovali, venovali sa najbližším. Tohto roku sú však iné podmienky na cestovanie. Pandémia zmenila plány na dovolenkovanie väčšine z nás. Napriek tomu treba sa prispôsobiť situácii a nájsť najvhodnejšiu alternatívu. Tak namiesto cesty k moru možno sa venovať milým ľuďom, priateľom, prírode. Možností je neúrekom. O tohtoročnej dovolenke nám povedali: Anna a Jaroslav Ďugovci: „Naša rodina celý rad rokov dovolenkuje v Čiernej Hore, presnejšie v meste Bar. Okrem krásneho mora a prírody nás tam každý rok cesta zaviedla letovať ešte z jedného dôvodu – dlhoročného priateľstva s jednou rodinou z Trstenika. Pred rokmi sme sa v Bare na letovaní stretli náhodou. Padli sme si, ako sa tomu hovorí, do oka azda aj preto, že sme mali vekovo podobné deti, a medzi nami vzniklo silné priateľské puto. Tak sa každoročne dohovárame, v ktorom termíne budeme letovať spolu v Bare. Tam sa stretneme a kamarátime, ak nie počas celej dovolenky, tak aspoň jednu časť. Aj počas roka sme stále v kontakte, komunikujeme telefonicky najme• ĽUDIA A UDALOSTI •
Anna a Jaroslav Ďugovci s kamarátmi z Trstenika
nej dvakrát do mesiaca, aby sme sa kde žijú. Spoznali sme mesto, z porozprávali, ako žijeme, čo máme ktorého nám k moru prichádzajú nového, a potom už aj plánujeme robiť spoločnosť. Boli to krásne nasledujúcu dovolenspoločné chvíle aj v ku. Je to také pekné tomto nezvyčajnom priateľstvo z náhody. dovolenkovom roku. Tohto leta sme k moru Mali sme veľký pôžinešli zo známych dôtok z tejto náhodnej vodov. No aj napriek a nezvyčajnej dovotomu možno práve lenky, ktorá síce trnáhoda nás zaviedla vala kratšie ako po k našim kamarátom z minulé roky, ale pre morských dovoleniek nás to bol vydarený Milutinovićovcom do oddych.“ Trstenika. Mali sme Todor Radanov: zo stretnutia u našich Todor Radanov „V turizme som už dlhoročných ,dovotakých 36 rokov, lenkových’ kamarátov veľkú radosť lebo občas pracujem ako turistica pár nezabudnuteľných dní sme ký sprievodca. Za tie roky som už strávili spolu. Nemuseli sme ani mnoho precestoval. Dovolenka nie cestovať k moru, a predsa sme sa je iba cestovať k moru do zahraničia, s dobrými priateľmi stretli, a o to ale dovolenka je aj spoznať lepšie úprimnejšie, že to bolo v prostredí, svoju krajinu a možnosti, ktoré
ponúka. Naši ľudia často cestovali k moru, napríklad do Grécka, alebo aj na iné destinácie, a možnosti letovať u nás ani nepoznali. Tohto roku pandémia zmenila destinácie dovolenkovania mnohým našim občanom. Osobne odporúčam, aby sa šlo na miesta, kde je menšia koncentrácia ľudí, teda do prírody na prechádzky, uvoľniť sa, načerpať nové sily. Príroda v našej krajine je krásna a tohto roku tú možnosť treba maximálne využiť. Odporučil by som napríklad Sokobanju, ktorá je vhodná na oddych, a tiež jej okolie, potom nacionálne parky Đerdap a Taru, tiež Resavskú jaskyňu a koniec koncov prečo nie aj našu Fruškú horu, je nám na dosah ruky a je tam tiež prekrásna príroda vhodná na príjemné prechádzky na čistom vzduchu. Máme aj pekné rieky a vodopády a osobitne by som vyzdvihol sálaše, zvlášť na severe Báčky, ktoré sú renovované a prispôsobené turistom, takže sa tu dá všeličo vidieť a k tomu aj ochutnať dobré domáce jedlá. V podstate naši ľudia sú pohostinní a milí aj voči turistom, čo často za hranicami v iných krajinách aj pri mori nemožno zažiť. Najdôležitejšie je tráviť čas v prírode v užšom kruhu rodiny, priateľov a naplno využiť dovolenkový čas aj bez cestovania za hranice. Foto: z archívu spolubesedníkov
33 /4920/ 15. 8. 2020
13
Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S PREDSEDOM MO ČERVENÉHO KRÍŽA V BIELOM BLATE ADAMOM JONÁŠOM
Dnes sa každý zaoberá humanitárnou prácou ve to je základný problém úpadku aktivisti pravidelne obchádzajú Medzi nimi som aj ja. Daroval som organizácií Červeného kríža na spoluobčanov, ktorí majú viac krv 96-krát, ale keď som dovŕšil dedinách. Nemalo by to tak byť. ako 85 rokov, a odovzdávajú im 65. rok, čo je horná veková hraVladimír Hudec Vie sa, čo má robiť miestne spo- skromnú pomoc v tvare potravín nica pre darcov, viac mi nechceli ločenstvo, čo kultúrny spolok, či a hygienických potrieb. Pros- odobrať krv. Prosil som ich, aby mi cirkev, tak ako sa vie, že triedky na tie aspoň ešte štyrikrát odobrali, aby rganizácia Červeného krí- úlohou Červeného kríža účely nám som mal okrúhlu stovku, ale boli ža v Srbsku dnes pôsobí je pomáhať ľuďom, ktozabezpečuje neúprosní. Ďalší desiati Bieloblathlavne na republikovej, rým je pomoc potrebná.“ miestne spo- čania dali krv 75-krát, niekoľko pokrajinskej a obecných úrovPodľa slov nášho spožien dalo krv 50-krát, čo je na ločenstvo.“ niach. Aktívne miestne organizá- lubesedníka záujem Miestna úrovni mužských 100 darovaní,“ cie ČK sú už skutočne zriedkavos- o humanitárnu pomoc organizácia predostiera nám údaje predseda ťou. Niektoré zanikli dávno, iné v tejto dedine jestvuje. Čer veného bieloblatskej organizácie ČK. zasa v posledných rokoch. Predsa Do týchto aktivít sa zakríža v Bielom Za takú svoju aktivitu Aktív niežeby vôbec neboli. Jednou pájajú mnohí mladí. NaBlate v mi- dobrovoľných darcov krvi dostal z tých, ktoré pracujú v kontinuite, posledy sa to potvrdilo nulosti bola aj početné uznania, od obecnej je aj Miestna organizácia Červe- počas jarnej mimoriadzvlášť známa po republikovú úroveň, a roku ného kríža v Bielom Blate. Od nej situácie, keď mladí nielen v Zre- 2000 dostali Medailu juhoslopredsedu Adama Jonáša sa do- roznášali pomoc starým ň a n i n s k e j vanského Červeného kríža, čo je zvedáme, že disponujú dokladom ľuďom, ktorí boli v izolá- Adam Jonáš obci, ale aj na najvyššie uznanie, ktoré dostali. z roku 1926, ktorý dosvedčuje, že cii v dôsledku pandémie úrovni krajiny Žiaľ, dnes dobrovoľné darcovstvo v Bielom Blate už vtedy jestvovala koronavírusu. V niektorých iných dobrovoľným darcovstvom krvi. krvi v tomto prostredí zaniklo. organizácia ČK, čo znamená, že časoch by tú prácu vykonal Čer- Dokonca viackrát sa ovenčili aj „Úpadok počtu dobrovoľných možno hovoriť o storočnej tradícii vený kríž, a teraz to robilo miestne láskavým titulom najšľachetnej- darcov krvi začal s privatizáciou Červeného kríža v tejto dedine. spoločenstvo. šieho prostredia. Zaslúžili si to podnikov. Totižto noví majitelia „ Skôr bolo celkom inak,“ hovorí Čím sa teda v dnešných tým, že počas roka viac ako dve podnikov si tento humánny skuAdam Jonáš. „Presne sa vedelo, že časoch a za takých okolnos- percentá celkového počtu oby- tok svojich robotníkov nevážili sa humanitárnou prácou a po- tí a svojráznej konkurencie vateľov dalo krv. Veľké zásluhy a neumožnili im dva voľné dni, mocou postihnutým zaoberá zaoberá MOČK? ohľadom toho patria nebohému koľko im podľa zákona patrilo. Červený kríž, čiže všetko, čo prišlo „V tejto chvíli sa zaoberáme učiteľovi Andrejovi Mlynárčekovi, Dokonca nedovolili robotnído dediny ako pomoc, bolo odo- vypracovaním sociálnej karty ktorý bol alfou a omegou bielob- kovi, aby vymeškal z práce pre vzdané tejto organizácii, ktorá v dedine, čiže robíme zoznam latského darcovstva. Počas roka darovanie krvi. Darcov to veľmi ľudí, ktorí potrebujú znechutilo, takže pomoc, aby sme im sa začali vzdávať potom v spolupráci darcovstva. Počet so Strediskom pre sodarcov sa z tých ciálnu prácu mohli dôvodov postupne zmenšil až nazabezpečiť určitú pomoc. Máme dosť toľko, že Služba poľnohospodárskych pre transfúziu krvi penzistov so skutočzo Zreňanina prene malými penziami, stala prichádzať, ktorí ostareli a ocitli lebo sa im to pre sa v nezávideniahodniekoľko darcov nej situácii. Sú však aj neoplácalo. Teraz starí poľnohospodári, by to už bolo ťažko ktorí nemajú žiadne obnoviť. V dedine príjmy a nemôžu už je pomerne málo ani robiť. Medzi nami ľudí, ktorí by mohli máme aj niekoľkých darovať krv. Tí, čo postihnutých, tiež Z akcie darcovstva krvi roku 2009. Takéto obrazy sú skôr darovali, už Aktivisti ČK aj vlani v ústrety noviacero chudobných ostareli a nemohli v Bielom Blate dnes už minulosťou. vému roku darčekmi potešili najrodín. Všetci sú tu meby viac darovať starších spoluobčanov dzi nami a treba im určitým zorganizovali 4 akcie a na každej krv, a mladí, ktorí darovali krv, s tým nakladala, delila, komu bolo spôsobom pomôcť, aby dôstojne z nich bolo najmenej 70 darcov. sa roztrúsili po svete, práve tak určené. Dnes sa humanitárnou prežili. Okrem toho v poslednom Medzi nimi boli aj opravdiví re- ako aj potenciálni noví mladí prácou zaoberá každý, čiže každý, období bolo v dedine niekoľko kordéri. darcovia,“ predostiera na záver kto dostane, alebo sprostredkuje požiarov, takže sme pre tie rodiny „Mali sme dvoch darcov, ktorí aktuálnu situáciu týkajúcu sa nejakú pomoc, chce ju odovzdať robili zbierky. Od roku 1998 v rám- dali krv viac ako stokrát, a niekoľ- darcovstva krvi v Bielom Blate vo svojom mene. Podľa mňa prá- ci akcie Slnečná jeseň života naši kých, ktorí sa priblížili k stovke. Adam Jonáš.
O
14
www.hl.rs
Informačno-politický týždenník
• ĽUDIA A UDALOSTI •
BÁČSKY PETROVEC
Lekno biele
J
Jaroslav Čiep
e to vodná, inak zákonom chránená rastlina, ktorá sa vyskytuje u nás zriedkavo, zvlášť v priestore s málo stojatých vodných plôch. Má nápadné a veľké plávajúce listy, ale hlavne výrazné biele kvety. Kvitne od júna do augusta. Kvety majú v priemere 10 až 20 cm. Otvárajú sa iba cez slnečný deň, aj
Anna Melichová
to len dva až sedem dní. Je to trváca rastlina. Prezimováva spodná časť rastliny, z ktorej na jar vypučia nové listy a kvety. Svoj bohatý koreňový systém má v bahnistom dne, z ktorého vyrastajú dlhé stopky listov. Lekno je stále obklopené vodou. Rastie v jazerách, stojatých alebo pokojných vodách. Pestujú ho aj v záhradkách a parkoch. Vyšľachtené
boli rôzne farebné odtiene. Podľa dostupnej literatúry lekno biele má odborné pomenovanie Nymphaea alba. Je to trvácna vodná rastlina, ktorá rastie v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Vytvára súvislé porasty na vodnej hladine. Jej kvety a listy plávajú na hladine vody, avšak zároveň sú prepojené aj s podzemkom, ktorý je v bahne na dne, a vyrastajú z neho dlhé stopky okrúhlych vajcovitých listov a stonka. Kvety vychádzajú ráno okolo siedmej hodiny na hladinu a za slnečného počasia sa otvárajú. Ráno sú obrátené smerom na východ a počas dňa sledujú polohu slnka, preto sú večer obrátené na západ. Táto schopnosť rastlín otáčať svoje kvety smerom k slnku sa nazýva heliotropizmus. Kvety sa začínajú zatvárať po 16. hodine a po 18. hodine sa sťahujú pod vodu. Kvet lekna má štyri V plnej kráse kališné listy, ktoré sú na rube zelené a na líci biele. Ko- potom akosi „stratil“. O jeho návrat runné lupienky majú usporiadané do petrovského prostredia sa potak, že sú usporiadané v špirále starala Anna Melichová (1955), roa zmenšujú sa smerom k stredu. dená Kozová. Práve rodina Kozová Postupne prechádzajú do tyči- má bližšiu rodinu žijúcu v ďalekej niek, ktoré obrastajú semenník, až Austrálii. Odtiaľ si Anna Melichová, po bliznu. Tesná blízkosť peľníc a keď pred rokmi bola na návšteve, blizny umožňuje samoopelenie, na ako sa nám v rozhovore zdôverila, ktoré však rastlina nie je odkázaná, priniesla túto vzácnu rastlinu a pretože opelenie bežne zabezpe- dlhý rad rokov ju pestuje nielen
Lekno tohto leta aj pri Mostíku Zuzky Medveďovej • ĽUDIA A UDALOSTI •
čujú muchy a chrobáky. Plodom lekna je nafúknutá tobolka, ktorá sa podobá na makovicu. Semená majú vzduchový obal, ktorý im pomáha udržať sa na vodnej hladine a rozširovať sa na veľkú vzdialenosť. V slovenskej literatúre možno nájsť údaj, že je lekno biele najväčší kvet Slovenska a vyskytuje sa na Podunajskej a Východoslovenskej nížine a v Jurskom Šúre. Pestuje sa aj ako okrasná rastlina. Jej kvety dosahujú veľkosť až 10 cm a sú najväčšími na Slovensku. Aj v Báčskom Petrovci možno nájsť lekno biele, ale aj niektoré iné odtiene lekna. Kedysi, podľa rozprávania starších, tento kvet bol v Petrovci tiež prítomný, ale sa
doma, ale aj v petrovskom Begeji. Lekno si domáci, ale aj cezpoľní návštevníci môžu pozrieť v riečke tiahnucej Petrovcom na niekoľkých miestach. Je to v samotnom strede vedľa Parku Zuzky Medveďovej. Aj smerom na sever v Begeji, v Ulici národnej revolúcie, tam, kde začína Ulica Jánošíkova, teda pred Melichovým, nateraz neobývaným domom. Smerom na kanál v Ulici JĽA v Begeji tiež možno vidieť lekno, vedľa domu Zdena Diviaka. Tejto jari sme mali možnosť lekno vidieť aj na samotnom kanáli – neďaleko šíriny. Naposledy túto rastlinu môžu obdivovať aj návštevníci Mostíka Zuzky Medveďovej. Tam ho tejto jari po dohovore s pani Melichovou zasadili susedovci pri mostíku a už aj kvitne pekným bielym kvetom. Lekno biele má bohatú históriu a už od pradávna je uctievanou rastlinou. Pre svoju čisto bielu farbu je považované za rastlinu čistoty, cnosti a panenstva. Jej krása bola vyobrazovaná na prastarých doskách a neskôr sa stala súčasťou zámockých jazierok. Čepeľ plávajúceho listu je zelená, na okraji červenkastá, okrúhla, celokrajná, na báze hlboko zastrihnutá. Kvety sú plávajúce, majú 4 kališné lístky, až 30 bielych korunných plátkov, mnoho tyčiniek (až 100), stred je žltý. Plod je vaječný, najprv na vodnej hladine, neskoršie potopený.
Ranné roztváranie kvetov 33 /4920/ 15. 8. 2020
15
Ľudia a udalosti AJ KOVAČICKÝ MOMS DOSTAL ŠIJACÍ STROJ
Z rúšok urobia i výstavu riadať aj v tomto roku. MOMS v Kovačici poskytuje nápomocnú ruku všetkým festivalom pod Oľa patronátom domu kultúry, ZŠ, Glóziková-Jonášová gymnázia, ako aj organizátorom Detskej svadby tým, že účastnípiatok 30. júla v priestoroch kom zabezpečí darčeky.“ Ženského spolku v KovaKováčová na záver pozvala mlačici predsedníčka MOMS dých, aby sa zapojili do činnosti Kovačica Mária Kováčová odoMOMS. Keďže je to nezisková orvzdala šijací stroj na používanie ganizácia, pôsobí sa im príliš ťažpredsedníčke Ženského spolku ko i napriek tomu, že s ústredňou Zuzane Jonášovej. a predsedom Jánom Brtkom majú V príhovore Kováčová vysvetlimimoriadne dobrú spoluprácu. la, prečo sa šijací stroj k šikovným Momentálne majú viac ako 500 kovačickým ženičkám dostal až členov, kým aktívnych je sotva 15 teraz. „Členky Ženského spolku až 20. Napriek tomu nesmierne chystali oslavu k storočnici spolku ju teší skutočnosť, hoci je a aby sme ich pred takým väčšina aktívnych členov už pozoruhodným jubileom nev treťom období života, že zaťažovali, v rozhovore s nimi v nich pretrváva entuziazmus sme sa uzhodli, že im šijací a dobrá vôľa, aby sa pričinili stroj odovzdáme po ukončení v kultúrnom a vo verejnom osláv. Avšak vzhľadom na živote. pandemickú situáciu nechceli Šijací stroj v mene členiek sme čakať so šitím rúšok, a kovačického spolku prijala tak sme poprosili kovačické predsedníčka Zuzana Jonákrajčírky, aby nám pomohli šová, ktorá s nadšením poa priložili ruku k dielu. S ochovedala, že pre nich je tento tou pozvanie prijali a usilovne deň potešením, a poďakovala sa chytili do šitia naše člensa iniciátorom projektu, ktorí ky – Anna Čechová, Zuzana nezabúdajú na Slovákov na Bačaniová, Anna a Katarína Dolnej zemi, pričom popriala Bartošové. Avšak šijací stroj, všetkým členkám, aby zručne ktorý sme dostali od slovenvyhotovovali rúška, ale aby skej vlády, bol zatiaľ zabalený, šijací stroj použili aj na iné lebo každá krajčírka šila na Predsedníčka MOMS Kovačica Mária Kováčová (vpravo) odovzdáva látku účely, čiže aby sa toto pandesvojom. Poskytli sme im iba látpredsedníčke ŽS Zuzane Jonášovej mické obdobie čím skôr skonku a gumičky a všetko ostatné čilo. Podotkla: „Tento stroj nie si zaobstarali samy. Vyhotovili Rúška, ktoré v nasledujúcich aktivita, ktorú sme mali realizovať je určený len pre členky spolku, tak bezmála tristo dvojvrstvových ochranných rúšok. Uvidíme však, dňoch budú vyhotovovať členky v tomto mesiaci, je predslávnos- ale pre všetkých Kovačičanov, či aj z tejto látky, ktorú sme odo- spolku, budú k dispozícii všet- ťový turnaj v kolkovaní a odchod Kovačičanky, a vítaní sú všetci, vzdali členkám Ženského spolku, kým, ktorí ich potrebujú, lebo, matičiarov na Slovenské národné ktorí sa chcú naučiť na ňom šiť, tí, budú šiť tiež dvojvrstvové, alebo ako podotkla Kováčová, v roz- slávnosti do Báčskeho Petrovca. ktorí vedia šiť a šijací stroj nemajú, nie, lebo sa dosť spoluobčanov hovore s ľuďmi uzavreli, že sú Keďže situácia týkajúca sa koro- ako aj tí, ktorí potrebujú rúška. sťažuje, že sa pod takým rúškom pre jednotlivcov rúška drahé. navírusu nedovoľuje zhromaž- Čiže dvere spolku sú otvorené v horúčavách ťažko dýcha, i keď Tieto rúška sú viacnásobne po- ďovanie ľudí a keďže sa neusku- pre každého.“ „Členky spolku sa stretávaje látka veľmi kvalitná a 100 % užiteľné a všetci, ktorí ich budú točnia ani spomenuté SNS, táto bavlnená,“ poznamenala pred- potrebovať, môžu si ich zdarma aktivita v bežnom roku nebude jú pravidelne aj počas pandésedníčka a dodala: „Ak budú šiť zadovážiť buď u predsedníčky ko- realizovaná. Ako posledná aktivita mie a nikdy ich v uzatvorenom jednovrstvové, verím, že tých vačického MOMS, buď v Ženskom kovačického MOMS je obvykle priestore nie je viac než päť,“ rúšok bude aj viac. Keďže viac spolku. „Plánovali sme darovať odchod do cintorína, kde si za- povedala Jonášová. Aj túto prácu nemáme gumičky, verím, že sa zhruba sto rúšok do každého spomíname na zosnulých členov budú vykonávať spoločne, lebo Ženský spolok a MOMS posnažia cirkevného zboru v Kovačici, tiež a matičných predsedov. Spravidla šitie rúšok je tímová práca. „Jedna gumičky zadovážiť a spoločne ich rúška odovzdáme do knižnice, to robíme 16. decembra, keď sa bude strihať, jedna merať, jedna obecným úradom, autobusovým niekoľko členov stretne a prime- šiť, jedna žehliť, a tak dokola,“ vyfinancovať.“ To, čo je v Kovačici zaujíma- prepravcom, čiže všetkým tým, raným spôsobom si zaspomína poznamenala spolubesedníčka. vosťou, keď ide o vyhotovenie ktorí ich budú potrebovať.“ Pri na svojich matičiarov. Veríme, že So šitím rúšok už majú skúsenosti, ochranných rúšok, je skutočnosť, tejto príležitosti sa Kováčová aj sa nám podarí túto aktivitu uspo- lebo počas prvej vlny pandémie
V
16
www.hl.rs
že predsedníčka MOMS Mária Kováčová a riaditeľka Galérie insitného umenia Anna Žolnajová-Barcová prišli na ideu darovať všetkým členom galérie po jednom rúšku, aby každý naň namaľoval svoj rozpoznateľný motív, po čom všetkých 26 rúšok bude zarámovaných a sprístupnených verejnosti na výstave, ktorá zostane svedectvom na tieto neprajné časy. Teda na dvadsiatich piatich rúškach budú maliarske motívy kovačických súčasných umelcov a na dvadsiatom šiestom bude namaľované logo Matice slovenskej v Srbsku.
Informačno-politický týždenník
poďakovala iniciátorom a financovateľom tohto projektu. Keď ide o plány a aktivity MOMS v Kovačici, Kováčová povedala: „Prvá aktivita, ktorú sme mali naplánovanú na tento rok, bola Pavlovsko-hromničná zábava. A dopadla na výbornú. Mali sme hostí zo Slovenska, slovenských vojvodinských, ale aj srbských dedín. Zábava aj v tomto roku splnila svoj doterajší zámer. Ľudia sa bavili a tancovali pri slovenskej hudbe odetí do ľudových krojov. Veríme, že sa nám po tejto pandémii opäť podarí zrealizovať takéto alebo podobné podujatia. Ďalšia
• ĽUDIA A UDALOSTI •
vyhotovovali rúška, a keďže viac nemali látku, teší ich skutočnosť, že okrem šijacieho stroja dostali aj látku. Keď ide o plány a aktivity, hovoria, že tie najväčšie, ktoré si naplánovali na tento rok, sú už za nimi. A to úspešne zrealizované. Oslava stého výročia založenia spolku a tradičná ôsmomarcovská ča-
janka. Zostala im iba premiéra monografie k storočnici, ktorá sa uskutoční, nakoľko situácia týkajúca sa koronavírusu povolí, v októbri počas osláv Kovačického októbra. Vtedy plánujú usporiadať aj etnojarmok a tortiádu. Keď ide o spoluprácu MOMS a ŽS v Kovačici, Jonášová vyzdvihla: „Všetky spolky by sa mali držať
vedno a pracovať s rovnakým cieľom, lebo nás je každým dňom menej, a jedine vtedy, keď sa budeme držať a pracovať spolu, môžeme si byť istí, že naša slovenskosť, kultúra a tradícia, ktorá pretrváva viac ako dvesto rokov na týchto priestoroch, nezanikne.“ Na záver sa prítomným ešte raz prihovorila predsedníčka
MOMS Mária Kováčová a popriala všetkým veľa zdravia, zdaru, aby tento darček poslúžil v boji proti koronavírusu a aby sa čoskoro jeho účel zmenil na niečo krajšie – aby sa na ňom šili kovačické kroje, ručné práce, výbava mladej nevesty a iné pre budúce generácie.
ROZHOVOR S KATARÍNOU HUDECOVOU
Všetko zase bude ako bolo Danuška BerediováBanovićová
K
atarína Hudecová (21) pracuje v Klinickom stredisku Vojvodiny už viac ako rok. Zároveň študuje v odbore zdravotná starostlivosť. Pracuje na oddelení abdominálnej chirurgie, ale keď sa začala pandémia
Katarína Hudecová
koronavírusu, presunuli ju na oddelenie vaskulárnej chirurgie, ktoré je teraz covid stredisko. Áno, Katarína je jedna z tých zdravotníckych pracovníčok, ktoré musia nosiť skafander. Katarína, povedzte nám, ako dlho musíte nosiť skafander v práci? „Pracujem v 12-hodinovej dennej zmene, potom v 12-hodinovej • ĽUDIA A UDALOSTI •
nočnej zmene, a potom mám 2 vlny, ale je oveľa silnejšie. Je dni voľno. V zmene pracujeme oveľa viac pacientov, oveľa viac budov u nás je zmenených na traja a delíme si prácu tak, aby každý bol asi 3 – 4 hodiny v skacovid strediská. Na riadnych fandri. Keď je viac roboty, ideme oddeleniach zostalo veľmi málo dvaja, a keď nie, tak jeden stačí, zdravotných sestier.“ aby bol na oddelení v skafandri. Na záver, čo by ste odkázali Na oddelení, na ktorom pracunašim čitateľom? jem, sú ľahšie prípady chorých „Myslím si, že by sme sa všetci na Covid-19. Sú pripojení iba na mali umúdriť a začať nosiť rúška, kyslík, respirátory na oddelení lebo pekné počasie bude aj v septembri a leto budeme mať ani nemáme.“ Ako vyzerá obliekanie do aj na rok. Budeme mať kedy skafandra? ísť von, aj sa prechádzať. Som „Obliekanie trvá asi 10 – 15 toho názoru, že je teraz najdôminút. Okrem skafandra si dáležitejšie zachovať život. Sama vame aj rúško, čiapku, tri páry by som rada odišla na Štrand, rukavíc, prezuvky, dreváky aj neviem, kde ešte, ale sedím (klompy). Musíme mať dreváky Katarína v práci v byte a nejdem nikde, i keď pre červenú aj pre zelenú zónu, pozerám, aké je vonku pekné aby sme si ich nepomiešali. z ich rodiny nenakazí a nedajbože počasie. Mám 21 rokov a ak sa V podstate dôležitejšie je, ako skončí v nemocnici. Nech sa vyzlečieme a nie ako sa oble- tak poviem, všeobecne čieme. Teda nebezpečnejšie je, sme tvrdohlavý národ. lebo sa kontaminovať môžeme, Každý si myslí, že sa on keď sa vyzliekame. Preto sa vždy nenakazí. Až kým koronu vyzliekame vo dvojici. Jeden sa nemá niekto v jeho okovyzlieka a druhý kontroluje. Po lí, len potom začnú nosiť každom kroku si musíme dez- rúško. Neviem, čo na to poinfikovať ruky a musíme dávať vedať. Doma som nebola veľký pozor na oči, lebo sa aj tak už mesiac. S frajerom nikde môžeme nakaziť.“ nejdeme. Do obchodu ide Máte strach, kým pracujete? iba jeden, s rúškom, a na„Ani nie. Tu som, kde som. kúpi na 2-3 dni, aby sme Keď som sa zapisovala do tejto nemuseli ísť každý deň. školy, vedela som, čo môžem Pred mesiacom som bola očakávať. Všetci my máme iba doma na pol hodiny, pila jeden cieľ a to je pomôcť ľudom. som s mamou kávu a mala A prejde aj toto. Prednedávnom som rúško.“ som žartovala, že ľudia prežili Je, podľa vás, toto druvojny, tak prežijú aj toto.“ há vlna koronavírusu? Ako reagujete, keď ľudia po„Mne sa zdá, že je toto Katarína odkazuje, aby sme nosili rúška vedia, že nemôžu nosiť rúška ešte stále prvá vlna. Medzia vy ste v skafandri 3 hodiny, časom bolo trochu pokojnejšie sama môžem takto správať, tak čo vôbec nie je málo? obdobie. Možno keby tie opat- môžeme hádam všetci. Len nech „Myslím si, že si ľudia nie sú renia, ktoré boli účinné, trvali toto prejde a zase všetko bude vedomí situácie, v ktorej sa nachá- trochu dlhšie, efekt by bol väčší. ako bolo. dzame, až dovtedy, kým sa niekto Možno je toto pokračovanie prvej Foto: z archívu spolubesedníčky 33 /4920/ 15. 8. 2020
17
DETSKÝ KÚTIK
Umelecké zážitky N
aši kamaráti z Pivnice sa podelili o umelecké zážitky a vyzývajú čitateľov, aby hádali, ktoré mená sa skrývajú v ich prácach. Danuška Emina Čásarová, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica
vá, 3. 1, Lea Valentíko ivnica P , ra b ZŠ 15. októ Michal Petrovič, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina
Peter Kámaň, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnic a
Alexander Pap, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnic a
nová, 3. 1, Monika Hloža , Pivnica ra b ZŠ 15. októ
18
www.hl.rs
Informačno-politický týždenník
Teodora Povolná, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padin a
• DETSKÝ KÚTIK •
Poľnohospodárske rozhľady
PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU
Ročník XLVIII 15. 8. 2020 Číslo 16/ 2015
Nižšia cena sóje
AKTUÁLNE
Nová európska stratégia pre biodiverzitu
Ľ. Sýkorová
N
a Produkčnej burze v Novom Sade bola v období od 3. do 7. augusta zaznamenaná vyššia cena kukurice, stagnácia ceny pšenice a pokles ceny sóje. V dôsledku zvýšeného dopytu po kukurici došlo k zvýšeniu objemu obchodu, čo viedlo aj k zvýšeniu jej ceny. Kúpne a predajné zmluvy na kukuricu z Ľubica Sýkorová úrody roku 2019 sa realizovali v širokom cenovom rozpätí od 17,00 din./kg do 18,50 din./kg bez DPH. Počas celého Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity umožní naštartovať obnovu biodiverzity do roku týždňa mala cena stúpajúci trend v 2030, čo bude prínosom pre ľudí, klímu i našu planétu. Európska komisia (EK) v máji tohto dôsledku zvýšeného dopytu po žltom roku predstavila časť Európskej zelenej dohody o ochrane biodiverzity a zabezpečení zrne. Na konci týždňa dosiahla cena trvalo udržateľnej výroby potravín. Komisia oznámila, že komplexná nová stratégia v svoje týždenné maximum 18,50 din./kg oblasti biodiverzity je zameraná na ,,návrat prírody do nášho života“ a na stratégiu ,,z bez DPH. Kukurica z tohtoročnej úrody farmy na stôl“. sa predávala za jednotnú cenu 14,11 din./kg bez DPH s dodaním a platbou iodiverzita – teda rozmani- ronakríze, keďže je rozhodujúca biodiverzity k obnove do v novembri. Priemerná cena kukurice tosť života na Zemi vrátane pri prevencii budúcich epidémií roku 2030 – transformácia bola 17,58 din./kg bez DPH (19,78 din./ rastlín, živočíchov, húb, a budovaní odolnosti proti nim. minimálne 30 % európskych kg s DPH). V porovnaní s predchádzamikroorganizmov a biotopov, Podľa EK kríza spôsobená pan- pôd a morí na účinne sprajúcim týždňom došlo k výraznému v ktorých žijú, a ekosystémy, démiou nového koronavírusu vované chránené oblasti a zvýšeniu jej ceny o 5,17 %. ktoré živé druhy vytvárajú, čistia ukázala, akí zraniteľní sú ľudia návrat pestrých krajinných Cena pšenice stagnovala. Predávala vodu a vzduch, opeľujú plodiny, v dôsledku straty biodiverzity a prvkov na aspoň 10 % poľnosa za 17,90 din./kg bez DPH (19,69 zachytávajú obrovské množstvo aký kľúčový význam pre spoloč- hospodárskej plochy. din./kg s DPH). uhlíka, regulujú klímu, udržujú nosť má fungujúci potravinový Stratégia ,,z farmy na stôl“ má za Sója sa predávala za jednotnú plodnosť pôdy… Poškodené systém. cieľ prechod na udržateľný potracenu 42,80 din./kg bez DPH ekosystémy sú citlivejšie a ťažšie V stratégii sa navrhuje stano- vinový systém EÚ, ktorý je záru(47,08 din./kg s DPH). Znížesa vyrovnávajú s čoraz častejšími viť záväzné ciele zamerané na kou potravinovej bezpečnosti a ný dopyt spôsobil pokles extrémnymi klimatickými pod- obnovu poškodených ekosys- zabezpečuje prístup k zdravému ceny tejto olejniny. V mienkami a novými chorobami. témov a riek, zlepšenie zdravia stravovaniu, ktorého zdrojom je porovnaní s predcháNaopak, vyvážené ekosystémy chránených biotopov a druhov zdravá planéta. Vďaka tejto stradzajúcim týždňom nás chránia pred nepredvída- v EÚ, návrat opeľovačov na tégii sa zníži environmentálna a sója bola lacnejšia poľnohospodársku pôdu, zníže- klimatická stopa potravinového nými katastrofami. o 2,24 %.○ Stratégia ,,návrat prírody do náš- nie znečisťovania, ekologizáciu systému EÚ a posilní sa jeho zvieratách a v akvakultúho života“ sa zaoberá kľúčovými miest, posilnenie ekologického odolnosť. Okrem iného zahŕňa faktormi straty biodiverzity, ako poľnohospodárstva a poľnohos- aj zníženie používania pesticídov re o 50 %, ako aj sú neudržateľné využívanie pôd podárskych postupov podpo- a s nimi súvisiacich rizík o 50 obhospodarovaa morí, nadmerné využívanie prí- rujúcich biodiverzitu, ako aj na %, zníženie používania hnojív nie 25 % poľnohosrodných zdrojov, znečisťovanie zlepšovanie zdravia európskych minimálne o 20 %, zníženie podárskej pôdy v súlade či invázne druhy. Je kľúčovým lesov. Konkrétne kroky sú zame- predaja antimikrobiálnych látok so zásadami ekologického prvkom plánu obnovy EÚ po ko- rané na nasmerovanie európskej používaných pri hospodárskych poľnohospodárstva. ○
B
Z obsahu V ríši letcov akrobatov s. 2
Roztočec chmeľový – významný škodca záhradných a poľných plodín s. 4 a 5
Pestujeme rakytník s. 6
I
19
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU
ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (13)
V ríši letcov – akrobatov II. DrSc. Ján Babiak Vedľa sokolov spomenutých v minulom príspevku na vojvodinských priestoroch možno aj na hniezde vidieť ešte len jeden druh – sokola rároha. Ostatné tri druhy: sokol kobec, sokol sťahovavý a sokol bielopazúrový sú u nás len na zimovaní, na prelete, alebo na svojich potulkách širokých rozmerov.
šírkach Európy, len časť v severnej Afrike. Vyberá si otvorené priestory s nízkym porastom, ale aj zvlnený zalesnený terén. U nás bol voľakedy častý, teraz je len čoraz zriedkavejším zimným hosťom. U nás je to najmenší sokol. Samec má hornú časť tela modravo-sivú, letky sú černasté. Na chvoste má výrazné priečne pásy. Samička je na chrbte tmavosivo-hnedá. Nehniezdi u nás. Konzumuje malé vtáky a veľký lietajúci hmyz. Samec sa hlási rýchlym štebotavým „kik-kik-ki-kik“ a samica hlbokým, nosným „kí-kí-kí“.
SOKOL RÁROH – FALCO 28 dní a hniezdna starostlivosť CHERRUG, Gray 1833/34 1,5 mesiaca. Potom už mladé e u nás najväčší zo sokolov. vyletujú do bližšieho okolia. Obýva teplé stepné a lesoTento druh sa stravuje cicavcastepné oblasti nížin a pred- mi (sysle, hraboše a myši) a vtákmi horí v Malej Ázii a Mezopotámii, (do veľkosti holuba). Na hniezktoré sú jeho celoročný areál. Na jar sa jedna časť sťahuje na sever do juhovýchodných oblastí Európy, od panónskeho Podunajska a južného Ruska až po Ural. Táto časť populácie je sťahovavá, lebo sa v jeseni vracia do širšej oblasti Blízkeho východu. V našich podmienkach ide o prelietavca. Je to vzácny druh, ktorý Sokol kobec u nás vo Vojvodine aj hniezdi (okolo 20 párov). Dospelé jedince sú prevažne hnedosivé s pásom pod hrdlom Sokol rároh hrdzavo-okrovým. Chrbát majú tmavohnedý s jasnými okrajmi perí. Chvost je tiež tmavohnedý s náznakmi priečnych pásov. Bruško je okrovo-belavé s tmavohnedými škvrnami. Samica je o nuansu tmavšia a naspodku škvrnatejšia. Páry sa cez zimu aj uvoľnia, ale v čase párenia, až na prípady Sokol sťahovavý Sokol bielopazúrový zahynutia, zostávajú natrvalo spolu. Hniezdia na neprístupných bralách, ale dení sa hlási opakovaným „hák“ SOKOL SŤAHOVAVÝ – FALCO aj v osvojených hniezdach vrán a v bežnej komunikácii kvílivým PEREGRINUS, Tunstall 1771 a volaviek. Počet znesených vajec „ki-kií-íííí“ a „uííí-ip“. Je to vták, ktorý križuje skoro je 3 – 5 a majú farbu bledookrovoSOKOL KOBEC – FALCO celým svetom. Okrem toho sa -hnedú so škvrnami hnedo-červe- COLUMBARIUS, Linné 1758 vyznačuje aj binárnym, resp. no-fialovej farby. Na nich kratšie Obýva severnú časť Eurázie priestranným až cirkumpolárnym sedí aj samec. Inkubačný čas je a zimuje v stredných a južných areálom. Hniezdi v severovýchod-
J
20
II
nej Európe, ale aj v Stredomorí. Zo severu sa sťahuje, ale nie je na pokoji ani v južných častiach tohto kontinentu a vie letieť ešte južnejšie. Akoby mu prelietať veľké diaľky vôbec nebol problém. Jeho biotop sú skalnaté hory so širokým rozhľadom na priestrannú rovinu. Preto v Panónii nehniezdi. Aj u nás vo Vojvodine ho možno vidieť iba na prelete alebo na potulkách, vlastne na zimovaní. Ide o väčšieho, pevne stavaného sokola, ktorý je pravým príkladom zručnosti tohto rodu operencov. Hlavu má sivočiernu s naznačenými tmavými fúzikmi. Na chrbte dominuje modravý nádych. Prsia sú bledé a brušná časť je husto škvrnitá, chvost priečne pruhovaný. Skoro výlučne konzumuje vtáky, najmä holuby, a len zriedkavo cicavce. V období hniezdenia sa hlási nariekavým „gjei-gjei“, pri vyrušení „ke-ke-kek“ a pri vzrušení ostrým „kocik-kocik-kocik“. SOKOL BIELOPAZÚROVÝ – FALCO NAUMANNI, Fleischer 1818 Je sokol teplého Stredomoria, odkiaľ preletuje ešte južnejšie do tropickej Afriky. Má ostrovčeky areálu aj severnejšie od dolného toku Dunaja. V Srbsku je ako hniezdič konštatovaný len celkom na juhu, vo Vojvodine ho možno vidieť len na potulkách v tomto, pre neho severnejšom regióne. Je podobný pustovke, ale škvrny na perí nie sú také kontrastné. Jeho charakteristickým označením sú biele pazúry. Stravuje sa prevažne hmyzom. Drobné vtáky, cicavce a plazy chytá najčastejšie v období chovania mláďat. Ozýva sa rýchlym chripľavým volaním „čei-čei-čei“, ako i vysokým nosovým džavotaním. Fotografie: z internetu
33 /4920/ 15. 8. 2020
RASTLINNÁ VÝROBA
Fyzikálne vlastnosti pôdy Ľubica Sýkorová Pôda je systém, v ktorom prebiehajú biologické, chemické a fyzikálno-chemické procesy. V prírode pôda predstavuje hlavnú súčasť prostredia pre mnohé organizmy, najmä však pre vyššie rastliny, ktorým poskytuje potrebné živiny a priestor.
F
15. 8. – 21. 8. 2020
POČASIE
yzikálne vlastnosti pôdy sú vlastnosti, ktoré možno ohodnotiť vizuálne alebo hmatom. Často sa stáva, že sme do pôdy pridali hnojivo presne podľa návodu, a predsa sa rastlinám nedarí. Ak s istotou vieme, že pH pôdy je v poriadku, na vine môžu byť jej fyzikálne vlastnosti. Tie ovplyvňujú príjem živín rastlinami rovnako veľkou mierou ako chemické vlastnosti pôdy. Na jej hĺbku, zrnitosť či štruktúru, teplotu, vlhkosť a konzistenciu rastliny totiž reagujú po svojom. HĹBKA Vyjadruje vzdialenosť od povrchu pôdy smerom do hĺbky po určitú vymedzenú hranicu. Tou môže byť napríklad pevná hornina alebo hranica, kam siahajú korene rastlín. Podľa toho odborníci rozlišujú hĺbku pôdy genetickú, substrátovú, fyziologickú a ekologickú. Fyziologická hĺbka je vzdialenosť od povrchu pôdy až do hĺbky, v ktorej sa končia korene rastlín. Ekologická hĺbka pôdy je vzdialenosť od povrchu až po prekážku, ktorá bráni ďalšiemu rozrastaniu koreňov do hĺbky. Podľa ekologickej hĺbky pôdy sa rozlišujú pôdy plytké, s hĺbkou do 30 cm, stredne hlboké od 30 do 60 cm, hlboké od 60 do 120 cm a veľmi hlboké, s hĺbkou viac ako 120 cm. Do ktorej kategórie patrí vaša pôda, zistíte celkom jednoducho – pri výkope jamy na výsadbu drevín. Do plytkej pôdy sú vhodné skalničky a trávnik, do stredne hlbokých všetky byliny a
nižšie kry, do hlbokej väčšina krov a stromov a do veľmi hlbokej aj vysoké okrasné a ovocné stromy. Pôdu môžete prehĺbiť navážkou zeminy. ZRNITOSŤ Pôdu tvoria zrná rôznej veľkosti, ktoré majú minerálny alebo organický pôvod. Podľa prevahy ílu, prachu a piesku sa rozlišujú ílovité, prachovité, hlinité a piesočnaté pôdy. Pôdy s prevahou štrku sú štrkovité, s výskytom kameňov kamenisté a s prevahou organických látok organické. O zrnitosti pôdy sa hovorí aj v súvislosti s nárokmi na obrábanie. Vtedy sa pôda delí na ľahkú – piesočnatú, stredne ťažkú – hlinitú a ťažkú – ílovitú. Zrnitosť sa určí hmatom. Praktickou pomôckou je fakt, že z vlhkej piesočnatej pôdy sa nepodarí urobiť šúľok, zato z hlinitej áno, ľahko sa však láme. Z vlhkej ílovitej pôdy možno šúľok ohnúť bez toho, aby sa zlomil. Nároky rastlín na pôdny druh sú rôzne. Väčšine vyhovuje prachovitá hlinitá pôda. Existujú však aj pieskomilné, ílomilné a organomilné rastliny. Vlastnosti konkrétneho pôdneho druhu môžeme upraviť zapracovaním ílu, piesku, štrku, kameňov alebo rašeliny. Neusilujme sa však o celoplošnú úpravu, ale upravme pôdu len na konkrétnom záhone. ŠTRUKTÚRA Pôda pozostáva z pôdnych častíc – agregátov. Tie vznikli zlepením viacerých drobných zŕn, na ktoré sa zasa prilepujú humusové látky, uhličitany a rôzne sacharidy. V
pôde prebieha neustála tvorba a rozklad štruktúry. Pre jej kvalitu je rozhodujúca vodoodolnosť, veľkosť a tvar pôdnych častíc. Ideálna veľkosť pôdnych častíc sa pohybuje od 1 do 10 milimetrov. Akým podielom sú zastúpené v pôde, možno zistiť preosiatím litra suchej pôdy cez sito na múku. Ak na site ostanú viac ako tri štvrtiny objemu, štruktúra pôdy je veľmi dobrá. Pri polovičnom až trojštvrťovom podiele možno hovoriť o dobrom priemere. Ak je však podiel častíc menší ako polovičný, pôda má nevhodnú štruktúru. Ďalšou dôležitou podmienkou je i vodoodolnosť pôdnych častíc. Ak je nízka, prejavuje sa tvorbou prísušku na povrchu pôdy. Ten sťažuje rastlinám vzchádzanie, znemožňuje im príjem vody a živín a podporuje vodnú eróziu. Štruktúru zlepšíme častejším okopávaním, hnojením vyzretým kompostom, vápnením kyslej pôdy a pestovaním druhov na zelené hnojenie. TEPLOTA Patrí medzi rozhodujúce faktory rastu rastlín. V našich podmienkach rastú mrazuvzdorné, rastliny odolné proti chladu, chladnomilné a teplomilné rastliny. Mrazuvzdorné rastliny nevymŕzajú pri teplote pôdy od -10 až do -20 °C. Rastliny odolné proti chladu nevymŕzajú pri teplote pôdy od -5 až do -10 °C. K teplomilným rastlinám, ktoré neobľubujú pokles teploty pôdy pod +10 °C, patrí najmä kukurica siata, melón cukrový, paprika ročná, rajčiak jedlý, uhorka siata a prevažná väčšina letničiek. Teplotu pôdy môžeme ovplyvniť nástielkou a rôznymi krytmi. VLHKOSŤ Hoci sa pôda často zdá byť dostatočne zavlažená, nie všetka
voda v nej je prístupná pre rastliny. V ílovitej pôde je dokonca až trojnásobné množstvo rastlinám neprístupnej vody v porovnaní s piesočnatou. Potrebu zavlažovania nevyjadrujú zvädnuté rastliny, ale vlhkosť pôdy v hĺbke 20 cm. Ak odtiaľ vybraná zemina pri stlačení dlaň nenavlhčí a pôda si nezachová sformovaný tvar, treba zavlažovať. Pôdu však treba zavlažovať aj v súlade s nárokmi jednotlivých rastlín na vodu. Existujú totiž suchomilné, vlhkomilné a močiarne rastliny. Na zavlažovanie je najnáročnejšia zelenina a trávnik. Najefektívnejšia je kvapková závlaha. Zamokrenú pôdu odvodníme ryhami. Podzemnú vodu treba odviesť drenážou z kamennej drviny, štrku, rúrok z pálenej hliny alebo pomocou prederavených plastových fliaš. KONZISTENCIA Je to vlastne vzájomná príťažlivosť pôdnych častíc medzi sebou a k cudzím telesám. Ak je príliš vysoká, navonok to vyzerá ako utlačená a zhutnená pôda. Tá však zmenšuje priestor na rast koreňov rastlín a ťažšie sa obrába. Jednoduchá kontrola je zapichnutím kuchynského noža do navlhnutej pôdy. Ak celý nôž vnikne do pôdy, je to dôkaz dostatočnej kyprosti. V prípade, že sa zaborí len polovica čepele, konzistencia pôdy je drobivá a ak sa zapichne len koniec noža, pôda je tuhá. Ideálna je kyprá až drobivá konzistencia. Kyprú pôdu si vyžaduje väčšina záhradných druhov. Tuhú pôdu znáša napríklad cesnak, cibuľa, chren, mäta prieporná. Kyprú pôdu dosiahneme častým okopávaním a výsadbou hlboko koreniacich rastlín.
sobota
nedeľa
pondelok
utorok
streda
štvrtok
piatok
27˚ | 18˚
28˚ | 18˚
30˚| 18˚
30˚ | 18˚
28˚ | 19˚
30˚ | 17˚
29˚ | 18˚
III
21
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU
OCHRANA RASTLÍN
Roztočec chmeľový – významný škodca záhradných a poľných plodín Ing. Ján Tancik, PhD. Roztočec chmeľový (srb. običan paučinar alebo baštenska grinja) – Tetranychus urticae je druh, ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe. Dospelá samička má vajcovitý tvar tela žltozelenej farby, s dvomi tmavými škvrnami na bokoch v prednej časti tela. Telo je dlhé 0,4 – 0,5 mm. Prezimujúca samička je oranžovo-červenej farby. Samček je o niečo menší a štíhlejší ako samička, dĺžka tela je 0,28 – 0,35 mm. Vajíčko je okrúhle žlto-červenej farby, s priemerom 0,12 – 0,14 mm. Larvy merajú 0,2 mm, sú bezfarebné alebo bledozelené, majú 3 páry nôh. BIONÓMIA ŠKODCU rezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod kôrou ovocných stromov, pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. Samčeky a nymfy na jeseň uhynú. Prezimujúce samičky opúšťajú úkryty v skleníkoch obyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny a trávy alebo na pestované rastliny. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovo-červenú) na tmavozelenú. Vajíčka kladú pri teplote 19 až 27 °C. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo migrujú na iné rastliny. Od druhej polovice júna roztočec chmeľový prechádza na ovocné stromy. Prvé silnejšie napadnutie môžeme zistiť, keď sú dlhší čas stredné denné teploty nad 20 °C. Populácie škodcu rastú pri vyšších teplotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta, neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou. Samičky kladú vajíčka na listy. Jedna samička nakladie 30 – 60 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa živia vyciciavaním štiav na listoch. Dĺžka vývoja roztočca chmeľového závisí od teploty, vlhkosti a iných faktorov. Optimálna teplota je okolo 25 °C, a optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 – 70 %. Ak je relatívna vlhkosť vzduchu 100 %, po krátkom čase roztočce hynú. Vývoj jednej generácie pri teplote
P
22
IV
20 °C trvá dva týždne a pri vyšších teplotách iba 6 dní. Ak sú teploty nižšie ako 12 °C, vývoj môže trvať až dva mesiace. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 – 8
rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto. Škodca sa najprv vyskytuje na okrajoch porastov, až neskoršie sa presúva po celom poli. Výskyt v sóji začína v polovici júna a maximálny výskyt dosahuje koncom augusta až začiatkom septembra. ŠKODLIVOSŤ Roztočec chmeľový je výrazný polyfág, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín. Z ovocných stromov poškodzuje najmä jabloň, hrušku, slivku, čerešňu, višňu, broskyňu a vinič. Je významný škodca zeleniny pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli, škodí najmä na uhorkách, rajčiakoch, fazuli. Veľké škody zapríčiňuje aj na poľných plodinách, najmä na
Fazuľa napadnutá roztočom chmeľovým
generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. V septembri, keď je deň kratší ako 14 hodín, sa začínajú vyskytovať prezimujúce samičky oranžovej farby, ktoré po spárení vyhľadávajú úkryty na prezimovanie. EKOLÓGIA ŠKODCU Na dynamiku populácie škodcu má veľký vplyv teplota, ale aj vietor a dažde, najmä silné lejaky. Optimálne podmienky pre tento druh sú vysoké teploty medzi 29 až 31 °C a nízka relatívna vlhkosť vzduchu (35 – 55 %). Silný vietor a silné lejaky mu nevyhovujú. Masovému
chmeli, sóji, kukurici, slnečnici, bavlníku, ako aj na veľkom počte okrasných a lesných rastlín. Môže sa vyvíjať aj na veľkom počte burinných druhov. Je to kozmopolitný druh, ekonomicky veľmi významný. Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočcov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr
vädnú a predčasne odumierajú. Silnejšie napadnuté rastliny celé odumierajú. Listy napadnutých ovocných stromov sa stáčajú a sfarbia sa do siva. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóje a v suchých rokoch aj fazule menia farbu na červeno-medenú. Na sóji následkom vyciciavania štiav sa vytvárajú malé škvrny na listoch, šťavnatých častiach stonky a mladých strukoch. Znižuje sa transpirácia a tiež asimilačná plocha až o 70 %. Všetko to vplýva na zníženie úrody o 30 %. Silno napadnuté rastliny skôr ukončujú vegetáciu, sú zakrpatené a majú menší počet strukov, struky sú menšie, s drobnými semenami alebo bez nich. Na kukurici všetky vývojové štádiá tohto roztoča vyciciavajú šťavy z listov, najprv dolných, neskôr aj horných. Na listoch sa vytvárajú malé sivobiele škvrny veľkosti len niekoľko milimetrov. Škvrny sa neskôr spájajú a vyskytujú sa po celom liste. V lete, keď sú roztoče premnožené, mení sa celkový vzhľad rastliny a porastu. Následkom vyciciavania štiav z listov menia sa fyziologické procesy, transpirácia sa zvyšuje, vodný režim rastliny je narušený a znižuje sa množstvo chlorofylu, karotínu a ksantofylu, čo vplýva na zníženie fotosyntézy. OCHRANA POĽNÝCH PLODÍN Agrotechnické opatrenia majú veľký význam pri ochrane poľných plodín a zeleniny pestovanej najmä na otvorenom poli. Na výšku škôd spôsobených roztočmi z čeľade Tetranychidae pri pestovaní kukurice, sóje a iných strukovín má vplyv osevný postup, obrábanie pôdy, hnojenie, výber odrody a zavlažovanie. Je veľký rozdiel v odolnosti jednotlivých odrôd sóje proti roztočom, preto v regiónoch, kde býva častý problém s týmto škodcom, treba prednostne pestovať odolné odrody. Skoré hybridy kukurice sú menej napádané roztočmi, lebo v čase ich masového výskytu sú listy suchšie ako pri
33 /4920/ 15. 8. 2020 hybridoch dlhšej vegetácie a tým sú pre roztoče aj menej atraktívnejšie. Najväčší výskyt roztočov pri pestovaní sóje je vtedy, ak sa sója pestuje po kukurici, ktorá bola napadnutá roztočmi, a ak po zbere kukurice nebola vykonaná hlboká orba. Hlboká orba veľmi výrazne znižuje počet prezimujúcich samičiek. Je tiež dôležité, aby orba bola urobená kvalitne a aby boli dobre zaorané pozberové zvyšky. Roztoče sa môžu živiť na rôznych burinách a neskôr prechádzať na pestované plodiny, preto treba buriny ničiť nielen v porastoch, ale aj na ich okraji. Zvýšené dávky fosforu a draslíka a znížené dávky dusíka znižujú rozmnožovacie schopnosti roztočov. Zavlažovanie porastov kukurice a sóje postrekom v lete počas suchých rokov výrazne znižuje škodlivosť roztočov. Chemickú ochranu sóje a kukurice v rokoch premnoženia treba robiť na samom začiatku napadnutia porastu roztočmi, preto treba robiť permanentne kontrolu porastov. Postrek sa nerobí na celom poli, ale iba na okrajoch parciel. Hodnotením výskytu roztočov treba stanoviť, akú plochu treba striekať. Využívajú sa povolené akaricídy a insektoakaricídy. OCHRANA OVOCNÝCH STROMOV A VINIČA V ochrane ovocných sadov proti roztočom je významné vyvážené hnojenie a ničenie burín pod stromami. Roztoč ovocný a chmeľový sa po prezimovaní vyvíjajú na burinách a potom migrujú na ovocné stromy. Chemická ochrana proti roztočom sa vykonáva na základe sledovania výskytu škodcu a pri prekročení hladiny škodlivosti. Chemická ochrana začína skorým jarným postrekom olejovými prípravkami. Počas vegetácie sa postrek povolenými prípravkami vykonáva, keď je populácia roztočov nad hladinou škodlivosti. Veľmi často sa postrek musí opakovať, v tomto prípade treba prípravky striedať, aby sme sa vyhli vytváraniu rezistentných populácií škodcu. Treba dodržiavať aj ochranné obdobie. Na dosiahnutie spoľahlivej účinnosti prípravkov musia byť rastliny dokonale ošetrené, preto treba použiť dostatočné množstvo postrekovej kvapaliny. Napríklad pri ochrane chmeľu je to od 600 až do 3 000 l/ha.
OCHRANA ZELENINY Sejba alebo sadba zdravého sadbového materiálu je veľmi jednoduché, ale účinné opatrenie, ktoré znamená, že pred sadením alebo presádzaním treba skontrolovať sadbový materiál a vysádzať iba ten, na ktorom nie sú roztoče. Je
povrchu alebo v pôde. Do tejto skupiny opatrení patrí aj zmena poveternostných podmienok v skleníkoch. Roztočom vyhovuje teplé a suché počasie. Znižovaním teploty, vetraním a udržiavaním relatívnej vlhkosti vzduchu nad 80 % pomocou zavlažovania po-
List uhorky poškodený roztočom chmeľovým
to významný spôsob pri produkcii zeleniny z priesad, či už na otvorenom poli, alebo v skleníkoch proti roztočom z čeľade Tetranychidae. V uzatvorených priestoroch sa na elimináciu škôd od roztočov používajú opatrenia, ktoré by sme mohli nazvať základné hygienické opatrenia, ktoré sa využívajú aj
strekom sa vytvárajú nepriaznivé podmienky, ktoré obmedzujú rozmnožovanie roztočov. BIOLOGICKÉ METÓDY OCHRANY Roztoče sú živočíchy, ktoré majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov. K premnoženiu roztočov prichádza v tých agroekosystémoch,
Sója poškodená roztočmi
proti iným škodcom. Významné je ničenie a vynášanie rastlinných zvyškov a burín zo skleníkov pred presádzaním rastlín. Významné opatrenie v uzatvorených priestoroch je dezinfekcia pôdy prehriatou vodnou parou, ktorá ničí aj prezimujúce štádiá roztočov na
kde je narušený ekosystém a hlavne kde sú zničení prirodzení nepriatelia roztočov pesticídmi. Preto je podpora prírodných nepriateľov významným ochranným opatrením v ochrane sadov a viníc, ako aj iných plodín. Toto opatrenie sa uskutočňuje v prvom rade nepoužívaním
toxických pesticídov, najmä širokospektrálnych insekticídov. Na prilákanie predátorov a parazitoidov sa vykonáva ozeleňovanie medziradia v ovocných sadoch a viniciach. Týmto spôsobom sa vytárajú stabilné ekosystémy, v ktorých neprichádza k premnoženiu jednotlivých škodcov a ani roztočov. Veľmi účinne sa používa aj introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri do sadov a viníc. Tento dravý roztoč má vysokú bioregulečnú kapacitu: jedna samička za jeden deň vysaje až 8 dospelých jedincov roztočov a až 320 vlnovníkovcov. Počas života je to 450 jedincov dospelých roztočov a 18 000 vlnovníkovcov. Tento druh nikdy nezničí celú populáciu škodlivých roztočov úplne. Dravý roztoč T. pyri sa dodáva v špeciálnych plstených pásoch, v ktorých sa nachádza niekoľko desiatok (obyčajne okolo 30) prezimujúcich samičiek roztočov. Pásy sa pripevňujú na konáre ovocného stromu či kríka v zime od januára do konca februára. Na jar, keď sa teploty zvýšia, roztoče pásy opustia a začínajú sa rozmnožovať a kolonizovať postupne celý strom či krík viniča. Po introdukcii dravého roztoča treba dbať na výber prípravkov na ochranu, aby nedošlo k ničeniu populácie dravého roztoča. Významnou vlastnosťou niektorých kmeňov tohto roztoča je odolnosť proti chemickým prípravkom. Vďaka tomu je možné pri zavedení biologickej ochrany aj používanie chemickej ochrany proti ďalším škodcom a chorobám. Prehľad prípravkov, ktoré sa môžu používať, dodávateľ dodáva spoločne so zásielkou roztočov a tento prehľad je každoročne aktualizovaný. Na rozdiel od chemickej ochrany je biologická ochrana pomocou dravého roztoča dlhodobo účinná. Po použití chemickej ochrany je po niekoľkých dňoch či týždňoch vinič znova napádaný roztočmi. Pri biologickej ochrane je dlhodobá účinnosť zaručená prítomnosťou dravých jedincov na rastlinách a v prípade zvýšeného výskytu škodlivých roztočov veľmi rýchlo prichádza k ich regulácii. Výsledkom je trvalé potláčanie škodlivých roztočov pod hladinu škodlivosti. Foto: J. Tancik
V
23
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU
VITAMÍNOVÁ BOMBA V NAŠICH ZÁHRADÁCH
Pestujeme rakytník
pre metabolizmus rastliny. Rastlina tak prežije aj vo veľmi zlých podmienkach bez prihnojovania. PESTOVANIE Rakytník rešetliakový rastie takmer všade, no najlepšie sa mu darí na slnečnom stanovisku v ľahšej, piesčitej a priepustnej pôde bohatej na vápnik. Pretože pochádza z Kaukazu, nemá pro-
sledných rokoch udržujeme jeho štruktúru a zabezpečujeme, aby sme ho udržali vo vyčlenenom priestore. Rezom tiež udržujeme rovnováhu medzi rastom a rodivosťou a pravidelným zmladzovaním zabezpečujeme, aby nám rakytník každoročne plodil. Nezabúdame ani na odstraňovanie zahusťujúcich výmladkov, ako i poškodených a prestarnutých výhonov. Plody zberáme hneď po dozretí, pretože v prezretých plodoch sa znižuje obsah hodnotných látok. Rakytník začína plodiť v druhom až vo štvrtom roku. Rastliny si môžeme vypestovať aj zo semien. Výsev vykonávajme najlepšie na jar, keď sú k tomu najvhodnejšie klimatické a teplotné podmienky. Semená môžeme vysievať priamo na konečné sta-
blémy s prečkaním mrazivých zím. Rakytník je dvojdomá rastlina, preto na jedno stanovisko musíme vysadiť vždy samčie aj samičie rastliny. Na jednu samčiu rastlinu vysádzame šesť samičích. Rakytník nie je nutné zalievať, väčšinou si vystačí s prísunom vody z dažďových zrážok. Iba v obdobiach dlhotrvajúceho sucha mu doprajeme trochu vody navyše. Asi po desiatich rokoch dochádza k postupnému znižovaniu úrody, preto treba urobiť zmladzovací rez až na trojročné drevo. Na rez všeobecne kladieme veľký dôraz. Cieleným rezom najskôr vytvarujeme pevný ker a v ná-
novisko do pôdy alebo si rastlinky predpestujeme v kvetináči. LIEČIVÉ ÚČINKY RAKYTNÍKA Plody rakytníka obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálov. Početne zastúpená je skupina vitamínu B. Plody rakytníka obsahujú vitamín B1, B2, B3, B6, ktoré napomáhajú udržiavať v harmónii centrálnu nervovú sústavu. Nachádza sa v nich aj vitamín B9, známy ako kyselina listová, podporujúca krvotvorbu a rast a vývoj plodu. Vitamínu C je v rakytníkovi naozaj veľa, uvádza sa, že až 10 x viac ako obsahujú pomaranče. Vedci dokonca tvrdia, že jedna jediná bobuľa dokáže
Ľubica Sýkorová Rakytník rešetliakový Hippophae rhamnoides L. je jedinečná drevina s veľmi významným obsahom účinných látok najmä v plodoch, ale aj v listoch a v kôre. Rakytník možno úspešne pestovať na takmer všetkých pôdach s výnimkou dlhodobo mokrých. Najviac mu vyhovujú ľahké pôdy, stredne priepustné, bohaté na fosfor s hodnotou pH 6,5 – 7.
P
ôvodným domovom rakytníka je Kaukaz a stredná Ázia. Odtiaľ sa veľmi rýchlo rozšíril po celej Európe a Ázii. Vďaka svojim liečivým účinkom nazývali domorodci rakytník „sibírskym zázrakom“ či „citrónovník severu“. Dnes takmer zázračné účinky rakytníka rešetliakového začína znovu objavovať čoraz viac ľudí, a preto sa mu často hovorí „rastlina budúcnosti“. Rakytník je tŕnistý, opadavý dvojdomý krík dorastajúci do výšky až 6 metrov. Listy rakytníka sú striedavé, kopijovité a dlhé 3 – 8 cm. Po oboch stranách sú pokryté striebornými šupinkami. Keďže je rakytník dvojdomou rastlinou, líšia sa svojím vzhľadom samčie a samičie rastliny. Samčie púčiky sú 2 – 3 x väčšie ako púčiky samičie. Samčie kvety sú bezkorunné. Samčie kvety majú zelenkavo-striebristú farbu, samičie kvety kvitnú nažlto. Plody rakytníka, pre ktoré je tento ker najčastejšie pestovaný, sú kôstkovité, guľovitého až vajcovitého tvaru. Dorastajú do veľkosti 0,5 – 1 cm. Plody sú žltej, oranžovej či červenej farby. Dužina je sfarbená do oranžova, je olejovitej štruktúry. Chuť plodov sa líši podľa jednotlivých odrôd od kyslej, cez horkú, až po sladkastú. Plody rakytníka dozrievajú koncom augusta a ker zdobia až do zimy. Rakytník sa často využíva na spevnenie svahov, pretože jeho korene sú len povrchové. Rastú do hĺbky 10 – 60 cm, vetvia sa skôr horizontálne. Na koreňoch sa tvoria koreňové hľuzy obsahujúce hľúzkaté baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík potrebný
24
VI
pokryť odporúčanú dennú dávku vitamínu C. Veľkou prednosťou je aj to, že vitamín C sa uchová aj v produktoch vyrobených z rakytníka. Vitamín D obsiahnutý v plodoch prispieva k správnemu rastu a vývoju kostí a tiež reguluje množstvo vápnika a fosforu v krvi. Prvenstvo drží rakytník v obsahu vitamínu E, obsahuje ho najviac zo všetkých rastlinných plodov. Vitamín E sa využíva pri liečbe mužskej sterility, svalovej dystrofie a pri kardiovaskulárnych poruchách. Nezanedbateľná je aj prítomnosť vitamínu K, ktorý podporuje zrážanie krvi. Obsah karoténu, z ktorého sa vytvára vitamín A, sa pri rakytníku vyrovná mrkve. Vitamíny sú v plodoch rakytníka obsiahnuté vo vyváženom pomere, čo je príčinou ich mimoriadnej liečivej sily. Čerstvé plody sa používajú na liečbu všetkých druhov prechladnutia, pri chrípke, angíne, bolestiach hlavy, pri chorobách pohlavného ústrojenstva a zápalu močových ciest. Veľmi účinný je aj rakytníkový olej, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu a dopĺňa nedostatok vitamínov a minerálov v organizme. Rakytníkový olej dokáže regenerovať tkanivo, lieči popáleniny aj kŕčové žily. Nálev zo sušených listov sa používa pri nádche. Listy sa v tradičnej medicíne používajú aj pri liečbe reumatizmu. Ak chceme spomaliť vypadávanie vlasov a docieliť ich spevnenie, oplachujme si ich pravidelne odvarom z rakytníkových listov. V poslednom čase boli preukázané prvé pozitívne výsledky pri liečbe rakoviny krčka maternice. Významný je aj obsah alkaloidu hippophein, ktorá sa v tele premieňa na serotonín, ktorý je dôležitý pre celkovú vitalitu a pomáha chrániť organizmus proti depresii a nádorom. Pri užívaní rakytníka sa doteraz neobjavili nežiaduce účinky ani nie je známa žiadna kontraindikácia. Foto: pixabay
33 /4920/ 15. 8. 2020
ZDRAVIE A MY
Čo spôsobuje bolesti hrdla? S bolesťou hrdla sa už stretol každý z nás a aj keď obvykle nejde o príznaky vážneho ochorenia, môže byť veľmi nepríjemné. Bolesť hrdla, nepríjemné škrabanie, opuchnutie či kašeľ – to všetko sú príznaky vyvolané zápalmi, infekciami či inými ochoreniami. Najčastejšie sa bolesti hrdla kategorizujú podľa postihnutého miesta. FARYNGITÍDA Faryngitída, alebo zápal hltana patrí medzi najbežnejšie príčiny spôsobujúce bolesti hrdla. Pôvodcovia tohto ochorenia sú väčšinou vírusového charakteru a nie bakteriálneho. Pri tejto chorobe je dôležité myslieť na to, že antibiotiká vám nepomôžu – práve naopak, môžu narobiť viac škody ako osohu. Za vznikom faryngitídy stojí kvapôčková infekcia, ktorá je rozšírená predovšetkým na jeseň a počas zimy. Symptómy: bolesť hrdla, bolesť pri prehĺtaní, bolesť ucha. TONZILITÍDA Tonzilitída alebo angína je v preklade akútny zápal mandlí. Angína sa môže veľmi ľahko objaviť spolu so zápalom hltana a vtedy je toto ochorenie označené kostrbatým pojmom tonzilofaryngitída. Na rozdiel od zápalu hltana angína môže byť bakteriálneho, mykotického a vírusového pôvodu. Angína sa nevyskytuje len pri zápaloch hltana, ale tiež je spojená s chrípkou, infekčnou mononukleózou, osýpkami, šarlachom alebo záškrtom. Symptómy: bolesť hrdla, bolesti pri prehĺtaní, zvýšená teplota, bolesť v ušiach, povlak na jazyku a mandliach, zápach z úst, zdurené uzliny, zmena hlasu. LARYNGITÍDA Ďalším ochorením, ktoré spôsobuje bolesť hrdla, je laryngitída, čiže zápal hrtana a hlasiviek. Len málokedy sa zápal hrtana vyskytne samostatne a často je spojený so zápalom horných alebo dolných dýchacích ciest. Najčastejšie je toto ochorenie
spôsobené infekciami alebo dráždivými vplyvmi (fajčenie, hlasné rozprávanie, chemikálie). Účinné sú prednizónové čapíky. Špecifická je laryngitída u detí. Pri deťoch môže mať prejavy astmatického záchvatu, počas ktorého sa dieťaťu ťažšie dýcha. Riešením
chemikálie alebo iné iritanty môžu podráždiť hrdlo a celý dýchací systém. To platí najmä pri čistiacich prostriedkoch. Gastroezofageálny reflux (GERD): Pri refluxe sa žalúdočná kyselina vracia hore ezofágom a dráždi hrdlo. To sa prejaví bolesťami a pocitom pálenia. Rakovina: Rakovina je najzávažnejším ochorením a bolesť hrdla neustúpi ani po niekoľkých dňoch. Musíte počítať aj napríklad s vykašliavaním krvi alebo celkovou malátnosťou.
síce nie je lahodný, no na bolesť efektívny. V lekárni dostanete napríklad skorocelový sirup. Obklady: Pri deťoch do 4 rokov sa používajú obklady z látkových handričiek. Vyhnite sa igelitu, ktorý má negatívne účinky na detskú pokožku. Do pozornosti staviame aj slanú vodu, ktorá má pozitívny vplyv na hrdlo. Sirupy: Okrem domáceho cibuľového sirupu alebo skorocelového nájdete v lekárni aj sirupy pre deti od 3 mesiacov alebo od jedného roka. Obyčajne majú lahodnú chuť. BOLESTI A TEPLOTY Má vaše dieťa spolu s bolesťou hrdla aj zvýšenú teplotu? Hľadajte lieky, ktoré obsahujú ibuprofen alebo paracetamol. Vyhýbajte sa však aspirínu, ktorý nie je vhodný do 16 rokov.
je dostať dieťa na chladný vzduch. V zime stačí otvoriť okno alebo vyjsť na balkón, v lete ho skúste dostať aspoň k blízkosti otvorenej mrazničky. Symptómy: mierne zvýšená teplota, sťažené dýchanie, kašeľ, pískanie pri dýchaní.
Suchý vzduch: Ak vo vzduchu nie je dostatočná vlhkosť, tak sa hrdlo vysušuje a je náchylnejšie na bolesť. Zranenia: Bolesť hrdla môže spôsobiť aj „mechanické“ poškodenie, ako je uviaznutie jedla či iného predmetu.
OSTATNÉ FAKTORY SPÔSOBUJÚCE BOLESŤ HRDLA Okrem baktérií, infekcií, vírusov či zápalov môžu bolesť hrdla spôsobiť aj faktory: Alergie: V prípade alergií môže hlien stekať do hrdla, a tak vznikajú nepríjemné bolesti. Najčastejšie sa tento úkaz objavuje pri sezónnych alergiách na peľ, trávy alebo aj zvieracie chlpy. Fajčenie a chemikálie: Fajčenie,
BOLESŤ HRDLA U DETÍ Liečba bolesti hrdla u detí je špecifická v tom, že sú náchylnejšie a obvykle sa k bolesti pridružia aj ďalšie symptómy. Ako si s nimi poradiť? Pastilky: Pastilky sa odporúčajú nasadiť až deťom od 4 rokov, keďže vtedy ich vedia už bezpečne cmúľať. Ako náhradu si môžete doma veľmi jednoducho vyrobiť cibuľový sirup, ktorý
PODPORNÁ LIEČBA V TEHOTENSTVE Okrem rôznych pastiliek a sprejov môžete svoj imunitný systém podporiť aj ďalšími liečivami. Overenou klasikou je Aspirín C, ktorý pomáha znižovať teplotu, utlmuje bolesť a redukuje pocity malátnosti. K tomu všetkému obsahuje aj vitamín C. ZHRNUTIE Bolesť hrdla obvykle nie je vážny symptóm, no v lekárni nájdete bohatý sortiment produktov, ktoré vám pomôžu s bolesťami, zápalmi, opuchmi či sprievodnými javmi pri kašli (teplota, malátnosť). Ak cítite, že vás začína škriabať v hrdle, tak to nepodceňte a urobte si napr. zázvorový čaj s citrónom, alebo si dajte za lyžičku medu. Obvykle bolesť hrdla odíde spolu s ochorením po týždni. Zdroj: nasezdravie.sk Foto: pixabay
VII
25
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU
DO VÁŠHO RECEPTÁRA
Hrušková torta s penovým krémom a slaným karamelom Suroviny: Na korpus: 120 g masla, 125 g práškového cukru, balíček vanilínového cukru, 3 vajcia, 250 g hladkej múky, 1/2 balíčka prášku do pečiva; Na hruškovú plnku: 5 hrušiek, zázvor (asi 1 cm), 5 PL kryštálového cukru, mletá škorica podľa chuti; Na penový krém: 300 g bielej čokolády, 6 plátkov želatíny, 600 ml smotany na šľahanie, 3 vajcia, 3 žĺtky, kôra z 1 limetky; Na slaný karamel: 70 g kryštálového cukru, 30 g masla, 180 ml mlieka, 1 ČL vanilínového cukru, soľ podľa chuti; Na ozdobenie: 100 g pistácií Takto sa to podarí: Korpus: Maslo vyšľaháme dopenista s práškovým aj vanilínovým cukrom. Do peny postupne zapracujeme žĺtky. Múku zmiešame s práškom do pečiva a zapracujeme do maslovej peny. Nakoniec primiešame tuhý sneh. Cesto vylejeme do vymastenej a múkou vysypanej formy. Vložíme do rúry vyhriatej na 170 °C a pečieme 30 až 40 minút. Po upečení necháme vychladnúť. Hrušková plnka: Hrušky očistíme a nakrájame na kocky. Kúsok zázvoru očistíme a nastrúhame. Hrušky so zázvorom dáme do hrnca, pridáme cukor, mletú škoricu a zalejeme vodou. Uvaríme hustejší kompót. Penový krém: Čokoládu nasekáme nahrubo a nad horúcim vodným kúpeľom roztopíme. Stiahneme z ohňa. Želatínu namočíme do studenej
vody. Smotanu vyšľaháme a dáme do chladu. Vajcia spolu so žĺtkami vyšľaháme nad horúcim vodným kúpeľom do krémova. Stiahneme z ohňa. Spojíme s tekutou čokoládou a želatínou zbavenou prebytočnej vody. Miešame, kým sa želatína nerozpustí. Pridáme nastrúhanú limetkovú kôru a následne vložíme do studeného kúpeľa a miešame, až kým zmes nevychladne. Krátko predtým ako začne zmes želírovať, prevzdušníme šľahačkou. Slaný karamel: V panvici roztopíme maslo, prisypeme kryštálový a vanilkový cukor, soľ a necháme rozpustiť. Pomaly prilejeme mlieko a za stáleho miešania varíme asi 30 minút dokrémova. Podľa chuti ešte osolíme a odstavíme. Vychladnutý korpus dáme do formy a nanesieme naň hruškovú plnku aj so vzniknutým sirupom. Následne rozotrieme penový krém a tortu dáme aspoň na 4 hodiny do chladničky. Pred podávaním na tortu ozdobne nanesieme slaný karamel a posypeme opraženými a nasekanými pistáciami.
bábovku vymastíme a vysypeme strúhaným kokosom. Vajcia
Suroviny: Na korpus: 200 g maslových sušienok, 80 g masla; Na plnku: 500 g mascarpone, 250 g práškového cukru, 600 ml kyslej smotany, 2 KL vanilkového extraktu, 3 väčších vajec; Na ozdobu: 100 g 80 % tmavej čokolády, 150 g kryštálového cukru, 50 ml sladkej smotany Takto sa to podarí: Sušienky podrvíme a zmiešame s roztopeným maslom. Túto zmes natlačíme na dno papierom na pečenie vystlanej formy priemeru 26 cm a odložíme do chladničky. Rúru rozohrejme na 160 °C. Na plnku vymiešame mascarpone, cukor, kyslú smotanu a vanilkový extrakt. Nakoniec po jednom opatrne zašľaháme vajcia. Nalejeme na korpus a pečieme v rúre približne 40 až 50 minút. Koláč bude dostatočne upečený, ak pri zatrasení formou budeme mať okraje koláča
VIII
pevné a stred sa bude jemne vlniť. Koláč necháme úplne vychladnúť a následne ho necháme v chladničke stuhnúť ideálne cez noc. Na dekoráciu si nad vodným kúpeľom rozpustíme čokoládu a necháme vychladnúť. Na panvici rozpustíme cukor na karamel, odstavíme z ohňa a rýchlo zašľaháme šľahačku. Lyžičkou robíme striedavo čokoládovú a karamelovú mriežku na povrchu koláča. Nazdobený cheesecake dáme stuhnúť do chladu na 30 minút a môžeme servírovať.
Hrnčekový banánový chlebík Suroviny: 4 prezreté banány, väčšie vajce, 1/2 hrnčeka trstinového cukru, 2 PL vanilkového cukru, 1 KL vanilkového extraktu, 1,5 hrnčeka polohrubej múky, 1 KL jedlej sódy, 1/4 hrnčeka masla, 1/2 hrnčeka nasekaných vlašských orechov Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 165 °C. Formu na srnčí chrbát vystelieme papierom na pečenie. Banány popučíme vidličkou, pridáme vajíčko, extrakt, hnedý aj vanilkový cukor a dobre premiešame. V múke rozmiešame lyžičku sódy a zapracujeme do banánovej zmesi. Nakoniec primiešame roztopené maslo a oriešky. Cesto navrstvíme do ple-
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 515 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra
26
premiešame. Do cesta zapracujeme sneh z bielkov. Cesto vylejeme do formy. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme približne 45 minút. Po upečení bábovku vyberieme, ešte teplú vyklopíme a pocukrujeme.
Čokoládovo-karamelový cheesecake
Hrnčeková šľahačková bábovka Suroviny: 3 vajcia, 2/3 hrnčeka práškového cukru, 2/3 hrnčeka smotany na šľahanie, 1,5 hrnčeka polohrubej múky, 1/2 hrnčeka mletých lieskových orieškov, 2 PL hrozienka, 1/2 balíčka prášku do pečiva, balíček vanilínového cukru; Ostatné suroviny: soľ, citrónová kôra, tuk na vymastenie, kokos na vysypanie formy, práškový cukor Takto sa to podarí: Formu na
rozdelíme a z bielkov a zo štipky soli vyšľaháme tuhý sneh. V mise vyšľaháme žĺtky s cukrom, pridáme múku, prášok do pečiva, vanilínový cukor, oriešky, citrónovú kôru, hrozienka a smotanu. Dôkladne
chu a pečieme zhruba hodinu. Asi 10 minút pred koncom pečenia môžeme do praskliny na povrchu vložiť pozdĺžne rozrezanú polovicu banána a posypať hnedým cukrom. Krásne skaramelizuje a vytvorí peknú dekoráciu. Zdroj: recepty.sk
Kultúra ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV
Slávnosťová výstava
T
Jaroslav Čiep
ento rok vonkoncom nežičí umelcom a kultúrnym prejavom v spoločnosti. Od marca, keď začala vírusová pandémia s príkazmi a celoštátnymi obmedzeniami a opatreniami, bolo len málo chvíľ, kedy sa umelci mohli nadýchnuť plnými pľúcami a vydať zo seba plnohodnotný umelecký výkon. Slovenské národné slávnosti
rovských výtvarných umelcov. Slávnosti nebudú, ale my si našu výstavu akokoľvek prichystáme – povedali si tunajší umelci. A tak sa aj stalo. Na stredu 5. augusta o 18. hodine si na nádvorí pred výstavnou sieňou v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec naplánovali slávnostné otvorenie tejto výstavy pomenovanej Čaro štetca 9. Výstavou zahrnuli autorov z Báčskeho Petrovca, ale aj z bližšieho okolia, členov združenia, ktorí sa predstavili svojimi novými prácami.
Selenčské hudobné kvarteto
Na úvod vernisáže, kam sa zhrnula hŕstka najvytrvalejších priaznivcov výtvarníctva v Báčskom Petrovci, prevažne pridržiavajúc sa povinných predpisov nariadených pre šírenie
zameraní prác a o jednotlivých výtvarníkoch a túto kolektívnu výstavu zhodnotil ako regionálnu, lebo sú na nej zastúpené viaceré prostredia: Báčsky Petrovec, Hložany, Kulpín, Maglić, Pivnica,
Príhovor Savu Sprema (vpravo) na začiatku vernisáže
Čakajúc na vernisáž: umelci a ich obrazy
2020 a oficiálne programy v rámci nich sú pre neprajnú zdravotnú situáciu v krajine v auguste zrušené. Či aj celkom do konca roka, to ukáže čas. Jedným z pra-
sa korony, teda s rúškami a pri Selenča, Nový Sad a Gračanica predpísanej vzdialenosti, sa prí- v Bosne a Hercegovine. Toto slávnostné otvorenie výtomným na nádvorí Kultúrneho centra prihovorili a hostí pozdra- stavy spevom a hrou na inštruvili predsedníčka a podpredseda mentoch ozvláštnilo aj hudobné ZPVU Mária Struhárová a Savo kvarteto zo Selenče. Tvorili ho JuSpremo. raj Súdi na husliach, Marián Čas„Keď čerpáme inšpiráciu zo ži- tvan na base, Jaroslav Berédi na vota, práve to nás núti tvoriť. A tvorili sme. Vyhli sme sa negativizmu a aj v tom neprajnom núdzovom čase usilovne sme miešali farby, drali štetce, aby sme v každodennosti zachovali pestrosť, o ktorú nás chcú okradnúť... Teraz tie farby, pestrosť a vytrvalosť predkladáme pred vás. Pokračujeme!“ v mene umelcov sa vyjadrila tajomníčka Anna Slimák z kovaného železa Rastislava Rošku Legíňová. Tak ako každú výstavu, aj túto husliach a Juraj Berédi-Ďuky na 9. bolo treba vyhodnotiť, preto sa harmonike. Títo rozospievaní Seslova ujal stály kurátor a výtvar- lenčania potom hrali na veselšiu ný kritik Vladimír Valentík. Pod- náladu aj po otvorení výstavy. robnejšie hovoril o tematickom
Svojimi prácami, a bolo ich dokopy 51, podrobnejšie popísaných aj v sprievodnom vytlačenom katalógu, sa predstavili: Anna Babiaková, Mária B á ď o n s k á , J u ra j Berédi-Ďuky, Igor Bovdiš, Zdenko Finčur, Branislav Galamboš, Zuzana Gašparovská, Alexandra Horvátová, Miro Horvát, Daniel Chorvát, Miroslava Kadlečíková, Anna Legíňová, Samuel Legíň, Anna Liptáková, Anna Majerská, Ján Makan, Gordana MehmeObraz mačky za pomoci sponiek Mira Horváta dovićová-Savićová, Anna Nosálová, videlných programov počas Slo- Ondrej Pavčok, Zuzana Pudelkovenských národných slávností vá, Zvonimír Pudelka, Rastislav v Báčskom Petrovci už viac ako Roška, Savo Spremo, Anna Strucelé desaťročie je kolektívna hárová, Mária Struhárová, Milan výstava členov Združenia pet- Vereš a Milo Zaťko. • KULTÚRA •
33 /4920/ 15. 8. 2020
27
Kultúra ANKETA: AKÝ JE ZÁUJEM O ČÍTANIE V SÚČASNOSTI?
Veľa kníh a málo času Miroslav Pap
„K
nihy nie sú na to, aby ste im verili, ale sú predmetom bádania. Keď prechádzame knihou, nemali by sme sa pýtať, čo v nej je, ale zvažovať, čo to znamená,“ napísal Umberto Eco v knihe Meno Ruže. Knihy dodnes nevychádzajú z módy a netratia na kvalite. Sú pre čitateľov vždy dostupné, a to už aj modernejším spôsobom. Najmä ekologicky mysliaci čitatelia si radšej kúpia čítačky elektronických kníh, kým ostatní preferujú čítanie z tlačených kníh. V krátkej ankete o čítaní sme zisťovali, o aké žánre majú čitatelia záujem, resp. ktoré publikácie ich oslovili a čo pre nich všeobecne kniha a čítanie kníh znamená. Karol Máľach, Báčsky Petrovec: „Čo sa týka môjho čítania, tak to je v podstate rovnaké ako aj
Karol Máľach
pred pandémiou, čiže snažím sa čo najviac kníh prečítať počas roka, samozrejme, koľko mi čas dovolí. Počas núdzového stavu, keď bol obmedzený pohyb vo verejnosti, som predsa o niečo viac čítal. Najviac ma bavia tieto žánre: krimi a detektívky, historické knihy, ako aj biografické. Čo sa týka biografických publikácií, tie si volím na základe osôb, ktoré ma fascinujú a ktoré zanechali určitú stopu v spoločnosti. Čitateľom by som napríklad odporučil prečítať si knihu 1984 Georga Orwella. V súčasnosti prevažne publikácie čítam v srbskom jazyku. Počas roka
28
www.hl.rs
si kúpim celkom pekný počet kníh a postupne si vytváram vlastnú knižnicu. Čo sa týka môjho záujmu o čítanie, tak ten stále stúpa. Podľa mňa by si každý mal nájsť čas na knihu každodenne. Je to prospešné najmä pre zlepšenie slovnej zásoby, ale aj pre rozšírenie obzorov. V sú-
Alexandra Balážová
Jarmila Ambrošová
časnosti sme ovplyvnení rôznymi nemorálnymi hodnotami a knihy sú medziiným tie, ktoré ich minimalizujú a odbúravajú.“ Jarmila Ambrošová, Aradáč: „Vo voľnom čase najviac sledujem nové seriály, ale aj čítam knihy. Aktuálne sa snažím čítať knihy v anglickom jazyku, aby som si ho zdokonalila. Aktuálne čítam knihu Safe heaven Nicholasa Sparksa. Je to taká celkom dobrá kniha, pri ktorej si oddýchnem. Sú aj také knihy, ku ktorým by som sa určite vrátila. Jedna z nich je Púštny kvet Waris Dirie. Je to veľmi zaujímavá kniha najmä pre ženy, no v niektorých častiach pomerne ťažká. Doteraz som prevažne literatúru čítala v slovenčine. Knihy ako také rozširujú človeku slovnú zásobu, preto by sme pravidelne mali čas venovať knihám. Osobne mám už prichystanú nasledujúcu knihu, ktorú si prečítam, a je to Sviňa Arpáda Soltésza.“ Alexandra Balážová, Stará Pazova: „Náhodou v tomto období čítam viac ako bežne, no nesúvisí to s pandémiou. Jednoducho mám také obdobie, že svoj vnútorný pokoj nájdem práve pri knihe. Otvorím knihu, zapnem si klavírne skladby a ponorím sa do nejakého iného sveta. Občas nám knihy ukážu nejaké iné obzory, dokonca nám vedia
Informačno-politický týždenník
poukázať na to, aký je život pekný, a nevieme si to vážiť. V poslednom čase záujem prejavujem o biografické knihy a romány. Prevažne čítam tituly napísané v angličtine. Občas keď si pozriem nejaký nový film, hneď si prečítam aj knihu, podľa ktorej je nahraný. Alebo je to opačne. Aktuálne čítam knihu Frankenstein autorky Mary Shelley.“ Danica Vŕbová, Hajdušica: „Som horlivou čitateľkou, natoľko zbožňujem knihy a literatúru, že som to aj vyštudovala, takže koronakríza neovplyvnila moju chuť do čítania. Predsa mi však zobrala hodne času, keďže sa zjavili iné záväzky. No počas núdzového stavu som mala času venovať sa titulom, ktoré som nestihla prečítať. Hlavne ide o súčasnú srbskú a slovenskú
Danica Vŕbová
literatúru. Najväčší dojem z čerstvo prečítaných kníh určite nechala na mňa Uršuľa Kovalyk knihou Neverné ženy neznášajú vajíčka, kým ma zo srbských veľmi oslovila kniha Obloge od mastila autora Bogdana Stevanovića. Nezanedbala som
ani poéziu, a tak som sa venovala napríklad Bukovskému, Neilovi Hilbornovi a Radmile Lazić. Keď príde dovolenkový čas, čakajú na mňa interaktívne knihy, tzv. kontraknihy autorky Vanje Nikolić, na ktoré sa veľmi teším. Avšak zatiaľ práca a fakulta nedovolia, aby som čítala to, čo chcem, ale to, čo musím.“ Vierka Molnárová, Hložany: „V poslednom čase som sa zamerala na čítanie kníh z oblasti manažmentu, keďže v ňom pôsobím. Tieto knihy mi dávajú množstvo informácií, ktoré viem neskôr aplikovať v praxi. Veľmi sú pre mňa užitočné aj knihy motivačné, ale, samozrejme, že tie, ktoré sú usmernené na podnikanie a manažment. Motivačná literatúra
Vierka Molnárová
pomáha v sebareflexii a ako sa dostať z bodu A do bodu B. Na knižnom trhu ich je v súčasnosti pomerne veľa a vedia nabudiť čitateľa, ako začať s podnikaním a ako byť dobrý vo svojom odbore. Tieto motivačné knihy sa dnes celkom dostávajú do popredia. Aktuálne čítam knihu What got you here, Wont get you there a napísal ju Marshall Goldsmith. Aj prostredníctvom tejto knihy získavam poznatky, ako sa dopracovať k vyššiemu manažmentu. Keď sa chcem uvoľniť, čítam žánre fiction, detektívky, dobrodružné a iné. Napríklad kúpila som si už sadu kníh Hry o tróny a dúfam, že sa čoskoro k nim aj dostanem. Hoci bol vyhlásený núdzový stav, práca z domu mi nedovolila viac času venovať čítaniu. Predsa si každodenne nájdem čas na knihu, hoci si viem predstaviť skutočnosť, že aj po celý deň čítam.“ • KULTÚRA •
Jarmila Chrčeková, Báčska Palanka: „Kniha moja každodenná. Niekedy čítam aj 3 knihy naraz, lebo každá má svoje vlastné čaro. Niektoré knihy si proste musím kúpiť, iné si vypožičiam od kamarátov a z knižnice, potom čítam ešte aj elektronické knihy, alebo si ich dokonca aj vytlačím, teda aspoň úryvky, v ktorých potom ešte aj podčiarkujem veci, ktoré sú mi v živote osožné. Dokonca niekedy,
Jarmila Chrčeková
keď som unavená, prostredníctvom YouTube počúvam audioknihy. Vždy uprednostňujem knihy pred televíziou. Jednotlivé knihy mi veľmi pomohli k dosiahnutiu určitého duševného pokoja. Odporúčam čitateľom prečítať knihy týchto autorov: Lorna Byrne, Lousie Hay, Marko Maoduš, Ana Bučević, Aleksandra Kečić, Siniša Udović, Ana Čović a pod. Ide o autorov, ktorí píšu motivačnú literatúru, ktorá vie správne usmerniť čitateľa. Kto už čítal knihy týchto autorov, vie, o čom hovorím. Každá kniha mi proste dá určité informácie, ktoré potom viem využiť v živote.“ Soňa Demiterová, Laliť: „V sú-
časnosti čítam, ale menej ako voľakedy. Skutočnosť je taká, že práca a potom domáce povinnosti a výchova detí nenechajú veľa slobodného času, ale predsa sa občas nájde priestor aj na čítanie. Pre mňa kniha predstavuje oddych, relax, uvoľnenie. Preto si zo žánrov najviac vyberám drámu, knihy s pravdivými príbehmi, ale mám rada aj klasiku. Čítam tak slovenské, ako aj srbské knihy. Napríklad posledné knihy, ktoré som prečítala, boli Majster šarkanov a Tisíc žiarivých sĺnk autora Khaleda Hosseiniho. Veľmi sa mi páčia aj publikácie autorov Cecilie Ahern, Jamesa Petersona, Tony Parsons. Nasledujúcu plánujem prečítať klasiku, a to tituly Blago cara Radovana a autobiografiu Mihaila Pupina – Od pašnjaka do naučenjaka. Veľmi mi pomáha edukačná literatúra. Napríklad určité rady rodičia môžu získať z kníh o rodičovstve a výchove detí. Aj sama motivujem vlastné deti, aby si vytvárali takú menšiu knižnicu
Andrea Koruniaková
s vlastnými rozprávkovými knihami. Keďže pracujem v Miestnej kancelárii v Laliti, ktorá sa nachádza
Suzana Kokavská, Aradáč: „Často mám príležitosť rozprávať sa na túto tému a vždy hovorím, že rodičia a učitelia nemajú nútiť deti, aby čítali to, čo naši rodičia pred 50 rokmi. Treba každému dieťaťu dať knihy na výber, lebo je dôležité, aby čítali a porozumeli tomu, čo prečítali. Rada čítam a rovnako rada pozerám seriály a filmy, ale priznávam sa, že som tohto roku počas núdzového stavu prečítala viac kníh než v čase po ňom. Hlavne to boli knihy, ktoré som už aspoň raz prečítala a ktoré som si dávno kúpila. Predpokladám, že som pát-
Soňa Demiterová
v rámci komplexu, kde je aj knižnica, viem aj to, že Laliťania najviac preferujú autorov, ako sú: Danielle Steel, Sandra Braun, Paulo Coelho, Jane Austen, Sara Blaedel, Nora Roberts, Vanja Bulić a iné.“ Andrea Koruniaková, Kulpín: „Kniha pre mňa znamená mnoho. Čítam odmalička, to ma vždy bavilo. Kniha je naším priateľom, pomáha nám pri rozvíjaní fantázie a slovnej zásoby. V knihách sa mi páči to, že kým ju čítaš, môžeš si predstavovať dej, postavy a detaily podľa seba a svojej fantázie, a keď pozeráme film, vidíme len to, čo nám je premietané. Žánre, ktoré ma bavia, sú rozmanité – romantika, dráma, sci-fi, thriller, ale prečítam každú knihu, na ktorej ma zaujme obsah. Nemôžem vybrať len jednu knihu, ktorá ma najviac oslovila, pretože každá kniha je zvláštna sama o sebe, každá kniha má svoje čaro, ktorým žiari. Čitateľom by som odporučila, aby čítali to, čo majú radi. Je ťažké vybrať niektoré knihy, ktoré by sa každému páčili, pretože každý ma svoj vkus, každý vie, čo sa mu najviac páči.“
Suzana Kokavská
rala po nejakej istote v tom čase. V každom prípade knihy čítam práve preto – je to útek z reálneho sveta a zároveň si obohacujem slovnú zásobu. Hovorí sa, že koľko kníh človek prečítal, toľko životov prežil, a ja verím, že je to pravda. Nemám obľúbený žáner, hlavne sú to trilery, ľúbostné romány a mystéria. Moja obľúbená kniha je Našepkávač autora Donata Carrisiho. Dodnes o nej rozmýšľam, aj keď som ju prečítala pred šiestimi rokmi a odporúčam ju každému.“
VÝZVA ODDELENIA SLOVAKISTIKY
na zápis študentov do prvého ročníka v školskom roku 2020/21 v druhom kole Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade otvára druhé kolo súbehu na zápis študentov do prvého ročníka základných akademických štúdií na ďalší akademický rok 2020/2021. Termín podávania prihlášok je 1. a 2. septembra (od 9.00 do 13.00 hod.). Prijímacie skúšky budú prebiehať 3. septembra o 10. hodine. Zápis študentov sa bude konať v dňoch 10. a 11. septembra. Na študijný program Slovenský jazyk a literatúra sa môžu prihlásiť a zapísať absolventi gymnázií a všetkých štvorročných stredných škôl, ktoré ukončili po slovensky alebo po srbsky. Aj v druhom kole je možné zapísať sa na miesta, ktoré budú financované z rozpočtu. Pre študentov samoplatcov je výška školného 65.000,00 dinárov, ktoré možno zaplatiť v štyroch rovnakých splátkach. Jestvuje možnosť získať motivačné finančné prostriedky. Na zápis do prvého ročníka master štúdií sú určené 4 miesta, ktoré budú financované z rozpočtu a 6 miest pre študentov samoplatcov. Výška školného je 65.000,00 dinárov. Zápis bude prebiehať v septembri, resp. októbri 2020. Viac informácií získate na webovej stránke FF UNS: http://ff.uns.ac.rs/sr/upis-na-studije/osnovne-studije/drugi-konkursni-rok/konkurs Oddelenie slovakistiky v Novom Sade • KULTÚRA •
33 /4920/ 15. 8. 2020
29
Kultúra S MAJOU GEDEĽOVSKOU ZO STAREJ PAZOVY
Rada spieva, tancuje a hrá v divadle „Online výučba pre mňa pred- obecných podujatiach, a onedlho stavuje výzvu. Moji rovesníci a som sa stala i členkou Slovenského ja sme súčasťou tej novej online kultúrno-umeleckého spolku hrdigenerácie, ale predsa to nemáme nu Janka Čmelíka v Starej Pazove. až také jednoduché, podobne aj Najprv som bola členka folklórneho naši učitelia. Ale pritom takou vý- súboru, neskôr aj sólová speváčka. učbou – bez priameho dozoru, som Ružena Červenská a Katka Šašová prinútená cibriť si sebadisciplínu a byť zodpovednejšou.“ Mnohí milovníci slovenských ľudových piesní ťa poznajú ako skvelú speváčku a tanečníčku. Kedy si začala spievať, tancovať? „V detstve som veľa času trávila so starými rodičmi, Festival Cez Nadlak je…: Jana Verešová, Ružena ktorí mi lásku k Červenská a Maja Gedeľovská ľudovým piesňam aj vsadili. Najprv som ľudové pies- ma pripravovali pre moje sólistické ne spoznala ako uspávanky, no vystúpenia a tak som sa okrem na neskôr sa stali súčasťou každého programoch v organizácii SKUS môjho dňa. Po obede som oby- hrdinu Janka Čmelíka ocitla aj na
medzi úspechy môžem zaradiť aj účasť v školskom muzikáli Annie, kde som stvárnila postavu hlavnej hrdinky Annie. Zúčastnili sme sa Anna Lešťanová s ním na početných súťažiach a o ukončení Základnej školy získali hodnotné ocenenia. Napr.: hrdinu Janka Čmelíka v Starej obsadili sme prvé miesto na detPazove Maja Gedeľovská sa skom divadelnom festivale rozhodla pokračovať vo svojom 3 x Ď v Starej Pazove, boli sme vzdelávaní v Zdravotníckej škole na Slovensku, kde sme mali 7. apríla v Novom Sade. Úspešne vystúpenie v Radošinskom absolvovala tretí ročník odboru naivnom divadle. Bola to pre pre zdravotnú sestričku – technika mňa vynikajúca skúsenosť a výučbu sleduje v materinskom – a krásny umelecký zážitok, slovenskom jazyku. podobne ako aj moja účasť v „Už v piatom ročníku som vedela, predstavení Miroslava Benku že chcem, aby sa moje budúce a v spolupráci s Alisou Oravpovolanie týkalo priamej práce s covou v jej muzikáli Anička a ľuďmi a malo humanitárny chaJaníček.“ rakter. Keď som už bola trochu Okrem slovenských ľudovyspelejšia, asi na konci siedmeho vých piesní rada spievaš aj ročníka, uvedomila som si, že keď iné žánre? si už sama svoje budúce povolanie „Áno, samozrejme, že rada môžem voliť, prečo by to nebolo spievam aj piesne iného žánru, ale niečo užitočné, čím budem priamo doteraz som mala príležitosť poobľahčovať ľuďom životy a pomáspevovať si ich iba doma, a v kruhu hať im zbaviť sa akejkoľvek bolesti. mojich najbližších. Sú to hlavne domáce srbské a zahraničné popové a rockové piesne.“ Pri vystúpení so slovenskou ľudovou piesňou je dôležitý aj výber piesne. Kto ti je tu nápomocnou rukou? „Návrhy na piesne mi hlavne dávajú starí rodičia, no keď ide o konečný výber, hlavne sa spolieham na vlastnú intuíciu a svoj vnútorný pocit. Ale rada si vypočujem mienku aj svojich rodičov a kamarátov, bývalých učiteľov hudobnej Z vystúpenia v Rumunsku za sprievodu Ondreja Z predstavenia Miroslava Benku: vystúpenie v Báčskom kultúry. No najviac sa snažím Maglovského Petrovci na SNS – Maja na snímke v strede vypočuť si mienku nacvičočajne sedela s babkou a dedom v súťažiach slovenských vojvodin- vateľa, s ktorým spolupracujem Takto som sa dostala k tomu, že obývačke a spievali sme si, niekedy ských ľudových piesní.“ na nejakom projekte v danom sa chcem zaoberať medicínou. A aj zatancovali. V základnej škole Ktoré to boli festivaly a aké momente.“ už počas ďalšieho školského roku už v tretej triede ma učiteľka po- odmeny si získala? Pritom si vždy pekne vyobliev strednej škole sa budem pripra- slala na audíciu pre detskú súťaž „Spevácke súťaže, na ktorých kaná do ľudového kroja. Kto sa vovať na prijímačky na fakultu Mini-Tini fest. Svoje prvé verejné som sa zúčastnila boli, Festival slo- stará o výber kroja? defektológie“, povedala na úvod vystúpenie som mala práve na venských ľudových piesní pre deti „O kroj sa stará moja stará mama nášho rozhovoru Maja Gedeľovská tomto festivale, kde som aj v na- Keď si ja zaspievam v Šíde, festival Katarína Mikľanová. Naozaj ju to zo Starej Pazovy. sledujúcich ročníkoch účinkovala. Cez Nadlak je... v Rumunsku a fes- baví a veľmi rada chodievam k nej, Prvého septembra sa začína Nacvičovali ma vtedy profesorka tival slovenských ľudových piesní aby sme skúšali nové kúsky krojov, nový školský rok a ako bude hudobnej kultúry Andrea Dvor- v prednese detí Rozospievané kle- z ktorých väčšinu nosila aj ona, keď samotná výučba prebiehať ukáže nická-Machová spolu s Ljiljanou noty v Kovačici, kde som roku 2016 bola dievka, ale niektoré zhotovila čas vzhľadom na aktuálnu epide- Popovou, ktoré viedli aj školský získala prvú cenu odbornej poroty. pre mňa.“ miologickú situáciu. Čo pre teba chór, kde som tiež bola členkou. Je to môj úspech, na ktorý som znamenala resp. bude znamenať Vystupovali sme na školských a hádam najviac pyšná. Samozrejme, Foto: z archívu spolubesedníčky online výučba?
P
30
www.hl.rs
Informačno-politický týždenník
• KULTÚRA •
V NÁRODNOSTNEJ RADE SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY SA PRIPRAVUJÚ NA ONLINE NOVÝ ŠKOLSKÝ ROK
Prípravy na online vyučovanie Anna Horvátová
A
j napriek predpokladom, že si žiaci od prvého septembra možno sadnú do školských lavíc, čo by bolo najlepšie tak pre nich samých, ako i pre učiteľov, a čo je najdôležitejšie, učivo vis-á-vis predsa ľahšie zdolajú, pracovný tím pre dištančné vyučovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a predstavitelia Výboru pre vzdelávanie si nenechávajú prípravy na online vzdelávanie na poslednú chvíľu. Poverení k tomu Ministerstvom školstva, vedy a technologického rozvoja snažia sa čo najlepšie realizovať prípravné práce, od ktorých dokonca bude závisieť aj samotný priebeh vyučovania, a čo je najdôležitejšie, kvalita prednesu vedomostí žiakom. Práve z toho dôvodu, a že je iba predsa pravdepodobné, že žiaci od 1. septembra zasadnú do školských lavíc, tím pre dištančné vzdeláva-
Tím NRSNM pre dištančné vzdelávanie nič nenecháva náhode
nie svoje 2. zasadnutie realizoval v piatok 7. augusta v priestoroch NRSNM po pozdravnom prívete predsedníčky Libušky Lakatošovej, s cieľom spresniť si koordináciu prípravy dištančného vzdelávania. V pracovnom nasadení vyjadrili poďakovanie všetkým školám, ktoré sa do projektu zapoja, a tak si navzájom pomôžu zvládnuť novú formu ešte stále neznámeho vzdelávania, aj keď z jarného obdobia nejaké skúsenosti už predsa majú. Podľa toho, aký záujem o spoločnú
bázu materiálov zo škôl prišiel do NRSNM, tím pre dištančné vzdelávanie vyniesol závery: − najprv otvoriť novú webovú stránku v mene NRSNM pre dištančné vzdelávanie; − na nej budú osobitne základné a osobitne stredné školy, tiež osobitne každý ročník a každý predmet; − hodiny, ktoré sa nakrútia a všetok materiál sa bude podľa tém pridávať na stránku. K tomu aj jednotné operatívne plány na
K 10. VÝROČIU GALÉRIE SND V KYSÁČI
Predstavia 100 autorov Elena Šranková
V
decembri 2020 bude tomu 10 rokov, čo v Kysáči pôsobí, a to veľmi úspešne, Galéria SND. Nachádza sa v Slovenskom národnom dome, kde sídli spolu s miestnym matičným odborom a Kultúrno-umeleckým spolkom Vladimíra Mičátka. Na začiatky vzniku jubilujúcej galérie, na jej desaťročnú činnosť, ale i na to, ako by si priali výročie osláviť, sme si posvietili s vedúcim Michalom Madackým. „K rozmýšľaniu o založení galérie sme prišli spolu so známou kysáčkou akademickou maliarkou Máriou Gaškovou a podnietilo nás k tomu niekoľko výstav, ktoré sa v tom období uskutočnili. Hlavným motívom však bola skutočnosť, že v Kysáči máme veľký počet akademických maliarov, aký nenájdete ani v jednej slovenskej dedine. Avšak na začiatok nám na založenie galérie chybovali • KULTÚRA •
Vedúci jubilujúcej galérie Michal Madacký
peniaze. Neprešlo dlho a ochotne nám finančne pomohol Milan Gaško, Markin syn. Prostriedky, ktoré nám daroval, postačili nielen na registráciu galérie, ale aj na výmenu okien na Slovenskom národnom dome.“ Slávnostné otvorenie Galérie SND bolo 10. decembra 2010. „Slávnostné otvorenie bolo vlastne prvé bienále kysáčskych akademických maliarov a úžitkových umelcov, ktorí sú členmi umeleckých združení. O rok neskoršie sme zor-
ganizovali prvé bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov, ktorých sa nazbieralo okolo 40. Okrem týchto dvoch máme i tretie bienále, a to majstrov fotografie. Koncipované je tak, že polovicu prác vystavujú profesionálni fotografi a polovicu nadšenci fotografovania. Všetky tri bienále nielenže podnecujú autorov prezentovať svoje diela, ale sú svojráznou vzpruhou do ich ďalšej práce, tvorby a pokroku. Pritom na každom bienále máme jedného alebo dvoch hostí.“ Vedúcim Galérie SND je po všetky tie roky spolubesedník Madacký. „Treba povedať, že by bez tímovej práce galéria nepretrvala. Ročne v galérii mávame od 3 do 6 výstav a koncom tohto roku, ak sa to podarí, zorganizujeme 46. výstavu. Ak to epidemiologická situácia dovolí, k výročiu by sme chceli urobiť dve výstavy, a to bienále akademických maliarov a úžitkových umelcov, ako i bienále majstrov fotografie.
mesačnej úrovni budú na stránke; − všetok materiál učitelia budú posielať na jednotnú stránku, na osobitnú mailovú adresu: vzdelavanie.nrsnm@gmail.com; − materiál a nakrútené hodiny pre september zaplánované je odovzdať najneskôr do 24. 8. (bolo by žiaduce urobiť to aj skôr). Pre október sa podľa skúseností zo septembra budú dávať nové inštrukcie; − na nakrúcanie hodín je urobený návrh. Hodina by nemala byť kratšia ako 20 minút a nie dlhšia ako 30 minút. Môže byť nakrútená v programe Camtasia, webkamerou alebo hociktorým iným spôsobom. Poslať ju treba cez wetransfer na vzdelavanie.nrsnm@gmail.com; − nakrúcať sa budú len hodiny spracovania učiva – môžu sa zjednotiť aj dve-tri hodiny do jednej. Dôležité je napísať názov témy – vyučovacej jednotky, ročník a uviesť meno učiteľa. Metódy sú teda maximálne pripravené. V utorok 11. augusta, keď bol príspevok zaradený do čísla, sa malo spresniť, ako bude vypadať začiatok nového školského roku, i keď vzhľadom na neurčitosť situácie cez noc sa môže zmeniť. V pláne je vydať i monografiu, čo sa uskutoční bez ohľadu na situáciu s koronavírusom, ale ak by sa mohlo, urobili by sme i jej prezentáciu. V tom prípade by sme pozvali všetkých autorov, ktorí budú v publikácii zahrnutí.“ Prípravy na publikovanie Malej monografie Galérie SND sú už v plnom prúde. „K 10. výročiu pripravujeme publikáciu, ktorá má pracovný názov Malá monografia. V nej budú zahrnuté štyri segmenty činnosti galérie, čiže tri bienále a samostatné výstavy. Každý autor bude v monografii predstavený svojimi prácami, ale aj krátkymi biografickými údajmi. Doteraz sú tu práce asi 100 autorov, ktorí v Galérii SND v Kysáči za uplynulých 10 rokov predstavili svoju tvorivosť. Monografia bude mať viac ako 70 alebo i 80 strán. Mojím spolupracovníkom je akademický maliar Michal Ďurovka, ktorý má na starosti textuálnu časť, čiže zhrnutie desaťročnej činnosti galérie. Finančné prostriedky na publikovanie malej monografie zabezpečil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenska a do tlače sa dostane koncom septembra.“
33 /4920/ 15. 8. 2020
31
Kultúra DOMÁCI CESTOVNÝ RUCH V OBDOBÍ PANDÉMIE
Objavovanie prírodného a kultúrno-historického potenciálu Miroslav Pap
C
estovný ruch v roku 2020 značne devastuje aktuálna situácia poznačená pandémiou. Ešte začiatkom roku nikto neočakával, že letná dovolenka bude predsa iná od tej plánovanej. Zatvorené hranice, zákaz vycestovania, povinné karantény a spoplatnené testovanie na koronavírus sú iba tie základné faktory, ktoré do určitej miery dočasne zastavili turizmus. Každoročne okolo 1 400 000 turistov zo Srbska vycestuje na dovolenku k moru buď prostredníctvom turistických
otvorení hraníc s Gréckom sa hneď vytvorili fronty turistov zo Srbska na hraničných priechodoch. Žiaľ, netrvalo to dlho a hranice boli opäť uzatvorené v dôsledku opätovného nárastu nakazených na koronavírus. Veľmi očakávaná bola práve pozitívna zmena, keď ide o domáci cestovný ruch. Tá sa do určitej miery aj realizovala. Domáci turisti totiž začali aktívne vyhľadávať miesta v Srbsku, v ktorých by dovolenkovali. Z tohto vidieť, že predsa pre nastolené opatrenia prišlo k určitému posunu domáceho cestovného ruchu. Veľmi frekventované cieľové destinácie
Palić je plný domácich turistov (foto: J. Pániková)
kancelárií a agentúr, alebo vlastným aranžmánom. Medzi favorizované cieľové destinácie, samozrejme, patria Grécko a Čierna Hora, no tie pre turistov zo Srbska zatvorili hranice. Na webovej stránke Republikového ústavu pre štatistiku nachádzame údaje, ktoré presne definujú zložitú situáciu. V Srbsku v júni aktuálneho roku v porovnaní s vlaňajším júnom počet turistov klesol o 52,5 %. Zaujímavosťou je, že počet domácich turistov predsa tiež klesol o 17,2 %. Celkovo zahraničných turistov je menej o 84,8 %. Obľúbenosť prímorského cestovného ruchu je pomerne prítomná na našom území. Rodiny počas celého roku plánujú letné dovolenky, prevažne v zahraničí, kým sa domáci cestovný ruch dostáva do úzadia. O obľúbenosti prímorského cestovného ruchu svedčí fakt, že po
32
www.hl.rs
prilákali pomerne veľký počet našich turistov, ktorí mali pôvodne vycestovať do zahraničia. Najväčší záujem turisti prejavili o horské oblasti, ale aj o vidiecky cestovný ruch. Kapacity jednotlivých ubytovacích objektov boli vypredané už na začiatku mája, čo po minulé roky nebolo typické.
Tajuplná Đavolja Varoš (foto: I. Maďarová)
Turisti sa orientujú na krátkodobé pobyty prevažne v horských oblastiach. Dominuje ako aj predtým Zlatibor, Tara či Kopaonik. Tieto strediská predsa nebudú vo veľkom úpadku, ako sa čakalo v apríli a máji. Povolené opatrenia po ukončení núdzového stavu umožnili domácim objavovať doteraz nenavštívené miesta. O kúpeľný cestovný ruch je tiež veľký záujem. Vyhľadávané sú aj pobyty pri jazerách a riekach na celom území. V tomto prípade sa dostáva do popredia aj samotné viacdňové kempovanie. Turisti absolvujú aj krátke poznávacie zájazdy v rámci celej krajiny. Navštevujú pritom tak prírodné, ako aj kultúrno-historické pamiatky. Možno práve zložitá situácia donútila domácich turistov zostať doma a objavovať krásy, ktorými disponujeme. Možno práve táto skutočnosť bude pozitívne stimulovať našich obyvateľov, aby častejšie do-
Bešenovo jazero je tohto roku veľmi lákavé (foto: J. Pániková)
Informačno-politický týždenník
volenkovali v rámci krajiny, a z druhej strany možno nárast turistov motivuje podnikateľov a štát, aby viac investovali do cestovného ruchu. Ako jedna z pozitívnych rozhodnutí štátu bolo využitie cestovateľských kupónov, ktoré umožnili cestovateľom využiť zľavnené ubytovanie. No využitie týchto kupónov neposkytovali všetky ubytovacie zariadenia. Jednotliví podnikatelia v turizme predsa využili neprajnú situáciu tým, že zvýšili ceny ubytovacích a stravovacích zariadení. Zvyšovanie cien predsa nebolo prítomné v celom území. Reakcie na cieľové destinácie sú rôznorodé. U niektorých prevláda nadšenie a pozitívna mienka, kým iní sa stretli aj s tou horšou stranou. Predstavuje ju najmä znečistenie cieľových destinácií, ktoré by mali byť práve naopak – nadpriemerne čisté a tým prilákať veľký počet turistov tak domácich, ako aj zahraničných. Minister obchodu, turizmu a telekomunikácií Rasim Ljajić v júli zdôraznil, že zotavenie cestovného ruchu v Srbsku možno očakávať iba v marci 2021. Pritom tiež akcentoval, že sa vláda bude snažiť pomôcť všetkým podnikateľom v turizme, ktorých zasiahla neprajná situácia s menším počtom návštevníkov. Domáci podnikatelia v turizme pritom pevne veria, že neprajná situácia poznačená pandémiou motivuje domácich turistov každoročne sa vracať do cieľových destinácií a objavovať krásy a potenciál krajiny. • KULTÚRA •
Kultúra . Oznamy
Za vznešeným pánom ThMgr. Pavlom Sklenárom, seniorom banátskym 1949 – 2020
P
avel Sklenár, senior Banátskeho seniorátu, sa narodil 2. februára 1949 v Lugu kresťanským rodičom – otcovi Pavlovi Sklenárovi, dlhoročnému kantorovi – predčitateľovi v cirkevnom zbore, a matke Anne, rod. Hrubíkovej. Kým vyrastal v tejto malebnej „dedinke v údolí“, s veľkou radosťou a so zápalom hrával futbal, pestoval vinič, ale to najvzácnejšie, čo mu rodičia vštepili do srdca, to najväčšie, čo môže rodič dieťaťu dať, je láska k Ježišovi a Jeho cirkvi. Toto sa prejavilo aj v školení Pavla Sklenára, keď ukončil Slovenskú evanjelickú teologickú fakultu v Bratislave a bol za kňaza vysvätený v rodnom Lugu 25. júla 1976 biskupom Jurajom Struhárikom. Už 1. augusta toho istého roku nastúpil do služby v Jánošíku, kde si na jeho pôsobenie dodnes spomínajú s radosťou. To, čo sa už tu preukazovalo a čo ho bude sprevádzať počas celej jeho služby v cirkvi, je otvorenosť a prístupnosť k ľuďom, ale zároveň aj poctivosť, pracovitosť a ovzdušie vznešenosti všade, kam príde. Využil mu Bohom dané vlohy a jánošícky cirkevný zbor postavil na nohy hmotne. Vtedy tu bola postavená nová fara. Jeho pôsobenie v Jánošíku sa pociťuje aj v dnešných dňoch.
Predsa najväčšiu časť života venoval Kovačici. Tu bol zvolený za farára v decembri 1983. Nastúpil o mesiac, teda v januári roku 1984. Prišiel do neblahej situácie v zbore a onedlho ju vyriešil tak, že zbor bol rozdelený na dva zbory. Pavel Sklenár sa v roku 1985
oženil s Máriou, rod. Bartošovou, dcérou kantora. Spolu majú dcéru Máriu a syna Pavla. Počas jeho dlhého pôsobenia v Kovačici sa vykonali mnohé opravy na chráme, generálne a čiastočné, vystaval sa zborový dom, opravil organ. Spolu s manželkou vyvíjali prácu s deťmi a mládežou, Oltárnym krúžkom žien, spevokolmi... Jeho schopnosti boli uznané
aj v roku 1999, keď bol zvolený za seniora banátskeho. Ako kňazi sme v ňom vždy mali múdru radu, láskavé slovo, ale i pevnú výchovnú ruku. Rovnako ako svoj zbor, i seniorát viedol zbožne a v bázni pred Hospodinom. Ak bolo treba, upokojoval roztržky, ale aj pochválil, keď na to bol dôvod. Vedel vždy do každej situácie priniesť pokoj a zachovať si chladnú hlavu. Aj preto sa podieľal na vedení našej cirkvi ako člen Cirkevnej rady. Neraz aj zastupoval našu cirkev doma a v zahraničí. Viedol aj náboženské rozhlasové vysielanie Nebeský chválospev. Pavel Sklenár usnul v Pánu dňa 10. augusta 2020 v nemocnici v Pančeve. Znenazdajky naša duchovná matka cirkev a my všetci sme stratili tohto veľkého muža Božieho. Ďakujeme Pánu Bohu za lásku, milosť a silu, ktorou viedol nášho brata, aby „všetko znášal a prekonával pokojne, s pokorou, vierou v Pána Boha a vernosťou našej cirkvi“. Ďakujeme Pánu Bohu
za všetku prácu, ktorú vykonal na Jeho vinici. Na jeho počesť sa v utorok 11. augusta 2020 zvonilo na všetkých slovenských chrámoch vo Vojvodine, v Rumunsku a v Chorvátsku. Pochovaný bol vo svojej milovanej Kovačici 12. augusta 2020 za účasti mnohých kňazov a veriacich. Zanechal na živote každého, s kým sa stretol, nezmazateľnú stopu a jeho odchod znamená pre našu cirkev ranu, ktorá sa ťažko zahojí. Predsa útechu máme v presvedčení, že tak ako Pán bol vzkriesený, i my budeme spolu s Ním. Apoštol Pavel, čie meno hrdo nosil aj náš zosnulý senior, sa nám prihovára slovami: „Ty však buď vo všetkom striezlivý, znášaj protivenstvá, plň povolanie evanjelistu, konaj si službu. Lebo ja už mám byť obetovaný a nastal mi čas odchodu! Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán...“ 2 Tim 4, 5 – 8a PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík, farár vojlovický predseda kňazskej konferencie SEAVC v RS
VÝKLAD NOVÝCH KNÍH
Zdenka Valentová-Belićová: Apokryfy podľa Lilit a iné zatratenia (ISBN 978-80-8194-127-6) Jaroslav Čiep Čerstvá laureátka ceny Brankovho kola Stražilovo Zdenka Valentová-Belićová z Nového Sadu ocenenie získala len prednedávnom (3. augusta). Získala jednu z troch rovnoprávnych cien za najlepšiu básnickú zbierku uverejnenú v Brankovom kole, spolu s básnikmi Markom Milovanovićom-Marunom zo Srebrenice a Milanom Gromovićom z Nového Sadu (Čačka), za knihu Apokrifi po Lilit i druga prokletstva, ktorú vydalo Brankovo • KULTÚRA . OZNAMY •
kolo pôsobiace v Sriemskych Karlovciach a v Novom Sade. Ide o jednu z prvých kníh vydaných s vročením aktuálneho roku niektorému z našich literátov. Bola to kniha veršov po srbsky našej plodnej prekladateľky, poetky, esejistky a autorky pre deti Zdenky Valentovej-Belićovej (1975). Aj jej prvá básnická zbierka Éterizácia = Eterizacija (2018) bola uverejnená dvojjazyčne, paralelne po slovensky a srbsky. Do rúk sa nám dostala slovenská verzia odmenenej Valentovej-Belićovej zbierky
básní, pomenovaná Apokryfy podľa Lilit a iné zatratenia. Nová zbierka poézie vydaná po slovensky tejto dvojdomej literátky, rovnako ako aj
predtým kniha po srbsky, obsahuje štyri cykly básní: Apokryfy podľa Lilit, Stretnutia, Tma a Prolegomena k dnešnému dňu. Dokopy táto zbierka obsahuje 36 básní, o jednu menej ako v srbčine. Na záver knihy sú aj posudky z pera dvoch recenzentov. Ladislav Čáni svoj príspevok pomenoval Ženský princíp z prapočiatku sveta a Nenad Grujičić Amalgám poetického a filozofického. Zbierku básní Apokryfy podľa Lilit a iné zatratenia vydal Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave s vročením 2020. Túto brožovanú knihu rozmerov 20 x 13 cm v rozsahu 64 strán vytlačila tlačiareň Grafomarketing v Novom Sade.
33 /4920/ 15. 8. 2020
33
Kultúra · Oznamy
KRÍŽOVKA
SCÉNA
ČÍSLO 33
V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa. autor: JÁN BAŽÍK
Koncertné archívy Grateful Dead. Koncom júla vyšiel album s koncertnými nahrávkami kultovej americkej skupiny Grateful Dead z vystúpenia v meste Filadelfia roku 1984. Ide o vydanie pod názvom Dave’s Picks Volume 35 (vydavateľstvo Rhino), čiže pokračovanie obsiahleho seriálu koncertných nahrávok z rôznych období. Tento seriál pripravuje zvukový a filmový archivista David Lemieux, ktorý sa už viac ako 20 rokov profesionálne zaoberá archivovaním audioa videomateriálov legendárneho kalifornského bandu a vedie aj rozhlasové vysielanie v rámci The Grateful Dead Channel na programe satelitnej stanice Sirius XM Radio. Grateful Dead pôsobili v období 1965 – 1995; na albumoch a koncertoch v druhej polovici 60. rokov položili základy psychedelickej rockovej hudby (ktorej prvky kombinovali s prvkami blues a country) a celkovou tvorbou ovplyvnili neskorší vývin niektorých štýlov, akým je napr. Americana. Počas kariéry odohrali viac ako 2 300 koncertov, známy je ich výrazne improvizátorský prístup ku skladbám a hovorí sa, že nikdy neodohrali určitú pieseň dvakrát tým istým spôsobom. Neoficiálnym vodcom skupiny bol charizmatický gitarista a spevák Jerry Garcia (1942 – 1995) a po jeho smrti ostatní členovia pokračovali s vystúpeniami pod menami The Other Ones a The Dead. Steve Von Till ako sólista. Známy predovšetkým ako gitarista v sludge/postmetalovej skupine Neurosis americký hudobník Steve Von Till sa tiež venúva sólovej tvorbe a nahráva albumy pod vlastným menom a pod menom Harvestman. Jeho sólové skladby sú príliš odlišné od Neurosis a obsahujú prvky amerického folku a goticko-psychedelickej hudby. Práve vydal svoj piaty sólový album No Wilderness Deep Enough (vydavateľstvo Neurot Recordings), o ktorom sám vydavateľ hovorí, že ide o mix ambientného, neoklasického zvuku a gotickej Americany, čoho výsledkom je svojrázna rurálna psychedelickosť, ktorá vedie v smere spájania naturalizmu, duchovnosti a telesnosti. Súčasťou vydania je kniha s Tillovou poéziou a textami piesní, ktoré napísal v priebehu posledných 20 rokov. Pripravuje: S. Lenhart Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS1486_02 NS_Novi_Sad_Rotkvarija Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS1486_02 NS_Novi_Sad_Rotkvarija, v Ul. temerinska 8, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9091/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. augusta 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-134/20, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.
34
www.hl.rs
Informačno-politický týždenník
odborný posudok
príbuzenstvo
súčasné znenie tónov
juh
spojka kým
nikto
britská 1. časť plošná tajničky jednotka
žena krajan kto chodí do školy
dlhší časový úsek
popevok
predmet zbožňovania
kríky časť rastliny Oregon
veľký kamión TIR
aktínium umelý násyp
rieka v Pakistane
2. časť tajničky
náuka kiloampér prvé písmeno
predmet
karát
Loznica
združenie podnikov
pohyb vo vzduchu básnik Mučaji
predložka k živočíšny tuk mazľavá hmota
predložka AS HL DU zápasisko ĽU pästiarov rádium
spisovateľ Andrić nebeská obloha
lítium poplach obidva zaručená predložka iba Taliansko
ozdobné kvety
ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 32 – VODOROVNE: magnetka, av, trval, raz, bane, tlak, raj, IA, ok, da, n, vrana, brala, k, KI, Li, Or, AEK, chodí, plod, chov, rondo, kA, emitovať
Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs
TAJNIČKA: MARTIN NA BIELOM KONI CHODÍ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 32 z čísla 32 Hlasu ľudu z 8. augusta 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: ŠTEFAN TOMÁŠ, Ul. M. Tomana č. 29, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. • KULTÚRA · OZNAMY •
• OZNAMY •
33 /4920/ 15. 8. 2020
35
Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA
SMUTNÁ ROZLÚČKA
so sestrou
s
ANNOU LABÁTOVOU 1945 – 2020 z Nového Sadu
Bola si nám veľkou oporou a pomocou. Ďakujeme za všetky spoločné chvíle. Zostaneš navždy v našich srdciach. S láskou a úctou sestra Mária a brat Ján s rodinami
IN MEMORIAM
ANNOU LABÁTOVOU 1945 – 2020 z Nového Sadu
S bôľom a pocitom nenahraditeľnej straty, s láskou a vďakou sa navždy lúčime s našou tetou Annou. Netere Annamária, Mariana, Ľuboslava, Snežana, Taňa a Nataša a synovec Ján s rodinami Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje
ANNA LABÁTOVÁ
1945 – 2020 z Nového Sadu Anna, nech Ťa v nadhviezdnej výšine anjeli sprevádzajú. Sesternica Zuzana, Tatiana a Ľudmila s rodinami
Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs
OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 7. 8. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia mostu cez rieku Tisu pri Titeli na štátnej ceste II. A triedy č. 129, úsek: Šajkaš – Perlez (Titel), na k. p. č. 2435/1, 2363, 2358/3, 2358/4 a 4674, k. o. Titel, ZO Titel, a k. p. č. 2355, 2367 a 2364, k. o. Knićanin, ZO Zreňanin. Nositeľ projektu je VP Putevi Srbije, z Belehradu, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje
OZNÁMENIE
OZNÁMENIE
o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Nositeľ projektu Linglong International Europe, s. s r. o., Zreňanin, Ul. kráľa Aleksandra I. Karađorđevića 2/IX, zo Zreňanina, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba miešača na výrobu pneumatík továrenského komplexu Linglong so sprievodnými infraštruktúrnymi objektmi, na k. p. č. 19249, k. o. Zreňanin I, Mesto Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na telefón 021/4874690 alebo na otázku na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 7. 8. 2020 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Spracovanie a exploatácia ropy a rozpusteného plynu na exploatačnom poli Lokve. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)
OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 30. 7. 2020 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba pretáčacieho zariadenia kamiónových a vagónových nádrží, na katastrálnych parcelách č. 2556/1, 2556/2, 2556/3 a 2555/16, k. o. Nový Sad III, na Termináli pre prekládku a skladovanie ropných derivátov Nový Sad, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.
36
www.hl.rs
Informačno-politický týždenník
OZNÁMENIE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Remondis Medison, s. s r. o., Ul. Đorđa Radića č. 1, zo Zreňanina, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prevádzka na skladovanie a spracovanie zdravotníckeho odpadu, na k. p. č. 15365/119, k. o. Zreňanin I. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Zreňanin, Námestie slobody č. 10, do 21. 9. 2020. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu sekretariátu. S cieľom organizovania zdravotne bezpečných opatrení na usporiadanie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci záujemcovia zahlásili svoju účasť prostredníctvom telefónu +381 21 487 46 90 alebo elektronickou poštou na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs. Verejná rozprava a prezentácia budú 22. 9. 2020 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.
• OZNAMY •
SMUTNÁ SPOMIENKA na
SMUTNÁ SPOMIENKA
POSLEDNÝ POZDRAV
na drahú manželku
ZUZANU SNIDOVÚ
našej drahej matke, starkej a pramamičke
ANNE ĎUGOVEJ
VIERU MADACKÚ
rod. Čániovú 1962 – 2014 – 2020 z Báčskeho Petrovca
rod. Kováčovej 24. 9. 1932 – 8. 8. 2020 z Kulpína
17. 7. 1937 – 17. 8. 2018 – 17. 8. 2020 z Maglića
Spomienka na Teba, milá mama a starká, navždy zostane v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.
S láskou a úctou si na Teba spomínajú Zarmútený manžel Michal
Tvoji rodičia
SMUTNÁ SPOMIENKA
Dňa 17. februára 2020 v Stuttgarte v Nemecku umrel Kovačičan
Zarmútený syn Michal s manželkou Zuzanou, vnučky Alena a Ema Pašinová s manželom Đorđom a deťmi Ivanou a Jovanom
SMUTNÁ SPOMIENKA
Dňa 15. augusta 2020 uplynie 20 rokov, čo nás navždy opustil môj manžel, náš otec a starý otec
FRANTIŠEK HAVJAR
21. 3. 1937 – 17. 2. 2020 – 17. 8. 2020 Pochovaný bol na kovačickom cintoríne.
„Dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet. Lebo ak sa vietor preženie nad ním, už ho niet.“ Žalm 103, 15 – 16
PAVEL ČELOVSKÝ
5. 12. 1927 – 15. 8. 2000 z Kulpína
S láskou a úctou si na Teba spomínajú:
Jeho nezištná dobrota nám zostane navždy v spomienkach. Smútiaca rodina
SMUTNÁ SPOMIENKA
na nášho milovaného manžela, otca a starkého
manželka Zuzana a dcéry Zuzana Valentíková a Anna Brtková s rodinami
SMUTNÁ SPOMIENKA
Dňa 18. augusta 2020 uplynie rok, čo nás navždy opustil náš otec
DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré
ONDREJA VARGU
14. 7. 1950 – 13. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca
MARTIN TOMAN
9. 1. 1970 – 18. 8. 2019 – 2020 z Kovačice
a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie;
Uplynuli 2 ťažké roky, čo si nás opustil, ale v našich srdciach si stále s nami. S láskou a úctou si spomíname na Tvoje nedožité 70. narodeniny.
Martin Nosál, Zostaneš navždy v našich srdciach.
B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05
Tvoji najmilší • OZNAMY •
Syn Antonio a dcéra Tatiana s rodinou 33 /4920/ 15. 8. 2020
a 021/782-278.
37
RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. augusta 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Pulz mladých (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 16. augusta 10.30 – 12.00 Mozaika Slovenských národných slávností 2019, komplexná reportáž (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)
18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00
Utorok 18. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V najnovšom vysielaní budú ako obvykle odvysielané aj tematické, aj príspevky na aktuálne spoločenské témy – akou je i súčasná situácia s pandémiou koronavírusu v Obci Báč. Sú tu i príspevky z dvoch výstav: Čaro štetca 9 v organizácii Združenia petrovských výtvarných umelcov a z priestoru Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov – zo spoločnej výstavy mladých slovenských vojvodinských výtvarníčok pod názvom 90 plus. Oko kamery bolo upriamené i na jeden z posledných autentických gazdovských domov v Kysáči – Ferkov dom, ktorý KC Kysáč plánuje zrekonštruovať a následne účelovo prevádzkovať. Tomuto vysielaniu sa môžu tešiť aj priaznivci kozmetických prípravkov z liečivých rastlín. Pulz mladých. Mladé novinárske sily menšinových redakcií najnovšie vydanie skoncipovali v duchu aktuálnej situácie. Bude sa hovoriť o priebehu online výučby a kompetentní sa zmienia o náčrte systému nového školského roku. Zmienka bude aj o tom, ako je byť novinárom a fotoreportérom v krízových situáciách a ktoré sú výzvy online žurnalistiky.
NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči
TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 16. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 19. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia
38
www.hl.rs
Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 14. augusta – Zimný slnovrat 1/2 Sobota 15. augusta – Zimný slnovrat 2/2 Pondelok 17. augusta – Detektívi z Hollywoodu Utorok 18. augusta – Allan Quaterman a stratené mesto zlata Streda 19. augusta – Umenie boja – Odplata Štvrtok 20. augusta – Tokarev
21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 16. augusta Film: Zachránte Willyho Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Eleonóra, maskovaná pomstiteľka 24.00 Záver vysielania 17.00 18.30 19.00 20.00 22.00
Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo
Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.
RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00
15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30
Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy
RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC
Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia
Utorok – piatok
Informačno-politický týždenník
TV OBCE KOVAČICA
TV STARÁ PAZOVA
TV PETROVEC
Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 16. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Padine prebieha humanitárny futbalový turnaj pre Anetu a Ninu Monografia Kovačické šikovnice by mala byť prezentovaná v októbri Utorok 18. augusta 16.00 Aktivity kovačického MOMS Divadelné predstavenie: Pedagogika Kreslený film: Bambuľka Piatok 21. augusta 16.00 Film: Martinko Klingáč Príspevky z archívu TVOK
RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň
8.00 8.05 9.00 9.05 9.30
Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti
Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)
• RTV PANORÁMA •
Šport ARADÁČANIA UKONČILI PRÍPRAVY NA ŠTART V NOVEJ SPOLOČNOSTI
Akoby hrali o body AŠK – ŽSK 1 : 3 (0 : 1)
D
Vladimír Gál
ávno v Aradáči nehosťovalo také kvalitné mužstvo, akým bol nedeľňajší súper domácich zo Žablja. Zápas bol akoby majstrovský; dynamický, s početnými šancami a so štyrmi peknými gólmi. Prvú šancu na zápase mali Aradáčania, keď po ľavej strane prebehol V. Gál, prihral Čurovićovi, ale tento zaváhal, čo stačilo obrancovi hostí, aby jeho strelu stačil zablokovať. Ten istý hráč následne vyrazil sám pred brankára, ale strieľal doňho. Prvá strela hostí na bránu Stojkova skončila na brvne a trochu neskoršie aj domáci hráč Zoretić strelou z diaľky tiež trafil brvno. Nuž a potom hostia využili chybu domácich na strede ihriska, útočník ŽSK sa ocitol sám pred brankárom a rutinovane ho prekonal – 0 : 1. Do konca polčasu domáci mali ešte jednu peknú príležitosť. Zoretić centroval do
šestnástky, najvyššie vyskočil Govedar, ale ani on nemal šťastie a hlavičkoval do brvna. V druhom polčase prvú príležitosť mali hostia. Silnú strelu z 25 metrov brankár Stojkov ledva vyrazil na roh. V 55. min. Janković najlepšie reagoval na center Zoretića, ale hlavičkoval
nad. Trochu neskoršie Adamov prešiel po ľavej strane, zaslal prudkú nahrávku pred bránu, na loptu nabehol Čurović a z dvoch metrov znovu trafil brvno. Hostia svoj druhý gól dali v 70. min. z penalty, ktorú zavinil Janković. V 76. min. ďalšia pekná akcia hostí na strede ihriska, prihrávka útočníkovi, ktorý aj tretíkrát prekonal Stojkova. Konečne v 85. min. Govedar dal čestný gól za domácich strelou z osemnástich metrov. AŠK: Stojkov, Ďuríček, V. Gál, Janković, Matejin, Kujundžić, Zoretić, Adamov, Striško, Ču-
rović, Govedar; hrali aj: Nenin, Samolovac, K. Gál, Korać, D. Josimov V sobotu 15. augusta 2020 sa začínajú majstrovstvá Zreňaninskej oblastnej ligy. V prvom kole o 18. hodine sa stretnú: Potisje Knićanin – MSK Mihajlovo, Mladost Lukićevo – Vojvodina Bašaid, Crvena zvezda Rusko Selo – AŠK Aradáč, Lehel Mužlja – Radnički 1911 Jaša Tomić, Rusanda Melenci – Jedinstvo Bočar, OFK Klek – Polet Nakovo, Delija Mokrin – Tamiš Farkaždin, Mladost Banatski Despotovac – Borac Aleksandrovo, 2. oktobar Kumane – Vojvodina Novo Miloševo.
Mužstvo AŠK zaznamenalo najväčší úspech v doterajších dejinách
POSLEDNÁ SKÚŠKA HAJDUŠICKÝCH FUTBALISTOV
Neslávny koniec zápasu HAJDUŠICA – BANAT 1 : 1 (0 : 1)
P
Vladimír Hudec
osledný prípravný zápas hajdušických futbalistov pred začiatkom nových majstrovstiev sa skončil neslávne. Hrala sa 75. minúta, keď útočník hostí neobozretne bez lopty udrel Milana Mršića a tento ho následne tiež príliš nerozvážne odstrčil. Nuž a ako to v takýchto situáciách býva, dobehli aj ostatní hráči oboch mužstiev • ŠPORT •
a začali sa navzájom odstrkovať. Našťastie, všetko sa skončilo iba na verbálnych potýčkach, avšak rozhodca Selaković z Plandišta nechcel riskovať ďalšie zrážky a pri výsledku 1 : 1 odpískal koniec zápasu. Predtým v prvom polčase málopočetní diváci sledovali nie veľmi kvalitný futbal. Hralo sa hlavne medzi dvoma šestnástkami, bez šancí na góly. Domáci pôsobili príliš konfúzne a hostia lepšie kontrolovali loptu, čo aj korunovali gólom v sieti mladého Cvijića. Po zmene strán domáci boli omnoho nebezpečnejší a od začiatku polčasu obliehali bránu hostí z Ilandže. Obrancovia Banatu však dobre zatarasili všetky cesty
k svojej bráne, takže sa útoky Hajdušičanov končili hlavne na okraji šestnástky. Pokúšali sa aj z diaľky, ale ich strely leteli hlavne mimo brány. Atila Lipták bol najbližšie k tomu, aby prekonal brankára, ale jeho strela trafila brvno. Konečne v polovici polčasu mladý Knežević peknou strelou asi z dvadsiatich metrov prekonal brankára hostí. Aj po tomto góle domáci boli lepší, ale nie aj účinní. Hostia sa snažili ohroziť bránu Hajdušice z protiútokov, v jednom z nich sa strhla aj nepotrebná škriepka, ktorá vyvolala prerušenie zápasu. Už v nedeľu sa v Prvej juhobanátskej lige začnú majstrovstvá. Hajdušičania novú sezónu čakajú v optimistickej nálade, v takmer nepozmenenej zostave. Posilnili
ich mladý a talentovaný stredopoliar Anđelko Knežević, tiež mladý brankár Igor Cvijić, ktorý potvrdil, že môže byť dobrým náhradníkom skúseného Miroslava Melicha. HAJDUŠICA: Cvijić, Z. Lipták, Pavlovic, Folťan, M. Mršić, Đaković, Spremo, Knežević, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić; hrali aj: Melich, Đukić, P. Mršić, Radović Program Prvej juhobanátskej ligy 16. augusta 2020 o 17. hodine: Hajdušica – Jugoslavija Jabuka, Crvena zvezda Pavliš – Partizan Uljma, Radnički Baranda – Banat Ilandža, Strela Ivanovo – Spartak 1911 Debeljača, Dolina Padina – Partizan Gaj, Budućnost Alibunar – Polet Idvor, BAK Bela Crkva – Sloga Banatsko Novo Selo.
33 /4920/ 15. 8. 2020
39
Šport VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN ZAČAL S PRÍPRAVAMI NA NOVÚ SEZÓNU
K mužskému tímu pribudlo ženské družstvo Katarína Gažová
V
nasledujúcej volejbalovej sezóne sa okrem mužov VK Kulpín do majstrovstiev zapojí aj ženská skupina ŽVK Kulpín. Mužské skupiny: seniori, mladší dorastenci a pionieri budú aj naďalej súťažiť v zväzovom stupni, čiže v Druhej lige – severnej skupine a dievčatá: tak seniorky, ako aj pionierky sa zapoja do Vojvodinskej ligy. Volejbalisti Kulpína v pondelok 3. augusta 2020 začali spoločné prípravy na ihrisku Futbalového klubu Kulpín. Tak rešpektujú príkaz o záväznej dištancii aj počas tréningov, takže na trávniku FK Kulpín budú trénovať ešte určitý čas. Na začiatku to boli kondičné prípravy, a teraz už na ihrisku napäli dve volejbalové
siete: jednu pre ženskú a druhú pre mužskú časť členov klubu, aby mohli trénovať s loptami. Keďže sa dlhoročný šéftréner VK Kulpín Ján Lačok zo zdravotných dôvodov vzdal funkcie, hráči – seniori si rozdelili jednotlivé úlohy: vedúcim trénerom je profesor telovýchovy Boris Relota, ktorý bude mať na starosti všetky mužské selekcie, a pomocným trénerom je Darko Ćirić. Ženskú časť družstva bude viesť hráč prvého mužstva Stanislav Zima. Nateraz trénujú všetci spolu a neskoršie sa na tréningoch rozdelia mužská a ženská časť klubu. Všetci hráči pravidelne navštevujú tréningy, ktoré vedie Boris Relota. V novej volejbalovej sezóne seniorské mužstvo sa vynasnaží prebojovať do Prvej ligy
Zo spoločného tréningu dievčat a chlapcov na ihrisku FK Kulpín
Srbska a ženská skupina sa vo svojej debutantskej sezóne pokúsi predstaviť v čím lepšom svetle. V zložení VK Kulpín prišlo k určitým zmenám. Do Prvej ligy z VK Kulpín odišiel hrať Aleksa Grubešić (stal sa členom VK Nový Sad). Novými členmi seniorov sú Kulpínčan Daniel Peťkovský, ktorý ako pionier začínal v tomto klube, hral v ňom štyri roky, potom mal prestávku a neskôr bol členom petrovského VK Mla-
dosť. Jeho návrat do klubu potešil všetkých. Do mužstva VK Kulpín pribudol Petar Salatić ml. z mesta Bileće, ktorý prišiel na štúdiá do Nového Sadu, tiež technik Nikola Emer, doterajší člen prvoligového VK Nový Sad. Všetci ostatní hráči zostávajú hrať v Kulpíne, takže klub má teraz 26 hráčov. Volejbalistov je dosť, nechýba im vôľa, a preto im treba popriať veľa zdaru v novej sezóne. Foto: z archívu VK Kulpín
STAROPAZOVČANIA S VEĽKÝM ZÁUJMOM OČAKÁVAJÚ ŠTART
S rešpektom proti silným súperom
G
Matej Bzovský
enerálkou v Belegiši na pekne upravenej hracej ploche domáceho Podunavca Staropazovčania uzavreli kontrolné zápasy pred štartom v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Prvé meranie síl v oveľa silnejšej lige bude na horúcej ploche v dedine Sakule (1 800 obyvateľov) s domácim Borcom, ktorý už šiesty rok zotrváva v tejto spoločnosti. Je to veľká výzva, ale aj úspech Borca, ktorý úspešne prekonáva prekážky, zvlášť v domácom prostredí, takže Jednotu očakáva veľmi ťažká úloha už na sobotňajšom štarte. Pravda, ani domáci nebudú mať podporu horlivých fanúšikov, ale to nič neznamená, lebo majú skutočne silné mužstvo.
40
www.hl.rs
Staropazovčanom nebolo jednoduché presťahovať sa vďaka administratívnemu rozhodnutiu do vyššej súťaže. Spočiatku pôsobili príliš ustrašene, bez dostatočného sebavedomia. Preto aj vládne veľký rešpekt voči súperom v silnejšej súťaži a hráči majú veľký záväzok v prvom ročníku prebojovať sa do stredu tabuľky. Vo fáze vytvárania nového mužstva nebude im to ľahko. Káder je posilnený a do ukončenia predĺženého prestupového termínu možno ho i doplnia, predovšetkým kvalitnými jednotlivcami. „Chceme hrať dobrý futbal a či sa nám to podarí, zistíme už po prvých zápasoch,“ hovorí tréner Vladimir Livaja. „Trvalým problémom je strieľanie gólov a ten sa nám nepodarí úplne doriešiť, ak si nezabezpečíme spoľahlivejšieho kanoniera. Chceme do tímu zaradiť podľa ich aktuálnej pripravenosti čo najviac mladých hráčov, odchovancov z našej liah-
Informačno-politický týždenník
strelil Milovčević. Predtým si Pazovčania zmerali sily s prvoligovým Radničkim zo Sriemskej Mitrovice, prehrali 0 : 2, ale celý čas úspešne odolávali, no v prvom polčase nevyužili viacero šancí. V pokračovaní boli slabším súperom. Na poslednej skúške v Belegiši Jednota hrala v zložení: Jovišić, Marinković, Mirosavljević, Kačar, GavriloOd posíl pazovskej Jednoty sa očakávajú dobré vić, Krkobabić, Lazić, Zeljković, výkony Ranđić, Đokić, ne, ale nositeľmi hry musia byť Perović; striedali: Tošić, Milovskúsenejší hráči.“ čević, Subotić, Maoduš, Vasović; V Belegiši Jednota prehrala 1 do kádra zapojili aj: Brtku, Valen: 2 po slabom výkone a jediný ta, Hrica, Delića, Panjka, Rosića, gól takmer bez vyložených šancí Zeljkovića, Trivunovića • ŠPORT •
FUTBAL BEZ DIVÁKA – AKO NESOLENÁ POLIEVKA
Sami pre seba! Juraj Pucovský
P
o Linglong superlige Srbska, v ktorej sa tohto víkendu zohrá už 4. kolo, lopta sa začne kotúľať aj na ihriskách klubov vo väčšine nižších líg. Svedkami sme, že nová majstrovská sezóna začína v špecifických podmienkach rozšírenej epidémie koronavírusu. Vyžiadalo si to aj početné zmeny a opatrenia v športových kolektívoch, aby sa zamedzilo, alebo aspoň znemožnilo šírenie vírusu Covid-19. Nemôžeme nespomenúť, že patričné futbalové orgány v každom stupni súťaže a FZ Srbska priniesli početné rozporuplné rozhodnutia. Mnohí s takým konaním nie sú spokojní, kým sú aj takí, ktorí to schvaľujú, lebo je v ich prospech. Žiaden klub ani z jednej ligy nevypadol, pričom vo väčšine súťaží zvýšili počet členov, ale nie rovnako. Postúpili vedúce mužstvá líg vo chvíli prerušenia sezóny 2019/2020. No vyššie sa dostali aj niektoré kluby z tretieho, štvrtého, piateho, siedmeho miesta, bez ohľadu na to, či majú podmienky hrať v silnejšej spoločnosti. Pravdaže, v takých situáciách rozhodujúce slovo mali vplyvní jednotlivci vo futbalových fórach, ktorí uprednostnili vlastný, či priateľský klub, vyzdvihujúc pritom futbalovú tradíciu, kvalitné mužstvo, dobrú infraštruktúru na štadióne, čo
nie je vždy pravda. Tak nejeden klub získal nečakanú odmenu, nech nepovieme prémiu. Najväčšie absurdum je, že aj FZ Srbska schválil rozhodnutie, že sa miesto v určitej lige môže kúpiť za peniaze! Zápasy od elity až po najnižšiu úroveň sa musia hrať bez prítomnosti divákov. To znamená, že futbalisti budú naháňať loptu sami pre seba, pre úradné osoby, podaktorého novinára a „ilegálnych“ divákov, ktorí sa na trávnik budú pozerať spoza ohrady z ulice, okolitých budov a domov, či ponad múrik. Dokiaľ to tak potrvá? Hádam zatiaľ, kým sa nebude hrať derby. A to nie hocijaké, napríklad Mladost Lučani – Metalac Gornji Milanovac, ale to pre mnohých nereálnych fanúšikov najväčšie v Európe, derby tzv. večných rivalov! Veď tak bolo aj v prvej vlne epidémie, keď dokorán otvorili brány štadióna jedného z dvoch najtrofejnejších klubov v Srbsku. Jednou z noviniek je i to, že sa do protokolu bude zapisovať väčší počet hráčov ako doteraz a trénerom sa umožní vymeniť až piatich futbalistov a nielen troch ako doposiaľ. Našu športovú verejnosť najviac zaujíma to, čo urobia mužstvá z prostredí, kde žijú aj Slováci. Podľa toho, aký futbal produkovala v prípravnom období, od petrovskej Mladosti vo
Vojvodinskej lige – severnej skupine sa môžu očakávať dobré výsledky. Petrovčania na štarte uvítajú nováčika – FK Njegoš z Lovćenca a musia byť ostražití, lebo také mužstvá sú najmä na začiatku poriadne motivované dokazovať sa. Veľmi zaujímavú sezónu očakávame v Somborskej ob- Na derby Hložančanov a Pivničanov sa očakálastnej lige, zvýšenej vajú aj takéto atraktívne scény augusta 2020 o 17. hodine: Vojvoo dva kluby. Teraz je v nej 18 členov a tie dve miesta obsadili dina Bačko Gradište – Obilić Novi Zadrugar Srbski Miletić a Borac Bački Kneževac, Srbobran – Crvenka, Gračac na základe „dlhej futbalovej Radnički Sombor – OFK Vrbas, ČSK tradície a dobrej infraštruktúry“. V tejto Pivara Čelarevo – Vojvodina Tovarispoločnosti sú aj Kulpín, pivnická Slávia ševo, Tavankut – Bajša, Mladost APA a hložianska Budúcnosť ako nováčik. Apatin – Hercegovac Gajdobra, TekUž v 1. kole sa iste na najkrajšom stilac Odžaci – Bačka Pačir, Mladosť štadióne v lige, v Hložanoch, stretnú Petrovec – Njegoš Lovćenac, Krila domáca Budúcnosť a Slávia. Pivničania Krajine Báčska Palanka – Mladost štartujú s veľkými, nech nepovieme Turija. Program 1. kola Somborskej obnajväčšími ambíciami, majú veľký výber hráčov, ale im iste nebude ľahko lastnej ligy 15. a 16. augusta 2020 v súboji so zverencami trénera Zlatka o 17.30 hodine: Borac Bački Gračac Hrubíka. Získali sme dojem, že je Kulpín – ŽAK Sombor, Omladinac Bukovac silnejší ako v minulej sezóne (vyhrali – Maglić, Rusín Ruský Kerestúr – všetky štyri prípravné zápasy) a jeho fa- Kulpín, Budúcnosť Hložany – Slávia núšikovia sa nazdávajú, že nebude Pivnica, Borac 46 Obrovac – Polet v situácii bojovať o záchranu v lige, Karavukovo, Kordun Kljajićevo – ktorú mal po prerušení majstrovstiev Budućnost Mladenovo, Budućnost spolu so somborským ŽAK-om opustiť. Parage – Tvrđava Báč, Zadrugar Program 1. kola Vojvodinskej Srbski Miletić – BSK Bački Brestovac, ligy – severnej skupiny; 15. a 16. Stanišić – Radnički Ratkovo.
POSLEDNÉ PREVIERKY
Zasvietili reflektory vo Vrbare MLADOSŤ – SLÁVIA 3 : 1 ( 1 : 0 )
B
Samuel Medveď
ola to posledná previerka aj Petrovčanov, aj Pivničanov na štart novej súťaže. Tréner Slávie Dalibor Milec, ktorý istý čas hral i v Mladosti, musí byť spokojný s výkonom pred prvým zápasom Pivničanov v Hložanoch. Výkon Slávie zaujal pozornosť aj kormidelníka Budúcnosti Zlatka Hrubíka, ktorý sledoval tento zápas. Na druhej strane Vlado Karakaš kalkuloval, lebo na ihrisko najprv poslal kombinované mužstvo, aby potom v druhom polčase hrali aj tí hráči, ktorí budú tvoriť • ŠPORT •
kostru prvého tímu. Mladosť mala takmer počas celého zápasu územnú prevahu. Hneď na začiatku Zorić a Kaňa strieľali do rúk pivnického brankára. V 25. min. mladý Petej dobre prenikol a prízemnou strelou matoval Vučenovića. Na druhej strane pravý krídelník Slávie Kuchta kopal priamo do Leňu, kým Petrović mieril nad brvno. Slávia vyrovnala v 55. min. Beronja zaváhal a náhradník Davidović zblízka trafil sieť. V pokračovaní sa Ožvát pokúsil volejom z prvej strany. V 66. min. Leňa vybránil bravúrne strelu z horného rohu. Čochvíľa Stamenković a Petej po sólových akciách dali dva góly a zápas sa skončil 3 : 1 v prospech Petrovčanov.
MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Čiep, Jakuš, Beronja, Kavčić, Stojisavljević, Zorić, Petej, Kaňa, Dokić; striedali: Vučić, Stamenković, Šproch, Ožvát, Kobilarov, Stojaković, Zagorčić SLÁVIA: Vučenović, Grňa, A. Šmit, M. Šmit, Rakočević, Jušković, Vinkovič, Kuchta, Marojević, Petrović, Čvokić; striedali: Zárly, Zásklický, Davidović, Kotiv, Benka, Nímet MLADOSŤ – JEDINSTVO (R) 1 : 3 (1 : 2) Aj keď sa prvá ujala vedenia, Mladosť prehrala druhý zápas v tomto
prípravnom období. Ivetić bol strelcom v 28. min. prízemnou strelou spoza šestnástky. Hostia zo susednej Rumenky už do polčasu obrátili výsledok a tretí gól strelili v 59. min. MLADOSŤ: Leňa, Stamenković, Kavčić, Fábry, Šproch, Jakuš, Zagorčić, Ožvát, Stojaković, Kaňa, Ivetić; striedali: Babiak, Dokić, Stojisavljević, Petej Zápas s Jedinstvom sa dostal do análov petrovského futbalu preto, že sa vo finiši dohral pod svetlom reflektorov, ktoré na streche tribúny vo Vrbare nainštalovali koncom minulej zimy.
33 /4920/ 15. 8. 2020
41
Šport PRVÝ CARP CUP HLOŽANY 2020
Ulovili 191 kaprov! Michal Hataľa starší
M
inulý víkend na jazere Oáza MB v Hložanoch prebiehala súťaž v love rýb Carp Cup 2020, ktorú zorganizovali milovníci chytania kaprov z Hložian. Súťaž odštartovala v sobotu 8. augusta a skončila sa v nedeľu 9. augusta 2020 o sedemnástej hodine. Súťažilo šestnásť dvojčlenných, maximálne trojčlenných družstiev, a to z Báčskeho Petrovca, Maglića,
Kulpína, Kysáča, Vajsky, Kljajićeva a Hložian. Rybári bez prestávky 24 hodín lovili kapra pod heslom „chyť a pusť“, čo znamená, že všetky ulovené ryby, keď ich rozhodcovia odvážili, rybári vrátili späť do vody. Neľahkú prácu mala súťažiaca komisia (rozhodcovia) v zložení: Samuel Macko, Jaroslav Jakuš, Martin Macko, Igor Supek, Emil Čipkár a Ľuboslav Hataľa, ktorí počas dňa a noci viackrát – každé
Odmenení rybári na súťaži Carp Cup 2020 v Hložanoch
dve hodiny – vážili úlovky pretekárov. Počas rybačky ulovili 191 kaprov celkovej hmotnosti 511,26 kg. Prvé miesto obsadil zmiešaný carp tím CT Hunter Kulpín/Hložany v zložení: Samuel Valo, Igor Síč a Pavel Sýkora s úlovkom 70,96 kg (vcelku 27 kaprov), druhý bol CT Benco z Hložian: Ján Benko, Jasmina Šuľanová Voda, chládok, pokoj, kapor na udici – treba a Srđan Pujić s úlovkom nám dnes niečo viac? 49,52 kg (18 kaprov) a na treťom obyvateľov nie iba z Hložian, ale i mieste zakotvil CT ZŠR Ribolovac zo susedných dedín. Na záver uvedieme konštatáciu z Maglića: Marko Mirić, Milan Sokolović a Goran Bošković so 47,92 Jána Benka, vedúceho organizačkg (22 ulovených kaprov). ného tímu, ktorý sa o podujatí Organizáciu tohto vydareného zmienil takto: „Súťaž sme zorgapodujatia podporili hospodárske nizovali po prvýkrát, sme na to subjekty, jednotlivci, miestna sa- veľmi hrdí a spokojní sme s tým, mospráva z Hložian a samotné ako všetko dopadlo. Organizačne turistické a rekreačné stredisko sme všetko zvládli na výbornú, Oáza MB, na ktorého jazere súťaž verím, že sa Carp Cup stane tradičaj prebiehala. Súčasne musíme ným a v tomto čase o rok sa znovu pripomenúť, že si túto maratónsku stretneme v Hložanoch.“ rybačku prišiel pozrieť veľký počet Snímky: z archívu organizátora
K DÁVNEMU ÚSPECHU HLOŽANČANOV NA DOLINE
Naozaj, sedmička v Padine! Pripravil: Juraj Pucovský
V
dvoch tohtoročných číslach Hlasu ľudu sme zverejnili pekné dvojstranové príspevky nášho dopisovateľa – doyena z Padiny Jána Bokora, v ktorých sa pedantne, ako aj vždy, snažil zmapovať zápasy Doliny s našimi slovenskými klubmi. V čísle 19 (4906), zo dňa 9. 5. 2020, na strane 40 sú spomenuté tri výsledky medzi padinskou Dolinou a hložianskou Budúcnosťou; dve výhry Hložančanov: 5 : 4 (v roku 1977) a 2 : 1 (1996) a triumf Doliny 7 : 3 (1995). Neskôr nás hložiansky dopisovateľ Ján Murtín upozornil na to, že v riporte chýba jeden veľký triumf Budúcnosti nad Dolinou, a to v Padine. Tvrdil, že výsledok bol až 7 : 1. Nechcelo sa nám veriť, ale sme si zalistovali v niekoľkých ročníkoch nášho týždenníka a na-
42
www.hl.rs
ozaj zistili, že má pravdu! V Hlase ľudu, číslo 2895, zo dňa 18. 8. 1979, na strane 16 je zverejnená krátka správa, ktorú sme tu prepísali (pozrieť faksimile):
Katastrofálne porazili domáce mužstvo, ktoré nebolo ani tak slabým mužstvom, ako hovorí výsledok. Hostia totiž využili všetky svoje šance, kým sa domácim nič
DOLINA PADINA – BUDÚCNOSŤ HLOŽANY 1 : 7 (1 : 3). Hložianski futbalisti zaznamenali v Padine nečakaný úspech.
nedarilo. Ba čo viac, domáci obranca Durgala už v prvých minútach dosiahol vlastný gól, čo značne zdeprimovalo jeho mužstvo. Góly
Informačno-politický týždenník
pre Budúcnosť dali Parkáni II. 2, Marko II. 2, Ferko I., Valo a vlastný gól Durgalu. Jediný gól pre domácich dal Plvan. DOLINA: Kukučka (Beška), Durgala (Kováč), Ľavroš (Mihálek), Bolerác, Markov, Petráš, Šajan (pravdepodobne je to Šajin alebo Šain), Plvan, Boboš (Mauduš), Bačani, Subić. BUDÚCNOSŤ: Chlpka, Benša (Parkáni I.), Dubovský (Kriška), Daráš II. (Valo), Daráš I., Lukáč, Zahorec, Krasnec, Kukučka (Marko), Ferko I., Parkáni II. Správička je podpísaná skratkou J. B. Toto je skutočná pravda, ktorú zverejňujeme len preto, aby v klubových dejinách tak Doliny, ako aj Budúcnosti zostalo presne zapísané to, čo sa stalo v minulosti. Veď práveže preto je náš Hlas ľudu svojráznym dokumentačným zdrojom pre všetkých a na všetky časy! • ŠPORT •
KLUB VATRENI UDARAC V KULPÍNE OSLAVUJE PÄŤROČNICU PRÁCE
Pionieri kickboxu a zakladatelia klubu v Kulpíne: bratia Petar a Arsen Arsenovićovci, Nikola Vlaov a Đurica Novakov (zľava)
Majstri a reprezentanti Srbska: Ivana Potkonjaková a Marek Medovarský (sprava)
Čoraz početnejší a úspešnejší
P
Katarína Gažová
ri príležitosti piateho výročia pôsobenia Klubu bojových športov Vatreni udarac v Kulpíne na prejdenú cestu sme si zaspomínali s predsedom Nikolom Vlaovom, ktorý je na vedúcom poste od založenia v januári 2015. Zopár mladíkov tri roky predtým trénovalo kickbox, a potom sa rozhodli v Kulpíne založiť klub. Okrem Nikolu, ktorý už mal licenciu trénera bojových športov, zakladateľmi boli aj Kulpínčan Đurica Novakov, tiež bratia Arsen a Petar Arsenovićovci. Postupne sa hŕstka športovcov trénujúcich kickbox zväčšovala, tak sa aj potreby klubu zvyšovali a od Základnej školy Jána Amosa Komenského klub na používanie dostal starú telocvičňu na vchode do školského dvora. Po založení klubu sa mohli uchádzať o prvé prostriedky z obecného rozpočtu, ktoré cieľavedome využívali. Dvakrát sa im prostredníctvom projektov podarilo získať peniaze aj z pokrajinskej pokladnice.
Ivana Potkonjaková a tréner Nikola Vlaov v ringu • ŠPORT •
„V tomto priestore, ktorý je vhodný na naše potreby, pracujeme dodnes, dosť toho sme už renovovali, upravili, máme tu dobré podmienky. Neustále niečo upravujeme, preto nám prostriedky, ktoré trovíme na súťaže a vybavenie pretekárov, z obce prídu vhod. Hneď po založení štyria naši členovia sa zúčastnili na pokrajinských majstrovstvách, kde získali dve bronzové ocenenia. Boli to bratia Marek a Andrej Medovarskovci. Striedali sa potom čoraz väčšie úspechy. Najprv sme mali prvého reprezentanta krajiny Mareka Medovarského. Po čase sa úspechy našich členov hromadili, takže sme mali najlepších v každej skupine: pionierov, mladších dorastencov, juniorov a seniorov. Sú to chvályhodné úspechy pre taký skromný klub z malého prostredia, akým je Kulpín. Vtedy sme mali jedenástich registrovaných kickboxerov; deviatich chlapcov a dve dievčatá.“ Klub Vatreni udarac sa z roka na rok čoraz viac rozrastal, pripájali sa juniori a seniori, aj deti prejavovali stále väčší záujem o kickbox. Tak je tomu aj po piatich rokoch, keď v klube majú i rekreantov, ale predovšetkým verných členov, ktorí sa veľmi vžili do tohto športu, zotrvávajú v ňom a zaznamenávajú pekné úspechy. „Kickbox sa dnes v celom svete vysoko hodnotí medzi bojovými športmi. Vlani sa dostal do rodiny olympijských športov a očakávali sme, že prvé zápasy budú už tohto roku na OH v Tokiu,
Marek Medovarský (vľavo) zvíťazil aj nad týmto súperom
Najúspešnejší pionieri v krajine, teraz už mladší dorastenci a reprezentanti z KBŠ Vatreni udarac: Daniel Medovarský, Nikola Drača a Daniel Maglovský (zľava)
ktoré sú odložené. Za päť uplynulých rokov sme v našom klube zaregistrovali viac ako 150 členov, od tých najmladších po najstarších.“ Keď ide o najväčšie úspechy, dosiahli ich Marek Medovarský, juniorský reprezentant, vicemajster Balkánu, a Ivana Potkonjaková, majsterka krajiny, tiež reprezentantka. „Tohto roku traja naši pionieri, Daniel Medovarský, Nikola Drača a Daniel Maglovský, ktorí úspešne súťažia v klube od začiatku, získali možnosť vyskúšať svoje možnosti na medzinárodnej úrovni. Majstrovstvá sveta v kickboxe mali byť v Belehrade a som presvedčený, že by dosiahli najlepšie výsledky dosiaľ. V Srbsku už získali rad pozoruhodných ocenení, teraz boli nominovaní do reprezentácie, ale, žiaľ, majstrovstvá toho roku nebudú. Úspešná bola aj prehliadka bojových športov, ktorú sme usporiadali v roku 2017 v Kulpíne, kde sa zišiel veľký počet úspešných kickboxerov z viacerých, aj zo silnejších klubov. Bolo to podujatie, na ktoré si s radosťou spomíname,“ pochválil sa nám predseda a tréner kulpínskeho KBŠ Vatreni udarac Nikola Vlaov. Tohto roku je situácia iná, súťažiť sa nedá. Klub Vatreni udarac plánoval zorganizovať humanitárnu súťaž s cieľom pomôcť manželke jedného trénera, aby prekonala zdravotné problémy. Narastajúca pandémia koronavírusu, nepriaznivá epidemiologická situácia a opatrenia, ktoré sa musia rešpektovať, nedovolili ani toto podujatie usporiadať. Majme nádej, že budúci rok i pre športovcov bude lepší ako tento. Foto: z archívu KBŠ Vatreni udarac
Časť aktívnych členov KBŠ Vatreni udarac
NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT
Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Pivnici
S
Mgr. Ján Zahorec, farár pivnický
lováci evanjelici dostali povolenie prisťahovať sa na územie Pivnice dňa 1. augusta 1790. Pochádzali z Nitrianskej, Prešporskej, Komárňanskej a Vesprémskej stolice, medzi ktorými bolo aj niekoľko maďarských rodín. V nasledujúcom roku 1791 si povolali do služby mladého učiteľa Andreja Liptáka (Liptay) za svojho prvého učiteľa a kazateľa Božieho slova, ktorý síce nebol ešte vysvätený, ale bol splnomocnený odbavovať služby Božie, krsty a pohreby. V tom istom roku cirkev vystavala byt pre svojho učiteľa, vedľa ktorého boli pristavané miestnosti pre školu, ktorá súčasne slúžila na bohoslužobné účely – teda ako modlitebnica. Prvá škola, ako osobitná budova, bola vystavaná v roku 1796. Prvý kostol cirkev vystavala o štyri roky neskôr. Bol to skromný nabíjaný kostol, osem siah dlhý a štyri siahy široký, postavený na mieste, kde leží dnešný. Po odchode prvého kňaza Andreja Liptáka do služby nastúpil Pavel Križan. Pán farár Križan prišiel do Pivnice 1. septembra 1807. V prvých rokoch jeho pôsobenia bola vykonaná prvá kanonická vizitácia, podľa ktorej cirkevný zbor v Pivnici počítal 1 081 duší a na deň prebiehania prvej kanonickej vizitácie cirkevný zbor počítal 1 159 duší. Z uvedených údajov môžeme uzavrieť, že sa v prvých rokoch 19. storočia imigrácia ukončila, lebo počet duší v zbore iba mierne stúpal, podmieňuje to natalita, ale nie aj prisťahovanie. Druhú kanonickú vizitáciu vykonal superintendent Adam Lovich dňa 18. augusta 1818. Podľa vizitačnej zápisnice matkocirkevný zbor v Pivnici vtedy počítal 1 357 duší a filiálny zbor v Silbaši 232 členov. Spomenutý superintendent Lovich poukázal pivnickým cirkevníkom na to, že malý nabíjaný kostol nie je trvalým riešením pre ich bohoslužobné potreby, a preto ich vyzval, aby začali premýšľať o stavbe nového, väčšieho kostola z pevného materiálu. Základný kameň pre nový kostol, ktorý stojí až podnes, bol položený na Vstúpenie dňa 27. mája 1824. Zborový farár Pavel Križan sa však nedočkal dokončenia a posvätenia nového kostola, lebo už 22. septembra 1825 zomrel. Po smrti druhého pivnického kňaza, uprázdnenú kňazskú stanicu zaplnil pán farár Samuel Borovský. Za jeho pôsobenia chrám Boží
v Pivnici bol dostavaný a prvé služby Božie boli vykonané 18. októbra 1826, vo 18. nedeľu po Svätej Trojici. Nový chrám Boží, hoci bol vystavaný, na posviacku si počkal do tretej kanonickej vizitácie, ktorá sa uskutočnila 18. októbra 1835. Vizitáciu vykonal superintendent Dr. Ján Seberíny a pri tejto príležitosti kostol posvätil. Zo zápisnice, napísanej pri tejto vizitácii, sa dozvedáme, že vtedy cirkevný zbor v Pivnici počítal 1 635 duší. V roku 1847 boli zadovážené vežové hodiny. Prvá fara vtedy už zďaleka nevyhovovala svojim potrebám, a preto sa v roku 1848 pristúpilo k výstavbe novej fary, ktorá slúžila svojmu účelu až do roku 1983, kedy sa vystavala na pôvodnom mieste dnešná. Stavba starej fary prebiehala pomaly a dostavala sa až o štyri roky neskôr, teda roku 1852. Kronikár spomína, že vtedy bola fara najkrajšou budovou v osade. Roku 1856 bol zakúpený nový organ, ktorý po mnohých opravách slúži svojmu účelu až dodnes. Po smrti Samuela Borovského dňa 16. októbra 1860 nástupcom a štvrtým pivnickym kňazom sa stal jeho syn Karol Borovský. Počas jeho pôsobenia boli vystavané tri školy. Podľa zápisnice štvrtej kanonickej vizitácie roku 1874 zbor už vtedy počítal 242 členov. V roku 1880 bol chrám Boží kompletne renovovaný a roku 1886 si cirkevný zbor zadovážil dva nové zvony, čím sa počet zvýšil na tri funkčné zvony, lebo jeden pôvodný zvon praskol. V roku 1896 bola renovovaná a opravená fara a roku 1898 bol renovovaný chrám Boží zvnútra a postavený chór – pavlače z oboch strán kostolnej lode. V roku 1901 bola postavená v poradí štvrtá cirkevná škola. Po smrti Karola Borovského, ktorý umrel 12. októbra 1906, za jeho nástupcu bol zvolený jeho zať Ján Horvát. Za jeho úradovania cirkevný zbor postavil dve ďalšie školy, nakoľko prvé dve viac nezodpovedali svojmu účelu. Počas prvej svetovej vojny cirkevný zbor zostal bez všetkých troch zvonov, ktoré im zrekvirovala vrchnosť pre potreby vojny. Až roku 1923 sa pivnická cirkev vzmohla a zakúpila tri nové zvony. Piaty pivnický farár Ján Horvát zomrel 1. marca 1937 a namiesto neho bol voľbou zvolený jeho syn Karol Horvát. Šiesty pivnický farár svoju službu vykonával do 15. apríla 1939, keď po dvoch rokoch služby v úrade náhle zomrel na otrávenie krvi – tetanus. Gustáv Vladimír Babylon bol zvolený na
riadnom zborovom konvente dňa 21. mája 1939 a prvé služby Božie vykonal na sviatok zoslania Ducha Svätého. Na začiatku jeho pôsobenia bola posvätená šiesta cirkevná škola. Zakúpil aj nový pozemok pre cintorín, a to jednu parcelu v roku 1950 a druhú v roku 1980, ktoré cirkevný zbor musel odovzdať do vlastníctva štátu. V roku 1959 bol generálne opravený chrám Boží, vymenené boli okná a dvere. Po druhej svetovej vojne cirkevný zbor prišiel o väčšinu svojho majetku tzv. agrárnou reformou a nacionalizáciou. Štát znárodnil všetky školy, cirkevné a učiteľské pozemky, z čoho ponechal len štvrtú čiastku na užívanie cirkvi, tzv. maximum 9,78 ha. Počas svojho pôsobenia založil zborový spevokol, Sesterský krúžok žien a prevzal prácu s deťmi v Nedeľnej škole. Dňa 1. júna 1982 odišiel do zaslúženej výslužby a žil v Pivnici do svojej smrti. V poradí 8. farárom sa stal Martin Slamaj. Do cirkevného zboru Pivnica prišiel dňa 1. júna 1982 z Bingule, kde konal kaplánsku službu. Počas jeho pôsobenia bola dostavaná nová farská budova a zakúpený dom na bohoslužobné účely v Savinom Sele. Po chorobe a problémoch v zbore bol vyzdvihnutý z úradu farára, začnúc dňom 1. septembra 2006. Nedožil sa návratu do úradu, ale umrel dňa 29. decembra 2006 a pochovaný bol na Silvestra v rodinnej hrobke v Starej Pazove. Na jeho miesto nastúpil Ján Zahorec. Chronologický prehľad mien a rokov pôsobenia farárov: 1. Andrej Lipták (Liptay) v CZ Pivnica pôsobil v období august 1791 – apríl 1807 2. Pavel Križan v CZ Pivnica pôsobil od 1. septembra 1807 do 22. septembra 1825 3. Samuel Borovský v CZ Pivnica pôsobil od novembra 1826 do 16. októbra 1860 4. Karol Borovský v CZ Pivnica pôsobil od 28. októbra 1846 do 22. októbra 1860 ako kaplán po boku svojho otca, a potom od 22. októbra 1860 do 12. októbra 1906 ako zborový farár. 5. Ján Horvát v CZ Pivnica pôsobil od decembra 1899 do 12. októbra 1906 ako kaplán, od 12. októbra 1906 do 11. novembra 1907 ako farár – administrátor, a potom od 11. novembra 1907 do 1. marca 1937 ako zborový farár 6. Karol Horvát v CZ Pivnica pôsobil od 19. decembra 1937 do 15. apríla 1939 7. Gustáv Vladimír Babylon v CZ Pivnica pôsobil od 21. mája 1939 do 1. júna 1982 8. Martin Slamaj v CZ Pivnica pôsobil od 1. júna 1982 do 1. septembra 2006 9. Ján Zahorec v CZ Pivnica pôsobí od 1. septembra 2006 až dodnes