Hlas ludu 35/2019

Jubilejný seminár Píšeš? Píšem!

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 31. 8. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4870/

35



Z obsahu

Od roku 2014 sa koncom augusta prvákom s vyučovacím jazykom slovenským udeľujú školské pomôcky a tašky. Tak bolo aj v tomto roku 23. augusta.

A. Horvátová

31. 8. 2019 | 35 /4870/

Uzávierka čísla: 28. 8. 2019

V dňoch uplynulého víkendu sa v slovenskej dedinke Ilok v Chorvátsku uskutočnilo 40. Ilocké leto. Ide o kultúrnospoločenské podujatie, ktoré do Slovenského národného domu a na jeho nádvorie tohto roku prilákalo nielen Iločanov a účastníkov spoza chotára, ale aj hostí z obce Viničné v Slovenskej republike. Na snímke sú najmladší ilockí ochotníci, ktorí v programe predviedli zmes slovenských ľudových piesní.

A. Chalupová

Teraz je už celkom jasné, že výdatné spŕšky koncom mája a začiatkom júna v Bielom Blate spôsobili významné škody na porastoch. Bieloblatskí poľnohospodári odhadujú, že nadmerné množstvá vody zničili takmer 50 percent porastov slnečnice.

V. Hudec Foto: Miroslav Hromčík

Zakončila sa prvá časť prác na sanácii skládky odpadu v Kovačici. V úvodnej fáze očistili smetisko, aby roľníci, ktorí vlastnia ornicu v blízkosti, mohli obrábať pôdu.

Druhá, náročnejšia a nákladnejšia časť prác odštartuje na jar roku 2020.

J. Špringeľ

Ktoré pivo je lepšie, to z veľkých, klasických pivovarov alebo z minipivovarov? Ťažko na túto otázku odpovedať, veď aj porekadlo hovorí: Koľko ľudí – toľko chutí!

V Petrovci, presnejšie v oddelení novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo už 35 rokov pivovarník Zdeno Levársky (na snímke) varí výborné pivo. Mnohokrát penivý mok z „jeho“ tankov ochutnali početní podnikateľskí partneri, hostia z domova a zo zahraničia, politici, lekári, novinári, roľníci, športovci, obyčajní ľudia... Nikto nepovedal, že mu nechutilo.

Naopak, nevedel nachváliť sviežosť, kvalitu a opravdivú chuť piva.

J. Pucovský

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

odobne ako to bol prípad s komiksom Alan Ford, ktorý sa okrem v rodnom Taliansku dožil väčšej popularity ešte len u nás, tak sa v niekdajšej Juhoslávii udomácnil aj Džeremaja (Jeremiah) belgického majstra deviateho umenia Hermanna Huppena.

Tento kreslený hrdina nielenže sa udomácnil, ale vlastne jeho prvá epizóda mala svetovú premiéru v juhoslovanskom časopise Strip Art pred presne štyridsiatimi rokmi. Je to ešte jedna príležitosť pripomenúť si (hoci aj s určitým pocitom nostalgickej melanchólie), že kedysi tento región držal krok so svetovými kultúrnymi a umeleckými prúdeniami.

Komiks Džeremaja sa najčastejšie opisuje ako dobrodružný mix sci-fi a westernu a jeho dej je umiestnený do postapokalyptickej Ameriky v chaotickom období po nukleárnej vojne, kde platí zákon silnejšieho. Všeobecnou scenériou a epizódnymi zápletkami Džeremaja pripomína film Mad Max – azda nie náhodou boli tieto dve diela vytvorené v tom istom roku 1979. „Keď si vezmem do rúk niektoré Hermannovo dielo, často si pomyslím: No veď toto je vlastne film!“ povedal raz známy režisér Roman Polanski, poukazujúc na nekaždodennú kvalitu a osobitosť týchto komiksov.

Milovníkom a znalcom Hermannovej tvorby je aj karikaturista Nikola Petkov, spolupracovník Hlasu ľudu (rubrika Iný uhol reality), ktorý hovorí: „Tunajší nadšenci komiksu poznajú Hermannove práce ešte od konca 60. rokov, ale on sa u nás stal kultovým autorom až pravidelným uverejňovaním jeho seriálov v časopise Stripoteka. Najmä jeho postava Bernard Prince, ale aj Jugurtha a Comanche – boli to hrdinovia našej mladosti. A neskoršie sme sa zoznámili s Džeremajom a jedným novým spôsobom spracovanou témou antiutópie, ktorá nás očaruje až dodnes. Mňa osobne

TÝŽDEŇ

6 Iniciatíva za mimoriadnu finančnú kontrolu

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

ĽUDIA A UDALOSTI

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Hermann prilákal predovšetkým vynikajúcou technikou kresby a farbenia, vďaka ktorej komiksy Džeremaja a Veže Bois-Maury patria medzi vrcholné diela deviateho umenia.

Kolorit im podáva výnimočnú dimenziu, ale Hermannove práce by nestratili čaro, ani keby boli uverejňované ako čiernobiele kresby.

Mienim, že vo farebnej podobe sa vyrovnáva kvalite Corta Malteseho autora Huga Pratta.“ Nemalý význam pre Džeremajovu popularitu v našom prostredí majú jeho charakterové črty, ktoré sú do určitej miery stereotypné, ale zároveň nám blízke (alebo si aspoň chceme tak myslieť). Džeremaja totiž naivne verí v ľudskú spravodlivosť, napriek tomu, že jeho mladosť bola poznačená neblahým osudom – pre otcovu krutosť bol ponechaný sám na seba a prinútený blúdiť nekonečným americkým priestranstvom, ukrývajúcim omnoho viac nepriateľov než priateľov. Jeho spoločník Kurdy je zase antihrdinom, ktorý v žiadnom prípade nedôveruje ľuďom, správa sa voči nim chladne a cynicky, ale v kritických chvíľach predsa pomôže jedinému kamarátovi, a preto ho možno považovať za pozitívneho zbojníka.

Belehradské vydavateľstvo Čarobna knjiga od roku 2013 vydáva kompletné epizódy komiksu Džeremaja v luxusných albumoch tlačených na kvalitnom papieri a s pevnou obálkou (zatiaľ vyšlo 24 epizód vo ôsmich albumoch), takže táto významná súčasť komiksovej histórie nezostane roztrúsená po starých číslach rôznych časopisov a sprístupnená je aj dnešnému obecenstvu.

Stevan Lenhart

V tomto čísle

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

• •

Náš človek Džeremaja P

Foto: wikimedia

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

8 Nový dom pre krajšiu budúcnosť

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Klimatické zmeny a poľnohospodárstvo

KULTÚRA

28 Spomienkový seminár

ŠPORT

43 Vzrušujúci finiš Na titulnej strane: Účastníci 10. seminára tvorivého dramatického písania Píšeš?

Píšem! na dvore rodinného domu Elenky Hložanovej v Pivnici Foto: Miroslav Pap

35 /4870/ 31. 8. 2019

3

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Pozícia je McAllister, Togo a požiare dôležitá Jasmina Pániková

O

citnúť sa v Šanghajskom rebríčku najlepších univerzít sveta je cieľ, ktorý chce dosiahnuť určite každá univerzita. Bolo by to potvrdením, že sú kvalita vyučovania a výsledky výskumov na veľmi vysokej úrovni, že univerzita má zamestnancov, ktorí napr. získali Nobelovu cenu, profesorov, ktorí sú často citovaní alebo majú veľa vedeckých prác uverejnených v prestížnych časopisoch. Nositeľov Nobelovej ceny naše univerzity zatiaľ nemajú, o kvalite vyučovania sa môže diskutovať, počet univerzitných profesorov, ktorí uverejňujú práce v časopisoch z listín SCI a SSCI, je nízky a citovaných profesorov asi nie je až tak veľa. Toto všetko vplývalo na to, aby sa Belehradská univerzita, vzhľadom na minulý rok, posunula dozadu za 100 miest, a tak sa umiestnila pomedzi 401. a 500. miesta.

Tento pád na prestížnej listine znepokojil aj nášho prezidenta. Avizoval formovanie rozpočtu, ktorý sa bude vzťahovať na Šanghajský rebríček a nášmu najlepšiemu matematikovi, ktorý roky patrí medzi 100 najcitovanejších matematikov vo svete, no svoje vedecké práce podpisuje pod hlavičkou univerzity v Saudskej Arábii, odhodlaný je ponúknuť všetko! Čo prezident ponúkol, presne nevieme, no tento vedec sa po stretnutí s ním rozhodol znovu písať svoje práce pre Belehradskú univerzitu. Jedna časť verejnosti mieni, že jeho návrat vylepší postavenie Belehradskej univerzity, zatiaľ čo tá druhá oceňuje, že si prezident „kúpil profesora“. Alebo ho možno odmenil za jeho húževnatú obranu spornej dizertačnej práce aktuálneho ministra financií? Ak si za vás zastane svetovo uznaný profesor, vaša práca má zmysel, hoci píšete aj o reštrukturalizácii a privatizácii srbských firiem a ako príklad o. i. uvádzate výrobu bavlny – rovnako ako eritrejský kolega. Ibaže v Eritrei sa bavlna stáročia pestuje, a u nás veru nie a sotva, že aj bude. To zrejme neprekáža obhájiť dizertačnú prácu a stať sa doktorom a potom aj ministrom.

4

www.hl.rs

P

redseda parlamentného výboru EÚ pre zahraničnú politiku David McAllister v pondelok 26. augusta pobudol v Belehrade, stretol sa so štátnymi predstaviteľmi Srbska a s poslancami republikového parlamentu. Vyjadril podporu európskemu zameraniu našej krajiny, ale zároveň aj kritické poznámky z Bruselu ohľadom zákonných predpisov o volebnom procese, slobody prejavu a boja proti organizovanej kriminalite v Srbsku. Témou rozhovorov boli aj vzťahy na relácii Belehrad – Priština, pričom EÚ odsudzuje colné poplatky kosovskej vlády za tovar zo Srbska. Na dvojhodinovom zasadnutí s poslancami srbského parlamentu hovorilo sa o možnostiach dialógu medzi vládnucou stranou a opozíciou, ako aj o blížiacich sa voľbách v Srbsku. Na otázky novinárov McAllister o. i. konštatoval, že bojkot volieb by v každom prípade znamenal, že niektoré politické strany jednoducho

nevojdú do parlamentu.

Sociológ Vladimir Vuletić v rannom televíznom Denníku komentoval, že McAllisterovi sa v Belehrade podarilo prostredníctvom málo slov vyjadriť významné odkazy. V záujme EÚ je teda pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou a ktokoľvek bude formovať kosovskú vládu po uskutočnení tamojších volieb, stopercentné poplatky na dovoz tovaru zo Srbska sa budú musieť stiahnuť.

Na druhej strane stiahnutie uznania nezávislosti Kosova nedávno oficiálne vyjadrila aj krajina Togo. Ide o podlhovastý štát v západnej Afrike, ináč je to jedna z najmenších afrických krajín. Šéf srbskej diplomacie Ivica Dačić tento čin ocenil ako ďalší úspech našej krajiny v boji o zachovanie suverenity Srbska a s takouto praxou sa vraj bude pokračovať s cieľom, aby počet krajín, ktoré uznávajú nezávislosť Kosova, klesol spod 97, čiže aby ten počet bol menší než polovica členských krajín

Organizácie Spojených národov.

Podľa Dačićových slov tým sa dosiahne situácia, v ktorej sa predstavitelia Kosova viac nebudú môcť správať, ako chcú, ale budú prinútení na dialóg.

Amazonský prales v Južnej Amerike už niekoľko týždňov ničia mohutné požiare. S ohľadom na to, že amazonský prales tvorí 20 % kyslíka a zohráva dôležitú úlohu aj pri pohlcovaní skleníkových plynov, francúzsky prezident Emmanuel Macron tieto požiare nazval „medzinárodnou krízou“ a na stretnutí štátov G7 prisľúbil Brazílii pomoc vo výške 20 miliónov dolárov. Brazílsky prezident Jair Bolsonaro však odmietol túto pomoc a vyhlásil, že Macron sa týmto spôsobom vpletá do vnútorných vecí inej krajiny a že ide o imperialistické správanie sa. Bolsonaro tiež vyhlásil pre médiá, že požiare môžu súvisieť s kriminálnymi činmi niektorých neziskových organizácií, ktorým jeho vláda zastavila financovanie.

Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Dobré ráno Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

PREDSEDA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU O STOROČNICI SNS

minulé roky, ale vynachádzali sme sa, ako sme vedeli, a ako ste uviedli, ten proces nesmel trpieť. To sme si dokonca ani nesmeli dovoliť, keďže sme mali morálnu zodpovednosť tak voči predkom, ako i voči našim všetko, aj keď netreba, riadiac sa nasledovníkom, ktorí o pár rokov v duchu toho, ja keby som robil, urobil preberú žezlo organizácie Slávností. by som to lepšie, alebo keď sme my Veď svet sa nekončí s nami, ako ani robili, to vtedy bolo zorganizované s tými, čo pôsobili pred nami. Preto sa oveľa lepšie?! Ale pochváliť, toho sa my pozeráme do budúcnosti, vedomí veru nedočkáte. V tom vidím iba náš si toho, že pre generácie po nás treba úspech, teda organizátorov a tímu vytvoriť vhodné podmienky na prácu, odborníkov, ktorí sa maximálne vynaaby pokračovali na pevnom základe. snažili. Určite sú nám všetkým dobre Veď tie komentáre, reagovania, ktoré známe pomery z minulých rokov... sa zjavili po Slávnostiach, ukazujú iba, Preto znova chcem vyzdvihnúť, že čo sme za ľudí. Niektoré sú až ťažké ešte sa nestalo, ako sa pod organiobvinenia, čím vlastne neuberajú záciu SNS podpisuje trojlístok, aby na kvalite podujatí tohtoročných si organizátori tak rozumeli a prosSlávností, je to osobné videnie malej te rovnako aj zmýšľali. A potom je hŕstky nespokojných neprajníkov.“ UDALOSTI A DIANIA, K TOMU PERFEKTNE ZORGANIZOVANÉ „Poctený som bol pozvaním na udalosti, bolo ich neúrekom, a mám dobrý pocit z návštevy, síce som na všetky nestihol. Snažili sa naše spolky a združenia, len škoda, že sa termíny udalostí prelínali, takže sa jednoducho fyzicky nedalo na všetky stihnúť.

V príjemnej atmosfére prebiehalo slávnostné zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, na slávnostnom prijatí delegácií bolo veľa hostí, a to im aj prislúcha.

Ale chcem spomenúť, že na koktaile v petrovskom akvaparku hrali bratia Zvarovci a rodina Súdiová (v piatok večer), a to zdarma, nezabúdajú na to, čo som pre nich vykonal. Na Stretnutí Príhovor predsedu MSS Jána Brtku na galakoncerte S vďačnosťou voči pred- slovenských novinárov som bol dojakom (foto: Cifra Media) tý dojatím pána Jána Filipa, ktorému nesmel trpieť, i keď všetky tri orga- udelili Cenu NRSNM, ale pozdravupôžitok pracovať, lebo si navzájom nizačné zložky v tomto roku získali jem aj to, že mladých podporujú. nerobíme podrazy. No, samozrejme, menej finančných prostriedkov ako Spomenuté už bolo, že nás poctili že sa nám pokúšali aj to, ale my sme po minulé roky. vysokopostavení hostia, ale nielenže pevne držali spolu a na naše šťastie „Už sa vo verejnosti objavili aj na- sme dobre robili, svedčí o tom aj veľa a nešťastie tých, ktorí nám nežičili, rážky na míňanie peňazí a či zverejní- návštevníkov, čiže v ten slávnosťový výsledok je úctyhodný. Ako sa aj me vyúčtovanie, lebo to nie sú naše víkend Petrovec bol vari stred sveta. patrí na oslavu storočného jubilea prostriedky. Pravdaže, je to pravda, A tým všetkým stretnutiam – učiteľov, a majestátneho podujatia. Vyzdvinikto ani nehovorí, že sú naše, ani si zdravotníkov, novinárov, početným hol by som tu matičné programy, neprivlastňujeme tie finančné pros- športovým podujatiam, ale aj ľudodva galakoncerty, ktoré si uctili naši triedky. Ide o účelové prostriedky, o vým veseliciam prajem ešte hodne občania, ale aj z iných dedín, keď ktorých sme povinní podať aj presné úspešných rokov a organizátorom návštevníkov bolo skutočne veľmi vyúčtovanie. Nedovolíme si, aby sme pevnú výdrž v tej náročnej práci. Veľveľa. Aj účastníci ochotne prijali naše zneužili naše postavenie a tak aj pe- kou návštevnosťou sa môže pochváliť pozvanie zúčastniť sa na programoch, niaze. Preto chcem zdôrazniť, že my aj slávnostné zasadnutie zhromaždeaby niektorí vystupovali v sobotu vieme, že to nie sú naše prostriedky, nia Matice slovenskej, pochvala patrí dvakrát, aj na Jarmoku umenia a na ako i to, že sme povinní aj verejne aj organizátorom sympózia. K tomu, galakoncerte. A nepadlo im ťažko. dokladovať, kam sme ich usmernili. storočnici bolo venované aj defilé, Z toho máme veľkú radosť, keď nám A dôkladné či presné vyúčtovanie ktoré bolo odzrkadlením slovenskej vyjadrili dôveru a navštívili programy bude zverejnené na matičnej stránke, ľudovej tvorivosti, krásy ľudových či neodmietli účasť. Chcem sa zmieniť ja ako predseda sa o to zasadzujem, krojov, ale nanajvýš prezentovaním aj o otváracom piatkovom programe, čo sa v minulých rokoch nestávalo. našej menšiny, národného povedoo ktorý každoročne vládne záujem, Viete, podozrievajú iba tí, ktorí sami mia a tvorby. Preto aj ďalším ročníkom tak bolo aj v roku storočnice, ale nerobili ako treba. K tomu, v tomto poprajem takýto úspešný priebeh ako tohto roku sme boli poctení aj príroku sme na organizáciu Slávností to bolo v roku stého výročia nášho tomnosťou vysokopostavených hostí získali menej prostriedkov ako po národného sviatku.“

Poklona jubileu Anna Horvátová

O

slava jubilea – storočnice Slovenských národných slávností, úctyhodné podujatie, vyžadovala si náročné prípravy, tak ako sa svedčí na oslavu storočnice, tiež odborných ľudí v priamej organizácii a na naše pomery veľké finančné sumy. Bez peňazí nemožno, s tými finančnými prostriedkami všetci zápasíme, ale predsa tá organizačná stránka, zdá sa, netrpela.

Aspoň keď sa pozeráme tak zboku.

Vedia to však predsedovia, organizačný trojlístok, ktorý mal na starosti a vyniesol obrovskú zodpovednosť za nehatený priebeh Slávností 2019, a ktorý ešte nikdy tak spolu nedržal a jednotne nepôsobil ako tohto roku – predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić a predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, ktorý sa, už teraz, keď sa zľahli dojmy, zmienil takto: „Pred nami bola veľká výzva, keď sme si nesmeli dovoliť zlyhať ani na jednom poli činnosti. Všetko muselo klapať, proste museli sme byť zohraný tím, ktorý sa nesmel dopustiť žiadnych pochýb a nesprávnych krokov.

Už maličká nepatrnosť mohla vyvolať nepríjemnosť. Chvalabohu, nestalo sa také. Teraz s uspokojením môžem povedať, že tím ľudí, s ktorými som spolupracoval, si zasluhujú moju pochvalu, odniesli hodný kus organizačných záležitostí, ba vo chvíľach sa vynachádzali priamo, na tvári miesta, keďže v procese sa vyskytovali problémy, ktoré sme ani neočakávali. Ale je to proste samozrejmé, pri takom náročnom podujatí dokonca to možno aj očakávať. Teraz už s odstupom času, keď analyzujeme akcie, musím uznať, že som mal obavy, či to všetko dopadne práve tak, ako by sme si priali, ale priznávam, až nad moje očakávania. Viete, keď máte vôkol seba spoľahlivé osoby, ktoré sa pritom aj vyznajú vo svojej oblasti pôsobenia, úspech a vynikajúci výsledok je zaručený.“ Ale vo verejnosti počuť narážky, až neprimerané kritiky, dopočulo sa to aj vám určite, veď to bolo cielene rozduchované, aby sa tie komentáre bezpečne dostali príjemcovi, teda organizátorom. „Viete, ľudia sme všelijakí, a je to proste v ľudskej povahe kritizovať • TÝŽDEŇ •

z domova a zo zahraničia. Práve ich prítomnosť je dôkazom toho, že si nás tunajších Slovákov a predsedov inštitúcií uctievajú, nezanevierajú na nás, ale vysoko oceňujú naše snahy, našu krajinu a aj nás ako ľudí, ktorí si zachovávame našu tradíciu, kultúru, identitu, a ktorým aj naša krajina zaručuje práva a povinnosti.

Dokonca mám dojem, že si to niekedy ani nevyužívame v úplnosti. Dávno sa nestalo, žeby také politické osobnosti poctili Slávnosti, ako premiér Slovenska Peter Pellegrini, predseda Matice slovenskej Marián Gešper, tiež predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović, primátor Nového Sadu Miloš Vučević a iní významní funkcionári.“ Predsa akokoľvek bolo, dovolím si povedať, že proces prípravy Slávností

35 /4870/ 31. 8. 2019

5

Týždeň ZO ZASADNUTIA SPRÁVNEJ RADY NVU HLAS ĽUDU

Iniciatíva za mimoriadnu finančnú kontrolu Elena Šranková

N

a šiestom zasadnutí Správnej rady NVU Hlas ľudu v utorok 27. augusta v miestnostiach Hlasu ľudu v Novom Sade jednohlasne schválili rozhodnutie o žiadaní mimoriadnej finančnej kontroly, tiež rozhodnutie o zmenách a doplnkoch rokovacieho poriadku správnej rady a návrh členov komisií na udelenie cien z príležitosti jubilea a Dňa Hlasu ľudu.

Správna rada NVU najprv schválila rozhodnutie o vykonaní mimoriadnej finančnej kontroly trovenia rozpočtových a vlastných prostriedkov NVU Hlas ľudu v období od 1. januára 2017 do 14. augusta 2019 s cieľom zistiť všetky nedopatrenia, aby nová správna rada a nová vymenovaná úradujúca riaditeľka mohli nehatene vykonávať svoju činnosť. Prosbu o mimoriadnu finančnú kontrolu adresovali Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločnosťami, ktorý financuje fungovanie tejto ustanovizne a vydávanie slovenského týždenníka Hlas ľudu, mládežníckeho

časopisu Vzlet a detského časopisu Zornička. Spomenutý sekretariát má prosbu usmerniť na príslušné orgány APV. Ako na zasadnutí vyplynulo zo slov Miloslava Chrťana, predsedu SR NVU Hlas ľudu, ktorý prečítal zdôvodnenie tejto prosby, prišlo sa k poznatkom, že v roku 2018 v NVU Hlas ľudu nebolo vykonané verejné obstarávanie pre tlačenie Hlasu ľudu a Vzletu, ktoré je záväzné na základe Zákona o verejnom obstarávaní. V roku 2017 je verejné obstarávanie vykonané a urobené sú zmluvy o tlačení spomenutých novín s tlačiarňou HL print, s. s r. o, ktorej zakladateľom je NVU Hlas ľudu a je jediným členom tejto hospodárskej spoločnosti so 100-percentným podielom.

NVU Hlas ľudu svojej dcérskej firme, tlačiarni HL print, na základe Zmluvy o prenajímaní výrobných priestorov naplácala nájom miestností a vybavenia v sume 783,62 eura v dinárovej protihodnote. Po blokáde tlačiarne HL print zmluva bola prerušená (31. 10. 2017) a bez zverejnenej verejnej výzvy sú spomenuté priestory a celkové

vybavenie prenajaté hospodárskej spoločnosti Artprint medija, s. s r. o., Nový Sad (1. 11. 2017) za sumu 40 000 dinárov. Tejto hospodárskej spoločnosti udelili prostriedky na tlačenie Hlasu ľudu a Vzletu bez vykonaného verejného obstarávania v roku 2018. NVU Hlas ľudu do 1. 1. 2019 v imprese uvádzala, že Hlas ľudu tlačí tlačiareň HL print, ale v skutočnosti to robila Artprint medija, s. s r. o.

Orientačne od septembra 2017 NVU Hlas ľudu viac neusmerňuje prostriedky tlačiarni HL print, s. s r. o., ale ich usmerňuje tretím osobám. Ako sa uvádza v prosbe o mimoriadnu finančnú kontrolu, z dokumentácie NVU Hlas ľudu sa prišlo k poznatkom, že sa dodatočne z vlastných prostriedkov za tlačenie platilo tretím osobám, a to hospodárskej spoločnosti CPS, s. s r. o.

V danej prosbe sa ďalej uvádza, že na základe Zmluvy o prenesení prostriedkov, čo sa každý rok podpisuje medzi príslušným Pokrajinským sekretariátom pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločnosťami

OTVORENE NA OTVORENÝ LIST (NE)ODMENENÉHO NOVINÁRA MARTINA PREBUDILU

Čo povedať, iba krátko: Škoda slov, ale predsa nezamlčať!

„S

lávnosti boli a prešli!“ alebo aj „Slávnosti boli a na nich nič!“ – takéto konštatácie sa sem-tam omieľajú. Síce pre koho ako, ale keďže sme ľudia skutočne všelijakí, niektorým sa vari ani nič nepáčilo.

Je to na ich škodu. Nehovorí sa nadarmo, že vtáka poznáš po perí a človeka po reči. Kritizovaniu zvlášť máme veľké sklony, ale nie aj sebakritickosti. Ako sme sa neraz presvedčili, aspoň niektorí, najmä tí, ktorí v cudzom oku vidia smietku a vo vlastnom oku zase brvno nie. Zvlášť je „podnetný“ titulok: „Slávnosti boli a prešli, „Cena“ bola a prešla...“, a pod ním text zverejnený v HĽ, č. 34, 24.

8. 2019 na strane 7, v ktorom sa

6

www.hl.rs

podpísaný Neodmenený novinár Martin Prebudila sťažuje, že nebol pozvaný na Stretnutie slovenských novinárov, a z ktorého vyplýva, že keby vedel, že dostane cenu, prišiel by.

Keď niekto dostane pozvanie na Stretnutie slovenských novinárov počas SNS a z oprávnených dôvodov sa nezúčastní, tam skutočne zazlievať nemožno, i keď... Ale keď niekto zareaguje, že sa nezúčastnil na stretnutí, lebo nebol pozvaný, a predsedníčka VPI si nedovolila pozvať ho na stretnutie, a pritom vieme, že pozvaný bol, je to na zamyslenie.

Presvedčili sme sa tiež, že je to s tými pozvaniami nejaké čudné, pozvanie všetci dostali, iba

Informačno-politický týždenník

NEinformovaný novinár, ktorý aj zaslal príspevky na súťaž, ale ako sa vyjadril: „Je pravda, že som sa na súbeh prihlásil, ale veľmi som cenu neočakával. Tiež je pravda, že mi fakt nikto neohlásil, ani Lidija...

Ináč, určite by som bol prišiel na udeľovanie.“ Tu sa nám prichodí zamyslieť nad konštatáciou, či novinári na stretnutie majú prísť, iba ak majú získať cenu?! Alebo možno iba s nekalými úmyslami, keď majú za lubom vyjadriť nespokojnosť s priebehom udalosti a samotnej organizácie?! Či treba telefonicky zvolávať „vážených kolegov“, v zmysle: „Halooo, prosím Vás, ráčte si prísť po cenu?!“ Ozaj, novinári na stretnutie

s NVU Hlas ľudu, a to pre finančné prostriedky predurčené pre detský časopis Zornička, riaditeľ NVU Hlas ľudu nekonal prenesenie finančných prostriedkov Slovenskému vydavateľskému centru, ktoré robí prípravu a tlačí Zorničku, ale jednu časť prostriedkov ponechal pre NVU Hlas ľudu.

Okrem spomenutého členovia správnej rady na utorkovom zasadnutí schválili rozhodnutie o zmenách a doplnkoch rokovacieho poriadku správnej rady. Novinkou je, že sa schôdza SR môže uskutočniť telefonickou cestou, ale i to, že sa pozvanie na schôdzu SR s návrhom rokovacieho programu členom SR doručuje najneskoršie 3 dni pred uskutočnením zasadnutia. Avšak keď je potrebné súrne rozhodovanie, schôdza sa môže zvolať aj v kratšej lehote.

Na zasadnutí v utorok členovia SR NVU Hlas ľudu súhlasili s navrhnutými členmi komisií, ktoré do 5. októbra majú navrhnúť laureátov novinárskych cien, a informovali sa i o projekte, ktorý je schválený na zariadenie spomienkovej izby Hlasu ľudu. novinárov majú prichádzať iba v prípade, ak sú odmenení?!

Zdá sa, že je práve tu pes zakopaný: „Prídem, ak som odmenený.“ Aj napriek tomu, že sa pán NEinformovaný novinár na súbehu zúčastnil a odmenu nie veľmi očakával, každý si je vedomý, že ak sa na súbehu zúčastní, môže sa nádejať aj cene. A oznámiť vopred niekomu, že má prísť po cenu, je to skutočne negustiózne.

Pán NEodmenený novinár Martin Prebudila hovorí, že ho predsedníčka neoznámila. Zato ale predsedníčka hovorí: „Koordinátorka všetkých aj informovala o stretnutí, aj oboznámila s priebehom konania.“, a dokladám, ako som počula nie raz: „Aj Martin je oboznámený.“ Ide určite len o pána Prebudilu, keďže sme iného Martina na súbehu nemali prihláseného.

A či možno prekážalo, že činnosť výboru aj naďalej nehatene prebieha?!

Anna Horvátová • TÝŽDEŇ •

Slovensko NA SLOVENSKEJ POLITICKEJ SCÉNE SPÔSOBUJE ZEMETRASENIA KOMUNIKÁCIA MEDZI OBVINENÝMI Z OBJEDNANIA VRAŽDY NOVINÁRA JÁNA KUCIAKA

Odhalenia Threemy Rastislav Boldocký

A

náša veľa objavných informácií, ale aj tak poriadne šokuje. Poskytuje totiž výborný pohľad do fungovania slovenskej politiky, polície a justície. Kočner v komunikácii so Zsuzsuovou často vulgárnym spôsobom odhaľuje

zakázal extrémistickú Ľudovú stranu Naše Slovensko Mariana Kotlebu. Ale z komunikácie ďalej vyplýva, že mal od krajnej pravice žiadať aj protislužbu. „Kotleba vládu podrží, dlhuje mi to,“ vysvetľoval Kočner Zsuzsuovej.

k by sa na Slovensku vyberalo slovo týždňa, zrejme by presvedčivo zvíťazila Threema. Laicky vysvetlené, ide o aplikáciu typu skype či viber, ktorá je však lepšie zašifrovaná, a preto by mala umožňovať chránenejšiu, bezpečnejšiu komunikáciu. Ibaže, ako sa ukazuje, úplne bezpečná nie je.

V týchto dňoch sú totiž médiá plné prepisov rozhovorov medzi kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsuovou, oboma obvinenými z objednania vlaňajšej vraždy novinára Jána Kuciaka a Marian Kočner a Alena Zsuzsová (Foto: TASR) jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Komunikovali práve svoju širokú sieť kontaktov a znáAby sme lepšie pochopili citliprostredníctvom Threemy. mostí na najvyšších miestach. vosť celej aféry, musíme povedať Ako je teda možné, že sa Potvrdilo sa tak, že sa poznal a pár slov o Marianovi Kočnerovi. chránené informácie dostali na stretával s predsedami koalič- Podnikateľ bol v posledných verejnosť? Obsah komunikácie ných strán Andrejom Dankom či desaťročiach pri veľkom počte sa podarilo dešifrovať v rámci Bélom Bugárom, so šéfom Sme- káuz, figuroval napríklad aj na vyšetrovania vraždy novinára ru Robertom Ficom si zjavne aj takzvaných mafiánskych zoznaa potom niektoré jej časti – za tykal. Útržky komunikácie čo-to moch. Okrem vraždy novinára nevyjasnených okolností – unikli naznačujú aj o spôsobe, akým momentálne čelí obvineniu aj do médií. Postupne ich zverejňuje podnikateľ vybavoval alebo chcel zo zmenkového podvodu. Čiže opozične naladený Denník N. vybavovať „veci“. Napríklad sa akékoľvek kontakty s ním sú pre Obsah rozhovorov síce nepri- chváli, že zabránil tomu, aby súd politikov mimoriadne toxické.

VÝVOJ SLOVENSKEJ EKONOMIKY SKLAMAL ANALYTIKOV, HROZÍ VÁŽNEJŠIA KRÍZA?

Prudké spomalenie R. Boldocký

R

ast slovenskej ekonomiky sa začal spomaľovať, a to dosť výrazne. Zatiaľ čo hrubý domáci produkt (HDP) v prvom štvrťroku medziročne rástol 3,7 percenta, v druhom štvrťroku to bolo už len 1,9 percenta. Hoci bežnému smrteľníkovi tieto čísla nemusia veľa hovoriť, odborníci bijú na poplach.

Upozorňujú, že ružový nie je ani celosvetový vývoj, preto krajinu • SLOVENSKO •

môžu očakávať krušné chvíle – domácnosti zrejme budú musieť viac uťahovať opasky a hrozí aj strata pracovných miest. „Čísla ekonomiky v druhom štvrťroku sklamali. A hoci ich pravdepodobne ovplyvnili aj niektoré jednorazové faktory, nálada v európskej ekonomike naznačuje, že významnú korekciu smerom nahor nie je možné očakávať ani v nasledujúcich štvrťrokoch a ekonomický rast bude skôr ďalej slabnúť,“ po-

vedal agentúre TASR analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák.

Situáciu komplikuje aj fakt, že Slovensko je výrazne otvorenou ekonomikou, ktorá je citlivá na akékoľvek negatívne pohyby v zahraničí. Pritom momentálne, v čase Brexitu a obchodných vojen, je medzinárodná situácia mimoriadne neistá. Najväčšou nástrahou je, že spomalenie hlási aj nemecká ekonomika, ktorá je so slovenskou veľmi previazaná. „Nemecká ekonomika opäť koketuje s recesiou. V druhom štvrťroku sa oproti tomu prvému prepadla o 0,1 percenta. Ak sa údaj potvrdí a prepad nastane aj v práve prebiehajúcom štvrťroku, čo nemožno vylúčiť aj

Alena Zsuzsuová pritom mala fungovať ako jeho volavka – žena, ktorá od vplyvných mužov získava informácie a snaží sa ich skompromitovať. Zverejnená komunikácia toto len potvrdzuje. „Mala som ho namotaného na Facebooku,“ vyjadruje sa napríklad o jednom zo súčasných ministrov.

Na druhej strane zverejnenie komunikácie z Threemy okrem zdesenia vyvolalo aj viaceré otázniky. Napríklad ako je možné, že

informácie z vyšetrovania unikajú na verejnosť a prečo tomu prichádza práve teraz, niekoľko mesiacov pred voľbami. Ďalej komunikácii medzi Kočnerom a Zsuzsuovou chýba kontext, ide totiž len o útržky rozhovorov.

A nakoniec tu je možno aj najpodstatnejšie otázka – nakoľko Kočnerovi možno veriť a nakoľko sa so svojím vplyvom iba vystatoval?

pre fatálne spomalenie čínskej priemyselnej výroby, Nemecko bude oficiálne v recesii,“ podotkol hlavný ekonóm Czech Fund Lukáš Kovanda.

Horšiu kondíciu hospodárstva už v júni pripustilo aj ministerstvo financií a už júni znížilo výhľad rastu slovenskej ekonomiky zo štyroch na 3,5 percenta.

Zdôvodnilo to spomalením rastu v eurozóne. „Tlak zo slabšieho externého prostredia sa prenesie aj do nižšej spotreby domácností. Tento negatívny trend bude tlmený exportom slovenských automobiliek. V roku 2020 ekonomika ďalej zmierni tempo rastu a nasýtený trh práce zníži tvorbu pracovných miest,” uviedlo v júni ministerstvo.

35 /4870/ 31. 8. 2019

7

Ľudia a udalosti NÁVŠTEVA MINISTRA PRE PRÁCU, ZAMESTNÁVANIE, BOJOVNÍCKE A SOCIÁLNE OTÁZKY V BÁČSKOM PETROVCI

Ako najlepšie situáciu oceniť, ak nie rovno v teréne Anna Horvátová

V

stredu 21. augusta do Báčskeho Petrovca zavítala vzácna republiková návšteva, minister pre prácu, zamestná-

vanie, bojovnícke a sociálne otázky Zoran Ðorđević so spolupracovníkmi. Privítali ich predseda obce Srđan Simić, námestníčka Jasna Šprochová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová

Minister Ðorđević sa s prítomnými ochotne vyfotil

a člen Obecnej rady poverený vzdelávaním Predrag Bojanić.

Po konštruktívnom rozhovore navštívili aj Stredisko pre sociálnu prácu a Združenie rodičov detí s osobitnými potrebami MY, kde minister odovzdal užívateľom služieb počítač. Odtiaľ hostia s hostiteľmi mali nasmerované k predstaviteľkám Únie žien, kde

Do združenia MY s darčekom

STARÁ PAZOVA

Nový dom pre krajšiu budúcnosť Anna Lešťanová

V

novoutvorenom fruškohorskom sídlisku sa v stredu 21. augusta konala minislávnosť. Rodinám rómskej národnostnej menšiny odovzdali kľúče od bytov vybudovaných vďaka projektu Nadviazanie udržateľných riešení pre bývanie Rómov v Starej Pazove.

Do nových bytov (rozlohy 55 a 33 štvorcových metrov) sa v týchto dňoch nasťahuje 30 rodín rómskej národnostnej menšiny.

Celková hodnota investície je 1 038 800 eur. Delegácia Európskej únie v Srbsku tento projekt vyfinancovala so 70 percentami prostriedkov, kým Ministerstvo stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Srbska a Obec Stará

Kľúče od nových bytov príslušníkom rómskej národnostnej menšiny udelili Zoran Lakićević a Đorđe Radinović

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

si s ministrom pohovorili na témy, ktoré trápia ženy v Báčskopetrovskej obci. Ðorđević zdôraznil, že rád odchádza medzi ľudí, aby tým mohol zmapovať situáciu a zistiť priamo na tvári miesta, čo ľudí trápi. Preto vyzval príslušníčky Únie žien, aby sa otvorene zmienili o problémoch, na ktoré narážajú.

Pazova zabezpečili po 15 percent prostriedkov.

Kľúče od nových bytov udelili Zoran Lakićević, štátny tajomník uvedeného ministerstva, a Đorđe Radinović, predseda obce. Na slávnosti sa zúčastnil aj Dalibor Nakić, predseda Národnostnej rady Do nových bytov sa v týchto dňoch nasťahuje rómskej národ- 30 rodín nostnej menšiny.

Pri tejto príležitosti Z. Lakićević rómskej národnostnej menšiny okrem iného povedal, že týmto a pre sociálne ohrozených obyspôsobom Ministerstvo staveb- vateľov.

Predseda Đ. Radinović vyjadril níctva, dopravy a infraštruktúry RS sa usiluje zabezpečiť to, čo je spokojnosť s úspešne realizovanajdôležitejšie pre rómsku po- ným projektom a vytýčil, že je puláciu, a to je predovšetkým to, tento projekt veľmi dôležitý pre aby mali adekvátne podmienky občanov rómskej národnostnej na život a adekvátnu komunálnu menšiny v obci, lebo ľudia dostali infraštruktúru. Podľa jeho slov strechu nad hlavou. O tom, kto toto je zatiaľ prvý projekt, kto- dostane byty, rozhodovala patrý je ukončený, a naplánovaný ričná komisia spolu s Kanceláriou je aj nový program, ktorý bude pre integráciu Rómov v Starej financovaný z prostriedkov IPA Pazove, s tým, že sa prihliadalo 2018 v hodnote 20 miliónov eur. na to, aby to boli rodiny, ktoré sú Vystavané budú stavebné objekty najohrozenejšie. v ešte 20 obciach pre príslušníkov • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

O plate pomocníka predsedu obce Vladimír Hudec

N

a rokovacom programe 31. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište v stredu 21. augusta boli iba tri body– schválenie zápisnice z minulého zasadnutia, návrh rozhodnutia o zmenách a doplnkoch platov, príplatkov a iných príjmov zvolených, vymenovaných a postavených osôb v obci, ako i výbornícke otázky.

Zasadnutie, na ktorom bolo

Stred Plandišta

LICITÁCIA ŠTÁTNEJ PÔDY V KOVAČICKEJ OBCI

V prvom kole ponúkli 1000 hektárov pôdy Anička Chalupová

teraz máme iba 970 ha. Takých pozemkov, čo neboli rozdelené ovačická obec patrí medzi na základe práva predpredaja prvé, ktoré tohto roku uspo- dobytkárom, v prvom kole je preriadali prvé kolo licitácie najatých 84 ha po cene 34 468,95 štátnej pôdy. Verejný prenájom eura, totiž 406,95 eura po ha. Celsa uskutočnil začiatkom augusta kovo je vylicitovaných 15 balíkov. v miestnostiach Miestneho spolo- Balíky boli ponúknuté cestou čenstva Kovačica a o tom, koľko verejnej dražby podľa ročného pôdy bolo tentoraz ponúknuté do plánu a programu. Na cenu preprenájmu, Nikola najatej štátnej Nikolić, odborný pôdy vplývala spolupracovník kvalita ornej pre poľnohospopôdy a veľkosť dárstvo Obce Koparcely.“ vačica, hovorí: Bolo neja„Poľnohospokých nedodárom bolo tohto patrení počas roku ponúknutých licitácie? zhruba 1 000 hek„V priebehu tárov ornej zeme, licitácie nebos tým, že máme li zazname ešte pozemky, nané žiadne kde sú nevyriešené problémy a spory medzi štánedopatrenia. tom a majiteľmi Nikola Nikolić Tohto roku je pozemkov. Takej prenájom pôdy pôdy je okolo 450 ha a tiež máme určený na 5 rokov.“ zhruba 450 ha pod lúkami a lesmi, Hovoríte, že vykonanou rešako aj 200 ha v procese reštitúcie. titúciou obec zostala bez viac V uplynulých rokoch je reštitú- ako 600 ha pôdy. Aká je teraz ciou ich pôvodným majiteľom situácia? vrátených okolo 800 ha. Pred „Ak príde k reštitúcii určitej tromi rokmi sme mali ponúknu- pôdy pred podpísaním zmluvy té do prenájmu okolo 1 600 ha s nájomníkom, tak nájomníkovi štátnej pôdy od 1. do 6. triedy a sa vrátia prostriedky, nakoľko už

K

• ĽUDIA A UDALOSTI •

prítomných iba 13 výborníkov, zvolali súrne kvôli tomu, aby určili plat pomocníka predsedu tejto juhobanátskej nevyvinutej obce, ktorý bol do tejto funkcie vymenovaný 15. augusta bežného roku.

Po úvodnom

zdôvodnení referenta v obecnej správe Radeta Surlu zmeny spomínaného rozhodnutia výborníci jednohlasne schválili. Podľa toho rozhodnutia pomocník predsedu obce bude prijímať plat podľa koeficientu 14,85, ale na zasadnutí nebolo počuť informáciu, koľko to bude v peniazoch.

Inak novým pomocníkom predsedu obce sa stal výborník SNS Dušan Ćurčić, zamestnaný v STUP Vršac ako vodič autobusa, ktorý sa do zhromaždenia dostal z listiny Skupina občanov My môžeme, my chceme – Zoran Vorkapić a ihneď po voľbe prestúpil do výborníckej skupiny Srbskej pokrokovej strany.

zaplatil za vylicitovanú pôdu. Ak na a Samoš. Teda pre druhý kruh by došlo k situácii, že nájomník licitácie zostalo ešte takých 12 ha podpísal zmluvu o prenájme a za- v Debeljači, kým katastrálne obce platil za vylicitovanú pôdu, v tom Uzdin a Idvor neprihlásili pôdu prípade nájomník má právo roz- na licitáciu z určitých dôvodov.“ Z ktorých prostredí bolo najhodnúť sa, či zostane obrábať tú pôdu, alebo sa s novým majiteľom viac záujemcov o licitáciu? dohodne o tom, čo a ako budú „Najviac dražiteľov bolo z Paďalej robiť. Ak ju ponechá novému diny a Crepaje. V druhom kruhu, majiteľovi, tak sa mu peniaze vrá- kto má aktívny status najmenej tri tia. V opačnej situácii má právo používať tú prenajatú pôdu.

Ak je to pôda majiteľa, kde je v otázke súkromná osoba, tak prenájom môže trvať do troch rokov. Ak je Tohto roku je prenájom pôdy určený na 5 rokov majiteľom pozemkov cirkev, tak v tom prípade môže roky, môže účinkovať v licitovaní používať pôdu do dvoch rokov, vo svojej katastrálnej obci.“ po čom sa hneď zruší zmluva Už je stanovený dátum alebo sa urobí príloha zmluvy. druhého kola licitácie?

Očakávame, že do nasledujúcich „Druhé kolo licitácie sa ešte 40 – 50 dní zakončíme zmlu- nemôže presne vedieť, lebo po vu a pre všetky pozemky, ktoré tom, čo sme rozdelili rozhodnutia, zostali neprenajaté, vypíšeme poľnohospodári majú zaplatiť za druhé kolo licitácie, kde bude vylicitovanú pôdu a neskoršie ponúknutých ešte takých 40 – 50 sa majú uzavrieť zmluvy v mene ha do prenájmu.“ Ministerstva poľnohospodárstva, Kde sa nachádza licitovaná lesníctva a vodohospodárstva pôda?

Srbska. Len potom môžeme začať „Štátna pôda, ktorú obec prena- prípravy na nasledujúce kolo jíma, sa nachádza na celom území licitácie,“ dodal na záver Nikola Obce Kovačica. Na licitáciu tohto Nikolić, odborný spolupracovník roku pôdu ponúkli štyri katastrál- pre poľnohospodárstvo Obce ne obce: Crepaja, Debeljača, Padi- Kovačica.

35 /4870/ 31. 8. 2019

9

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Prípravy na veľkolepé oslavy sa začali Anna Lešťanová

D

ruhé zasadnutie členov organizačného výboru blížiacich sa osláv 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy sa uskutočnilo vo štvrtok 22. augusta v miestnostiach Klubu VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

Prví Slováci sa na toto územie prisťahovali koncom mája v roku 1770, a preto celý nasledujúci rok v Starej Pazove bude v znamení tohto úctyhodného jubilea. Všetky programy sa budú niesť práve v znamení týchto osláv. Krásnym úvodom do začiatku veľkolepých osláv 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy v roku 2020 bola medzinárodná konferencia pod názvom Veľkonočné tradície staropazovských Slovákov – Paňičke v dňoch 12. až 14. apríla.

Ústredný program osláv je naplánovaný na koniec mája v roku 2020 a preto je, v súlade s pripomínaním si tohto veľkého jubilea, pred členmi OV osláv mnoho práce. Do prípravy programu osláv sú zapojené mnohé nielen tamojšie inštitúcie a ustanovizne, lež aj vyššie organizácie, vrátane NRSNM, v mene ktorej sa na schôdzi zúčastnila predsedníčka Libuška Lakatošová. Ako povedala, je to skutočne úctyhodné jubileum, lebo 250 rokov Slováci obstáli na tomto priestore, a zároveň popriala, aby to tak zostalo aj v nadchádzajúcich storočiach. „NRSNM ako zastupiteľský republikový orgán pre všetkých Slovákov bude mať závažnú úlohu aj na týchto oslavách,“ pripomenula o. i. Lakatošová. Úlohou OV je zostaviť jednotlivé tímy, kde každý

bude mať na starosti iný segment práce (kultúrna časť, informovanie, publikačná činnosť, ubytovanie, písanie projektov...) a vypracovať kompletný kvalitný program osláv.

V rámci trojdňového ústredného programu osláv naplánované je usporiadanie slávnostnej akadémie, slávnostných služieb Božích, Dolnozemského jarmoku na námestí, tiež príležitostné výstavy, koncerty...

Ide o náročný program osláv, v ktorom sa zúčastnia mnohí účinkujúci z rozličných sfér pôsobenia života a práce tamojších obyvateľov, a do Starej Pazovy na oslavy v roku 2020 prídu i viacerí hostia tak z našej krajiny, ako i zo zahraničia. Čestným predsedom OV osláv je Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a koordinátorom Jaroslav

Jaroslav Miklovic

Miklovic, profesor dejepisu. Ktoré inštitúcie a ustanovizne budú na príprave a realizácii osláv úzko spolupracovať a z ktorých zdrojov sa budú financovať, budú témy na ďalších rokovaniach. V poradí tretie zasadnutie členov OV je stanovené na polovicu septembra.

NOVINKY ZO STAREJ PAZOVY

Verejné osvetlenie a videodozor A. Lešťanová

J

ednou z kapitálových investícií v Obci Stará Pazova naplánovaných v rozpočte na bežný rok je výmena jestvujúceho verejného osvetlenia s uplatnením LED technológie s energetickým účinkom. Splácanie tejto investície

Okrem budúcej výstavby kanalizačnej siete 5. augusta začala výmena verejného osvetlenia LED technológiou podľa princípu ESKO projektu. ESKO spoločnosti totiž okrem inovatívnych projektov na uskutočnenie väčšej energetickej účinnosti a zmenšenia spotreby elektrického prúdu klientom

Inštalovanie videodozoru v strede Starej Pazovy

bude prostredníctvom úspory a na základe projektu verejno-súkromného partnerstva.

10

www.hl.rs

ponúkajú aj finančné riešenie na ich realizáciu. To znamená, že sa z úspory energie spláca investícia.

Informačno-politický týždenník

Po vyplatení investície úspora, ako hovoria čelní ľudia, zostane v obecnej pokladnici. Verejné osvetlenie bude vymenené na území celej Staropazovskej obce a toho času sa intenzívne pracuje i v samotnom meste. Vo všetkých vyvinutejších krajinách sveta uličné osvetlenie sa koná prostredníctvom práve LED technológie.

VIDEODOZOR V STREDE PAZOVY Na križovatke v strede Starej Pazovy namontovaný je videodozor s cieľom zmenšenia dopravných priestupkov a nehôd. Obec Stará Pazova prostredníctvom lokálnej Rady pre bezpečnosť na tieto účely vyčlenila 9 miliónov dinárov. Toto je jeden zo spôsobov zveľadenia bezpečnosti všetkých účastníkov v príliš frekventovanej doprave, kde mnohí neuctievali predpísané dopravné pravidlá.

Inštalované kamery (pri budove pošty a budove ZŠ hrdinu Janka Čmelíka) sú vo funkcii 24 hodín a v prípade priestupku v doprave (jazda na červenú, neprispôsobená rýchlosť...) počas 8 dní na domovú adresu majiteľa vozidla

Uličné osvetlenie LED technológiou (foto: z archívu obce)

prichádza oboznámenie policajnej stanice, aby sa doručila informácia, kto sedel za volantom vozidla v danej chvíli. Pokuty za vykonané priestupky nie sú malé a okrem peňažných výdavkov šoférov očakáva aj zákaz jazdy na určitý čas. Agentúra pre bezpečnosť dopravy Obce Stará Pazova v druhej fáze plánuje podobné videodozory inštalovať na autobusových a železničných staniciach, verejných objektoch a najfrekventovanejších miestach v meste na štátnej ceste.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V DOME MATICE SLOVENSKEJ ĽUDOVÍTA MIŠÍKA V SRBSKU V BÁČSKOM PETROVCI

Prvákom odovzdali tašky a školské pomôcky

mať žiakov prvákov. S poľutovaním musím konštatovať, že podobná piatok 23. augusta sa v Dome situácia je aj v Erdevíku, kde rodičia Matice slovenskej v Srbsku troch žiakov mali záujem o zápis Ľudovíta Mišíka v Báčskom do slovenskej triedy, NárodnostPetrovci uskutočnila akcia príznačná ná rada slovenskej národnostnej pre koniec augusta, ktorá sa na menšiny, tiež Pokrajinský sekretariát radosť rodičov a prváčikov, ktorí dali povolenie, ale školská správa budú vyučovanie sledovať v ma- nie, takže sme prosbu zaslali na terinskom jazyku – v slovenčine ministerstvo, ale či nám schvália otvorenie slovenskej triedy, zatiaľ koná od roku 2014.

Uvítacie slová patrili predsedovi je otázne.“ Slovo potom patrilo predsedníčke Národnostnej rady Libuške Lakatošovej, ktorá vyjadrila potešenie zo stretnutia s predstaviteľmi a riaditeľmi slovenských základných škôl vo Vojvodine, či s tými, v ktorých sú slovenské triedy: „SchvaľuPredseda MSS Ján Brtka, predsedníčka NRSNM jem takúto akciu Libuška Lakatošová s riaditeľkou ZŠ Jána Kollára Matice slovenskej v Selenči Katarínou Vrabčeniakovou v Srbsku, v rámci Matice slovenskej v Srbsku Jánovi nej predsedníctvu, ktoré aj v tomto Brtkovi, ktorý vyjadril potešenie roku vynaložilo snahu, aby pomohlo z realizácie tejto akcie aj v tomto rodičom. Žiaľ, všetci zápasíme s tým roku, keďže treba skutočne vyčleniť istým problémom, apelujeme na nemalé prostriedky na prípravu kompetentných, aby nám povolili detí do školy a na sám začiatok otvorenie tried, o to nám je azda školského roka. V pokračovaní slo- ľahšie v tejto zložitej situácii, že sú vo patrilo predsedovi Osvetovej Národnostná rada a Matica úzko komisie MSS, členovi NRSNM a späté, avšak nezávisí to od nás, miriaditeľovi staropazovskej Základ- nister dá posledné slovo. Je dobre, nej školy hrdinu Janka Čmelíka že sú tohto roku balíky bohatšie, Jankovi Havranovi zo Starej Pazo- potešíme tým našich prváčikov, vy, ktorý vyjadril vďaku tak Úradu ale aj rodičov. S poľutovaním však pre Slovákov žijúcich v zahraničí v musím konštatovať, že sú bohatšie Bratislave, ako i slovenskému štátu z toho dôvodu, že máme menej a Veľvyslanectvu Slovenskej repub- žiakov! Čo robiť, a ako sa postaviť liky za organizáciu táborov, kurzov proti tomuto problému, keď vieme, či seminárov a, pravdaže, aj za tento že s natalitou nezápasíme iba my, druh podpory. V pokračovaní uvie- ale celé Srbsko, ba dokonca celý dol takú analýzu počtu prvákov svet?! Možno by sme odchodu a dotkol sa aj smutnej udalosti: „V našich žiakov zastali do cesty, ako roku 2014 sme mali 337 prvákov, to i predseda povedal, keby slo2015 to bolo 324, v roku 2016 298, venský štát poskytoval štipendiá potom nasledovalo zvýšenie, keď študentom, ktorí zostávajú študov roku 2017 ten počet bol 312. Vlani vať doma, teda v Srbsku. Týmto prváčikov v slovenských triedach zaužívaným spôsobom pomoci sa bolo 320 a v tomto roku je to 258 stáva, že nielenže študenti odídu, žiakov. Školské pomôcky tohto roku ale následne aj ich rodiny. Či im to udeľujeme 15 školám, žiaľ, v Slan- zazlievať môžeme, alebo nie, je to kamenských Vinohradoch v nastá- diskutabilné?! Hranice sú otvorené, vajúcom školskom roku nebudú vedomí sme si toho, ako i toho, že Anna Horvátová

V

• ĽUDIA A UDALOSTI •

sú to také ekonomické migrácie.

Najviac by sme sa tešili z toho, aby študenti zostávali tuná v rodisku na štúdiách, tak by bolo najlepšie.

Verme iba, že sa voľakedy aj vrátia.

Ak aj nie, zazlievať im nemôžeme, avšak aspoň tým, ktorí tu zostávajú, môžeme aspoň takto uľahčiť neblahú ekonomickú situáciu. Matica slovenská z prostriedkov z úradu, ale aj zo svojich podporila prváčikov, pokým sa Národnostná rada o prostriedky vlani neuchádzala, nevieme, prečo, preto sme sa ale rozhodli, že piatakom poskytneme aspoň niekoľko zošitov, pomôcky, aby sme aspoň trochu prispeli aj žiakom, aj rodičom, aj školám. Trápi nás aj problém spájania tried, pokúsime sa vplývať na to, koľko je to v našej moci, aby sme pracovali v prospech nás Slovákov. Na druhej strane treba aj tie práva, ktoré sú nám zaručené Ústavou Srbska, maximálne využiť.

V poslednom čase sa stretávame aj s tým, že máme možnosť, aj práva, štátom zaručené, ale my ako príslušníci slovenského menšinového národa si tie práva nevyužívame.

Ako Staropazovčanka uvediem príklad z môjho rodného mesta, kde máme tri základné školy, ale

by iba v prednosti, lebo by si osvojili základy spisovného slovenského jazyka a srbského, úradného jazyka našej krajiny tiež.“ Nielen v Starej Pazove narážame na takýto problém. Žiaľ, rozšírený je medzi príslušníkmi slovenského jazykového spoločenstva ako nejaká nebezpečná epidémia. Nemôžeme odsudzovať ani prváčikov, nerozhodujú oni, v prospech, alebo viac v neprospech ich rozhodujú ich rodičia, a tým ich ochudobnia o ich právo, vedomosti získavať v materinskom jazyku – v slovenčine. Nech im je na svedomí, keď takto zanevierajú na svoj slovenský pôvod.

Tá druhá časť stretnutia patrila udeleniu školských tašiek a pomôcok predstaviteľom škôl. S poľutovaním aj tu musíme skonštatovať, že sa riaditeľky jednotlivých škôl nezúčastnili na odovzdaní z iba im známych dôvodov.

V petrovskej základnej škole v novom školskom roku si do lavíc sadne 40 prváčikov. V susednom Kulpíne prváčikov je 12, v Hložanoch a Pivnici 13, v Selenči 19, pokým v Kysáči 28. Banátske školy sú na tom trochu lepšie: v Kovačici počet

Spoločná fotografia hostiteľov s hosťami

môžem povedať, že zápasíme so zápisom žiakov prváčikov do slovenských tried, lebo sa slovenské rodiny rozhodnú zapísať svoje deti do srbských tried. Prečo?! To iste ani oni nevedia. Veď ako bilingvisti boli by iba bohatší, keby ich deti paralelne ovládali dva jazyky, materinský a úradný jazyk našej krajiny – srbčinu. To je ich právo! I keď nechápu, že keby rozhodnutie zmenili, teda zápisom do slovenských škôl boli

prvákov je 39, pokým v Padine ako v Petrovci – 40, ale zato v Jánošíku len dvoch prváčikov zapísali do triedy s vyučovacím jazykom slovenským, pokým v Aradáči 7 a v Lugu 4. V Starej Pazove budú mať 31 prváčikov. Neblahá situácia postihla školy v Silbaši, kde bude len 5 prváčikov, v Laliti 3, v Bielom Blate 2 a, žiaľ, v Slankamenských Vinohradoch v tomto roku nieto prvákov.

35 /4870/ 31. 8. 2019

11

Ľudia a udalosti AKCIA POĽNOHOSPODÁROV KULPÍNA

Zasýpali jamy v chotári Katarína Gažová

Z

a prajného suchého počasia vo štvrtok 22. augusta poľnohospodári Kulpína usporiadali akciu. Zišli sa neďaleko podniku Vin farm na východe z Kulpína smerom do Ravného Sela. Tam už bola nasypaná hodná hŕba zeminy, ktorú poľnohospodári traktormi s vlečkami

rozvážali do chotára. O akcii sme sa rozprávali s Michalom Vízim, ktorý bol iniciátorom akcie a na bagri naberal zeminu do vlečiek. „Nedávno podnik Vin farm mal zvyšok zeminy a v rozhovore s nimi som sa dozvedel, že by ju mohli dať na použitie poľnohospodárom. Na neďalekom priestore nám tú zeminu aj vysypali. Potom sme sa my

poľnohospodári dohovárali, kedy akciu zasýpania jám na cestách v chotári zrealizujeme. Nakoniec sme sa stretli vo štvrtok 22. augusta a práca nám išla ako po masle. Poľnohospodári prichádzali so svojimi traktormi s vleč-

viac ako desať, pätnásť vlečiek.“ Takouto osožnou akciou zasýpania jám a vyrovnávania poľných ciest účastníci akcie pomohli sebe, ale aj ostatným majiteľom poľnohospodárskych plôch v chotári. Keď príde jesen-

Práca na bagri si vyžadovala aj očistiť zeminu od buriny a pohrabať na hŕbu, z ktorej sa ľahšie naberalo do vlečiek. Michalovi Vízimu tá práca išla od ruky.

Michal Vízi (riadi bager) vysýpa zeminu do vlečky poľnohospodára Rastislava Širku (vedľa vlečky), ktorý usilovne pracoval a vyviezol viac ako desať vlečiek zeminy do chotára

kami, s bagrom s varechou som naberal zeminu zo spomenutej hŕby a vysýpal do traktorových vlečiek. Poľnohospodári vyvážali zeminu do poľa na miesta, kde to bolo najpotrebnejšie. Niektorí vystačili vyviezť do chotára aj

PRÁCE V KOVAČICI

Smetisko – do histórie Ján Špringeľ

„O

becné zhromaždenie vyčlenilo z obecného rozpočtu 600-tisíc dinárov na to, aby sme v prvej časti očistili odpad aspoň zo súkromných poľnohospodárskych pozemkov, aby ľudia, ktorí pôdu vlastnia, ornicu mohli obrábať. Práce vyko-

Rovnanie

12

www.hl.rs

náva kovačický podnik Planum,“ hovorí o zakončených prácach za niekdajším stavebným podnikom Staviteľ a za skladiskom Domusu Martin Chrťan, tajomník Miestneho spoločenstva Kovačica.

Cieľom bolo urovnať a prikryť skládku, kým druhá časť prác na sanácii skládky odpadu odštartuje pravdepodobne na jar a bude náročnejšia a nákladnejšia: „Ďalšia fáza robôt bude stáť oveľa viac peňazí, ale dúfam, že sa tentoraz vyčlenia prostriedky tak z obecného, ako aj z rozpočtu pokrajiny, a že konečne Kovačica toto smetisko zatvorí.“ Problémom

Informačno-politický týždenník

Martin Chrťan (foto: RTV OK)

podľa tajomníka Chrťana bude nájsť novú lokalitu: „Jedna z možností je, aby sa jama, ktorú vykopal tehliar, ďalej využívala na odkladanie stavebného a tvrdého odpadu, ale o tom potom.

Prioritou nám je predsa zakončiť čistenie častí, kde sa nachádzajú privátne role roľníkov.“ Ekologické povedomie občanov nie je na žiaducej úrovni. Ak sa chceme hrdiť upraveným mestečkom, popri cestách sa nesmú povaľovať odpadky. „Povedomie občanov Srbska o ochrane životného prostredia nie je na potrebnej výške. Predsa mienim, že sú Kovačičania v tom ohľade pokrokovejší. Sme svedkami

ný zber poľnohospodárskych kultúr, cesty budú pripravené na kvalitnejší odvoz úrody z chotára.

Ako poľnohospodári pripomenuli, prácu urobili po suchom počasí, takže sa cesty lepšie vyrovnali. toho, že odvtedy, čo nám podnik Brantner vynáša smeti, občania nehádžu odpad všade, aspoň nie biologický a PVC. Ale naďalej máme starosti: svedkami sme toho, že popri cestách máme hŕbky odpadu, po rohoch, po priekopách, ale zdá sa mi, že to ide na lepšie. Kovačica so spomínanými akciami a celou ekológiou ide o krok dopredu,“ dopĺňa sekretár Chrťan.

Súčasne je propagovaný investičný plán v Srbsku, kde je na prvom mieste kanalizácia a čistenie odpadových vôd. „Dvadsať percent prác na kanalizácii je vykonaných. Rovnako tak je urobená aj čistička. Nie je to ešte úroveň, ktorá nás môže ubezpečiť, aby sme v našej komunite boli ešte lepší. Aby sme triedili odpad a o päť či desať rokov boli na priemernej úrovni nielen v krajine, ale aj v Európskej únii,“ podčiarkol na záver tajomník MS Kovačica Martin Chrťan.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NADMERNÉ SPŔŠKY ZAČIATKOM LETA V BIELOBLATSKOM CHOTÁRI

Zredukovali slnečnicu o polovicu Vladimír Hudec

B

V máji napadalo 350 litrov vody, čo je takmer polročný priemer.“ Nadmerné množstvá vody sa zrejme negatívne odzrkadlili na porastoch. „Pšenica sa, aj keď vzišla príliš neskoro, zotavila a sľubovala dobrú úrodu, avšak dažde vplývali na to, že časť tejto chleboviny zostala vo vode neomlátená. Všetko sa odzrkadlilo aj na kvalite chlebového zrna,“ hovorí Miroslav Hromčík. „Situácia so slnečnicou, ktorá je naším základným zdrojom zárobku, je však veľmi zlá. Síce tam,

ieloblatská rítska pôda je veľmi ťažká na obrábanie a aby sa kvalitne pripravila na sejbu, potrebné je vraj omnoho viac vložiť ako napríklad v oblastiach, kde dominuje pieskovitá pôda. Dodatočný problém BielobNa mnohých miestach v bieloblatskom chotári v máji takto stála latčanom však predstavuje to, že voda a zhubne vplývala na vzchádzajúce porasty pôda nie je rovná, ale s početnými dolinami. Keď je rok normálny, veľká. Odhadujem, že takmer po- s DPH asi 27 dinárov. Síce počuť aj s normálnym množstvom spŕšok, lovica zasiatej slnečnice je zničená. to, že po tej cene bude vyplácaný ani to nepredstavuje problém, Na druhej strane niektorí poľno- iba preddavok, ale konečná cena avšak nadmerné spŕšky spôsobujú hospodári riskovali vraj bude vyššia. Uvidíme, ale sa problémy, lebo sa a sadili slnečnicu obávam, že ani konečná cena v dolinách voda v júni, mimo všet- nebude omnoho vyššia. Podľa dlhšie zdržiava, kých optimálnych mojej mienky ak pšenicu vyplácali čo znemožňuje lehôt na sejbu. Tá po cene 18 dinárov, slnečnica by hocijakú prácu, slnečnica je teraz musela stáť aspoň dvojnásobne takže v takých vo výbornom stave. viac, čiže 36 až 40 dinárov. Síce agpodmienkach doKuriozitou je však to, rotechnika je drahšia pri pšenici, liny najčastejšie že vo chvíli, keď sa ale pšenice sa viac urodí. Keď je zostanú neobrochystáme slnečni- dobrý rok, urodia sa aj 4 tony, kým bené. Najhoršie cu mlátiť, tá neskoro slnečnica v najlepšom prípade je však, keď je zasiata iba kvitne, urodí do dvoch ton z jutra.“ pôda už obsiata takže sa nastoľuje Kukuricu Bieloblatčania nesadia a dážď neúprosne otázka, či sa jej po- mnoho, lebo majú zlé skúsenosti padá, ako tomu darí dozrieť. Všet- s divými sviňami, ktoré im spôbolo na začiatku ko závisí od toho, sobujú škodu. Sejú hlavne pre tohtoročného aká bude jeseň. Ak seba a trochu aj pre trh. Od nášho výrobného roka. bude sucho, mož- spolubesedníka sa dozvedáme, že „Te n t o v ý no očakávať úrodu, voda na kukuricu nevplývala tak robný rok čo sa týka počasia bol Miroslav Hromčík vo chvíli našej návštevy pripravoval kombajn ale ak začne pršať... zhubne ako na slnečnicu.

Viacerí poľnohospo„V rítskej pôde, ktorá dominuje vskutku turbu- na zber slnečnice dári však nechceli v našom chotári, kukurica je pekná lentný a úplne nepredvídavý,“ povedal bielob- kde obstála, je v slušnom stave riskovať a vypočítali si, že bude zelená a odoláva páľavám. Nachálatský popredný poľnohospodár a sľubuje dobré výnosy, avšak menšia škoda, ak pôda zostane dza sa vo fáze zrenia a sľubuje dobrú úrodu. Na druhej strane Miroslav Hromčík. „ Začalo sa to dl- tam, kde stála voda, ako my tomu neobsiata.“ v časti chotára, kde hotrvajúcim suchom v období povieme, kde je zem inej štruktúry, sejby pšenice a repky olejky. Od pole plávalo, čiže pieskovitá, kuseptembra až do konca decembra porasty slnečkurica pod vplyvom vôbec nepršalo, v dôsledku čoho nice nevydrpáľav a vyše dvojmerepka olejka nevzišla a museli sme žali. A plávala sačného sucha už doju preorať. Pšenica začala vzchá- takmer polozrela a možno ju zbedzať až v tomto roku v januári. vica chotára. rať. Z toho aspektu To sa vari nikdy nestalo. V tom Tam slnečnicu je rítska pôda dobrá, období sa už mala odnožovať. určite mlátiť lebo v podmienkach Potom znovu nepršalo, takže sme n e b u d e m e . sucha zaveľa v sebe už v marci začali chystať pôdu, čo Chodili sme zachováva vlahu. Viac sa u nás v Bielom Blate nestáva kopať, vypúšťať nám zodpovedá, keď tak často. Obyčajne máme zaveľa vodu do kanáje suchšie. Samozrejvlahu a meškáme s prípravou, lov, ale z toho me, bez dažďa nieto ale tohto roku sme to urobili na- bol slabý efekt. Voda miestami úplne zničila slnečnicu úrody, ale výdatné čas. Schystali sme a čakali dažde. Slnečnica, ktoNuž a na všetko to prišli správy dažde, aké sme mali toho roku, Keď trochu spŕchlo, zasiali sme rá bola väčšia, sa ešte aj zotavila, nám iba spôsobujú problémy,“ kukuricu a slnečnicu, ktoré pekne ale malá, ak len deň, dva bola vo o nízkej cene tejto olejniny. „Neviem, aká bude cena, ale konštatuje na záver náš spoluvzišli a začali sa rozvíjať, avšak vode, zastala s rastom, takže ju v máji začalo neúprosne pršať. burina zadusila. Škoda u nás bude spomínajú 25 dinárov, čiže spolu besedník.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

35 /4870/ 31. 8. 2019

13

Ľudia a udalosti SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

Nové príležitostné obálky Jaroslav Čiep

T

ento príkladný spolok v Petrovci viac desaťročí pravidelne usporadúva medzinárodné filatelistické výstavy, ako i tie domáceho rázu. Pravidelne sa stretávajú v čitárni Knižnice Štefana Homolu a vymieňajú si materiály a zároveň sa oboznamujú s novinkami v tejto oblasti.

Vydaním príležitostných obálok s príležitostnými oficiálnymi poštovými pečiatkami a iných obsahov petrovskí filatelisti pravidelne viackrát do roka prispievajú k obohateniu vlastnej činnosti.

Zoznam doteraz vydaných obálok, presahujúci viac stovák, majú zachytený vo viacerých osobitných publikáciách v tvare katalógov.

Tohto roku petrovskí filatelisti,

už aj s novým predsedom Ondrejom Zahorcom, ktorý vystriedal dlhoročného predsedu Pavla Lomianskeho, sú nanajvýš činní.

V aktuálnom roku sa im podarilo zorganizovať aj „domácu“ výstavu počas Dňa Petrovca, ale aj 15. v poradí medzinárodnú výstavu Petrovec fila 2019, vrátane výstavy mincí.

Tohto roku petrovskí filatelisti už vydali štyri príležitostné obálky.

Pri prvej si sprítomnili 8. Dni filatelie Petrovca, teda ďalšiu výstavu známok v petrovskom prostredí (pečiatka 24. 5. 2019). Druhá obálka je venovaná 75. výročiu úmrtia politika, štátnika a publicistu Milana Hodžu 1878 – 1944 (pečiatka 27. 6. 2019). Treťou obálkou si chceli pripomenúť 50. výročie misie Apollo 11 a polstoročie od

Najnovšia produkcia obálok petrovských filatelistov

toho, čo ľudská noha vkročila na Mesiac (pečiatka 20. 7. 2019). Napokon nateraz poslednú obálku a pečiatku venovali pamiatke na Medzinárodnú filatelistickú výstavu 15. Petrovec fila (pečiatka 9. 8. 2018).

Predpokladáme, že uvedený zoznam obálok na tento rok u pet-

MIESTNE VOĽBY V OBCI ALIBUNAR

Kandidáti SNS bez konkurencie Vladimír Hudec

V

nedeľu 25. augusta sa uskutočnili voľby členov rád miestnych spoločenstiev v Obci Alibunar. Podobne ako pred dvomi týždňami v susednej Obci Plandište, aj v tejto obci v desiatich miestnych spoločenstvách kandidovali iba členovia Srbskej

pokrokovej strany pod heslom Za lepšiu budúcnosť... svojej dediny.

Predstavitelia iných politických opcií sa vo voľbách nezúčastnili.

Z celkových 18 034 voličov zapísaných do voličských zoznamov svoje volebné právo využilo 54,75 percenta voličov, čiže viac ako 9 000 voličov.

V Jánošíku je do voličského zo-

znamu zapísaných 854 plnoletých občanov, medzi ktorými sú aj takí, ktorí sa pred viac ako tridsiatimi rokmi odtiaľto odsťahovali.

O miesto v RMS sa uchádzalo 5 kandidátov, koľko sa aj volilo. Pred volebný výbor vystúpilo spolu 426 Jánošíčanov, čiže 49 percent. Najviac hlasov – 240 dostal Pavel Chrťan, ktorý doteraz zastával funkciu

rovských filatelistov nie je celkom uzavretý. Keďže totiž vieme, že sa aktívne podieľajú na oslave storočnice založenia Slovenského gymnázia v Petrovci a iniciovali vydanie úradnej známky s touto tematikou, isteže si nedajú ujsť príležitosť vydať aj ďalšiu obálku. predsedu MS. Veronka Chrťanová a Ľudmila Gábrišová dostali po 196, Mišo Privratský 183 a Jozef Omasta 167 hlasov Jánošíčanov.

Voľby prešli bez incidentov, avšak aj tieto voľby poznačila vari už zachodená prax, že aktivisti SNS pred voľbami navštevovali domácnosti s otázkou, či sa zúčastnia vo voľbách, a potom aj počas volieb občanov telefonicky a osobne napomínali, že majú ísť hlasovať, čo u mnohých občanov vyvolalo znepokojenie a revoltu.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum!

P očuli ste, ľudia boží!? To, čo sa – ako v tej piesni – v svete deje, je čistý šuviks. V porovnaní s tým, čo sa deje v Žabinci. V ktorom istá žabka, vidiac, že sa kone podkúvajú, zaraz aj sama ráčila dať sa podkovať.

Zatiaľ síce nie je známe, či na povel Zhora, alebo na vlastnú päsť, je ale zrejmé, že to stálo za to. Veď už škrieka o dve-tri oktávy vyššie. A kto hlasnejšie škrieka, ujde sa mu viac medu a mlieka! Zlomyseľní neprajníci síce dotyčnej žabke spočitujú, že sa trošku pomýlila, ona ale – ako v ďalšej pesničke – na to nič nedbá, len

14

www.hl.rs

si... Vyhúda, že, vraj, občas, na omyle býva aj Ten, kto to všetko – ako sa tiež spieva, parafrázujem, – riadi Zhora.

Viac prachu v médiách než dotyčná žabka vĺn v žabinci zdvihol – istý tank. Aký tank? Ktorý tank T 55, pred rozhodujúcim zápasom mužstva FK Crvena zvezda o – úspešný, gratulujeme! – postup do Ligy šampiónov pri jej štadióne postavilo – Niečo. Ten tam tank je tankom pre všetkých okrem tých, ktorí sa v tankoch vyznajú lepšie než všetci. Minister polície a hovorca Ministerstva obrany a Vojska Srbska

Informačno-politický týždenník

povedali, že To fakticky tank nie je.

Lebo to je iba maketa! Prečo práve pred štadiónom? Preto! Lebo nič tak dobre nemotivuje fanúšikov k nerušenému drukovaniu za milovaný klub ako Maketa, ktorá sa ponáša na Tank T 55.

Takisto Niečo úradovalo aj v Zreňanine. Kde – bez akýchkoľvek komplexov – rozmiestnilo zopár mobilných telefó..., pardon, toaliet. Áno, mobilných záchodov. V blízkosti pamätníkov národnému hrdinovi Žarkovi Zrenjaninovi, ako i obetiam bombardovania NATO a padlým vo

vojnách v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Isté medzivládky sa teraz dovolávajú premiestnenia, respektíve odstránenia spomenutých mobilov alias hajzľov, ako i Makety či Tanku. Takže sa čoskoro očakáva – akože inak než úspešný – presun maketotanku alias tankomakety z BG do ZR a toalechodov alias zácholetov zo ZR do BG. Aby boli aj vlky sýte, aj ovca celá... A tá žabka z úvodu bubnovania? Pridať, prosím, ďalšiu podkovičku. Pre všeobecné šťastie a pokoj v Žabinci.

Bubububu-bumbum!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PICHĽAVÁ VÝSTAVA V KYSÁČI

Nie každý sukulent je kaktus Elena Šranková

V

rámci Kultúrneho leta v Slovenskom národnom dome v Kysáči v piatok 23. augusta otvorili 2. výstavu kaktusov a sukulentov. O to, aby sa výstava vydarila, sa v plnej miere pričinili členovia Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka.

V otváracom príhovore Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka a zároveň i jeden z vysta-

vovateľov, prítomných informoval o tom, odkiaľ pochádzajú kaktusy a sukulenty, ale aj o tom, že sa sukulenty rozdeľujú na listové, koreňové a stonkové. Ako povedal, každý kaktus je sukulent, ale nie každý sukulent je kaktus. Sukulencia vznikla ako jedna z reakcií rastlín na nepriaznivé klimatické podmienky v oblastiach, kde je limitujúcim faktorom nedostatok vody. Každá rastlina, ktorá je schopná vo svojom tele pútať

Vernisáž: (zľava) Dragana Pucovská, Branko Mucha, Anna Bičiarová a Michal Francisty

zásobu vody, je sukulentná.

Bohatá čeľaď kaktusov zahrňuje približne 2 500 druhov z 300 rodov. Časť kaktusov rastie v púšťach, os- Pichľavá krása tatné dávajú prednosť menej drsným podmienkam polopúšte, suchých stepí, opadavých lesov či trávnatých spoločenstiev.

Asi 5 % druhov rastie v korunách stromov tropického dažďového lesa. Kaktusy sa od seba odlišujú veľkosťou a tvarom svojho tela, ktorý môže byť guľovitý, stĺpovitý, solitérny a odnožujúci.

Povrch stonky sa člení na rebrá alebo bradavky rôzneho počtu a tvaru. Najcharakteristickejším orgánom kaktusov sú tŕne, ktoré majú niekoľko funkcií, napr. slúžia ako mechanická ochrana pred bylinožravcami, ochrana proti nadmernému slnečnému žiareniu, ale tiež môžu úplne chýbať. Tŕne môžu byť silne drevité, ohybné, hákovité až jemné. Z jedného

miesta, areoly, ich vyrastá v závislosti od druhu pomerne stály počet. Najdôležitejším určujúcim znakom druhov sú kvety, ktorých farebná pestrosť a tvarová rozmanitosť je obdivuhodná.

Svojich pichľavých krásavcov okrem predsedu spolku Francistyho vystavili Anna Bičiarová, predsedníčka sekcie milovníkov kaktusov a sukulentov KUS Vladimíra Mičátka, tiež Kysáčania Elena Matúšová, Dragana Pucovská a Branko Mucha, ako i hostia medzi vystavovateľmi Mira a Nenad Savanovićovci z Temerína.

Výstavu, ktorá bola otvorená do nedele 25. augusta, otvorila Anna Bičiarová. Okrem vystavovaných boli aj predajné exponáty, čiže kaktusy.

V ŠÍDSKOM CIRKEVNOM ZBORE SEAVC

rok založenia a na všetkých tých, ktorí spevokol viedli. Za štyridsať rokov pôsobenia v spevokole sa menil počet členov a zúčastňovali sa v ňom aj muži. Toho hostiteľov sa prihovorili: kantorka v Šíde. K slávnostnému programu času má iba desať členiek, ktoré Nataša Kolárová a dozorkyňa Zuza- členky šídskeho cirkevného zboru svorne a s radosťou cez duchovna Stupavská, ktorá pripomenula usporiadali koncert. Jedna z najné piesne oslavujú meno Hospodina. Do programu osláv tohto jubilea prispeli aj hostky, členky erdevíckeho cirkevného spevokolu. Svojou prítomnosťou slávnosť poctili farárka Svetlana Vojnićová-Feldyová, delegácie cirkevných zborov z Lugu, Erdevíka, Bingule, Sriemskej Mitrovice, Višnjićeva, Bijeljiny, ako i hostia z Baptistickej a Evanjelickej metodistickej cirkvi v Šíde.

Spomeňme aj to, že speČlenky spevokolu s farárkou Annou Petrovićovou (foto: S. Stupavský) vokol šídskeho cirkevného zboru patrí medzi aktívnejšie ešte jeden významný dátum pre horlivejších členiek spevokolu a už 8. septembra sa zúčastní osláv tento cirkevný zbor, a to je 109. prítomná od samého začiatku desiateho výročia posviacky chrávýročie posviacky chrámu Božieho Mária Kolárová si spomenula na mu Božieho v Bijeljine.

Koncert k jubileu spevokolu Blaženka Dierčanová

Z

iniciatívy Vladimíra Valenta, bývalého šídskeho farára a v súčasnosti seniora báčskeho, v roku 1979 v cirkevnom zbore v Šíde založili spevokol.

Odvtedy funguje nepretržite a za posledných viac ako 17 rokov jeho vedúcou a kantorkou je Nataša Kolárová. Z príležitosti osláv 40. výročia pôsobenia tohto spevokolu v nedeľu 18. augusta v šídskom cirkevnom zbore usporiadali koncert.

Na úvod sa prítomným hosťom a domácim cirkevníkom prihovorila farárka Anna Petrovićová, administrátorka šídskeho cirkevného zboru. Členkám spevokolu zablahoželala a v rámci programu viac slov povedala o význame spevu duchovných piesní. V mene • ĽUDIA A UDALOSTI •

35 /4870/ 31. 8. 2019

15

Ľudia a udalosti AKTIVITY VKP ELÁN V KOVAČICI A PADINE

Vynovili mostíky a chodníky Ján Špringeľ

rútil a praskal. Po vyberaní a odnášaní starého betónu erejný komunálny podnik sme vykopali a vykonali saElán od 18. do 28. augusta náciu dier, zahrabali, nabívymieňal v Kovačici poprasjali mechanicky a nakoniec kané povrchy na chodníkoch, na šiel železobetón.“ tzv. mostíkoch. Oslovili sme Zlatka Osemnásteho augusta Siantu, riaditeľa VKP Elán, ktorý začali s prípravnými pránám o tomto povedal: cami, 28. augusta zakončili práce v Kovačici. „V Kovačici ide predovšetkým o Ulicu Žarka Zrenjanina, tam máme najväčšie kanály z oboch strán, ako aj z jednej strany Čerstvo vybetónovaný chodník na rázcestí Čaplovičovej ulice. Robili medzi ulicami JĽA a Žarka Zrenjanina sme prakticky na všetkých Riaditeľ Sianta tvrdí, že trvankrižovatkách od Štúrovej až po Iva livosť týchto chodníkov bude Lolu Ribara, ale iba tam, kde to Zlatko Sianta (foto: RTV OK) najmenej štvrťstoročie: bolo potrebné. Nepotrebujeme „Trvácnosť betónu najviac meniť mostíky na každej križoohrozuje soľ. Posýpame soľou vatke – niekde je to iba jeden, v zime počas snehu a ľadu uliinde až tri. Mostík na križovatke ce Bratstva a jednoty a Iva Lolu medzi Čaplovičovou a Ulicou JĽA Ribara, ak je potrebné aj v iných nebudeme robiť, lebo je v dobrom uliciach, takže v tých prípadoch sa stave, a namiesto toho sme urobili soľ občas roznesie i na chodníky, chodník na križovatke ulíc Bratbetón soľ neznáša a prichádza k stva a jednoty a Iva Lolu Ribara,“ poškodeniu.“ pokračuje Sianta.

Deväťdesiat percent prác vyDo 30. augusta majú v pláne konal Elán: zakončiť aj práce v Padine. „Práce stoja milión a 200-tisíc di„V susednej dedine sú to viac nárov. Nemáme všetky potrebné chodníky, a to na križovatkách stroje, tak si vypožičiavame, jedna medzi ulicami: 2. októbra s ulicami firma nám pomáha aj s logistikou.

7. júla a Vojvodinských brigád, Nemali sme dilemu, či nahradiť Námestie oslobodenia s ulicami Pracovníci VKP Elán z Kovačice pred záverečnými prácami popraskaný betónový povrch, – Edvarda Kardelja a Maršala Tita, „Keď ide o popraskané betóno- do každého mostíka, v strede sa Mihajla Pupina s ulicami – Žarka alebo ho jednoducho zakryť nové povrchy, problém pre občanov ale rozišli, vytvorila sa tak diera, Zrenjanina a Veljka Vlahovića, ako vou vrstvou betónu. Krytím novej vrstvy by sanácia potrvala najďalej Kovačice a čoraz početnejších do troch rokov, keďže by sa v taturistov, chodcov či cyklistov bol kých prípadoch neriešil problém, najvýraznejší v jeseni, ako i v zime. lež iba dôsledok.“ V jeseni pre občasné výdatné Najďalej do 3. septembra Elán dažde, v zime pre ľad a klzké plovymení aj sedemnásť lavičiek chy. Z roka na rok to bolo horšie, v starom kovačickom parku a seaž sme prišli po ten bod, že sme demnásť lavíc okolo bežeckej museli reagovať. Keďže sa Rada dráhy v Padine a niekoľko aj v saMiestneho spoločenstva Kovačica motnom padinskom parku. v posledných rokoch tým nezao„Sadenie ešte väčšieho počberala, tak to na seba zobrala lotu stromov a kvetov, rozšírenie kálna samospráva. Obec vypísala plôch, ktoré udržiavame či koverejné obstarávanie, pretože sa síme, bude jedno z predsavzatí projekt financuje z obecného rozv nasledujúcich rokoch podniku, počtu, a cez verejnú súťaž práce v ktorom som vedúcim. Verím, že dostal Elán, nielen pre chodníky Na rohu ulíc Janka Bulíka a Žarka Zrenjanina: vlastnými silami a s Kovačica bude infraštruktúrne v Kovačici a Padine, ale aj pre laniektorými požičanými strojmi a finančne vyzerať lepšie, v Eláne vičky – v starom parku v Kovačici sa pousilujeme, aby vyzerala aj – a v parkoch v Padine.“ do ktorej sa stekala voda a za aj Dolná Dolina s ulicami PartizánVýmena povrchov sa nekonala sebou poťahovala zem. Betón skou, Alberta Martiša, Jána Kolára krajšie,“ podotkol na záver riaditeľ Zlatko Sianta. roky, technológia prác a materiál stratil svoju stabilitu, a preto sa a bežeckou dráhou.“

V

16

www.hl.rs

pre takéto práce pokročili, akcentuje Sianta: „Najdôležitejšia zmena v technológii prác je tá, že sa v minulosti betónovalo bez železa. Železo sa nedávalo do betónu, čo sa ukázalo v neskorších rokoch ako nesprávna prax. Dnes sa bez železobetónu už nerobí. Dávali sme do chodníkov na mostíkoch železo Ø 6, ide o sieťovú armatúru, takže povrchy vydržia určite viac rokov ako tie naposledy robené.“ Riaditeľ verejného komunálneho podniku vysvetľuje, prečo popraskali betónové zovňajšky chodníkov na mostíkoch: „Betónové rúry Ø 600 sa nachádzajú na úrovni samotných priekop. Boli položené po dve

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (27)

strojený zákaz, ako na jej proklamované splynutie so ZKOS. Už ten fakt poslal v značnej miere tých pravých Slávností to začalo s direktívami. organizátorov „za čiaru“ a manko Akoby aj nie, veď toto snemovanie tohto kádra v organizácii SNS mal malo vystriedať to matičné, a tak aj svoje následky. muselo byť vyspelejšie ako dovteTak už ten prvý deň sa zdal progradajšie matičné. movo „tenký“ a vôbec z týchto V širokom zábere likvidovať všetky Slávností, pre správy z V. zjazdu KSJ kultúrne zaostalosti, v oslobodzovaní čitateľstvo zostalo ukrátené o pood malomeštiactva četné informácie. Ani a metafyzického cháhlavný deň Slávností pania, zastalo sa na nebol reprezentatívne stanovisko, že kultúra zastúpený v tlači. Aj musí byť socialistická napriek tomu, bolo podľa obsahu a nacividno, že program onálna podľa foriem. nebol ani len trochu Aj všetky premeny, tak masový ako vlani. ktoré boli dohodnuté Predsa z úst rečníkov v júli 1948, sa museli tiekol med a mlieko urýchlene realizovať a názvy článkov boli hneď po návrate slonemožne dlhé. Neboli venských kultúrnych to názvy príspevkov, pracovníkov z ponale priam rezolúcie delkovej slávnosťovej slovenských úspeporady. Akoby nám Plagát SNS ’48 chov. Voňalo to na Slovákom horelo pod spolitizovanie tohto nohami. Poobede boli na rade dva podujatia, akoby Slávnosti boli konfutbalové zápasy. Ale FK Partizan gres a nie národnostné podujatie. neprišiel a vystriedala ho novosadská Zato o rezolúcii Informbyra sa mlčalo, Sloga. Aj zápas FD Mladosť – FK Sloga hoci bolo jasné, že je aj tu celkom vyznel v prospech hostí rezultátom 2 : platná, aj že na Slávnostiach sme 6 (0 : 1). Aj v predzápase Mladosť pre- boli bez hostí zo Slovenska. hrala so selenčským Kriváňom 0 : 2 (0 Zo všetkého na SNS asi to najdô: 2). Na záver Slávností prezentovaný ležitejšie bola transformácia Matice. bol kultúrny mix hosťujúcich súborov Aj tvrdo sa postavovali direktívy, to z Nového Sadu a Ruského Kerestúra staré bolo zobraté na nôž a všetko a len na konci programu folklórna nové, socialistické sa chválilo. Bolo to skupina Gymnázia z Petrovca podala proste ukazovanie na to, ako sa treba svoj tanec – Sextet. správať, aby sa to považovalo ako N A Z ÁV E R V Ý R A Z N É prospešné. Ale ani na záver Slávností, POLITIZOVANIE, AJ VYČÍSLENIE ani s odstupom času, sumárny doSLÁVNOSTÍ jem o tomto podujatí sa verejnosti Tak v roku 1948 začalo pôsobenie nedostavil. Akoby to nemal kto písať. rezolúcie Informbyra, umlčaná bola Predsa čitatelia v kalendári na budúci Matica a slovenské dianie dočkala rok si mohli prečítať všetky kvantiešte jedna prestavba v socialistickej tatívne parametre, o všetkom tom, kultúrnej revolúcii – konečná trans- čo si organizácia takého podujatia formácia Slovenských národných vyžaduje, aj koľko stojí. Hra čísel alebo slávností. Bol to rok, keď sa v tom niečo iné? Veď predsa treba povedať zmysle mnoho toho povedalo, aj vy- aj kompletné finančné činitele. svetlilo. Z tých dôvodov analyzovala Tak, v každom prípade, s kultúrsa štvorročná aktivita a nešetrilo sa nym usporiadaním Slávností sa dosť aj so socialistickou toho prelomilo. Aj žiadala sa ich pravdou, keď hesiel a pamfletov prajnejšia realizácia, lebo to, čo sa bolo neúrekom. Dosť sa aj prifar- v tomto roku, v starej koncepcii, aj bilo, aj ukázalo impozantnejšie. Aj organizácii ešte mohlo dovoliť, keď Slávnosťami sa chcel dokázať sloven- umlčaním Matice všetko ešte bolo ský blahobyt v socialistickej orientácii v transformácii, na rok sa to nesmie juhoslovanských národov. Preto stať. Socialistická orientácia kultúry chcenia a nápory boli veľké, nie však sa aj na Slávnostiach musí dokázať aj rezultáty. Aj náhle umlčanie Matice ako vynikajúca. sa viac podobalo na „demokraticky“ Bude tak?

Bez Matice a hostí zo Slovenska DrSc. Ján Babiak

R

Pazova nebolo, a tak si sily zmerali iba futbalisti z týchto dvoch osád.

Hostia boli lepší a vyhrali 0 : 2. Večer pre milovníkov šachu bola organizovaná simultánka s majstrom Nedeljkovićom a potom bola na rade už len ľudová veselica.

Hneď ráno, v hlavný deň Slávností, otvorená bola národopisná výstava.

Potom namiesto matičného snemovania bolo zaplánované otvorenie Slávností. Prejavy a pozdravy boli centrálnym bodom, a tak nie div, že rečníci tu boli „najúspešnejší“.

Poobede divákov čakal dovtedy najrozmanitejší a najpestrejší telovýchovný program. Začal sa manifestačným sprievodom. Na čele defilé Titov obraz, zástavy a predstavitelia účastníkov programu v cvičebnom modro-bielom úbore, resp. v ľudovom kroji. Zástup bol sprevádzaný hudbou vojenského orchestra III. Juhoslovenskej armády, a tak všetci hrdo pochodovali a hrdo sa vystreli

ok 1948 bol pre národy Juhoslávie osudným.

Nepoddajnosť KSJ na niektoré rozhodnutia SSSR, vytvorila konflikt a konfrontovala Juhosláviu so štátmi vo Východnom bloku. Aj nastalo obdobie Informbyra, spätá s honom na previnilcov, namontovanými súdnymi procesmi a uväzňovaním. Náš národ, čo dovtedy bol sponou medzi dvomi štátmi, teraz zastihol fenomén dvojsečných nožničiek.

U nás, v Juhoslávii, v slovenských radoch začalo ešte jedno opatrenie – strely boli usmernené proti Matici.

Zazlievaná jej bola národovecká obetavosť a konzervatívne formy tradičnej práce, prečo bola docenená ako prežitá ako inštitúcia, čo je v kolízii s kultúrno-osvetovými snahami v novej Juhoslávii. Nasledovalo jej preformovanie na nový útvar – Slovenský odbor Zväzu kultúrno-osvetových spolkov Vojvodiny, s tendenciou urobiť to hneď.

Tak začiatkom júla na mimoriadnom valnom zhromaždení bolo rozhodnuté, že sa MSJ má včleniť do ZKOSV, s tým, že keď MOMS prerastú v SKOS „doterajšia právna forma Matice Časť obecenstva na SNS ’48 sa stane nepotrebnou“.1 Konkrétne inštrukcie, ako to pred početným obecenstvom, najmä vykonať, sa dostanú na Slávnostiach. tým s vysokými hosťami, čo sedeli Ani v takom ovzduší koncepcia v prvých radoch tribúny. Potom Slávností nemenila svoje socialis- sa už všetci sústredili na cvičebný tické usmernenie, ba naopak, ešte a tanečný program. Večer bola na húževnatejšie sa trvalo na národo- rade prvá slovenská opereta Pekná pise Slovákov a bratstve a jednote nová maľovaná kolíska (v neúplnej národov FĽRJ. Aj robilo sa na plné prezentácii). Od začiatku výber obrátky na masovosti Slávností a na predlohy VHV – Podhradského bol ich transformácii z matičnej na spol- pranierovaný, lebo sa revolučné zákovú organizáciu. V tom smere aj sahy do kultúrnych snáh na základe prípravy boli natoľko výstižné, že marxizmu a leninizmu neuctievali sa lepšia podpora pre socialistický a možno práve preto o kvalite predsmer štvrtých v poradí povojnových nesu tejto operety nebolo zmienky, SNS nemohla ani dostať. Po takých o hudbe sa povedalo, že výstižne prípravách nasledovala už len výzva čerpala témy na ľudové motívy, no zúčastniť sa na nich. réžia a choreografia oscilovala medi Sobota 7. augusta 1948, bola plá- chválou a kritikou, s mienkou, že„nad novaná ako slávnosťový poldeň. Ale celkovou operetou nebdela žiadna začal sa s už známymi nedopatrenia- umelecká kontrola“.2 Po tomto nemi. Plánované volejbalové stretnu- zvyčajnom predstavení bol tanec. tie Mladosť Petrovec – Jednota St. V pondelok, v pracovnej verzii

1 N. N.: Matica slovenská vo FĽRJ splynula so Zväzom kultúrno-osvetových spolkov Vojvodiny. Hlas ľudu, Petrovec 1948, roč. 5, č. 54, s. 2.

2 T. König: Dve podoby Peknej novej maľovanej kolísky. Hlas ľudu, Petrovec 1948, roč. 5, č. 63, s. 3.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

35 /4870/ 31. 8. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Emína Čásarová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Juraj Durgala, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

vá, 2. 1, ZŠ 15.

Dajana Cabuko bra, Pivnica októ

niková, 1. 1, Valentína Cigá a, Pivnica ZŠ 15. októbr

Rozlúčka s prázdninami

Marek Nejdan, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

ica Peter Polák, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivn

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

krásne spomienky.

Na letné chvíle voľna zostávajú už len a nevyprchajú, ale z let tky záži tie k Prázdniny sú u konca, avša na príjemné chvíle pri zostávajú natrvalo. Spomínať budete , na cestovania, veselé mori, bazéne alebo pri inej kúpačke é chvíle leta. Na také si kamarátenie, hry a spoločne stráven budúci druháci a tretiaci, spomínajú aj kamaráti z Pivnice, a to preniesli na papier. ktorí svoje letné dobrodružné zážitky ponúka svoju otvorenú S prázdninami sa lúčite a škola vám a nadchádzajúcim veselým náruč. Tešte sa novým vedomostiam na prázdniny v najlepšom chvíľam so spolužiakmi, ale predsa spomínajte.

Katuša

Viktória Čobrdová, 1. 1, ZŠ 15.

októbra, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Ročník XLVII 31. augusta 2019 Číslo 16/1992

Klimatické zmeny a poľnohospodárstvo Ľubica Sýkorová

V súčasnosti sú klimatické zmeny považované za jeden z najvážnejších environmentálnych, spoločenských a hospodárskych problémov, pred ktorými ľudstvo stojí. Klimatické zmeny ovplyvňujú veľa sektorov. Pre závislosť od poveternostných podmienok je jedným z najviac ovplyvnených práve poľnohospodárstvo.

K

aždoročná nestabilita klímy je jednou z hlavných príčin nestability vo výnosoch poľnohospodárskych plodín a podstatným rizikovým faktorom poľnohospodárstva. Klimatické zmeny ovplyvňujú toto odvetvie na celom svete. Odborníci sú presvedčení, že aj malý rozsah globálneho otepľovania povedie k zníženiu úrody poľnohospodárskych plodín a k väčším výkyvom vo výnosoch v regiónoch s malou nadmorskou výškou. Negatívne účinky na poľnohospodárske výnosy budú ešte zosilnené častejším výskytom extrémneho počasia (záplav, vĺn horúčav a sucha, ktoré máme práve teraz). Zvlášť postihnutí budú drobní farmári a všetci, ktorí žijú z toho, čo si dopestujú, keďže môžu urobiť len málo, aby sa novovzniknutej situácii prispôsobili. To pravdepodobne zvýši riziko výskytu hladomoru, najmä na africkom kontinente.

Hoci niektoré z predpokladaných dosahov môžu byť prospešné pre poľnohospodárstvo v určitých európskych oblastiach, predovšetkým v severných regiónoch (napríklad predĺženie obdobia rastu a zlepšenie vo výnosoch vďaka teplejším podmienkam), väčšina vplyvov bude pravdepodobne nepriaznivých a povedie k hospodárskym stratám. Vyskytnú sa v oblastiach, ktoré sú už teraz následkom sociálno-ekonomických a iných environmentálnych faktorov (nedostatok vody) pod tlakom.

Pokiaľ ide o očakávané klimatické podmienky, existujú výrazné regionálne odlišnosti, no dosahy predpovedané na 21. storočie sa dajú stručne vyjadriť asi takto: miernejšie a vlhkejšie zimy, horúcejšie a suchšie letá a častejšie a intenzívnejšie výkyvy počasia.

Najhoršie dôsledky zmien súvisiacich s nestálosťou počasia nemusíme pocítiť

do roku 2050, ale výrazné nepriaznivé vplyvy vo forme extrémneho počasia, ako sú častejšie a dlhotrvajúce vlny horúčav, suchá a záplavy, máme už dnes.

KONKRÉTNE RIZIKÁ PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO Väčšina dosahov klimatických zmien na poľnohospodárstvo súvisí s vodou.

Nedostatok vody bude mať významný vplyv na poľnohospodársku produkciu a na ráz európskej krajiny. Mnohé oblasti, najmä v južných krajinách Európy, používajú už celé stáročia zavlažovanie ako súčasť svojej poľnohospodárskej tradície – no budú musieť prehodnotiť svoje techniky zavlažovania. Poľnohospodárstvo tiež musí zlepšiť hospodárenie s vodou a znížiť straty vody.

Nepriaznivé účinky možno v súvislosti s vyššími teplotami a vlhkosťou očakávať aj následkom pravdepodobného zvýšenia výskytu a intenzity

existujúcich škodcov, burín a rôznych chorôb. Tieto účinky sa budú pravdepodobne veľmi líšiť v závislosti od regiónu. Očakávané klimatické zmeny ovplyvnia úroveň a nestálosť výnosov plodín a z dlhodobého hľadiska sa môže pestovanie niektorých poľnohospodárskych plodín posunúť do severnejších zemepisných šírok.

Farmári nemôžu niesť celé bremeno dosahov klimatických zmien sami. Potrebná je aj správna podpora zo strany verejnej politiky. Dôležitá je aj rozvojová politika vidieka, ktorá by mala taktiež pomáhať prekonať nepriaznivé účinky, ktoré môžu mať klimatické zmeny na farmárov a na hospodárstvo vidieka.

Pre adaptáciu sú dôležité aj poľnohospodársko-environmentálne programy pre farmárov na podporu lepšieho využívania pôdy a vodných zdrojov.○

Z obsahu Súlad medzi prírodou a človekom

Dušou piva je chmeľ!

Str. 3

str.4 a 5

Do vášho receptára str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Roztočec chmeľový – významný škodca v poľnohospodárstve Ing. Ján Tancik, PhD.

Roztočec chmeľový je druh, ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe. Dospelá samička má vajcovitý tvar tela, žlto-zelenej farby, s dvomi tmavými škvrnami na bokoch v prednej časti tela.

Telo je dlhé 0,4 – 0,5 mm. Prezimujúca samička je oranžovo-červenej farby. Samček je o niečo menší a štíhlejší ako samička. Vajíčko je okrúhle, žlto-červenej farby, larvy sú bezfarebné alebo bledozelené, majú 3 páry nôh.

BIONÓMIA ŠKODCU Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod kôrou ovocných stromov, pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm.

Samčeky a nymfy na jeseň uhynú. Prezimujúce samičky opúšťajú úkryty v skleníkoch obyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny a trávy alebo na pestované rastliny. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovo-červenú) na tmavozelenú. Vajíčka kladú pri teplote 19 až 27 °C. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo migrujú na iné rastliny. Od druhej polovice júna roztočec chmeľový prechádza na ovocné stromy. Prvé silnejšie napadnutie môžeme zistiť, keď sú dlhší čas stredné denné teploty nad 20 °C. Populácie škodcu rastú pri vyšších teplotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta, neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou.

Samičky kladú vajíčka na listy.

Jedna samička nakladie 30 – 60 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa živia vyciciavaním štiav na listoch.

Dĺžka vývoja roztočca chmeľového závisí od teploty, vlhkosti a iných faktorov. Optimálna teplota je okolo 25 °C, a optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 – 70 %. Ak je relatívna vlhkosť vzduchu 100 %, po krátkom čase roztočce hynú. Vývoj jednej generácie pri teplote 20 °C trvá dva týždne a pri vyšších teplotách iba 6 dní. Ak sú teploty nižšie ako 12 °C, vývoj môže trvať až

20

dva mesiace. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 – 8 generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. V septembri, keď je deň kratší ako 14 hodín, sa začínajú vyskytovať prezimujúce samičky oranžovej farby, ktoré po spárení vyhľadávajú úkryty na prezimovanie.

EKOLÓGIA ŠKODCU Na dynamiku populácie škodcu má veľký vplyv teplota, ale aj vietor a dažde, najmä silné lejaky. Optimálne podmienky pre tento druh sú vysoké teploty medzi 29 až 31°C a nízka relatívna vlhkosť vzduchu (35 – 55 %). Silný vietor a silné lejaky mu nevyhovujú. Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto. Škodca sa najprv vyskytuje na okrajoch porastov, až neskoršie sa presúva po celom poli. Výskyt v sóji začína v polovici júna a maximálny výskyt dosahuje koncom augusta a začiatkom septembra. ŠKODLIVOSŤ Roztočec chmeľový je výrazný polyfág, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín.

Z ovocných stromov poškodzuje najmä jabloň, hrušku, slivku, čerešňu, višňu, broskyňu a vinič.

Je významný škodca zeleniny pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli, škodí najmä na uhorkách, rajčiakoch, fazuli.

Veľké škody zapríčiňuje aj na poľných plodinách, najmä na chmeli, sóji, kukurici, slnečnici, ako aj na veľkom počte okrasných rastlín. Môže sa tiež vyvíjať na veľkom počte burinných druhov. Je to kozmopolitný druh,

II

ekonomicky veľmi významný.

Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočcov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú.

Silnejšie napadnuté rastliny celé odumierajú. Listy napadnutých ovocných stromov sa stáčajú a sfarbia sa do siva. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóje a v suchých rokoch aj fazule menia farbu na červeno-medenú.

Na sóji následkom vyciciavania štiav sa vytvárajú malé škvrny na listoch, šťavnatých častiach stonky a mladých strukoch.

Znižuje sa transpirácia a tiež asimilačná plocha až o 70 %.

Všetko to vplýva na zníženie úrody až o 30 %. Silno napadnuté rastliny skôr ukončujú vegetáciu, sú zakrpatené a majú menší počet strukov. Struky sú menšie, s drobnými semenami alebo bez nich.

Na kukurici a cukrovej repe všetky vývojové štádiá tohto roztoča vyciciavajú šťavy z listov, najprv dolných, neskôr aj horných. Na listoch sa vytvárajú malé sivobiele škvrny veľkosti len niekoľko milimetrov. Škvrny sa neskôr spájajú a vyskytujú sa po celom liste. V lete, keď sú roztoče premnožené, mení sa celkový vzhľad rastliny a porastu. Následkom vyciciavania štiav z listov menia sa fyziologické procesy, transpirácia sa zvyšuje,

vodný režim rastliny je narušený a znižuje sa množstvo chlorofylu, karotínu a xantofylu, čo vplýva na zníženie fotosyntézy.

OCHRANA POĽNÝCH PLODÍN Agrotechnické opatrenia majú veľký význam pri ochrane poľných plodín a zeleniny pestovanej najmä na otvorenom poli.

Na výšku škôd spôsobených roztočmi z čeľade Tetranychidae pri pestovaní kukurice, cukrovej repy, sóje a iných strukovín má vplyv osevný postup, obrábanie pôdy, hnojenie, výber odrody a zavlažovanie.

Je veľký rozdiel v odolnosti jednotlivých odrôd sóje proti roztočom. Preto v regiónoch, kde býva častý problém s týmito škodcami, treba prednostne pestovať odolné odrody. Skoré hybridy kukurice sú menej napádané roztočmi, lebo v čase ich masového výskytu sú listy suchšie ako pri hybridoch dlhšej vegetácie, a tým sú pre roztoče aj menej atraktívnejšie.

Najväčší výskyt roztočov pri pestovaní sóje je vtedy, ak sa sója pestuje po kukurici, ktorá bola napadnutá roztočmi, a ak po zbere kukurice nebola vykonaná hlboká orba, ktorá výrazne znižuje počet prezimujúcich samičiek. Je tiež dôležité, aby orba bola urobená kvalitne a aby boli dobre zaorané pozberové zvyšky. Roztoče sa môžu živiť na rôznych burinách a neskôr prechádzať na pestované plodiny, preto treba buriny ničiť nielen v porastoch, ale aj na ich okraji.

Zvýšené dávky fosforu a draslíka a znížené dávky dusíka znižujú rozmnožovacie schopnosti roztočov. Zavlažovanie porastov kukurice, sóje a cukrovej repy postrekom v lete počas suchých rokov výrazne znižuje škodlivosť roztočov. Chemickú ochranu sóje, kukurice a cukrovej repy v rokoch premnoženia treba robiť na samom začiatku napadnutia porastu roztočmi, preto treba robiť permanentne kontrolu porastov. Postrek sa nerobí na celom poli, ale iba na okrajoch parciel. To, akú plochu budeme striekať, treba stanoviť hodnotením výskytu roztočov.

Využívajú sa povolené akaricídy a insektoakaricídy. 

35 /4870/ 31. 8. 2019

EKOLOGICKÉ FARMY

Súlad medzi prírodou a človekom Ľubica Sýkorová

Farma je miesto, kde sa začína ekologický proces a kde sú čerstvé, vysokokvalitné ekologické produkty. Ekologické farmy sa nielenže spoliehajú na prírodu pri produkcii plodín a hospodárskych zvierat – ony sú súčasťou prírody. Ekologickí poľnohospodári pracujú najlepšie podľa svojich schopností, aby vyrobili potraviny z krajiny, ktorá ich obklopuje, za použitia systémov najbližšie možných tým, ktoré sa vyskytujú prirodzene.

P

racujú spôsobom uzatvoreného poľnohospodárskeho cyklu. Napríklad zdravé pôdne prostredie, ktoré je výsledkom používania maštaľného hnoja a organickej hmoty ako činiteľov úrodnosti, minimalizuje pôdnu eróziu a stratu živín a vody. Okrem toho vstupy ako maštaľný hnoj a krmivo by v zásade mali byť vyrábané na tej istej farme, kde sa použijú, alebo na susedných farmách.

Ekologickí poľnohospodári vytvárajú súlad medzi prírodou a človekom prostredníctvom postupov, ktoré sú intenzívne, ale majú menší účinok. Toto zahŕňa napríklad odstraňovanie buriny mechanicky namiesto používania herbicídov.

Ekologickí poľnohospodári rešpektujú zvieratá prostredníctvom podpory dobrého zdravotného stavu a životných podmienok zvierat a uspokojovania špecifických potrieb správania sa zvierat. Pri dosahovaní týchto cieľov sa spoliehajú na desaťročia overené postupy, akými sú udržiavanie dobrého stavu hospodárskych zvierat poskytnutím pravidelného pohybu a prístupu na pastvu prostredníctvom systému voľných výbehov, ale aj na súčasné vedecké poznatky.

Zásady ekologickej výroby sa taktiež uplatňujú pre krmivo konzumované hospodárskymi zvieratami v ekologickom chove.

V súčasnosti nariadenie o ekologickom poľnohospodárstve stanovuje, že minimálne 85 %

krmiva podávaného hospodárskym zvieratám v ekologickom chove musí byť vyrobené ekologicky. Od 1. januára 2008 musia ekologickí poľnohospodári kŕmiť svoj dobytok mäsového a mliekového úžitkového typu 100 % biokrmivom. Krmivo pre ekologicky chované hospodárske zvieratá by malo prispievať k zdraviu a pohode jednotlivých

musí spĺňať výživové požiadavky zvierat v rôznych štádiách ich vývoja.

V súlade so zásadou využívania miestnych zdrojov majú byť hospodárske zvieratá v ekologických chovoch kŕmené prednostne krmivom získaným z farmy, kde sú chované. V biokrmive sú zakázané tieto zložky: rastové stimulátory, syntetické

zvierat. Z tohto dôvodu poskytujú farmári svojim zvieratám ekologicky pestované krmivo, ktoré nielen pomáha ich zvieratám v raste a produkcii, ale tiež pomáha zlepšiť zdravie a pohodu zvierat. Keďže kvalita a zloženie biokrmiva sú veľmi dôležité pre výrobu biomäsa a iných produktov živočíšneho pôvodu, sú tieto faktory prísne regulované.

Ekologické zásady a nariadenia tiež stanovujú, že zvieratá v ekologických chovoch majú stály prístup na otvorené pastviny a k vlákninám v krmive a že krmivo

aminokyseliny, geneticky modifikované organizmy (GMO).

Ostatné látky sa môžu použiť len za určitých okolností. Tu patria neekologické kŕmne materiály rastlinného pôvodu, kŕmne materiály živočíšneho a minerálneho pôvodu, prídavné látky do krmív, výživové doplnky pre zvieratá, ako enzýmy a mikroorganizmy, pomocné látky používané pri spracovávaní krmív.

Ekologickí farmári sú presvedčení, že zvieratá, ako teľatá alebo jahňatá, majú byť počas ich raného vývoja kŕmené len mliekom v prirodzenom stave –

III

prednostne materským mliekom.

Ekologický chov zvierat je jednou z oblastí, ktorá predstavuje pre chovateľov najväčšiu výzvu. Táto oblasť obsahuje veľa postupov a zásad, ktoré sú vytvorené tak, aby hospodárskym zvieratám zabezpečili pohodlný život bez stresu a v súlade s ich prirodzenými potrebami.

ZÁSADY EKOLOGICKÉHO CHOVU Dôležitou zásadou v ekologickom chove zvierat je vytvorenie prostredia vhodného pre všetky druhy zvierat. Na splnenie tejto zásady jestvuje niekoľko bežných postupov, ktoré zahŕňajú: – stály prístup k čerstvému vzduchu, – vhodná pastva, – zákaz priväzovania alebo izolovania zvierat, – vhodné ustajnenie a podstielka, – nízka hustota zvierat, – minimalizovanie obdobia prepravy zvierat.

Jedna zo všeobecných zásad ekologického chovu tiež zakazuje používanie roštových podláh na odpočinok zvierat.

Ekologické poľnohospodárstvo obmedzuje skracovanie alebo odstraňovanie: – chvostov – pri ovciach, ošípaných atď., – zobákov – pri kurencoch, morkách atď., – rohov – pri dobytku, ovciach atď.

Ekologické poľnohospodárstvo zdôrazňuje, že bolesť a utrpenie musia byť počas celého obdobia života zvierat minimálne. Z tohto dôvodu je čas prepravy prísne kontrolovaný a spôsoby porážky sú vytvorené tak, aby bola čo najrýchlejšia a čo najbezbolestnejšia.

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PRVÝ MINIPIVOVAR V KRAJINE PRACUJE OD ROKU 1984 V BÁČSKOM PETROVCI

Dušou piva je chmeľ!

Juraj Pucovský

„Ideme na pivo? Som ti dlžný pivo za to, čo si pre mňa urobil! Dajme si pivo, naladí nás.“ Pamätáte sa, koľkokrát ste počuli takéto slová najmä v mužskej spoločnosti? Pivo, jeden z najstarších a najobľúbenejších nápojov s nízkym obsahom alkoholu sa vo svete pije najviac. Muži a fanúšikovia sa s krígľami chladeného, penivého piva najčastejšie „kamarátia“ po zápasoch.

Analyzujú, prečo ten hráč kopal pravou a nie ľavou nohou, lebo by tak určite trafil. Po niekoľkých vypitých fľašiach, pohároch či plechovkách v rozhovore na rad príde aj politika, pretriasajú sa bežné dedinské témy a problémy a často nevystane ani debata o ženách, najmä medzi staršími pánmi v štýle: „Keď sme my boli mladí...“

P

ivo sa celé stáročia, ba tisíce rokov vyrábalo vo veľkých pivovaroch a distribuovalo na trh, do krčiem,

vtedy, keď sa menovala Socialistická federatívna republika Juhoslávia, pracoval v Báčskom Petrovci? Daný je do prevádzky

Pivovarníkovi Zdenovi Levárskemu (vpravo) pri varení pomáha synovec Vladimír Levársky

v Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad, na Oddelení alternatívnych kultúr a organickej výroby v roku 1984, keď na jeho čele stál Dr. Dimitrije Aranđelović a pracovala Ing. Ivka Ikićová. V tom čase sa tam zamestnal aj Zdeno Levársky, ktorý skončil chemicko-technologickú školu v Pančeve a predtým pracoval v Naftagase.

Zdeno, s ktorým sa poznáme ešte od detstva, z Lalite, kde spolu s bratom Vladimírom u starých rodičov z otcovej strany trávil tak letné, ako aj zimné prázdniny, sa stal pivovarníkom popri boku skúsenéKeď sladina začne vrieť, dodáva sa chmeľ ho Dr. Aranđelovića.

kaviarní, hotelov, obchodov...

Vedeli ste, že prvý minipivovar na území našej krajiny ešte

22

IV

Tridsaťpäť rokov variť pivo je mnoho povedať a nie aj robiť to zodpovedne a kvalitne. Veď najlepšie o tom vedia gaz- Základné suroviny: chmeľ, slad dinky v domácnosti a majstri a kvások, chýba len voda kotlíkov, hoci sa varenie piva a jedla ešte ako líši. Stretnutie menovite s Čínou, ale kríza, s kamarátom Zdenom sme vy- vojnové časy a rozpad Juhoužili na rozhovor o jeho práci, slávie nás znemožnili, aby sme ktorú úspešne vykonáva už pokračovali ďalej.“ toľké roky.

Ktoré sú základné suroviny Čo bol hlavný dôvod založe- na výrobu piva? nia minipivovaru v Petrovci? „Máme štyri základné surovi„Naša hlavná robota bola ny na varenie piva: sú to voda, kontrolovať kvalitu piva zo jačmenný slad, kvások – pivovšetkých pivovarov veľkej Ju- varské kvasnice a chmeľ. Každá hoslávie, nazdávam sa, že z týchto surovín je významná sme to najviac robili pre Macedóncov. Tým spôsobom sa riešili problémy späté s kvalitou veľkovýrobcov piva. Skúšali sme tiež enzýmy pre farmaceutov slovinskej Krky a záhrebskej Plivy, študenti u nás robili diplomové práce z oblasti chmeliarstva...“ Robili ste aj iné práce? „Podstatou však bolo skúmanie odrôd chmeľu. Naše oddelenie skúmalo kvalitu až 140 odrôd z celého sveta, pričom zo dvadsať introdukovali (uvádzali rastlinný druh do novej Zvyšky sladu v tanku oblasti) naši šľachtitelia – Dipl. Ing. Michal Husár, prof. a v značnej miere ovplyvňuje Dr. Ján Kišgeci a Dr. Ján Sabo. kvalitu piva. Používa sa 4 – 5 Chmeľ, ktorý splnil všetky druhov sladu, každý pivovar agronomické skúšky, sme po- pridáva iný kvások, čo sa cíti užili v minipivovare, aby sme aj podľa chuti. Ja najväčší zhodnotili jeho pivovarnícku dôraz dávam na chmeľ. Máme kvalitu. Mali sme podobné odrody aromatické a horké. projekty aj so zahraničím,

35 /4870/ 31. 8. 2019 osobitný dôraz treba dávať na hygienu všetkých varných tankov a súprav, lebo je tento obľúbený nápoj náchylný na rôzne infekcie a ľahko sa môže pokaziť. Ináč na výrobu jedného litra piva v priemere potrebujeme 19 litrov vody, čo znamená, že sú pivovary veľkí spotrebitelia najznámejšej životodarnej tekutiny.“ Aká je kapacita vášho minipivovaru a koľko často sa zvŕtate okolo variacich tankov? „Pivovar má dennú kapacitu 400 litrov, Kvások treba dobre rozmiešať vo vode, aby ale my teraz iba občas varíme penivý neboli hrudky mok. Je to príležiDobre zladený pomer horkétostne ku Dňu polí ho a aromatického chmeľu je nášho inštitútu, keď máme základom dobrej chuti piva. návštevy hlavne zo zahraniPokojne môžeme povedať, že čia, častovali sme aj našich chmeľ je dušou piva!

Zvlášť naše domáce odrody Báčka, Aróma a Robusta.“ Je ťažké navariť dobré pivo? „Technologický proces varenia piva je dosť zložitý. Slad dodáme do vody v pomere 1 : 4. Nasledujú fázy zohrievania zmesi – rmutu na 52 °C, 65 °C a 72 °C, keď sa pri týchto teplotách škrob enzymatickým spôsobom premieňa na cukor (extrakt).

Potom pristupujeme k scedzovaniu sladiny. Keď dostaneme žiaducu koncentráciu extraktov, pivo zohrie- Mláto sa používa na výkrm dobytka vame do bodu varu, pridáme chmeľ a varíme 90 futbalových hráčov, vedenie minút. Po ukončení varenia a fanúšikov Mladosti, keď oslaochladíme mladinu, pridáme vovali postup do Vojvodinskej pivovarské kvasnice a začína ligy – severnej skupiny. My sa proces fermentácie, ktorý podávame tzv. „živé“, nefiltrotrvá 2 – 3 dni. Pivo zachladíme vané a nepasterizované pivo, na 1 – 2 °C a potom ho pre- ktoré dávame do tankov pre točíme do ležiackych tankov, fermentáciu, kde odležiava, kde zrie aspoň 21 dní. Pravý zrie na 0 – 2 °C. Ktokoľvek ležiak musí odležať najmenej ochutnal penivý mok v našej šesťdesiat dní. Pri varení piva pivnici, nevedel nachváliť jeho

Na zdravie!

kvalitnú, osviežujúcu a pravú chuť piva.“ Dnešní spotrebitelia si môžu vyberať, aké pivo budú konzumovať... „Dnes na trhu máme rôzne a početné druhy pív. Domáce pivovary sa dostali do rúk najznámejších zahraničných veľkovýrobcov, takže sa aj kvalita nášho piva zlepšila. Zjavne sa však nielen v známych krajinách podľa piva, hlavne

ry, v ktorých vyrábajú rôzne druhy piva a ponúkajú svojim hosťom a spotrebiteľom spolu s rôznymi špecialitami.“ Ako okrem ochutnávania poznať, či je pivo dobré? „Na prvý pohľad to poznáme podľa peny a bystrosti moku.

Pena je významným ukazovateľom kvality, ale len fľaškového piva. Dobré pivo má hustú penu, ktorá sa tak ľahko nestráca a musí za sebou nechať

Spomienka autora na chmeľovú oberačku spred šesťdesiatich rokov

strednej a južnej Európy, ale aj u nás otvárajú malé „kraft“ – domáce pivovary, ktoré nám ponúkajú ešte viac druhov piva, od štandardných po ovocné alebo bezalkoholické.“ Majú minipivovary budúcnosť? „Myslím si, že majú veľkú budúcnosť, ale zatiaľ iba na lokálnej úrovni. Vieme, že niektoré známe a chýrečné reštaurácie v mnohých mestách Česka, Nemecka, Holandska, Belgicka, Slovenska otvorili minipivova-

V

stopy na pohári alebo krígli.

Pena je totiž akoby svojrázna pokrývka a znemožňuje, aby sa chuť piva vyparila a zároveň aby sa vonkajšie vône zmiešali s obľúbeným nápojom. Treba vedieť aj to, že pivo je zdravým nápojom, niekto hovorí aj tekutým chlebom, pravda, ak sa konzumuje v rozumnom množstve. Pivo obsahuje dosť vitamínu B, viaceré minerály, malé množstvo alkoholu (4 – 5 percent). V lete dobre chutí, lebo chladí, a v zime hreje!“ 

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Je morenie cesnaku pred sadením potrebné? Ľubica Sýkorová

O morení cesnaku sa veľa píše. Morenie má priaznivý vplyv na zvýšenie výnosu a zdravotný stav cesnaku. Najmä tak cesnak uchránime pred hubami Fusarium spp., Bortys spp., Penicillium spp., Sclerotium cepivorum, príp. aj Helmithosporium Allie.

V

šeobecne morenie má preventívny charakter a jeho cieľom je zničiť všetky choroboplodné zárodky, ktoré sa usadili na povrchu semien alebo už vnikli kúsok pod povrchom bez toho, aby im uškodili.

Poznáme morenie za sucha a morenie za mokra. Morenie za sucha je najjednoduchší spôsob morenia väčšiny drobnosemennej zeleniny, hrachu a fazule, pri ktorom sa používajú práškové prípravky. Každé semienko sa obalí tenkou vrstvou ochrannej látky. No pri semenách hlávkového šalátu a paradajok treba dávať pozor, pretože na morenie sú veľmi citlivé. Morenie za mokra sa odporúča pri zelenine s veľkými semenami (uhorky, melón, cukety). Moridlo sa riedi vodou podľa návodu uvedeného na každom obale. Ponoríme semienka do pripraveného roztoku na čas, ktorý je v návode určený, necháme ich poriadne stiecť a rýchlo usušíme

na mieste, ktoré je možné dobre vyvetrať.

MORENIE CESNAKU S morením sa pri cibuľovinách stretávame najčastejšie. K zníženiu úrod dochádza najčastejšie v porastoch, kde cesnak nebol pred výsadbou chemicky ošetrovaný. Škodlivých činiteľov cesnak nemá veľa, ale aj tak dokážu výrazne znížiť úrodu a nepriaznivo ovplyvniť dlhšie skladovanie. Morenie v priebehu ďalšieho pestovania už nemôžeme nahradiť žiadnym iným opatrením.

HÁĎATKO MÔŽE ZNIČIŤ CELÚ ÚRODU Najvýznamnejší škodlivý činiteľ cesnaku je háďatko cibuľové Ditylenchus allii, ktoré okrem cesnaku napáda aj cibuľu, pažítku a niektoré ďalšie cibuľové rastliny. Škodca žije v pletivách rastlín, kde zhubnou činnosťou spôsobuje hubové zdureniny, rozličné deformácie, a druhotnou činnosťou húb a baktérií

dochádza k hnilobe. Výraznejšie napadnutie cesnakových rastlín háďatkom možno zistiť už počas vegetácie, pretože napadnuté rastliny sa značne odlišujú od zdravých. Na napadnutých rastlinách listy nemajú také pravidelné a striedavé rozmiestnenie ako na zdravých, vyrastajú akoby z jedného miesta, farba vňate nie je zelená, ale bledšia žltkastá, rastliny sú menšie až zakrpatené.

Po vybratí chorej rastliny z pôdy vidíme, že strúčiky sú zdurené, mäkké a v pokročilejšom štádiu napadnutia dochádza k hnilobnému rozkladu. Prítomnosť háďatiek v napadnutej hlávke možno zistiť tak, že dužinu strúčika rozdrvíme a v kvapke vody vreckovou lupou pri 10 násobnom zväčšení uvidíme pohybujúce sa drobné červíčky.

Intenzita napadnutia cesnaku háďatkom býva rôzna. Pri silnejšom napadnutí dochádza už v poraste k znehodnoteniu

celých rastlín, a tým prakticky k priamym stratám na úrode.

Okrem toho napadnuté rastliny, pokiaľ sa neodstránia z porastu, stávajú sa zdrojom nákazy pre cibuľovité rastliny v období 4 až 6 rokov. Pri slabšom stupni napadnutia ochorenie na rastlinách sa neprejavuje navonok viditeľnými príznakmi. Ochorenie sa spravidla zisťuje až v čase zberu, a to slabším prejavom nákazy na hlávkach, prípadne aj počas dlhšieho skladovania.

K najčastejšiemu a k najväčšiemu rozširovaniu háďatka dochádza najmä pri slabšom stupni napadnutia, pretože keď sú napadnuté rastliny bez viditeľných vonkajších príznakov, pestovateľ ich považuje za zdravé a upúšťa od chemického ošetrovania. V priebehu skladovania, najmä pri nižšej teplote a nižšej relatívnej vlhkosti vzduchu háďatká strúčiky cesnaku nepoškodzujú, ale čakajú na vhodnú príležitosť, aby sa mohli dostať do vnútra strúčikov a v nich sa rozmnožovať. K tomuto prakticky dochádza, až keď sa cesnak vysadí bez patričného ošetrenia morením.

Na zamedzenie rozširovania háďatka najúčinnejším a ekonomicky výhodným opatrením je morenie sadiva pred výsadbou.

Na morenie sa používajú fungicídy v predpísanej koncentrácii.

Strúčiky namáčame po obdobie 10 až 20 minút, potom ich osušíme a môžeme vysádzať. 

OKRASNÁ ZÁHRADA

Prichádza čas výsadby cibuľovín Ľ. Sýkorová

Obdobie na prelome leta a jesene je najvhodnejší čas na výsadbu cibuliek a hľúz prvých poslov jari. Môžeme ich vysadiť na záhony, kde ich potom nahradia letničky, umiestniť do skaliek, do trávnika alebo do nádob.

V

septembri začína hlavná sezóna výsadby jarných cibuľovitých rastlín. Začiatkom mesiaca vysádzame narcisy, ktoré potrebujú na dobré zakorenenie vyššiu teplotu pôdy.

V druhej polovici septembra vysádzame hlavne krókusy a všetky ostatné drobné cibuľovité rastliny ako modrice, bledule, snežienky. Približne v rovnakej dobe vysádzame tiež korunovky či kosatce. Na konci mesiaca je už možné sadiť záhradné tulipány, hyacinty a ľalie.

24

Rovnako ako ostatné druhy aj cibuľovité rastliny pre svoj dobrý rast vyžadujú špecifické podmienky. Najlepšie urobíme, keď ich vysadíme podľa druhu alebo odrody do väčších či menších skupín. Pri výsadbe by sme mali dodržať správnu hĺbku, ktorá by mala predstavovať asi trojnásobok výšky cibule. V praxi to znamená, že malé cibuľovité rastliny sadíme do hĺbky 6 až 8 cm a väčšie 12 až 15 cm pod úroveň pôdy. V ťažkých pôdach sa však vysádzajú plytšie.

Hĺbka vysádzania závisí od ich

VI

veľkosti a od druhu pôdy.

Pred výsadbou záhon do hĺbky zrýľujeme, nakypríme zem, potom pridáme kompost a podľa potreby obohatíme rašelinou a pieskom.

Do ľahkých a vysýchavých pôd sa môže pridať na zlepšenie rašelina, ťažšiu pôdu vylepšia naopak pridané piliny, perlit, prípadne piesok. Priemyselné hnojivá sa pridávajú do pôdy jeden až dva týždne pred samotnou výsadbou, rozhodením po povrchu a následným plytkým zapracovaním do povrchovej vrstvy pôdy.

Veľké cibule a hľuzy, ako majú tulipány, hyacinty, georgíny a mečíky vysádzame vždy po jednom kuse, každú do osobitnej jamky.

Menšie cibule a hľuzy môžeme vysádzať v skupinkách. Urobíme väčšiu jamku zodpovedajúcej hĺbky, rozložíme v nej cibuľky a potom zasypeme zeminou. Po vysadení ich musíme zaliať rovnako ako ostatné rastliny. Väčšina cibuľových a hľuznatých rastlín pri pestovaní vyžaduje slnečné umiestnenie alebo len ľahký polotieň. Rastliny pestované v takýchto podmienkach sú väčšie, krajšie a hlavne zdravšie. Do polotieňa sa vysádzajú len veternice, hľuznaté begónie, cyklámeny či snežienka. 

35 /4870/ 31. 8. 2019

ZDRAVIE A MY

Môžeme dostať rakovinu z mobilov? (1)

Ž

ivot bez neho si už vôbec nevieme predstaviť. Mobil je stále s nami, náš dôverník a spoločník... No viete, že náš „verný priateľ“ vyžaruje modré svetlo, o účinkoch ktorého sa vedci sporia už dlhší čas?

Pozeráte sa večer a v noci celé hodiny do mobilu? V takom prípade vystavujete svoj organizmus účinkom modrého svetla.

A všimli ste si, že ak sa v súčasnom svete večer pozriete z okna na ulicu, aj tá je akási belšia a jasnejšia, ako bývala voľakedy?

Je to preto, že aj lampy verejného osvetlenia postupne modernizujú. Staré nažlto svietiace žiarovky vymieňajú za moderné „modré“ LED-ky, ktoré svietia rovnakým typom svetla ako náš mobilný telefón či smartfón. Tisícky pouličných lámp už vymenili a tie, ktoré ešte

zostali zo starých čias, už na svojom mieste tiež dlho nevydržia. Možno sú tie nové svietidlá energeticky úspornejšie a šetrnejšie k prírodnému prostrediu, ale odborníci varujú pred možným zvýšeným výskytom rakoviny prsníka v dôsledku zvýšeného žiarenia „modrého“ svetla.

POSVIEŤME SI NA TO Štúdie, ktoré robili tímy na univerzite v Exeteri a na Barcelonskom inštitúte globálneho zdravia, zistili spojitosť medzi častým vystavením organizmu LED svetlu a až 1,5 x vyšším rizikom, že dostanete rakovinu prsníka a až dvojnásobným rizikom vzniku rakoviny prostaty. Ich zistenia, ktoré vznikli na základe sledovania života štyroch tisícok ľudí v jedenástich oblastiach Španielska, zahŕňajú aj nočné používanie mobilných

DOMÁCNOSŤ

Kúpeľňové zlozvyky

K

aždý máme nejaké kúpeľňové rituály.

Vôbec si ale neuvedomujeme, že niektoré tieto zvyky môžu byť zdraviu nebezpečné. A budete fakt prekvapení!

NEZAKLOPÍTE DOSKU PRI SPLACHOVANÍ Že vám to príde samozrejmé? Väčšine ľudí, žiaľ, nie. Pokiaľ totiž necháte pri spláchnutí veko otvorené, drobné kvapôčky vody a s nimi aj všetko, čo je momentálne v toalete, strieka cez celú miestnosť – až dva metre na všetky strany od záchodovej misy. Vedci navyše zistili, že fekálne baktérie vydržia vo vzduchu tak dlho, aby sa dokázali usadiť po celej miestnosti. A dostanú sa aj oveľa ďalej do bytu. Uistite sa preto, že všetci členovia vašej domácnosti veko pred spláchnutím sklopia.

ZATVÁRAME ZUBNÉ KEFKY DO SKRINKY Možno si myslíte, že je to ten najlepší spôsob, ako zabrániť baktériám, aby sa dostali na vaše zubné kefky. Lenže keď ich položené „naležato“ zatvoríte do toaletnej skrinky, nikdy vlastne úplne nevyschnú, a tak sa medzi štetinkami vytvára dokonalé prostredie pre baktérie, ktoré vlhkosť doslova milujú. Nenechávajte ich ale ani v poháriku na umývadle. Odborníci odporúčajú ukladať kefky vždy vo zvislej polohe, a to tak, aby sa navzájom nedotýkali, tak sa totiž znižuje riziko, že

prenesiete nejaké baktérie z jednej kefky na druhú.

NEMENÍTE ŠPONGIU NA UMÝVANIE Vedci preukázali, že baktérie tieto nadýchané machové umývacie pomôcky skutočne milujú. Je preto je potrebné ich nechávať dobre vyschnúť a pravidelne dezinfikovať, aspoň raz za päť dní. Každé štyri týždne ich potom vymeňte. Ďalšou možnosťou je zaobstarať si prírodnú morskú hubu, ktorá obsahuje približne 14 percent jódu, to znamená, že v jednom grame morskej huby je rovnaké množstvo jódu ako v 130 litroch morskej vody. Tento jód je schopný zabiť aj nebezpečné baktérie do jednej minúty!

UTERÁKY NECHÁVAME SCHNÚŤ NA HÁČIKU Pravidelná výmena a pranie uterákov a osušiek je chvályhodná, ale zmysel má len vtedy, keď ich po každom použití nechávate dobre vyschnúť. Pokiaľ ich ale vlhké vešiate na háčiky, zostávajú vlastne permanentne vlhké a v ich záhyboch sa tak veselo množia baktérie a rastú plesne.

POUŽÍVATE V KÚPEĽNI SVOJ MOBIL Inteligentné telefóny si so sebou na WC berie podľa posledných prieskumov viac

telefónov a tabletov, ktoré vyžarujú rovnaké modré svetlo.

Keďže modré svetlo po hodinách žiarenia vplýva na produkciu a vylučovanie spánkového hormónu a hormónu šťastia melatonínu a serotonínu, vedci dospeli k záveru, že to môže viesť k vzniku rakoviny, ktorá súvisí s hormónmi – rakoviny prsníka a prostaty. Podľa nich je pre ľudí prirodzené, že cez deň prijímajú denné svetlo – v noci náš organizmus potrebuje dostatok tmy. Tým, že v mestách a obciach menia nažlto svietiace lampy za tie s modrým svetlom, môže sa narušiť náš prirodzený biorytmus.

TEMNÁ STRANA OSVETLENIA Je teda čas vypnúť svetlo? Podľa vedcov rozhodne áno. No ani nie preto, aby sme sa vyhli rakovine, ale preto, aby sme sa poriadne vyspali. Existuje množstvo ďalších výskumov o pôsobení svetla v noci, či už ide o svetlo z mobilu, nočnej lampy, alebo pouličného osvetlenia. Keď zatiahnete závesy a vypnete nočnú lampu, povzbudí to tvorbu melatonínu, ktorý má pod palcom náš spánok.  ako polovica ľudí. Ak aj vy patríte medzi tých, ktorí si na toalete vybavujú poštu, prezerajú Instagram, Facebook alebo si zahrajú niekoľko kôl Candy Crush ságy, uvedomte si, že všetko, čo tam so sebou máte, je kontaminované baktériami, zvyškami výkalov a moču. A aj keď si po každom použití toalety umývate ruky, silne pochybujeme o tom, že si zakaždým dezinfikujete telefón, ktorý si potom priložíte na tvár, keď vám niekto vzápätí zavolá.

BABSKÉ TRIKY

Ako na hmyz?

MOLE Majú rady ryžu, pečivo, obilniny, múku atď.

Napadnuté potraviny okamžite odstráňte a zásoby dôkladne kontrolujte, či sa do nich nedostali tieto mole, alebo ich rovno tiež vyhoďte. Skrinky vyčistite octovou vodou.

Potom každý roh a dieru vyfúkajte fénom na najhorúcejšom stupni (zničíte tým nakladené vajíčka).

OVOCNÉ MUŠKY Priťahuje ich zrelé ovocie a sladké nápoje.

Preto ich radšej prikrývajte! Do malej misky nalejte ocot a dajte doň pár strekov prostriedku na umývanie riadu. Táto zmes naláka mušky a utopia sa v nej.

MRAVCE Tam, kde je niečo sladké, nie sú mravce ďaleko. Zničte ich cestičky tak, že rozsypete prášok do pečiva a postaráte sa o to, aby vaša podlaha bola bez omrviniek.

VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Bolonské palacinky Suroviny: Na palacinkové cesto: 2 hrnčeky mlieka (plnotučného), 2 vajcia, 1 hrnček hladkej múky, štipka soli, trochu masla na praženie, trochu oleja na praženie; Na mäsovú plnku: 2 lyžice oleja, cibuľa, 500 g mletého mäsa (hovädzieho), 2 strúčiky cesnaku, soľ podľa chuti, korenie, sušené oregano; Na paradajkovú omáčku: lyžica olivového oleja, menšia cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 2 lyžice paradajkového pretlaku, 1 konzerva lúpaných paradajok, lyžička cukru, soľ podľa chuti, korenie, sušená bazalka; Ešte potrebujeme: 70 g strúhaného parmezánu Takto sa to podarí: Palacinky: Vyšľaháme mlieko s celými vajíčkami a so soľou. Metličkou zapracujeme múku, až kým nedostaneme riedke palacinkové cesto.

Palacinky opekáme na zmesi rozpáleného oleja (asi lyžička na palacinku) a masla (lyžička na palacinku) do zlatohneda z oboch strán. Hotové palacinky necháme bokom chladnúť. Mäsová plnka: V hrnci rozohrejeme olej, pridáme nasekanú cibuľu, mleté mäso a opekáme, kým sa mäso nezatiahne. Mäso ochutíme prelisovaným cesnakom, soľou, korením a trochou oregana.

Pridáme asi pol deci vody, zakryjeme pokrievkou a necháme podusiť na malom plameni asi 10 minút. Mäso odstavíme

Suroviny: 1 balík lístkového cesta, údená klobása, 2 lyžice horčice, 1 vajce, trochu sezamové semienka, mak alebo rasca Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 180 °C. Lístkové cesto rozvinieme a priečne rozrežeme na dva obdĺžniky. Ak máme mrazené cesto, necháme ho rozmraziť, rozdelíme ho na dve časti a z každej vyvaľkáme obdĺžnik. Pláty potrieme horčicou – najlepšie silnou francúzskou alebo anglickou.

Do každého plátu zavinieme klobásku a rolky preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie. Povrch potrieme vy-

šľahaným vajíčkom a posypeme sezamom, makom alebo rascou.

Rolky pečieme zhruba 20 až 25 minút alebo kým nebudú

z plameňa. Paradajková omáčka: V menšej nádobe rozohrejeme olej, pridáme nasekanú cibuľu, cesnak a necháme restovať asi 2 minúty. Pridáme pretlak, paradajky, omáčku zľahka posolíme, okoreníme, zakryjeme a dusíme asi 15 minút. Nakoniec dochutíme cukrom, odstavíme z plameňa a pridáme bazalku. Palacinky plníme mäsom, rolujeme a ukladáme do menšieho, olejom vymasteného pekáča. Prelejeme horúcou omáčkou, poprášime parmezánom a vložíme do rúry vyhriatej na 170°C na zhruba 25 minút. Najlepšie chutia ešte horúce.

Dobrý tip: Suroviny na palacinky môžeme spoločne rozmixovať v mixéri, aby bolo 100 % bez hrudiek. Alebo ho po rozmiešaní precediť cez husté sitko. 

Klobásové rolky

krásne zlaté na povrchu. Po upečení ich necháme mierne vychladnúť a následne ich ostrým nožom pokrájame na 2 cm hrubé kolieska.  Zdroj: recepty.aktuality.sk

Medový krémeš Suroviny: Na medové cesto: 600 g hladkej múky, 150 g práškového cukru, 90 g masti, 2 vajcia, 4 lyžice medu, 6 lyžíc mlieka, lyžička sódy bikarbóny, marhuľový lekvár na potretie prostredného cesta; Na plnku: 6 dl mlieka, 3 žĺtky, 4 lyžice hladkej múky, 100 g práškového cukru, 2 balíčky vanilínového cukru, 250 g masla, 3 bielky; N polevu: čokoláda na varenie Takto sa to podarí: Cesto: Med zohrejeme a necháme vychladnúť. Múku zmiešame s práškovým cukrom, sódou bikarbónou a s masťou. V strede urobíme priehlbinku, kde nalejeme med a vajce a vymiesime cesto. Upečieme 4 cestá na 190 ºC asi za 8 – 10 minút.

Plnka: V mlieku rozmiešame

cukor, žĺtky a múku. Uvaríme hustý krém. Maslo vyšľaháme s práškovým cukrom a pridáme k vychladnutému krému.

Bielky vyšľaháme na tuhý sneh a opatrne primiešame ku krému. Plnku rozdelíme na dve časti. Prvé cesto potrieme plnkou, druhé potrieme lekvárom a tretie potrieme plnkou. Položíme posledné cesto a polejeme roztopenou čokoládou.  Zdroj: bajecnavareska.sk

Obrátený slivkový koláč Suroviny: 1 balíček vanilínového cukru, 4 vajcia, 180 g práškového cukru, lyžička mletého zázvoru, 2 lyžice kakaa, 100 ml mlieka, 100 ml oleja, 200 g hladkej múky, 1 balíček kypriaceho prášku, Na plnku: svieže slivky (môžu byť aj zavárané hrušky, ananás, sušené ovocie...), 50 g masla, 6 lyžíc hnedého cukru, 1 balíček škoricového cukru Takto sa to podarí: Hlboký plech vystelieme papierom na pečenie, vymastíme rozpusteným maslom a vysypeme hnedým cukrom. Slivky vykôstkujeme a nakrájame na rovnako veľké plátky a poukladáme na cukor. Posypeme škoricovým cukrom. Vajcia rozdelíme a vo väčšej mise vyšľaháme žĺtky

s práškovým a vanilínovým cukrom. Do peny zapracujeme mlieko a olej. Prisypeme múku, kypriaci prášok, kakao a zázvor.

Nakoniec do cesta zľahka primiešame tuhý sneh z bielkov.

Cesto rovnomerne vylejeme na slivky a dáme na 35 minút piecť do rúry vyhriatej na 180 °C. Po upečení necháme koláč mierne vychladnúť a ešte teplý ho preklopíme a nakrájame.  Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 492| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra ILOCKÉ LETO 2019

Sviatok slovenskej kultúry, zvykov a obyčají Anička Chalupová

V

eľkým galaprogramom s účasťou domácich ochotníkov a slovenských folklórnych súborov z Chorvátska a zo Slovenska v nedeľu 25. augusta 2019 doznelo 40. jubilejné podujatie Ilocké leto.

I tohto roku sa organizátori Matica slovenská Ilok a Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra v Iloku pousilovali, aby na 40. Ilocké leto prilákali veľký počet milovníkov tejto tradičnej akcie nielen z domáceho prostredia, ale aj tých spoza chotára. V rámci tejto tradičnej akcie ilockých Slovákov sa najprv v sobo-

zo Slovenskej republiky. Predstavili sa spevom, tancami a obyčajami zo svojho prostredia.

Ilocké leto 2019 svojimi akciami pokračovalo aj v druhý víkendový deň. V popoludňajších hodinách sa uskutočnila premiéra kníh, ktoré vznikli v uplynulých rokoch. Po uvítaVýstavná miestnosť SND bola plná bohatých a pestrých exponátov com príhovore Alexandra Knapčeka, predsedu Matice slovenskej v Iloku, a po hudobnom úvode huslistu Ivana Šandora Juraj Bartoš, novinár týždenníka Hlas ľudu, predstavil autorov publikácií a s nimi viedol aj zaujímavé rozhovory. V uplynulých rokoch autori Ratko Sudecký, Vlatko Miksád, Ružica Černiová a Štefan Jangl Jahôdkou na torte sobotňajšieho podujatia boli ochotníci FS Viničiar zo Slovenska

neskoršie do slovenčiny preložil knihu ka 40 rokov Ilockého leta v slovenskom Maura Orbiniho Kráľovstvo Slovanov a chorvátskom jazyku autorov V. z roku 1601. Obecenstvo malo príle- Miksáda, R. Černiovej a R. Sudeckého. žitosť započúvať sa aj do historiek, V podvečerných hodinách na letktoré vznikali pri písaní knihy Príbehy nom javisku sa uskutočnil bohatý za oponou autora Vlatka Miksáda kultúrno-umelecký program, v ktoa ilustrátorky Kristíny Hrubíkovej. Vo rom vystúpili ochotníci Kultúrnovzácnej publikácii Slovenský národný -umeleckého spolku Joakima Govlju dom v Iloku 1952 – 1997 – 2014 / Slo- z Mikluševiec, Matice slovenskej Osivački narodni dom u Iloku 1952 – 1997 jek, Kultúrno-umeleckého spolku Okamih z prezentácie vydaných kníh o Slovákoch v Iloku – 2014 sú obsiahnuté dejiny stavby Obce Selnica, Folklórneho súboru ilockého kultúrnapísali niekoľko neho stánku. Jej kníh, ktoré hovoria autormi sú prof. o Slovákoch v Iloku. V. Miksád, ilocký Autor R. Sudecký, publicista a spolktorý sa z osprave- kár, R. Černiová, dlnených dôvodov zamestnankyňa nezúčastnil na tejto Múzea mesta Ilok, prezentácii, v roku a Štefan Jangl, 2014 napísal a vydal penzionovaný knihu v slovenskom vojak. V uplynuV nedeľnom galakoncerte vystúpili aj najmladší jazyku Slováci v Srie- lom roku vznikla Iločania V mene organizátorov sa prihovoril Alexander me – Zamlčované kniha v slovendejiny. O dva roky skom jazyku Slovengbat / Slovenský Viničiar zo Slovenska a hostitelia Knapček, predseda Matice slovenskej v Iloku ženijný prápor – členovia Matice slovenskej Ilok a tu v Slovenskom národnom dome mierových síl SKOS Ľudovíta Štúra. Po programe zišli milovníci ručných prác, ktorí OSN v misii pre účastníkov a návštevníkov podobdivovali výstavu výšiviek, čipiek, U N P R O F O R ujatia usporiadali školu tanca, ktorá obrazov a rôznych častí ľudových a UNTAES 1995 pred letným javiskom prezentovala krojov vyrobených srdcom a rukami – 1998 – Spo- rozličné ľudové tance. Neskoršie do členiek Tradično-folklórnej skupiny mienky a fakty tanca a na dobrú náladu hrala skupina Matice slovenskej v Iloku. Neskoršie autorov Ber- Alesis band. na svoje prišli aj ctitelia slovenskej narda RoštecPodujatie sa uskutočnilo pod patľudovej hudby, spevu a tanca. Na kého, Š. Jangla ronátom vlády Republiky Chorvátska, javisku SND Ľudovíta Štúra sa uskua Imricha Sza- úradu pre národnostné menšiny, kým točnil kultúrno-umelecký program, Tradičné podujatie každoročne podporujú aj ochot- ba. Tohto roku podujatie podporila aj Vukovárskov ktorom vystúpili bohato krojovaní níci rusínskych a slovenských folklórnych súborov z svetlo sveta -sriemska župa, Úrad pre Slovákov členovia Folklórneho súboru Viničiar Chorvátska uzrela brožúr- žijúcich v zahraničí a Mesto Ilok.

• KULTÚRA •

35 /4870/ 31. 8. 2019

27

Kultúra 10. SEMINÁR TVORIVÉHO DRAMATICKÉHO PÍSANIA PÍŠEŠ? PÍŠEM!

Spomienkový seminár Miroslav Pap

J

ubilejný 10. ročník seminára tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! prebiehal od 19. do 25. augusta v Pivnici.

V priestoroch domu kultúry bolo celý minulý týždeň rušno. Ako aj po minulé roky, na tohtoročnom seminári sa zúčastnili lektori zo Slovenska (jeden zo Srbska), ktorých bolo dokopy 16. Každý lektor viedol svoju vlastnú dielňu alebo sa podieľal na pomoci a sugesciách pri tvorbe iným lektorom.

Hlavnou koordinátorkou, ale zároveň aj autorkou tohto projektu je Katarína Mišíková-Hitzingerová, ktorá úspešne vedie seminár už 10 rokov. Je iniciátorkou kontinuity existencie tohto druhu vzdelávacieho projektu.

Desiaty ročník seminára bol symbolicky pomenovaný – Spomienky.

Ako to zvyčajne býva, na jubileum si treba zaspomínať, čo všetko sa udialo a akým smerom sa dané podujatie uberá. Ako tvrdí Katarína Mišíková-Hitzingerová: „Po desiatich rokoch by sme mali spomínať na celý seminár, na všetky ročníky od roku 2010. Lebo človek bez spomienok je vlastne nikto, je ničím a nikým.“ V pondelok 19. augusta sa účastníci rozdelili podľa záujmu do jednotlivých dielní, v ktorých pracovali počas celého týždňa. Do dielní sa účastníci museli prihlásiť ešte skôr formou elektronickej prihlášky pre rozvrh a početnosť lektorov. Každá dielňa svoju aktivitu prezentovala

počas celého týždňa. Na tohtoročnom seminári bolo 9 dielní, a to: dielňa tvorivej dramatiky, dielňa hudby a spevu, dielňa rozhlasového herectva a herectva pohybu, fotografická dielňa, filmová dielňa (filmové herectvo, tvorba krátkeho filmu), dielňa divadla poézie, dielňa pouličného divadla. Inováciou bola dielňa, ktorá mala prepojiť divadlo a folklór, čo sa lektorom vo výstupnom bode podarilo.

Výstupom seminára predsa nie

Odovzdávanie pera Svetlane Gaškovej ako budúcej koordinátorke

sú výsledky, ako sú inscenácie, filmy, fotografie, scény a pod., ale predovšetkým získané vedomosti od odborných lektorov. Autorka projektu ešte dodala: „My nehodnotíme stopercentný výstup, tu je najdôležitejší proces, a vždy to tak na seminári aj bolo. Kebyže nie je výstup, tak by napríklad deťom

Výstava fotografií

28

www.hl.rs

Dielňa – divadlo a folklór

bolo ľúto, že nemajú predstavenie.

Celý koncept smerujem takýmto spôsobom a vždy aj lektorov upozorňujem, že nerobíme stopercentný výstup. To, čo sa nám podarí, dávame ako výstup, nie ako premiéru.“ Zaujímavosťou je, že všetci lektori každoročne prichádzajú na seminár, bez toho, aby im to bolo finančne hradené.

Prichádzajú sem s úmyslom vzdelávania vojvodinských Slovákov a vzbudenia záujmu o umenie a spisovnú slovenčinu.

Do konceptu seminára boli zaradené aj tri predstavenia, na ktorých vystúpili herci ochotníckych divadiel z Vojvodiny. Cieľom prezentácie tvorby týchto divadiel je možnosť prepájať slovenské vojvodinské ochotnícke divadlá, ale zároveň aj ich prácu a tvorbu.

V tomto zmysle v pondelok 19. augusta bola inscenovaná hra Nálepky v réžii Jána Kmeťka, text napísala Katarína Mišíková-Hitzingerová. V utorok to bola folklórno-literárno-hudobná prezentácia s originálnymi heľpianskymi príbehmi, o ktorých málokto počul, a posledná inscenácia hosťujúceho

divadla VHV z Kovačice Emigranti v réžii Danky Tomanovej, text napísal Sławomir Mrożek. Na rozdiel od predošlých ročníkov sa počet inscenácií zvýšil na tri. Inokedy to bolo iba jedno, nanajvýš dve hosťujúce divadlá.

Prvým výstupným bodom tohtoročného seminára bola výstava fotografií a pohľadníc o Pivnici. Členovia fotografickej dielne v priebehu niekoľkých dní zachytávali zaujímavé zábery z Pivnice, neskôr svoje fotografie vystavovali v exteriéri domu kultúry. Išlo predovšetkým o fotografie dokumentujúce spôsob života v Pivnici, tradičný odev, intravilán a extravilán, ale aj zábery dielní a účastníkov seminára. Pohľadnice si mali možnosť zakúpiť všetci prítomní.

Vo štvrtok večer bol realizovaný koncert pri jazere Črepara, ktorého autorom boli členovia dielne Hudba a spev. Na koncerte bola prvýkrát predvedená hymna seminára, ktorú zostavili členovia dielne. Po ukončení koncertu všetci účastníci si užili spoločné chvíle pri jazere.

V piatok o 17. hodine na javisku

Obecenstvo v rodinnom dome Hložanovcov Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Dielňa – pouličná performancia

domu kultúry si diváci mohli pozrieť detské predstavenie – Zákon prežitia (autorka Marianna Ibrahimi, réžia Ema Kristofová). Predstavenie dielne detského divadla poukázalo na to, aké je to žiť v dvoch stranách detského sveta, ktorý nie vždy je príjemný. Zámerom bolo poukázať na negatíva detského šikanovania a nadradenosti jedných nad druhými.

O 21.00 h dielňa divadla poézie a dielňa pohybového a rozhlasového herectva (ktoré sa na tomto seminári zlúčili do jednej dielne) inscenovali predstavenie Inverzia na trhu pri miestnom spoločenstve.

Autori inscenácie boli: Katarína Hricová, Barbora Langová, Magdaléna Martišková; úpravu a réžiu mali na starosti: Vladimír Kivader, Ján Marcinek a Silvia Svákusová.

Piatkový deň bol ukončený v areáli OD Janka Čemana, a to výstupným bodom dielne pouličnej performancie – Vieš ty, kam?.

Vznikol z motívov básní autorov Kristiána Lazarčíka, Zuzany Martiškovej a Kataríny Melcherovej. Pouličná performancia bola o cestách našich spomienok, cestách našich predkov a smerovaní našich duší na základe skúseností. Predstavenie bolo inscenované myšlienkou: Každý z nás niekam ide, ale málokto vie, kde. Vieš ty, kam?.

Finálový deň seminára bola sobota. O 18. hodine bolo v rodinnom dome Elenky Hložanovej inscenované divadelné predstavenie Poďme si zatarantovať, ktorého autorkou bola ona sama. Réžiu druhého detského divadla mal na starosti Štefan Foltán. Toto predstavenie patrí medzi najnavštevovanejšie a oň bol prejavený najväčší záujem. Deti na dvore Hložanovcov (do ktorého sa takmer nedalo vojsť) predviedli inscenáciu na • KULTÚRA •

Detské predstavenie – Zákon prežitia

výbornú. Koordinátorka seminára sa každoročne snaží zachovať spomienku na Elenku Hložanovú a na jej diela, ktoré mimochodom získali početné ocenenia doma a v zahraničí.

O 19. hodine v dome kultúry mali diváci možnosť pozrieť si folklórno-divadelný projekt DiFo FJUŽN (autori: Magdaléna Martišková, Ľudmila Komimešová, Klaudia Rybovičová, Zuzana Martišková; realizačný tím – Tomáš Tomkuljak, Janko Merník a Miroslava Peterská). Divadelno-folklórne predstavenie sprevádzal na akordeóne Štefan Chrček. O 20. hodine pokračoval retrospektívny film Klebety, dokumentujúci predošlé ročníky seminára. Film vytvorila filmová dielňa a scenár zostavila Mária Daneková.

Záverečný program pod názvom Spomienky sa niesol v duchu retrospektívneho spomínania na význam seminára a, samozrejme, na jeho výstupy. Organizátori –

Ochotnícke divadlo Janka Čemana spolu s koordinátorkou Katarínou Mišíkovou-Hitzingerovou – odovzdali pamätné listy a plakety minoritným inštitúciám, sponzorom, jednotlivcom, ktorí sa pričinili o to, aby tento seminár nadobudol kvalitu, ale aj kvantitu. Spoločne sa poďakovali všetkým, ktorí stáli pri zrode seminára a zostali tu po všetky ročníky.

Počas celého týždňa 78 účastníkov úspešne absolvovalo 10. jubilejný seminár Píšeš? Píšem!.

Azda kvalitu tohto seminára definuje každoročne čoraz väčší počet účastníkov. Na porovnanie – na prvom ročníku v roku 2010 bol iba jeden lektor a 9 účastníkov, kým v roku 2019 tu bolo 16 lektorov a 78 účastníkov. Treba však pozitívne zhodnotiť fakt, že zo 78 účastníkov bolo 30 detí. Prítomnosť detských účastníkov na seminári je priam žiaduca a nevyhnutná, lebo ako autorka zdôraznila, na nich zostáva svet a oni budú /

sú nositelia umeleckých hodnôt a, samozrejme, očakáva sa od nich, aby sa zapájali, resp. zostali pôsobiť v kultúrnom minoritnom sektore.

Seminár bol zatvorený filmom Odvaha, ktorý vyrobila filmová dielňa (autor: Dragan Karlečík; réžia: Jakub Mašlár, Jakub Kubidlo).

Desiaty seminár je ukončený.

Spomienkami osviežený. Možno prichádzajú nové časy pre tento, mohli by sme ho nazvať pivnický seminár, ktorý by sa mal o rok realizovať v Kysáči. Zmena prostredia vyplýva z potreby zapájania nových ľudí, mladšej generácie a predovšetkým detí. Putovanie seminára by malo pokračovať aj v roku 2021, po čom by sa na jeden rok vrátil do rodnej Pivnice. Možno práve putovný charakter seminára prinesie ešte väčší záujem priaznivcov divadla, filmu, fotografie, dramaturgie, scénografie a pod., ktorí by svoje získané vedomosti a zručnosti ďalej uplatňovali v prostrediach, z ktorých prichádzajú.

Spoločná fotka účastníkov 35 /4870/ 31. 8. 2019

29

Kultúra PEKNÉ GESTO ZNÁMEJ OBRAZÁRNE

Po Novakovi šamlík aj – Bulíkovi Ján Špringeľ

K

eď môžu, pomôžu. Menili (sme) sa, ale cenili. Národa roľu dedičnú. Neorientovali sa iba na mániu a mágiu, maliarsku. Hoci je (Galéria) Babka dnes na mapke. Svetového insitného umenia.

Obrazáreň z Kovačice od začiatkov činnosti (úradne od 1. októbra 1991; predtým ale obrazáreň zabodovala prvou východoeurópskou výstavou v Krajanskom múzeu na Štefánikovej ulici v Bratislave) bola v súlade s heslom jubilejných SNS – S národom, v národe, za národ.

Putovali a neľutovali urobiť aj za ľud.

Za Slováka či Slovana. Raz okrajom, inokedy cícerkom. Vyjadrovali lojalitu lokalite, z ktorej pochádzajú.

... a pred Galériou Babka

Jonáš, Zuzana Chalupová).

Spolupracovala s významnými inštitúciami Slovákov a Slovanov. So Spolkom vojvodinských slovakistov a cez kresby Martina Jonáša sa dostala do povedomia aj slovakistov Na pamiatku: hostitelia a hostia v poprednej obrazárni... z celého sveta.

V poslednom desaťročí minu- Ale neraz bola v spojení aj s oblého storočia, v časoch nedob- novenými Slávnosťami či dvomi, ráckych a čudáckych, sa Galéria tromi Maticami, ba aj cirkvami.

Babka najvýraznejšie podieľala na Začiatok nového veku poznačil vydaní monografií najzreteľnejších najprv začiatok pripomínania si osobností kovačickej insity (Martin Medzinárodného dňa materinského jazyka. V Kovačici sa už roky, dve desaťročia takmer dáva davu najavo, že je reč (po válekovsky) aj zamat, aj meč. Jazvy boli pre babkovcov výzvami. Aby vytrvali, potrvali, zotrvali. Súčasné desaťročie poznačilo aj zrejmú snahu o zápas a zápis insitného maliarstva v Srbsku do svetového kultúrneho dedičstva. UNESCO. Písal sa rok 2007. Obrazáreň Babka sa aktívne zúčastňuje na medzinárodnom sympóziu Odkaz predkov, venovanom výročiam narodenia Jána Bulíka, národovca, dobrodinca doby bez obdoby.

Organizuje umelcov, aby robili to, čo robiť najlepšie vedia – maľovali.

Kreslili Jána Bulíka ako športovca a vlastenca so silnými kovačickými koreňmi.

Písal sa rok 2012. Pavel Babka mal za lubom a zrealizoval ďalší plán. Za pomoci maliarky Vieroslavy Svetlíkovej a Veľvyslanectva Srbska v Bratislave venoval(i) namaľovanú podnožku so slovenskými motívmi slovanskej tenisovej hviezde. Novakovi Đokovićovi.

Počas augustových páľav, prednedávnom, po Novakovi šamlík od Vieroslavy Svetlíkovej a Galérie Babka za prítomnosti zakladateľa Spomienkového strediska Jána Bulíka Pavla Baláža dostali aj – Bulíkovci. Presnejšie Drugovci, pravnuci prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii. Dôvodov je veľa. Tak ako Janko Bulík viedol úspešne Maticu dolu Dunajom, natoľko „Bulíkovci“ hore Dunajom odvádzajú kus zaslúžilej práce v Matičiariku. Detskom folklórnom súbore z Banskej Bystrice. Najprv predsedova vnučka Zuzana Drugová, potom aj jej synovia – Michal, Ondrej a Matúš. A nielen tam: otriasajú základmi aj v Lúčnici.

Prestížnom slovenskom umeleckom súbore. Najmladší Drugovci zastupujú už tretiu generáciu lúčničiarov. Preto na udalosti v Kovačici a odovzdávaní podnožky nechýbali ani súčasní členovia skvelého Matičiarika a možno budúci lúčničiari.

A azda si niekto z nich zaslúži šamlík.

Z malebnej a farebnej Kovačice.

Foto: z archívu Galérie Babka

PABERKY Z TOHTOROČNÝCH SNS

Zo stretnutia učiteľov – ďalšia brožúrka Jaroslav Čiep

P

ísané svedectvo, nakoľko sme sa dopátrali, po stretnutiach slovenských dolnozemských učiteľov počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci, je uchopené aj knižne od roku 2005. Pod vedením vtedy agilného predsedu matičnej osvetovej komisie Samuela Feketeho vznikla prvá rovnomenná knižočka, ktorú si zo stretnutia učitelia mohli vziať aj domov. Od roku 2009 v tomto predsavzatí pokračovala aj nová predsedníčka osvetovej komisie vtedy ešte MSJ Anna Medveďová, a potom od roku 2017 aj jej nástupca Janko Havran. Teda dokopy sa

30

www.hl.rs

Titulná strana brožúrky zo stretnutia učiteľov

Informačno-politický týždenník

nám podarilo identifikovať 14 ročníkov tejto zvláštnej publikácie.

Aj tohto roku počas Slávností svetlo sveta uzrel nový zväzok pomenovaný Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v roku 2019.

V ňom sú zachytené témy, ktoré sa v rámci stretnutia spracovali. Po úvodnom slove predsedu osvetovej komisie J. Havrana uvedené je Rozhodnutie o udelení matičných hodností a uznaní za rok 2018. Keďže petrovské gymnázium jubiluje, tak prvé odborné príspevky sú z pera DrSc. Jána Babiaka a Jána Demrovského venované tejto téme. Nosnou témou stretnutia učiteľov tohto roku bol bilingvizmus v školách. Božena Levárska to

hodnotila u detí v predškolskom veku. Na bilingvizmus u starších detí svoje príspevky zacielili aj Tatiana Naďová, Dr. Zuzana Týrová, Dr. Sandra Kraljová-Vukšićová z Našíc, Chorvátsko, Mgr. Edita Pečeňová z Békešskej Čaby, Maďarsko, a Mgr. Janko Gubani napísal o bilingvizme v Rumunku. Okrem toho v brožúrke je obsiahnutý aj príspevok PaedDr. Svetlany Zolňanovej o podmienkach poskytovania štipendií vlády SR zahraničným Slovákom.

Publikáciu na 52 stranách vydala Matica slovenská v Srbsku ako 13. zväzok v edícii Identita a v náklade 500 výtlačkov ju vytlačila tlačiareň Ondrej Print z Hložian.

• KULTÚRA •

NOVÁ MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

− V podstate je to také prepojenie veľmi si podobných a len trošku odlišných svetov.

Veľmi sme sa potešili ponuke Márie Raspírovej a Boška Anička Chalupová toho dolnokubínskeho. Z Oravy sa Nedeljkova, vedúho zúčastnilo päť výtvarníkov, ktorí cich združenia NAK, ri medzinárodnej výstave sú výtvarne vzdelaní. Sú to peda- aby sme spolupradetských výtvarných prác gógovia v základných a stredných covali s komunitou Vianočná pohľadnica, ktorá umeleckých školách a prenášajú insitných maliarov sa uskutočnila koncom minulého svoj pohľad a svoje vnímanie, vi- z Kovačice a okoroka v Kovačici, vznikla idea o ďal- denie tradičného v tom súčasnom. lia, ktorú si veľmi šej spolupráci medzi Združením Sú to aj takí, nielen insitní maliari vážime a veľmi ich Pokračovaním výtvarného experimentu bol aj milovníkov umenia Naiva Art Kult zo Slovenska, ale aj takí, ktorí radi vnímame. Koniec tohtoročný výtvarný tábor v Kovačici. Na snímke v Kovačici a Oravským kultúrnym experimentujú s témou. Tie témy koncov ide o sveto- s Boškom Nedeljkovom (stojí tretí sprava) je časť strediskom v Dolnom Kubíne na potom zobrazujú, či už tie pôvodné vý unikát a fenomén účastníkov akcie zo Slovenska.

Slovensku. V polovici augusta t. r. motívy, ako napr. bača sa vracia toho, čo sa tu podarilo vybudovať a zachovať, priestorov v dolnozemských sloMiroslav Žabenský, a v podstate, že sa tu nadvä- venských prostrediach. Tentoraz riaditeľ Oravského zuje na tú tradíciu insitného uvažujeme, aby to bola Stará Pakultúrneho strediska maliarstva. Verím, že takáto zova, − podčiarkol riaditeľ OKS v Dolnom Kubíne, sa iniciatíva bude pokračovať aj v Dolnom Kubíne. s piatimi výtvarnými Vedúci združenia Naiva Art Kult v budúcnosti a že si tie dve umelcami zúčastnil Boško Nedeljkov je tiež spokojný naše komunity na Orave a tu na Výtvarnom ples novou spoluprácou s Oravským v Kovačici budú stále mať čo néri v Kovačici. výtvarne povedať a odovzdať. kultúrnym strediskom a uvažuje o − Tohto roku sme Okrem toho naša spolupráca tom, že s týmto srbsko-slovenským sa rozhodli tie naše so Srbskom trvá už viac ako priateľstvom treba pokračovať aj výtvarné aktivity tri roky. Začala takými prvými naďalej so zámerom šíriť priateľstvo prepojiť a urobiť dva menami z NRSNM, s ktorými a kultúrnu spoluprácu. plenéry pre výtvarní− Počas výtvarného plenéru sme spoločne odprezentovali kov. Ten prvý, ktorý v Kovačici, ktorý bol pokračovana festivaloch u nás na Orave sa uskutočnil v poniekoľko folklórnych súborov ním toho v Dolnom Kubíne, vzniklo lovici júna v Dolnom z Dolnej zeme. Prezentovali niekoľko krásnych obrazov, ktoré Kubíne, bol sústredePrvým podujatím v rámci tejto srbsko-slovenskej sa tiež aj vaše dolnozemské plánujeme vystavovať na Slovenný aj na fotografie. spolupráce bol výtvarný plenér v Dolnom Kubíne, na Žiaľ, naše projekty, ktorom sa zúčastnili aj insitní maliari z Kovačice: Ján divadelné súbory na divadel- sku. Okrem slovenských výtvarnítak zo Srbska, ako Žolnaj, Biserka Petrášová, Mária Raspírová, Juraj Lavroš ných prehliadkach na Sloven- kov na štvordňovej akcii v Kovačici aj zo Slovenska, a Štefan Varga. Na snímke je okamih z pracovného sku. Tohto roku v rámci tej sa zúčastnila aj desiatka mladých a granty, ktoré sme ovzdušia kovačických výtvarníkov s riaditeľom OKS kultúrnej výmeny plánujeme výtvarných umelcov z nášho prosešte v októbri do Srbska do tredia a z okolia. Koncom roka bužiadali, neboli pod- Miroslavom Žabenským (stojí štvrtý sprava).

Vojvodiny priviezť Veličnian- deme znovu aplikovať s projektom porené, a preto oba ske ochotnícke divadlo a profesio- o európske prostriedky, s ktorými tieto výmenné pobyty a plenéry z práce a pod. Takou súčasnou forrealizujeme z vlastných zdrojov. Na mou je napr. aj obraz modrotlače, nálny súbor z Martina. Samozrejme, sa pokúsime usporiadať výtvarný tábor s viacročným charakterom prvom plenéri, ktorého sa zúčastnili ktorý je posunutý už do súčasnéa s väčším počtom maliaaj piati maliari z Kovačice, téma bola ho vizuálneho umenia, a so sebou rov. Toto bol iba experiment, inšpirovaná domovom – Vojvodi- sme priniesli aj profesionálneho ktorý sa uskutočnil najprv nou a Oravou. Na prvom plenéri rezbára Milana Kuchťáka, keďže je v Dolnom Kubíne a neskorv Dolnom Kubíne sa zúčastnilo Orava silná na rezbárske prejavy. šie aj u nás v Kovačici. Už 25 výtvarníkov a fotografov. Jeho OKS inak organizuje aj tretí ročník začiatkom prvej polovice výsledky budú prezentované v sep- medzinárodného rezbárskeho septembra usporiadame tembri v Dolnom Kubíne a neskôr plenéru. Orava je región, ktorý je niekoľko výstav. Jednou práce z plenéru v Kovačici budú bohatý najmä tradičnými kultúrz nich bude i bohatá výstava zapojené do putovnej výstavy u nás nymi formami, čiže aj my sa orienobrazov insitných maliarov na Orave, v Žiline a v ďalších mes- tujeme najmä na tú veľkú oblasť Zuzany Chalupovej, Martina tách Slovenska a, samozrejme, aj folklóru a scénického spracovania Jonáša, Jána Husárika, Desy tu v Kovačici počas celého nasle- folklóru, divadla, ľudových remePetrovovej-Morarovej, Marka Spoločným dielom kovačických maliarov dujúceho roka, − hovorí Miroslav siel. Za rok realizujeme viac ako je tento veľký obraz Stevanovića a iných známych Žabenský, riaditeľ OKS v Dolnom sto podujatí rôzneho charakteru. maliarov, ktorá odcestuje opäť by sme tu chceli realizovať Kubíne.

Významom a rozsahom od tých do Zvolena, − zdôraznil na záver Akého profilu sú slovenskí maličkých klubových stretnutí až tú výstavu vianočných pohľadníc, Boško Nedeljkov, vedúci Združenia na ktorej sa radi zúčastňujú aj deti maliari, ktorí účinkovali na vý- po veľké festivaly. milovníkov umenia Naiva Art Kult krajanov zo Srbska.

Umiestnili by tvarnom plenéri v Kovačici?

Ako hodnotíte túto novú sposme ju v niektorom z výstavných v Kovačici. − Plenér v Kovačici bol obdobou luprácu medzi OKS a NAK?

Výtvarníci inšpirovaní Vojvodinou a Oravou

P

• KULTÚRA •

35 /4870/ 31. 8. 2019

31

Kultúra V STAROPAZOVSKEJ OBCI

Viac prvákov v základných školách Anna Lešťanová

V

ústrety novému školskému roku 2019/2020, ktorý sa začína v pondelok 2. septembra, o aktuálnej situácii v tejto oblasti sme sa rozprávali so Željkom Šolajom, náčelníkom Oddelenia pre spoločenské činnosti, kultúru a informovanie Obce Stará Pazova.

V základných školách na území tejto sriemskej obce je do prvých ročníkov zapísaných 662 žiakov. V porovnaní s uplynulým školským rokom je do základných škôl zapísaných o 19 žiakov viac. Ako uviedol náčelník Šolaja, k tomuto malému zväčšeniu počtu zapísaných prvákov prišlo pravdepodobne následkom otvorenia nových pracovných miest početných zahraničných spoločností v obci, ktoré úspešne hospodária v priemyselných zónach.

Vo všetkých základných školách na území Staropazovskej obce podľa najnovších údajov je zapísaných 5 190 žiakov. Ak sa má na zreteli údaj, že v minulom školskom roku základné školy vychodilo 655 malých maturantov, podľa slov spolubesedníka celkový počet žiakov v základných školách sa drasticky nemení. V staropazovských troch stredných školách situácia na začiatku nového školského roka je nasledujúca: v Technickej škole je zapísaných 531 žiakov, v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića 540 a v Gymnáziu Branka Radičevića 450. Toho času v oddelení, ktoré vedenie náčelník Ž. Šolaja, sa konajú intenzívne prípravy na tradičné slávnostné udelenie odmien najúspešnejším žiakom, ktorí dosiahli pozoruhodné úspechy na

početných školských súťaženiach v školskom roku 2018/2019. Táto slávnosť je naplánovaná na 30. augusta v staropazovskej divadelnej sále. „Z iniciatívy predsedu Obce Stará Pazova Đorđa Radinovića pre všetkých žiakov prvých ročníkov základných škôl sú i tentoraz zabezpečené zdarma učebnice a najzákladnejšie školské pomôcky. Na tieto účely je z obecnej pokladnice vyčlenených okolo 5 300 000 dinárov,“ prízvukoval náčelník a ďalej doložil, že 24. júla vypísali súbeh na subvencovanú prepravu žiakov a študentov v mestskej a prímestskej doprave.

Súbeh je otvorený do 1. novembra a v súlade s rozhodnutím ZO jedinou podmienkou je, aby žiaci, resp. študenti mali miesto pobytu v Staropazovskej obci.

Željko Šolaja Náčelník Ž. Šolaja sa prednedávnom zúčastnil i na zasadnutí Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl, ktoré sa uskutočnilo v budove obecného zhromaždenia. Podľa záverov z tejto schôdze ani jedna výchovno-vzdelávacia ustanovizeň nemá technologický zvyšok pedagogického kádra, i keď je nastolená potreba určitého odborného kádra, akými sú najmä profesori cudzích jazykov a prírodných vied.

OSLAVA 100. VÝROČIA DIVADLA V PADINE

Underground organizuje početné akcie Anička Chalupová

ground. Uvažujeme o tom, že bude celkom v poriadku, keď storočnicu ohto roku Padinčania k oslaoslávime divadelnými hrami. Nemali ve 213. výročia svojej dediny sme na mysli niečo grandiózne, ale prispeli rôznymi kultúrno-spoaby to bolo predovšetkým venoločenskými a športovými podujavané konkrétne divákom. Zhruba tiami. Už tento víkend divadelným posledných 7 – 8 rokov divadlo na predstavením z Kovačice vzdajú hold malej scéne neexistuje, sama sieň DK aj storočnici divadelného ochotnebola hercom k dispozícii, a teraz níctva v Padine. Teda divadelná už vôbec sieň nemáme, lebo zhosekcia má najdlhšiu tradíciu, rela. V predchádzajúcich keďže prvé divadelné predrokoch situácia v divadelstavenie Starý zaľúbenec v níctve bola akoby na„skleréžii Michala Obreciana bolo nených nohách“. Nechceli v Padine spracované ešte sme, ani aby naše projekty roku 1919. Doteraz k oslave boli o vydaní nejakých divadla ruky priložili iba člekníh, ale aby sme sa venovia občianskeho združenia novali konkrétne našim Underground. O tom, aké divákom, zvlášť mladým aktivity plánujú uskutočniť, generáciám, ktoré nezažili Paľo Sampor zo združenia divadlo v Padine. Máme Underground Rock Music sa čím pochváliť, úspeNa snímke zľava: Daniel Cicka a Paľo Sampor Club hovorí: chov v divadelníctve bolo − Keďže ľudia, ktorí pôsobia našich projektov: oslava 100 rokov mnoho. Napr. v roku 2006 sme boli v rámci občianskeho združenia divadla v Padine a v druhom projek- laureátmi republikovej divadelUnderground, sú dobrou časťou te sme získali finančnú podporu na nej súťaže a pod, – uvažuje Paľo ako ochotníci zapojení aj do činnosti technické vybavenie.

Sampor.

Domu kultúry Michala Babinku v PaO aké projekty konkrétne ide?

O tom, čo organizátor očakáva dine, plánovali sa v každom prípade − Pomocou jedného projektu sme z osláv, Daniel Cicka, predseda OZ nejakým spôsobom zúčastniť aj na si zadovážili potrebnú techniku a Underground Rock Music Club, oslavách 100 rokov divadla. Keďže realizáciou druhého projektu plá- povedal: sme koncom roka 2018 zistili, že nujeme uskutočniť šesť divadelných − Máme nádej, že storočnicu rozpočtom padinského DK nie sú predstavení na malej scéne Under- divadla v Padine oslávime tak, ako

T

32

www.hl.rs

naplánované žiadne aktivity na oslavu storočnice divadla, nášmu občianskemu združeniu, keďže už bolo neskoro, zostalo uchádzať sa s projektom iba o dotácie z Obce Kovačica a z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Získali sme prostriedky na realizáciu dvoch

Informačno-politický týždenník

sme plánovali. Finančne nám okrem obce pomohli aj priatelia združenia a sami z vlastných zdrojov. Tak sme vyfinancovali aj naše doterajšie akcie, početné divadelné predstavenia, umelecké výstavy, literárne a hudobné večierky a pod. Očakávame i to, že už konečne ľudia pochopia, aké je to združenie Underground, naše ambície a vízie toho, čo robíme. Za posledných päť rokov bolo málo divadelných predstavení v Padine, a preto zámerom našej akcie je vrátiť ľuďom zvyk navštevovať divadlo a ponúknuť im kultúrne akcie v našom klube. Ak zhorela budova DK, to neznamená, že zhorela aj kultúra v Padine. Potenciál na kultúrne akcie v Padine je, len ho treba prebudiť a dať mu šancu.

Konečný harmonogram osláv 100. výročia divadelníctva v Padine ešte nie je známy, ale je isté, že otvárací program, ako i prvá akcia budú už v prvú septembrovú nedeľu. O akú akciu ide? − Oslavu ochotníckeho divadelníctva v Padine začneme kovačickým predstavením Emigranti autora Sławomira Mrożeka a v réžii Danky Hriešikovej, − podčiarkol na záver predseda združenia Underground Rock Music Club v Padine.

• KULTÚRA •

BÁČSKY PETROVEC

Na posilnenie viery Katarína Melegová-Melichová

V

dňoch 23. až 25. augusta CZ SEAVC v Petrovci prijal návštevu cirkevného spevokolu cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. z Horných Salíb zo Slovenskej republiky. Je to dedinka v Okrese Galanta s bezmála 3 300 obyvateľmi, ktorí sú dve tretiny maďarskej a jedna tretina slovenskej národnosti.

Od roku 2001 tam pôsobí najprv ako kaplánka a od začiatku roka 2005 ako zborová farárka Mgr. Zuzana Slížiková, ktorá bola v čele 20-člennej výpravy z Horných Salíb. Bohoslužby pani farárka odbavuje dvojrečovo, najprv slovenské, a potom maďarské, a tak je tomu aj so všetkými os-

tatnými cirkevnými úkonmi.

Hostitelia v čele s domácim farárom Mgr. Jánom Vidom sa vynasnažili hosťom zorganizovať zaujímavý program. Tak v piatok navštívili Erdevík, kde spevácky zbor aj koncertoval, a zbor navštívil aj Binguľu. Hostia mali príležitosť v druhý deň svojho pobytu pozrieť si Petrovaradínsku pevnosť, Nový Sad, v Kulpíne Poľnohospodárske múzeum, Aleju velikánov, evanjelický kostol a v Petrovci navštívili storočné Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, Galériu Zuzky Medveďovej, Spolok petrovských žien a Združenie petrovských výtvarných umelcov.

V sobotu večer zbor koncertoval v chráme Božom SEAVC

Záber z koncertu v Petrovci

v Petrovci pod taktovkou Ruženy Valinskej a v Kajúcu nedeľu alebo v Nedeľu pokánia služby Božie odbavovali Mgr. Ján Vida a Mgr. Zuzana Slížiková, ktorá poslúžila aj kázňou Božieho slova. Po bohoslužbách prisluhovali Večeru Pánovu, k čomu pristúpilo 147 veriacich. V poobedňajších hodi-

POTULKY ZA TITULKAMI: GULAŠIÁDA V DEBELJAČI

Brana otvára brány humoru Ján Špringeľ

„O

bzvlášť ma teší, ako člena belehradského aforistického krúžku a Združenia srbských spisovateľov, že mám skvelú spoluprácu so Slovákmi – tak zo Srbska, ako aj zo Slovenska,“ prízvukoval na nedávnej tradičnej gulašiáde v Debeljači Aleksandar Čotrić.

Národný poslanec a humorista odhaľuje, čo má za lubom v nasledujúcich týždňoch: „Chystám antológiu európskeho aforizmu. V publikácii budú mať kolegovia zo Slovenska významné miesto. Ich aforizmy sú vynikajúce, na úrovni srbských aforistov.“ Srbský humorista sa odnedávna stal – Banátčanom: „Nie som opravdivým Lalom, ale žijem už niekoľko mesiacov v Pančeve, takže sa mi sídlo južného Banátu čoraz viac páči. Na olympiádu príchutí do mestečka jarmokov ma z lokálnej samosprávy pozval Branislav Atanacković.“ Aj napriek tomu, že sa pre nepriazeň počasia dátum tohtoročnej gulašiády po niekoľkokrát odročoval, zišlo sa veľa ľudí a súťažiacich tímov, k tomu prispelo • KULTÚRA •

aj slnečné počasie, podčiarkuje totiž tvorbu súčasných srbských čerstvý Pančevčan: a slovenských autorov stručných „Je nádherné vidieť, že sa pred- a vtipných výrokov.“ stavitelia rozličných národov, vieZnámy aforista a humorista odrovyznaní, farieb pleti spolu kama- povedal aj na otázku, či sa zmenili rátia pri harmonike, speve, pred pikniky s príchodom internetu kotlíkom či počas varenia guláša. a smartfónov, presnejšie, či sú To nás vlastne aj spája a drží na iné gulašiády a podobné akcie tomto priestore roky rokúce. Keď a atrakcie ako v ešte nedávnej som v Maďarsku, minulosti: rád odchádzam „Nič nemôže do ich reštauránahradiť priame cií, ale mienim, ľudské spolože sa tuná varí čenské vzťahy, lepší guláš.“ priamočiare poČotrić a ďalší zeranie sa do očí, srbskí aforisti podanie si rúk a chystajú v mesdvíhanie poháritečku umenia kov na prípitok.

Niekto to krásne podujatie venované Branovi povedal, že moCrnčevićovi, znáderné technolóNárodný poslanec memu humoris- Aleksandar Čotrić gie urobili ľudí, tovi narodenému ktorí sú vzdialev Kovačici: ní bližšími, a tých, ktorí sú blízki „Možno to nie je náhoda, že sa vzdialenejšími. Nové technológie narodil práve v Kovačici. Podľa môžu napriek pokroku i odcudzomňa Crnčević patrí nielen medzi vať ľudí. Ale sme silnejší, gulašiáda najlepších srbských, ale aj eu- naznačuje, že opak je pravdou.“ rópskych aforistov. Onedlho si v Srbskú časť Banátu treba využíKovačici zaspomíname na Branu vať viac ako príklad dobrej praxe Crnčevića v rámci nového poduja- a spolunažívania v dobrom a zlom tia venovaného žartu, predstavíme viacerých etnických skupín, tvrdí

nách sa hostia so slovami vďaky a plní krásnych dojmov a zážitkov rozlúčili s hostiteľmi s prísľubom ďalších stretnutí, ktoré slúžia tak na posilnenie spolupatričnosti, ako aj, a predovšetkým, na posilnenie viery.

Foto: z archívu SEAVC v Petrovci Čotrić: „Táto oblasť je miesto, ktoré je vo svete známe ko najfarebnejšia mozaika. Iba v Obci Kovačica spolunažívajú Slováci, Rumuni, Maďari, Rómovia a Srbi, takže toto je úžasný príklad, nádherný obraz, ktorý musí obísť Srbsko a svet a ukázať, ako môžeme byť príkladom pre ostatných v pozitívnych veciach, nie iba v tých nedobrých, ktoré nás charakterizovali niekedy v minulosti.“ Národný poslanec rozmýšľa nahlas, či sa na gulašiádach a podobných podujatiach „smie“ vážne zažartovať, alebo vtipy treba ponechať profesionálnym vtipkárom ku Dňu žartov: „Niet guláša bez korenia. Musí sa to prikoreniť, trochu prichutiť.

Veď aj vtipnosť obsahuje celý rad – korenín. Poznáme to ešte z latinského výroku Cum grano salis, znamená vtipné, ostré a napriek tomu trochu korenené, štipľavé a štebotavé, takže sa v západnom (srbskom) Banáte humor a satira snúbia s pripravovanými jedlami.“ Je aforizmus podľa Čotrića najkratším románom? „Áno, ruský aforista krásne povedal, že aforizmus je dobre definovaný román, že všetko, čo je zbytočné, je vyhodené. Poliak Stanisław Jerzy Lec zase napísal, že je aforizmus román v jednej vete.“

35 /4870/ 31. 8. 2019

33

Kultúra NOVINKA Z HLASĽUDOVSKEJ KNIŽNEJ PRODUKCIE

Dvojkniha reportáží Miliny Vrtunskej

SCÉNA

Jaroslav Čiep

Tool: čakanie sa oplatilo. Po trinásťročnej prestávke americká art-rocková skupina Tool vydala nový album pod názvom Fear Inoculum (vydavateľstvo Volcano/RCA). Po vydaní predchádzajúceho albumu 10,000 Days táto losangeleská formácia odohrala obsiahle turné (roku 2007 zavítali aj do Belehradu), avšak spevák Maynard James Keenan sa potom venoval svojmu projektu Puscifer a prácu na nových skladbách Tool dodatočne spomalili určité súdne problémy. Podľa slov hudobných kritikov oplatilo sa čakať tak dlho na nový album a vraj Keenanov spev je teraz lepší než kedykoľvek predtým. Vydanie obsahuje 7 skladieb, väčšina z nich trvá viac ako 10 minút a členovia skupiny odporúčajú, aby poslucháči mali trpezlivosť a viackrát si vypočuli piesne s cieľom ich lepšieho pochopenia – album vraj možno porovnať s filmom, ktorého dej sa vyvíja pomaly. Prvý singel: Fear Inoculum. Foto: Travis Shinn Program Uho, Grlo, Noise v Novom Sade.

V novosadskom Mládežníckom stredisku CK13 od 6. do 8. septembra usporiadajú tretí Festival samoorganizovania, ktorý je venovaný občianskemu aktivizmu a združovaniu sa s cieľom postaviť sa proti nespravodlivosti a politickému násiliu. Okrem rôznych tvorivých dielní a diskusií program festivalu má aj hudobnú časť pod názvom Uho, Grlo, Noise, v rámci ktorej počas troch dní vystúpi osem skupín. Sú to: Šajzerbiterlemon (Belehrad), Skupljeni Na Brzinu (Nový Sad), Stidnice (Záhreb), Crno dete (Belehrad), 21 век (Skopje), Kriptidi (Zadar), Canabin (Nový Sad) a Proto tip (Belehrad).

KONCERTY

31. augusta, Brod Teatar v Novom Sade: Shoplifters 31. augusta, Dom mládeže v Belehrade: dram 6. septembra, Plató Rektorátu Univerzity v Novom Sade: Majamisty TriO Pripravuje: S. Lenhart

34

www.hl.rs

P

ráve v týchto dňoch spod tlačiarenských lisov vyšla nová kniha, ktorú v rámci svojho sviatku – 75 rokov nepretržitej práce – vydala Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v Novom Sade.

Ide o dvojknihu reportáží Miliny Vrtunskej Inde – Poziv na putovanje.

Nejde však o klasický preklad tých istých reportáží do dvoch jazykov, ale všetky reportáže sú v originálnej forme, ako boli napísané. Teda jednu časť knihy bývalá kolegyňa v redakcii Hlasu ľudu Vrtunská písala po slovensky a druhú časť po srbsky. Kniha vyšla v edícii Z novinárskej kuchyne ako jej 12. zväzok.

(ISBN 978-86-82513-43-8) Slovenská časť pomenovaná Inde obsahuje desať aj fotograficky ilustrovaných reportáží.

Sem redaktori vydania Jaroslav Čiep a už nebohý Oto Filip zaradili reportáže, ktoré vznikali v časovom rozpätí rokov 2007 až 2018: Vlakom do diaľok, Ľubľana a Valentína, Obrazy z výstavy (hommage V. Makucovi), Vitajte v Terste, Zlatá udica pre pôžitkárov, Ako zachytiť žiaru umeleckého diela, Čím láka Vallauris, Neuveriteľná príťažlivosť Plešivej speváčky, Aj to je Paríž a Jeden deň v Bruseli.

Druhá časť knihy napísaná po srbsky – Poziv na putovanje – tiež obsahuje desať reportáží ilustrovaných aj fotografiami, z ktorých dve boli napísané v rokoch 1978 a 1995, kým ostatné sú z časového rozpätia 2000 až 2015: Miris đurđevka u Parizu, Životno delo gospodina Bienvenija, Iskustva priučenog turističkog vodiča, Monparnas danas, Bukinisti sa obala Sene, Vatromet boja iz dna duše, Spust u podne, Biciklom po holandskoj dolmi, Rio de Žaneiro: lice i naličje a Na pijacama Kinšase.

Ako to skonštatoval recenzent knihy, redaktor a spisovateľ Michal Ďuga: „Novinárka a reportérka slovenského týždenníka Hlas ľudu Milina Vrtunská začala pracovať a tvoriť v týchto

novinách od roku 1967 a už vtedy sa sústavnejšie venovala aj písaniu cestopisov a reportáží.

Mnohé z nich už uzreli svetlo sveta aj v tlačenej knižnej podobe, ale mnohé z nich čakali, po uverejnení v tlači, na tú novú príležitosť svojho znovuzrodenia až do najnovších čias, lebo autorka sa tomuto novinárskemu žánru často venovala aj po svojom odchode do dôchodku.

Kniha je koncipovaná tak, aby sa z jednej strany začínali slovenské reportáže a z druhej strany tie písané po srbsky, s tým, že práve v strede knihy splynú do jednotného celku.“ Milina Vrtunská, rod. Boldocká, sa narodila 24. augusta 1942 v Kysáči, kde skončila i základnú školu. Petrovské gymnázium navštevovala dva roky a strednú školu skončila v Novom Sade.

Tuná neskôr vyštudovala aj na Poľnohospodárskej fakulte. Od roku 1967 sa zamestnala ako novinárka v týždenníku Hlas ľudu, kde odpracovala takmer celý pracovný vek. Neskôr sa s rodinou odsťahovala do Slovinska, kde žije i teraz (v Pirane). Medzičasom s rodinou desať rokov žila v Paríži. Napriek tomu doma sa cíti, ako to sama často zdôrazňuje, v Novom Sade.

Doteraz jej tlačou vyšli dve knihy reportáží.

Najprv roku 1991 kniha Maliarovo nové meno a potom roku 2008 aj kniha Kam sa podela Eiffelova veža. Spolupracovala nielen so slovenskými periodikami a médiami vo Vojvodine, ale prispievala aj do srbských novín v Novom Sade a v Belehrade, ako aj do slovinských a novín na Slovensku. Je nositeľkou novinárskej Ceny Hlasu ľudu za životné dielo.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 31. augusta o 20.00 h Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci v divadelnej sezóne 2019/2020 uvedie premiéru divadelného predstavenia Svæty za dedinou na motívy hry Portugal autora Zoltána Egressyho v réžii Dušana Bajina.

J. Čiep PADINA. V nedeľu 1. septembra 2019 v ZŠ maršala Tita o 19. hodine sa budú konať 44. Babinkove stretnutia Sviatok jazier – k 45. výročiu smrti básnika. Hosťmi programu budú

Informačno-politický týždenník

vedúci Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca, ktorí predstavia nové výtlačky kníh autorov Zdenky Valentovej-Belićovej a Ladislava Čániho. Pri tejto príležitosti si organizátor tohto podujatia – Obecná knižnica Kovačica – pobočka v Padine a jej hostia pripomenú aj 12 rokov od založenia SVC. Poeticko-hudobné pásmo, na ktorom sa zúčastnia spolupracovníci knižnice, bude venované Babinkovej tvorbe.

A.Ch. • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 35

V tajničke je meno a priezvisko slovenského romantického prozaika, básnika a evanjelického farára (1813 – 1887).

S „náporními“ ľuďmi je „náporňe“ Anna Horvátová

S

lovenčina a srbčina sa v podmienkach slovensko-srbského bilingvizmu miešajú, žiaľ, na škodu nášho spisovného jazyka. Tak ako si neuvedomujeme zložitosť situácie, neuvedomujeme si, ani kedy poslovenčíme slovo. Nestačí iba pridať dĺžeň alebo zmäkčiť, a už máme slovenské slovo, ako je prípad so slovami „náporní“, „náporňe“.

Slovenčina pozná iba podstatné meno nápor – silné pôsobenie,

tlak, nátlak, nie však aj odvodeniny. Pre nás je samozrejmé, keď povieme: „náporňe sme robili“, „títo sa náporňí – keď mäkko vyslovíme „n“, alebo „náporní“, keď tvrdo vyslovíme „n“. Ani jeden prípad nie je správny. „Náporná“ robota je únavná, namáhavá, vysiľujúca. Taká môže byť aj prednáška – únavná, unavujúca, vysiľujúca, ale i cesta. Ľudia vedia byť nesympatickí, občas neznesiteľní (na nevydržanie nepríjemní), odporní, protivní, príkri. Aj pomery a vzťahy často bývajú neznesiteľné. Takto vyjadríme tú negatívnu vlastnosť, keď je niekto „náporní“ na nevydržanie.

GRATULÁCIA Na Filozofickej fakulte v Nitre, na Katedre manažmentu kultúry a turizmu, MIROSLAV PAP z Pivnice úspešne ukončil doktorandské štúdium, obhájil dizertačnú prácu a získal titul doktor filozofie PhD. Zo srdca mu gratulujú manželka Iveta a syn Lukáš.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 34 – VODOROVNE: Sarajevo, Aro, uvaľ, motorika, ona, Ado, KI, ujova, oa, CH, var, N, to, ale, trávil, N, Ribay, kD, O, on, ara, lirická, an, elita TAJNIČKA: JURAJ RIBAY

• KULTÚRA· OZNAMY •

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 32 z čísla 32 Hlasu ľudu z 10. augusta 2019 bolo: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN ČAPO, Ul. Branka Radičevića č. 7, 26 215 Padina. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU259/ NSL259 NS – Sajlovo 2 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU259/NSL259 NS – Sajlovo 2, Ul. rumenački put číslo 88, na katastrálnej parcele číslo 4045/4, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. augusta 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-520/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

35 /4870/ 31. 8. 2019

35

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04) zverejňuje

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starkým

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu DMB SHIPPING, s. s r. o., Ruma, Ul. Augusta Cesarca b. č., podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1249 + 000 po km 1249 + 500, na k. p. č. 6610/2, k. o. Petrovaradín. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

ONDREJOM VIDOM

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

17. 11. 1939 – 20. 8. 2019 z Kulpína

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 2, na Bulvári oslobodenia číslo 33, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4717, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 23. septembra 2019.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 25. septembra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Už len kvety z lásky Ti na hrob môžeme dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

Manželka Mária, dcéra Mariena s manželom a syn Ondrej s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

Oznamujte

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

v Hlase ľudu

Podnik NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Narodnog fronta číslo 12, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie palivom Nový Sad 16 so sprievodnými objektmi (malopredajný objekt, strieška s lampou, pomocný objekt, transformátorové stanice a podstanice a rezervoár na ropu a plyn, na katastrálnej parcele číslo 5479, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SPOMIENKA

ELENA GADANAC

syn Ján, nevesta Ana, vnuk Martin, vnučka Lidija a Ciaran

36

www.hl.rs

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SPOMIENKA

Spomíname si na prvé výročie úmrtia nášho brata

ONDREJA MIHÁLEKA

rod. Rybárová 1. 3. 1934 – 27. 8.

1999 z Báčskeho Petrovca

Ani po 20 rokoch na Teba nezabúdajú:

021/ 47-20-840

12. 8. 1968 – 30. 8.

2018 – 2019 z Padiny Len ten, kto stratil toho, koho miloval, vie, čo je bolesť a žiaľ.

Zarmútený brat Ján s manželkou Ruženkou

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Spomíname si na prvé výročie úmrtia nášho otca

ONDREJA MIHÁLEKA

12. 8. 1968 – 30. 8.

2018 – 2019 z Padiny Slzy v očiach, v srdci žiaľ,čo nám bolo vzácne, to nám osud vzal.

Osud krutý, strata veľká a spomienka večná.

Zarmútení: syn Ondrej so snúbenkou Danielou a dcéra Želka • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

so svojím bratom a ujom

ONDREJOM VIDOM

sestra Katarína Petrášová a rodiny Petrášová, Virágová, Páliková a Kocková

SPOMIENKA

Spomíname si na 25. výročie smrti našej mamy a starej mamy

rod. Sľúkovú 20. 2. 1985 – 29. 8.

2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Bez Teba nám slnko nesvieti a slzy zastrú krásy leta, kdekoľvek naše oči pozrú, všade hľadajú len Teba.

S bôľom, láskou a úctou si na Teba spomínajú: dcérka Hanka, Tvoji rodičia, brat Rastislav s rodinou a starká Anna Laporniková

Odišla si cestou bez návratu, darmo Ťa naše oči hľadajú, po tvári nám slzy stekajú.

Prečo tak muselo byť, keď si tak chcela ešte žiť?

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

Tvoji:tetka Davidovićová s deťmi Snežkou Jovanovićovou a Draganom Davidovićom s rodinami

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul smutný rok, čo nie je s nami

na kmotru

SOŇU HRICOVÚ

PAVEL ĽAVROŠ

rod. Sľúkovú 29. 8. 2018 – 29. 8.

2019 z Báčskeho Petrovca

11. 12. 1959 – 30. 8.

2018 – 2019 z Padiny

rod. Petrášovej 26. 7. 1931 – 11. 11.

1994 – 2019 z Padiny

Zarmútení: syn Ján s manželkou Ruženkou a po zosnulom synovi Ondrejovi vnuk Ondrej so snúbenkou Danielou a vnučka Želka

SONIČKU HRICOVÚ

rod. Sľúkovú 20. 2. 1985 – 29. 8.

2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

ANNY MIHÁLEKOVEJ

Jej duša je v nebi, Jej úsmev je v našom srdci.

Už ju nestretneme, a predsa je tu stále s nami.

na našu milovanú

SOŇU HRICOVÚ

17. 11. 1939 – 20. 8.

2019 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú:

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na našu milovanú

Odišiel náš najmilší, odišla naša pomoc, odišla naša rada, ale v našich srdciach zostane navždy.

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva.

S láskou si na Teba stále spomínam.

Tá strata v srdci bolieť nikdy neprestáva.

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím synovcom

Andrea

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. septembra 2019 uplynú dva roky, čo nie si s nami

ANNA KRSTIĆOVÁ

rod. Tatliaková 31. 1. 1954 – 3. 9. 2017 – 3. 9. 2019 z Báčskeho Petrovca

JAROSLAVOM SABOM 12. 3. 1963 – 8. 8. 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať ujo Ján Kišgeci s manželkou Maricou a synom Jánom • OZNAMY •

Dotĺklo srdce, ktoré sme tak milovali, klesli ruky, ktoré tak rady pracovali, zamĺkli ústa, ktoré slovami hladili.

Oči, ktoré sa tak milo pozerali, navždy sa zavreli.

V srdci si Ťa zachovávajú a nikdy na Teba nezabudnú: manžel Slobodan, syn Peter a dcéra Daniela 35 /4870/ 31. 8. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 30. augusta 19.30 Zostrih Detského folklórneho festivalu Zlatá brána z roku 2018, 5. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 1. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 3. septembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom termíne budú odvysielané príspevky z niektorých našich prostredí.

V ústrety novému školskému roku bude sa hovoriť o situácii v našich školách. Náplňou vysielania budú aj príspevky z iných aspektov života tunajších Slovákov. V pokračovaní nasleduje Kumštáreň. Najnovšie vydanie kultúrneho magazínu bude zamerané na portrétovú tvorbu akademického grafika a maliara Pavla Čániho. Režisér Fedor Popov bude hovoriť o storočnici ochotníckeho divadla v Padine a predstavená bude aktuálna výstava v Archíve Vojvodiny, venovaná kolektívnej identite Slovákov v Srbsku.

Dúhovka. Prvá polhodinka bude venovaná najmladším, totiž detskému časopisu Zornička. Vo vysielaní pod názvom Ty si moja Zornička, si pripomenieme oslavy úctyhodného jubilea tohto časopisu. Druhá polhodinka nedeľného vysielania pod názvom Vysielanie pre penzistov prinesie reportáže z 10. výtvarného tábora invalidov práce, ktorý usporiadali v Padine, tiež záber zo stretnutia hložianskych penzistov, ktorí sa každý podvečer, ako to voľakedy bolo zvykom v našich dedinách, schádzajú na ulici pred domom.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 1. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 4. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 30. augusta – V dobrej spoločnosti Sobota 31. augusta – Posledná šanca na pomstu Pondelok 2. septembra – Perfektné prázdniny Utorok 3. septembra – Včera v noci Streda 4. septembra – Privátne bankovníctvo, 1. časť Štvrtok 5. septembra – Privátne bankovníctvo, 2. časť

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 1. septembra Film: Lietadlá Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: D-TOX Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 1. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Základné školy v Kovačici a Padine žiakov privítajú vo vynovenom šate O jesenných aktivitách Ekologického hnutia Obce Kovačica Utorok 3. septembra 16.00 V Padine si každoročne pripomínajú osobnosť a dielo Michala Babinku Tvorivé dielne v Kovačici a Padine v tomto roku boli hojne navštívené Rozhovor so starostom obce Pôtor na Slovensku Divadelné predstavenie: Commedia dell'arte

Piatok 6. septembra 16.00 Film: Stolček, prestri sa!

Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport NOVÁ SEZÓNA LALITSKEJ PANÓNIE V MEDZIOBECNEJ LIGE SOMBOR – DRUHEJ TRIEDY

Prišiel tréner, aj posily Juraj Pucovský

N

ajslabším mužstvom na území Futbalového zväzu Sombor v uplynulej sezóne 2018/19 bolo mužstvo lalitskej Panónie, ktoré obsadilo posledné, 10. miesto v najnižšej súťaži.

Tvrdíme, že sa to nestalo najmenej za posledných päťdesiat rokov?!

Laliťania na osemnástich zápasoch vsietili iba 16 gólov, obrana inkasovala 56, čo znamená, že mali najneúčinnejší útok a najslabšiu obranu v lige. Niekto musí byť najslabší, ale to sa vonkoncom nepáčilo fanúšikom Panónie.

Ešte väčšmi ustarostila skutočnosť, že až trikrát opustili ihrisko pred koncom zápasu (v dedinách Riđica, Svetozar Miletić a Telečka), lebo nemali nadostač hráčov, v Stanišići hrali len desiati a na zápas do Sonty ani neodcestovali?!

Smutnou raritou je skutočnosť, že celú jar Panónia hrala bez trénera a tréningov, lebo tak chcela väčšina hráčov, takže sa stávalo, že na niektorých zápasoch mužstvo nemalo nikoho na striedačke.

Ani náhradníkov, ani trénera, ani predstaviteľa... Smutné, neveselé práve preto, že konečne v mužstve po viacerých rokoch znova hrali

všetci domáci hráči. Čo môžu od Panónie očakávať fanúšikovia v novej sezóne? Máme

gor Benedek a Tomislav Fedet.

Najväčšie posily by predsa mali byť Laliťania, Igor Hrnčiar (vrátil sa z FK Rusín) a Bojan Veselinović (prišiel domov z radov OFK Odžaci). V prípravnom období Panónia zohrala len dva zápasy, oba so selenčským Kriváňom. V prvom

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Futbalová pohroma TATRA – JEDINSTVO 0 : 7 (0 : 3) Pavel Pálik

D

erby susedovcov zaslúžene sa stalo korisťou Rumenčanov. Bola to hra mačky s myšou, hanba pre domácich a trénera Ilića. Domáci ani raz za 90 minút neohrozili brankára Kosturanova. Mužstvo Jedinstva nemuselo vynaložiť veľa úsilia na to, aby si vybojovalo presvedčivé víťazstvo.

Zistili sme, že takúto futbalovú pohromu na domácom trávniku nepamätajú ani tí najstarší Kysáčania za 90 rokov futbalu, ktoré práve oslavuje FK Tatra. Prehra sa rýchlo zabudne, ale sa videlo, že domáci nie sú zohraní, nemajú síl ani na jeden polčas a strelecká pohotovosť sa rovná nule. Bude veľmi zle, ak si kysáčske mužstvo v ďalších zápasoch nezlepší formu.

Góly dali Veselinović v 45. min., 47. min., 77. min., Zaov v 23. min., Kitić v 43. min., Mitrović v 62. min. a Rodić v 66. min.

Zápas v Kysáči sledovalo 200 divákov, viedol ho Lotić z Veterniku.

TATRA: Plemić, D. Berić, Budík (Ožvát), Jošović, Batinić, Đekić, (Vučićević), Burger (Stojčić), Kedža, Kuzmanović, Vučković, Klaić Výsledky 1. kola: OFK Sirig – Omladinac Stepanovićevo 1 : 1, Index – Bačka Đurđevo 5 : 0, Petrovaradín – Bačka Begeč 0 : 1, Tatra Kysáč – Jedinstvo Rumenka 0 : 7, TSK Temerín – Veternik 3 : 1, OFK Futog – ŽSK Žabalj 1 : 1, Fruškogorac – Fruškogorski partizan Bukovac 0 : 0, RFK Nový Sad 1921 – Šajkaš 1908 Kovilj 3 : 1, Hajduk Čurug – Slavija Nový Sad 0 : 0.

Jedna z početných šancí Rumenčanov pred bránou Tatry • ŠPORT •

Mužstvo Panónie s niekoľkými nováčikmi pred zápasom so selenčským Kriváňom

dojem, že mužstvo bude nielen silnejšie, ale má aj trénera. Je to Zoran Malivuk z Kuly, pôvodom Laliťan, ináč jeden z najlepších futbalistov v dejinách FK Panónia, ktorý hrával v radoch RFK Nový Sad, a kulského Hajduka v ich najslávnejších dňoch. S ním z Kuly prišli aj štyria hráči: Valentin Cetenji, Nenad Cvetičanin, Cson-

Laliťania vyhrali 6 : 3 a v druhom utrpeli prehru 1 : 5.

V 1. kole 1. septembra o 17. hodine budú hrať: Sport Bezdan – Jedinstvo Lemeš Svetozar Miletić, Telečka – Dinamo Sonta, Dinamo 1923 Bački Breg – Panónia Laliť, Metalac Sombor – Rastina 1918, Bratstvo 2019 Prigrevica – Graničar Riđica.

SRIEMSKA LIGA

Šesť domácich bodov RADNIČKI (Š) – LJUKOVO 4 : 1 (1 : 1) Lazar Pavković

Š

íďania aj v druhom majstrovskom zápase po výhre nad Mitrosom 5 : 1, doma zaznamenali víťazstvo nad mužstvom z Ljukova. Na prestávku sa odišlo s nerozhodným výsledkom 1 : 1, keď sa hostia ujali vedenia v 29. min. gólom Trivkovića a vyrovnal Stojšić v 33. min.

V 1. min. pokračovania hostia urobili faul nad útočníkom domácich v trestnom území a rozhodca Stefan Tošić zo Starej Pazovy okamžite ukázal na biely bod, z ktorého kapitán Radničkého Miloš Derajić priniesol náskok hostiteľom. Ten istý hráč v 81. min. dal aj svoj druhý

gól a skóre uzavrel náhradník Perović v posledných chvíľach zápasu.

Zápas na Mestskom štadióne v Šíde sledovalo 100 divákov.

RADNIČKI: Aleksić, Aperlić, Drča (Bibić), Vasić, Stojšić, Šuša, Derajić, Teofilović (J. Sarić), Mirčetić, Matić, Subotić (Perović) Výsledky 2. kola: Radnički – Ljukovo 4 : 1, Rudar – Napredak 2 : 1, Železničar – Partizan 1 : 0, Borac (K) – Donji Srem 1 : 1, LSK – Budućnost 0 : 0, Hajduk (B) – Hajduk (V) 3 : 1, Mitros – PSK 3 : 2, Borac (M) – Donji Petrovci 0 : 0.

V budúcom kole vedúci Radnički bude prvýkrát hosťovať v novej sezóne, a to v dedine Vitojevci, kde ho uvíta domáci Partizan.

35 /4870/ 31. 8. 2019

39

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hostia hrali, domáci vyhrali BSK – SLÁVIA 3 : 2 (2 : 0) Ján Šuster

P

rvé hosťovanie Pivničanov v jesennej časti majstrovstiev v Báčskom Brestovci nebolo úspešné, lebo s domácim mužstvom BSK prehrali 3 : 2 (2 : 0). Okolo 100 divákov na tomto zápase sledovalo príliš kvalitný futbal. Môžeme povedať, že tón hry udávali hostia, ktorí si na tomto zápase vytvorili množstvo šancí. Z niektorých bolo ťažšie nedať gól, no to útočníci hostí predsa dokázali na tomto zápase.

Nečakane už vo 8. min. slabý rozhodca Mahotka zo Somboru odpískal jedenástku za domácich, ktorú iba on videl, čo vyvolalo smiech medzi domácimi fanúšikmi, ako i protesty hostí. Jedenástku premenil Manojlović. Pridali potom hostia ešte v tempe, hralo sa na polovici súpera a šance na vyrovnanie výsledku mali Vlastislav Kuchta dvakrát, Marojević raz a Trivunović sa tiež dvakrát pokúsil. Tohto posledného v 36. min. surovým spôsobom zastavili v trestnom území domácich, no píšťalka Mahotku sa na veľké prekvapenie nepočula! V poslednej

min. domáci založili protiútok, keď po zaváhaní zadákov hostí Ćurčija druhý raz prekonal brankára Brňu.

Od začiatku druhého polčasu tlak hostí aj naďalej pokračoval.

Pokúšali sa domáci obštrukciou hry, všetkými možnými spôsobmi zastavovať útoky Slávie a to im

centroval pred bránu súpera, na loptu nabehol Efendić, efektne prekonal domáceho brankára a vyrovnal výsledok. Mal Trivunović do konca zápasu ešte tri šance, keď raz vybehol aj sám pred brankára Molnára, no príležitosti nevedel využiť.

To sa Slávii vypomstilo KULPÍN – ŽAK 1 : 0 (1 : 0) V Kulpíne sa stretli dve omladené mužstvá, ktoré v 88. min., keď v prvom kole zažili presvedčivé prehry. Tentoraz sa domáci zaútočilepšie darilo domácim, ktorí si vybojovali minimálne li z ľavej strany, víťazstvo nad Somborčanmi. Strelcom jediného gólu najprv sa strela bol Lukić krásnym lobom so šestnástich metrov nad Stanića odrazila brankára B. Trivunovića v 14. min. od žrde, na lopNeskoršie dve príležitosti mal Nebojša Nikolić, tu nabehol neale ich nevyužil. V druhom polčase Darko Nikolić strážený Korać, netrafil z penalty, ktorú odpískal rozhodca Naď rozvlnil sieť, a z Ruského Kerestúra. tak svojmu mužKULPÍN: Mladenović, Bajac, Gubaš, M. Ďuga stvu zabezpečil (Milinkov), Kuderski, Živojinović, D. Nikolić, N. výhru.

Nikolić, Lukić, Burger, Morávek Žlté karty na J. P-ský tomto zápase dostali u domározhodca úplne toleroval. Hostia cich Savić, Korać a Beljanski a u aj naďalej zahadzovali šance, aby hostí Vladimír Kuchta, kým Marokonečne v 68. min. po peknej akcii jević po druhej žltej karte videl aj Petrović skorigoval výsledok. O červenú, a to v poslednej minúte. tri minútky neskoršie Šmit na SLÁVIA: Ľ. Brňa, Grňa, Záskaľavej strane prekabátil niekoľkých lický (Jušković), Budić, Šmit, obrancov domácich, dobre od- Vladimír Kuchta (Kotiv), Vlasti-

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Spľasli ambície hostí BUDÚCNOSŤ – BAČKA 1945 5 : 1 (4 : 0) Ján Murtín

H

ložianski futbalisti presvedčivou výhrou vykročili v nových majstrovstvách. Viac ako 150 divákov sledovalo na momenty exhibíciu zverencov trénera Zlatka Hrubíka. Pred zápasom hostia z Báčskej Palanky hovorili o svojich ambíciách, že chcú zabojovať o titul, ale ich rýchlo domáci vrátili do reality.

Už v 10. min. po aute Đumića zabudnutý Carić pri druhej žrdi otvoril skóre zápasu. V 14. min. akciu Kolára a Čipkára delovkou z osemnástich metrov korunoval naladený Molnár – 2 : 0. Po niekoľkých nevyužitých šanciach kano-

40

www.hl.rs

nier Čipkár perfektnou parabolou z vyše dvadsiatich metrov trafil do ľavého horného rohu brány Palančanov – 3 : 0. V 34. min. Carić presnou strelou spoza trestného územia štvrtýkrát rozvlnil sieť brány Fábryho, a tak uzavrel výsledok prvého polčasu. V tejto časti hostia hrozili iba po rohových kopoch a centroch, ktoré končili v rukách pozorného brankára Pagáča.

V druhom polčase agilnejší boli hráči Bačky, kým domáci znova nerozvážne zahadzovali šance, rad-radom Ljubičić, Jakuš, Čipkár, Huďan a Carić. V 61. min. hosťujúci stredopoliar Božin po sólovej akcii matoval Pagáča – 4 : 1. Prebralo to domácich, ale z množstva šancí

Informačno-politický týždenník

iba tú v 83. min. po strele Carića na bránu náhradníka Zeljka netypickou ľavačkou využil kanonier Čipkár a stanovil výsledok zápasu – 5 : 1.

Rozhodca Mudrinić z Báčskej Palanky autoritatívne viedol zápas, no prehnal so žltými kartami.

Domácim ukázal štyri, z ktorých

Naladený na hru: Martin Molnár (Budúcnosť Hložany)

Poškodil Pivničanov: Bojan Mahotka, somborský rozhodca

slav Kuchta (Efendić), Petrović, Trivunović, Marojević, Benka Výsledky 2. kola: Budućnost (M) – Tvrđava 1 : 0, Kulpín – ŽAK 1 : 0, Borac – Maglić 5 : 0, Budućnost (P) – Rusín 1 : 1, Polet – Kordun 1 : 4, Hercegovac – Omladinac 5 : 1, Vojvodina – Radnički 3 : 1, BSK – Slávia 3 : 2.

V 3. kole sa stretnú: Slávia – Budućnost (M), Radnički – BSK, Omladinac – Vojvodina, Kordun – Hercegovac, Rusín – Polet, Maglić –Budućnost (P), ŽAK – Borac, Tvrđava – Kulpín; zápasy sa začnú o 16. hodine a 30 minúte.

Foto: J. Pucovský aspoň dve boli zbytočné, a pritom rovnako potrestal aj dvoch hostí.

BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Đumić, Ljubičić (Fábry), Kolár (Zahorec), Horvát, Popović, Huďan, Molnár (Katiak), Čipkár, Tomić (Jakuš), Carić (Blatnický) Výsledky 1. kola: Bački hajduk B. N. Selo – Proleter Karađorđevo 5 : 0, Borac Vizić – Sloga Plavna 3 : 0, Orlovi Báčska Palanka – Soko Nová Gajdobra 3 : 2, Kriváň Selenča – Mladost Malý Báč 3 : 1, Bačka Despotovo – Naša hviezda Silbaš 0 : 1, Budúcnosť Hložany – Bačka 1945 Báčska Palanka 5 : 1. Zápas Neštín – Slavija Bođani nehrali, lebo sa hostia nedostavili na ihrisko súpera. To možno znamená, že v lige ani nebudú hrať, a v nedeľu by hložianske mužstvo malo hosťovať práve v dedine Bođani.

Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

KOVAČIČANIA ŠTARTUJÚ V NOVEJ SEZÓNE

Slávisti vzlietnu 1. septembra Ján Špringeľ

Z

atiaľ osem nových a šesť hráčov z minulej sezóny bude mať k dispozícii tréner Slávie Zlatko Mršulov v jesennej časti Druhej juhobanátskej ligy, v sezóne 2019/2020. „Z Doliny Padina prestúpili hrotový útočník Boris Ugrenović, stopér Željko Zemen a brankár Denis Holík. Zo Slovenska sa vrátil obranca a stopér Alexander Strakúšek. Dvaja hráči podpísali kontrakt so Sláviou zo Starého Tamiša:

S novou zostavou: Zlatko Mršulov, tréner FK Slávia

skúsený ofenzívny stredopoliar Slobodan Bogdanov a defenzívny hráč stredu poľa Miroslav Janjić.

Sefkerinčan Miloš Stamenković pred príchodom do Kovačice hral

ako čiarový stredopoliar, kým univerzálny futbalista z Pančeva, stredopoliar a stopér Miroslav Pešić predtým než si obliekol slávistické tričko, hral v Proleteri Banatski Karlovec,“ počíta jedným duchom stratég Slávie.

Mnohí hráči sa rozhodli ukončiť futbalovú kariéru: „Vlastislav Dudáš, Miroslav Tomáš, Daniel Cicka a Pavel Jonáš mi oznámili, že sa viac nechcú aktívne zaoberať futbalom,“ dopĺňa Mršulov.

Do iných klubov prestúpilo aj kvarteto hráčov, ktorí zohrali najviac zápasov v minulých majstrovstvách. „Dávid Svetlík prestúpil do Doliny, Ján Čerňoš do Unirey Uzdin, Zlatko Bakoš do Glogonja a Aleksandar Buzadžija do Poletu Idvor.

K tomu Stanislav Dudáš si bude v novej sezóne znovu obliekať červeno-modrý dres Doliny,“ informuje cvičiteľ Slávie.

Medzi slávistami, ktorí hrali aj vlani, zostali Ognjen Ostojić, Rastislav Jaško, Miroslav Plvan, Nikola Bursać a Bogoljub Kandić.

Vedenie Slávie v čele s predsedom Denisom Zlochom a tréner Z. Mršulov veria, že Kovačičania na konci sezóny budú v hornej časti tabuľky. Prvé štyri miesta umožňujú hrať play-off o postup do vyššej súťaže. Ale iba pod podmienkou, že majú aspoň jeden mladší slávistický kolektív, ktorý súťaží v juniorskej, dorasteneckej

či pionierskej lige FZO Pančevo.

Mršulov predpovedá, že Kačarevo a Vojlovica budú bojovať o jesenný titul, a keď ide o Obec Kovačica, najväčší apetít o postup majú

dine 30. minúte. Už 8. septembra v rovnakom čase sa na tom istom štadióne zohrá i prvé obecné derby: Slávia – Unirea.

Na prvé hosťovanie odchádzajú Kovačičania do Glogonja 15. septembra. Všetky obecné derby v jesennej časti zohrajú slávisti doma: vo štvrtom kole 22. septembra s Vojvodinou Crepaja a v šiestom

Úsmevy po prvých tréningoch: slávisti na začiatku príprav

Uzdinčania.

Jediný priateľský zápas pred začiatkom šampionátu zohrala Slávia v Glogonji 25. augusta.

Prvý tréning absolvovali kovačickí futbalisti 16. augusta. Na začiatočnom zraze bolo desať futbalistov, na troch tréningoch až dvadsiati, neskoršie na tréningy chodilo päť až osem hráčov.

Prvé kolo zohrajú slávisti na vlastnom trávniku s Mundialom Pančevo 1. septembra o 16. ho-

6. októbra počas osláv Kovačického októbra s Pobedou Samoš.

V poslednú septembrovú nedeľu Vojlovica 2018 bude hostiteľkou Slávie na štadióne Mladost.

V záverečnej tretine prvej časti majstrovstiev zohrajú ešte Kovačičania dva zápasy mimo Kovačice (s Jedinstvom Stević v Kačareve, v Sefkerine s Tempom) a posledné meranie síl pred vlastnými fanúšikmi bude 20. októbra s Omladincom 1927 Opovo.

NA CYKLISTICKÝCH PRETEKOCH V ČAČKU

Za priehrštie medailí Lazar Pavković

P

red týždňom v Čačku prebiehali Majstrovstvá Srbska v horskej cyklistike a kritérium, kde cyklisti šídskej Jednoty dosiahli pozoruhodné výsledky, lebo získali za priehrštie medailí.

Dunja Čobanovićová zvíťazila v oboch disciplínach, kým Anja Stojšićová bola druhá. Juniorky Jovana Radovanovićová a Emilija Đačaninová si rozdelili druhé a tre• ŠPORT •

tie miesto. Pionier Uroš Matusijević v horských pretekoch získal bronz a v kritériu striebro.

Slobodan Radovanović bol najlepší medzi veteránmi, kým Miloš Nikolić nemal taký úspech a musel sa uspokojiť s dvoma piatimi miestami.

Cyklisti Jednoty sa 1. septembra 2019 zúčastnia na otvorených pretekoch Vojvodiny pre všetky kategórie, ktoré budú prebiehať vo Vrdniku.

Na víťaznom stupienku: Sonja Božinovićová, Anja Stojšićová a Dunja Čobanovićová 35 /4870/ 31. 8. 2019

41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Diváci očakávali viac MLADOSŤ (P) – MLADOST (A) 0 : 1 (0 : 1) Pavel Spevák

V

zhľadom na renomé súperov diváci vo Vrbare očakávali kvalitnejší futbal. Sám začiatok zápasu tomu aj nasvedčoval. Už v 1. min. domáca Mladosť si vytvorila peknú príležitosť. Đaković presnou prihrávkou uvoľnil Leškova, ktorý sa ocitol v dobrej príležitosti, ale pozorný brankár hostí Jeličić sa nedal prekvapiť.

Hostia z Apatinu odpovedali už v 3. min., keď po rýchlom úniku z pravej strany odcentrovanú loptu spoluhráča Vujin hlavou zaslal vedľa brány Leňu. Po tomto vzrušujúcom začiatku obe mužstvá zahrali obozretnejšie z dôrazom na obranu, takže vážnejších šancí ani nebolo.

Predsa v 30. min. hostia sa ujali vedenia. V samom rohu ihriska nepozornému Zagorčićovi loptu

odňal Pešić, potom na hranici trestného územia uvoľnil Bačića.

Obrancovia domácich zameškali zareagovať, takže tento hráč mal dosť priestoru, presne namieril a prekonal Leňu 0 : 1.

V druhej časti zápasu tréner domácich Karakaš urobil zmeny v mužstve. Mladosť prebrala hru, bola iniciatívnejšia. Domáci futbalisti sa viac snažili, ale nemali premyslené akcie, ani konkrétny záver. V 58. min. v nebezpečnom útoku na hranici trestného územia nedovolene zastavili Đaković.

Voľný kop veľmi dobre zahral Ivetić, ale brankár Jeličić predsa vybránil. O dve min. neskoršie v podobnej situácii faulovali Plavšića. Ivetić znovu strieľal, ale teraz ponad bránu.

V tomto období hostia mali zopár nebezpečných protiútokov, ale bez výsledku. V 86. min.

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Iba pokus o ofenzívu JEDNOTA – SREMAC 2 : 0 (2 : 0) Matej Bzovský

T

radične nepríjemní najbližší susedia z Vojky spočiatku viac útočili na bránu Staropazovčanov, domáca dosť slabá obrana sa nešikovne bránila a umožnila agilnejším hosťom vypracovať si dve vyložené šance, ale lopta, našťastie, minula cieľ.

A potom z prvého nebezpečnejšieho útoku domáci si vynútili pokutový kop. Prienik Milanovića pravou polovicou ihriska v 13. min. súper zastavil faulom v trestnom území a správne odpískanú jedenástku navrátilec z Rumy Danilo Živanović premenil na vedúci gól.

Už v 19. min. obetaví hostia mohli vyrovnať, ale stopercentnú šancu nevyužili vďaka výbornému zákroku kapitána Lazara Jovišića. V závere polčasu po peknej nahrávke Željka Mitrovića jeho brat Milan vedel loptu šikovne doraziť do siete za chrbát pre-

42

www.hl.rs

kvapeného brankára hostí – 2 : 0.

V druhom polčase nie práve najzaujímavejšieho zápasu za prítomnosti asi 600 divákov mali vytrvalí hostia loptu častejšie na svojich kopačkách, ale neboli dôrazní v koncovke. Aj v tejto časti mohli mať domáci ľahšie nohy a bystrejšiu myseľ.

Vychádzala im trochu podivná taktika iba z rýchlych protiútokov, čo vyvolalo nespokojnosť domácich fanúšikov. Bol to iba pokus o ofenzívu, kým v obrane príliš škrípalo.

Teda už v úvode majstrovstiev Vojvodinskej ligy – južnej skupiny nastoľuje sa nový, ináč každoročne sa opakujúci problém – neúčinnosť útočníkov. Príchod Strahinju Ljubevića z belehradského Torlaku a návrat veľmi dobrého Živanovića možno prinesie oživenie útoku, ale či aj lepšiu realizáciu, treba predsa trpezlivo počkať.

Informačno-politický týždenník

postranný rozhodca Tešanović zo Srbobranu vyvolal revoltu fanúšikov a hráčov domácej Mladosti, keď zastavil nebezpečný útok domácich. Väčšina divákov bola tej mienky, že to bola regulárna akcia a nie postavenie mimo hry.

V obojstranne korektnej hre rozhodca Šipoš zo Srbobranu udelil štyri žlté karty. Z domácich si ich zaslúžili Malidžan a Leňa pre nešportové správanie sa, Hrá čoraz lepšie: Vlastislav Šproch (v modrom) Šproch pre nedovolený zákrok a z radov hostí – Mladost (T) 3 : 0, Vojvodina – Bursać tiež pre nedovolený zásah. ČSK Pivara 1 : 0, Vrbas – Tisa 0 : MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Ivetić, 1, Mladosť (P) – Mladost (A) 0 : 1. Šproch, Beronja, Ožvát, ĐakoProgram 3. kola: Mladost (A) vić (Valentík), Plavšić, Zagorčić – Bačka, Tisa – Mladosť (P), ČSK (Malidžan), Jakuš (Milenković), Pivara – Vrbas, Mladost (T) – Leškov Vojvodina, Tavankut – Sloga, Výsledky 2. kola: Bačka – Tek- Bajša – Radnički, Krila Krajistilac 0 : 3, Stari grad – Krila Kra- ne – Crvenka, Tekstilac – Stari jine 3 : 0, Crvenka – Bajša 1 : 1, grad.

Radnički – Tavankut 0 : 1, Sloga Foto: J. Čiep Obrana je tiež neistá, mladý Delić len spočiatku v zodpovednej úlohe stopéra dosť sľuboval, ale hneď bolo vidieť, že to nemôže byť trvalým riešením.

V nadstavenom čase Vujčić mohol výhru presvedčivejšie vyjadriť. Jeho pekné sólo v šestnástke bolo hrubým spôsobom znemožnené. Ozvala sa píšťala slabého rozhodcu Negovanovića zo Sriemskej Mitrovice, ale namiesto novej jedenástky prišiel trochu smiešny koniec zápasu.

JEDNOTA: Jovišić, Cvijanović, Subotić, Živanović, Delić,

Kačar (Vujčić), Milanović (Gavrilović), Ž. Mitrović, M. Mitrović, Ljubević, Tošić (Brtka) Výsledky 2. kola: Mladost (NS) – Podunavac 3 : 0, Podrinje – Borac (Š) 0 : 0, Radnički – C. zvezda 0 : 0, Sloga (T) – Jadran 0 : 0, Jugović – Cement 0 : 1, Sloboda – Mladost (BJ) 2 : 1, Jednota – Sremac 2 : 0, Hajduk – Sloga (E) 0 : 3.

Na ťažkom nedeľňajšom zápase v dedine Šajkaš Jednota sa stretne s favorizovaným a značne posilneným domácim mužstvom Borac.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Ľubania v Jamene Lazar Pavković

V

nedeľu 1. septembra o 17. hodine sa začne kotúľať futbalová lopta aj na ihriskách klubov Obecnej ligy Šíd. Žreb rozhodol, že sa v prvom kole stretnú: OFK Binguľa – Jedinstvo Morović, OFK Bačinci – Erdevík 2017, Sinđelić Gibarac

– Napredak Vašica, Omladinac Batrovci – Borac Ilinci, Graničar Jamena – Jednota Ľuba. Ťažko predpovedať, kto je favoritom na získanie titulu majstra ligy, čo závisí od mnohých činiteľov. Môžeme predpokladať, že v kruhu najužších kandidátov o najvyššie umiestnenie bude aj mužstvo FK Erdevík 2017.

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Vzrušujúci finiš

hráči odrazu zastali a nepozornosťou svojich obrancov dovolili hosťom ohroziť dovtedy veľký náskok. Veľké zásluhy v tom patria NikoJán Bokor lovi Ružićovi, ktorý sa prerazil z pravej strany a vsietil dva lacné góly. Stalo sa to v 67. a 70. min.

Domáce mužstvá boli úspešnejšie, zaznamenali šesť výhier, kým si hostia odniesli body Poplach v radoch domácich vyvolal v 90. min. z Idvoru a v Debeljači bolo nerozhodne. Maximálny počet bodov získali Vlajkovčania, Aleksandar Ružić, keď strelil tretí gól za hostí.

Potporanj a Ivanovo. Bez prehry sú i Radnički Kovin a Spartak 1911 Debeljača. Prázdne Tak namiesto presvedčivej výhry domácich bodové konto majú predposledný Partizan z Uljmy a Hajdušica, ktorá oba zápasy hrala zápas sa dostal do vzrušujúceho finišu. Hráči na hosťovaní.

Doliny predsa načas prekonali Výsledky 2. kola: Dolina – Hajdušica 5 hostí a prebrala ospanlivosť, v : 3, Radnički (K) –Budućnost 6 : 0, Sloga hru do svojich rúk. nadstavenom (BNS) – Radnički (B) 3 : 2, Strela – Partizan Premyslenou hrou čase obranca Jo(G) 2 : 1, Spartak 1911 – Crvena zvezda 3 : posunula hostí na vanov pomohol 3, Polet – BAK 1 : 2, Potporanj – Jugoslavija ich polovicu ihrissvojmu útoku a 3 : 2, Jedinstvo – Partizan (U) 2 : 0. ka. Obrana hostí nepríjemne prerýchlo podľahla DOLINA – HAJDUŠICA 5 : 3 (2 : 0) kvapil brankára organizovaným o viacročnej prestávke sa znovu stretli v hostí – 5 : 3. Tak útokom domácich. majstrovstvách Prvej juhobanátskej ligy o víťazovi zápasu Odcentrovanú lopdomáca Dolina a hostia z Hajdušice. Hajbolo rozhodnutu z pravej stany v dušičania neprišli do Padiny s bielou zástavou té. Domáci zaskrumáži zachytil a začali zápas s plným nasadením. Hrali veľmi Radivojev a v 14. Obranca Doliny Janko Hlavča (v červenom) často slúžene vyhrali, lebo viac ukázamin. prinútil bran- útočil z pravej strany li. Hostia sa nekára Stojanovskévzdávali a vyhli ho vyberať loptu zo svojej siete. Iba o tri minúty neskoršie sa presvedčivejšej prehre. Obe mužstvá treba domáci zopakovali podobný útok, z ktorého pochváliť za veľmi korektnú hru a príkladné Radenković zdvojnásobil vedenie domácich. správanie sa hráčov. Rozhodcovia v čele s Výsledok mohol skorigovať A. Lipták, ale Marjanom Sarkom z Vršca nikoho nepoškodili, zblízka kopol loptu ponad bránu mladého lebo spravodlivo viedli zápas.

DOLINA: Králik, Jovanov, Vasić (Mitkovbrankára domácich Králika. Dolina mala viac z hry, nebezpečnejšie útočila, ale sa výsledok ski), Kolak, Popović, Hlavča (Ilić), Radivoprvého polčasu nezmenil, lebo to nedovolil jev, Tošić, S. Mamojka, Svetlík (S. Dudáš), brankár Hajdušice, ktorý dobrými zákrokmi Radenković HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Georzachránil svoju sieť.

Aj začiatok druhého polčasu patril hráčom gijevski (Miksád), M. Mršić, Folćan, A. Ružić, Korektný zápas v Padine Doliny, ktorí viac útočili. Po dvoch vydarených Radović, N. Ružić, A. Lipták, Ćulum (Petroakciách a pekných góloch mladého Mamojku vić), Stojkovski (Drakulić) útočne, ale strelci slabo triafali. Obrana Doliny Dolina bude v sobotu hosťovať v Uljme a HajDolina mala štvorgólový náskok. Namiesto sa rýchlo zbavila tlaku náročných útočníkov toho, aby pokračovali v dobrej hre, domáci dušica 1. septembra uvíta Radnički z Kovinu.

P

NA MEDZINÁRODNOM TURNAJI V RUMUNSKU

Aradáčania sa znova zaskveli Vladimír Gál

V

rámci Medzinárodných dní slovenskej mládeže, ktoré prebiehali v dňoch 23. až 25. augusta 2019 v meste Oradea v Rumusku, zorganizovali aj jednodňový turnaj v malom futbale. Zúčastnili sa po dve mužstvá zo Slovenska a Rumunska a po jeden celok z Maďarska, Čiernej Hory a zo Srbska.

Srbsko reprezentoval víťaz matičného turnaja, tím MOMS z Aradáča v zostave: Eötvös, Mijić, Striško, Ďuríček, V. Gál, Števko, Zakić, Čeman, K. Gál.

Hralo sa na umelej tráve v dvoch skupinách ska. Aradáčania sa domov vrátili s peknými podľa systému „každý s každým“. Do semifiná- dojmami a veria, že družba, ktorú nadviazali, le postúpili mužstvá z Aradáča a z Maďarska, bude pokračovať. z druhej skupiny to bol MOMS Nitra a rumunský Zväz Čechov a Slovákov, ktorý aj zorganizoval toto podujatie. V semifinále Maďari vyhrali nad Nitrou 3 : 1 a Aradáčania boli lepší od Zväzu 3 : 0.

Vo finále Aradáčania porazili Maďarsko 2 : 0, a tak sa stali víťazmi turnaja.

V boji o tretie miesto domáci prekonali Nitru 4 : 1.

Za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili Aradáčana Vladimíra Gála a najlepším brankárom bol strážca siete mužstva z Maďar- Aradáčania ešte raz dokázali, že vedia hrať malý futbal

OSLAVA 90 ROKOV FK TATRA V KYSÁČI

Spoločná fotka hráčov Tatry, Vojvodiny a rozhodcov pred pondelkovým zápasom v Kysáči

Krásne to chvíle futbalové...

TATRA – VOJVODINA (NS) 1 : 5 (1 : 3) Juraj Pucovský Pavel Pálik

N

emali to ľahké futbalisti kysáčskej Tatry v minulom týždni, keď zohrali až tri zápasy. Najprv v nedeľu v 1. kole Novosadskej oblastnej ligy presvedčivo podľahli susedovcom z Rumenky až 0 : 7 (0 : 3).

V pondelok 26. augusta 2019, na Samuela, nekaždodenná udalosť, príjemné chvíle, keď na ihrisku Tatry v predvečerných hodinách hosťovalo mužstvo superligistu novosadskej Vojvodiny. Medzi nimi boli aj Kokir, Zukić, Filipović, Vučić a Topić, aktéri sobotňajšieho zápasu, keď Vojvodina v lokálnom derby Linglong superligy Srbska prekonala mestského rivala Proleter 1 : 0 (1 : 0).

Dvojnásobný strelec Jovan Kokir

Hosťovanie Vojvodiny vyvolalo patričný záujem obecenstva, takže sa na tribúne a vôkol ihriska zhromaždilo 300 divákov.

Sledovali zaujímavý, dynamický futbal, videli šesť pekných gólov, mnoho vydarených akcií, ale aj atraktívnych zákrokov najmä brankára domácich Munjasa. Zvíťazili predsa kvalitnejší, vytrénovanejší a šikovnejší No-

Autor výstavy fotografií Pavel Pálik, náš dlhoročný spolupracovník

Bulatović, Kedža, Klaić; striedali: Plemić, Berić, Batinić, Zeljković, Mišković, Kuzmanović, Zuban; tréner: Stojan Ilić, technický vedúci: Michal Kohút VOJVODINA: Toroman, Stanić, Vučić, Miljan Ivan, Đurić, Topić, Filipović, Martinkevič, Zukić, Radmilović, Kokir; striedali: Dražić, Blagojević, Batos, Lazarević; vedúci odborného štábu: Nenad Lalatović; tréner Dragan Šarac Tento zápas zapadol do rámca osláv 90 rokov pôsobenia FK Tatra. Pred začiatkom merania síl Kysáčanov a Novosadčanov, pričom sa domáci vôbec nezahanbili, otvorili výstavu fotografií z dejín kysáčskeho futbalu, Brankár Dejan Munjas tentoraz úspešne znemožnil ktorú pripravil náš dopisovateľ Pavel dvojnásobného strelca Matveja Martinkeviča Pálik. Tatra svojich hostí počastovala chýrečnou kysáčskou sármou a koláčikmi, ktoré prichystali členky Spolku vosadčania, čo sa mohlo aj očakávať. Diváci často potleskom odmeňovali úspešné akcie kysáčskych žien. Počas večere v klubovej oboch mužstiev. Po dva góly za Vojvodinu reštaurácii premietli aj film z dejín FK Tatra, dali Kokir, Martinkevič a raz trafil kapitán ktorý pred rokmi pripravil tiež P. Pálik a v ňom Zukić. Krásny čestný gól za oslávencov strelil zaznamenal vyhlášky viacerých zakladateľov mladý Zeljković. Zápas viedol rozhodca Šarić klubu a priekopníkov futbalu v Kysáči.

Už v stredu 28. augusta Tatra mala na z Nového Sadu. programe druhý majstrovský zápas s mužTATRA: Munjas, Budík, Grlica, Jokić, stvom TSK z Temerína.

Pejašinović, Ožvát, Grahovac, Zbućnović,