Hlas ľudu 35/2020 by NVU Hlas ľudu

Kovačica Jaroslav Hrubík ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

29. 8. 2020 | 35 /4922/

Uzávierka čísla: 26. 8. 2020

V rámci zasadnutia Zhromaždenia Obce Kovačica v piatok 21. augusta bol zvolený nový predseda Obce Jaroslav Hrubík, ktorý bude v období 2020 – 2024 stáť na čele tejto väčšinovej slovenskej obce. M. Benka

Ustanovujúce zasadnutie Zhromaždenia Obce Báčsky Petrovec v piatok 21. augusta prinieslo staronové vedenie v tejto obci s väčšinovým slovenským obyvateľstvom. O tom, ako novú vládnucu väčšinu v lokálnom parlamente na poslednú chvíľu utvorili výborníci Srbskej pokrokovej strany (SNS) a Socialistickej strany Srbska (SPS), ktorí zoskupili 14 mandátov, oproti 11 opozičným, v rubrike Ľudia a udalosti prináša riport novinára Miroslava Papa. J. Čiep / foto: M. Pap

Tohtoročné 45. Babinkove stretnutia sa pre známu epidemiologickú situáciu uskutočnili v podobe televízneho vysielania pod názvom Rovina, o ktorého realizáciu sa postarali Obecná knižnica Kovačica – pobočka v Padine a RTV Obce Kovačica. V tomto vysielaní kolážového typu sa zúčastnili viacerí kultúrni dejatelia, spisovatelia, literáti a hudobníci, ktorí týmto spôsobom vzdali hold nášmu poprednému básnikovi a autorovi literatúry pre deti Michalovi Babinkovi (1927 – 1974). Na fotografii je záber z nahrávania v okolí Padiny. S. Lenhart / Foto: z archívu padinskej knižnice

Najnovšie dve dlhodobé stratégie EÚ v oblasti poľnohospodárstva sú Stratégia EÚ pre biodiverzitu a stratégia Z farmy na stôl. V obidvoch sa viacero návrhov prekrýva a ich spoločným cieľom je napr. znížiť používanie chemických pesticídov o 50 % a hnojív o 20 %. Stanovené ciele by Únia podľa komisie mala stihnúť do roku 2030. Kým ochranári plány komisie chvália, potravinári a poľnohospodári sú pri ich hodnotení opatrní a mnohí až nespokojní. Predseda nemeckého zväzu poľnohospodárov popisuje stratégie komisie ako „všeobecný útok na európske poľnohospodárstvo“. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Sociálna inteligencia

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Pripravil: Miroslav Benka

ie je neobvyklé, že sa stretávame v rodine, v práci alebo v našom sociálnom prostredí, neprimerane diskutujeme s našimi najbližšími a, žiaľ, najčastejšie nechávame položenú otázku bokom, najčastejšie – vonkoncom nevyriešenú. Preto nie je neobvyklé žiadať o pomoc sociálnu inteligenciu. Pojem sociálna inteligencia konštruoval americký psychológ Edward Lee Thorndike (1874 –1949) – je to schopnosť a zručnosť optimálne sociálne komunikovať, mať zmysel pre spoluprácu a nekonfliktné vzťahy. Podľa tohto psychológa, ktorý definoval sociálnu inteligenciu ako schopnosť múdro sa správať v medziľudských vzťahoch a najčastejšie má niečo spoločné s bontónom (čítaj podľa franc. bon ton – dobrý tón), s pravidlami dobrého správania. A na rozdiel od vrodenej inteligencie sa táto inteligencia dá aj naučiť. Predovšetkým v pravej chvíli na pravom mieste – sociálna inteligencia je schopnosť kladne pôsobiť na svoje okolie. Teda aby sme si vzájomné styky nenarušili a problém vyriešili, zapojme svoje schopnosti v rámci sociálnej inteligencie, ktorá musí byť a ktorá zahŕňa niekoľko vzájomne prepojených schopností, ako sú: emocionálna

citlivosť, sociálna analytickosť, dobrá sebakontrola, spoločenskosť, tolerancia a sociálna adaptabilita. Sociálna inteligencia zahŕňa schopnosť presne rozpoznať a pochopiť pocity druhých, ako aj nahliadnutie do objavovania a interpretácie často skrytých zámerov iných medziľudských postojov založených na viditeľných znakoch správania. Je nevyhnutná pre úspešnú prácu manažérov, politikov, psychológov, sociálnych pracovníkov, terapeutov, právnikov, policajtov a iných, ktorí sú poučení o riešení problémov jednotlivcov a skupín ľudí. Skúma sa v sociológii. Jeden z jej dôsledkov je napr. tzv. haló efekt – náhľad na určitú osobu si človek urobí zo 70 % na prvý pohľad (teda na základe vonkajšieho vzhľadu, v rámci neverbálnej komunikácie – držanie tela a pod.). Podľa Thorndikeho má sociálna inteligencia 2 zložky: Percepčná inteligencia – schopnosť správneho rozpoznania a zhodnotenie ľudskej osobnosti a správania. Akčná inteligencia – schopnosť použitia vhodných sociálnych techník voči druhým osobám, a to na základe správnej sociálnej percepcie. Sociálna inteligencia znamená aktívne počúvanie svojho ratia: cnosti, ako láskavosť, rozvážnosť... Po rozhovore so sociálne inteligentným človekom sa cítime byť pokojní a naplnení, nie akoby niekto z nás vysal život. Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

6 Kovačická obec – stredisko vedy, kultúry a umenia

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

28 Všetci sú ukrátení o normálne fungovanie, prácu a žitie svojho života

17 Zatiaľ nemajú riešenie pre zahraničných 43 Janto vie, ako s deťmi pracovať študentov

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Farmári EÚ s novou stratégiou nie sú spokojní

Na titulnej strane: Jaroslav Hrubík, novozvolený predseda Obce Kovačica Tlač:

Foto: z archívu J. Hrubíka

DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

35 /4922/ 29. 8. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Rúška budeme nosiť aspoň do jari Pripravil: Stevan Lenhart

odľa oficiálnych štatistických údajov epidemiologická situácia týkajúca sa šírenia koronavírusu v Srbsku sa v poslednom období utišuje, čo však nemožno povedať o niektorých susedných krajinách – napr. v Chorvátsku zaznamenávajú rapídny nárast počtu infikovaných. Epidemiológ a člen Krízového štábu Dr. Branislav Tiodorović pre Denník RTS povedal, že odporúčané opatrenia u nás zostávajú aj naďalej platné a pravdepodobne budeme musieť nosiť rúška aj v nasledujúcom roku – aspoň do jari, pričom aj naďalej treba udržiavať bezpečnú vzdialenosť medzi osobami. Podľa Tiodorovićovej mienky v týchto dňoch sú najvýznamnejším činiteľom naši občania, ktorí sa vracajú z dovoleniek zo zahraničia, a to najmä z mediteránskych krajín, lebo tie krajiny zaznamenávajú drastické zvýšenie počtu nakazených ochorením Covid-19.

Štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva Dr. Mirsad Đerlek vyhlásil, že štatistické údaje u nás sú posmeľujúce a ukazujú na to, že sa epidemiologická situácia v Srbsku postupne, ale evidentne zlepšuje. Na druhej strane koronavírus je ešte stále prítomný a zdravotnícky systém aj naďalej vedie vážny boj. Podľa Đerlekových slov v tejto chvíli vlastne nikto nemôže vedieť, ako dlho ten boj proti vírusu ešte potrvá, čo znamená, že sa musíme správať svedomite a obozretne a tiež treba byť pripravený aj na možnú ďalšiu vlnu Covid-19 koncom septembra alebo začiatkom októbra. Osobitne sú vraj trápne správy o tom, že mnohí občania našej krajiny trávia letné dovolenky v zahraničí, kde je situácia omnoho kritickejšia, takže jestvuje možnosť, aby sa k nám znovu dostal tzv. „dovozový“ koronavírus... * V súčasnosti viaceré svetové krajiny testujú potenciálne vakcíny proti ochoreniu Covid-19. Prvá ruská vakcína Sputnik vyvolala obavy mnohých odborníkov pre nedostatok overiteľných údajov o jej výrobe, bezpečnosti

a reakciách ľudského imunitného systému. Ako informovala TASR, skeptické reakcie viacerých odborníkov zapríčiňuje príliš rýchle schválenie danej očkovacej látky. Anglický imunológ Danny Altmann je názoru, že by eventuálne vedľajšie škody spojené s rozširovaním vakcíny, ktorej bezpečnosť a účinnosť ešte nie sú známe, neprekonateľne prehĺbili súčasné problémy spojené s koronavírusom. Ako informovali viaceré médiá, Rusko bude testovať druhú vakcínu proti Covid-19, ktorá by mala odstrániť nežiaduce účinky prvej (medzi ne údajne patria bolesť a zápal v mieste vpichu, bolesť hlavy alebo podchladenie). Európska sieť pre biologickú bezpečnosť upozornila, že očakávaný príchod účinnej látky proti koronavírusu na jednotný trh Európskej únie môže ohroziť nedostatok vhodných injekčných striekačiek a ihiel. Očakávaná vakcína by mala byť balená do sklenených ampuliek s dvomi dávkami pre jednu osobu, takže len pre obyvateľov krajín EÚ bude potrebná približne jedna miliarda injekčných striekačiek a ihiel. Európska komisia preto

plánuje spoločné nákupy pre členské štáty EÚ. Americký úrad pre potraviny a liečivá schválil použitie krvnej plazmy uzdravených na liečenie nakazených koronavírusom. Krvná plazma uzdravených údajne obsahuje účinné protilátky, ktoré môžu pomôcť pacientom v začiatočných fázach choroby. Riaditeľ spomenutého zdravotníckeho úradu v USA Stephen Hahn vyhlásil, že krvná plazma môže znížiť úmrtnosť na Covid-19 aj do 35 percent a zlepšiť stav pacientov, ak sa používa v priebehu prvých troch dní ich hospitalizácie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však upozorňuje, že pri takomto spôsobe liečenia ide o experimentálnu terapiu a zaznamenané sú aj prípady s neželanými následkami, akými sú horúčka a problémy s fungovaním pľúc. * Britská mediálna spoločnosť BBC uviedla zoznam 10 štátov, v ktorých ešte vôbec nebola zaznamenaná prítomnosť koronavírusu. Sú to Palau, Mikronézia, Maršalove ostrovy, Nauru, Kiribati, Šalamúnove ostrovy, Tuvalu, Samoa, Vanuatu a Tonga.

Z USTANOVUJÚCEJ SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Jaroslav Hrubík je novým predsedom obce Oľa Glóziková-Jonášová

o veľkej zasadačke Obce Kovačica sa v piatok 21. augusta uskutočnilo zakladajúce zasadnutie, na ktorom boli vymenovaní noví predsedovia obce a obecného parlamentu, ako aj potvrdení dvadsiati deviati výborníci. Pred budúcimi výbor-

www.hl.rs

níkmi sa našlo 9 bodov rokovacieho poriadku, s doplnením o 5 bodov, ktoré na samom začiatku schôdze jednoznačne schválili. Zasadnutie, po prebratie funkcie nového predsedu zhromaždenia, viedla najstaršia výborníčka Zlatinka Šimraková (SPS) a najmladší výborník Ján Vika (LSV). Na začiatku správu volebnej komisie o uskutočnených voľbách dňa 21. júna pre výborníkov v Zhromaždení obce Kovačica poskytol

Informačno-politický týždenník

Ilija Matejić, predseda volebnej komisie. V novom obecnom parlamente bude počas nasledujúcich štyroch rokov zasadať úhrnne 29 výborníkov, z čoho 21 výborníkov Srbskej pokrokovej strany (SNS), traja výborníci Socialistickej strany Srbska (SPS) a Jednotného Srbska (JS), jeden výborník Zväzu vojvodinských Maďarov (SVM) a štyria predstavitelia Vojvodinského frontu, čiže výborníci Ligy

sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV). Po vymenovaní členov verifikačného výboru a prerokovaní ich správy schválené je rozhodnutie o potvrdení 29 mandátov výborníkov, ktorí zložili prísahu na štvorročné mandátne obdobie. Z listiny Aleksadar Vučić – Srbská pokroková strana – Pre naše deti: Milan Garašević, Jaroslav Hrubík, Dušanka Petráková, Šandor Matanović, Marijana Melišová, Zlatko • TÝŽDEŇ •

Šimák, Emmanuel Lupulescu, obrovský úspech. S ohľadom na Gordana Kalinová-Đurovićo- to mám nádej, že Obec Kovačica vá, Petar Višnjički, Magdalena dosiahne ešte väčší pokrok v naNađová, Damir Benka, Stelian sledujúcom období a že budeme Balan, Jelena Kalinová, Miroslav ešte viac pracovať na jej pokroku Tomáš, Jasmina Višnjičká, Anna a rozvoji,“ a na záver uviedol, že Petrášová, Borivoje Stojković, Ste- je tímová práca najdôležitejšia. van Lazički, Anđelka Markovová, Republikovým poslancom z Obce Miodrag Prelić a Miloš Savović. Kovačica sa stal Ilija Matejić z Výborníkmi listiny Ivica Dačić – Crepaje. Socialistická strana Srbska, Jednotné Srbsko – Dragan Marković-Palma sú: Ranko Stojanović, Zlatinka Šimraková a Renato Jovnáš, v mene Zväzu vojvodinských Maďarov je to Lázsló Horti a záujmy Vojvodinského frontu, čiže LSV budú v nasledujúcich štyroch rokoch brániť: Ján Gages, Ján Vika, Pavel Balan a Anna Durgalová. Potom nasledovalo vymenovanie nového Nový predseda obce Kovačica Jaroslav predsedu Zhromaž- Hrubík denia obce Kovačica. Po tomto bode nasledovalo Novým predsedom sa stal doterajší predseda obce Milan Gara- uvoľnenie z funkcie doterajšej šević z Crepaje, pritom za tento tajomníčky Zhromaždenia obce návrh hlasovalo 25 výborníkov Dušanky Aleksićovej z Kovačice, a s rovnakým počtom hlasov je ktorá na tomto poste pobudla cezvolený aj jeho zástupca Stelian lých 20 rokov, čiže päť mandátov. Po jej emotívnom a dojímavom Balan z Uzdinu. Predseda Zhromaždenia obce Milan Garašević vo svojom krátkom, ale trefnom príhovore poznamenal: „Vidíte a usúďte aj sami. Pred vami sú nové a mladé tváre, chtivé bojovať za lepší život. Ešte pred štyrmi rokmi som sľúbil, že obdobie one man show je skončené a toto je dôkazom toho,“ okrem toho pospomínal, čo všetko doterajšia lokálna vláda urobila, a podotkol, že Z ustanovujúcej schôdze Zhromaždenia obce takým tempom budú pokračovať aj v nasledujúcom príhovore do funkcie tajomnímandátnom období. Garašević ka zvolili Roberta Mitevského bude v prospech Kovačickej obce z Kovačice, inak doterajšieho robiť aj ako pokrajinský poslanec náčelníka obecnej správy. Za a vo svojom príhovore vyzdvihol: jeho zástupcu zvolili Maria Bulika „Kovačica prvýkrát v histórii má z Uzdinu. aj pokrajinského, aj republikoNa návrh doterajšieho predvého národného poslanca. Je to sedu obce a nového predsedu

kovačického parlamentu Milana Garaševića post predsedu Obce Kovačica zaujal Jaroslav Hrubík z Kovačice, inak doterajší Garaševićov zástupca. Za jeho zástupcu zvolili Petra Višnjičkého z Crepaje. Po ich vymenovaní a príhovore nového predsedu založená je aj Obecná rada Obce Kovačica, ktorej členmi sa stali: Jano Koreň

dosiahli za predošlé štyri roky. V nasledujúcom mandáte sa posnažíme vyasfaltovať čím viac ulíc, rozvinúť cestnú a komunálnu infraštruktúru, posilniť podporu rodinám s deťmi, vypracovať pracovnú zónu v Debeljači a Padine, obyvateľom dediny Idvor zabezpečiť pitnú vodu, vykonať sanáciu depónie v Samoši, pokračovať vo výstavbe kanalizačnej siete v Kovačici, vykonať rekonštrukciu domu kultúry v Crepaji, zrekonštruovať galériu v Uzdine a ešte mnoho toho.“ Slađana Bekićová z Kovačice je novou predsedníčkou Komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy, spoločenské uznania a ocenenia, jej zástupcom je Ján Petráš z Padiny Predseda Zhromaždenia obce Kovačica a členmi sú Katarína Milan Garašević Benková z Kovačice, Magdalena Nađová a Ján Válovec z Kovačice, Dragan z Debeljače a Marinko MiladiJovanov z Crepaje, Jano Šuľa nović z Kovačice. Predsedom z Padiny, Boško Radosavljev a Komisie pre mandátovo-imunitné Janoš Nađ z Debeljače a Monika otázky sa stal Šandor Matanović z Debeljače, zástupkyňou predseKrecu-Puja z Udzinu. Nový predseda Kovačickej du Dejana Pušacová z Debeljače obce Jaroslav Hrubík vo svojom a členovia: Borivoje Stojković z Crepaje, Tijana Radovićová z Kovačice a Živko Zakić z Idvora. Komisiu pre štatutárne otázky, organizáciu a normatívno-právnu činnosť naďalej bude viesť Emmanuel Lupulescu z Uzdinu, jeho zástupcom je Branislav Atanacković z Crepaje a členmi: Marisela Buliková z Uzdinu, Dušanka Petráková z Kovačice a Slađana Slepčevićová zo Samoša. V poslednom bode denného poriadku vymenovali Radu pre príhovore vyzdvihol: „Vykonáva- financie a rozpočet. Toto bude júc funkciu zástupcu predsedu mať na starosti Majda Šipická obce snažil som sa vždy robiť z Kovačice, jej zástupcom je Zlatv prospech našej obce a našich ko Sianta z Kovačice a členmi občanov, rovnako tak budem sú: Živica Bugarská z Crepaje, pokračovať aj v tomto mandáte. Miroslav Tomáš z Kovačice, Martin Pred nami sú veľké úlohy a výzvy, Chrťan z Kovačice a Šandor Mavzhľadom na to, čo sme všetko tanović z Debeljače. 35 /4922/ 29. 8. 2020

Týždeň SLOVO MÁ: JAROSLAV HRUBÍK, NOVOZVOLENÝ PREDSEDA OBCE KOVAČICA

Kovačická obec – stredisko vedy, kultúry a umenia

Miroslav Benka

nom Srbskej pokrokovej strany od roku 2012 a už osem rokov pracujeme na vytvorení straníckeho programu, ktorý bude úplne prispôsobený potrebám občanov. Som ženatý a som obzvlášť hrdý na to, že som otcom dievčaťa. Obec Kovačica je známa tým, že sa v nej narodil Mihajlo Pupin, známa je svojím insitným umením, výkrmnými jarmokmi, milovníkmi koní, národne

lekární, problémami s verejným osvetlením, žiadnymi pracovnými zónami pre investorov. V tom čase sme nemali žiadny vhodný priestor, ktorý by sme ponúkli investorom, ktorí majú záujem o vytváranie nových pracovných lokalít, vôbec miest v našej obci! A odvtedy sme išli krok za krokom. Zásluhy pána Garaševića sú tiež skvelé, dostali sme obrovské finančné prostriedky z rôznych

aroslav Hrubík patrí k našim najmladším predstaviteľom v politickom živote. Narodil sa v Kovačici (1986) a ukončil Obchodnú a bankovnícku fakultu v Belehrade. Politikou sa zaoberá od roku 2012. Je ženatý a má jednu dcéru. Vážený pán predseda Hrubík, minulý týždeň ste boli zvolený za nového predsedu Obce Kovačica, povedzte nám niečo o svojom živote a svojich začiatkoch súvisiacich so sociálnymi a politickými aktivitami. – Dňa 21. augusta 2020 som bol zvolený za predsedu Obce Kovačica na návrh pána Milana Garaševića, bývalého predsedu Obce Kovačica, ktorý teraz vykonáva funkciu predsedu obecného zastupiteľstva v Kovačici, t. j. predsedu Zhromaždenia obce Nový predseda obce Kovačica Jaroslav Hrubík Kovačica. Je pre mňa veľkou cťou, ale je tiež veľkou heterogénnou štruktúrou, kde úrovní vlády, a to je znak podpory zodpovednosťou byť zvolený a sa viac ako 200 rokov Srbi, Slo- a dôvery, že dokončíme prácu. prísť na pozíciu predsedu obce váci, Maďari, Rumuni a všet- Muselo sa prekonať veľa výziev, hneď po tom, čo sa v Kovačici ci ostatní občania navzájom aby sme teraz boli stabilnou lourobilo veľa a keď občania opráv- vážia. V politike ste už dlhší kálnou samosprávou. Môžeme nene majú vysoké očakávania čas, čo je to, na čom by sa dalo byť lepší? Áno, samozrejme! S aj pre nasledujúce obdobie. stále pracovať a zlepšovať život disciplinovaným prístupom k rozpočtu, so statočným riadením Vyštudoval som na Obchodnej občanov? – Ak hovoríme o politike na lo- investícií, s výdavkovou stranou a bankovej fakulte a získal som titul postgraduálneho ekonó- kálnej úrovni, určite môžeme po- rozpočtu a harmonizáciou a so ma, manažéra v bankovníctve. rovnávať obdobie do roku 2016 a zakreslenými príjmami máme V tejto profesii som pracoval 8 od roku 2016. V čase, keď sme sa všetky šance dosiahnuť plánorokov, kým som 13. apríla 2017 dostali k moci, v roku 2016 sme vaný vývoj a pokrok. Ako vidíte prácu a fungovanebol vymenovaný do funkcie sa stretli s mnohými problémami. zástupcu predsedu Obce Ko- Začnúc zdravotným strediskom, nie Obce Kovačica, pokiaľ ide vačica. Mimochodom, som čle- ďalej problémami s dodávkou o veľké investície a ešte lepšie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zamestnávanie občanov? – Povedal by som, že čelíme veľkým investíciám, ktoré sú našimi občanmi mimoriadne opodstatnené a potrebné. Prišli sme k týmto riešeniam v rozhovore s nimi. Sami navrhli, čo je pre ich dedinu dôležité – v Debeljači a Padine sú to pracovné zóny, v Crepaji športová hala, v Kovačici riešime komunálne problémy, v Idvore otázky pitnej vody, v Uzdine investície do kultúrnych ustanovizní, v Samoši asfaltovanie ciest... Veľká, jedna z najväčších investícií, ktorú my ako lokálne vedenie nemôžeme sami vykonať, je určite rekonštrukcia Domu kultúry Michala Babinku v Padine. Očakávame pomoc od vyšších orgánov a dúfam, že podľa plánov občanov Padiny bude celá práca dokončená za dva roky. Vzhľad a funkčnosť domu kultúry v Padine bude tak ako si to želali občania Padiny a najmä všetci, ktorí budú túto budovu používať. Bude to najmodernejšia kultúrna budova v celej Vojvodine. Kovačicu navštevuje veľa cestovných kancelárií a turistov z celého sveta. Ako vidíte možné zlepšenie prílevu turistov? – Myslím si, že si Kovačica ako malá Európa a metropola insitného umenia zaslúžila pozornosť turistov. Turistický potenciál sa do istej miery realizoval, avšak v spolupráci s našimi občanmi, ktorí okrem ubytovania ponúkajú aj atraktívne zariadenia, môžeme urobiť viac, keď ide o zvýšenie ubytovacích kapacít, čím sa doplní turistická ponuka. Pokúsime sa tiež posilniť spoluprácu s obcami v Srbsku a zahraničí, ako napríklad v spolupráci s Obcou Guča

• TÝŽDEŇ •

a obcami v krajinách v našom regióne. Kultúra a umenie sú tiež dôležitými oblasťami, vďaka ktorým je známa aj Kovačica. – Presne tak. Je to súčasť našej kolektívnej identity a pestovanie kultúrneho dedičstva je nevyhnutné, keď hovoríme o stimuloch v oblasti kultúry. V súlade s tým sa pokúsime zlepšiť pracovné podmienky pre všetkých našich umelcov, našich amatérov a poskytneme stimuly, ktoré im umožnia mať všetko potrebné na to, aby mohli Kovačicu správne prezentovať v našej krajine a za jej hranicami. Ako vidíte investície a rozvoj poľnohospodárstva, remesiel, obchodu? – Podpora lokálnej a miestnej samosprávy v oblasti poľnohospodárstva sa prejavuje v špeciálnych súbehoch určených pre poľnohospodárstvo. V tejto oblasti v priebehu roka obec prideľuje prostriedky na dve kolá – v marci a o niečo neskôr, v druhej polovici roka. V minulom roku v prvom kole na podporu v oblasti poľnohospodárstva, poľovníctva a rybolovu, ekológie, zeleninárstva, chovu hovädzieho dobytka, včelárstva, ale aj domácich remesiel (tradičných remesiel a dokonca aj poľnohospodárskych podujatí) boli vyčlenené 3 milióny dinárov. V druhom kole sme určili ďalších 600-tisíc dinárov. Ako vidíte,

prostriedky vyčleňujeme prostredníctvom tohto stimulu, ale aj prostredníctvom našej konkurencie v oblasti projektov verejného záujmu, ako aj projektov v oblasti

rozpočtu a pre niektoré väčšie plánujeme uchádzať sa o finančné prostriedky z vyšších úrovní vlády. Verím, že sa nám podarí zodpovedným a disciplinovaným

kultúry. Podporujeme tradičné remeslá, samozrejme, združenia zaoberajúce sa tradíciou a kultúrou a najmä staré remeslá. Každoročne prideľujeme 2,5 milióna na súbeh o projekty verejného záujmu združeniam a 2 milióny na projekty v oblasti kultúry. Ako vidíte investíciu do kapitálových investícií a ďalší rozvoj Obce Kovačica? – Ako plánovanú a programovú činnosť v rámci fungovania lokálnej samosprávy v tomto mandáte. Niektoré investície budeme financovať nezávisle, to znamená – z

prístupom k rozpočtu dosiahnuť všetko, čo sme si stanovili. O čom by bolo dobre pouvažovať, keď ide o Obec Kovačica, a čo by mohlo zlepšiť život občanov? – Pokiaľ ide o vytvorenie programu rozvoja obce v nasledujúcom období, musím spomenúť, že ide o veľmi vážne a zodpovedné zamestnanie. Tejto práci sme venovali veľa času, úsilia a energie a máme jasný plán do budúcnosti. Občania dali tomuto plánu zelenú a je na nás, aby sme ho realizovali. To, čo by som nechcel zabudnúť

povedať a čo je dôležité pre občanov, je to, že na jeseň začneme zavádzať plyn do domácností. Dokončujeme projekt plynofikácie, neúspešný projekt bývalej moci, ktorý nám priniesol neslávny názov poslednej nesplynofikovanej obce vo Vojvodine, a pokúsime sa, tak ako bolo plánované, umožniť dotované pripojenie. Na záver, čo by ste zaželali občanom Obce Kovačica? – V týchto neistých časoch, keď sa všetci staráme o svojich blízkych a o seba, predovšetkým o zdravie, želal by som, aby sme si všetci zachovali zdravie, aby sa stabilizovala a upokojila epidemiologická situácia v celej krajine a aby sa život všetkých nás vrátil do predchádzajúceho stavu. Potom to, aby sa nám všetky naše snahy vydarili, aby sa Kovačica stala ešte lepším miestom na bývanie. Je niečo, na čo som sa vás neopýtal a na čo by ste chceli zvlášť poukázať? – Chcem povedať, že dvere miestnej samosprávy sú vždy otvorené pre všetkých našich občanov a že sa pokúsime vyriešiť všetko, čo je v našich silách a týka sa problémov v našej obci. Ďakujem za rozhovor. – Ďakujem aj ja vám a želám všetko najlepšie čitateľom Hlasu ľudu.

35 /4922/ 29. 8. 2020

Ľudia a udalosti USTANOVUJÚCE ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Staronové vedenie v Obci Báčsky Petrovec Miroslav Pap

budove Obce Báčsky Petrovec sa v piatok 21. augusta konalo ustanovujúce zasadnutie, v rámci ktorého ako kľúčové bolo vymenovanie nových vedúcich osobností v obci, Obecnej rady a komisií. Rokovací program zasadnutia tvorilo 7 bodov. Na za-

Predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová

čiatku zasadnutia boli posúdené a schválené správy o uskutočnených voľbách výborníkov do Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Nasledovalo vymenovanie členov verifikačného výboru, ktorý tvorili predstavitelia troch politických strán, ktoré získali naviac hlasov, a predstavovali ich Dragica Pejkovićová (SNS), Srđan Ilijevski (JS) a Nebojša Marušić (SPS). Títo traja neskôr plnili funkciu aj volebnej komisie. Sľub zložilo 25 staronových výborníkov, ktorí by v nastávajúcom štvorročnom mandáte mali hájiť práva občanov tejto obce. Na základe výsledkov volieb, ktoré sa uskutočnili 21. júna, v Báčskopetrovskej obci Srbská pokroková strana (SNS) získala 11 výborníckych miest (mandátov), Jednotné Srbsko (JS) – 9 mandátov, Socialistická strana Srbska (SPS) – 3 mandáty, Voj-

www.hl.rs

vodinský front – Zjednotení pre demokratický Báčsky Petrovec – 1 mandát a Nestranícki zjednotení, obyčajní ľudia tiež 1 mandát. Hoci 6. júla v Báčskom Petrovci koaličnú zmluvu či dohodu, podpísali Socialistická strana Srbska, Jednotné Srbsko, Nestranícki zjednotení, obyčajní ľudia, ako aj Vojvodinský front, predsa sa na zasadnutí udiala iná skutočnosť. Koaličnými partnermi sa stali Srbská pokroková strana (SNS) a Socialistická strana Srbska (SPS). Zrušením pôvodnej koaličnej dohody sa opäť vládnucou stala Srbská pokroková strana, spoločne so Socialistickou stranou Srbska. V pokračovaní zasadnutia sa štvrtý bod týkal schválení rozhodnutia o zániku funkcie predsedu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Jána Šuľana, zástupkyne predsedu Zhromaždenia obce Anny Huďanovej, predsedu obce Srđana Simića, zástupcu predsedu obce Jána Brnu, ako aj zániku mandátu členov Obecnej rady a výborníkov Zhromaždenia obce. Všetky body boli jednohlasne schválené. Posledné tri body rokovania sa týkali vymenovania nových vedúcich osobností v obecnej správe. Za predsedu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec navrhli a potom aj vymenovali Dr. Jána Jovankoviča (SPS). V tomto hlasovaní bola už evidentná nezhoda medzi vládnucou koalíciou a opozíciou. Za hlasovalo 14 výborníkov a proti 11 opozičných výborníkov. Tento podiel hlasov zostal prítomný takmer do konca zasadnutia. Za zástupcu predsedu Zhromaždenia obce bol vymenovaný Dr. Ján Šuľan, ktorý dovtedy zastával funkciu predsedu zhromaždenia. V poslednom bode bol za tajomníka zhromaždenia jednohlasne zvolený Rastislav Labát z Báčskeho Petrovca, ktorý túto funkciu vykonával aj počas predošlého mandátu. Po prestávke nasledovalo 2. zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Toto zasadnutie sa týkalo predovšetkým voľby predsedu obce, jeho zástupcu, členov Obecnej rady a členov

Informačno-politický týždenník

Predseda Zhromaždenia obce Dr. Ján Jovankovič

komisií. Novozvolenou predsedníčkou Obce Báčsky Petrovec sa stala Jasna Šprochová (SNS) a za jej zástupcu bol vymenovaný Srđan Simić (SNS), ktorý v minulom mandáte zastával post predsedu obce. Týmto sa podnikateľka Jasna Šprochová stala prvou ženou vo funkcii predsedu obce. V minulom mandáte plnila funkciu asistentky predsedu obce pre komunálne činnosti.

pomienky, hlavne ku skutočnosti, že členom Obecnej rady nie je ani jeden obyvateľ z Hložian, ktorý by predstavoval túto dedinu. V pokračovaní zasadnutia boli zvolení členovia Komisie pre administratívno-mandátne otázky zhromaždenia, a to sú: predsedníčka komisie Dragica Pejkovićová (SNS) a členovia Ondrej Fekete (JS) a Nebojša Marušić (SPS). Do Komisie pre predpisy, podania a sťažnosti a prevzatie funkcie a úradných aktov boli navrhnutí: Veroslava Sľúková-Cerovská (SNS), Branislav Kozarov (SNS), Tatiana Vujačićová (SNS), Nebojša Marušić (SPS), Dušan Govorčin (SPS). Pri výbere členov do tejto komisie zazneli poznámky o absencii opozičných výborníkov v hore uvedenej komisii. Z toho dôvodu Socialistická strana Srbska navrhla, aby namiesto Nebojšu Marušića Jednotné Srbsko zvolilo svojho člena. Ním sa stal Nemanja Pojužina z Kulpína. Komisia pre kádrové otázky a pracovné pomery bude pozostávať z členov: Lazar Popadić (SNS), Branislav Huďan (SNS), Dragan Krčmar (SNS), Rajko Perić (SPS) a Ivan Zabunov (SPS).

Výborníci zložili sľub

Nasledovalo vymenovanie novej Obecnej rady a tú budú v aktuálnom mandáte tvoriť: Aleksandar Nakić (SNS), Srđan Stojanović (SNS), Ondrej Bovdiš (SPS), Saša Peťkovský (SPS) a Gavra Govorčin (SPS). Po vymenovaní Obecnej rady odzneli početné pri-

Vymenovaním členov uvedených komisií bolo ukončené 2. zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Zakladajúce zasadnutie po prvý raz Televízia Petrovec priamo vysielala na svojej facebookovej stránke a sledovalo ho približne 2 000 ľudí. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Đorđe Radinović znovu predsedom obce Anna Lešťanová

resne po dvoch mesiacoch od uskutočnenia lokálnych, pokrajinských a republikových volieb (21. júna) i v Starej Pazove sa konala ustanovujúca schôdza Zhromaždenia obce. Na návrh najstaršieho výborníka Miša Filipa, ktorý v piatok 21. augusta viedol zasadnutie, sa začala nevšedne, minútkou ticha, keď prítomní vo veľkej obecnej zasadačke vzdali úctu prednedávnom zosnulému novinárovi

nom zasadnutí lokálneho parlamentu nechyboval a dôkladne v ňom informoval o aktuálnych dianiach. Zakladajúca schôdza v Starej Pazove pozostávala zo 7 bodov rokovacieho programu a po voľbe a podanej správe členov verifikačného výboru nasledovala voľba predsedu ZO, jeho zástupcu a tajomníka. Obecný parlament namiesto doterajších 48 výborníkov má o 5 viac a podľa rozhodnutia väčšiny v nadchádzajúcom štvorročnom období

Prísahu zložili aj Marina Savićová, Đorđe Radinović (zľava) a členovia Obecnej rady

Zoranovi Milićovi, zakladateľovi a majiteľovi mesačníka Pazovačko ogledalo, ktorý azda ani na jed-

v čele ZO budú tri ženy zo Starej Pazovy. Za predsedníčku je zvolená Nataša Mićićová, profesorka

Z pracovnej časti zasadnutia

srbského jazyka a literatúry, jej zástupkyňou je Danijela Krkićová, podnikateľka, a funkciu tajomníčky aj naďalej bude vykonávať Vesna Jovanovićová. Koalíciu pri moci tvoria výborníci z volebnej listiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti (37 výborníkov) a volebnej listiny Ivica Dačić SPS – JS Dragan Marković-Palma (5 výborníkov). Opozíciou sú výborníci z volebných listín Skupina občanov Hnutie pre Obec Nová Pazova – Ana Pejovićová-Stankovićová (3), Voľba pre našu obec – Milan Turanjanin (4), Skupina občanov Hnutie Podunavlje (2) a Zelená strana – Dušan Kandić (2). Dijana Vergašová z listiny Voľba pre našu obec – Milan Turanjanin sa stala členkou volebnej listiny SPAS – Aleksandar Šapić a do budúcna

bude súčasťou koalície pri moci. Za predsedu obce je po tretíkrát zvolený Đorđe Radinović, diplomovaný ekonóm z Belegiša, kým jeho zástupkyňou sa stala Marina Savićová, diplomovaná manažérka turistiky z Nových Bánoviec. Členmi novej Obecnej rady sú: Dušan Sarapa, Slaviša Kostić, Jezdimir Ašćerić, Radoje Bagojević, Zdenko Gašić, Goran Jović, Adriana Ristićová, Vladimir Petrović a Dejan Kasagić. Z 53 výborníkov na piatkovej ustanovujúcej schôdzi 6 výborníkov podalo demisiu a namiesto nich už na nadchádzajúcom zasadnutí budú na návrh Mandátovo-administratívnej komisie zvolení ďalší výborníci. V čele tejto komisie je Dragana Stevićová.

Z USTANOVUJúCEHO zasadnutia Zhromaždenia obce Šíd

Novým predsedom je Zoran Semenović

Tijana Farkašová

ňa 21. augusta sa uskutočnilo prvé zakladajúce zasadnutie, ale v sále Kultúrneho a vzdelávacieho centra v Šíde, s cieľom dodržať epidemiologické opatrenia (vzdialenosť medzi ľuďmi a použitie ochranných rúšok). Na schôdzi bola prijatá správa volebnej komisie Obce Šíd a potvrdili mandáty zvolených poslancov, ktorí zložili prísahu a podpísali čestné • ĽUDIA A UDALOSTI •

Novozvolený predseda Obce Šíd zložil sľub a ujal sa funkcie

vyhlásenie. Tajným hlasovaním za predsedu bol zvolený Zoran Semenović na obdobie štyroch rokov, kým Đorđe Tomić bol zvolený za podpredsedu, Tihomir Stamenković Prísaha nových výborníkov bol zvolený za priali, aby sa im darilo pracovať predsedu Zhromaždenia obce Šíd a jeho zástup- harmonicky a v zhode napĺňať vytýčené ciele. kyňou je Nikolina Bibićová. Foto: Obec Šíd Novozvolenému vedeniu po35 /4922/ 29. 8. 2020

Ľudia a udalosti V KOVAČICKEJ OBCI KOMBAJNY PRACUJÚ NA PLNÉ OBRÁTKY

Žatva slnečnice v plnom prúde

Tatjana Bovdišová

i niečo zarobiť. Keď ide o kvalitu zrna, tá je rozličná. Z niektorých parciel produkcia bola výnimočnej kvality, z iných zase veľmi nízkej. Na to najviac vplývalo počasie, najviac studený máj a jún, keď tejto rastline bolo potrebné teplo, aby dobre formovala zrná,“ vysvetľuje Brezina. Poľnohospodárski výrobcovia z Padiny sa pri sejbe najviac rozhodujú medzi dvomi hybridmi slnečnice a len málo pestovateľov si zvolí tie menej známe, respektíve nie toľko zaužívané. V tomto roku však, ako hovorí predseda padinského združenia, nemožno ani určité hybridy „viniť“ za nízku úrodnosť, výlučne poveternostné podmienky vplývali na ňu. Martin Toman poznamenal, že aj vlaňajšia úroda bola nízka, no predsa výnosy boli o niečo vyššie než v tomto roku: „Minulý výrobný rok nám priniesol lepšie výsledky, čo sa týka tejto olejniny, výnosy sa pohybovali od 1 800 do 2 500 kilogramov na tonu. Dúfame však, že možno tie odrody, ktoré dozrievajú neskoršie, nám dajú teraz sľubnejšiu úrodu, ale uvidíme, čo a ako ešte do konca zberu bude. V našom chotári

chotároch, kde role vlastnia alebo len obrábajú poľnohospodári z Kovačice a Padiny, žatva slnečnice sa rozbehla po desiatom auguste, čo je skôr než obvykle. Žatevné výsledky zatiaľ nedosahujú očakávania pestovateľov. Roľníci z Kovačice a Padiny sa sťažujú, že výnosy sú príliš nízke, kvalita zŕn nie je uspokojujúca a k tomu ani cena tejto olejniny nie je sľubná. Že jej bude málo, bolo vidieť už po prvých zásahoch kombajnov do rolí. Podpredseda Združenia poľnohospodárov Kovačičania Martin Toman hovorí, že sa veľmi málo urodilo, ani si nepamätá také nízke výnosy za posledné roky. „Zatiaľ sa pohybujú od 1,5 do 2 ton z hektára, dávno tak nebolo. Vlani sme si mysleli, že to bola najslabšia úroda doteraz, no tohtoročná je ešte slabšia. Role obsiate slnečnicou zjari vyzerali veľmi pekne, no s odstupom času v určitých fázach vývoja počasie tejto obilnine nežičilo, čo sa odzrkadlilo na výnosoch a kvalite zŕn. Obišli nás teraz dva-tri dažde, zrazu dozrela, dehydrovala. K tomu niečo jej zaškodilo ešte na jar – stonka zostala nízka a zrno je ľahké. Dávno tak nebolo,“ zopakoval Toman. Predseda Združenia padinských poľnohospodárov Pavel Brezina uvádza, že v Padine za sedem dní (do 19. augusta) zozbierali necelú polovicu plôch slnečnice. V prvých dňoch len ojedinele bolo možné vidieť stroje zberajúce túto plodinu. Boli to vlastne skoré hybridy, Pavel Brezina, predseda Združenia ktoré prvé dozreli, no o niekoľko padinských poľnohospodárov, pri dní, respektíve do vyššie uve- kombajne deného dátumu, už 80 percent slnečnice bolo zrelej. „Výnosy sa v poslednom období bolo málo nateraz v priemere pohybujú okolo zrážok a tá slnečnica dozrela skôr, 1 800 kilogramov na jutro (lánec) pokým tá v sakulskom, idvorskom a najviac boli 3 tony na hektár. S je zelenšia, tam bolo viac dažďa, a takýmito žatevnými výsledkami tá sa má ešte zberať. Zistíme, aká pestovatelia, pravdaže, nie sú spo- produkcia tam bude, očakávame kojní, pretože keď je menej ako však, že bude lepšia ako z rolí, kde 2 000 kilogramov na jutro, málo sme už pozbierali úrodu.“ je, možno pokryť len náklady, nie Keď ide o cenu slnečnice, obaja

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

spolubesedníci sa zhodli, že je veľmi nízka. Brezina poznamenal, že z praxe už vedia, že konečná cena tejto olejniny nie je známa až do

tejto plodiny ako doteraz. Bývalo aj viac, nad 30 percent, no z roka na rok sa výrobcovia čoraz menej rozhodovali pre slnečnicu spomedzi iných poľnohospodárskych kultúr. Aj ďalej popredné miesto zaberá kukurica a potom sú zastúpené ďalšie: pšenica, slnečnica, sója a cukrová repa. Padinčania toho roku slnečnicou obsiali asi 30 percent plôch. Teda v porovnaní s minulým rokom slnečnice sa menej zasialo, ale i menej urodilo. Čo sa týka iných kultúr, ktoré čakajú na zber, Pavel Brezina hovorí, že nemožno generalizovať, no iste úroda kukurice, Martin Toman informuje o stave sóje a cukrovej repy nebude slnečnice a iných siatin podľa očakávaní, čo ovplyvnili poveternostné faktory – suchý ukončenia zberu. „Povráva sa, že apríl, studený máj a jún a nerovnopreddavok bude 32 alebo 32,5 diná- merný úhrn zrážok v jednotlivých ra za kilogram a počuť, že bude 36 chotároch. „Konkrétne kukurica je din./kg vrátane DPH. S takou cenou vo fáze dozrievania, no aj tu máme naši poľnohospodári nemôžu byť rozličné štádiá vývoja. Sú už aj suspokojní, majúc na zreteli aj to, že ché, zrelé, a také sa čoskoro budú sa menej urodilo. S takými nízkymi kombajnovať, zatiaľ čo so zberom na výnosmi a nízkou cenou sa pokryjú zrno sa počká ešte taký mesiac, čiže len náklady na výrobu, o zárobku začne sa v druhej polovici septemnemožno hovoriť.“ bra. Výnosy, podľa odhadov, budú Starší a skúsenejší v poľnohos- rozdielne, v závislosti od zrážok, podárstve, pestovateľ z Kovačice ktoré neboli rovnomerné. Napríklad Martin Toman uvádza, že nízka cena vo fáze nalievania zŕn v jednom slnečnice nie je novinkou, podobná chotári spadlo 20 litrov dažďa a v situácia sa opakuje roky dozadu. Do- susednom len 2 – 3 litre. Vo všedáva, že problémom je skutočnosť, obecnosti kukurica sa dobre zdá, že sa nikto za poľnohospodárskych no nebudú očakávané výsledky a výrobcov nezasadzuje, aby ceny bude veľký rozdiel vo výnosoch, od komodít boli vyššie a náklady na 7 do 10 ton na hektár.“ O pestovanie založenie produkcie a pestovanie cukrovej repy sa Padinčania z roka zase nižšie.„Keď si všetko spočítame, na rok čoraz menej zaujímali a v čo sme dali do pôdy, s takou cenou tomto ju už nikto nezasial. Dôvodom (aj do 35 dinárov za kg) sme na nule.“ toho je piesočnatá pôda, ktorá nevyToman ďalej hovorí, že okolo 40 hovuje tejto plodine, objavuje sa na din./kg by bola reálna kúpna cena, nej pleseň a neexistuje prevencia. Toman tiež hovorí, že siatiny, ktoré s ktorou sa dá počítať aj so ziskom. Spomenul si však aj na rok, keď za sú ešte v poli, vyzerajú dvojako. V slnečnicu dostali viac ako 50 din./ chotároch, kde bolo viac dažďa, kg, čo, úprimný bol Toman, bolo v idvorskom, sakulskom a v okolí viac ako dobre a zarobilo sa veľa. Barandy, sú zelenšie a smerom do Toho roku slnečnica v chotároch, Uzdina a Padiny suché, možno ich kde role obrábajú Kovačičania, bola zberať. Napríklad sója, tá predčasne zasiata na menšej výmere než vlani dozretá, podľa Tomana, má drobné a zabrala len 20 percent plôch. Zá- zrná a tam bude slabá úroda, menej stupca kovačického poľnohospodár- ako 10 centov na jutro. Poľnohosposkeho združenia si myslí, že na rok dárom zostáva len dúfať, že zvyšok pestovatelia, na základe skúseností tohtoročnej žatvy doterajšiu bilanz predchádzajúcich rokov, prejavia ciu aspoň trochu zlepší. ešte menší záujem o pestovanie • ĽUDIA A UDALOSTI •

CIROKOVÁ SEZÓNA

Čoraz menší záujem o pestovanie ciroku Miroslav Pap

súčasnosti sa čoraz viac do popredia a záľuby dostávajú plodiny, ktoré sú menej náročné na dopestovanie a ktoré sa dajú predovšetkým iba mechanicky obrobiť. Samozrejme, kľúčovým faktorom je aj samotné zloženie a kvalita pôdy, či podnebie, v ktorom sa jednotlivé plodiny pestujú. V minulosti najmä Slovákov v Báčke bol veľmi favorizovaný cirok. Podľa archívnych prameňov bol umiestnený na treťom mieste, po kukurici a pšenici. Dnes je tejto plodiny na našich poliach čoraz menej. Ako tvrdia poľnohospodári, prob-

na výrobu metiel. Napríklad továreň na výrobu cirokových metiel Kooperatíva v Báčskom Petrovci v roku 1989 zamestnávala až 620 pracovníkov a v roku 1990 vyrobila 4 200 000 kusov metiel. To znamená, že táto továreň odkupovala aj cirok z okolitých prostredí, medzi ktoré patria aj tie slovenské. Kolóny traktorov s plnými vlečkami ciroku dennodenne cestovali do Báčskeho Petrovca. Tu bol dokonca založený aj Výskumný ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny. Výrobu cirokových metiel Selenčanmi v súčasnosti je v kontexte vojvodinských Slovákov možné vnímať ako kultúrne špecifikum.

Usilovní Pivničania majú dodnes záľubu v ciroku

lém je vytvorený predovšetkým nedostatkom pracovnej sily, lebo rezanie ciroku patrí medzi fyzicky ťažšie práce. Ďalším faktorom odpudzujúcim od pestovania ciroku je jeho čoraz nižšia cena a nedostatok fabrík, ktoré ho odkupujú. Vráťme sa do minulosti. Ako tvrdia starší poľnohospodári, s cirokom sa dalo pomerne dobre obchodovať a tým aj dobre si zarobiť, alebo až zbohatnúť. Pomerne väčší počet obyvateľov na dedine, ktorí boli zväčša usmernení na poľnohospodárstvo, boli schopní cirok dopestovať a spracovať, lebo pracovná sila neabsentovala. Najviac sa, samozrejme, využíval • ĽUDIA A UDALOSTI •

Selenčania vyrobia ročne 3 až 4 milióny cirokových metiel a vyvážajú ich do Chorvátska, Francúzska, Talianska, Nemecka, Izraela, Slovinska, Ruska, Spojených štátov amerických a na Slovensko. Srbsko je v súčasnosti štvrtým najväčším výrobcom metiel na svete. Z toho dôvodu aj Pivničania v najväčšom množstve dnes cirok predávajú v Selenči, ale aj v Báčskom Petrovci, kým v minulosti dokonca aj v Báčskej Palanke. O začiatkoch pestovania ciroku v Pivnici v publikácii Dolnozemskí Slováci autor Ján Botík píše: „Akonáhle si slovenskí kolonisti zadovážili potrebné ťažné zvieratá, poľnohospodárske náradie

Metly prichystané na predaj

a dopravné prostriedky, pustili sa aj do obrábania svojich polí. Z rukopisných a publikovaných prameňov je zrejmé, že Pivničania pestovali na svojich hospodárskych usadlostiach pomerne široký sortiment poľnohospodárskych plodín. Už v prvých desaťročiach boli medzi nimi zastúpené hlavne pšenica, raž, jačmeň, ovos, pohánka, proso, vika, cícer, bôb, repa, kapusta a konope. V priebehu 19. storočia pribudli k nim kukurica, slnečnica, cirok, chmeľ, zemiaky, melóny, dyne, tekvice, vinič a ovocné stromy.“ V historickom kontexte mal cirok etnoidentifikačný znak. To znamená, že bol úzko prepojený

Metla ako dekoratívny predmet

s vojvodinskými Slovákmi, lebo práve oni ho pestovali najviac a vyrábali najviac cirokových metiel. Ani jedna domácnosť, tak v minulosti a do určitej miery

aj dnes, nemohla a nemôže byť upravená bez metiel. A tá ciroková je najlepšia. O spätosti ciroku s vojvodinskými Slovákmi svedčí posmešné hodnotenie majoritného spoločenstva vetou: „Samo sirak Slovaka spašava.“ V súčasnosti si pracovníci na poli pri rezaní, zbieraní a viazaní ciroku do snopov zarábajú horký chlebík. Hoci pre niektorých je tzv. osemhodinová nádnica v hodnote 2 500 dinárov vysoká, no pre tých, ktorí si ju musia zarobiť, je aj malá, keďže ide o ťažšiu prácu. Práve nedostatok pracovnej sily odpudzuje poľnohospodárov od siatia tejto plodiny. Napríklad v pivnickom chotári je v roku 2020 iba zo 60 jutár ciroku. Túto kapacitu stačia Pivničania sami spracovať, čiže rezať, zbierať, viazať do snopov a zvážať. Občas na pomoc prídu cezpoľní pracovníci. Celkovou modernizáciou aj na naše územie pribúdajú mašiny na rezanie ciroku. Z roka na rok určite budú viac zastúpené, čo môže viesť k tomu, že sa cirok opäť bude siať vo väčších množstvách. No podľa hodnotení poľnohospodárov ani jedna mašina nemôže rezať tak dobre a pedantne ako človek.

35 /4922/ 29. 8. 2020

Ľudia a udalosti TRAFOSTANICA KRNJEŠEVCI PRE ŠÍRENIE SA PRIEMYSELNEJ ZÓNY

Nová sila a podnet pre hospodárstvo Anna Lešťanová

ýstavbou trafostanice 110/20kW Krnješevci, ktorá vynáša 259 miliónov dinárov, Verejný podnik Elektrohospodárstvo Srbska a Operatér distribučnej sústavy EPS Distribúcia umožnili šírenie sa priemyselných prevádzok v priemyselných zónach neďaleko Belehradu. Nová trafostanica elektrinou zásobuje veľké priemyselné zóny v Krnješevciach – Obec Stará Pazova a v Šimanovciach – Obec Pećinci. Táto nová moderná trafostanica odbremení práce aj tamojšie jestvujúce

trafostanice v okolí: Pećinci, Nová Pazova a Stará Pazova, a tým i zosilní kapacity zásobovania elektrinou nových kupcov. Prednedávnom obchôdzku novej trafostanice Krnješevci vykonali predstavitelia VP EPS v čele s úradujúcim riaditeľom Miloradom Grčićom. Podľa jeho slov táto hodnotná investícia, vyčíslená v sume dvoch miliónov eur, znamená mnoho pre uvedenú ohromnú priemyselnú zónu, v ktorej je viac ako 40 veľkých spotrebiteľov a výrobcov s citlivým vybavením a stálou potrebou stabilného zásobovania elektrinou. Tam pracuje zo

Milorad Grčić (v strede) so spolupracovníkmi počas obchôdzky novej trafostanice

10-tisíc ľudí a s novou trafostanicou zásobovanie zóny nebude mať viac do činenia s obyvateľmi v dedinách, ktoré sú v blízkom okolí. Výstavbou trafostanice Krnješevci EPS splnil aj záväzok na základe podpísanej zmluvy s Republikou Srbsko a spoločnosťou Bosch pre investíciu a výstavbu továrne v Šimanovciach. Trafostanica je vystavaná ako objekt s dvomi transformátormi (sila 31,5 MW) a v prvej fáze je inštalovaný jeden transformátor. Na území Staropazovskej obce

TS Krnješevci

jestvujú až štyri priemyselné zóny s veľkým počtom renomovaných, tak domácich, ako aj zahraničných investorov. V Krnješevciach, najmenšej dedine patriacej do Staropazovskej obce, ktorá je od Belehradu vzdialená iba 25 kilometrov, je utvorená priemyselná zóna rozlohy až 600 hektárov. Práca v týchto spoločnostiach by sa nemohla ani tak úspešne realizovať, keby EPS nezabezpečil energetické objekty na stabilné zásobovanie elektrickou energiou. (foto: z archívu EPS)

STARÁ PAZOVA

Účelovo dostať hnev pod kontrolu A. Lešťanová

ancelária pre mladých Obce Stará Pazova v nadchádzajúcom období plánuje realizovať projekt pod názvom Môžeme aj inak – sociálno-edukačná práca s adolescentmi, účelovo dostať hnev pod kontrolu. Nositeľom projektu je uvedená kancelária pre mladých a partnerom v projekte je Technická škola v Starej Pazove. Realizovanie projektu podporilo Ministerstvo mládeže a športu v rámci verejného súbehu na podporu jednotkám lokálnej samosprávy v uskutočňovaní mládežníckej politiky na lokálnej úrovni. Aktivity týkajúce sa projektu sa realizujú v období júl – decem-

www.hl.rs

ber 2020, kým práca so žiakmi je naplánovaná v období september – december 2020 a bude sa konať v súlade s epidemiologickou situáciou. Cieľom projektu je, aby skupina žiakov Technickej školy pochopila funkciu pocitov

Odznak kancelárie

hnevu, poučila sa o negatívnych následkoch a rozvinula schopnosti

Informačno-politický týždenník

zvládnutia hnevu cez skupinovú a individuálnu poradensko-terapeutickú prácu. Ďalším cieľom je, aby mladí, ich rodičia, osvetoví pracovníci a širšia verejnosť z územia Staropazovskej obce boli informovaní o význame edukácie mladých o tom, ako zvládnuť emócie hnevu so zámerom prevencie agresívneho správania sa a psychosomatických ochorení. Ako sa doz vedáme z Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova, úlohou projektu Môžeme aj inak – sociálno-edukačná práca s adolescentmi, účelovo dostať hnev pod kontrolu je poskytnúť podporu žiakom Technickej školy

vo vyvíjaní osobných a sociálnych schopností, ktoré zabezpečia lepšie fungovanie na osobnom, akademickom a sociálnom pláne. Žiaci, ktorí budú navštevovať dielne, sa naučia o funkcii hnevu, rozdiele medzi zlosťou ako zdravým pocitom a hnevom ako nezdravým pocitom. Naučia sa o príčinách zjavu emócií hnevu, následkoch, ktoré hnev necháva na osobu, a to na osobnom a sociálnom pláne, a budú mať možnosť nacvičiť si zručnosti asertívnej komunikácie. Žiaci, ktorí sa zúčastnia v projekte, budú mať možnosť v rámci individuálno-terapeutickej práce prekonať konkrétne emocionálne problémy a disfunkčné tvary správania sa. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VYNOVENÉ MIESTNOSTI MOMS PADINA pri 30. výročí založenia

Dnes neslúžime hmote, ale duchu

Anna Horvátová

ri návšteve Padiny v sobotu 22. augusta, keď sa na použitie slávnostne odovzdávali svieže renovované miestnosti, znovu bolo počuť komentáre, že je banátska najslovenskejšia dedina Padina dôkladne upravená. Dosvedčujú to aj priedomia, ale aj park pred školou, vôkol kostola a teraz vynovená miestnosť padinského MOMS na poschodí budovy, kde sídli Miestne spoločenstvo. Po dôkladnej renovácii miestnosti za podpory NRSNM a Výboru pre úradné používanie jazyka a písma miestnosť dostala nový, moderný vzhľad. V nej Janko Kolárik v úlohe predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej a aj predsedu Rady Miestneho spoločenstva a po slávnostnom prednese krásneho slova básne Korene Boženy Hanckovej a úryvku básne Matici slovenskej Martina Sládkoviča privítal vzácnych, milých hostí: predsedníčku NRSNM Libušku Lakatošovú, predsedu Výkonnej rady NRSNM Miroslava Tomáša, riaditeľa Ústavu vojvodinských

riaditeľku Gymnázia Mihajla Pu- si vytýčili plány a ciele na oslavu pina v Kovačici a predsedníčku tridsaťročného pôsobenia práve Aktívu riaditeľov slovenských zá- na deň založenia slávnostnou akakladných a stredných škôl Tatianu démiou. Keďže padinský MOMS Brtkovú, predsedu Výkonného bol prvý založený, plánujeme ako výboru Rady Miestneho spolo- prví vydať aj knihu, v ktorej je čenstva Stará Pazova Dragoslava zhrnuté 30 rokov činnosti MOMS Bonđiho, predsedníčku Spolku Padina. Do tretice ani sa nám žien Padina Elenku Haníkovú, v sne neprisnilo, že dnes budečlenov Výkonme v takýchného výboru to krásnych MOMS Padina, priestoroch, ako i všetkých vďačiac našej prítomných. predsedníčke Keďže sa slávLibuške Lakanostné podtošovej, Výboujatie konalo ru pre úradné v matičných používanie jamiestnostiach, zyka a písma na začiatok za finančnú podporu. Vzáprítomní jomná podpovzdali úctu ra výborov je matičiarom pozoruhodná, pri hymnicčo dosvedčukej piesni Po nábreží koník je aj podpora beží... v predz Výboru pre nese Anit y Pozdravný príhovor predsedníčky informovanie Hlavatej-Pet- NRSNM Libušky Lakatošovej na vydanie rákovej. k n i hy SvaV pokračodobné zvyky vaní predseda zdôraznil význam- a obyčaje. Obidve publikácie sú ný dátum pre padinský MOMS: v záverečnej fáze pred tlačou.“ „Rok 2020 sa nesie v znamení 30. Predsedu v pozdravnom prívýročia obnovenia činnosti Matice hovore vystriedala predsedníčka

Prítomní aj napriek horúčave uctievali ochranné opatrenia

Spoločne zaspievali Po nábreží...

Slovákov a predsedu spomenutého výboru Vladimíra Francistyho, predsedu Matice slovenskej Jána Brtku, predsedníčku Výboru pre informovanie Annu Horvátovú,

NRSNM Lakatošová, ktorá vyzdvihla, že sú prostriedky usmernené na správne účely a padinský MOMS to svojou činnosťou opodstatnil: „Miestny odbor by

• ĽUDIA A UDALOSTI •

slovenskej, ktoré sa uskutočnilo 5. augusta 1990. Už 28. októbra bol založený prvý Miestny odbor Matice slovenskej a práve náš padinský. Na začiatku roka sme

nebol taký úspešný a dokonca ani by nejestvoval, keby nebolo vás. Veď tento odbor činíte vy Padinčania, vy, ktorí ste aktívni a podieľate sa na tom, aby sme si práve vďačiac tým vašim aktivitám aj naďalej zachovávali kultúru, tradíciu. Národnostná rada spolu s Maticou slovenskou v Srbsku sú dve organizácie, ktoré majú rovnaké ciele a je samozrejmé, aby navzájom spolupracovali. Práve preto sme sa posnažili vyčleniť prostriedky na pomoc, aby ste sa v týchto vynovených miestnostiach dobre cítili, získavali nové idey, aby vám neubúdalo z pracovného a tvorivého elánu a aby ste vytvorili mnohé nové aktivity. Zapojili tiež veľa mladších členov, lebo s nimi počítame a oni sú naša budúcnosť. Zároveň chcem pochváliť aj členky Spolku žien, ktoré sú veľmi usilovné a obetavé. Naposledy vynikli šitím rúšok na strojoch, ktoré im venovala Matica slovenská v Srbsku. Pri dobrom zdraví a úspešnom prekonaní koronovej krízy určite na tomto nezostane, tej podpory sa dostane oveľa viac. Veď naša spolupráca a aktivity sú tesne späté. Keď sa budeme takto spoločne držať, obstaneme ešte veľa rokov na týchto priestranstvách, v našej

krajine a podarí sa nám zachovať aj svoj jazyk, aj kultúru, aj tradíciu, čo je naším záväzkom, tiež úlohou prenášať na mladé pokolenia.“

35 /4922/ 29. 8. 2020

Ľudia a udalosti LETNÉ DOBRODRUŽSTVO RODINY TOMIĆOVEJ Z KULPÍNA

Nakoniec všetko dopadlo nad očakávanie krásu prírody Bosny a my starší sme smútili nad viditeľnými stopami, ktoré po sebe nechala Katarína Gažová vojna. Hneď v prvý deň sme si dali obchôdzku centra Sarajeva ko aj po minulé roky Jasna a známej Baščaršia Stevo Tomićovci z Kulje. Stretávali sme pína sa aj tohto roku so tam príjemných svojou rodinou chystali na letovaa pozitívnych ľudí, nie do Grécka. Naplánovali si ho ktorí sa nám priešte začiatkom roka. Nikto vtedy hovárali, odkiaľ nemohol vedieť, ako sa všetko sme, a proste zmení a čo spôsobí pandémia sme pocítili tu koronavírusu. Tak sa aj pre Toteplú ľudskosť na mićovcov letovanie nerealizovalo každom kroku. tak ako bolo pôvodne dohodnuV hoteli sme mali té. Aj napriek tomu si teraz môžu aj bazén, takže už spomínať na krásne zážitky, bola možnosť, aby ale celkom v inej krajine. sme sa aj kúpali – Naplánované letovanie do a oddychovali bez Grécka začalo byť aj pre nás otáznapätia a obáv. ne, keď zatvorili hranice a nedaV nasledujúci lo sa vycestovať. My sme mali deň Tomićovci termín letovania v polovici júla a Dýrovci spolu a mali sme nádej, že sa dovtenavštívili priady situácia stabilizuje a hranice teľov, tetu Maru otvoria. Ale nestalo sa tak. Preto Rodinná pamiatka: Tomićovci a Dýrovci spolu tohto leta na Vrele Bosny a báčiho Slobodasme hľadali alternatívne riešenie na, ktorí ich prijali a dve hodiny predtým tento hra- s otvorenou náručou. Po rokoch ničný priechod bol zavretý. Márne sa znovu stretli, a to stretnutie sme sa pokúšali vysvetľovať, že bolo o to úprimnejšie a spomiencestujeme do Turecka, cez hrani- ky vrúcnejšie. Jasna kedysi žila cu nás nepustili a poprosili nás, v Báčskej Palanke a prvou suseaby sme sa vrátili. Tak sme sa na dou, ktorá ju často opatrovala, otočku sklamaní vrátili domov keď rodičia neboli doma, bola a rozbalili dovolenkové kufre, – teta Marina matka babka Georvysvetlila spolubesedníčka Jasna. gina. Spolu si zaspomínali na tie Na nasledujúci deň si sadli časy, ako aj na dve návštevy, keď a dohovárali sa, čo urobia, keďže Jasna ako dievčatko bola u nich všetci dospelí členovia rodiny boli na návšteve v Sarajeve. na dovolenke a chceli predsa nie– V ďalší deň po tejto návšteve kde cestovať. Padol návrh, aby šli v rodine kamarátov sme šli na do Bosny, presnejšie do Sarajeva. obchôdzku Vrela Bosny, čo treba Aj v Báčskom Petrovci kedysi bolo omnoho viac boAle teraz už boli ostražitejší, zavo- naozaj vidieť, keď sa cestuje do cianov ako v súčasnosti. Časom sa ich počet, ako aj ich hniezd, lali na hraničný priechod medzi Bosny. Užili sme si tam nádhernú zmenšoval. Miestni ekológovia a zoológovia sa pokúšali zavesenými Srbskom a Bosnou a zistili, že sa krásu prírody a z celého výletu konštrukciami hniezd na vysokých komínoch veci trochu upraviť, dá cestovať do tejto susednej sme si priniesli nezabudnuteľale ide to dosť ťažko. Dva, tri, či iba zopár bocianov sa naposledy krajiny. Prebalili kufre, zavolali né spomienky. Týchto pár dní prinavracia do Petrovca. Miestni sa potešili, keď aj tejto jari vedľa dobrým známym, že prichádzajú, oddychu v Sarajeve celej našej Begeja začuli bocianov klepot zobákom. V týchto dňoch sme však zarezervovali si hotelové uby- rodine prospelo a znamenalo postrehli aj takýto nie celkom príjemný príbeh na sociálnej sieti: tovanie. Na výlet do Sarajeva sa veľmi mnoho. Môžem iba kaž„Odpočívaj v pokoji, bocian náš. Preletel si tisíce a tisíce kilometrov, k nim pripojila aj staršia dcéra dému odporučiť odísť do Bosny prinavracal si sa k nám dlhé roky, aby si na konci zakončil vedľa s rodinou. Všetko naplánovali a vidieť tú krásu a pocítiť ten pocesty v Báčskom Petrovci, usmrtený a tak ponechaný ako smeti. takpovediac za jednu hodinu koj nádhernej prírody a stretnúť Viac nebudeš zdobiť našu oblohu … srdcervúci smútok.“ A vedľa a znovu sa vybrali na cestu. pritom aj milých ľudí, čo je dnes tohto výroku sú fotografie usmrteného bociana vedľa vozovky – Naši priatelia zo Sarajeva zriedkavosťou. pri priechode pre chodcov pri Vrbare. Je to predovšetkým o bezsa na nás veľmi tešili a my sme Foto: z rodinného albumu pečnosti v premávke a zodpovednosti vodičov. bez problémov odcestovali do Tomićovcov J. Čiep Sarajeva. Cestou sme obdivovali

www.hl.rs

miesta letovania. Naša mladšia dcéra našla výhodnú ponuku v Turecku, a tak sme sa vybrali k moru do tejto krajiny. Ale ako sa tomu hovorí: Človek mieni, Pán

Informačno-politický týždenník

Boh zmení. Vychystali sme sa s rodinou do Turecka a vyštartovali. Všetko bolo v poriadku, pokiaľ sme nedorazili na bulharskú hranicu. Bolo to o druhej po polnoci

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V Padine

Detskému parku dali nový nádych

Tatjana Bovdišová

revený, či park pri starej studni, ako ho poznajú Padinčania, v týchto dňoch prebehol rekonštrukciou. Je to jedno z piatich detských ihrísk v tejto dedine, ktoré sa rozprestiera na verejnej ploche veľkosti asi jedného katastrálneho jutra. Ľudia žijúci v tej časti dediny roku 2003 premenili to zelené priestranstvo na hrací priestor pre deti. Eva Trnovská, žijúca najbližšie k parku, hovorí, že park pred tými 17 rokmi združenými silami založili susedovci a iní Padinčania dobrej vôle. Po niekoľkých rokoch hracie prvky nahryzol zub času a bolo potrebné ofarbiť ich, čo aj urobili. Odvtedy

Najusilovnejšie boli deti

ubehlo ďalších desať rokov a vyžiadal si obsiahlejšiu rekonštrukciu a revitalizáciu. Tak sa znovu zoskupili a dali do práce. Hlavným iniciátorom akcie bola Vierka Trnovská, ktorá hovorí, že podnetom na začatie akcie bola skutočnosť, s ktorou sa stretáva väčšina rodičov, a ňou je sedavý spôsob života detí, čo úzko súvisí s nadmerným používaním počítačov a telefónov. Keďže ihrisko bolo dosť zanedbané a deti sa tam nemohli hrať, rozhodla sa rozbehnúť akciu a prostredníctvom spoločenskej siete výzvu hneď mnohí akceptovali. Dodáva, že najprv sa musela pokosiť príliš vysoká tráva, aby sa mohlo ďalej robiť. Potom hľadali sponzorov, • ĽUDIA A UDALOSTI •

ochotných prispieť na túto skvelú vec, aby sa dalo pokračovať. To sa aj podarilo. Prispeli takmer všetci susedovci, tiež ľudia ochotní pomôcť z bližšieho či ďalšieho okolia, kto ako mohol – finančne, materiálne, pracovne, občerstvením, kávou či nejakými slanými alebo sladkými dobrotami. Akciu podporil aj Verejný komunálny podnik v Padine, ktorý poskytol niekoľko farieb a dosiek na lavičky a hojdačky. Deti sa tiež podieľali v prácach, najviac sa im páčilo farbiť hojdačky, kyvadlové hojdačky a podobné. Robili to s veľkou chuťou. Samy si farby i vyberali, výsledkom čoho sú krásne pestrofarebné hracie prvky. Na samotné hojdačky, kde to bolo potrebné, tentoraz dali nové sedadlá, ostatné iba ofarbili a novými nahradili aj opotrebované časti iných prvkov, ktoré si to vyžadovali.

hol, a pomohol, koľko mohol. Niekto hodinu, niekto dve alebo tri, štyri, ale to vôbec nie je dôležité. Dôležité je, že sme všetko plánované urobi-

Vierka Trnovská farbí sedadlá na Keď sme početnejší, hojdačku hojdačky ofarbíme rýchlejšie

li, a teraz, ako nám budú prichádzať finančné alebo iné príspevky, budeme ďalej robiť. To preto sa nám všetko pekne vydarilo, lebo sme tu susedovci všetci svorní.“ Vierka uviedla, že ani nepočítala s takým ohlasom a až sa prekvapila, keď ju kontaktovali i ľudia z Boľoviec, ktorí tiež chceli prispieť k obnove parku, ba boli i takí dobrodinci, ktorí Vynovené a ofarbené hracie prvky prispeli na renováciu Ofarbili ešte i futbalové brány, koše pre basketbal, šmýkačky, lavičky, plot okolo parku a všetko ostatné, čo do parku patrí, aby deťom bol čím krajší pre hru, pretože je to priestor, v ktorom vie byť aj zo 30 detí – ako nám povedala V. Trnovská. Všetci sa zhodli, že teraz je park ešte krajší ako po prvej rekonštrukcii, keď nefarbili napríklad sedadlá hojdačiek a podobných herných prvkov farbami, ale iba ochranou na drevo. Vierka dodala, že za také tri alebo štyri dni, počas ktorých bolo vykonaných najviac prác, sa stále pripájali ľudia, ktorí chceli pomôcť. „Nemožno ani povedať, koľko nás celkove bolo, prišiel, kto kedy mo-

poriadku a pritom i pozbiera smeti, ktoré rozhádžu staršie deti, ktoré sa v predvečerných a večerných hodinách tam schádzajú, pozna-

menala, že takým spôsobom park nikdy nebude pekný, a zároveň varovala, aby nerobili škodu, čo sa stávalo, lež aby chránili to krásne miesto na hru detí. Ešte by chceli zbúrať drevenú konštrukciu nachádzajúcu sa v strede parku, ktorá deťom slúži ako preliezačka. Je už v dosť zlom stave a potrebné je postaviť novú. To im je, dozvedeli sme sa, ďalším predsavzatím, keď je v otázke akcia rekonštrukcie parku. Dajú sa do toho, keď zoskupia ďalšie prostriedky. Deti povedali, že sa radi prichádzajú hrať do tohto parku. Na otázku, čo by si priali, aby pribudlo ešte doňho, odpovedali, že je to pieskové

Prvý deň akcie rekonštrukcie parku

parku, ale chceli zostať anonymní. Eva Trnovská, ktorá takmer každý deň nazrie do parku, či je všetko v

ihrisko, trambolína na skákanie a nebolo by zle, keby v parku bol i bazén.

35 /4922/ 29. 8. 2020

Ľudia a udalosti NAVŠTÍVILI SME MÚZEUM PIVA V ZREŇANINE

Proces výroby piva ukážu turistom videli, ako to vyzeralo. Máme však problém s reštitúciou, Svojráznym špecifikom v súvisV tejto chvíli návštevníkom je čiže s dedičmi rodiny Dunđerskej. losti s pivom je aj fakt, že aj nadostupná iba časť pivovaru, v ktorej Lokálna samospráva o tom vie, priek tomu, že sa tu nevyrába pivo, Vladimír Hudec sa varilo pivo, s veľkými medenými podporuje nás v snahe, aby sme v Zreňanine organizujú populárne kotlami kapacity 40-tisíc litrov. Je tu ten problém doriešili. Nuž a keď a výnimočne navštívené podujatie ivovarský priemysel v Zreňa- aj izba, z ktorej sa riadil celý proces to konečne bude vo vlastníctve Dni piva, ktoré každoročne nanine má dlhú tradíciu. Ešte výroby s originálnymi zariadeniami. mesta, budeme môcť aj vkladať vštívi na tisíce návštevníkov. Toho v roku 1745 Nemec žijúci A o tom, že Lazar Dunđerski nešetril, do dôkladnej rekonštrukcie múzea. roku práve v tomto období sa mali v Zreňanine Sebastian Krazeisen svedčí aj fakt, že podlaha a steny V tejto chvíli to otvoril prvý pivovar. Najväčšie úspe- sú obložené chýrečným bračským ani nemôžeme chy Zreňaninského pivovaru sú deväťfarebným kameňom. Niekdaj- p o m e n o v a ť predsa späté s rodinou Dunđerski. šiu slávu Zreňaninského pivovaru múzeom. Je Totižto roku 1891 Lazar Dunđerski oživuje aj panel s originálnymi to vlastne iba kúpil pivovar, vykonal dôkladnú nálepkami všetkých výrobkov, ktoré expozícia, čiže rekonštrukciu a vystaval veľký sa tuná vyrábali. Inak objekt je výstava pivovystavaný na štyroch varských zariaposchodiach. Zachova- dení a náčinia. né sú aj početné stroje, Akže by mesto zariadenia a predme- riešilo probléty z konca 19. a zo my s dedičmi, začiatku dvadsiateho som presvedstoročia. Medzi nimi aj čený, že by sme originálna pivová fľaša z rôznych fon- Toto je iba časť múzea, kotly na varenie piva a rôzne s nadpisom Dungyer- dov mohli čerpať iné predmety ukazuje Jaroslav Stevanov. Ostatné sky Nagybeczkerek, prostriedky, aby čaká na rekonštrukciu. tiež starý sud na pivo sme všetko dos nadpisom Dungyer- viedli do poriadku tak, aby sme uskutočniť jubilejné 35. Dni piva. našim návštevníkom mohli ukázať Pandémia koronavírusu to však nesky... „Toto je niečo, na kompletný proces výroby piva. dovolila, čiže organizátori rozhodli, Na zdravie so zreňaninským pivom: riaditeľ čo by mesto Zreňanin Máme už aj pripravený projekt na aby z bezpečnostných dôvodov TO Zreňanin Zoran Ljubotina a autor týchto v nastávajúcich rokoch sumu 13 miliónov dinárov, ale nám podujatie neorganizovali, ale si riadkov (Foto: J. Stevanov) malo dať dôraz, a my v Ministerstve turistiky povedali, ho iba symbolicky pripomenuli. komplex, pre ktorý angažoval ar- sme tu nato, aby sme ho oživili že neprichádza do úvahy žiadne Bez piva v Zreňanine teda tieto a ukázali našim turistom, ako sa vkladanie, až kým sa neuskutoční posledné augustové dni neboli. Tak chitektov z Prahy. „Zreňaninské pivo bolo nanajvýš skôr v Zreňanine vyrábalo pivo,“ reštitúcia. Žiaľ, všetko sa koná príliš ako aj každý rok, aj toho roku zástup fiakrov navštívil všetky kúty mesta kvalitné a naďaleko známe,“ hovorí povedal nám riaditeľ zreňaninskej pomaly.“ a zdarma čapoval pivo. Okrem toho manažér turistiky v Turistickej orgav strede mesta sa čapovalo pivo a nizácii Zreňanina Jaroslav Stevanov. postavená bola aj veľká obrazovka, „To o. i. aj preto, že ho vyrábali podľa na ktorej premietali retrospektívu chýrečnej plzenskej technológie a dianí na doterajších podujatiach. mali vrcholných majstrov na výrobu Nuž a čapovalo sa zreňaninské pivo! tohto nápoja. Zaujímavé je, že vodu „Máme zmluvu s pivovarom na výrobu piva čerpali z rieky Begej, Carlsberg v Čelareve, ktorý tiež ktorá vtedy bola čistá a svojou patril Dunđerskovcom, o výrobe kvalitou zodpovedala výrobe piva.“ zreňaninského piva. Jeho chuť Náš spolubesedník nás ďalej a vzhľad etikety na fľaši vlani zvoinformuje, že Zreňaninský pivovar lili sami Zreňaninčania. Podľa tej fungoval až do roku 2003, keď bol zmluvy dva dináre z ceny piva sa privatizovaný, po čom veľmi rýchlo vyčleňujú do fondu, z ktorého by zastala výroba. Pivovar v tom čase mal byť vystavaný malý pivovar, zamestnával zo 1 000 ľudí a zreňaninské pivo bolo poznávacou Hostia z Trenčianskych Stankoviec so svojimi hostiteľmi Aradáčanmi v ktorom by sa vyrábalo zreňaninské pivo pre potreby mesta značkou Zreňanina. Rovno preto tiež navštívili múzeum (foto: z archívu TO Zreňanin) a jeho občanov a, pravdaže, tuchceli zachovať tradíciu pivovarAj napriek tomu múzeum, či ristickej ponuky. To znamená, že stva aj napriek tomu, že sa pivo turistickej organizácie Zoran Ljubotuná už dávno nevyrába. Podarilo tina. „Zreňaninský pivovar je spolu výstava, je otvorené pre návštev- sa do budúcna zreňaninské pivo sa im totiž pred úplným zničením s pivovarom Wajfert najstarší pivo- níkov a jestvuje záujem. Vlani ho predsa bude vyrábať v Zreňanine,“ zachrániť zariadenia pivovaru, z kto- var na tomto území, čo bol jeden navštívilo viac ako 5 000 ľudí, hlavne predostiera nám plány riaditeľ rých plánujú vytvoriť jedinečné z dôvodov, že sme sa rozhodli toto zo Srbska, ale aj zo zahraničia, zo zreňaninskej turistickej organizácie pivovarské múzeum, aby ľudia zachovať a prezentovať turistom. Slovenska, z Rumunska... Zoran Ljubotina.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ANKETA SO ŠTUDENTMI ŠTUDUJÚCIMI NA SLOVENSKU

Zatiaľ nemajú riešenie pre zahraničných študentov Danuška Berediová-Banovićová

ačiatok nového semestra sa blíži a naši študenti, ktorí študujú na Slovensku, si už pomaly chystajú kufre. Chystajú, ale podľa bezpečnostných opatrení Slovenskej republiky nevedia, kde strávia niekoľko prvých dní nového semestra. Ústredný krízový štáb Slovenskej republiky schválil výnimku pre študentov základnej, strednej alebo vysokej školy, aby mohli ísť na prijímacie či záverečné skúšky. Na stránke korona.gov.

Anna Rybárová

sk sa uvádza, že sa karanténa nevzťahuje na študentov (ani na ich sprevádzajúcu osobu), ktorí vstupujú na Slovensko s cieľom: vykonávania prijímacích skúšok, záverečných skúšok, iných skúšok alebo zápisu do škôl alebo vypratania osobných vecí z internátov alebo iných ubytovacích zariadení vrátane jednej sprevádzajúcej osoby. Uvádza sa tiež, že títo študenti musia mať potvrdenie zo školy a že pri vstupe na Slovensko musia odovzdať výsledok negatívneho testu RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starší ako 96 hodín. Toto sa však nevzťahuje na začiatok semestra a štúdium. Z epidemiologického hľadiska na Slovensku Srbsko sa nenachádza na zozname menej rizikových • ĽUDIA A UDALOSTI •

krajín, a preto sú podmienky očakávať. Zatiaľ mám informá- Komenského v Bratislave: „Neiné. Na stránke Ministerstva ciu len o tom, že sa akademický mám mnoho informácií, keď zahraničných vecí Slovenskej rok začína 21. septembra a že ide o nový školský rok. Semester republiky sa uvádza, začíname 21. septembra a po že bezprostredne po príchode na Slovensko sa musínávrate z rizikových me prihlásiť na test, ktorý by sa krajín je potrebné mal konať po 5 dňoch domácej karantény. Zatiaľ viem len to, kontaktovať regionálny úrad verejného že sa karanténa nebude môcť zdravotníctva v SR, stráviť v internátoch, takže si ktorý zabezpečí, aby asi študenti budú musieť nájsť tieto osoby najskôr na alternatívne riešenia –príbuzpiaty deň po príchoných, ktorí potom musia tie dni de absolvovali test na stráviť v karanténe s nami a dať ochorenie COVID-19. sa otestovať, alebo hotely, ktoré Až do obdobia obdrsi väčšina nemôže zaplatiť, a tých žania negatívneho výhotelov, v ktorých je možná kasledku RT-PCR testu na ranténa, je veľmi málo. Píšem ochorenie COVID-19 si maily s vedením aj fakulty, aj sú osoby povinné zointernátu, ale zatiaľ nemajú riešestať v domácej izolácii. nie pre zahraničných študentov.“ Toto platí aj pre osoby Marína Imreková Vinona Dudková (Jánošík), žijúce s ňou v spoločnej študuje pozemné stavby a ardomácnosti. prvé dva týždne bude povinné chitektúru na Slovenskej techOpýtali sme sa našich študen- nosenie rúšok. Žiadne opatrenia nickej univerzite v Bratislave: tov, aké oni majú informácie, či rektora nevyhlásili.“ „Informácie, ktoré mám, nám Ivan Lomen (Erdevík), študuje poslali z internátu aj z fakulty, aj pre nich bude platiť povinná karanténa a negatívny RT-PCR chémiu na Fakulte prírodných a to je, že budem musieť byť 5 test. vied v Trnave: „V kontakte som dní v karanténe a po tých piatich Anna Rybárová (Erdevík), štu- so študentmi zo Srbska a zo Slo- dňoch mám robiť test. Opýtala duje ekonomiku a manažment venska. Niektorí mi povedali, že som sa, či by som mohla byť podniku na Ekonomickej univer- musím mať test a ukázať ho na v internáte v izolácii. Práve som zite v Bratislave: „Na túto otázku hranici, ale aby nebol starší ako dostala odpoveď, že v izolácii 72 hodín. Potom som dostal informáciu od Erdevíčanov, ktorí cestovali na Slovensko, že test nepotrebujem, ale že sa budem musieť tam testovať a že test stojí 60 eur. Ešte nemám poňatie o tom, kde budem tých 5 dní. A to hovoria aj všetci študenti, s ktorými som sa rozprával. Do internátu ma, predpokladám, nepustia. Myslím si, že by nám škola alebo štát mali zaplatiť ubytovanie. Mám nádej, že sa situácia zmení a že nás na Slovensko pustia bez pobytu v karanténe. Ešte mám času, Ivan Lomen ale o dva týždne asi zavolám Vinona Dudková ambasádu Slovenskej republiky aj ja čakám odpoveď. Písala som a dúfam, že mi oni dajú správne môžem byť v účelovom zariadení mail a čakám, čo mi povedia. odpovede na moje otázky.“ STU Gabčíkovo, ktorého pobyt Veľmi ma to zaujíma, lebo už by Marína Imreková (Hložany), bude spoplatnený. “ som chcela vedieť, čo môžem študuje farmáciu na Univerzite 35 /4922/ 29. 8. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Z Bieleho Blata

počas izolácie. Poslali red vami sú výkresy prírody urobené na dvore ich a prajeme, aby eme ravuj nám ich kamaráti z Bieleho Blata. Pozd roku. kom škols m boli takí kreatívni aj v novo Danuška

čka, áčová, piata Teodora Kov ty, Biele Blato o jedn ZŠ Bratstva-

Peter Činčurák, piatak, ZŠ Bratstva-jednoty, Biele Blato

Dária Ladvanská, piatačka, tva-jednoty, Biele Blato Brats ZŠ

inský, piatak, Valentín Bab , Biele Blato jednoty ZŠ Bratstva-

Srďan Soják, piatak, ZŠ Bratstva-jednoty, Biele Blato

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Lana Halasová, piatač ka, ZŠ Bratstva-jednoty, Biele Blato

Leon Haník, piatak, ZŠ Bratstva-jednoty, Biele Blato

Lucia Valentová, pia tačka, ZŠ Bratstva-jednoty, Biele Blato

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Číslo 17/ 2016

Kukurica zdražela

AKTUÁLNE

Farmári EÚ s novou stratégiou nie sú spokojní Ľubica Sýkorová Nová európska stratégia Z farmy na stôl (Farm to Fork Strategy, F2F) úplne zatienila predchádzajúcu debatu o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Európsky agrárny sektor sa tak pripravuje na prechodné obdobie.

Ročník XLVIII 29. 8. 2020

urópska komisia ešte v máji tohto roku predstavila dlho očakávanú potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, ktorá má byť stredobodom Európskej zelenej dohody. Desaťročný plán má zmeniť fungovanie celého potravinového reťazca: od farmárov, cez producentov potravín, reštaurácií, až po spotrebiteľa. Cieľom stratégie nie je iba zaistiť dostatok cenovo dostupných potravín v EÚ, ale aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme. Hlavným pilierom Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ sú priame platby poľnohospodárom a dotácie na rozvoj vidieka. Ich objem by mal byť však v nasledujúcich rokoch nižší. Dohodli sa na tom premiéri krajín EÚ na júlovom summite. Viacero návrhov stratégie Z farmy na stôl sa prekrýva s návrhmi Stratégie EÚ pre biodiverzitu. Nová agropolitika EÚ by ale nemala byť iba o dotáciách, ale aj o plnení spo-

ločných cieľov. Európska komisia zverejnila návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky ešte v júni 2018. Od toho obdobia sa medzi členskými štátmi vedú diskusie o tom, akú podobu by mala mať. Problémovými sú napríklad klimatické opatrenia vo farmárskom sektore a prepojenie poľnohospodárskej politiky s novou stratégiou Z farmy na stôl. Ako už napovedá názov, cieľom tejto stratégie je podporiť regionálnych farmárov, skrátiť dodávateľské reťazce a podporiť ekologické poľnohospodárstvo. Otázkou však je, ako zaistiť, že sa farmári budú naozaj podieľať na zlepšovaní stavu európskej krajiny. Obmedzovanie pesticídov či umelých hnojív a ďalšie vhodné opatrenia totiž nie sú pre poľnohospodárov často ekonomicky výhodné. EÚ by ich preto za také kroky mohla odmeňovať zvláštnymi dotáciami, prípadne im dotácie vziať, ak nebudú hospodáriť v súlade s ochranou

životného prostredia. Kým rozpočet EÚ pre obdobie 2021 až 2027 by mohol byť schválený ešte tento rok, reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky sa ale do konca roku odhlasovať nestihne. Počíta sa teda so zavedením prechodného obdobia, vďaka ktorému budú môcť európski farmári čerpať peniaze z EÚ aj bez schválenej legislatívy. Vytvorenie prechodného obdobia presadzovalo na európskej úrovni viacero krajín. Europoslanci a členské štáty sa teraz prikláňajú k dvojročnému prechodnému obdobiu, Európska komisia však trvá na jednom roku. Rade EÚ bude do konca roka predsedať Nemecko. Práve od neho sa očakáva tak vyriešenie rozpočtovej otázky, ako aj posun v reforme agropolitiky. Podľa nemeckej ministerky poľnohospodárstva sa predsedníctvo zameria okrem samotnej reformy tiež na zlepšovanie životných podmie-

Ľ. Sýkorová

období od 17. 8. do 21. 8. na Produkčnej burze v Novom Sade sa už začalo obchodovať s kukuricou z tohtoročnej úrody. Jej cena sa pohybovala od 18,5 do 19,5 din./kg bez DPH (od 20,35 do 21,45 din./kg s DPH). Dôvody tohto neobvyklého vývoja na trhu s kukuricou možno hľadať v malých zásobách a slabej ponuke kukurice z minuloročnej úrody. Kukurica z minuloročnej úrody sa predávala v cenovom rozpätí od 19,5 do 20,00 din./kg bez DPH (od 21,45 do 22,00 din./kg s DPH), čo je najvyššia cena dosiahnutá v tejto sezóne. Štatisticky, keď porovnávame cenu kukurice v rovnakom období v minulom roku, dnes je drahšia o 34,01 %. Už tretí týždeň po sebe sa neobchoduje so pšenicou. V ponuke bola od 17,80 do 18,50 din./ kg bez DPH v závislosti od parametrov kvality a parity. Slabý vývoz a slabý dopyt mlynov po pšenici viedli k úplnej pasivite na trhu. Cena sóje sa pohybovala od 41,50 do 42,20 din./kg bez DPH (od 45,65 do 46,62 din./kg s DPH). ○ nok zvierat, označovanie poľnohospodárskych produktov, či na digitalizáciu vidieckych oblastí. ○ Zdroj: euractiv

Z obsahu S kŕdľami pestrých spevavcov s. 2 a 3

Molička kapustová – nebezečný škodca kapustovín v letnom období s. 4 a 5

V septembri sezóna ešte nekončí s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (14)

S kŕdľami pestrých spevavcov DrSc. Ján Babiak V rozsiahlej čeľadi pinkovitých (Fringillidae) rod stehlíkov (Carduelis), keď ide o počet druhov, je pomerne početný. No len za niektoré druhy možno povedať, že sú na našich priestoroch časté (stehlík pestrý a zelienka). Ďalšie stehlíky sú u nás zriedkavejšie (konôpka a čížik), alebo už len v zime až vzácne (čečetka a stehlík horský).

de o vtáčiky veľkosti vrabca, ale značne pestrejšie sfarbené. Aj ich spevavé schopnosti sú na vyššej úrovni. Okrem v období párenia a odchovu mláďat žijú v menších alebo vo väčších kŕdľoch a na našich priestoroch sú v podstate prelietavce. Populácia stehlíkov zo severnejších častí je u nás najčastejšie iba zimným hosťom. Stravujú sa semiačkami rastlín, bobuľami, ale aj hmyzom. Pri chovaní mláďat dávajú prednosť živočíšnej zložke. Stehlíky sú užitočné vtáčiky, zákonom chránené, so stabilným trendom, keď ide o početnosť tejto populácie.

svoju expanziu koná v smere Ázie, ale aj severnej Afriky. Západnú a južnú Európu obýva celoročne a vo východnej iba hniezdi, v zime sa sťahuje do teplejších krajov. Naše jedince sú v zime prelietavé a vedľa nich populáciu stehlíka pestrého posilňujú aj migranti so severovýchodu. Biotop: Pre svoje životné prostredie si vyberá rovinné priestranstvá, ale prítomný je aj v stredohorí. Sú to okraje listnatých aj zmiešaných lesov s priestrannými lúkami, pasienkami a stromoradia vedľa potokov a ciest. Je častý aj na okraji ľudských sídiel v sadoch, záhradách a parkoch. Najradšej

STEHLÍK PESTRÝ (OBYČAJNÝ) – CARDUELIS CARDUELIS, Linné 1758 Ako to samo meno hovorí, je to naozaj pestrý vtáčik, lebo po svojej veľkosti priam prekvapuje toľkou prítomnosťou farieb. Preto sa dá ihneď poznať a prakticky sa nedá zameniť so žiadnym iným vtákom. Ide o príjemného, neposedného vtáčika, ktorý si rád vyberá najvyššie konáre stromov alebo krov a vie sa zdržať aj Stehlík pestrý v priamej blízkosti človeka, najmä keď ocení, že mu od neho nehrozí nebezpe- však navštevuje plochy zarastené čenstvo. Mimo obdobia párenia vysokou burinou, respektíve polia a výchovy mláďat žije v kŕdľoch, s jemu dostupnou semennou ktoré v jeseň vedia byť aj veľké, kultúrou. ale to platí v prípade sťahovania. Rozlíšenie: Patrí medzi naše naPrelietavce si radšej volia zosku- jpestrejšie spevavce. Dá sa hneď penie s menším počtom jedincov. rozpoznať podľa červenej prednej Rozšírenie: Je typickým eurovtá- časti hlavy a bielom náhrdelníku. kom (má rozšírenie po 60 º s. z. š.) a Chrbát má hnedý a letky na kríd-

lach sú čierne so zlatožltým pásom komunikuje švitorivým trojslapo boku a s bielymi škvrnami na bičným „civit-vit-vit“ a „ti-ke- litt“, chrbte. Chvost je tiež čierny, jem- ako i dvojslabičným „did-lit“, „ti-lit“. ne ukrojený, s bielymi škvrnami Výstražným znakom je škrípavé na konci. Trtáč je biely. Samček „črre“. a samička majú rovnaké sfarbenie. Mláďatá pomerne rýchlo získajú STEHLÍK ZELENÝ (ZELIENKA) – čierno-žltú farbu krídel, farba ich CARDUELIS (CHLORIS) CHLORIS, tela je hnedo-sivá. Červenú farbu Linné 1758 za zobákom mláďatá dostanú Zelienka má podobné rozšíiba v jeseň. Od iných vtáčikov renie ako stehlík pestrý, ibaže je sa stehlík ľahko rozpozná podľa jej celoročný areál širší (na juh vlnivého letu a žltého pásu na migruje len tá z pásma 55 – 65 º s. z. š.). Zimovisko tohto druhu je krídlach. Hniezdenie: Hniezdi na stro- Malá Ázia. U nás je to stály, v zime moch, obyčajne v silnejšom vetve- prelietavý vták. Obýva okraje ní na konci konárov. Hniezdo je lesov, kroviny, lúky a pasienky, pologuľatého misovitého tvaru. vrbiny, riečny porast, parky a Ako materiál mu slúžia trávne záhrady, ale aj sady a vinohrady. stebielka, mach a vnútro je vy- U samčeka dominuje zeleno-sivé stlaté zo srsti a peria. Hniezdo operenie. Má žlté okraje krídel stavia a na vajíčkach sedí samička. a žlté škvrny na čiernom chvoste. Samček v tejto zodpovednej práci Samička je nevýrazne zelená, viac pomôže neúnavným spevom. hnedo-sivá. Znáška je 1 – 2 (3)-krát ročne, Žije v skupinách, ale tieto sa počet vajíčok 4 – 6. Farba vajíčok rozpadávajú už koncom zimy a má modrobiely základ so škvrnami spevom sa naznačuje obdobie hnedavo-červenkastej farby. Inku- párenia. Potom je už čas nájsť si bácia trvá 12 – 15 dní a hniezdna hniezdny revír a samička pristustarostlivosť ďalšie dva týždne. Po puje k stavbe hniezda na strovyletení rodičia sú s mláďatami ešte 5 – 6 dní a potom už začínajú svoj život v kŕdľoch. Potrava: Ako strava poslúžia semiačka vysokých rastlín. Aj tu je pravý akrobat, keď semienka konzumuje v závese dolu hlavou. Jeho pochúťka sú plody bodliaka (preto ho volajú aj „bodliaková Stehlík zelený pinka“), lopúcha, slnečnice, ale aj semiačka brezy, ihličnatých stromov moch (najčastejšie ihličnatých), a v lete aj hmyz. Mláďatá najskôr v kroví alebo na stene (v húšti kŕmi hmyzom a len neskôr aj popínavých rastlín). Prvá znáška semiačkami. vajíčok je koncom apríla. V hniezHlas (spev): Spieva melodic- de býva 3 – 6 vajíčok, na ktorých ky, vysokými štebotavými tónmi. sedí výhradne samička (samček Vábivé volanie je „tig-lic“ (podľa sa stará iba o jej stravovanie). ktorého tento druh má aj slangovú Obdobie inkubácie je 13 – 14 dní prezývku štiglic). V kŕdli bežne a po troch týždňoch mláďatá už

35 /4922/ 29. 8. 2020 aj vyletujú z hniezda. Po odchovaní prvých mláďat nasleduje hneď druhá znáška. Zelienka sa stravuje hlavne rastlinnou potravou (semená, plody, puky a listy), ale aj hmyzom. Vábivý hlas je „džipp“, s trilkova-

Stehlík konopiar

ním „džip-it-it“. Ozve sa aj hlasným „džuit“ a tvrdým „džjup-džjup-džup“, ale vie z toho všetkého komponovať aj dlhé spevné celky. STEHLÍK KONOPIAR (KONÔPKA) – CARDUELIS CANNABINA, Linné 1758 Je európsky vták s príznakmi šírenia areálu do juhozápadnej Ázie a najsevernejšej Afriky. Oblasti, kde sa celoročne vyskytuje,

Stehlík horský

je južná a západná Európa, ale v lete hniezdi aj severovýchodnejšie (po 60 º s. z. š.). Táto populácia je sťahovavá a má zimovisko v Malej Ázii a Egypte. U nás ju možno nájsť už aj ako zriedkavého hniezdiča a najmä ako zimného hosťa v oblasti Deliblatskej piesočiny a na Telečke.

Konôpkin biotop sú vysokohorské pasienky s krovím, uhrom ponechané priestory a stepné pahorky. Poznávacím znakom samčeka je karmínovočervená čiapočka a hruď (najmä počas párenia), kým samička má ne-

STEHLÍK ČÍŽAVÝ (ČÍŽIK) – CARDUELIS SPINUS, Linné 1758 Má rozdelený severoeurópsky a východoázijský areál. Celoročne žije v pásme 45 – 60 º s. z. š., od Nemecka po Bielorusko, ale aj v severnej časti Ruska (kde má

Stehlík čížavý

nápadné hnedosivé sfarbenie. Druh sa pozná aj podľa toho, že sú samček a samička skoro stále spolu. Hniezdi nevysoko vo vetvách ihličnatých stromov, často v kolónii niekoľko párov pohromade. Regeneračné vlastnosti sú podobné ostatným stehlíkom. Stravuje sa semenami, má rád semä konopy (podľa čoho dostal aj

letný areál). Ako zimovisko mu slúži juh a západ Európy a Turecko. Ide o dosť početný druh v čase sťahovania. Najradšej žije vo vrchárskych oblastiach, aj u nás v Srbsku, v ihličnatých (smrekových), ale aj v listnatých lesoch (breza, jelša, vŕba). V zime sa spúšťa do nížinných oblastí. Samček je výrazne žlto-sivo-čierny, kým samička nemá také

Stehlík čečetavý

meno), ale mláďatá kŕmi hmyzom a pavúkmi. Konopiar je najlepším spevcom z čeľade pinkovitých. Často spieva z vysokých stromov. Jeho energické vábivé hlasy sú „tigg-itt“ alebo „tett-ett-ett“, ale aj melodických hvízdavých tónov „pjú“, „tryyyy“ „tah-kí-jý“ atď.

výrazné sfarbenie a spodnú stranu tela má prúžkovanú. Hniezdo stavia vysoko, má dve znášky v roku po 4 – 5 vajíčok. Stravuje sa semenami rastlín, bobuľami, hmyzom a jeho larvami. Hlási sa hvízdavým „ci-zí“, v lete tenkým „diéé“ a „tyly“. Pri speve najčastejšie tidliká a končí ťaha-

vými tónmi: „di-didli-li-deí – dee“. STEHLÍK HORSKÝ – CARDUELIS FLAVIROSTRIS, Linné 1758 Rozšírenie tohto druhu dáva podnet na konklúziu, že v skutku ide o binárne lokalizovaného vtáka v oblasti eurázijského kontinentu. V najväčšej časti hniezdi v kaukazskej a zakaspickej oblasti. Menšia časť tejto populácie v Európe má lokalitu celoročného výskytu v severných pobrežných oblastiach Írska, Škótska a v najzápadnejšom Nórsku. Jeho hniezdenie v letnom období je aj v horských oblastiach Škótska a Anglicka a na pobreží Nórska. Táto populácia sa pred chladom chráni migráciou na juhovýchod do pomedzia strednej a východnej Európy až po Vojvodinu, pričom je jeho južná hranica Dunaj. Hornú časť tela má žltohnedú s tmavými pásikmi, bruško je hnedosivé. V zimnom rúchu je ťažko rozpoznateľný a ťažko ho odlíšiť od ďalších zimných hostí z rodu stehlíkov. Možno ho poznať podľa spevu v jeho vábení, keď spieva „jett“, ako aj ťahavého „tvíit“ alebo „tva-íít“. U nás sa nájde iba v zime, ale nepravidelne a v malom počte. STEHLÍK ČEČETAVÝ (ČEČETKA) – CARDUELIS FLAMMEA, Linné 1758 Žije v arktickej a subarktickej oblasti na celej severnej pologuli. V európskych rozmeroch zimuje v strednej a východnej Európe. Vojvodina je na hranici jeho zimného areálu. Teda možno ho považovať iba za zriedkavého zimného hosťa. Čečetku možno poznať podľa červenej baretky a čiernej briadky (červenkavé bruško samec získava iba na jar). Chrbát je sivohnedý a čiarkovaný, so zvýraznenou bielou čiarou na bokoch. Obýva brezové a ihličnaté lesy a plodmi z ich stromov sa aj stravuje. Žije v kŕdľoch a u nás ho možno často vidieť spolu so stehlíkom čížikom alebo konopiarom. Počas letu sa hlási tvrdým „čett-čett-čett“ (podľa čoho dostal aj svoje druhové meno), so vsuvkami vzrušenia „jíii“ alebo „tríííí“, ako aj ostrým, cvrčavým „serrrrr“.  Fotky: z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Molička kapustová – nebezpečný škodca kapustovín v letnom období Ing. Ján Tancik, PhD. Molička kapustová (srb. kupusni moljac), Plutella xylostella (= maculipennis, Lepidoptera: Ypsolophidae: Plutellinae), je celosvetovo významný škodca kapustovej zeleniny. Jej škodlivosť narastá intenzitou pestovania a intenzitou pravidelnej chemickej ochrany.

eľmi rýchlo vytvára rezistentné populácie proti širokému spektru insekticídov – pyretroidy, organofosfáty a dokonca aj na Bt-toxín. V mnohých krajinách sa molička stala odolnou proti všetkým insekticídom používaných na jej reguláciu. Je tiež prvým druhom hmyzu, pri ktorom sa vyvinula čiastočná odolnosť proti toxínom baktérie Bacillus thuringiensis, používanej v biologickej regulácii. POPIS Motýľ má telo dlhé 8 – 10 mm. Je sfarbené do siva až dohnedasta. Keď je imágo v pokoji a má zložené krídla, škvrny na krídle sa spájajú a na strede chrbta vytvárajú tri kosoštvorcové útvary. Vajíčka sú veľmi malé, menšie ako 1 mm, žltej farby. Húsenica meria 8 – 12 mm. Mladé larvy sú svetlohnedé a v dospelosti tmavozelené. Kukla je dlhá 10 – 12 mm, tmavozelená, nachádza sa vo vnútri sieťovitého kokónu z bieleho hodvábu. ŽIVOTNÝ CYKLUS Molička prezimuje v miernom pásme v štádiu kukly, ale väčšina imág k nám prilieta z južnejších oblastí, kde sa vyvíja kontinuálne. Motýle moličky kapustovej sú schopné preletieť veľké vzdialenosti, udáva sa aj viac ako 3 000

km, čo výrazne prispieva k jej kozmopolitnosti. V strednej Európe sa za rok vyvinú aspoň tri generácie, môže mať aj 5 generácií, ktoré nie sú ostro ohraničené. Prvá je málo početná

rastlín, buď v strede, alebo pozdĺž žiliek. Vajíčka sú kladené jednotlivo alebo v malých skupinkách. Mladá húsenica sa živí v listoch, vyžiera malé biele chodbičky. Staršie sú na spodnej strane listov medzi žilkami, kde vyžierajú otvory so zachovanou vrchnou pokožkou. Pri premnožení dochádza k holožerom. Môžu žrať aj na rastových vrcholoch, kvetoch, šešuliach a zriedkavo aj na stonkách. Pri vyrušení sa skrútia a okamžite sa spúšťajú z rastliny na hodvábnom vlákne. Keď nebezpečenstvo pomi-

Larva moličky kapustovej

a ľahko unikne pozornosti. Larvy prechádzajú štyrmi instarmi a celý vývojový cyklus trvá v závislosti od teploty okolo 30 dní. Motýle sa pária už v deň, keď sa vyliahnu. Samička kladie vajíčka väčšinou na spodnú stranu listov hostiteľských

nie, vyliezajú späť na rastliny. Kuklia sa na listoch alebo pod rastlinami na rastlinných zvyškoch. Motýle sú aktívnejšie a viditeľnejšie za súmraku a v noci. Lietajú rýchlym, krátkym a trhavým letom od rastliny k rastline hľadajúc

partnera na párenie alebo miesto na kladenie vajíčok. Motýliky odpočívajú počas dňa na spodnej strane listov. EKOLÓGIA Moličke kapustovej vyhovuje teplé a suché počasie, a preto v teplých rokoch bol aj vo Vojvodine zaznamenaný zvýšený výskyt tohto škodcu. HOSTITEĽSKÉ RASTLINY Molička kapustová sa vyvíja iba na rastlinách z čeľade kapustovité, ktoré obsahujú horčičné oleje a glukozidy (sinigrin, sinalbin) podporujúce jej žer. Okrem bežne pestovaných plodín (kapusta, karfiol, kaleráb, repka atď.) žerie aj na mnohých burinách a iných divo rastúcich rastlinách z tejto čeľade (peniažtek roľný, pastierska kapsička, reďkev ohnicová, horčica roľná atď.). Škodí aj na reďkovke a chrene. Alternatívni hostitelia sú v oblastiach mierneho pásma dôležití pre udržanie populácie na jar, pred výsadbou plodín. POŠKODENIE Mladé húsenice vyžierajú malé biele chodbičky (míny) v listoch. Staršie sú na spodnej strane listov medzi žilkami, kde vyžierajú otvory so zachovanou vrchnou pokožkou, takzvané okienka. Postupne sa okienka môžu zlúčiť, tenká pokožka odpadne, a tak na listoch zostávajú menšie a väčšie dierky a list má tvar čipky. Staršie larvy požierajú listy, vyžierajú požerky nepravidelného tvaru a znečisťujú trusom. Pri premnožení dochádza k holožerom. Húsenice môžu prenikať aj do hlávok kapusty a vtedy

35 /4922/ 29. 8. 2020

29. 8. – 4. 9. 2020

POČASIE

zapríčiňujú najväčšie škody. OCHRANA – PREVENTÍVNE OPATRENIA Z preventívnych opatrení významné je dodržiavanie osevného postupu a priestorovej izolácie – nevysievať repku v blízkosti budúcich porastov kapustovej zeleniny. Po zbere úrody môže molička prežívať či prezimovať na rastlinných zvyškoch. Odstraňovanie rastlinných zvyškov je preto veľmi vhodným opatrením. Hlbokou orbou ich taktiež môžeme zničiť. Treba využiť všetky opatrenia, ktoré podporujú rast a vývoj mladých rastlín. Výrazným prirodzeným regulátorom škodcu je dážď. Mladé larvy ľahko zmyje z listov a veľa sa ich utopí na povrchu pôdy či vo vode zachytenej na rastlinách. V tejto súvislosti je vhodným regulačným opatrením závlaha postrekom, najmä za šera, limitujúca aj let imág. Pestovanie podsevov zasa sťažuje pohyb škodcu, znižuje sa komunikácia medzi nimi a stúpa počet prirodzených nepriateľov. Pri nadmernom výskyte je výbornou alternatívou pestovanie pásov lákajúcich rastlín, ktoré sú výrazne uprednostňované pred pestovanou plodinou. Rebríček popularity v tejto súvislosti jasne vedie horčica. Sadenice kapustovín by nemali byť napadnuté moličkou už pri výsadbe a ich dopestovanie je potrebné realizovať čo najďalej od miest ich neskoršej výsadby. Výsadba či výsev väčších plôch sa neodporúča robiť v rôznych termínoch, pretože staršie porasty sa stávajú zdrojom napadnutia porastov mladších, najmä keď sú v smere vetra. Svetelné lapače chytia veľký počet motýľov. HODNOTENIE VÝSKYTU ŠKODCU Výskyt motýľov sledujeme pomocou feromónových lapačov, ktoré inštalujeme začiatkom mája. Lapače kontrolujeme dvakrát do týždňa až do polovice septem-

bra. Keď zistíme výskyt motýľov, každých 5 – 7 dní vizuálne kontrolujeme rastliny, zisťujeme počet napadnutých rastlín alebo počet lariev na jednu rastlinu. Kontroluje sa 100 rastlín – na 5 alebo 10 miestach. Na základe výskytu lariev

viac ako 0,5 larvy na rastlinu. V Chorvátsku odporúčajú vykonať priamu ochranu vtedy, keď je vo fáze kotiledónnych listov napadnutých 20 % rastlín, vo fáze pred formovaním hlávky 30 %, vo fáze formovania hlávky 15 %. V Česku

Molička kapustová – kukla

Motýľ moličky kapustovej

a počtu poškodených rastlín sa určuje ekonomický prah škodlivosti a termín ošetrení. PRAH EKONOMICKEJ ŠKODLIVOSTI A TERMÍN CHEMICKÉHO OŠETRENIA Pri pestovaní kapusty je prahom škodlivosti, po prekročení ktorého sa odporúča regulačné opatrenie,

odporúčajú ochranu robiť v čase, keď je húsenicami napadnutých 3 % rastlín. Keď sú použité feromónové lapače, regulačný zásah by mal nasledovať 11 – 20 dní po vrchole náletu samčekov. REZISTENCIA PROTI INSEKTICÍDOM Vysoký reprodukčný potenciál,

rýchly sled generácií, dlhý životný cyklus, značná výmera kapustovín a časté používanie insekticídov vedú u moličky ku vzniku rezistencie. V strednej Európe sú zatiaľ insekticídy stále účinné, no so zvyšujúcim sa podielom repky v osevoch môže dôjsť k zvýšeniu populácie škodcu a jeho rezistencii. PRIAMA OCHRANA Na priamu ochranu treba použiť insekticídy povolené proti žravým škodcom do kapusty. Ošetrenie treba vykonať skôr ako sa larvy vžerú do hlávok. Optimálny termín je v čase masového liahnutia lariev, čo je približne týždeň po maximálnom nálete samčekov do feromónového lapača. Treba použiť väčšie množstvo vody a vyšší tlak, aby insekticíd prenikol aj na spodnú stranu listov a na skryté miesta. Ranná závlaha do deviatej hodiny znižuje populáciu mladých lariev. Pri zvýšenom výskyte motýľov je účinné urobiť postrek organofosfátmi 1 až 2 hodiny po zotmení. BIOLOGICKÁ OCHRANA Všetky vývojové štádiá moličky kapustovej sú napádané mnohými parazitoidmi a predátormi. Veľa imág zničia aj pavúky a vtáky. Väčšina parazitoidov používaných vo svete na biologickú reguláciu má pôvod v Európe. Prvým krokom biologickej regulácie môže byť použitie biologických prípravkov (Bactospeine-WP, Biobit WP, Foray FC, Dipel LS) na báze baktérie Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki namiesto syntetických insekticídov. Baktérie pritom účinkujú aj proti ďalším motýlím škodcom kapustovej zeleniny, mlynárikovi kapustovému (Pieris brassicae) a repkovému (P. rapae), more kapustovej (Mamestra brassicae), kelovej (Lacanobia oleracea) atď. Na narušenie párenia imág sa využívajú synteticky vyrábané feromóny. Foto: J. Tancik

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

33˚ | 22˚

34˚ | 24˚

24˚| 16˚

23˚ | 16˚

24˚ | 16˚

24˚ | 15˚

24˚ | 16˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

V septembri sezóna ešte nekončí

je dobré dať na dno jamky vrstvu piesku, jemný štrk alebo rozdrvenú tehlu. Dôležité je tiež, aby sme zasadili cibuľu správnym smerom, teda špička musí smerovať nahor a zvyšky po korienkoch dolu. Nie je zanedbateľná ani hĺbka sadenia. Cibuľka musí byť dvakrát tak vysoko prikrytá zemou, ako

koreňmi rastlín. Trvalky sú veľmi citlivé na poškodenie aj drobných korienkov. Jamku na výsadbu hĺbime podľa šírky koreňového balu, pretože korene by mali mať dostatočný priestor na to, aby sa voľne rozložili na novom mieste. Dôležitá je aj hĺbka sadenia. Po vysadení musíme rastlinu dostatočne zaliať. Odkvitnuté letničky skompostujeme, pôdu poriadne zrýľujeme a do nej potom sadíme dvojročné rastliny. Vhodné sú napríklad čakanka, klinček, fialka, nezábudka či slezová ruža. Po výsadbe treba rastliny dobre a pravidelne zalievať, aby ešte pred zimou vytvorili dostatočné množstvo odolných korienkov. Krása kvetov georgín (dálií) je

je sama vysoká. Pri jednotlivých druhoch rastlín ešte treba dodržať pravidlo, že čím viac kvet vyrastie do výšky, tým väčšia musí byť vzdialenosť medzi jednotlivými sadenicami. Ak dodržíme čas výsadby a aj správne rastlinu zasadíme, budeme sa môcť už na jar tešiť z nádherných kvetov. Pre výsadbu a presádzanie trvaliek platí jedno dôležité pravidlo – nemali by sme zasahovať do ich vegetatívne vrcholného obdobia. Na zmenu ich stanoviska je vhodný práve september, keď už obyčajne odkvitli. Pozor na neopatrnú manipuláciu s

pre nás potešením od začiatku leta až do príchodu prvých mrazov. Ich mnohotvárnosť začnúc kultivarmi s obrovskými kvetmi až po trpasličie formy s množstvom rozličných tvarov a farieb je taká široká, že ju nemôže poskytnúť žiadny iný druh záhradných kvetín. Najvhodnejšia pôda na pestovanie georgín je piesočnato-hlinitá a mierne alkalická. Nevhodné sú mokré pôdy. Pôdne podmienky, aké obyčajne máme v domácich záhradách, sú väčšinou vhodné na pestovanie georgín. Poloha pozemku musí byť slnečná, neznášajú tieň, v polotieni menej kvitnú.

Ľubica Sýkorová Okrasná záhrada si vyžaduje neustálu starostlivosť po celý rok. V tomto období ešte stále kvitnú niektoré letničky, ale aj trvalky, popínavé rastliny a kríky. Ak sa chceme tešiť z kvetov čo najdlhšie, nezabúdajme pravidelne odstraňovať poškodené a odkvitnuté kvety. Okrem iného v tomto období nepodceňujme ani zálievku a pravidelné odstraňovanie burín. TRÁVNIK V septembri by sme mali venovať náležitú pozornosť aj našim trávnikom. Len zdravý a upravený je ozdobou každej záhrady. V tomto období je vhodná vertikutácia trávnika, keď dochádza k prevzdušneniu. Na hluché miesta možno dosiať trávnaté osivo. Nezabúdajte ani na hrabanie pokosenej trávy a listov. Aj trávnikom, ktoré sa po letných horúčavách nachádzajú v relatívne dobrom stave, okrem pravidelného kosenia na konci vegetačného obdobia treba poskytnúť zvýšenú starostlivosť. Pripravíme si kompost (približne 50 l na 25 m2) a v tenkej vrstve ho rozhádžeme po trávniku a vmetávame ho napr. brezovou metlou. Táto procedúra, ak ju opakujeme pravidelne niekoľkokrát do roka, dokáže vytvoriť skutočne kvalitný hustý trávnatý koberec. KVETY V tomto období taktiež sadíme kvety, ktoré kvitnú na jar. Narcisy a tulipány sú už klasikou medzi cibuľovinami. Jednoduchou pomôckou, kedy sa z pôdy vyberajú a opäť sadia, je: deti končia školu, cibule von zo zeme, deti idú do školy, cibule do zeme. Vysádzame len zdravé a nepoškodené cibule na vopred vybrané miesto. Narcisy a tulipány môžete vysadiť buď priamo na záhon, alebo prípadne do trávnika, keď si môžete vytvoriť kruh s cibuľovinami. Narcisy uprednostňujú priame slnko až mierny tieň, hlinitú a priepustnú pôdu. Tulipány si vyžadujú priame slnko, priepustnú, výživnú a hlinitú pôdu. Ak máme ťažšiu pôdu,

Aj v septembri treba pravidelne odstraňovať zvädnuté okvetné lístky, rastliny aj naďalej budú nasadzovať ďalšie kvety. Vysoké odrody musíme podopierať po celé obdobie vegetácie palicami. Pred príchodom prvých mrazíkov musíme hľuzy vybrať zo zeme a uložiť na vhodnom mieste so stálou teplotou, napr. v pivnici. Hľuzy gladiol po odkvitnutí vyberáme zo zeme, odstránime nadzemnú časť. Dôležité je skontrolovať zdravotný stav hľuze, pokiaľ má vytvorené pahľuzy, tie je možné oddeliť a uskladniť. Uskladňujú sa len suché, zdravé a nepoškodené hľuzy. Nádoba by mala byť suchá a vzdušná, ideálne sú prepravky (bedničky), ktoré sa umiestnia do chladnej miestnosti. OKRASNÉ DREVINY V septembri môžeme začať s presádzaním starých a vysádzaním nových okrasných stromov a kríkov. Pred výsadbou je dôležité skontrolovať korene, koreňový systém. Prebytočné alebo inak poškodené korene je potrebné odstrániť. Pokiaľ je koreňový bal preschnutý, je nutné namočiť ho do vedra s vodou na niekoľko hodín. Miesto výsadby je veľmi dôležité a treba zohľadňovať aj vzdialenosti medzi jednotlivými stromami, prípadne kríkmi. Vykopaná jama by mala zodpovedať veľkosti koreňového balu. Do vykopanej jamy treba pridať kvalitný substrát s hnojivom. Nezabúdajte na dôslednú zálievku, ktorá je nevyhnutná pre ujatie. Takto novovysadené stromy a kríky je vhodné na zimu chrániť izolačnou vrstvou. Pred opätovným vysadením – presádzaním nezabudnime oddeliť hlavný koreň, delenie koreňov rastlinu omladzuje. Sadíme ich do väčších jám aj s koreňovým balom. Na dno jamy nasypeme trochu drobných kamienkov. V septembri si tiež môžeme pripraviť jamy na neskoršiu výsadbu. 

35 /4922/ 29. 8. 2020

INOVATÍVNA MEDICÍNA

Trápia vás bolesti kĺbov? Kĺby tvoria spojenia medzi kosťami. Poskytujú podporu a pomáhajú pri pohybe. Akékoľvek poškodenie kĺbov následkom choroby alebo zranenia môže narušiť plynulý pohyb a spôsobiť veľa bolesti. AKÁ JE NAJLEPŠIA TERAPIA PRI BOLESTIVÝCH KĹBOCH? Pri výbere terapie je snaha bolesť kĺbov presne lokalizovať a určiť jej príčinu. Treba pamätať, že u každého pacienta sa terapia môže odlišovať na základe jeho diagnóz, alergií, predošlých skúseností a očakávaných nežiaducich účinkov. Lekár by sa najskôr mal pokúsiť diagnostikovať a liečiť stav, ktorý spôsobuje bolesť kĺbov. Cieľom je zmierniť bolesť a zápal a zachovať funkciu kĺbov. AKÉ SÚ MOŽNOSTI LIEČBY? Alternatívne liečby: Doplnky s obsahom glukózamínu a chondroitínu môžu pomôcť s bolesťou kĺbov a zlepšením ich funkcie. Obe tieto látky sú totiž súčasťou nor-

málnej chrupavky, ktorá pomáha tlmiť pohyby kostí a chrániť kĺby. Tieto doplnky je bezpečné užívať, pretože nemajú žiadne významné vedľajšie účinky. Skúmajú sa aj ďalšie prírodné látky, ktoré sa osvedčili v prevencii proti opotrebeniu a bolestivosti kĺbov. Sú to napríklad bylinné extrakty, alebo tzv. SYSADOA látky, ako je MSM, kyselina hyalurónová, kolagén, či vitamín C. Pri týchto doplnkoch platí, že minimálna dĺžka užívania sú 3 mesiace, kým sa glukózamín a chondroitín sulfát nasaturujú do kĺbovej chrupavky. Pri neskorších štádiách a vyššom veku (60 rokov a vyššie) pacienta sa štandardne odporúča dĺžka užívania minimál-

ne 5 – 6 mesiacov. LIEKY Pri miernej až ťažkej bolesti kĺbov s opuchom je zvykom, že vám lekár odporučí voľnopredajné nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), ako je aspirín, ibuprofén alebo naproxén sodný. Ak je vaša bolesť taká silná, že NSAID nie sú dostatočne účinné, lekár vám môže predpísať silnejšie opioidné lieky. Pretože opioidné lieky môžu spôsobiť vedľajšie účinky, ako sú ospalosť či zápcha, mali by ste ich používať iba pod dohľadom lekára. Iné lieky, ktoré môžu pomôcť zmierniť bolesť, zahŕňajú svalové relaxanciá a niektoré antidepresíva a antiepileptiká (rušia signály bolesti). Treba však mať na pamäti, že lieky proti bolesti nie sú riešením vášho problému. Preto je celoživotná prevencia, prípadne včasná diagnostika osteoartrózy veľmi dôležitá.

INJEKCIE Pre ľudí, ktorí nenájdu úľavu od bolesti kĺbov pri orálnych alebo lokálnych liekoch, môže lekár aplikovať steroidné injekcie, ktoré sa najčastejšie používajú u pacientov s artritídou alebo tendinitídou. Postup je účinný, ale vo väčšine prípadov je účinok dočasný. Môže mať aj vedľajšie účinky; ak injekcie steroidov maskujú zranenie, môžete kĺby nadmerne využívať a poškodiť ich ešte viac. FYZICKÁ TERAPIA Môžete pracovať s fyzioterapeutom, aby ste posilnili svaly okolo kĺbu, stabilizovali kĺby a zlepšili rozsah pohybu. Terapeut bude používať techniky, ako ultrazvuk, terapia teplom alebo chladom, elektrická nervová stimulácia a manipulácia. Ak máte nadváhu, strata hmotnosti môže zmierniť tlak na vaše bolestivé kĺby.  Zdroj: info-zdravie.sk

MALÝ ZÁZRAK PRÍRODY PRE NAŠE ZDRAVIE

Viete, čo sú flavonoidy? Flavonoidy je skupina polyfenolových látok, ktoré sa vyskytujú v ovocí a zelenine. Sú tam zodpovedné za ich základné funkcie, ako napríklad pigmentácia, opeľovanie, ochrana pred UV žiarením či rôznymi inými patogénmi. Z tohto ich charakteru vyplýva aj ich prínos pre zdravie ľudského organizmu. ÚČINKY FLAVONOIDOV Flavonoidy sú najefektívnejšími rastlinnými antioxidantmi. Pred negatívnymi účinkami voľných radikálov výborne ochraňujú bunky. Pozitívne ovplyvňujú aj liečbu kŕčových žíl a hemoroidov, pomáhajú pri krvácaní z nosa, ale napríklad i pri zvýšenej tvorbe krvných podliatin. V súčinnosti s vitamínom C a vitamínmi skupiny B majú protivírusový a protibakteriálny účinok. Normalizujú energetický metabolizmus a činnosť nervovej sústavy, a takisto sú schopné pomôcť pri vylučovaní ťažkých kovov z organizmu. Flavonoidy sú jedny z najznámejších molekúl na Zemi, staré viac ako 3 miliardy rokov. Keďže väčšinou ide o konečné produkty rastlinného metabolizmu, majú

jednu unikátnu vlastnosť – nemajú prakticky žiadne negatívne účinky. Ich použitie je bezpečné

a ľahko sa kombinujú tak s alternatívnou, ako i s klasickou medicínou.

AJ PRI VÁŽNYCH OCHORENIACH Množstvo vedeckých prác špičkových ústavov z celého sveta vedecky dokázalo mnoho prospešných účinkov flavonoidov, od antioxidačných, cez protizápalové, až k potenciálne preventívnym účinkom pri vážnejších ochoreniach. V oblasti protirakovinových účinkov, Alzheimerovej choroby, neuro d e g e n e ratívnych a kardiovaskulárnych ochorení vedecký v ý s k u m v súčasnosti ešte stále prebieha. DLHOVEKÝ ŽIVOT Flavonoidy stimulujú imunitný systém. Naše telo a imunitný systém sa bez nich jednoducho

nezaobíde. Ľudia, ktorí pravidelne konzumujú veľké množstvá flavonoidov, sa spravidla dožívajú v dobrom zdraví vysokého veku a dlhé roky vyzerajú mladistvo. KDE ICH NÁJDEME? V prírode sú flavonoidy prítomné v šupkách citrusových plodov, v plodoch šípky a zelenine. Takisto sa nachádzajú v červenom víne, vo višniach, malinách či jahodách. Z obilnín ich obsahuje najmä pohánka. V niektorej zo známych foriem (zdokumentovaných je ich asi 6 000) ich však viac-menej nájdeme v celej rastlinnej ríši. Odhady denného príjmu flavonoidov prostredníctvom potravy sú rôzne. Pohybujú sa v rozmedzí od 0,5 mg až po jeden gram. Najčastejšou odporúčanou dávkou je 50 až 200 mg. Mnohé z flavonoidov však majú účinok aj pri výrazne nižších koncentráciách a existujú aj ich homeopatické formy.  Zdroj: info-zdravie.sk

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kuracie rolky plnené zeleninou, hubami a syrom Suroviny: 700 g kuracích pŕs, väčšia cuketa, 1 červená paprika, 1 žltá paprika, 6 šampiňónov, 1 brokolica, 50 g taveného syra, 50 g strúhaného údeného syra, 1/2 čili papričky, 500 ml zeleninového vývaru, soľ podľa chuti, olivový olej, horčica, mleté čierne korenie, mletá červená paprika, sójová omáčka Takto sa to podarí: Cuketu umyjeme a 1/2 nastrúhame na hrubšie pásiky. Zvyšok nakrájame na rezančeky. Žltú a červenú papriku umyjeme a očistíme. 1/2 červenej papriky nakrájame na malé kocky a zvyšok na pásiky. Žltú papriku celú pokrájame na pásiky. Brokolicu rozoberieme na ružičky. Šampiňóny očistíme a nakrájame na tenšie plátky. Na panvici rozhorúčime trošku olivového oleja, na ktorom krátko opekáme nakrájané šampiňóny. Následne pridáme na kocky nakrájanú červenú papriku a nastrúhanú cuketu. Potom pridáme ešte nadrobno nakrájanú čili papričku, jemne posolíme a poprášime

mletým čiernym korením. Zvyšnú zeleninu krátko blanšírujeme v horúcej vode, ktorú sme jemne posolili. Kuracie prsia umyjeme a osušíme. Potom ich narežeme a jemne naklepeme, aby sme dostali väčší plát. Každý plát mäsa posolíme, pokvapkáme olejom a sójovou omáčkou, potrieme horčicou a okoreníme. Na každý plát mäsa nanesieme zeleninovú plnku, nastrúhaný údený syr a tavený syr. Mäso zrolujeme, zaistíme špáradlami alebo kuchynskou niťou a opražíme na rozpálenom oleji zo všetkých strán. Potom preložíme na pekáč, podlejeme vývarom, zakryjeme alobalom a pečieme v rozohriatej rúre asi 20 minút. Kuracie rolky podávame na blanšírovanej zelenine.

Taliansky ryžový nákyp (Torta di riso) Vynikajúca pochúťka, ktorá poslúži ako dezert alebo ako sladký hlavný chod. Suroviny: 500 ml vody, štipka soli, 350 g guľatozrnnej ryže, 500 ml mlieka, 4 vajcia, 150 g kryštálového cukru, 1 PL vanilkového cukru, 100 g zmäknutého masla, kôra z 1 citróna; Ešte potrebujeme: trochu masla na vymastenie plechu, trochu múky na vysypanie plechu, trochu práškového cukru alebo marhuľového džemu na zdobenie Takto sa to podarí: Ryžu nasypeme do hrnca (nepreplachujeme), zalejeme vodou, zľahka osolíme a privedieme k varu. Potom prilejeme mlieko a za občasného premiešania varíme na miernom ohni zakrytú pokrievkou asi 20 minút, alebo kým ryža nezmäkne. Vajcia rozklepneme, oddelíme žĺtky od bielkov a z bielkov so štipkou soli ušľaháme jemný sneh. Žĺtky

vyšľaháme s cukrom, vanilkovým cukrom a zmäknutým maslom do hladkého krému. Krém primiešame do uvarenej ryže a pridáme strúhanú citrónovú kôru. Potom už len zľahka zapracujeme bielkový sneh a cesto navrstvíme do menšieho, hlbšieho plechu alebo zapekacej misky, ktorú sme vymastili maslom a vysypali múkou. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C 35 až 40 minút. Ryžový koláč pokrájame, poprášime práškovým cukrom alebo môžeme dekorovať zahriatym marhuľovým džemom.

Torta Caprese (bez múky) Ľahučká mandľovo-čokoládová torta, ktorú si okamžite zamilujete. Suroviny: 200 g lúpaných mandlí, 150 g masla, 200 g horkej čokolády, 4 vajcia, 1/4 KL soli, 1 pomaranč, 150 g kryštálového cukru, trochu práškového cukru na posypanie Takto sa to podarí: Mandle nasypeme do mixéra a rozmixujeme na prach, v ktorom ale ostanú ešte maličké kúsky mandlí. Maslo pokrájané na menšie kocky a čokoládu dáme v miske roztopiť nad vodný kúpeľ. Potom odložíme bokom a necháme vychladnúť. Medzitým oddelíme žĺtky od bielkov. Žĺtky vymiešame s cukrom (100 g), strúhanou kôrou z polovice pomaranča a soľou do hladkého krému. Prilejeme vychladnutú čokoládovú

Tvarohový koláč s rumovými broskyňami Suroviny: Korpus: 200 g maslových sušienok, 90 ml masla, 1 PL javorového sirupu (nemusí byť); Plnka: 500 g tvarohu, 100 g trstinového cukru, 100 g práškového cukru, 2 PL hladkej múky, 250 ml kyslej smotany, 1 KL vanilkového extraktu alebo balíček vanilkového cukru, 3 vajcia; Rumové broskyne: 5 tvrdších broskýň, 2 PL trstinového cukru, 50 ml rumu Takto sa to podarí: Na korpus podrvíme sušienky na prach a vymiešame ich s roztopeným maslom a javorovým sirupom do pieskovej hmoty. Tú utlačíme na dno tortovej formy vystlanej papierom na pečenie a odložíme bokom. Na plnku spolu vyšľaháme tvaroh s práškovým cukrom, trstinovým cukrom a potom postupne zašľaháme múku, kyslú smotanu a vanilku. Nakoniec do krémovej zmesi po jednom na nízkych otáčkach zapracujeme celé vajíčka. Plnku nalejeme na korpus a koláčik dáme piecť do rúry vyhriatej na 165 °C na zhruba 40 minút. Či je koláč upečený, zistíme tak, že

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 516 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

zmes a spolu dobre vymiešame. Potom už len zľahka zapracujeme mandľové omrvinky. Nakoniec zapracujeme tuhý sneh z bielkov a cukru (50 g). Rúru rozohrejeme na 180 °C a dno tortovej formy (23 cm) vyložíme papierom na pečenie. Cesto navrstvíme do formy, uhladíme (utrasieme) a pečieme asi 30 až 40 minút. Vychladnutú tortu posypeme práškovým cukrom a môžeme servírovať len tak samotnú alebo s čerstvo ušľahanou šľahačkou.

ním formou jemne zatrasieme. Ak je po krajoch pevný a v strede sa jemne trasie, je hotový. Koláč necháme vychladnúť na izbovú teplotu a uložíme do chladu, kým pripravíme broskyne. Na rumové broskyne umyjeme čerstvé ovocie, prepolíme, odkôstkujeme a ostrým nožom ošúpeme. Broskyne nakrájame na mesiačiky, vložíme do rajnice, zasypeme cukrom, pridáme kvapku vody (lyžicu) a dáme zohrievať na mierny plameň. Miešame len zľahka, aby nám mesiačiky ostali krásne celé. Keď broskyne zmäknú, prelejeme ich rumom a ešte minútku prevaríme. Ešte horúce ich spolu so šťavou navrstvíme na povrch koláča a uložíme do chladu do druhého dňa.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra Padinská poézia v televízii 45. BABINKOVE STRETNUTIA

Stevan Lenhart

radičné literárne podujatie venované spomienke na osobnosť a dielo nášho popredného básnika a autora literatúry pre deti Michala Babinku (1927 – 1974) nevystane ani v tomto roku, avšak realizuje sa v trochu inej podobe než obvykle. Podobne ako mnohé iné kultúrno-umelecké podujatia, ktoré sa

Najväčšiu časť organizácie a koncepcie tohtoročných Babinkových stretnutí mala na starosti knihovníčka v Padine Zdenka Obšustová, ktorá o celej akcii rozpovedala: „Pre momentálnu epidemiologickú situáciu v Srbsku a vôbec v celom svete rozhodli sme sa tohtoročné Babinkove stretnutia prezentovať verejnosti v elektronickej forme, čiže v podobe televízneho vysielania. Situácia nás totiž prinútila zmeniť pôvodne plánovanú koncepciu a odročiť príchod plánovaných hostí na

Niektoré body odzneli v budove padinského Domu kultúry Michala Babinku

V televíznom programe Babinkových stretnutí sa zúčastnil aj harmonikár Vladimír Halaj

v posledných mesiacoch zo siení neskoršie obdobie. Záležalo nám a galérií presťahovali na interne- však na tom, aby sme neprerušili tové stránky a televízne obrazov- kontinuitu tradičného podujatia, ky, aj Babinkove stretnutia nadobudli elektronickú mediálnu podobu. Ide o televízne vysielanie kolážového typu pod názvom Rovina, k t o ré s p o l o č n e re a l i zova l i Obecná knižnica Kovačica – pobočka v Padine a Rádio-televízia Momentky z nahrávania v prírode Obce Kovačica s podporou Národnostnej rady ktoré sa pravidelne konalo 44 roslovenskej národnostnej men- kov. S ohľadom na obmedzenie šiny. Premiéra vysielania bude a krátky čas, ktorý sme mali na v nedeľu 30. augusta v programe realizáciu tejto umeleckej akcie v podobe televízneho vysielaRTV Obce Kovačica. • KULTÚRA •

nia, pokúsili sme sa o jeden dynamickejší scenár. V rámci neho sme chceli zaznamenať dojmy niektorých účastníkov doterajších Babinkových stretnutí, ktorí mnohé roky pravidelne prispievali k programu nášho podujatia. Súčasťou vysielania je tiež prednes Babinkovej poézie, čiže tých básní, ktorých obsah je spätý s tunajšou prírodou, a cez ne nám básnik vlastne podáva psychické vnútro človeka žijúceho na rovine. Osobitný priestor sme venovali literárnej tvorbe niektorých autorov z Padiny. A v tejto špecifickej situácii sa nám podarilo urobiť niečo, na čo nemáme príležitosť každý rok – prezento-

vať mladých padinských školených hudobníkov, ktorí v tomto roku leto trávia v Padine.“ V televíznej verzii Babinkových stretnutí 2020 sa tak zú-

častnili kultúrni pracovníci, spisovatelia a literáti, ktorí bývali aj doteraz prítomní v programe tohto podujatia: Vladimír Valentík, Eva Taubertová, Mária Kotvášová-Jonášová, Zlatko Šimák, Janko Kolárik, Elenka Haníková, Ružena Kraticová a Michal Kukučka. Niektorí z nich účinkujú aj v umeleckej časti programu, v ktorej prednes poézie Michala Babinku tiež podali Anička Strehovská, Anna Slivková a Tamara Kuľová, členovia recitačnej sekcie padinskej knižnice, pokým vlastné literárne práce prezentovali Elenka Ďurišová, Andrea Lomenová-Sabová, Ružena Kraticová a Ján Valenta. V hudobných bodoch vystupujú mladí interpreti Marijana Marčeková (klavír), Tijana Nemogová (flauta), Vladimír Halaj (harmonika), Vlastimír Povolný, Ivan Bokor a skupina Uzemljenje. Choreografiu na skladbu A. Vivaldiho Štyri ročné obdobia predniesla školená baletka Blanka Pavelová. Vo vysielaní je nahraná aj návšteva hrobky Michala Babinku na padinskom cintoríne. Úvodné prejavy vo vysielaní patria predsedníčke NRSNM Libuške Lakatošovej a riaditeľovi Obecnej knižnice v Kovačici Slobodanovi Stevanovskimu.

35 /4922/ 29. 8. 2020

Foto: z archívu padinskej knižnice

Kultúra S KATARÍNOU HRICOVOU-TOPOĽSKOU

Všetci sme ukrátení o normálne fungovanie, prácu a žitie svojho života Anna Lešťanová

atarína Hricová-Topoľská sa narodila 4. júla 1967 v Zemune. Základnú a strednú obchodnícku školu vychodila v Starej Pazove. Na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade roku 1994 vyštudovala slovenský jazyk a literatúru. Pracuje ako učiteľka slovenčiny v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Básne začala zverejňovať v mládežníckom časopise Vzlet a v roku 1989 získala výročnú cenu za básne v tomto časopise (Cena Rozletov). Bola vedúcou Literárneho krúžku Ľudmily Hurbanovej v rámci SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, potom aj šéfredaktorkou literárneho časopisu Aurora, ktorý tento krúžok vydával. Básne uverejňovala aj v týždenníku Hlas ľudu, v časopise pre literatúru, kultúru a umenie Nový život, v časopisoch vychádzajúcich na Slovensku: Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Dotyky, v časopise Dolnozemský Slovák (vychádza v Rumunsku), po srbsky v časopise Krovovi. Od 90. rokov zverejňuje príspevky a svoju tvorbu v časopise pre literatúru a

kultúru Nový život. 2005, zostavil Víťazoslav Hronec), Píše aj detské poviedky, zverej- Plášť bohyne (Výber z tvorby sloňované boli v detskom časopise venských autoriek z Maďarska, Zornička. Získala ceny Zorničky Rumunska, Slovenska a Srbska, (detské poviedky Nočný rozho- Matica slovenská v Srbsku, Báčvor – 2. cena, r. 2005; Rozprávka sky Petrovec 2012). Zastúpená je o nedokonalej mačacej princeznej svojou tvorbou v Čítanke pre 8. – 3. cena, r. 2011; Samko a Samota – 2. cena, r. 2013) a ceny na súbehoch Nového života (cyklus básní Ako more, r. 2006; poviedka Som tu, r. 2013). Získala 3. cenu na literárnej súťaži Píšeš? Píšem! v Pivnici v roku 2019 za detskú poviedku Nočný rozhovor. Vydala zbierky básní Terapia (Nový Sad 1992), Voľným pádom (Báčsky Petrovec 1997), Motýľ v klietke (Báčsky Petrovec 2004), a Dýchať pod vodou (Báčsky Petrovec 2007). Zastúpená je v antológiách Svetlosti zna- Katarína Hricová-Topoľská čenja (Smederevo 2003), resp. Príliv drene / Plima srži (Smederevo 2003, zostavil ročník základnej školy z roku 2011. Adam Svetlík), Nikam a späť (BraKatarína Hricová-Topoľská nám tislava 2005, zostavili Ladislav ochotne poskytla nielen svoje Čáni, Adam Svetlík a Ondrej biografické údaje, ale odpovedala Štefanko), Antológia slovenskej i na položené otázky, a tak sme sa vojvodinskej poézie (Nový život dozvedeli o tom, ako naša poetka,

Literárne snemovanie, Báčsky Petrovec 2016

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

spisovateľka pre deti a učiteľka slovenčiny žije, pracuje a tvorí. Koniec letných prázdnin znamená i začiatok nového školského roku. Ako sa pripravujete na tento 1. september, ktorý vzhľadom na epidemiologickú situáciu bude určite špecifický? „Žiaci sú ešte na prázdninách, ale nám dovolenka prešla a už od začiatku augusta sa chystáme na nový školský rok. Chceli by sme – aj žiaci a rodičia, aj my učitelia – od septembra sa vrátiť do školských lavíc a začať normálne s priamym vyučovaním. Priestorové a kádrové predpoklady na to máme vzhľadom na situáciu nebezpečenstva šírenia ochorenia Covid-19, myslím na rozdeľovanie väčších tried na skupiny, dezinfikovanie priestorov, dodržovanie odstupu a všetko ostatné, čo nám ministerstvo predložilo v pokynoch pre prácu v tejto špecifickej situácii. Avšak paralelne chystáme materiály a plány pre prípad, že vyučovanie bude dištančné, online. Nevieme, ako sa nám plány a organizácia priameho vyučovania od septembra ukážu v praxi, ale situácia je taká, že sa stále niečo mení a nevie sa, ani ako sa bude vyvíjať epidemiologická situácia... V každom prípade sa v škole naplno chystáme na začiatok školského roku, je tu rušno a všetci

Pazovská štvorka v Bratislave, 2012 • KULTÚRA •

Zima s knihou, Báčsky Petrovec 2012

sme dennodenne v strehu.“ aj väčšina z nás, myslím na cesSte nielen učiteľkou, ale aj tovanie, letovanie, kamarátenie a našou známou poetkou. Po- stretávanie sa s ľuďmi. Celý tento známe vaše publikované diela chaos v spoločnosti a vo svete a povedzte nám, uplynulé letné zapríčinený epidémiou či panprázdniny ste využili aj na ďalšiu tvorbu? Inšpiroval vás tento nešťastný koronavírus či už pozitívne, alebo negatívne? „O publikovaných dielach a svojej doterajšej práci v zmysle literárnej či spisovateľskej činnosti a pôsobení Katarínine básnické zbierky som sa zmienila v krátkej biografii danej na za- démiou koronavírusu, informácie čiatku tohto rozhovoru. Keď ide a dezinformácie súvisiace s tým, o moju tohtoročnú dovolenku, strach z nakazenia chorobou, počas letných prázdnin som si domce karantény, obmedzovanie veľa toho nemohla dovoliť, ako slobody, pohybovania sa, nanúte-

Literárne snemovanie, Báčsky Petrovec 2017 • KULTÚRA •

né spôsoby správania sa (odstupy, rukavice, rúška...), to, že sme všetci ukrátení o normálne fungovanie, prácu a žitie svojho života... všetko to vplýva, samozrejme, aj na mňa – krehkú, precitlivenú osobu a poetickú dušu. Takáto situácia nie je pre mňa vôbec inšpiratívna, skôr naopak, pôsobí to na mňa deprimujúco. Na tvorivé podnety ako poetka, spisovateľka potrebujem slobodu, zážitky, kontakty s ľuďmi, spoločenský život, normálne prežívanie všetkého, čo nám každý nový deň prinesie... Ak môžem, vyjadrila by som sa poeticky, som ,motýľ v klietke’. A táto moja báseň z rovnomennej básnickej zbierky, ktorá vyšla dávneho roku 2004, je teraz práve taká aktuálna, verím, že aj pre pocity mnohých iných.“ motýľ v klietke si uväznený okamih krásy na rozptýlenie krvilačných bohov trepoceš krídlami partner v šerme je ti kovová mreža až sa klietka zakývala zavesená vo vesmírnom tichu a práve vŕzga a oni všetci aby ťa utešili s vyškerenou tvárou pchajú prsty do klietky a úporne ti štebocú lichôtku: aký si len krásny taký ešte stále neprišpendľovaný do nášho exotického insektária Myslím si, že sme v období, keď sa nás práve chystajú pri-

špendľovať... Takže nech sa vrátim k otázke: nie, v tomto období som netvorila, možno potrebujem čas upratať v sebe pocity a myšlienky z tejto koronahystérie, a ktovie, azda sa mi tvorivosť vzkriesi, keď sa naučím ,dýchať pod vodou’. plávanie gravitácia bytia raz zmení na ponorenie never že stačí len nebáť sa aby si zotrval v hĺbke dýchaj pod vodou ... aby si trval v žití musíš sa naučiť vidieť plakať plávať chápať cítiť (úryvok z cyklu Dýchať pod vodou z rovnomennej básnickej zbierky, 2007) Keď ide o tvorbu, chcem ešte povedať, že mám už pár rokov prichystaný materiál na novú básnickú zbierku a keď nastanú lepšie podmienky na vydanie, verím, že uzrú belosť papiera v knižnom vydaní. Zároveň sa chcem poďakovať redakcii Hlasu ľudu za oslovenie o tento rozhovor a pripomenutie verejnosti, že moja maličkosť, poetka z nášho prostredia, ešte žije, tvorí, kedy viac, kedy menej, ale hlavne dýcha pod vodou...“ Foto: z archívu spolubesedníčky

Z premiéry knihy Dýchať pod vodou, Stará Pazova 2007 35 /4922/ 29. 8. 2020

Kultúra NA SLOVO S ANDREOU MERNÍKOVOU-ŠIMONOVOU

Spája dve veľké záľuby – klasické výtvarné umenie a grafický dizajn

Danuška BerediováBanovićová

ndrea Merníková-Šimonová je jednou z autoriek výstavy 90 plus, ktorá bude otvorená do 6. septembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Pri príležitosti otvorenia tejto výstavy sme sa porozprávali s Andreou o jej vystavených prácach, ako aj všeobecne o jej tvorbe a čím sa momentálne zaoberá. Povedzte nám niečo o vašich prácach na výstave 90 plus. „V poslednom období sa zaoberám digitálnou ilustráciou. To je to, čo ma teraz zaujíma. V dnešnom období sa v každom digitálnom médiu môžeš predstaviť. Aj tieto dva obrazy sú robené technikou digitálnej ilustrácie. Čo sa týka témy, začala som viac skúmať čiaru v digitálnej ilustrácii. Najviac čiar na týchto obrazoch je vlastne vo vlasoch, ktoré sú stredobodom a na čo som sa najviac sústredila. Tvár na niektorých ilustráciách ani nenakreslím, lebo každý z nás môže byť tá osoba, ktorá je nakreslená. Konkrétne, tieto dve ilustrácie sa volajú Odraz. Jedna je s mobilnými telefónmi, na druhom obraze sú tri ženy, ktoré tiež nemajú tváre a môžu sa tváriť hocijako. Toto je forma fashion illustration. Zaoberám sa týmto, aj vektorovými ilustráciami, a najviac kreslím budovy. Takže konkrétne ma teraz zaujímajú tieto dve témy a tieto dva typy digitálnej ilustrácie.“ Čo je to fashion illustration, čiže módna ilustrácia? „Módna ilustrácia má za úlohu pekné veci predstaviť ako ešte krajšie, to je jej klasické čaro a elegancia. Dnes je ovplyvnená modernými technikami a súčasnou technológiou. I keď sa zdalo, že sa záujem o módnu ilustráciu po ukončení druhej svetovej vojny zmenší, lebo sa viac používala fotografia, predsa sa rozšírila aj za svoje

www.hl.rs

pôvodné hranice Paríža a Londýna. Dnes je záujem o módnu ilustráciu veľmi rozšírený. Používa sa často v časopisoch, na stenách v obchodoch, v reklamách, ale sa často aplikuje aj na veci, ktoré každodenne používame – kabelky,

urobené z mnohých štvorčekov, ako pixelart, a boli veľkých formátov. Vyzeralo to ako optická ilúzia. Zblízka sa daný predmet stratí a keď sa vzdialite, tak sa dá vidieť, čo je nakreslené. Po akadémii som sa začala viac zaoberať ilustráciou.“

Andrea Merníková-Šimonová pri svojich prácach na výstave 90 plus

nábytok, šperky... Prvok, ktorý jedČo vás inšpiruje? ného ilustrátora môže vyčleniť od „Keď tvorím ilustrácie pre seba, ostatných, nie je iba štýl a technika z vlastnej idey a nie na objednávku, kreslenia, ale aj element, ktorý sa inšpirujem sa najviac ľuďmi, cestočasto opakuje v práci. U mňa sú vaním, novými miestami, filmom to vlasy, ktoré sú vo fókuse mojej módnej ilustrácie. Majú svoj osobný príbeh a sú najdôležitejším elementom mojej ilustrácie, kde je zvyšok figúry znázornený minimalisticky.“ Čím ste sa doteraz zaoberali? „Vyštudovala som grafický dizajn na Akadémii umení v Novom Sade a počas štúdií ma najviac zaujímal plagát, takže som aj master zapísala v oblasti plagátu. Téma masterovej práce bola Budovy kreslené technikou vektorovej Ozvena zaniknutých pod- ilustrácie nikov v súčasnom plagáte a výstavu som mala v Ústave pre a hudbou. Rada pozerám aj práce kultúru vojvodinských Slovákov. iných ilustrátorov, ktorých si vážim Už vtedy tie plagáty boli ilustra- a skúmam ich proces tvorenia. Pre tívnejšej formy. Boli vektorové, mňa najdôležitejšími elementmi

Informačno-politický týždenník

dobrej ilustrácie sú spomienka, technika a predstavivosť a usilujem sa vždy zdokonaľovať tieto tri elementy. Najdôležitejšie je najprv nájsť zaujímavý motív, ktorý budem ilustrovať. V samotnom procese ilustrovania tieto motívy vždy predstavujem na jednoduchý, zrejmý a vizuálne príťažlivý spôsob. Každá nová objednávka pre mňa je aj nová výzva, lebo každý, kto si objedná ilustráciu, má svoju ideu, ktorá určite viac alebo menej ovplyvní môj budúci štýl a prácu. Užívam si v procese tvorenia a aj keď už teraz používam veľké množstvo rozličných techník a programov, vždy sa teším, keď dostanem objednávku, ktorá si vyžaduje spoznávanie niečoho nového. Ilustrácia mi umožňuje spojiť moje dve veľké záľuby – klasické výtvarné umenie (maľbu a kresbu) a grafický dizajn. Ako grafická dizajnérka naučila som sa na všetky veci v živote pozerať inými očami a z rozličných uhlov a perspektív. Po dobrom pozorovaní a analýze hľadám správny spôsob, ako veci znázorniť. Usilujem sa stále skúmať nové štýly a techniky, ale sa rovnako usilujem, aby moje práce zostali osobné a jedinečné.“ Ako by ste opísali svoju tvorbu? „Moja práca je zredukovaná a minimalistická, pokiaľ ide o používanie farieb a tvarov, a vyhýbam sa doslovnej interpretácii. To, čo je spoločné obom témam a technikám ilustrácií, ktorým sa v tomto čase venujem najviac, je jednoduchosť, zjednodušovanie motívov a elementov a jeho rozoznateľnosť v tejto jednoduchosti. Či stačí ilustrácia účesov a vlasy, aby sme rozoznali, ktorá herečka je na ilustrácii znázornená, alebo či sa môže pomocou dvoch štvorcov a trojuholníka jednoducho ilustrovať budova, ktorú sme všetci už mnohokrát videli aspoň na fotografiách? Fókus je na známych osobnostiach, budovách a dianiach a štýl, v ktorom sú ilustrované, zjednodušuje ich tvar.“ • KULTÚRA •

Z ČINNOSTI BIELOBLATSKÝCH MATIČIAROV

Dôraz na výstavbu matičného domu publikáciu venovanú tomuto triedkom z úradu osadíme okná jubileu. Myslíme si, že za sebou a dvere na poschodí matičného máme čulú činnosť, ktorú na ten domu. Tým budovu úplne zaVladimír Hudec spôsob zhrnieme na jednom tvoríme a ak sa nám zvýšia promieste. Pán Jonáš už začal iestny odbor Matice prípravu knihy a keďže slovenskej v Bielom nám je v pokrajine schváBlate je iba rok mladší lený projekt na jej vydanie, od Matice slovenskej v Srbsku. očakávam, že na rok, ak Obnovený je roku 1991 a je nám to epidemiologická jedným z prvých obnovených situácia dovolí, zorgaMOMS-ov vo vtedajšej Juho- nizujeme oslavu jubilea slávii. Podnietení oslavami 30. a v rámci nej predstavíme výročia obnovenia MSJ/MSS aj novú knihu. Okrem tohto matičiari v tejto dedine sa začali projektu v pokrajine nám pripravovať na oslavu jubilea. je schválený aj projekt na „Pripravili sme a zaslali svoj bežnú činnosť, ktorým je príspevok na výstavu k 30. vý- okrem iného uvedené aj ročiu obnovenia MSJ/MSS, čo tradičné vydanie nástennás podnietilo, aby sme začali ného kalendára, ktorý prípravy aj na oslavu 30. výro- dostane každý matičiar čia obnovenia nášho MOMS,“ v dedine.“ povedala nám predsedníčka Nuž a potom prišla sibieloblatského MOMS Jarmi- tuácia s koronavírusom, Na pracovnej akcii la Hromčíková. „Keďže sme už v dôsledku čoho vystalo vydali knihy z príležitosti 10. výročné zhromaždenie MOMS. striedky, osadíme aspoň jedny a 20. výročia, v dohovore s ich To však neznamená, že tunajší dvere vo vnútri objektu,“ inforautorom Adamom Jonášom sme matičiari boli úplne pasívni. To- muje nás ďalej predsedníčka biesa rozhodli, že vydáme ďalšiu tižto stredobo- loblatských matičiarov. „Okrem dom ich aktivít toho úrad nám schválil aj projekv poslednom ty na omietanie vnútra budovy období je vý- a na elektroinštalácie. Konečne stavba nové- sme dostali aj prostriedky na ho matičného dokončenie prác na postavení domu. S tým odkvapových rúr, takže aj tú časť c i e ľ o m n a budeme môcť ukončiť, po čom sklonku mi- fakticky nasleduje úprava vnútra nulého roku budovy – sociálne zariadenia, písali projekty keramické obkladačky...“ V nastávajúcom období teda do Úradu pre Slovákov žijú- treba očakávať pokračovanie cich v zahra- prác na výstavbe matičného ničí, ktoré sú domu. Medzičasom bola pracovschválené. ná akcia, a to v polovici augusta, „ P r o j e k t y keď aktivisti upratali okolie nosíce nie sú vého matičného stánku, pokosili s c h v á l e n é celý priestor, vyniesli stavebný v sume, ktorú a iný odpad. Po vykonanej práci sme žiadali, ale si trochu posedeli, čo vlastne predsa nám bolo prvé zasadnutie vedenia dosť schváli- MOMS v rozšírenom zložení li, takže toho počas pandémie. Bola to príleroku budeme žitosť na to, aby sa poinformovali Jarmila Hromčíková (vľavo) a Anna Lacková je- p o k r a č o v a ť o tom, čo je urobené a čo sa dinému prváčikovi v slovenskej triede Borisovi tam, kde sme plánuje robiť v nastávajúcom Ďuríčekovi odovzdali darčeky vlani zastali. období. Vďaka prosInáč aj v tomto malom prostre-

• KULTÚRA •

dí je núdza o deti, najmä o žiakov v slovenskej triede. V novom školskom roku do slovenskej triedy sa mali zapísať dve slo-

venské deti, avšak jedna rodina sa medzičasom odsťahovala do Viedne, takže zostal iba jeden prváčik Boris Ďuríček. V týchto

K tejto druhej matičnej knihe čoskoro pribudne tretia

dňoch ho navštívili predsedníčka MOMS Jarmila Hromčíková a členka SR MOMS Anna Lacková a odovzdali mu školskú tašku so základnými potrebami, ktoré zabezpečila MSS, a MOMS ho častoval aj sladkosťami. Foto: z archívu MOMS Biele Blato

35 /4922/ 29. 8. 2020

Kultúra AJ MATURANTI ZÁKLADNEJ ŠKOLY NESTORA ŽUČNÉHO V LALITI NA ŽIVOTNOM RÁZCESTÍ

Dvaja bez prvého želania Juraj Pucovský

líži sa chvíľa, keď by mal zacengať zvonec pozývajúci žiakov na začiatok nového školského roku, ale vrátime sa ešte k lalitským maturantom, ktorí tohto leta absolvovali základnú školu. Na rozdiel od školského roku 2018/2019, keď školské lavice opustilo dvanásť ôsmakov, tentoraz základné vzdelanie úspešne získal o jeden žiak menej. Pravdaže, predtým skladali záverečné skúšky, ktoré sa všetkým vydarili. Podobne ako aj výučba vo väčšej časti druhého polroku pre povážlivú epidemiologickú situáciu v dôsledku epidémie ochorenia Covid-19, prípravy a samotné testy sa konali doma prostredníctvom online technológie, ale i v škole. Každý z jedenástich lalitských maturantov vyjadril niekoľko želaní, do ktorej školy by sa chcel zapísať. Pravdaže, pritom prihliadali aj na úspech, ktorý na testoch dosiahli. Podľa toho, ako sa im zápis vydaril, väčšina dievčat a chlapcov je iste spokojná. Deviatim sa totiž splnilo

prvé želanie, kým sa iba dvom to nepodarilo. Doterajší lalitskí ôsmaci budú pokračovať v školení v týchto mestách: v Kule štyria, po dvaja v Novom Sade, Odžakoch, Sombore a jedno dievča v susednom Ruskom Kerestúre. Jednotlivo to vyzerá takto: v Sombore sa Danilo Cerović chce stať farmaceutickým technikom a Tijana Jurićová pediatrickou sestrou.

Do Ekonomicko-obchodnej školy v Kule budú chodiť Renáta Farkašová, Alexander Lipták a Olgica Brkinová (druhé želanie), kým v tomto meste v školení bude pokračovať aj Slavko Augustinčić (druhé želanie – zamestnanie počítačový technik). Dvaja chlapci – Igor Šimek a Andrej Múdry dostali miesto v Technickej škole v Odžakoch, kde chcú získať diplom technika mechatroniky. Do

Maturanti lalitskej školy s učiteľkou Zuzanou Pavlovičovou (prvá zľava), riaditeľkou Ankicou Benkovou (siedma zľava) a triednou učiteľkou Tamarou Zelićovou (prvá sprava)

POKYNY MINISTRA OSVETY, VEDY A TECHNOLOGICKÉHO ROZVOJA MLADENA ŠARČEVIĆA

Dôležité je dodržať dôslednosť Anna Horvátová

Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja do škôl bol 12. augusta zaslaný úradný list, v ktorom minister Mladen Šarčević informuje učiteľský kolektív o nadchádzajúcom začiatku a priebehu nového školského roku. Prázdniny si žiaci môžu vychutnávať ešte pár dní a potom, ako si ktorý z rodičov zvolil, budú zapojení do vyučovacieho procesu. S touto informáciou sú zaslané aj odborné pokyny organizácie a realizácie vzdelávaco-výchovného procesu v základných školách na školský rok 2020/2021, ktoré schválil Krízový štáb na znemožnenie šírenia nákazlivej choroby Covid-19. Zhrnuté sú do troch bodov, pričom každý bod má aj podbody.

www.hl.rs

Prvý bod je návrh vzdelávaco-výchovného procesu, keď sa vyučovanie realizuje každodenne, a návrh týždenného nasadenia učiteľa – prvý cyklus. Ak sa trieda nedelí na dve skupiny, totiž ak je v triede menej ako 15 žiakov, vyučovanie sa má realizovať každodenne s celou triedou podľa riadneho rozvrhu hodín, ktorý je schválený na úrovni školy. Hodiny trvajú 30 minút. Výnimočne jedna skupina môže počítať aj do 18 žiakov, ak veľkosť učebne zodpovedá pracovným podmienkam a ak sa môže uctievať dištančná vzdialenosť jedného metra vo všetkých smeroch, teda pre jedno dieťa má byť zabezpečený 1 m2. Týždenná norma učiteľa triednej výučby, ako i učiteľa, ktorý organizuje vzdelávaco-výchovnú prácu v predmetovej výučbe z cudzieho

Informačno-politický týždenník

jazyka ako povinného predmetu a učiteľa náboženstva v prvom cykle základného vzdelávania a výchovy v rámci plného fondu hodín, je identická ako v riadnych podmienkach, s tým, že sa učiteľ zaväzuje, že týždenne 4 hodiny (do 24 hodín bezprostrednej práce) bude k dispozícii pri poskytovaní podpory žiakom v sťažených pracovných podmienkach (hodiny triedneho učiteľa, dodatková a doplnková výučba, iné aktivity na podporu celkového rozvoja žiakov). Keďže je angažovanie učiteľov zmenšené o tretinu (20 hodín x 30 minút = 600 minút, za riadnych, normálnych okolností je to 20 hodín x 45 min. = 900 min.), a to je na týždennej úrovni 300 minút (5 hodín), očakáva sa, že každý učiteľ poskytne pomoc žiakom pri učení a/alebo pri spolupráci s rodičmi.

Denis Hrnčiar, žiak generácie ôsmakov v roku 2020

Nového Sadu pôjdu Denis Hrnčiar (žiak generácie a nositeľ Vukovho diplomu), ktorý si zvolil povolanie elektrotechnika počítačov, a Luka Nikolić chce byť vodičom. Najbližšie domu bude Dijana Leđancová, ktorá si zvolila Turisticko-hoteliersku školu v Ruskom Kerestúre. Koncom júna v najmenšej škole v Odžackej obci bola rozlúčka maturantov s riaditeľkou, učiteľmi, rodičmi, súrodencami, starými rodičmi a priateľmi. Jedenásť mladých osôb sa našlo na rázcestí a pred vážnym rozhodnutím – museli si zvoliť školu pre svoje budúce povolanie. Doprajme im v tom veľa úspechu, šťastia a radosti. Snímky: Foto Benka

Podbod 2 je zameraný na organizáciu výučby, ak sa trieda delí na dve približne rovnaké skupiny A a B. Vyučovanie je zorganizované tak, že žiaci prichádzajú do školy každý deň; skupiny pracujú v rovnakom zložení. Hodiny trvajú 30 minút. V tomto prípade učiteľ má celkom iný denný a týždenný rozvrh. Týmto spôsobom týždenná norma učiteľa bude 30 hodín po 30 minút, s tým, že zrealizuje aj 2 hodiny iných foriem vzdelávaco-výchovnej práce. V skupine A na týždennej úrovni učiteľ triednej výučby zrealizuje úhrnne 18 hodín (v 1., 2. a 3. ročníku 17 hodín povinných predmetov a z voliteľného programu a 1 hodinu iných foriem vzdelávaco-výchovnej práce). Vo 4. ročníku 17 hodín povinných predmetov a z voliteľného programu a 1 hodinu iných foriem vzdelávaco-výchovnej práce – triednická). V skupine B na týždennej úrovni učiteľ triednej výučby zrealizuje úhrnne 14 hodín (v 1., 2. a 3. ročníku 13 hodín povinných predmetov a z voliteľného programu a 1 ho• KULTÚRA •

Kultúra . Oznamy dinu iných foriem vzdelávaco-výchovnej práce). Vo 4. ročníku 13 hodín povinných predmetov a z voliteľného programu a 1 hodinu iných foriem vzdelávaco-výchovnej práce – triednická). Na týždennej úrovni úhrnné angažovanie učiteľa triednej výučby vo 4. ročníku 30 hodín výučby povinných a voliteľných predmetov, pričom je 17 s prvou skupinou a 13 s druhou skupinou, k tomu ešte 2 hodiny iných foriem vzdelávaco-výchovnej práce. V týždni, keď je skupina v druhej časti pracovného dňa, je požadujúce, aby učitelia usmerňovali žiakov na nahrávanie TV hodín, ktoré sa vysielajú cez multimediálnu internetovú platformu RTS Planeta. Všetky tie hodiny sú vložené do základne a žiaci si ich budú môcť pozrieť, keď im to bude zodpovedať. Tieto hodiny treba využívať

ako zdroj poskytovania dodatočnej podpory žiakom, ktorým je to potrebné. V tu podanej organizácii výučby učiteľ dosahuje výkon 900 minút, čo zodpovedá norme. Učiteľ, ktorý vykonáva vzdelávaco-výchovnú prácu z cudzieho jazyka ako povinného predmetu v prvom cykle základného vzdelávania a výchovy, a učiteľ náboženstva v skupine A týždenne realizuje 20 hodín, pokým v skupine B 10, čo je spolu 30 hodín a zodpovedá to pracovnej norme. V bode 2 je podaný model práce pre triedy, ktoré sa delia na skupiny –druhý cyklus. V princípe základné pravidlá sú rovnaké. Učiteľ triednej výučby má 20 hodín a učiteľ predmetov jazyka a literatúry a matematiky má 18 hodín. Škola má tú autonómiu, aby vzhľadom na možnosti organizo-

vala výučbu z predmetov výtvarné umenie, hudobná kultúra, telesná, v prvom cykle, takže tieto predmety by vyučoval učiteľ triednej výučby z druhého cyklu. Nejde tu o zvýšenie týždennej normy, ale o možnosti prerozdelenia úloh. Môže to byť napríklad výučba v prírodnom okrúžení, čiže letná učebňa, školský dvor, alebo okolitý priestor, na ktorom sa spolu môžu pobaviť žiaci rozličných vekových skupín. Pri kombinovanom modeli sa výučba realizuje v skupinách – druhý cyklus, a to tak, že žiaci budú chodiť do školy každý druhý deň. Skupina A bude mať výučbu v pondelok, stredu a piatok a skupina B v utorok a vo štvrtok. Tieto skupiny si striedajú vyučovacie dni na týždennej úrovni. Hodiny trvajú tiež 30 minút. Tretí bod zahrnuje všeobecné napomenutia týkajúce sa organi-

zácie práce a vzdelávaco-výchovného procesu. Akcentuje sa, že v priebehu septembra a predovšetkým v prvom vyučovacom týždni bežného roku, v rámci riadneho vyučovania a iných foriem práce so žiakmi dôležité je predpokladať aj informačno-poradenskú činnosť na tému pandémie Covid-19 a rešpektovať bezpečnostné opatrenia. Rodičia, ktorých deti budú na celodennom pobyte, či v triedach s celodennou výučbou, povinní sú doručiť školskej administratíve riadne vyplnené potvrdenie od zamestnávateľa, že sú v pracovnom pomere a práce vykonávajú aj v teréne. Každá škola si na základe rozhodnutia rodičov zvolí model vyučovania. Bez ohľadu na to, aký model si škola zvolí, treba sa zasadzovať o to, aby sa realizoval v kontinuite.

LETNÉ AKTIVITY PRE ŽIAKOV V PETROVCI

YMCAmp live

Jaroslav Čiep

heslom Spoznaj svoje prostredie pred desaťročím štartovalo mládežnícke združenie YMCA v Báčskom Petrovci s letným pobavením pre žiakov nižších ročníkov miestnej základnej školy. Táto letná aktivita pre žiakov po celé tieto roky bola nielenže zábavná, ale aj prospešná. Vznikla a trvá dodnes, aby deti mali zaujímavejšie, aktívnejšie prázdniny, obohatené rôznymi novými skúsenosťami. Týmto spôsobom deti majú možnosť nielen zabaviť sa, ale i spoznať svoje prostredie.

K tomu získať aj vzácne poznatky o tom, ako fungujú viaceré tunajšie inštitúcie, spolky a združenia. Mnohé z nich pre žiakov neboli každodenné a viaceré aj celkom neznáme. Aj tohto leta sa YMCA Serbia postarala o to, aby jej aktivisti počas troch augustových týždňov pre svojich frekventantov zoradených do skupín prichystali bohatú náplň. V priebehu pracovného týždňa deti mali možnosť okrem nadobudnutých nových skúseností aj fyzicky byť aktívni, lebo ich dopravnými prostriedkami boli bicykle. Tie využívali na to, aby sa dostali na dané miesta. Nielen v samotnom Petrovci, ale aj v okolí.

Návšteva Mostíka Zuzky Medveďovej • KULTÚRA . OZNAMY •

V petrovskej knižnici

Voľné chvíle pri kanáli na rybárskej chate 35 /4922/ 29. 8. 2020

Kultúra SCÉNA

Metallica počas pandémie Covid-19. Bubeník Lars Ulrich ešte koncom apríla t. r. hovoril o možnostiach nahrávania nového albumu skupiny Metallica v podmienkach karantény. Ako povedal, všetko závisí od toho, ako dlho potrvá nútená izolácia, a nevylúčil možnosť, že s ohľadom na súčasné softvérové vymoženosti členovia skupiny budú pripravovať nový materiál zo svojich domov a komunikovať navzájom s pomocou kamier a mikrofónov. Medzičasom Metallica prekvapila svojich fanúšikov novou, poloakustickou „karanténovou“ verziou skladby Blackened a práve v týchto dňoch im vyšiel aj nový koncertný album S&M2 nahraný vlani v septembri spolu so symfonickým orchestrom zo San Francisca. Bola to vlastne už druhá spolupráca svetoznámeho metalového kvarteta so spomenutým orchestrom – prvá sa udiala pred 20 rokmi a výsledkom bolo vydanie S&M. Najnovší živý album Metallica vydala vo vlastnom vydavateľstve Blackened Recordings, a to v podobe dvojitého CD alebo štyroch vinylových platní. Ide o 22 skladieb zo všetkých období pôsobenia skupiny, takže tu možno počuť nekaždodenné verzie starších kusov, akými sú (Anesthesia) Pulling Teeth, The Call of Ktulu, For Whom the Bell Tolls, Master of Puppets a One, ako aj neskoršie piesne All Within My Hands, The Day that Never Comes, Moth Into Flame a iné. Ulver prebúdzajú nostalgiu. Pred dvadsiatimi rokmi členovia nórskej skupiny Ulver (čiže: Vlky) sa celkom vzdialili od svojho pôvodného blackmetalového zamerania a vydali sa na cestu experimentovania s prvkami elektronickej, ambientnej a art-rockovej hudby, skúmajúc oblasti rôznorodých štýlov, akými sú dark ambient, trip hop, postrock a synthpop. Ich najnovší album Flowers of Evil (vydavateľstvo House Of Mythology) tiež spája viacero žánrov v melodických skladbách, akou je napr. Nostalgia, v ktorej frontman Kristoffer Rygg evokuje vlastné spomienky spred 35 rokov, alebo Russian Doll, ktorá podáva prípad tragickej lásky, a k piesni je nahraný aj videoklip, v ktorom vystupuje mladá tanečnica a choreografka Annija Raibekaze, predvádzajúca určitý druh urbánneho pouličného tanca. Medzi spolupracovníkmi, ktorí sa zúčastnili v nahrávaní nového albumu Ulver, sú zvukový producent Michael Rendall (známy vďaka spolupráci so skupinou The Orb) a gitarový experimentátor Christian Fennesz. Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Ľudmila Danková: Kuchárka (ISBN 978-86-7103-540-8)

Jaroslav Čiep

ajčastejšie vydávanou a najpredávanejšou knihou v dejinách vydavateľstiev u nás zrejme je pomôcka pre mladé ženy, domáce, ale i všetkých labužníkov. Je to Kuchárka učiteľky Ľudmily Dankovej (1924 – 2004) z Báčskeho Petrovca. Táto vzácna pomôcka pre zhotovovanie našich tradičných gastronomických pochúťok sa tejto jari dočkala aj svojho dvanásteho vydania. Svoje skúsenosti z domácnosti Ľudmila Danková začala uverejňovať v rámci rubriky Rodina a domácnosť v Hlase ľudu. Z týchto materiálov vznikla jej prvá Kuchárka, ktorá v náklade 2 000 výtlačkov vyšla tlačou roku 1957. O dobrom vydavateľskom zámere vtedajšieho vydavateľstva Kultúra svedčia aj ďalšie doplnené vydania Kuchárky. Bibliografia eviduje, že Kuchárky boli tlačené aj v rokoch 1965, 1969, 1975, 1979, 1987, 1992, 2000, 2012 a

2015. Tieto vydania vychádzali najčastejšie v dvoj- alebo trojtisícovom náklade a každé vydanie sa vypredalo asi do piatich – šiestich rokov. Najnovšia Kuchárka, podobne ako jej viacero predchádzajúcich vydaní, obsahuje 580 receptov rozdelených do 18 kapitol podľa spôsobu prípravy jedál. Okrem klasického návodu prípravy jedál kniha obsahuje aj časť o kultúre jedenia a stolovania a v rámci nej návrhy jedálnych lístkov na bežné stravovanie sa a na slávnostné príležitosti. Na záver knihy sú rozličné nápady na lepšie spracovanie jednotlivých potravinových článkov. Predslov k tomuto vydaniu Kuchárky napísala Stanislava Valentíková a na obálke je použitá fotografia Michala Madackého. Publikáciu Kuchárka, jej 12. vydanie, vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla mimo edícií a číslo publikácie v SVC je 258. Zlepená je do mäkkej väzby rozmeru 24 x 17 cm a vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 184 strán. S vročením 2020 a v náklade 150 exemplárov ju vytlačila tlačiareň Dinex v Belehrade.

„Ubéď iľ i ma“

Anna Horvátová

krem toho, že sme si v našom nárečovom vyjadrovaní osvojili aj sloveso „ubéďiľi ma“, veľmi často možno počuť i prídavné meno „ubéďený / ubéďená“. Vylúčené je, že sa tu myslí na význam ubiedený. Tieto nepodarky sú výsledkom nášho zahrávania sa na prekladateľov, je to neodborný preklad srbského ubeđen / ubediti. Nestačí iba pridaním dĺžňa a zmäkčením, aby sa srbské slová poslovenčili. Každý jazyk, a tak aj slovenský, má svoje normy, ktoré by sme mali uctievať a nie sa zahrávať s naším materinským jazykom. Namiesto „ubéďený / ubéďená“ v slovenčine sa na vyjadrenie svojho stavu, keď máme istotu v niečom, máme vlastný, pevný názor, keď niečo bezpečne vieme, má použiť prídavné meno presvedčený: presvedčený bol,

Informačno-politický týždenník

že pri skúške neobstojí, presvedčená som, že nás klamú... Presvedčenie je ustálený, pevný názor, viera: politické, národné, náboženské presvedčenie. Ani sloveso „ubéďiť“ v slovenčine neobstojí. Dokázať niekomu správnosť, pravdivosť niečoho vyjadrujeme slovesom presvedčiť: presvedčila kolegov, že sa to vydarí; nemohli presvedčiť deti, aby neodcestovali. Presvedčiť sa znamená overiť si niečo, zistiť skutočný stav: Na vlastnej koži sme sa presvedčili o ich zlosti.; Presvedčil sa už každý, že tu niet pomoci.; Ešte sa vrátila presvedčiť sa, či je zamknuté.; Ak neveríte, môžete sa na vlastné oči presvedčiť.; Presvedčená som, že ty to zvládneš na výbornú.

• KULTÚRA •

Oznamy

KRÍŽOVKA

SPRÁVA Z NRSNM

Učebnice pre žiakov základných škôl

ČÍSLO 35

V tajničke je názov divadelného predstavenia pre deti petrovského Divadla VHV. autor: JÁN BAŽÍK

tajnička

rozkaz psovi

volt

teda, skutok, napokon konanie

básnik Krasko

niesli

napadnutia

vlákna, ktoré vytvára pavúk jestvovanie človeka Kikinda

in partibus (skr.) časový úsek

vesmírny inštitút jarný mesiac

hudobná skladba

vpíšte LY

platina

rovnaké písmená

kvalifikovaný

Leskovac

panovníci druh hmyzu

Taliansko AS HL DU ĽU

nikto ochrankyňa divadla

potrava

okamihy

sever

bojové pásmo

časť rastliny

francium

kilotona miliampér

lítium nahá

uhol

skupina čísel letecký útok

rímsky boh lásky hovor

– VODOROVNE: Katarínu, okadil, V, SO, na, KI, trp, diel, odev, zlo, l, rapot, Pirot, H, sen, rota, truc, pod, RU, ej, Ti, E, vlasec, skrývame TAJNIČKA: NA KATARÍNU SKRÝVAME SA POD PERINU Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 34 z čísla 34 Hlasu ľudu z 22. augusta 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA ČIPKÁROVÁFARKAŠOVÁ, Ul. Dr. Janka Bulíka č. 55, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. • OZNAMY •

je k dispozícii iba komplet pre 1. ročník a slovenčina pre 5. ročník. Na hudobnú kultúru pre piatakov a na učebnice pre slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry si ešte budeme musieť počkať. Ako prvý by mal koncom septembra uzrieť svetlo dňa Slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry pre 1. a 2. ročník. Ďalšie tituly môžeme očakávať až do konca kalendárneho roku. Medzičasom sa môžu používať staré vydania, ktoré Ústav daroval v minulom roku do školských knižníc, a elektronické varianty nových titulov. Vo vydavateľstve zdôraznili, že si u nich rodičia a školy učebnice zatiaľ neobjednávali a ani dopredu nezaplatili. Zostáva na učiteľovi, aby sledoval novú reformu a žiakom zo starej učebnice volil časti, ktoré sú v učebných osnovách pre dané ročníky.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

druh papagája ukazov. zámeno eventuálne predložka

dielňa na výrobu tkanín

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 34

ýbor pre vzdelávanie NRSNM kontaktoval vydavateľstvá, ktoré vydávajú učebnice po slovensky pre žiakov základných škôl. O potrebách autorských učebníc NRSNM informovala ministerstvo v decembri minulého roku a výber vydavateľov prekladových učebníc, ako aj samotné preklady a lektorovania sa vykonali v marci a apríli. Učebnice, ktoré boli prekladané vo vydavateľstve Klett, Nový logos a Eduka pre 3. a 7. ročník základnej školy, sú schválené, podľa slov vydavateľa aj vytlačené a ich distribúcia žiakom bude vykonaná na začiatku septembra. Učebnice, ktoré ako autorské vydávame v Ústave pre vydávanie učebníc, meškajú. Očakávali sme v septembri učebnice pre 2. a 6. ročník. Vo vydavateľstve informovali koordinátorku, že v tejto chvíli

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o uskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 19. 8. 2020 schválil rozhodnutie o uskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského objektu – výrobná hala so skladom a spravovacou časťou, na katastrálnej parcele č. 3318/1, k. o. Adaševci. Nositeľ projektu je Termowool, s. s r. o., Šíd, Ul. cára Dušana č. 17. Rozhodnutie o uskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU278/NSL278 – Veternik Dragoslava Srejovića Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU278/NSL278 – Veternik Dragoslava Srejovića, vo Veterniku, Ul. Dragoslava Srejovića 62, na katastrálnej parcele číslo 3453/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. augusta 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-304/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

35 /4922/ 29. 8. 2020

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SONIČKA HRICOVÁ

MICHALA VALENTÍKA

rod. Sľúková 1985 – 2018 – 2020 z Báčskeho Petrovca Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo vzal, zostali nám len spomienky a veľký žiaľ.

ŠIMO ZLOCH

13. 7. 1950 – 25. 8. 2019 – 2020 z Kulpína

1950 – 2017 – 2020

Na Tvoju dobrotu a lásku nezabúda a s úctou si spomína

S láskou si spomínajú: manželka s deťmi a vnúčatami

tetka a švagor Davidovićovci a Snežka Jovanović a Dragan Davidović s rodinami

Navždy zarmútení Tvoji najmilší: manželka Anna, dcéra Višňa, zať Ján, vnučka Viktória a vnuk Samuel Tóthovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA na

SONIČKU HRICOVÚ

rod. Sľúkovú 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 – 29. 8. 2020

hlasludu.info www.hl.rs

Bôľ tlačí hruď a slza sama vypadne, keď pri životných radostiach Teba nemáme. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a čakať, že čas rany vylieči a nás s raneným srdcom žiť naučí. Navždy budeš žiť v našich srdciach. S láskou a bôľom si na Teba spomínajú: dcérka Hanka, Tvoji rodičia, brat s rodinou a starká Anna

SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu

na mamu, otca a manžela

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs SPOMIENKA

na prvé výročie smrti svojej matky, starkej, mamičky a babky

MÁRIE MAKANOVEJ rod. Ušiakovej 2019 – 2020 z Petrovca

S láskou si na ňu spomínajú

• OZNAMY •

ANNU KOLÁROVÚ

rod. Vargovú 5. 6. 1929 – 12. 7. 2020

PAVLA KOLÁRA 1927 – 2000 – 2020

11. 9. 1943 – 31. 10. 2000 – 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na nich vždy spomína jej najmilší

JÁNA BÁĎONSKÉHO

dcéra a manželka Anna so synom a dcérou a ich deťmi

35 /4922/ 29. 8. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. augusta 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 30. augusta 10.30 Stretnutie v pivnickom poli 2019, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 1. septembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V piatkovom vysielaní budú aj príspevky venované dvom jubileám: 275. výročiu prisťahovania Slovákov do Petrovca a 30. výročiu obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii, teraz v Srbsku. Dúhovka – TV Spomienky na zelené zlato. Ak nejaká rastlina získala celosvetovú slávu, tak je to práve chmeľ. Na výrobu piva sa používa stáročia. Do chromozómu tunajšieho človeka sa jeho genetický kód hlboko vryl. V období povojnovej chudoby celý Petrovec rozvoniaval chmeľom, najmä v čase oberačky. Nad dedinou sa vznášal duch piva a celý chotár hýril spevom a smiechom oberačov v rôznych krojoch a všetkých nárečí. V televíznych spomienkach budú oživené spomienky z Petrovca z obdobia, keď sa zo zeleného zlata dalo dobre zarobiť. Boh náš je láska. V augustovom vydaní relácie si diváci pripomenú vlaňajšie príspevky, ktoré poznačili toto letné obdobie: Celocirkevné stretnutie mládeže v Padine, konfirmáciu v Lugu a detské dni, ktoré prebiehali v Pivnici.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 30. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 2. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 28. augusta – Cobra Sobota 29. augusta – 100 m od Raja Pondelok 31. augusta – Rudolph Valentino 2/2 Utorok 1. septembra – Dni hromu Streda 2. septembra – Iron Man Štvrtok 3. septembra – Hviezda 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 30. augusta Film: Astro boy Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Rudolph Valentino1/2 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 30. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Babinkove stretnutia v tomto roku sú o rovine Kreslený film: Saul z Tarzu Utorok 1. septembra 16.00 Neobyčajný začiatok nového školského roka MOMS Padina vo vynovenom priestore Divadelné predstavenie: Kubo Piatok 4. septembra 16.00 Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu TV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dvaja menej, nemohli viac KULPÍN – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 4 (0 : 1)

Ján Murtín

Druhý polčas oba tímy začali obozretne čakajúc na chybu súpera. Mladý Jakuš párkrát prebehol pravou stranou, prekľučkoval obrancov, no útočníci nevyužili šance. V 69. min. práve po akcii Jakuša Carić uvoľnil Leđanca, ktorý bol údajne zrazený v šestnástke. Rozhodca Bosnić z Báčskej Palanky odpískal jedenástku, ktorú kapitán Horvát rutinovane premenil – 0 : 2. Protestovali domáci, ale márne. Už o minútku neskoršie nervozita Kulpínčanov vyvrcholila po zastavení Santrača v ofsajde.

Domáci hráči Valentík a Santrač vulgárne nadávali rozhodcom, takže museli predčasne pod sprchy. V 75. min. číselne slabší domáci využili protiútok, Milenković ušiel z ľavej strany, zoči-voči s Dukićom nepochodil, ale na odrazenú loptu obetavo zakročil Stanislav Haška a pomedzi troch hostí skorigoval výsledok – 1 : 2. Nádej o prajný výsledok Kulpínčanom vyfúkli Begečania v radoch Budúcnosti. Najprv Carić v 77. min. presnou strelou z pätnástich metrov trafil ľavý dolný roh. V 89. min. Leđanac zblízka zaslal loptu do siete, tak korunoval najkrajšiu akciu hostí na zápase a stanovil

rvé tri body Hložančania získali na hosťovaní v Kulpíne, keď v lokálnom derby zaslúžene porazili domáce mužstvo. Modro-bieli od začiatku kontrolovali hru a z iniciatívy mohli niečo vyťažiť po nebezpečných, ale nepresných strelách Kolára, Carića a Leđanca. Domáci sa spoliehali na protiútoky a na chvíľkovú inšpiráciu skúseného Gojka Santrača, ktorý v 27. min. trafil z „mŕtveho“ uhla žrď brány Dukića a v 35. min. žiadal jedenástku po dueli s Popovićom, ale ju nedostal. V 43. min. Leđanac prebehol ľavou stranou, odcentroval do skrumáže Čipkárovi, ktorý fintou oklamal strážcov, pustil loptu k druhej žrdi, odkiaľ ju agilný obranca Bučík vmestil do ľavého horného rohu brány Mladenovića – 0 : 1. Mužstvo hložianskej Budúcnosti príliš ľahko vyhralo v Kulpíne

konečný výsledok – 1 : 4. Rozhodca Bosnić žltými kartami trestal Santrača a Mladenovića v radoch domácich, resp. Kolára, Čipkára a Popovića z mužstva Budúcnosti. KULPÍN: Mladenović, Morávek, Kolarski (Sekeš), Popržen (S. Haška), Hadrava, Valentík, Santrač, Kiš, Zanfirović (Fábry), M. Burger (Stanišić), Milenković (Nikolić) BUDÚCNOSŤ: Dukić, Bučík, Ljubičić (Fábry), Kolár, Horvát, Popović, Jakuš (V. Zahorec), Katiak (Đumić), Čipkár (Molnár), Carić, Leđanac Výsledky 2. kola: ŽAK – Radnički 1918 0 : 1, BSK – Stanišić 1920 0 : 2, Tvrđava – Zadrugar 1 : 1, Budućnost (M) – Budućnost (P) 1 : 0, Polet – Kordun 4 : 0, Slávia – Borac 46 1 : 0, Kulpín – Budúcnosť (H) 1 : 4, Maglić – Rusín 1 : 4, Borac (BG) – Omladinac 4 : 2. Program 3. kola: Omladinac – ŽAK, Rusín – Borac (BG), Budúcnosť (H) – Maglić, Borac 46 – Kulpín, Kordun – Slávia, Budućnost (P) – Polet, Zadrugar – Budućnost (M), Stanišić – Tvrđava, Radnički – BSK. Foto: J. Pucovský

Martin rozhodol v Pivnici SLÁVIA – BORAC 46 1 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

koda, že domáci milovníci futbalu nemohli sledovať tento zápas, lebo by iste boli spokojní s výkonom a výsledkom. V prvom polčase sa viedol rovnocenný boj, trochu lepší boli domáci a hostia sa z protiútokov pokúšali ohroziť domáceho brankára Vučetića. Obrovčania dvakrát zaútočili, ale strely útočníka Jovanovića • ŠPORT •

brankár Pivničanov kryl. Na druhej strane po dobrých prihrávkach Kuchta a Davidović pohrozili, ale brankár Đukić ich strely zneškodnil. Rozhodujúca chvíľa na tomto zápase sa udiala v 43. min., keď sa Martin Šmit po sólovom úniku zbavil niekoľkých zadákov, z hranice trestného územia ostro vypálil, brankár loptu odrazil, ktorú Jušković prihral Šmitovi a tento ju v štýle skúseného strelca zaslal za chrbát brankára. Na konci

sa zistilo, že už vtedy je stanovený výsledok zápasu. V druhom polčase celkom iná situácia. Domáci diktovali tempo, neustále útočili, vytvárali si šance. Strely na bránu Borca Đukić vždy načas a spoľahlivo kryl. Na tomto zápase sa mohol presláviť domáci útočník Marojević, ktorý sa až trikrát ocitol sám pred brankárom, ale ho ani raz neprekonal, Kuchta mal dve šance, v gólových príležitostiach sa ocitli aj Čvokić a Davidović, ale výborný Đukić nedovolil žiadne

prekvapenie. Hostia v tejto časti ani raz neohrozili bránu Vučetića. Víťazstvo domácich je zaslúžené a muselo byť vyjadrené väčším počtom gólov. Zápas viedol rozhodca Jerilović z Apatina. Žlté karty dostali len domáci hráči: Grňa, Davidović, Čvokić a Benka. SLÁVIA: Vučetić, Grňa, M. Šmit, Jušković, Záskalický, A. Šmit (Benka), Kuchta, Petrović (Rakočević), Davidović, Čvokić (Bolehradský), Marojević Pionieri Slávie v priateľskom zápase prekonali rovesníkov susednej Bačky z Despotova 2 : 0. Góly dali Bjekić a Čobrda.

35 /4922/ 29. 8. 2020

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Vystalo najdôležitejšie – góly! V 2. kole sa na trávnikoch viedli vyrovnané boje, ktoré priniesli tesné výsledky. Šesť mužstiev ešte neprehralo, ale nikto nezískal maximálny počet bodov. Po výhre v Padine Gajčania doma získali len bod v stretnutí s alibunarským FK Budućnost. Siete sa zriedkavo vlnili. Ani raz sa nezavlnili v obecnom derby v Debeljači. Druhé prehry na vlastnom ihrisku utrpeli Potporanj a Hajdušica, pričom hajdušickí strelci zaradom doma nedali ani gól. Výsledky 2. kola: Jugoslavija – Sloga 1 : 1, Potporanj – Stari Tamiš 0 : 1, Polet – BAK 2 : 1, Partizan (G) – Budućnost 1 : 1, Spartak 1911 – Dolina 0 : 0, Banat – Strela 3 : 2, Partizan (U) – Radnički 2 : 0, Hajdušica – Crvena zvezda 0 : 2.

SPARTAK 1911 – DOLINA 0 : 0

Ján Bokor

erby susedov by podľa hry a slov trénera Doliny Gorana Kovačevića splnilo názov, keby nevystalo to najdôležitejšie a najlákavejšie – góly. Vystala sviatočná nálada a húfy milovníkov futbalu, ktorých na týchto zápasoch bolo vždy veľa a hlučne podporovali svoje tímy. Zákaz prítomnosti

obecenstva na zápase pre šírenie koronavírusu pokazil celkový dojem, lebo hráčov nemal kto povzbudzovať. Vystali aj góly, čo je vo futbale najlákavejšie. Najvernejší fanúšikovia sledovali zápas v Debeljači vzdialení od ihriska a skrytí od pohľadov dozorcov. Padinčania hrali lepšie ako na prvom zápase doma. Aj domáci sa snažili vyhrať, a preto na ihrisku v Debeljači prebiehal tvrdý

a zaujímavý zápas. Domáci boli lepší v prvom polčase. Mali tri vyložené šance, ale gól nedali, lebo brankár Bujaković pochytal všetky lopty, ktoré smerovali do jeho siete. Dolina iba raz ohrozila bránu domáceho brankára Šarca, ale Kelečević kopol nad bránu. V druhom polčase Dolina bola lepšia, mala viac gólových príležitostí. Obrana hrala iste a okrem brankára Bujakovića vynikal i skúsený V. Kolak. V závere zápasu Dolina mohla vyhrať, ibaže Malidžan a Trajkovski netrafili do prázdnej brány. Rozhodca Marjan Sarka z Vršca držal hru pod kontrolou a dôsledne priviedol zápas do konca. Bezgólovej remíze sa viac môžu tešiť hostia z Padiny. Bod získaný v stretnutí so Spartakom 1911 v Debeljači iste bude Padinčanom vzpruhou pre lepšie výkony v nadchá-

Vladimir Kolak a Goran Bujaković, skúsená dvojica Doliny

dzajúcich zápasoch. Môže sa to očakávať už v nedeľu doma s nováčikom z Ilandže – Banatom, tým skôr, že je v radoch Doliny dosť nových hráčov. DOLINA: Bujaković, Mitkovski, Radenković, G. Čížik (Hlavča), Kolak, Malidžan, Bančov (Ilić), Ľauko (Sokola), Kelečević, Trajčevski, Gigović (Jovanov)

Domáci bez šancí HAJDUŠICA – CRVENA ZVEZDA 0 : 2 (0 : 2) Vladimír Hudec

ajdušičania premrhali aj druhú príležitosť získať body na vlastnej pôde. Pre pracovné záväzky znovu vystal brankár Melich, Folťan tiež bol znemožnený hrať, pre zranenie nehral ani kapitán Radović. K tomu aj zranený Maliar už v 20. min. musel opustiť ihrisko. Všetko to však nemôže byť ospravedlnením za slabý výkon. Prvú šancu mali hostia už v 7. min., Maliarovi sa však rýchly protiútok hostí podarilo zastaviť na okraji šestnástky. O pár minút neskoršie útočník hostí za sebou zanechal Sprema aj Mršića, strieľal presne

www.hl.rs

pod šibenicu, takže mladý Cvijić bol bezmocný – 0 : 1. Trochu neskoršie hostia aj tretíkrát unikli po ľavej strane, Cvijić neobozretne vybehol a skúsený útočník hostí ho presným lobom aj druhýkrát matoval. Po tomto góle domáci boli obozretnejší v obrane, ale nie aj nebezpečnejší v útoku. Mali síce prevahu, ale čo to stojí, keď si nevytvárali šance. Pokúšali sa z diaľky, ale iba strela Z. Liptáka v 35. min. letela do brány a málo chýbalo, aby vošla do siete. Bankár bol neistý, vypustil loptu, ale sa ona predsa zastavila na bránovej čiare. Bola to jediná príležitosť domáceho mužstva.

Informačno-politický týždenník

Útočník hostí (v červeno-bielom drese) unikol Spremovi (vľavo) a Mršićovi (číslo 5) a prekonal Cvijića

Po zmene strán hostia začali mrhať časom, simulovať fauly. Rozhodca Đurđev z Vršca im to toleroval, dokonca často nepotrebne pískal faul v ich prospech. Tým síce nevplýval priamo na výsledok, ale iba na hru, čo viac zodpovedalo hosťom, ktorí si do konca zachovali získaný náskok. Hajdušičania však hrali slabo, rozhárane a nepresne. K tomu hostia za podpory rozhodcu na momenty

hrali hrubo. A keď sa všetko to má na zreteli, nie div, že domáci prakticky neohrozili vážnejšie brankára hostí a zaslúžene prehrali. HAJDUŠICA: Cvijić, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar (Petrović), Mršić (Brezičanin), Spremo, Knežević, Đaković (Nešković – Demse), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić V nedeľu Hajdušičania budú hosťovať v Barande, kde sa stretnú s tamojším tímom Radnički. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ FUTBALOVÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Päťka ako nič!

BAČKA – MLADOSŤ 1 : 5 (1 : 1) Samuel Medveď

nohým sa možno zazdá, keď vidia, aké mužstvo poslal v Pačire na hraciu plochu, že tréner Mladosti Vlado Karakaš nadmieru taktizoval a riskoval. Nehral Kaňa, ktorý dovolenkuje, kapitán Ožvát vykročil na trávnik len v druhom polčase, po dlhom čase v mužstve sa zjavil aj mladý Marko Đaković, nehral ani stopér Beronja, ktorý pre študijné povinnosti netrénoval pravidelne a bol na lavičke. V druhej časti zápasu tréner hostí postupne vystriedal celý útok. Mladosť hneď na začiatku zápasu zaútočila. Zagorčić v 3. min. vsietil, ale rozhodca Šipoš pre postavenie mimo hry petrovského útočníka gól anuloval. O chvíľku neskoršie Kavčić vyrazil sám pred domáceho

brankára Josipovića, ale kopal priamo doňho. V 14. min. hráč Bačky Ognjen Đuranovć zblízka hlavičkoval nad brvno. Potom v 24. min. Petrovčan Ivetić zahral z rohu, záložník Jakuš hlavou nastrelil dolnú časť brvna a lopta sa skĺzla za čiaru do siete – 0 : 1. Domáci nečakane vyrovnali v 42. min. Pred bránou Leňu z ľavej strany domáci kopali z rohu, stredný útočník Krkajlić nebol dobre strážený a vnútornou časťou kopačky kopal nad hlavu Leňu do siete – 1 : 1. V druhom polčase Mladosť dominovala. Obranné rady hostí a zvlášť záloha pôsobili bezchybne. V 64. min. Mrđan prijal loptu na ľavej strane a presnou strelou vsietil pekný gól – 1 : 2. Ivetić, ktorý vie dobre strieľať, v 72. min. precízne po zemi spoza šestnástky trafil dolný roh brány. O necelé dve

Strelec posledného gólu: David Stamenković (Mladosť Petrovec)

min. neskoršie Mrđan z ľavej strany centroval, Pavel Ožvát sa iba uklonil a Mladosť viedla trojgólovým náskokom. V 77. min. po rozohrávke David Stamenković stanovil konečné skóre zápasu – 1 : 5.

MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Ivetić, Kavčić, Šproch, Jakuš, Zagorčić (Dokić), Đaković (Ožvát), Zorić (Stojaković), Fábry (Stamenković), Mrđan (Petej) Výsledky 2. kola: Obilić – Mladost (T) 0 : 3, Njegoš – Krila Krajine 4 : 1, Bačka – Mladosť (P) 1 : 5, Hercegovac – Tekstilac 1 : 1, Bajša – Mladost (A) 1 : 1, Vojvodina (T) – Tavankut 0 : 1, Vrbas – ČSK Pivara 1 : 2, Crvenka – Radnički 4 : 1, Vojvodina (BG) – Srbobran 4 : 1. Program 3. kola: Srbobran – Obilić, Radnički – Vojvodina (BG), ČSK Pivara – Crvenka, Tavankut – Vrbas, Mladost (A) – Vojvodina (T), Tekstilac – Bajša, Mladosť (P) – Hercegovac, Krila Krajine – Bačka, Mladost (T) – Njegoš. Zápasy sa začnú o 16.30 h. Tabuľku vedie petrovská Mladosť so šiestimi bodmi a gólovým pomerom 9 : 1. Foto: J. Pucovský

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ako na tréningu AŠK – LEHEL 7 : 0 (5 : 0)

Vladimír Gál

tretnutie so susedmi z Mužlje sa Aradáčanom skôr podobalo na tréning ako na majstrovský zápas. V mužstve hostí hrali iba traja skúsení hráči a ostatní sú mladučkí chlapci, nie starší ako 18 rokov. Už v 10. min. Zoretić z voľného kopu prekonal donedávna brankára AŠK Kurunciho, ktorý slabo zareago• ŠPORT •

val. Šance a góly sa od tej chvíle striedali ako na páse. Najprv Samolovac netrafil z piatich metrov. V nasledujúcom útoku Adamov pätičkou prihral Mijićovi, ktorý z 15 metrov trafil pod šibenicu – 2 : 0. V polovici polčasu Čurović bol rýchlejší od Kurunciho, prekľučkoval ho a loptu zaslal do prázdnej siete. V 30. min. Kurunci strelu Mijića krátko odrazil k Zakićovi a bolo 4 : 0. Jedinú šancu na zápase hostia mali po chybe Matejina, ktorý loptu vracal brankárovi, ale Stojkov bol úspešnejší od útočníka Mužlje. Výsledok prvého polčasu stanovil Mijić.

Po návrate hetrik: Miloš Mijić (AŠK Aradáč)

V druhom polčase tempo hry kleslo, ale sa v pomere síl nič nezmenilo. V 65. min. V. Gál prekľučkoval dvoch hráčov, prihral Jevremovovi, tento zasa Mijićovi, ktorý dal svoj tretí gól na zápase. V 80. min. kombinovali otec a syn

Gálovci, ale ten mladší strelil vedľa. O pár minút neskoršie svoju chybu opravil a peknou strelou z okraja šestnástky stanovil konečných 7 : 0. AŠK: Stojkov, Jevremov, Vesin, Matejin, Janković (Korać), Zakić, Zoretić (Kujundžić), Mijić, Adamov (V. Gál), Čurović, Samolovac (K. Gál) Ostatné výsledky 2. kola: MSK – Vojvodina (NM) 0 : 1, Borac – 2. oktobar 1 : 2, Tamiš – Mladost (BD) 1 : 2, Polet – Delija 6 : 0, Jedinstvo – OFK Klek 6 : 0, Radnički 1911 – Rusanda 4 : 1, Vojvodina (B) – Crvena zvezda 0 : 1, Potisje – Mladost (L) 2 : 0. V nedeľu AŠK bude hosťovať v Melenciach bez pomoci kapitána Vladimíra Ďuríčeka, ktorý sa na tréningu zranil.

35 /4922/ 29. 8. 2020

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Odmena za bojovnosť JEDNOTA – DINAMO 1 : 0 (1 : 0)

Matej Bzovský

o možno i nečakanej vysokej výhre v úvodnom zápase nad Borcom v banátskej dedine Sakule staropazovskí futbalisti dostali krídla a s väčším sebavedomím a pozitívnou energiou v nedeľu privítali jedného z uchádzačov o titul majstra – mužstvo z nábrežia rieky Tamiš. Od prvého hvizdu solídneho rozhodcu Dušana Pjevca z Nového Sadu domáci začali bez rešpektu, húževnato a s veľkou vôľou vzdorovali zvlášť v prvej časti vzrušujúceho zápasu. Presnými prihrávkami dobre atakovali bránu favorizovaného súpera. Pančevského favorita sa však nezľakli, získali skutočne cenné body za disciplínu v oboch polčasoch. Hostia lepšie vykročili v stretnutí, mali asi štvrťhodinovú iniciatívu, z ktorej si pripravili prvú príležitosť na vedenie. Rýchly krídelník Zlatković sa vo 8. min.

zbavil svojho strážcu a prudkou krížnou strelou vypálil, ale lopta sa odrazila od brvna, zmocnil sa jej Andrić, z päťky vystrelil, no domáci strážca siete a kapitán mužstva Lazar Jovišić atraktívnym zákrokom zachránil vlastnú bránu. Domáci sa postupne a dosť rýchlo zbavili začiatočného tlaku náročných hostí a už v 13. min. ich potrestali za predbežne nevyužitú šancu. Akcia domácich bola ako z futbalovej učebnice. Lopta sa z obrany dostala po boku do nôh Nenada Perovića, jeho presnú prihrávku šikovne zužitkoval pohotový Slavoljub Đokić a presnou strelou zaslal za chrbát bezmocného brankára hostí Anđića. Od 26. min. domáci mohli plávať v ešte pokojnejších vodách. Đokić po prihrávke Ranđića vydržal na pleciach dvoch strážcov, vyšmykol sa im, ale jeho strelu vybiehajúci brankár zablokoval. Kolmé akcie priniesli domácim ešte dve šance, ale ich Krkobabić a Zeljković zahodili. Pevná obrana domácich nedovolila útočníkom hostí vypracovať si šancu až do 43. min., keď Ahčin dobre mieril, ale Jovišić

vyhodil loptu na roh. V druhom polčase fyzicky dobre pripravení hráči z Pančeva vrhli všetky sily do útoku, ale ich obrana Jednoty do viacerích šancí nepustila. Aj nervozita hosťom zaväzovala nohy, i keď občas vyrovnanie viselo na vlásku. Bolo skutočne viackrát horúco pred

V životnej forme: Lazar Jovišić, brankár pazovského FK Jednota

bránou domácich a jedinú zrelšiu príležitosť na vyrovnanie útočníci mali v 51. min., keď Krmar zo šestnástky nebol nadostač presný. V tejto veľmi vzrušujúcej časti domácim vyšla taktika, keď z ojedinelých, ale nebezpečných protiútokov hrozili. Tak v 71. min. striedajúci Lazić mohol zdvojnásobiť výsledok, prebehol cez slabšie stráženú obranu hostí, ale vystala lepšia realizácia. I keď sa táto výhra neľahko zrodila, predsa je úplne zaslúžená. V radoch Jednoty znovu vládol tímový duch a takmer všetci na zelenej ploche prispeli k tejto drahocennej výhre nad

kvalitným a dobre pripraveným súperom. JEDNOTA: Jovišić, Kačar, Mirosavljević, Ranđić, Gavrilović, Đokić (Lazić), Zeljković, Marinković (Maoduš), Vasović, Perović (Panjak), Krkobabić Po stredajšom stretnutí s Tisou z Adorjanu na ihrisku Potisja v Kanjiži Jednota v nedeľu privíta ďalšieho veľkého favorita pre najvyššie umiestnenie – novosadskú Mladost. PRVÝ MÁJ – FENIKS 1995 2 : 0 (1 : 0) Druhý predstaviteľ v tejto lige zo Starej Pazovy – mužstvo Feniks 1995 stratilo ďalšie body. Po remíze v Novom Sade s tímom Mladost tentoraz podľahlo Prvému máju v Rume. Hostia si prehru nezaslúžili, nevyužili viacero príležitostí aspoň na získanie bodu. Po stredajšom zápase s Radničkim zo Zreňaninu, žiaľ, pre pazovských milovníkov futbalu na hracej ploche Suvača v Pećinciach, potom feniksovci budú hostia u bývalého prvoligistu v Bečeji. Výsledky 2. kola: Prvý máj – Feniks 2 : 0, Radnički (Z) – Mladost 1 : 4, Bečej – Tisa 1 : 1, Radnički (S) – Borac 2 : 1, Kozara – Sloboda 2 : 2, Stari grad – Dunav 3 : 0, Omladinac – Hajduk 2 : 2, Vršac – Bačka 0 : 1, Jednota – Dinamo 1 : 0, Vojvodina – Sloga 1 : 1. Foto: J. Pucovský

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Polhodinka pre pohromu FRUŠKOGORAC – TATRA 3 : 0 (3 : 0)

Pavel Pálik

atrancom sa štart nevydaril, lebo v Sriemskej Kamenici zahrali veľmi slabo. Videla sa kondičná nepripravenosť, chýbajú aj súhra a usilovnosť. Domáci futbalis-

www.hl.rs

ti mali od začiatku prevahu. Už v 10. min. sa ujali vedenia efektným gólom Jevtića. Na 2 : 0 v 13. min. zvýšil zo správne nariadenej jedenástky Varničić a v 35. min. konečný výsledok stanovil Pećić. Za 90 minút hry Kysáčania si nevytvorili ani jednu opravdivú príležitosť a ak tak budú pokračovať, ťažko obstanú v tejto lige. Zápas veľmi dobre viedol rozhodca Jevtić z Budisavy.

Informačno-politický týždenník

Brankár Tatry Milošević v role obrancu

TATRA: Milošević (Munjas), Paunović, Haška, Klisarić, Vrhovac, Radić (Budík), Grujić, Sivčević, Živojinov, Popin, Pejašinović (Ožvát – Makovník) Výsledky 1. kola: TSK – Titel 8 : 0, Šajkaš 1908 – Susek 5 : 0, Veternik – Jedinstvo 5 : 1, Slavija – Hajduk 3 : 0, Sirig – Bačka (B) 1 : 0, Fruškogorac – Tatra 3 : 0, ŽSK – Omladinac 2 : 1, Fruškogorski partizan – Futog 1 : 0, Petrovaradin – Bačka 1923 (Ď) 0 : 0. V stredu Tatra mala doma na programe zápas 2. kola so žabaljským ŽSK a v nedeľu tiež uvíta súpera, tentoraz Petrovaradin. • ŠPORT •

FUTBALOVÁ ŠKOLA PETROVSKEJ MLADOSTI DVADSAŤROČNÁ

Nová generácia FK Mladosť

Na zájazde v českom Pelhřimove v roku 2004

Janto vie, ako s deťmi pracovať

Samuel Medveď

utbalová škola FK Mladosť má už bohatú dvadsaťročnú tradíciu. Jeden z tých, ktorý sa plne venoval práci s deťmi, zaúčajúc ich do tajomstiev futbalu, je Ján Čáni-Janto. Tento futbalový odborník v minulosti pracoval i s dospelými futbalistami tak v petrovskom prostredí, ako i v susedstve, v Hložanoch a v Maglići. Už roky Jánova práca so začínajúcimi futbalistami prináša plody, čo vidíme aj teraz. Zrodila sa dobrá generácia futbalistov, z ktorej si niektorí svoju futbalovú zručnosť cibrili ako mládežníci vo vtedy silnom čelarevskom ČSK Pivara. Mnohí tam potom hrali, vrátili sa do Petrovca, neskoršie dočasne behali za loptou v susednom Kulpíne či v Hložanoch. Spomíname si na mená celého radu futbalistov: Džuklevski, Čáni, Kopčok, Poliak, Erak, Kolár, bratia Stojimirovićovci, bratia Pavlisovci, Medveď, Severíni, Ožvát, Valentík, Tolić, Merník, Ivičiak, Kerhoni... Neskoršie prišli Fábry, Jakuš, Kaňa, Fejdi, Máľach, Stracinský, Melich, bratia Tatliakovci... V práci s týmito mladými hráčmi zohral aj veľkú úlohu skúsený tréner Pavel Spevák, ktorý s petrovskými dorastencami

bol majstrom Novosadskej oblastnej ligy. Treba spomenúť aj Pavla Medveďa, ktorý v Petrovci hral pomerne málo v prvej jedenástke. Odišiel na Slovensko, kde sa v plnej miere afirmoval ako tréner tak v Nitre, Trnave, teraz údajne v Zlatých Moravciach. Ako mladý hráč Igor Kaňa bol členom novosadského superligistu Vojvodina, zahral aj v drese štátnej reprezentácie mládežníkov. V rozhovore s Jánom ČánimMužstvo starších pionierov -Jantom sme si zaspomínali na časy dobre urobenej práce, na zájazd s členmi futbalovej školy do Plánované boli už aj zápasy, lenže zatiaľ všetko českého Pelhřimova, pobyt v Žirovnici, kde zostalo iba na pútavých tréningoch. Tréner petrovskí chlapci na silnom turnaji obsadili Čáni vie, ako vytvoriť dobré ovzdušie, aby tú druhé miesto, hrali na umelej tráve v neďalekej modifikovanú prácu deti prijali s úsmevom Jihlave, navštívili hokejový zápas domáceho a radosťou. Pelhřimova a Českých Budějovíc. Jeden deň Momentálne je potrebné viac pripútať tých pobudli aj na výlete v Prahe. najmenších. Toho času sú hlavne zastúpené Teraz sa vo FK Mladosť s mladšími kategória- generácie 2007, 2008, 2010 a 2012. Prichádzajú mi znovu začalo intenzívne robiť. Spoliehanie deti hlavne z Petrovca, Maglića a Kulpína, jesto sa na vlastné kádre vždy prinieslo plody. Čáni niekoľko Silbašanov (tréner vyzdvihuje bratov povedal, že iba táto neprajná situácia s Covi- Januševićovcov). Sú tu aj dvaja talentovaní dom-19 prekáža v kontinuite práce. Rodičia Begečania, bratia Igor a Dalibor Činčurákovci, nádejných futbalistov podporujú činnosť školy. ktorých matka je Petrovčanka.

Tréner Ján Čáni s kohútikmi a mladšími pioniermi

Ján Trabak pomáha v práci s kohútikmi

Bratia Igor a Dalibor Činčurákovci

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Selenči Mgr. Vladimír Valent, zborový farár – senior vanjelický cirkevný zbor v Selenči patrí do Báčskeho seniorátu a do spoločenstva Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Ako spoločenstvo evanjelikov a. v. je organizovaný od samého založenia tejto osady v roku 1758. Svoju úplnú samostatnosť dosiahol až príchodom prvého kňaza Juraja Plachého roku 1787. Je isté, že si už v prvých rokoch osídlenia tunajší evanjelici postavili modlitebnicu, ktorá im slúžila na spoločenské aktivity, spoločné stretnutia pri bohoslužbách a na vyučovanie detí. Prvým učiteľom, ktorý vyučoval deti a ako laik vykonával aj služby Božie, bol Ján Dolinaj. V rokoch osídlenia osady až do roku 1787 boli evanjelici v náboženských otázkach podrobení rímskokatolíckej vrchnosti, na čej území si založili osadu. Toto im zvlášť ťažko padlo. V 17. storočí pre to prechádzali mnohými ťažkosťami. V roku 1770 pre nepriaznivé okolnosti spolužitia s príslušníkmi rímskokatolíckej cirkvi sa z dediny vysťahovalo 90 až 120 rodín. Prisťahovali sa na územie Sriemu, do Starej Pazovy. Až po vydaní tolerančného patentu vladárom Rakúsko-Uhorska Jozefom II. roku 1781 dosiahli náboženskú samostatnosť a roku 1787 si pozvali prvého kňaza Juraja Plachého. V tom istom roku si postavili faru, už v nasledujúcom aj školskú budovu a o rok neskôr i kostol. Tento kostol nesmel byť postavený na hlavnej ulici, ale na vedľajšej (dnes Masarykova). Terajší kostol, postavený v roku 1870, sa nachádza na hlavnej ulici. Dnešný zborový dom – fara je postavená v rokoch 1980 až 1985. Do prvej svetovej vojny evanjelici v Selenči postavili tri školské budovy s bytmi pre učiteľov,

tom svedčia kostol, fara a iné priestory, ktoré sú znamením cirkevného života. Evanjelici sú hrdí na svoju osadu, ktorú z Božej milosti založili a v ktorej žijú generácie pracovitých príslušníkov slovenského ľudu. Cirkevný zbor v tomto období spravujú: zborová správa: Mgr. Vladimír Valent, farár – senior, Juraj Čapeľa, dozorca (predsedníctvo), Pavel Žiak, poddozorca, Pavel Strehársky, kurátor, Pavel Častvan, kostolník, a Ján Častvan, pokladník; zborovým kantorom je Dr. Juraj Súdi; presbyteri: Ján Mandáč, Ján Žabka, Pavel Rago, Michal Zolárek, Vladimír Kováč, Ján Javorník, Juraj Javorník, Ján Zajac, Pavel Šimoni, Juraj Krížov, Ján Rago, Ján Šimoni a Ján Týr. Cirkevný zbor do druhej svetovej vojny vlastnil dve školy a Lutherov dom v Ulici m. Tita, no tieto objekty boli po druhej svetovej vojne cirkvi štátom odobraté. Zborový dom pri kostole je postavený v roku 1964, dom smútku v roku 2000. Cirkevný zbor si pripomenul 200 rokov od príchodu Slovákov evanjelikov do Selenče v roku 1958 a 250 rokov od ich príchodu roku 2008. Pri tejto príležitosti bol generálne obnovený kostol. Zbor mal najviac členov – 2 100 v roku 1964. Služby Božie v nedeľu a vo sviatky sú o 10. hodine, nešporné o 15. hodine. Počas adventu a pôstu sú ranné služby Božie v pondelok a vo

faru a Lutherov dom pre zborové aktivity mimo kostola. Školstvo bolo pod patronátom evanjelickej cirkvi po ukončenie prvej svetovej vojny, keď ho prevzal štát. Cirkevné školy však boli roku 1945 zboru z vlastníctva odobraté štátom. Slováci evanjelici sú aktívnymi obyvateľmi tejto osady až do dnešných dní. Ich láska k osade a cirkvi je viditeľná po každej stránke. O

štvrtok a večerné v sobotu. Náboženský večierok býva vo štvrtok vo večerných hodinách. Konfirmácia býva tradične v prvú nedeľu po Veľkej noci, služby Božie venované začiatku vyučovania náboženstva sú začiatkom septembra a jeho záver, exámen, v júni, keď deti dostávajú aj malú pozornosť od zboru vo forme jednoduchého darčeka. Náboženskou výučbou

je zahrnutých asi 110 detí tak v školopovinnom vyučovaní, ako aj na fare v sobotu a nedeľu, keď sú hodiny náboženstva. Náboženstvo v škole vyučuje Anna Valentová a pri zbore, teda na fare, konfirmandov učí zborový farár, mladšie deti Anna Valentová a Kvetoslava Mučajiová, kým pri vyučovaní pomáhajú aj Karmena Kováčová a Teodora Šimoniová. Deti sa aj v letnom, prázdninovom období príležitostne stretajú pri takzvaných zábavách, akými sú melónová, palacinková a pod. Pravda, aj tu je stredobodom biblické slovo a nábožná pieseň. O tom, že sa deti nášho zboru zodpovedne pripravujú na hodinách náboženstva, svedčí aj fakt, že v posledných rokoch dostávajú prvé ceny na Biblických olympiádach. Dorastajúca mládež sa v poslednom období nestretá, aj keď má účasť v nacvičovaní mladšieho spevokolu (4 – 5 dievčat a 3 – 4 mládežníci). Tento spevokol vedie Anna Valentová. Zborový spevokol vedie Dr. Juraj Súdi, zborový kantor. Spevokol je aktívny v cirkevno-zborovom živote, pri nacvičovaní piesní, vystúpeniach v kostole na službách Božích a pri návštevách cirkevných zborov. Jeho činnosť je požehnaním pre zbor. V rámci zboru pracuje aj Oltárny krúžok žien (OKŽ), ktorý sa stretá príležitostne a je vždy prítomný pri činnosti cirkevného zboru. V posledných rokoch bol obnovený zborový dom pri kostole, vybudovaný roku 1964 a zboru odobratý v procese štátneho odobratia cirkevných škôl. Pri tejto oprave v roku, keď sme si pripomenuli 500 rokov od reformácie, zaznel aj návrh pomenovať ho Lutherov dom, čo bol jeho názov aj v minulosti. Na tento dom je daný aj symbol luteránstva – Lutherova ruža. Existuje možnosť zriadiť v týchto miestnostiach stálu výstavu historických dokumentov a cirkevných kníh cirkevného zboru a obrazy hovoriace o reformácii. Pri príležitosti 500 rokov od reformácie sme posadili aj strom reformácie, druh SORBUS-SKANDICA. Je to 231. strom, ktorý zasadila Evanjelická cirkev a. v. v Srbsku a na Slovensku. Na ekumenickom poli spolupracujeme s rímskokatolíckym cirkevným zborom na spoločných službách Božích v rámci ekumenického týždňa za jednotu kresťanov, ako aj pri príležitosti medzinárodného modlitebného dňa žien v prvý marcový piatok. Na tomto poli si tiež vymieňame návštevy na Vianoce a Nový rok. Toho času slovenský evanjelický cirkevný zbor v Selenči počíta približne 1 400 duší. Vlastní 25 hektárov ornej pôdy, cintorín (3 hektáre), kostol, faru, zborový Lutherov dom pri kostole a dom smútku.