Hlas ľudu 39/2020

Miloš Vučević

tretíkrát primátor Mesta Nový Sad

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

26. 9. 2020 | 39 /4926/

Uzávierka čísla: 23. 9. 2020

V pondelok 21. septembra sa v Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny konalo 2. zasadnute Zhromaždenia mesta Nový Sad. V rámci zasadnutia boli vymenované vedúce osobnosti mestského zastupiteľstva. Po tretíkrát bol za primátora mesta Nový Sad vymenovaný Miloš Vučević, ktorý túto funkciu bude plniť nasledujúce 4 roky.

M. Pap

Prvá časť jubilejného 25. festivalu Petrovské dni divadelné 2020 je už za nami a keď čitatelia najnovšie číslo našich novín dostanú do rúk, už bude vyčerpaný aj takmer celý repertoár z prichystanej ponuky v Slovenskom vojvodinApiterapia, presnejšie liečenie včelími produktmi a včelami skom divadle v Báčskom Petrovci. Diváci mali možnosť všeobecne sa v súčasnosti čoraz viac dostáva do popredia. Tento v rámci PDD pozrieť si predstavenia domácich profesiodruh terapie zákazníkom ponúka aj rodina Gašparovská zo Senálnych divadiel pre dospelých a pre deti, ako aj nahrávky lenče, ktorej včelia klinika sídli pri Báčskom Novom Sele. predstavení zo Slovenska.

M. Pap J. Čiep

Vypaľovanie strnísk a spaľovanie rastlinných zvyškov po zbere poľnohospodárskych plodín má negatívny vplyv nielen na životné prostredie, ale aj na kvalitu pôdy. V dôsledku spaľovania zvyškov po zbere sú prerušené všetky pozitívne mikrobiologické procesy a dochádza ku strate väčšiny živín a organických látok v pôde, čím dochádza k jej ochudobňovaniu. Mnohí poľnohospodári sú si vedomí škodlivých následkov spaľovania, no aj napriek tomu sa uchyľujú k tomuto riešeniu. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Boj prírody a človeka

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Miroslav Benka

V

posledných rokoch, keď človek dá všetko dohromady, keď o všetkom pouvažuje, keď všetko rozanalyzuje, najmä pokiaľ ide o všetky sily, ktoré nás postihli, svedkovia sme najrozličnejších pohrôm.

Biblické pôvodne v Austrálii v roku 2011, keď tisíce Austrálčanov privítali Nový rok v evakuačných strediskách, po tom, čo polovica Queenslandu skončila pod vodou v dôsledku najhoršej povodne za posledných 50 rokov.

Pekelné horúčavy a požiare v Austrálii v roku 2020. Výskum ukázal, že ide o jednu z najvážnejších prírodných katastrof v novodobej histórii, tvrdia vedci z World Wide Fund for Nature (WWF), ktorí výskum viedli. A horúčavy najväčšie, odkedy sa meria teplota, a požiare v USA boli tento rok v Kalifornii počas väčšiny augusta. Počas prvého septembrového víkendu vznikli mnohé ďalšie.

V septembri 2020 bezprecedentné požiare zničili v Kalifornii viac ako 8 000 km2, čo je oblasť, ktorá je takmer 80-krát väčšia ako Paríž, čo prinútilo mnohých obyvateľov utiecť po tom, čo požiare zachvátili rekordnú oblasť po roku 1987, informovali požiarnické

služby. „Je to prvýkrát za 33 rokov, čo sme prekročili dva milióny hektárov, čiže 8 000 km2. To je zjavne rekord. A to sme ešte ďaleko od konca hasičskej sezóny,“ informovala hovorkyňa hasičov Lynn Tolmachoffová.

S požiarmi bojuje asi 14 000 hasičov, informovali kalifornské požiarnické služby. Osem národných lesov v Kalifornii bolo medzitým zatvorených pre extrémne horúčavy, sucho a dosť silný vietor rôzneho smeru, čo spôsobilo nové nátlaky a výzvy, ktorým čelí hasičská komunita, uvádza sa vo vyhlásení amerického hasičského zboru.

Ekologické znečistenie, ktoré vedci podcenili. Veľkosť „veľkého tichomorského odpadu“.

Plávajúci „ostrov“ plastov a iného odpadu až 16-krát väčší ako vedci predvídali – veľkosť jednej Európy.

Keď ide o Covid-19, údaje zo dňa 20. septembra 2020 sú nepriaznivé s tendenciou prudkého vzostupu a neurčitým koncom.

Celkový počet prípadov ochorení je 31,1 mil.

Uzdravených je 21,3 mil. Zosnulých 962-tisíc.

V dôsledku tejto pandémie ľudstvo čaká nevídaná recesia a hospodárska kríza väčšia od tej z rokov 1929 – 1939?!

Boj prírody a človeka na rôznych úrovniach pokračuje.

A môže mať vôbec tento súboj víťaza?!

Kto nakoniec vôbec vyhrá: ja?, ty? – On! Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 EÚ pre rozvoj našej lokálnej samosprávy 14 Slovenčina v srdci a na perách

29 V znamení jubilea Galérie SND 41 Polčas na pätorku

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Vypaľovanie strnísk a pálenie rastlinných zvyškov je zakázané

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Na titulnej strane: Miloš Vučević tretíkrát primátor Mesta Nový Sad Tlač:

Foto: M. Pap

Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

39 /4926/ 26. 9. 2020

3

Týždeň

7 DNÍ

Americká korporácia v Srbsku Pripravil: Stevan Lenhart

P

redstavitelia americkej vývojovej finančnej korporácie DFC (Development Finance Corporation) pobudli v dňoch 22. a 23. septembra v Belehrade spolu s osobitným vyslancom USA pre rokovania medzi Srbskom a Kosovom Richardom Grenellom.

V americkej delegácii bol aj výkonný riaditeľ DFC Adam Boehler, ktorý spolu s premiérkou Srbska Anou Brnabićovou symbolicky otvoril stálu kanceláriu americkej korporácie v Belehrade. Príchod americkej delegácie do hlavného mesta Srbska (a deň predtým do Prištiny) zároveň predstavoval potvrdenie dohody o normalizácii ekonomických vzťahov, ktorú prezident Srbska Aleksandar Vučić a kosovský premiér Avdullah Hoti podpísali pri stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom dňa 4. septembra vo Washingtone.

Výkonný riaditeľ korporácie DFC Adam Boehler v Belehrade vyhlásil, že dohoda z Washingtonu svedčí o tom, že tento región nezostane zajatý v minulosti, ale smeruje k budúcnosti a s cieľom podporiť Srbsko na tej ceste prišli aj predstavitelia šiestich amerických korporácií, ktoré predstavujú ekonomickú moc USA. „Prišli sme sem, lebo sme tu spozorovali odhodlanosť a vôľu vykonať zmeny, ako aj preto, lebo veríme v silu tohto regiónu,“ povedal Boehler. Zdôraznil tiež, že kancelária korporácie DFC v Belehrade bude odteraz stále fungovať, čo znamená, že im záleží na tom, aby sa tento región stal ekonomicky silným. Preto podľa Boehlera ide o historickú udalosť.

Vedúci americkej delegácie Richard Grenell v Belehrade o. i. vyhlásil: „Dúfam, že ide o začiatok celkom nových vzťahov, predovšetkým s cieľom ekonomickej normalizácie. Keď ľudia budú mať dobre platené pracovné miesta a keď uvidia, že ekonomický pokrok je možný, vtedy sa politické konflikty stanú menej dôležitými.“ Nenad Đurđević z Hospodárskej

komory Srbska v Denníku RTS povedal, že prítomnosť vysokých predstaviteľov korporácie DFC odkazuje americkým fondom a nadáciám, že Srbsko a celý tento región sú na mape amerického politického a ekonomického záujmu.

Plánované americké investície v Srbsku sa týkajú predovšetkým výstavby diaľnice Niš – Priština, ako aj ďalších projektov, ktoré by mali umožniť rýchlejší regionálny transport cez prístavy Drač a Bar. Okrem vkladania do vývinu leteckej, železničnej a tranzitnej dopravy americké korporácie by mali zabezpečiť aj úverové financovanie malých a stredných podnikov v Srbsku. Významným projektom s podporou vládnych inštitúcií USA má byť aj vypracovanie štúdie o rozdelení umelého jazera Gazivode na severe Kosova, ktoré je významným energetickým zdrojom. * Európska únia neuznáva Alexandra Lukašenka za legitímneho prezidenta Bieloruska skrze manipuláciu s výsledkami tohtoročných prezidentských volieb

a represívne akcie voči pokojne protestujúcim demonštrantom.

Preto možno očakávať uvalenie sankcií na predstaviteľov bieloruského režimu, vrátane Lukašenka.

Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie sa však na zasadnutí Výboru stálych predstaviteľov EÚ v Bruseli dňa 18. septembra neuzhodli, pokiaľ ide o sankčné opatrenia voči Bielorusku. So sankciami totiž nesúhlasil Cyprus, lebo jeho predstavitelia by chceli zároveň dosiahnuť aj uvalenie sankcií EÚ na Turecko, ktoré v sporných vodách východného Stredomoria údajne skúma náleziská zemného plynu. Ako uviedla agentúra TASR, predstavitelia Francúzska nakoniec podporili stanovisko Cypru a zvážia možnosť reštriktívnych opatrení voči Ankare, akže Turecko bude aj naďalej ohrozovať cyperskú bezpečnosť. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell vyhlásil, že bude pracovať na tom, aby avizované sankcie voči Bielorusku boli schválené už na nasledujúcom zasadnutí ministrov EÚ.

foto: instagram.com/buducnostsrbijeav

4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

STARÁ PAZOVA – V RÁMCI PROGRAMU EXCHANGE 5

EÚ pre rozvoj našej lokálnej samosprávy Anna Lešťanová

Z

áverečná konferencia projektu Integrovaný prístup k spravovaniu verejného majetku v obciach Stará Pazova a Ruma, ktorý spoločne realizovali obe uvedené sriemske obce, sa uskutočnila vo štvrtok 17. septembra v budove Zhromaždenia obce Stará Pazova.

Projekt realizovali v rámci programu Exchange 5, ktorý financuje Európska únia za podpory IPA 2014 a uskutočňuje Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy v spolupráci so Stálou konferenciou miest a obcí ako implementačným partnerom.

Okrem Ministerstva financií dôležitú úlohu v realizácii projektu mali aj jeho patričné úseky, a to pre majetkovoprávne práce a pre rozpočet, tiež Ministerstvo pre európske integrácie a Delegácia Európskej únie v Srbsku.

Užívateľmi programu sú lokálne samosprávy v Srbsku, t. j. lokálne administratívy.

Konferenciu otvorila Marina Savićová, zástupkyňa predsedu Obce Stará Pazova, ktorá predostrela schválené prístupy v spravovaní obecného verejného majetku počas realizácie projektu, ktorý má za cieľ zveľadiť ekonomický rozvoj obce. Zástupkyňa predsedu obce Savićová akcentovala, do akej miery je verejný majetok dôležitým zdrojom pre rozvoj tak lokálneho spoločenstva a obecného rozpočtu, ako aj pre vytváranie priaznivej investičnej klímy a stimulujúceho podnikateľského prostredia pre otváranie nových pracovných miest a zveľadenie hospodárstva. V tomto zmysle vďaka realizácii projektu vykonaná je lepšia systematizácia údajov o majetkoch a zveľadenie konkurencieschopnosti obecných majetkov vzhľadom na potenciálnych investorov.

Na štvrtkovej záverečnej konferencii v Starej Pazove sa priho• TÝŽDEŇ •

Aktéri záverečnej konferencie v Starej Pazove: (zľava) Dušan Ljubišić, Marina Savićová a Jovica Damnjanović z Agentúry pre poradenstvo

Prezentácia Štúdie portfólia verejného majetku v obciach Stará Pazova a Ruma sa uskutočnila prostredníctvom internetu v priamom prenose

voril aj Dušan Ljubišić, náčelník Obecnej správy Obce Ruma. Prízvukoval, že realizáciou projektu obe obce dokončili a spracovali evidenciu nehnuteľností a údaje o majetku vo vlastníctve. Obce Stará Pazova a Ruma týmto projektom tiež zosúladili prácu svojich služieb, ktoré sa zaoberajú verejným majetkom, a týmto spôsobom vytvorili udržateľný systém spravovania majetku a zveľadili práce vo svojich oblastiach.

V mene Stálej konferencie miest a obcí hovorila Milena Radomirovićová, manažérka Programu Exchange 5, ktorá ho i predstavila a zmienila sa o jeho význame pre systém spravovania verejného majetku v Srbsku.

Pred záverečnou konferenciou projektu Integrovaný prístup k spravovaniu verejného majetku v obciach Stará Pazova a Ruma bola v sieni 28 prezentácia Štúdie portfólia verejného majetku v obciach Stará Pazova a Ruma, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom internetu v priamom prenose pre zainteresovaných podnikateľov a potenciálnych investorov z oboch obcí.

Nový prístup integrovaného spravovania obecného majetku umožňuje vytváranie priaznivého ovzdušia pre ďalší ekonomický rozvoj obcí Stará Pazova a Ruma.

Projekt sa realizoval za 21 mesiacov a jeho hodnota vynáša 173 016,14 eura.

Od roku 2000 až dodnes Európska únia prostredníctvom donácií do Srbska vložila okolo 3,6 miliardy eur. Prostriedky sa využívali na podporu rozvoja, skvalitnenie života a nové reformy v oblastiach: civilná ochrana, ochrana pred záplavami a pomoc zaplaveným územiam, vzdelávanie, zdravotníctvo, podpora lokálneho rozvoja, kultúra atď.

39 /4926/ 26. 9. 2020

5

Týždeň 2. ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Miloš Vučević po tretíkrát primátorom Mesta Nový Sad Miroslav Pap

V

život jeho obyvateľom.“ Úvodná časť zasadnutia patrila korigovaniu rokovacieho programu, do ktorého boli vsunuté body, opäť týkajúce sa kádrových otázok, čiže celkový rokovací program tvorilo z pôvodných 7 dokonca až 18 bodov. Zasadnutia sa zúčastnilo spolu 78 poslancov, ktorí následne rozhodovali o kľúčových, najmä kádrových zmenách.

o veľkej sále Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny sa 21. septembra realizovalo 2. zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad. V skutočnosti išlo o posledný termín na vymenovanie nových vedúcich osobností mestského zastupiteľstva. Cieľom tohto zasadnutia bolo predovšetkým určiť, kto bude viesť mesto nasledujúce štyri roky, ako aj stanoviť základné ciele nového zastupiteľstva.

Pred otvorením zasadnutia počas tlačovej konferencie sa novinárom prihovorila predsedníčka Zhromaždenia mesta Nový Sad Jelena Marinković-Radomirović, ktorá avizovala a predpokladala priebežné výsledky zasadania, týkajúce sa aj voľby primátora.

V príhovore zdôraznila: „Ako predsedníčka Miloš Vučević – primátor Mesta Nový Sad miestneho zastupiteľstva určite využijem príležitosť na to, že navrhnem Hneď na začiatku bola zvolená kandidáta na budúceho primá- volebná komisia, ktorú tvorilo 16 tora. Verím, že dnešný deň bude členov. Pripomienky opozičných v histórii mesta veľmi dôležitý, poslancov boli usmernené na najmä z toho dôvodu, že prav- počet členov komisie, keďže tých depodobne bude vymenovaný bolo v minulom mandáte 14, čím primátor tretíkrát za sebou, čo sa sa niektorí opoziční predstavitelia v histórii mesta ešte nikdy nesta- nedostali do komisie. Následne sa lo. Veríme, že to bude najlepšie, konalo hlasovanie o kádrových keďže počas jeho doterajšieho zmenách v zhromaždení. pôsobenia boli realizované mnoTajným hlasovaním doterajhé projekty, ktoré zmodernizovali šiu zástupkyňu Zhromaždenia mesto, ale aj umožnili lepší a krajší mesta Nový Sad Branku Beža-

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nov vystriedala Kristina Karaić, za ktorú hlasovalo 68 poslancov.

Novou zástupkyňou sekretára zhromaždenia bola vymenovaná Ana Lekić.

Najdôležitejším bodom rokovacieho programu bola voľba nového primátora Mesta Nový Sad, ako aj jeho zástupcu a členov Mestskej rady. Ako v tlačovej konferencii avizovala predsedníčka Zhro-

SPENS-u, výstavbu čističiek odpadových vôd a mnohé ďalšie kapitálové projekty.

Počas príhovorov predstaviteľov jednotlivých politických strán bolo jasné, že kandidáta nepodporia opozičné strany, a to Srbská radikálna strana a Demokratická strana Srbska. V skutočnosti ide v histórii o jednu z najmenej početnejších opozičných štruktúr. Ostatné politické strany podporili kandidatúru Miloša Vučevića. Stojatými ováciami koaliční partneri, čiže poslanci Srbskej pokrokovej strany, Socialistickej strany Srbska – Jednotné Srbsko, Vojvodinského frontu, Hnutia obnovy Srbského kráľovstva, ako aj strany SPAS a Zväzu vojvodinských Maďarov, prejavili náklonnosť po tretíkrát zvolenému primátorovi mesta.

Na základe tajného hlasovania poslancov sa Miloš Vučević stal po tretíkrát primátorom Mesta Nový Sad. Za hlasovalo 70 poslancov, 6 bolo Predsedníčka Zhromaždenia mesta – Jelena proti a 2 hlasovacie Marinković-Radomirović lístky boli neplatné.

V ďakovnom príhomaždenia mesta Jelena Marin- vore dodal: „Chcem sa poďakovať ković-Radomirović, kandidátom všetkým, ktorí hlasovali za mňa, je na primátora bol Miloš Vučević. to jedna ďalšia výzva. Som vďačNavrhnutý kandidát prečítal ný aj členom opozičných strán stručný expozé, v ktorom zosuma- za pripomienky, lebo si musíme rizoval všetky kľúčové investície byť vedomí aj kritiky a prijať ju. a projekty, ktoré boli realizované Politika je zložitý proces, nie je počas jeho doterajšieho pôsobe- to iba sčitovanie, odpočitovania na poste primátora, a následne nie a delenie. Zajtrajší deň bude vymenoval určité plány, ktoré by predstavovať začiatok nového mali byť realizované v dohľadnom zápasu o čím krajší a rozvinutejší období. Zdôraznil najmä výstavbu Nový Sad. Hrdý som na všetkých štvrtého mostu, rekonštrukciu členov, ktorí prijali výzvu robiť

• TÝŽDEŇ •

Hlasovanie koaličných strán a opozície

Miloš Vučević sa poďakoval za hlasy

naše mesto lepším pre život. Vytvorili sme veľkú koalíciu. Zapojili sme všetky politické strany, ktoré ukázali koordinačné schopnosti.“ O Milošovi Vučevićovi sa donedávna špekulovalo, že bude vykonávať určitú funkciu v republikovej vláde v Belehrade, no tieto tvrdenia počas vyhlášky pre novinárov poprel.

Podľa rozhodnutí väčšiny bol Miloš Đurić zvolený na post zástupcu primátora a následne boli vymenovaní aj predstavitelia Mestskej rady. V štvorročnom mandáte to budú: Adrijana Mesarović (financie a investície), Milovan Amidžić (správa, predpisy a urbanizmus), Zdravko Jelušić (komunálne činnosti), Dina Vučinić (vzdelávanie), Dalibor Rožić (kultúra), Ass. Dr. sci. med.

Dragan Stajić (zdravotníctvo), Ognjen Cvjetićanin (šport a mlá-

aj úradujúci riaditelia JGSP Nový Sad a JKP Stan a v poslednom 18. bode boli schválené návrhy Komisie pre kádrové, administratívne a mandátne otázky.

dež), Mira Radenović (ochrana životného prostredia), Branka Bežanov (sociálna ochrana rodiny a detí), Milorad Radojević (priemysel) a Aleksandar Kravić (infraštruktúra). Podľa tvrdení poslancov ide o zloženie Mestskej rady, ktorej polovicu tvoria noví odborníci, ktorí doposiaľ nemali funkciu v zastupiteľstve.

V nasledujúcom procese zasadnutia boli upravované kádrové otázky poslancov. Presnejšie, jednotlivci boli vymenovávaní, a iní opäť ukončili svoje fungovanie.

Potvrdené nové mandáty získali poslanci – SNS: Slobodan Tasić, Jelena Rovčanin, Dragan Pajić, Milica Rodić, Radmila Rađenović, Ljubomir Stanišić; Vojvodinský front: Sandra Trifunović-Stojanović a Maja Sedlarević a zo SPS – JS: Nikola Urošević.

Na zasadnutí boli vymenovaní

Poslanci rozhodovali o vedúcich osobnostiach

• TÝŽDEŇ •

Zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad sa uskutočnilo vo Veľkej sále Zhromaždenia APV z dôvodu hygienických opatrení súvisiacich s koronavírusom.

Očakávané hlasovanie

Poslanci dodržiavali všetky hygienické opatrenia

39 /4926/ 26. 9. 2020

7

Ľudia a udalosti NA 2. ZASADNUTÍ ZO KOVAČICA

Noví výborníci, ombudsman a komisie Stevan Lenhart

N

a druhom zasadnutí aktuálneho zloženia Zhromaždenia obce Kovačica dňa 17. septembra bolo 21 rokovacích bodov – všetky písomné návrhy, rozhodnutia a informácie prítomní výborníci schválili bez osobitnej diskusie. Polhodinové zasadnutie viedol predseda ZO Kovačica Milan Garašević so zástupcom Stelianom Balanom a na mieste tajomníka ZO bol Robert Mitevski.

Potvrdené boli mandáty trom novým výborníkom – Martinovi Chrťanovi z Kovačice a Draganovi Lukićovi zo Samoša (obidvaja z volebnej listiny Srbskej pokrokovej strany) a Teodore Vuksićovej z Debeljače z listiny Socialistickej strany Srbska. Zároveň bolo schválené rozhodnutie o ukončení mandátov troch dovtedajších výborníkov.

V zdôvodnení Komisie pre mandátovo-imunitné otázky sa totiž konštatuje, že voľbou na funkciu predsedu Obce Kovačica prestal výbornícky mandát Jaroslavovi Hrubíkovi a voľbou na miesto zástupcu predsedu obce tiež prestal výbornícky mandát Petrovi Višnjičkimu z Crepaje. Okrem toho demisiu na výbornícky mandát podal Renato Jovnáš z Kovačice.

Schválené bolo aj rozhodnutie o výbere lokálneho ombudsmana Obce Kovačica, čiže verejného ochrancu práv občanov. Túto funkciu bude v období nasledujúcich päť rokov konať Zlatko Šimák, diplomovaný právnik z Padiny, ktorý bol v predchádzajúcom období predsedom obecného parlamentu. Po zložení prísahy Zlatko Šimák oboznámil prítomných, že s ohľadom na novú funkciu viac nemôže byť výborníkom v obecnom zhromaždení, a podal demisiu na svoj mandát.

Osobitný bod zasadnutia sa týkal vymenovania Štábu pre mimoriadne situácie na území Obce Kovačica, ktorý má 18 členov.

V čele tohto orgánu je predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík a jeho zástupcom je Petar Višnjički.

Na zasadnutí boli tiež schválené rozhodnutia o formovaní a vy-

8

www.hl.rs

menovaní niekoľkých obecných komisií. Jednou z nich je Komisia pre organizáciu komunálnej zoohygienickej služby, ktorej úlohou je – ako sa uvádza v rozhodnutí

vo, Alibunar)… Za predsedu tejto komisie je vymenovaný Eugen Bojer z Uzdina, jeho zástupcom je Zdenko Sokol z Kovačice a ďalšími členmi sú Anđelka Markovová zo

Dragan Lukić, Teodora Vuksićová a Martin Chrťan zložili prísahu ako noví výborníci ZO Kovačica

– vypracovať detailnú analýzu situácie v tejto komunálnej oblasti v obci, vypracovať finančnú analýzu

Samoša, Michal Bojkovský z Padiny a Snežana Kuzmanovićová z Debeljače.

V čele zasadnutia: (zľava) tajomník Robert Mitevski, predseda ZO Kovačica Milan Garašević a jeho zástupca Stelian Balan

potrebných vkladaní do organizácie zoohygienickej služby a okrem iného aj preskúmať oprávnenosť organizovania takejto služby samostatne alebo v spolupráci so susednými obcami (Pančevo, Opo-

Informačno-politický týždenník

Úlohou druhej komisie, ktorá sa má zaoberať otázkami komunálneho odpadu na území Obce Kovačica, bude všímať si a rozoberať najdôležitejšie veci týkajúce sa spravovania odpadu

na území obce, analyzovať kvalitu služby odvážania smetí a podľa potreby navrhnúť opatrenia na zlepšenie spolupráce s doterajším vykonávateľom tejto komunálnej činnosti, ako aj zohľadňovať možnosť regionálnej spolupráce v tejto oblasti. Predsedom komisie je Zlatko Sianta z Kovačice, jeho zástupcom je Emeše Urban Lalić z Debeljače a ďalšími členmi sú Tijana Radovićová z Kovačice, Marcel Sekulić z Uzdina a Đura Živković z Crepaje. V písomnom zdôvodnení sa uvádza, že potreba založiť túto komisiu vznikla z čoraz častejších žiadostí občanov, aby sa niektoré otázky v tejto oblasti dodatočne regulovali – najmä keď ide o smetisko pri dedinách Samoš a Dobrica.

Vymenovaná bola aj Komisia pre analýzu práce Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax, ktorá má zvážiť situáciu v tomto kovačickom verejnom podniku a vyjadriť mienku o jeho účelnosti.

Predsedníčkou komisie je Alžbeta Marková z Kovačice, jej zástupcom je Miroslav Tomáš a ďalšími členmi komisie sú Tanja Bubeskovová, Živica Bugarski a Branislav Atanacković z Crepaje a Anna Havjarová a Slađana Bekićová z Kovačice.

V písomnom zdôvodnení sa uvádza, že návrh na formovanie tejto komisie je daný na základe listu, v ktorom riaditeľ Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax informoval Obecnú radu o vážnych problémoch, na ktoré daný podnik dnes naráža.

Medzi rokovacími bodmi zasadnutia bolo aj založenie komisie, ktorá sa má zaoberať otázkami pracovných zón na území obce (predsedom tejto komisie je Vladan Genc z Crepaje), ako aj návrh pravidiel o plánovaní a realizácii obstarávania pre obecnú správu, kabinet predsedu Obce Kovačica a Zhromaždenie obce, návrh pravidiel o disciplinárnej zodpovednosti a vyšetrovaní na zistenie alkoholu a iných omamných látok u zamestnancov obecnej správy, tiež informácie o činnosti niektorých verejných podnikov.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Mnoho otázok Katarína Gažová

V

dov pobytu detí v PU Včielka v Báčskom Petrovci. Aj Uznesenie o určení trasy štátnej cesty, ktorá tiahne cez dediny na území Obce Petrovec.

Viac diskusie bolo o otázke určenia príslušného orgánu pre uskutočnenie postupu prenájmu poľnohospodárskeho pozemku v štátnom vlastníctve v obci. Predsedníčka obce Jasna Šprochová v súvise s týmto bodom povedala, že sa ako splnomocnený orgán určuje predseda obce ako dozorný orgán, Predsedníčka Obce Jasna Šprochová (foto: M. Pap) aby na základe návrhu Komisie pre lo zvolávanie OR, preto odteraz uskutočňovanie verejnej dražby, bude podpisovať predseda obce, ktorú formuje ZOBP, schvaľoval lebo z ministerstva je určený dározhodnutie o dávaní do pre- tum, ktorý sa musí dodržať.

ýborníci báčskopetrovského lokálneho parlamentu na 3. zasadnutí v piatok 18. septembra spracovali rozsiahly rokovací program. Počas takmer päťhodinovej rozpravy riešili až 28 bodov. Ihneď na úvod zasadnutia predseda ZO Ján Jovankovič predniesol doplnenie rokovania, ktoré bolo schválené.

Začiatkom zasadnutia predseda Jovankovič informoval prítomných, že boli formované dve výbornícke skupiny. Vedúcou výborníckej skupiny SNS je Dragica Pejkovićová a skupina má 11 členov. Druhá je výbornícka skupina SPS, vedúcim skupiny je Rajko Perić a skupina má 3 členov.

Následne na návrh Komisie pre administratívno-mandátne otázky ZO výborníci hlasovaním schválili ukončenie výborníckeho mandátu Jarmile Pucovskej z Petrovca. Spomenutá komisia navrhla zhromaždeniu potvrdiť mandáty ďalším výborníkom: Željkovi Bosančićovi z Maglića a Momčilovi Gagićovi a Karolíne Chalupkovej z Kulpína. Nasledovalo skladanie slávnostného sľubu novozvolených výborníkov a jeho podpisovanie. Ďalej na rokovaní bolo konsolidovanie účtovej uzávierky rozpočtu Obce Báčsky Petrovec za rok 2019. Zdôvodnila ho vedúca obecného oddelenia pre rozpočet, financie a daňovú administráciu Milena Nišićová. Uviedla údaje, že príjmy obce v roku 2019 boli 666 miliónov 390-tisíc dinárov a trovy a výdavky Z tretieho zasadnutia báčskopetrovského lokálneho parlamentu 642 miliónov a 395-tisíc dinárov. Rozdiel, čiže prebytok vynáša 17 miliónov 995-tisíc di- nájmu poľnohospodárskeho K tomuto bodu amendement nárov. Správa o revízii finančnej pozemku v štátnom vlastníctve predniesol výborník Ján Čáni správy Obce B. Petrovec bola v obci a za súhlasu ministerstva. a vzťahoval sa na to, aby o pretiež priložená k materiálu tohto Ako vysvetlila, predseda obce nájme pozemkov v štátnom vlastbodu rokovania. Bez diskusie bola je z praktických dôvodov pod- níctve rozhodovala i Obecná rada schválená novelizácia Uznesenia pisovateľ, lebo sa rozhodnutie a zhromaždenie a nie iba jednoto spôsobe a subvencovaní nákla- nemôže meniť, a aby sa nečaka- livec, teda kolektívny orgán, aby • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa tak dosiahla transparentnosť tohto procesu. Predsedníčka navrhla, aby počas prestávky zasadala Obecná rada Obce Báčsky Petrovec a schválila rozhodnutie.

Po prestávke predsedníčka informovala, že ročný plán prenájmu poľnohospodárskeho pozemku v štátnom vlastníctve v obci sa schvaľuje aj na Obecnej rade a aj na Zhromaždení obce a že navrhnutý amendement neschvaľujú. Hlasovaním výborníkov amendement tiež neschválili. Navrhnuté uznesenie bolo odhlasované.

O Progrese sa hovorilo v nasledujúcom bode, vlastne o zmene v jeho vedení. Bývalý riaditeľ Progresu Ljubomir Kabić z Nového Sadu podal demisiu na funkciu riaditeľa, ktorá na zhromaždení bola schválená. Následne na miesto úradujúceho riaditeľa na zhromaždení vymenovali Tatianu Zabunovovú z Báčskeho Petrovca.

V pokračovaní bola odvolaná doterajšia Dozorná rada VKP Progres a členmi novej DR sa stali Dragica Pejkovićová, Ivan Zabunov a Dragan Bojanić. Od predchádzajúceho zloženia DR Progresu sa tiež v diskusii žiadalo, aby vypracovali správu o doterajšej práci. Bola odvolaná aj stará a vymenovaná nová DR VKP Komunalac Maglić.

Odvolané boli doterajšie a vymenované nové obecné komisie a rady, Obecný štáb pre mimoriadne situácie. Pri komisiách pre uskutočňovanie volieb rád miestnych spoločenstiev prvostupňovej a druhostupňovej bola daná vecná pripomienka, prečo sú všetci členovia oboch komisií z Maglića.

Posúdené boli správy o výsledkoch volieb členov Rady Miestneho spoločenstva Kulpín a o práci Obecnej rady rodičov Obce BP v uplynulom školskom roku. Výborníci sa v predposlednom bode vyjadrovali, v akej forme a akým spôsobom sa im bude doručovať materiál pre zasadnutia ZO. Na záver schôdze odznel rad výborníckych otázok.

39 /4926/ 26. 9. 2020

9

Ľudia a udalosti SVADBA A SPRIEVODNÉ HUMANITÁRNE VÍKENDOVÉ PODUJATIA V KULPÍNE

Na potešenie občanov a na osoh Katarína Gažová

V

organizácii Spolku kulpínskych žien a za spoluorganizácie facebookovej skupiny žien Mladé Kulpínčanky a Združenia osôb s osobitnými potrebami Objatie z Kulpína v nedeľu 27. septembra budú v Kulpíne usporiadané zaujímavé, páčivé a osožné podujatia.

V popoludňajších hodinách, čiže od 15. hodiny začne predajný humanitárny bazár zánovných šiat a rôznych iných vecí. Toto podujatie, prvé takého druhu, usporiadajú ženy zo skupiny Mladé Kulpínčanky pod vedením Anny Horvátovej, a to v priestore kulpínskeho trhu – na nádvorí bývalej Jednoty. Tuná svoj stánok bude mať okrem iných aj združenie Objatie. Všetky ponúknuté veci sa budú predávať za symbolické ceny.

Od 16. hodiny z kulpínskeho kaštieľa sa pohne svadobné

ukážkové defilé s krojovanými účastníkmi, členmi KUS Zvolen.

Budú tu mladucha a mladoženích v tradičných svadobných krojoch, ako aj ďalší vyparádení svadobní-

ci. Defilé od kaštieľa bude tiahnuť cez park v centre Kulpína a potom smerom k predajni Čepsi, kde bude prvá zastávka, kde mládež bude spievať a tancovať. Potom

svadobné defilé pôjde smerom do evanjelického kostola, kde sa budú účastníci kulpínskej svadby fotiť. Nakoniec prichádzajú na nádvorie terajšieho kulpínskeho trhu, kde veselica bude pokračovať. Tuná aj členky Spolku kulpínskych žien usporiadajú tradičnú tortiádu, síce v menšom počte predajných tort ako doteraz. Svadobné defilé sa nakoniec vracia do komplexu kaštieľa.

Ako vysvetlila Katarína Zorňanová, dohodnuté je, aby sa prostriedky získané zo spomenutých podujatí, ale aj veci z bazára využili na pomoc sociálne ohrozeným rodinám Kulpína.

V spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec bude určené, koľko a ktoré rodiny pomoc z týchto podujatí dostanú. Nebude to finančná pomoc, ale materiálna najpravdepodobnejšie v tvare potravín Šikovní Zvolenovi tanečníci na minuloročných podujatiach, ktoré a hygieny. tohto roku majú iný tvar prejavu

SEDEMBOLESTNÁ PANNA MÁRIA V SELENČI 2020

Bohatá slávnosť aj tohto roku Miroslav Pap

R

ímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice v Selenči si aj tohto roku v utorok 15. septembra pripomenula sviatok Sedembolestnej Panny Márie.

O celej udalosti sa zmienil farár

10

www.hl.rs

Siniša Tumbas Loketić: „Aj tento rok naše farské spoločenstvo oslávilo patrónku Slovenska, Sedembolestnú Pannu Máriu.

K tejto slávnosti sme pristúpili s veľkou vierou, že Mária, naša Matka, nám môže pomôcť v tejto veľkej kríze, ktorá zachvátila svet.

Informačno-politický týždenník

Zbor sa usilovne pripravoval na túto slávnosť, deti boli oblečené v kroji a mladí držali fakle. Po svätej omši nasledovala procesia okolo nášho kostola. Sprievod bol skutočne úžasný a bol to znak hlbokej viery a dôvery v Máriu.

Keďže tento rok nemáme možnosť

ísť na púť do nejakej mariánskej svätyne, týmto spôsobom sme vykonali púť k našej Matke. A pri tejto príležitosti by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli slávnostne osláviť Sedembolestnú Pannu Máriu, našu patrónku.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PREDSEDNÍČKA OBCE BÁČSKY PETROVEC JASNA ŠPROCHOVÁ MEDZI ŽIAKMI

Darčeky pre prvákov Anna Horvátová

Z

ačiatok školského roka je udalosť plná emócií predovšetkým pre nových prváčikov. Prvý školský deň, ktorým sa začína aj nové obdobie v ich živote, zostane žiačikom navždy

v pamäti. K tomu sa aj rodičia snažia, aby táto udalosť bola pre ich deti čo najkrajšia, ale nepochybne začiatok nového školského roka je veľkým výdavkom, ba aj záťažou pre rodinný rozpočet.

Obec Báčsky Petrovec preto aj v tomto roku vyšla v ústrety

rodičom prvákov na území Báčskopetrovskej obce, vyčleniac určité prostriedky z obecného rozpočtu.

Z tej príležitosti predsedníčka obce Jasna Šprochová so zástupcom Srđanom Simićom 14. i 15. septembra navštívili základné

Na návšteve hložianskej školy s riaditeľom Milošom Krstovským

školy Báčskopetrovskej obce a prvákom odovzdali darčeky, či nevyhnutné školské pomôcky, tak na radosť žiakov a nemalú podporu pre rodičov.

Foto: z archívu Obce Báčsky Petrovec

Darčeky deťom odovzdávajú predsedníčka obce Jasna Šprochová a zástupca Srđan Simić

STARÁ PAZOVA

Dôkladná úprava miestností Anna Lešťanová

S

miestností, revitalizácia parkiet a úprava vnútorného osvetlenia.

Podľa slov predsedníčky Laka-

tošovej tieto práce mali byť už vykonané oveľa skôr, teda pred ústrednými májovými oslavami

eptember sa v staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka nesie v znamení investičných prác. Vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu v krajine a uctievanie preventívnych opatrení, ktoré zamedzujú šírenie nového koronavírusu, aktivisti v spolku sú prinútení prerušiť pravidelnú činnosť. Keďže kultúrni nadšenci nemajú aktivity, vedenie spolku, v čele s predsedníčkou Libuškou Lakatošovou, nesedí so zloženými rukami, ale sa rozhodlo po dlhšom čase miestnosti pazovského Slovenského národného domu na prízemí dôkladne upraviť.

V snahe zlepšiť podmienky práce pre početných ochotníkov spolku z naplánovaných Natierač Miroslav Baláž upravuje steny investičných prác sa koná líčenie (foto: Vladislav Pop) • ĽUDIA A UDALOSTI •

veľkého jubilea – 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy, ale boli odložené pre všetkým dobre známu aktuálnu epidemiologickú situáciu.

Prostriedky na vykonávanie uvedených prác zabezpečili tamojšia lokálna samospráva a Miestne spoločenstvo Stará Pazova. Ako uviedla predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka: „Čo sa týka tohtoročných aktivít programových foriem spolku, rušno v SND bolo do marca, no pevne verím, že sa situácia s novým koronavírusom napraví a že pazovskí kultúrni dejatelia opäť budú húževnato pracovať a dýParketár Igor Golubić v Klube VHV chať plnými pľúcami.“ 39 /4926/ 26. 9. 2020

11

Ľudia a udalosti KOVAČICA A PADINA

Ako plynie nový školský rok Oľa Glóziková-Jonášová

P

rvého septembra, rovnako ako vo všetkých školách v Srbsku, aj v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ZŠ maršala Tita v Padine a na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici si žiaci po letných prázdninách opäť sadli do školských lavíc. Školy sa na nový školský rok museli náležitejšie pripraviť než obvykle a zabezpečiť žiakom požadovanú hygienickú bezpečnosť v dôsledku známej epidemiologickej situácie v našom štáte, ale aj vo svete vôbec.

Niektoré školy v Srbsku sa rozhodli výučbu absolvovať výlučne online, niektoré kombinovane, teda aj online, aj príchodom žiakov do školy, a niektoré výučbu majú pravidelne, čiže do školy prichádzajú i žiaci, i učitelia, ale za dodržiavania predpísaných hygienických opatrení. Zamestnanci a žiaci základnej školy v Kovačici a Padine absolvujú svoje povinnosti príchodom do školy, kým výučba na gymnáziu prebieha čiastočne v škole a čiastočne online, lebo sa bezmála 10 % gymnazistov rozhodlo sledovať výučbu online.

Avšak situácia na gymnáziu, pokiaľ ide o príchod do školy, sa každodenne mení, podčiarkla riaditeľka Tatiana Brtková a dodala, že si čoraz viac žiakov s odstupom času premyslelo a prihlásilo sa sledovať výučbu v škole. V Kovačici osem žiakov sleduje výučbu na diaľku, kým v Padine sa za tento spôsob školenia zatiaľ nerozhodol nik. „Pre tento variant sa rozhodli hlavne rodičia detí, ktoré majú určité zdravotné problémy,“ vyzdvihla riaditeľka kovačickej základnej školy Anička Bírešová. Triedy s väčším počtom žiakov rozdelili do skupín a jedna skupina počíta najviac 15 detí. V každej škole je to rozdielne a vyratuje sa na základe štvorcových metrov učebne, avšak aj príchod žiakov v základných školách je prispôsobený tak, aby žiaci nižších ročníkov do školy chodili stále predpoludním preto, že online hodiny pre nich vysielajú popoludní, kým je pre žiakov vyšších ročníkov opačne.

Gymnazisti chodia do školy výlučne predpoludním.

12

www.hl.rs

Do prvého ročníka základných škôl v Kovačickej obci prvýkrát do školy nastúpilo 220 prvákov a jediná stredná škola v tejto obci otvorila brány 52 prvákom. Konkrétne Základná škola Mladých pokolení v Kovačici privítala 50 žiakov prvého ročníka, rozdelených

s osobitnými potrebami a jedna trieda s predĺženým pobytom v škole. Táto škola privítala 49 prváčikov, rozdelených do dvoch slovenských tried, každá trieda je pre počet žiakov následne rozdelená do dvoch skupín. „Triedne učiteľky pre žiakov prichystali

Žiaci s darčekmi

do troch tried, dvoch slovenských a jednej srbskej. Žiaci, ktorí sa budú vyučovať po slovensky, nebudú rozdelení do skupín, pretože v každej triede je ich 15. V srbskej triede výučba bude prebiehať v dvoch skupinách, po desať žiakov. Kovačická ZŠ má úhrnne 429 žiakov rozdelených do 27 tried, z čoho sa v 24 koná pravidelná výučba. Dve sú špeciálne triedy

primerané darčeky v podobe cukríkov, ceruziek a podobne. Deti sa im veľmi potešili, tak veríme, že im prvý školský deň utkvie v peknej spomienke napriek celkovej situácii týkajúcej sa koronavírusu,“ podotkla riaditeľka ZŠ v Padine Mária Galasová.

Gymnázium v prvom ročníku má teda 52 žiakov, rozdelených do troch tried: všeobecného za-

S darčekmi

pre deti s ťažkosťami vo vývoji a jedna trieda je pre deti a mládež s poruchami vo vývoji zo spektra autizmu. Do padinskej ZŠ chodí 406 detí, rozdelených do 19 tried, z čoho je 16 tried s pravidelnou výučbou a dve sú triedy pre deti

Informačno-politický týždenník

merania s vyučovacím jazykom srbským, všeobecného zamerania s vyučovacím jazykom slovenským a IT. Do gymnázia chodí približne 240 žiakov, rozdelených do 12 tried, a väčšina je z Obce Kovačica, ale aj z obcí Zreňanin, Pančevo,

Opovo a Alibunar.

Začiatok nového školského roka 2020/2021 poznačili viaceré novinky, týkajúce sa hlavne hygienických opatrení, ktoré majú zabrániť šíreniu ochorenia Covid-19 a ktoré predpisuje krízový štáb vlády Srbska a ktoré sú, samozrejme, zamestnanci školy, ale aj žiaci povinní dodržiavať. Tieto novinky sa odzrkadlili hlavne na tradícii spätej s privítaním prvákov tak v základných, ako aj v strednej škole. Avšak vedenie každej školy sa snažilo, aby predsa prvákom prvé stretnutie s novou školou a učiteľmi, resp. profesormi utkvelo v čo najkrajšej pamäti. Vedenie kovačickej základnej školy v čele s riaditeľkou Aničkou Bírešovou a triedne učiteľky sa rozhodli prváčikov privítať pred budovou školy, rovnako tak urobili aj v padinskej škole v čele s riaditeľkou Máriou Galasovou a aj triedni profesori na kovačickom gymnáziu v čele s ich riaditeľkou Tatianou Brtkovou.

Ako aj v predchádzajúcich rokoch, tradícia nebola pozmenená ešte v jednom, a to je návšteva predsedu Obce Kovačica Jaroslava Hrubíka a vedúcej Oddelenia pre spoločenské činnosti OK Tanje Bubeskovovej a odovzdávanie primeraných darčekov. Táto dvojica najmladším školákom v Kovačici a Padine priniesla tašky a domáce čítanie. Okrem toho prvákov zapísaných do slovenských tried dočkali aj darčeky od Matice slovenskej v Srbsku v podobe školských tašiek, školských pomôcok a potrieb. Ako sa dozvedáme od riaditeľky Tatiany Brtkovej, všetci žiaci prvého ročníka gymnázia od obecného vedenia dostali pomoc v podobe vybavenia IT kabinetu, kým žiaci, ktorí sa rozhodli sledovať výučbu v slovenskom jazyku, dostanú aj finančnú podporu od Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Tento darček im bude odovzdaný v Deň gymnázia, v októbri.

Vyučovacie hodiny vo všetkých vzdelávacích ustanovizniach budú podľa príkazu Ministerstva školstva Republiky Srbsko trvať 30 minút namiesto 45. S novými pravidlami v školách boli oboznámení aj rodičia na rodičovských • ĽUDIA A UDALOSTI •

poradách a následne aj samotní žiaci. Zatiaľ, uzhodli sa všetky riaditeľky, ani v jednej škole sa nevyskytli problémy, dodržiavajú sa všetky bezpečnostné opatrenia a výučba prebieha podľa plánu a programu. Keď však ide o športové a mimoškolské aktivity, vo všetkých školách je situácia rovnaká. Podľa odporúčaní krízového štábu a spomenutého ministerstva neodporúča sa trénovanie kolektívnych športov, ani tanečných a speváckych či divadelných skupín. Nakoľko však hovoríme o školských súťaženiach a individuálnych športoch, tie sa usporadúvajú podľa predpísaných pravidiel dodržiavania sociálnej vzdialenosti. Vo všetkých troch školách uplynulý týždeň prebiehala súťaž z matematiky Klokan bez hraníc v organizácii Spoločnosti matematikov Srbska. Žiacke výlety

sú rovnako tak podľa odporúčania štábu a ministerstva presunuté do druhého polroku a nakoľko sa situ-

pri poskytovaní finančných prostriedkov na spolufinancovanie nákladov na prepravu žiakov

stredných škôl v OK pokračuje aj v novom, i keď netradičnom a špecifickom školskom roku. Právo

na úhradu nákladov majú žiaci, ktorí každý deň cestujú do školy a majú bydlisko na území Kovačickej obce.

Vedenie OK aj v tomto roku zabezpečilo prostriedky na refundáciu cestovných trov žiakom, ktorí nebývajú v meste školenia, čiže žiakom sú hradené trovy prepravy zo všetkých osád Kovačickej obce do Kovačice a vzdialenejších miest – Pančeva, Belehradu a Zreňaninu.

Hoci bol začiatok školského roka atypický, lebo učitelia a žiaci mali rúška na tvárach, nie jednému z nás zachvelo sa srdce. Predsa v privítacích prejavoch odzneli slová podpory k úspešnému štartu nového školského roka s nádejou, že zajtra bude lepšie. Výučba zatiaľ bude prebiehať za uplatňovania všetkých bezpečnostných opatrení a každodenného dozoru vedenia škôl a gymnázia.

sa rodičia boja, aby sa im v kolektíve zdravotný stav neskompiloval. Všetci si to však môžu rozmyslieť, zvážiť situáciu a už v októbri poslať dieťa, aby navštevovalo výučbu v škole.

Treba povedať i to, že aj žiaci, ktorí sa vyučujú online, budú musieť prísť do školy odpovedať.“ Proces výučby sa postupne normalizuje? „Od pondelka 14. septembra sme začali podávať žiakom aj desiatu a o deň neskoršie začal s prácou i predĺžený pobyt. Aj tam sme museli deti rozdeliť do dvoch skupín a tiež sme to organizovali priestorovo tak ako sa to od nás vyžaduje. Žiaci v predĺženom pobyte majú i obedy a myslím si, že všetko zdoláme ako treba.

Na predĺžený pobyt sa zapísalo 28 žiakov.“ Ako sa dodržiavajú hygienické opatrenia? „Páči sa mi, že sa aj upratovačky aktivovali a angažujú sa viac ako obvykle, keď nebol Covid-19.

Pomáhajú pri dozore, kým žiaci vchádzajú do budovy, a čo sa týka hygienických opatrení, stačia všetko utrieť a dezinfikovať, kým nepríde druhá skupina, dbajú na umývanie rúk detí, upozorňujú žiakov, aby nosili rúška.“

Koľko je toho času v škole prvákov a žiakov? „V dvoch prvých triedach máme 18 a 15 prvákov. Teší ma, že máme aj deti, ktoré prichádzajú z iných škôl, čiže prisťahúvajú sa s rodičmi do Kysáča, a tým sa zvyšuje počet žiakov v našej škole. V škole toho času máme 349 žiakov, ale aj informácie, že nám pribudnú ešte niekoľkí žiaci, čo ma teší.“ Čo ešte poznačilo začiatok školského roka v tejto situácii? „Keďže sú žiaci v období koronavírusu prinútení nosiť rúška, chcem povedať, že všetky deti, tak v nižších, ako i vo vyšších ročníkoch dostali rúška od MOMS v Kysáči. Žiaci nižších ročníkov dostali rúška i z Mestskej správy pre vzdelávanie Mesta Nový Sad, odkiaľ dostali i dezinfekčné prostriedky. Zo Školskej správy Nový Sad sme dostali aj 4 ochranné prilby a požiadali sme o ďalšie. Spomenutá školská správa nám poskytla i užitočné plagáty, na ktorých je znázornené, ako sa majú dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Samozrejme, treba spomenúť, že aj naši prváci dostali učebnice, školské potreby a darčeky tak z MSS, ako i z Mestskej správy pre vzdelávanie a zo známeho obchodného reťazca.“

Návšteva z Obce Kovačica

ácia týkajúca sa pandémie zjemní, budú realizované v roku 2021.

Dobrá a nanajvýš užitočná prax

NOVÝ ŠKOLSKÝ ROK V KYSÁČI

Pribúdajú noví žiaci Elena Šranková

Š

kolský rok v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči začal podobne ako aj v ostatných základných školách. Úradujúca riaditeľka školy Anna Legíňová nám o štarte školského roka 2020/2021 povedala niečo viac.

Ako ste sa pripravili na nový školský rok? „Musím povedať, že v prvý a druhý školský deň nikto nevedel, ako všetko dopadne, vzhľadom na to, že ide o zvláštnu situáciu. Ale dobre to dopadlo, deti boli disciplinované, mali rúška a zvykajú si stáť na zodpovedajúcej vzdialenosti jeden od druhého. Kultúrne schádzajú do budovy a uvidíme, ako to ďalej bude pokračovať. Máme iba deviatich žiakov, ktorí výučbu sledujú online, ostatní chodia do školy na hodiny, ktoré sú 30-minútové. Žiaci nižších ročníkov majú výučbu vždy predpoludním, jedna skupina od pol ôsmej a druhá skupina od 8.05. Žiaci vyšších ročníkov začínajú o pol dvanástej. Vo vyšších ročníkoch nemáme mnoho mnohopočetných tried, takže sme tu na dve skupiny rozdelili len jednu triedu. V nižších ročníkoch máme viac takých tried, je v nich po 24 • ĽUDIA A UDALOSTI •

až 27 žiakov, nuž sme tam žiakov museli rozdeliť, takže máme 13 skupín žiakov nižších ročníkov.“ Ako učitelia zvládajú takýto spôsob výučby? „Učiteľky mi povedali, že sa im dobre pracuje s deťmi. Žiaci vyšších ročníkov sa toho času nesťahujú z učebne do učebne, ale sa v učebni

striedajú učitelia. Učiteľky, ktoré majú aj žiakov, ktorí výučbu sledujú online, sa organizovali individuálne, lebo nejde o žiakov z tej istej triedy.

Sú aj takí žiaci, ktorí sledujú online výučbu, lebo majú niektorú základnú chorobu, napríklad astmu, nuž

39 /4926/ 26. 9. 2020

13

Ľudia a udalosti EVANJELICKÝ CIRKEVNÝ ZBOR V BIJELJINE A TAMOJŠÍ SLOVÁCI PREŽÍVALI VEĽKÚ RADOSŤ Z PROJEKTU

Slovenčina v srdci a na perách

V

Tijana Farkašová

slovenskom evanjelickom filiálnom cirkevnom zbore v Bijeljine, v Bosne a Hercegovine, v nedeľu 13. septembra po službách Božích začali realizáciu projektu

Slovenčina v srdci a na perách.

Ide o projekt, ktorý podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Bijeljinskí Slováci, deti aj dospelí, po dlhom čase, opätovne majú možnosť zoznámiť sa so svojou krásnou materinskou rečou. Asimilácia a vplyv spoločnosti, žiaľ, vplývali na čoraz zriedkavejšie používanie slovenčiny aj v rodinách. Cieľom projektu je

zoznámiť potomkov bijeljinských Slovákov so slovenskou ľudovou slovesnosťou, tradíciou, folklórom, zvykmi a, samozrejme, jazykom.

Dôraz tiež bude na rodinných, národných a náboženských sviatkoch.

Prostredníctvom obyčají, hier, piesní a jazykových dielní účastníci si budú môcť osvojiť základy poznania vlastného, čiže materinského jazyka

svojich rodičov. Projekt realizujú farárka – administrátorka belehradská a šídska Anna Petrovićová, šídska kantorka Nataša Kolárová a Daniel Štefek, predseda Združenia Slovákov Semberije Juraja Jánošíka v Bijeljine.

Všetci prítomní mali z tohto krásneho a úctyhodného projektu obrovský zážitok.

Foto: Nataša Kolárová

Deti sa počas projektu naučili spievať ľudovú pieseň Tancuj, tancuj a tancovať slovenský ľudový tanec

Využili možnosť zoznámiť sa so svojou krásnou materinskou rečou

ŽIACI ZÁKLADNEJ ŠKOLY T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU sa už roky v rámci ekologickej sekcie zaoberajú aj zberom starého papiera. V minulosti organizovali jednodenné pracovné akcie a stávalo sa, že za jedno predpoludnie nazbierali za plné malé nákladné auto starého papiera, ktorý potom predali, a škola kúpila to, čo žiakom v danej chvíli bolo najpotrebnejšie. Dnes sa však situácia podstatne zmenila. Starý papier je veľmi lacný, takže sa podnikom neopláca kupovať ho v malých množstvách. Avšak to neodradilo malých jánošíckych ekológov, aby pokračovali v zbere. Nadviazali spoluprácu s ekologickou sekciou Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici a papier, ktorý nazbierajú, učitelia z Kovačice, ktorí učia aj v škole v Jánošíku, zanesú do Kovačice, kde ho priložia k papieru, ktorý tam nazbierali, a spolu predajú. Ekologická sekcia ZŠ Mladých pokolení sa na samom začiatku tohto školského roku mladým ekológom z Jánošíka zavďačila tak, že im zaslala dva balíky, v ktorých boli zošity, ceruzky a encyklopédie, s ktorými sa členovia ekologickej sekcie, žiaci siedmeho ročníka, aj odfotili. A spolupráca pokračuje. vlh Foto: z archívu školy

Begej je síce v Báčskom Petrovci, ale nie je petrovský, lebo ho ako vodný tok spravuje podnik Vode Vojvodine. Azda preto jeho koryto a okolie zostalo toľké roky zanedbané a okolo Begeja sa rozmnožili javory, kadejaké divé kríky a bodľavé porasty. Miestami je to neúhľadné a zapustené. V polovici augusta sa začalo s úpravou okolia Begeja a s vyberaním bahna z južnej strany smerom k osídleniu. Naposledy sa upravovala Ulica generála Štefánika. Najprv opiľovali a vypiľovali stromy, neskôr bager vyberal bahno a pastvinná sekačka drvila kríky. Tento projekt, ako sme zistili, financuje Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, s ktorým spoločnú zmluvu podpísali Obec Báčsky Petrovec a VKP Vode Vojvodine z Nového Sadu. Vyčíslená hodnota prác, ktoré sa majú vykonať, vynáša 14 400 000 dinárov. Časť prostriedkov na tieto práce vyčlenila aj samotná obec. Vykonávateľom prác je podnik Vodohospodárska spoločnosť Dunav z Báčskej Palanky. Ten má vykonať úpravu Begeja a čistenie od bahna v úhrnnej dĺžke 2 600 metrov.

J. Čiep

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PADINA

Výrobca chovných boxov, klietok a voliér

P

Oľa Glóziková-Jonášová

adina, dedina rôznorodá, pestrá, kvalitným životom bohatá, spoločensky aktívna, dedina, v ktorej žijú usilovní ľudia, dedina v rôznych sférach zaujímavá. Ale je stále niečo nové, čo sa o tomto krásnom prostredí môžeme dozvedieť. Padina je známa aj drobnochovom.

V Padine žije a pracuje Ján Šimák, Padinčan, usilovný akoby podľa toho, z ktorej dediny pochádza, človek široko pôsobiaci a duše širokej ako je banátska rovina, v ktorej sa Padina rozprestiera, človek z ľudu a pre ľud. Vždy ochotný podniknúť všetko, čo je potrebné, aby uspokojil potreby svojich spoluobčanov a chovateľov, ktorí využívajú jeho produkty a služby. Vždy s úsmevom na tvári a plný optimizmu. Pozná všetkých a všetci ho poznajú.

Ján Šimák sa venuje výrobe špecifických produktov na mieru už niekoľko rokov, predovšetkým klietok na chov hydiny a králikov.

Pritom sa zaoberá aj chovom králikov a japonských prepelíc, ktoré predovšetkým pestuje na odber vajíčok. Sotva, že je dajaká drobnochovateľská výstava, na ktorej sa Ján nezúčastnil. V chove je vlastníkom početných ocenení, väčšinou na domácich výstavách.

Ján, okrem prepelíc nosníc a klietok, ktoré vyrába na ich chov, vyrába už hore spomenuté klietky pre králiky, bažanty a nosidlá pre psov a iné drobné živočíchy.

V poslednom čase pre zákazníkov prichystal aj novinku vo forme možnosti zabudovania roštovej podlahy do objektov, v ktorých sa pestujú holuby a hydina. Pritom sa zaoberá aj poľnohospodárskou výrobou, pestuje obilniny na krmivo pre svojich miláčikov.

Lásku k drobnochovu Ján zdedil po svojom dedovi. Kŕmidlá, nosidlá a klietky zo začiatku vyrábal iba pre svoje potreby. Avšak keď záujem o uvedené produkty narástol, začal ich vyrábať vo • ĽUDIA A UDALOSTI •

väčšom objeme – najprv pre blízkych a známych, avšak aj to sa rozšírilo na záujemcov z celého územia Srbska. Svoj podnikateľský duch rozvíja aj tým, že svojim zákazníkom pri nákupe drobných zvierat daruje aj klietky a kŕmidlá.

Pre najmladších zákazníkov, keď ide o ceny jeho výrobkov, vždy chystá početné výhody. Láska k drobnochovu ho stále, aj v týchto predovšetkým ekonomicky zložitých časoch, neopúšťa. Je

Ján Šimák so svojimi produktmi

to tesne späté s tým, že sa na drobnochov Ján pozerá ako na príležitosť privyrobiť si a zarobiť, ale zároveň aj ako na skutočnosť, ktorá emotívne a nemateriálne pomáha v snahe človeka prežiť v dnešnom čase a prostredí.

Keď ide o výrobu klietok, okrem najjednoduchších a základných pre chov prepelíc Ján vyrába aj chovné boxy pre kanáriky, exotické vtáky a malé papagáje. Vyrába aj jednoduché mechanizmy, ako aj klietky, ktoré možno predeliť na dve a viac častí. Je tu aj možnosť výroby preletovej voliéry, zostavenej z dvoch a viac klietok.

Všetky výrobky sú zhotovené

podľa najvyšších štandardov, stopercentne spĺňajú všetky potreby zákazníkov, vychádzajúc priamo z ich potrieb.

Chov prepelíc zaberá zvláštne miesto v denných činnostiach nášho spolubesedníka. Tie sa dnes chovajú najviac pre chutné a výživné vajíčka, ale aj pre mäso.

Ján ich chová predovšetkým ako nosnice. Živá hmotnosť nosníc dosahuje 120 až 180 gramov.

V priebehu jedného roka môžu zniesť až 320 vajec s hmotnosťou 11 až 15 gramov. Vajíčka prepelíc sa vyznačujú vysokou nutričnou hodnotou a relatívne veľkým žĺtkom. Znášať ich začínajú od 35. dňa svojho veku až do 42. dňa, s vrcholom v 20. týždni veku.

Ján hovorí, že prepelice patria v produkcii vajec k najvýkonnejším nosniciam. „Hmotnosť vajca predstavuje až 8,5 % z hmotnosti prepelice.

Na porovnanie – u sliepok je tá hodnota 3 %. Aj keď je prepeličie vajce zhruba päťkrát menšie ako slepačie, obsahuje takmer trojnásobne viac vitamínu A a vitamínu B1 a dvojnásobne viac vitamínu B2. Prepeličie vajíčka sa môžu používať vo všetkých jedlách rovnako ako slepačie. Pôsobia proti alergiám, pomáhajú pri problémoch s krvným obehom, ako aj pri rôznych civilizačných chorobách. Ich konzumácia podporuje imunitu a kardiovaskulárny systém. Pre vysoký obsah fosforu, draslíka a železa majú kladný vplyv na pamäť. Sú bohaté omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami a sú vhodné aj pre deti,

tehotné ženy a ľudí s oslabenou imunitou. Je pri nich aj nízke riziko prieniku baktérií salmonelózy.

Aj pre samotné prepelice platí nižšie riziko infekcií, čo značne uľahčuje chov.“ Počas svojho viacročného pôsobenia získal množstvo skúseností, vďaka ktorým vie podľa potreby prakticky poradiť a vyriešiť každú požiadavku zákazníka podľa miery. Pomôže s výberom materiálu, veľkosťou aj typom voliéry či klietky tak, aby v nej bol domáci miláčik spokojný a aby bola praktická aj pre jeho majiteľa, či už pri čistení, alebo prenášaní a pohybe, všeobecne.

Ján Šimák svojimi aktivitami, zúčastňovaním sa na realizácii početných drobnochovateľských podujatí Obce Kovačica a južného Banátu a podporou, ktorú individuálne dáva drobnochovu v lokálnom prostredí, predstavuje svojráznu ochrannú značku Padiny a Obce Kovačica.

Svojich zákazníkov, rovnako aj známych, mnohokrát obdaroval, pričom stále našiel priestor pre fungovanie svojej podnikateľskej činnosti. Úprimnosťou, šľachetnosťou, usilovnosťou a húževnatosťou predstavuje najlepší príklad jednotlivca v spoločnosti, v rámci ktorej žije, zároveň vracia nádej a vieru v rytierstvo.

Popri všetkých podnikateľských a drobnochovateľských aktivitách Jána Šimáka v jeho Padine poznajú aj ako výborného kuchára, ktorý svojou schopnosťou spríjemňuje mnohé spoločenské podujatia. „Niet nad potešenie z dobre odvedenej práce,“ hovorí náš spolubesedník.

V Padine, hovorí Ján, vládne mienka, že kto má rád živočíchy, ten má rád aj ľudí. Viera sa chráni, reputácia sa buduje a dobrých ľudí treba rešpektovať, bez ohľadu na to, do ktorej národnosti alebo k vierovyznaniu patria. Preto Ján tvrdí, že je potrebných viac ľudí v našom prostredí, ktorí by mali poslanie zachovať ešte to málo ľudských hodnôt, čo tuná zostalo.

39 /4926/ 26. 9. 2020

15

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S VČELÁROM JOZEFOM GAŠPAROVSKÝM ZO SELENČE

Apiterapiou k zdraviu Miroslav Pap

A

vedomosti, či kontakty na iných včelárov, odborníkov, dokonca na apiterapeutické spoločnosti.

Zlúčenie apiterapie a cestovného ruchu je veľmi populárne najmä v Ukrajine a v Slovinsku. Tieto štáty jednoducho vedia zlúčiť potenciál apiterapie a cestovného ruchu.“ Ako ľudia reagujú na apiterapiu a aké sú jej výsledky? „O apiterapiu je čoraz väčší záujem, no v našom štáte je to v porovnaní s ostatnými v začiatočnej fáze. U nás vo včelej klinike, ktorá sídli pred Báčskym Novým Selom, sme mali aj mno-

piterapia je voľne povedané liečenie včelími produktmi a včelami všeobecne. V určitom zmysle možno povedať, že ide o veľmi účinnú alternatívnu medicínu, ktorej základom sú včely a látky, ktoré vyprodukujú.

Keď sa spomenie včelí produkt, tak prvá asociácia sa vzťahuje práve na med. No včely vyprodukujú omnoho viac produktov okrem medu, ktoré sú pre človeka veľmi prospešné. Apiterapia práve dokazuje dôležitosť a význam včiel a včelích produktov v našom živote.

Apiterapii sa venuje aj Jozef Gašparovský zo Selenče spolu s manželkou Máriou, synom Dávidom a dcérou Izabelou. Základ si postavili na včelárstve, z ktorého potenciál vystihli v liečebných procesoch, o ktorých nám viac povedal samotný včelár Jozef Gašparovský. Rodina Gašparovská si tvrdou prácou založila včeliu kliniku, ktorá dnes ponúka zákazníkom rôzne liečebné procesy a včelie produkty.

Kedy ste začali včeláriť a ako ste prišli k nápadu založiť si Včelár Jozef Gašparovský (foto: z archívu J. Gašparovského) včeliu kliniku? „Tohto roku je to presne 20 rokov, čo sa zaobe- hých zahraničných doktorov, ktorí ráme včelárstvom, a o liečebný skúmali tieto liečebné metódy. program sme sa začali zaujímať Prostredníctvom súčasných prípred 10 rokmi. V tom čase sme strojov napríklad zmerali funkčrealizovali mnohé projekty. Spo- nosť jednotlivých ľudských orgálupracovali sme so Slovenskou nov a po 30-minutovom pobyte poľnohospodárskou univerzitou v api domčeku ich opäť zmerali v Nitre, s Katedrou včelárstva pri a výsledky boli také, že jednotlivé Národnej univerzite pre prírodné orgány fungovali až o 20 percent a environmentálne vedy Ukrajiny lepšie. Apiterapia určite nemôže (NUPEVU) v Kyjeve, potom s rôz- škodiť nikomu, ona iba pozitívne nymi včelárskymi organizáciami vplýva na zdravie človeka. Zatiaľ v Ukrajine, Moldavsku, Rusku, máme iba pozitívne ohlasy ľudí, Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, ktorí u nás pobudli. Za uplatňovaSlovinsku. Jednoducho vymie- nie liečebných procesov a výrobu ňame si názory, pretože každá najrôznejších liečivých výrobkov jedna spolupráca prináša nové sme získali početné ocenenia tak

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ším cieľom je, a už sa nám to do určitej miery aj podarilo, rozviť vidiecky a zdravotný cestovný ruch.

Pre návštevníkov sme prichystali aj ubytovacie kapacity, takže tu môžu pobudnúť dlhšie v rámci liečebného procesu a pritom si pozrieť aj krásy našej obce, ale aj širšieho regiónu. Pre turistov podľa potreby organizujeme aj rôzne túry po okolitých atrakciách.“ Aké liečivé formy ponúka vaša včelia klinika? „Včela je jediný hmyz, ktorý vyprodukuje látky, ktoré môže využívať sám človek. Sú to najmä liečivé látky, ktoré možno využiť na viacero spôsobov, no netreba zabúdať, že nám včely ponúkajú omnoho viac.

V našej včelej klinike sme rozvinuli dve liečivé metódy. Prvá je ukrajinsko-ruská metóda a jej princípom je pobudnutie človeka vo včeľom energetickom poli, čiže vo včelej aure.

Počas toho pobytu sa telo uvoľní a dostáva sa do relaxačno-liečivej fázy, čiže začína akoby bojovať samo so sebou, lebo eliminuje všetky vonkajšie negatívne vplyvy.

Inhalácia liečivými látkami z úľov (foto: z archívu Výsledkom toho je J. Gašparovského) odbúranie rôznych chorôb a tým vlastne mi. Z jednej strany je Karađorđe- aj stresu a napätia. Táto metóvo, potom zo západnej strany je da sa realizuje v špeciálnom api Dunaj, popri ktorom sú tiež lesy, domčeku. Tá druhá má základ nablízko je aj Lovecký revír Plavna. v Nemecku a spočíva v inhalácii Je tu celkovo veľmi veľa lesov, so vzduchom, ktorý sa nachádza dokonca aj agátové lesy príťažlivé vo včeľom úli. Na úľ je napojený pre včely a menej plodná pôda, ventilátor, prostredníctvom ktočiže v nevysadených oblastiach rého sa saje vzduch z úľa a človek dominujú rôzne byliny, ktoré sú vdychovaním dostáva do tela 26 vhodné pre včely. Z druhej strany rôznych liečivých látok, ktoré sú toto miesto, presnejšie celkovo vhodné na regeneráciu celej dýObec Báč má kultúrno-historic- chacej sústavy, a keďže sa vzduch ký potenciál, ktorý je príťažlivý dostáva aj do pľúc, tým činom pre turistov. Čiže máme pevnosť sa liečivé látky dostávajú aj do a františkánsky kláštor v Báči, krvného obehu. Princíp inhalácie potom stredoveký monastier je veľmi rozvinutý aj v Slovinsku, v Bođanoch a iné pamiatky. Na- kde sme to vlastne boli aj pozrieť.“ doma, ako aj v zahraničí. Boli sme vyhlásení za Brand Báčky –pre rozvoj vidieckych prostredí, ekonomiky a cestovného ruchu. Na Novosadskom veľtrhu sme získali zlatú medailu za celkovú kvalitu výrobkov a služieb, potom tiež zlatú medailu Vedeckého inštitútu pre potravinárske technológie v Novom Sade (FINS) a na Medzinárodnom veľtrhu organickej výroby v Travniku.“ Prečo ste sa rozhodli včeláriť práve v Báčskom Novom Sele? „Toto mesto sa nachádza medzi chránenými prírodnými oblasťa-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Aké produkty ešte vyrábate, samozrejme, okrem medu? „Keď poviete včelárstvo, tak ľudia myslia predovšetkým iba na med, no včely toho vyrábajú omnoho viac. Napríklad vyrábame propolis ako kvapky, alebo ako prach, ktorý má predovšetkým antibakteriálne účinky. Ďalej je veľmi známa materská kašička, ktorá disponuje látkami, ktoré sú zdraviu

prospešné. Potom je tu ešte peľ, ktorý je veľmi účinný v liečbe, ibaže ťažko dostupný. Tieto produkty, ako aj liečivé byliny kombinujeme s medom, a tým máme ešte rozšírenejšiu ponuku. Zaoberáme sa výrobou rôznych krémov, ktorých základom je vosk, propolis a liečivé rastliny. Do niektorých dávame aj menej polenu, či dokonca aj včelí jed. Sú to krémy na kĺby,

Stacionárne včelárstvo postačujúce v tomto okolí

potom krémy proti hemoroidom, ekzémom či plesňovým infekciám, ako aj rôzne kozmetické krémy na základe liečivých rastlín, ktoré sú ekologicky dopestované.“ Aké plány máte do budúcna? „Odrobili sme už dobrý kus práce. Začiatky neboli ľahké, no stálo to za to. Od samotného začiatku s niekoľkými úľmi až po dnešných 130 úľov. Žiť s včelami je niečo

jedinečné. Sú veľmi organizované a my ako ľudia by sme sa mohli veľa od nich naučiť. Čo sa týka ďalších plánov, samozrejme, máme ešte veľa toho pred sebou. Všetci spoločne dúfame, že sa záujem ľudí o apiterapiu v našej včelej klinike ešte viac zväčší. Budeme naďalej pokračovať s produkciou kvalitných produktov a ponukou liečivých procesov.

Api domček

STARÁ PAZOVA

Schodište s novým výzorom

Z

Anna Lešťanová

amestnanci staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića vždy vedia príjemne prekvapiť s novinkami v ich ustanovizni. Okrem pravidelnej

činnosti s čitateľmi a návštevníkmi, ktorí si v priestoroch knižnice môžu prečítať i noviny a časopisy, a usporadúvania podujatí tentoraz nový výzor schodišťa zaujal veľkú pozornosť tamojšieho obyvateľstva.

Schody, ktoré vedú do knižnice v tzv. Bielej budove na Námestí Dr. Zorana Đinđića, po letných prázdninách dostali celkom nový

Namaľované populárne postavičky z detských Ako správne napísať? rozprávok • ĽUDIA A UDALOSTI •

a nezvyčajný výzor. Postavičky z populárnych detských bájok a poučné pravopisné nápisy sú azda tým najkrajším smerovníkom ku knihám.

Pred začiatkom nového školského roka a na ideu Dragany Milašovej, riaditeľky knižnice, cesta ku knihám najmä pre najmladších čitateľov je tentoraz spestrená.

Okrem namaľovaných postavičiek

z bájok na schodišti sú vypísané i niektoré najzaujímavejšie tituly rozprávok a pravopisné pravidlá, ktoré si neraz musíme všetci overiť. Tentoraz tieto najvypuklejšie pravopisné omyly sa vzťahujú na srbský jazyk, kým v ďalšej fáze, ako sa dozvedáme v pazovskej bibliotéke, to urobia i v slovenskom jazyku.

Foto: z archívu knižnice

Najčítanejšie tituly z bájok 39 /4926/ 26. 9. 2020

17

DETSKÝ KÚTIK

Domčeky M

ilí kamaráti, prezradím vám jedno tajomstvo – kreslila som iba domčeky, keď som bola škôlkarkou , a preto sa mi tieto práce veľmi páčia. Čo najradšej vy kreslíte?

Danuška Hana Funtíková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Leonóra Činčurákov á, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnic a

Dávid Mojžiš, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Klaudia Hegedišová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Ky sáč

Michaela Pavlovová, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Nikolína Domoniová , 4.

3, ZŠ Bratstvo, Aradáč

Tea Privizerová, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

, abová, 6. 2 Valentína S ra, Kysáč tú Š ZŠ Ľudovíta

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVIII 26. 9. 2020

rozhľady

AKTUÁLNE

Vypaľovanie strnísk a pálenie rastlinných zvyškov je zakázané Ľubica Sýkorová Na našich poliach intenzívne prebieha zber poľnohospodárskych plodín. Každoročne sa práve v tomto ročnom období mnohé polia zmenia na spálenisko. Mnohí pestovatelia sa chcú po zbere zbaviť rastlinných zvyškov a pritom si neuvedomujú, ako tým ubližujú prírode.

Na popol sa menia rastliny, Aj v tomto roku Ministerstvo ho Inštitútu pre rastlinnú nižšie i vyššie živočíchy, hniezda životného prostredia, Minister- výrobu a zeleninárstvo vtákov, ba niekedy v plameňoch stvo pôdohospodárstva, lesné- pripomínajú pestovateľom, končí i život človeka, ktorý oheň ho a vodného hospodárstva a aký negatívny vplyv má spazaložil. Táto činnosť sa opakuje Ministerstvo vnútra Republiky ľovanie rastlinných zvyškov aj na jar, či v lete po žatve, keď Srbsko pokračujú vo svojej na životné prostredie, ale aj sú vypaľované strniská. Vypa- činnosti zameranej na zvyšo- na kvalitu pôdy. V dôsledku ľovanie a zakladanie ohňov sú vanie povedomia verejnosti spaľovania zvyškov po zbere najčastejšou príčinou vzniku o veľkom nebezpečenstve a sú prerušené všetky pozitívne požiarov v prírode, ktoré majú potenciálnych škodách, ktoré mikrobiologické procesy a doza následok mnohokrát nevy- môže spôsobiť nezodpovedné chádza k strate väčšiny živín a čísliteľné škody. V dôsledku pálenie pozberových rastlinných organických látok v pôde. požiarov v prírode dochádza k zvyškov a vypaľovanie strnísk na Väčšina poľnohospodárov si ničeniu prirodzených stanovíšť otvorenom priestranstve. Spo- je vedomá škodlivých následkov rastlinných a živočíšnych druhov, ločne apelujú na občanov, aby k spaľovania zvyškov plodín, ale k narušeniu ekologickej rov- takémuto protizákonnému a pre pre nedostatok mechanizácie a nováhy v prírode, k znižovaniu spoločnosť a prírodu škodlivému krátke obdobie medzi zberom rozmanitosti života na Zemi, k konaniu už viac nedochádzalo. úrody a sejbou sa uchýli k tomuvzniku rozsiahlych ekonomic- Úmyselným vypaľovaním do- to riešeniu. Aj napriek vysokým kých škôd. Požiare sa taktiež chádza k porušovaniu zákona pokutám len v minulom roku podieľajú na globálnom otep- o ochrane pred požiarmi a o bolo v Srbsku zaregistrovaných ľovaní a tvorbe skleníkového ochrane prírody. Za porušenie 19 000 otvorených požiarov, efektu. Prirodzenou súčasťou týchto zákonov môžu občania ktoré si vyžiadali zásah hasičov. dymu sú škodlivé a pre zdravie dostať vysoké pokuty.

Všetci si musíme uvedomiť, že nebezpečné plyny.

Aj odborníci z novosadské- dôsledky, ktoré má vypaľova-

Číslo 19/ 2018

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena sóje a pšenice

Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade bol v období od 14. do 18. 9. zaznamenaný rast cien pšenice a sóje. Súdiac podľa dopytu po sóji je táto olejnina na domácom trhu čoraz viac žiadanejšia.

Absencia ponuky v predchádzajúcich dvoch týždňoch a nižšie výnosy, ako sa očakávalo, viedli k rastu jej ceny.

V uvedenom období sa predávala za 43,00 din./kg bez DPH (47,30 din./kg s DPH). Potrebné je zdôrazniť, že vývozcovia nie sú na tejto cenovej úrovni. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola cena tejto olejniny vyššia o 7,5 %.

Trh s kukuricou je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, keď bola táto obilnina najvyhľadávanejšou komoditou, pokojnejší. Burzové zmluvy boli uzatvárané v cenovom rozpätí od 15,20 din./kg do 15,50 din./kg bez DPH. Pri porovnaní s cenou z predchádzajúceho týždňa kukurica si udržala stabilnú cenovú hladinu.

V dôsledku zvýšeného dopytu vývozcov a mlynárov po pšenici sa jej cena zvýšila.

Jej cena sa pohybovala od 18,05 do 18,50 din./kg bez DPH (19,86 – 20,35 din./ kg s DPH).

Cena slnečnice bola 37,50 din./kg bez DPH (41,25 nie strnísk a din./kg s spaľovanie rastDPH). ○ linných zvyškov po zbere plodín, sú tak na flóre, ako aj na faune nezmerateľné a dlhotrvajúce. ○

Z obsahu Keď krákala vrana vrane s. 2 a 3

Nebezpeční škodcovia obilnín v jesennom období s. 4 a 5

Bez trvaliek sa nezaobíde žiadna záhrada

I

s. 6

19

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (16)

Keď krákala vrana vrane…

DrSc. Ján Babiak Pomerne rôznorodá čeľaď krkavcovitých (Corvidae) je skupina vtákov, ktorá preferuje výlučne suchozemské priestranstvá. U nás žije viac rodov, ale najviac druhov má rod vrán (Corvus) – až štyri (vrana popolavá, havran poľný, krkavec čierny a kavka tmavá).

Po jednom druhu u nás má rod strák (Pica) a sojok (Garrullus).

I

de o veľké, najčastejšie tmavo sfarbené, len zriedkavo pestré spevavce. Sú to robustne stavané vtáky so silnými nohami, vďaka ktorým sa rýchle pohybujú po suchu, no sú aj dobrí letci. Majú silný a dlhý zobák. Tieto operence žijú všade okrem arktických priestorov. Prítomné sú na lúkach, ale aj v lesoch, na nížine, ale aj vo vrchoch. Je to čeľaď všestranných schopností. Majú dobre rozvinuté ňuchové ústroje ako máloktoré zo spevavcov a okrem toho aj ostrý zrak a sluch. Patria k spevavcom, ale spevavé schopnosti až na škrečanie a krákanie nie sú závideniahodné. Zato hlasovo stoja vysoko a niektoré v uzavretom priestore (klietke) možno naučiť aj jednoduchším slovám.

Majú nesmierne možnosti učenia, prispôsobovania sa, aj pamätania a prenášania skúseností. Sú všežravce. Žijú spoločenským životom, niektoré aj počas hniezdenia, keď vytvárajú kolónie. Hniezdo si stavajú vysoko na stromoch a len niektoré druhy v skalách a dutinách. Nie sú sťahovavé, ale ich spôsob života je túlavý a v zime vedia byť aj prelietavé.

VRANA POPOLAVÁ (VÝCHODOEURÓPSKA) – CORVUS CORNIX, Linné 1758 U nás je najčastejšia. Len donedávna bola považovaná za poddruh patriaci vrane túlavej.

Od západoeurópskeho variantu sa rozlišuje iba farbou peria. Vrana popolavá má rada otvorené priestranstvá a okrem obdobia hniezdenia žije vo väčších kŕdľoch.

Nie je isté, či je v podmienkach nášho podnebia nesťahovavá, lebo sa vie posunúť aj južnejšie.

Aj svojím spôsobom života je po-

20

II

tulná a potom v zime aj prelietavá.

Ide o plachého vtáka.

Rozšírenie: Už z jej mena možno vidieť, že ide o východoeurópskeho vtáka. Vybrala si drsnejšie podnebie od svojho západného rodáka, ale severnejšie od 60 ºs.

Vrana popolavá

z. š. tento druh má len letný hniezdny areál a v jeseni sa sťahuje južnejšie. Celoročný areál sa eviduje v štátoch bývalého Východného bloku a Juhoslávie, ale aj v Taliansku, Grécku a severnej časti Blízkeho východu.

Sťahovavce zimujú na priestoroch južného Anglicka, Nemecka, ale aj južnejšie.

Biotop: Vrana popolavá je vtákom širokej kultivovanej stepi, prelínanej stromami. Preferuje okraje polí a lesov, ale aj pobrežnej vegetácie vodných tokov a jazier a pri hniezdení sa nevyhýba ani umelým lesným porastom, vetrolamom, parkom a porastom vysokých ovocných sadov.

Rozlíšenie: Vrana popolavá má čiernu hlavu, krídla a chvost, aj na hrvoli má vejárovitú čiernu škvrnu. Ostatná časť tela je sivá, špinavošedá až popolavá. Samček

a samička sú rovnako sfarbení, samček je trochu väčší od samičky. Mláďatá s operením rýchle dostávajú sfarbenie rodičov, ale pohlavnú zrelosť dosiahnu len v druhom roku. Dovtedy žijú v kŕdľoch dospievajúcich vrán.

Hniezdenie: Hniezdi na okraji lesa, v korune vysokých stromov, vo výške aj do 10 m. Už vo februári sa párik vykradne z kŕdľa, nasleduje dvorenie a párenie.

Pár vysedáva spolu a samček sa tichým spevom a ježením peria snaží ešte viac upevniť ich vzájomnosť. Nakoniec začne stavať mohutné, ľahko viditeľné hniezdo.

Ako stavebný materiál mu slúžia konáriky, korienky, mäkké bylinky, ale aj srsť živočíchov. Hniezdo je otvorené, miskového tvaru, do ktorého samička znesie 4 – 6 zelenkastých vajec, pokrytých sivohnedými škvrnami. Znáška je raz v roku. Inkubácia trvá 17 – 18 dní, na vajciach sedí samička a samec jej nosí potravu. Hniezdna starostlivosť o mláďatá trvá ešte jeden mesiac.

Potrava: Je všežravec, ale uprednostňuje mäsitú potravu. Nie je prieberčivá, konzumuje aj hmyz a drobné stavovce na poliach, ako aj ryby a žabky v polovyschnutých mlákach. Vie byť aj lúpežník a vyrabovať vtáčie hniezda, aj brloh drobných cicavcov. V jeseni loví aj mladé hraboše, ale pochutí si aj na zrejúcej kukurici a ovocí. Má aj svoju pochúťku – orechy. V zime sa uspokojí s odpadkami na hnojiskách, smetiskách a vie prekutať aj odpadkové koše a odkvapové rúry na streche.

Hlas: Je hlučná a ozýva sa drsným „krrá-krrá-krrá“. Vo vzájomnej konverzácii sa ozýva tichým, mäkkým „verrr, verrr“, ale v nebezpečenstve svojich predátorov straší prenikavým „krrr, krrrr“.

Vie byť aj úporne mĺkva, aby na seba neupútala Havran poľný

pozornosť.

HAVRAN POĽNÝ – CORVUS FRUGILEGUS, Linné 1758 Je to eurázijský vták. Jeho stály areál je stredná časť Európy. Nenájdeme ho v Škandinávii a na Islande, kým jadransko-egejské prímorie je zimoviskom tohto druhu. V Rusku, okrem celkom na severe, na jar len hniezdi a v jeseni sa sťahuje do teplejších krajov. Panónska nížina je hraničný juhozápadný areál havrana, ale túto hranicu posúva na juh. Jeho biotop sú nížinné priestranstvá a pahorkatiny. Vyšší kopcový terén si vyberie, len ak v rovine nie sú stromy. Najradšej si vyberá poľné lesíky, vysoké stromoradia, vetrolamy a zalesnený intravilán.

Je to čierny vták, trochu menší aj štíhlejší od vrany popolavej.

Od všetkých vrán ho môžeme rozpoznať po bielom koreni zobáka a nesúvislom operení nôh („neforemné nohavice“). Mláďatá sa skôr podobajú vrane čiernej (západoeurópskej) a pravé príznaky havrana poľného nadobúdajú po druhom roku. Mimo reprodukčného obdobia žije v kŕdľoch, niekedy až vo veľkých. Hniezdi na stromoch, spravidla v kolóniách.

Veľké neúhľadné hniezdo vo vrchu konárov stavia zo suchých vetvičiek a vnútro vystiela machom, trávou a listami. Hoci materiál donášajú obaja rodičia, hniezdo stavia iba samička, ktorá potom znesie 3 – 5 (6) vajec žltkastej alebo belasej farby s hnedými škvrnami. Znáška je raz do roka, inkubácia trvá 18 – 19 dní. Samček

39 /4926/ 26. 9. 2020 sa vtedy stará o stravovanie. Hniezdna starostlivosť o mláďatá trvá 30 – 35 dní, ale rodičia sa o ne starajú aj po vyletení. Živí sa rastlinami aj živočíchmi. Z rastlín konzumuje semená obilnín, slnečnice, konopy, tekvíc a repy.

V jeseni konzumuje ovocie (jablká, hrušky, slivky). Zo živočíchov požiera bezstavovce (slimáky), hmyz, drobné stavovce (užovky, hraboše) a zriedkavejšie aj vajíčka a mláďatá vtákov. V zime mu zostávajú už len odpadky a zdochliny.

Ako spoločenský druh má širokú škálu hlasových prejavov. Sú to nosové „grá-gra-gra“, ale aj „ká-kráá“ a v párení aj tiché, vrčivé štebotanie. Mláďatá z hniezda volajú pískavými zvukmi.

KRKAVEC ČIERNY – CORVUS CORAX, Linné 1758 Je vtákom severnej pologule. Obýva celý starý kontinent okrem severozápadných častí strednej Európy. Jeho biotop sú lesnaté oblasti hornín a nížin, aj slatiny a skalnaté útesy vrchov.

Je najväčším zo všetkých vrán. Aj na hrdle môže ježiť perie, čo ho robí ešte mohutnejším. Je čierny, kovovolesklý. Má veľký silný zobák.

Aj krídla majú podobu dravcov.

Ich dĺžka mu umožňuje plachtiť vo výšinách, je to „orol“ medzi vranami. Aj napriek tomu je obozretný, nedôverčivý a inteligentný.

Spôsobom života je pravá vrana.

Krkavec čierny

Je potulný, pokrýva priestranné teritórium a žije v trvalých pároch.

Nezabúda ani na svoje staré hniezdo. Stavia ho na strome alebo na skalách a vracia sa doň už včas na jar. Po oprave, robí to samička, samec nosí materiál, samička znesie 5 – 6 vajec s početnými sivohnedými škvrnami. Inkubácia trvá tri týždne a mláďatá kŕmia obaja rodičia. Stravuje sa tým,

čo nájde. Loví drobné stavovce (cicavce, vtáky), ale konzumuje aj hmyz a obilie. Nájde si aj odpadky či zdochliny. Keď ich nezožerie, vie ich zahrabať naneskôr. Hlási sa prenikavým hrdelným „krrok-krrok-krrok“, alebo „prrak-prrak“.

Varovný zvuk je zvonivé „tonk“, „klong“, ale vie aj napodobňovať iné vtáky, aj ľudský hlas.

KAVKA TMAVÁ – CORVUS (COLOEUS) MONEDULA, Linné 1758 Je to hlavne európsky vták. Žije tu celoročne a len v západných častiach Ruska má hniezdny letný areál a v jeseni sa sťahuje na prímorie na juh a západ. Svoj primárny lesovo-hájový biotop kavka dnes už vystriedala útesmi, zrúcaninami a starými stavbami

aj odpadky. Kavka má bohatý repertoár hlasových zvukov. Ten vábivý je hlasné „kjak“ alebo „kjá“, tiež „čjek“, čjak“. Varovný hlas je vrieskavé „errr“, ale pozná aj tiché džavotanie.

STRAKA OBYČAJNÁ (ČIERNOZOBÁ) – PICA PICA, Linné 1758 Je eurázijským vtákom. Obýva celú Európu okrem najvyšších pohorí a Islandu. Najradšej vyberá nížinnú otvorenú krajinu

Straka obyčajná

Kavka tmavá

v mestách a dedinách.

Je najmenšia z vrán. Má tmavosivé až popolavé telo, ale čiernu čiapočku, krídla a chvost. Mláďatá sú hnedočierne. Žije družným životom v stabilných pároch. Hniezdi v priliehavých dutinách stromov, skál, ale aj budov, a na komínoch, obyčajne v kolóniách. Ak je v puklinách priestor, samička ho vystelie konárikmi a mäkkým materiálom. Potom tam znesie (3) 4 – 6 (7) modrozelených škvrnitých vajec. Inkubácia trvá 18 – 20 dní. Hniezdna starostlivosť je 30 – 36 dní a po výlete rodičia bdejú ešte dva mesiace. Potom už nasleduje život v kŕdľoch. Je všežravec, no dominuje rastlinná potrava (semiačka obilnín). V čase odchovu mláďat bielkoviny získava lovom hmyzu (pavúky, chrústy), bezstavovcov, ale aj rabovaním vajec a mláďat vtákov a chytaním netopierov.

V zime okrem zrnitej stravy zožerie

zriedkavo šteboce „šak-čak“, alebo „šakerak“, ale v nebezpečenstve vie čušať.

SOJKA ŠKRIEKAVÁ (OBYČAJNÁ) – GARRULUS GLANDARIUS, Linné 1758 Je to eurázijský vták. Obýva celú Európu okrem najsevernejších častí. Nie je sťahovavá. Jej biotop sú listnaté a miešané lesy, ale vie si zabehnúť aj do záhrad a parkov.

Najčastejšie sa drží v hustých krovinách.

Sojka je menší vták červenkasto-hnedej farby, s čiernymi fúzami, krídlami a chvostom. Brada, hrdlo a kostrč sú biele. Na bokoch krídel má modro-bielu vzorku a na hlave pásikavú čiapočku. Mláďatá sú tmavšie a menej sfarbené. Na zemi sa pohybuje skokmi, pri lietaní má vlnivú dráhu letu. Je hlučná, ale plachá. Pri hniezdení stavia plytké tanierovité hniezdo v korune stromu, zo šikovne prepletených konárikov. Samička znesie 5 – 6 alebo aj viac zelenkastých vajec s drobnými škvrnami.

Na nich striedavo sedia obaja rodičia. Inkubácia trvá 16 – 17 dní a hniezdna starostlivosť ďalšie tri týždne. Stravuje sa plodmi (bobule) a semenami stromov (žalude, bukvice, lieskovce, oriešky), ale

s vysokými stromami, ako aj pahorkatiny so záhradami a lesíkmi.

Ide o menšieho vtáka s pomerne dlhým chvostom. Na trupe jej dominuje biela farba, okrajové časti tela sú lesklé čierne, na slnku sa prelievajúce do modrej a zelenej farby. Ide o inteligentného, prefíkaného vtáka, ktorý je v stálom pohybe od svitu do mrku. Aj miesto nocľahu si spravidla plánovane vyberie a na ňom zotrváva.

Okrem pri hniezdení žije v hlučných menších (v zime veľkých) kŕdľoch, v neustálej škriepke („stračí snem“). Hniezdo si stavia z konárikov, ktoré je veľké, guľovité, zhora pokryté, v dolnej časti spevnené blatom s mäkkou výstelkou.

Samička raz v roku znáša 5 – 7 zelenkastých hnedoškvrnitých vajec.

Inkubácia je 17 – 18 dní, Sojka škriekavá hniezdna starostlivosť 3 – 4 týždne. Stravuje sa príležitostne, v zime plodmi (bo- aj vajíčkami a mladými vtákmi, buľami), odpadkami, zdochlinami, v období odchovu mláďat aj hmyna jar a v lete hmyzom, červami, zom, červami a ulitníkmi. Na zimu mäkkýšmi a drobnými cicavcami. si vie uschovať žalude a keďže na Je o nej známe, že rabuje vtáčie ne aj zabudne, lesníci ju volajú násady vajec a mláďatá, pričom „lesný záhradník“. Varovný hlas to robí s osobitným krikom, až je škrekľavé „kšrré“, alebo „skeirk“, vreskom („stračie hody“). Hlási ale hlási sa aj s „krehk-krehk“, aj sa drsne a nemelodicky. Najviac „reeč-reeč“. Vábivý spev je nosné škrekoce „kek-kek-kek...“ výstražne ťahavé „pijeh“, „píí-ou“, „hieé“...  osobite hlasno „če-če-če-če“, a len Fotografie: z internetu

III

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Vošky – nebezpeční škodcovia obilnín v jesennom období Ing. Ján Tancik, PhD. Vošky, Aphididae, Sternorrhyncha, (srb. biljne / lisne vaši) na obilninách sa vyskytujú každý rok vo väčšej alebo menšej miere.

Je to drobný hmyz, ktorý sa živí vyciciavaním štiav z pletív rastlín. Na obilninách sa vyskytujú od vzchádzania porastu v jeseni, najmä ak je jeseň dlhá a nadmerne teplá.

N

a jar sa v porastoch začínajú vyskytovať od apríla a maximálny výskyt je obyčajne začiatkom júna, keď v prípade silného výskytu môžu spôsobiť aj významné škody. Neskoršie, od polovice júna, populácia vošiek postupne klesá. Koncom júna ich už v porastoch obilnín niet, migrujú na divorastúce rastliny z čeľade Poaceae a po žatve na vzídené rastliny obilnín z výdrolov.

Neskoršie z týchto rastlín migrujú na vzchádzajúce rastliny ozimín.

V jesennom období obyčajne nezapríčiňujú významné priame škody, ale môžu významne škodiť nepriamo, prenosom vírusových ochorení.

Na obilninách sa vyskytuje viac druhov vošiek, okolo 10 druhov.

V strednej Európe najvýznamnejšie sú tri druhy: voška ovsená (srb. velika žitna vaš), Sitobion avenae; voška trávová (srb. ružina vaš), Metopolophium dirhodum a voška čremchová, Rhopalosiphum padi.

VOŠKA OVSENÁ Telo neokrídlenej živorodej samičky je štíhle, vretenovité, dlhé 1,3 – 3,3 mm, najčastejšie žltozelenej, ale môže byť aj zelenej alebo červenkastej farby. Tykadlá sú hnedožlté s tmavším koncom.

Chvostík je kratší ako sifunkuly, svetložltý, pri báze mierne zaškrtený. Nohy sú žlté, konce stehien a holení tmavšie. Okrídlená živorodá samička je trochu menšia, podobná neokrídlenej, ale s výraznou kresbou na brušku. Vajíčka sú po nakladení zelené, neskôr čierne.

Voška ovsená je monocyklický druh, jej vývin prebieha bez zmeny hostiteľskej rastliny. Prezimuje

22

IV

dicyklické druhy vošiek. Prezimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to sú ruža, niekedy jahoda alebo repík lekársky. Sekundárnymi hostiteľmi sú obilniny a rôzne druhy tráv. Na obilninách sa objavuje v máji, pričom najpočetnejšia je od polovice júna, potom populačná hustota klesá. Vyskytuje sa takmer výhradne len na listoch.

V jeseni prelieta opäť na primárne hostiteľské rastliny, na ktoré kladie vajíčka, ktoré prezimujú. Do roka má niekoľko generácií. Škodlivosť tejto vošky spočíva väčšinou v cicaní štiav na vrchnej strane listu a na steblách, v klasoch sa vyskytuje len ojedinele. Pri

v štádiu vajíčka na oziminách a na rôznych trávach. V porastoch obilnín sa objavuje na začiatku steblovania pšenice v apríli. Žijú najprv na listoch a po vyklasení prechádzajú do klasu a tu sa stávajú dominantným druhom. Prvé okrídlené jedince sa objavujú hlavne koncom mája a v júni. Najintenzívnejší nálet na obilniny prebieha krátko pred alebo počas klasenia.

V priebehu roka má niekoľko generácií. Táto voška sa vyskytuje najmä na okrajoch polí, populácia môže byť až 3- – 4-násobne väčšia na okraji poľa ako v jeho strede.

Priama škodVzchádzajúci porast pšenice livosť tejto vošky sa prejavuje pri premnožení predovšetkým premnožení dochádza k deformácicaním na klasoch. Nepriama ciám a žltnutiu listov. Nepriame škodlivosť je vysoká, a to najmä škody vznikajú prenosom vírusov, prenosom vírusu žltej zakrpate- najmä vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BZDV) a vírusu mozaiky nosti jačmeňa (BYDV). kukurice (MMV).

VOŠKA TRÁVOVÁ VOŠKA ČREMCHOVÁ Telo neokrídlenej živorodej saTelo neokrídlenej živorodej samičky je dlhé 2 – 3 mm, vajcovitého tvaru a žltozelenej farby s tmavším mičky je dlhé 2,4 – 2,8 mm, oválne, pozdĺžnym pruhom na chrbtovej trávovozelené s tmavozelenou strane. Sifunkuly sú štíhle, rovna- mramorovanou kresbou. Medzi ko sfarbené ako telo. Okrídlená tmavými sifunkulami je hnedočerživorodá samička sa podobá na vená škvrna. Hlava je svetlohnedá neokrídlené, ale má hnedú hlavu (pri okrídlených formách spolu a hruď. Sifunkuly a tykadlá sú s hruďou čierna). Tykadlá sú takmer tmavé. Voška trávová patrí medzi čierne, tretí článok je žltý. Sifunkuly

sú pomerne krátke, tmavohnedé, na špičke takmer čierne. Chvostík je čiernohnedý. Nohy sú svetložlté, chodidlá a koniec holení sú čierne. Patrí medzi dicyklické vošky. Primárnou hostiteľskou rastlinou je čremcha obyčajná (Prunus padus). Sekundárnymi hostiteľskými rastlinami sú obilniny (najmä jačmeň siaty, ovos siaty, pšenica letná a kukurica siata), ale aj niektoré druhy tráv. Vývin na sekundárnych hostiteľských rastlinách je podobný ako pri voške trávovej, ale vyskytuje sa hlavne na spodných častiach listovej čepele a v listových pošvách.

Okrem priamej škodlivosti prenáša na obilninách aj mnohé vírusy. Je považovaná za najvýznamnejší vektor vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV). ŠKODLIVOSŤ VOŠIEK Vošky na rastlinách, a tak aj na obilninách škodia priamo a nepriamo. Priamo škodia vyciciavaním štiav z listov, stoniek a klasov.

Vyciciavaním štiav vošky odčerpávajú značnú časť asimilátov.

Zníženie úrody môže byť aj 40 %. Priame škody sú významné v podmienkach vysokého výskytu vošiek na klasoch vo fáze mliečnej zrelosti a mliečno-voskovej zrelosti, čo má za následok zníženie počtu zŕn v klase, zníženie HTZ a tým aj zníženie úrody.

Nepriame škody vznikajú stratou asimilačnej plochy v dôsledku prekrytia listov hubami na miestach, kde sa nachádza medovica. Medovica je tekutina obsahujúca cukry, ktorú vylučujú vošky a olepujú rastlinu. Na tieto miesta sa sťahujú huby – černe, ktoré prekrývajú asimilačnú plochu rastliny.

Oveľa vážnejšie nepriame škody môžu vošky spôsobiť prenosom vírusových ochorení. V literatúre sa uvádza okolo 30 druhov vírusov škodiacich na obilninách, ale v Európe hospodársky významné sú len 4, a to: vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf

39 /4926/ 26. 9. 2020

26. 9. − 2. 10. 2020.

POČASIE

luteovirus – BYDV) – srb. virus žute patuljavosti ječma; vírus žltej mozaiky jačmeňa (Barley yellow mosaic virus), vírus miernej mozaiky jačmeňa (Barley mild yellow virus) a vírus zakrpatenosti pšenice (Wheat dwarf virus).

Najviac vyskytujúci a hospodársky najvýznamnejší druh vo Vojvodine je vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa. Tento vírus parazituje na okolo 100 druhoch divorastúcich a pestovaných rastlín z čeľade lipnicovité (Poaceae). Z obilnín sú to: jačmeň, pšenica, raž, ovos a kukurica. Tieto vírusy sa neprenášajú ani mechanicky, ani semenom, ale prenášajú ich iba prezistentné vošky – to sú vošky, ktoré po satí štiav na infikovanej rastline sú schopné prenášať vírus počas celého života.

V literatúre sa uvádza až 25 druhov vošiek, ktoré prenášajú tento vírus.

Najvýznamnejšie druhy sú: voška čremchová, ovsená, trávová, kukuričná (Rhapalosiphum maidis), obilná (Schizaphis graminis) a ďalšie. Zdrojom infekcie sú obyčajne rastliny jačmeňa a pšenice z výdrvu, trvalé trávne porasty, ale aj burinné druhy tráv. Aj kukurica je významným zdrojom nákazy v jeseni, keď vošky z porastov kukurice preletujú na porasty vzchádzajúcich ozimín. Väčšiemu výskytu viróz napomáha teplá a dlhá jeseň, jemná zima a skorá sejba ozimín.

Symptómy na napadnutých rastlinách obilnín týmto vírusom sa začínajú prejavovať neskoro v jeseni, ale najmä až na jar nasledujúceho roku. Infikované rastliny zaostávajú v raste, sfarbené sú do žlta a majú ježovitý tvar. Napadnuté rastliny nevytárajú klasy a po čase sa sušia.

OCHRANA PROTI VOŠKÁM – PREVENTÍVNE OPATRENIA Na zníženie priamych, ako aj nepriamych škôd spôsobených voškami na obilninách je možné vplývať viacerými agrotechnickými opatreniami, ako sú: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne uro-

bená žatva s čím menším rozsypávaním zŕn, zaorávanie rastlinných zvyškov po žatve, ničenie rastlín z výdrola, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne termíny a optimálne hnojenie. Z hľadiska škôd od viróz sejba ozimín by mala byť neskoršie, pri konci agrotechnického termínu, aby rastliny po vzchádzaní boli vystavené možnej infekcii kratšie obdobie. Významné je, aby porasty obilnín nesusedili, najmä jarný jačmeň by nemal byť v blízkosti ozimného. Základným opatrením v jeseni by mala byť skorá likvidácia rastlín z výmrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Prelet infikovaných populácií vošiek a iného hmyzu – vektorov viróz z porastu na porast zabraňujú aj vetrolamy medzi pozemkami.

huby z radu Entomophthorales a rodu Verticillium. Z parazitoidov sú významné druhy z rodov Aphelinus a Aphidius. Nymfy a dospelé samičky požierajú predátory: larvy a imága lienok, Coccinellidae, larvy zlatoočiek, Chrysopidae, larvy pestríc, Syrphidae, dravé bzdochy z čeľade Anthocoridae a pavúky, Araneidae. V prírodných podmienkach sa títo prirodzení nepriatelia vyskytujú aj na Slovensku v rôznom množstve, ale zriedka rozhodujúcou mierou ovplyvňujú populáciu škodcu.

Ale aj tak význam prirodzených nepriateľov netreba podceňovať, ale naopak, starať sa o nich a vytvárať im čím lepšie podmienky na to, aby ich v porastoch pestovaných plodín bolo čím viac. Odborne sa táto starostlivosť o prirodzených

Klasy napadnuté voškami

Pri pšenici môžeme pri slabšej infekcii následok choroby eliminovať miernym zvýšením dávky dusíka, pri jačmeni toto opatrenie má menší efekt.

Na zníženie populácie vošiek výrazne vplývajú ich prirodzení nepriatelia. Vošky majú veľký počet prirodzených nepriateľov z rôznych skupín. Z pôvodcov chorôb, patogénov sú významné

nepriateľov nazýva podpora prirodzených nepriateľov. Ako im môžeme pomôcť a mať z toho osoh? V prvom rade rozumnou aplikáciou pesticídov. Insekticídy aplikovať iba na základe krátkodobej prognózy a po prekročení prahu škodlivosti neaplikovať insekticídy v kľúčových obdobiach vývoja prírodných nepriateľov.

To znamená, že je nevyhnutné

poznať vývojové cykly škodcov a ich prirodzených nepriateľov.

Pri rozhodovaní o aplikácii insekticídov treba brať do úvahy aj počet prirodzených nepriateľov.

Ak je pomer medzi prirodzenými nepriateľmi a škodcom veľmi vysoký, treba vynechať aplikáciu insekticídu. Spôsob obrábania pôdy vplýva rozdielne na rôzne druhy predátorov, niektorým vyhovuje orba, niektorým zasa nie. Veľmi významný je spôsob vykonávania žatvy alebo zberu plodín. Pri žatve môže byť zničené veľké množstvo predátorov a parazitoidov. Šetrné postupy žatvy sú také, že keď sa najprv plodina skosí, nechá sa tam, aby sa prirodzení nepriatelia rozliezli. Pri kosbe viacročných krmovín, najmä 1. kosby, sa odporúča robiť kosbu po pásoch, keď sa strieda pás skosený a pás neskosený, čo umožňuje migráciu prirodzených nepriateľov. Odporúča sa aj neošetrovať herbicídmi okraje polí, čo umožňuje, aby sa na burinách usadili prirodzení nepriatelia a odtiaľ potom migrovali hlbšie do porastu.

PRIAMA OCHRANA PROTI VOŠKÁM V JESENI Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jesene, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu vošiek podľa potreby aplikovať insekticídy. V oblastiach s pravidelným výskytom viróz sa odporúča morenie osiva insekticídmi. Porasty vysiate v neskorších termínoch (druhá polovica októbra a neskôr) sú menej vystavené napadnutiu voškami, len v prípade dlhej teplej jesene sa aj v týchto porastoch môžu vyskytovať vošky. Treba ich tiež kontrolovať a podľa potreby zasahovať. Aplikácia v jeseni sa vykonáva vo fáze 2 – 3 listov, v prípade potreby sa opakuje po 2 – 3 týždňoch. Používajú sa najčastejšie pyretroidy pre ich dobrú perzistenciu a majú aj repelentný účinok.  Foto: J. Tancik

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

16˚ | 6˚

17˚ | 5˚

16˚| 8˚

19˚ | 6˚

22˚ | 9˚

23˚ | 9˚

23˚ | 10˚

V

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Bez trvaliek sa nezaobíde žiadna záhrada Ľubica Sýkorová Trvalky sú rastliny, ktoré sa dožívajú viac ako dva roky. Tento typ rastlín rok čo rok obnovuje svoj rast a reprodukciu. Trvalky sa dožívajú viac rokov vďaka rozvinutejšej koreňovej sústave, ktorá rastlinám zabezpečuje lepší prístup k živinám. Niektoré trvalky prežijú aj desiatky rokov.

T

rvalky väčšinou nie sú náročné na starostlivosť, lepšie odolávajú nepriaznivým klimatickým podmienkam a sú dostupné v bohatej ponuke veľkostí, tvarov, farieb a vlastností.

Trvalková skupina sa vysádza vždy nepravidelne, rastliny sa však neumiestňujú náhodne. Ak má byť záhon pekný, treba sa pri jeho zostavovaní riadiť určitými kompozičnými pravidlami. Najdôležitejšie pravidlo je, že najvýraznejší prvok (rastlina) sa neumiestňuje do stredu skupiny, ale vždy trocha bokom, najlepšie asi do jednej tretiny dĺžky a hĺbky záhona.

PRÍPRAVA PÔDY Spočíva predovšetkým v jej

Hosta

dôkladnom skyprení a odburinení. Pôdu pre trvalkové časti treba najskôr dobre zrýľovať.

Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na rýľ, t. j. asi na 30 cm. Nižším trvalkám stačí plytšie zrýľovanie, vysokým naopak mierne hlbšie. Odburinenie je jedným z hlavných predpokladov úspešného pestovania. Nebezpečné sú najmä buriny, ktoré sa rozrastajú podzemkami. Najčastejšie sú to pýr či pichliač roľný.

VÝSADBA Druhy kvitnúce na jar je vhodné sadiť na jeseň, zatiaľ čo druhy

24

VI

s letným a jesenným kvitnutím sa sadia na jar. Existujú však aj výnimky. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celého roka. S výsadbou sa začína zvyčajne v priebehu marca a končí sa v polovici až koncom mája.

S jesennou výsadbou sa začína v polovici augusta a sadia sa najdlhšie do polovice novembra. Lepšia je však skoršia jeseň, pretože rastliny sa môžu do zimy dostatočne zakoreniť.

Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 – 1,2 m, stredne veľké na 0,5 – 0,6 m a menšie trvalky na vzdialenosť 0,3 – 0,4 m. Ak nie je možnosť vysadiť zakúpené sadenice hneď, uložíme ich na zatienené miesto do pôdy a zavlažíme ich. Takto ošetrené sadenice vydržia aj niekoľko dní, kým sa pristúpi k samotnej výsadbe. Dlhé korene sadeníc možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať. Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy. Veľmi hlboké vysadenie môže mať za následok slabé kvitnutie a niekedy aj úhyn rastliny.

Pri výsadbe trvaliek je veľmi prospešná nástielka povrchu pôdy, ktorá zabraňuje jednak presychaniu, ako aj klíčeniu semien burín na povrchu pôdy.

STAROSTLIVOSŤ O TRVALKY V porovnaní s inými skupinami rastlín trvalky si vyžadujú menej práce. Práce spojené s ošetrovaním nie sú každý rok rovnaké. V prvom roku založenia sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať najmä v suchom období, pôda sa však nesmie zbytočne premokriť.

Kto nemá možnosť stále sa starať o závlahu, pomôže si nastielaním.

Klinček

Kým rastliny tak narastú, že začnú pôdu úplne zakrývať, treba občas prekypriť pôdu medzi rastlinami.

Okopávka má však význam iba v suchom teplejšom období, keď podkopaná burina rýchlo uschne.

Pri záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov.

Trvalky zmladzujeme odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo ich po odkvitnutí celé zrežeme. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi.

Toto však neplatí pri vždyzelených trvalkách. Súkvetia trvaliek sa odstraňujú vtedy, ak sú súkvetia odkvitnuté a nepekné. Pri druhoch náchylných na samovoľné vysemeňovanie sa odstraňujú odkvitnuté súkvetia preto, aby nedošlo Rododendron k nežiaducemu samovýsevu. Pri niektorých druhoch sa skorým zrezaním odkvitnutých častí dosiahne ďalšia násada kvetov. Niektoré chúlostivé trvalky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už nehrozia mrazy, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených

rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože rastliny by mohlo poškodiť slnko.

PONUKA TRVALIEK JE BOHATÁ Medzi obľúbené bezúdržbové trvalky patrí napr. rozchodník – Sedum, krásnoočko – Coreopsis, yucca vláknitá – Yucca filamentosa, rebríček – Achillea… Sú to rastliny, ktoré si vyžadujú minimum starostlivosti. Sú odolné proti mrazom či suchu a budú rásť aj vtedy, či už sa o ne budeme starať, alebo nie. Medzi veľmi

obľúbené u pestovateľov patrí: heuchera, klinček – Dianthus, rododendron, flox, astilba, astra, echinacea, pivonka, ruža, ľaliovka, hosta, hortenzia, okrasné trávy, pakost, zvonček – Campanula, kosatec – Iris, paprade, a mnoho iných výnimočných trvaliek. 

39 /4926/ 26. 9. 2020

LIEČIVÉ RASTLINKY

Púpava lekárska čistí krv a pomáha pri bolestiach žlčníka Pripravila: Ľ. Sýkorová

moch, zabraňuje páleniu záhy.

Listy púpavy sú účinné pri znižovaní krvného tlaku. Koreň púpavy zase ocenia ľudia pri liečbe cukrovky. Obsahuje inulín, rozpustnú vlákninu, ktorá ovplyvňuje hladinu cukru v krvi. Inulín napomáha vstrebávaniu vápnika a podporuje probiotické baktérie.

Okrem toho púpava lekárska

zažívania, priaznivo pôsobí na pečeň, pankreas (podžalúdkovú žľazu) aj na žlčník. Je vhodná aj pri cukrovke, pretože pomáha znižovať hladinu cukru v krvi.

Príprava tinktúry: 1 vrchovatá čajová lyžička koreňa sa dá na noc do ¼ litra studenej vody. Na druhý deň sa zohreje do bodu varu a scedí. Toto množstvo sa pije na dúšok ½ hodiny pred raňajkami a ½ hodiny po raňajkách. ŠALÁT Z PÚPAVOVÝCH LISTOV Listy púpavy obsahujú 2 x viac železa než špenát. Mladé listy

obsahuje i pektín, čo je ďalší druh vlákniny, ktorý pomáha udržať zdravú hladinu cholesterolu.

Významné je i púpavové „mlieko“, ktoré je užitočné pri liečbe kožných chorôb vyvolaných mikrobiálnymi alebo mykotickými infekciami. Môže sa použiť aj na ekzémy alebo iné kožné záležitosti bez obáv, že by došlo k nejakým negatívnym reakciám.

Púpava lekárska je považovaná aj za prírodné diuretikum. Pomáha pri opuchoch a zadržiavaní vody v tele. Oproti iným diuretikom nezapríčiňuje straty draslíka.

TINKTÚRA Z PÚPAVY PRE ZDRAVÚ PEČEŇ Tinktúra – macerát z koreňov púpavy je vhodný na zlepšenie

obsahujú aj pomerne veľa vitamínu C. Púpavové listy zbierame v čistom prostredí, najlepšie na lúke mimo cesty.

Postup prípravy: 3 hrste mladých púpavových listov dobre očistíme, dáme do kastróla a zalejeme studenou vodou. Necháme postáť 30 – 40 minút, aby sme ich zbavili horkosti. Potom púpavové listy natrháme na menšie kúsky a preložíme do šalátovej misy.

Zálievka pozostáva z 1 – 2 PL olivového oleja, ¼ ČL morskej soli a šťavy z jedného citróna. Natrhané púpavové listy zalejeme zálievkou a premiešame. Môžeme pridať na kocky nakrájaný syr, natvrdo uvarené vajíčka alebo chlebové krutóny opečené na cesnaku.

Na jednoduché krátkodobé zdravotné problémy nám často a pomerne účinne pomôžu vhodné bylinky. Medzi ne jednoznačne patrí aj púpava lekárska (lat. Taraxacum officinale), ktorá je označovaná aj za malý zázrak.

R

astlina, ktorú mnohí z nás považujú za burinu, pomáha najmä pri bolestiach žlčníka a pečene. Liečivá a jedlá je celá rastlina, je bez zápachu, s mierne horkastou chuťou. Kvitne od apríla do októbra. Listy zberáme pred kvitnutím, korene skoro na jar alebo v jeseni, byľ a kvet počas kvitnutia. Zberáme celú rastlinu – koreň, vňať, listy a kvety. Sušíme pri teplote 50 °C. LIEČIVÉ ÚČINKY PÚPAVY – zlepšuje žalúdočné šťavy – optimalizuje tvorbu žlče – pôsobí proti prekysleniu žalúdka, pri črevnom katare, nechutenstve i zápche čistí krv a pomáha pri liečení reumy a dny – celkovo zlepšuje metabolizmus organizmu – odstraňuje svrbenie kože, lišaje a vyrážky Púpava je bohatá na vápnik, ktorý je nevyhnutný pre rast a spevnenie kostí, a na antioxidanty – ako vitamín C a luteolín, ktoré chránia kosti pred poškodením v dôsledku pribúdania veku a zabezpečujú správne fungovanie pečene. Tieto látky taktiež znižujú hladinu rakovinotvorných zložiek, čím sa znižuje celkové riziko ochorenia rakoviny. Zároveň sa tým detoxikuje celé ľudské telo, vďaka čomu sa chráni organizmus pred vývojom rôznych typov nádorov.

Púpava lekárska má osobitný význam pre funkciu pečene, najmä pre svoje výborné detoxikačné účinky. Odporúča sa aj pri žltačke typu C. Súčasné vedné poznatky poukazujú na ďalšie účinné zložky púpavy lekárskej – taraxacín. Podporuje činnosť tráviacich orgánov a vylučovanie žlče pečeňou i žlčníkom. Pomáha pri zápche, tráviacich problé-

PÚPAVOVÉ SMOOTHIE Mladé lístky púpavy dobre očistíme, rozmixujeme spolu s jablkom, pridáme šťavu z citróna, doplníme pohárom kefírového mlieka. Nápoj pôsobí antioxidačne a proti únave.

PÚPAVOVÝ MED Okrem nazbieraných čerstvých a nasušených byliniek si môžeme každú jar z púpavových kvetov pripraviť med. V závislosti od kryštalizácie môže mať púpavový med sýtožltú alebo tmavšiu farbu, pričom žiarivo žltý odtieň signalizuje vyššiu čistotu. Vo všeobecnosti však samotné sfarbenie neurčuje kvalitu medu. Med má výraznú ostrú vôňu, ktorá korešponduje s arómou kvetu, a tým sa i jeho chuť značne odlišuje od klasického včelieho medu, na ktorý je každý zvyknutý.

Potrebné suroviny: 400 – 500 kvetov púpavy, 2 citróny, 1 pomaranč (nie je nutné), 1,5 – 2 litre vody (v závislosti od počtu kvetov), 1 kg kryštálového cukru (v prípade, že robíme v 2 l vody, tak viac cukru).

Postup: Z kvetov púpavy poodtrhávame stopky (tie zahodíme), kvety umyjeme a vložíme do hrnca. Následne do neho dáme i nakrájané plátky citrónov a pomaranča. Celé to zalejeme vodou, položíme na sporák a necháme zovrieť. Po zovretí dáme hrniec preč zo sporáka a zmes necháme odstáť 24 hodín. Po uplynutých hodinách precedíme zmes cez gázu, čím dostaneme priezračnú (do zlatista sfarbenú) tekutinu.

Do precedenej tekutiny pridáme zvolené množstvo cukru, premiešame a dáme variť približne na hodinu až hodinu a pol. Varíme na miernom ohni tak, aby med stále vrel, no zároveň, aby nám z hrnca nevykypel. Po uvarení (keď už vidíme, že tuhne) naberieme med do sklenených pohárov, tie uzatvoríme a obrátime hore dnom, až kým nevychladne.  Zdroj: zdravie.sk

VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Jesenné šišky z tekvice (bez vysmážania) Suroviny: Na cesto: 250 g hladkej múky, 1,5 KL kypriaceho prášku, ½ KL soli, 1 KL mletej škorice, ¼ KL muškátového orieška, ¼ KL mletých klinčekov, 1 malá tekvica (hokkaido), 1 vajce, 100 g trstinového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 80 ml rastlinného oleja, 120 ml mlieka; Ešte potrebujeme: vanilkový alebo práškový cukor na posypanie Takto sa to podarí: Tekvicu prepolíme, vydlabeme semienka, umyjeme a polovicu pokrájame na malé kocky – budeme potrebovať 200 až 250 gramov. Zvyšok odložíme do mrazničky, alebo si pripravíme chutnú krémovú polievku. Pokrájanú tekvicu vložíme do hrnca, zalejeme vodou a uvaríme domäkka (asi 10 minút). Následne scedíme, rozmixujeme na pyré a necháme vychladnúť. Vo väčšej miske spolu premiešame sypké suroviny: múku, kypriaci prášok, soľ, škoricu,

čerstvo postrúhaný muškátový oriešok a klinčeky. V inej menšej miske potom vymiešame tekvicové pyré s celým vajíčkom, cukrom, vanilkou, olejom a mliekom. Tekvicovú zmes nalejeme do múkovej zmesi a vypracujeme vláčne cesto. Tekvicové cesto potom navrstvíme do vymastenej formy na donuty (ak ju nemáte, použite formu na mafiny – jediný rozdiel bude chýbajúci otvor v strede) a pečieme pri teplote 180 °C 15 až 20 minút. Ešte teplé šišky poprášime cukrom.

Fritule Suroviny: Na kvások: 1/4 kocky čerstvých droždí (10 g), 200 ml vlažného mlieka, 1 KL kryštálového cukru; Na cesto: 500 g zemiakov, 400 g hladkej múky, ½ KL muškátového orieška, 70 g hrozienok, 50 ml brandy, 50 ml rumu, 2 PL pomarančového džemu, 1 menšie jablko, olej na vysmážanie, práškový cukor na posypanie Takto sa to podarí: Na kvások zmiešame v hrnčeku vlažné mlieko, droždie a cukor. Odložíme bokom a necháme kvások zaktivovať. Medzitým očistíme zemiaky, pokrájame ich na kocky a uvaríme domäkka. Zemiaky scedíme a pretlačíme alebo popučíme vo väčšej miske.

K zemiakom pridáme polovicu naváženej múky, čerstvo postrúhaný muškátový oriešok, hrozienka, brandy, rum, pomarančový džem a kvások.

Všetko spolu dobre vymiešame do riedkeho cesta. Tip: Ak nemáme doma pomarančový džem, môžeme použiť napríklad hustejší marhuľový. Alebo ho môžeme nahradiť strúhanou kôrou z pomaranča (1) a citróna (1). V prípade použitia citrusovej kôry do cesta pri-

dáme aj dve lyžice práškového cukru.

Nakoniec zapracujeme aj druhú polovicu múky a strúhané jablko, cesto zakryjeme utierkou a necháme kysnúť asi 60 minút. Ak sa nám cesto zdá byť husté, môžeme ho zriediť trochou mlieka. Z vykysnutého cesta tvarujeme malé guľôčky medzi dvoma lyžičkami

a opatrne ich spúšťame do horúceho oleja. Pražíme po častiach, až kým neminieme všetko cesto. Malo by nám vyjsť zhruba 40 guľôčok v závislosti od ich veľkosti. Fritule ukladáme na papierovú utierku a pred podávaním ich posypeme práškovým cukrom.

Tradičné úhrabky Suroviny: Na halušky: 500 g zemiakov, 200 g hladkej múky, soľ podľa chuti; Na dusenú kapustu: 2 PL bravčovej masti, 100 g údenej slaniny, 1 väčšia cibuľa, 1 biela kapusta (malá hlávka), podľa chuti rasca, soľ, mleté čierne korenie, 500 g zemiakov na varenie Takto sa to podarí: Zemiaky postrúhame najemno a vymiešame s múkou a soľou. Z cesta sádžeme halušky do vriacej vody a varíme, kým všetky nevyplávajú na povrch.

Scedíme a omastíme masťou, aby sa nezlepili. V inom hrnci domäkka uvaríme ďalšiu polovicu zemiakov, ktoré sme ošúpali a nakrájali na menšie kocky. Na masti opražíme na kocky pokrájanú slaninku a nasekanú cibuľku. Pridáme na tenké

Kakaové rezy s orieškovým krémom Suroviny: Na cesto: 100 g kryštálového cukru, 200 g hladkej múky, 50 g granka alebo nesquiku, 3 PL kakaa, 3 vajcia, 100 ml oleja, 100 ml vlažnej vody, 100 ml mlieka, 1 balíček prášku do pečiva, 1 balíček vanilkového cukru, 50 g mletých lieskových orechov, 50 ml espressa, 1 PL amaretta; Na krém: 500 ml smotany na šľahanie, 750 g syru mascarpone, 2 balíčky vanilkového cukru, 1 PL amaretta, 40 g mletých lieskových orechov, 2 žĺtky; Ešte potrebujeme: trochu masla na vymastenie plechu, trochu múky na vysypanie plechu, trochu kakaa Takto sa to podarí: Žĺtky vymiešame s kryštálovým a vanilkovým cukrom do peny. Pridáme vlažnú vodu, mlieko, olej a dobre premiešame. Prisypeme nadrobno pomleté lieskové orechy, preosiatu múku a prášok do pečiva a všetko zľahka vmiešame do peny. Z bielkov vyšľaháme sneh a ručne primiešame do cesta. Pripravené cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech a pečieme na 180 °C približne 40 minút. Po upečení cesto polejeme

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 518 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

rezance nakrájanú kapustu, osolíme, okoreníme a pridáme aj trochu drvenej rasce. Krátko podusíme.

Vo väčšej miske potom zmiešame halušky, varené zemiaky, podusenú kapustu so slaninkou a môžeme servírovať.

horúcim espressom, do ktorého sme pridali za lyžicu amaretta. Ak chcete verziu bez alkoholu, pridajte namiesto amaretta mandľovú arómu. Na krém si vymiešame žĺtky s cukrom do peny. Po lyžiciach pridávame mascarpone. Po pridaní syru začneme zašľahávať postupne aj smotanu. Keď už má krém požadovanú nadýchanú konzistenciu, rozdelíme ho na 2 rovnaké časti a do jednej z nich vmiešame pomleté lieskové orechy a lyžičku amaretta.

Pripravené krémy dáme stuhnúť do chladničky na 30 minút. Na dobre vychladnuté cesto rozotrieme lieskovcový krém po celom povrchu. Na túto vrstvu rozotrieme rovnako aj druhý krém. Hotový koláč posypeme lieskovcami alebo kakaom.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ 2020

Prvá časť je za nami Jaroslav Čiep

S

známych príbehov, ale snaží sa zachytiť ich spoločnú podstatu a varírovať ich. Inscenácia vťahuje divákov do prostredia vznikajúceho života a ponúka im priestor na úvahy o veľkoleposti týchto momentov.

Predchádzajúca premiéra v produkcii SVD v Petrovci prebiehala pred rokom, čiže 31. augusta 2019.

V divadelnej sezóne 2019/2020

kovac ako žena, Branislav Čeman ako Kvetko, Alena Čelovská ako manželka, Zvonimír Pudelka ako farár a Ondrej Brna ako Satanáš. V predstavení s dvojnázvom Svätý/ svety za dedinou trvajúce pol druha hodiny sme si pozreli „pitkú“ komédiu o malej krčme ukrytej za idylickými kulisami vojvodinskej dediny, ktorá nastavuje zrkadlo súčasnej spoločnosti.

si vyslúžil búrlivý potlesk na konci predstavenia. Podľa slov kritikov toto je jedno zo zriedkavých divadelných diel, v ktorom nemožno ako nositeľa celého diela vyčleniť iba jednu postavu. Ide o kus vzájomného hereckého nadbíjania sa, v ktorom „hlavné“ postavy splývajú s „vedľajšími“ na nepoznanie.

V pokračovaní festivalového repertoára divadelní nadšenci

prievodným podujatím, čiže otvorením dokumentárnej výstavy o 25 rokoch existencie Petrovských dní divadelných, ktorú pripravila Miroslava Blažićová, v predsieni Slovenského vojvodinského divadla vo štvrtok 27. augusta štartoval tohtoročný jubilejný, ale pre zdravotnú situáciu aj trošku netradične ladený festival divadla Petrovské dni divadelné.

V nedeľu 30. augusta bola prvá premiéra nového predstavenia v produkcii SVD na predlohu známeho súčasného dramatika Dušana Kovačevića Profesionál v réžii dvojice režisérov Jána Chalupku a Richarda Sanitru. O týždeň potom v nedeľu 6. septembra diváci a návštevníci festivalu si mohli užiť aj druhú premiéru tohto predstavenia.

Organizátor s poľutovaním konštatoval, že na festival 25.

Petrovské dni divadelné sa už Ešte vždy na javisku: Kovačevićov Profesionál po petrovsky vopred avizovaným a prisľúbeným Svæty za dedinou divadelníkom zo Slovenska nepodarilo prísť. „Preto sme si zvolili dve do repertoára SVD vtedy pribudla Pondelok 21. septembra bol mali možnosť v utorok 22. sepinscenácie, ktoré si budeme môcť inscenácia Svæty za dedinou, ktorá vyhradený pre hosťovanie Ná- tembra pozrieť si aj predstavenie pozrieť ako nahrávky. Predstave- vznikla na motívy hry Zoltána rodného divadla zo Sombora. Do Detského divadla zo Subotice. Vo nie pre deti Stvorenie v podaní Egressyho Portugál. Réžiu, dramati- Petrovca si prišli zahrať predsta- štvrtok sa petrovskému obecenStarého divadla Karola Spišáka záciu, scénografiu, výber kostýmov venie Tenor na roztrhanie (Tenor stvu predstavili herci z Nového z Nitry a predstavenie Na konci... a hudby mal na starosti Dušan na zajam) Kena Ludwiga v réžii Sadu s muzikálom Vlasy a v piatok Divadla Jozefa Gregora Tajovského Bajin. V sobotu 19. septembra vo Olivery Đorđevićovej. Na výbornú premietali nahrávku zvolenského zo Zvolena.“ Festivalový repertoár potom pokračoval až v piatok 18. septembra premietaním nahrávky predstavenia pre deti Stvorenie autorky a režisérky Magdaleny Mitevovej v predvedení Starého divadla Karola Spišáka z Nitry.

V tomto predstavení pre deti herecké bábkové roly obsadili Danica Hudáková, Oľga Schrameková, Nikola Kozáková, Patrícia Sopkovičová a. h., Simon Fico, Juraj Bednarič a Matúš Hollý. Špeciálne efekty v Stvorení Tenor na roztrhanie zo Sombora Nitrania v sprievodnom materiáli hovoria, že bulharská režisérka a veľkej divadelnej sále bola ďalšia oceňovaná komédia zapôsobila predstavenia Na konci... V posledvýtvarníčka Magdalena Mitevová repríza tohto predstavenia. V pred- aj na petrovské obecenstvo a he- ný festivalový deň v sobotu 26. prináša na slovenskú scénu svoju stavení Svæty za dedinou vystúpili: recký kolektív (David Tasić-Daf, septembra na programe sú dve autorskú inscenáciu, inšpirovanú Katarína Kalmárová ako Stužka, Ninoslav Đorđević, Milijana Make- predstavenia zo Zreňanina. Ribiblickými aj vedeckým teóriami o Ivan Sabolčki ako Repa, Andrej vićová, Aleksandar Ristoski, Biljana porty o tom všetkom uvedieme počiatku sveta. Za cieľ si nekladie Matúš ako krčmár, Jozef Chrček Keskenovićová, Vanja Nenadićová, v nasledujúcom čísle Hlasu ľudu. len jednoduché prerozprávanie ako Pišta, Anna Chrťanová-Les- Danica Grubačká a Nemanja Bakić) Foto: archív SVD • KULTÚRA •

39 /4926/ 26. 9. 2020

27

Kultúra Umelci v BÁČSKOM PETROVCI

Na sympóziu predstavili techniky umeleckej tvorby Jaroslav Čiep

I

ba týždeň po tom, čo sa jeho členovia kolektívne zúčastnili na výtvarnom tábore vo františkánskom kláštore v Báči, Združenie petrovských výtvarných umelcov (ZPVU) aj na domácej pôde v Báčskom Petrovci zorganizovalo ďalšie podujatie.

Ide o Sympózium úžitkových a voľných výtvarných umelcov. Ale aby miesto, kde to chceli zorganizovať, bolo v reprezentačnom stave, petrovskí výtvarníci sa minulý piatok dali do akcie úpravy spoločného dvora zvaného Kultúrne centrum. Členovia združenia nielen maľujú a tvoria, ale sú vždy ochotní priložiť ruky k dielu v prospech prostredia. Tak sa spoločnými silami v piatok chytili metiel, lopát, hrabličiek a motýk a pekne-krásne zriadili nádvorie nielen Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, ale aj celého spoločného dvora, v ktorom sídli Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec, aj folkloristi, rádioamatéri, knižnica a galéria...

Tretie v poradí Sympózium úžitkových a voľných výtvarných umelcov sa uskutočnilo v sobotu 19. septembra vo dvore Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec

a tesne vedľa toto združenie aj sídli. Na ňom avizovali účasť viac ako 22 výtvarníkov, kde prítomní členovia združenia a hostia mali predstaviť 22 rôznych techník výtvarného umenia... Účastníci sympózia počas celého dňa prezentovali svoju prácu a návštevníci okrem toho, že si mohli pozrieť, ako vzniká umelecké dielo, mohli sa i vyskúšať a preveriť si svoju

z Kysáča, zo Selenče... a sú tu aj naši členovia z iných prostredí, akými sú Maglić, Nový Sad, Kulpín, Hložany... Zastúpené máme rôzne techniky. Nechýba ani olejomaľba, kresba ceruzou, kriedou a akrylovými farbami, fraktálna kresba, linorez, pyrografia, drevorez, obrazy zo slamy, fitokoláž, omaľovávanie hodvábu, tekvíc, tanierov, ozdobovanie skla a keramiky, tvorenie rôznych okrasných predmetov z papiera (origami), ozdobných šperkov, food carving (vyrezávanie tvarov z ovocia a zo zeleniny), nožničkové vystrihávanie tvarov, umelecké predmety z kovu... Pripojil sa k nám aj náš známy maliar Ivan Križan, hoci je v tejto chvíli v neblahej životnej situácii. Nálada je dobrá od samotného rána a je tu dosť zaujímavé, návštevníci sa môžu pristaviť pri každom umelcovi, poinformovať sa o technike práce, v prípade, že ich to bude baviť, aj sami sa vyskúšať a tvoriť,“ takmer v jednom dychu nás poinformovala M. Struhárová.

Toto zaujímavé celodenné Pred náš objektív si spoločne zastali prítomní účastníci 3. sympózia umelecké podujatie v Petrovci si umenia v Petrovci účastníci a záujemcovia užili nazručnosť v umení, čo vlastne aj jeho organizácie. Mali sme tu mať plno. Organizátor pre účastníkov bolo cieľom tohto zoskupenia. aj účastníkov zo zahraničia, ale sympózia vďaka projektu schváO samotnom podujatí nám viac z objektívnych dôvodov nemohli lenému v Úrade pre Slovákov povedala predsedníčka ZPVU prísť medzi nás. Predsa sme túto žijúcich v zahraničí mal možnosť Mária Struhárová. „Združenie pet- akciu zorganizovali najlepšie ako prichystať nielen prezentáciu rovských výtvarných umelcov je sme mohli. A tak máme aj hostí techník, ale aj občerstvenie.

Pri tvorení a družbe umelcov M. Zaťka (vpravo) a J. Berédiho

28

www.hl.rs

veľmi aktívne aj napriek neprajnej zdravotnej situácii v celom svete.

Na začiatku roka sme si všeličo naplánovali, ale daná situácia nás trochu zmiatla. A tak aj toto sympózium úžitkových a voľných výtvarných umelcov sme si naplánovali počas osláv Dňa Petrovca, ktoré tohto roku vystali. Síce sme sympózium trochu posunuli, ale nevzdávali sme sa

Kysáčania predstavili aj techniky umeleckého vy- Okrem tanierov Selenčanka rezávania ovocia a zeleniny, ako aj origami tvarov Z. Gašparovská tradičnou z papiera: P. Chrťan a Z. Očenášová-Žabková ornamentikou omaľovala aj kovový hrniec

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

6. BIENÁLE KYSÁČSKYCH AKADEMICKÝCH VÝTVARNÝCH A ÚŽITKOVÝCH UMELCOV

V znamení jubilea Galérie SND v marci 2012 organizovali vo výstavnom priestore Slovenského rozhlasu v Bratislave vernisáž Súčasné slovenské vojvodinské Elena Šranková výtvarníctvo. Spolupracovali i s Galériou na schodoch FF UKF v Galérii SND v Slovenskom Nitre, kde spolu realizovali dve národnom dome v Kysáči výstavy – samostatnú výstavu v sobotu 19. septembra akademického maliara Michala otvorili výstavu kysáčskych akadeĎurovku z Kysáča a výstavu Kymických výtvarných a úžitkových sáčska insita (Zuzana Ferková, umelcov. Ide o 6. bienále umelecMária Sláviková a Mária Páliková). kej tvorby spomenutých umelcov.

V spolupráci so združením Strada Predstavili sa Ján Agarský, Katarína z Nového Sadu v máji 2012 Galéria Gašková, Ľubka Ergová, Mária SND realizovala dvojvýstaGašková, Mária Zdenka Mavu akademických maliarov dacká, Michal Ďurovka, Michal Danijela Babića z NovéMadacký, Milan Súdi, Miroslav ho Sadu a Milana Súdiho Pavlovič, Svetlana Miháľová z Kysáča. V spolupráci s a Juliana Pavlovičová. Hosťami časopisom Zornička reabienále boli Ďula Šanta a Emília lizované boli samostatné Valentíková-Labátová. výstavy ilustrácií pre deti, DESAŤ ROKOV GALÉRIE autorov Ľubomíra Sopku SND a Pavla Kozu. Hrdosťou V bežnom roku umelci zoskuGalérie SND je i bienále pujúci sa v Galérii SND oslavujú Majstri fotografie, ktoré desiate výročie jej založenia, doteraz odznelo trikrát a takže včerajšie podujatie bolo na ňom svoje práce vyvhodnou príležitosťou pripostavovali mnohopočetní menúť si doterajšie pôsoberenomovaní autori tak zo nie. V príhovore na samotnom Srbska, ako i zo Slovenska. začiatku vernisáže to urobil „Činnosť Galérie SND Michal Ďurovka, akademický maliar. Medziiným povedal, že Autori na vernisáži: (zľava) Juliana Pavlovičová, Emília Valentíková-Labátová, za 10 rokov jestvovania Galériu SND slávnostne otvo- Ľubka Ergová, Mária Gašková, Michal Ďurovka, Michal Madacký, Ďula Šanta sporadicky podporovala NRSNM, pokrajina, Mesto rili 10. decembra 2010, iba 20 a Milan Súdi Nový Sad a v poslednom dní po otvorení renovovaného Slovenského národného domu. výstav, ktoré mali mnohopočet- skej republiky. V máji 2011 bola čase iba Úrad pre Slovákov žiGaléria SND začala pracovať ako ných návštevníkov – milovníkov výstava akademických maliarov zo júcich v zahraničí. Samozrejme, pobočka MOMS Kysáč. Otvorili ju umenia. Z akademických maliarov Slovenska, členov Slovenskej vý- nikdy nechýbali jednotlivci, ktorí vernisážou spoločnej výstavy 13 samostatné výstavy tu realizovali: tvarnej únie a Spoločnosti voľných ochotne prispievali na rôzne spôkysáčskych výtvarných umelcov, Milan Súdi, Mária Gašková a Mi- výtvarných umelcov z Bratislavy. soby. Máme nádej, že Galéria SND akademicky školených a členov chal Ďurovka z Kysáča a Ľubka Na výstave Krajinárske inšpirácie svojím ušľachtilým poslaním bude profesionálnych výtvarníckych Ergová z Rumenky. Nechýbalo ani svoje obrazy, grafiky, ilustrácie obohacovať kultúrny život Kysáča združení za prítomnosti viac ako úžitkové umenie, ktoré zastupo- a arttexty prezentovalo 23 umel- aj ďalšie desaťročie,“ povedal na 200 ctiteľov výtvarného umenia. vali samostatnými výstavami naši cov. Výstava Nositelia Grand Prix záver M. Ďurovka.

Vystavujúcich autorov a ich „Ako hodnotný dokument zo- renomovaní fotografi Jaroslav Pap, BIB, Bienále ilustrácií Bratislava, stal kvalitný katalóg výstavy, ktorý lalitský rodák, Michal Madacký z bola otvorená v septembri 2012 umelecké diela v sobotu v skratke vypracoval koordinátor Galérie Kysáča a Ján Valo, kysáčsky rodák a v marci 2017 bola vernisáž sa- predstavil Michal Madacký, ktorý SND Michal Madacký, ktorý sa po- z Nového Sadu, ako i grafický mostatnej výstavy obrazov Rada výstavu aj otvoril. Na vernisáži si dieľal na založení galérie, zoskupil dizajnér Boško Ševo z Nového Van Ladomerského, umelca zo prítomní mohli pozrieť aj kvalitný exponáty a koncipoval výstavu, na Sadu. V priestoroch galérie vysta- Šamorína,“ povedal na sobotňajšej katalóg a z neho sa podrobnejšie dozvedieť o autoroch a ich tvorbe. ktorej vystavovali: Anna Pixiade- vovali aj insitní maliari Martin Pap vernisáži M. Ďurovka.

SPOLUPRACOVALI S INÝMI Šieste bienále kysáčskych akadesová, Jaroslav Šimovič, Milan Súdi, z Padiny a Ján Glózik z Kovačice. mických výtvarných a úžitkových Vladimír Kardelis, Mária Gašková, Nechýbala ani vernisáž výtvar- GALÉRIAMI, ZDRUŽENIAMI...

Spomenul aj rad ďalších akcií, umelcov zorganizovali s finančViera Fajndovićová-Súdiová, Mi- ných prác žiakov Základnej školy ako i to, že Galéria SND v spoluprá- nou podporou Úradu pre Slovákov chal Madacký, Nenad Leskovac, Ľudovíta Štúra.

V júni 2011 bola vernisáž 1. ci s Ústavom pre kultúru vojvodin- žijúcich v zahraničí.

Ján Agarský, Miroslav Pavlovič, Výstava bude otvorená do 5.

Mária Zdenka Madacká, Michal bienále kysáčskych výtvarníkov ských Slovákov a Galériou Zuzky Ďurovka a Svetlana Miháľová. ochotníkov, kde účinkovalo 16 Medveďovej z Báčskeho Petrovca októbra.

V

• KULTÚRA •

Táto výstava bola v skutočnosti 1. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov, ktoré je v tomto jubilejnom roku organizované šiestykrát. A znovu vystavuje 13 autorov.“ REALIZOVALI VIAC AKO 40 VÝSTAV Akademický maliar Ďurovka informoval prítomných, že predsedom Správnej rady Galérie SND až doteraz je Michal Madacký, ako i o tom, že počas 10 rokov v galérii bolo realizovaných viac ako 40

autorov. Zaujímavosťou je, že sa po realizovaní výstavy zistilo, že je počet výtvarníkov ochotníkov v Kysáči omnoho väčší. Na nasledujúcich bienále stále pribúdali nové mená dovtedy neznámych maliarov ochotníkov. Niektorí z nich mali i samostatné výstavy.

Mária Páliková a Mária Sláviková realizovali dve samostatné výstavy a Zuzana Ferková, Zuzana Petrušková a Zuzana Madacká jednu. „Galéria SND realizovala i niekoľko výstav autorov zo Sloven-

39 /4926/ 26. 9. 2020

29

Kultúra VÝTVARNÝ TÁBOR ETNO KULT 2020 V KOVAČICI

Tvorivosť a tolerancia Oľa Glóziková-Jonášová

K

zo Zreňanina, Dragana Grujčićová a Nenad Stojkov z Belehradu, Ema Dišpiterová z Padiny, Vanja Marinkovićová, Anita Rančićová, Jarmila Cicková a Marina Petrovová z Kovačice.

Frekventanti tábora za účasť organizátorom ponechali dva obrazy namaľované technikou akryl na plátne alebo akvarel na tému multikultúrnosti a toleran-

ovačický Výtvarný tábor Etno kult vznikol pred trinástimi rokmi z idey nadväzovať na bývalú umeleckú kolóniu táborníkov Paleta za mier z roku 1994, ktorá vznikla z iniciatívy tunajšieho Skautského oddielu Jánošík. Pod organizáciu tejto trinásťročnej akcie sa však podpisuje Mládežnícka rada Obce Kovačica, povedal organizátor a zakladateľ podujatia Jaroslav Toman z Kovačice.

V dňoch 17. až 21. septembra v Kovačici prebiehal trinásty ročník Výtvarného tábora Etno kult, a to v dvoch segmentoch.

Ako hovorí Toman, v tom prvom sa zúčastnili akademickí maliari zo Srbska, ale aj domáci maliari – Veľký záujem detí o umelecké dielne samoukovia.

Na tohtoročnom tábore účin- cie. „Nezúčastnili sa iba maliari zo kovalo 12 umelcov: Jasmina Tri- zahraničia, z Nemecka a Bosny funovićová z Užica, Marija Miladi- a Hercegoviny, pre známu epinovićová zo Smedereva, Snežana demiologickú situáciu, ale títo Buljovčićová zo Subotice, Dragan autori obrazy vyhotovia doma, Barlov z Kragujevca, Srđan Simić a dúfame, že sa im podarí ná-

sledne nám ich zaslať,“ podotkol Toman. Ostatní tvorili v súlade s predpísanými epidemiologickými opatreniami.

V druhom segmente tábora tvorili súčasní členovia Skautského oddielu Jánošík z Kovačice, ale aj iné deti a mládež, ktorým pri kreslení svojimi radami pomáhali už spomenutí maliari a hovorili o význame multikultúrnosti a tolerancie. O maliarske dielne určené pre deti vládne obrovský záujem a – ako podotkol náš spolubesedník – absolvuje ich približne 400 detí.

Projektom boli plánované väčšie skupiny, ale keďže takú podobu akcií momentálna epidemiologická situácia nedovoľuje, deti sú rozdelené do menších skupín.

Výstava prác vytvorených na tábore bude uskutočnená, keď budú prajnejšie podmienky, ale všetci milovníci umenia si mohli počas trvania tábora prísť pozrieť obrazy a porozprávať sa s autormi, samozrejme, za splnenia epidemiologických podmienok.

Okrem maľovania organizátori pre všetkých účastníkov pripravili aj sprievodný program, v rámci ktorého navštívili kovačické galérie, ateliéry jednotlivých umelcov, Spomienkový dom Martina Jonáša

a iné pamätihodnosti Kovačickej obce.

Projekt Etno kult v predchádzajúcich rokoch usporiadal aj niekoľko iných výtvarných táborov počas roka, akými sú napríklad Duga Art a Kovačica Art, avšak organizátor

Momentka z tvorivého ovzdušia

Jaroslav Toman hovorí, že ich teší skutočnosť, že sa v tomto roku postihnutom pandémiou podarilo zrealizovať aspoň toto jedno podujatie. Vo svojom prejave vyjadril spokojnosť tak s účastníkmi, ako aj s návštevou a samotnou realizáciou výtvarného tábora. Projekt finančne podporili Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá a Obec Kovačica, pokým Miestne spoločenstvo Kovačica poskytlo priestory na jeho realizáciu.

STARÁ PAZOVA

Miniveľtrh kníh Anna Lešťanová

V

organizácii Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v Staropazovskej obci znovu prebieha knižný miniveľtrh. Na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove (a súbežne aj v Novej Pazove) si milovníci kvalitnej domácej a svetovej literatúry môžu pozrieť najnovšie tituly do 27. septembra. V Nových Bánovciach jesenný knižný veľtrh bude od 28. septembra do 11. októbra.

Knihy známych vydavateľstiev sa môžu kúpiť za výhodné ceny a v závislosti od vydavateľa zľava sa pohybuje od 10 do 50 percent.

S ohľadom na to, že nad Medzinárodným belehradským veľtrhom

30

www.hl.rs

kníh v tomto roku pre aktuálnu epidemiologickú situáciu zatiaľ visia otázniky, tento putovný miniveľtrh je priam ideálnou príležitosťou na to, aby si čitatelia kúpili najpopulárnejšie diela domácej a svetovej literatúry.

V bohatej ponuke návštevníci si môžu pozrieť a zaobstarať napr. detskú literatúru, beletristické diela, ktoré sú vždy najčítanejšie a najhľadanejšie, ako aj diela klasikov srbskej literatúry. Podľa slov vydavateľov záujem o dobré knihy existuje a jesenný veľtrh kníh sa koná na otvorenom, čo je ďalšou výhodou vzhľadom na uctievanie preventívnych opatrení, ktoré zamedzujú šírenie nového koronavírusu.

Informačno-politický týždenník

Milovníci literatúry v Starej Pazove si môžu pozrieť nové tituly do 27. septembra • KULTÚRA •

REAGOVANIE

Výzva na účasť na festivale Letí pieseň, letí 2020 Dom kultúry 3. októbra v Kovačici v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby sa zúčastnili na 22. festivale populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2020, ktorý je naplánovaný na sobotu 12. decembra 2020.

Festival bude realizovaný v obmedzenom režime v zmysle opatrení krízového štábu a za sprísnených hygienických podmienok (povinné rúška, dezinfekcia priestoru, rúk).

Podmienky účasti na festivale: Autori môžu na festival poslať najviac dve skladby, ktoré sú hudobným obsahom a textom primerané festivalu pre deti; Texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku; Skladby na festivale interpretujú deti do 14 rokov.

Autori skladieb sú povinní zaslať notový materiál s textom, prípadne audionahrávku skladby do 20. októbra, na adresu: DOM KULTÚRY 3. OKTÓBRA Ulica m. Tita 46 26 210 Kovačica s poznámkou: Prihláška na festival Letí pieseň, letí 2020 alebo e-mailom na adresu: dkulture@gmail.com Prihlášku si možno stiahnuť na webových stránkach domu kultúry Kovačica a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Ďalšie informácie o festivale Letí, pieseň letí možno získať na číslach: 013/661-112 a 013/660-666, 062/8850-814 (Ján Tomáš, riaditeľ), 062/881-53-76 (Pavel Tomáš st.), v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov na číslo: 021/545-570 a na webovej stránke: www.kultura-kovacica.com • KULTÚRA •

ako celé desaťročie toto divadlo eviduje viditeľný úpadok a akoby bolo riadené z prameňa poradcu jedného utilitaristického rozumu, ktorý len a len z osobných záujmov obhajuje číry diletantizmus v neustálom kvete! – a pritom ponúka výber umeleckých spolupracovníkov „na pozícii“ a divadiel, kde on mal/bude mať osobné kšefty a uspokojí svoj už dávno vyschnutý talent.“ (citát zakončený).

Autor urazil jedného človeka, ktorému meno nenapísal. Tomuto veľkému človekovi a umelcovi sa chceme ospravedlniť. V mene nás všetkých, ktorí divadlo máme skutočne radi! Pre Petrovec urobil veľa vo sfére kultúry, divadelníctva, pre Divadlo VHV, pre petrovské gymnázium, pre Slovenské vojvodinské divadlo... A ešte stále robí.

Dobre robí! A nielen pre Petrovec, ale pre veľa divadiel v Srbsku a v zahraničí. Tento veľký človek ešte stále tvorí profesionálne a učí. Učí ďalších ľudí svojmu remeslu. Jeho meno sa v článku nespomína, ale to

meno zostane zapísané v dejinách divadelníctva Petrovca, Vojvodiny, Srbska, Slovenska... Lebo on nemá „už dávno vyschnutý talent!“, ako stojí v spomenutom článku.

Nevieme, v čom pramenia také výroky neprimerané autorovmu umeleckému renomé.

Tvrdenie, že SVD po svojich sľubných začiatkoch eviduje viditeľný úpadok, nebudeme dementovať. Totiž o činnosti a úspechoch jednotlivých predstavení v našej produkcii máme dôkazy. Za svoju činnosť zodpovedáme svojim divákom a príslušným orgánom.

Každý riaditeľ SVD robil, čo mohol v podmienkach, aké v tom čase boli. Hrdí sme, že máme Slovenské vojvodinské divadlo, že sme jeho súčasťou, že máme podporu ľudí, akým je aj náš vedúci umeleckej rady, jej členovia, tvorcovia umeleckých diel, inštitúcie a dobroprajná verejnosť!

Správna rada Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci a riaditeľka Viera Krstovská

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET Po prázdninovej prestávke vyšlo nové číslo mládežníckeho časopisu Vzlet, ĐERDAP – nový svetový geopark v ktorom čitateľom ponúkame aj tieto príspevky: na IBA VYTRVALOSŤ osvieti cestu k splneniu snov základnú školu a plány do budúcna si zaspomínala NEVYČERPATEĽNÁ Marcela Gániová z Petrovkreativita mladej fotografky ca, o fotografovaní nám COVID 19 zmenil plány študentov rozprávala spolupracovníčka Vzletu Vlasta BolehOd hieroglyfov K SUPERHRDINOVI raadská, Pivničanka žijúca v Bratislave, zmienili sme DEEP ROCK GALACTIC sa aj o situácii, v ktorej sa ...a darček ocitli študenti zo Srbska študujúci na Slovensku a, pravdaže, zaspomínali sme si aj na leto a dovolenkovanie v našej krajine.

V rubrike Svetové zaujímavosti píšeme o Ðerdape – novom svetovom geoparku a v športovej píšeme o dokončení rekordne dlhej sezóny 2019/2020. Do časopisu pribudla aj nová rubrika – Veda na dosah, v ktorej budeme čitateľom približovať poznatky z vedy a zároveň ju prezentovať zaujímavým spôsobom.

Pozývame čitateľov, aby nám zasielali výtvarné a literárne práce, ktorými spestríme rubriku Vaša tvorba a prílohu Rozlety. Naša adresa sa nezmenila: office@vzlet.rs. Rovnako tak sa nezmenilo ani naše motto: Aj v tomto školskom roku tvorme časopis spolu!

Jasmina Pániková

SEPTEMBER 2020

Kritiku úradujúceho zodpovedného redaktora Hlasu ľudu akceptujeme! Je profesionálnym tvorcom, uctievaný ako režisér. Má aj veľkú výhodu, že je úradujúcim zodpovedným redaktorom Hlasu ľudu, totiž výhodu, že kritiku môže hneď aj zverejniť, nikto ho nekontroluje.

Niekedy je to aj nevýhoda. Ako novinár sledoval prvú premiéru inscenácie Profesionál a uvádza, že nevieme, kto je prekladateľom divadelnej hry Profesionál, dramaturgom, upravovateľom... A preto asi predpokladá, že nemáme autorský súhlas k inscenovaniu textu Dušana Kovačevića. Tieto informácie sú zverejnené v bulletine, ktorý bol každému v divadle dostupný, ako i ďalšie informácie dôležité pre informovanie divákov a čitateľov Vašich novín. A novinár sa môže pozhovárať aj s účastníkmi predstavenia. Uznáme, kritik nemusí, ale kritik potom hovorí iba o predstavení.

To hore uvedené sa nás tak ani nedotklo, ako...

Citujeme z Hlasu ľudu: „Už viac

Nový Sad | ročník 51 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

N

a základe článku pod názvom Profesionál bez profesionálnych výkonov v Hlase ľudu číslo 36, zo dňa 5. septembra 2020, na strane 3 a na základe Zákona o informovaní prosíme Vás o zverejnenie tohto textu.

V uvedenom texte sú totiž urážky a nepresné informácie. Nechceme, aby v dejinách divadelníctva a v dejinách Hlasu ľudu zostali zverejnené nepravdy.

PROFESIONÁL (Smutná komédia podľa Duška) Premiéra prvá (pre menší počet obecenstva a médiá) – 30. 8. 2020 Premiéra druhá (pre hostí a obecenstvo) – 6. 9. 2020 Neočakávali sme, že nám budú pokazené sviatočné chvíle po prvej premiére, ktorá sa zrealizovala aj napriek pandemickým podmienkam a ktorá podľa nás a mnohých priateľov divadla bola úspešná.

Nereagujeme kvôli nepriaznivým kritikám. Tie majú byť, aj keď si každý človek radšej vypočuje pozitívnu kritiku alebo dobrú radu, ako opraviť niečo zlé na predstavení.

39 /4926/ 26. 9. 2020

31

Kultúra KOMENTÁR

Nedovoľme znehodnocovanie nášho jazyka Podliehajú verejné prejavy normám spisovnej slovenčiny, alebo stačí si zastať za „hovorňu“ a vyprávať, čo slina na jazyk donesie?!

Anna Horvátová

N

ám vojvodinským Slovákom nie sú ohrozené práva v žiadnom zmysle, tobôž nie v zmysle úradného používania materinského jazyka, vzdelávania sa v našej materčine, ani verejné vystupovanie v našom materinskom jazyku, teda zaručené Ústavou aj v praxi nehatene môžeme uplatňovať. Iná vec je, či my príslušníci slovenského jazykového spoločenstva to aj chceme, či to vieme a či máme dobrú vôľu uctievať si normy spisovnej slovenčiny a vyjadrovať sa tak ako prináleží Slovákom. K tomu ešte pri verejných prejavoch alebo na zasadnutiach zhromaždenia obce.

Práve tie zasadnutia zhromaždenia obce, česť výnimkám, sa podobajú všetkému, len nie kultúrnemu prístupu k dialógu, či prejavovaniu a ľudskému prístupu k riešeniu problémov danej obce.

Zdá sa, že čím viac jednotlivci urážajú príslušníkov inej politickej strany, stávajú sa populárnejšími.

Neraz ich, žiaľ, neinformovaná verejnosť hodností ako ľudí s víziou na rozvoj daného prostredia. Život sám osebe je výzva. Výzvy podnecujú, udržujú nás nad vodou.

Byť nečinný a nemať vízie, výzvy, motiváciu, privádza k nečinnosti, ktorá prerastá do všeobecného nezáujmu.

HOVORÍM „NÁRODNE“, TAK ABY MA VŠETCI ROZUMELI Ako prekonať nezáujem, keď v spoločnosti začína vládnuť všeobecná ľahostajnosť k spoločenským dianiam, kultúrnym obsahom, a následne tomu aj nezáujem o materinský jazyk?

Je smutné, keď generácie, ktoré prichádzajú, žiaľ, zanevierajú na materinský jazyk! A príkladom sú im ich rodičia, ktorým nezáleží na spisovnom prejave v materinskej reči. Ani jeden predstaviteľ srbského jazykového spoločenstva

32

www.hl.rs

si nedovolí skomoliť slová, tie prejavy podliehajú normám srbského jazyka.

Keď chybuje silné jazykové a národné povedomie?! Čoraz viac sa nám vojvodinským Slovákom stáva materčina záťažou, ba vysmievajú sa z nej, pociťujú ju ako bremeno, ťarchu, a privlastňujú si slovné prehrešky, srbizmy, ktoré šikovne poslovenčia, typu „súmňať“ – pochybovať, „naprímer“ – napríklad, „prepačujem sa“ – ospravedlňujem sa, „sigúrňe“ – určite, „tušírať“ – sprchovať... Na každom kroku sa, žiaľ, s takýmito prekladateľskými nepodarkami stretáme, ale s poľutovaním treba konštatovať, že sme proti tej invázii nespisovnosti, nevedomosti, odpudzujúcemu správaniu a nezodpovednému konaniu veľmi, veľmi slabí. Je nás iba niekoľko v boji proti posrbčovaniu a degenerovaniu slovenských slov, tak ako iba hŕstka tu medzi vojvodinskými Slovákmi bojuje o zachovanie spisovnej slovenčiny. A k tomu namiesto vyjadrenia nie ani vďaky, ale len podpory, naráža na kritiky, odsudzovanie, nepochopenie, nevedomosť a nedostatočné, veľmi slabé jazykové vedomie. Ale zároveň je to silná výzva, aby ani tá hŕstka neodstúpila od svojej práce, ale aby pomáhala ubolenej slovenčine aj naďalej pretrvávať na týchto vojvodinských priestranstvách, na ktorých pretrvávame dve a pol storočia. Naši predkovia mali víziu. Vízia je čiastočne racionálna a čiastočne emocionálna, ale zato poslanie je sústredené na súčasnosť, kým vízia je zahľadená do budúcnosti. Poslanie nemôže jestvovať bez vízie, lebo by sa za krátky čas znehodnotilo. Vízia bez poslania je výplodom fantázie. Tie výzvy, ktoré nás podnecujú v boji o čistotu spisovnej slovenčiny, sú preto naším poslaním, zároveň aj povinnosťou a veľkým dlhom voči našim predkom.

ZA „HOVORŇOU“ Neraz sme boli svedkami zosmiešňujúcich situácií, keď výborníci trepali, čo im slina na jazyk

Informačno-politický týždenník

doniesla. Aj čoby sa našli osoby, ktoré by im dobroprajne chceli poradiť, skôr by sa cítili nepríjemne pri spŕške osočujúcich slov a smiešnych komentárov: „Za hovorňou rozprávam tak, aby ma všetci rozumeli!“ Na ujasnenie, v spisovnej slovenčine slovo hovorňa síce jestvuje, ale významovo nezodpovedá tej veci, ktorá sa v srbčine volá govornica a za ktorou sa do éteru vysielajú urážky, špatné, oplzlé slová. Srbskému slovu govornica v slovenčine zodpovedá spojenie rečnícky pult.

Smutné je, že sme Slováci od rodu, a takto si šliapeme po spisovnom jazyku. Čo je teda ďalším krokom, zanevrenie na slovenskosť?!

BOJ O SPISOVNÚ SLOVENČINU JE BOJ S VETERNÝMI MLYNMI?!

Pri tomto boji prehrávajú tí, ktorým najviac záleží na zachovaní spisovného jazyka. Nie je hanba poprosiť o pomoc, o jazykovú úpravu textu, práve naopak, niekoľkí ochotníci by boli radi, keby sa im dostalo takejto úlohy, keby sa sebavedomie Slovákov trochu prebudilo.

Prostredníctvom týždenníka Hlas ľudu vynakladáme obrovské úsilie, snahy a bojujeme o zachovanie spisovnej slovenčiny, ale väčšinou to vychádza nazmar.

Silným úderom nepochopenia je vystavený aj mládežnícky časopis Vzlet, prostredníctvom ktorého sa snažíme prilákať a dobyť si na stranu jazykovej uvedomelosti mladých ľudí. Pri tomto boji s veternými mlynmi slabší prehráva.

S poľutovaním musím skonštatovať, že v tomto prípade je to mládežnícky časopis Vzlet. Ako teda pristupovať k posilňovaniu národného povedomia Slovákov v Srbsku?! Národné povedomie nie je ani také slabé, nakoľko je pod úrovňou nezáujem o spisovnú slovenčinu, neochota osvojovať si slovenské výrazy, nadmerná prispôsobivosť väčšinovému – srbskému národu a „bohatá“ slovná zásoba poslo-

venčených srboslovenských slov.

Naši predkovia nenarážali na také problémy, slovenčinu si chránili, aby sa aj po takmer tristo rokoch prebývania tu na Dolnej zemi hrdo vystatovali svojím slovenským pôvodom. Čo sa ale stáva s mladými generáciami? Kam sa podel nezáujem o všetko, čo má pôvod slovenský, kam sa podel nezáujem o našu slovenskú reč?

Navidomoči sa stráca ľubozvučná slovenčina z našich škôl, z našich elektronických médií, aj z domácností. Prevláda srboslovenčina.

Zásadný problém spočíva v komunikácii už v útlom veku.

Aby pokračoval potom aj medzi generáciami. Aj keď všetci akože hovoria spoločným jazykom a používajú relatívne rovnaké slová, starí mladým a mladí starým často jednoducho nerozumejú a, žiaľ, vari ani nechcú rozumieť. Často žasnú, že čo vlastne jedni od druhých požadujú. Stojí medzi nimi priepasť doby, generačný komunikačný šum. Vo väčšine prípadov sa predsa starší mladším prispôsobujú aj na úkor svojho zmýšľania, predovšetkým keď ide o vyjadrovanie. Tak pod vplyvom mladšej generácie vyslovia bežne: „smárať“, zo srbského smarati, čo v slovenčine neobstojí, vystriedať sa dá slovami: otravovať, znepokojovať, alebo na vyjadrenie dní v týždni: „nedeľou“, „pondelkom“, „utorkom“, zo srbčiny nedeljom, ponedeljkom, utorkom,... teda v nedeľu, v pondelok...

Preto nezanevierajme na náš spisovný jazyk, chráňme si ho a zveľaďujme, veď bez materinského jazyka sme iba tieňom.

Devastáciu úrovne materinského jazyka spôsobujeme my sami, preto nedovoľme ďalšie znehodnocovanie. Veď jeho nedostatočná znalosť je znížením priechodnosti toku informácií, obmedzenie schopnosti tvorivého myslenia a zároveň ľudská obmedzenosť.

Nech nám je výzvou ďalší boj a sústavný boj o zachovanie čistoty, zveľaďovanie a šírenie nášho materinského jazyka.

• KULTÚRA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 39

V tajničke je meno a priezvisko slovenského pedagóga. autor: JÁN BAŽÍK

umodlikal

kvapka

rubeľ

spojka 1. časť dokonca tajničky

srieň, osuheľ

sestrina alebo bratova dcéra

druh liehového nápoja

OZNÁMENIE o zverejnenom verejnom súbehu na obsadenie funkcie náčelníka Obecnej správy Báč

európska krajina umelecký druh

príklad

kde značka tónu druh hmyzu

časový úsek opačná strana

čas, obdobie básnik Popa

prístroj na varenie čaju

2. časť tajničky matka krajina v Strednej Amerike

susedné písmená opasok liter

AS HL DU ĽU

Republika Srbsko AP Vojvodina Obec Báč OBECNÁ RADA Číslo: /2020-III Dňa: 18. 9. 2020

karát búdka

dlážková doštička bojové vozidlo

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04) zverejňuje

kto orie pevná látka

napadnutie

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie

osobné zámeno 101 (rím.) vpíšte OL

choroba

číslo krava (zdrob.)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 38 – VODOROVNE: porovnal, akord, Te, volt, vek, Eva, post, La, oo, to, lebka, r, O, tromf, DK, aj, ik, zraz, ona, nad, úder, av, pleso, karneval TAJNIČKA: PAVEL, KAROL Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 38 z čísla 38 Hlasu ľudu z 19. septembra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: JOŽO FARKAŠ, Ul. Dr. Janka Bulíka č. 55, 26 210 Kovačica. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

BLAHOŽELANIE

Na Lekárskej fakulte v Novom Sade štúdium úspešne ukončila a titul doktora všeobecnej medicíny získala MARÍNA ĎUROVKOVÁ z Kysáča. Srdečne jej blahoželá a veľa úspechov v živote a odbore praje starký Ján Ďurovka.

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

• KULTÚRA · OZNAMY •

Predseda Obecnej rady Dr. Steva Panić

svätý obyvateľ Hercegoviny

spisovateľ Karvaš

ukazovacie zámeno

Obecná rada Obce Báč na svojom 2. zasadnutí usporiadanom 18. 9. 2020 vypísala verejný súbeh na obsadenie funkcie náčelníka Obecnej správy Báč.

Súbeh na obsadenie funkcie náčelníka Obecnej správy Báč je zverejnený na oficiálnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs.

Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje obsiahnuté v Pravidlách o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe Obce Báč, internom revízorovi a Prokuratúre Obce Báč a podmienkach na prácu na funkcii náčelníka OS Báč, vedomostiach a schopnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom konaní a spôsobe ich previerky, meno a priezvisko osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu, adresu, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o potvrdeniach, ktoré sa podávajú s prihláškou.

Pri zverejnenom verejnom súbehu na internetovej prezentácii Obce Báč sa nachádza aj vyhlásenie o súhlase so zoskupovaním údajov, o ktorých sa vedie úradná evidencia.

Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 15. 9. 2020 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Zisťovanie vykonaného stavu a pokračovanie v exploatácii ropy a plynu ropových ložísk J+M1+Bd+Sm-1, M1+Bd+Sm-2 a M1-3 a plynových ložísk Bd-3 a Bd-4 na exploatačnom poli Jermenovci, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia.

Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie a Anexom štúdie.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu: olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 16. 9. 2020 chválil rozhodnutie, ktorým je rozhodnuté, že nositeľ projektu WindVision Windfarm B, s. s r. o., Omladinskih birgada č. 90b, nie je povinný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu na výrobu elektrickej energie veternej elektrárne Alibunar 2 celkovej sily 75 MW. Nahliadnuť do rozhodnutia možno v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

39 /4926/ 26. 9. 2020

33

Oznamy

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad ounz@vojvodinа.gov.rs ČÍSLO: 128-451-3331/2020-01 DÁTUM: 23. 9. 2020 Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti základného a stredného vzdelávania (Úradný vestník APV, číslo 9/16 a 36/17) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2020 (Úradný vestník APV, číslo 54/19, 12/20, 19/20, 22/20 a 25/20) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje

SÚBEH

NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE NA ROK 2020 –DOTOVANIE PRÍPRAVY A VYPRACOVANIA TESTOV A ÚLOH V MENŠINOVÝCH JAZYKOCH

Súbeh sa vypisuje na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menších v oblasti rozvoja zvyšovania kvality základného a stredného vzdelávania v jazykoch / rečiach národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine, najmä určené na dotovanie prípravy a vypracovania testov a úloh v menšinových jazykoch pre súťaže na všetkých úrovniach, od obecnej, cez regionálne, až po republikovú, v organizácii Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja Srbskej republiky.

Súbeh sa vypisuje v celkovej sume 898 895,00 dinárov, ktorá sa rozvrhne: 1. na aktivity, programy a projekty v oblasti základného vzdelávania 646 448,00 dinárov a 2. na aktivity, programy a projekty v oblasti stredoškolského vzdelávania 252 447,00 dinárov.

Právo zúčastniť sa majú národnostné rady národnostných menšín so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, a to pre aktivity, programy a projekty v oblasti rozvoja a zvyšovania kvality základného a stredoškolského vzdelávania v jazykoch / rečiach národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

Pri posudzovaní predložených žiadostí na súbeh a rozhodovaní o rozvrhnutí finančných prostriedkov sa uplatňujú tieto kritériá: 1. odpoveď na tému projektu (ciele a aktivity projektu sú v súlade s prioritami súbehu, ciele projektu sú jasné, konkrétne a realizovateľné, aktivity sú reálne a primerané na dosiahnutie cieľov) 2. vplyv navrhovaného projektu (veľkosť cieľovej skupiny, rozsah zapojenia cieľovej skupiny, pre ktorú je projekt určený, viditeľnosť projektu, udržateľnosť výsledkov projektu) 3. kompetencia uchádzačov a predchádzajúce skúsenosti (predchádzajúce skúsenosti s realizáciou projektov, ktoré prispievajú k zlepšeniu výchovno-vzdelávacej práce).

Predložené prihlášky posudzuje komisia menovaná pokrajinským tajomníkom pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: pokrajinský tajomník).

Komisia nebude rozoberať predčasné a neúplné prihlášky, prihlášky, ktoré nie sú predložené oprávnenými osobami, ako aj prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu.

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu podľa potreby alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na prideľovanie finančných prostriedkov.

Prihlášky a predložená dokumentácia sa žiadateľom nevracajú.

Rozhodnutie o pridelení prostriedkov schvaľuje pokrajinský tajomník na základe návrhu komisie.

Rozhodnutie pokrajinského tajomníka je konečné a proti rozhodnutiu nemožno použiť žiadny opravný prostriedok.

Výsledky súbehu sa zverejňujú na internetovej stránke sekretariátu, pričom sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia.

So žiadateľmi, ktorým sú finančné prostriedky schválené, sekretariát uzatvorí zmluvu o financovaní alebo spolufinancovaní činností, na základe čoho sa budú vyplácať prostriedky.

Lehota na podanie žiadostí je 2. 10. 2010.

Prihlášky sa predkladajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu.

Súbehovú dokumentáciu si možno stiahnuť od 23. 9. 2020 z webovej stránky sekretariátu: www.puma.vojvodina.gov.rs.

Spolu s prihláškou sa musia predložiť kópie nasledujúcich dokumentov: – potvrdenie o registrácii národnnostnej rady v príslušnom orgáne a – potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle (DIČ).

Prihlášky sa predkladajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov pokrajinskej správy v Novom Sade (budova Pokrajinskej vlády) alebo sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá 21 000 Nový Sad Bulvár Mihajla Pupina 16 S OZNAČENÍM: PRE SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE – DOTOVANIE PRÍPRAVY A VYPRACOVANIA TESTOV A ÚLOH V MENŠINOVÝCH JAZYKOCH POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Mihály Nyilas • OZNAMY •

39 /4926/ 26. 9. 2020

35

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a dedom

PAVLOM HOLÍKOM

14. 4. 1937 – 17. 9. 2020 diplomovaným zverolekárom z Kovačice

S bôľom a pocitom nenahraditeľnej straty, s láskou a úctou sa navždy lúčia: manželka Eva, dcéra Elena a vnučka Anna s priateľom Markom

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 17. 9. 2020 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia čerpacej stanice Futog, na katastrálnych parcelách č. 6693/1, 6693/2 a 6694/3, k. o. Futog, ZO Nový Sad. Nositeľ projektu je Mestská správa pre stavebný pozemok a investície, Ul. Stevana Branovačkog č. 3, Nový Sad. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690, alebo otázkou na adresu: olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE

ZLATKO KOVÁČ ERŽIKA PAJIĆOVÁ 8. 6. 1975 – 21. 7.

1999

S láskou a úctou si na Vás spomínajú

o schválení rozhodnutia o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 18. 9. 2020 schválil rozhodnutie o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterný park Pupin inštalačnej sily do 95,5MW, Obec Kovačica.

Nositeľ projektu je Enlight K2-Wind, s. s r. o., Ul. Đorđa Stanojevića č. 12, Belehrad.

Rozhodnutie o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu: olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JURAJ KOVÁČ

31. 3. 1957 – 17. 9.

26. 4. 1954 – 11. 9.

2015 2020 z Kovačice Kto zotrie slzy, čo našimi tvárami tečú?

Kto zahojí rany, čo nás bolia a pečú?

Smutné sú naše domy, prázdno je v nich.

Náhle odišli duše Vaše, nestihli ste povedať: „Zbohom, rodina naša.“ Vaši najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU Obecná rada Obce Stará Pazova oznamuje, že je na webovej stránke www.starapazova.rs zverejnený verejný súbeh na obsadenie funkcie náčelníka Obecnej správy Obce Stará Pazova.

• OZNAMY •

TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 25. septembra 2020 uplynulo 5 rokov, čo nás opustil náš milovaný

ADAM HRK

1947 – 2015 – 2020 profesor telesnej výchovy vo výslužbe z Kovačice

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovanú manželku

Uplynulo 6 mesiacov od smrti

MÁRIU ĎURČÍKOVÚ

rod. Rybársku 13. 7. 1953 – 21. 9.

2007 – 2020 zo Starej Pazovy

JURAJA ANUŠIAKA

2. 10. 1941 – 17. 3.

2020 z Báčskeho Petrovca

Trinásť rokov vo večnosti.

S láskou a úctou si na Teba spomínam.

Odpočívaj v pokoji. Spomienky na Teba máme uschované hlboko v našich srdciach, tu žiješ s nami.

S úctou a láskou si na Teba spomínajú Tvoji: manželka Zuzana, syn Stanislav, dcéra Lýdia s manželom a Tvoje milované vnúčatá Filipko a Elenka

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

JURAJOM KOVÁČOM

26. 4. 1954 – 11. 9.

2020 z Kovačice Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás navždy odtrhla.

Bolesťou unavený tíško si zaspal.

Ako tíško si žil, tak tíško si odišiel.

I keď srdce nevydržalo a prestalo biť, v našich srdciach budeš stále žiť.

Tvoja zarmútená manželka Eva, dcéra Marína a zať Dušan

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom a báčinom

JURAJOM KOVÁČOM

26. 4. 1954 – 11. 9.

2020 z Kovačice

Cestuj cestou večného pokoja, tam, kde Ťa už nič nebolí.

Naše ubolené srdcia sám Boh poteší.

S úctou a láskou si budeme spomínať na Teba.

Sestra Eva Hrková s rodinou • OZNAMY •

Manžel Pavel Na Teba si i v tieto dni s láskou a úctou spomínajú

SPOMIENKA

na milovanú mamu a starú mamu

Tvoji najmilší

MÁRIU ĎURČÍKOVÚ

rod. Rybársku 13. 7. 1953 – 21. 9.

2007 – 2020 zo Starej Pazovy

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu milovanú manželku, matku a starú mamu

Chýbaš nám v srdciach, chýbaš nám v dome a na každom kroku.

MÁRIU GALÁTOVÚ

Syn Janko s manželkou Zlatuškou a dcérami Annou a Máriou

rod. Urbanovú 7. 8. 1946 – 27. 9.

2008 – 2020 z Kovačice

SPOMIENKA

na milovanú mamu a starú mamu

Spomenie si každý, kto Ťa mal rád a kto Ťa poznal.

MÁRIU ĎURČÍKOVÚ

Tvoji najmilší

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

rod. Rybársku 13. 7. 1953 – 21. 9.

2007 – 2020 zo Starej Pazovy Žiješ s nami v našich myšlienkach a srdciach.

Syn Miroslav s manželkou Danušou, synom Máriom a dcérou Naďou

Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS1486_02 NS_Novi_ Sad_Rotkvarija, v Ul. temerinska 8, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9091/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 20. októbra 2020.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 21. októbra 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

39 /4926/ 26. 9. 2020

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 25. septembra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 27. septembra 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2010, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Náboženské vysielanie (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 29. septembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina.

V najnovšom vydaní pravidelnej relácie tentoraz budú podané správy z Petrovských dní divadelných a zo 6. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov. Okrem kultúrnych dianí piatková koláž prinesie aj celý rad príspevkov z ďalších oblastí spoločenského života z našich prostredí.

Dúhovka. V nedeľnom vysielaní pod názvom Umenie ako dar predstavené budú tri ženy amatérky zaoberajúce sa rozličným druhom umenia. Priblížené budú: dielo insitnej maliarky z Kovačice, široká paleta výtvorov umelkyne z Petrovca, ktorá sa zaoberá úžitkovým umením, tiež afinity Kovačičanky maľujúcej na fľašiach.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 27. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 30. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 25. septembra – Nahý medzi vlkmi Sobota 26. septembra – Únos Pondelok 28. septembra – Láska je len slovo Utorok 29. septembra – Nekecaj a pádluj Streda 30. septembra – Jumper Štvrtok 1. októbra – Tak si predstav

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 27. septembra Film: Kniha džunglí Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Za hranicou strachu Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 27. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Maliarsky tábor v Kovačici bol o multikultúrnosti a tolerancii Kreslený film: Saul z Tarzu Utorok 29. septembra 16.00 Október v Kovačici klope na dvere Prihlasovanie na festival Letí pieseň, letí prebieha Divadelné predstavenie: Dve vône ruže Piatok 2. októbra 16.00 Film: Orlie pierko Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Prvýkrát sa stretli BUDÚCNOSŤ – ŽAK 3 : 1 (2 : 0)

Ján Murtín

V

7. kole Hložančania zdolali solídne mužstvo somborského ŽAK-a. Bol to vôbec prvý zápas týchto dvoch klubov v histórii.

V prvých 45 minútach hry zverenci trénera Zlatka Hrubíka pôsobili ako švajčiarske hodinky. Opraty v rukách držali stredopoliari Glišić, Kolár a Molnár, takže obrana nemala žiadne ťažkosti. Útočníci stále dostávali kvalitné lopty, gól visel vo vzduchu...

Mladučký Krasnec nevyužil dva prieniky a naladený Leđanac svojho strážcu Gagića privádzal k zúfalstvu. V 16. min. práve Leđanac z ľavej strany prihral rýchlejšiemu a vynaliezavejšiemu Krasnecovi od obrancu Somborčanov, ktorý ho v šestnástke fauloval. Rozhodca Radulović z Crvenky ukázal na biely bod a kapitán Horvát rutinovane oklamal brankára Kozlinu – 1 : 0. Brankár hostí sa potom vyznamenal po strelách Kolára, Leđanca a Čipkára. No predsa v 29. min. kapituloval, keď po rohovom kope Glišića Leđanac odcentroval do skrumáže na 7 – 8 metrov od brány a Čipkár pekne a presne hlavičkoval – 2 : 0.

V druhom polčase už tradične stredopoliari Budúcnosti zahrali nezodpovedne v defenzíve. Obrana vynakladala obrovské úsilie nedovoliť hosťom zmeniť skóre. Na opačnej strane náhradník Zahorec

Nebezpečný strelec: Nikola Leđanac (Budúcnosť Hložany)

Nešťastný zákrok Záskalického RADNIČKI 1918 – SLÁVIA 1 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

K

eďže je na území Obce Odžaci pre pandémiu koronavírusu ešte stále núdzový stav, mužstvo Radničkého 1918 pivnickú Sláviu uvítalo na ihrisku FK Budućnost v Mladenove. Nedeľný zápas sa začal príliš nezvyčajne. Už v 7. min. domáci založili útok a Pivničania loptu vykopli za bránkovú čiaru. Stojanović z ľavého rohu odcentroval pred bránu súpera, pri prvej žrdi stál Záskalický, loptu nešikovne zachytil a usmernil ju do vlastnej siete – 1 : 0. Bola to chladná sprcha pre hostí, ktorí sa nevzdávali, upravili si vlastné rady a získali citeľnú prevahu.

Ako čas ubiehal, hostia diktovali tempo, neustále ohrozovali bránu súpera. Obrancovia hostiteľov tieto útoky najčastejšie zastavovali pred svojím trestným • ŠPORT •

územím, často aj nedovoleným spôsobom. Rozhodca ich trestal až štyrmi kartami a mužstvo Slávie malo voľné kopy pred šestnástkou. Strelci M. Šmit, Jušković, Marojević a Petrović však kopali nepresne, nad bránu. Najzrelšiu šancu slávisti mali v prvom polčase, v 40. min., keď sa Čvokić na pravej strane zbavil svojho strážcu, vbehol do šestnástky, prihral loptu na takých päť metrov od brány, na ňu nabehol Beláni a zblízka ju nevedel poslať do prázdnej brány.

V druhom polčase na ihrisko vykročili Nikolić a Bolehradský, neskoršie aj Grňa, takže tlak hostí bol ešte silnejší a najviac sa hralo na polovici Ratkovčanov.

Domáca obrana často nekontrovane vykopávala loptu čím ďalej od svojej brány do autu, aby herný čas rýchlejšie uplynul. Na konci sa im to aj podarilo, lebo si zachránili minimálny náskok a víťazstvo. Treba pripomenúť, že dobrú strelu Grňu z dvadsiatich metrov brankár Knežević nejako

vyrazil na roh. V 80. min. Grňa odbehol po ľavej strane, odcentroval loptu Bolehradskému na hlavu, ktorý ju zblízka hlavičkoval nad bránu. V druhom polčase domáci iba raz pohrozili, a to v 85. min. Jovović z protiútoku strelil vedľa brány.

Zápas viedol rozhodca Dražić; žlté karty dostali dvaja Ratkovčania a Marojević u hostí.

SLÁVIA: Vučetić, A. Šmit, Petrović, Juškovič (Grňa), M. Šmit, Záskalický (Nímet), Kuchta (Bolehradský), Rakočević, Beláni (Nikolić), Marojević (Kotiv), Čvokić Výsledky 7. kola: Budúcnosť (H) – ŽAK 3 : 1, Borac 46 – Rusín 2 : 0, Kordun – Omladinac 3 : 2, Budućnost (P) – Borac (BG) 2 : 1, Zadrugar – Maglić 2 : 2, Stanišić – Kulpín 5 : 1 , Radnički – Slávia 1 : 0, BSK – Polet 2 : 1, Tvrđava –Budućnost (M) 1 : 1.

Program 8. kola: ŽAK – Budućnost (M), Polet – Tvrđava, Slávia –BSK, Kulpín – Radnički, Maglić – Stanišić 1920, Borac (BG) – Zadrugar, Omladinac – Budućnost (P), Rusín – Kordun, Budúcnosť – Borac 46. Zápasy sa začnú o 16.30 hod.

perfektnou prihrávkou vysunul Čipkára do šance, no jeho strela z takých 17 – 18 metrov tesne minula cieľ. V 79. min. Katiak odňal loptu Tišmovi, rozbehol sa na bránu Kozlinu, neskúsene strieľal do náručia brankára hostí, hoci na 3 – 4 metre od seba mal voľného Leđanca.

V 88. min. hostia po peknej akcii zdramatizovali zápas, keď zabudnutý Šimunov zblízka prekonal Dukića. Hostia potom bezhlavo vrhli všetky sily do útoku v snahe vyrovnať, no schladil ich presnou strelou naladený Leđanac v 90. min. – 3 : 1.

Rozhodca Radulović žltými kartami potrestal domáceho Bučíka a troch hostí, všetkých pre hrubé zákroky nad súpermi.

BUDÚCNOSŤ: Dukić, Bučík, Đumić (Fábry), Kolár, Horvát, Popović, Krasnec (Zahorec), Molnár, Čipkár (Katiak), Glišić, Leđanac Foto: J. Pucovský

1. Stanišić 1920 2. Budućnost (M) 3. Rusín 4. Budućnost (P) 5. Borac 46 6. Slávia 7. ŽAK 8. Budúcnosť (H) 9. Zadrugar 10. Borac (BG) 11. Radnički 1918 12. Maglić 13. Tvrđava 14. Kulpín 15. Kordun 16. Polet 17. Omladinac 18. BSK

7 6 0 1 19 : 5 18 6 5 1 0 17 : 3 16 7 5 1 1 20 : 8 16 7 5 0 2 13 : 5 15 7 4 1 2 12 : 8 13 6 4 0 2 5 : 4 12 7 3 1 3 12 : 11 10 6 3 0 3 16 : 14 9 6 2 2 2 10 : 9 8 6 2 1 3 10 : 10 7 5 2 1 2 3 : 4 7 7 2 1 4 14 : 25 7 6 1 3 2 6 : 10 6 7 2 0 5 16 : 23 6 7 2 0 5 11 : 22 6 7 1 1 5 6 : 11 4 7 1 1 5 13 : 19 4 5 1 0 4 3 : 15 3

Predminulú stredu mužstvo Slávie zohralo pohárový zápas na svojom ihrisku, keď prekonalo Maglić 3 : 1. Góly dali Petrović, Brňa a vlastnú sieť trafil aj Stjepanović, kým v drese Maglića presný bol Tucić. Vďaka tejto výhre mužstvo Slávie sa prebojovalo do semifinále pohárovej súťaže na území Obecného futbalového zväzu Báčska Palanka.

39 /4926/ 26. 9. 2020

39

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Nový tréner a bod z Pavliša Aj toto kolo potvrdilo skutočnosť, že sú mužstvá vyrovnanej kvality a každý nad každým môže vyhrať. Dosiaľ posledná Hajdušica prekonala Budućnost z Alibunara a zvrhla ju z postu lídra. Najustálenejšie výsledky zaznamenáva Partizan Gaj, ktorý prebral vedúce miesto v tabuľke.

Radnički z Barandy utrpel zaradom druhú prehru na vlastnom ihrisku a klesol do dolnej časti tabuľky. Najhoršie stojí nováčik v lige, Banat z Ilandže, lebo sa po prehre doma dostal na dno tabuľky.

Výsledky 6. kola: Jugoslavija – Polet 2 : 0, Partizan (G) – Potporanj 5 : 1, Spartak 1911 – Sloga 2 : 1, Banat – Stari Tamiš 2 : 4, Partizan (U) – BAK 1 : 2, Hajdušica – Budućnost 3 : 1, Crvena zvezda – Dolina 0 : 0, Radnički – Strela 1 : 2.

CRVENA ZVEZDA – DOLINA 0 : 0

Ján Bokor

P

red hosťovaním v Pavliši Padinčania mali zasadnutie správy a trénera Zorana Kovačevića. Nespokojnosť s doterajšími výsledkami priviedla k záveru, aby sa vzájomná spolupráca prerušila. Tak nečakane rozhodli, aby doterajší tréner Kovačević prenechal odbornú prácu v klube inému odborníkovi. Času nebolo veľa, ale do klubu prišiel nový tréner Dejan Živkov z Pančeva. Po kratšom dohovore a dvoch tréningoch Dolina s novým trénerom odcestovala na ťažké hosťovanie do Pavliša. Okrem zraneného mladého Ľauka k dispozícii

HAJDUŠICA – BUDUĆNOST 3 : 1 (2 : 0)

V

stretnutí do nedele prvého a posledného tímu v tabuľke Hajdušica sa nenaľakala lídra z Alibunara, zahrala naplno, vyhrala a postúpila o dva stupienky.

Od prvej minúty Hajdušičania dali najavo, že sa nemienia brániť. Naopak. Zahrali naplno, ale v prvej štvrťhodinke nemali väčšiu príležitosť. Konečne v 13. min. A. Lipták pekne uvoľnil rýchleho A. Ružića, ktorý vyrazil pred

40

www.hl.rs

Po prestávke sa nič nezmenilo.

Skúsení zadáci Doliny v závere zápasu mali hodne práce zachrániť sieť od nervóznych hráčov domácich. Tlaku Pavlišanov nepodľahol ani rozhodca Dragan Milanović z Pančeva, ktorý úspešne priviedol zápas do konca.

Keď strela Sokola z voľného kopu minula cieľ, všetkým bolo jasné, že gólov nebude.

DOLINA: Bujaković, Mitkovski, Kolak, Popović, Čížik (Sokola), Bančov, Svetlík (Hlavča), Kelečević, Jovanov, Trajčevski, Gigović (Ilić) V nedeľu Dolina uvíta Radnički z Barandy.

Cvijića sa vytvorila skrumáž, z ktorej hostia hlavou trafili vnútornú stranu žrde. Lopta sa, na šťastie Hajdušice, odrazila do ihriska a dobrý rozhodca Jajić z Pančeva iba ukázal, aby hra pokračovala.

Na samom začiatku druhého polčasu A. Lipták mal príležitosť rozhodnúť zápas. Vrazil do šestnást-

ky, pekne strieľal, ale brankár jeho strelu kryl. Už v nasledujúcom útoku v skrumáži pred bránou Hajdušice Pavlovic neobozretne zakročil a Jajić správne ukázal na biely bod, z ktorého hostia skorigovali výsledok. Po tomto góle hostia pridali plyn, diváci začali stŕpať, že domáci ako toľkokrát predtým poľavia vo finiši zápasu.

Hajdušičania sa však húževnato bránili a v polovici polčasu sa zbavili tlaku. Najlepšiu príležitosť mal N. Ružić, keď prekľučkoval niekoľkých hráčov a z asi siedmich metrov trafil žrď. Konečne v 88. min. A. Ružić sa rozbehol od stredu ihriska za prihratou loptou z polovice Hajdušice, predbehol svojich strážcov, ocitol sa pred brankárom a položil bodku za výsledkom tohto zápasu.

HAJDUŠICA: Cvijić, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Mršić, Folťan, Knežević, Pejčić (Đaković – Radović), A. Ružić (Đukić), A. Lipták, N. Ružić Foto:V. Maliar

boli všetci hráči. Na pomoc pozvali i Dávida Svetlíka, aby nahradil nedostatok bonusových hráčov.

Zápas v Pavliši splnil očakávania.

V stretnutí dvoch mužstiev, ktoré počítajú s miestom v hornej časti tabuľky, sa naplno bojovalo o body. Chýbala iba podpora divákov, ktorí i na tomto zápase nemohli byť prítomní okolo ihriska. Hráči Doliny výkonom nesklamali nového trénera, ale znovu strelci zlyhali, nevedeli dať gól a museli sa uspokojiť Mužstvo Doliny po prvom tréningu s novým trénerom Dejanom Živkovom s jedným bodom. Je (stojí prvý sprava)

Líder na lopatkách Vladimír Hudec

pravda, že sa body z Pavliša ťažko odnášajú, ale Dolina to mohla urobiť, lebo bola lepším mužstvom. Neuveriteľné je, čo všetko strelci Doliny na zápase premrhali. V prvom polčase sa pred bránou domácich našli traja útočníci Doliny. Čížik slabo kopol, lopta sa dokotúľala ku Kelečevićovi, tento ju zachytil okrajom kopačky, nakoniec Gigović tiež slabo kopal a nerozvlnil sieť domácich.

Domáci sa raz pokúsili ohroziť bránu Bujakovića, ktorý prekazil plány domáceho útočníka.

brankára a rutinovane ho prekonal.

Od tej chvíle útoky Hajdušičanov boli čoraz nebezpečnejšie. Hralo sa hlavne na polovici hostí, ale predsa streleckých príležitostí nebolo. V 30. min. najlepší hráč zápasu A. Ružić prenikol po pravej strane, vybojoval voľný kop blízko miesta, z ktorého sa zahráva rohový kop, A. Lipták pekne odcentroval k prvej žrdi, vyskočil Mršić a zaslal loptu do opačného rohu brány Budućnosti – 2 : 0. V tej chvíli sa zdalo, že hostia sú na lopatkách, avšak do konca polčasu sa Alibunarčania zbavili tlaku a niekoľkokrát vážne pohrozili.

V 42. min. mali najlepšiu príležitosť a domáci mnoho šťastia. Pred bránou

Informačno-politický týždenník

Aleksandar Ružić (vpredu) podal skvelý výkon a dvakrát matoval brankára hostí z Alibunara

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Polčas na pätorku MLADOSŤ – CRVENKA 6 : 0 (5 : 0)

Samuel Medveď

P

Ivetića, tento sa z dvoch pokusov najlepšie vynašiel a hosťom už vtedy hrozil výprask.

Do konca polčasu Mladosť sa ešte dvakrát presadila. Znovu sa prihrávkou vyznamenal Stojaković, lopta prešla vedľa Ožváta, prijal ju Brajković a v 43. min. bolo 4 : 0. Potom o necelé dve minúty Kavčić zľava uvoľnil Stojakovića, ktorý svojím tretím

gólom uzavrel skóre prvej časti.

V druhom polčase Mladosť pokračovala s menším nasadením.

Dva góly rozhodca Petrovčanom anuloval pre ofsajdy. Peknú strelu nad brvno zaslal Zorić a Đaković v 85. min. dal aj šiesty gól za Mladosť.

M L A D O S Ť: L e ň a , Šproch, Ivetić (Đaković), Stanić (Zorić), Beronja, Jakuš, Brajković, Ožvát, Stojaković (Petej), Kavčić (Fábry), Kaňa (Stojisavljević)

etrovčania ľahko zdolali priemerný tím z vojvodinskej dediny, v ktorej sa vyrábajú cukor a rôzne sladkosti. Zápas je rozhodnutý už v prvom polčase, keď domáci strelili až päť gólov.

V 7. min. debutant Aleksandar Brajković, bonusový hráč, ktorý prednedávnom prišiel z radov novosadských „kanárikov“, dobre v šestnástke uvoľnil Stojakovića, ktorý zboku matoval mladého Jokića. Potom v 32. min. Kaňa prijal loptu, z ľavej strany prihral do stredu a Stojaković znovu prekonal brankára Crvenky. V 34. min. už bolo 3 : 0.

Ožvát zacentroval Đakovićovi, ktorý predtým vystriedal zraneného Sieť Crvenčanov už v 7. min. vo Vrbare načal trojnásobný strelec Miloš Stojaković

Výsledky 7. kola: ČSK Pivara – Obilić 4 : 3, Tavankut – Radnički 1 : 2, Mladost (A) – Srbobran 1 : 0, Tekstilac – Vojvodina (BG) 2 : 1, Mladosť (P) – Crvenka 6 : 0, Krila Krajine – Vrbas 1 : 1, Mladost (T) – Vojvodina (T) 7 : 1, Njegoš – Bajša 1 : 1, Bačka – Hercegovac 3 : 2.

V nedeľu o 15.30 hod. v dedine Bačko Gradište derby zohrajú domáca Vojvodina a petrovská Mladosť.

Foto: J. Pucovský

1. Vojvodina (BG) 2. Mladosť (P) 3. Mladost (A) 4. ČSK Pivara 5. Mladost (T) 6. Radnički 7. Bajša 8. Tekstilac 9. Bačka 10. Tavankut 11. Krila Krajine 12. Srbobran 13. Hercegovac 14. Njegoš 15. Crvenka 16. Obilić 17. Vojvodina (T) 18. Vrbas

7 6 0 1 14 : 4 18 7 5 1 1 26 : 5 16 7 5 1 1 11 : 2 16 7 5 1 1 14 : 7 16 7 5 0 2 17 : 9 15 7 4 1 2 13 : 10 13 6 3 3 0 10 : 4 12 6 3 2 1 11 : 6 11 7 3 2 2 13 : 13 11 7 2 3 2 6 : 5 9 7 2 2 3 10 : 12 8 7 1 2 4 10 : 12 5 7 1 2 4 7 : 11 5 7 1 2 4 8 : 17 5 7 1 2 4 6 : 17 5 7 1 1 5 11 : 21 4 7 0 2 5 4 : 23 2 7 0 1 6 4 : 17 1

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Výhra v Kumane 2. OKTOBAR – AŠK 0 : 2 (0 : 1)

Vladimír Gál

V

mimoriadnom kole predminulú stredu Aradáčania na vlastnej pôde prví v doterajšom priebehu majstrovstiev odňali body lídrovi v tabuľke, mužstvu Mladost z Banátskeho Despotovca. Mužstvá si rozdelili body – 1 : 1 a gól za AŠK • ŠPORT •

vsietil Čurović.

V nedeľu si Aradáčania ďalšie tri body priniesli z hosťovania v dedine Kumane. Prvú šancu na zápase mali domáci v 10. min. po chybe Govedara. Hráč domácich zostal sám pred Stojkovom, ale tento jeho strelu kryl. Hostia prvú šancu mali v 20. min., keď po ľavej strane prebehol Čurović, ideálne prihral Birmancovi a ten strelil vedľa. Domáci znovu pohrozili

v 25. min. ale Stojkov znovu dobre zareagoval. V 30. min. sa hostia ujali vedenia. Strelec bol Čurović po asistencii Zakića.

V druhom polčase sa prejavila lepšia fyzická pripravenosť hráčov z Aradáča. Držali loptu na nohách, vytvárali si šance, v ktorých sa ocitli najprv Stanić a potom dvakrát Birmanac. Konečne svoju prevahu v 70. min. aj korunovali gólom Adamova, ktorému asistoval Mijić.

Domáci v druhom polčase jednu

jedinú príležitosť mali v 88. min., keď z voľného kopu trafili brvno.

AŠK: Stojkov,Vesin (Striško), Stanić, Matejin, Govedar, Kujundžić (Zoretić), Zakić, Mijić, Birmanac (Samolovac), Adamov, Čurović Výsledky 7. kola: Lehel – MSK 0 : 6, Rusanda – Crvena zvezda 2 : 2, OFK Klek – Mladost (L) 1 : 2, Delija – Potisje 2 : 1, Mladost (BD) – Vojvodina (B) 3 : 2, Vojvodina (NM) – Radnički 1911 1 : 1 .

V nasledujúcom kole Aradáčania uhostia mužstvo Vojvodina z Nového Miloševa.

39 /4926/ 26. 9. 2020

41

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Obaja s veľkou rezervou PRVÝ MÁJ – JEDNOTA 2 : 2 (2 : 1)

Matej Bzovský

S

taropazovčania si s niektorým problémom a oveľa viac nedbalosťou stopéra Nikolu Vasovića (zabudol si doma kopačky?!) ťažšie poradili, ako s optimisticky naladeným domácim mužstvom v Rume.

Táto hlúposť nezodpovedného hráča vyradila zo základnej zostavy, čo trénerom spôsobilo nemalé problémy, lebo im narušila pripravenú koncepciu, ktorú museli podstatne meniť. Takéto nedopatrenia sa nesmú stávať jednému republikovému ligistovi, ale to je už vecou vedenia klubu, ktoré musí nevážny prístup k záväzkom potrestať.

Spomenutý nedostatok sa dosť pocítil vo výkone Jednoty, zvlášť keď šlo o defenzívu, v ktorej sa najmä spočiatku, ale i v ďalších chvíľach cítila neistota. Protiútoky hostí od prvého hvizdu rozhodcu priniesli dve vyložené šance, ale sa domáci predsa prví ujali vedenia. Nedorozumenie v zadných radoch hostí prinieslo aktívnejším domácim útočníkom prvý gól v 18. min.

Hostia vyrovnali v 39. min., keď po labužníckej kolmici Zeljkovića a aktivity Đokića lopty sa zmocnil Nenad Perović v šestnástke, obišiel strážcu, potom aj brankára a zblízka dorazil loptu do nechránenej siete. Ďalšiu šancu mal Slavoljub Đokić, ale bez efektívnej koncovky. Ešte jedna chyba a váhanie obrany Jednoty priniesli nový, dosť lacný náskok domácim. Tesne pred koncom polčasu rýchly protiútok

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zo susedstva ani bod OMLADINAC – TATRA 3 : 0 (0 : 0)

Pavel Pálik

D

erby susedovcov sa zaslúžene skončilo v prospech domácich Stepanovčanov. Hostia z Kysáča v prvej časti mali územnú prevahu, tri vyložené príležitosti, ktoré nevyužili. Zdalo sa, že domáci nemajú nadostač síl a že ich tatranci v druhom polčase premôžu. No stalo

sa naopak.

Nerozhodne bolo do 52. min., keď rozhodca Ćurčić z Titelu pískal penaltu po signalizácii postrannej kolegyne Jeleny Trninićovej z Nového Sadu, ktorá videla faul, a to mimo trestného územia Tatry. Potom skúsený Pecelj prvýkrát prekonal Miloševića z jedenástich metrov.

Po inkasovanom góle hostia sa „stratili“, hráči Omladinca to využili a prostredníctvom Devića v 79. a 82. min. si zabezpečili presvedčivú výhru.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Druhá prehra

PANÓNIA – RASTINA 1918 1 : 2 (1 : 1) Juraj Pucovský

Z

ápas týchto dvoch mužstiev sa hral na ihrisku Rusína na Járaši v Ruskom Kerestúre. Hostia z Rastiny pricestovali len jedenásti,

42

www.hl.rs

vo viacerých skupinách, a preto začiatok meškal viac ako dvadsať minút.

Obe mužstvá dosiaľ mali nula bodov, ale prvému úspechu sa potešili hostia. Výhra sa

Informačno-politický týždenník

hostí prostredníctvom nebezpečného Đokića nepriniesol gólové zakončenie.

O osude zápasu sa rozhodovalo v druhej časti. Hostia prebrali iniciatívu a keď domáci od 62. min. dohrávali desiati, mali až drvivú prevahu. V 65. min. Krkobabić prestrelil bránu po prihrávke Ranđića. Čoskoro hostia

Hybná sila: Slavoljub Đokić (Jednota St. Pazova)

mohli vyrovnať, Ranđić prebral loptu zo svojej obrany, ocitol sa sám, ale nepozorný postranný rozhodca mávaním zástavky zastavil túto sľubnú akciu.

Veľkú šancu mal aj Mirosavljević, keď po rohovom kope hlavičkoval priamo

do rúk brankára. Vyrovnanie sa predsa zrodilo v 70. min., Ivetić vysunul po ľavej strane rýchleho Perovića, tento sa šikovne zbavil súpera a prudkou prízemnou strelou trafil do rohu brány. V závere zápasu sa vyznamenal brankár Lazar Jovišić, keď výborne zareagoval po dobre namierenej strele strelca dvoch gólov za domácich Ninkovića. A tak sa toto zaujímavé sriemske derby skončilo spravodlivým výsledkom.

JEDNOTA: Jovišić, Kačar (Lazić), Ranđić (Panjak), Gavrilović, Đokić, Zeljković, Marinković, Mirosavljević, Perović, Krkobabić, Ivetić (Maoduš) V nedeľu Jednota privíta ďalšieho ťažkého súpera, jedného z uchádzačov o titul majstra. Ide o silné mužstvo Radnički 1912 zo Sombora. Zaujímavé je, že sa Jednota poslednýkrát stretla vo vtedajšej veľmi silnej Vojvodinskej lige v dávnej sezóne 1983/84 s vtedajším pôvodným klubom, založeným práve v roku 1912, ktorý teraz hrá o stupienok nižšie. Oba zápasy vyhral ten Radnički výsledkom 1 : 0 a 2 : 0.

Staropazovčania by si iste priali, aby tentoraz výsledok bol rovnaký, ale v ich prospech!

Žlté karty dostali Pecelj, Hernaus a Tomljanović (Omladinac), resp.

Klisarić a Živojinov (Tatra), kým je Đilas z radov hostí vylúčený.

TATRA: Milošević, Klisarić, Krpović, Kojičić, Novičević, Haška (Dubačkić), Radić, D. Ožvát (Zeljković), Đilas, Živojinov Výsledky 7. kola: Slavija – Titel 6 : 1, Sirig – Veternik 1 : 0, ŽSK – TSK 0 : 0, Fruškogorac – Šaj- Stepanovčan Dević (7) v 82. min. stanovil výslekaš 3 : 1, Fruškogorski dok zápasu 3 : 0 partizan – Susek 6 : 1, Po stredajšom hosťovaní v Titeli Tatra Bačka (Ď) – Hajduk 2 : 0, Futog – Bačka (B) 3 : 2, Omladinac – Tatra 3 v nedeľu o 15.30 hod. uvíta begečskú : 0, Petrovaradín – Jedinstvo 2 : 1.

Bačku.

začala črtať už v 5. min., keď Panónia inkasovala lacný gól z voľného kopu.

Vyrovnal Naď v posledných chvíľach prvého polčasu.

Piata minúta druhého polčasu bola znovu fatálna pre Laliťanov, keďže rozhodca Kiršner zo Sombora zákrok Lamoša nad súperom ohodnotil ako penaltu, ktorú hostia premenili – 1 : 2. Márne potom boli všetky snahy a útoky hostiteľov, aby aspoň vyrovnali. A mali na to príležitosti.

Naď v 75. min. opečiatkoval žrď, A. Obradov v 90. min. slabo zachytil loptu hlavou a v posledných chvíľach aj A. Popović kopol mimo brány.

PANÓNIA: Š. Hrnčiar, Juhik, Kršić (A. Popović), Terek, Toma, I. Hrnčiar, Z. Dobrić (A. Obradov), Turčan, Naď, Lamoš, Černok Výsledky 3. kola: Jedinstvo Lemeš – Graničar 2 : 1, Dinamo – Sport 4 : 0, Panónia – Rastina 1 : 2.

V sobotu Panónia bude hosťovať v Bezdane.

• ŠPORT •

NAMIESTO DNÍ RYBÁROV JÁNOŠÍK – JERMENOVCI

Pohľad na pretekársku dráhu z jánošíckeho mosta

Druhý Memoriál Jonje

P

Vladimír Hudec

re pandémiu koronavírusu 36. Dni rybárov Jánošík – Jermenovci 2020 sa toho roku nemohli uskutočniť. Predsa dráha na kanáli Dunaj – Tisa – Dunaj v období, keď zvyčajne prebieha toto podujatie, nebola pustá. Vystala síce tradičná súťaž pionierov, medzinárodná súťaž o zlatý háčik, ako aj súťaž vo varení rybacej polievky. Namiesto toho milovníci športového rybolovu z Jánošíka a Jermenoviec podporení obcami Alibunar a Plandište zorganizovali druhý Memoriál Jonje. Tak si spomenuli na svojho priateľa Jonela Skumpiju, ktorý bol jedným zo zakladateľov a horlivým organizátorom Dní rybárov po všetky tieto roky, až kým pred niekoľkými rokmi nečakane neumrel.

V súťaži sa zúčastnilo dvadsať športových rybárov seniorov z obcí Vršac, Alibunar a Plandište, ako i z Barandy v Obci Opovo, medzi ktorými boli aj dvaja pionieri z Jánošíka. Víťazom turnaja sa stal Daniel Bruk, inak predseda Združenia športových rybárov Babuška z Jánošíka, ktorý chytil 1 645 gramov rýb, druhý bol Toni Cvetanovski z Alibunara s úlovkom 1 135 g a tretie miesto obsadil Jánošíčan Pavel Staňo-Bendžo, ktorý z kanála vytiahol ryby vážiace 1 100 gramov. Inak športoví rybári z tejto časti Banátu si nárokujú na to, že sa Memoriál Jonje stane tradičným.

Jonel Skumpija (vľavo) bol obľúbený medzi športovými rybármi z celej krajiny (Foto: M. Bančević)

Víťazi a organizátori s dvoma najmladšími účastníkmi Danielom Kotuľačom a Michalom Šterbom (Foto: M. Bančević)

Tajomník ZŠR Babuška Zlatko Mamojka nemal mnoho času pre novinárov, ale im s udicou v rukách predsa poskytol informácie (Foto: M. Bančević)

Takto bolo na kanáli D-T-D pri Jánošíku roku 2011. Toho roku pandémia koronavírusu nedovolila kamarátenie sa pri kotlíkoch s rybacou polievkou

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Sriemskej Mitrovici Mgr. Ján Vida, farár – administrátor

Z

ačiatok organizovaného duchovného života evanjelikov v Sriemskej Mitrovici sa začal na konci roka 2000, keď tamojšia hŕstka evanjelikov pocítila túžbu zhromažďovať sa. K službám Božím sa stretávali striedavo po jednotlivých slovenských domácnostiach a úlohu predčitateľa konal Ján Mocko.

Radostnou príležitosťou bola nedeľa 13. mája 2001, keď po vykonaných službách Božích v gréckokatolíckom kostole za prítomnosti dôstojného pána biskupa Jána Valenta, synodálneho dozorcu Pavla Lomianskeho

a vznešeného pána seniora sriemskeho Pavla Andrášika bol uskutočnený konvent, ktorým bol založený cirkevný zbor v Sriemskej Mitrovici.

Po založení cirkevného zboru bolo dohodnuté, aby ako filiálny cirkevný zbor patril k matkocirkvi v Erdevíku. Keďže v tomto mestskom prostredí cirkevný zbor nemal vlastné priestory, miestny zbor Gréckokatolíckej cirkvi povolil vykonávať služby Božie v ich chráme. V zimnom období služby Božie sa vykonávajú v rodinnom dome Ondreja Zelenáka, ktorý je zároveň modlitebňou tohto cirkevného zboru.

Duchovne v rokoch 2001 – 2011 tento

cirkevný zbor navštevovali Ján Valent, biskup, Pavel Andrášik, sriemsky senior a farár v Boľovciach, Jaroslav Kopčok z Erdevíka, Želislav Sľúka z Bingule, Vladimír Lovás ml. z Erdevíka, Olina Kolárová zo Šídu, Stanislav Červenák z Erdevíka a Vladislav Ivičiak z Belehradu.

Od roku 2011 v tomto cirkevnom zbore pôsobí Ján Vida, farár, ktorý v rokoch 2011 – 2015 bol v Erdevíku a od roku 2015 až podnes prichádza do tohto prostredia z Petrovca.

K službám Božím sa stretáva 13 evanjelikov. Služby Božie predčitateľskou službou bývajú v nedeľu v popoludňajších hodinách a duchovný pastier do tohto zboru prichádza 6-krát v roku.