Hlas ludu 37/2019 by NVU Hlas ľudu

Hroznová oberačka v Aradáči Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 14. 9. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4872/



Z obsahu

V dňoch 6. a 7. septembra odštartoval program osláv storočnice Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. V oba tieto dni trval Výtvarný tábor Karola Miloslava Lehotského, cestou ktorého naši akademickí maliari doplnili zbierku rovnomennej galérie a v sobotu bol aj večierok pre priaznivcov školy, kde predstavili doterajšie snahy gymnázia a sprítomnili aj program osláv. J. Čiep

14. 9. 2019 | 37 /4872/

Uzávierka čísla: 11. 9. 2019

V selenčskom dome kultúry v nedeľu 8. septembra odznel retrospektívny koncert lyrických skladieb festivalu Zlatý kľúč pomenovaný Festivalové spomienky. Predvedených bolo dvadsať piesní viacerých autorov, ktoré zaspievali domáci speváci a hostia. Koncert pripravil Ján Šimoni. J. Berédi-Ďuky

V Galérii Miry Brtkovej Strediska pre kultúru Stará Pazova v pondelok 9. septembra bola otvorená výstava Trash Talk (Hovor o odpade) Zdenky Márie Madackej. Umelecký projekt pozostáva z výkresov a krátkeho filmu a zvažuje koncept liminality cez tému odpadu a recyklovania. A. Lešťanová

Chov psov v súčasnosti nepredstavuje iba záľubu, ale môže dokonca priniesť aj zisk. Rodina Belániovcov z Pivnice sa aktívne už sedem rokov venuje výcviku a reprodukcii dobermanov. V chove dodržiavajú všetky stanovené pravidlá a predpisy, čím sa táto záľuba vlastne stala zamestnaním. M. Pap

Dňa 6. septembra sa na Rímskych Šiancoch už tradične stretla veda s praxou. Takmer 2 000 účastníkov jesenného Dňa polí Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo malo jedinečnú príležitosť prezrieť si na jednom mieste takmer celý sortiment hybridov a odrôd slnečnice, kukurice, sóje a alternatívnych plodín – zrnového a metlového ciroku, pohánky, facélie, ľanu a konôp, ktoré vyšľachtili odborníci z novosadského inštitútu. Ľ. Sýkorová

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Susedské vzťahy v začarovanom kruhu

iagram bilaterálnych vzťahov medzi Srbskom a Chorvátskom v 21. storočí by ukázal, že v posledných rokoch tá úroveň rapídne klesá. Po období nie vždy úspešných, ale predsa konkrétnych pokusov o vzájomné odpúšťanie zlých činov a krívd z minulosti, čiže pokusov o zmierenie sa a nadviazanie normálnych susedských vzťahov v prvom desaťročí nového milénia, v súčasnosti v obidvoch krajinách silnejú zákerné snahy vytvárajúce nenávisť k inému – geograficky, historicky, jazykovo a kultúrne – veľmi blízkemu národu. Nacionálny šovinizmus a historický revizionizmus sa znovu stali obvyklými prvkami politických rétorík a mediálnych prejavov tak v Chorvátsku, ako aj v Srbsku, čoho následkom je v obidvoch spoločnostiach vzrastajúca tenzia a z nej vyplývajúce incidenty a provokácie. Revízie tých najhorších období v chorvátskych a srbských dejinách nedovoľujú týmto národom dostať sa von zo začarovaného kruhu otravného nacionalizmu. Na otázku, či predsa jestvuje nejaké riešenie a prečo je dnešná situácia taká, aká je, politológ Dejan Jović (profesor na fakultách politických vied v Záhrebe a Belehrade) v nedávnom rozhovore pre týždenník NIN odpovedal: „Aby sa vyšlo z toho kruhu, potrebné je najprv vymaniť sa z rámcov, ktoré vytvorili takzvaní dizajnéri nových nacionálnych identít – a ktorí tie nové identity budujú vo veľkej miere na nepriateľstve voči iným. Oni sa snažia zosilniť vlastnú existenciu tým spôsobom, že identifikujú a zdôrazňujú inakosť iných. Chcú definovať a potom aj pevne obrániť hranice medzi ,nami’ a ,nimi’,

Foto: wikimedia

Editoriál

čo je ináč častým javom v nových štátoch.“ O tomto probléme Jović v spomenutom interview rozpovedal aj konkrétnejšie: „V Chorvátsku sa aj dnes oslavuje mýtus o ,vlasteneckej vojne’, podľa ktorého sa Srbi považujú za okupantov a agresorov, čiže za tých, ktorí nechceli, aby jestvovalo samostatné Chorvátsko, čiže viac-menej za nepriateľov. Ako možno byť priateľ s nepriateľom? Na druhej strane, takisto nie je možné byť priateľ s niekým, o kom vo verejnosti hovoríte, že je ustaša. Akže všetkých Chorvátov považujete za ustašov, a taký diškurz je v značnej miere prítomný v Srbsku, predovšetkým v niektorých médiách, ako možno očakávať, že budete priatelia s nimi?“ Od dnešných politikov teda ťažko očakávať nápravu vecí v tejto oblasti. V obidvoch krajinách však ešte stále žijú aj mierumilovní ľudia, kultúrni pracovníci a umelci, ktorých činnosť predsa podnecuje optimizmus. Jednou z nich je chorvátska režisérka Dana Budisavljevićová, ktorej nový film Dnevnik Diane Budisavljević získal Zlatú Arenu na tohtoročnom Filmovom festivale v Pule. Film rozpráva príbeh o živote šľachetnej ženy rakúskeho pôvodu, ktorá počas 2. svetovej vojny zachránila viac ako 10 000 srbských detí z pekla koncentračných táborov NDH. Režisérka hovorí, že dnes sme padli do pasce, v ktorej navzájom obviňujeme jedni druhých a vyčerpávame sa nenávisťou k iným. Preto sa musíme vzbúriť proti silnejúcemu fašizmu a nacionalizmu. A z pozitívnych reakcií obecenstva na tento film získala pocit, že prišla chvíľa robiť pozitívne kroky. Stevan Lenhart

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Rad športu, rad politiky...

29 Potlesk za spomienky

12 Zlá úroda nepokazila náladu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

43 Od malička s raketami narábajú

19 Zber poľnohospodárskych plodín v plnom prúde

Na titulnej strane: V tohtoročnej hroznovej oberačke v Aradáči sa zúčastnila aj Martina Hučoková Foto: Vladimír Hudec

37 /4872/ 14. 9. 2019

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Odpúšťame Rad športu, rad politiky... vyvoleným

Jasmina Pániková

bčania Nového Sadu, ako aj početní náhodní návštevníci tohto mesta, mali možnosť šesťkrát pozerať, ako polícia spolu so súdnym vykonávateľom a požiarnikmi chcela istú rodinu vysťahovať z centra mesta. V roku 2007 rodina zobrala úver na byt vo výške 94 500 eur. Počas rokov manželskému páru boli znížené platy, jeden z nich zostal aj bez práce a manželku zasiahli aj vážne zdravotné problémy. V polovici minulého roku banke vrátili 80-tisíc eur. Pre manželkinu chorobu meškali s platením dvoch splátok, a preto sa vraj ich byt ocitol na licitácii. Byt bol predaný za 84 500 eur a doterajším majiteľom rozkázané, aby sa vysťahovali. Šesťkrát bol pokus o nútené vysťahovanie, no siedmykrát sa to polícii aj podarilo. V prvý deň tohto týždňa, po niekoľkohodinovej dráme a hrozbe, že podpáli byt a skočí z okna, majiteľku bytu vyniesli z budovy. Postavuje sa otázka, či meškanie platenia iba dvoch splátok bolo kvapkou, ktorá preliala pohár, alebo je v zákulisí aj niečo iné. Pri úveroch je vec jasná – vrátiš, koľko si si požičal, spolu s úrokmi. Zatiaľ sa nezjavila ani jedna banka, ktorá „odpustila“ niekomu úver. Aspoň nie fyzickej osobe. No zrejme sa nejaké riešenie mohlo nájsť, ak prvoradým zámerom nebolo predať byt niekomu za ľahších podmienok. Vráťme sa na odpúšťanie. Je to predsa možné! Uzavrite dohodu s istou agentúrou, v čelo dozornej rady si dosaďte sudcu Apelačného súdu a niekoľko miliónov eur vám bude odpustených. Avšak iba v prípade, ak ste napr. futbalový klub. Ak ste fyzická osoba – očakávajte súdneho vykonávateľa, políciu a možno vám aj zápästie zlomia a potom vás z nemocnice pošlú na domácu liečbu. A v ktorom dome ju budete konať? To pravdepodobne nikoho nezaujíma.

www.hl.rs

šte, že existuje šport. A že Srbsko má výborných športovcov. Futbalistov, basketbalistov, vodných pólistov, tenistov... basketbalistky, volejbalistky..., že má Novaka Đokovića, Ivanu Španovićovú (zhodou okolností obaja sú práve zdravotne na tom horšie). Ibaže nie je každý deň nedeľa. Futbalová reprezentácia Srbska znovu sklamala; na to sme si už akosi zvykli. Po prehre s Portugalskom na domácej pôde stroskotali nádeje na postup do blížiacich sa Majstrovstiev Európy (akože) ľahšou cestou. Po prehre basketbalovej reprezentácie na Majstrovstvách sveta v ďalekej a nám tak blízkej Číne s celkom Španielska krátko plápolala nádej na postup do semifinále ťažšou cestou. Lenže tam našim „orlom“ zátarasy nadstavili Argentínčania a po ďalšej porážke sa sen o zlatej medaile, ktorú – tak „sme to videli“ – našim mali zavesiť na krk po víťaznom finálovom ťažení s oslabeným celkom USA, sa definitívne rozplynul. Takže si povestný balkón pred týždňom užili iba „zlaté“ dámy, členky volejbalovej reprezentácie Srbska, ktoré sa druhý raz za sebou ovenčili titulom majstra Európy. Môžbyť aj preto, že sa pred ich nástupom v našich médiách nezdvihol taký prach, ako pred zápasmi prv spomenutých reprezentačných družstiev, ktoré uviazli v rázštepe medzi prianiami,

schopnosťami, možnosťami... Nie prvý raz a určite nie ani naposledy. Čo neznamená, že nádejať sa netreba. Ba. Ale iba ak s rozumom „v hrsti“. Nakoniec, basketbalisti nás potešili, aj keď sme sa nenádejali, a futbalisti... To je naša puška na stene v hre s početnými dejstvami. Ktorá nakoniec predsa len (občas i „prázdna“) vystrelí. Trebárs vtedy, keď to (neoprávnene) najmenej budeme očakávať. A nebudeme trúsiť sľuby o víťaznom obede všade dokola, kým si zajko pobehuje ďaleko od víťazného pódia. Keď sme pri sľuboch. Už aj vrabce sa pozmenili na papagáje. Do nemoty opakujú to, čo počujú v televízii, rozhlase... Platy v Srbsku (tie priemerné) do konca (bežného) roka dosiahnu vysnívaných 500 eur. Hovorí o tom prezident, rozpráva premiérka, melú ministri. Nie prvý raz. S ohľadom na aktuálne možnosti (situáciu v erári), ako i skutočnosť, že o taký polrok nás očakávajú voľby, nie je vylúčené, že tentoraz neklepnú zuby naprázdno; skôr je isté „na betón“, že platy a penzie čoskoro budú aspoň o chĺpok hrubšie. Čo potenciálnym voličom môže poslúžiť ako vánok do plachiet, aby sa, až bude tomu čas, nakoniec predsa pobrali k volebným urnám. Keď už spomíname voľby. Kto koľko-toľko sleduje informatívne vysielania v elektronických médiách a/lebo číta domáce periodiká,

nemôže si nevšimnúť „jednotu“ opozičných strán a občianskych zoskupení. Ktorých predáci sa len tak potácajú na ceste k potenciálnym voličom. Zmietajúc sa vo vlastnej šťave nad otázkou, či sa do volieb zapojiť, alebo ich bojkotovať. Vec nie je nijako jednoduchá. Tak sa ukazuje, že k skvalitneniu predvolebného ovzdušia a potom aj samotných volieb, aspoň nie v želanej miere, neprispejú ani jednotlivé kolá (v pondelok sa konalo piate) rozhovorov na Fakulte politických vied v Belehrade. V rámci ktorých by sa zástupcovia koalície a opozície mali dopracovať k zlepšeniu volebného procesu. O čo orodujú hlavne títo druhí, dožadujúc sa vytvorenia rovnoprávnejších volebných podmienok, čiže otvorenia celoplošných médií aj pre opozíciu, primeranejšie financovanie predvolebnej kampane, sledovanie volebného procesu zástupcami OBSE... Iste mnohým napadne, že šport s politikou nijako nesúvisí. Práveže súvisí. A koľko! Aspoň toľko, koľko šport i politika súvisia so životom ako darom, ktorý je človekovi daný iba raz. Ktorý by teda nebolo od veci využiť, t. j. prežiť, koľko je to len možné, maximálne vyvážene. V „zlatom strede“ medzi prianiami, očakávaniami, poznaním skutočnosti a vlastným pričinením k jej posunutiu v správnom smere. Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality Rybár Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

V BANSKEJ BYSTRICI NA SLOVENSKU

Medzinárodná vedecká konferencia o školstve Slovákov žijúcich v zahraničí Katarína Mosnáková-Bagľašová

dborníci v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí, v komunitách, kde sú Slováci uznávanou národnostnou menšinou, už dlhší čas pociťovali nevyhnutnosť zorganizovať konferenciu k problematike slovenského národnostného školstva. Z týchto dôvodov Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Metodické pedagogické centrum Slovákov v Maďarsku, v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici, zorganizovali v dňoch 6. – 7. septembra Medzinárodnú konferenciu Slovenské národnostné školstvo a zachovanie národnostného povedomia v krajinách strednej, južnej a východnej Európy. Konferencia sa uskutočnila v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Svoje príspevky tu predstavilo 45 odborníkov z oblasti školstva z Poľska, Rumunska, zo Srbska, z Chorvátska, Maďarska, Anglicka, Ukrajiny, Česka, Írska a iných krajín sveta a nechýbali ani odborníci zo Slovenska. Hneď v úvode konferencie doc. Michal Babiak vo svojom príspevku kontemploval o národnostnej identite v systéme sloven-

Účastníci zo Srbska

ského školstva a kriticky zhodnotil obsah niektorých učebníc v prostredí dolnozemských Slovákov. Božena Levárska predstavila postavenie a inštitucionálne formy predprimárneho slovenského národnostného vzdelávania vo Vojvodine, pokým sa Tatiana Naďová vyjadrila k problematike vyučovania slovenského jazyka a literatúry v základných školách v Srbsku. Vývin národnostnej identity ako funkcie vzdelávania autochtónnych národnostných menšín bol príspevok Ruženky Šimoniovej-Černákovej a Svetlana Zolňanová vo svojom referáte uvažovala, kam smeruje slovenské národnostné školstvo v Srbsku. K rozvoju vzdelávania Slovákov žijúcich v zahraničí na Slovensku prispievajú najmä Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu

SR a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Svojimi vzdelávacími aktivitami zdokonaľovanie krajanov už roky podporujú aj inštitúcie, ako sú Centrum ďalšieho vzdelávania UK v Bratislave, Studia Academica Slovaca v Bratislave, či Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vzdelávacie aktivity MC UMB, na ktorých sa už roky zúčastňujú aj žiaci, študenti a pedagógovia z radov vojvodinských Slovákov, predstavila Katarína Mosnáková-Bagľašová. Doktorand Katedry histórie FF UMB Ján Chrťan hovoril o slovenskom školstve vo Vojvodine po roku 1918, pokým Mária Andrášiková zmapovala mimoškolské vyučovanie vo Vojvodine. Historička Gabriela Gubová-Červená si na konferenciu

pripravila príspevok na tému vyučovania národných dejín v základnej škole a zachovávania národného povedomia žiakov prostredníctvom historického krúžku. Juraj Súdi sa zmienil o tom, aký význam a úlohu má detský orchester zo Selenče pri zachovávaní národnostného povedomia, a Vladimír Valentík hovoril o umeleckej galérii na slovenskom gymnáziu v Petrovci, ktoré tohto roku oslavuje storočnicu. Na významné jubileum Gymnázia Jána Kollára vo svojom príhovore na slávnostnom otvorení konferencie poukázal aj JE Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem neho prítomným sa prihovorili aj Oľga Nachtmannová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Vladimír Hiadlovský, rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Michal Kottman z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a iní. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Matice slovenskej v Srbsku prítomných pozdravil Ján Havran. Konferencia sa konala pod záštitou Ľubomíra Petráka, predsedu Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Národnej rady Slovenskej republiky. Foto: z archívu MC UMB

POETICA SLAVICA V BANSKEJ BYSTRICI S NAŠOU ÚČASŤOU. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom v Báčskom Petrovci, pobočkou Spolku slovenských spisovateľov, Slovenským kultúrnym klubom v Srbsku a inými subjektmi vo štvrtok 5. septembra odštartovala nové literárno-výtvarno-hudobné podujatie pod názvom Poetica Slavica (Spájanie kultúr slovanských národov). Prvý ročník tohto nového podujatia, ktorý otvorila riaditeľka ŠVK v Banskej Bystrici Blanka Snopková, bol venovaný slovensko-srbskej kultúrnej spolupráci (Slovensko-srbské dotyky). Program zostavil a uvádzal spisovateľ Miroslav Kapusta z Banskej Bystrice a v rámci programu početní prítomní si mohli vypočuť verše v srbčine a slovenčine Radomira Andrića a Jeremiju Lazarevića z Belehradu, tiež aj našej Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorej verše, venované roku 1999, silne zapôsobili na prítomných. Zo slovenských básnikov svoje verše hovorili Miroslav Kapusta, Janka Olejová a Marcel Páleš. Podujatie spestrila aj vernisáž Z temného kúta insitného maliara Martina Papa z Padiny. O jeho tvorbe hovoril Dušan Jarina, vedúci galérie V podkroví ŠVK. V rámci podujatia, okrem niekoľkých domácich hudobníkov, vystúpil aj Detský folklórny súbor ZŠ m. Tita z Padiny a banskobystrický Detský folklórny súbor Matičiarik. Toto podujatie sa konalo pod záštitou ministerky kultúry SR PhDr. Ľubice Laššákovej a v nasledujúcom roku možno bude mať svoje pokračovanie v Srbsku. Na fotografii: účastníci programu V. Valentík • TÝŽDEŇ •

37 /4872/ 14. 9. 2019

Slovensko V ŠTRBSKOM PLESE STAVAJÚ OBROVSKÚ VYHLIADKOVÚ VEŽU – REAKCIE SÚ RÔZNE

vyššie. Podľa riaditeľa Správy Tatranského parku Pavla Majka je veža lepšia ako iné navrhované alternatívy. „Limitovali sme nejakým spôsobom výstavbu, momentálne sa snažíme získať kópiu stavebného povolenia. Z Rastislav Boldocký kapacita stavby bude 500 ľudí. hľadiska ochrany nedochádza Nie všetci sú však takýmto k výrubu drevín, je to odprípacha či obrovské lá- projektom nadšení, proti veži rodnená plocha škvarového kadlo? Takto stojí ihriska, kde bol otázka, pokiaľ ide o v minulosti pláplánovanú rozhľadňu, ktorú novaný niekoľv týchto dňoch začali stakoposchodový vať na Štrbskom Plese, pri hotel. Z nášho skokanských mostíkoch. Zápohľadu je lepstancovia tvrdia, že drevená šia ako hotel tastavba nijako nenaruší makáto vyhliadková lebné prostredie, odporcovia veža,“ citovala ho spisujú petíciu proti celému agentúra SITA. projektu. MimochoVyhliadková veža bude dom, podobné mať viac ako 53 metrov s atrakcie v horách pôdorysom vyše 33 metrov. vyrastajú čoraz „Bude mať desať podlaží, častejšie. Pred respektíve úrovní, a štyri vyniekoľkými rokhliadkové plošiny, ktorých mi napríklad v súčasťou bude aj adrenalínoBachledovej dolivá sieť a presklená podlaha ne, v Belianskych Obrovská: takto bude vyzerať vyhliadková veža v Štrbskom Plese (foto: TV Noviny) na špici vyhliadky. Vstup do Tatrách, postavili únikového prostredia je priZástancovia okrem iného ar- chodník v korunách stromov, o tom navrhnutý ako tobogan,“ dokonca vznikla internetová vysvetlil agentúre TASR Štefan petícia, ktorú podpísalo už štyri- gumentujú aj tým, že v minulosti ktorý návštevníci prejavili obBieľak z úradu v Štrbe a dodal, že tisíc ľudí. „Je skvelé, že chceme vyhliadková veža už stála a čo do rovský záujem. výšky sú skokanské mostíky ešte

Nová atrakcia

podporovať cestovný ruch a sama som toho zástancom, ale ako poctiví občania a ochrancovia našej pýchy, Tatier, musíme dodržiavať určité medze,“ uvádza vo vyhlásení autorka petície Alena Duláková. „Stavať vyhliadkové veže tam, kde sú tie veže naše vrchol, štíty kopce, je úplne nelogické.“

PRIEMERNÁ MESAČNÁ MZDA POD TATRAMI ZAZNAMENALA VÝRAZNÝ MEDZIROČNÝ RAST

Slováci zarábajú historicky najviac R. Boldocký

oci sa slovenská ekonomika v posledných mesiacoch výrazne spomalila, platy Slovákov sú podľa štatistík na historicky najvyššej úrovni. Podľa najnovších údajov v druhom štvrťroku 2019 nominálna mesačná mzda stúpla medziročne o 9,7 percenta na 1 101 eur. Ide o najvyšší rast od roku 2008. Samozrejme, nie všetko je v týchto číslach také ružové, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ide totiž o hrubú mzdu. Aby sme zistili, koľko v skutočnosti Slováci v priemere dostávajú na ruku, musíme od tejto sumy odčítať dane a odvody. Ak teda

www.hl.rs

v hrubom dostávate 1 100 eur a nemáte žiadne deti, na účet vám mesačne pribudne 834 eur. Ďalšou nástrahou pri vnímaní čísiel Štatistického úradu SR sú priepastné rozdiely medzi zárobkami medzi jednotlivými odvetviami a regiónmi. Vo finančníctve a poisťovníctve zamestnanci v priemere dostávajú 1 890 eur, zatiaľ čo v ubytovacích a upratovacích službách len 657. Iba o trochu lepšie na tom sú robotníci v stavebníctve s priemernou mesačnou mzdou 740 eur – v čistom je to v prípade, že nemáte daňové úľavy na deti, 580 eur. Podobne veľké rozdiely sú aj medzi jednotlivými krajmi – na čele rebríčka je Bratislavský s

Informačno-politický týždenník

priemernou mesačnou mzdou 1 368 eur, na chvoste Prešovský s 832 eurami. Podľa odborníkov jedným z dôvodov rýchleho rastu platov je nízka nezamestnanosť a ďalšie zaujímavé javy na trhu práce. „Mzdy reflektujú uťahujúci sa trh práce a tiež zmeny, akýmsi sú príplatky za prácu cez víkend a v noci. Ich rast zrýchlil na nové pokrízové maximum, čím prekonal naše očakávania,“ skonštatovala pre spravodajský server pluska.sk analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Rast platov sa podpísal aj pod niektoré pozitívne javy – napríklad čoraz viac Slovákov pracujúcich za hranicami sa vracia

PRIEMERNÉ MZDY PODĽA KRAJOV NA SLOVENSKU Údaje za druhý štvrťrok 2019 Bratislavský 1 368 eur Trnavský 1 033 eur Košický 1 033 eur Trenčiansky 1 001 eur Žilinský 966 eur Banskobystrický 944 eur Nitriansky 890 eur Prešovský 832 eur

domov. Podľa Štatistického úradu SR v druhom štvrťroku 2019 pracovalo v zahraničí 128-tisíc Slovákov, čo je najmenej za posledných sedem rokov.

• SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti SO SRÐANOM SIMIĆOM, PREDSEDOM OBCE BÁČSKY PETROVEC

Znamená nám to, keď našu obec ocenia ako kultúrne prostredie Anna Horvátová

praxi je zaužívané, že sa práca verejných činiteľov hodnotí prvýkrát po uplynutí sto dní. Srđan Simić je na poste predsedu Obce Báčsky Petrovec už tri roky. Ozaj, je všetko až natoľko pasívne v „tomto našom Petrovci“, že si jednotlivci nezasluhujú ani trochu úcty a už nie ani priestor v printovom médiu? Áno, kritizovať sa vie, zvlášť niečia činnosť, nie aj seba, lebo „my pred štyrmi rokmi sme to robili oveľa lepšie, snažili sme sa v prospech občanov, boli sme vynaliezavejší“. Také sú mienky opozičných strán, ale žeby sa nič nekonalo, alebo žeby predseda bol nepríjemný voči občanom?! To reálne ponímanie nie je. Keďže sú za nami Slovenské národné slávnosti, k tomu storočnica tohto podujatia, a od organizátorov sa očakával perfekcionizmus, ba bola pred nimi väčšia zodpovednosť ako inokedy, čo si vyžadovalo aj bezchybné riadenie celej udalosti, dotkneme sa najprv tej organizačnej stránky, ktorú zhodnotí predseda Simić: „Za nami sú Slovenské národné slávnosti, storočie jestvovania, nech tak poviem, inštitúcie, pri organizovaní ktorých musím vyzdvihnúť skutočne vynikajúcu spoluprácu všetkých troch spoluorganizátorov, teda našej obce, Matice slovenskej v Srbsku v čele s predsedom Jánom Brtkom a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v čele s predsedníčkou Libuškou Lakatošovou, ktorá na tento post nedávno nastúpila a prvýkrát sa zúčastnila v organizácii tohto náročného podujatia. Pravdaže pred nami bola veľká zodpovednosť, keďže šlo o oslavu jubilea – storočnice Slávností. K tomu bol to veľký záväzok, ale zároveň nám pripadla aj veľká česť organizovať storočnicu jestvovania Slovenských národných slávností a práve v Petrovci. To, čo nás nesmierne teší, sú pozitívne komentáre, ktoré sa nám dostávajú, že koncepcia programu bola iná, lepšia. K tomu sme mali veľa hostí tak z našej krajiny, z okolia • ĽUDIA A UDALOSTI •

Petrovca, ktorí prišli vyjadriť úctu slovenskému národu, ale aj zo zahraničia, kde osobitne vyzdvihnem prítomnosť premiéra Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, ktorý zvláštnym spôsobom vzdal úctu Slovákom v Srbsku, ktorých predkovia sa tu nasťahovali pred takmer tromi storočiami. Veľmi nám to imponuje a bolo nám cťou uhostiť premiéra nášho priateľského štátu – Slovenska, ktorý podporuje teritoriálnu integritu a suverenitu Republiky Srbska. Dokonca vyhlásili to obidve strany, že vzťahy medzi Slovenskou republikou a Srbskom neboli nikdy lepšie.“ POCHVALA ZDRUŽENIAM A SPOLKOM „Na druhej strane ja ako predseda organizačného výboru mal som dodatočný záväzok, keďže sa také náročné podujatie konalo práve v našej obci. Preto sa chcem osobitne poďakovať všetkým jednotlivcom, združeniam a spolkom, ktorí priložili ruku k organizácii a realizácii, od Múzea vojvodinských Slovákov, Slovenského vojvodinského divadla, Matice slovenskej, samozrejme, ako som už spomenul, Národnostnej rady, základnej školy, všetkých združení občanov, spolkov, po každého jednotlivca, ktorý účinkoval v programe a prispel k tomu, aby program bol historický, lebo my sme oslavou tohto jubilea uzavreli jednu kapitolu dejín – storočie jestvovania Slávností, veľkého podujatia a veľmi významného pre všetkých Slovákov vo Vojvodine, i širšie v našej krajine, ktoré je veľmi dôležité ako tradičné jestvovanie, zobrazenie kultúry. Nie je jednoduché organizovať také náročné podujatie, ale na druhej strane teší ma skutočnosť, že sme zaznamenali veľký počet turistov, návštevníkov. Mám nádej, že na rok to určite zopakujeme alebo aj tú návštevnosť zvýšime. Veľmi nám to znamená, keď našu obec ocenia ako kultúrne prostredie, ktoré verne môže dokumentovať život Slovákov v Srbsku.“ Veď práve to je naším cieľom, aby sme sa pozitívne a v dobrom svetle prezentovali vo svete, prilákali

návštevníkov, ktorí sa budú vracať do nášho prostredia, a šírili dobré meno našej dediny. Nemožno ani poprieť, že to tak nie je, a že by mohlo byť aj lepšie?! No tak vždy by mohlo byť inak, ale treba byť reálny, zhodnotiť obdobie za nami, keď ešte stále obec vracia dlhy spôsobené samozdanením, kam

Predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić (vľavo) privítal premiéra Slovenskej republiky Petra Pellegriniho

odchádzajú takmer všetky prostriedky. Netreba poprieť ani fakt, že sa nesledujú súbehy na získanie prostriedkov na zveľadenie našej obce. Ale čo sa dialo v pondelok 2. septembra vo vláde AP Vojvodiny: „Vláda AP Vojvodiny a Pokrajinský sekretariát pre energetiku zverejnili súbeh na efektívnosť budov vo verejnom vlastníctve, na ktorý sme sa ako obec uchádzali, a to s budovou domu zdravia v Petrovci a s ambulanciou v Kulpíne, na vypracovanie elaborátu, ktorý prispeje k tomu, aby sme ďalej mohli plánovať práce na týchto dvoch objektoch, aby boli energeticky efektívne. Toho 2. septembra nám udelili zmluvu, ktorou sú regulované práva a povinnosti oboch strán. Do celej tejto práce bude zapojená aj Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá vlastne bude

financovať práce. Každé prostredie v Obci Báčsky Petrovec inklinuje k tomu, aby všetky objekty vo verejnom vlastníctve boli energeticky efektívne, čím by sa realizovali dodatočné úspory, a tak by aj rozpočet bol menej zaťažený. Ide o objekty, ktoré okrem základných a stredných škôl sú najviac navštevované, preto spejeme k tomu, aby boli aj primerane upravené.“ CESTY A NECESTY A NOVÉ CESTY V júli sme boli svedkami toho, že petrovské cesty dostali novú záverečnú vrstvu. Povedzte nám o prácach na rekonštrukcii ciest. „Za nami je jeden veľký projekt, v ktorom sme asfaltovali až 17 ulíc dĺžky 15 kilometrov, ktoré sa nachádzajú v dedine. Ide o ulice dĺžky od 120 metrov a viac ako jeden kilometer, ktoré doteraz nemali tú záverečnú vrstvu asfaltu, a konečne sme aj to realizovali. Asfalt je dodatočne stabilizovaný, silnejší a, samozrejme, dodatočne ochránený pred ďalším ničením. Je to polovica projektu, ktorý sme plánovali. Práce boli financované z Obce Báčsky Petrovec a Pokrajinskej vlády v hodnote takmer 60 miliónov dinárov. Keď sa pozrieme dozadu, za tri roky sme dostali 15 km nového asfaltu, okrem už spomenutých ulíc, cestu v priemyselnej zóne, štátnu cestu cez dedinu dĺžky 2 km a lokálnu cestu Petrovec – Kulpín dĺžky 4,5 km. To nie je všetko, v pláne je v roku 2020 tiež zveľaďovať a rekonštruovať cestnú infraštruktúru, máme pripravené projekty, tiež dokumentáciu, a spolu s podnikom Putevi Srbije a vládou Republiky Srbsko pracujeme na tom, aby kompletná cesta Nový Sad – Petrovec – Odžaci bola rekonštruovaná. Na asfaltovanie cesty od našej dediny po Ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny (ľudovo inštitút) čakáme pozitívny signál z Belehradu, aby sme sa dali do realizácie prác. Ako vidieť, je to len jedna časť z plánovaných aktivít.“ Ďalej už závisí od nás samých, buď si namyslíme, nič sa nerobí, lebo sme tak naladení, a aj do polovice pohár plný povieme, že je prázdny, alebo reálne zvážime skutočnosť, a predsa povieme, koľko nám dovoľujú prostriedky, toľko aj zveľaďujeme našu obec. Len keby každý prispel aspoň toľko, koľko vyhundráva! Foto: Cifra Media

37 /4872/ 14. 9. 2019

Ľudia a udalosti VOĽBY DO RMS V OBCI KOVAČICA

Volebné právo využilo 48,13 percenta voličov Anička Chalupová

nedeľu 8. septembra 2019 sa v Kovačickej obci uskutočnili voľby členov rád miestnych spoločenstiev. V tejto obci na 21 hlasovacích miestach v siedmich miestnych spoločenstvách (Kovačica, Padina, Samoš, Crepaja, Debeljača, Idvor, Uzdin-Putnikovo) listinu

s navrhnutými kandidátmi na členov RMS mala iba Srbská pokroková strana (SNS). Z celkového počtu 21 826 voličov zapísaných do voličských zoznamov v Kovačickej obci hlasovalo 10 504 občanov, čiže 48,13 percenta voličov. V Kovačici je do voličského zoznamu zapísaných 5 579 občanov, z ktorých na piatich volebných miestach svoje hlasovacie právo využilo a za kandidátov SNS pod heslom Za budúcnosť Kovačice hlasovalo 41,44 percenta voličov. V Padine z 4 887 občanov s právom hlasovať na štyroch volebných miestach svoj hlas listine Za budúcnosť Padiny dalo 34,83 percenta voličov.

Padinčanom boli k dispozícii štyri volebné miesta

Podľa slov Dušanky Aleksićovej, predsedníčky obecnej volebnej komisie, samotné voľby sa uskutočnili bez incidentov. Avšak keď ide o predvolebnú kampaň, v oznámení Sekretariátu pre informovanie Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny (ktoré na emailovú adresu redakcie Hlasu ľudu prišlo pred voľbami) sa hovorí: „Pre neuctievanie základných pravidiel demokratického volebného procesu LSV nemala kandidátov vo voľbách do RMS. Kandidáti LSV sa totiž pripravovali bojovať o hlasy voličov, ale v predchádzajúcich dňoch aktivisti Srbskej pokrokovej strany prostredníc-

tvom svojich sprostredkovateľov upozorňovali kandidátov LSV, že ich kandidovanie vo voľbách nie je múdry krok. Členov LSV zastrašovali výpoveďami z pracovného pomeru a inými protizákonnými nátlakmi. Upozornenia prichádzali tesne pred zbieraním podpisov v Kovačici a Uzdine,“ uvádza sa v oznámení Sekretariátu pre informovanie LSV.

Momentka z volieb v Kovačici

HLOŽANY

Hasiči sa činia aj v lete Juraj Bartoš

ž 47 hasičských družstiev (dospelých, juniorov a dorastencov) sa zúčastnilo v súťaži o Pohár Vojvodiny v Zreňanine. Veľmi dobre si začínala mladšia skupina Dobrovoľného hasičského spolku Hložany: v silnej konkurencii obsadila 7. miesto. „Evidentne sa zlepšujeme. V Zreňanine sme predtým súťažili dva razy, ale bez výraznejšieho úspechu; teraz nám to vyšlo nad očakávanie; som na nich hrdý,“ hovorí Vlastimír Báďonský, predseda hložianskeho DHS. Ihneď nás informuje, že družstvo juniorov predviedlo výcvik 3 / 1A v zložení: Ján Dubovský (veliteľ), Miroslav Benka (vedúci nácviku), Daniela a Michaela Báďonské, Daniel Krasnec, Ondrej Chlpka, Svetlana Zátrochová, Mária Čipkárová, Ondrej Dubovský. Cvičenie vraj zvládli výborne, za necelú minútu, a nebyť zopár chýb, umiestnili

www.hl.rs

by sa ešte vyššie. Je zaujímavé, že súťaž v Zreňanine v nedeľu 1. septembra sledovala aj menšia výprava z českého Hodonína a slovenského Holíča. Báďonský zaraz všetko ozrejmí: „Začiatkom augusta sme sa zúčastnili na 6. ročníku súťaže dobrovoľných hasičských spolkov o Pohár primátora mesta Holíč. Zoznámili sme sa s hasičmi z Hodonína, ktorí majú spoluprácu s holíčskymi kolegami. S našou výpravou tam bol aj predseda Hasičského zväzu Vojvodiny Siniša Šavija, takže sme našich starých a nových známych pozvali do Hložian a do Zreňaninu. Traja Hodonínčania priniesli hasičské darčeky – potešili nimi všetkých 25 členov nášho dorastu. My sme im ukázali kaštieľ v Kulpíne, pivovar Carlsberg v Čelareve, Petrovaradínsku pevnosť, navštívili aj Múzeum Vojvodiny a profesionálnu hasičskú čatu v Novom Sade.“ Odpovedajúc na otázku, či v tomto roku mali vážnejšie zásahy,

Informačno-politický týždenník

Hložianski hasiči s kolegami z Holíča a Hodonína v Zreňanine (Foto: archív DHS Hložany)

Vlastimír Báďonský hovorí, že 24. marca horeli dve chaty pri Dunaji; tam prvý raz naostro vyskúšali čerpadlo – dar kolegov z Holíča. Úspešne zasiahli aj 5. augusta: zahasili väčší požiar v dedinských záhradách (vznikol nepozornosťou pri pálení buriny). Predstavili sa cvičením počas Dňa Hložian, ako i v Petrovci počas Slávností (využili nové kužele a znaky – dar Obce Báčsky Petrovec). Súťažili na 39. Májových stretnutiach v Báčskej Palanke (ženský celok obsadil 5.

miesto, muži 6.) a na 2. stretnutí hasičských družstiev slovenských dedín Vojvodiny v Selenči. Zabezpečovali Folklórny festival Tancuj, tancuj... v Hložanoch a automobilové preteky na Mišeluku... Letné páľavy hložianskych hasičov teda neučičíkali. Skôr boli pre nich podnetné. Veď stále usilovne cvičia a kujú nové plány. K nasledujúcemu Dňu Hložian mienia usporiadať detskú hasičskú olympiádu a uvažujú aj o podpísaní zmluvy 3 H (Hložany – Hodonín – Holíč)... • ĽUDIA A UDALOSTI •

GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA SO ŽIACKYM DOMOVOM V BÁČSKOM PETROVCI V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU

Vstúpili do storočnice práce školy Jaroslav Čiep

ohto roku začiatkom septembra petrovské gymnázium po stý raz otvorilo svoje brány nielen pre žiakov druhého, tretieho a štvrtého ročníka, ale aj pre novú generáciu prvákov, ktorí vyjadrili žiadosť vo svojom vzdelávaní pokračovať v tejto našej renomovanej školskej ustanovizni. Podľa slov riaditeľky školy Anny Medveďovej na petrovskom gymnáziu je v školskom roku 2019/2020 úhrnne zapísaných 310 žiakov. V prvom ročníku sú dve triedy vše-

Žiaci na prestávke v petrovskom gymnáziu

obecného odboru gymnázia, jedna trieda so slovenskou vyučovaciu rečou (21 žiakov) a jedna trieda so srbskou vyučovacou rečou (28). Žiaci

prejavili veľký záujem aj o odbor kuchára v slovenskej vyučovacej reči (27). „Žiaľ, už druhý rok sa do novo-

otvoreného odboru pre žiakov s osobitnými schopnosťami pre výpočtovú techniku a informatiku žiaci neprihlásili v dostatočnom počte, aby sme mohli usporiadať triedu a vyučovať v tomto odbore,“ prízvukovala Medveďová. Podľa štatistiky, ktorá sa sústavne robieva na tomto gymnáziu, žiaci, ktorí sa školia v Petrovci, prichádzajú sem z 26 osád. Výsledkom tejto rôznorodej územnej štruktúry žiakov je veľký záujem o ubytovanie v žiackom domove. Škola si žiadala, aby mohla zväčšiť ubytovacie kapacity v žiackom domove, ale ani maximálny povolený počet lôžok – 82 – nepostačil na to, aby v internáte mohli ubytovať všetkých cezpoľných žiakov, ktorí sa uchádzali o ubytovanie.

ZAČIATOK OSLÁV STOROČNICE PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Darcovia – ľudia štedrej ruky J. Čiep

deoprezentácie ju zrealizovala riaditeľka Anna Medveďová. Prítomní na večierku sa mohli dozvedieť, že od samotných začiatkov až doteraz sa na petrovskom gymnáziu školilo 6 020 žiakov zo 65 prostredí v krajine, ale i z Československa, Rumunska

ozvánky na Darcovský večierok rozposlal kolektív Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci viacerým podnikom, súkromným podnikaZ gymnaziálneho večierka venovaného dobrodincom teľom a jednotlivcom – priateľom školy v ústrety veľkolepým oslavám a Ruska. Z tohto počtu doteraz subjekty. Aj teraz, v jubilejnom roku, storočnice vzniku školy a práce v Petrovci zmaturovalo 4 668 žia- kolektív školy tiež ponúkol všetkým petrovského gymnázia v prospech kov. V aktuálnom školskom roku záujemcom prispieť aj finančnou predovšetkým slovenskej entity majú na starosti 310 žiakov v 14 čiastkou. Záujemcovia po prezentácii v niekdajšej Juhoslávii a v posledtriedach, nad 200 z nich sa školí mali možnosť prevziať si darovacie nom období v Republike Srbsko. Už po slovensky. Riaditeľka uvied- zmluvy a podľa vlastného dobrozdaaj preto, že peňazí na takéto účely la aj historický prehľad a v ňom nia prispieť. Na záver večierka bývalý nikdy nie je nadostač a vôbec ťažko pripomenula, že roku 1922 bol žiak gymnázia Vahid Cifrić, majiteľ ich je zadovážiť. Ale vždy sa nájdu položený základný kameň terajšej grafického štúdia Cifra Media v Petľudia dobrej vôle, ktorí si uctievajú budovy gymnázia, ktorej prvú rovci, škole venoval panoramatický „hniezdo“, odkiaľ vyleteli, či už na časť dostavali o jeden rok a ďal- obraz terajšieho areálu gymnázia. ďalšie štúdiá, alebo sa rozpŕchli Vlastný obraz a na ňom pohľad na pet- šie časti sa stavali do roku 1927. Ten vznikol zlúčením 18 fotografií po šírom svete. A majú aj možnosť rovské gymnázium škole do daru venoval V každom období k lepšej práci nafotených z výšky dronom. prispieť ku okázalejšiemu pripomí- fotograf Vahid Cifrić školy finančne prispievali početné naniu si jubilea. Tento večierok pre priaznivcov STAROPAZOVSKÁ OBEC – UČEBNICE A ŠKOLSKÝ si naplánovali na sobotu večer 7. PRÍBOR PRE PRVÁKOV. Do nového školského septembra v Slávnostnej sieni GJK. roka 2019/2020 na území Staropazovskej obce je Žiaľ, iba krátko pred stanovenou zapísaných 662 prvákov. Pre všetkých žiakov prvých hodinou nad Petrovcom, ale i širším ročníkov základných škôl tamojšia lokálna samookolím, sa zatiahli mračná a silná správa zabezpečila komplety učebníc a školských búrka spôsobila aj viacrázový výpapomôcok. Darčeky najmladším žiakom v stredu 4. dok v dodávke elektrického prúdu. septembra slávnostne odovzdalo vedenie obce v Takže aj tieto neprajné podmienky čele s predsedom Đorđom Radinovićom, ktorý v iste zradili viacerých pozvaných záujemcov, aby prišli do štepnice tento deň so spolupracovníkmi pobudol v ZŠ Boška nášho slovenského vzdelávania. Palkovljevića-Pinkiho v Starej Pazove (na fotografii). Napriek všetkému podujatie sa Prváci sa za darčeky poďakovali príležitostnými básuskutočnilo. Bola to vlastne malá ničkami a hneď za prítomnosti hostí v škole začali retrospektíva pôsobenia gymnázvedavo otvárať svoje prvé učebnice. zia, ako aj prezentácia plánu osláv a. lš. storočnice tejto školy. Cestou vi• ĽUDIA A UDALOSTI •

37 /4872/ 14. 9. 2019

Ľudia a udalosti V GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

V novom školskom roku 70 prvákov Anička Chalupová

ymnázium Mihajla Pupina v Kovačici má v súčasnosti 11 tried, v ktorých sa od tohto školského roku vyučuje zhruba 230 žiakov. Z toho počtu od 2. septembra túto výchovno-vzdelávaciu ustanovizeň navštevuje 70 nových žiakov, ktorí sú rozdelení do troch odborov. Podľa slov Tatiany Brtkovej, riaditeľky školy, tohto roku počet žiakov v odbore elektrotechniky a informačných technológií prevýšil dostupnosť technických kapacít, kým o gymnázium v slovenskej vyučovacej reči prejavilo záujem 21 žiakov a v srbskej triede je iba 16 prvákov. „Všeobecne je málo žiakov v tomto školskom roku v celej obci, nielen v našej výchovno-vzdelávacej ustanovizni. Keďže sa vyskytla nová situácia na pančevskom gymnáziu, kde otvorili nový odbor informatiky, zhruba dvadsať najlepších žiakov z Kačareva, Opova a okolitých miest sa rozhodli študovať v Pančeve,“ poznamenala riaditeľka školy Brtková. Sú nejaké novinky aj u vás v pedagogickom personáli? „Pred začiatkom tohto školského roku inšpektor verifikoval tretiu triedu, a tým sa automaticky zvýšil počet hodín, ktorý si žiada aj početnejší odborný vyučovací

káder. Náš školský kolektív je teraz bohatší o jedného informatika, elektroinžiniera, nového matematika, profesorku angličtiny, dejepisára a učiteľku telesnej výchovy. Kolegom pedagógom sa fond hodín nezmenší, kým sú žiaci aj naďalej zaťažení školou. V 1. a 2. ročníku dostali nové voliteľné predmety. Jednotlivec, skupina, spoločnosť a Jazyk, kultúra a médiá sú predmety, ktoré si žiaci môžu zvoliť v prvom ročníku, kým sa druháci môžu rozhodnúť medzi premetmi Jednotlivec, skupina, spoločnosť a Umenie a dizajn.“ Kým žiaci prázdninovali, vedenie školy pripravovalo budovu a jej kabinety pre nový školský rok. Čo sa vám tentoraz podarilo dať do poriadku? „Z prostriedkov, ktorých bolo málo, sa nám tohto leta podarilo dokončiť práce na rekonštrukcii a vynovení šatne v telocvični. Tohto roku teda je to trochu menej ako v uplynulom roku, keď sme konali aj nákup novej techniky.“ Na aké väčšie aktivity si nárokujete v nadchádzajúcom období? „Naši žiaci už koncom septembra a začiatkom októbra odcestujú na Slovensko. Matica slovenská v Srbsku pre nich zabezpečila zájazd do Jasnej v Nízkych Tatrách. Ide o projekt, do ktorého sú zapojení aj

STÁLA KONFERENCIA MIEST A OBCÍ Zväz miest a obcí Srbska sa konala v stredu 4. septembra v malej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec za účasti vedúcich podnikov a inštitúcií z územia obce. Venovaná bola rozvoju vidieka. Prednášateľka Vesna Avramovićová percipientov usmerňovala na témy, čo je nášmu prostrediu najviac potrebné a ako vytvoriť podmienky pre spoločenský rozvoj. Pracovalo sa v troch tematických dielňach, pričom každá dielňa mala podať aj náčrt plánu a programu rozvoja. ah

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

stredoškoláci z Maďarska. Neskoršie, 9. októbra t. r., príležitostným programom oslávime Deň školy. V tretí októbrový víkend budeme

historicko-kultúrnej tradície Slovákov. V posledný víkend v októbri plánujeme verejnosti predstaviť novú monografiu venovanú našej škole a v novembri našich žiakov znovu čaká zájazd na Slovensko. V rámci medzinárodnej spolupráce, za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a NRSNM, sa

Prvákom, ktorí sa rozhodli študovať v slovenskom jazyku, NRSNM na začiatku školského roka udelila skromné a pekné darčeky. Na snímke sú Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a Tatiana Brtková, riaditeľka GMP, so žiakmi.

hostiteľmi medzinárodnej putovnej súťaže škôl z Maďarska, Rumunska a gymnazistov z Báčskeho Petrovca. Bude to súťaž v oblasti

zúčastníme na stretnutí so žiakmi bilingválneho Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici,“ podotkla na záver rozhovoru riaditeľka školy Tatiana Brtková.

BÁČSKY PETROVEC

Siedmy Mama bazár Jaroslav Čiep

školský príbor, edukačný materiál, zošity, ceruzky, farebné ceruzky, tempery, plastelín, vodové farby, bloky, pravítka, ruksaky... pre deti nižších ročníkov základnej školy vo veku od 7 do 10 rokov. Aj hračky, pre-

sobotu 7. septembra na nádvorí Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec usporiadali 7. v poradí Mama bazár. Aj tentoraz jeho organizáciu mali na starosti facebooková skupina Mamy Petrovčanky, resp. jeho moderátorky Hana Pavlovová a Irena Lomenová a v mene združenia Petrovillage Jarmila Jovankovičová. Okrem bežnej ponuky odevných predmetov pre menšie Pri odovzdávaní zozbieraného materiálu sociálnym a väčšie deti, ktoré sa pracovníčkam núkali na predaj, resp. na výmenu, na pultoch bolo vidno aj rôzne pomôcky, dovšetkým spoločenské hry. Všetky zozbierané pomôcky odovzdali predšperky, cukrovinky… Podobne ako to robievali aj v mi- staviteľkám Strediska pre sociálnu nulosti, aj v rámci tohto bazára prácu Obce Báčsky Petrovec, ktoré zorganizovali charitatívnu zbierku. už majú zmapované, komu sú tieto Teraz šlo o školské potreby. Zbierali veci najpotrebnejšie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

CHOV PSOV V PIVNICI

Doberman ako súčasť rodiny Miroslav Pap

rodine Belániovcov z Pivnice chov dobermanov je zastúpený už viac ako dvadsať rokov. Záľubu v chovaní tohto druhu psov má predovšetkým Daro Beláni, ktorý ju preniesol na svoju manželku a syna. Doberman patrí medzi najvyhľadávanejšie psie plemeno na svete. Patrí do druhu pinča a je oficiálne uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI). Je to pôvodne nemecký pes, dalo by sa povedať veľmi energický, strážny a obranársky. Nájdeme ho najčastejšie v čiernej farbe, ale aj v hnedej. Iné farby dobermanov

Najstarší čierny doberman

FCI neuznáva a považuje ich za geneticky zmutovaných. Ako tvrdí aj majiteľ, ide o veľmi obetavých psov a ochrancov rodiny. Vzhľad týchto psov pri narodení nie je rovnaký ako ho vieme dospelého. Malým šteniatkam sa hneď po narodení kupírujú (strihajú a upravujú) uši a chvost. Kupírovanie je v súčasnosti vo väčšine európskych krajín zákonom zakázané. Na Slovensku je napríklad zakázané už od roku 2003, kým v Srbsku je ešte dodnes pomerne zastúpené. Jediný dôvod, prečo sa kupírovanie vykonáva, je estetický. Od roku 2012 Belániovci sa chovu dobermanov venujú naplno. Táto takpovediac profesia a záľuba časom nadobudla väčšie rozmery. V súčasnosti vlastnia šesť žienok a jedného psa. Prvoradým zámerom chovu tohto druhu bola aj prezentácia na výstavách doma a v zahraničí. Majiteľ sa výcviku • ĽUDIA A UDALOSTI •

venoval hneď od začiatku. Zúčastňoval sa na výstavách v Maďarsku, na Slovensku a v krajinách bývalej Juhoslávie. V rámci výstav psy získavali početné ocenenia. Ako tvrdí majiteľ: „Je to pomerne ťažké vycvičiť takého psa ako je doberman. Je to inteligentný pes, ale vždy musí existovať určitá hierarchia. Doberman musí cítiť, že ste vy jeho pán, on má byť podradený a poslušný. V prípade, že pes zacíti strach alebo vašu neistotu, tak vás už nikdy nebude počúvať. Prestane si vás akoby vážiť. Preto je pri drezúre potrebná takpovediac tvrdá ruka. Kritériá počas výstav sú stanovené pomerne prísne. Hodnotí sa fyzická zdatnosť psov, vzhľad, ale dokonca aj správanie. Napríklad, keď doberman na výstave zašteká alebo zavrčí do iného psa, alebo dokonca do človeka, tak je automaticky vylúčený a vaša namáhavá práca vyjde nazmar. Preto je potrebné s nimi aktívne robiť od samotného narodenia.“ V súčasnosti sa Belániovci venujú prioritne iba chovu dobermanov a reprodukovaniu tohto druhu. Pri samotnom kotení musí byť prítomný aspoň jeden človek. Počas prvých troch dní po okotení je potrebný dvadsaťštyrihodinový nadhľad šteniatok a suky. Šteniatka musia prejsť procesom kupírovania. Tento proces, ktorý vykonáva veterinár, musí byť absolvovaný do dovŕšenia tretieho mesiaca. Ďalej sa o upravené časti starajú samotní majitelia. Ako tvrdia, je to pomerne zodpovedná práca, často sa stáva, že šteniatka dostanú zápal alebo inú chorobu. V najčastejších prípadoch pri jednom vrhu je v priemere 6 šteniatok. Maximálny počet bol pritom aj 10, a minimálny 2. Po zabezpečení všetkých potrebných vakcín a po zahojení rán od kupírovania šteniatka možno predať. Belániovci šteniatka nepredáva-

jú priamemu zákazníkovi, ale ich odovzdajú súkromnému chovateľovi do Petrovaradínu, ktorý ich následne predáva, prevažne do zahraničia. V súčasnosti je pomerne prítomný čierny trh s týmto druhom psov, ktorý sa využíva na najrôznejšie nemorálne činy. Preto oni nepredávajú každému, ale majiteľ Belániovci s trpasličím pinčom z Petrovaradínu si overuje každého kupca a v žiadnom prípade ne- – do Spojených štátov, Číny, ale predáva na nejaké ziskové aktivity aj do členských štátov Európskej týchto psov, ale iba ako domácich únie, kde je cena šteniatok tohto druhu omnoho vyššia ako doma. miláčikov. Chov tohto druhu nie je jedno- Počas zaoberania sa touto profeduchý. Vyžaduje si maximálnu obe- siou boli roky, keď bolo aj pomerne tavosť. Starostlivosť o psov v rodi- veľa vrhov, ale zase boli roky, kedy ne Belániovcov prevzala manželka tých šteniatok bolo veľmi málo, Daniela, nakoľko manžel ako stolár tvrdí Daniela. Najväčší problém sa tejto profesii nemôže venovať naplno. Dobermany si vyžadujú starostlivosť ráno, napoludnie a večer. Do toho patrí chov, výcvik, zabezpečiť všetko pre šteniatka, v prípade choroby podať lieky a pod. Pritom zabezpečenie Pri výcviku psov správnej chovy a liekov je finančne náročnej- pre novorodené šteniatka predšie. Najčastejšou pochúťkou pre stavuje nákazlivá baktéria, ktorá dobermanov je hovädzie mäso sa do tela dostane cez mlieko. Pri a v menšej miere aj kuracie. Strava správnom predčasnom zásahu psov musí byť vyvážená a domáci je možné zachrániť šteniatka, ale majú presne stanovené, kedy a čo v niektorých prípadoch sú otázne psy zjedia. Väčší počet doberma- aj hodiny. V konečnom dôsledku chov nov si vyžaduje aj viac psích budov, ktoré sú od seba izolované, nakoľ- psov podľa Belániovcov predko niektorí nemôžu byť popri sebe. stavuje zdroj príjmov, ale si vyVychované šteniatka sa z Pet- žaduje veľa práce, pravidelnej rovaradínu predávajú najmenej starostlivosti, obetavého času, ale v Srbsku a najviac do zahraničia predovšetkým lásky k psom. 37 /4872/ 14. 9. 2019

Ľudia a udalosti BOLI SME NA HROZNOVEJ OBERAČKE V ARADÁČI

Zlá úroda nepokazila náladu Vladimír Hudec

resne o 11. hodine (7. 9.) zástup krojovaných oberačov sa spred miestnosti združenia Harmónia traktormi vybral krížom-krážom ulicami Aradáča smerom do vinohradu Michala Godu, tohtoročného hostiteľa tradičného podujatia Aradáčskej hroznovej oberačky. V čele kolóny fiaker s predsedom spolku vinohradníkov

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov toho roku sa obchôdzka vinohradov končila vo vinohrade hostiteľa, s tým, že si hostia mohli obzrieť aj susedné vinohrady Jaroslava Zahorca a Šalamúnov vinohrad. Vystala tradičná obchôdzka iných vinohradov, lebo vraj v mnohých vinohradoch sa ani nemalo čo ukázať. Neprajné počasie, a najmä hmla, ktorá sa spustila uprostred leta, keď ju nikto, a najmä vinohradníci, neo-

Aká by to bola oberačka bez meškárok

Kým jedni oberali, iní spievali

Pavlom Viliačikom ml. a pokrajinským poslancom Predragom Matejinom. Ulicami Aradáča sa ozývali hudba a spev. Hudobníci sa rozdelili do viacerých vlečiek. V jednej veterán Jano Zvara-Moco, na druhú sa usadili neúnavné meškárky, v tretej bol Ján Šajben, v štvrtej orchester z Meleniec, v ďalšej veselí členovia Dolnozemského umeleckého kolektívu Krajan – Vojvodina z Bratislavy so svojím hudobníkom...

www.hl.rs

čakáva a ani nepotrebuje, takmer úplne zredukovala úrodu. Hrozno si vraj zachovali iba tí najúpornejší tak, že postrekovali omnoho viac než je to v normálnych okolnostiach potrebné. Jedným z tých, ktorým sa to podarilo, je aj hostiteľ tohtoročnej oberačky Michal Goda. Keď sme sa ho opýtali, ako, usmial sa a povedal: – To je preto, že sme mnoho robili. Do 10 striekaní som čítal, ďalej už nie. Veľmi často sa muselo

Informačno-politický týždenník

striekať a stávalo sa mi aj také, že som dnes ostriekal jedným prípravkom, a keď neboli efekty, druhým, a potom aj tretím, kým som nedosiahol efekt. Naposledy som však dvakrát striekal iba modrou skalicou, ktorá sa považuje za ekologický spôsob ochrany viniče, a za ten čas prešla aj ochranná lehota prípravkom (karencia), ktorými som skôr strie- Hrozno treba aj vymúľať, na to sú dievkal. Predsa aj môj vinič je čenské bosé nohy najvhodnejšie trochu poškodený. K tomu, za pomoci moderných strojov, avmali sme aj krupobitie a keďže šak oberačka má za úlohu ukázať, vinič vlani vymrzol, toto hroz- ako sa to robilo skôr, a preto na no je len z hlavy a nie z rodných nádvorí Harmónie pripravili drevehalúzok, takže vcelku aj ja mám ný sud, do ktorého chlapci najprv zredukovanú úrodu. Ale z toho, vysypali hrozno a potom doňho čo zarodilo, najväčšiu časť sa mi položili aj dievky, ktoré bosými predsa podarilo zachrániť. nohami z neho vytlačili šťavu, Nuž a tak ako je tomu už zvy- zárodok nového vína. Pravdaže, kom, domáci svojich hostí dočkal je to pre každého vinára radostná s občerstvením, slanými a sladký- chvíľa, koruna ročnej práce, a preto mi pochúťkami a, pravdaže, s vín- nie náhodou, že aj oberači v tejto kom, šťavami. Ochotne ukazoval chvíli boli nanajvýš veselí, a spoplody svojej práce, pekné a veľké kojný bol aj organizátor podujatia, strapce zdravého hrozna, ktoré predseda spolku vinohradníkov netrpezlivo čakalo na šikovné Pavel Viliačik ml. dievčenské ruky. Trochu oberali, – Teraz, keď sa to skončilo, som trochu, pravdaže, aj ochutnávali. skutočne spokojný, – povedal Tí starší sa venovali vínku a spevu nám. – Keď sme sa pripravovali, a pokrmom. bolo to dosť problematické, lebo Ale času na zaháľanie, spev a ta- sme nemohli nájsť vinohradníka, nec nebolo mnoho. Veď oberačka ktorý nás privíta vo svojom vinoje iba časť práce, iba jeden krok na hrade. To preto, že v mnohých ceste k chutnému vínu. Z naobera- vinohradoch je situácia taká, že ného hrozna treba vytlačiť šťavu, nieto čo ukázať. Dokonca z toho z ktorej sa stane víno, a preto sa dôvodu sme ani neobchádzali viac oberači po vykonanej práci vybrali vinohradov, ale iba ten jeden. Uvaspäť do dediny, aby hrozno čím žovali sme aj o tom, aby sme iba skôr, ako tomu domáci povedia, skromne zaznamenali oberačku vymúľali. Aradáčania sa síce dnes tu v Harmónii, ale ľudia to predsa už modernizovali a hrozno múľajú nedovolili. Našťastie v tejto časti chotára, kde sa nachádza aj vinohrad Michala Godu, sú omnoho krajšie vinohrady ako v tej druhej časti a je čo ukázať. Na rok sa budeme snažiť, aby sme prichystali obsahovo bohatšie podujatie. Už sme sa o tom dohovárali. Budeme písať projekty Šikovné dievčenské ruky naoberali hrozno a verím, že nám to dobre dopadne. a tí najmladší ochutnávali • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA FESTIVALE ZVYKOV A OBYČAJÍ V ARADÁČI

Ochotníkom ani dážď neprekážal V. Hudec

otvorili program, na úvod zaspievali aj deti zo základnej školy a v tej eteorológovia na sobotu chvíli začalo pršať. Najprv tá-ktorá 7. septembra vo večer- kvapka a potom čoraz prudkejšie. ných hodinách hlásili Obecenstvo a medzi nimi aj vzácni prehánky, čo príliš znepokojilo hostia sa schovali pod dáždniky. organizátorov 12. v poradí Festiva- Pršalo však čoraz silnejšie, takže lu zvykov a obyčají V aradáčskom o krátky čas hľadisko zostalo úplne šírom poli. Potajomky sa však ná- prázdne a diváci sa uchýlili pod dejali, že sa predvídania meteoro- niekdajšími družstevnými šopami lógov nesplnia, alebo v najhoršom a účastníci na vystúpenie čakali prípade, že začne pršať v noci, pod stanom. Keďže náhradný variant nemajú, organizátori boli v dileme, či program prerušiť. Keďže medzičasom silný lejak oslabol, rozhodli sa pre pokračovanie programu a predsedníčka organizačného výboru Suzana Z otvorenia výstavy fotografií z Matičného turnaja: Kokavská pozdra(stoja zľava) Dr. Branislav Kulík, autor výstavy Ivan vila prítomných Pančić, Duško Radišić a Suzana Kokavská a potom sa krátkym podnetným keď už bude po programe. Zo za- príhovorom prihovorila aj predčiatku sa to tak aj zdalo. Dokonca sedníčka NRSNM Libuška Lakapredpoludňajšie podujatie Hroz- tošová a otvorila festival. Času na nová oberačka prešlo za pekného protokoly však viac nebolo. Dážď a slnečného počasia. Aj poobede síce trochu stíchol, ale neprestával. bolo pekne a počasie dovolilo, Našťastie javisko bolo kryté, čo aby sa krojovaní účastníci festivalu umožnilo, aby ochotníci nehatene v defilé poprechádzali ulicami predviedli svoje body. Aradáča. Všetci, tak organizátori, V pokračovaní odznel program, ako aj účastníci a diváci sa však v rámci ktorého sa obecenstvu ustarostene pozerali na blížiace sa predstavili nádejní aradáčski spečierne mračná. „Keď nepršalo dva váci Anna Elena Zvarová a Denis

Aradáčska folklórna budúcnosť

mesiace, nemuselo by ani teraz,“ povedali v tej chvíli mnohí. Nevydržalo. Moderátori Milana Jovićová a Ivica Grujić Litavský • ĽUDIA A UDALOSTI •

Straka a po nich javisko už patrilo tanečníkom z Boľoviec, Kysáča, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Vojlovice, zo Zreňaninu, z Aradáča

pozdravenia je pomenovanie choreografie Daniely Legíňovej-Sabovej a Jána Kováča, ktorí spracovali zvyky a obyčaje, ktoré boli povinným prvkom v prvý svadobný deň a trvali od rána do noci. Tieto obyčaje aradáčskemu obecenstvu predviedli ochotníci KUS Petrovská družina. Potom javisko patrilo FS

a Bratislavy. Tanečnú časť festivalu otvoril DFS ZŠ Bratstvo z Aradáča s Detskými jarnými hrami, ktoré pripravila učiteľka Zuzana Obšustová. Staršia tanečná skupina KUS Sládkovič – Maratonci z Boľoviec predviedla choreografiu Alžbety Kukučkovej inšpirovanú rozmarínom. Členovia Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru z Kovačice choreografiou Ivany Svetlíkovej Močí dievča konope pri- Aradáčanov posmelila aj predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová blížili časy minulé, keď sa mládež dokázala baviť aj pri namáhavej práci. Vystúpenie Mladosť Kultúrneho centra Aradáč, Dolnozemského umeleckého ko- ktorý predviedol temperamentnú lektívu Krajan – Vojvodina z Brati- choreografiu Zdenky Bobáčekovej slavy na aradáčskom javisku bolo Vôľu nimam. Nuž a na záver, tak prvé oficiálne vystúpenie tohto ako je to zvykom na matičných mladého súboru mimo hraníc podujatiach, odznela aj hymnická pieseň Po nábreží a keďže prestalo

Kysáčania sa pravidelne zúčastňujú na aradáčskom festivale

Slovenska. Predviedli choreografiu pod názvom Verbujú, verbujú. Autora Michala Čiliaka inšpirovali piesne aradáčskych rozhlasových spevákov. Kysáčania, členovia FS Vreteno, pod taktovkou choreografa Vladimíra Medveďa, tancovali v krčme Bystrica a potom sa z krčmy (javiska) ozval aj spev kysáčskych žien. O to, aby sa nespievalo a netancovalo iba po slovensky, postarali sa členovia KUS Đerđef zo Zreňaninu, ktorí zatancovali temperamentné tance z okolia Leskovca. Po nich sa na javisko dostali ochotníci z Vojlovice, členovia SKOS Detvan, a vyrozprávali Pastiersku rozprávku autora Vladimíra Kolárika. Dostali ste pekné

pršať, pokračovala ľudová veselica pri hudbe skupiny Dúha. V poobedňajších hodinách v sieni miestneho spoločenstva námestník primátora mesta Zreňanin Duško Radišić otvoril výstavu fotografií Zreňaninčana Ivana Pančića z Matičného turnaja, ktorý sa pred pol druha mesiacom uskutočnil tiež v Aradáči. Inak Ivan Pančić sa fotografiou zaoberá už viac ako 60 rokov a je nositeľom grand prix uznania za športovú fotografiu v bývalej SFRJ. Bolo to zároveň aj jediné sprievodné podujatie tohtoročného festivalu, keďže toho roku vystala tradičná gastronomická výstava a výstava ručných prác.

37 /4872/ 14. 9. 2019

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Syndikátny kotlík 2019 Anna Lešťanová

ohtoročný 12. syndikátny kotlík usporiadali v sobotu 7. septembra v priestoroch staropazovskej Zalesňovateľskej škôlky Brest. Organizátorom podujatia bola obecná organizácia Zväzu samostatných syndikátov Srbska. Okrem

lo 19 kuchárskych tímov, ktoré varili hovädzí guláš (12 tímov) a rybaciu polievku (7). Podľa rozhodnutia odbornej poroty najlepší guláš pripravili členovia tímu VKP Toplana Stará Pazova. Druhé miesto obsadil tím VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova a tretie tím Žitopromet – Mlinpek. Najlepšiu rybaciu polievku na Syndikátnom kotlíku 2019 uvaril kuchársky tím Telekom Srbska – Pracovná jednotka Stará Pazova, druhé miesto obsadil tím pazovského podniku Vodovod a ka-

Okrem súťaže vo varení tento Syndikátny kotlík mal aj kultúrno-umeleckú a zábavno-športovú zložku

nalizácia a na treťom mieste zakotvil tím VKP Čistoća. Za najlepšieho syndikátneho pracovníka vyhlásili Ozrena Uzura z novopazovského podniku Jugotub. Sprievodným podujatím bol

minivýtvarný tábor členov Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy a všetky obrazy, ktoré vznikli v priebehu dňa, odovzdali odmeneným účastníkom tohto tradičného podujatia.

Ozren Uzur, najlepší syndikátny pracovník v roku 2019

súťaže vo varení tento Syndikátny kotlík mal aj kultúrno-umeleckú a zábavno-športovú zložku. Podujatie svojou prítomnosťou podporili a zdarnú prácu zaželali Goran Milić, predseda Zväzu samostatných syndikátov Vojvodiny, a Đurđica Crvenková, predstaviteľka syndikátu zamestnaných vo vzdelávaní, v kultúre a vo vede AP Vojvodiny. Na podujatí a v súťaži sa zúčastni-

STRETNUTIE FARÁRSKYCH RODÍN V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH. Po troch rokoch sa opäť v Slankamenských Vinohradoch konalo stretnutie farárskych rodín. Podujatie sa uskutočnilo v piatok 6. septembra a na stretnutí sa zúčastnili farárky, farári, seniori SEAVC v Srbsku v čele s biskupom Samuelom Vrbovským. V mene miestneho filiálneho cirkevného zboru v Slankamenských Vinohradoch účastníkov stretnutia pozdravili a privítali Igor Feldy, farár staropazovský, ktorý vykonal aj pobožnosť v kostole, a Anna Dingová, predčitateľka. Prihovorili sa aj biskup S. Vrbovský a predseda kňazských konferencií Ján Cicka. Po pobožnosti v kostole účastníci vykonali kratšiu obchôdzku vinohradu Jána Filipa. Po spoločnom obede v Starom Slankamene nasledovala plavba loďkou Dunajom a Tisou. Pri peknom počasí v neskorých popoludňajších hodinách sa zastavili na chatke pri Dunaji s krásnym výhľadom na okolitú prírodu u Jána Majorského. V príjemnom ovzduší potom tam nasledovala družba. (foto: Ústredný archív SEAVC v Srbsku)

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum! T ak ako? Vydovolenkovaní? Vyoddychovaní, friškí, natankovaní kvantami novej energie, s hlavami plnými nových plánov, valíte sa dverami dokorán otvorenými do Vytúženej Náruče Ružovej Budúcnosti, čo?! Veď! Aj treba. Prečo by vôbec človek bol na svete, ak nie kvôli tomu, aby sa dostal do VNRB?! Keď nie skôr, tak hoci neskoršie. Trebárs aj vtedy, keď sa už Slnko šmýka k západu a voz sa uberá dolu kopcom... smerom ku konečnej. Ono je, pravda, že na zvodnom chodníčku, ktorým sa človek za kaž-

www.hl.rs

dú cenu chce dostať do VNRB, môže, náhodou, či z vlastnej vôle, zablúdiť. Keby sa mu to stalo, tobôž, ak sa na scestie nedostal pričinením náhody, prichodí sa mu náležite zorientovať. A primerane zareagovať. Predovšetkým presvedčiť seba a potom aj tých, ktorí naň nechápavo, akiste nedoslýchaví, hľadia, ani čo by, človek, bachol priamo z Neba, či priamo z Marsu, že je všetko v poriadku. Teda pod kontrolou. Čím Hlasnejšie, tým lepšie! Tým presvedčivejšie! Človek, v prípade, že zablúdi, ako tá zblúdilá ovečka, musí byť pripra-

Informačno-politický týždenník

vený na všetko. Napríklad na otázku – Kde ste sa tu vzali; čo ste nám priniesli? V takom a tomuto podobnom prípade by zblúdilý človek mal mať po ruke obľúbenú sentenciu racionálnych Nemčúrov: Ryby sa chytajú na udicu, ľudia na slová. Nijako by sa nemal vyľakať tých, ktorí sa naň dívajú ani na zjavenie. Musel by vedieť, že Útok je najlepšia Obrana a Ochrana. A že (zase tí nemčúri) Kto nechce maľovať, musí miešať farby. Takže čo? Nič, iba vyhrnúť rukávy, zostriť pohľad, zvraštiť čelo a hlasom o dve-tri oktávy vyšším zamiešať

tie farby. Síce menej jasne, zato ale určite viac hlasne, povedať, priam prorocky zvolať: Nič sa nebojte, priatelia! Nikomu sa nič nestane... pravdepodobne. Priehrštie ružových sľubov som vám priniesol. Aj ešte plnšiu náruč skvelých plánov. Oboznámim vás s nimi hneď a razom. A vy, pekne-krásne, prosím: vysúkajte rukávy! A poď ho, makať! Aj to razom! Ticho tam! Cit, ani pis! Vy neviete nič! Ale ja vám poviem... Nuž teda, šťastlivú cestu a po kolená blata! Zablúdilý človeče... Bumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

SILBAŠ

Až potiaľto pomáhal nám Hospodin Katarína Melegová-Melichová

chráme Božom v Silbaši v nedeľu 8. septembra bol namiesto nešporných služieb program, ktorým si tamojší cirkevníci a ich hostia pripomenuli 180. výročie osamostatnenia CZ SEAVC a namiesto fílie nemeckého CZ vo vtedajšom Buľkesi sa stali matkocirkvou. Miestna farárka Jasmina Kotasová-Medveďová privítala všetkých prítomných a vyzdvihla, že CZ SEAVC v Silbaši začal fungovať roku 1814 a bol 24 rokov fíliou. Najprv pivnickou a od roku 1822 buľkeskou, až do osamostatnenia roku 1839. Dovtedy totiž nebol dostatok cirkevníkov a ani CZ nebol nadostač hmotne zabezpečený na to, aby mohol byť samostatný. Dnes CZ má tisíc duší, ale mnohí „odišli, ako aj celé rodiny, málo detí sa rodí a sme svedkami toho, že upádame, ubúdame...“. V programe, ktorý nasledoval, vystúpil cirkevný spevokol, ktorý predniesol piesne: Boží dom, Toľko dôvodov a Nebeský Bože, príležitostné verše prečítali Jarmila Čobrdová, Katarína Širková a Vladislava Havranová. Text o dejinách CZ SEAVC v Silbaši napísal prof. Ján Širka a prečítala ho Katarína Širková. Uvádzame z tohto textu: „Roku 1835 bola kanonická vizitácia, tunajšiu cirkev navštívil Ján Szeberényi. Cirkevníci zasa prosili pána biskupa o osamotnenie, čo však nebolo možné, keďže ani počet duší (minimum 360), ani pozemky nespĺňali požiadavky zákona, takže zostala dcérocirkvou nemeckej cirkvi buľkeskej. Ohľadom toho sa aj biskup vyjadril: ,Nie je dobre, aby slovenská dcéra matku Nemku mala.’ Až na stoličnom zasadnutí 9. októbra 1839 boli podmienky na osamostatnenie splnené – cirkev sa osamostatnila 10. novembra. Prvým farárom v Silbaši bol Samuel Babylon, ktorý od roku 1838 tu účinkoval ako učiteľ levita. Roku 1853 si cirkev postavila byt pre učiteľa a keďže stavisko bolo nízke, malé, nevhodné – vyu• ĽUDIA A UDALOSTI •

čovanie detí sa konalo v jednej sieni, pristavanej ku modlitebnici – cirkevná vrchnosť už roku 1854 prinútila ju vystavať nový byt. Nová fara bola vystavaná 1872, stará slúžila ako škola a učiteľský byt. Kostol vybudovali r. 1886 a školy r. 1900 a 1908. Vysviacka

(1934 – 1976), Štefan Valášek (1976 – 1992), Vladimír Lovás st. (1992 – 2013) a Jasmina Kotasová-Medveďová (od roku 2013).“ Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri MS a predsedníčka MOMS Petrovec

Farári silbašskí: dôchodca Vladimír Lovás st. a aktuálna farárka Jasmina Kotasová-Medveďová, ktorá program náležite pripravila

bola 31. októbra v Deň pamiatky reformácie. Roku 1930 cirkev mala 1 150 duší, dva učiteľské byty so školskými sieňami.

prečítala text k 60. výročiu úmrtia biskupa SEAVC, národovca a organizátora kultúrneho života vojvodinských Slovákov Samuela

Výstava najstarších cirkevných kníh, ktorá je inštalovaná v silbašskom kostole, z pravej strany oltára

Farári, ktorí pôsobili v Silbaši: Samuel Babylon (1839 – 1866), Michal Valach (1866 – 1874), Félix Kutlík (1874 – 1876), Viliam Seberíni (1876 – 1914), Michal Šuster (1915 – 1934), Pavel Strehársky

Štarkeho – jednej z markantných osobností slovenského cirkevného a národného života, ktoré pôsobili v Petrovci a vo vojvodinskej časti Dolnej zeme. „Stál pri kolíske troch našich inštitúcií,

ktoré v tomto roku oslavujú storočnicu: gymnázia, kníhtlačiarne a Slávností, a to, že dodnes pretrvali, svedčí o ich životaschopnosti a o pevných základoch, v ktorých je aj veľký zakladajúci podiel nášho Samuela Štarkeho. Preto si ako cirkevníci, ľudia pevnej viery a národovci musíme pripomínať jeho požehnané dielo tak na cirkevnom, ako aj na poli národnom.“ Potom prečítala verše Viery Benkovej Heroica Slovaca, aby aj spisovateľka, ktorá tiež bola hostkou, oslovila prítomných a vydvihla: „Musíme sa zhluknúť, musíme byť k sebe bližší a nie natoľko spolitizovaní, čo musím aj v chráme Božom zdôrazniť, musíme byť k sebe iní.“ Farár Vladimír Lovás st., už teraz na dôchodku, na úvod povedal: „Som nesmierne rád, že v tých 180 rokoch som svojou nedokonalosťou pôsobil aj ja pri tomto zbore. Nakoľko mi Pán Boh dal síl, pričinil som sa o to, aby dejiny tohto cirkevného zboru boli písané... Uvažujem dopredu, čo bude o takých 10, 15, 20 rokov, či to nebude opačné dianie, či sa znovu nebudeme spájať. Mám na mysli Sriem, kde som najprv pôsobil, že sú tam len dva zbory obsadené – Stará Pazova a Boľovce a štyri zbory farára nemajú. Nemáme farárov a kde nemáme farárov, tam nemáme ani cirkevníkov, tam chátrajú chrámy, menej počuť zvony z veže, iba ak niekto zomrie. Vymierame, ľudia odchádzajú na Slovensko, či nebude aj v našej cirkvi tak, že sa zbory budú spájať...“ Na záver sa prihovoril aj Ján Širka, ktorý ozrejmil, ako zbieral údaje o dejinách CZ SEAVC v Silbaši. Program sa ukončil piesňou Kto za pravdu horí, odovzdaním kytíc účinkujúcim v programe a knižného daru MOMS Petrovec CZ SEAVC v Silbaši. Na posedení, ktoré prišlo potom, Silbašania vyjadrili záujem o častejšie kultúrne podujatia a návštevy u nich, ako aj o knihu Viery Benkovej Z aromatického literárneho záhonu, ktorú MOMS Petrovec vydal k jej osemdesiatinám.

37 /4872/ 14. 9. 2019

Ľudia a udalosti ROZHOVORY A STRETNUTIA

V duši Kysáčan Elena Šranková

keď dlhé roky žije v Novom Sade, 82-ročný Ján Madacký-Strýko zostal v duši Kysáčanom. Možno tak usúdiť na základe rozhovorov, ktoré mávame pri náhodných stretnutiach v meste, keď si vždy spomenie na rodný Kysáč, presnejšie Nový Kysáč, kde sa narodil, ako hovorí, v chudobnej rodine.

Ján Madacký

Pamätáte si na detstvo a mladosť v Kysáči? „Pravdaže, už ako žiak základnej školy som mal záujem o šport a sledoval som výsledky futbalových zápasov. Ako 17-ročný som začal o športe písať najprv do novosadského Dnevnika a neskoršie i do novín Večernji list, Sportski žurnal a čiernohorských novín Pobeda. Ako mladý som bol aj v správe FK Tatra až po odchod na vojenčinu v roku 1958. Neskoršie som informoval aj o udalostiach z Kysáča, kto polámal stromce, o zasadnutiach v miestnom spoločenstve a pamätám si najmä na titulok Radio stanica umesto doboša, čiže o prvom lokálnom rozhlase vo Vojvodine, ktorý začal s prácou práve v Kysáči. V období, keď som bol mládežníkom, bývali hry na uliciach, chodili sme na priadky, v zime sme sa vozili na saniach, ktoré ťahali kone, spievalo sa po ulici.“ Pri jednom stretnutí ste spomínali, že ste boli predsedom mládeže? „Po návrate z vojenčiny ma Ondrej Marčok a Pavel Čief, ktorí boli v mládežníckej organizácii, zavolali do mládežníckeho domu a navrhli mi, aby som bol predsedom. Ne-

www.hl.rs

jako sa nemal kto ujať tej funkcie. Som asi najstarším živým predsedom kysáčskej mládeže a túto funkciu som zastával v rokoch 1960 až 1965. Tajomníkmi boli najprv Michal Madacký, potom Mária Chrťanová, Anna Ožvátová i Ondrej Peťkovský. Vo vedení boli ešte Ján Lomen, Samuel Ďurovka, Ján Kotúš a Anna Teplá. Bývali vtedy tanečné zábavy, na ktorých hrávala skupina Hviezda a v nej Michal Madacký, Ján Lomen, Martin Macák, Mirko Stojković, Ján Ďurovka, Pavel Kardelis a Ján Vozár. Zábavy, ako hroznová, krojová a mnohé iné, bývali aj na dvore mládežníckeho domu. Boli to roky čulej aktivity, keď boli v Kysáči založené spevácka a folklórna skupina, keď sa robili programy a kočmi a traktormi sa chodilo do okolitých dedín vystupovať. Do Banátu sme napríklad cestovali dva dni, a to vlakom.“ Entuziazmus vám zrejme nechyboval. „Nie, bol som aj pri zrode festivalu Hľadáme najveselšiu slovenskú osadu, neskoršie to boli Májové stretnutia, na ktorých súťažili mladí speváci, ktorí prichádzali zo slovenských dedín. Pri zrode tohto festivalu boli Ján Lomen a Michal Madacký, ale aj iní členovia mládežníckej organizácie. Ako predseda mládeže som trikrát bol aj na pracovných akciách. Prvýkrát som bol sám a potom na akciách boli i Ondrej Martinko, Michal Chrťan, Michal Vrška, Ján Baďan, Michal Križan, Ján Agarský, Ján Chrťan, Michal Kišgeci. Pamätám si tiež, že sme v roku 1962 začali s vybe-

raním krásky Kysáča a prvýkrát sa ňou stala Mária Tordajová. O rok neskoršie kráskou bola Jaroslava Chovanová a o ďalší rok to bola Anna Vozárová.“ V novosadskom Dnevniku ste boli zamestnaní a tu ste si zarábali na živobytie. „V Dnevniku som najprv bol grafickým učňom a potom som sa zapísal na Večerné gymnázium Borisa Kidriča, čo trvalo štyri roky. Neskoršie som skončil aj osemmesačný žurnalistický kurz na Robotníckej univerzite a na základe toho som dostal dopisovateľský preukaz. Avšak do Hlasu ľudu som málo písal, iba niekoľkokrát. V Novom Sade bývam od roku 1970, ale ani po presťahovaní som na Kysáč nezabudol, ale som písal o tom, čo sa stávalo v mojej rodnej dedine. Do penzie som odišiel ako programátor spracovania rukopisov. Moja manželka Mária zomre-

Preukaz z pracovnej akcie

la mladá, 45-ročná. Mám syna Miroslava, ktorý je reportérskym kameramanom v Anglicku, a dcéru Maju, ako i dvanásťročné vnučky Minu a Laru.“ Na čo si ešte najčastejšie spomínate, keď ide o Kysáč? „Keďže som akosi najviac sledoval a mal rád šport, bol som aj pri zakladaní dievčenského hádzanárskeho celku roku 1968. Za tento šport veľmi orodoval aj Jozef

So ženským hádzanárskym celkom – Ján Madacký (prvý sprava) a Jozef Horvát (prvý zľava)

Informačno-politický týždenník

Svadobná, s manželkou Máriou

Horvát a dievčenskú hádzanú v Kysáči poznačila Anna Pixiadesová, neskoršie Stepanovová, ktorá hrala i v novosadskom Železničare, ako i v európskej pohárovej súťaži. Ako pätnásťročný som bol najprv kinooperátorským učňom a hlavným vtedy bol Lazo Pašćan. Po jeho odchode do Karloviec som pri kinematografe bol sám, mal som na starosti kinové predstavenia. Bolo to predtým než som odišiel na vojenčinu.“ Akosi najviac spomínate aktivity v mládežníckej organizácii. „Možno preto, že to boli pre mňa najkrajšie roky. Každé leto od roku 1960 do 1965, keď neboli zábavy v mládežníckom dome, muzika bola na ihrisku Tatry, a to vo víkendové dni, v sobotu a nedeľu. Na ihrisko prichádzali aj manželské páry a hudba sa počula takmer v celom Kysáči. Ako predseda mládežníckej organizácie som päťkrát vyprevádzal štafetu mladosti z Kysáča. Mládežníkom pomáhal i učiteľ Michal Gombár, ktorý bol tajomníkom strany ZKJ. Bol som i členom predsedníctva Zväzu socialistickej mládeže Vojvodiny. Tam ma delegovali na republikový mládežnícky zjazd, na ktorom mi osobne súdruh Tito gratuloval ako aktívnemu predstaviteľovi národnostných menšín.“ Naspomínali ste tých spomienok toľko a iste ani to nie je všetko. „Dalo by sa ešte na čo spomínať, nakoniec mi však schádza na rozum, že sme v Kysáči hrávali aj divadelné predstavenia, a posledné, v ktorom som hral, bola Zadymená krčma u strýka. I keď je pravda, že je ešte mnoho toho, na čo by sa mohlo a dalo spomínať.“ Foto: z archívu spolubesedníka • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (29)

Slávnosti sú slovenské a nie petrovské DrSc. Ján Babiak

lo, že sa blíži deň, ktorý s radosťou a láskou víta každý Slovák...“2 Aj ďalšie prekvapenie – už v piatok predvečerom ožila hlavná ulica. Vo veľkých húfoch prichádzali hostia. Akoby Slávnosti začínali deň, dva skôr. Vskutku, športovo sa Slávnosti začali ešte vo štvrtok, keď bol odohraný kvalifikačný futbalový zápas v boji o štvrté mužstvo pre slávnosťový futbalový turnaj. Z dvoch Slávií, kovačickej a pivnickej, lepšia bola tá kovačická. V sobotu, v prvý deň Slávností, tempo diktovali tí, čo sem prišli ešte v piatok. Aj sa slávilo – veď sa začal náš sviatok, a tak sa spievalo, tancovalo, aj volalo na slávu. Slávne slávme slávnych Slávov slávnosťovo stavané Slovenské národné slávnosti. Veď zabaviť sa treba, v tom slovenskom zmysle. Pridať všetkému na slovenskosti. To nám tu chýba. A všetko to len na úvod, lebo ten pravý program mal začať poobede. A práve ten „štimung“

ni v tretí rok informbyrovská kampaň neklesala a zbrojilo sa na vojnu. Napriek tomu v SFRJ sa robilo na zdokonaľovaní spoločensko-politickej a štátnej sústavy, vyhlasovaný bol zákon o robotníckom spravovaní a uviedlo sa aj samozdanenie. Aj stavalo sa, budovalo na všetkých frontoch. Ani my Slováci sme sa nedali. Ešte v roku 1949 začala vysielať stála Slovenská redakcia Novosadského rozhlasu a Petrovec bol vyhlásený za mesto. Aj koncepcia Slávností sa riešila ešte počas dlhých zimných dní, aby sa už v máji začali aj konkrétnejšie organizačné prípravy. Ale na porade slovenských kultúrnych pracovníkov, kde sa rozhodovalo o organizácii a programe Slávností, prišlo iba 10 delegátov zo slovenských prostredí. „Takúto nezodpovednosť v našich kultúrno-osvetových spolkoch je potrebné rázne likvidovať.“1 Vtedy sa prijal hrubý náčrt programu a najviac sa dbalo na to, aby Slávnosti boli naozaj slovenské a nie petrovské. V osadách sa založili slávnosťové výbory, ale tieto nerozvíjali v potrebnej miere činnosť, a žiadala sa aj stranícka„podpora“, V ústrety Slávnostiam – slávobrána v strede dediny najmä v Petrovci. Keď sa začiatkom júla schôdza nezdarila, bol akoby ladený na to, čo takto po osadách boli vyslaní agilní členo- naladených fanúšikov očakávalo – via slávnosťového výboru, aby na zmeranie sily najlepších slovenských tvári miesta riešili túto problemati- mužstiev v najvážnejšej nevážnej ku. Oni aj podali správu a v našom veci na svete. Tentoraz ten dovtedy časopise vyšla aj obsiahla, často ani bleskový futbalový turnaj mal trvať nie príjemná informácia, ba kritika. cez celé Slávnosti. Po kvalifikačných Vtedy, v zmysle uvádzania dirigova- futbalových zápasoch na rade bol nej koncepcie Slávností, nevyhnutné kultúrno-umelecký program, akýže bolo prehltnúť aj horúcu knedličku, iný – ako slovenský. Len už po polnoci lebo sa zo strany „vyšších“ záujmov na rade bola informbyrovský ladená všetko usmernilo v prospech širokých politická satira a na záver Predaná slovenských más, ktoré musia mať nevesta a zmes juhoslovanských účasť v rámci celkovej prestavby partizánskych piesní. A po všetkom nášho ľudu... ľudová veselica. Väčší nápor sa vykonal aj na samom V nedeľu bol čas, aby sa realizovali vzhľade Petrovca. „Stovky zástav, he- body zo socialisticky koncipovaných siel na každom kroku. Na cvičišti sa segmentov slovenskej reality. Začal preširoval terén, frontovci Petrovca manifestáciou defilé, ktorá nebola končili výstavbu novej hradskej... definovaná ako programová časť Mimo všetkých sekcií povedomé Slávností. Novou hradskou, nádherne občianky Petrovca bielili svoje domy, vyzdobenými ulicami, pochodovali zriaďovali ulice... Všetko nasvedčova- rady pracujúcich s transparentmi

a heslami, družstevné traktory a ale- tikou, tou jednomyseľnou, politikou gorické vozy zo všetkých slovenských slepej poslušnosti a dokazovania dedín, akoby šlo o prvomájovú pará- oddanosti partajnému vedeniu. Asi du a nie augustový sviatok Slovákov. sa inak nedalo. V strede dediny pochod na tribúne, Ale bude tu aj dosť tolerancie akú Petrovec ešte nevidel, dočkali a v prvý poldeň Slávností sa plne početní vynikajúci hostia. Po ukonče- prejaví aj národnostné presvedčení defilé aj rečnenie so nie, veď malo by to byť socialistickou rétorikou sponou politiky FĽRJ, bolo na rade. Priam vyktorá privolávala na inčerpávajúce dáta podal ternacionálnu zhodu národný poslanec Ján slovanských národov. Kiš a vedľa neho aj príEšte viac sa to prejaví tomní predstavitelia v hlavný deň Slávností, národov a národností. keď si aj na programoch podajú ruky Potom bola v miestnostiach gymnázia Slovák, Srb, Chorvát, otvorená výstava na Rusín, Maďar a Rumun, tému Kultúrny život teda ešte širšie rozpätie Slovákov... Poobede bol národného či národfyzkultúrny program nostného presvedčenia na trávniku športovév „štimungu“, kde všetci ho strediska Mladosť, Plagát SNS ’50 dúchajú do jedného bohato vyzdobenom vreca, kde sa ukazuje, zástavami a obrazmi vedúcich štátu že lepšie už naozaj nemôže byť. Mala a strany. Ani cvičenci sa nedali a skoro by to byť ukážka na blahobyt, na každý bod sa končil záverečnou ma- ktorom by nám mali závidieť všetci sovou scénou s heslom. Večer bolo ostatní. Pekná to orientácia, ale ňou slovensko-česko-rusínsko-rumunské je našinec ukrátený o tú našu slokolo bratstva a jednoty, popreple- venskosť v prospech všenárodného tané s piesňami, ale aj nástupom presvedčenia. Tak internacionalizácia, Vojvodinskej opery. lepšie povedané interkultúrnosť V pondelok na svoje prišli malé Slávností už celkom zabrala. Ale prečo športy (basketbalisti, volejbalisti, len cez chrbát jednej menšiny. Alebo plavci) a poradu mali aj kultúrno- ak aj tak, prečo sa táto koncepcia ne-osvetoví pracovníci. Poobede bolo realizuje aj na iných oslavách druhých finále futbalového turnaja. V boji nielen etnických spoločenstiev, ale aj o tretie miesto Jednota (St. Pazova) štátotvorných národov. Veď reciprobola lepšia od Tatry (Kysáč), ale v stre- cita, teda koľko požičiaš – toľko vrátiš, de pozornosti bol finálový zápas je pravým dôkazom rovnoprávnosti. Mladosť (Petrovec) – Slávia (Kovačica). Prečo toho nebolo? V regulárnom toku sa zakončil neTo, čo predsa bolo dobre pre rozhodne a po prvom predĺžení bol Slovákov na ich Slávnostiach, bolo, pre tmu prerušený. Dohovor bol, že aj v rámci tohto mozaikového že sa ukončí v Kovačici, ale dodnes mixu mohli kde-tu sceliť slovenské sa to nerealizovalo. Večer petrovskí rady a nastúpiť v jednom šíku a že tak ochotníci podali Stodolovu satiru Čaj po troške, aspoň v prvý poldeň vo u pána senátora. svojom alebo v iné dni v okyptenom POSLÁVNOSŤOVÉ ÚVAHY národnom programe, mohli dokázať Snaha týchto Slávností bola pre- svoju vyspelosť, svoj progres, prospekonať všetko, čo doteraz na nich ritu, čo rástla z roka na rok. Aj pri takej bolo, aj dokázať, že sa program dá koncepcii Slávnosti sa vyhodnotili ako realizovať aj pričinením slovenské- skvelejšie, ako tie v minulých rokoch, ho vidieka a nielen metropoly. Aj ale priznali sa aj niektoré nedostatSlávnosti prevýšili svojím obsahom, ky. Aj keď sa opona za Slávnosťami počtom návštevníkov, programom spustila, zostali spomienky na to a svojráznosťou v prezentácii úspe- dobré, ale aj mienky na zlepšenie chov na hospodárskom, kultúrnom, tohto podujatia. Tie prvé nebledli, telovýchovnom a politickom poli. tie druhé sa rojčili. Aj nútili na nové Preto sa o nich hovorilo v superlatí- myšlienky a na otázku: Aké nám budú voch, ale aj ďalej sa preháňalo s poli- tie ďalšie naše národné...?

1 N. N.: Prípravy pre tohoročné Slovenské národné slávnosti. Hlas ľudu, Petrovec 1950, roč. 7, č. 39, s. 4. 2 Tibor König: Tieto chvíle mnoho hovoria. Nový život, Petrovec 1950, roč. 2, č. 5, s. 102 – 108.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

37 /4872/ 14. 9. 2019

DETSKÝ KÚTIK

šík ka, Jáno . Masary G . T Š Z , hrťan Daniel C

Milé zvieratká

Kristína Čapandová, ZŠ 15. októbra, Pivnica

zviera a možno nie jedno, ale zda každé dieťa má svoje obľúbené z Pivnice a Jánošíka, kde rôznymi viac. O tom svedčia aj práce žiakov báseň o svojej rybičke napísala technikami vypracovali zvieratká. A čikov zvieratká, ktoré majú doma ako milá žiačka z Bieleho Blata. Sú to aj také iba eť vidi u môž é ktor , také iť. A aj a každý deň sa môžu s nimi hrať a bav om, farbami, pohybom, svojou tvar ím svoj deti ú inuj fasc občas. Zvieratká j radi stvárňujú aj na hodine výtvarne hravosťou a jedinečnosťou. Preto ich o e prác é aren vyd také e me práv kultúry. V tomto Kútiku vám ponúka zvieratkách. Dajte sa inšpirovať. Katuša

Moja rybička Edvin Žigmun d, ZŠ

Hore-dolu, sem-tam pláva ako kráľovná, po akváriu sa obzerá, akoby bola jediná. 15. októbra, Pivnica

Hana Funtíková, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Iné rybky plávajú, na kráľovnú nedbajú. Červenej je ona farby, hravosťou svojou ma veľmi baví. Keď jej dávame vitamíny jesť, ona funí ako dáky pes.

nošík aryka, Já T. G. Mas Š Z , k e p u Deny S

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Lana Halasová, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato Valentína Rauzová, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Ročník XLVII 14. septembra 2019 Číslo 17/1993

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nízke ceny poľnohospodárskych komodít pretrvávajú Ľ. Sýkorová

Zber poľnohospodárskych V plodín v plnom prúde Ľubica Sýkorová Aj napriek tomu, že sme len v polovici septembra, v našich chotároch je to ako vo včelích úľoch. V tomto roku kombajny vyšli do polí o niečo skôr. Zberá sa sója, končí sa zber slnečnice a onedlho sa začne zberať aj naše žlté zlato – kukurica.

tomto roku slnečnica bola posiata na 220 000 ha, z toho už tradične najviac v Banáte. Komplikované poveternostné podmienky znížili výnosy tejto olejniny a pohybujú sa okolo 2,5 t/ha. Samozrejme, že pestovatelia nie sú spokojní ani s úrodou, ani s cenou. Najväčší domáci nákupca Victoria Group ponúka iba 29,5 din./ kg a inak to určite nebude ani s ostatnými nákupcami a olejárňami. V minulom roku po zbere pestovatelia za kilogram dostali 31 dinárov, v tomto roku by ich uspokojilo 40 din./kg. V nevýhode sú najmä preto, že po zbere nemajú kde slnečnicu uskladniť, takže ju musia predať za cenu, ktorá sa im ponúka. Ak nedôjde k rozumnému riešeniu prostredníctvom dohovoru obidvoch strán,

reálne hrozí, že na rok sa len málokto rozhodne slnečnicu pestovať. O nič lepšia nie je tento rok ani situácia okolo ceny sóje, ktorá sa pohybuje od 34 din./kg. V minulom roku sa za kilogram platilo 36 dinárov. A podľa výpočtov pestovateľov by mala stáť najmenej 45 dinárov. Aj tu platí, že najlepšie by bolo zrno uskladniť a čakať na lepšiu cenu, no opäť – chýbajú skladovacie kapacity. Kukurica bola na jar posiata na 970 000 hektároch, rok predtým na 900 000 ha. V minulom roku sa hektárové výnosy pohybovali okolo 8 ton, v tomto roku by podľa odhadu odborníkov mali byť oveľa lepšie. Ale aj tu bude problém s výkupnou cenou, ktorá by mala byť len 13,5 din./kg s DPH, no poľnohos-

podári očakávajú aspoň 24 dinárov. Takže aj v tomto prípade platí, že s predajom sa netreba ponáhľať. ... Pestovanie repky olejnej sa v posledných rokoch stáva v Srbsku čoraz populárnejšie. Repkové oblasti sa výrazne zväčšili, k čomu vo veľkej miere prispeli relatívne vysoké a stabilné nákupné ceny. Jednou z pozitívnych charakteristík repky olejky, ktoré sú veľmi dôležité pre prispôsobenie rastlinnej výroby na nadchádzajúce zmeny klímy, je to, že máme aj ozimné formy, ktoré sejeme na konci leta. Ozimná repka má dlhšiu vegetáciu, a teda aj vyrovnanejší rast a vývoj rastlín. Prvý domáci hybrid ozimnej repky olejnej NS RAS bol uvedený do komerčnej výro-

dňoch od 2. do 6. septembra bol na Produkčnej burze v Novom Sade zaznamenaný veľmi slabý tovarový aj finančný obrat. Dôvodom bol aj súčasne prebiehajúci zber slnečnice a sóje, ktorý so sebou priniesol problémy týkajúce sa nedostatku skladovacích priestorov. Celkový tovarový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší až o 98,32 % a finančný o 97,01 %. Veľmi slabý vývoz a malý dopyt mlynárov po pšenici boli príčinou, prečo sa v uvedenom období vôbec neobchodovalo so pšenicou. Aj na medzinárodnom trhu je situácia podobná, nákupcovia sa neponáhľajú, pretože očakávajú, že trend znižovania ceny pšenice bude aj naďalej pokračovať. Neobchodovalo sa ani s kukuricou, ktorej cena sa pohybovala od 14,50 do 14,70 by din./kg, no dopyt bol len v po kukurici za cenu 14,00 roku din./kg. 2017. Sója sa predávala za Má vyšrovnakú cenu ako v šiu miepredchádzajúcom ru rastu týždni a slnečnica v začiatočza 30,80 din./ ných fázach kg bez DPH rozvoja poras(33,88 din./ tu, čo vo výrobe kg s umožňuje aj neskorDPH). šie siatie alebo viac ○ času na kvalitnú prípravu pôdy. Tento hybrid výborne odoláva rôznym klimatickým stresom a je veľmi prispôsobivý. ○

Z obsahu Veda a prax ruka v ruke Str. 2

Každá rastlina potrebuje kvalitné hnojivo str.3

Do vášho receptára str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

JESENNÝ DEŇ POLÍ NA RÍMSKYCH ŠIANCOCH

Veda a prax ruka v ruke

Ľubica Sýkorová

Už tradične sa v prvý septembrový týždeň stretávajú na Rímskych Šiancoch pestovatelia z celého Srbska s odborníkmi z Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo z Nového Sadu, aby si vymenili skúsenosti, dozvedeli sa všetky potrebné informácie o nových odrodách a hybridoch, ale sa aj pokúsili vyriešiť problémy, ktoré sa týkajú poľnohospodárskej výroby.

j v tomto roku sa 6. septembra na ukážkových políčkach inštitútu zišlo okolo dvetisíc pestovateľov, odborníkov, obchodných partnerov a zahraničných hostí, ktorí mali príležitosť prezrieť si nové, ale aj

Riaditeľka inštitútu Dr. Svetlana Baleševićová-Tubićová

staršie, osvedčené hybridy a odrody slnečnice, sóje, kukurice a alternatívnych plodín, medzi ktoré patrí zrnový a metlový cirok, proso, pohánka, facélia, ľan a priemyselné konope. Na

vkusne dekorovaných stánkoch jednotlivých oddelení inštitútu sa pestovatelia mohli informovať o všetkom, čo ich zaujímalo. Odborné rady a informácie o nových odrodách a hybridoch, ktoré šľachtitelia pripravili pre budúcu pestovateľskú sezónu, im poskytovali priamo tvorcovia odrôd a hybridov. Oficiálna časť začala príhovorom riaditeľky inštitútu Dr. Svetlany Baleševićovej-Tubićovej, ktorá prítomných pozdravila vo svojom mene a v mene celého kolektívu inštitútu. Pripomenula, že inštitút je už viac ako 80 rokov prepojením medzi základným výskumom a poľnohospodárskymi výrobcami a úspech inštitútu sa odráža v mnohých dosiahnutých výsledkoch. Vyzdvihla, že tento rok inštitút akreditoval Centrum excelentnosti pre strukoviny, čo znamená, že vo všeobecnosti ide o schopnosť vedca, vedeckého tímu alebo inštitúcie produkovať nové objavy a poznatky, ktoré vo významnej miere posúvajú hranice poznania, menia technológie a významne ovplyvňujú ďalší výskum. Nové poznatky, ktoré excelentný výskum priná-

Medzi alternatívne plodiny, o ktoré bol medzi pestovateľmi veľký záujem, patria aj priemyselné konope

ša, musia byť nové z globálneho hľadiska. Spomenula taktiež, že inštitút sa podieľa na troch európskych projektoch a je prvým v Európe, ktorý zaviedol do programu šľachtenia sóje genomický výber. S cieľom zlepšiť a zdokonaliť výber rastlinných druhov sa zaviedli nové šľachtiteľské programy pre iné rastlinné

za pomoci odborníkov inštitútu boli vo výrobe čo najúspešnejší. Medzi hosťami boli štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja prof. Dr. Viktor Nedović, štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva Senad Mahmutović, pokrajinský tajomník pre vysokoškolské vzdelávanie a výskum prof. Dr. Zoran Miloševič, vedúci Správneho obvodu Južná Báčka Milan Novaković, dekan Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade prof. Dr. Nedeljko Tica,

Užitočné rady priamo od šľachtiteľov sú vždy vzácne

druhy, ktoré pomôžu prekonať negatívne účinky zmeny klímy. Inštitút všetky svoje výsledky chce prezentovať na svojich ukážkových políčkach, aby aj poľnohospodárski výrobcovia

predstavitelia Mesta Nový Sad, pokrajinských a republikových inštitúcií, veľvyslanectiev, domácich a zahraničných spoločností a početní poľnohospodárski výrobcovia.○

Predstavené boli aj nové hybridy slnečnice

37 /4872/ 14. 9. 2019

VÝŽIVA RASTLÍN

Každá rastlina potrebuje kvalitné hnojivo Ľubica Sýkorová

Ešte stále na trhu s minerálnymi hnojivami môžeme nájsť všeličo. Môžeme sa taktiež stretnúť s rôznymi prípravkami, ktoré by sa vzhľadom na obsah rastlinných živín vôbec nemali deklarovať ako hnojivá. Obyčajne sú to kvapalné hnojivá, ktorých koncentrácia je niekedy na úrovni živných roztokov určených bez predchádzajúceho riedenia na priamu aplikáciu.

ajdôležitejšie je, aby hnojivo obsahovalo všetky potrebné živné látky v ich optimálnej chemickej forme a požadovaných vzájomných pomeroch; aby prispievalo k dosahovaniu požadovanej reakcie (pH) prostredia; aby pri dodržaní aplikačnej dávky bola zabezpečená požadovaná koncentrácia všetkých živín, a to pri dodržaní optimálnej soľnatosti (EC) prostredia; aby malo vyhovujúce manipulačné a skladovacie vlastnosti; aby bolo bezpečné z pohľadu skladovania, manipulácie a aplikácie; aby nepôsobilo negatívne na ostatné rastlinné a živočíšne spoločenstvá; aby nebolo zdrojom nežiaducich látok, ktoré by mohli spôsobiť kontamináciu pestovaných rastlín alebo prostredia; aby bolo cenovo prístupné. Hnojivo je to, čo vyživuje rastliny. Obsahuje rôzne chemické prvky, ktoré sa k rastline dostávajú buď cez listy, alebo z pôdy pomocou koreňov. Chemické prvky, ktoré rastliny k životu nevyhnutne potrebujú, sú: dusík (N), fosfor (P), draslík (K), vápnik (Ca), síra (S), horčík (Mg). Ďalej obsahuje stopové prvky ďalších látok, ktoré sú v ňom obsiahnuté len v malom množstve, ale pre rastlinu sú veľmi dôležité. Ide o chróm, železo, molybdén a ďalšie. Hnojivo, ktoré obsahuje dusík, je vhodné aplikovať predovšetkým na jar a v lete, keď potrebujeme, aby rastliny začali rásť. S dusíkom sa to však nesmie preháňať, inak by rastliny boli krehké a menej odolné proti škodcom.

Fosfor je pre rastlinu niečo podobné, ako je pre človeka vitamín C. Udržuje rastlinku v dobrej kondícii. Podporuje kvitnutie a plodenie. Používa sa počas celého vegetačného obdobia, ale najviac v lete,

aby plody dobre zreli. Draslík rastlinu spevňuje a stará sa o to, aby bola zdravá. Intenzita hnojenia sa zväčšuje od konca augusta. V tomto období sa rastliny pripravujú na zimu a mrazy a draslík im pomôže so spevnením pletív. DRUHY HNOJENIA Podľa času aplikácie rastlinných živín rozlišujeme tieto druhy hnojenia: melioračné – je to jednorazové opatrenie s dlhodobým účinkom, obvykle sa robí pri príprave pozemku na výsadbu; predzásobné –

hnojenie živinou na niekoľko rokov dopredu, pričom v ďalších rokoch sa touto živinou spravidla nehnojí; pri príprave pôdy – spravidla sa aplikuje celá dávka fosforečného a draselného hnojiva, prípadne niektoré sekundárne živiny a mikroelementy (v prípade dusíka sa však aplikuje len jeho časť); na list – hnojenie počas celého vegetačného obdobia. Podľa aplikovaného množstva rastlinných živín hovoríme o hnojení: – melioračnom – predzásobnom, – základnom – vegetačnom (aplikácia celej dávky potrebných živín pred začiatkom vegetačného obdobia), – doplnkovom. Podľa spôsobu aplikácie rastlinných živín poznáme tieto hnojivá: – pôdne: hnojivo sa zapraví do pôdy a rastliny prijímajú živiny z pôdy výlučne koreňmi, – mimokoreňové – listové (foliárne), – závlahou, – špeciálne: výživné látky sa aplikujú tak, aby sa zohľadňovali špecifické požiadavky pestovania rastlín. Podľa spôsobu účinku hnojivá sa rozdeľujú na hnojivá priame a hnojivá nepriame. Priame hnojivá sú látky, ktoré obsahujú jednu alebo viac rastlinných živín v minerálnej alebo organickej forme. Rastlinám poskytujú priamo prvky potrebné pre ich život.

III

Nepriame hnojivá v podstate nedodávajú rastlinám živiny, ale pôsobia na zlepšenie podmienok výživy rastlín úpravou prostredia. Sú to napríklad rôzne sorbenty zabraňujúce vyplavovaniu živín z pôdy, látky ovplyvňujúce pôdnu štruktúru, rôzne bakteriálne prípravky, ktoré sprostredkujú výživu rastlín (rhizobium – využitie atmosférického dusíka) a iné. Podľa pôvodu sa hnojivá rozdeľujú na organické a priemyselné (minerálne). Podľa skupenskej formy sa rozdeľujú na tuhé a kvapalné. PRIEMYSELNÉ HNOJIVÁ Priemyselné hnojivá môžu byť jedno- alebo viaczložkové, pričom viaczložkové hnojivá sa ďalej delia na kombinované a zmiešané. Priemyselné hnojivá obvykle okrem hlavnej – účinnej zložky obsahujú i vedľajšie zložky, ktoré môžu byť pre rastliny užitočné alebo priaznivo pôsobia na úrodnosť pôdy. Treba myslieť aj na to, že väčšina pôd má nízky obsah organickej hmoty, a preto je potrebné popri minerálnych hnojivách využívať aj hnojivá organické. ORGANICKÉ HNOJIVÁ Všetky organické hnojivá dodávajú do pôdy najmä humusotvorné látky, ktorých rozkladom v pôde vzniká humus. Humus je nevyhnutný pre rozvoj pôdnej mikroflóry, udržiava pôdu v dobrej biologickej činnosti. Aj prírodné – organické hnojivá môžu viac uškodiť ako pomôcť, ak sa nepoužívajú správne. Ak napríklad hnojíme zvieracím hnojom, niektoré jeho druhy obsahujú toľko dusíka, že spália korienky rastlín a ich listy zožltnú. Koncentrácia dusíka v hnoji sa vyjadruje pomerom k uhlíku, ktorý je hlavnou zložkou hnoja. Ideálny pomer uhlíka k dusíku má kravský hnoj 25 : 1, takže sa po odležaní (asi 1 až 3 mesiace) môže zapracovať priamo do pôdy. Hnoj z iných zvierat musí prejsť dlhodobou fermentáciou predtým ako ho môžeme použiť na hnojenie. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Voskovka zavlečená – premnožený škodca tohto leta

Ing. Ján Tancik, PhD.

V júli na rôznych rastlinách v záhradách sme si mohli všimnúť biele chumáčiky pripomínajúce vatu. Pod tou vatou boli drobné larvy bielej farby s vyvinutými kýptikmi krídel. Boli to larvy voskovky zavlečenej (Metcalfa pruinosa), patriacej do čeľade Flatidae, rad Homoptera.

oskovka zavlečená (srb. drevinami. Tu sa zoskupujú v kobela ili medena cikada) je lóniách. Larvy sú málo pohyblivé, cikáda, ale dospelé jedin- žijú spolu v kolóniách a vytvárajú ce sa veľmi podobajú motýľom spoločný voskový povlak, ktorý sa obaľovačov. Dopodobá tenkej vrstve spelé jedince, bavlnenej vaty. imága, majú telo Vývoj lariev trvá dlhé 5,5 – 8 mm, okolo dvoch meširoké 2 – 3 mm siacov, prechádza a rozpätie krícez päť instarov. V del 17 – 18 mm. posledných dvoch Krídla sú strmo instaroch larvy majú strechovite zloschopnosť skákať. žené. Predný pár Imága sa objavujú krídel je sivej od polovice júla až až hnedej fardo konca augusta. by, čo závisí od Masové liahnutie modro-bieleprebieha na preloho voskového me júla a augusta. povlaku, ktorý Približne po týždni až prekrýva krídla dvoch migrujú z rasta dáva im svetlý lín, kde prebiehal vzhľad. Zadné ich vývoj do sadov, krídla sú troju- Voskovka zavlečená – imago záhrad, parkov, ale aj na jahody. h o l n í ko v é h o Na rastlinách sa nachádzajú tvaru, sivo-hnedej farby, s početnými tmavými žilkami. Dospelé usporiadané v radoch, jeden jedince sú najprv biele, neskôr jedinec za druhým. Tu sajú na stmavnú. Hlava je široká, s re- novoosídlených rastlinách až latívne veľkými oranžovožltými do konca septembra. Samčeky očami. Vajíčka sú cylindrického a samičky produkujú špecifické tvaru, dlhé do 0,8 mm. Larvy vibračné signály počas dňa, ale – nymfy sú najprv bielej farby, najmä v noci. Po párení v sepneskôr bledo zelené, obalené vatovitým voskovým povlakom. Počas vývoja larvy majú 5 instarov, v poslednom instare majú telo dlhé 4 – 6 mm, šírky 2 mm. BIONÓMIA Tento škodca prezimuje v štádiu vajíčok, ktoré sú nakladené v puklinách kôry konárov stromov, v pukoch a iných miestach na kôre krov a stromov. Z vajíčok sa v máji liahnu larvy (nymfy), ktoré sajú šťavy z floemu hosti- Voskovka zavlečená – larva teľských rastlín, najprv na najmladších častiach rastliny. Nymfy tembri a októbri kladú vajíčka do sčasti zostávajú na rastline, na drevín pod kôru. Jedna samička ktorej prezimovali, a zväčša nakladie okolo 100 vajíčok. Má padajú na porasty, ktoré sú pod jednu generáciu do roka.

ROZŠÍRENIE Metcalfa pruinosa – voskovka zavlečená, pochádza z východnej časti Severnej Ameriky – od kanadských provincií Quebec Larvy vytvárajú voskový povlak, a Ontário cez USA (od Atlantiku ktorý sa podobá tenkej vrstve po štáty Minnesota, Nebraska, bavlnenej vaty Kansas a Texas na západe). V Európe bol tento druh prvý- citrusoch, olivách, marhuliach, krát zaregistrovaný na severe slivkách, slnečnici, sóji. ŠKODLIVOSŤ Talianska v okolí mesta Treviza, Voskovka zavlečená spôsobuje kde sa nachádza vojenské lepriame a nepriame škody. Priame tisko, kde zlietajú transportné škody spôsobuje vyciciavaním lietadlá z USA. Do polovice 90. rokov bol tento škodca zistený štiav, čo spôsobuje oslabenie vo Francúzsku, Švajčiarsku, v rastlín, zníženie kondície rastlín, Španielsku, Slovinsku v roku 1990 čo následne vedie k deformácia v Chorvátsku v roku 1993. V roku ám letorastov, ich zasychaniu, 1994 bol potvrdený aj vo Veľkej k opadu kvetov a deformáciám Británii, ale tento prvý výskyt a opadu plodov. Nepriame škody spôsobuje vybol zlikvidovaný, podobne ako lučovaním medovice a vosku, čím aj pri prvom náleze v Českej republike v roku 2001. V Srbsku, Bosne a Hercegovine a Bulharsku bol prvý výskyt zaznamenaný v roku 2006, na Slovensku v roku 2010 na jednej lokalite pri Bratislave. EKOLÓGIA ŠKODCU Voskovka zavlečená je teplomilný druh. Optimálna teplota pre jej vývoj je 22 – 28 °C, minimálna je 13 °C a maximálna 31 °C. HOSTITEĽSKÉ RASTLINY Voskovka zavlečená je polyfágny druh. Na dlhom zozname jej hostiteľských Voskovka na rastline rastlín sú početné druhy lesných stromov, okrasných sa znečisťuje povrch rastliny. a ovocných stromov, vinič, Na tých miestach sa rozrastajú mnohé kríky a niektoré byliny. huby – černe, čo vedie k znížeV jej pôvodnom areáli sa udáva niu asimilácie a v menšej miere viac ako 150 rastlín z 50 čeľadí. k oslabeniu rastlín, ale hlavne V Európe počet hostiteľských k zníženiu estetickej hodnoty rastlín stúpol na 330 druhov okrasných rastlín alebo ovocných zo 78 čeľadí. V Európe sa naj- plodov. V Amerike nie je voskovka viac vyskytuje na agáte bielom, považovaná za významného javore, pŕhľave, orechu, ostružine škodcu, no v Európe je iná situáčernicovej. Vyskytuje sa vo väčšej miere aj na viniči, jabloni, hruške, cia. Napríklad v Taliansku na sóji

37 /4872/ 14. 9. 2019 spôsobila 30 – 40-percentné zníženie úrody, v Turecku spôsobila veľké škody na kivi a v Rumunsku bolo pozorované odumieranie jabloní po silnom napadnutí týmto škodcom. Môže spôsobiť škody aj na viniči, čiernom ovocí a na okrasných rastlinách. Voskovka zavlečená patrí do radu Homoptera – rovnokrídlovce. Predstavitelia tohto rodu sú významnými vektormi mnohých fytopatogénnych vírusov a fytoplaziem. Mnoho vedeckých prác hovorí, že voskovka nie je schopná prenášať pôvodcov obávaných chorôb. Ale sú aj práce, ktoré potvrdzujú opak. Talianski vedci zistili, že voskovka môže byť vektorom dvoch fytoplaziem:

pôvodcu žltačky astier, ktorá okrem astier napáda aj zeleninu a fytoplazmy, ktorá vyvoláva stolbur (Bois Noir) na viniči. Pre včelárov je zasa voskovka vítaným živočíchom. Nadprodukcia medovice predlžuje využitie napríklad agátu aj po odkvitnutí. V Taliansku sa med z medovice predáva ako špecifický druh medu. MONITORING Zistiť populačnú hustotu sa dá viacerými spôsobmi, ale väčšina z nich je problematická. Najspoľahlivejšia metóda je počítanie vajíčok na konároch v zimnom období. Zatiaľ nie sú dané prahy škodlivosti, takže táto metóda je len orientačná.

Využívanie žltých lepových dosiek nedalo dobré výsledky. Metóda striasania – sklepávania tiež nie je spoľahlivá, lebo nymfy a imága vyskakujú a odlietajú zo sklepávadla. Najlepšie sa ukázalo sklepávanie do šmýkadiel, odkiaľ by nemohli nymfy a ani imága ujsť. Aj vizuálna metóda od mája do júla, ktorou by sa hodnotil výskyt lariev, je významná, pretože ochrana by sa mala robiť proti larvám. OCHRANA Ako sme už spomenuli, v pôvodnom prostredí v Severnej Amerike nie je voskovka považovaná za významného škodcu, lebo má prírodných nepriateľov,

ktorí ju efektívne regulujú. Preto bol introdukovaný parazitoid Neodryinus typhlocybae aj do niektorých krajín južnej Európy, najprv do Talianska v roku 1992 a neskôr aj do Francúzska a Slovinska. Prvé výsledky neboli sľubné, ale neskoršie – po šestnástich rokoch od prvej aplikácie – sa zistila 30-percentná parazitácia škodcu. V krajinách Európskej únie sa proti tomuto škodcovi robí chemická ochrana. Odporúčajú sa organofosfáty a pyretroidy, tiež aj indoxakarb. V ekologickej sústave hospodárenia by sa mohol použiť prípravok na báze azadirachtínu (NeemAzal TS) na plodinach, do ktorých je registrovaný.

RASTLINNÁ VÝROBA

Draslík reguluje príjem a výdaj vody Ľ. Sýkorová

Rastliny potrebujú približne trinásť nevyhnutných minerálnych látok, pričom všetky z nich majú dôležitú úlohu. Pokiaľ niektorá chýba, rast rastlín je nedostatočný a znižuje sa tým aj výnos. Medzi veľmi dôležité patrí aj draslík (K). Jeho najdôležitejšou funkciou v rastlinách je regulácia príjmu a výdaja vody. Okrem toho sa podieľa aj na regulácii rastu, tvorbe škrobu a iných procesoch. Jeho nedostatok sa prejavuje najskôr zožltnutím a následne nekrotickým zafarbením koncov listov a menším vzrastom. Chudobné na draslík sú najmä ľahké piesočnaté pôdy.

lodiny si vyžadujú vyrovnaný prísun živín po celé obdobie ich rastu. Ich nedostatok sa prejavuje rôznymi symptómami, od spomaleného rastu a vývoja rastlín, rôznych farebných zmien, až po rôzne deformácie, príp. obmedzený vývin niektorých častí rastlín. Niektoré druhy živín potrebujú rastliny vo väčšom množstve, iné v menšom. Tri hlavné živiny – dusík (N), fosfor (P) a draslík (K) sú potrebné pre širokú škálu rastových procesov. Draslík je dôležitý takmer pre všetky plodiny a veľmi často je dokonca potrebný vo väčšom množstve než dusík. Reguluje obsah a transport vody v rastlinách. Je kľúčový pre dosiahnutie dobrého výnosu a kvality napr. pri olejninách a cukrovej repe

a má zásadný význam pre veľkosť a sfarbenie plodov, obsah štiav, škrobu, bielkovín a cukrov v plodoch. Rastlinami je prijímaný vo forme katiónu K+. Draslík dodávame rastlinám prevažne vo forme koncentrovaných draselných prípravkov: PK či NPK hnojív. PRÍZNAKY NEDOSTATKU DRASLÍKA Prvým príznakom nedostatku draslíka vo výžive rastlín je tmavozelené sfarbenie listov s azúrovomodrým odtieňom. Príčinou je nadbytočné nahromadenie dusíka. Sústavný nedostatok výživy rastlín draslíkom pokračuje odumieraním pletív na vrchole listov a po ich okrajoch. Nastáva okrajová nekróza, hnednutie a vysychanie celých listov. Tento jav najčastejšie vidíme na zemiakoch, viniči, jabloni, slivke,

čerešni a višni. Listy vädnú a ovísajú aj pri dostatku vody. Rastliny sú menej odolné proti hubovým chorobám a trvalky rýchlejšie vymŕzajú. Kapusta a šalát majú nekvalitné, kypré hlávky. Pri kôstkovinách a škrupovinách sa výrazne znižujú úrody. Podobne tomu je aj pri viniči, ktorý na deficit výživy draslíkom reaguje výrazným poklesom úrody hrozna. Okrem spomenutých rastlín draslomilné sú aj zemiaky, cukrová repa, karfiol, špenát, kel, zeler, paprika, mrkva, cvikla, rajčiak, cínia, petúnia či gladiola. Ak sme niekoľko rokov do pôdy nedali žiadne viaczložkové alebo organické hnojivá, na ovocných stromoch sa to musí skôr či neskôr prejaviť. Najmä staršie ovocné stromy sú tak zoslabnuté a poškodené chorobami a škod-

cami, že cez zimné mesiace často namŕzajú a postupne alebo naraz odumierajú. Draslík ovplyvňuje najmä dobré vyzretie dreva a jeho odolnosť proti namŕzaniu. Na jabloniach sa nedostatok draslíka prejavuje hlavne na veľmi kyslých pôdach alebo, naopak, na pôdach nadbytočne prehnojených vápnikom a horčíkom. Na listoch jabloní je charakteristickým príznakom okrajová spála a hnednutie listov, pričom listy sa skrúcajú a postupne opadávajú. Vrcholové časti letorastov taktiež usychajú a zaostávajú v raste. Na viniči sa nedostatok draslíka prejavuje odumieraním okrajov mladších listov. Vnútorné zelené časti listov sú žlté, hnedé a mierne zvlnené. Staršie listy sú hnedo-fialové, pričom nekrotické listy opadávajú. Odolnosť krov je slabá a dokonca môže dôjsť k postupnému odumieraniu vinohradov. Draslík je potrebný po celý rok, zvýšené dávky by mali rastliny dostať na jeseň, keď sa pripravujú na zimu, aby pletivá dobre vyzreli. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VYSKÚŠAJTE!

Známa korenina u nás pestovaná ako izbová rastlina Ľubica Sýkorová

Kardamón obyčajný (Elettaria cardamomum), aj keď je známy predovšetkým ako vzácna korenina, môže sa pestovať aj ako izbová rastlina. Dobre znáša tieň i slnko, ale ak jej už raz vyberieme miesto, nemali by sme ho meniť, pretože zmenu neznáša. Ak jej zabezpečíme teplé miesto a nie príliš suchý vzduch, bude okrasou interiéru.

ardamón pochádza z Indie. Do ďalších krajín sveta sa dostal až v období antiky, keď bol dovezený do Egypta, Grécka a Ríma. Najviac sa využíval na dochutenie ryže a mäsa. Rastlina vytvára struky, v ktorých sa nachádzajú semienka. Tie sa používajú ako korenie, ktoré má nielen ochucujúci, ale aj liečivý účinok. Kardamón sa často označuje titulom tretieho najdrahšieho korenia na svete (po šafrane a vanilke). Najviac sa ho spotrebuje v arabských krajinách. Pestuje sa prevažne na Srí Lanke, Guatemale, pretože rastline vyhovuje toto podnebné pásmo – vysokohorské s dostatkom vlahy. Teplota pre dobrý rast kardamónu musí byť priemerná ročná okolo 20 °C, neznáša mrazy a mínusové teploty. Arabská káva s kardamónom patrí neodmysliteľne k povestnej arabskej pohostinnosti. Toto korenie je veľmi dôležitou zložkou kuchyne – či už arabskej, orientálnej, alebo indickej. U nás kardamónom ochucujeme vianočné pečivo, ovocné zákusky a kompóty. Hodí sa do akéhokoľvek sladkého jedla. Aromatizujú sa ním steaky, mleté mäso, mäsové vývary. Pôvod jeho názvu je v antickej

gréčtine, keď prvý názov znel kardamomon, skrátene kardamón. Dnes sa pestuje predovšetkým na Cejlóne. Je to stálozelená rastlina, dosahujúca výšku 2 až 4 metre, v našich podmienkach pri pestovaní v kvetináči môže narásť do jedného metra. Má kopijovité listy, kvitne žltými kvetmi

pravidelným rosením zabezpečíme jeho potreby na vlhkosť. Aj v zime by sme ho mali držať v miestnosti, kde teplota nie je nižšia ako 16 °C. Vyššie teploty mu neškodia. Kardamón je smädná rastlina, no nesmieme ju polievať tak, aby bol substrát v črepníku premokrený. Vodu z misky pod črepníkom musíme vylievať. Substrát však taktiež nesmie preschnúť, pretože v tom prípade schnú konce listov. Hnojivo pridávame od apríla do septembra každé dva týždne v miernej koncentrácii. Nedostatok hnojiva sa Liečivé semienka majú pozitívne účinky na prejavuje žltnutím listov. naše zdravie Najvhodnejší čas na presádzanie je február v tvare hrozna. Kardamónová až apríl. Pri presádzaní sa na dno silica spôsobuje jeho príjemnú črepníka musí nasypať hrubšia aromatickú vôňu s nádychom vrstva štrku alebo drenážnej korenisto-citrónovým. Chutí rov- vrstvy. nako, teda korenisto a sladkasto. Najjednoduchší spôsob rozPESTOVANIE množovania je pri presádzaní Kardamónu sa najlepšie darí na deliť korene. Ostrým nožom teplom mieste v polotieni alebo rozdelíme rizóm a jednotlivé časti na slnečnom mieste, tam môže vysadíme. Teplota pôdy by mala rásť rýchlo. Stačí ho držať mimo byť 20 – 25 °C. silného slnka, aby sme zabránili PESTOVANIE ZO SEMENA spáleniu listov. Štandardné izSemená najskôr na noc nabové teploty sú postačujúce a

Kardamón ako izbová rastlina

močíme do vlažnej vody. Potom ich vložíme do vlhkého substrátu a zasypeme tenkou vrstvou substrátu, nádobu prikryjeme priesvitnou fóliou, do ktorej urobíme niekoľko dierok. Fóliu každý druhý deň aspoň na dve hodiny odstránime, aby sme sa vyhli plesniveniu substrátu. Nádobu so semenami umiestnime na svetlé stanovisko s teplotou medzi 20 °C až 25 °C. Substrát udržujeme vlhký, nie však mokrý. V závislosti od teploty sa prvé rastlinky objavia po dvoch až troch týždňoch. LIEČIVÉ ÚČINKY KARDAMÓNU Kardamón pomáha eliminovať prekyslenie organizmu, ktoré vzniká konzumáciou sladkých jedál, zlepšuje trávenie, pomáha pri žalúdočných a žlčníkových problémoch, hemoroidoch, odstraňuje zápach z úst. Podľa najnovších vedeckých štúdií kardamón zabraňuje množeniu chrípkových vírusov typu A a B a pôsobí ako stimulant imunitného systému. Dokáže znižovať účinky jedov na človeka, a preto ho domorodci zvyknú používať pri uštipnutí hadom alebo škorpiónom. 

IZBOVÉ RASTLINY

Ktorá svetová strana im vyhovuje? Ľ. Sýkorová

Podľa nároku na intenzitu svetla sa izbové rastliny delia na: svetlomilné, tieňomilné a rastliny obľubujúce polotieň. lenty trpia, čo sa najčastejšie everná strana je najlepšia denného svetla umelým. Južná strana je to stanovište, prejavuje spálenými listami. V poloha pre tieňomilné rastliny. Ak je okno zatienené ktoré je najdlhšie zaplavené zime im škodia veľké teplotné vysokými stromami či domami, denným svetlom a pre rastliny rozdiely počas dňa a noci. Preto je dobré doplniť nedostatok nie je vhodné. Ak sa sklá pre- je potrebné rastliny zatieňovať. Západná strana má podobné hrejú, rastliny, dokonca i suku-

nevýhody ako južná strana. Severozápadná strana je vhodná pre rastliny náročné na svetlo a teplo. Na východnej strane cez okno dopadá mierne ranné slnko, ktoré priaznivo pôsobí na rast. Je to vhodná poloha pre rastliny, ktoré si vyžadujú polotieň. 

37 /4872/ 14. 9. 2019

ZDRAVIE A MY

Môžeme dostať rakovinu z mobilov? (2)

ivot bez neho si už vôbec nevieme predstaviť. Mobil je stále s nami, náš dôverník a spoločník... No viete, že náš „verný priateľ“ vyžaruje modré svetlo, o účinkoch ktorého sa vedci sporia už dlhší čas? AKO TO TEDA VLASTNE JE? Niektorí odborníci však spomínaným výsledkom štúdií neprikladajú zatiaľ veľký význam, s tým, že hoci sa spojitosť medzi rakovinou prsníka a rakovinou prostaty preukázala, ešte sa vedecky nepotvrdila. Títo vedci volajú po ďalších výskumoch a to isté sa týka aj výskumov týkajúcich sa práce na zmeny a zvýšeného rizika vzniku rakoviny prsníka. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny, ktorá klasifikuje karcinogény, zaznamenáva prácu na zmeny a prácu v noci pri umelom osvetlení ako niečo, čo sa ešte skúma, a viac informácií bude k dispozícii v roku 2019. V súčasnosti je zaradená ako 2A, čo znamená „pravdepodobne“, ale nemôžeme si byť istí. Veľa vedcov zastáva názor, že sa treba viac zameriavať na faktory vzniku rakoviny, ktoré sú už dokázané, ako sú napríklad nadváha a nadmerná konzumácia alkoholu. Ak si budeme udržiavať hmotnosť v norme, obmedzíme pitie alkoholických nápojov a budeme sa viac hýbať, riziko vzniku rakoviny tým značne znížime. ČO DOKÁŽE HORMÓN TMY To, že sa prepojenie vzniku rakoviny prsníka a narušenie produkcie melatonínu ešte vedecky na sto percent

KRÁSA

Lesklé vlasy a dokonalá pleť!

epotrebujete drahú kozmetiku, stačia vám bylinky: Takto ich využívajú slávne krásky NA RAST VLASOV: ROZMARÍNOVÉ VLASOVÉ TONIKUM 1 lyžicu čerstvého rozmarínu nakrájajte nadrobno, zalejte 1 l vriacej vody a nechajte polhodinku lúhovať. Po vychladnutí si týmto nálevom opláchnite umyté vlasy a už ďalej neoplachujte.

nepreukázalo, neznamená, že tento hormón nie je dôležitý. Melatonín je známy ako hormón tmy, pretože sa tvorí práve v noci. Používa sa ako ukazovateľ nášho vnútorného časovania. Začína sa tvoriť približne dve hodiny pred spaním, napomáha organizmu dostať sa do spánkového naladenia a bez problémov zaspať – svetlo je kľúčovým spúšťačom aj brzdou tvorby tohto hormónu. Pomáha nám synchronizovať naše vnútorné hodiny do 24-hodinového biorytmu a ovplyvňuje našu náladu a sviežosť. Vďaka rannému svetlu sa prebúdzame a počas dňa nás udržiava aktívne. Avšak modré svetlo z mobilov a pouličných lámp pár hodín pred tým, ako ideme večer do postele, môže celý tento náš 24-hodinový systém poriadne narušiť. Potlačí to tvorbu melatonínu a posunie ručičku vnútorných hodín. NEMÔŽETE ZASPAŤ? VYPNITE MOBIL Ak sa naruší náš vnútorný biorytmus, môže sa to nepríjemne odraziť na kvalite spánku. Ráno sa potom budíme unavení, ako keby sme celú noc kopali niekde v bani. Po niekoľkých takýchto prebdených či zle prespaných nociach môže prísť „zatmenie mozgu“ alebo takzvaná mozgová hmla. Strácame kontrolu nad vecami, sme neistí, zabúdame, nevieme sa rozhodnúť, koncentrácia je na bode nula. Ak to takto pokračuje ďalej, môže nám to spôsobiť naozaj vážne zdravotné problémy vrátane srdcovocievnych, vysokého tlaku krvi či cukrovky. 

PLEŤOVÁ ČISTIACA VODA: TYMIANOVÉ PLEŤOVÉ TONIKUM 10 čerstvých vetvičiek tymianu zalejte 50 ml čistej vodky a nechajte na chladnom suchom mieste lúhovať. Používajte ráno a večer na dočistenie pleti. PRE HLADKÚ A HEBKÚ POKOŽKU: LEVANDUĽOVÝ CUKROVÝ PÍLING 250 g cukru, 60 g biokokosového oleja a 3 čajové lyžice nakrájanej sušenej levandule zmiešajte a používajte ako telový píling. DEZODORANT NA NOHY: ŠALVIOVÝ KÚPEĽ NÔH 20 listov šalvie zmiešajte s 1 l prevarenej horúcej vody, nechajte trochu vychladnúť a potom si do kúpeľa namočte na štvrťhodinku nohy.

TIPY DO DOMÁCNOSTI

Rady, ktoré zachránia práčku aj bielizeň

táva sa vám, že po praní vám zrazu chýba ramienko či kostica z podprsenky a nové tričko má dieru? Asi robíte jednu z týchto chýb. ZLE NASTAVENÁ TEPLOTA Spravidla stačí prať do 60 stupňov. Aj pri takomto praní sa zničia baktérie. Pretože 100 % vylúčenie všetkých baktérií a zárodkov neexistuje, nie je to ani potrebné. Ak si však chcete byť istejšia, použite špeciálny prací prášok s hygienickým efektom.

DÁVAŤ PODPRSENKY LEN TAK DO PRÁČKY Podprsenky nedávajte do špinavej bielizne len tak. Kovové kostice sa môžu vyšmyknúť a cez dierky v bubne preniknúť do vnútra práčky. Najlepšie urobíte, ak ich budete dávať do vrecka na pranie. NEPOZAPÍNANÁ POSTEĽNÁ BIELIZEŇ Posteľnú bielizeň by ste mali vždy pozapínať, inak sa iné kúsky začnú hromadiť v návlečkách. Potom táto kopa začne prisilno búchať na okraj bubna a môže poškodiť práčku. OTVORENÉ ZIPSY Pri nohaviciach a bundách vždy pozapínajte zipsy. Tie môžu totiž poškodiť jemný gumový okraj dverí práčky alebo môžu spôsobiť škody na bubne a následkom sú potom dierky v oblečení. PREPLNENÁ PRÁČKA Čím plnší je bubon práčky, tým nižší je stav vody v práčke. Optimálne naplnenie práčky: nechajte priestor na šírku dlane medzi vrchom bubna a bielizňou na pranie.

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Baklažány plnené šunkou a šampiňónmi (bezlepkové, bez sóje, mlieka a vajec) Suroviny: 2 baklažány, 2 krajce bezlepkového chleba, trochu ryžového mlieka, 4 paradajky, 1 cibuľa, olivový olej, 4 veľké šampiňóny, 150 g šunky (alebo môže byť aj iná údenina, párok a pod.), soľ, mleté čierne korenie, sušená bazalka, zeleninové ochucovadlo bez glutamanu (zmes sušenej zeleniny a korenia) Takto sa to podarí: Baklažány umyjeme, odrežeme vrch, pozdĺžne prekrojíme a vnútro vydlabeme. Chlieb pokrájame na kocky, navlhčíme mliekom. Nadrobno pokrájanú cibuľu opražíme na olivovom oleji. Pridáme šampiňóny pokrájané na plátky, na kocky pokrájané a

ošúpané paradajky a podusíme. Navlhčenú žemľu, pokrájanú šunku, dužinu z baklažánov, vychladnuté šampiňóny spolu premiešame, osolíme a pridáme korenie, bazalku a zeleninové ochucovadlo. Plnkou naplníme baklažány, uložíme ich do zapekacej misky, pokvapkáme olivovým olejom a upečieme. Podávame s opekanými zemiakmi alebo s chlebom. 

Ovocný koláč s keksami Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 5 lyžíc cukru, 12 lyžíc oleja, 10 lyžíc múky, 2 lyžice krupice, ½ kypriaceho prášku; Na poliatie cesta: ½ l mlieka alebo vody, 5 lyžíc cukru, vrecúško vanilínového cukru; Na plnku: 500 do 600 g višní (alebo iného ovocia), 700 ml vody, 300 g cukru, 2 lyžice krupice, 2 jahodové pudingy, vrecúško želatíny; Na ozdobu: 100 g šľahačky, 200 ml minerálky, pohárik kyslej smotany; Iné: keksy Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme vajcia s cukrom, pridáme olej, múku, krupicu a kypriaci prášok a dobre vymiešame. Cesto vylejeme do väčšieho vymasteného a múkou vysypaného plechu. Pečieme na 180 °C asi 15 minút. Obdobie pečenia závisí od rúry, uvedená je orientačná. Upečené horúce cesto polejeme chladným mliekom alebo vodou, do ktorej sme

pridali cukor a vanilínový cukor. Plnka: Do vody pridáme višne alebo iné ovocie a necháme zovrieť. Varíme 10 minút, pridáme krupicu a za stáleho miešania varíme ďalších 5 minút. Nakoniec pridáme v trochu vody rozmiešaný pudingový prášok a želatínu. Na vychladené cesto vylejeme polovicu horúcej plnky, na ňu nakladieme keksy a na keksy vylejeme a rozotrieme druhú polovicu plnky. Necháme vychladnúť a dáme do chladničky. Keď dobre vychladne, ozdobíme šľahačkou, ktorú vyšľaháme s minerálkou a pridáme i kyslú smotanu.

Rezy z lesného ovocia

Suroviny: Na cesto: 8 vajec, 8 lyžíc práškového cukru, 8 lyžíc múky, vrecúško kypriaceho prášku; Na tvarohový krém: 500 g tvarohu, 250 ml smotany, vrecúško želatíny, 3 lyžice práškového cukru, šťava z 1 citróna; Na lesné ovocie: balenie (mrazená zmes) lesného ovocia, 200 ml teplej vody, vanilínový puding, lyžica kryštálového cukru; Na ozdobu: 2 šľahačky, 2 stužovače šľahačky (kremfix), 300 ml mlieka, lyžica kryštálového cukru; Na stružliny: horká čokoláda; Na potretie cesta: 3 lyžice marhuľového džemu Takto sa to podarí: Cesto: Do misy dáme celé vajcia, pridáme práškový cukor a vymiešame do peny mixérom asi 7 minút. Múku zmiešame s práškom do pečiva a pridávame po lyžici do cesta a opatrne vmiešavame. Plech vystelieme papierom na pečenie 27 x 37 cm. Cesto vylejeme a upravíme. Rúru vyhrejeme na 180 C ̊ a pečieme orientačne 15 min.

Upečené a vychladnuté cesto potrieme marhuľovým džemom. Tvarohový krém: Do misy dáme tvaroh, smotanu, cukor, šťavu z citróna a všetko dobre premiešame. V druhej miske v 100 ml vlažnej vody vymiešame želatínu za studena. Do želatíny po lyžici vmiešame tvarohový krém a dáme do chladničky stuhnúť. Natrieme na marhuľový džem. Lesné ovocie: Ovocie dáme do rajnice. Do 200 ml vody pridáme cukor a puding, rozmiešame a pridáme k ovociu. Necháme na slabom plameni zhustnúť. Uvarenú zmes necháme dobre vychladiť. Rozložíme na tvarohový krém. Koláč necháme dobre vychladiť. Ozdoba: V mlieku vyšľaháme šľahačku v prášku, pridáme cukor a kremfix, natrieme na ovocie a posypeme čokoládovými stružlinami.

Černoch v bielej košeli Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 12 lyžíc cukru, 12 lyžíc mlieka, 10 lyžíc oleja, 14 lyžíc múky, 3 lyžice kakaa, vrecúško kypriaceho prášku; Na poliatie: 10 lyžíc cukru, 6 dl mlieka, 100 g nadrobno nakrájaných orechov; Na šľahačku: 100 g šľahačky, 200 ml minerálnej vody; Na ozdobu: lyžička oleja a lyžica kakaa Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky a postupne pridávame cukor. Keď dostaneme hustý sneh, pridáme žĺtky a zľahka zmiešame. Pridáme mlieko a olej a premiešame. Pridáme kakao a múku zmiešanú s kypriacim práškom, ako i orechy, a dobre zmiešame.

Vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech a pečieme vo vyhriatej rúre na 200 °C asi 20 minút. Poleva: Mlieko s cukrom necháme prevrieť a upečené cesto polejeme vriacim mliekom. Necháme vychladnúť. Šľahačka: Zo šľahačkového prášku a minerálnej vody vyšľaháme šľahačku, alebo si ju pripravíme podľa vlastného návodu a natrieme na koláč. Ozdoba: Zmiešame olej s kakaom a ozdobíme (pokvapkáme) koláč. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 493| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Ďalšie diela do galérie P Z OSLÁV STOROČNICE PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Jaroslav Čiep

zbierku výtvarných prác súčasnej výtvarnej tvorby rogram osláv storočnice Slovákov vo Vojvodine. Táto Gymnázia Jána Kollára v zbierka súčasného slovenBáčskom Petrovci odštar- ského výtvarného umenia toval v piatok 6. a v sobotu 7. vo Vojvodine ako stála exseptembra. Vstupnou akciou veľ- pozícia vystavená v galérii kolepých osláv, ktoré našu kolísku predstavuje priesek súčasvzdelávania očakávajú na konci nej tvorby akademických septembra a v ústredný deň osláv a profesionálnych slovenstanovený na utorok 1. októbra, ských vojvodinských autobol Výtvarný tábor Karola Milo- rov. V nej možno postrehnúť slava Lehotského. rôznorodosť prác, či už ide V tieto dni trvalo podujatie, na o výtvarno-poetickú stránku Vítanie umelcov v Galérii Karola Miloslava Lehotského ktoré zavolali našich slovenských prác, techniku, výraz, témy, z nich, podľa svojich možností akademických maliarov. Aby sa ale aj keď ide o samých autorov, gickej sfére na pôde gymnázia. Meno galéria získala v roku 1994 a pracovných povinností, prišli spoločne bavili, aby boli tvoriví buď maliarov, grafikov a sochárov, a vytvorili nové umelecké arte- ktorí patria do vekovo rôznych v rámci osláv 75. výročia založenia do spoločnosti a aj ostatní, ktorí fakty. Takto si oslavný výbor zau- generácií“. Ako to zvýrazňujú od- gymnázia, a to podľa význam- nemohli v ten víkend pricestovať ného umelca Karola Miloslava do Petrovca, prisľúbili, že galérii Lehotského (1879 – 1929), prvého venujú svoje práce. Na tábore sa akademického maliara z radov priamo zúčastnili a v areáli gymnávojvodinských Slovákov. Výstav- zia spolu tvorili: Ján Agarský, Anna ná zbierka galérie sa postupne Andrejićová, Pavel Čáni, Ľubka obohacovala o ďalšie výtvarné Ergová, Michal Ďurovka, Alena a sochárske práce školených umelcov z vojvodinského prostredia. Z pôvodných trinástich prác, koľko zbierka obsahovala po založení galérie, sa do roku 2004 rozrástla na 43 darovaných umeleckých prác od 25 akademických a proPri tvorbe Jána Agarského, Emílie Valentíkovej-Labátovej fesionálnych slovena Michala Ďurovku ských vojvodinských mienil doplniť jedinečnú zbierku borníci, všetky vystavené diela autorov. Jednotlivé práce a expozíciu Galérie Karola Milosla- spája aj profesionálne pôsobenie, va Lehotského. Tá je nainštalovaná resp. akademické výtvarné vzde- pribúdali aj naďalej na druhom poschodí starej bu- lanie autorov, slovenský vojvodin- a teraz pri 100. výročí gymnázia výrazne dovy gymnázia pribudnú ďalšie. Na vedľa kabinetu úvod výtvarného táa učebne výbora v piatok poobede tvarnej výchoumelcov privítala riadi- Dve generácie umelcov: otec Jozef a dcéra vy. teľka gymnázia Anna Alena Klátikovci Samotnú GaMedveďová, ktorá sa lériu Karola Miim poďakovala za ich ochotu Klátiková, Jozef Klátik, Zvonimír loslava Lehotprispieť svojimi dielami a tým Pudelka, Rastislav Škulec, Daniela ského s trvalým zveľadiť toto okrúhle jubileum Triašková a Emília Valentíkováumiestnením nielen storočného gymnázia, ale -Labátová. na petrovskom Podľa slov riaditeľky Medveďoaj tridsaťročnej Galérie K. M. Legymnáziu zalovej chystajú aj obsiahlejší katahotského. žili roku 1989. Koordinátorka tábora Daniela lóg – už štvrtý – v ktorom okrem Vznikla pri prí- Časť z doterajšej expozície v 30-ročnej galérii Triašková, výtvarná pedagogička reprodukcií diel budú aj biografie ležitosti osláv 70. výročia založenia gymnázia. ský pôvod autorov a mnohých na gymnáziu, nám prezradila, že umelcov, ktorých práce sú súčasTáto galéria je známa tým, že aj štúdium na tomto gymnáziu, oslovili zo 20 umelcov, aby sa na ťou tejto galérie. „obsahuje najbohatšiu verejnú prípadne pôsobenie v pedago- tábore zúčastnili. Viac ako polovica

• KULTÚRA •

37 /4872/ 14. 9. 2019

Kultúra STARÁ PAZOVA

Výstava s aktuálnou témou Anna Lešťanová

Galérii Miry Brtkovej Strediska pre kultúru Stará Pazova sa septembrovou výstavou začala nová výstavná sezóna. V pondelok 9. septembra bola otvorená výstava Trash Talk (po slovensky Hovor o odpade) Zdenky Márie Madackej. Umelecký projekt pozostáva z kresieb a krátkeho filmu a zvažuje koncept liminality cez tému odpadu a recyklovania. Milovníci výtvarného umenia si túto nezvyčajnú výstavu môžu pozrieť do 1. októbra. O neprítomnej autorke, ktorá toho času žije a pracuje v Kanade, a o expozícii hovoril a potom výstavu otvoril Vladimír Valentík. Návštevníkom okrem iného povedal: „Projekt Trash Talk bol realizovaný v roku 2016. Na obrazovke premietané video Reuse, reduce, re-psychic je spolupráca s performance kolektívom M.E.D.I.U.M., ktorý poukazuje na proces deštrukcie a obnovy životného prostredia. Hlavným cieľom projektu je prebú-

dzanie imaginárnosti s úmyslom otvárania nových perspektív a uvažovanie o životnom prostredí a podpore, ako aj o produktívnych možnostiach v budúcnosti.“

Sade, potom pokračovala v štúdiu výtvarného umenia (University of Lethbridge, Lethbridge, Alberta, Kanada). V roku 2008 skončila masterové štúdium výtvarného

Na pondelkovej vernisáži: (sprava) autorkin syn Matej Madacký, jej pazovskí kolegovia Miroslav Havrilov, Ján Agarský a Marjan Karavla (organizátor výstavy) a Vladimír Valentík

Zdenka Mária Madacká (Nový Sad 1967) pred odchodom do zahraničia v roku 1995 získala diplom na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom

umenia na Oddelení kresby a intermédií na Univerzite v Edmontone (University of Alberta, Edmonton, Alberta, Kanada). Toho času končí interdisciplinárne doktorandské

štúdium na Univerzite v Lethbridge. Ako uviedol na pondelkovej vernisáži V. Valentík, v jej záujmoch sú nekonvenčné štruktúry poznania, v ktorých sa prelínajú racionálne a iracionálne modely mysle, akými sú východniarska filozofia, mytológia a ľudové príbehy. Prevažne využíva prvky kresieb, inštalácie a performancie na skúmanie tém, ako sú liminálne priestory, povaha existencie a ľudská kultúra interpretovaná zvnútra. Autorka samostatne vystavovala vo Vojvodine a v Kanade a je spoluzakladateľkou performance kolektívu M.E.D.I.U.M. (akronimza Methaphisical Exploration, Divination and Investigation Utilizing Magic), s ktorým sa zúčastňovala na významných umeleckých podujatiach v Kanade, vrátane WORKS festivalu v Edmontone a Nuit Blanche Calgary. Svojimi dielami Zdenka Mária Madacká najprv na výstave v Novom Sade (2018) a teraz aj v Starej Pazove súčasným spôsobom aktualizovala globálne problémy našej planéty a životného prostredia, ktorých si nie sme ani nadostač vedomí. Súčasťou výstavy v Starej Pazove je farebný katalóg.

V DEDINE VOJKA v nedeľu 8. septembra slávnostným programom sa skončil trojdňový 29. výtvarný tábor Kosmik art – Ljubišu Marića. Trval od piatka 6. septembra a zúčastnilo sa na ňom 23 maliarov z územia Staropazovskej obce, ale i z celej krajiny. V práci tohto už tradičného podujatia sa zúčastnil aj známy insitný maliar Pavel Povolný-Juhás z Padiny, ktorý namaľoval až dva obrazy na tému hrozno a paprika. Na otvorení spoločnej výstavy a zároveň pri ukončení tohtoročného výtvarného tábora sa prítomným prihovorili predseda Miestneho spoločenstva Vojka Ljuban Skopljak a predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova Goran Jović. Predseda obce vyzdvihol, že sa toto výtvarné podujatie dostalo do zoznamu podujatí osobitného kultúrneho významu pre Staropazovskú obec. Osobitná pozornosť mu bude venovaná na budúci rok, keď tábor oslávi 30. výročie mimoriadne úspešnej a nepretržitej činnosti. V záverečnej časti podujatia vystúpili domáce spevácke mužské a ženské skupiny. Pri spoločnej rozlúčkovej večeri účastníci tohtoročného tábora prisľúbili, že prídu znovu o rok, a organizátori vyjadrili nádej, že jubilejné 30. stretnutie výtvarníkov bude ešte pestrejšie a s ešte väčším počtom účastníkov. Na fotografiách: Účastníci tohtoročného tábora a Pavel Povolný-Juhás vedľa svojich obrazov. M. Prebudila Foto: Zoran Milić

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

9. LITERÁRNE STRETNUTIE SPOLKOV ŽIEN V PIVNICI

Potlesk za spomienky Anna Francistyová

osmeľujú používať ho vo svojich prácach. Tenradičné stretnutie predsta- toraz sme okrem pivnicviteliek slovenských spol- kého nárečia počuli aj kov žien, ktoré majú afinitu pekne spracované petk písaniu, prebiehalo v nedeľu 8. rovské nárečie, ináč to septembra v sieni SKUS Pivnica boli najčastejšie texty v Pivnici. Bolo to už 9. Literárne v spisovnej slovenčine stretnutie, ktoré prinieslo pekné s autentickými dedinumelecké zážitky i radosť z opä- skými pomenovaniami. tovného kamarátenia. Tieto terénne záznamy sú Na úvod sa všetkým prihovorila vzácne, lebo môžu poslúAnna Valášeková, predsedníčka žiť pri ďalších etnologic- Autorky docestovali z desiatich prostredí, návštevníčky aj z ďalších Spolku pivnických žien a inici- kých a dialektologických átorka tohto podujatia. S pote- výskumoch. Tým skôr, že členky ková (Kulpín), Zuzana Agárska, a Karolína Keravicová, ktorej text šením konštatovala, že tentoraz hostiteľského spolku žien všetky Zora Pavlovová (Kysáč), Zuzana prečítala moderátorka Daniela v programe odznie doteraz najviac tieto texty vytlačia a pri budúcom Valentová, Zuzana Čížiková, Eva Durgalová (Pivnica). ročníku všetkým účastníkom túto svojráznu brožúrku pribalia do obvyklej darčekovej tašky. Pre nedeľňajší literárny večierok svoje prevažne spomienkové príspevky pripravili: Mária Gašparovská s Annou Ponigerovou (predniesli text Na tomto komornom javisku nieto miesta pre Anny Dudášovej), trému: účastníčky Mária Gašparovská a Anna Katarína Arňašová Po Oscarov nemusíte ísť do Hollywoodu, získať ich môžete aj v Pivnici Ponigerová a moderátorky Anna Žihlavská (Báčsky Petrovec), Zuzana Bohušová, a Daniela Durgalová Na spestrenie podujatia ani Zuzana Dudková, Pavićevićová, ktorej text čítala prihlásených textov. Podnetnými Mária Miškovicová, ktorej text Zuzana Valentová (Kovačica), tohto roku nechýbali vystúpenia slovami účastníčky oslovili potom čítala Viera Miškovicová (Hloža- Anna Berédiová, ktorej záznam čí- členiek pivnického spolku žien. Maja Pilipovićová, predsedníčka ny), Anna Fábryová (Ilok), Nataša tala moderátorka Anna Žihlavská, Spevácka skupina si znovu priRady pre rodovú rovnosť Obce Zimanová, Jarmila Dorčová, ktorej Anna Koleková (Selenča), Anna pravila pôvodné ľudové piesne Báčska Palanka, a Vera Pešićová, text čítala Viera Dorčová-Babia- Hrnčiarová (Laliť), Eva Maďarová a predsedníčka Anna Valášeková napísala text pre scénku. Vystúpili zdravotná sestra z Gev nej Olga Ćosićová a Zuzana Grrontologického streňová a spolu s celým auditóriom diska v Báčskej Palanke. si aj zaspievali festivalovú hymnu Podujatie slávnostne V pivnickom poli tri lipky. Obidve otvorila Viera Miškoherečky, ako i autorka textu A. Vavicová, predsedníčka lášeková potom od organizátoriek Asociácie slovenských dostali ako darček Oscara. Sympaspolkov žien. tické sošky vyrobené z naberačiek Cieľom tohto poda varešiek vyvolali oduševnenie ujatia je podporovať v sieni SKUS Pivnica. literárne snahy členiek Znovu tu bola i výstava ručných spolkov žien, ktoré prác. Členky hostiteľského spolku nemajú inú príležitosť žien ju tentoraz nainštalovali zo verejne prezentovať starších a novších tkaných vecí svoje spomienkové a častí jedálenských súprav. Niea poetické texty. Texty, ktoré ručné práce a sušené bylinky ktoré sa tu verejne číponúkli i na predaj. Dobrá nálada tajú, môžu byť v autena kamarátenie pokračovali i za tickom nárečí. A čoraz Na záver vznikla i táto spoločná fotografia autoriek prezentovaných textov prikrytým stolom a pri obvyklej častejšie sa účastníčky torte.

• KULTÚRA •

37 /4872/ 14. 9. 2019

Kultúra V SELENČI

Festivalové spomienky dojali divákov Juraj Berédi-Ďuky

nedeľu 8. septembra v Selenči v dome kultúry odznel retrospektívny koncert lyrických skladieb festivalu Zlatý kľúč, ktorý usporiadalo Združenie pre zachovanie kultúry, tradície a umenia Selenča. Korene festivalu Zlatý kľúč siahajú do roku 1970, keď bol v Selenči 18. októbra zorganizovaný prvý festival. Vtedy mal iné meno a inú náplň a poslanie ako dnes. Začal sa ako Festival slovenskej hudobnej tvorby a prerástol v Súťaž o slovenskú hudobnú tvorbu, čiže dostal súťažný charakter. Od roku 2005 festival zažil v Selenči pod názvom Zlatý kľúč. Cieľom festivalu od začiatku bolo obohatiť fonotéku rádia a televízie novými slovenskými piesňami. Festival zahŕňal hlavne tri žánre skladieb – detské, lyrické a tanečné, ale v niektorých ročníkoch boli i angažované, zborové. Keď sa festival neskoršie rozdelil na tri samostatné festivaly, v Selenči zostal Zlatý kľúč, ktorý sa vzťahuje na žáner popu-

lárnej hudby. Spomienky na zašlé časy a na lyrické skladby podnietili jedného zo zakladateľov festivalu Jána Šimoniho, aby takýmito retrospektívnymi koncertmi obecenstvu pripomenul skladby a ich autorov z niektorých minulých ročníkov. Tieto lyrické piesne v uplynulom období takmer zľudoveli a zabúda sa fakt, že majú svojich autorov. Na tomto retrospektívnom koncerte pod názvom Festivalové spomienky boli predvedené skladby autorov: Jána Ďuricu, Jána Dobríka, Juraja Súdiho, Martina Benku, Samuela Kováča ml., Samuela Kováča st., Samuela Medveďa, Jána Lomena, Kvetoslavy Benkovej, Jána Petráša, Gustáva Babiaka a Michala Babiaka, ktorí rad rokov svojimi skladbami obohacovali klenotnicu slovenskej hudby. Výber skladieb urobil Ján Šimoni a mal na starosti aj celkovú prípravu. Ľudový orchester, ktorý sprevádzal spevákov, dirigoval Dr. Juraj Súdi. Predvedených bolo dvadsať skladieb a zaspievali ich selenčskí speváci Magdaléna Kaňová, Juraj Súdi ml., Juraj Súdi st., Anna Be-

Na koncerte spievala i Tatiana Jašková

rédiová, Marián Častvan, ako aj hostia, osvedčení speváci Miroslav Hemela, Ondrej Pavčok, Tatiana Jašková, Anna Zorňanová a Andrea Lačoková. Organizáciu koncertu podporili sponzori a ľudia dobrej vôle, propagačný materiál pripravil a javisko upravil Juraj Berédi-Ďuky. O to, aby obecenstvo všetko dobre počulo a videlo, sa postaral Vladimír Bosančić. Program moderovali Teodora Šimoniová a Malvína Zolňanová. Na programe uvítali aj vzácnych hostí, a to predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku, predsedníčku Výboru pre kultúru NRSNM Annu Čapeľovú a predsedníčku Rady MS Selenča a riaditeľku školy Katarínu Vrabčeniakovú. Perličkou večera bolo, že v jednej chvíli v dôsledku búrky, ktorá zasiahla Selenču práve počas koncertu,

prišlo k prerušeniu dodávky elektrického prúdu. Účastníkov ani toto neprekvapilo, v momente vytvorili romantickú atmosféru za pomoci svetiel z mobilov a v polotme odznela aj pieseň bez zosilňovačov. Obecenstvo to odmenilo búrlivým potleskom. Všetko sa veľmi rýchlo opravilo a koncert pokračoval nehatene. Pred začiatkom koncertu si návštevníci mohli obzrieť etnopriestor v dome kultúry. Napriek všetkým ťažkostiam, ktorým čelí dnešná doba a spoločnosť, v dome kultúry sa uplynulú nedeľu zišiel pekný počet divákov, ktorí nezištne podporili a potleskom odmenili výkon spevákov. O rok si pripomenieme 50 rokov od prvého koncertu v Selenči. Určite sa organizátori postarajú o to, aby sa toto jubileum dôstojne oslávilo.

362. RADVANSKÝ JARMOK V BANSKEJ BYSTRICI

Petrovčania na Slovenskom dni kroja Danica Vŕbová

advanský jarmok, ktorý tohto roku oslávil 362. narodeniny, odznel v Banskej Bystrici v dňoch 6. až 8. septembra. Po piatkovom oficiálnom otvorení nasledovali hudobné programy na námestí SNP, a to koncerty známych hudobníkov: Štefana Šteca, Kataríny Knechtovej, kapely Vidiek so spevákom Jankom Kuricom, či kapely Rusín Čendeš Orchestra. Jarmok ponúkol aj bohaté sprievodné programy, ktoré vo väčšine boli inšpirované tematikou zvona a hry na zvonoch, ktoré boli symbolom tohtoročného jarmoku. Sobotňajší deň jarmoku bol vo folklórnom duchu. Po vydarenom prvom ročníku tohto roku sa rozhodli zorganizovať druhý ročník Slovenského dňa kroja. Organizátorom tohto podujatia bol časopis Slovenka v spolupráci s mestom Banská Bystrica a so Združením miest a obcí Slovenska. I keď

www.hl.rs

počasie nežičilo, lebo sa spustil dážď, súčasťou popoludňajšieho programu bol aj krojovaný sprievod mestom, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia viac ako 200 dedín a miest. Nepriaz-

tomu dopomohli určite aj Petrovčania, členovia FS Petrovčan Mládežníckeho združenia YMCA z Báčskeho Petrovca, ktorý na tomto podujatí predstavovali Slovákov zo Srbska. V rámci

Folklórny súbor Petrovčan týmto výstupom uzavrel úspešnú folklórnu sezónu (Foto: z archívu FS Petrovčan) nivé počasie nepokazilo jarmočnú náladu, keďže sa na Slovenskom dni kroja zúčastnilo údajne 3 882 ľudí v slovenských ľudových krojoch, čo zvýšilo rekord z vlaňajšieho ročníka. K

Informačno-politický týždenník

večerného programu sa predstavili choreografiou Vráťme čas umeleckého vedúceho Pavla Pavlíniho a ukázali pestrosť a krásu našich krojov aj na javisku. Po absolvovaných výstupoch

v Bosne a Hercegovine, v Rumunsku a v slovenskom Zuberci FS Petrovčan výstupom v Banskej Bystrici úspešne uzavrel dynamickú folklórnu sezónu, keď ide o zahraničné zájazdy. Okrem spomenutého krojovaného sprievodu a podujatia Slovenský deň kroja v sobotu sa obecenstvu predstavili aj súbory na Medzinárodnom detskom folklórnom festivale Na baňu klopajú. Tu vojvodinskí Slováci tiež mali svojich predstaviteľov – Detský folklórny súbor ZŠ maršala Tita z Padiny. Zo sobotňajších sprievodných programov spomeňme ešte pamiatku 100. výročia tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika, ktorú si pripomenuli programom Roduverní, a koncert 70 rokov SĽUK-u. Radvanský jarmok je zapísaný v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a jeho 362. ročník sa skončil v nedeľu, keď sa zavreli stánky remeselníkov a predajcov. • KULTÚRA •

PADINČANIA NA OSLAVÁCH V BANSKEJ BYSTRICI

Prezentovali umenie, zvyky a obyčaje Anička Chalupová

skobystrickej Štátnej vedeckej knižnici na svoje prišli najprv dňoch 5. až 8. septembra milovníci literatúry a výtvarv Banskej Bystrici, na Sloven- ného umenia. Totiž v rámci sku, sa uskutočnilo niekoľko 1. ročníka Poetica Slavica, kultúrnych podujatí, v rámci kto- ktorý sa niesol v znamení hesla Mladí padinskí folkloristi svojím výstupom potešili divákov medzinárodného festivalu v Banskej Bystrici (foto: Norbert Kuklovský) rých sa predstavili aj Padinčania. Spájanie kultúr slovanských Vo štvrtok 5. septembra v ban- národov – Slovensko-srbské kultúry Slovenskej republiky a mi- učiteľky Anky Halajovej. Mladučkí styky, sa okrem nisterky PhDr. Ľubice Laššákovej, padinskí folkloristi boli aj účastdomácich literátov slávnostne sprístupnili aj výstavu níkmi Medzinárodného detského Miroslava Kapus- obrazov Z temného kúta autora folklórneho festivalu Na baňu tu, Janky Olejovej Martina Papa, padinského insit- klopajú, ktorý prebiehal v rámci a Marcela Páleša ného umelca. Výstava tu bude mi- Slovenského dňa kroja. predstavili aj hostia lovníkom umenia sprístupnená do Mladí padinskí tanečníci sa zo Srbska: Radomir 30. septembra a jej kurátorom je s vysoko ocenenými choreograAndrić, Jeremija La- Vladimír Valentík. V príležitostnom fiami Na hajšovkách, Na hubaby zarević a Katarína programe vystúpili členovia do- a Pri bare Vedejky predstavili aj Mosnáková-Bagľa- máceho DFS Matičiarik, hudobníci v Banskej Štiavnici, v kultúrnošová. V rámci tohto Roman Buhovecký, Peter Fabok, -umeleckom programe, ktorý sa podujatia, ktoré sa Jozef Mak, Jozef Mareš a členovia konal v rámci podujatia SalamanMomentka z výstavy, ktorej sa rovnako potešil konalo pod zášti- Detského folklórneho súboru ZŠ drové dni. hosť a hostiteľ. Na snímke Martin Pap a Miroslav tou Ministerstva maršala Tita z Padiny pod vedením Kapusta. (foto: z archívu M. Kapustu)

STARÁ PAZOVA

Najstaršie kuchárske knihy Európy Anna Lešťanová

udová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove sa s početnými programami zapojila do tohtoročného turisticko-gastronomického a kultúrneho podujatia Gastro Sriem, ktoré sa uskutočnilo 30. a 31. augusta. V miestnostiach

Najmenšia vytlačená kuchárska kniha na svete

knižnice je do 15. septembra otvorená zaujímavá výstava pod názvom Najstaršie kuchárske knihy Európy autora Zlatka Puntijara zo Záhrebu (Chorvátsko). Otvorenie výstavy bolo 31. augusta a v rámci slávnostného programu početným návštevníkom sa okrem samotného autora priho• KULTÚRA •

vorili aj Dragana Milašová, riaditeľka materiálov. V rámci pohostinského staropazovskej knižnice, Goran Jović, objektu je i múzeum s najväčšou predseda ZO Stará Pazova, zbierkou kuchára Nataša Pavlovićová, riadiskych kníh Euróteľka Turistickej organizácie py. Späté s gastroVojvodiny. nómiou sú tam Táto výstava je dôkazom aj iné exponáty, bohatstva zachovaných tlačevrátane okolo 2 ných kuchárskych kníh a jedál000 starých jenych lístkov z celého územia dálnych lístkov. niekdajšej Juhoslávie, ktoré sú V zbierke vystavevo vlastníctve autora. Zlatko nej v Starej PazoPuntijar (1961 Záhreb) je piave je aj najmenšia tou generáciou v rodine, ktorá Prvá srbská kuchárka kuchárska kniha sa zaoberá pohostinstvom. z roku 1855 na svete (má diV roku 2013 v Záhrebe otvoril menzie iba 2 x 2 súkromný hotel upravený v histo- centimetre) a stará je okolo 120 rorickom štýle. Na stenách v hoteli je kov. Na základe dostupných údajov viac ako 700 obrazov a hodnotných na svete sú len štyri výtlačky tejto Viedenskej kuchárskej knihy. Písaná je po nemecky a môže sa z nej čítať iba pomocou lupy. Medzi raritnými exponátmi na výstave v Starej Pazove je i prvá srbská kuchárska kniha z roku 1855, tiež jedálne lístky zo starých reštaurácií v Srbsku. V bohatom knižničnom fonde tejto pazovskej kultúrnej ustanovizne sa nachádzajú aj kuchárske knihy staré Staré hodnotné exponáty niekoľko desaťročí a mnohé z nich

Riaditeľka knižnice Dragana Milašová a autor výstavy Zlatko Puntijar

sú napísané v slovenskom jazyku. Návštevníci si ich tiež môžu pozrieť do polovice septembra. V prvý deň Gastro Sriemu, a to po prvý raz na Námestí Dr. Zorana Đinđića, sa v organizácii knižnice konal literárny večierok s mnohými účastníkmi. Všetci návštevníci knižnice si na stenách vôkol schodiska, ktoré vedie do tejto ustanovizne, mohli pozrieť aj ďalšiu výstavu: zaujímavé texty na letné témy a o podujatiach, ktoré sa uskutočnili pred 40 rokmi v Staropazovskej obci a na základe zbierky digitalizovaných novín Naša reč. Autorkou výstavy je Nataša Filipová, knihovníčka – poradkyňa. Foto: autorka a z archívu knižnice

37 /4872/ 14. 9. 2019

Kultúra PREMIÉRA V PIVNICI

Nálepky na javisku Miroslav Pap

aj početné obecenstvo. Režisér inscenácie tvrdí, že obecenstvo na javisku predstavuje určitú výzvu pre hercov, ale je to vzápätí veľmi výhodná forma komunikácie medzi hercami a divákmi. V tomto prípade existuje určitá spätosť a reflektovanie pojímania divadelnej hry. Hudbu pre divadelné predstavenie mal na starosti Ondrej Pavčok z Báčskeho Petrovca, zvuk a osvetlenie Daniel Kobár z Báčskej Palanky, dizajn plagátov a nálepiek Andrea Merníková-Šimonová z Báčskeho Petrovca a celkový projekt Olga Ćosićová z Pivnice.

sobotu 7. septembra malo Ochotnícke divadlo Janka Čemana ďalšiu premiéru. V roku 2019 sa pivnické divadlo teda môže pochváliť dvomi novými divadelnými inscenáciami – Čo si videl, nevidel si a Nálepky. Predpremiéra inscenácie Nálepky sa konala 19. augusta v rámci Seminára tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem!. Text divadelnej hry napísala dramaturgička Katarína Mišíková-Hitzingerová. Pôvodný text je napísaný takpovediac na objednávku a na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici bol režírovaný ako forma diplomovej práce. Réžiu divadelného predstavenia v Pivnici mal na starosti Ján Kmeťko, ktorý zdôraznil, že text po prečítaní zanechal na neho hlboký dojem, najmä dej, ktorý si hneď vedel predstaviť na javisku. Divadelné predstavenie by sa dalo postaviť ako monodráma, no režisér si vybral inú formu. Na malej scéne, presnejšie na javisku bolo prítomné

Miroslav Imrek ako malý chlapec Peter

Ján Kmeťko ako Cigáň Jožko Berky

Samotný dej stvárňovali duše, ktoré mali každá svoj osobitný príbeh. Diváci mali možnosť sledovať šesť rozličných príbehov, mohlo by sa povedať stratených duší, ktoré sa do určitej miery spovedajú a hodnotia svoj život. Šesť životov hodnotili: stratená duša netušiaca, kde prišla a kam ide, dieťa, ktoré prišlo o rodiča, Cigáň Jožko Berky, telesne postihnutý fotograf Achmad Zulkarnain z Indonézie,

Herci divadelnej inscenácie Nálepky

doktor, ktorý prišiel o celý majetok, a nakoniec chlapec Peter, ktorý sa v živote vyrovnával so sexuálnou orientáciou. Hlavnú myšlienku divadelnej inscenácie najhlbšie predstavuje úvodný text inscenácie: „Narodí sa duša. Narodí sa z lona inej duše, ktorá snívala inak než snívajú ľudia. Duše sa rodia inak než sa rodia ľudia. Duše prichádzajú na svet so všetkými emóciami, spomienkami, životmi, ktoré si prežili. Všetko si pamätajú. Až keď sa zabývajú v človeku, zabudnú. Pretože človek

Kristián Baďura ako Achmad Zulkarnain z Indonézie

FORMOVANÁ NOVÁ KOMISIA ÚSŽZ Dňa 5. septembra v priestoroch Rektorátu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa konalo konštitutívne zasadnutie Školskej komisie Slovákov žijúcich v zahraničí pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Členkou komisie sa v mene vzdelávacích inštitúcií zo Srbska stala Svetlana Zolňanová. Na konferencii boli analyzované nasledujúce témy: Hlavné ciele v oblasti školstva a vzdelávania v krajanskom svete; Stanovenie priorít pre nasledujúce obdobie v oblasti podpory krajanského školstva a vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí pri posilňovaní národného povedomia detí Slovákov žijúcich v zahraničí; Voľný pohyb osôb a pracovnej sily v rámci EÚ a s tým spojená potreba predloženia návrhov kompetentným orgánom SR týkajúcich sa vzdelávania v slovenskom jazyku Slovákov žijúcich v západnej Európe a zámorí (inštitucionálne, personálne a finančné krytie vzdelávacieho a výchovného procesu, vzdelávacie štandardy, rozdielové skúšky, pedagógovia, priestory na vyučovanie a otázky spojené s ich prevádzkou, učebnice, učebné pomôcky, výučbové programy a pod.); Príprava Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie 2021 – 2025; Problémy, potreby a výzvy v oblasti školstva a vzdelávania Slovákov žijúcich v zahraničí; Mimovyučovacie / klubové aktivity žiakov a študentov vrátane udržiavania väzieb so Slovenskom. Výbor pre vzdelávanie NRSNM

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zabúda na dušu…“ Scénografiu tvorila čakáreň, v ktorej sa nachádzali kufre. Každý kufor niesol svoj vlastný príbeh. Každá duša po otvorení kufra si pripomínala svoj život, spomínala na dobré a zlé skutky, ktoré prežila. Duše stvárňovali: Ján Kmeťko, Jozef Chrček, Ines Gedrová, Kristián Baďura, Mia Gedrová, Lea Blatnická a Miroslav Imrek. Predstavenie Nálepky pivnické divadlo zaradilo do sezóny 2019/2020. V aktuálnom roku OD Janka Čemana sa teda na divadelných podujatiach a na hosťujúcich programoch bude prezentovať dvomi novými inscenáciami. Prínosom oboch divadelných predstavení je aj zapájanie detských hercov ako budúcich predstaviteľov slovenského vojvodinského divadelníctva. Podľa slov Jána Kmeťka je rok 2019 pre OD Janka Čemana veľmi významný. Najmä preto, že bol úspešne absolvovaný 10. ročník seminára Píšeš? Píšem!, ale aj kvôli dvom novým divadelným predstaveniam, ktoré, ako tvrdí, patria medzi tie najkvalitnejšie.

CHÝRNIK

BÁČSKA PALANKA. V dňoch tohto víkendu 14. a 15. septembra bude v Slovenskom dome prebiehať podujatie Pivnický víkend. V sobotu o 19. hodine bude otvorená výstava prác umelcov Zuzany a Zvonimíra Pudelkovcov. V rámci podujatia budú o 20. hodine v sobotu a nedeľu predvedené divadelné inscenácie OD Janka Čemana Čo si videl, nevidel si v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej a Nálepky v réžii Jána Kmeťka. M. P. • KULTÚRA •

SCÉNA

RECENZIA

Veľa údajov a dve dilemy (40 rokov Ilockého leta. Matica slovenská : Ilok, 2019) Juraj Bartoš Iggy Pop a pocit slobody. Živá rocková ikona, 72-ročný Iggy Pop vydal svoj osemnásty album pod názvom Free (vydavateľstvo Caroline International/Loma Vista) a sám povedal, že ide o nezvyčajne kontemplatívny album. Po ukončení koncertného turné, na ktorom prezentoval predchádzajúce vydanie Post Pop Depression, americký spevák bol natoľko vyťažený, že sa chcel znovu cítiť slobodný. Sloboda je vraj jediný pocit, za ktorým treba ísť a ktorý nám je potrebný, a preto aktuálny album pomenoval jednoducho Free. Niektoré nové kusy vznikli na základe veršov iných autorov – pieseň We Are the People napísal Lou Reed ešte v roku 1970 (uverejnená mu však bola až posmrtne), pokým pieseň Do Not Go Gentle into That Good Night vlastne predstavuje zhudobnenie básne waleského poetu Dylana Thomasa. Vydaniu Free predchádzali tri singly: Free, James Bond (jestvuje aj videoklip) a Sonali. Zaujímavosťou je, že Iggy Pop spolupracuje aj s rozhlasom a televíziou a tiež sa venúva filmovej kariére – zatiaľ posledný film, v ktorom zahral, je hororová komédia The Dead Don’t Die režiséra Jima Jarmuscha. Prichádza Delaney Davidson. Novozelandský hudobník Delaney Davidson bude koncertovať 22. septembra v belehradskom priestore KC Grad. Hlas tohto trash-bluesového speváka opisujú ako sugestívny, temný a melancholický, občas pripomínajúci poetiku, akú vytvorili David Bowie, Peter Murphy alebo Jacques Brel. Hudobnú kariéru Delaney Davidson začal roku 2002 so švajčiarskym bandom The Dead Brothers, spolupracoval aj s rôznymi inými hudobníkmi a dodnes vydal osem sólových albumov. KONCERTY 14. septembra, Dom mládeže v Belehrade: Miljan Mitrović Kvartet (džez) 18. septembra, Dom mládeže v Belehrade: Mgła (black metal z Poľska) Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

predposlednú augustovú nedeľu v Iloku, v Slovenskom dome, jedným vrzom odprezentovali päť publikácií. Niektoré z nich na verejné predstavenie čakali zopár rokov. Na rozdiel od brožúrky 40 rokov Ilockého leta, ktorá vyšla krátko pred tradičným podujatím ilockých Slovákov. Vydala ju Matica slovenská Ilok a jej autormi sú: Vlatko Miksad (redaktor), Ružica Černi a Ratko Sudecký. Vytlačila ju tlačiareň Certis v chorvátskej Cerne v náklade 250 exemplárov. Má 32 strán a titulnú spestruje značka Ilockého leta; jej autorkou je Kristína Hrubíková. Vydanie podporili: Rada pre národnostné menšiny, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Vukovársko-sriemska župa, Mesto Ilok a Rádio Ilok. Vstupný text (v slovenčine a chorvátčine) je Príhovor predsedu MS Ilok Aleksandra Knapčeka, ktorý odznel na knižnej premiére. Nasleduje (taktiež dvojrečová) súvaha podujatia, čiže Hodnotenie Ilockého leta / Osvrt na Iločko ljeto. Ružica Černá konštatuje, že podujatie vzniklo roku 1979 ako Estrádny program, čiže „spoločenské stretnutie slovenskej mládeže vyplnené piesňami, hudbou a folklórnymi tancami... od roku 1981 ho sledujeme pod názvom Ilocké leto“. Lenže dilemy ohľadne „štyridsiatky“ vyvolávajú nasledujúce riadky: „Pre roky 1981, 1985 a 1986 nemáme písomné údaje, a preto tieto roky berieme s rezervou, či sa Ilocké leto konalo. Vieme však, že sa Ilocké leto nekonalo v rokoch 1991 a 1995 pre vojnové udalosti.“ Autorka tiež hovorí, že najprv organizátorom Ilockého leta bol Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľu-

dovíta Štúra a od roku 1998 je ním Matica slovenská Ilok. Program Ilockého leta sa od roku 2006 koná na zastrešenom javisku. Najrozsiahlejší priestor v pozorovanej publikácii zaberá stať pod názvom 40 rokov Ilockého leta. Tvoria ju autorské postrehy podané chronologicky, bazírujúce na údajoch zo spolkových a matičných zápisníc, ako i z viacerých periodík (o. i. aj z Hlasu ľudu a Roviny). Tu sa uvádzajú mená azda všetkých ľudí, ktorí boli pri vzniku a potom i počas ďalších ročníkov podujatia, ktoré pustilo hlboké korene a pretrváva napriek všetkému, čo v rokoch chúlostivých prežili ilockí Slováci. Začiatky Ilockého leta jednoznačne súvisia so všestranným ilockým kultúrnym dejateľom Vlatkom Miksadom. On (vtedy ako bratislavský študent) spolu s priateľmi hudobníkmi (Ondrejom Eliašom, Miroslavom Činčurákom a Samuelom Hviezdom) „nacvičil krátky program na oživenie letných aktivít v Iloku pod názvom Estrádny program, ktorý sa stretol s kladným ohlasom medzi mladými. Neskoršie sa k týmto muzikantom pripojil aj Branko Tatliak a Želko Lomiansky.“ Potom to už šlo kedy hladko, kedy po hrboľatej ceste, dôležité však je, že Ilocké leto stále trvá. Škoda len, že pretrváva aj dilema ohľadne pozmenenia názvu. Pokým R. Černá na strane 3 tvrdí, že k nemu došlo roku 1981, na strane 7 sa uvádza: „Program bol vytváraný každý ďalší rok, ale od roku 1982 už pod názvom Ilocké leto...“ Na záver ešte dodáme, že brožúrku, ktorej by vari lepšie pasoval názov K 40. výročiu vzniku Ilockého leta, obohacujú fotografie z jednotlivých ročníkov vzácneho podujatia a uzavierajú ju krátke záznamy o knihách odprezentovaných 24. augusta v Slovenskom dome v Iloku.

37 /4872/ 14. 9. 2019

y y e z

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 37

V tajničke je meno a priezvisko slovenského kňaza, básnika a učiteľa. Používal pseudonym Drahotín spod Rokoše (1811 – 1851).

ý o .

„Održali“ hodiny? Nie, ani prednášky „neodržali“! Anna Horvátová

ý o h .

loveso „održať“ a odvodená negácia „neodržať“ sa tiež často vyskytuje v našom srboslovenskom jazyku. Prevzaté zo srbčiny – održati – pravdaže, tam je jeho použitie správne, pre nás vojvodinských Slovákov je ďalším kamienkom úrazu a prehreškom proti nášmu materinskému jazyku. V slovenčine „održať“ či „neodržať“ nemožno nič. V prípade, že chceme naznačiť, že bola schôdza „održaná“, alebo

a o m

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 36 – VODOROVNE: Katarína, obetoval, tyč, deje, l, IZ, Rab, Elena, vo, Ta, esko, azbuka, F, alva, OL, Sr, á, ona, podžupan, Avril, KE, lá, lokál TAJNIČKA: KATARÍNA LAZAROVÁ

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 34 z čísla 34 Hlasu ľudu zo 24. augusta 2019 bolo: JURAJ RIBAY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: VERONA PETRÁKOVÁ, Ulica mieru č. 133, 11 275 Boľovce. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

koncert sa „neodržal“, treba sa vyhýbať týmto srboslovenským slovám. V slovenčine na vyjadrenie konania nejakej udalosti, akcie sú tieto slovesá: konať sa, byť, uskutočňovať sa, realizovať: schôdza sa konala, alebo nekonala, preteky sa konajú / uskutočňujú za daždivého počasia, predstavenie sa nerealizovalo, koncert sa konal aj napriek nepriaznivému počasiu, stretnutie bolo v popoludňajších hodinách. K tomu nechybíme ani v prípade, keď použijeme slovesá: robiť sa, diať sa (ale iba v tretej osobe): robí sa im / deje sa im krivda. Slovesom prebiehať tiež možno vyjadriť dej konania: rozhovor prebiehal pokojne, svadba prebiehala v prírode, služby prebiehali pod holým nebom.

CHÝRNIK

SELENČA. V sobotu 14. septembra o 20. hodine v dome kultúry bude celovečerný umelecký program pod názvom Pomaly sa blíži ku jeseni. Na tomto koncerte v organizácii KUS Jána Kollára okrem domácich spevákov a tanečníkov vystúpia aj hostia – Folklórny súbor Klasy zo Starej Pazovy. J. B.-Ď

KYSÁČ. Slávnostné otvorenie samostatnej výstavy Michala Ďurovku pod názvom Programovanie farebných pocitov bude v nedeľu 15. septembra o 19. hodine v Galérii Slovenského národného domu (Slovenská 47) v Kysáči. a. f.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• OZNAMY •

Kultúra· Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad tel.: +381/21- 4874035 , 4874330, ounz@vojvodina.gov.rs

Podľa článku 15 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017 a 24/19), článku 6 odsek 3 Pokrajinského parlamentného uznesenia o ustanovení odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských ocenení (Úradný vestník APV, číslo 54/2018), článkov 4 a 5 odseku 2 Pokrajinskej vyhlášky o postupe udelenia pokrajinských ocenení (Úradný vestník APV, číslo 6/2019) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje

VEREJNÚ VÝZVU na podávanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Ceny ĐORĐA NATOŠEVIĆA Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje verejnú výzvu všetkým zainteresovaným predškolským ustanovizniam, základným a stredným školám, vychovávateľom predškolských ustanovizní, učiteľom základných a stredných škôl a pedagógom a psychológom v týchto ustanovizniach so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na podávanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania za mimoriadne výsledky dosiahnuté vo vzdelávacej práci – Ceny ĐORĐA NATOŠEVIĆA, ktorá sa udeľuje za výsledky dosiahnuté v roku 2018. Právo navrhnúť kandidátov na získanie pokrajinského ocenenia v oblasti vzdelávania majú právnické a fyzické osoby. Právo na pokrajinské uznanie má fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko, resp. sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Návrh sa predkladá písomne so zdôvodnením, údajmi o kandidátovi a výsledkoch jeho práce dosiahnutej v roku 2018. K návrhu treba priložiť príslušnú dokumentáciu, ktorá sa po rozhodnutí o udelení pokrajinského uznania predkladateľovi nevracia. Rozhodnutie o udelení pokrajinského ocenenia schvaľuje Komisia pre udelenie pokrajinského ocenenia a pokrajinských vyznamenaní. Podávatelia návrhu sú povinní predložiť nasledujúcu POŽADOVANÚ DOKUMENTÁCIU: Tlačivo – návrh na udelenie pokrajinského ocenenia v oblasti vzdelávania – Ceny ĐORĐA NATOŠEVIĆA, ktorá sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté v rámci vzdelávacej práce – stiahnuté z webovej stránky www.puma.vojvodina. gov.rs, fotokópiu občianskeho preukazu, resp. prečítaný občiansky preukaz, ktorý je fyzickou osobou, resp. výpis z príslušného registra právnickej osoby ako dôkaz o tom, že kandidát má bydlisko alebo sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, fotokópiu osvedčenia o daňovom identifikačnom čísle – PIB – pre právnické osoby, dôkaz o dosiahnutých výsledkoch v oblasti vzdelávania v roku 2018, profesionálnu biografiu a fotokópiu najdôležitejších ocenení a uznaní. Lehota a spôsob predkladania návrhov: Verejná výzva na predkladanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Ceny ĐORĐA NATOŠEVIĆA trvá 30 dní, resp. do 7. októbra 2019. Návrhy sa podávajú doporučenou poštou s poznámkou Verejná výzva na predloženie návrhov na udelenie pokrajinského ocenenia v oblasti vzdelávania – Ceny ĐORĐA NATOŠEVIĆA, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Pokrajinské uznanie v oblasti vzdelávania – Cena ĐORĐA NATOŠEVIĆA sa udeľuje 25. novembra 2019. Pokrajinské uznanie sa udeľuje vo forme diplomu a v peňažnej čistej sume 100 000,00 dinárov s príslušnými daňami a odvodmi. Ďalšie informácie možno získať na Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá; telefonicky: 021/487-4035, 021/487-4330 alebo e-mailom: vojin.jovancevic@vojvodina. gov.rs alebo gorana.kukobat@vojvodina.gov.rs. • KULTÚRA· OZNAMY •

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad

Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti základného a stredného vzdelávania (Úradný vestník APV, čísla 9/16 a 36/17) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2018 (Úradný vestník APV, číslo 60/18), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje

SÚBEH

NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE NA ROK 2019 Súbeh sa vypisuje na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menších v oblasti rozvoja zvyšovania kvality základného a stredného vzdelávania v jazykoch / rečiach národnostných menšín – národných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine, najmä určené na dotovanie prípravy a vypracovanie testov a úloh v menšinových jazykoch pre súťaže na všetkých úrovniach, od obecnej, cez regionálne, až po republikovú, v organizácii Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko. Súbeh sa vypisuje v celkovej sume 1 575 000,00 dinárov, ktorá sa rozvrhne: pre aktivity, programy a projekty v oblasti základného vzdelávania 1.105.000,00 dinárov a pre aktivity, programy a projekty v oblasti stredoškolského vzdelávania 470.000,00 dinárov. Právo zúčastniť sa majú národostné rady národnostných menšín so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, a to pre aktivity, programy a projekty v oblasti rozvoja a zvyšovania kvality základného a stredoškolského vzdelávania v jazykoch / rečiach národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Pri posudzovaní predložených žiadostí na súbeh a rozhodovaní o rozvrhnutí finančných prostriedkov sa uplatňujú tieto kritériá: odpoveď na tému projektu (ciele a aktivity projektu sú v súlade s prioritami súbehu, ciele projektu sú jasné, konkrétne a realizovateľné, aktivity sú reálne a primerané na dosiahnutie cieľov), vplyv navrhovaného projektu (veľkosť cieľovej skupiny, rozsah zapojenia cieľovej skupiny, pre ktorú je projekt určený, viditeľnosť projektu, udržateľnosť výsledkov projektu), kompetencia uchádzačov a predchádzajúce skúsenosti (predchádzajúce skúsenosti s realizáciou projektov, ktoré prispievajú k zlepšeniu výchovno-vzdelávacej práce). Predložené prihlášky posudzuje komisia menovaná pokrajinským tajomníkom pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: pokrajinský tajomník). Komisia nebude brať do úvahy predčasné a neúplné žiadosti, žiadosti, ktoré nie sú predložené oprávnenými osobami, ako aj prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: sekretariát) si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu podľa potreby alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na prideľovanie finančných prostriedkov. Prihlášky a predložená dokumentácia sa žiadateľom nevracajú. Rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov vydáva pokrajinský tajomník na základe návrhu komisie. Rozhodnutie pokrajinského tajomníka je konečné a nemožno použiť žiadny opravný prostriedok. Výsledky súbehu sú zverejnené na internetovej stránke sekretariátu, pričom sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. So žiadateľmi, ktorým sú finančné prostriedky schválené, sekretariát uzatvorí zmluvu o financovaní alebo spolufinancovaní činností, na základe čoho sa budú vyplácať finančné prostriedky. Lehota na podanie žiadostí je 20. 9. 2019. Prihlášky sa predkladajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Súbehovú dokumentáciu si možno stiahnuť od 11. 9. 2019 z webovej stránky sekretariátu: www.puma.vojvodina.gov.rs. Spolu s prihláškou sa musia predložiť kópie nasledujúcich dokumentov: – potvrdenie o registrácii národnostnej rady v príslušnom orgáne a – potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle (DIČ). Prihlášky sa predkladajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov v Novom Sade (budova Pokrajinskej vlády) alebo sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát uzatvorí zmluvu 21 000 Nový Sad Bulvár Mihajla Pupina 16 S OZNAČENÍM: PRE SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELANIA V AP VOJVODINE

37 /4872/ 14. 9. 2019

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svatom

s tetou

MÁRIOU MAKANOVOU

ONDREJOM VIDOM

rod. Ušiakovou 29. 3. 1926 – 25. 8. 2019 z Báčskeho Petrovca

17. 11. 1939 – 20. 8. 2019 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú svatovci Červenskovci s deťmi a ich rodinami Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. S láskou si bude spomínať

Katarína Kolárová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou, starkou, prastarkou a babkou

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Futoški put (ALBA) – NSU174/NSL174/NSO174, v Ul. futoški put 93c, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 8. októbra 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 9. októbra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.30 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

MÁRIOU MAKANOVOU rod. Ušiakovou 29. 3. 1926 – 25. 8. 2019 z Báčskeho Petrovca

Neplačte za mnou, len večný pokoj mi prajte a s láskou si na mňa spomínajte. Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou, našou matkou a starkou

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Vojvođanska – NSU256/NSL256, v Ul. vojvođanska číslo 1, na katastrálnej parcele číslo 1237, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, umenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 8. októbra 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 9. októbra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu SAVACOOP, s. s r. o., Teodora Mandića 9, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu Logisticko-podnikateľského komplexu, v Ul. put novosadskog partizanskog odreda 3, na katastrálnej parcele číslo 3364/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZUZANOU POVOLNOU rod. Cickovou 1. 12. 1948 – 31. 8. 2019 z Padiny

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Odpočívaj tíško v pokoji. Tvoji: manžel Michal a synovia Slobodan a Dušan s manželkou Ankou a deťmi Dušanom a Teodorou • OZNAMY •

SPOMIENKA

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Tridsať rokov uplynulo 10. septembra 2019, keď nás ráno zobudila smutná správa, že v dopravnej nehode svoj mladý život stratil

na svojho otca, ktorý nás pred dvadsiatimi rokmi opustil

PAVLA BRŇU

JÁN ČÚS

1999 – 2019 z Pivnice

SAMUEL SĽÚKA DANIEL SPEVÁK 1927 – 2004 – 2019

1933 – 1999 – 2019

z Báčskeho Petrovca S láskou si na nich spomínajú:

13. 11. 1964 – 10. 9. 1989 z Petrovca

Tvoje boľavé srdce prestalo biť, ale stále žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Odpočívaj v pokoji.

Nezabúda

manželka a svatka, syn a zať, nevesta a dcéra a vnučka s rodinou

Odchádzam za svetlom, kdesi v diaľke splyniem s ním, tým, ktorých milujem, na cestu posvietim. Na Teba si s láskou spomína

dcéra Anna s rodinou

teta ujova s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich milých a drahých syna a brata manžela a otca

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Pred tridsiatimi rokmi v nedeľné ráno dňa 10. septembra 1989 utrpeniam nezlučiteľným so životom v dopravnej nehode podľahol náš milovaný syn

JÁN ČÚS

13. 11. 1964 – 10. 9. 1989 z Petrovca

JURAJA GALÁTA MARTINA GALÁTA 1974 – 2015

z Kovačice

1933 – 2009

Žiarila z Teba láska Darmo ťa naše oči hľadajú, a dobrota, darmo slzy po tváry budeš nám chýbať do stekajú. konca života. Len ten, kto stratil toho, Aj keď nie si medzi nami, koho mal rád, v našich srdciach žiješ vie, čo je bolesť a žiaľ. s nami. Smútok a žiaľ zasiahol náš dom, že vás, milí naši, už nemáme v ňom. Smutný je bez Vás náš dom, nemáme radosti v ňom, len cestička do cintorína, tá nás vedie k Vám dvom. Vaši najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

• OZNAMY •

Tak krátko išli sme spolu, hľa, cesty sa rozdelili. Žiaľ a smútok na nás doľahli, keď sme sa navždy rozlúčiť museli s naším milovaným synom. Roky plynú, ale spomienka na Teba je stále živá a rovnako veľmi nám chýbaš. Tvoji zarmútení rodičia

hlasludu.info www.hl.rs 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

brata a uja

JÁNA ŠKURÁŇA 1954 – 2008 – 2019

mamu a starú mamu

ZUZANU ŠKURÁŇOVÚ rod. Kozovú 1930 – 2014 – 2019

z Kysáča Všetko zmizlo, len stopy Vašej lásky zostali. Zuzana a Kristína Filkové 37 /4872/ 14. 9. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. septembra 19.30 Zostrih Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2006, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 15. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 17. septembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom kolážovom bloku okrem iného budú odvysielané príspevky: zo Selenče z Festivalových spomienok – retrospektívy Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, z Petrovca o divadelnej premiére v Slovenskom vojvodinskom divadle a z Bijeljiny o živote slovenskej menšiny. V pokračovaní nasleduje Spektrum. V ňom pozornosť bude venovaná školským témam. O aktuálnych problémoch, ale aj pozitívnych novinkách v našom menšinovom školstve sa zmienia hostia v štúdiu. Dúhovka. V Dúhovke bude odvysielaná reportáž z 12. Hroznovej oberačky, ktorú zorganizoval Spolok vinohradníkov a Združenie občanov Harmónia v Aradáči, tiež príspevok z 12. festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, ktorý usporiadal Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči. Vo Vysielaní pre dedinu bude záznam z výstavy 210 rokov príchodu Slovákov do Hajdušice. Budú tu i rady o tom, ako využiť staré pančuchy na vyhotovenie zvláštnych bábok a záber z novosadského gastronomického podujatia Chute Vojvodiny.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 15. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 18. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 13. septembra – Absolventka Sobota 14. septembra – Extrakt Pondelok 16. septembra – Beethoven Utorok 17. septembra – Dom hrôzy Streda 18. septembra – Dávam tomu rok Štvrtok 19. septembra – Demeterovci

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 15. septembra Film: Lietadlá 2 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Bláznivá dovolenka v Thajsku Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Nedeľa 15. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Padine si každoročne pripomínajú osobnosť a dielo Michala Babinku Gymnázium v Kovačici navštevuje 70 žiakov prvého ročníka Utorok 17. septembra

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40

Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny

7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

16.00 – 18.00

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

16.00 Naša Národnostná rada darčekmi potešila piatakov Kovačická Detská svadba prerástla lokálny rámec Divadelné predstavenie: Sud prachu Piatok 20. septembra 16.00 Film: 102 dalmatíncov Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVERNÁ SKUPINA

Remíza s favoritom SLÁVIA – UNIREA 0 : 0 Ján Špringeľ

ovačičania zohrali lepší zápas ako v úvodnom kole a zaslúžili si prvý bod v čerstvom šampionáte. Na lavičke pre náhradníkov obe mužstvá mali iba po dvoch futbalistov. Slávia zostala pred obecným derby bez niekoľkých hráčov. V druhom polčase podržal Sláviu kvalitnými a včasnými zákrokmi brankár Holík. Unirea útočila a mala prevahu aj v druhom polčase, hoci v 62. min. druhú žltú kartu dostal Nemanja Kevdžija. „Mienim, že je výsledok spravodlivý. Ako takmer každé obecné derby,

aj toto bolo napínavé a prinieslo všetku krásu a drámu, ktorú hra hier môže priniesť. Hrali sme oslabení, štyria futbalisti nám nemohli hrať. V ďalšom kole hráme v Glogonji s ďalším favoritom a novým lídrom v tabuľke o postup do play-off. Mám totiž informácie, že Glogonjčania posilnení naším hrotovým útočníkom Bakošom trénujú trikrát do týždňa a chcú byť znovu na výslní,“ vyhlásil po meraní síl Zlatko Mršulov, tréner Slávie. V polovici 60. rokov tieto skríženia zbraní boli aj o postup do Vojvodinskej ligy. Fanúšikov bolo habadej z oboch strán. Tentoraz

MUŽSTVO ČSP NA TURNAJI V RUMUNSKU

prehra so SSM (Slovenská samospráva v Maďarsku) 0 : 2, kým s favorizovaným aradáčskym AŠK, neskorším víťazom turnaja, nemali žiadnu šancu a prehrali 0 : 6. Napokon v súboji o 5. miesto mužstvo ČSP porazilo DZSČR (Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku) výsledkom 4 : 2. Strelci: Đuričković, J. Bačvanski a Andrej Spevák (2 góly).

Tisíc kilometrov za futbalom

Pavel Matúch

a turnaji národov v rámci Medzinárodných dní slovenskej mládeže v rumunskom meste Oradea sa prvýkrát zúčastnili aj Slováci z Čiernej Hory pod názvom ČSP (Čiernohorsko-slovenské priateľstvo), kde obsadili piate miesto. Na ceste z Podgorice dlhej 1 000 kilometrov členovia mužstva sa zastavili vo Vojvodine a usilovne trénovali na ihriskách Gymnázia Jána Mužstvo ČSP po získaní piateho miesta v rumunskom Kollára v Petrovci, meste Oradea. Michal Spevák ml. s bielym tričkom kde sa stretli aj v rukách. (Foto: z archívu ČSP) s jeho riaditeľkou Mužstvo ČSP bolo spokojné s výAnnou Medveďovou. konom a výsledkami, dokonca na Nevýhodou pre mužstvo ČSP bolo zápasoch malo najmladšieho hráča to, že nemohli hrať brankár Michal Baláž (Jednota S. Pazova, Spartak turnaja – Michala Speváka, jedenásťTrnava, Baník Prievidza) a Miloslav ročného hráča FK Kom Podgorica, Krajčík (Tatra Kysáč, Dukla Banská ktorý hral v tíme vedno s otcom, tiež Bystrica) pre zranenia. Druhým hen- Michalom Spevákom, niekdajším dikepom bolo to, že sa ČSP ocitol vo členom petrovskej Mladosti, bratislavského Slovana a silbašskej Našej veľmi silnej skupine. Napodiv tím ČSP na štarte zvíťazil hviezdy. V mužstve okrem nich boli nad mužstvom Oreské zo Slovenska aj Matija Đuričković, Kosta Davidović, 3 : 0, keď sieť súpera načal Jovan Ivan Pucovský, Andrej Spevák, Jovan Bačvanski a potom dva góly dal Ivan Bačvanski, Aleksandar Bačvanski, Pucovský. Nasledovala nešťastná Miroslav Krajčík. • ŠPORT •

Každý chvíľu ťahal pílu: Slobodan Bogdanov (modrý dres) v súboji s Markom Đurićom

ich bolo málo. Kovačičania boli rozčarovaní možno aj výsledkom s Mundialom. Občas sa zdalo, že je

fanúšikov z Uzdinu na tribúne viac. V prvej štvrťhodine strieľali na bránu iba Ostojić z domácich a Gošić z Unirey. Najväčšiu príležitosť hostí zmaril Penzeš, nebol dostatočne vynachádzavý v malom štvorci. Pred zmenou strán po centrovanej lopte Jaška hlavičkoval oblúčikom nepresne Matuľa. Po červenej karte stredopoliara Unirey sa hralo vabank. Slávisti skúšali z protiútokov. V závere bolo vidno aj to, že oba kluby začali s prípravami neskoro a nedostatok kondície spôsobil niekoľko zbytočných chýb v obrane a slabšiu koncentráciu. SLÁVIA: Holík, Jaško, Pešić, Matuľa, Bogdanov, Stamenković, Ugrenović, Strakúšek, Plvan, Janić, Ostojić; striedali Čech, Zemen Duel tretieho kola v Glogonji Slávia bude hrať 15. septembra.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Neúprosní Ľubania Lazar Pavković JEDINSTVO MOROVIĆ – JEDNOTA ĽUBA 1 : 8 (0 : 4). Futbalisti ľubskej Jednoty presvedčivo prekonali rovnomenného súpera na jeho trávniku. Naladení strelci hostí až osemkrát prekonali ináč skúseného brankára Morovićanov Slobodana Lukića. Strelci boli: Širadović 3, Ćalić a Považan dali po dva góly a Ruman trafil raz. Čestný gól za domácich dal Bolić. Zápas sledovalo asi 100 divákov a viedol ho Slobodan Tadić z dediny Sot. Žlté karty dostali Nišević (Jedinstvo), Považan a Ćalić (Jednota). JEDNOTA: Mrkonjić, Teležar (Tadić), Manojlović, Ganić, Punoš, Ramić, Ruman (Dobrić), Ž. Sremčić, Považan, Ćalić, Širadović V budúcom kole Jednota uvíta

Borac z Iliniec. ERDEVÍK 2017 – SINĐELIĆ GIBARAC 5 : 0 (3 : 0). Erdevíčania po remíze v 1. kole v Bačinciach si na svoje konto zapísali tri body. V nezaujímavom zápase ľahko prekonali súpera vďaka presnosti Farkaša, ktorý trafil dvakrát, ako aj Cvetkovića, Bosanca a Radanovića. V hľadisku bolo len 50 divákov a rozhodca Ljubomir Gavrilović zo Šídu žltými kartami potrestal Štrbca a Mergla (Erdevík) a Todorovića (Sinđelić). ERDEVÍK 2017: Mergl, Gerik, Vukadinović (Radanović), M. Bosanac, Jelčić, Toman (Pap), Štrbac, Farkaš (Šafárik), D. Bosanac (Bojanić), Zablaćanski, Cvetković Ďalším súperom Erdevíčanov bude mužstvo Omladinac v Batrovciach.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Tentoraz štrnásť gólov Juraj Pucovský

2. kole strelci mali viac než dvojnásobne presnejšiu mušku ako na štarte ligy. Najviac gólov videli diváci v dedine Svetozar Miletić, iba o gól menej padol v Rastine a trikrát trafili aj hráči domáceho Dinama v Sonte. Bezdanský Sport bol lepší od hostí z Telečky. Tentoraz voľná bola lalitská Panónia, lebo som-

borský Metalac vystúpil zo súťaže. Výsledky 2. kola: Jedinstvo Lemeš – Graničar 3 : 2, Rastina 1912 – Bratstvo 2019 1 : 3, Dinamo (S) – Dinamo 1923 (BB) 3 : 0, Sport – Telečka 2 : 0. Program 3. kola: Telečka – Jedinstvo Lemeš, Dinamo 1923 (BB) – Sport, Bratstvo 2019 – Panónia, Graničar – Rastina 1918; voľné je mužstvo Dinama zo Sonty.

37 /4872/ 14. 9. 2019

Šport OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Gólostroj v Hložanoch BUDÚCNOSŤ – BAČKI HAJDUK 7 : 0 (4 : 0) Ján Murtín

3. kole Hložančania deklasovali slabých hostí z Báčskeho Nového Sela, ktorí môžu byť šťastní, že výsledok nie je dvojciferný. Zápas meškal desať minút, lebo hostia pricestovali s modro-bielou súpravou, v akej hrá Budúcnosť domáce zápasy, a preto hostitelia súperovi zabezpečili tmavý modrý úbor. Gólostroj sa rozbehol už v 3. min. po faule nad Huďanom. Menovaný zahral voľný kop z viac ako tridsiatich metrov zboku, všetci si mysleli, že odcentruje, ale na prekvapenie hráčov na ihrisku a divákov v hľadisku lopta skončila v pravom hornom rohu brány hostí. Na disciplínu v hre mužstvo Bački hajduk doplatilo v 17. min. a 19. min., keď po pekných

akciách stredopoliar domácich Kolár dvakrát zblízka matoval brankára Živanovića – 3 : 0. V 34. min. Tomić zo skrumáže stanovil výsledok polčasu. V druhej časti pokračovala hra mačky s myšou. Už v 51. min. Molnár delovkou z dvadsiatich metrov trafil do ľavého horného rohu a čiastočne sa Hložianske obecenstvo mohlo vidieť aj dvojcifernú výhru Budúcnosti... vykúpil za dve zahodené šance v prvom polčase. V 57. min. zaúra- Milešević z Báčskej Palanky hráčom 2, Kriváň – Sloga 7 : 0, Bačka (D) – dovali náhradníci Carić, ktorý asis- B. hajduka ukázal až osem žltých Soko 5 : 1, N. hviezda – Mladost 5 : toval Bučíkovi, a tento kopol tak, že kariet, kým obranca Janović pre dve 0, Budúcnosť – Bački hajduk 7 : 0. Program 4. kola: Proleter – sa lopta odrazila od žrde a skončila žlté musel predčasne pod sprchy. BUDÚCNOSŤ: Dubovský (Pa- Mladost, Soko – Naša hviezda, v sieti. Do konca zápasu z množstva šancí iba tú v 77. min. premenil gáč), Đumić (Rojka), Ljubičić Sloga – Bačka (D), Bačka 1945 Čipkár po prihrávke Bučíka – 7 : 0. (Fábry), Kolár, Horvát, Popović, – Kriváň, Bački hajduk – Borac, Bledí a veľmi nervózni hostia za Huďan (Bučík), Molnár, Čipkár, Neštín – Budúcnosť. Foto: z archívu J. Pucovského 90 minút ani raz neohrozili domá- Tomić, Mravík (Carić) Výsledky 3. kola: Neštín – Procich brankárov Dubovského a Pagáča. Hlavne pre protesty rozhodca leter 6 : 1, Orlovi – Bačka 1945 1 :

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hostia mali 0 : 2... TATRA – FRUŠKOGORAC 2 : 2 (0 : 1) Pavel Pálik

ol to pekný a zaujímavý zápas. Hostia zo Sriemskej Kamenice boli lepší v prvom polčase, čo korunovali gólom Kurteša v 15. min. V pokračovaní sa sieť Plemića opäť prvá vlnila, keď strelcom v 49. min. bol Pećić. Práve výsledok 0 : 2 bol podnetom na to, aby sa domáci prebudili, prebrali hru, zatlačili hostí, vsietili dva góly, vyrovnali výsledok a zachránili si aspoň bod. Strelcami

boli Bobot v 71. min. a Grlica v 85. min. Hráči Tatry mali ešte dve vyložené šance aj celkom obrátiť výsledok, no to sa im nepodarilo. Keď sa všetko spočíta, nerozhodný výsledok je predsa najreálnejší. TATRA: Plemić, Jašović (Berić), Klaić, Batinić, Bobot, Ivković (Bulatović), Kedža, Kuzmanović, Vučković (Stojšić), Medić, Grlica Výsledky 4. kola: Omladinac – Šajkaš 0 : 1, Fr. partizan – Slavija 2 : 1, ŽSK – Hajduk 5 : 1, Veternik – RFK Nový Sad 2 : 1,

Pred bránou Fruškogorca

Tatra – Fruškogorac 2 : 2, Bačka (B) – Futog 1 : 1, Bačka (Đ) – TSK 0 : 5, Sirig – Jedinstvo 0 : 2, Index – Petrovaradín 6 : 0. Po stredajšom zápase na no-

vosadskej Detelinare s RFK Nový Sad v mimoriadnom kole Tatra v nedeľu o 16.30 hod. uvíta Hajduk z Čurugu.

TRINÁSŤ MEDAILÍ PRE CK JEDNOTA. Cyklisti a cyklistky šídskeho klubu minulý víkend si z dvoch súťaží priviezli celú kopu medailí. V sobotu 7. septembra na pretekoch o Pohár Belehradu-Ušće Anja Stojšićová získala zlato, ako aj Emilija Đačaninová, kým sa Jovane Radovanovićovej okolo krku zalesklo striebro (tieto tri dievčatá vidíme na snímke). Ich kolegovia Marko Samardžić, Miloš Nikolić a Uroš Matusijević sa ovenčili striebornými medailami. O deň neskoršie, v nedeľu 8. septembra, členovia CK Jednota boli ešte úspešnejší na Cupe Chorvátska vo Vinkovciach. Zlaté medaily získali Dunja Čobanovićová, Jovana Radovanovićová, Slobodan Radovanović, strieborné boli Anja Stojšićová a Emilija Đačaninová, kým bronzové medaily osvojili Mária Tanciková a Uroš Matusijević. Željko Kusalo bol najmladší pretekár. L. P.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Kto nevyužije penaltu – prehrá!

V zaujímavých zápasoch viac úžitku mali domáce mužstvá. Vlajkovac a Potporanj nepoľavujú, nad všetkými vyhrávajú. Neporazená Strela v Ivanove zaznamenala dvojcifernú výhru nad tímom Budućnost z Alibunaru. Jedine Padinčania utrpeli prehru na svojom ihrisku s veľmi dobrým mužstvom z Kovinu. Idvorčania premohli favorizovaný Gaj. Prvý bod získal Partizan Uljma doma s Jugoslavijou. Nerozhodne bolo i v Debeljači, kde bod získali Baranďania. Lampáš držia Hajdušičania, ktorí ešte nezískali ani bod. Výsledky 4. kola: Dolina – Radnički (K) 0 : 2, Sloga – Hajdušica 3 : 0, Strela – Budućnost 10 : 1, Spartak 1911 – Radnički (B) 2 : 2, Polet – Partizan (G) 2 : 1, Potporanj – Crvena zvezda 2 : 1, Jedinstvo – BAK 3 : 1, Partizan (U) – Jugoslavia 2 : 2.

DOLINA – RADNIČKI (K) 0 : 2 (0 : 0) Ján Bokor

ápas splnil prívlastok derby kola. Po dlhoročnej prestávke dve mužstvá zohrali majstrovský zápas. Tak ako voľakedy, i teraz súperi produkovali dobrú, zaujímavú a napínavú hru. Na peknom trávniku v Padine súperi zahrali rýchlo a útočne. Pekné a

premyslené akcie útočníci dlho nemohli zakončiť gólom. Nepresne strieľali a brankári dobre strážili svoje siete. Diváci mali čo vidieť, hoci sa v prvom polčase gólov nedočkali. Raz hostia usmernili loptu za chrbát Bujakovića, ale ju obranca Doliny dobehol a vykopol z bránkovej čiary. Už vtedy bolo jasné, že jedna chyba sa môže

Nula na konte SLOGA – HAJDUŠICA 3 : 0 (2 : 0) Vladimír Hudec

ajdušičania nemali šťastie s rozvrhom, a tak na štarte v novej spoločnosti až tri zápasy hrali na hosťovaní, čo sa určite odzrkadlilo na výsledkoch. Tak aj v nedeľu v Banátskom Novom Sele utŕžili presvedčivú porážku s domácou Slogou.

Nemožno povedať, že sa hostia nesnažili, ibaže sa všetky ich pokusy ohroziť domáceho brankára končili na okraji šestnástky. Prvý gól hostia inkasovali v polovici polčasu. Domáci stredopoliar zaslal loptu zo stredu ihriska pred bránu, kde ju prijal jeho spoluhráč a prudkou strelou prekonal Melicha. V pokračovaní sa hralo hlavne na strede ihriska, bez

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Veľký bod z Mihajlova MSK – AŠK 1 : 1 (0 : 0) Vladimír Gál

derby dvoch mužstiev, ktoré sa uchádzajú o hornú časť tabuľky, hostia z Aradáča od začiatku boli lepší a dominovali na strede ihriska. Držali loptu na nohách, ale na celom zápase nebolo opravdivých šancí. Na druhej strane domáci boli hrubí v dueloch, často aj viac než je to vo futbale dovolené. • ŠPORT •

Rozhodca im to netoleroval, takže so žltou kartou zápas skončili až ôsmi domáci hráči a jeden musel predčasne odísť pod sprchy, lebo dostal červenú kartu. Rozhodca však nešetril ani Aradáčanov, ktorým ukázal päť žltých kariet. V prvom polčase Aradáčania mali dve príležitosti, z ktorých mohli skórovať. Najprv Mijić centroval z rohu, pri druhej žrdi sa sám ocitol

Momentka zo zápasu v Padine, keď Kelečević z penalty strelil vedľa ľavej žrde

draho zaplatiť. Po prestávke hostia pôsobili sviežejšie a mali viac síl. Domáci sa snažili preraziť pevnú obranu Kovinčanov. V 59. min. Kelečevića v šestnástke, hosť Simić fauloval. Rozhodca odpískal penaltu, ale Kelečević kopol loptu vedľa brány a najlepšia príležitosť zostala nevyužitá. Namiesto radosti domácich fanúšikov prišlo sklamanie a smútok. Hostia najprv pohrozili strelou do brvna. Blížil sa koniec zápasu a všetci by hádam boli spokojní s bezgólovým výsledkom. No nepísané futbalové pravidlo, že keď nedáš – dostaneš, sa splnilo v závere zápasu. V 83. min. Petrić z voľného

kopu zmietol pavučinu z horného rohu brány bezmocného Bujakovića – 0 : 1. Domácim sily ubúdali, nemohli vyrovnať. V nadstavenom čase, a to v 90. + 5. min., Vuličević uzavrel skóre kvalitného zápasu. V 90. min. hostia zostali desiati, lebo pre druhú žltú kartu ihrisko musel predčasne opustiť Popovski. V korektnej hre rozhodcovia nemali veľa práce a hlavný Mijailović z Vršca nerobil chyby ako jeho pomocníci Guteša a Barac. DOLINA: Bujaković, Jovanov, Vasić, Kolak, Hlavča, Tošić (S. Dudáš), Radivojev, Kelečević, Ćirić (Mitkovski), Svetlík, Radenković V nedeľu Dolina bude hosťovať v Jabuke.

šancí, avšak v posledných sekundách prvého polčasu po rohovom kope sa pred bránou Hajdušice vytvorila skrumáž, z ktorej domáci zvýšili náskok. Po zmene strán hráči Slogy dominovali nad ihriskom, vytvorili si niekoľko skvelých šancí, ibaže brankár Melich znovu potvrdil svoje kvality. Predsa ho domáci prinútili ešte raz kapitulovať. Silnú strelu zboku síce odrazil, ale loptu ďalší domáci útočník zaslal do nechránenej siete – 3 : 0. Na druhej strane pri výsledku 2 : 0 peknú príležitosť mal A. Lipták,

ale brankár Slogy jeho strelu kryl. Vo finiši zápasu mužstvá zostali s desiatimi hráčmi, keďže N. Ružić a jeho strážca, kapitán domácich, pre vzájomné strkanie dostali druhú žltú kartu a museli predčasne odísť pod sprchy. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Folťan, Mršić, Pejčić, Petrović (Dimitrijević), Radović (Ćulum), A. Ružić (Miksád), A. Lipták, N. Ružić V nedeľu Hajdušica uvíta neporazenú Strelu z Ivanova.

Kujundžić, ale jeho strela skončila v rukách brankára. V 35. min. Nenin unikol po pravej strane, strelil pred bránu, na loptu nabehol Mijić, ale brankár znovu bol úspešnejší. V druhom polčase v 65. min. strelu Mijića brankár zaslal na roh. Konečne v 75. min. Števko z dvadsiatich metrov ideálne prihral Birmancovi, ktorý vybehol sám pred brankára a prekonal ho. V 81. min. voľný kop za domácich na vzdialenosti 25 metrov, centrovaná lopta do šestnástky trafila Matejina, zmenila smer a ocitla sa za chrbtom brankára Kurtešana – 1 : 1. Škoda, mohli Aradáčania inkasovať všetky

tri body, ale je vari najdôležitejšie, že neprehrali na hosťovaní od priameho konkurenta. Bod, ktorý si domov doniesli, je veľmi veľký. AŠK: Kurtešan, Kujundžić (Čeman), V. Gál, Ďuríček, V. Zakić, Matejin, Nenin (K. Gál), Števko, Striško (Birmanac), Mijić, Miletić Výsledky 3. kola: Naftagas – Jedinstvo 2014 3 : 4, Zadrugar – Bilećanin 2 : 2, Tisa – OFK Gradnulica 2 : 1, OFK Stajićevo – Zlatica odročené; bieloblatská Mladosť bola voľná. V nedeľu Aradáčania uhostia mužstvo OFK Stajićevo a Bieloblatčania MSK Mihajlovo.

37 /4872/ 14. 9. 2019

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Dvakrát viedli, ale prehrali

Z minima vyťažili maximum

Samuel Medveď

Matej Bzovský

MLADOSŤ – ČSK PIVARA 2 : 3 (1 : 1)

kopal takmer z tridsiatich metrov voľný kop a ponad živý múr trafil do šibenice. V druhom polčase v 50. min. Mladosť viedla 2 : 1. Strelcom bol

ažko padla tretia prehra zaradom petrovským modrým. Hralo sa len štvrté kolo a Mladosť prehrala doma už druhý zápas. Podobne tomu bolo aj minulej jesene, keď vo Vrbare prehrali až štyri zápasy (Tekstilac, Sloga, Radnički 1912 a Tisa). Bolo to vlastne derby, lebo sa stretli v majstrovskom zápase takpovediac susedia, ktorí majú už dlhoročnú športovú spoluprácu. Presnou štatistikou sa dá určiť, že Mladosť a ČSK posledný majstrovský zápas hrali až pred tridsiatimi rokmi, v sezóne 1988/89, keď Čelarevčania v Novosadsko-sriemskej lige obsadili prvé miesto a Mladosť bola trinásta. Obidva zápasy v tom ročníku ČSK vyhral identickým výsledkom 1 : Dáva góly, Mladosť prehráva: Vladimír 0. Potom Čelarevčania roky Fábry (vľavo) hrávali vo vyšších súťažiach. Podľa mienky mnohých divákov zápas mal slabú úroveň. Fábry, ktorý po rohovom kope A my predsa môžeme konštato- z pravej strany pri opačnej žrdi vať, že obidve mužstvá neštar- dočkal loptu a dorazil ju do siete. tovali najlepšie. Napriek tomu, Potom sa Mladosť akoby stiahla že v oboch mužstvách došlo k do obrany a Krstanović v 70. min. veľkým zmenám, predsa sa hralo vyrovnal. bojovne a prvý polčas mal lepšiu Keď mnohí očakávali remízu po úroveň. rohovom kope, Čelarevčan Ivković Mladosť hrala lepšie v prvej v 93. min. zblízka hlavou dal aj štyridsaťpäťminútovke, kým sa tretí gól. Hneď nato rozhodca Vuv druhom polčase hlavne bránila. kanović odpískal koniec zápasu. Čelarevčania dvakrát doháňali MLADOSŤ: Leňa, Jakuš (Mavýsledok a nakoniec sa im po- lidžan), Ivetić, Fábry, Šproch, darilo dosiahnuť i víťazný gól Beronja, Đaković (Severíni), v nadstavenom čase. Petrovča- Stanić (Valentík), Plavšić, Ožvát, nia tak dosť nešťastne prehrali Leškov zápas, hoci začali dobre, lebo Výsledky 4. kola: Bačka – Stari už v 6. min. Plavšić využil dob- grad 0 : 0, Crvenka – Tekstilac 2 rú prihrávku, prenikol po ľavej : 0, Radnički – Krila Krajine 2 : 3, strane a prízemnou strelou trafil Sloga – Bajša 4 : 0, Vojvodina – do opačného rohu. V 23. min. po Tavankut 0 : 0, Vrbas – Mladost rohovom kope Đaković kopal (T) 2 : 1, Mladosť (P) – ČSK Pivara nad brvno. Na opačnej strane 2 : 3, Mladost (A) – Tisa 1 : 1. Leňa dvoma identickými zákrokmi V nedeľu Mladosť bude hosťovyrazil loptu z pravého rohu. V 35. vať u menovkyne v Turiji. min. najlepší hráč hostí Krstanović Foto: J. Čiep

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JEDNOTA – MLADOST (BJ) 1 : 0 (1 : 0)

si 250 priaznivcov futbalu videlo v nedeľu na ihrisku Jednoty slušný futbal starých známych, ktorý im pripomenul dávnejšie stretnutia z čias, keď súťažili v republikovej lige. Tentoraz domáci neboli očividne vo svojej koži ako predtým v Šajkaši, kde nečakane slávili 1 : 0. Už v úvode zápasu vznikol dojem, že domáci podcenili len na papieri zoslabených, ale nadmieru obetavo hrajúcich hostí z Báčskeho Jarku, ktorí neprišli s úmyslom brániť sa. V prvej polovici zápasu hráči Mladosti mali citeľnú prevahu, viac a smelšie útočili na bránu domácich, takže naladený brankár Lazar Jovišić mal plné ruky práce. Zachraňoval svoju sieť výbornými zákrokmi. Dvakrát, v 12. min. a 33. min., keď sa útočníci hostí Stojaković a Milan Milošević ocitli pred ním, priam zázračne zachránil svoju sieť. Predtým hostia trafili aj do žrde. Domáci sa v poslednej štvrťhodine polčasu zbavili tlaku hostí a po hre rukou v trestnom území Živanović v 35. min. bol presný z pokutového kopu. V 41. min. Željko Mitrović sa po peknej akcii ocitol sám pred

skúseným brankárom Lolićom, ale jeho strela hlavou z desiatich metrov smerovala do rúk strážcu siete. Ani v druhej časti sa situácia podstatne nezmenila. Hostia vytrvale útočili, ale pred sebou mali znovu najväčšiu a neprekonateľnú prekážku –domáceho strážcu siete, kapitána Lazara Jovišića. Keď sa už unavení hostia „vystrieľali“, prejavili sa domáci. Založili dva pekné útoky prostredníctvom Milana Mitrovića, ktorý sa po sólovom úniku pravou stranou našiel úplne sám pred Lolićom, ale tento skúsený brankár vyrazil loptu na roh. JEDNOTA: Jovišić, Cvijanović (Panjak), Subotić, Živanović, Delić, Ljubević (Milanović), Ž. Mitrović, M. Mitrović, Gavrilović, Cvetanović, Kačar (Igrač) Výsledky 4. kola: Jugović – Mladost (NS) 0 : 2, Sloboda – Cement 2 : 3, Podrinje – Podunavac 4 : 1, Jednota – Mladost (BJ) 1 : 0, Radnički – Borac 0 : 2, Sloga (T) – Sremac 4 : 1, Hajduk – Crvena zvezda 3 : 1, Sloga (E) – Jadran 4 : 0. V nedeľu sa v susedstve na ihrisku Podunavca v Belegiši Jednota stretne s domácim mužstvom.

SRIEMSKA FUTBALOVÁ LIGA

Iba jeden gól

RADNIČKI – DONJI SREM 2015 1 : 0 (1 : 0) Lazar Pavković

utbalisti mužstva šídskeho FK Radnički po neúspechu vo Vitojevciach, kde podľahli domácemu Partizanovi 2 : 4, zvíťazili nad mužstvom z Pećiniec. Zápas na Mestskom štadióne v Šíde obom mužstvám priniesol množstvo šancí, ale 100 divákov videlo iba jeden gól, keď Drča v 27. min. prekonal brankára hostí. Rozhodca Branislav Ljubinković z Rumy vylúčil dvoch hráčov, domáceho Teofilovića a hosťa M. Mitrovića.

RADNIČKI: Aleksić, Aperlić, Drča, Vasić, Stojšić, Šuša, Derajić, Teofilović, Mirčetić (Mijatović), Matić, Bolić Výsledky 4. kola: Mitros – Hajduk (B) 0 : 1, Rudar – PSK 0 : 0, LSK – Hajduk (V) 3 : 0, Borac (M) – Napredak 1 : 0, Borac (K) – Budućnost 1 : 2, Železničar – Donji Petrovci 0 : 1, Radnički – Donji Srem 2015 1 : 0, Ljukovo – Partizan 2 : 1. V budúcom kole Radnički bude hosťovať v dedine Donji Petrovci, kde sa stretne s rovnomenným domácim tímom. • ŠPORT •

PRVÝ PIONIERSKY STOLNOTENISOVÝ TURNAJ V SELENČI

Zápas škôlkarov: Selenčan Štefan Lojdl a Laura Vargová z Temerínu (zľava); rozhodca je Jozef Slonka

Prípravy na začiatok turnaja

Odmalička s raketami narábajú Juraj Berédi-Ďuky

TK Selenča v nedeľu 8. septembra 2019 zorganizoval prvý turnaj v stolnom tenise pre pionierov s medzinárodnou účasťou. Súťaž prebiehala v školskej športovej hale a trvala takmer celý deň. Hostí v Selenči privítal predseda selenčského klubu František Čapanda. Zúčastnili sa kluby z Báča, Ady, Čelareva, Horgoša, Srbského Miletića, Nového Sadu (dva tímy), zo Zreňaninu, Šídu, z Temerína, Báčskej Topole, hostia z Ugrinoviec (Chorvátsko) a domáci Selenčania. Z neznámych dôvodov neprišli iba prisľúbení hostia z Maďarska. Hráčov (vcelku 80) rozdelili podľa vekových skupín. Preto, že niektorí súťažili aj v dvoch skupinách, počíta sa, že vcelku hralo 105 dievčat a chlapcov, čo je pre prvý turnaj povšimnutiahodný počet účastníkov. Na turnaji účinkovali tak chlapci, ako aj dievčatá. Hralo sa v športovej a férovej atmosfére, všetko uplynulo v úplnom poriadku, čo dosvedčili aj účastníci, ktorí nanajvýš spokojní opúšťali Selenču. Pre tých najlepších organizátori zabezpečili poháre, medaily, diplomy a vecné darčeky. Víťazom zaslúžené uznania odovzdal Selenčan Dušan Valent, ktorý je jeden zo začiatočníkov tohto športu v Selenči, dlhoročný hráč, tréner, a patrí mu taktiež zásluha, že tento šport úspešne obstál v Selenči do dnešných dní. Najúspešnejší

boli športovci z Nového Sadu, ktorí získali 3 zlaté, 4 strieborné a 4 bronzové medaily. Po nich nasledovali hráči z Báčskej Topole (2 – 1 – 4), na treťom mieste skončili hostia z chorvátskych Ugrinoviec (1 – 1 – 3). Hostitelia turnaja – Selenčania obsadili štvrté miesto. Turnaj zorganizovali s cieľom propagovať tento šport v Selenči a okolí, aby takto prilákali všetkých záujemcov o stolný tenis, zvlášť deti, ktorým patrí budúcnosť športu v Selenči. Určite veľké zásluhy za organizáciu má trénerka Selenčanov Nada Banjcová, ktorá ideu o turnaji dokázala zrealizovať. Nezištne jej v tom pomohli ľudia dobrej vôle, ako aj rodičia detí, ktoré aktívne trénujú. Nápomocnú ruku k organizácii priložil aj Selenčan Zlatko Kesler, ktorý sa snaží tento šport v Selenči nie iba zachovať, ale aj pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Pomoc poskytli aj stolnotenisové kluby z Báča a Odžakov, keďže zabezpečili potrebné rekvizity. Technickú podporu turnaja poskytol Dragan Mandić (národný rozhodca), ktorý na počítači spracoval všetky údaje týkajúce sa zápasov a účastníkov. Turnaj navštívila a podporila aj predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Selenča a riaditeľka školy Katarína Vrabčeniaková. Najlepšie umiestnení Selenčania sú: v kategórii predškolákov Štefan Lojdl, ktorý obsadil jedno z dvoch tretích miest, v kategórii 1. a 2. ročníka –chlapci Dávid Čapanda (1. miesto), v kategórii 1. a 2. ročníka – dievčatá

Iniciátorka turnaja, trénerka STK Selenča Nada Banjcová (s mikrofónom)

Skupina 1. a 2. ročníka – chlapci: (zľava) Nikola Velicki (2. miesto), Dávid Čapanda (víťaz), Dušan Živković a Dominik Egri (3. miesta). Odmeny im odovzdal Dušan Valent.

Anja Marinová (2. miesto), v kategórii 3. a 4. ročníka – chlapci Lazar Marin, ktorý sa rozdelil o jedno z dvoch tretích miest, v kategórii 3. a 4. ročníka – dievčatá Slađana Kneževićová obsadila tiež jedno z dvoch tretích miest. Predseda klubu František Čapanda na záver turnaja pripomenul, že plánujú aj v budúcnosti pokračovať s organizáciou rôznych stolnotenisových turnajov v Selenči.

Selenčské družstvo s vedením klubu

Mužstvo MOMS Šíd – 2. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Šíd: Stevan Chrček, Mihajlo Vrzić, David Janković, Emil Chrček, Dragan Popović (stoja zľava); Dejan Ćosić, Jovan Dumitrović, Goran Đorđević, Igor Đurđević (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec