Hlas ludu 39/2019

Festival slovenských ľudových krojov Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 28. 9. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4874/

39



Z obsahu

V piatok 20. septembra v budove pokrajinskej vlády podpredsedníčka vlády Srbska Zorana Mihajlovićová a predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović otvorili Vojvodinský salón, v ktorom sú vyložené ručné práce, čím sa podporuje a propaguje činnosť združení žien.

J. Pániková

Petrovské dni divadelné po 24. raz otvorili brány do sveta možného a nemožného na doskách, ktoré svet znamenajú, vo štvrtok 19. a potrvali do utorka 24. septembra v Slovenskom vojvodinskom divadle. Ponúkli obecenstvu osem predstavení, z čoho aj dve pre deti, a sprievodnú divadelnú dokumentárnu výstavu.

J. Čiep

28. 9. 2019 | 39 /4874/

Uzávierka čísla: 25. 9. 2019

Od 19. septembra v Kovačici aj úradne pracuje najväčší vetropark v Srbsku, ktorý ročne vyrobí viac ako 300 MWh elektriny. Slávnostné otvorenie prebiehalo za prítomnosti Aleksandra Antića, ministra baníctva a energetiky Srbska, a Alony Fischerovej-Kamovej, veľvyslankyne Izraelu. Na snímke je vchod do jedného z kovačických vetrogenerátorov.

J. Špringeľ

Stretnutie zborových spevokolov Báčskeho seniorátu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku v nedeľu 22. septembra prebiehalo v Kulpíne. Vyznelo i k 140. výročiu posvätenia tunajšieho chrámu Božieho. Vystúpilo 12 spevokolov a koncert ukončili spevom práve členovia hostiteľského kulpínskeho speváckeho zoskupenia (na snímke).

A. Francistyová

Na základe prieskumu o štruktúre poľnohospodárskych gazdovstiev, ktorý Republikový štatistický úrad Srbska vykonal v dňoch 1. októbra až 30. novembra 2018, vidieť, že počet registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev sa mierne zmenšil. Dozvedeli sme sa taktiež, že populácia zaoberajúca sa poľnohospodárstvom je čoraz staršia, že štruktúra rastlinnej výroby je nepriaznivá, počet hovädzieho dobytka klesá a až 90 % traktorov je v podstate plnoletých. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Nájdime v sebe nadšenie

A

ch, tá jeseň. Znovu k nám prišla so sychravým počasím, ktoré vie pôsobiť až deprimujúco. V očakávaní úchvatných pestrofarebných jesenných scenérií nechtiac si uvedomujeme, akoby nám odrazu niečo chýbalo... Akoby s tým letným horúcim slnkom odišlo z našich dní akési nadšenie, oduševnenie, zápal... Alebo to začalo aj skôr, len sme si neuvedomovali?

Pred týždňom v Kulpíne prebiehalo stretnutie zborových spevokolov Báčskeho seniorátu. Hodnotiac jeho úspešný priebeh senior báčsky okrem iného vypozoroval: „V tých našich spevokoloch sú aj starší, aj mladší ľudia, a sú to ľudia, ktorí na spevokol chodia s láskou, s nadšením. A práve nadšenie je to, čo nám v poslednom čase chýba v spoločnosti alebo aj v spoločenstve s inými ľuďmi. V minulosti bolo dosť prítomné a v našom čase sa tratí.“ Zaujala nás táto jeho myšlienka. Nuž sme sa vybrali hľadať aj inde tú vzácnu životnú hodnotu. A našli sme ju. Aj v rozhovore s novou predsedníčkou miestneho matičného odboru v Báčskej Palanke: „Chcem zdôrazniť, že fungujeme ako jedna rodina... Odkedy sme sa stali členmi tejto rodiny, stretávame sa často, ak treba aj každý druhý večer. Rozprávame sa o tom, čo treba robiť, či treba niečo renovovať na Slovenskom dome, dohovárame sa o budúcich programoch... Sme radi, keď sa nám pripoja aj ostatní matičiari, ktorí sem dochádzajú, lebo dobre padne každá dobrá rada, veď je

Slovákov v Palanke čoraz menej...“ V Kysáči nebyť takého pracovného nadšenia sotva by členovia Umeleckého spolku Michala Geržu uplynulý víkend usporiadali prvý žiacky výtvarný tábor. Stanovili si takú úlohu, lebo chcú nové mladé sily zaúčať do tajov maľovania. Doteraz sa už dvakrát venovali škôlkarom.

Tieto tri pozitívne príklady našli sme tak „na prvú loptu“ v tomto čísle nášho týždenníka. Nájdete tu aj ďalšie. Aj blízko vás. Lebo veríme, že robiť niečo s nadšením ešte stále vieme a chceme. Aj prenášať tento zápal na mladších. Ako v divadle. Napríklad ako na tohtoročnom jubilejnom 25. festivale DIDA v Pivnici, kde sa členovia posudzovacej komisie znovu rozhodli motivovať deti. Preto, aby zotrvali v divadelnej činnosti, aj naďalej sa zdokonaľovali, s potešením hrali divadlo a chodili do divadla, knižnými odmenami potešili najvýraznejších hercov v každom detskom predstavení.

Spomenuli sme si na jarné divadelné hody, lebo máme pred sebou výzvu pre ochotnícke divadelné súbory v našich prostrediach v ústrety jubilejnej 50. prehliadke Divadelný vavrín. Jesto v našich radoch ešte toľko nadšenia a zápalu, aby sme aj napriek nedostatku financií nezanevreli na našu svojbytnosť, identitu? Aby sme robili nové divadlá, nové projekty, a nielen tie kultúrne.

Alebo sa budeme ospravedlňovať krušnými časmi a depresívnymi jesennými ránami?

Anna Francistyová

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Zachovanie a propagácia tradície 13 Stretnutie ako povzbudenie

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Summa summarum – úroda jesenných plodín v norme

27 Matrikár a slovnikár insity 43 Oznámiš Tamiš, rybárov zmámiš Na titulnej strane: Pri otvorení novej Galérie Dr. Ľudovíta Miloša Mičátka v Kysáči zaspievala aj Magdaléna Kaňová zo Selenče Foto: Elena Šranková

39 /4874/ 28. 9. 2019

3

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Všetky cesty Alarmujúca klimatická zmena vedú do...

Jasmina Pániková

A

utonómia v plnom zmysle slova znamená nezávislosť, samospráva. Definícia sa, pravdaže, vzťahuje aj na autonómnu (legálnu) časť dajakého štátu, no často je ona iba na papieri, alebo platí len čiastočne. Tá autonómna časť štátu má isté plány, začne s realizovaním začiatočných krokov na ich uskutočnenie, a potom príde veľký šéf a zmení všetko. Lebo šéf je predsa šéf.

Na zamyslenie sa nad skutočnou autonómiou Vojvodiny (alebo ako ju poslanci istej politickej strany provokatívne nazývajú „severnej časti Srbska“) podnietila nás nedávna reakcia prvého človeka pokrajinskej vlády za prítomnosti podpredsedníčky vlády (tej vrchnej).

Hovorila podpredsedníčka natešene o výstavbe diaľnic, ktorých vraj bude až šesť nových, o Moravskom koridore, investíciách... Vyzdvihovanie schopnosti rezortného ministerstva či vlády všeobecne prerušil predseda pokrajinskej vlády, ktorý sa dal do úlohy novinára a postavil otázku: „Čo sa deje s Fruškohorským koridorom?“, čo sa mohlo pochopiť ako narážka na projekt výstavby rýchlostnej komunikácie Vojvodinské P (cestu Nový Sad –Zreňanin a Zreňanin – Borča), ktorý celkovo prebrala vláda Srbska, bez ohľadu na to, že pokrajinská vláda už vykonala konkrétne kroky na jeho realizáciu. Slovom, vláda Srbska zmenila prvotnú koncepciu cesty a rozhodla, že sa bude stavať diaľnica, čo si, samozrejme, vyžaduje väčšie prostriedky a prináša väčšie problémy.

Tento počin jasne ukazuje, kto drží opraty v rukách. Autonómia ako taká existuje, no očividne hlavné slovo má niekto iný, sústredený na „kruh dvojky“. Svedčí o tom napr. aj urýchlené schválenie Zákona o hlavnom meste, zatiaľ čo sa na schválenie zákona o financovaní Vojvodiny čaká takmer 11 rokov.

Kam vedú všetky cesty? Nie do Ríma, v našom prípade do Belehradu.

4

www.hl.rs

V

najnovšej správe Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) sa hovorí, že v súčasnosti prebieha intenzívne vymieranie rastlinných a živočíšnych druhov, aké doteraz nebolo zaznamenané v dejinách ľudstva. Ak tento proces bude pokračovať takouto intenzitou, zanikne vraj až milión druhov živých bytostí a obstátie ľudstva bude ohrozenejšie než kedykoľvek predtým. Na obsiahlej správe pracovali stovky odborníkov z 50 krajín a nedávno ju na Lesníckej fakulte v Belehrade prezentoval Dr. Josef Settele, spolupredsedajúci IPBES. Jednou z hlavných príčin alarmujúcej situácie je klimatická zmena, ktorej znepokojujúce efekty sú rok čo rok čoraz badateľnejšie. V piatok 20. septembra vo svete (a tak aj v našom hlavnom meste) sa konali protestné pochody proti klimatickej zmene a zúčastnili sa v nich prevažne mladí ľudia, ktorí vládam svojich krajín predniesli všade rovnakú žiadosť: správať sa zodpovedne voči ekologickej budúcnosti našej planéty. Ústrednou osobnosťou protestov sa stala 16-ročná švédska aktivistka Greta Thunbergová, ktorá svojimi vystúpeniami inšpirovala

celosvetové demonštrácie mladých a bola svojráznou hviezdou newyorského klimatického summitu mládeže uplynulý víkend.

Upozorňujúc na celosvetový problém globálneho otepľovania, generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres pred pondelkovým klimatickým summitom v New Yorku vyzval svetových lídrov, aby neprichádzali s peknými rečami, ale s konkrétnymi plánmi, ako podporiť opatrenia na potrebný boj proti klimatickým zmenám. „Pekné prejavy nestačia. Potrebujeme rýchle a hlboké zmeny v tom, ako podnikáme, produkujeme energiu, budujeme mestá a ako dokážeme uživiť svet,“ povedal A. Guterres.

Nové opatrenia v boji proti klimatickej zmene boli tiež jednou z hlavných tém 74. zasadnutia valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Hovorilo sa však aj o kosovskej situácii a možnostiach pokračovania dialógu medzi Belehradom a Prištinou, čo bolo aj hlavným predmetom bilaterálnych rozhovorov prezidenta Srbska Aleksandra Vučića s predstaviteľmi viacerých krajín, okrem iných aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou (ktorá vraj trvá na tom, aby

rokovania pokračovali, až kým sa nevynájde riešenie pre kosovský problém), šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, pomocníkom štátneho tajomníka USA Philipom Reekerom a osobitným vyslancom USA pre západný Balkán Matthewom Palmerom.

Rektorka Univerzity v Belehrade Ivanka Popovićová medzičasom odsúdila vchádzanie skupiny aktivistov Srbskej pokrokovej strany do budovy rektorátu v piatok 13. septembra – po tom, čo túto budovu zablokovala skupina študentov dožadujúcich sa okrem iného aj doriešenia otázky validity doktorskej dizertácie ministra financií Sinišu Malého. Rektorka Popovićová určila, aby sa Výbor pre profesionálnu etiku najneskoršie do 4. novembra t. r. vyjadril, pokiaľ ide o spornú dizertáciu.

V sobotu 21. septembra v Múzeu súčasného umenia v Belehrade otvorili výstavu prác Mariny Abramovićovej, svetoznámej umelkyne performancie srbského pôvodu. Ide o prvú jej výstavu v hlavnom meste Srbska po 40-ročnej prestávke a prezentovaných je 120 prác z jej celkovej doterajšej kariéry.

Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Sizyfovanie Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA SPRÁVNEJ RADY NVU HLAS ĽUDU

Novým úradujúcim šéfredaktorom Hlasu ľudu je Miroslav Benka Elena Šranková

V

miestnostiach Hlasu ľudu, na piatom poschodí budovy Dnevnika v Novom Sade, bolo v utorok 24. septembra siedme zasadnutie Správnej rady Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu.

Na tomto zasadnutí z funkcie úradujúceho zodpovedného redaktora novín Hlasu ľudu jednohlasne uvoľnili Stevana Lenharta a za úradujúceho zodpovedného redaktora tiež jednohlasne vymenovali Miroslava Benku. Ako vyplynulo zo slov Miroslava Brnu, zástupcu predsedu SR NVU Hlas ľudu, podľa zákonných predpisov regulujúcich prácu ustanovizní, akou je Hlas ľudu, úradujúci šéfredaktor alebo úradujúci riaditeľ sa vymenúvajú na maximálne obdobie 12 mesiacov. Ako zástup-

informovali aj o správe komisie pre udelenie Ceny Hlasu ľudu, ktorá rozhodla túto cenu posthumne udeliť Otovi Filipovi, dlhoročnému novinárovi a redaktorovi Hlasu ľudu, ktorý v určitom období pôsobil aj ako zodpovedný redaktor tohto týždenníka a redaktor magazínovej prílohy Mozaika, za viacročné novinársko-redaktorské výsledky a afirmáciu novín Hlas ľudu.

ca Brna zdôvodnil, keď bývalá SR zástupkyňa Anna Francistyová Hlasu ľudu mala vypísať súbeh na a veľmi dobre spolupracovali. šéfredaktora, najprv zaradila vypíNa utorkovom zasadnutí Správsanie súbehu na rokovací program nej rady NVU Hlas ľudu členov zasadnutia Správnej rady Hlasu ľudu. Potom svojvoľMIROSLAV BENKA sa narodil 22. apríla 1965 v Ašanji. Vyštudoval odbor ne rozhodla, že bez súbehu dizajn v Strednej umeleckopriemyselnej škole v Novom Sade, ukončil štúpredĺži mandát úradujúce- dium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a štúdium réžie na Fakulte mu redaktorovi, takže on dramatických umení v Belehrade. bol na tejto funkcii vyše Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už roka, čo je mimo predpisov. niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch Predtým než sa hlasovalo, jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelína Benka ako scenárista, Anna Huďanová, úradujúca režisér, herec, dizajnér či umelecký fotograf, ako univerzitný profesor a v neriaditeľka NVU Hlas ľudu, in- poslednom rade i ako veľký estéta. Je členom Nezávislého spolku novinárov formovala členov správnej Vojvodiny a čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. rady, prečo to tak bolo. Ako Prispieval do časopisov a denníkov v Srbsku a zahraničí.

Docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Brapovedala, prvýkrát sa na súbeh na zodpovedného tislave a International university v Belehrade a Novom Pazare. Konal aj rad redaktora nikto neprihlásil a spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa a umeleckého Stevanova dobrá vôľa bola, riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Za svoju že sa toho prijal, robil to tvorbu získal viaceré významné uznania.

Od 24. septembra t. r. je úradujúcim zodpovedným redaktorom novín najprv celý minulý rok a pokračoval to robiť aj v tomto Hlas ľudu. roku. Pritom mu pomáhala

SLOVENSKO A ČESKO NA PODUJATÍ FOOD PLANET V NOVOM SADE

Bryndzové halušky, pivo a folklór na námestí Danica Vŕbová

a štrúdľu ako kúsok slovenskej gastronómie, estival národných kuchýň ale aj české pivo, ktoré Food Planet už tradične ors tými jedlami výborganizuje spoločnosť Color ne sadlo. Nechýbal ani Media Communications na noumelecký program, ktovosadskom Námestí rý tiež pozostával slobody. Tohtoročné zo slovenských a podujatie štartovalo 9. českých bodov. Na septembra, keď sa predzačiatok sme si vystavila tradičná kuchyňa počuli sympatický krajiny Mexiko, a potrvá prednes slovendo 30. septembra, keď ských a srbských ju uzavrie prezentácia populárnych pies- Vystupovala aj mládež Českej besedy kuchyne Čiernej Hory. ní v predvedení z Belej Crkvy Novosadské Ná kapely Veľvyslazo Selenče Magdaléna Kaňová. mestie slobody v ponnectva Slovenskej republiky. Spevom sa predstavili aj členovia delkový podvečer 23.

Po nich bod patril mladým staršieho miešaného zboru SKC septembra zaplavili folkloristom z Českej bese- Pavla Jozefa Šafárika a novosadchute, vône a melódie dy z Belej Crkvy, po ktorých ského cirkevného zboru. Hoci poslovenských a českých tancom obecenstvo oslovil časie bolo chmúrne a spustil sa aj jedál, nápojov, hudby Seniori Šafárika zatancovali slovenské vojvodinské aj seniorský folklórny súbor dážď, ten toto podujatie neprerušil a tancov. V deň sloven- tance SKC Pavla Jozefa Šafárika z a ochotníci predsa uviedli svoj skej a českej kuchyne Nového Sadu. Ako sólistka program do konca, dávajúc tak prítomných v mene Veľvyslanec- návštevníci mali možnosť ochutnať zaspievala šafárikovka Margarita bodku za dňom slovenskej a českej tva Českej republiky pozdravil bryndzové halušky, hrubú klobásu Benková, tiež mladá speváčka národnej kuchyne.

F

• TÝŽDEŇ •

veľvyslanec ČR v Srbsku Tomáš Kuchta, pokým v mene Veľvyslanectva Slovenskej republiky obecenstvo oslovil tretí tajomník Veľvyslanectva SR v Srbsku Michal Hrušík. Keď dozneli príhovory,

39 /4874/ 28. 9. 2019

5

Týždeň VOJVODINSKÝ SALÓN

Zachovanie a propagácia tradície Jasmina Pániková

Mihajlovićová a predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. cieľom zachovania kultúrnePri tej príležitosti predseda Miho dedičstva a propagácie rović zdôraznil, že ide o výsledok tvorby žien a mladých ľudí úspešnej iniciatívy, podnetu a prov AP Vojvodine od piatka 20. sep- pagovania hodnôt, ktoré vytvárajú tembra v budove pokrajinskej vlády ženy, zvlášť ženy z dedín. Z toho funguje Vojvodinský salón. Otvorili dôvodu v 80-ročnej budove vláho podpredsedníčka vlády Srbska dy otvorili salón, a to „s cieľom a predsedníčka Koordinačného zachovať dedičstvo a prezentovť telesa pre rodovú rovnosť Zorana verejnosti a hosťom, ktorí navštívia tieto priestory. Výkupom týchto produktov, ktoré budú podľa protokolu neskoršie darované delegáciám, ktoré navštívia našu vládu, pomáhame rozvoj naVojvodinský salón otvorili podpredsedníčka vlády šich dedín“.

Srbska Zorana Mihajlovićová a predseda pokrajinskej Podpredvlády Igor Mirović

S

nie žien jedným z najdôležitejších bodov v rodovej rovnosti, o ktorej toľko hovoríme,“ povedala Mihajlovićová.

Ideu otvorenia Vojvodinského salónu podporili pokrajinská vláda, ako aj početné lokálne samosprávy, zatiaľ čo je priamym partnerom Ústav pre rodovú rovnosť. Vylo-

sedníčka vlády Srbska Z. Mihajlovićová vyjadrila potešenie z rozhodnutia pokrajinskej vlády pripojiť sa k iniciatíve zamestnania najmenej tisíc žien žijúcich na dedinách.

Zdôraznila, že týmto spôsobom sa ženy nielen zamestnávajú, ale propagujú svoju tvorbu, či tradíciu našich predkov, ktorá sa ďalej rozširuje po celom svete. „Vo vláde Republiky Srbsko sme pred dvomi rokmi Ručné práce, ktoré prilákajú pozornosť otvorili tzv. Srbský sa- návštevníkov lón, v ktorom mávame stretnutia s dôležitými delegáciami, žené sú ručné práce kvetinových ktoré sa vždy zaujímajú o vyložené motívov, ktoré tkaním a rôznymi exponáty. Z toho dôvodu by som technikami vyšívania a háčkovapozvala všetky vládne a mimo- nia vyhotovili ženy z lokálnych vládne inštitúcie, aby sa pripojili k združení – členiek Etnosiete Srbtejto akcii, lebo týmto spôsobom ska, z Inđije, Pančeva, Odžakov, zachovávame kultúrne hodnoty zo Stapara, Sriemskej Mitrovice, a zamestnávame ženy, a myslím Sombora a z Belehradu. si, že je práve ekonomické posilne-

33. ZASADNUTIE POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Zvýšený aj rozpočet, aj počet vládnucej koalície J. Pániková

P

o letnej prestávke si pokrajinskí poslanci 18. septembra znovu posadali do poslaneckých lavíc, alebo presnejšie povedané, na dočasné poslanecké stoličky v Master stredisku Novosadského výstaviska, keďže sa budova pokrajinského parlamentu ešte stále renovuje. Avšak aj v novom prostredí poslanci pokračovali po starom – kritiky, obviňovania, výčitky...

Medzi 16 bodmi rokovacieho programu najdôležitejšie boli prvé dva – správa o realizácii rozpočtu AP Vojvodiny za prvých šesť mesiacov tohto roku a opravný rozpočet na bežný rok. Milenko Jovanov, šéf poslaneckej skupiny Srbská pokroková strana, je mienky, že realizácia rozpočtu je dobrá, čo, podľa neho, vyplýva z dobrého plánovania. „Príjmy sú dobre plánované, realizovali sme 50 % z plánovaného, zatiaľ čo sú výdavky trochu nižšie, a je to iba preto, lebo Správa pre kapitálové

6

www.hl.rs

vklady vypisuje zákazky pre projekty, ktoré trvajú aj dva-tri roky,“ hovorí Jovanov. Samozrejme, opozícia mieni inak.

Predstavitelia poslaneckej Nenad Borović (v strede) odteraz medzi členmi Srbskej skupiny Demopokrokovej strany kratická strana rozpočtu sa nerealizuje v súlade s plá–Demokratický zväz vojvodinských novaným, rozpočet nemá rozvojovú Chorvátov kritizujú, že vláda zvyšujúc zložku a peniaze sa trovia bez plánu rozpočtové rezervy míňa peniaze – mienia opoziční poslanci. Kritika sa občanov Vojvodiny bez žiadneho vzťahovala aj na rozhodnutie o opravplánu a rozhodnutia pokrajinského nom rozpočte, ktorý je zvýšený za Zhromaždenia. „Za celý rok 2019 plá- zhruba 500 miliónov dinárov a teraz novaných bolo 286 miliónov dinárov, vynáša 74,9 miliardy dinárov, presza prvých šesť mesiacov strovených nejšie na rozvrhnutie prostriedkov. bolo 960 miliónov. Sami posúďte, Najviac bude usmernené na oblasť koľkokrát je strovené viac, než bolo sociálnej ochrany, kultúry, vzdelávaplánované,“ ocenil Goran Paunović, nia a na mládež. šéf poslaneckej skupiny DS-DZVCH. Zasadnutie sa nenieslo iba v znaRovnakú mienku zdieľajú aj po- mení rozpočtu. Pozornosť vyvolala aj slanci Ligy sociálnych demokratov a najnovšia zmena v zostave vládnucej Srbskej radikálnej strany. Realizácia strany. Po 11 rokoch z radov Demo-

Informačno-politický týždenník

kratickej strany odišiel Nenad Borović a na najnovšom zasadnutí sedel medzi poslancami Srbskej pokrokovej strany. Iba deň pred zasadnutím Borović oboznámil verejnosť so svojím rozhodnutím a ako vtedy povedal, nechce viac byť v politickej strane, ktorá beží od problémov a ktorá ho potrestala, lebo sa jeho mienka odlišovala od mienky ostatných členov strany. Pripomeňme, poslanci Demokratickej strany už niekoľko mesiacov bojkotujú zasadnutia Zhromaždenia, no Borović bol jediný, ktorý sa vrátil do poslaneckých lavíc, a preto ešte v júni boli podniknuté disciplinárne kroky proti nemu. Jeho dovtedajší partneri vyhlásili, že by mali porozumenie, keby bol do konca mandátu samostatným, nezávislým poslancom, no „pre jeho rozhodnutie byť členom pokrokárov nemajú porozumenie“ a očakávajú, aby vrátil mandát Demokratickej strane, lebo „občania, ktorí hlasovali za listinu, na ktorej sa on nachádzal, určite nehlasovali za Srbskú pokrokovú stranu“.

• TÝŽDEŇ •

HLAS ĽUDU MOJIMI OČAMI

V záujme plynulého fungovania Juraj Bartoš

N

ebude ľahké odosobniť sa. Nikdy nie je ľahké, keď hľadáte zlatú strednú cestu. Furt na vás striehnu scylly a charybdy. Výstražný rev z rozchľabených papúľ: Len skús byť neúprimný voči sebe! Len sa pokús byť prísny, ba kritický voči iným! Nuž ale. Skúsme. Kým sa vôňa predpoludňajšej stredovej kávy mieša s vôňou prvej redakčnej, ktorú ste si dali roku 1975.

Ako študent žurnalistiky počas praxe v týždenníku, v ktorom ste o pár rokov zakotvili, ktorý sa stal vaším druhým, ba často prvým dom(ov)om. Ktorý je iba o 11 rokov starší a o tri týždne sa dožije 75 rokov trvania. Onehdy plné hlasľudovské kancelárie sú teraz poloprázdne. Hoci je v nich už dávno fajčiť zakázané, ešte furt cítite tabakový dym. Trebárs sa tu zhruba celé štvrťstoročie ťuká po klávesnici počítačov či notebookov, stále počujete očarujúci klepot písacích strojov. Všímate si sústredené pohľady starších, budúcich kolegov. S triaškami na chrbte začínate písať svoj najprvší príspevok do Hlasu ľudu. Prvý z viacerých stovák, ba tisícov. S priam posvätnou bázňou a úctou poprosíte ostrieľaných žurnalistov o malú pomoc. Dostanete ju s pribaleným nestrojeným úsmevom. Tobôž od zlatých znalkýň slovenského spisovného jazyka, lektoriek, ku ktorým ste po tie roky, ba desaťročia vyšliapali zjavný chodník. Veď jazyk je jedným z najvýznamnejších segmentov každého národa. Vľúdne odpovede na začiatočnícke otázky.

Kolegiálne hľadanie najvhodnejších slov. Tajomstvo novinárskych stolov... Zápalisté debaty, ostré výmeny názorov na redakčných poradách. Na schôdzach zhromaždenia pracujúcich, syndikátnej a straníckej organizácie, na robotníckej rade, naposledy na správnej rade zazneli aj onehdy síce zvýšené tóny, lenže potom...

Nasledoval spoločný odchod na povestné X. Do reštaurácie na • TÝŽDEŇ •

desiatom poschodí niekdajšieho Domu tlače, ktorému neskoršie prischlo pomenovanie budova Dnevnika. Na kávu, na spoločný obed. Na pohárik, či na litrík. Pri ktorom opäť občas padli aj ťažšie slová. Povedať otvorene vlastnú mienku o hociktorom probléme, vymeniť si názory, argumentovať, pohádať sa... A nakoniec sa pomeriť. Bez ohľadu na to, či sme

Hlas ľudu, teda týždenníka Hlas ľudu a mesačníka Vzlet; naposledy o tom formálne rozhoduje Správna rada Hlasu ľudu. Ktorú vymenúva NRSNM. Do ktorej sa už riadne nasťahovala podenková politika. Čo o. i. má za následok skutočnosť, že týždenník Hlas ľudu už dva roky vedie nie riadne vymenovaný šéfredaktor, lež úradujúci zodpovedný redaktor

Záber z podujatia Živé noviny ožívajú (Padina 25. 5. 2015)

dospeli k spoločnému zlatému stredu, alebo nie. To bolo akýmsi nenapísaným pravidlom. V krajine, v ktorej sa žilo usporiadanejším životom, životom pomerne dôstojným človeka. o O o Redakcia Hlasu ľudu vznikla a do roku 1967 aj pôsobila v Petrovci, kedy sa presťahovala do Nového Sadu, kde sídli aj teraz.

Zakladateľské práva nad Novinovo-vydavateľskou ustanovizňou od roku 2004 vlastní Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (dovtedy boli v rukách Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny). Tzv. parlament slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Ktorý sa hrá na veľký.

Vyjadriť sa môže temer o všetkom, avšak nerozhoduje takmer o ničom. Ba. Len prednedávnom rozhodoval napríklad o tom, kto bude riaditeľom a zodpovedným redaktorom vydaní NVU

(predtým úr. z. redaktorka), keďže sa na dva vypísané súbehy kandidáti neprihlásili. Pred pol druha mesiacom sa na čelo NVU Hlas ľudu dostala úradujúca riaditeľka a pred niekoľkými dňami aj týždenník dostal ďalšieho úradujúceho šéfredaktora. o O o V podvečer osláv naskutku vzácneho jubilea novinársky manšaft žije v očakávaní, v akom smere sa bude plaviť jubilant.

O to skôr, že sme v podvečer tohtoročných Slovenských národných slávností boli svedkami nekaždodennej udalosti. Keď sa podpisovateľovi tohto príspevku aktuálna predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM (zároveň redakčná kolegyňa) v mene výboru pokúsila zakázať sledovať Stretnutie slovenských novinárov v rámci SNS. V odkaze „hlasľudovskému vedeniu“ napísala: „Prinútení sme reagovať na

vaše rozhodnutie a týmto listom vyjadrujeme nespokojnosť s vaším rozhodnutím, že stretnutie novinárov odsleduje pán Juraj Bartoš. // My členovia Výboru pre informovanie sa postavujeme rázne proti tomu. A keďže ako orgán Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sme vaším zakladateľom, už či Vy to uznávate alebo nie, je to, žiaľ, na vašu škodu, dúfame, že budete akceptovať naše rozhodnutie, aby nedošlo k ešte väčšej kolízii medzi týmito dvomi ustanovizňami.“ O tomto už verejnosť bola informovaná. Prostredníctvom týždenníka Hlas ľudu, vysielania v slovenskej reči TV Vojvodina, ale aj Združenia novinárov Srbska, Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny, ako i kulpin. net. NRSNM sa však ku kauze zatiaľ nevyjadrila. Bez ohľadu na skutočnosť, že predsedníčka VPI NRSNM v citovanom odkaze, najjemnejšie povedané, nenapísala pravdu. Výbor pre informovanie sa totiž pred SNS vôbec nestretol (ak nerátame jeho ustanovujúcu schôdzu začiatkom roka). Nakoľko je známe, stretol sa prednedávnom, ale zase bez prítomnosti médií (!). Správna rada Hlasu ľudu odsúdila počínanie predsedníčky VPI NRSNM, t. j. jej nátlak na redakciu. Členovia výboru vraj o jej nekalom skutku nevedeli. Lenže NRSNM teraz už o ňom vie. Na základe toho, ako sa k nemu vyjadrí, respektíve, či sa vôbec vyjadrí, bude možné dospieť k záveru, či aktuálni predáci NRSNM mysleli vážne, keď v predvolebnej kampani sľubovali, že náš „parlament“ bude pracovať zodpovednejšie a transparentnejšie než predtým, alebo ich slová mali len funkciu návnady pre voličov. Zrejme by NRSNM mala aktuálnu predsedníčku VPI z tejto funkcie odvolať.

V opačnom prípade sa to javí tak, že NRSNM podporuje nátlaky na redakciu Hlasu ľudu, čo je sotva v záujme jej nehateného a naposledy už riadne zotázneného plynulého chodu.

39 /4874/ 28. 9. 2019

7

Ľudia a udalosti OBNOVITEĽNÝ ZDROJ ENERGIE – NOVÝ SYMBOL KOVAČICE

Sila vetra – vietor do plachiet južného Banátu

Ján Špringeľ

S

rbsko má dva milióny štyristotisíc domácností, viac ako 68 000 bude môcť využívať elektrinu z Vetroparku Kovačica.

Tridsaťosem veterných generátorov sily 104,5 MW inštalovaných v chotári medzi Crepajou, Debeljačou a Padinou vyrába elektrickú energiu skúšobne už desať mesiacov, úradne od slávnostného odovzdávania po prevádzku 19. septembra.

V prítomnosti srbského ministra baníctva a energetiky Aleksandra Antića a veľvyslankyne Izraelu Alony Fischerovej-Kamovej na slávnostnom ceremoniáli vystúpili aj Yair Serousi, zástupca izraelskej spoločnosti Enlight, a Miloš Colić, riaditeľ srbskej spoločnosti New Energy Solutions. Minister baníctva a energetiky Srbska Aleksandar Antić informoval verejnosť, že veterná elektráreň bude vplývať na zníženie emisií oxidu uhličitého o 250 000 ton ročne a do roku 2020 27 percent elektriny v našej krajine bude vyrábané z obnoviteľných zdrojov energie. „Pevne verím, že je v energetickom zmysle tento objekt dôležitý pre celé Srbsko, pretože bude vplývať na energiu

z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú budúcnosťou Srbska, do ktorých musíme všetci spoločne vkladať tak pre súčasné, ako i pre budúce pokolenia,“ prízvukoval minister Antić. Najvyšší štátny úradník spravujúci rezort energetiky dáva dôraz na juhobanátsku oblasť: „Veterný južný Banát je ideálnym priestorom pre rozvoj takýchto projektov a takmer všetko, čo je vybudované z veternej energie, budované je na plochách jednej z ôsmich obcí. Vetropark Kovačica je v týchto týždňoch najväčším projektom spomínaného druhu v Srbsku.

Uistený som, že pomôže aj v lokálnom rozvoji Kovačice: vybudovala sa infraštruktúra, ktorá je dôležitá pre všetkých obyvateľov. Rovnako tak dve percentá z celkového profitu veterného parku pôjdu do rozpočtu Kovačickej obce, ktoré budú využité na zdravie a kvalitu života obyvateľov obce. Nemalo by sa zabúdať na daň z majetku objektu hodnotného viac ako 180 miliónov eur. Tohto roku bola viac ako 300-tisíc eur. To sú dôležité položky pre Kovačickú obec, čo bude vplývať na to, aby sa Kovačica rýchlejšie rozvíjala.“ O tom, aký vietor do plachiet vetropark v Kovačici dáva lokálnej

Hostia a hostitelia na slávnosti: Miloš Colić, riaditeľ spoločnosti New Energy Solutions (tretí z ľavej strany), Aleksandar Antić, minister baníctva a energetiky (šiesty z ľavej strany), Alona Fischerová-Kamová, veľvyslankyňa Izraelu, a Yair Serousi, zástupca izraelskej spoločnosti Enlight (prvý z pravej strany)

samospráve, rozpráva Milan Garašević, predseda Obce Kovačica: „Kovačická obec okrem tej výhody, že sa neznečisťuje životné prostredie, má aj finančnú prednosť. S novými, podľa mojich odhadov, 80 miliónmi dinárov, Obec Kovačica môže poskytnúť o 15 viac, čo sú pre nás vážne prostriedky na ďalšiu výstavbu, zabezpečenie práce a hodnotnejšieho života obyvateľov obce.“ Riaditeľ srbskej spoločnosti New Energy Solutions Miloš Colić podčiarkuje, že práve obnoviteľné zdroje energie budú meinstreamom budúcnosti, hlavným prúdom zdrojov energie: „Keď ide o čas, vetropark

v Kovačici je najúspešnejším projektom. Za najkratšiu lehotu sme ideu realizovali do privilegovaného štatútu výrobcu. Na to nám bolo potrebné iba sedem rokov. Druhým projektom tá cesta trvala omnoho dlhšie.“ Na účely výstavby a prevádzky veternej farmy investor postavil a zrekonštruoval viac ako 40 km ciest. Celková hodnota investícií vo Vetroparku Kovačica je 189 miliónov eur. Na otvorení bol uvedený aj dokumentárny film o veternom parku a k jeho tvorivosti značne prispel kameraman RTV OK Kovačica Vladimír Kuchárik.

STAROPAZOVSKÁ OBEC SA PREDSTAVILA V ŽILINSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI

Dni Starej Pazovy na Slovensku

Zdenka Kožíková

V

dňoch 19. a 20. septembra sa uskutočnilo podujatie Dni Starej Pazovy na Slovensku.

Cieľom bolo prezentovať kultúrne, turistické a gastronomické potenciály tohto prostredia v severnej časti Slovenska, ale aj nadviazať nové styky a spoluprácu rozšíriť na Žilinský samosprávny kraj. Delegáciu Staropazovskej obce vo štvrtok prijala Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja, a mali rad úspešných rozhovorov s tamojším vedením z oblasti zdravotníctva a kultúry. Nadviazali tiež kontakty s Červeným krížom Žiliny.

Centrom Žiliny potom nasledovalo defilé a na Mariánskom námestí ústredný program otvorili Barbora Birnerová, zástupkyňa primátora mesta Žilina, Milan Laurenčík, národný poslanec a podžupan Žilinského

8

www.hl.rs

okresu, Goran Jović, predseda ZO Stará Pazova, a Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, ktorá pozvala prítomných na budúci rok na oslavu 250 rokov príchodu Slovákov do Spolu na námestí v Žiline (foto: z archívu KUS Branka Radičevića) Starej Pazovy. „Máme veľmi dobrú spoluprácu s mestečkom tiež z Golubiniec a Nových Bánoviec. dva kroky či užické kolo.

V druhý deň podujatia kultúrnoBelá, do ktorej je teraz zapojená Návštevníci mali pôžitok tak z hudby aj Žilina, a mám veľmi dobrý pocit a tanca, pestrých krojov, výšiviek či -umelecký program si mohli užiť diz toho, ako sme predstavili kultúru, suvenírov, slovenských nadlaciek, váci v Belej, kde starosta obce Matúš tradíciu a gastronómiu Slovákov a srbských pljeskavíc a guláša, ale aj zo Krajči pozdravil Staropazovčanov Srbov zo Starej Pazovy,“ povedala slivovice a sriemskeho vína. Podľa ich ako priateľov a vyjadril spokojnosť úsmevov, ale aj úsmevov účastníkov s tým, že sa nadviazaná spolupráca predsedníčka Národnostnej rady.

V kultúrno-umeleckom programe programu a početných fotografií zveľaďuje a rozširuje.

Jedným z organizátorov a iniciáslovenský a srbský folklór predstavili možno oceniť, že sa staropazovská členovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka obec predstavila v najlepšom svetle. torov podujatia Dni Starej Pazovy na a KUS Branka Radičevića, Mestský Do popredia sa vyzdvihlo spolunaží- Slovensku je Ján Filip, Staropazovčan tamburášsky orchester a operný spe- vanie dvoch národov, čo bolo vidieť aj teraz žijúci v Žiline, a realizovalo sa vák Boris Babík, kým gastronomickú mimo programu, keď si pred javiskom vďaka podpore Žilinského samočasť a ručné práce mali na starosti spoločne všetci zaspievali slovenské správneho kraja, mesta Žilina, obce členky Združenia pazovských žien, a srbské piesne, ale aj zatancovali na Belá a Obce Stará Pazova.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STAROPAZOVSKÁ OBEC – GOLUBINCE

Nový začiatok pre 30 utečeneckých rodín Anna Lešťanová

P

rvý podpredseda vlády Srbska, minister zahraničných vecí a predseda Komisie pre koordináciu procesu trvalej integrácie utečencov Ivica Dačić sa v stredu 18. septembra v Golubinciach zúčastnil na malej slávnosti.

Išlo o udelenie kľúčov 30 nových bytov vystavaných pre utečencov z Bosny a Hercegoviny a Chorvátska, ktorí majú bydlisko na území tejto lokálnej samosprávy, a to v rámci podprojektu štvrtého Regionálneho stavebného programu, na čo je vyčlenených 18,6 milióna eur. Hodnota prác v Golubinciach je 736 913 eur.

Prítomní boli aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović, komisár pre utečencov a migrácie

RS Vladimir Čupić, štátny tajomník Ministerstva pre štátnu správu a lokálnu samosprávu Bojan Stević a predstavitelia sponzorov a medzinárodných organizácií – Yngve Engstrom, predstaviteľ Delegácie Európskej únie v Srbsku, Hans Fridrich Söder, úradujúci stály koordinátor UN, a šéf predstaviteľstva UNHCR v Srbsku, ktorí sa aj prihovorili a utečeneckým rodinám slávnostne odovzdali kľúče od nových domov.

Finančné prostriedky na výstavbu týchto bytov zabezpečené sú tak z donátorských fondov Regionálneho stavebného programu, ktorý spravuje Banka pre rozvoj Rady Európy, kým pozemok a komunálnu infraštruktúru mala na starosti staropazovská lokálna samospráva. I. Dačić sa v Golubinciach poďakoval všetkým

Významní hostia prestrihnutím červenej šnúry slávnostne otvorili nové byty v Golubinciach

partnerom v Regionálnom stavebnom programe za ich obetavosť a vytrvalosť. „Verím, že udelením kľúčov od nových bytov sa začína i nový život pre vás, a preto vám želám, aby sa tento nový začiatok niesol v znamení mieru a pokroku,“ pripomenul minister Dačić. Podľa slov Đ. Radinovića Staropazovská obec v tých nešťastných rokoch svoju náruč otvorila pre takmer 25-tisíc ľudí, ktorí si tu našli svoj nový domov. Komisár V. Cucić pri tejto príležitosti vyzdvihol, že sa

uvedený program realizuje plným tempom. Ďalej uviedol: „Vám, ktorí dnes dostávate kľúče od nových bytov, želám, aby dnešným dňom boli pre vás ukončené sťahovania.“ V mene všetkých užívateľov novej budovy v Ulici pazovskej bez čísla v Golubinciach sa dojímavými slovami prihovoril Stevo Bulić a sprítomnil, ako to bolo v ich rodine pred 24 rokmi.

Po obzretí bytov záverečnou časťou tejto slávnosti bolo symbolické sadenie pivonky.

NA KOMPLEXE PAZOVSKÝCH BAZÉNOV

Veľtrh hospodárstva otvára svoje brány A. Lešťanová

T

ohtoročný 13. Regionálny veľtrh hospodárstva, v organizácii Obce Stará Pazova a Hospodárskej komory Srbska – Regionálnej hospodárskej komory Sriemskeho správneho obvodu, sa uskutoční 26. a 27. septembra v komplexe Športovo-rekreačných bazénov v Novej Pazove.

Na veľtrhu je naplánovaná účasť početných vystavovateľov z našej krajiny a zo zahraničia. Ich výstavné programy sa vzťahujú na oblasti spracovania dreva, chemického priemyslu, IT výbavy, mechanizácie, turizmu, poľnohospodárstva...

V rámci sprievodných podujatí organizujú i početné prezentácie, stretnutia podnikateľov, odborné prednášky, tiež neodlučiteľný a azda najnavštevovanejší veľtrh • ĽUDIA A UDALOSTI •

zamestnávania v organizácii Národnej služby pre zamestnávanie Srbska, kde si u takmer dvadsiatich podnikateľov zamestnanie môže nájsť okolo 250 ľudí. O prednostiach, hodnotách a význame tohto podujatia, ktoré sa so svojimi špecifickosťami rozlišuje od iných hospodárskych stretnutí a prehliadok, hovorili v pondelok 23. septembra na tlačovke

Momentka z tlačovky v Belehrade: (zľava) Jovan Janković, Đorđe Radinović, Predrag Mujkić a moderátor Dejan Veselinov

usporiadanej v Media stredisku v Belehrade. Aktérmi tlačovky, kde predstavili aj program 13.

Regionálneho veľtrhu hospodárstva, boli Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, Predrag Mujkić, riaditeľ Hospodárskej komory Srbska – Regionálnej hospodárskej komory Sriemskeho správneho obvodu, a Jovan JanDohodu o usporiadaní veľtrhu podpísali Đorđe ković, riaditeľ Radinović a Predrag Mujkić spoločnosti In-

ter Crown – Palstic, ktorá už 30 rokov úspešne pôsobí na území Staropazovskej obce. Đorđe Radinović pri tejto príležitosti prízvukoval, že veľtrh i v roku 2019 má medzinárodný ráz a v hlavných črtách sprítomnil dejiny a rozvoj podnikateľstva v tejto jednej z najvyvinutejších obcí v krajine. Toho času tam úspešne podniká okolo 1 000 spoločností a 3 000 remeselníckych dielní.

V záverečnej časti tlačovky predseda Radinović a riaditeľ Mujkić podpísali dohodu o spoločnom usporiadaní tohtoročného dvojdňového regionálneho veľtrhu hospodárstva.

39 /4874/ 28. 9. 2019

9

Ľudia a udalosti K STOROČNICI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Pred ústrednými oslavami Jaroslav Čiep

V

nasledujúcich dňoch v týždni pred nami slovenská verejnosť v Srbsku, spolu s príslušníkmi ostatných národov a so Slovákmi na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a Chorvátsku, bude oslavovať. Pred nami je veľkolepé jubileum štepnice nášho školstva, niekdajšieho slovenského reálneho gymnázia a v súčasnosti inštitúcie pôsobiacej pod menom Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Ústredné oslavy storočnice pôsobenia petrovského gymnázia sa začnú v pondelok 30. septembra predpoludním v slávnostnej sieni vedeckým sympóziom, kde si odborníci posvietia na celé storočie činnosti školy a domáci a zahraniční vedeckí pracovníci zhodnotia význam gymnázia v zachovávaní slovenskej identity v tejto časti Európy. Večer na rovnakom mieste bude svetová premiéra divadelné-

ho predstavenia Boj podľa predlohy VHV a v réžii Michala Babiaka, ako dar Spišského divadla. Oslavy budú pokračovať v utorok 1. októbra od 16. hodiny premiérou šiestej v poradí tohto druhu Pamätnice 2015 – 2019 a príležitostnej poštovej známky. Potom bude nasledovať otvorenie novej Historickej izby GJK a odhalenie sochy Jána Kollára na gymnaziálnom nádvorí. V rámci týchto podujatí návštevníci a hostia si budú môcť obzrieť aj vynovenú Pamätnú izbu XIV. VÚSB, Galériu K. M. Lehotského, doplnenú novými dielami, a „učesanú“ ornitologickú výstavu. Ku všetkým lokalitám gymnázium prichystalo nové obsiahle katalógy. Večer na záver osláv v sieni SVD odznie slávnostná akadémia k jubileu Tak plynie čas...

Pod dramaturgiu programu sa podpisuje Vladislava Feketeová, scenár vypracovala Annamária Boldocká-Grbićová a réžiu má na starosti Ján Čáni, všetci odchovanci petrovského gymnázia.

Niektoré podujatia v rámci harmonogramu osláv sú už za nami a čitatelia Hlasu ľudu si o nich mohli prečítať na stranách našich novín. Okrem toho Časť z výstavy sládkovičiarov k jubileu školy gymnaziálne oslavy nie sú len oficiálne programy. Tvorí ich aj ňu výtvarnej a hudobnej kultúry akrad iných maličkostí. Nemáme tuálne zdobí murál. Ako to uviedli: toľko priestoru na to, aby sme ich na počesť dejín a budúcnosti, čo všetky vymenovali. Ale napr. pri bolo ich základnou pohnútkou plánovaní osadenia sochy Jána k tvorbe. Vytvorili ho žiaci 1. a 2.

Kollára aj nádvorie pred starou ročníka. Od polovice septembra budovou školy prešlo celkovou učebňu slovenčiny napr. zdobí agrikultúrnou prestavbou. Odniesli nová výstava, ktorú pripravili žiaci si to aj niektoré stromy a dlhoročný druhého ročníka. Koncipovaná je krušpánový „špalier“ vymenili za ako koláž z minulosti, z rozličných situácií bývalých žiakov tohto gymnový kríkový rad.

V predvečer osláv storočnice názia. Na starosti ju mali sládkovigymnázia profesorka výtvarnej čiari za pomoci profesorky Marty kultúry Daniela Triašková iniciovala Pavčokovej.

Foto: z archívu GJK nevšedné výtvarnícke gesto. Učeb-

ZÁKLADNÁ ŠKOLA BRATOV NOVAKOVCOV V SILBAŠI

Klesajúca tendencia počtu žiakov pokračuje Miroslav Pap

O

počte žiakov v silbašskej základnej škole sa už dlhšie diskutuje, že má klesajúcu tendenciu. Hlavnou príčinou toho je čoraz silnejšia migrácia do zahraničia s cieľom študovať a pracovať, ale aj zvýšené percento zmiešaných manželstiev.

V aktuálnom školskom roku v nižších ročníkoch s vyučovacím jazykom slovenským je 13 detí.

Kvôli menšiemu počtu žiakov je uplatňovaný systém zlúčených tried, presnejšie prvá s treťou (štyria prváci, jedna tretiačka) a druhá so štvrtou (piati druháci a traja štvrtáci). Celkový počet detí v silbašskej škole je 470. Vo vyšších ročníkoch je 21 žiakov slovenskej národnosti, ktorí majú možnosť navštevovať iba hodiny slovenčiny v materinskom jazyku, kým ostatné predmety sú

10

www.hl.rs

v srbčine. Triednymi učiteľmi nižších ročníkov sú Jarmila Križanová a Miroslav Hložan. Ako tvrdia, práca so zlúčenými triedami je pomerne náročná, lebo si vyžaduje permanentné prepájanie rôznych úrovní, pomerne zložitú dokumentáciu a dvojité vypracovanie plánov na školský rok. Iba pri menšom počte žiakov je takéto vyučovanie možné.

Systém zlúčených tried v Silbaši je aktuálny od začiatku 90. rokov. Žiaci sú prevažne zo slovenských rodín, ale aj zo zmiešaných manželstiev, v prípadoch, kde je otec slovenskej národnosti. Hlavný problém predstavuje zápis detí zo slovenských rodín do srbských tried, s vysvetlením rodičov, že to budú mať jednoduchšie počas vzdelávacieho procesu v stredných a na vysokých školách. Ako tvrdia triedni učitelia, je to chybne postavená mienka rodičov, lebo každé dieťa,

Informačno-politický týždenník

Na hodine s triednou učiteľkou Jarmilou Križanovou

najmä v bilingválnom prostredí, je schopné aktívne používať dva jazyky počas vzdelávania.

Základnú školu bratov Novakovcov tvoria vlastne tri školy – v Silbaši, Despotove a Paragoch.

Centrálnou je práve tá silbašská.

Zaujímavosťou je, že sa v despotovskej základnej školy na hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry v piatej a šiestej triede zapísalo až 8 žiakov a v Silbaši v nižších ročníkoch 10 a vo vyšších ročníkoch 20 žiakov zo srbských tried.

V aktuálnom školskom roku práca slovenských tried nižších ročníkov bude pokračovať ako po minulé roky. Triedni učitelia sa budú snažiť zapojiť deti do najrozličnejších aktivít a programov. Kvôli menšiemu počtu žiakov sa budú usilovať o vytvorenie programov zlúčením všetkých tried nižších ročníkov. Pravidelne sa žiaci s tanečnými a speváckymi bodmi zúčastňujú na podujatí Čaro višieň, počas školských programov a tohto roku aj na Biblickej olympiáde.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

zúčastnenej škole venovala svoj román pre mládež.

Po spoločnom obede nasledovali tri tvorivé dielne. Dve z nich boli z oblasti slovenčiny. Jedna skupina Jaroslav Čiep piate v poradí stretnutie Mladých nom posedení s autorkou pome- s vedúcou Vesnou Valihorovou-Fidolnozemcov. novaný Zo života mladých školákov lipovićovou sa venovala slohovým nadväznosti na minuloA presne tak sa aj udialo. Od rána očami Márie Kotvášovej-Jonášovej. prácam na námety predtým absolročné stretnutie sloven- po privítaní cezpoľných účastní- Prítomnosť našej renomovanej vovaného literárneho posedenia. ských dolnozemských kov v petrovskej škole riaditeľkou spisovateľky organizátori využili Druhú skupinu profesorka Jarmila žiakov v piatok 20. septembra Vlastou Werleovou napĺňal sa sta- aj na to, aby žiakom dali možnosť Pantelićová hravým kvízovým v Základnej škole Jána Časpôsobom podnietila v skupijaka v Petrovci bude ďalšie nách súťažiť v správnom poustretnutie slovenských dolnožití viet, v ktorých sa používali zemských žiakov pod názvom vybrané slová. Napokon tretia Mladí dolnozemci – tvorba skupina žiakov pod dozorom a priateľstvo predovšetkým profesorky Daniely Triaškovej (tvorivé dielne na udržiavasa činila umelecky, ale v oblasti nie slovenskosti). Osobitnou výtvarnej výchovy na námety hostkou stretnutia bude Máinšpirované počutými úryvkami ria Kotvášová-Jonášová, spiz Kotvášovej-Jonášovej kníh. sovateľka pre deti a mládež.

Predtým ako sa rozlúčili Seminár je určený pre a odišli každý v inom smere, žiakov 2. stupňa a učiteľov žiakom zo zahraničia poukaslovenčiny zo základných zovali aj znamenitosti Petrovškôl z Nadlaku (Rumunsko), Spoločná fotografia účastníkov seminára Mladých dolnozemcov ca, pričom spoločne navštívili Békešskej Čaby (Maďarsko), so spisovateľkou M. Kotvášovou-Jonášovou viaceré kultúrne a vzdelávacie Josipovca (Chorvátsko) a z novený harmonogram podujatia. pýtať sa všeličo, čo ich zaujímalo inštitúcie. To, ako sa ich žiakom, petrovskej školy. Zameraný je na Aby sa oboznámili s vyučovacím aj z osobného života spisovateľky, prevažne piatakom a šiestakom, udržiavanie a rozvoj národného a procesom, hostia z Rumunska, ale i z toho pracovného, a zároveň ktorým toto bol prvý kontakt so jazykového povedomia a kultúrnej Maďarska a Chorvátska navštívili aj prečítať viaceré jej poviedky pre slovenskou komunitou v Srbsku, identity slovenských dolnozem- jednotlivé vyučovacie hodiny či deti a mládež z doterajších Kot- dobre viedlo v Petrovci, nám ských žiakov,“ v tomto znení do už prírodných, alebo spoločen- vášovej-Jonášovej publikovaných dosvedčili ich pedagógovia Ján redakcie prišlo pozvanie od Márie ských vied. kníh. Spoločne sa pobavili aj pri Pitoňák z Maďarska, Ľudmila ŠomAndrášikovej, predsedníčky AsoPo spoločnej desiatej nasledoval tvorbe spoločnej poviedky. Na ráková z Rumunska a Boženka ciácie slovenských pedagógov na krásny spoločný zážitok na literár- záver tejto časti autorka každej Dasovićová z Chorvátska.

Piaty zraz Mladých dolnozemcov

„V

Z LETNEJ ŠKOLY NA SLOVENSKU

Komunikačný kolotoč

V

období od 10. do 17. augusta v študijnom a kongresovom centre CĎV UK v Modre prebiehala letná škola Komunikačný kolotoč, zahrajme sa so slovenčinou, pre krajanov stredoškolákov zo zahraničia vo vekovej kategórii 14 až 18 rokov.

V tejto letnej škole pobudli i žiaci

zo Srbska. Boli to odmenení žiaci zo súťaže zo slovenského jazyka pre stredné školy a žiaci generácie z jednotlivých slovenských škôl. Výpravu tvorilo 12 žiakov z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Padiny, Kovačice, Kysáča, Jánošíka a Pivnice za pedagogického dozoru predsedu VPV NRSNM Janka Kolárika.

Žiaci doobeda mali vyučovanie, dramatizáciu rozprávok Živá voda, O čiernovlasom princovi a Dažďová voda. Hrali sa so slovenčinou, pracovali s textom, so slovnou zásobou, naučili sa zopár slovenských ľudových piesní a naučili sa tancovať. Poobede boli náučné exkurzie a navštívili Modru a Múzeum Ľudovíta Štúra, kaštieľ Dolná Krupá, hrad Červený Kameň, hlavné mesto Bratislavu, hrad a fontány v Bratislave... a vo štvrtok 15. augusta celý deň po-

budli v Bojniciach a v Čičmanoch.

V piatok pripravovali záverečný program. Vo večerných hodinách boli záverečné vystúpenia a prezentácia výstupov zo vzdelávania a na konci zábava so skupinou Step up step. Žiaci boli spokojní a nadviazali priateľstvá so žiakmi z Rumunska, Maďarska, Nemecka, Talianska, Anglicka a Francúzska. Letná škola sa skončila v sobotu odovzdávaním certifikátov a oficiálnym ukončením podujatia.

Za všetko ďakujeme členom realizačného tímu Mgr. Ľudmile Ábelovej, PaedDr. Márii Onuškovej, PhDr. Márii Vrábelovej, Mgr. Lýdii Ďurišovej, Mgr. Timei Buocíkovej a Univerzite Komenského CĎV v Bratislave.

Podujatie finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

Výbor pre vzdelávanie NRSNM

• ĽUDIA A UDALOSTI •

39 /4874/ 28. 9. 2019

11

Ľudia a udalosti V PU KOLIBRÍK V KOVAČICI

Rekordný počet detí

Anička Chalupová

V

poslednom období v Predškolskej ustanovizni Kolibrík na úrovni celej Obce Kovačica badať trend, že sa do tejto ustanovizne hlási veľký počet detí, z ktorých sa niektoré z dôvodu obmedzených kapacít v škôlkach nedostanú na zoznam užívateľov. V aktuálnom školskom roku 2019/2020 PU na svojej pôde v 21 výchovnej skupine privítala 456 detí, z čoho je 213 detí v predškolskej skupine a 17 sa nachádza v jasličkách.

Začiatkom školského roka brány PU Kolibrík v Kovačici otvorilo 156 detí rozdelených do siedmich skupín, kým v PU v pobočke v Padine sa 83 detí nachádza v štyroch skupinách. Do začiatku nového školského

roka, okrem adaptácií vykonaných v niektorých budovách v PU, vedenie ustanovizne v čele s riaditeľkou Adrianou Babkovou za finančnej pomoci Obce Kovačica zorganizovalo početné bežné práce na ich údržbe. Podľa jej slov ustanovizeň štartovala v novom školskom roku s mnohými novinkami. Okrem toho, že sa škôlka pomaly pripravuje na zapojenie sa do programu Roky vzletu, ktorý bude povinný od roku 2022, v Kovačici a Padine sú po tri pracovné miestnosti vybavené klimatizačným zariadením. Kým je v kovačickej PU zabezpečený aj televízny prijímač, stojan pre bicykle a pod., padinské vychovávateľky sa spolu s deťmi potešili novým lavičkám s vešiakmi a rôznym technickým pomôckam.

V nadchádzajúcom období vede-

Deti v PU Kolibrík v Padine odosielajú pozdravy svojim vrstovníkom vo všetkých slovenských prostrediach vo Vojvodine

nie škôlky plánuje ďalšie práce v objektoch a mimo nich, ktorými by skvalitnili nielen prácu zamestnancov, ale aj pobyt užívateľov služieb.

Kovačických a padinských škôlkarov a ich učiteľky už v októbri očakávajú tradičné oslavy Detského týždňa. V rámci týchto osláv pre nich usporiadajú divadelné predstavenie

Malé kráľovstvo a neskoršie budú i súčasťou detského kostýmového podujatia. Zúčastnia sa v tvorivej výtvarnej akcii omaľovania fasády na budove PU, budú i bádateľmi a budú vykonávať praktickú prácu v ekologickej dielni. Súťažiť budú v rôznych športových hrách a pod.

ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY J. J. ZMAJA V HAJDUŠICI

Odolali racionalizácii školskej siete Vladimír Hudec

V

toho času 72 žiakov, čo je, žiaľ, ďalšie historické minimum. Rozvrhnutí sú do 8 tried v škole v Hajdušici a vo vysunutom oddelení v Starom Leci.

Toho roku je zrušená špeciálna trieda, lebo zostalo iba jedno dieťa.

Podali však žiadosť na otvorenie predĺženého pobytu detí a v týchto dňoch očakávajú kladnú odpoveď z ministerstva, vzhľadom na to, že osvetová inšpekcia konštatovala, že škola na to spĺňa podmienky.

poslednom určovaní siete škôl v Srbsku Základnej škole J. J. Zmaja v Hajdušici, ako najmenšej v Obci Plandište, hrozilo pripájanie k inej škole. To sa našťastie nestalo, takže aj v nastávajúcom období bude pracovať ako samostatný vzdelávací subjekt. „Boli dve možnosti – aby naša škola bola pripojená ku škole v susednej V. Grede, alebo aby obe boli OSLAVY pripojené ku škole Na rok základná škola v Hajdušici oslávi úctyhodné v Plandišti. Trval som jubileum – 210 rokov od začiatkov vzdelávania v však na tom, aby všet- tejto dedine. „Je to skutočne úctyhodné jubileum, ktoré pláky tri zostali samonujeme dôstojne osláviť. Síce program sme ešte statné. To preto, lebo zo šiestich možností, nespresnili, ale určite to budú viacdňové oslavy, v ktorých, podľa po- do ktorých zapojíme deti, miestne spolky, teda bývalých žiakov, lokálnych umelcov, ako aj insitných kynov ministerstva, maliarov z Kovačice a Padiny. Usporiadame výstavy škola môže obstáť a rôzne iné aktivity a oslavy určite ukončíme slávaj s menším počtom nostnou akadémiou. Pravdaže, očakávame aj hostí žiakov a tried, my sme zo Slovenska, tiež kolegov učiteľov zo susedného splnili 4 – nachádza- Rumunska, kolegov z okolitých škôl...“ me sa v pohraničnom pásme, v škole je mnoho detí národnostných menVyučovací jazyk v škole je srbšín, najbližšia škola je vzdialená ský, avšak organizovaná je výučviac ako dva kilometre, a zavážila ba slovenského, macedónskeho aj 210-ročná tradícia tejto školy,“ a maďarského jazyka s prvkami vysvetľuje riaditeľ školy Miroslav národnej kultúry. Na hodiny sloMaričić a informuje, že v škole je venčiny je zapísaných 21 žiakov,

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktorí sú rozvrhnutí do troch skupín – dve v nižších a jedna vo vyšších ročníkoch. „Na hodiny slovenčiny sa prihlásili aj niekoľkí Neslováci. Na druhej strane aj tohto roku jednotliví rodičia Slováci svoje deti nezapísali na tieto hodiny s už obvyklým zdôvodnením, že ich deti sa naučia po slovensky aj v rodine a že im tie hodiny budú iba dodatočným zaťažením. Žiaľ, žiadne presviedčania, že tomu nie je tak a že sa na hodinách slovenčiny naučia spisovne vyjadrovať a správne písať po slovensky, nepomohli,“ hovorí riaditeľ školy.

V škole prekonali aj problém neodbornosti jednotlivých učiteľov.

Podľa slov nášho spolubesedníka všetky predmety, vrátane aj materinských jazykov s prvkami národnej kultúry, učia profesori odborní pre tie predmety. Neodborne je zastúpená iba matematika a ruský jazyk.

Inak škola v Hajdušici je vďaka podnikavosti bývalého a aktuálneho riaditeľa dôkladne vynovená, odstránené sú zdravotne nebezpečné azbestové platne, vykonané je zatepľovanie celej školy, dôkladne je renovovaná telocvičňa. Podľa slov riaditeľa škola je slušne vybavená

Miroslav Maričić počas príhovoru z príležitosti Dňa školy

aj názornými pomôckami. Zvlášť je hrdý na vybavenosť počítačovou technikou. „V tomto roku sme sa preorientovali na elektronický denník. Počítače sme si zaobstarali pred tromi rokmi, avšak vtedy sme vedome kúpili viac slabších počítačov a počas uplynulého leta lokálna samospráva nám zabezpečila prostriedky, aby sme ich dodatočne posilnili.

Keďže je informatika môj odbor, urobil som to osobne, takže sme ušetrili významné prostriedky. Myslím si, že si kolegovia na to rýchlo zvyknú, tým skôr, že sme vlani kvôli tomu rovnobežne robili papierový aj elektronický denník. Informatický kabinet a telocvičňa sú tiež dobre vybavené a v nastávajúcom období zostalo doplniť ostatné kabinety,“ povedal na záver Miroslav Maričić.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

CIRKEVNÉ SPEVOKOLY Z BÁČKY V KULPÍNE

Petrášová, v nedeľu dirigoval Ondrej Maglovský).

V záverečnej modlitbe a požehnaní seniora báčskeho Vladimíra Valenta bol ešte raz zdôraznený význam tohto stretnutia. Je to oslava evanjelického spevu, ale

Stretnutie ako povzbudenie Anna Francistyová

P

odľa slov kulpínskeho farára Mgr. Jaroslava Javorníka, PhDr., Kulpín dlhé roky čakal na možnosť usporiadať stretnutie zborových spevokolov Báčskeho seniorátu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Spomenutý koncert úspešne odznel v nedeľu 22. septembra a pre hostiteľský cirkevný zbor je o to vzácnejší, lebo obohatil 140. výročie posvätenia chrámu Božieho v Kulpíne.

A sú tu aj dve podľa jeho slov osobné výročia, medzníky, ktoré si tohto roku uctili samotní cirkevní-

zborovej kantorky a dirigentky Miloslavy Petrášovej v cirkevnom zbore Kulpín. Ako v mene hostiteľského zboru vyhlásil zborový farár, k oslave okrúhleho 150. výročia posviacky plánuje sa i generálne opraviť kostol. Toto nedeľňajšie stretnutie im všetkým prinieslo radosť a prišlo vhod na vzájomné rozhovory a povzbudenie. Členovia hostiteľského zboru s otvorenou náručou privítali vo svojom prostredí až 250 hostí. Boli to členovia 12 spevokolov z 10 dedín a miest, kde pri zboroch SEAVC pôsobia spevácke telesá.

Na začiatku koncertu v chráme

Pivnický spevokol je jedným z najpočetnejších

ci, a pripomenuté boli aj pri tejto príležitosti: je to 20 rokov služby aktuálneho zborového farára J. Javorníka v cirkvi a 10 rokov služby

Božom po uvítaní zborovým kňazom J. Javorníkom tak účastníkov stretnutia, ako i ostatných cirkevníkov, ktorí v to nedeľné

poobedie vyplnili kulpínsky kostol do posledného miesta, nasledoval príhovor a modlitba seniora báčskeho a farára selenčského Vladimíra Valenta.

Zdôraznil poslanie zborového spevokolu, úlohu dirigenta cirkevného spevokolu, ale podčiarkol i to, že každý člen spevokolu je najdôležitejší.

Koncert moderovala a teda jednotlivé spevokoly predstavovala Dr. Takéto stretnutia sú vzácnou motiváciou pre spevoTatiana Demano- koly z menších zborov. V Kulpíne boli i Silbašania. vá-Javorníková.

Na stretnutí s dvomi, respektíve tromi piesňami vystúpili tieto i povzbudenie pre terajších člespevokoly: z Báčskeho Petrovca nov spevokolov a motivácia pre (starší a mladší, obidva nacvičuje potenciálnych nových zboristov.

Dr. Slovenka Benková-Martin- Podčiarkol i nadšenie, ktoré vedie ková), zo Selenče (starší, ktorý starších i mladších cirkevníkov nacvičuje Dr. Juraj Súdi, a mladší na skúšky spevokolu. Nadšenie, vedie pani seniorová Anna Valen- ktoré bolo skôr v našich životoch tová), z Pivnice (nacvičuje Anna dosť prítomné a teraz sa z našich Stojnevová), Kysáča (farárka Mgr. životov, žiaľ, pomaly tratí.

Všetci účastníci tohto vydarenéDarina Marčoková), Nového Sadu (Anna Crveniová), Hložian (Rasti- ho koncertu v kulpínskom kostole slav Dudáš), zo Silbaša (Tomislav dostali od hostiteľov darček a v Tamaši), z Lalite (Ladislav Tamaši), družnom posedení sa pokračoBáčskej Palanky (Vladimír Kováč) valo pri stolovaní v tamojšom a z Kulpína (nacvičuje Miloslava poľovníckom dome.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum!

O znamuje sa radi pobehujúcim občanom, čo by sa im asi určite hádam dozaista ani oznamovať nemalo: Petrovský maratón predsa bude! Aj to Šiesteho októbra. Nešiestam, namôjveru!

Mám to potvrdené neúradnými, ale dôvernými (Pra)zdrojmi. Áno, máte pravdu pravdivú, doteraz vždy býval v septembri. No a čo?! Teraz bude 6. X. a basta! Lebo podaktorí bežci dobehli do cieľa vlaňajšieho PM – vedení heslom Rýchlejšie Lepšie Mocnejšie Transparentnejšie! – až toť pred niekoľkými dňami. No a tak potrebujú • ĽUDIA A UDALOSTI •

ten týždeň na zotavenie. Na druhej strane sú aj takí, ktorí (pre)motivovaní mottom RLMT!, nevšimnúc si, pri vlastnej enormnej rýchlosti, síce dobehli do cieľa, avšak v cieli nezastali, furt len bežali a bežali, utekali a utekali, ďalej a ďalej, až utiekli kdesi priamo po Tatry.

A či sa to tak, na maratóncov patrí, há?! Nuž veru... patrí – nepatrí, len tí sú fuč. A ty teraz, Veľký Šéfe, plánuj, organizuj, muč sa, muč! Doparoma aj s takými zuzatónca..., pardon, maratóncami. No, povedzte! Či nestojí za úvahu idea zmeniť – áno, Zmeniť! –

týchto a takýchto tzv. maratóncov, tzv. vlastnecov, naskutku ale nevďačníkov nevďačných, ktorí si nevážia právo na Hry a na Chlieb náš každodenný a právo na zrieknutie sa práva na koláč?!

Prepáčia, prosím, úbohému pougárikovi úbohú dumu; kde sa len vzala, tu sa vzala, uprostred, či pri samom konci prisľúbených Sedem Tučných Rokov, pľuha pľuhavá udumaná! Nože, no, vážení! 10... 9... 3...

2... 1... a hajde, všetci, čo behom, čo krokom... do P..., pardon, priamo na PM! Čože? Ako?! Ale choďte! Zase vy len meliete svoje... Že či tentoraz tam

budú aj mobilné vécka alias toalety, t. j. záchody. A načo by tam boli, keď každá maratónkyňa a každý maratónec má právo priniesť so sebou nočník.

Aj sa naň popi..., pardon, podpísať.

A priradiť ho k ostatným šerblíkom do radu, povedzme povedľa Begeja.

Kde ho môže (každý svoj n./š.) použiť.

Obsah si, prirodzene, každý má právo odniesť domov. Povedzme, namiesto čísla na ceduľke, s ktorým prebehol PM! No tak, priatelia – športu zdar!

Zostávajte zdraví, dobrí; PM je najlepší – v októbri!

Bumbumbum!

39 /4874/ 28. 9. 2019

13

Ľudia a udalosti S RIADITEĽKOU KNIŽNICE ŠTEFANA HOMOLU ANNOU SPEVÁKOVOU O REKONŠTRUKCII PO REKONŠTRUKCII

Vlaha už veľmi ohrozovala Anna Horvátová

Z

ačína sa to vlhkými mapami na stenách, potom sa objavia plesne, začne sa vydúvať a opadáva omietka. Dajú sa takéto defekty opraviť, alebo je to márna snaha?! Zo skúsenosti vieme, že vo veľkej väčšine prípadov tá povrchová úprava je iba slabá, krátkotrvajúca maska, lebo sa omietka tam nezadrží dlho.

Takýto neblahý osud zasiahol aj steny Knižnice Štefana Homolu, budovy v strede Petrovca, ktorá

je našou historickou pamiatkou a ako taká si zasluhuje aj primeranú úpravu. Totiž vlaha sa vyšplhala v chodbe a v čitárni miestami aj do výšky pol druha metra, čo už bolo alarmujúce a pýtalo si proste zásah majstrov. Priestory, v ktorých sa uschovávajú knihy, nepodľahli oprave. Avšak o tom viac povie riaditeľka Speváková: „S prácami sme začali 7. septembra. Najprv majstri rúbali vrchnú časť stien, až po tú zdravú vrstvu, teda po zdravé tehly, keďže sú toto steny hrubé. V druhej fáze majstri

Takto vyzeralo po odstránení tej vlhkej časti stien...

pripevňovali na steny alumíniové laty, na ktoré kládli sadrové platne.

Pri tejto práci odvlhčovania stien sa vyhli teda prepiľovaniu. Po týchto hrubších prácach, samozrejme, nasledovalo líčenie stien. Vidíme tu také mriežky na stenách, cez ktoré vlastne steny dýchajú. “ Treba spomenúť, že práce trvali dva týždne a v tom čase, prvých sedem dní sa nepracovalo. To z jednoduchého dôvodu, aby majstri mohli nehatene pracovať. Ďalšie dni sme už otvorili dvere pre našich čitateľov. Práca bola náročná,

Usporiadali ôsmu kukuriciádu Juraj Berédi-Ďuky

V

14

www.hl.rs

Penzisti, účastníci akcie

nie. Keď počasie žičilo, kukurica sa vydarila a Juraj ju venoval svojim spoluobčanom ako varenú pochúťku.

Kukurica Kubečeka zaujala preto, že všetci hlavne vzdávali hold výrobkom z mäsa a nikto sa nespamätal, že základ všetkého je v prvom rade krmivo, a to kukurica, ktorá je základom všetkých krmív. Tohto roku kukuricu dopestoval Jozef Vadina, ktorý je na dôchodku a venuje sa zeleninárstvu.

Všetci ostatní prítomní penzisti pomáhali pri príprave akcie nejakým

Informačno-politický týždenník

Foto: Anna Speváková

... a po položení sadrových platní

SELENČA

nedeľu 22. septembra v popoludňajších hodinách Selenčou rozvoniavala varená kukurica. Kukurica sa varila pre všetkých záujemcov z dediny, ba aj okolia, ktorí si chceli vychutnať túto pomaly už zabudnutú pochúťku a vrátiť sa aspoň na chvíľku do minulosti, keď varená kukurica bola v domácnosti vzácnou pochúťkou. Ôsmu v poradí kukuriciádu znovu usporiadali selenčskí penzisti, ktorí sa pravidelne stretávajú každý predvečer poľa Pavla Berédiho, bývalého obchodníka, teraz dôchodcu, ako to hovoria, na „diván“. Tu si zaspomínajú na zašlé časy, na mladosť, ale neraz analyzujú aj súčasnú situáciu v Selenči.

Na ideu začať kukuriciádu ako podujatie prišiel Juraj Kubeček, poľnohospodár zo Selenče, ktorý po zbere jačmeňa ako druhú plodinu posadil kukuricu vhodnú na vare-

knižnica, nakoľko nám je známe, ako neprofitová ustanovizeň, peniaze na opravu nemá. Odkiaľ tie prostriedky na takýto väčší zásah? „Práce hodnoty vyše 350 000 vyfinancovala Obec Báčsky Petrovec, čiže sú to prostriedky z rozpočtu obce. Plán projektu vypracoval Miroslav Častven a práce vykonal stavebný podnik Sýkora, ktorý podal najvýhodnejšiu ponuku.“ Týmito prácami sú steny historickej a budovy z roku 1909 ochránené, na tú dobu veľkolepej, čím sa vlastne aj prispelo k zachovaniu materiálneho dedičstva a kultúrnej pamiatky Báčskeho Petrovca.

spôsobom, či už pri príprave šúľkov na varenie, ktoré bolo treba očistiť od šúpolia, alebo prinášali vodu, miešali a vyberali z kotla kukuricu, alebo balili do igelitových vreciek či tašiek a predávali. Hlavne všetci mali nejaké povinnosti. Varenú kukuricu penzisti predávajú za symbolickú cenu, aby tak získané dináre vložili do ďalšej akcie, ktorá sa už plánuje. Peňažný zisk im nie je natoľko dôležitý ako dobre sa pobaviť a spríjemniť si nedeľu a pritom urobiť aj niečo užitočné

v prospech spoluobčanov. Kto ich požiada, ochotní sú kukuricu odniesť aj do domácnosti. Dopyt po varenej kukurici bol nezvyčajne veľký. Čakalo sa v rade pri kotle, kým sa kukurica uvarí, lebo stačilo zameškať niekoľko minút a už sa uvarené množstvo minulo. O kukuricu mali záujem tak deti, ako aj dospelí. Kukuricu si vychutnali, samozrejme, aj sami penzisti. Počasie tiež žičilo, čo aj bol jeden z dôvodov na to, aby sa v akcii zúčastnil veľký počet penzistov, ale aj záujemcov o kukuricu. Propagovať akciu penzistom pomohli Juraj Berédi a Rádio Báčka, takže záujemcovia o akciu boli rôznymi spôsobmi dobre informovaní. Možno by si to do budúcna aj ženy mali rozmyslieť a zapojiť sa do tejto akcie aspoň ako kuchárky, veď sú aj ony členky klubu penzistov.

Dúfame, že v prvom rade neubudne počtu penzistov, ktorí sa stretávajú (možno pribudnú ďalší), a potom aj dobrej vôle, pevného zdravia, dobrej nálady a ochoty vyhovieť spoluobčanom a že sa o rok stretneme na ďalšej deviatej kukuriciáde.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

HOT BITE – NOVÝ FESTIVAL V KYSÁČI

Inšpirovaný štipľavou paprikou Michal Ďurovka

Z

reňaninčan Dejan Pavlović, už štyri roky žijúci v Kysáči, sa tak zamiloval do tejto dediny, že sa rozhodol určitým spôsobom propagovať ju aj širšie. Zorganizoval festival pomenovaný HOT BITE, po sloven-

mnohé jej obmeny, od extrémne štipľavej až po rôzne výrobky z papriky, omáčky a iné...

Podujatie sa uskutočnilo v slnečnú sobotu 21. septembra vo dvore Poľovníckeho spolku Bažant. Organizátor povolal aj mnohých jednotlivcov a združe-

Pri stánkoch nechýbala ochutnávka výrobkov

Paprika sa ponúkala od nastýkanej, mletej až po spracovanú mnohými spôsobmi

sky Horúci hlt – kúsok. Keďže je Kysáč známy podľa štipľavej papriky a aj on sám ju pestuje, rozhodol sa, aby hlavným motívom podujatia bola štipľavá paprika a

nia z Kysáča, aby sa predstavili so svojimi stánkami. Keďže mu je jediným cieľom propagácia dediny, aj stánky boli bezplatné, čiže žiadne poplatky za

Nechýbali ani užitočné výrobky z dreva • ĽUDIA A UDALOSTI •

účasť neboli. I keď očakával, že bude viac stánkov a väčší záujem, konštatoval, že pre prvýkrát usporiadané podujatie aj toto postačí, lebo predsa záujem bol veľký, keď ide o návštevníkov.

Na tento svojrázny festival pricestovali i hostia s výrobkami z Ćuprije, Tomaševca, Rumy a zo Senty. Zaujímavosťou bolo vyprážanie škvariek v or- Vyprážané škvarky chutili najviac ganizácii Združenia invalidov práce v Kysáči, ktorí sa prácami a obrazmi. Ale aj ostatní predstavili aj rôznymi ručnými účinkujúci ponúkali zaujímavé výrobky, či už z papriky, alebo z dreva, tiež včelárske výrobky, pálenky...

Hlavnou atrakciou bolo súťaženie v konzumovaní papriky.

Siedmi súťažiaci mali prejsť ochutnávkami desiatich kruhov od najjemnejšej až po extrémne štipľavú papriku. Tú najštipľavejšiu Karolinu Kiper zjedli dvaja súťažiaci z Lediniec, avšak starší odmenu ustúpil mladšiemu Milanovi Kiselicovi, ktorý sa stal víťazom. Hlavnou odmenou bolo 100 eur.

Večer sa uskutočnil koncert hardrockovej skupiny Overdrive zo Zreňaninu. Podujatie podporili početní sponzori, predajne a jednotlivci a už teraz začínajú Okrem hotových ručných prác s prípravami nasledujúceho návštevníci mali možnosť vidieť, ročníka festivalu. aj ako vzniká vyšívaný vankúšik

39 /4874/ 28. 9. 2019

15

Ľudia a udalosti NA MARGO NEDÁVNEJ KNIŽNEJ PREMIÉRY V ILOKU

Sto Slovákov na streche Juraj Bartoš

té zmiešané rodiny, ako deti s matkami boli na jednej strane, vadsaťtri rokov a zopár dní muži na druhej, starí rodičia po tom, čo som s členmi zase niekde inde... Nám to bolo Slovenského kultúrno- cudzie, lebo sme prišli z mieru -osvetového spolku Ľudovíta do vojnou zmietaných štátov, Štúra v Iloku 4. augusta 1996 ako do priestorov, v ktorých bola novinár pobudol v Marinovciach, občianska vojna; mnohých ľudí stretol som sa, hľa, opäť s pánom práporu to zmenilo...“ plukovníkom Štefanom Janglom. Čo sa týka pohnútok podujať Vtedajším aktuálnym veliteľom sa na generálnu prestavbu SloSlovenského ženijného prápo- venského domu v Iloku, ktorý ru (SŽP), ktorý tam onehdy sídlil je akoby ich dušou, pán Jangl Ilockí spolkári so slovenskými vojakmi v Marinovciach 4. 8. 1996 v misii UNTAES a vyslaný bol Or- o. i. povedal: ganizáciou Spojených národov. „Nebolo to jednoduché, lebo z toho veľký problém, lebo to zadovážili materiál a techniku Plukovník Jangl, spolu so svo- to nebola naša úloha, ani priorita. nebolo v jeho mandáte.“ a úspešne riešili všetky prekážky, Predsa sa na štábe SPŽ do- s ktorými predtým dozaista nehodli, že sa pokúsia pomôcť. počítali. Pán Jangl vyrozprával aj Zapojili do hry vtedajšieho kuriozitku, nad ktorou sa teraz už slovenského veľvyslanca len pousmial, hoci vtedy... v Chorvátsku a dočasného ad„Keď sme to už dali dohromady ministrátora. „Spolu s Iločan- a už sme aj oslávili, prišiel Vlatko mi,“ zdôraznil Štefan Jangl, „na Miksad a povedal: ,To kúrenie... ktorých čelo sa postavil Vlatko My už sme boli zbalení, chystali Miksad, ktorý bol predĺžená sme sa domov, hneď sme ale začali ruka s práporom; s ním sme hľadať možnosti, ako zabezpečiť komunikovali, čo v prvom rade vykurovanie, predovšetkým ako treba robiť.“ A nebolo toho zadovážiť finančné prostriedky. málo. „Bolo treba neustále po- Nakoniec sa nám pred koncom vzbudzovať tunajších ľudí, aby svojej misie podarilo Slovenský mali vieru. V tomto kontexte si dom aj zatepliť.“ spomínam aj na už nebohého Neutajoval plukovník Jangl ani pána Kukučku, ktorý, keď sme nadšenie tým, s akou vervou sa sem prišli, povedal: „Veliteľ, po- im v práci pripojili sami Iločania, môžte...“ Bolo to také úprimné, znovu a zase pripomínajúc, ako ich Účastníci knižnej premiéry v Iloku 25. 8. 2019 (Foto: Jarmila Mudrochová) ľudské, čo človek málokedy Vlatko Miksad naháňal: „A výslepočuje. Takže nezostávalo dok je... Keď sme prišli do štádia, že jím kolegom, podplukovníkom Mali sme úlohy jasuž zostalo len dokonBernardom Rošteckým, boli 20. ne stanovené naším čiť strechu, museli augusta v Iloku pri premiére pub- mandátom. Len sa tu byť aj títo Slováci, likácie, ktorú spolu s plk. Imrichom tu odrazu objavili aby sme to dokončili, Sabom pripravili vlani k 20. výročiu Slováci žijúci v Iloaby sa to zakrylo... ukončenia pôsobenia SŽP na úze- ku, na čele s VlatViete si predstaviť, mí bývalej Juhoslávie, keď prišli kom Miksadom, zaaké to bolo krásne, najprv do chorvátskeho Daruvaru čali vysvetľovať, aké keď sa na streche a Lipiku. tu majú problémy. ocitla takmer stov„S mierovým posolstvom,“ pod- Musím poznameka Iločanov? Vtedy čiarkol plk. Jangl v rozhovore, nať, že naši vojaci už každý vnímal, že ktorý sme absolvovali na pódiu mali od začiatku sa to podarí, že budú Slovenského domu. Zrenovovali blízko k týmto ľumať nový dom.“ ho roku 1997 práve príslušníci SŽP. ďom, navštevovali Nuž ho i majú.

Dokázali to popri všetkých iných ich, stretávali sa Kiežby oň nikdy úlohách – stavaní ciest a mostov, s nimi a každý by Plukovník Štefan Jangl (vpredu) pri slávnostnom sprevádz- neprišli. Kiežby im odmínovaní priestorov a samým im chcel pomôcť. kovaní Slovenského domu v Iloku 14. 8. 1997 zostal vždy blízko pri tým záchrane životov ľudí.

Ako veliteľ riešil srdci. Ako napríklad Pplk. Roštecký ozrejmil, ako som tieto veci z nadhľadu: mal iné, než pomôcť; zmocnil sa ma podpisovateľovi týchto riadkov slovenskí vojaci boli nemilo pre- som jasné úlohy od UNTAES, čo pocit, myšlienka – títo ľudia nás zostávajú v pamäti slovenskí vokvapení a zmätení predovšet- mám a môžem robiť; navyše môj potrebujú.“ jaci, ktorí neprišli búrať, lež stavať, kým narušenými medziľudskými kolega, ktorý bol v Daruvari a chcel Čo si predsavzali, to slovenskí a s ktorými mal česť stráviť síce vzťahmi: „Videli sme, že sú rozbi- pomôcť tamojším hasičom, mal vojaci aj zvládli. V časovej tiesni krátke, ale vzácne chvíle.

D

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (31)

Podľa direktív, ale aj ústupky DrSc. Ján Babiak

V

Potom už nasledovala klasická slávnosťová nedeľa. Najprv bola otvorená výstava Slováci v socialistickej výstavbe, ktorá pozostávala až z deviatich častí. V pokračovaní otváracieho programu na rade bola výstava sľubných snaživcov vo výtvarnom umení. Ešte v piatok večer sa rozšírila po Petrovci správa najväčšieho syna novej Juhoslávie, ako sa to vtedy vedelo uvádzať, súdruha Tita, ktorý sa pre záväzky ospravedlnil, že nemôže prísť, aj zaslal všetkým Slovákom teplé pozdravy a srdečné gratulácie s prianím na ďalší všestranný rozvoj a úspech Slovákov v novej socialistickej Juhoslávii. Tak Petrovcom, ešte pred začiatkom Slávností, od ucha po ucho, tiekla príjemná správa: Počul si, pozdravil nás – Tito! V tom zmysle sa potom konalo aj oficiálne otvorenie Slávností v nedeľu. Vykonal to predseda SV ZKOS Vojvodiny Juraj Spevák a referát prečítal tajomník Andrej Fekete.

Potom rečnili aj ďalší predstavitelia politického a národnostného života.

Popoludňajší program začal slávnostným defilé a na zelenom trávniku vo

roku 1952 Juhoslávia sa borila proti nárokom Talianska (Život dáme – Terst nedáme), aj proti nepriateľským postupom informbyrovských krajín. Vo vnútrozemskej politike Šiesty kongres KPJ bol stredobodom pozornosti a všetci pracujúci vynaložili najväčšie úsilie vo výstavbe socializmu. Aj slovenský ľud k tomu priložil ruky, aj kultúrny život zaznamenal ďalší krok dopredu.

S prípravami pre Slávnosti sa začalo ešte v septembri minulého roku, potom v januári sa realizoval dvojdňový folklórny seminár, ale návrh Kovačičanov, aby Slávnosti boli usporiadané u nich, bol zamietnutý.

Vtedy sa stanovil aj program Slávností a v júni sa podelili aj konkrétnejšie úlohy. Ale už v júli sa zaváhalo, či sa na Slávnosti treba aj dostaviť, lebo petrovské ženy vyhlásili: „Slávnosti nie sú potrebné, všetko nám zbilo a kto príde, vyduríme ho na stanicu.“ Toto si žiadalo aj reakciu s ohľadom na všeobecné slovenské socialistické chcenia, a tak sa rozhodlo, že „Slávnosti nie sú Slávnosti niektorých petrovských ňaničiek, ale celomenšinové Slávnosti juhoslovanských Slovákov a ako vždy, tak aj tohoto roku ohromná väčšina Petrovčanov pohostinne otvorí svoje vráta i svoje srdcia, Osvetoví pracovníci po svojom rokovaní aby vítala svojich vzácnych a milých hostí.“ A preto„to, čo Vrbare novoformované Telovýchovné hovoria niektoré ňaničky – to sú príšery družstvo Partizán a jeho hostia podali minulosti, zjavy, ktoré vymierajú... No naozaj pestrý program, s nádhernými a to, čo patrí minulosti – nikto viacej záverečnými obrazmi, a tanečníci nevzkriesi.“1 Ej ženy, ženy! Vedia byť ukázali, ako zdolali tretiu zmes sloaj také. Aj využilo sa to na ďalšie po- venských ľudových tancov. Ešte kým litizovanie, aj na ešte húževnatejšie cvičenie trvalo, nad Vrbaru nadleprípravy, aj realizáciu Slávností. telo lietadlo a pilót – akrobat Pavel Už v sobotu 9. augusta program Crnjanski z Vršca „postrašil“ divákov sa nedržal dvojdňového konceptu s leteckými kúskami, aké málokto ani prísne rozhodnutia neboli tak z našincov mal šancu dovtedy vidieť. zdôrazňované. Na začiatku nášho Za ním na obdiv a pozdrav mávali aj sviatku pribudla porada vysokoško- diváci, aj cvičenci. Na konci programu lákov, ale pre plánované oklieštenie bola prezentácia novej športovej hry vystal športový program. Po porade – rugby. Hrali TS Partizán Petrovec bol slovenský kultúrno-umelecký a zostava Pracovnej brigády Jánošík. večierok. Bol kratší, ako sa očakávalo, Vyhrali jánošíkovci 0 : 5. Večer bol ale dosť pestrý a čisto slovenský. trojhodinový kultúrno-umelecký

program naozaj vysokej hodnoty, v koncepcii: literárno-hudobná montáž a potom hudobno-spevácko-tanečný programový komplex na tému bratstva a jednoty národností

Plagát SNS ’52

Vojvodiny, ktorý aj začal, ale aj končil akoby inak – ako po slovensky. Potom sa na národnej veselici všetci snažili nasadenú náladu z predchádzajúceho programu aj zadržať.

V posledný deň Slávností kultúrno-osvetoví pracovníci analyzovali školskú problematiku (dva referáty, diskusia, návrhy). Poobede, po predzápase Budúcnosť (Hložany) – Jadran (Kulpín), namiesto Červenej hviezdy proti petrovskej Mladosti nastúpila Pobeda z Prilepu. Mladosť bola lepšia a vyhrala 2 : 1 (2 : 0). Večer boli až dve divadelné predstavenia, obe veselohry. Čechovho Medveďa podali ochotníci SKOS z Báčskej Palanky, kým domáce divadlo podalo Nušićovu Podozrivú osobu.

KRAJŠIE A ÚSPEŠNEJŠIE OD VLAŇAJŠÍCH Aj napriek uzneseniu o skrátených Slávnostiach nebolo tak.

Predsa mienka bola, že tohoročné Slávnosti prekonali tie vlaňajšie, keď sa oslavovalo výročie povstania. Aj ústupky vedenia, aj partajného vedľa presne stanovených direktív boli stále viac badateľné, ako sa blížil august, lebo sa nakoniec zastalo za stanovisko, že ich nie je potrebné naťahovať na nové kopyto, ale dovoliť, aby vypadali ako skôr. Na divákov najhlbší dojem zanechala nová zmes tancov, ale aj vysoká úroveň

kultúrno-umeleckých programov, kvalitný futbal, výstavy, rokovania..., lebo to dokopy dalo harmonický celok. Všetko vypadalo lepšie, aj petrovský spevokol prekvapil mimoriadne krásnym výkonom, čo bol dôvod na záver, aby sa na vyspelosti hudobných súborov po dedinách robilo viac. Bude tu aj dáka anticipácia na širšie chápanie Slávností, keď sa uzavrie, že výstavy toho roku boli také zdarné, že by bola škoda, keby po Slávnostiach nešli aspoň do našich väčších dedín a záväzne na jubilejné oslavy v Kovačici.

Ale nájdu sa aj kritické postrehy.

Aj tie, že Slávnosti sú nám jedno a kultúrno-osvetová práca mimo nich druhé, že v praxi vládne šablónovitá práca, že sa divadelné prehliadky nedaria, že jestvuje rozkol v mienkach členov v KOS a spoločensko-politických orgánov, že sa v kultúre dosť improvizuje, čo si vyžaduje širokú akciu proti šablónovitosti a formalizmu v kultúre... Ale to je už kultúra a nie Slávnosti. Potom sa pre kritikov našlo aj kritické slovo a najvýstižnejšie bude istého Selenčana, že „ak sa takto predĺži, tak nám Slávnosti vyjdú z módy“.

V tej konfrontácii kultúra – politika boli aj výstupy, ktoré aj narušili spoluprácu našincov, naštrbili dobrý vzťah verejného stavu a privátnej mienky, keď niektorí jednotlivci nasadili svoj postoj „na širší kruh ľudí a z toho vzniká istási nedôvera voči Petrovcu ako nášmu kultúrnemu stredisku...“2 Vskutku tento problém politického chcenia a národného cítenia vyplával na povrch diania našej menšinovej pospolitosti ešte skôr. Možno preto aj tých ústupkov z hora bolo viac a tieto Slávnosti sa robili viac po starom. Znamenalo to vyhranú bitku?

Možno, ale nie aj vojnu.

Aj Slávnosti začali balansovať.

Pre tých národovecky naladených tohoročné Slávnosti boli výhrou, pre tých v SV ZKOS boli snaha nad naše možnosti. Tí obozretnejší však pochybovačne kývali hlavou. Aj podčiarkovali tú našu národnú sentenciu: Kde sa dvaja bijú..., aj videli, že sa nám náš kolos kolíše, že sú podopierky na jeho záchranu len holá improvizácia a že je všetko ťažko lepiť, najmä keď to jedni ťahajú na voz a tí druhí z voza.

Tí najreálnejší mali zraky upreté dopredu, na nasledujúci rok, keď sa problém možno vykryštalizuje. Aj našinec, aspoň keď ide o Slávnosti, do ďalšieho roka vstúpil nesmelo, s obavou, ako to bude do budúcna.

1 Petrovčan: Pre ešte krajšie a radostnejšie Slávnosti. Hlas ľudu, Petrovec 1952, roč. 9, č. 61, s. 1.

2 Andrej Fekete: Pred dôležitým zasadnutím Pléna SV ZKOS-ov Vojvodiny. Hlas ľudu, Petrovec 1952, roč. 9, č. 90, s. 1.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

39 /4874/ 28. 9. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Spomienky na prázdniny

U Andrea Siant ZŠ Mladých pokolen ová, 2. 2, í, Kovačica

. Na pekné zážitky zostali ešte behol mesiac od ukončenia prázdnin dniny si spomínajú aj žiaci krajšie spomienky. Na uplynulé práz vili prázdniny, sa iste budete z Padiny, Kovačice... Na to, ako ste strá nezabudnuteľné, zvlášť ak boli plné dlho pamätať. Oddychové chvíle sú ť i nadostač a mohli ste si ho plánova zážitkov. Voľného času ste vtedy mal sa ť ť a pozrieť si pekné miesta, stretáva podľa seba a svojich prianí. Cestova ách. rpať sily do ďalších dní po prázdnin s ľuďmi, na ktorých vám záleží, a če na prázdninové dni. Podeľte sa o tie Veríme, že si s radosťou spomínate spomienky s nami na tomto mieste.

Katuša

Mateja Zarić, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Pa dina

Moje letné prázdniny Niet dieťaťa, ktoré sa neteší prázdninám. Sú to bezstarostné dni, bez školských povinností. Môžem dlho spať, môžem sa hrať, navštevovať kamarátov, keď je teplo – kúpať sa v bazéne.

Je to čas, aby som niekoľko dní strávil aj u starej mamy v Belehrade. Ona ma odvádza na rôzne miesta, usiluje sa mi vyhovieť. Už niekoľko rokov v lete pobudnem aj v kempe, kde strávime čas užitočne. Chodím tam bicyklom, ale vlani to zle dopadlo. Spadol som a poranil som si nohu. O niekoľko dní sme mali cestovať k moru. Lekár mi ošetril ranu a povedal, že slaná voda nezaškodí. More je opravdivý pôžitok pre môjho brata a mňa. Naučili sme sa plávať, zbierame drobné ulity a zaujímavé kamienky. Večer chodíme na prechádzky, niekedy stretneme aj známych. Tam čas rýchlo plynie. Keď sa vraciame, zastavíme sa aj v Skopje u príbuzných. Tam taktiež všeličo vidíme, napr. pevninu Kale, podobnú ako Kalemegdan, staré mesto Bit-Pazar, ohromnú fontánu, kde voda strieka v rôznych farbách sprevádzaná hudbou a Alexander Veľký na koni pozoruje okolie. Zaviedli nás aj lanovkou na vrch Vodno, kde je postavený ohromný kríž, ktorý v noci svietil až do našej izby, kde sme spali. Navštívili sme aj akvapark. Bolo to tak mnoho zážitkov, že som do konca prázdnin mal o čom rozprávať a rozmýšľať, či bude podobne aj o rok.

Pekne som strávil prázdniny a zaželal som si, aby všetky deti mali pekné spomienky na prázdniny.

Marko Kratica 4. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sára Mlynár čeková, ZŠ Mladých pokolení, Kov 2. 2, ačica

Iskra Hajková, 2. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

4. a, Irena Kuštrová, lpín Ku o, éh sk men ZŠ Jána Amosa Ko • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Ročník XLVII 28. septembra 2019 Číslo 18/1994

Z PRODUKČNEJ BURZY

K výrazným zmenám nedošlo Ľ. Sýkorová

N Summa summarum – úroda jesenných plodín v norme Ľubica Sýkorová S dátumom 30. september končí hospodársky rok v poľnohospodárstve, takže je čas zhrnúť, aké boli výnosy jednotlivých poľnohospodárskych plodín v tomto, môžeme povedať na počasie čudnom roku. Už sa nemôžeme spoliehať na to, že na jar máme jarné počasie s dostatkom vlahy, že teploty v lete sú priemerné bez extrémnych búrok a lejakov a že v jeseni hladko bez väčších problémov môžeme pozbierať všetku úrodu z polí.

A

j napriek extrémne suchému začiatku jari, nadmerným zrážkam v máji, či extrémnym horúčavám v letných mesiacoch pri pohľade na dostupné údaje možno povedať, že výnosy pšenice a slnečnice boli priemerné a úroda kukurice a sóje je dobrá.

Kukurica sa práve zberá a aj napriek obavám pestovateľov z vysokých teplôt, ktoré sme mali pred niekoľkými týždňami, tieto nemali negatívny vplyv na zrno, pretože sa už nachádzala v pokročilom štádiu vegetácie.

Výnosy kukurice sa v závislosti od regiónu pohybujú od 6 do 14 t/ha. V tomto roku bola posiata na 970 000 ha. Už v máji sa s ňou začalo obchodovať, keď sa na zeleno kupovala po 16 din./kg. Od júla jej cena začala

klesať a dnes sa pohybuje od 13,5 do 14 din./kg.

Cena sóje sa v minulom týždni pohybovala od 35 do 36 din./kg, posiata bola na 230 000 ha a priemerný hektárový výnos sa pohybuje okolo 3,3 tony. Na túto plodinu, najmä na neskoré odrody, už vysoké teploty mali negatívny vplyv, čo potvrdili aj nižšie hektárové výnosy.

Pokiaľ ide o slnečnicu, tento hospodársky rok je podobný minulému, priemerná úroda sa pohybuje okolo 3,1 tony na hektár. Aj tu malo na nižšie ha výnosy vplyv nepriaznivé počasie. Pestovatelia nie sú spokojní ani s nákupnou cenou, ktorá sa minulý týždeň pohybovala od 31 do 31,5 din./kg.

...

Už čoskoro by mal byť v Srbsku založený nový národný Inštitút pre vinohradníctvo a vinárstvo so sídlom v Sriemskych Karlovciach. Cieľom založenia tohto inštitútu je zjednotiť a spojiť vinárov z našej krajiny a regiónu. V súčasnosti sa u nás vinič pestuje na 26 000 hektároch. Keďže sa plochy pod vinohradmi každým rokom zväčšujú a produkcia viniča rastie, potrebné je do tejto oblasti zapojiť aj odborníkov. Dnes máme 12 regionálnych združení vinárov a vinohradníkov, ktorí vyrábajú vína s chráneným zemepisným pôvodom, a ďalších desať sa zakladá. S viac ako stovkou profesionálnych vinárskych

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 16. 9. do 20. 9. sa pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom situácia veľmi nezmenila a nízky objem obchodovania pretrváva aj naďalej.

Cena kukurice z minuloročnej úrody sa pohybovala v cenovej relácii od 14,00 do 14,50 din./kg bez DPH. Za kukuricu z tohtoročnej úrody s dodávkou v októbri bolo na začiatku týždňa ponúknutých 13,70 din./kg bez DPH, koncom týždňa zvýšený dopyt po tejto obilnine zvýšil aj jej cenu.

V uvedenom období nikto neprejavil záujem o pšenicu, ktorej cena bola rovnaká ako v predchádzajúcom týždni – 17,20 din./kg bez DPH. Obchodovalo sa so sójou z novej úrody, ktorá sa predávala po 35,40 din./kg bez DPH (38,94 din./kg s DPH). Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o 1,14 %.

Cena slnečnice bola 31,00 din./kg bez DPH (34,10 din./ kg s DPH), čo je rovnaká cena ako v predchádzajúcom týždni. podSlnečnicové výlisky nikov so 44-percentným obvznikla sahom bielkovín sa potreba predávali po 42,50 vytvoriť din./kg bez DPH zastrešujúce (51,00 din./kg združenie, ktos DPH). ○ ré spája všetky vinárske regióny.

Preto bolo založené Združenie srbských vinárov a vinohradníkov, ktoré bude formovať Národnú stratégiu rozvoja vinohradníctva a vinárstva v Srbsku. ○

Z obsahu Maštaľný hnoj je pre pôdu nenahraditeľný str. 2

Jesenné práce v našich záhradách str.6

Do vášho receptára str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VÝŽIVA RASTLÍN

Maštaľný hnoj je pre pôdu nenahraditeľný Ľubica Sýkorová Jeseň sa nezadržateľne blíži, a to je práve vhodné obdobie na dodávanie organických hnojív do pôdy. Tým spôsobom ju pripravujeme na jarnú výsadbu. Medzi základné hnojenie patrí zapracovávanie maštaľného hnoja do pôdy. Pozor však, nie každý druh rastliny, najmä zeleniny obľubuje, ak sa vysádza hneď po hnojení, resp. na jar po jesennom hnojení.

P

riemyselné hnojivá, i keď majú vysoký obsah živín, nenahrádzajú organické hnojivá. Všetky organické hnojivá dodávajú do pôdy najmä humusotvorné látky, ktorých rozkladom v pôde vzniká humus. Humus je nevyhnutný pre rozvoj pôdnej mikroflóry, udržiava pôdu v dobrej biologickej činnosti. Užitočné pôdne mikroorganizmy rozkladom organickej hmoty uvoľňujú rôzne formy organicky viazaného dusíka a oxid uhličitý, ktorý potom s pôdnou vlahou tvorí slabú kyselinu uhličitú, ktorá sa opäť zúčastňuje v premene menej rozpustných foriem živín na prijateľnejšie pre rastliny.

MAŠTAĽNÝ HNOJ JE NAJDÔLEŽITEJŠÍM ORGANICKÝM HNOJIVOM Obohacuje pôdu o humus, ktorý zlepšuje pôdnu štruktúru pôdy, ako aj jej vlahové, vzdušné a tepelné vlastnosti.

Maštaľný hnoj je zmes tuhých a kvapalných výkalov hospodárskych zvierat (výkaly a moč) s podstielkou (najčastejšie slama) a prípadne zvyškov krmiva po prekonaní rozkladných procesov rozličných stupňov.

No pozor, slama premiešaná s výkalmi ešte nie je hnojom.

Až po uplynutí rozkladných procesov vzniká kvalitný hnoj.

Proces zrenia predstavuje chemicko-biologický proces, ktorý zahŕňa predovšetkým kvasenie, tlenie a hnitie, kedy sa jednotlivé zložky maštaľného hnoja rozkladajú a premieňajú na látky iného kvalitatívneho zloženia. Vyznačuje sa vysokým obsahom mikroorganizmov, ktoré rozkladajú organické lát-

20

ky v pôde a takto sprístupňujú pre rastliny živiny obsiahnuté v organickej hmote.

Aj u nás sa ešte stále skladovaniu a ošetrovaniu maštaľného hnoja nevenuje dostatočná pozornosť. Pri dozrievaní v nezodpovedajúcich podmienkach dochádza k vysokým stratám na organickej hmote a živinách, hlavne k strate dusíka.

Je taktiež dôležité, aby sa hno-

organickej hmoty, 60 % dusíka, 20 % fosforu a 30 % draslíka.

Poľné nespevnené hnojiská sú potenciálnym nebezpečenstvom pre znečisťovanie podzemnej, ale aj povrchovej vody, hlavne keď sa dlhodobo využíva na skladovanie to isté miesto. Na miestach, kde boli hnojiská, sa devastuje orničná a podorničná vrstva a trvá niekoľko rokov, kým je

jiská budovali s dostatočným záchytným systémom na hnojovku odtečenú z ukladaného čerstvého maštaľného hnoja, ktorá sa môže tiež využiť na hnojenie.

Maštaľný hnoj sa veľmi často skladuje na dočasných poľných hnojiskách, kde nie sú dodržané zásady jeho skladovania. Na týchto hnojiskách dochádza k vysokým stratám na organickej hmote a živinách, hlavne dusíka. Dozrievanie hnoja tu prebieha veľmi nerovnomerne, pri dlhodobom skladovaní sa na takýchto hnojiskách rozkladnými procesmi stráca až 70 %

táto pôda schopná normálnej funkcie. Nespevnené poľné hnojiská sa môžu zakladať na poľnohospodárskej pôde iba vtedy, ak nehrozí znečistenie povrchových a podzemných vôd, a najviac na tri mesiace.

Najlepšie na plochách, kde sa bude hnojiť, a uskladniť tam také množstvo hnoja, ktorou sa parcela pohnojí. Ak sa má pri skladovaní maštaľného hnoja predísť uvedeným rizikám a stratám, mal by sa skladovať na miestach tomuto účelu prispôsobených, ktoré zodpovedajú požiadavkám na výstavbu hnojísk. Počas

II

skladovania vyteká z hnoja hnojovka, ktorá musí byť kanalizačným systémom odvedená do skladovacej nádrže.

Hnojovica je dobré organicko-minerálne tekuté hnojivo, spájajúce vlastnosti maštaľného hnoja a minerálnych hnojív.

Najefektívnejšie využívanie po dozretí hnojovice je hnojenie priamou aplikáciou na pôdu.

APLIKÁCIA MAŠTAĽNÉHO HNOJA Samotná aplikácia je veľmi dôležitá operácia, ktorá rozhoduje o stratách živín, hlavne dusíka, a o účinnosti hnojenia.

Cieľom je zapraviť aplikované hnojivo čo najskôr pod povrch pôdy. Hnoj aj hnojovica obsahujú prchavý amoniakálny dusík, ktorý z veľkej plochy aplikovaného maštaľného hnoja a tekutých hnojív rýchlo uniká do ovzdušia. Napríklad účinnosť hnojenia maštaľným hnojom zaoraným až na druhý deň po aplikácii klesá o 10 %, po 4 dňoch o 15 %. Znižovanie strát dusíka pri aplikácii hospodárskych hnojív prispieva nielen k efektívnemu využívaniu vyrobených živín, ale aj k zlepšeniu životného prostredia.

Výška produkcie maštaľného hnoja a jeho kvalita (obsah sušiny, organických látok a živín) závisí predovšetkým od druhu a veku zvierat, spôsobu kŕmenia, množstva a akosti skrmovaných krmív, spôsobu ustajnenia, výroby a ošetrenia hnoja a hlavne od množstva a kvality podstielky. Pri výrobe hnoja je cieľom získať čo najviac organickej hmoty s vysokým obsahom dusíka. Maštaľný hnoj si z hľadiska zachovania kvality vyžaduje dodržanie zásad správneho skladovania, ošetrovania a aplikácie do pôdy.

Najvhodnejší termín aplikácie hnoja na všetky pôdne druhy (ťažké, stredne ťažké a ľahké pôdy) je v mimovegetačnom období po zbere hlavných plodín v letno-jesennom období.

Maštaľný hnoj je cenným organickým hnojivom podporujúcim tvorbu humusu v pôde, na ktorý sú naše pôdy čoraz chudobnejšie. 

39 /4874/ 28. 9. 2019

AKÉ SÚ VÝSLEDKY PRIESKUMU O ŠTRUKTÚRE POĽNOHOSPODÁRSKYCH GAZDOVSTIEV V SRBSKU?

Vyhliadky do budúcnosti nie sú práve ružové... Ľ. Sýkorová

Republikový štatistický úrad Srbska uskutočnil od 1. októbra do 30. novembra 2018 prieskum o štruktúre poľnohospodárskych gazdovstiev v roku 2018. Takáto anketa sa vykonáva každý tretí rok medzi dvoma sčítaniami poľnohospodárstva (ďalšie sčítanie bude v roku 2021). Je to dôležitý výskum v systéme poľnohospodárskej štatistiky. Anketári navštívili 120 000 poľnohospodárskych gazdovstiev na území Srbska a zozbierali údaje o využití poľnohospodárskej pôdy, počte hospodárskych zvierat, strojov, pracovnej sily na gazdovstvách, výrobných metódach, ktoré poľnohospodári používajú… Získané údaje budú použité pri rozhodovaní o krátkodobej a dlhodobej stratégii rozvoja poľnohospodárstva.

P

rieskum ukázal a vlastne potvrdil, že populácia zaoberajúca sa poľnohospodárstvom je čoraz staršia, že štruktúra rastlinnej výroby je nepriaznivá, že počet hovädzieho dobytka klesá a že až 90 % traktorov je v podstate plnoletých.

ZNÍŽENÝ POČET POĽNOHOSPODÁRSKYCH GAZDOVSTIEV Už roky sa uvádza, že v Srbsku máme 630 000 poľnohospodárskych gazdovstiev, no podľa prieskumu bolo zaregistrovaných 564 541 gazdovstiev, z čoho 562 896 sú rodinné. Najväčší počet máme v Šumadiji a v západnom Srbsku – 242 636, potom v južnom a východnom Srbsku 164 802, vo Vojvodine 127 070 a v okolí Belehradu 30 033 gazdovstiev. Právnické osoby a podnikatelia registrovali 1 645 gazdovstiev.

POĽNOHOSPODÁRSKE GAZDOVSTVÁ VYUŽÍVAJÚ 3,5 MILIÓNA HEKTÁROV PÔDY Poľnohospodárske gazdovstvá majú k dispozícii 5 178 682 ha pôdy. Na poľnohospodárske účely sa využíva 3 475 894 ha, čo predstavuje 67,1 %. Rodinné gazdovstvá využívajú 84 % pôdy. 19 % plochy je pod lesom, nevyužitá poľnohospodárska pôda predstavuje 6 %. Podľa štatistiky máme aj 8 % „ostatnej pôdy“. Najviac používanej poľnohospodárskej pôdy je vo Vojvodine – 1 574 366 ha, v prie-

mere 12,71 ha na gazdovstvo.

Pôdu v Srbsku obhospodaruje 1 336 940 poľnohospodárov.

NAJVIAC SA PESTUJÚ OBILNINY, OVEĽA MENEJ PRIEMYSELNÉ PLODINY A KRMOVINY V štruktúre rastlinnej výroby sa so 74 % podieľajú orné pôdy a záhrady, s 5 % ovocné

s 15 %, potom maliny so 14 % a višne s 11 %, zatiaľ čo broskyne, černice a hrušky zaberajú menej ako 3 % z celkovej plochy pod ovocnými druhmi.

Najväčšími pestovateľmi malín sú obce Ivanjica s rozlohou 2 312 ha, Arilje 1 874 ha, Bajina Bašta 1 437 ha, Brus 1 405 ha,

sady a iba 1 % sú vinice. Lúky a pasienky zaberajú 19 % plochy.

Na ornej pôde a v záhradách dominujú obilniny so 66 %, nasledujú priemyselné plodiny, ktoré zaberajú 19 %, krmoviny 9 % a ostatné plodiny 6 %. Z obilnín najzastúpenejšia je kukurica, pestuje sa na 53 % pôdy, potom pšenica na 38 % a ostatné plodiny na 9 %. Pod skleníkom a fóliovníkom sa nachádza 8 % plochy určenej na zeleninárstvo.

Z OVOCNÝCH DRUHOV NAJVIAC SA PESTUJE SLIVKA V štruktúre výroby ovocia dominujú slivky so 40 %, jablká

a Krupanj 1 290 ha. Takmer polovica vinohradníckych oblastí v Srbsku sa využíva na pestovanie červeného hrozna (44 %) a iba z 10 % viníc pochádza hrozno na výrobu vín so zemepisným pôvodom.

POKLES POČTU HOVÄDZIEHO DOBYTKA Podľa prieskumu gazdovstiev v Srbsku je 881 152 hovädzieho dobytka, 3 266 102 ošípaných, 1 799 814 oviec, 218 397 kôz, 23 184 387 hydiny a 914 134 včelích úľov. Včelárstvom sa zaoberá 29 928 gazdovstiev. Hospodárske zvieratá chová 77 % gazdovstiev, z čoho najviac v oblasti

III

Šumadije a západného Srbska.

POD ZÁVLAHAMI NECELÝCH 5% Vieme, že zavlažovanie v Srbsku nie je ideálne. Podľa prieskumu jedna tretina gazdovstiev zavlažovala 4,6 % poľnohospodárskej pôdy.

Najčastejšie zavlažované sú orné pôdy a záhrady – 69,5 %, ovocné sady – 20,0 %, vinohrady zanedbateľných 0,4 % a ostatné plochy 10,1 %. Pokiaľ ide o spôsoby, povrchovo sa zavlažuje 66 % plôch, kvapková závlaha je na 28 % a zavlažovanie rosením na 6 %.

TRAKTORY SI UŽ PREŠLI SVOJE Podľa prieskumu v Srbsku máme 451 983 dvojnápravových traktorov, 170 518 jednonápravových traktorov a 62 925 kombajnov. Jeden traktor sa v priemere používa na obrábanie 7,7 ha využívanej poľnohospodárskej pôdy. Znepokojujúci je údaj, že až 86 % traktorov je starších ako 20 rokov.

AJ POĽNOHOSPODÁRI SÚ ČORAZ STARŠÍ Veková štruktúra držiteľov rodinných gazdovstiev je taktiež veľmi nepriaznivá.

Až 42,5 % poľnohospodárov je starších ako 65 rokov, 27,9 % je vo veku 55 do 64 rokov, 17,8 % je vo veku od 45 do 54 rokov a iba 8,7 % je vo veku 35 až 44 rokov. Mladých poľnohospodárov do 35 rokov je len 3,1 % z celkového počtu poľnohospodárov. Najväčší počet nositeľov gazdovstva mladších ako 40 rokov je v regióne Šumadije a v západnom Srbsku – 8 730.

PRIESKUM AKO ZÁKLAD KREOVANIA AGRÁRNEJ POLITIKY? Získané informácie by mali byť užitočné pre tvorcov poľnohospodárskej politiky na prijímanie rozhodnutí pre krátkodobé a dlhodobé stratégie rozvoja poľnohospodárstva.

Tieto údaje budú základom aktualizácie štatistického registra poľnohospodárskych gazdovstiev, od ktorého závisí kvalita údajov o poľnohospodárskej výrobe. 

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Integrovaná ochrana proti škodcom repky ozimnej v jeseni – skúsenosti Slovenska a Česka (1) Marek Seidenglanz, Ján Tancik, Jaroslav Šafář, Mgr. Eva Hrudová, František Kocourek, Pavel Kolařík, Jiří Rotrekl, Jiří Havel, Miriama Ruseňáková, Leona Víchová

V článku je v hrubých črtách predstavená problematika škodcov repky v jesennom období na Slovensku a v Česku a najmä metódy ochrany proti najvýznamnejším škodcom. Najprv v úvode je skrátka podané, aký bol výskyt jesenných škodcov v posledných rokoch v porastoch repky na Slovensku a v Čechách, a potom je zmienka o jednotlivých škodcoch.

VÝSKYT JESENNÝCH ŠKODCOV V PORASTOCH REPKY V posledných rokoch sa pravidelne v jesennom období prakticky vo všetkých regiónoch v porastoch repky vyskytovali vo väčších množstvách len larvy kvetárok. Tento trend bude zrejme pokračovať. Skočka repková sa v posledných niekoľkých rokoch prehupla z kategórie nepravidelný návštevník do kategórie vážny škodca. Škodlivosť skočiek rodu Phyllotreta je a zrejme tiež zostane ročníkovou a lokálnou záležitosťou. V jeseni posledných troch rokoch (2016 – 2018) bol výskyt kolónií vošky broskyňovej na spodných stranách listov repky na niektorých lokalitách nebezpečný vo dvoch rokoch (2016 a 2018). Ročníky, v ktorých na seba niekedy aj na väčších plochách (nielen iba lokálne) výraznejšie upozornia larvy piliarok, bude zrejme postupne pribúdať. No v posledných troch rokoch neboli také nebezpečné slizniaky. A niekomu sa niekedy, keď bude mať šťastie, podarí nájsť na koreni hálku s larvou krytonosca kapustového.

22

SLIZNIAKY Klíčiace a vzchádzajúce rastliny repky poškodzujú najmä dva druhy slizniakov: slizniak sieťkovaný (Deroceras reticulatum) a s. poľný (D. agreste).

K nim sa pripája niekoľko druhov slizovcov (napr. slizovec iberský či s. záhradný), ktorí na seba

delné otvory do listu, väčšie žilky nechávajú nepoškodené.

Veľmi často sú príčinou nižšej vzchádzavosti viditeľnej najmä na okrajoch pozemkov. Príčinou tohto javu môžu byť aj iné faktory (zlé osivo, nedostatok pôdnej vlahy, zlá príprava pôdy, skočky, skôr teoreticky aj choroby). Nepravidelné otvory na listoch vyhrýzajú tiež pahúsenice piliarok alebo húsenice siatic. Slimáky sú pre vzchádzajúcu ozimnú repku nebezpečné hlavne na vlhkých pôdach (výskyt machu, rias – alternatívna potrava).

Výskyty sú všeobecne vyššie v ročníkoch nasledujúcich po miernej zime. Vlhké leto nie je podmienkou na vyšší výskyt.

Monitoring na pozemku treba začať pred sejbou alebo počas sejby. Postačia fólie, lepenka alebo drevené Imágo skočky repkovej Psylliodes dosky vo veľkosti 1m2, tie chrysocephala (foto: M. Seidenglanz) treba rozmiestniť na niekoľko miest v poli. Pod pascu pútajú väčšiu pozornosť. Menšie sa nasype nejaký moluskocid rastliny (i tie klíčiace pod zemou) (nie je potreba dávať žiadny iný dokážu zničiť celé, pri starších atraktant). Prahový výskyt: 8 – rastlinách vyhrýzajú nepravi- 10 jedincov pod nástrahou za 2

IV

až 3 dni. Pri prahovom výskyte s aplikáciou neváhať, treba ju urobiť do niekoľkých dní, aspoň okrajové časti.

Aj spôsob prípravy pôdy má svoj význam. Pri orbe (pri prvej do 50 – 80 mm, pri druhej do 150 – 200 mm) sa zlikviduje väčšia časť populácie ako pri minimalizácii. Ak sa ponechá po zbere predplodiny na poli dlhší čas výdrol, je to výhodné pre slimáky.

SKOČKA REPKOVÁ Imága skočky repkovej (Psylliodes chrysocephala; obr. 1) sú výrazne väčšie (dĺžka tela až 4 mm) ako druhy skočiek rodu Phyllotreta (dĺžka tela okolo 2 mm). Problémy so skočkou repkovou sa po veľmi dlhom čase objavili v jeseň roku 2014 a na niektorých miestach aj v roku 2015. V rokoch 2016, 2017 a 2018 boli na niektorých lokalitách škody na porastoch spájané s týmto škodcom už značné. Škodí imágo aj larva. Imága poškodzujú rastliny rovnakým spôsobom ako menšie druhy skočiek (poškodenie možno teda zameniť). Nebezpečná situácia nastáva vtedy, keď porast pomaly a nerovnomerne vzchádza v dôsledku vplyvu rôznych stresových faktorov (nedostatok vody v pôde, zle pripravená pôda, neskorá sejba, slimáky, choroby), a pritom hneď v týchto skorých fázach musí čeliť intenzívnemu na-

39 /4874/ 28. 9. 2019 padnutiu. V tejto situácii môže vrcholu pri rastlinách pred nádochádzať aj k miznutiu rastlín. stupom predlžovacieho rastu).

Prahová hodnota: 1 chrobák /1 Časť lariev po tom, čo sa dostam riadku; žlté misky sa môžu nú do stonky, zamieri smerom do porastu rozmiestniť, ale dolu do koreňového krčka. s cieľom monitoringu iných Chodbové požerky nekrotizujú, škodcov, pre monitoring skočky listy odumierajú. Rastliny s porepkovej treba používať len ako škodenými srdiečkovými listami ďalší zdroj informácií (viac ako (nezamieňať si s poškodením 20 chrobákov / misku / 3 dni je spôsobeným chorobami) majú už na hranici nebezpečnosti; 50 vyšší predpoklad k vymrznutiu. chrobákov na misku za 3 dni je Nebezpečné sú najmä larvy vyliahnuté v jeseni a počas miernej už kritický).

Samičky kladú vajíčka do pôdy zimy. Dorastené larvy (koniec (často do prasklín a rôznych zimy – jar) postupne (závisí to jamôk) v blízkosti rastlín asi od od rozsiahlosti obdobia kladekonca septembra (vajíčka sú nia vajíčok) opúšťajú rastliny a oválne, takmer 1 mm dlhé, svet- padajú na povrch pôdy, kde sa looranžové). Obdobie kladenia nezdržujú príliš dlho (niekoľko môže byť rôzne. Po trvalejšom minút až 1 hodinu; tu totiž hrozí poklese teplôt vzduchu pod 5 °C napadnutie najmä bystruškami). už kladenie nepokračuje. Larvy Kuklia sa v hĺbke 7 – 9 cm. sa môžu liahnuť v závislosti od Nová generácia imág opustí vývoja teplôt a tiež od obdobia pôdu asi po troch mesiacoch kladenia už počas jesene, počas (zasa je to rozsiahle obdobie: jún miernej zimy alebo až na jar. Aj – júl). Chrobáky po niekoľkých ich vývoj nemusí zima prerušiť, ak je mierna (žer pokračuje i pri teplotách 4 °C). Toto je práve dôležitý aspekt vplyvu pravdepodobnej postupnej zmeny klímy – otepľovanie. Ak sa bude zvyšovať frekvencia teplých dlhých jesení prechádzajúcich do miernych zím, bude význam tohto škodcu rásť, bude rásť význam aj jeho larválnych štádií. Skočka repková bude nebezpečnejšia preto, že stihne škodiť počas jesene (a zimy) Na ornú pôdu viazaná bystruška Trechus dvakrát, najprv ako imá- quadrstriatus dokáže výrazne znížiť počet go, potom ako larva. nakladených vajíčok a zlikvidovať veľké Larvy majú tri insta- množstvá v pôde vyliahnutých lariev skočky ry. Najprv sa vyvíjajú repkovej (P. chrysocephala) snažiacich sa v stonkách starších lis- dostať k rastlinám repky (foto: BioLib) tov, potom preliezajú do mladších a ku koncu vývoja týždňoch žeru na rôznych kamajú tendenciu (aspoň časť pustovinách vyhlodávajú úkryty populácie) zaliezať do stonky v trávnatých pásoch okolo polí a (hrozí poškodenie vegetačného na okrajoch lesov (1 – 2 mesiace,

júl, august, môže aj do septem- proti pyretroidom rezistentné bra). Potom úkryty opúšťajú a (odolné) populácie, v ČR a na hľadajú porasty vzchádzajúcej Slovensku k posunom v citlirepky a kruh sa uzatvára. vosti už tiež došlo. V poľných podmienkach by ale bežné OCHRANA K agrotechnickým (preventív- pyretroidy mali byť plne účinné. nym) opatreniam patrí: sejba Problémy môžu byť s neúčindo dobre pripravenej pôdy, dodržiavanie agrotechnických termínov pri sejbe.

Cieľom je dosiahnutie rovnomerného vzchádzania porastu. Miesta v poraste s hustotou 90 a viac alebo naopak 30 a menej rastlín na 1 m2 sú v nevýhode.

Hustejšie miesta priťahujú samičky klásť vajíčka. Na príliš riedkych miestach stúpa Najdôležitejším parazitoidom lariev s. reppočet lariev na rast- kovej (P. chrysocephala) je lumok Tersilochus linu. Z pokusov zakla- microgaster – na fotke, zástupca rodu Tersidaných v prímorských lochus (foto: z archívu AGRITEC) oblastiach (Nemecko, Anglicko, Dánsko) vyplýva, že nosťou neonikotinoidových použitie odrôd (najmä hybridov) prípravkov (thiacloprid a aceschopných tvoriť vitálne porasty tamiprid). Neonikotinoidy síce hneď po vzchádzaní (viac veľ- nie sú na skočke registrované, kých listov, dlhšie, silné listové v porastoch sa ale môžu na stonky) je dobrým nástrojom na jeseň vyskytnúť. Proti skočkám zníženie dôsledku napadnutia nezaberú, je nutné s tým počítať.

Vo vzťahu k už všeobecne (larva vystrieda menej listov, nižšia tendencia preliezať do známym problémom spojených stoniek, celkove nižší vplyv s možnosťou rýchlej selekcie škodcu na vitalitu rastliny). Z rezistentných populácií hmyzích rovnakého dôvodu má pozitívny škodcov proti insekticídom trevýznam použitie rastových regu- ba dodržovať pri ich používaní látorov a všeobecne udržovanie určité zásady i v prípade skočky vyrovnaného výživného stavu repkovej (platí aj pre skočky z v pôde, napr. na prihnojovanie rodu Phyllotreta): dusíkom (N).

– k aplikácii pristupovať len Z výsledkov poľných pokusov pri dosiahnutí prahového vývyplýva, že vplyv prítomnosti skytu, – dodržiavať registrované lariev v rastlinách na zníženie ich výnosu značne ročníkovo dávky (v žiadnom prípade ich kolíše (do vzťahu vstupuje rad neznižovať!)

– neaplikovať insekticídy s ďalších faktorov). Celkove ale nie je malý. Pri priemernom vý- rovnakým mechanizmom účinku skyte 1 larva / rastlinu sa strata po sebe (striedať rôzne pôsobiana výnose semena pohybuje ce látky: 2 x pyretroid na jeseň v rozmedzí od 70 do 300 kg/ha. je nevhodné).  Z niektorých regiónov v Ne(Pokračovanie nabudúce) mecku a Dánsku sú známe

V

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Jesenné práce v našich záhradách Ľubica Sýkorová

I keď máme iba koniec septembra, pomaly nám treba premýšľať, čo všetko musíme urobiť v našej okrasnej záhrade, aby sme sa aj na rok z nej tešili.

P

ráve jeseň v okrasnej záhrade má svoje čaro. Noci sú chladné, hmlisté, teploty ráno klesajú čoraz bližšie k nule. Teplé slnečné dni sú však plné farieb. V záhradách kvitnú posledné jesenné kvety letničiek a rôznych trvaliek, astry a chryzantémy len zvýrazňujú túto krásu. Každý pekný deň a voľnú chvíľu treba využiť na relax a prácu v záhrade.

Práve teraz je čas na prípravu a údržbu záhonov a prípravu na zimné mesiace.

TRÁVNIK, TRVALKY, RUŽE… Pred príchodom zimy je dôležité vyhrabávať opadnuté lístie z celej trávnikovej plochy.

Keby sme túto prácu zanedbali a nechali lístie ležať na trávniku, porast by sa miestami poškodil a následne by vyhnili celé časti. V prípade, že nám ešte rastie tráva, môžeme pokračovať v kosení, ale nie tak často. Rozhodne už prestaneme s hnojením a začneme s pravidelným zhrabávaním opadaného lístia.

Príprava trvaliek na zimu spočíva v odrezaní ich nadzemných častí (okrem okrasných tráv), ktoré dáme do kompostu.

Chúlostivejšie druhy môžeme prihrnúť zeminou alebo prikryť lístím či slamou. Trávy nezrezávame, ale trsy ponechávame voľné alebo listy zviažeme v hornej časti tak, aby sme vytvorili snop. Tým zabránime prenikaniu snehu dovnútra trsu, ktorý by mohol spôsobiť počas vlhkých zím vyhnitie rastliny v strede.

Odstránime odkvitnuté ruže a zostrihneme konáre, na ktorých boli kvety asi na 5 cm od hlavného konára. Zvyšok údržby ružových kríkov vykonáme v predjarnom období. Citlivé

24

ruže môžeme chrániť pred mrazom ochranným obalom, napr. bielou geotextíliou. Rovnako chránime aj popínavé ruže, hlavne na veterných miestach.

Kmienky naštepených stromčekových ruží chránime jutovinou, koruny ovinieme bielou geotextíliou.

čečiny. Obal má byť vzdušný, z materiálu nepodliehajúceho rýchlemu hnitiu, ktorý zároveň poskytuje tieň a čiastočne i ochranu pred mrazmi. Dôležité je aj jeho upevnenie, aby ho prudký vietor z dreviny neodfúkol. Na rozdiel od trávnika je opadané lístie pre kríkové

Pretože chladných dní pribúda, je najvyšší čas vybrať zo zeme cibule georgín, hľúzky mečíkov, begónií a kán, ale aj ďalších chúlostivejších cibuľových alebo hľuznatých rastlín. Necháme ich dôkladne vyschnúť a uložíme v suchej nevykurovanej miestnosti. Ak dovnútra prichádza denné svetlo, zabalíme ich ešte do novinového papiera.

OKRASNÉ DREVINY Ihličnaté stromy a kríky a vždyzelené dreviny treba pripraviť na zimné obdobie výdatnou zálievkou v októbri a podľa počasia aj začiatkom novembra. Je veľmi dôležité, aby do zimy prichádzali s dobre prevlhčenými koreňovými balmi. Nové výsadby chránime pred nebezpečným zimným slnkom ochrannými obalmi z trstinovej rohože, bielej netkanej textílie, jutovej tkaniny alebo

záhony veľmi vhodné, preto ho z nich nevyhrabávame. Lístie tu bráni klíčeniu a rastu burín a po jeho rozložení vzniká humus.

Pomaly dokončujeme výsadbu ihličnanov a stálozelených drevín. Ku koncu októbra príde čas tiež na opadavé dreviny, predovšetkým zjari kvitnúce kríky. V tomto období môžeme s úspechom sadiť stromčekové a kríkové ruže.

ZAKLADANIE NOVÝCH OKRASNÝCH ZÁHONOV A SKALIEK Toto obdobie je tým najvhodnejším na založenie nových záhonov a skalky. Vysadené rastliny v novovytvorených kompozíciách majú do nástupu zimy čas zakoreniť a prispôsobiť sa novému miestu. Pre záhony a skalky je to dôležité a efekt sa dostaví už nasledujúcu jar. Ak vieme, že na vybranom mieste celý deň svieti slnko, nebudeme do

VI

výsadby plánovať tieňomilné rastliny a opačne. Nemenej dôležité sú vlhkostné pomery stanovišťa, ale aj jeho oslnenie, a to aj v zimných mesiacoch. Pri jesennom zakladaní záhona je možné vysadiť takmer všetky druhy trvaliek, vrátane prezimujúcich cibuľovín, ako šafrany, tulipány, bledule, narcisy a kosatce. Všeobecne volíme rastliny podľa ich nárokov na stanovište – slnko alebo tieň, vlhkosť, pôda, a potom napr. podľa ich vzrastu – výška, šírka, a podľa ich vzhľadu – farba kvetov, farba alebo tvar listov atď.

Na slnečné miesto vysadíme napr. levanduľu, ktorá miluje slnko a miesto s priepustnou pôdou, pretože potrebuje pravidelne presychať; rudbekiu, echinaceu, krásku (Coreopsis) či ľaliovku (Hemerocallis) – denná ľalia.

Do tieňa umiestnime hostu – zaujímavú rastlinu s dekoračnými listami, niektoré aj s nádhernými kvetmi. Veľmi efektné je skombinovať viacero druhov. Po sezóne sa listy zosušia a v ďalšej sezóne vyrastú nové.

Astilba (Astilbe) má rada trochu zatienené vlhké stanovište, vhodné k jazierkam.

Srdcovka (Dicentra) je v záhradách obľúbenou trvalkou, ktorú v minulosti s obľubou pestovali už naše staré mamy. Srdcovka začína svoju vegetáciu skoro na jar, často už v apríli je plne zakvitnutá. Kvety sú ružovej farby s bielym srdiečkom. Po odkvitnutí začne rastlina zaťahovať do podzemných častí a v lete ju už na záhone nevidno.

Preto je vhodné kombinovať ju v záhonoch s inými v lete kvitnúcimi trvalkami. Ideálnym stanovišťom je ľahký polotieň, no darí sa jej výborne aj na slnku, kde si vyžaduje vlhší substrát. Na pestovanie a pôdu je to nenáročná trvalka.

Dnes máme k dispozícií veľký počet okrasných drevín, kvetov a rôznych rastlín, takže si svoje oázy pokoja môžeme vytvoriť podľa vlastnej fantázie.

39 /4874/ 28. 9. 2019

ZDRAVIE A MY

Môžeme dostať rakovinu z mobilov? (3)

Ž

ivot bez neho si už vôbec nevieme predstaviť. Mobil je stále s nami, náš dôverník a spoločník... No viete, že náš „verný priateľ“ vyžaruje modré svetlo, o účinkoch ktorého sa vedci sporia už dlhší čas?

AKO SA VYHNÚŤ MODRÉMU SVETLU? Základ je dve hodiny pred spaním odložiť mobil, neposielať esemesky, vypnúť počítač, nečítať správy ani nečetovať. Na mobil si tiež možno nainštalovať filtre modrého svetla, ale istejšie je urobiť si pred spaním čas bez elektroniky. Do spálne si nedávajte žiadne elektronické zariadenia a ak vám pred domom svietia lampy s modrým svetlom, investujte do zatemňovacích závesov, ktoré toto svetlo úplne eliminujú.

MELATONÍN, HORMÓN NOCI Melatonín sa zväčša nazýva hormónom spánku, no podľa odborníkov je to hormón noci alebo fotoperiodický hormón. Zodpovedá za kvalitu spánku a ovládanie nášho biorytmu a produkuje ho epifýza v mozgu. Jeho hladina v tele stúpa na potrebnú mieru iba v prípade, že na sietnicu oka nedopadá modré svetlo. V opačnom prípade hladina melatonínu nestúpne tak, ako je to potrebné, a človek má problémy zaspať a na ne sa nabaľujú aj ďalšie zdravotné ťažkosti. So stúpajúcim vekom sa prirodzene melatonín tvorí čoraz menej a aj preto starší ľudia nemôžu spať.

VEDELI STE, ŽE... ... LED zdroje, ktoré používame v domácnosti, môžu vyžarovať toľko svetla ako slnko na pravé poludnie? ... LED svetlo s modrým vyžarovaním

v noci škodí, ale cez deň, naopak, povzbudzuje? ... pri kúpe osvetlenia do domácnosti je dôležitý čo najvyšší CRI (colour rending index s najvyššou hodnotou 100), teda index vernosti farieb, ktorý udáva, nakoľko sa umelé svetlo podobá na to prirodzené? ... večer je najzdravšie mať zapálené svetlo pod úrovňou očí, pretože to pripomína západ slnka? ... keďže v oku máme viac receptorov na červené ako na modré vlny, „teplého“ svetla potrebujeme na osvetlenie menej ako „studeného“?

3 KROKY NA ZASTAVENIE MODRÉHO ŽIARENIA 1. Preprogramujte si mobil Zariadenia, ktoré fungujú na iOS 9.3 (iPhone) alebo novšie, majú zabudovaný svoj vlastný nočný režim. Aktivujte ho a napojte na deň / noc ikonu. Potom si môžete vybrať, odkedy dokedy si nastavíte nočný režim, napríklad od siedmej večer do nasledujúceho rána alebo si môžete zapnúť aj ďalšie špeciálne nastavenia, ako napríklad Night Shift.

2. Stiahnite si Twilight (zadarmo, android) Je vymyslený na to, aby neutralizoval modré svetlo, ktoré vychádza z vašej obrazovky.

3. Kúpte si špeciálne okuliare Možno to bude znieť trochu neuveriteľne, ale už sa dajú zohnať aj okuliare so špeciálnymi inovatívnymi sklami a šošovky, ktoré filtrujú až 40 % dráždivého modrého svetla a navyše slúžia aj ako dioptrické okuliare.

KRÁSA

Hydratujte tvár pomocou mliečnych skrášľovačov

J

ogurt, tvaroh, mlieko, maslo – to sú overené skrášľovače pokožky.

Presvedčte sa aj vy. Ponúkame vám recept na jogurtovo-mandľový píling.

Mlieko obsahuje všetko na správne fungovanie tela: uhľohydráty, bielkoviny, tuk, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. Čerstvé mlieko je ľahko kyslé a zodpovedá kyslému plášťu pokožky, ktorý ju chráni

pred baktériami. Kyselina mliečna sa nachádza v pokožke, kde udržiava vlhkosť – preto je pleť po aplikácii tvarohovej masky taká hladká.

Jogurtovo-mandľový píling Na píling celého tela zmiešajte 3 PL prírodného jogurtu a 3 PL strúhaných mandlí. Pod sprchou si píling vmasírujte do pokožky tváre a tela. Dobre zmyte teplou vodou. 

KEL, ŠPENÁT A HRACH!

Starajte sa o svoje oči

A

j naše oči starnú, a preto potrebujú zdravú výživu. Akákoľvek zelená zelenina, napríklad kel alebo brokolica, obsahuje dve dôležité látky pre oči – luteín a zeaxantín. Podľa lekárskych výskumov by sme mali dokonca denne zjesť asi 6 miligramov luteínu, čo je asi 50 gramov špenátu.

Medzi zdroje luteínu a zeaxantínu patrí aj ružičkový kel, kučeravý kel a hrach. Ak tieto látky nedostávame v potrave, mali by sme si kúpiť výživový doplnok, ktorý ich bude obsahovať. 

NAJ TIPY, AKO SA O PRÍRODNÝ KAMEŇ STARAŤ

Milujete mramor?

A

k máte tento prírodný kameň v kúpeľni alebo v kuchyni, či kdekoľvek inde, vieme, ako vám bude čo najdlhšie robiť radosť.

Ako ho čistiť? Spravidla pri bežnom znečistení stačí plochu takéhoto materiálu pravidelne umývať teplou vodou a handrou. Silnejšie znečistenie

zneškodní ľahký neutrálny čistič alebo špeciálny čistiaci prostriedok, určený na prírodné kamene. Škvrny od vody. Len čo vám kvapne voda – napríklad z kvetináčov pri polievaní kvetov, čo najskôr kameň dosucha utrite.

Zemina pre kvety obsahuje kyseliny, ktoré vytvoria na mramore hnedé fľaky.

Vápenité zvyšky. Hubkou na riad alebo hubkou z nylonu či navlhčenou, veľmi jemnou drôtenkou môžete opatrne odstrániť vodný kameň. Potom mramor vyleštite politúrou.

Ako zabrániť znečisteniu? Aby mastnota, voda alebo vodný kameň nezanechávali na mramorovej ploche žiadne nepekné fľaky, najlepšie urobíte, ak každú nečistotu a fľak okamžite odstránite.

Experti odporúčajú pravidelne nanášať špeciálnu impregnáciu na mramor. 

VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zemiaky so slaninkou

Pôstna roláda

Suroviny: zemiaky, slaninka, koreniny, olej, maslo, strúhaný syr Takto sa to podarí: Zemiaky ošúpeme, nakrojíme a do zárezov napicháme slaninku. Osolíme a podľa chuti posypeme aj inými prísadami. Pokvapkáme olejom, podlejeme vodou a zakryté fó-

Suroviny: Na cesto: 5 väčších kyslých jabĺk, 800 g pôstnych mletých keksov, 250 g margarínu, 200 g mletého cukru; Na polevu: 150 g čokolády, voda, cukor a kúsok margarínu; Do stredu: 4 banány Takto sa to podarí: Jablká očistíme, nastrúhame so šupkou, necháme, nech trochu postoja, a vyžmýkame. Pridáme keksy a margarín vyšľahaný s cukrom.

liou pečieme v rúre asi 30 minút.

Odkryjeme a na vrch zemiakov dáme po kúsku masla. Pečieme zakryté ďalších 15 minút. Znovu odkryjeme a zemiaky posypeme nastrúhaným syrom. Pečieme ešte 15 minút odkryté. 

Dobre zmiešame. Z polovice cesta na fólii formujeme štvoruholníkový tvar. Do stredu dáme dva banány a zarolujeme do rolády. Urobíme dve rolády. Poleva: Čokoládu a cukor roztopíme s vodou a nakoniec pridáme kúsok margarínu. Dobre vymiešame a polejeme rolády. Vody a cukru dávame toľko lyžíc, koľko je pásikov čokolády.

Torta s čokoládovým Torta s pudingom mliekom a Jaffa keksami Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 5 lyžíc cukru, 4 lyžice múky, 2 lyžice kakaa, ½ kypriaceho prášku, 2 lyžice oleja; Na poliatie cesta: 2 dl čokoládového mlieka; Na plnku: 4 dl čokoládového mlieka, čokoládový puding, 125 g margarínu; Na šľahačku: 2 vrecúška šľahačky, 1,5 dl čokoládového mlieka Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom. Pridáme žĺtky, olej, múku, kakao a kypriaci prášok. Vareškou dobre zmiešame a prelejeme do okrúhleho plechu vyloženého papierom na pečenie. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 až 200 ̊C orientačne 15 až 20 minút, podľa vlastnej rúry.

Upečené cesto ešte horúce po-

lejeme čokoládovým mliekom a necháme vychladnúť. Plnka: Puding rozmiešame v trochu čokoládového mlieka a zavaríme do zvyšného čokoládového mlieka.

Uvaríme puding a do teplého zamiešame margarín. Plnku vyšľaháme mixérom a natrieme na cesto. Šľahačka: Vyšľaháme šľahačku s čokoládovým mliekom a natrieme celú tortu.

Suroviny: 3 vanilínové pudingy, liter mlieka, 10 lyžíc cukru, vanilínový cukor, 50 g margarínu, 100 g čiernej čokolády, 100 g piškót, 100 g Jaffa keksov, pomarančová šťava, šľahačka Takto sa to podarí: Pudingový prášok, cukor a vanilínový cukor rozmiešame v šálke mlieka a zvyšné mlieko dáme prevrieť. Do vriaceho mlieka zavaríme pripravenú zmes z pudingového prášku, cukru a vanilínového cukru a uvaríme hustý puding.

Keď puding vychladne, pridáme margarín a mixérom vyšľaháme.

Puding rozdelíme na dve časti a do jednej pridáme roztopenú čokoládu. Piškóty namáčame do pomarančovej šťavy a skladáme

na dno tácky. Na ne potrieme čokoládovú plnku. Jaffa keksy tiež namáčame do pomarančovej šťavy a kladieme na čokoládovú plnku. Na Jaffa keksy vylejeme vanilínovú plnku a potrieme po keksoch. Necháme vychladiť v chladničke a potom tortu vyzdobíme šľahačkou, ktorú pripravíme podľa návodu na vrecúšku alebo vlastného receptu. Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 494| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra Matrikár a slovnikár insity C VERNISÁŽ OLEJOMALIEB JÁNA BAČÚRA V MÚZEU VOJVODINY

Ján Špringeľ

Vyberanými vetami sa o diele maestra Bačúra zmienil aj doc. eloživotné kresliarske a roz- MUDr. Mojmír Vrlík, CSc., čestný právačské majstrovstvo Jána konzul Srbska pre regióny Žilina, Bačúra od 19. septembra Banská Bystrica a Trenčín: krášli reprezentačné priestory na „V slovníku slovenského jazyka poschodí Múzea Vojvodiny: 82 bard znamená básnik hovoriaci malieb maestra k 82. narodeninám ľudu. Bačúr je poetom, ktorý písal barda slovenského výtvarného štetcom – za ľud a o ľuďoch: náumenia. rodných, náhodných, náročných „Moje dojmy zo slávnostného a nadšených.“ otvorenia sú výnimočné. Všetko Na výstave dojímavé slovenské prebiehalo na výbornú, bolo dosť ľudové pesničky majstrovi Bačúrečníkov, ktorí zo stanoviska orga- rovi a prítomným zaspievali deti nizátorov a odborníkov zhodnotili z podujatia Detská svadba za pomoje doterajšie dielo. Početní náv- moci vedúcich Memoriálneho streštevníci mali čo počuť. K tomu na diska Janka Bulíka Jána Dišpitera Pavel Babka ako spoluorganizátor s Bačúrovcami a kustódkami otvorení som mal veľa priateľov a Pavla Baláža. Spoluorganizátor dvoch múzeí a rodiny,“ zhodnotil vernisáž Ján expozície Pavel Babka z Galérie Maliar, ktorý si pamätá minulosť, znak identity spoločenstva, má Bačúr.

Babka o význame vystavených diel predstavuje všetky aspekty života predovšetkým kontinuitu v Obci práve vo významnej v nížinnom dedinskom prostredí Kovačica a jeho držitelia majú ustanovizni, akým je a prispieva k jeho ochrane pred záujem ho zachovať a preniesť Múzeum Vojvodiny, zabudnutím.“ na ďalšie generácie. Ján Bačúr je Výstavu slávnostne otvorila jedným z nositeľov nehmotného povedal: „Pri príprave sme kustódka Daniela Filipovićová zo kultúrneho dedičstva staršej gesa viedli myšlienkou, Strediska pre nemateriálne kultúrne nerácie a niekto, kto dáva podnet aby i návštevníci dedičstvo Srbska, ktoré pôsobí a impulz mladším tvorcom a mladNového Sadu a Voj- v rámci Etnografického múzea Srb- ším nositeľom dedičstva zachovať vodiny videli, koľko ska. Pritom povedala: to, čo je súčasťou ich osobnej, ako „Naivné umenie Slovákov v Srb- i kolektívnej identity.“ je maliarov, zároveň akú mladší maliari sku sa uznáva ako charakteristický a organizátori majú mienku o starších OCENENÉ LÁSKOVIČKY MImaliaroch. Bačúr je ROSLAVA DEMÁKA. Na svojom jedným z najstarvalnom zhromaždení, ktoré sa ších maliarov, má uskutočnilo 9. septembra v BraJán Bačúr s riaditeľom Múzea Vojvodiny mnoho obrazov, mitislave, Slovenské centrum PEN Dr. Dragom Njegovanom moriadne bohatú slávnostne odovzdalo autorom Riaditeľ Múzea Vojvodiny Dr. dokumentáciu pozostávajúcu zo svoje ceny a prémie. Do súťaže Drago Njegovan je oduševnený 41 diel v podobe takmer encyksa mohli prihlásiť iba knihy, ktoré za umelecký kumšt majstra štetca lopedických kníh spracovaných vyšli členom SC PEN s vročením z Padiny: pedantnosťou matrikára. Veľa 2018. Porota, ktorá pracovala „S veľkou radosťou sme pri- toho urobil a práve Múzeum Vojvov zložení: Anton Hykisch (predpravili túto 65. jubilejnú výstavu diny je vhodné pre veľa priestoru, seda), Mária Bátorová a Ireney Jána Bačúra. Jeho dielo ukazuje aby majetné dielo Jána Bačúra Baláž (členovia), posudzovala sedem prihlásených kníh. Cenu na nemateriálne kultúrne dedič- verejnosti sprístupnilo.“ SC PEN získala Tamara Šimončístvo Slovákov v Srbsku a patrí do Na vernisáži sa o diele Jána Baková-Heribanová za román Penfondu hodnôt a klenotov Srbska. čúra zmienila aj Mgr. Alexandra dleri, ktorý vydalo vydavateľstvo V Múzeu Vojvodiny je regionálne Stefanovová, vyššia kustódka – Ikar v roku 2018. Okrem hlavnej stredisko pre nemateriálnu kultúrnu historička umenia: ceny členovia poroty rozhodli aj o pozostalosť. Ústredie strediska je „Pri pohľade na horizont, ktorý ďalších troch prémiách. Tie získali nasledujúci autori: Juraj Šebesta za pri Etnografickom múzeu Srbska. spája modrú oblohu s nekonečnýromán Hévíz 2090: Láska kedysi a dnes (Culture Positive, 2018), Martin My zase máme rozvitú etnológiu mi banátskymi poľami, Ján Bačúr Chudík za zbierku poézie Precitnúť (Vydavateľstvo Spolku slovenských a náš národopis – pravdaže – tvoria nachádza nevyčerpateľnú inšpispisovateľov, 2018) a Miroslav Demák za knihu poézie a rozprávok pre srbská, maďarská, slovenská, ru- ráciu vo svojom bezprostrednom deti s názvom Láskovičky (Slovenské vydavateľské centrum Báčsky munská a iné etnológie. Toto všetko prostredí – svojom rodnom kraji.

Petrovec 2018). Pri tejto najnovšej Demákovej knihe pre deti, ktorá bohatstvo, ktoré sever Srbska, teda Pomocou rôznych vizuálnych techvyšla vlani k spisovateľovej sedemdesiatke, zaujímavosťou je, že ju Vojvodina, vlastní, u nás sa skúma, ník zachytával vo svojich dielach ilustrovali žiaci padinskej základnej školy. prezentuje, a preto sa nachádza tu všadeprítomné vizuálne výrazy m. prebudila aj spomínané stredisko.“ z každodenného života – Padiny.

• KULTÚRA •

39 /4874/ 28. 9. 2019

27

Kultúra NA 4. FESTIVALE SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH KROJOV SLOVÁKOV VO VOJVODINE V KYSÁČI

Slávnostne otvorili novú galériu Elena Šranková

Slovákov, ktorí si zachovali svoje dejiny. Pripomenul prievodom na bicykloch vy- tiež, že sú Slováci v Srbsku krojovaných žien a dievčin, mostom so slovenským ktorý bol zároveň prekvape- štátom a národom, a prením, sa v sobotu 21. septembra to, ako povedal, verí, že v Kysáči začal 4. Festival sloven- aj v budúcnosti spona ských ľudových krojov Slovákov srbského a slovenského vo Vojvodine. V čele sprievodu národa bude silnieť vďaka bola Mária Petríková, Kysáčanka, podpore takýchto aktivít. ktorá kroj nosí každodenne a ktorú Pritom pripomenul, že riaditeľ Kultúrneho centra (KC) Mesto Nový Sad vložilo Kysáč Pavel Surový volá krojovou značné prostriedky, okolo módnou ikonou tejto dediny.

4,7 milióna dinárov do Otvorenie Galérie Dr. Ľudovíta Miloša Mičátka Bicyklový sprievod smeroval adaptácie galérie. informovanie a vzťahy s nábo- života dvoch mladých ľudí. pred budovu KC, kde už boli zoPrítomným sa prihovoril i Pavel ženskými spoločenstvami, ako i Nasledovala módna prehliadka radení tiež vykrojovaní účastníci Surový, riaditeľ KC Kysáč, zároveň Pokrajinského sekretariátu pre návrhárky Jaroslavy Wurll Kocanofestivalu. Po krátkej zastávke pred riaditeľ a ideový tvorca Festivalu vzdelávanie, predpisy, správu a ná- vej zo Slovenska, ktorá inšpiráciu Kultúrnym centrom, počas ktorej slovenských ľudových krojov Slo- rodnostné menšiny – národnostné pre svoju tvorbu našla v ľudových Márii Petríkovej odovzdali foto- vákov vo Vojvodine a poslanec spoločenstvá. Otvorenie galérie motívoch a v Kysáči predstavila a vernisáž hudobnými kolekciu sviatočných a plesových príspevkami obohatili šiat. K nim boli ladené i bazu-šperMagdaléna Kaňová, Iveta ky autorky Zuzany Barčákovej, Kováčová, Samuel Kováč ktoré pútali pozornosť vzormi a Ondrej Maglovský. Mo- a farebnosťou. derovala Anna Zorňanová.

Pozornosť prítomných vo veľkej GALAPROGRAM sále upútala i prehliadka starých Galaprogram 4. Festiva- slovenských krojov. Predstavili sa lu slovenských ľudových vykrojované dievčatá z Báčskeho krojov v Kysáči tiež otvoril Petrovca, Padiny, Hložian, Pivnice, Zdravko Jelušić, predseda zo Selenče, Starej Pazovy, z BinZhromaždenia Mesta Nový gule, Kovačice, Aradáča, Lalite a z Sad. Program sa začal slo- Kysáča. Kroje a výstupy dievčat venským etnomuzikálom hodnotila porota, v čele ktorej Anička a Janíčko, ktorý bola Vera Raičevićová, redaktorka režírovala Alisa Oravcová RTS, a členmi boli Miroslav Bena naživo spievali Andrea ka, Mária Gašková, Anna Čúsová, Krst fotomonografie o kysáčskych krojoch 70 sukieň mala...

Lačoková a skupina Lego Anna Zolnajová, Mária Marčoková monografiu o kysáčskych krojoch, v pokrajinskom parlamente. Po duo z Báčskeho Petrovca. Týmto a Dragan Milojević. sprievod pokračoval na bicykloch privítaní prítomných okrem iného scénickým výstupom obohateným Na galaprograme festivalu bola kysáčskymi ulicami. povedal, že vynovený priestor súčasnými a tradičnými slovenský- i premiéra a krst knihy 70 sukieň OTVORENIE GALÉRIE letného javiska, čiže galéria, bude mi motívmi zobrazili segmenty zo mala... Ide o knihu o kysáčskom A VERNISÁŽ slúžiť nielen na to, aby tu svoje Nasledovalo otvorenie Galé- práce predstavili umelci z Kysáča, rie Dr. Ľudovíta Miloša Mičátka ale aj z iných prostredí. Spomenul a vernisáž fotografií Slovenská významný príspevok a podporu svadba. Ide o výstavu predvoj- Mesta Nový Sad, ktoré vyčlenilo nových fotografií slovenských prostriedky na adaptáciu priestomladých párov z Báčky, Banátu ru, v ktorom sa budú uskutočňoa zo Sriemu, ktorá je špeciálne vať mnohé kultúrne podujatia. pripravená pre túto príležitosť. Miroslav Brna, predseda SKIC, na Selekcia fotografií vznikla vďaka vernisáži povedal, že je priestor, spolupráci KC Kysáč a Slovenského ktorý otvorili, toho času moderkultúrneho a informačného centra nou galériou, a zmienil sa aj o fo(SKIC). Česť otvoriť galériu pripad- tografiách na výstave Slovenská la Zdravkovi Jelušićovi, predsedovi svadba, ktoré datujú z konca 19.

Zhromaždenia mesta Nový Sad, a zo začiatku 20. storočia. ktorý pri tejto príležitosti medziProjekt Slovenská svadba realiiným povedal, že by kolorit Voj- zovali za podpory Pokrajinského Prekvapenie festivalu: krojované účastníčky na bicykloch vodiny iste nebol tým, čím je, bez sekretariátu pre kultúru, verejné

S

28

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Z prehliadky starých slovenských krojov

ľudovom odeve, venovanú Márii Petríkovej, ktorá sa z ľudového odevu nikdy nevyzliekla. Pri tejto príležitosti sa riaditeľ Surový pochvalne zmienil o spolupráci s Branislavom Kokavcom a najmä o obetavosti Márie Petríkovej pri príprave tejto knihy. Spomenul tiež predsavzatie urobiť v Kysáči múzeum slovenských krojov, v ktorom každá slovenská dedina bude mať tri kroje: sviatočný, svadobný a pracovný. Milina Chrťanová, námestníčka pokrajinského tajomníka pre národnostné menšiny, sa poďakovala všetkým, ktorí spolupracovali na realizácii knihy Slovenská krása, ale aj najnovšej 70 sukieň mala... Okrem tety Petríkovej spomenula i Márie Gaškovú a Marčokovú, dievčatá, ktoré sa do krojov obliekali, aby ich ukázali v plnej kráse, ale vyzdvihla i snahy riaditeľa Surového, ktorý

Na záver galaprogramu vyhlásili víťazky.

Miss festivalu sa stala Alexandra Brtková z Báčskeho Petrovca. Špeciálnu cenu festivalu získala Katarína Hrubíková z Aradáča.

Cena KC Kysáč sa dostala Elene Turociovej-Frankovej z Hložian. Keď ide o dediny, ktoré sa na prehliadke predstavili a doniesli najkrajšie a najstaršie

tarínu Fábryovú z Lalite, druhou cenou Annu Mateu Rybárovú z Báčskeho Petrovca a treťou cenou Tijanu Kolárovú z Pivnice.

Udelili i špeciálne ceny a tie získali: prvú Magdaléna Štaubová z Padiny, druhú Marcela Kudronová z Hložian a tretiu Dajana Farkašová z Bingule.

Z príležitosti festivalu vydali i sprievodnú brožúrku ilustrovanú fotografiami. Festival podporili Mesto Nový Sad, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej ná-

podľa jej slov zviditeľňuje Slovákov z Vojvodiny vo všetkých slovenských, ale i srbských prostrediach a na Slovensku. Spomenula i rad ďalších spolupracovníkov a zamestnancov KC Kysáč.

Nasledoval krst knihy položenej k cukrovým barančatám, a to domácou pálenkou, čo urobila Mária Petríková.

Galaprogram moderovala Záver módnej prehliadky návrhárky Jaroslavy Wurll Kocanovej Anna Zorňanová a hudobné body predviedli Iveta Kováčová, zbierky, prvé miesto získala Padi- rodnostnej menšiny, RTV Srbska, Samuel Kováč, Katarína Martišová, na, druhé miesto Hložany a tretie RTV Vojvodina a TV Petrovec.

Festival sa skončil zábavou so Ondrej Maglovský a ženská spe- miesto Kovačica. Za autentickosť kroja odmenili: prvou cenou Ka- skupinou Maks. vácka skupina KC Kysáč.

ŽIACKY VÝTVARNÝ TÁBOR V KYSÁČI

Stretli sa nádejní umelci Michal Ďurovka

P

rvý žiacky výtvarný tábor v organizácii Umeleckého spolku Michala Geržu v slnečnú sobotu 21. septembra 2019 zhromaždil 19 žiakov – nádejných maliarov. Do Kysáča zavítali a maľovali na tému Kráľovná jeseň a na voľné témy žiaci zo základných škôl v Báčskom Petrovci, Maglići a v Kysáči. So žiakmi prišli aj výtvarní pedagógovia Daniela Triašková, Emília Valentíková-Labátová a Michal Ďurovka.

Predsedníčka spolku Zuzana Ferková v priestoroch Slovenského národného domu pri uvítaní povedala, že si organizovanie prvého žiackeho výtvarného tábora pre žiakov vyšších roč• KULTÚRA •

níkov zaplánovali preto, lebo si stanovili úlohu nové mladé sily zaúčať do tajov maľovania.

Realizovali už päť výtvarných táborov pre dospelých a dvakrát pracovali aj so škôlkarmi. Ich podujatie podporili z AP Vojvodiny – Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné men- Žiaci s učiteľmi a organizátormi šiny – národnostné spoločenstvá. Všetci účastníci žiaci mali nadostač síl, a tak niedostali materiál a pracovalo sa s ktorí namaľovali a odovzdali aj veľkým nadšením. Keďže nechý- dve práce.

Podujatie bolo úspešné a zaujíbali ani bohaté raňajky a obed,

mavé maľby a kresby, ktoré vznikli na tomto tábore, budú vystavené na jednej zo spoločných výstav členov US M. Geržu.

39 /4874/ 28. 9. 2019

29

Kultúra NOVOSADSKÍ ŠAFÁRIKOVCI NA ZÁJAZDE

Farebnosť a chute Európy Katarína Melegová-Melichová

V

dňoch 20. až 22. septembra v Svätom Petre v Slovenskej republike sa realizoval (so spolufinancovaním programu EÚ Európa pre občanov) projekt Európske dimenzie v sociálnej participácii, na ktorom sa už druhý rok podieľa aj MOMS Petrovec.

Svätý Peter je obec na juhu Slovenska, ktorá patrí do Okresu Komárno, má niečo viac ako 2,5-tisíc obyvateľov, z čoho je zo 25 percent Slovákov. Do druhej svetovej vojny toto prostredie bolo obývané iba maďarským obyvateľstvom a po druhej svetovej vojne v rámci akcie Mať volá sem presídlili hlavne Slovákov z Maďarska a jednu rodinu aj z Juhoslávie.

FAREBNÝ EURÓPSKY FOLKLÓR Prvý deň podujatia patril slávnostnému otvoreniu a programu Farebný európsky folklór. Súčasťou toho programu sú aj tradičné oberačkové slávnosti, lebo vinohradníctvo je aj dnes aktuálne v tejto obci. Starostovi obce Jozefovi Jobbágymu oberačkový veniec odovzdali členovia svätopeterského súboru ľudových piesní, zvykov a tradícií Öszirózsa, po čom starosta otvoril toto podujatie. V rámci programu Farebný európsky folklór vystúpili folklórne súbory z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, zo Srbska (FS Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika z Nového Sadu) a domáci súbor, ktorý pôsobí v Svätom Petre pri Miestnej organizácii Czemadoku. Šafárikovci sa predstavili dvoma pre obecenstvo atraktívnymi choreografiami: Priadky a Keď som sa ja z nášho kraja... autora Jána

Slávika. Sprevádzal ich ľudový orchester v čele s cimbalistom Zlatkom Klinovským a s členmi Martinom Torňošom (harmonika), Ivanom Krížom (kontrabas) a Martinom Jánom Javorníkom (husle). Svojím temperamentným predvedením a krojmi náš súbor oduševnil publikum.

Piatok večer pre mladých účastníkov festivalu a divákov bol pripravený umelecky príťažlivý program.

Vystúpila tam jedna z divácky najúspešnejších revival kapiel v Česku Smokie revival Praha a Carson párty band. Celé podujatie prebiehalo v športovom areáli, kde bolo

Patrilo sa v priebehu nadmieru dynamických dní aj pozastaviť a urobiť fotku na pamiatku

hrad pre deti, klaun, maľovanie na tvár, ktoré sa tešilo veľkému záujmu detí...

TRADIČNÉ CHUTE V STREDNEJ EURÓPE Sobota do poobedia patrila súťaži 12 tímov vo varení kohútieho perkeltu, čiže paprikáša. Organizátori poskytli kohúta a drevo, kým príchute a kotlíky si zabezpečili sami účastníci. Za krásneho slnečného počasia a v dobrej nálade po nastavení kotlíkov tímy sa medzi sebou zoznamovali, spievali, tancovali, zabávali sa... Keď paprikáše rozvoniavali, konkurencia ochutnávala aj tie zo susedných kotlíkov, hodnotila a porovnávala. Takto dočkali rozhodnutie poroty. V silnej konkurencii tím Šafárika obsadil 4. miesto. Tvorili ho: Danica Vŕbová, Ružena Rybárová a Michal Zorňan.

Pravdaže, po vyhodnotení papriPo vyhodnotení perkeltov: (zľava) káše sa rýchlo aj skonzumovali.

Michal Zorňan, Danica Vŕbová, V poobedňajších hodinách na hostiteľ, ktorý im udelil vecné javisku vystúpil tamburášsky orodmeny, a Ružena Rybárová chester z Baje, ktorý oduševnil množstvo stánkov s ponukami divákov. Spievali srbské, maďarské, tradičných jedál, ale kde boli aj rómske a slovenské ľudové pesochutnávky tak domácich, ako ničky. O nič menšie oduševnenie aj českých vín. Do sprievodného vyvolal u divákov koncert skupiny programu podujatia boli zaradené Elán Forever, ktorá predviedla najaj športové programy, nafukovací známejšie hity obľúbenej skupiny

všetkých generácií na Slovensku.

Večer na ihriskách patril koncertu maďarskej skupiny LGT Revival a pred polnocou DJ Tomi roztočil Retro disco. V športovom areáli bola inštalovaná výstava fotografií zo Svätého Petra z obdobia pred vstupom a po vstupe do EÚ, čiže retrospektíva toho, čo sa urobilo v tejto obci po roku 2004. Okrem podujatí kultúrneho, zábavného, športového a gastronomického druhu v rámci tohto projektu sa realizovala aj diskusia na tému Ako ďalej v EÚ, workshop s poslancom európskeho parlamentu, strategické plánovanie ďalšej spolupráce partnerských miest...

V EÚ Infostane rozdávali anketové lístky a zbierali nápady na dobrovoľné skutky pre obce, ktoré by sa mohli realizovať počas celého dňa.

Pravdaže, aj počas celého roka.

Na záver len toľko: bohaté podujatie a zaujímavé pre všetky generácie návštevníkov, hostí a účastníkov, srdeční a ústretoví hostitelia, a tak nie div, že si zo Svätého Petra cezpoľní návštevníci odnášali nielen darčeky, ale aj bohatstvo krásnych zážitkov, ktoré v nich budú zotrvávať a ich obohacovať navždy.

NA VÝSTAVE NAIVA BRATISLAVA 2019 AJ OBRAZY Z KOVAČICE A PADINY. V utorok 10. septembra v Justiho sieni Primaciálneho paláca v Bratislave bola sprístupnená medzinárodná výstava obrazov Naiva Bratislava 2019. Výstavu insitného umenia tvoria obrazy 41 autorov – výtvarníkov z 11 krajín: zo Slovenska, Španielska, z Grécka, Írska, Českej republiky, Rumunska, Fínska, Nemecka, Talianska, Poľska a zo Srbska. Z našej krajiny svoje obrazy vystavili maliari Anna Kotvášová z Padiny a Ján Glózik z Kovačice. Každý autor na tomto podujatí sprístupnil na obdiv milovníkom umenia päť svojich výtvarných prác. Poslaním podujatia je podľa slov organizátora byť videné a tým prinášať radosť a inšpiráciu. Táto bohatá expozícia v Bratislave, ktorú usporiadalo občianske združenie ART 40, potrvá do 29. septembra. Na snímke organizátora je momentka z otvorenia výstavy.

A. Ch.

30

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

K STOROČNICI PADINSKÉHO DIVADELNÍCTVA

Monodráma Báči Pišta ze sálaša Anička Chalupová

Na začiatku osláv 100 rokov divadla v Padine na malej scéne miestnostiach Underground tohto padinského združenia vystúRock Music Clubu v Padi- pili kovačickí herci s inscenáciou ne v nedeľu 22. septembra Emigranti autora Slawomira Mrousporiadali ďalší divadelný večie- žeka a v réžii Danky Tomanovej. rok, ktorým Padinčania a ich hostia Pritom každý štvrtok sa koná akcia vzdali úctu storočnici divadelného Divadlo na plátne, kde si počas ochotníctva v tejto dedine. uplynulých troch štvrtkov milovníci divadla mohli prostredníctvom videoprojekcií pozrieť tri divadelné predstavenia: Len pekne (2001) a Kubo (2009) v réžii Fedora Popova a Z temného kúta (1992) v réžii Tomáša Hriešika-Máška.

Uplynulú nedeľu umeleckú nôtu týmto oslavám v Padine pridal herec Báči Pišta si spomenul na všetky krivdy, ktoré a zároveň režisér zažil vo vojnách a v povojnovej Juhoslávii. Na Rastislav Zorňan zo Slovenského kultúrsnímke: Michal Činčurák a Rastislav Zorňan.

V

neho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade, stvárňujúc úlohu v monodráme Báči Pišta ze sálaša autora Jána Salčáka. Toto predstavenie pred niekoľkými rokmi bolo odmenené na festivale DIDA v Pivnici a úspešne reprezentovalo naše dolnozemské divadelníctvo na Slovensku (na festivale Palárikova Raková) a na festivale ochotníckeho divadla FEDIMAK

v Tisovci. Je tu predstavený typický dolnozemský sedliak Slovák, ktorý žil na sálaši v prvej polovici minulého storočia. Dej monodrámy sa odohráva v krčme, kde sa báči Pištovi (Štefanovi) pod vplyvom alkoholu vynárajú spomienky zo života. V divadelnom predstavení Báči Pišta ze sálaša predvedenom medzi padinskými milovníkmi divadla vedľajšiu postavu krčmára stvárnil Michal Činčurák. O zvuk a svetlo sa postaral Michal Bolehradský, kým šepkárkou bola Anna Zorňanová.

Každý štvrtok vo večerných hodinách v Underground Rock Music Clube premietajú záznamy divadelných predstavení z uplynulých rokov

FESTIVAL VO VRBASE

Bohatstvo našej Vojvodiny Anna Lešťanová

V

dňoch 20. až 22. septembra Vrbas bol hostiteľom tradičného Panónskeho jarmoku, ktorý sa uskutočnil po 41. raz a 11. raz vo Vrbase. Zväz umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny a Kultúrne centrum Vrbas tentoraz zoskupili 81 folklórnych a speváckych skupín, čiže okolo 1 200 účastníkov. Pa-

nónsky jarmok 2019 sa začal vystúpením ochotníkov z Banje Luky a slávnostne ho otvorila Miljana Štulićová, námestníčka predsedu Obce Vrbas.

Tradičné folklórne podujatie tvorilo niekoľko programových obsahov: 11. festival detskej pôvodnej tvorby (vystúpilo 17 skupín), 41. festival folklórnej tradície Vojvodiny (66 skupín) a 12. výstava starých re-

Najmladšia detská tanečná skupina staropazovského slovenského spolku (foto: Miroslava Vršková-Lakatošová) • KULTÚRA •

mesiel, domáckej výroby a starých jedál. Základnou charakteristikou tohto festivalu je jeho etnomuzikologická rôzno- Vo Vrbase vystúpila aj spevácka skupina Združenia rodosť, akú ne- pazovských žien so sólistkou Annou Horvátovou pozná ani jeden (foto: Anđelka Maliová) kultúrny priestor V nedeľu 22. septembra na spomev Európe. nutom festivale skvelý výkon mali V piatok 20. septembra na festivaaj členky speváckej skupiny, ktorá le vo Vrbase vystúpila aj najmladšia pôsobí v rámci Združenia pazovdetská tanečná skupina staropazovských žien SKUS hrdinu J. Čmelíka, ského SKUS hrdinu Janka Čmelíka. so sólistkou Annou Horvátovou.

Odbornej porote a priaznivcom Členky speváckej skupiny vystúpili folklóru sa predstavili choreograso staropazovskými svadobnými fiou Ruženy Červenskej a Kataríny slovenskými ľudovými piesňami. Šašovej Nedeľné poobedie v Starej Podľa mienky odborníkov táto Pazove. V odbornej mienke o ich vyskupina, s ktorou pracuje vedúca stúpení sa okrem iného uvádza, že Ružena Červenská, mala mimoriadide o mimoriadne dobrú ideu utvone dobré štylistické a podnetné riť choreografiu, ktorá sprítomňuje vystúpenie, i keď ich práve v tento minulosť, keď sa nedeľné poobedia deň opustila najmladšia členka niesli v znamení tanca, spevu, družZuzana Pecníková. Toto vystúpenie by a hier všetkých vekových skupín. venovali jej pamiatke.

39 /4874/ 28. 9. 2019

31

Kultúra PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ 2019

Bez predstavenia domácich Jaroslav Čiep Miroslav Pap

D

ivadelné hody pomenované Petrovské dni divadelné 24-krát usporiadali v Báčskom Petrovci. Trvali od 19. do 24. septembra v Slovenskom vojvodinskom divadle. Tohto roku PDD ponúkli obecenstvu osem predstavení z profesionálnej produkcie, z čoho dve pre deti, a sprievodnú divadelnú dokumentárnu výstavu. Do Petrovca tohto roku zavítali divadelníci z Nového Sadu a zo Somboru, Subotice, Sriemskej Mitrovice a zo Starej Pazovy, ako

Sprievodným podujatím PDD je dokumentárna výstava z dielne Divadelného múzea Vojvodiny.

Pomenovali ju Divadelné svetlopisy a prezentujú ju od roku 2017 na rôznych festivaloch tohto druhu.

Teraz zavítala do Petrovca. Autorkou výstavy dobových fotografií od najstarších divadelných čias v Novom Sade až po štvrté desaťročie 20. storočia je Ivana Kočiová.

Na vernisáži autorka zdôvodnila, ako vlastne výstava vznikla a čo všetko zachytáva. Výstavu pri tejto príležitosti otvoril jej kolega z Divadelného múzea Vojvodiny

Pohľad na časť výstavy Divadelné svetlopisy

aj z Martina, Košíc, Banskej Bystri- Nenad Bogdanović a medzi návce, Rožňavy a zo Spišskej Novej Vsi števníkmi v Petrovci bol i riaditeľ zo Slovenskej republiky. tejto inštitúcie Miodrag Kajtez.

Na úvod tohtoročných divadelných osláv v Petrovci vo štvrtok 19. septembra v predsieni Slovenského vojvodinského divadla návštevníkov privítala riaditeľka nášho jediného profesionálneho divadla Viera Krstovská a jej slová po srbsky predniesla aj moderátorka Martina Benková. Česť otvoriť tohtoročný divadelný festival v Petrovci sa dostala riaditeľovi Srbského národného divadla v Novom Sade Zoranovi Đerićovi, ktorý akcentoval aj dlhodobú divadelnú tradíciu nielen v srbskom, ale aj v slovenskom národe na tomto priestranstve Najlepšie vojvodinské detské predstavenie Panónskej nížiny.

Prepáč, mama zo Subotice

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Keď sú Opití, ľudia získajú odvahu aj sebavedomie – bystrickí študenti

TARTUFFE piatok 20. septembra napoludnie.

Potom sa návštevníci presunuli Ide tiež o najlepšie predstavenie do veľkej siene SVD. Tam na nich ča- tejto sezóny, a to v rámci profekali herci Srbského národného di- sionálnych bábkových divadiel vadla z Nového Sadu a Národného Vojvodiny. Jeho laureátom sa divadla zo Somboru, ktorí spoločne stalo Detské divadlo zo Subotice zahrali predstavenie Tartuffe podľa s predstavením Prepáč, mama motívov rovnomennej Molièro- autorky ruskej spisovateľky a dravej pôvodnej hry napísanej roku maturgičky Sofie Prokofievovej.

1664. Do jedného celku ich skĺbil Dramatizáciu a réžiu predstaveautor projektu a režisér predstavenia Igor Vuk Torbica. Inak toto predstavenie do Petrovca zavítalo ako najlepšie predstavenie 69. festivalu profesionálnych divadiel Vojvodiny. Ide o hru o prefíkanom podvodníkovi, o vodcoch a hlavne o stáde... Kritici o nej povedali: „Je súčasnejšou verziou klasického Molièrovho diela, ktorý vznikol ako výsledok projektu s názvom Komické v klasike.

Z inscenácie Všetko o mužoch divadla z Košíc V pôvodnom texte Molièrovej drámy ústrednou té- nia podpisuje Todor Valov. Toto mou je náboženské pokrytectvo a predstavenie nám približuje, ako klamstvo a v adaptácii Igora Vuka je niekedy ťažko vyrovnať sa so Torbicu, ktorá sa objavila v samot- sebou a povedať: prepáč. Je to nom procese práce s pomocou súčasná rozprávka o urážke, rozčaodvážnych improvizácií, téma sa rovaní a o potrebe každého dieťaťa zameriava na súčasné problémy a každého človeka úprimnej lásky. v spoločnosti. Prezentujú ju pros- Na prvý pohľad v očiach dieťaťa tredníctvom rodinných pomerov. všetko vyzerá jednoduché a obyPredstavenie poukazuje na našu čajné. Chlapec Vasja sa urazil, že morálnu slabosť, manipuláciu v dô- mu matka nechce (a v podstate sledku vynúteného pocitu viny, na nemá peniaze) kúpiť dreveného naše akceptovanie neprijateľných koníka.... životných podmienok, poníženia, MARTINSKÝ KUMŠT hlúposti a lži.“ V piatok večer nie až také poPREPÁČ, MAMA četné obecenstvo malo možnosť Prvé predstavenie pre deti pozrieť si predstavenie Slovenskév rámci 24. PDD bolo zahrané v ho komorného divadla z Martina • KULTÚRA •

Kumšt autorky Yasminy Rezovej v réžii Petra Mankoveckého. Jadrom predstavenia, v ktorom si zahrali Martin Horňák, Ján Kožuch a František Výrostko, sú pomery medzi tromi kamarátmi, čiže ako blízko

novia. Novelu Boženy Slančíkovej Timravy zdramatizoval Michal Babiak. Spišské divadlo túto inscenáciu zaradilo do projektu Slovenské storočie, ktorého cieľom je pripomínanie si 100. výročia

Kumšt Slovenského komorného divadla z Martina

je od priateľstva k nenávisti. O komédii sa možno dozvedieť, že je „o priateľstve troch mužov, o umení a o neviditeľnej hranici medzi umeleckým majstrovstvom a podvodom. Umne napísaná hra je metaforou života, plnokrvného priateľstva a rešpektu, ale aj pokryteckej morálky s množstvom konvencií. Kumšt ponúka inteligentnú zábavu s textovou a situačnou komikou či zlomyseľnou a vtipnou absurditou spolu s vynikajúcimi hereckými výkonmi“.

VŠETKO O MUŽOCH V sobotu 21. septembra sa obecenstvu predstavilo Štátne divadlo z Košíc s humoristickou inscenáciou Všetko o mužoch. Réžiu mal na starosti Dušan Bajin. Autorom hry je chorvátsky dramatik a spisovateľ Miro Gavran, ktorého diela sú v súčasnosti preložené až do 25 jazykov. Slovenské divadlá v súčasnosti prejavujú veľký záujem o jeho hry, predovšetkým kvôli spracovaniu zdanlivo banálnych tém, z ktorých vie vystihnúť pravdivý príbeh zo skutočného života.

Toto humoristické predstavenie predstavilo štyri rozličné príbehy troch kamarátov. Jednotlivé deje ironicky poukazujú na mužskú rivalitu, kamarátstva a všeobecné správanie sa mužov. V rámci celého predstavenia vystúpili iba traja herci, ktorí stvárnili všetky príbehy. Predstavenie publiku ponúklo kvalitný humor, ktorý bol s oduševnením prijatý.

HRDINOVIA Nedeľný večer (22. septembra) divákom ponúkol inscenáciu Hrdi• KULTÚRA •

ukončenia prvej svetovej vojny.

Celkový dej divadelnej hry stvárňuje obdobie tzv. Veľkej vojny – od narukovania vojakov, príčiny vojny, po ukončenie a následky, ktoré sa týkali najmä obyčajných ľudí. Cez najrozličnejšie osudy sa režisér pokúsil čo najbližšie predstaviť vojnové obdobie a poukázať na sociálny status ľudí, ktorý často určoval ich osud. Dej odzrkadľuje reflektovanie vojny na obyčajný sedliacky ľud a na aristokraciu.

Inscenácia sa snaží poukázať aj na morálne zmýšľania oboch strán počas nešťastnej vojny. Dvojhodinové predstavenie divákom ponúklo hlboký emocionálny zážitok.

OPITÍ V pondelok 23. septembra sa na početné obecenstvo už pri vchode do siene tešili študenti 4., 3. a 2.

Opití súčasného ruského autora Ivana Vyrypaeva. Do Petrovca ich aj tohto roku priviedol mentor a školiteľ profesor Ľuboslav Majera, ktorý podpísal aj réžiu tohto predstavenia. Za krédo predlohy možno označiť výrok: Skutočné vzťahy sú krehké a keď si ich nebudeme chrániť, ostanú po nich len črepiny. „Inscenácia prostredníctvom trpko-komických situácií prináša divákom okrem zábavy najmä zamyslenie sa nad stratou morálnych hodnôt v našom živote.

Zároveň prináša aj pohľad do duší ľudí z rôznych sociálnych vrstiev, ktorých spájajú v rovnakom čase spoločné problémy – všetci sú opití, nešťastní a túžia po zmene.

Alkohol je príčinou prejavenia ich skutočných emócií. Dodáva im odvahu aj sebavedomie.“

Ďurošík a jánošíkovské nôty z Rožňavy

ĎUROŠÍK V utorok 24. septembra bol záverečný deň tohtoročných PDD a priniesol ďalšie dve predstavenia.

Napoludnie znovu sieň vyplnili školáci. Prišli si pozrieť predsta-

Tragický skon Milice Nikoličovej v predstavení Tamo daleko…

ročníka Akadémie umenia v Banskej Bystrici. Potom zahrali osem scénok, ktoré tvorili predstavenie

pod režisérskou taktovkou Tatiany Masníkovej. Veselá hra o narodení a živote zbojníka inšpirovaná jánošíkovskými tradíciami prináša humorné scénky, veselé pesničky, tanec a mýtické bytosti. No nie všetko sa skončí podľa známej povesti... Predstavenie trvajúce vyše hodiny oslovilo malých divákov, ktorí si užili a vžili sa do doby, keď sa po svete potulovali zbojníci, žgrlošili zemepáni a čarovali strigy.

TAMO DALEKO… Na záver v utorok 24. septembra večer sa Petrovčanom spoločne predstavili herci z Divadla Dobricu Milutinovića zo Sriemskej Mitrovice a Slovenského divadla VHV zo Starej Pazovy. Po srbsky zahrali predstavenie Tamo daleko…, ktoré vzniklo podľa predlohy dramatika Vladimíra Hurbana Vladimírova

venie Ďurošík alebo Na zbojnícku nôtu, ktoré im zahrali herci z Mestského divadla Actores z Rožňavy

(VHV) Milica Nikoličová. Adaptáciu a réžiu podpisuje Miroslav Benka.

Benka sa o inscenácii vyjadril takto: „Toto predstavenie je zároveň aj mementom, že je mier v Európe, aj mimo všetkých centripetálnych síl, v politike najsilnejšia idea bez alternatívy.“ Takže inscenácia nás zaviedla do čias, keď sa práve končila prvá svetová vojna, do sriemskej dedinky do bytu učiteľa, ktorý s manželkou vychováva dospievajúcu neter, o ktorú sa zaujíma budúci miestny popa. Ale ona sa nešťastne zaľúbi do dôstojníka ustupujúcich nemeckých vojsk... a to vo vojnovom šialenstve nemôže skončiť inak, iba tragicky.

Skončili sa aj tohtoročné Petrovské dni divadelné. Divákom, v niektoré dni ani nie tak početným, prinieslo za priehrštie dobrých divadelných hier. Trpkosťou v ústach zostalo azda to, že v rámci neho nebolo na repertoári ani jedno z predstavení domáceho Slovenského vojvodinského divadla.

39 /4874/ 28. 9. 2019

33

Kultúra S PREDSEDNÍČKOU MOMS BÁČSKA PALANKA DRAHOSLAVOU ŠVECOVOU

Ako jedna rodina Juraj Bartoš

M

iestny odbor Matice slovenskej Báčska Palanka má od apríla nové vedenie. Prvý raz je na jeho čele žena. Drahoslava Švecová hovorí, že mala veľkú podporu tamojšieho evanjelického cirkevného zboru, kde je zároveň presbyterkou. Ako sa pozerá na prvé mesiace činnosti MOMS pod jej vedením? „Prekvapilo ma, že zvolili práve mňa, a tak isto ma prekvapili členovia výboru MOMS vlastnou ochotou spolupracovať. Naším cieľom je, aby sa v Slovenskom dome čím častejšie niečo dialo. Zatiaľ sa ako problém javia finančné prostriedky, ale vynachádzame sa: niečo získa-

Drahoslava Švecová

me prostredníctvom projektov, trochu od sponzorov, trošku zabezpečíme sami.“ Čo sa teda pod strechou vášho stánku naposledy udialo? „Prvé podujatie, ktoré sme zorganizovali, bolo váľanie mája, kde nám hosťami boli výtvarníci, folkloristi a členky spolku žien z Hložian. Máme dobrú spoluprácu s Turistickou organizáciou Báčska Palanka, takže sme boli pri privítaní medzinárodnej regaty. V júni sme tu mali tradičný program pre deti základných

34

www.hl.rs

škôl a predškolskej ustanovizne, ktoré sa učia slovenčinu.

Potom sme usporiadali tradičné Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže v rámci Slovenských národných slávností. Pred dvoma týždňami sme tu mali Pivnický víkend (Hlas ľudu o ňom písal v čísle 38 – pozn. J. B.).

Prednedávnom sme nadviazali spoluprácu s Centrom pre sociálnu prácu Báčska Palanka, a tak sa v Slovenskom dome pobavili deti s osobitnými potrebami.“ Čo ďalej...? „Predbežne sme sa dohodli o hosťovaní folklórneho súboru z Hložian s celovečerným programom. Niekedy v októbri usporiadame rybaciu zábavu.

To nie je všetko, čo sme si naplánovali do konca roka, avšak

Slovenský dom v Báčskej Palanke ožíva

Slovákov v Palanke čoraz menej...“ Spomenuli ste opravy na Slovenskom dome; čo je také najnaliehavejšie? „Budova má dvadsať rokov; niektoré zásahy sme už robili (opravovali sme strechu, ktorá miestami premokala, olíčili sme budovu) a bolo by načim vymeniť vchodové dvere a okná, čo by znížilo náklady na vykurovanie. Teda robili sme to, čo sme mohli z našich peňazí. Doteraz sme prenajímali sálu na svadby a iné podujatia, ale teraz sme sa uzhodli, že keď si náš dom dáme do poriadku, bude sa tu stále niečo diať a budeme dbať, aby nám tu bolo pekne a čisto.“ Ako v yhrievate svoje priestory a z akých zdrojov platíte? „Pred niekoľkými rokmi sa Slovenský dom napojil na potrubie mestského vykurovania, o to sa o tom radšej potom, keď tomu pričinil predchádzajúci predsebude čas, keď naplánované aj da MOMS, ak sa nemýlim, s podzrealizujeme.“ porou zo Slovenska. Už dávBude v tom aj nejaký vlastný nejšie prenajímame našu sálu program? stolným tenistom rekreantom; „Do konca istý zisk máme roka by sme od nich, ako Výkonný výbor MOMS Báčska Palanka mali pripraviť i od iných poDoteraz výkonný výbor počítal až 15 členov; stávalo sa, že na vlastné divaužívateľov Sloschôdzach nebolo kvórum. Teraz je v ňom deväť ľudí: predsedníčka delné predDrahoslava Švecová, podpredseda Ivan Merník, Martin Kováč, venského domu, stavenie; na Jozef Chrček, Verica Merníková, Samuel Kriška, Martin Hložan, pravdaže, tu sú tom pracuje Vladimír Fekete a Vladimír Grňa. Pokladníkom MOMS zostal Ivan aj prostriedky náš herec Miškovic a tajomníka nemajú; predsedníčka hovorí, že pracovné zo vstupného a a režisér Joschôdze výboru nahrávajú na diktafón. trochu prispejú zef Chrček. aj sponzori.“

Informačno-politický týždenník

Plánujeme pripraviť aj detské divadelné predstavenie, o to sa postará Verica Merníková, ktorá pracuje ako vychovávateľka v Predškolskej ustanovizni Mladosť. Chcem zdôrazniť, že fungujeme ako jedna rodina, a môžem pochváliť najmä Jozefa a Jarmilu Chrčekovcov, Martina Kováča, Vericu Merníkovú, Irenu Beličkovú, ktorí sú veľmi aktívni. Bez ich pomoci by som to nezvládla.“ V rámci MOMS pôsobí aj ženská sekcia... „Áno, aj ženy sú aktívne, stretávajú sa každý utorok, ich vedúcou je Darina Valachová.“ Ako často sa stretávajú členovia výboru? „Odkedy sme sa stali členmi tejto rodiny, stretávame sa často, ak treba aj každý druhý večer.

Rozprávame sa o tom, čo treba robiť, či treba niečo renovovať na Slovenskom dome, dohovárame sa o budúcich programoch... Sme radi, keď sa nám pripoja aj ostatní matičiari, ktorí sem dochádzajú, lebo dobre príde každá dobrá rada. Veď je

• KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 39

V tajničke je meno a priezvisko výtvarného pedagóga, ktorý pracoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci a určitý čas aj v Hlase ľudu ako ilustrátor, grafický a výtvarný redaktor (1955 – 1995).

„Napočitovať“ sa nedá Anna Horvátová

„N

apočitujeme“ prítomných, aj hráčov, alebo koľko voľných dní máme, ale aj sa pýtame, či prváci vedia „napočitovať“ do sto. Aj mená svojich spolužiakov „napočitujeme“. Aj pri nákupoch „napočitujeme“, čo potrebujeme.

Ten zoznam je skutočne nedohľadný, čo všetko my „napočitujeme“.

K tomu si vôbec neuvedomujeme, že sloveso „napočitovať“ nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. Pod vplyvom srbských slovies nabrojiti / nabrojati / nabrajati sme si utvorili aj sloveso „napočitovať“, ale ako vo väčšine prípadov pri tých novotvaroch, aj toto je nesprávne. V srbčine je tento význam správny.

V slovenčine je správny iba dokonavý tvar slovesa napočítať, ktorým môžeme: vymenovať čísla za sebou, narátať: napočítať do sto, ako aj počítaním zistiť počet, určiť počet: napočítať sto kusov, napočítať účastníkov. A len v týchto

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 38 – VODOROVNE: poškodil, alter ego, vie, á, ak, E, fučala, liali, OL, kuna, U, i, a, kavez, klopalo, viem, rev, roniť, na, IS, ťahal, Eka, ha, O TAJNIČKA: ŠTEFAN PAVELKA

• KULTÚRA· OZNAMY •

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 36 z čísla 36 Hlasu ľudu zo 7. septembra 2019 bolo: KATARÍNA LAZAROVÁ.

Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 Kovačica.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

prípadoch toto sloveso treba používať. Hoci zaznamenávame aj nesprávne používanie slovesa, keď povieme: „napočítajte slovenských vojvodinských básnikov“; „napočítajte najčastejšie ochorenia u detí“; „napočítajte najčastejšie príčiny dopravných nehôd“; „napočítajte výhody vykurovania“... V týchto prípadoch nie je sloveso napočítať správne použité. Treba tu použiť slovesá vymenovať, uviesť: vymenujte slovenských vojvodinských básnikov; uveďte najčastejšie ochorenia u detí; uveďte najčastejšie príčiny dopravných nehôd; uveďte výhody vykurovania...

Dotkneme sa aj tu aj slovesa vypočítať, ktorého význam je: počítaním zistiť, vyrátať plochu štvorca; vopred určiť, odhadnúť, čo by to stálo. K tomu aj vymenovať alebo vyrátať: vypočítal mu všetky chyby, pričom my väčšinou nepoužijeme tento správny tvar, ale nesprávne tu použijeme sloveso „napočítať“, pod vplyvom srbského nabrojati, a tam je to v poriadku. Namiesto „napočitovať“ v slovenčine treba použiť: uvádzať, vymenovať / vymenúvať, vypočítavať, vyratovať / vyratúvať.

CHÝRNIK

BELEHRAD. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, BIBIANA, Medzinárodný dom umenia pre deti a Múzeum mesta Belehrad realizujú výstavu Na krídlach fantázie. Ide o zbierku odmenených ilustrácií na podujatí

Bienále ilustrácií Bratislava 1967 – 2017. Vernisáž bude v pondelok 30. septembra o 18. hodine v Belehrade (Konak kňažnej Ljubice v Ulici kniežaťa Simu Markovića číslo 8). a. f.

Výzva na účasť na 50. divadelnej prehliadke Divadelný vavrín NRSNM, ÚKVS, Obec Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka vyzývajú slovenské ochotnícke divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 50. ročník Divadelného vavrína 2019.

V poradí 50. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sa začne 25. októbra 2019 v Starej Pazove. Písomnú prihlášku treba poslať najneskôr do 7. októbra 2019 na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegoševa 16/2/7 21 000 Nový Sad prípadne e-mailom na adresu office@slovackizavod.org.rs S prihláškou je potrebné zaslať fotografiu z predstavenia, obsadenie úloh a krátky text o predstavení, ktoré budú zverejnené v bulletine .

39 /4874/ 28. 9. 2019

35

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 14, 487 48 67, 487 40 36 ounz@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128/-454-340/2019-01 DÁTUM: 25. 9. 2019

Podľa článku 3 Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, č. 4/17) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2019 (Úradný vestník APV, č. 60/18, 640/19 – opätovná bilancia) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: sekretariát) vypísal

SÚBEH

NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE REKONŠTRUKCIE, ADAPTÁCIE, SANÁCIE A INVESTIČNÚ ÚDRŽBU OBJEKTOV USTANOVIZNÍ ZÁKLADNÉHO A STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2019 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2019 (Úradný vestník APV, č. 60/18 и 40/19 – opätovná bilancia), a to: na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, rehabilitácie a investičnej údržby objektov ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výučby žiakov na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v celkovej výške 50.000.000,00 dinárov (na úrovni základného vzdelávania a výchovy 39.500 000,00 dinárov a na úrovni stredoškolského vzdelávania 10.500.000,00).

Finančné prostriedky sú určené na realizáciu rekonštrukčných prác, adaptáciu, rehabilitáciu a na investičnú údržbu objektov ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, pre ktoré rozhodnutie o schválení prác vydáva orgán príslušný na vydanie stavebného povolenia podľa článku 145 ods. 1 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, číslo 72/09, 81/09 – opr., 64/10 – uznesenie ÚS, 24/11,121/12, 42/13 – uznesenie ÚS, 50/2013 – uznesenie ÚS, 98/13 – uznesenie ÚS, 132/14, 145/14, 83/18, 31/19 a 37/19 – i. zákon).

Finančné prostriedky sa neprideľujú na financovanie a spolufinancovanie vykonávania stavebných, modernizačných a bežných údržbárskych prác.

Finančné prostriedky sa neprideľujú na práce, ktorých plné financovanie sa poskytuje z iných zdrojov.

Realizácia finančných záväzkov sa uskutoční v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2019.

PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia prihlášky Podávatelia prihlášky sú: – školy základného vzdelávania a výchovy a školy stredného vzdelávania a výchovy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny založené Republikou Srbsko, AP Vojvodinou a jednotkou miestnej samosprávy; 2. Kritériá prideľovania finančných prostriedkov Kritériá prideľovania finančných prostriedkov, podľa Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny, sú: dôležitosť realizácie projektu, pokiaľ ide o bezpečnosť žiakov, učiteľov a zamestnancov, ktorí využívajú zariadenia; dôležitosť realizácie projektu na poskytovanie kvalitných podmienok na pobyt a vykonávanie výchovno-vzdelávacej práce; finančná realizovateľnosť projektu; udržateľnosť projektu; miestny alebo regionálny význam projektu; činnosti vykonávané na účely realizácie projektu; zabezpečené zdroje finančných prostriedkov na realizáciu projektu.

VŠEOBECNÉ SMERNICE SÚBEHU Ak je technicky možné realizovať projekt v niekoľkých samostatných fázach prác, žiadateľ by mal predložiť prihlášku s jasne stanovenými fázami na vykonanie prác a uvedenými finančnými prostriedkami pre všetky fázy.

Priložený predbežný výmer a výpočet prác by mali byť s presne stanovenou sumou prác a s trhovými cenami, keďže finančné prostriedky budú prevedené na žiadateľa v súlade s postupom verejného obstarávania (až do schválenej sumy). Sekretariát nebude schopný financovať zvyšné a nepredvídané práce. Žiadateľ, ktorý sa uchádzal na súbehu o konkrétny projekt na iných miestach, má právo podať prihlášku na daný súbeh, ak v čase podania prihlášky nevedel a ani nemohol vedieť, či mu budú poskytnuté finančné prostriedky na inom súbehu pre predmetný projekt.

V prípade podania prihlášky na spolufinancovanie prác prostriedky zabezpečené ako účasť ustanovizne môžu byť z vlastných zdrojov, darov a rozpočtov všetkých úrovní moci a tieto prostriedky môžu byť peňažné a nepeňažné. Nepeňažné prostriedky sú nevstavané stavebné materiály.

Po pridelení finančných prostriedkov na súbehu bude užívateľ povinný: podpísať zmluvu o pridelení rozpočtových prostriedkov so sekretariátom, ktorou sa upravia vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán; pred uverejnením verejného obstarávania na portáli Správy pre verejné obstarávanie predložiť sekretariátu kópiu návrhu: – uznesenia o začatí postupu verejného obstarávania s odhadovanou hodnotou prác a presne stanovenými informáciami o zdrojoch financovania prác; – špecifikáciu prác, ktorá je súčasťou tlačiva ponuky; – modelu zmluvy.

Ak sekretariát súhlasí s vyššie uvedenými návrhmi, vydá užívateľovi súhlas so začatím postupu verejného obstarávania; vykoná postup verejného obstarávania (príjemca a zodpovedná osoba v ňom sú zodpovední za výber oferenta); predloží fotokópiu bankovej záruky vybraného dodávateľa prác za dobrý výkon prác; predloží fotokópiu bankovej záruky vybraného dodávateľa na vrátenie zálohovej platby, ak užívateľ dohodol zálohovú platbu s vybraným oferentom; angažuje nezávislú osobu ako odborný dozor nad vykonávaním predmetných prác; predloží rozhodnutie o schválení realizácie predmetných prác, ktoré vydala obecná/mestská správa zodpovedná za vydanie stavebného povolenia.

Ak sa po uzatvorení postupu verejného obstarávania uzatvorí zmluva medzi užívateľom a vybraným dodávateľom na sumu, ktorá je nižšia ako predpokladaná hodnota prác, s ktorými užívateľ aplikoval na súbehu, pridá sa dodatok k zmluve, ktorou sa prideľujú užívateľovi prostriedky od sekretariátu, v súlade so skutočne dojednanou sumou prác, na ktorú bola uzavretá zmluva medzi užívateľom a vybraným dodávateľom prác. V prípade spolufinancovania dodatkom k zmluve sa zmenšuje pridelená suma prostriedkov sekretariátom, v súlade so skutočne dojednanou sumou prác, ktorá bola dojednaná v zmluve medzi užívateľom a zvoleným dodávateľom prác, pričom sa nezmenšuje suma, s ktorou sa uchádza spoločný spolufinancovateľ.

SPÔSOB PODÁVANIA PRIHLÁŠKY Prihláška sa predkladá na súbehovom formulári sekretariátu. Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 25. 9. 2019. z webovej stránky sekretariátu: www.puma.vojvodina.gov.rs.

Prihlášky sa doručujú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s poznámkou Pre súbeh – na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, opravy a údržby objektov ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy na území AP Vojvodiny na rok 2019, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa podávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády).

K prihláške na súbeh sa pripája: kópia technickej dokumentácie, na základe ktorej orgán príslušný na vydávanie stavebných povolení vydal rozhodnutie o schvaľovaní prác (v prípade, že je majiteľ objektu, kde sú práce vykonávané, AP Vojvodina a ustanovizni sa nepodarilo získať rozhodnutie o schválení výkonu prác, táto ustanovizeň predkladá kópiu technickej dokumentácie, na základe ktorej, po obstaraní súhlasu s výkonom prác pokrajinskej vlády, príslušný orgán vydá rozhodnutie o povolení výkonu prác); kópia rozhodnutia o povolení výkonu prác, ktoré vydáva orgán príslušný na vydávanie stavebného povolenia (v prípade, že je majiteľ objektu, na ktorom sa vykonávajú práce, AP Vojvodina, ustanovizne, čo si neobstarali rozhodnutie o povolení výkonu prác, odovzdávajú akt príslušného orgánu, ktorým sa preukazuje, že odovzdaná technická dokumentácia je kompletná a zodpovedajúca, že sa na základe nej, po získaní súhlasu pokrajinskej vlády na výkon prác, vydá rozhodnutie o povolení výkonu prác); predbežný výmer a predbežný výpočet prác, overený zodpovedným projektantom (nie starší ako šesť mesiacov, s očíslovanými stranami, záväzne s dátumom vypracovania); v prípade peňažného spolufinancovania poskytnúť dôkaz o zabezpečených finančných prostriedkoch na spolufinancovanie prác (zmluva, rozhodnutie, výpis z rozpočtu jednotky miestnej samosprávy atď.) spolu s riadne podpísaným a opečiatkovaným vyhlásením o účasti na spolufinancovaní príslušných prác (vyhlásenie doručiť vo voľnej podobe); v prípade nepeňažného spolufinancovania (nevstavaný stavebný materiál) doklad o výskume trhovej ceny stavebných materiálov na území APV, v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní, s riadne podpísaným a opečiatkovaným vyhlásením užívateľa o spolufinancovaní predmetných prác s nevstavanými stavebnými materiálmi (predložiť vyhlásenie vo voľnej forme s uvedením druhu, množstva a hodnoty stavebných materiálov, ktoré sa majú použiť); Lehota podávania prihlášok na súbeh je 7. 10. 2019.

Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie, podľa potreby, alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na pridelenie finančných prostriedkov; Komisia nebude rozoberať: neúplné prihlášky; oneskorené prihlášky (zaslané po termíne označenom ako posledný deň súbehu); neprípustné prihlášky (predložené neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré nie sú uvedené v súbehu); prihlášky, ktoré nesúvisia s účelom súbehu; prihlášky užívateľov, ktorí v predchádzajúcom období nesplnili ustanovenia zmluvy o pridelení prostriedkov z rozpočtu APV; prihlášky užívateľov, ktorí v predchádzajúcom období finančnými a naračnými správami neodôvodňovali finančné prostriedky vyčlenené z pokrajinského rozpočtu.

Výsledky súbehu sa uverejňujú na internetovej stránke sekretariátu.

Záujemcovia dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu môžu získať v sekretariáte na nasledujúcich telefónnych číslach: 021/ 41 021/487487 Pokrajinský tajomník Mihály Nyilas

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

hlasludu.info www.hl.rs 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu milovanú manželku, matku a starú mamu

MÁRIU GALÁTOVÚ

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

rod. Urbanovú 7. 8. 1946 – 27. 9.

2008 – 2019 z Kovačice

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo už 10 smutných a boľavých rokov, čo nás navždy opustil náš milý

Spomenie si každý, kto Ťa mal rád a kto Ťa poznal.

Tvoji najmilší

MICHAL BAŽAĽA – MAJKL

1934 – 2009 – 2019 z Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA Oznamujte

KATARÍNA BUJZÁŠOVÁ rod. Legíňová 18. 8. 1957 – 20. 9. 2019 z Kulpína

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal mnoho. Preto si na Tvoju lásku a dobrotu spomíname a na Teba nikdy nezabudneme.

Manželka Miholjka a dcéry Vesna, Ivana a Jasna s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 21. septembra 2019 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel a ocko

VLADIMÍR

PETRUŠKA

18. 9. 1955 – 21. 9.

2018 z Kysáča

Naše myšlienky sú stále s Tebou, veľmi nám chýbaš.

Manželka Zuzana a dcéry Valentína a Vladimíra s manželom Jánom • OZNAMY •

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Tvoji najbližší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s našou milovanou členkou

Dňa 25. septembra 2019 uplynuli 4 roky, čo nie je s nami náš nenahraditeľný manžel, otec a dedko

ZUZANOU PECNÍKOVOU

ADAM HRK

1947 – 2015 – 2019 profesor vo výslužbe z Kovačice

1957 – 2019 zo Starej Pazovy

Zuzka naša, dobrú noc, dobre spi, nech sa Ti snívajú božské sny.

Odpočívaj v pokoji.

S úctou a láskou si na Teba spomínajú

Tvoja spevácka skupina Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka

Tvoji: manželka Zuzana, syn Stanislav a dcéra Lýdia s manželom a deťmi Filipkom a Elenkou

39 /4874/ 28. 9. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. septembra 19.30 Zostrih Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 2019, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina 21.00 Spektrum

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia

Nedeľa 29. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska 21.00 Dotyky

19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 27. septembra

Utorok 1. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti

– Bláznivý tábor

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Sobota 28. septembra – Problémy v raji

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Pondelok 30. septembra Utorok 1. októbra Renegati

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom kolážovom bloku okrem iného odvysielajú príspevok z Báča: z Dní európskeho dedičstva a Dní Báča. Diváckej pozornosti odporúčajú aj príspevok zo 4. Festivalu slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine, ktorý bol uplynulý víkend v Kysáči.

Dúhovka. Tekvicová sezóna sa začala v septembri a potrvá do novembra. Kým deti milujú vyrezávať tváre z tekvíc k Halloween, dospelí majú veľa možností využívať ich na prípravu jedál. V polhodinovej relácii nezávislej slovenskej produkcie MS-i Box odvysielaný bude recept na tradičné jedlo z tejto zeleniny.

Dotyky. Rodina Jonášová sa obetavou prácou natrvalo zapísala do spoločenských, kultúrnych, umeleckých a športových dejín Kovačice. Základným ohnivkom bol otec Ján, hudobný nadšenec, ktorý svojim trom deťom: Jánovi, Marke a Pavlovi vštepil lásku ku kultúrno-umeleckým prejavom, čo sa rozšírilo aj na ďalšie sféry. Títo prenášajú túto iskru na svojich priamych potomkov.

Reprízy: Dobrý večer, Vojvodina: sobota o 22.00 Piatkový hudobno-tanečný program (19.30 – 20.00): nedeľa o 10.30 Dúhovka: piatok o 21.30 Dotyky: pondelok o 9.00

Streda 2. októbra – Tanečný súboj roka Štvrtok 3. októbra – Anjel pomsty 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty,

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 29. septembra 17.00 Film: Norman a duchovia 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40

20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Norbit 24.00 Záver vysielania Každý pondelok

7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 29. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 2. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny

20.00 Hudobný mix

15.05 15.30 16.00 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 16.20 Sobota 16.25 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 relácia na aktuálnu tému 17.00 Nedeľa 17.15 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.30 týždňa 18.00 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.10 18.15

9.00 – 13.00

Správy na každú hodinu

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.20 Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.40

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

– Beethoven 2 Pondelok – sobota 18.00 Denník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 29. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Uzdine prebiehali dve podujatia – Etnodúha a Zemiak, najzastúpenejšia potravina Kovačické ekologické združenie plánuje niekoľko jesenných aktivít Utorok 1. októbra 16.00 V Crepaji usporiadali Festival jabĺk Nízky záujem o akciu dobrovoľného darcovstva krvi Divadelné predstavenie: Commedia dell’arte Piatok 4. októbra 16.00 Film: 102 dalmatíncov Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

BUDÚCNOSŤ – PROLETER 4 : 2 (2 : 0)

Juraj Pucovský

Nepodceňovať súpera! Piati nemôžu hrať!

Ján Murtín

M

užstvo Budúcnosti si na svoje konto zapísalo plánované tri body, ale pred 150 divákmi prejavilo niektoré slabiny. Najviac to, že hráči podcenili slabšieho súpera z Karađorđeva. Omladené mužstvo domácich od začiatku dominovalo na ihrisku. Hostia nemohli prakticky spojiť 2-3 prihrávky, ale preto na svojej polovici surovými zákrokmi zastavovali útoky, čo najviac na svojich nohách pocítili Huďan, Jakuš a Zahorec.

V 21. min. Carić unikol pravou stranou a jeho prihrávku do stredu využil nabiehajúci Čipkár – 1 : 0. Ďalšie šance zahodili Huďan a Katiak, keď prvý nastrelil žrď a druhý brvno. Bučík nevyužil možnosť skórovať, keď sa ocitol sám pred brankárom Haškom, ktorý mal niekoľko dobrých zákrokov.

Potom ho v 34. min. strelou z voľného kopu z 25 metrov matoval Carić – 2 : 0.

Domáci tréner Zlatko Hrubík na polčase vymenil až piatich hráčov, nuž sa čakala pohroma hostí. Pre sebeckosť, nerozvážnosť a podceňovanie súpera „najlepšia“ jedenástka Budúcnosti so skromným súperom

v druhých 45 minútach iba remizovala 2 : 2. Z množstva šancí len Molnár v 62. min. a Carić v 83. min. prekonali šťastného Hašku. Na druhej strane pre nedostatočnú komunikáciu v obrane hostia gólmi Baláža v 74. min. a Kozića v 90. min., ktorí zblízka rozvlnili sieť Dubovského, zjemnili prehru na pre nich senzačných a prijateľných 4 : 2.

Domácim zostáva poučenie, že sa takto zápas nehrá, ak chcú zabojovať o titul. Komisár pre rozhodcov by mohol porozmýšľať o tom, koho posiela viesť zápasy, lebo šestnásťročný Jovkić z Báčskej Palanky nezložil skúšku!

Dovolil hosťom brutálnu hru, ukázal im síce päť žltých kariet, ale tento zápas sa mohol zle skončiť. Mnoho času uplynulo aj pre poskytovanie lekárskej pomoci hráčom, no rozhodca zápas nepredĺžil ani o sekundu.

BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Jakuš, Fábry (Kolár), Katiak (Ljubičić), Horvát, Rojka (Tomić), Huďan, Zahorec (Popović), Čipkár, Carić, Bučík (Molnár) Výsledky 5. kola: Budúcnosť – Proleter 4 : 2, Borac – Neštín 1 : 1, Orlovi – Bački hajduk 3 : 0, Bačka (D) – Bačka 1945 4 : 3, Naša hviezda – Sloga 6 : 0, Mladost – Soko 1 : 0.

IN MEMORIAM

Michal Tkáč 1926 – 2019

V

nedeľu 22. septembra 2019 na petrovskom cintoríne pochovali telesné pozostatky Michala Tkáča, najstaršej futbalovej legendy petrovského futbalu.

Odišiel človek furtácky dobrák, ktorý dal petrovskému futbalu mnoho.

Začínal vo voľakedajšom chýrečnom SŠK, keď mal Petrovec výborných futbalistov. Bolo to v období druhej svetovej vojny, počas okupácie Báčky zo strany maďarských fašistických síl. Mužstvo vtedy hralo aj so silnými mužstvami z Maďarska.

Po vojne v tíme Mladosti Michal Tkáč hral poprednú úlohu, neskoršie pôsobil aj ako tréner. Pracoval i v susedných Hložanoch, pomáhal

• ŠPORT •

Pivničanom, Kysáčanom, či Kulpínčanom. Poznali ho všade. Aj na Slovensku v Seredi, či v Martine, alebo v Liptove. Pri jednom rozhovore povedal, že podobne ako Pavel Benka, ktorého si na vojenčine všimli predstavitelia skopského Vardaru, aj on mohol skončiť v záhrebskom Diname, keďže ho tam volal kamarát z vojenčiny, vtedy známy futbalista Záhrebčanov Dragutin Cizarić.

Báči Miško bol predovšetkým človek, ktorý si vedel s každým pohovoriť. Aj s narušeným zdravím a v pokročilom veku nevzdával sa takmer do konca života a sám sa hlavne staral o seba. Česť jeho pamiatke.

S. Medveď

M

užstvá vo 4. kole dosiahli očakávané výsledky.

Možno je malým prekvapením príliš presvedčivá výhra mužstva Rastina 2018 nad Jedinstvom Lemeš v dedine Svetozar Miletić. Bratstvo 2019 zaznamenalo aj štvrtý triumf a jediné s maximálnym počtom bodov sa upevnilo na prvej priečke. Úspešná bola aj Telečka na svojom trávniku. Zápas v Laliti sa nehral, lebo hostia z Riđice v stanovenom čase mali k dispozícii iba piatich

hráčov, takže domáci získali prvé body kontumačne. Ani mesiac od začiatku majstrovstiev fanúšikovia Laliťanov nevideli svojich hráčov na domácom trávniku.

Výsledky 4. kola: Jedinstvo Lemeš – Rastina 1918 1 : 3, Panónia – Graničar 3 : 0 kontumačne, Dinamo (S) – Bratstvo 2019 1 : 3, Telečka – Dinamo 1923 4 : 1.

Program 5. kola: Dinamo 1923 – Jedinstvo Lemeš, Bratstvo 2019 – Sport, Graničar – Dinamo (S), Rastina 1918 – Panónia.

VOLEJBALISTI KULPÍNA HRALI POHÁROVÚ SÚŤAŽ

Vyradil ich prvoligista Katarína Gažová

P

rvé mužstvo Volejbalového klubu Kulpín aj v nadchádzajúcej sezóne bude hrať v Druhej volejbalovej lige Srbska – severnej skupine. Prvý zápas Kulpínčania hrali v utorok 3. septembra s prvoligovým mužstvom VK Futog a vyhrali 3 : 1.

Už v piatok 6. septembra v rámci pohárovej súťaže VK Kulpín mal za súpera VK Kikinda. Víťazstvom nad týmto mužstvom 3 : 1 sa dostal do semifinále pohárovej súťaže Vojvodiny.

V piatok 13. septembra VK Kulpín hral spomenuté semifinále s prvoligovým mužstvom Nového Sadu. Kulpínčanom chýbali dvaja zranení hráči: Martin Lekár a Nemanja Petrović. Napriek tomu zahrali bojovne a dobre, ale zápas

sa skončil víťazstvom novosadského mužstva, ktorému počas zápasu nadŕžal rozhodca Lončar. Zápas sa skončil výsledkom 1 : 3 (26 : 28, 28 : 26, 25 : 19, 25 : 23).

Pohárovú súťaž hrali: Boris Relota, Stanislav Zima, Martin Lekár, Darko Ćirić, Nemanja Gajičić, Duško Babić, Aleksa Grubešić, Vuk Barišić, Stefan Kisić, Rade a Nemanja Petrovićovci, Srđan Radanović, Dejan Popadić, Aleksej Bojkov, Alexander Zavaroš a Pavel Hasík.

Jesenná časť majstrovstiev pre VK Kulpín sa začína 1. októbra 2019.

Hráči sa usilovne pripravujú pod taktovkou trénera a kapitána mužstva Borisa Relotu a pod odborným dohľadom šéftrénera Jána Lačoka. O finančnú stránku fungovania klubu sa stará správa klubu a predovšetkým predseda Todor Radanov.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Dobrý strelec Farkaš Lazar Pavković

OFK BINGUĽA – OMLADINAC BATROVCI 4 : 1 (4 : 1). Všetkých päť gólov diváci videli v prvom polčase.

Strelci za domácich boli Stanković 2, Šumarski a Marčok, kým za hostí trafil Rukavina.

ERDEVÍK 2017 – GRANIČAR JAMENA 3 : 0 (0 : 0). Bol to kvalitný

zápas, v ktorom sa vyznamenal domáci hráč Dário Farkaš, strelec všetkých troch gólov, a to v 54. min., 78. min. a v 88. min.

NAPREDAK VAŠICA – JEDNOTA ĽUBA 2 : 1 (1 : 0). Hostia z Ľuby mali počas celého zápasu prevahu, ale nie aj šťastie na to, aby vyhrali. Oba góly za domácich vsietil Novaković a skorigoval D. Považan v 72. min.

39 /4874/ 28. 9. 2019

39

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Na konci bič plesol SLÁVIA – KORDUN 4 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

B

ol to prvý zápas v dejinách týchto dvoch klubov, pričom sa nováčik z Kljajićeva na pivnickom ihrisku predstavil v priemernom svetle. Od začiatku sa videlo, že sa hostia do Pivnice prišli brániť, lebo viac mysleli na svoju bránu ako na súperovu. Hráči Korduna sa pokúšali niečo urobiť ojedinelými dlhými prihrávkami, no to sa im nedarilo.

Na druhej strane domáci od začiatku zápasu diktovali tempo, mali prevahu, vytvorili si množstvo šancí

a dve strely útočníkov sa odrazili od žrde či brvna. V 13. min. na ľavej strane zboku nedovolene zastavili Mušikića. Babić z voľného kopu prehodil múr a lopta sa ocitla v bráne Ćurkovića. Šance potom nevyužili Mušikić, Babić, Marojević a Trivunović. V 42. min. hostia prvýkrát pohrozili, Medaković ušiel svojim strážcom, brankár Ľuboslav Brňa ho nedovolene znemožnil pred šestnástkou a dostal červenú kartu.

Hoci boli číselne slabší, domáci aj v druhom polčase neustále útočili a zahadzovali príležitosti. V 65. min.

Otvoril skóre zápasu: Đorđe Babić (Slávia Pivnica)

po hrubom zákroku nad Benkom hráč hostí Čvokić dostal červenú kartu. Konečne v 86. min. padol aj druhý gól. Benka prebehol ľavou stranou, ideálne odcentroval prízemne, na loptu nabehol Trivunović a loptu dorazil do siete. V 90. min. z voľného kopu zľava odcentroval Jušković na opačnú stranu a Petrović loptu zaslal do siete. V nadstavenom čase Grňa zľava zacentroval pred

bránu súpera, tam bol najrýchlejší Trivunović a prekonal brankára Korduna – 4 : 0. Hostia v druhom polčase iba raz pohrozili, a to v 80. min., keď ostrú strelu Antića brankár Rastislav Brňa kryl.

Zápas sledovalo asi 150 divákov, viedol ho rozhodca Naď z Ruského Kerestúra, žlté karty dostali Šmit a Trivunović (Slávia), Trbojević, Jovović a Antić (Kordun).

SLÁVIA: Ľ. Brňa, Záskalický (Benka), Badinský (Grňa), Jušković Ćorda, Šmit, Trivunović, Petrović, Babić, Marojević, Mušikić (R. Brňa) Výsledky 6. kola: Budućnost (M) – Borac 4 : 3, Budućnost (P) – Kulpín 6 : 2, Polet – Tvrđava 3 : 1, Hercegovac – ŽAK 6 : 0, Vojvodina – Maglić 7 : 0, BSK – Rusín 3 : 3, Radnički – Omladinac 6 : 1.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Neregulárny gól na Salajke!

SLAVIJA – TATRA 1 : 0 (0 : 0) Pavel Pálik

P

očas celého zápasu na ihrisku v novosadskej Salajke hra bola vyrovnaná. Keď už všetci čakali koniec a bezgólovú remízu, neobjektívni rozhodcovia uznali domácim neregulárny gól.

Bolo to takto. Hráč Slavije v 89. min. bol dva-tri metre v ofsajde, rozhodcova píšťala sa neozvala a ani jeho pomocník to nesignalizoval.

Brankár Tatry Plemić opustil bránu s cieľom znemožniť center domáceho hráča Grubovića, ktorý otvorenou podrážkou kopačky zakročil, potom prihral náhradníkovi Murselimu a tento z metrovej vzdialenosti upravil loptu do prázdnej brány. Protesty hráčov Tatry nepomohli...

Zápas na ihrisku Slavije sledovalo zo 100 divákov. Novosadský rozhodca Vukmanović žltými kartami potrestal Stajića, Čavića, Okiljevića

(Slavija), Batinića, Bobota a Jašovića (Tatra).

TATRA: Plemić, Jašović (Ožvát), Budík, Batinić, Bobot, Berić (Grlica), Ivković, Kuzmanović, Bulatović (Zbućnović), Vučković, Kedža Výsledky 7. kola: Jedinstvo – Omladinac 4 : 1, Futog – Index 0 : 6, TSK – Petrovaradín 2 : 1, Fruškogorac – Sirig 0 : 1, RFK Nový Sad – Bačka (Ď) 1 : 0, Hajduk – Bačka (B) 3 : 3, Slavija – Tatra 1 : 0, Šaj-

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

sin, Janković, Matejin, Ďuríček, V. Zakić, V. Gál, (Korać), Striško (K. Gál), Miletić, Birmanac (Adamov) Výsledky 5. kola: OFK Stajićevo

NAFTAGAS – AŠK 0 : 2 (0 : 0)

SRIEMSKA LIGA

Zatiaľ bez prehry Vladimír Gál

P

rvá výhra Aradáčanov na hosťovaní v nových majstrovstvách, a to s priamym konkurentom o vrch tabuľky. V prvom polčase hostia nevyužili štyri šance, keď Birmanac hlavičkoval do brankára, potom triafal vedľa, Striško tiež strelil do rúk brankára a potom po asistencii Miletića mieril vedľa.

Domáci ani raz neohrozili bránu Kurtešana.

V druhom polčase domáci dosiahli rovnováhu, mali aj prvú príležitosť, ale na šťastie mužstva AŠK ich útočník z troch metrov strelil

40

www.hl.rs

vedľa. Domáci sa ešte niekoľkokrát pokúšali z diaľky, no lopta letela mimo brány. Nuž a potom keď si už všetci mysleli, že si súperi rozdelia body, v 85. min. rozhodca odpískal pokutový kop pre faul nad Striškom a V. Zakić tentoraz bol presný. Bodku položil K. Gál vo finiši zápasu. Útok začal Adamov, prihral mladšiemu Gálovi, tento prekľučkoval jedného obrancu a ľahko prekonal brankára na veľkú radosť svojich spoluhráčov.

Aradáčania sa po tejto výhre ocitli v čele tabuľky s desiatimi bodmi aj napriek tomu, že zohrali zápas menej.

AŠK: Kurtešan, Kujundžić, Ve-

Informačno-politický týždenník

Poškodená Tatra: Nikola Bulatović, hráč Tatry (vpredu)

kaš – Veternik 2 : 1, Fruškogorski partizan – ŽSK 1 : 2.

– Mladosť 3 : 1, Zadrugar – Zlatica 8 : 3, Tisa 1933 – Jedinstvo 2014 6 : 1, OFK Gradnulica – Bilećanin 2 : 1.

A kde boli góly?

RADNIČKI (Š) – BUDUĆNOST 0 : 0 Lazar Pavković

B

ol to dobrý zápas, na ktorom chýbali len góly. Obe mužstvá spálili niekoľko príležitostí.

Hostia z dediny Salaš Noćajski boli lepší v prvom polčase, ale to nevedeli korunovať gólmi.

V pokračovaní sa lepšie prejavili domáci futbalisti a veľká škoda pre nich je, že skúsený Miloš Derajić nevyužil penaltu, keďže strelil vedľa brány.

Zápas na Mestskom štadióne v Šíde sledovalo 200 divákov. Rozhodca Nemanja Despotović z Ogaru žltými kartami potrestal po dvoch hráčov v každom mužstve.

RADNIČKI: Aleksić, Mijatović, Aperlić, Drča, Vasić, Stojšić (Šuša), Derajić, Teofilović (Perović), Starovlah, Matić (J. Sarić), Bolić V nedeľu Radnički bude hosťovať v Popinciach, kde ho uvíta domáci Napredak.

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina splnila rolu favorita

Domáce mužstvá splnili úlohy favorita, takže hostia zaznamenali iba dve bezgólové remízy. Posledným Hajdušičanom jeden gól nestačil na to, aby v Debeljači získali prvé body. Víťaza derby kola v Ivanove rozhodol iba jeden gól v sieti kovinského Radničkého.

Vedúci Vlajkovčania vysoko porazili Gajčanov. Idvorčania sa trápili s tímom Budućnosti z Alibunara. Padinčania úspešne zvládli rolu favorita so Slogou.

Výsledky 6. kola: Dolina – Sloga 3 : 0, Strela – Radnički (K) 1 : 0, Spartak 1911 – Hajdušica 3 : 1, Polet – Budućnost 2 : 1, Potporanj – Radnički (B) 5 : 1, Jedinstvo (V) – Partizan (G) 5 : 0, Partizan (U) – Crvena zvezda 0 : 0, Jugoslavija – BAK 0 : 0.

DOLINA – SLOGA 3 : 0 (0 : 0) Ján Bokor

V

ytrvalí hostia z dediny Bačko Novo Selo čelili domácim iba v prvom polčase. Najprv sa vyznamenal domáci brankár Bujaković, keď prudkú strelu hostí vy-

hodil spod brvna. Útoky Padinčanov boli dosť pomalé a nepresné, takže brankár Radivojev v prvom polčase zachránil svoju sieť. Je zaujímavé, že na jeho bránu útočil vlastný brat Miljan Radivojev v drese Doliny.

Dlane brankára hostí dobre zohrieval

(Ne)zaslúžene prehrali SPARTAK 1911 – HAJDUŠICA 3 : 1 (1 : 0) Vladimír Hudec

H

ajdušičania v týchto majstrovstvách vari nikdy neboli bližšie k výhre ako v nedeľu v Debeljači. Síce už v prvých minútach po nepozornosti obrany inkasovali gól, avšak v pokračovaní úplne obrátili hru vo vlastný prospech. Žiaľ, nie aj výsledok.

Iba o minútku neskoršie po góle A. Ružić, hoci bol sám, strieľal do brankára. V 13. min. pohrozil aj N. Ružić; z asi desiatich metrov chcel lobovať domáceho strážcu siete, ale sa tento nedal prekvapiť. V 20. min. sám pred brankárom bol aj A. Lipták, no lopta ho neposlúchla.

V závere polčasu ďalšie dve príležitosti. Najprv strelu N. Ružića zboku

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Ugrenović štyri zásahy SLÁVIA – VOJVODINA 8 : 0 (4 : 0) Ján Špringeľ

K

eď je Zlatko Mršulov tréner Slávie, vtedy Kovačičnia dosahujú historické výsledky.

Minulú nedeľu 22. septembra ešte jeden povestný september: výhra osemgólovým rozdielom v boji mužstiev, ktoré doteraz víťazstvo nezaznamenali. Po výhre nad BSK Bavanište 13 : 0 a ďalších päť o vlások menej presvedčivých triumfov zo šampiónskej sezóny 2008/09 úspech nad Vojvodinou Crepaja je najpresvedčivejší. Škoda, že tento duel sledovalo iba 50 divákov.

• ŠPORT •

Najlepším hráčom zápasu bol padinský útočník Boris Ugrenović, ktorý z ôsmich presných zásahov strelil až štyri góly, z čoho tri v prvom polčase, od 10. po 39. min. Na prvých troch meraniach síl nedali slávisti ani gól. Úvodný gól Ugrenovića bol ukážkový, z voľného kopu z 25 metrov. Ďalšie dva dal po rýchlych protiútokoch po pravej strane, keď prekľučkoval aj brankára hostí. Druhý gól za slávistov vsietil v 14. min. Šećković.

Ako na bežiacom páse sa striedali góly aj v druhom polčase: päť minút po zmene strán Ostojić, o desať

Mužstvo Slogy (v modrom) v druhom polčase nevydržalo tlak hráčov Doliny

prudkými strelami Jovanov.

Hneď na začiatku druhého polčasu potlesk v obecenstve vyvolal nádherný gól Marka Jovanova, ktorý prekrásnym oblúčikom trafil nechránený roh brány bezmocného brankára hostí. Potom obrancovia Slogy mali čoraz viac roboty. Prejavila sa lepšia technika hráčov Doliny.

Hostia podľahli tlaku a museli sa zmieriť s presvedčivou porážkou.

Miljan Radivojev prekabátil svojho brata Nenada a vsietil dva pekné

góly. Hostia sa nevzdávali, ale sa im nepodarilo dať ani čestný gól, lebo jedna lopta otriasla brvnom domácej brány.

DOLINA: Bujaković, Jovanov (Ilić), Radenković, Kolak, Mitkovski, Hlavča, Tošić (Ćirić), Radivojev, Kelečević, Stajić, Svetlík (S. Dudáš) V nasledujúcom kole Dolina bude hosťom BAK-a, ale to, kde sa zápas bude hrať, sa ešte nevie, lebo je ihrisko v Belej Crkve suspendované.

brankár domácich kryl a potom v poslednej minúte po rohovom kope Maliar strelil do žrde.

Po zmene strán hostia úplne poľavili. Podobne ako v prvom polčase, aj na začiatku druhého dostali príliš lacný gól. V 60. min.

Petrović pekne centroval z voľného kopu do trestného územia, Maliar hlavičkoval pred bránu, kde Mršić loptu usmernil do siete a Hajdušičanom priniesol nádej, že môžu vyrovnať, prečo nie aj vyhrať. V 62. min. však mali šťastie,

keďže domáci útočník z blízkosti hlavičkoval vedľa. Ako čas plynul, bolo vidieť, že futbalistom oboch mužstiev ubúda síl, na čom, zdá sa, hostia boli omnoho horšie.

V 85. min. domáci po protiútoku aj tretíkrát prekonali brankára Melicha pre konečných, predsa len nespravodlivých 3 : 1.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Mršić, Folťan, Pejčić (Spremo), Radović (Petrović), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić (Drakulić)

minút neskôr štvrtým gólom sa zaskvel znovu Ugrenović, ďalší padinský hráč Zemen upravil na 7 : 0 a konečné skóre 8 : 0 bolo po presnej strele Stamenkovića.

Vojvodine na Presný diaľkový projektil: brankár Mihajlović nemohol zápase vý- čeliť prvému gólu Ugrenovića razne chýbal SLÁVIA: Holík, Šećković, Pešić, brankár Šarac a v strede ihriska Matuľa, Bogdanov, Ugrenović, skúsený stredopoliar Kovrlija. Úsilie Zemen, Stamenković, Strakúšek, Bursaća v útoku nebolo podporené Plvan, Janjić; striedali: Jaško, Čech, ďalšími spoluhráčmi.

Paul, Ostojić Slávisti po prvom víťazstve sú na V nedeľu 29. septembra hrajú šiestej priečke v tabuľke. Po štvrtom Kovačičania s Vojlovicou 2018 na kole maximálny počet bodov má iba trávniku Mladosti o 15.30 hodine.

Mundial Pančevo.

Oba kluby majú po štyri body.

39 /4874/ 28. 9. 2019

41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Smutno vo Vrbare MLADOSŤ – TAVANKUT 0 : 1 (0 : 1) Samuel Medveď

N

edeľňajšie popoludnie aj napriek priaznivému počasiu vo Vrbare bolo veľmi smutné. Pred začiatkom zápasu hráči, rozhodcovia a diváci minútkou ticha vzdali poslednú poctu dve hodiny predtým pochovanému Michalovi Tkáčovi, futbalovej a trénerskej legende z Vrbary, ako aj bývalému domovníkovi, tiež aj hráčovi z konca šesťdesiatych rokov Samuelovi Sabovi. Starší milovníci futbalu sa pamätajú na generáciu dorastencov: Jána Ponigera, Jána Melicha-Jančiho, bratov Križanovcov, Daniela Zimana, Ondreja Koroša, Andreja Babiaka...).

Hostia z Tavankutu hrajú vyspelý futbal a podobne ako aj predtým v Petrovci zapôsobili dobrým výkonom, hrali veľmi rýchlo, takže domáci zadáci mali hodne problémov

znemožniť ich. Tak v 55. min. Šproch v trestnom priestore nedovolene zastavil útočníka Vojnića, rozhodca Mrđenović z Vrbasu ukázal na značku pokutového kopu. Našťastie domáci brankár Leňa strelu kapitána Vizina vybránil?!

Tavankut svoj jediný gól dal v 35. min., keď N. Skenderović sprava zahral rohový kop, v trestnom území naj- Jediný gól vo Vrbare dal Bojan Kuktin (číslo 3 v červenom) vyššie vyskočil obranca Bojan Kuktin a hlavou trafil do siete podobne ako v prvom polčase, keď 0 : 3, Sloga – Tekstilac 3 : 1, Vojvoopečiatkoval pravú žrď. dina – Krila Krajine 0 : 0, Vrbas – brány Leňu.

Bajša 2 : 1, Mladosť (P) – Tavankut MLADOSŤ: Leňa, Šproch, IveV druhom polčase Mladosť zahrala oveľa lepšie. Vošiel do hry aj tić, Beronja, Fábry (Valentík), 0 : 1, Mladost (A) – Mladost (T) 7 nováčik Mrđan, občas vyburcoval Đaković, Kaňa (Mrđan), Plavšić, : 1, Tisa – ČSK Pivara 1 : 1.

V nedeľu Mladosť bude hosťovať mužstvo, ale gólov nebolo ani na Leškov, Ožvát, Stanić (Malidžan) Výsledky 6. kola: Bačka – Cr- v Bajši. jednej strane. Nebezpečný a rýchly Foto: J. Pucovský Vojnić v 51. min. trafil do brvna, venka 0 : 4, Radnički – Stari grad

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Hosťom prevaha, domácim body JEDNOTA – CEMENT 2 : 0 (0 : 0) Matej Bzovský

S

taropazovčania minulú nedeľu len horko-ťažko a s dávkou šťastia vyhrali nad niekdajším členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina z Beočina.

Od začiatku bolo vidieť, že sú hostia pripravenejší a naladenejší pre hru, s jasným cieľom vrátiť sa domov neporazení. Od prvej chvíle zápasu diktovali tempo, mali loptu viac na nohách, ale aj viac vypracovaných šancí. Mnohé však zahodili alebo sa lopta

našla v rukách veľmi dobrého domáceho strážcu siete Lazara Jovišića. Najlepšiu príležitosť ujať sa vedenia Cement mal v 35. min.

Po rýchlom útoku Baletić sa našiel zoči-voči s Jovišićom, ktorý znemožnil útočníka hostí trafiť sieť. V tejto časti zápasu domáci žiadnych šancí nemali.

Ani v druhom polčase sa obraz zápasu nezmenil. Odvážnejší a agilnejší hostia pokračovali s nebezpečnými akciami, často sa dostávali do pokutového územia domácich, ale im aj šťastie obrá-

S dávkou šťastia SLOGA (E) – SREMAC 1 : 0 (0 : 0) Lazar Pavković

F

utbalisti erdevíckej Slogy po rozháranej a nervóznej hre s dávkou šťastia v nadstavenom čase prekonali mužstvo Sremac z dediny Vojka. Prvú ideálnu

42

www.hl.rs

príležitosť na to, aby sa domáce mužstvo dostalo do vedenia, mal Petar Barić vo 8. min., keď vybehol pred brankára Starčevića, ale strelil vedľa brány.

Na rozdiel od hostí hráči Slogy zaslali viac ako dvadsať striel na

Informačno-politický týždenník

tilo chrbát. Okrem toho Jovišić znovu úspešne zachránil svoju sieť niekoľkými výbornými zákrokmi. A potom sa domáci v 58. min. ujali nečakaného vedenia. Najlepší jednotlivec zápasu Danilo Živanović šikovne využil nepozornosť obrany hostí a peknou strelou prekonal tentoraz bezmocného Đurikina. Hostia sa predsa nevzdávali, v 68. min. mali jedinečnú šancu na vyrovnanie, ale po skrumáži pred bránou Jednoty. Nikola Igrač loptu, ktorú všetci už „videli“ v sieti, vyrazil z bránu súpera, ale lopta spravidla končila mimo brány. Trvalo to tak až po 90. + 5. min., keď Vuković trafil a domácim priniesol víťazstvo, ktoré ich upevnilo na prvom mieste, lebo novosadská Mladost presvedčivo prehrala v Mačvanskej Mitrovici.

Rozhodca Rastko Petrović zo Sriemskej Mitrovice ukázal dvanásť žltých a jednu červenú kartu?!

bránkovej čiary. V závere zápasu, presnejšie v 90. min., po sólovom úniku Živanovića, domáci si zabezpečili cenné body pred odchodom do Nového Sadu, kde si zmerajú sily s nováčikom v lige, mužstvom Mladost.

JEDNOTA: Jovišić, Delić (Subotić), Cvijanović (Igrač), Ljubević (Panjak), Ž. Mitrović, Cvetanović, Gavrilović, Živanović, Milanović, Kačar, M. Mitrović Výsledky 6. kola: Jugović – Sloboda 4 : 1, Podrinje – Mladost (NS) 3 : 0, Jednota – Cement 2 : 0, Radnički – Podunavac 1 : 0, Sloga (T) – Mladost (BJ) 1 : 2, Hajduk – Borac 0 : 3, Sloga (E) – Sremac 1 : 0, Jadran – Crvena zvezda 1 : 0. Žltými potrestal Đurkića, Barića, Stojšića, Tojagića, Tomčića a Cvijića (Sloga), resp. Rudića, Babića, Starčevića, Pejčića, Bogojevića a Moraču (Sremac). Červenú kartu videl domáci hráč Domčić.

SLOGA: Tojagić, Đurkić, Vuković, Domčić, Stojšić (B. Považan), Tomčić, Cvijić, Bajunović (Stojčić), Drobac, Mačvanski, Barić

• ŠPORT •

SÚŤAŽ V ŠPORTOVOM RYBOLOVE KOVAČIČANOV – DUBINKA 2019

Rieka Tamiš: synonymum pre prírodu, čerstvý vzduch a oddych

Pousiluje sa o viac dozorcov: Marija Vlajkovová, úradujúca riaditeľka SRO Rybársky zväz Vojvodiny

Rybárčenie je šport i záľuba: Martin Milosrdný, predseda ZŠR Ribolovac

Oznámiš Tamiš, rybárov zmámiš Ján Špringeľ

nadostač ostriežov, šťúk, sumcov a kaprov. „Už je známy termín tohtoročného Zlatého me najsilnejším rybárskym združekotlíka. Ide o druhú nedeľu v októbri. Očakáním v okolí, až po Pančevo,“ vyhlásil vame mimoriadny počet tímov, viac ako 25 Martin Milosrdný, predseda Združekotlíkov je veľký počet majúc na zreteli rozlohu nia športových rybárov Ribolovac v Kovačici. areálu Rybárskeho domu. Vlastne problémom Vedenie, ktoré prebralo štafetový kolík v sezóne nie je toľko priestor na súťaž, ale malé par2003/04, veľa toho urobilo kovisko,“ avizuje na záver NAJLEPŠÍ na zviditeľnení spolku nielen predseda Milosrdný.

Súťaž Dubinka 2019 na dva prúty a dva háčiky zorganizovali Kovačičania na rieke v Kovačici, ale aj v celej obci, „Rybárčenie je záľubou, ba aj v Banáte. Vybudovali si Tamiš dva kilometre od mosta pred Farkaždinom. Právo účasti mali iba členovia ale i športom, neraz vívlastný Rybársky dom, veľa združenia s platným členským preukazom. kendovým eldorádom pre V konkurencii pionierov súťaž vyhral Dário Králik (úlovok vážil 239 gramov), vla- ľudí žijúcich v panelákoch, rokov organizujú Školu rybolovu pre žiakov, súťaž vo ňajší víťaz Igor Čížik (223 g) skončil v tesnom závese za najlepším, kým na treťom príjemným oddychom od varení rybacej polievky Zlatý stupienku víťazov stál Damián Veňarský (167 g). počítačov, relax od upoMedzi 21 rybármi, ktorí účinkovali v trojhodinovom turnaji, najviac ulovil Vladi- náhľaného a stresového kotlík v rámci Kovačického októbra, znovu takisto veľa mír Veňarský (2 721 g), vicešampiónom sa stal Zlatko Severíny (783 g) a na tretej života. Rybolov znamená rokov organizujú aj júnovú priečke zakotvil Miroslav Erdeljan (719 g). Väčšinu druhov rýb vracali súťažiaci po aj pohyb na čerstvom vzdusúťaž na plavák a septembro- úlovku späť do vody. chu, v blízkosti rieky, často Všetci šiesti víťazi získali odmeny – poukazy v hodnote od 500 do 3 000 dinárov, v okolí stromov, bez horúvú položením do hĺbky. „Súčasne je rybolov drahším premožiteľ v staršej vekovej skupine 50 eur v hotovosti a poukážku v cene 50 eur. čav. Nové vedenie Rybáršportom od lovu. Kým začiaskeho zväzu Vojvodiny sa točníkovi stačí na rekreačné rybárčenie spolu ročne. Spomínaný registračný poplatok len na pousiluje o to, aby dozorcov bolo viac, lebo asi 500 eur, skúsený súťažiaci v športovom jednu súťaž je tristo eur,“ dopĺňa informáciu je to v mnohých revíroch lovu rýb pálčivou love rýb musí hlbšie siahnuť do peňaženky, prvý medzi rovnými v kovačickom združení. otázkou,“ vyhlásila na súťaži pri Tamiši Marija často mu nepostačí ani 5 000 či 10 000 eur,“ Za posledné tri roky by sa vraj rybári podľa Vlajkovová, čerstvá úradujúca riaditeľka SRO vysvetľuje vážne Milosrdný. predsedu Ribolovca nesmeli sťažovať. Bolo Rybársky zväz Vojvodiny.

„S

„Nemyslím tu, pravdaže, len na kvalitné náčinie, akými sú prúty, navijaky, vlasce, šnúry či háčiky. Správna udica je neraz základom lovu rýb. Stoja pre najmladších aj rybárske skúšky, pre starších rybárske povolenia, kempingy, registračné poplatky. Máme štyroch, ktorí aktívne odchádzajú na preteky na jazerá štyrikrát

Dáma medzi súťažiacimi: Tina Vesteková si skrížila rybárske palice s pioniermi

Gratulácie víťazovi Vladimírovi Veňarskému

Úlovok víťaza v seniorskej konkurencii

Mužstvo MOMS Aradáč II – 4. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Aradáč II: Martin Zahorec, Mário Čeman, Vladimír Pleva, Adam Števko, Pavel Malo, Paľko Labát, Filip Viliačik (stoja zľava); Martin Labát, Ivan Vesin, Milan Števko, Kristijan Bredšnajder, Mario Nenin (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec