Revolúcia v rozvoji komunálnej infraštruktúry

Týždeň

REALIZÁCIA PROJEKTU EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY Výsledky sú badateľné

Jasmina Pániková

Okrem toho, že bude európske hlavné mesto kultúry, Nový Sad sa chce ovenčiť ešte jedným titulom – prestížnou Cenou Meliny Mercouri, pomenovanou podľa gréckej ministerky kultúry, ktorá sa považuje za najzaslúžilejšiu za založenie projektu Európske hlavné mesto kultúry. O tom, či Nový Sad v dostatočnej miere úspešne realizuje projekt, rozhodne Európska komisia, no pred rozhodujúcim zasadnutím 5. augusta bolo usporiadané zasadnutie Čestného výboru Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry, ktorému predsedala premiérka Srbska Ana Brnabićová. Okrem nej na zasadnutí boli aj novosadský primátor Miloš Vučević, ministerka kultúry a informovania Maja Gojkovićová, predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović a riaditeľ Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry Nemanja Milenković.

Zasadnutie prebiehalo v niekdajšej Fabrike, ktorá po rekonštrukcii dostala meno Kreatívny dištrikt. Ide o priestor, ktorý bude strediskom rozvíjania súčasnej tvorby a okrem týchto miestností projektom sú vytvorené aj ďalšie strediská kultúry: predmestie Petrovaradínskej pevnosti,

POSTUPUJE REALIZÁCIA PROJEKTU ČISTÉ SRBSKO Revolúcia v rozvoji komunálnej infraštruktúry

Pripravil: Vladimír Sabo

Primátor Nového Sadu Miloš Vučević 5. augusta v Belehrade podpísal prílohy obchodných zmlúv s mestami a obcami, ktoré sú zapojené do prvej fázy projektu Čisté Srbsko. Projekt sa vzťahuje na výstavbu komunálnej kanalizačnej infraštruktúry. Pripomíname, že vo februári tohto roku minister stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Tomislav Momirović a riaditeľ China Road and bridge corporation Zhang Xiaoyuen podpísali zmluvy o projektovaní a vykonávaní prác na výstavbe komunálnej infraštruktúry. Tieto zmluvy umožňujú vytváranie podmienok pre veľký počet obcí a miest v Srbsku, ktoré si takto riešia desaťročia staré problémy súvisiace s prečisťovaním odpadových vôd a so skladovaním a zaobchádzaním s pevným odpadom. „Mesto Nový Sad patrí medzi obce, ktoré vstúpili do programu Čisté Srbsko, a je to najväčší individuálny projekt investovania do komunálnej infraštruktúry v našom meste. Finančné prosSrbska, príslušnému ministerstvu a prezidentovi republiky za podporu pri realizácii tohto kapitálneho projektu s čínskymi partnermi, ktorý má veľký význam pre celú krajinu. Od dnešného dňa sa doslova začína revolúcia v oblasti rozvoja

triedky poskytnuté projektom umožňujú spustenie silnejšieho investičného cyklu s ešte väčším počtom verejných investícií v Novom Sade. Ďakujem vláde komunálnej infraštruktúry v celej krajine, v sektoroch odpadových vôd, kanalizácie a zásobovania vodou,“ povedal novosadský primátor a doložil, že je podpísanýcentrum mesta, Almašský kraj a siete kultúrnych staníc, ktoré rekonštruujú. Nie div, že primátor Vučević neskrýval potešenie z doterajších výsledkov. Ako povedal, mnohí nedôverovali, že z niekdajšej Čínskej štvrte, ktorá bola zdevastovaná a roky zapustená, vznikne Kreatívny dištrikt, ktorý, ako povedal, priestorovo pravdepodobne nepostačí pre všetkých záujemcov, ktorí by chceli tu prezentovať a rozvíjať svoje umenie. Podľa neho projekt sa úspešne realizuje aj preto, lebo má podporu tak zo štátnej, ako aj z pokrajinskej a lokálnej úrovne. Napr. pokrajinská vláda od začiatku realizácie projektu vložila viac ako 400 miliónov dinárov. Z niekdajších priemyselných budov, ktoré boli zanedbané, vznikajú moderné budovy, a tie prispejú nielen k rozvoju umenia, ale aj turizmu v Novom Sade. Foto: vojvodina.gov.rs

mi prílohami zahrnutá realizácia projektu výstavby kanalizačnej siete v Kysáči a Čeneji, rekonštrukcia kanalizácie v mestských častiach Liman 1, Liman 2, ako aj kanalizačnej siete v mestskej časti Podbara v štyroch fázach.

Minister stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Tomislav Momirović zdôraznil, že je hodnota podpísaných príloh 336 miliónov eur a prostriedky budú investované do 26 čističiek odpadových vôd a vybudovaných bude 700 kilometrov úplne novej kanalizačnej siete v 14 obciach a mestách. „Tieto prílohy zmlúv poskytli predpoklad na rozvoj komunálnej infraštruktúry na území Srbska podľa najvyšších svetových štandardov. Po tomto projekte naša krajina už nebude rovnaká a som mienky, že ide o investíciu najväčšieho významu,“ uviedol minister Momirović a zablahoželal všetkým predsedom obcí a primátorom, s ktorými boli podpísané prílohy. Zdroj: novisad.rs Foto: mgsi.gov.rs

NOSITELIA BRONZU NA OLYMPIJSKÝCH HRÁCH V BASKETBALE 3 NA 3 U PRIMÁTORA VUČEVIĆA Úspech Srbska a česť pre Nový Sad

Pripravil: Vladimír Sabo

Primátor Nového Sadu Miloš Vučević 4. augusta prijal na radnici basketbalové mužstvo Srbska 3 na 3, ktoré na Olympiáde v Japonsku získalo bronzovú medailu. Srbský tím v zápase o tretie miesto porazil Belgicko, a tak sa stal prvým tímom v dejinách Srbska, ktorý po zaradení basketbalovej disciplíny 3 na 3 medzi olympijské športy získal olympijský odznak. Tento historický úspech dosiahli Dušan Domović-Bulut, Dejan Majstorović, Mihailo Vasić a Aleksandar Ratkov. „Blahoželám našim vynikajúcim športovcom, skvelým basketbalistom, nielen k úspechu na olympijských hrách, ale aj k všetkému, čo dosiahli roky dozadu. Sme hrdí na to, že Srbsko je vysoko umiestnené na svetovej mape basketbalu 3 na 3 a Nový Sad je vďaka týmto chlapcom najjasnejší bod medzi mestami a česť pre naše mesto. Umiestniť sa medzi tri najlepšie tímy na svete na prestížnej súťaži, akou je olympiáda, je niečo, o čom mnohí môžu iba snívať, a tomuto tímu

na celej planéte. Toto nie je iba veľký osobný úspech hráčov a trénerov, ale je aj úspech Srbska sa ten sen splnil. Očakávame ešte mnoho ich víťazstiev na nových majstrovstvách a výzvach, ktoré ich očakávajú, a nemôžeme sa im dostatočne odplatiť za všetko, čo pre nás vykonali,“ povedal primátor a poukázal na to, že Nový Sad je hrdý aj na svoju športovkyňu Ivanu Španovićovú, ktorá obsadila štvrté miesto na olympiáde, čo je tiež veľký úspech.

V mene tímu sa prihovoril hráč Mihajlo Vasić a poďakoval sa Mestu Nový Sad a občanom, ktorí počas olympijských hier poskytli tímu veľkú podporu. „Podpora fanúšikov nám veľa znamenala a bola akýmsi ,vetrom do plachiet’. Dali sme svoje maximum a získali bronzovú medailu, a tak sme sa zapísali do dejín tohto športu, ktorý debutoval na olympijských hrách,“ povedal Vasić.

Zdroj: novisad.rs Foto: novisad.rs

V NOVOM SADE Nové priestory pre mládež

Jasmina Pániková

V Medzinárodný deň mládeže 12. augusta Mládežnícke stredisko Opens v Novom Sade dostalo nové miestnosti, ktoré sa nachádzajú v niekdajšej Čínskej štvrti. Pri tej príležitosti bol usporiadaný aj hudobný program a možnosť predstaviť sa mali aj početné združenia mládežníckych organizácií a inštitúcií kultúry.

Ako sme sa dozvedeli od organizátorov, cieľom akcie bolo oboznámiť predstaviteľov inštitúcií, organizácií civilnej spoločnosti, ako aj mládeže z Nového Sadu s kapacitou priestorov, obsahmi a službami, ktoré poskytuje Mládežnícke stredisko Opens / Kultúrna stanica Opens.

Na otvorení sa prihovorili Vukašin Grozdanović, koordinátor Opensu, Nemanja Milenković a riaditeľ Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry. Ako sa uvádza na stránke RTV, mladí sa tu budú môcť zúčastňovať v rozličných obsahoch, edukačných, zábavných a kreatívnych, ktoré sú pre nich užitočné. Organizované budú dielne, prednášky, tanečné večierky a pod. Mládežnícke stredisko Opens je výsledkom 20-ročnej nepretržitej práce a spolupráce mladých, ich združení a Mesta Nový Sad na zveľadení postavenia mladých v tomto meste. Toto stredisko je aj Kultúrnou stanicou Opens, jednou z kultúrnych staníc vybudovaných a obnovených projektom Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry. Foto: Opens

Týždeň

EKOLÓGIA Žijeme na dlh

Jasmina Pániková

Slovo dlh nám je všetkým dobre známe, ibaže menšia časť populácie vie, že okrem toho nančného dlhu existuje aj ekologický dlh, ktorého sa podľa všetkého ťažšie zbavíme. Vieme vlastne, čo znamená slovné spojenie ekologický dlh?

Marica Puškašová, výkonná redaktorka časopisu eEkolist, pre náš týždenník tento pojem takto vysvetľuje: „Organizácia Global Footprint Network každoročne zverejňuje dátum, keď sa na globálnej úrovni vyčerpajú všetky prírodné zdroje, ktoré boli k dispozícii na ten rok. Ľudia v celom svete v tejto chvíli používajú životné prostredie 1,75-krát rýchlejšie, než sa globálne ekosystémy môžu obnoviť. To vlastne znamená, že potrebujeme 1,75 Zem, aby sme žili takým spôsobom ako teraz. Keď vyčerpáme viac zdrojov ako planéta môže nahradiť, to znamená, že do konca roka budeme žiť na účet nasledujúcich generácií. Tento ,požičaný’ čas je ekologický dlh a on je, žiaľ, každý rok väčší, čiže každoročne začíname skôr žiť na dlh.“

Puškašová tiež zdôrazňuje, že Katar a Luxemburg sú absolútnymi šampiónmi ekologického dlhu, keďže tieto krajiny svoje zdroje vyčerpávajú už vo februári, no podľa nej sú oveľa nebezpečnejšie Spojené štáty americké. „Ak by sme žili ako Američania, potrebovali by sme päť planét. Za nimi nasledujú Austrálčania, ktorí potrebujú viac ako štyri planéty, zatiaľ čo európske krajiny, ktoré do dlhu vstupujú v máji alebo júni, by potrebovali dve a pol planéty. Celkom na dne dlžníkov sú africké krajiny a India, ktorá, aj keď má viac ako miliardu obyvateľov, troví iba 0,7 ročných zdrojov planéty Zem.

AKO SA VYPOČÍTAVA EKOLOGICKÝ DLH?

„Global Footprint Network predstavuje sieť zainteresovaných organizácií, ktoré zbierajú údaje o zdrojoch – energiách, vodách, rudách... Na základe množstva dostupných zdrojov a podľa toho, aké zvyky majú občania jednotlivých krajín, určuje sa Deň ekologického dlhu. Napríklad, ak vieme, aké množstvo vôd, lesov, nerastov a pod. máme dostupné v istej krajine, sleduje sa, akou rýchlosťou a akým spôsobom ich ľudia, ktorí tam žijú, vyčerpávajú. Takisto sú tu aj iné ukazovatele – podiel recyklovania a využívanie obnoviteľných zdrojov energie alebo zalesňovanie a vytváranie zelených plôch Švéd alebo Američan konzumovať kvalitnú stravu, spotrebovať elektriku, mať strechu

Marica Puškašová, výkonná redaktorka eEkolistu

nad hlavou, ibaže, žiaľ, zostáva ukrátený o také pohodlie. To znamená, že by každý človek na tejto planéte pravdepodobne čerpal rovnaké množstvo

Obnoviteľné zdroje energie ako spôsob zníženia vyčerpávania prírodných zdrojov

na obyvateľa. Lepšia životná úroveň si vyžaduje oveľa viac energie a surovín, čím sa vytvára nátlak na životné okolie. Jeden občan istej africkej krajiny má potrebu rovnakú ako aj jeden zdrojov, keby mal možnosť. Avšak pre kruté globálne prerozdelenie bohatstva spravidla sú najbohatšie regióny aj najväčšími spotrebiteľmi planéty,“ vysvetľuje Puškašová.

V našej krajine sa intenzívnejšie o ekologickom dlhu hovorí iba za posledných niekoľko rokov. Od našej spolubesedníčky sa ale dozvedáme, že sa Deň ekologického dlhu vypočítava od 70. rokov minulého storočia. „O ekologickom dlhu sa u nás hovorí vďaka organizáciám, ktoré úspešne propagujú ekologickú problematiku. Médiá takisto majú dôležitú úlohu v propagovaní ekologického dlhu, lebo našli dobrý spôsob, ako zainteresovať nielen občanov, ale aj osoby v štátnych inštitúciách. Ak povieme, že my už v prvej polovici roka začíname míňať zdroje ,rezervnej planéty’, je jasné, že to vzbudí záujem verejnosti, keďže sa nastolí otázka, akú planétu nechávame našim deťom, ale aj tým, ktorí sa ešte ani nenarodili. Akí sme to ľudia, ak pre naše nedopatrenia generácie, ktoré tu budú žiť o 50 alebo 100 rokov, budú zápasiť s problémami klimatickej a energetickej katastrofy? Predstavte si svet, v ktorom bude žiť dvanásť alebo štrnásť miliárd ľudí, ktorí budú mať k dispozícii príliš málo zdrojov, keďže tie boli vyčerpané, keď vo svete žilo iba šesť – sedem miliárd ľudí. To je fakt, ktorý nás znepokojuje, a z toho dôvodu sa tak u nás, ako aj vo svete koná opravdivá zelená revolúcia,“ konštatuje.

Zamyslieť si takú katastrofálnu revolúciu nevieme, no to, čo vieme, je fakt, že pandémia koronavírusu v minulom roku predsa priniesla aj čosi pozitívne. Aspoň keď ide o ekológiu. Vlani bol Deň ekologického dlhu v druhej polovici augusta a tohto roku už koncom júla, čiže vlani sme neskoršie strovili zásoby. „Verím, že je pandémia hlavným vinníkom pre všetko dobré,

ale aj všetko zlé, čo sa udialo. Z jednej strany priemysel v jednej chvíli zastal a úroveň znečistenia ovzdušia klesla, z druhej strany celkom očakávaný kolaps hospodárstva mal za následok hospodársku krízu v mnohých častiach sveta. To následne priviedlo k poklesu životnej úrovne a všetci vieme, že je to vždy zlá správa pre životné okolie. Chudobné regióny prvé pocítili úder hospodárskej krízy, ľudia prišli o svoje pracovné miesta a museli zabezpečiť stravu pre svoje rodiny, strechu nad hlavou, vykurovanie... Všetko to našli v prírode. Na ekologický dlh sa musíme pozerať globálne. Áno, v minulom roku sme menej využívali zdroje našej planéty, ale to neznamená, že je to aj celkom dobrá správa. Musíme zvážiť príčiny a dôsledky a používajúc údaje Global Footprint Networku vyhľadávať modely, ktorými budeme predvídať, čo by sa mohlo udiať, aby sa nám zlé rozhodnutia nevrátili ako bumerang,“ upozorňuje.

Samozrejme, keď hovoríme o hocijakej oblasti, vždy sa porovnávame s krajinami nášho regiónu. Na ktorej priečke sa nachádzame, keď ide o ekologický dlh? Marica Puškašová nás potešila, že predsa nie sme prví, ktorí vstúpia do dlhu. V juhovýchodnej Európe prvé je Slovinsko, ktoré svoje kapacity prvé prekročí, a to už v apríli alebo v máji. A ďalej nasledujú Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko a Albánsko, ktoré svoje dostupné zdroje vyčerpá v októbri.

Na záver sme mali iba jednu otázku – sú viditeľné pozitívne zmeny, ktoré súvisia s ekologickým povedomím občanov? „Samozrejme!“ odpovedá Puškašová. „Ekologická úroveň občanov je na neporovnateľne vyššej úrovni než to bolo pred 10 alebo 20 rokmi. Chcela by som povedať, že sme aj my prostredníctvom Ekolistu a eEkolistu prispeli k tomu, ale pravdou je, že je to trendom všade vo svete. Cez združenia občanov a rôzne iniciatívy občania bojujú za zdravšie životné prostredie. Občas sú to naozaj symbolické víťazstvá, ale vieme, že vplývajú na tých, ktorí rozhodujú a menia politiky. Pred iba 20 rokmi zelená ekonomika bola neznámym pojmom a ekológovia iba začali vymýšľať humánne koncepty, zatiaľ čo dnes Európska únia má Zelenú agendu na prekonanie hospodárskej krízy. Sú to nezastaviteľné civilizačné zmeny,“ uzaviera Marica Puškašová.

AKO PRISPIEŤ K ŠETRENIU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA?

Bez ohľadu na to, kde žijeme, čerpáme prírodné zdroje. Slovom, sme na ne odkázaní. Z nich vyrábame určité produkty, kto-

POŽIARE V GRÉCKU Katastrofa biblických rozmerov

J. Pániková

Vo vrchole turistickej sezóny v Grécku vypukli lesné požiare, ktoré trvajú už takmer dva týždne. V čase písania tohto príspevku najhoršia situácia je na ostrove Evia, presnejšie v jeho severnej časti. Na tomto ostrove žije viac ako 200-tisíc ľudí, z ktorých niekoľko tisíc muselo opustiť svoje domy.

K vzniku lesných požiarov prispievajú extrémne horúčavy, ktoré sú podľa meteorológov najvyššie od roku 1987, ako aj silný vietor. Všeobecne v Grécku od konca júla vypuklo zhruba 600 požiarov. Podaktoré médiá situáciu na ostrove Evia opisujú ako z hororového lmu, no najlepšie ju pravdepodobne vedia opísať turisti, ktorých každodenne evakuujú. Keď ide o turistov z našej krajiny, na tomto ostrove je ich 500. Ako sa uvádza na stránke Ministerstva premiestnili na inú lokalitu. „Aj keď nie sú ohrození, požiar neutícha, bezpečnosť našich

pre obchod, turizmus a telekomunikácie, predstavitelia našich turistických agentúr rozhodli, aby sa všetci turisti zo Srbska občanov je na prvom mieste, a preto je najlepšie, aby sa nachádzali ďaleko od potenciálneho nebezpečenstva,“ povedala ré spotrebujeme a vyhodíme. Ako sme sa mohli dozvedieť aj z rozhovoru s redaktorkou Puškašovou, stále viac a viac čerpáme z prírodných zdrojov, a tým ohrozujeme životné okolie. Môžeme nejakým spôsobom prispieť k náprave takejto situácie? Určite! A to každý z nás. Už tým, že do obchodov nosíme svoje tašky, prispievame k zníženiu produkcie a spotreby igelitiek. V niektorých krajinách trendom sa stalo nakupovať v secondhandoch, a to iba preto, aby sa znížila produkcia odevu. Pre tých, ktorí preferujú celkom nový odev, odporúča sa aspoň odniesť starý odev do recyklačných centier, keďže tento zväčša zakončí na skládkach medzi ostatným odpadom.

Foto: z archívu spolubesedníčky a autorka

ministerka Tatjana Matićová.

V boji proti požiarom na pomoc gréckym kolegom prišlo 37 príslušníkov Sektoru pre mimoriadne situácie so 14 vozidlami. Takisto 14 príslušníkov helikoptérovej jednotky Ministerstva vnútorných vecí od 10. augusta sa v troch helikoptérach zúčastňuje v hasení požiaru. Okrem toho do Grécka vyslali aj zdravotnícky tím Ministerstva vnútra s tromi lekármi, zdravotníckym technikom a sanitkou. Pomoc do Grécka vyslalo aj Rusko, Veľká Británia, Spojené štáty americké, Egypt, ako aj krajiny Európskej únie.

Avšak požiare nevyčíňajú iba v Grécku. Ťažká situácia je aj v Albánsku a Turecku, ako aj v Severnom Macedónsku, kde naši hasiči takisto pomáhali.

Foto: Ministerstvo vnútra

REKONŠTRUKCIA BISKUPSKÉHO ÚRADU SEAVC V NOVOM SADE Pravá chvíľa a tímová práca

Anna Francistyová

Biskupský úrad Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku je toho času na kulpínskej fare. S týmto návrhom biskupa Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., a takýmto dočasným riešením súhlasili aj členovia Synody. Ako je známe, budova Biskupského úradu v Novom Sade sa dočkala generálnej opravy a od 1. júla tu intenzívne pracujú majstri stavbári.

Táto budova bola vystavaná v dávnom roku 1965 a na to, že urgentne potrebuje generálnu opravu, už vlani v novembri dovtedajší biskup Samuel Vrbovský upozornil svojho nástupcu Jaroslava Javorníka. A to bol ten prvý impulz... „Angažovali sme odborníkov, ktorí preskúmali každý vo svojom odbore stav budovy a konštatovali, že len tehly a strecha môžu zostať, všetko ostatné treba meniť. Sám biskup Vrbovský si bol toho vedomý, ale kým sme za jeho úradovania všetky fary a kostoly poopravovali, na Biskupský úrad sa nikdy nezvýšili peniaze. A zub času vykonal svoje,“ ozrejmil nám situáciu biskup a kulpínsky farár J. Javorník. „Musí sa meniť kanalizačná sieť, vodovodné potrubie, elektrická sieť je tiež úplne zastaraná a nevyhovuje dnešným potrebám. Keď sme s odborníkmi vyčíslili výdavky na rekonštrukciu, vyšlo to na 88 a pol milióna dinárov. Už v novembri minulého roku sme pochopili, že ak sa to chce pedantne urobiť, aby to slúžilo ďalších 50 rokov, nikto iný nám nemôže pomôcť, iba naša vláda – vláda Republiky Srbsko.“

Preto už v januári čelný človek našej cirkvi vykonal pár vážnych krokov a v dohovore s Hospodárskym výborom, Synodálnym presbyterstvom a po schválení Synodou navštívil prezidenta Srbska Aleksandra Vučića. „S pevnou vierou a mocným

presvedčením som odišiel na Andrićev venac. Veril som, že nám prezident svojou autoritou pomôže, keď mu vysvetlím, o čo ide, a že bude vplývať na rozhodnutie vlády, aby nám k storočnici tento významný projekt jej členovia schválili. Je pravá chvíľa na takýto projekt, všetko je tak pripravené, že som si ani nemyslel, že sa toto môže nevydariť. Povedali sme si, že ak to teraz neurobíme, ak nám vláda nepomôže, tak kedy urobíme?“

A podarilo sa: 11. júna na zasadnutí vlády Republiky Srbsko vďaka prezidentovi Aleksandrovi Vučićovi projekt generálnej rekonštrukcie Biskupského úradu SEAVC bol schválený. Všetci boli šťastní z tej správy. Náš spolubesedník počas nedávneho rozhovoru nešetril slovami vďaky: „Ďakujem Pánu Bohu, že ma použil ako jeho inštrument na dobro našej cirkvi, ďakujem aj môjmu tímu, dobrým ľuďom, ktorí sú vôkol mňa – mojim seniorom Jaroslavovi Kopčokovi, seniorovi báčskemu, Igorovi Feldymu, seniorovi sriemskemu, a Slađanovi Danielovi Srdićovi, seniorovi banátskemu, predsedovi Kňazskej konferencie Branislavovi Kulíkovi, nášmu dozorcovi Zlatkovi Šimákovi, ale aj synodálnemu kontrolórovi Jánovi Cickovi, ktorý nám dal svoju skúsenosť do týchto všetkých vecí, lebo je najskúsenejší, ako aj celému Hospodárskemu výboru a Synodálnemu presbyterstvu, ktoré stálo za celým týmto projektom. Ďakujem za podporu a za dôveru, ktorú mi dali, aby som takéto niečo pre našu cirkev vybojoval.“

Dôležitý je presný cieľ, premyslená cesta k nemu, ale bis-

kup Jaroslav Javorník osobitne vyzdvihuje tímovú prácu: „Bez tejto tímovej práce, ktorej som si vedomý a s ktorou som aj začal biskupské úradovanie, nedokážeme natrvalo niečo urobiť. Tímová práca rieši všetko. To, čo si privlastní jeden človek, nemá dlhý vek, všetci z môjho tímu to môžu potvrdiť. Toto, čo sme dosiahli, je úspech jednej novej skupiny ľudí, ktorá má energiu. Táto nová garnitúra ľudí je plná elánu do práce a toto potrebujeme. Do takýchto kapitálnych vecí sa inak nedá ísť, všetci musia byť angažovaní. Dúfam, že tento tím vytrvá v tomto, čo začal, a že ešte aj iné divy budeme vidieť. Máme veľké plány, máme dobré, zdravé ambície, ktoré idú len v prospech cirkvi.“ Keďže schválené peniaze už Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup SEAVC o týždeň boli na účte Biskupského úradu, od 1. júla, ako sme už spomenuli, majstri tu pracujú na plné obrátky. Podľa podpísanej zmluvy koniec prác je plánovaný 15. decembra. Majstri zo selenčského Slovanu si však nárokujú, že to môže byť aj skôr. Tropické horúčavy, keď sa nemôže a ani nesmie viac hodín robiť na otvorenom, môžu ich trochu pozastaviť, ale slovanovci vraj vždy dodržali termín a v dnešných časoch je to veľmi dôležité. Počas historickej návštevy v Belehrade hostiteľ prezident Aleksandar Vučić sľúbil biskupovi SEAVC, že bude hosťom Kapitálne dielo k oslave storočnice našej cirkvi nielen pri oslave storočnice, ktorú

museli pre pandémiu a iné okolnosti posunúť na jún 2022, ale i pri slávnostnom otvorení Biskupského úradu. Vo vedení našej cirkvi veria, že svoje sľuby bude môcť dodržať. Dokonca otvorenie vynoveného Biskupského úradu nemá presný dátum, preto veria, že so vzácnym hosťom budú môcť zladiť termín a aj týmto spôsobom sa mu budú môcť zavďačiť.

Pri úprave Biskupského úradu vraj nemajú vysoké nároky. Sám biskup Javorník trval na tom, aby sa celý objekt dal do perlovej bielej farby. Je to aj z praktických dôvodov (čistá biela farba by bola citlivá na špinu), ale aj z teologických, lebo luteránska evanjelická farba je biela, ktorá symbolizuje čistotu ducha. Zatiaľ je taký biely jedine padinský kostol. Biskupský úrad bude teda perlovo biely aj zvonku, aj zvnútra. S tou bielou budú dobre komunikovať chrómované, teda strieborné zábradlia a kľučky na dverách a čierny mramor na schodištiach. Aby to bolo čím jednoduchšie, a predsa vkusné.

Na objekte bolo medzičasom dobudované podkrovie, kde je osem izieb. Nebolo to vtedy celkom kvalitne urobené a bol potom problém aj s legalizáciou celého Biskupského úradu. Dvadsať rokov sa tie priestory nepoužívali. Na doriešenie právnických záležitostí biskup Jaroslav Javorník bol u primátora Nového Sadu Miloša Vučevića, kde tiež dostal prísľub skorého riešenia. Aj tieto priestory budú generálne upravené a účel sa im nemení. Môžu veľmi dobre poslúžiť v prípade návštev či menších seminárov.

Veríme, že menšie neplánované intervencie, ktoré spravidla dochutia takéto veľké generálne rekonštrukcie, nenarušia priebeh prác a že sa už v decembri všetci budeme tešiť z funkčnej a krásnej budovy v centre Nového Sadu – sídla Biskupského úradu SEAVC.

Foto: z archívu J. Javorníka

NAŠA ANKETA V STAREJ PAZOVE Chystáte sa na Slávnosti do Petrovca?

Anna Lešťanová

Práve keď sa našim verným čitateľom do rúk dostáva najnovšie číslo Hlasu ľudu, v Báčskom Petrovci prebiehajú Slovenské národné slávnosti. Na to, či sa chystajú na Slávnosti a čo pre nich znamená toto celomenšinové podujatie, opýtali sme sa členky Združenia pazovských žien, jednej z programových foriem tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

Katarína Potranová

KATARÍNA POTRANOVÁ: – Áno, veľmi sa teším na tohtoročné Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Pravdepodobne na Slávnosti pôjdem s Katarínou Verešovou, ktorá sa tam ako jedna z autoriek zúčastní v prezentácii kníh slovenských

Anna Balážová

autoriek v organizácii ASSŽ. Som členkou i speváckej skupiny nášho združenia, ale keďže som v smútku, vystupovať na programoch nebudem. Na Slávnosti sa nesmierne teším, lebo sa aj naše Združenie pazovských žien pravidelne zúčastňuje tohto celomenšinového podujatia. Najradšej si pozriem krásne inštalované výstavy, hoci každé podujatie je pre mňa určitým spôsobom zaujímavé.

ANNA BALÁŽOVÁ: – Doteraz som na Slovenských národných slávnostiach nebola, hoci som do Petrovca často odchádzala na rodičovské porady, lebo na tamojšom Gymnáziu Jána Kollára štyri roky žiakom bol môj syn Vladimír. O Slávnostiach som počula mnoho toho pekného a o nich mi rozprávali aj naše súdružky Ružena Červenská a nebohá Juliana Materáková. Tohto roku pôjdem zažiť čaro Slávností po prvýkrát, a to ako členka Združenia pazovských žien. Na Jarmoku umenia budeme mať aj náš stánok, a verím, že nám bude pekne.

ANNA SLAMAJOVÁ: – Ako členka speváckej skupiny nesmierne sa teším na tohtoročné Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Na tomto našom celomenšinovom podujatí už som bola mnohokrát, no Slávnosti ma vždy svojou novou

Anna Slamajová

náplňou do Petrovca lákali, lebo je tam veru čo vidieť. Slávnosti sú aj krásnou príležitosťou na stretnutie sa so starými známymi, na pekný družný rozhovor s mnohými kamarátmi z našich slovenských prostredí. Vlani pre všetkým nám známu pandemic-

Anna Horvátová

kú situáciu sa Slávnosti nekonali, a musím povedať, že nám takto pred rokom v auguste veľmi chýbali.

ANNA HORVÁTOVÁ: – Na Slovenských národných slávnostiach sa zúčastňujem pravidelne už veľa rokov. Keďže sme všetky členky v združení aj matičiarkami, nesmierne sa teším i na slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS, ktorého sa zúčastní i delegácia z Pazovy. Som veľmi rada, že sa aj naše tri členky speváckej skupiny zúčastnia vstupného programu pod názvom Zlaté nite slovenskosti z vienka národnosti. Z bohatého programu mňa vždy láka Jarmok umenia, lebo tam máme aj pomaly zabudnuté remeslá, vidieť sa tam môžu diela šikovných ženských rúk a, samozrejme, neoddeliteľnou súčasťou tohto podujatia je rozmanitá gastronomická ponuka.

UKONČENÉ TRADIČNÉ 26. DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI Vojlovičania oslávili koniec žatvy

Alena Kulíková

Vojlovičania ešte jeden rok spoločne zorganizovali tradičné podujatie Dožinkové slávnosti, ktorým sa poďakovali za tohtoročnú žatvu a úrodu. Toho roku táto slávnosť trošku meškala skrze epidemiologické opatrenia a pšenica je už pokosená. Predsa je potrebže všetkým chýbalo stretnutie a kamarátenie, svedči aj najväčší počet detí, ktorý sa doteraz zapojil do dielne. Vyše 50 detí vytváralo, kreslilo a farbilo slnečnice, keďže sú práve aktuálne krásne kvety a práve slnečnice krášlia našu banátsku rovinu. Vojlovická všestranná umelkyňa – maliarka, výšivkárka Zuzka Čriepková pochválila túto akciu,

Folkloristi sa tancom predstavujú divákom počas defilé

né osláviť koniec žatvy aj pre úrodu, i keď poľnohospodárov čaká ešte mnoho práce v poli. Žatevná slávnosť, na ktorú sú Vojlovičania veľmi hrdí, sa začala v piatok 6. augusta pred budovou Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici, čiže v Parku reformácie, tradičnou kreatívnou dielňou pre deti v organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej, slovenského spolku Detvan a maďarského spolku Árona Tamásiho. O tom, ktorá je veľmi dôležitá pre deti: „Deťom je potrebné len ponúknuť takúto akciu a ony samy ukážu svoju kreativitu. Téma a technika, ktorá im bola ponúknutá, bola zaujímavá a nekaždodenná pre všetky generácie detí.“

Deti mohli preukázať svoje talenty a schopnosti a, samozrejme, vytvárať svoje jedinečné práce zaujímavou technikou z krepového papiera. Okrem zaujímavej témy a techniky deťom sa v dielni najviac páčilo

Deti počas dielne vytvorili krásne slnečnice Členovia SKOS Detvan

kamarátenie.

Marta Kerekešová ako predstaviteľka maďarského spolku poznamenala, že sa dielňa vydarila, o čom svedčí počet pri Capoeire. „Klub Capoeira Pančevo počas letných prázdnin organizuje v prírode ukážkové hodiny s cieľom prilákať čím viac detí a spoznať ich s týmto zau-

Najmladší detvanovci

prítomných detí. Samozrejme, potrebné je spomenúť aj dobrú spoluprácu medzi organizátormi. Počas dielne deti mali možnosť trochu sa aj rozhýbať

jímavým športom. Tento šport trénujú aj mnohí chlapci z Vojlovice a s radosťou ukázali svoje vedomosti a šikovnosti svojim kamarátom a spolužiakom,“ povedal Martin Marek, jeden členov Klubu Capoeira Pančevo. Deti pri tejto príležitosti za úsilie dostali aj chutné občerstvenie – zmrzlinu. Vo večerných hodinách na nádvorí maďarského spolku prebiehal tradičný kultúrno-umelecký Niekedy sa do poľa chodilo s raňajkami: chlieb, slaninka, klobása, paradajky a cibuľka – a niekto aj vyhladol: Rastislav, Alžbeta program hostí a domácich. V mene organizátorov všetkých a Katarína Kulíkovci prítomných pozdravili

Otváranie dožinkového defilé: starosta mesta Pančevo Aleksandar Stevanović a predseda spolku Detvan Michal Spišiak

predsedovia oboch spolkov. Najprv sa moderátorky prihovorili v troch jazykoch primeraným textom o význame pšenice a žatvy pre Vojlovičanov. Na javisku sa okrem hostí maďarského spolku Árona Tamásiho predstavili aj hostia z Kovačice, a to členovia Kultúrno-umeleckého spolku

Na výstave pri stánku výšivkárok SKOS Detvan

V šírom poli hruška. Svojím tancom a spevom získali silné potlesky početného obecenstva. Javisko okrášlili aj výšivky, ktoré pripravili vojlovické výšivkárky. Okrem toho zatancovali a zahrali členovia spolku Stanka Paunovića z Pančeva. Pre všetkých návštevníkov usilovné ruky žien – výšivkárok pripravili aj krásnu výstavu ručných prác.

Na nasledujúce ráno už o 11. hodine znovu sa stretli milovníci hudby, spevu, tanca, ale aj výšiviek a ručných prác. Pred spolkom Árona Tamásiho na stánkoch boli postavené ručné práce, rôzne výrobky, vína a pálenky, ktoré členky rôznych združení a spolkov s radosťou predávali, ale aj predstavovali návštevníkom. Ani toho roku nevystal stánok výšivkárok SKOS Detvan, ktoré okrem ručných prác predávali aj známy koláč – vojlovické svadobné lopty. Aj usilovné ženy z Jánošíka a Kovačice neohrdili vojlovické Dožinkové slávnosti. Hlavná a najvzácnejšia udalosť prebiehala v poli za prítomnosti mladých, ale aj tých starších členov, folkloristov, spevákov, poľnohospodárov. Zapojil sa aj veľký zástup traktorov s vlečkami a rôznou mechanizáciou. Domáci si vyparádili aj kone, ktoré poháňali počas slávnostného sprievodu. Vo vzduchu sa cítila radosť, potešenie, že sa mohli stretnúť a oslavovať koniec žatvy piesňou, tancom a spevom. Tentoraz sa veľký zástup zoskupil pri Miestnom spoločenstve Vojlovica, kde ich najprv pozdravil predseda spolku Detvan Michal Spišiak. „Keďže sme trošku s oneskorením zorganizovali tieto Dožinkové slávnosti a žito je už pokosené, časť programu s kosením žita sme nemohli zorganizovať. Práve preto sme pripravili krátku divadelnú scénku, do ktorej sa zapojili Miroslav Oravec a Atila Embeli a v ktorej cez žart predstavili ťažkú situáciu poľnohospodárov, ale aj všeobecne všetkých nás počas koronavírusu. Podľa počtu návštevníkov vidíme, že sú všetci žiadostiví kamarátenia a zábavy a že s netrpezlivosťou očakávali takéto podujatie. Môžeme byť len hrdí, že sme sa mohli stretnúť toho roku a pokračovať v tradícii, ktorú nám nechali naši predkovia,“ povedal Michal Spišiak.

Hosťom a domácim sa prihovoril aj starosta mesta Pančevo Aleksandar Stevanović, a tak sa slávnostne začala druhá časť Dožinkových slávností – defilé. Pre náš týždenník Aleksandar Stevanović povedal: „Nesmierne sme šťastní, ale aj hrdí, že táto tradícia nezanikla a že sa Dožinkové slávnosti aj naďalej organizujú, a veríme, že to bude aj v budúcnosti. Veľmi som prekvapený tým, koľko návštevníkov, mladých a starších účastníkov je dnes prítomné, rovať takéto podujatia a máme ich mnoho, na čo sme veľmi hrdí. Preto si dovolím povedať, že je Pančevo mesto kultúry.“

Svojou prítomnosťou túto významnú udalosť pre všetkých Vojlovičanov podporili aj mestská manažérka Maja Vitmanová a pokrajinská poslankyňa Ivana Rosićová.

Mnohopočetní účastníci v rôznofarebných pracovných starodávnych krojoch predefilovali ulicami Vojlovice a na každom rohu pozdravovali tancom a spevom divákov, ktorí netrpezlivo očakávali tento dožinkový zástup.

Pokrajinská poslankyňa Ivana Rosićová a mestská manažérka Maja Vitmanová pri stánku vojlovických výšivkárok

čo svedčí aj o tom, aký je veľký význam tohto podujatia pre vojlovickú spoločnosť, ktorá už storočia prezentuje vzájomné

Andrej, najmladší člen rodiny Beškovej, ktorá je známa ukážkou pukania bičom počas dožiniek

vzťahy medzi viacmenšinovým obyvateľstvom počas Dožinkových slávností. Z tejto príležitosti chcem vyzdvihnúť, že mesto Pančevo bude aj naďalej podpo-

Od 17. hodiny z nádvoria spolku Detvan z mnohopočetných kotlíkov sa šírila vôňa praženej cibuľky a o pár hodín aj guláša, ktorý bol naplánovaný na večeru na samotnom bále. V rámci nerevuálnej súťaže o varenie kotlíkového guláša účinkovalo 9 tímov. Aj keď neprezradili recept na chutný kotlíkový guláš, mnohopočetní kuchári cez žart povedali, že je družba najdôležitejšia korenina pre chutný guláš.

Dobrá nálada pokračovala aj vo večerných hodinách na dožinkovom bále v miestnostiach MKUS Árona Tamásiho a SKOS Detvan. Kamarátili sa, zabávali, tancovali, spievali. Počas bálu predseda spolku Detvan všetkým kuchárom odovzdal ďakovný list. O dobrú náladu v Detvane sa postarali samotní členovia spolku, ktorí sa veselili pri pazovskej hudbe.