Hlas ľudu 36/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

5. 9. 2020 | 36 /4923/

Uzávierka čísla: 2. 9. 2020

Anna Ðurđevićová (r. Hrubíková, 1944) je pedagogička hudby vo výslužbe a zakladateľka a dirigentka Mestského chóru Tília. Je to krehká, odvážna, duchom a mysľou vytrvalá povaha a šľachetná matka dvoch úspešných synov, slavistu a historika – Savu a Borka. Viac na s. 6 – 7. M. Benka / Foto: M. Benka

Kovačičan Želimír Šipický v médiách a IT odvetví začal pracovať ešte ako šestnásťročný. V súčasnosti je zvukárom v Rádiu Kovačica. Má záľubu v starých, ako i v najmodernejších počítačoch a vo voľnom čase pripravuje prvé múzeum počítačovej technológie v Obci Kovačica. O. Glóziková-Jonášová

V rubrike Kultúra je i príspevok z 5. ročníka detského festivalu slovenských ľudových piesní Keď si ja zaspievam. Ako píše autorka Tijana Farkašová, Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota v Šíde ho v súlade s platnými epidemiologickými opatreniami zorganizoval v sobotu 29. augusta na nádvorí Rusínskej fary. Festival nemá súťažný charakter, tohto roku sa v ňom zúčastnilo 15 mladých spevákov zo Sriemu a sprevádzal ich selenčský Orchestrík pod vedením Dr. Juraja Súdiho. A. Francistyová / Foto: z archívu SKUS Jednota v Šíde

V najnovšom vydaní magazínovej prílohy Mozaika okrem iného prinášame aj reportáž našej dlhoročnej novinárky a zahraničnej spolupracovníčky Miliny Vrtunskej z cesty zo slovinského Piranu do francúzskeho Paríža v čase, keď sa svet ocitol v zajatí koronavírusu, pomenovanú S časom a vírusom opreteky. J. Čiep

PROFESIONÁL PODĽA HRY DUŠANA KOVAČEVIĆA A SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Profesionál bez profesionálnych výkonov

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT,

Miroslav Benka

ra Profesionál (1990) srbského dramatika, scenáristu, režiséra a akademika Dušana Kovačevića (1944) bola prvýkrát uvedená na javisku Zvezdara teatra v Belehrade. Danilo Bata Stojković vtedy zahral postavu Luku Labana, kým postavu Teodora Teju Kraja stvárnil Bogdan Diklić. Hra bola šitá na mieru Batu Stojkovića, ktorý bravúrne stvárnil postavu a zahral ju 416-krát, z toho 138-krát na zájazde, ktorú videlo početné obecenstvo a za ktorú bol odmenený početným cenami (Sterijova cena (1990) v Novom Sade, soška Morjak za najlepšiu rolu na festivale Dni komédie (1990) v Jagodine, cena Zlatý smiech na Dňoch satiry v Záhrebe (1990) a i.). Hru uvádzali od 10. januára 1990 do 13. februára 2002. Pre veľkú popularitu tejto hry bol v roku 2003 natočený rovnomenný film v autorovej réžii a stvárnení ďalšej hereckej dvojice: Boru Todorovića a Branislava Lečića. Hru uvádzali aj v zahraničí, najmä v bývalých socialistických krajinách východného bloku, kde tesne po padnutí tzv. železnej opony svojou aktuálnou témou zaujali a s veľkým úspechom ju uviedli aj televízne (STV Bratislava (1991) v režijnom naštudovaní pražského študenta a exjuhoslovanského režiséra pochádzajúceho z Banje Luky Gorana Marojevića). V nedeľu 30. augusta sme mali príležitosť pozrieť si predstavenie Profesionál podľa hry Dušana Kovačevića na scéne Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci

v režijnom naštudovaní Richrada Sanitru a Jána Chalupku. Žiaľ, v petrovskej inscenácii z hry Dušana Kovačevića zostali iba útržky, nekonzistentné franforce dokaličeného textu autora (ešte stále žijúceho na cca 100 km od Petrovca, ktorého pochybujem, že sotva oboznámili a poprosili o povolenie na tento necivilizačný, zákonom trestný čin)?! – z ktorého pritom nadaní herci Zdenko Kožík a Branislav Čeman viac-menej boli znemožnení stvárniť svoje postavy, lebo im ambiciózna adaptátorská/režisérska dvojica neumožnila vyvinúť dialogicky trefne napísané scény a najmä minuciózne preštudované postavy, ktoré poznačili celé jedno obdobie. A o prekladateľovi hry – ani chýru, ani slychu! Toto im bol zámer – škoda márnej snahy? Žiaľ, Slovenské vojvodinské divadlo, po svojich sľubných začiatkoch, už dlhšie koná funkciu profesionálneho divadla pre slovenskú národnosť vo Vojvodine, zároveň je už dlho na rázcestí ideí, ducha a snáh, preto je na čase, aby slovenskí divadelní experti (ak takí ešte existujú), stratégovia a najmä investori pouvažovali o jeho existencii ako takom. Už viac ako celé desaťročie toto divadlo eviduje viditeľný úpadok a akoby bolo riadené z prameňa poradcu jedného utilitaristického rozumu, ktorý len a len z osobných záujmov obhajuje číry diletantizmus v neustálom kvete! – a pritom ponúka výber umeleckých spolupracovníkov „na pozícii“ a divadiel, kde on mal/bude mať osobné kšefty a uspokojí svoj už dávno vyschnutý talent. Čo povedať: buďme si vedomí svojich osobných závislostí. „Zostalo mlčanie“ – povie na konci Shakespearov Hamlet! 1 Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A ďakujem, že ste!

1 Zostalo mlčanie. SHAKESPEARE, Wiliam: Hamlet, Prince of Denmark. Dejstvo V., výstup II. In: The Complete Works of William Shakespeare. All the plays in chronological order, with all the sonnets and poems [uvedenú vetu z angličtiny preložil Miroslav Benka]. The Shakespeare Head Press, Oxford, Edition. Published Wordsworth Editions Ltd 1996, Reprinted 1998, s. 712, ISBN 1- 85326 - 895-X.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Východisko vždy jestvuje 17 S talentom sa človek rodí

28 Štvrť storočia s festivalom divadla 43 Na rybačke od malička

MOZAIKA

19 Dagerotypia

Na titulnej strane: Záber zo staropazovského trhu

Nový Sad

• •

36 /4923/ 5. 9. 2020

Foto: M. Benka

Týždeň

7 DNÍ

Obozretný začiatok septembra Pripravil: Stevan Lenhart

ačiatok tohto školského roka poznačila známa epidemiologická situácia a v súlade s tým v školách sú uvedené prísne hygienické opatrenia, žiaci a učitelia musia nosiť rúška a dodržiavať odporúčanú vzdialenosť. Vládne všeobecná mienka, že začiatok školského roka má mimoriadny význam pre žiakov, ale zároveň existujú obavy, že návrat do škôl môže znovu zintenzívniť šírenie koronavírusu. Riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus vyhlásil, že návrat na pracoviská a do škôl je vo všeobecnom záujme, ale ten návrat musí byť bezpečný. Ani jeden štát by sa totiž nesmel tváriť, že pandémia je ukončená, lebo koronavírus sa veľmi ľahko prenáša a môže byť fatálny pre všetky generácie.

Pre časté prípady nedodržiavania epidemiologických opatrení v Srbsku zasadal krízový štáb, ktorého členovia rozhodli, že je potrebné konať intenzívnejší inšpekčný dozor a prísnejšie trestať každé narúšanie predpisov. Epidemiológ Dr. Predrag Kon povedal, že v tomto období, keď sa situácia týkajúca sa šírenia infekcie Covid-19 v našej krajine utišuje, nesmeli by sme si dovoliť, aby sme znovu mali náhly nárast počtu nakazených. * V čase vzniku týchto riadkov vo svete bolo koronavírusom infikovaných 25,5 milióna ľudí, pokým obetí bolo viac ako 850 000. Tempo šírenia Covid-19 je však do určitej miery spomalené vzhľadom na predchádzajúce týždne a hlavné ohniská infekcie sa postupne premiestňujú z USA a Južnej Ameriky do Indie, skadiaľ údajne hlásili takmer 79-tisíc nových prípadov nákazy za deň. Európska komisia poskytne prostriedky vo výške 400 miliónov eur na podporu nástroja

globálneho prístupu k vakcínam COVAX. Tento medzinárodný projekt by mal zabezpečiť spravodlivý prístup k cenovo dostupným vakcínam proti ochoreniu Covid-19 všade a pre každého, kto ich potrebuje. Predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Celosvetová spolupráca je jediným spôsobom, ako poraziť pandémiu. V rámci iniciatívy Globálna reakcia na koronavírus a kampane Globálny cieľ sme svedkami toho, ako sa celý svet zjednotil. Doteraz bolo prisľúbených takmer 16 miliárd eur, pričom tí najtalentovanejší výskumníci a organizácie spájajú svoje sily v snahe zabezpečiť vakcíny, testy a liečbu, ktoré budú naším všeobecným a spoločným statkom. Som presvedčená, že nás to priblíži k nášmu cieľu: spoločne poraziť tento vírus.“ Cieľom nástroja COVAX je urýchliť a rozšíriť vývoj a výrobu globálnej ponuky vakcín pre občanov na celom svete, v chudobných aj bohatých krajinách. Globálnu bezpečnosť nemožno dosiahnuť,

až kým všetci v Európe a v celom svete nebudú bezpeční, a preto dnes potrebujeme globálnu solidaritu, uvádza sa vo vyhlásení Európskej komisie. * Maďarsko od 1. septembra zatvorilo hranice pre cudzincov s cieľom znemožniť novú vlnu šírenia koronavírusu. Bez negatívneho testu a bez karantény vchod do Maďarska je pre občanov Srbska možný iba na 24 hodín a len do vzdialenosti 30 kilometrov od hranice. Každý, kto chce dlhšie pobudnúť v tejto susednej krajine, musí podať žiadosť elektronickou cestou, a to len z oprávnených dôvodov (pracovných, zdravotných, rodinných). V prípade, že vchod do Maďarska bude dovolený, potrebné je mať negatívny test na Covid-19 alebo pobudnúť v karanténe. Tranzit cez Maďarsko do iných krajín je aj naďalej voľný – zo Srbska je možné cestovať cez hraničné priechody Horgos a Kelebia a cez maďarské územie sa musí jazdiť diaľnicou až po určený bod východu z krajiny.

V NÁRODNOSTNEJ RADE SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY PRIJALI DELEGÁCIU SLOVENSKEJ REDAKCIE NOVOSADSKÉHO ROZHLASU

Ochotní sme pomôcť, koľko je to v našich možnostiach Anna Horvátová

ol druha roka zloženie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny pôsobí v aktuálnom zložení. Pravda, nie všetkým zodpovedá, čo verejne aj dávali najavo. Každý má právo dokonca na svoju mienku, pokým to neohrozuje niečiu

www.hl.rs

osobnosť, nevyjadruje urážlivé slová proti, ako je to v dnešnej dobe prostredníctvom sociálnych sietí, portálov a inde praxou. Členovia Národnostnej rady, predsedovia výborov a najmä predsedníčka nápomocnú ruku podali vždy, keď ich o to poprosili tí, ktorým je akýkoľvek druh pomoci či rady potrebný. Stačí len jeden telefonát a dohovor o stretnutí je stanovený. Veď členovia NRSNM sú zvolení vôľou

Informačno-politický týždenník

Slovákov a ochotne poskytnú pomoc. Niežeby si namýšľali, že bez nich sa nedá. To určite nie! Niežeby spupným správaním utláčali národovcov, nanucujúc im svoje videnia situácie, tiež postoje a náhľady! Za to sa im dostalo ničím zaslúženého osočovania, nevšímavosti a opovržlivosti. Napriek všetkým nepríjemnostiam, ktoré sa členom NRSNM dostali, stačil jeden list, v ktorom zamestnanci Slovenskej redakcie

Novosadského rozhlasu oslovili predsedníčku NRSNM Libušku Lakatošovú, tiež predsedníčku Výboru pre informovanie A. Horvátovú o stretnutie či navštívenie rozhlasovej redakcie, keďže už dlhší čas sa stretávame s nepríjemnou situáciou, keď verejný servis RTS v dôsledku nadbytku redukuje rady svojich zamestnancov. Predsedníčka Lakatošová na list a pozvanie nezostala ne• TÝŽDEŇ •

oblomná, pozvala delegáciu do veľmi nepríjemné pre mladé oso- zia na stop k zamestnaniu. Naj- Predsedníčka Lakatošová ochotNRSNM. S predsedníčkou VPI by, na prahu života, keď v snahe častejšou príčinou je nadbytok ne podala nápomocnú ruku, že štvorčlennú delegáciu prijali o získanie pracovnej príležitosti zamestnancov. pre dvoch zamestnancov po v pondelok 31. augusta doriešenie situácie priv miestnostiach rady. meranú úhradu NRSNM Po privítaní hostí pani zabezpečí, aby mladé Lakatošová zdôraznila: kádre nezostali na ulici „Ochotní sme pomôcť, a rozhlasový program koľko je to v našich možnetrpel. nostiach.“ ZodpovedPonúknutá je možnosť ný redaktor programu finančne uhradiť dvoch v slovenskej reči Martin zamestnancov po 15 000 Prebudila predostrel din. do konca roka, koľko problém, s ktorým záv tejto chvíli sama Nápasia a ktorý ohrozuje rodnostná rada mohla všeobecné fungovanie vyčleniť, keďže transfery redakcie, ktorá každý hodne meškajú. Týmto znova potvrdeň vysiela 5 hodín programu v slovenskej dila, že nepravdy o nereči. Redukovanie začinnosti, neschopnosti, nezáujme o našu slovenmestnancov, zatiaľ je Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM na stretnutí s novinármi (foto: S. Hlaváčová) ich počet 17, by sťažilo skú menšinu neobstoja. a s vysokoškolským vzdelaním Po vypočutí problému, samo- Ochota z NRSNM je, ale treba, aby prácu. Nikto nepopiera ani fakt, že je zostanú bez pochopenia a nara- zrejme, nezostalo len na tom. bola obojstranná.

SLOVO MÁ: ANNA ÐURÐEVIĆOVÁ, PEDAGOGIČKA VO VÝSLUŽBE, DIRIGENTKA A VEDÚCA MESTSKÉHO CHÓRU TÍLIA

Východisko vždy jestvuje!

Miroslav Benka

nna Ðurđevićová (r. Hrubíková, 1944) je pedagogička hudby vo výslužbe a zakladateľka a dirigentka Mestského chóru Tília. Je to krehká, vytrvalá, odvážna, duchom a mysľou vytrvalá povaha a šľachetná matka dvoch úspešných synov, slavistu a historika – Savu a Borka. Pani Ðurđevićová, poprosím vás, spomeňte si na vaše začiatky v Petrovci, na detstvo, na rodinu... – Pochádzam z Báčskeho Petrovca, z remeselníckej krajčírskej rodiny Hrubíkovej. Môjho otcova rodina pochádzala z Hložian a mamina rodina bola Mikušová z Petrovca. Otec už ako dvanásťročný odišiel za učňa do Vrbasu a neskoršie pôsobil v Záhrebe ako pomocník. Mama sa učila remeslu u Maďarky v Novom Sade. Vedela hovoriť po maďarsky a otec po nemecky. Mala som mladšieho brata a o päť rokov staršiu sestru. Keď som mala dva roky,

presťahovali sme sa do Nového nad Novosadským rozhlasom na sme zbožňovali aj ako učiteľa, Sadu, na Poštovú ulicu, kde si piatom poschodí. aj ako človeka. On toľko pozirodičia otvorili krajčírsku dielňu Tam, kde sa dnes nachádza tívne na nás vplýval, dal nám a predajňu konfekcie, najmä tla- Slovenská redakcia Rádia Nový krídla a usmerňoval nás. Dlho čených, vybíjaných a vyšívaných Sad. som o tom rozmýšľala, čo všetručníkov. Od rána do večera sme – Presne tam, kde sa dnes ko v nás vyvinul. Aj hudbu mi všetci v tej dielni boli zúčastnení. nachádza Slovenská redakcia vštepil do srdca. Zapojil nás do Už neskoro večer sa staršia sestra Rádia Nový Sad. Učiteľa Benku rozhlasu. Vtedy neboli nahrávky o mňa a brata starala a a všetky vysielania bežali ukladala nás do postenaživo. Okrem školy my le, kým rodičia pracovatri dievčatá sme k nemu li v dielni do neskorej chodili a dvakrát do týžhodiny v noci. Vedľa dňa sme mávali aj skúšky. našej dielne boli krajčíBola tam aj teta Ďurčokori, kožušníci, klobučníci, vá, neskoršie Makanová. obchodníci, predajňa Ona písala a s nami deťmi hudobných nástrojov, nacvičovala básne a piescukráreň... My všetky ne. A tie texty, básničky deti sme mali spoloča piesne si dodnes paný dvor a predajne boli mätám. Jaroslav Vojtez ulice. Bola to radosť. chovský bol hudobným Kde ste začali choredaktorom a biskup diť do školy? Struhárik bol hlásateľom. – Do školy som zaMám veľmi pekné zážitky čala chodiť k starému z toho obdobia detstva. učiteľovi Strehárskemu, Neskoršie sme mali ktorý bol učiteľom aj novú školu Iva Lolu Rimojim rodičom. Nebara na Žitnom námestí, kde boli štyri slovenské skoršie mojím učiteľom bol Michal Benka, triedy. Keď som bola pôvodom z Lalite, ktorý v druhej triede základnej nás učil po slovensky. školy, rodičia ma zapísaAnna Ðurđevićová (foto: M. Benka) Učebne boli v budove li do hudobnej školy, aj 36 /4923/ 5. 9. 2020

Týždeň moju sestru a brata. Brat Janík prišla preto, lebo mi je blízko Oni pre nás mnoho znamenali hral na husliach a sestra Marien- Belehrad a že chcem pokračo- a stáli sme pred nimi ako vojaci... ka a ja sme hrali na klavíri. Otec vať v študovaní na hudobnej Keď som zakončila prvý stupeň, bol nadaný, vedel pekne spie- akadémii v Belehrade. Majo bol zistila som, že sa kolegom nepávať a napriek tomu, že nepoznal jedinečný, správal sa ku mne čili moje odchody na akadémiu, noty, vedel aj hrať na husliach, ako rodič a bol rád, že chcem lebo vtedy sa povinne vyučovalo mandolíne, citare... Všetky tie inštrumenty sme mali v dome a my deti sme všetci traja chodili do hudobnej školy – celý orchester. Sestra bola nestálej povahy, nedalo sa jej dlho sedieť a brat a ja sme zakončili aj strednú hudobnú školu a prvý stupeň hudobnej akadémie. Spomenuli ste, že vás rodičia zapísali do hudobnej školy, ale kedy ste prišli na to, že by ste sa chceli zaoberať hudbou a byť hudobným pedagógom? – Viete, to išlo spontánne. Aj neskoršie som mala šťastie – mala som výbornú učiteľku klavíra Milicu Anna Hrubíková (dnes Ðurđevićová, sedí druhá zľava) s učiteľom Michalom Dunđerovovú. Len teraz Benkom som si uvedomila, koľko do nás vložila. U nej každý tón mal pokračovať v štúdiách. svoju rozprávku, príbeh, každá Umožnil mi vyučovať od skladba... pondelka do štvrtka, aby Vyvíjala vašu obrazotvor- som od piatka do nedele nosť... mohla ísť do Belehradu. – Áno. Vyvíjala našu obrazo- Pán Majo nekládol na mňa tvornosť. Pripravovala nás na osobitné požiadavky, len súťaže. Vtedy som v Pančeve do- vždy som musela priniesť stala aj prvú cenu. Povedala mi, a ukázať mu index. A mala že mi nájde dobrého pedagóga som aj to šťastie, že vtedy v ďalšom zdokonaľovaní. Vtedy tak bol zariadený program som hádam aj vedela, že hudba štúdií, lebo na akadémiu cestovalo až 26 študentov bude mojím povolaním. Zakončila som aj Strednú z Vojvodiny: z Apatinu, Behudobnú školu Isidora Bajića čeja, Pančeva, zo Subotice v Novom Sade a rodičia nás ďalej a Sombora.... V Belehrade nemohli školiť a každé z detí išlo som mala výnimočných pesvojou cestou. Otec v roku 1952 dagógov. Profesor Bingulac kúpil nový dom. vyučoval harmóniu, vedu V našom kraji na Žitnom ná- o akordoch, ale on nás mestí a v Slovenskej ulici žilo vte- neučil, len keď ide o svoj dy veľa Slovákov: Miklovicovci, odbor, on nás učil, čo je to Kováčovci, Forgáčovci, Labátovci, život, čo je to svet – podelil Marčokovci, Mockovci... Takmer sa s nami o svoje zážitky S deťmi Borislavom a Savom všetci remeselníci... Našťastie z Paríža a veľkého sveta. môj sused Kováč mi povedal, že Boli tam veľké osobnosti: Arnold aj v sobotu... Tu prišiel aj vydaj, v Starej Pazove potrebujú peda- Vlasak, Vlastimir Perišić, Vojislav deti, žiaľ, nepokračovala som v góga hudby. To bolo v roku 1964. Ilić (ktorý vyštudoval v Mníchove druhom, vyššom stupni štúdií. Sadla som si do autobusa a odiš- a prednášal dirigovanie a zborový Čo vám bol najväčší cieľ v pela som do Pazovy do ZŠ hrdinu spev), podľa učebníc som ich po- dagogike, vo výchove detí? Janka Čmelíka, ktorá sa vtedy znala, a teraz som mala možnosť – Vždy som svoju prácu mala nachádzala na mieste dnešnej ich aj vidieť a počuť, čo znamená rada, snažila som sa, aby som strednej školy. Vtedy riaditeľom byť vzdelaný, rozhľadený člo- žiakov naučila a viedla ich na vek, ktorý prišiel z cudzieho sveta súťaže. Ja som mala 90 detí bol Ján Majo. Vysvetlila som mu, že som a snažil sa to všetko nám vštepiť. v aktivitách a nedovolila som

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

si, aby boli menej úspešné ako tie deti z Belehradu alebo Nového Sadu. Poviem vám, čo mi zavadzalo. Keď mi prišli piataci a keď som chcela vyskúšať ich talent, väčšina detí mi povedala: ,Ja neviem spievať.‘ A ja som im povedala: ,Deti moje, kto vie rozprávať, ten vie aj spievať – niekto krajšie a niekomu treba pomôcť, aby sa naučil.‘ Všimla som si, že väčšina detí je frustrovaná. Tak som sa veľmi snažila, aby som tie deti ,otvorila‘, aby som ich uvoľnila, aby nemali komplexy nižšej hodnoty. V roku 1968 dve slovenské základné školy v Starej Pazove sa integrovali a dostali sme terajšiu budovu. Keď som prišla do Starej Pazovy, boli v každej škole štyri triedy, a keď sme sa zjednotili, zostali iba štyri. Bolo to aj obdobie prudkej emigrácie našich rodín do Rakúska, Nemecka, Austrálie a inde, nešlo iba o asimiláciu nášho obyvateľstva. – Áno. Ja som zapájala deti, ktoré mali vyvinutý sluch, ale aj tie, čo ešte mohli niečo dosiahnuť. Tak jednoducho ak nemohli spievať, dala som ich do orchestra, lebo popri klavíri som mala aj vedľajší hudobný nástroj, flautu. Tak som mala aj chór, aj orchester. Flautami som sa zvlášť zaoberala a s flautami sme aj mali najlepšie výsledky. Veľmi často sme chodili do Subotice, Somboru, Bečeja na súťaže a neskoršie sme chodievali aj s chórom. V Zreňanine, Subotici, Sombore a Bečeji boli silné chóry s dlhou tradíciou a nám bolo ťažko preraziť a postúpiť. Oni mali detské, mládežnícke, chóry pre dospelých a mali aj vysoko odborných ľudí, ktorí ich podúčali, usmerňovali, a my sme nemali tú možnosť. Jednoducho boli sme odkázaní sami na seba a práca s chórom je zložitejšia. Kým bol riaditeľom, Ján Majo • TÝŽDEŇ •

vždy hovoril: ,Len povedz, čo potrebuješ‘ – a už aj vybavil. Neskoršie kúpil aj hudobné nástroje a vybavil aj hudobný kabinet. Keď si pomyslíme na pojem „hudba“, čo to pre vás znamená? – Pre mňa hudba znamená veľa. Tu sú emócie intímnejšie. Hudbu musím zažiť, hudba musí prejsť cez moje telo, aby som mohla vplývať na zbor. Jednoducho každá zmena rytmu tempa musí prejsť cez nás. To necháva na nás emócie. Musíme veľmi dobre poznať partitúru, aby interpretácia dopadla tak ako treba. Musím poznať žiadosti skladateľov, ale všetko to musí prejsť cez nás, aby dopadlo tak ako treba. Od mojej koncentrácie závisí aj koncentrácia zboru, to fluidum sa voľáko záhadne prenáša. Ešte kým som sa nevydala, bývala som u pani Rupovej (ide o Katarínu Kaťu Rupovú z chýrečnej šľachtickej rodiny – pozn. autora). Bola to veľmi vzdelaná a rozvážna pani a povedala mi, že v Belehrade hosťuje výstava obrazov z kolekcie múzea Ermitáž z Leningradu (dnes Sankt Peterburgu – pozn. autora), aby som si to záväzne pozrela. Odišla som na tú výstavu a všetko som si to pozrela. Keď som prišla pred obrazy Iľju Repina (1844 – 1930) a Šiskina (1832 – 1898), ktorí boli vedľa seba, dlho som pred nimi stála. Ten obraz Repina jednoducho žiaril. Tak na mňa žiaril ako hudba a bola som prekvapená, lebo som si nikdy dovtedy nevšimla, že obraz môže tak vplývať na človeka! Ja ho aj dnes vidím. A to sa nikdy viac ani nestalo, aby obraz u mňa vyvolal také silné emócie, takže teraz viem, že ten druh emócií, ktoré v nás hudba vyvoláva, existuje aj vo výtvarnom umení. To je nejaká dimenzia, ktorú musí človek v sebe mať, aby to zažil. Áno, emócia, ktorá komunikuje na nejakej vyššej úrovni, pravdepodobne neprístupnej ku každému človeku. – Áno. Chcem tomu veriť. Ktorý druh hudby vás zvlášť zaujal, dielo, ktorý skladateľ? – Viete, Haydn (1732 – 1809), Mozart (1756 – 1791), neskoršie

Bach (1685 – 1750) – trojhlasný, invencie, fugy, hoci pre nás vždy Bach bol najzložitejší, lebo Bachova hudba je polyfonická a súčasná hudba je homofonická, jedna ruka hrá sprievod, jedna melódiu, kým u Bacha tri, štyri melódie musíte viesť naraz. Dnes je to možno čudné, hoci v renesancii a v baroku to bola jediná možnosť. Chóry a skladby, ktoré boli písané v renesancii a v baroku, sú pre nás náročné.

kú mantru, stále opakujú tú istú tému, kým človek hádam nepadne do nejakého tranzu. Hudba ako aj každé umenie sa môže vyvíjať v rôznych smeroch, ale mňa najviac zaujala tá najzložitejšia hudba, ktorá má silné emócie. Dlho ste pôsobili v škole, potom po čase prišla aj penzia... – Keď som mala ísť do výslužby, pomyslela som si, ako budem žiť bez hudby, tak som sa zapojila do spoločenského života, do spolku

A nakoľko poznáte súčasnú hudbu? Napríklad minimalizmus: Terry Riley, Steve Reich, Philip Glass, Henryk Górecki, Arvo Pärt...? – Poznám, ale všetko to, čo sa nedá zdokonaľovať, čo zostáva na úrovni experimentu, nemá vývoj a nemôže dlho žiť. Aj ta dvanásťtonická hudba zostáva na úrovni experimentu. Súčasná hudba sa viac podobá na neja-

a cirkvi. Prišla som za pánom farárom Pavlom Andrášikom, ktorý mi ponúkol kantorskú prácu. Keď som zistila, že zbor nespieva podľa nôt, ale ľubovoľne, tak som sa celá zháčená opýtala, čo mám robiť, a pán Andrášik povedal: ,Vy hrajte tak ako my spievame‘ (smiech), tak som začala rýchlo notovať ten spev... hoci pán farár Andrášik pekne spieval aj hral. On bol kantor sedem rokov

u biskupa Struhárika, až potom odišiel študovať teológiu. Od neho som sa naučila, čo to znamená výber piesní, ktoré piesne sa kedy spievajú. On bol veľmi svedomitý a ako aj my osvetári si pripravil plán a program na celý rok. Najdôležitejšia vec je, aby ste si zvolili repertoár primeraný zboru. Kým nájdem dve-tri skladby, musím prezrieť sto partitúr. Môže sa nám Händelova (1685 – 1759) Haleluja páčiť, keď nemáme na to ľudí, zbytočná snaha. Keď pán farár odišiel do výslužby, prišiel pán farár Feldy, ktorý nám umožnil miestnosti a pianíno, aby sme mohli pokračovať s prácou. Zjednotila som chór spolkov a cirkevný chór a vystupovali sme aj v cirkvi, aj na javisku a všade, kde bolo potrebné. Vážim si tých ľudí, ktorí si po každodennej namáhavej práci ešte prídu aj zaspievať. Obišli sme takmer všetky slovenské osady vo Vojvodine a neskoršie sme išli aj do zahraničia. Spievali sme na Slovensku v Slovenskej Ľupči, na zámku vo Zvolene, v Žiline, v Púchove a v Banskej Bystrici a tam sme si uvedomili, čo pre iných znamená zborový spev. Oni si to uctievajú a sú si vedomí, koľko tu treba vložiť práce. Stretli sme tam dirigentov a vzdelaných ľudí. Pre nás tie zájazdy do zahraničia boli ako semináre. V Slovenskej Ľupči sme videli šesťstoročnú lipu Tília a podľa nej sme pomenovali aj náš chór, nech sme liečiví a trváci ako táto lipa. V roku 2001 si pripomenieme 20 rokov pôsobenia tohto chóru. Chýbajú aj oni mne, aj ja im. Máme 7 – 8 nahraných CD a ešte viac nenahraného materiálu. Obišli sme takmer všetky slovenské osady vo Vojvodine a vystupovali sme hodne aj v zahraničí. Je niečo, čo by ste odporučili tým, čo prídu po nás? – Je ťažké dávať rady. Veľa toho závisí od osobnosti a okolností, ale hádam je najdôležitejšie, aby sa ľudia vedeli v živote vynájsť, aj v neprajných podmienkach a nepriaznivých situáciách. Musíme byť inteligentní a na všetko pripravení. Vynaliezavosť v každej situácii je hádam to najdôležitejšie, v čo treba veriť. Východisko vždy jestvuje. Foto: z archívu spolubesedníčky

36 /4923/ 5. 9. 2020

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Ženy v čele lokálneho parlamentu Anna Lešťanová

a prednedávnom usporiadanom ustanovujúcom zasadnutí za novú predsedníčku Zhromaždenia obce Stará Pazova vymenovali Natašu Mićićovú zo Starej Pazovy. Z povolania je profesorkou srbského jazyka a literatúry. V období rokov 2016 – 2020 funkciu predsedu ZO Stará Pazova vykonával tiež Staropazovčan Goran Jović, ktorý je teraz členom Obecnej rady. Nataša Mićićová prvé pracovné skúsenosti nadobudla v Technickej škole Milenka Verkića-Nešu v Pećinciach a v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića v Starej Pazove ako profesorka srbského jazyka a literatúry a učila i anglický jazyk. Pracovala i v dvoch základných školách v Starej Pazove – Boška Palkovljevića-Pinkiho a Simeona Aranického. Ako osvetová pracovníčka so žiakmi, s ktorými pracovala, dosahovala pozoruhodné výsledky na súťaženiach a súbehoch. V roku 2013 sa jej dostala ďakovná listina

Obce Stará Pazova za získané výnimočné výsledky v školskom roku 2012/2013. V rokoch 2005

ja, Evrogiunti a bola nositeľkou kultúrnych aktivít. Okrem toho, že pracovala ako osvetová pra-

Predsedníčka ZO Stará Pazova Nataša Mićićová (v strede) so spolupracovníčkami Danijelou Krkićovou (sprava) a Vesnou Jovanovićovou

až 2015 pracovala i ako lektorka srbského jazyka v mesačníku Pazovačka revija. Ako knihovníčka školy spolupracovala s vydavateľstvami Laguna, Kreativni centar, Odise-

covníčka a knihovníčka, zúčastňovala sa i v práci školského výboru (2009 – 2015), a to najprv ako zástupkyňa predsedu a neskôr i dva roky ako predsedníčka v ZŠ Simeona Aranického.

Pre N. Mićićovú nová funkcia predstavuje veľkú skúsenosť, lebo sa zaoberala i bezprostredným vedením školy a svoje vedomosti, zručnosti a doterajšie pracovné skúsenosti uplatnila aj vo vedení vojčianskej Základnej školy Milana Hadžića. Po parlamentných, pokrajinských a lokálnych voľbách, ktoré boli 21. júna, zvolená je ako jedna z výborníckych kandidátok do nového zloženia Zhromaždenia obce Stará Pazova z volebnej listiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti. Po vymenovaní a zloženej prísahe sa poďakovala všetkým, ktorí jej vyjadrili dôveru, a okrem iného vyhlásila, že s ostanými výborníkmi budú pracovať v záujme občanov Staropazovskej obce, lebo na zasadnutiach budú schvaľovať dôležité rozhodnutia významné pre ich život a prácu. Jej zástupkyňou je Danijela Krkićová, podnikateľka, a tajomníčkou Vesna Jovanovićová, obe zo Starej Pazovy.

USTANOVUJÚCE ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKA PALANKA

Nové vedenie podobné starému Pripravil: Miroslav Pap

odobne ako v okolitých obciach, aj v Obci Báčska Palanka sa ustanovujúce zasadnutie Zhromaždenia obce uskutočnilo na poslednú chvíľu, presnejšie 21. augusta. V prípade, že by v tento deň nebolo zvolené nové vedenie obce, prišlo by k nútenej správe. Na zasadnutí zo 41 odborníkov bolo prítomných 40. Predseda volebnej komisie Đorđe Pojužina sumarizoval základné informácie o voľbách, ktoré sa konali 21. júna. Verifikačný výbor, ako je pravidlom, tvorili traja členovia z troch politických strán, ktoré počas volieb získali najviac hlasov, a boli to: Mita Lačanski (Srbská pokroková strana), Zorica Ivoševićová (Hnutie socialistov/Strana vojvodin-

www.hl.rs

ských Slovákov – Báčska Palanka) a Lana Kneževićová (Socialistická strana Srbska). Predseda verifikačného výboru Mita Lačanski podal správu o voľbe výborníkov, tým

boli vlastne potvrdené mandáty na nadchádzajúce štvorročné obdobie. Na základe verejného hlasovania výborníkov bolo zvolené staronové vedenie. Za predsedu Zhromaždenia obce Báčska Palanka bol vymenovaný Milan Čavić (SNS), právnik z Báčskej Palanky. Jeho zástupcom sa stal Bojan Radman (SPS). Funkciu tajomníka zhromaždenia naďalej bude Predseda obce Báčska Palanka Branislav Šušnica vykonávať Vla(foto: z archívu B. Šušnicu) dislava Toma-

Informačno-politický týždenník

šeková. Predsedom Obce Báčska Palanka naďalej zostáva Branislav Šušnica (SNS) a za podpredsedu obce bol zvolený Mita Lačanski (SNS). Obecnú radu v nastávajúcom štvorročnom mandáte budú tvoriť: Stevo Karanović, Miroslav Ivić, Vesna Vučićová, Zoran Petković, Milorad Paripović, Zoran Jovičin, Miroslav Vučković, Aleksandar Trešnjak a Danko Leginović. Treba však skonštatovať, že členom Obecnej rady nie je ani jeden člen slovenskej menšiny. Jediným výborníkom Zhromaždenia obce, ktorý sa hlási k slovenskej menšine, je právnik Viliam Slavka (Hnutie socialistov/ Strana vojvodinských Slovákov) z Pivnice. Zdroj: backapalanka.rs • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Vydarený humanitárny bazár Anna Lešťanová

a staropazovskom Námestí Dr. Zorana Đinđića v nedeľu 23. augusta od 10. do 14. hodiny bolo rušno, lebo sa tam konal humanitárny bazár. Tento minitrh usporiadali s cieľom zozbierať čím viac peňažných prostriedkov a tým pomôcť Stefanovi Subotićovi (1998) z Belegiša, ktorý je ťažko chorý na akútnu lymfoblastovú leukémiu. Na námestí bolo 25 vystavovateľov, ktorí v ponuke mali domáce rožky a iné múčniky, koláče, knihy, hračky, ručné práce, kvety... Každý predavač pred sebou mal krabicu, do ktorej kupci dáva-

li peniaze za kúpený tovar. Organizátormi ozaj vydarenej akcie sú tamojšie združenia Tat a m ate a Tabita (pri cirkevnom zbore v Starej Pazove). Vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu akcia sa konala s uplatnením všetkých preventívZdruženie Tatamate počas humanitárneho bazára nych opatrení v Starej Pazove pre Stefana Subotića

a ohlas občanov bol veľký. Konkrétne na bazári bolo zozbieraných a na danú nadáciu na liečbu 22-ročného mladíka Stefana Subotića, ktorý už tri roky bojuje s touto zákernou chorobou, zaplatených 2 820 eur. Vďaka humánnym ľuďom s veľkým srdcom prostredníctvom i viacerých zapojených združení, dobrovoľných príspevkov a zasielaním esemesiek za relatívne krátke obdobie zozbieraná je potrebná suma peňazí v hodnote 40-tisíc eur, aby Stefan odcestoval do zahraničia na ďalšiu liečbu. V nemeckom meste Flensburg Stefana mali čakať lekári, aby podstúpil prepotrebnú terapeutickú liečbu.

O HUMANITÁRNEJ AKCII V ERDEVÍKU

Bazár ako vo veľkých mestách Danuška Berediová-Banovićová

a prevažovacie hojdačky. Potom v nedeľu, tiež v parku, sa uskutočnil humanitárny ba Erdevíku sa počas minu- zár pre Lanu Jovanovićovú. V lého víkendu diali pekné parku predávali hračky, ručné veci. V sobotu 29. augusta práce, koláče, nápoje. Pre deti Združenie občanov Bruje zorga- boli určené dielne, ako aj face nizovalo pracovnú akciu uprato- painting, a predvečerom pre vania erdevíckeho parku. Poko- nich bolo aj kino v dome kultúry. sili trávu, pozametali chodníky, Pre starších večer zorganizovali pozbierali odpad. Na detskom minikoncert. Všetky prostriedky ihrisku farbili a opravili hojdačky z predaja na bazári zo vstupeniek do kina a na koncert boli pre Lanu a jej prvý krok. Iniciátorka tejto akcie bola Marína Jagmaševićová-Hrubíková. Opýtali sme sa jej, čo ju podnietilo k tomu, aby zorganizovala tento humanitárny bazár. „Začlenená som do skupiny Buď humánny – humanitárne licitácie na Facebooku asi 3 mesiace. Chcela som aj ja pomôcť a rozmýšľala som, ako. Moja dcéra Ivona, ktorá je veľmi zvedavá, sa ma stále vypytovala o tých deťoch, Marína Jagmaševićová-Hrubíková

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V nedeľu sa v erdevíckom parku predávali hračky, ručné práce, koláče a všeličo iné

ktoré vidí v mojom mobile, čo sa s nimi stalo. Povedala som jej, že nemajú peniaze na lieky a že sú veľmi choré. A ona hneď začala vyberať peniaze zo svojej peňaženky a povedala, že im dá všetko. A tak sme prišli na to, že predáme hračky na trhu. Potom sa mi ozvali aj iné ženy, že by

aj oni chceli pomôcť. A vtedy mi napadlo, že by sme aj my mohli zorganizovať humanitárny bazár ako vo veľkých mestách,“ povedala nám Marína. O úspešnosti bazára a humánnosti Erdevíčanov hovorí fakt, že pre Lanu v nedeľu vyzbierali 153-tisíc dinárov.

36 /4923/ 5. 9. 2020

Ľudia a udalosti V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU V ZŠ BRATSTVA A JEDNOTY V BIELOM BLATE

Bude pracovať aj škôlka Vladimír Hudec

skom roku je to, že v škole bude pracovať aj škôlka, v ktorej budú žiaci vo veku 3,5 až 5,5 roka života. „Je to pre Biele Blato novinka. Doteraz v našej škole škôlka nikdy nebola. Pracovala iba predškolská prípravná skupina,“ hovorí M. Nedeljkov. „To je dobre pre deti, lebo prispeje k ich sociálnej komunikácii a prípravám pre školu,

a my sme vypracovali elaborát, ktorý v mestskej správe kladne ohodnotili a rozhodli, že v našej škole otvoria škôlku. Okrem v našej škôlku otvoria ešte v štyroch dedinách našej obce. V súvislosti s tým však boli nevyhnutné aj určité rekonštrukčné práce, na ktoré sme z lokálnej samosprávy dostali pol druha milióna dinárov.

zlepšili podmienky aj pre prípravnú skupinu. Časť prostriedkov sme využili aj na zabezpečenie audiovizuálnych pomôcok. Práce sú prakticky skončené a teraz čakáme, aby inšpekcia dala svoju mienku, a môžeme začať s prácou,“ informuje tajomníčka školy Milena Godová. V ankete, ktorá predchádzala otvoreniu škôlky, rodičia 18 detí sa vyjadrili, že chcú, aby ich deti chodili do škôlky. Pre potreby tejto skupiny zamestnajú jednu vychovávateľku, ktorá s deťmi

ákladná škola Bratstva a jednoty v Bielom Blate na začiatku nového školského roku pod svojou strechou privítala 12 prváčikov, z čoho jedného v slovenskej, dvoch v maďarskej a deviatich v srbskej triede. Privítali ich v trochu neobvyklých okolnostiach. „Nebolo ako skôr. Uctievali sme epidemiologické opatrenia, čiže boli sme pod rúškami, nebolo bozkávania, podávania rúk. Nemali sme ani tradičný program. Trochu sme im vyrozprávali, čo ich očakáva, rozdelili tašky, a to je to. Okolnosti sú trochu neobvyklé, ale začiatok školenia je predsa veľká udalosť Začiatok nového školského roku pod rúškami. Bielob- Deti v prípravnej skupine. Čo nevidieť sa k nim pripojí aj tak pre prváčikov, ako latskí prváčikovia so svojimi učiteľkami a riaditeľom. 18 mladších kamarátov. aj pre ich rodičov. Oni sa oddnes stali členmi nášho škol- ale významné je aj pre rodičov, Tými peniazmi sme na miest- bude pracovať po srbsky, avšak ského tímu. Nie síce veľkého, ale ktorí sú zamestnaní, takže teraz nostiach škôlky drevené okná dvakrát v týždni budú zabezpeveselého a svorného. S nádejou, deti nemusia byť so starými rodič- a dvere vymenili plastovými, čené hodiny v slovenčine a maže okolnosti, v ktorých začínajú mi ako doteraz. Na tento spôsob sociálne zariadenia sme museli ďarčine. Počet detí sa, pravdaže, svoje vzdelávanie, budú čoskoro sme si zastali po boku mestských prispôsobiť malým deťom, mu- môže meniť. V dedine sú ešte deti zmenené, že odhodíme rúška a že prostredí, ktoré doteraz z tohto seli sme zabezpečiť v nich teplú toho veku, ale ich rodičia nateraz čoskoro uvidíme ich usmiate tvá- aspektu boli privilegované.“ vodu, vykonali sme rekonštrukciu rozhodli, že ich ratolesti nebudú re. Doprajme im úspešné školenie „Otvoreniu škôlky predchá- elektroinštalácií, postavili nové chodiť do škôlky až do odchodu a vyspievanie,“ povedal riaditeľ dzala výzva lokálnej samosprávy keramické obkladačky... Slovom, do povinnej prípravnej skupiny. školy Milan Nedeljkov. školám, aby sa uchádzali o pros- museli sme zabezpečiť štandardy Inak novinkou v tomto škol- triedky na otvorenie škôlky. Nuž na túto činnosť. Týmto sme však Foto: z archívu školy KONFIRMÁCIA V 11. NEDEĽU PO TROJICI. V Laliti je zvykom, že sa konfirmačná slávnosť vykonáva v prvú nedeľu po Veľkej noci. Situácia, v ktorej sa teraz nachádza celý svet, zmenila plány a konfirmandov prijali za dospelých členov cirkvi 23. augusta 2020 v lalitskom evanjelickom chráme Božom. Na takú malú dedinu je to pekný počet konfirmandov, ktorí potvrdili svoju krstnú zmluvu. Tri dievčatá a piatich chlapcov do vyzdobeného kostola slávnostne voviedli kaplánka cirkevného zboru Mgr. Zuzana Poničanová spolu s manželom, už ordinovaným kaplánom Mgr. Miroslavom Poničanom. Na návrh rodičov cirkevný zbor dal prvýkrát pre konfirmandov ušiť biele rúcha, aby deti boli jednotní a dodávali slávnostnejší nádych tak významnej udalosti. V konfirmačnom príhovore deti boli oslovené k tomu, aby sa stali vo svojich životoch učeníkmi, ktorí budú otvárať cestu, aby po nej mohol svojím svetlom zasvietiť Ježiš Kristus. Každý z nich je hodný toho, aby zaujal tak dôležitú úlohu vo svojom živote. Po preskúšaní a zložení konfirmačného sľubu každý konfirmand dostal svoju Rozpomienku na konfirmáciu. Na snímke zľava stoja konfirmandi: Kristián Šimek, Daniel Butáš, Bojan Macko, Andrea Vozárová, Janko Benka, Dajana Tereková, Petra Hrnčiarová a Viliam Ďurčiansky. Z. Poničanová Snímka: Pagi foto

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NÁROČNÉ PLÁNY ZREŇANINSKÝCH TURISTICKÝCH PRACOVNÍKOV

Oživia nautický turizmus Vladimír Hudec

ieka a mosty sú svojráznou poznávacou značkou najväčšieho banátskeho mesta Zreňanin. Avšak nie iba Zreňanin, ale celý stredný Banát je bohatý na vodné toky. „Zreňanin a celé okolie doslova leží na vodách,“ hovorí turistický manažér z Turistickej organizácie mesta Zreňanin Jaroslav Stevanov. „V priemere 30 kilometrov máme až päť vodných tokov. Okrem Begeja sú tu Tisa, Tamiš, kanál DTD a na

Múzeom piva, pokračovala Tisou a Dunajom po Slankamen.“ „Plánujeme Zreňanin spojiť Begejom s Temešvárom. Jestvuje totiž veľký záujem o plavbu Begejom, avšak v tejto chvíli nemôžeme turistov viesť ďalej od Kleku, lebo hrádze pri tejto dedine a trochu ďalej aj pri dedine Itebej sú veľmi staré a neumožňujú bezpečný prechod väčších lodí,“ hovorí ďalej riaditeľ zreňaninskej turistickej organizácie Zoran Ljubotina. „Okrem toho musíme na niekoľkých miestach pri dedinách Itebej a Klek rieku očistiť.

„Priechod pre lode na hrádzi pri Kleku teraz nie je funkčný,“ vysvetľuje Jaroslav Stevanov.

Prístav na Begeji, odkiaľ by mala začínať plavba buď v smere Tisy, Dunaja a ďalej Temešváru... listického turizmu zakladáme naše „Rozvoj nautického turizmu je turistické plány v nastávajúcom však šanca aj pre pohostinstvo. období. V tejto chvíli prebiehajú V blízkosti Begeja v smere ústia do práce na čistení koryta rieky Begej Tise sa totiž nachádza niekoľko pekv samom meste medzi peším a že- ných reštaurácií, ktoré môžu prijať lezničným mostom a prebiehajú aj turistov. Je tu kaštieľ Ečka, reštaupráce na rekonštrukcii dvoch spo- rácia Trofej a etnodedina Tiganjica, mínaných hrádzí. Na tie účely mesto tiež hotel Sibyla na rybníku Ečka, Zreňanin dostalo prostriedky z IPA prírodná rezervácia Cárska bara, fondov a lehota na ich ukončenie sálaš Stara dunja... Nuž a s majiteľmi je do konca nasledujúceho roku,“ týchto objektov už máme dohovor, ujasňuje spolubesedník Ljubotina. že vystavajú malé prístavy na Begeji Medzičasom je na Begeji vysta- v blízkosti svojich objektov tak, aby vaný aj malý prístav pre menšie sa naša turistická loďka pre 25 ľudí loďky, ktorý sa nachádza neďaleko mohla pristaviť. Očakávame, že

juhu Brzava. Okrem Brzavy ostatné tri rieky a kanál DTD sú splavné a nadväzujú na neďaleký Dunaj. Ďalej je tu prírodná rezervácia Cárska bara, jazerá rybníka Ečka... Všetko to chceme využiť na rozvoj nautického turizmu a nadviazať na

Keď to všetko urobíme, budeme môcť organizovať plavbu až do Temešváru, vzhľadom na to, že Rumuni svoju časť rieky po hranicu už očistili.“ Podľa slov spolubesedníkov rovnobežne s rozvojom nautického turizmu pracujú aj na zveľadení cyklistického turizmu. Doteraz vystavali 32 kilometrov cyklistickej dráhy, ktorá tiahne vedľa Begeja. Naposledy vystavali cyklistickú dráhu po hrádzu v Kleku V pláne je výstavba a úprava takýchto malých prí- a teraz prebiestavov pre člny ha výstavba dráhy smerom pivný turizmus, čiže Múzeum piva. do dediny Jankov Most, Žitišta a k Nedávno sme zorganizovali regatu, rumunskej hranici. ktorá štartovala odtiaľto, čiže pred „Teda na rozvoji nautického a cyk• ĽUDIA A UDALOSTI •

V nautickom turizme vidia možnosť prilákať veľký počet turistov (foto: J. Stevanov)

Múzea piva. Plánujú totiž, že práve na tomto mieste sa budú začínať nautické túry po Begeji, Tise, Tamiši, už podľa toho, kto si čo bude žiadať, a tak svojráznym spôsobom pivný turizmus nadviaže na nautický a opačne. Okrem toho Begej je vraj teraz už čistý a v ňom sú rôzne druhy rýb, čo umožní aj rybolovný turizmus.

s oživením ruty v smere Temešváru aj tam vyrastú podobné objekty, ktoré sa o. i. budú vyznačovať chýrečnou banátskou gastronómiou. Predpokladom všetkého je však oživenie nautického turizmu na Begeji,“ konštatuje na záver riaditeľ Turistickej organizácie Zreňaninu Zoran Ljubotina.

36 /4923/ 5. 9. 2020

Ľudia a udalosti SO ŽELIMÍROM ŠIPICKÝM Z KOVAČICE

Nekaždodenná zberateľská činnosť Oľa Glóziková-Jonášová

ovačický rodák Želimír Šipický je milovníkom, zberateľom a obdivovateľom počítačov, teda informačných technológií (IT). Má záľubu v starých, ako i v najmodernejších počítačoch. Je otcom dvoch detí, Alekseja a Eleny, ktoré ho motivujú, aby ich vzdelával v rámci IT a nakoniec im niečo, čo pre neho má vysokú hodnotu, jedného dňa ponechal. Manželka Tatjana ho podporuje v jeho hobby. V médiách a IT odvetví pracuje od 16 rokov. V súčasnosti pracuje ako zvukár v Rádiu Kovačica a vo voľnom čase pripravuje prvé múzeum počítačovej technológie v Obci Kovačica. Keď ide o jeho zberateľskú činnosť, treba povedať, že nejde iba o počítačové technológie. Je milovníkom technológie ako takej, ako aj mechaniky, ktorá predchádzala počítačovej technológii. „Od malička mám rád technológiu, prvou vecou, ktorá ma fascinovala, keď som bol malým chlapcom, boli mechanické hodinky, spôsob a princíp ich fungovania. V serióznom smere sa to začalo hýbať, keď som z príležitosti konfirmácie ako 12-ročný dostal prvý počítač Commodore 64. Na ňom sa všetko muselo programovať. Pri načítaní videohier sa musel napísať kód. Tým ma to začalo baviť ešte viac. Vtedy mi šlo hlavne o videohry, ktoré podnietili môj záujem,“ zaspomínal si Želimír a dodal: „Zberateľská činnosť sa začala tak, že som si najprv tie veci chcel ponechať pre seba, na pamiatku. Avšak stále som o tom veľa čítal a zaujalo ma to, tak som sa dal na zberateľskú činnosť. Dosť toho ešte potrebujem, aby múzeum bolo naozaj špičkové. Vo sfére môjho hobby mám jednoducho želanie zanechať niečo pre budúce generácie. Toto hobby sa časom stalo mojou srdcovou záležitosťou.“ Trochu neskôr to dostalo na serióznosti. „Začalo sa to prvým zamestnaním v rozhlasovo-televíznej stanici RTV ritam v Pančeve, do ktorej som sa dostal na základe toho, že hľadali osobu, ktorá vedela pracovať na počítači Commodore Amiga 1200. Už vtedy, pred 20

www.hl.rs

rokmi, personálny počítač, čiže PC, so svojím operačným systémom Windows bol najrozšírenejším, predovšetkým pre svoju cenu a praktickosť, pričom Amiga bola zriedkavo používaná a zanedbaná. Bol som jedným zo zriedkavo šťastných ľudí, ktorí Amiga počítače vlastnili, a týmto počítačom som sa naplno zaoberal. V médiách vtedy bola iná situácia ohľadom techniky a technológie než je dnes, Amiga 1200/4000 bola v tejto sfére veľmi zastúpená a špecifická predovšet-

dnes nemám. Dnes sa tieto počítače zriedkavo objavia. Avšak predsa som ich týmto spôsobom všetky spoznal tým, že som ich používal, čo mi vtedy stačilo.“ Želimír zbiera a usiluje sa zachovať všetko, čo sa používalo na zábavu a edukáciu v dome, čo sa pripájalo na elektrický prúd – ručné videohry, videohry, ktoré sa pripájali na TV, stolové hry a počítače (Atari, Nintendo, Sega, Oric, Sinclair a mnohé iné). Fascinuje ho aj videoreprodukcia, začnúc so Suoer 8mm.

Želimír Šipický so synom Aleksejom obzerajú exponáty

kým vďaka charakteristikám svojej grafiky, takže sa značne používala v televíznych staniciach, štúdiách a produkcii všeobecne. Aj vtedy, rovnako ako dnes, v našom prostredí bolo málo ľudí, ktorým bol tento systém známy, keďže bol úplné iný ako PC a mal veľký rozsah aplikácií pre grafickú prípravu (Scala Multimedia, Cinema 4D, Toaster), takže som sa veľmi mladý dostal do tej práce. Možno povedať, že ma záľuba v ,starých‘ počítačoch dostala do práce, ktorou sa zaoberám aj dnes. Som tu, kde sa nachádzam, vďaka Commodore 64.“ Náš spolubesedník hovorí, že na samotnom začiatku bol entuziastom a počítač Commodore bol jeho obľúbený. „Pevne som stál pri Commodore Brande, bol som presvedčený, že PC nie je dobrým počítačom pre mňa, takže som používal Commodore 64, Amiga 500, 500 plus, 600, 1200, 4000. Je škoda, že som ich všetky postupne predával a nakupoval stále novšie verzie – dnes by som ich rád vlastnil všetky, keďže ich všetky v zbierke

Informačno-politický týždenník

Zaujímavé je, podotkol, ako bolo možné pred prípravou pozrieť si napríklad krátky kreslený film, ktorý trval 2,5 minúty. Každý obraz bol hmatateľný, všetko bolo viditeľné. Bolo potrebné nainštalovať film do projektora a pozerať sa. Teda bola to úplne iná situácia než je dnes s projekciou na Youtube. Práve to je na tom najzaujímavejšie. Boli to začiatky všetkého, čo poznáme dnes. Vtedy sme si to nevedeli predstaviť, dnes je to samozrejmosťou. Treba k tomu mať veľký rešpekt. „Generácie v 80. a 90. rokoch 20. storočia nemali takú možnosť, akú ju máme dnes, pritom myslím na možnosť dostať sa k novým technológiám, zvlášť v oblasti technologickej zábavy a počítačov všeobecne. Videohry, ktoré boli vtedy aktuálne, boli dostupné len v západnej Európe. V našej krajine sa najviac používali hry z Maďarska, Rumunska a Ruska. Ľudia dnes nevedia, že Sega je vlastne Nintendo Famicom z roku 1983 – hra, ktorá je ilegálne kopírovaná v krajinách východnej Európy.

U nás sme túto hru poznali v tvare Sega Mega Drive 2, ktorá zaujímavo bola konkurenciou pre Nintendo, ale sa lepšie predávala v USA, takže sme u nás preto používali tú formu takmer do roku 2000, aj keď bola 10-ročná a mala pokročilejšie generácie systému. V tom období mladí ľudia mali záujem o tieto veci najprv z hľadiska zábavy, ale potom aj z hľadiska záujmu o to, ako je hra vyrobená, ako je to naprogramované, aký je to programový kód a pod. Domnievam sa preto, že je tá história hodnotná.“ Takmer všetci sa každodenne stretáme s dedičstvom starých systémov. Potrebné je, aby sa mladí ľudia mohli zoznámiť s pôvodom toho, čo majú dnes. Každý deň používame dajakú novú verziu smartphone, ktorý je silnejší, pokiaľ ide o pamäť, rýchlosť a architektúru ako celá zbierka Šipického dokopy, a za pomoci emulátora môže urobiť imitáciu každého prístroja, ktorý existoval v minulosti – gramofón pre hudbu, foťák na fotky, videoplazer a kamera... „Všetko to dnes máme v jednom prístroji, ktorý by mohol byť nie väčší od škatuľky zápaliek,“ podotkol spolubesedník a dodal, že idea o vytvorení takejto kolekcie, rovnako tak ani idea o vytvorení múzea nie je jeho originálna. Vo svete je množstvo takýchto múzeí. Aj v susednom Chorvátsku je jedno také múzeum, ktoré je uznávané, menom PEEK&POKE. Berie si ho ako vzor. U nás však „rozprávka“ o starých počítačoch má nedostatky, keďže nám chýbajú roky, počas ktorých sme mali ekonomické blokády. Také múzeum by mohlo mladším generáciám poskytnúť poznatky o začiatkoch vývoja technológie a tým starším by mohlo pripomenúť staré časy. Pritom by sa tu organizovali aj workshopy, ktoré by propagovali edukáciu o IT. Na to, aby vzniklo takéto múzeum, je potrebná v prvom rade veľká zbierka, milovať túto problematiku, mať vôľu zdieľať informácie a záujem ľudí. Šipický má dnes vo svojej zbierke viac ako 200 autentických a funkčných exponátov. Tým činom sa zjavuje otázka, kde je možné tie • ĽUDIA A UDALOSTI •

exponáty vyložiť a pod. Potrebné to bola Atari Lynx – ručná konzola, je taktiež prichystať propagačný ktorá bola po jej vytvorení veľmi materiál, ktorý by dal základné nevydarená, takže bolo vyrobených informácie o múzeu a jeho expo- málo kusov. Túto konzolu som kúpil nátoch.„Cieľom je zabezpečiť pocit, nefunkčnú, za, samozrejme, menšiu že sa návštevník múzea presúva cenu, a sám som ju priviedol do cez čas. Bola by tam napríklad izba funkčného stavu. Niektoré veci, z 80. rokov, v ktorej by sa nachá- ktoré mám v zbierke, sú zriedkavé. dzala Nintendo hra, a bol by tu aj Tak na Balkáne, ako aj na úrovni eutelevízor, nábytok a časopisy z toho rópskej a svetovej. Je tu napríklad obdobia a pod.“ Macintosh quadra model 800, ako Múzeum by podľa jeho predstáv aj spomínaný Atari Lynx, ktoré sa malo sídliť buď v Kovačici, buď vyrábali veľmi krátko, takže ich je v Idvore. „Jednou z možností je všeobecne na svete málo. Atari som určité prepojenie, ktoré by sa uro- našiel v oznamoch a Macintosh bilo s Galériou insitného umenia som dostal od známeho, ktorý v Kovačici. Zaujímavý nápad je vie, koľko si tieto veci uctievam. umiestniť múzeum aj v Idvore, K exponátom sa dostávam vďaka rodnom meste Mihajla Pupina. známym, ako aj vďaka ľuďom, ktorí Sú aj iné opcie, ktoré v budúcnosti vedia, čím sa zaoberám a akú mám bude možné rozpracovať, ale zatiaľ sa myšlienka uberá týmto smerom,“ povedal spolubesedník. Na to, aby sa jednotlivcovi dostala možnosť otvoriť takéto múzeum, je bezpochyby potrebná aj podpora lokálnej samosprávy. Šipický hovorí, že tú zatiaľ od vede- Najhodnotnejší exponát zo zbierky – Atari Lynx nia Kovačickej obce má. „Existuje podpora lokálnej ideu. Aj túto príležitosť chcem samosprávy. Je tu priama podpora využiť na to, aby som sa im poďanovozvoleného predsedu Obce koval. Aktívne sledujem oznamy Kovačica Jaroslava Hrubíka, ktorý a cestou internetu komunikujem osobne podporil ideu múzea a pri- s kolegami, ktorí majú rovnaké zásľúbil podporu tomuto projektu ujmy. Keď niekto upratuje povalu, zo strany lokálnej samosprávy, mám z toho radosť, lebo ľudia na ktorá tým ešte raz preukázala vôľu povalách skladujú naozaj všeličo, a odhodlanosť podporiť aktivity avšak niektorí tieto veci vo väčšine civilnej spoločnosti.“ prípadov ani nezachovajú. To bolo Momentálne pracuje na propa- jedným z podnetov na to, aby som gácii cestou spoločenských sietí, sa dal na zachovanie tých vecí ako kde na svojom facebookovom svedectva času, v ktorom žijeme, profile uverejňuje všetky aktuality a vývoja technológie. týkajúce sa jeho projektu. V prípraMajitelia prístrojov, ktoré už ve je aj webová stránka, ktorá sa nepoužívajú a nepotrebujú, ich bude volať, ako hovorí, Retroslav. Želimírovi neraz darovali a nieVeci zatiaľ skladuje v rodinnom ktoré z nich kupoval. „Áno, dosť je dome, je na to adaptovaný priestor, toho, čo mi ľudia darovali, a hodne kde sú jemu najmilšie exponáty vecí som aj kúpil. Som rád, keď mi každodenne vystavené. So synom to niekto poskytne ako darček, ich často spolu obdivujú. Hovorí, že lebo vtedy o tom prístroji získam pre neho je všetko, čo je súčasťou ucelený obraz. Dozviem sa o jeho jeho zbierky, hodnotné, a podo- histórii. Pod každým darovaným tkol: „Predsa sú aj veci, ktoré pre exponátom bude totiž uvedené nás zberateľov nemajú cenu, a sú meno prvého majiteľa, nakoľko u mňa aj také. Ak by som však múzeum vznikne. Napríklad také predsa len mal vybrať jednu vec, naozaj zvláštne miesto zaberá podľa mňa najhodnotnejšiu, tak by exponát, ktorý mi daroval jeden • ĽUDIA A UDALOSTI •

spoluobčan. Je to elektronický šach. Historka o ňom je veľmi zaujímavá. V 80. rokoch minulého storočia spomenutý občan mal šach dostať ako darček z príležitosti konfirmácie od príbuzných z Nemecka. Keďže sa príbuzným nepodarilo na oslavu konfirmácie prísť, bývalý majiteľ elektronického šachu si odišiel preň, vediac, že mu darček prichystali. Bola to neuveriteľná zvedavosť, či nedočkavosť hrať elektronický šach. Dnes si to nevieme ani predstaviť. Okrem toho je neuveriteľné, ale takéto veci najčastejšie kupujem na blších trhoch, hlavne od priekupníkov, ktorí o tých prístrojoch nevedia takmer nič, a je to smutné, keď nepoznám históriu prečo, kedy, ako

Zbierka budúceho múzea

a s akým zámerom niekto kupoval určité veci.“ Želimír Šipický je narodený v roku 1983 a ako sám hovorí, patrí do generácie, ktorá je počítačovo gramotná. Vyrastal vo veľkej počítačovej revolúcii a neustále sleduje jej vývoj. Technológia sa bleskurýchlo zdokonaľuje. „O rýchlostiach počítačov nech ani nehovorím, obrovský je rozdiel od prvých počítačov podnes. Je to obrovský pokrok. Ale cieľ bol vždy iba jeden: pomôcť, uľahčiť, zlepšiť, ale aj zabaviť človeka. Často hovorím, že sme my už v budúcnosti, žijeme tam, musíme si to ešte len uvedomiť, musíme si uvedomiť technológiu, ktorá je všade vôkol nás, akceptovať ju a naučiť sa používať a využívať ju správne.“ Šipický má svoju teóriu o svete technológie a zmienil sa aj o tom, ako si ju predstavuje o 20, 30 rokov: „Myslím si, že tempom, ktorým ide rozvoj čipu a ktorý sa takmer zdvojnásobuje predovšetkým po roku 2000, o 30 rokov bude všetko na sieti online na internete. Pred-

stavujem si, že budeme mať iba prístroje, ktoré sa budú môcť spojiť na, verím, už vtedy ,super rýchly internet‘, a že už aj len operačný systém bude v cloudovej službe (v oblaku). Bude to fantázia predovšetkým pre používateľov, ktorí to, verím, s radosťou privítajú. Nebudeme viac musieť toľko rozmýšľať o konfigurácii počítačov (pritom mám na mysli RAM, rýchlosť procesora, grafiky atď.) ale verím, že nám budú dostupné všetky aplikácie online. Teším sa na to. Myslím si, že technológia 5G prinesie obrovské zmeny. Aj keď z toho väčšina ľudí má zatiaľ veľké obavy. Každá nová technológia u jednotlivcov vyvolávala strach. Tak bolo, aj keď spúšťali 3G sieť. Aj predtým, čítal som, že aj keď vznikol farebný televízor, čo bolo vtedy obrovským technologickým skokom, že bola skupina ľudí, ktorá tvrdila, že pozeraním farebnej televízie ľudia časom oslepnú.“ Internet sa považuje za viacnásobne užitočnú vec, ktorá nám dáva obrovskú možnosť zdokonaľovať sa, pozerať sa do budúcnosti a možnosť zdieľať informácie – vedomosti. Domnieva sa, že by internet mal byť dostupný všetkým zadarmo, lebo by to umožnilo človeku vytvoriť si širší obraz o sebe a o svete vôbec. Na záver pozval všetkých, ktorí majú nejaký prístroj, ktorý by sa mohol nazvať počítačom alebo videohrou a chcú sa ho zbaviť alebo vyhodiť von, nech sa mu ozvú. „Bol by som im veľmi povďačný a, samozrejme, by som im ten prístroj aj vynahradil.“ Dúfame, že sa Želimírovi Šipickému podarí otvoriť toto múzeum pre prospech budúcich generácií a na obdiv všetkých nás. Vývoj v oblasti IT rýchlo ide vpred a mladí ľudia si dnes ani nevedia predstaviť, ako sa to všetko začalo. A tak si mnohí z nás ani neuvedomujeme, že takmer každým dňom sme svedkami novej technológie a o veľmi krátky čas ju všetci akceptujeme a začneme používať. Je fakt skutočnosťou, že by bolo zaujímavé vidieť, ako sa to postupne vyvíjalo, od lokálnych počítačov k internetu, cloudu...

36 /4923/ 5. 9. 2020

Ľudia a udalosti NA SLOVO S ČITATEĽOM HLASU ĽUDU Z KULPÍNA

Ani v zahraničí bez našich novín Katarína Gažová

avel Kardelis žije v Kulpíne a každý týždeň netrpezlivo čaká na kolportéra Pavla Cerovského, aby mu priniesol najnovšie číslo nášho týždenníka. S hrdosťou hovorí, že Hlas ľudu, ktorý odoberá od roku 1960, prečíta od prvej do poslednej strany. „Spomínam si, ako kedysi kolportéri chodili po uliciach a rozhlasovali: Slovenské noviny do každej rodiny! Najviac ma dodnes v novinách baví šport, a tak si ho ihneď prečítam a potom čítam aj iné rubriky. Páčia sa mi príbehy zo života, akou bola aj reportáž, ktorá mala názov Jula, vydáš sa za mňa?. Veľmi sa mi pozdávali reportáže Vladimíra Dorču z Austrálie, boli naozaj zaujímavé. Také reálne životné skúsenosti sú najkrajšie v novinách. Záväzne vypĺňam krížovku. Za posledných päť rokov som dostal aj

dve odmeny. Baví ma čítať naše slovenské noviny. Nezriekol som sa ich ani na vojenčine a ani počas

Náš verný čitateľ Pavel Kardelis s výtlačkom Hlasu ľudu

33-ročnej práce v zahraničí v Nemecku, kde som ich pravidelne dostával,“ hovorí spolubesedník. Pavel Kardelis v Nemecku na

BÁČSKY PETROVEC

Masaker stromov Jaroslav Čiep

„pytliactve“ na drevo v chotári ani nehovoriť, je to na osobitný príspevok. V Petrovci najviac stromov je azda okolo samotného Begeja rozdeľujúceho osídlenie na dve časti. Ale okrem plánovite vysade-

ovorí sa, že stromy sú pľúca našej planéty. Kedysi sa aj Báčsky Petrovec a jeho okolie mohli pochváliť množstvom stromov v osídlenej časti a parkoch. Aj v okolí, v chotári boli viaceré remízy pre divinu, dokonca aj celé hôrky. Z jednej takej stromami obsadenej časti chotára dodnes zostalo pomenovanie Podhora. Pri intenzívnom obrábaní pôdy od polovice minulého storočia chotár sa postupne vyklčoval, aby v ňom zostalo len kde-tu nejaké pľúcne krídlo (čítaj: stom). Dopomohla k tomu dlhotrvajúca Masaker stromov na Delodefii a ani zďaleka ešte nie ukončená komasácia v tunajšej ných dlhodobým zanedbávaním katastrálnej obci. Majitelia, keď zo strany kompetentných inštitúcií im presunuli pozemok, na starom rozrástli sa tam kadejaké divé kríky odstránili stromy,„aby nezavadzali“ a bodľavé porasty, takže v súčasnovému majiteľovi. A o rozšírenom nosti je to skutočne miestami ne-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dôchodcovské dni trávi v Kulpíne v rodinnom dome. Venuje sa záhrade, ovocným stromom a spomína na zašlé časy, v ktorých Hlas ľudu má osobitné miesto. „Moji susedovci tiež s potešením čítajú Hlas ľudu, a tak si aj ja dodnes s radosťou prečítam celé

dočasnej práci pobudol od roku 1969 do roku 2002, keď šiel do výslužby, a vrátil sa domov k rodine do Kulpína. Noviny mal vždy pri sebe a to bola potreba mať niečo svoje, niečo slovenské, niečo, čo upomína na rodnú krajinu. Okrem Hlasu ľudu odoberal aj niekdajší časopis Československý svet v obraze takých šesť rokov. Báči Kardelis pracoval v Nemecku Báči Kardelis vedľa stroja, na ktorom roky pracoval v meste Loreley v Nemecku (foto: z archívu spolubesedníka) v strojárenskom priemysle pri stroji, ktorý vyrábal noviny, a potom niekedy aj v noci drobné súčiastky na silné žeriavy. rozmýšľam, čo som to prečítal. Práca bola namáhavá a po robote Mám rád slovenskú tlač a Hlas ľudu v oddychových chvíľach relaxoval je pre mňa potešením v týchto aj pri čítaní Hlasu ľudu. dôchodcovských dňoch.“ úhľadné a zapustené. V posledných dňoch sa začalo s úpravou okolia Begeja a s vyberaním bahna. Ale z príkladu odrobenej práce na časti špór sme svedkami, že sa sekalo hlava-nehlava a nažive tam zostal len jeden jediný stom. Bude tomu tak aj celou dĺžkou Begeja? Druhým negatívnym príkladom je augustové masakrovanie stromov medzi ulicami Pavla Ďugu a partizánskou na okraji tamojších

upravená časť Petrovca. Ale stromy sa rozrástli a zavadzajú káblom miestneho káblového operátora a potom aj elektrickému vedeniu. Teraz z čista jasna nielenže opiľovali konáre, ale v najväčšom počte napoly spílili aj pne stromov, takže jednoducho povedané zmasakrovali stromy a občania Petrovca sú z takého počinu právom revoltovaní. Celá táto záležitosť je len súčasným obrazom našej reality,

Po vykonanej práci na špóre zostal len jeden jediný strom a zruinovaný chodník

jám na Delodefii. Keďže v tej časti dlhodobo bola divá skládka, jednotliví ekologickí nadšenci priestor vyčistili, zasiali trávu a aj medonosné stromčeky. Odvtedy je tu pekne

kultúry, nezodpovednosti... Zodpovedným inštitúciám a inšpekciám ústa zostali zaliate. Akoby sa všetko dialo pod heslom: psy brešú, ale karavána ide ďalej. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KATARÍNA A MARKO NÍMETOVCI ZO STAREJ PAZOVY

Oslávili zlatú svadbu

a do budúcna si prajú iba hodne dobrého zdravia, lebo je vzácne. Obaja sú dôchodcami a okrem údržby domácnosti a záhrady Katarína má nesmierne rada kvety a ich pestovanie je jej obľúbeným koníčkom. Tajomstvo ich dlhého manželstva je vraj veľmi jednoduché a krásne – v tolerancii a vo vzájomnom uctievaní preletelo ako sen. Vďaka verne zachovaným fotografiám v rodinných albumoch

Katarína sa hneď po ukončení základnej školy ako mladá dievčina zamestnaAnna Lešťanová la v tlačiarenskom podniku Jednota, roku 1970 sa na pracovnom kde pracovala 24 romieste v niekdajšom starokov. V 90. rokoch mipazovskom tlačiarenskom nulého storočia ako podniku Jednota zoznámili Kataskúsená pracovníčka rína, vtedy Chlebianová (1954), v tlačiarstve odcháa Marko Nímet (1948). Zamilovali dza za prácou do sú- Marko ako sprievodca autobusov v Laste sa do seba na prvý pohľad a už kromného podniku, o pár mesiacov sa vzali. On zistil, kde strávila ďalších 20 rokov. že je jej úsmev kúzelný, a ona sa Keď bolo treba, ako hovorí zamilovala do jeho sympatickej Katarína, pracovala i v dvoch povahy. zmenách, len aby robota bola Aj po 50 rokoch spoločného načas a kvalitne urobená. života sú títo manželia šťastní. Marko po absolvovanej Majú dve deti – Svetlanu a Raška strednej škole a ukončenej a spolu s ich najmilšími sa tešia vojenčine najprv pracoval na každý nový deň, pracovné v podniku Jednota, kde sa i zoúspechy a veselé úsmevy. Oslavu známili, a potom sa zamestnal zlatej svadby si slávnostným v dopravnom podniku Lasta, obedom pripomenuli v nedekde bol sprievodcom autoľu 16. augusta za prítomnosti busov a neskôr skladníkom. najbližších. Oslava s neodmysPočas leta a horúcich dovoliteľnými svadobnými tortami lenkových dní Nímetovci so a s vypísanými veľkými číslicasvojimi vtedy ešte malými deťmi 50 sa konala presne v deň, mi najradšej odchádzali nielen keď pred polstoročím Katarína k moru, ale i na kempovanie a Marko vyslovili osudové áno na hlavne k rieke. Tam zopár rodín Katarína na niekdajšom pracovnom občianskom sobáši. Všetci hostia spoločne, ako hovoria spolube- mieste v podniku Jednota boli nadšení z oslavy tohto krásKatarína a Marko Nímetovci v roku sedníci, strávilo v oddychu a pri vlastní aj čln a chytanie rýb je jeho neho výročia a z toho, ako dlho vode krásne dovolenky, na ktoré si veľkou srdcovou záležitosťou. ich láska spája, lebo v súčasnej 1970 ešte i dnes v peknom spomínajú. Manželom Nímetovcom na zádobe sú dlhoročné manželstvá skôr raritou ako samozrejmosťou. počas našej návštevy si oslávenci Katarína a Marko lásku k prírode ver nášho rozhovoru doprajeme Do ďalšieho života im zaželali čo Nímetovci zaspomínali i na spo- vštepili i svojim deťom, a preto aj v spoločnom živote veľa zdravia najviac spoločne strávených rokov, ločne strávené zašlé časy, teda na dnes ich dcéra Svetlana Očovajová a síl a krásnu oslavu ďalšieho výročia začiatky spoločného života, zalo- s rodinou a i syn Raško s kamarátmi sobáša – diamantovú svadbu (60. plných lásky a porozumenia. Aj po 50 rokoch spoločného ži- ženie rodiny, výchovu detí, na pra- radi chodievajú na kempovanie, výročie). (foto: z archívu spolubesedníkov) vota sú manželia Nímetovci šťastní covné miesta a bývalých kolegov... chytanie rýb a oddych k vode. Raško

Jedna z tort k zlatej svadbe

Oslávenci s dcérou Svetlanou Očovajovou a zaťom Pavlom

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Lásku a šikovnosť v chytaní rýb Marko preniesol i na syna Raška

36 /4923/ 5. 9. 2020

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S IVANOM VALENTOM

Pracuje v odbore

Danuška BerediováBanovićová

van Valent (35) je pôvodom Erdevíčan, ale už niekoľko rokov žije a pracuje v Novom Sade. Študoval na Slovensku a po štúdiách sa vrátil do Srbska. Ako nám povedal, nikdy nebanoval. Vyštudoval výživu a ochranu rastlín na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Vo svojej práci dnes sa však venuje ochrane rastlín. Kedysi bol folklór jeho veľkou záľubou. Jeho folklórne začiatky boli ešte v Erdevíku, v DFS Zvončeky, pokračoval v internátnom folklóre v Báčskom Petrovci a počas štúdií tancoval vo FS Zobor v Nitre, s ktorým precestoval svet, a tancoval aj v novosadskom Šafáriku. Spolu s manželkou urobili choreografiu, štylizovaný tanec pod názvom Drevorubači, s ktorým šafárikovci vystúpili na FF Tancuj, Tancuj... v roku 2015. S manželkou Annou majú dve deti. Prečo ste sa vrátili zo Slovenska? „Dôvod, prečo som sa vrátil zo Slovenska, bola moja frajerka a terajšia manželka. Plán mi nebol vrátiť sa do Srbska, ale ani zostať na Slovensku. Jedna z opcií bolo Írsko. Dokonca som aj mal pracovnú ponuku z Írska, ale vtedy som už vedel, že sa vrátim do Srbska, a ponuku som ani nerozoberal. Na štvrtom ročníku štúdií som mal záväznú prax a vykonával som ju na Inštitúte pre zeleninárstvo a rastlinnú výrobu v Novom Sade, tiež pretože som už vedel, že sa vrátim. Druhým dôvodom, prečo som sa vrátil, bol ten, že Srbsko je poľnohospodárska krajina, teda Vojvodina, a mal som tu viac pracovných možností. A tak sa aj stalo. Od prvého dňa pracujem v odbore. Preto som v ani jednom momente nebanoval, že som sa vrátil.“ Čo sa udialo, keď ste sa vrátili do Srbska? „Fakultu som ukončil v roku 2009 a keď som sa vrátil, patril

www.hl.rs

som do poslednej generácie, ktorá slúžila vo vojsku. Vykonával som civilnú vojenskú službu v Erdevíku. A čo to pre mňa znamenalo? Dal som si nostrifikovať diplom na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade, kde som

v Novom Sade mal titul master fytomedicíny.“ Kde pracujete? „Pracujem vo firme Agromarket už siedmy rok. Prvých 5 rokov som pracoval v odbornej službe, čiže moja práca úzko súvisela

Ivan Valent

musel skladať ešte 3 skúšky, napriek tomu, že som tie predmety mal na Slovensku, ale pod iným názvom. Ale neuznali mi to, takže civilnú vojenskú službu som využil na to, aby som zložil ešte tie 3

s odborom. Vtedy som chodil do terénu, dával som rady o striekaní, vlastne zaoberal som sa rastlinnou ochranou. Raz mesačne som písal aj odborné články do poľnohospodárskych časopisov,

Jeho prácou je, okrem iného, aj prezentovanie nových preparátov

skúšky a nostrifikoval si diplom. V roku 2010 Poľnohospodárska fakulta v Novom Sade prešla na nový systém a odbor Ochrana rastlín sa už volal fytomedicína, takže som vtedy bol prvý, ktorý

Informačno-politický týždenník

v televízii som hovoril na poľnohospodárske témy. Mojou prácou bolo aj prezentovanie nových preparátov, čiže pesticídov. Za posledné dva roky pracujem aj v komerciálnej službe, čiže teraz

aj predávam, ale som aj odborný poradca.“ Môžete zhodnotiť tento rok z poľnohospodárskeho hľadiska? „Aj keď sme sa obávali, že pre poľnohospodárstvo toto bude jeden ťažký rok, môžem povedať, že bol celkom normálny. Môžem povedať aj to, že pre nás bolo ešte ľahšie, lebo sme pracovali z domu a nechodili sme toľko do terénu, a predsa sme dosiahli výsledky, ktoré sa od nás očakávali. Poľnohospodárstvo veľmi nepocítilo krízu súvisiacu s koronavírusom. Čo sa týka dažďa, u nás je každý rok nedostatok vlhkosti a na ten deficit sme si už zvykli. Ale nedostatok vlahy sa tohto roku najviac pocítil na úrode pšenice. Úroda bola o polovicu menšia ako vlani. Môžem povedať, že najviac bolo problémov s burinou, a to s cirokom, ktorý sa musel aj niekoľkokrát striekať, a ďalší problém bol aj ten, že sa objavil aj tzv. rezistentný cirok, pre ktorý ani nemáme nejaké riešenie. A je ho dosť v Báčke.“ Ako poľnohospodári reagujú na inovácie, čiže na niečo nové, čo im ponúknete? „Čo sa týka inovácií, na jednej strane sú ľudia, ktorí to sledujú, vedia už dopredu a chcú, takže poznáme, ktorí ľudia sú inovační a im aj prezentujeme niečo nové. Tých je však oveľa menej. Viac je ľudí, ktorí sa boja nových vecí, ale na to sme my tu, aby sme ich presvedčili a ukázali im nejaké výsledky. A väčšinou sa to ukáže ako lepšie. Ale ťažšie ich je presvedčiť.“ Čím sa zaoberáte vo voľnom čase? „Keďže som študoval poľnohospodárstvo, bola by škoda, keby som sa trochu tým aj nezaoberal. Konkrétne máme náš lieskovcový sad, takže pestujem lieskovce, čiže strihám ich, striekam, zavlažujem a všetko, čo je potrebné. Voľný čas trávim s rodinou, manželkou, synom a dcérou. Hlavne sa chodíme bicyklovať a často si robíme výlety na Fruškú horu.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PRÁCA S DREVOM AKO ŽIVOTNÝ ŠTÝL

S talentom sa človek rodí

Miroslav Pap

odľa tvrdení odborníkov každý jednotlivec má určitý talent, no nie každý ho dokáže počas života objaviť a následne ho využiť. Žiaľ, niektorí ľudia celý život strávia pri práci, ktorá je úplne odlišná od ich vlastností a schopností. No z druhej strany niektorí zase svoje talenty objavia celkom skoro a vedia ich správne interpretovať, čo si určite všimne aj spoločnosť. Samuel Lovás z Hložian bezpochyby patrí k druhej skupine ľudí, čiže svoju záľubu objavil celkom skoro a je ňou drevo, presnejšie spracovanie dreva. Hneď po vstupe do dvora rodiny Lovásovej vidieť, že ide o rodinu s dobrým vkusom. No skutočnosť, že všetko, čo sa nachádza vo dvore, vyrobil samotný Samuel Lovás, ohromí každého návštevníka. Na začiatky výroby si takto spomína: „Asi pred 15 rokmi som na Novosadskom veľtrhu videl množstvo dekoratívnych predmetov. Veľmi ma fascinovali fontány, tak som si zobral promočný materiál a z neho som sa pokúsil skopírovať vlastnú fontánu u nás vo dvore.

som kombinoval kameň a drevo. Fontánu nie je ľahko skonštruovať, no pri veľkej chuti sa všetko podarí. No musím povedať, že sa najviac venujem drevu.“

níkov má Samuel Lovás v ponuke okolo 5 studní, aby si mali z čoho vyberať. Keďže je začiatok školského roku, zákazníci favorizujú dekoratívne predmety pre deti. Sú to napríklad úložné priestory pre knihy, ktoré sú umiestnené na stene a sú vytvarované do určitej podoby. Veľký záujem majú rodičia a deti o drevené vláčiky, ktoré sú zavesené na stene a predstavujú úložný priestor. Čoraz viac majú rodičia záujem aj o drevené záhradné domčeky, ktoré predstavujú priestor na hranie na dvore. Aj prostredníctvom takých domčekov deti dokážu stráviť viac času vonku. Medzi ďalšie výrobky patria: drevené kvetiSamuel Lovás – talentovaný spracovateľ dreva náče, stojany na fľaše, rámiky na fotografie, Spočiatku Samuel Lovás vyrá- rôzne tvary poličiek, detské hracie bal drevené kvetníky vo forme súpravy, lavičky, úložné priestory, kočíkov. Postupne zákazníci pre- miniatúry zvierat a náčiní a pod.

Miniatúra veterného mlynu

Časť dreveno-kamennej fontány

Dopadlo to celkom dobre a z roka na rok som ju zdokonaľoval a pridával určité predmety. Dnes do komplexu fontány pribudol aj mlyn, ktorý pohýna tečúca voda, potom dva bazény spája drevený mostík a podobné, čiže pri fontáne

javili záujem o drevené studne a dodnes sa to vôbec nezmenilo. Aktuálne vyrába 74. studňu. Ako sám tvrdí, každá je jedinečná a iná ako tá predošlá. Ani jedna studňa nie je kópia predošlej, ale je nová a jedinečná. Pravidelne pre zákaz-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

teľné. No treba skonštatovať, že nie som stolár ani tokár, ale som samouk. Postupne som sa sám priučil, ako pracovať s drevom. Nakúpil som si potrebné mašiny, ale tie nie sú ani približné k tým profesionálnym. Každý deň, keď sa vrátim domov z práce, už sa neviem dočkať vstúpiť do mojej dielne a pracovať. Jednoducho ma táto práca motivuje a každý jeden produkt mi prináša obrovskú radosť. Samozrejme, aj každá pochvala od zákazníkov príde vhod. Ale mám aj prípady, že mi zákazník pošle fotku produktu a ja sa ho následne pokúsim vyrobiť. Samozrejme, prvé si vyrobím sebe a až potom zákazníkovi, lebo je moja produkcia usmernená na kvalitu. Občas samotný, konečný produkt je krajší ako ten, ktorý mi zákazník poslal,“ tvrdí Samuel Lovás. O drevených dekoratívnych predmetoch z rúk Samuela Lovása počuť naširoko. Záujemcovia si prichádzajú výrobky pozrieť, kúpiť, či zadovážiť si ich ako dar pre svojich blízkych tak z Hložian, ako aj z okolitých prostredí. Jeho produkty boli predané nielen v Srbsku, ale putovali aj do zahraničia. Sám pevne verí, že ľudia záľubu neprestanú prejavovať o drevo a drevené výrobky, lebo

Rôzne druhy dekoratívnych studní

Ako tvrdí, takmer všetko v dome, čo je z dreva, vyrobil sám. No pre zákazníkov ostáva verný najmä dekoratívnym či úžitkovým predmetom. „Najviac pracujem s jedľovým drevom, lebo je najľahšie obrába-

je drevo prírodný materiál a okoliu neškodný. Šikovné ruky a nové idey Samuela Lovása posúvajú iba vpred a pevne verí, že sa mu v tejto práci bude dariť prinajmenšom ako doteraz. Plnú podporu má pritom od svojich najbližších.

36 /4923/ 5. 9. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Práce o lete Š

kola sa začína, ale leto sa nekončí. Bude ešte niekoľko teplých dní. Pozrime sa zatiaľ na tieto práce o lete, ktoré nám poslali kamaráti z Pivnice. Pozdravujeme ich! Danuška

Nejdan Marek, 2. 1, októbra, Pivnica 15. ZŠ

ová, 2. 1, Sára Chrček ivnica ,P ra b ZŠ 15. októ

Igor Čásar, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Lukáš Červený, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnic a

1, Teo Ćitan, 2. ica n iv P , ra b ó ZŠ 15. okt

rdová, 2. 1, Teodora Čob , Pivnica ra b ó kt o ZŠ 15.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ániková, 2. 1, Valentína Cig bra, Pivnica ZŠ 15. októ

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXII 5. septembra 2020 ČÍSLO 252

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

Z DEJÍN FOTOGRAFIE

Dagerotypia

Jaroslav Čiep

vet si 9. augusta pripomenul vynález fotografie, za ktorý vďačíme francúzskemu maliarovi a vedcovi Louisovi Jacquovi Mandému Daguerrovi (1787 – 1851). Prvý použiteľný komplexný fotografický proces nazývaný dagerotypia predstavil po dlhoročnom výskume v roku 1839 a na najbližších dvadsať rokov sa stal

Portrét manželského páru

verejnosťou najvyužívanejší. O tomto sa záujemcovia viac môžu dozvedieť na portáli slovakiana.sk, kde okrem ich virtuálnej výstavy nájdete okrem ukážok fotografií aj popis tejto techniky výroby fotografií. HISTORICKÉ TECHNIKY FOTOGRAFIE – DAGEROTYPIA Dagerotypia bol prvý verejne dostupný proces výroby fotografie a počas takmer dvadsiatich rokov aj najviac využívaný (1839 – 1860). Vynašiel ho

Louis Jacques Mandé Daguerre a svetu ciach. Ako lokalita pôvodu sú uvedené ho predstavil v roku 1839. Neskôr bol Košice a v opise predmetu sa uvádza: nahradený lacnejšími procesmi, priná- Dagerotypia je adjustovaná pod sklom šajúcimi rýchlejšie viditeľné fotografie. a paspartou v ráme v tvare obdĺžnika. Dagerotypia ako fotografická techni- Pasparta na zbierkovom predmete nie ka, ktorú v rokoch 1835 – 1839 vyvinul je pôvodná. Na obraze sa prejavuje francúzsky maliar Louis Jacques Man- jeho degradácia. Dagerotypia zobrazudé Daguerre a podľa ktorého bola aj je sediaci starší manželský pár. Muž drží pomenovaná. Dagerotypia si získala v ľavej ruke šabľu obrátenú smerom po svojom uvedení na verejnosť veľký nadol. Materiál: meď, sklo. Technika: záujem, vďaka čomu vzniklo množstvo pozitív – dagerotypia. Fyzický popis: fotografických štúdií. Pretože proces počet 1, výška 18,8 cm, šírka 8,3 cm. výroby takého portrétu bol drahý, Druhá dagerotypia je portrét Damohli si ho dovoliť skôr zámožnejší niela Friedricha maliara I. E. Rotha a obyvatelia. Základným materiálom na výrobu fotografie boli medené platne pokryté vysokolešteným striebrom. Pary jódu a brómu vytvorili na ich povrchu jodid strieborný, čím sa platne stali svetlocitlivými. Platne boli potom umiestnené na zadnú stenu kamery. Po expozícii svetlom vznikol stranovo obrátený pozitív, ktorý bol viditeľný len pod určitým uhlom, najlepšie ak odrážal čierny povrch. Pri inom uhle sa podobal skôr na negatív. Expozícia trvala okolo 15 – 20 minút. Dagerotypiou bolo možné dosiahnuť presné a detailné rozlíšenie obrazu a vysokú škálu tónov. Dagerotyp bol na záver Portrét Daniela Friedricha uložený do ozdobného obalu. Táto technika sa používala hlavne vznikla roku 1848. Aj tento muzeálny na výrobu portrétov. Každý obraz bol objekt spravuje Východoslovenské originál, čo bolo aj veľkou nevýhodou múzeum v Košiciach a ako lokalita tejto techniky – neumožňovala kopí- pôvodu sú uvedené Košice. V opise rovanie. Bola taktiež drahá a náročná. sa možno dočítať nasledujúce: Muž Neskôr bola nahradená dokonalejšími je zobrazený v dobovom oblečení metódami. v sediacej polohe s opretou rukou. Na ukážku uvedieme aj dva príkla- Po okrajoch dagerotypie je viditeľná dy z galérie Slovenského národného začínajúca degradácia obrazu, ktorá sa múzea. Prvá dagerotypia zachytáva prejavuje jeho strácaním s výrazným portrét manželského páru. Vyrobená tmavým ohraničením. Materiál: meď, je v rozpätí rokov 1843 – 1848. Ide sklo, kartón. Technika: pozitív – dageo muzeálny objekt, ktorý spravuje rotypia. Fyzický popis: počet 1, výška Východoslovenské múzeum v Koši- 10,0 cm, šírka 7,0 cm.

Chráni, posmeľuje, posilňuje a potešuje veriacich s. 20

S časom a vírusom opreteky s. 22

Špicerov kaštieľ v plášti legiend a povestí s. 24

Mozaika DVESTOTRIDSAŤ ROKOV SLOVENSKÉHO EVANJELICKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU V LALITI

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Chráni, posmeľuje, posilňuje a potešuje veriacich Juraj Pucovský

elý tento rok sa nesie v znamení 230. výročia pôsobenia slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Laliti. Sviatok veriacich, ale aj celej dediny. Dôkaz o nepretržitej prítomnosti a živote Slovákov na

ského cisára Jozefa II. z viacerých hornozemských stolíc Slováci sa do Báčky sťahovali. Roku 1791 lalitská cirkev počítala 50 manželských párov.“ Uprostred novozaloženej Slovenskej ulice, dnes je to Ulica Janka Čmelíka, cirkevníci si najprv vystavali dom s dvoma miestnosťami. V jednej bola modlitebnica a škola, v druhej býval prvý učiteľ – levi-

Cirkevní hodnostári lalitského zboru s farárom Vladimírom Lovásom st., 30. septembra 1990

schátraná, otázna je len chvíľa, kedy sa základy poddajú, steny a strecha sa navždy zbúrajú! Škoda, že sa nikto nepostaral o to, aby sa prvá modlitebňa zachovala nielen ako cirkevná, ale aj kultúrna pamiatka. Za úradovania tretieho kňaza v zbore Karola Tešéniho, ktorý v ňom pôsobil najdlhšie v dejinách, celých 60 rokov (1837 – 1897),

O päť rokov neskoršie začali s výstavbou chrámu Božieho. V Kronike evanjelickej a. v. cirkvi lalitskej, evanj. učiteľ a cirkevný notár Karol Miloslav Lehotský zapísal takto: „K. Tešéni prvú starosť svoju obrátil za blaho a rozkvet svojej cirkvi, keď pečlive sa zaoberal tou šľachetnou myšlienkou, ako by si ev. cirkev lalitská mohla vybudovať nový kostol, ktorý až podnes tak

Ženský spevokol s kantorom Jánom Mackom, 13. februára 1983

ta Ján Kramár. Na priečelí tohto veriaci v roku 1843 vystavali novú ušľachtilo vypína sa nad ev. Sionom tomto území žírnej Vojvodiny. domu dlho stál kríž, ktorý svedčil školu, ktorá aj dnes stojí na rohu lalitským...“ Laliť založili Srbi, kým sa tam o tom, že tam kedysi bol duchovný ulíc Čmelíkovej a Titovej. V súPovedané – urobené! Lenže Slováci prisťahovali neskoršie. Viachrám lalitských evanjelikov. Táto časnosti je to veľmi skromnučký bola prázdna kasa. Farár K. Tešéceré cirkevné, ale aj iné pramene stavba stojí až dodnes, je veľmi lalitský dom kultúry. ni oduševniac svojich cirkevníkov uvádzajú, že predkovia tamojv kázaní Božieho slova vypísal ších Slovákov do Lalite začali v zbore zbierku. Táto sa tak prichádzať v roku 1790 alebo šťastne vydarila, že sa ľudia, sem ojedinele aj skôr z Peštianprisťahovaní Slováci – evanjeliskej, Novohradskej, Zvolenci, pretekali v milodaroch. Prvý skej, Hontianskej, Gemerskej záznam týkajúci sa konkrétnej a sčasti Nitrianskej stolice. Od stavby kostola nám svedčí o tom, kráľovskej komory spravidla že v roku 1844 na tie účely pálili dostávali dve štvrtiny sesie tehly. Cirkev už mala 100 000 a pozemok na výstavbu domu. tehál, ktoré zostali po výstavVtedy uzavreli aj osadnícku be školy a fary. V spomenutom zmluvu. roku k uvedenému množstvu Údaje o evanjelickom cirpridali 249 000 prvotriednych kevnom zbore sme našli v krotehál a 20 000 druhej triedy, vynike z obdobia rokov 1900 pálených majstrom Konrádom – 1921, kde sa na strane 181 Róthom v Crvenke. V decembri píše: „Evanjelická cirkev a. v. roku 1847 zbor uzavrel zmluvu v Laliti vznikla roku 1790, Po slávnostných službách Božích pri 150. výročí posviacky chrámu a ordinácii (nachádza sa v cirkevnom arkeď na výzvu rakúsko-uhor- novej farárky Márie Báthoryovej, 10. novembra 2002 chíve) so stavebným majstrom

HLAS ĽUDU | 5. 9. 2020 • 36 /4923/ Matyásom Fröhlichom z Nového sa v budúcnosti v chráme budú Sadu o výstavbe kostola za 16 000 vykonávať: vedenie k známosti Boforintov, s tým, že materiál mala žej, k skutočnému polepšovaniu zabezpečiť cirkev. života, k potešovaniu zarmútePo poklepaní základného kameňa 25. marca 1848 s mravčou usilovnosťou začali stavať nový kostol. Výstavba bola prerušená známou revolúciou v rokoch 1848/49. Práce pokračovali až v roku 1851, aby v jeseni roku 1852 kostol celkom dokončil somborský staviteľ Karol Gfeller, keďže medzičasom majster M. Fröhlich zomrel. Gfellerovi lalitská cirkev bola povinná v priebehu Posviacka domu smútku, 17. mája 2009 troch rokov zaplatiť 7 000 forintov v strieborných pe- ných, k prebúdzaniu nábožnosti, niazoch, za čo on dokončil všetky k praktickej láske, napomáhaniu... murárske práce, spolu s chórom Zaplesala duša šľachetného farára a oltárom, kostol a vežu svojím Tešéniho, keď spred svätého oltára drevom a škridlami pokryl, dvere, oduševnene povedal: „Z ničoho okná a šalokátre spravil. a v chudobe, z dobrovoľných príV 22. nedeľu po Trojici, 7. no- spevkov veriacich a vlastnou prácou, vembra 1852, kostol bol vo vnútri ale s vierou a nádejou v Boha, jeho natoľko pripravený, že mohol byť otcovskou pomocou sme kostol posvätený. Urobili to jednodu- dokončili.“ cho, ale s opravdivou kresťanskou Týmto sa naplnili slová zo Žalzbožnosťou. Veriaci sa zhromaždili mu 84, 2 – 3a, ktoré znejú: „Aké sú v dovtedajšej modlitebni – škole, milé Tvoje príbytky, ó, Hospodine spevom a modlitbou sa s ňou roz- mocností! Duša mi túži, priam prahlúčili a v slávnostnom sprievode, ne po sieňach Hospodinových...“ vpredu nesúc sväté knihy a nádo- Najprv v modlitebniach a neskorby, za nábožného spevu a hlaholu šie čochvíľa už celých 168 rokov zvona tiahli do kostola. Posviacku Božie slovo v evanjelickom zbore vykonal nestor seniorátu v. p. Ján kázali a kážu duchovní pastieri: Stehlo. Kázal domáci farár, inici- Samuel Jesenský (1800 – 1830), átor stavby Karol Tešéni na text: Michal Borovský (1830 – 1836), Jer. 7, 1 – 10, poukazujúc na to, Karol Tešéni (1837 – 1897), Ľuaký je cieľ služieb Božích, ktoré dovít Maróthy (1898 – 1899), Emil

Heinlein (1899 – 1939), Juraj Pagáč (1939 – 1976), Vladimír Lovás (1977 – 1992), Viera Báthoryová (1992 – 2018) a od októbra lanského roku

nábožnom speve a modlitbách, najstarších cirkevníkov vždy potešia skromnými darčekmi. Pre svoje deti a vnúčatá každoročne pripravujú vianočné balíky, dbajú o pekný výzor oltára a celého kostola, cirkevnej siene, fary... Cirkevný spevokol vždy bol veľkým pokladom lalitského zboru. Založili ho roku 1950, hoci veríme, že podobné spevácke telesá jestvovali aj skôr. Najprv pôsobil ako miešaný, ženský a mužský, a spieval štvorhlasne. Potom pod taktovkou dlVynovená fara a kostol v Laliti, horočného kantora august 2020 vynikajúceho hlamladá kaplánka – farárka Zuzana su Jána Macka dvadsať členiek Poničanová. spevokolu spievalo trojhlasne pri V lalitskom zbore už viac ako každej cirkevnej slávnosti doma šesťdesiat rokov pôsobí Oltárny a na hosťovaniach, pri sobáši a pokrúžok žien Ester, ktorý sa stará slednej rozlúčke so zaslúžilými ciro jeho majetok, zveľaďuje ho, a tak kevníkmi. Dnešný zmiešaný zbor, prispieva k rozvíjaniu celkového v ktorom je viacnásobne viac žien duchovného života. Veď horlivé ako mužov, vedie terajší kantor ženy ešte pri posviacke kostola Ladislav Tamaši. V zbore sa nikdy v tom ďalekom roku 1852 urobili nezanedbávala ani práca s deťmi zbierku, z ktorej zakúpili oltárne a mládežou, hoci boli obdobia rúcho, sviečky, kamžu pre kňaza masovejšej, čulejšej, aktívnejšej a ozdoby do nového príbytku Bo- činnosti a naopak. žieho. Neskoršie ich nasledovateľV slovenskom evanjelickom kám to bola dobrá inšpirácia, aby cirkevnom zbore v Laliti tak to v tom možno i štedrejšie pokračo- trvá už 230 rokov. Cirkev a zbor vali. Neveľký počet členiek v tom- vďaka večnému slovu Božiemu to príliš malom zbore sa stretáva veriacich chránia v nebezpečendvakrát v mesiaci. Pred každými stve, posmeľujú v strachu, posilVianocami ženy navštevujú sta- ňujú v núdzi, pookrievajú v šťastí rých, nevládnych cirkevníkov, ktorí a potešujú v smútku. Tak to bolo, nemôžu chodiť na služby Božie do je a má byť navždy! kostola. V družnom rozhovore, pri Snímky: autor a J. Pap

Upratovanie kostola po zrušení núdzového stavu v roku 2020

Nová lalitská farárka Zuzana Poničanová prvý sobáš vykonala 27. júna 2020

III

Mozaika PELE-MELE Z CESTY PIRAN – PARÍŽ – PIRAN

S časom a vírusom opreteky Milina Vrtunská

zastavili, mohli by prejaviť záujem aj o dokumenty. Nezastavili nás. Okrem strachu cestovalo s nami aj šťastie. Prvýkrát nás úradná osoba oslovila pri vstupe do tunelu Mont Blanc, na rozhraní Talianska a Francúzska. Opýtala sa len to, či si prajeme

ako tie z francúzskej. Dokonca príroda je divokejšia, nuž i vzrušujúcejšia. Lenže predtým ako sme absolvovali taliansko-francúzske hranice, časť mojich zmyslov pre obdivovanie prírodných krás blokoval strach z prípadnej prehliadky pasov. Nuž uvoľnila som

NA CESTÁCH...

sa nachádza, sa však v dôsledku klimatických zmien zmenšuje. Napriek tomu je ešte stále veľmi impozantný. Jeho najnižší bod sa nachádza akoby nad hlavou pozorovateľa. Máš dojem, že by si ho, ak sa dobre načiahneš, mohol dotknúť. Vedie tam aj sedačková lanovka – len na jej začiatočnej stanici zistíš, že je potiaľ predsa kus cesty, strmo hore brehom. Škoda, že viac nepremávala, mala som sto chutí vyviezť sa po večný ľad, ktorý sa na tom mieste začína, vlastne končí, na výške 1 420 metrov. Ale dlhý letný deň sa chýlil ku koncu. Slnko osvetľovalo už len tie najvyššie vrcholce hôr. Dedinka Bossons je teraz už takmer predmestím chýrečného horského a lyžiarskeho strediska Chamonix, ktoré sa ešte stále rozrastá. A pomaly sa stáva obeťou vlastného úspechu. Jeho obyvatelia niekoľko mesiacov v roku dýchajú najznečistenejšie povetrie v celom Francúzsku. Predovšetkým vtedy, keď sa k celoročným znečisťovateľom – diaľnici a priemyslu – pripojí ešte aj vykurovanie, ktoré v chladných alpských dolinách trvá pol roka. Francúzska televízia urobila interview s lokálnym lekárom všeobecnej praxe, nezapamätala som si meno, kto-

a začiatku tohtoročného mája vypršala lehota môjho cestovného preukazu, vydaného v Paríži pred desiatimi rokmi. Včasne som na tom istom mieste požiadala o nový. Požadované doklady boli v poriadku, nuž nemali s tým byť žiadne problémy. A veruže boli. Medzičasom sa svet ocitol v zajatí koronavírusu, naša rodina v Pirane – a odtiaľ sa nedalo vycestovať ani len do susednej obce a kdežeby tam, kde na mňa už čakal nový pas. Bola som z toho zúfalá. Kamarátka Betka aktívne spolucítila so mnou. Čo bude s tými tvojimi túlavými topánočkami? Dúfam, že sa nevysušia! Azda vieš, že také topánky v živote udržiavajú len potulky po svete, zavtipkovala dobroprajne. Ľadovec Bossons fotený z hotelového okna Ale veď ani do Nového Sadu sa bez pasu nedostanem! Prejednosmerný, alebo spiatočný sa len vtedy, keď sme už boli vo pánajána, to je už priveľa. Konečne znovu otvorili hranice. lístok. A vskutku bola aj jediná Francúzsku. NOCUJEME POD ĽADOVCOM Nezaháľame. Veď nevedno, ako na celej tej ceste. Ešte trinásť kilometrov popod Hotel, ktorý sme mali vopred dlho budú otvorené. Nasadáme do auta a štartujeme v smere najvyššiu horu v Európe a potom rezervovaný, má nekaždodennú Paríža. Pravdaže, s jedným ne- zavítame do francúzskeho mes- polohu. Takmer nad jeho záhraplatným cestovným preukazom. tečka Bossons, známeho rovno- dou sa začínajú strmé stráne Mont V aute sme traja. Podpisovateľka týchto riadkov, jej manžel vo funkcii šoféra a veľký pán strach. Uvelebil sa pohodlne, tváril sa, že si nás nevšíma, ale nás vskutku prenasledoval celou cestou. Celé dva dni. Napriek otvoreným hraniciam vôbec nebolo isté, že nás niekde, nielen Impozantnosť ľadovca Po večný ľad sa možno vyviezť aj lanovkou na štátnych hraniciach, kdekoľvek, nezastaví nejaká menným ľadovcom, ktorý chodia Blanc, čie večné snehy silne kon- rý upozorňuje na časté choroby úradná osoba. V tom období, bolo obdivovať milovníci hôr a snehu trastujú s júlovou zelenou nižších respiračných ciest, najmä u detí. to na začiatku júla, cestujúcich z celého sveta. Počas celého roku. polôh. Do tej zelene sa zahrýza Svoje vlastné, v tie dni, keď smog zastavovali predovšetkým zistiť Vskutku horské dedinôčky na úpä- dlhočizný pás ľadovca, najväčšieho prevyšuje dovolenú hranicu, dozdravotný stav s ohľadom na in- tiach Mont Blanc z talianskej strany v Európe. Ľadovec Bossons, pome- konca nedá do školy. Dôkaz navyše, že nič v živote fekciu Covidom-19. Ale ak by nás sú prinajmenej rovnako krásne, novaný podľa dedinky, nad ktorou

HLAS ĽUDU | 5. 9. 2020 • 36 /4923/ nie je ideálne. Christovi – a ten zážitok som si vať. Z filmu, ktorý premietajú na zaujímavého života. Narodili sa Napriek tomu Chamonix je jednoducho nemohla odoprieť. výstave, videť, že presviedčania toho istého roku – 1935 – toho ismedzi milovníkmi hôr a lyžiarTRVALÁ PEČAŤ EFEMÉRNYCH vrchností trvali niekoľko rokov. tého dňa – 13. júna – na rozličných mi jeden z najvyhľadávanejších DIEL Vtedajší primátor Paríža Jacques koncoch sveta. Christo Vladimirov punktov, nielen tých z Francúzska Je pravda, že monumentálne Chirac sa bál, že stratí časť voličov, Javačev v Gabrove v Bulharsku a Európy, ale aj odinakiaľ. Nečudo, diela umeleckého páruF Christa ak sa im ten zásah nebude páčiť. a Jeanne-Claude Denat de Guilleodtiaľ vedú tie najkrajšie cestičky a Jeanne-Claude trvali v priemere Vskutku aj sám uprednostnil kla- bon v Casablance v Maroku, kde jej na vrch Mont Blanc – a lyžiarske len dva týždne, ale v okolí, kde boli sický prístup k umeniu. Len vtedy, otec bol vysokým vojenským dôsspusty zhora do doliny. Vedľa tojníkom. Stretli sa a navzájom najvyššieho bodu tej najvyššej fascinovali v Paríži, pričom tiež európskej hory, 4 809 metrov museli zdolať početné prekážky nad morom, medzi horolezcapredtým ako im osud doprial mi je veľmi obľúbený aj nespoločný život. Aj z toho dôvoďaleký vrcholec Aiguille du du, že Jeanne-Claude svojím midi, siahajúci po 3 842 metpôvodom patrila do vysokej rov. Naň sa možno vyviezť aj francúzskej spoločnosti. lanovkou, ktorej štart je práve A vskutku tí dvaja akoby v Chamonix. osudovo boli predurčení jeden Ráno pokračujeme v ceste pre druhého. Boli tvorivým tando Paríža. Klasická automodemom, ktorý svojím dielom bilová túra, bez veľa zastávapoznamenal druhú polovicu nia. V dôsledku času a všade dvadsiateho a začiatok dvadprítomného vírusu Covid-19. siateho prvého storočia. Počas Vyhýbame sa tomu, s čím sme spoločného života Christo a Jesi predtým spríjemňovali dlhé anne-Claude uskutočnili početné cestovanie. Reštauráciám pri projekty, ktorými dočasne menili diaľnici s množstvom sveta a vzhľad krajiniek, ktoré ich inšpiPosledné lúče osvietili Aiguille du Midi rozličnými lákadlami. Nielen rovali. Naposledy, pred štyrmi v podobe jedla, ale aj novín, rokmi, na jazere Iseo v severnom ilustrovaných časopisov, lokálnych umiestnené, zapôsobili silným keď na miesto prezidenta republiky Taliansku ctiteľov monumentálvýrobkov a príručiek o kadečom. dojmom a nechali trvalú pečať prišiel Francois Mitterand, Christo nych inštalácií oduševnili plávajúce Sami seba presviedčame, že nám v kolektívnom vedomí ctiteľov a Jeanne-Claude dostali povolenie móla oblečené do pomarančovej nič nenačim – že sú dokonca aj súčasného umenia. Išlo o dočasné zabaliť Pont Neuf a dočasne ho textílie, po ktorých sa zvedavci naše obložené chlebíčky z predo- zasahovanie do priestoru s ori- pozdvihnúť na piedestál umelec- zblízka a zďaleka prechádzali celé šlého dňa chutnejšie než čokoľvek ginálnymi konceptmi, s cieľom kého diela. Vernisáž tej jedinečnej dva týždne. Tej udalosti sa Jeaniné, čo by sme si mohli kúpiť v ponúknuť publiku umelecký zá- udalosti bola 22. októbra 1985. ne-Claude už nedožila. tých objektoch. žitok. Medzi najznámejšie patria Majestátny parížsky most, oblečený A na poslednom spoločnom zahaľovanie, čiže zabaľovanie nedo slávnostných šiat zo zlatožltého projekte – zabalenie Víťazného * meckého Reichstagu a parížskeho tkaniva, sa samoľúbo pozeral vo oblúku, ktorý inšpiroval predovšetKonečne, Paríž! Ako sa mi uľavilo, keď som sa Pont Neuf do textílií. vodách Seiny, prítomný bol nielen kým Jeanne-Claude, – Christo prastala majiteľkou nového cestovAktuálna parížska výstava ho- celý Paríž, lež i pol sveta, a šťastní coval doslovne do konca svojich ného preukazu! Ale dní, do 31. mája len nesmelo sa tebežného roku. ším. Rúška na ustaParížske vrchnosrostených tvárach ti, aj napriek mnopasažierov v metre hým protivníkom ma vracajú do realizabaliť dočasne ty pandémie. Život Víťazný oblúk do v hlavnom meste textílie z polyaFrancúzska sa síce midu, schválili pomaly začal vracať rozhodnutie, že tá do svojich koľají, udalosť v hlavnom ale nič sa nezdalo meste Francúzska byť také ako bolo predsa len bude. predtým. Od sanitárnej situPočas päťdňovéProjekt zabalenia Víťazného oblúka (Christo ácie závisí, kedy. ho pobytu v Paríži Zabalený Pont Neuf (Christo a Jeanne-Claude, 1985) a Jeanne-Claude) * som si predsa doDo Piranu sa priala jednu výstavu. Múzeá a ga- vorí práve o zrodení idey zahaliť autori sa ani nesnažili skryť slzy vraciame tou istou trasou. Z Paríža lérie po trojmesačnom zastavení najstarší most na Seine do nylo- radosti. smerom na juhovýchod Francúzverejného života práve otvorili. nového tkaniva, jej umeleckom Vo filme o umeleckom zaha- ska, cez tunel Mont Blanc a potom V Kultúrnom stredisku Geoges stvárňovaní a prekážkach, ktoré ľovaní objektov Christo a Jean- severnou diaľnicou cez Taliansko. Pompidau vzdávali hold nedávno bolo treba prekonať, aby sa do- ne-Claude zároveň odhalili nie- Tentoraz bez strachu. zosnulému výtvarnému umelcovi stalo povolenie projekt realizo- ktoré detaily zo svojho nanajvýš

Mozaika REPORTÉRI

VOLÁ O POMOC

Špicerov kaštieľ v plášti legiend a povestí Anička Chalupová

pojením rozličných štýlov architektúry gotiky, renesancie, romantiky a baroku, ktorá bola zastúpená vo Vojvodine v 19. storočí, Špicerov kaštieľ

v Beočine bol podľa mnohých milovníkov historických stavieb jedno z najkrajších architektonicko-historických skvostov v tejto časti Európy. Súčasne leží chorý, schátraný a poškodený zubom času na svahu Fruškej hory, neďaleko od Nového Sadu. Prvá písomná zmienka o existencii kaštieľa je z roku 1898.

Špicerov kaštieľ už dlhé roky leží naštrbený zubom času na okraji mesta Beočin v Ulici fruškohorskej

Dvere sú vyvalené a okná povybíjané

Cestičkou k starej beočinskej cementárni vykúka zdevastovaný kaštieľ ošúpaných stien. Čo nezničil zub času, to dokončili vandali. Interiér kompletne rozkradli, z pôvodného zariadenia sa nezachovalo takmer nič, sem-tam sa dajú ešte nájsť pozostatky starých ornamentov skrášľujúcich steny a staré kachličky, ktoré sú dôka-

zom niekdajšieho pokladu rodiny Špicerovej. Kaštieľ dal postaviť Ede Špicer, spolumajiteľ beočinskej cementárne, a budovu pre túto židovskú beočinskú rodinu nemeckého pôvodu projektoval známy architekt Imre Štajnol, ktorý vyplánoval aj budovu parlamentu v Budapešti v Maďarsku. Špicerovci žili v tomto kaštieli

V minulosti to bola jedna z najkrajších budov vo Vojvodine a v súčasnosti sa, žiaľ, rozpadáva; okolie neprejavuje žiadne snahy o jeho záchranu

do začiatku druhej svetovej vojny, keď odišli žiť do Nemecka. V rovnakom čase, keď je vybudovaný kaštieľ, okolo neho je vystavaný aj veľký zelený park. Interiér budovy je postavený v duchu verzie maďarskej secesie a vznikol neskoršie. Po odchode rodiny Špicerovej z Beočinu kaštieľ počas druhej svetovej vojny používalo nemecké vojenské veliteľstvo a po jej skončení budova bola nacionalizovaná. Miestnosti v tejto budove boli neskoršie obývané mestskou knižnicou, sídlil v nej dom kultúry, rozhlasová stanica, hádzanársky klub, bola domom pre vojnových invalidov a dokonca budovu Špicerovho kaštieľa používala exkluzívna reštaurácia s ubytovacími kapacitami. Po privatizácii podniku Podunavlje, Pozostatky vitrážového okna skrývajú záhadné v rámci ktorého fungovala, bupríbehy zo života Špicerovcov a inšpirujú mnohých dova bola opustená a odvtedy okoloidúcich

HLAS ĽUDU | 5. 9. 2020 • 36 /4923/

Interiér budovy je postavený v duchu verzie maďarskej secesie

Dajú sa ešte nájsť pozostatky starých ornamentov skrášľujúcich steny

sa začala rozpadať. Kaštieľ sa v roku 1997 stal pamiatkou kultúry. No uplynulé roky skazu kaštieľa dokončili. Kedysi krásny kaštieľ sa rozpadal pred očami miestnych obyvateľov. V súčasnosti sú okná povybíjané, strecha sčasti preborená, dvere vyvalené. Z rôznych prameňov sme sa dozvedeli, že náš známy srbský spisovateľ Mika Antić používal časť kaštieľa pre potreby svojho maliarskeho ateliéru. Mnohí režiséri zasa v ňom našli inšpiráciu pre filmy: Čierna mačka, biely kocúr, Bojovníci, Chlapec a husle, Svätý piesok, Raňajky s diablom a iné. O kaštieli a o živote v ňom kolujú rôzne legendy a povesti. Jedna z nich hovorí aj o zakázanej láske

Na poschodí sa nachádzajú sčasti rozbúrané miestnosti, kde sa niekto kedysi snažil zachrániť povalu a strechu

medzi Johanou, dcérou Edeho a Kláry Špicerovcov, a mladíka, ktorý sa staral o ich kone. Tá láska sa však vôľou rodičov Špicerovcov nikdy neuskutočnila. Podľa rozprávania mnohých Johana sa pre túto nešťastnú lásku zabila. Roky ubiehajú, ľudia prichádzajú a odchádzajú a starý kaštieľ tichučkým a bolestivým hlasom čoraz slabšie kvíli a volá o pomoc. Zostávajú tu len spomienky na život kaštieľa rodiny Špicerovej, ktoré žijú z rozprávok miestnych obyvateľov, z obdivovania okoloidúcich návštevníkov a z fotografických záberov umelcov pre nejaké mladšie generácie milovníkov historických stavieb a legiend.

Napriek poškodeniu na budove možno vidieť dekorácie v podobe ľudských postáv a drakov, ktoré sú veľmi zaujímavé a nezvyčajné

Najcennejšia časť interiéru kaštieľa je jeho ústredný vestibul so zdobeným balkónom a vysoká stena s početnými oknami rôznych tvarov

Miestni obyvatelia si pamätajú, že vôkol kaštieľa bola prekrásna kvetinová záhrada, ktorú zničil zub času a vysoká burina

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

POMOCNÍCI V DOMÁCNOSTI

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Sušič na vlasy

Pôstna sárma Suroviny: 1 dl oleja, 350 až 500 g očistenej a pokrájanej cibule, 300 g umytej ryže, 100 g mletých orechov, jedno balenie Fantu za sarmu, soľ, vegeta, paprika a korenie podľa chuti; 1 dl paradajkového pretlaku Takto sa to podarí: Na oleji udusíme cibuľu, pridáme ryžu a párkrát premiešame. Túto hmotu dáme ochladiť a za ten čas zomelieme orechy a vo vode rozmiešame fant. Orechy a fant primiešame do vychladnutej hmoty a podľa chuti všetko dosolíme, pridáme vegetu, papriku a korenie. Takto pripravenou hmotou plníme kyslé kapustové listy. Do listu zakrúcame asi ¾ lyžice plnky. Z pripravenej hmoty vyjde asi 20 menších sármi-

čiek, ktoré zalejeme paradajkovým pretlakom a vodou a uvaríme bez

zaprážania. Náš tip: Ak nie je dôležité, aby sárma bola pôstna, môžeme pridať aj 1 alebo 2 vajcia. Foto: E. Šranková

O ich iných spôsoboch využitia ste možno ani nevedeli. Veci, ktoré má každá z nás doma, sa dajú použiť aj inak, ako sme zvyknuté. S nimi ste totiž vyzbrojená na všetky životné situácie. Horúci vzduch z fénu dokáže oveľa viac než len pekný účes. Ozdoba do vlasov: Ak je čelenka príliš tesná, oteplite ju horúcim vzduchom zo sušiča. Ešte teplú ju nasaďte na hlavu a čelenka sa prispôsobí. Preč s pásikmi od lepidla: Pásiky od lepidla na darčekovom papieri, ktorý by ste ešte rady využili, zlikvidujete takisto fénom. Nahrejte teplým vzduchom prúžok a potom len stiahnite. Oživená perina: Aj stará perina môže ožiť. Šev na jednej strane trochu popustite, sušič nastavte

na studený vzduch a cez otvor ho zaveďte dovnútra periny. Otvor potom zašite a prevzdušnená perina môže slúžiť ďalej. Rozpustí vosk: Vosku kvapnutého na stole sa zbavíte tak, že naň

necháte pôsobiť teplý vzduch z fénu. Keď je vosk tekutý, zotrite ho servítkou. Dajte si pozor na príliš horúci vzduch, ten by mohol poškodiť drevo. Zdroj: dran.webnoviny.sk

TRENDY A TIPY

Otrava jedlom nie je taká zriedkavá, ako sa zdá Kuchyňa ako miesto prípravy jedla musí spĺňať najvyššie hygienické nároky. Dôležité je dodržať správne zásady pri manipulácii s potravinami. Otráviť sa jedlom vôbec nie je ťažké. KDE ČÍHA NEBEZPEČENSTVO? Ak si myslíte, že klasické upratovanie vás ochráni, mýlite sa. Mikroorganizmy sú všade. Problém môžu spôsobiť potraviny, napríklad surové mäso či vajíčka, keď sa nakazíte v dôsledku ich nesprávnej tepelnej úpravy alebo skladovania. Kontaminované však môžu byť aj predmety, ktoré s potravinami prichádzajú do styku – chladnička, pracovné dosky, nože, riad, utierky, odpadkový kôs, hubky na riad... Nie, nechceme vás strašiť, ale hygienu v kuchyni sa neoplatí podceniť. CHLADNIČKA Slúži na uskladnenie potravín a uvareného jedla. Je v nej síce chladno, ale nie tak, aby to zničilo

mikroorganizmy. Vysoká vlhkosť naopak baktériám a plesniam vyhovuje. Mikróby nezničí ani mráz, bráni len ich množeniu. Správne skladovanie potravín a pravidelné čistenie chladničky je z hľadiska hygieny kľúčové. Robte to aspoň raz mesačne. Uvarené jedlo pred uskladnením nechajte vychladnúť, rozmrazené suroviny ihneď tepelne spracujte. Dodržiavajte odporúčania správneho umiestnenia jednotlivých potravín v chladiacich zónach. UMÝVANIE RIADU A KUCHYNSKÉHO NÁRADIA Povrchy, ktoré prichádzajú priamo do styku s potravinami, umývajte horúcou vodou a čistiacim prostriedkom s následným opláchnutím dostatočným množstvom čistej vody. Kuchynské dosky očistite od zvyškov potravín, dôkladne umyte a následne vydezinfikujte antibakteriálnym prípravkom. Pou-

žiť môžete aj domáce prostriedky, napríklad citrónovú šťavu a soľ. Na úpravu surového mäsa používajte samostatnú dosku, ktorá nesmie prísť do styku s ničím iným. HUBK Y NA RIAD, KEFK Y A UTIERKY Najviac baktérií sa nachádza práve v týchto pomôckach. Vlhké prostredie praje množeniu mikroorganizmov. Hubky na riad a utierky preto vymieňajte čo najčastejšie. Pre lepší pocit hubku po použití namočte v dezinfekčnom prostriedku alebo v octovej vode. Môžete ju mokrú nechať „sterilizovať“ pár minút v mikrovlnke. Počas prípravy jedla a najmä pri manipulácii so surovým mäsom si umyte a osušte ruky. Používajte papierové kuchynské utierky. Textilné utierky perte v práčke na najvyššej teplote. KUCHYNSKÝ DREZ A BATÉRIE Drez (sudopera) je miesto, kde sa to baktériami doslova hemží.

Mozaiku číslo 252 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

Umývate v ňom predsa mäso, zeleninu, použitý riad. Batérií sa zasa dotýkate rukami počas prípravy jedla. Pri upratovaní a dezinfekcii ich preto určite nevynechajte. Použite antibakteriálny sprej, ktorý likviduje široké spektrum mikroorganizmov. PRACOVNÁ DOSKA A ZÁSTENA Pri príprave jedla dochádza k znečisteniu povrchov v blízkom okolí – pracovnej plochy a zásteny. Určite ste si všimli, že pri razantnom klepaní rezňov fŕka šťava z mäsa a pri vyprážaní prská horúci olej na všetky strany. Po varení nezabudnite dôkladne očistiť kuchynskú zástenu, pracovnú plochu a všetky malé spotrebiče, ktoré sa na nej nachádzajú. Pozornosť venujte celému povrchu kuchynskej linky, vrátane dvierok a úchytiek. K prvotriednej hygiene v kuchyni patrí denné umývanie podlahy. Zdroj: lepsiebyvanie.pluska.sk

Kultúra Veľké spevácke výkony v podaní malých spevákov a speváčok 5. DETSKÝ FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ V ŠÍDE

Tijana Farkašová

lovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota v Šíde zorganizoval 5. ročník detského festivalu slovenských ľudových piesní Keď si ja zaspievam. Tento pomerne mladý festival prebiehal v sobotu 29. augusta na nádvorí Rusínskej fary s cieľom dodržať predpísané epidemiologické opatrenia (vzdialenosť medzi ľuďmi a použitie ochranných rúšok). Festival poctil svojou prítomnosťou i predseda Obce Šíd

Zoran Semenović a povzbudzujúcimi slovami toto hudobné podujatie otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová. Na festivale sa zúčastnilo 15 mladých spevákov vo veku 7 až 15 rokov zo Sriemu, a to zo Starej Pazovy, z Ľuby, Lugu, Erdevíka a zo Šídu. Pre pandémiu koronavírusu Binguľčania sa rozhodli, že je lepšie nezúčastniť sa tohto roku na festivale, aj keď sa na ňom zúčastňujú od jeho vzniku. Spevákov na sobotňajšom festivale sprevádzal Orchestrík zo Selenče pod vedením Dr. Juraja Súdiho. A znovu z dôvodu nepraj• KULTÚRA •

nej bezpečnostnej situácie zo Selenče pricestovala iba časť Orchestríka, ale aj napriek tomu kvalita festivalu neklesla a podujatie odznelo na výbornú. Selenčania spestrili koncert nielen hudobne, ale aj spevom. Spievali: Patrik Jocha, Daniela Sabová a Marek Škabla. Festival nebol súťažného, iba revuálneho charakteru. Cieľom festivalu je afirmovať mladých

spevákov, podporiť ich talent, pripraviť ich na ďalšie festivaly, zachovať slovenské ľudové pesničky a ľudové kroje. Je nad slnko jasné, že ľudová pesnička a ľudový odev idú spolu. Ani tá najkrajšia nôta nevyznie tak ako treba, ak speváci nie sú v kroji. Tohto roku na festivale spievali: Anita a Marína Bogdanovićové, Elena Lakatošová a Lea Jašová zo Starej Pazovy, Tamara Melegová a Anastázia Škuľcová z Lugu, Anđela Rumanová z Ľuby, Jana Záborská, Karolína Mijatovićová, Anđela Vukićová a Sára Činčuráková z Erdevíka, Lára a Luka Valentovci, Iva a Dina Ivo-

ševićové a Hana Ćosićová zo Šídu. Program moderovali Soňa Mravíková a Annamária Čániová a darčeky účastníkom odovzdávali sympatické sestričky Nevena a Selena Vlaisavljevićové. V programe sa všetci prítomní kochali v kráse slovenských piesní a krojov. Festival podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pre všetkých spevákov a členov Orchestríka darčeky zabezpečila NRSNM, kým občerstvenie zabezpečila Obec Šíd. Foto: z archívu SKUS Jednota Šíd

36 /4923/ 5. 9. 2020

Kultúra PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ 2020

Štvrť storočia s festivalom divadla krajín, ktoré divadelnej obci prezentujú tie najlepšie inscenácie z predchádzajúcej divadelnej sezóny. Jaroslav Čiep Festival je príležitosťou stretnúť sa a vymeniť si skúsenosti a zúčastňujú ústrety oslavám 130. výročia sa ho i početní režiséri, herci, teatrozaloženia a trvania divadla lógovia, dramaturgovia, scénografi. Nový nesúťažný divadelný festival v Petrovci vznikla aj idea založiť osobitný a tak po troche aj Petrovské dni divadelné štartoval špecifický festival. Práve v roku 1996, 23. augusta 1996 s domácou inscekeď Petrovčania oslavovali a velebili náciou N. V. Gogoľa Ženba v réžii svoju divadelnú tradíciu, svoje prvé Andreja Privratského. „Najdôležikroky urobili aj pri organizovaní tejšie však bolo, že oslava jubilea a Petrovských dní divadelných. „V vznik nového divadelného festivalu auguste tohto roku štartovali so oslovili početné obecenstvo, a Petsvojou pôsobnosťou Petrovské dni rovské dni divadelné sa skutočne divadelné. Myšlienka je organizovať stali sviatkom divadla v Petrovci a sú to aj v súčasnosti. Petrovské dni divadelné už na samotnom začiatku boli koncipované ako hold divadlu, ktorý nie ibaže pobaví mnohopočetné povďačné petrovské obecenstvo, ale zároveň bude sprítomňovať a pestovať aj poznatky o divadelnej tradícii v Petrovci a medzi vojvodinskými Slovákmi,“ Z vernisáže: Miroslava Blažićová (vľavo) povedal niekdajší riaditeľ a Viera Krstovská Slovenského vojvodinského divadla Vladimír Valentík. takýto festival, ku ktorému ešte „Vďaka koncepčnému vedeniu žiadne propozície a pravidlá nie sú určené, ale ktorý má za úlohu Divadla VHV vznik prvého festivakaždého augusta v deň narodenín lu konfrontujúceho profesionálne divadla v Petrovci na javisko zoskupiť srbské a slovenské divadlo bol úplkvalitné divadelné súbory a kvalitné ne prirodzený a nikto nenamietal, divadelné hry,“ vyjadril sa kedysi že vznikol na pôde ochotníckeho divadla. Petrovské dni divadelné novinár a divadelník Ján Dorča. Ako svojrázna úcta k 27. augustu v týchto začiatočných ročníkoch 1866, keď doznela prvá sloven- sa konali koncom augusta, teda v ská premiéra na týchto končinách, čase, keď v oboch krajinách trvamiestne ochotnícke divadlo VHV jú tzv. divadelné prázdniny. Skuv čele s Jánom Dorčom roku 1996 točnosť, že divadlá boli ochotné zorganizovalo nový festival Petrov- zaradiť petrovské hosťovanie do ské dni divadelné. Prvých 8 rokov svojho kalendára, nasvedčuje, že si festivalu PDD zrealizovalo Divadlo hlboko vážili možnosť prezentovať VHV z Báčskeho Petrovca a nasle- svoju tvorbu v Báčskom Petrovci. dujúce – od roku 2004 – po zalo- Neskôr sa termín festivalu posunul žení Slovenského vojvodinského na začiatok divadelnej sezóny, ale divadla novozaložená profesionálna pravidlo, že kontaktnými osobami divadelná inštitúcia získala festival pre výber inscenácií zostali naši do svojho vienka a organizuje ho režiséri pôsobiaci v Srbsku a na dodnes. Z miestneho podujatia Slovensku zostalo dodnes (okrem sa podnes PDD vyprofilovali ako Majeru hosťujúce inscenácie namedzinárodné podujatie, ktoré vrhovali v rôznych obdobiach aj sa periodicky koná pod záštitou Michal Babiak, Dušan Bajin, Vlaministerstiev kultúry Srbska a Slo- dislava Feketeová, Ján Chalupka a venskej republiky. V súčasnosti PDD ďalší),“ špecifikovala poslanie PDD je miestom zrazu profesionálnych dramaturgička, režisérka a riaditeľka divadelných súborov z týchto dvoch Divadelného ústavu v Bratislave

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sociálna dištancia neprospieva divadlu

Vladislava Feketeová. V roku 1999 bola podaná iniciatíva, aby sa PDD postavili na vyššiu úroveň a urobila sa z nej inštitúcia. V roku 2001 PDD boli po prvýkrát organizované mimo programu SNS. Od samého začiatku dodnes je to festival revuálneho charakteru. Tohtoročné jubilejné 25. PDD štartovali vo štvrtok 27. augusta otvorením výstavy, ktorá je venovaná štvrťstoročiu festivalu PDD.

Ukážkový panel k 25. výročiu PDD

Výstavu pripravila Miroslava Blažićová a otvorila ju Viera Krstovská, riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla. „Žánrovo je festival každoročne pestrý, najviac sa však hrali komédie, drámy životné a klasické, ale i drámy nových poetík, ktoré prinášali alternatívne scény. Deťom a mladšiemu publiku sa usilujeme vštepovať lásku k divadelnej kultúre a zaobstarať najlepšie predstavenia s odkazom a poučením. Počas 25 rokov na festivale bolo úhrnne 152

predstavení. Z toho 21 predstavení bolo pre deti a 131 pre mladého a dospelého diváka. Organizátori sa na festivale takmer pravidelne predstavili novou premiérou alebo najnovšou produkciou. Počas dvadsaťpäť sezón diváci mali príležitosť vidieť 53 predstavení zo Slovenskej republiky a 99 predstavení zo Srbska. Festival má vždy i sprievodné podujatia, ako sú výstavy, premiéry kníh, snemovania, posedenia, ako i otvárací program,“ hovorila pri tejto príležitosti V. Krstovská o jadre, ktoré výstava zachytáva. Podrobnejšie sa o nej zmienila samotná autorka výstavy M. Blažićová a poďakovala sa všetkým, ktorí spolupracovali pri jej realizácii. Vedľa panelov na výstave sú predstavené aj plagáty jednotlivých predstavení a drobnotlač. Súčasťou vernisáže bol aj dokumentárny film autorky Annamárie Boldockej-Grbićovej. Divákov ako moderátorka vo filme viedla Hana Tanciková a prostredníctvom úryvkov z predstavení a nových nahrávok divadelníkov a hercov sprítomnili si toto festivalové jubileum. Už v nedeľu 30. augusta v SVD a v rámci PDD bola premiéra predstavenia vo vlastnej produkcii Profesionál v réžii Richarda Sanitru a Jána Chalupku. Petrovské dni divadelné budú pokračovať 17. a 18. septembra, keď v Petrovci vystúpia divadelníci zo Starého divadla Karola Spišáka z Nitry zo Slovenska. Potom sa predstavia aj vojvodinské profesionálne divadlá: najprv 21. septembra Národné divadlo zo Somboru, 22. septembra Detské divadlo zo Subotice, 24. septembra Divadlo mladých z Nového Sadu a 26. septembra Divadlo Tošu Jovanovića zo Zreňanina. • KULTÚRA •

DETSKÝ FESTIVAL TVORÍ CELÁ RODINA V BÁČSKOM PETROVCI

Zvieratká zo zeleniny Jaroslav Čiep

omaly, ale isto krok za krokom a už sa za sebou nakopilo päť rokov a päť ročníkov detského festivalu Tvorí celá rodina v Báčskom Petrovci. Tento ich rozbeh nezastavila ani neprajná zdravotná situácia v krajine a Združenie vychovávateliek osvetových pracovníčok Sloveniek Vojvodiny so svojimi stálymi spolupracovníkmi aj tohto roku

spoločenskú dištanciu a predpísané zdravotné opatrenia. Detský festival Tvorí celá rodina vznikol roku 2016. Prvý ročník prebiehal v rámci festivalu Spievajže si, spievaj. Na nasledujúcom ročníku mali dielňu pre deti, na ktorej robili ponožkovú a handrovú loptu. Dielňa počas tretieho ročníka obsahovala hry so špagátom a počas toho veselého rodičovsko-detského kamarátenia sa postarali nielen o zábavu, ale aj o rozvoj

Mama Elenka Demrovská s dcérou Monikou

zrealizovalo pravidelný, tentoraz 5. detský festival Tvorí celá rodina. Uskutočnil sa vo štvrtok 27. augusta predvečerom na otvorenom – na nádvorí Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Zo siene Slovenského vojvodinského divadla, kde sa sústreďovali doteraz, sa presunuli na druhú stranu ulice, aby mohli dodržať

Otec Dušan a syn Duško Pálenkášovci • KULTÚRA •

šikovnosti detských rúk. Hrali sa so spievajúcim špagátikom, tiež hru so špagátikom pre jedného a pre dvoch a – samozrejme – naučili sa viazať uzlíky a mašličky. Na štvrtom ročníku Tvorí celá rodina v spoločnej hre sa hrali s ručníčkom. Predstaviteľky Spolku petrovských žien im predviedli a naučili ich, ako si vyrobiť bábiky, myšky a žabky. Ale piaty ročník už bol iný. Spoločná dielňa z dobre známych dôvodov nebola, ale si ju všetci záujemcovia mohli urobiť doma, niekde v chládku, spoločne všetci členovia rodiny. A čo by tak mohli tvoriť? Možno zo zemiakov, inej zeleniny, odpadového materiálu, ktorý našli doma, špáradiel, vetvičiek... a vytvorili zvieratká, postavičky, alebo čo chceli. Rodičia odfotili tieto ich práce a následne ich poslali na malú online výstavu zavesenú na facebookovej rovnomennej skupine. Toto podujatie tradične pozostáva z dvoch častí – dielne a koncertu. Podľa harmonogramu

5. ročníka detského festivalu Tvorí celá rodina v rámci koncertovej časti sa predstavilo sedem rodín. Najprv si zaspievali Elenka Demrovská s dcérou Monikou (Petrovec), po tom staré mamy Jarmila Zimová a Mária Majerová s vnučkami Aničkou Zimovou a Daškou Lonča- Organizátori účinkujúcim rozdali primerané rovou (Kulpín, darčeky Petrovec), stará Elena Vršková. Slovenka Benkomama Fábryová s vnučkou vá-Martinková si poznámkovaAnetkou a vnukom Adam- la spevácke snahy účastníkov a kom (Hložany, Petrovec), sta- predsedníčka ZVOPSV Božena rá mama Moráveková, mama Levárska a riaditeľka Múzea vojvoAnna Marojková so synmi Oli- dinských Slovákov Anna Séčováverom a Emilom (Petrovec), aj -Pintírová všetkým účinkujúcim starý otec Jozef Malina, otec rozdelili diplomy a primerané Ervín, dcéra Emília a syn Emil darčeky. Účinkujúcich po predveMalinovci (Selenča, Nový Sad), dení pesničiek privítali v Spolku dcéra Timejka s otcom Ada- petrovských žien, kde pre nich mom Vladislavom Stupavským prichystali občerstvenie a domáce (Hložany), mama Nataška, teta maškrty. Katarína a deti Pavel a Petra Ide o unikátne podujatie v našom prostredí a poukazuje na možnosti, ako sa rodičia môžu aj v súčasnosti zabávať so svojimi deťmi. Novinkou tohtoročného festivalu je aj to, že sa uskutočnil

Malinovci doma tvorili a pekne sa bavili

Dobríkovci (Hložany). Spoločne sa predstavili aj otec Dušan a syn Duško Pálenkášovci (Petrovec) a naposledy aj stará mama Miluška Pintírová s vnučkami Vaňou a Soňou Holou, Klárou Keravicovou a vnukom Sašom Holým z Pivnice. Všetkých na harmonike sprevádzal Rastislav Struhár a program moderovala

Zemiakové figúrky u Fábryovcov

bez prítomnosti divákov. Aby však nezostali ukrátení o nevšedný zážitok, organizátor sa postaral o priamy prenos na sociálnej sieti. Foto: J. Čiep a archív festivalu

36 /4923/ 5. 9. 2020

Kultúra ZÁKLADNÁ ŠKOLA V KULPÍNE 1. SEPTEMBRA

Radosť z nového začiatku Katarína Gažová

rišiel aj ten 1. september a začal sa nový školský rok. Aj napriek mimoriadnej situácii zdá sa byť všetko normálne. Novému začiatku sa v prvý školský deň tešili aj žiaci a kolektív ZŠ Jana Amosa Komenského v Kulpíne. Rodičia priviedli prváčikov ráno do školy, vítala ich riaditeľka Jovanka Zimová a učitelia si s radosťou odviedli svojich žiačikov do triedy. Viditeľná zmena na prvý pohľad bola iba v tom, že aj žiaci, aj učitelia nosili povinné rúška. – S radosťou sme dočkali nový školský rok, sme veľmi radi, že sa nám deti vrátili do školských lavíc a že sme znova spolu. Sú určité zmeny, pokiaľ ide o organizáciu výučby, máme novinky, ale dobre sme sa pripravili a veríme, že budeme úspešne pracovať. U nás je taká situácia, že máme 209 detí, a to 99 žiakov v nižších ročníkoch a 110 vo vyšších, a rodičia sa rozhodli, že deti budú sledovať výučbu v škole. Iba v dvoch prípadoch, teda dvaja prváci, budú mať online výučbu. Zorganizovali sme sa tak, že predobedom idú do školy žiaci nižších ročníkov a poobede vyššie ročníky. A nasledujúci týždeň opačne. Hodiny trvajú 30 minút. Na jednej strane sme smutní, že máme málo žiakov, ale na druhej strane je to teraz pre nás výhoda, že môžeme normálne pracovať. Nemusíme triedy deliť do

skupín, všetci spolužiaci sú spolu. Máme veľké učebne, takže aj tá predpísaná dištancia medzi žiakmi

sa dodržiava bez problému, a tak sa uľahčuje aj práca učiteľom, – hovorí riaditeľka.

Kulpínski prváci netrpezlivo čakajú vojsť do školy v prvý školský deň

Na vchode do školy žiakov vítala riaditeľka školy a triedni učitelia

Do učební doložili iba stolíky a každý žiak sedí sám v jednej lavici. Všetci nosia rúška, aj žiaci, aj učitelia, v učebniach sú všade dezinfekčné prostriedky, dbá sa na hygienu, upratovačky častejšie čistia, dezinfikujú, nielen medzi zmenami, ale aj častejšie. – V školskom kolektíve máme určité zmeny. V júli nám prebiehali súbehy na pracovné miesta učiteľa telocviku, matematiky, techniky, anglického jazyka, srbského ako nematerinského jazyka a na tajomníka školy. Učitelia techniky a srbského jazyka, ako aj tajomník školy sú prijatí na neurčitý čas, keďže dlhé roky sme tu mali zamestnaných ľudí iba na určitý čas. Na pracovné miesto učiteľa matematiky, fyziky a anglického jazyka sa prihlásili neodborné osoby, takže tam sa súbehy opakujú. Mali sme aj súbeh na pracovné miesto telocvikára a keďže boli nejaké nedopatrenia v texte zverejneného súbehu v časopise Poslovi, súbeh sme museli tiež zopakovať. Medzičasom sa ohlásil jeden kolega, ktorý bol na zozname, že zostal bez určitého počtu hodín, takže on bude pracovať na neurčitý čas. Na zvyšný fond hodín sa zasa vypisuje nový súbeh na telocvikára, – povedala nám ešte riaditeľka školy Jovanka Zimová. V škole sa počas leta nerobili veľké úpravy v budove, iba sa riešil dlhoročný problém toaliet.

STRETNUTIE GENERÁCIE PETROVSKÝCH PÄŤDESIATNIKOV. V sobotu 29. augusta po 35 rokoch, čo opustili lavice petrovskej základnej školy, sa stretli terajší jubilanti – päťdesiatnici. Možno by to ani nebolo také výnimočné, ale v čase svetovej vírusovej pandémie, zníženej frekvencie cestovania zo zahraničia a povinnej izolácie po návrate z cesty zorganizovať stretnutie tohto druhu ani nebolo jednoduché. Ale kde je vôľa, tam je aj cesta. Hoci sa mnohí Petrovčania v tejto chvíli žijúci v zahraničí nemohli stretnúť s bývalými spolužiakmi, v duchu boli s nimi. A tunajší si opäť zaspomínali na nich, aj na triedne učiteľky a profesorov: Miklovicovú, Lomenovcov, Pucovskú, Hýlovú, Lekárovú, Častvenovú a Privratskú. Aj na zosnulých spolužiakov, ktorým na petrovskom cintoríne venovali kytice kvetov. Zo 40 petrovských tohtoročných jubilantov, narodených roku 1970, sa stretlo na Petrovskej čárde pri spoločnej večeri a posedení. V dobrej nálade a družbe spoločne evokovali spomienky a dobrodružstvá zo školských čias a mnohí sa nestretli v živote už dlhé roky. Na dobrú náladu si najali hudobnú skupinu Lego Duo & Nina. Pred náš objektív sa zoradili v tamojšej záhrade, aby im zostala pekná pamiatka z jubilejného stretnutia. J. Čiep

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra STARÁ PAZOVA

Programy pre deti predsa realizované Anna Lešťanová

GITARIÁDA VOJVODINY 2020 sa tohto roku uskutoční po siedmykrát na pomocnom ihrisku Tatry v Kysáči. V dôsledku zmenených okolností aj tohtoročný program je iný než po minulé roky. Namiesto naplánovaného termínu (24. a 25. júla) Gitariáda Vojvodiny 2020 sa uskutoční v sobotu 5. septembra v súlade s odporučenými opatreniami vlády Republiky Srbsko. Okrem súťažnej časti mladých, začínajúcich rokových skupín na gitariáde vystúpia i skupiny Valentino zo Sarajeva a Zbogom Brus Li z Nového Sadu. Keďže je počet návštevníkov ohraničený, organizátori na spoločenských sieťach vyzývajú záujemcov, aby sa prihlásili a tým si zarezervovali miesto diváka. Aj tohto roku sa gitariáda v Kysáči uskutoční pod patronátom Mestskej správy pre kultúru, ale i Mestskej správy pre hospodárstvo Mesta Nový Sad a za podpory pokrajinských sekretariátov APV. Na snímke je záber z vlaňajšej gitariády v Kysáči. E. Š.

re priaznivejšiu epidemiologickú situáciu v našej krajine v súvislosti s ochorením Covid-19 tohtoročné Detské kultúrne leto v Starej Pazove sa predsa realizovalo. Organizáciu malo na starosti Stredisko pre kultúru Stará Pazova, ale všetky detské programy namiesto počas dvoch mesiacov prebiehali iba týždeň.

Teda okrem v Nových Bánovciach predstavenia boli realizované aj v Starej Pazove, Novej Pazove, Golubinciach, Starých Bánovciach a vo Vojke. Na základe odporúčaní vlády Republiky Srbsko deti sedeli na stoličkách postavených na určitej vzdialenosti uctievajúc preventívne opatrenia, ktoré zamedzujú šírenie nového koronavírusu. Na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove malým milovní-

„Fotografie dobre vypadli“ Anna Horvátová

bežnej reči sa neraz vľúdne prihovárame: „Ako dobre vypadáš.“; „Fotografie dobre vypadli.“; „Na fotografiách sme dobre vypadli.“ Sloveso vypadnúť použijeme aj v inej konotácii: „vypadli smiešni“; „vypadol hlúpy“; „vypadol držgroš“ či „skúška dobre vypadla“. Význam „dobre vypadať“ sme absolvovali; vieme, že niečí vonkajší vzhľad ohodnotíme slovesom vyzerať: pekne vyzeráš, alebo mlado vyzeráš, zle vyzeráš. Prichodí nám znovu s poľutovaním uzavrieť, že vplyv srbského dokonavého slovesa ispasti na používanie slovenského slovesa vypadnúť je viditeľný a, žiaľ, čoraz menej prekonateľný. V srbčine je v poriadku povedať: na slici ste dobro ispali, slika

• KULTÚRA •

je dobro ispala. Neobstojí to aj v spisovnej slovenčine. Keď ide o fotografie a podobizne na nich, treba použiť slovesá: zachytený, zobrazený, vypodobnený: Žiaci sú na fotografii dobre zachytení.; Kolegyne sú pekne zachytené / vypodobnené. Namiesto „fotografia dobre vypadla“, „skúška dobre vypadla“, „program dobre vypadol“ v slovenčine máme na použitie slovesá: podariť sa, vydariť sa, dopadnúť a vyjsť: Fotografie sa vydarili.; Skúška dobre dopadla.; Plány nám vyšli.; Zápas dobre / zle dopadol... Na označenie charakteristických čŕt znovu nepoužijeme sloveso „vypadnúť“. Aj tu je viac možností: prejaviť sa, pripadnúť, ukázať sa: Kolega mi pripadol akýsi ustatý.; Práca vo vinohrade sa ukázala dobrou.; Len aby si nepripadol smiešny.

Na rozdiel od minulých rokov, keď divadielka v Starej Pazove boli zahrané na plató pred divadelnou sálou, tentoraz pre potrebu väčšieho priestoru sa konali na Námestí Dr. Zorana Đinđića

Detské kultúrne leto sa začalo vo štvrtok 27. augusta v Nových Bánovciach, a to s predstavením Víly a elfovia. Počas týždňového trvania tohto detského podujatia až päť predstavení (Bláznivý obuvník, Lesná rozprávka, Pippy na ostrove s pokladom a Červená čiapočka) boli zahrané vo viacerých dedinách a mestách Staropazovskej obce, kde boli na to vytvorené podmienky.

kom Tálie a ich rodičom sa herci z Belehradu zaujímavými detskými predstaveniami predstavili štyrikrát: 27. a 30. augusta, tiež 1. a 3. septembra. Na otvorenom priestore deti sa s hercami pekne bavili. Všetkým malým divákom, aj tým, ktorí sa od 1. septembra stali škôlkarmi alebo žiakmi prvákmi, zostali z týchto stretnutí pekné zážitky a spomienky.

Na doplnenie V Hlase ľudu č. 35 na strane 27 v článku pod názvom Padinská poézia v televízii bolo omylom vynechané meno herca a kultúrneho pracovníka Janka Hološa, ktorý sa zúčastnil v programe tohtoročných 45. Babinkových stretnutí. Ospravedlňujeme sa za neúmyselnú chybu. S. Lenhart 36 /4923/ 5. 9. 2020

Kultúra 

SCÉNA

Výklad nových kníh

Zoroslav Jesenský: Zo života bĺch (ISBN 978-86-7103-533-0)

V Kansas – veteráni progresívneho hardrocku. Američania Kansas sa celkovým zvukom vždy odlišovali od väčšiny iných skupín, lebo okrem štandardných gitár, bubnov a syntetizátora vo svojom zložení od začiatku mali aj huslistu. Najväčšiu popularitu dosiahli v priebehu druhej polovice 70. rokov minulého storočia, keď sa zaradili medzi známejšie hudobné mená v USA a koncertovali v tých najväčších priestoroch. V polovici 80. rokov urobili krátku prestávku v činnosti, ktorá trvala asi jeden rok, a potom sa znovu dali dokopy v trochu pozmenenej zostave (určitý čas s nimi hral aj gitarista Steve Morse, dnešný člen Deep Purple). Dvaja pôvodní členovia Kansas sú v tejto skupine až dodnes – sú to gitarista Rich Williams a bubeník Phil Ehart, obidvaja sedemdesiatnici. Nedávno vydali šestnásty album The Absence of Presence (vyšiel v nemeckom vydavateľstve Inside Out), obsahujúci dynamické a progresívne hardrockové skladby (napr. Throwing Mountains alebo Animals on the Roof), ale aj zopár balád (Memories Down the Line a Never). Z vydania boli vybrané tri singly – zatiaľ posledným je Jets Overhead (jestvuje aj videoklip).

Tricky príde vo februári. Pionier bristolského trip-hopového zvuku Tricky práve vydal svoj štrnásty album Fall to Pieces (vyšiel v jeho vlastnom vydavateľstve False Idols), ktorý nahral vo svojom štúdiu v Berlíne, kde žije od roku 2015. Album vznikal v osobitne ťažkom období pre Trickyho, čiže po vlaňajšej smrti jeho dcéry Mazy Topley-Bird, ktorá sa tiež zaoberala hudbou. Vydaniu predchádzali singly Fall Please, Thinking of a I’m In The Doorway, v ktorých mu hosťujú speváčky Marta Złakowska a Oh Land. Tricky poslednýkrát koncertoval v Belehrade v januári 2016 a znovu mal vystupovať v Srbsku v tomto roku, avšak pre pandémiu Covid-19 jeho koncert v belehradskom Dome mládeže je odložený na 23. februára 2021. Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

Jaroslav Čiep

lani sa tak stalo, že to azda možno zapísať aj do Guinnessovej knihy rekordov. Bolo to počuť na prezentácii kníh pre deti Zoroslava Jesenského v júni tohto roku. Ide o to, že Jesenskému, vlastným menom Zoroslavovi Spevákovi (1956), univerzitnému profesorovi, spisovateľovi pre deti a redaktorovi časopisu pre deti Zornička, v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci vlani vydali až štyri knihy pre deti – z toho tri zbierky básní Zo života bĺch, S mamou do škôlky a Pán v oranžovom kabáte a jednu knihu próz Tri plus tri je osem. Obsahom knižočky básní Zo života bĺch, v ktorej sa autor pohral na akoby školsky zadanú tému, je jedenásť rýmovaných básní. Sú to: Bola jedna blcha, Išli blchy strašným lesom, Prvá blcha, Narobili blchy dlhy, Išli blchy na večeru, Navštívila blcha ducha, S blškou pod poduškou, Išli blchy do sprchy, Blší tatko, Hluchá blcha a Išli blchy na pizzu. Básnickú zbierku pre deti Zo života bĺch ilustroval Michal Souček zo Slovenskej republiky. Zbierku vydalo

Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 113. zväzok edície Včielka a zároveň je 251. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 24 x 17 cm vytlačená kolorovane na kriedovom papieri v rozsahu 24 strán, brožovaná, vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Art Print Media v Novom Sade.

Narodeniny a výročia v septembri 2020

ËË 8. septembra 1940 v Ruskom Kerestúre sa narodila Xénia Mučajiová, rod. Plančáková, detská spisovateľka, vychovávateľka a dlhoročná riaditeľka Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci. Krátke detské poviedky písala po slovensky i po rusínsky. Umrela 24. februára 2018 v Novom Sade. (Pripomíname si 80. výročie narodenia.) ËË 11. septembra 1935 sa narodil Rastislav Surový, učiteľ a riaditeľ ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči na dôchodku, neúnavný národno-kultúrny pracovník, bývalý predseda a teraz čestný predseda Matice slovenskej v Srbsku, čestný člen Matice slovenskej na Slovensku, dlhoročný predseda MOMS v Kysáči. (Blahoželáme k 85. narodeninám.) ËË 13. septembra 1835 v Kovačici zomrel Martin Hamaliar, cirkevný spisovateľ a prvý evanjelický farár v Padine. (Pripomíname si 85. výročie smrti.) ËË 14. septembra 2015 v Báčskom Petrovci zomrel prof. Dr. Daniel Dudok, univerzitný profesor, popredný jazykovedec, autor početných vedeckých štúdií najmä z dialektológie, z dejín spisovnej slovenčiny vo Vojvodine a jazykovej kultúry Slovákov vo Vojvodine. Bol prvým predsedom Spolku vojvodinských slovakistov a prvým riaditeľom Slovakistického ústavu Filozofickej fakulty v Novom Sade. Narodil sa 26. júna 1932 v Erdevíku. (Pripomíname si 5. výročie smrti.) ËË 22. septembra 1820 v Banskej Bystrici sa narodil Ľudovít Babylon, národno-kultúrny pracovník a evanjelický farár v Bajši. (Pripomíname si 100. výročie narodenia.) ËË 28. septembra 1950 v Starej Pazove zomrel Vladimír Konštantín Hurban (umeleckým menom Vladimír Hurban Vladimírov – VHV), popredný dramatik, spisovateľ a evanjelický farár. Písal básne, poviedky, divadelné hry a libretá pre operety. Narodil sa 4. augusta 1884 v Starej Pazove. (Pripomíname si 70. výročie smrti.)

Informačno-politický týždenník

Pripravuje: A. F. • KULTÚRA •

KRÍŽOVKA

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC KOVAČICA OBECNÁ RADA PREDSEDA Číslo: 06-44/20-01-4 Dňa: 27. 8. 2020 Kovačica

ČÍSLO 36

V tajničke je meno, priezvisko a prímeno slovenského spisovateľa. autor: JÁN BAŽÍK

znetvoriť

volt

enigmatický klub

prúd rieky

dravý vták

zajac (zdrob.)

súhlas

egyptský boh slnka

1. časť tajničky rieka v Chorvátsku 2. časť tajničky

fosfor

olympijské hry

herec Nikola pohrebná hostina

spisovateľ Gustáv Maršall susedné písmená

mastná látka, sadlo

pond časť vajca

svetlo obidve

údajne

naša planéta item (skr.)

dielo maliara

vlastnilo

rieka v Pakistane mäkká spoluhláska

AS HL DU ĽU

výlučok pri zápaloch PY

krvná cieva

teraz, práve hranie sa

pevná látka deje v spánku

draslík 3. časť tajničky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 35 – VODOROVNE: pavučina, ip, život, rok, NASA, ária, nik, tt, Pt, ly, I, králi, chvíle, s, Fr, Li, kt, roh, Amor, obor, ara, nálet, ev, tkáčovňa

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

TAJNIČKA: PIRÁTI Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 35 z čísla 35 Hlasu ľudu z 29. augusta 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: JÁN ČAPO, Ul. Branka Radičevića č. 7, 26 215 Padina. Blahoželáme. • KULTÚRA · OZNAMY •

O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE PRACOVNÉHO MIESTA NÁČELNÍKA OBECNEJ SPRÁVY OBCE KOVAČICA Obecná rada Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie pracovného miesta: 1. Náčelník obecnej správy Obce Kovačica, hodnosť úradník na pozícii 1. skupiny, 1 (jeden) vykonávateľ. Práca na pozícii trvá päť rokov odo dňa schválenia rozhodnutia o vymenovaní.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

konská sila rovnaké písmená karát

džungľa

OZNÁMENIE

Lehota podávania prihlášok je 15 (pätnásť) dní a nadobúda platnosť nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku Dnevnik Nový Sad. Oznam o vypísanom verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke: http://www.kovacica.org a na oznamovacej tabuli obecnej správy Obce Kovačica. PREDSEDA OBCE KOVAČICA Jaroslav Hrubík

vrece svetová strana naša rieka

rádium

Na základe článku 56 odsek 1 Zákona o lokálnej samospráve (Úradný vestník RS, číslo 129/2007, 83/2014 – iný zákon a 101/2016 – iný zákon a 47/2018), článok 95 odsek 1, článkov 100 a 102 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017 – iný zákon a 95/2018), článku 12 odsek 2, Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník Republiky Srbsko, č. 95/2016) a článku 83 Štatútu Obce Kovačica (Úradné noviny Obce Kovačica, 2/19),

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Mestská správa pre stavebný pozemok a investície, Ul. Stevana Branovačkog č. 3, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia čerpacej stanice Futog, na k. p. č. 6693/1, 6693/2 a 6693/3, k. o. Futog, ZO Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina. gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu. -

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu Enlight K2-Wind, s. s r. o., Ul. Đorđa Stanojevića č. 12, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Veterný park Pupin instalačnej sily do 95,5 MW, Obec Kovačica. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

36 /4923/ 5. 9. 2020

Oznamy SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 5. septembra 2020 je tomu štrnásť ťažkých a boľavých rokov, čo nás predčasne opustil náš drahý a nenahraditeľný syn a brat

JÁN LABÁT

14. 4. 1966 – 5. 9. 2006 z Petrovca Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Ony nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Kto Ťa mal rád, ani po toľkých rokoch nemôže zabudnúť na Tvoju lásku a dobrotu, ktorou si nás zahŕňal... Tvoja navždy zarmútená mama, otec a sestra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 29. augusta 2020 nás náhle a nečakane opustila naša mama a starká

KATARÍNA SĽÚKOVÁ rod. Bartošová 9. 4 . 1936 – 29. 8. 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: dcéra a syn s rodinami SMUTNÁ SPOMIENKA na

na nášho milovaného

Oznamujte

ANDREU FEKETEOVÚ

1979 – 1999 – 2020 z Báčskej Palanky

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú:

inzercia@hl.rs

Anna a Vladimír

RASTISLAVA MARČOKA 1978 – 1997 – 2020 z Hložian

S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky si zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme. Zarmútení: otec Ján, sestra Anna a brat Jaroslav s rodinami 34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042). • OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na nášho synčeka

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho bračeka

VLADKA PENDIĆA

1975 – 2013 – 2020 z Kovačice

Cesta už známa, ňou iste nezablúdim. A na konci cesty záhrada tichá – cintorín. Tam na mňa čaká môj drahý syn. Do oka tisne sa slza a za ňou druhá. Srdce sa chveje, bôľ hruď mi trhá. Zložené ruky skláňam k zemi a pohľad nemý na chladný kameň a biele chryzantémy.

Dňa 7. septembra 2020 uplynie päť rokov, čo nás navždy opustil milovaný otec, starký a prastarký

1975 – 2013 – 2020 z Kovačice

Tíško si žil, tíško si odišiel. Človek si pamätá, ak chce, a zabúda, ak môže. Len pekné spomienky na Teba zostanú navždy s nami.

MICHAL ĎUGA 1927 – 2015 – 2020 z Kulpína

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach. Tvoji najmilší

Tvoja sestrička s rodinou

Zarmútení rodičia

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nie je s nami

PAVEL ĽAVROŠ

11. 12. 1959 – 30. 8. 2018 – 30. 8. 2020 z Padiny

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu manželku, matku a starkú

ZUZANU POVOLNÚ

rod. Cickovú 1. 12. 1948 – 31. 8. 2019 – 2020 z Padiny

Tvoji najmilší: manžel Michal, synovia Slobodan a Dušan s manželkou Ankou a deťmi Dušanom a Teodorou

• OZNAMY •

2. 9. 1949 – 7. 8. 2020 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku na Teba si zachová Tvoji najmilší

Uplynul smutný a boľavý rok. Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Spomienky sú každodenne prítomné. Odpočívaj v pokoji. Nezabúdajú na Teba

SAMUEL TRABAK

švagor Krajči s rodinou

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na mamu, mamiku a pramamiku

ALŽBETU FABIANOVÚ 1930 – 2010 – 2020 zo Starej Pazovy

Čas plynie a nevráti, čo vzal. Zostali iba krásne spomienky na Tvoju ochotu a dobrotu navždy skryté v našich srdciach. Tvoja dcéra Zuzana Verešová s manželom, nevesta Mária Fabianová, vnučky Marína a Jarmilka s manželmi a pravnúčatá Filip, Petra a Ema 36 /4923/ 5. 9. 2020

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 4. septembra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 6. septembra 10.30 Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 2017 (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 8. septembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V piatkovom vysielaní budú reportážne záznamy z viacerých podujatí: z Petrovských dní divadelných, z detského festivalu Keď si ja zaspievam v Šíde, z festivalu Tvorí celá rodina v Petrovci a z podujatia Koláče a víno v Boľovciach. Náplňou relácie budú aj školské témy a v druhej polovici piatkového bloku sa bude hovoriť na kultúrne témy. Dúhovka prinesie reportáž z detského festivalu slovenských ľudových piesní Keď si ja zaspievam z roku 2019. Vysielanie pre penzistov. V septembrovom vysielaní bude predstavený hudobník Viktor Savić z Petrovca. Odvysielaný bude i záznam z návštevy penzistkám – členkám MOMS Kysáč, ktoré v Slovenskom národnom dome šijú rúška pre spoluobčanov z donácie Slovenskej republiky. Na záver pozornosť bude upriamená na zdravie – liečivé rastliny a prírodnú kozmetiku.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 6. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

• RTV PANORÁMA •

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 4. septembra – Čierny jastrab zostrelený Sobota 5. septembra – Konečná Pondelok 7. septembra – Dostaňte agenta Smarta Utorok 8. septembra – Profesor v ringu Streda 9. septembra – Hanna Štvrtok 10. septembra – Lovci gangstrov

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 6. septembra Film: Chlpatí kamoši Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Terminátor – Salvation Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 6. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Začal sa nový, špecifický školský rok Kreslený film: Rút Utorok 8. septembra 16.00 Rybárska súťaž Dubinka oslovili podobný počet účastníkov ako vlani Kolkovanie v Kovačici sa s mladými silami nemusí obávať o budúcnosť Divadelné predstavenie: Chudobný Rómeo Piatok 11. septembra 16.00 Film: Slávnosť v botanickej záhrade Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

36 /4923/ 5. 9. 2020

Šport

HUMANITÁRNY TURNAJ V MALOM FUTBALE V PADINE

Šport a charita ruka v ruke

Tatjana Bovdišová

chota pomôcť tým, ktorým je to najpotrebnejšie, bolo hlavnou myšlienkou Daniela Šimeka, mladého športového nadšenca z Padiny, keď sa pustil do organizácie turnaja v malom futbale. Videli to niekoľkí jeho priatelia, ktorí ho v tom podporili a spoločne rozbehli akciu s cieľom zozbierať finančné prostriedky

10. až 23. augusta 2020, účinkovalo 22 tímov nielen z Padiny. Taký záujem o niektoré športové podujatie podľa mienky organizátorov nebol za posledných 25 rokov. Okrem účastníkov turnaja, ktorí prispeli štartovným, akciu podporili početní sponzori a jednotlivci nielen z Padiny, lež i z bližšieho či ďalšieho okolia. Ohlas tak tímov, ako aj ľudí ochotných prispieť na charitu bol nad očakávanie. Samotný turnaj trval dva týždne a každý večer sa hralo po päť zápasov. Niektoré tímy ani nehrali, prihlásili sa

zápas do poslednej sekundy, o čom svedčil aj jeho nerozhodný výsledok 2 : 2, a víťaza následne rozhodli penalty. Konečné skóre 4 : 3 v prospech Romantikov posunul Kreatorsov na druhé miesto. Avšak podľa organizátorov všetkým patrí prvé miesto za humánnosť, lebo s tým úmyslom vlastne tento turnaj i zorganizovali. Okrem pohárov a medailí za prvé tri miesta organizátori udelili odmeny

Medaily pre tretie mužstvo All Stars

Turnaj vyhrali Romantici

pre dve dievčatá v zlej finančnej, či zdravotnej situácii – desaťročnú Anetu Bobošovú a šesťročnú Ninu Tomanovú. Nina potrebuje pomoc špecialistov – logopéda a fyzioterapeuta a Anete, ktorá žije s troma súrodencami a otcom, plánujú zrenovovať dom, ktorý je v zlom stave. Na turnaji, ktorý sa konal v dňoch

výlučne so zámerom prispieť na dobrú vec. V posledný deň sa hral finálový zápas o víťaza turnaja. Duel o tretie miesto vystal, keďže pre zaneprázdnenosť členovia tímu z Crepaje neprišli, tak pohár a bronzové medaily pripadli celku All Stars. O prvé miesto hrali Romantici a Kreatorsi. Prítomní mali príležitosť vidieť zaujímavý a napínavý

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kojnosť tak s priebehom turnaja, ako i s výsledkom tejto akcie, aj keď poznamenal, že sa ešte neskončila. Podľa neho nemožno zatiaľ hovoriť o sume peňazí, ktorá sa nazbierala počas turnaja, pretože všetci zatiaľ nezaplatili štartovné, a k tomu mnohí prispeli iným spôsobom: stavebným materiálom, oknami, farbami a prácou majstrov – to keď ide o rekonštrukciu Anetinho domu. Keď ide o pomoc Nine Tomanovej, boli aj takí, ktorí prispeli palivom. Čo sa týka samotného turnaja, Daniel poznamenal, že ho poznačila

aj najlepším jednotlivcom. Daniela Ľauka odmenili ako najlepšieho strelca, najlepší hráč na turnaji bol Dario Jaramaz a medailu za najlepšieho strážcu siete v mužskej konkurencii dostal Sebastián Čapeľa. Dievčenské

Jonatán Šimák, jeden z najmladších účastníkov turnaja

Sebastián Čapeľa – najlepší strážca siete na turnaji

Kreatorsi zakotvili na druhom mieste

Renáta Povolná je mladá futbalová nádej v Padine

družstvá neúčinkovali na turnaji, čo neznamená, že nehrali, a niektoré i odmenili. Tak medaila za najlepšiu brankárku sa dostala do rúk Annamárie Tomášikovej a odmenili aj najlepšiu hráčku turnaja Renátu Povolnú. Medaily sa dostali aj najmladším na turnaji Jonatánovi Šimákovi a Andrejovi Širkovi. Daniel Šimek vyjadril veľkú spo-

priateľská a férová atmosféra, niektoré zápasy sa hrali agresívnejšie, no odôvodňuje to tým, že ľuďom chýbal futbal v tejto dedine, vzhľadom na to, že niekoľko rokov turnaj nebol organizovaný. Na futbalový humanitárny turnaj nadviazala basketbalová súťaž (traja proti trom) s rovnakým zameraním. Výťažok tiež bude usmernený na pomoc spomínaným dvom dievčatám. Tento turnaj trval týždeň, počas ktorého si sily zmeriavalo dvanásť mužstiev z Padiny. Aj ďalej sa každý môže zúčastniť v akcii a prispieť tak na dobrú vec. Pomoc, buď peňažná, alebo hocijaká iná, je stále vítaná. • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Prvýkrát v Kljajićeve KORDUN – SLÁVIA 1 : 2 (0 : 0)

Ján Šuster

užstvo pivnickej Slávie prvýkrát v dejinách hosťovalo v Kljajićeve, kde si zmeralo sily s domácim Kordunom a zaslúžene vybojovalo minimálne víťazstvo. Treba pripomenúť, že sa hostia v nedeľu predstavili vo veľmi dobrom svetle, len to museli korunovať väčším počtom gólov. Od začiatku zápasu sa videlo, kto bude panovať v tomto stretnutí. Domáci hrali podriadenú úlohu, v mužstve majú dosť mladých hráčov a fyzicky sú slabo pripravení, takže kým im sily stačili, asi dvadsať minút prvého polčasu, dobre čelili Pivničanom. Svoje skromné futbalové vedomosti sa snažili nahradiť ostrou, často až surovou hrou, no našťastie rozhodca Dejan Naď z Ruského Kerestúra im to nedovolil a trestal ich niekoľkými žltými kartami. Prví nebezpečne zaútočili domáci vo 8. min., keď sa Sekulić ocitol sám pred brankárom Vučetićom, ktorý sa nedal prekvapiť a jeho strelu zblízka kryl. Hostia potom prebrali hru do svojich rúk a v 21. min. Marojević sa našiel sám pred domácim bran-

károm, no jeho strela odišla popri žrdi. V 24. a 29. min. Kuchta z pravej strany dobre strelil, no lopta odišla vedľa brány, kým strely Čvokića a Davidovića domáci brankár kryl. V druhom polčase hostia pridali v tempe, takže sa stále hralo na polovici ihriska domácich. V 53. min. rozhodca „musel“ pískať jedenástku za hostí, keď Čvokića v trestnom území hrubo zastavil Kovačić, no píšťala sa nepočula. Už v nasledujúcom útoku v 56. min. prišlo k zmene výsledku. Vtedy Nikolić z pravej strany dobre od-

centroval, brankár loptu odrazil, na ňu nabehol Čvokić a zblízka ju dorazil do siete. Svoju drvivú prevahu hostia korunovali v 74. min., keď brankár hostí Vučetić z voľného kopu prehodil kompletnú obranu domácich, najrýchlejší bol Čvokić, prijal loptu pred trestným územím a vedľa vybiehajúceho brankára trafil nechránenú sieť. Neskoršie šance nevyužili Davidović, Marojević a Čvokić. Keď sa rozhodca chystal odpískať koniec zápasu, Sekulić využil zaváhanie obrancov Slávie a zblízka ostrou strelou prekonal Vučetića – 1 : 2. SLÁVIA: Vučetić, Záskalický, Andrej Šmit, Jušković, Martin Šmit, Rakočević, Kuchta (Nikolić), Petrović (Kotiv), Čvokić (Grňa), Davidović, Marojević Výsledky 3. kola: Omladinac

– ŽAK 0 : 4, Rusín – Borac 4 : 0, Maglić – Budúcnosť (H) 5 : 3, Borac 46 – Kulpín 3 : 2, Kordun – Slávia 1 : 2, Budućnost (P) – Polet 2 : 0, Zadrugar – Budućnost (M) 0 : 4, Stanišić 1920 – Tvrđava 3 : 0, Radnički – BSK, zápas odložili. Program 4. kola: ŽAK – BSK, Tvrđava – Radnički 1918, Budućnost (M) – Stanišić 1920, Polet – Zadrugar, Slávia – Budućnost (P), Kulpín – Kordun, Maglić – Borac 46, Borac (BG) – Budúcnosť (H), Omladinac – Rusín. Zápasy sa začnú o 16.30 h. Pionieri Slávie zohrali majstrovský zápas v rámci Oblastnej ligy Sombor – južnej skupiny, keď na svojom ihrisku porazili rovesníkov Borca 46 z Obrovca 3 : 0. Všetky tri góly dal Bjekić. Foto: J. Pucovský

Tri zápasy – deväť bodov: mužstvo pivnickej Slávie na turnaji v Kulpíne

Trojanović štyri – Leđanac dva MAGLIĆ – BUDÚCNOSŤ (H) 5 : 3 (3 : 2)

Ján Murtín

úperi si vymenili miesto hrania zápasu; namiesto v Hložanoch hralo sa v Maglići. „Dedina, ktorá má všetko“, teraz má aj futbalový klub s troma bodmi na konte. Góly padali takto: v 1. min. Ka• ŠPORT •

tiak – 0 : 1, v 5. min. Bojan Trojanović 1 : 1, v 17. min. Leđanac – 1 : 1, v 23. min. Trojanović vyrovnal na 2 : 2 a v 31. min. Stojković priniesol Maglićanom prvý náskok – 3 : 2. V druhom polčase Trojanović v 54. min. zvýšil na 4 : 2 a už v 56.

Štvornásobný strelec: Bojan Trojanović (FK Maglić)

min. Leđanac skorigoval na 4 : 3. V 76. min. naladený Trojanović svojím štvrtým gólom v sieti Dubovského stanovil konečný výsledok zápasu – 5 : 3. Rozhodca Bojan Carić zo Somboru nezasahoval so žiadnymi kartami. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Bučík, Ljubičić, Katiak, Đumić, Fábry, Krasnec, Zahorec, Leđanac, Jakuš, Molnár Foto: J. Pucovský

36 /4923/ 5. 9. 2020

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Nováčikovi naplnili kapsu Domáce mužstvá boli úspešnejšie, vyhrali päť zápasov, dva sa skončili nerozhodným výsledkom a Potporanj prekvapil Slogu v B. N. Sele. Nekompletní Hajdušičania vsietili prvý gól a získali bod pri kostole v Barande. Vzrušujúce derby kola v Belej Crkve prinieslo po tri góly v sieťach súperov, čo viac zodpovedá hosťom z Gaja. Padinská Dolina ľahko naplnila sieť nováčika v lige z Ilandže. Výsledky 3. kola: Crvena zvezda – Jugoslavija 1 : 0, Radnički –Hajdušica 1 : 1, Strela – Partizan (U) 2 : 1, Dolina – Banat 6 : 0, Budućnost – Spartak 1911 3 : 1, BAK – Partizan (G) 3 : 3, Stari Tamiš – Polet 2 : 0, Sloga – Potporanj 0 : 1.

DOLINA – BANAT 6 : 0 (1 : 0)

Ján Bokor

zahlasovanému prekvapeniu hostí z neďalekej Ilandže predsa neprišlo. Nováčik v lige Banat utrpel v Padine poriadny výprask. Dolina prevýšila skromný tím hostí a ľahšie ako sa očakávalo zaznamenala poltuctové víťazstvo.

Iba v prvom polčase hostia čelili lepším hráčom domácich. Prví kopli na bránu Bujakovića, ktorý sa nedal prekvapiť. Hráči Doliny postupne zvierali obruč okolo brány hostí. Dobre začaté akcie nemal kto zakončiť gólom. Niekoľkí diváci, ktorí spoza ohrady nakúkali, lebo nesmeli prísť bližšie, ani na tribúnu, predsa sa ohlásili potleskom, keď domáci vsietili prvý gól. Marko Jovanov

Hráč Doliny Dušan Mitkovski sa zmocnil lopty...

opravdivou bombou z diaľky zdolal brankára Kerkeza. Silná páľava vyčerpala kondične slabo pripravených hráčov Banatu. V pokračovaní Dolina mala drvivú prevahu. Útoky sa valili na bránu neistého brankára Kerkeza, ktorý až päťkrát musel vyberať loptu zo siete. Tréner Doliny Dragan Kovačević mal veľký výber kvalitných hráčov a až piatich zo základnej zostavy

vymenil. Títo nasadili rýchlejšie tempo, čo hostia nemohli vydržať. Náhradník Gigović dobre centroval, pripravoval šance spoluhráčom. Je zaujímavé, že v druhom polčase všetky góly dali náhradníci, ktorí prišli do radov Doliny. Dvakrát sa medzi strelcov zapísali Malidžan a Andrej Sokola, jedenástku realizoval Gigović. Hostia nemohli nič urobiť a jedinú šancu nevyužil najlepší strelec Radivojev, ktorý do Banatu prestúpil z radov Doliny. Podľa udalostí na ihrisku hostia pred zápasom hrozili prázdnou zbraňou a domov sa vrátili s plnou kapsou gólov. DOLINA: Bujaković, Mitkovski, Radenković, G. Čížik (Malidžan), Bančov, Ľauko (Gigović), Kelečević, Jovanov (Sokola), Hlavča (Kolak), Trajčevski, Popović (Ilić) Nasledujúci zápas Dolina bude hrať v sobotu v Uljme s Partizanom.

Bod z ťažkého hosťovania RADNIČKI – HAJDUŠICA 1 : 1 (1 : 1)

Vladimír Hudec

baja brankári Hajdušice, skúsený Melich pre pracovné záväzky a mladý Cvijić zo zdravotných dôvodov, nemohli hrať v Barande, takže si medzi žrde musel zastať obranca Zvezdan Lipták. Nehral ani zranený Mršić, aj Maliar, Radović, A. Ružić a Folťan sa sťažovali na zranenie, ale predsa zaťali zuby, podali skvelý výkon, boli lepší od súpera a mohli i vyhrať. Začiatok zápasu patril domácim, ktorí sa už v 10. min. ujali vedenia. Domáci útočník odrazenú loptu z asi 20 metrov zaslal po zemi na bránu, ktorá oklamala Liptáka a vedľa nôh

www.hl.rs

viacerých hráčov sa odkotúľala do siete. Po tomto góle domáci zastali a hostia úplne prebrali iniciatívu. Striedali sa šance pred bránou Radničkiho. N. Ružić na ľavom krídle bol nezastaviteľný pre domácich obrancov, ale čo to stojí, keď v závere útoku jeho spoluhráči Spremo, A. Lipták a A. Ružić neboli účinní. Predsa tento posledný v 43. min. odčinil svoju chybu, keď z okraja šestnástky peknou strelou vyrovnal. Po zmene strán ihrisko patrilo domácim futbalistom, ktorí obliehali bránu Liptáka v snahe dať gól a vyhrať. Hostia sa však dobre bránili, pričom vynikol núdzový brankár Lipták, ktorý zachránil svoju sieť. Hajdušičania mohli aj vyhrať, mali

Informačno-politický týždenník

niekoľko vydarených útokov, ale ich nevyužili. Vcelku Hajdušičania majú za čím banovať, no domov sa predsa vrátili spokojní, keďže omnoho skôr ako v minulej sezóne získali prvý bod, čo ich posmeľuje, že v pokračovaní súťaže to bude omnoho lepšie.

HAJDUŠICA: Z. Lipták, Pavlovic (Radović), Demse, Maliar, Folťan (Brezičanin), Knežević, Petrović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić, Spremo Foto: V. Maliar

Núdzový brankár Zvezdan Lipták (v červenom drese) dobre strážil svoju sieť • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ FUTBALOVÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Nebude to prechádzka kvetinovou záhradou MLADOSŤ – HERCEGOVAC 1 : 1 (1 : 0)

Samuel Medveď

j keď už po dvoch presvedčivých výhrach mnohí fanúšikovia Mladosti kuli plány, že modrí tejto sezóny zahrajú prím a že majstrovstvá budú iba prechádzka kvetinovou záhradou, tretí zápas ukázal, že to nebude práve tak. Hráči z Gajdobry neraz v Petrovci vedeli prekvapiť a odniesť si z Vrbary aspoň bod. Tak bolo i teraz. Aj keď je Hercegovac nováčik v lige, mnohí po dobrých výsledkoch a výkonoch Mladosti v prípravnom období a na štarte majstrovstiev boli názoru, že Gajdobrančania musia inkasovať dobrú nádielku gólov. Predsa sa to nestalo. Sparné, horúce počasie spôsobilo, že sa hralo príliš ťažko. No prekážalo to tak jedným, ako i druhým. Mladosť v prvej štyridsaťpäťminútovke bola o štipku iniciatívnejšia. Stojaković

v 7. min. kopal do rúk brankára Vladimíra Lukáča, neskoršie zblízka strieľal nad brvno. V 21. min. tento hráč si vymenil dve dobré prihrávky s kapitánom Pavlom Ožvátom, ktorý presnou strelou trafil pravý horný roh brány Lukáča. Mladosť viedla 1 : 0. V 39. min. Zagorčić premrhal prvú príležitosť zvýšiť náskok domácich. V 41. min. hosť Dmitrović bol sám pred Leňom, no domáci gólman pohotove reagoval. Len čo sa začal druhý polčas, Igor Kaňa vypálil delovku z ľavej strany a brankár Vladimír Lukáč, ktorého otec Slovák pochádza zo Selenče, bravúrne vyboxoval loptu spod brvna a zachránil svoje mužstvo od hroziacej prehry. Mladosť mohla ukončiť všetko v 60. min., keď Kaňa prebehol ľavou stranou, prihral prízemne povedľa Lukáča, ale Nebojša Zagorčić z troch metrov nedokázal loptu doraziť do nechránenej siete súpera. Iba o deväť minút neskoršie Gajdobrančania zahrali rohový kop sprava, lopta v tlačenici v trestnom území trafila Ivetića do ruky a rozhodca Bečanović zo Senty pískal jedenástku, ktorú

V bráne brankára Hercegovca Vladimíra Lukáča skončila iba jedna lopta, keď v 21. min. presný bol kapitán Mladosti Pavel Ožvát

Stevan Račić premenil. Tomuto skúsenému tridsaťšesťročnému hráčovi Hercegovac je 19. klubom v kariére tak v Srbsku, ako aj v Albánsku, Grécku, Čiernej Hore, Indonézii, na Malte a na Ukrajine. Do konca sa Mladosti nič nedarilo, hostia vzlietli aj vďaka výbornému tridsaťšesťročnému Đorđemu Iveljovi, ktorý hájil farby šestnástich klubov u nás, ale aj v Rumunsku, Slovinsku, Bulharsku a vo Švajčiarsku. Vo finiši Hercegovac mal dve šance na výhru, no Ileš v 72. min. trochu zameškal a v 75. min. odrazenú loptu brankárom Leňom kopol vedľa ľavej žrde. MLADOSŤ: Leňa, Jakuš, Ivetić, Zorić (Kaňa), Beronja (Babiak),

Šproch, Ožvát, Zagorčić (Petej), Đaković (Kavčić), Stojaković, Mrđan (Fábry) Výsledky 3. kola: Srbobran – Obilić 5 : 0, Radnički – Vojvodina (BG) 1 : 2, ČSK Pivara – Crvenka 3 : 0, Tavankut – Vrbas 3 : 1, Mladost (A) – Vojvodina (T) 3 : 0, Tekstilac – Bajša, zápas odložili, Mladosť (P) – Hercegovac 1 : 1, Krila Krajine – Bačka 3 : 1, Mladost (T) – Njegoš 2 : 1. Po stredajšom zápase v mimoriadnom 4. kole s Bajšou na hosťovaní Mladosť v nedeľu o 16.30 h vo Vrbare uvíta Vojvodinu z Tovariševa. Foto: J. Pucovský

päť min. neskoršie chyba Matejina na strede ihriska, protiútok domácich a už bolo 2 : 0. Aradáčania boli úplne zmýlení, nervózni a do konca polčasu inkasovali aj tretí gól. V druhom polčase hostia zmenili svoju hru a aj dve zmeny v tíme prispeli k tomu, aby v ich radoch to začalo lepšie fungovať, ale bez viditeľného výsledku. Vo výhľadných príležitostiach boli Čurović, Adamov, Mijić, ale nemali šťastie, hoci treba uznať, že domáci

brankár chytal bezchybne. AŠK: Stojkov, Jevremov (Birmanac), Stanić, Matejin (V. Gál), Janković (Vesin – Korać), V. Zakić, Govedar, Zoretić, Adamov (K. Gál), Mijić, Čurović Výsledky 3. kola: Mladost (L) – MSK 1 : 1, Crvena zvezda – Potisje 4 : 0, Lehel – Vojvodina (B) 1 : 6, OFK Klek – Radnički 1911 0 : 2, Delija – Jedinstvo 3 : 0, Mladost (BD) – Polet 3 : 0, 2. oktobar – Tamiš 3 : 1, Vojvodina (NM) – Borac 0 : 0. Na sobotu AŠK na vlastnej pôde uvíta mužstvo OFK Klek z rovnomennej dediny.

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zmýlení a nervózni RUSANDA – AŠK 3 : 0 (3 : 0)

Vladimír Gál

rví šancu na zápase mali hostia. Hralo sa iba 15 sekúnd, keď domáci vrátili loptu svojmu obrancovi. V pokuse zaslať loptu na polovicu Aradáčanov zadáka Melenčanov blokoval Adamov, lopta prišla k Čurovićovi, ktorý bol sám pred brankárom, ale sa nevynašiel. • ŠPORT •

Ktovieaký priebeh by zápas mal, keby útočník hostí dal gól. V 10. min. Stanić prešiel po ľavej strane, prihral Adamovovi, ale jeho strelu brankár kryl. Zoretić v polovici polčasu skúšal z diaľky, a keď všetci už videli loptu v sieti, brankár ju s vypätím posledných síl vyrazil na roh. Domáci prvýkrát vážnejšie pohrozili v 25. min. a ihneď sa ujali vedenia. O

36 /4923/ 5. 9. 2020

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Prežívali krutú štvrťhodinu JEDNOTA – MLADOST GAT 2 : 0 (1 : 0)

Matej Bzovský

ktéri nedeľňajšieho zápasu na ihrisku povedľa Remeselníckeho domu sa museli vyrovnávať s veľkým teplom a dusným počasím, ale sa vďaka obojstrannej obetavosti a vôli malo na čo pozerať. Škoda, že tribúna znovu hýrila prázdnotou pre bezpečnostné opatrenia v súvislosti so zamedzovaním vírusu COVID-19. Dokedy to potrvá, nikto nevie, údajne sa brány štadiónov pre obmedzený počet divákov otvoria v tomto mesiaci? Bolo to ináč iné, oveľa úspešnejšie vystúpenie domácich hráčov v porovnaní s výkonom v stredajšom mimoriadnom kole, tiež s nováčikom v tejto lige, Tisou z Adorjanu, ktorá svoje zápasy hrá na ihrisku v Kanjiži. Na tom zápase hostia zo Sriemu mali takmer mimoriadne podmienky na dobrý výsledok. V prvom rade objektívneho rozhodcu Aleksu

Bibina zo Zreňaninu, potom dobrú hraciu plochu a korektne hrajúceho súpera. Nakoniec aj celú polhodinu jedného hráča viac, lebo bol vylúčený nielen domáci obranca, ale aj kormidelník z lavice Tomislav Sivić. A to za stavu 2 : 2, keď dovtedy veľmi dobrý Nenad Perović delovkou z voľného kopu vyrovnal výsledok. Potom tohto strelca nečakane a nerozumne vystriedali spoluhráčom z lavice v situácii, keď sa zrodili dva ďalšie voľné kopy, tentoraz oveľa bližšie k domácej bráne. Zmena v zostave pre údajné posilnenie obrany a záchranu jedného bodu priniesla úplný zmätok v mužstve Jednoty. Musí to byť ponaučením, lebo domáci s desiatimi hráčmi zatlačili hostí na ich polovicu a po prvej chybe striedajúceho obrancu Milovčevića dali tretí, čoskoro aj štvrtý gól zo správne nariadenej jedenástky. V nedeľu bolo celkom inak v súboji s jedným z vážnych uchádzačov o titul majstra. Len spočiatku hostia z Nového Sadu mali citeľnú prevahu, až tri vyložené šance, a v týchto trápnych chvíľach domácim aj šťastie žičilo. Silné nasadenie a

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Prvý bod

TATRA – ŽSK 0 : 0

Pavel Pálik

redminulú stredu Tatra doma v mimoriadnom kole hrala nerozhodne s mužstvom ŽSK zo Žablja. Bol to zaujímavý, korektný a do konca napínavý zápas dvoch rovnocenných tímov. V 87. min.

www.hl.rs

rozhodca Vukmanović z Nového Sadu správne nariadil penaltu za hostí, ale brankár Tatry Mladen Milošević bravúrnym zákrokom zneškodnil strelu Bogdanova. Tak si Tatra zapísala prvý bod tejto jesene. Zápas veľmi dobre viedol Novosadčan Vukmanović. Žlté karty dostali Ožvát, Spajić a Haška (Tatra), resp. Tanasić (ŽSK). FRUŠKOGORSKI PARTIZAN – TATRA 4 : 2 (1 : 1)

Informačno-politický týždenník

svižné tempo kvalitných hostí postupne klesalo. Domáci sa zbavili tlaku, mali pevnejšie zadné rady, hrali aktívnejšie v útoku a prvú

Čože je to favorit?: Nenad Perović (Jednota St. Pazova)

šancu mal Slavoljub Đokić, ale jeho prudká strela zvnútra šestnástky letela rovno do rúk brankára. Po dvoch ďalších príležitostiach domáci išli do vedenia v 34. min., keď sa po vydarenej akcii sieť hostí prvýkrát zavlnila. Perović dostal voľný priestor a presnou kolmou prízemnou strelou z pravej strany strelil neobrániteľne do opačného rohu. Do ukončenia polčasu domáci múdre držali loptu, lepšie a jednoduchšie kombinovali. Pred odchodom na prestávku hostia mali vyloženú šancu, ale sa výborný kapitán Lazar Jovišić nedal prekvapiť. Dusno bolo aj v druhom polčase, čo sa však neprejavilo na

dobrú a obetavú hru súperov, ktorí siahali na dno svojich fyzických síl. Domáca obrana nepúšťala skúsených útočníkov hostí do žiadnych vyložených šancí. Na opačnej strane domáci si z protiútoku vypracovali veľkú príležitosť na zdvojnásobenie výsledku. Đokić sa ocitol pred brankárom, ale mu streľba neuspela. Už v ďalšom nebezpečnom útoku Đokićov únik domáci obrancovia znemožnili nedovoleným spôsobom a oprávnene odpískanú jedenástku Perović úspešne realizoval. Tesne pred posledným hvizdom hostia mohli byť poriadne „vyprášení“, ale po chybách obrany Đokić a potom aj mladý Zeljković nevyužili stopercentné šance. JEDNOTA: Jovišić, Subotić (Milovčević), Mirosavljević, Ranđić (Lazić), Gavrilović (Tošić), Đokić, Zeljković, Marinković, Vasović, Perović (Panjak), Krkobabić Výsledky 4. kola: Jednota – Mladost GAT 2 : 0, Vojvodina – Borac 0 : 1, Prvý máj – Radnički (Z) 0 : 0, Bečej – Feniks 3 : 0, Radnički – Tisa 2 : 1, Kozara – Dinamo 2 : 3, Stari grad – Sloboda 1 : 0, Omladinac – Sloga 3 : 0, Vršac – Dunav 2 : 0, Bačka – Hajduk 2 : 1. V sobotu na ihrisku v Pećinciach zohrajú mestské derby. Feniks 1995, ktorému z neznámych a čudných dôvodov nedovolia nastúpiť na vlastnej ploche v Pazove, pravda, ešte stále celkom nedokončenej, privíta Jednotu.

znova získali náskok. Žiaľ, vo finiši Kysáčania poľavili, domáci to plne využili, svoju veľkú prevahu korunovali troma gólmi. Na týchto dvoch zápasoch za Tatru hrali: Milošević, Sivčević, Haška, Popin, Klisarić, Grujić, Budík, Živojinov, Radić, Dubačkić, Janković, Vrhovec, Banović, A. Ožvát, Pejašinović, Stefanović, V. Ožvát, D. Ožvát Výsledky 3. kola: Šajkaš 1908 – Titel 4 : 0, Veternik – TSK 3 : 0, Slavija – Susek 3 : 2, Sirig – Jedinstvo 1 : 0, Fruškogorac – Hráč Tatry Vladimír Ožvát (číslo 4 Hajduk 6 : 2, ŽSK – Bačka (B) 1 : v modrom) preniká na zápase s muž1, Fruškogorski partizan – Tatra stvom ŽSK Bol to zápas, v ktorom Kysáčania 4 : 2, Petrovaradin – Omladinac 1 dvakrát viedli. V 11. min. Živojinov : 2, Bačka 1923 (Ď) – Futog 5 : 0. V nedeľu Tatra bude hosťovať z voľného kopu trafil – 0 : 1. Dov Petrovaradíne. máci vyrovnali v 29. min. Prostredníctvom Radića hostia v 60. min. • ŠPORT •

ŽENSKÉ DRUŽSTVO ŽVK KULPÍN

Niekoľko hráčok ŽVK Kulpín s trénerom Stanislavom Zimom

Z tréningu v základnej škole

Snaživé volejbalistky

Katarína Gažová

ačiatkom augusta spolu s mužmi VK Kulpín začali trénovať aj dievčatá. Podľa hodnotenia ich trénera Stanislava Zimu prvé tréningy boli úspešné a tak mienia aj pokračovať: „Nateraz máme k dispozícii 17 dievčat, priali

by sme ich počet zvýšiť aspoň na dvadsať, čo sa nám, nazdávame sa, aj podarí. V ženskej skupine máme dve študentky, niekoľko dievčat základnej školy, ale väčšina sú stredoškoláčky.“ Keď sme hovorili o plánoch, tréner povedal, že v dohovore s predsedom VK Todorom Radanovom pracujú na krátke obdobie, od tréningu po tréning. Dlhodobejšie plány je ťažko robiť pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu: „Na začiatku sme sa orientovali na fyzickú prípravu vonku, na sviežom vzduchu. Najprv to

bolo s mužmi na ihrisku FK Kulpín a teraz sme na nádvorí základnej školy. Ešte nám nič nie je známe o volejbalovej sezóne, vieme len to, že sa zápasy budú hrať bez prítomnosti divákov. Naše dievčatá štartujú v Druhej vojvodinskej lige, kde ich súperky budú hráčky rovnakej vekovej skupiny.“ Tréner S. Zima pochválil dievčatá, ich snahu, hoci tie tréningy boli pre ne náročné, ale všetko veľmi dobre zdolávajú. Zimu prekvapilo, ale aj potešilo, lebo väčšinu z nich trénoval v školskej volejbalovej sekcii, odkiaľ majú dobrý podklad, ktorý teraz mieni s mladými volejbalistkami stále zdokonaľovať.

SÚŤAŽ DETÍ V LOVE RÝB V PIVNICI

Na rybačke od malička Miroslav Pap

eti bezpochyby túžia po rôznych zaujímavých príhodách. Medzi ne určite patrí aj rybárčenie, ktoré ich dokáže vzdialiť od čoraz lákavejších počítačov, laptopov či mobilov. Pri rybolove sa deti učia trpezlivosti, férovosti a vytvárajú si určitý vzťah k prírode, ktorý je dnes na ústupe. Na tieto predpoklady už dlhé roky dbajú aj členovia ZŠR Kapor z Pivnice, ktorí tohto roku na Bazéne zorganizovali v poradí 7. ročník súťaže detí v love rýb. Tohto roku sa do súťaže

Víťaz tohtoročnej súťaže Róbert Kámaň

zapojili deti prevažne z Pivnice, ale aj z Báčskeho Petrovca, spolu ich bolo dvadsať. Najmladším účastníkom bol päťročný Jakub Týr z Pivnice. Pre účastníkov súťaž predstavovala možnosť poukázať na nadobudnuté zručnosti, ktoré ich starší rybári naučili. V neposlednom rade to bol deň, počas ktorého sa mali možnosť lepšie spoznať a tráviť príjemné chvíle pri vode v prírode. Podľa slov organizátorov účastníci lovili na plavák. V rybárskych sieťach sa našlo najviac kaprov a pleskáčov vysokých. Veľký záujem prejavovali deti o lov amurov, no, žiaľ, nikomu

Odmenení účastníci

sa ho nepodarilo uloviť. Po ukončení súťažnej časti komisia zmerala úlovok a výsledky boli takéto: na 5. mieste sa umiestnila Viktória Čobrdová z Pivnice, na 4. mieste Peter Blažek z Pivnice, 3. miesto získal Dávid Červený z Báčskeho Petrovca, 2. miesto Darko Vlček z Pivnice a 1. miesto obsadil Róbert Kámaň z Pivnice, v ktorého sieti bolo 1 350 gramov rýb. Všetkým najúspešnejším ZŠR Kapor odovzdal príležitostné odmeny. Súťaž v rybárčení pre deti aj tohto roku podporila Obec Báčska Palanka, ako aj mnohí lokálni sponzori. Organizátori očakávajú, že sa im aj o rok podarí do súťaže zapojiť ešte väčší počet detí, dokonca aj z iných prostredí. ZŠR Kapor na nadchádzajúci víkend na rovnakom mieste očakáva turnaj v rybolove pre dospelých.

Trpezlivosť nadovšetko

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice v Selenči Vdp. Siniša Tumbas Loketić

arské spoločenstvo Najsvätejšia Trojica v Selenči je malé, ale veľmi aktívne spoločenstvo. Pod záštitou subotickej diecézy katolíci tejto farnosti dlhodobo zachovávajú svoj kostol, vieru a zvyky. Farnosť s približne 900 veriacimi patrí medzi menšie v našej diecéze, avšak podľa účasti na svätých omšiach a činnosti veriacich je táto farnosť medzi prvými. V našom kostole sa každý deň slúži svätá omša. V nedeľu je zavedená aj tretia omša, takže každú nedeľu a v prikázané sviatky sa v našom kostole slúžia omše o 8.00, 10.00 a 19.00 hodine. Na všetkých troch omšiach sa zhromaždí pekný počet veriacich a každú omšu sprevádza hranie nášho kantora a zbor so spevom. Od roku 2016 farárom tejto farnosti je Siniša Tumbas Loketić, rodom zo Subotice. Naša farnosť má veľa aktivít. Práca s deťmi je určite jednou z najdôležitejších. Máme detský zbor, ktorý sa snaží byť aktívny, aj miništrantov, ktorí sa snažia pomôcť ich činnosťou na svätých omšiach, a to najmä v prípade veľkých osláv. Tento rok začíname aj s farskou katechézou. To sme chceli už predtým, ale kým sme sa dobre nepripravili, nechceli sme začínať. Bohužiaľ, súčasná svetová situácia, ba aj situácia v našej krajine nám neumožňuje realizovať veľa aktivít, avšak snažíme sa zrealizovať to, čo sa dá urobiť v súlade s opatreniami. Naša farnosť má počas roka niekoľko dní, ktoré oslavujeme zvláštnym spôsobom.

Určite je to sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Je to veľký deň pre našu farnosť a pre nás osobne. V ten deň máme večernú svätú omšu so sprievodom so sviečkami okolo nášho kostola. V priebehu roka existuje ešte niekoľko ďalších veľkých dní, ktoré sa snažíme oslavovať slávnostne. Patrónom našej farnosti je Najsvätejšia Trojica. Je to tiež jeden z tých veľkých dní. Naša farnosť má zvláštnym spôsobom rád púte. Doteraz sme pravidelne každý rok chodili na púte do Medžugoria, Doroslova, Subotice, Somboru a Báča. Púť do Medžugoria nám zvlášť prirástla k srdcu. Tieto púte skutočne úprimne prežívame a vtedy voláme k Bohu a Panne Márii o pomoc. Rok 2017 je pre našu farnosť veľmi dôležitý. V tom roku sme začali s rozsiahlou rekonštrukciou nášho kostola. Vnútro kostola bolo kompletne zrekonštruované. Vymenené boli lavice, podlaha, nainštalované bolo podlahové kúrenie a kostol bol zvnútra úplne vymaľovaný. Práce trvali 4 mesiace a počas prác sa sväté omše a celý pastiersky život farnosti odohrával v

stane na farskom dvore. Farníci túto obnovu kostola osobitne podporili svojimi príspevkami. Realizátorom prác bola spoločnosť Slovan-Progres zo Selenče a s veľkou láskavosťou pána Juraja Bocku sme našu obnovu aj zrealizovali. Zrekonštruovali sme aj našu Kalváriu pri vchode do dediny. Kalvária nám je vždy spomienkou na Ježišovo umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Je to miesto, kam radi chodíme a obnovujeme svoju vieru. Aj keď je možno smutné rozmýšľať o tom, ale venujeme veľkú pozornosť aj nášmu cintorínu, kde sú pochovaní všetci, ktorí počas svojho života prednášali svoje modlitby k Bohu. Ako farár sa chcem zmieniť o tom, že som veľmi šťastný a hrdý na to, že som v tejto dedine. Snažím sa radovať sa spolu so svojimi farníkmi, ale ich aj sprevádzať vo chvíľach bolesti a smútku. Týmto pozývam všetkých vás, ktorí toto čítate, aby ste prišli do našej dediny a do našej farnosti. Vždy vás tu radi privítame a pohostíme. Prajem vám všetko dobré a nech vás všetkých požehná všemohúci Boh.