Tropické horúčavy môžu spôsobiť výskyt aflatoxínov

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 14. 8. 2021

Číslo 15/ 2038

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena pšenice

AKTUÁLNE

Tropické horúčavy môžu spôsobiť výskyt a atoxínov

Ľubica Sýkorová

A atoxíny sú v prírode bežnou skupinou mykotoxínov a sú vytvárané plesňami z rodu Aspergillus (najmä A. avus a A. parasiticus). Sú to látky s extrémne vysokou toxicitou a patria medzi najznámejšie karcinogény.

Hlavným zdrojom a atoxínov sú kukurica, orechy, arašidy, a korenie, sú v našich podmienkach najčastejšie skladovacím patogénom, ale v podmienkach nie pôdy, hromadenie pozberových zvyškov, samotná predplodina ktoré môžu obsahovať a atoxín B. Mlieko môže obsahovať a atoxín M, a to v prípade, ak kravy dostávajú plesnivé krmivo. Pre vysokú toxicitu sú pre a atoxíny v obilninách, arašidoch, škrupinových plodoch, mlieku, korení, dojčenskej a detskej výžive stanovené najvyššie prípustné limity.

Prognostická a ohlasovacia služba Ministerstva poľnohospodárstva oznámila, že v tomto roku vzhľadom na dlhé obdobia s vysokými teplotami a bez zrážok v období od hnojenia po zber kukurice existuje možnosť výskytu húb z rodu Aspergillus. Tieto huby dlhých období s vysokými teplotami a bez zrážok môžu nakaziť klasy kukurice aj na poliach. In kovanie klasu je možné v dôsledku praskania zrna v dôsledku sucha, ako aj cez otvory na zrne spôsobené hmyzom, ktorý sa na nich živí. Počas júla sme mali 25 tropických dní s teplotami nad 30 °C, čo zapríčinilo praskanie zŕn. Podmienky prostredia sú však len jedným faktorom výskytu mykotoxínov. Na ich výskyt významne vplýva aj samotná pestovateľská technológia a rotácia plodín, nevyrovnaná výživa porastov, nedostatočné spracovaatď. Škodcovia kukurice (vijačka kukuričná, mora bavlníková, bzdocha mramorovaná či kukuričiar koreňový) svojou činnosťou vytvárajú vstupné brány a tým podporujú šírenie mikroskopických húb. Čo je najhoršie, až do konca augusta má pokračovať trend extrémne vysokých teplôt, ktoré budú naďalej nepriaznivo ovplyvňovať stav porastov kukurice a vo veľkej miere ovplyvnia vývoj spomínaných húb. Optimálnymi podmienkami pre rozvoj húb rodu Aspergillus sú teploty okolo 33,7 ° C a absencia zrážok. A presne takéto podmienky v súčasnosti vo výrobe prevládajú.

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 2. do 6. 8. bola zaznamenaná vyššia cena pšenice, zatiaľ čo pri kukurici a sóji k veľkým cenovým výkyvom nedošlo. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat sa zvýšil o 43,24 % a nančný o 19,18 %.

V uvedenom období na začiatku týždňa bol zvýšený záujem o pšenicu, čo posunulo cenu pozitívnym smerom. Pšenica lepšej kvality s minimálnym obsahom bielkovín 13 % sa predávala za maximálnu cenu 22,00 din./kg bez DPH, zatiaľ čo pšenica s horšími parametrami sa predávala v cenovom rozpätí od 21,00 do 21,20 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 21,70 din./kg bez DPH (23,86 din./kg s DPH), čo je nárast o 7,45 % v porovnaní s predchádzajúcim týždňom.

Na rozdiel od pšenice kukurica mala klesajúci cenový trend. Zmluvy na kukuricu boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 24,50 do 24,80 din./kg bez DPH. Dopyt počas týždňa bol slabší ako ponuka, čo malo za následok mierny pokles cien. Priemerná cena bola 24,55 din./kg bez DPH (27,00 din./kg s DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím menej o 1,81 %. So sójou sa obchodovalo za jednotnú cenu 70,50 din./kg bez DPH (77,55 din./ kg s DPH).

Z obsahu

Život na vysokých nohách

s. 2 a 3 Ochrana záhradníckych rastlín v auguste s 4 a 5 Správny závlahový režim zvyšuje úrodu zeleniny

s 7

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (36) Život na vysokých nohách

DrSc. Ján Babiak

Pomerne homogénny rad brodivcov (Gressores) tvoria čeľade volavkovitých (Ardeidae), bocianovitých (Ciconiidae) a ibisovitých (Threskiornithidae). V takej koncepcii klasi kácie volavky sú prezentované v našom seriáli pred určitým časom – v príspevkoch 9 a 10, a tak sú teraz na rade druhy operencov zoradených do čeľade bocianovitých a ibisovitých. Ide o veľké a stredne veľké vtáky s dlhými nohami, ale aj dlhým krkom a zobákom. Morfológia je podmienená ich orientáciou na život v oblasti plytkých vôd a lužných lesov, kde majú najvhodnejšie podmienky na stravovanie a rozmnožovanie. S ohľadom na pohlavie nie sú dimorfné.

Všetky uvedené druhy sú sťahovavé a už koncom leta, respektíve začiatkom bociana víta ako prvého zvestovateľa včasnej jari, ako svedka čistého nepošpineného okolia, východnejšie. Európska populácia zimuje v predrovníkovej časti Afriky, ale jej východnou nadstavbu hniezda. Pre tieto dôvody hniezdo býva masívne aj neúhľadné, ale jamka je vždy jesene tiahnu na juh východnou európskou trasou. Vtedy sa vedia zoskupiť do veľkých kŕdľov, ktoré sa spravidla v organizovaných formáciách snažia čím dlhšie letieť nad pevninou a cez more preletieť len v priestore morských úžin. Aj pri hniezdení prejavujú svoju spoločenskú náturu a aj tie, ktoré nehniezdia v kolóniách, vedia tolerovať bližšiu vzdialenosť rodákov alebo aj hniezda iného druhu.

Na našich priestoroch na hniezdení možno najčastejšie vidieť bociana bieleho, menej bociana čierneho. Lyžičiar biely je ešte menej prítomný a ibisovec hnedý až málopočetný.

BOCIAN BIELY – CICONIA

CICONIA, Linné 1758

Je to vták nám najviac známy. Žije v priamej blízkosti človeka a ani od neho nebeží. Aj so svojím vznešeným či dôstojným, priam pánskym správaním až fascinuje. V čase oddychu sa vie poriadne vystrieť, jeho chôdza je elegantná, no najviac oduševňuje svojím letom. Mohutnými krídlami máva pomaly, pritom telom zaberie pravú aerodynamickú polohu. Vie využiť aj silu vetra a zvlášť stúpavé vzdušné prúdy. Tak krúži, vlastne plachtí vysoko nad zemou, kedy často upúta aj pozornosť detí, ktoré potom vedia vystrojiť skákavý veselý ceremoniál aj so spevom: Góľa letí, nemá deti, a my máme...

Voči človeku bocian biely je zhovievavý a keď zhodnotí, že ho neohrozuje, stáva sa voči nemu až dôverčivý. Aj sám človek ako príklad oddanej vernosti v páre, ale aj borca na život a smrť pre všetko, čo je jeho. Pre tieto vlastnosti ešte od pohanského obdobia, ale aj neskôr a najmä v stredoveku, bol tento vták priam zbožňovaný a aj do erbov zemepánov sa vedel nasťahovať. Vie to využiť aj bocian a často si stavia svoje hniezdo na vysokých častiach ľudských stavísk (strechy, komíny, elektrické stĺpy). Často mu pri tom dokonca pomáhajú aj ľudia. Aká symbióza! Rozšírenie: Je to hlavne eurázijský vták a len sčasti obýva aj oblasti severozápadnej Afriky. Nemá kontinuitný areál, vlastne bocian je bežný v strednej časti Európy. Niet ho v západnej časti starého kontinentu, okrem v juhozápadnej časti Pyrenejského polostrova. Na východ mu areál siaha po baltické štáty, Bielorusko a západnú časť Ukrajiny. Južnejšie žije v Malej Ázii a v prerušovaní areálu ešte časťou sa bociany sťahujú až na juh tohto kontinentu. Obdobie sťahovania dospelých bocianov je skoro identické s príchodom jari, vlastne jesene, kým subadultná (ešte nie úplne dospelá) populácia do našich krajov prichádza trochu neskoršie. Biotop: Preferujú vlhké priestory, zamokrené lúky a polia, inundačné územie (územie priľahlé k vodnému toku, ktoré je počas povodní zvyčajne zaplavované vodou vyliatou z koryta), aj okraje veľkých vodných plôch. Ďalšia podmienka sú otvorené priestory. Nevyhýba sa ľudskej prítomnosti, dokonca radšej založí svoje hniezdo na vysokých častiach rôznych stavísk, než na strome. Rozlíšenie: Je to veľký vták. Podľa sfarbenia najväčšia časť tela je biela a len letky na koncoch krídel sú čierne (z oboch strán). Zobák a nohy sú červené. Mláďatá po páperčekovom období získajú operenie bielej farby, ale zobák a nohy majú čierne. Postupom času novým operením sa čoraz viac podobajú na rodičov. Pri lete sa bocian od volaviek rozlišuje vytiahnutým krkom a dá sa ľahko identi kovať aj podľa spôsobu letu a plachtenia vo veľkých výškach. Hniezdenie: Hneď po návrate zo zimoviska (samček prichádza prvý) je na rade obhliadka hniezda a jeho prvé opravy. V honbe za materiálom si prezrie aj okolie. Keď za ním príde samička, je to nový dôvod na vzájomné vyjadrenie sympatií, ale aj na pozornú vystlaná mäkkým materiálom (tráva, slama, perie). Už vtedy ho párik stráži, a tak je spravidla stále jeden člen rodiny „na komíne“. Už v polovici apríla je na rade kopulácia. Samička potom znesie 3 – 4 (6) vajec matnej bielej farby. Sedenie trvá 28 – 34 dní a hoci si tú povinnosť spoločne delia, samička má na tom väčší podiel. Keď sa mláďatá vyliahnu, starostlivosť rodičov sa zdvojnásobí. Často vidno rodičovskú ochotu svojimi telami mláďatám držať chládok alebo ich chrániť pred dažďom. Aj napriek takej starostlivosti pred pár rokmi bola studená mokrá jar a kulpínskemu páru bocianov sa nepodarilo zachrániť svoju mlaď. V tom roku nejedna rodinka zostala bez potomkov. Hniezdna starostlivosť je dlhá (dva mesiace) a keď sa mláďatá v hniezde postavia na svoje nohy, aj pokrok v ich rozvoji možno jasne vidieť. Aj keď už silne mávajú krídlami, je jasné, kam to speje. Potom sú na rade už výlety do prírody aj tréning na dlhé dráhy, ktorý je nevyhnutný pre prvé sťahovanie do teplých krajov. Aj mladosť bocianov na voľnej nohe trvá dlhšie, lebo mladé bociany pohlavne dozrievajú po druhom roku života. Konzumný lístok bociana sú žaby, raky, ryby, ale aj hmyz, jašterice, hady, aj vtáčie mláďatá a myši. A taktiež ho možno vidieť, ako za oráčom pozbiera všetko, čo pluh vyvráti na povrch role. Mláďatá najprv rodičia kŕmia červami, hmyzom, slimákmi, ale tak, že im potravu položia na okraj

Bocian biely

hniezda. Počas horúčav im vodu podávajú priamo z hrvoľa.

Hlas bociana bieleho takmer nepočuť. To preto, že hlasový orgán ani nemá. Len výnimočne zachrípnutým piskotom vyjadruje svoju náladu. Má však rozvitú „morzeovku“, ktorú realizuje klepotaním zobáka spojenú ešte aj s pohybovou gestikuláciou tela.

BOCIAN ČIERNY – CICONIA

NIGRA, Linné 1758

Pri porovnaní s jeho bielym rodákom vidíme, že je celkom odlišný. Je to vták východnej pologule, pričom má celoročný areál v južnej Afrike a na juhu Pyrenejského polostrova. V letnom období ho možno nájsť v strednej a východnej Európe, aj v Ázii, v oblastiach 30 – 60 º s. z. š. Z týchto priestorov sa sťahuje a európska populácia zimuje v oblasti Nílu, v predrovníkovej a južnej Afrike. Jeho biotop sú staršie, ale nie príliš husté lužné, nížinné a podhorské lesy, so značnou sieťou potokov a riečok. Na hniezdení ho vo Vojvodine možno nájsť len v malom počte, najčastejšie v lužných lesoch

Bocian čierny

popri Dunaji.

Je trochu štíhlejší od bociana bieleho a ako mu druhové meno hovorí, je lesklej čiernej farby na hlave, krku, chrbte, krídlach a chvoste (miestami čierna farba má zeleno-purpurový odblesk). Len dolnú časť hrude a brucho má biele. Zobák, okolie oka a nohy sú červenej farby. Mladý vták je hnedavo-sivočierny, bez lesku a aj zobák a nohy sú bledozelenkavé. Svojím správaním bocian čierny je plachý, preferuje tiché a skryté miesta a vyhýba sa ľuďom.

Pri hniezdení prejavuje samotársku orientáciu, aj hniezdo si stavia na skrytých miestach, v lese vysoko v korune starého stromu, najčastejšie na silnom horizontálnom konári. Hniezdo je veľké, občas aj viacročné. Základ hniezda tvoria konáre, vnútorná jamka je vystlaná mäkkým materiálom. Počet vajec je 2 – 4 (6), jemne zelenkavej farby. Znáška je raz v roku. Inkubácia trvá okolo 6 týždňov a hniezdna starostlivosť do 2,5 mesiaca. Konzumuje ryby, obojživelníky a vodný hmyz. Má pestrejší hlasový repertoár od svojho rodáka. Zobákom klepoce zriedkavejšie, v období párenia sa hlási flautovým „flie-höö“ alebo „piu“, z hniezda sa hlási „ši luu ši luu ši luu“. V nebezpečenstve je hlas viac sykavý, kým prekvapené mláďatá v hniezde vydávajú vrčavé tóny.

LYŽIČIAR BIELY – PLATALEA

LEUCORODIA, Linné 1758

Je vták špecializovaný na veľké vodné priestory so sladkou vodou. Pre tieto dôvody má fragmentované, teda ostrovcovité vodné biotopy v Európe (v rozpätí 35 – 55 º s. z. š.), v juhovýchodnej Ázii a severnej Afrike. Populácia z oblastí miernej klímy migruje na juh, hlavne do Stredozemia, ale aj južnejšie. Pre naše jedince je to východná trasa, ktorou prechádza aj severná populácia, a tak je v období sťahovania lyžičiar u nás

Lyžičiar biely

početnejší. Vo Vojvodine je evidovaný aj ako sporadický hniezdič, najmä v údolí Tisy. Len zriedkavo u nás zimuje. Jeho biotop sú rozľahlé, trstinou zarastené močariská, ale aj menšie plytké slané vodné priestory, s bohatou prítomnosťou stromov, krov a nižšieho porastu, ako aj vlhké pasienky.

Je to veľký vták bielej farby, ktorý len vo svadobnom šate má chochol žltavej farby a hrvoľ okrový. Charakterizuje ho nerovný lyžicovitý tmavý zobák zo žltou škvrnou na vrchu. Nohy má čierne. Mláďatá sú v páperčeku biele, potom žlté, aby sa v ďalšom operení čoraz viac podobali na rodičov.

Hniezdi spravidla v húští trstiny, zriedkavejšie v kroví a na stromoch, najčastejšie v čistých alebo aj zmiešaných kolóniách. Plytké hniezdo stavia zo suchého rastlinného materiálu a často mu poslúži niekoľko rokov, ak nie je pritom znepokojovaný alebo hniezdo nie je zničené vysokou vodou. V reprodukčnej časti života si obaja rodičia rovnako delia úlohy. Počet vajec v hniezde býva 3 – 5 (7). Sú biele, s červenohnedými škvrnami a bodkami koncentrovanými na tupom konci. Inkubácia trvá 24 – 25 dní a hniezdna starostlivosť ďalších 37 – 38 dní. Znáška je raz do roka v mesiacoch apríl – máj, zriedkavejšie aj neskôr. Úspešnosť odchovu mláďat môže ohrozovať aj nečakaná vysoká hladina vody. Živí sa drobnými vodnými živočíchmi: hmyzom, červami, kôrovcami, mäkkýšmi, menšími rybkami a aj obojživelníkmi. Pre takú stravu mu lyžicovitý zobák celkom dobre poslúži. Nemá rozvité hlasové manifestácie a najčastejšie je tichý.

IBIS(OVEC) HNEDÝ – PLEGADIS FALCINELLUS, Linné 1766

Je vták, ktorý má celoročný areál v teplejších oblastiach zemegule (Afrika, Austrália, Indonézia, Karibik). V Európe v letnom období sa nachádza aj v oblasti Stredozemia, v okolí Čierneho mora a Kaspického jazera, dokonca aj východnejšie, a zaevidovaný je

Ibisovec hnedý

aj na východnom pobreží USA. Európska populácia sa z oblasti miernej kontinentálnej klímy pred zimou sťahuje do strednej a južnej Afriky. U nás nie je tak početný. Preferuje mokrade s bohatou vegetáciou.

Je najmenší zo spomenutých brodivcov. Sfarbením operenia je tmavohnedý, so zeleným leskom na krídlach, ale určovanie druhu podľa farby operenia môže zmýliť jeho obmeny v lete a zime, ako aj v čase párenia. Má sivočierny, dolu ohnutý zobák, s holinou okolo neho a okolo očí. Mláďatá v páperčeku sú čierne a po operení sú matnej sivozelenej farby.

Hniezdi v trstine, ale aj na stromoch, v kolóniách (aj v spoločenstve s volavkami). Počet hniezd v kolónii je tri a viac párov. Čas hniezdenia a hniezdnej starostlivosti je jún – júl. Frekvencia hniezdenia je raz v roku. Hniezdo si vypletie z konárikov vodných suchárov. Do neho samica znáša 3 – 6 vajec sivomodrej alebo tyrkysovej farby. Po vyliahnutí mláďatá dosť rýchle prechádzajú fázy operenia, lebo už v októbri musia byť pripravené na sťahovanie.

Ibis konzumuje hlavne bezstavovce (hmyz, slimáky, červy), ale aj rybky a obojživelníky. Hlási sa zriedkavo hlasným chrapľavým „kreee-kree...“, alebo „grru“, ale aj cvrlikavo. Začiatok komunikácie tento hnedák zdôrazní vysokým prenikavým „cííp... cííp..“ Z hniezda v násade sa samička hlási škrekotavo alebo aj vrčivo. Foto: z internetu

OCHRANA RASTLÍN Ochrana záhradných rastlín v auguste

Ing. Ján Tancik, PhD.

DROSOPHILA SUZUKII –

DROZOFILA JAPONSKÁ

Je drobná muška veľkosti 2 – 4 mm s jasne červenými očkami. Majú krátke tykadlá a žlto-hnedé sfarbenie. Hlava a hruď sú husto ochlpené. Rozpätie krídiel dosahuje 5 – 6 mm. Je to zavlečený druh, ktorý sa inváznym spôsobom šíri do nových oblastí. Pochádza z juhovýchodnej Ázie. V Európe bol prvýkrát zaznamenaný v Španielsku v roku 2008, v Srbsku v roku 2016. Škodca prezimuje v štádiu imága na divorastúcich hostiteľských rastlinách pod listami, medzi kamienkami alebo na iných chránených miestach. Drozo le nevyhovujú tuhé zimy a v lete vysoké teploty nad 30 °C. Počas roka môže mať 3 až 15 generácií, v závislosti od klimatických podmienok.

Párenie prebieha 2 – 3 dni po vyliahnutí. Samičky kladú 1 – 3 vajíčka do jedného plodu, 7 – 13 4 – 16 dní. Aktivita imág končí v novembri, keď minimálne teploty poklesnú pod 5 °C.

D. suzukii je vysoko polyfágny škodca, larvy sa vyvíjajú v dozrievajúcich plodoch drobného ovocia, ako sú maliny, ostružiny, jahody, čučoriedky, ríbezle, baza čierna, jarabina čierna, vinič, čerešne, višne, marhule, broskyne, gy, kaki, kivi a v ďalšom ovocí. Škodlivým štádiom sú larvy, ktoré sa vyvíjajú v dozrievajúcich plodoch drobného ovocia, ako sú jahody, maliny, ostružiny, čučoriedky, baza čierna, ríbezle, jarabina čierna, vinič hroznorodý, višne, čerešne, marhule, broskyne, gy, kivi, kaki a ďalšie druhy ovocia. Škodí najmä na ovocí s tenkou pokožkou, avšak škody boli zaznamenané aj na plodoch s tvrdou pokožkou. Poškodenie plodu bezprostredne po napadnutí nie je výrazné. Neskôr sa napadnuté plody deformujú a mäknú, v miestach žeru lariev môžeme zistiť škvrny a hniloby. červenej alebo oranžovej farby, s objemom 250 – 750 ml, s otvormi po stranách umiestnenými v hornej časti nádoby. Ako návnada sa používa zmes octu a červeného vína alebo jablčný ocot. Lapáky sa inštalujú v období, keď teploty už neklesajú pod 10 °C, alebo najmenej jeden mesiac pred začiatkom zrenia plodov. Umiestňujú sa na okraje porastov, do koruny stromu alebo do riadku na zatienené miesta. Kontrolu lapačov treba robiť dvakrát do týždňa.

OCHRANA

Vhodné pestovateľské opatrenie na zníženie populácie škodcu je včasné odstránenie a vhodná likvidácia napadnutých plodov zakopávaním do pôdy. Treba pozbierať všetky plody, aj tie menej kvalitné. Skladovanie plodov pri nízkych teplotách ničí vajíčka a larvy v plodoch.

PRIAMA OCHRANA

Insekticídna ochrana je účinná, ak sa ošetrenie vykoná pred začiatkom kladenia vajíčok. Oby-

Lapač na drozo lu japonskú

vajíčok denne. Počas života môže naklásť jedna samička aj 200 – 400 vajíčok. Preferuje plody, ktoré sa začínajú sfarbovať. Zelené a prezreté plody nie sú atraktívne na kladenie vajíčok. Štádium vajíčka trvá 1 – 3 dni. Larva sa živí dužinou plodu. Kuklí sa v plode alebo v pôde. Štádium kukly trvá Straty na úrode môžu byť veľmi vysoké, napadnuté plody sú nekonzumovateľné, nepredajné a podliehajú rýchlemu kazeniu. Monitoring výskytu imág sa vykonáva odchytom pomocou optických lapačov s návnadou v období od mája do októbra. Využívajú sa plastové nádoby čajne treba opakovať postrek. Odporúčajú sa prípravky na báze acetamipridu, spinosadu, deltametrinu, lambda cihalotrinu. Pre veľký počet postrekov počas roka treba striedať prípravky s rozličným mechanizmom účinku, aby sa vyhlo vytváraniu rezistencie škodcu na používané insekticídy. Treba dodržiavať aj ochranné obdobie (karenciu), čo je náročné, lebo nálet imág je v čase dozrievania plodov.

MORA BAVLNÍKOVÁ A VIJAČKA KUKURIČNÁ NA PLODOVEJ ZELENINE

Mora bavlníková, používa sa aj názov sivkavec konopný – Helicoverpa armigera, migruje na veľké vzdialenosti. Dospelí jedinci z oblasti Stredozemného mora migrujú sledujúc kvitnutie rastlín na sever do regiónu strednej Európy a aj ďalej, až do Škandinávie. Je to motýľ, ktorý má rozpätie krídel 3,5 – 4,0 cm. V miernom pásme je prezimujúcim štádiom kukla, v komôrke ohraničenej jemnou pavučinkou, niekoľko cm pod povrchom pôdy. Imága prvej generácie sa objavujú už v máji. Jarná populácia imág pozostáva z jedincov liahnucich sa po prezimovaní a imigrujúcich jedincov z juhu. Imága môžu byť pozorované počas celého roka až do októbra v dôsledku ich veľkej migrácie. Samičky kladú niekoľko stoviek vajíčok na všetky časti rastlín vrátane kvetov a plodov. Z vajíčok sa liahnu larvy za menej ako tri dni. Larvy sú pomerne agresívne a môžu vystupovať dokonca i ako mäsožravé a požierať sa navzájom. Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Na rozmnožovanie a vývoj tohto druhu priaznivo vplýva vyššia teplota, väčšie množstvo zrážok na jar a vysoké teploty v lete. Do roka sa takto vyvinú v našich podmienkach 2 – 4 generácie.

Mora bavlníková je veľkým polyfágom (bola zaznamenaná na 250 druhoch rastlín) a patrí k najnebezpečnejším škodcom na svete. Škodí na rôznych druhoch zeleniny: na rajčiakoch, paprike, zemiakoch, druhoch z čeľadí bôbovité (Fabaceae) a tekvicovité (Cucurbitaceae). Na plodoch papriky sa húsenice vžierajú do

vnútra a živia sa stenami, resp. dužinou a semenami. Plody sú znečistené trusom, na miestach poškodenia sa vyvíjajú huby a baktérie a plod je takto úplne zničený.

OCHRANA

Zníženie škôd možno dosiahnuť udržiavaním porastov papriky bez burín, čo znižuje možnosti na kladenie vajíčok. Chemická ochrana sa vykonáva na základe náletu motýľov do feromónových alebo svetelných lapačov aj sledovaním vývoja vajíčok. Postrek sa má vykonať vtedy, keď sa zmení farba vajíčok zo špinavobielej na sivomodrú. Výber prípravku je veľmi dôležitý pre zabezpečenie zdravotnej neškodnosti postriekaných plodov.

Biologická ochrana papriky a rajčín sa koná pomocou vajíčkových parazitoidov z rodu Trichogramma a prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki (Lepinox Plus) a insekticíd prírodného pôvodu na báze spinosadu (SpinTor).

Vijačka kukuričná Ostrinia nubilalis Hbn. je polyfág, ktorý sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divorastúcich rastlinách. Okrem kukurice, ktorá je jeho hlavnou hostiteľskou rastlinou, zo zeleniny najviac poškodzuje papriku, napáda aj rajčiak, fazuľu, zeler a špargľu. V poslednom desaťročí aj na Slovensku boli zaznamenané významné poškodenia papriky týmto škodcom.

Vijačka kukuričná prezimuje v štádiu larvy v rastlinných zvyškoch, najmä kukurice, ale aj iných rastlín v pôde. Kuklenie prebieha na jar a prvé motýle sa vyskytujú v prvej polovici júna. Samičky kladú vajíčka prevažne na listy kukurice. Vyliahnuté larvy sa najprv živia na listoch a po niekoľkých dňoch sa vžierajú do stebla alebo šúľka. Jedna časť populácie škodcu zostáva v štádiu larvy a prezimuje, kým druhá časť populácie sa zakuklí a dáva druhú generáciu. Motýle druhej generácie začínajú lietať začiatkom augusta a maximálny výskyt je v druhej polovici augusta. V tom čase väčšina porastov kukurice je plne vyvinutá a začína sa sušiť. Takéto porasty sú menej atraktívne pre samičky, preto kladú vajíčka na iné rastliny, v prvom rade na papriku. Vajíčka kladú na listy, listové stopky a stonky. Vyliahnuté larvy sa najprv živia na listoch vyhrýzaním nepravidelných drobných dierok a neskoršie sa vžierajú do stonky a plodu. Dorastené larvy prezimujú v rastlinných zvyškoch.

Poškodenia listov papriky v podobe malých dierok, ktoré spôsobujú mladé larvy, sú bezvýznamné z hľadiska škodlivosti. Po niekoľkých dňoch sa larvy vhrýzajú do stonky a plodov rôznej veľkosti. Stonky poškodzujú vyhrýzaním chodieb, čo zapríčiňuje nedostatočný prísun živín a aj lámanie stonky. Treba pripomenúť, že oveľa menej sú napadnuté stonky ako plody. Do plodov prenikajú v blízkosti stopky plodu, sú to drobné dierky, ktoré sú viditeľné len vďaka trusu húseníc, ktorý zostáva v blízkosti dierky. Húsenice sa živia semenom a oplodím vyžierajúc ho úplne až po pokožku. Napadnuté mladé plody opadávajú, kým väčšie zostávajú na rastline, výrazne sa spočiatku ničím nelíšia od nenapadnutých. Až neskoršie mäknú a zahnívajú pod vplyvom

húb a baktérií, ktoré prenikajú na poškodené časti plodu. Vnútro plodu je znehodnotené trusom a stráca konzumnú hodnotu. Úroda semena tiež môže byť značne znížená. Kvantitatívne a kvalitatívne škody môžu byť veľmi vážne. Často až viac ako 50 % plodov býva napadnuté. Podobné poškodenia zapríčiňujú aj húsenice mory bavlníkovej.

OCHRANA

Odporúča sa nepestovať papriku po kukurici a ak je možné, papriku treba vysádzať čím ďalej od kukuričných polí, lebo druhá generácia motýľov preletuje na porasty papriky a samičky kladú vajíčka na papriku. No porasty papriky môžeme ochrániť, ak v ich blízkosti zasejeme cukrovú kukuricu v neskorých termínoch. Cukrová kukurica vo fáze kvitnutia je atraktívnejšia pre samičky

Rajčiak poškodený larvou mory bavlníkovej

vijačky kukuričnej ako paprika, preto samičky budú klásť vajíčka na cukrovú kukuricu a porasty papriky budú menej napadnuté. Biologická ochrana sa môže vykonávať postrekmi s prípravkami na báze baktérie Bacillus thuringiensis spp. kurstaki a pomocou vajíčkového parazitoida z rodu Trichogramma. Pri používaní chemických aj biologických insekticídov je veľmi dôležitý termín aplikácie. Insekticídy treba použiť v čase, keď je čo najviac vyliahnutých húseníc a húsenice sa nachádzajú na liste alebo plode. Optimálny termín ochrany môžeme zistiť rôznymi metódami signalizácie. Jedna z nich je signalizácia náletu motýľov pomocou svetelných lapačov. Spravidla optimálny termín postreku by mal byť v čase maximálneho výskytu motýľov v lapačoch. Najspoľahlivejší spôsob signalizácie ochrany proti vijačke kukuričnej je pozorovanie výskytu vajíčok, lariev a listového poškodenia. Táto metóda pozostáva z prezeraní 100 rastlín (na desiatich miestach po 10 rastlín) v trojdňových intervaloch od objavenia prvých motýľov, zhruba od začiatku augusta. Jednorazová aplikácia by sa mala robiť v čase maximálneho výskytu vajíčok na rastlinách papriky, ktoré je zhodné s objavením sa prvého poškodenia listov mladými larvami škodcu. Toto poškodenie sa dá ľahšie pozorovať v poraste ako znášky vajíčok.

Na prvý postrek by sa mali použiť insekticídy s ovicídno-larvicídnym účinkom. Ak počet vajíčok a lariev v poraste aj ďalej narastá, postrek treba opakovať. Aplikáciu treba robiť vo večerných hodinách a pri každej aplikácii je potrebné používať iný insekticíd. Na Slovensku nie je ani jeden prípravok registrovaný na reguláciu tohto škodcu v paprike. V zahraničí sa využívajú insekticídy, ktoré sú registrované proti tomuto škodcovi na kukurici.

14. 8. – 20. 8. 2021

sobota nedeľa

36˚ | 21˚ 36˚ | 21˚

pondelok utorok

36˚| 23˚ 36˚ | 26˚

streda

32˚ | 21˚

štvrtok piatok

31˚ | 20˚ 31˚ | 19˚

AJ V TOMTO ROKU SÓJA OHROZENÁ Potvrdená prítomnosť roztočov

Ľubica Sýkorová

Horúce a suché letné mesiace aj v tomto roku ohrozujú porasty sóje. Okrem sucha, ktoré už stihlo poškodiť mnohé porasty, opäť sa na sóji vyskytli aj nebezpečné roztoče (srb. grinje). Ich rozmnožovaniu a šíreniu vyhovuje počasie, ktoré sme mali počas júna a júla na celom území Srbska.

Niektorí pestovatelia si myslia, že škody sú spôsobené spálou, no po potvrdená prítomnosť tohto škodcu, porasty sóje je potrebné kontrolovať po pár dňoch liste. Na začiatku napadnutia sa na vrchnej strane listov vytvárajú striebristé škvrny. Listy žltnú, v abamektin – prípravok Vertimec 018 EC v množstve 0,3 – 0,5 l/ha alebo aktívnu látku fenpirokkontrole rastlín pod mikroskopom bola potvrdená prítomnosť roztočov (Tetranychus urticae, roztoč chmeľový, srb. obični paučinar). Včasným zistením škodcu a chemickým postrekom sa škody môžu značne znížiť. Pri kontrole porastov sóje najskôr treba prezrieť okraje porastov a potom aj stred. Po zistení prítomnosti roztoča sa odporúča vykonať postrek akaricídom. Ak nebola dovtedy, kým trvajú horúčavy a sucho. Roztoče sa obyčajne nachádzajú na spodnej strane listov, kde sa živia cicaním rastlinných štiav. Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočov, ktoré spriadajú pavučinku. Po vyciciavaní sa vytvárajú drobné škvrny, ktoré sa pri silnom napadnutí spájajú a postupne rozširujú po celom suchých rokoch menia farbu na medeno-červenú, neskôr vädnú a rastliny predčasne odumierajú. Masovému výskytu roztočov vyhovujú vysoké teploty a nižšia relatívna vlhkosť vzduchu. Preventívny postrek porastov proti roztočom nemá žiadny účinok. Výber akaricídov na našom trhu je pomerne široký. Z ponúkaných prípravkov môžeme použiť napr.: aktívnu látku simat – prípravok Ortus 5 SC v koncentrácii 0,005 – 0,1 %. Pri postreku treba použiť silnejší tlak postrekovača a najmenej 500 litrov vody/ha. Ak zakročíme načas, postrekujeme iba okraje porastov. Postrek treba zopakovať po 8 – 10 dňoch, podľa možnosti iným akaricídom. Pred postrekom je vhodné poradiť sa s oblastnou službou pre ochranu rastlín.

VINOHRADNÍCTVO Bakteriálna nádorovitosť viniča

Ľ. Sýkorová

Rakovina ovocných stromov a viniča je jednou z najvýznamnejších chorôb rastlín. Škody sa môžu v ovocných škôlkach pohybovať až do 80 %. Bakteriálna nádorovitosť sa vyskytuje aj na ostatných ovocných druhoch, no najväčšie škody spôsobuje na viniči, slivkách, jabloniach, hruškách a marhuliach.

Sadenice, ktoré ochorejú, nemôžu dosiahnuť normálny rast koreňov. Na postihnutej natý a hubovito mäkký. Neskôr je povrch nerovnomerný a hrboľatý. Nádory hnednú, na ich povrchu sa počas celého roka, ale najpriaznivejšie podmienky sú, keď sa teplota pohybuje okolo 20 – 25 ° C a vlhkosť poveternostných podmienok atď.

OCHRANA

Keďže bakteriálna nádorovitosť časti sa objaví výrastok, t. j. nádor. Mladé nádory sú spočiatku mäkké, svetlejšej farby, neskôr zdrevnatejú, stmavnú, získajú drsný povrch a nakoniec sa rozpadnú. Z rozpadnutých nádorov sa uvoľňujú baktérie, ktoré môžu vyvolať sekundárnu infekciu.

Pri výskyte bakteriálnej nádorovitosti viniča – Agrobacterium tumefaciens (srb. bakteriozni rak) ide väčšinou o ojedinelé alebo ohniskové, nevyliečiteľné ochorenie krov. Charakteristickým znakom je vytváranie nádorov na hlave kra, koreňovom kmeni, na kmeni, ramene, prípadne aj na jednoročnom výhonku. Nádory sa vytvárajú po infekcii baktériami na mechanicky alebo mrazom poškodených miestach kôry. Zo začiatku je povrch nádorov hladký, svetložltý, šťavvytvára korkovité pletivo, ktoré tvrdne. Listy napadnutého viniča žltnú. Na jeseň nádory zaschýnajú, v zime odumierajú a rozpadávajú sa. V nasledujúcom roku sa tvoria nádory na okrajoch nádorov z predchádzajúceho roka. Najnáchylnejšie sú mladé korene od jedného do päť rokov. Napadnutý vinič má chorobný vzhľad a obmedzený rast. Výška úrody a jej kvalita klesá, drevo zle vyzrieva. Baktérie sa cez poranené miesto dostávajú do pletív, cez cievne zväzky prenikajú do celej rastliny. Hovoríme o systémovej infekcii. Výsledkom je ďalšie vytváranie nádorov a postupné odumieranie krov. Infekcia sa môže vyskytnúť okolo 60 %. Najdôležitejšími zdrojmi nákazy sú napadnutý sadivový materiál, infikované náradie (nožnice na strihanie, štepenie). Infekcia sa môže prenášať aj z pôdy pri jej obrábaní a poranení podzemnej alebo nadzemnej časti viniča. Inkubačné obdobie môže trvať niekoľko týždňov, v závislosti od samotnej rastliny, stupňa vývoja, viniča patrí medzi závažné ochorenia, ktorú prakticky nemožno vyliečiť, najdôležitejšími zostávajú preventívne agrotechnické opatrenia na zamedzenie šírenia tejto choroby vo výsadbách viniča. Na prvom mieste je výsadba zdravého sadivového materiálu, dezinfekcia pôdy a pracovného náradia, dezinfekcia koreňov pred výsadbou, ochrana viniča pred poškodením mrazmi a udržiavanie viniča v dobrom kondičnom stave. Dôležitá je pravidelná kontrola a odstránenie všetkých krov podozrivých z nákazy. Pri mladých výsadbách je najlepšie napadnuté kry vykopať a spáliť. V starších výsadbách môžeme choré jedince zlikvidovať alebo dočasne ponechať vzhľadom na ešte dobrú úrodnosť pri dodržiavaní sanitárnych opatrení.

ZELENINÁRSTVO Správny závlahový režim zvyšuje úrodu zeleniny

Ľubica Sýkorová

Požiadavky na racionálne hospodárenie s vodou sú veľmi aktuálne aj pri pestovaní zeleniny. Pre väčšinu druhov u nás pestovanej zeleniny dochádza každoročne k väčšiemu či menšiemu, dlhšie či kratšie trvajúcemu vlahovému deficitu, čo sa nepriaznivo prejavuje na výške úrody a na znížení jej kvality.

Nároky na zavlažovanie sa zvyšujú nielen v dôsledku pestovania nových poznatky výskumu poskytujú informácie o nárokoch jednotlivých druhov zeleniny na potrebujú väčšiu zálievku, ako tie, ktoré majú hlboký a rozvinutý koreňový systém. hlávky mali vysokú vzdušnú vlhkosť v mikroklíme karfiolu. Pri neskorých letných výsevoch vysokovýkonných odrôd a hybridov, ale aj postupnou zmenou klímy, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie teplôt, znižovanie zrážok a relatívnej vlhkosti vzduchu. Poznatky výskumu potvrdeného praxou ukazujú, že pri uplatňovaní správneho závlahového režimu môžeme zvýšiť úrodu zeleniny podľa jednotlivých druhov o 30 – 60 %.

Nároky zeleniny na pôdnu vlahu a závlahu sú rozdielne a závisia od sacej sily koreňov, veľkosti listovej plochy, dĺžky vegetácie. Na závlahu sú náročné paprika, rajčiaky, uhorky, zeler, kapusta, melóny, skoré zemiaky, menej náročné sú fazuľa, hrášok a cesnak.

Treba si uvedomiť, že zavlažovaním neodstraňujeme vlahový deficit, ale predchádzame jeho škodlivému vplyvu. Dnešné obsah pôdnej vody v priebehu vegetácie a moderná závlahová technika (kvapková závlaha, mikropostrek) nám umožňuje dodaním aj malých závlahových dávok vlahovému deficitu predchádzať. Podobne ako nedostatočná závlaha problémom môže byť aj nerovnomerné polievanie. Ak zelenina nemá dostatok vlahy v čase úrody, rodí menej a plody nie sú také kvalitné. Naopak, ak zo začiatku nepolievame zeleninu dostatočne a potom zrazu zalievame veľmi výdatne, môže dôjsť ku praskaniu koreňov, buliev a plodov. V podstate platí jednoduché pravidlo: zelenina s veľkou listovou plochou potrebuje viac vody ako druhy zeleniny s kožovitými či malými lístkami. Rastliny s menšou koreňovou sústavou Zo zelenín má najvyššie nároky na vodu plodová zelenina. Pestuje sa na kvalitných pôdach s dostatkom humusu, živín a s možnosťou závlahy. Prirodzené zrážky obyčajne nepokryjú celkovú potrebu vody jednotlivých druhov zeleniny. Pre úspešné pestovanie, dosiahnutie kvalitnej a vysokej úrody je preto potrebné zabezpečiť doplnkovú závlahu. Do skupiny plodovej zeleniny patria rajčiaky, paprika, baklažány, melóny cukrové, dyne červené, uhorky a tekvice. Všetky majú pomerne mohutný koreňový systém, ale väčšinou je rozložený viac do šírky ako do hĺbky. Hlbšie siahajú korene dyne červenej a tekvíc. Pokiaľ sa pestujú niektoré plodové zeleniny z priamej sejby, vytvoria hlbší koreňový systém a majú väčšiu saciu silu než tie, ktoré sa pestujú z predpestovaných priesad. Tým sa stávajú menej odkázané na doplnkovú závlahu. Aj hlúboviny majú radšej vyššiu vlhkosť pôdy aj vzduchu. Pri nedostatku vlahy sa znižuje úroda a drevnatejú. Kapustu treba hneď po vysadení polievať až do založenia hlávky. Neskôr už závlahu obmedzíme, aby hlávky nepopukali. Karfiol zavlažujeme menšími dávkami, niekedy každý druhý deň, aby vykonávame zásobnú závlahu.

AKO SPRÁVNE ZAVLAŽOVAŤ?

Množstvo vody dodané jednou závlahovou dávkou má prevlhčiť celý pôdny horizont, v ktorom sa nachádza prevažná časť aktívnych koreňov. Závisí od začiatočnej vlhkosti pôdy, druhu pôdy, ale aj od vonkajšej teploty a teploty vody. Ľahšie pôdy zavlažujeme menšími dávkami a častejšie, inak z nich voda rýchlo odteká do spodných vrstiev a rastliny ju nestačia využiť. Na ťažších, menej priepustných pôdach môžeme zavlažovať väčšími dávkami pri menšej intenzite postreku, aby voda stíhala vsakovať. Približne sa môže konštatovať, že dávkou 10 mm (desať litrov na jeden štvorcový meter) vody sa prevlhčí v ľahkej priepustnej pôde vrstva 130 až 200 mm, v stredne priepustnej pôde 100 až 130 mm a v ťažkej pôde iba 70 až 100 mm. Dôležitá je kvalita závlahovej vody. Musí byť čistá, zdravotne neškodná, bez škodlivých mikroorganizmov a cudzorodých látok. Z hľadiska fyziologických potrieb rastlín v teplejšom období je ideálny čas na zavlažovanie v ranných hodinách, keď sú rastliny aj pôda ešte chladnejšie. Teplota závlahovej vody by nemala byť nižšia ako teplota pôdy o viac než 5 °C. Po každej závlahe by sa mal povrch pôdy prekypriť, čím odstraňujeme pôdny prísušok a znížime vyparovanie vody z pôdy.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pečené kuracie prsia s tymianom a šampiňónovou ryžou

Suroviny: 4 kuracie prsia s kožou, 2 PL (polievkové lyžice) oleja, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, tymian; Na ryžu:1 PL oleja, 1 menšia cibuľa, 300 g ryže, 600 ml kuracieho vývaru, 2 PL masla, 200 g šampiňónov, za hrsť strúhaného parmezánu

Takto sa to podarí: Dusená ryža: v hrnci s pokrievkou zahrejeme olej, pridáme nadrobno posekanú cibuľu, ktorú zľahka posolíme a okoreníme. Keď cibuľa zmäkne, prisypeme ryžu, ktorú minútku restujeme, a potom všetko zalejeme vývarom. Privedieme k varu, zakryjeme, stiahneme plameň a dusíme zhruba 20 minút. Kuracie prsia nasolíme, okoreníme a sprudka opečieme na oleji v panvici vhodnej do rúry. Najskôr opekáme kožou nadol zhruba 8 minút, potom ich obrátime a opekáme ešte asi 4 minúty. Prilejeme asi deci vody, pridáme vetvičky čerstvého tymianu a panvicu vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C na 10 až 15 minút. Upečené kura odložíme bokom, výpek zlejeme a na panvici zahrejeme maslo, na ktorom opekáme na plátky pokrájané huby. Keď šampiňóny zhnednú, zľahka ich okoreníme a pridáme udusenú ryžu a trochu parmezánu. Premiešame a odstavíme. Tymianové kura podávame na horúcej ryži

Cuketové dukátiky

Suroviny: 3 stredne veľké cukety, 1 červená cibuľa, 2 vajcia, 50 g parmezánu, 70 g hladkej múky, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, trochu oleja

Takto sa to podarí:

Umyté cukety postrúhame na strúhadle a vložíme do väčšej misky. Pridáme trochu soli a necháme cuketu odstáť asi 20 minút. Medzitým nadrobno pokrájame cibuľu, rozšľaháme vajcia, postrúhame parmezán a odvážime múku. Sitko preložíme čistou utierkou a odstátu cuketu na ňu vysypeme, pevne zatiahneme a vytlačíme čo najviac tekutiny. V miske potom zmiešame cuketu, cibuľu, syr, múku a zľahka zmes posolíme a okoreníme. Na rozohriatom oleji vyprážame malé placky (dukátiky) z oboch strán dochrumkava. Podávame s cesnakovým dresingom.

Rýchly broskyňový koláč – galetka

Suroviny: Na cesto: 160 g hladkej múky, štipka soli, 1 PL (polievková lyžica) kryštálového cukru, 100 g masla, 1 KL (kávová lyžička) octu, trochu studenej vody; Na plnku: 350 g tvrdších broskýň, 3 PL kryštálového cukru, 1 KL škorice, 1 PL škrobu, 1 vajce na potretie

Takto sa to podarí: Cesto: múku, soľ a cukor premiešame v miske a pridáme na kocky pokrájané studené maslo. Všetko spracujeme končekmi prstov na jemnú mrveničku. Okamžite pridáme ocot a postupne (po lyžiciach) prilievame studenú vodu, kým sa cesto pri stlačení medzi prstami nebude lepiť, ale zároveň ešte stále mrviť. Vtedy ho premiestnime na pracovnú dosku a rukami spracujeme celistvý bochník, ktorý zabalíme do fólie a uložíme do chladničky na asi 30 minút alebo mrazničky na zhruba 10 minút.

Medzitým si pripravíme plnku: umyté, odkôstkované a osušené broskyne pokrájame na plátky a vložíme ich do misky, kde ich posypeme cukrom a škoricou. Nakoniec pridáme škrob, všetko

spolu premiešame a odložíme bokom. Vychladené cesto položíme priamo na papier na pečenie, ktorý sme jemne pomúčili, a pomúčeným valčekom ho vyvaľkáme na kruh s priemerom okolo 22 cm. Potom papier s cestom preložíme na plech. Do stredu cesta navrstvíme marinované ovocie a voľné okraje zahneme dovnútra, aby nám plnka nevytiekla. Nebojíme sa okraje prelomiť vždy napríklad v štvrtine či pätine kruhu. Na galetkách je krásna práve ich nerovnomernosť. Plech s koláčom uložíme do chladničky na 15 minút. Neskôr okraje potrieme vyšľahaným vajíčkom, posypeme cukrom a galetku pečieme v rúre vyhriatej na 200 °C 30 až 35 minút. Broskyňovú galetku môžeme podávať s čerstvo ušľahanou šľahačkou alebo kopčekom vanilkovej zmrzliny.

Makový koláč s marhuľami

Suroviny: 250 g hladkej múky, 1,5 KL kypriaceho prášku, 150 g mletého maku, 200 g kryštálového cukru, 100 ml oleja, 300 ml mlieka, 4 vajcia; Na posýpku: 50 g hladkej múky, 50 g práškového cukru, 70 g masla; Ešte potrebujeme: 500 g marhúľ

Takto sa to podarí: Vo väčšej miske spolu premiešame múku, mak, kypriaci prášok a cukor. Prilejeme mlieko, olej, rozšľahané vajíčka a všetko spolu vymiešame do cesta. Cesto zarovnáme na papierom na pečenie vystlaný plech a na vrch poukladáme na menšie kúsky pokrájané marhule. Zo zmäknutého masla, cukru a múky vypracuje končekmi prstov posýpku, ktorú rozsypeme na marhule. Koláč pečieme v rúre vyhriatej na 190 °C asi 30 minút. Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 538 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra