Hlas ľudu 38/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

19. 9. 2020 | 38 /4925/

Uzávierka čísla: 16. 9. 2020

Dve prestížne ceny za kultúru dolnozemských Slovákov sa tohto roku dostali našim popredným tvorcom – Cena Ondreja Štefanka Vladimírovi Valentíkovi a cena Pro Cultura Slovaca Ľuboslavovi Majerovi. Ceny boli udelené v Nadlaku v Rumunsku. Viac na s. 5. M. Benka

Našej poprednej prekladateľke a poetke Zdenke Valentovej-Belićovej v sobotu 5. septembra 2020 bola udelená prestížna cena Stražilovo, následne 10. septembra mala odmenená zbierka Apokryfy podľa Lilit premiéru. M. Benka

September je mesiac, keď aj vinohradníci zberajú plody svojej ročnej práce, mesiac, keď sa oberá hrozno a rodí nové víno. Vinohradníci sa toho roku tešia hojnej úrode a očakávajú pekné množstvá hrozna a vína. Hroznová oberačka sa naplno rozbehla aj v Aradáči. Navštívili sme vinohrad rodiny Števkovej a porozprávali sa o úrode, oberačke, škorcoch, predaji vína... V. Hudec

Vo františkánskom kláštore v Báči v sobotu 12. septembra boli realizované dve podujatia – výtvarný tábor pre slovenských výtvarných umelcov z Vojvodiny, ktorú otvoril poslanec Pavel Surový, a výstava obrazov Anny Nosálovej zo Selenče. V netradičnom a príjemnom prostredí mali výtvarní umelci možnosť tvoriť s použitím ľubovoľnej techniky a na ľubovoľnú tému. M. Pap

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Náš dobrý Duch

1, 2

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Pripravil: Miroslav Benka

eraz sme v situácii robiť veci, akoby sme boli prinútení. V každodennej práci, najmä v tvorbe, v písaní a vôbec v umení je to akoby by bolo bez ducha – jednoducho preto, že sme to museli spraviť a že sme do tvorby nevložili celého seba. Najčastejšie taký je aj výsledok – takmer žiadny. Náš dobrý Duch pochádza z latinského slova spiritus, čo znamená „dych“, ale tiež „duch, duša, odvaha, ráznosť“. V gréčtine tento rozdiel existuje medzi pneumou (pneuma), „dychom, pohybujúcim sa vzduchom, duchom“ a psychikou (psychē), „dušou“. V kresťanskej filozofii a teológii je to nehmotná substancia (spiritus), ktorá môže byť vytvorená (anjeli a človek) a nestvorená (Boh). Ľudský duch je nemateriálny začiatok, nositeľ racionálneho myslenia a vôle. Pre pozemský život je v hlbokom spojení s telom, priestorom a časom. Podľa sv. Augustína je ľudský duch božským osvietením, podľa Tomáša Akvinského je duchom zdieľanie ľudskej duše v božskom. U kresťanských mystikoch novoplatonickej proveniencie je duch iskrou duše (scintila animae, gréc. synteréza), nezničiteľným prvkom v základoch ľudskej

psychiky, „okolo ktorej duša hľadí na Boha a on na ňu“. Vo filozofii je to nehmotná substancia. Podľa Platóna je duch (νοΰς) metafyzickým prvotným základom sveta a ľudskej duše. Podľa Descarta je duch (spiritus) myšlienková substancia (ens cogitans), nedeliteľný, nerozšíriteľný a úplne odlišný od hmoty. V nemeckom idealizme je duch (Geist) základom kognitívno-teoretických a ontologických špekulácií. Podľa Hegela je duch etapou v dialektickom vývoji myšlienky a prejavuje sa v troch formách (subjektívna alebo psychologická, objektívna alebo historická a absolútny alebo božský duch). Materialistickí filozofi redukujú ducha na hmotu (L. Feuerbach, K. Marx). Podľa niektorých filozofov je duch prekážkou pre život a prírodu (L. Klages, M. Scheler). Moderná západná filozofia neustále pochybuje o podstatnosti a osobnosti ducha, zatiaľ čo moderné prírodné vedy prakticky úplne vylúčili pojem ducha z jeho terminológie. Nastoľuje sa otázka – prečo? Neporovnávajme svoj život s inými a ani ich nesúďme, nemáme ani poňatia, o čom je ich príbeh, tak ako oni nemajú poňatia o našom. A zmierme sa so svojou minulosťou, lebo nám nedovolí žiť v prítomnosti. Preto sa držme nášho dobrého Ducha. Čo si o nás myslia, to nie je naša starosť. Verme vo víťazstvo vôle a dobrej mysle. Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

1 Z lat.: spiritus = dych; angl.: spirit; fr.: L’esprit; nem.: Ruach; šp.: ser espiritual; rus.: Дух. 2 GECSE, G . – HORVÁTH, H: Malý lexikón Biblie. Stať  Duch Svätý. Prel. PhDr. Klára Košková. Bratislava : Nakladateľstvo Spektrum, 1990, s. 46.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

43 Nevzdá sa, kým neprebehne 250 kilometrov!

5 Dolnozemské ceny popredným dejateľom 16 Bude vína, bude veselo

28 Dar matičiarov svojej dedine k jubileu

ŠPORT

OBZORY

19 Festivaly predsa (pre)žijú Na titulnej strane: Kovačičan Michal Šuľa, reprezentant Srbska v behu na dlhé trate, tretíkrát za štyri roky získal titul majstra Srbska v ultramaratóne

Doo Magyar SZO KFT,

Foto: z archívu M. Šuľu

Nový Sad

• •

•

38 /4925/ 19. 9. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Európa ani zďaleka neprekonala koronavírus Pripravil: Stevan Lenhart

bčania Srbska, ktorí sa v tomto období vracajú zo zahraničia, budú od 18. septembra pod osobitným dozorom, ktorý predpokladá záväzok navštevovania zdravotníckych ustanovizní s cieľom kontroly potenciálnej infekcie koronavírusom. Ide o rozhodnutie vládneho krízového štábu, ktorého členka a epidemiologička Darija Kisićová-Tepavčevićová vyhlásila, že toto opatrenie nepredstavuje karanténu alebo sebaizoláciu občanov, ale určitú podobu kontroly, ktorá by mala znížiť riziko vnášania vírusu zo zahraničia. Povedala tiež, že terajšia epidemiologická situácia v Srbsku je príliš stabilná, ale sa veľmi rýchlo môže zhoršiť, takže všetci by museli byť zodpovední k sebe a iným. Kisićová-Tepavčevićová upozornila občanov, aby pred cestovaním

do zahraničia zohľadnili situáciu, lebo vo väčšine európskych krajín je epidemiologický stav teraz vraj horší než u nás a v predchádzajúcom týždni okolité krajiny zaznamenávali rekordný vzrast počtu infikovaných. V Inštitúte pre verejné zdravie Čiernej Hory konštatovali, že situácia v tejto krajine je veľmi vážna, a v prípade, že sa počet infikovaných bude aj naďalej zväčšovať, poslednou opciou bude zavedenie karantény a prísnych opatrení, aké boli platné v jarnom období. Pre nestabilnú epidemiologickú situáciu Chorvátsko až do konca septembra predĺžilo osobitný režim prechodu cez hranice pre občanov krajín, ktoré nie sú členkami Európskej únie. Drastický nárast nových prípadov nákazy koronavírusom v posledných dňoch zaznamenáva Bosna a Hercegovina, ktorá sa dostala na zoznam 30 krajín s najvyššou úrovňou úmrtnosti vzhľadom na počet obyvateľov. Aj Slovensko má čoraz väčší problém s koronavírusom a sprís-

ňujú sa opatrenia v súvislosti s hromadnými podujatiami, avšak tamojší premiér Igor Matovič rozhodol, že pri kultúrnych a športových podujatiach bude aj naďalej platiť obmedzenie kapacity na 500 ľudí pri interiérových akciách a 1 000 ľudí pri exteriérových akciách... Česko sa pre veľký denný nárast nakazených dostalo na zoznam takzvaných červených krajín v Európe. * Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že Európa ani zďaleka neprekonala pandémiu koronavírusu a v priebehu jesene vraj možno očakávať nárast počtu obetí Covid-19. „Ocitli sme sa v období, keď krajiny nechcú počuť tento druh zlých správ, a ja to chápem,“ vyhlásil riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu Hans Kluge a správu uverejnili viaceré médiá. „Koniec tejto pandémie bude, keď sa my ako komunita naučíme s touto pandémiou žiť,“ dodal Kluge a poznamenal, že situácia týkajúca sa koronavírusu

bude do budúcna závisieť od samých ľudí. Ani vývoj vakcíny totiž nebude automaticky znamenať koniec pandémie. Predpokladá sa, že určitá vakcína bude účinná len pre niektoré časti populácie, čo by mohlo znamenať, že bude potrebné objednávať rôzne druhy vakcín, a to môže dodatočne skomplikovať situáciu. Čínske farmaceutické firmy Sinopharm a Sinovac Biotech vyvíjajú vakcíny proti Covid-19, ktorých testovanie je údajne v záverečnej fáze, takže by očkovacia látka na všeobecné používanie mohla byť pripravená už v novembri. Testovanie vakcín proti koronavírusu konajú aj mnohé ďalšie farmaceutické firmy vo svete. Vo chvíli vzniku týchto riadkov vo svete bolo potvrdených viac ako 29 miliónov prípadov nákazy koronavírusom a takmer 930-tisíc úmrtí. Najväčšie nárasty infekcie zaznamenali v Indii, USA a v Brazílii; alarmujúca situácia je tiež v Izraeli, kde za jeden deň evidovali takmer 5 000 nových prípadov nakazenia.

CENY ONDREJA ŠTEFANKA A CENA PRO CULTURA SLOVACA UDELENÉ V NADLAKU V RUMUNSKU

Dolnozemské ceny popredným dejateľom Pripravil: Miroslav Benka

lovenská dolnozemská kultúra sa začala revitalizovať pred tridsiatimi rokmi a jeden z aspektov prejavu spolupatričnosti Slovákov z Maďarska, Rumunska a zo Srbska je každoročné udeľovanie ocenení popredným literátom, kultúrnym a vedeckým pracovníkom. Tohto roku však zabehaný rytmus udeľovania týchto cien narušila pandémia koronavírusu a početné

www.hl.rs

epidemiologické opatrenia, ktoré sa v rôznych krajinách uplatňujú rôznymi spôsobmi. Výprave ocenených zo Srbska, ako aj členom komisií a udeľovateľom ceny Pro Cultura Slovaca (Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov) sa predsa podarilo vo štvrtok 10. septembra šťastne odcestovať do Rumunska. Laureátom Ceny Ondreja Štefanka z Maďarska a zo Slovenska,

Informačno-politický týždenník

ako aj laureátom ocenenia Pro Cultura Slovaca z Maďarska sa to nepodarilo a im budú ceny odovzdané náhradne. Teda v piatok 11. septembra 2020 na pôde Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Nadlaku Cenu Ondreja Štefanka, ako i cenu Pro Cultura Slovaca na rok 2020 slávnostne odovzdali iba oceneným zo Srbska a z Rumunska. Cena Ondreja Štefanka na rok

2020 sa pôvodne mala udeľovať v rámci tradičného tematického dvojdňového seminára v marci, avšak pre šíriacu sa pandémiu a uzavreté hranice, resp. nemožnosť organizovať spoločenské podujatia sa ceremónia jej udeľovania spojila tentoraz v neskorom lete s cenou Pro Cultura Slovaca. Cena Ondreja Štefanka (na pamiatku literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slo• TÝŽDEŇ •

venskej Dolnej zeme) sa od roku správnej rady tejto našej inštitúcie 2009 udeľuje každoročne dvom Branislav Kulík. Spoluzriaďovažijúcim osobnostiam slovenského teľmi sú Ústav kultúry Slovákov zahraničného sveta, respektíve v Maďarsku a Kultúrna a vedecká občanom Slovenskej republiky, spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku. ktorí svojou činnosťou výraz- Toto ocenenie sa od roku 2018 ne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného s ve t a . Ce n u udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Tohto roku sa laureátom Ceny Ondreja Štefanka zo Srbska stal Vladimír Valentík. Cenu Pro Cultura Slovaca spoločne udeľujú Slováci z Maďarska, Foto: www.gjk.sk Rumunska a zo Vladimír Valentík Srbska, pričom je to „mladšie“ vyznamenanie a každoročne udeľuje pri príležitosti tohto roku bolo udelené iba po Svetového dňa kultúrneho dedičtretí raz. (Premiéru v roku 2018 stva za prínos v oblasti kultúry

– Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe – za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu. Pamätný list Pro cultura Slovaca 2020 získali: – Michal Hataľa zo Srbska – za prínos v oblasti ľudovej kultúry, za činnosť vo vedení kultúrno-umeleckých telies tradičnej a modernej kultúry, – Ján Keleš z Rumunska – za prínos v oblasti ochotníckeho umenia, za prínos v oblasti ľudovej kultúry. Ľuboslav Majera Foto: V. Jovanović Obe podujatia v Nadlaku v rámzovaniu a diverzifikovaniu kultúr- ci svojho dotačného systému neho života a spolkovej činnosti v na projekty krajanov finančne slovenskom zahraničnom svete. podporil Úrad pre Slovákov ži-

Laureát ceny Pro Cultura Slovaca Ľuboslav Majera s Pavlom Hlásnikom a Ľudmilou Šomrákovou na udelení vyznamenania

Prítomní laureáti na udelení cien: Vladimír Valentík, Michal Hataľa, Ján Keveš a Ľuboslav Majera

obstaral Báčsky Petrovec a v roku 2019 ocenených vyhlasovali v Slovenskom Komlóši.) Zriaďovateľmi ceny Pro Cultura Slovaca sú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý v Nadlaku zastupovali riaditeľ Vladimír Francisty a predseda

Cenu Pro Cultura Slovaca 2020 získali: – Ľuboslav Majera zo Srbska – za prínos v oblasti divadelného umenia a umeleckého prednesu, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí,

• TÝŽDEŇ •

dolnozemských Slovákov v apríli, čo bolo tohto roku znemožnené. Ešte raz uvedieme mená všetkých laureátov v roku 2020. Cenu Ondreja Štefanka na rok 2020 získali: – Jaroslav Čukan zo Slovenska – za príspevok k rozvoju a

propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete, – Ján Chlebnický z Maďarska a – Vladimír Valentík zo Srbska – za príspevok k rozvoju, organi-

júcich v zahraničí. Laureátom blahoželáme. Zdroj: Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku Foto: Vladimír Valentík, Branislav Kulík a Ondrej Melich

38 /4925/ 19. 9. 2020

Týždeň SLOVO MÁ: ZDENKA VALENTOVÁ-BELIĆOVÁ, PREKLADATEĽKA A POETKA, LAUREÁTKA CENY PRE POÉZIU STRAŽILOVO

Byť doma na oboch stranách

Miroslav Benka

ašej poprednej prekladateľke a poetke Zdenke Valentovej-Belićovej v sobotu 5. septembra 2020 bola udelená prestížna cena Stražilovo, následne 10. septembra mala odmenená zbierka Apokryfy podľa Lilit premiéru. – Cena Stražilovo sa tradične udeľuje za najúspešnejšiu básnickú zbierku uverejnenú v priebehu roka v Brankovom kole. Tohto roku sa podujatie konalo 49-krát, síce za značne pozmenených podmienok poznačených protipandemickými opatreniami. To znamená, že všetky programy boli uskutočnené na otvorenom za menšieho počtu účastníkov a obecenstva, bez účasti zborov a bez masových stretnutí. Brankovo kolo patrí medzi zriedkavé vydavateľstvá v Srbsku, ktoré publikujú poéziu, a samým tým spĺňa významnú funkciu rozvíjania básnickej výpovede a zachovávania spomienky na chýrečného srbského romantického básnika Branka Radičevića. Uverejniť zbierku u vydavateľa s takou dlhou a významnou tradíciou predstavuje hodnotu samo po sebe, cena je hrejivým uznaním navyše. Získala ju zbierka Apokryfy podľa Lilit, ktorá po srbsky vyšla vo februári v Sriemskych Karlovciach a následne bola v apríli uverejnená aj po slovensky v Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Vieme, že Lilit (heb. ‫ )תיליל‬je sexuálno-démonická bytosť, o ktorej sa prvý raz hovorí v mytológii Mezopotámie. Bola prvá Adamova žena, ktorá je podobne Adamovi stvorená z prachu zeme a na základe toho požadovala zrovnoprávnenie s ním. Keďže zlyhala v boji za rovnocenné postavenie, v hneve odišla z raja. Jahve poslal po ňu troch anjelov, aby ju priviedli späť, ale ona sa odmietla vrátiť, takže ju Boh preklial. Čo pre vás v rámci poézie predstavuje táto bytosť, prečo práve názov vašej knihy

www.hl.rs

básní Apokryfy podľa Lilit? – V zbierke sa mytologická Lilit vyskytuje len v názve, no jej duch vzbury, nepokory, prehodnocovania a skepsy, ako aj snaha po demystifikácii a depatetizácii je prítomná vo všetkých veršoch. Lilit je symbolom zatratenia, je názorným príkladom, čo sa stane tomu, kto

ešte v Mezopotámii, neskôr bol aktualizovaný aj vo výkladoch Biblie. Vysunutím jej mena v názve som chcela určiť hlavné koordináty čítania týchto veršov a pokúsila som sa zdôrazniť, že tento spoločenský a psychologický mechanizmus trestania ,odpadlíkov‘ je omnoho silnejší a starší od nás samých, že existuje prakticky od stvorenia sveta, rovnako ako je stará snaha po rodovej rovnoprávnosti a potreba myslenia, prehodnocovania, či túžba po poznaní pravdy. Všetko toto prežije aj nás a našu dobu. Asi vždy bude jestvovať platný kanón – jednostranný a polopravdivý – a viac alebo menej úspešné pokusy o jeho spochybnenie. Človek, nech nepoviem spisovateľ, by mal byť autonómny aj voči Zdenka Valentová-Belićová, prekladateľka a poet- svojmu okoliu, aj ka, laureátka ceny pre poéziu Stražilovo voči svojej dobe. Ako hovorí Karl sa odmietne podrobiť kanonickým Kraus: „Ak umenie nie je proti pravdám, či nastoleným ideológi- dnešnému dňu, tak je to umenie ám a dogmám – nasleduje jeho len pre dnešný deň.“ démonizácia, stigmatizácia, vyPoprosím vás, povedzte niečo

členenie z kolektívu, až po úplné zaznávanie a popretie jeho existencie. Lilit je mýtus, ktorý sa zjavil

Informačno-politický týždenník

o tom, čo je to v človeku, čo ho prinúti, aby začal písať? – Verím, že tá sila, ktorá človeka

podnieti písať, je tá istá, ktorá ho núti hovoriť, myslieť, čítať, tvoriť, maľovať, či režírovať, alebo hrať na scéne, a to je už spomenutá snaha po poznaní, vnímaní, artikulovaní svojho poznania. Rovnako silná vnútorná potreba človeka je túžba po zmysluplnom žití. Druhoradá je ľudská potreba, ktorú možno má každý z nás – po zanechávaní stopy po sebe, aj keď je vždy určitým spôsobom prítomná. Nie je dobre pre samotný literárny počin, ak je táto druhá potreba silnejšia. Ale my sme len ľudia – naše nedostatky sú rovnako silné, ako aj cnosti. A až zhubne na literatúru pôsobí, ak je jej pohnútkou samoprezentácia. Hoci ako autorka musím pripustiť silnú očistnú funkciu textu pre autora. Táto myšlienka sa nachádza v jednom verši: poézia ,je to najhoršie, čo môže z nás vyjsť‘. Vyslovíme, čo musíme, a je to fantastická katarzia. Keď ide o proces tvorby, autor by mal byť podobný dybukovi. Musí rozkázať svojmu egu, aby zmizlo. Zdá sa mi, že by ľudia omnoho častejšie tvorili, keby nemali strach z verejnej mienky, z kritiky a odsúdenia – a znovu sme pri Lilit, žene, ktorá je ochotná za takýto svoj postoj prebrať zodpovednosť a znášať aj tie najťažšie následky v podobe vlastného zatratenia. Pôsobíte v prekladateľskej službe pokrajinskej vlády. Odkiaľ záujem o literárnu tvorbu? – Literárna tvorba je u mňa omnoho staršia ako zamestnanie. Básne som písala ešte ako žiačka, neskôr som sa dlho, teraz už viac ako dvadsať rokov, venovala umeleckému prekladu, ktorý je svojou povahou úplne iný ako preklad administratívnych textov. Tieto dva druhy prekladu, či povolania, majú málo toho spoločného. Úradnou súdnou prekladateľkou som tiež takmer pätnásť rokov a bola to zároveň podmienka na zamestnanie, ktorú som v potrebnej chvíli spĺňala, a tak som sa dostala do pokrajinskej služby. Človek si musí niekde zarobiť na živobytie – to všetci poznáme, umožniť fyzickú existenciu sebe a svojej rodine, a to je v mojom • TÝŽDEŇ •

prípade táto služba. Som povďačná za túto možnosť, svoje pracovné povinnosti si spĺňam maximálne svedomite a poctivo, ale nielen chlebom je človek živý. Živý je tým, čo ho napĺňa, a živý je tam, kde je jeho prítomnosť zmysluplná. Vaša poézia je plná existenciálnych otázok a úvah o ľuďoch ako jednotlivcoch i členoch ľudského spoločenstva. Ako sa pozeráte na dnešnú literárnu scénu u nás doma, v regióne a vo svete? Kto vás inšpiruje? – Aj srbská, aj slovenská súčasná literatúra má početných kvalitných autorov, spisovateľov, redaktorov, prekladateľov a pod. Mám to šťastie, že mnohých z nich aj osobne poznám a s viacerými každodenne komunikujem, či v podobe spolupráce na osobných literárnych projektoch, v spisovateľských organizáciách, na programoch, festivaloch, prekladoch, kolóniách, pri redigovaní časopisu a pod. Vnímam ich prítomnosť v mojej všednosti ako veľmi podnetnú, často sú to ľudia širokého vzdelania a silnej vnútornej energie, podobní sú generátom myšlienok a kreatívnych nápadov, pôsobia ako korektív mojich vlastných omylov či obmedzení. Lebo poézia a literatúra je vždy v určitom vzťahu napätia k banalite a triviálnosti, nie je únikom, lež prostredím, ktoré multiplikuje našu energiu a fókus na podstatné, esenciálne javy. Je nástroj na posilnenie vlastnej chrbtice a potom takto ozbrojení ľahšie čelíme každodenným záväzkom. Ak by som musela spomenúť mená, boli by to ľudia, s ktorými máme aktuálne rozpracované projekty: Nenad Šaponja, Monika Kompaniková, Ivana Dobrákovová, Vladimir Pištalo, Zoran Đerić, Gojko Božović, Vasa Pavković, Etela Farkašová... Dlho ste šéfredaktorkou Nového života, koľko vás napĺňa a nadchýna tento časopis pre literatúru a kultúru našej národnosti vo Vojvodine? – Nový život redigujem päť rokov a mám z tejto práce stále radosť. Neviem, ako dlho tu zostanem. Pre časopis je dobré, aby sa redakcia menila a obnovovala. Taká zmena spravidla prináša novú energiu, entuziazmus a revitalizuje ho zvnútra a ja Novému životu toto doprajem. Doprajem mu aj lepšie financovanie, ale toto už odo mňa nezávisí, takže ak sa objavia iniciatívy za no• TÝŽDEŇ •

vého šéfredaktora, ja s pocitom úplného zadosťučinenia ustúpim toto miesto. Som povďačná riaditeľovi Slovenského vydavateľského centra Vladimírovi Valentíkovi za poskytnutú šancu a zhovievavý a priateľský, no predovšetkým profesionálny postoj. Otvoril tým

hodín môže „dozrieť“ vo vás báseň? – Nie som si istá, že viem správne odpovedať, ale pokúsim sa. Keď ide o poslednú básnickú zbierku, je ešte jeden dôvod jej názvu. Meno Lilit je odvodené z hebrejského slova ,layli‘, čo znamená noc. Tieto

trinástu komnatu môjho zakliateho vnútra a vyslobodil zajatú energiu. Myslím si, že sa to možno stáva len raz v živote. S Novým životom sa

básne hlavne vznikali, keď ,všetko okolo nás mlčí‘, ako znie jeden verš, a keď sú myšlienky najbystrejšie a ,nie sú to noci pokojom blahoslave-

mnoho toho začalo v mojom živote a teraz viem, že určite aj zotrvá. Hoci je slovenská vojvodinská literatúra na kvalitatívno-kvantitatívnom ústupe, ešte stále bez problémov zapĺňame stránky časopisu, a podľa reakcií, tak u nás, ako aj na Slovensku, má svojich pravidelných čitateľov. Osteoporózu našej literárnej scény liečime uverejňovaním našich autorov pôsobiacich na Slovensku, súčasných slovenských spisovateľov a čiastočne prekladom srbskej, chorvátskej či bosnianskej literatúry do slovenčiny. Za akých podmienok a koľko

né‘, ako píše v ďalšej básni. Poézia je forma, ktorá si vyžaduje veľa prázdneho priestoru, aby dýchala – tak ako sú biele okraje okolo veršov nevyhnutné na vnímanie jej pointy a priezračnosti, tak aj fázy akumulácie myšlienok a pocitov často prerastajú čas potrebný, aby sme ich zapísali. Čo pre vás znamená cena Stražilovo? Čo vôbec znamenajú ceny? – Ocenenia sú rôzne a samým tým majú aj viaceré funkcie. Ceny sú dobré, keď sú pre autora a jeho čitateľov podnetné a posmeľujúce, a to je spravidla tak. Dobré

sú, keď aspoň na chvíľku svetlom verejnej pozornosti osvietia tvorbu a estetické a etické hodnoty, ktoré prezentuje. Dobré sú, ak sú smerovníky v aktuálnej postmodernej relativizácii hodnôt, ak čelia komercializácii a trivializácii, ak nepredstavujú kompromis a spoločensko-ideologický nástroj atď. Veľa sa polemizuje o oprávnenosti ocenení, najmä pri tých cenách, ktoré umožňujú veľkú popularitu a priestor v médiách. Keď ide o konkrétnu cenu Stražilovo, ona sa udeľuje za poéziu písanú po srbsky. Čo to konkrétne znamená v kontexte menšinového, dvojdomého autora? Znamená to potvrdenie jeho umiestnenia v určitom literárnom a kultúrnom kontexte, jeho akceptovanie, privítanie. Zo slovenských vojvodinských autorov toto ocenenie získal predo mnou Víťazoslav Hronec. Menšinové spoločenstvá v sebe a tým aj spisovatelia – skutočne a symbolicky – prepájajú najmenej tri kultúrne kontexty. Tak Slováci žijúci vo Vojvodine (ale podobne aj príslušníci iných menšinových spoločenstiev) sa rovnoprávne zapájajú do celonárodného kontextu z jednej strany, do kontextu krajiny, v ktorej žijú a pôsobia z druhej, ale aj do svojho autochtónneho kontextu, v našom prípade do slovenskej vojvodinskej literatúry. Táto medziliterárna alebo polyliterárna pozícia nie je nevýhodné postavenie a priori. Práve naopak. Toto postavenie na rozhraní v dejinách literatúry bolo časté a ako to Terry Eagleton v štúdii Čo po teórii uvádza: ,Byť v dvojitej pozícii (...) súčasne znamená byť vnútri a mimo nejakej pozície, zaujať územie a súčasne skepticky postávať na hranici, to je miesto, odkiaľ prichádzajú najintenzívnejšie a najkreatívnejšie myšlienky. To miesto je bohatý prameň, hoci najčastejšie nie je bezbolestné.‘ Už samotné uverejnenie zbierky Apokryfy podľa Lilit po srbsky a cena už len ako pridaná hodnota mne osobne potvrdili neoprávnenosť obáv, či sa rovnoprávne môžem začleniť do srbského literárneho a kultúrneho kontextu. Je to nádherný pocit – byť doma na oboch stranách a zároveň byť ucelenou bytosťou. Ďakujem za rozhovor. – Ďakujem aj ja vám.

38 /4925/ 19. 9. 2020

Ľudia a udalosti VEĽVYSLANEC BELGICKA ADAM KOENRAAD NAVŠTÍVIL OBEC BÁČSKY PETROVEC

Prilákať zahraničných investorov Anna Horvátová

redsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová spolu s predsedom Zhromaždenia obce Jánom Jovankovičom privítali v stredu 9. septembra Jeho Excelenciu Adama Koenraada, veľvyslanca Belgického kráľovstva v

Belehrade, v sprievode majiteľa spoločnosti BLOCKX, s. s r. o., Louisa Blockxa. Pracovná návšteva našej obce patrí k radu obchôdzok miest a obcí, ktoré Jeho Excelencia chce spoznať a v ktorých podniká jeden z belgických investorov. Na stretnutí bola prezentovaná naša obec, tiež možnosti na

Úprimné zvítanie predsedníčky Obce Báčsky Petrovec Jasny Šprochovej s hosťami

ponúknutie na spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom poli. Hovorilo sa i o priemyselných zónach a prilákaní nových investorov, keďže dobrá skúsenosť belgickej spoločnosti, ktorá už podniká v tomto prostredí, môže byť veľkým prínosom pre budúce investície. Po ukončení návštevy obce Jeho

Excelencia A. Koenraad a majiteľ spoločnosti BLOCKX pobudli v rovnomennej spoločnosti, s cieľom zoznámiť pána veľvyslanca s jej hospodárením a samotnou výrobou. Foto: z archívu Obce Báčsky Petrovec

Spoločne v prospech Petrovca – predseda Zhromaždenia obce B. Petrovec Ján Jovankovič, predsedníčka Obce B. Petrovec Jasna Šprochová a návšteva z Belgicka

KOVAČICA

Zvolili nového seniora Banátskeho seniorátu Vladimír Hudec

o smrti Mgr. Pavla Sklenára, seniora Banátskeho seniorátu, farári pôsobiaci v zboroch Banátskeho seniorátu na zasadnutí v utorok 8. septembra v Kovačici za prítomnosti novozvoleného biskupa SEAVC Jaroslava Javorníka za nového seniora banátskeho jednohlasne zvolili Mgr. Slađana Daniela Srdića. Slađan Daniel Srdić sa narodil v Belehrade roku 1980. Základnú školu a hudobnú školu v odbore klavír skončil v Kovačici, kde

www.hl.rs

aj maturoval na Gymnáziu Mihajla Pupina. Na teologickej fakulte v Bratislave získal diplom roku 2004. Toho istého roku bol vysvätený za evanjelického farára v hodnosti kaplána Banátskeho seniorátu. Zároveň vykonával službu farára administrátora v Ostojićeve. Dva roky neskoršie bol vymenovaný za kňaza v Jánošíku, kde aj dnes pracuje, a neskoršie aj za farára administráto- Slađan Daniel Srdić

Informačno-politický týždenník

ra v Hajdušici. Mimo toho je aj profesor nemčiny a náboženstva v ZŠ v Jánošíku. Okrem zborových aktivít v rámci cirkvi viackrát predstavoval SEAVC v rôznych európskych krajinách, samostatne a ako člen cirkevnej delegácie. Venuje sa vedeniu letných mládežníckych táborov, je spoluautorom niekoľkých kníh z dejín našej cirkvi a zborov, člen cirkevného spevokolu Glória v Jánošíku, podpredseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Jánošíku, člen Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM a člen Literárnej družiny Mateja Ambróziho v Kovačici. Foto: z archívu S. D. Srdića

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PRI ŠÁLKE ČAJU S MILANOU ARŇAŠOVOU, VÝBORNÍČKOU V ZHROMAŽDENÍ MESTA NOVÝ SAD A ŠÉFKOU ODDELENIA MARKETINGU NA NOVOSADSKOM VEĽTRHU

Na svoje korene nezabúda A. Horvátová

lovenka po otcovi Milana Arňašová svoje slovenské korene nezaznáva. Rodisko svojho otca – jedinú dedinu v Novosadskej obci so slovenským jazykovým spoločenstvom sa snaží pozdvihnúť na všetkých úrovniach, aj na turistickej mape. Blízkosť Nového Sadu je pre Kysáč veľkou výhodou, čo sa týka hospodárskej prosperity, ale nevýhoda je v tom, že sa akoby prepája s novosadským prostredím. Vďačiac chtivým osobám, ktorým je tradícia, kultúra, národná svojbytnosť pri srdci, kysáčska tradícia a kultúra nezanikne. Hybnou pákou kultúrneho života v Kysáči je výborníčka v Zhromaždení mesta Nový Sad v súčasnom, novom zložení Milana Arňašová, ktorú sme donedávna stretali na Novosadskom veľtrhu, kde pôsobí ako šéfka oddelenia marketingu, sektor pre integrované marketingové komunikácie. K tomu je aj členkou Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Takým najväčším podujatím, ktoré preslávilo Kysáč za niekoľko rokov, je Gitariáda Vojvodiny. A viete, čou zásluhou?! Predsa zásluhou našej spolubesedníčky Milany Arňašovej, ktorá neskrývala radosť z práve ukončenej 6. gitariády, ktorá sa napriek sťaženej situácii v koronavírusovom pandemickom období za prísnych opatrení uskutočnila. K tomu oblasť kultúry zahŕňa široké možnosti prejavovania, angažovania, pričom sa tie podujatia dajú realizovať aj v sťažených podmienkach. Ako to Milana Arňašová hodnotí: „V kultúrnej oblasti Kysáča sme realizovali dva projekty, ktoré majú nesmierny význam pre naše prostredie. Je to Gitariáda Vojvodiny 5. septembra, ktorá sa uskutočnila v rámci všetkých opatrení, stanovených vládou Srbska a Krízového štábu mesta Nový Sad, predovšetkým s povolením Mesta Nový Sad a krízového štábu. Na našu veľkú radosť všetci sú nesmierne • ĽUDIA A UDALOSTI •

Tohtoročná gitariáda potvrdzuje rozličných chutí. Ženy sa už za skutočnosť, že sa toto podujatie ideu oduševnili. Na nasledujúci organizuje tam, kde treba a kde rok sa festival určite bude tešiť aj začala pred viac ako štyrmi väčšiemu počtu návštevníkov. desaťročiami. V tomto roku bolo V tomto roku sme predsa museli azda najťažšie zorganizovať toto uctievať bezpečnostné opatrenia podujatie, práve v dôsledku a obmedzený počet návštevníkov, tých opatrení a mimoriadnej ale aj napriek tomu naše očakásituácie.“ vania, keď ide o návštevnosť, boli Na oddych času nebolo, splnené. A okrem iných gastro keďže bolo už deň neskôr špecialít, ktoré sa v Kysáči preavizované druhé podujatie. zentujú, cielime k tomu, aby toto Čo priniesol ten druhý deň? prostredie bolo známe aj tým, že „Nedeľný deň sa niesol v sa tu pripravujú najchutnejšie etno znamení, keď prebiehal rezance. Dúfame, že sa nám to Etnodeň Kysáč. V organizácii na rok aj vydarí. Keď ide o samotruky k dielu priložili aj členo- ný festival, cieľom nám je nielen „Na svoje korene nezabúdam, mojím via Miestnej organizácie sta- prezentovať gastro špeciality, ale cieľom je zviditeľniť Kysáč na turisticrobných penzistov a FK Tatra. aj kultúru, slovenské kroje, tance, kej mape,“ hovorí Milana Arňašová, Keďže ide o nový festival, ne- jednoducho všetko, čo prezentuje Kysáčanka po otcovi. jako sa pýtal aj nový koncept. našu identitu a prilákať čoraz viac spokojní s organizáciou, pretože Zamerali sme sa na ženy, ich návštevníkov do Kysáča.“ šlo o prvý menší festival na území kuchárske schopnosti, pričom sme mesta v koronavírusovom období prezentovali cestoviny – rezance Foto: z archívu spolubesedníčky a k tomu v skutočne krátkom časovom rozpätí sme ho zorganizovali, čo mnohých oduševnilo. Treba spomenúť, že sme podnikli vopred opatrenia, týkajúce sa návštevníkov, čiže každý návštevník si musel zarezervovať vopred miesto. Tým sme sa vyhli nepríjemnostiam, keď ide o väčší počet návštevníkov a nadmerný stisk na vchode. Všetci záujemcovia boli rešpektovaní, takže aj z toho hľadiska sa uctievala sociálna dištancia, určená vzdialenosť medzi osobami a k tomu bola ohradená plocha. Teda všetko, čo sa od organizátorov očakávalo, aké boli predpísané opatrenia, a aj viac od toho, sme zabezpečili, ale sme tie opatrenia ešte aj dodatočne sprísnili, takže sa nám TLAČOU VYŠLA KNIHA PETER V PREMÁVKE autora Dobrivoja dostalo pochvaly, že organizácia Markovića, ktorú do slovenčiny preložila Svetluša Hlaváčová. Je to bola perfektná. Návštevníci boli obrázková vzdelávacia kniha, ktorá tých najmladších poučí, ako sa nesmierne spokojní, čo je pre majú správať v premávke. Ako spoluvydavatelia sa podpisujú Ústav nás vetrom do plachiet na nové pre kultúru vojvodinských Slovákov a Matica slovenská v Srbsku organizačné výzvy. K veľkej náva v nadchádzajúcom období ju dostanú všetci žiaci v Srbsku. Dostanú števnosti prispela aj populárna ju žiaci nižších ročníkov, ktorí sledujú výučbu v slovenskom jazyku, ex-Yu skupina Valentino. Na veľkú ako aj ich rovesníci, ktorí chodia na hodiny slovenčiny s prvkami spokojnosť nás organizátorov národnej kultúry. Privilégium prví dostať tieto zaujímavé brožúrky záujem bol obrovský, pricestovali mali žiaci Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku. Riaditeľke školy z iných miest, ale predsa najviac Zuzane Halabrínovej ich odovzdal riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty bolo Kysáčanov. Týmto sa vlastne (na fotografii), ktorý sa v sobotu 12. septembra zúčastnil na druhom potvrdilo, koľko tento festival matičnom výtvarnom tábore v tejto juhobanátskej dedine. znamená pre Kysáč, vzhľadom vlh na to, že dali nemalú podporu. 38 /4925/ 19. 9. 2020

Ľudia a udalosti SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA

Pripomenuli si 214. výročie založenia Padiny pritom si zhŕňali cnosti, na ktorých si clivo a úzkostlivo zakladali, lebo vedeli, že musia zachovať spoločenské normy a tradície, ktoré si so sebou priniesli. Tak si ctili seba a svojich predkov a ukázali iným národom, s ktorými žili, že si môžu vybojovať svoje miesto pod slnkom a neopustiť pritom svoje korene. Generáciám, ktoré tu žijú už viac než 200 rokov, nechali neľahkú úlohu zachovať, zveľaďovať a sprístup-

sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky. Kde je cesta k dobru, choďte po nej a nájdite odpočinok pre svoju dušu.“ „V myšlienkach sa snažíme zoTatjana Bovdišová braziť cestu, odkiaľ naši otcovia a dávnom roku 1806 začali matky prišli, kam šli. Vieme jedno, sa písať dejiny Padiny. Túto že mali na tej ceste, doslova, veľa dedinu zaľudnili slovenské križovatiek, na ktorých sa museli rodiny zo stredného Slovenska. rozhodovať, ako ďalej. A rozhodli Toho roku uplynulo 214 rokov, sa, dnes vidíme, správne. Rozhodli odkedy Slováci zaľudnili najslosa na základe nádejí, ale aj na zákvenskejšiu dedinu v slovenskom lade skúseností predkov, aj svojej zahraničí, ako sa o nej zvykne viery. To je tá prvá dôležitá vec, hovoriť. V tomto roku akadémia, na ktorú by sme mali pamätať my tak ako každoročne, odznela 11. potomkovia našich predkov, na septembra, v súlade so všetkými ktorých sme právom hrdí. Usmerbezpečnostnými opatreniami. níme naše pohľady do minulosti, Odzneli pozdravné slová predselebo v nej nájdeme dôležité smerdu Rady Miestneho spoločenstva nice pre budúcnosť. Tak to robí aj Padina Janka Kolárika, ktorý záJeremiáš. V hebrejčine, jazyku, v roveň ďakoval všetkým, že prijali ktorom bola písaná Stará zmluva pozvanie na oslavu, aby si spoločne aj prorokove slová, je v slovíčku bupripomenuli históriu dediny pri dúcnosť zároveň aj koreň pre slovo príležitosti úctyhodného výročia jej vzadu, čiže minulosť. Kto by chcel založenia. „Národ, ktorý nechápe, budovať budúcnosť bez minulosti, neprecíti a neuctí si svoju minulosť, zle by staval. Cestou treba kráčať. nepoučí sa z radostných alebo A cestu do dobrej budúcnosti niPadinskí maliari s predsedom Rady MS v Padine smutných strán histórie predkov, kdy neobjavíme, ak sa nebudeme zrieka sa svojej budúcnosti. Príbeh pozerať aj dozadu. Pretože tam, v dolnozemských Slovákov sa začal ňovať národné a kultúrne dedičstvo stavila hudobníčka a speváčka minulosti, 214 rokov našej Padiny, koncom 17. storočia, keď sa začalo v tomto multinárodnostnom pro- Anita Hlavatá a primeranú báseň je všetko dobré, čoho sa máme sťahovanie na Dolnú zem. História stredí. Kliesniť cestu k ďalšiemu zarecitoval Janko Hološ. držať, a všetko zlé, čoho sa máme Padiny sa začala písať neskoršie, 11. pretrvávaniu životaschopného Pravidelným účastníkom sláv- chrániť. Dnes oslavujeme, všetci tu septembra 1806. V novom domove každodenného uplatňovania našej nostnej akadémie býva farár cir- prítomní môžeme a máme rozprávať o cestách a chodníkoch a môžeme, čiže povinní sme, hľadať cestu k dobru. Cestu k prospechu, cestu k pokoju, k šťastiu. Túto cestu istotne môžeme nájsť aj tu, v našej milej Padine, opierajúc sa o Božie slovo, ako to robili naši predkovia. Môžeme nájsť odpočinok pre naše duše aj v tomto 21. storočí, aj v neistých časoch, aj uprostred tejto choroby, ktorá sa šíri vôkol nás. Ďakujeme za to, že Veľkorozmerný obraz teraz zdobí sobášnu sálu v Padine Obrazy, ktoré boli súčasťou výstavy počas slávnostnej sme povolaní tu kráčať po akadémie tejto ceste k dobru, ceste, ktorá bola našim predkom si Slováci zakladajú vlastnú dedinu. menšiny, nielen v oblasti kultúry, kevného zboru Slovenskej evanje- zverená a ktorá je zverená aj nám Prichádzajú na spustošené územie, ale aj v zachovávaní jazyka, v ob- lickej a. v. cirkvi v Padine Ján Cicka. a našim potomkom.“ ktoré bolo treba generáciami kulti- lasti informovania, školstva, cirkvi, Tentoraz spomenul slová proroka Ďalším rečníkom na slávnostnej vovať. Zápasia s mnohými ťažkosťa- slovom, v každej oblasti, ktorá nám Jeremiáša, ktorý okrem iného pove- akadémii v Padine bol profesor mi, trápili ich mnohé neprávosti, ale umožní zachovať svoju identitu. Cti- dal: „Tak riekol Hospodin: postavte dejepisu Miroslav Jurica z Padiny,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

me si, teda, snahu našich predkov a uchovávajme si naše národné a kultúrne dedičstvo, lebo tradičné hodnoty národnej a kresťanskej kultúry, zvyky a tradície sú kostrou kultúry národa, sú obrazom a charakterom života jednoduchých ľudí v krajine,“ poznamenal v rámci príhovoru Janko Kolárik. Celkom na úvod vystúpila pianistka Mariana Marčeková, dvomi piesňami počas podujatia sa pred-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ktorý sa tiež rád odvoláva na takéto podujatia. Menovaný priblížil dejiny Padiny od prisťahovania prvých rodín na toto územie. „Dňa 11. septembra 1804 vo Viedni Dvorná rada dala návrh zaľudniť Padinu slovenskými a Samoš srbskými hraničiarmi. V tom istom roku osídlený bol Samoš a dva roky neskôr prišlo 80 rodín do Padiny (zhruba 340 – 400 ľudí). Bola to prvá vlna sťahovania. Roku 1808 na návrh prvého kňaza Martina Hamaliara a za pomoci rakúskeho arcivojvodu Ludwiga, ktorý spravoval Vojenskú hranicu prišlo ďalších 80 rodín z Novohradskej, Peštianskej, Gemerskej a Nitrianskej stolice (rovnako ako v prvej vlne), tentoraz aj z Békešskej, čím sa odôvodňuje aj súčasný názov juhovýchodnej časti Padiny – Čaba.“ Historik Jurica vo svojom prejave poukázal aj na to, že prvú slovenskú dedinu v Banáte založili roku 1782 Slováci z Novohradu, Hontu, Peštianskej a Békešskej stolice v Banátskom Komlóši, odkiaľ

sa presťahovali do Malého Gaja a neskoršie, roku 1806, do Nadlaku (Rumunsko) a v tom istom roku aj do Padiny. „Susedná Kovačica bola osídlená štyri roky predtým. Hraničiarska osada Jánošík dostala prvé slovenské obyvateľstvo roku 1823 a do Hajdušice, kde bývali Bulhari a Maďari, neskoršie i Nemci, prišli aj Slováci z Padiny roku 1826. Zaujímavé je, že presídľovaním Aradáčanov, Padinčnov a Kovačičanov roku 1883 vzniklo Biele Blato.“ Na záver sa profesor Jurica dotkol súčasnosti a poznamenal, že v tomto roku, ktorý v dejinách zostane známy vďaka vypuknutiu pandémie koronavírusu, predsa musíme hľadieť dopredu, a napriek tomu, že obyvateľov Padiny je čoraz menej aj z dôvodu opačného procesu migrácie, čiže odchodu mnohých rodín na Slovensko, aj z dôvodu nízkej natality, musíme si uctievať našu minulosť a našich predkov. Úplne na záver citoval latinské výroky Dum spiro spero

(Kým dýcham, dúfam) a Omnia homini, dum vivit speranda sunt (Keď je človek nažive, musí dúfať vo všetko). Na tohtoročnej akadémii siedmi maliari, členovia Združenia výtvarných umelcov Smäd, symbolicky odovzdali veľkoobraz Moja veselá Padina Miestnemu spoločenstvu Padina, ktorý bude do budúcna zdobiť stenu sobášnej sály. S týmto zámerom ho pred tromi rokmi začali maľovať Anna Kotvášová, Vesna Kucháriková, Pavel Povolný-Juhás, Ján Bačúr, Anna Tótová, Katarína Ľavrošová a Martin Markuš. Prostriedky na toto veľké dielo zabezpečil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Najstarší z týchto maliarov Ján Bačúr v rámci slávnostnej akadémie hovoril o začiatkoch realizácie tohto veľkého projektu až po jeho ukončenie. Pri tejto príležitosti vyjadril potešenie, že obraz našiel svoje miesto na správnom mieste, keďže jeho tematika sa ohliada v

svadobných zvykoch a obyčajach, aké boli kedysi v Padine. Zároveň každý z týchto siedmich maliarov na obdiv verejnosti ponúkol niekoľko svojich namaľovaných umeleckých výtvorov. O tomto projekte niekoľko slov povedala i predsedníčka Združenia výtvarných umelcov Smäd Jarmila Trnovská. Meno Padina sa v historických spisoch spomína ešte pred súčasnou Padinou. Ako srbská dedina, na mieste, kde je terajšia, sa spomína v roku 1744. Vtedajší obyvatelia, pre nedostatok vody a ťažké okolnosti, keďže to bola pohraničná oblasť, sa rozhodli opustiť ju, no názov zostal rovnaký. V minulosti však boli aj iné názvy, ako je Lájosfalva, potom i Nagylájosfalva, tiež nemecký Ludwigsdorf. Padina za tých 214 rokov prešla mnohými zmenami. Ako sa vyvíjala doba, tak sa vyvíjala aj táto dedina. Zaujímavým faktom je, že Padina počas svojej histórie bola súčasťou až deviatich štátov.

robievalo v minulosti,“ porozprávala predsedníčka kulpínskeho spolku Katarína Zorňanová. V druhej časti svadby sa venujú miešačkám a volačkám. Plánujú pozvať i mladé z KUS Zvolen, aby im porozprávali o svadobných obyčajach, aby sa na ne nezabudlo, ale aj aby to mladá generácia zachovala.

li, že jedno stretnutie spolkárok venujeme podrobnejším rozhovorom o svadbe voľakedy a všetko budeme zvukovo nahrávať, aby zostal záznam o tom, ako kedysi v Kulpíne usporadúvali svadby a ktoré všetko úkony sa pritom vykonávali. Takýmto spôsobom sa snažíme staré svadobné oby-

SPOLOK KULPÍNSKYCH ŽIEN – PRVÁ ČASŤ PROJEKTU SVADBA

Skladanie do kasne K Katarína Gažová

Voľakedy svadby bývali v utorok alebo vo štvrtok. Najkrajšia časť svadby pre mňa bola, keď sa vozili duchny na kočoch po dedine od mladej k mladému. U mladého sa potom do kasní skladala pripravená výbava a na okrášlenie sa viazali stužky. Poprávali sa postele a chystala sa izba pre budúcich

ulpínske spolkárky napriek situácii s koronavírusom realizujú projekt Svadba voľakedy a dnes, ale iným spôsobom ako to bolo zachodené. Prvú časť uskutočnili v pondelok 14. septembra vo svojich miestnostiach v kulpínskom múzeu. Venovali ju príprave materiálu a skladaniu výbavy mladej nevesty do kasne, upratovaniu izby u mladoženícha. Cieľom projektu je zachrániť staré svadobné obyčaje pred zabudnutím a preniesť ich na mladé generácie Kulpínčanov. „Prvá časť projektu je príprava výbavy pre mladú nevestu a skladanie výbavy do kasne. Voľakedy, keď sa dievča narodilo, ihneď Kulpínske spolkárky spoločnými silami odpracovali prípravu svadobnej Zuzana Babiaková dbala na to, aby v skrini bolo všetko vzorne poskladané sa začalo s prípravou výbavy a skladanie do skrine výbavy na vydaj. Tkalo sa a odkladalo, aby všetko bolo mladomanželov. Tak aj my dnes V súčasnej dobe sa už nerobia čaje natrvalo zachovať. Poslednú schystané, keď príde tomu čas, chystáme výbavu, žehlíme, ukla- tradičné svadby, a preto mnohí časť svadby plánujeme koncom aby sa výbava odviezla do domu dáme do kasne, kladieme stužky, mladí o tradičných svadobných septembra a bude to ukážkové mladoženícha. Pred svadbou sa upravujeme sedliacke sukne na obyčajach nevedia. svadobné defilé a k tomu menšia pripravený materiál najprv pral, rámoch a upratujeme našu etno„V snahe zachovať svadobnú tortiáda v centre Kulpína.“ žehlil, skladal a zväzoval do celkov. izbu. Teda robíme to tak ako sa to tradíciu a obyčaje sme sa dohod• ĽUDIA A UDALOSTI •

38 /4925/ 19. 9. 2020

Ľudia a udalosti Báčsky PetrovEc

Zanedbaná Vrbara Jaroslav Čiep

edysi sa tomu v Petrovci hovorilo mládežnícko-športovo-rekreačné stredisko. Pravdaže, ide o chýrečnú petrovskú Vrbaru. Miesto, kde svoje chvíle dospievania, ale aj pri športe a oddychu strávili mnohí Petrovčania, ako aj cezpoľní hostia. Kedysi toto miesto bolo okrasou, dokonca aj svojráznym strediskom Petrovca a Petrovčania naň boli hrdí. Boli,

ale už nie sú... Presnejšie, hrdí sú na jednu časť, ktorú používa a spravuje Futbalový klub Mladosť. O túto časť Vrbary, pozostávajúcu z hlavného a pomocného ihriska, parkoviska, novej tribúny (otvorenej roku 2013) a jej okolia vrátane areálu teraz už zahrabaného bazéna sa primerane starajú futbaloví snaživci a ľudia, ktorí sú zapojení do štruktúr futbalového klubu. O tom niet pochybností. Veď aj v čase, keď zatíchli rozhodcovské píšťalky a vystali tréningy, tu sa pracovalo na natieraní ohrady, dostavbe svetiel

na tribúne a betónovaní nového prístupového chodníka k nej atď... Ale Vrbara nie je len táto labuť. Vrbara má aj svoje škaredé káča. Ide predovšetkým o rybník a hlavnú budovu s nádvorím, ktoré sú celkom zanedbané. Naposledy je budova bez prevádzkovateľa, ale pred niekoľkými mesiacmi tuná museli zasahovať aj požiarnici, lebo náhodní okoloidúci signalizovali, že sa kudlí dym spopod škridlíc. V trochu lepšom stave sú miestnosti, ktoré aktuálne používa združenie YMCA, ale už vedľajšie miestnosti niekdajšej kolkárne

(naposledy pred dvoma desaťročiami ich používali stolní tenisti) zívajú prázdnotou a s priľahlými toaletami zo dňa na deň čoraz viac chátrajú. Pritom nikto z obecných a miestnych činiteľov nepodniká kroky k náprave tohto už aj alarmujúceho stavu tejto časti Vrbary. V jej rybníkovej časti už len chýba, aby sa „vlci liahli“. Ale hovorí sa, že fotografia hovorí viac ako tisíc slov, a preto sme tento areál aj fotograficky zdokumentovali, aby sa čitatelia na vlastné oči presvedčili o zanedbanej niekdajšej krásavici Petrovca.

Iba tribúna a ihriská sú v reprezentačnom stave

Vo Vrbare kedysi až sedem desaťročí fungovalo aj letné kúpalisko. V októbri 2011 bazén rozbúrali a zaviezli zemou.

Budova mládežníckeho strediska bez opatery a spravovania zanedbaná zvonku...

... nádvorie a veľká terasa ohradená, zastretá trstinou a vrecovinou, žiaľbohu, zarastená a schátralá

Takmer vyschnutý rybník, ale o to zarastenejší s množstvom pováľaných stromov do vody. Svojou divočinou ju takmer možno prirovnať k Cárskej bare.

Miestne vrchnosti neraz pred voľbami sľubovali, že zrenovujú, alebo vybudujú bazén. Naposledy roku 2013 vznikol aj ideový návrh nového bazéna. Doteraz zostal len nedosnívaným snom.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

BáčskY PetrovEc

Mama bazár pretrváva J. Čiep

„M

ama bazár bude už zajtra! Počasie bude super, príďte! Vo dvore Miestneho spoločenstva v Petrovci. A v rámci bazára organizujeme aj dobročinnú zbierku, v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu. Potrebné sú veci

pre dvoch chlapcov: jeden má dva mesiace, potrebuje všetko pre také chlapča 2 – 6 mesiacov; druhý má 7 rokov, oblečenie a obuv, číslo 29. Do úvahy prichádzajú veci, ako kolieskové korčule, bicykel a podobné, pre rôzne deti. Ak niekto niečo také má, vopred vám všetkým ďakujeme, že to zajtra prinesiete!“ týmito

Najviac sa ponúkali a kupovali zánovné, ale zachované oblečenie a veci pre deti

slovami organizátori avizovali 9. v poradí Mama bazár, ktorý bol v sobotu 12. septembra na nádvorí Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Aj tentoraz jeho organizáciu mali na starosti facebooková skupina Mamy Petrovčanky, resp. jeho moderátorky Hana Pavlovová a Irena Lomenová a združenie Petrovillage. Bazár

Radosť z bazára aj pre dospelých, ale aj pre deti

sa vydaril a cestou skupiny na sociálnej sieti organizátorky sa poďakovali mamám, ktoré na zbierku doniesli veľa vecí, časť ktorých možno vidieť na jednej z fotografií z archívu skupiny. Tie odovzdali do Strediska pre sociálnu prácu, v ktorom ich rozdelia deťom, ktoré to potrebujú.

Časť zbierky pre charitu

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Konfirmačná slávnosť Anna Lešťanová

re epidemiologickú situáciu s novým koronavírusom konfirmačná slávnosť v Slankamenských Vinohradoch bola odložená a uskutočnila sa v nedeľu 13. septembra. Pôvodne sa táto slávnosť v tejto malej dedine na svahoch Fruškej hory mala usporiadať v júni, teda tradične v prvú prázdninovú nedeľu. V kostole v Slankamenských Vinohradoch obnovili svoju krstnú zmluvu desiati konfirmandi (šesť chlapcov a štyri dievčence): Nikola Šimo, Radenko Šimo, Elena Burdová, Igor Šimo, Ema Fábryová, Mihajlo Turan, Anđela Ďarmotská, Katarína Šimová, Ján Menďan a Daniel Turan, a tým sa stali dospelými členmi tohto filiálneho cirkevného zboru. Podľa slov Anny • ĽUDIA A UDALOSTI •

Dingovej, tamojšej predčitateľky, tentoraz konfirmovaných bolo viac generácií detí a obyčajne ich je 5 – 6. Konfirmačnú slávnosť vykonal Igor Feldy, farár staropazovský, ktorý ich aj pripravoval.

Na začiatku slávnosti konfirmandov a početných prítomných rodičov a starých rodičov, krstných rodičov a príbuzných v kostole privítali a pozdravili I. Feldy a A. Dingová. Osobitný program z prí-

ležitosti tejto slávnosti sa pre aktuálnu epidemiologickú situáciu nekonal a namiesto neho príhovor mala predčitateľka Dingová, ktorá ho založila na svätom texte Žalm 128, 1: „Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, kto chodí po Jeho ceste.“ Prečítala aj príležitostnú báseň a konfirmandom v mene filiálneho cirkevného zboru a vo vlastnom mene zagratulovala. Ako sa dozvedáme od A. Dingovej, počas nepriaznivej epidemiologickej situácie v našej krajine služby Božie sa nekonali od 29. marca do 17. mája. Odvtedy služby Božie mávajú pravidelne s uctievaním, Konfirmandi zo Slankamenských Vinohradov s farárom Igorom Feldym a predči- ako aj všade, preventívnych opatrení. tateľkou Annou Dingovou (foto: Anna Vesteková) 38 /4925/ 19. 9. 2020

Ľudia a udalosti V ZŠ ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI

Zlámané nové basketbalové obruče Elena Šranková

polovici júna sa žiaci kysáčskej školy, najmä tí, ktorí majú radi šport, potešili dvom novým basketbalovým doskám a dvom obručiam, ako i primeraným loptám pre deti tak mladšieho, ako i staršieho veku, ktoré dostali do daru. Dosky a obruče pracovníci školy namontovali na ihrisku na školskom dvore, avšak v pondelok ráno 14. septembra ich dočkalo nemilé prekvapenie. Ako sa dozvedáme zo slov úradujúcej riaditeľky školy Anny Legíňovej a školníka Pavla Ivičiaka, v noci z nedele na ponde-

lok neznámi páchatelia polámali obruče a neďaleko ihriska, pred kotolňou, narobili značný neporiadok. Ako školník Ivičiak hovorí, na tvári miesta našiel fľaše po vypitom pive, ale aj ohorky nie obyčajných cigariet. Hovorí, že prázdne fľaše alkoholických nápojov pravidelne nachádzajú nielen na vchode do kotolne, ale aj v jarkoch pred školou, čo skutočne nie je v poriadku, ani primerané, keďže ide o výchovno-vzdelávaciu ustanovizeň.

Úradujúca riaditeľka Legíňová prípad prihlásila polícii, takže sa vec vyšetruje. Avšak pripomína, že bez ohľadu na to, že ide o dar, je škoda, že sa to stalo, lebo nové

basketbalové dosky a obruče dovtedy, kým ich neopravia, nemôžu slúžiť svojmu cieľu. Foto: P. Ivičiak

PADINA

Gulášové hody v netradičnom termíne Tatjana Bovdišová

ulašiáda je kulinárska súťaž, ktorá z roka na rok láka čoraz viac labužníkov. Spravidla sa organizuje v rámci ústredného víkendu Padinských dní kultúry, tradičného podujatia, súčasťou ktorého sú mnohé kultúrne, zábavné, športové a gastronomické akcie, a býva jednou z najnavštevovanejších. Toho roku z dôvodu aktuálnej situácie, pokiaľ ide o koronavírus, mnohé podujatia boli zrušené, tak ani tradičné Dni kultúry v Padine v tretí augustový víkend neboli organizované. Súťaž vo

varení kotlíkového guláša predsa nechýbala, usporiadal ju tamojší Futbalový klub Dolina za pomoci sponzorov. Tohtoročná gulašiáda, ako uviedol predseda FK Dolina Ján Povolný, sa líšila od tých predchádzajúcich dvadsiatich troch. Po prvé sa konala v netradičnom termíne (6. septembra) a všetci, rovnako organizátori a účastníci, museli dodržiavať bezpečnostné opatrenia na zabránenie šírenia vírusu. K tomu organizáciu po tie roky mal na starosti Organizačný výbor Padinských dní kultúry a tentoraz to samostatne urobil FK. Kuchárske varechy si na 24. gulašiáde skrížilo 17 kuchárskych tímov,

Skupina Kreatorsi uvarila najchutnejší guláš

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

všetky z Padiny. Organizátori s tým vyjadrili veľkú spokojnosť, majúc na zreteli, ako podotkli, všetky okolnosti, za akých sa podujatie uskutočnilo. Podľa propozícií súťažné družstvá mali zabezpečených 2,5 kilogramu mäsa a drevo na oheň, pokým všetko ostatné, ako je kotlík a ďalšie suroviny na varenie guláša, si súťažiaci zaobstarali sami. Jedna z podmienok bola i tá, že okrem mäsa, ktoré zabezpečili organizátori, sa nesmelo pridávať iné, iba ostatné ingrediencie. Varilo sa okolo päť hodín, čo bolo dosť na vyhotovenie ozajstných kulinárskych špecialít. Navare-

né špeciality hodnotila odborná porota v zložení: Pavel Vereský z Kovačice a Michal Garafiát a Ján Pavela z Padiny. Oceňovali celkový vzhľad, vôňu, kvalitu, konzistenciu a najviac chuť gulášov. Podľa ich mienky najchutnejší uvarila skupina pod názvom Kreatorsi, ktorej sa dostal pohár za prvé miesto, na druhom mieste zakotvilo družstvo, ktoré prihlásil Darko Berković, a tretí na tohtoročnej gulašiáde bol celok Malá Čína, respektíve kuchársky celok prihlásený Pavlom Povolným. Odmeny najlepším udelil predseda FK Dolina Ján Povolný.

Komisia hodnotí navarené špeciality • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z POĽOVNÍCKEHO SPOLKU FAZAN KULPÍN

Náhradné podujatia Katarína Gažová

ituácia, akú máme nielen u nás, ale v celom svete, znemožnila aj aktivity v Poľovníckom spolku Fazan v Kulpíne. V apríli spolok tradične usporadúval lov na srnce. Táto aktivita sa však

spolok má počas roka dve väčšie aktivity, a to 1. mája a koncom júla počas PDvK. „Vtedy my poľovníci tradične varíme srnčí kotlíkový paprikáš a počas PDvK už roky usporadúvame úspešnú súťaž vo varení poľovníckeho paprikáša. Keďže sme tieto podujatia doteraz nemohli realizovať, sľúbili sme občanom Kulpína, že to budeme robiť v septembri. Žiaľ, situácia s pandémiou

Výborný srnčí paprikáš aj tentoraz navaril kuchár Michal Ďuga

nemohla uskutočniť. To veľmi negatívne vplývalo na celé poľovnícke združenie Petrovec, ako aj na Poľovnícky spolok Fazan a jeho hospodárenie. Turisti nemohli prísť ani do Kulpína a akcia bola zrušená. Ako vysvetlil predseda PS Fazan Branislav Plachtinský, ich

sa nezlepšila. Čakali sme na rozhodnutie nového Obecného štábu pre mimoriadne situácie, ktorý rozhodol, že sa môže organizovať iba podujatie na otvorenom a zúčastniť sa ho môže iba tridsať ľudí. Rozhodli sme sa preto iným, náhradným spôsobom realizovať naše podujatia. V nedeľu 13.

Pri servírovaní Michalovi pomáhala manželka Anna • ĽUDIA A UDALOSTI •

septembra sme v Poľovníckom dome varili za jeden veľký kotol srnčieho paprikáša a dali sme ho do predaja pre širšiu verejnosť, teda pre občanov Kulpína a okolia.“ Aby mohli predávať poľovnícky paprikáš, spolkári museli dodržiavať Záujemcovia si paprikáš vo svojich nádobách všetky pravidlá preberali cez okienko dezinfekcie, ako aj iné. Záujemco- bude aj jedno zvláštne poduvia o kúpu paprikáša nevchádzali jatie: hodnotenie poľovníckych do priestoru, kde sa pripravoval. psov a aktivít s nimi na otvorePreberali si ho v nádobách, ktoré nom priestore vedľa Poľovníckesi priniesli so sebou, a pritom ho domu v Kulpíne. Počítame s mali na sebe rúška. Predtým sa tým, že tu bude do 30 účastníkov, konala dezinfekcia rúk, bola tu máme zabezpečeného sudcu a aj dezinfekčná rohož a všetky budú prítomní aj predstavitelia pravidlá boli dodržané. Kynologického zväzu Vojvodiny. „Záujemcov o paprikáš bolo Paprikáš budeme variť pre týchto veľa, takže za pol hodiny sme hostí, ale aj pre širšiu verejnosť.“ všetko popredali. Keď sme pripraPredseda Branislav Plachtinský vovali túto aktivitu, počítali sme s s poľutovaním konštatoval, že takouto situáciou, a preto sme sa tento rok bol v hospodárskom ihneď na zasadnutí Správnej rady ohľade slabý a takýmto spôsobom PS Fazan dohodli, že akciu varenia náhradných podujatí sa spolok kotlového srnčieho paprikáša Fazan snaží doplniť si pokladnicu, zopakujeme o dva týždne, teda aby koncoročné sumovanie bolo v nedeľu 27. septembra. Vtedy slušnejšie.

V STAROPAZOVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE hrdinu Janka Čmelíka letné prázdniny využili i na úpravu budovy školy. Podľa slov Janka Havrana, riaditeľa školy, pred začiatkom nového školského roka na prízemí objektu olíčili dve chodby a v týchto dňoch je ukončená aj úprava druhého vchodu pre žiakov zo školského dvora. Vchod je vynovený novými obkladačkami a je tam vystavaná i bariéra pre postihnutých s držadlami (na fotografii), čo je novinkou. Práce sú vykonané z rozpočtu školy a s povolením tamojšej lokálnej samosprávy. a. lš. 38 /4925/ 19. 9. 2020

Ľudia a udalosti V ARADÁČI SA ROZBEHLA HROZNOVÁ OBERAČKA

Bude vína, bude veselo Vladimír Hudec

aradáčskom chotári je v týchto dňoch prinajmenej ako na strelnici. Strelí odtiaľ, potom zasa z iného smeru, z diaľky sa ozve tretí výstrel, o chvíľu strelí v nepatrnej blízkosti a potom zasa z druhého konca chotára... Strieľa sa ostošesť. To aradáčski vinohradníci vedú prudký boj so škorcami, ktoré neúprosne útočia na výdobytky ich ročnej práce – sladké bobule hrozna. Výsledok

dozrel skôr. „To možno aj preto, že ottonel mnoho urodil, a hojná úroda tiež vplýva na cukornatosť hrozna,“ hovorí náš spolubesedník. „Tramín pred týždňom bol sladší od ottonelu. Obsahoval až 19 a ottonel iba 16 percent cukru. Preto sme do ottonelu museli pridať cukor, ale si určite zachová svoje autochtónne kyseliny, a už teraz sa teším ochutnať, ako to dopadne. Teraz oberáme sauvignon biely a potom aj ostatné odrody.“ Oberačka u Števkovcov, ale aj u iných aradáčskych vinohradníkov potrvá ešte najmenej dva týždne, čiže do konca septembra.

Oddych pre raňajky

– nerozhodný. „Viacerí vinohradníci si zaobstarali delá, ktorými duria škorce,“ hovorí popredný vinohradník Miroslav Števko. „Aj my strieľame. Škorce sa tých výstrelov naľakajú a odletia, ale o krátky čas zletia znova. Časom si však zvyknú a prestanú sa báť, takže sú potrebné aj dodatočné opatrenia. V našom vinohrade ich nieto a myslím si, že to je preto, že sme postavili aj dva veľké strašiaky, takže vtáky si myslia, že sú tu vždy ľudia.“ Števkovci oberačku začali začiatkom septembra, trochu neskoršie ako obvykle. Obyčajne vraj odroda ottonel prvá dozrie a oberali ju už koncom augusta. Toho roku však tramín červený

www.hl.rs

Všetci sa tešia z hojnej úrody. „Tohtoročná úroda určite vynahradí aj vlaňajšiu, keď urodilo veľmi málo hrozna. Vlani som napríklad vytočil iba 500 litrov vína a toho roku určite bude aj do 10-tisíc litrov a určité množstvá hrozna aj predám. Počasie žičilo viniču, aj keď zjari začalo pršať viac než bolo potrebné. Nešetril som však na ochrane a postrekoval som kvalitnejšími prípravkami, čo sa mi v konečnom určite oplatí. Teraz už síce vidieť choré listy, ale to preto, že som vyše mesiaca nestriekal, aby som nemusel čakať na vypršanie lehoty škodlivosti prípravkov. Teraz to už neznamená nič. Listy aj tak čoskoro opadnú. Dôležité je, že je hrozno zdravé.

Informačno-politický týždenník

Usilovní ôsmaci sa rozbehli po vinohrade

Teraz treba byť múdry v pivnici a nechybiť v procese výroby vína. Už si popíjam z toho tramínu. Je síce mútne, ale páči sa mi. Oberali sme už aj chardonnay. Nemáme ho veľa, iba zo 300 litrov, ale je veľmi chutné. To je môj favorit.“ Hrozna sa teda urodilo. Budú aj slušné množstvá vína, avšak vždy sa nastoľuje vleklá otázka: Čo s toľkým vínom? Miroslava Števka to však netrápi. „Rok je dlhý a víno sa určite predá. Na oznam Predávam víno si už nik nepríde kúpiť a je aj zakázané propagovať víno. Dobrý hlas sa však ďaleko počuje a tak je tomu aj s hlasom o dobrom víne. Príde jeden, ochutná, porozpráva priateľom, že u Števkovcov pil dobré víno, a tak sa šíri hlas o dobrom víne a milovníci dobrého moku prichádzajú kupovať. Zreňanin je blízko a je logicky, že najviac vína

predám Zreňaninčanom. Chodili mi však aj milovníci vína z Nového Sadu, zo Srpskej Crnje, z Meleniec. Aradáčanom málo vína predám.“ Rôzne podujatia, na ktorých sa ochutnáva a známkuje víno, sú tiež miesto, na ktorom kvalitné víno získava svojich kupcov. Pandémia koronavírusu však nedovolila žiadne podujatia a medziiným vystala aj tradičná aradáčska oberačka. „Všetko bolo pripravené, vinohrady, aj ľudia, ale sa nedalo. Škoda. Veď vo vinohrade určite nemáme koronavírus, rúška nenosíme, dodržiavame dištanciu a cez listy sa vírus neprenáša,“ žartuje náš spolubesedník. Vinohradník sám, alebo s rodinou, dokáže obrobiť značné výmery pod vinohradom – ostrihať, postrekovať, pokosiť trávu alebo brániť medzi radmi. Na to sú dnes moderné stroje, ktoré tieto práce

Miroslav a Jaroslava Števkovci sa tešia z bohatej úrody • ĽUDIA A UDALOSTI •

Števkovcom na pomoc prišli aj farár Vladimír Lovás s manželkou Olinkou

významne obľahčujú. Hrozno sa však (aspoň v takýchto pomerne malých vinohradoch) oberá ručne, a to si vyžiada aj pracovnú silu. „My náš vinohrad ešte stále pooberáme s pomocou kamarátov,

susedovcov, príbuzných, ale tí, ktorí majú väčšie vinohrady, si musia zaplatiť oberačov. V dedine síce sú ľudia, ktorí si takýmto spôsobom chcú zarobiť, ale ich nie je mnoho. V Aradáči je mnoho vinohradov

a všetci v rovnakom čase oberajú, takže oberači nevystačia na všetky strany a vinohradníci, ktorí majú väčšie plochy pod viničom, si dovádzajú oberačov z okolitých dedín,“ vysvetľuje Števko. Vo chvíli, keď sme sa poberali zo Števkovho vinohradu, na bicykloch prišla skupinka chlapcov a dievčeniec. Vraj to ôsmaci v slovenskej triede v aradáčskej základnej škole prišli pomôcť svojej triednej profesorke Jaroslave Števkovej. Odložili si mobily do chaty, vzali si nožnice, dostali inštrukcie, ktoré hrozno majú oberať, a dali sa do práce. Profesorka Števková sa však predtým pýtala a dostala súhlas rodičov, aby deti zavolala do vinohradu. „Najprv som si pýtala súhlas rodičov, či môžem deti zavolať do vinohradu. Myslím si, že to pre nich môže byť iba osožné. Pobudnú v prírode, budú sa ka-

Milan Števko je poverený pooberané hrozno odniesť na vlečku

marátiť a pritom aj niečo užitočné robiť. A ako ste videli, aj mobily nakrátko odložili. Toto je akože mimoriadna triednická hodina,“ povedala nám na rozlúčku profesorka Števková.

ZLATÝ KOTLÍK 2020 V KYSÁČI

Záujem stále väčší

Elena Šranková

portovo-rekreačný spolok Smuđ v Kysáči v nedeľu 13. septembra zorganizoval tradičné súťaženie vo varení rybacej polievky Zlatý kotlík 2020. Vzhľadom na to, že v dôsledku koronavírusu mnohé podujatia v tejto dedine neboli, Kysáčania s radosťou privítali a navštívili toto podujatie. Avšak nie je iba to dôvod. Kysáčania aj v bežných okolnostiach majú radi gastronomické podujatia a masovo ich navštevujú. S prípravami na varenie sa začínalo od 9.00 a oheň pod kotlíky založili sedemnásti súťažiaci, či už jednotlivci, alebo spolky, kluby a skupiny. Podujatie bolo v strede Kysáča, kde rybári majú svoje priestory. Rozvoniavajúce špeciality tak zastavili nielen tých, čo cielene išli na súťaž, ale aj takých, čo možno nasmerovali niekam inam. Viacerých zlákala aj živá hudba, skupina zo Selenče, ktorá hrala na dobrú náladu tým, čo sa rozhodli chvíle stráviť na dvore • ĽUDIA A UDALOSTI •

kysáčskych rybárov. Iných zlákali rozložené stoly pod stromami a, pravdaže, chladené nápoje. Kuchári neúnavne varili, koštovka bola záväzná, dochucovalo sa aj koreninami, ktoré zostali tajomstvom. Víťaz však mohol byť iba jeden a prvé miesto sa dostalo Ivanovi Krajčíkovi. Druhé miesto získali hostia z Čerevića a tretie Ján Čeman. Odmeny sa im dostali v tvare pohárov a v porote, ktorá hodnotila navarené polievky, boli Ján Čeman, Pavel Marčok a Michal Madacký. Mimo konkurencie sa varili dva kotly rybacej polievky na predaj. Záujem Kysáčanov bol veľký a mnohí, čakajúc v rade, prezradili, že sa veru doma nič nevarí, ale sa čaká na túto špecialitu. Okrem varenej ryby v ponuke bola i pražená so zemiakovým šalátom. Tak na obed mnohí mali zdravú a výživovými poradcami odporúčanú rybu. Niektorí prišli s vopred pripravenými nádobami, rybacie špeciality konzumovali doma, kým iní sa rozhodli jesť priamo na podujatí. Ako prezradil predseda ŠRS Smuđ Ivan Ravza, každoročne zväčšujú množstvo polievky

Dva kotly rybacej polievky rybári varili pre tých, ktorí si ju kúpili domov, alebo si na tejto špecialite pochutili na tvári miesta

a praženej ryby na predaj práve pre veľký záujem. Okrem už spomenutých dvoch kotlov polievky pripravili i 140 porcií praženej ryby. Zo slov predsedu Ravzu sme sa tiež dozvedeli, že sa tentoraz pre epidemiologickú situáciu všetko odohrávalo na otvorenom priestore, a tak, ako po minulé roky, aj tentoraz spolok zabezpečil súťažiacim rybu a drevo, kým si špeciality priniesli vlastné. „Prostriedky, ktoré sme získali z predaja rybacích špecialít,

usmerníme na platenie účtov. Doteraz sme na tieto ciele mali k dispozícii peniaze z prenájmu našich priestorov, avšak v dôsledku epidemiologickej situácie sme miestnosti neprenajímali, čo znamená, že sme zostali ukrátení aj o plánované prostriedky. Do konca roka nemáme v pláne ďalšie aktivity a musím uznať, že v dôsledku koronavírusu tohto roku vystali aj niektoré naše aktivity, ktoré sa doteraz mali zrealizovať,“ hovorí Ivan Ravza.

38 /4925/ 19. 9. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Motýliky

M týždeň.

ka, Dária Ladvanská, piatač to Bla le Bie ty, ZŠ Bratstva-jedno

ilí kamaráti, týmito krásnymi a pestrými prácami vám prajeme veselý a úspešný Danuška

Leon Haník, piatak, noty, Biele Blato jed vaZŠ Bratst

Sára Ondríková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina Mirela Balintová, pia tačka, ZŠ Bratstva-jednoty, Biele Blato

Teodora Kováčová, piatačka, ZŠ Bratstva-jednoty, Biele Blato

Klára Domoniová, 7. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč Lucia Valentová, pia tačka, ZŠ Bratstva-jednoty, Biele Blato

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tačka, sová, pia Lana Hala ty, Biele Blato a-jedno ZŠ Bratstv

• DETSKÝ KÚTIK •

Z obsahu Nemusíme milovať svojho suseda, no mali by sme ho aspoň tolerovať

s. 2

Recepcia diela Jána Amosa Komenského medzi vojvodinskými Slovákmi (2) s. 4 – 6 K funkcii priestoru v zbierke Izba, o ktorej dom mlčí Ladislava Čániho s. 7

Nový Sad 19. 9. 2020 Ročník XXXVII Číslo 10/432

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

AR T INFANT A IMAF 2020

Festivaly predsa (pre)žijú Pripravil: Stevan Lenhart

remenlivá intenzita vĺn Covid-19 zapríčiňuje nepredvídané zmeny situácie v oblasti kultúry a umenia. Po opätovnom znemožnení verejných akcií v priebehu leta a presťahovaní sa podujatí z galérií a siení do sféry internetu niektoré festivaly sa v priebehu septembrového uvoľnenia predsa snažia realizovať zakreslené tohtoročné programy pred skutočným obecenstvom (ktorého počet je síce obmedzený a stále pod dozorom), a to zväčša v otvorených priestoroch. Umenie online a prostredníctvom televízie je však našou novou realitou, ale nemožno povedať, že sme si na ňu sami nezvykali už dlho predtým… Nový Sad sa v takomto váhavom období nevzdáva príprav na úlohu Európskeho hlavného mesta kultúry 2021, a tak sa tu koncom leta realizujú rozmanité umelecké akcie. Jednou z nich bol 47. Internacionálny festival alternatívneho a nového teátra – INFANT, ktorý tentoraz prebiehal pod otvoreným nebom v Čínskej štvrti od 4. do 6.

septembra a pod heslom Osobná revolúcia. Značne zredukovaný tohtoročný program ponúkol iba tri domáce súťažné predstavenia: Anna Franková (v podaní Šabackého divadla), Priestor na revolúciu (Bitef Dance kompánia z Belehradu) a Algorytmus sna (Teáter MIMART z Belehradu). Laureátom tohtoročného festivalu sa stalo predstavenie Priestor na revolúciu, súčasná tanečná hra, ktorá „nastoľuje otázku možnosti podstatnej (vnútornej, mravnej, osobnej a myšlienkovej) premeny jednotlivca ovplyvneného narcistickou ideológiou novej doby, ako aj otázku možnosti podstatnej reformy spoločenského zriadenia“. Revuálnym predstavením 47. INFANT-u bola hra Kto zabil Janis Joplin? v podaní súboru Srbského národného divadla a medzi sprievodné akcie festivalu patrili tvorivé dielne z oblastí súčasného tanca, body-artu, svetelných projekcií a cirkusových prednesov, ako aj výstava neobvyklých sôch pod názvom Transformersi i Dinoboti autora Danila Baletića, ktorý na výrobu svojich skulptúr používa zahodené priemyselné materiály, kovy a plastiku. * Medzinárodný festival multimediálneho umenia IMAF v tomto roku prebieha od 4. do 26. septembra. Ide

Záber z predstavenia Priestor na revolúciu (foto: Saša Đukić)

o 22. ročník tohto podujatia, ktorého koncepcia doteraz vždy predpokladala, že prezentované umelecké diela vznikali „naživo“, čiže autori ich vytvárali počas trvania samého festivalu. Organizátori podujatia však oznámili, že taká koncepcia nadišla

na neprekonateľnú prekážku v podobe epidemiologických opatrení, takže najväčšia časť tohtoročného IMAF-u sa prezentuje online. V galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) dňa 6. septembra traja účastníci festivalu IMAF predviedli vlastné performancie, ktoré bolo možné sledovať v podobe internetového prenosu. Náš známy neoavantgard-

ný umelec Nenad Bogdanović (1955) z Odžakov prezentoval prácu na aktuálnu tému Corona World Test, v ktorej opise poznamenal, že pandémia Covid-19 je vlastne ideálnou skúškou pre jednotlivca, spoločnosť, národnú a svetovú ekonómiu, kultúru a život. Účastníkmi tejto časti festivalu boli aj Saša Denić-Špena, ako aj britský konceptuálny umelec Spike Mclarrity, ktorý predviedol performanciu pod názvom Deep Cleaner. Ináč tento nezávislý umelec je známy performanciou svojho alterega I am white rabbit, v rámci ktorej každého prvého v mesiaci od 7. do 8. hodiny mávaním rukou pozdravuje rannú premávku a ľudí v Londýne. Táto jeho akcia trvá od roku 2015 až dodnes. Od 21. do 26. septembra v galérii SULUV v Novom Sade sa usporiada výstava pod názvom IMAF 2020 – Čas dištancie, na ktorej budú prezentované fotografie, digitálne printy a videozáznamy performancií 47 umelcov z celého sveta. V rámci programu novosadského Kaleidoskopu kultúry v nasledujúcom období sa vo viacerých priestoroch realizujú ďalšie podujatia, akými sú Týždeň literatúry (od 19. do 25. septembra), Týždeň vizuálneho umenia (od 25. septembra do 1. októbra) a Týždeň úžitkového umenia (od 2. do 9. októbra).

Na výstave Transformersi i Dinoboti boli skulptúry vyrobené zo zahodených priemyselných materiálov

IN T ER V IE W

19. 9. 2020 • 38 /4925/

MADELINE VADKERTY, AUTORKA KNIHY SLOVUTNÝ PÁN PREZIDENT

Nemusíme milovať svojho suseda, no mali by sme ho aspoň tolerovať Stevan Lenhart

20/II

ilinské vydavateľstvo Absynt v tomto roku vydalo knihu Slovutný pán prezident s podtitulom Listy Tisovi o židovskej otázke 1939 – 1944, venovanú málo známej téme holokaustu na Slovensku. Ide o trinásť dokumentárnych poviedok, osvetľujúcich osobné listy, ktoré slovenskí Židia počas druhej svetovej vojny písali prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi. Očakávali od neho záchranu a milosť v krutom období protižidovskej štátnej politiky, avšak namiesto očakávanej pozitívnej odpovede „slovutného pána prezidenta“ (ako ho v listoch často oslovovali) väčšina z nich sa dočkala deportácie alebo príkazov na odchod do koncentračných stredísk. Autorkou knihy je Madeline Vadkerty, Američanka dnes žijúca v Bratislave, ktorá má za sebou viacročnú skúsenosť s výskumom tejto historickej tematiky. V nasledujúcom rozhovore sa dozvedáme, ako sa dostala na Slovensko a ako vznikla kniha Slovutný pán prezident. Dlhé roky ste pracovali ako výskumníčka v Múzeu holokaustu vo Washingtone, v súčasnosti spolupracujete s Dokumentačným strediskom holokaustu v Bratislave a vôbec vašim poslaním je podporovať pamäť o holokauste. Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa naplno venovali tejto problematike? – Pôvodne som jazykárka. Milujem štúdium cudzích jazykov a už dlhšie sa túto svoju schopnosť snažím využiť v odbore ochrany ľudských práv a podpory demokracie. Najprv o moju prácu prejavilo záujem washingtonské Múzeum holokaustu, pretože zistili, že ovládam viacero cudzích jazykov, a tak som im dokázala pomôcť s prekladmi archívnych materiálov – môj prvý projekt bol preklad denníka malého židovského dieťaťa z češtiny do angličtiny. Pracovala som aj pre jednu neziskovú organizáciu,

kde som tlmočila pre ľudí, ktorí prežili mučenie a skúšali nájsť azyl v USA. Potrebovali najmä sociálnu a psychologickú pomoc, pričom som im pomáhala svojím tlmočením. Je síce skvelé dokázať si čítať knihy v origináli, ale moja „misia“ je iná. Svoje znalosti jazykov chcem využívať na to, aby náš svet bol lepší, aby vládla tolerancia, a aby prežili demokratické inštitúcie. Ako ste sa vlastne dozvedeli o osobných listoch, ktoré boli počas druhej svetovej vojny adresované vtedajšiemu prezidentovi Slovenského štátu Jozefovi Tisovi? Kto písal tie listy a aký je ich obsah? Prečo sa o týchto listoch až donedávna nevedelo?

255 a 256 dávali Tisovi moc udeliť spod tohto nariadenia výnimky. 2. Židia, ktorí žiadali prezidenta o milosť – šlo napríklad o vrátenie osobného majetku, alebo o ľudí, ktorí žiadali, aby vláda nezlikvidovala ich obchody. 3. Arizátori, ktorí chceli prebrať židovské podniky a boli nahnevaní, že ich napokon dostal niekto iný. 4. Ľudia, ktorí boli štátnymi úradníkmi, za manželky mali Židovky a nechceli stratiť svoje zamestnanie. Historici vedeli, že táto korešpondencia existuje, ale tento odbor je na Slovensku ešte pomerne mladý a najprv bolo nutné zmapovať faktografiu. Historici študujú veľké dejiny – zákony, lídrov, dátumy, veľké udalosti – zhora dole. Moja práca je zameraná na malé dejiny, zdola hore. Keď bol vydaný zákon, že árijec a Židovka nemôžu uzavrieť manželstvo, čítame to a viac-menej tomu rozumieme. Ale keď 23-ročná slečna napíše Tisovi, že chce výnimku, pretože ona a jej snúbenec trpia, lebo sa nemôžu vziať, tak je to celkom iný Madeline Vadkerty počas výskumu v Slo- pohľad na ten istý venskom národnom archíve v Bratislave zákon, osobný. Roz(foto: Daniel Klembara) mýšľame, či štát môže rozhodovať o tom, – Múzeum holokaustu ma koho môžeme a koho nemôžeme vyslalo na Slovensko, aby som milovať. To dievča nevedelo, že pohľadala, čo majú v archívoch ju môže čakať deportácia a smrť, o holokauste, aby sme tieto ma- reagovala na aktuálnu situáciu, teriály mohli následne skopírovať tu a teraz. a mať ich k dispozícii pre budúAko prebiehala príprava knihy cich bádateľov. Keď som hľadala Slovutný pán prezident a ako vo fonde Kancelárie prezidenta došlo k jej vydaniu? Ako je kniha republiky, objavila som veľmi emo- koncipovaná a aký je jej odkaz? tívne, dramatické listy. Nemohla – Bolo to pre mňa veľmi emosom ich dostať z hlavy. Boli to cionálne a musím sa poďakovať hlboko ľudské správy z obrovskej vydavateľstvu Absynt za ich spoluľudskej biedy. Tieto listy sa dajú prácu. Ján Púček dokázal prekladať rozdeliť do štyroch kategórií: 1. a redigovať moju prácu tak, aby Židia, ktorí chceli výnimku zo bola čitateľná aj pre slovenských Židovského kódexu (vládne na- čitateľov a čitateľky. Písala som riadenie 198/1941 o právnom ju totiž po anglicky. Jeho práca postavení Židov). Toto nariadenie nespočívala len v preklade slov, sú bolo vlastne krutý antisemitský totiž aj kultúrne rozdiely, situácie, zákon s 270 paragrafmi. Paragrafy v ktorých Američania a Slováci

rozmýšľajú inak, a aj to dokázal prekonať. Kniha bola skoncipovaná ako zbierka dokumentárnych poviedok – mali sme pocit, že beletrizovanie príbehov pomôže k tejto téme pritiahnuť nových čitateľov. Tieto kusy papiera sú staré a zažltnuté, ale ich odkaz je živý a časovo neobmedzený. Nenávisť je mimoriadne nebezpečná vždy a všade. Títo ľudia si vtedy mysleli, že plynové komory sú nereálne, dnes už vieme, že to tak nie je. Keď pochopíme základnú ľudskosť a dôstojnosť každého človeka, a keď dokážeme tolerovať iných, vydáme sa po lepšej ceste. Hovorievam, že nemusíme milovať svojho suseda, no mali by sme ho aspoň tolerovať. Spolupracujete aj s projektom Zabudnuté Slovensko, v rámci ktorého ste tiež prezentovali tematiku vašej knihy. Ako vznikla táto spolupráca? O akú iniciatívu vlastne ide? – Andrej Bán je novinár, ktorý skoncipoval projekt Zabudnuté Slovensko spolu s Michalom Karakom a bolo mi cťou cestovať s nimi po krajine a hovoriť o listoch Tisovi po celom Slovensku. Zabudnuté Slovensko je občianska iniciatíva, ktorá podporuje demokratické inštitúcie a ktorá sa usiluje o to, aby mladí ľudia spoznali bolestivú históriu dvoch totalitných režimov, ktoré sa cez Slovensko prehnali v dvadsiatom storočí. Ako sa pozeráte na všeobecne aktuálny trend historického revizionizmu a silnenie krajne pravicových politických strán v Európe? Nakoľko extrémistický nacionalizmus a antisemitizmus ohrozujú demokratickú spoločnosť? Ako bojovať za zachovanie ľudských práv a demokratických hodnôt? – To sa nedeje len v Európe, ale aj v mojej krajine, v USA. Je potrebné, aby sme boli aktívni v organizáciách, ktoré podporujú demokraciu. Bez toho sa nepohneme. Musíme bojovať za hodnoty, ktoré stoja za to a zároveň sa ohradiť voči nenávisti a netolerancii.

VÝBER

HLAS ĽUDU • OBZORY

Sólo pre opernú speváčku Mária Magdaléna Cs., Bratislava

(Úryvok z knihy Slovutný pán prezident – Listy Jozefovi Tisovi. Pripravila Madeline Vadkerty v spolupráci s Jánom Púčekom. Vydavateľstvo Absynt, Žilina 2020)

ského kódexu. Ako speváčka zboru bola štátnou zamestnankyňou. A podľa kódexu nemohol byť štátnym zamestnancom žiaden Žid. Stála ešte len na začiatku kariéry a už prežívala náhly a nečakaný koniec. Praskli jej nervy. Smútok sa striedal s hystériou, zúfalstvo s apatiou. Zrútila sa. Niekto by mohol povedať, že sa zbláznila, a mávol by nad ňou rukou. Ale nie mamička. Celé noci presedela pri jej posteli a pýtala sa, kde ju to bolí. Keby niet jej a niekoľkých najbližších, ktovie, ako by to všetko dopadlo. Napokon ju museli odviezť do nemocnice

na psychiatrické oddelenie, kde stroskotala medzi bielymi stenami s krížikom nad dverami. Ako odtiaľto pomôže mamičke? A ako si vyprosí naspäť svoje stratené zamestnanie? Cítila sa úplne bezmocná. Keď zavrela oči, videla pred sebou slová listu, ktorý mal byť jej záchranou. Akoby jej ich vytepali na vnútornej strane viečok: „Tento ťažký úder mňa úplne zlomil jak duševne tak nervove, lebo pri dosť veľkej biede žila som jedine svojmu povolaniu, ktorého som bola pozbavená. S podlomeným zdravím dostala som sa do nemocnice a tu začala som vážnejšie

myslieť o živote.“ Áno, presne tak to napísala. A do obálky vložila s listom aj všetky svoje strachy i nádeje. Na celom svete nemá nikoho, len mamičku a súrodencov. Práca v opere a mamičkina biedna penzia boli jediným príjmom tejto chudobnej rodiny. Otecko zomrel veľmi mladý. Mal len tridsaťštyri rokov, o rok viac ako ona dnes. Chorobu si priniesol z prvej vojny. „... moja mamička, vdova, len s najväčším úsilím a za najväčšej obety z malej penzie mi dopomáhala, aby som mohla zdokonaliť svoj hlas a ísť k divadlu ako speváčka.“ Jej hlas? Otvorí ústa. Počuje len tragické chrčanie. Kam sa podeli všetky tie čisté tóny? Židovskú vieru opustila pred šestnástimi rokmi, polovicu svojho života tak prežila bez vierovyznania. Až kým ju neprepustili z nemocnice. 22. decembra 1941, dva dni pred Vianocami, sa nechala pokrstiť. Chcela žiť ako kresťanka: „Osvojila som si ich spôsoby a ducha.“ A o týždeň neskôr, medzi sviatkami, začala písať ten list. Adresovala ho „Jeho Excelencii, p. Dr. Jozefovi Tisovi, prezidentovi Slovenskej republiky“. On mal v rukách moc oslobodiť ju od ťarchy, ktorá na ňu doľahla. Musí sa zľutovať. Je predsa človek. Keď si prečíta jej príbeh, srdce mu určite zmäkne. Na konci listu napísala: „Nádej v dobrotivosť a spravodlivosť Božiu vzkriesila vo mne nový život a odhodlanie dať sa pokrstiť, ktorého najväčšieho daru som aj dosiahla.“ Do obálky priložila krstný list a začala čakať. Napĺňal ju strach. Bála sa ďalšieho pobytu v nemocnici, no oveľa väčšmi je desilo niečo, čo nedokázala pomenovať. Odpoveď napokon prišla. Nie však taká, akú očakávala. 22. marca 1942 otvorila obálku a prečítala si list, ktorého obsah ju posielal

do Koncentračného strediska Patrónka na západnom okraji Bratislavy. Počula, že po novom majú Židia pracovať v rôznych slovenských fabrikách. Aj to je práca, povedala si, hoci ďaleko od jej sna. Čítala ďalej. Strohé príkazy. Čo všetko si so sebou môže na cestu vziať: jeden klobúk, jednu čiapku, dvoje až troje šiat, dva veľké kabáty, tri páry bielizne, dva uteráky, dva páry topánok, jednu prikrývku a tri páry pančúch. Vziať si mohla aj hygienické potreby, kus mydla, šálku, príbor, zubnú kefku a šesť vreckoviek. A k tomu dostatok jedla na tri dni. Zápalky, cigarety, hodinky, peniaze alebo iné cennosti boli prísne zakázané. Rozhodla sa, že si zoberie len praktické veci – také, ktoré sa jej môžu hodiť na prácu i na voľný čas. Keď sa rozhodovala, či si vziať červené, alebo modré šaty, prišla za ňou mamička. Akoby jej čítala myšlienky. Zahľadela sa na ňu a povedala: „Vezmi si teplé oblečenie. A aj niečo ľahšie, keď sa konečne oteplí. O chvíľu je tu jar.“ Do vaku si pribalila jedlo, ktoré pre ňu mamička pripravila na cestu. Zo steny zvesila oteckovu fotografiu a na chvíľu sa na ňu zahľadela, kým ju spolu s fotografiou mamičky a ďalších príbuzných nevložila medzi ostatné veci. Bol to jediný luxus, ktorý si do vaku ukryla. Zatiahla popruhy a poťažkala batožinu. Dala si veľký pozor, aby nepresiahla povolených päťdesiat kilogramov. Na druhý deň skoro ráno sa v sprievode mamičky vybrala na policajnú stanicu. Keď sa objali, mamička jej povedala, že čoskoro sa opäť stretnú. Toto šialenstvo sa predsa musí rýchlo skončiť. Sľúbila, že hneď ako príde prezidentova odpoveď, odošle mu dcérkinu novú adresu. Musí byť veľmi zamestnaný všetkými tými žiadosťami o výnimky, ale určite jej čoskoro odpovie. Poznámka: Úryvok z knihy Slovutný pán prezident uverejňujeme so súhlasom autorky a vydavateľa.

21/III

emocničná izba človeku zúži videnie. Svet za oknom môže z tvrdého lôžka len tušiť. Pridvihne sa na lakte. Tma. Predstaví si vrcholky stromov, ktoré videla počas dňa. Tam kdesi je Bratislava. Jej mesto. A uprostred – námestie zakončené budovou divadla. Je na smrť unavená, no spánok neprichádza. Nepokojne sa hmýri na úzkom lôžku, tenkú prikrývku si vyťahuje až po krk, hlavu ukrýva pod vankúš. Kovová posteľ príkro zavŕzga. Možno je to smrteľná posteľ, hovorí si. Každá posteľ v každej nemocnici je smrteľná. Aj na tomto oddelení, kde sa liečia neviditeľné rany. Bolestivé duše. Zranené srdcia. Tu tiež zomierajú ľudia. Morbídne? Vôbec. Predstavuje si krehké telá, na ktoré dýchla smrť, rozmýšľa, či aj v tejto chvíli náhodou niekto nezomiera. Za stenou. O poschodie vyššie. Duša letí z tela. Radšej si hlavu zamestnáva úvahami o mŕtvych. Ak dá myšlienkam voľnosť, za okamih sa jej pred očami vynoria výjavy z vlastného života. Odháňa ich, ale márne. Krútia sa okolo hlavy v nekonečnej slučke. Mária Magdaléna túžila odmalička po divadelných doskách. Chcela spievať a hrať, snívala o oslepujúcich svetlách, pestrých kostýmoch, nekonečných potleskoch, videla samu seba, ako sa hlboko ukláňa na okraji scény a v tme pod sebou vidí len rozžiarené oči obecenstva. Ten detský sen sa splnil. Aj keď – zatiaľ len čiastočne. Sedem rokov spieva v zbore Opery Slovenského národného divadla. Ale neprestala snívať ďalej. Túžila po tom, že jedného dňa si zaspieva sólový part, stane sa hviezdou a publikum ju bude milovať. Zo všetkého najväčšmi však chcela zažiť hrdosť svojej mamičky. A možno ani nie hrdosť. Len takú tú iskru v oku. Mala tridsaťtri rokov a pre svoj úspech bola ochotná obetovať čokoľvek. Veľký operný sen sa však v roku 1941 zrazil s nariadeniami Židov-

ŠTÚD IE

19. 9. 2020 • 38 /4925/

Recepcia diela Jána Amosa Komenského medzi vojvodinskými Slovákmi (2)

22/IV

Prof. Dr. Zoroslav Spevák INÉ PREJAVY PRÍTOMNOSTI JÁNA AMOSA KOMENSKÉHO MEDZI VOJVODINSKÝMI SLOVÁKMI V tejto kapitole chceme poukázať na iné formy a prejavy vplyvu a zástoja osobnosti a diela Jána Amosa Komenského v rámci národno-kultúrneho, školského a iných oblastí spoločenského života vojvodinských Slovákov. Už sme hovorili o príspevku v Hlase ľudu, ktorý zaznamenal Deň školy v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne v roku 1970, ako aj príležitostné oslavy 300. výročia narodenia veľkého pedagóga. V súvislosti s tým treba azda povedať, že túto školu, nazvanú práve Základná škola Jána Amosa Komenského, založilo Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec svojím rozhodnutím, schváleným na zasadnutí 28. decembra 1965. Pri príležitosti 200. výročia založenia školy v Kulpíne bola s určitým oneskorením vydaná Pamätnica – Споменица 1789 – 1989. 200 rokov školy v Kulpíne / 200 година школе у Кулпину (Kulpín – Кулпин 1996). V nej nachádzame rad vzácnych príspevkov, medzi ktorými vyniká rozsiahla a mimoriadne faktograficky doložená štúdia Dr. Samuela Čelovského Slovenská ľudová škola v Kulpíne v období feudalizmu (1789 – 1848) 1848). V nej autor detailným a akribickým spôsobom osvetľuje skutočnosti z uvedeného obdobia, znaleckým spôsobom vykresľuje a usúvzťažňuje európsky, slovenský a slovenský vojvodinský politický, národný, kultúrny a pedagogický rozmer problematiky. Okrem iného v tejto komplexnej a minuciózne vypracovanej štúdii sú zachytené aj významné prvky prieniku a vplyvu osobnosti a diela Jána

Amosa Komenského do kultúrneho, pedagogického, ale aj národného povedomia vojvodinských Slovákov. Uvedenú štúdiu považujeme za mimoriadne prínosnú v rôznych smeroch, na neposlednom mieste aj v horizonte lepšieho poznávania ciest a prúdov, ktorými sa dielo Komenského dostávalo do povedomia a kultúrnych a iných súvislostí medzi dolnozemskými

grande s barokovým názvom Obecná porada o nápravě věcí lidských. Predtým toto veľdielo vydali iba v pôvodnom, latinskom znení v roku 1970 a malo názov De Rerum Humanarum Emendatione Consultatio Catholica. Príspevok Mgr. Zoroslava Speváka obsahuje dve kapitoly: 1. Životné osudy a dielo, 2. Ján Amos Komenský – pedagóg a sociálny reformátor. Príspevok

Titulná strana Pamätnice 200 rokov základnej školy v Kulpíne, ktorá nesie meno Jána Amosa Komenského

Slovákmi, v prvom rade tými v Báčke, Banáte a Srieme. V Pamätnici nachádzame aj úvodný príspevok všeobecného zamerania Ján Amos Komenský (1592 – 1670), autorom ktorého bol vtedy začínajúci komeniológ Mgr. Zoroslav Spevák. Príspevok má mnohé znaky práve spomenutého začiatočníctva, zaujímavá je však skutočnosť, že sa v ňom po prvýkrát v slovenskej vojvodinskej publicistike uvádza názov najrozsiahlejšieho Komenského diela, ktoré bolo prvýkrát vydané v češtine v roku 1992 v Prahe a tak sa stalo známe v širších rámcoch. Ide o jeho opus

je na s. 11 ilustrovaný olejomaľbou Ján Amos Komenský grafika, maliara a portrétistu Pavla Čániho z roku 1989. Osud tohto portrétu, ktorý nachádzame aj v Novom živote č. 1 – 3 z roku 1992, na s. 64 na konci textu Vena Nechvátala, nám nie je bližšie známy. V Pamätnici nachádzame aj portrét Jána Amosa Komenského, ktorý vypracoval prvý akademicky vzdelaný maliar medzi vojvodinskými Slovákmi Karol Miloslav Lehotský. Portrét je publikovaný na s. 13 Pamätnice, v rámci srbského variantu úvodného príspevku

Mgr. Zoroslava Speváka. Ide o olejomaľbu z roku 1926, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. V Pamätnici, v úryvku zo spisu Dejiny Kutlíkovcov Félixa Kutlíka III., na s. 207 nachádzame aj údaj, že maliar a pedagóg Cyril Kutlík, synovec kulpínskeho farára Félixa Kutlíka, zakladateľ prvej maliarskej školy v Srbsku (v Belehrade), vytvoril obraz podľa Jána Amosa Komenského Pojď sem, synu, uč sa býti moudrým, na ktorom v podobe malého chlapčeka, ktorého Komenský pozýva na cestu múdrosti, zvečnil svojho brata Pavla. Okrem kulpínskej základnej školy Komenského meno sa v rámci toponým v slovenských dedinách vyskytuje aj v Báčskom Petrovci a v Starej Pazove ako názov ulice, v Kysáči v podobe názvu námestia. Námestie Komenského existuje aj v Novom Sade. Nezisťovali sme bližšie, ako a kedy k tomu pomenovaniu došlo, ale nie je vylúčené, že na tom má zásluhy voľakedy silná slovenská zložka intelektuálov v rámci mesta Nový Sad. V rámci publikačnej činnosti spomeňme aj vydavateľský počin Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, ktoré v roku 2012, k 150. výročiu narodenia Dr. Jána Kvačalu, publikovalo jeho dielo Komenský. Jeho osobnosť a jeho sústava vedy pedagogickej, ktorá pôvodne vyšla v Turčianskom Sv. Martine v roku 1914. SVC prebralo znenie jej druhého vydania z roku 1921. ZAKLADATEĽ MODERNEJ KOMENIOLÓGIE DR. JÁN KVAČALA Týmto oblúkom sme sa dostali k bezpochyby najdôležitejšej zložke v rámci našej témy, a to je život a dielo Dr. Jána Kvačalu, vedca svetového významu, ktorého vedecký zástoj je obrovský, najviac však dosiahol a pretrval v medzinárodných súvislostiach práve ako komeniológ. Ján Rodomil Kvačala sa narodil 5. fe-

ŠTÚD IE

HLAS ĽUDU • OBZORY Prahe práve vydali v preklade z latinčiny do češtiny. Vďaka takejto zhode okolností (autor týchto riadkov sa totiž na tento pobyt rozhodol nie so zámerom študovať Komenského, ale z potreby dištancovať sa z vojnovej situácie vtedy sa v krvi rozpadajúcej Juhoslávie – SFRJ) a po návrate z ročného študijného pobytu späť na svoje pracovisko na Katedre pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, autor týchto riadkov priniesol silný komeniologický impulz tak do

vojvodinskom prostredí. Popredný český slavista Ivan Dorovský v štúdii Putování díla J. A. Komenského na Balkán píše: „Po viac ako polstoročí (2000) vyšel nový srbský preklad (diela Materinská škola, poznámka Z. S.), ktorý je vypracovaný zo slovenčiny a zaopatrený zasväteným doslovom Zoroslava Speváka, ktorý sa dielom učiteľa národov zaoberal vo svojej doktorskej dizertácii“ (Dorovský, 2016, s. 26 – 27). V poznámke pod čiarou Dorovský uvádza bibliografické údaje o monografii, ktorú autor

Menej známa fotografia Jána Kvačalu z archívu SNM v Martine

slovenského vojvodinského, ako aj do priestoru srbskej pedagogiky a kultúry. V roku 1998 na svojej kmeňovej fakulte obhájil doktorskú dizertáciu na tému Obrazovanje i utopija u delu Jana Amosa Komenskog (Vzdelávanie a utópia v diele Jána Amosa Komenského). Neskôr, v roku 2003, vydal túto dizertačnú prácu v knižnej podobe pod názvom Jan Amos Komenski – pedagog i utopista (Ján Amos Komenský – pedagóg a utopista). Počas rokov vydal značný počet článkov a štúdií z oblasti komeniológie a tým, takisto aj svojou pedagogickou činnosťou, vo výraznej miere zveľadil komeniologickú kultúru v srbskej pedagogike, ale čiastočne aj v slovenskom

dizertácie vydal knižne. Objavuje sa tam aj toponymum Báčsky Petrovec, v srbskej podobe. NA ZÁVER Veríme, že sme týmto príspevkom aspoň čiastočne preukázali mieru, hĺbku a komplexnosť vplyvu a postoja Jána Amosa Komenského v kultúre a myslení vojvodinských Slovákov. Ten vplyv bol dlhodobý, silný a mal rozličné podoby. Určite sa najviac pohyboval v rovine náboženskej a pedagogickej. Protestantské (husitizmus, luteranizmus), národnostné (obrana materinského jazyka), spoločensko-demokratické (všeobecné právo na vzdelávanie) a pedagogicko-výchovné súvislosti (škola

ako dielňa ľudskosti, starostlivosť o deti, organizácia škôl) rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovali celkovú recepciu Komenského diela v (celo)slovenskej, ale aj v kultúre vojvodinských Slovákov. Hoci tieto vplyvy boli predovšetkým intelektuálnou záležitosťou a ich nositeľmi boli osvietenskí vzdelanci (učitelia a kňazi), objavujú sa aj náznaky hlbšieho prieniku Komenského diela a myšlienok do širšieho národnostného pôdorysu. Vojvodinskí Slováci vždy Komenského považovali za svojho, radi sa ním inšpirovali a čerpali z jeho diela nie iba myšlienky, ale aj mravnú oporu. Pozorne dbali na významné jubileá a s úctou si ich pripomínali. Jedna taká oslava inšpirovala i vtedy deväťročného Jána Kvačalu a rozhodujúcim spôsobom určila jeho životnú púť a vedeckú orientáciu, vďaka ktorým sa vyvinul na komeniológa svetového mena. Aj iné zaujímavé a viac či menej významné osobnosti z radov vojvodinských Slovákov, nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti, venovali Komenskému a jeho dielu značnú časť svojho života, práce a výskumu. A platí to nielen v oblasti vedy a školstva, ale napríklad aj vo výtvarnom umení. Miera významu a vplyvu osobnosti a diela Jána Amosa Komenského je viditeľná aj v oblasti toponymickej, keď jedna základná škola a niekoľko námestí a ulíc v rámci slovenského vojvodinského pôdorysu dostali meno práve po českom pedagógovi svetového mena Jána Amosa Komenského. Celkom na záver možno povedať, že Komenský vojvodinským Slovákom patrí, že si ich získal a zaujal významné miesto v ich kultúre a srdciach, že on medzi nimi žije, že si pamiatku na neho stále uctievajú a že sa mu v značnej miere vedeli odvďačiť, predovšetkým významnými (vo svetových, srbských, resp. slovenských vojvodinských kultúrnych súvislostiach) vedeckými, ale aj umeleckými dielami. Pramene KLÁTIK, F. (1932). Ján Amos Komenský. Národný kalendár na priebežný rok 1932, ročník XIII. Sostavil Andrej Labáth. Vydáva a tlačí Kníhtlačiareň účastinárska

23/V

bruára 1862 v Báčskom Petrovci a umrel 9. júna 1934 vo Viedni. Pochovaný je v Bratislave. O jeho komeniologickej práci sa písalo veľa. Pri tejto príležitosti uveďme iba (dobre známu) skutočnosť z knihy Jozefa Máteja Ján Kvačala. Život a dielo, kde sa hovorí o udalosti z roku 1871, keď malý Janko mal deväť rokov, a ktorá trvalo poznačila jeho život a vedeckú púť a orientáciu. V tom roku (síce s ročným oneskorením) báčski slovenskí učitelia usporiadali slávnosť k dvojstému výročiu smrti (prof. Mátej mylne uvádza, že ide o narodenie) Jána Amosa Komenského. V spise Rozpomienky na Félixa Kutlíka (Cirkevné listy, roč. XLVI (1932), č. 4, s. 78) Kvačala hovorí: „Pamätám sa ešte na úvodnú báseň kysáčskeho učiteľa Jána Mičátka pod titulom: ,Kto bol Komenský‘; prehovoril i Kutlík (ev. a. v. Kaplán v Petrovci – pozn. J. M.), ako i v nedeľnej škole veľmi často o ňom; pamätám sa ešte, že spomínal aj knihu Lux in tenebris, ako škodila Komenskému. Preto všetko, keď sa raz v škole nedeľnej naskytla príležitosť účastníkom darom ukázať svoju vďačnosť vodcovi svojmu, venovali mu obraz Komenského. Všade som bol i ja, malý žiačik“ (Mátej, 1962, s. 10). Na tomto mieste sa zastavíme. Téma Dr. Jána Kvačalu je obrovská, aj v súčasnosti prebieha veľmi dôkladný a podrobný výskum jeho života a diela, predovšetkým prostredníctvom jeho rozsiahlej korešpondencie (spomeňme na tomto mieste iba dlhodobú záslužnú bádateľskú prácu a celý rad monografií PhDr. ThMgr. Libora Bernáta z Trenčína). Keď ide o súčasnosť, medzi vojvodinskými Slovákmi sa na odborno-vedeckej úrovni Komenskému venuje práve autor týchto riadkov. V školskom roku 1991/92 pobudol na študijnom pobyte v Československu, konkrétne v Bratislave, teda v roku, keď sa oslavovala 400-ročnica narodenia Jána Amosa Komenského. Tam sa stretol s rozsiahlou a najaktuálnejšou literatúrou z oblasti komeniológie a zhromaždil ju, zároveň si zadovážil tri zväzky Komenského najrozsiahlejšieho diela Obecná porada o náprave ľudských vecí, ktoré v

ŠTÚD IE

24/VI

spoločnosť v Petrovci, Juhoslávia, s. 42 – 44. KLÁTIK, F. (1992). Ján Amos Komenský. K 400-ročnici narodenia. Národný kalendár na priestupný rok 1992. Zostavil Víťazoslav Hronec. Nový Sad : Obzor, s. 37 – 38. Komenského mravoučné desatoro. Národný kalendár na priebežný rok 1932, ročník XIII. Sostavil Andrej Labáth. Vydáva a tlačí Kníhtlačiareň účastinárska spoločnosť v Petrovci, Juhoslávia, 1932, s. 151. MELEGOVÁ-MELICHOVÁ, K.: V Petrovci zaznamenali 400-ročnicu narodenia Jána Amosa Komenského. In: Hlas ľudu, 21. november 1992 Nový Sad, s. 7. Mravoučné desatoro Jana Ámosa Komenského. Národný kalendár na priestupný rok 1992. Zostavil Víťazoslav Hronec. Nový Sad: Obzor, 1992, s. 38. MUČAJI, P.: Vždy s Komenským. In: Nový život, roč. XXII., č. 3, Nový Sad : Obzor, 1970, s. 203 – 204. NECHVÁTAL, V.: Ján Amos Komenský – učiteľ národov (1592 – 1670). In: Nový život, roč. 44., č. 1 – 3, Nový Sad : Obzor – Tvorba, 1992, s. 61 – 64. PREBUDILA, M.: Súčasný stav v literárnej tvorbe pre deti a mládež vojvodinských Slovákov. In: Hlas ľudu, 25. októbra 2003 Nový Sad, s. 30. P.(UCOVSKÝ), V.: Škola je dielňou ľudskosti. In: Hlas ľudu, 11. apríla 1970 Nový Sad, s. 12. Tézy o slovenčine. In: Hlas ľudu, 27. augusta 1988 Nový Sad, s. 1. Tézy o slovenčine. In: Hlas ľudu, 23. augusta 2003 Nový Sad, s. 3. „ŠKOLÁK“: Pri začiatku školského. In: Dolnozemský Slovák, 15. september 1906, č. 9, s. 59 UHORSKAI, P.: Profesor Dr. Ján Kvačala. In: Hlas ľudu, 14. novembra 1992 Nový Sad, s. 6. Literatúra ČELOVSKÝ, S.: Slovenská ľudová škola v Kulpíne v období feudalizmu (1789 – 1848). In: Pamätnica – Спеменица 1789 – 1989. 200 rokov škоly v Kulpíne / 200 година школе у Кулпину. Kulpín – Кулпин, 1996, s. 56 – 124. DOROVSKÝ, I.: Putování Komenského na Balkán. In: Studia academica et slavica II. Brno : Tribun EU, 2016, 488 s. HAMADA, M.: Slovenská baro-

19. 9. 2020 • 38 /4925/ ková a predosvietenská kultúra a Jan Amos Komenský. In: Česká literatúra, Vol 44, No. 3, Praha : Ústav českej literatúry Akadémie vied Českej republiky, 1996, s. 245 – 269. KUTLÍK III, F.: Dejiny kutlíkovcov, Cyril I. In: Pamätnica – Споменица 1789 – 1989. 200

Коменски и васпитање на предшколском у зрасту. In: Материнска школа. Са словачког превео Зорослав Спевак. Београд: Завод за уџбенике и наставна средства, 2000, с. 83 – 90. SPEVAK, Z.: Shvatanja Jana Amosa Komenskog o detetu i

BIBLIOGRAFIA KOMENIOLOGICKÝCH PRÁC PROF. DR. ZOROSLAVA SPEVÁKA

detinjstvu. In: Kratka istorija detinjstva. Udžbenik za studentkinje i studente pedagogije. Novi Sad : autorsko izdanje, 2009, s. 38 – 43. SPEVAK, Z.: Komenski. In: Opšta istorija pedagogije II. Od XVII. – XIX. veka. Novi Sad : Filozofski fakultet, 2010, s. 8 – 31. SPEVÁK, Z.: Ján Amos Komenský (1592 – 1670). In: Stručné dejiny európskej pedagogiky. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Filozofická fakulta, 2014, s. 44 – 53.

Monografie SPEVAK, Z.: Jan Amos Komenski – pedagog i utopista. Bački Petrovac, Novi Sad : Kultura, FORS, 2003, 202 s. Kapitoly v monografiách a vysokoškolských učebniciach a doslovy v prekladoch pôvodných diel Komenského: SPEVAK, Z.: Jan Amos Komenský (1592 – 1670) / Јан Амос Коменски (1592 – 1670). In: Pamätnica – Споменица 1789 – 989. 200 rokov školy v Kulpíne. 200 година школе у Кулпину. Kulpín – Кулпин, 1996, s. 7 – 19. СПЕВАК, З.: Јан Амос

Štúdie v odborných a vedeckých časopisoch СПЕВАК, З.: Васпитање против рата – рат против васпитања. In: Педагошка стварност, br. 1 – 2. Нови Сад, 1993, s. 1 – 5. SPEVAK, Z.: Komenski i dečje pitanje. In: Zbornik Odseka za pedagogiju i Odseka za psihologiju, Novi Sad : Filozofski fakultet, 1994, s. 58 – 60. СПЕВАК, З.: Ј. А. Коменски – од теозофије до утопије, преко образовања. In: Педагошка стварност, бр. 5 – 6. Нови Сад, 1996, с. 325–332.

rokov školy v Kulpíne – 200 година школе у Кулпину. Kulpín – Кулпин, 1996, s. 206 – 207. MÁTEJ, J.: Ján Kvačala. Život a dielo. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1965, 80 s. PŠENÁK, J.: Ohlas diela. http:// uniba.sk/o-univerzite/historia/j.a-komensky/zivot-a-dielo-j-a-komenskeho/ohlas-diela/. 2018.

СПЕВАК, З.: Пансофија Јана Амоса Коменског – теоријски извори и филозофски ослонци. In: Годишњак Филозофског факултета у Новом Саду, књига ХХV. Нови Сад : Филозофски факултет, 1997, с. 273 – 278. СПЕВАК, З.: Дидактичка схватања Коменског – дидактика као механика. Педагошка стварност, бр. 5 – 6. Нови Сад, 1998, с. 109 – 114. СПЕВАК, З.: Филозофија човека Јана Амоса Коменског – човека као биће разума и биће праксе. In: Зборник, Вол. 15. Нови Сад : Филозофски факултет, 2000, с. 87 – 99. СПЕВАК, З.: „Консултације“ – најзначајније дело Јана Амоса Коменског. In: Настава и васпитање, бр. 4 – 5. Београд, 2004, с. 474 – 478. SPEVAK, Z.: Komenski, Frebel, Montesori – od individualnog ka univerzalnom. In: Pedagogija, br. 2, Beograd, 2007, s. 175 – 181. Články v časopisoch SPEVAK, Z.: Nostalgija za budućnošću (Jan Amos Komenski 1592 – 1670). In: Vreme, br. 76, 6. april 1992, Beograd, s. 20 – 21. SPEVÁK, Z.: Komenský a detská otázka. In: Nové slovo, č. 18, 4. mája 1992 Bratislava, s. 10. SPEVAK, Z.: Sudbina se zove Bela gora. In: Misao, br. 7, Novi Sad, 1992, s. 3. SPEVAK, Z.: Lešno-London-Elblag-Lešno. In: Misao, br. 8, Novi Sad, 1992, s. 2. SPEVAK, Z.: Opet vatra, opet bežanje. In: Misao, br. 9, Novi Sad, 1992, s. 2. SPEVAK, Z.: Poslednja stanica: Amsterdam. In: Misao, br. 10, Novi Sad, 1992, s. 2. Preklady Komenského diel Јан Амос Коменски: Материнска школа. Превео /са словачког, прим. з.с./ и поговор написао др Зорослав Спевак. Београд: Завод за уџбенике и наставна средства, 2000, с. 91. Poznámka: Príspevok bol pôvodne publikovaný v elektronickom zborníku prác Jazyková kultúra, literárne prieniky a vzdelávanie Slovákov vo Vojvodine (Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, 2020).

R ECENZ IA

HLAS ĽUDU • OBZORY

K funkcii priestoru v zbierke Izba, o ktorej dom mlčí Ladislava Čániho

Jana Domoniová

a strachu, kameň v nás evokuje chlad, ale zároveň aj pocit stability. Pre lyrický subjekt cela predstavuje akýsi úkryt pred skutočnosťou, miesto, v ktorom sa cíti bezpečne. Tento pocit vyplýva z jej jednoznačnosti, čiže z toho, že lyrický subjekt nemusí uvažovať nad možnými významami danej situácie, on vie, že mu ona umožňuje únik do samoty a do seba samého. Ale pocit bezpečia je len dočasný, lebo v okamihu, keď lyrický subjekt začne úplne veriť tomuto pocitu, cela zmizne a všetko sa mení. On sa nachádza uprostred pustatiny a je „vystavený nehanebným pohľadom / starých unudených bohov“ (Čáni, 2015, s. 17). Tu nachádzame výrazný kontrast týkajúci sa priestoru, v ktorom sa lyrický subjekt nachádza. Nielenže cela, ktorá ho chránila, zmizla, ale on sa v tom okamihu stáva zraniteľným, lebo už nemá kúsok svojho bezpečia, práve naopak, je vystavený vonkajšiemu svetu, ktorý je nemilosrdný. Z časti Druhá podstata mlčania sme si vybrali básne Únava a Zasnežený cintorín, najmä preto, že sú v nich predstavené rozličné priestory. V básni Únava lyrický subjekt s nadhľadom pozoruje seba, ako kráča cestou, ktorá je chaotická. Má pocit, že s ním nemá nič spoločné, lebo mu „olovené oblaky nedovolia / vzlietnuť k ošarpaným predmestiam raja“ (Čáni, 2015, s. 30). Táto časť básne je deziluzionistická, lebo konvencionálna predstava raja je idylická, utopická, kým v Čániho tvorbe aj v raji existujú zanedbané časti priestoru a raj vôbec nie je predstavený ako utópia. Nasleduje motív zrkadla, v ktorom sa lyrický subjekt pozoruje a vidí tam oboch, čiže v tomto prípade môžeme hovoriť o rozdvojenosti lyrického subjektu, podobne ako to často nachádzame aj v poetike Jána Ondruša. Zrkadlo je veľmi zaujímavý priestor aj podľa Foucaulta, ktorý rozlišuje dva typy priestorov, a to prie-

stor utópie (umiestnenie bez skutočného miesta) a heterotópie (umiestnenie, ktoré má svoje miesto v skutočnosti) a zrkadlo sa nachádza niekde na pomedzí, čiže zrkadlo je utópia, lebo sa v zrkadle vidím tam, kde nie som, a zároveň je to aj heterotópia, lebo existuje v skutočnosti. „Z hlediska zrcadla nalézám svou nepřítomnost na místě, kde jsem, neboť se vidím v zrcadle“ (Foucault, 1996, s. 77). Ale v Čániho básni sa toto zrkadlo nakoniec rozpúšťa (akoby vôbec nič dovtedy nebolo reálne) a ozveny tichého hlasu sa ešte viac utlmujú v unavenej krvi lyrického subjektu. Takýto záver básne akoby sugeroval upadnutie lyrického subjektu do bezvedomia, akoby ho únava celkom prekonala a on podľahne mdlobe. Zasnežený cintorín je báseň, v ktorej nie je prítomný lyrický subjekt, ale akoby v nej bol prítomný rozprávač, ktorý opisuje priestor malého, závejom zafúkaného bieleho cintorína a práve chlad vystihuje ticho, ktoré tu panuje. Foucault postrehol zmenu funkcie cintorínov, ktoré boli v minulosti umiestnené v samom strede mesta, ale na začiatku 19. storočia sa začali budovať na okrajoch miest. „Hřbitovy tak už netvoří posvátné a nesmrtelné srdce města, ale ,jiná města , kde každá rodina vlastní své temné místo odpočinku“ (Foucault, 1996, s. 80). Z opisu cintorína v tejto básni je vidieť, že autor ho nepovažuje za niečo marginálne a že dokáže aj takýto temný a chladný priestor predstaviť ako metaforu cyklu života, totiž, stopy v snehu, ktoré sa tiahnu cintorínom, sú predstavené ako písmo, ktoré rozpráva príbeh, ten príbeh by sme mohli usúvzťažniť so životom. Na konci tohto príbehu je čierna škvrna – hrob, ktorý predstavuje koniec života. Hrob je ešte prázdny a dýcha, je živý, čiže ešte stále v nás zanecháva pocit nádeje a túžby pokračovať

25/VII

adislav Čáni sa narodil 1. decembra 1961 v Sriemskej Mitrovici. Ukončil štúdiá slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. V rokoch 1993 – 2009 žil na Slovensku, kde pôsobil ako profesor na Slovanskom gymnáziu v Bratislave a neskôr redigoval časopis Slováci v zahraničí. Vydal tieto zbierky: Glosolália (bibliofília, 1992), Zánik chrámu (1997), Po milovaní (texty piesní, 2004), Kameň na dlani (2005), Izba, o ktorej dom mlčí (2015), Veterný žalm (2017), Deväť kruhov noci (2019). Podľa Adama Svetlíka (2010, s. 89) tvorbu Ladislava Čániho zaraďujeme do skupiny autorov narodených v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, čiže do Generácie X, ktorej jadrom sú, okrem Čániho, aj Katarína Hricová a Martin Prebudila. Pre poetiku autorov Generácie X je charakteristické, že ju budovali na beatnických základoch. Kritický postoj ku skutočnosti je spoločnou vlastnosťou ich tvorby, v ktorej sa skutočnosť prejavuje ako niečo cudzie, ohrozujúce a vzbudzujúce nepokoj. Zbierka básní Izba, o ktorej dom mlčí je rozdelená na štyri časti: Nesvojprávny prorok, Druhá podstata mlčania, Zápisky o veciach, ktoré nie sú a Elégia. Samotný názov zbierky predstavuje podstatu poetiky Ladislava Čániho, ktorý sa zmieňuje o utajených pocitoch ľudského vnútra, o ktorých sa často mlčí, lebo ich ťarcha je veľká a slovami neraz neuchopiteľná. Autor vo svojom básnickom prehovore často využíva 2. osobu (Sg. a Pl.), ktorá nie je pre poéziu charakteristická, iba výnimočne je použitá výpoveď v 1. osobe Sg. Zbierka je sústredená na vnútorné diania lyrického subjektu,

ktoré sú často reflektované v priestore, v ktorom sa nachádza. Lyrický subjekt nezapadá do spoločnosti, je skeptický a veľmi často mlčí, zamýšľa sa nad vlastnou tvorbou a je výrazne kritický. Táto posledná zbierka básní sa odlišuje od predošlých, lebo v nich mal lyrický subjekt tendenciu k vzbure a nachádzal sa na pomedzí medzi revoltou a pokorou, kým zbierka Izba, o ktorej dom mlčí je oveľa intímnejšia, lyrický subjekt sa ponára do vnútorného sveta, v ktorom prežíva hlboký smútok. V predchádzajúcich zbierkach je prítomný lyrický subjekt, ktorý je individualista, ktorý cíti, že nezapadá do rozličných spoločenských skupín, vždy sa z nich vyčleňuje a možno by podvedome chcel zostať ich súčasťou, kým v poslednej zbierke je to individualista, ktorý chápe, že nezapadne do určitých spoločenských skupín, akceptuje to a tentoraz sa ponára do vlastného vnútra, do štruktúrneho centra svojej poézie, a premýšľa nad jej významom, v neposlednom rade sa ponára aj do pocitu tragického smútku, ktorý prežíva. Okrem toho možno v zbierke sledovať kulmináciu. Na začiatku lyrický subjekt uvažuje o svojej tvorbe, píše o mlčaní, využíva 2. osobu (Sg./Pl.), kým v druhej časti zbierky sa v niektorých básňach začína striedať osoba, ktorá vypovedá (napr. z 3. osoby Sg. na 1. osobu Sg., ako je to v básni Noc) a v poslednej časti Elégia sa najčastejšie objavuje výpoveď v 1. osobe Sg. a takýmto postupom záverečné básne ešte silnejšie rezonujú. V tejto práci by sme chceli sledovať funkciu priestoru v zbierke Izba, o ktorej dom mlčí. Budeme sa snažiť zachytiť básne, v ktorých sa najlepšie prejavuje jeho funkcia. V prvej časti tejto zbierky je priestor najvýraznejšie predstavený v básni Cela, čo vidieť aj zo samotného názvu. Báseň je písaná v 2. osobe Sg. Lyrický subjekt si postavil celu z kameňa

RE CENZIA v písaní príbehu. Tretia časť zbierky má názov Zápisky o veciach, ktoré nie sú, z čoho vyplýva popieranie určitých vecí, ako napr.: slova, človeka, domu, izby, mena, odrazu, cesty, nádeje a hranice, čiže možno badať prítomnosť nihilizmu a popieranie všetkých hodnôt, dokonca aj samotného života. Človek, ktorý nie je je človek, ktorý sa nepohybuje, on neexistuje, lebo pohyb a dynamika predstavujú jeden z predpokladov života, zároveň pohyb možno chápať aj ako posúvanie seba a vlastných hraníc. Človek je umiestnený na ceste, ktorá symbolizuje cestu životom, ale keďže on nič nehľadá, aj jeho cesta je bezcieľna, lebo práve túžba a vášeň za niečím človeka napĺňa a dáva cieľ jeho životu. Len čo ju nedokážeme nájsť, život sa stáva beznádejným a prestáva existovať. Z takejto cesty sa stáva tieň, ktorý usúvzťažňujeme so smrťou, čiže cesta akoby nenaplnila svoj potenciál a predčasne zanikla. Nasleduje biblický motív stromu poznania, ktorý klíči vedľa cesty, tento „strom si dobýja vlastný priestor, / ohýba ho, tvaruje“ (Čáni, 2015, s. 53). Motív stromu sa stáva oveľa silnejším ako samotný priestor, v ktorom sa nachádza, lebo strom je to, čo deformuje priestor, dokonca ho tvaruje podľa vlastnej vôle. Priestor predstavuje prostredie, spoločnosť, ktorá sa pod vplyvom idey (jablko), ktorá vzniká zo stromu, mení. Jablko, ktoré dozrieva na tomto strome, je jablkom poznania, ktoré padne na hlavu človeka a prebudí ho k mysleniu. O využití priestoru na vypovedanie o vnútorných dejoch lyrického subjektu možno hovoriť aj v básni Izba, ktorá nie je. Tu je lyrický subjekt predstavený ako splašený vták, ktorý je zatvorený v izbe a snaží sa uletieť von. Aj napriek neúspešným pokusom dostať sa von nevzdáva sa, ale jeho snaha nie je dostatočná a on nedokáže odletieť. Paradoxne izba nemá reálne steny, sú vymyslené, čiže sú iba predstavou ly-

19. 9. 2020 • 38 /4925/ rického subjektu a reprezentujú bariéru k slobode. Záver básne je pesimistický, keďže konštatuje, že do takejto izby sa vstúpi iba raz a nikdy sa z nej nedá odísť. Priestor, čiže malá izba, reflektuje vnútorný svet lyrického subjektu, má charakterizačnú funkciu, ktorá spočíva v tom, že lyrický subjekt je ponorený do vlastného vnútra, sebareflexie a dokonca si vytvoril miesto oddelené od skutočnosti, do ktorého sa ukrýva a aj keď mu takýto uzavretý priestor často

nerobí dobre, on paradoxne nedokáže ujsť pred vlastnými myšlienkami. Posledná časť Elégia je kulmináciou zbierky a dominuje v nej hlboký smútok, ktorý je následkom straty blízkej osoby. Báseň III. sme si zvolili aj preto, že je jednou z mála, ktorá je písaná v 1. osobe Sg., okrem toho opísaný priestor (izba) symbolizuje konkrétnu osobu, ktorú lyrický subjekt stratil, a zároveň predstavuje miesto plné vecí, ktoré ho na ňu upomínajú, akoby to bol magický priestor, ktorý je plný spomienok, ale zároveň predstavuje nebezpečenstvo, lebo v takomto priestore lyrický subjekt zabúda na realitu a nechá sa unášať svojimi ilúziami. Na začiatku básne sa lyrický

subjekt odvážil vojsť do izby, o ktorej dom mlčí, je to izba, ktorá symbolizuje pocity, o ktorých sa nedá vypovedať. Spomienky na blízku osobu sú také silné, že ju lyrický subjekt naozaj vidí v tme, jeho koža visí na vešiaku a je obnosená, túto časť by sme mohli interpretovať ako pocit výrazného nepohodlia, takého, že subjekt sa necíti príjemne ani vo vlastnej koži. „Pod posteľou mlčia kosti mojej túžby“ (Čáni 2015, s. 74) – tento verš možno vnímať ako narážku na to, že on so stratou blízkej osoby stratil aj túžbu. Uvedomuje si, že nikdy nedokáže na ňu zabudnúť a sám pred sebou schovať stopy (veci), ktoré ho na ňu upomínajú. Odrazu „izba rýchlo zavrela okná / a zamkla sa do seba“ (Čáni, 2015, s. 74) – v tomto okamihu si lyrický subjekt uvedomuje, že to bola ilúzia a realita je celkom iná, akoby sa prebudil z driemot. Podľa Součkovej (2017, s. 210) sa v Čániho poézii veci neritualizujú, ale nadobúdajú ľudské až nadprirodzené vlastnosti, práve tak ako je to znázornené aj v predchádzajúcich veršoch. Posledný verš básne svedčí o vnútornej tragédii lyrického subjektu, v ktorom „ticho kvíli prievan“. (Čáni, 2015, s. 74). Podoby priestoru v zbierke Izba, o ktorej dom mlčí by sa dali rozdeliť na reálne: cela, ulica, škatuľa, priedomie, cintorín, dom, pole, cesta, izba; na pomedzí (medzi reálnym a ireálnym): zrkadlo, záhrada dverí a okien, dvere chrámu; a ireálne: predmestie raja, rajská záhrada. Ale takéto rozdelenie nie je celkom presné, lebo priestory v kontexte každej básne nadobúdajú iný význam a ako možno vidieť aj z básne III., v niektorých prípadoch reálne priestory nadobúdajú magickú podobu, t. j. vo veľkej miere ovplyvňujú lyrický subjekt. Na záver možno povedať, že prie-

stor v tejto zbierke má niekoľko funkcií, o ktorých možno hovoriť prostredníctvom hore spomenutých básní. Zistili sme, že funkciou zobrazovania priestoru nie je len situovať lyrický subjekt, ale zároveň aj predstaviť kontrast medzi pocitom bezpečia a ohrozenia (Cela), ďalej možno hovoriť o priestore zrkadla (za a pred zrkadlom), ktorý naznačuje rozdvojenosť lyrického subjektu (Únava), následne možno priestor cintorínu chápať ako dimenziu reflektujúcu pominuteľnosť človeka, alebo aj ako metaforu cyklu života (Zasnežený cintorín). V niektorých prípadoch sa vonkajší priestor môže chápať ako zobrazenie spoločnosti, ktorú možno zmeniť (Človek, ktorý nie je). Priestor interiéru, ako napr. izby, má najčastejšie charakterizačnú funkciu lyrického subjektu a projektuje jeho vnútorný svet a pocity (Izba, ktorá nie je), v ďalšom prípade môže izba reprezentovať spomienky na blízku osobu (III.). Literatúra ČÁNI, Ladislav: Izba, o ktorej dom mlčí. Slovenské vydavateľské centrum : Báčsky Petrovec 2015, 85 s. FOUCAULT, Michel: Myšlení vnějšku. Herrmann & synové : Praha 1996, 303 s. SOUČKOVÁ, Marta: K poetike tvorby Ladislava Čániho. In: 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine – zborník prác z Medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala v Novom Sade 16. októbra 2015. Slovakistická vojvodinská spoločnosť : Nový Sad 2017, s. 205 – 213. SVETLÍK, Adam: Hovorenie v úvodzovkách. Slovenské vydavateľské centrum : Báčsky Petrovec 2010, 136 s. Poznámka: Príspevok bol pôvodne publikovaný v elektronickom zborníku prác Jazyková kultúra, literárne prieniky a vzdelávanie Slovákov vo Vojvodine (Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, 2020).

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Z ÚCTY K JÁNOVI AMOSOVI KOMENSKÉMU

Odkazy učiteľa národov stále uplatniteľné Vitrínka číslo 2 je venovaná niektorým jeho dielam a najdôležitejšie je grandiózne dielo, ktoré bolo odhalené až roku 1939. Bolo tam 7-tisíc strán po latinsky vypísaných, celý tím komeniológov na Karlovej univerzite na tom roky pracoval a pri 300. výročí smrti J. A. Komenského (1970) prvýkrát tá Všeobecná porada o náprave vecí ľudských vyšla po latinsky. V roku 1992, keď bolo 400 rokov od narodenia, vyšla v jednom živom jazyku – v češtine. Z. Spevák si to vtedy „za nejaké posledné peniaze“ kúpil a je to teraz jediný exemplár, ktorý v Srbsku máme.

Publikované bolo k 300. výročiu smrti J. A. Komenského. A teraz k 350. výročiu vydaný je tematický zborník. Totiž redakcia časopisu Pedagoška stvarnost publikovala mimoriadne vydanie s názvom Komenskom u čast. Je tu veľa zaujímavých príspevkov a na pondelkovej akcii o ňom hovorila Bojana Perić-Prkosovački, pedagogička a redaktorka časopisu Pedagoška stvarnost. Zdôraznila, že aj jeho vydanie podporil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie a inicioval ho práve profesor Z. Spevák. O Komenskom povedala, že jeho myšlienky nie sú zastarané, mnoho

vzácnym prínosom v tom smere. Ďalšia skrinka je venovaná Jánovi Kvačalovi, zakladateľovi moAnna Francistyová dernej komeniológie.„Ako správny Slovák a ako správny Petrovčan a prvom poschodí Filozoficnemohol som nevenovať mu jedkej fakulty v Novom Sade nu časť výstavy. Chcem ho dostať v pondelok 14. septembra do povedomia v srbskom prostredí sprístupnili vzácnu dokumentačnú a v srbskej kultúre, aby si verejnosť výstavu venovanú svetoznámemu uvedomila, že tu v Petrovci majú pedagógovi, humanistovi, teolótakého velikána, ktorý sa vo svegovi, filozofovi, učiteľovi národov tových rozmeroch považuje za Jánovi Amosovi Komenskému veľkého vedca a zakladateľa mo(1592 – 1670). Tak výstava, ako dernej komeniológie.“ Bol navrhi prezentácia tematického zbornutý i za podpredsedu Svetového níka sa konali z príležitosti 350. kongresu pedagógov v Chicagu. výročia smrti tejto vynikajúcej V Petrovci má ulicu, pamätnú tabuosobnosti. ľu, aj petrovskí filatelisti si Autorom výstavy je prof. ho uctili. Treba spomenúť, Dr. Zoroslav Spevák, toho že autorka vzácnych dejín času najväčší komeniológ pedagogiky, profesorka v Srbsku. Ochotne nám z Trnavy sa o Jánovi Kvačaujasnil obsah všetkých šesť lovi vyjadrila ako o jednom zasklených vitrín, ktoré priz najväčších slovenských pravil za spolupráce svojich vedcov vôbec, teda nielen terajších a bývalých študenv oblasti pedagogiky. tiek: Lany Tomčićovej, teraz Posledná časť je venospolupracovníčky, a Tamavaná súčasnosti a moderry Dragojevićovej, master nosti Komenského. Sú tu študentky na Oddelení dôkazy, že Komenský má pedagogiky na Filozofickej čo povedať aj dnes, že jeho fakulte Univerzity v Novom odkaz 21. storočiu je stáSade. le živý, že sa aj ďalej jeho Prvá skrinka mapuje dielo skúma, organizujú v skratke životopis J. A. Kosa vedecké konferencie, menského. Pripomeňme, že je komeniológia veľmi že sa narodil na Morave, vyvinutá v celej Európe. zomrel v Amsterdame, že Zaujímavé je zdôrazniť, mal veľmi ťažký život: bolo že pri výročí v roku 1992 to 17. storočie, keď takmer Autor výstavy prof. Dr. Zoroslav Spevák so spolupracovníčkami, návštevníčkami UNESCO ustanovilo svetokaždý rok bola v Európe voj- a redaktorkou zborníka Bojanou Perić-Prkosovački (prvá zľava) vé ocenenie Zlatá medaila na a on ako protestant bol Komenského. Udeľuje sa veľmi prenasledovaný. Až 42 rokov Vďaka tomuto dielu sa pohol ďalší toho sa dá aj dnes uplatniť, a preto raz ročne najlepším pedagógom, žil vo vyhnanstve a nikdy sa do výskum Komenského. Podstata ich možno nazvať univerzálnymi. ktorí vnášajú inovácie a rozširujú rodiska nevrátil. Zomreli mu deti, diela je v tom, že chcel napraviť Štvrtá vitrína je venovaná práve odkaz Komenského o význame ženy, zhoreli mu diela, ktoré písal, svet: predovšetkým chcel napra- Z. Spevákovi, ktorý sa štúdiom vzdelávania. ale, ako povedal autor Z. Spevák, viť vzdelávanie, ktoré považoval diela J. A. Komenského intenzívne Súhlasíme s autorom výstavy, že „mal neuveriteľnú a nepochopiteľ- na najdôležitejšie, tiež politiku zaoberá už tridsať rokov. Ako sám je ťažko takú veľkú osobnosť, akou nú energiu, že aj napriek toľkým a náboženstvo. „Aby sa človečen- hovorí: „Keďže som nemal ani je Ján Amos Komenský, predstaviť nerestiam toľké a také veľké diela stvo zjednotilo, aby viac neboli jazykovú bariéru, tak som vďaka na jednej dokumentačnej výstave, napísal. Zanechal skutočné veľké vojny, nesváry, nepokoje, smrť, tomuto štúdiu získal aj doktorát.“ ale tieto exponáty vďaka trefnému a komplexné dielo“. Amsterdam aby zavládol mier – to bol jeho Je tu len časť toho, čo za 30 rokov rozdeleniu na oblasti ho presvedbol odmladi jeho obľúbené mesto utopistický cieľ.“ napísal, tiež vysokoškolské učeb- čivo načrtli. Pre záujemcov bude pre slobodomyseľnosť, ktorá tam V nasledujúcej vitrínke sú diela, nice, kde písal o tomto velikánovi. nainštalovaná dva týždne. Môžu vládla. Ocitol sa tam v pokročilom ktoré vyšli v srbskom jazyku, a je „Veľa som písal o Komenskom, si ju obzrieť, naštudovať a znovu veku vďaka svojmu veľkému me- tu i jediné kompletné vydanie lebo som chcel tú komeniologickú sa zamyslieť nad jeho výrokmi: cenášovi a tam „zliepal črepiny jeho diela v Srbsku o materskej kultúru v Srbsku dostať na vyš- „Všetko ide spontánne, bez násilia.“ svojich nádob, ako sa vraj on sám škole v preklade práve Z. Speváka šiu úroveň,“ zdôraznil autor a my a „Budúcnosť ľudstva je v detskej o tom vyjadril“. s jeho predslovom a doslovom. dokladáme, že aj táto výstava je kolíske.“

• KULTÚRA •

38 /4925/ 19. 9. 2020

Kultúra DRUHÝ MATIČNÝ VÝTVARNÝ TÁBOR V JÁNOŠÍKU

Dar matičiarov svojej dedine k jubileu Vladimír Hudec

ak ako mnohé iné podujatia v tomto roku, aj druhý matičný výtvarný tábor v Jánošíku pre pandémiu koronavírusu do poslednej chvíle bol otázny. Bude, nebude, dovolia ho zorganizovať, nedovolia... – obávali sa jánošícki matičiari, ktorí sa podpisujú pod organizáciu tohto kultúrneho podujatia. Obávali sa, ale konali a pripravovali sa tak, akoby nebolo nič otázne. Konečne keď sa koncom augusta epidemiologická situácia v krajine podstatne napravila, sa naplno rozbehli, aby organizácia dopadla čím lepšie. Avšak predsa nemohli uskutočniť všetko tak ako plánovali. Totiž tohto roku Jánošík jubiluje, oslavuje 210 rokov od založenia dediny, a v rámci tohto podujatia mala byť aj slávnostná akadémia venovaná významnému jubileu. Z epidemiologických bezpečnostných dôvodov však od slávnostnej akadémie museli upustiť. Od organizácie tábora však neupustili a v sobotu 12. septembra v Jánošíku privítali viac ako dvadsať maliarov zo všetkých banátskych slovenských dedín okrem z Aradáča. Medzi nimi boli aj známe mená insitného umenia: Zuzana Vereská, Pavel Cicka a Ján Žolnaj z Kovačice, Anna Bokorová a Vesna Kucháriková z Padiny, Miroslav Hraško z Hajdušice, odkiaľ prišla aj mladá akademická maliarka Sanja Brezičaninová. Z Bieleho Blata prišla Mary Rice a z Vojlovice Eva Nagyová, v maľovaní sa vyskúšal aj pán farár Branislav Kulík a ako najmladší účastník aj jeho syn Rastislav. Boli

tu aj viacerí domáci maliari: Anna Šterbová, Anna Omastová, Anna Urbanová, Mária Supková, Michal Nemec a maľoval aj pán farár Slađan Daniel Srdić. Vlaňajšia účastníčka, jánošícka rodáčka žijúca v Pančeve Anka Jankovićová toho roku na tábor priviedla aj svojho manžela Sinišu a z Banátskeho Karlovca prišli Milomir Ivanović, dlhoročný

Pracovné ovzdušie na tábore

profesor výtvarnej kultúry v jánošíckej základnej škole, a Slavica Miloševićová-Milanovová. Nebol prítomný, ale svojím akvarelom do kolekcie obrazov prispel aj Janko Laco zo Zreňanina. Po prívete a občerstvení v priestoroch domu kultúry maliari dostali plátno a farby a v ovzduší parku jánošíckej základnej školy sa dali do práce. Aj keď formálne témou tábora boli dedinské motívy, maliari vlastne maľovali podľa vlastných inšpirácií. Niekto prišiel už so začatými prácami, ktoré tu iba dokončil, iní zasa celý obraz namaľovali počas trojhodinového trvania tábora. Tak alebo onak do kolekcie obrazov

Namaľované obrazy vystavili v sieni domu kultúry

www.hl.rs

v Jánošíku pribudlo viac ako 20 nových obrazov, ktoré budú zdobiť priestory jánošíckeho domu kultúry a iných inštitúcií v tejto dedine. Po skončení práce na spoločnom posedení predseda jánošíckeho MOMS Jozef Omasta ešte raz pozdravil prítomných maliarov, ale menovite aj hostí: predsedu MSS Jána Brtku, podpredsedu NRSNM Zlatka

Informačno-politický týždenník

Šimáka, riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimíra Francistyho, predsedníčku Obce Alibunar Zoranu Bratićovú, riaditeľku Kultúrneho strediska v Alibunari Oliveru Cicovićovú, majiteľku Asociácie AERD Danielu Markušovú, ako aj predsedov, či predstaviteľov MOMS z Bieleho Blata, Hajdušice, Vojlovice, Kovačice a Padiny. Zároveň sa poďakoval Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM, ÚKVS a Obci Alibunar, bez finančnej pomoci ktorých by toto podujatie nemohlo byť zorganizované. Podnetnými slovami sa prihovorili Ján Brtka, Zlatko Šimák a obe predstaviteľky lokálnej samosprávy.

Svoje dojmy o tábore podal aj Pavel Babka, majiteľ Galérie Babka v Kovačici: „Tábor sa úplne vydaril a myslím si, že je dobre, že Jánošík toto robí. Dobre je aj to, že organizátori nemohli povedať: toho maliara chceme, a toho nechceme. Nuž a bolo tu všeličoho, aj insity, ale aj realizmu. Zúčastnili sa aj akademickí maliari, čo si treba vážiť. Myslím si, že by ste do budúcna mali čoraz viac zapájať vašich maliarov z Jánošíka. Ak budete tak robiť, o niekoľko rokov dostanete nových mladých talentovaných maliarov. To sa videlo aj dnes. Tí starší to trochu ľahšie znášali a tí mladí sa omnoho viac usilovali. Naďalej ako organizátori musíte dbať aj na to, ako s tými obrazmi budete nakladať. Každý maliar vám venoval jeden obraz a patrí sa, aby ste ich merkovali a maliarov oboznamovali, čo sa s nimi stáva, kde boli na výstave a tomu podobné.“ Keďže sa plánovaná slávnostná akadémia nemohla uskutočniť, riaditeľka základnej školy v Jánošíku Zuzana Halabrínová sprítomnila aspoň kúsok z bohatých dejín Jánošíka, čím si prítomní symbolicky pripomenuli úctyhodné jubileum. Pozdravné listy z tejto príležitosti a ospravedlnenie, že sa z epidemiologických dôvodov na oslavách nemôže zúčastniť, zaslal Fedor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade. Pozdravné listy prišli aj z Národnej rady Slovenskej republiky, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a z Veľvyslanectva Českej republiky v Belehrade.

Účastníci a organizátori druhého matičného tábora sa na záver aj spoločne vyfotili • KULTÚRA •

VÝTVARNÝ TÁBOR A VÝSTAVA OBRAZOV V BÁČI

Dve podujatia v kláštornom areáli

Miroslav Pap

eptembrové obdobie láka ľudí von užiť si posledné chvíle leta či začiatok jesene a ako sa tomu ešte hovorí: September je májom jesene. Tento čas využili aj výtvarníci zo slovenských prostredí, ktorí sa zišli v sobotu 12. septembra v Báči, aby strávili spoločné chvíle

kláštora v Báči, ktorý po renovácii dýcha upravenosťou a čistotou. V centrálnej záhrade kláštora si výtvarníci našli inšpiráciu na tvorbu a ako aj sami tvrdili, ide o veľmi príjemné miesto, ktoré ponúka prevažne pokoj. Na výtvarnom tábore sa zúčastnilo 26 účastníkov – prevažne členov Združenia petrovských výtvarných umelcov, ktorí počas celého dňa mali možnosť tvoriť na ľubovoľnú tému s použitím ľu-

V krásnej záhrade a dobrej nálade

Poslanec Pavel Surový otvára výstavu

a pritom tvorili. Totižto celkovú organizáciu výtvarného tábora a výstavy obrazov mala na starosti rodina Nosálová zo Selenče. Obe podujatia boli organizované pod patronátom Miestnej skupiny svätého Vojtecha zo Selenče, ktorej sú Nosálovci členmi. Miesto podujatí očarilo každého prítomného, nakoľko išlo o areál františkánskeho

bovoľných techník. Na začiatku tábora sa prítomným prihovorila maliarka Anna Nosálová, potom správca kláštora páter Josip Špehar, ako aj predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Mária Struhárová. Všetky materiály účastníkom zabezpečili organizátori. Počas celého dňa tu vznikol pozoruhodný počet diel, ktoré

V tvorivej chvíli • KULTÚRA •

účastníci dobrovoľne odovzdali do archívu Miestnej skupiny sv. Vojtecha v Selenči. O 15. hodine sa konalo slávnostné otvorenie samostatnej výstavy obrazov Anny Nosálovej. „Expozíciu tvorí viac ako 50 obrazov. Tento rok hodnotím ako jeden z veľmi tvorivých, lebo som namaľovala až 36 obrazov. Zo začiatku som sa venovala prevažne maľovaniu úžitkových predmetov, potom som okrášľovala nábytok, no postupne sa moja tvorba usmernila na plátno a myslím si, že v tom aj zostanem. Základy a odborné rady som získala predovšetkým od insitnej maliarky Anny Kotvášovej z Padiny. Neskôr som mnohé rady dostala aj od členov Združenia petrovských výtvarných umelcov. Maľujem aj olejovými, ale preferujem akrylové farby,“ tvrdí Anna Nosálová. V rámci otváracieho programu sa ako prvý prihovoril pokrajinský poslanec a podpredseda NRSNM Pavel Surový, ktorý privítal všetkých prítomných. V rámci príhovoru zdôraznil význam pokrajinskej podpory podujatiam tohto typu. Vyzdvihol aj snahu rodiny Nosálovej, ktorá zlúčila výtvarníkov zo slovenských prostredí v krásnom kláštorskom areáli. Po ňom sa prihovorila podpredsedníčka Obce Báč Marina Balaban, ktorá akcentovala význam kultúrnych podujatí v Obci Báč, ktorá má bohatý kultúrno-historický potenciál. Výtvarný kritik a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík vyzdvihol význam kláštora ako miestnu destináciu na

organizovanie kultúrnych podujatí, po čom prítomným z odborného hľadiska priblížil tvorbu Anny Nosálovej. Páter Josip Špehar tiež pochválil organizátorov a účastníkov, pričom zdôraznil významné prepojenie umenia a náboženstva. Otvárací program výstavy moderoval Štefan Nosál. Diváci mali možnosť pozrieť si množstvo obrazov, na ktorých dominujú portréty (Selenčanov, členov rodiny, svätcov), náboženská

Autorka výstavy Anna Nosálová

tematika, tradičný odev či všeobecne tradičná kultúra. Výtvarný tábor a výstavu obrazov Anny Nosálovej podporili: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, ako aj Obec Báč. V záverečnej časti po ukončení obedovej prestávky účastníkom a návštevníkom páter Josip Špehar priblížil význam františkánskeho kláštora a v sprevádzaní predstavil jednotlivé jeho časti.

Z vernisáže 38 /4925/ 19. 9. 2020

NA SLOVKO S EMOU DIŠPITEROVOU Z PADINY

Pyrografia ako záľuba Oľa Glóziková-Jonášová

j Padina sa okrem Kovačice stala synonymom pre umenie, či je to insitné umenie, maľby, kresby, dokonca aj omaľované rôzne predmety a najnovšie je tu aj umenie vytvorené technikou pyrografia. Tomuto sa v posledných rokoch venuje mladá Padinčanka Ema Dišpiterová. Aj keď táto technika umenia siaha až do najstarších čias ľudstva, zaujímavosťou je, že to v dnešnej digitálnej dobe niekoho zaujalo. Ema Dišpiterová sa umeniu venuje od tínedžerských rokov a pyrografiou sa začala umelecky vyjadrovať takmer pred jedným rokom. Porozprávala nám o tom, ako sa jej darí, ako sa zdokonaľuje a či o jej tvorbu vládne záujem. Na samom začiatku sa pokúsime vysvetliť, čo je to pyrografia. Pyrografiu považujeme za najstarší spôsob písania, ale údaje o jej vzniku, ako aj príklady diel vytvorených touto technikou nie sú zachované. Názov pyrografia pochádza z gréckeho jazyka a znamená „oheň“ a „písanie“ a dnes pod tým rozumieme názov umeleckej techniky zdobenia dreva alebo kože, ale aj iných materi-

zostala bez materiálov, teda dreva na vypaľovanie. Náhodou som mala doma tekvicu, tak som sa rozhodla, že sa pokúsim túto techniku použiť na nej. A podarilo sa to. Tak sa začalo dekoratívne vypaľovanie tekvíc. Všimla som si, že sa na tekvici pracuje ľahšie ako na dreve, pretože je suchšia. Ináč pyrografia je celkom bežná technika, takže nebolo možné vyhnúť sa videám a fotografiám na sociálnych sieťach, kde som sa aj poučila zručnostiam vypaľovania.“ Čo hovoria ľudia? Poznajú túto techniku, alebo sa spytujú, ako to robíte? „Môžem povedať, že ľudia reagujú pozitívne, páči sa im, ako vyzerá hotové dielo. Vzhľadom na to, že žijeme v prostredí, kde sú tekvice primárne omaľované, bolo to niečo nové a zapáčilo sa im to.“ Túto techniku ste zvládli sama, alebo vám to niekto ukázal? Aký je postup pri tvorbe? „Techniku som sa naučila sama. Proces vypaľovania nie je náročný,

vôbec nepotrebovala. Keď sa už v tom vyskúšate a viete, čo robíte a čo by sa to malo na nej zjaviť, žiadne náčrty nepotrebujete. Keď je tekvica vyhotovená, potriem ju bezfarebným lakom, takže tekvica zostáva vo svojej prirodzenej farbe, dostane iba lesk laku, ktorý jej slúži aj ako ochranná vrstva. Na

vyhotovenie jednej potrebujem zhruba dve hodiny.“ Okrem toho vytvárate umelecké diela aj inými technikami? „Okrem pyrografii sa venujem aj maľovaniu. Maľujem a kreslím od malička, ale vážnejšie som sa

dobne, všetko závisí od inšpirácie. V poslednom čase mám záujem aj o hlinené sochy a stále sa snažím nájsť niečo nové a inšpiratívne. Verím, že umenie je všade okolo nás a v nás, takže materiály nie sú také dôležité. Podstatné je mať dobrý štetec a farby, ale predovšetkým inšpiráciu.“ Do maliarstva vás niekto zaúčal alebo ste aj túto techniku zvládli sama? „Aj maľovať som sa naučila sama. Spočiatku to nebolo nič zvláštne, ale potom som sa začala zdokonaľovať. Samozrejme, bolo treba hodne úsilia a práce, ale myslím si, že faktorom, ktorý ma poháňal, bola láska k maľovaniu. Umenie si vyžaduje čas a ja som pripravená mu ho venovať.“ Máte za sebou aj nejakú výstavu? „Práve v tomto roku som plánovala usporiadať svoju prvú samostatnú výstavu. Avšak vzhľadom na túto situáciu týkajúcu sa pandémie rozhodla som sa presunúť ju na budúci rok. Doposiaľ som však moju tvorbu prezentovala na troch spoločných výstavách, z ktorých jedna bola humanitárneho rázu. Dve boli v kolíske insity, v Kovačici, a jedna v Belehrade.

álov. Avšak mladá Padinčanka je aj pri používaní tejto techniky inovatívna a svoje umelecké diela vytvára na tekviciach, obyčajných a okrasných. Ako vznikla idea uplatniť pyrografiu na tekviciach? „Nápad vznikol vlani, keď som

len musíte byť dobre oboznámení s materiálom a nástrojmi, s ktorými pracujete. Pred použitím je potrebné tekvicu umyť, vyčistiť a niekedy aj oškrabať. Keď vyschne, je pripravená na vypaľovanie. Zo začiatku som si najprv ceruzkou nakreslila náčrt, ale neskôr som to

začala tomuto koníčku venovať v roku 2015. Najprv som začala kresliť grafiky, neskôr som sa dostala k maľbe. Maľujem akrylovými a olejovými farbami na plátno, ale mám zvyk omaľovať aj rôzne iné materiály a predmety, ako napr. tvrdé huby, taniere, vajíčka a po-

Dúfam, že štvrtá bude v mojej rodnej Padine, ako som aj plánovala.“ Máte nejaké vysnívané miesto, kde by ste chceli vystaviť svoje diela? „Keď ide o výstavy, tak ako som už spomínala, nesmierne by ma tešilo, aby som prvú samostatnú

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra výstavu usporiadala práve v Padine. Neskoršie, pravdaže, túžim po tom, aby som vystavovala aj v zahraničí, aby sa mi teda dostalo príležitosti vystaviť aj za hranicami nášho štátu.“ Zatiaľ nie ste členkou žiadneho združenia umelcov, galérie, spolku a pod. Chceli by ste sa niekam dostať a čo si myslíte, čo vám to prinesie? „Áno, zatiaľ nie som členkou žiadneho združenia umelcov. A ak sa ma pýtate, či by som bola, ak sa taká možnosť vyskytne – asi áno. Ale členstvo v určitej organizácii určite nezmení môj postoj k maľbe. Verím, že v maľbe budem pokračovať bez ohľadu na to.“ V dnešnom období plnom umeleckých výtvorov, nových techník, ale, žiaľ, často aj gýča, ako sa orientuje jedna mladá,

možno povedať začínajúca umelkyňa? „Vzhľadom na to, že žijem v prostredí, kde je umenie veľmi zastúpené, kde žilo a stále žije veľa slávnych umelcov, je trochu ťažšie upriamiť pozornosť na seba, ale verím, že to príde s rokmi, dobrou praxou, neustavičnou prácou a zdokonaľovaním sa.“ Máte podporu a pochopenie blízkych? „Samozrejme, najväčšia podpora a pre mňa aj najdôležitejšia je, pravdaže, od rodičov a priateľov, ale cítim podporu aj všetkých ostatných ľudí, ktorí uznávajú moju kreativitu a moju cestu na poli umenia, ktorou sa uberám.“ Podarilo sa vám niečo zo svojej tvorby aj predať? A robili ste už práce na objednávku? „Obrazov, ktoré som doposiaľ

namaľovala, je viac ako polovica už predaných. A môžem povedať, že občas maľujem aj na objednávku. Moje obrazy sú na Slovensku, v Slovinsku, Belgicku, Belehrade a v Čiernej Hore. Dúfam, že ich čoskoro bude po celom svete ešte viac.“ V súčasnosti je známy výrok, že „všetko je na webe“. Samým tým je príznačná aj prezentácia umenia online, zvlášť v posledných mesiacoch, keď svet zachvátila pandémia. Aké máte skúsenosti, keď ide o takúto prezentáciu? „Áno, väčšinou zverejňujem svoje obrazy na sociálnych sieťach, akou je napr. Instagram _artem_emart a Facebook. Momentálne pracujem aj na príprave webovej stránky, kde si milovníci umenia budú môcť pozrieť

všetky obrazy, ktoré som doteraz namaľovala, ale verím, aj všetky budúce.“ Početné štúdie a odborníci umenia odhadujú, že pyrografia i napriek tomu, že je jedným z najstarších umení, dodnes nestratila svoju atraktivitu a stále fascinuje milovníkov umenia. Veríme, že sa Eme Dišpiterovej z Padiny podarí udržať tú jej popularitu a že sa jej splnia sny o vystavovaní a prezentácii svojich diel aj v zahraničí. Jednoducho, umelecká pôda rodí umelecké duše, je iba otázkou času, kedy a akým spôsobom spomenuté umelecké duše z padinskej rodnej zeme vyklíčia. Jedna, hore opísaná, sa práve nazerá. Foto: z archívu spolubesedníčky

KOMORNÝ ZBOR NÁDEJE

Poďakovanie patrí všetkým Miroslav Pap

lenky Komorného zboru Nádeje z Pivnice v nedeľu 13. septembra zorganizovali príležitostné podujatie, v rámci ktorého sa poďakovali všetkým, ktorí sa pričinili pri organizácii jubilejného 10. seminára zborového spevu Nová pieseň, ktorý sa tohto roku uskutočnil 8. februára. Ide o odborný seminár zameraný na vzdelávanie členov rôznych speváckych zborov v oblasti interpretácie zborového spevu prostredníctvom odborných prednášok. Pre aktuálnu situáciu nebolo možné zrealizovať aj druhú časť projektu, a to Veľkonočný program, v rámci ktorého by vystúpili všetky spevácke zbory, ktorých predstavitelia sa zúčastnili na seminári. Členky zboru aj tentoraz svojím príchodom poctil Dr. Juraj Súdi, ktorí od prvého ročníka vedie tento seminár formou odborných prednášok. Koktail poďakovania zorganizovali členky pre všetky organizácie, s ktorými spolupracujú, ako aj pre ostatných sponzorov, ktorí dávajú nápomocnú ruku pri podpore v organizácii mnohých podujatí. Na začiatku jubilujúci • KULTÚRA •

Dobre sa im spoločne darí

komorný zbor prítomným zaspieval dve piesne pod taktovkou Anny Stojnevovej. Predsedníčka

KZ Nádeje Miluška Macková sa následne všetkým poďakovala, po čom odovzdala ďakovné listiny

prítomným. V rámci príhovoru akcentovala skutočnosť, že bez pomoci menšinových inštitúcií, sponzorov a organizácií by sa nedal zorganizovať seminár Nová pieseň, ktorý ročne počíta okolo 100 účastníkov. No ako tvrdí, netreba zabúdať ani na usilovnosť členiek KZ Nádeje, či ostatných priaznivcov tohto zboru, ktorí sú vždy ochotní pomôcť. Na záver skonštatovala, že pevne verí, že obdobie pandémie už čoskoro bude minulosťou a že všetky podujatia v organizácii KZ Nádeje budú opäť tešiť mnohých priaznivcov zborového spevu.

Každé chvíle si treba spríjemniť hudbou 38 /4925/ 19. 9. 2020

Kultúra NOVÝ ŠKOLSKÝ ROK V HLOŽANOCH

V súlade s predpismi Miroslav Pap

kolský rok v Základnej škole Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch začal podobne ako aj v ostatných základných školách pomerne chaoticky a netradične. „Nový školský rok odštartoval na netradičný spôsob, lebo sme mali namáhavé prípravy, aby sme našim žiakom zabezpečili čo najlepšie podmienky na osvojovanie si nových vedomostí. Chcel by som sa poďakovať všetkým rodičom, členom školského výboru, členom Rady rodičov za trpezlivosť, ochotu, pomoc, ktorú nám poskytli. Prvý týždeň bol skutočne namáhavý, kým sme si neosvojili systém fungovania s novými pravidlami,“ tvrdí riaditeľ základnej školy Miloš Krstovski. Žiaci v základnej škole od samotného začiatku tohto školského roku majú výučbu v troch vyučovacích blokoch. Prvý sa začína o 8. hodine ráno, druhý o 10.10 a posledný má začiatok o 13.25 h. Na základe odporúčaní ministerstva tretiaci,

šiestaci a siedmaci sú rozdelení do dvoch skupín, keďže počet žiakov v uvedených triedach prekračuje stanovenú hranicu. V hložianskej základnej škole je teraz 113 žiakov. Prvákov, ktorých je spolu 13, počas

(Jednosmenski rad). Ide o princíp výučby v jednej zmene, po ktorej by deti mali zostávať v škole, resp. v poobedňajších hodinách sa vracať do školy, kde im budú k dispozícii rôzne krúžky, do kto-

Žiaci a učitelia musia dodržiavať stanovené príkazy

štvorročného obdobia bude učiť triedna učiteľka Viera Sklenárová. Základná škola Jozefa Marčoka-Dragutina sa zapojila aj do projektu Jednozmenná výučba

rých sa budú môcť zapojiť. Prostredníctvom krúžkov si žiaci budú osvojovať nové vedomosti, ktoré budú uplatňovať v budúcom školení. Do tohto projektu sa zapoja iba

žiaci vyšších ročníkov. Zapojením sa do tohto projektu sa hložianska základná škola stáva jednou z mála škôl v Srbsku, ktoré sa odhodlali na tento krok. V piatok 28. a v sobotu 29. augusta v tejto základnej škole prebiehal seminár pre odborné zdokonaľovanie učiteľov. Témou seminára bolo používanie interaktívnej tabule vo výučbe. Všetci dvadsiati dvaja učitelia sa zúčastnili na tomto seminári a osvojili si nové poznatky či praktické skúsenosti o nových technológiách, ktoré by mali používať počas výučby. Riaditeľ školy Miloš Krstovski zdôrazňuje, že nový školský rok sa začal s bohatšou technickou vybavenosťou, čiže do technického fondu pribudli interaktívne tabule, ako aj Mimio mobilné interaktívne tabule – ide o systém, ktorý každú bielu tabuľu mení na interaktívnu. Ako sám tvrdí, pevne verí, že sa v budúcnosti základná škola ešte viac zmodernizuje, čo v konečnom dôsledku bude iba pozitívne vplývať na vzdelávací proces žiakov.

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

V kombinovanej triede traja žiaci Anna Lešťanová

školskom roku 2020/2021 vo vysunutom oddelení krčedinskej Základnej školy 22. júla v Slankamenských Vinohradoch sú iba traja žiaci. Učiteľka Martina Fábryová zo Starej Pazovy učí v kombinovanej triede dvoch tretiakov – Samuela Menďana a Michaelu Strakovú a štvrtáka Danijela Turana. Okrem Martiny Fábryovej so žiakmi pracujú i Mirjana Brankovićová, ktorá ich učí anglický jazyk, kým náboženstvo ako voliteľný predmet má na starosti Igor Feldy, farár staropazovský. Po absolvovaní nižších ročníkov žiaci zo Slankamenských Vinohradov potom už do školy chodia do susednej dediny. „Žiakov vyšších ročníkov v kr-

www.hl.rs

čedinskej základnej škole od 1. septembra a počas tejto špecifickej aktuálnej situácie s koronavírusom zatiaľ neučím fakultatívne slovenčinu, lebo si nemôžeme zladiť školské

hodiny. Pevne verím, že do konca mesiaca riešime i túto záležitosť, keď ide o organizáciu práce a výučbu, a že sa opäť hodiny budú konať v prospech žiakov – tak ako

Žiaci zo Slankamenských Vinohradov s učiteľkou Martinou Fábryovou (Foto: Katuša Poľovková)

Informačno-politický týždenník

aj v minulých rokoch,“ pripomenula učiteľka Fábryová. V tejto škole, ktorá patrí do Inđijskej obce, sa výučba koná priamo v škole. Žiaci sú rozdelení do dvoch skupín tam, kde ich je viac ako 18. Prvá skupina pracuje v predpoludňajších hodinách a druhá skupina žiakov do školy chodí popoludní. „Keďže v Slankamenských Vinohradoch mám iba troch žiakov, pracujeme riadne, ako aj doteraz. Zmena je len v tom, že školské hodiny sú kratšie, trvajú 30 minút a na úrovni školy dodržiavame všetky pravidlá, ktoré predpísalo patričné ministerstvo,“ akcentovala spolubesedníčka Fábryová a doložila, že všetci záväzne nosia ochranné rúška a častejšie sa koná dezinfekcia objektov a učebných pomôcok. • KULTÚRA •

Kultúra . Oznamy

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Samuel Čeman: V stopách moderny a postmoderny (ISBN 978-86-7103-539-2)

Jaroslav Čiep

oku 2014 v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci, v edícii Korene, vo výbere Víťazoslava Hronca, vyšla kniha literárneho kritika, učiteľa a novinára, šéfredaktora Hlasu ľudu a posledného riaditeľa Obzoru Samuela Čemana (25. 8. 1930 Báčsky Petrovec – 9. 1. 2013 Nový Sad) Kritické postoje ako prvý zväzok jeho literárnokritickej tvorby. O tom, že edícia Korene predsa ešte žije, presvedčili sme sa aj tohto roku, keď k nedožitým 90. narodeninám Samuela Čemana v rovnomennom vydavateľstve vyšiel aj druhý zväzok výberu z jeho literárnokritickej tvor-

by pomenovaný V stopách moderny a postmoderny. Ide o záverečný zväzok tohto výberu. Tento druhý zväzok z Čemanovej tvorby po-

zostáva z dvoch segmentov. Prvý tvoria Literárnokritické články a je v nich obsiahnutých deväť autorových postrehov týkajúcich sa našej slovenskej vojvodinskej tvorby. Druhú časť knihy tvorí osem Čemanových hodnotení našej kedysi práve aktuálnej produkcie poézie a prózy v stati Recenzie. Tie sa týkajú Hroncovej zbierky Hviezdy, pobrežie, Labáthových zbierok Svätec s vypichnutými očami a Zatvorený kruh, ako aj Bohušovej zbierky Hviezdne proso a Lesnej studienky Viery Benkovej-Popitovej. Je tu aj hodnotenie jednotlivých čísel literárneho časopisu Nový život a knihy Miroslava Dudka Úvod do textiky. Literárnokritický výber Samuela Čemana V stopách moderny a postmoderny zostavovateľa Víťazoslava Hronca vydalo Slovenské

vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 46. zväzok edície Korene a zároveň je 257. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmerov 20 x 15 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 104 strán, viazaná do tvrdej väzby, vyšla s vročením 2020 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Dinex v Belehrade.

CHÝRNIK

KYSÁČ. Šieste bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov bude otvorené v sobotu 19. septembra o 19. hodine v Galérii Slovenského národného domu (Ulica slovenská 47). e. š.

STARÁ PAZOVA

Tenká červená čiara Anna Lešťanová

ilovníci výtvarného umenia si do 2. októbra v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej môžu pozrieť diela Jovana Rakidžića z Belehradu, profesora na dôchodku Akadémie umenia v Novom Sade. Autor po prvý raz vystavuje v tomto prostredí a výstava pod názvom Tenká červená čiara pozostáva z 12 umeleckých prác, z ktorých 6 obrazov sú väčšieho formátu a všetky zhotovené

Z otvorenia výstavy: (zľava) Ján Agarský, Jovan Rakidžić a Marjan Karavla, organizátor výstavy • KULTÚRA . OZNAMY •

kombinovanou technikou. Jovan Rakidžić (1944 Dobrica, Obec Alibunar) získal diplom na Akadémii výtvarného umenia v Belehrade v roku 1966 v triede profesora Stojana Đelića. Členom je Združenia výtvarných umelcov Srbska od roku 1969. Pracoval ako riadny profesor na Akadémii umenia v Novom Sade a za sebou má 50 samostatných výstav a niekoľko stovák účastí na kolektívnych výstavách v našej krajine a v zahraničí. Výstavu J. Rakidžića v Starej Pazove v pondelok 7. septembra slávnostne otvoril jeho bývalý študent Ján Agarský, akademický maliar zo Starej Pazovy, ktorý sa v krátkych črtách zmienil o živote a diele tohto popredného neúnavného umelca. Pred dvomi mesiacmi milovníci výtvarného umenia z Rumy mali možnosť kochať sa v dielach akademických maliarov na spoločnej výstave práve tohto profesora – J. Rakidžića a jeho troch bývalých študentov – Jána Agarského, Rastislava Škuľca a Michala Ďurovku. Touto spoločnou výstavou bolo otvorené Kultúrne leto 2020 v Rume a inštalovaná bola v Krajskom múzeu.

Praťiľi ma Anna Horvátová

o skupiny srbských a nesprávne poslovenčených slov patrí aj sloveso „praťiť“. V našej vojvodinskej slovenčine sa sloveso „praťiť“ natoľko udomácnilo, že sme si nie ani vedomí jeho nesprávneho použitia, na rozdiel od srbského slovesa pratiti. Našou najväčšou chybou je neuvedomenie si, že sme znova zmäkčením spoluhlások v srbskom slovese získali „nové“ slovo, ale zase len nesprávne. K srbskému slovesu pratiti v slovenčine prislúchajú slovesá: sledovať, nasledovať, sprevádzať. Ísť, pohybovať sa za niekým či niečím je v slovenčine sledovať: Sledovali podozrivú osobu.; Tajne ho sledovali.; Sledovali ho krok za krokom. „Praťím“ zasadnutie v slovenčine bude mať takúto správnu formu: sledujem zasadnutie, sledujem tlač, diskusiu, výkon pracovníkov. Tu zahrnieme aj spojenie sledujem vlastné záujmy – zameriavam sa na uskutočnenie vlastných

cieľov. Ako je to s podstatným menom pratnja? Tomuto srbskému termínu v slovenčine prislúcha podstatné meno sprievod. Je to spoločná cesta s niekým, sprevádzanie: deti šli v sprievode rodičov. Sprievod v slovenčine, ktorému zodpovedá srbské podstatné meno povorka, je aj zástup ľudí idúci za spoločným cieľom: prvomájový sprievod, pohrebný... Toto slovo v sebe zahrnuje aj význam: sprevádzajúci niekoho v hudbe: klavírny, orchestrálny sprievod. Srbskému podstatnému meno pratilac, v nominatíve množného čísla pratioci, zodpovedá sprievodca, sprievodcovia – osoba / -y sprevádzajúca / -e niekoho: sprievodca nevidiaceho. Význam podstatného mena sprievodca je aj zamestnanec kontrolujúci cestovné lístky: sprievodca vo vlaku (srb. kondukter). Aj kto sprevádza a informuje pri prehliadke skupinu turistov (srb. vodič): sprievodca turistov, sprievodca v obrazárni.

38 /4925/ 19. 9. 2020

Kultúra · Oznamy Na návrh Výboru pre vzdelávanie a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie NRSNM na rok 2020 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vypisuje

SÚBEH na udelenie stredoškolských štipendií/finančnej podpory žiakom stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Srbsku Podmienky na udelenie finančnej podpory: musí byť žiakom 2., 3. alebo 4. ročníka, musí byť príslušníkom slovenskej národnosti (vyjadruje sa v prihláške), musí navštevovať triedu s vyučovacím jazykom slovenským, musí mať priemerný prospech najmenej 4,50, štipendium získavajú žiaci podľa prospechu a aktivity v mene školy, ktorými sa zveľaďuje a zachováva slovenská národnostná identita v organizácii alebo za podpory NRSNM, ak dvaja kandidáti majú identický počet bodov, prednosť majú vyššie ročníky. Na súbeh sa kandidáti prihlasujú len prihláškou zverejnenou na webovej stránke NRSNM a skenované vysvedčenia z minulých ročníkov zo strednej školy a diplomy z posledných 2 školských rokov odošlú na adresu stipendia.nrsnm@ gmail.com. Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor. Štipendium rozdelí komisia na všetky školy s vyučovacím jazykom slovenským. Rozhodnutia o udelení štipendií schvaľuje komisia. Rozhodnutia komisie sú konečné. Súbeh je otvorený od 14. do 23. 9. 2020. Prihlášky je potrebné odoslať elektronicky najneskôr do 23. septembra 2020. Dodatočné informácie na čísle: 021/422-989.

Výzva na účasť na 28. festivale Rozspievané klenoty 2020 Po rozhodnutí krízového štábu o zmiernení opatrenia v boji proti korónovému vírusu Organizačný výbor festivalu sa rozhodol usporiadať festival. Tohto roku sa festival realizuje v obmedzenom režime v súlade s opatreniami krízového štábu a za sprísnených hygienických podmienok (povinné rúška, dezinfekcia priestoru, rúk). Dom kultúry 3. októbra v Kovačici vyzýva deti od 7 do 10 a od 11 do 14 rokov, aby neváhali a zúčastnili sa na Vojvodinskom festivale slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2020. Prosíme odborných pracovníkov základných škôl, prípadne spolkov alebo združení, aby nám najneskoršie do 5. októbra t. r. zaslali písomnú prihlášku a k tomu i telefonicky potvrdili účasť jedného mladého speváka od 7 do 10 rokov a jedného mladého speváka od 11 do 14 rokov zo svojho prostredia v záverečnej – finálovej časti festivalu, ktorá sa bude konať v sobotu 24. októbra 2020 v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici. Súčasne vás upozorňujeme na zmenu čl. 3 pravidiel festivalu: „Na festivale súťažia sólisti, takže duetá a podobné skupiny môžu účinkovať len ako hostia festivalu. Na festivale súťažia speváci v dvoch vekových kategóriách: • mladšia veková kategória od 7 do 10 rokov; • staršia veková kategória od 11 do 14 rokov. Účastník, ktorý obsadil prvé miesto vo svojej kategórii, viac nemôže súťažiť v tej istej kategórii; na festivale vystúpi ako víťaz minulých ročníkov festivalu v revuálnej časti.“ Pravidlá a prihlášku si môžete stiahnuť na našej webovej stránke: www.kultura-kovacica.com/dokumenty. Písomné prihlášky v určenom čase treba zaslať na adresu: DOM KULTÚRY 3. OKTÓBRA Ul. maršala Tita 46 26 210 Kovačica s poznámkou: Prihláška na festival Rozspievané klenoty 2020 alebo e-mailom na adresu: dkulture@gmail.com. Ďalšie informácie o festivale Rozspievané klenoty možno získať na číslach 013/661-112, 013/660-666; 062/885-08-14 (Ján Tomáš) a 062/881-53-76 (Pavel Tomáš st.) a na webovej stránke www.kultura-kovacica.com.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KRÍŽOVKA ČÍSLO 38

V tajničke sú mená, ktoré oslavujeme 25. a 28. januára. autor: JÁN BAŽÍK

tajnička

obil kovom

filmová úloha

jednotkový vektor

vpíšte VD

dusík

vysved- posudzovateľ čenie diel

prirovnal telúr

súzvuk tonov

predložka v

jednotka el. napätia ženské meno rovnaké písmená latinská spojka

lantán

AS HL DU ĽU

časť kostry symbol, znak

postavenie dielo maliara

čas, obdobie mier, zhoda

ukazovacie zámeno amerícium rubeľ odtienok

adut kyslík

tajnička

domáce zviera

Dánsko

ba ešte anno Domini (skr.)

Ivan Krasko oblek osobné zámeno včelie stánky

stretnutie zásah

predložka ponad

avenue

Pavel Nedved jazero, horské oko rádius

maškarný sprievod

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 37 – VODOROVNE: skúmanie, m, želal, eh, dal, d, Rus, seno, osem, páv, vinič, so, Na, nadol, Íri, sebe, kiks, Don, y, oko, kk, znovu, á, tlakomer

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

TAJNIČKA: SMEROVNÍKY K SEBE Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 37 z čísla 37 Hlasu ľudu z 12. septembra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ŽELMÍRA POVOLNÁ, Ul. vojvodinských brigád č. 10, 26 215 Padina. Blahoželáme. • KULTÚRA · OZNAMY •

Oznamy

• OZNAMY •

38 /4925/ 19. 9. 2020

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

lekárovi a bývalému riaditeľovi DZ Báč

Dr. SLAVKOVI SAMARDŽIĆOVI 1951 – 2020 z Batajnice

Ďakujeme za všetko, čo ste urobili pre nás ako vynikajúci lekár a dobrý človek. Zostanete nám v peknej spomienke. Vaši Selenčania

KATARÍNA SĽÚKOVÁ rod. Bartošová 9. 4. 1936 – 29. 8. 2020 z Báčskeho Petrovca

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/82692-05 a 021/782-278.

Tichú spomienku si zachová

PRE MILOVNÍKOV KNÍH brat Ján s manželkou Annou a rodinami Pucovskou a Myjavcovou

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

DROBNÝ OZNAM DÁVAME DO PRENÁJMU v okolí Futockého trhu v Novom Sade izby a byty nefajčiarom. Všetko nové. Vynikajúce podmienky na učenie. Kontakt: 064/975-85-42.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nedožité 50. narodeniny Dňa 14. septembra 2020 uplynuli 3 boľavé roky, čo nás navždy opustila naša dcéra

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku a matku

MÁRIU ZAHORCOVÚ

rod. Murtínovú 22. 4. 1970 – 14. 9. 2017 – 2020 z Hložian

MÁRIA ZAHORCOVÁ

rod. Murtínová 22. 4. 1970 – 14. 9. 2017 – 2020 z Hložian I keď je tomu tri roky, čo nie si s nami, v našich srdciach stále žiješ. Čas plynie, smútok zostáva a bolesť v srdci neprestáva. S láskou a úctou si na Teba spomínajú rodičia

www.hl.rs

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba večná. Navždy nám budeš chýbať. Manžel Daniel a synovia Dalibor a Viktor

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. septembra 2020 uplynie rok, čo nás navždy opustila naša mama a starká

ANNA SUPEKOVÁ

15. 10. 1952 – 2019 – 2020 z Hložian

Zostaneš navždy v našich srdciach. Dcéra Jarmila, syn Ján a vnučka Marcela • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho manžela

Michala Lekára

Lúčim sa s Vami, moji milí, ruky stisk Vám už nemôžem dať, srdce mi dotĺklo, odišli sily, lúčim sa s každým, kto ma mal rád.

na nášho deduška

Michala Lekára

1942 – 2019 – 2020 zo Silbaša

Michala Lekára

1942 – 2019 – 2020 zo Silbaša

Na neho si s úctou spomínajú:

Manželka Mária Lekárová

dcéra Elenka, zaťko Steva a vnučky Tamara a Tijana

SPOMIENKA

Dňa 20. septembra 2000 sme sa navždy rozlúčili s naším drahým manželom, otcom a starým otcom

DR. JÁNOM KOREŇOM

19. 11. 1935 – 20. 9. 2000 – 20. 9. 2020 z Kovačice

Čas rýchlo plynie, ale spomienka na našich zosnulých navždy zostáva. S úctou si na neho spomínajú: manželka Bohumila Koreňová, syn Jaroslav, nevesta Anna, dcéra Ľudmila Bírešová s manželom Jánom, vnukovia Jaroslav a Ján Koreňovci s rodinami, vnučka Andrea Radovićová s rodinou a vnuk Dušan Bíreš

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným otcom a starkým

JÁNOM TRNOVSKÝM 19. 1. 1940 – 4. 9. 2020 z Padiny

Keď si nás zanechal, nestrácame len Teba, mizne nám nad hlavou kus krásneho neba, pod ktorým sme žili v bezpečí, v pohode, obhŕňaní láskou pri Tvojej dobrote. Všetkých si miloval, ku každému bol chtivý, nech je Tvojej duši sám Boh milostivý. Syn Ján Trnovský s manželkou Markou a dcérami Dijanou a Darinou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho otca, svokra a deduška

1942 – 2019 – 2020 zo Silbaša

Už len kyticu kvetov Ti môžeme na hrob dať, za všetko ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Tichú spomienku mu venujú: vnučky Tamara a Tijana

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom

JÁNOM TRNOVSKÝM 19. 1. 1940 – 4. 9. 2020 z Padiny

Ruka v ruke kráčali sme spolu 60 rokov. Na tej ceste bolo veľa spoločných krokov. Naša cesta zrazu sa skončila, lebo Tvoja ruka moju vypustila. Niet viac ramena, o ktoré som sa opierala, už som Ti posledné zbohom povedala. Teraz sa cez slzy na dvere pozerám, viem, že sa nevrátiš, darmo Ťa vyzerám. Len jedna myšlienka moju ranu hojí, že si v Božích rukách na večnom pokoji. Manželka Zuzana Ďakujem všetkým tým, ktorí prišli môjho manžela vyprevadiť na jeho poslednú cestu.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s drahým otcom

JÁNOM TRNOVSKÝM 19. 1. 1940 – 4. 9. 2020 z Padiny

Bôľ tlačí hruď a slza sama vypadne, keď pri životných radostiach Teba nemáme. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a čakať, že čas rany vylieči a nás s raneným srdcom žiť naučí. Navždy budeš žiť v našich srdciach. Dcéra Zuzana Koláriková s manželom Jánom 38 /4925/ 19. 9. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. septembra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) 10.30

11.00 11.30 21.00

Nedeľa 20. septembra Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 2017, revuálna časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota16.00, nedeľa 6.00)

Utorok 22. septembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. V tejto nedeľnej Dúhovke bude odvysielaný zaujímavý portrét nášho známeho slovenského vojvodinského novinára Juraja Bartoša, ktorý si od jari bežného roku vychutnáva dôchodcovský chlebík. Okrem kolegu Bartoša vo vysielaní sa o jeho novinárskej tvorbe zmienia aj niektorí jeho kolegovia a kamaráti. Dotyky. Cenu Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti divadelného umenia a umeleckého prednesu, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí v tomto roku získal režisér Ľuboslav Majera z Petrovca. Pri tejto príležitosti bude odvysielaný rodinný magazín Dotyky nakrútený v roku 2011 a venovaný jeho životnému jubileu – 60. narodeninám.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 20. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 23. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 18. septembra – Pavúčia sieť Sobota 19. septembra – Prenasledovaný Pondelok 21. septembra – Pán domu Utorok 22. septembra – Pomsta znásilnenej Streda 23. septembra – Deň bláznov Štvrtok 24. septembra – Surfistka

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 20. septembra Film: O ľuďoch a čarodejníkoch Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Spaľujúci oheň Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 20. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Padinčania si pripomenuli 214. výročie založenia osady Kreslený film: Rút Utorok 22. septembra 16.00 Športový rybolov si získava čoraz väčšiu obľubu u ľudí Prihlasovanie na festival Rozspievané klenoty prebieha Divadelné predstavenie: Falošné jednanie Piatok 25. septembra 16.00 Film: Pipi Dlhá Pančucha Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Doma dobre, vonku zle BUDÚCNOSŤ – OMLADINAC 5 : 2 (3 : 1)

Ján Murtín

ložančania si na domácom trávniku na svoje konto pripísali ďalšie tri body. Správnym prístupom k hre si trasovali cestu k víťazstvu už v prvých dvadsiatich minútach. Na začiatku, v 2. min., Kolár nádhernou parabolou z viac ako 25 metrov trafil ľavý roh prekvapeného Miljana Zelića – 1 : 0. V 14. min. Čipkár zachránil, zdalo sa, stratenú loptu, v dueli sa zbavil strážcu, prihral Carićovi, ktorý strelou od žrde matoval brankára Bukovčanov – 2 : 0. V 20. min. sa znova zaskvel Carić a trafil po prihrávke Leđanca – 3 : 0. Hostia po osviežení pre horúčavu zmenili rozostavanie tímu, stiahli sa a z protiútokov boli veľmi nebezpeční. Pomohla im aj nezodpovedná hra stredopoliarov Budúcnosti, ktorí zabudli na defenzívu. Využil to Plavšić v 34. min. a

skorigoval na 3 : 1. Bukovčania mali aj veľkú pomoc neistého a neskúseného rozhodcu Vujakovića z Crvenky, ktorý bol doslova ich dvanástym hráčom, čo iritovalo domácich. Začiatkom druhého polčasu, v 49. min., Bučík pekne odcentroval, Čipkár prehodil loptu k naladenému Carićovi, ktorý ju upravil do pravého rohu – 4 : 1. Rozhodca potom za hostí odpískal zopár problematických faulov okolo šestnástky Hložančanov, jeden využil kapitán Nemanja Mijić, keď prekvapil zle postaveného Dukića – 4 : 2. Konečný pokoj a triumf domácim zabezpečil v 83. min. mladučký náhradník Krasnec, ktorý po rohu Glišića efektne hlavičkoval – 5 : 2. Po zápase hráč hostí Miloš Mijić vulgárne nadával málopočetným domácim okolo ihriska, zaiskrilo to, ale usporiadatelia znemožnili väčší incident. Rozhodca žltými kartami trestal Kolára a Blatnického, len troch hostí, čo sa nepáčilo ani delegátovi Jovanovićovi zo Somboru, ktorý to uviedol aj v zápisnici.

Útočnosť sa oplatila SLÁVIA – STANIŠIĆ 0 : 2 (0 : 1)

Ján Šuster

Pivnici obe mužstvá hrali dobrý futbal a snažili sa dosiahnuť čím lepší výsledok. Hostia z dediny Stanišić sa predstavili vo veľmi dobrom svetle. Je to skupina dobre pripravených hráčov, ktorí hrajú agresívny futbal s množstvom súbojov, pravda, v hraniciach korektnosti. V prvých desiatich minútach nedeľného stretnutia hráči oboch mužstiev akoby čakali na chyby súpera, takže sa hralo najviac medzi dvoma šestnástkami. • ŠPORT •

Prví pohrozili domáci v 21. min., keď sa po peknej prihrávke Marojević ocitol sám pred brankárom Predragom Brkićom, no jeho strela zblízka minula bránu. Pokuta prišla už v 25. min., keď hostia založili útok po pravej strane, lopta doletela pred bránu Slávie, kde ju Branković prijal na prsia a ostrou strelou zaslal za chrbát brankára Vučetića. Po strelenom góle hostia mali viac loptu na nohách, no ich útoky zadáci domácich zastavovali pred svojím trestným územím. Hostia zastavovali útoky domácich tiež načas, ale vyložených šancí nebolo. V druhom polčase obraz hry sa mnoho nezmenil, hralo sa aj naďalej, lenže teraz domáci viac útočili a hostia sa orientovali na protiútoky. V 67. min. Jušković z rohu z ľavej

BUDÚCNOSŤ: Dukić, Bučík, Ljubičić, Kolár (Fábry), Horvát, Đumić, Molnár (Glišić), Katiak (Zahorec), Čipkár (Krasnec), Carić, Leđanac (Blatnický) RUSÍN – BUDÚCNOSŤ 4 : 1 (2 : 0) Hostia z Hložian v Ruskom Kerestúre porazili sami seba. Hráči Budúcnosti mali územnú prevahu, kontrolovali diania na trávniku. Po prvom výlete na polovicu súpera domáci si vynútili faul na viac ako 35 metrov od brány

Zahrával sa s Bukovčanmi: Mihajlo Carić (Budúcnosť Hložany)

Dukića. Đukanović strelil a na prekvapenie všetkých lopta skončila popod v sieti – 1 : 0. Už v 17. min. Đumić daroval loptu Danojevićovi, ktorý išiel zoči-voči Dukićovi, tento nohou vybránil, ale dobiehajúci Sajankovič trafil prázdnu bránu – 2 : 0. Do konca

polčasu Leđanac párkrát prekabátil strážcu Kočiša, ale vždy stroskotal na výbornom brankárovi Kalinićovi, ktorý kryl aj strelu Čipkára hlavou zblízka v 41. min. V druhom polčase náhradník Molnár priniesol ešte väčšiu dominanciu hostí v strede ihriska. Domáci akoby nemali sily, no v bráne panoval Kalinić, ktorý zlikvidoval obrovské šance Leđanca a Čipkára, Popović po centri Kolára z troch – štyroch metrov hlavičkoval tesne vedľa brány. Vzrušujúci bol finiš zápasu, keď v 86. min. Branković v protiútoku prekabátil celú obranu hostí a Danojević iba dorazil loptu do siete – 3 : 0. Už v nasledujúcom útoku Leđanac nádhernou strelou zmietol pavučinu z ľavého horného rohu Kalinića – 3 : 1. V 89. min. Branković z rohu trafil do hlavy V. Vujovića, ktorý vedľa statických, nebrániacich sa hostí trafil – 4 : 1. Vo férovom zápase rozhodca Đurđević z dediny Aleksa Šantić žltými kartami trestal domáceho Kočiša a hostí Đumića, Leđanca a Glišića pre frflanie po jeho verdiktoch. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Đumić, Ljubičić (Krasnec), Kolár, Horvát, Popović, Bučík (Molnár), Katiak (Fábry), Čipkár, Glišić, Leđanac V nedeľu o 16. hodine Budúcnosť uvíta somborský ŽAK. Foto: J. Pucovský

domácich. Víťazstvo hostí zo Stanišića je zaslúžené, lebo vedeli využiť chyby Pivničanov. Zápas viedol Šćepanović z Kruščića a prácu mu obľahčili hráči oboch mužstiev svojím športovým správaním. Predsa žlté karty dostali Rakočević (Slávia), Resanović, Radev a Pavin (Stanišić). SLÁVIA: Vučetić, Záskalický, M. Šmit, Jušković, A. Šmit, Beláni (Kuchta), Rakočević, Petrović (Benka), Kotiv (Bolehradský), Marojević (Nikolić), Čvokić. Pionieri Slávie prehrali majstrovský zápas v Čelareve s ČSK Pivara 4 : 2. Góly za hostí dali Nedovolil kapituláciu: brankár FK Beláni a Milec. Stanišić Predrag Brkić Výsledky 5. kola: ŽAK – Tvđastrany vysoko odcentroval loptu pred bránu súpera, ktorá preletela va 2 : 2, Budućnost – BSK 4 : 0, ponad všetkých, na druhej strane ju Polet – Radnički 0 : 0, Kulpín – Zadočkal Čvokić, ostro vypálil, ale bran- drugar 2 : 1, Maglić – Budućnost kár Brkić strelu bravúrne vyhodil na (P) 1 : 3, Borac (BG) – Kordun 4 : 1, roh. Keď sa to najmenej očakávalo, Omladinac – Borac 46 1 : 3, Rusín hostia v 84. min. založili protiútok – Budúcnosť (H) 4 : 1. Foto: J. Pucovský a Stanković druhýkrát rozvlnil sieť 38 /4925/ 19. 9. 2020

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Chvíľkové záblesky v Padine V 5. kole majstrovstiev bolo dosť prekvapení. Polovicu zápasov vyhrali hostia, tri výhry patrili domácim a jeden súboj sa skončil bezgólovou remízou. Kontinuitu dobrých výsledkov držia Alibunarčania a Gajčania. Pri vrchu tabuľky sú i Pavlišania, ktorí si priniesli body z Ivanova. Spartak 1911 z Debeljače na hosťovaní v Starom Tamiši presvedčivou výhrou dokázal, že môže viac ako na predošlých zápasoch. Padinčania sa nemôžu rozohrať, ale v stretnutí s poslednou Hajdušicou boli úspešnejší. Výsledky 5. kola: Radnički – Jugoslavija 0 : 1, Strela – Crvena zvezda 2 : 3, Dolina – Hajdušica 3 : 1, Budućnost – Partizan (U) 3 : 1, BAK – Banat 1 : 0, Stari Tamiš – Spartak 1911 0 : 3, Sloga – Partizan (G) 0 : 1, Potporanj – Polet 0 : 0.

DOLINA – HAJDUŠICA 3 : 1 (1 : 1)

Ján Bokor

kolo 30 divákov, ktorí sa ukradomky stiahli za ohradu, čo organizátorom zápasu robilo osobitný problém pre zákaz zoskupovania sa, na pekne upravenom ihrisku nevidelo pekný futbal. Hráči oboch mužstiev prejavili veľa vôle a odvážnosti bojovať o prepotrebné body, ale sa im to jednoducho nedarilo. Veľa chceli, málo urobili. Prvá polhodinka sa minula v nezaujímavej hre, bez premyslenejšej akcie. Videli sme iba dve strely na brány. Najprv sa Anđelko Knežević pokúsil prekvapiť domáceho brankára Bujakovića, dobre mieril do dolného

rohu brány, ale tento zachránil svoju sieť. Na druhej strane podobne urobil domáci útočník Gigović, ale brankár Stojanovski dobre zakročil a loptu chytil. Prvý záblesk na ihrisku vyvolal vedúci gól hostí. V 35. min. nedorozumenie obrancu a brankára Doliny šikovne využil Nikola Ružić a rozvlnil nechránenú sieť. Vedenie hostí prebudilo z ospanlivosti hráčov Doliny, ktorí zaútočili a výsledok prvého polčasu vyrovnali na 1 : 1. Strelcom bol M. Kelečević. S výsledkom prvé-

M. Jovanov z penalty prekonal brankára Stojanovského – 2 : 1

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Desiati nemohli viac! GRANIČAR – PANÓNIA 4 : 0 (2 : 0) J. Pucovský

o odloženom zápase s mužstvom Jedinstvo Lemeš z dediny Svetozar Miletić lalitská Panónia v nových majstrovstvách vykročila v Riđici. Laliťania na toto hosťovanie odišli v krušnej nálade; bez

www.hl.rs

ho polčasu nikto nebol spokojný a namiesto toho, aby povzbudzovali hráčov, prítomní im adresovali nadávky a urážky. Po prestávke hráči Doliny pôsobili istejšie, nebezpečnejšie útočili, prinútili vytrvalých hráčov z Hajdušice brániť sa. Náhradník Jovanov sa prudkými strelami snažil prekvapiť brankára hostí, ale strieľal vedľa brány. Brankár Stojanovski bravúrne zastavil strely Bančova a Gigovića, ktoré smerovali do dolných rohov jeho brány. Dolina zlomila odpor v 82. min. Vtedy Folťan fauloval Kelečevića a rozhodca Marković to trestal penaltou. Po kratšej naťahovačke a márnych protestoch hostí penaltu úspešne realizoval Jovanov a celkom obrátil výsledok. Výhru si domáci zaistili v 88. min. Dobre centrovaná lopta letela na hlavu náhradníka Ilića, ale ho predišiel Z. Litpák a poslal loptu do vlastnej

predsedu, správy, trénera, bez jediného spoločného tréningu, a z pätnástich disponujúcich hráčov cestovali len desiati?! Medzi nimi boli aj dvaja veteráni, Aleksandar Popović a Miroslav Kršić. Mužstvo hostí nemohlo nič ani očakávať z tohto zápasu, aj keď ani

Informačno-politický týždenník

domáci nie sú bohvieako silní. Hostia dokonca prví prostredníctvom Kršića trafili sieť, ale rozhodca anuloval gól pre údajný ofsajd. Hráči Graničara potrebovali hodne času, aby prvýkrát prekonali druhého brankára Panónie Štefana Hrnčiara. Podarilo sa im to v 40. min., ale z hlbokého postavenia mimo hry strelca, ktoré mladá postranná rozhodkyňa nevidela. Na 2 : 0 domáci zvýšili v 45. min. vďaka vlastnému gólu stopéra Tomu. Už v 46. min. domáci viedli 3 : 0 a v 50. min. padol aj posledný gól na zápase. Smutné je, že Laliťania takto začali majstrovstvá, ale tre-

siete. V dramatickom finiši domáci zaslúžene vyhrali, ale výkonom neoduševnili. Hajdušičania boli tvrdým orieškom, vo svojich radoch majú hráčov schopných bojovať o lepšie výsledky ako doteraz. No treba im zazlievať, že odišli z Padiny nahnevaní, aj keď na to nemali dôvody, lebo zápas mal korektný priebeh. DOLINA: Bujaković, Radenković, Bančov, Ľauko (Kolak), Kelečević, Hlavča (Mitkovski), Trajčevski, Gigović, Čížik (Jovanov), Sokola (Ilić), Popović HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Folťan, Knežević, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić, Pejčić, Spremo V nedeľu Dolina bude hosťovať v Pavliši a Hajdušica doma uvíta vedúcu Budućnost z Alibunara.

1. Budućnost 2. Partizan (G) 3. C. zvezda 4. BAK 5. Dolina 6. Jugoslavija 7. Potporanj 8. Strela 9. Partizan (U) 10. Stari Tamiš 11. Sloga 12. Radnički 13. Spartak 1911 14. Polet 15. Banat 16. Hajdušica

5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5

4 3 3 3 2 2 2 2 2 2 1 1 1 1 1 0

1 2 2 1 1 1 1 1 1 1 2 2 1 1 0 2

0 0 0 1 2 2 2 2 2 2 2 2 3 3 4 3

11 : 3 13 14 : 7 11 8 : 4 11 9 : 7 10 12 : 8 7 5: 4 7 4: 3 7 11 : 11 7 8: 8 7 5: 8 7 5: 5 5 4: 6 5 7: 8 4 3: 9 4 5 : 13 3 4 : 11 2

ba dúfať, že jesennú časť predsa skončia, lebo je v lige iba sedem klubov. To znamená, že každý tím má zohrať iba šesť zápasov. PANÓNIA: Š. Hrnčiar, Z. Dobrić, Popović, Toma, Terek, Turčan, I. Hrnčiar, Naď, Kršić, Černok Výsledky 2. kola: Graničar – Panónia 4 : 0, Rastina 1918 – Dinamo 0 : 3, Sport – Telečka 0 : 3, voľné bolo Jedinstvo Lemeš. V 3. kole Panónia by mala uvítať Rastinu 1918, ale sa nevie, či to bude v Laliti, alebo v susednom Ruskom Kerestúre.

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Zo Šlajzu body sa vezú VRBAS – MLADOSŤ 1 : 3 (1 : 0)

Juraj Pucovský

ladosť nie je žiadnou výnimkou, keď ide o súperov mužstva Vrbas, ktoré prehralo dosiaľ všetkých šesť zápasov tak doma, ako aj na svojom Šlajze, na ktorom Vrbašania v minulosti prežívali krajšie futbalové chvíle. Začiatok zápasu nesľuboval takúto presvedčivú výhru. Ako nám povedali vo FK Mladosť, domáci sa prví rýchlo a celkom nečakane presadili. V 12. min. hostia z Petrovca zahrali z rohu, obranca domácich vykopol loptu ďaleko napred svojmu spoluhráčovi, tento prihral Cicmilovi, ktorý sa vyšmykol niekoľkým súperom a prekonal Leňu. Domáci aj v pokračovaní hrali lepšie, hoci

sa Fábry dvakrát, Kaňa raz pokúsili strelami z diaľky a dobrý center Šprocha nemal kto využiť. V druhom polčase celkom iný obraz. Petrovčania nemali čo čakať, taktizovať a zahrali vabank. To sa im oplatilo už v 50. min., keď Ožvát prihral Šprochovi, tento uvoľnil Zorića, ktorý nemohol kopať na bránu, iba potisol loptu kapitánovi a presný zásah z osemnástich metrov skončil v pravej šibenici – 1 : 1. Bol to šiesty gól Ožváta v týchto majstrovstvách, a tak bezpečne vedie na klubovej listine strelcov. Bod neuspokojoval nároky mužstva Mladosti, ktoré pokračovalo v útokoch. V 72. min. Ivetić kopal z rohu, Kaňa prehodil loptu hlavou a Jakuš ju dorazil do siete – 1 : 2. Niečo sa nepáčilo domácemu hráčovi Martinovi Jovanovićovi, nedovolene protestoval a gestikuloval u rozhodcu Nikolu Šćepa-

novića z Kruščića, ktorý ho najprv potrestal žltou kartou, a keď tento neprestal nešportove namietať proti jeho verdiktu, v 73. min. mu ukázal cestu do šatne. Všetky dilemy, ak ich vôbec aj bolo, na tomto zápase riešil Stojaković tretím gólom za Mladosť v 84. min. Žlté karty dostali Kozomora a Popović (Vrbas), resp. Šproch a Kavčić (Mladosť). MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Jakuš, Šproch, Zorić (Stojisavljević), Kaňa (Đokić), Ivetić, Fábry (Stanić), Kavčić (Đaković), Beronja, Petej

(Stojaković) Výsledky 6. kola: Obilić – Bačka 1 : 1, Hercegovac – Njegoš 2 : 0, Bajša – Mladost (T) 3 : 1, Vojvodina (T) – Krila Krajine 1 : 1, Vrbas – Mladosť (P) 1 : 3, Crvenka – Tekstilac 0 : 2, Vojvodina (BG) – Mladost (A) 1 : 0, Srbobran – Tavankut 1 : 1, Radnički – ČSK Pivara 0 : 0.

Šesť zápasov – šesť gólov: kapitán Mladosti Pavel Ožvát

1. Vojvodina (BG) 2. Mladosť (P) 3. Mladost (A) 4. ČSK Pivara 5. Mladost (T) 6. Bajša 7. Radnički 8. Tavankut 9. Tekstilac 10. Bačka 11. Krila Krajine 12. Srbobran 13. Hercegovac 14. Crvenka 15. Obilić 16. Njegoš 17. Vojvodina (T) 18. Vrbas

6 6 6 6 6 5 6 6 5 6 6 6 6 6 6 6 6 6

6 4 4 4 4 3 3 2 2 2 2 1 1 1 1 1 0 0

0 1 1 1 0 2 1 3 2 2 1 2 2 2 1 1 2 0

0 13 : 2 18 1 20 : 5 13 1 10 : 2 13 1 10 : 4 13 2 10 : 8 12 0 9 : 3 11 2 11 : 9 10 1 5 : 3 9 1 9 : 5 8 2 10 : 11 8 3 9 : 11 7 3 10 : 11 5 3 5 : 8 5 3 6 : 11 5 4 8 : 17 4 4 7 : 16 4 4 3 : 16 2 6 3 : 16 0

centroval pred bránu a Birmanac hlavičkoval – 0 : 3. Hostia v 62. min. využili ešte jednu príležitosť, Stanić centroval, Čurović hlavou prihral Birmancovi a tento dosiahol hetrik. Domáci sa nevzdávali do posledného hvizdu rozhodcu, vytvorili si aj príležitosti, ale výsledok nezmenili. AŠK: Stojkov, Vesin, Gove-

dar, Matejin, Stanić, Kujundžić (Korać), Mijić, Zakić, Adamov (Striško), Čurović (Samolovac), Birmanac Výsledky 5. kola: Crvena zvezda – MSK 3 : 1, Lehel – Mladost (L) 1 : 3, Rusanda – Potisje 4 : 1, OFK Klek – Vojvodina (B) 2 : 3, Mladost (BD) – Radnički 1911 1 : 0, 2. oktobar – Jedinstvo 4 : 1, Vojvodina (NM) – Polet 1 : 3, Borac – Tamiš 3 : 0.

Kulpínčania boli oduševnení za to, aké ovzdušie vládne v športovej hale Milenijum, ako i za M. Terzića. Azda preto zápas začali hrať strnulo, neskoršie to lepšie dopadlo, ale prvý set prehrali. V druhom sete od začiatku viedli a zaslúžene vyrovnali. V treťom sete hostia boli tiež úspešnejší. Štvrtá časť bola tiež ťažká, keď Banat vyrovnal. Kulpínčania psychicky nevydržali a po piatom

sete domáci mohli oslavovať tesnú výhru. Treba pripomenúť, že Kulpín hral oslabený, lebo do Vršca nemohli cestovať Daniel Peťkovský, Srđan Radanović, Dušan Prodanović a Nikola Emer. Martin Lekár je ešte stále zranený, takže hral iba málo. Výsledky: 25 : 23, 22 : 25, 25 : 27, 27 : 25, 15 : 7. VK KULPÍN: Relota, Zima, Petrović, Ćirić, Babić, Gajičić, Bojkov, Salatić, Lekár

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Maximálna korisť DELIJA – AŠK 0 : 4 (0 : 2)

Vladimír Gál

jedného z najťažších hosťovaní v Mokrine sa Aradáčania vrátili s maximálnou korisťou. Domáce mužstvo, ktoré na vlastnej pôde neprehráva tak

často, nemalo mnoho šancí s naladenými zverencami trénera Srđana Zakića. Hostia sa vedenia ujali gólom kapitána Zakića v 14. min. V 18. min. Čurović bol lepší v dueli s domácim obrancom, prihral Birmancovi, ktorému nebolo ťažko zvýšiť náskok svojho tímu. Po zmene strán už v 50. min. na tomto zápase výborný Stanić

KULPÍNČANIA VO VRŠCI

Tesná prehra BANAT – KULPÍN 3 : 2 Katarína Gažová

emifinále pohárovej súťaže v nedeľu 13. septembra vo Vršci hrali domáci prvoligista a druholigista z Kulpína. • ŠPORT •

Treba pripomenúť, že za Vrščanov hral aj bývalý reprezentant Srbska Miloš Terzić. Zápas bol mimoriadne dobrý a bojovný.

38 /4925/ 19. 9. 2020

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Na záver sklonili hlavy JEDNOTA – RADNIČKI (Z) 1 : 2 (1 : 1)

Matej Bzovský

ajťažšie je získať vopred zaplánované body. Pocítili to v nedeľu na vlastnej koži futbalisti Jednoty. Sebavedomie sa im poriadne vypomstilo a z tejto porážky sa môžu iba poučiť, ale je márne plakať nad rozliatym mliekom. Hostia z Banátu, ktorí sa zaslúžene tešili druhej výhre, začali bez rešpektu, nebojácne, húževnato vzdorovali a dobre atakovali, čo im prinieslo vedenie už v 9. min. Mladý Radomir Krstin využil hrubú

chybu domácej obrany, najmä váhajúceho Marka Mirosavljevića, a zblízka dosť ľahko upravil loptu do siete. Keď domáci pochopili, že oproti sebe majú vážneho a takticky dobre pripraveného súpera, začali hrať aktívnejšie, ale robili početné chyby v prihrávkach v strede poľa. V 34. min. po trápení pred bránou hostí predsa sa im podarilo vyrovnať. Slavoljub Đokić sa kľučkou zbavil dvoch strážcov a potom prízemnou strelou trafil sieť. Tento hráč mal ďalšiu šancu, čo by iste zmenilo situáciu na ihrisku, ale jeho strelu zablokoval dobrý brankár hostí zo Zreňanina Nemanja Radović. Aj od začiatku druhého polčasu hostia nebezpečne hrozili. V 49.

min. si vynútili pokutový kop po nepozornom zákroku Igora Vasovića a správne nariadenú penaltu Marko Kovačević premenil na nový náskok, vysvitlo, že aj na konečný výsledok zápasu. V 55. min. mohli aj zvýšiť náskok, ale delovka najlepšieho jednotlivca na zápase Ognjena Dučića skončila na pravej žrdi. V poslednej polhodine domáci vrhli všetky sily do šestnástky hostí, ktorí mali pevné zadné rady, aj nervozita príliš zväzovala nohy hráčom Jednoty. Možno Pazovčania mohli z dvoch voľných kopov spoza šestnástky vyrovnať, ale nepresne strieľali. Hráči Jednoty v závere vynaložili veľké úsilie na to, aby získali aspoň bod. V nadstavenom čase Nenad Perović namieril loptu k ľavej žrdi, ale pozorný brankár vyrazil loptu na roh. V posledných chvíľach nie práve zaujímavého, len na momenty vzrušujúceho zápasu

domáci mali jedinečnú šancu. Správne nariadenú jedenástku malér Đokić dosť ľahostajne nevyužil a lopta z bieleho bodu skončila na pravej žrdi. Tak Pazovčania opustili hraciu plochu so zvesenými hlavami a zlou skúsenosťou, že žiadneho súpera nesmú podceniť vo vyrovnanej lige. JEDNOTA: Jovišić, Lazić (Milovčević), Mirosavljević, Ranđić, Gavrilović, Đokić, Zeljković (Panjak), Marinković (Maoduš), Vasović (Subotić) Perović, Ivetić Výsledky 6. kola: Prvý máj – Bečej 1 : 0, Jednota – Radnički (Z) 1 : 2, Radnički 1912 – Feniks 1995 3 : 0, Kozara – Mladost 0 : 3, Vojvodina – Tisa 0 : 2, Stari grad – Dinamo 2 : 0, Omladinac – Borac 0 : 0, Bačka 1901 – Sloga 2 : 0, Hajduk 1912 – Dunav 1 : 1, Vršac – Sloboda 3 : 0. Po tejto prehre Jednotu očakávajú dva ťažké zájazdy. Najprv v mimoriadnom stredajšom kole na ihrisko do Bečeja a potom v sobotu o nič ľahšiu úlohu nebudú mať ani v stretnutí s Prvým májom v Rume.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Tréner a predseda zostali! TATRA – FUTOG 2 : 1 (0 : 1)

Pavel Pálik

prvom polčase sme sledovali hru dvoch rovnocenných súperov, šancí bolo málo a jedinú za hostí v 28. min. premenil Mirson. V druhej časti domáci sa prebrali a vďaka gólom svojho najlepšieho hráča Miroslava Živojinova v 54., resp. 68. min. obrátili výsledok. Je to prvá jesenná výhra Tatry, príjemné potešenie pre fanúšikov, cenné tri body, ktoré priniesli aký-taký pokoj do klubu a nádej, že v pokračovaní bude lepšie. Pripomíname, že demisie trénera Sašu Milanovića a predsedu Darka Stankovića neprijali, takže aj ďalej zostávajú na svojich postoch. Zápas v Kysáči viedol Novosadčan Šarić, ktorý jedinou žltou kartou potrestal hosťa Samardžiju.

www.hl.rs

TATRA: Milošević, Budík (Zeljković), Krpović, Kojičić, Novičević, Haška (Panović), Radić, D. Ožvát, Janković, A. Ožvát, Živojinov Výsledky 5. kola: Veternik – Titel 8 : 1, Slavija – Šajkaš 2 : 1, Sirig – TSK 1 : 2,

Fruškogorac – Susek 3 : 1, ŽSK – Jedinstvo 3 : 2, Fr. partizan – Hajduk 3 : 0, Petrovaradín – Bačka (B) 0 : 0, Bačka 1923 – Tatra 4 : 0, Futog – Omladinac 0 : 1. Výsledky 6. kola: Titel – Omladinac 0 : 0, Tatra – Futog 2 : 1, Bačka (B) – Bačka 1923 1 : 1, Hajduk – Petrovaradín 1 : 4, Jedinstvo

Z tejto akcie Miroslav Živojinov (v modrom) vyrovnal výsledok na 1 : 1

Informačno-politický týždenník

– Fr. partizan 1 : 1, Susek – ŽSK 2 : 4, TSK – Fruškogorac 2 : 0, Šajkaš – Sirig 1 : 0, Veternik – Slavija 4 : 1. Tatra v sobotu 19. septembra bude hosťovať v susednom Stepanovićeve.

1. Veternik 2. Fr. partizan 3. Fruškogorac 4. ŽSK 5. TSK 6. Sirig 7. Bačka 1923 8. Petrovaradín 9. Šajkaš 1908 10. Slavija 11. Omladinac 12. Tatra 13. Futog 14. Bačka (B) 15. Jedinstvo 16. Titel 17. Susek 18. Hajduk

6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6 6

6 0 5 1 5 0 4 2 4 1 4 0 3 2 3 2 3 1 3 1 3 1 1 1 1 0 0 3 0 2 0 1 0 0 0 0

0 0 1 0 1 2 1 1 2 2 2 4 5 3 4 5 6 6

28 : 5 18 14 : 4 16 21 : 5 15 13 : 6 14 14 : 5 13 13 : 4 12 15 : 5 11 10 : 3 11 14 : 6 10 10 : 9 10 7 : 7 10 4 : 16 4 6 : 10 3 2 : 10 3 5 : 15 2 3 : 29 1 6 : 23 0 3 : 26 0

• ŠPORT •

KOVAČIČAN MICHAL ŠUĽA TRETÍKRÁT MAJSTER SRBSKA V ULTRAMARATÓNE

Nevzdá sa, kým neprebehne 250 kilometrov! dosť náročné, ale nesťažujem sa, ja to mám rád, robím s láskou aj ďalej, keď tomu tak nebude, vzdám sa.“ Aj keď sa mu v pretekoch na Palići nepodarilo prekonať rekord, na prestížnom ultramaratóne OTKD, ktorý sa konal v polovici augusta na Slovensku, 345-kilometrovú dráhu zvládol za 58 hodín a 25 minút. Šuľa nielenže zvíťazil na týchto ultramaratónskych prete-

ležitá, asi najdôležitejšia kontinuita v cvičení. „Keď sa netrénuje 4 dni, už cítiť výpadok, a nakoľko sa netrénuje vyše dvoch týždňov, stráca sa aj do 60 percent výkonnosti. Pocítil Oľa Glóziková-Jonášová som to na vlastnej koži, keď som v dôsledku zranenia mal výpadok takmer celý rok. A to ríbeh ultramaratónca Michala Šuľu sa zanebolo tak dávno, bolo to vlani, a preto mám čal písať, ako sám hovorí, príliš neskoro. z toho ešte väčšiu radosť a som ešte spokojPodnietil ho do toho syn Damián, ktorý nejší, lebo som dokázal zasa bežať, i keď sa sa venoval atletike a je úspešným bežcom na mi vtedy zdalo, že som s 400 a 800 metrov. „Keď som ho čakával, aby behom skončil, a mám aj skončil s tréningom, rozhodol som sa skúsiť 46 rokov,“ poznamenal bežať, zapáčilo sa mi to a vyzerá, že ma to Šuľa. celkom zaujalo. Úžasný je pocit, keď sa človek V tomto roku sa Mina niečo pripravuje, zvládne to a napokon, keď chal Šuľa na Slovensku som sa stal majstrom Srbska tretíkrát, cítim zúčastnil v niekoľkých úplnú spokojnosť,“ poznamenal reprezentant prestížnych pretekoch; Srbska v behu na dlhé trate, Kovačičan Michal sú to Rajecký maratón Šuľa, ktorý začiatkom septembra zo Slovenska pri Žiline na severozápapricestoval do rodiska, aby sa pokúsil opäť de Slovenska, Kolárovský zdolať 24-hodinový ultramaratón. maratón na juhu SlovenA podarilo sa 46-ročnému Šuľovi za jeden ska, tiež účinkoval na deň prebehnúť 208 kilometrov, čiže 393 Kordíckom extréme na okruhov, a tak tretíkrát za štyri roky získať strednom Slovensku pri titul majstra Srbska v ultramaratóne. „Bežalo Michal Šuľa v cieli ultramaratónu na Palići, tretíkrát víťaz Srbska Banskej Bystrici, kde zdosa mi dobre aj napriek tomu, že teplota bola lal 26-kilometrovú trať, a 30 stupňov Celzia a ako je známe, vysoké horúčavy bežcom vôbec neprospievajú. Od- koch, ale prekonal aj rekord trate a vytvoril v Stupave na západnom Slovensku utekal 25 štartovali sme presne na obed a všetko, čo som nový, o sedem hodín lepší od doterajšieho. kilometrov. „Ťažko je spomenúť si a vyzdvihnúť si naplánoval, som aj spĺňal až po jedenástu „Už vyše troch rokov žijem a pracujem na niektorý maratón alebo ultramaratón, keďže hodinu behu. Potom som začal cítiť únavu, Slovensku a zapájam sa aj tam do pretekov. mám za 6 rokov v nohách 35 maratónov a 38 podobne ako na behu Od Tatier k Dunaju Na Slovensku má beh dlhšiu tradíciu a vďaka ultramaratónov, ale spomeniem predsa Ban(OTKD) a na Rajeckom maratóne. My bežci tomu aj väčšiu kvantitu a kvalitu. Je tam nao- skobystrický maratón a Belehradský maratón, tomu povieme ,skrytá únava‘. Tieto tri marató- zaj veľa pretekov. Posledné, na ktorých som ktorý mi bol prvý, ako aj Majstrovstvá Európy ny som absolvoval v priebehu troch týždňov, sa zúčastnil, je OTKD a zostali mi vo veľmi v behu na 24 hodín, kde som zaujal 33. miesto ale aj to malo pozitívny vplyv, lebo keď som príjemnej spomienke. Prebehol som prakticky z vyše sto najvytrvalejších bežcov Európy.“ Michal tretíkrát za štyri roky získal titul majstra Srbska v ultramaratóne. Prvý raz sa mu to podarilo v roku 2017, keď prebehol 227 kilometrov a 900 metrov za 24 hodín, a dosiahol vtedy aj štátny rekord. O rok neskôr tiež stál na prvom stupienku víťazov. „Môj osobný rekord v maratóne je 2 50;15, aj keď to môže byť rýchlejšie, ale maratón stále bežím v rámci prípravy pre ultramaraNa štafetovom behu Od Tatier tón, v behu na 24 hodín k Dunaju 2020 Michal (vpravo) mám prekonaných 227,9 Zachytiť nášho bežca v zápale behu Nikdy nezabúda, odkiaľ vyhral a vytvoril nový rekord trate pochádza nie je ľahko km, čo bol rekord Srbska na 6 hodín behu 75 km.“ Michal Šuľa má za sebou naozaj pozoruvidel, že nedosiahnem rekord, rozhodol som celé Slovensko, videl som veľmi pekné mesta sa bežať, koľko mi sily stačili, aby som sa stal a pre mňa najdôležitejšie je to, že ma môj syn hodné úspechy, ale u človeka je to tak, že aj majstrom. A tak sa aj stalo. Obhájil som titul Damián podporoval, bol pri mne celých 58 ten najúspešnejší túži po niečom nedosnívahodín. Rovnako tak veľká vďaka patrí aj jeho nom a nedosiahnuteľnom: „Mojím cieľom je majstra Srbska.“ Príprava na ultramaratón je veľmi náročná, kolegovi a kamarátovi Miloslavovi Zlochovi. absolvovať dráhu 250 kilometrov za 24 hodín vyžaduje si veľa času a veľmi veľa prebehnu- Bolo to skvelé dobrodružstvo a obrovský a pokým to nezdolám, nevzdávam sa! Mojím tých kilometrov. „Za jeden mesiac prebehnem zážitok. Samozrejme, čerešničkou na torte sekundárnym cieľom je absolvovať maratón rýchlejšie ako 2 hodiny a 50 minút.“ aj 850 kilometrov a keďže je to pre mňa je prekonaný rekord trate.“ Pre beh a atletiku je nevyhnutná veľmi dôSnímky: z albumu M. Šuľu amatérska disciplína, treba aj pracovať. Je to

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Slankamenských Vinohradoch

Anna Dingová

lankamenské Vinohrady sú administratívnou súčasťou Obce Inđija. Sú najmenšou aj najmladšou z jedenástich dedín, ktoré tvoria túto obec. Vznikli na konci 19. storočia. Po zrušení Vojenskej hranice roku 1871 zvláštnym povolením mohla každá rodina zo Starej Pazovy získať na priestore Fruškej hory pôdu na pestovanie viniča. Väčšina obyvateľstva sa v súčasnosti hlási k slovenskej národnosti a k evanjelickému vierovyznaniu. Obyvatelia sa prevažne zaoberajú poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a ovocinárstvom. Dedina je od roku 2006 známa kultúrnym podujatím Budárske dni, v rámci ktorých cirkevný zbor má slávnostné služby Božie s hosťujúcim spevokolom. Podujatie sa koná v auguste, v čase dozrievania hrozna. História zboru. Ako sa v Slankamenských Vinohradoch časom natrvalo usádzali rodiny zo Starej Pazovy, tak sa postupne začal organizovať aj ich cirkevný život. Spočiatku sa služby Božie konali v súkromných domoch. Zmena nastala až roku 1909 po príchode Adama Vereša za farára v nemeckom evanjelickom cirkevnom zbore v blízkom Krčedine. A. Vereš sa pričinil o založenie školy, ktorá slúžila aj ako modlitebňa. Inicioval aj založenie cirkevného zboru. O zbor sa neprestal starať ani vtedy, keď sa roku 1916 stal farárom v Beške, ktorá je o niečo vzdialenejšia ako Krčedin. Po odchode farára A. Vereša do Iloku roku 1921 sa zbor stal fíliou cirkevného zboru v Starej Pazove. V rokoch 1952 −1955 sa zbor venoval výstavbe kostola. Kúpili stavebný pozemok aj

5 katastrálnych jutár poľnohospodárskej pôdy ako základ na zabezpečenie kantora – levitu. V roku 1957 pristavali aj byt pre levitu. Levitom sa v tom istom roku stal Juraj Javorník zo Selenče. Vo svojej funkcii zotrval 33 rokov, až do roku 1989. Za jeho pôsobenia bola v roku 1961 založená nedeľná škola pre deti. Koncom 80. rokov 20. storočia sa v zbore konalo niekoľko evanjelizácií, ktoré pomohli pri raste cirkevného zboru. Do kostola na služby Božie začalo chodiť viac veriacich a výučbu detí prebrala Elena Balážová, kantorka zo Starej Pazovy. Po odchode J. Javorníka do výslužby služby Božie prichádzal častejšie konať farár Pavel Andrášik z matkocirkevného zboru alebo študent teológie Pavel Lešťan. V tom období začal predčitateľskú službu vykonávať Martin Turan a po ňom od roku 1991 Ján Turan. Od roku 1990 deti na konfirmáciu pripravovala kurátorka Anna Horvátová. Anna Dingová, učiteľka v základnej škole, sa v roku 1999 stala predčitateľkou. Od roku 1998 deti ku konfirmácii vedie Anna Dingová, ktorá v tom istom roku iniciovala aj založenie ženského spevokolu. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2002 mala dedina 266 obyvateľov, z toho bolo 199, t. j. 74,81 % Slovákov. V roku 2000 sa začalo s vyučovaním náboženstva v škole. Obe formy vyučovania vedie Anna Dingová. Od roku 2010 náboženstvo v základnej škole

vyučovala Katarína Hricová, katechétka zo Starej Pazovy, a od roku 2015 farár Igor Feldy. V roku 1930 zbor mal 324 členov. V súčasnosti má 200 členov. Kostol. Základný kameň kostola bol slávnostne položený roku 1953. Kostol bol dokončený a posvätený v roku 1955. Tento kostol je považovaný za prvý vybudovaný po druhej svetovej vojne nielen v SEAVC, ale aj spomedzi iných cirkvi v celom štáte. Nové politické zriadenie najprv nedovolilo budovanie, ale po zásahu dvoch evanjelických biskupov z USA u najvyšších predstaviteľov vtedajšieho štátu budovanie bolo predsa povolené. V roku 1974 zrekonštruovali vežu kostola. Vo veži sa nachádza zvon, ktorý roku 1924 zbor dostal ako dar od matkocirkevného zboru v Starej Pazove. Zborové aktivity. Nedeľné služby Božie sa konajú o 10.00 h a nešporné služby v letnom období o 17.00 h a v zimnom o 16.00 h. Majetok zboru. Filiálny cirkevný zbor vlastní kostol z roku 1955, faru z roku 1957 a 5 katastrálnych jutár poľnohospodárskej pôdy. Chronologický prehľad mien a rokov pôsobenia farárov. Vo filiálnom cirkevnom zbore ako administrátori pôsobili: Adam Vereš (1909 – 1921), Vladimír Konštantín Hurban (1921 – 1950), Vladimír Vereš (1951 – 1973), Ján Baláž (1973 – 1989) a Pavel Andrášik (1990 – 2005). Od roku 2005 farárom je Igor Feldy.