Hlas ľudu 34/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

22. 8. 2020 | 34 /4921/

Uzávierka čísla: 19. 8. 2020

Reagovanie poslanca Zhromaždenia AP Vojvodiny Pavla Surového – Slovenky nie sú Zuzky ani slúžky, ani Totice, ani skotice. „Slovenky nie sú Zuzky! Šíriť takýto stereotyp o Slovenkách vo verejnoprávnej televízii je priam neprípustné! My Slováci sme známi tým, že sme pracovití, pohostinní a dobrosrdeční najviac na svete, poriadkumilovní, pozrite iba slovenské dediny, aké sú čisté a ako si naše ženy vedia skrášliť svoje príbytky, vyzdobiť krásnymi kvetmi svoje balkóny a záhrady. A takto nás vidia na verejnosti! Naše Slovenky sú zastúpené vo všetkých sférach spoločenského života. Sú aj intelektuálky, podnikateľky, učiteľky, doktorky, zubárky, spisovateľky, hlásateľky, direktorky, predovšetkým sú pracovité ženy, manželky a matky, ktorými by sa každý národ mohol hrdiť. Slováci si už 300 rokov na tomto priestore vytvárajú lepší život! Iba poctivosťou a tvrdou prácou sme stvorili imidž pracovitého a slušného národa!“ Viac na s. 5 – 6.

M. Benka

Moderné spôsoby vyučovania sa v súčasnosti dostávajú do popredia a medzi nich bezpochyby patrí aj škola mentálnej aritmetiky Malac genijalac. Princípy tejto metódy nám priblížila psychologička Olena Grňová, ktorá zároveň aj tohto roku zorganizovala letnú školu pre nižšie ročníky v Báčskom Petrovci a Pivnici. M. Pap Foto: z archívu O. Grňovej

Belocrkvanské jazerá – alebo Banátske more, ako ich mnohí menujú – sú už roky obľúbenou destináciou návštevníkov z celého južného Banátu, ba aj širšie. Toho roku je návštevnosť nad všetky očakávania. Iba počas prvého augustového víkendu turistickí pracovníci kvitujú 15- až 20-tisíc návštevníkov. Toľko návštevníkov vraj v minulých rokoch bolo počas celej sezóny. Tomu je „na vine“ asi znemožnený odchod k moru pre pandémiu koronavírusu, ale aj skutočnosť, že sa tu neustále vkladá do turistickej infraštruktúry a ponuky, aby sa hostia cítili čím príjemnejšie. V. Hudec

V tomto roku si pripomíname 350 rokov od smrti svetoznámeho pedagóga, jazykovedca, teológa, humanistu a filozofa Jána Amosa Komenského (1592 – 1670). Z tejto príležitosti v prílohe Obzory zverejňujeme štúdiu prof. Dr. Zoroslava Speváka pod názvom Recepcia diela Jána Amosa Komenského medzi vojvodinskými Slovákmi. Foto: wikimedia

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Posledných päť rokov najteplejších na Zemi

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Pripravil: Miroslav Benka

nedeľu 16. augusta 2020, ako uvádza BBC NEWS zo dňa 17. augusta 2020, bola zaznamenaná najvyššia teplota na planéte – 54,4 stupňa Celzia (v tieni) v národnom parku Death Valley (Údolie smrti) v Spojenych štátoch. Posledných päť rokov, od roku 2015 do roku 2020, bolo najteplejšie obdobie, aké kedy bolo na planéte zaregistrované. Po horúcom lete roka Organizácia Spojených národov v New Yorku pred samitom, za prítomnosti asi šesťdesiatich svetových vodcov, informovala o zmene klímy. Podľa správy uverejnenej Svetovou meteorologickou organizáciou, ktorá uvádza súčasný stav klímy planéty, priemerná teplota v rokoch 2015 – 2020 bola vyššia ako 1,1 stupňa Celzia vzhľadom na obdobie rokov 1850 – 1900. Najnovšie údaje potvrdzujú trend za posledných päť rokov, ktoré boli najteplejšie od roku 1850. Bolo tiež známe, že júl 2019 bol poznačený väčším počtom horúcich vĺn, najmä v Európe, a že prekonal absolútny rekord vo výške teploty. Dopyt po uhlí, rope a plyne naďalej rás-

tol. Emisie skleníkových plynov vzrástli a v roku 2020 budú minimálne na rovnakej úrovni ako v roku 2019, predpokladajú vedci, ktorí pracovali na tejto správe OSN. Očakáva sa, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére dosiahne nový vrchol do konca roku 2020. Podľa súčasného stavu predpokladaných záväzkov krajín na zníženie emisií škodlivých plynov bude planéta do roku 2100 teplejšia o 2,9 až 3,4 stupňa Celzia. Z toho vyplýva, že úsilie krajín v boji proti škodlivým plynom by sa malo štvornásobne zvýšiť, aby sa udržalo otepľovanie na úrovni plus 1,5 stupňa Celzia, ako sa uvádza v parížskej dohode z roku 2015. Alebo aspoň strojnásobiť, aby sa teplota udržala na plus dvoch stupňoch Celzia, čo je maximálny limit podľa tejto zmluvy. V skutočnosti by podľa novších klimatických modelov otepľovanie mohlo byť ešte v yššie, ako naprík lad podľa tých, ktoré predpovedal francúzsky tím, ktorý predvída najhorší scenár zvýšenia teploty o sedem stupňov Celzia. „Priepasť nikdy nebola taká veľká medzi tým, čo chce svet dosiahnuť, a realitou klimatických plánov krajín,“ varuje správa. Mnoho vodcov by malo sľúbiť, že do roku 2050 dosiahne nulové emisie, uvádza Organizácia Spojených národov v New Yorku. Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

7 Ľudia, ktorí sú si vedomí toho, čím sú, môžu v živote dosiahnuť viac 15 Reštart pre cestovný ruch

27 Skupina mladých umelkýň znamená kontinuitu 43 Tromfy v rukách hostí

OBZORY

19 Kultúrne akcie v období krízy Na titulnej strane: Prof. Dr. sci. Igor Ďurčík na návšteve v Keni v Afrike

Tlač:

Foto: z archívu I. Ďurčíka

DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

34 /4921/ 22. 8. 2020

Týždeň 

7 DNÍ

Začiatok školského roka ako prelomové obdobie Pripravil: Stevan Lenhart

pidemiológovia v Srbsku hovoria, že začiatok školského roka bude tou prelomovou chvíľou, keď ide o všeobecný vzťah občanov ku koronavírusu. V súvislosti s tým Dr. Branislav Tiodorović vyhlásil, že celá spoločnosť by mala prispieť k tomu, aby školy začali nehatene pracovať, čiže aby sa žiaci vrátili do školských lavíc, pričom osobitnú pozornosť treba venovať žiakom najnižších ročníkov, pre ktorých všeobecný vývin škola má veľký význam. S tým cieľom je potrebné uplatňovať všetky odporúčané opatrenia a znížiť riziko šírenia infekcie na najnižšiu možnú mieru, povedal Tiodorović. Počet ľudí nakazených koronavírusom vo svete sa v poslednom období každé štyri dni zvyšuje o jeden milión. Súhrnný počet infikovaných v čase vzniku týchto riadkov vynášal viac ako 22 miliónov, pokým obetí bolo

zhruba 777-tisíc. V niektorých európskych krajinách znovu stúpa počet nových prípadov nákazy a znovu sa uvádzajú prísnejšie opatrenia. Nemecká kancelárka Angela Merkelová pripomenula občanom, aby nosili rúška a dodržiavali všetky odporúčania a nariadenia, lebo epidemiologická situácia sa tam za posledné tri týždne badateľne zhoršila. Zdravotnícke úrady v Taliansku vyjadrili obavy, že nákaza Covid-19 sa môže zase drasticky rozšíriť, takže tamojšia vláda nariadila trojtýždňové zatvorenie všetkých diskoték a tanečných priestorov a ďalšie nariadenie znie, že od 18. do 6. hodiny je povinné nosiť rúško na verejných miestach. Vo Francúzsku bude od 1. septembra nosenie rúška povinnosťou na každom pracovnom mieste. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila, že sa planéta ešte nepriblížila k takej imunite proti koronavírusu, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity. Väčšina dosiaľ urobených štúdií vraj potvrdzuje, že iba približne desať až 20 percent ľudí má protilátky proti

novému druhu koronavírusu. Riaditeľ núdzových operácií WHO Michael Ryan na tlačovej konferencii povedal, že také dosiahnutie imunity ani nemožno očakávať. „My ako celosvetová populácia sa nepribližujeme k takému stupňu imunity, ktorá je potrebná na zastavenie prenosu tohto ochorenia,“ povedal Ryan a informáciu preniesli viaceré tlačové agentúry. Predstavitelia WHO hovoria, že hromadným očkovaním (imunizáciou) vakcínou proti Covid-19 by sa preto malo pokryť značne viac než 50 percent svetovej populácie. * Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko čelí najväčším občianskym protestom za 26 rokov, čo je v čele krajiny. Už druhý týždeň po zverejnení sporných výsledkov nedávnych prezidentských volieb v Bielorusku neprestávajú demonštrácie, ktoré medzičasom dokonca nabrali na masovosti a 16. augusta vyústili do veľkého protivládneho Pochodu za slobodu v Minsku, kde sa podľa tlačovej agentúry Reuters zhromaždilo približne 200-tisíc ľudí,

žiadajúcich opätovné vypísanie volieb. Lukašenko najprv vyhlásil, že sa v krajine nové prezidentské voľby konať nebudú a že ho k tomu neprinútia ani výzvy opozície, ani protesty proti falšovaniu volieb. Napriek policajným zásahom demonštrácie za Lukašenkovo odstúpenie sa konali vo viacerých mestách a zároveň prepukli štrajky v niektorých významných továrňach, kde mu skupiny robotníkov odkazovali: „Odíď!“ Medzičasom bieloruský prezident pripustil určité ústupky – vraj ochotný je vypísať referendum o zmene ústavy, po čom by bolo možné usporiadať nové voľby – parlamentné, prezidentské a miestne. Predseda Európskej rady Charles Michel zvolal mimoriadny summit európskych lídrov, na ktorom sa v podobe videokonferencie malo diskutovať o situácii v Bielorusku. „Bieloruský ľud má právo rozhodovať o svojej budúcnosti a slobodne si zvoliť svojho lídra. Násilie proti demonštrantom je neprijateľné a nemožno ho dovoliť,“ vyhlásil Michel.

foto: Pixabay

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

REAGOVANIE POSLANCA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY PAVLA SUROVÉHO

Slovenky nie sú Zuzky ani slúžky, ani totice, ani skotice pre nás Slovákov zo Srbska. Stáva sa, že keď prídu vysokopostavení funkcionári Slovenskej republiky Pavel Surový, na Slovenské národné slávnosti poslanec do Báčskeho Petrovca, vytresnú v príhovore: Vy slovenskí Srbi... okrajinský poslanec v ZhroMusím zdôrazniť, že po páde maždení AP Vojvodiny a Naše Slovenky sú zastúpené vo Miloševićovho režimu a práve s predseda slovenskej polirozvojom demokratickej spoločtickej strany Pavel Surový verej- všetkých sférach spoločenského nosti a pluralizmu v Srbsku sa v ne reagoval na odvysielaný prí- života. Sú aj intelektuálky, podnikateľky, učiteľky, doktorky, zubármnohých médiách začína sklospevok verejnoprávnej televízie ky, spisovateľky, hlásateľky, direkňovať meno Zuzky, ale aj ešte RTV, ktorým sa Slovenky žijúce v torky, predovšetkým sú pracovité horšie v príspevkoch, a to je, že Srbsku stotožňujú so Zuzkami, t. j. ženy, manželky a matky, s ktorými sa slovenským ženám pripisuje slúžkami, ktoré iba urážlivý až škadobre varia, perú, redý názov Toupratujú, žehlia a tice. Napríklad v môžu 9 hodín stáť médiách zazniena nohách a privali Vojvođanske tom sa neunavia, a priče: Kovačica pri vysielaní tohto – U Totica zlatne príspevku sa noruke, Zuske, Tovinárky a novinár tice, koliko puta dobre zabávali a ste čuli ovo ime?, vysmievali z našich Kovačica – Zuske i žien. naiva... Najnovšie Ako hovorí Suv populárnom serový, táto generariáli, ktorý sa vylizácia Sloveniek je siela práve teraz, urážlivá, škodlivá a zaznelo v jednej dehonestuje naše časti: „Zuska će ženy – príslušníčky da počisti.“ Vyslovenského nározerá, že novinári da a škodí nám Sloúmyselne znevákom ako konštiužili dobrotu a tučnému národu v dobrosrdečnosť Srbsku. Som zhronašich slovenzený, pobúrený ských žien, o a nahnevaný, kam Poslanec Pavel Surový obhajuje Slovákov pred poslancami Zhromaždenia AP Vojvodiny ktorých nahráaž zašli urážky novali príspevky, a vinárov príslušníčok slovenského by sa každý národ mohol hrdiť. privyrábali prácou v Belehrade potom dali názvy, s ktorými by spoločenstva v Srbsku. Žiadam Slováci si už 300 rokov na tomto a v Novom Sade. Na tom nič nie nesúhlasili ani ženy, s ktorými verejné ospravedlnenie verejnopriestore vytvárajú lepší život! je zlé. Kto si 10 prstami poctivo viedli rozhovor. Aj v Ústave pre právnej televízie RTV a novinárov. Prečo vymazali príspevok z webo- Iba poctivosťou a tvrdou prácou privyrába, to nie je hanba. Han- rodovú rovnosť, ktorý patrí pod vej stránky RTV a video z Youtube sme stvorili imidž pracovitého a ba je kradnúť, brať si to, čo nám AP Vojvodinu, v roku 2011 sa pronepatrí, a klamať! dukoval film Zuska moja. Vieme, kanála? Žeby si uvedomili svoju slušného národa! Chápem, že si naše ženy privyChcel by som zdôrazniť, že že vtedy nereagovala naša dlhochybu? Do dnešného dňa prepárábajú aj upratovaním, žehlením mnohé slovenské rodiny idú za ročne známa slovenská funkciočenie ešte stále neprišlo. Slovenky nie sú Zuzky! Šíriť ta- a varením v mestských rodinách, zárobkom aj na Slovensko, kde nárka, ktorá vtedy bola zároveň aj kýto stereotyp o Slovenkách vo a to nie je vôbec hanba! Podobne majú lepšie podmienky, ale aj predsedníčkou NRSNM. Asi najhoršou urážkou pre sloverejnoprávnej televízii je priam si privyrábajú aj Maďarky, Srbky, tam zažívajú podobné urážky, Rusínky, a nikto ich nevolá a neže sme my srbskí Slováci alebo venské ženy je verš piesne Sin neprípustné! My Slováci sme znáslovenskí Srbi. Čiže aj naša majedinac v predvedení speváka uráža, že sú Zuzkami. Koľko žien mi tým, že sme pracovití, pohostinní a dobrosrdeční najviac na iných národností je zamestna- terská krajina nemá pochopenie Ðorđeho Balaševića, v ktorom

svete, poriadkumilovní, pozrite iba slovenské dediny, aké sú čisté a ako si naše ženy vedia skrášliť svoje príbytky, vyzdobiť krásnymi kvetmi svoje balkóny a záhrady. A takto nás vidia na verejnosti!

ných v komunálnych podnikoch, ktoré čistia mestá, a nikto sa z nich nevysmieva. V televízii N1 zaznel príspevok Ko su Zuske: Zuska čisti, Zuska kuva, Zuska čuva..., ale aj v minulosti na RTV: Zuske i dalje čine Beograd čistim. Situácia po prvej svetovej vojne, druhej svetovej vojne, v 90. rokoch, v období vojen, sankcií a bombardovania, donútila časť našich slovenských žien z Kovačice, Padiny, zo Starej Pazovy, z Kysáča a iných slovenských dedín, aby si

34 /4921/ 22. 8. 2020

Týždeň uráža Slovenky v refréne: „Kde ste Totice, male skotice.“ A všetci vieme, čo znamená slovo skot a aká je to veľká urážka, keď sa to slovo niekomu povie. Takýmto počínaním sa potom udomácňuje slovo Totica, ktoré často počuť v médiách. Potom sa nemožno prekvapovať, keď Slovenka ide do mesta a keď povie, že je slovenskej národnosti, že jej spolubesedník odpovie: „Pa, ti si Zuska ili Totica.“ Chcem zdôrazniť, že v minulosti nikto nereagoval na takéto články ani príspevky v médiách, ani slovenské inštitúcie ako NRSNM, ani Matica slovenská, ani početní slovenskí funkcionári... Chcem ešte pripomenúť z histórie, ako nastalo toto škaredé prímeno Tot a Totica. V Rakúsko-

-Uhorsku Slovákov nemali v láske, bola silná vynucujúca maďarizácia, boli vedené mnohé procesy so Slovákmi iba preto, že sa modlili Pánu Bohu a spievali slovenské pesničky v kostole. Sami vieme, čo maďarskí šovinisti a fašisti robili vo vojnách vo Vojvodine ale aj na Slovensku, takže maďarskí šovinisti hanlivo nazývali Slovákov Buta Tot, čo v preklade znamená sprostý Slovák. Preto používať v médiách a v piesňach slovo Totica je najhoršia možná urážka pre naše Slovenky! Slováci aj v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov s týmito urážkami zápasili mnohé roky. Rôzne národy Totmi nazývali Slovákov. Srbský spisovateľ Miloš Crnjanski dňa 22. septembra 1932 v novinách Vreme zverej-

nil článok s názvom NE ZOVITE IH TOTOVIMA, NITI NJENU DECU TOTICAMA, BRAĆA SU NAM TO, SLOVACI, keď pobudol v Starej Pazove a robil príspevok a anketu. Vtedy Slováci boli väčšinové obyvateľstvo v Starej Pazove – 7 000 Slovákov vzhľadom na 2 000 Srbov. Už vtedy pociťoval, že Slováci sú pracovitý a lojálny národ, organizovaní, dobrí poľnohospodári a obchodníci a že znášajú rôzne nespravodlivosti. Na konci svojho reagovania Pavel Surový uviedol, že zlomyseľní novinári RTV zabudli povedať to najdôležitejšie, že práve profesorka na Novosadskom gymnáziu Eržika Mičátková z Kysáča, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie ženské bojovníčky za ľudské a ženské práva v KSCHS (teraz ju vyzdvihujú

aj Srbi), vybojovala svojím zasadzovaním, až nebojácnosťou, pred súdom v Záhrebe povolenie, aby sa všetkým ženám, ktoré vykonávajú práce slúžok, umožnilo jeden deň, t. j. v nedeľu 2 hodiny využiť na vzdelávanie a zdokonaľovanie. To sa podarilo našej Slovenke z Kysáča. Preto sú naše Slovenky najmúdrejšie, najpracovitejšie, nebojácne a najkrajšie ženy na svete! Nezasvätení novinári stotožňujú meno Zuzka nielen zo slúžkou, ale so ženou v slovenskom kroji, a takýmto spôsobom podceňujú a vysmievajú aj náš slovenský kroj, ktorý patrí medzi najkrajšie a najbohatšie na svete. Netreba sa hanbiť za meno Zuzana, lebo ono neznamená slúžka, ale jeho význam je vodná ľalia!

Úkážky z článkov a TV reportáže autorov Maje Nikolićovej (rs.n1info.com), Jeleny Subinovej (novosti.rs) a Dragana Vukašinovića (RTV)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

SLOVO MÁ: PROF. DR. SCI. IGOR ĎURČÍK

Ľudia, ktorí sú si vedomí toho, čím sú, môžu v živote dosiahnuť viac

Miroslav Benka

rof. Dr. sci. Igor Ďurčík sa narodil roku 1978 v Starej Pazove. Vyštudoval teológiu a v roku 2016 bol vysvätený za biskupa Juhovýchodnej európskej diecézy v Anglikánskej ortodoxnej cirkvi v Srbsku a akt vysvätenia vykonal biskup svetového spoločenstva Anglikánskej ortodoxnej cirkvi Metropolitan Jerry L. Ogles z Alabamy (USA). Pán prof. Dr. sci. Ďurčík, poprosím vás, povedzte nám niečo o sebe, o svojich začiatkoch. Odkiaľ pochádzate, čo ste vyštudovali a kde ste pôsobili? – Narodil som sa v Starej Pazove (r. 1978), kde som ukončil základnú a strednú školu. Ako dieťa som mal veľkú túžbu stať sa kňazom. V roku 1996 som teda odišiel zo Starej Pazovy na štúdium teológie, ktoré som zakončil na Teologickej fakulte v Belehrade (r. 2000). Ihneď po ukončení štúdia som dostal svoju prvú farnosť v Zreňanine. Po niekoľkých rokoch bohoslužby a po ukončení vojenčiny som sa venoval ďalšiemu vzdelávaniu. V Novom Sade som na Protestantskej teologickej fakulte získal akademický titul Mgr. sociológie náboženstva (r. 2006). Čoskoro som dostal nové zamestnanie ako prednášateľ na Evanjelickej teologickej fakulte v Osijeku, kde som rýchlo prosperoval a pôsobil som ako prodekan pre externé štúdium a riaditeľ Ústavu kresťanskej pedagogiky a kultúry. V tom čase som tiež pôsobil na Prvom súkromnom gymnáziu – Gaudeamus v Osijeku, kde som vyučoval etiku, sociológiu a latinčinu. Zároveň som sa venoval svojmu ďalšiemu vzdelávaniu a získal som druhý titul Mgr. teologických vied na Evanjelickej teologickej fakulte v Osijeku (homiletika, rétorika a verejné vystúpenie). Krátko nato

som roku 2009 v Novom Sade získal korunu svojho vzdelania s titulom doktor teologických vied (v oblasti pedagogiky a psychológie náboženstva). Môj pobyt a práca na Teologickej fakulte v Osijeku mi vydláždili cestu vo

Takto sa rozvinula veľmi dobrá spolupráca. Môžem povedať, že aj dnes ako biskup mám často príležitosť stretnúť sa s ľuďmi z verejného, politického a náboženského života našej krajiny. Minulý rok som mal možnosť navštíviť Af-

Prof. Dr. sci. Igor Ďurčík

vzdelávacích inštitúciách a často som mal možnosť cestovať a učiť na viacerých fakultách v Srbsku a v zahraničí. Navštevovali ste veriacich takmer v celom svete, v katolíckej, evanjelickej, pravoslávnej cirkvi, tiež v adventistickej, episkopálnej, aj predstaviteľov mormónov... Navštívili ste Afriku – Ugandu a Keňu. V čom sú rozdiely, keď ide o tieto vierovyznania? – Dnes vo väčšine (neo)protestantských cirkví na celom Balkáne slúžia kňazi, moji bývalí študenti, ktorí ma často pozývali, aby som ich navštívil a kázal v ich zboroch.

riku – Keňu a Ugandu, kde som sa stretol so zástupcami a veriacimi rôznych náboženských spoločenstiev. Bola to skutočná skúsenosť ísť do inej kultúry a vypočuť si ich skúsenosti ... Rozdiely medzi hodnotami sú určite viac-menej doktrinálne, to znamená v učení a interpretácii náboženských textov v tom zmysle, že každé tlmočenie kladie dôraz na niečo iné. Rozdiely v myslení však nesmú byť prekážkami spolupráce, výmeny myšlienok a predovšetkým nie v oblasti ľudskosti a sociálneho aktivizmu. Snažím sa udržiavať veľmi dobré vzťahy so všetkými a spolupracovať v oblasti humani-

tárnych, vzdelávacích alebo iných sociálnych otázok. Som presvedčený, že v tomto svete pluralizmu by sa mal podporovať mier, rešpekt a spolužitie prostredníctvom dialógu medzi náboženstvami a spolupráce, rešpektovaním rozmanitosti a zdôrazňovaním spoločných hodnôt náboženských a duchovných tradícií. Založili ste a ste predsedom Centra pre týrané a nezvestné deti. Toto je téma, zdá sa, nevyčerpateľná a o ktorej by ste našim čitateľom mohli veľa toho povedať... – Centrum pre týrané a nezvestné deti bolo založené v roku 2010 v Starej Pazove. Združenie bolo založené na ochranu detí a mládeže pred všetkými formami zneužívania; práca v oblasti prevencie zneužívania detí. Členmi našej asociácie sú renomovaní odborníci z rôznych oblastí, ako je počítačová forenzná služba, informatika, kriminalistika, pedagogika, sociálna práca, sociológia a ďalšie oblasti. Naším cieľom je prostredníctvom rôznych projektov zvyšovať informovanosť občanov Republiky Srbsko (najmä rodičov a detí) o uvedenom probléme prostredníctvom rôznych projektov a zároveň chrániť deti pred zneužívaním a vykorisťovaním. Konkrétne v tom roku som učil kurz – Deti v kríze študentov katedry náboženského vzdelávania na fakulte. Jedným zo študentov bol pán, ktorý už v Chorvátsku otvoril Centrum pre nezvestné a týrané deti. Spýtal sa ma, či sa pripojím k niektorým projektom a že nám pomôže založiť ho v Srbsku. Túto výzvu som s nadšením prijal. Osobne si myslím, že každý človek a predovšetkým kňaz by mal byť, okrem iného, dobrovoľne spoločensky angažovaný. Bola to pre mňa pravá príležitosť. Od samého začiatku sme našli veľkú podporu rôznych inštitúcií, najmä Mesta Stará Pazova a médií. Potom sme otvorili kanceláriu, poradenské centrum – pedagogické a psychologické, vytvorili sme prvý

34 /4921/ 22. 8. 2020

Týždeň softvér SINI, ktorý chráni deti pred zneužívaním prostredníctvom internetu. Zaoberali ste sa aj ochranou detí na internete. Toto je ďalšia pálčivá téma, ktorá je dnes prítomná v celom svete. Zapojený ste aj do medzinárodnej siete tejto ochrany? S kým najviac spolupracujete? Ako je tomu u nás, keď ide o správanie sa a ochranu, a ako je tomu vo svete? –Toto je veľmi dôležitá téma, najmä pre deti a ich rodičov. V našej spoločnosti sa stále viac objavujú nové formy zneužívania detí, nehovoriac o sexuálnych odchýlkach, ako je pedofília. V prvom rade musíme povedať, že príťažlivosť moderných informačných technológií so sebou prináša nový druh závislosti. Štúdia o závislosti na mobilných telefónoch vo Veľkej Británii dospela k záveru, že sa 90 % respondentov cíti nervózne, ak ich telefón nezazvoní alebo nedostane SMS správu aspoň raz za hodinu. Až 80 % respondentov sa necíti ,vo vlastnej koži’, ak nemá prístup k mobilnej sieti. Nemyslím si, že tu u nás je iná situácia. Táto závislosť ďalej vedie k možnému elektronickému obťažovaniu a zneužívaniu zo strany predátorov a nakoniec k fyzickému obťažovaniu, pretože dnes takmer každý, od najmladších po najstarších, má otvorené profily aspoň na dvoch sociálnych sieťach. Existuje mnoho druhov obťažovania z dôvodu jazyka, rodu, rasy voči rodinným hrozbám, vydieraniu, zosmiešňovaniu, vystavovaniu nahých fotografií spolužiakov alebo bitiu a diskreditácii jednotlivcov proti počítačovému obťa-

www.hl.rs

žovaniu a sexuálnemu obťažovaniu, vyhrážkam. Výzvy týkajúce sa aplikácie TikTok (ktorú vlastní viac ako 800 miliónov používateľov na svete) boli v poslednom čase veľmi ohrozujúce. Pri týchto výzvach sa napríklad od detí a mladých ľudí žiada, aby olízali záchodové sedadlo na verejnej toalete, aby dokázali, že sa neboja korónového vírusu, pričom medzi nabíjačku a elektrickú zásuvku umiestnili kovovú mincu, čo spôsobilo početné požiare. Od mladých ľudí

sa požaduje, aby si podrezali žily alebo poškodili časti tela. A musia to všetko robiť naživo a nahrávať, aby sa milióny mohli pozerať. Ako stredisko sa snažíme vzdelávať čo najviac mladých ľudí, detí, rodičov a učiteľov o nebezpečenstvách a predchádzať nepríjemným udalostiam. Spolupracujeme s rovnakým strediskom v Chorvát-

Informačno-politický týždenník

sku, ktoré priamo spolupracuje s ostatnými inštitúciami v EÚ. Pred niekoľkými rokmi som mal v Sarajeve aj so zástupcami FBI príležitosť diskutovať o spolupráci v zložitých situáciách v tejto oblasti. Moja kniha Elektronické drogy by mala byť uverejnená do konca roka a bude sa podrobne zaoberať problémami zneužívania, s osobitným zameraním na zneužívanie a obťažovanie prostredníctvom internetu. Stále viac hovoríme o tomto probléme, do ktorého sú zapojené mimovládne organizácie a štátne inštitúcie, ako aj médiá. Myslím si však, že do vzdelávania a ochrany našich detí v tejto oblasti by sa malo investovať omnoho viac času. Plánujeme tiež pripraviť vzdelávacie materiály v slovenskom jazyku a propagovať ich na slovenských miestach a v školách. Pilotný projekt takéhoto vzdelávania sme už zrealizovali pred pár rokmi v Starej Pazove s úprimnou spoluprácou pána Janka Havrana, riaditeľa hrdinskej školy Janka Čmelíka. Akú budúcnosť vidíte, keď ide o tieto organizácie? – Som presvedčený, že organizácie ako sú tieto majú veľkú zodpovednosť a že ich projekty

budú v budúcnosti stále úspešnejšie a o nich sa bude viac počuť a vidieť. Stále viac potrebujeme poradenstvo a odborníkov, ktorí sa budú zaoberať prevenciou a ochranou detí pred problémom zneužívania, pretože sa moderné technológie stali naším pánom a v rukách násilníkov sa stali prostriedkom manipulácie, žiaľ, často aj zločinom. Okrem iného aj píšete. O čo v podstate ide, čo vás zaujalo? Ktoré sú vaše primárne témy? – Píšem už viac rokov. Zatiaľ som vydal 14 kníh v srbskom a chorvátskom jazyku. Preložil som aj tri knihy, z toho jednu z angličtiny do slovenčiny. Posledná kniha bola práve vydaná v týchto dňoch a nazýva sa Obklopený veriacimi. Kniha sa zaoberá charakteristickou analýzou rôznych typov veriacich. Veľmi jemne, s dávkou vtipu, a predsa s množstvom analytických a vedeckých prístupov v oblasti sociológie a psychológie náboženstva. Rozoberá naše medziľudské vzťahy a chápanie moderných konceptov duchovného konzumu. Verím, že kniha bude veľmi zaujímavá pre širší kruh čitateľov. Ostatné knihy sú väčšinou z oblasti náboženstva. Z toho dve učebnice pre študentov teológie – Homiletika (spôsob prípravy a prezentácie kázní) a Metodika vedeckého bádania. Existujú aj odborné knihy z oblasti sociológie náboženstva a pedagogickej psychológie s prehľadom religiozity mladých ľudí. Ďalšie knihy sú moje úvahy o živote, moje kázania založené na motivačných správach, ktoré pomáhajú človeku čeliť životným výzvam a budovať duchovné a kultúrne hodnoty.

• TÝŽDEŇ •

Myslíte si, že tieto témy zaujmú širšie čitateľské auditórium? – Niektoré knihy, ktoré som písal, sú náročné a určené sú viac pre špecifické kresťanské auditórium. Existujú knihy, ktorých cieľom je inšpirovať čitateľa a usmerniť ho, aby vybudoval zdravý duchovný život. Existujú tiež odborné knihy s renomovanými recenziami, ktoré sú určené skôr akademickej verejnosti. I keď sú čitatelia mojich kníh špecifikovaní, predsa môžem povedať, že sa každá kniha predala takmer do konca. Tesne, pred uverejnením, som mal taký záujem ľudí, že dve tretiny už boli vypredané vopred. Kde práve pôsobíte, kde sa nachádza vaša matkocirkev a s kým spolupracujete? – Ako som už spomínal, do roku 2014 som žil a pracoval v Chorvátsku. Potom som sa vrátil do Srbska, kde ešte stále vykonávam funkciu dekana na Teologickej akadémii sv. Timoteja v Novom Sade, kde vyučujem niekoľko odborných predmetov. Najali ma aj ako docenta na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, kde som učil študentov Etiku v sociálnej práci. Tá istá univerzita má vlastné konzultačné centrum v Báčskom Petrovci, kde som bol tiež angažovaný ako lektor kurzu Sociálne vzdelávanie cirkvi. Sídlo našej diecézy je v Novom Sade. Na pozvanie ako hosťujúci pedagóg chodím aj na iné fakulty, na ktorých organizujem triedy pre študentov, napríklad na Balkánsku teologickú fakultu v Niši. Sídlo našej cirkvi je v Severnej Karolíne (USA). Určite veľmi úzko spolupracujeme s teologickými inštitúciami, ktoré umožňujú

afiliáciu teologických akadémií pre vzdelávanie našich kňazov, konkrétne s Latimer Hall School of Divinity z Kanade, Teologickou školou viery v Gujranwale v Pakistane a s Teologickou fakultou Reformovanej kresťanskej cirkvi Sola Fide v Novom Sade. Akú budúcnosť predvídate, keď ide o našu ochranu pred pandémiou koronavírusu? Zjednotí sa svet? Zvíťazí rozum a zachráni ľudstvo, alebo nás premôžu zbrane, ktoré, zdá sa, čoraz väčšmi rinčia? – Pokiaľ ide o pandémiu koronavírusu, myslím si, že v súčasnosti je príliš veľa protagonistov, ktorí sa vzdelávali na ,fakulte Google’ a ktorí zavádzajú početné mylné predstavy. V prvom rade by sme mali vedieť, že medicína je vážna veda, ktorá sa tentoraz ocitla pred neznámou, ktorá sa volá – Covid-19. Rovnako ako v každej vede, aj tu je potrebný čas na empirický výskum. Ako výskum pokračuje, je isté, že sa postupne nájde liek (vakcína). Skutočnosť, že sme informovaní krízovým štábom každý deň a často sa zdá byť mätúca, nie je problematická, pretože sa musia spoliehať aj na predchádzajúce znalosti a potom na nový výskum. Iba ak to pochopíme, budeme konať zodpovedne. Určite nás koronavírus rozhodne zmení, aspoň v ekonomickom a geopolitickom pláne. Na druhej strane som však presvedčený, že ľudstvo sa po objavení očkovacej látky a zrušení pandémie vráti na starú cestu. Napriek tomu si uvedomujeme, že zatiaľ čo pandémia stále pokračuje, mnohí v ňu neveria. Mnohí prichádzajú s konšpiračnými teóriami antivakcíny, ktoré sú veľmi

aktívne. Medzi zdravým rozumom a niektorými nepodloženými teóriami existuje veľký boj. Veriaci by sa mali riadiť odporúčanými opatreniami, čo neznamená, že neveria v Boha, ale naopak, vedia, že Boh sa o nich stará a chráni aj ich, aj ich najbližších práve zodpovedným správaním. Biblia hovorí: ,Čo si urobil jednému z mojich najmenších bratov, urobil si práve to mne’ Preto podporujem víťazstvo zdravého rozumu, zodpovedné správanie každej ľudskej bytosti so zameraním na modlitbu a lásku k svojim blízkym, a nie lásku k fanatickému egoizmu a tvrdohlavosti. Vyzývam k odmietnutiu kolektívnej paniky a hlúposti a k zavedeniu kolektívnej zodpovednosti. Na záver, poprosím vás, čo je to, na čo som sa vás nepýtal a čo by ste zvlášť chceli podotknúť, odpovedať, upozorniť...? – Za posledných niekoľko týždňov sa veľa diskutovalo o byzantskom kresťanskom chráme Hagia Sofia v Istanbule. Mnohí odsúdili činy prezidenta Erdogana, ktorého rozhodnutie tiež považujem za unáhlené. Ak sa však pozrieme na minulosť, najmä v oblasti dejín náboženstva, narazíme na veľmi turbulentnú situáciu. Početné cirkvi sú dnes mešity a existuje veľa mešít, ktoré sú teraz kostolmi. Ale bez ohľadu na to verím, že medzi kresťanmi a moslimami nie je miesto na hádky. Verím, že sa tento nádherný chrám v budúcnosti vráti kresťanom, pretože skrýva hodnoty dôležité nielen pre kresťanskú kultúru a históriu, ale aj pre celú ľudskú rasu, predovšetkým ako majstrovské dielo byzantskej kultúry.

Na záver by som ešte podotkol, že som vždy bol hrdý na svoj slovenský pôvod. Som názoru, že by sme všetci Slováci mali byť hrdí na to, čím sme, a všetky národy na to, čo sú. Uvedomenie si vlastnej identity zároveň znamená uznanie vlastnej hodnoty ako národa, ale aj ako jednotlivca. Týmto spôsobom sa prekonávajú komplexy s menšou hodnotou tých, ktorí žijú mimo svojej vlasti. Sme tu jedni pre druhých. V dobrom a zlom musíme ukázať, že sme lepší ako čas, v ktorom žijeme. Ako národ a kresťania musíme byť jednotní, bez ohľadu na to, do akej konfesie odchádzame, musíme si navzájom odpúšťať. A nezabúdajme na naše svätyne. Napokon ľudia, ktorí sú si vedomí toho, čím sú, môžu v živote dosiahnuť viac. Na základe mojich životných skúseností a všetkého, čo som prešiel a naučil sa, by som v prvom rade povedal mladým ľuďom, že spôsob, akým sa pozeráte na život, ovplyvňuje vaše správanie a konanie. Preto musíme pracovať na sebe, prekonať rôzne prekážky v živote a uspejeme iba vtedy, keď neuvidíme prekážky pred nami, ale cieľ. Nemali by sme sa báť súčasných problémov, obáv, obmedzení alebo chorôb, náš Pán Ježiš Kristus nás povzbudí, poteší a bude s nami. Urobte krok k viere, verte v Boha, investujte do seba a milujte svojich blížnych, vtedy nájdete podstatu – zmysel svojho života. Niekto pekne povedal: ,Bojovník sa nevzdáva toho, čo miluje. Nájde milosť v tom, čo práve robí!’ Ďakujem za rozhovor. – Ďakujem aj ja a vašim a našim čitateľom Hlasu ľudu želám to najlepšie.

34 /4921/ 22. 8. 2020

Ľudia a udalosti INĐIJSKÁ OBEC

Práce na úprave školy v Krčedine Anna Lešťanová

naná je i výmena parkiet v dvoch učebniach. Základnej škole 22. júla Obdobie letných prázdnin sa v Krčedine sú aktuálne práce vo väčšine škôl využíva na úprana úprave tejto výchovno- vu školského priestoru, s cieľom -vzdelávacej ustanovizne. Usilovní vytvoriť čím lepšie podmienky na majstri líčia chodby na poschodí nehatenú výučbu a pobyt žiakov. budovy, skvalitňuje sa osvetle- Najčastejšie sa konajú stavebné nie v škole (namiesto žiaroviek sa práce a práce na líčení stien, tiež inštalujú tzv. LED panely) a vyko- sa odstraňujú eventuálne zistené nedostatk y. Krčedinskú ZŠ 22. júla od septembra bude navštevovať 154 žiakov. Do tejto školy vo vyšších ročníkoch chodia i žiaci zo Slankamenských Vinohradov, ktorí nižšie ročníky absolvujú v taV krčedinskej základnej škole od septembra aj mojšej vysununové osvetlenie (foto: Obec Inđija)

tej, kombinovanej triede školy. V týchto dňoch sa do školy dostali i dve „múdre“ tabule na dotyk a prostriedky na ich kúpu sú zabezpečené z rozpočtu Obce Inđija, vďaka ktorým výučba bude súčasnejšia a ľahšia žiakom na zdolávanie Žiaci nižších ročníkov zo Slankamenských Vinonových učebných hradov vyučovanie absolvujú vo svojej dedine a potom navštevujú krčedinskú základnú školu jednotiek. (foto: Martina Fábryová) Pre uvedené aktuálne práce v krčedinskej základ- viac vzhľadom na projektovaný nej škole táto lokálna samospráva rozpočet z roku 2016. Prostriedky z obecnej pokladnice vyčlenila na úpravu a vynovenie školských okolo milión dinárov. Ináč tohto objektov sa stále zväčšujú, čo je roku Obec Inđija na projekty vo i cieľom tejto lokálnej moci, aby všetkých základných a stredných vytvorila čím lepšie podmienky školách vyčlenila 34 miliónov di- pre oblasť vzdelávania vo svojom nárov, čo je za 15 miliónov dinárov prostredí.

VŠETKÝM CHÝBAJÚ AUGUSTOVÉ PODUJATIA

Iba oslava v pracovných priestoroch

A. Lešťanová

ugust sa doteraz niesol aj v znamení usporadúvania viacerých mestských či dedinských osláv. Začiatkom mesiaca v Starej Pazove tradične usporiadali oslavu miestneho spoločenstva sv. Iliju, ktorá sa od roku 2018 stala i obecnou oslavou a v uplynulých dvoch rokoch sa na trojdňovom podujatí Dni Obce Stará Pazova zúčastnili aj početní hostia zo zahraničia a predstavitelia partnerských miest a obcí.

Pre aktuálnu epidemiologickú situáciu s koronavírusom sa tohtoročné programy v Starej Pazove nerealizovali. Na základe odporúčaní obecného krízového štábu oslavu Dní Obce Stará Pazova si iba pripomenuli, a to symbolicky oslavou domáceho patróna, ktorú mal na starosti pravoslávny kňaz Srđan Đurdević. V budove obecného zhromaždenia Z vlaňajšieho koncertu na Námestí Dr. Zorana sa na tomto podujatí zú- Đinđića v Starej Pazove

častnil aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi a predstavitelia Miestneho spoločenstva Stará Pazova. Predseda Radinović okrem iného s poľutovaním povedal, že sa oslavy v roku 2020 konajú bez početných lákavých podujatí pre občanov v Starej Pazove. Na území Sriemu svoje dedinské oslavy v auguste si v súlade s preventívnymi opatreniami, ktoré zamedzujú šírenie nového koronavírusu, pripomenú, alebo si na ne zaspomínajú aj Dobanovčania – sviatok Premenenie Pána (Preobraženje Gospodnje), občania Slankamenských Vinohradov, ktorí sú známi usporadúvaním Budárskych dní, a Boľovčania dedinskou oslavou známejšou ako Velika Gospojina.

RÚŠKA PRE ŽIAKOV A UČITEĽSKÝ KOLEKTÍV V SELENČSKEJ ŠKOLE. Miestny odbor Matice slovenskej v Selenči šijací stroj, dar Slovenskej republiky, dal na použitie Daniele Keslerovej zo Selenče (na snímke), ktorá šije rúška pre občanov Selenče od začiatku pandémie. Rúška, ktoré budú ušité z látky, ktorá sa dostala prostredníctvom projektu, budú odovzdané žiakom a učiteľskému kolektívu ZŠ Jána Kollára v Selenči. ah

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V PADINSKOM MIESTNOM ODBORE MATICE SLOVENSKEJ

Dbajú o svoje priestory

Anna Horvátová

edným zo subjektov, ktorým boli koncom júla pridelené prostriedky z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny prostredníctvom Výboru pre úradné používanie jazyka

aktivisti miestneho matičného odboru usmernili na rekonštrukciu miestností, ktoré používajú. Podrobnejšie o týchto prácach, ktoré trvali také dva týždne a ukončené boli tohto týždňa, povedal predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine, tiež predseda Miestneho spoločenstva Janko Kolárik: „Padinský MOMS dostal na použí-

ností. Rozhodli sme sa, že z tých dvoch miestností bude jedna. Tak majstri zbúrali priehradnú stenu, čím sme získali jednu veľkú miestnosť. Keďže sú to tie staré vysoké miestnosti, pre útulnosť a ekonomickosť majstri spúšťali povalu, teraz máme armstrong povalu. Je to moderné cielené vyriešenie, samozrejme, v dôsledku úspory, v ktorej sú vsadené aj

vtesnali sme sa do sumy, ktorú sme dostali z NRSNM. Dokonca vystačilo aj na úpravu parkiet, ktoré majstri obnovili, vybrúsili a lakovali. Takto osviežené dostali vzhľad ako nové. Spomeniem tu, že sme si do nového stánku z vlastných prostriedkov zadovážili aj inventor na vykurovanie v zime a na chladenie v lete. Ešte nemáme doriešené

svetlá. Aj z toho estetického hľadiska to vyzerá na úrovni. Keďže nám prostriedky vystačili, ofarbili sme aj dvere, vylíčili steny, čo je po tých hrubých murárskych prácach nevyhnutné, ale ak by sme nemali nadostač prostriedkov, muselo by to, žiaľ, vystať. Avšak

zatemňovanie, ochranu pred slnečným svetlom či zvedavými pohľadmi, teda čo si položíme na okná. Buď to budú žalúzie, alebo pruhované závesy. Dúfame, že v blízkej budúcnosti aj to doriešime.“ Foto: Zlatko Šimák

Rekonštrukčné práce miestnosti MOMS Padina

a písma, je aj Miestny odbor Matice slovenskej v Padine. Patrí medzi málo odborov, ktoré svojou činnosťou vynikajú. Práve preto aj NRSNM usmernila finančnú podporu vo výške 237-tisíc padinskému miestnemu odboru. Prostriedky finančnej podpory

vanie dve miestnosti v budove, kde sídli Miestne spoločenstvo. Keďže ide o staré miestnosti, potrebné bolo dosť toho vložiť na rekonštrukciu aj napriek dôkladnej údržbe. Preto nám finančná podpora z NRSNM prišla veľmi vhod na úpravu našich miest-

V týchto dňoch občania báčskeho petrovca si určite všimli, že jedna časť centra Petrovca je rozkopaná. V Petrovci sú viaceré menšie obchody, ale aj dva väčšie supermarkety. Jeden z nich v Ulici maršala Tita tohto roku aj úplne zrenovovali. Keďže sú v takých obchodoch početné chladničky, mrazničky a iné elektrické spotrebiče, je potreba mať v obchode stabilnú a silnú prípojku na elektrickú sieť. Z tohto dôvodu od transformátora v Ulici prvomájovej vidieť, že sa začína hadiť vykopaný jarok, ktorý potom smeruje k niekdajšej „parnej pekárni“ a pokračuje Ulicou Leninovou, seká Ulicu Ruda Hrubíka k semaforom a potom pokračuje aj Ulicou Masarykovou. Nebolo by nič neobvyklé, že sa kladie nové elektrické vedenie, ale ako vidieť, práce vykonávajú viaceré podniky a nemožno povedať, že sú pracovníci zosúladení. Preto ale jednotlivcom prekáža, že pred ich domami už dlhšie sú rozbité betónové chodníky a jarky a ťažko sa dostávajú na ulicu. J. Čiep

• ĽUDIA A UDALOSTI •

34 /4921/ 22. 8. 2020

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Budúcnosť je v IT odvetví Oľa Glóziková-Jonášová

Kovačici, dedine známej vďaka insitnému umeniu, kultúre a tradícii Slovákov žijúcich na Dolnej zemi, od roku 2017 pôsobí mladá, ale úspešná a perspektívna firma, ktorá dáva novú dimenziu existencie v lokálnom prostredí. Firma White rook, ktorá sa zaoberá 3D dizajnom, čiže architektonickou vizualizáciou, už vo svojom štvrtom roku pôsobenia dnes zamestnáva viac ako 50 ľudí. O čo vlastne ide nám v konštruktívnom rozhovore priblížil zakladateľ a majiteľ firmy Nikola Gluvakov z Kovačice. Ako ste sa dostali k tejto práci, zaspomínate si na vaše začiatky? – Táto práca, ako aj všetko hodnotné v živote, vznikla z lásky. Záľuba k počítačom spojená s mojou druhou veľkou záľubou – strojárstvom. Počas štúdií som si povšimol alebo lepšie povedané

Logo firmy

pochopil som, že 3D modelovanie má budúcnosť a že je to moja šanca na pokrok. Modelovanie, čiže vytváranie digitálneho 3D modelu bolo vtedy novinkou v prezentácii technických projektov, ktoré už v čase svojho vzniku začalo meniť svet inžinierstva. A tak spojením lásky a potreby

www.hl.rs

začali pribúdať prvé pracovné príležitosti vo forme freelance zamestnania. Pomysleli ste si vtedy, že sa vaša práca vyvinie až do vážnej firmy, akou je dnes? – Študoval som na Strojníckej fakulte, odbor priemyselné inžinierstvo, ktoré, ak by som

firma a ja každým dňom zdokonaľujeme a stávame sa odborníkmi v našej sfére pôsobenia. Čo konkrétne ponúkate vašim klientom? – Našim klientom ponúkame vizualizáciu architektúry a všetko, čo s ňou súvisí. To je zároveň aj poslaním našej firmy.

Nikola Gluvakov

mal vysvetliť, čo znamená, je najjednoduchšie povedané organizácia výroby. Vždy som veril, že vytvorím spoločnosť, v ktorej budem môcť prejaviť svoj plný potenciál. Môj otec riadil veľkú spoločnosť, mal súkromnú firmu, takže moje ciele boli jasné. Pravdepodobnosť realizácie takéhoto nápadu nebola veľká – bola to realita, avšak človek sa nesmie obmedzovať... Koľko sa dnes obsah práce rozlišuje od vašich začiatkov? – Pracujúc samostatne, rád som prijal rozličné pracovné ponuky, ktoré mi umožnili nazrieť do rozličných pracovných možností, začnúc animáciou, cez modelovanie, až po dizajn. Vedel som, že to je celkom dobrý spôsob zaučiť sa, ale nie aj naučiť sa konkrétnej práci, a že by som s odstupom času vedel iba zo všetkého po nič, ale to bol jediný spôsob, ako správne a dôkladne spoznať túto vetvu IT odvetvia. Od svojho vzniku až podnes sa moja

Informačno-politický týždenník

Predpokladám, že sa po čase rozšírila aj ponuka prác... – Aj áno, aj nie. V oblasti ar-

animácii automobilov, modelovaní lietadiel a podobných vecí – nemáme až tak mnoho noviniek. Keďže IT odvetvie a súčasná doba umožňuje pracovať online, čiže prostredníctvom internetu, bez osobného kontaktu ľudí, môžu byť vaši klienti skadiaľkoľvek? – Áno, presne tak. Máme klientov z rozličných kontinentov sveta, rozličných kultúr, národností a prostredí. Ako vyzerá jeden deň majiteľa firmy, t. j. manažéra IT odvetvia? – Zatiaľ je dosť nepovďačné o tomto hovoriť. Spoločnosť v dnešnej podobe je v tzv. novorodeneckej fáze. Je to fáza, ktorá v podnikateľstve spravidla trvá päť, niekedy aj viac rokov. Počas toho obdobia majiteľ robí veľa vecí, ktoré sa iba neskoršie naučí delegovať. Štýly vedenia sa líšia, rovnako ako ciele, takže je takmer nemožné zostaviť typický deň. Môžem zatiaľ hovoriť iba o mojom dni. Keďže sa naše najzaujímavejšie trhy uskutočňujú na území USA a Austrálie, môj deň sa začína o niečo neskoršie. Na samom začiatku dňa sa venujem

Práca v IT podniku

chitektúry máme veľa inovácií, ktoré ponúkame klientom, ale v porovnaní so začiatkami, keď som pracoval na simulácii fluidov,

rodine a rodinným povinnostiam. Potom sa, v neskoršej časti dňa, môžem venovať práci vo firme, bežným, denným problémom, • ĽUDIA A UDALOSTI •

kým v nočných hodinách vyba- statne, časom ako sa firma rozvujem schôdzky, telefonáty a rastala stali ste sa, logicky, jej zdokonaľujem svoje vedomosti. zakladateľom. Dnes s odstupom Dokážu zamestnanci White času, keď sa nad tým zamyslíte, rooku urobiť zatiaľ požadovanú bolo ľahšie pátrať a nájsť svoje prácu klientov, alebo sú tendencie rastu zamestnaných? – Rozsah a objem práce je určený aktivitou manažmentu a okolnosťami prostredia, predovšetkým charakteristikami trhu a vzťahmi na ňom. Koróna je dnes faktorom, ktorý určuje stav trhu. Je naším šťastím, že tá istá koróna pozitívne vplýva na náš biznis. Keď hovoríme o faktoroch manažmentu, priamym spojením našich vedomostí a zručností je úspešnosť firmy, takže z toho je možné vyvodiť určité závery. Aká je veková kategória zamestnaných? Sú to prevažne mladí ľudia, pre ktorých je príznačné, že ovládajú Je to aj o tímovej práci informatickú technológiu, alebo sú tu aj príslušníci staršej miesto pod IT nebom, alebo generácie? je ľahšie byť hlavnou a zodpo– Keďže sa napríklad ani v športe vednou osobou, čiže zamestnestretávame často s osobami v návateľom a koordinátorom stredných rokoch alebo v treťom všetkých prác? veku, rovnako je to aj v našej sfére. – My ľudia máme tendenciu súJe to skutočnosť, ktorá pramení časným problémom pridávať väčší z praktických dôvodov. Osoby z význam než si v skutočnosti zasluobdobia pred počítačovou revo- hujú. Jedinou prevenciou pre nás lúciou veľmi často nie sú v tejto je naučiť sa rozumieť vlastnostiam oblasti gramotní. Samým tým práce a života všeobecne. V životje aj ťažšie týchto ľudí zaškoliť a vycvičiť v požadovaných zručnostiach. U mladých ľudí je počítačová gramotnosť častejším zjavom. Všetko to vplýva aj na vekovú štruktúru v rámci našej firmy. Sú to odborní ľudia, alebo stačí iba mať počítačové zručnosti a ovládať cudzí jazyk, konkrétne angličtinu? – Modely firiem sa v závislosti od druhu výroby a manažmentu formujú tak, aby bolo čím ľahšie realizovať ciele firmy pri čím menších nákladoch a výdavkoch. V súlade s tým funguje aj naša personálna politika a náš manažment ľudských Ukážka práce v 3D dizajnovaní zdrojov. V rámci našej firmy sú pracovné miesta, pre ktoré je potrebné formálne vzdelanie, ale nom období, v ktorom sa nachású aj tie pozície, pri ktorých, ako dzam, akceptujem problémy s ste aj sami povedali, stačí iba mať menšou dávkou emócií, pozerám počítačové zručnosti a ovládať sa na ne reálnejšie a čoraz lepšie sa angličtinu. mi darí vo funkcii lídra. Problémy, Najprv ste pracovali samo- s ktorými sa stretávame dnes, sú • ĽUDIA A UDALOSTI •

rovnakého objemu a intenzity ako aj tie problémy, ktoré sa javili v minulosti, až na to, že mi životná a pracovná skúsenosť pomáhajú zdolať ich ľahšie. Myslím si, že mi

je práve z toho dôvodu dnes ľahšie ako v minulosti. Ako vidíte vašu firmu a vôbec odvetvie informačných technológií v budúcnosti? – Našu firmu v budúcnosti vidím ako jeden zo základov, na ktorom naši zamestnanci budú mať možnosť budovať svoju kariéru a súkromný život. Teraz je to všetko veľmi dynamické, ale sa pomaly

javí tendencia upokojenia. Úprimne dúfam, že prežijeme dostatočne dlho, aby sme z fázy novorodeniatka prešli do fázy stability, resp. top formy. Keď rozoberáme IT ako odvetvie vo všeobecnosti,

osobne si myslím, že je toto odvetvie nezariadené, entropické. Blížia sa nám diania a skutočnosti, ktoré odvetvie IT zmenia v niečo, čo nám je intuitívne jasné, ako je to napríklad s poľnohospodárstvom, bankovníctvom a stavebníctvom. Zatiaľ sú platy a mzdy odborníkov v oblasti IT neúmerne vysoké, keďže existuje deficit v oblasti pracovnej sily v rámci tohto odvetvia, a aj samotné odvetvie je relatívne nové. Avšak vidieť, že sa udejú zmeny, keď ide o výšku platov, keďže sa stále viac ľudí rozhoduje pre toto odvetvie. V súlade s tým z toho vyplýva skutočnosť, že je kvalita IT produktov na veľmi nízkej úrovni, keďže veľké percento ,odborníkov’ a ľudí pracujúcich v tomto odvetví je takých, ktorí sú sebavzdelaní, alebo majú skončené určité kurzy, čo spôsobuje skutočnosť, že samým tým nemajú šírku pohľadu, akú majú akademicky vzdelaní jednotlivci. Kryštalizácia vzťahov a hodnôt v rámci odvetvia IT práve prebieha. To nám prinesie stabilitu v budúcnosti. Dodali by ste niečo na záver, alebo odkázali našim čitateľom? – Odporúčam všetkým ľuďom, aby využívali svoje potenciály naplno, aby tým spôsobom sebe uľahčili život. Sebakritika je dôležitá, taktiež je dôležité uznať porážky a všetky ťažkosti, ktoré práca so sebou nesie. Práca ako taká je nenahraditeľná. Aj keď sa ľudia rozhodujú pre prácu v odvetví IT pre lepšie podmienky, od samotnej práce nikto neutečie. Neustále učenie a zdokonaľovanie je pravdepodobne aj najdôležitejšie, takže neprestávajte pracovať na svojich vedomostiach. Kultúra, etika, pracovitosť, húževnatosť... patria k mnohým vlastnostiam, ktoré dali základ života Kovačičanov v minulosti. Nikola s pôsobením svojej firmy, ale aj implementáciou životnej filozofie zabezpečuje pokračovanie v tom, čo umožní jednotlivým Kovačičanom aj budúcnosť.

34 /4921/ 22. 8. 2020

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S DOKTORKOU DARINKOU BALÁŽOVOU-IMROVOU

Ako správne nosiť rúško? Danuška Berediová-Banovićová

osenie rúška sa stalo našou každodennosťou. A asi našou každodennosťou bude ešte dlho. Je to bezpečnostné odporúčanie, ktoré je na našu zodpovednosť. Vyberáme si, či budeme nosiť jednorazové, alebo nám viac zodpovedajú šité rúška. Ak ho aj nechceme nosiť, bez rúška nevojdeme ani do jedného zatvoreného priestoru. Tak vo vrecku alebo v kabelke vždy musíme mať aspoň jedno rúško, možno už niekoľkokrát nosené. Je to správne? Keď nemáme niekoho v blízkom okolí, spustíme si ho na chvíľku popod nos alebo pod bradu, len aby sme si trochu vdýchli? Tieto otázky sme položili doktorke Darinke Balážovej-Imrovej z Erdevíka. Darinka je zamestnaná v Dome zdravia Šíd a je špecialistkou ORL v Novom Sade. Máme vôbec nejakú ochranu, keď si rúško spustíme pod nos? – Ochranné rúška sa správne nosia cez ústa a cez nos. Najzdravšie fyziologické je dýchanie na nos, okrem pri niektorých chorobných stavoch, keď jednotlivec musí dýchať na ústa. Filtrujúca funkcia nosnej sliznice je zachytávanie rôznych častíc zo vzduchu a tým aj patogénneho agensu, ktorý vdychujeme. Spomenutá sliznica nosa je veľmi prekrvená, takže v prípade vdýchnutia patogénneho agensu v spojení s pádom imunity jednotlivca a napríklad vírusu nastáva ochorenie. Z toho

dôvodu nosenie rúška len cez ústa nemá zmysel. Je bezpečné si rúško dávať celkom pod bradu, keď nie sme v zatvorenom priestore, alebo je lepšie dať si rúško celkom dolu? – Počas horúcich letných dní, keď je vonkajšia teplota vysoká, naše telo sa bráni a chladí potením. Rúško, ktoré nenosíme správne cez ústa a cez nos a tiež v otvorenom priestore, je zbytočné mať ho pod bradou. Práveže si ho potom rýchlejšie zašpiníme. A k tomu výzor je zosmiešňujúci. Akú ochranu máme, keď jednorazové chirurgické rúška nosíme aj niekoľko dní? – Keďže sú jednorazové, to slovo vystihuje aj ich exspiráciu. Z dôvodu, že vydychujeme teplý vzduch, ktorým hrejeme rúško, a vdychujeme nový čistý vzduch cez filter rúška, to rúško, ktoré používame viac dní, môže byť už kontaminované rôznymi chorobnými prvkami. Zohrievaním ich znovu zaktivujeme a vdýchneme. Nakoľko nás, podľa vás, chránia šité rúška? – Šité rúška sú v prvom rade kreativita dôvtipných jednotlivcov. S odstupom času, v období skoro piatich plných mesiacov používania v čase aktuálnej infekcie koronavírusu, sa ukázali ako nielen ekonomické, ale aj komfortné. Čo sa týka ochrannej schopnosti šitého rúška, kreatívni výrobcovia, najmä krajčíri alebo amatéri, ho šijú z dupľovaného plátna, naj-

Ochranné rúška sa správne nosia cez ústa a cez nos

www.hl.rs

častejšie prírodného, a to z bavlny, a preto je hustejšia sieť vláken v prospech našej ochrany pred infekciou. Nehovoriac o tom, že sú dlhodobejšie, ale môžeme ich aj sterilizovať vysokými teplotami, sú tiež ekonomické a dostupné. V syn-

Dr. Darinka Balážová-Imrová

tetických rúškach, pod vplyvom nášho dychu a aktuálnych letných horúčav, sa rôzne baktérie a vírusy vrátane aktuálneho koronavírusu ľahšie rozmnožujú a sú hrozba nášmu zdraviu. Z toho dôvodu sa syntetické, najmä chirurgické rúška musia častejšie obmieňať, lebo vlhkosť a teplo všeobecne vrátane oslabenej imunity pomáhajú ku kvantite a k agresivite agensov vyvolávajúcich ochorenie. Prečo v rámci bezpečnostných opatrení už nie je aj nosenie rukavíc?

Zbytočné je mať rúško pod bradou

Informačno-politický týždenník

– Bezpečnostné opatrenia s odstupom času pokročili v rámci prístupnosti rôznych dezinfekčných prostriedkov, ktoré stretávame na miestach veľkej frekvencie ľudí. Ochranné rukavice sa tiež museli dezinfikovať z dôvodu, že sa spomínaný koronavírus okrem dýchacích ciest môže na viac spôsobov importovať do organizmu. Preto zachovanie každého spôsobu nie je navyše. Aký je váš názor na to, že deti od septembra v školách budú musieť stále nosiť rúška? – Osobne som názoru, že nová situácia je definitívne pre celé ľudstvo a tiež do jednej miery i medicínu inováciou. Všetky bezpečnostné opatrenia, ktoré doteraz boli propagované a uplatňované, sú najlepšou vôľou zručných odborníkov zabrániť šíreniu pandémie. Keďže deti sú, ako už vieme, potenciálni prenášači koronavírusu, pre mierny priebeh klinického obrazu ochorenia u nich sa odporúča, aby nosili rúška. Keď ide o danú otázku, som toho názoru, že i keď dostatočne nevieme o celkovej afinite vírusu v ľudskom organizme, môžeme poslúchať rady odborníkov. Keďže sú deti všeobecne náchylné na vírusové infekcie, ktoré v ich kolektívoch kolujú, bezpečnostné nosenie rúšok ich aj pred týmto rizikom môže ochrániť. Nehovoriac o tom, že je vôbec nekomfortné, nezvyklé a niekedy nepraktické pre detské fungovanie v škole a v kolektívoch. Zostáva nám nádej, že sa každým bezpečnostným opatrením vyhneme chorobe a koronavírus s odstupom času stratí svoju agresivitu a patogenitu pre ľudstvo.

Nosenie rúška len cez ústa nemá zmysel • ĽUDIA A UDALOSTI •

CESTOVANIE V ČASE KORONAKRÍZY

Reštart pre cestovný ruch Miroslav Pap

končením jednej letnej turistickej sezóny začínajú turisti uvažovať nad tou nasledujúcou a kam pocestujú o rok. Veď cestovanie a samotné premiestňovanie sa z bodu A do bodu B s cieľom poznať, oddýchnuť si, rekreovať či zabaviť sa predstavuje určitú ľudskú vášeň. No nie vždy sa každému podarí každoročne vycestovať a dovolenkovať. Dôvodov je viacero. Najčastejší faktor je najmä ekonomická situácia, ktorá rozhoduje o samotnej dovolenke. Tohto roku predsa ekonomický faktor nebol na prvom mieste. Kríza súvisiaca s koronavírusom v prvom rade zasiahla celý cestovný ruch. Dnes často môžeme vidieť cieľové turistické destinácie, ktoré chrlia prázdnotou, pričom pred rokom boli plné turistov. Štáty, ktorých ekonomika je postavená práve na cestovnom ruchu, tohto roku možno povedať, že prežívajú najťažšiu krízu. Od marca 2020 pohyb ľudí, presnejšie cestovanie za turistickými destináciami akoby dočasne zastal, no toto tvrdenie neplatí pre všetky krajiny. Odhaduje sa, že práve cestovný ruch patrí medzi najviac ekonomicky ohrozené sektory. Jednotlivé štáty hranice zastavili, iné zase vyhľadávali povinné doklady o testovaní na Covid-19. Tieto požiadavky zostali v určitých štátoch platné dodnes.

Dezinfekcia lietadiel • ĽUDIA A UDALOSTI •

Keď ide o celkový segment cestovného ruchu, tak tu sú zasiahnuté ubytovacie a stravovacie zariadenia, cestovné kancelárie a agentúry, celkové destinácie či transport, ktoré sú odvolané existovať najčastejšie iba zo zdrojov turistov. Z celkovej globálnej ekonomiky cestovný ruch zaberá až 10 %. Odhaduje sa, že v prípade ešte dlhšieho obdobia prítomnosti

Piazza del Duomo v Miláne

koronavírusu o prácu príde aj do 10 miliónov ľudí zamestnaných v turizme. Najviac zasiahnuté sú aktuálne letecké spoločnosti a výletné plavby. Niektoré aerolínie lietali v najsilnejšej vlne koronavírusu poloprázdne alebo až prázdne. Analytická spoločnosť IATA tvrdí, že letecký priemysel môže prísť o 63 až 113 miliárd amerických dolárov. Aktuálne je obraz aerolínií o niečo prajnejší. Aj naši turisti majú možnosť letecky vycestovať

/ foto: bbc.com

do krajín, ktoré povolili vstup turistov. Jednotlivé štáty presne určili zoznam krajín, ktorých obyvatelia môžu pricestovať a dovolenkovať. Svetová organizácia (OSN) odhaduje, že Covid-19 povedie k 60 percentnému zníženiu medzinárodného cestovného ruchu, čo vynáša stratu 840 miliárd eur. Situácia je najmä zložitá pre krajiny, ktoré sú odkázané pri-

/ foto: icij.org

márne na cestovný ruch, a z Európy sú to: Chorvátsko (25 %), Cyprus (22 %), Grécko (21 %), Portugalsko (19 %) atď. Z toho dôvodu Európska únia podporuje opätovné spustenie cestovného ruchu, pričom má zabezpečiť postupné a koordinované obnovenie služieb. V konečnom dôsledku sa nedá povedať, že sa cestovný ruch zastavil ako všetci na začiatku očakávali. Napríklad ministerka turizmu a športu v Chorvátsku Nikolina Brnjac zdôrazňuje, že počet

turistov v auguste vynáša okolo 830 000, čo nebolo očakávané na začiatku pandémie. Problém nastal najmä pre turistov v Srbsku, ktorí tohto roku iba krátko mohli vycestovať do Grécka, pričom hranice s Čiernou Horou boli uzatvorené do 15. augusta. Letecká doprava medzi dvomi krajinami bola obnovená od 19. augusta. Z druhej strany Japonsko hlási minimálne počty turistov, presnejšie okolo 90 percent menej turistov ako vlani, pričom malo najviac prosperovať, keďže sa v Tokiu v júli mali konať Olympijské hry. Predsa tí, ktorým sa tohto roku podarilo vycestovať do cieľovej destinácie, si užili dovolenku bez veľkých davov ľudí a v niektorých destináciách dokonca aj za prítomnosti veľkých zliav. Iní opäť boli svedkami pomerne veľkého nárastu cien služieb ponúkaných v turizme. Cestovný ruch čo najrýchlejšie očakáva obnovenie a reštartovanie. Otázkou je, či sa všetko vráti do stavu, ako to bolo pred koronakrízou. Predpokladá sa, že cieľové destinácie budú opäť plné turistov, ibaže tí budú musieť spĺňať určité predpisy a dodržiavať všetky nariadenia, ktoré štát nariaďuje. Možno sa práve turisti rozhodnú dovolenkovať doma, čím podporia ekonomiku vlastnej krajiny a uvidia jej potenciál. Súčasná kríza predstavuje do určitej miery príležitosť vybudovať odolnejšie odvetvie cestovného ruchu.

Romantický Paríž bez veľkého davu turistov /foto: travelmagazine.rs 34 /4921/ 22. 8. 2020

Ľudia a udalosti REKORDNÁ NÁVŠTEVNOSŤ BELOCRKVANSKÝCH JAZIER

Banátske more láka čoraz viac turistov

Vladimír Hudec

ko nikdy predtým turistické destinácie, najmä jazerá v Srbsku, toho roku zaznamenávajú výnimočné výsledky a tešia sa rekordnému počtu návštevníkov. K tomu, pravdaže, dopomohla

Vzácne je každé lôžko. Na internete sa sleduje situácia každú chvíľu, aby sa rezervovalo ubytovanie, ak náhodou niekto ustúpi. Taká situácia bude do konca mesiaca a máme informácie, že sa rezervuje už aj september, takže sme presvedčení, že to potrvá až zatiaľ, kým budú prajné podmienky na kúpanie. Samozrejme, že je to viacnásobne dobre tak pre obec, ale aj pre

Pláž na hlavnom mestskom jazere

tejto chvíli v okolí tohto juhobanátskeho mestečka je sedem jazier, ale podľa slov nášho spolubesedníka to je relatívne, lebo sa štrk aj ďalej ťaží a kdekoľvek bager zahrabe, postupne vzniká jazero. V turistickej ponuke je všetkých 7 jazier, podľa ktorých Belu Crkvu volajú aj mesto jazier. Hlavné a najstaršie jazero, ktoré sa nachádza na okraji mesta, sa začalo používať

a najnavštevovanejšie, avšak Vračevgajské v posledných rokoch nadobúda čoraz väčšiu popularitu, a populárne sú aj Šaranské jazero a Šljunkara. Ostatné tri jazerá nie sú urbanizované, ale predstavujú raj pre potápačov a športových rybárov. Okrem toho okolie jazier je bohaté na vtáctvo, čo je vhodné pre tzv. bird watching turistiku, čiže pozorovanie vtáctva.

Skokanský mostík je obľúbenou zábavou mladých

Najčastejšími hosťami sú občapandémia koronavírusu, v dôsledku súkromných podnikateľov, ktorí si ešte v tridsiatych rokoch minulého čoho turisti z našej krajiny nemôžu biznis založili na turistike. Skôr totiž storočia na hospodárske účely, pre nia najbližších miest Belehradu, svoje dovolenky tráviť na obľúbe- ľudia iba adaptovali prázdne domy potreby drevárskeho priemyslu, Pančeva, Vršca a v hojnom počte ných destináciách pri mori v Gréc- na ubytovne, avšak v poslednom avšak turistika sa začala intenzívne prichádzajú aj hostia zo susedku, Turecku a Čiernej Hore. Nuž a období mnohí občania Belej Crkvy rozvíjať pred asi päťdesiatimi rok- ného Rumunska. Vlastne turistickeď nemožno ísť k moru, dobré sú investovali do ubytovacích kapacít mi, keď je upravená pláž a začali kí pracovníci počítajú s hosťami aj jazerá. Opravdivú expanziu náv- a teraz to naplno využívajú. Tu sú aj pribúdať aj rôzne infraštruktúrne z celého okolia po vzdialenosť sto števníkov v týchto dňoch dožívajú početné reštaurácie a iné objekty, objekty, reštaurácie, pešia dráha, kilometrov. A o tom, že je tomu bez ktorých si turistiku nemožno autokempy, skokanský mostík. Svoj tak, sme sa presvedčili aj počas aj belocrkvanské jazerá. kútik na jazere majú aj športovci, nášho pobytu na jazere, kde sme „Návštevnosť je skutočne vý- ani predstaviť.“ Inak belocrkvanské jazerá sú vodní pólisti, členovia Vodnopólo- stretli aj niekoľko skupín mladých nimočná,“ povedal nám riaditeľ Turistickej organizácie Obce Bela umelé a vznikli exploatáciou štrku, vého klubu Jezero. Hlavné mestské Padinčanov. Skôr vraj Padinčania ktorý tu začali ťažiť roku 1904. V jazero je stále najpopulárnejšie do Belej Crkvy prichádzali aj organiCrkva Novica Jovanović. „O tom vari najlepšie svedčí údaj, že sme v minulých rokoch počas roka evidovali 15- až 20-tisíc návštevníkov, tak tých, ktorí tu boli aj ubytovaní, ako aj tých, ktorí prišli iba na jeden deň. Tento rok však prevýšil všetky očakávania, takže sme napríklad iba počas prvého augustového víkendu mali toľko hostí, koľko sme v minulých rokoch mali počas celej sezóny, čiže do 20-tisíc. A všetko to bez hostí z Rumunska, ktorí sú naši častí hostia a v hojnom počte prichádzajú na naše jazerá počas celého roka. Voľných ubytovacích miest v pravom zmysle slova nieto. Situáciu na pláži pozorne sledujú viacerí záchranári Okolím rozvoniavajú najrôznorodejšie špeciality

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Skupina mladíkov z Padiny sa zabáva hrou s loptou

Do Belej Crkvy prišli aj rodiny Pavelová, Vlčková a Bobošová z Padiny

Karneval s bohatou tradíciou toho roku nebude (foto: z archívu TO Bela Crkva)

Vračevgajské jazero láka čoraz viac kúpačov (foto: Vladimír Hraško)

zovanou autobusovou prepravou. Prichádzajú sem aj Jánošíčania, tiež Hajdušičania. Inak turistickí pracovníci v Obci Bela Crkva vynakladajú veľké úsilie na to, aby vytvorili slušné podmienky na pobyt hostí, a maximálne sa starajú aj o to, aby voda v jazerách bola vhodná na kúpanie. Jedným zo základných problémov bola tráva, ktorá rástla vo vode. S tým cieľom pred niekoľkými rokmi zaobstarali moderný stroj amfíbiu, ktorou ko-

sa snažia ponuku obohatiť aj inými obsahmi. „Vďaka jazerám sme najznámejší,“ hovorí ďalej riaditeľ Turistickej organizácie. „Skôr sme boli známi aj vďaka veľkej kasárni a autojednotke, ktorá sa v nej nachádzala, akých vo vtedajšej veľkej Juhoslávii nebolo mnoho, ale to s turistikou zrejme nemalo nič spoločné. Kasárne viac nieto, ale jazerá zostali a sú naša hlavná turistická destinácia, hlavný turistický výrobok. Okrem jazier dôraz kladieme aj na organizovanie rôznych podujatí. Jedným z nich je aj Leto v parku, v rámci ktorého v mestskom parku, ktorý sme tiež dôkladne upravili, vo večerných hodinách, teda po kúpaní, od takej 19. a do 22. hodiny organizujeme rôzne hudobné programy a predstavenia na otvorenom. Časť tých programov organizuje aj obecné stredisko pre kultúru. Známy je aj Karneval kvetov, ktorému sme vlani vrátili pôvodný názov Belocrkvanský karneval. On mal byť v poslednú nedeľu v júni, keď sa obyčajne aj organizujú karnevaly, ale pre situáciu s pandémiou sme ho naj-

Aj vodné bicykle v ponuke • ĽUDIA A UDALOSTI •

sili trávu na povrchu a pod vodou a vynášali ju von. Ide o moderný stroj, zadovážený v zahraničí, ktorý okrem toho, že vykonáva veľmi dôležitú prácu, zodpovedá aj všetkým ekologickým štandardom z aspektu znečisťovania vody počas práce. Prihliadajú aj na kvalitu vody a počas sezóny kúpania dvakrát v mesiaci kontrolujú vodu vo všetkých štyroch jazerách, v ktorých sa ľudia kúpu. Rozvoj turistiky však nezakladajú iba na jazerách, ale

prv odročili na koniec augusta a v týchto dňoch sme rozhodli, aby toho roku vôbec nebol. Okrem toho máme dobrú spoluprácu s tunajším turistickým sprievodcom, čo nám umožňuje organizáciu rôznych výletov pre turistov, ktorí sú zástancami aktívnej turistiky. Jestvujú aj dve cyklistické dráhy, ktoré majú medzinárodný charakter a tiahnu smerom k Dunaju. Pravdaže, rybolovná turistika je tiež jedným zo segmentov ponuky.“ Náš spolubesedník uzaviera, že si belocrkvanské jazerá so svojou bohatou ponukou môžu zastať bok po boku so známymi jazerami v Srbsku, akým sú napríklad Strieborné, Vlasinské, Zlatarské a iné. „Dokonca Strieborné jazero napríklad v žiadnom prípade podľa kvality vody nemôže byť na úrovni s našimi jazerami, Palić tiež má problém s kvalitou vody. To, čo nám chýba, sú ubytovacie kapacity, čiže hotel, čo sa zvlášť prejavilo toho roku, a tomu by sa v nastávajúcom období muselo venovať viac pozornosti,“ konštatuje na záver Novica Jovanović.

34 /4921/ 22. 8. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Kvety P

estrý a voňavý je tento Detský kútik. Kvetinový pozdrav nám poslali kamaráti z Padiny. Pozdravujeme ich. Danuška

Daniel Bačúr, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Bianka Holúbeková, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padin a

1. 1, Dina Čehová, ina d Pa , ta ZŠ maršala Ti

Dávid Dišpiter, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Darko Mega, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padin a

á, 1. 1, Nina Maglock dina Pa ta, ZŠ maršala Ti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Marko Marček, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padin a

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Z obsahu Recepcia diela Jána Amosa Komenského medzi vojvodinskými Slovákmi s. 4 – 6 Európa je ľudský sen

s. 7

Poézia: Michal Habaj

s. 8

ART NOVÝ SAD 2021 – EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY

Kultúrne akcie v období krízy Nových umeleckých praktík. Prenos otvorenia bolo možné sledovať v utorok 11. augusta na Danuška Berediová- facebookovej stránke Kultúrnej Banovićová stanice Svilara v Novom Sade. Výstava predstavuje úvodnú akrojekt Nadácie Nový Sad ciu projektu Art Body Art, ktorý 2021 – Európske hlavné bude mať viac častí. Na výstave mesto kultúry pod názvom Umelci. Teraz! (Umetnici. Sad!) sa začal realizovať v priebehu augusta a možno ho sledovať online. Milovníci umenia si tak prostredníctvom facebookových stránok viacerých kultúrnych stredísk môžu pozrieť výstavy, prednášky, predstavenia a literárno-hudobné performancie, ktoré získali prostriedky na verejnom súbehu spomenutej nadácie. Je ich súhrnne 42. Podľa slov organizátorov cieľom celého projektu je posilniť novosadskú kultúrnu scénu cez sieť kultúrnych stredísk, zároveň zvýšiť ich kapacity, decentralizovať kultúru a umožniť formovanie a vývin obecenstva. sa predstavili autori mladšej geJednou z akcií prebiehajúcich nerácie, študenti, ktorých práce v rámci tohto projektu je výstava zodpovedajú téme Art Body Art: Art Body Art – Relacije tela v or- Relacije tela (telo ako pohybová ganizácii SULUV (Zväz združení forma). výtvarných umelcov Vojvodiny), Ako sa uvádza v opise podujaktorá sa realizuje cez program tia, projekt Art Body Art je koncipo-

Hudobno-scénická performancia Plavba Aleksandry Ilićovej

vaný tak, aby sa prostredníctvom multimediálnych tvorivých postupov skúmali a vyvíjali umelecké výrazy, ktoré sa zaoberajú fenoménom pohybu. Podporujúc autorské výrazy s experimentálnym prístupom k umeleckému dielu, tento projekt otvára priestor

pre rôzne mediálne inštalácie a priestorové riešenia realizované s použitím rôznych pokrokových prvkov (interakcia, interface, kinetika, robotika, elektronika, video, animácia) alebo všelijakých postupov formovaných na základe

skúseností avantgardy (ready made, pohybové a mechanické sochy atď.). Zároveň sa podnecuje kritické vnímanie hybnej úlohy technológie vo vytváraní nových umeleckých foriem. Cieľom projektu je, aby každá práca nejako „pôsobila“, aby otvorila rad tém a vyžiadala si účasť pozorovateľa. Vystavovaním vo fyzickom a virtuálnom priestore dané práce by mali vytvoriť jeden hybridný priestor, v ktorom sa umožňuje interakcia medzi obecenstvom a umeleckým dielom. Zaujímavá je napr. inštalácia Imagyros autora Valentina Vargu. Na tyči, ktorá sa otáča, sú biele plyšáky, čiže nahromadené hračky znázorňujúce zvieratá alebo hŕbu mäsa na ražni. Okrem toho, že pripomínajú pominuteľnosť fyzického tela a cyklickosť tej pominuteľnosti, zároveň vzbudzujú aj náklonnosť k týmto predmetom a vyvolávajú určité emócie, spomienky na detstvo a myšlienky o minulosti. Súčasne prítomnosť chladnej, oceľovej mechanickej konštrukcie a mäkkých plyšákov, ktoré pripomínajú teplo a bezpečnosť detstva, ako aj vizuálna, taktilná synergia otvárajú rad

Inštalácia Imagyros autora Valentina Vargu (z výstavy Art Body Art)

22. 8. 2020 • 34 /4921/ otázok, ktoré súvisia s fyzickou existenciou, ľudskou civilizáciou, vzťahom medzi živými bytosťami a bezživotnými predmetmi... V kultúrnej stanici Svilara sa v rámci projektu Umelci. Teraz! dňa 13. augusta konal recitál čelistky Ireny Josifovskej a pianistu Aleksandra Đermanovića. V nasledujúci deň sa na plató Svilary uskutočnil projekt 75.000 – Hodnota umeleckého diela autora Luku Kulića. Projekt prehodnocuje jednotlivé umelecké diela v kontexte podmienok, v ktorých umelci žijú a tvoria. Význam tohto diela spočíva v skutočnosti, že hodnota umeleckého diela je nedostatočne definovaná a jasná – nie iba pre spoločnosť a jednotlivcov, ale často aj pre samotných umelcov. Ďalšie akcie sa konali v kultúrnej stanici Eđšeg. Hudobno-scénická performancia Plavba (Plovidba) Aleksandry Ilićovej večer 11. augusta spojila prvky divadla a hudby do jedného spoločné-

ho tvorivého procesu prostredníctvom zvukovej a pohybovej improvizácie, ktorú predvied-

nácia dystopia (Prostorna odiseja: destinacija distopija). Ide o projekt, ktorý skúma pojem dystopie cez

Práca autorky Sary Masnikosovej má tri časti: My movement is not just an ordinary dance, Solid ground a Jewelry box of extraordinary use (z výstavy Art Body Art)

li členovia súboru súčasného a imerzného divadla TITE. V stredu 12. augusta bola predstavená výstava Priestorová odysea: desti-

prizmu priestoru, objektov a materiálov, používajúc dystopické prvky opísané v románoch a filmoch 20. a 21. storočia. Autorka

Milica Denkovićová hovorí, že je projekt významný práve v tomto čase, lebo sa zaoberá aj problémom priestoru v období krízy, akú zapríčiňuje pandémia, ale aj niektorými materiálmi a objektmi, ktoré sú v danej chvíli nevyhnutné. Podujatie Klinika Fest je koncipované ako inovačná platforma, ktorá umožní alternatívnym umelcom z Nového Sadu, aby predstavili svoju tvorbu. Bola to viachodinová relácia, ktorá zahrňovala hudobný program, panelové diskusie, ako aj okrúhle stoly. Uskutočnila sa v sobotu 15. augusta, tiež v stredisku Eđšeg, a diváci ju mohli sledovať na youtubeovej stránke Kliniky. Toto sú iba niektoré kultúrne akcie z programu pod názvom Umelci. Teraz!. Ďalšie sa budú konať v nadchádzajúcom období a ich realizácia bude prebiehať v súlade s epidemiologickou situáciou v krajine.

ČASOPISY

Čítanie aj horizontálne, aj vertikálne (Fraktál č. 3/2020)

20/II

Pripravil: Stevan Lenhart

ové číslo slovenského literárneho kvartálnika Fraktál (s podtitulkom Literatúra horizontálne a vertikálne vertikálne) prináša štandardne bohatý obsah. Časopis má 200 strán a obsahuje množstvo príspevkov zaradených do viacerých tematických, žánrových a individuálnych rubrík. Literárnou tvorbou Pavla Vilikovského (1941 – 2020), ktorý usnul vo februári tohto roku, sa zaoberajú šiesti autori (Gabriela Rakúsová, Karol Csiba, Jana Pátková, Milan Kendra, Martina Buzinkaiová, Jozef Špaček) a každý vo svojom texte hovorí o inej knihe, resp. diele tohto významného prozaika. S poetkou Milou Haugovou, aktuálnou nositeľkou prestížnej medzinárodnej Literárnej ceny Vilenica, sa rozprávala šéfredaktorka Fraktálu Stanislava Chrobáková Repar (a daný roz-

hovor nám poskytla aj na zverejnenie v tomto čísle Obzorov). Ďalšie interview, a to s britským básnikom a prekladateľom zo slovenčiny a srbčiny Jamesom Sutherlandom-Smithom, viedol Jozef Palaščák a v rubrike Beseda je tiež rozhovor s filozofom vedy a matematikom Ladislavom Kvaszom (pripravila Laura Kladeková). Do rubriky Esej prispel Víťazoslav Hronec druhou časťou obsiahleho textu pod názvom Všetky cesty ústia do čierneho zániku, v ktorom ide o interpretáciu poézie (Yeats, Trakl, Eliot, Auden, Herbert, Tranströmer) na pozadí Plotinovho filozofického myslenia. Téma rubriky Symposion má názov Slovenské osudy a v štyroch textoch (autorov Martina Rodana, Silvestra Lavríka, Moniky Adamickej a Lu-

cie Smieškovej) ide o úvahy nad knihami Antona Baláža a Hely Volanskej, pokým rubrika V zábere prináša tri príspevky (Mily

Haugovej, Emila Steinera a Břetislava Ditrycha), z ktorých sa každý určitým spôsobom zaoberá

aktuálnou témou „koronakrízy“. V rubrike Kyvadlo pod drobnohľadom Daniely Pavelkovej a Jakuba Součeka je kniha Posledná k. & k. barónka Silvestra Lavríka, pokým jedenásti ďalší autori prinášajú recenzie aktuálnych vydaní v rubrike Kritika. Názov štúdie Patrika Miskovicsa je Apropriácia ako literárny postup; zaujímavé texty sa nachádzajú v rámci ešte niekoľkých rubrík (akými sú Na ceste, Hmyrom!, Periféria? alebo Článok). Nové číslo Fraktálu má tiež bohatý výber poézie a prózy – osobitnou exkluzivitou je poézia Kanárskych ostrovov, čiže siedmich tamojších autorov, ktorých básne vybral, preložil a úvod k výberu napísal Peter Zsoldos. A svojrázne „bonus“ je rubrika Majú čo povedať, v ktorej možno čítať prepis audiozáznamu rozhovoru Róberta Šedivého so spisovateľom Jánom Štrasserom. Časopis si možno objednať v tlačenej alebo elektronickej podobe. Viac informácií na webovej stránke www.fraktal.sk.

VÝSTAVY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Čaro štetca 2020 Vladimír Valentík

roku 2020 sa mnohé kultúrne a výstavné podujatia pre pandémiu COVID-19 neuskutočnili, ale Združenie petrovských výtvarných umelcov sa nevzdáva a snaží sa tradičné spoločné výstavy svojich členov predsa realizovať, hoci aj v sťažených podmienkach. Obdobie samoizolácie a spoločenskej dištancie vlastne pre mnohých výtvarníkov prišlo vhod, lebo sa mohli nehatene venovať svojej záľube – výtvarnému umeniu. K prvej spoločnej výstave

roku 2020 sa zoskupili takmer tridsiati výtvarníci a veľká časť vystavených prác vznikla práve tohto roku. Sú tu práce výtvarníkov z Petrovca, Hložian, Kulpína, Maglića, Pivnice, Nového Sadu, zo Selenče a pribudla aj nová členka z Gračanice (Bosna a Hercegovina). Dosvedčuje to, že Zduženie petrovských výtvarných umelcov nie je miestne, ale skôr regionálne, a že patrí medzi najpočetnejšie výtvarnícke združenia v našom prostredí. Keď ide o tematické zameranie vystavených prác a techniky ich stvárnenia, dominujú, ako aj obvykle, krajinomaľby (D. Chorvát, A. Struhárová, A. Majerská, M. Zaťko, M. Báďonská, J. Makan a G. Mehmedović-Savić), ale aj maľby, ktoré spájajú dva žánre: krajino-

Mária Struhárová (1970 Báčsky Petrovec): Plný mesiac, olejomaľba, 2020

maľbu a zátišie (B. Galamboš). Zátišie tentoraz inšpirovalo iba S. Legíňa a A. Legíňovú. Dedinské veduty, presnejšie petrovské domy oslovili na stvárnenie M. Vereša, ale aj S. Spremu v citovo podfarbenom detaile okna domu. Portrétová tvorba je v rámci expozície tiež slušne zastúpená (Z. Gašparovská, A. Nosálová, A. Liptáková a B. Galamboš). Na spoločných výstavách Združenia petrovských výtvarných umelcov sú časté obrazy stvárňujúce zoomorfné motívy, najmä koňa. Tak je to aj tentoraz, avšak k motívom koňov (S. Spremo, A. Struhárová) pribudli aj mačka (M. Horvát) a kohút (Z. Pudelková). Veľký počet výtvarníkov však siahol za zvýšenou výtvarnou štylizáciou alebo za

abstraktným výtvarným prejavom (A. Babiaková, M. Struhárová, J. Berédi, Z. Finčur, Z. Pudelka). V priestorovom prejave sa nám znovu s redukovanými kovovými sochami predstavil R. Roška a A. Horvátová s priestorovou vydarenou inštaláciou vypracovanou z drôtu a textilu. Na tejto výstave máme aj štandardný počet umeleckých fotografií (I. Bovdiš, M. Kadlečíková a O. Pavčok). Zaujímavá je však technická stránka realizácie niektorých vystavených prác, akou je napr. obraz mačky vytvorený pomocou sponiek (M. Horvát), obrazy zo slamy a lepu (J. Makan), či obrazy, fotokoláže s motúzom (Z. Finčúr).

Zvonimír Pudelka (1976 Pivnica): Guest, akrylové farby na digitálnom printe, 2020

Anna Liptáková (1985 Selenča): Hodvábny pozdrav, diptych, kombinovaná technika, 2019

21/III

Anna Babiaková (1949 Kulpín): Slovenská ornamentika v súčasnom umení, kombinovaná technika, 2020

Anna Legíňová (1975 Báčsky Petrovec): Slovenský ornament na doske, maľba na doske farbami na sklo, 2020

ŠTÚD IE

22. 8. 2020 • 34 /4921/

Recepcia diela Jána Amosa Komenského medzi vojvodinskými Slovákmi (1)

22/IV

Prof. Dr. Zoroslav Spevák

ÚVOD: KOMENSKÝ A SLOVENSKÁ KULTÚRA V roku 2020 si pripomíname 350 rokov od smrti mysliteľa, pedagóga, teológa, utopistu, učiteľa národov Jána Amosa Komenského (Nivnice 1592 – Amsterdam 1670). Je to príležitosť, aby sme skrátka priblížili vplyv svetoznámeho mysliteľa 17. storočia na slovenskú kultúru vôbec, osobitne na slovenskú pedagogiku, ale v prvom rade aby sme osvetlili recepciu jeho diela v periodikách vojvodinských Slovákov. Pri príležitosti 300. výročia narodenia Komenského v roku 1992 v Bratislave 30. a 31. marca prebiehala medzinárodná komeniologická konferencia na tému Ján Amos Komenský a slovenská kultúra. V zborníku materiálov z tejto konferencie nachádzame vedecky fundovaný rozbor mnohorozmerného, komplexného a hlbokého vplyvu, ktorý zanechalo Komenského dielo v slovenskej kultúre už v období protireformácie, po roku 1620. Myšlienky, ktoré vznikli v časoch prvej a druhej reformácie (husitskej a luteránskej), napriek protireformačným, rekatolizačným snahám našli úrodnú pôdu v rámcoch kultúrno-politického a duchovného rozvoja slovenskej kultúry. Po podnetoch, ktoré slovenská kultúra prijala od Erazma Roterdamského, Philippa Melanchtona, Jeana Calvina a iných mysliteľov (osvietencov, filozofov, básnikov), nasledoval silný a integrálny vplyv Komenského v rámci barokovej, predosvieteneckej, ale aj osvieteneckej kultúry (Hamada, 1996). Ten vplyv sa začal realizovať už počas Komenského života a trval aj v nasledujúcich storočiach a určitým spôsobom pretrváva aj dnes. Väčšina obyvateľov Česka a Moravy sa od katolíckej cirkvi odklonila ešte v 15. storočí počas husitskej revolúcie a práve vďaka nej reformačné prúdenie

v nasledujúcom období tento odklon iba zvýraznilo. V predbielohorskom období obyvateľstvo týchto krajín bolo reformované až na 90 %. Česká reformácia vo svojom takmer dvojstoročnom vývoji koncom 16. a začiatkom 17. storočia priniesla Európe vzácne civilizačné posuny – významné náboženské (a s nimi politické a sociálne) slobody a konštitutívnu, prakticky volebnú monarchiu. Duch husitstva hlboko presiakol českú spoločnosť vo všetkých jeho vrstvách. Českobratská jednota, do ktorej patril Komenský a neskôr bol v jej čele, vytvárala relatívne

v zmysle zásad spravodlivosti a humánnosti a právo ľudu povstať proti vládnucej vrstve v prípade, že tieto zásady nedodržiava. Jednota bratská a sám Komenský nadväzovali na učenie Petra Chelčického (okolo 1390 – 1460) v zmysle prísnej morálky, dodržiavania chudoby a neodporovania násiliu. V bitke na Bielej hore v roku 1620, ktorá trvala dve hodiny a v ktorej habsburské vojská porazili rady českých stavov, z tváre sveta boli zmietnuté skvelé výdobytky českej reformácie a české krajiny sa takmer na tri storočia stali dedičným majetkom habsburskej mocenskej „chobotnice“. A práve po tejto tragickej udalosti, keď sa po porážke českých povstalcov na Bielej hore nekatolíci dostali pod kruté represálie Habsburgovcov (keď sám Komenský a mnohí príslušníci Českobratskej cirkvi boli nútení opustiť vlasť a presťahovať sa do poľského Lešna), následkom čoho príslušníci Jednoty bratskej, českí evanjelici a novokrstenci začali hľadať záchranu (aj) na území dnešného Slovenska, sa začal intenzívny ohlas diela Jána Amosa Portrét Jána Amosa Komenského Komenského v slovenskej autora Karola Miloslava Lehotského kultúre. z roku 1926 (olejomaľba, 65 x 50 cm, Netreba zabúdať na vlastníctvo Gymnázia Jána Kollára v skutočnosť, že sám KoBáčskom Petrovci) menský, teraz už ako exulant, pobudol v Uhorsku málopočetné (takých 25- – 30-tisíc v rokoch 1650 – 1654, keď ako príslušníkov), ale veľmi vplyvné učiteľ pôsobil v škole v Blatnom protestantské spoločenstvo, ktoré potoku (Sárospataku). Za ním nerevolučným spôsobom pokra- chodili slovenskí študenti, ktorí čovalo v husitských tradíciách. sa s ním stretávali aj v Elblagu Priame podnety Komenský prijal (1642 – 1648). Treba mať na zreteli od Johna Wycliffa (medzi 1320 a aj fakt, že slovenskí protestantskí 1330 – 1384), ktorý žiadal seku- študenti študovali na nemeckých larizáciu cirkevného vlastníctva protestantských univerzitách, kde a zasadzoval sa o to, aby v čele Komenského tradícia mala silné anglickej cirkvi bol kráľ. Wycliffe korene. Na územie Uhorska sa vo veľkej miere ovplyvnil Jána dostávali aj jeho diela, niektoré Husa, českého náboženského a tu boli tlačené a vydávané vo vespoločenského mysliteľa, vodcu ľkých nákladoch a opätovných reformačného hnutia, profesora vydaniach (predovšetkým jeho a rektora Pražskej univerzity. Žia- jazykové učebnice), a to nielen dal dodržiavanie Božieho zákona v evanjelických tlačiarňach (v

Levoči, Bardejove), ale aj v jezuitskej (Pšenák, 2008). Všetko to svedčí o silnom a komplexnom stimule Komenského myšlienok na slovenskú kultúru a pedagogiku, predovšetkým v oblastiach reformačného humanizmu, používania materinského jazyka a v duchovno-cirkevnej rovine. Medzi priamych nasledovateľov Komenského sa zaraďuje napr. Daniel Sinapius Horčička (1640 – 1688), ktorý vydal svetoznáme pansofické dielo pre deti predškolského veku Orbis pictus sensualium, Ján Bayer (1630 – 1674) a Izák Caban (1632 – 1707), ktorí boli profesormi na mestskej latinskej škole v Prešove, tiež pietisti, ktorí používali jeho učebnice a inšpirovali sa jeho pedagogickým realizmom a myšlienkami pestovania materinského jazyka, zdôrazňovania prírodných vied, humanizácie vyučovacieho procesu, ďalej Matej Bel-Funtík (1684 – 1749), ktorý napriek niektorým výhradám ku Komenskému na bratislavskom evanjelickom gymnáziu uplatňoval jeho zásady vo svojom študijnom pláne z roku 1714 (Pšenák, 2008). OHLASY KOMENSKÉHO DIELA MEDZI VOJVODINSKÝMI SLOVÁKMI V 18. A 19. STOROČÍ Medzi najvýznamnejších komeniologických autorov v poslednej štvrtine 18. storočia na Slovensku patria Samuel Tešedík (1742 – 1820), Daniel Lehocký (1759 – 1840) a Juraj Ribay (1754 – 1812). Samuel Tešedík, evanjelický farár v Sarvaši, bol významný osvietenský pedagóg, zástanca tereziánsko-jozefínskych reforiem, pracoval teoreticky a prakticky v oblasti školstva, poľnohospodárstva a duchovného života. Školskú prax realizoval vo svojom chýrečnom Prakticko-ekonomickom priemyselnom ústave v Sarvaši, ktorý navštevovali aj absolventi z radov vojvodinských Slovákov. Mal styky so vzdelancami v Báčke, Banáte a Srieme (napr. s petrovským farárom a báčsko-sriemskym seniorom a dekanom a správcom slovenskej školy v Kulpíne Ondrejom

ŠTÚD IE

HLAS ĽUDU • OBZORY Spomeňme nakoniec aj činnosť básnika a ideológa slovanskej vzájomnosti Jána Kollára (1793 – 1852), ktorý sa snažil uplatniť Komenského zásadu o prvenstve materinského jazyka v školách a ktorý s týmto zámerom slovaki-

nickej, jazykovej a demokratickej rovine. Rozhodli sme sa overiť si tento predpoklad prostredníctvom prieskumu slovenskej vojvodinskej tlače a periodík Dolnozemský Slovák (1902 – 1914, 1918 – 1920), Národná jednota (1920 – 1941), Hlas ľudu (1944 – 2019), Národný / Ľudový kalendár (1920 – 2019), Náš život / Nový život (1933 – 1941, 1947 – 2019). Dolnozemský Slovák bol prvý časopis, ktorý vychádzal v našom prostredí. Vychádzal ako mesačník a ako dvojtýždenník. Informoval o národnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine. Nachádzame v ňom jeden text, podpísaný pseudonymom Školák, v ktorom sa spomína Ján Amos Komenský. Text má titulok Pri začiatku školského roku a zverejnený bol 15. septembra 1906 v čísle 9, na s. 59. V ňom sa autor zmieňuje o stave v Komenského dielo Všeobecná porada o slovenských školách, vynáprave ľudských vecí. Ľudskému rodu, učovacom jazyku a hovorí: predovšetkým ale vzdelancom, kňazom „Chvalabohu, tisíc ráz chvaa vladárom Európy v českom vydaní labohu, že aspoň kde-tu (vydavateľstvo Svoboda, Praha 1992) máme učiteľov, ktorí stoja na výške svojho povolania, zoval češtinu aj vo svojom Šlabi- ktorí sa držia hesla Komenského, kári z roku 1826 a v Čítanke. Tieto že sa dieťa môže jedine len v maosvietenské učebnice odporúčali terinskej reči s úspechom vyučoniektoré cirkevné autority na po- vať.“ („Školák“, 1906, s. 59). Z tejto užívanie slovenským školám v ojedinelej ukážky však vidieť, že Báčke, Banáte a Srieme, ale najväčší Komenského požiadavka vyučopodiel v ich rozširovaní zohral vania v materinskej reči, príznačná Pavel Jozef Šafárik (1795 – 1861), pre reformačný humanizmus, bola ktorému Kollár posielal balíky kníh jedným z najvýznamnejších prvkov z Pešti do Nového Sadu, odkiaľ Komenského učenia, ktorými sa ich Šafárik následne rozosielal do vojvodinskí Slováci inšpirovali jednotlivých slovenských osád. a na ktorý sa v sebazáchovnom Hoci vynaložil veľa úsilia, balíky boji o vlastnú národnú a kultúrnu sa mu často vracali a Šafárik zažil identitu opierali a často odvolávali. pocity znechutenia a sklamania z V týždenníku Hlas ľudu naľahostajnosti a nezodpovednosti chádzame zmienky o Komenjednotlivých kňazov a učiteľov skom predovšetkým v súvislosti s (Čelovský, 1996). okrúhlymi výročiami jeho narodenia, respektíve úmrtia. Tak v roku OHLAS DIELA JÁNA AMOSA 1970, keď sme si pripomínali 300 KOMENSKÉHO V SLOVENSKÝCH rokov od smrti českého pedagóga, VOJVODINSKÝCH PERIODIKÁCH v čísle datovanom 11. apríla na strane 12 bol publikovaný infor19. A 20. STOROČIA Vplyvy a ohlasy diela Jána Amo- matívny článok autora Vl. P. (Vlasa Komenského v slovenskom dimíra Pucovského – poznámka vojvodinskom prostredí mali dlhú Z. S.) o programe osláv Dňa školy tradíciu a prúdili kontinuálne. v Základnej škole Jána Amosa Nečudo, že si „učiteľa národov“ Komenského v Kulpíne. Program tunajší Slováci vysoko vážili a po- trval dva dni (28. a 29. marca), važovali ho aj za „svojho“, blízkeho obsahoval kultúrno-umeleckú a príbuzného v náboženskej, et- časť (zborové spevy, recitácie,

divadelná hra) a fyzkultúrnu zložku a v prvý deň osláv na pôde školy hovoril o Komenskom a jeho význame odborný učiteľ Ján Kopčok. Na slávnostnom zasadnutí pracovného spoločenstva školy v sobotu večer, ktoré bolo venované jubileu Komenského, o živote a diele „pedagóga, vychovávateľa a reformátora školstva“ (P(ucovský), 1970, s. 12) mal slávnostný prejav riaditeľ školy Miroslav Pucovský, ktorý upozornil na skutočnosť, že v tom roku „svetová pedagogická verejnosť“ (tamže) si pripomína tristo rokov „od smrti českého pedagóga svetového mena“ (tamže). Pucovský, podľa autora článku, „osobitne zdôraznil, že sa Komenský zasadzoval o to, aby sa vzdelanie dostalo každému, tak bohatému, ako i chudobnému, aby škola bola dielňou ľudskosti, lebo sa v nej žiaci majú vychovávať dobrým slovom a príkladom“ (tamže). V tomto príspevku nachádzame dva prvky, ktoré zohrávali úlohu v upevňovaní kladného vzťahu vojvodinských Slovákov k odkazu Komenského: na prvom mieste je to jeho zásadový demokratizmus (vzdelávanie pre všetkých, bohatých a chudobných, o čom sa v článku hovorí, ale aj – dodávame my – múdrych a tých menej schopných, pre chlapcov a dievčatá, dokonca aj pre postihnutých), na druhom mieste Komenského humanizmus a požiadavka nielen vzdelávacej, ale aj výchovnej úlohy školy, a to bez násilia – dobrým slovom a príkladom. Štrnásteho novembra 1992 v rubrike Kultúra, na s. 6, Hlas ľudu publikoval text ThMgr. Pavla Uhorskaia, generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. v Bratislave, pod titulkom Profesor Dr. Ján Kvačala. Nevedno, čo bolo motívom publikovania príspevku práve vtedy, mohlo to byť 130. výročie Kvačalovho narodenia, alebo práve Komenského výročie, text však dobre korešpondoval práve s Komenského 400-ročnicou narodenia. V ňom autor upriamuje pozornosť aj na komeniologickú činnosť Dr. Kvačalu, o ktorom sa vyjadruje ako o „jedinečnom, exkluzívnom znalcovi J. A. Komenského“, ktorého „meno je preto v svetových lexikónoch a bibliografiách“ (Uhorskai, 1992, s. 6). Zhodou okolností práve 14. novembra 1992, pri príležitosti 400. výročia narodenia Komenského, v Stredisku pre kultúrno-osvetovú

23/V

Stehlom, s osvietencom Jurajom Ribayom, tiež kysáčskym farárom Františkom Jesenským a inými) a jeho vplyv na naše prostredie je nepochybný. Vo svojej pedagogickej činnosti sa opieral o diela pietistických a filantropických pedagógov (August Hermann Francke, Heinrich Joachim Campe, Johann Bernhard Basedow, Christian Gotthilf Salzmann, Johann Heinrich Pestalozzi) a vo svojich pedagogických prácach nadväzoval, popri uvedených nemeckých a švajčiarskych pedagógoch, najmä na dielo Komenského a jeho pedagogický a pansofický odkaz. V roku 1791 Tešedík znovu vydal Komenského úvahu o vzdelávaní ducha (Oratio de cultura ingeniorum), ktorá sa dostala do osobných knižníc vzdelancov, učiteľov a farárov v radoch vojvodinských Slovákov (Čelovský, 1996). Tešedík vydal aj osvietenskú učebnicu pre dolnozemské slovenské základné ľudové školy, v úvode ktorej sa v rámci metodických pokynov okrem na Philippa Melanchtona, Erazma Rotedamského a Conrada von Gessnera odvoláva práve na Jána Amosa Komenského, pričom vychádza z jeho pedagogického realizmu a oproti dogmatickej katechetickej metóde navrhuje sokratickú metódu, v rámci aj iných pokrokových pedagogických názorov (Čelovský, 1996). Keď ide o Daniela Lehockého, ktorý spolu zo Samuelom Tešedíkom patrí medzi najvýznamnejších slovenských osvietenských pedagógov, Samuel Čelovský v štúdii Slovenská ľudová škola v Kulpíne v období feudalizmu (1789 – 1848) uvádza skutočnosť, že ten vo svojom priekopníckom diele Kniha o moudrém a křesťanském vychovávaní dítek (1786) vychádzal (z okrem iných pedagógov a filozofov) práve zo štúdia diela Jána Amosa Komenského, a zdôrazňuje, že tento spis bol rozšírený aj v slovenskom vojvodinskom prostredí. Hoci sa v našich školách masovo nepoužívala, niektorí vzdelanci a učitelia, vrátane Juraja Ribaya, pôsobiaceho v Torži (Savino Selo), vlastnili pokrokovú učebnicu (presnejšie prvý slovenský obrázkový šlabikár) Sama včící abeceda aneb syllabikář, ktorú (aj) pod vplyvom Komenského zostavil pietistický pedagóg Pavol Doležal (1700 – 1778), ktorá vyšla v roku 1742 v Bratislave (Čelovský, 1996).

24/VI

ŠTÚD IE činnosť Domu kultúry v Báčskom Petrovci skupina intelektuálov a uctievateľov diela Jána Amosa Komenského usporiadala vydarený večierok s bohatou účasťou. V Malej sieni, pred asi šesťdesiatimi prítomnými, o Komenskom a jeho diele z rôznych aspektov hovoril Mgr. Zoroslav Spevák (zameral sa na hlavné, a predsa menej známe dielo Komenského, ktoré práve v tom roku prvýkrát vyšlo v jednom živom – českom jazyku: De Rerum Humanarum Emendatione Consultatio Catholica – Všeobecná rozprava o náprave ľudských vecí). O filozofickom aspekte Komenského diela hovoril Vladimír Valentík, o vzťahu Slovákov na Dolnej zemi k učeniu a myšlienkam Komenského prednášal Dr. Samuel Čelovský, ktorý Zoroslavovi Spevákovi, na znak podpory jeho komeniologických snáh, odovzdal portrét učiteľa národov – originálnu rytinu Johanna Balzera z roku 1772. Prítomní si mohli pozrieť aj výstavu komeniologických kníh, ktorú pre túto príležitosť pripravil Mgr. Zoroslav Spevák. O udalosti v týždenníku Hlas ľudu z 21. novembra 1992 na strane 7 informovala novinárka Katarína Melegová-Melichová, ktorá na záver vyjadrila želanie, „aby takýchto a podobných večierkov, ktoré obohacujú dušu a umožňujú poznávať pravé hodnoty, bolo v našich prostrediach viac...“ (Melegová-Melichová, 1992, s. 7). Posledná veta v článočku znie: „Lebo v dnešnom svete zvrátených hodnôt takéto a podobné podujatia potrebujeme ako soľ života“ (tamže). V týždenníku Hlas ľudu okrem týchto príležitostných textov, respektíve textov o príležitostných udalostiach, nachádzame zmienku, či odvolávanie sa na meno a myšlienky Jána Amosa Komenského ešte na dvoch miestach. Najprv 22. augusta 1988 Spolok vojvodinských Slovakistov (SVS) na zasadnutí v Novom Sade doniesol Tézy o slovenčine, v ktorých reaguje na niektoré javy v oblasti jazykovej kultúry, postavenia materinského jazyka a poukazuje na niektoré neúprosné skutočnosti v oblasti vyučovania, ale aj celkového zachovávania slovenčiny medzi vojvodinskými Slovákmi. Tézy SVS publikovali v Hlase ľudu 27. augusta 1988 na prvej strane. Tých téz je spolu päť a prvá, východisková znie: „Už od čias veľkého Jána Amosa Komen-

22. 8. 2020 • 34 /4921/ ského celá pokroková pedagogika vo svete vie, že sa vyučovaním v materinskom jazyku dieťa v škole ľahšie učí a dosahuje nepomerne väčšie vzdelávacie výsledky než vyučovaním v cudzom jazyku“ (1988, s. 1). Týmto sa znovu potvrdzuje už vyjadrená skutočnosť, že vojvodinskí Slováci vo svojich snahách o zachovávanie materinského jazyka hľadali inšpiráciu a oporu, ale aj odbornú argumentáciu práve v diele a myšlienkach Komenského. Možno ide práve o to najsilnejšie puto, ktoré ich ku Komenskému viazalo a stále viaže, súčasne ústredný motív z jeho diela, na základe ktorého sa ku Komenskému hlásili a mali ho „za svojho“. Tieto tézy boli opätovne zverejnené v Hlase ľudu 23. augusta 2003 na strane 3, pravdepodobne v súvislosti so stále sa zhoršujúcou jazykovou situáciou a teda aj ich aktuálnosťou. V tom istom roku, presnejšie 25. októbra 2003, na strane 30 v rubrike Kultúra v týždenníku Hlas ľudu zverejnili príspevok Martina Prebudilu Súčasný stav v literárnej tvorbe pre deti a mládež vojvodinských Slovákov, v ktorom autor, odvolávajúc sa na Zoroslava Speváka, uvádza známu myšlienku, respektíve odkaz Jána Amosa Komenského „osud človečenstva spočíva v kolíske“ (podľa Prebudila, 2003, s. 30), ktorým Prebudila správne a v duchu Komenského zámeru chce upozorniť na veľký význam výchovnej a vzdelávacej práce s deťmi, v rodine, škole, médiách, ale aj v oblasti literatúry pre deti. Ohlas diela Jána Amosa Komenského nachádzame aj v Národnom, respektíve Ľudovom kalendári. V roku 1926 na s. 151 bolo uverejnené Komenského mravoučné desatoro, boli to všeobecné kresťanské mravné poučky a odporúčania týkajúce sa málovravnosti, skromnosti, trpezlivosti, spravodlivosti, pracovitosti, milosrdnosti, pravdovravnosti a pod. Omnoho zaujímavejší je však príspevok z roku 1932, kde v rubrike Veľkí ľudia o Komenskom píše učiteľ, zostavovateľ čítaniek a redaktor časopisu pre deti Zornička Ferdo (Ferdinand) Klátik. V článku pod názvom Ján Amos Komenský na s. 42 – 44 s prehľadom hovorí o živote, diele a odkazoch učiteľa národov. Správne poukazuje na tri fundamentálne požiadavky Komenského: povinná návšteva

školy pre všetky deti (z každého stavu, či bohatí, či chudobní, či chlapci, alebo dievčatá, bez ohľadu na to, či dieťa bude chodiť do vyšších škôl, alebo nie), výučba v materinskej reči („všetky utláčané národy vždy sa dovolávali na Komenského, keď išlo o výchovu detí“) a nasledovanie prírody v zmysle konštatácie: „Výchova má ísť cestami určenými samou prírodou: násilím sa k ničomu dobrému neprijde“ (Klátik, 1932, s. 42 – 44). Najväčšiu výpovednú hodnotu má však poznámka Ferdinanda Klátika pod čiarou o tom, že dielo Komenského Labyrint světa a ráj srdce, ktorú si exulanti z radov Českobratskej jednoty okrem Kralickej Biblie niesli so sebou do Poľska, Nemecka a na Slovensko, sa pravdepodobne nachádza „u nášho horlivého baťku Sama Kmeťku, roľníka v Ľube, ktorému knihu priniesli jeho predkovia zo Slovenska“! (tamže). Hovorí nám to o skutočnosti, že meno a dielo Komenského, aspoň v niektorých jeho zložkách, sa vďaka náboženskej a jazykovej blízkosti dostalo i do hlbších vrstiev (aj) vojvodinského slovenského povedomia a nezostalo iba v rovine úzko intelektuálskej a že dokonca aj fyzicky cestovalo z Hornej zeme sem, dolu, do dnešnej Vojvodiny Oba tieto príspevky, s poznámkou o ich predošlom zverejnení a s nadtitulkom K 400-ročnici narodenia v jubilejnom roku 1992 znovu publikoval vtedajší redaktor Národného kalendára Víťazoslav Hronec na stranách 37 – 39. Časopis pre literatúru a kultúru Nový život tiež zaznamenal dve významné výročia: trojsté výročie úmrtia v roku 1970, ako aj štvorsté výročie narodenia Jána Amosa Komenského v roku 1992. V súlade so svojím poslaním a požadovanou úrovňou boli to texty náročnejšie, ktoré napriek tomu, že nedosiahli úroveň vedeckých príspevkov, predsa len svedčia o úprimnom a hlbokom záujme autorov o komeniologickú tematiku, tak v rovine biografickej a bibliografickej, ako aj čiastočne v rovine myšlienkovej. V čísle 3 v roku 1970, na stranách 203 a 204 Nového života zverejnili úvahu básnika a profesora slovenčiny Pavla Mučajiho pod názvom Vždy s Komenským. Vo svojom, čiastočne dobovou ideológiou sfarbenom príspevku, sa Mučaji snaží odpovedať na otázky,

„kto bol vlastne Komenský a v akom stave bola vtedy Európa“ a „čo dal svetu“ (Mučaji, 1970, s. 203). Zdôrazňuje, že Komenského dielo je „majetkom celého sveta“ (tamže) a s nemalým, ideologicky motivovaným zveličovaním opakovane tvrdí, že Komenský „obrátil pozornosť človeka na seba, na prírodu, na spoločnosť, vývoj vedy a techniky, a tak urobil odklon od tém a obsahov cirkevných a náboženských“ (tamže, s. 204). Asi najkomplexnejší príspevok zo všetkých, o ktorých je v rámci slovenských vojvodinských periodík reč, napísal profesor slovenčiny v Starej Pazove Veno Nechvátal. Uverejnili ho v Novom živote v trojčísle 1 – 3 v roku 1992, na stranách 61 – 64. Príspevok má názov Jan Ámos Komenský – učiteľ národov (1592 – 1670). Autor v príspevku pomerne zasväteným spôsobom píše o živote a niektorých významných dielach Komenského, nevyhýba sa náboženským aspektom jeho myšlienkovej stavby (podrobnejšie sa venuje spisu Labyrint svĕta a ráj srdce), zdôrazňuje Komenského vzťah k vzdelaniu a jeho preceňovaniu, keď ide o zabezpečenie večného mieru, hovorí o Komenského chápaní významu knihy, o jeho návrhoch na organizáciu vyučovania, o Veľkej didaktike, Informatóriu školy matěrskej, jazykových učebniciach a dramatických dielach, školských divadelných hrách (Schola ludus), ktoré ho preslávili už počas života. Zdôrazňuje Komenského požiadavky na dostupnosť školy všetkým deťom, hovorí o škole ako dielni ľudskosti a zdôrazňuje aktuálnosť jeho pedagogických myšlienok. Zmieňuje sa aj o českých a slovenských stúpencoch Komenského, nevynechajúc ani „nášho krajana“ Jána Kvačalu. Ide teda o fundovaný príspevok, škoda, že v ňom absentuje zoznam použitej literatúry, ale je viditeľné, že autor sa Komenským a jeho dielom zaoberal dlhšie a prehĺbenejším spôsobom, nielen príležitostne. Poznámka: Príspevok bol pôvodne publikovaný v elektronickom zborníku prác Jazyková kultúra, literárne prieniky a vzdelávanie Slovákov vo Vojvodine (Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, 2020). V Obzoroch príspevok uverejňujeme v dvoch častiach – v tomto a v nasledujúcom čísle prílohy.

VÝB ER

HLAS ĽUDU • OBZORY

NAKRÁTKO SO SLOVENSKOU POETKOU MILOU HAUGOVOU

Európa je ľudský sen Stanislava Chrobáková Repar

Mladí literárni kritici, a to Aljoša Harlamov, predseda komisie, a Aljaž Koprivnikar, ktorý viedol spomínanú tlačovku, poskytli médiám vyjadrenie o tvojej poézii, ktoré je súčasťou zdôvodnenia komisie, prečo sa rozhodla spomedzi všetkých

základné charakteristiky môjho písania, som rada, že svojimi básňami prekračujem hranice svojho jazyka a v prekladoch sa dotýkam aj čitateľov za hranicami Slovenska. Píšem svoje zbierky, od prvej do poslednej, akoby som si dovnútra stavala ešte jedno telo. Chcem byť vedome zodpovedná za každé svoje napísané slovo. Ak naozaj musím dať priestor aj sebahodnoteniu, tak len krátko: postupujem po jemne sa zdvíhajúcej špirále a pokúšam sa seba samu presahovať : tam : za : kam vedie moje oko a moja ruka... a TO sprostredkovať iným. Čitateľom porozumenie neuľahčujem, musia ísť so mnou, ak chcú, ak vedia absolvovať zostupy do jaskýň aj výstupy na vrcholky duše – tuho prepletenej s telom.

V rozhovore, ktorý si poskytla slovinskému denníku Primorske novice – ten sa usiluje pôsobiť nielen v samotnom Slovinsku, Mila HAUGOVÁ (1942) je slovenská poetka, ale aj za hranicami v esejistka, prekladateľka z nemčiny, angličtiny a jeho západnej a sevemaďarčiny. Je autorka 23 básnických zbierok, rozápadnej časti, na výber z jej poézie Rastlina za ohradou sna hraniciach s Talianvyšiel v roku 2017. Z početných prekladových skom, a s presahom titulov jej naposledy vyšla zbierka poézie K. na celú Istriu, teda aj Merza Z prachu (2018). Posledná knižka Ardo Chorvátska – spochívy priestorov je poetickým dokumentom z mínaš aj svoju slovenautorkiných denníkových záznamov (2019). sko-maďarskú rodinnú Mila Haugová sa stala tohtoročnou laureáthistóriu: ako si odrakou prestížnej medzinárodnej literárnej ceny stala v dvojjazyčnosti Vilenica (Slovinsko). Žije striedavo na Zajačej a učila sa (na mamin Doline a v Bratislave. popud) milovať aj maFoto: Peter Procházka ďarskú poéziu, teda bez ohľadu na jazyk... Tieto vzťahy – slovensko-maďarské, ale aj rozum a cit, duša a telo, či fantázia slovinsko-talianske a po rozdelení a skutočnosť vzájomne nevylučujú Juhoslávie i slovinsko-chorvátske – ani nestavajú do protikladu.“ Ako majú v sebe v historicko-politickom by si ty charakterizovala svoju po- zmysle zakódované citlivé miesta či éziu a jej vývoj od prvej zbierky až aspekty, ktoré občas utíchnu, inokedy po tú dvadsiatu tretiu, ktorá vyšla opäť ožijú a stávajú sa výbušnou naposledy? Nachádzaš sa v tom- zmesou v rukách politikov. Ako sa to – isteže, nevyhnutne stručnom ty ako človek, ktorý sa celý život i všeobecnejšom – hodnotení? pohybuje v kultúre (a v poézii), po– Som poctená a dojatá touto zeráš na tieto ustavičné napätia, cenou, aj pochopením zo strany konflikty a politické šarvátky? Čo poroty: presne a stručne uviedli v tebe vzbudzujú a kde vidíš ich

miesto? Pripomeňme len, že aj 35. ročník Vilenice si dal do svojho erbu základnú ľudskú otázku: Quo vadis? – Áno, to Quo vadis má byť otázkou pre Európu... myslím si, že sa pohybujeme správnym smerom: ide to pomaly, ale momentálne, ak môžem hodnotiť maďarsko-slovenské vzťahy, tak sú také, aké by mali byť. Nikto presne nevie, kam smeruje Európa, ale verím v tie kultúrne sily, ktoré tu pôsobia tisícročia a spájajú nás; tým, čo vytvorili vo vede, kultúre a spoločnosti, sú ešte vždy, neustále, veľmi príťažlivé i podnetné pre ostatný svet. Európa je ľudský sen a nikto nevie, kam sa jeho sny pohybujú a kde sa strácajú. Chcem prispieť Európe a hlavne strednej Európe, ako nás volajú, svojou mierou toho, čo viem: písaním o TOM. Už niekoľko mesiacov čelíme – spoločne s ostatným svetom: rozvinutými aj rozvojovými krajinami – pandémii v súvislosti s koronavírusom a ochorením Covid-19. Hranice sa stali v istom zmysle ilúziou... a v inom zmysle neprekonateľnou prekážkou. Nebudem sa ťa pýtať na to, ako túto krízu prežívaš (píšeš o tom na inom mieste, vo svojich „rastlinných denníkoch“), chcem sa ťa však opýtať na inú hranicu. Čomu čelíme, ak sa svet stiahne do (možno iluzórne?) bezpečnej ulity a ľudia budú komunikovať iba online, cez obrazovky, mikrofóny a reproduktory? Je táto hranica medzi živou a sprostredkovanou komunikáciou – pravdaže, pre teba, z tvojho pohľadu – „mäkká“, alebo „tvrdá“? A je vôbec prijateľná? – Myslím si, že to po určitom čase zvládneme. Vedci celého sveta sústredene hľadajú vakcínu a verím, že sa im to podarí. Musíme sa zameriavať na podstatné veci, ochranu prírody a ľudského spoločenstva; je to patetické, ale chcem byť patetická, pretože inak to nie je dosť dôrazné. Zajačia dolina, 22. jún 2020, deň po letnom slnovrate Poznámka: Pôvodne vyšlo v časopise Fraktál, III (č. 3, 2020); publikované s dovolením redakcie.

25/VII

rganizátori Medzinárodného stretnutia spisovateľov Vilenica a členovia medzinárodnej komisie, resp. poroty Literárnej ceny Vilenica na tlačovej konferencii v Ľubľane dňa 18. 6. 2020 zverejnili, že laureátkou jubilejného 35. ročníka festivalu Vilenica sa stala poetka Mila Haugová zo Slovenska. Po Pavlovi Vilikovskom, doteraz jedinom ocenenom slovenskom autorovi, tak cena pristála v tvojich rukách. Aká bola prvá myšlienka čerstvej laureátky, možno jej prvý komentár, a čo pre teba, Milka, toto ocenenie znamená? – Prvá myšlienka? Myslím si, že ich bolo viac a naraz – ale azda to, že pôjdem na nádherné miesto do jaskyne vo Vilenici, kde som raz už bola ako hosť. Ten nápad udeliť cenu v jaskyni (slov) je úžasný... a napadli mi ostatní laureáti ceny. Mnohých poznám osobne, no predovšetkým ma potešilo, že som sa – ako druhá – pridala k Pavlovi Vilikovskému, ktorý, žiaľ, od nás v zime náhle odišiel. Vždy, keď sa udeje niečo okolo mojej poézie, je to súčasne aj pocta slovenskému jazyku, jazyku, v ktorom píšem. Ocenenie je vnútornou radosťou a znamená, že cesta, ktorou idem, je možno jedna z tých pravdivých pre mňa i pre literatúru: zajazvovať rany sveta láskou, porozumením, empatiou, spájať rastliny, zvieratá, nás ľudí... Raz som napísala: ... rastliny sú pomalé zvieratá, som pomalé zviera... A pridávam k tomu hviezdy, súhvezdia, hmloviny... hlavne Plejády, na ktoré som umiestnila svoju mamu; spolu s otcom by mali hlbokú radosť. K prvým vrúcnym gratulantom patrila dcéra Elvíra a vnučky Aimée a Sašenka... potom sa ozvali ostatní priatelia, rodina, známi, predovšetkým som ocenila gratulácie kolegov básnikov a poetiek... mala som na chvíľu taký všeobjímajúci pocit stotožnenia... ozvenu ozveny.

nominovaných udeliť cenu práve tebe. Okrem iného sa v ňom uvádza: „Mila Haugová v osemdesiatych rokoch – ako jedna z prvých v českej a slovenskej poézii – vystúpila s autonómnym lyrickým subjektom, ktorému nechýba ani pevné vedomie o jeho ženskosti. Ako poetka si získala veľký rešpekt v odborných kruhoch aj medzi bežnými čitateľmi, jej vplyv na súčasníčky i súčasníkov je nesmierny.“ Tvoje písanie sa tu ďalej charakterizuje ako „reflexívne aj imaginatívne, intelektuálne aj erotické, v ktorom sa príroda a kultúra,

POÉZIA

22. 8. 2020 • 34 /4921/

MICHAL HABAJ

Spevy kyborgove (výber)

Nostalgia Na rande prichádzam s disketou miesto kvetín. Ach, ďakujem, šepkáš a tvár ti horí priznaním. Si iba kyborg a tvoja láska je iba program, rovnako ako aj modré nebo, chardonnay ročník 1890, krik čajok dolu nad plážou i celé toto prímorské letovisko. Môj béžový oblek a slamený klobúk ma usvedčujú. Som prvým básnikom, ktorý vzišiel z rodu kyborgov.

Pieseň domorodcov z rovnomennej krajiny astronautov videli sme púšte: zasypané jemným púdrom Soir de Paris: videli sme moria: zaplavené šampónmi: a bažiny krvavočervené ložiská laku na nechty: videli sme Slnko: planúce v oblakoch pripomínajúcich záveje amfetamínov: ktorými sme sa brodili deň čo deň: my: my domorodci z rovnomennej krajiny astronautov: vyhnaní mŕtvou rukou pápeža: okradnutí v slučkách inžinierov práv: ožiarení televíznym vysielaním: hľadáme útočisko v kazajke verša: iba plte: ktoré sme pozbíjali z dosák spomienok na úsmevy našich prvých mileniek: iba tie plte: za niečo stoja: keď uprostred horúceho augusta: plavíme sa priestorom nekonečných túžob: vesmír potemnieva: hviezdoplavci si sadajú za kuchynský stôl: vôňa fazuľovej polievky a netrpezlivý buchot lyžíc: nie zbytočne naši otcovia drotári zdrôtovali rozpadávajúci sa svet disociovaného jedinca. Poznámka: Básne z knihy Spevy kyborgove uverejňujeme so súhlasom autora a vydavateľstva Drewo a srd.

Pohľadnica z Paríža Ako spomína pán Breton, v auguste 1923 sa v ulici Git-le-Coeur zjavil tieň mladého dievčaťa. O desať rokov neskôr uvidel tú istú bytosť pán Nezval v podvečernom fotografickom meste. Kráčala filmom a dnes sme ju našli opäť: Okoloidúca, od nepamäti žijúca v miestach, kde odpočíva srdce. O desať rokov neskôr, keď sny mladučkého princa za jedinú noc zostarnú na spomienky, v pohybe jeho perleťových rúk splynie kung-fu s tangom a prízračná bytosť z ulice Git-le-Coeur opäť svitne ako najmilší nedosiahnuteľný tieň.

26/VIII

Osud človeka polárna noc bez konca: padla na kraj: na šíry kraj: ty a ja: blúdime jeden v druhom: uprostred temnoty: čo zahalila svet: záves smrti záves prázdnoty: videla si vtáka letieť oblohou: videla si srnku vhupnúť do húšťavy: videla si pramenistú vodu dýchateľný vzduch: videla si svet mimo monitora: kedy naposledy kedy naposledy: odlom mi z klávesnice: z najsladšieho perníka: dotkni sa obrazovky: najjemnejšej pleti: nebo je navždy dnu: v skafandri: kráčame temnotou: rukavica v rukavici: oči za ochranným sklom: páčim sa ti povedz páčim sa ti: takú otázku mi počítač ešte nepoložil: počul ju on od nás alebo my od neho: uprostred mŕtvej planéty: uprostred nehostinného vesmíru: možno iba milovať: iba milovať srdcom.

Michal Habaj (1974 Bratislava) je básnik a vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied. Je autorom vedeckých monografií Druhá moderna (2005), Model človeka a sveta v básnickom diele Jána Smreka (2013), Básnik v čase. Smrek – Lukáč – Novomeský – Poničan (2016), editorom antológie Druhá moderna. Slovenská modernistická próza (1918) a spoluautorom a spolueditorom kolektívnej vedeckej monografie Modernizmus v pohybe (2019). Vydal básnické zbierky 80-967760-45 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2003), Michal Habaj (2012, 2. vyd. 2018) a Caput Mortuum (2015, 2. vyd. 2017). Posledné dve zbierky získali ocenenie Kniha roka v ankete denníka Pravda, zbierka Caput Mortuum tiež Prémiu Literárneho fondu v kategórii poézia. Je držiteľom medzinárodných cien za poéziu Velikaja premija Bereznevi koti (Užhorod 2014) a Ceny Václava Buriana (Olomouc 2018). Pod gynonymom Anna Snegina publikoval zbierky poézie Pas de deux (2003) a Básne z pozostalosti (2009). Je jedným zo spoluautorov experimentálneho básnického projektu Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013). Je tiež spoluautorom básnickej knihy The European Constitution in Verse (2009). Jeho básne boli preložené do väčšiny európskych jazykov a zaradené do mnohých medzinárodných antológií. Samostatný knižný výber z jeho poézie pod názvom Nostalgia o Inviernoen Bratislava vyšiel v Mexiku (2018), zbierky Caput Mortuum a Michal Habaj boli vydané v maďarskom preklade (2019, 2020). Kniha Spevy kyborgove (2020) predstavuje súborné vydanie prvých štyroch básnických zbierok Michala Habaja, ktoré pôvodne vyšli v rozmedzí rokov 1997 – 2003. Foto: Lucia Gardin

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Skupina mladých umelkýň znamená kontinuitu VÝSTAVA V ÚKVS

Danuška BerediováBanovićová

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v stredu 12. augusta otvorili výstavu pod názvom 90 plus. Ide o spoločnú výstavu mladých slovenských vojvodinských výtvar-

otvoril riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty a povedal, že sa ÚKVS už niekoľko rokov zapája do programu Slovenských národných slávností usporiadaním výstav našich akademických, resp. insitných umelcov. Ako povedal, tentoraz sa rozhodli širšej verejnosti predstaviť tvorbu mladých výtvarníčok školených na Akadémii umení v Novom Sade.

Momentka z otvorenia výstavy: (zľava) Suzana Sankovićová, Emília Valentíková-Labátová, Vladimír Valentík, Vladimír Francisty, Alena Klátiková a Andrea Merníková-Šimonová

O výstave a o tvorbe týchto mladých umelkýň hovoril historik umenia Vladimír Valentík. Ako povedal, toto je prvá výstava v priestoroch ÚKVS, ktorá je venovaná našim najmladším výtvarníčkam, čo znamená kontinuitu ďalšej práce. Všetky autorky už vystavovali n a p rav i d e l nej výstave Emília Valentíková-Labátová: Schody do neba slovenských profesionálSuzana Sankovićová (1994) a nych výtvarníkov v Srbsku, ktorá Andrea Merníková-Šimonová sa uskutočňuje v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci. Valentík (1990). Prítomných privítal a výstavu tiež povedal, že je táto výstava níčok. Sú to: Anna Andrejićová (1991), Alena Klátiková (1991), Saňa Končeková (1992), Emília Valentíková-Labátová (1992),

• KULTÚRA •

zaujímavá z viacerých dôvodov. na Klátiková okrem grafík s de„Ak sa pozrieme v kontexte de- finovanou poetikou hľadania jín výtvarného umenia Slovákov identity tiež čoraz viac siahne na týchto priestoroch, podobnú za štetcom. Saňa Končeková, situáciu, čiže podobný počet vyštudovaná maliarka, sa však generačne blízkych výtvarníkov intenzívne zaoberala digitálnou sme nemali 40 rokov. Podobnú maľbou či grafikou a blízka jej je situáciu sme mali s našimi aka- aj koláž, vytvorená z národopisdemickými maliarmi, grafikmi ných prvkov. Emília Valentíkováa sochármi narodenými v druhej -Labátová vyštudovala grafiku polovici štvrtej dekády, teda od a vypracovala veľký cyklus prác roku 1947,“ vysvetlil Valentík a dodal, že sa teraz zjavila šťastná okolnosť, že tu máme 6 výtvarníčok, ktoré absolvovali Ak adémiu umen í v N ovo m Anna Andrejićová sa čoraz viac venuje maľbe Sade a všetky sú narodené v malom časovom rozpätí. Ďalej Labyrint – schody do neba klasicporovnal, že tak ako tá skupi- kou technikou akvatinty, ale tiež na narodená v druhej polovici aj digitálnej grafiky na rovnaké 40. rokov bola rozhodujúca motívy. Najmladšia účastníčka pre formovanie súčasného vý- Suzana Sankovićová vyštudovala tvarného umenia Slovákov na sochárstvo, ale na master štúdiu týchto priestoroch, aj táto sku- sa venovala predovšetkým veľpina mladých umelkýň znamená koplošným kresbám, všímajúc si kontinuitu a ubezpečuje nás, že predovšetkým hru čiar.“ Otvorenie výstavy bolo nahravýtvarné umenie slovenskej národnostnej menšiny na týchto té kamerou RTV pre epidemiopriestoroch má svoju budúcnosť. logickú situáciu v našom štáte V katalógu o výstave sa o autorkách uvádza takto: „Andrea Merníková-Šimonová sa po ukončení štúdia venuje predovšetkým digitálnej kresbe a je to svojrázne nó- Digitálna kresba Andrey Merníkovej-Šimonovej v u m n a n a - je nóvum na našej výtvarnej scéne šej výtvarnej scéne. Anna Andrejićová, hoci a milovníci umenia si výstavu vyškolená grafička, sa čoraz viac budú môcť pozrieť do 6. septemvenuje maľbe a jej kolegyňa Ale- bra v priestoroch ÚKVS. 34 /4921/ 22. 8. 2020

Kultúra SLOVO MÁ: NADEŽDA HADRÍKOVÁ ZO STAREJ PAZOVY

Tradičnú kultúru autentickým spôsobom spojiť s urbánnou Anna Lešťanová

všetko: od zdravia, vzdelávania, kultúry... Začneme napríklad tým, že mladí sú tvorcovia obsahov pre mladých. Takých, aké sami chcú, možno sú menej prístupné a inakšie od tých, ktoré im najčastejšie boli nanucované. Podpora sa dáva vtedy, keď sa vytvárajú podmienky na rozvoj kreatívnej energie mladých, a to tým, že majú svoj priestor a obsahy, ktoré im umožňujú učiť sa a zdokonaľovať, zosilnieť a dosiahnuť svoj plný potenciál. Mladí si zaslúžia pozornosť spoločnosti a predstavujú veľký potenciál vrátane aj mladých z tohto prostredia. Čo je potrebné, aby podnietilo mladé osoby verejne ukázať svoje talenty a záujmy? – Spoločnosť má záväzok a zodpovednosť, aby mladým zabezpečila všetky podmienky na ich blahobyt a blahobyt celej spoločnosti. Každý zo svojej danej pozície má byť usmernený k mladým. Všetci odborníci v inštitúciách, združeniach, neformálnych skupinách, všetci jednotlivci v spoločnosti majú byť poviazaní a zjednotení. V Srbsku sú vytvorené dôležité strategické dokumenty, akými sú Národná stratégia pre mladých, Akčný plán

ľuďmi. Účel jestvovania dokumentov je systematická a stála podpora. Stará Pazova so všetkými dedinami patriacimi do tohto lokálneho prostredia má výnimočne talentovaných mladých ľudí – hudobníkov, spisovateľov, dramaturgov, režisérov, hercov, maliarov, fotografov, dizajnérov,

lež aj našu krajinu. Jedno z vydaní džBujanja bolo predstavené i v rámci festivalu súčasnej poézie a performancií, ktorý sa konal v Starej Pazove ako Pazova calling a Pazova poziva. Ináč na festivale sa zúčastnili najvýznamnejší mladí ľudia z nášho štátu. Koncerty, ktoré sa konali z iniciatívy mladých, boli tiež výnimočnou príležitosťou na predstavovanie tvorby mladých hudobných talentov. Nesmieme tu zabudnúť ani na početné a úspešne realizované ekologické akcie, volontérske kempy, tematické dielne a večierky. Stará Pazova má mnoho alternatívnych dejateľov, umelcov na voľnej nohe, umelcov, ktorí tradičnú kultúru na autentický spôsob spájajú s urbánnou kultúrou. Ktoré sú to charakteristické črty kultúry, ktorú vytvárajú a podporujú mladí ľudia? – Myslím si, že sa nám generálne, a to veľmi úspešne vnútila masová kultúra, ktorá si nevyžaduje priveľa úsilia, analýzy či syntézy. Ľahko je dostupná a prítomná v širokých národných masách. Či mi to chceme uznať, alebo nie, predsa vplýva na kvalitu našich životov. Keby mladí mali viac podpory, prostriedkov a priestoru a keby bolo

období rokov 2010 – 2018 úspešnou koordinátorkou Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova bola Nadežda Hadríková zo Starej Pazovy, ktorá toho času pracuje ako defektologička v Cholisticko-rehabilitačnom stredisku Oslonac v rámci tamojšej Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu. S našou spolubesedníčkou sme sa tentoraz rozprávali o urbánnej kultúre mladých Pazovčanov. Ako môžeme definovať samotný pojem urbánnej kultúry? – Urbánna kultúra existuje vždy, buď je pritlmená, skrytá, alebo v expanzii, ale je neoddeliteľná od spoločenských tokov a okolností. Nadežda Hadríková Zdá sa mi, že urbánna kultúra d(ožije) svoj úplný lesk vtedy, keď volontérov, aktivistov, humanisje spoločnosť na rozhraní, keď tov, ekológov... Mladých ľudí, ktorí existuje podstatná potreba zmien s nami delia svoje vízie a svojsky každého druhu. Veľké mestá majú sa snažia meniť naše prostredie najväčšiu koncentráciu kultúrnea spoločnosť k lepšiemu. V uplynuho života, väčšiu voľbu rozličných lých rokoch iste veľkou udalosťou kultúrnych, zvlášť alternatívnych v Starej Pazove bolo publikovanie obsahov. Stará Pazova má tu výa predstavovanie zborníka poézie hodu, že sa nachádza neďaleko veľkých miest – Belehradu a Nového Sadu a k tomu ešte jednu špecifickosť – je multikultúrnym a multinacionálnym prostredím. Urbánna kultúra mladých existuje aj v relatívne menších prostrediach? – Mladí sú najčastejšie nositeľmi urbánnej kultúry, tichí vizionári alebo dominantní de- Mladí umelci na medzinárodnom volontérskom kempe Interkultúrne leto v Starej Pazove jatelia. A aby sa všetko to udialo, potrebná je podpora. To znamená, že keď si vážiš každú politiky pre mladých AP Vojvodiny a prózy mladých staropazovských menej nanútených nekultúrnych mladú osobu, oslovíš ju a umož- a Lokálny akčný plán pre mladých, autorov pod názvom džBujanje, obsahov, kultúra mladých by iste níš jej, aby sa aktívne zúčastnila ktorý v každej obci má na starosti ktoré zoskupilo okolo 30 auto- existovala vo svojom najčistejšom v spoločenských procesoch, od patričná Kancelária pre mladých, rov, malo niekoľko vydaní a za tvare – odvážna, silná, slobodná návrhu, jeho schválenia až po v spolupráci s relevantnými čini- účasti mladých v celom svete a podnecujúca. Foto: z archívu spolubesedníčky realizáciu, lebo sa mladých týka teľmi a – samozrejme – mladými prezentovalo nielen našu obec,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

TERAZ UŽ AJ NA VIDEOKLIPE

Nestarnúca a čoraz aktuálnejšia Otcova roľa telies zo Slovenska, ale i z krajín, v telefonickom hlasovaní priamo V tomto projekte účinkovali ktorých Slováci žijú ako menšina. do vysielania Otcova roľa získala mnohí. Prispeli členovia KZ Zvony: Aby sa táto skladba stala zná- najväčší počet hlasov a tak sa stala Michaela Papová, Valentína Kovamou, pomohli nielen koncerty, piesňou roka 1997. čevová, Milina Malinová, Renáta Dr. Juraj Súdi jej prednes napríklad pri otvorení Po dvadsiatich siedmich rokoch Súdiová, Štefánia Kovačevová, eby sme chceli predstaviť výstavy a pri iných príležitostiach, intenzívneho a krásneho života Kristína Lojdlová, Mária Turanská činnosť Komorného zbo- ale i médiá, ktoré na svojich vlnách sa Otcova roľa dožila i svojho sa- ml., Elena Turanská, Vesna Beréru Zvony zo Selenče, iste – vo svojich programoch často mostatného videoklipu, o ktorý diová, Emília Kovačevová, Mária by sme ju predstavili za Turanská st., Martina pomoci repertoára, ktorý Papová, Marína Šimetento náš vojvodinský sloková, Juraj Súdi ml. a venský spevácky komorný Kristijan Kaňa. zbor predvádzal. Osobným Významný podiel preukazom tohto zboru, ale majú i členovia Orchesaj jeho dirigenta a v jednej tríka ZŠ Jána Kollára: osobe aj autora je iste dobre Katarína Javorníková, známa skladba Otcova roľa. Dajana Gašparovská, Vznikla na text známeho Dajana Pavlovová, slovenského básnika Ivana Ivan Turanský, Viktória Krasku a z hudobného pera Horvátová, Dominik Juraja Súdiho. Nosál, Alena SlonkoSkladbu Otcova roľa člevá, Andrej Čapanda, novia KZ Zvony predvádzali Michaela Trusinová, od založenia zboru, teda od Patrik Jocha, Antonela roku 1993. Vtedy ju veľmi Hajeková, Andrej Pavúspešne prvýkrát predviedli lov, Daniela Sabová, na oslave 235. výročia za- Komorný zbor Zvony počas nahrávania videoklipu Davorín Gašparovský, loženia Selenče. Po dvoch Antónia Trusinová, Rorokoch sa skladba dostala na vysielali nahrávku tejto populár- sa nielen jej autor, interpreti, ale bert Truban, Michaela Šimeková, 21. Súťaž o slovenskú hudobnú nej angažovanej piesne a tak ju aj realizátor a zabezpečovateľ Vladimír Čapeľa, Sára Turanská, tvorbu. Predvedená bola mimo spopularizovali. pričinili úprimne a celým srdcom. Karlo Kováč, Melani Medovarská, konkurencie pri príležitosti 250. Rodinný magazín Dotyky Te- Za finančnej pomoci Národnost- Marek Škabla, Isidora Šimoniová a výročia príchodu Slovákov na levízie Nový Sad koncom roku nej rady slovenskej národnostnej Veronika Kováčová. Námet, réžiu, Dolnú zem, teda do Báčskeho kameru a strih mal na Petrovca. starosti Ondrej Pavčok. Svoju cestu si táto skladba Za technickej podpory k poslucháčom kliesnila konfirmy Audio Migo procertnými vystúpeniami KZ jekt zrealizovali Renáta Zvony doma, ale i v zahraničí. a Juraj Súdiovci a aj Počas 27 rokov pôsobenia pri tejto príležitosti tento náš renomovaný spev mene KZ Zvony a vácky zbor koncertne vystuOrchestríka ďakujú poval viac ako 600-krát, a to všetkým rodičom za v Srbsku, Chorvátsku, Mapodporu a pomoc pri ďarsku, Slovinsku, Republike realizovaní nahrávaSrbskej, Bulharsku, ale najviac nia. na Slovensku. Pri ich častom Kiežby sk ladba vystupovaní si táto skladba Otcova roľa všetkým získala mnohých priaznivcov našim odsťahovaným v rôznych končinách sveta. spoluobčanom a znáMnohé domáce, ale i zamym bola ohnivkom hraničné spevácke zbory a Kameraman Ondrej Pavčok v tvorivej chvíli pri nahrávaní záberov s členmi Orchestríka i putom, ktoré spája, vokálne telesá túto skladbu ale i volá na tú „poddadokonca zaradili aj do svojho re- 1997 svojim divákom ponúkol menšiny a Ústavu pre kultúru ných krvou napitú“ otcovskú roľu a pertoáru, takže sa Otcova roľa nie možnosť naživo hlasovať za pie- vojvodinských Slovákov sa tak v tešiť sa bude len z návratu svojich náhodou ocitla i na CD nosičoch seň roka. Po predvedení všetkých júli 2020 splnil dlhoročný sen jej z ktoréhokoľvek kúta sveta. a videozáznamoch hudobných skladieb viacerých žánrov a po autora a interpretov. Foto: z archívu J. Súdiho

• KULTÚRA •

34 /4921/ 22. 8. 2020

Kultúra SÚČASNÉ SPÔSOBY VYUČOVANIA

Škola mentálnej aritmetiky – vizuálny, auditívny a kinestetický. Aby sme dosiahli správne rozvíjanie oboch hemisfér, musíme ich rovnako rozvíjať a to umožňuje VAK metóda. Vedecky je dokázané, že

je význam čísla veľmi abstraktný. vedeli vizualizovať matematické V tomto programe si deti rozvíjajú operácie po celý život. Tento druh základné matematické schopnosti. učenia podporuje u detí koncentráV našej škole ho deti absolvujú ciu, pamäť, fotografické myslenie, Miroslav Pap raz týždenne po 90 minút. Druhý analytické a logické rozmýšľanie, program je nazvaný Super kreativitu či predstavivosť. „Ani obdobie koronavírusu nás um a je určený pre deti, súčasnosti sa do popredia ktoré absolvovali mentál- neodradilo od ďalšieho vzdedostávajú rôzne novodobé nu aritmetiku, ale je určený lávania v mentálnej aritmetike. systémy vyučovania detí. aj pre ostatné, lebo zahŕňa Jednoducho táto metóda sa dala K nám sa najčastejšie dostávajú školopovinné učivo, čiže spracovávať aj prostredníctvom zo zahraničia a veľmi naberajú na zlomky, rovnice, prvočísla, online vyučovacích hodín,“ tvrdí kvalite. Medzi známejšie patrí aj odmocniny atď. Zvyčajne naša spolubesedníčka. škola mentálnej aritmetiky Malac je určený pre deti od 10 do V rozhovore ďalej dodáva, že genijalac, o ktorú je z roka na rok 17 rokov. Program trvá 10 Malac genijalac funguje už tri roky väčší záujem. Program mentálnej mesiacov, raz týždenne po v Báčskom Petrovci a začína praaritmetiky má svoj základ v Ja135 minút a raz do týžd- covať aj v Pivnici. V týchto dvoch ponsku. Z iniciatívy psychologičky ňa sú náhradné hodiny. prostrediach je vyučovací jazyk Oleny Grňovej z Pivnice bol Malac Vyučovanie mentálnej slovenský, kým v Báčskej Palanke genijalac otvorený v Báčskom Petaritmetiky je najčastejšie a Odžakoch vyučovanie prebieha rovci, Báčskej Palanke, Odžakoch v sobotu, keďže počas týž- po srbsky. Prednášateľkou v sloa v Pivnici. Pod jej vedením sa rýchlo dňa majú žiaci iné školské venských prostrediach je práve dostal medzi veľmi vyhľadávané povinnosti,“ tvrdí Olena Olena Grňová. a vysoko hodnotené. Grňová. Táto ambiciózna a kreatívna psyHneď na začiatku treba spresniť, Stredobodom celkovej chologička počas leta zorganizovala že škola Malac genijalac nie je určementálnej aritmetiky je aj letnú školu pre žiakov nižších ná iba pre deti s talentom, ale sama počítacia tabuľka aba- ročníkov v Báčskom Petrovci a v Pivpostupne kreatívnym a zábavným Olena Grňová s úspešným malcom kus, na spôsobom učenia vytvára talenty. genijalcom ktorej sa „Škola Malac genijalac je ideálna pre deti od 4 – 12 rokov, ale menšie vedomosti najľahšie získame, keď deti učia počítať, deti musia absolvovať začiatočnú zapojíme viacero zmyslov. Touto no po čase sa učia fázu, ktorá zahŕňa spoznávanie technikou počítania sa podporu- celkové matemačísel. Vrcholná hranica je 12 rokov. je ľavá hemisféra zodpovedná za tické postupy vizuCelkový program je orientovaný čítanie, písanie a počítanie, ako aj alizovať. Presnejšie, na matematiku, ale v podstate pravá hemisféra zodpovedná za v začiatočnej fáze my prostredníctvom mentálnej kreatívne myslenie. Zaujímavosťou sa deti učia číslice a pri počítaní po- Stredobodom mentálnej aritmetiky je počítacia užívajú iba počí- tabuľka abakus tadlo. V ďalšej fáze sa usmerňujú na používanie abaku- nici. Prostredníctvom letnej školy si su, na ktorom sa učia matematické žiaci zopakovali učivo z predošlého operácie, ako sčitovanie, odčítanie, školského roku a prinavrátili si určité násobenie a delenie tak jednoci- školské povinnosti a zvyklosti, od ferných, ako aj viacciferných čísel. ktorých si odvykli počas dlhšieho V nasledujúcej fáze deti počítajú odlúčenia od školy, spôsobeného bez používania abakusu, pričom celosvetovou pandémiou. V týchto si ho vizualizujú. Občas pri deťoch, dvoch prostrediach počas letnej ktoré absolvujú túto fázu, možno školy deti učila Tatiana Naďová vidieť, ako pohybmi rukami a vizu- z Pivnice. Vyučovacie hodiny boli alizáciou riešia všetky matematické viac usmernené na dielne a aktivity, operácie, no časom tento proces ktoré sú deťom príťažlivé. Najviac robia iba mentálne bez žiadnych priestoru bolo venovaného vyuSpokojné žiačky so správnym výsledkom pohybov. Deťom sa na projektore, či čovaniu predmetom – slovenský aritmetiky podporujeme mozog, je, že si menšie deti oveľa rýchlej- počítači menia čísla a matematické jazyk, matematika a Svet vôkol aby sa rozvíjal. Presnejšie, týmto šie veci zapamätajú ako staršie. operácie, ktoré veľmi rýchlo roz- nás. Letnú školu absolvovalo 20 sa podporuje tak ľavá, ako aj pravá Čo sa týka mentálnej aritmetiky, lúštia. Vizualizáciu preto najľahšie detí v Pivnici a tiež 20 v Báčskom hemisféra mozgu. Toto dosiahneme tak tu máme ešte dva programy. zvládnu práve deti do 12 rokov. Petrovci. pomocou takzvanej VAK metódy, Prvý program je Numicon a určený Podľa skúseností odborníkov deti, Foto: z archívu O. Grňovej ktorá pri učení aktivuje tri zmysly je pre 3- až 5-ročné deti, ktorým ktoré zvládli mentálnu aritmetiku,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V JÁNOŠÍKU

Druhý matičný maliarsky tábor Vladimír Hudec

predseda jánošíckeho MOMS Jozef Omasta. „Verím však, že to budeme môcť zorganizovať, vzhľadom na to, že je dovolené zoskupovanie

do 50 ľudí na otvorenom priestore. Keďže plánujeme, aby maliari aj toho roku maľovali na nádvorí školy a aj oficiálnu časť môžeme zor-

ok 2020 akiste zostane zapamätaný aj podľa toho, že podobne ako v celom svete, aj v Srbsku vystali početné tradičné kultúrne podujatia – Exit, SNS, FF Tancuj, tancuj... Zavinil to záhadný vírus korona, ktorý otriasa planétou a vyvoláva ľudské obete. V jánošíckom Miestnom odbore Matice slovenskej však mienia, že aj napriek pandémii a bezpečnostným opatreniam budú môcť zorganizovať druhý matičný maliarsky tábor. Naplánovali si, že ho zorganizujú v rovnakom termíne ako vlani, čiže v druhý septembrový víkend, presnejšie v sobotu 12. septembra. „Chceli by sme, aby tento tábor bol tradičný, a bolo by nám veľmi ľúto, keby nám v tejto snahe už v druhom roku prekaZ vlaňajšieho prvého matičného maliarskeho tábora zila pandémia,“ povedal nám

ganizovať na otvorenom, verím, že na to dostaneme povolenie od patričných štátnych či obecných orgánov. Pravdaže, za predpokladu, že budeme dodržiavať aj iné bezpečnostné opatrenia. K tomu toho roku nám Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí schválil projekt na organizáciu tábora, čo je dodatočný motív na to, aby sme ho zorganizovali aj v takýchto podmienkach.“ Teda ak to vírus dovolí, v sobotu 12. septembra Jánošíčania očakávajú maliarov z banátskych dedín – Vojlovice, Kovačice, Padiny, Hajdušice, Bieleho Blata, zo Zreňanina a z Aradáča. Niektorí už potvrdili účasť a na potvrdenie niektorých sa stále čaká. Ako dobrí hostitelia pre účastníkov zabezpečia aj farby a plátno a, pravdaže, aj pohostenie.

SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO V BÁČSKOM PETROVCI nacvičuje novú divadelnú predlohu. Hoci máloktorej kultúrnej inštitúcii nielen v Báčskom Petrovci, ale vôbec pandémia koronavírusu nenarušila zachodenú prax a nezmarila naplánované, predsa sa každá z nich ako-tak vynachádza. Tak aj Slovenské vojvodinské divadlo vo svojich plánoch na rok 2020 malo zakreslené nacvičiť tri nové divadelné predstavenia. Dve z nich mali byť zamerané na detského diváka a jedno si naplánovali pre dospelých. Práve toto tretie predstavenie sa v týchto dňoch pokúšajú v SBD aj premiérovo uviesť (na fotografiách z archívu SVD pri skúške). Akže sa to pre zdravotné predpisy nebude dať „na veľké“, tak aspoň pre úzky kruh ľudí, a ako sami hovoria, keď bude povolené prijať do siene väčší počet divákov, bude aj „veľká“ premiéra. Ide o predstavenie súčasného srbského dramatika Dušana Kovačevića Profesionál v réžii Jána Chalupku. Ináč v predsieni divadla náhodným návštevníkom ponúkajú vynovenú dokumentárnu výstavu o Slovenskom vojvodinskom divadle autorky Miroslavy Blažićovej a keďže tohto roku mal byť jubilejný 25. festival Petrovské dni divadelné, ako sme sa dozvedeli, k štvrťstoročiu divadelného festivalu v Báčskom Petrovci plánujú vydať príležitostnú publikáciu. J. Čiep • KULTÚRA •

34 /4921/ 22. 8. 2020

Kultúra 

Výklad nových kníh

Boženka Bažíková: Bibliografia Jána Labátha (ISBN 978-86-87947-50-4) Jaroslav Čiep

alšie celoživotné dielo jedného z tunajších slovenských spisovateľov je aj bibliograficky spracované. Ide o literárnu činnosť významného predstaviteľa poézie vojvodinských Slovákov Jána Labátha (1926 – 2018) a postarala sa o to neúnavná a v poslednom období najagilnejšia bibliografka z radov Slovákov v Srbsku Boženka Bažíková (1957). Predtým spracovala a v knižnej podobe publikovala diela: Bibliografia Viery Benkovej (2014), Selektívna bibliografia Miroslava Benku (2016) a Bibliografia Pavla Mučajiho (2018). V rovnakej edícii ÚKVS doteraz vyšli aj Personálna autobibliografia Víťazoslava Hronca (2009) a Bibliografia Andreja Ferku (2010), ktorú tiež

zostavil V. Hronec. Bibliografia Jána Labátha je vypracovaná v súlade so súčasnými štandardami knižničnej a informačnej vedy a bibliografické údaje sú rozdelené do dvoch osobitných kapitol, a to: Dielo Jána Labátha (spracúva knižné publikácie a kolektívne knižné publikácie, články a literárnu tvorbu v časopisoch, novinách a v knižných publikáciách, knižné preklady a čiastkové knižné preklady a literárne preklady v časopisoch a novinách) a Texty o Jánovi Labáthovi (publikované knižne alebo časopisecky). Bibliografia obsahuje aj tri podrobne spracované registre: menný register, register kníh, ktorých autorom je Ján Labáth, a kníh, v ktorých sú publikované jeho texty, resp. texty o ňom, a register časopisov a novín, v ktorých sú Labáthove

texty a texty o ňom. Je tu aj úvod zostavovateľky B. Bažíkovej a na záver aj skratky a životopis J. Labátha. Publikáciu Bibliografia Jána Labátha s pozmenenou grafickou úpravou vydal Ústav pre kultúru

vojvodinských Slovákov v Novom Sade s vročením 2020 ako 5. zväzok v edícii Bibliografie. Túto brožovanú knihu rozmerov 24 x 17 cm v rozsahu 270 strán vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

PRESÍDĽOVANIE KULTÚRNO-HISTORICKEJ PAMIATKY V BÁČSKOM PETROVCI. Práce na presídľovaní mniača zo súkromného vlastníctva rodiny Dankovej do Najstaršieho domu v Báčskom Petrovci sa začali v posledný júlový týždeň. O zdarnosti práce svedčí aj fakt, že sa v piatok 14. augusta úspešne premiestnil aj mechanizmus mniača (snímky z archívu Múzea vojvodinských Slovákov) do dvora Najstaršieho domu v Petrovci. ah

IN MEMORIAM

ThDr. Štefan Turanský, PhD., SDB 1956 – 2020

ňaz, salezián ThDr. Štefan Turanský, PhD., SDB, sa narodil v slovenskej rodine v Selenči 11. septembra 1956. Po skončení gymnázia v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda v Ríme vstúpil v roku 1975 k saleziánom a 11. septembra 1976 zložil svoje prvé rehoľné sľuby. Prípravu na kňazstvo a teologické štúdiá vykonával v Turíne a v Ríme a po ich ukončení ho 27. júla 1985 biskup Dominik Hrušovský vysvätil za kňaza. V roku 1990 ako mladý kňaz prišiel pôsobiť na Slovensko. Don Štefan Turanský najdlhšie pôsobil v Žiline, kde bol aj riaditeľom komunity. V roku 2001 získal na RKCMBF UK v Bratislave doktorát

www.hl.rs

z posvätnej teológie. Svoju doktorandskú prácu z oblasti zasväteného života publikoval pod názvom Krehkosť duchovného povolania (vydavateľstvo Don Bosco).

Informačno-politický týždenník

Bol i riaditeľom saleziánskych študentov teológie v Bratislave, od 15. augusta 2005 do marca 2008 bol provinciálom slovenských Saleziánov dona Bosca, následne tri roky bol členom hlavnej rady saleziánskej rehole v Ríme a v rámci saleziánskej rehole mal na starosti oblasť severnej Európy a Ázie (od Atlantického oceánu až po Vladivostok). Neskôr sa stal riaditeľom medzinárodného študentátu mladých teológov v Ríme. V poslednom čase žil a pôsobil v saleziánskej komunite v Bratislave-Mamateyovej. Don Štefan Turanský preložil a publikoval cca 30 kníh s duchovnou tematikou a niekoľko stovák odbor-

ných článkov z oblasti duchovného a zasväteného života. Pred tromi rokmi, v roku 2017, mu Ústav pamäti národa udelil cenu za zásluhy šírenia náboženskej tlače a Božieho slova v čase totality. Don Turanský bol obľúbený kazateľ; veľmi často kázal duchovné cvičenia pre rehoľníkov a rehoľníčky, mládež a mladé rodiny. Otvorene sa hlásil za duchovného syna Gorazda Zvonického, slovenského exilového básnika, prekladateľa, esejistu, kňaza a pedagóga, ktorého úctu rozširoval kdekoľvek sa dalo. Zomrel náhle na zlyhanie srdca na prechádzke v Tatrách 12. augusta 2020. M. K. • KULTÚRA •

„Skloň sa mi z očí“ Anna Horvátová

ie vždy rovnako znejúce slová aj významovo zodpovedajú. Potvrdzujú to aj srbské sloveso skloniti (se) a slovenské skloniť (sa). Slovenským slovesom skloniť označujeme vychýlenie z obvyklej polohy smerom dolu: zohnúť, schýliť, nachýliť: Sklonila tvár do dlaní.; Sklonil svoje oči k zemi.; Pri pohľade na neho od hanby sklonil hlavu. Zvratné sloveso skloniť sa

označuje tiež stav vychýlenia z obvyklej polohy smerom dolu či zohnúť sa: Jačmeň sa k zemi sklonil.; Haluze sa sklonili pod ťarchou plodov. Sloveso sa môže použiť aj v prenesenom význame na vyjadrenie pokory: Nevie skloniť hlavu a povedať odpusť. Poeticky ním vyjadríme aj smrť: Do rodnej zeme hlavu sklonil. Nielen tú smutnú skutočnosť, ale aj nepríjemnú situáciu: Nemá kde hlavu (hlavy) skloniť, čiže byť, alebo zostať bez

domova. Vplyv srbčiny vojvodinskú slovenčinu ovplyvnil aj po tejto stránke. Srbské frázy sú populárne aj v našej vojvodinskej slovenčine: skloni se, skloni mi se s očiju, skloni ruke s mene, ale aj činnostné sloveso napr.: skloni te šoljice, skloni taj parfem, alebo tog političara treba skloniti v našej slovenčine vyznievajú so slovesom „skloniť“, čo je nesprávne. Významy slovies nekorešpondujú, i keď je nám, žiaľ, ľahšie aj jednoduchšie prispôsobiť si srbské slovo, než siahnuť po slovenskom správnom znení. Skloni mi se s očiju v slovenčine vyznie: Zmizni mi z očí. Skloni ruke s mene má znenie daj ruky preč. Tá významovo širšia fráza

ODOVZDANÉ AUTORSKÉ VÝTLAČKY NOVEJ KNIHY PROFESORA MICHALA HARPÁŇA. Pri príležitosti otvorenia výstavy 90 plus v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v stredu 12. augusta riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík profesorovi Michalovi Harpáňovi odovzdal autorské výtlačky jeho novej knihy Súradnice literatúry. D. B. B.

skloni se v slovenčine je – uhni sa. A sloveso uhnúť má nasledujúce významy: uvoľniť cestu pohybom na stranu, uvoľniť priechod, vyhnúť sa, ustúpiť: Uhni a nechoď uprostred cesty.; Uhli sa z cesty do vysokého snehu. Uhnúť sa znamená aj vyhnúť sa stretnutiu s neželanou osobou, uniknúť: Uhol sa, aby auto nenarazilo do neho. Zvykneme povedať aj: „Skloň tie šálky!“, čo vôbec nezodpovedá skutočnosti. Vhodné sloveso je bežné aj v nárečovej podobe slovenčiny, teda: Odlož tie šálky! V prípade osoby typu političara treba skloniti v slovenčine vyznie: treba ho eliminovať, odstrániť, dať preč.

H R O N CO VA K N I H A O BEŇOVSKOVCOCH AJ PO SLOVENSKY. V priebehu vlaňajšieho roku (2019) v štyroch číslach literárneho časopisu Vertigo, ktorý vychádza ako kvartálnik vo Finticiach na Slovensku, vyšiel na pokračovanie prek lad k nihy D ynastia Beňovských Víťazoslava Hronca, ktorú autor napísal po srbsky. Túto novelu, ktorú pod názvom Dinastija Benjovski v roku 2017 vydalo novosadské vydavateľstvo Prometej, do slovenčiny preložila Zora Sirácka. J. Č.

NÁVŠTEVA SPISOVATEĽOV V PETROVCI. Členovia Spolku novosadských spisovateľov (DNK) v sobotu 15. augusta 2020 navštívili Báčsky Petrovec, kde majú tiež svojich členov. Vedení predsedom spolku Nenadom Šaponjom a členmi vedenia (Zoran Đerić, Győző Bordás, Miroslav Aleksić, Stevan Tontić a ďalší) navštívili Gymnázium Jána Kollára a Galériu Karla Miloslava Lehotského so stálou expozíciou súčasného slovenského výtvarného umenia v Srbsku. Zvyšok dňa strávili u rodiny Belićovej v družnom rozhovore a rozoberaním plánov o vydavateľskej a prekladateľskej činnosti. V. Valentík Foto: autor a Bratislav Belić • KULTÚRA •

34 /4921/ 22. 8. 2020

Kultúra · Oznamy

KRÍŽOVKA

SCÉNA

ČÍSLO 34

V tajničke je ľudové príslovie. autor: JÁN BAŽÍK

chrám

súčasné znenie tónov

tantál

nemecká súbor nádob tlačová na agentúra varenie

nepriepustná hornina

neutrón

utvorilo vitím

2. časť tajničky ofúkal dymom

Polstoročie Blue Öyster Cult. Američania Blue Öyster Cult pôsobia takmer bez prestávky už vyše pol storočia – skupina bola založená roku 1967, avšak prvých pár rokov hrali pod menom Soft White Underbelly. Dnes patria medzi vážených seniorov hardrockovej hudby a prevláda názor, že práve v súvislosti s ich zvukom sa začal používať termín heavy metal. Medzi ich najväčšie hity patria piesne Burnin’ for You, (Don’t Fear) The Reaper a Godzilla; významne ovplyvnili mnohé známejšie bandy, akými sú napr. Iron Maiden, Metallica, The Cult, Queens of the Stone Age alebo HIM. Najnovšia správa z tábora Blue Öyster Cult znie, že v októbri vydajú svoj 15. album The Symbol Remains, ktorý bude ich prvým štúdiovým vydaním po devätnástich rokoch – predchádzajúci album Curse of the Hidden Mirror totiž vyšiel roku 2001 (podľa slov samotných členov skupiny takéto dlhé obdobie bez nového vydania bolo zapríčinené skutočnosťou, že sa dnes viac opláca koncertovať než nahrávať v štúdiu). Album The Symbol Remains vychádza v talianskom vydavateľstve Frontiers Records a na obale vydania je znázornený rozpoznávací znak skupiny – štylizovaný kríž, ktorého tvar sa vzťahuje na určité alchymistické významy, čo dodatočne pridáva na zvláštnosti a tajomnosti Blue Öyster Cult.

1. časť tajničky 6. časť tajničky

Sombor

Kikinda modifikácia prvku

volt bývalý obyvateľ Anglicka

časť celku

znášaj utrpenie!

vrenie zlý čin oblek

poručík (skr.) rapotanie krajina v Južnej Amerike

liter

AS HL DU ĽU

pružné rúrky

mestečko v Srbsku

vodík symbol Indiánov

napätie vojenská jednotka

deje prežité v spánku

úplný 5. časť tajničky

vzdorovitosť

udalosť citoslovce

Ruma

Španielsko

tenké vlákno rybárov karát

vlastnoručne

titán 4. časť tajničky

3. časť tajničky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 33

Jesu zachádza do electropopu. Po dočasnom zániku jeho skupiny Godflesh, ktorá výrazne ťažkým zvukom a ovzduším úplnej odcudzenosti definovala pochmúrnu podobu industrického metalu, Angličan Justin Broadrick roku 2003 založil trochu inakší projekt pod názvom Jesu a v jeho skladbách skrížil shoegazing a post-metalové prvky s melancholicko-melodickým spevom. Okrem štyroch dlhohrajúcich albumov Jesu má viacero spoločných vydaní s projektmi iných hudobníkov, ako aj sedem minialbumov. Ten najnovší vyšiel v priebehu tohto leta pod názvom Never a realizovaný je v rámci Broadrickovho vlastného vydavateľstva Avalanche Recordings. Ďaleký, clivý spev, minimalistické gitary a repetičné rytmy sú štandardom tohto projektu, avšak prekvapením je pieseň Never There for You, ktorou Jesu zachádza do vôd electropopu.Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

– VODOROVNE: krajanka, rok, žiak, idol, kre, tirák, Or, Ind, val, kA, vec, k, a, let, ku, pod, maz, Ra, alarm, Ivo, istá, nebo, len, gladioly

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

TAJNIČKA: KAROL KUZMÁNY Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 33 z čísla 33 Hlasu ľudu z 15. augusta 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. • KULTÚRA · OZNAMY •

Oznamy

• OZNAMY •

34 /4921/ 22. 8. 2020

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynulo 20 rokov od smrti

ANKA PATAKOVÁ

Oznamujte v Hlase ľudu

rod. Jonášová 25. 8. 1967 – 25. 3. 2020 z Kovačice

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Bola si nám matkou a priateľkou. Mama, chýbaš nám. Zostaneš navždy v našich srdciach. Tvoji najmilší: dcéra Zuzana, syn Vladimír a báči Paľo

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Dipl. Ing. MICHALA MARČOKA 1939 – 2000 – 2020 z Hložian

Rodina

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu WindVision Windfarm B, s. s r. o., Omladinskih birgada č. 90b, z Belehradu, podal žiadosť o zhodnotenie potreby aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu na výrobu elektrickej energie veternej elektrárne Alibunar 2 celkovej sily 75 MW. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na telefón 021/4874690 alebo otázkou na adrese olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 13. 8. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1247 + 700 do km 1248 + 200, na katastrálnej parcele č. 6610/2, k. o. Petrovaradín, ZO Nový Sad, nositeľa projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2271_04 NS_Čenej_vchod Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, s oprávnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2271_04 NS_Čenej_vchod, na jestvujúcom objekte Srbskej pravoslávnej cirkvi, Ul. Čenej b. č., v Čeneji, na katastrálnej parcele číslo 3815, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. augusta 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-126/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

na môjho manžela

SMUTNÁ SPOMIENKA

spolužiakovi

ThDr. ŠTEFANOVI TURANSKÉMU, PhD., SDB

JÁNA IMREKA 17. 8. 1943 – 18. 8. 2009 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Aj po toľkých rokoch v spomienkach naďalej pretrvávaš v mojom srdci.

Uplynie 10 rokov, čo nás opustila naša milovaná a nezabudnuteľná manželka, matka a stará matka

ANNA HAVJAROVÁ

katolíckemu kňazovi a saleziánovi 11. 9. 1956 - 12. 8. 2020 zo Selenče

rod. Válovcová 1. 5. 1938 – 24. 8. 2010 – 2020 z Kovačice

Nečakaná smrť Ťa vytrhla z našich radov. Zostaneš žiť v našich spomienkach. Nech Ti je ľahká slovenská zem! Odpočívaj v pokoji v Bratislave!

Čas plynie, spomienky pretrvávajú uschované v našich srdciach, mama milá. V srdciach nás, ktorí sme Ťa milovali.

Tvoja manželka Leposava

S láskou a úctou i v tieto dni si na Teba spomínajú

Generácia 1956

Tvoji najmilší

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Dňa 14. augusta 2020 uplynulo 5 rokov, čo nás opustil náš manžel, otec, starý otec a syn

JÁN MELICH

3. 6. 1940 – 1. 8. 2020 z Petrovca

JOZEF BELÁNI

1955 – 2015 – 2020 z Pivnice

Odišiel si cestou, ktorou kráča každý sám, len brána spomienok zostáva otvorená dokorán. Kto ho poznal, ten si spomenie, kto ho miloval, nikdy nezabudne. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Anna, synovia Jaroslav a Miroslav s rodinami a mama

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich rodičov a starých rodičov

Keď ruka smrti oči Ti zavrela, srdcia nám bôľom ťažkým zachvela. Chcel si ešte s nami byť, ale Pán života pretrhol tú niť, čo nijaká slza nemôže spojiť. Iba v našich spomienkach aj naďalej budeš žiť. Tichú spomienku Ti venujú: manželka Anna, dcéra Anna s manželom Miroslavom, dcéra Jaroslava s manželom Miroslavom a vnúčatá Miroslav, Danuška, Vladimír a Miroslav

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré

ŠTEFANA MOCKU

SAMUELA HNILICU

a 1930 – 2015 – 2020 evanjelického farára – seniora v. v.

ZUZANU HNILICOVÚ 1929 – 2014 – 2020 rod. Kováčovú

z Hložian Zostávate v našich srdciach večne. Spomíname si na Vaše nedožité narodeniny a meniny. Dcéra Anna Turanová s rodinou zo Starej Pazovy a dcéra Viera • OZNAMY •

27. 8. 2015 – 27. 8. 2020 z Pivnice

a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie;

Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Ony nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Zarmútená manželka Zuzana 34 /4921/ 22. 8. 2020

Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. augusta 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 23. augusta 10.30 Stretnutie v pivnickom poli 2019, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 25. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V najnovšom vysielaní budú ako obvykle odvysielané tematické príspevky a tie na aktuálne spoločenské témy. Nasleduje Spektrum, v ktorom bude podaný dokument z cyklu Mestá na Dunaji. Dunaj je rieka príbehov. Táto druhá najväčšia európska rieka preteká aj cez Bratislavu, ktorá opodstatnene nesie pomenovanie Kráska na Dunaji. Príbeh hlavného mesta Slovenskej republiky, pre ktoré táto rieka má nesmierny význam, prinesie práve tento dokument. Vysielanie pre dedinu. V augustovom vydaní relácie pre dedinu okrem iného bude uvedený záznam o plemene psov bígl (bégel/beagle). Predstavené bude výletné miesto Tikvara v Báčskej Palanke a návrh na to, ako si skrášliť ochranné rúško, ktoré okrem jeho primárneho účelu tohto roku má aj ďalší: používame ho aj ako záväzný módny doplnok.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 23. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 26. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 21. augusta – Training day Sobota 22. augusta – Kontrakt Pondelok 24. augusta – Swordfish – Opéracia haker Utorok 25. augusta – Mysli ako muž Streda 26. augusta – Plavkyňa Štvrtok 27. augusta – V smrteľnom ohrození

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 23. augusta Film: Zachránte Willyho 2 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Križovatka smrti 3 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 23. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň O zbere slnečnice Tohtoročné Babinkove stretnutia bez prítomnosti publika Utorok 25. augusta 16.00 Úspešná akcia zberu elektrického odpadu Divadelné predstavenie: Satiry Kreslený film: Bambuľka 2 Piatok 28. augusta 16.00 Film: Živý bič Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Výhra čistá ako slza Už v 1. kole strelci osemnástich klubov v tejto lige boli veľmi naladení, lebo trafili siete súperov až 38-krát, čo je v priemere viac ako štyri góly na jednom zápase. Škoda, že to nemohol vidieť väčší počet fanúšikov, ale hlavne len tréneri, náhradníci zo striedačiek, úradné osoby, podaktorý novinár a čo zväčša niekoľko vôkol ihrísk ukrytých divákov. Najviac gólov bolo v Bukovci a Ruskom Kerestúre – po osem. Omladinac deklasoval Maglić 7 : 1, kým Rusín päťkrát trafil sieť Kulpína, ale aj jeho brankár až trikrát vyberal loptu zo svojej siete. Účinní boli aj strelci nováčika v Srbskom Miletići, ktorí susedovcov cez chotár vyprevadili domov s piatimi gólmi v sieti. Borac 46 v Obrovci si tiež ľahko poradil s Poletom z Karavukova. Borac v Báčskom Gračci viedol 2 : 0, ale predsa prehral s vlani najslabším mužstvom v lige, somborským ŽAK-om. Kordun v Kljajićeve nečakane vysoko (0 : 4) podľahol tímu Budućnosti z Mladenova, ktorý tak možno ohlasuje boj o titul majstra. Mnohí tvrdili, že Radnički 1918 z Ratkova má najlepšieho trénera – Simu Podunavca, strašný tím, troch brankárov, dvoch Spasićovcov a spoľahlivého veterána Andrijaševića, a preto zahlasuje boj o najvyššie umiestnenie. Ratkovčania v prvom zápase v Stanišići nepochodili s rovnomenným tímom, ktorému ktovieako a prečo novozaložený somborský Radnički 1912 neoprávnene odňal titul majstra Somborskej oblastnej ligy a postup do Vojvodinskej ligy – severnej skupiny. Stanišićania začali od nuly, z najnižšej súťaže, a po dvoch sezónach sú možno na ceste vrátiť sa na niekdajšie pozície. V Hložanoch bolo najmenej gólov – iba jeden, ale aj ten stačil Pivničanom na výhru. Výsledky 1. kola: Borac (BG) – ŽAK 2 : 3, Omladinac – Maglić 7 : 1, Rusín – Kulpín 5 : 3, Budúcnosť (H) – Slávia 0 : 1, Borac 46 (O) – Polet 3 : 0, Kordun – Budućnost (M) 0 : 4, Budućnost (P) – Tvrđava 2 : 0, Zadrugar – BSK 5 : 0, Stanišić – Radnički 1918 2 : 0.

BUDÚCNOSŤ (H) – SLÁVIA 0 : 1 (0 : 1)

Ján Murtín

1. kole Pivničania sa tešili z výhry na horúcom trávniku v Hložanoch. Víťazstvo je zaslúžené a čisté ako slza. Indisponovaným a bez vôle hrajúcim

hráčom Budúcnosti sa nedarilo spojiť dve – tri prihrávky, takže Čipkár a Leđanac, hrotoví hráči, už chronicky nedostali ani jednu jedinú užitočnú loptu, kým sa na druhej strane hostia často presadzovali pred bránu pozorného Dukića. Domáci strážca siete v 3. min. po rohovom kope zblízka kryl strelu Davidovića hlavou a v 20. min. vyšiel ako víťaz v situácii zoči-voči s priebojným Kuchtom. Domáci mohli otočiť vývoj zápasu iným smerom v dvoch prípadoch. Zadáci Slávie v 33. min. chybili pri rozohrávaní, Molnár sa ocitol sám pred Vučetićom, triafal pomedzi nohy vybiehajúcemu brankárovi, ktorý loptu • ŠPORT •

zachytil a ktorá potom skončila na ľavej žrdi. V 42. min. po rohu Katiaka Leđanac vrátil loptu do skrumáže, kde ju zachytil Čipkár, z otočky triafal ľavý horný roh, ale sa nádherne blysol Vučetić, loptu pevne schmatol a s ňou dopadol na trávnik. Rozhodujúca chvíľa zápasu prišla v 44. min., keď Horvát v strede ihriska zahral voľný kop, trafil blízko stojaceho hráča Pivničanov, lopty sa zmocnil rýchly a naladený Čvokić a po šprinte matoval bezmocného Dukića – 0 : 1. V prvých pätnástich minútach pokračovania sa hralo medzi dvoma šestnástkami, kde Pivničania držali opraty v rukách. Prelomová mohla byť 56. min., keď Ljubičić uvoľnil Leđanca, ktorý bol v šest-

nástke očividne faulovaný, no najslabší aktér zápasu, rozhodca Gajić z Báča, ukázal rukou iba na roh. Penaltu vraj nepískal pre teatrálny pád útočníka, ale ho nepotrestal aspoň žltou kartou. Dôslednosť si rozhodca zachoval, lebo podobnú situáciu po dueli Bučíka a Kuchtu v šestnástke domácich taktiež rovnako ohodnotil – nepískal penaltu. V poslednej polhodinke slávisti nedovolili domácim ani len raz ohroziť zaneprázdneného Vučetića. Nádej na aspoň vyrovnanie výsledku zhasla v 72. min., keď nadmerne motivovaný náhradník Glišić dostal druhú žltú kartu za bezohľadný zákrok nad súperom ako aj v 52. min. Najlepší muž zápasu Čvokić ešte trikrát vybehol sám pred bránu Budúcnosti, dvakrát nebol presný,

Dobrá posila Slávie: brankár Jovan Vučetić

raz obišiel aj domáceho brankára, no jeho ľahostajnú a nedostatočne prudkú strelu z prázdnej brány vykopol kapitán Horvát.

Rozhodcovia nevplývali na konečný výsledok, ale robili viditeľné chyby. Domácim dovolili ostrú hru, novinársky povediac na ostrí noža. Preto zaslúžene „ožltli“ Kolár, Popović a už spomenutý Glišić. Tých kariet pre domácich mohlo byť aj viac, ale pritom tolerovali aj predstieranie zranení hráčov z Pivnice, ktorí sa predsa, ako málokto v Hložanoch, predstavili vo férovom svetle. Na celom zápase sotva urobili 5 – 6 faulov. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Bučík, Fábry (Ljubičić), Kolár, Horvát, Popović, Katiak (Huďan), Molnár (Glišić), Čipkár, Carić, Leđanac SLÁVIA: Vučetić, Grňa, M. Šmit, Jušković (Rakočević), Záskalický, A. Šmit, Kuchta (Kotiv), Petrović, Davidović, Čvokić (Nímet), Marojević V nedeľu o 17. hodine sa stretnú Kulpín – Budúcnosť (H), kým Pivničania uvítajú Borac 46 z Obrovca. Foto: J. Pucovský

34 /4921/ 22. 8. 2020

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Potkli sa na prvej prekážke! Na štarte nových majstrovstiev polovicu zápasov vyhrali domáci, dva hostia a na dvoch nebolo víťaza. Najhoršie pochodili Padinčania a Hajdušičania, lebo utrpeli porážky na domácom ihrisku. Presvedčivú výhru zaznamenali Alibunarčania, keď porazili Idvorčanov. Výsledky 1. kola: Hajdušica – Jugoslavija 0 : 3, Crvena zvezda –Partizan (U) 2 : 2, Radnički (B) – Banat 3 : 2, Strela – Spartak 1911 3 : 2, Dolina – Partizan (G) 2 : 5, Budúcnosť (A) – Polet 3 : 0, BAK –Potporanj 2 : 1, Stari Tamiš – Sloga (BNS) 1 : 1.

DOLINA – PARTIZAN (G) 2 : 5 (1 : 3)

Ján Bokor

adinčania s veľkými nárokmi čakali nové majstrovstvá, ale plány padli už na prvej prekážke, ktorú nedokázali zdolať. Tréner G. Kovačević a hráči boli presvedčení, že vyhrajú nad mužstvom z Gaju. Aj v Padine museli uctievať rozhodnutie o znemožňovaní šírenia koronavírusu, takže sa hralo bez obecenstva. Z určitej vzdialenosti a zo skrýš zápas predsa

pozeralo niekoľko najhorlivejších fanúšikov Doliny. Hráči produkovali dynamickú hru s množstvom šancí a gólov. Rýchly krídelný útočník hostí Simulj už v 3. min. vsietil vedúci gól, čo vyvolalo nespokojnosť domácich. Znechutení hráči z Padiny mohli vyrovnať, ale navrátilec Gigović trafil brankára hostí Ardeljana. Pokojnejší hostia trestali každú chybu domácich a rýchlo získali trojgólový náskok. Najprv korpulentný Tajdić realizoval prvú jedenástku pre Partizan a potom Simulj zvýšil na 0 : 3. Domáci podozrievali, že bol strelec gólu v postavení mimo

Futbalisti Doliny (v modro-červenom) nevedeli využiť svoje šance

hry, no neistí rozhodcovia gól uznali. Kanonádu hostí prerušil Kelečević z pokutového kopu, ktorý Igor Jojić z Pančeva odpískal i za domácich. V závere brankár D. Králik dostal červenú kartu, a keďže Bujakovića nebolo pre chorobu, do brány si zastal W. Kolak. Dolina od 40. min. mala hráča menej. Po prestávke domáci zahrali odvážnejšie a strelu Kelečevića brankár hostí zastavil. Dolina predsa skorigovala výsledok veľmi zriedkavým gólom z voľného kopu. Jovanov využil zaváhanie

obrancov hostí a trafil sieť. Hosťom číselná prevaha umožnila zakladať nebezpečné protiútoky. Po štvrtom góle Stamatovića o víťazovi bolo rozhodnuté. V 88. min. Simulj realizoval druhú jedenástku za hostí a stanovil výsledok – 2 : 5. DOLINA: Králik, Malidžan, Radenković, Kolak, Popović, Hlavča, Gigović, Lauko (Trajčevski), Kelečević, Jovanov, G. Čížik (Mitkovski) V nedeľu v Debeljači bude obecné derby Spartak 1911 – Dolina.

bol prinútený aj tretíkrát loptu vybrať zo siete. Mršić chcel vykopnúť loptu zo šestnástky, avšak pritom trafil hráča Jabuky, od ktorého sa lopta odrazila do siete – 0 : 3. Po zmene strán sa hralo príliš nervózne, takže výhľadných šancí na oboch stranách nebolo. Vo finiši zápasu hostia ponechali úplnú iniciatívu domácim futbalistom, zamerali sa iba na obranu. Hajdušičania nebezpečne obliehali ich bránu a keby využili všetky príležitosti, mohli vyrovnať, dokonca možno aj obrátiť výsledok vo svoj prospech. Najprv Spremo z dvoch metrov trafil žrď, trochu neskoršie N. Ružić kľučkoval, ale jeho strelu

z desiatich metrov súper zablokoval. Odrazenú loptu strieľal aj Nešković, ale aj jeho strelu hostia blokovali. Peknú šancu si kľučkovaním vytvoril aj A. Lipták, no strelil do brankára. Vcelku aj keď nepodali skvelý výkon, Hajdušičania si nezaslúžili takú vysokú prehru, majú za čím banovať a zaslúžili si aspoň bod! HAJDUŠICA: Cvijić, Pavlovic (Petrović), Z. Lipták, Maliar (Mršić), Folťan (Ćulum), Spremo, Knežević (Nešković), Radović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić V 2. kole Hajdušica uvíta Crvenu zvezdu z Pavliša.

Zaslúžili si aspoň bod HAJDUŠICA – JUGOSLAVIJA 0 : 3 (0 : 3) Vladimír Hudec

ajdušičania očakávali, že im prajný rozvrh na začiatku majstrovstiev umožní, aby štartovali lepšie ako v minulej sezóne. Už pri prvom kroku sa však poriadne skĺzli. Hostia z Jabuky vo 4. min. mali dvojgólový náskok. Najprv v 1. min. zápasu chladná sprcha obliala domácich. Prvý kontakt s loptou mladého a neskúseného brankára Cvijića bol neúspešný. Vypustil loptu pred

www.hl.rs

nohu hosťujúceho útočníka, ktorý ju iba postrčil do siete. Iba o pár minút neskoršie stredopoliar hostí peknou strelou z okraja šestnástky aj druhýkrát matoval Cvijića. Po tomto góle domáci si upravili rady, ale sa im nedarilo nebezpečnejšie pohroziť, takže iba raz strieľali na bránu. Strelu A. Ružića z diaľky však brankár kryl a Folťan z nepatrnej blízkosti hlavičkoval vedľa. Domáca obrana už lepšie fungovala, aj mladý brankár sa zbavil začiatočnej trémy a bol čoraz istejší. Predsa v 45. min.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ FUTBALOVÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Dobrý štart Petrovčanov MLADOSŤ – NJEGOŠ 4 : 0 (2 : 0)

Samuel Medveď

rvý zápas na štarte majstrovského ročníka 2020/21 priniesol dobrý výkon petrovských modrých proti nováčikovi z Lovćenca. Hostia sa v úvodných minútach predstavili ako tvrdý súper. Ináč obe mužstvá na začiatku hrali príliš nervózne. Zdá sa nám, že sa ani rozhodcovia zo Subotice, hlavný Mate Nešić s pomocníkmi Borisom Vukanovićom a Nemanjom Čorokalom, nevynašli najlepšie a svojimi verdiktmi vnášali nepotrebné napätie na trávniku. Zvlášť hostia stále protestovali a v samom finiši mohlo prísť k vážnemu incidentu, ktorý chceli vyvolať niektorí hráči z Lovćenca. Tak posledných päť minút zápasu Njegoš dohrával s desiatimi hráčmi, bez zaslúžene vylúčeného Kovačevića. Hráči z Lovćenca mohli prví skórovať, keď v 10. min. Miljenović zblízka triafal do rohu, ale Leňa

loptu bravúrne vyrazil. Neskoršie aj najlepší útočník Njegoša Bogavac dobre prenikol zľava, no nepresne kopal. Na druhej strane Zorić, Zagorčić a Kaňa mierili vedľa alebo do rúk brankára Marovića. V 28. min. záložník hostí Savović pred bránou nedovolene zastavil Stojakovića, rozhodca Nešić pískal jedenástku, ktorú Kaňa rutinovane realizoval – 1 : 0. V 45. + 3. min. bolo 2 : 0. Ivetić zahral tretí rohový kop, odrazenú loptu Aljoša Zorić zasiahol spoza šestnástky a jeho prudká strela skončila pod brvnom brány Marovića. Na začiatku druhého polčasu, v 49. min., hosť Miljenović sa ocitol sám pred Leňom, ale gólman Mladosti sa znova vyznamenal, nohou odrazil loptu. V 53. min. z ľavej strany Zagorčić dobre prihral Kaňovi, ktorý bol presný – 3 : 0. V 59. min. padol aj štvrtý gól. Ivetić strelil zľava, Marovićovi lopta vypadla, kapitán Ožvát bol blízko, pohotovo zareagoval a lopta sa ocitla v sieti. Do konca zápasu, keď

Kapitán Mladosti Pavel Ožvát v 59. min. bol rýchlejší od brankára Njegoša Aleksandra Marovića a stanovil výsledok zápasu na 4 : 0

morálka u hostí klesla, Mladosť mala ešte niekoľko možností dať aspoň piaty gól. Rýchly náhradník Mrđan niekoľkokrát dobre zacentroval, ale Fábry netrafil hlavou. Aj brankár Marović sa vyznamenal, keď zaradom vybránil dve strely. Strela Ivetića sa šuchla o brvno a skončila v ochrannej sieti za bránou. MLADOSŤ: Leňa, Stamenković (Babiak), Ivetić, Šproch, Jakuš (Beronja), Kavčić, Ožvát, Zorić (Fábry), Stojaković (Petej),

Kaňa, Zagorčić (Mrđan) Výsledky 1. kola: Vojvodina (BG) – Obilić 3 : 0, Srbobran – Crvenka 2 : 2, Radnički – Vrbas 2 : 0, ČSK Pivara – Vojvodina (T) 3 : 1, Tavankut – Bajša 0 : 0, Mladost (A) – Hercegovac 2 : 0, Tekstilac – Bačka 0 : 3, Mladosť (P) – Njegoš 4 : 0, Krila Krajine – Mladost (T) 1 : 2. V nedeľu Mladosť bude hosťovať v Pačire, kde ju o 17. hodine uvíta domáca Bačka. Foto: J. Pucovský

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hrali, kým domáci nevyrovnali! CRVENA ZVEZDA – AŠK 3 : 3 (1 : 1)

Vladimír Gál

prvom zápase v oblastnej lige Aradáčania zahrali naplno, dobre kontrolovali loptu a mali ju neporovnateľne viac na svojich nohách od súpera v Ruskom Sele. V 25. min. Zakić unikol po pravej strane, vrátil loptu pred bránu, kde na ňu nabehol Adamov a usmernil ju do siete. Trochu neskoršie V. Gál • ŠPORT •

z ľavej strany centroval, ale strela Zoretića odišla vedľa žrde. Domáci prvý nebezpečnejší útok mali až v 40. min. a vyrovnali. Centrovanú loptu Stojkov odrazil a domáci útočník trafil do prázdnej siete. Dobrá hra a silné tempo sa Aradáčanom oplatili aj v pokračovaní. V 65. min. Adamov zobral loptu, prekľučkoval dvoch hráčov, potom aj brankára a priniesol veľkú radosť svojim spoluhráčom – 1 : 2. V 78. min. najlepší hráč na zápase Adamov odbehol svojim strážcom a dal aj tretí gól.

Od tej chvíle Aradáčania akoby sa uspokojili s dosiahnutým a poľavili. V 80. min. po centri z voľného kopu najvyššie vyskočil domáci obranca a hlavičkoval do siete – 2 : 3. AŠK sa aj ďalej bránil, avšak v 90. min. rozhodca predĺžil zápas až o päť min. Hralo sa však celých 98 minút, aj keď už bolo pritma, až kým domáci nevyrovnali?! Aradáčania protestovali, že rozhodca toľko predĺžil zápas. Dokonca tréner Zakić po treťom góle vbehol do ihriska, za čo mu rozhodca ukázal červenú kartu a následne odpískal koniec. Aradáčania, aj keď na štarte v novej spoločnosti neprehrali, majú za

čím banovať, lebo mohli inkasovať všetky tri body. AŠK: Stojkov, Striško (Jevremov), V. Gál (Kujundžić), Janković, Matejin, Mijić (Nenin), Zakić, Zoretić (Korać), Adamov (Samolovac), Govedar, Čurović Ostatné výsledky 1. kola: Potisje – MSK 1 : 1, Mladost (L) – Vojvodina (B) 1 : 4, Lehel – Radnički 1911 0 : 6, Rusanda – Jedinstvo 2 : 2, OFK Klek – Polet 0 : 2, Delija – Tamiš 1 : 0, Mladost (BD) – Borac 1 : 0, 2. oktobar – Vojvodina (NM) 3 : 2. AŠK svoje zápasy na Kopove bude hrať v sobotu a tentoraz uvíta Lehel z Mužlje.

34 /4921/ 22. 8. 2020

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Sriemska pieseň v Banáte

Matej Bzovský

ž v úvodnom zápase nováčik z plodného Sriemu priniesol prvú radosť svojim priaznivcom, ale nie aj prehnanú eufóriu. Výhra nad nepríjemným a skúseným súperom v banátskej dedine Sakule nebude nič znamenať, ak na ňu nenadviažu ďalšie prajné výsledky v dlhotrvajúcich majstrovstvách. Výzvy sú skutočne veľké a všetko je neurčité v ďalších 37 kolách. Už v nedeľu možno bude najväčšia skúška, lebo Jednota na vlastnej ploche, žiaľ, bez diváckej kulisy, privíta pančevské Dinamo 1945. Je to mužstvo, s ktorým Jednota v slávnej minulosti zohrala početné majstrovské zápasy v Tretej zóne, v Srbskej lige – severnej skupine, v silných pokrajinských ligách, keď sa vo vzájomných súbojoch striedali prehry, výhry a mnoho zápasov sa skončilo deľbou bodov. V nedeľňajšom stretnutí s Borcom v dobrej atmosfére Staropazovčania hrali kvalitný a takticky vyspelý futbal. Do neurčitého zápasu išli naplno so silnou odhodlanosťou, obetavosťou a motiváciou. Chceli sa vrátiť neporazení, na konci prišli domov s troma cennými bodmi. Od začiatku prekvapili sebavedomých domácich hernou prevahou,

pevnou obranou, cez ktorú sa útočníci Borca len raz úspešnejšie presadili v 28. min., ale sa kapitán a strážca siete Lazar Jovišić nedal prekvapiť, bravúrnym zákrokom zachránil svoju sieť. Na ostražitú hru v prvom polčase hostia nadviazali zopár šancí. Prvú vyloženú mali už v 18. min., keď najlepší jednotlivec zápasu Slavoljub Đokić prinútil brankára Brkovića, aby len horko-ťažko zachránil svoju sieť. Ďalšie príležitosti na vedúci gól už v prvej časti mali Perović a zvlášť Vuk Ranđić, keď sa vo finiši ocitol zoči-voči s brankárom domácich, ale zaváhal a jeho pekne lobovaná lopta smerovala tesne nad bránu. Gólové lahôdky sa servírovali odvážnym hosťom až po prestávke. Najskôr sa v 50. min. Đokić pohral s trojicou brániacich sa hráčov a efektnou prízemnou strelou uložil loptu do siete úplne bezmocného brankára. Čoskoro sa dvoma strelami spoza šestnástky pokúsili náhradník Strahinja Lazić a Stefan Krkobabić, ale nevyťažili z nich nič. Zo strán ofenzívnych a dominujúcich hostí letelo niekoľko nebezpečných centrov... Svoju príležitosť skvele využil Ranđić, keď ako z katapultu vystrelil z voľného kopu z asi dvadsiatich metrov od brány súpera a tak zdvojnásobil výsledok. Osud domácich spečatil Đokić v 88. min., keď sa po rohu zbavil strážcu a krížnou strelou vsietil svoj druhý gól na zápase. V 89. min. domáci mohli

zjemniť prehru. Správne nariadený pokutový kop sa pokúsil premeniť Galić, no Jovišić atraktívne zachránil svoju sieť.

Pevná obrana: Nemanja Kačar (Jednota Stará Pazova) „Bodaj by sa nám tak sypali body aj naďalej,“ povedal nám po zápase tréner Jednoty Vladimir Livaja. „Videli sme veľkú húževnatosť našich hráčov. Nehovoril by som však o žiadnom šťastí, to praje dobrému a my sme na tomto meraní síl zrejme boli lepší súper z každej stránky. Táto výhra v žiadnom prípade nesmie vytvoriť prehnanú a predčasnú eufóriu, lebo nám už na nasledujúci víkend prichádza Dinamo 1945 z Pančeva, jeden z klubov, ktorý sa iste bude uchádzať o titul majstra.“ JEDNOTA: Jovišić, Kačar, Mirosavljević, Ranđić, Gavrilović, Đokić, Zeljković (Subotić), Marinković (Maoduš), Vasović, Perović, (Lazić), Krkobabić

MLADOST GAT – FENIKS 0 : 0 Radosť staropazovským futbalovým labužníkom priniesol aj „prisťahovalec“ z Prigrevice – mužstvo Feniks 1995, ktorý si veľmi dobrým výkonom na novosadskej Bystrici v stretnutí s favorizovaným domácim tímom Mladost GAT vybojoval zaslúžený, nerozhodný, bezgólový výsledok. Nasledujúci zápas čata predsedu Milića Stojakovića zohrá tiež mimo pazovského chotára, na ihrisku Prvého mája v Rume. Niekdajšie mužstvo Bratstvo 1946, ktoré si už získalo priazeň milovníkov futbalu v Starej Pazove, svoje domáce zápasy ako dočasný bezdomovec bude hrať na ihrisku Suvača v Pećinciach, pokiaľ nedokončí svoj pekný stánok povedľa cesty do Golubiniec. Feniks 1995 má niekoľko výborných individualít, medzi nimi aj piatich bývalých hráčov Jednoty, takže sa mestské derby v 5. kole očakáva s veľkým záujmom. Výsledky 1. kola Srbskej ligy – skupina Vojvodina: Vršac – Prvý máj Ruma 0 : 0, Bačka 1901 Subotica – Omladinac Nové Bánovce 0 : 0, Hajduk 1912 – Stari grad Báčska Palanka 1 : 0, Dunav Staré Bánovce – Vojvodina 1928 Perlez 3 : 0, Sloga Čonoplja – Kozara B. N. Selo 0 : 0, Sloboda Novi Kozarci – Radnički 1912 Sombor 1 : 1, Borac Sakule – Jednota Stará Pazova 0 : 3, Dinamo 1945 Pančevo – Bečej 1918 3 : 0, Tisa Adorjan – Radnički Zreňanin 2 : 2, Mladost GAT Nový Sad – Feniks 1995 0 : 0. Foto: J. Pucovský

S MLADÝM FUTBALISTOM BORISOM ČEMANOM Z KULPÍNA

Veľa zdaru vo futbale a v škole Katarína Gažová

utbalu sa začal venovať už ako šesťročný. Teraz má dvanásť a tohto leta pobudol vo Futbalovom kempe Dejana Stankovića na Zlatibore. Boris Čeman futbal pochopil vážne. Často sa stáva, že sa nemôže venovať ani kamarátom, lebo ho čaká dôležitý futbalový tréning alebo zápas. „Futbal som najprv začal hrať v Kulpíne. Úprimne povediac, na začiatku sa mi ani veľmi nedarilo, ale som bol úporný a šlo to stále lepšie. Neskoršie som prestúpil do petrovskej Mladosti

www.hl.rs

Boris Čeman s medailou zo Zlatiboru

Informačno-politický týždenník

a paralelne trénujem aj v jednom novosadskom klube. Do futbalového kempu na Zlatibore som sa dostal takpovediac náhodou. Moja mama bola tam, videla výzvu a ihneď ma prihlásila. Odišiel som sa naučiť niečo nové, získať skúsenosti.“ Borisovi sa vydaril pobyt na Zlatibore od 2. do 9. augusta, kde bol medzi najlepšími. S hrdosťou nám ukázal medailu z kempu Dejana Stankovića. „Na Zlatibore boli futbalisti z väčších klubov, napríklad aj z belehradskej Crvenej zvezdy, ktorej som veľkým fanúšikom. Ja som tam bol takpove-

diac z najmenšieho klubu, darilo sa mi medzi najlepšími najmä vtedy, keď sa hodnotil každý tréning, bez ohľadu na vekovú kategóriu.“ Boris je rozhodný pokračovať vo futbale, plánuje v budúcnosti hrať za niektorý veľký klub, stať sa výborným futbalistom, aby si ho ľudia pamätali pre úspechy. Tento mladý Kulpínčan je aj výborným žiakom Základnej školy Jána Amosa Komenského. Má všetky pätorky a najväčšmi ho lákajú dejepis, zemepis, aj v matematike je dobrý. Boris, veľa zdaru vo futbale, ale aj v škole! • ŠPORT •

NA ZAČIATKU S PREMENLIVÝM ÚSPECHOM

Igor Kaňa ľahko z penalty v 30. min. prekonal „Slováka“ Aleksandra Marovića – 1 : 0

Smutno: prázdna tribúna na ihrisku Doliny počas nedeľného zápasu

Tromfy v rukách hostí

Juraj Pucovský

deviatich klubov, ktoré pred týždňom začali boje o body, štyri získali spolu desať bodov, kým päť vykročili v majstrovstvách s nulou. Začneme so Srbskou ligou – skupina Vojvodina, do ktorej sa po rokoch vrátila pazovská Jednota. Veľká výzva, rešpekt domáceho súpera, obozretnosť, ale aj prekonané obavy a sebavedomie priniesli zverencom šéftrénera Vladimira Livaju na hosťovaní v banátskej dedine Sakule začiatočný, možno nečakaný triumf nad Borcom 3 : 0. O čisté konto hostí sa postaral výborný brankár Jovišić, ktorý kryl penaltu Galića v posledných chvíľach zápasu. Petrovská Mladosť vo Vojvodinskej lige – severnej skupine úspešne prekonala prvú prekážku, keď vo Vrbare presvedčivo porazila nováčika v lige, Njegoš z Lovćenca. Hostia úspešne odolávali len počas prvej polhodinky a keď Kaňa načal sieť Marovića z penalty, všetko bolo jasné. Zápas rozhodla kvalita domácich, lepšia kondičná pripravenosť a „silnejšia“ lavička. Zverenci trénera Momu Raičevića mohli a mali streliť aspoň jeden gól, ale ich v tom znemožnil

neprekonateľný Leňa. Brankár mužstva Njegoš Aleksandar Marović, ktorý vie aj po slovensky rozprávať, lebo určitý čas (v roku 2017) hral v radoch slovenského FK Humenné, môže byť šťastný, že nevyberal ešte niekoľkokrát loptu z vlastnej siete. Erdevícka Sloga na štarte Vojvodinskej ligy – južnej skupiny nepochodila v Dolnom Tovarniku, kde podľahla domácej Slobode 0 : 1. V Somborskej oblastnej lige Pivničania si vybojovali minimálnu, cennú a podľa mnohých futbalových znalcov očakávanú výhru s nováčikom v Hložanoch – 0 : 1. Na zápase v Ruskom Kerestúre medzi Rusínom a Kulpínom bolo až osem gólov, vyhrali domáci 5 : 3, takže sa bratia Haškovci, Santrač, Burgerovci a spoluhráči vrátili domov bez bodového zisku. Iste najviac rozčarovali padinská Dolina a Hajdušica v Prvej juhobanátskej lige, keď svoje zápasy na domácom trávniku prehrali trojgólovým rozdielom. Platí to najmä pre Padinčanov, ktorí celých 50 minút zápas s Partizanom z Gaju (2 : 5) hrali bez vylúčeného brankára Králika, náhradníka Bujakovića nemali, takže sieť strážil obranca Kolak?! Hajdušicu na debutantskom zápase nepríjemne prekvapila Jugoslavija z Jabuky (0 : 3), hoci máme správu, že výsledok mohol byť omnoho prajnejší

Brankár Lazar Jovišić zachoval Jednote čisté konto

Mužstvo erdevíckej Slogy (v červenom) rozčarovalo na hosťovaní v dedine Donji Tovarnik pre hostiteľov. Napokon aradáčsky AŠK tiež ako nováčik v Zreňaninskej oblastnej lige získal bod v Ruskom Sele s Crvenou zvezdou (3 : 3), ale má za čím banovať, lebo trikrát viedol, v 80. min. mal výsledok 1 : 3... S tým sa neuspokojili domáci, ale podľa tvrdenia nášho spravodajcu ani rozhodca Paunović zo Žitišta, ktorý zápas údajne predĺžil o 8 (osem?!) minút, aby C. zvezda vyrovnala. Snímky: autor a J. Bokor

Pivničania sa z Hložian vrátili s úsmevom

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Savinom Sele Mgr. Ján Zahorec, farár – administrátor

edina Savino Selo (nem. Torschau, slov. Torža) tvorí územnosprávnu súčasť Obce Vrbas. Spomína sa už v období pred tureckými nájazdmi. V roku 1784 bola osídlená nemeckým obyvateľstvom, ktoré sa hlásilo k evanjelickej a reformovanej cirkvi. V roku 1799 – 1812 v nemeckom evanjelickom cirkevnom zbore ako prvý pôsobil farár Juraj Ribay, významný slavista, jazykovedec, spisovateľ, etnograf a publicista, rodák z Bánoviec nad Bebravou. Slovenské obyvateľstvo sa prisťahovalo sekundárnou kolonizáciou, prevažne z Pivnice a okolitých slovenských dedín. Slováci tvorili v minulosti popri Nemcoch a Maďaroch tretiu najpočetnejšiu etnickú skupinu v obci. V súčasnosti najpočetnejšími etnickými skupinami v dedine sú Čiernohorci a Srbi. Slováci spolu s Maďarmi tvoria menej početné skupiny. Čiernohorskí a srbskí obyvatelia dediny sa hlásia k pravosláviu, Maďari k rímskokatolíkom a Slováci k evanjelickej cirkvi. Väčšina obyvateľov sa zaoberá poľnohospodárstvom. Kultúrny život miestnych Slovákov nie je organizovaný. Vzhľadom na malý počet Slovákov sa v miestnej základnej škole slovenský jazyk vyučuje fakultatívne a vyučovalo sa aj evanjelické náboženstvo. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2002 dedina mala 3 351 obyvateľov, z toho bolo 165, t. j. 4,92 % Slovákov. História zboru Vzájomná duchovná výpomoc medzi kňazmi nemeckého evanjelického zboru v Torschau

(Torži) a slovenského evanjelického zboru v Pivnici jestvovala ešte z čias pánov farárov Juraja Ribaya a Andreja Liptaya (Liptáka), teda v rokoch 1800 – 1812. Tak to pokračovalo v rozličnej miere a intenzite až do skončenia 2. svetovej vojny a následne až do faktického zániku nemeckých zborov v Torže: evanjelického a reformovaného cirkevného zboru. Po deportácii a vysťahovaní nemeckého obyvateľstva z Torže vzniká filiálka cirkevného zboru Pivnica v Savinom Sele, tvorená občanmi slovenskej evanjelickej príslušnosti. Filiálny cirkevný zbor sa sformoval po druhej svetovej vojne, členstvo filiálneho cirkevného zboru vytvorili občania slovenskej národnosti evanjelického augsburského vierovyznania. Uvádzam záznam zo zborového konventu, zo zápisnice z 10. januára 1955: „Štefan Klúčik z Torže predniesol žiadosť našich cirkevníkov z fílie, žeby pán farár dochádzal k nim každý mesiac raz. Konvent na to pristáva, ovšem len ak aj pán farár s tým súhlasí. Pán farár sa osvedčil, že to vďačne urobí, kedykoľvek to bude možné.“ Služby Božie vykonával pán farár v priestoroch bývalej nemeckej fary raz mesačne a podľa možností. Laické služby Božie vykonávali laickí kazatelia z Pivnice, a to pravidelne každú nedeľu. Keďže priestory bývalej fary pre svoj vek a celkový hmotný stav nevyhovovali viac potrebám konania služieb Božích, cirkevný zbor v Pivnici za pomoci Martin-Luther-Bundu z Nemecka na bohoslužobné potreby kúpil rodinný dom v roku 1989. Odvtedy cirkevný zbor používal modlitebňu, ktorá vznikla adap-

táciou tohto rodinného domu. V prednej časti domu sa nachádzal bohoslužobný priestor a v zadnej časti miestnosti, ktoré používal kostolník A. Dudok. Duchovný život Počtom členov zbor patril aj v súčasnosti patrí medzi najmenšie filiálky našej cirkvi. Slávnostné služby Božie na výročné slávnosti konal zborový farár z Pivnice. Nedeľné služby Božie viedli laickí kazatelia a naposledy pred 15 rokmi sestry, členky Oltárneho krúžku žien z Pivnice. Za pomoci členiek cirkevného zboru z Pivnice fungovala aj Nedeľná škola a všeobecná snaha znovu obnoviť činnosť zboru. Žiaľ, ako sa neskôr aj ukázalo, bola to veľmi náročná úloha. A tak aj napriek všetkým snahám sa činnosť zboru postupne oslabila. Pohreby v zbore chodí vykonať zborový farár z Pivnice. Na druhý deň výročných slávností v čase nešporu prisluhoval sviatosť Večere Pánovej. V súčasnosti zbor má 28 zapísaných členov. Smutné je, že za posledných 10 rokov mnoho mladších rodín vycestovalo za lepším životom do okolitých miest a do zahraničia. Sestra kurátorka A. Klasovitá dbala na poriadok a čistotu modlitebnice, zvolávala členstvo fílie k službám a spravovala modlitebnú pokladnicu. Chronologický prehľad mien a rokov pôsobenia farárov Vo filiálnom cirkevnom zbore pôsobili títo farári – administrátori: Gustáv Vladimír Babylon (1955 – 1982) Martin Slamaj (1982 – 2006) a Ján Zahorec (2006 – dodnes)