Hlas ludu 34/2019

Oslavy Dňa Padiny 2019 Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 24. 8. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4869/

34



Z obsahu

24. 8. 2019 | 34 /4869/

Dupkom plné hľadisko v sieni SVD v Báčskom Petrovci v sobotu 17. augusta privítalo novú premiéru koprodukcie Divadla „A“ / Shanti z Prievidze, Divadla VHV z Petrovca a Next Picture z Prahy. Na výbornú sa im podarilo spoločne zrealizovať predstavenie Proces podľa románu Franza Kafku v réžii Petra Serge Butka.

J. Čiep

Ruža je kráľovnou kvetov. Jej krásu a príjemnú vôňu zbožňuje i Miroslava Tirindová zo Starej Pazovy. Čo do počtu ich má toho času spolu až 82 a vysadené sú tak na priedomí, ako aj vo dvore.

A. Lešťanová

Uzávierka čísla: 21. 8. 2019

Každý druhý rok sa prostredníctvom výstavy ctiteľom svojej tvorby predstavujú kysáčski výtvarníci ochotníci.

Tak bolo i v sobotu 17. augusta, keď slávnostne otvorili výstavu ich najnovších prác z príležitosti 5. bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov. V miestnostiach Galérie SND (v Slovenskom národnom dome) v Kysáči sa vlastnými prácami predstavili dvanásti autori z Kysáča a hostka z Temerína.

E. Šranková

V Pivnici od 16. do 18. augusta prebiehal 13.

Medzinárodný motozraz v organizácii Motoklubu Mugger Riders. Ako po minulé roky, i tentoraz mal veľkú návštevnosť fanúšikov motoriek a rockovej hudby. Na podujatí sa zúčastnili aj motorkári zo zahraničia.

M. Pap

V Múzeu súčasného umenia Vojvodiny nedávno predstavili fotografický projekt novosadského autora Dragana Kurucića pod názvom Baroque Underground. Vystavené práce znázornili obyvateľov a rozkladajúcu sa barokovú architektúru mestskej časti pod Petrovaradínskou pevnosťou známej ako Gradić. Obšírnejšie v prílohe Obzory.

S. Lenhart

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Woodstock: ozveny a reminiscencie

Z

načná časť dnešného svetového obyvateľstva si ešte stále pamätá na to obdobie mierumilovného rebelantstva a hedonizmu, pokým väčšina (vrátane podpisovateľa týchto riadkov) sa narodila jednoducho prineskoro (dokonca sa pre „oneskorených“ v tomto prípade ujala anglická fráza: born too late), ale dopad subkultúrnej a duchovnej revolúcie hnutia hippies bol natoľko ďalekosiahly, že zanechal viditeľné stopy aj v nasledujúcich desaťročiach a jeho ozveny sú v určitom zmysle prítomné až dodnes, tak v hudbe, filme, literatúre a v iných druhoch umenia, tiež v móde, ale aj vo filozofických a politických svetonázoroch. Za vyvrcholenie tejto revolúcie zo 60. rokov minulého storočia, hlásajúcej bezpodmienečný svetový mier a slobodnú lásku, sa považuje hudobný festival Woodstock, od ktorého ubehlo presne pol storočia, čo v minulých dňoch a týždňoch podnietilo rad spomienok, článkov, vysielaní a diskusií.

Táto historická udalosť, ktorá sa usporiadala v dňoch 15. až 18. augusta 1969 na veľkom farmárskom pozemku pri mestečku Bethel, White Lake (v štáte New York), zostala zapamätaná v dejinách najmä vďaka masovej návštevnosti, lebo sa namiesto pôvodne očakávaných 120 000 pri nej zhromaždilo zhruba pol milióna „detí kvetov“. Ďalšia skutočnosť ohľadom tohto festivalu je, že na ňom vystúpili takmer všetci významnejší rokenroloví hudobníci z toho obdobia – spomeňme iba mená, akými sú The Who, Jimi Hendrix, Santana, Janis Joplin, Joe Cocker, Jefferson Airplane, Grateful Dead, Creedence Clearwater Revival alebo Crosby, Stills, Nash & Young...

Skutočný význam podstatného protivojnového odkazu účastníci a návštevníci festivalu spoločne vyjadrili tým, že Woodstock prešiel vcelku bez násilia a konfliktov. Pri zvukoch psychedelického

rokenrolu vtedy odznel silný manifest celej jednej generácie, ktorá odmietla spoločenské konvencie konformistického sveta a vystúpila najmä proti vojne vo Vietname, ale zároveň aj proti rasovej, rodovej a sexuálnej diskriminácii.

Alebo ako to na tému Woodstocku vystihol známy novinár a spisovateľ Petar Peca Popović: „Mladí ľudia, ktorí sa tam zhromaždili, dosiahli niečo nepredstaviteľné: uprostred najpokrokovejšej, najbohatšej a najsilnejšej spoločnosti v dejinách uskutočnili jeden kontrakultúrny vzor, ktorý postavil ľudskú bytosť (a nie spoločenský systém) do stredobodu vesmíru, zároveň dokazujúc, že sloboda môže v sebe podivným spôsobom zladiť viaceré krajnosti: politiku a lásku, jednotlivca a spoločnosť, mladých a starých, bielych a čiernych.“ Odkazy hnutia hippies bolo dobre počuť aj v niekdajšej Juhoslávii. Boli určite prítomné aj na študentských protestoch roku 1968, pokým v umeleckom zmysle treba spomenúť najmä inscenáciu kultového muzikálu Hair (Vlasy) na belehradskej scéne Atelje 212 iba rok po jeho uvedení v Broadway a niekoľko mesiacov pred festivalom Woodstock. Jednou z nezabudnuteľných chvíľ samej hudobnej časti Woodstocku bola Hendrixova gitarová interpretácia americkej hymny – ako symbolickú ozvenu u nás o 20 rokov neskoršie Dušan Kojić-Koja (Disciplina kičme) na koncerte zahral vlastnú verziu juhoslovanskej hymny, pár rokov pred zánikom SFRJ. Dejiny ukázali, že nádeje a viera hippies v jeden lepší svet, ktoré pred polstoročím artikuloval Woodstock, boli utopistické ilúzie. Ale podľa slov Ljubomira Ljubu Ninkovića (S vremena na vreme) bola to jedna pekná utópia, ktorá sa ozýva aj dnes.

Stevan Lenhart

V tomto čísle TÝŽDEŇ 6 Storočnica vyznačujúca sa majestátnosťou

ĽUDIA A UDALOSTI

11 Slávnosťové veselice

KULTÚRA 30 Sviatok kultúry, chutí a vôní

ŠPORT

43 Obnovili starú kolkáreň

OBZORY

20 O smútku moderného človeka Na titulnej strane: Padinčania Pavel Brezník, Pavel Petráš a manželia Ján a Anna Brachnovci na výstave Drotári v Slovenskom etnomúzeu Petráš, ktorou si pripomenuli 213. výročie založenia dediny

Foto: Anička Chalupová

34 /4869/ 24. 8. 2019

3

Foto: wikimedia

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Týždeň 

7 DNÍ

Letné rozhovory a krízy

Š

tátny tajomník USA Mike Pompeo ohľadom pracovného stretnutia s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom v utorok 20. augusta v New Yorku vyhlásil, že viedli konštruktívny rozhovor. Vučić zase poznamenal, že Pompeo vyjadril podporu Srbsku pri riešení kosovskej krízy a rozprávali sa o možnostiach pokračovania dialógu medzi Srbskom a Kosovom. V tomto dialógu vraj bude možné pokračovať najskôr v decembri, lebo predtým sa na Kosove majú usporiadať mimoriadne parlamentné voľby.

Politická kríza v Bosne a Hercegovine sa prehlbuje, lebo nedošlo k dohode medzi tromi členmi predsedníctva tejto krajiny – Miloradom Dodikom, Šefikom Džaferovićom a Željkom Komšićom – ohľadom spôsobov spolupráce s NATO. Po prerušení posledného zasadnutia predsedníctva BaH predsedajúci Komšić vyhlásil, že sa vedelo už pred zasadnutím, v ktorom smere to pôjde. Milorad

Dodik povedal, že on zostane pri stanoviskách Národného zhromaždenia Republiky srbskej a že pripojenie sa k NATO preňho neprichádza do úvahy.

V Taliansku padla vláda. Tamojší premiér Giuseppe Conte podal demisiu a povedal, že to urobil kvôli odchodu pravicovo-populistickej strany Liga Severu z koalície. Zároveň obvinil predsedu spomenutej strany Mattea Salviniho, že ako minister vnútra konal v prospech osobných záujmov a záujmov vlastnej politickej strany a že nezodpovedným a sebeckým správaním vyvolal vládnu krízu.

Salvini zase vyhlásil, že vyvolal vládnu krízu, pretože sa nebojí perspektívy predčasných volieb.

Takúto Salviniho iniciatívu za nové voľby podporuje Berlusconiho strana Forza Italia, ako aj strana krajnej pravice Talianski bratia. Webový portál HN Online pripomína, že politická kríza v Taliansku prepukla naplno po tom, čo Salviniho strana stiahla začiatkom augusta svoju pod-

poru vládnucej koalícii. Stalo sa tak v súvislosti s projektom Európskej únie na výstavbu vysokorýchlostnej železnice medzi Turínom a francúzskym mestom Lyon, ktorý ako koaličný partner Hnutie piatich hviezd pri hlasovaní v parlamente nepodporil. HN Online tiež uvádza, že Salviniho strana je obľúbená v Taliansku pre svoju protiimigračnú politiku, bola najúspešnejším politickým subjektom v májových voľbách do Európskeho parlamentu a má podporu približne 34 percent voličov. Táto podpora by vraj Salvinimu v prípade predčasných volieb umožnila zostaviť novú koalíciu s ďalšími pravicovými frakciami a stať sa novým premiérom Talianska.

Podľa denníka Nový čas najmenej 201 ľudí prišlo od júla o život pri záplavách, ktoré postihli Čínu. Ďalších 63 osôb je dosiaľ nezvestných. Len v júli zahynulo v Číne celkovo prinajmenšom 154 osôb, pričom ďalších 31 ľudí je od tohto me-

siaca nezvestných. Viac ako 1,3 milióna obyvateľov tam záplavy prinútili hľadať si dočasné útočisko mimo svojich domovov.

K dosiaľ posledným úmrtiam došlo v provincii S’-čchuan. V auguste si desiatky obetí na životoch vyžiadal tajfún Lekima, ktorý zasiahol východnú Čínu a desiatky ľudí usmrtili v tomto roku v Číne aj zosuvy pôdy.

Obdobie dažďov každoročne spôsobuje v rozľahlej Číne obrovské problémy. Asi najhoršie záplavy v novodobých dejinách postihli krajinu v roku 1998, keď o život prišlo viac ako 3 700 ľudí, pripomína denník Nový čas.

V pondelok 19. augusta archeológovia v Peru objavili nástenný reliéf, ktorý je starý približne 3 800 rokov. Predstaviteľka archeologickej oblasti Caral (ktorá je na zozname Svetového dedičstva UNESCO) uviedla, že reliéf symbolizuje príchod dažďa, ktorý by zabezpečil kontinuitu života. Takéto reliéfy týkajúce sa zmeny miestnej klímy možno dokážu objasniť okolnosti zániku caralskej civilizácie.

Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Rovnováha Nikola Petkov

4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

5. ZASADNUTIE SPRÁVNEJ RADY NVU HLAS ĽUDU

Novou úradujúcou riaditeľkou Hlasu ľudu je Anna Huďanová Miroslav Pap

prípade, že na ceste zaplatil, patrí mu aj úhrada zaplateného ňa 14. augusta v priestopoplatku. roch NVU Hlas ľudu sa V poslednom bode zasaduskutočnilo 5. zasadnutia členovia Správnej rady nutie Správnej rady NVU Hlas odsúdili samovoľné správanie ľudu. Prítomní boli všetci deviati ROZOBERALI AJ INÉ OTÁZKY sa predsedníčky Výboru pre členovia, ako aj podpredseda V pokračovaní zasadnutia sa informovanie Anny HorvátoNRSNM Pavel Surový, členka hovorilo aj o doplnkoch rozhod- vej, ktorá v mene členov VPI VR NRSNM Anna Huďanová a nutia o úhradách predsedom robila nátlak na redakciu, aby riaditeľ Hlasu ľudu Samuel Žiak. a členom Správnej a Dozornej novinár Juraj Bartoš nesledoval Po schválení zápisníc z porady NVU Hlas ľudu, presnej- Stretnutie slovenských novinásledných dvoch zasadnutí sa šie o zvýšení úhrad. Pri tomto rov na Slovenských národných členovia SR dostali k najpálčibode člen SR Miroslav Tomáš slávnostiach, proti čomu svoj vejšiemu bodu – uvoľprotest už vyjadrilo neniu riaditeľa Hlasu aj Združenie novináANNA HUĎANOVÁ sa narodila 15. ľudu z funkcie. Najprv rov Srbska a Nezávislé decembra 1963 v Hložanoch. Základpredseda Miloslav Chrzdruženie novinárov nú školu ukončila v rodisku, po čom ťan prečítal iniciatívu za Vojvodiny a prostredabsolvovala osvetový smer na petrovzmenu Samuela Žiaka, níctvom internetu sa skom Gymnáziu Jána Kollára. Štúdiá na ktorú podpísali šiesti dozvedela aj širšia členovia SR, a potom Katedre slovakistiky (dnes Oddelenie verejnosť. aj kompletný návrh slovakistiky) na Filozofickej fakulte v NoPredseda SR Milorozhodnutia so zdôvom Sade úspešne ukončila v roku 1986. slav Chrťan skonštavodnením, po čom S. toval: „Ako predseda Pracovné skúsenosti nadobúdala vo Žiak opustil zasadnuSprávnej rady NVU vyštudovanom odbore od roku 1987, tie. Samuelovi Žiakovi Hlas ľudu, ako aj osa to v Základnej škole bratov Ribarovcov sa hlavne zazlieva, že tatní členovia Výbo(dnes Základná škola Veljka Petrovića) viackrát v minulých ru pre informovanie v Begeči, kde pôsobila ako profesorka rokoch nevypisoval NRSNM sme o tom slovenčiny a knihovníčka 23 rokov. Paralelne funkciu profesorky slovenčiny verejné obstarávania nič nevedeli, všetko a knihovníčky mala aj v Hložanoch v období 2002 – 2019. V oboch základna tlačenie novín Hlas sme sa dozvedeli z ných školách bola redaktorkou školských časopisov. ľudu a časopisu Vzlet, médií. Dištancujeme Anna Huďanová v súčasnosti plní funkciu podpredsedníčky Zhromaža tým porušoval zákon. sa od takýchto praktík denia obce Báčsky Petrovec (od roku 2016) a podpredsedníčky Výkonnej Pred hlasovaním Vlapredsedníčky Výboru rady Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. dimír Hudec, člen SR z pre informovanie. My Od 14. augusta t. r. je úradujúcou riaditeľkou NVU Hlas ľudu. radov zamestnaných, si uctievame slobodu Žije v Hložanoch, je vydatá a má dvoch synov. informoval, že v ankete, písania a autonómiu ktorú vykonali medzi redakcie Hlasu ľudu. členmi kolektívu, zaNám nie je cieľ zasahomestnanci sa vyjadrovali, buď nové vedenie je kvalifikované dodal, že popri cestovných po- vať do redakčnej politiky Hlasu že sa treba zdržať hlasovania, na to, aby tie chyby napravilo. platkoch by sa mali hradiť aj ľudu.“ Podobnú mienku vyjadalebo byť proti uvoľneniu riaNovozvolená úradujúca ria- diaľničné poplatky na mýtnych rili aj ostatní členovia Správnej diteľa. Keďže traja členovia SR diteľka NVU Hlas ľudu Anna staniciach. Správna rada NVU rady NVU Hlas ľudu a konštatopredstavujú kolektív Hlasu ľudu, Huďanová, inak profesorka Hlas ľudu potom jednohlasne vali, že týmto Anna Horvátová rozhodli, že o tejto otázke budú slovenčiny, ďakujúc za dôveru schválila zmeny rozhodnutia o zneužila svoju funkciu a tým zdržaní. V rozprave účinkovali povedala, že sa bude snažiť úhradách členom SR, ktorými je spôsobila škodu Výboru pre ešte Miroslav Brna, Jaroslav dostať túto ustanovizeň na určené, že do budúcna člen SR informovanie, NRSNM, redakcii Stevanov a Hviezdoslav Čmelík. vyššiu úroveň. „Priala by som cestovné náklady bude prijímať Hlasu ľudu, ale aj objektívnemu Väčšinou hlasov bol riaditeľ si, aby všetci členovia kolektívu v sume 15 percent ceny paliva informovaniu.

Samuel Žiak uvoľnený z funkcie boli rovnoprávni, aby s každým po prejdenom kilometri a v

D

• TÝŽDEŇ •

a predseda SR Miloslav Chrťan za úradujúcu riaditeľku navrhol Annu Huďanovú z Hložian. Vyjadrujúc mienku zamestnancov, predstavitelia kolektívu sa aj o tomto návrhu zdržali. Anna Huďanová je však väčšinou hlasov zvolená na post úradujúcej riaditeľky NVU Hlas ľudu.

Pri tej príležitosti sa prihovoril aj podpredseda NRSNM Pavel Surový, ktorý hovoril o význame Hlasu ľudu, upozornil na chyby, ktoré sa robili, a vyzdvihol, že

problémom prišli za riaditeľkou, aby aj ďalej písali objektívne a srdcom a nevrhali zlé svetlo na Slovač na týchto priestoroch a aby si vážili šéfredaktora.“

34 /4869/ 24. 8. 2019

5

Týždeň SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 2019

Storočnica vyznačujúca sa majestátnosťou Anna Horvátová

T

en 28. august roku 1919 sa natrvalo vryl do dejín slovenského národa. Mohli vôbec naši predkovia tušiť, že z kultúrno-spoločenského podujatia vznikne celonárodné podujatie, ktoré sa dožije stých narodenín a bude sa oslavovať

aby z organizačnej stránky to dobre dopadlo. Musím priznať, že mám skutočne veľmi dobrý pocit z tej práce. Výsledky boli reprezentačné, ako sa teda aj očakávalo. K tomu treba zdôrazniť, že spolupráca medzi nami organizátormi bola vynikajúca, nebolo žiadnych nedorozumení. Musím vyzdvihnúť, že aj napriek našej

Prijatie premiéra Slovenskej republiky Petra Pellegriniho

ako sviatok všetkých Slovákov?!

Isteže nie. Netušili veru ani o veľkoleposti týchto osláv, veď vznikli z pohnútky stretnúť sa, zabaviť sa, a tak o sebe dať vedieť. Nieto ešte o chýrnu niekoľkodňovú prehliadku toho, čo si generáciami zachovali, rozvili a dodnes hrdo potvrdzujú generácie Slovákov, ktoré pred pomaly tristo rokmi osídľovali rovinaté kraje vojvodinského územia.

K tomu ešte sme azda nezaznamenali, odkedy sa na organizácii Slávností podieľa reprezentačný trojlístok – Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Obec Báčsky Petrovec – aby vládla zhoda medzi spoluorganizátormi a všetko klapalo na výbornú. A k tomu ide o veľmi náročné podujatie, pozostávajúce z množstva akcií, čo je jeho čarom.

Ako sa o organizácii Slovenských národných slávností 2019, keď sme si pripomenuli storočnicu prvého stretnutia slovenského ľudu, z ktorého sa zrodilo toto podujatie, a 58. obnovených SNS zmienila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, ktorá ešte ani rok nezastáva funkciu predsedníčky, a ako zvládli všetky požiadavky, ktoré sa od organizátorov očakávali: „S ohľadom na to, že bolo sté výročie Slávností, k takémuto úctyhodnému jubileu sa bolo treba aj čo najlepšie pripraviť. Snažili sme sa,

6

www.hl.rs

výbornej spolupráci sami by sme to nedokázali realizovať, zapojených bolo ešte hodne ochotných osôb, a keď každý prispeje tým najlepším, čo môže ponúknuť, vtedy vznikne z toho výsledok, aký si každý môže popriať, a práve taký bol, perfektne zorganizovaných na desiatky podujatí. Zapojených bolo veľa združení a spolkov, ktoré prispeli ku kvalite organizačnej stránky a ktorým sa zároveň aj poďakúvam, že nešetrili seba, ale sa maximálne vynasnažili, čo vidno aj z konečného výsledku, ktorý je viac než pozitívny.“ NIELEN PODUJATIA, ALE AJ HOSTIA „Som rada, že nás na stých Slávnostiach poctili aj vzácni a vysokopostavení hostia tak z našej krajiny, ako i z nášho materského štátu, bez ktorých by oslava určite nemala taký šmrnc. Veď si len spomeňme, premiér Slovenska Peter Pellegrini v krátkom čase pobudol až druhýkrát v našej krajine, k tomu pri prvej návšteve prisľúbil príchod aj na Slávnosti, čo aj dodržal, čím si uctil nás tunajších Slovákov. Pozvanie neodmietli ani štátni tajomníci, predseda Matice slovenskej Marián Gešper, z nás pán biskup Samuel Vrbovský, ale i funkcionári z Vojvodiny, a to predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović a primátor nového Sadu Miloš Vučević, čo je iba dôkazom toho, že si nás ako menšinový národ

Informačno-politický týždenník

uctievajú.“ PO PRVÝKRÁT, ALE ÚSPEŠNE Zahryznúť do takého náročného projektu, akým sú Slávnosti, je výzvou, ale je to sprevádzané aj obavami o nehatený priebeh udalostí.

Ako sa vynašla v úlohe organizátora predsedníčka Národnostnej rady: „Funkcie samy osebe prinášajú aj kus zodpovednosti. A keď ide o Slávnosti, pocítila som to po mojom krátkom pôsobení na poste predsedníčky. Ale keď máte vôkol seba dobrý tím ľudí, vynikajúcich spolupracovníkov, obavy z organizačných záležitostí miznú. Celkom dobre sa nám spoluorganizátorom spolupracovalo, o všetkom sme sa navzájom radili, jednoducho držali sme spolu.“ BEZ FINANČNEJ POLOŽKY ANI JEDNA AKCIA NEPREJDE „Náročné oslavy si vyžadujú aj náročné vkladania. Tu treba vyzdvihnúť, že bez entuziazmu jednotlivcov nebolo by úspešného výsledku. Bez finančných príspevkov jednoducho nemožno. Ako spoluorganizátori

uzavrieť na všeobecnú spokojnosť aj organizátorov, ale aj návštevníkov, ktorých bolo veľmi veľa počas všetkých dní. Nielen teda ten úderný víkend 9. – 11., ale už 4. augusta sa začali slávnosťové podujatia. Petrovec v tom týždni bol stredom dianí a množstva návštevníkov.“ AJ NA NÁMESTÍ SLOBODY V NOVOM SADE Storočnica osláv bola okrem sprievodných podujatí sprevádzaná aj dobrou propagáciou: „Nielenže sa reklamy točili v našich slovenských vojvodinských strediskách, ale na Námestí slobody v Novom Sade sme a znovu všetci traja spoluorganizátori – okrem mňa predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić spolu s Turistickou organizáciou Obce Báčsky Petrovec – prezentovali najväčší sviatok Slovákov. Svojou prítomnosťou nás podporil aj predseda Zhromaždenia mesta Nový Sad Zdravko Jelušić. K tomu folklórne hodnoty prezentovali tanečníci hložianskeho KOS

V defilé sa prezentovala slovenská krása

sme sa navzájom dopĺňali aj pri finančnej stránke, aby sme kryli všetky podujatia a úspešne uzavreli aj túto položku. Aj napriek tomu, že nás Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporil s oveľa menšou sumou ako to bolo po minulé roky, pozerajúc sa teda na štatistiku, neboli až takí štedrí ako skôr, predsa sme im aj za to povďační. Zato ale Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami vyčlenil značné prostriedky k storočnici sviatku Slovákov. Prostriedkov bolo menej ako v minulých rokoch, ale snažili sme sa to finančne pozitívne

Jednota. Na námestí bolo v tom období veľa návštevníkov, keďže sa slovenská hudba rozliehala po celom námestí, ale aj naše slovenské kroje – kašmerínky upútali pozornosť okoloidúcich, tiež gastro ponuka.“ Zo samotného výsledku možno uzavrieť, že organizátori skutočne mali jediný cieľ, a to perfektne zorganizovať Slovenské národné slávnosti.

Z uvedeného a vôbec z výsledkov podujatí možno uzavrieť, že sa im to podarilo, dopĺňali sa na všetkých poliach, čo sa v organizácii SNS ešte nestalo, aby spolu pôsobili všetci traja organizátori.

Foto: CIFRA Media • TÝŽDEŇ •

V BANSKEJ BYSTRICI NA SLOVENSKU

Svet kovačického insitného umenia Katarína Mosnáková-Bagľašová

V

galérii banskobystrickej Historickej radnice bola v dňoch 29. júla – 11. augusta nainštalovaná vzácna výstava obrazov insitných umelcov zo Srbska.

Insitné umenie kovačických a padinských maliarov má na Slovensku vždy veľký obdiv. Mená, ako sú Martin Jonáš, Zuzana Chalupová, Ján Husárik a Ján Kňazovic, sú dobre známe, ale milovníci umenia si nenechávajú ujsť ani výstavy diel súčasných insitných

maliarov. Tak tomu bolo aj v Banskej Bystrici na vernisáži Svet kovačického insitného umenia, ktorá sa uskutočnila 29. júla v Historickej radnici na námestí SNP. Organizátormi výstavy sú Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Mesto Banská Bystrica a združenie Naiva Art Kult z Kovačice.

Kurátorka výstavy Mária Raspírová pri tejto príležitosti povedala, že expozícia pozostáva zo 40 obrazov a zúročuje tri výstavy v

Na vernisáži boli prítomní aj niektorí maliari z Kovačice a Padiny

jednej – Štyria velikáni kovačickej insity, Slovensko-srbské priateľstvo a Súčasní umelci kovačickej školy insitného umenia. Vyzdvihla tiež, že je táto výstava špecifická tým, že prináša niektoré diela majstrov, ktoré doposiaľ ešte neboli vystavené, lebo sú zo súkromných zbierok ich rodín, resp. zberateľov.

O fenoméne insitného umenia na vernisáži hovorila etnologička PhDr. Zuzana Drugová. Svojou prítomnosťou podujatie poctili doc. Katarína Čižmárová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva

Mesta Banská Bystrica, a doc. Katarína Chovancová, prorektorka pre medzinárodnú spoluprácu a celoživotné vzdelávanie UMB, ktorá výstavu aj slávnostne otvorila.

Vzácni hostia na vernisáži boli aj maliari Štefan Varga, Ján Žolnaj a Biserka Petrášová, ktorí prítomným porozprávali o svojej tvorbe, inšpirácii, rodisku a vzťahu k Slovensku, k svojej pravlasti.

O kultúrny program sa postarali Ondrej Druga a Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorá podujatie zároveň moderovala.

Výstava sa presúva do Zvolena, do Starej radnice na námestí SNP, kde bude verejnosti sprístupnená od 3. do 27. septembra 2019.

Foto: Janko Chrťan

O vystavených obrazoch hovorila Mária Raspírová zo združenia Naiva Art Kult

OTVORENÝ LIST PREDSEDNÍČKE VÝBORU PRE INFORMOVANIE ANNE HORVÁTOVEJ A ČLENOM VPI NRSNM

Slávnosti boli a prešli, „Cena“ bola a prešla...

V

o chvíli písania tohto listu a osobného reagovania (nedeľa predpoludním 18. 8.

2019) na spôsob NEsprávania sa predsedníčky VPI Anny Horvátovej k mojej novinárskej osobnosti a dôstojnosti, dovolím si Vás upovedomiť, že sa považujem za NEnositeľa novinárskej Ceny VPI v kategórii nad 40 rokov na rok 2019, keďže mi cena dodnes NIE JE udelená. Pri priamom udeľovaní ceny v nedeľu popoludní 11. 8.

2019 v zasadačke Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec som sa priamo NEzúčastnil a cenu Neprevzal, a to z jednoduchého dôvodu, lebo som NEbol pozvaný na udalosť.

PREČO?!

NEviem, doposiaľ mi o tom nikto nič NEpovedal ani NEvysvetlil, ba • TÝŽDEŇ •

ani predsedníčka VPI, ktorá bola zároveň aj predsedníčkou komisie pre udeľovanie cien a ktorá to vari mala aj za povinnosť, tak ako hádam načas osobne oboznámila aj ďalších odmenených – aspoň telefonicky a aspoň jeden deň skôr. Síce mohla mi to aj priamo povedať, keďže sme sa boli stretli (o 18.00 h) pri piatkovom otvorení výstavy Život tlačiarne počas sto rokov v KŠH. Alebo že si ma vtedy NEvšimla, NEzaregistrovala budúceho laureáta, ktorému jej výbor v nedeľu má udeliť túto prestížnu novinársku cenu?!

Teda keďže som sa na udeľovaní ceny pred týždňom NEobjavil a keďže mi cena ani dodnes NIE JE udelená (ba ani prostredníctvom pošty), chcem Vás poprosiť, aby

ste na svojej prvej nasledujúcej schôdzi VPI konštatovali (a jednohlasne schválili), že novinárska Cena VPI v kategórii nad 40 rokov „za jedinečný prínos v oblasti novinárstva“ kolegovi Martinovi Prebudilovi bola NEudelená. Zároveň Vašej predsedníčke v mojom osobnom mene vyjadrite ešte raz hlbokú vďaku za jedinečné NEpozvanie na túto jedinečnú novinársku slávnosť.

V tomto zmysle ešte Vás chcem poprosiť, aby ste si „papier“ (diplom alebo plaketu, čo už je?!) nechali na nejaké „lepšie časy“ a peňažnú časť odmeny aby ste presunuli na účet novinára a spisovateľa Jána Salčáka z Pivnice, ktorý je už dlhší čas nezamestnaný a vážne chorý.

(VPI by sa asi mal zaoberať aj taký-

mito otázkami, teda postavením bývalých a terajších novinárov, či už profesionálnych, alebo tých v lokálnych médiách?!).

Týmto by vzniknuté NEdorozumenie ako-tak bolo napravené a hádam aj VŠETCI spokojní. Najmä Vaša predsedníčka a možno aj celý VPI...

Dovolím si ešte iba (verejne) pripomenúť, že NEmienim prerušiť spoluprácu s Vaším výborom, keďže by to bolo v priamom NEzáujme najmä našej slovenskej vojvodinskej vysoko profesionálnej a NEkompromitovanej brandže.

A bez ceny sa už hádam voľáko zaobídem...

V Starej Pazove 18. 8. 2019 Martin Prebudila, NEodmenený novinár

34 /4869/ 24. 8. 2019

7

Ľudia a udalosti OSLAVY DŇA PADINY 2019

Výstavy, gastronómia, remeselníctvo a veselica Anička Chalupová

a srbské porcelány, ktoré svojím účelom a unikátnym vzhľadom slavy Dňa Padiny pokra- boli kedysi súčasťou mnohých čovali aj v tretí augustový padinských domácností. Bohatú víkend. expozíciu vystavených exponáVÝSTAVA STARODÁVNYCH tov slávnostne otvorila Mariana ŠÁLOK Melišová, poradkyňa predsedu V piatok 16. augusta v popo- Obce Kovačica, ktorá vo svojom ludňajších hodinách v padin- príhovore o. i. podotkla, že medzi skom etnodome bola zaujímavá doterajšími vzácnymi projektmi akcia. Otvorili tam totiž výstavu Spolku žien v Padine je aj „výstava starodávnych porcelánových šástarodávnych porcelánových šálok, ktorá je jednou časťou mozaiky v zachovaní našej kultúry a približuje nám vedomie, z čoho naše kultúrne dedičstvo pramení“.

Okrem uvítacieho príhovoru Elenky Haníkovej, predsedníčky SŽ, nevystal ani stručný text o dejinách, význame a použití porcelánových šálok, ktorý predniesla Elenka Ďurišová, diplomovaná pedagogička a estetička.

Pri tejto príležitosti sa uskutočnil kratší príležitostný program, v ktorom sa predstavili členky speváckej skupiny SŽ, recitátorka Irena Ondríková a sólistka Jana Galasová, ktorá za hudobVýstava starodávnych porcelánových ného sprievodu flautistky šálok počítala do stovky exponátov Tijany Nemogovej a virtuóza na harmonike Vladimíra Halok. Výstava, ktorú zorganizoval laja predniesla zmes slovenských padinský Spolok žien, bola ten- ľudových piesní. toraz zameraná predovšetkým DROTÁRI V SEM PETRÁŠ na české, slovenské, rumunské V druhý víkendový deň v

O

V Slovenskom etnomúzeu Petráš otvorili výstavu Drotári

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V krátkej scénke o drotároch a drotárstve účinkovali padinskí ochotníci

Slovenskom etnomúzeu Petráš usporiadali výstavu Drotári.

V uplynulých rokoch Dušanka a Pavel Petrášovci, majitelia SEM

vždy maximálne snažili predstaviť časť padinskej ľudovej tradície.

Tentoraz dali dôraz na ľudové remeslo – drotárstvo, použitie

Oslavy Dňa Padiny obohatili členovia DFS Matičiarik z Banskej Bystrice

Petráš v Padine, k oslave svojej dediny prispeli mnohými tematickými výstavami, ktorými sa

a opravu kuchynského náradia v minulosti. Po odbornom ohodnotení výstavy, čoho sa ujala

Momentka z otváracieho programu v etnodome. Na snímke zľava: Vladimír Halaj, Jana Galasová a Tijana Nemogová.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ceny a odmeny najlepším udelil Milan Garašević, predseda Obce Kovačica

Bez domácich štedrých a usilovných Padinčaniek by sa hádam ani jedna akcia v dedine neobišla

Zdenka Obšustová, diplomovaná etnologička, na nádvorí múzea nasledoval príležitostný kultúrno-umelecký program, v ktorom

MR Group, ktorý tvorili kuchári Miroslav Macek, Vladimír Šofranko a Dragan Todorović. Druhé miesto obsadil Zlatko Pálenkáš so svojím kuchárskym tímom a na treťom mieste zakotvilo družstvo Slavka Petráša. Organizátor pre tri najlepšie tímy zabezpečil poháre a medaily.

JARMOK REMESELNÍCTVA A UMENIA V popoludňajších hodinách v areáli Športového strediska Dolina na svoje prišli milovníci remeselníctva, domácej výroby a umenia. Na drevených stánkoch návštevníkov lákali rôzne

Organizátorom, padinskému miestnemu spoločenstvu a Futbalovému klubu Dolina, sa na tradičnej, v poradí 23. gastrono-

pre kultúru, šport, turistiku a informovanie v Padine.

14. TORTIÁDA Účastníci a návštevníci nedeľného programu osláv Dňa Padiny sa potešili aj tradičnej tortiáde, ktorú padinské spolkárky úspešne zorganizovali po štrnástykrát.

Tentoraz sa milovníci sladkých pochúťok zaujímali najviac o torty Reforma, Nesquik, Jaffa, doboška, ako i o ovocné, figové, lieskovcové, kokosové, čokoládové a iné torty. Záujem o sladké výrobky bol taký veľký, že po polhodinovom výpredaji stánok zostal prázdny.

MR Group – víťazný kuchársky tím 23. gulašiády, ktorý aj v uplynulom roku získal titul najlepšieho kuchárskeho tímu

vystúpili členky dievčenskej speváckej skupiny DFS Holubička, sólistka Ivana Megová, mladý padinský harmonikár Vladimír Halaj a hostia zo Slovenska. S bohatým kultúrno-umeleckým programom vystúpili členovia DFS Matičiarik z Banskej Bystrice pod taktovkou umeleckého vedúceho strednej zložky súboru Matúša Druga. Úloha slávnostného sprístupnenia výstavy sa aj teraz dostala Mariane Melišovej, predstaviteľke lokálnej samosprávy. Program moderovala Anna Širková, padinská divadelná ochotníčka.

23. TRADIČNÁ GULAŠIÁDA Oslavy Dňa Padiny pokračovali v nedeľu, keď sa padinskou Dolinou začal kudliť dym spod kotlíkov, v ktorých sa varili guláše.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

mickej súťaži vo varení kotlíkového guláša podarilo zhromaždiť 29 trojčlenných kuchárskych tímov tak z domáceho prostredia a z Kovačice, ako aj jedno družstvo z Nového Sadu. Každý kuchársky tím dostal mäso, z ktorého mal podľa vlastného receptu uvariť „najchutnejší guláš“. Túto gastronomickú pochúťku, ktorá mala prebudiť nielen chuťové, ale aj zrakové zmysly milovníkov tejto varenej špeciality, hodnotila odborná komisia v zložení: Pavel Vereský z Kovačice, Vlasta Kováčová a Michal Kotváš z Padiny. Nemali ľahkú úlohu, ale napriek tomu museli zvoliť ten najchutnejší, najvoňavejší a farbou najlákavejší guláš. Podľa ich rozhodnutia sa to podarilo kuchárskemu tímu

Ktorá torta je najlepšia?

umelecké a úžitkové predmety z dreva, papiera, recyklovaných prírodných látok, ručné práce, vyšívané a háčkované okrasné a odevné predmety, časti ľudových krojov, šúpoľové bábiky, rôzne domáce koláče a pod. Pod organizáciu tohto podujatia sa aj tohto roku podpísalo Stredisko

ĽUDOVÁ VESELICA Na záver programu osláv Dňa Padiny uplynulý víkend bola ľudová veselica so slovenskou ľudovou hudbou, kde do tanca a na dobrú náladu zahrali členovia XL Bendu z Erdevíka a padinskí virtuóz na harmonike Vladimír Halaj.

34 /4869/ 24. 8. 2019

9

Ľudia a udalosti NA MARGO SNS 2019

Paberky zo slávnosťového Petrovca Jaroslav Čiep

J

e po tohtoročných Slovenských národných slávnostiach – päťdesiatych ôsmych v poradí a v roku, keď sa oslavovala storočnica organizovania prvých Slávností.

Petrovčania sa každý rok v ústrety Slávnostiam snažia ukázať v čo najkrajšom svetle. Upravujú sa priedomia, komunálnici kosia parky, cestári novým náterom farby označujú vozovky...

Kedysi sa pri tejto príležitosti aj výklady v obchodoch trochu Vkusne upravený výklad v Spolku petrovských žien prispôsobili tomuto najväčšiemu Na strane druhej nie taký pekný pomníkom je montážne javisko. sviatku Slovákov, ale toho je čoraz pohľad mali hostia, keď sa prechá- A za pomníkom je riečka Begej. Iba menej. Dôsledné v tom sú aktivistky Spolku petrovských žien. Tam je dzali iba o kúsok ďalej. Na námestí v tej časti pri pomníku sú jeho svahy každoročne „pod motúz“ a „na 5 totiž tradične býva jarmok a pred vyložené betónovými platňami. Ale p“ upravený výklad na ich stánku, niekdajšom obchode. Považujú ho za vstupnú bránu k ich národopisnej výstave, ktorú návštevníci zo všetkých strán prichádzajú obdivovať.

Aj stred Petrovca a Park Zuzky Medveďovej sa zaleskol v plnej kráse. Okrem bežnej úpravy trávy a kvetov pribudli tu aj tri trojuholníky s deviatimi panelmi a na nich znázornené tri tohtoročné storočnice: Slovenských národných slávností, gymnázia a kníhtlačiarne.

Takmer pohľadnicový záber z Petrovca

Napriek protestom krutiláši sa šíria a obsadili všetok verejný priestor

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

časom sa cez ich škáry začala šíriť burina. Aj tú azda treba pokosiť.

Aby Petrovec nielen návštevníkom Slávností bol krajší.

Ani tohto roku nechýbali krutiláši.

Usalašili sa vedľa základnej školy na jednom súkromnom pozemku. To, čo si ale tohto roku dovolili, bolo obsadiť aj verejné plochy a parkoviská pred obytnými budovami.

Napriek tomu, že sa obyvatelia budov sťažovali na to, že krutilá by nemali byť v obytnej zóne a ich reproduktory iba zopár metrov od stien bytov, zdá sa, že ich snaha bola márna....

Hovoria, že sme celkom rozvadení, že sa nemôžeme dať dokopy.

Jeden príklad, že tomu azda nie je celkom tak, sme mali možnosť vidieť na zasadnutí matičiarov: totiž tam za jedným stolom sedeli až piati zo šiestich bývalých matičných predsedov. A spoločne viedli matičné zhromaždenie.

A toto už nemá kto pokosiť a upraviť?

Spoločne za jedným stolom: piati bývalí predsedovia Matice • ĽUDIA A UDALOSTI •

K STOROČNICI SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ

Slávnosťové veselice Jaroslav Čiep

V

roku, keď sa oslavovalo aj sté výročie usporiadania prvých Slávností, v súčasnosti Slovenských národných slávností, nechýbali ani voľnejšie obsahy.

Okrem oficiálnych programov, v rámci ktorých boli aj folklórne a hudobné obsahy, návštevníci SNS 2019 mali v druhý augustový víkend v Báčskom Petrovci aj hodne príležitostí pobaviť sa,

prisadnúť si a zabaviť sa vo voľnejšej nálade.

Najmä vo večerných hodinách zo všetkých kútov Petrovca z reproduktorov sa ozývala hudba – aj tá naša slovenská: ľudová a zábavná, ako aj rocková, ale tá iná, svetová, srbská, a nechýbalo ani tej ťažkej „ćirilice“.

Jeden z útulných kútikov, kam mnohí návštevníci Slovenských národných slávností namierili či už v piatok, alebo v sobotu, bolo

Aby sa jahňacina dobre vypiekla, hodne času treba stráviť pri ražňoch

Pri kotle baranieho paprikáša: (zľava) Pavel Topoľský, Vladimír Dudáš a Ondrej Melich

aj priestranné nádvorie Klubu poľnohospodárov na Ulici Leninovej.

Agilní členovia tohto združenia, ako to pravidelne robievali aj po minulé roky, tam namontovali veľký stan. Aby robil chládok a nedajbože v prípade neželaného lejaka, aby hosťom nečvrkalo v topánkach.

Okrem dobrej nálady, ktorú v Klube poľnohospodárov svojimi hudobnými zručnosťami preukazovali skupiny Bejo a LM Bend, návštevníci mali možnosť aj dobre si zamaškrtiť. Teda domáci sa po-

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Budú tohto roku Budárske dni?

Anna Lešťanová

K

aždoročne sa koncom augusta v Slankamenských Vinohradoch konala dedinská oslava, známejšia ako Budárske dni.

Mnohí Staropazovčania, ktorí v neďalekých Slankamenských Vinohradoch majú vinohradnícke chatky a vinohrady a radi sa zúčastňujú na tomto podujatí ako návštevníci, sa často pýtajú, či sa tohto roku uskutočnia Budárske dni?

Odpoveď na položenú otázku sme dostali od Janka Alexu, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Slankamenské Vinohrady a SKUS Vinohrady. Ako uviedol, v týchto dňoch majú zasadať členovia Organizačného výboru Budárskych dní, ktorí majú rozhodnúť, či dedinská oslava v populárnych Brehoch tohto roku bude alebo nie.“ Na to, aby sa takéto podujatie uskutočnilo, sú potrebné finančné prostriedky, tím ľudí pre organizá• ĽUDIA A UDALOSTI •

ciu podujatia a mnoho roboty na úkor voľného času. Predsa posledné slovo majú povedať členovia organizačného výboru a rozhodnúť, či sa tohtoročné v poradí 16.

Budárske dni uskutočnia, alebo tradícia ich usporadúvania bude prerušená.

Ináč začiatkom augusta sú v tejto najmenšej dedine patria-

cej do Inđijskej obce vyasfaltované iba dve ulice – Janka Čmelíka a Jánošíkova. V programe práce naplánované bolo asfaltovanie piatich ulíc a podľa slov J. Alexu tri ulice, ktoré ešte nemajú nový asfaltový koberec, dostanú ho do konca jesene. Príčinou toho, že sa všetky ulice v Slankamenských Vinohradoch neasfaltovali v jednej

starali aj o chutné gastronomické špeciality. V piatok zorganizovali predajnú ochutnávku baranieho paprikáša spod varešky majstra kuchára Vladimíra Dudáša so svojimi spolupracovníkmi a v sobotu bolo toho na výber aj viac druhov.

Na dennom menu poľnohospodári mali predajné ochutnávky pečenej jahňaciny a prasaciny a k tomu aj grilované klobásky a pljeskavice. Pri chladených nápojoch hostia vystačili nielen všetko prichystané zjesť, ale sa aj dobre pobaviť. fáze, sú údajne výmeny a doplnky projekčných plánov.

Toho času v Slankamenských Vinohradoch je aktuálne i budárčenie. Budári sú ľudia, ktorí sa venujú vinohradníctvu, žijú počas leta a dovolenkových dní v chatách vo vinohrade a tým chránia úrodu hrozna od vtákov, chorôb a nepovolaných hostí. Predsa prvoradým cieľom organizovania tohto podujatia je nielen zábava a gastronómia, ale aj zachovávanie materinského slovenského jazyka medzi obyvateľmi, ako aj zvykov a obyčají.

Na Budárskych dňoch v roku 2018 34 /4869/ 24. 8. 2019

11

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Namaľovali dve nástenné maľby Anna Lešťanová

T

ransformácia vzdelávania je témou Medzinárodného dňa mládeže v roku 2019.

Tento deň si pripomíname každý rok 12. augusta s cieľom zvýšiť

ké otázky mladých ľudí, žiakov, študentov.

Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova a Červený kríž Stará Pazova si tento deň pripomenuli spoločnou akciou pod heslom Edukácia bez diskriminácie.

a tiež toho, aby tento veľavravný odkaz bol namaľovaný na niektorej zo vzdelávacích inštitúcií v Starej Pazove. Vďaka dobrej vôli aj zamestnancov tamojšej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v školskom dvore vznikla nástenná maľba. Namaľovali ju Jovana Cetinová, umelkyňa, a Jelena Đorićová-Babinová,

priemyselná dizajnérka.

Druhá takáto maľba v Starej Pazove vznikla v utorok 13. augusta.

Na nej je namaľovaná Branka Niševićová, jedna z obľúbených profesoriek staropazovského Gymnázia Branka Radičevića, ktorá následkom ťažkého ochorenia zomrela vlani v 56. roku života. Nástenná maľba sa nachádza na vchode do budovy troch stredných škôl a iniciátormi jej tvorby sú bývalí žiaci školy, ktorým profesorka prednášala anglický jazyk.

Na vchode do staropazovských stredných škôl je Brankina nástenná maľba

informovanosť na celom svete o výzvach, ktorým čelia mladšie generácie, a tým poukázať i na problémy, kultúrne a právnic-

V tom zmysle sa rozhodli, aby sa akcia niesla v znamení niečoho kreatívneho a pekného, čo je typické pre mladých ľudí,

Nástenná maľba na školskom dvore ZŠ hrdinu Janka Čmelíka

LETO A MLÁDEŽ V KULPÍNE

Možností je málo Katarína Gažová

L

eto je obdobie prázdninové a dovolenkové. Tak je to aj v Kulpíne, kde je ponúk na zábavu pre mladých ľudí veľmi málo. Kúpaliská v dedine nie sú a je tu iba niekoľko kaviarní, kde si možno posedieť a osviežiť sa.

Pred niekoľkými rokmi v Kulpíne bolo aktívne Mládežnícke združenie Terra. Mládež mala miesto, kde sa schádzala a kde si plánovala aktivity nielen počas leta, ale aj počas celého roka.

Keď ide o letné pobavenie, tradične sa usporadúval turnaj v malom futbale počas júla a letné kino na otvorenom v auguste.

Vtedy počas niekoľkých letných večerov na videobeame premietali najprv kreslené filmy, potom filmy pre dospelých. Návštevníci mali v ponuke aj osvieženie a mohli sa tu zabaviť a kamarátiť.

MZ Terra už v Kulpíne nepôsobí, mnoho mládeže odišlo

12

www.hl.rs

do zahraničia na štúdiá alebo za lepšími pracovnými príležitosťami.

Mladých je v osade čoraz menej.

Vracajú sa viac v lete na prázdniny alebo počas dovolenky.

Ako možnosť na večerné vychádzky majú iba pobavenie v niekoľVedľa futbalového ihriska počas júlového turnaja v malom futbale bolo hodne kých kaviarňach mládeže v hľadisku v Kulpíne. Často sa rozhodujú pre Cez víkendy obyčajne praktizujú lový turnaj, kde bolo mnoho kamarátenie v parku v centre vychádzky mimo Kulpína, do mladých ľudí. Bolo by pekné Kulpína, kde v skupinkách se- susedného Petrovca alebo aj a osožné, keby sa aj augustová dia, rozprávajú sa, a vtedy park do Nového Sadu. akcia letného kina v Kulpíne ožíva aj v nočných hodinách.

Počas pôsobenia Terry mládež obnovila. Dúfame, že sa mladí aj To je ústredné miesto, kde sa bola viac motivovaná usporiadať k tomu v nasledujúcich rokoch stretnú, posedia si a potom sa nejaké podujatie, akciu, zábavu. dostanú alebo si vymyslia nové už dohodnú, kam pôjdu ďalej. Tohto roku skupina športových zaujímavé podujatie počas hoSchádzajú sa po domoch u ka- nadšencov z radov mládeže rúcich letných dní a príjemných marátov a tak trávia letné chvíle. usporiadala úspešný futba- večerí.

Iné možnosti v Kulpíne nemajú.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

13. MEDZINÁRODNÝ MOTOZRAZ V PIVNICI

Väčšia návštevnosť ako po minulé roky Miroslav Pap

sa začal koncert troch rockových kapiel: Zemljotres z Aradáča, dod 16. do 18. augusta na mácej pivnickej skupiny Gama pivnickom jarmočisku Ray a Godfathers Band z Crvenky. prebiehal v poradí 13.

Harmonogram druhého dňa Medzinárodný motozraz. Orga- bol značne plnší. Odpoludnia sa nizátorom tohto podujatia bol v priestranstve jarmočiska stretli pivnický Motoklub Mugger Riders. motorkári z územia Srbska, ale aj Piatkový deň motozrazu sa začal z okolitých štátov – zo Slovinska, z na vopred upravenom jarmočis- Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Záujem domácich o motodefilé ku, kde bol aj zraz motorkárov. Rumunska, Maďarska, ale dokonca až zo Slovenska a z Čes- podujatia, na ktorom vystúpili: rockové koncerty sa konali na ka. Najstarší motorkár Nešto između z Kuly a Vrbasu, väčších vlečkách a dnes sú na mal 76 rokov. Všetci Old Foxyz z Nového Sadu a Prljavi kvalitnom javisku (stage) a, samotorkári mali vstup Romeo z Apatinu. mozrejme, s dobrým zvukovým na motozraz zdarma.

V nedeľu domáci pre kempistov vybavením, čo iste pozitívne hodO 17. hodine sa na jar- prichystali raňajky, po ktorých notia aj vystupujúce kapely. Hoci močisku začalo sláv- väčšina z nich odchádzala domov. na koncertoch nevystupujú každý nostné motodefilé, ktoV porovnaní so začiatočnými rok známejšie rockové skupiny, ré smerovalo do predsa ohlas na taDespotova, kde kýto druh podujatia bolo pre prítomje pozitívny tak zo ných prichystané strany domácich, o b če r s t ve n i e. ako aj návštevníkov Neskôr sa vrátili zo Srbska a zo zado centra Pivnihraničia. Dosiahnuce, kde ich vítal tá úroveň reflektuje súdržnosť členov Motorkárske hry ako atrakcia pre návštev- pomerne veľký počet návštevnímotoklubu a, saníkov kov. Motodefilé mozrejme, pomoc Následne v areáli jarmočiska bol predstavovalo možnosť oblokálnych sponzorov, otvorený kemp. Blízkosť kempové- zrieť si veľký počet rôznych miestneho spoločenho mestečka a samotnú atmosféru druhov motoriek. Na záver Pivnická kapela Gama Ray počas vystúpenia stva a v niektorých pozitívne hodnotili všetci účast- na jarmočisku prebiehali ročníkmi je evidentné, že kvalita prípadoch aj obce. Organizátori níci. Po všetky dni podujatia bolo motorkárske hry odvážlivcov, tohto podujatia každoročne stúpa sa vyjadrili, že čoraz väčší úspech pre účastníkov kempu prichystané o ktoré má záujem najmä mladšia a láka čoraz väčší počet fanúši- motozrazu je pre nich motiváciou stravovanie, o ktoré sa postarali cieľová skupina. Od 20. hodiny kov motoriek a rockovej hudby. na pokračovanie v organizácii aj členovia motoklubu. O 20. hodine nasledoval druhý koncert v rámci Napríklad na prvých ročníkoch do budúcna.

O

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum! Č o vám je, vážení, dovolenka! Človek nič nerobí, iba si hovie.

A sa – v pomyselnom kotlíku, ktorý výdatne vyhrieva pekelne páliaca kanikula – varí vo vlastnej šťave. Kotlík je proste zázrak. Tak hladko sa v ňom rozvíja rozšafná myšlienka o tom, ako všade dobre, ale doma najlepšie... No, len no! Len mi tu nezačínajte starú ošúchanú pesničku. O tom, ako u nás, namiesto prepotrebného dažďa pršia znovu a zase ešte prepotrebnejšie, známe sľuby. O zvýšení platov a penzií.

O nových a ešte novších pracovných

• ĽUDIA A UDALOSTI •

príležitostiach. O skorom, na dosah ruky ulapiteľnom blahobyte... Čušte, fučte a... uvažujte... ak sa vám dotyčné (uvažovadlá) pod vplyvom pekelne pekných dní neroztavili ani ruda vo vysokej peci. Veď, aha, čo my tu všetko máme. Klobasiády. Sarmiády. Viniády. Pálenkiády.

Kotlikiády: Kapustiády. Fazuliády a Bôboiády. Gulašiády a Paprikášiády.

Plus, pravdaže: Tortiády, „Bostaniády“ a... a... a... ešte všelijaké iné a ďalšie rozmanité Iády. Pravdaže, keď je niečoho habadej, chce to ešte viac!

Takže tu a teraz, do budúcich, ešte

svetlejších a ešte teplejších dní, konštruktívne navrhujem obohatiť našu inak bohatú paletu Iád o ďalšie Iády.

Uveďme súrne: Krumpliádu, Hrachyiádu, Paradajkyiádu, Uhorkyiádu; Husiádu ergo Gunariádu, Kačiciádu-Káčeriádu, Morkyiádu-moriakoiádu, Sliepkyiádu-Kohútyiádu, Slimákyiádu, Žabyiádu atď. a pod. Taktiež: Rezanceiádu, Pirohyiádu, Palacinkyiádu, Rejtešiádu, Kifleiádu a pod. a atď.

Expresne a záväzne do praxe Našich Iád voveďme: Stranyiádu (finálnu a predtým interné: Naprediádu, Espéesiádu, Demokratiádu, Radikaliádu,

Ligiádu, Liberaliádu, Slonaprediádu...). Ako i vyšší, nadstavbový, stupeň Iád: Protektiádu, Korumpiádu, Nepotizmuiádu, Mobingiádu... To ale budú súťaže! To bude turistov z bieleho sveta! To budú zisky pre Naše Národné Hospodárstvo! A potom čo: keď sa takto budeme viac stretať, budeme si bližší a neufrngneme poza bučky za hranicu. A keď aj, akiste určite môžbyť hádam asi nastopercent takí ufrngnutí... sa kedy-tedy vrátime.

Lebo všade dobre, ale doma... čakajú na nás Naše Iády!

Bumbumbum!

34 /4869/ 24. 8. 2019

13

Ľudia a udalosti GASTRONOMICKÉ PODUJATIE V KYSÁČI

Najlepší guláš uvarili Kulpínčania Elena Šranková

N

a nádvorí loveckého domu v Kysáči v nedeľu 18. augusta prebiehala súťaž vo varení loveckého jelenieho guláša a bola i degustácia broskyňovej pálenky.

Podujatie po druhýkrát zorganizoval Poľovnícky spolok Bažant a podľa veľkej návštevnosti možno konštatovať, že celkom úspešne.

Vlani vo varení kotlíkových gulášov súťažilo 20 tímov a teraz až 25.

Predseda spolku Jaroslav Mojžiš hovorí, že súťažili aj cezpoľní ku-

Účasť na podujatí bola masová

NA KUS REČI S MIROSLAVOU TIRINDOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Miluje najviac ruže Anna Lešťanová

R

uža je kráľovnou kvetov. Jej krásu a príjemnú vôňu zbožňuje i Miroslava Tirindová zo Starej Pazovy. Z povolania je vyškolenou krajčírkou a pestovanie

Obľúbená Miroslavina dvojfarebná ruža

14

www.hl.rs

kvetov, zvlášť ruží, je jej obľúbeným koníčkom. Tak ako každá žena, i ona má rada kvety, no predsa už dlhší čas medzi svoje mimoriadne obľúbené zaradila práve ruže, ktoré patria

Miroslava Tirindová so svojimi ružami

Informačno-politický týždenník

chári z Hložian, Kulpína, Pivnice a Bešky. Medzi súťažiacimi boli hlavne predstavitelia loveckých spolkov, ale i kysáčskych spolkov a združení, ako aj súkromní podnikatelia a jednotlivci.

Komisia vyhodnotila všetky guláše Uvarené guláše hodnotila komisia v zložení: na jeleňom guláši, ktorý sa moMiroslav Pavčok z Hložian, Dragan hol zjesť na tvári miesta, alebo Božić z Maglića, Vladimír Dudáš odniesť domov na nedeľný obed. z Báčskeho Petrovca, Štefan Dur- Na dobrú náladu prítomných gala z Pivnice a Vladimír Sabo hrala skupina Maks zo Selenče, nuž na podujatí nechýbala ani z Kysáča.

Najlepšie guláše navarili tímy dobrá nálada.

Súťaženie prilákalo veľký počet Poľovníckeho spolku Fazan z Kulpína (1. miesto), Poľovníc- tak Kysáčanov, ako i hostí z iných keho spolku Hložany z Hložian (2. prostredí, čo nasvedčuje tomu, miesto) a Klubu poľnohospodárov že sú takéto akcie obľúbené tak kvôli gastronomickej ponuke, z Kysáča (3. miesto).

Lovecký guláš z jeleňa bol i ako i dobrej zábave a chvíľam na predaj a ten navaril známy stráveným v kruhu priateľov a ľudí kuchár Pavel Kováč st. Teda aj tí, „rovnakej krvnej skupiny“. čo nesúťažili, si mohli pochutnať

k najstarším pestovaným rastlinám.

V súčasnosti poznáme viac ako tisíc rôznych vyšľachtených odrôd.

Niektoré pútajú bohatosťou kvitnutia, iné zasa krásne sfarbenými kvetmi či vôňami. A práve také učarili aj našej spolubesedníčke. Čo do

„Strapatá“ ruža – Miroslavino interné pomenovanie

počtu ich má toho času až 82 a vysadené sú tak na priedomí, ako aj v rodinnom dvore. Ruže sú Miroslavine mimoriadne obľúbené kvety. S veľkou láskou sa o ne stará a usiluje aj o to, aby sa v jej záhone našli aj také trochu špecifickejšie odrody čo do tvaru a farby lupienkov kvetov.

Medzi jej najobľúbenejšie ruže patria tie s dvoj- a trojfarebnými kvetmi.

Podľa jej slov pestovanie ruží jej nepredstavuje veľkú záťaž, naopak, každodenná starostlivosť o ne je vraj jej relaxačnou prácou. V letnom období najviac času strávi pri ich zalievaní a o tom, že ich skutočne miluje, sme sa presvedčili aj sami počas našej nedávnej návštevy u Tirindovcov. O každej vysadenej ruži Miroslava hovorila veľmi zaujímavo a vedela bez váhania povedať, kedy a kde si ju zadovážila, resp. ako ju sama rozmnožila, ochránila od napadnutia rozličnými škodcami…

Pri pestovaní ruží jej pomáha manžel Pavel, ktorý im neraz zahrá na husliach. Ruže u Tirindovcov kvitnú až do prvých mrazov.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S MIROSLAVOM ČINČUROM, STAROSTOM OBCE

Pôtor – popularizátor Dolnej zeme Ján Špringeľ

N

a súkromnej niekoľkodňovej návšteve u Pavla Baláža v Kovačici bol starosta obce Pôtor Milan Činčura. Ináč práve z Pôtra (dnes Okres Veľký Krtíš) sa do Kovačice v roku 1802 sťahovalo najviac rodín.

Medzi spomínanými mestečkami bola intenzívna spolupráca v poslednom desaťročí 20. storočia, ako i v rokoch, keď Kovačičania oslavovali 200 rokov od príchodu a založenia Kovačice, začiatkom 21. storočia. Kovačičania pred niekoľkými rokmi boli v Pôtri s Detskou svadbou a Pôtorčania sa zase zúčastňujú v mestečku umenia na Medzinárodných majstrovstvách vo varení a jedení bryndzových halušiek. Starosta Činčura bol ochotný odpovedať na niekoľko otázok o dedine, ktorej je richtárom.

Starší občania Kovačice to možno vedia, mladších treba informovať o tom, že sú korene najväčšieho počtu rodín z Kovačice práve v Pôtri, mestečku v Okrese Veľký Krtíš... „Áno, podľa môjho vedomia, koncom 18. storočia bol veľký presun našich predkov na Dolnú zem a usídlili sa hlavne v Kovačici a Padine.“ Osobnosť Pôtorčana Ing. Jána Jančovica je takisto spätá s Kovačicou a dolnozemskými Slovákmi... Ján Jančovic „vybudoval“ múzeum v Pôtri... Pre tých čo v Pôtri neboli, o čo ide? „Jána Jančovica, ktorý žije v Nitre, poznám osobne, je to môj dobrý priateľ. Vybudoval múzeum ľudovej kultúry v rodnej dedine, kde vystavuje úžitkové predmety z dávnych čias, ako sú vozy, hrable a všetky nástroje, ktoré sa používali pri obrábaní pôdy.“ Ktoré hlavné zmeny na Slovensku považujete za najvýznamnejšie od vstupu krajiny našich predkov do Európskej únie? „K tomuto si myslím, že tam netreba nič dodávať, jedine to, že – sloboda pohybu po celej Európe.

To je tá vymoženosť Európskej únie.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

Aké by boli výhody rozšírenia Đokovića… a prvýkrát v dejiEurópskej únie pre občanov nách srbského futbalu prišiel v Srbska? druhej polovici minulej sezóny „Jednoznačne zrušenie hraníc. do belehradského veľkokluTie kolóny čakania na maďar- bu – Crvenej zvezdy jeden z sko-srbskej hranici a opačne by najtalentovanejších futbalisneboli. Človek z Európskej únie tov Slovenska Jirka. Erik teraz by sa aj v Srbsku cítil ako doma. dočasne háji farby srbského vicešampióna FK Radnički Niš...

Bez tých hraníc.“ V poslednom desaťročí sa kra„Som veľmi rád, že sa nadväzuje jina našich predkov postupne, aj spolupráca v oblasti športu. ale isto stáva krajinou potom- Som veľký fanúšik a dúfam, že kov vojvodinských Slovákov... šport spoločne dotiahneme na „Vnímam to ako normálny pro- vysokú, svetovú úroveň.“ ces. Slobodnému pohybu občanov sa nedá predísť.

Tak ako to bolo, keď sa sťahovali vaši predkovia na Dolnú zem, tak je to teraz možnože opačne – za lepším životom sa sťahujú terajší občania Srbska do krajín Európskej únie. Aj za lepším životom, ako to bolo vtedy.“ Ktoré pozitíva vám priniesli roky strávené na poste starostu? „Jednoznačne budovanie našej – svojej obce ohľadne kultúry, obnove- Starosta Milan Činčura (tretí zľava) s mannie družby medzi našou želkou Janou, synom Miroslavom a hostiobcou a Dolnou zemou teľom Pavlom Balážom (prvý zľava) atď. To sú hlavné priority, čo ma viedli ku kandidovaniu Aké hodnoty vyznávajú Slona post starostu, a myslím si, že váci? v konečnom dôsledku sa mi to „Lojálnosť voči všetkým a podaj darí.“ porovanie všetkých, ktorí chcú Je dačo, čo by ste radi, ak by zdravie, šťastie a kultúru posúvať ste mohli, „previezli“ zo Srbska ďalej pre budúce pokolenia.“ na Slovensko? Presnejšie, čo vás Slováci sú Kocúrkovčania, či očarilo cestou do Srbska, a pred Jánošíci? príchodom ste o tom nevedeli „Myslím si, že aj – aj. alebo netušili?

Keď ide o ekológiu – ako EÚ „Tak v prvom rade srdečnosť pomáha členským krajinám ľudí, čo si myslím, že u nás tak chrániť životné prostredie? trochu viazne, a keď sme prekročili „Pokiaľ ide o ekológiu, myslím hranice Srbska prvýkrát, tak to boli si, že je Slovensko na priemernej obrobené polia. Proste sa musím úrovni. V médiách sa vraví jedna vrátiť do čias socializmu – vtedy to druhá vec, ale snažíme sa udržať vyzeralo u nás tak, len, bohužiaľ, si svoju obec čistou, lebo ak si ju sa to u nás zmenilo.“ neudržíme my, tak márne bude Spolupráca medzi Sloven- dávať EÚ smernice, že máme toto skom a Srbskom je v poslednom a toto urobiť, ostane to na papieri. desaťročí úspešná aj v oblasti Mienim, že len našou prácou sa športu. Úradne najlepší teni- nám bude zveľaďovať a udržiavať sový tréner na svete Marián čistota, poriadok a hlavne životné Vajda je trénerom najlepšie- prostredie.“ ho svetového tenistu Novaka Ako dosahujete v Pôtri a v

okolí ľahšiu recykláciu a dlhšiu trvácnosť? Akým spôsobom sa snažíte o to, aby hospodárstvo bolo ekologickejšie? „Tu by som chcel podotknúť, že momentálne sa nám podarilo vybaviť projekt z environmentálneho fondu, ako mikroregión, teda nielen samotná obec, ale celá Strehovská dolina, kde sme v spolupráci s ministerstvom životného prostredia vybavili biokompostéry pre celý mikroregión, s tým, že do našej obce bolo dodaných 225 kusov. Som pevne presvedčený, že ľudia to vnímajú pozitívne.“ Ako je to u Vás s alternatívami, keď ide o zdroje energií? „Na našom katastri obce sa nachádza jedna fotovoltaická elektráreň, čo plní účel, a bolo by dobre, aby sa v budúcnosti vybudovalo viac obnoviteľných zdrojov. V dávnej minulosti aj na našom území obce boli hlbinné hnedouhoľné bane, ktoré sa zatvorili, a tým prišlo k nezamestnanosti ľudí. Avšak musíme ísť s Európou a obnoviteľné zdroje sú na prvom mieste, musíme sa podieľať pri ich vytváraní.“ Sú poľnohospodári v Okrese Veľký Krtíš hybnou silou vidieka? „Musím sa vrátiť do minulosti: za čias socializmu určite boli.

Momentálne nie sú. Situácia v poľnohospodárstve z môjho hľadiska nie je na tej úrovni, ako by to malo byť.“ Ako funguje poľnohospodárska politika na Slovensku, ako je to s dotáciami pre poľnohospodárov? „V médiách sa spomínajú rôzne kauzy, čo sa týka poľnohospodárskych dotácií, ale mienim, že to nie je až tak veľmi zle a drží sa to na priemere. Jasné je, že by poľnohospodári bez dotácií u nás boli neschopní fungovať.“ Ako pomáhajú Pôtru peniaze z rôznych fondov Európskej únie? Sú eurofondy pri rozvoji krajiny dôležité? „Áno sú, ale som v prvom rade zástancom toho, že je najlepšie investovať z toho, čo máme nasporené. Podarilo sa mi z eurofondov vlani vybaviť dotáciu 67-tisíc eur na likvidáciu čiernej skládky. Bol to objekt bývalej obaľovačky. Tie peniaze nám veľmi pomohli.“

34 /4869/ 24. 8. 2019

15

Ľudia a udalosti VEĽKÁ AKCIA V KYSÁČI

Zriadili kompletný cintorín Michal Ďurovka

C

irkevný výbor pre údržbu cintorína v čele s cirkevným zborom SEAVC v Kysáči v spolupráci s Klubom poľnohospodárov organizoval veľké upratovanie cintorína. O troch realizovaných akciách informoval farár Ondrej Marčok, predseda cirkevného výboru.

Z jeho slov vyplynulo, že prvú tohtoročnú veľkú akciu kosenia buriny realizovali 22. júla. Do nej sa zapojilo 53 účastníkov aj so ženami, ktoré prichystali občerstvenie na loveckom dome. O päť dní neskôr bola likvidácia a odvoz suchej buriny, kde sa zúčastnilo 27 osôb, aj za pomoci Dobrovoľného hasičského spolku Kysáč.

Nakoniec 7. augusta vykonali striekanie cintorína za pomoci 37 účastníkov akcie.

Bolo dohodnuté, aby sa aspoň 100 dinárov po domácnosti zozbieralo na údržbu cintorína, a to na úrovni celej dediny, čiže všetky cirkvi a denominácie sú zahrnuté. Zatiaľ príspevok dalo 400 domácností, ktoré vyčlenili 100 a viac dinárov na tieto účely.

Treba pochváliť súkromné firmy a donátorov, ktorí poskytli herbicídy a pesticídy, zozbieralo sa 72 litrov, čo postačí na niekoľko postrekov. Bolo im sľúbené, že miestne spoločenstvo vynahradí strovené palivo v traktoroch. V akcii sa totiž zúčastnili dva traktory s kosačkami, tiež motorové trimery a kosilo sa aj obyčajnými kosami. „Keď ide o status kysáčskeho cintorína, doteraz ešte nič nie je doriešené, lebo je cintorín v procese reštitúcie. Cirkevný zbor očakáva, aby sa mu cintorín vrátil naspäť do vlastníctva. Potom

Nechýbali ani traktory

máme v pláne založiť si vlastnú firmu, alebo dedinskú, ktorá sa bude starať o údržbu a pochovávanie zosnulých,“ hovorí farár O. Marčok.

Keďže sa občania Kysáča v petícii vyjadrili, že nechcú, aby VKP Lisje z Nového Sadu konal po-

Početné tohtoročné dažde podporili rast trávy a buriny aj v cintoríne

Napriek horúčave robota sa darila

Kosilo sa aj obyčajnými kosami

Tráva vyrastie všade...

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

chovávanie zosnulých a údržbu cintorína, nateraz cirkevný výbor, v ktorom sa nachádzajú všetky cirkvi a denominácie v dedine, koná všetky úlohy, aj údržbu, aj pochovávanie. foto: A. Bičiarová

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (26)

V znamení pätoletky a bratskej spolupráce DrSc. Ján Babiak

byť Päťročný plán a reemigrácia.

Ale už prvý slávnosťový deň začal roku 1947 podpisovaním mieru s vlaňajšími nedopatreniami. O plános Talianskom Juhoslávia získala vanom volejbalovom zápase nebolo Istru, Zadar a slovinské prímorie. ani slovo, a tak nevedno, či sa zápas V štáte sa upevňovala ľudová moc, nehral, alebo o ňom nieto len záznam. spriemyselňovanie hospodárstva Futbalový zápas Mladosť – ŠK Baťovany a elektrifikácia osád. Do toho sa vtesnal bol pravá pochúťka, ale vyhrali hostia Päťročný plán a družstevníctvo, ale aj (3 : 5), hoci boli unavení, lebo hrali trať Šamac – Sarajevo. Na medzinárod- priamo po ceste zo Slovenska. Večer nom poli bola podpísaná spolupráca učitelia na sneme sa porovnávali so medzi FĽRJ a ČSR a plánoval sa vedecký školstvom na Slovensku a všetko sa výskum o juhoslovanských Slovákoch. zakončilo ľudovou veselicou.

Pre nedostatok učiteľov Matica podV hlavný deň najprv sa odhalil nikla kroky, aby sa pri petrovskom pomník padlým, keď odzneli aj sľuby, gymnáziu otvoril učiteľský ústav. že budeme budovať takú spoločnosť, akú nosili padlí vo svojich predstavách a srdciach.

K vznešenej nálade pridala aj vojenská hudba hymnou Hej, Slovania, ale aj hymnickou piesňou Kto za pravdu horí.

Spievali ich všetci.

Potom bola otvorená výstava o našich Gymnaziálna mládež v predstavení Betajnovský kráľ povojnových úspechoch. Pozostávala V Petrovci bola voľba nového zo sedem častí, a tak bolo čo vidieť. miestneho výboru a úspešne praco- Ústredné matičné snemovanie dalo vali tehelňa, konopáreň a továreň na šancu popredným štátnikom a hosťom metly. Aj na športovom poli založené na rečnenia a potom už nasledoval bolo Fyzkultúrne družstvo Mladosť. oddych a posedenie pri spoločnom O Slávnostiach sa začalo myslieť se- obede. Poobede nasledoval telovýrióznejšie, a tak aj inovácie boli na chovný program. Sledovalo ho na rade. Výstupy masového typu by sa socialisticky upravenom cvičisku viac mali rozšíriť na účasť Slovákov z celej ako 6 000 divákov, ale za účasti domáVojvodiny a v tom smere začal aj kurz cich, novosadských a daruvarských folklórnych pracovníkov a nacvičova- cvičencov, najväčšie oduševnenie nie Slovenskej besedy. Chcelo sa tak vyvolala Slovenská beseda, vlastne urobiť aj na telovýchovnom poli, a pre- 21. kolo, z desiatich slovenských osád. to sa plánoval nástup fyzkultúrnikov Večer gymnaziálna mládež podala zo všetkých slovenských dedín.„Mala predstavenie I. Cankara Betajnovský by to byť prehliadka zdravia a sily našej kráľ. Po divadelnom predstavení naslemládeže a manifestácia rozhodnosti doval doplnok s bodmi spevu a tanca. našich mladých pokolení budovať Na záver nedeľňajšieho programu do novú Titovu Juhosláviu.“1 Rieši sa tým tanca hral orchester 3. Juhoslovanskej aj príchod sedliakov a robotníkov na armády.

Slávnosti, ale sa predtým musí riešiť aj V tretí deň Slávností sa začalo s pra„nezdravá nálada v niektorých našich covným matičným zhromaždením. Už dedinách, najmä v Pazove, Kysáči hodinové meškanie v štarte naznačilo, a Kovačici voči Petrovcu“2. Už v po- že nebolo ľahko chytiť sa za pasy sledných dňoch júla všetky prípravy s problémami Matice v novej spoločviedli ku koncu a centrálne témy mali nosti. Aj napriek tomu, že sa reemigrá-

V

cia našincov spomínala, v bode rokovania bola preskočená. Bolo dosť diskusie o zmasovení tejto kultúrnej ustanovizne, okolo schválenia stanov, voľby nového vedenia, decentralizácie na obvody atď. Poobede boli až tri futbalové zápasy, z ktorých divákov najviac zaujal ten na medzinárodnej úrovni, keď si zmerali sily reprezentácia tunajších slovenských mužstiev so ŠK Baťovany. Ale naša reprezentačná jedenástka bola slabšia a prehrala s rezultátom 4 : 11 (1 : 5). Večer hostia zo Slovenska, martinskí divadelní profesionáli, mali znovu skvelý výkon.

Zahrali Tajovského Ženský zákon. Táto veselohra naozaj zabrala, ale to, čo bolo osobitnou rozprávkou, boli herci.

Všetci hrali bravúrne. Po predstavení spievali Spevákovci a ruské tance uzavreli Slávnosti.

DO TRETICE – UŽ TO IDE Už v príprave tretích povojnových Slávností bolo vidno, že sa k tomuto nášmu najväčšiemu národnému sviatku začalo vážnejšie pristupovať. Aj k niektorým programovým celkom. Tak potom hneď po Slávnostiach sa konštatovalo,„že sa naše Slávnosti stávajú po oslobodení naozaj celomenšinovou záležitosťou, sviatkom všetkých nás..., že náš ľud i z tých najmenších osád sa zaujíma čoraz viacej otázky národného a kultúrneho charakteru a nie iba že sa zaujíma, ale sa chce zúčastniť i na ich vyriešovaní. Je to zaiste dôkazom vysokej národno-politicko-kultúrnej vyspelosti našich ľudových más.“3 Už aj toto tvrdenie, vyňaté z príspevku v časopise Hlas ľudu, s enormne dlhým názvom usmerňuje na otázku, či je toto tvrdenie pravda alebo politická floskula? Ak je to prvé, tak je priam prekvapujúce, ako sa našinci za taký krátky čas v politickom pôsobení na tomto priestore zmenili v doterajšej inertnosti. Ak je to druhé, tak sa kladie otázka, ako dlho taká maska medzi našincami vydrží. Aj či iba socialistický dekór a politické heslá postačia v tom, aby sa prikreslená pravda, zaevidovaná v hlavách našich politikov, realizovala aj v praxi. Ale povie sa, že sa aj ďalej robí na zbíjaní radov Slovákov, že účasť slovenskej mládeže v prezentácii ľudových tancov sa podarila, ale že so zletovými cvičeniami tak ľahko nejde, už aj preto, že od samého začiatku nacvičovania sa cítil nedostatok cvičencov aj v samom Petrovci. To, čo najviac štvalo

Petrovčanov, je fakt, že ich všade bolo málo. Aj vo futbale už hrala naša slovenská reprezentácia a konečne aj divadlo podali gymnaziálni žiaci, kde bolo dosť tých zachotárnych.

Po Slávnostiach bolo ešte ako vidno, že úspech je, ale aj to, že sa oni už vo vypuklom zmysle slova využívajú na propagandu a prosperitu socialistického zmýšľania. Sú čoraz viac

Plagát SNS ’47

socialistické a čoraz menej národné.

Ale aj tu sa nájde riešenie v zmysle, že keď sa programu zúčastnia predstavitelia všetkých našich dedín, stanú sa Slávnosti nášmu ľudu ešte bližšie, svojskejšie.4 Predsa smelo sa sľúbi, že národný typ Slávností v blízkej budúcnosti vystrieda ten socialistický. Pekná to orientácia, len ako ku nej prísť?

Predsa Slávnosti boli vcelku vyhodnotené ako úspešné, aj Matici sa uznala vedúca úloha v národnej orientácii Slovákov. Je pravda, že bola za pomerne krátky čas po vojne často pranierovaná, ale vtedy asi ešte nikto netušil, že len o niekoľko mesiacov už tak nebude, že sa všetko zmení.

Aj dlho potom, keď už Slávnosti dávno prešli, hrdosť a oduševnenie z tohto podujatia boli dobrým smerovníkom v ďalšej práci na roli národa dedičnej, na výstavbe novej vlasti a celkového zveľaďovania národného a kultúrneho života nášho ľudu. Semeno, zasiate ešte po prvej svetovej vojne, podporené aj vznikom Matice, akoby každý rok, aj v novom spoločenskom zriadení, vždy znovu zapustilo korene a jednako dávalo sladké plody v našom živote. Príliš dlho trval ten let na krídlach úspechu. Až uštipnúť sa treba. Tak na previerku – či je to naozaj tak!

1. (r): Fyzkultúrnici – pripravujeme sa k vystúpeniu na Národných slávnostiach. Hlas ľudu, Petrovec 1947, roč. 4, č. 48, s. 4.

2. Andrej Kardelis-Vlado: Slovenské národné slávnosti. Hlas ľudu, Petrovec 1947, roč. 4, č. 59, s. 1.

3. N. N.: Vzlet, ktorý vidno po slovenských dedinách v práci na uskutočňovaní Päťročného plánu, je najlepším dôkazom toho, že slovenská menšina chce uskutočniť všetky úlohy, ktoré sa pred ňu predkladajú týmto plánom v záujme svojom a ostatných národov Juhoslávie. Hlas ľudu, Petrovec 1947, roč. 4, č. 60, s. 1.

4. Ibidem.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

34 /4869/ 24. 8. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Irena Kuštrová, 3. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

nová, 2. 3, Anička Poniča Padina ta, Ti la ZŠ marša Miroslava Ušiaková, 3. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

s a č n e Ako t plynie rýchlo

vá, Tabita Hriešiko

1. 2, ZŠ

www.hl.rs

Roky ubúdajú a dní je čím menej, čakajú nás chvíle dobré aj v tej škole novej.

, že sa dá veriť e n i n a a . Letné Proste s augusta u k n lo a čas sk chýli ku ubiehajú ekné lo h c ý r y oap prázdnin i. Na let y. hlo blíž c ý omienk r p a s s ú iba školy n a t s h o c z o oľna a výkres chvíle v vajú aj n áce žiakov á t s o z é pr Tak ame vám de je tiež k ú n o P y, k detí. a a Padin ej pohody. z Kulpín tn le k leho ný kúso slali z Bie in a zachyte z m á n n le z o á šk k pr d Verše o te zvyšo š e ž i u s e m žit oto Blata. U enia, a p oly. t n a š o a letnéh marátov do šk a Katuša medzi k na di Pa , ta Ti la marša

na Tea Trnovská, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padi

18

Lúčenie sa

Informačno-politický týždenník

Spomienky zostanú – kamaráti moji, zostaňte vy navždy takí veľmi dobrí.

Bude ma vždy tešiť túto školu poznať, v nej sa bude pieseň v srdci mojom spievať.

Nemanja Žižić, ôsmak, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

la Tita, Padina , 1. 2, ZŠ marša Dario Garafiát • DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu O smútku moderného človeka Na krídlach snov

str. 2

str. 4 – 5

Petrovské pohľady 2019

Nový Sad 24. 8. 2019 Ročník XXXVI Číslo 8/419

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

PUBLIKÁCIE

Kulturologicko-antropologický pohľad na Slovákov v Srbsku (Kristijan Obšust – Nebojša Kuzmanović: Kolektívne identity Slovákov v Srbsku.

Archív Vojvodiny : Nový Sad 2019) Stevan Lenhart

K

dokumentárnej výstave pod názvom Osvetový a kultúrny život Slovákov medzi dvomi vojnami v Báčskom Petrovci Archív Vojvodiny vydal trojjazyčnú publikáciu Kolektívne identity Slovákov v Srbsku, ktorá primerane dopĺňa obsah spomenutej expozície a v podobe vedeckej štúdie sa zaoberá kultúrnymi špecifickosťami vojvodinských Slovákov s dôrazom na inštitúcie s kľúčovým významom pre ich národnú a kultúrnu identitu, akými sú petrovské Gymnázium Jána Kollára, Slovenská evanjelická a. v. cirkev, Slovenské národné slávnosti a Matica slovenská.

Autori vydania v predslove poznamenali, že zámerom štúdie nebolo zachádzať do podrobností tejto komplexnej problematiky, ale cieľom bolo podať prehľad základných okolností vzťahujúcich sa na danú tematiku. Poukázali tiež na to, že práca je založená na kritickej analýze jestvujúcej publicistickej a odbornej literatúry, ako aj na zatiaľ neuverejnených archívnych materiáloch z fondov Archívu Vojvodiny, tiež na vykonaných terénnych antropologických výskumoch medzi príslušníkmi slovenskej národnosti v Srbsku.

V rámci úvodných úvah autori sa zaoberajú špecifickosťou pojmu dolnozemskí Slováci, čiže jeho významom a prítomnosťou v dejinách, ako aj jeho

reflexiami v zmysle označenia skupinovej identity jedného národa, žijúceho vo viacerých enklávach na určitom území.

Opierajúc sa o všeobecne uznávané (niektorými autormi však dnes už vážne problematizované – pozn. S. L.) výskumy Jána

Siráckeho o sťahovaní Slovákov na územie dnešnej Vojvodiny a uvádzajúc tiež ako prameň aj knihu Juraja Struhárika z roku 1971, v tejto publikácii sa konštatuje, že Petrovec predstavuje najstaršie osídlenie Slovákov v Srbsku, čiže miesto, na ktorom sa najprv usadili slovenskí kolonisti.

V pokračovaní sa pripomína, že v Archíve Vojvodiny

sa nachádzajú dokumenty, ktoré „poukazujú na rôzne aspekty týkajúce sa obdobia kolonizácie Slovákov na území Dolnej zeme, konkrétne Báčky, respektíve na rôzne segmenty problematiky, ktorá súvisí so skorou existenciou slovenských komunít na tomto území, a najmä s ich postavením v kontexte práv slovenských luteránskych spoločenstiev“. Autori štúdie poukazujú aj na obdobie maďarizácie a na historický význam Kovačického procesu v boji tunajších Slovákov o zachovanie vlastnej národnej identity. Ako sa uvádza, vývin osvetového a kultúrneho života vojvodinských Slovákov možno rozdeliť na dve základné obdobia: prvé obdobie od prisťahovania až do roku 1918 a druhé od roku 1918 až dodnes. Za medzníkový sa teda argumentovane považuje rok 1918, keď zanikla rakúsko-uhorská monarchia a po jej rozpade boli založené významné kultúrne a osvetové inštitúcie Slovákov v Srbsku. Ústredná časť štúdie sa zaoberá významom Gymnázia Jána Kollára, Slovenských národných slávností, Matice

slovenskej a Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v kontexte reflexií národnej identity Slovákov v Srbsku, pričom sa okrem stručného mapovania dejinných udalostí osobitná pozornosť venúva dôležitým dokumentom, ktoré súvisia so zakladaním a pôsobením týchto inštitúcií a uschované sú v Archíve Vojvodiny.

Na celkovom rozsahu 172 strán toto vydanie obsahuje štúdiu v pôvodnej srbskej verzii, ako i jej preklady do slovenčiny a angličtiny. Opatrené je bohatým poznámkovým aparátom a prílohou s fotografiami archívnych dokumentov a niekoľkými ďalšími fotografiami (budova petrovského gymnázia v prvej polovici 20. storočia, zakladajúce zhromaždenie Matice slovenskej roku 1932, plagát Slovenských národných slávností z roku 1947), tiež je daný zoznam použitej literatúry a archívneho materiálu.

Publikácia pozoruje dejiny a identitu vojvodinských Slovákov z doteraz nie často uvádzaného kulturologicko-antropologického stanoviska a je vhodným podnetom na ďalšie rozpravy a bádania v oblasti tejto ešte stále nie celkom osvetlenej a preskúmanej problematiky. Skutočnosť, že publikáciu vydal Archív Vojvodiny, je v každom prípade pozitívna a svedčí o konkrétnom záujme tejto ustanovizne o dejiny a kultúru vojvodinských Slovákov.

KNIHY

24. 8. 2019 • 34 /4869/

O smútku moderného človeka (Michel Houellebecq: Serotonin. Booka, 2019)

20/II 20/II

Z

ačiatkom júna srbskú literárnu scénu rozvíril menší škandál, keď sa na belehradskom festivale Krokodil ako hosť neobjavil Michel Houellebecq, súčasne najznámejší francúzsky spisovateľ. Organizátori festivalu v ospravedlnení napísali, že sa na lietadle AirSerbia, ktoré premávalo z Paríža do Belehradu, objavili technické problémy, a preto sa spisovateľ – spolu so svojou manželkou – po štvorhodinovom čakaní na letisku vzdal cestovania do Srbska.

Trochu neskoršie sa ozval aj sám Houellebecq a napísal, že kým v lietadle čakali na vzlietnutie, prišlo k vzbure pasažierov. Znepokojujúce bolo aj to, že sa v samom lietadle údajne cítilo palivo... A tak srbskí fanúšikovia Houellebecqa zostali bez príležitosti vidieť ho a vypočuť si jeho príhovor na festivale Krokodil, na ktorom okrem svojej doterajšej literárnej tvorby spisovateľ mal prezentovať aj svoj najnovší román Serotonin.

V románe Serotonin sledujeme 46-ročného Florenta-Clauda Labrousta, inžiniera poľnohospodárstva, zamestnanca francúzskeho ministerstva poľnohospodárstva a človeka, ktorý doslova zomiera od smútku. Napriek tomu, že je jeho depresia pod kontrolou novej generácie liekov (antidepresíva), niektoré vnútorné a vonkajšie okolnosti mu vôbec nepomáhajú, aby vyšiel z víru smútku, melanchólie a všeobecného pocitu bezvýznamnosti.

Pocit bezvýznamnosti trápi Florenta preto, lebo obdobie svojej dovtedajšej kariéry strávil ako odborník, ktorý skúma možnosti francúzskych poľnohospodárov – najmä dobytkárov a ovocinárov – na svetovom trhu. Ako odborník Florent vie, že pre francúzskych poľnohospodárov na svetovom trhu niet mnoho priestoru a že z ich terajšieho počtu globalizáciu a hospodársku politiku

Európskej únie prežije sotvaže tretina francúzskych farmárov.

Teda Florent vie, že svetové ekonomické procesy, ktoré práve prebiehajú, priamo ničia francúzske poľnohospodárstvo a niet ničoho, čo by on osobne mohol urobiť, aby pomohol svojim priateľom, ktorí bojujú – dokonca aj ozbrojení – proti štátnej moci s cieľom znemožniť dovoz konkurenčných a lacnejších zahraničných poľnohospodárskych výrobkov do francúzskych predajní. Dokonca Florentov najlepší priateľ umiera počas jednej zo zrážok normandských farmárov s po-

Napriek tomu, že sa nám všetko hore uvedené zdá byť chmúrnym a príliš deprimujúcim, Serotonin je román, v ktorom spoznávame Houellebecqovu romantickú stránku. V románe teda sledujeme stredovekého Florenta v jeho predsamovražednej fáze života, keď sa náš hrdina rozhoduje vidieť sa so ženami, ktoré miloval a za ktorými aj dodnes ľutuje. Preňho je osobitne dôležité stretnúť sa so ženou menom Camille, s ktorou strávil najkrajšie dni, čiže obdobie života, v ktorom bol skutočne šťastný – ako

Michel Houellebecq (1958) je francúzsky spisovateľ, ktorý sa narodil na ostrove Réunion, ináč vzdialenom francúzskom území v Indickom oceáne.

Nemal šťastné detstvo, lebo rodičia rýchlo stratili záujem o neho – matka ho opustila a otec ho zaslal žiť k starým rodičom do Paríža. Napriek tomu Houellebecq vyštudoval lýceum a Vysokú poľnohospodársku školu, avšak nepracoval v agronomickom odbore, ale ako počítačový programátor. Po neúspešnom manželstve a rozvode ochorel na depresiu, až bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Počas 80. rokov písal a publikoval poéziu a literárne eseje (v roku 1991 vydal biografiu H. P. Lovecrafta). Jeho prvý román Rozšírenie bojového poľa vyšiel roku 1994 a už jeho druhý román Elementárne častice (1998) získal ocenenie IMPAC Dublin. Väčší čitateľský ohlas vyvolal román Platforma (2001) a po ňom nasledovali romány Možnosť ostrova (2007) a Mapa a územie (2011, Goncourtova cena). Houellebecq je autor nihilistickej a pesimistickej povahy, známy aj tým, že sa vo svojich románoch rád zaoberá problematickými spoločenskými témami, akými sú islam, politika, klonovanie, voľný trh, terorizmus alebo prostitúcia, čo za výsledok má ostré polemiky, rozpory a kritiky, ktoré nasledujú po vydaní každého jeho diela. Po vydaní jeho románu Podvolenie (fr. Soumission) spisovateľ bol určitý čas pod policajnou ochranou. líciou a náš hrdina sa vzdáva svojho povolania. Čoraz viac a viac odcudzený od vonkajšieho sveta, Labroust sa vzďaľuje od ľudí a života, ktorý dovtedy viedol, a uvažuje o samovražde. Zdá sa mu, že preňho niet cesty späť…

Foto: wikimedia

Janko Takáč

nikdy predtým alebo potom.

Náš hrdina veľmi ľutuje za ňou, lebo ju – napriek tomu, že bol s Camille veľmi šťastný – raz oklamal. Ona mu cudzoložstvo neodpustila a zanechala ho navždy. Teraz – prešli roky, odkedy viac nie sú spolu – Flo-

rent tajne sleduje Camille a po čase sa dozvie, že ona už má syna s iným človekom. Jeho nádeje na budúci spoločný život stroskotajú a na konci sa náš hrdina nejde ani pozdraviť s láskou svojho života…

Serotonin je teda román, ktorý má dve stránky, jedna – tá ktorá sa nám zdá houellebecqovská – hovorí o pálčivých problémoch globalizácie a ich implikácii na hospodárstva jednotlivých krajín, pokým tá druhá, romantická stránka, nám hovorí o tom, čo jediné malo nejaký zmysel vo Florentovom živote. A to bola láska, osobný Florentov vzťah so ženou, ktorú miloval a s ktorou bol šťastný ako nikdy predtým alebo potom. Teda – nejako nepriamo – Houellebecq nám v jeho najnovšom románe hovorí, že v láske leží odpoveď človekovho (ne)šťastia a jedine v nej nachádzame nejaký trvalý význam a zmysel. Žiaľ, tak ako aj pre normandských farmárov, aj pre Florentovu lásku je už neskoro. Náš hrdina chápe, že stratil oba životné boje, ale ešte je živý a nevie, ako s tým ukončiť. My čitatelia sa po ukončení románu Serotonin tiež opýtame, či je možno nie neskoro aj pre nás? Teda či sme aj my osobne možno už nestratili všetky svoje vlastné boje a či aj my možno – práve ako Florent – nežijeme tú poslednú a celkom zbytočnú a bezvýznamnú časť našich životov?

POÉZIA

HLAS ĽUDU • OBZORY

IN MEMORIAM

Maroš Bančej 4. 9. 1960 – 17. 7. 2019

S

lovenský básnik, spisovateľ a redaktor Maroš Bančej zomrel na následky dlhej a ťažkej choroby dňa 17. júla 2019 vo veku nedožitých 59 rokov. Ako sa objavilo na blogu vzápätí po jeho úmrtí, „Maroš Bančej patril do ,starej školy‘ slovenskej literatúry. Prežil si svoje bohémske, aj pokojnejšie obdobie života vo večne sa meniacom priestore so cťou, niekedy nekompromisnou, ale vždy sa snažil o objektívne uchopenie skutočnosti“.

Maroš Bančej, inžinier, slovenský básnik, textár, spisovateľ, publicista, esejista, literárny kritik, novinár a redaktor, sa narodil 4. septembra 1960 v Michalovciach v úradníckej rodine. Študoval na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach (maturoval 1979). Absolvoval Chemickotechnologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1979 – 1984). Od roku 1990, keď sa stal redaktorom časopisu pre mladú literatúru a umenie Spolku slovenských

autorských poetík.

Maroš Bančej za takmer desaťročie svojho pôsobenia v redakcii Dotykov, už ako šéfredaktor (1991 – 1999), výrazne ovplyvnil tematickú a

Maroš Bančej

obsahovú orientáciu časopisu.

Medzitým sa autorsky a moderátorsky podieľal na relácii Slovenskej televízie 900 sekúnd o knihách (1993 – 1997) a pôsobil vo funkcii šéfredaktora

spisovateľov Dotyky (1990), spolu s jeho šéfredaktorom Jozefom Urbanom otvorili na stránkach časopisu priestor na konfrontáciu rozmanitých literárnych a estetických prúdov, individuálnych i skupinových

vydavateľstva Ars-Litera (1994 – 1997). Pracoval v Slovenskom rozhlase ako šéfredaktor Rádia Devín – kultúrneho okruhu verejnoprávneho média (1999).

Neskôr pracoval v Národnom osvetovom centre, kde pôsobil

MAROŠ BANČEJ

CODA Telo ktoré bolo prebolelo a uletelo...

Uletí azda do prázdna pravdepodobne za nikým Tá s kosou tá sa nemazná prv než ti siahne po tepe kým s tvojím srdcom zatrepe píšeš si tieto veršíky na ceste nikam za nikým: Tak ostali len lásky platonické ľahučké ako srdce z papiera vášeň a neha, obe identické a jedna druhú ticho popiera Kde boli bozky ostal perí závan tuhý stisk ňadra dotyk nahradil ten rozpačito hľadá svoje práva či aspoň dlaň ti občas naladí Objatia, dlane putujúce telom hľadajúc jeho tajné zákutia spletené nohy srdce ktoré chcelo nech sa v tej jazde múry nezrútia to všetko zmizlo, skrátka je to pasé dolce far niente * telo na telo Mám teraz ticho, platonicky zmeniť vášeň za cudný súcit priateľov?

Ostala láska v platonickom móde Ani si na ňu tuším nezvykaj Tá čo si ľúbil lieta po slobode a zubatá si sedlá poníka To bolo plánov kedy kde a ako budeš sa túliť spredu zozadu Za oknom chorál čudných čiernych vtákov ti teraz skúša zdvihnúť náladu Telo, ktoré bolo prebolelo a uletí Zvyšok je rozprávka príbeh pre deti O prvom milovaní a o tých stovkách ďalších výbuchov srdca vášní falší To čo si nekúpil už ťažko predáš Tá rukolapná bieda a strach z bolesti je batožina čo sa nevmestí do vlaku s čerstvým pachom hliny Bože ak si tak odpusť moje viny... * sladké ničnerobenie (jedna z posledných napísaných Bančejových básní)

21/III

Maroš Bančej (vľavo) preberá Cenu Slovenských pohľadov za prózu od ich šéfredaktora Bystríka Šikulu

najskôr ako odborný redaktor pre literárne aktivity (od roku 2012), a potom ako redaktor pre mediálne výstupy a referent pre dokumentáciu (do júla 2019).

Básne začal uverejňovať koncom 70. rokov v literárnych časopisoch, na sklonku 80. rokov publikoval najmä v Literárnom týždenníku a Dotykoch.

Knižne vstúpil do literatúry spoločnou zbierkou s Jánom Litvákom a Jozefom Urbanom Výstrel z motyky: Správa o prievane (1990). Samostatne knižne debutoval zbierkou poézie Príliš tesná koža (1995), po nej mu vyšla zbierka Vampiriáda (1998), obe obsahujú básne s motívmi lásky i sklamania z nej, závanu smrti, zložitosti či absencie komunikácie medzi ľuďmi v súčasnej civilizácii. Ako posledná mu vyšla zbierka Opičí cirkus (2017) o vzťahoch medzi mužom a ženou, v rodine i o priateľských vzťahoch, pre ktorú je príznačné úsilie o „terapiu“ a v ktorej nechýba ani humor, sarkazmus či sebairónia.

Z jeho esejistických, fejtónových a „úletových“ textov vznikla kniha Maroš – Úlety a fakty (1997). Medzitým vydal zbierku básní, piesňových a publicistických textov, rozhovorov a spomienok na talentovaného slovenského básnika, textára a spisovateľa Jozefa Urbana (1964 – 1999) pod názvom Zúrivo a nežne svoj... (2011), ktorú vybral, zostavil, usporiadal a v ktorej sa zhovára aj s básnikovými priateľmi.

Za svoju tvorbu získal tieto ocenenia: Poctu Dominika Tatarku (1995), Poctu sv. Cyrila a Metoda (1997) či Cenu Slovenských pohľadov za prózu za rok 2016.

Posledná rozlúčka s Marošom Bančejom bola vo štvrtok 25. júla 2019 v obradnej sieni bratislavského krematória. Česť jeho pamiatke! m. prebudila

DIVADLO

24. 8. 2019 • 34 /4869/

62. FESTIVAL FESTIVALOV V TREBINJI

Na krídlach snov Miroslav Benka

V

hercegovskom mestečku Trebinje v rámci Kultúrneho leta od 20. do 27. júla prebiehal 62. Festival festivalov divadelnej tvorby, na ktorom sa zúčastnilo podľa selektorov sedem najlepších amatérskych predstavení v regióne a usporiadal sa rad ďalších podujatí.

22/IV

TREBINJSKÉ KULTÚRNE LETO V Trebinji, v tomto malebnom mediteránskom mestečku v kotline pod vrchom Leotar, vzdialenom len 24 kilometrov od svetoznámeho Dubrovníka, 34 kilometrov od Herceg Nového a 120 kilometrov od Splitu, naposledy som bol pred rovno tridsiatimi rokmi. Toto mestečko sa zmenilo takmer na nepoznanie. Vybudovali tu početné stavby a hotely.

Hemžia sa tu turisti z celého sveta, najmä Japonci. Počas celého leta sa tu koná Trebinj-

Zhodou okolností sledovali sme divadelný Festival festivalov, v rámci ktorého v konkurencii o Zlatú masku vystúpili nasledujúce divadelné súbory: Divadlo Stevana SremRozhovory s členmi festivalovej poroty ca Crvenka (Srbsko), Benka, režisér teáter Total Visoko (Bosna (predseda), Dia Hercegovina), teáter Kunmitrije Jovanostwerkstatt Skopje (Severné vić, režisér JuMacedónsko), Amatérske dihoslovanského vadelné združenie Kuntrata zo dramatického Zadarskej župy Sv. Filip i Jakov divadla v Be(Chorvátsko), Spoločnosť sociolehrade (člen) lógov a Stredisko pre kultúru a Željko Hubač, Mojkovac (Čierna Hora), Kuldramatik a riaditúrne centrum Kula (Srbsko) a teľ činohry NáMestské divadlo Trebinje. Žiaľ, rodného divadvystala inscenácia zo Slovinska, la v Belehrade lebo ich štátna selekcia nebola (člen), jednohlasukončená po začiatok festivane rozhodla, že Prezentované boli aj nové publikácie z oblu v Trebinji. Boli tu uvedené cenu za najleplasti drámy a divadelného umenia hry od renesančných až po šie predstavesúčasných autorov: Carla Golnie udelí súboru nu a po každom predstavení doniho, Augusta Strindberga, z Crvenky, ktoré vystúpilo s boli rozhovory, ktoré viedol Ľudmily Razumovskej, Dušana inscenáciou Daria Foa Náhodná dramatik, teatrológ, filmový Kovačevića a Daria Foa, ale smrť jedného anarchistu v réžii kritik a pedagóg prof. Božidar Igora Pavlovića (herca Zečević z Belehradu / Pekingu.

Srbského národného Prof. Dr. Zoran Đerić, riaditeľ divadla v Novom Sade). Srbského národného divadla v Tvorcom tejto inscenácie Novom Sade uviedol vydania sa dostal do rúk i rad periodík a divadelnej literatúry ďalších ocenení – zla- Srbského národného divadla té masky za najlepšiu a Sterijovho pozorja – medziiscénografiu, kostýmy ným aj to, čo je hádam pre nás a najlepšiu réžiu. najzaujímavejšie, knihu Nová SPRIEVODNÉ PODU- slovenská dráma (Nova slovačka drama) vo vydaní Sterijovho JATIA Okrem oficiálneho pozorja v Novom Sade, ktorú programu početné obe- do srbčiny preložila Zdenka censtvo sledovalo work- Valentová-Belićová.

Inšpirujúce ovzdušie: Trebinje

ské kultúrne leto – divadelný festival, hudobný festival, filmový festival a Dučićove básnické večery.

aj autorské inscenácie naštudované na základe skúmania ľudových povestí a obradov.

Porota v zložení: Miroslav

shop (divadelnú dielňu) pod vedením popredného pedagóga réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade a etablovaného divadelného režiséra prof. Egona Savina, tiež boli usporiadané premiéry kníh, koncerty vážnej hudby, pouličné divadlo, divadelné etudy študentov umeleckých akadémií z regió-

BUDÚCNOSŤ FESTIVALU FESTIVALOV Trebinjčania sú nesmierne hrdí na svojho rodáka Jovana Dučića (1971 – 1943), jedného z najlepších srbských básnikov moderny a diplomata – veľvyslanca Kráľovstva Juhoslávie v početných metropolách Európy a v Istanbule, držiteľa aj najvyššieho štátneho vyznamenania – československého Rádu

HLAS ĽUDU • OBZORY Bieleho leva (Řád Bílého lva, 1922). Aj preto túžia, aby sa tento festival stal európskym.

Mestu Trebinje sa podarilo zoskupiť hádam to najlepšie, keď ide o súbory, tiež autoritatívne osobnosti, a má ambície na budúce leto, v spolupráci s AITA/IATA, tento festival urobiť sviatkom – jedným z najlepších festivalov amatérskych inscenácií Európy (s účasťou profesionálnych edukátorov, teatrológov a teoretikov divadla). Už na budúci rok počítajú predovšetkým s účasťou najlepších amatérskych súborov zo Slovenska a Česka, Maďar-

Obecenstvo prejavilo záujem o rozhovory po predstaveniach

ska, Rumunska, Bulharska a iných krajín.

Okrem iného Trebinjčania si ešte stále spomínajú na rad víťazných inscenácií, ktoré boli uvedené v slovenskej reči, najmä keď ide o scény Divadla VHV a ich režisérov a pedagógov, popredné osobnosti z radu slovenskej národnosti: prof. Ľuboslava Majeru a doc. Miroslava Benku.

Chceme veriť, že milí ľudia, ovzdušie, výborná nálada a priaznivé podmienky to aj umožnia.

Foto: Miroslav Benka

VÝSTAVY

Ovzdušie barokového rozkladu Stevan Lenhart

N

edávna výstava v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny pod názvom Baroque Underground predstavila umelecké fotografie novosadského autora Dragana Kurucića (1962). Ide o práce, ktoré vznikali v mestskej časti pod Petrovaradínskou pevnosťou známej ako Gradić, znázorňujúce aktuálny život tunajších ľudí z okraja spoločnosti a architektúru plánovanú a vystavanú ešte v barokovom období. V priebehu viac ako dvoch storočí táto časť mesta prechádzala rôznymi obdobiami dejín a spoločenských zriadení, avšak zdá sa, že jediná zmena, ktorú tu dnes možno spozorovať, je zmena spôsobená postupným rozkladom.

Vypracované prevažne

v čiernobielej technike, Kurucićove fotografie odzrkadľujú dnešný život obyvateľov Gradića, pôsobia dojmom pochmúrnosti a výraznej núdze, avšak autorov umelecký prístup a premyslené (či skôr intuitívne?) narábanie kompozíciou a svetlom postavuje zobrazených ľudí do roly postáv významnej dokumentárnej

drámy, v ktorej napriek všadeprítomnej monumentálnej melanchólii a smútku nehasne ľudská dôstojnosť a preniká aj svetielko duchaplnosti.

V texte v sprievodnom katalógu výstavy Slavko Timotijević poukazuje na prítomnosť pocitu svojráznej spoločenskej hrôzy, ktorú prezentované fotografie úspešne dokumen-

tujú a ktorá v znázornenom prostredí vlastne vyplýva z ostrého konfliktu medzi niekdajším socialistickým a dnešným kapitalistickým realizmom.

Tento fotografický projekt si možno pozrieť aj na webovej stránke www.baroqueunderground.com ground.com.

23/V

ŠTÚ D IE

24. 8. 2019 • 34 /4869/

PO STOPÁCH PRVÝCH SLOVÁKOV V BÁČ-BODROŽSKEJ STOLICI (10)

Reštaurovaná história a jej následky DrSc. Ján Babiak

24/VI

J

Je nevyvrátiteľný fakt, že každý vedecký prístup hociktorému problému musí byť skĺbený aj so základnými princípmi vedecko-výskumnej práce. Možno predpokladať, že staršie vedecké práce, aj doktorské dizertácie, nie vždy boli korešpondenčné s takýmto prístupom. Veď stačila iba široká akumulácia relevantných dát, v rámci toho riešiť logiku vzájomných vzťahov a zákonitostí a formovať konštrukciu novej reality. Túto deskriptívnu metodológiu vedecko-výskumnej práce už dávnejšie posunula do úzadia aplikácia matematiky aj v tomto segmente, hoci sa ona aj kdetu „prekĺzne“, vraj, sú aj vedné sektory, kde sa matematizácia problematiky ťažko realizuje.

Keď ide o dejiny Slovákov v Báč-bodrožskej stolici, išlo to ešte horšie, lebo sa v druhej polovici 20. storočia (?) jednoducho vyvrátilo všetko to, čo sa dovtedy vedelo. Urobil to Dr. J. Sirácky vo svojej dizertácii Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí,1 keď si nepreveril chybu v zápise v bajšianskej cirkevnej kronike, štvrtého v poradí farára M. Ambrózyho. Keby Ambrózy v strede prvej vety tejto kroniky nevypustil slovo neskôr, tak by ani neboli dôvody na toľké „kotrmelce“ v dejinách bajšianskych Slovákov, ktoré urobil Sirácky. J. Sirácky si musel preveriť aj status osady Bajša v tých časoch, aj katolícku matriku (lebo iných nebolo), čo však neurobil a keďže iných dát nemal, tak uzavrel táto osada bola pustatinou a len v období Š. Zaka bola osídlená. Bola to už v prístupe k tomuto problému chybná konštatácia.

Slovom, J. Sirácky musel urobiť to, čo autor tohto podčiarnika prezentoval v predchádzajúcich deviatich príspevkoch. On si však obľahčil výskum slobodnou negáciou prítomnosti Slovákov na tomto priestore pred rokom 1720 a nepozrel si ani záznamy sčítaní obyvateľov zo širšieho okolia z rokov 1728 – 1731, ktoré v Archíve Vojvodiny jestvujú.

AKÁ NÁM JE HISTÓRIA? Tak sa prejavila alternatívna história. A v takej orientácii ani po fantastiku nebolo ďaleko,

lebo sa hľadala jedna z možných eventualít. Veď ako sa tvrdilo, od Bajše po Petrovec bola samá holá pustatinná oblasť, a tak sa aj riešenie našlo. Len do kontextu dejín ju vtesnať. Tak nová identita sadla, Bajšu nahradil Petrovec a začalo sa písať o niečom, čo nemá spätosť s realitou. A na Petrovec sa začalo hľadieť ako na totem, ako symbol slovenského (pra) počiatku, ako univerzum slovenskej superosady vo Vojvodine. Ako na osadu, ktorá je jedinečná a jediná, ktorá je legendou.

Tým počinom J. Sirácky zanedbal celú južnú vetvu posúvania Slovákov na Dolnej zemi, vlastne

šlo, dnes v dejinách báje neplatia.

Taký surový postup, nespracovaná ruda a neargumentovane vyškatuľkovaná konštelácia vo vedeckých kruhoch v dnešnom období nemá obdobu. Z pyritu, ani zo železa auto neurobíš. Zato z ocele áno.

Možno v stereotype, aký vládne v našej metropole, bolo ľahko uzavrieť, ktorá bola prvá slovenská osada vo Vojvodine, ale v období matematického dokazovania, keď platí čierno-biela argumentácia, vyvracanie pravdy sa ľahko dokazuje. Aj „kryštalizácia“ Petrovca ako pravej slovenskej matkoosady v Báč-bodrožskej stolici. Dnes sú také tvrdenia skvosty bez lesku, kvety, čo plody nedajú. Aj každý, čo bližšie pozná dejiny príchodu Slovákov na toto územie, ľahko uzavrie, že ide o vyšľopenú históriu. Potom sa môže postaviť len otázka, koľko nás ten mýtus postihol a koľko nie.

Koľko šlo o mýtus a koľko o vírus.

Aj vírus bol, lebo v takej orientácii obeťou bola nielen Bajša, ale Posledná strana sčítania Petrovčanov z roku aj celý rad osád na 1746/47 severe, v menšej zotrel v dejinách Slovákov viac ako miere aj osady v strednej a juhopol storočia ich pobytu v sever- západnej časti v Báč-bodrožskej nej a strednej časti Báčky. Preto stolici. V takom prístupe prakticky sa jeho verzia začiatku Slovákov bolo stornované prvé polstorov Báč-bodrožskej stolici môže de- čie slovenskej migrácie na tomto finovať ako zmrzačená história za- priestore. A potom to pokračovalo čiatku báčskych Slovákov, lebo ako aj ďalej. Pre Kulpín sú písané aj on tvrdí, Slovákov tu pred rokom logické dôvody, že do neho prišli 1745 nebolo. Je však známe, že Slováci o pár rokov skôr. Naopak, vtedy aj tá slabšia vetva smerom Hložany oslavujú založenie srbskej na juhovýchod, začnúc od Békeš- osady, lebo prvé písané stopy skej Čaby a ďalej priam kvitla. Aby Slovákov v tejto dedine sú od roku potom posúvania dolu Dunajom, 1770. Do Selenče prišli evanjelickí na juh, do Báčky nebolo? Prečo? Slováci aspoň dva roky skôr ako to Nuž preto, že Sirácky jednodu- Sirácky uznáva, kým v širšom okolí cho zaprel kompletnú migračnú Selenče Slovákov bolo omnoho avantgardu, so všetkými posunmi skôr atď. O osadách, ktoré sa dnes Slovákov v tureckom období, so nezachovali ako slovenské, ani smelými predvojmi potom, keď nehovoriť. Ak sa vezme do obehu Turci odtiaľto odišli, a migračnými evidencia z katolíckych kroník priekopníkmi v Báč-bodrožskej a najmä matrík, ktoré Sirácky vôbec stolici. Teda keď ide o Slovákov, nekonzultoval a na ktorých autor priam zamrzol tento región. Ťažko tohto príspevku práve pracuje, uhádnuť: prečo? tak sa tu súbor údajov o príchoAle prešli časy pre takú epiku, de Slovákov na báčske územie, aj na tézy mimo kontextu historic- konečne aj segment príchodu do kého diania. Možno to voľakedy aj petrovského chotára, drasticky

zmení. Tak čo potom robiť? Ako sa v tomto kolotoči, v ktorom sa až v hlave točí, vynájsť?

Aby bolo jasné – nezazlieva sa tu ani začiatkom Siráckeho prístupu v tých 60. rokoch minulého storočia. Veď každý začiatok môže byť ťažký, aj mylný. A preto aj oprava chýb by mala byť na rade! Je však fakt, že J. Sirácky svoje chyby, a je ich habadej, vôbec neopravoval.

A my sme sa na tých výstreloch z dáždnika, na jeho chybách, vôbec nič nenaučili. Držíme si ich ako dogmu a opakujeme ako mantru, ako niečo, čo má trvať večne.

A čo je najdôležitejšie: ukradlo sa tým Slovákom najmenej pol storočia existencie v Báč-bodrožskej stolici. Prečo? Veď dejiny sú ako víno – čím staršie, tým lepšie.

Roky tu pridávajú na hodnote.

A čo je najčudnejšie, ten včasný príchod priznali nám aj historici iných národností, ale mi Slováci nie. Je to fakt, ktorý naozaj desí, aj prekvapuje. Je to zrada nás, učinená pre nás samých!

AKO ĎALEJ? Je ťažké bojovať proti nejakej epickej „pravde“, ktorá platí viac ako polstoročie. Najmä keď platí pravidlo, že ak trikrát povieš nejakú nekonvenčnú konštatáciu a nikto ju nedementuje, tak sa ona ujme ako pravda. Je to ešte horšie, ak jestvujú osoby, ktoré sa postavia za také konklúzie a nekriticky ich bránia. V Petrovci máte aspoň tri také dušičky, bôžičky to v žiadnom prípade nie sú, o nižšej hierarchii tej pyramídy ani diskutovať, ktoré si svätosväte zobrali brániť primát našej metropoly vo všetkom a za každú cenu. Aj robia to bezohľadne a bezočivo, ale vždy v prospech svojho presvedčenia.

Keď som ako predseda ľudovýchovnej komisie pri MSJ uvidel, že edukácia dospelých prednáškami nejde medzi našincami a bolo obdobie oslavy 250 rokov Slovákov na tomto priestore, insistoval som na podčiarniku Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem. Keď to zabralo, hneď sa postavila petrovská „obrana“ (mená nájdete aj v matičných zápisoch), ktorá navrhla zrušenie ľudovýchovnej komisie ako nepotrebnej. Aj podarilo sa im to. Nie však aj vychádzanie podčiarnika, lebo som to potom prebral ako svoju záležitosť. Aj podčiarnik išiel v časopise Hlas

ŠTÚ DI E

HLAS ĽUDU • OBZORY sľúbil, že kniha bude prezentovaná aj v regionálnych ústrediach vojvodinských Slovákov, na Slovensku (sčasti už bolo realizované) a v Nadlaku. Tak čo, mal som stroviť peňažnú pomoc, a potom sa na nič neobzerať?

Všetko to, čo je tu uvedené, boli moje pokusy o to, aby sa pravý obraz o našej histórii dostal do sveta. Rýchle som uvidel, že je to Cervantesov boj Dona Quijota proti veterníkom a že tú prácu by vskutku mal robiť niekto iný. Ale Výbor pre vzdelávanie NRSNM v boji o slovenčinu v školách o našej histórii v nich ani nerozmýšľa, a, konečne, nerozmýšľal ani vtedy, keď tam mal pre historické aspekty prajnejšiu zostavu. Historická komisia MSS má historika ako vedúceho, ale ten prstom nepohol, ani keď šlo o storočnicu Slovenských národných slávností, hoci je celkom jasné, že o nedoriešených problémoch v dejinách Slovákov na tomto priestranstve vie. Na Filozofickej fakulte, v odbore dejiny, slovenského profesora ani nemáme – takže kto bude viesť tú záležitosť, keď ich to nebolí?

Na tej istej fakulte na Oddelení slovakistiky minulý káder len pasívne prijal historickú koncepciu Slovákov na Dolnej zemi, ako ju postavil J. Sirácky, a novej docentke som osobne pomohol, aby bola bližšie k tejto problematike.

Asociácia slovenských pedagógov melie hlavne slovenčinu a sotva má stratifikačnú koncepciu kádrov po školských predmetoch, niežeby aj rozpracovanú programovú problematiku v rámci nich. Nemáme ani zväz vedeckých pracovníkov aspoň v tej najvšeobecnejšej forme, ktorý by sa mohol sústrediť aj na akútnu problematiku našej histórie, lebo aj tu sú tí praví vedeckí pracovníci posunutí do úzadia. Zato však máme tých druhých, čo málo toho vedia, ale čím menej vedia, tým sú hlasnejší. A tých je veľa, akoby ich sám Boh z neba zhadzoval.

AJ NÁSLEDKY? Hneď v prvom príspevku podčiarnika o príchode Slovákov na Dolnú zem, v našom týždenníku Hlas ľudu v roku 1995, autor tohto príspevku veril v motto, ktoré priam frčalo z neho a ktoré znie: Vedieť, mať to v malom prste, je nezmerateľná výhoda človeka.

Vedieť však o svojom, teda slovenskom národe, je niečo ešte hodnotnejšie. Je predpokladom

cibrenia národného cítenia a ešte viac, je zárukou obstátia na týchto rovnobežkách, v enkláve na Dolnej zemi, v týchto nanajvýš pohnutých časoch.2 Časom však autor uvidel, že to nie je celkom tak, ba čo viac, že pravda v dejinách je podmienená faktormi, ktoré

Úryvok z dokumentu Koliko se poznajemo s dejinami veľmi ani nesúvisia. Veď nedarmo sa hovorí, že pravdu píšu výhercovia vojen, že je história ovplyvnená politickým pohľadom, nacionálnou príslušnosťou, že má aj lokálpatriotické prifarbenie, alebo že je presiaknutá individuálnym postojom atď. Vskutku, historická pravda je len jedna, ale problém je iba v tom, ako po ňu prísť. Závisí to od uhla pozorovania, objemu priamych a vyvedených vedomostí, „podkovania“ archívnymi faktami, expresívnej smelosti autora a čoho ešte nie. Aj ľahko sa skĺzne k pojmu, ktorý voláme kvázihistória, alebo až historická lož.

Preto každé vhlbovanie sa do dejín postavuje aj otázku, nakoľko sú tvrdenia autorov späté s realitou a nakoľko nie. My Slováci nepatríme k národom, ktoré majú presne vydedukované dejiny.

S problémom šírenia, presúvania a presídľovania Slovákov je to ešte horšie. Málo faktov z obdobia kolonizácie a ešte menej archívnych dokumentov obyčajne viedlo k pamätaniu, kedy niečo bolo, a pamäť nie je najdôvernejší spravodajca historickej reality. Keď ide o báčskych Slovákov, nepresné dáta sú s ohľadom na Banát a Sriem omnoho častejšie.

Tak potom načo aj hovoriť o nepresnosti, keď aj to, čo sa skôr považovalo za relevantne dokázané, testované novou ve-

decko-výskumnou metodológiou, vypadlo nepresné, až absurdné.

Zoberme za príklad len Petrovec, o ktorom sa „svätosväte“ vie, že má svoje slovenské začiatky už dávno doriešené. Nestojí tvrdenie, že Slováci prišli najprv do Petrovca, ako ani to, že ich doviedol Martin Čáni (všetci v Petrovci vedia, že to bol Matej). Keď ide o údaj, že sem hneď vtedy prišlo 2 000 Slovákov – aké absurdum! Ten počet obyvateľov mal Petrovec už len v urbárskej regulácii, ktorá bola takmer 20 rokov neskoršie (začala v roku 1762). Veď len základná matematika také tvrdenie ruší, lebo by podľa toho v rodine prišelcov, podľa sčítania z rokov 1746/47, bolo v jednej rodine priemerne 20,3 člena rodiny, čo nie je pravda, veď Slováci sa nesťahovali podľa princípu húfneho zutekania.

Konečne, pozrite mapku starého Petrovca, ktorá sa v dnešnej dedine ešte jasne vidí. Veď by to bola hlava na hlave. A takých absurdít je habadej.

A čo je tragické, o tých nezmysloch sa učia aj naše deti, žiaci škôl 21. storočia. Aj súťažia vo svojich vedomostiach, aj body za výhru, aj potlesky dostávajú. Pozrite si napr. dokument Nakoľko sa poznáme – z dejín národnostných spoločenstiev Vojvodiny,3 koľko je tam nezmyslov len v malom štvorčeku na jednej strane. Len málo sa v tej publikácii hovorí o našich dejinách, a toľko chýb. Má to logiku? Poznáme svoje dejiny?

Veď kto nepozná svoju minulosť, ktovie, aká bude jeho budúcnosť!

Má potom aj zmysel dušovať sa, že padáme? Že nás je čoraz menej, že sa sťahovanie na juh zmenilo na sťahovanie na sever? Veď už pri dejinách si podkopávame našu istotu na tomto území.

A ešte o tých dejinách. Je potom História svedkom doby, svetlom pravdy, životom spomienok, učiteľkou života, zvestovateľkou dávnych čias, ako je to spomenuté ešte vlani, na začiatku tohto podčiarnika?

Táto výstižná Cicerova sentencia pre nás, dolnozemských Slovákov asi neplatí. A ako vidno, najmä v súčasnosti, ani ponaučenie nedáva.

Je potom jasné, k čomu spejeme?

Na také niečo Cicero ešte pred novým letopočtom mal jednoznačnú konštatáciu: O tempora, o mores!

Nezdá sa vám, že je, po toľkých rokoch, ešte stále platná aj v tomto prípade?

1 Podľa vytlačenej verzie vo vydaní SAV Bratislava 1966.

2 J. Babiak: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem (1.). Hlas ľudu, Nový Sad 1995, roč. 52, č. 11, s. 2.

3 Skupina autorov, Projekt IV APV: Afirmacija multikulturalizma i tolerancije u Vojvodini. Novi Sad, 2009, IV. izdanje, s. 44.

25/VII

ľudu v rokoch 1995 – 1998.

Keď som napísal a v roku 2001 aj vydal knihu Keď vzlietol sokol petrovský a na premiéru v Novom Sade posadil hore spomenuté dušičky za vrch stola, všimol som si, ako menili farbu tváre ako semafor. Nakoniec mi jedna z tých persón povedala: „Dokiaľ nám Petrovčanom bude dejiny písať Nepetrovčan!“ Viete, čo to znamená? Odpovedal som: „Dobre, ja vám druhú knihu o sokoloch nenapíšem!“ A bolo by ju ľahšie napísať ako prvú. Dodnes tá druhá kniha neuvidela svetlo sveta, ani som o Petrovci žiadnu inú knihu nenapísal.

Keď som v roku 2009 v prílohe Obzory začal s podčiarnikom Krížom-krážom dejinami vojvodinských Slovákov a zameral sa na korekciu „krivých Drín“ v našich dejinách, trvalo to do roku 2014. Potom prišla do Hlasu ľudu nová zodpovedná redaktorka, ktorá hneď rozkázala túto rubriku stopovať, a len vďaka redaktorovi Obzorov podarilo sa mi túto tematiku naozaj urýchlene absolvovať aspoň v skrátenej verzii.

No vrchol všetkého bolo, keď som po dlhoročnej práci konečne urobil poriadok na tému posúvania Slovákov na juh od Dunaja a Ipľa, aj keď som všetko, čo som mohol, preveril aj v archívnych dokumentoch. Robil som to v rozpätí rokov 1995 – 2015. Knihu Za slnkom napoludnie vydala Asociácia slovenských pedagógov, ale sa vôbec nepričinila o to, aby našla aspoň časť financií pre jej vydanie (ÚSŽZ mi v tom dva roky za sebou pomohol). Ako kapitálne dielo získalo na Slovensku pochvaly, aké som dovtedy v živote nemal, ale u nás to šlo inak. Keď šlo o prezentáciu knihy, predsedníčka ASP mi jednoducho povedala, že nemá miestnosti na to. Vtedy som mal na ÚKVS v Novom Sade a v SD v Kysáči plnú sieň, pokým v Kovačici 1. januára 2016 bolo až 200 prítomných (polovica vydržala prezentáciu po stojaci).

V Petrovci som sa prezentácie tejto publikácie nedožil, aj napriek tomu, že mi predseda Matice už päťkrát sľúbil, že to svätosväte bude. A len o dvakrát menej to sľuboval podpredseda pre Sriem, podľa princípu: Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Aby bolo jasné: neinsistujem na prezentácii knihy v týchto prostrediach, ale som pri žiadaní peňažnej pomoci ÚSŽZ

V Ý T VA R N ÍC T VO

24. 8. 2019 • 34 /4869/

Petrovské pohľady 2019 Vladimír Valentík

Daniela Kopčoka a Máriu Báďonskú. rezentácia výtvarného Animálne umenia v Petrovci a memotívy sú dzi vojvodinskými Slovákprítomné na mi jubiluje. Tohto roku ubehne maľbe Zlaty 100 rokov od organizovania Červenej-Kaprvých Slovenských národných loian a na soche z kovaného ešte poskytli aj Ondrej Benka, slávností, ale je to zároveň aj Igor Bovdiš a Andrea Merníkoželeza Rastislava Rošku. Žánrové motívy znázorňujúce vá-Šimonová.

Za ľudskými podobizňami, ľudí pri práci zaujali predovšetkým Vladimíra Urbančeka teda portrétmi tentoraz siah(chmeľová oberačka a odkla- li Zuzana Gašparovská, Miro danie paradajok) a Samuela Legíňa (žatva).

Architektúra domov, čiže mestské a dedinské veduty dominujú v tvorbe Milana Vereša, Daniela Horváta, Anny Majerskej, Ondreja Ivičiaka (gymnázium) a najmä Vlasty Triaškovej s rozprávkovo veselou paletou farieb.

Zátišiami sa predstaJana Milinová: Cyklo potulky chotárom (fotografia, 30 x 40) vili Anna Struháriková a Branislav Galamboš, storočnica organizovania ume- cované akrylovými farbami, ale na výstave domileckých výstav v Petrovci. Totiž pastelom a tiež aj pyrografie nujú kvetinové zátišia Kataríny Breuningo28. augusta 1919 v Petrovci a kované železo.

Znázornené motívy vytvo- vej, Aleksandry Gajisa uskutočnila prvá výstava umeleckých prác a výšiviek, rené individuálnym prístupom novej, Anny Legíňovej (červené maky), Anny Hana Tanciková: Vstup ktoré usporiadali petrovské sú ešte rôznorodejšie.

Krajinomaľba zaujala Máriu Majerskej, Branisla- (fraktálna kresba, 50 x 40) ženy a prvý školený maliar z radov vojvodinských Slovákov Báďonskú, Annu Legíňovú, va Galamboša (ruže), Karol Miloslav Lehotský (1879 Katarínu Legíňovú, Mila Zať- Anny Radanovićovej-Širkovej Horvát, Sara Gajinovová a Anna – 1929). Okrem Lehotského ka, Daniela Kopčoka, Samuela a je tu aj fotografia slnečníc Nosálová.

V rámci tejto expozície nás Jany Milinovej. svoje práce vystavili aj Andrej Legíňa...

Salaše najmä Savu Spremu, Fotografie pre túto výstavu potešil aj väčší počet výtvarLabáth, prvý riaditeľ petrovskej níkov, ktorí k tvorbe pristúpili kníhtlačiarne, Ivan Grunik (syn smelšie a svoje vystavené práce riaditeľa Petrovskej sporiteľne) vypracovali využívajúc predoa po prvýkrát aj Zuzka Medvšetkým hodnoty čírych výtvarveďová. ných prvkov, akými sú farba Petrovské pohľady v jubia čiara. Tak abstraktné práce lejnom roku Slávností nám pre túto výstavu vypracovali: pripomínajú storočnicu výMária Struhárová, Zvonimír tvarnej umeleckej praxe u nás.

Pudelka, Zdenko Finčúr, Anna Prvýkrát boli organizované Liptáková, Hana Tanciková a pred desiatimi rokmi k deväťRuth Petrášová, ktorej práca desiatročnici organizovania najmä vynikla. umeleckých výstav u nás. Pred Petrovské pohľady sú najkraj100 rokmi v Petrovci vystaším darčekom pre našu kultúru vovali svoje umelecké práce pri príležitosti tohtoročného štyria výtvarníci a dnes ich je veľkolepého jubilea nášho výneporovnateľne omnoho viac. tvarníctva. Členovia Združenia petrovských Ruth Petrášová: Prielom (kombinovaná technika, 75 x 100) výtvarných umelcov okrem

26/VIII

P

Petrovčanov prichádzajú aj z Kulpína, Hložian, Maglića, Pivnice, zo Selenče, z Nového Sadu a zo zahraničia a ponúkajú oku verejnosti skutočne bohatú paletu svojich prác.

V jubilejnom roku na výstave dominujú, pravdaže, olejomaľby, ale sú tu aj práce vypra-

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra PREMIÉRA V PETROVCI

Petrovsko-prievidzský divadelný Proces Jaroslav Čiep

V

petrovskom Divadle VHV, presnejšie v miestnostiach jeho klubu, v júli bolo rušno. A tvorivo.

Od polovice júla tam pripravovali a potom aj skúšali nové divadelné predstavenie. Ide o predstavenie Proces v réžii Petra Serge Butka. Jeho premiéru v Báčskom Petrovci zrealizovali v sobotu 17. augusta pred plnou

Nielen duša človeka, ale aj jeho trenírky sú predmetom kšeftov

sieňou Slovenského vojvodinského divadla.

Podľa románu Proces Franza Kafku scenár napísal Vladimír Kavčiak.

Asistentkou réžie je Marína Dýrová.

Hudbu podpisuje Jaroslav Zima a kostýmy mal na starosti Zvonimír Pudelka. Ide o koprodukčný divadelný projekt Divadla„A“ / Shanti z Prievidze zo Slovenska, Divadla VHV z Petrovca a Next Picture z Prahy, z Česka.

Predstavenie je adaptácia známeho Kafkovho románu, pričom žánrovo ide o komický horor. Využité sú aj prvky džezovej opery, kabaretná a moderná hudba. Vizuálne ho dotvárajú aj 3D projekcie a zvláštne vizuálne efekty.

V tomto Procese si zahrali Peter Hlavatý, Patrik Hostačný a Lucia Bakaiová, všetci z prievidzského divadla, a Nataša Dobrovoljská, Ján Bohuš a Ján Sklenár z petrovského divadla. „Život je proces a život každého jednotlivca je aj súdny proces. Na konci súdneho procesu býva vyrieknutý rozsudok. Za svoje skutky treba zodpovedať. Ako sa teda správať a ku komu sa pridať, aby rozsudok nebol príliš ťažký? Svet je totiž čoraz výraznejšie rozdelený. Na ktorej strane je dobro a

Poklona po ukončení neukončeného Procesu

na ktorej zlo? Zlo býva zväčša dobre maskované a neraz sa stotožňuje s diabolskou mocou. Ale ako hovorí jeden Kafkov aforizmus – diabol neexistuje. Sú len milióny malých ľudských bytostí, ktoré mu slúžia. Slúžime mu tiež? Román Proces Franza Kafku na to neponúka odpoveď, skôr poukazuje na možnosť voľby. Odpoveď treba hľadať hlboko v sebe. Ponoriť sa do svojho vnútra a ujasniť si sám so sebou a sám sebe. Čo chcem, na čom mi záleží? Či sa chcem dostať čím vyššie na tej narastajúcej pyramíde zla, alebo mi viac znamená dobro tohto

5. BIENÁLE KYSÁČSKYCH VÝTVARNÍKOV OCHOTNÍKOV

Vystavujú krajinky, portréty, zátišia...

Elena Šranková

V

miestnostiach Galérie SND (v Slovenskom národnom dome) v Kysáči v sobotu 17. augusta otvorili 5. bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov.

Akademický maliar Michal Ďurovka privítal prítomných na vernisáži a zmienil sa o autoroch, ktorí tentoraz vystavujú svoju najnovšiu tvorbu. Ako povedal, trinásti maliari ochotníci žijúci a tvoriaci v Kysáči s hostkou z Temerína na 5. bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov, keď ide o výtvarné žánre, ponúkajú krajinky, sálaše, tiež figurálne kompozície, portréty a zátišia. Raritou sú i originálne hudobné nástroje – fujary. Na svojich najnovších prácach tvorcovia skúmali výtvarné prejavy od insity, realizmu, impresionizmu, expresionizmu až po • KULTÚRA •

súčasné maliarske trendy.

Potom sa zmienil o každom jednotlivom autorovi. Medziiným povedal, že Zuzana Grňová úprimným maliarskym štýlom pripomínajúcim vyšívané kuchárky stvárnila mládenca a dievku v slovenskom ľudovom kroji. „Mária Sláviková sa predstavuje presvedčivými realistickými portrétmi a ponúkla aj svojrázne zobrazenie hroznovej oberačky. Anna Harjanová, Kysáčanka mnoho rokov žijúca v Nemecku, hýrivým koloritom stvárnila poľné práce v Nemecku a zátišia,“ povedal M. Ďurovka. Keď ide o Máriu Pálikovú, konštatoval, že sa nadchýna rovinou, dedinou, sálašmi, domácimi zvieratami, s veľkým zanietením to stvárňuje na plátne, aby sprítomnila život v minulosti terajším generáciám.

Kysáčsky farár Ondrej Marčok pokračuje v maľovaní jedinečným štýlom

Momentka z vernisáže

podaných úchvatných krajiniek, ale sa venuje aj drevorezbe a výrobe a zdobeniu fujár. Ako bolo na výstave vidieť, Zuzanu Ferkovú inšpirujú architektúra, život a práce na dedine v minulosti. Zuzana Petrušková s veľkým zanietením stvárňuje idylické krajinky so zvieratkami. Zuzana Madacká sa premiérovo na bienále predstavuje očarujúcimi, priam rozprávkovými krajinkami.„Po prvýkrát vystavuje Ján Vozár, ktorý kresbou skúma prírodu a okolie. Pavel Vozár tiež debutuje na tomto bienále a predstavuje sa s expresívne podanými krajinkami.

Stredoškoláčka Mila Páliková sa venuje tematike blízkej dospievajúcej mlá-

sveta,“, týmito slovami v afiši nového predstavenia divadelníci vítali divákov na premiére. Presne to, že človek žije v množstve klamov a sebaklamov, sa nieslo počas viac ako pol druha hodiny, koľko trvalo predstavenie.

Hercom sa predsa podarilo po celý ten čas nielen udržať pozornosť divákov, ale aj dokázať im, že na javisku nie sú len na to, aby sa predvádzali. Ale aj manipulovali s divákom. Viacerí z prítomnách si uvedomili, že je to predsa také isté, ako aj v skutočnom živote, keď sa nás zo všetkých strán pokúšajú zmanipulovať. deži,“ informoval kysáčsky akademický maliar Ďurovka. Hostkou na výstave je Vlasta Verebeljiová, maliarka z Temerína, ktorá ponúka jej individuálne chromatické a achromatické videnie krajiniek.

Carving majster Pavel Chrťan ponúka ukážku z jeho bohatého opusu vyrezávaného ovocia a zeleniny. Ďurovka ešte povedal, že sa výstava zrealizovala za pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a z tejto príležitosti Galéria SND vydala katalóg, v ktorom sú fotografie Michala Madackého a ktorý zároveň urobil aj jeho grafickú úpravu. Výstavu otvorila Zuzana Ferková, predsedníčka Umeleckého spolku Michala Geržu, ktorá predtým prečítala báseň Andreja Ferku Na ceste k novému domu.

Výstava bude otvorená do 9. septembra.

34 /4869/ 24. 8. 2019

27

Kultúra OSLAVY DŇA PADINY 2019

Víkend kultúrnych, športových a spoločensko-zábavných akcií Anička Chalupová

V

ýročie dediny je sviatkom a dôvodom uvedomiť si spolupatričnosť k prostrediu, kde žijeme, k miestu, ktoré sme zdedili a ktoré odkážeme budúcim generáciám.

O oslavu 213. výročia založenia Padiny sa pričinili aj členovia Spolku kresťanských padinských cirkví, ktorí v piatok 16. augusta na letnom javisku Športového strediska Dolina predviedli koncert kresťanskej duchovnej hudby.

Publikum svojím koncertovaním oslovili skupiny Praerupta vallis a Fratelo, kým po polnoci návštevníkov zabával domáci DJ. 10. VÝTVARNÝ TÁBOR OOIP Tohto roku Obecná organizácia invalidov práce Kovačica usporiadala svoje tradičné, v poradí 10. výtvarné podujatie, ktorým sa jej úspešne podarilo zaujať účastníkov všetkých vekových kategórií tak z domácej pôdy a okolia, ako aj z celej Vojvodiny a širšie. Tentoraz akcia v sobotu uvítala viac ako 70 účastníkov, milovníkov výtvarného umenia, družby a zábavy takéhoto typu. Po uvítacom príhovore Martina Ďuriša, predsedu OOIP, v miestnostiach Základnej školy maršala Tita podujatie slávnostne otvoril Milan Garašević, predseda

Obce Kovačica. Okrem výtvarnej tvorivej práce účastníkov na nádvorí školy a v parku pred touto budovou účastníci akcie si pozreli nekaždodennú bohatú výstavu ručných prác, ktoré vyhotovili usilovné ruky padinských žien.

Túto výstavu doplnili aj kresby účastníkov tohtoročného júlového výtvarného tábora pre školopovinné deti, ako i pre užívateľov služieb denného pobytu pre osoby

ceho ročníka VT OOIP. V Ý S TA V A ALEXANDRY VALENTOVEJ-KRÁLIKOVEJ V rámci osla- Časť z inštalovanej výstavy obrazov z 9. ročníka VT OOIP vy Dňa Padiny v sobotu predpoludním v aule vy maľuje už plných 30 rokov padinskej základnej školy sláv- a doteraz absolvovala viac ako nostne sprístupnili aj prvú samo- 60 kolektívnych výstav v krajine statnú výstavu výtvarných prác a zahraničí (Holandsko, Maďarsko a Slovenská republika). V rokoch 1995 – 2005 vystavovala svoje diela spolu s členmi Združenia kreatívnych PTT pracovníkov. Na podujatí sa milovníkom umenia prihovoril najprv M. Ďuriš, kým o autorke a jej tvorbe stručne hovorila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici. Medziiným povedala, že i keď je maliarka Valentová-Králiková členkou Združenia výtvarných umelcov Smäd v Padine, predsa zostala dôsledná sebe. „Na jej obrazoch nemôžeme vidieť motívy banátskej roviny, folklórne obyčaje Slovákov a pod., ona na svoje maliarske plátna Okamih z programu pred budovou MS Padina. Na snímke sú členovia ukladá umelecké nite, ktoré sú v jej DFS Holubička. duši a v srdci,“ podotkla Žolnajovás invaliditou v Kovačici. Na školskej padinskej maliarky Alexandry -Barcová. Slova sa ujala aj profechodbe pozornosť účastníkov Valentovej-Králikovej, ktorá pre sorka Anna Babiaková, výtvarná podujatia pripútala aj výstava päť- túto príležitosť vystavila nad 30 umelkyňa, ktorá sa pochvalne desiatky obrazov z predchádzajú- svojich obrazov. Autorka výsta- zmienila o výstave svojej v minu-

Kolektívna výstava padinských maliarov zaujala pozornosť navštevovateľov všetkých vekových kategórií

28

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Momentka zo slávnostného otvorenia 1. samostatnej výstavy Alexandry Valentovej-Králikovej (stojí prvá zľava). Vedľa autorky stoja Martin Ďuriš, Anna Žolnajová-Barcová a Milan Garašević.

• KULTÚRA •

Piatkový večer duchovnou hudbou spríjemnili členovia padinských kresťanských cirkví

Novozaložená hudobná skupina Uzemljenje mladých Padinčanov zoskupila nádejných hudobných entuziastov

losti žiačky Valentovej-Králikovej. znovu prišli milovníci výtvarného Výstavu otvoril Milan Garašević, umenia. V obnovenej Slávnostnej sieni Miestneho spoločenstva predseda Obce Kovačica.

KONCERT ROCKOVEJ A POPOVEJ HUDBY Vo večerných hodinách sa Padinčania a ich hostia presunuli do areálu Športového strediska Dolina, kde trávili voľné chvíle pri počúvaní domácich padinských skupín Uzemljenje, High nation sensation, Vlasto a sacharíny, kým niečo pred polnocou letné javisko obsadila známa srbská rocková skupina YU grupa a evokovala spomienky mnohých milovníkov rockovej hudby na zašlé časy.

NEDEĽA AJ V ZNAMENÍ UMENIA, SPEVU A TANCA Okrem početných spoločensko-zábavných podujatí organizátori osláv naplánovali usporiadať aj niekoľko kultúrnych akcií. Po sláv- Radosť detí z dedinskej oslavy nostných bohoslužbách zboru SEAVC v Padine v kostole v po- Padina otvorili kolektívnu výstavu poludňajších hodinách na svoje padinských výtvarných umelcov.

Združenie výtvarných umelcov Smäd, v spolupráci so Strediskom pre kultúru, šport, turistiku a informovanie v Padine, ponúklo milovníkom umenia na obdiv tvorbu autorov Anny Kotvášovej, Vesny Kuchárikovej, Pavla Povolného-Juhása, Kataríny Lavrošovej, Biserky Petrášovej, Jána Bačúra, Anny Karlečíkovej, Alexandry Valentovej-Králikovej, Martina Markuša, Anny Tótovej, Michala Povolného a exponáty zberateľa Pavla Petráša. Krátko o Združení výtvarných umelcov Smäd porozprávala Jarmilka Trnovská, predsedníčka združenia, kým o výtvarnej tvorbe padinských maliarov hovorila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici.

Príležitostným príhovorom výstavu otvorila Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM.

Najmladší účastníci výtvarného tábora OOIP sa radili o tom, čo budú kresliť

Bohaté výšivky Padinčaniek skrášľovali jednu z učební padinskej základnej školy

• KULTÚRA •

Toto podujatie svojím výstupom spestrili a obohatili členky dievčenskej speváckej skupiny a staršia folklórna skupina DFS Holubička vedené Annou Halajovou, ako i hostia zo Slovenska, členovia DFS Matičiarik z Banskej Bystrice.

Program moderovala padinská divadelná ochotníčka Anna Širková.

OCHOTNÍCI SVOJEJ DEDINE Na záver programu osláv Dňa Padiny v nedeľu 18. augusta bol kultúrno-umelecký program Ochotníci svojej dedine, v rámci ktorého na letnom javisku Športového strediska Dolina vystúpili ochotníci Domu kultúry Michala Babinku, mladučkí speváci a tanečníci, žiaci ZŠ maršala Tita a ich rovesníci z DFS Matičiarik zo Slovenska. Neskoršie na svoje prišli aj milovníci tanca a zábavy, ktorých počas slovenskej ľudovej veselice zabávali a na dobrú náladu im hrali členovia XL Bendu z Erdevíka a padinský virtuóz na harmonike Vladimír Halaj.

34 /4869/ 24. 8. 2019

29

Kultúra PETROVČANIA V SLOVENSKOM KOMLÓŠI

Sviatok kultúry, chutí a vôní Katarína Melegová-Melichová

V

Slovenskom Komlóši v Maďarsku v dňoch 17. až 20. augusta prebiehal 9. Medzinárodný festival dychových orchestrov a 19. ročník Komlóšskych dní. Na prvom podujatí sa počas štyroch dní zúčastnilo 17 hudobných telies tak z Maďarska, ako aj zo zahraničia: zo Slovenska, z Poľska, Nemecka, Estónska a Rumunska. Tento festival prebiehal v duchu osláv 50. výročia Detskej dychovky a Mládežníckeho dychového orchestra v Slovenskom Komlóši. Podujatie otvorila primátorka Dr. Rita Garayová.

Sobotu Petrovčania využili na návštevu termálneho kúpaliska, kde im dobrosrdeční a ústretoví hostitelia zabezpečili voľný vstup, a kto chcel, ten sa mohol okúpať, zaplávať si a užiť si liečivú silu kúpeľov.

Nedeľné doobedie patrilo dvojrečovým bohoslužbám v evanjelickom kostole, ktoré odbavoval miestny farár

Petrovskí folkloristi počas vystúpenia na komlóšskom podujatí

SEAVC Attila Spišák, na ktorých sa zúčastnil aj petrovský súbor. Potom nasledovalo Slovenské gastronomické popoludnie, na ktorom v mene spoluorganizátorov Organizácie komlóšskych Slovákov CSS a Kultúrneho ústavu Slovákov v Maďarsku riaditeľka ZŠ Zsuzsanna Lauková privítala početných hostí, medzi nimi generálneho konzula SR v Békešskej Čabe Emila Kuchára, hovorcu slovenskej národnostnej men-

šiny v parlamente Maďarska Antona Paulíka a predsedníčku CSS v Maďarsku Alžbetu Hollerovú-Račkovú, ktorá podujatie otvorila. Celé poobedie javisko patrilo FS Záriečanka zo Záriečia v SR, staršej detskej folklórnej skupiny KUS Petrovská družina z Báčskeho Petrovca, dychovke z Nadlaku a FS Komlóš, kým vo večerných hodinách pokračoval koncert dychoviek. Všetky programy prebiehali pod obrovským stanom

v strede mesta, v ktorom bolo aj veľké javisko (vmestilo sa naň 55 členov Mládežníckeho dychového orchestra) a zo tristo miest na sedenie.

Prítomní si mohli pochutnať na tradičných jedlách Komlóšanov: haluškách, tzv. šprickách (tyčinky z odpaľovaného cesta), kvasienkach (parené buchty) a hovädzom a baraňom paprikáši, baranej kapuste, langošoch, pečených klobásach... Veľa chutí a vôní.

Na trhoch boli aj početní predavači či výrobcovia keramiky, úžitkových predmetov, bižutérie, výšivkárky...

Petrovčania sa predstavili najprv sólo spevom Simony Sýkorovej a Alexa Fehéra za hudobného sprievodu Zdenka Makovníka a v ďalšom vstupe to bola choreografia Ruža som ja, ruža, ktorú pripravili Jaroslava Peťkovská a Miroslav Horvát. Petrovskí folkloristi oduševnili obecenstvo a svojimi nádhernými krojmi boli atrakciou pre kameramanov a fotoreportérov. Pre nich to bol ďalší prekrásny zážitok a výnimočný pocit, že takto spĺňajú misiu zachovávať naše kultúrne tradície a dobré meno Petrovca, lebo aj staroveké príslovie hovorí: Dobré meno je viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia než striebro a zlato.

PAZOVSKÉ KLASY NA ZAHRANIČNOM ZÁJAZDE

Hontianska paráda 2019 Anna Lešťanová

O

kde remeselníci z celého Slovenska a zo zahraničia na festivale prezentovali svoje zručnosti. Hontiansky dvor bol priestorom na ochutnávku, zábavu, ale i prezentáciu okolitých obcí, kým vežička a amfiteáter boli vyhraneným priestorom na vystúpenia folkloristov z Hontu a z iných regiónov Slovenska a zo zahraničia.

Na Hontianskej paráde nevystali ani rozmanité tematické expozície.

Na festivale sa po prvý raz zúčastnili aj členovia FS Klasy, i keď ochotníci zo staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka už v minulých

bec Hrušov i tohto roku usporiadala Hontiansku parádu, ktorá sa uskutočnila v dňoch 16. a 17. augusta. V poradí 24. ročník podujatia priblížil takmer zabudZ vystúpenia Klasov na Hontianskej paráde 2019 nuté starodávne roľnícke práce a najrôznejšie remeslá v prostredí ročníkoch na tomto podujatí boli. sem prezentovali život Slovákov hrušovských lazov i v samotnej obci.

Podľa slov Zlatka Rumana, vedúceho vo Vojvodine, v Srbsku. Tanečníkov Početní návštevníci festivalu mali zájazdu a Klasov, na Hontianskej na festivale sprevádzal početný možnosť pozrieť si aj vystúpenia paráde mali niekoľko vydarených orchester spolku pod vedením Vlafolklórnych súborov a skupín nievystúpení, na ktorých prostred- dislava Forgáča, tentoraz posilnený len z rôznych častí Slovenska, lež i níctvom hudobno-tanečných pá- aj dvomi hudobníkmi z Kovačice. zo zahraničia, a ochutnať miestne Spolu s Klasmi na podujatí špeciality. sa zúčastnili aj členky ZdruHontianska ženia pazovských žien, ktoré paráda pozostápočas trvania festivalu tam vala z niekoľkých mali svoj stánok. Realizáciu programových tohto zahraničného zájazdu foriem: Staropazovčanov podporil život na lazoch Úrad pre Slovákov žijúcich v – živé ukážky zahraničí. Ináč programy na ručnej žatvy, Hontianskej paráde moderomlátenia obilia, val Pavel Kukučka z Boľoviec, pečenia chleba čo bolo najmä pre účastníkov v kamenných z Pazovy príjemným prekvapeciach, pálenia pením a potešením. dreveného uhlia (fotografie: z archívu a kresania dreva Klasov a Zlatka Rumana) a kameňa z časti, Na pamiatku spoločná fotografia z umeleckého zájazdu

30

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

LITERÁRNY VEČIEROK V KYSÁČI

Predstavili Mesiac nad naším dvorom Elena Šranková

boli členovia Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka. S autorom bierka poviedok pre deti spomenutej zbierky, ktorá vyšla konMesiac nad naším dvorom com minulého roka, ináč novinárom autora Miroslava Gašpara z Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad, Lugu bola stredobodom pozornosti sa rozprávala jeho kolegyňa Anna prítomných a účastníkov literárneho Asodiová. V zaujímavom rozhovore večierka, ktorý bol vo štvrtok 15. Miroslav Gašpar prezradil, že sa do augusta v Slovenskom národnom literárnych vôd dostal náhodou, prádome v Kysáči. ve tak ako náhodou začal robiť vysielanie pre deti, i keď seba videl ako športového komentátora.

Prvá rozprávka, ktorú Miroslav napísal, Andrej superhrdina je aj prvou v zbierke a na večierku v Kysáči ju veľmi pekne prečítal Alexander Asodi, ktorému je to zasa najobľúbenejšia poviedka v knihe.

V prvej časti večierka dôraz bol na zbierke po- K tejto rozprávke priviedok pre deti búdali ďalšie a autor ich zverejňoval v detVečierok zorganizovali v rám- skom časopise Zornička. Nad ich ci Kultúrneho leta v Slovenskom publikovaním začal uvažovať po národnom dome a organizátormi priaznivom posúdení jeho próz pre

Z

Účastníci večierka: (zľava) Michal Francisty, Michal Ďurovka, Vladimír Sabo, Jana Domoniová, Zuzana Agarská, Anna Legíňová, Anna Asodiová a Miroslav Gašpar

deti zo strany profesora Zoroslava Speváka. Na štvrtkovom večierku v Kysáči Miroslav ešte ujasnil, že sú publikované rozprávky realistické a vo veľkej miere sa opierajú o jeho vlastnú skúsenosť, ale nie všetky a nie doslovne. Sú i vymyslené príbehy, ktoré sú tiež realistické.

Autor tiež uznal, že píše aj ďalej, že pomaly pripravuje ďalšiu zbierku, v ktorej tiež budú realistickí hrdinovia a príbehy, ale celkom vymyslené rozprávky zaoberajúce sa súčasným dieťaťom. Na záver mladý autor pre deti prezradil, že zo všetkého, čo robí, má radosť, že k písaniu pristupuje seriózne a zatiaľ mieni písať

pre deti, lebo sú detskí čitatelia úprimní. Na večierku Asodiová tiež pripomenula, že ilustrácie v knihe Mesiac nad naším dvorom robil ich rozhlasový kolega Vladimír Valihora.

Predtým než sa dostali k druhej časti večierka, prítomným na dobrú náladu zahrala huslistka Lucia Stajićová. Potom sa vlastnými básňami predstavili členovia literárno-recitačnej sekcie KUS Vladimíra Mičátka Jana Domoniová, Anna Legíňová, Vladimír Sabo, Michal Ďurovka, Zuzana Agarská a Michal Francisty, kým Anna Asodiová prečítala básne Dr. Michala Marčoka.

HLOŽANY

V silbašskom chotári s Ondrejom Miháľom Juraj Bartoš

etnodom Ženský kútik. Privítala ich hostiteľka Viera Miškovicová, alšiu publikáciu Ondreja prízvukujúc, že tradície, zvyky, Miháľa (1956), silbašského práce i predmety, ktoré sa kedysi rodáka žijúceho v Kanade, pri nich používali, zanikajú, avšak predstavili v utorok 13. augus- Ondrej Miháľ sa činí, aby to všetko ta v Hložanoch. Kniha Od jari do zostalo pre generácie, „ktoré to ešte jari v silbašskom chotári je vlastne bude zaujímať“. zbierkou ľudových zvykov a tradícií Sám autor o. i. povedal, že okrem z autorovho rodiska. Podujatie, poľnohospodárskych a iných deza prítomnosti skromného počtu dinských prác v knihe spracoval účastníkov, usporiadalo Združenie svadby, pohreby, krstenie, stavanie mája... Zároveň dodal: „Všetko, čo píšem, je pohľad na Silbaš, dedinu a tradíciu – z detského, možno povedať naivného pohľadu. To je možno dobre, lebo je to také naivné a čisté, nie je negatívMálo prítomných v pohode sledovalo prezentáciu ne. A zase je to

Ď

• KULTÚRA •

možno zlé, lebo som nevidel hĺbku tej doby.“ Dodal taktiež, že po tom, čo sa najprv vo svojich výskumoch venoval Slovákom v Kanade, neskoršie ho čoraz viac zaujal aj Silbaš, ktorý opustil ako jede- Ondrej Miháľ násťročný.

Do programu príjemného večierka dobre zapadli úryvky z prezentovanej knihy. Prečítali ich Alena Pešková a Miriam Murtínová, ktorá na dôvažok predniesla aj stať o krstinách z poviedky Martina Kukučína Veľkou lyžicou. Do neformálnej debaty o dedinských, predovšetkým poľnohospodárskych prácach sa zapojili všetci prítomní.

Vlani v rámci večierka Spolku žien Slovenka v Hložanoch odprezentovali Miháľovu publikáciu Pesničky

pod oblokom v Silbaši. Predtým v kaviarni Pod lipami predstavili aj fotomonografiu Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine. Vo vstupnom príhovore v Etnodome Tulip Viera Miškovicová podotkla, že projekt prezentácie Miháľovej knihy podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Podotkla aj to, že ide o prvé podujatie v tomto priestore. V ňom by sa v budúcnosti mali konať výstavy tradičnej kultúry a literárne pásma.

34 /4869/ 24. 8. 2019

31

Kultúra S MÁRIOU STRUHÁROVOU, PREDSEDNÍČKOU ZDRUŽENIA PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

S umením a pre umenie Anna Horvátová

Z

– venovanú sedemdesiatke Samuela Legíňa, vlani v septembri, aby zapadla aj do Petrovských dní divadelných. Na stenách boli skutočné umelecké skvosty.

K desaťročnici pôsobenia nášho združenia sme mali nainštalovanú výstavu petrovského rodáka, vynikajúceho umelca, dokumentaristu petrovskej dediny Vladimíra Urbančeka, čo je pre nás veľkou poctou.“ Keď príde k zmene vedenia, väčšinou sa zvažuje, či počet členov klesol, či je záujem o toto združenie. Akú vy bilanciu máte? „Azda dosvedčuje tomu počet účastníkov našich táborov, zvlášť počas Dňa Petrovca, keď sme mali výstavu, ktorá bola najpočetnejšia doteraz v združení, čo obrazov,

druženie petrovských výtvarných umelcov je desaťročie súčasťou petrovského kultúrneho a spoločenského života. Vlani vo februári prišlo k zmenám vo vedení, keď na mimoriadnom zasadnutí za predsedníčku navrhli Máriu Struhárovú, dovtedy známejšiu ako majiteľku krajčírskej dielne a značky MS konfekcia. A keďže Mária Struhárová, predsedníčka ZPVU (v strede) je módne návrhárstvo úzko prepojené s maľovaním, všetko je to vzrastá, že sa snažíme, čo priná- Ale vedomí sme si toho, že eduumenie, a pani Struhárová aj skôr ša aj pozitívne výsledky, všakže! kačné dielne sú potrebné. Musím maľovala a bola činná v združení, Tábor bol úspešne zrealizovaný pripomenúť, že sme sa podieľali nič jej nebolo také celkom nové. a o úspešnosti výstavy azda dosta- aj na rekonštrukcii mostíka Zuzky Avšak nemala veľkú vôľu prijať točne napovedá skutočne dobrá Medveďovej.“ sa funkcie, ale čo už, niekto aj to návštevnosť. A úspešná bola aj Aj na domácej pôde ste činní, musí a už keď jej členovia vyjadrili výstava počas Slávností.“ odchádzate aj do iných prostredôveru, prijala to. K tomu má vedľa dí, možno do zahraničia? seba i dobrý tím spolu„Akoby nie.

Naše začiatky boli pracovníkov či užšieho veľmi sľubné.

Spolupráca s umelvedenia. cami s Vlkolinca je pre nás nena„Dobre sa nám spoluhraditeľná.

Počas Dňa Petrovca pracuje. Ja som síce predsme zorganizovali sympózium sedníčkou, ale dohovor je úžitkového umenia a mali sme dôležitý. A konštruktívne hostí z Česka, z Kroměřižu, zo návrhy, k tomu tímový Selenče a našich domácich.“ duch a práca. Dokonca Aké máte plány do konca neboli by za nami výsledky roka? a viac ako jeden rok úspeš„Organizovať výstavy. Samonej práce. V užšom vedezrejme, je to našou primárnou ní je ešte sedem členov činnosťou, ale plánujeme aj iné. združenia: Savo Spremo Máme v pláne vydať brožúrku Azda fotka viac hovorí ako tisíce slov – z detského tábora 2019 je podpredsedom, Anna o činnosti k desaťročnici pôsoLegíňová tajomníčkou, Výsledky sú, a plány, vízie, benia, ako i Krátky biografi cký Ján Makan pokladníkom a sú tu fotografií a skulptúr bolo vystaakcie? slovník členov ZPVU v Báčskom i Anna Struhárová, Branislav Ga- vených. Na detskom tábore sme „Aj plánov máme neúrekom. Petrovci 2009 – 2019. Počet našich lamboš a Ondrej Ivičiak,“ vidieť, mali rekordný počet detí, a to až Za jesenných dlhých večerov plá- členov – 57 – napovedá o našej že je spokojná so svojím tímom 137 malých skvelých umelcov. Tak nujeme organizovať odborné úspešnej činnosti.“ Struhárová. čo povedať, aj podľa čísel možno prednášky, praktické dielne, samoFoto: z archívu spolubesedníčky Na sociálnych sieťach sa ob- usúdiť, že záujem o naše podujatia zrejme, všetko v rámci možností. čas objaví pozvánka na výstavy, dielne. Združenie sa zobudilo zo PAMÄTNÁ PLAKETA OBCE ŽUPKOV VIERE BENKOVEJ. Okrem toho, sna a častejšie organizuje výstavy, prednášky, praktické dielne, čo že sa jej dostalo vzácneho uznania zo strany Úradu pre Slovákov žijúvlastne aj prispieva k prezentácich v zahraničí v Bratislave, pamätnej medaily, ktorú jej odovzdal jeho cii a popularizácii samotného predseda Ján Varšo v rámci stretnutia píšucich autoriek na tohtoročných združenia.

Slávnostiach, naša spisovateľka a publicistka Viera Benková získala aj „No tak okrem tých už zachoďalšie ocenenie. Totiž počas návštevy Slávností Benkovú doma v Petrovci dených, a to počas osláv Dňa navštívil starosta obce Župkov Ján Tomáš, pričom jej odovzdal Pamätnú Petrovca a Slovenských národplaketu obce Župkov. V zelenom zamatovom obale vedľa plakety je aj zdôných slávností a detského tábora vodnenie, v ktorom píše: „Viera Benková – pri príležitosti životného jubilea počas petrovských osláv, rozhodli 80 rokov za rozvoj spolupráce venuje obec Župkov. Župkov 9. 8. 2019.“ sme sa, že budeme organizovať výstavy aj našim členom – jubiJ. Čiep lantom. Zrealizovali sme výstavy z príležitosti jubileí našich členov

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V MÚZEU MESTA NOVÝ SAD

Svojou ponukou láka návštevníkov Anička Chalupová

ukotvené Múzeum mesta Nový Sad. Založené je v roku 1954 ový Sad, mesto na Dunaji, a budova múzea je vybudovaná každoročne ponúka veľa začiatkom druhej polovice 18. umeleckých, kultúrnych storočia (1775) v štýle vojenskéa turistických možností. Jednou ho baroka. V týchto dňoch, teda počas augusta, Múzeum mesta Nový Sad ponúka návštevníkom niekoľko zaujímavých a bohatých výstav.

Na prízemí budovy okrem výstavy venovanej Janošovi Soterovi (1902 – 1991), najvýznamnejšiemu novosadskému drevorezbárovi v 20. storočí, a výstavy detských výtvarných prác Moje mesto 2019 – pozdrav z môjho mesta nainštalovaná je stála expozícia Petrovaradínska pevnosť v minulosti. Znázorňuje kontinuitu nasťahovania obyvateľstva na túto lokalitu, a to Je tu aj veža s neobvyklými hodina- v období od prehistórie po mi: dlhšia ručička ukazuje hodiny, prvú svetovú vojnu. kratšia minúty Na poschodí je výstava, ktorá ponúka návštevníkom z nich, ktorou sa nadchýnajú zoznámiť sa s predmetmi výdomáci a zahraniční turisti, je tvarného a úžitkového umenia Petrovaradínska pevnosť a v nej z Oddelenia pre kultúrnu históriu.

N

Petrovaradínska pevnosť, ktorú nazvali Gibraltárom na Dunaji, ponúka jedinečný pohľad na mesto

Expozícia prezentuje mestský život Nového Sadu od polovice 18. do druhej polovice 20. storočia. Okrem štýlového nábytku a predmetov úžitkového umenia na výstave sú vystavené diela známych umelcov Savu Šumanovića, Boška Petrovića, Đorđa Jovanovića a ďalších.

Jednou z atraktívnych častí Petrovaradínskej pevnosti a múzea sú pivničné vojenské galérie, ktoré prezentujú komunikačný

systém medzi štyrmi poschodiami, vystavaný postupne s rôznymi koridormi a miestnosťami na rozličné účely.

Niekoľko predmetov z Oddelenia pre etnológiu je charakteristických pre národnostné spoločenstvá z okolia mesta

Budova Múzea mesta Nový Sad

V prízemnej časti budovy sa nachádzajú aj rôzne zbierky starých fotografií a archivárií

V pivničnej časti galérie sa nachádza aj veľká vojenská studňa, ktorá je hlboká viac ako 60 metrov. Údaje o nej prezentuje aj táto info Zázrak prírody: starý strom v podobe člna tabuľa.

• KULTÚRA •

V chronologickom poriadku na poschodí sú vystavené sošky, nábytok, zrkadlá, luster, lampy, koberce a pod.

34 /4869/ 24. 8. 2019

33

Kultúra 19. FESTIVAL POULIČNÝCH HUDOBNÍKOV

Tri dni kvalitnej zábavy Miroslav Pap

K

oniec augusta a začiatok septembra (presnejšie obdobie od 30. 8. do 1.

9.) Nový Sad priláka po 18. raz konzumentov kvalitného druhu kultúry. Konkrétne na predmestí Petrovaradínskej pevnosti, alebo známom pod názvom Gradić fest, sa zhromaždí veľký počet hudobníkov,

hercov, umelcov, akrobatov.

Organizátorom podujatia je Umelecká asociácia Inbox z Nového Sadu.

Ako aj po minulé roky, na festivale vystúpia umelci zo Srbska, krajín bývalej Juhoslávie (regiónu), Európy, ale aj vzdialenejších krajín. Koncept podujatia vyplnia hudobné vystúpenia, videoprojekcie, performancie, výstavy, umelecké inštalácie, konferencie a prednášky. Cieľom podujatia je vytvoriť určitú symbiózu medzi účastníkmi a návštevníkmi prostredníctvom workshopov, do ktorých by sa zapájali.

V priemere na festivale ročne

34

www.hl.rs

vystúpi viac ako 100 účastníkov a navštívi ho okolo 70 000 záujemcov. Počet návštevníkov každoročne stúpa, čo svedčí o kvalite tohto podujatia.

Cieľom festivalu je prioritne zapojiť čoraz väčší počet domácich, mladých umelcov, nie iba v účinkovaní, ale aj verejne v médiách predstaviť ich tvorbu a talent. Predovšetkým predstavuje možnosť interpre-

tácie vlastnej tvorby.

Zo známejších hudobných zoskupení na tohtoročnom festivale vystúpia: Artan Lili, Gramophonedzie, Autopark, Who see, Adam Ben Ezra, Bruital, Pinocchio joins the orchestra in the S.T.R.E.E.T., Žagar, Belgrade Dixieland Orchestra a iní.

Počas takmer dvoch desaťročí si Festival pouličných hudobníkov získal množstvo záujemcov a priaznivcov, ktorí sa každoročne vracajú, ale zároveň pribúdajú aj ďalší. Určite sa daná skutočnosť nezmení ani teraz. (foto: ulicnisviraci.com)

Informačno-politický týždenník

IN MEMORIAM

Anna Očenášová 29. 11. 1930 – 8. 8. 2019

U

mreli pani učiteľka Očenášová, ktorú tak oslovovali všetci Laliťania, predovšetkým niekdajší žiaci.

Táto smutná správa sa rozchýrila dedinou vo štvrtok večer 8. augusta, a najmä v piatok ráno, keď zvony z kostolnej veže oznámili, že sa cestou bez návratu vybrala najstaršia lalitská učiteľka.

Anna Očenášová, rod. Valentová, sa narodila 29. novembra 1930 v Laliti, kde vychodila základnú školu, zapísala sa do petrovského gymnázia, odkiaľ sa presunula do učiteľskej školy, ktorú úspešne absolvovala. Jej prvé pracovisko bolo v Jánošíku, z ktorého sa vrátila do rodiska v roku 1952.

V lalitskej škole pracovala do roku 1955, keď sa vydala za Jána Očenáša, tiež učiteľa dejepisu, a spolu odišli pracovať do Báčskej Palanky. O dva roky neskoršie manželia Očenášovci prešli do Selenče a od roku 1961 natrvalo zakotvili v Laliti.

Navždy zostane zapísané, že učiteľka Očenášová bola prvou vychovávateľkou v škôlke 1961/62, ktorú prví navštevovali Laliťania narodení v roku 1955.

Po niekoľkých rokoch sa vrátila do školy, učila slovenčinu (medzičasom skončila 1. stupeň Filozofickej fakulty v Novom Sade – odbor slovenský jazyk a literatúra), predmet domácnosť vo vyšších ročníkoch a roky viedla aj literárnu sekciu. Kuriozitou je, že v piatej triede prebrala svojich prvých škôlkarov,

ktorým bola triednou učiteľkou až po ôsmu triedu. Po odchod do dôchodku v roku 1985 pani Očenášová vyviedla na životnú cestu niekoľko generácií žiakov.

V mladosti učiteľka, vtedy ešte Valentová, veľmi aktívne pôsobila v SKOS Štefánik, kde hrala divadlá, režírovala, nacvičovala tance, bola k nihovníčkou, konala prednášky, bez nej sa nemohla zaobísť ani jedna humanitárna zbierka. Veľmi prispela aj k práci Spolku priateľov detí.

V poslednom mesiaci roka 1988 na srdce Anny Očenášovej zaľahol smútok, keď zostala bez manžela Jána.

Ešte ťažšie znášala predčasnú stratu syna Rastislava (usnul roku 2006 v 45. roku života), ako to len starostlivá a dobrá matka dokáže. Preto ju vždy veľmi potešili návštevy dcéry Ľudmily, vnukov a pravnukov až do posledného dňa života.

Annu Očenášovú, ktorá útechu pravidelne, kým mohla, hľadala v chráme Božom, pochovali k manželovi Jánovi 10. augusta na lalitskom cintoríne, keď sa dožila požehnaného veku: 88 rokov, 8 mesiacov a 8 dní. Za všetko to dobré, čo urobila nielen ako učiteľka v Jánošíku, Selenči, Báčskej Palanke, v odžackom Gymnáziu J. J. Zmaja a vo svojej Laliti, ale aj ako kultúrna a spoločenská pracovníčka, Anne Očenášovej patrí večná vďaka.

J. P.

 CHÝRNIK KYSÁČ. V rámci Kultúrneho leta v Slovenskom národnom dome v Kysáči Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka v dňoch 23. až 25. augusta

usporiada 2. výstavu kaktusov a sukulentov. Vernisáž je v piatok o 19. hodine.

E. Š.

• KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy VÝZVA ODDELENIA SLOVAKISTIKY NA ZÁPIS ŠTUDENTOV DO PRVÉHO ROČNÍKA V DRUHOM KOLE Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade vypísala druhé kolo súbehu na zápis študentov do prvého ročníka základných akademických štúdií v akademickom roku 2019/2020.

Na študijný program Slovenský jazyk a literatúra sa môžu prihlásiť a zapísať absolventi gymnázií a všetkých štvorročných stredných škôl, ktoré ukončili po slovensky alebo po srbsky. Aj v druhom kole je možné zapísať sa na miesta, ktoré budú financované z rozpočtu. Na zápis do prvého ročníka základných akademických štúdií sú určené 4 miesta, ktoré budú financované z rozpočtu, a 6 miest pre študentov samoplatcov. Jestvuje možnosť získať aj motivačné finančné prostriedky.

Podávanie prihlášok bude prebiehať 2. a 3. septembra (od 9.00 do 13.00 hod.). Prijímacia skúška zo slovenského jazyka a literatúry sa uskutoční 5. septembra o 9. hodine. Zápis študentov sa bude konať v dňoch 12. a 13. septembra.

Na zápis do prvého ročníka master štúdií sú určené 4 miesta, ktoré budú financované z rozpočtu, a 6 miest pre študentov samoplatcov.

Zápis bude prebiehať v septembri, resp. v októbri 2019.

Viac informácií získate na webovej stránke FF UNS: http://www.ff.uns.ac.rs/upis/upis_konkurs_2.html Kontaktná osoba: doc. Dr. Jasna Uhláriková (telefónne číslo: 0693851331).

Oddelenie slovakistiky v Novom Sade

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din.

5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

• KULTÚRA· OZNAMY •

Kam sa dostaneme, keď pôjdeme smerom pravo?!

Anna Horvátová

Z

rejme nikam! I keď nič zlého netušíme, keď povieme: „Len choď pravo.“, „Pravo treba ísť...“ atď. S najlepším úmyslom dokonca poskytneme rady, keď nás niekto o to poprosí, lebo „pravo“ je zrozumiteľné tu určite všetkým občanom, avšak, aby sa neprekvapovali aj tí, ktorým je naše nárečie cudzie, ozrejmíme tu význam slova „pravo“, a kam treba vlastne ísť, keď povieme „pravo“.

Tým máme v podstate na mysli rovno; je toto zároveň náhradou srbského slova pravo. Inak slovo rovno má niekoľko významov: – priamo, bez ohnutia, neohnuto: stáť, sedieť, ležať rovno; – vzpriamene, kolmo: držať telo rovno; – vo vodorovnej polohe, vodorovne: polica visí rovno; – presne, priamo: mám rovno tisíc dinárov; – bez pretvárky, rovno, úprimne: povedať niekomu rovno do očí; – bezprostredne, priamo: pil víno rovno z fľaše. A aj to, ktoré nám spôsobuje problémy a nemôžeme sa ho zbaviť, a je to význam „pravo“ – cestou rovno; v slovníku je uvedené ako najkratšou cestou, cestou bez okľúk. Je toto ešte jeden priamy vplyv srbčiny na našu slovenčinu, pričom sa treba vyhýbať v týchto súvislostiach slovku „pravo“.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Spomenieme tu aj príslovky, ktorými sa tiež vyjadruje smer pohybu: vpravo – opačne vľavo, na pravú stranu – opačne na ľavú stranu, napravo – opačne naľavo, doprava – opačne doľava.

Tak odbočíme, smerujeme alebo sa obrátime vpravo, doprava... alebo sa rozídeme jeden vpravo, druhý vľavo, iný tretím smerom.

Z telesnej výchovy nám určite zostal v pamäti povel vpravo v bok!, ako i tým, ktorí vykonávali základnú vojenskú povinnosť.

Nie nám je cudzia ani konštatácia, ktorou pomocou týchto prísloviek vyjadrujeme bezohľadnosť, či situáciu, v ktorej si nevšímame nič vôkol seba: nehľadí ani vpravo, ani vľavo. Nerozhodnosť alebo bezvýchodiskovú situáciu zase takto opíšeme: ani vľavo, ani vpravo – ani sem, ani tam. V zhode s politickou pravicou, pravicovým smerom tiež vyjadrujeme príslovkou: posun politických postojov (smerom) doprava.

Aj pri týchto príslovkách si treba uctievať pravidlá výslovnosti; mäkké „ľ“, tak ako je to uvedené i v slovníkoch, sa má vysloviť.

Nesmieme podliehať súčasným trendom v jazyku, ktoré „ľ“ eliminujú.

Ak sa teda pohybujeme v rovnej línii, pohybujeme sa rovno.

Namiesto zaužívaných spojení „pravo domov“ v slovenčine to má byť rovno domov; „majú sedieť pravo“ – majú sedieť rovno, „slnko svieti pravo do očí“ – slnko svieti rovno do očí; „sadajte si pravo za stôl“ – sadajte si rovno za stôl.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

34 /4869/ 24. 8. 2019

35

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 34

Oznamujte v Hlase ľudu

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, jazykovedca, etnografa a publicistu (1754 – 1812).

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre inšpekčné práce Ul. Dimitrija Tucovića č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4872-504

OZNÁMENIE

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesta: komunálny inšpektor v Oddelení pre kontrolu komunálnych objektov a prístrojov na plochách verejného účelu, ktoré je zaradené povolaním poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, vykonávateľ administratívno-technických prác na Oddelení pre kontrolu a ochranu verejných zelených plôch, ktoré je zaradené povolaním vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, vykonávateľ kancelárskych prác na Oddelení právnických a všeobecných prác, ktoré je zaradené povolaním vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, a vedúci na Oddelení pre nútený výkon, ktoré je zaradené povolaním vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 33 – VODOROVNE: obohatiť, kotlina, O, rada, r, Sava, KE, bosá, Ján, lm, čiara, oba, brat, KO, kam, A, oral, IK, V, zavlaž, akomak, I, litera, l TAJNIČKA: JÁN HLAVÁČ

36

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 31 z čísla 31 Hlasu ľudu z 3. augusta 2019 bolo: MICHAL MADACKÝ.

Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TATIANA TORDAJIOVÁ, Ul. rybárska č.

17, 21 470 Báčsky Petrovec.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs Informačno-politický týždenník

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića 47, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. augusta 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-505/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Mađar so Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Mađar so, Ul. vojvode Mišića 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 685, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. augusta 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-506/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a strýkom

SMUTNÁ SPOMIENKA

JAROSLAVOM SABOM

Stále si v našich srdciach a spomienkach.

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva.

S láskou

Manželka Zuzana

BOĽAVÁ SPOMIENKA

IN MEMORIAM

na manžela a otca

SAMUELA CEROVSKÉHO

manželka Anna a synovia Ján a Michal s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

PAVLOM LIPTÁKOM

ŠIMO ZLOCH

10. 6. 1950 – 23. 8.

2018 z Báčskeho Petrovca

Navždy zarmútení: manželka Anna a synovia Samuel a Branislav

JÁN DETKA

1937 – 24. 8. 1994 z Nového Sadu

27. 8. 2015 – 27. 8.

2019 z Pivnice

Brat s rodinou

S láskou si na Teba budeme spomínať.

Je tomu 25 rokov, čo nás opustil drahý manžel, otec a starý otec

ŠTEFANA MOCKU

12. 3. 1963 – 8. 8.

2019 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku si na Teba zachováme.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na manžela

1967 – 2019 z Petrovca

1950 – 2017 – 2019

Vždy si s nami.

Zachováme si Ťa v najkrajších spomienkach.

Navždy zarmútení Tvoji najmilší: manželka Anna, dcéra Višňa, zať Ján, vnučka Viktória a vnuk Samuel Tóthovci

Ujo Jano so synom Jánom a dcérou Janou s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA ociho

na

krstného otca

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

PAVLA SAMUELA JÁNA FEHÉRA CEROVSKÉHO 25. 8. 2019 CEROVSKÉHO

22. 8. 2019 uplynie pätnásť uplynulo pätnásť rokov rokov Aj napriek tomu, že roky rýchlo plynú, stále ste s nami v myšlienkach.

SPOMIENKA

strýka

23. 8. 2019 uplynul rok

Jarmila s manželom

Pri príležitosti stretnutia si na zosnulého triedneho učiteľa SAMUELA MÁĽACHA a zosnulých spolužiakov: ANNU ŠTEFANIDESOVÚ ONDREJA JUHÁSIKA MILINU KATIAKOVÚ MIROSLAVA MIŠKOVICA spomínajú

žiaci generácie 1969 ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch

hlasludu.info www.hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

34 /4869/ 24. 8. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 23. augusta 19.30 Zostrih Detského folklórneho festivalu Zlatá brána z roku 2018, 4. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 25. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 27. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 23. augusta – 33 životov Sobota 24. augusta – Doma v horách Pondelok 26. augusta – Na plný plyn Utorok 27. augusta – Trampoty s opicou Streda 28. augusta – Fušeri zo striedačky Štvrtok 29. augusta – Noc z múzeu – Tajomstvo hrobky

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

termíne budú odvysielané príspevky z osláv Dňa Padiny, výtvarného tábora invalidov práce Banátu a zo stretnutia hložianskych penzistov, ako i na iné témy.

V pokračovaní nasleduje augustový Pulz mladých, ktorý prináša výber

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 25. augusta Film: Arthur a súboj dvoch svetov Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Zabiť Hasselhoffa Záver vysielania

príspevkov z minulých vysielaní.

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Dúhovka. V prvej polhodinke bude odvysielaný portrét výtvarnej pedagogičky a maliarky Anny Babiakovej pri príležitosti jej sedemdesiatky. Druhá polhodinka nedeľného vysielania bude patriť

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

divákom, ktorí majú radi Božie slovo a nábožné piesne.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 25. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 28. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 25. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Spolok padinských žien tvrdo pracuje na zachovávaní slovenskej kultúry a tradície SEM Petráš v Padine usporiadalo ďalšiu zaujímavú výstavu Drotári Utorok 27. augusta 16.00 Jarmok umenia, remeselníctva a domácej výroby prilákal mnohých návštevníkov Na padinskej gulašiáde si varechy skrížilo 29 kuchárskych družstiev Výtvarný tábor invalidov práce z Banátu desaťročný Piatok 30. augusta 16.00 Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport SPOMIENKA NA BRATOV ERDELJANOVCOV

Dva zápasy – pätnásť gólov!

PANÓNIA – KRIVÁŇ 1 : 5 (1 : 2) Juraj Pucovský

M

inulú sobotu 17. augusta si v Laliti tretíkrát pripomenuli niekdajších hrá-

čov Panónie, bratov Momira a Stevana Erdeljanovcov, ktorí obaja predčasne skončili tuzemskú púť na futbalovom trávniku. Prvý ako hráč veteránov v Ruskom Kerestú-

Mužstvá Panónie a Kriváňa pred sobotňajším zápasom

ARADÁČANIA V ÚSTRETY MAJSTROVSTVÁM

Nevydarená záverečná skúška NAPREDAK – AŠK 5 : 4 (3 : 2) Vladimír Gál

P

redminulú stredu Aradáčania v Banátskom Karađorđeve remizovali 1 : 1 s mužstvom Jedinstvo, členom Vojvodinskej ligy – východnej skupiny, a v nedeľu v poslednej previerke pred začiatkom majstrovstiev sa veľmi nepreslávili, keďže v Česteregu prehrali s domácim Napredkom, členom MOL Kikinda – Žitište.

Aradáčania ani na tomto zápase neboli v najsilnejšej zostave, ale to nemôže byť výhovorkou pre slabý výsledok. Domáci už v prvom útoku dali gól, ale sa na vyrovnanie nečakalo zaveľa. Presný bol kapitán Ďuríček a trochu neskoršie V. Zakić prudkou strelou z diaľky priniesol hosťom náskok. Domáci sa však nevzdávali a do konca polčasu sa im podarilo obrátiť výsledok vo svoj prospech 3 : 2, k čomu prispeli chyby obrany hostí.

Aj druhý polčas začal rýchlym gólom, ktorý strelil Striško a vy• ŠPORT •

rovnal na 3 : 3, avšak domáci po chybe Kurtešana a Jankovića dali aj svoj štvrtý gól – 4 : 3. Aradáčania gólom Životina znovu vyrovnali.

Do konca však hostia poľavili a domáci dali aj piaty, víťazný gól – 5 : 4.

Majstrovstvá v A skupine Mestskej ligy Zreňanin sa začnú v nedeľu. Aradáčania sú voľní a Bieloblatčania hosťujú v Zlatici.

Aradáčania však nebudú bez futbalu, lebo odcestujú do rumunského mesta Oradea, kde sa ako víťazi Matičného turnaja v dňoch 23. až 25. augusta zúčastnia na medzinárodnom turnaji v rámci Medzinárodných dní slovenskej mládeže. Nuž a v druhom kole bude slovenské derby, keď si v Aradáči sily zmerajú AŠK a bieloblatská Mladosť.

AŠK: Kurtešan, Životin, K. Gál, (Čeman), Ďuríček, Mijić, Kujundžić, Rajčević (Birmanac), Striško, Matein (S. Zakić), Janković, V. Zakić

brankár Valent zle vykopol loptu rovno na nohu Kočondovi, ktorý prihral Milovanovovi a bolo 1 : 3. Štvrtý gól dal veterán Jovović priamo z rohu v 63. min. Výsledok uzavrel Milovanov strelou z tridsiatich metrov a nepríjemne prekvapil tretieho brankára Panónie Š. Hrnčiara.

re a druhý ako tréner obnovenej Panónie po priateľskom zápase s hložianskou Jednotou v petrovskej Vrbare.

Keďže tentoraz FK Panónia nemohla zabezpečiť štyri alebo aspoň tri mužstvá, aby zohrali memoriál ako vlani a predvlani, vedenie sa rozhodlo pre zápas so selenčským Kriváňom, ktorý ochotne prijal pozvanie.

Najprv minút- Štvrtý gól Kriváňa priamo z rohu strelil Jovović ka ticha hráčov PANÓNIA: Bulut, Stolić, Ďuroboch mužstiev, rozhodcu Sašu Stoiljkovića zo Srbského Mile- čiansky, I. Hrnčiar, Stojanović, tića, 50 divákov a lopta sa rozko- Gačević, Z. Dobrić, Turčan, Obratúľala na príliš suchom trávniku. dov, Cvetičanin, Šinkarčuk; strieHostia zo Selenče nepríjemne dali brankári: Valent, Š. Hrnčiar prekvapili domácich, lebo veľmi a hráči Terek, Šipka, Lj. Dobrić KRIVÁŇ: Naď, Buják, Jovović, rýchlo získali dvojgólový náskok.

Strelcom prvého gólu bol Kočonda A. Strehársky, Jovica Vladislav v 11. min. a o necelých šesťdesiat I, Spasić, Milovanov, Cvijić, Josekúnd neskoršie Spasić za pomo- vica Vladislav II, Milovanov, ci brankára Buluta zvýšil na 0 : 2. Kočonda; striedali: Gajdoš, M. V 29. min. rozhodca Stoiljković Strehársky, Benša, Karačonji, pískal penaltu za domácich, ktorú Končar, Pavlov Pred dvoma týždňami Panónia Gačević iste premenil.

V druhom polčase prišlo k viace- a Kriváň hrali priateľský zápas tiež rým zmenám a zistilo sa, že v tom v Laliti, keď domáci zaslúžene úspešnejší boli hostia. V 58. min. vyhrali 6 : 3.

POHÁROVÝ ZÁPAS V SIRIGU

Vojvodina v Kysáči SIRIG – TATRA 2 : 0 (2 : 0) Pavel Pálik

F

utbalisti Tatry v sobotu 17. augusta hrali pohárový zápas v Sirigu, kde podľahli domácemu rovnomennému tímu 2 : 0 (2 : 0). Podľa slov vedenia klubu mala to byť generálka, ale sa nám zdá, že sa nevydarila. V prípade, že mužstvo Tatry bude tak hrať aj v Novosadskej oblastnej lige, fanúšikovia nemôžu očakávať nič dobrého! Zápas viedol Radinović z Beočina.

TATRA: Plemić, D. Berić, Z. Be-

rić, Jokić, Kuzmanović, Kedža, Stojčić, Klaić, Ožvát, Zbućnović, Jašović; hrali aj: Munjas, Budík, Bulatović Preto, že počas tohto víkendu FK Tatra začne oslavy 90 rokov pôsobenia, majstrovský zápas 1. kola s Jedinstvom z Rumenky zohrá doma 25. augusta o 17. hodine. V pondelok 26. augusta o 18. hodine Kysáčania zohrajú priateľský zápas so superligovým mužstvom novosadskej Vojvodiny. Oslavy jubilea potrvajú do konca roka 2019.

34 /4869/ 24. 8. 2019

39

Šport VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN

Prípravy na sezónu jubilea Katarína Gažová

V

novej telocvični kulpínskej základnej školy sa v pondelok 19. augusta 2019 stretli na pracovnom zasadnutí hráči Volejbalového klubu Kulpín s vedením. Cieľom stretnutia bol dohovor, ako pokračovať v práci v nadchádzajúcej volejbalovej sezóne, ktorá sa začne v prvý víkend októbra.

Predseda klubu Todor Radanov privítal hráčov po letnej prestávke a oboznámil ich s tým, že najprv budú hrať pohárovú súťaž. Bude to pred jesennou časťou majstrovstiev, skôr ako v minulých rokoch, takže sa už 30. augusta Kulpín doma stretne s mužstvom Futogu.

Predseda zároveň privítal i posily – dvoch nových hráčov, ktorí prišli do radov VK Kulpín.

„Naši hráči s prípravami začali individuálne už začiatkom augusta v dohovore s trénerom Borisom

už začali s prípravami na parketách.

VK Kulpín má v prvom mužstve registrovaných 26 hráčov, tiež sme registrovali mladších dorastencov, pionierov a plánujeme ešte prihlásiť aj ženskú zostavu. Naše prvé mužstvo je postavené na dobrých základoch, sú v ňom dobré vzá-

Hráči a vedenie klubu na prvom pracovnom dohovore po letnej prestávke

Relotom. Počas leta často hrávali volejbal na piesku a tak si udržiavali dobrú fyzickú kondíciu. Teraz sme

V DESPOTOVE VÝSLEDKOVÉ ZVRATY

jomné vzťahy. V predošlej sezóne sme boli úspešní, maximálne sme sa snažili a skončili sme na druhom

mieste Druhej volejbalovej ligy Srbska – severnej skupiny. Teraz sme sa dohovorili, že sa budeme snažiť obsadiť prvé miesto. Motiváciou nám je aj desiate výročie založenia klubu (založený bol v auguste 2010). Pracujeme na tom všetci, vrátane vedúceho odborného štábu Jána Lačoka, trénera a kapitána mužstva Borisa Relotu, mňa ako predsedu a vôbec celej správy klubu, aby naši hráči boli dobrí ľudia, medzi sebou dobre spolupracovali, a veríme, že výsledky nevystanú,“ vysvetlil predseda Todor Radanov.

Hráči a tréneri sa dohodli, že budú pravidelne a vytrvalo trénovať, aby sa dobre pripravili na zápasy v lige, ktorá bude mať desať mužstiev.

SRIEMSKA LIGA

Očakávaná prehra

Úspešný začiatok

Ján Murtín

Lazar Pavković

BAČKA (D) – BUDÚCNOSŤ 4 : 2 (3 : 1)

V

povinnom pohárovom zápase nekompletná družina trénera Zlatka Hrubíka v Despotove zažila predsa očakávanú prehru, hoci podľa výkonu výsledok mohol byť ľahko opačný!

Okolo 100 divákov v horúčave sledovalo rozháranú hru, najviac medzi dvoma šestnástkami. Prvú premyslenú akciu v 16. min. pekným gólom za chrbát domáceho strážcu siete Ćulibrka korunoval skúsený Tomić po krásnej prihrávke Molnára.

V 19. min. Huďan vyzvŕtal strážcov, odcentroval a odrazenú loptu od brankára Blatnický zmeškal zaslať do opustenej brány. V 24. a 27. min. domáci obrátili výsledok vo svoj prospech na 2 : 1, ale hlavne zásluhou rozhodcu Latinovića z Báčskej Palanky, ktorý nemal pomocníka! V prvom prípade nepískal očividný ofsajd, kým potom nevidel, ako Sekeruš spracoval loptu rukou a urobil zákerný šľapák. Obe akcie a prihrávky využil dvojnásobný strelec Danilov. V 45. min. chybili

40

www.hl.rs

obrancovia z Hložian a Sekeruš tretíkrát matoval bezmocného brankára Pagáča.

V druhom polčase lepší boli hostia a už v 52. min. po ideálnom centri Huďana z pravej strany Čipkár hlavou skorigoval na 3 : 2.

Potom Molnár strelou z 25 metrov opečiatkoval žrď brány Bačky a Ljubičić dvakrát nezachytil loptu tak ako chcel.

Pravda, hostia potom boli potrestaní v 82. min., keď Sekeruš využil situáciu jeden proti jednému a stanovil výsledok zápasu na 4 : 2.

BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Katiak, Ljubičić, Kolár, Fábry, Horvát, Huďan, Tomić, Čipkár, Molnár, Blatnický (Šepši) Program 1. kola Obecnej ligy Báčska Palanka, v nedeľu 25. augusta o 17. hodine: Bački hajduk B. N. Selo – Proleter Karađorđevo, Neštín – Slavija Bođani, Budúcnosť Hložany – Bačka 1946 Báčska Palanka, Borac Vizić – Sloga Plavna, Orlovi Báčska Palanka – Soko Nová Gajdobra, Kriváň Selenča – Mladost Malý Báč, Bačka Despotovo – Naša hviezda Silbaš.

Informačno-politický týždenník

RADNIČKI (Š) – MITROS 5 : 1 (4 : 0)

F

utbalisti šídskeho mužstva Radnički úspešne začali novú sezónu v nižšej súťaži. Naladeným strelcom domácich nebolo ťažko až päťkrát prekonať brankára Nikšića zo Sriemskej Mitrovice.

Strelci boli Mirčetić v 7. a 35. min., Derajić v 9., 35. a 77. min. z jedenástky za domácich a čest-

ný gól za hostí dal Simjanovski v 51. min.

Zápas v Šíde pred 100 divákmi viedol Stefan Koldžić z Rumy.

RADNIČKI: Aleksić, Aperlić, Drča, Vasić, Stojšić, Šuša (Perović – J. Sarić), Derajić, Mirčetić, Matić, Subotić (Bolić), Teofilović V 2. kole Radnički na Mestskom štadióne v Šíde uvíta mužstvo Ljukova.

Mužstvo šídskeho FK Radnički dobre začalo novú sezónu • ŠPORT •

Nezodpovedne vo Vlajkovci Doplatili na neskúsenosť PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Ján Bokor

Prvá juhobanátska liga znovu má 16 klubov. Do nej sa vrátili BAK Bela Crkva a Radnički Kovin, kým z nižších líg postúpili Budućnost Alibunar, Hajdušica a Polet Idvor. Vládne mienka, že terajšia súťaž bude kvalitnejšia a organizovanejšia ako vlani. Na štarte domáce mužstvá zaznamenali tri víťazstvá, rovnako toľko si zapísali aj hostia, kým sa dva zápasy skončili nerozhodne.

Výsledky 1. kola: Jedinstvo (V) – Dolina 2 : 0, Partizan (U) –Potporanj 1 : 3, Jugoslavija – Polet 1 : 1, BAK – Spartak 1911 1 : 2, Crvena zvezda – Strela 0 : 1, Partizan (G) – Sloga (BNS) 1 : 0, Radnički (B) – Radnički (K) 2 : 2, Budućnost – Hajdušica 3 : 0.

JEDINSTVO – DOLINA 2 : 0 (2 : 0)

H

oci sa počas letnej prestávky Dolina posilnila niekoľkými dobrými hráčmi, v prvom zápase nastúpila dosť nezodpovedne. Z rôznych príčin niektorí hráči nemohli cestovať, ale boli i takí, ktorí na to nemali ospravedlnenie. Do Vlajkovca odcestovali jedenásti hráči v čele s novým trénerom Draganom Kovačevićom! Členovia vedenia sa radšej venovali organizácii osláv Dní Padiny, nuž nikto necestoval s hráčmi.

Zozbieraná jedenástka, v ktorej boli štyria bonusoví hráči, začala zápas veľmi zmýlene. Už v úvode inkasovala dva góly a víťaz bol určený.

Prvý raz sieť mladého Králika rozvlnil už vo 4. min. Simić. Čoskoro sa medzi strelcov zapísal i Popov a domáci v 14. min. mali dvojgólový náskok. Do konca zápasu sa výsledok

nemenil. Domáci boli spokojní s dvoma gólmi, ktoré vsietili v úvode zápasu, a hostia nemali nadostač vôle niečo zmeniť. Rozhodcovia nemali robotu, lebo sa hralo veľmi korektne. Hlavný rozhodca Mateja Čičić neukázal ani jednu kartu. Keďže mnohí považujú mužstvo Jedinstva za favorita o najvyššie umiestnenie, prehra oslabenej Doliny sa mohla očakávať. No malý počet hráčov a neprítomnosť vedenia na hosťovaní vo Vlajkovci sú odsúdeniahodné.

Nepamätáme sa, že Dolina mala voľakedy na striedačke iba trénera?!

DOLINA: Králik, Jovanov, Popović, Kolak, Hlavča, M. Mamojka, Radivojev, Mitkovski, S. Mamojka, Ilić, Svetlík V nedeľu Dolina uvíta mužstvo Hajdušice.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Na úvod len bod SLÁVIA – VOJVODINA 1 : 1 (0 : 0) Ján Šuster

Š

tart pivnických futbalistov v Somborskej oblastnej lige nebol úspešný, keď mužstvo Slávie na svojom ihrisku hralo iba nerozhodne s tímom Vojvodina z Tovariševa 1 : 1 (0 : 0). Bolo to priemerné stretnutie dvoch približne rovnakých súperov, ktoré sledovalo okolo 150 divákov.

Obe mužstvá hrali bojovne, otvorene a snažili sa vybojovať čím lepší výsledok, no naposledy body sú rozdelené.

V prvom polčase vo veľkej horúčave najviac sa hralo medzi dvoma šestnástkami, ale obrancovia oboch mužstiev najčastejšie útoky súpera príliš ľahko zastavovali.

Prví pohrozili domáci v 21. min., keď útočník Marojević ostro vypálil z ľavej • ŠPORT •

strany z piatich, najviac šiestich metrov, ale jeho strela odletela nad bránu. V 25. min. hostia založili útok a ostrá strela Stojanova spoza hranice trestného územia sa odrazila od žrde, domáci tentoraz mali veľké šťastie. V 35. min. dobrý útok domácich, Jušković dobre strelil, no sieť sa nevlnila, ale zacvendžala pravá žrď brány hostí.

V druhom polčase domáci boli lepší, mali prevahu, hralo sa viac na polovici mužstva Vojvodiny, ale sa najprv radovali práve hostia. Hrala sa 50. min., keď Ranisavljev z veľkej vzdialenosti z voľného kopu prekvapil slabo postaveného brankára Brňu. Domáci potom pridali tempo, striedal sa útok za útokom, bolo aj šancí, no niekoľkokrát brankár hostí Bugarski výborne kryl strely Kuchtu, Marojevića

BUDUĆNOST – HAJDUŠICA 3 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

Ž

reb tak chcel, aby sa už v prvom kole majstrovstiev stretli nováčikovia, rivali o titul v predchádzajúcej sezóne.

Hajdušičania síce presvedčivo prehrali, ale výsledok mohol byť aj celkom inakší, keby hostia využili svoje šance.

Prvý polčas patril favorizovaným domácim futbalistom, ktorí obliehali bránu Melicha. Hostia sa dobre bránili, ale v 23. min. po centri z pravej strany zadáci Hajdušice slabo zakročili a Selaković hlavičkoval pre 1 : 0. Aj v pokračovaní a do konca polčasu sa hralo hlavne pred bránou hostí.

Na druhej strane Hajdušičania dvakrát pohrozili, avšak presnú strelu Radovića z voľného kopu domáci brankár kryl a Pavlovic po úniku a prihrávke N. Ružića strieľal vedľa. Povedzme ešte i to, že mladý rozhodca Mitrović z Jabuky vniesol nepotrebnú nervozitu, dovolil domácim hráčom, aby mu sugerovali, čo odpíska, a hosťom celkom nepotrebne a Trivunovića. K vyrovnaniu výsledku prišlo v 85. min., keď Benka odbehol po ľavej strane svojmu strážcovi, prízemne centroval loptu pred bránu súpera, na druhej strane akciu sledoval Kuchta, bol rýchlejší od svojho strážcu a z piatich metrov loptu silnou strelou zaslal do siete a tak aj uzavrel výsledok tohto zápasu.

Rozhodca Mitrović z Odžakov príliš nadŕžal hosťom. Žlté karty dostali Jušković u domácich, Nikolić, Ranisavljev a Stanojev u hostí.

SLÁVIA: Ľ. Brňa, Badinský (Záskalický), Benka, Jušković, Ćorda, Šmit, Kuchta, Petrović, Efendić (Mušikić), Marojević, Trivunović Výsledky 1. kola: BSK Bački Brestovac – Budućnost Mladenovo 1 : 2, Pivnica: Slávia – Vojvodina Tovariševo 1 : 1, Ratkovo: Radnički –Hercegovac Gajdobra 3 : 0, Bukovac: Omladinac – Polet Karavukovo 2 : 2, Klajićevo: Kordun – Budućnost Parage 3 : 1, Ruský Kerestúr: Rusín – Borac Obrovac 0 : 1, Maglić – Kulpín 6 : 0, Sombor:

ukázal tri žlté karty.

Po zmene strán Hajdušičania zatlačili domácich na vlastnú polovicu. V 52. min. Georgijevski po centri Radovića hlavičkoval z piatich metrov a brankár ledva loptu odrazil z bránovej čiary.

Iba o pár minút neskoršie hostia mali šťastie, keď domáci útočník strieľal vedľa. V 65. min. Melich bravúrne zneškodnil strelu z diaľky, odrazenú loptu druhý hráč Budućnosti zaslal do siete, ibaže rozhodca správne pískal ofsajd.

V 70. min. N. Ružić unikol strážcom a zrazil sa s brankárom, hostia sa dožadovali penalty. V skrumáži domáci obranca Stanin bez lopty odstrčil Folťana, za čo musel ísť predčasne pod sprchy. Hostia sa to snažili využiť, všetko dali pre útok, čo skúsenejší domáci využili a v závere zápasu z dvoch protiútokov dali ešte dva góly, a tak príliš nezaslúžene získali tri body.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták (Georgijevski), Mršić, Pejčić (Petrović), Stojkovski, Folťan, Pavlovic, Radović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić. ŽAK – Tvrđava Báč 2 : 7.

Program 2. kola: Budućnost (M) – Tvrđava, Kulpín – ŽAK, Borac – Maglić, Budućnost (P) – Rusín, Polet – Kordun, Hercegovac – Omladinac, Vojvodina – Radnički, BSK – Slávia. Zápasy sa začnú o 17. hodine.

Očakávali výhru: Marko Trivunović (Slávia Pivnica)

34 /4869/ 24. 8. 2019

41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Štart do prvého sedla MLADOSŤ – BÁČKA 4 : 0 (3 : 0) Samuel Medveď

M

ladosť na štarte novej sezóny presvedčivo porazila vo Vrbare priemerný celok z Pačiru. Domáci diváci prišli do Vrbary sledovať zápas vynoveného mužstva modrých. Hoci sú mená nováčikov fanúšikom ešte neznáme, pozornosť upútali predovšetkým Stevan Leškov, ktorý bol aj kapitán čelarevského ČSK, a rýchly Igor Plavšić. Nehral na tomto zápase chorý Marko Beronja, ale ho na výbornú vystriedal Vlastislav Šproch.

Zápas sa pre Mladosť dobre začal. Len čo sa domáci pohli zo stredu, Kaňa prenikol z pravej strany, prízemne zacentroval, na loptu zameškali Plavšić a Zagorčić, ale hostia poslali loptu na roh. Zahral ho Plavšić, lopta sa dostala do stredu šestnástky, na ktorú dobre zareagoval Đaković, a už v 1. min. a 15 sekunde bolo

1 : 0! Hostia na momenty hrali ostro, čo rozhodca Ivan Čapko z R. Kerestúra príliš toleroval. V 30. min. tréner Mladosti Vlado Karakaš musel zraneného a dovtedy naladeného Zagorčića vystriedať robustným Malidžanom.

Dobrú šancu nevyužil Kaňa, lebo jeho strela skončila vedľa ľavej žrde. V 35. min. bolo 2 : 0 za Mladosť. Leškov prijal loptu pred trestným územím a po zemi trafil dolný roh. V 43 . min. identicky to urobil aj Kaňa – 3 : 0.

V samom finiši polčasu prišlo k niekoľkým konfliktným situáciám, takže rozhodca Ivan Čapko musel siahnuť po kartičkách . Hosť Nedić bol vylúčený v 45. min. a z domácich hráčov žlté karty dostali Leňa, Ivetić a Leškov.

V druhom polčase hostia s desiatimi hráčmi zahrali lepšie. Mali zo tri šance, ktoré zneškodnil Leňa, a v 87. min. Šaban nastrelil žrď.

Mladosť štvrtý gól dala v 67. min.,

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Tak sa o body nehrá!

CRVENA ZVEZDA – JEDNOTA 3 : 3 (1 : 2) Matej Bzovský

domácim zaslúžene získať pre nich v tejto chvíli cenný bod. prvom jesennom majstrovKeď sa už v 3. min. Milan Mitroskom zápase futbalistom vić úspešne presadil cez zhustenú staropazovskej Jednoty sa obranu domácich, vznikol dojem, len horko-ťažko podarilo v No- že príliš sebavedomí hostia bez vom Sade získať chudobný bod, väčšej námahy získajú tri body, čo a pritom aj výkonom úplne roz- by im dosť znamenalo pre ďalšie čarovali. Neistá obrana a strelecká nástupy. Bývalý domáci člen Srbimpotencia od prvej minúty až po skej ligy – skupina Vojvodina len záver umožnila nekompletným pred desiatimi dňami si skonsolidoval rady, lebo na začiatku príprav mal k dispozícii iba troch hráčov na tréningu. Hrozilo im aj vystúpenie z ligy, ale sa im predsa podarilo zabezpečiť nie práve kvalitné posily čo zväčša mladých hráčov. A v nedeľu na lavici mali len dvoch juniorov.

Stefan Tošić, krídelný útočník pazovskej Jednoty Túto nepriaznivú

V

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Brankár Báčky Dino Žužo nedokázal zastaviť strelu Igora Kaňu v 43. min. – 3 : 0

keď nováčik Malidžan vnikol zľava do šestnástky, a keď si všetci mysleli, že loptu prihrá do stredu, prekabátil brankára Dina Žužu. Potom tréner hostí vystriedal indisponovaného gólmana Stančićom.

MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Valentík), Ivetić, Šproch, Jakuš, Đaković (Milenković), Kaňa, Leškov, Plavšić, Ožvát, Zagorčić (Malidžan)

Výsledky 1. kola: Mladosť (P) – Bačka 4 : 0, Mladost (A) – Vrbas 3 : 0, Tisa – Vojvodina 0 : 0, ČSK Pivara – Sloga 2 : 2, Mladost (T) – Radnički 3 : 0, Tavankut – Crvenka 2 : 1, Bajša – Stari grad 3 : 2, Krila Krajine – Tekstilac 0 : 1.

V nedeľu Mladosť o 17. hodine vo Vrbare uvíta menovkyňu z Apatina.

Foto: J. Pucovský

situáciu svojho súpera hostia nevedeli využiť. Na ihrisko povedľa blšieho trhu (novosadský Najlon), ktoré nemá ani tribúnu a diváci zápasy sledujú z ulice, hostia zo Starej Pazovy pricestovali ako na výlet. Tak sa počas zápasu aj správali, mysliac si, že im body z neba padnú. Mali všetky podmienky vyhrať nad slabým, nezohraným súperom, tiež objektívneho rozhodcu Subašića z Veternika, ktorý im odpískal dva pokutové kopy za stavu 1 : l. Prvý Milan Mitrović premenil na 1 : 2, druhú penaltu ľahostajne zahodil.

Už na začiatku druhého polčasu, presnejšie v 48. min., Gavrilović nevyužil stopercentnú šancu, z asi desiatich metrov nepodarilo sa mu trafiť prázdnu bránu. Hneď potom mladý David Rilak úspešným únikom ľavou stranou pripravil si šancu, ale jeho strelu obrana domácich zablokovala. Domáci ihneď potrestali zmýlených hostí a v 26. min. vyrovnali. V 77. min. sa hostia ujali nového vedenia šikovnou strelou Željka Mitrovića a mali blízko k výhre. No v samom závere, v 85. min., vytrvalí a nadmieru

obetaví domáci hráči vyrovnali.

Dokonca mohli aj vyhrať, lebo tesne pred posledným hvizdom mali vyloženú šancu, ale ju na šťastie hostí nevyužili.

JEDNOTA: Jovišić, Cvijanović (Mrđa), Subotić, Delić, Gavrilović, Ljubević, Milanović (Tošić), M. Mitrović, Ž. Mitrović, Milovančević, Grubor (Panjak) Výsledky 1. kola: Sloga Erdevík – Sloga Temerín 1 : 0, C. zvezda Nový Sad – Jednota Stará Pazova 3 : 3, Mladost Bački Jarak – Mladost Nový Sad 0 : 2, Hajduk Divoš – Jugović Kać 4 : 1, Jadran Golubinci – Radnički Nová Pazova 1 : 4, Sremac Vojka – Podrinje Mačvanska Mitrovica 0 : 3, Borac Šajkaš – Sloboda Donji Tovarnik 3 : 1, Podunavac Belegiš – Cement Beočin 3 : 0.

Program 2. kola: Jugović – Cement, Mladost (NS) – Podunavac, Sloboda – Mladost (BJ), Podrinje – Borac, Jednota – Sremac, Radnički (NP) – C. zvezda, Sloga (T) – Jadran, Hajduk (D) – Sloga (E)..

(Foto: z archívu klubu)

• ŠPORT •

OSLAVY DŇA PADINY 2019

Obnovili starú kolkáreň Anička Chalupová

V

rámci tohtoročných osláv Dňa Padiny v nedeľu 18. augusta 2019 slávnostne otvorili obnovenú kolkáreň. Po skončení sezóny kolkárskych majstrovstiev 2018/2019, keď padinský KK Dolina vypadol z Prvej vojvodinskej ligy, kolkári a vedenie padinského klubu sa rozhodli, že v nadchádzajúcom období chcú kvalitnejšie trénovať, aby výsledky boli lepšie.

Na zlepšenie podmienok tréningov bolo potrebné vykonať rekonštrukciu kolkárne, v ktorej sa práce rozbehli v druhej polovici júna 2019.

Za finančMichal Garafiát, predseda nej podpory početných KK Dolina domácich sponzorov, súkromných firiem, jednotlivcov, milovníkov kolkov, Obce Kovačica a z vlastných prostriedkov si padinskí kolkári vybavili kolkáreň s novými dvoma dráhami z Gornjeho Milanovca, kým

si potrebnú súčasnú techniku zadovážili z Nemecka.

Ruky k tejto náročnej práci pri inštalovaní techniky priložil aj Kovačičan Ján Žolnaj. V slávnostnom otvorení obnovenej kolkárne sa zúčastnili nielen členo- Nové dráhy prvé vyskúšali kolkárky Marky via domáceho klubu, ale aj hostia z domova a zo zahraničia, ktorí venujeme mladým generáciám, aby v nej trávili prišli na tohtoročné oslavy Dňa Padiny. Pri svoj voľný čas a aktívne sa zaoberali týmto tejto príležitosti sa prihovoril Michal Garafiát, športom,“ zdôraznil predseda. Predtým ako predseda KK Dolina, ktorý o. i. poukázal na výz- si hostia pochutnali na občerstvení, padinské nam obnovenej kolkárne: „Obnovenú kolkáreň kolkárky Mária Ľavrošová a Mária Jakábová prvé vyskúšali, otestovali nové kolkárske dráhy, a tak symbolicky otvorili obnovenú kolkáreň.

Programom osláv Dňa Padiny 2019 zahlásený turnaj jednotlivcov v kolkovaní sa neuskutočnil, ale aj napriek tomu sa do neskorých popoludňajších hodín v obnovenej kolkárni mrvilo niekoľko desiatok ľudí, ktorí si prišli pozrieť na skvele a húževnato vykonanú prácu Hostia si uctili skvelú spoločnú prácu padinských kolkárov padinských kolkárov.

DESIATY, TRADIČNÝ TURNAJ KOHÚTIKOV – KYSÁČ 2019

Sto potleskov pre sto hráčov Pavel Pálik

P

red týždňom na ihrisku Tatry prebiehal 10. tradičný turnaj najmladších futbalistov – kohútikov. Na ňom sa zúčastnilo 15 mužstiev, a to: novosadská Bistrica, odžacký Lider, ODR Petrovaradín, Sutjeska B. D. Polje,

Krila Krajine Báčska Palanka, novosadská Meridijana, Ruma, novosadská FŠ Bolesnikov, Budućnost Savino Selo, Jedinstvo Rumenka, Bačka Ďurdevo, TSK Temerín, pivnická Slávia, Sirig a domáca Tatra.

Víťazom turnaja je novosadská Meridijana, druhé miesto obsadilo Jedinstvo z Rumenky,

Gól Duška Barišića z mužstva novosadskej Bistrice

tretí bol odžacký Lider, na štvrtom mieste skončila domáca Tatra, na piatom mieste zakotvila pivnická Slávia... Turnaj sledovalo zo 100 divákov, ktorí potleskom odmenili 100 mladučkých futbalistov za skutočné futbalové bravúry a ozaj efektné góly.

FK Tatra v čele s odborným trénerom Mariánom Kulíkom úspešne zorganizoval jubilejný turnaj. Dobrodinci zabezpečili osvieženie a stravu pre futbalistov, pre najlepších uznania, poháre a medaily, ktorým sa aktéri najviac potešili.

Po zápase dobre chutí pljeskavica

NA RYBNÍKU MIROSLAVA MARKUŠA V BIELOM BLATE

Pokoj, idyla a zisk v jednom

na jeseň, časť ako mlaď a nakoniec počas zimy mi ryby zostanú iba v dvoch jazerách.

Miroslav Markuš počas roka Vladimír Hudec vé kapry, takže sa vychová zo 40 týmto spôsobom ton konzumných a niekoľko kilometrov vzdialenosti od výrobný proces r ýb a všetko Bieleho Blata, v susedstve rieky Begej skráti o celý rok predá. Je to vraj a prírodnej rezervácie Carska bara, sa a tým ušetríme chutná a zdravá Nádoby na kŕmenie umožňujú úplnú kontrolu nachádza sálaš a rybník, ktorý v 90. rokoch predovšetkým na ryba. Vodu čerzaložil Bieloblatčan Ján Poliak. Dnes je sálaš výrobných nákla- spotreby krmiva pá z neďalekého vo vlastníctve Jánovho zaťa Miroslava Mar- doch, okrem krmelioračného kanála, v ktorom je spodná kuša s rodinou, inak bieloblatského richtára. miva, lebo ryba za kilogram prírastku musí voda a dážďovka.

Podľa jeho slov tá voda Nuž a ako aj na každom sálaši – opravdivá zjesť 2,5 až 3 kg krmiva. K tomu sa takýmto malá zoologická záhrada domácich zvierat spôsobom rýchlejšie obracajú peniaze a pri- je omnoho lepšia od vody zo studne, ktorá – morky, husi, kačice, sliepky, ktoré sa voľne chádza po zisk, čo je zrejme aj podstata neobsahuje žiadne prírodné krmivo a veru prechádzajú po dvore, ale občas si zabehnú zaoberania sa touto výrobou. Na takýto chov ani kyslík a je vlastne mŕtva.

– Kanál je dlhý zo 20 kilometrov, tiahne na trávu napásť sa. Zatvorené, ale predsa nie som sa však rozhodol aj preto, že sa zjavilo v chlieve, voľne sa na väčšom priestore po- ochorenie kaprov a všetky rybníky, ktoré cez celý chotár a zbiera vodu z vedľajších hybujú a v blate váľajú používajú vodu z Tise menších kanálov. Tu sa končí a vlieva do aj svine mangalice a alebo Dunaja, majú Begeja. Nuž a kým príde potiaľto, voda sa bez verných strážcov, z toho veľký problém. zohreje a vytvorí sa v nej aj prírodné krmivo psov, ktorí brechotom Totiž keď sa z rybní- – planktón, zooplanktón, fytoplanktón, čo je vyprevadia každého ka, ktorý sa zásobuje pre rybu dobre, – hovorí Miroslav a na záver návštevníka, to zrejme vodou z týchto riek, rozhovoru sa zmieňuje aj o hospodárskej neprejde. donesie ročná mlaď, opodstatnenosti rybárstva.

– Na našej bieloblatskej zemi, ktorá je piatej Ústredné miesto možno si nakaziť vodu až siedmej akostnej triedy, za predpokladu, však patrí rybníku, ktov jazere, čo spôsobí že máš vlastnú mechanizáciu, rastlinnou rý sa rozprestiera na 13 masové uhynutie rýb, výrobou maximálne možno zarobiť do 500 hektároch. V štyroch – vysvetľuje náš hoseur z hektára a ja zarobím 2 000 eur/ha, jazerách Markušovci titeľ. znamená 4-krát viac bez toho, že pozerám pestujú ryby rôznej Z malých vláskov od jari vyrástli 3-graNa pobreží jednédo neba, či bude pršať, či budú záplavy a či vekovej či veľkostnej mové rybky ho jazera si všímame mi úrodu zničí ľadovec.

Síce jarné výdatné štruktúry, od tých najzvláštne nádoby visiamenších 3-gramových, po veľké, ktoré sa ce nad vodou, pod ktorými sa vo vode hemží spŕšky sa odzrkadlili aj na mojich rybníkoch

N

čo nevidieť budú predávať. Z Miroslavovej iniciatívy tohto roku prvýkrát vyskúšali aj pomerne nový spôsob pestovania rýb, čiže do jazera pustili jednodňovú rybiu mlaď (srb: ličinke).

– Keď som tú mlaď doniesol vo vreci, jedince boli tenké ako vlas a dlhé iba niekoľko milimetrov. Z tých tenkých vláskov by už na rok do jesene mali vyrásť asi 3-kilogramo-

– Malé rybky sa kŕmia z takýchto malých nádob, cicaním krmiva, ktoré je v tvare cesta, – vysvetľuje Miroslav Markuš.

kŕdeľ rýb. Vraj to sú nádoby na kŕmenie.

– Keď sa kŕmi tradičným spôsobom, čiže hádzaním krmiva do vody, nejestvuje žiadna kontrola, koľko krmiva ryby zužitkujú, takže značné množstvá zostávajú nevyužité na dne jazera, – vysvetľuje. – Tento systém umožňuje úplnú kontrolu spotreby krmiva.

Dolu sa totiž nachádza nádoba, z ktorej ryby jedia, a do nej nové krmivo spadne až vtedy, keď je prázdna. V tomto jazere mám ryby rôznych veľkostí a odtiaľ ich vyberám v priebehu roka, keď potrebujem peniaze. Tie väčšie predám a menšie vraciam do vody, aby narástli.

Podobným, síce improvizovaným spôsobom kontrolujem spotrebu aj v jazere, v ktorom sú tie malé rybky. Robím to tak, že nádoby naplním krmivom, ktoré je v tvare cesta, a tie nádoby sú spojené s lavórom, ktorý, keď sú nádoby prázdne, vypláva na povrch, čo je znak, že treba pridať krmivo. V ďalšom jazere sa nachádza asi 6 000 kusov väčších kaprov, ktoré chystám na predaj na jeseň. Kŕmim ich klasickým spôsobom, čiže hádzaním krmiva do vody, ale predsa nehádžem spamäti, ale porovnávam so spotrebou v jazere. Tu mám aj zo 500 amurov, ktoré sa kŕmia trávou a trstinou z jazera a tak čistia vodu. Je ešte jedno jazero, v ktorom je zo 4 000 kaprov, ktoré tiež čo nevidieť budú na predaj... Slovom, zo 15 000 rýb, z ktorých časť predám už

Idyla: Rejni nedbá veľmi na návštevu, ale oddychuje v chládku vedľa jazera

tak, že voda stúpla, bola chladná a ryby prestali jesť. K tomu zvýšená hladina vody vplývala negatívne aj na pobrežia jazier, ale som z toho žiadnu škodu nemal. Na druhej strane tu je pokoj. Príroda. Počúvajte, ako vtáky spievajú. Žiadny stres nejestvuje. Bolo by dobre, keby sa viacerí Bieloblatčania do tohto pustili. Síce ako v každej inej výrobe, aj do tohto treba najprv vložiť. Keby nás predsa bolo viac, mohli by sme si založiť družstvo, spoločne vystupovať na trhu, otvoriť vlastné predajne rýb a tak viac zarábať. Ja však najviac predávam vo veľkom, rôznym priekupníkom, ktorí najviac zarábajú – bez toho, aby niečo aj vkladali a robili.