Hlas ľudu 37/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

12. 9. 2020 | 37 /4924/

Uzávierka čísla: 9. 9. 2020

Udalosťou uplynulého týždňa bolo stretnutie prezidenta Srbska Aleksandra Vučića s americkým prezidentom Donaldom Trumpom dňa 4. septembra v Bielom dome vo Washingtone, kde bola podpísaná dohoda o normalizácii srbsko-kosovských ekonomických vzťahov. Prezident Trump túto dohodu ohodnotil ako historickú, lebo ide o pozitívny krok vo vývine vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, ktorej vládu na stretnutí vo Washingtone predstavoval kosovský premiér Avdullah Hoti. V pondelok 7. septembra v Bruseli pokračoval dialóg predstaviteľov Belehradu a Prištiny pod záštitou Európskej únie – domácimi tohto zasadnutia boli vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a osobitný vyslanec EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák. Čo sa týka rokovaní na vysokej úrovni v Bruseli, prezident Srbska Aleksandar Vučić a kosovský premiér Avdullah Hoti spoločne potvrdili, že okrem o dohodnutej normalizácii ekonomických vzťahov v rámci dialógu sa znovu začalo hovoriť o niektorých ďalších významných témach, akými sú založenie Spoločenstva srbských obcí a otázka nezvestných a vysťahovaných osôb. Obšírnejšie o dosiahnutej dohode vo Washingtone a pokračovaní dialógu v Bruseli píšeme v rubrike 7 dní.

Foto: Tanjug / White House

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

KTO?, ČO?, KDE?, KEDY?, AKO?, PREČO? A S AKÝM CIEĽOM?

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT,

Miroslav Benka

ážení moji, žiaľ, sme svedkami čias, keď ide o trend: ako sa čo komu nepáči, von s tým na ulice a do verejnosti: „Povedala straka vrane, že urobí z riti sane!“ – na bubon a čím hlasnejšie! Ako ktorý list nám príde, už aj REAGOVAŤ! Pozitívny, negatívny, to je jedno – REAGOVAŤ! A keď moji milí do roboty ísť?! – hádam keby zajtra, ešte lepšie včera! A po svojom, nijako inak, len po svojom! – ba just! Vždy sa treba snažiť a pochopiť veci, pouvažovať a nájsť spoločné riešenie. Ale aby sme veci porozumeli, musia byť jasne a zrozumiteľne napísané, argumentované podľa toho zlatého novinárskeho princípu: KTO?, ČO?, KDE?, KEDY?, AKO?, PREČO? a S AKÝM CIEĽOM? – a správne reagovať. Na všetky úradné výzvy, kde boli tieto princípy uvedené a menom a priezviskom podpísané, vždy sme úradne reagovali a naďalej plánujeme reagovať. „Na problematiku spätú s ohláseným prepúšťaním zamestnancov Rádio-televízie Vojvodina angažovaných prostredníctvom agentúry pre zamestnávanie sme“ adekvátne reagovali a v minulom čísle sa na túto tému hovorilo a písalo „v priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Štvorčlenná delegácia Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad oboznámila predsedníčku rady Libušku Lakatošovú“ a (našu kolegyňu) „predsedníčku Výboru pre informo-

vanie NRSNM Annu Horvátovú s ťažkosťami, ktoré sa môžu vyhrotiť ďalším znižovaním počtu zamestnancov v uvedenej redakcii“ – SME PÍSALI! Na šťastie, „aj keď nám to novinárska etika nakladá, o udalostiach v RTV Vojvodina, proteste a požiadavkách zamestnancov tohto verejného servisu“ čitateľov môžeme a sme informovali a prostredníctvom našich a vašich novín Hlas ľudu sme vyjadrili svoju mienku, lebo úradujúci zodpovedný redaktor Hlasu ľudu to podporuje a schválil, lebo sa nás to týka a že my o tomto máme a musíme písať. „Rovno preto touto cestou vyjadrujeme solidaritu s kolegami v RTV Vojvodina, predovšetkým v slovenských redakciách rádia a televízie, ale aj so všetkými ostatnými ohrozenými redakciami. Zároveň ich posmeľujeme, aby zotrvali v požiadavkách na zachovanie pracovných miest a kvality a kvantity programu.“ Či nám je dobre, alebo nie, s nami pravidelne počíta domáca prax: škodoradostné osierajúce portály, „slušné fb stránky“, „kvázi Story“, provinčné rádiá a ďalšie OSIErance ako trusové chrobáky (čítaj: skarabeus posvätný alebo valihnoj posvätný, srb. cyril. балегар) čakajú na svoju korisť! Preto nezabúdajme na novinárske otázky: KTO?, ČO?, KDE?, KEDY?, AKO?, PREČO? a S AKÝM CIEĽOM? – a reagujme, samozrejme – rozumne. Týždenník Hlas ľudu informoval a bude informovať o každom podujatí, keď ide o práva ľudí, a bude podporovať. Zároveň Hlas ľudu zatiaľ mal a bude mať skvelú spoluprácu s AP Vojvodinou a Republikou Srbsko, ktorá nás dôsledne a pravidelne financovala a financuje. Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

4 Dohoda z Washingtonu a dialóg v Bruseli 11 Svadba v segmentoch

28 Nikdy sa neopúšťať 43 Septembrové aktivity na jazere

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Budúcnosť ekologického poľnohospodárstva v EÚ

Na titulnej strane: Zrezávanie ciroku v Pivnici 2020

Nový Sad

• •

37 /4924/ 12. 9. 2020

Foto: M. Pap

Týždeň 

7 DNÍ

Dohoda z Washingtonu a dialóg v Bruseli Pripravil: Stevan Lenhart

o rokovaniach s predstaviteľmi americkej vlády prezident Srbska Aleksandar Vučić a kosovský premiér Avdullah Hoti sa v piatok 4. septembra stretli s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone, kde podpísali dohodu o normalizácii vzájomných ekonomických vzťahov. Sám prezident Trump dohodu ohodnotil ako historickú, lebo ide o významný krok vpred vo vývine srbsko-kosovských vzťahov, a mnohé svetové médiá túto udalosť zároveň označili za Trumpov diplomatický úspech pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA. Aleksandar Vučić vo vyhláške pre médiá ako osobitne významnú vec zdôraznil, že podpísaná dohoda je bilaterálna a nie trilaterálna, lebo Priština sa v danom dokumente nespomína ako subjekt medzinárodného práva. Ako uviedol denník Politika, podľa dohody, ktorú prezident Vučić a premiér Hoti podpísali vo Washingtone – kde bol okrem amerického prezidenta prítomný aj osobitný vyslanec USA pre rokovania medzi Srbskom a Kosovom Richard Grenell – Belehrad a Priština sa uzhodli na tom, že budú pracovať na zveľaďovaní vzájomných ekonomických vzťahov, a to prostredníctvom realizácie viacerých bodov. Medzi tieto body patrí záväzok uplatniť dohody medzi Belehradom a Prištinou o leteckej, železničnej a tranzitnej doprave, ktoré boli dosiahnuté ešte vo februári t. r. Obidve strany budú tiež spolupracovať s americkou finančnou korporáciou EXIM (ktorej predstaviteľstvo bude čoskoro otvorené v Belehrade) s cieľom realizácie Diaľnice mieru

www.hl.rs

a železničných tratí Priština – Merdare a Niš – Priština, ako aj zabezpečovania prostriedkov na podporu malých a stredných podnikov. Obidve strany budú spolupracovať aj s americkým ministerstvom energetiky a inými vládnymi inštitúciami z USA pri vypracovaní štúdie o rozdelení jazera Gazivo-

cich v leteckej doprave a zdieľať informácie v rámci spolupráce s USA na Balkáne, tiež budú pracovať na vývine technológií pre boj proti ilegálnym aktivitám. Osobitný bod dohody medzi Srbskom a Kosovom sa vzťahuje na zveľaďovanie náboženských slobôd, vrátane obnovenia medziná-

de/Ujma ako významného zdroja vody a energie. Srbsko a Kosovo budú navzájom uznávať diplomy a profesijné certifikáty, zapoja sa do regiónu „mini-Shengenu“ na západnom Balkáne a v rámci svo-

boženskej komunikácie a zachovania náboženských objektov. Okrem toho obidve strany sa zaviazali, že budú intenzívnejšie pracovať na nachádzaní a identifikovaní pozostatkov nezvestných osôb. Priština

jich sietí mobilných komunikácií určia zákaz využívania 5G vybavení od nespoľahlivých výrobcov. Aj Belehrad, aj Priština sa dohodou z Washingtonu zaviazali, že budú konať prísnejšiu kontrolu cestujú-

prijala jednoročné moratórium, keď ide o nároky na členstvo Kosova v medzinárodných organizáciách, pokým Belehrad sa zaviazal na jednoročné moratórium, keď ide o kampaň, v rámci ktorej Srbsko

Informačno-politický týždenník

vyzýva iné krajiny na stiahnutie nezávislosti Kosova. Obidve moratóriá začali platiť okamžite. Politickí analytici a znalci medzinárodných vzťahov sú názoru, že prítomnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa pri podpisovaní dohody s Aleksandrom Vučićom a Avdullahom Hotim má veľký význam a mala by zaistiť aj skutočnú realizáciu uvedených bodov. Suzana Grubješićová z belehradského Strediska pre zahraničnú politiku je mienky, že americký dôraz na ekonomických otázkach môže významne prispieť k doriešeniu srbsko-kosovských problémov. „Ekonómia môže otvoriť dvere a neskoršie aj pomôcť politikom pri podpisovaní dohody. Nemôže síce nahradiť seriózny politický dohovor, ale môže relaxovať vzťahy a prispieť k tomu, aby sme nakoniec dospeli aj k politickej dohode s kosovskými Albáncami,“ povedala Grubješićová pre denník Politika. * Prezident Srbska Aleksandar Vučić z Washingtonu cestoval do Bruselu, kde sa najprv v nedeľu 6. septembra stretol s osobitným vyslancom Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslavom Lajčákom a zástupcom pomocníka štátneho tajomníka USA pre západný Balkán Matthewom Palmerom, v nasledujúci deň viedol rozhovor aj s komisárom EÚ pre politiku susedstva a rozšírenia Oliverom Várhelyim. V pondelok 7. septembra v Bruseli pokračoval dialóg medzi predstaviteľmi Belehradu a Prištiny – domácimi tohto zasadnutia boli vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a osobitný vyslanec EÚ Miroslav Lajčák. Po ukončení • TÝŽDEŇ •

rokovaní na vysokej úrovni aj prezident Srbska Aleksandar Vučić, aj kosovský premiér Avdullah Hoti potvrdili, že vedľa dohodnutej normalizácie ekonomických vzťahov v rámci dialógu sa znovu začalo hovoriť o niektorých ďalších významných témach, akými sú založenie Spoločenstva srbských obcí, otázka nezvestných a vysťahovaných osôb a otázka majetkov.

Osobitný vyslanec EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák pre médiá vyhlásil, že na pondelkových rokovaniach v Bruseli obidve strany významne pokročili v rozhovoroch na dôležité témy. Ako povedal, tieto rokovania neboli vždy ľahké, ale rozhodujúca bola vôľa obidvoch strán, aby svoj dialóg posunuli vpred napriek bolestivým a zložitým otázkam, o kto-

rých sa hovorí. Miroslav Lajčák tiež konštatoval, že prezident Srbska Aleksandar Vučić a kosovský premiér Avdullah Hoti spoločne potvrdili svoju odhodlanosť, aby celý proces tohto dialógu pod záštitou EÚ smeroval k vzájomnej dohode. „Potrebné je povedať, že obidvaja lídri, ktorí na naše rokovania prišli po zasadnutí v Bielom dome, potvrdili, že ich hlavnou prioritou

zostáva integrácia do Európskej únie a pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Táto ich spoločná odhodlanosť a chápanie priority má podstatný význam pre ich napredovanie na ceste k EÚ,“ odkázal Miroslav Lajčák. Rokovania na vysokej úrovni v rámci srbsko-kosovského dialógu v Bruseli budú pokračovať 28. septembra.

ZO ZASADNUTIA KOORDINÁCIE NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Stretnutie s premiérkou ako riešenie Anna Horvátová

priestoroch Rusínskeho kultúrneho strediska sa v stredu 2. septembra konalo zasadnutie Výboru pre informovanie pri Koordinácii národnostných rád národnostných menšín s jediným bodom rokovacieho programu – zastaviť či znemožniť prepúšťanie zamestnancov RTV Vojvodina angažovaných na určitú dobu cez Agentúru pre zamestnávanie, alebo ako čeliť zmenšeniu získaných práv týkajúcich sa fungovania redakcií, ktoré svoj program vysielajú v jazykoch národnostných menšín v rámci RTV Vojvodina. Schôdza predstaviteľov národnostných rád sa tentoraz konala na podnet bunevskej národnostnej menšiny, ktorej predstavitelia sa, žiaľ, na schôdzi neobjavili. Zasadnutiu predsedal Stefan Stojkov, predseda koordinácie a predseda Národnostnej rady bulharskej národnostnej menšiny. Prítomných na úvod a v mene rusínskej národnostnej menšiny privítal Borisav Sakač. V debate mali účasť predstavitelia 16 národnostných rád. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny prítomné na schôdzi boli predsedníčka Libuška Lakatošová, predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Anna Horvátová a koordinátorka Výboru pre informovanie NRSNM Lidija Damijanová. Schôdze sa zúčastnili aj predstavitelia RTV Vojvodina – hlavný a zodpovedný redaktor 2. programu RTV Vojvodina Mirko Kanjuh, hlavný a zodpovedný redaktor 3. programu rádia Vojin Popović a pomocníčka hlavného a zodpoved-

ného redaktora 3. programu rádia Zlatica Njaradi. Zodpovedný redaktor Kanjuh v dôkladnej analýze ozrejmil chvíľkový stav v RTV Vojvodina, kde došlo k nútenému zmenšeniu počtu zamestnaných – angažovaných prostredníctvom Agentúry pre zamestnávanie. Na schôdzi sa spoločne uzhodli na tom, že situáciu treba doriešiť, nakoľko je možné zjemniť, aby sa čím menej zamestnancov prepustilo. Kanjuh zdôraznil: „Zatiaľ nie je program ohrozený ani o jednu minútu, v otázke môže byť zníženie kvality programu, avšak z tohto vyplýva aj téza, či zamestnancov ne-

a nemožnosti vyplácať zamestnancov. Už roky k tomu narážame na problém, že sa zatvárajú triedy v školách, kde je otázna existencia učiteľov. Žiaľ, je to dlhoročný problém, lebo nemáme nadostač detí na otvorenie tried, tí osvetoví pracovníci nemajú koho učiť. V médiách je situácia iná, ide tu o nedostatok finančných prostriedkov. Vedenie RTV sa snaží situáciu zjemniť. Avšak ak sa situácia nestabilizuje na dlhší čas, hrozí nebezpečenstvo zníženia kvality a rozsahu programu. Okrem toho sú obavy, že dôjde k nenávratnému odlivu novinárskeho kádra, ktorý je aj ináč v radoch národnost-

Na schôdzi koordinácie riešili pálčivé otázky

bolo priveľa. Otáznou nateraz nie je kvalita programu, i keď prepúšťaním zamestnancov môže byť otázna.“ Odznel konštruktívny návrh, že s týmto problémom treba oboznámiť predsedníčku vlády Republiky Srbsko Anu Brnabićovú a zároveň ju poprosiť o prijatie. Verejný servis zamestnával cez agentúry, lebo to bola jediná možnosť, ako získať nové kádre a osviežiť program, keďže od roku 2013 platil zákon o zákaze zamestnávania. Celkový problém nastal v dôsledku zníženia finančných prostriedkov

ných menšín deficitný. Po dôkladnom ozrejmení situácie v médiách redaktora Kanjuha konštruktívnym návrhom sa prihovorila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, keď v dôsledku nedostatku financií treba konať rozvážne, urobiť správny ťah:„Premiérke treba predostrieť dôležitosť situácie a žiadať, aby sa finančné prostriedky prinavrátili na normálne fungovanie médií. Určite pochopenie nevystane, lebo my vo Vojvodine máme práva, ktoré sa neohrozujú.“ Po diskusii prítomní sa uzhodli

na tom, aby sa súrne požiadalo o prijatie delegácie Výboru pre informovanie Koordinácie národnostných rád národnostných menšín u predsedníčky vlády Brnabićovej, ktorá je zároveň aj predsedníčkou Republikovej rady pre národnostné menšiny, v dôsledku riešenia dvoch pálčivých otázok: po prvé prinavrátenie odňatých finančných prostriedkov vo výške 201 miliónov dinárov Rádio-televízii Vojvodina v čím kratšej lehote; po druhé stanovenie spôsobu, akým Komisia pre dávanie súhlasu k zamestnávaniu vlády Republiky Srbsko bude v budúcnosti automaticky dávať súhlas k obsadeniu pracovných miest uvoľnených následkom prirodzeného odlivu v RTV Vojvodina, čiže odchodu do dôchodku zamestnancov. Tým by ani nad kvalitou programu, ani nad minutážou neviseli otázniky a program by sa nehatene vysielal. Neobstoja kvázi konštatácie a polopravdy, že národnostné rady svojím vmiešaním sa do redakčnej politiky iba negatívne vplývajú na redakčnú politiku médií. Sú to neopodstatnené tvrdenia, ktorými sa združenia a jednotlivci snažia diskreditovať predstaviteľov národnostných rád, pričom ignorujú fakt, že práve Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny ochotne poskytla pomoc, vyšla v ústrety zamestnancom RTV Vojvodina, aby netrpel program. Tu si niekto svoje osobné nevyriešené problémy prepája na vedúce osobnosti aj členov NRSNM a, ako inak, najlepšie zaútočiť obvinením, že sa nič nepodniká v prospech vyriešenia situácie. A keď sa verejnosti vsadí štipka neistoty, nedôvery, potom je už ľahko manipulovať s nedostatočne a nesprávne informovaným národom..

37 /4924/ 12. 9. 2020

Ľudia a udalosti V KOVAČICKOM DOME ZDRAVIA

Krok so súčasnou dobou sekretariát v čele s profesorom Zoranom Gojkovićom pre kovačickú zdravotnú ustanovizeň Oľa vyčlenil 4 860 000 dinárov na Glóziková-Jonášová kúpu digitálneho röntgenu a mamografu. Vďaka tomu je diagom zdravia v Kovačici nostika v značnej miere zlepšená pôsobí od prvej polovice a obľahčená, s ohľa60. rokov minudom na to, že sa dolého storočia z iniciatívy stáva ucelený a jasný vtedajšieho vedenia obraz o zdravotnom lokálnej samosprávy. stave pacienta.“ Odvtedy sa začalo tzv. Digitalizácia rádioloorganizované poskygického oddelenia má tovanie zdravotných viacnásobný význam a služieb v Kovačici, predje tým rýchlosť, kvalita tým ich vykonávali loa bezpečnosť, ako i 3D kálni lekári. zobrazenie diagnosZakladateľom DZ je tiky, bez používania Obec Kovačica, ktorá chemických látok pri sa v najväčšej miere vyrábaní klasických o uvedenú inštitúciu snímok cez filmy, ktoré stará aj dnes. Od svojho mali okrem iného nezaloženia táto ustanopriaznivý dosah aj na vizeň prešla niekoľkými životné prostredie, tiež zmenami, z tzv. zdranižšie dávky žiarenia votnej stanice sa stal pri zachovaní vysokej dom zdravia, dostala kvality obrazu, ako aj novú budovu, ale rovznačné zníženie nánako tak sa aj rozvíjala kladov, pokiaľ ide o ich a prispôsobovala svoje Digitálny röntgen a mamograf na používanie slávnostne odovzdal predseda Obce údržbu. služby súčasnej dobe. Kovačica Jaroslav Hrubík Dom zdravia v KovaV súčasnosti svojim čici sa vďaka finančnej užívateľom poskytuje bavenie súčasnými zdravotnými röntgenu a mamografu na rápodpore uvedeného pokrajinniekoľko zdravotných služieb: technickými prístrojmi a pomôcdiologickom oddelení, ktoré na ského sekretariátu dnes môže službu zdravotnej ochrany dospelých, službu zdravotnej ochrany kami, a samým tým ich cieľom je, používanie slávnostne odovzdal rovnať veľkým klinickým centrám, detí, oddelenie gynekológie a aby bola zdravotná starostlivosť vtedy novozvolený predseda ktoré už dávno takéto prístroje patronátnych sestier, službu sto- jej užívateľom poskytovaná naj- Obce Kovačica Jaroslav Hrubík, uplatňujú vo svojej práci. ktorý vo svojom krátkom príhoOkrem iného predseda Hrubík matológie, ako aj špecializované kvalitnejšie. V polovici augusta bežného vore poznamenal: „Pokrajinský povedal: „Lokálna samospráva a služby: oftalmológa, špecialistu

www.hl.rs

pre ORL, dermatovenerológa, neurológa a i. Od roku 1996 pri DZ pôsobí aj pohotovostná služba, ktorá je občanom k dispozícii 24 hodín denne. Obecné vedenie sa snaží udržiavať kontinuitu, keď ide o vy-

Informačno-politický týždenník

roku kovačickí DZ je zmodernizovaný tým, že od Pokrajinského sekretariátu pre zdravotníctvo dostal bezmála päť miliónov dinárov na kúpu prístrojovej techniky. Tentoraz spomenuté peniaze minuli na kúpu digitálneho

• ĽUDIA A UDALOSTI •

dom zdravia pokračujú s uprednostňovaním zdravotnej ochrany občanov Obce Kovačica. Z tejto príležitosti sa chcem poďakovať Pokrajinskému sekretariátu pre zdravotníctvo za preukázanú dôveru našej lokálnej samospráve a domu zdravia. Okrem technických prístrojov táto zdravotná ustanovizeň v uplynulom období zabezpečila sanitárne vozidlo, kompletne je renovovaná pohotovostná služba, vytvorená

kompletná fyziatria v Padine, a len spomenuté vozidlo je vyčíslené na zhruba 5 000 000 dinárov, čo je veľmi významné pre Službu pohotovostnej jednotky.“ „Okrem modernizácie prístrojov, s ktorými naši lekári každodenne pracujú, nesmierne ma teší skutočnosť, že lekársky tím, ale aj nemedicínsky personál DZ Kovačica silnie.“ Od ministerstva zdravotníctva dostali súhlas na zamestnanie

ďalších troch osôb na neurčitý čas. Ide o jedno pracovné miesto lekára, jedného právnika a jedno pracovné miesto na oddelení pomocného personálu. „Veľká vďaka a úcta patrí aj ambulancii pre respiračné infekcie, ktorá pracovala 24 hodín počas pandémie a v čase, keď sme sa všetci snažili zachovať zdravie našich obyvateľov,“ poznamenal predseda. Lokálna samospráva značne pomohla, aby DZ Kovačica vrátil

a znížil dlhy, ktoré nastali do roku 2016. Dnes je splácanie dlhov stabilizované a vopred projektované, takže je fungovanie tejto pre ľudí bezpochyby najdôležitejšej ustanovizne neohrozené. „Okrem toho všetkého pokračujeme so zveľaďovaním zdravotnej ochrany. Je celkom isté, že s takým trendom budeme pokračovať aj do budúcna,“ uzavrel predseda Kovačickej obce Jaroslav Hrubík.

MARINA SAVIĆOVÁ

Zástupkyňa predsedu obce Anna Lešťanová

a návrh predsedu Obce Stará Pazova Đorđa Radinovića, ktorého po tretíkrát na ustanovujúcej schôdzi ZO Stará Pazova zvolili za predsedu obce a v čele tejto sriemskej obce je od roku 2012, jeho zástupkyňou sa stala Marina Savićová (1984 Belehrad) z Nových Bánoviec. Detstvo a ranú mladosť strávila v Novej Pazove, kým strednú pohostinsko-turistickú školu absolvovala v Belehrade. Po ukončení strednej školy úspešne skončila kurz pre turistickú sprievodkyňu a tak nadobudla aj adekvátnu licenciu. Túžba po ďalšom školení a získavaní nových vedomostí ju odviedla do Nového Sadu, kde na Prírodovedno-matematickej fakulte v rámci Departmánu pre geografiou, turizmus a hotelierstvo získala titul diplomovanej • ĽUDIA A UDALOSTI •

manažérky v turizme, niekdajší odbor diplomovaný turizmológ. Nové vedomosti po ukončení fakulty hneď uplatnila v práci v turistickom úseku, presnejšie v niekoľkých turistických agentúrach (tak všeobecných, ako aj špecializovaných), kde nezanedbala ani prácu turistickej sprievodkyne. S prácou iba v jednej oblasti nebola však spokojná, a preto sa čoskoro orientovala i na prácu v hospodárstve a veľké skúsenosti Marina Savićová počas skladania prísahy na úrovni hospo21. augusta na zakladajúcej schôdzi ZO Stará dárenia nadobudla Pazova

v priemysle na výrobu plastických hmôt. Neskôr, zamestnaním sa v obecnej správe Obce Stará Pazova, Marina Savićová dostáva možnosť pracovať na zveľadení hospodárskeho prostredia v Kancelárii pre lokálno-ekonomický rozvoj. Ako vedúca rozvojových projektov uplatnila získané skúsenosti, čo bolo aj pre vedenie obce veľmi významné, a preto sa stala šéfkou Kancelárie pre lokálno-ekonomický rozvoj. Jej príspevok k vytváraniu priaznivého hospodárskeho prostredia a práca s početnými zahraničnými investormi ju priviedli i na novú funkciu – pomocníčku predsedu obce pre oblasť ekonomického rozvoja. Na uvedenom pracovnom mieste, cez mnohé výzvy a výsledky nevyhnutné pre ďalší rozvoj spoločenstva, zostala dodnes. Je vydatá a matka syna Vukašina.

37 /4924/ 12. 9. 2020

Ľudia a udalosti ZBER CIROKU JE UKONČENÝ

Cena lepšia, kvalita slabšia ešte väčšie plochy. Cena bola tohto roku celkom dobrá, teda poľnohospodári, ktorí dopestovali cirok, by mali byť spokojní. Miroslav Pap „Treba však skonštatovať, že kvalita ciroku je tohto roku horšia estovanie ciroku v Selenči v porovnaní s minulým rokom. je azda zo všetkých sloven- Pravdepodobne horšiu kvalitu zaských prostredí vo Vojvodi- príčinili občasné hmly, ktoré zle ne najrozšírenejšie. Pritom nejde vplývajú na cirok. Následne prišli iba o dopestovanie ciroku: medzi horúčavy, ktoré tiež znížili jeho hlavné špecifiká Selenčanov patrí kvalitu, čiže tohto roku máme veľké množstvá ciroku, ktorý je deformovaný, červenej farby, pričom by mal byť žltý. Nájdu sa aj škvrny, ktoré sú následkom rôznych chorôb,“ tvrdí výrobca cirokových metiel a poľnohospodár Zlatko Gašparovský. Tak ako v ostatných prostrediach, aj v Selenči je problém súvisiaci s nedostatkom pracovnej sily. Buď ide o rezanie a zbieranie v poli, alebo o prácu v továrňach na výrobu metiel. Z toho dôvodu Selenčania medzi prvými začínajú na orezávanie ciroku používať stroje, ktoré si zadovažujú v zahraničí. Tieto stroje dokážu cirok kosiť o niečo nižšie, ako je to pri ľudskej práci, čo je uprednostňujúce Metlár a poľnohospodár Zlatko Gaš- pre továrne. Negatívom týchto strojov je, že kosia a zbierajú parovský takmer všetko. Tým činom sa práve výroba cirokových metiel. výrobcom do tovární dostáva aj Intenzívna výroba metiel začala veľa odpadu – lístia, buriny a pod. od 50. rokov a nepretržite narastá Ešte stále sa vo väčšine prípadov na dodnes. rezanie a zbieranie využíva ľudská V selenčskom chotári sa ročne pracovná sila. Do Selenče v sezóne

Aj menšia metlička sa zíde v domácnosti

v priemere vysadí od 500 do 700 hektárov ciroku. V prípade, že je cena ciroku vyššia, vysádzajú sa

www.hl.rs

sa následne klasifikuje do 4 tried. Pred samotnou výrobou sa cirok ešte namáča do vody, aby zmäkol a aby sa mohlo s ním ľahšie narábať. Okolo násady sa kladie najmenej kvalitný cirok – cirok tretej triedy a smerom k vrchnému obalu sa ukladá najkvalitnejší a najkrajší cirok. V hornej časti sa cirok drôtom zaviaže o násadu a priklincuje, potom nasleduje šitie metly. V závislosti od kvality metly sa určuje aj spôsob šitia červenou a modrou niťou. Metla váži v priemere od 650 do 1 200 gramov. Dĺžka násady je od 90 do 100 centimetrov a spolu

Zvážanie ciroku

Pre zvýšenú produkciu metiel selenčskí metlári vykupujú cirok aj v okolitých prostrediach. Cirok sa po vyzbieraní suší a uskladňuje v stohu a následne sa mu pomocou prístrojov odstraňuje semeno. Ciro-

Cirok prichystaný na spracovanie

prichádzajú aj nádničiari (nájomná pracovná sila na jeden deň) z okolitých lokalít. Na jedno katastrálne

Informačno-politický týždenník

jutro (kj) je potrebných 20 nádničiarov a na cirokový porast na jednom hektári do 35 robotníkov. V roku 2018 bola cena osemhodinového pracovného času pri rezaní ciroku 2 000 dinárov a v aktuálnom roku je 2 500 dinárov. O produkcii metiel počas núdzového stavu sa Zlatko Gašparovský zmienil takto: „Obdobie prvej fázy pandémie zapríčinilo mierny pokles produkcie, no nezastavilo ju. Aj naďalej sme metly vyrábali a predávali doma a v zahraničí. Druhú vlnu sme takmer ani nepocítili, čo sa týka samotnej produkcie a vývozu.“

kové metličky sa chemicky upravujú v síre, aby mali krajšiu a výraznejšiu žltú farbu. Kvalita a veľkosť metličiek

s cirokovou časťou meria 1,3 až 1,5 m. Po kompletnom zviazaní nasleduje česanie a rezanie metiel. Hotové metly sa balia a uskladňujú na sedemdňové sušenie. Selenčania vyrobia ročne 3 až 4 milióny cirokových metiel a vyvážajú ich do Chorvátska, Francúzska, Talianska, Nemecka, Izraela, Slovinska, Ruska a na Slovensko. Srbsko je v súčasnosti štvrtým najväčším výrobcom metiel na svete. V súčasnosti v Selenči metly vyrába 14 metlárov (fabrík) a násady sa vyrábajú u troch Selenčanov. Tým sami vystačia na celkovú produkciu. Metla by sa mohla chápať ako určitý symbol Selenče, preto ju aj rôzne spolky vo forme miniatúr a v rôznom spracovaní prezentujú na početných podujatiach doma a v zahraničí. Treba však akcentovať skutočnosť, že práve cirok a metly mnohopočetným rodinám v Selenči prinášali a prinášajú denne chlieb na stôl. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Učebnice a školské potreby pre prvákov Anna Lešťanová

lupracovníci boli vo všetkých ostatných základných školách. K úspešnému začiatku prvákom odovzdali hodnotné darčeky – učebnice a školské potreby. Najmladší žiaci sa im za to odvďačili usmiatymi úprimnými detskými tváričkami. Najmenej prvákov je v Golubinciach – 35. Počas návštevy ZŠ B. P. Pinki-

ž tradične Obec Stará Pazova pre všetkých prvákov z územia obce zdarma zabezpečuje komplet učebníc a k tomu aj nevyhnutné školské potreby. V novom školskom roku 2020/2021 na území Staropazovskej obce do prvých tried v základných školách je zapísaných 645 žiakov. Najviac prvákov je v ZŠ Rastka Nemanjića – sv. Đorđe Radinović udelil učebnice a školské potreby Sávu v Novej žiakom ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho v Starej Pazove – 165 a Pazove v ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho v Starej Pazove ho, v mene ktorej sa za darčeky –112. Práve túto školu, jednu z poďakovala Zorica Jovičićová, troch pazovských základných škôl, riaditeľka školy, predseda Radivo štvrtok 3. septembra navštívil nović zahlásil o rok i dôkladnú predseda Obce Stará Pazova rekonštrukciu tejto výchovnoĐorđe Radinović, kým jeho spo- -vzdelávacej ustanovizne, a preto

ju i začiatkom tohto nového školského roka navštívil. ZŠ B. P. Pinkiho v Starej Pazove bola založená v roku 1730. Vystavaná je tesne vedľa pravoslávneho kostola a od svojho založenia neprestávala pracovať. Časom, ako sa Pazova vyvíjala a zväčšoval sa počet obyvateľov, aj Hodnotné darčeky prvákom do ZŠ hrdinu budova školy mala Janka Čmelíka v Starej Pazove priniesli Ivana dostavby v niekoľ- Nenadićová (zľava) a Mileva Ljubinkovićová. kých fázach. Vedľa nich je riaditeľ školy Janko Havran, ktorý V roku 1972 je vy- sa v mene žiakov a ich rodičov poďakoval za stavaná telocvičňa učebnice a školské potreby. (foto: z archívu školy) školy, žiacka kuchyňa a časť, ktorou sú spojené jestvujú- Podľa slov predsedu Radinovića v ce objekty. Terajší výzor školy da- obci sa usilujú, v súlade s dobou, tuje z roku 2002, keď je dostavané modernizovať vzdelávanie a tým ešte jedno poschodie. Obec Stará dosiahnuť, aby vzdelávacie profily Pazova okrem kompletov učebníc mohli odpovedať na požiadavky a školských potrieb pre prvákov vyvinutého hospodárstva a pozabezpečuje i autobusovú zľavu četných zahraničných investorov. Vo štvrtok 3. septembra v mene pre žiakov stredných škôl. Žiaci z dedín Staropazovskej obce, ktorí staropazovskej lokálnej samosprása zapísali do jednej z troch pa- vy v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka boli zovských stredných škôl, platia Mileva Ljubinkovićová, školská iba 20 percent z ceny mesačného inšpektorka, a Ivana Nenadićová, lístka za autobusovú prepravu, náčelníčka Oddelenia pre spoloostatnú časť aj tu uhradí obec. čenské činnosti.

50 ROKOV OD UKONČENIA ZÁKLADNEJ ŠKOLY oslávila generácia žiakov 1955. Na nádvorí Základnej školy 15. októbra v Pivnici sa zišli bývalí spolužiaci, aby si pripomenuli krásne chvíle, ktoré spolu prežili pred polstoročím. Pre aktuálnu situáciu súvisiacu s koronavírusom triednická hodina bola na nádvorí. Spolu túto generáciu tvorili tri triedy – dve slovenské a jedna srbská a spolu bolo presne 100 žiakov. Triednymi učiteľmi boli Zuzana Lekárová (A trieda), Michal Činčurák (B trieda) a Michal Brňa (C trieda). Na triednickej hodine, ktorú realizovala profesorka slovenčiny na dôchodku Anna Kľúčiková, bolo prítomných 31 bývalých spolužiakov. V rámci triednickej si zaspomínali aj na už zabudnuté udalosti, ktoré sa dočítali z triednych kníh. Žiaľ, spomenuli si aj na svojich zosnulých spolužiakov, ktorých je spolu 25. Po ukončení triednickej spolu strávili príjemné chvíle pri večeri a na dobrú náladu do tanca hrali Štefan Chrček a Vladimír Valentík. Organizátormi a iniciátormi stretnutia boli Ondrej Žigmund, Jozef Ruman, Pavel Šimek a Marinko Miladinov. Všetci bývalí spolužiaci pevne veria, že sa im podarí stretnúť sa v rovnakom počte aj o 5 rokov. M. P. • ĽUDIA A UDALOSTI •

37 /4924/ 12. 9. 2020

Ľudia a udalosti ZAČIATOK ŠKOLSKÉHO ROKU V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V PETROVCI

V súlade s aktuálnou situáciou Jaroslav Čiep

riednickými hodinami triednych učiteľov s rodičmi prvákov sa v utorok 1. septembra na dvore Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci začal nový školský rok 2020/2021. Aj v ostatných ročníkoch triedni učitelia a profesori na dvore v areáli školy na začiatok zorganizovali triednické hodiny so svojimi žiakmi. Vtedy im vysvetlili spôsob práce, rozdelenie do skupín a všetko, čo sú prinútení konať v takejto pandemickej skutočnosti. Žiaci v laviciach budú sedieť osve a novinkou je, že hodiny trvajú 30 minút. O týchto krokoch sa deň predtým dohodli v rámci kolektívu školy a prichystali sa na to, aby aj v tomto prostredí nový vyučovací cyklus mohol začať nehatene. V prvom stupni sa výučba koná priamo v škole, ako aj v druhom stupni výučby, hoci sa im ako možnosť núkala aj kombinovaná online výučba. Každá trieda má svoju učebňu, z ktorej sa nepresúva, iba v nevyhnutných prípadoch. V podmienkach ešte stále aktívneho koronavírusu v našej spoloč-

nosti a s uplatnením ochranných opatrení nový školský rok začal neobvykle. Prváčikovia totiž nemali možnosť zažiť slávnostné uvítanie.

prvákov. Rozvrhli ich do troch tried, dvoch slovenských a jednej srbskej s piatimi žiakmi. Prvákov v nasledujúcom školskom roku budú mať na starosti triedne učiteľky Milina Krajčíková, Anna Lovásová a Zuzana Fabianová. „V podstate máme o 16 žiakov menej ako vlani, o 13 je menej prvákov ako ôsmakov, ktorých sme vyprevadili. Úhrnne v tejto chvíli v našej škole máme 416 žiakov. V dôsledku pandémie Covid-19 všetky školy dostali pokyny, podľa ktorých majú organizovať prácu v tomto školskom roku, takže si školy majú najprv vypracovať operačný plán, a ministerstvo poskytlo modely, podľa ktorých by školy mali pracovať. Školy majú autonómiu voliť si modely podľa Riaditeľka školy Vlasta Werleová svojich kapacít – priestorovej, kádrovej a technických V rozhovore s riaditeľkou školy Vlas- vymožeností,“ povedala riaditeľka tou Werleovou sme sa dozvedeli, Werleová. Triedy v petrovskej škole že tohto septembra v petrovskej sú početnejšie ako 15 žiakov, takže škole do svojej „rodiny“ prijali 47 ich rozdelili do dvoch skupín a pod-

ľa toho v rámci vlastných možností zorganizovali vyučovanie. Podľa tohto modelu každá učiteľka v slovenskej triede na prvom stupni má dve skupiny. To je viac práce ako je normou určené a učiteľky sú dosť zaťažené. Nižšie ročníky pracujú v prvej zmene v dvoch skupinách a vyššie ročníky v druhej zmene paralelne v skupinách. Zmeny sa menia týždenne. Riaditeľka Werleová nám v rozhovore pripomenula, že sa im tohto roku podarilo zabezpečiť tri skupiny predĺženého pobytu, pre ktoré chystajú aj obedy. „V každom ročníku máme po dve triedy slovenské a jednu srbskú. K tomu aj jednu osobitnú triedu,“ pripomenula riaditeľka a na našu otázku o už roky oznamovanej rekonštrukcii školy odpovedala, že nemá nič nového povedať na túto tému a ďalšie úradné oznámenia neprišli do školy. Škola sa v úplnosti prichystala na nový školský rok, vykonali úplnú deratizáciu, dezinsekciu a dezinfekciu všetkých učební, kabinetov, chodieb a ostatných priestorov školy. K tomu v dvoch učebniach pre prvákov nainštalovali nový nábytok.

V ZŠ V LUGU

Prijali prvákov Miluška Kolárová

Lugu školskú bránu otvorili 31. augusta a do školského dvora vošli žiaci prváci so svojimi rodičmi. Tohto roku to bolo trochu náročnejšie. Pre pandémiu sa táto udalosť musela uskutočniť tak ako sa dalo, bez programu pre prvákov a ich rodičov. No prekvapenie pre prváčikov nevystalo a každý žiak prvák dostal pekný darček, ktorý pripravila Matica slovenská v Srbsku. Dostali školskú tašku a v každej taške zošity, perečník plný ceruziek, úbor pre telesnú výchovu a pomôcky pre výtvarnú kultúru. Rodičia a žiaci sa zišli na školskom dvore, ktorý mal nové rúcho. Počas prázdnin

www.hl.rs

učitelia tejto školy boli usilovní a školský dvor trochu omaľovali. Spoločne pracovali učitelia Jarmila

Melegová, Miroslav Báďonský a Miluška Kolárová. Rodičia a žiaci potom vošli do

Pred začiatkom výučby – lužskí žiaci s učiteľkou

Informačno-politický týždenník

školskej budovy, ale podľa nových pravidiel aj žiaci, aj rodičia museli mať rúško.

V novom školskom roku s rúškami • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE 15. OKTÓBRA V PIVNICI

Uspokojujúci počet prvákov Miroslav Pap

ohtoročný začiatok školského roku nebol v žiadnom prípade ľahký pre vedenie školy, učiteľov, žiakov a v konečnom prípade aj pre rodičov. Aktuálna situácia súvisiaca s koronavírusom výrazne pozmenila tradičný začiatok školy, v rámci ktorého býva napríklad aj slávnostné uvítanie prvákov. Tohto roku to bolo značne zredukované. V pivnickej Základnej škole 15. októbra v školskom roku 2020/2021 bolo zapísaných 30 prvákov, ktorí sú rozdelení do dvoch tried. Slovenskú triedu tvorí 23 žiakov a triednou učiteľkou je Anna Hodoličová a tú srbskú 7 žiakov, ktorým je triedna učiteľka Anna Blažeková. Podľa slov riaditeľa základnej školy Patrika Malinu tento počet je celkom uspokojujúci vzhľadom na rôzne faktory, ktoré zapríčiňujú pokles počtu detí. Približný počet bol aj vlani a očakáva sa aj na budúci rok, čiže výrazná, negatívna demografická krivka v základnej škole nie je až taká viditeľná. Minuloroční

ôsmaci boli posledná generácia žiakov, ktorí spolu tvorili tri triedy. V posledných rokoch v základnej škole je spolu okolo 240 žiakov.

je to pravidelné nosenie rúšok, tak učiteľov, ako aj žiakov. Obávali sme sa, ako deti budú zvládať konštantné nosenie rúšok, no zatiaľ je

Prvá skupina prvákov Slávnostný začiatok, s ktorým súvisí aj privítanie prvákov, pritom absentoval pre pokyny z vyšších inštancií. „Ešte pred začiatkom školského roku sme dostali presne stanovené pravidlá z ministerstva, ktoré musíme prísne dodržiavať. V prvom rade

to celkom v poriadku. Myslím si, že si už tak ony, ako aj my zvykli na túto neblahú situáciu. Žiak si môže dať dolu rúško, iba keď sedí v lavici, dištancovaný od ostatných spolužiakov, čiže len čo vstane zo svojho miesta a ide napríklad k tabuli, musí si nasadiť rúško. Ro-

dičia v žiadnom prípade nemôžu vchádzať do budovy, čiže svoje deti nechajú pred školou a oni sami musia a už aj vedia, kam majú ísť,“ hovorí riaditeľ školy. Z ministerstva prišli aj nariadenia súvisiace so skrátením vyučovacích hodín a o maximálnom počte žiakov počas jednej hodiny. Triedy, ktoré majú viac ako 18 žiakov, musia byť rozdelené do dvoch skupín. V pivnickej základnej škole v nižších ročníkoch sú tri triedy rozdelené a vo vyšších tiež tri. No pre obmedzené kapacity sa výučba koná v troch vyučovacích blokoch. Medzi vyučovacími blokmi sa všetky učebne a chodby dezinfikujú, čo tiež patrí k nariadeniam. Keď ide o plánované projekty na nastávajúci školský rok, riaditeľ Patrik Malina očakáva, že budú do určitej fázy realizované, no pre aktuálnu situáciu je možné, že niektoré aj vystanú.

ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Svadba v segmentoch Katarína Gažová

dajú svadobnú tradíciu skladania do skrine a prípravu ženíchovej izby pred svadbou, ako sa to pri-

a chlapcom tiež budeme rozprávať o tej predsvadobnej tradícii, spievať im staré svadobné piesne, aby sa

ulpínske ženy napriek pandémii koronavírusu s aktivitami neprestali. K zhotovenej kulpínskej parte urobili aj koleso a pripravili perly. Vzhľadom na situáciu, že sa nemohli stretávať vo svojich miestnostiach v kulpínskom múzeu, pracovali doma. „Party sme pripravili a chystali sme aj kroje, ale keďže sme tohto roku podujatie Svadba voľakedy a dnes nemohli usporiadať, rozhodli sme sa pre náhradný variant. Na svadbu sme prostriedky dostali a proste nám je ľúto, aby sme tohto roku nemali pôžitok z jej realizácie. Preto sme sa rozhodli, že tri Svadobný zástup tiahol centrom Kulpína aj v roku 2010 počas víkendy po sebe pripravíme zopár vtedajšej Svadby voľakedy a dnes segmentov svadby. V prvý víkend, v jedno poobedie, Spolok kulpín- pravovalo kedysi. Budeme to robiť oboznámili s tým, ako to bolo v miskych žien, KUS Zvolen a združenie v našich miestnostiach v rámci nulosti,“ vysvetlila predsedníčka Objatie spoločnými silami usporia- kaštieľa. Zvolenovým dievčatám SKŽ Katarína Zorňanová.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ďalšia časť venovaná svadobným volačkám bude realizovaná na nasledujúci víkend, ako aj miešačky, teda príprava šiflíkov do svadobnej polievky a prišívanie svadobného pierka, keď dievčatá budú chlapcom prišívať pierka. „Posledná časť bude usporiadaná ako časť svadby, keď mladomanželia a svadobčania pôjdu ulicou. Tak aj naša svadba a vyparádení svadobčania prejdú centrom cez park k trhovisku a v centre pred starým obecným domom bude časť tortiády, budeme predávať zopár tort. Tak sme si to naplánovali, aby nebolo mnoho ľudí na jednom mieste a aby sme realizovali zámer svadby, prenášania zvykov a obyčají na mladých Kulpínčanov. Lebo mnoho mladých o svadobných kulpínskych obyčajach nevie, ani o nich nepočulo, a toto je príležitosť, aby sa to naučili.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti SLÁVNOSTNÝ ČIN ORDINÁCIE TEOLÓGA MIROSLAVA PONIČANA V PETROVSKOM CHRÁME BOŽOM

„Nachádzam sa na križovatke...“

Anna Horvátová

e jedno povolanie, ktorému aj neveriaci vzdávajú úctu. Žiaľ, štúdium nie je až natoľko lákavé. Za tým čiernym odevom sa skrývajú emócie, mnoho potešujúcich slov, krásny, ba poetický výklad textu, pozorne voleného a umelecky podaného. Také je povolanie evanjelického farára. Asociáciou nie sú iba tie smutné chvíle, keď trúchlivé hlasy a piesne odznievajú pri poslednej rozlúčke s našimi najmilšími. Azda práve to aj odrádza mnohých nádejných mladých ľudí od štúdia teológie. Ale pozrime sa, čo na ceste okrem toho skončenému teológovi v rámci služby na národa roli dedičnej a tej nábožnej prichodí konať. Je to najmä služba svojmu národu, v tom náboženskom duchu, ale aj v národnom. Nie každý rok sa z radov nás vojvodinských Slovákov pre štúdiá teológie rozhodujú mladí nadšenci. Zriedkavá je voľba tejto fakulty, aj napriek tomu, že je mladých kazateľov Božieho slova menej než tých, ktorí svoje ľudu odslúžili a stoja na prahu zaslúženého dôchodku. Následným činom skončenia vysokoškolského teologického štúdia a prvým krokom v službe duchovného pôsobenia je čin ordinácie, či vysvätenie za kňaza. Aj tých dojímavých chvíľ je v našich zboroch málo. Preto sú o to dôležitejšie a vzácnejšie. Práve taká slávnosť sa konala v chráme Božom v Báčskom Petrovci 25. augusta, keď bol slávnostne vysvätený biskupom Samuelom Vrbovským za kňaza – kaplána Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Miroslav Poničan, rodák kysáčsky. V dôsledku koronavírusovej pandémie slávnosť sa konala za prítomnosti najbližších, čiže najbližšej rodiny, farárov našej cirkvi a biskupa. Miroslav Poničan je týmto činom vysvätený za misijného kaplána Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku.

www.hl.rs

Aj napriek obmedzeniu pre ochranné opatrenia predsa však ten slávnostný nádych nevystal. Prispel k tomu aj Dr. Juraj Súdi, kantor selenčkého cirkevného zboru v Selenči, so synom Jurajom, ktorí svojím dojímavým

mnohým tým, ktorí tu dnes s nami nemohli byť! Stojím na križovatke a pozerám sa aj na druhú stranu. Tá druhá strana je zatiaľ pre mňa tak trochu neznáma, môžem povedať hmlistá. Síce poznám jej obsah, ale stojím a pozerám na ňu s rešpektom, ale aj s odhodlanosťou. Tá druhá strana je moja ľavá strana, strana, ktorá je pri srdci. Je to strana služby, služby, do ktorej ste ma dnes vysvätili. Preto prosím Pána Boha, aby ma múdro, oddane a nesebecky viedol po tejto ceste. Po ceste, na ktorej pevne verím, že budem stretať všetky tie milé tváre, ktoré som pred chvíľou spomenul a ktoré mi budú pevnou oporou. Ktoré ma budú sprevádzať po ceste služby, ktorá je pri srdci a ktorá vedie k tej nebeskej perle.“ Po prednese piesne 583 Ó, Bože, svojho požehnania... V dôsledku koronavírusovej pandémie slávnosť sa konala za prítomz Evanjelického spevníka nosti najbližšej rodiny, farárov našej cirkvi a biskupa biskup Samuel Vrbovský vykonal vysviacku Mgr. Mispevom a hudobným prednesom ako ste vy. Stojím na križovatke, na roslava Poničana za evanjelického pookriali srdcia prítomných v rám- tejto strane (pravej), vidím mnoho kňaza. ci vysviacky. ľudí, mnoho známych tvárí. Áno, V rámci vysviacky odzneli ordiPo úvodnej hudbe pri vstupe ste to vy, milí moji. Dovoľte mi, aby načný príhovor, ordinačné otázky, kňazov do chrámu prítomným sa som vám úprimne poďakoval za vyznanie viery všeobecnej kresprihovoril Ján Vida, ťanskej, odriekanie prísahy, farár petrovský, ktopromulgácia, požehnanie, rý po pesničke NajConfirma Deus, modlitba svätejší predniesol ordinovaného, modlitba príhovor k Večeri cirkvi za ordinovaného, Apoštolské požehnanie v Pánovej. V rámci tejto časti odzneli prednese biskupa Vrbovskéspovedné otázky, ho a príhovor ordinovaného, spovedná modlitba ako i Áronovské požehnanie a všeobecné rozkaplána. Svojou prítomnosťou hrešenie. Ďalším bodom bola liturslávnostný čin ordinácie gia k Večeri Pánovej poctili manželka ordinovaa následné osobné ného Zuzana Poničanová, rozhrešenie a prijífarárka lalitská, Jaroslav Jamanie, tiež ďakov- K slávnostnému nádychu prispel aj Juraj Súdi vorník, novozvolený biskup so synom Jurajom ná modlitba. našej cirkvi a farár kulpínV dojímavom sky, Ondrej Marčok, farár poďakovaní sa kaplán takto priho- doterajšiu pomoc! Ďakujem vám, kysáčsky, Branislav Kulík, farár voril: „Nachádzam sa na križovatke rodičia, starí rodičia, ďakujem Ti, vojlovický a predseda Kňazskej a obzerám sa raz na jednu a raz na brat, ďakujem Ti, manželka Zuz- konferencie, a Slađan Daniel Srdić, druhú stranu. Jedna strana je krás- ka, ďakujem Vám, dôstojný pán farár jánošícky. Hymnou Hrad na, plná spomienok a sentimen- biskup, ďakujem Vám, páni farári, prepevný sa slávnostná ordinácia tov, detského smiechu a radosti, ďakujem Vám všetkým za pomoc skončila. Foto: z archívu M. Poničana školských a študentských povin- a slová povzbudenia. Ďakujem aj

Informačno-politický týždenník

ností. Keď pozerám na tú stranu, cítim sa dobre. Preto chcem najprv poďakovať Pánu Bohu, že mi dal múdrosť a vytrvalosť, ktorú som tak veľmi potreboval počas štúdia, ale chcem Mu ďakovať aj za to, že ma obklopil tak vzácnymi ľuďmi,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PRI ŠÁLKE ČAJU S MLADÝM KAPLÁNOM SEAVC MIROSLAVOM PONIČANOM

Na duchovnej ceste A. Horvátová

e zaujímavé v dnešnej hektickej dobe stretnúť dvoch mladých slova Božieho kazateľov, k tomu manželský pár. Takým je Zuzana a Miroslav Poničanovci. Miroslav po skončení štúdií nezanevrel na svoje rodisko, vrátil sa tam, odkiaľ odišiel. Nie však sám, spolu so životnou družkou, farárkou, ktorá slúži v cirkevnom zbore v Laliti. Po jej boku zatiaľ aj Miroslav, ktorého nedávno ordinovali na kaplána. Rozhodnúť sa na štúdium teológie v mladom veku, v okrúžení, keď ťažko odolať zvodným lákadlám tohto sveta, nie každý to dokáže. Hýrivá mladosť občas trasuje cestu iným smerom, ako by sme si to priali, alebo ako je prianie rodičov. Pevným rozhodnutím sa viedol žiak Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, keď si v treťom ročníku určil smer svojho ďalšieho pôsobenia, predtým štúdia teológie, pre mladých nie vôbec lákavého. Ako sa v spomienkach na tie chvíle vracia nedávno vysvätený kaplán našej cirkvi Miroslav Poničan: „V treťom ročníku gymnázia som sa akosi intenzívnejšie začal stretať s cirkevným životom, najmä v Petrovci cez rozličné aktivity. Práve som sa začal aktívnejšie venovať hre na trúbke, následne sme mali časté výstupy, hlavne v rámci cirkevných programov. V takom okrúžení som začal intenzívnejšie premýšľať o štúdiu teológie. Moje rozhodnutie iba upevnil vtedajší petrovský farár Vladislav Ivičiak, aj biskup Samuel Vrbovský a farár kysáčsky Ondrej Marčok. Samozrejme, vedomý som si bol aj tej menej pútavej stránky tohto povolania. Ale zaujímavé je, že som o ničom inom nerozmýšľal, iba ako sa stanem študentom Evanjelickej bohosloveckej fakulty. Aj napriek tomu, že som nemal úplnú predstavu o tom, čo všetko tá oblasť ponúka, bol som si istý, že je to správne rozhodnutie. Musím sa priznať, že som sa v prvom semestri akože hľadal v tom, ale v druhom semestri som bol presvedčený, že som nechybil. Povedal som si, to je povolanie, ktoré ma baví, v ktorom by som chcel zotrvať. A najmä v treťom ročníku, keď sme realizovali praktické predmety, týkajúce sa služby, vyučovania náboženstva, • ĽUDIA A UDALOSTI •

liturgie, to moje rozhodnutie sa len spečatilo, to je to, čomu chcem zasvätiť svoj život.“ PRAX A PRVÉ SLUŽBY Samozrejme, tá prax buď priblíži, alebo vzdiali študujúceho od daného povolania. Vás to ešte silnejšie upevnilo vo viere a v presvedčení správnosti rozhodnutia. „Naším záväzkom bolo, že sme každý semester mali jednu hodinu odučiť v škole, škôlke a na stretnutí mládeže a, samozrejme, pripraviť si materiály, ktoré nám boli známkované. Potom už nasledovali akademické služby Božie, ktoré sa konajú na fakulte pre vyučujúcich a žiakov. Kázeň podá vyučujúci a liturguje študent a boli to aj moje

prvé služby. Pri mojich prvých službách Božích prítomný bol biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik, čo vyvolalo u mňa určitý pocit trémy, i keď to dopadlo na výbornú.“ Hrou na trúbke sa tak pred ôsmimi rokmi do cirkevného života vniesla novinka. Zvuk trúbok dovtedy v kostoloch bol nezvyčajný. Aj vy ste boli členom orchestra a odkiaľ u vás záujem o hru na tomto nevšednom nástroji? „Vždy som mal blízko k hudbe, hrával som na syntetizátore. Ako mládežník som navštevoval stretnutie evanjelickej mládeže v kysáčskom cirkevnom zbore. Farár kysáčsky Marčok tak raz prišiel za nami, či by sme sa nechceli naučiť hrať na tom hudobnom nástroji. Predtým som sa nikdy nestretol s trúbkou.

Samozrejme, zo zvedavosti som sa dal do toho, cez internet som si naštudoval hru. Ale vtedy ako stredoškolák som si nemyslel, že sa tej hre budem venovať priam odborne. Rýchlo sa to roztočilo, takže som ročne absolvoval až 50 vystúpení. K tomu aj tých zájazdov bolo dosť, nielen u nás v Srbsku, ale navštívili sme aj Chorvátsko, Poľsko, Nemecko... Tým som skĺbil svoju záľubu s povolaním.“ PREPOJENIE HUDBY A ŠTÚDIA, ODBORNÉHO SO ZÁĽUBOU Tá záľuba k hudbe a práve k tomuto hudobnému nástroju sa potvrdzuje vaším rozhodnutím, že ste si zvolili aj diplomovú prácu na tému hudobného nástroja. Nie náhodou ste si zvolili práve nástroj šofar v judaizme. „So záujmom o hudbu som prišiel k docentke Horňanovej, vyučujúcej na Katedre Starej zmluvy, s návrhom, či by som mohol diplomovku písať o prastarom nástroji – šofar. Je to hudobný nástroj z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách, je predchodcom trúbky.“ Mnohí sa s týmto určite nestretli, povedzte niečo bližšie o tomto hudobnom nástroji. „Slovo šofar (hebr. ‫ רפוׁש‬/šôp r) sa v Biblii používa na označenie opracovaného rohu zvieraťa, obyčajne barana, antilopy alebo gazely. Roh sa opracovával tak, aby bol dutý a zvučný. Prvú zmienku o ňom nájdeme v 2M 19, 1624: ,,Na tretí deň zrána začalo hrmieť a blýskať sa, ťažký oblak ležal na vrchu a zaznieval veľmi silný zvuk trúby, tak že sa strachom chvel všetok ľud v tábore.“ Je to jeden z najstarších nástrojov semitských národov a ako jediný si zachoval kultúrnu prax judaizmu až do súčasnosti. Hlavné údaje o šofare sú uvedené v Talmude, ale dočítame sa o ňom aj v Qumránskych zvytkoch. To svedčí o jeho veľkom význame v rôznych sférach a udalostiach v živote židovského národa. Postupom času sa vnímanie šofaru zmenilo z ľudového nástroja, ktorý mal magické vlastnosti, na posvätný nástroj, ktorý sa používa pri kultovom organizovaní spoločnosti, a zároveň nadobudol aj charakter náboženského symbolu. V Talmude sa píše o rôznych náboženských a sekulárnych po-

vinnostiach šofaru. Ide o niekoľko najdôležitejších aspektov, ktoré uvádza Kolyada vo svojej knihe: 1. mystický aspekt: odráža staroveké presvedčenie, že šofar bol spojený s prírodnými silami, s vierou v jeho magický výkon, ako aj schopnosťou vystrašiť a vyhostiť satana z trónu Všemohúceho; 2. teologický aspekt: ortodoxní židia boli povinní počúvať zvuky šofaru (ženy a deti boli od toho oslobodené). Zvuk šofaru mal byť znamením a pripomienkou zmluvy medzi Bohom a Mojžišom a skrze neho s celým Izraelom; 3. rituálny a symbolický aspekt: zvuk šofaru bolo počuť pri verejných očistných obetiach nazvaných hatta´ot. Pri zdobení oltárneho chrámu na sviatok Sukkot a sprevádzaní slávnostných ceremoniálov. Okrem toho zvuk oznamoval aj smrť a čas pohrebu; 4. dogmatický aspekt: signál šofaru predpovedal oznámenie štatútu učiteľa Talmudu; 5. právny aspekt: šofar poskytoval zvukové informácie o vyhostení niekoho z komunity podľa rozsudku súdu; 6. ekonomický aspekt: na šofare sa hralo počas verejných modlitieb, na hrozbu hospodárskej katastrofy, ako aj na zníženie kúpnej moci šekela.“ SPOLU V SLUŽBE BOHU A ĽUDU Manželia farárovci sa určite dopĺňajú v práci. Ako vyzerajú služby Božie vo vašom podaní? „V lalitskom cirkevnom zbore spolu slúžime. Obidvaja sme prítomní na službách Božích. Rozdelíme si to tak, že jeden má kázeň, iný liturguje. Služby sú už samy po sebe iné, dynamické. Aj veriaci to dobre prijali. Služby Božie bývajú každú nedeľu. V auguste sme mali konfirmáciu, konfirmovaných bolo osem detí. Detskej besiedke sa tiež venujeme, ale k tomu sme dali aj taký malý zárodok – čiže začali sme s nácvikom hry na trúbkach. Záujem je pozoruhodný, najmä u tých mladších, a ešte keď v kostole nikdy predtým nezaznel zvuk trúbky.“ Tak ako prvýkrát, čo na trúbke zahral kaplán Miroslav Poničan, dúfame, že sa v lalitskom cirkevnom zbore zrodí trúbkový orchester, že svojou prácou na duchovnom poli manželský pár položí pevné základy malému zboru a rozprúdi cirkevné aktivity.

Foto: z archívu spolubesedníka

37 /4924/ 12. 9. 2020

Ľudia a udalosti ODPADOVÉ KONTAJNERY ODSTRÁNILI Z KULPÍNA

V dôsledku nedbanlivosti občanov Katarína Gažová

boli postavené v dedine už zopár rokov. Občania zostali prekvapení, čo sa udialo. Podľa informácií z MS Kulpín zostali iba kontajnery vedľa cintorína a v centre dediny. Ostat-

Progresu bola nekultúrnosť niektorých občanov, ktorí si dovolili do kontajnerov na separovanie spomenutých surovín hodiť aj zhynuté zvieratá. Konkrétne sa to

o Kulpíne boli už dlhšie rozložené kontajnery Verejného komunálneho podniku Progres, do ktorých občania separovali odpad. Okrem pondelkového vynášania zmiešaného odpadu z domácností na odpad slúžili aj postavené kontajnery po dedine. Do týchto sa vynášal separovaný odpad, teda boli to osobitné kontajnery na sklo, PET obaly – plastiku a papier. Takýmto spôsobom si Kulpínčania zvykli a začali sa, keď ide o odpad, správať ako vo vyspelom civilizovanom svete, kde je taký spôsob odkladania odpadu celkom normálna záležitosť. No nedávno spomenuté veľké kontajnery na separovanie jednoducho zmizli z miest, na ktorých

Takéto kontajnery boli rozmiestnené po Kulpíne, záber je z roku 2017

né kontajnery na separovanie sú z dediny odvezené. Príčinou takéhoto postupu

DOMÁCE JE NAJZDRAVŠIE. Každý rok s príchodom jarných mesiacov a prvých vo fóliovníkoch dopestovaných výrobkov sviežej zeleniny a neskoršie aj sladkej letnej pochúťky – melónov má svoje miesto. Kto chce, môže si tu čerstvé výrobky kúpiť. A dobre vieme všetci, nielen Petrovčania, ale aj okoloidúci, že je to miesto petrovského zeleninára Jána Pavlova-Huciho. Dopestovanú sviežu zeleninu, priamo z poľa, v horúce nedeľné predpoludnie predávala jeho sestra Anna Pavlovová-Banovićová, ktorá je žiakom dobre známa ako profesorka zemepisu v Gymnáziu Jána Kollára. Cez letné prázdniny si takto zrežírovala dni. Už predpoludním aj tej ponuky málo zostalo, vypredalo sa, ale zvädnuté to nebolo. ah

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

stalo v Ulici Nušićovej. Následne kontajnery boli odnesené, lebo neslúžili na ciele, na aké boli určené.

Keďže v Kulpíne hygienik nepracuje (kedysi bol zamestnanec pri MS Kulpín), uhynutie zvierat v domácnosti sa prihlasuje službe v Sombore, ktorá má kompetencie na tieto účely. Predtým občania majú dostať potvrdenie o uhynutí zvierat od kompetentného zverolekára. Všetky informácie o tomto postupe dostať aj v MS Kulpín. Najnovšie spolu s účtami za služby Progresu občania Kulpína dostali i oboznámenie, že plastiku, teda PET obal, obaly a papier bude služba Progresu vynášať každý druhý pracovný deň v mesiaci, teda iba raz mesačne. Tak sa celý mesiac bude hromadiť tento odpad v domácnostiach a iba potom príde na rad, aby ho odviezli. Nateraz z Progresu oznámili, že vynášanie spomenutého odpadu takýmto tempom bude trvať nasledujúcich niekoľko mesiacov, čiže do konca tohto kalendárneho roka.

CESTY NA HAJDUŠICKÝCH ULICIACH SÚ PRÍLIŠ STARÉ, VIAC AKO ŠTYRIDSAŤROČNÉ. Posledná je asfaltovaná v osemdesiatych rokoch minulého storočia. To znamená, že si po 40 rokoch používania a neudržiavania vyžadujú dôkladnú opravu. V najhoršom stave určite je cesta v Ulici Gavrila Principa, Hajdušičanom známejšia ako Tretia, ktorej sa vodiči pre početné výtlky vyhýbajú a po nej jazdí iba ten, kto musí. Mala byť dôkladne opravená (aspoň tak bolo sľubované v predvolebnej kampani ešte roku 2012), avšak dodnes nič. Nuž a keď (aspoň) výmole neopravujú cestári, z vlastnej iniciatívy to urobia sami občania, a tak tie najväčšie výtlky vyplnili drobnými tehličkami. Istý Hajdušičan si však dal záležať a veľký výmoľ pred svojím domom, v ktorom si mnohí vodiči poškodili autá, opravil tak, že v ňom poukladal tehly. Ak už nemôže asfaltom, prečo nie aspoň takto predísť prípadným nehodám. vlh

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NAVŠTÍVILI SME SPOLOK ŽIEN JÁNOŠÍČANKA V JÁNOŠÍKU

Svorné a usilovné

V týchto dňoch si Jánošíčanky vďaka dotácii ÚSŽZ kúpili dva stroje na šitie. „Niektoré ženy vedia šiť, iné zasa nie, a teraz majú príležitosť naučiť sa, takže do budúcna budeme môcť obliekať bábky aj v spolku. Zaúča nás tiež teta Mikuľková. Vidím, že majú vôľu,“ hovorí predsedníčka jánošíckeho spolku žien.“

každú nedeľu. Deti tieto pochúťky dostanú zdarma a iní si ich budú môcť kúpiť. Projektom je plánované, aby z toho vydali aj brožúrku, Vladimír Hudec v ktorej budú zverejnené recepty, ale aj fotografie s postupom ich enský spolok Jánošíčanka prípravy. v Jánošíku ani pandémia „Tretí projekt, ktorý nám schválili koronavírusu a núdzový v úrade, sme, žiaľ, nemohli zrealistav neznemožnili v činnosti. Síce zovať pre pandémiu koronavírupočas núdzového stavu sa su, takže sme ani neschádzali, ale sa predsa peniaze nedostali. len dohovárali a rúška šili Ide o náš tradičný doma. Ušili vraj viac ako 200 Deň višieň. Všetko rúšok a prostredníctvom MS bolo pripravené, ich rozdelili svojim spoluoburčili sme si dáčanom. Okrem tejto aktivity tum, uvarili lekvár, činnosť spolku v tomto roku pripravili višňozaložili na projektoch, ktoré vú šťavu a likér, vlani písali do Úradu pre Sloavšak asi týždeň vákov žijúcich v zahraničí. pred podujatím „Schválený nám je projekt počet nakazených na kúpu šijacích strojov, ktoré v krajine začal nású nám potrebné, aby sme hle stúpať, pričom si pestovali ľudové tradície sme mali značný a oblek. Prišli sme totiž na počet nakazených ideu, aby sme v rámci našich „Tieto stroje na šitie nám pomôžu, aby sme sa venovali aj v Jánošíku, nuž pondelkových stretnutí šili našim bábikám, ale aj iným ručným prácam,“ hovorí sme nechceli riskoľudové obleky a obliekali Miluška Chrťanová. vať,“ hovorí Miluška do nich bábky. S týmto sme Vo chvíli, keď sme ich začiatkom Chrťanová. začali ešte v zime. Iniciátorkou bola septembra navštívili, zastihli sme Inak Deň višieň je stanovený Zuzana Mikuľková, ktorá nám vo ich v usilovnej práci. Varili pirohy preto, že sa višne, spolu s ropou, všetkom dodnes veľmi pomáha. a makové buchty a ponúkali ich stali poznávacou značkou tejto deKeďže sme nemali stroj na šitie, na deťom, ale aj iným spoluobčanom. diny. V posledných rokoch sa však stretnutí sme sa dohovorili, ako Je to časť toho druhého projektu, pre nestimulujúcu cenu a problédanú bábku oblečieme, a potom ktorý dostal zelené v ÚSŽZ. Jáno- my s výkupom počet višňových ona doma ušila oblek a my sme šíčanky totiž chcú takýmto spôso- sadov podstatne zmenšuje. Zvlášť bábku na posedeniach obliekali, bom popularizovať a zachovávať toho roku ovocinári masovo vybečesali,“ hovorí predsedníčka rajú višňové sady. ženského spolku Jánošíčanka Veľké množstvá Miluška Chrťanová. „Doteraz višní zostali neposme obliekli 5 bábik, jednu oberané, avšak o ešte pred núdzovým stavom, višne pre spolok jednu počas núdzového stavu nebola núdza. Kea tri, medzi nimi aj mladú ďže mnohé sady nevestu a mladého zaťa, sme zostali nepooberaobliekli nedávno. Nateraz né, majitelia ženám tie bábky nie sú na predaj, dovolili, aby si naale zdobia naše miestnosti oberali, koľko len a budú spestrovať aj naše chcú. Nuž a usilovstánky na podujatiach, na né ženy naoberali ktorých sa zúčastňujeme. Ak takmer 200 kg. Časť toho bude viac, tak sa možprerobili na lekvár, no rozhodneme tú-ktorú aj Spoločne obliekajú bábku pod dozorom Zuzany šťavu a likér a časť predať. Sme mienky, že to Mikuľkovej (druhá zľava) si nechali na nebude viacnásobne osožné. skoršie. Majú vraj Na jednej strane vystavovaním slovenské, čiže jánošícke tradičné plnú mrazničku, avšak problém je, tých bábik budeme popularizovať jedlá. Na začiatok si zvolili pirohy že podujatia, na ktorých ponúkali náš ľudový kroj a na druhej strane a makové buchty a zavolali deti, a veru aj predávali svoje výrobky, ich predajom si neskoršie trochu aby ich ochutnali. Už o týždeň pre pandémiu toho roku vystali, aj zarobíme.“ varili slivkové buchtičky, a tak takže ich nemajú kde predávať.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Jánošíčanky si za posledných niekoľko rokov vkusne upravili miestnosti, ktoré dostali na používanie od miestneho spoločenstva. Je tam sieň, v ktorej sa schádzajú, a ďalšia, v ktorej je upravený etno kútik. Okrem toho spolok je vybavený zariadeniami, ktoré potrebujú na činnosť – sporák, kotol, mraznička, teraz aj stroje na šitie... Zostalo im vraj ešte upraviť nádvorie. „Nateraz sme vysadili viac ako 20 sadeníc višní, aby sme nemuseli závisieť od dobrej vôle ovocinárov, avšak chceli by sme vybetónovať chodník a postaviť lavice, aby sme si mohli posedieť aj vonku. Naďalej v pláne je vystavať ihrisko pre deti – hojdačky, tobogan a podobné, aby sa deti mali kde pobaviť, keď prídu na naše dielne, alebo keď naše miestnosti prenajmeme na detské narodeniny,“ hovorí Miluška Chrťanová a informuje, že

Deti prišli ochutnať makové buchty a pirohy

prenajímanie miestností na narodeniny je významný zdroj príjmov na financovanie činnosti spolku. Okrem toho pokladnicu si doplnia aj predajom svojich výrobkov na podujatiach. Keďže tento zdroj z už uvedených dôvodov vystal, prišli na originálnu ideu, že budú piecť torty a predávať ich svojim spoluobčanom. „Aj táto akcia má peknú ozvenu. Tortu zakaždým upečie iná členka spolku a môžeme sa pochváliť, že vždy predáme celú tortu. Tými peniazmi si hradíme cesty na rôzne podujatia, výlety a tomu podobné. Chceme cestovať, chceme sa kamarátiť, ale rady aj my uhostíme návštevníkov. Sme malý, ale svorný kolektív a ľudia v dedine nás čoraz viac podporujú,“ povedala na záver predsedníčka Spolku žien Jánošíčanka.

37 /4924/ 12. 9. 2020

Ľudia a udalosti Z ČINNOSTI EKOLOGICKÉHO HNUTIA OBCE KOVAČICA

Neopakujme chyby predkov Oľa Glóziková-Jonášová

ozdvihnutie povedomia o ekológii možno zmení našu budúcnosť. I keď sú zatiaľ predpovede Svetového ekologického hnutia nie veľmi optimistické, keď ide o ochranu a znečisťovanie našej planéty, každý jednotlivec, ktorý si uvedomí význam a dôležitosť ekologických hnutí, dáva nádej, že sa naozaj konečne začneme správať ohľaduplne a ochranne k nášmu jedinému bydlisku – planéte, lebo inú zatiaľ nemáme. V duchu takého poslania od roku 2013 v Kovačickej obci pôsobí Ekologické hnutie Obce Kovačica (EHOK). O tom, ako sa im darí, či spĺňajú svoje prvoradé ciele, aké aktivity majú za sebou, čo si naplánovali a či sa im za tieto roky podarilo aspoň trochu pozdvihnúť povedomie ľudí, keď ide o ekológiu, sa zmienil súčasný predseda EHOK Vladimír Kuchárik z Kovačice. Tak ako sme uviedli, v Kovačickej obci sa činnosť ekologického hnutia začala v roku 2013 na podnet vtedajších členov Klubu študujúcej mládeže Kovačica (KŠMK). Klub mal už vtedy početné kultúrne, športové a spoločensko-humanitárne akcie a bolo potrebné tú dobrú, pozitívnu energiu usmerniť niekam, aj na iné aktivity. Z toho sa zrodila myšlien-

ka založiť Ekologické hnutie, čiže novú organizáciu, ktorá ponúkne nové možnosti vtedajšiemu početnému členstvu, a pritom sa naskytla i možnosť robiť niečo užitočné pre obec, ale aj okolie vôbec. „Sadilo sa, kamarátilo, ale nie dlho. Už v roku 2017 sa kolesá pohonného vozidla rozišli každé svojím smerom, hlavne zo súkromných dôvodov, a EHOK sa veľmi rýchlo stráca v tôni rovnako tak zanikajúceho KŠMK. Nemá kto robiť, veľká väčšina odchádza za svojím snom do zahraničia, druhá skupina je rozčarovaná tým, že všetko tak rýchlo začalo upádať a zlyhávať, kým tretia skupina členov verila v to, že sa predsa časom niečo môže zmeniť, a čakala. A, hľa, aj sa dočkala správneho času, keď sa zasa všetko začalo rozbiehať v tom správnom smere a plniť aj ďalej svoje prvoradé poslanie – robiť dobre pre seba a svoju dedinu. Vtedy som na post predsedu bol zvolený ja,“ uviedol Vladimír Kuchárik a dodal: „Funkciu predsedu som prebral koncom roku 2017 a vtedy zostalo len málo starých zakladajúcich členov. Rozmýšľal som nad tým, ako prilákať nových členov, a zdalo sa mi, že sa mi to najľahšie podarí s mladými ľuďmi, a bolo to správne rozhodnutie. Na prvé zasadnutie takpovediac obnoveného hnutia som pozval ôsmich mladých ľudí, ktorých som poznal ešte ako malé deti. Poznal som ich záujmy a vedel som, že sú okrem kamarátenia

Kamarátenie v auguste bežného roka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sadenie 50 stromov vedľa cesty Kovačica – Padina

chtiví robiť niečo v prospech seba a svojej osady. A nechybil som. Za ciele sme si hneď vtedy stanovili: zalesňovanie, pozdvihnutie povedomia spoluobčanov o význame recyklácie, správne separovanie odpadu, správne využívanie prírodných zdrojov, rekultiváciu a zalesňovanie opustených a zanedbaných plôch a pod. Po čase sme však začali riešiť aj problémy skladovania nebezpečného odpadu (batérie, farby a laky, obal poľnohospodárskych ochranných a iných prostriedkov, motorové oleje a pod.).“ EHOK funguje rovnako ako všetky telesá, má svoje vedenie (predsedu, podpredsedu, správnu a dozornú radu, tajomníka, zapisovateľa a pokladníka) a približne tridsať členov, z čoho je aktívnych asi polovica. Od vedenia lokálnej samosprávy na dočasné používanie dostali priestory, ktoré podľa slov Kuchárika treba adaptovať. A na to potrebujú, samozrejme, finančné prostriedky, takže ich komunikácia prebieha hlavne prostredníctvom spoločenských sietí a zatiaľ to funguje na výbornú. Na renováciu priestorov sa snažia zabezpečiť peniaze prostredníctvom projektov či sponzorov. Keď ide o spoluprácu s inými organizáciami, inštitúciami, podnikmi a škôlkami – aj tá je na výbornú. Mimoriadnu spoluprácu majú s vedením Obce Kovačica, hlavne keď hovoríme o podpore väčších a dôležitejších projektov. Finančné prostriedky okrem z projektov

si zabezpečujú aj iným spôsobom a sú to hlavne sponzorstvá, súkromné donácie a veľkú časť zarobených peňazí získali zo zberu starého elektrického a elektronického odpadu. „Musím povedať, že ľudia pri tejto našej aktivite rozpoznali náš úmysel a keď organizujeme zber elektrického a elektronického odpadu, ozvú sa v obrovskom počte, lebo vedia, že peniaze z predaja uvedeného budú minuté na kúpu sadeníc, ktoré budú následne na jeseň vysadené. Aj akcia výsadby stromov je jednou z aktivít, ktorú naši spoluobčania masovo podporujú a zapájajú sa do nej,“ poznamenal spolubesedník. Mimoriadne dobrá spolupráca je teda okrem s lokálnou samosprávou aj so základnými školami, gymnáziom, RTV OK, Ženským spolkom, miestnym spoločenstvom, predškolskými ustanovizňami, verejno-komunálnymi podnikmi, Eko hnutím z Padiny a Debeljače, súkromnými podnikmi, hasičskými spolkami, ŠRS Slávia a i. „Tu vlastne môžeme presne vidieť, kto všetko a koľko je ochotný pomôcť. I keď sú dakedy jednotlivci znemožnení zapojiť sa priamo do akcie, pomôžu nám tým, že pre našich aktivistov zabezpečia jedlo a nápoje.“ EKOH doposiaľ, podľa slov Kuchárika, vysadil viac ako 10 000 sadeníc rôznych druhov stromov, z ktorých sa väčšina prijala a podnes rastie. Posledná aktivita, ktorú usporiadalo spomenuté hnutie, sa niesla • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vysádzanie sadeníc v marci 2019

pod názvom Zbavte sa nefunkčných vecí správnym spôsobom a organizovaná bola v polovici augusta t. r. Táto v poradí tretia akcia, ktorá má za cieľ zozbierať elektrický a elektronický odpad, je jednou z najvydarenejších, ktoré toto hnutie organizuje. „V prvej bolo zoskupených približne 2 100 kg, v druhej bezmála 4 300 kg a v tejto poslednej 6 100 kg odpadu. V poslednej sa zúčastnilo zhruba 105 osôb a každý, ktorý niečo priniesol, si mohol objednať nejaký počet sadeníc na jeseň. Veľmi sme spokojní, že ľudia pochopili význam a podstatu tejto akcie, a nesmierne nás teší skutočnosť, že sa ozvali v takom počte. To znamená len jedno, že na jeseň bude vysadených veľa sadeníc stromov,“ uviedol Kuchárik a tajnostkársky sa usmial, že zatiaľ nebude prezrádzať, o aké druhy sadeníc ide, ale poznamenal, že to budú určite kvalitné a viacročné sadenice a výsadba bude vykonaná na ploche, ktorá je mimoriadne významná pre Kovačicu. Na jeseň zverejnia, o aké druhy stromov ide, a uskutočnia akciu výsadby, do ktorej sa opäť dobrovoľne budú môcť zapojiť aj obyvatelia obce. Na otázku, aká je, podľa jeho mienky, úroveň ekologického povedomia ľudí, Kuchárik odpovedal: „ Ekologické podvedomie ľudí je ozaj na veľmi podivnej úrovni, vysvetlím, ako to vidím a vnímam ja. Ľudia stále len rozprávajú o tom, ako dávajú pozor na to, aby neznečisťovali vodu, pôdu, vzduch a že nestriekajú okolie, že separujú odpad, stále hovoria, že toto nie je dobre, toto je dobre a podobne, avšak ešte stále nevidieť výsledky ich • ĽUDIA A UDALOSTI •

Školáci vlani zalievali mladé sadenice

dodržiavania a uplatňovania ekologických opatrení a odporúčaní. Žiaľ, domnievam sa, že je ešte stále viac tých, ktorí si tieto veci neuvedomujú, než tých, ktorí chápu význam ekológie ako takej. Dôkazom toho sú vrecká, ktoré nesvedomití ľudia nechávajú za sebou po ulici. V dnešnom období sú to už aj ochranné rúška, ktoré čoraz častejšie vidieť na uliciach zahodené. Okrem toho na dedine som si neraz všimol, že niektorí spoluobčania po celú noc nechajú zapojený zavlažovací systém na

Keď ide o separovanie odpadu, Kuchárik podčiarkol, že by to mala byť záležitosť každého jednotlivca, dokonca by to ľudia mali vnímať ako jednu z fyziologických potrieb. Zvlášť keď hovoríme o všeobecnej separácii, a obzvlášť, keď ide o skladovanie a separáciu nebezpečného odpadu, akým sú batérie, žiarovky, rôzne malé prístroje a pod. Aj napriek tomu, že sa zber takého odpadu koná sporadicky, musíme byť svedomití a zodpovední a najsamprv trpezliví a sledovať, kedy bude

V poslednej akcii nazbierali 6 100 kg elektronického odpadu

trávu. Voda je mimoriadne dôležitá pre naše obstátie na planéte a nakoľko sa budeme takýmto spôsobom k nej správať, veľmi rýchlo sa vyčerpajú jej zdroje. Nepocítime ten nedostatok my, ale naši potomkovia určite.“ Potrebné je práve preto deti od malička učiť o význame ekológie, aby si naše prehrešky uvedomili už v útlom detstve a správali sa zodpovedne voči svojmu životnému prostrediu.

organizovaná ďalšia akcia odberu takéhoto odpadu, buď vo svojom meste, buď online. „Sme povinní takto rozmýšľať a konať, ak nie pre seba, tak pre našich potomkov, lebo tak ako sa my dnes možno hneváme na našich predkov pre to, čo nám ponechali, a že našu planétu nešetrili pre nás, rovnako tak sa jedného dňa naši potomkovia budú hnevať na nás pre to, čo sme im ponechali. Ale je tu zásadný rozdiel medzi predkami a nami.

Predkovia robili chybu nevediac, a my sme sa už doteraz mali na tých chybách poučiť, brať si príklad, lebo dnes máme k dispozícii všetku potrebnú technológiu a vedomosti, aby naše denné aktivity nemali až taký negatívny vplyv a dosah (alebo lepšie povedané, aby vôbec nevplývali) na naše životné prostredie. Chyba je, keď sa o niečom nevie, ale keď sa to vedome opakuje, to už vyslovene nie je chybou,“ uzavrel Kuchárik. Pri každej ľudskej činnosti sa vytvára nejaký druh odpadu. Od smetí a zvyškov jedál cez továrenské splodiny, až po staré stroje, ale rovnako tak každý z nás môže prispieť k tomu, aby sa z našej planéty stalo čistejšie, krajšie a lepšie miesto na život. Sme svedkami, že tieto odpadky negatívne ovplyvňujú naše životné prostredie a že každodenne treba riešiť problém s ich neustálym pribúdaním. V prospech spoločnosti a ochrany životného prostredia musíme neustále venovať pozornosť tejto téme a problematike. Avšak aby táto téma bola stále vo fókuse ľudí, nevyhnutná je mediálna a technická podpora, ale predovšetkým záujem ľudí. Práve prostredníctvom ekologických hnutí sa rozvíja kolektívne povedomie, ako triediť a recyklovať odpad, ako šetriť prírodné zdroje, ako vyvolať pocit zodpovednosti voči sebe, ale aj voči iným, a následne prispieť k ochrane planéty, ktorú zanechávame na starostlivosť našim budúcim generáciám. Aj malá zmena u jednotlivca totiž môže zmeniť a ochraňovať svet a stať sa dobrým vzorom budúcim generáciám. Foto: z archívu EHOK

37 /4924/ 12. 9. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Vežičky

ežičk ami sa dali inšpirovať naši kamaráti z Padiny a Kysáča. Dajte sa nimi inšpirovať aj vy a vyskúšajte nové a zaujímavé techniky. Budeme lať radi, ak nám aj v novom školskom roku budete posie . jníme zvere vaše práce, ktoré ešte radšej Danuška

Sára Ondríková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Aleksandra Nikolićo vá, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padin a

Tea Trnovská, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padin a

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

, rkaš, 2. 2 Dário Fa Padina la Tita, ZŠ marša

Monika Chrťanová, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Ivana Medveďová, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Ky sáč

Matej Mucha, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Ky sáč

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Číslo 18/ 2017

Z PRODUKČNEJ BURZY

Pokles cien kukurice a sóje

AKTUÁLNE

Budúcnosť ekologického poľnohospodárstva v EÚ Pripravila: Ľubica Sýkorová Nedávna správa autonómnej inštitúcie francúzskej vlády Frans Strategy potvrdila, že ekologické farmy majú vyšší zisk ako tradičné. Aj keď sa pripúšťa, že sa výnosy pri takejto produkcii väčšmi líšia, jeden z autorov štúdie tvrdí, že má obrovský potenciál aj v boji proti klimatickým zmenám.

Ročník XLVIII 12. 9. 2020

kologické poľnohospodárstvo je rýchlo sa rozvíjajúca oblasť poľnohospodárstva, čo je priamym dôsledkom zvýšeného záujmu spotrebiteľov o produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby. S cieľom zaviesť efektívny právny rámec pre toto odvetvie, EÚ zaviedla nové právne predpisy, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2022. Medzi zmeny patrí napr.: posilnenie systému kontrol v snahe budovania dôvery spotrebiteľa v systém ekologickej výroby; nové pravidlá pre výrobcov, ktoré zjednodušia malým poľnohospodárom prechod na ekologickú výrobu; nové pravidlá dovozu ekologických produktov v snahe zabezpečiť rovnaký štandard pre všetky ekologické produkty predávané v EÚ; väčšiu rozmanitosť produktov, ktoré možno uviesť na trh s označením

ekologický produkt. Od 1. januára 2022 sa pristúpi k revízii súčasných nariadení o ekologickej poľnohospodárskej výrobe v EÚ. Nové pravidlá budú odrážať meniacu sa povahu tohto rýchlo rastúceho odvetvia. Cieľom nového nariadenia je zabezpečiť poľnohospodárom spravodlivú hospodársku súťaž a zároveň predchádzať podvodom a zachovať dôveru spotrebiteľov prostredníctvom týchto opatrení: zjednodušenie pravidiel výroby postupným rušením viacerých výnimiek; posilnenie kontrolného systému vďaka prísnejším preventívnym opatreniam a dôsledným kontrolám v rámci celého dodávateľského reťazca; povinnosť výrobcov v tretích krajinách dodržiavať rovnaký súbor pravidiel ako výrobcovia, ktorí vyrábajú v EÚ; jednoduchšia certifikácia pre

drobných poľnohospodárov vďaka novému systému skupinovej certifikácie; jednotnejší prístup k znižovaniu rizika náhodnej kontaminácie pesticídmi… Európsky akčný plán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu má pomôcť poľnohospodárom, distribútorom a maloobchodníkom v EÚ prispôsobiť sa zmenám obsiahnutým v nových nariadeniach. V akčnom pláne sa nachádza aj viacero konkrétnych odporúčaní, ktorých cieľom je zvýšiť účinnosť politiky EÚ v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby. Medzi odporúčania patrí napr. väčšia pomoc krajinám EÚ v boji proti podvodom v oblasti ekologického poľnohospodárstva a na prevenciu nesprávneho používania ekologického loga, či intenzívnejšia spolupráca s tretími krajinami s

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade bol v období od 31. 8. do 4. 9. zaznamenaný pokles cien kukurice a sóje, rast ceny pšenice a boli podpísané aj prvé kontrakty na tohtoročnú slnečnicu. Prvá kúpnopredajná zmluva na slnečnicu bola uzavretá na cenu 35,50 din./kg, ďalšie zmluvy sa realizovali od 36,00 do 36,30 din./kg bez DPH. Vzhľadom na rast cien na zahraničných trhoch, predovšetkým v čiernomorskom regióne, cena tejto olejniny sa uberá pozitívnym smerom. Po mesiaci neustáleho rastu ceny kukurice bol v uvedenom období zaznamenaný klesajúci trend. Burzové kontrakty na kukuricu z úrody 2019 boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 18,50 do 19,00 din./kg bez DPH (od 20,35 do 20,90 din./kg s DPH). Cena kukurice z novej úrody sa pohybovala od 16,00 do 18,00 din./kg bez DPH (od 17,60 do 19,80 din./kg s DPH) s tendenciou poklesu počas celého týždňa. Jej priemerná cena bola 16,54 din./kg bez DPH (18,19 din./kg s DPH). Sója sa predávala za jednotnú cenu 40,00 din./kg bez DPH (44,00 din./kg s DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 3,70 % menej. Cena pšenice sa pohybovala od 17,50 do 18,00 cieľom podin./kg bez kúsiť sa zvýšiť DPH. ○ príležitosti pre úniových dovozcov a vývozcov potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby. ○

Z obsahu Nemôže bez vodného zrkadla s. 2 a 3

Ochrana záhradníckych rastlín v septembri s. 4 a 5

Do vášho receptára s8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (15)

Nemôžu bez vodného zrkadla DrSc. Ján Babiak Dosť zatvorený rad potápkotvarých (Podicipediformes) v Európe je reprezentovaný jednou čeľaďou – potápkovitých (Podicipedidae), s jedným rodom potápiek (Podiceps). Na našom priestore z tohto rodu najčastejšie možno vidieť až štyri druhy potápiek (chochlatú, hnedú, čiernokrkú a červenokrkú), kým potápka ušatá je u nás len veľmi zriedkavým zimným hosťom.

otápky sú vodné, vysoko špecializované vtáky. Ich ďalšia vlastnosť je, že sú dokonalí potápači, preto nosia aj také rodové meno. Umožňuje im to hydrodynamický (prúdnicový) tvar tela, s dozadu postavenými nohami. Pre krpatý chvost pri lete u potápky sa jasne vidia „vlečúce nohy“, čo je dobrý znak pre ich poznávanie. Na suchu sú dosť nemotorné, preto na pevninu vychádzajú veľmi zriedkavo, radšej sa držia vody. Aj keď sú na suchu, pre dozadu posunutú pozíciu nôh zaberajú čudnú polovzpriamenú polohu. Aj vo vzduchu si pre malé krídla ťažšie poradia, a preto najčastejšie letia nízko nad vodou. Vo vode sa potápka cítia najbezpečnejšie, v nej pláva a roní. Na rozdiel od iných vodných vtákov, na povrchu vody sa aj slní, ba vo svojom zvláštnom plutavom relaxe si vie na vode aj pospať. V nebezpečenstve sa zachraňuje ponorom pod hladinu. Pod vodou sa tak šikovne pohybuje (rýchlosťou aj do 7 km/hod.), že nečakane vypláva na celkom inom mieste. Je zaujímavé, ako to dosiahne, keďže nemá prsty nôh spojené blanami, ale len pomocné kožné obruby (lemy) z oboch strán prstov. Potápky sú stredne veľké až menšie vtáky, ktoré najčastejšie vidieť v pároch alebo v rodinnom spoločenstve v období rozmnožovania. Hniezdia osamele, iba niektoré formujú menšie kolónie, ale potrpia aj blízkosť čajok. Do menších kŕdľov sa vedia zoskupiť iba v období migrácie, keď ich možno nájsť aj niekoľko druhov spolu. Ináč žijú skrytým životom v húští mokrade a len na otvore-

ných vodných plochách sa vedia správať slobodnejšie. POTÁPKA CHOCHLATÁ (CHOCHOLATÁ) – PODICEPS CRISTATUS, Linné 1758 Je reprezentatívnym a najrozšírenejším druhom tohto rodu. U nás je početná, ale nie najčastejšia. Je naša najväčšia potápka. Ide o celkom sympatický druh najmä v období párenia so svojím svadobným šatom a spôsobom vzájomného dvorenia. Žije na väčších vodných plochách. Je sťahovavá, ale v západnej a južnej

Potápka chochlatá

Európe vie aj zimovať na tečúcich nezamŕzajúcich riekach. Sťahovavá populácia svoj presun koná v noci, a tak sa o tom aj málo vie. K človeku je nedôverčivá, až sa mu vyhýba, a bezpečne sa cíti len na otvorených vodných šíravách. V priebehu roka žije v pároch, respektíve so svojou rodinkou, a len pri sťahovaní sa združuje do kŕdľov. Rozšírenie: Je to eurázijský vták, ale ho možno nájsť aj v Afrike a Austrálii. V Európe má celoroč-

ný pobyt v západných a južných vskutku plávajúce, zachytené o častiach. Vo východnej Európe vodnú vegetáciu. Má kopcovitý hniezdi v letnom období a v jeseni tvar s hniezdnou jamkou na vrchu, sa sťahuje do svojich zimovísk na do ktorej samička znesie 3 – 5 (6) juhu (aj v Turecku). Nežije v sever- vajec s drsnou zelenkastou alebo ných oblastiach nad 60 º s. z. š. žltkavou škrupinou. Na nich sedí Biotop: Ako životné prostredie samica, samček ju len občas striesi volí široké vodné priestranstvá da, ale vždy je v blízkosti hniezda. (rieky, jazerá, hate, mŕtve rame- Hniezdo vedia často aj opustiť ná, močiare, štrkové bagroviská, a vtedy ho do návratu prikryjú rybníky), pod podmienkou, že suchým vodným rastlinstvom. je tam bohatý rastlinný porast, Znáška je raz v roku. Inkubácia nevyhnutný na úkryt a hniez- trvá 27 – 29 dní, ale je zdĺhavá, ba denie. U nás je najčastejšia na sú aj prípady, že jeden z rodičov jazerách a rybníkoch v Banáte, vyvedie zopár mláďat na vodu ale aj v podunajskej časti Báčky a druhý zostane sedieť. Starostlivosť o mláďatá trvá dlho, aj nácvik a vlhkej časti Sriemu. Rozlíšenie: Sú to sympatické v ponáraní, ba aj letky mláďatám vtáky, ktoré majú nápadnú akoby rastú, len keď sú už skoro dospelé. šubu na hlave a mäkký šál okolo Ale mladé vedia od prvého dňa krku. Vrch tela je hnedočierny plávať, hoci ich rodičia často až hrdzavohnedý, kým predná prepravujú aj na svojom chrbte. a brušná časť tela je biela. Na Potrava: Najčastejšie konzukrídlach má bielu škvrnu. Samička muje malé rybky, ale aj hmyz, je trochu menšia od samca, ale kôrovce, žubrienky a menšie žaby. sa podľa sfarbenia peria neroz- Občas požiera aj rastlinnú potravu. lišujú. Vo svojom svadobnom Hlas: Chochlatka sa vo vzášate na bokoch temena hlavy im jomnej komunikácii ozýva ďaleko dodatočne narastie predlžené nesúcim sa „ke-ke-kek“, pri dvorení perie v tvare rožkov alebo tvrdým „vrek-vrek-vrek“, počas ježkovho chrbta – chochol párenia aj chrapľavým opakujúcim (podľa čoho tento druh aj sa „krrra-aarr“, alebo kratšie „krro“. dostal svoje meno). Mláďatá Mladé si pýtajú potravu opakomajú v páperčekovom odeve vaným pískavým „pli(e), pli(e), pásavo sivo-biele s rýdzo-čer- pli(e)...“ Keď sa mladé rozpŕchnu, vené škvrny. Neskôr pásavosť na vode rodičovský zvolávací hlas a škvrnitosť mizne a mláďatá je „gvong, gvong“. Inak nebojácna získavajú sfarbenie rodičov matkina obrana svojich drobčekov v zimnom šate. od dravcov je príslovečná. Hniezdenie: Potápk a chochlatá sa už pri návrate POTÁPKA HNEDÁ (MALÁ) z teplých krajov združuje do – TACHYBAPTUS (PODICEPS) párov a potom ich už čaká RUFICOLLIS, Pallas 1764 vyhľadať rajón na hniezdenie. Pred stavbou hniezda však prebieha celý ceremoniál svadobných hier spojený s ľúbostnou „gymnastikou hlavy“, strkaním prsiami, vertikálnym behom po hladine, vzájomnou ponukou rastlinnej potravy, aby potom prišlo aj ku kopulácii (aj zvrátenej). Vyvýšené hniezdo si stavajú na okrajoch porastov alebo na čistinkách porastu, ktoré sú však vzdialené od pobrežia. Hniezdo nemá pevný podklad, je Potápka hnedá (malá)

37 /4924/ 12. 9. 2020 Je eurázijsko-africký vták. V Európe je častá svojím celoročným pobytom na západe, najmä v teplom prímorí a na Balkáne. Medzi riekami Dunaj – Visla – Dneper táto potápka má svoj letný areál a v jeseni sa sťahuje k Čiernemu moru, do Turecka a do severnej Afriky. U nás je prítomná v značnom počte, dokonca tu aj prezimuje a počas ostrých zím prelieta do oblasti dolného toku Dunaja. Jej biotop sú stojaté vody, bariny, kanály a plytké močiare zarastené vlhkomilnou vegetáciou. Je plachá a najčastejšie sa drží v húští. Ide o najmenšiu potápku. Má zavalité telo, krátky zobák a krk a krpatý chvost. Na dolnej časti koreňa zobáka má bledožltú škvrnu. Farba peria: počerná čiapočka, chrbát a hruď, hnedočervený krk a sluchy, bruško šedivo-sivé. V zimnom šate horná časť tela je hnedá až hrdzavo-žltkavá. Farbou peria sa nedajú pohlavne rozlíšiť. Mláďatá sú čiernosivé, v hornej časti pruhované, a bruško im je bielosivé. K stavaniu hniezda na vode pristúpia včas na jar. Samček najčastejšie znáša materiál a samička stavia

Potápka čiernokrká

hniezdo. Svadobné hry sa líšia od iných rodákov, lebo hru do svojej kompetencie preberá samček tým, že naježí perie, hlavu stiahne dozadu a keď je už pri samičke, fŕka ju vodou a píska. Kopulácia je na hniezde. Počet vajíčok je 5 – 6. Sú zelenkavej alebo jasnohnedej farby. Inkubácia trvá 20 dní a pri sedení sa striedajú oba rodičia. Hneď po prvej násade sleduje aj druhá, lebo často po vyplávaní mladých na vodu samček preberá starostlivosť o ne a samička začína s novou násadou. Keďže ide o najmenšiu potápku, tak aj jej jedálny lístok sú drobný hmyz,

kôrovce, mäkkýše a žabky. Loví najčastejšie pod vodou, preto ju vidieť vytrvalo ponárať sa. Hlási sa vysoko postavenými rýchlymi trilkami „bit, bit bit“, potom to trochu pretiahne na „bí-íp“, respektíve zrýchli v tvare „bibibibibibibi...“ V zime je spravidla tichá. POTÁPKA ČIERNOKRKÁ – PODICEPS NIGRICOLLIS (CASPICUS), Brehm 1831 (Hablizl 1783) Na eurázijskom kontinente táto potápka má diskontinuitný areál. Ten kompaktný sa rozprestiera od Podunajska, cez strednú a južnú časť Ruska ďalej na východ. Táto populácia je sťahovavá a jej zimovisko je oblasť Čierneho mora a Stredozemia. Okrem toho v západnej a južnej Európe má ostrovčekové areály. U nás žije v rámci Podunajska a to je južná hranica kompaktného areálu potápky čiernokrkej. Jej areál sú stojaté vodné plochy s bujnou okrajovou vegetáciou. Samec a samička majú hornú časť tela matnú čiernu a bruško je lesklé biele. Boky tela a okolie chvostu sú hnedo-hrdzavé. V zóne očí sa tiahne úzke predĺžené perie zlatej až ryšavej farby, až ponad záhlavie. V zimnom šate je vrch tela čiernohnedej farby, spodok bielej a boky sú sivohnedo-škvrnité. Mláďatá v páperčeku sú hore čierne s belavými pásmi a spodok tela je biely. Neskôr nadobúdajú zimný šat rodičov. Svadobné hry je ťažko pozorovať, lebo sa konajú v noci. Hniezdo si začnú stavať hneď po príchode na hniezdisko. Skladá sa zo stebiel rastlín, ktoré miešajú s blatom. Hniezdia v kolóniách. Počet vajec je 3 – 6, čas inkubácie je 19 – 23 dní. Na vajciach v jednej znáške v roku sedia striedavo samec a samička. Po vyliahnutí stravovanie je v kompetencii samčeka, neskoršie oboch rodičov. V čase kŕmenia mláďat v strave dominuje hmyz, potom prídu na rad drobné rybky. V čase rozmnožovania sa hlási melodickým „pü-iii(č)“ alebo vysokým pískavým „uit“. V zime jej nie je do spevu.

POTÁPKA ČERVENOKRKÁ – PODICEPS GRISEINA, Boddaert 1783 Žije na všetkých troch kontinentoch severnej pologule. V Európe je to od Poľska, južného Fínska po Rusko a na juh po Kaukaz. Odtiaľ sa pred chladným počasím bráni migráciou do prímorských krajov na západ a juhozápad. V posledných rokoch svoj areál šíri aj do oblastí stredného Podunajska. U nás je

Potápka červenokrká

západná hranica jej hniezdenia a pozorovaná je len v oblasti Potisia. Jej biotop sú voľné, stojaté vodné plochy, aj rybníky zarastené v pobrežnom pásme. Je len trochu menšia od potápky chochlatej. Má čiernu čiapočku s chocholkom, dolná časť hlavy je sivobiela a hrdlo hrdzavočervené. Chrbát je hnedočierny a brucho je lesklé biele s nevýraznými tmavými škvrnami na bokoch. V zimnom šate jej výrazné kontrastné sfarbenie sa stáva šedé. Mláďatá majú páperie sivočiernej farby a pruhovaný krk a hlavu. Hnedú a červenú farbu získajú časom. Potápka ušatá Na svoje hniezdisko priletujú už spárené. Po vyhliadnutí terénu paralelne v stavaní hniezda nasledujú svadobné hry, najčastejšie večer a v noci. Počet vajec v hniezde je (3) 4 – 5 (6). Inkubačný čas je 22 – 23 dní. Ostatné je podobné ako u potápky chochlatej.

Stravuje sa hmyzom, rybkami a malými obojživelníkmi. Hniezdi ojedinele a je pritom hlučná. Hlási sa škrípavým „čerk, čerk...“, trúchlivým „aaoouuh“, ktoré vie pretínať hlasitým kvičavým volaním. V zime je tichá. POTÁPKA UŠATÁ – PODICEPS AURITUS, Linné 1758 Má ešte severnejší areál od potápky červenokrkej, lebo žije okolo polárneho kruhu, aj trochu južnejšie (po 50 º s. z. š.). Odtiaľ sa v jeseni sťahuje do prímoria v širokom rozsahu, aj na Jadran. U nás je veľmi vzácny, najčastejšie tranzitný hosť (za posledných 15 rokov 4 observácie, v období august – september a marec – apríl, vždy vo Vojvodine). Je pomerne malá, pre dlhšie perie dáva dojem veľkej hlavy s ostrým kontrastom medzi lesklou tmavohnedou a bielo-žltou až zlatou farbou. Krk má hrdzavočervený, ako aj boky, a chrbát je sivočierny. Bruško je biele. Jej zimný šat je hlavne kombinácia sivočiernej a bielej farby, lebo hrdzavočervenú farbu vystrieda

biela. U nás nehniezdi. V zime sa najviac zdržiava pri pobrežných vodách. Stravuje sa rybkami (v lete konzumuje aj hmyz a kôrovce). Hlási sa chvejivým „iii-arrr“, pri párení kňučavým trilkovaním, ale v zime je tichá.  Fotky: z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana záhradníckych rastlín v septembri Ing. Ján Tancik, PhD. PIADIVKA ZIMNÁ Motýle piadivky zimnej – Erannis defoliaria sa vyskytujú v jeseni, ale trochu skôr ako motýle piadivky jesennej – už v septembri a októbri. Môžu sa vyskytovať aj v decembri. Samček má obe krídla bledožlté, s dvoma tmavými pásmi na predných krídlach. Krídla v rozpätí merajú 35 – 45 mm a je trochu väčší od samčeka piadivky jesennej. Samička je bezkrídla, sfarbenie tela je bledožlté s čiernymi škvrnami na chrbte. Samičky tiež lezú do koruny stromov, kde kladú vajíčka na halúzky jednotlivo alebo v malých znáškach. Vajíčka prezimujú a larvy sa liahnu v apríli, trochu neskôr ako larvy piadivky

Piadivka jesenná

jesennej. Živia sa na pukoch, listoch a plodoch, ale na rozdiel od piadivky jesennej nespriadajú listy do hniezd. Larvy dospievajú koncom júna. Kuklia sa v pôde. Má tiež len jednu generáciu do roka. Piadivka zimná je polyfágny druh, pomerne významný škodca ovocných a lesných stromov, ktorý môže spôsobiť holožery. V porov-

naní s piadivkou jesennou nemá takú silnú tendenciu ku gradáciám. Piadivkám vyhovujú vlhké letá a mierne vlhké jesene. Z prírodných nepriateľov významné sú rôzne druhy spevavých vtákov, najmä sýkorky, ktoré v zime vyhľadávajú vajíčka nakladené na halúzky v korune. Húsenice a kukly piadiviek napádajú viac druhov parazitoidov z radu blankokrídlovcov a dvojkrídlovcov. Húsenice a kukly v máji a júni, keď sú v pôde, môžu byť zlikvidované hydinou voľne pustenou do záhrady. OCHRANA PROTI PIADIVKÁM V jeseni sa môže úspešne robiť ochrana proti samičkám, ktoré lezú po kmeni do koruny inštaláciou lepových pásov na kmene stromov. Inštaláciu treba urobiť v septembri a začiatkom októbra v spodnej časti kmeňa. Pásy treba dôkladne umiestniť, aby nemohli samičky podliezať pod lepový pás. Pásy treba odstrániť až koncom decembra alebo v januári. Na jar priame ochranné opatrenia robíme po vypučaní alebo pred kvitnutím, hneď po odkvitnutí v prípade prekročenia prahu škodlivosti. A to je, ak sa po vypučaní vyskytujú 2 – 4 vajíčka na 2 m konárov alebo neskôr pri napadnutí viac ako 10 – 15 % súkvetí. Pred kvitnutím sa postrek vykonáva, keď počet lariev na 100 kvetných alebo listových ružíc je nad 4 kusy. V ekologických sadoch sa využívajú

prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis (Lepinox Plus). MORA GAMA Motýľ mory gama – Autographa gamma je dlhý 18 mm a v rozpätí krídel meria 40 – 48 mm. Predné krídla sú hnedo, niekedy fialovo-sivé, v strede krídla sa nachádza striebristá škvrna v tvare gréckeho písmena gama, podľa čoho je aj motýľ pomenovaný. Húsenice sú zelenkasté, zelenožlté, majú len tri páry panôžok. Mora gama je typická tým, že doletuje k nám z južnej Európy. Motýle mory gama môžu preletieť veľmi veľké vzdialenosti, aj niekoľko tisíc kilometrov, z Mediteránu až do Škandinávie. Pre túto moru sú charakteristické masové výskyty v trvaní jedného až dvoch rokov, po ktorých nastáva silné zníženie populácie na dlhšie obdobie. Žiadne vývojové štádium nepodlieha diapauze a preto môže prezimovať v ktoromkoľvek štádiu. V strednej Európe má dve až tri generácie do roka. Najčastejšie prezimujú húsenice a zriedka vajíčka, kukly a imága. Motýle prvej generácie sa vyskytujú v máji a júni a v prípade prezimovania už v apríli. Po úživnom žere a následnom párení samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo do malých znášok na listy rôznych divorastúcich a pestovaných rastlín. Plodnosť samičiek závisí od meteorologických podmienok, kvality a kvantity potravy. Nepriaznivé podmienky môžu spôsobiť úplnú neplodnosť, čo sa často stáva samičkám druhej a tretej generácie. Vývoj vajíčok trvá 3 – 6 dní. Vajíčka si na svoj vývoj vyžadujú vysokú vlhkosť a optimálna teplota je medzi 20 a 30 °C. Vyliahnuté húsenice tiež potrebujú vysokú vlhkosť vzduchu. Kuklenie prebieha priamo na rastline, na rozdiel od iných siatic a môr, ktoré sa kuklia v pôde. Štádium kukly trvá 7 – 13 dní. Motýle druhej generácie sa liahnu koncom júna – začiatkom júla. Vývoj tejto generácie končí v auguste, keď sa objavujú motýle tretej gene-

Feromónový lapač na mory

rácie. Motýle tejto generácie sa vyskytujú v niektorých rokoch až do novembra. Táto mora je hygrofilná a termofilná. Nevyhovujú jej suché regióny, vtedy sa koncentruje v zavlažovaných porastoch. Na masové rozmnožovanie je výhodné prezimovanie v štádiu kukly pri dlhotrvajúcej snehovej pokrývke a teplotách počas júna a júla vyšších o 1 – 2 °C od viacročného priemeru. Húseniciam tiež vyhovuje vysoká relatívna vlhkosť vzduchu 90 – 100 % a teplota 20 – 30 °C. ŠKODLIVOSŤ Húsenice mory gama sú výrazne polyfágne. Napádajú okolo 220 druhov rastlín z 50 čeľadí. Zo záhradných rastlín poškodzuje: zemiaky, kapustu, špenát, cibuľu, liečivé rastliny, ríbezle, jablone, hrušky, chryzantémy a iné. Húsenice poškodzujú listy. Larvy prvého a druhého instaru „okienkujú“ listy, vyhrýzajú ich z dolnej strany a protiľahlá pokožka (horná) zostáva nepoškodená. Staršie larvy vyhrýzajú menšie alebo väčšie dierky na listoch, často zapríčiňujú aj holožer, skonzumujú celú plo-

37 /4924/ 12. 9. 2020 neskôr väčšími koreňmi. Pri silnom napadnutí obžerú larvy všetky korene, takže rastlina najskôr vädne a potom odumiera. Keďže v dôsledku obžratých koreňov nevie rastlina udržať v substráte stabilitu, môže padať alebo sa vyvaliť z nádoby. Počas Motýle mory gama vo feromónovom lapači zimy larvy nie sú chu lista okrem hlavných nervov. aktívne a na jar Najväčšie škody zapríčiňujú larvy začínajú opäť žrať. V teplých miest4. a 5. instaru. nostiach a skleníkoch môžu larvy OCHRANA žrať počas celého roka, a tým aj K regulácii mory gama z agro- dospelé jedince – chrobáky sa technických opatrení prispieva: môžu objaviť kedykoľvek v prieničenie burín, medziriadková behu roka. kultivácia a jesenná hlboká orba. OCHRANA Chemická ochrana sa vykonáva, Proti dospelým jedincom môkeď dominujú larvy 2. a 3. instaru. žeme zasahovať postrekom poV tom období sú larvy citlivé na volenými insekticídmi v ochrane insekticídy a ešte nezapríčinili okrasných drevín proti škodcom. významné poškodenia listov. Po- Proti larvám sa dajú v záhrade i v užívajú sa registrované prípravky. nádobách nasadiť pri teplotách Z biologických metód ochrany 15 °C až 25 °C entomoparazitické sa úspešne využívajú vajíčkové háďatká z rodu Heterorhabdits, parazitoidy z rodu Trichogramma a prípravok Larvanem. Parazitické prípravky na báze baktérie Bacillus háďatká sú veľké 0,6 mm. Larvy thurigiensis Kurstaki (Lepinox Plus) invázneho štádia sa v pôde aktívne a insekticíd prírodného pôvodu na pohybujú a čuchom vyhľadávajú báze spinosadu (SpinTor). hostiteľa. Do neho sa dostávajú NOSÁNIK RYHOVANÝ tráviacim alebo dýchacím ústroNosánik ryhovaný – Otiorhyn- jenstvom. Napadnuté larvy do chus sulcatus je čierny chrobák, 48 hodín zahynú. V uhynutých dlhý 8 – 10 mm, s dlhým výrastkom telách sa háďatká ďalej množia. na konci hlavy v tvare nosca. Do- Jedna samička produkuje asi 1 spelé jedince a najmä larvy môžu 500 vajíčok, z nich sa liahnu larvy, spôsobiť veľké škody na rôznych následne opustia hostiteľa a vyhľaokrasných rastlinách (rododen- dávajú nového. Takto je zaistená drone, bršlene, vavrínovci, zobe dlhodobá ochrana. vtáčom, tise a trvalkách). Dospelé CHRÚST OBYČAJNÝ jedince škodia vyhrýzaním listov Dospelý jedinec chrústa obyv tvare polkruhu. Vážnejšie škody čajného – Melolontha melolontha spôsobujú najmä larvy v pôde, je veľký chrobák, telo má dlhé ktoré poškodzujú korene rastlín. 24 – 30 mm, čierne so sivými Prezimujú larvy v pôde, na začiatku chĺpkami, krovky sú žltohnedé, jari začínajú prijímať potravu vy- tykadlá a nohy sú hnedočervené. hrýzaním koreňov. Koncom apríla Tykadlá sú vejárovitého typu. Larva až začiatkom mája sa larvy v pôde je typická pandrava. V dospelosti zakuklia a o tri až štyri týždne sa je dlhá 65 mm, telo je ohnuté vyliahnu dospelé chrobáky. Tie sa v podobe písmena C. Hlava je živia na listoch požieraním v tvare hnedožltá alebo načervenavá, telo polkruhu. Samičky kladú vajíčka žlto-belavej farby. Kukla je voľná, do pôdy a z vajíčok sa liahnu larvy žltkastej farby. Prezimujú larvy od augusta do októbra a prevr- a posledný rok imága v pôde. távajú sa do pôdy ku koreňom Imága hromadne opúšťajú pôdu, rastlín. Spočiatku sa živia hubovými keď priemerná teplota vzduchu vláknami a jemnými korienkami, dosiahne 15 °C, a nalietavajú na

logických a chemických opatrení, pričom najväčší význam majú preventívne opatrenia. Agrotechnické opatrenia sú veľmi významné pri obmedzení škodlivosti pandráv. Veľmi významné opatrenia sú: správny osevný postup, včasná sejba, obrábanie pôdy, vyvážené hnojenie, ničenie burín. Na jar, v lete a začiatkom jesene sa na ničenie lariev, ktoré sa nachádzajú plytko pod povrchom pôdy, odporúča plytká orba so strojmi, ktoré veľmi rozmrvia pôdu. Podpora prirodzených nepriateľov je najefektívnejší spôsob zníženia populácie pandráv v pôde. Prírodných nepriateľov najlepšie ochránime, ak nepoužívame pôdne insekticídy celoplošne, ale do pásov pri sejbe. Najvýznamnejší prírodní nepriatelia lariev chrústov sú entomopatogénne huby, najmä druh Beauveria bassiana, entomopatogénne háďatká. Imága chrústov ničia rôzne druhy vtákov. Biologická ochrana proti pandravám sa dá robiť v záhrade i v nádobách použitím entomoparazitického háďatka z rodu Heterorhabdits, prípravkom Larvanem aj v septembri. SKLADOVÉ CHOROBY JADROVÍN – AKO IM PREDÍSŤ? Všetko, čo dopestujeme v našich záhradách, musíme kvaPoškodenie listov rododendronu nosánikom litne uskladniť ryhovaným a ochrániť pred ovocných a lesných stromov. rôznymi skladovými chorobami, Z ovocných stromov škodia na ktoré vo väčšej alebo menšej miere slivke, čerešni a na viniči. Larvy môžu zničiť našu úrodu. Pôvodcozapríčiňujú väčšie škody ako imága, via rôznych skladových chorôb, lebo je obdobie ich žeru omnoho ako sú Botrytis cinerea, Monilia dlhšie. Živia sa koreňmi a inými fructigena, Penicillium expansum, podzemnými orgánmi rôznych Fusarium sp., Alternaria alternata rastlín, zo záhradných rastlín po- zapríčiňujú hnilobu skladovaných škodujú: zemiaky, zeleninu, mladé plodov. Minimalizovanie straty ovocné stromy a kry viniča hroz- môžeme dosiahnuť správnym norodého. Najnebezpečnejšie sú skladovaním, ale aj aplikáciou nielarvy tretieho instaru. Škodlivosť ktorých biologických prípravkov, lariev sa zvyšuje pri teplom a su- ktoré zabránia vývinu pôvodcov týchto chorôb. Jedna z možností chom počasí. je aplikácia biologického prípravku OCHRANA Úspešná ochrana plodín proti na báze mikroorganizmu Aureobapandravám je, ako aj u iných sidium pullulans (BONI PROTECT) pôdnych škodcov, možná iba päť týždňov pred zberom úrody.  kombináciou agrotechnických, bioFoto: J. Tancik stromy. Živia sa listami listnatých stromov a úživný žer trvá 4 – 5 týždňov. Po pohlavnom dospievaní sa pária a samičky počas úživného žeru 3- – až 4-krát kladú vajíčka do pôdy. Samičky zaliezajú do pôdy do hĺbky 10 až 60 cm v závislosti od typu pôdy. Embryonálny vývoj trvá 30 – 50 dní a závisí od teploty pôdy. Larvy sa liahnu v júni a júli. Najprv žijú pohromade a živia sa humusom a drobnými korienkami, neskoršie sa rozliezajú a živia sa len koreňmi. Dĺžka vývoja závisí od klimatických podmienok a trvá dva alebo tri roky, čiže tri alebo štyri vegetačné obdobia. Počas života sa dvakrát zvliekajú. Koncom jesene larvy migrujú do hlbších vrstiev pôdy a na jar sa vracajú. Dospelé larvy sa sťahujú do hlbších vrstiev, kde vytvárajú komôrku, v ktorej sa zakuklia. Vývoj kukly trvá 3 – 4 týždne. Vyliahnuté chrústy neopúšťajú pôdu, ale tu prezimujú. Chrúst obyčajný je polyfág. Škodlivým štádiom je larva a imágo. Imága škodia žerom listov

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCNÁ ZÁHRADA

Pred jesennou výsadbou ovocných stromčekov Ľubica Sýkorová Jesenný termín výsadby ovocných stromčekov v priebehu októbra a začiatkom novembra je vhodný na výsadbu všetkých ovocných druhov. V tomto období pripravujeme jamy na jesennú výsadbu. Jamy vyhĺbime aspoň mesiac dopredu. Na jarné vysádzanie ich pripravujeme taktiež v jeseni, aby sa pôda dobre prevzdušnila.

suchých polohách, kde nebudeme mať možnosť stromčeky po vysadení zalievať, je vhodné kopať jamy až pred vysádzaním, aby pôda príliš nevyschla. Kopeme ich na hĺbku 0,5 – 0,6 metra a na šírku 1 meter, v málo úrodných a kamenitých pôdach až na 1,5 metra. V úrodných pôdach stačia menšie jamy. Dno dobre skypríme najmä v ťažkých uľahnutých pôdach. Pri vyhlbovaní jám na jednu stranu ukladáme hornú vrstvu úrodnejšej pôdy (ornicu s podornicou). Menej úrodnú spodinu dávame na druhú stranu jamy a na vysádzanie ju použijeme až po premiešaní s dobre vyzretým kompostom. Výsadba stromčeka je nasledujúca: zastrihneme korene a namočíme na 24 hodín do vody, do pripravenej a primerane veľkej jamy nalejeme 10 litrov vody, posadený stromček prihrnieme zeminou a dobre utlačíme, miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy, zalejeme a navŕšime zeminu, aby sa voda nevyparovala, a

ak je potrebné, urobíme rez po výsadbe. PRÍPRAVA JAMY Veľkosť jamy závisí od veľkosti koreňového balu a od predchádzajúcej základnej prípravy pôdy. Ak je pôda kvalitná, na stromy stačí jama s rozmermi 60 × 60 × 80 cm; na drobné ovocie (egreš, ríbezľa, malina, černica, čučoriedka) 40 × 40 × 60 cm; v horších pôdach (ílovité, kamenisté, ťažké) treba väčšiu jamu s rozmermi 80 × 80 × 80 cm. Koreňový bal sa musí pohodlne zmestiť do jamy. Stromček s voľnými koreňmi, t. j. bez koreňového balu (voľnokoreniaci), nesmie mať korene stlačené, ohnuté smerom hore – ťažko by sa zakorenil. Musia byť rozprestreté, aby sa medzi ne dostala pôda pri sadení a nezostali diery. Ako sme už spomenuli, vykopanú pôdu dávame na 2 až 3 kôpky. Vrchnú vrstvu – ornicu – na hĺbku rýľa odložíme na jednu kôpku, spodnú – podorničie so spodinou – odložíme na ďalšiu. Pri sadení dáme zeminu späť, ale v opačnom poradí, t. j. vrchnú (ornicu)

dáme ku koreňom a spodnú na ňu. Steny ťažkej ílovitej, mokrej pôdy sa mažú, korienky rastlín ich po vysadení ťažko prerážajú, čím sa spomaľuje rast. Na piesočnatých pôdach sa steny jám ľahko zosypávajú. Preto je dobré nahradiť nekvalitnú pôdu alebo jej časť kvalitnou ornicou, prípadne vhodným substrátom. Zarovnáme steny jamy, dno skypríme na hĺbku rýľa, aby sa vlásočnicové korienky rýchlejšie zakorenili. Pri kyprení dna a dohadzovaní pôdy pri vysádzaní do 2/3 primiešame organické (kompost) a minerálne hnojivá. Do stredu jamy zatlčieme oporný kôl. Do jamy nalejeme 10 l vody a necháme ju vsiaknuť. TERMÍN VÝSADBY Čo sa týka termínu výsadby, rozlišujeme, či sadíme voľnokorenné stromy (bez balu), alebo stromy v črepníkoch. Ovocné stromy, ktoré sú zasadené v črepníku, sú dostatočne prekorenené, takže ich môžeme sadiť počas celého roka. Prekorenený bal len vytiahneme z črepníka a zasadíme. V tomto prípade je skoro 100-percentná istota ujateľnosti. Voľnokorenné ovocné stromy môžeme sadiť len v období vegetačného pokoja. To znamená, že je to v období, keď rastlina nerastie – na jar a na jeseň. Mladé ovocné stromčeky sa vyberajú z pôdy po opadnutí listov – okolo

15. októbra. Vtedy už rastlina nerastie, drevo je vyzreté a strom je pripravený na vyberanie z voľnej pôdy. Ak sa stromčeky vyberú skôr, môže sa stať, že mladé výhony nevyzreli a po zasadení počas tuhej zimy nám zamrznú. V záhradných centrách a ovocných škôlkach, kde sa mladé stromčeky predávajú, sú založené vo vlhkej zemine, pilinách, piesku. Voľnokorenné stromy sú veľmi náchylné na preschnutie koreňov. Preto sa odporúča nakupovať len tam, kde je o rastlinný materiál dobre postarané. Voľnokorenné ovocné stromčeky na jeseň je možné sadiť až do zamrznutia pôdy. Vhodnejšie je vysadiť stromčeky aj neskôr v novembri ako skoro v septembri. Ak sme nestihli jesennú výsadbu, môžeme pokračovať na jar. Vtedy sadíme voľnokorenné ovocné stromy hneď ako to dovolí počasie – keď rozmrzne pôda (až do rašenia stromov). Ak po kúpe stromček neplánujeme vysadiť v ten istý deň, korene namočíme do vody, no najviac na 24 hodín. Ak by sme stromček mali sadiť až o niekoľko dní, musíme ho prihrnúť vlhkou zeminou, pieskom alebo pilinami. Pri jarnej výsadbe sa odporúča v každom prípade korene namočiť na 24 hodín do vody a potom vysadiť. 

ZELENINÁRSTVO

Pestovanie špenátu pre skorý jarný zber Ľ. Sýkorová Väčšina listových zelenín sú rastliny s krátkym vegetačným obdobím, preto ich pestujeme prevažne ako medziplodiny. Medzi listové zeleniny, ktoré vysievame alebo vysádzame v jeseni pre skorý jarný zber, patrí aj špenát. Čo je dôležité, prípravu pôdy na výsadbu alebo sejbu listových zelenín v jeseni robíme podľa požiadaviek na pestovanie hlavnej plodiny, ktorú po zbere listovej zeleniny budeme pestovať.

re skorý jarný zber sejeme špenát v septembri a podľa počasia aj začiatkom októbra. Do príchodu zimy sa porast dobre zapojí a bez problémov pre-

zimuje. Jarný zber takto prezimovaného špenátu býva obyčajne o 20 dní skôr oproti zberu z jarnej sejby. Neskoršia sejba je riziková a často vymŕza. Konzumnou časťou

špenátu je prízemná ružica listov. Je to nenáročná rastlina rýchleho rastu, spoľahlivého výnosu a je mrazuvzdorná. Na klimatické podmienky je špenát nenáročný, no k dobrému rastu potrebuje dostatok vlahy a živín. Má pomerne slabú a plytkú koreňovú sústavu a preto je náročný na vodu. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy rastie pomaly, vytvára málo listov horšej kvality. Sucho ďalej podporuje predčasné vybiehanie do kvetu.

Špenát neznáša kyslú pôdu, preto ju musíme upraviť vápnením. Keď nestihneme sejbu koncom septembra a v októbri, môžeme ho za priaznivého počasia vysiať aj v druhej polovici novembra. Osivo do príchodu zimy napučí, v tomto stave aj prezimuje a vzíde až skoro na jar. Na prezimovanie vysievame dvojnásobné množstvo osiva ako pri ostatných termínoch pestovania, do hĺbky 3 – 4 cm a do riadkov vzdialených 20 až 30 cm. 

37 /4924/ 12. 9. 2020

ZDRAVIE A MY

Príznaky Alzheimerovej choroby Alzheimerova choroba je deštruktívne ochorenie mozgu a patrí do skupiny chorôb nazývaných demencie. Prichádza vo vyššom veku, ale veľmi nenápadne – ako pozvoľné zabúdanie na veci, ktoré sa udiali len pred malou chvíľou. Podľa lekárov však postupne odchádza aj dlhodobá pamäť, pričom najviac netrpí pacient, ale jeho blízki. Chorý pomaly zabúda všetko, čo vedel, aj to, aký je rok, ako sa volá, kde je... Nakoniec nespoznáva ani najbližších.

lzheimerova choroba postihuje mozog a spôsobuje postupné narušenie pamäti, myslenia, uvažovania a zručností. Existujú varovné príznaky a symptómy, pri ktorých by ste mali zbystriť pozornosť a v prípade potreby navštíviť lekára.

12. 9. – 18. 9. 2020

POČASIE

STRATA PAMÄTI, KTORÁ NARUŠUJE KAŽDODENNÝ ŽIVOT Patrí medzi najčastejšie príznaky Alzheimerovej choroby. Zahŕňa to zabúdanie informácií či udalostí a následná potreba pýtať sa na ne znova a znova. Ľudia zostávajú odkázaní na rôzne typy pripomienok, poznámok, alebo na svojich blízkych, hoci sa predtým mohli spoľahnúť na vlastnú pamäť. Čo je normálne? – zabúdanie a následné rozpomenutie sa neskôr. PLÁNOVANIE A RIEŠENIE PROBLÉMOV U niektorých ľudí môže dôjsť k zmenám ich schopnosti rozvíjať a meniť ich plány a takisto pracovať s číslami. Patria sem napríklad ťažkosti s prípravou známeho receptu alebo s udržaním mesačného prehľadu. Problémy bývajú aj s koncentráciou a bežné činnosti trvajú oveľa dlhšie. Čo je normálne? – občasné chyby pri práci s peniazmi a hospodárení. PROBLÉM DOKONČENIA ZNÁMYCH ÚLOH DOMA, V PRÁCI ALEBO VO VOĽNOM ČASE Ľudia postihnutí touto chorobou majú často problém dokončiť bežnú dennú činnosť. Patria sem

napríklad problémy orientácie – jazda autom po známej trase,

deň, pričom na to prídeme neskôr. PROBLÉMY S POCHOPENÍM OBRAZOV A PRIESTOROVÝCH VZŤAHOV Problémy so zrakom môžu byť aj prejavom tohto ochorenia. Patria sem ťažkosti s čítaním, posudzovaním vzdialenosti, určovanie farieb a kontrastu.

potom ťažkosti so spravovaním rozpočtu či pamätania si pravidiel nejakej hry. Čo je normálne? – občasná pomoc pri nahrávaní si programov z televízie alebo s nastavením na elektrospotrebičoch. ČASOVÝ A PRIESTOROVÝ ZMÄTOK Jedinci trpiaci Alzheimerovou chorobou môžu stratiť prehľad o dátach, ročných obdobiach a plynutí času. Vyskytujú sa aj ťažkosti pochopiť niečo, čo sa nedeje práve teraz. Niekedy tiež môžu zabudnúť, kde sú a ako sa tam dostali. Čo je normálne? – zmätok v tom, aký je práve

Čo je normálne? – zmena videnia spôsobená sivým zákalom. NOVÉ PROBLÉMY SO SLOVAMI, V HOVORENÍ ALEBO PÍSANÍ Môžu sa objaviť problémy so sledovaním a pridaním sa ku konverzácii. Stáva sa, že sa ľudia zastavia uprostred rozhovoru a nemajú potuchy, ako pokračovať, alebo sa opakujú. Vyskytujú sa aj ťažkosti so slovnou zásobou, napríklad nevedia nájsť to správne slovo alebo nazvať vec správnym pojmom. Čo je normálne? – občasný problém nájsť to správne slovo.

STRÁCANIE VECÍ A SCHOPNOSTI KONTROLOVAŤ SVOJE KROKY Človek s Alzheimerovou chorobou často odkladá veci na nesprávne miesta. Môže veci úplne stratiť a nebyť schopný spomenúť si na svoje predchádzajúce kroky. Postupne začne obviňovať z krádeže svoje blízke okolie. Čo je normálne? – občasné kladenie vecí na nesprávne miesta, ale následné rozpomenutie sa na predchádzajúce kroky. OKLIEŠTENÝ ALEBO ZLÝ ÚSUDOK Pri tomto ochorení dochádza k zmenám v úsudku a rozhodovaní. Problémy bývajú najmä pri rozhodovaní o financiách. Takisto ľudia začínajú menej pozornosti venovať hygiene a čistote. Čo je normálne? – občasné zlé rozhodnutie. ODSTÚPENIE OD PRÁCE ALEBO SPOLOČENSKEJ AKTIVITY Ľudia môžu začať rušiť svoje koníčky, spoločenské a športové aktivity alebo pracovné projekty. Nastávajú problémy udržať krok so svojou doterajšou partiou alebo so základnými pravidlami a ustanoveniami. Nasleduje vyhýbanie sa spoločnosti. Čo je normálne? – únava z práce, rodiny a povinností. ZMENY V NÁLADE A OSOBNOSTI Takíto ľudia sa stávajú zmätení, podozrievaví, depresívni, úzkostliví či vystrašení. Ľahko sa nechajú „vytočiť“ doma, v práci, či v spoločnosti. Čo je normálne? – rozvoj špecifického vykonávania vecí a následné podráždenie, keď je z neho jedinec vyrušený.  Zdroj: zdravie.sk

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

31˚ | 17˚

30˚ | 13˚

26˚| 12˚

26˚ | 13˚

27˚ | 12˚

25˚ | 11˚

25˚ | 14˚

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Mäsové špízy so slivkami

Jadranská torta

Suroviny: kovové ihly alebo drevené špajdle, bravčová panenka alebo kuracie stehná bez kosti a kože, prerastená slanina, cibuľa (biela alebo červená), slivky, soľ, čerstvo mleté korenie (čierne alebo farebné), olivový olej Takto sa to podarí: Mäso umyjeme, osušíme, očistíme od blán a nežiaducich častí a pokrájame na kúsky asi 2,5 x 2,5 cm. Ochutíme soľou, korením, pokvapkáme olejom, premiešame a necháme odležať, pokiaľ si pripravíme zvyšné suroviny. Keď máme všetko pripravené, na ihly alebo špajdle napichujeme na striedačku mäso, slaninu, cibuľu a slivky (ak použijeme špajdle, treba ich vopred namočiť

Suroviny: 4 vajíčka, 80 g kryštálového cukru, 80 g polohrubej múky, 2 PL oleja, 20 g kakaa, 1 ČL prášku do pečiva; Na 1. plnku: 350 ml mlieka, 100 g kryštálového cukru, balíček vanilkového pudingu, 2 žĺtky, 250 g masla, 70 g lieskových orechov; Na 2. plnku: 500 ml smotany na šľahanie, 2 balíčky vanilínového cukru Takto sa to podarí: Vajíčka vyšľaháme s cukrom do hustej peny. Vareškou vmiešame po troške múku, kakao, kypriaci prášok do pečiva. Cesto vylejeme do formy vystlanej papierom na pečenie. Cesto upečieme a necháme vychladnúť. Vychladnuté vyberieme z formy a odstránime papier na pečenie. Plnka: Z mlieka, cukru, pudingového prášku a žĺtkov uvaríme puding. Za

občasného miešania krém schladíme. Do vychladeného zašľaháme maslo a zomleté opražené orechy. Orechy najskôr zomelieme a potom v suchej rajničke pomaly opražíme. Pozor, aby nezhoreli. Krém natrieme na korpus. Šľahačku vyšľaháme s vanilínovým cukrom do tuha. Natrieme na orechový krém. Malú časť šľahačky si môžeme odložiť na ozdobenie. Poriadne schladíme. Ozdobíme podľa vlastnej fantázie.

Suroviny: Na korpus: 4 vajíčka, 4 PL práškového cukru, 4 PL teplej vody, 4 PL polohrubej múky, 1/2 prášku do pečiva, 2 PL oleja; Na punčovinu: zvyšky z piškóty (po vykrojení korpusov tortičiek), rozvar z 2 PL ríbezľového alebo malinového lekváru a 1 dl horúcej vody, 150 – 200 g mletých vlašských orechov, šťava z 1/2 citróna a z 1 pomaranča, 1/2 – 1 dl rumu (alebo rumová aróma), môžu sa pridať hrozienka alebo nadrobno nakrájané kandizované ovocie; Na polevu: 400 g preosiateho práškového cukru, podľa potreby vriacej vody, šťava zo 1/4 citróna, červená potravinárska farba Takto sa to podarí: Najskôr upečieme piškótu – vajíčka rozdelíme na bielky a žĺtky, bielky so štipkou soli vyšľaháme na tuhý sneh. Žĺtky vymiešame s cukrom do peny, po zašľahaní postupne pridáme vodu, múku s práškom do pečiva, olej a nakoniec jemne vmiešame sneh z bielkov. Cesto vylejeme na pekáč vyložený papierom na pečenie. Pečieme pri teplote 180 °C asi 13 – 15 minút. Po čiastočnom vychladnutí stiahneme papier na pečenie a necháme úplne vychladnúť. Následne vykrojíme korpusy torti-

čiek – čím sú menšie, tým sú milšie. Ak máme piškótu vysokú, môžeme každé koliesko prekrojiť ostrým nožom horizontálne na polovicu, ak je cesto nízke, spájame vždy dve kolieska. Zvyšky piškótového korpusu potrháme na menšie kúsky (je lepšie, keď je korpus suchší – vtedy sa dá rozmrviť na menšie kúsky), zalejeme rozvarom z lekváru a horúcej vody, pridáme šťavu z citróna a pomaranča, mleté orechy a rum alebo arómu a dobre premiešame. Ak chceme docieliť červenú farbu, potrebné je pridať kvapku potravinárskej červenej farby. A teraz príde tá najpiplavejšia robota – tvarovanie tortičiek: aby sme docielili krásne rovné steny, jednu časť prekrojeného korpusu vložíme späť do vykrajovačky, malou lyžičkou natlačíme asi 1 ČL punčovej zmesi, priklopíme druhou časťou korpusu a pretlačíme cez vykrajovačku. Takto urobíme všetky tortičky. Pripravíme si polevu z preosiateho práškového cukru, vriacej vody, citrónovej šťavy a farbiva a polievkovou lyžicou polejeme tortičky a necháme stuhnúť.  Zdroj: varecha.sk

na polhodinku do studenej vody). Položíme na gril (môžeme použiť aj funkciu gril v rúre, najvyšší stupeň). Špízy v polovici pečenia otočíme. Ak budeme pripravovať v rúre, je potrebné dať na spodok pod špízy alobal, pretože mäsko púšťa šťavu počas pečenia. Podávame s prílohou podľa vlastnej chuti.

Torta Biely Egypt Suroviny: Na korpusy: – 12 PL kryštálového cukru, 15 PL pražených sekaných lieskových orieškov, 4,5 PL hladkej múky, 12 bielkov, prášok do pečiva; Na plnku s bielou čokoládou: 12 žĺtkov, 8 PL gustinu, 100 g masla, 100 g bielej čokolády, 2 dl smotany na šľahanie, 10 PL kryštálového cukru, 7 dl mlieka, 2 balíčky vanilkového cukru; Na orieškovú plnku: 100 g pražených sekaných lieskových orieškov, 4 dl smotany na šľahanie; Na potretie torty: 4 dl smotany na šľahanie Takto sa to podarí: Korpusy: zo 4 bielkov vyšľaháme sneh, postupne pridávame cukor. Keď sú bielky tuhé, pridáme 5 PL pražených lieskovcov spolu s 1 a 1/2 PL múky a štipkou prášku do pečiva. Vymiešame varechou a cesto dáme do tortovej formy (s priemerom 26 cm) vystlanej papierom. Uhladíme a dáme piecť na 12 minút na 180 °C. Takto si upečieme 3 korpusy. Plnka s bielou čokoládou: Vymiešame gustin s trochou mlieka, pridáme žĺtky. Ostatné mlieko dáme zovrieť s cukrom a vanilkou. Keď začne vrieť, pridáme gustin so žĺtkami a uvaríme hustú kašu. Potom pridáme nasekanú čokoládu a dobre vymiešame. Necháme vychladnúť. Do vychladnutej kaše dáme zmäk-

nuté maslo a vymiešame krém. Do krému pridáme vyšľahanú šľahačku a dobre vymiešame. Oriešková plnka: Vyšľaháme smotanu a pripravíme si 100 g nasekaných pražených lieskovcov. Začneme plniť tortu. Prvý

korpus dáme na podnos a natrieme s 1/3 plnky s bielou čokoládou. Na ňu natrieme 1/3 šľahačky a posypeme lieskovcami. Na lieskovce dáme druhý korpus. Tak pokračujeme 3 x. Vrch torty natrieme šľahačkou a necháme vychladnúť do druhého dňa. Na druhý deň vyšľaháme smotanu a šľahačkou potrieme boky a vrch torty a ozdobíme podľa vlastnej fantázie.

Punčové minitortičky

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 517 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra MÚZEUM VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Činnosť neklesá ani počas leta Jaroslav Čiep

v ich doméne, pokiaľ múzeá majú chrániť hnuteľné kultúrne dedičstvo. Čiže oni aj vypracovali projekt, aj zabezpečili prostriedky, postarali sa aj o verejné obstarávanie, vybrali vykonávateľa prác... Pod dozorom ich inžinierov sa teraz vykonávajú tie práce v petrovskom najstaršom dome. Zdá sa, že sa im dobre darí... – Podľa nášho odhadu ide im to veľmi dobre. Majstri robievajú aj v sobotu a nedeľu. Pre pracovníkov sú prenajaté miestne ubytovacie kapacity a snažia sa práce vykonať čím skôr. Žičí im aj počasie. Už končia s pokrývkou a potom majú upraviť dvor, vydláždiť ho tehlami. Mal by to byť jeden celok ako komplex. Novinkou v MVS je vypísanie konkurzu na pridelenie výstavných termínov pre samostatné a kolektívne výstavy v roku 2021. Chceli ste tým osloviť širšiu

ani historika, ani kunsthistorika. Pokúsili sme sa to riešiť touto cestou. V niektorých iných galériách je to

aj schválili. Konkrétne vykonávame digitalizáciu muzeálnych predmetov. Každý predmet musí byť kompletne spracovaný a všetky tie údaje sa musia vniesť do programu. Ten program máme zadovážený z rezortného štátneho ministerstva aj z matičného múzea – Múzea Vojvodiny. Je snaha, aby ten program používali a využívali všetky múzeá, galérie, knižnice v celom Srbsku a Republike Srbskej. Tým sa vlastne zasieťuje aj naše múzeum a celková verejnosť bude mať možnosť vidieť, čo všetko uschováva Múzeum vojvodinských Slovákov, však? – Presne tak, cez tento digitálny zápis všetci budú mať možnosť vidieť, čím disponuje naše múzeum. Aj ministerstvo chce vidieť, čo má v krajine. My všetci sme vlastne povinní dodávať mu tieto informácie: koľko, čoho, kedy... to treba povnášať do digitálnej podoby. Potom tieto údaje, ktoré my vnášame, oni tam filtrujú a napokon aj prezentujú na portáli kultura.rs. Tam

úzeum vojvodinských Slovákov, v rámci ktorého pôsobí aj Galéria Zuzky Medveďovej, aj v takejto nepriaznivej spoločenskej situácii, zapríčinenej zvýšenou zdravotnou ochranou a sociálnou dištanciou, aj napriek všetkému v týchto letných mesiacoch pracovalo a svoju aktivitu prejavilo na viacerých poliach svojej činnosti. O tom pre naše noviny hovorila riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová. – Skutočne môžem povedať, že je Anna Séčová-Pintírová naozaj priaznivé povedomie u ľudí, už zachodenou praxou. Galérie tak že máme inštitúciu, ktorá sa bude fungujú, že vypíšu súbeh, výzvu starať o naše dedičstvo, a treba na autorov, na samostatné alebo ju podporiť. Ako vidieť, sú aj také kolektívne výstavy, kde sú zadané akcie, lebo my prostriedky na kúpu predmetov nemáme, ale ľudia nám venujú svoje predmety. Medziiným aj vzácne obrazy Zuzky Medveďovej, ale sú tu aj historické predmety, ako aj predmety do našej etnologickej zbierky. Veľmi často sa nám ľudia hlásia. Naposledy nám väčší počet obrazov daroval náš spisovateľ Víťazoslav Hronec. On nám aj pred takými štyrmi – piatimi rokmi daroval jednu zbierku obrazov, ako aj teraz. My to vždy Aj samotný mechanizmus sa pomaly dostáva pod strechu aj medializujeme, aby Práce na premiestnení mniača sú pri konci naši občania videli, čo verejnosť, keď ide o programy aj určité podmienky, ktoré musia v tomto browseri už aj teraz možno sa u nás deje. No sú aj ďalšie pekné správy a obsahy v rámci Galérie Zuzky splniť, a potom sa autori sami môžu vidieť, čo všetko prefiltrovali a čo sa prihlásiť. Tohto roku sme aj my mali nachádza u nás v zbierkach. Touto týkajúce sa segmentu činnosti Medveďovej? – Naše múzeum má len jedného takú výzvu, ale, žiaľ, dodnes sa nám cestou v tomto roku zisťujeme aj MVS a týka sa to aj najstaršieho presný počet diel, prác v umeleckej zamestnaného, vieme, že nemáme ešte nikto nehlásil. domu. Ďalšou oblasťou práce mú- zbierke. – Ďalšie, čo je u nás akKtoré zbierky sa v tejto chvíli zea je aj digitalizácia. Priblížte tuálne, je presťahovanie digitalizujú v Múzeu vojvodinnašim čitateľom, o čo tu ide. architektonickej kultúrnej ských Slovákov? – To, čo sa u nás stáva a je pamiatky priemyselného – Všetky. Máme tri zbierky. Sú to dôležité, je, že pracujeme na mechanizmu, tzv. mniaumelecká, historická a etnologická. digitalizácii a že máme angača. To sa deje od konca V etnologickej zbierke máme tisíc žovaných externých spoluprajúla, či začiatku augusta. covníkov. Na tieto práce sme predmetov, v historickej tri a pol Úplne všetko okolo týchto dostali prostriedky aj z Minister- tisíc a v umeleckej zbierke zo tisíc prác má na starosti Pokrastva kultúry, aj z Pokrajinského dvesto – tisíc tristo predmetov. jinský ústav pre ochranu pamiatok kultúry, lebo oni Zbierku obrazov do MVS prednedávnom da- sekretariátu pre kultúru, takže Presný počet zistíme, keď ukončíme sa starajú o nehnuteľné roval aj Víťazoslav Hronec. Na fotografii je časť všeobecne v tomto roku všetky revíziu. Foto: J. Čiep a z archívu MVS projekty, ktoré sme zaslali, nám kultúrne dedičstvo. Je to darovaných obrazov. • KULTÚRA •

37 /4924/ 12. 9. 2020

Kultúra S JUBILANTOM RASTISLAVOM SUROVÝM Z KYSÁČA

Nikdy sa neopúšťať

Elena Šranková

edenásteho septembra kysáčsky učiteľ Rastislav Surový oslávil 85. narodeniny. Narodil sa v rodine Michala Surového a Paulíny, rod. Súdiovej, roku 1935 v Kysáči. Pomenovali ho Rastislav, i keď ho dodnes mnohí jeho najbližší a bývalí kolegovia oslovujú Miroslav. V rodisku zakončil štyri ročníky vtedajšej základnej školy a potom, keď sa mu rodičia roku 1948 odsťahovali do Petrovca, pokračoval v školení v tejto susednej dedine. Tam skončil nižšie i vyššie ročníky gymnázia. Vyštudoval dejepis a zemepis na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade. Celé pracovné obdobie, celých 40 rokov, pôsobil v Základnej škole Ľudovíta Štúra, najprv ako odborný učiteľ dejepisu a zemepisu (ale učil aj slovenský a srbský jazyk a určitý čas i telocvik), a potom bol aj riaditeľom tejto školy. Do dôchodku odišiel roku 1997, avšak aktívnym matičným pracovníkom zostal do dnešných dní a ani o prácu v škole sa nikdy neprestal zaujímať. PRÍKLADNÝ RODINNÝ ČLOVEK Manželstvo uzavrel s Elenou, rod. Hansmanovou, ktorá bola učiteľkou matematiky v kysáčskej základnej škole, čo prispelo k tomu, že ich rodina, do ktorej neskoršie pribudli synovia Miroslav a Vladimír, natrvalo zakotvila v Kysáči. Starší syn Miroslav sa po ukončení Elektrotechnickej fakulty časom presťahoval do Petrovca a mladší Vladimír sa po ukončení Ekonomickej fakulty presťahoval na Slovensko a učil na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na Fakulte hospodárskej informatiky. Do rodiny Surovcov pribudli i vnuk Miroslav s manželkou Soňou a pravnučka Hanka, ktorá je najobľúbenejšou témou rozhovorov prastarých rodičov. Keď sa však vrátime do rokov, keď manželia Surovci začínali

www.hl.rs

pracovať v škole, zisťujeme, že do bežných školských povinností vtedajších učiteľov patrila i činnosť v prospech zveľadenia svojho prostredia. Obaja si vtedy, v rokoch 1956 až 1973, zvolili prácu v knižnici a čitárni v Kysáči ako knihovníci. Vtedajší súdruh učiteľ mal vrodený duch praktického človeka a jeho organizačné

pozrelo priemerne 2 500 až 3 000 divákov. UČITEĽ A RIADITEĽ KYSÁČSKEJ ŠKOLY Kolektív v základnej škole v Kysáči sa v rokoch 1960 – 1975 obnovoval novými, mladšími silami. Rastislav Surový sa z postu zástupcu riaditeľa školy venúva výstavbe novej školskej budovy v spolupráci s riaditeľom školy Michalom Párnickým, ktorý svojho času bol jeho učiteľom. V rokoch 1970 až 1978 Rastislav Surový sa stáva riaditeľom školy a preberá všetky práce, ktoré patria k tejto funkcii. Okrem organizovania pedagogickej a vzdelávacej práce mal na starosti i vybavovanie novovybudovanej školy primeraným nábytkom, učebnými a audiovizuálnymi pomôckami, tiež uvádzanie predĺženého pobytu pre žiakov nižších ročníkov a ďalších pre školu dôležitých záležitostí. Po vypršaní druhého

MATIČNÁ ČINNOSŤ Kým sa o práci Rastislava Surového ako učiteľa môžu najlepšie zmieniť Kysáčania, jeho neúnavnú matičnú činnosť môžu dosvedčiť vo všetkých slovenských prostrediach. Z rozhovoru vycítiť, že mu aktivity tak v kysáčskom miestnom matičnom odbore, ako i v matičnom ústredí toho času najviac ležia na srdci. Ešte pred odchodom do dôchodku naplno sa zapojil do práce MSJ, najprv ako radový člen a potom ako predseda MOMS v Kysáči. Zasadzoval sa o zveľadenie činnosti tohto miestneho odboru, za aktívnejšiu účasť členov MOMS v spoločensko-kultúrnych podujatiach a čím úspešnejšiu spoluprácu s matičným ústredím. Po odchode predsedu MSJ Juraja Šefčíka na Slovensko bol Rastislav Surový, vtedy podpredseda MSJ pre Báčku, vymenovaný za úradujúceho predsedu MSJ a onedlho ho zvolili i za predse-

Rastislav Surový

schopnosti sa už vtedy prejavili. So správnou radou roku 1963 zorganizovali 50. výročie založenia Čítacieho spolku. Okrem obsahovej náplne pripomínania si tohto jubilea, ktorú mali ma starosti, začali i s adaptáciou Slovenského národného domu, kde bola urobená väčšia miestnosť, zabezpečený väčší počet stoličiek, kvalitný televízor... Knihovnícka práca manželov Surovcov prispela k profesionalizácii knihovníckej činnosti a presťahovaniu knižnice a čitárne do nových priestorov (1973). Avšak spolupráca Rastislava Surového s knižnicou sa tým neprerušila, naopak, pretrváva dodnes. Všestranný záujem o pokrok svojho prostredia vtedy mladý učiteľ usmernil i na spoluprácu s novosadským podnikom Zvezda film, vďaka čomu začína s prácou Kino Slovan v Kysáči. Návštevnosť divákov na premietaní filmu bola veľká a mesačne si filmy, či už domáce, alebo zahraničné,

Informačno-politický týždenník

S manželkou Elenou roku 2013 na oslave Dňa školy

mandátu bol opäť dva roky učiteľom dejepisu a pred odchodom do dôchodku znovu pracoval ako riaditeľ školy (1995 – 1997). Okrem práce v škole bol aktívny v kultúrnom a spoločenskom živote prostredia, v ktorom žil, a v hodnej miere sa pričinil o jeho zveľadenie.

du MSJ (na valnom a volebnom zhromaždení v Starej Pazove 21. februára 1998). Počas jeho dvoch štvorročných mandátov matičná aktivita bola čulá vo všetkých oblastiach pôsobenia. Rozvinul prospešnú spoluprácu so štátnymi vrchnosťami doma a na Slovensku a viackrát sa stre• KULTÚRA •

Stretnutie s Rudolfom Šusterom, vtedajším prezidentom SR, a Miroslavom Lajčákom, vtedajším veľvyslancom SR v Belehrade, roku 2004

tol s prezidentmi SR Rudolfom Šusterom a Ivanom Gašparovičom a dvakrát aj s Michalom Kováčom. Spomína, že pekne spolupracoval s veľvyslancami SR v Belehrade Miroslavom Mojžitom, Miroslavom Lajčákom, Igorom Furdíkom, Jánom Varšom, Dagmar Repčekovou a s konzulárnym oddelením. Keď ide o matičných funkcionárov, mal najviac stretnutí s Jozefom Markušom a Stanislavom Bajaníkom a vždy dobre vychádzal aj s vedúcimi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Osobne sa angažoval pri kúpe a renovovaní matičných domov tak v Báčskom Petrovci, ako i v Kysáči. Ako predseda MSJ vynaložil úsilie, aby sa

kúpil a potom i rekonštruoval Grúnikov dom v Petrovci, nuž dnes Matica slovenská v Srbsku pracuje v pekne upravených vlastných priestoroch. Podľa údajov Rastislava Surového, ktoré má vo svojom archíve, na kúpu a opravu Domu MSJ Ľudovíta Mišíka v Petrovci v rokoch 1999 až 2005 finančné prostriedky venovalo 3 295 darcov. Od založenia MSJ v roku 1932 Rastislav Surový bol siedmy predseda a od jej obnovenia v roku 1990 – tretí. V období, keď bol predsedom MSJ, bol zároveň i členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Po ukončení dvoch mandátov predsedu MSJ mu na valnom zhromaždení roku

Návšteva delegácie Národnej rady SR v čele s predsedom Jozefom Migašom (štvrtý sprava) pred Domom MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci roku 2002 • KULTÚRA •

2005 udelili titul čestného predsedu MSJ a predtým, uznesením valného zhromaždenia Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi, ho vyhlásili za čestného člena Matice slovenskej. AKTIVITY V RÁMCI MOMS KYSÁČ Ako spolubesedník hovorí, svoju činnosť usmernil na zabezpečenie prostriedkov na kúpu a adaptáciu priestorov pre pôsobenie matičnej činnosti a tiež financií na aktivity, čo nikdy nebolo ľahko. Treba si len spomenúť, aké úsilie vynakladal na zbierku dobrovoľných príspevkov na opravu Slovenského národného domu. Do zbierky zapojil tak občanov Kysáča, ako i Kysáčanov žijúcich mimo Kysáča alebo v zahraničí. Prostredníctvom projektov sa zabezpečili potrebné peniaze i z pokrajinských sekretariátov, ako i z Úradu pre Slovákov žijú-

MSS, ďakovnú listinu za účinnú pomoc pri matičných podujatiach a mnohé iné uznania. AKTIVÍT A STRETNUTÍ BOLO NEÚREKOM Je pravda, že nemožno spomenúť všetky aktivity, akcie a stretnutia, ktoré Rastislav Surový absolvoval počas svojej plodnej činnosti učiteľa a matičiara. Pripomína však, že vždy mal pomoc a podporu manželky Eleny. Nie darmo sa hovorí, že za úspešným mužom stojí silná žena. A tak sa v rozhovore až k uličnej bráne spolubesedník spolu s manželkou rozpamätúvajú, o čom všetkom by sme sa ešte mohli rozprávať. Napríklad o tom, že bol často na stálych konferenciách, ako i na Dňoch Slovákov žijúcich v zahraničí, že MSJ v období bombardovania pomohla, aby sa organizoval trojtýždňový rekreačný pobyt pre 600 tunajších detí na

Kysáčski matičiari pred Slovenským národným domom z príležitosti rozlúčky s dovtedajším veľvyslancom SR v Belehrade Igorom Furdíkom

cich v zahraničí (v rokoch 2008 – 2010). Slovenský národný dom slávnostne otvorili 20. novembra 2010 a v súčasnosti je to jedno zo stredísk kultúrnej a spoločenskej činnosti v Kysáči. Za takú prácu a z postov, ktoré zastupoval, Rastislavovi Surovému sa dostali početné uznania. Je čestným predsedom MSS, čestným členom Matice slovenskej, dostal Cenu Miestneho spoločenstva Kysáč za rok 1998, ďakovnú listinu NRSNM ako člen v prvom zložení rady, osobitné uznania za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka, jazykovej kultúry, umenia a národných tradícií, ktoré zaslúžilým učiteľom udeľuje MSJ/

Jankovom Vŕšku na Slovensku, o tom, aká náročná bola práca na vypracovaní Atlasu ľudovej kultúry Slovákov v Juhoslávii... A nezabúda pripomenúť, akých skvelých ľudí pritom postretal. NEOPÚŠŤAJME SA! „Neopúšťa sa, kto sa o seba stará, svojho šťastia sa domáha, pri nemilých príhodách, v nešťastí, nebezpečenstve hlavu nevešia, ale pozbiera všetku silu, aby to zlé, čo sa naň valí, odstránil, premohol, prevládol; kto sám na seba stavia, na iných sa nespolieha, ale vždy sám koná a pracuje.“ Napísal to kedysi Ľudovít Štúr a mal na zreteli náš národ. A iste aj ľudí, akým je jubilant, 85-ročný Rastislav Surový. Foto: z archívu spolubesedníka

37 /4924/ 12. 9. 2020

Kultúra GITARIÁDA VOJVODINY 2020 V KYSÁČI

Súťažili štyri demo bandy Elena Šranková

itariáda Vojvodiny Kysáč je podujatie, ktoré vzniklo s cieľom pripomenúť si 40 rokov od prvej gitariády vo Vojvodine, uskutočnenej roku 1975. Tohto roku sa gitariáda v Kysáči uskutočnila po šiestykrát, ale v trochu pozmenených okolnostiach, nuž aj praogram tentoraz bol iný než po minulé roky. Prebiehal na rovnakom mieste, na pomocnom ihrisku Tatry, ale iba v jeden deň – v sobotu 5. septembra, i keď

vyhradených menších priestoroch (nazvaných aj klietkami) pre deviatich návštevníkov, čím sa umožnil žiaduci odstup medzi prítomnými. Okrem súťažnej časti mladých, začínajúcich rokových skupín na gitariáde vystúpili i skupiny Sanitarium z Belehradu, Zbogom Brus Li z Nového Sadu a na záver známy Zijo Valentino zo Sarajeva so svojou hudobnou skupinou. Na Gitariáde Vojvodiny 2020 súťažili štyri z piatich prihlásených demo bandov: Amor‘s Arrows zo Sriemskej Mitrovice, Lipov LOUD

Skupina Lipov LOUD z Belehradu (tretie miesto)

Vojvodiny 2020 v Kysáči podporili i pokrajinské sekretariáty: pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami, ako i pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Kým porota rozhodla o najlepších skupinách, obecenstvo sa

šieho počtu prítomných (z dobre známych zdravotných dôvodov), vyvrcholila počas vystúpenia kultovej poprokovej skupiny zo Sarajeva. Ich najznámejšie hity Volim te još, Samo sklopi okice, Oka tvoja dva, Bez tebe a mnohé ďalšie spolu s gitaristom Zijom Rizvanbegovićom a ostatnými členmi skupiny poznajú

Víťazi Gitariády Vojvodiny 2020: Lisilo z Belehradu

bolo naplánované, že bude dva dni v júli (24. a 25.). Prihliadalo sa na všetky odporučené opatrenia vlády Republiky Srbsko týkajúce sa bezpečnosti pred nakazením koronavírusom. Rúško bolo záväzné a počet prítomných ohraničený na 500. Preto sa záujemcovia o podujatie prostredníctvom internetu

z Belehradu, Lisilo z Belehradu a Red Danger z Negotinu. Najlepší podľa mienky odbornej poroty bol band Lisilo, druhé miesto obsadil Red Danger a tretie Lipov LOUD. Výsledky zverejnil predseda hodnotiacej komisie Paľko Drieňovský, ktorý odovzdal aj odmeny. Pri tejto príležitosti sa v mene organizátorov

Vyhlásenie víťazov

bavilo pri vystúpení skupiny Sanitarium z Belehradu a po vyhlásení víťazov ich zabávali pankroková skupina Zbogom Brus Li z Nového Sadu a Zijo Valentino. Atmosféra v obecenstve, inak za oveľa men-

a spievali takmer všetci prítomní. Z podujatia, ako uznali, mali radosť aj hudobníci, lebo dávno nevystupovali, a zdá sa, že i diváci. Treba veriť, že všetko prejde bez neželaných následkov.

Band Red Danger z Negotinu (druhé miesto)

prihlasovali organizátorom a tak si zarezervovali miesto diváka. Na vchode do pomocného ihriska sa návštevníkom dezinfikovali ruky, všetci prechádzali cez dezinfekčnú bariéru a program sledovali vo

www.hl.rs

prihovorila Milana Arňašová, ktorá zverejnila, že sa aj tohto roku gitariáda realizovala pod patronátom Mestskej správy pre kultúru, ale i Mestskej správy pre hospodárstvo Mesta Nový Sad. Gitariádu

Informačno-politický týždenník

Kultová poproková skupina Valentino zo Sarajeva • KULTÚRA •

V ÚSTRETY 50. VÝROČIU FESTIVALU POPULÁRNEJ HUDBY V SELENČI

Špeciálne vydanie festivalu Zlatý kľúč

Anna Francistyová

šte trochu a máme tu znovu október, ktorý prináša sviatok milovníkom slovenskej populárnej hudby vďaka tradičnému festivalu Zlatý kľúč. Keďže spravidla býva i v priamom prenose TV Vojvodina, poteší aj televízne auditórium. V poslednom čase kvitujeme popri známych menách v radoch skladateľov, textárov, spevákov aj nové mená, tiež skladby žánrovo rôznorodé. V roku 2015, keď prebiehal 35. ročník, festival prvýkrát prebiehal podľa novej organizačno-realizačnej schémy, lebo sa podpísaním patričných zmlúv stal jedným zo sedem podujatí s osobitným významom pre Slovákov v Srbsku. Tohto roku sme očakávali 40. ročník, dokonca umocnený pekným jubileom – 50. výročím vzniku festivalu. Ale svetová pandémia celkom narušila plány organizátorov. Od osláv predsa neodstúpili, iba ich prispôsobili danej situácii. Viac nám povedal Dr. Juraj Súdi, úspešný skladateľ, textár, spevák a predseda Organizačno-správnej rady tohtoročného festivalu. „Vo štvrtok 13. augusta v Selenči, v miestnostiach Základnej školy Jána Kollára, zasadala Organizačno-správna rada Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Na tomto zasadnutí boli prítomní zakladatelia festivalu, ako i jeho dlhoroční organizátori, spoluorganizátori a patróni: predstavitelia NRSNM, Výboru pre kultúru NRSNM, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Miestneho spoločenstva Selenča, ako i Základnej školy Jána Kollára, a jednotlivci, dlhoroční aktéri a aktivisti tohto podujatia. Na zasadnutí sa v prvom rade hovorilo o veľkom význame tohto festivalu, ktorý poznačil a ktorého poznačili viaceré generácie hudobných, li• KULTÚRA •

Oslávenec Juraj Súdi s Máriou Turanskou v revuálnej časti festivalu v roku 2012. Jubilantov medailónik bol venovaný jeho odmeneným skladbám, a to príležitostne k 30. výročiu umeleckej kariéry.

terárnych a kultúrnych dejateľov. tak ako si to situácia vyžaduje, A v tomto roku sa toto vzácne teda bez verejného koncertu, bez podujatie dožíva 50. výročia obecenstva a za pomoci verejprvého verejného festivalového ného servisu RTV, ktorý doteraz koncertu, ktorý sa uskutočnil v roky nahrával a má k dispozícii roku 1970 v Selenči – v kolíske nedoceniteľný video- a audiomatejto hudobnej súťaže.“ teriál. Popri tom by sa počítalo Už sme konštatovali, že or- aj s archívnymi textami a fotoganizátori narazili na ťažkosti, grafiami, ktoré sú uskladnené v s akými nemali do činenia za depozitári NVU Hlas ľudu, ako uplynulých 50 rokov. Stretanie i u jednotlivcov, ktorým tento sa, dohováranie, organizovanie festival prirástol k srdcu a ktorí by sa počas prvej polovice roka, keď boli ochotní pomôcť a poskytnúť mal byť zverejnený súbeh pre informácie na vytvorenie zábavautorov a mala prebiehať prvá no-dokumentárneho vysielania fáza príprav festivalu, vystalo, venovaného 50. výročiu prvého aj jesenné prípravy festivalu sa ročníka festivalu,“ hovorí náš nesú v inom smere. spolubesedník a vzápätí zisťu„Vďaka ideám, ktoré ani v jeme aj ďalšie momenty z prítakýchto zložitých podmienkach organizovania sa nechýbajú, Organizačno-správna rada festivalu sa jednohlasne uzhodla na zorganizovaní retrospektívneho ročníka festivalu. Tento by sa mal zrealizovať za prípravy a účinkovania veľkého počtu účastníkov, doterajších dejateľov, aktérov a organizátorov, ale na iný spôsob. Navrhnuté bolo, aby sa retrospektívny ročník festivalu zorganizoval Prichádzajú nové talenty: Iveta Kováčová

prav tohto špeciálneho vydania Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč: „Po niekoľkých dňoch intenzívnej práce a zbieraní potrebných údajov už 19. augusta sa konalo aj druhé zasadnutie Organizačno-správnej rady festivalu, tentoraz v priestoroch NRSNM v Novom Sade. Tam sa spresnili prípravy na retrospektívu. Zodpovedný redaktor slovenskej redakcie TV NS Milan Kulík, ktorý bol na zasadnutí, sa zhodol s účasťou nášho verejného servisu na uvedenom významnom projekte. Rozhodnuté bolo, že 90-minútové vysielanie by malo byť realizované v nedeľu 18. októbra 2020, v ustálenom termíne rodinného magazínu Dotyky. Na písanie scenára pre toto vysielanie sa podujala Annamária Boldocká-Grbićová, profesorka slovenského jazyka, ktorá bola oslovená v mene Organizačno-správnej rady festivalu. Sám projekt sa črtá ako veľký a bohatý kaleidoskop spomienok na autorov, textárov, spevákov, upravovateľov, hudobníkov, organizátorov, snaživcov, dobrodincov či divákov a všetkých tých, ktorí žili pre tento festival a netrpezlivo čakali na každý jeho ďalší ročník.“ Na záver ešte zisťujeme, že práve prebiehajú intenzívne organizačno-realizačné prípravy, ktoré by mali vyústiť do verejného predvedenia retrospektívy festivalu. Paralelne s prípravami retrospektívy sa intenzívne pracuje aj na príprave výstavy k 50. výročiu festivalu. Táto by v organizácii MOMS Selenča mala byť nainštalovaná a otvorená začiatkom októbra. Na otvorení výstavy sa plánuje aj prezentácia zdigitalizovaného hudobného materiálu lyrických skladieb, ktoré roky odznievali v rámci koncertu lyrických piesní Súťaže o slovenskú hudobnú tvorbu, neskoršie Zlatého kľúča. Na jej príprave sa podieľajú Juraj st. a Juraj ml. Súdiovci.

37 /4924/ 12. 9. 2020

Kultúra NA ZAČIATKU ŠKOLSKÉHO ROKA V GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA SO ŽIACKYM DOMOVOM V BÁČSKOM PETROVCI

V súlade s koronavírusovou situáciou Anna Horvátová

ýučba na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci v školskom roku 2020/2021 začala prebiehať podľa kombinovaného modelu určeného Ministerstvom osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko, ktorý je schválený a organizačne rozpracovaný na profesorskom zbore 26. augusta. Výučba sa začala riadne 1. septembra ráno o pol ôsmej. Avšak predsa v súlade s ochrannými opatreniami a predpismi, ktoré sa aj v tejto vzdelávacej ustanovizni uplatňujú. Podrobnejšie informácie sa dozvedáme od riaditeľky Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom Jarmily Vrbovskej: „Všetky hodiny, tak ako je to zákonom stanovené v týchto koronavírusových podmienkach, trvajú 30 minút, teda

nie ako je zaužívané a zákonom stanovené 45 minút. Podľa tohto rozvrhu sa 7. hodina skončí o 11. 45, pričom treba zdôrazniť, že je

Riaditeľka petrovského gymnázia Jarmila Vrbovská

aj preprava prispôsobená trvaniu výučby. K tomu 1. septembra sa všetci prváci, teda žiaci 1. a, 1. b, 1. c a 1. k triedy zúčastnili priamo vo výučbe. Vo vyšších ročníkoch je situácia iná: priamo vo výučbe sa

zúčastňuje iba prvá skupina každej triedy, podľa pokynov triednych profesorov. Tak ako je to ministerstvom určené, aj my prihliadame na zdravotnú bezpečnosť žiakov, takže sa triedy s väčším počtom od 15 žiakov delia na dve skupiny. Prvá skupina navštevovala výučbu priamo v prvom týždni, pokým druhá skupina v tom istom týždni sledovala online hodiny, pričom úlohy a pokyny dostávajú od predmetných profesorov prostredníctvom virtuálnych učební. Skupiny každej triedy sa týždenne striedajú v priamej a dištančnej výučbe. V triedach, ktoré sa nerozdeľujú, žiaci výučbu sledujú tiež striedavo týždenne – priamo a diaľkovo. V prvom týždni žiaci v týchto triedach – 1. a, 1. k a 3. k boli priamo zapojení do výučby. Rozvrh hodín pre priamu a diaľkovú výučbu je rovnaký a spracú-

vajú sa rovnaké metodické jednotky. Prezentovanie žiackych prác, kontrolné úlohy, všeobecne známkovanie sa koná iba počas priamej výučby. Voliteľné programy pre všetkých žiakov prebiehajú online, avšak známkovanie môže byť len priamo na hodine. Vtedy sa na základe dohovoru predmetných profesorov so žiakmi, ktorý nie je v platnom rozvrhu hodín, realizujú hodiny. Ochranné opatrenia sú záväzné. V našej ustanovizni dbáme na zdravotnú a hygienickú bezpečnosť. Ochranné rúška sú všetci žiaci povinní nosiť. Akže sa zhorší zdravotný stav žiaka počas pobytu v škole, rodič bude ihneď oboznámený. Treba vyzdvihnúť, že sa žiaci na hodinách a prestávke správajú podľa pokynov triednych a predmetných profesorov, dozorných profesorov a zamestnancov v ustanovizni, dodržiavajúc sociálnu dištanciu.“

ZO STAROPAZOVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY HRDINU JANKA ČMELÍKA

Tejto jesene spolu 42 prvákov Anna Lešťanová

oronavírus mnohým zmenil plány tak vo využití dovoleniek, ako aj v strávení letných prázdnin, ktoré sú už preč. Školskú bránu v utorok 1. septembra otvorila aj staropazovská Základná škola hrdinu Janka Čmelíka a v novom školskom roku 2020/2021 je tam zapísaných 286 žiakov. Pre zamedzenie šírenia koronavírusu nový školský rok je špecifický: školská

hodina trvá 30 minút, v jednej triede môže byť najviac 15 žiakov a všetci musia nosiť ochranné rúška. V tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizni do prvého ročníka je zapísaných 42 žiakov, z ktorých 27 do slovenskej triedy (učiteľka Zdenka Garafiátová) a 15 do srbskej triedy (učiteľka Anna Poliovková). Podľa slov riaditeľa školy Janka Havrana na nový školský rok sú pripravení. Vyučovací proces

Žiaci 1. 1 A skupiny s učiteľkou Zdenkou Garafiátovou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

prebieha podľa pokynov a odporúčaní rezortného ministerstva, ktoré sa vzťahujú hlavne na hygienicko-preventívne opatrenia a samotnú organizáciu výučby. Aj žiaci prvého ročníka tejto základnej školy dostali na úspešný začiatok hodnotné darčeky – komplet učebníc, školské potreby, školskú tašku a úbor pre telesnú výchovu, a to vďaka tamojšej lokálnej samospráve, MSS, samotnej škole a donátorom školy.

Žiaci nižších ročníkov na priame vyučovanie do školy chodia v dvoch zmenách – v zmene A (o 8.00) a B (o 10.45), kým priame vyučovanie pre žiakov vyšších ročníkov sa začína o 14. hodine (nie sú rozdelení do skupín, lebo im to dovoľujú priestorové a personálne možnosti). Majú kombinovaný spôsob výučby, čo znamená, že okrem priamej výučby niektoré hodiny z daných školských predmetov sledujú online, a to v malej miere.

... a ich spolužiaci z 1. 1 B skupiny • KULTÚRA •

Kultúra . Oznamy

25. Petrovské dni divadelné Báčsky Petrovec 27. augusta – 26. septembra 2020

Program Nedeľa 30. augusta 20.00 Slovenské vojvodinské divadlo Dušan Kovačević PROFESIONÁL Réžia: Ján Chalupka a Richard Sanitra (prvá premiéra) Nedeľa 6. septembra 20.00 Slovenské vojvodinské divadlo Dušan Kovačević PROFESIONÁL Réžia: Ján Chalupka a Richard Sanitra (druhá premiéra) Piatok 18. septembra 18.00 Staré divadlo Karola Spišáka, Nitra (Slovenská republika) STVORENIE (Premietanie nahrávky predstavenia pre deti) Autorka a réžia: Magdalena Miteva Sobota 19. septembra 20.00 Slovenské vojvodinské divadlo Autor: Dušan Bajin, na motívy Zoltána Egressyho: Portugál SVÆTY ZA DEDINOU Réžia: Dušan Bajin

Pondelok 21. septembra 20.00 Národné divadlo, Sombor Ken Ludwig TENOR NA ZAJAM (TENOR NA ROZTRHANIE) Réžia: Olivera Đorđevićová Utorok 22. septembra 18.00 Detské divadlo, Subotica PROBUDILICA (Predstavenie pre batoľatá a deti 0 +) Autorka a réžia: Rita Bartal Kiss Štvrtok 24. septembra 19.00 Divadlo mladých, Nový Sad, Novosadské divadlo – Újvidéki Színház a Centrum pre rozvoj vizuálneho umenia Autori: James Rado a Gerome Ragni, hudba: Galt MacDermot Muzikál VLASY (HAIR / KOSA) Réžia: Peter Telihaji Piatok 25. septembra 20.00 Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Zvolen (Slovenská republika) Katarína Mišíková-Hitzingerová NA KONCI (Premietanie nahrávky predstavenia) Réžia: Kamil Žiška

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Čo dokáže pekné slovo Výbor pre kultúru NRSNM a Slovenské vydavateľské centrum

• KULTÚRA . OZNAMY •

Sobota 26. septembra 20.00 Národné divadlo Tošu Jovanovića, Zreňanin Peter Vajs GOSPODIN MOKINPOT (PÁN MOKINPOT) Réžia: Ľuboslav Majera Sprievodné podujatie: Výstava: 25 ROKOV PETROVSKÝCH DNÍ DIVADELNÝCH Autorka výstavy: Miroslava Blažićová (v predsieni Slovenského vojvodinského divadla)

vypisujú

LITERÁRNU SÚŤAŽ ZORNIČKY na poviedku a báseň pre deti

SÚBEH

Téma je voľná. Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť odborná komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách – žiakov základných škôl od 5. do 8. ročníka a žiakov stredných škôl a gymnázií. Súbeh je otvorený do 30. novembra 2020. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou: Na súbeh žiackych prác.

Sobota 26. septembra 11.00 Národné divadlo Tošu Jovanovića, Zreňanin Igor Bojović CRVENKAPA (ČERVENÁ ČIAPOČKA) Réžia: Biljana Vujovićová

Výbor pre kultúru NRSNM Slovenské vydavateľské centrum a redakcia časopisu Zornička

vypisujú na žiacke literárne práce (próza a poézia)

25.

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla treba doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť odborná komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu a tri ceny za prózu. Súťaž je otvorená do 30. novembra 2020. Práce treba zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou: Literárna súťaž Zorničky.

KRÁTKE SPRÁVY

Stratégia o vzdelávaní. Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja usporiadalo 2. septembra online konferenciu. Témou konferencie bol návrh Stratégie v oblasti vzdelávania na obdobie 2020 – 2027. V mene NRSNM o prioritách menšinového vzdelávania v mene národnostných menšín hovorila členka Národnej osvetovej rady Svetlana Zolňanová, ktorá prezentovala spoločný návrh Koordinácie národnostných rád národnostných menšín na doplnenie strategického dokumentu z oblasti vzdelávania. ah 37 /4924/ 12. 9. 2020

Kultúra

SCÉNA L ana Del Rey a nostalgická poézia. Od začiatku svojej hudobnej kariéry Lana Del Rey hovorila, že ju silne ovplyvňuje poézia, najmä tvorba amerických básnikov Walta Whitmana a Allena Ginsberga. Niekoľko vlastných básní interpretovala vo svojich videoklipoch a umeleckých filmoch a koncom septembra 2020 jej vychádza prvá zbierka básní pod názvom Violet Bent ackwards over the Grass. Zbierka vyšla aj v podobe rovnomennej audioknihy s poetickými nahrávkami a autorka toto vydanie prezentovala nahrávkou básne LA Who Am I to Love You, v ktorej s nostalgickým pocitom evokuje osobné spomienky a prihovára sa mestu Los Angeles. Jej nový, siedmy album Chemtrails over the Country Club mal podľa pôvodného plánu vyjsť začiatkom septembra – dátum vydania je však posunutý na neskoršie obdobie a mal by mu predchádzať singel pod názvom Let Me Love You Like a Woman. Mansonova desivá balada. Americký shock-rocker Marilyn Manson práve vydal svoj 11. album We Are Chaos (vydavateľstvo Loma Vista), o ktorom autor ešte zjari povedal, že ho nemožno porovnať ani s jedným jeho doterajším vydaním a že predstavuje akési múzeum voskových figúr jeho myšlienok… Prvým singlom z albumu je rovnomenná pieseň, ktorú hudobná kritika opisuje ako desivú baladu, akú môže nahrať len Marilyn Manson, pokým videoklip k tejto skladbe pripomína surrealistickú koláž s obrazmi spevákovej hlavy zakomponovanej do rôznych nekaždodenných situácií. Na obale vydania je Mansonov akvarelový autoportrét pomenovaný Infinite Darkness. Festival srbského podzemia #6. Tohtoročný Festival srbského podzemia sa usporiada 14. a 15. októbra v Novom Sade a čoskoro bude ohlásený aj zoznam skupín, ktoré budú koncertovať v rámci jeho programu. Sprievodnou akciou má byť elektronická výstava fanzínov, čiže undergroundových publikácií venovaných určitému hudobnému žánru alebo inému druhu alternatívneho umenia. Organizátormi podujatia sú MM Concerts a SKC Nový Sad. Viac informácií: festivalsrpskogpodzemlja.weebly.com. Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Zoroslav Jesenský: S mamou do škôlky (ISBN 978-86-7103-531-6)

Jaroslav Čiep

tvrtá kniha, ktorú vlani vydal náš spisovateľ pre deti, redaktor časopisu pre deti Zornička a univerzitný profesor Zoroslav Spevák (1956) pod umeleckým pseudonymom Zoroslav Jesenský a ktorú po nových zbierkach poézie a prózy Pán v oranžovom kabáte, Zo života bĺch a Tri plus tri je osem predstavíme v tomto Výklade nových kníh, je ďalšia básnická zbierka pre deti pomenovaná S mamou do škôlky. Obsahom knižočky básní S mamou do škôlky je desať jednoduchých rýmovaných básní, napísaných pre vek detí predškolákov. Sú to: S mamou do škôlky, Poďme strihať, poďme lepiť, Škôlkar sa obúva, Môj brat ide do škôlky, Naša Daša zo salaša, Pozor, idú škôlkarky, Škôlkarky sa závodia, Lezie škôlkar na rebrík, Letí škôlkar po dvore, Kto je z chlapcov najnižší. Básnickú zbierku pre deti S mamou do škôlky ilustrovala Julijana Pavlovičová (1998), študentka na Akadémii umení v Novom Sade. Zbierku vydalo Slovenské vydavateľské

„Napadla ma myšlienka“

Informačno-politický týždenník

Anna Horvátová

apadnúť nás môže všeličo, tak v lete komáre, rôzny hmyz. Horšie je, keď nás napadnú, alebo zaútočia na nás túlavé psy, v lese divá zver. Ten útok môže byť z chrbta. Neraz hmyz napadne rastlinu aj, žiaľ, choroba organizmus. V zime vie napadať snehu po kolená. Ide o význam nahromadiť sa padaním, ako lístie napadalo, v noci napadlo veľa snehu. „Napadlo ma, žeby sme mohli ísť do divadla.“; „Napadlo ma to.“ – aj tieto spojenia nejako často počuť. Vieme dostatočne po slovensky, aby sme rozlíšili, že spojenia „napadla ma myšlienka“, „napadlo ma to“ nie sú dobre formulované. Nejde tu len o formálnu chybu, ale významovú.

centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 112. zväzok edície Včielka a zároveň je 249. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 19 x 17 cm

vytlačená kolorovane na kriedovom papieri v rozsahu 24 strán, brožovaná, vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Art Print Media v Novom Sade.

Ide o nesprávne použitie slovesa s pádom. Veď myšlienka nás sotva môže napadnúť a tak aj spojenie „napadlo ma“ má celkom iný význam, ako sme ho chceli použiť. Správny tvar má formu datívu; namiesto nesprávneho tvaru v genitíve treba použiť datív: napadlo mi to, napadla mi myšlienka, napadol mi výborný nápad. Rovnaká je situácia aj pri opytovacích vetách, nesprávne znenie je: „Ako ťa to vôbec napadlo?“ Pokým v tomto významovom znení správny tvar je: Ako ti to vôbec napadlo? Správne tvary sú: Aby vám nenapadlo, že neprídete k nám.; Nech vám ani nenapadne, že pôjdete. Nesprávne tvary znejú: „Aby vás nenapadlo, že neprídete k nám.“; „Nech vás ani nenapadne, že pôjdete.“ • KULTÚRA •

Oznamy

KRÍŽOVKA

Podľa článku 102 odseky 2 a 3 zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017 a 113/2017 – iný zákon) Obecná rada Obce Báčsky Petrovec zverejňuje

ČÍSLO 37

OZNÁMENIE o verejnom súbehu na ustanovenie obecného právneho zástupcu Obce Báčsky Petrovec

V tajničke je názov knihy Andreja Čipkára. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

2. časť tajničky

vpíšte: ÚŽ

výrobok včiel

riečny rybár

lepením pripevni!

ilínium

elektrón

prieskum prial meter

dinár číslo, ktoré sa násobí

daroval deje v spánku osušená tráva

obyvateľ Ruska

Nositeľ projektu MIVAKA, s. s r. o., Belehrad, Ratka Mitrovića 75 đ, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie hnoja), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. septembra 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-465/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie v zopakovanom postupe. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

predložka a dedo

rastlina rodiaca hrozno smerom dolu obraz svätých 3. časť tajničky

obyvatelia Írska

výskok rieka v Rusku toto (srb.)

chyba, omyl druhá neznáma v matematike

AS HL DU ĽU

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie hnoja), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu MIVAKA, s. s r. o., Belehrad, Ratka Mitrovića 75 đ, v zopakovanom postupe

vták s pestrým chvostom doba

číslovka

zrakový orgán

rovnaké písmená

zlatý

rozum

ešte raz, znova tona

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

dlhá samohláska energia

manometer

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 36 – VODOROVNE: Svetozár, P, Korana, oh, Kojo, tuk, lk, p, vraj, obe, obraz, it, Ra, sever, Ind, malo, ť, už, kov, hnis, ks, prales, k, Vajanský TAJNIČKA: SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 36 z čísla 36 Hlasu ľudu z 5. septembra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: DANIEL SAKAL, Ul. prvomájová č. 24/29, 24 300 Báčska Topola. Blahoželáme. • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

minúta

sodík

PREDSEDNÍČKA OBECNEJ RADY Jasna Šproh

kto dovolenkuje

pastieri husí

citoslovce ech

Obecná rada Obce Báčsky Petrovec na svojom 2. zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 7. 9. 2020, vypísala a oznámila verejný súbeh na ustanovenie obecného právneho zástupcu Obce Báčsky Petrovec, číslo 016-4/115-2020 z 7. 9. 2020. Oznam o verejnom súbehu je zverejnený na oficiálnej internetovej stránke Obce Báčsky Petrovec: www.backipetrovac. rs. Lehota na podanie prihlášok na verejný súbeh trvá 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o verejnom súbehu v denníku Dnevnik, resp. od 8. 9. 2020.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 28. 8. 2020 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia nádrže, čerpacej stanice, potrubnej inštalácie a pretáčacieho zariadenia vagónových nádrží na čierne deriváty, na k. p. č. 2498/18, 2498/32, 2555/1, 2555/14 a 2556/3, k. o. Nový Sad III, na Termináli pre prekládku a skladovanie ropných derivátov Nový Sad, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Republika Srbsko – AP Vojvodina Obec Alibunar – Obecná správa Číslo: 112-17-4/2020-03 Dátum: 3. 9. 2020 Alibunar Na základe článkov 102 a 103 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, číslo 21/2016, 113/2017, 113/2017 – iný zákon, 95/2018), zverejňuje sa OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU Obecná správa Obce Alibunar vypisuje verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta ÚRADNÍK PRE VEREJNÉ OBSTARÁVANIE, hodnosť MLADŠÍ PORADCA, na neurčitý čas v Obecnej správe Obce Alibunar. Text verejného súbehu je v úplnosti zverejnený na úradnej webovej prezentácii Obce Alibunar www.alibunar.org.rs. NÁČELNÍČKA OBECNEJ SPRÁVY Sanja Žebeljan

37 /4924/ 12. 9. 2020

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM PREDÁM rodinný dom v Báčskom Petrovci, Ul. Zmaj Jovina č. 17. Zastavaná plocha je 110 m2, celková plocha pozemku 9 árov 93 m2, plus pomocné objekty. Katarína Rašetová, kontakt telefón: 062/885-28-45.

SMUTNÁ ROZLÚČKA Oznamujte v Hlase ľudu

JURKO KORČOK

021/ 47-20-840 a

11. 2. 1962 – 31. 8. 2020 z Hložian

021/47-20-844

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 31. 8. 2020 schválil rozhodnutie o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba miešača na výrobu pneumatík továrenského komplexu Linglong so sprievodnými infraštruktúrnymi objektmi, na k. p. č. 19249, k. o. Zreňanin I, Mesto Zreňanin. Nositeľ projektu je Linglong International Europe, s. s r. o., Zreňanin, Ul. kráľa Aleksandra I. Karađorđevića 2/IX, zo Zreňanina. Rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina. gov.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

inzercia@hl.rs

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú

DROBNÝ OZNAM

kolegyne: Tatiana, Mária a Taňa

SPOMIENKA

na našu manželku a mamu

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

ANNU PEŤKOVSKÚ

rod. Lačokovú 9. 5. 1951 – 9. 9. 2015 z Báčskeho Petrovca

S úctou si na Teba spomínajú: manžel Samuel a syn Samuel

SMUTNÁ SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA brata a uja

mamu a starú mamu

ZUZANU PUDELKOVÚ

1920 – 1995 – 2020

JÁNA ŠKURÁŇA 1954 – 2008 – 2020

ZUZANU ŠKURÁŇOVÚ

rod. Kozovú 1930 – 2014 – 2020 z Kysáča Všetko zmizlo, len stopy Vašej lásky zostali. Zuzana a Kristína Filkové • OZNAMY •

ONDREJA PUDELKU

1919 – 2005 – 2020

PAVLA HMIRÁKA

1940 – 2005 – 2020

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú. Stále ste v našich srdciach. Vaši najmilší 37 /4924/ 12. 9. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. septembra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 13. septembra 10.30 Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 2017 (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 15. septembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V piatkovom vysielaní budú reportážne záznamy z viacero prostredí. Hovoriť sa bude na školské, spoločenské a poľnohospodárske témy. Nebude chýbať ani slovenská hudba. V pokračovaní nasleduje polhodinka venovaná mládežníkom. V najnovšom vydaní relácie Horedolu bude odvysielaná hudba vo výbere petrovského DJ-a. Podané budú nové trendy v manikúre, ako i recepty. Dúhovka. V týchto dňoch 85. narodeniny oslávil bývalý učiteľ a riaditeľ kysáčskej základnej školy, čestný predseda Matice slovenskej v Srbsku a čestný člen Matice slovenskej Rastislav Surový. O jeho neúnavnej národno-kultúrnej činnosti, či práci na roli osvetovej a matičnej hovorí rodinný polhodinový portrét nahraný pred piatimi rokmi. Agrosféra. V septembrovom vysielaní budú odvysielané aktuality týkajúce sa roľníctva, hovoriť sa bude o tabaku, vinohradníctve a včelárstve.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 13. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 16. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 11. septembra – Drsný Shaft Sobota 12. septembra – Medzi vlkmi Pondelok 14. septembra – Špinavé prachy Utorok 15. septembra – Smrtiaci dážď Streda 16. septembra – McCinseyho ostrov Štvrtok 17. septembra – Jaskyňa

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 13. septembra Film: Jack Frost Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Druhá šanca Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 13. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Padine usporiadali tradičnú gulašiádu Kolkárske stretnutie ženských družstiev Doliny a Slávie Utorok 15. septembra 16.00 Michal Šuľa po tretíkrát zabodoval na ultramaratónskych pretekoch na Palići V Padine usporiadali slávnostnú akadémiu ku Dňu dediny Divadelné predstavenie: Sud prachu Piatok 18. septembra 16.00 Film: Soľ nad zlato Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Štvrá výhra Pivničanov SLÁVIA – BUDUĆNOST (P) 1 : 0 (0 : 0)

Ján Šuster

usedské derby v Pivnici medzi domácou Sláviou a tímom Budućnost z dediny Parage bez divákov prinieslo tvrdú, ale dobrú hru. O to sa postarali hráči oboch mužstiev. Hralo sa otvorene, a tak sa každé mužstvo pokúšalo zabezpečiť si čím lepší výsledok. Striedali sa útoky na oboch stranách, no na tomto zápase

obrany Slávie a Budućnosti pôsobili veľmi spoľahlivo, najčastejšie útoky zastavovali pred trestným územím, takže mnoho šancí ani nebolo. Jediný gól na zápase padol v 47. min., keď Marojević dostal loptu na strede ihriska, po sólovom úniku si navzájom s Kuchtom vymenili prihrávky a tento prvý spred trestného územia ostrou prízemnou strelou loptu zaslal do ľavého dolného rohu brány Abadžića, ktorý strelu nemohol kryť. Pokiaľ v prvom polčase nebolo veľa šancí, v druhej časti

POHÁROVÝ ZÁPAS V KULPÍNE

Druholigista vyradil prvoligistu

útočníci domácich Čvokić a Marojević mali pekné príležitosti, ktoré zostali nevyužité. Na druhej strane raz pohrozili aj hostia. V 69. min. hráč hostí z voľného kopu zacentroval pred bránu, najrýchlejší bol Ponjević, no jeho strelu zblízka obranca domácich Martin Šmit zastavil pred bránkovou čiarou, a tak svojmu mužstvu zachránil výhru. V posledných desiatich minútach tohto zápasu mužstvo z dediny Parage sa pokúsilo výsledok vyrovnať, no to sa im nepodarilo. Rozhodca Naď z Ruského Kerestúra mal dosť práce, lebo ukázal až desať žltých kariet; tri domácim hráčom: Rakočevićovi, Petrovićovi, Benkovi a až sedem hosťom: Dražićovi, Baćanovovi, Alimpićovi, Jelićovi, Gašićovi, Banjcovi a Neškovićovi. SLÁVIA: Vučetić, Záskalický, A. Šmit, Jušković, M. Šmit, Rakočević, Kuchta (Bolehradský), Petrović (Vinković), Čvokić (Benka) Davidović, Marojević

Pionieri Slávie tiež v majstrovskom zápase hrali doma a s báčskou Tvrđavou prehrali 0 : 2. Výsledky 4. kola: ŽAK – BSK 3 : 1, Tvrđava – Radnički 1918 2 : 1, Polet – Zadrugar 0 : 1, Kulpín – Kordun 6 : 2, Maglić – Borac 46 (O) 4 : 1, Borac (BG) – Budúcnosť, zápas odložili, Omladinac – Rusín 1 : 1, Budućnost (M) – Stanišić 1920 3 : 2, Slávia – Budućnost (P) 1 : 0. V stredu v mimoriadnom 5. kole Slávia je voľná, lebo pre núdzový stav v Odžackej obci nemôže hrať zápas so Zadrugarom v Srbskom Miletići. Hložianska Budúcnosť uvíta Omladinac z Bukovca. Program 6. kola: ŽAK – Tvrđava, Budućnost (M) – BSK, Polet – Radnički 1918, Slávia – Stanišić 1920, Kulpín – Zadrugar, Maglić – Budućnost (P), Borac (BG) – Kordun, Omladinac – Borac 46, Rusín – Budúcnosť (H). Zápasy sa začnú o 16. hodine.

pín zohral v novosadskom Športovo-podnikateľskom stredisku tréningový zápas s mužstvom Prvej ligy VK Nový Sad a výsledky namáhavej práce na tréningoch

sú už viditeľné. Na nasledujúci víkend VK Kulpín uhostí ešte jedného člena Prvej B ligy, vršacký VK Banat. Foto z archívu klubu

KULPÍN – FUTOG 3 : 1 Katarína Gažová

volejbaloví fanúšikovia nemohli vidieť. sobotu 5. septembra VK Kulpín tento 2020 v Kulpíne poházápas hral bez rový zápas zohrali dotroch dobrých máce druholigové mužstvo hráčov: Martina a VK Futog, člen Prvej B ligy. Lekára, Duška Bol to kvalitný a bojovný záBabića a Nemanpas, žiaľ, bez prítomnosti obeju Gajičića. Aj nacenstva, a škoda, že to kulpínski priek tomu ostatní hráči podali maximálny výkon, a tak dosiahli víťazstvo výsledkom 3 : 1. Výsledky jednotlivých setov: 26 : 24, 25 : 21, 21 : 25, 25 : 19. VK KULPÍN: Relota, Zima, Peťkovský, Barišić, Ćirić, Radanović, Emer, Petrović, Bojkov, Salatić Volejbalisti Kulpína sa už mesiac usilovne pripravujú a väčšina hráčov Z kvalitného zápasu v Kulpíne medzi pravidelne prichádza na domácim a hosťujúcim mužstvom z tréningy. Nedávno VK Kul-

Futogu

• ŠPORT •

PRÁZDNE IHRISKO V LALITI. Minulú nedeľu štartovala aj Medziobecná liga Sombor – druhá trieda, v ktorej je len sedem klubov. Postúpili vedúca Prigrevica 2019 a štvrtý Dinamo 1923 z Báčskeho Bregu. V 1. kole sa hrali len dva zápasy. Telečka doma presvedčivo porazila Rastinu 1918 5 : 0, kým Graničar z Riđice v Sonte premohol domáce Dinamo 3 : 2. Ihrisko Panónie zostalo prázdne, ako celé leto, lebo domáce mužstvo pre núdzový stav v Odžackej obci nemohlo privítať Jedinstvo Lemeš z dediny Svetozar Miletić. V 2. kole Laliťania budú hosťovať v Riđici. Tým, čo je modro-červená farba pri srdci, s obavami očakávajú majstrovské zápasy v novej sezóne. FK Panónia totiž má veľké kádrové a organizačné problémy, mužstvo počas leta vôbec netrénovalo a zohralo iba jeden prípravný zápas, doma prehralo so selenčským Kriváňom 1 : 3. J. P. 37 /4924/ 12. 9. 2020

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina rozčarovala

Hostia vyhrali polovicu zápasov. Hajdušičania doma získali bod a lampáš odovzdali debeljačskému Spartakovi 1911. Výhry na domácej pôde zaznamenali iba dvaja menovci, z Gaja a Uljmy. Padinská Dolina nezopakovala účinnú hru z predošlého kola a utrpela prehru. Výsledky 4. kola hovoria, že výrazných favoritov ešte nieto a každý nad každým môže vyhrať. Výsledky 4. kola: Jugoslavija – Potporanj 0 : 2, Polet – Sloga 1 : 3, Partizan (G) – Stari Tamiš 4 : 1, Spartak 1911 – BAK 1 : 2, Banat –Budućnost 0 : 1, Partizan (U) – Dolina 2 : 1, Hajdušica – Strela 2 : 2, Crvena zvezda – Radnički 0 : 0.

PARTIZAN (U) – DOLINA 2 : 1 (2 : 1)

Ján Bokor

ýlet do Uljmy sa Padinčanom nevydaril. Hráči Doliny hrali pod svoje možnosti a zažili poriadnu blamáž. Je nepochopiteľné, že Dolina mala viac z hry, množstvo gólových šancí, a zápas predsa prehrala. Nezodpovednosť sa hráčom Doliny poriadne vypomstila, lebo nesplnili očakávania. Domáci hráči prejavili viac vôle a vďaka bojovnosti prišli k vzácnym bodom. Uljmanom sta-

čilo dvakrát streliť na bránu nepozorných Padinčanov a tak veľmi ľahko získali dvojgólový náskok. Prvý debutantský gól vsietil Krneta, ktorému asistoval Getejanc. Neskoršie sa Getejanc poprechádzal pomedzi obrancov Doliny a po sólovej akcii dal druhý gól za Partizan. Tesne pred odchodom na prestávku, v 44. min., Hlavča skorigoval výsledok na 1 : 2 a prinavrátil Do-

Nespokojný: tréner Doliny Dragan Kovačević

line nádej. Po prestávke hráči Doliny mali loptu na nohách a neustále útočili. Strelci nevedeli využiť žiadnu šancu, čo zaplatili nepríjemnou prehrou. Domáci sa úporne bránili a za to boli odmenení troma bodmi. Nespokojný tréner Dragan Kovačević nám povedal, že jeho zverenci nepodali ani 50 % z toho, čo môžu. Pochválil iba najmladších hráčov, Gabriela Čížika a Daniela Ľauku, ktorí zo zápasu na zápas prejavujú svoj futbalový talent a čoraz lepšie hrajú. Za prehru v Uljme nemôžeme nikoho viniť, iba padinských hráčov, ktorí neprejavili nadostač vôle zápas

vyhrať. Ponaučenie, že sa hra a šance vo futbale zabúdajú, o víťazovi rozhodujú góly a hráči Doliny si to musia uvedomiť. Presvedčenie, že Dolina má dobrých hráčov, zatiaľ neprinieslo úspech. Problém treba hľadať vo vlastných radoch, bez toho je ťažké očakávať lepšie výsledky. DOLINA: Bujaković, Kolak, Radenković, Trajkovski, Hlavča (Jovanov), Mitkovski, Popović, Bančov (Gigović), Ľauko (Malidžan) Kelečević, Čížik (Sokola) V nedeľu v Padine bude hosťovať mužstvo Hajdušice.

1. Budućnost 2. Partizan (G) 3. Crvena zvezda 4. Partizan (U) 5. Strela 6. BAK 7. Stari Tamiš 8. Potporanj 9. Sloga 10. Radnički 11. Dolina 12. Jugoslavija 13. Polet 14. Banat 15. Hajdušica 16. Spartak 1911

4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4

3 2 2 2 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 0 0

1 2 2 1 1 1 1 0 2 2 1 1 0 0 2 1

0 8 : 2 10 0 13 : 7 8 0 5 : 2 8 1 7 : 5 7 1 9 : 8 7 1 8 : 7 7 1 5 : 5 7 2 4 : 3 6 1 5 : 4 5 1 4 : 5 5 2 9:7 4 2 4 : 4 4 3 9 : 6 3 3 5 : 12 3 2 3 : 8 2 3 4 : 8 1

Nikdy bližšie k výhre HAJDUŠICA – STRELA 2 : 2 (2 : 2)

Vladimír Hudec

ajdušičania v novej sezóne nikdy neboli bližšie k víťazstvu ako v nedeľu v stretnutí s mužstvom z Ivanova. Domáci už v 2. min. prekvapili svojho súpera. Z rohového kopu do šestnástky pekne centroval A. Lipták, Maliar vyskočil najvyššie a lopta skončila v sieti. Hosťom sa podarilo vyrovnať v 16. min., keď útočník Maksimović prekľučkoval niekoľkých domácich hráčov a z okraja

www.hl.rs

šestnástky prekonal brankára Hajdušice Stojanovského. Hajdušičanov tento gól nezmýlil, často sa dostávali na polovicu súpera a vytvorili si niekoľko šancí. V 21. min. Spremo prihral N. Ružićovi, ktorému lopta ušla pred brankárom. Iba o minútku neskoršie Spremo prihral A. Liptákovi, tento prihral pred bránu, kde bol najšikovnejší A. Ružić a zaslal loptu do siete – 2 : 1. Aj v pokračovaní domáci boli lepší. Najlepšiu príležitosť mal A. Ružić v poslednej minúte polčasu, keď bol sám pred brankárom, a namiesto toho, aby strieľal vedľa neho, loptu kopol nad brvno. Už v nasledujúcom

Informačno-politický týždenník

Gól hráča Hajdušice Aleksandra Ružića (v bielom úbore) – 2 : 1

útoku Maksimović ešte raz využil nepozornosť domácich obrancov a druhýkrát vyrovnal. Po zmene strán domáci zmrhali dve šance, ktoré im mohli priniesť všetky tri body. V 67. min. A. Ružić z jedenástky strieľal, brankár odrazil loptu a A. Lipták ju zaslal do siete. Postranný rozhodca však signalizoval, že Lipták bol v postavení mimo hry. Rozhodca Jokić z Vršca gól neuznal. Trochu neskoršie hostia nedovolene zastavili A. Liptáka

v šestnástke, Jokić ukázal na biely bod, ale strelu A. Liptáka brankár hostí zneškodnil. Na druhej strane hostia niekoľkokrát pohrozili, ale sa domáca obrana nedala prekvapiť. Súperi si rozdelili body, aj keď si Hajdušičania tentoraz zaslúžili všetky tri. HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar (Brezičanin), Petrović (Pejčić), Folťan, Knežević, Spremo (Radović), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ FUTBALOVÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Sedmička vo Vrbare BAJŠA – MLADOSŤ 2 : 0 (1 : 0)

Samuel Medveď

va rozličné polčasy v Bajši. Mladosť po chudobnej remíze s Hercegovcom na toto hosťovanie odcestovala bez dvoch futbalistov, mladého Zagorčića a stáleho rebelanta Petra Mrđu, ktorí si medzičasom zobrali výpustky a odišli z Vrbary. V mužstve sa zjavil navrátilec Aleksandar Stanić. V prvom polčase domáci boli lepší a gólom Tresiglavića v 17. min. viedli 1 : 0. Začiatkom druhého polčasu, v 48. min., Tresiglavić dal aj druhý gól. Mladosť potom zahrala lepšie. Ideálnu šancu mal Igor Kaňa, ale nedal gól. Rozhodca Vukanović zo Subotice trochu nadŕžal domácim. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Ivetić (Fábry), Stanić, Beronja (Babiak), Jakuš, Stamenković (Stojaković), Đaković (Zorić), Petej (Ožvát), Kavčić, Kaňa MLADOSŤ – VOJVODINA (T) 7 : 0 (2 : 0) Po dvoch neúspechoch Mladosť sa

zmohla vyhrať nad skromným celkom tovarišskej Vojvodiny a už od 15. min. zápasu v Petrovci hrala s hráčom menej. Somborský rozhodca Miloš Martinović ukázal červenú kartu Bogdanovi Cvejićovi, ktorý nedovolene znemožnil mladého Peteja, keď prenikal sám k bráne Vojvodiny. Hra oboch mužstiev nebola na nejakej vysokej úrovni. Petrovčania predsa boli omnoho lepší, zvlášť kondične pripravenejší, čo sa videlo v druhom polčase. Hosť Dušan Ranisavljev už v 5. min. strieľal na bránu modrých, ale lopta sa odkotúľala vedľa ľavej žrde. V 13. min. po rohovom kope loptu dostal Kavčić, prihral Zorićovi, ktorý z desiatich metrov bol presný – 1 : 0. V 30. min. už bolo 2 : 0 . Dobrá spolupráca Ožváta a Kaňu prispela k tomu, že Petej prijal loptu, pohodlne namieril do brány a zdolal brankára Bugarského. V druhom polčase prišlo k bohatej nádielke gólov Petrovčanov. V 54. min. Aljoša Zorić bol presný, keď krásnou strelou spoza šestnástky trafil ľavý horný roh brány. Potom Jakuš zblízka opečiatkoval žrď. Hostia jedinú šancu mali v 60. min., keď obranca Nikolić hlavičkoval ponad bránu. Zorić v 62. min. znova vypálil, ale Bugarski loptu vyboxoval. V 67.

Náhradník Ognjen Stojisavljević v 75. min. zvýšil výsledok na 6 : 0

min. Ožvát z diaľky zdolal gólmana hostí a Mladosť viedla už 4 : 0. V 70. min. na 5 : 0 zvýšil Ožvát presným lobom do nechránenej siete, keď predtým brankár Bugarski opustil bránu, aby hlavou odrazil loptu rovno na nohu kapitána Mladosti. Do konca zápasu náhradník Ognjen Stojisavljević bol dvakrát vynaliezavý, v 75. min. a 86. min. dal šiesty a siedmy gól za domácich. MLADOSŤ: Leňa, Jakuš, Ivetić, Stanić, Beronja (Babiak), Šproch (Fábry), Ožvát, Kavčić (Stojisavljević), Petej (Stojaković), Zorić, Kaňa (Đaković) Výsledky 5. kola: Radnički – Obilić 5 : 2, ČSK Pivara – Srbobran 2 : 0, Tavankut – Vojvodina (BG) 0 : 1, Mladost (A) – Crvenka 3 : 0, Tekstilac – Vrbas 5 : 0, Mladosť (P) – Vojvodina (T) 7 : 0, Krila Krajine – Bajša 1 : 3, Mladost (T) – Hercegovac 2 : 1, Njegoš – Bačka 2 : 2. Foto: J. Pucovský

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ťažko a v poslednej chvíli AŠK – OFK KLEK 2 : 1 (0 : 0)

Vladimír Gál

očas celého zápasu sa hralo iba na jednu bránu, lebo hostia prišli do Aradáča s jediným cieľom – aby neinkasovali gól. V prvom polčase iba dve situácie sú hodné spomenutia, a to keď Mijić z voľného kopu z 25 metrov trafil brvno a keď v 35. • ŠPORT •

min. na center Stanića nabehol Matejin, ale jeho strela hlavou nebola presná. Hostia ani raz nestrelili na bránu domáceho brankára Stojkova. Na začiatku druhého polčasu podobná situácia. Domáci celý čas mali loptu na nohách, ale si nevytvárali šance. Konečne v 60. min. Adamov prebehol po pravej

strane, centroval do šestnástky, a tam sa najlepšie vynašiel Birmanac, hlavou zaslal loptu do siete – 1 : 0. Potom mal šancu Adamov, ale jeho strela skončila vedľa. V 80. min. hostia z prvého útoku vyrovnali na 1 : 1 po chybe brankára Stojkova. Pomer síl, ale ani výsledok sa nemenili do samého konca zápasu. Keď si už všetci na štadióne mysleli, že zostane nerozhodný výsledok, v 3. min. nadstaveného času Kujundžić vbehol s loptou až do šestnástky

1.Vojvodina (BG) 2. Mladost (A) 3. ČSK Pivara 4. Mladost (T) 5. Mladosť (P) 6. Radnički 7. Bajša 8. Tavankut 9. Bačka 10. Krila Krajine 11. Tekstilac 12. Crvenka 13. Srbobran 14. Njegoš 15. Obilić 16. Hercegovac 17. Vojvodina (T) 18. Vrbas

5 5 5 5 5 5 4 5 5 5 4 5 5 5 5 5 5 5

5 4 4 4 3 3 2 2 2 2 1 1 1 1 1 0 0 0

0 1 0 0 1 0 2 2 1 0 2 2 1 1 0 2 1 0

0 0 1 1 1 2 0 1 2 3 1 2 3 3 4 3 4 5

12 : 2 15 10 : 1 13 10 : 4 12 9 : 5 12 17 : 4 10 11 : 9 9 6 : 2 8 4 : 2 8 9 : 10 7 8 : 10 6 7 : 5 5 6 : 9 5 9 : 10 4 7 : 14 4 7 : 16 3 3 : 8 2 2 : 15 1 2 : 13 0

súpera, prihral Čurovićovi a tento na veľkú radosť domácich bol presný – 2 : 1. Tak si Aradáčania vynahradili body, ktoré podobne stratili v Ruskom Sele, tiež v posledných chvíľach zápasu. AŠK: Stojkov, Vesin (Jevremov), Stanić, Matejin, Govedar, Zakić, Kujundžić, Mijić, Adamov, Čurović, Birmanac (Striško) Výsledky 4. kola: MSK – Borac 2 : 1, Tamiš – Vojvodina (NM) 0 : 1, Polet – 2. oktobar 3 : 0, Jedinstvo – Mladost (BD) 1 : 3, Radnički 1911 – Delija 3 : 0, Vojvodina (B) – Rusanda 2 : 1, Potisje – Lehel 3 : 1, Mladost (L) – Crvena zvezda 0 : 1. Na sobotu AŠK bude hosťovať v Mokrine, kde si zmeria sily s domácim mužstvom Deliju.

37 /4924/ 12. 9. 2020

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Iba brániť sa nestačí FENIKS 1995 – JEDNOTA 1 : 0 (0 : 0)

Matej Bzovský

ové lokálne a prestížne derby prinieslo obojstranne vydarený zápas, zdravo agresívny futbal s množstvom súbojov hráčov a dosť gólových príležitostí. „Prisťahovalci“ z Prigrevice, zatiaľ nie aj verejní členovia pazovskej futbalovej rodiny s administračným sídlom v Obecnom zväze v Apatine, vznikol dojem, viac túžili po víťazstve. Úvodný brejk im priniesol priam stopercentnú šancu, ale prudkú strelu Jovanića zvnútra šestnástky atraktívnym zákrokom zneškodnil Lazar Jovišíć. Hostia sa však nezmýlili, odpovedali až dvakrát rovnakou mierou. Po pekných prihrávkach najprv Đokić zle zareagoval, keď išiel sám na brankára, mal času, aj priestor, ale šancu na vedenie premrhal. Hneď potom mladý Zeljković spálil čistú šancu, nestačil loptu zblízka doraziť do nechránenej siete. V pokračovaní zápas mal slušné tempo. Hráči v modro-bielych tričkách išli do dobre pripraveného súpera na-

plno, silou-mocou chceli získať ďalšie body. Často vychádzali z pozornej defenzívy, z dobre spracovanej strednej formácie sa neraz dostávali pred súperovu bránu, ktorá bola tiež dobre strážená. Po prestávke hostia v prvej štvrťhodine úspešne odolávali, mali dobrú príležitosť prekonať brankára domácich, ktorý prudkú strelu Perovića len horko-ťažko vyrazil na roh. Hostia sa trochu predčasne stiahli do obrany, čo domácim umožnilo držať ich pod neustálym tlakom. Len zriedkavý pokus o útok priniesol šancu, ktorú nevyužil pohyblivý Lazić. V závere zápasu hráčom Jednoty akoby oťaželi nohy, dovtedy dobrý výkon bol čoraz pasívnejší, zákroky na loptu pomalšie, čo sa im na konci vypomstilo. V 72. min. ofenzívny obranca Blagojević prebehol ľavou polovicou ihriska cez nepozornú obranu a pekne odcentrovanú loptu korpulentný Jovanić dosť ľahko hlavou usmernil do rohu tentoraz zaváhajúceho strážcu siete hostí. Pred posledným hvizdom rozhodcu domáci mali ešte jednu šancu na zvýšenie výsledku, ale tentoraz Igor Vidović strelil

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zle-nedobre PETROVARADÍN – TATRA 4 : 0 (3 : 0)

Pavel Pálik

oci sa tento zápas mal hrať v Kysáči, pre tradičné hudobné podujatie – gitariádu, Tatra hosťovala v Petrovaradíne. Tatranci v prvej štvrťhodine mali prevahu, aj niekoľko vyložených šancí, ale ich vďaka nepozornosti

www.hl.rs

a nepresnosti strelcov zahodili. Domáci gólmi Dušana Kosku v 7., 17. a 35. min. v prvom polčase získali presvedčivý náskok. Koska bol strelcom aj štvrtého gólu v 58. min. a už vtedy stanovil konečný výsledok zápasu. V Petrovaradíne pískal Radinović z Beočina a žltými kartami potrestal domáceho hráča Momčilova, ako

Informačno-politický týždenník

Perović, Ivetić (Subotić) Výsledky 5. kola: Hajduk 1912 – Prvý máj 2 : 1, Dunav – Bačka 1901 1 : 2, Sloga – Vršac 0 : 0, Sloboda – Omladinac 0 : 3, Borac – Stari grad 1 : 0, Dinamo 1945 – Vojvodina 1928 2 : 0, Tisa – Kozara 1 : 2, Mladost GAT – Radnički 1912 1 : 0, Feniks 1995 – Jednota 1 : 0, Radnički (Z) – Bečej 4 : 0. V sobotu Jednota privíta Radnički zo Zreňaninu.

nad bránu. V nadstavenom čase Jednota dohrávala s desiatimi. Nie práve oprávnená „diskusia“ Kačarovi priniesla najprv žltú kartu a keďže pokračoval s protestom, solídny rozhodca Todić z Rumy mu správne ukázal cestu do šatne. Na tomto zápase Jednota hrala s posilou, ktorú získala zo susedných Nových Bánoviec, z tamojšieho Omladinca. Zadné rady totiž posilnil Aleksandar Ivetić, ktorý sa na tomto stretnutí predstavil v slušnom svetle. JEDNOTA: Jovišić, Lazić (Milovčević), Kačar, Krivokuća, Gavrilović, Đokić, Zeljković, Marinković (Maoduš), Vasović,

1. Dinamo 2. Omladinac 3. Mladost GAT 4. Hajduk 1912 5. Bačka 1901 6. Stari grad 7. Jednota 8. Borac 9. Prvý máj 10. Radnički (S) 11. Feniks 1995 12. Tisa 13. Vršac 14. Radnički (Z) 15. Kozara 16. Sloboda 17. Bečej 1918 18. Dunav 19. Sloga 20. Vojvodina

aj hostí Popina a Radića. TATRA: Milošević, Panović, Sivčević, Budík (Zeljković), Haška (Dubačkić), A. Ožvát, Radić, D. Ožvát (Pejašinović), Popin (Makovník), Marković (Stefanović), Živojinov Hneď po zápase tréner Tatry Saša Milanović podal demisiu, predseda Kysáčanov Darko Stanković oznámil niektorým členom, že aj on odstupuje z funkcie?! Kto schváli tieto odchody, to nevieme, ale nám je známe, že niekto vymenoval bývalého technického vedúceho Mićka Savića za tajomníka, ktorý pravdepodobne schváli

alebo odmietne rozhodnutia trénera a predsedu. Možno to budú členovia vládnucej strany Mesta Nový Sad, ktorí vedú FK Tatra. No treba počkať a vidieť, ako to bude. Jedno je však isté, ak sa nič nepodnikne, s kysáčskym futbalom bude zle-nedobre! Dočasným trénerom mužstva Tatry je Marián Kulík. Výsledky 4. kola: Titel – Futog 0 : 5, Omladinac – Bačka (Ď) 2 : 1, Petrovaradín – Tatra 4 : 0, Hajduk – ŽSK 0 : 3, Jedinstvo – Fruškogorac 0 : 4, Susek – Sirig 1 : 3, TSK – Slavija 1 : 0, Šajkaš – Veternik 2 : 3, Bačka (B) – Fruškogorski partizan 0 : 2. Po stredajšom hosťovaní v Ďurdeve Tatra v 6. kole v nedeľu o 16.30 h uvíta mužstvo OFK Futog.

Slušný výkon bez zisku: Strahinja Lazić (Jednota St. Pazova)

5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5

4 3 3 3 3 3 3 3 2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 0 0

0 2 1 1 1 0 0 0 2 1 1 2 2 2 2 2 1 0 3 1

1 0 1 1 1 2 2 2 1 2 2 2 2 2 2 2 3 4 2 3

11 : 4 12 10 : 3 11 8 : 3 10 8 : 6 10 6 : 4 10 7 : 2 9 8: 5 9 6 : 5 9 5: 3 8 6 : 7 7 3 : 5 7 9 : 9 5 3: 3 5 7 : 8 5 6 : 9 5 4 : 7 5 4 : 11 4 5 : 9 3 1 : 7 3 1 : 8 1

• ŠPORT •

CARP CUP 2020 V PIVNICI

Domácim Pivničanom sa darilo

V prvom úseku prvé miesto obsadili Kulpínčania

C. T. Jope gradnja s chvályhodným úlovkom

Septembrové aktivity na jazere

Miroslav Pap

ruhý víkend po sebe na pivnickom jazere, alebo všeobecne známom Bazéne bolo rušno, lebo druhýkrát zaradom zorganizovali súťaž v love rýb udicou na plavák. Minulý víkend súťažili deti základných škôl a od piatka 4. septembra do nedele 6. septembra 2020 si rybárske zručnosti vyskúšali dospelí.

Vladimír Čobrda – hlavný koordinátor

Organizátorom Carp cupu 2020 (Boila cupu) bolo Združenie športových rybárov Kapor z Pivnice. Ako tvrdia, každoročne sa im podarí zorganizovať aj niekoľko carp cupov, no tohto roku, pre prítomnosť celosvetovej pandémie,

to usporiadali až teraz, keď sčasti uvoľnili V prvom úseku na prvom mieste skončil celoštátne opatrenia. V tohtoročnej súťaži sa carp team (ďalej C. T.) Roky i braća z Kulpína zúčastnilo 11 skupín z prostredí: Pivnica, Báč- (138 155 g, 17 kusov rýb), na druhom C. T. sky Petrovec, Kulpín, Maglić, Hložany, Vrbas, San Marino z Vrbasu a na treťom C. T. Majstori Kucura, Žabalj a Kać. Tento počet skupín je zo Žablja. podobný ako v minulých rokoch. Maximálne V druhom sektore sa najviac darilo C. T. 2. M. 12 súťažiacich skupín rybárov má možnosť Sky z Vrbasu a Pivnice (149 490 g, 22 kusov rýb), súťažiť. Jednotlivé skupiny tvorili dvaja až druhé miesto získal C. T. MM Kucura a tretiu štyria rybári, ktorí sa pravidelne zúčastňujú pozíciu obsadil C. T. Fénix z Báčskeho Petrovca. na súťažiach a podujatiach, ktoré organizuje V poslednom, treťom úseku prvé miesto pivnické združenie športových rybárov. Určitá získali C. T. Hunter z Hložian a Kulpína (189 kontinuita pravidelných súťaží utvorila blízke 420 g, 23 kusov), druhé C. T. Vision z Pivnice kontakty medzi súťažiacimi, ktorí sa pravidelne a tretie C. T. Crni vir z Kaću. stretajú aj mimo súťaží. V piatok od 18. hodiny sa začala súťaž a trvala neprestajne do 18. hodiny v nedeľu. Počas 48 hodín mali súťažiaci možnosť ukázať svoje schopnosti. No pri rybolove nie všetko je o schopnostiach, ale sú to aj faktory, ktoré môžu vplývať na množstvo ulovených rýb. Môže ísť o počasie, obdobie roka, návnady na udici, samotnú rybársku techniku a podobné. Pri carp cupoch platia určité pravidlá, ktoré dostávajú na rovnakú úroveň všetkých súťažiacich. Rybu treba prilákať dobrou návnadou Všetky stanovené pravidlá Priemerná váha jednej ulovenej ryby vyrybári musia dodržiavať a súťažiaca komisia nášala 7 830 g. Celkovo vo všetkých troch to pravidelne kontroluje. Keďže je aktuálny ročník viac Boila cup, sektoroch bolo ulovených 1 158 kilogramov to znamená, že rybári mali možnosť okrem rýb. Najťažší bol kapor, ktorý vážil 17 420 g kaprov loviť aj amurov. Výsledky boli podobné, a ulovili ho rybári C. T. Crni vir v treťom sektore. čiže chytených rýb bolo približne polovica Ako tvrdia organizátori, aj tohto roku bolo kaprov a polovica amurov. V rámci pravidiel pomerne neisté, kto bude víťazom, lebo najsúťaže boli presne určené 3 úseky (časti jazera), častejšie v tom poslednom okamihu sa udejú v ktorých sa lovilo. Rozdelené sú preto, lebo prelomové výlovy, a tak bolo aj tohto roku. nie v každej časti jazera je rovnaká intenzita Súťažiaci a organizátori pevne veria, že sa im výlovu. Tieto kritériá stanovila komisia, vlastne v blízkej budúcnosti podarí zorganizovať ďalší je to nielen v pravidlách Carp cupu, ale v sú- Boila cup, bez prítomnosti rôznych opatrení ťažiach rybárov vôbec. súvisiacich s koronavírusom.

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Silbaši Mgr. Jasmina Kotasová-Medveďová, farárka v Silbaši

lovenský evanjelický cirkevný zbor v Silbaši je súčasťou Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v Srbsku a vznikol v dávnom roku 1839, keď získal samostatnosť tým, že sa oddelil od svojej vtedajšej matkocirkvi v Bulkesi. Predtým však bol fíliou cirkevného zboru v Pivnici. Podľa prvých publikovaných správ o silbašských Slovákoch, ktoré napísal farár Félix Kutlík, prví Slováci evanjelici do Silbaša prišli v roku 1814, ale z údajov cirkevných matrík pivnického cirkevného zboru sa dozvedáme, že tak bolo ešte v roku 1799, ba možno aj skôr. Prvú modlitebnicu si silbašskí evanjelici postavili v roku 1814, ako i byt pre učiteľa. Prvým učiteľom v Silbaši bol Matej (Ondrej) Franka. Neskoršie v roku 1854 cirkevníci postavili novú modlitebnicu, školu a faru. Roku 1872 bol od Jána Zelenáka kúpený pozemok, na ktorom cirkevníci vystavali novú faru a stará fara slúžila ako učiteľský byt. Kostol cirkevníci začali stavať v roku 1885 a vystavali ho za jeden rok. Posvätený bol na deň Pamiatky reformácie dňa 31. októbra 1886 a s viacerými generálnymi opravami dodnes slúži svojmu účelu. Nová fara, ktorá obsahuje okrem iného zborovú sieň, kanceláriu a byt pre farára, bola vystavaná v roku 1987. Na pozemku cirkevného zboru sa nachádza aj starý zborový dom, ktorý bol vybudovaný v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, čiastočne zrenovovaný

v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a venovaný výučbe detí a pokonfirmačnej mládeže. Toho času nesie názov Skalička. Cirkevný zbor vlastní aj 14,5 katastrálnych jutár zeme. Keďže v minulosti vlastnil aj dve školské budovy, ktoré mu v roku 1959 zobral štát, očakáva z reštitúcie návrat tohto majetku, prípadne, ako je to súčasnou zostavou obecnej správy Obce Báčska Palanka za jednu školskú budovu a pozemok sľúbené, jeho adekvátnu zámenu v tvare ornej pôdy prvej triedy. Učiteľmi, ktorí dosiaľ v tomto cirkevnom zbore pôsobili, sú: Matej (Ondrej) Franka, Juraj Palúš Vladár, Karol Štefan Bohúnyi, Ján Rajkovič remeselník, Samuel Babilon, Edvard Greisinger, Samuel Hrúz, Ján Švoňavec, Ján Klimáček, Rudolf Slabej, Jozef Párnický a Martin Kmeť. Prvým farárom tuná pôsobiacim bol dovtedajší levita Samuel Babilon. Po ňom v službe kňaza v Silbaši pôsobili: Michal Valach, Félix Kutlík, Viliam Seberíny, Michal Šuster, Pavel Strehársky, Štefan Valášek, Vladimír Lovás st. a Jasmina Kotasová-Medveďová, ktorá je v službe farárky silbašského cirkevného zboru od roku 2013. Najviac Slovákov v tunajšej dedine žilo v roku 1968, keď ich bolo počtom 1 310. Cirkevný zbor mal v roku 1930 najväčší počet duší, a to 1 150. Neskoršie počítal 1 000 duší.

Počet duší v cirkevnom zbore sa v posledných rokoch, ako aj v iných našich dedinách a cirkevných zboroch, následkom masového vysťahovania za prácou, asimilácie, vysokej stopy mortality a nízkej natality, zmenšuje. Aktivity cirkevného zboru sú nasledujúce: služby Božie v nedeľu doobeda a poobede, biblické hodiny od adventu do Veľkej noci každú stredu večer, ako i náboženské večierky v sobotu; výučba detskej besiedky každú sobotu o 10.00 h a príležitostné stretnutia zborovej pokonfirmačnej mládeže; výučba konfirmandov, nácvik zborového spevokolu a pracovné schôdze Oltárneho krúžku žien s duchovnou náplňou raz v mesiaci. V zimnom období od nového roku do pôstneho obdobia sa raz do týždňa v rámci činnosti Oltárneho krúžku žien organizujú cirkevné priadky, kde pri speve nábožných piesní a občerstvení sestry zhotovujú rozličné ručné práce pre potreby cirkevného zboru. Cirkevný zbor sa najnovšie teší so svojho generálne opraveného chrámu Božieho, ktorý začali renovovať v roku 2014 a už 134 rokov verne slúži svojmu účelu. Kiež sa v ňom Božie slovo zvestuje a sviatosti ešte po mnohé roky prisluhujú na duchovný úžitok a radosť mnohých ďalších generácií.