Hlas ludu 40/2019

100 rokov slovenského gymnázia Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 5. 10. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4875/

40



Z obsahu

5.10. 2019 | 40 /4875/

Uzávierka čísla: 2. 10. 2019

Prezident Srbska Aleksandar Vučić pobudol od 23. do 26. septembra na 74. zasadnutí valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku a uskutočnil rad politických a bilaterálnych stretnutí. Bol tiež prítomný na recepcii, ktorú pri príležitosti valného zhromaždenia OSN zorganizoval prezident USA Donald Trump. Viac o tom na strane 4.

Foto: Služba prezidenta Srbska pre spoluprácu s médiami

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Spejeme k svetlu?!

V

ážení čitatelia, zhodou okolností minulý týždeň našiel som sa v spoločnosti nového kolektívu, členov redakcie týždenníka Hlasu ľudu. I keď som niekedy dávno navštevoval túto ustanovizeň, sem-tam som sa kamarátil, chodieval na desiate poschodie, debatoval. Neskoršie som aj prispieval na rôzne témy z domova a zo zahraničia, hlavne som sa nepoznal s novými novinármi, redakciou, vedením a vôbec so zamestnancami. Preto by som bol rád podať si ruky, priblížiť sa, nadviazať styky, vymeniť si názory, dozvedieť sa o tom najkrajšom v ľuďoch a poučiť sa z ich vlastných skúseností. Žijeme v búrlivej dobe, hádam ako nikdy predtým.

Vyčerpávajú nás najrozličnejšie témy, ustavičné cengania telefónnych esemesiek, prehrabovanie sa v mobiloch, permanentné ataky z televíznych obrazoviek, takmer o ničom hovory tých a oných na pracovisku či na ulici, až po každodenné planetárne hrozby, rinčanie zbraní, pôvodné ruchy, klimatické zmeny, katastrofické požiare, povodne, nútenia, utláčania, tlačenia, záujmy svetových mocipánov v takzvanej – „novej dobe faraónov“, jednoducho – každodenný život.

Dnes, keď tak často, hádam ako nikdy predtým morami plávajú ponorky, bojové lode, hrozia zbraňou, hemžia sa vojská, som presvedčený, že by sme sa mali vrátiť k našej rodine, k našim ľuďom, k nášmu kolektívu, k sebe, aby sme opäť našli to najkrajšie v okolí, v ľuďoch, v nás samých. Každý človek sa líši vo svojom bohatom vnútornom svete, v charaktere, jedinečnom myslení – to je to hádam najvzácnejšie.

Zlé zvyky, pocity, že nemáme kontrolu nad svojím „ja“, nadhľad nad domácnosťou, vo vlastnom okolí, v širšom prostredí – jednoducho sme cudzinci vo vlastnom víre života.

Každodenné starosti, nenávisť, stres a chronický hnev ničia telo a duch. Potláčajú myseľ.

Myseľ je podstata sveta!

Hádam keby sme neboli bieli alebo čierni,

žltí, červení či modrí, hádam by sme opäť rozlišovali človeka podľa toho, kto odkiaľ pochádza, kto sú jeho rodičia, kto boli jeho starí rodičia, podľa farieb vlasov alebo očí, koľko peňazí sa mu podarilo zohnať, koľko má pozemkov, domov, a nie čo má v hlave?!

Treba rozlišovať Dobro od Zla. Treba rozlišovať to, v čom sme si blízki – čo nás v podstate spája?!

Na to potrebujeme lídrov. Múdrych lídrov (pritom v tejto chvíli vonkoncom nemyslím len na politikov), ale predovšetkým lídrov v ostrej mysli, lídrov v kumšte, v organizácii, šľachetných jednotlivcov – tých, ktorí zjednocujú svet.

Myslím na tých, ktorí sú stĺpom rodiny. Myslím na tých, ktorí zachovávajú vnútorný a vonkajší mier. Ktorí sa starajú o pokrok ľudstva. Keď ich niet, sotva si pomôžeme. Predsa nepotrebné je pohoršovať sa nad situáciou, na ktorú, žiaľ, sotva môžeme vplývať.

Ako si v takomto svete zachovať svoj zdravý rozum, ako zachovať seba?! Byť dobrým človekom.

Dobrý človek?!

Nie, neexistuje dobrý človek, je to mýlka zlých ľudí. Dobrý človek je umelé stvorenie, ktoré je výsledkom zložitého vnútorného boja so sebou samým.

Myseľ a multikultúrnosť víťazia. Ľudská civilizácia musí pestovať rozličnosť, ona je najväčšia civilizačná hodnota. Je to planetárne právo nás všetkých bez ohľadu na rozdiely.

Buďme múdri, aby sme neboli zlí. Múdry človek sa často prehŕňa vo svojej minulosti, eliminuje svoje slabosti, až v jednej chvíli si uvedomí, že tá analýza nikdy nestačí a že zlý charakter je našou mentálnou kontamináciou.

Samozrejme, sme živí, nedokonalí ľudia a svoje nedostatky nikdy nemôžeme odstrániť, ale nikdy nesmieme prestať zbavovať sa ich. Ak vytrváme na tejto nekonečnej ceste, možno po desaťročiach svedomitej práce zazrieme v zrkadle seba – vitaj, človeče!

Miroslav Benka

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Tak plynie čas...

ĽUDIA A UDALOSTI

11 Najlepší v podnikateľskom svete

MOZAIKA

19 Na vlastných nohách – v Pivnici (1)

KULTÚRA

28 Potvrdenie nášho speváckeho potenciálu

ŠPORT

43 Do tretice Európu dobyli!

Na titulnej strane: K ústredným oslavám 100. výročia gymnázia v Báčskom Petrovci Foto: Pavel Surový 40 /4875/ 5. 10. 2019

3

Týždeň Starí rodičia a ich vnúčatá

L

áska, starostlivosť a podpora starých rodičov má blahodarný vplyv na vnúčatá. Svedčia o tom aj početné vedecké výskumy.

Emocionálna blízkosť starých rodičov so svojimi vnúčatami znižuje riziko depresie u detí.

V štúdii zverejnenej v časopise The Gerontologist bolo zapojených 356 vnúčat a 374 starých rodičov. Vedci z univerzity v Bostone zbierali údaje 19 rokov a po ich analýze zistili, že riziko depresie sa znižuje tak u mladšej, ako aj u staršej generácie.



7 DNÍ

Prezident v New Yorku

P

rezident Srbska Aleksandar Vučić pobudol od 23. do 26. septembra na 74. zasadnutí valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku a uskutočnil rad politických a bilaterálnych stretnutí. Ako informuje Služba prezidenta Srbska pre spoluprácu s médiami, prvého dňa Vučić sa stretol s generálnou kancelárkou Nemecka Angelou Merkelovou a gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom. Po rozhovore s Merkelovou prezident Srbska vyhlásil, že Nemecko a jeho kancelárka vynaložia vlastné úsilie Staré mamy a starí otcovia a energiu, aby sa zachovali mier vštepujú pocit stability a emoča stabilita v celej Európe, a s tým nej istoty. Takisto v traumacieľom budú žiadať, aby dialóg tických situáciách alebo v romedzi Belehradom a Prištinou dičovských hádkach sú často pokračoval, až kým sa nevynájde starí rodičia podporou svojim riešenie pre otázku Kosova a Mevnukom. Výskum Oxfordskej tóchie. Ako povedal, Merkelová univerzity ukázal, že blízky vzťah zopakovala vlastné stanovisko vnúčat a starších generácií prio potrebe stiahnutia colných pospieva k ľahšiemu vyrovnaniu sa platkov kosovskej vlády na dovoz tovaru zo Srbska a plánuje sa aj detí s traumatickými situáciami v živote, akými sú týranie v škole regionálne stretnutie, na ktoalebo rozvod rodičov. Profesorka rom by sa malo dospieť ku kompromisnej dohode medzi Srbmi Ann Buchanon vo svojom výa kosovskými Albáncami. Vučić pri skume, do ktorého zapojila viac stretnutí s gréckym premiérom ako 1 500 detí, zistila, že deti, Mitsotakisom vyjadril vďaku za ktoré boli v blízkych vzťahoch grécku podporu Srbsku na ceste so svojimi starými rodičmi, majú našej krajiny do EÚ. Poprosil ho menej emocionálnych ťažkostí tiež, aby Grécko nemenilo svoje a problémov v správaní. Okrem stanovisko ohľadne neuznávania toho tie deti mali vyvinutejší po- jednostranného vyhlásenia necit sebavedomia, čo im pomohlo závislosti Kosova, lebo táto vec je mimoriadne významná pre v prekonávaní problémov. našu krajinu. Vučić zdôraznil, že Rodičia občas nemajú nagrécky a srbský národ sú spojené dostač času na hry a rozhovor úprimným priateľstvom a do bus deťmi. V takých prípadoch dúcna bude nevyhnutné pracovať starí rodičia často nahradzujú aj na zosilňovaní ekonomickej spolupráce medzi týmito dvomi rodičov, zvlášť keď ide o hru krajinami. a zábavu. A oni aj zriedkavejšie V utorok 26. septembra prekarhajú svoje vnúčatá a práve z tohto dôvodu im vnúčatá často zident Srbska sa zúčastnil pri otvorení hlavnej debaty na 74. prezrádzajú svoje tajomstvá. zasadnutí valného zhromaždenia Všetko zlepšuje všeobecné OSN, stretol sa aj s generálnym emotívne ovzdušie v rodine, ke- tajomníkom OSN Antóniom Guďže sú aj rodičia spokojní vediac, terresom a hlavnou témou ich rozhovoru bola situácia na Kosove že sú deti v poriadku, aj keď sú a Metóchii, kde už 20 rokov pôsobí oni mimo. aj Misia Spojených národov UNPripravila: Jasmina Pániková

4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MIK. Ako uvádzajú viaceré médiá, Gutteres povedal, že podporuje pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou a zasadzuje sa za predĺženie Misie UNMIK, až kým bude platná Rezolúcia 1244.

Prezident Srbska bol v ten deň tiež prítomný na recepcii, ktorú pri príležitosti valného zhromaždenia OSN zorganizoval prezident USA Donald Trump. Ako uviedol denník Blic, americký prezident sa rozprával s Aleksandrom Vučićom na tému bezpečnostnej situácie na Balkáne. V rozhovore, ktorý trval niekoľko minút, Vučić okrem iného povedal Trumpovi, že srbský národ si veľmi váži amerického prezidenta, a zároveň ho povolal, aby navštívil Srbsko, na čo Trump odpovedal pozitívne, uviedol denník Blic.

Medzi významnými osobnosťami, s ktorými Vučić mal utorkové stretnutia v New Yorku, boli aj pomocník štátneho tajomníka USA pre vzťahy s Európou a Euráziou Philip T. Reeker, prezident Guatemaly Jimmy Morales, premiér a minister obrany Írska Leo Varadkar, predseda Európskej rady Donald Tusk, prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmerman a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová.

V tretí deň svojej pracovnej návštevy v New Yorku prezident Srbska mal stretnutie s predsedom Svetového ekonomického fóra Bergerom Brendeom, ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Sergejom Lavrovom, politickým riaditeľom britského Foreign Office Richardom Moorom, prezidentom Palauskej republiky Thomasom Remengesauom, predsedom svetového židovského kongresu Ronaldom Roedlom a zúčastnil sa aj v sprievodnom podujatí na vysokej úrovni v organizácii UNESCO pod názvom Budúcnosť vzdelávania.

Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa vo štvrtok 26. septembra ujal slova v rámci zasadnutia valného zhromaždenia OSN.

V úvodnej časti svojho prejavu poznamenal, že pochádza z malej krajiny, ale najväčšej na západnom Balkáne, ktorá počas prvej svetovej vojny najviac trpela a jej ľudia zažili aj najväčšie utrpenia a krutosti v Jasenovci počas druhej svetovej vojny. Preto si ľudia v Srbsku dnes viac než hocičo iné prajú mier, stabilitu a možnosť vyvíjať sa v 21. storočí.

Pripomenul, že bývalá Juhoslávia bola jedným zo zakladateľov Hnutia nezúčastnených a Srbsko ako jej nástupca je odhodlané všade ochraňovať práva, nezávislosť a suverenitu malých krajín, ale taktiež chrániť si vlastné právo na slobodu a nezávislé rozhodovanie v súčinnosti s inými. „Práve preto hovorím o Srbsku a o regióne, pretože jedno nejde bez toho druhého,“ zdôraznil Vučić. „Srbsko nie je ostrov,“ povedal prezident v pokračovaní svojho prejavu a dodal, že naša krajina je súčasťou Balkánu a je tým silnejšia, ak sú aj tí vôkol nej silnejší. Ako povedal, preto sa usiluje o vývin celého regiónu takmer v takej istej miere, ako sa usiluje o vývin Srbska, a vždy sa zasadzuje za spoluprácu, rozhovor a princípy mieru, lebo je to jediný spôsob na dosiahnutie potrebnej stability, bez ktorej niet ekonomického rastu a progresu. Hovoriac o situácii na Kosove, Vučić povedal, že Srbsko reaguje mierne a zodpovedne na jednostranné činy prištinskej vlády a ochotné je pokračovať v dialógu. Prezident Srbska okrem iného zdôraznil, že naša krajina sa dnes môže pochváliť dobrými a priateľskými vzťahmi s takými veľmocami, aké sú Čína a Rusko, praje si mať aj čoraz lepšie vzťahy s USA a zasadzuje sa za to, aby sa všetky otvorené otázky a problémy vo svete riešili miernym spôsobom, uctievaním medzinárodného práva a rozhodnutí Spojených národov.

Pripravené podľa zdrojov: Služba prezidenta Srbska pre spoluprácu s médiami, Tanjug, Blic

• TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA K JUBILEU STOROČNICE GYMNÁZIA V PETROVCI

Tak plynie čas…

Katarína Gažová

tolerancie, civilizačných hodnôt, čestnosti a ľudskosti. áverečnou časťou osláv Pokloniť sa jubileu gymnázia, vzácneho jubilea Gymnázia zveličiť tým jeho oslavy, poctiť Jána Kollára v Petrovci bola tak jeho dejiny a súčasnosť prislávnostná akadémia v sieni SVD šli významní vysokopostavení v utorok 1. októbra. Tento dá- hostia: predstavitelia vlády Slotum vlastne symbolicky označuje venskej republiky, členovia vlády začiatok vyučovania na tomto APV a predstavitelia Mesta Nový gymnáziu presne pred sto rokmi, Sad, predstavitelia lokálnej sateda 1. októbra 1919. mosprávy. Aj vedenie slovenskej Uvítací prejav riaditeľky gymnázia Anny Medveďovej (foto: J. Čiep) Slávnostná akadémia bola sčas- národnostnej menšiny, kultúr- Podľa jej slov vyvrcholením vyPotom nasledovali príhovory ti venovaná príhovorom domá- nych, spoločenských a cirkevných sokého národného povedomia hostí. Prihovorili sa: Radivoje Stojcich hostiteľov a vzácnych hostí. inštitúcií z domova a zo zahrani- a vyspelosti Slovákov žijúcich vo ković, riaditeľ Gymnázia Jovana Nasledovala časť vymedzená pre čia, delegácie družobných miest, Vojvodine na začiatku 20. storo- Jovanovića-Zmaja v Novom Sade, hudobné body a prednesy textov škôl a univerzít zo Slovenska, čia bolo založenie Slovenského a Srđan Simić, predseda Obce o dejinách storočného gymnázia, Rumunska a Maďarska, odcho- gymnázia v Petrovci. Rok 1919 je Báčsky Petrovec. Zo zahraničia ktoré predniesli bývalí žiaci tejto príhovor mala aj vzácna hostka, vzdelávacej ustanovizne. Súčasštátna tajomníčka Ministerstva ťou akadémie boli aj performačškolstva, vedy, výskumu a športu né výstupy petrovských hercov SR Oľga Nachtmannová. Sto rokov a súčasných žiakov gymnázia. slovenského gymnázia na Dolnej Vizuálne doplnenie programu zemi zhodnotila ako veľmi výakadémie bolo premietanie fotoznamné jubileum a pripomenula, grafií z dlhých dejín ustanovizne že petrovské gymnázium dalo aj na videobeame, na ktorých bolo Slovensku, teda Univerzite Kovidieť doterajších a súčasných menského dvoch rektorov. Podľa riaditeľov, profesorov, početné jej slov toto gymnázium patrí megenerácie žiakov so sprievodným dzi najvýznamnejšie vzdelávacie textom o prejdenej dlhej ceste inštitúcie v Srbsku. Ďalšími gratugymnázia. lantmi boli: predsedníčka NRSNM Pred začiatkom akadémie všetLibuška Lakatošová, JE Miroslav ci prítomní v plnej sieni SVD vstali Účastníci programu spolu na javisku (foto: J. Čiep) Mojžita, generálny konzul SR v a uctili si hymny dvoch štátov, Ukrajine a bývalý veľvyslanec Srbska a Slovenska. V úvodnom vanci petrovského gymnázia, prelomovým a dôležitým aj preto, SR v Juhoslávii, ako aj čestný texte autorky scenára Anny Bol- jeho dobrodinci a iní prítomní. že bolo založené gymnázium občan Báčskeho Petrovca, ktodockej-Grbićovej boli uvedeHOSTITELIA A GRATULANTI v Petrovci, ktoré sa stalo mekkou rý si zaspomínal na zašlé časy né vzácne údaje. Od roku 1919 K JUBILEU vzdelávania a kultúrno-spoločen- a na výstavbu žiackeho domova dodnes na gymnáziu pracovalo Ako hostiteľka večierka sa naj- ských dianí a svoje posolstvo šíri gymnázia, JE veľvyslanec Cypru v 494 zamestnancov, viedlo ich 24 prv slova ujala riaditeľka Gym- už celé storočie. Gymnázium vždy Srbsku Constantinos Eliades, Igor riaditeľov a gymnámalo, ale aj má vyso- Vencel v mene Veľvyslanectva SR zium skončilo 6 020 ké renomé na úrovni v Belehrade a veľvyslankyne Dagžiakov zo 65 prosštátu, ale aj za jeho mar Repčekovej, Zdravko Jelušić, tredí Srbska, bývalej hranicami. Petrovské predseda Zhromaždenia Mesta Juhoslávie, bývalého gymnázium má pri- Nový Sad, Mihály Nyilas, pokraČSSR, Ruska atď. Kondanú hodnotu a ďal- jinský tajomník pre vzdelávanie, čiac školským rokom šiu významnú kre- predpisy, správu a národnostné 2018/2019 petrovské dibilitu v tom, že sa spoločenstvá, predstaviteľka drugymnázium malo súprvýkrát v dejinách žobného Gymnázia na Párovskej hrnne 4 668 matuslovenského stredo- ulici v Nitre Anna Cehuľová. rantov, z ktorých sa V hudobnej časti programu školského vzdelávamnohí stali významnia mimo dnešných vystúpili medzi inými aj speváčka nými intelektuálmi, hraníc Slovenskej Anna Berédiová, Rastislav Struúspešnými osobrepublik y začalo hár, Slovenka Benková, Miroslav nosťami vo všetkých vyučovať v sloven- Hemela a ďalší hudobníci, bývalí sférach pôsobenia. Prítomní hostia a hostitelia slávnostnej akadémie Tak skej materinskej reči gymnazisti.

Aj v súčasnej dobe plynie čas... (foto: K. Gažová) Slávnostná akadémia k jubileu práve na Slovenskom sa gymnázium nesie gymnáziu v Petrovci 1. bola tou správnou čerešničkou na v plnení požiadaviek školského názia Jána Kollára so žiackym októbra 1919 a zotrváva vo svojej torte osláv gymnázia v Petrovci. systému, v duchu pestovania domovom Anna Medveďová. slovenskosti dodnes.

Z

• TÝŽDEŇ •

40 /4875/ 5. 10. 2019

5

Týždeň S ÚRADUJÚCOU RIADITEĽKOU NVU HLAS ĽUDU ANNOU HUĎANOVOU

Chcem pracovať poctivo Anna Horvátová

V

auguste v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu došlo k zmenám vo vedení tejto ustanovizne. Prebrať kormidlo nie je ľahko, zvlášť po viac ako desaťročnom vedení, keď sa problémy zmetali pod koberec, keď vedúci pochopenie nemal na skvalitnenie techniky, k tomu, kam sa pozrieš, nevyriešená situácia, nedopovedané otázky. Horúce žezlo prebrala profesorka slovenského jazyka a literatúry dlhé roky pôsobiaca v hložianskej Základnej škole Jozefa Marčoka-Dragutina Anna Huďanová z Hložian, ktorá hovorí: „Chcem pracovať poctivo, tak ako to konám celý život. Každý deň tu narážam na nejedno nedopatrenie, avšak snažím sa priviesť veci, koľko je to možné, na správne miesto. Nevedela som, že dlhujeme Slovenskému vydavateľskému centru, tiež som netušila, aké sú tu medziľudské vzťahy, k tomu, že jednotliví pracovníci boli privilegovaní, a zase jednotliví nie, že pán Žiak urobil prešľapy, za ktoré bude skladať účty. Pripravení sme, čiže očakávame každý deň finančnú inšpekciu, nech sa tu veci dajú do poriadku. Snažím sa byť voči všetkým korektná.“ S poľutovaním možno konštatovať, že snaha občas vyjde nazmar, lebo aj ten najlepší úmysel sa niekedy zle pochopí, v závislosti od typu ľudí, či sa snažia za každú cenu v cudzom oku zazrieť smietku, a vo vlastnom brvno nevidia, alebo podajú priateľskú ruku. Situácia jednoduchá nie je. Výroba novín, akokoľvek tomu je, trpieť nesmie. Ale kvalita týždenníka tiež. „Som tu takých 6 týždňov, ale celkom dobre som zmapovala situáciu. Noviny sú nám prvoradé.

Je to naše zrkadlo. Tam sa nesmie pocítiť žiaden konflikt, akže by ho bolo. Predovšetkým kvalita je tým, na čom mi záleží. Plánujeme aj osvieženie, nové rubriky,

6

www.hl.rs

predovšetkým pre mladých, aby sme si zlákali osoby v mladom veku, a tým si vytvoríme našich verných čitateľov a priaznivcov Hlasu ľudu. A, samozrejme, pozdvihnúť to na vyššiu úroveň.“ Pri tom omladení kádrov nemožno sa neopýtať, ako je to so zamestnávaním, môžeme medzi nás pribrať mladé sily a tým osviežiť naše rady, ale predovšetkým osviežiť noviny novými príspevkami.

zasahovať. Zato ale s kolegami novinármi sa chcem rozprávať o problémoch, ktoré ich trápia, s čím sú spokojní, eventuálne s čím nie sú, a spoločne spieť k pozitívnym východiskám.

Najviac pripomienok je k technickému vybaveniu, o obnovenie ktorého záujem nemal predchádzajúci riaditeľ Samuel Žiak, sú prípady, že kolegovia pracujú na vlastných počítačoch, používajú vlastné fotoaparáty, diktafóny..., takže pred nami sú obrovské vklady do vynovenia techniky, vypracovanie projektov, uchádzanie sa o prostriedky. Verím, že väčšine aj zadovážime kvalitnejšie technické vybavenie.“ To je správny ťah, ale aj jediný? „Pravdaže nie, zaplánovali sme si aj rekonštrukciu budovy tlačiarne. S prácami v blízkej Anna Huďanová, úradujúca riaditeľka budúcnosti aj začneme.

NVU Hlas ľudu Tlačiareň je však v konkurze, ktorý, ako sme „Zatiaľ, žiaľ, nemáme možnosť z dokladov zistili, podpísala Kazamestnať nových pracovníkov. tarína Melegová-Melichová ako Na budúci rok to bude možné, predsedníčka Správnej rady NVU keďže sa traja novinári chystajú Hlas ľudu. Predseda Dozornej do dôchodku, a tým sa uvoľní rady HĽ a predseda Dozornej priestor pre mladé sily. Samo- rady HL Print Juraj Červenák zrejme, že tú možnosť využijeme. nezmapoval túto situáciu a neZamestnáme mladých, ktorí chcú zabránil, aby k tomuto nedošlo. pracovať, ktorí prinesú nové ván- Práce už v októbri budú zvidiky, nové príspevky, čím Hlas ľudu teľnené a postupne budeme pozdvihnú na vyššiu úroveň.“ robiť aj na budove. Navštívila Je to v ľudskej povahe, že vždy som miestnosti Slovenského chceme niečo svoje vsunúť, urobiť vydavateľského centra a zostala zmenu na lepšie, lebo každá zme- som zhrozená. Pracuje sa tam na je chvályhodná a prináša osvie- v nemožných podmienkach. ženie. Môžeme aj to očakávať?

Vykurovanie v budove nie je do„Samozrejme, postupne bude riešené (pár rokov). Keď poprasešte dosť zmien. Ale pre toto kali radiátory a zlyhalo ústredné číslo bude zmenená hlavička vykurovanie, nič sa nepodniklo. časopisu, vrátená na pôvodnú.“ Okrem toho, že som narazila na Ako sa pozeráte na redakčnú zlú situáciu v tlačiarni, ohromila politiku, máte aj tam plány na ma aj zlá komunikácia na relácii korigovanie, zmeny?

NVU Hlas ľudu (S. Žiak) a Sloven„Pýtate sa ma priamo, odpo- ské vydavateľské centrum. S. viem tak isto a zdôrazňujem, že Žiak podpísal dokument veľmi do redakčnej politiky nemienim nepriaznivý pre NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník

s majiteľom tlačiarne Art media: tu hlasľudovcov poškodil, čo si dovoliť nesmel.

Mnohým určite sedí mucha na nose, že som sa sem práve ja dostala. No vždy som mala blízko k písanému slovu. Okrem štúdií slovenského jazyka a literatúry v N. Sade, na Filologickej fakulte v Belehrade mám zložené skúšky pre diplomovaného bibliotekára a tiež dva semestre štandardný srbochorvátsky jazyk, ako i prekladateľskú skúšku. K tomuto ešte dodám, že ani organizačných schopností mi nechýba, lebo som vyše dvadsať rokov bola pri vedení rodinnej súkromnej firmy, kde som získala hodne skúseností.“ Aké vzťahy máte so slovenskými inštitúciami, s naším zakladateľom – Národnostnou radou? „Len dobré vzťahy, práve by som chcela vyzdvihnúť výnimočnú spoluprácu s predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuškou Lakatošovou, aj s podpredsedom Pavlom Surovým, ktorý v mene zakladateľa chodí na zasadnutia správnej rady, ako i s predsedami všetkých štyroch výborov a s APV. Samozrejmé je, že je naša kultúrna činnosť s Výborom pre kultúru úzko spätá, ale aj s Výborom pre informovanie a vzdelávanie tiež spolupracujeme. Tak naši dvaja novinári Juraj Bartoš a Anička Chalupová pobudnú na odbornom kurze v Žiline, ktorý realizuje práve Výbor pre vzdelávanie. No a keďže sú pred nami oslavy 75. výročia nepretržitého vychádzania nášho týždenníka, pravdaže zapojíme všetky výbory, členov Národnostnej rady, aby prispeli odbornou pomocou. Žiaľ, minulé vedenie v tom smere nič nepodniklo.“ Jeden problém strieda druhý, a tak dokola, treba sa s tým vyrovnať a aj napriek podrazom pevne stáť vo vedení ustanovizne. Aj napriek tomu, dobrej vôle a entuziazmu pani Huďanovej neubúda, dokonca každý podraz je akoby novou výzvou, vetrom do plachiet pokračovať v začatom a neustupovať.

Foto: z archívu spolubesedníčky • TÝŽDEŇ •

PREDSTAVITELIA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV V CHORVÁTSKOM VUKOVÁRI

Dunaj nás spája Anna Horvátová

N

aši dvaja eminentní predstavitelia – predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová a predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka v piatok 27. septembra po-

budli v chorvátskom Vukovári na sústredení, kde sa prezentoval projekt národnostných menšín.

Názov projektového návrhu Dunaj nás spája prináša projektové idey projektu národnostných menšín v novej finančnej perspektíve EÚ. V rámci neho sú zakomponované prezentácie Príhovor predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej

Na Generálnom konzuláte Republiky Srbsko – predseda Matice slovenskej Ján Brtka a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová (v strede, zľava)

nových turistických destinácií, ako rozvoj tematických trás, spoločného propagačného materiálu, udalostí, zlepšenie rekreačného a drobného infraštruktúrneho turizmu, v rámci neho cyklistických dráh a chodníkov pre pešiu turistiku, umožňovanie spolupráce združení mládeže, umeleckých a kultúrnych organizácií, umeleckých táborov a festivalov, aktivity na zosilnení, diverzifikácii a lepšej integrácii turizmu.

Predstaviteľov vojvodinských Slovákov, pani Lakatošovú a pána Brtku privítali aj na Generálnom konzuláte Republiky Srbsko. Mali možnosť tiež sa stretnúť s predstaviteľmi chorvátskej národnostnej rady, so županom Vukovársko-sriemskej župy, vymeniť si skúsenosti o činnosti národnostných rád a, samozrejme, nadviazať vzájomnú spoluprácu chorvátskej a našej rady.

Foto: z archívu LL

3. ZASADNUTIE VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Hlavný problém: oneskorená tlač učebníc Miroslav Pap

V

priestoroch NRSNM v utorok 24. septembra prebiehalo v poradí 3. zasadnutie Výboru pre vzdelávanie (ďalej: VPV). Na rokovacom programe boli aktuálne problémy menšinového školstva v Srbsku, ako aj formovanie odborných tímov, ktoré budú vytvárať vzdelávacie programy, odborné zdokonaľovanie učiteľov a nakoniec najpálčivejším bodom bolo riešenie problému meškania tlače jednotlivých učebníc pre žiakov základných škôl.

Predseda VPV Ján Kolárik zdôraznil, že jedným z problémov aktuálneho menšinového školstva je zlučovanie tried kvôli malému počtu žiakov. Logicky k tomuto javu prichádza najmä kvôli migrácii Slovákov do zahraničia a z dôvodu čoraz väčšieho počtu zmiešaných manželstiev. Zlučovanie tried je prítomné aj vo väčších školách s vyučovacím jazykom slovenským.

Táto skutočnosť ovplyvnila najmä zamestnancov škôl, ktorí buď zo• TÝŽDEŇ •

stali bez práce, alebo majú značne zmenšený fond vyučovacích hodín, či určenú inú pracovnú pozíciu.

Azda najväčší problém sa javí v Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku, kde boli prihlásení iba traja žiaci, ktorí by chceli absolvovať nižšie ročníky v slovenskom jazyku.

Predseda VPV sa domnieva, že pri správnej komunikácii a pri záujme riaditeľky školy je možné otvoriť triedu pre týchto žiakov, nakoľko je to zákonom povolené. V prípade, ak slovenská trieda nebude otvorená, existuje možnosť, že sa to už nikdy nepodarí. V Základnej škole T. G. Masaryka v Jánošíku je situácia podobná, čiže tu sa prihlásili iba dvaja žiaci, ale slovenskú triedu tu už otvorili. Málo žiakov predstavuje problém predovšetkým v menších prostrediach.

Predseda VPV v rozhovore ďalej dodal, že v októbri záujemcovia majú možnosť absolvovať tri semináre, a to na Slovensku v Modre a Žiline a v Maďarsku v Békešskej Čabe, kde bude udelená aj Cena Samuela Tešedíka. Na seminári

v Maďarsku odznejú aj početné prednášky odborníkov a pedagogických pracovníkov z oblasti slovenského školstva na Dolnej zemi.

Obsiahly bod rokovania predstavoval mapovanie aktuálneho stavu tlače slovenských učebníc.

Koordinátorka pre vzdelávanie PaedDr. Svetlana Zolňanová zdôraznila, že problém predstavujú určité učebnice pre prvý, druhý, piaty a šiesty ročník, ktoré kvôli komplikovanému a zdĺhavému schvaľovaniu meškajú do tlače.

Lehota na schválenie napísaných učebníc už vypršala, no žiadne z nich zatiaľ nie sú v tlači.

Proces publikovania učebníc je pomerne komplikovaný. Napísané učebnice musia najprv ísť na schválenie, potom na tender, do tlače a až potom sa budú distribuovať do škôl.

Kvôli tomuto zdĺhavému procesu jednotlivé učebnice žiaci nebudú mať k dispozícii nasledujúci mesiac.

Učitelia preto musia používať staré učebnice. Problém však predstavuje nový program, ktorý je koncipovaný pre nové učebnice.

Ako tvrdí Zolňanová, k modernizácii školstva prispeli aj multimediálne dodatky v jednotlivých učebniciach, ktoré tiež predstavujú problém pri schvaľovaní. Komisia zatiaľ neurčila, či multimediálne dodatky má hodnotiť ako súčasť učebnice, alebo ako osobitný dodatok. Z multimediálnych dodatkov sú zatiaľ zostavené – šlabikár, čítanka a hudobná kultúra pre prvý ročník, následne čítanka a gramatika slovenského jazyka pre piaty ročník. Členovia VPV v pokračovaní zasadnutia rokovali o zostavení odborných tímov, ktorých prácou by malo byť vytváranie nových plánov a programov pre základné a stredné odborné školy s vyučovacím jazykom slovenským. Cieľom tímov je vypracovanie učebných osnov pre štvrtý a ôsmy ročník, čím sa vlastne ukončí školská reforma v základných školách. Navrhnutý je aj tím na vypracovanie učebných osnov pre 3. a 4. ročník gymnázia, ale aj pre trojročné a štvorročné stredné odborné školy.

40 /4875/ 5. 10. 2019

7

Slovensko ZUZANA ČAPUTOVÁ SA VO FUNKCII HLAVY ŠTÁTU NESTRATILA, PRÁVE NAOPAK

Sto dní prezidentky

Rastislav Boldocký

N

a slovenskej politickej oblohe sa objavila ako meteor, ale ani po sto dňoch nezhasla. Práve naopak.

Podľa posledných prieskumov je prezidentka Zuzana Čaputová v súčasnosti najdôveryhodnejším slovenským politikom, pričom sa jej podarilo preskočiť aj premiéra Petra Pellegriniho. Na druhej strane niektorí analytici upozorňujú, že je ešte priskoro hodnotiť jej pôsobenie, lebo nečelila žiadnej väčšej kríze v spoločnosti.

Keď pomerne neznáma občianska aktivistka Zuzana Čaputová na jar vyhrala voľby hlavy štátu, okamžite sa objavili otázniky, či sa prakticky bez politických skúseností dokáže popasovať s náročnými prezidentskými povinnosťami. Ak máme súdiť podľa prvých sto dní vo funkcii, odpoveď je – áno.

Prvá žena na čele Slovenska úspešne reprezentovala krajinu

najmä v zahraničí, keď stihla navštíviť až osem krajín – susedov a kľúčových európskych spojencov. Cesty spôsobili veľký záujem médií a verejnosti aj vďaka jej pohlaviu. V prípade jej predchodcov Andreja Kisku či Ivana Gašparoviča totiž nikto nehodnotil šaty, účesy už vôbec nie. Ale aby sme boli spravodliví, zďaleka nešlo len o zovňajšok hlavy štátu. Pod dobrý dojem z návštev sa podpísalo najmä jej vystupovanie. Jediný menší škandál, ktorému musela čeliť, bol ten, že prezidentským špeciálom do Prahy zobrala aj hudobnú kapelu Živé kvety.

Až na menšie iskrenie medzi Čaputovou a predsedom parlamentu Andrejom Dankom či šéfom strany Smer-SD Robertom Ficom sa to bez výraznejších konfliktov obišlo aj na domácej politickej scéne. K dobru si určite môže pripísať, že už za jej prezidentovania sa podarilo výrazne posunúť dopredu vlečúci problém s vymenúvaním sudcov Ústavného súdu.

Analytik Pavel Haulík však pre denník Pravda upozornil, že je ešte priskoro na hodnotenie. „Význam prezidentskej funkcie sa ukáže v kritickejších situáciách. Keď treba domácu politickú scénu upokojovať či V Kyjeve: Zuzana Čaputová a ukrajinský prezident viesť k nejakým Volodymyr Zelenskyj (foto: TASR) racionálnym krokom. Nič také sa zatiaľ nedialo,“ hneď za najsilnejším Smerom koalícia neparlamentných strán zdôraznil.

Ale ak sa niečo dá povedať už Progresívne Slovensko / Spolu. teraz, je to, že príchod Zuzany Podľa prieskumov by v Národnej Čaputovej do prezidentského pa- rade SR mala mať zastúpenie aj láca nepriamo ovplyvnil celú slo- nová strana exprezidenta Andreja venskú politiku. Jej príklad jasne Kisku Za ľudí. Navyše by pomerne ukázal, že na Slovensku je dopyt silný mohol byť aj vznikajúci popo nových tvárach a stranách, čo litický subjekt bývalého ministra vývoj v posledných troch mesia- zdravotníctva Tomáša Druckera. coch len potvrdil. Momentálne je Čiže v budúcoročných voľbách v prieskumoch verejnej mienky bude zrejme veselo.

NAJNOVŠÍ SLOVENSKÝ FILM O HAZARDNÝCH HRÁCH, ALE AJ POLITICKEJ ŠPINE NATOČILI VÝLUČNE ZO SÚKROMNÝCH ZDROJOV

Dvojrozmerný Casino.sk

R. Boldocký

N

a Slovensku sa akoby roztrhlo vrece, ktoré rieši zákulisie slovenskej politiky – či už konkrétne, alebo obrazne.

V roku 2017 mala premiéru celovečerná snímka Únos, inšpirovaná únosom syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča do Rakúska v 90. rokoch. V týchto dňoch uzrel svetlo sveta dokument na rovnakú tému Skutok sa stal. Medzičasom si slovenskí diváci mohli pozrieť aj ďalší dokument Mečiar o bývalom slovenskom premiérovi.

Koncom septembra však prišiel do kín film z trochu iného súdka. K špinavostiam politiky sa vyjadruje len metaforicky, cez prostredie hazardných hier. Ide o film Casino. sk košického režiséra Jána Sabola.

Ako totiž slovenským médiám vysvetlil samotný režisér, snímka má hneď dve dejové línie – jedna

8

www.hl.rs

sa odohráva v kasíne, kde mapuje príbehy, ale aj zákulisie pokerového turnaja, druhá poukazuje na prehnitosť politiky. „Líniu, ktorá sa odohráva v kasíne, sme točili v reálnych priestoroch kasína v Košiciach, aj línia politického thrilleru vychádza zo slovenskej reality, ale film je o univerzálnych hodnotách, týka sa každej krajiny a vzťahu biznisu a politiky,“ zdôrazňuje. Peter Himič, ktorý sa spolu s režisérom Sabolom a známym maďarským autorom divadelných hier Istvánom Kerékgyártóm podpísal pod scenár, vysvetľuje pritom, že ich zámerom nebolo vytvoriť politický film. „Je pravda, že nastoľuje politické témy a poukazuje na prerastanie politických štruktúr. Ak sa tam aj niekto z našich politikov nájde, snáď to aj niektorým pohne a pochopí, že takto sa donekonečna nedá.

To by som považoval za úspech.

Informačno-politický týždenník

Chceli sme najmä ukázať, že sa za tie roky toho v podstate až tak veľa vo verejnom živote nezmenilo a všetko ide Silné obsadenie: vo filme Casino.sk si zahrali aj Michal ďalej. Tak ako vo Soltész, Vica Kerekes a Roman Luknár (Foto: Casino.sk) svete politiky, aj pri hráčskom stole si medzi sebou Pavla Kříža. Ťahákom by mala byť všetci vzájomne klamali,“ uviedol aj hudba k filmu, spolupracovali na nej rapper Majself či spevák pri košickej premiére filmu.

Casino.sk je zaujímavé z via- úspešný účastník talentových cerých stránok. Tvorcom sa ho súťaží Lukáš Adamec, či kapely podarilo natočiť z výlučne súk- Chinaski a Noc a deň.

Prvé recenzie sú pomerne priazromných zdrojov, čo je v súčasnej dobe produkcie filmov z rôznych nivé. „Neopozerané a atraktívne grantov menší zázrak. Napriek prostredie, dobrý kasting a hetomu sa podarilo dať dokopy recká typológia, slušné herecké hviezdnu hereckú zostavu. V hlav- výkony a špičková výprava s efektných rolách diváci môžu pozerať ným vizuálom robia tento film Romana Luknára, Vicu Kerekes, rozhodne milým prekvapením Mareka Majeského, Zuzanu Ka- tejto sezóny,“ tvrdí server venonócz či posilu z Českej republiky vaný kinematografii cinelife.sk.

• SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti STO ROKOV SLOVENSKÉHO GYMNÁZIA V PETROVCI

Sympózium o štepnici nášho školstva Jaroslav Čiep

O

slovenský a spoločensko-politický život vo Vojvodine,“ po privítaní povedala na úvod podujatia riaditeľka Anna Medveďová.

Predsedníčka Komisie pre sympózium Jarmila Hodoličová potom ozrejmila, že podujatie podelili do štyroch tematických skupín.

Do prvého bloku zaradili referáty s kultúrnou históriou, do druhého veci priamo súvisiace s gymnáziom a čo prinášala dobová tlač o vzniku

petrovskom gymnáziu na svetlo sveta doteraz vyšla viac ako desiatka publikácií.

Sú to zborníky, pamätnice, špecializované monografie, ale aj množstvo tlačených školských správ, na tisíce publicistických článkov, riportov, reportáží... Ale aj tak o tejto našej vzácnej vzdelávacej inštitúcii ani zďaleka nie je všetko dopovedané.

V spracovaní storočných dejín doteraz pretrvávajú viaceré biele miesta, ktoré ešte treba mapovať, ale aj rôzne oblasti, či momenty, ktoré treba spracovať. Lebo táto škola slovenskej menšine vo Vojvodine dala toľko toho, že sa to azda ani v úplnosti nedá opísať. Preto sa aj v tejto chvíli osláv storočnice petrovského gymnázia organizátori pokúsili dopovedať to, na čo O tom, ako prišlo k vzniku, a o začiatkoch fungovania Slovenského gymnázia v Petnedosiahli ich predchodcorovci hovoril Samuel Jovankovič (za hovia, keď sa pred polstoročím vorňou) roku 1969 pri oslave 50 rokov gymnázia tiež podujali zorganizo- petrovského gymnázia. V treťom vať sympózium. Okrem toho treba bloku boli príspevky o osobnostiach uviesť, že parciálne sympózium na a kultúrnom ovzduší tej doby, kým tému Samovzdelávacieho spolku v poslednom bloku predniesli práce Sládkovič roku 1975 bolo tiež zor- z metodiky, literatúry a o spolupráganizované na tejto pôde. ci gymnázia s inými inštitúciami.

Organizačný výbor a Komisia Zároveň navrhla pracovné predpre sympózium sa stretli ešte pred sedníctva každého bloku. rokom, aby vypracovali základné Potom sa už k slovu dostalo smernice o sympóziu, ktorého svo- 21 prihlásených a aj prítomných jou prítomnosťou v pondelok 30. referentov. Časti zo svojich refeseptembra poctili nielen prihlásení rátov prečítali Ján Botík, Samuel referenti, ale i početní hostia nie- Jovankovič, Pavel Hlásnik, Miroslav len z našich škôl, združení, ale i zo Kmeť, Michal Babiak a Peter Mičko zahraničia. Okrem akademických (spoločne s Antonom Hruboňom). pracovníkov z rôznych univerzít V druhej časti hovorili Katarína na sympóziu účinkovali odborníci Melegová-Melichová, Ruženka z vysokých škôl a verejných inštitúcií Šimoniová-Černáková, Katarína v slovenských osadách v Srbsku, Pucovská (spolu s Jánom Kišgerovnako aj hostia zo Slovenska, z cim), Jarmila Hodoličová, Gabriela Maďarska a Rumunska.

Hamranová, Zuzana Pavelcová „Merať dĺžku cesty, trvajúcu sto a Daniela Marčoková. Po obedňajrokov, je úloha neľahká, odvážiť šej prestávke za hovorňu si zastali život inštitúcie, na závideniahodnej Vladimír Valentík, Viera Benková, úrovni, závažím jedného storočia je Jaroslav Čiep, Janko Ramač, Anna náročná a zodpovedná práca. O jej Tomanová-Makanová, Edita Pečevýzname a vplyve na život tunaj- ňová a Marcel Lincenyi. ších Slovákov sa zmienia eminentPoznámky k jednotlivým rení odborníci z rozličných vedných ferátom predniesol Samuel Čeodborov. Vo svojich referátoch nám lovský a pozdravné slová pred prezentujú jednak historický aspekt, auditóriom uviedli Mária Katarína ale Gymnázium Jána Kollára bude Hrkľová, Olga Fejdiová a traja bývalí reflektované aj z pozície významu, veľvyslanci Slovenskej republiky pôsobenia a vplyvu na komplexný v Belehrade Miroslav Mojžita, Igor • ĽUDIA A UDALOSTI •

Furdík a Ján Varšo.

Na sympóziu, ktoré trvalo viac ako šesť hodín, bolo počuť podnetné témy a názory. Hovorilo sa napr. o mieste Skvelá pracovná nálada pri storočnici gymnázia gymnázia v Petrovci v kontinuitnom vývine, skupinovej identite ho gymnázia a ohlasmi na založenie a kultúrnej svojbytnosti vojvodin- gymnázia v slovenskej dobovej tlači ských Slovákov, o vzniku a začiatkoch na Slovensku a v týždenníku Náfungovania Slovenského gymnázia rodná jednota. Napokon odborník v Petrovci, o slovenskom dolnozem- komparatívne rozanalyzoval výučbu skom strednom školstve po rokoch občianskej výchovy v základných 1919 a 1945, o Jánovi Kollárovi. Aj a stredných školách v Slovenskej o výučbe poľnohospodárstva na republike a v Srbsku.

To, čo zvyčajne nasleduje po ukongymnáziu, o profesorovi Michalovi Rapošovi a jeho rukopisnej kronike čení sympózia, je zbieranie referátov, gymnázia 1941 – 1944. Zaujali aj prí- ich redigovanie a neskôr aj publikospevky o gymnáziu v kontexte inter- vanie v zborníku. Málokomu sa to kultúrnosti vo Vojvodine, o činnosti podarí, ako je tomu teraz pri oslave Učiteľskej fakulty, o žiackych spol- storočnice petrovského gymnázia, že koch, postojoch K. M. Lehotského pri príchode na sympózium účastnípri zakladaní tejto inštitúcie. Prítomní kov už počkal vytlačený rovnomenný sa zoznámili aj s osudmi 70-ročnej 212-stranový zborník so všetkými békeščabianskej Slovenskej školy, prihlásenými príspevkami v plnom so spoluprácou NRSNM a gymnázia, rozsahu. Ako 5. zväzok v edícii Stotiež so zbierkami Krajanského múzea ročnica v náklade 500 výtlačkov Matice slovenskej, s Rusmi medzi ho vytlačila tlačiareň Yugo Štampa nami, pomermi Rusínov a petrovské- v Čelareve. Čo som na sympóziu povedať chcel, ale som odišiel Sympózium o storočnici GJK v Petrovci sa uskutočnilo. Forma bola splnená. Boli tam aj účastníci, aj hostia, aj bývalí žiaci... Dominovali šedivé hlavy. Entity, ktoré za posledných pätnásť rokov všetko skorumpovali, pošpinili, zdegradovali... všetko, čoho sa dotkli..., okrem iného aj GJK..., ... sa plazili do prvých radov.

Ako jeden z účastníkov sedel som tam aj ja.

Autori príspevkov sa rozplývali v historických reminiscenciách. Počuť bolo žblnokt už dávno známych a mnohokrát opakovaných slov a fráz.

Je to výročie, a významné, treba sa tváriť...

Názov môjho príspevku bol v programe uvedený úplne milne. Príspevok mi Komisia pre sympózium už predtým dokaličila. Počas viac ako tridsiatich rokov vedeckej činnosti som sa konečne na jednom sympóziu dožil klasickej, otvorenej cenzúry.

Ten ich Zborník v dome mať nechcem. Čo však chcem, to je poďakovať sa členom Komisie pre sympózium za ich cenzorskú nadprácu. Teda tým, mimo radov GJK. Hanbite sa!

Za celý ten čas strecha na GJK horela.

Chcel som v súvise s tým povedať dve veci: Na vedúcu pozíciu v GJK treba, aby ihneď prišla rozumná a čestná osoba. Intelektuálne a morálne vybavená na to, čo ju čaká.

Rovnako naliehavo treba založiť krízový tím pre záchranu slovenského GJK, zložený z piatich členov – odborníkov. Vykonať nevyhnutné analýzy a navrhnúť možné mechanizmy, ako celoplošne motivovať slovenských stredoškolákov na štúdium na GJK. Uvedomil som si však, že hovoriť nemám komu. Vstal som a odišiel.

Národnostná rada nemá v tejto chvíli dôležitejšiu úlohu, akou je vynaložiť všetky možné sily na zachovanie slovenského gymnázia v Petrovci.

Zoroslav Spevák 40 /4875/ 5. 10. 2019

9

Ľudia a udalosti K 100. VÝROČIU SLOVENSKÉHO GYMNÁZIA V PETROVCI

Rozhýbali všetky zložky slovenskej society

„S

lovenské gymnázium i na výstavbu novej budovy, v ktorej v Petrovci bolo, je a bude sa výučba začala roku 1923. viac ako bežnou strednou Kultúrno-osvetový pracovník školou, je svedkom a aktívnym Július Kubány sa narodil 10. júna tvorcom dejín dolnozemských 1875 v Hložanoch. Za mladi sa preSlovákov. Je ich symbolom a opo- sťahoval do Petrovca, kde od roku rou. Je rázcestím, z ktorého sa 1892 pracoval ako učiteľ a kantor, mladé generácie vedia zorientovať neskoršie aj ako riaditeľ ľudovej a zvoliť si pravú cestu do budúcna.“ školy. Počas 1. svetovej vojny mu Tak napísala v krátkom vstupnom život visel na vlásku; bol totiž udaný texte Namiesto úvodu v Pamätnici a maďarský vojenský súd v Pet75 rokov Slovenského gymnázia rovardíne ho ako „zradcu vlasti“ v Petrovci (1995) jeho vtedajšia odsúdil na trest smrti. K realizácii riaditeľka Viera Boldocká. Odvtedy rozsudku nedošlo, avšak Kubány uplynulo ďalších 25 rokov, a tak sa v sa roku 1918 ocitol na fronte; nautorok 1. októbra naplnilo prvé sto- šťastie vrátil sa živý a činil sa na ročie založenia a trvania dnešného všetky strany. Bol spoluzakladaGymnázia Jána Kollára so žiackym teľom a potom aj prvým vedúcim domovom v Báčskom Petrovci. prvého Slovenského spevokolu Mnohí súčasníci si iste spomenú na chvíľu, keď 19. augusta roku 2000 profesori a žiaci gymnázia odhalili pamätnú tabuľu „na znak vďaky zakladateľom Slovenského gymnázia v Petrovci, prvému riaditeľovi Júliusovi Kubánymu a predsedovi kuratória Samuelovi Starkemu“. Sprítomnime si teda skrátka tieto dve významné osobnosti našej osvety a kultúry.

V príspevku Úloha kuratória pri utváraní nášho gymnázia (v publikácii Petrovské gymnázium vo vývine slovenskej kultúry vo Vojvodine, vyšla roku 1970) Pavel Mučaji (ktorý aj sám bol riaditeľom tejto ustanovizne) o. i. uviedol: „Dnes ešte nedocenenú úlohu pri utváraní nášho Slovenského gymnázia v Petrovci zohralo Samuel Štarke gymnaziálne kuratórium...“ Táto 18-členná komisia totiž na ustano- v Petrovci, spoluzakladateľom vujúcej schôdzi 8. septembra 1919 kníhtlačiarne, iniciátorom založe(zvolanej z iniciatívy Kubányho) za nia nakladateľského spolku, ktorý predsedu zvolila Samuela Štarke- vydával noviny Národná jednota. ho, o. i. rozhodla, že gymnázium V povedomí nielen Petrovčanov, bude reálne, vymenovala prvých ale vôbec Slovákov na Dolnej zemi profesorov (Michala Rapoša, Jána zostal najmä ako iniciátor a prvý Čajaka ml. a Štefana Kvasa), ako (dočasný) riaditeľ Slovenského i dočasného riaditeľa Júliusa Kubá- gymnázia v Petrovci (do 1. marca nyho. Mučaji tam tiež skonštatoval: 1920, po príchod Jozefa Šimeka „Štarke a Kubány, ktorí stáli v čele z Československa), ktoré začalo kuratória, vedeli dať do pohybu s prácou 1. októbra roku 1919 každú zložku našej národnosti, kaž- v budove niekdajšej základnej dú našu obec a domácnosť.“ Prečo? školy. Stál aj pri zakladaní ČeskoLebo prvou a azda i najdôležitejšou slovenského zväzu v Kráľovstve úlohou bolo rozprúdiť zbierkové Srbov, Chorvátov a Slovincov – bol akcie, zabezpečiť prostriedky na dokonca i jednateľom t. j. tajomnífungovanie gymnázia a čoskoro kom zväzu. Kubány tiež figuroval aj

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ako zakladateľ hospodárskej školy a Roľníckeho združenia. Zomrel 10. júla 1926 v Petrovci a pochovaný je na tamojšom cintoríne.

Evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár, prvý biskupský administrátor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii Samuel Štarke sa narodil v Mošovciach 17. marca 1888. Evanjelickú teológiu študoval v Bratislave, Rostocku a Lipsku a za farára bol vysvätený roku 1912 v Budíne. V septembri 1913 prijal pozvanie cirkevného evanj. zboru v Petrovci, kde bol najprv zvolený za kaplána a roku 1915 aj za farára.

Po skončení 1. svetovej vojny mal význačnú úlohu pri organizovaní cirkevného a národného života

Július Kubány

Slovákov v novom štáte. Ako zástupca slovenských politických a národných síl bol zvolený za člena Veľkej národnej skupštiny Vojvodiny (25. novembra 1918 v Novom Sade vyhlásila pristúpenie Banátu, Báčky a Baranje ku Kráľovstvu Srbska) a za člena Veľkej národnej rady ako výkonného orgánu skupštiny.

Mierou vrchovatou sa Štarke podieľal na založení a otvorení Slovenského gymnázia v Petrovci.

Osobne 1. októbra 1919 slávnostne uviedol do úradu prvých, už spomenutých učiteľov. Bol hybnou silou aj pri zakladaní kníhtlačiarne, účastinárskej spoločnosti, zostavil prvých šesť ročníkov Národného

kalendára, prispieval do časopisov Dolnozemský Slovák a Náš život a bol„krstným otcom“ novín Národná jednota (vychádzala v Petrovci v období 1920 – 1941). Podieľal sa i na založení Matice slovenskej v Juhoslávii (1932), stal sa jedným z jej podpredsedov a roku 1935 ho zvolili za predsedu MSJ. Do úradu biskupa SEAVC bol uvedený 3. mája 1933 a na tomto poste zotrval až po odchod do výslužby 5. marca 1957. Potom sa odsťahoval do Bratislavy. Tam zomrel 6. apríla 1959; pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí.

Pričinením predovšetkým tu spomenutých mužov a potom aj ostatných členov gymnaziálneho kuratória sa teda podarilo postupne prekonať početné prekážky hmotného (finančného), politického, organizačného a personálneho rázu a určiť smer vývinu semeniska inteligencie vojvodinských Slovákov. Dozaista nebolo ľahko na začiatku cesty, ktorá sa prakticky začala na zhorenisku 1. svetovej vojny. Nebolo ľahko ani neskoršie, v krízových obdobiach, a nie je celkom jednoduché ani v súčasnosti, keď je nových žiakov čoraz menej a tých, ktorí po úspešných maturitách tiahnu predovšetkým na Slovensko, je akosi stále viac.

Na záver sa nám akosi vnucuje pripomenúť udalosť, ktorú svet obdivoval pred polstoročím, keď na Mesiaci zaznela prvá, priam povestná veta z úst človeka: Toto je malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo. Môžbyť sprevádzkovanie Slovenského gymnázia v Petrovci bolo„malým krokom“ pre ľudí, ktorí sa o to najviac pričinili, dozaista je ale obrovským skokom pre slovenské spoločenstvo na území Vojvodiny. Len od súhry prv spomenutých všetkých zložiek tunajšej slovenskej society závisí, kam sa na krídlach toho skoku dostanú potomkovia odvážnych a rozvážnych ľudí, akými boli (aj) Július Kubány a Samuel Štarke.

Pripravil: Juraj Bartoš Fotografie: z archívu J. Čiepa • ĽUDIA A UDALOSTI •

VEĽTRH HOSPODÁRSTVA V STAREJ PAZOVE

Najlepší v podnikateľskom svete Anna Lešťanová

T

ohtoročný 13. Regionálny veľtrh hospodárstva, v organizácii Obce Stará Pazova a Hospodárskej komory Srbska – Regionálnej hospodárskej komory Sriemskeho správneho obvodu, prebiehal dva dni – 26. a 27. septembra v komplexe Športovo-rekreačných bazénov v Novej Pazove.

Veľtrh vo štvrtok slávnostne otvo-

ril Screciu Marius, starosta mesta Drobeta-Turnu Severin v Rumunsku, ktorý vytýčil podobnosti dvoch lokálnych spoločenstiev v podpore a rozvoji hospodárskych kapacít a zároveň svojich hostiteľov pozval na zveľadenie zahraničnej spolupráce.

Drobeta-Turnu Severin je vyvinuté mesto so sídlom národných energetických spoločností v Rumunsku a známe je podľa strojárenského priemyslu a lodiarstva. V rámci

V rámci programu profesionálnej orientácie aj tohto roku sa na veľtrhu zúčastnili žiaci staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka s profesormi

STARÁ PAZOVA

Vzdali hold rozmarínu A. Lešťanová

miest a obcí Srbska a Republiky Srbskej. odujatie pod názvom Dni Za krásneho slnečného dňa rozmarínu sa konalo v návštevníci si mohli pozrieť roznedeľu 29. septembra na manité vystavené ručné práce, staropazovskom Námestí Dr. Zo- suveníry, pripravené slané a sladrana Đinđića. V rámci 3. ročníka ké dobrôtky. Organizátorom podpodujatia, po prvý raz usporia- ujatia je golubinské Združenie daného v Pazove, sa zúčastnilo občanov Ruzmarin za podpory 19 vystavovateľov nielen z územia Turistickej organizácie Obce StaStaropazovskej obce, lež aj z iných rá Pazova a Obce Stará Pazova.

Podujatie malo i súťažný ráz a pre najúspešnejších v jednotlivých kategóriách organizátori pripravili príležitostné odmeny. Súčasťou podujatia, ktorého cieľom je zachovávať kultúrne dedičstvo tohto prostredia s dôrazom na rozmarín a jeho symboliku a uplatnenie v súčasnej dobe, bol poeticko-hudobný program.

Rozmarín je rastlinka, ktorá si zaslúži osobitnú Odmenený naj suvenír v Šíde na Veľtrhu pozornosť, hovoria organizátori tohto podutvorby vidieckych žien Vojvodiny

P

• ĽUDIA A UDALOSTI •

otváracieho programu sa početným hosťom z republikových a pokrajinských orgánov prihovorili Nermina Ljubovićová, poradkyňa predsedu Hospodárskej komory Srbska, a Đorđe Ra- Hostia a hostitelia si s veľkým záujmom spoločne dinović, predseda obzreli výstavné stánky Obce Stará Pazova. vystavovatelia z našej krajiny a zo Pri tejto príležitosti predseda Radi- zahraničia. Ich výstavné programy nović pripomenul, že táto sriemska sa vzťahovali na oblasti spracovania obec patrí medzi hospodársky silné dreva, chemického priemyslu, IT regióny v Srbsku a okrem iného výbavy, mechanizácie, turizmu, uviedol: „Ďalšími infraštruktúrny- poľnohospodárstva… V rámci dvojmi vkladaniami a spájaním dvoch dňových sprievodných podujatí boli autostrád mimo sídelných miest zorganizované početné prezentácie, obec ešte viac zosilní svoje kapacity stretnutia podnikateľov, odborné pre nové vkladania tak domácich, prednášky, tiež neodlučiteľný a ako aj zahraničných investorov.“ V azda najnavštevovanejší veľtrh zaumeleckej časti programu vystúpilo mestnávania v organizácii Národnej kvinteto Bilitis z Nového Sadu, v kto- služby pre zamestnávanie Srbska, rom hral i Ljubinko Lazić, magister kde si u takmer 20 podnikateľov kontrabasu z Vojky. zamestnanie našlo okolo 250 ľudí.

Na veľtrhu sa zúčastnili mnohí jatia. Využíva sa nielen pre liečivé účinky, ale má použitie i v kuchyni ako korenie.

Kúpiť sa dá aj rozmarínový olej a v rôznych častiach sveta je už za antických čias považovaný za symbol Členky Združenia pazovských žien na podujatí v Starej lásky. Tento Pazove obsadili tretiu cenu za naj sladký koláč. Stoja v ýznam sa zľava: Zdenka Španovićová, Anna Očovajová a Anna dostal aj do Oravcová. našich ľudových tradícií, v Šíde prebiehal 11. Veľtrh tvorby v ktorých kytička rozmarínu zna- vidieckych žien Vojvodiny. I tentomená vernosť a túžbu po milova- raz tam svoje výrobky z domácich nom človeku, a preto svadobčania dielní a tradičnej vojvodinskej v niektorých prostrediach ešte gastronómie prezentovali ženy stále sú na veseliciach ozdobení z rurálnych prostredí. Podľa rozvetvičkou práve tejto rastlinky. hodnutia poroty najkrajší stánok Medzi vystavovateľmi na Dňoch mal Klub žien Zavičaj zo Žitišta a rozmarínu boli aj členky Združenia najlepší suvenír na veľtrhu priprapazovských žien, programovej for- vili členky Združenia pazovských my pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. žien. Autorkou odmeneného suMali pekne upravený stánok, na veníru je Anna Očovajová. Svoje ktorom bol i odmenený naj suve- špecifickosti a potenciály na viac nír zo sobotňajšieho podujatia v ako 200 stánkoch predstavili ženy Šíde. Deň skôr, teda 28. septembra z až 35 vojvodinských obcí.

40 /4875/ 5. 10. 2019

11

Ľudia a udalosti OKRÚHLY STÔL V PETROVSKEJ ŠKOLE

Digitalizácia triednej knihy – áno alebo nie?

Anna Horvátová (Ne)záujem o elektronickú triednu knihu vo svojom materinskom jazyku bol názov okrúhleho stola, ktorý v piatok 27. septembra v popoludňajších hodinách zorganizovala Asociácia slovenských pedagógov v spolupráci s petrovskou Základnou školou Jána Čajaka v jej priestoroch.

Cieľom okrúhleho stola, ako sa zmienila predsedníčka ASP Mária Andrášiková, bolo prezentovať aktuálnu situáciu elektronickej triednej knihy v materinskom jazyku, v tomto prípade v slovenčine. Účastníci tejto akcie, osvetoví pracovníci mali možnosť vyjadriť svoju mienku ohľadom digitalizácie aj v tejto oblasti.

O akcii na tému digitalizácie triednej knihy sa zmienila Tatiana Naďová, učiteľka triednej výučby v pivnickej základnej škole, podpredsedníčka Asociácie slovenských pedagógov a na tomto sústredení vo funkcii externej

odbornej poradkyne Ministerstva školstva v Srbsku: „Témou tohto stretnutia, ako aj samotný názov hovorí, bola elektronická triedna kniha, alebo či je záujem, resp. nezáujem o elektronickú triednu knihu v slovenskom jazyku, a ako v tejto oblasti ďalej postupovať. Za cieľ sme si určili zmapovať situáciu v našich slovenských školách, teda v akej miere sa triedna elektronická kniha používa v našich školách, ale

Tradícia pretrváva

P

osledný víkend v septembri Bieloblatčania odjakživa oslavovali ako deň oslobodenia od fašistického okupanta a tá tradícia sa zachovala dodnes.

Oslavy sa aj toho roku začali v piatok 27. septembra. Najprv vedenie dediny a občania vzdali úctu padlým Bieloblatčanom v druhej svetovej vojne. Pri tej príležitosti žiaci základnej školy predviedli viacrečový program. Nasledovalo tradičné slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva B. Blato, na ktorom uhostili aj zástupcu primátora Mesta Zreňanin Sašu Santovca.

Druhý deň osláv bol bohatý na udalosti. Začal sa tradičným budíčkom, keď členovia hasičského spolku zobúdzali svojich spoluobčanov. Klub bieloblatských žien usporiadal výstavu ručných prác a Poľovnícky spolok

12

www.hl.rs

je to vina len samých škôl, keďže sama elektronická kniha nie je v úplnosti prispôsobená slovenčine. Ide o neadekvátny preklad termínov v elektronickej triednej knihe, sú to také, povedala by som neškolské termíny, alebo ide o doslovný preklad. My tu potrebujeme odborný preklad, adekvátnu školskú terminológiu.

No a aj toto bolo takým podnetom na stretnutie, proste chceli sme vidieť, aké sú skúsenosti učiteľov, riaditeľov, pozvali sme si aj predstaviteľov Národnostnej rady, tiež predstaviteľov Výboru pre vzdelávanie a Výboru pre úradné používanie jazyka a písma. Závery tohto stretnutia chceme zaslať ako určitú iniciatívu na NRSNM, tiež by sme chceli, aby sa formoval tím ľudí, ktorí budú pracovať na slovenskej odbornej terminológii, čiže aby sa zladili termíny a vytvorili sme si jednotnú terminológiu, a aby sme napríklad nemali aj náboženskú výchovu, aj vierouku.“

Časť účastníkov piatkového okrúhleho stola

DEDINSKÉ OSLAVY V BIELOM BLATE

Vladimír Hudec

s prízvukom na slovenčinu, čiže ktoré sú tie školy, ktoré používajú triednu knihu v slovenskom jazyku, teda vedú evidenciu do triednej knihy v slovenčine, alebo v jazyku, v ktorom prebieha vyučovanie, keďže máme také informácie, že sa v slovenských školách údaje zapisujú cyrilikou, menoslov žiakov sa píše tiež cyrilikou, ako i zápisnice, čiže všetky údaje sa evidujú v jazyku väčšinového národa. Nemôžeme povedať, že

Jeleň tradičnú súťaž v triafaní do kývajúceho sa vajca, tzv. šicara, na ktorej uhostili početných poľovníkov z celého okolia. Združenie kuchárov ochotníkov varilo na predaj chýrečný ovčí paprikáš a nechýbali ani iné športové a večerné zábavné aktivity. Na nádvorí miestneho spoločenstva bolo rušno aj v nedeľu. Tam sa milovníci rybacích špecialít z celého okolia, spolu 27 skupín, zhromaždili na tradičnom podujatí Bieloblatská rybacia polievka, aby zistili, kto uvarí najlepšiu, ale predovšetkým aby sa pekne pobavili a kamarátili.

Okolím rozvoniavala polievka, ale aj pražená ryba. Nechýbali však ani rybacie klobásy, kulen a iné maškrty. Podnikateľ Miroslav Haník pre svojich priateľov a partnerov opekal prasa na ražni.

Vraj Stolárstvo Haník vždy bolo známe ako dobrý hostiteľ a to sa musí dodržať. O dobrú náladu sa postaral herec Jovica Jašin

Informačno-politický týždenník

zo Zreňaninu a hudbou náladu súťaži triafania do pohyblivých zlepšila skupina Bell Ami. a nepohyblivých terčov vyhralo „Aj po 75 rokoch dodržiavame domáce mužstvo PS Jeleň a v kontradíciu a nezabúdame na našich kurencii jednotlivcov Zlatko Soják. spoluobčanov, ktorí obetovali V nedeľu najlepšiu rybaciu polievsvoje životy v boji proti fašizmu. ku podľa ocenenia poroty uvaril My nechceme meniť históriu tím Stolárstvo Haník. Do osláv a povďační sme im za to, čo pre svoje pokolenia urobili. Naša hlavná ulica je dodnes Ulica maršala Tita a aj iné ulice sú pomenované podľa národných hrdinov a nemienime to meniť.

Druhý deň bol vyhradený pre aktivity našich bieloblatských združení a nedeľu sme venovali občanom a priateľom Bieleho Blata. Všetkých, Podnikateľ Miroslav Haník (prvý sprava) sa ktorí o to mali záujem, prejavil ako dobrý hostiteľ a jeho skupina sme častovali rybacou dokázala uvariť najlepšiu rybaciu polievku polievkou a praženou rybou,“ povedal nám predseda zapadol aj majstrovský zápas FK RMS Miroslav Markuš.

Mladosť a FK Naftagas Boka. Žiaľ, I keď všetci účastníci poduja- domáci prehrali výsledkom 4 : 5, tia zvíťazili tým, že vyhradili svoj ale početní diváci predsa len mali voľný čas na to, aby sa zúčastnili, príležitosť pozerať kvalitný futbal treba povedať, že v poľovníckej a vidieť veľa pekných gólov.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S EVOU POLIAKOVOU-HRKOVOU

Je cťou byť súčasťou hlasľudovskej rozprávky Anička Chalupová

čice a Padiny, pričinila o to, aby dopisovateľstvo malo svoju kanceláriu. dva týždne Hlas ľudu oslá- Vtedy nová demokratická obecná vi 75. výročie vychádzania. správa pomohla, aby sa naše dopisoMnoho sa o ňom v týchto vateľstvo, ktoré predtým krátko bolo dňoch hovorí nielen v redakcii me- v hasičskom dome, presťahovalo dzi hlasľudovskými novinármi, ale aj do miestností Kovačického rozmedzi našimi čitateľmi, kolportérmi, hlasu, presnejšie do tzv. Máškovej našimi penzistami... Znovu ožili spo- kancelárie, kancelárie šéfredaktora mienky našich niekdajších kolegov rozhlasu. Alžbeta ,vybavila’ kancelánovinárov, medzi ktorých kedysi riu nábytkom z archívu obecného patrila aj Kovačičanka Eva Poliako- domu a obe sme sa o ňu starali vá-Hrková. V súčasnosti pracuje vo samy a úradovali v nej. Bolo to obsvojom odbore, teda ako profesorka dobie, keď sa stávali mnohé zmeny slovenského jazyka v ZŠ v Kovačici v spoločnosti, a tak i v lokálnych prostrediach. Vtedy sme začali používať internet a dostali sme i prvý digitálny fotoaparát. Predtým nám Foto Centar vyrábal fotografie. V kancelárii vždy bolo niekoho, buď dopisovateľov, alebo čitateľov, ktorí zvykli bezprostredne informovať o tom, čo sa deje, alebo o čom by chceli čítať v novinách.

Kancelária vtedy žila naplno i vďaka mnoPraktikantka Eva Poliaková-Hrková a novinárka hým dopisovateľom, Alžbeta Babková v kancelárii dopisovateľstva ako boli: Jozef Šifel v Kovačici st., Jozef Šifel ml., Ondrej Kotváš, športoví novinári Ján a v ZŠ v Jánošíku. O tom, čo zažila Špringeľ z Kovačice a Ján Bokor ako praktikantka počas dvojročnej z Padiny, ktorí sú i súčasne prítomní služby v dopisovateľstve v Kovačici, na športových stranách. Do dopisohovorí: vateľstva často chodili i mladí novi„Práca v Hlase ľudu bola pre mňa nári dopisovatelia Stevan Lenhart, skúsenosťou, lebo niekedy človek Anna Barcová, Anna Valentová, Ján nevie, čím by chcel byť, kým sa Barnák, Tatiana Čapová-Brezinová nestretne s nejakými problémami z Padiny a iní.“ alebo nenarazí na niečo, na základe O čom a na aké témy si písala, čoho uvidí, že to možno nie je práve keď si bola dopisovateľkou HĽ? pre neho. Nehovorím, že by som „Ako dopisovateľka, viac praksa nevynašla v novinárčení, chcela tikantka, som podávala bežné insom byť dobrou novinárkou, ale formácie z každodenného života proste moje poslanie je ,tu blízko, obyvateľstva. Týkalo sa to vody, ale nie v tom’. Skúsenosť bola veľmi elektriny, nejakého znečisťovania vzácna. Chcela by som pri tejto prí- okolia a tak, ale boli tu aj témy zo ležitosti spomenúť Juraja Bartoša, školstva, kultúry a pod. Z toho obktorý bol v tých rokoch šéfredak- dobia si ako mladá dopisovateľka torom HĽ a s ktorým bolo pekne pamätám príchod premiéra Slovenspolupracovať. Vtedy bol mladší skej republiky Mikuláša Dzurindu tím novinárov, mladší ľudia, bolo do Kovačice a podobné významné tam tvorivé ovzdušie, dynamické udalosti.“ a pekné. Mám pekné spomienky Pamätáš sa aj na svoje články na obdobie dopisovania do Hlas uverejnené v našom týždenníku? ľudu v rokoch 2001 – 2002. Vtedy sa „Takých kratších článkov bolo novinárka Alžbeta Babková, už ako hodne, preto, že sme s Alžbetou skúsená a známa novinárka z Kova- Babkovou robili spolu. Ona ako novi-

O

• ĽUDIA A UDALOSTI •

nárka písala významné texty, riporty Čo si myslíš o súčasnom obzo zasadnutí ZO Kovačica alebo sahu HĽ? spracúvala témy zo spoločenské„Voľakedy, keď som tam praho života. Ja som covala, teda na písala kratšie inforzačiatku 21. storomácie a príspevky čia, ľudia mali taký do 30 riadkov a bezprostrednejší k nim som pridavzťah, spolupatričla fotografiu. Túnosť k tomu. Cítilo žila som napísať aj sa, že Hlas ľudu je niečo dôležitejšie, náš, že im záleží na nevedela som, čo tom, aby sa tam by to presne malo videli, aby noviny byť, ale potom sa čítali. Dnes, keď sa mi stala pekná tam politika toľko vec. Cez leto som už zaplietla, ľudí to odcestovala do len odpudzuje. Od Budapešti a nadetstva som k Hlapísala som o tom su ľudu mala blízky reportáž, ktorá vzťah. Bol niečím, bola uverejnená Medziiným táto reportáž o čo malo u nás doma na celej kolážovej Budapešti evokuje krásne posvätné miesto. strane. Reportáž spomienky autorky na časy Boli sme odberatesom si zachovala strávené v novinárčení lia Hlasu ľudu, taká až dodnes.“ čitateľská rodina.

Spomínaš si možno na neja- Neskoršie, keď som šla na fakultu, ké perličky z tých rokov, keď si učili sme sa o periodikách, novipísala? nách... Potom som sa jednoducho „Vždy si spomeniem na obdobie, našla v tej rozprávke, hoci na krátke keď sme začali robiť v dopisova- obdobie, dva roky, ale som bola teľstve. Bolo to dávno, keď si ho hrdá na to, že som bola časťou toho.

Kovačičania pamätali ako kovačickú Tušila som, že ja tam nepatrím v väznicu, zátvor kovačický. Tá väznica takom zmysle, ako by to malo byť. potom prešla rôznymi obmenami Vďaka okolnostiam som zakončila a nakoniec sa stala vo svojom odbore, po ktokultúrnym stredisrom som túžila – robiť v kom. Vlastne vďaškole – a Hlas ľudu bol moka Máškovi, ktorý jou vzácnou skúsenosťou. tam pracoval ako Rada som bola časťou toho šéfredaktor Kovatímu, ktorý informoval našu čického rozhlasu komunitu vo Vojvodine. a mal tam neforZdalo sa mi to také posvätmálnu divadelnú né povolanie a som šťastná kanceláriu s okaj vďačná, že obdobie, v ktorom som vtedy robila, nom s kovovým roštom. Rovno v bolo demokratické, keď tej istej kancelárii naše obce – Kovačická a je nasťahované Eva Poliaková-Hrková Petrovská – síce súperili, ale naše dopisovateľmali pozitívny vzťah. Bolo stvo. Pamätám sa, keď som v jedno to obdobie, keď sa stávali pekné letné ráno v tej kancelárii sedela za veci, keď ľudia mali vzlet do života. počítačom otočená chrbtom k oknu, Vtedy som bola mladá, podnietilo pod ktorým stál padinsko-kovačický ma to, aby som sa pričinila o nejaké režisér Fedor Popov a hlasno zakrí- veci, aby som vo svojom živote kol: ,Evaaa, ja ťa vyslobodím!’ To mi niečo zmenila. Myslím si, že to skubolo vždy také sympatické a zostane točne bolo krásne obdobie, a veľmi mi vždy v spomienke, že tam bolo som povďačná, že som bola, hoci aj voľakedy väzenie. Zaujímavé je aj krátko, časťou toho hlasľudovského to, ako sa v živote vlastne mnohé príbehu,“ povedala na záver profeveci menia. Voľakedy tam zatvárali sorka Eva Poliaková-Hrková, bývalá ľudí, neskoršie tam sídlil rozhlas a dopisovateľka Hlasu ľudu. teraz dopisovateľstvo Hlasu ľudu.“ 40 /4875/ 5. 10. 2019

13

Ľudia a udalosti V KOVAČICI A PADINE

Konštituovali rady miestnych spoločenstiev Anička Chalupová

tohtoročných osláv Kovačický október. V čele novej RMS v nasledujúplynulý týždeň konštituovali com štvorročnom období je Adam rady miestnych spoločen- Jonáš, kým úlohu jeho zástupcu stiev v Kovačici a Padine. bude konať Martin Milosrdný. ĎalšíPrvou úlohou novozvolenej Rady mi členmi RMS Kovačica sú Adriana Miestneho spoločenstva Kovačica, Babková, Đurica Krstin, Jaroslav ktorá bola formovaná v utorok 24. Šimon, Adam Farkaš, Anička Chaluseptembra, bude organizácia sláv- pová, Dušanka Petráková a Zlatko nostného zasadnutia RMS v rámci Sianta. Na zakladajúcom zasadnutí, ktoré na začiatku viedol najstarší člen Đurica Krstin, tajomník RMS Martin Chrťan informoval členov rady o finančnom pláne, ktorý navrhla a schválila obecná správa Momentka zo zakladajúceho zasadnutia RMS v Kovačici ešte pred voľ-

U

Na snímke sú členovia nového vedenia RMS v Padine

bami do rád miestnych spoločenstiev na celej úrovni obce. Nové vedenie RMS Kovačica sa konkrétnymi otázkami a problémami občanov v tomto banátskom slovenskom prostredí bude zaoberať už od nadchádzajúceho obdobia.

Ustanovujúce zasadnutie novej RMS nevystalo ani v Padine. V stredu 25. septembra sa Padinčania rozhodli, že žezlo predsedu RMS

Padina dajú do rúk Jankovi Kolárikovi. Funkcie zástupcu predsedu, spomedzi deviatich kandidátov zvolených na voľbách 8. septembra, sa ujal Martin Širka. V nasledujúcom štvorročnom období im budú pomáhať títo členovia: Ondrej Hlavča, Mária Galasová, Marci Ďuriš, Jano Povolný, Ján Mikuláš, Martin Zloch a Michal Petráš.

VOJLOVICA

Veselo na rezancovej zábave Vladimír Hudec

V

ojlovičanky sú známe ako šikovné výrobkyne rôznych druhov rezancov, nuž nie náhodou, že sa výšivkárky SKOS Detvan rozhodli zorganizovať zábavu venovanú tomuto obľúbenému jedlu. Rezancová zábava, ako toto svoje podujatie pomenovali, je tradičná a zapadá do dedinských osláv pamiatky na posviacku kostola. Zároveň je príležitosť, aby si Vojlovičanky zavolali ženy, členky iných slovenských spolkov z celej Vojvodiny.

Tak tomu bolo aj v poslednú septembrovú sobotu. Do Vojlovice

zavítali ženy z Pivnice, Petrovca, Lalite, Hajdušice, Kovačice, Padiny, Hložian, Jánošíka, Dobanoviec... a spolu s domácimi sa pri hudbe padinského hudobníka Vladimíra Hudeca pekne bavili. Bolo by ich vraj aj viac, ibaže rovno v ten deň prebiehal i Veľtrh tvorby vidieckych žien v Šíde, na ktorom sa zúčastnila väčšina spolkov z našich dedín. Prítomných na úvod pozdravila predsedníčka spolku Anna Pániková.

Umeleckú náplň stretnutiu krátkym moderným tancom na ľudovú nôtu dali Alisa Oravcová a Jana Beracková a svoje veršované videnie zábavy podala Miriam Murtínová z Hložian.

K dobrej nálade prispela aj bohatá

tombola.

V súlade s tradíciou aj toho roku na jedálnom lístku bola cesnaková polievka s haluškami, krumpľové a syrové halušky a ako dezert podávali halušky s makom.

Usilovné Vojlovičanky z tejto príležitosti zamiesili Halušky sa vyvárali v kotle a vyvarili halušky z 30 kg múky. Prácu a dobrú náladu nebola voda. Našťastie toto vypim nepokazil ani fakt, že rovno v tú nutie vody bolo plánované, takže sobotu v celom meste Pančevo pre sa načas zásobili dostatočnými práce na vodovodnom zariadení množstvami vody.

STAROPAZOVSKÝ SPOLOK PRE AFIRMÁCIU INVALIDOV Fénix usporiadal v utorok 17. septembra v poradí 103. podujatie pod názvom Fénix a priatelia.

V Klube pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou (v budove v mestskom parku) na tému Výzvy výchovy detí v súčasnej dobe hovorila hostka stretnutia Gordana Jovančevićová, psychologička Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova (na fotografii). Podľa slov Jelice Despotovej, predsedníčky spolku, edukácia je veľmi dôležitá pre členov spolku, a preto sa usilujú venovať pozornosť na stretnutiach aj významným spoločenským témam, akou je napr. výchova detí a náš vzťah k tým najmladším s danými poruchami. Podujatie sa konalo v znamení oslavného roka spolku, keď si pripomínajú 25. výročie úspešného založenia.

V hudobnej časti programu vystúpili Miloš Simović a Ján Čemerský-Čeme. a. lš.

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Štvrťstoročie úspešnej činnosti Anna Lešťanová

P

odnik Medius so sídlom v novopazovskej priemyselnej zóne pôsobí už 25 rokov. Slávnosť k výročiu založenia podniku usporiadali vo štvrtok 19. septembra v staropazovskom Vanilla stredisku za prítomnosti početných hostí, medzi ktorými boli predstavitelia tamojšej lokálnej samosprávy, inštitúcií a ustanovizní z tohto prostredia, s ktorými spolupracujú, mnohí podnikateľskí partneri, príslušníci 204. leteckej brigády z Batajnice.

Podnik Medius je lokálny obchodný reťazec upriamený na predaj tovaru širokej spotreby cez veľkoobchod a maloobchodné objekty na území obcí Stará

Pazova, Inđija a Batajnica.

Vďaka dobrej hospodárskej politike Medius je zdravým, likvidným a spoľahlivým podnikom.

Založený bol roku 1994 ako rodinný podnik s tromi zamestnancami, s prenajatou kanceláriou rozlohy 30 štvorcových metrov a so skladom veľkosti 250 štvorcových metrov. Toho času maloobchodná sieť Mediusu počíta 23 súčasne vybavených objektov, v ktorých je zamestnaných viac ako 420 robotníkov, hlavne z územia tejto sriemskej obce.

O rozvoji podniku svedčil premietaný dokumentárny film a po ňom sa prihovorili zakladateľ spoločnosti Cviko Krunić a terajšia generálna riaditeľka, jeho dcéra Jelena Krunićová. V rámci

podniku pôsobí aj prevádzka na spracovanie mäsa a na slávnosti hovorili aj o ďalších investičných plánoch. Predstaviteľ jedného z najväčších podnikateľských partnerov Dragomir Kostić pochválil neodlučiteľnú humanitárnu a sociálne zodpovednú zložku toho lokálneho obchodného reťazca (usporadúvanie humanitárnych akcií, vyčleňovanie finančných prostriedkov na liečbu chorých a tým, ktorým je pomoc nevyhnutne potrebná, podporu mnohých podujatí a podporu výstavby domov rodinám zaplaveným v roku 2014 v Bajinej Bašte pod názvom Nadácia Pazova pre najohrozenejších a najnovšie darčeky pre prvákov z územia obce v školskom roku 2019/2020...).

KULPÍN

Plátanie ciest nie je riešením

Katarína Gažová

P

očas minuloročnej jari bola urobená nová asfaltová cesta Petrovec – Kulpín. V hlavnej ulici v Kulpíne, až po vchod do Ravného Sela, Kulpínčania dostali novú kvalitnú cestu.

To, čo však zostalo nedokončené a čomu sa v Kulpíne venuje menšia pozornosť, sú diery na vedľajších cestách. Občania nie sú spokojní so stavom asfaltiek, ktoré sú zodrané a plné jám, a preto sa

dožadujú, aby sa aj tie práce urobili. Vlani až začiatkom októbra obec na tieto práce angažovala P u t - I n v e s t , Takýto stav je dnes: jedna jama opravená a vedľa nej už dve nové vykonávateľa, na tých kritických miestach, kde ktorý aj pracoval na výstavbe novej cesty v diery na cestách nielenže sťažoKulpíne. Tak sa dávali do poriadku vali dopravu, ale aj ohrozovali diery na asfaltkách po Kulpíne bezpečnosť jazdiacich občanov. ešte pred príchodom zimy, najmä Po celej dedine však tieto práce

Zakladateľ podniku Cviko Krunić počas slávnostného príhovoru

Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, prízvukoval veľký význam úspešného pôsobenia spoločnosti v oblasti podnikania a zamestnávania ľudí. neurobili. Na jar zasa boli menšie opravy, ale predsa po roku možno povedať, že situácia nie je o nič ružovejšia. Jamy na vedľajších cestách nie sú opravené ani pred príchodom zimného, predpokladáme, vlažnejšieho obdobia, keď do jám napadá dážď a neskoršie tam bude aj ľad, čo veľmi ohrozuje bezpečnosť občanov pohybujúcich sa po cestách nielen na motorových vozidlách, ale aj na bicykloch. Pre tých cezpoľných, ktorí každú dieru na ceste ešte nepoznajú, je o to nebezpečnejšia jazda. V Petrovci počas leta boli pekne vyasfaltované bočné ulice a jazda po nich je priam pôžitkom.

Kulpínčania môžu dúfať, že aj v ich dedine sa raz tak stane a konečne budú s cestami v dedine spokojní a na nich aj bezpeční.

TEKVICE NA KOLÁČE sú každodennou plodinou v našich záhradách. Odjakživa ich pestovala aj Zuzana Kolárová z Jánošíka. Na jar ich však nezasadila v záhrade, ale v „druhom“ dvore. Vraj keď už nemá sliepky, aby jej aspoň burina nerástla.

Semiačka uložila do štyroch kopcov a ani netušila, akú úrodu jej prinesú. Tekvice úplne splnili svoje poslanie, rozťahali sa po celom dvore, buriny vskutku nieto, ale pekných veľkých tekvíc zarodilo neúrekom. Načítala ich vraj najmenej 25 a ani jedna nie je menšia od 10 kilogramov. Teda úroda ťažká viac ako 250 kg, na ktorej by jej mohli pozávidieť aj pestovatelia, ktorí tekvice pestujú kvôli zárobku. Bude teda tekvicový rejteš. Keď sme sa jej opýtali, či to plánuje predávať, krátko povedala: „Ale kdeže predávať. Rozdelím príbuzným, susedovcom, známym a aj do kostola na poďakovanie za úrodu dám. Darujem aj ženskému spolku, nech si vypekajú tekvicový rejteš, a, pravdaže, aj my doma si z toho rejteša častejšie ochutnáme a budeme si aj piecť tekvice. Veď hovoria, že tekvica je náš vojvodinský banán.“ vlh • ĽUDIA A UDALOSTI •

40 /4875/ 5. 10. 2019

15

Ľudia a udalosti U VÝROBCU HYDINOVÉHO MÄSA V BIELOM BLATE

Kvalita diktuje cenu Vladimír Hudec

B

ieloblatčan Emil Zadunajský, širšej vojvodinskej verejnosti známy ako vedúci hudobnej skupiny Bell Ami, sa už takmer 15 rokov zaoberá chovom kurčiat.

V roku 2005 vystaval modernú hydinársku farmu, na ktorej počas roka dopestuje zo 20-tisíc kurčiat, čiže 5 000 kusov v turnuse. Možno by vraj mohol dosiahnuť aj väčšiu výrobu, resp. ešte jeden turnus, ibaže by to už bolo na úkor kvality.

Emil Zadunajský: „Prihliadame na kvalitu a predávame iba úplne nepoškodené kurčatá.“

„Na mnohých hydinárskych farmách chov trvá iba 36 dní a pritom až 32 dní kurčatá jedia krmivo, ktoré obsahuje antibiotiká, a iba 4 dni krmivo bez liekov. V takých podmienkach sa mäso za 4 dni nemôže úplne očistiť od liekov a k tomu pre maximálne urýchlený chov obsahuje veľké množstvá vody. Také kurčatá sa predávajú vo veľkých obchodných reťazcoch za príliš nízku cenu. Naše kurčatá začíname rezať v siedmom týždni a predtým ich 15 dní kŕmime krmivom bez liekov. Vďaka tomu sú úplne očistené od liekov, vážia 3 až 5 kilogramov a mäso je omnoho kvalitnejšie, zrelšie, pevnejšie. Síce takáto výroba je omnoho drahšia, ale preto je aj cena mäsa vyššia.“ Napriek vyššej cene svojich výrobkov vďaka spôsobu kŕmenia Emil počas uplynulých 14 rokov získal stálych zákazníkov v celom okolí. Doteraz však predával hlavne živé kurčatá preto, že nespĺňal

16

www.hl.rs

Náš spolubesedník ďalej hovorí, že veľmi prihliadajú na kvalitu.

V žiadnom prípade nepredajú udriete kura alebo kura so zlomeným krídlom či stehnom. Predávajú iba kura, ktoré nemá žiadne poškodenia. Chcú vraj mať výrobok, podľa ktorého ich zákazníci budú poznať, a to je vždy svieže a veľké kura.

sanitné a iné podmienky na predaj mäsa. V tomto roku sa dopracoval k vyššej fáze spracovania, čiže postavil vlastný bitúnok podľa všetkých sanitných a iných predpisov. „Najprv som chcel registrovať bitúnok v rámci poľnohospodárskeho gazdovstva, ibaže v tom prípade by som mohol predávať iba na území obce a kapacity takého bitúnku by nesmeli byť väčšie od 5 000 kurčiat ročne. Keďže sú podmienky na registráciu bitúnku rovnaké bez ohľadu na kapacity, rozhodol som sa pre tento, ktorý je úradne zaregistrovaný ako malý bitúnok kapacity do 100 000 kusov ročne, čiže 300 kusov denne, a výhoda je aj to, že kurčatá rezané v takomto Počas práce musí byť čisto bitúnku môžeme predávať na území celého Srbska. Maximálne kapacity sme však ešte nedo- Poškodené kurence odkosťujú siahli. Nateraz režeme kurčatá iba a spolu s trhovými zvyškami mäsa z našej a svokrovej farmy a ak nám spracúvajú na klobásy, salámy, chýbajú, tak dokúpime od zná- vyrábajú pljeskavice. Biele mäso mych chovateľov, ktorí chovajú aj údia. Pritom, pravdaže, musia maximálne dodržiavať prísne sarovnako ako my.“ AKO ĽUDIA REAGUJÚ NA VYŠ- nitné pravidlá. „V rámci bitúnku, samozrejme, ŠIE CENY? musí byť chladnička a mäso v nej „Stáli zákazníci, ktorí mnoho ochladené na zodpovedajúcu rokov odo mňa kupujú kurčatá, vedia, čo kupujú. Vedia, že to kura temperatúru. Zverolekárska inje svieže a mäso kvalitné, a preto špekcia každodenne kontroluje, či nehľadia na cenu...

Sú však aj ľudia, ktorí nemôžu toľko zaplatiť, ale aj takí, ktorí povedia, že kurča je kurča.

Tomu však nie je tak. Kurčatá sa rozlišujú. Predávame ich všade tam, kde sme predávali, teda v celom okolí, ale aj širšie v Kovačici, Padine... Máme aj dve predajne v Mužlji a v Zreňanine. Chutné klobásy z kurčacieho mäsa si tiež našli V Mužlji je obrat cestu k zákazníkom celkom slušný, napriek tomu, že v blízkosti sú ešte je mäso dobre ochladené. Musel dve predajne. V Zreňanine sme som si zadovážiť aj autochladničpredajňu iba nedávno otvorili, ale ku, v ktorej prepravujem mäso do verím, že ľudia spoznajú kvalitu predajní a zákazníkom v iných a že sa aj tam to rozbehne tak, dedinách. Kontroluje sa aj čistota bitúnku, stola, nožov, iných zaaby bolo rentabilné.“

Informačno-politický týždenník

riadení, zdravotný stav všetkých, ktorí pracujú v bitúnku. Štyrikrát v roku musíme analyzovať aj kvalitu vody, či je vhodná na umývanie kurčiat. Dvakrát v roku musím záväzne konať deratizáciu... Maximálne sa snažíme, aby všetko bolo tak ako predpisy nakladajú, a nateraz sme nemali žiadne prob-

lémy. To znamená, že každodenne po skončení čistenia kurčiat treba všetko dôkladne poriadiť a poumývať. Čistenie trvá 3 až 4 hodiny a upratovanie najmenej ešte dve.

Hygiena však musí byť maximálna.

Myslím si, že z toho aspektu je omnoho istejšie kupovať mäso z takýchto malých bitúnkov. Na základe mojej doterajšej skúsenosti proste neverím, že bitúnky, ktoré režú po 20 000 kusov denne, dodržia všetky predpisy a že sa na ceste od farmy po zákazníka nestávajú aj chyby.“ Emil Zadunajský vo svojom bitúnku v tejto chvíli zamestnáva dvoch robotníkov a na zozname zamestnaných sú aj on a manželka.

Okrem toho v prípade potreby angažuje sezónnych pracovníkov, najmä na vynášanie hnoja na farme a na prípravu objektu pre nový turnus kurčiat. O rentabilite celého podujatia hovorí: „Aj keď sú náklady príliš veľké, dá sa zarobiť, ale musíme maximálne využiť kapacity, čiže denne rezať do tých 300 kusov. Nateraz sme to ešte nedosiahli, ale spejeme k tomu. Pravdaže, spôsob chovu predpokladá aj vyššie ceny.

Akže by sme predávali za ceny, aké sú vo veľkých obchodných reťazcoch, rýchlo by sme stroskotali.

Nateraz som však úplne spokojný,“ povedal nám na záver.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (32)

Navonok – nič sa nemení DrSc. Ján Babiak

ľov a maliarov, najnovšie čísla našich boli dva zápasy. V predzápase si časopisov, ale aj fotografií z účasti sily zmerali Panónia z Lalite, kým o smrti Staljina, v roku 1953, sle- našincov v odboji. V miestnostiach namiesto mužstva Kriváňa zo Selenče dovali roky úľavy v stupňovaní gymnázia bola aj predajná výstava nastúpila kombinovaná jedenástka tenzií. Ten príjemný vánok cítil VP Kultúra a pri príležitosti 30. vý- Mladosti II. Keď Selenčania, ktorí mešsa aj v Juhoslávii. Národné zhromaž- ročia od založenia SŠK kali pre defekt na denie ujalo stanovy o zmenách spo- Petrovec (nie Mladosti, ceste, predsa prišli, ločenského zriadenia, Národný front ako to bolo prezentovaodohrali s Panóniou bol premenovaný na Socialistický né) návštevníci si mohli len druhý polčas. zväz pracujúcich a Tito bol zvole- pozrieť fotodokumenRezultát bol 1 : 1. ný za prvého predsedu republiky. táciu z minulosti futbaHlavný zápas sa Pokrok bol zrejmý aj v prostredí, lu v Petrovci. A potom evidoval ako zápas kde žili Slováci. V tak intenzívnom – otvorenie Slávností. petrovskej Mladosti rozvoji premena bola nevyhnutná Otvoril ich politický so Spartakom zo aj na kultúrnom poli. V novej orga- dejateľ Ján Kiš, ale po Subotice. Mladosť nizácii kultúry SV ZKOS zmenil svoje prvýkrát od oslobovšak mala posilu meno na Slovenskú kultúrnu radu, denia ústrednú tému z niektorých našich zriaďovalo sa Slovenské múzeum, Kultúrny rast našej menklubov. Zápas vyformoval sa Slovenský vydavateľský šiny podal vedecký prarovnaný, hra napätá podnik Kultúra, vykonala korekcia covník Ján Kmeť a nie a rezultát 5 : 5 (3 : divadelných prehliadok, zväčšil sa politik. Bol obsiahly, 3). Večer boli až tri počet intelektuálov... Aj všetky tie až vyčerpávajúci, ale Plagát SNS ’53 divadelné predstapremeny sa mali zvestovať na SNS. zaoberal sa našou hisvenia. Na letnom V celkovej premene hľadal sa aj tóriou a na politiku akoby zabudol. Aj javisku na ihrisku vo Vrbare kovačickí variant organizovania Slávností, po rokoch spolitizovaného rečnenia ochotníci podali jednoaktovku A. P. v dvoj-, troj- alebo štvorročnom časo- toto bolo naozaj osvieženie. Čechova Pytačky a Kysáčania vesevom úseku, ale sa nakoniec od toho Poobede pred rekordným počtom lohru J. Cimlera Deti jedného otca. odstúpilo. Už v júli ustanovený bol aj divákov na trávniku to priam hýrilo Vo dvorane Slovenského ochotnícprogram Slávností keho divadla pazovskí ochotníci a v prvé augustové prezentovali drámu VHV-a Zámka dni v Petrovci to až škripí. S divadlom sa prehnalo, lebo vrelo. Všade bolo pekne je mať k dispozícii toľko vidieť ľudské mranacvičených divadelných predlôh, venisko. Aj tesne ale aj pri ich prezentácii je potrebné pred Slávnosťami konať rozumne a s mierou. v našom časopise NEŠKRIPÍ ZÁMK A, ALE vyšiel článok pod SLÁVNOSTI názvom Kultúrou Na záver Slávností sa konštatovak socializmu, ktorý lo, že sa v úplnosti vydarili, aj že sa jasne naznačoval na nich presvedčivo manifestoval usmernenie tohto Mladé cvičenky v cvičení s obručami náš kultúrny rast v snahe budovania nášho najväčšieho socializmu. Vraj, boli to tri dni našej podujatia. Nakoniec šla osobitne – v najkratšom: pestrosť, sviežosť, spoločnej socialistickej radosti. To ladená výzva k občanom, čo až srdce mladosť, krása... Aj novosadskí gym- tak pre tých, čo na naše podujatie hriala. nasti a rytmické gymnastky prišli na hľadeli politickými očami. Pre tých, V sobotu sa Slávnosti, tak z vôle Slávnosti s prvou postavou, ktorá čo vedeli čítať aj medzi riadkami, to vrchností, začali už len večer. Išlo o na nedávnom majstrovstve štátu už tak nesedelo. Veď to sa až z lietadla poradu kultúrno-osvetových pra- v Skopje obsadila prvé miesto. Večer videlo, že prvý deň Slávností bol covníkov a krátky večierok ľudových bol podaný trojdielny program, ktorý enormne krátky a že sa pondelok piesní. trval až štyri hodiny. Prvá a druhá časť zviedol iba na futbal a divadlo. Tak V nedeľu, v miestnostiach programu bola slovenská, tá tretia, nám Slávnosti boli z verbálnej strany Slovenského múzea, teraz už ako sa očakávalo, skvele vyznela enormne nafúkané a z tej druhej Mestského múzea v Petrovci, pre- v znamení bratstva a jednoty. A po- strany prakticky zvedené na minimálzentoval sa celý rad dokumentov, tom nasledovala ľudová veselica, čo ne ustálené formy. Aj v humoreske najprv z našej histórie v kolonizácii už v začiatkoch zabrala do pondelka. po Slávnostiach sa povie, akoby sa týchto priestorov, potom na tému Neprekážalo, lebo pre pondelok bol predpokladalo: „A tu je koniec. Nie spolupráce Srbov a Slovákov, doku- program plánovaný iba na poobedie však slávnosťovej ,nandoriády’ – iba menty o pôsobení nášho gymnázia, a večer. riportu.“1 Ej, keby aspoň tak bolo! Ale vystavili sa aj diela našich spisovateV pondelok poobede na rade nebude. Aj v článku Po Slávnostiach

P

1 2 3 4

bola prezentovaná Kraskova báseň Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli...

Naša, už roky potvrdzovaná intuícia, alebo len číra náhoda? Ktohovie! Aj čo sa zmráka, stmieva?

Rýchle sa o tom dozvieme len o niekoľko týždňov, keď sa v našom časopise konštatovalo,„že návštevníkov a účinkujúcich v programe bolo menej ako v rokoch minulých“ a „že sa na Petrovčanoch bádala akási únava a dokonca tiež i zmenšený záujem o Slávnosti.“2 Bol to dôvod, aby sa naširoko rozvodnila táto„slávnosťová zasýtenosť“ Petrovčanov v zmysle organizácie Slávností každý druhý alebo tretí rok, alebo každoročne, ale v ich alternácii s nie niektorou inou osadou, najmä tých, ktoré predstavujú naše obvodové strediská (Stará Pazova, Kovačica). Vyhlo by sa tým tomu, že sa táto „vec ťažká a komplikovaná“ zvalí len na plecia jednej osady, a dokázal aj fakt, „že je pre náš ľud omnoho osožnejšie, keď má viacej kultúrnych pôsobíšť a nie iba jedno“3 pre organizáciu Slávností. Topí sa to nálada spojená s tým naším najväčším podujatím v Petrovci, alebo sa želá dať len jej nový koncept?

Aj na zasadnutí predsedníctva Slovenskej kultúrnej rady 11. septembra 1953 postavila sa otázka finančnej existencie Slávností, lebo „je takéto podnikanie z roka na rok nákladnejšie a bude preto potrebné rozmýšľať o tom, na aký spôsob by sa mohlo takým veľkým výlohám v budúcnosti vyhnúť“.4 Teda tie koncepčné a organizačné aspekty sa rozšíria aj na tie finančné. Ale konečné rozhodnutie, čo by mohlo znamenať ako nádej pre budúce Slávnosti, sa ponechalo na konkrétnych aktérov, ktorí by na zasadnutí slávnosťového výboru mali vykryštalizovať všetky otázky. Nie je známe, či toto zasadnutie bolo alebo nie, ani sa v tlači nespomínajú jeho uznesenia. Aj tam, kde by sa to nemohlo nespomenúť, teda na ďalších zasadnutiach Slovenskej kultúrnej rady, o mienke slávnosťového výboru nebolo ani slova.

Aj do konca roka nebolo žiadneho zápisu o Slávnostiach. Akoby boli na ľade, akoby otázka ich osudu visela vo vzduchu. Aj tí, ktorí žili pre Slávnosti, iba podozrivo krútili hlavou. Veď teraz, keď sa okolo Juhoslávie nátlak zmenšil, mohli by sme aj my Slováci žijúci v nej slobodnejšie kráčať vpred. Bude tak?

S. Miklovic: Slávnosťová „nandoriáda“. Hlas ľudu, Petrovec 1953, roč. 10, č. 64, s. 2 S. Čeman: Mienka o Slávnostiach. Hlas ľudu, Petrovec 1953, roč. 10, č. 71, s. 4.

Ibidem.

N. N.: Zo zasadnutia predsedníctva Slovenskej kultúrnej rady. Hlas ľudu, Petrovec 1953, roč. 10, č. 73, s. 4.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

40 /4875/ 5. 10. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Škola a vedomosti

U Marcela Lea Ziman ová, 2. a, ZŠ Jána Amosa Ko menského, Kulpín

. Škola je ž sa začal druhý mesiac školského roka ktorá je vyplnená miesto, kde trávite jednu časť dňa, si päť dní v týždni hlavne učením, vzdelávaním, a kde z vás má predmety, ktoré osvojujete nové vedomosti. Každý m ročníku. V básni od ho viac-menej bavia. Tak je to v každo píše o škole a vedomostiach kamaráta Kútika z Bieleho Blata sa . Napíšte nám aj vy, ktorý a o obľúbenom predmete – dejepise j. Čo vás na hodinách školský premet a prečo máte najradše é vedomosti sú užitočné toho predmetu najviac zaujíma. Nov v staršom veku, keď a to si uvedomíte možno neskoršie to tak bolo a k čomu vás tie s odstupom času pochopíte, prečo eme vám zdar v učení vedomosti v ďalšom živote viedli. Praj a získavaní si nových vedomostí.

Katuša

Dejana Miučo vá, ZŠ T. G. Mas aryka, Jánoší k

Sandra Milenkovićová, 1. b, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Dejepis ZŠ Sára Horňáková,

ica 15. októbra, Pivn

Rok, dátum a dni naučí sa z nás každý.

Všetko bude vedieť a poslušne sedieť.

Bude dobre čítať, ešte lepšie písať.

Zaujíma ma každá informácia, vchádza rýchlo do môjho rácia.

Náš učiteľ je veľmi prísny, je najlepší učiteľ dejepisný.

Malvína Blažekov á, ZŠ 15. októbra, Pivnica

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nemanja Žižić, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXI 5. októbra 2019 ČÍSLO

241

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

K STOROČNICI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Fauna Petrovca a okolia – zakladateľ zbierky, profesor a riaditeľ na gymnáziu Samuel Spevák

S

amuel Spevák zostane v dejinách gymnázia zapísaný ako jeden z profesorov a riaditeľov, ktorí v nemalej miere prispeli k jeho tvárnosti v súčasnosti.

Narodil sa 3. februára 1924 v Petrovci, kde zakončil základnú školu.

Učiteľskú školu absolvoval v Sombore a Vyššiu pedagogickú školu a Prírodovednú fakultu ukončil diaľkovo. Na

vali a vypchali viac ako 100 vtákov, pozorovali pohyb zvierat a hmyzu v okolí. V spolupráci s Vojvodinským múzeom v Novom Sade a s Ornitologickým ústavom v Záhrebe žiaci robili evidenciu hniezd bocianov v obci, obrúčkovali vtáky, ktoré sa hniezdili alebo preletovali nad týmto územím atď., vedení profesorom Spevákom, ktorý bol aj členom Srbskej biologickej spoločnosti.

Zo zbierky na gymnáziu Samuel Spevák ako sa pričinil o rast materiálnej základne profesor, ale najmä ako riaditeľ, značne školy, v tom období bola renovovaná prispel k zmodernizovaniu výchovných gymnaziálna budova, telocvičňa a vya vzdelávacích procesov na gymnáziu, budoval sa pavilón prírodných vied. dával inovačné iniciatívy a tvorivý duch Dostavbou novej budovy sa získal prenášal i na kolegov v každom ohľade. moderný vyučovací priestor pre prírodZasadzoval sa za rozvoj nielen školy, né vedy, a to kabinety fyziky, chémie ale i svojho prostredia. Vo veľkej miere a biológie a dva výstavné priestory.

Na znak úcty k účastníkom II. svetovej vojny upravená bola Pamätná izba 14. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády a zbierka fauny dostala svoj vhodný priestor.

Okrem pedagogickej práce Samuel Spevák bol bojovníkom 14. VÚSB a významným spoločensko-politickým dejateľom, za čo bol vyznamenaný početnými uznaniami.

(Z katalógu Fauna Petrovca a okolia – zbierka na GJK, ktorú zostavila Anna Medveďová.

Publikácia vyšla v edícii Storočnica, zväzok 2., pri príležitosti 100. výročia gymnázia v Báčskom Petrovci.)

Samuel Spevák (1924 – 1984)

petrovskom gymnáziu pôsobil od roku 1953 ako profesor biológie a od roku 1970 bol zvolený za riaditeľa školy.

Na tomto poste zotrval do odchodu do dôchodku roku 1983.

Jeho pedagogické schopnosti sa neprejavovali iba vo výučbe, ale i v organizovaní voľných aktivít, najmä práce biologického krúžku, z ktorej po rokoch rezultovala stála výstava fauny nášho okolia pri biologickom kabinete.

Biologický krúžok intenzívne pracoval v školskom roku 1956/57, keď profesor S. Spevák nadviazal spoluprácu s Ústavom pre poľnohospodárske výskumy v Novom Sade. Pod jeho vedením členovia krúžku preparo-

Album

Z obsahu

Kovačický Kanaďan – viac ako štvrťstoročie Str. 20

Ovocie snúbi so ženským aktom

Str. 21

Svetobežník Matej Madacký

Str. 24

Mozaika NA KUS REČI S JÁNOM HRIEŠIKOM

Kovačický Kanaďan – viac ako štvrťstoročie Ján Špringeľ

Z

ačiatkom posledného desaťročia minulého storočia patril medzi čerstvo prijatých a najmladších maliarov Galérie insitného umenia. Onedlho sa ale odsťahoval najďalej. Do strednej Kanady, na juh provincie Ontário, menovite do Windsoru.

Je tomu už viac ako storočie, čo prví slovenskí prisťahovalci začali pracovať v priemysle a zakladali si gazdovstvá neďaleko Windsoru, tvrdí spolubesedník Hriešik: „V južnom Ontáriu je úrodná zem. Prvú farmu neďaleko Windsoru založili roku 1924. Slováci z Hornej a Dolnej zeme sa začali húfnejšie sťahovať, keď začal pracovať automobilový

Ján Hriešik si nenecháva ujsť ani augustový jarmok v Debeljači

„Nasťahoval som sa tam s celou rodinou: manželkou Zuzanou, synmi priemysel.“ Iba štyri roky po prvej slovenskej Jánom a Martinom a dcérami Annou a Zuzanou 7. mája 1993 za čias farme v krajine javorového listu občianskej vojny a zlomu Juhoslávie, vybudovali evanjelický kostol. „Náš ktorú som mal rád,“ živo si spomína slovenský luteránsky kostol vo Windsore je vystavaný roku 1928. Je Kovačičan Ján Hriešik.

V posledných rokoch pravidelne jediným evanjelickým kostolom za prichádza na tri mesiace na starý veľkou mlákou, kde sa káže a spiekontinent. Nezabúda na vlasť svojich predkov a na svoju bývalú domovinu. Predkovia Jána Hriešika sa do Kovačice sťahovali z Pôtra.

Maliar z Masarykovej je každé leto hosťom na niektorom z početných ľudovoumeleckých, hudobných či tanečných festivalov, najčastejšie ho možno stretnúť na Podpolianskych folklórnych slávnostiach.

Nechýbal ani v Bratislave roku 2011, keď samostatné Slovensko bolo prvýkrát hostiteľom MS v ľadovom hokeji.

Aj na Dolnej zemi sa najčastej- Evanjelický kostol vo Windsore šie kamaráti, debatuje v kaviarni s priateľmi, poprípade cestuje. Len va po slovensky. Do evanjelického čo sa vrátil zo známeho jarmoku kostola vo Windsore chodím od roku v Debeljači, vzápätí už cestoval do 1998. Ihneď zo začiatku mi noví Vranja spoznať aj ten kus Srbska, známi a čerství kamaráti ponúkli prácu v kuchyni, ktorú som s úctou, kde ešte nebol. potešením a s pokorou prijal. Pomá-

20

II

VČERA, DNES, ZAJTRA...

ham tam už 21 rokov,“ rozpráva na najznámejšom výročnom trhu v Banáte Hriešik.

Kovačický Kanaďan nezabúda na nezištnú pomoc luterán- Usilovní pracovníci v kuchyni evanjelického cirkevskeho kostola, ného zboru menovite farára v našom cirkevnom zbore neprestali reverenda Rastislava Mičovského, byť mimoriadne činné,“ dopĺňa na vedúcich v kostole a predstavených záver spolubesedník. v kuchyni. „Organizujeme bankety Ján Hriešik je v Kanade horlivým v hale v blízkosti kostola, vyrábali čitateľom nášho týždenníka Hlas sme, robíme a predávame „chuťoľudu, hoci si rád prečíta i Kanadského vé bomby“ – jaternice a klobásy.

Každé leto prebieha vo Windsore aj viackultúrny festival Karusel národov, v rámci neho podujatie pod názvom Slovenská dedina.

Prezentujeme tam slovenskú kultúru, umenie a gastronómiu – chutné jedlá a rôzne dobroty, najčastejšie koláčiky,“ prízvukuje Kovačičan Hriešik.

Každý piatok v sieni neďaleko kostola varia v kuchyni pre záujemcov, tamojších obyvateľov, prípadne cezpoľných hostí guláše, paprikáše, pirohy, rezance, zákusky a iné dobroty. „Táto aktivita tam prebieha už viac ako dve desaťročia a je veľmi dôležitým zdrojom príjmov nevyhnutných na existenciu nášho cir- Na zabíjačke v Kanade kevného zboru. Jedlá Slováka. Ešte zápalistejším je, keď začíname pripravovať príde do bývalej domoviny. Už vo už každý utorok, občas štvrtok v poobedňajších hodinách v stredu.“ chodí za kolportérmi, aby si medzi Pozná i aktivity iných prvými kúpil týždenník a informozdružení v tomto mesval sa o dianiach medzi Slovákmi v te „hokejovej“ krajiny.

Srbsku. Keď je v Kovačici, je pravi„V minulosti jestvodelným návštevníkom kultúrnych val aj Oltárny krúžok a gastronomických podujatí, akými žien. Pravidelne, raz sú Detská svadba, Dni žatvy, Padinza mesiac sa krajšie ské dni kultúry. Nechýba ani na futpolovičky stretávali balových zápasoch a snaživo nadŕža na schôdzkach, kde slávistom. V polovici septembra sa plánovali svoje aktivity pravidelne vracia do najľudnatejšej zamerané na zaisteprovincie Kanady, ale sa zároveň nie peňazí potrebných na činnosť i teší novému stretnutiu so starýcirkevného zboru. Poprípade sa mi druhmi, či krajšiemu vzhľadu a stretávali len tak, aby utužovavzrastu rodnej Kovačice. O rok. li priateľstvo a kontakty v novej Foto: J. Špringeľ krajine. Formálna skupina žien a z archívu J. Hriešika v súčasnosti nejestvuje, ale ženy

HLAS ĽUDU | 5. 10. 2019 • 40 /4875/

REPORTÉRI

DÍVALI SME SA, AKO MAĽUJE BRANISLAV GALAMBOŠ Z HLOŽIAN

Ovocie snúbi so ženským aktom Juraj Pucovský

B

aj smelší, pokúsil som sa maľovať olejovými farbami na plátne, ale nezanevrel som ani na svoje detské začiatky – kreslenie ceruzou

a ani ľudia, ktorí povedľa neho prechádzajú, obzerajú, čo robí, ho viac nemôžu „dekoncentrovať“ ako kedysi, keď začínal. Opýtali

olo teplé letné popoludnie, keď muž so šiltovkou na hlave sedel na nízkej stoličke tvárou obrátený do Parku Zuzky Medveďovej a chrbtom k petrovskému trhovisku. Pred ním maliarsky stojan, v ľavej ruke paleta s pestrými farbami opretá na koleno, v pravej ruke štetec, ktorý namáčal do farieb, potom s ním šikovne robil kratšie a dlhšie ťahy na plátne. Občas štetec a ruka zostali vo vzduchu, kým si maliar všímal, ako vzniká obraz, ktorý detail na ňom treba dopracovať, zlepšiť... Tak Branislav Galamboš z Hložian, člen Združenia petrovských výtvarných umelcov, maľoval košík plný jabĺk.

Dovolili sme si s Branislavom nadviazať rozhovor tak, aby sme Maliar Branislav Galamboš jablká teraz maľuje spamäti mu nenarušili sústredenosť na maľbu, ktorú potrebuje každý na papieri. Začínal som s portrét- sme sa hložianskeho maliara, kedy umelec pri vytváraní svojho diela. mi, možno najnáročnejšími ma- a čo najradšej maľuje: „Zaoberám sa poľnohospoHložiansky maliar nám povedal, že liarskymi námetmi. Robil som ich odkukávajúc fotografie svojich dárstvom, a preto najviac pred už od čias, keď ešte nosil krátke nohavičky, najobľúbenejšia hra najbližších, priateliek, priateľov... stojanom so štetcom a paletou mu boli čarbanice na papieri. Kto- Uznám, že sa mi nedarilo najlep- sedím v zime, ale nechcem vyvie, možno to bolo aj pod vplyvom matky Zuzany, ktorá v škole učila výtvarnú kultúru. Neskoršie, keď už mal pätnásť – šestnásť rokov, pokúsil sa maľovať temperami na papieri, pričom sa obával, aby len tak nepotrebne neskazil farby.

Vtedy sa mu najčastejšie páčili vedecko-fantastické filmy, život na iných planétach, ktoré premietali v kine, a odtiaľ čerpal námety pre svoje maľby.

Ak niekto chce maľovať ako skutočný umelec, ne- Výstavu Čaro štetca 8 navštívili novosadskí cirkevníci, kde si obzreli aj obrazy smie sa báť toho, že začiat- hložianskeho maliara ky niekedy bývajú rozpačité, vonkoncom nie jednoduché. Každý šie, obraz často vznikol z druhého, stať ani z takýchto akcií, keď nám umelec týmto musí prejsť. Tak tretieho alebo štvrtého pokusu, združenie zabezpečilo plátno a farby. Mojou obľúbenou témou bolo aj s Branislavom Galambo- veď aj ruky sa mi ešte triasli.“ Roky plynuli, obrazy sa hro- sú deti, okrem iných namaľoval šom, ktorý si na svoje začiatky madili a Branislav sa výtvarne som aj svojho synčeka Mareka, takto spomína: „Po návrate z vojenčiny, už ako neustále zdokonaľoval. Získal ru- ale najviac sa venúvam reálnemu starší, skúsenejší, možno povedať tinu, ruky sa už dávno nechvejú životu, teda tomu, čo vidím okolo

III

seba. Je to najčastejšie ovocie, ruže, ktoré nie je ľahko namaľovať, krajinky... Namaľoval som aj panorámu Hložian. Najprv som vyšiel z dediny do chotára, urobil fotoaparátom niekoľko záberov, na základe ktorých som potom maľoval kostol, domy, ulice...

Keď robím portrét alebo celú figúru človeka najprv nakreslím kontúry na papier, ktorý priložím na plátno, a ďobem ihlou, ako keď ženy trukujú, a potom podľa toho maľujem. Prvýkrát, keď som maľoval jablká, natrhal som plody doma zo stromu, položil ich do košíka. Prizeral som sa, tak vznikol obraz, ktorý bol na výstave, a kúpila si ho, tuším, žena zo Slovenska, s ktorou som sa počul len telefonicky. Predal som obraz ani neviem, komu, a dobre, že som ho predtým vyfotil, zostala mi len tá fotografia na pamiatku. Obrazy ináč zriedkavo predávam, čo zväčša ich darujem k narodeninám, na svadbách...“ Branislav Galamboš mal aj špeciálnu objednávku. Ochotníci hložianskeho KOS Jednota si žiadali, aby im namaľoval celé figúry manželov Anny a Michala Hataľovcov, ale oni o tom nesmeli vedieť, kým tomu nepríde čas: „Doniesli mi aj spoločnú fotografiu, síce dosť malú, takže som detaily musel odkukávať aj zväčšovacím sklom. Všetko to som nakreslil na papier, potom preniesol na plátno, aby som mohol maľovať. Bolo to naozaj príjemným a dojímavým prekvapením pre manželov Hataľovcov, keď im obraz odovzdali tanečníci.

Počul som, že aj slzy radosti sa zaiskrili v ich očiach.“ My sme na májovej výstave Čaro štetca 8 v Petrovci videli aj inakšie žánrové motívy Branislava Galamboša. Vystavil tam dva ženské akty snúbiace sa s ovocím – jablkami, hroznom a vínom, ktoré vyvolali pozornosť milovníkov umenia, ale svedčia aj o tom, že ani takáto tematika nie je cudzia hložianskemu insitnému maliarovi. Najdôležitejšie je však, že mu maľovanie už roky prináša radosť a pomáha zabudnúť na každodenné starosti.

21

Mozaika SPOMIENKY UČITEĽA MILOŠA JANOŠKU NA NAŠE PROSTREDIE

INÍ PÍŠU

Na vlastných nohách – v Pivnici (1) Pripravil: Jaroslav Čiep

ské“ ako v dolnozemskej Pivnici.

Preto jeho pôsobenie prebúdzalo slovenské povedomie a maďarizovaných občanov presviedčal o slovenskom pôvode ich predkov.

Tak prišiel do rozporu s hŕstkou maďarónov, ale i farárskou rodinou Borovskovcov. Zať Karola

sa čerpala z murovaných studní. výloh dal mi 40 zlatých (a či 40 Tie boli často v blízkosti hnojísk korún, neviem istotne), aby som red rokmi sa nám do rúk alebo chlievov. Za takých pod- si za ne kúpil najpotrebnejšie dostali spomienky niekdajmienok často ochorievali školské náradie do svojho učiteľského, šieho pivnického učiteľa deti, ale i dospelí na Miloša Janošku na toto prostredie, žalúdočné a črevné v ktorom strávil kratší čas. Po čase choroby. Radil takú sme sa skontaktovali aj s Pivvodu pred použitím ničanom Jánom Gubom najprv prevariť, aj v a predložili mu návrh, že tom mu robili poby sme chceli tento rukopis smechy konzervaaj uverejniť, na čo nám on tívni spoluobčania. Hlavička novín Dolnozemský Slovák poslal aj vlastný text o tomSpolu s priateto učiteľovi a jeho rukopise. ľom a kolegom Karolom Kubi- mládeneckého bytu. Ako teda Takže ako svojrázny úvod com podali cirkevnému vedeniu vidíte, ani prvý krok neostal bez k týmto spomienkam priprosbu o zvýšenie platu, čo bolo starosti rodičovskej. dávame aj príspevok Jána odmietnuté. V susednom Laliti I lúčenie bolo preniknuté akýmsi Gubu: mal kantorskú skúšku, ale sa mu iným pocitom, ako keď som od„Mladý učiteľ, syn evannaskytla možnosť na väčší plat chodil „do škôl“. I keď som bol ináč jelického farára a potom i v Štrbe na Slovensku, a tak sa veselej povahy, vtedy som cítil, že biskupa Jura Janošku Miloš koncom novembra 1905 rozlúčil nastáva pre mňa vážne obdobie Janoška pôsobil v Pivnici iba s mnohými rodinami v Pivnici. a že odchádzam ďalej ako dovtejeden školský rok 1904/05.

O pár rokov sa stal školským dy od svojich dobrých rodičov.

Ale aj to mu stačilo, aby vydozorcom a dlhé roky spozná- Mikuláš blízko najsevernejších oral hlbokú brázdu do dejín val Tatry. Pri konci života dostal a Pivnica blízko najjužnejších tunajšieho školstva, cirkvi a uznanie ako najlepší znalec slo- hraníc Uhorska. To všetko som kultúry. Vyučoval v školskej venských Tatier.“ si uvedomoval, a preto odchádzal budove známej už ako Ky- Miloš Janoška Spomienky na Pivnicu učiteľa som v posledné dni augusta 1904, seľova škola. Kamarátil sa Janošku keď i nie smutný, ale iste vážny. s Karolom Kubicom a v tej rodine Borovského sa stal Ján Horvát, Keď som sa púšťal na cestu Z milého, na prírodné krásy bomal čiastočne i stravovanie. roduverný Slovák, pôvodom z samostatného života, prvý krok hatého Liptova odchádzal som na Rozburcoval uspaných dedinča- Turca, ale na farskom úrade pa- bol: rodičovská podpora, čiže ne- žírne roviny úrodnej, ale prírodne nov založením spolku evanjelic- novala jeho manželka Gabriela. samostatnosť. Matka už dlhšie jednotvárnej Báčky. kých mladíkov a mužov za cieľom Predsa úradné doklady, tiež zá- sa starala, čím potrebným ma Do Pivnice, svojho prvého pôsovýučby spevu, čítania kníh, novín pisnice, sú písané po slovensky, vystrojiť, čím naplniť drevený biska, došiel som šťastne. Z naja časopisov. Sám zásoboval okovaný kufor, bližšej Stanice despota sv. Ivana knihami a časopismi svojich ktorý ma bol ver- priviezli ma zemitou, zaprášenou členov. ne sprevádzal i na cestou do obce so širokými, rovBol to vlastne čítací spoštúdiách, aby som nými ulicami. Nevdojak udrel mi lok, akých v tom období na začiatku svojej do očí tento rozdiel. U nás hore, bolo málo na týchto konživotnej dráhy na Slovensku, cesty tvrdé, ba činách. Miloš Janoška po mal aspoň to naj- niekde skalnaté, a po dedinách rokoch napísal spomienky potrebnejšie. Bola ulice zväčša úzke, krivolaké, lebo na Pivnicu, ktoré sa mi doto najmä odevná terén nedovoľuje širšieho rozpätia. stali do rúk a veľmi úprima posteľná bielizeň U nás určitá stiesnenosť, ktorá ne a hodnoverne zachytil a čo všetko k tomu síce nie je bez pôvabu, tu dolu zvyky, obyčaje, ale i povapatrí. Taká akási voľný rozlet, nedohľadné šíravy hu dedinčanov. Je to prvý výbava. A veru a diaľavy. Jednotvárne síce, ale obšírnejší zápis o dedine a ten môj zelený bohaté. živote dedinčanov z pera kufor bol dokonale Cestou do Pivnice zastavil som učiteľa, z toho obdobia jenatrieskaný, keď sa na niekoľko hodín v Budapešti diný. Ďalší zanechal učiteľ Pamätná tabuľa venovaná M. Janoškovi v Štrbe ho viezli na stani- a navštívil som priateľov vysokoMichal Kyseľa, pôsobiaci cu. Mám ho ešte školákov Jožka Urama a Maťka v Pivnici v rokoch 1929 – 1940. ku ktorým maďaróni mali stále i dnes. Otec zas okrem vážnych Žuffu. S krásnym mestom nestačil Keďže pochádzal z farárskej pripomienky, že ich bolo málo, napomínaní, ako si mám počínať, som sa oboznámiť, hoci mal som rodiny, Miloš Janoška dobre po- dostali prezývku Čvachy. ako účinkovať, aby som splnil svo- tam dlhšie ostať, obzrieť si múzeá znal cirkevné pomery v hornom Učiteľ Janoška sa sťažoval na je poslanie a aby som svoje meno a zvláštnosti mesta a porovnáUhorsku, ktoré boli viacej „sloven- nekvalitnú, nezdravú vodu, ktorá zachoval čisté, okrem cestovných vať so skúsenosťami vo Viedni,

P

22

IV

HLAS ĽUDU | 5. 10. 2019 • 40 /4875/ Bratislave, Drážďanoch, Lipsku a v Prahe. I teraz mi je ľúto, že som tomuto mestu nevenoval viac pozornosti. V ďalšom živote sa mi už nenaskytla príležitosť cestovať do Budapešti.

V Pivnici školská budova, kde som mal bývať a účinkovať ako učiteľ, bola blízko kostola. Bola to nárožná budova práve tak ako na druhej strane ulice stála budova druhej školy, v ktorej pôsobil Samko Kubica. V škole bola cirkevná kancelária, veľká učebňa a dvojizbový učiteľský byt. Pri škole bol dosť priestranný dvor a záhrada. Na dvore bola hlboká žeriavová studňa, ako sú dolnozemské studne. Voda zlá, plná miazmy, preto som vodu z tejto studne nepil. Slúžila len na umývanie. Veru mi neraz prišla chuť na naše pramenité čisté vody. Keď som prvý raz nocoval v Pivnici, ráno mi doniesli vodu na umývanie v lavóre, myslel som, že sa v tej vode už poumývali všetci

obchod s náradím. Tam som farárom starý Juraj Mrva a pri ňom kúpil posteľ, skriňu, stôl, otobývali vždy kapláni dobrí Slováci. V man, štyri stoličky a umyvák. tie časy vynikali tam i učitelia, ako Stoličky boli po 3 koruny, na Július Kubáni, Eduard Greisinger, ostatné sa už nepamätám.

Kellenberger, spisovateľ Ján Čajak, Z peňazí, ktoré som doma Ľudmila Kvačalová a ešte niekoľkí, dostal, ešte mi hodne ostalo. ale na mená si nespomínam. V Lavór som kúpil v Pivnici za Petrovci sa najčastejšie usporia30 grajciarov. Bol emailovadali ochotnícke divadlá i zábavy, ný a mám ho dodnes po 54 na ktoré chodievali z okolitých rokoch. Perú v ňom plienky slovenských obcí. V Petrovci Julo pre moje vnúčatá. Dal som si Kubáni pôsobil i na hospodárskom zarámovať i dva obrazy: Hus pozdvihnutí ľudu. Založil chmeľnipred koncilom a Komenský cu, kde pestoval chmeľ. Chmeľnica sa lúči s vlasťou. A tak som potrebovala značnú investíciu, mal skromne, ale slušne zaale, keď bola dobrá, investícia sa riadenú izbu. skoro nahradila, veď cena chmeľu Raňajky a obedy som mal u vystúpila neraz na tonu v tie časy Kubicov. Samko Kubica býval aj vyše 600 K. Ale niekedy len v škole so svojimi rodičmi. Za 100 K. Cenu chmeľu určoval trh raňajky a obedy platil som v českom Žatci. Odtiaľ prichádzali mesačne 16 zlatých. U Šuskupci do Báčky kupovať chmeľ. V terov som dostával večere a národnom ohľade za Petrovcom za to učil som ich dcérky Irennasledoval Kysáč, potom Kulku a Olinku hrať na husliach. pín, Silbaš, Hložany, Laliť a len Olinka bola mojou žiačkou i v Juraj Mrva, farár petrovský za týmito pokuľhávala Pivnica. škole. Ako zo spomenutého V horšom položení bola Palanka, životnou úlohou bolo aj podporovidieť, žilo sa v Pivkde bolo viac Nemcov, a Bajša, vanie slovenského časopisectva. nici lacno a dobre. ktorá osamotená na periférii kdesi Ale ani nezámožnosť nebola toľZo svojho mesačza Suboticou, udržovala sa len kou prekážkou, ako nedostatok ného 90 korunového pričinením učiteľa, liptovského národného povedomia. To bolo, platu vychádzal som rodáka z Bobrovčeka, Kmeťa. čo hatilo náš svojbytný národný celkom dobre. Ešte V Kysáči pôsobil farár Lanvývin, i keď nemožno popierať, že som stačil poslať ghoffer, učitelia Vladimír Mičáchudoba bola hamovkou. Je fakt, pár korún aj braže u dolnozemských Slovákov tovi Jurkovi do Kluhlavne ich zámožnosť kládla väčže. Z prvého platu ší odpor maďarizácii a národné hneď som poslal povedomie malo úrodnejšiu pôdu členské 6 kor. do ako na chudobných Horniakoch, Muzeálnej slovenkde odvislosť od úradov bola skej spoločnosti a citeľnejšia. Ale na juhu Slovenska predplatné za Složili zámožní Slováci a jednako venský týždenník, neodolávali maďarizácii tak, ako Národné noviny a v severnejších chudobných kraDolnozemský Slojoch. To preto, lebo na juhu bol vák. Ten vychádzal nápor silnejší a bolo menej povev Novom Sade. Mal domej inteligencie než v krajoch som radosť, že tejto chudobnejších. Bolo všade hodne národnej povinnosti rodín stredného stavu, ktorým mohol som urobiť imponovalo, že ich deti vedia za dosť. Hneď som po maďarsky, hoci aj lámano. sa cítil dospelejší Ale boli aj príklady tvrdého a Pivnický kostol, dobová fotografia ako dosiaľ. Okrem neoblomného povedomia. spomenutých čaAko tomu bolo v tomto ohľade príslušníci rodiny, taká bola kalná. sopisov som dostával z Prahy v Pivnici? To treba posúdiť zo šir- Vladimír Mičátek, učiteľ v Kysáči Iba u blízkeho suseda stolára a Obrázkový spravodaj. Otec mi šieho hľadiska na všetky osady v obchodníka Mocku bola studničná posielal Cirkevné listy. Časopismi Báčke. Najväčšia slovenská obec voda čistá. Tú som mohol piť. som bol teda dobre zásobený, tek, Samuel Mesík, Liptáci: Peter v Báčke bol Petrovec, ktorý už Prvou starosťou bolo opatriť ale som si zaumienil, že hoci na Šimkovic, Jurko Puchý, Ján Danko, vtedy bol uznávaný za prirodzené si najpotrebnejší nábytok do úkor iných potrieb, pousilujem ktorý neskôr prešiel do Kovačice, stredisko dolnozemských Slováprázdnej pekne vybielenej izby. sa mať podľa možnosti všetky a neskôr prišiel Peter Marendiak. kov. Mal asi 7 000 obyvateľov, V Pivnici takého obchodu nebolo, slovenské časopisy. Ľud bol slabý Nemalý význam malo účinkovanie temer všetko Slovákov. Mával preto ma pán Šuster zaviezol do odberateľ, i keď určitý vzostup bol peknoduchej Eržiky Mičátkovej. už dávnejšie farárov i učiteľov mestečka Torža, kde bolo nemec- už badateľný a stredná vrstva tiež Foto: z archívu J. Čiepa dobrých národovcov. Vtedy bol ké obyvateľstvo, a bol tam malý nebola natoľko zámožná, aby jej

V

23

Mozaika VČERA, DNES, ZAJTRA...

ZA KOREŇMI

Svetobežník Matej Madacký Mária Vršková

V

Starej Pazove v Galérii Miry Brtkovej sa 9. septembra otvárala výstava kresieb autorky Zdenky Márie Madackej, známej výtvarníčky, ktorá pochádza z Kysáča. Keďže

Autoportrét vlastnou kamerou

teraz žije v Kanade a je pracovne zaneprázdnená, nemohla prísť na vernisáž osobne. Zato som sa v galérii stretla s jej synom Matejom. Osobne ma prekvapilo, ako pekne hovorí po slovensky a že má záujem vracať sa do Srbska pravidelne. Nemohla som si nechať ujsť príležitosť dozvedieť sa niečo viac o tomto sympatickom mladíkovi.

Narodil si sa v Nemecku. Koľko rokov si tam žil, kým ste sa presťahovali? Ako si spomínaš na život v Nemecku?

– Áno, narodil som sa v Nemecku v roku 1992. Do Kanady sme sa odsťahovali v roku 1996.

Z toho obdobia si teda pamätám veľmi málo, bol som ešte veľmi mladý.

Kde je teraz tvoj domov?

– To je zaujímavá otázka.

Doma sa cítim aj v Kysáči, aj v

24

Kanade. Keď som v Kanade, bý- v tom veľa rizika a fyzického aj vyskúšať jazdu po ľade a potom vam sám v byte v Edmontone, v mentálneho stresu, ale aj plá- skúsiť rozviť vlastný biznis.

Tvoja mama je výtvarníčka.

Alberte. A keď som v Kysáči, som ca je dobrá, a to mi dovoľuje, v rodičovskom dome. Kúpili sme aby som šesť mesiacov v roku Máš aj ty blízko k umeniu? Aké ho asi pred 15 rokmi, blízko pri dome, kde žili mamini rodičia.

Kde si študoval, na akej škole?

– Vyštudoval som internacionálny biznis, so zameraním na európsky biznis na University of Alberta v Edmontone. V podstate študovať na vysokej škole som ani nechcel, lebo už od 18 rokov mám prácu. Ale rodičia Dlhé cesty kamiónom veľkým kanadským priestranstvom si želali, aby som sa niekde zapísal. Roz- pracoval a ďalších šesť trávim máš záľuby, čo rád robíš vo mýšľal som o práve, pri iných aktivitách a záľubách. voľnom čase? ale nakoniec som si Voľný čas využívam hlavne na – Vážim si svet umenia, no vybral biznis, lebo po cestovanie po svete, spoznáva- sám sa tým nezaoberám. Mám tejto škole sa človek nie ľudí a krajov, skúmam mož- rád dobrodružstvo a cestovamôže zamestnať ho- nosti na rozvíjanie eventuálneho nie. V rámci práce som sa dosť cikde. Raz by som si biznisu atď. Ešte by som chcel nacestoval po Kanade, skoro možno zarok som cestoval po ložil aj svoju firmu, centrálnej, aj južnej kde sa mi poznatky Amerike, kde som zo školy zídu. si kúpil motorku a Čomu sa pracovna nej som pobene venuješ? hal všelikde, aj po – Pracujem ako málo jazdených vodič kamiónov, cestách. Kým som šoférujem veľké bol mladší, veľa kamióny po Kasom cestoval aj po nade. Baví ma to Európe. Tento rok a toto povolanie som bol na dovomi umožňuje žiť lenke v Mexiku, kde taký životný štýl, som si prenajal byt aký hľadám. Každá a strávil som tam jazda je nové dobpäť mesiacov. rodružstvo. Často Podľa čoho si vysom na ceste po beráš krajiny, ktoré celé dni, stáva sa, že chceš navštíviť? vozím aj 700 km po – Podľa toho, kde horách bez komunechodí veľa turisnikačného signálu, tov. Chcem spoznať viem prejsť cez štyri krajiny aj ľudí taročné obdobia po- Z ciest po exotických krajinách kých, akí skutočne čas jednej jazdy. Je sú, predtým než ich

VI

HLAS ĽUDU | 5. 10. 2019 • 40 /4875/ objavia turisti. Keď cestuješ sám, vidíme aj to ich more. Keď som raznejším rozdielom je to, že je oveľa ľahšie vynájsť sa a pre- sem prišiel teraz v júni, navštívil tu je život pomalší a ľudia sú žiť, ak ovládaš jazyk. Na fakulte ma kamarát z Kanady, boli sme tu uvoľnenejší. Napríklad tu si som mal španielčinu, preto som chcel ísť aj do južnej Ameriky, chcel som tiež zistiť, aké sú tam príležitosti na rozbehnutie biznisu. V Kanade sme s jedným kamarátom plánovali kúpiť malý rezort v Paname, ale nič z toho nebolo, lebo sme nestihli nazbierať peniaze. Ináč, na motorke by som chcel prejsť celý svet. Veľmi ma láka Afrika, aj Ázia, ale aj v južnej Amerike by som toho ešte chcel vidieť veľa.

Hovoríš krásne po slovensky. Kde si sa to naučil?

– Ja a moja sestra sme s rodičmi hovorili po slovensky odmalička. A väčšina našej rodiny je z Kysáča, takže musíme vedieť rozprávať aj po slovensky.

S motorkou aj po veľkých pieskoch V detstve si vraj v lete chodieval často do Kysáča.

Ako si spomínaš na tie časy? spolu na Exite. Potom ma pri- naveky môžu nájsť čas na kávu – Áno, sestra a ja sme tu ako šiel navštíviť druhý kamarát, s alebo na pivko. Kanada je obdeti chodievali takmer každé ním som bol v Novom Sade, aj rovská, no čo sa týka provincie leto na letné prázdniny k sta- v Belehrade.

Alberta, veľa ľudí na juhu sa rým rodičom. Tu nám bolo vždy Aký je podľa teba najväčší tam zaoberá agrikultúrou, ale dobre, nemohli sme sa dočkať rozdiel medzi životom v Ka- vyzerá to inak ako tu. Tu majú ďalšieho leta, aby sme sem prišli. Chodievali sme aj k moru a neskoršie aj na Exit, máme tu veľa kamarátov, aj väčšinu rodiny... Stále nám tu bolo pekne, máme na tie časy krásne spomienky.

Ako často chodievaš do Srbska teraz? Ktoré miesta tu navštevuješ najčastejšie?

Máš v Srbsku kamarátov, s ktorými si pravidelne v kontakte?

– Bol som tu aj v minulom roku tri týždne v auguste, ale predtým som nebol päť rokov. To mi bolo veľmi dlho.

Chcel by som tu chodiť častejšie, ale nie je to také ľahké, keď chcem cestovať aj inam a vidieť druhé krajiny.

Keď som v Srbsku, väčšinu času trávim v Kysáči, lebo tu máme dom, aj rodinu. Veľa Na výstave v Starej Pazove (prvý sprava) mojich dobrých kamarátov býva tu, takže sme v kontakte nade a životom v Srbsku, vo ľudia svoj kus zeme, o ktorý sa skoro stále. Bol som na chate u Vojvodine? starajú, ale tam, ak sa niekto rodiny, s kamarátom z Kysáča – Je veľa toho inakšieho tu zaoberá agrikultúrou, nebýva sme boli 5 dní v Bosne, nech aj tam, ale myslím si, že najvý- v dedine, ale na sálaši a všet-

VII

ko robí industriálne vo veľkom, inak by sa mu to neoplatilo. Na severe sa ľudia zaoberajú naftou a prírodnými zdrojmi.

Veľa Kanaďanov tam chodí za prácou, lebo sa dá dobre zarobiť, ale je to ťažká práca a robí sa aj 12 – 16 hodín denne.

Alberta je na rovine, jedine na západe máme hory Rocky Mountains.

Tam je krásne aj v lete, aj v zime. V lete tam chodím s kamarátmi kempovať, v zime lyžovať. Zimy sú tam však veľmi studené, máme veľa snehu a ľadu a teploty som zažil aj do -55 C. A čo sa ti páči vo Vojvodine, prečo sa sem rád vraciaš?

– Tu mi je duša aj srdce, aj druhý domov.

Cítim sa tu rovnako doma ako v Kanade, takže nemôžem to len tak ľahko zanechať, zabudnúť.

Vieš, čo sú to pazovské nadlacke? A ochutnal si už petrovskú klobásu? Čo z vojvodinskej gastronómie ti chutí?

– Nadlacke neviem, čo sú, to slovo mi nie je známe. A petrovskú klobásu som nejedol, ale zato kysáčsku by som nedal za nič. Aj otec ju pre nás robí v Kanade, lebo tam sa taká nedá kúpiť. Bez rozmýšľania, najlepšie z tunajšej gastronómie sú pre mňa domáca klobása, slanina aj šunka!

Dokedy budeš v Srbsku a aké máš osobné plány v najbližšom období?

– Dokedy tu budem, to presne neviem. Dozerám na rekonštrukciu rodičovského domu, takže tu budem, kým sa tieto práce nezakončia.

Predpokladám, že do októbra a možno aj dlhšie. Nemám žiadne plány, len sa vrátiť do roboty, zarobiť si zase peniaze a potom sa znovu vydať na cestu voľakde do sveta.

25

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Jablkový koláč s pudingovým krémom Suroviny: Na cesto: 120 g masla – izbovej teploty, 50 g práškového cukru, nastrúhaná vanilka alebo esencia, vajce, 90 g rozmixovaných slnečnicových semienok, 150 g polohrubej múky. Na plnku: 400 ml mlieka, vanilínový puding, 6 lyžíc cukru, vanilínový cukor, 5 lyžíc

polohrubej múky, 3 žĺtky. Ešte potrebujeme: 4 jablká Takto sa to podarí: Cesto: Vymiešame mäkké maslo s cukrom, trochou vanilky (nastrúhanej na strúhadle). Pridáme vajce, rozmixované slnečnicové semienka a múku.

DOMÁCNOSŤ

Vaša domácnosť musí byť vždy ako zo škatuľky?

K

edysi sa zvyklo hovoriť, že čistota pol života a špina celý. Dnes si ale dávame záležať, aby sa to u nás doma lesklo čistotou a pomáha nám k tomu celý arzenál čistiacich prostriedkov na všeličo možné. Napokon čistá, voňavá domácnosť ako zo žurnálu vyzerá tak lákavo...

Teraz však odborníci začínajú biť na poplach, ako to už býva, v živote všetkého veľa škodí. A tak je to aj s prehnanou čistotou v našich domácnostiach. Keď zistíte, komu tým najviac ubližujete, možno svoje

stanovisko prehodnotíte. Hoci sme celé roky presvedčení o opaku, prehnanou čistotou najviac ubližujeme našim deťom. V posledných rokoch totiž výrazne vzrástol počet detí s leukémiou.

Podľa londýnskych onkológov riziko tohto ochorenia rastie kvôli nedojčeniu, cisárskym rezom, izoláciou batoliat od ostatných detí a predovšetkým prehnanou hygienou a dezinfekciou v domácnosti. Takmer nemocnične sterilné prostredie je totiž pre vyvíjajúce sa dieťa škodlivé.

ZDRAVÁ A ŠTÍHLA

Všetko spolu zmie š a me.

Vypracujeme hladké cesto – dáme na chvíľu do chladničky.

Vymastíme tortovú formu, priemer asi 24 cm.

Cesto roztlačíme rovnomerne vo forme. Vrch popicháme vidličkou.

Odložíme na chvíľu do chladničky.

Plnka: Uvaríme puding, do ktorého

pridáme trocha nastrúhanej vanilky. Necháme trocha vychladnúť.

Primiešame cukor a vanilínový cukor, múku, žĺtky a prešľaháme.

Nalejeme na cesto. Jablká umyjeme, rozpolíme, vyberieme jadierka a nakrájame na mesiačiky – na tenké plátky. Takto pripravené jablká vkladáme do plnky. Pečieme 40 minút na 180 ºC. Hotový koláč posypeme práškovým cukrom.

Zdroj: dobruchut.sk

Ľudia sa po milióny rokov vyvíjali v prírode plnej baktérií a iných choroboplodných zárodkov. Aby imunitný systém človeka a jeho obranyschopnosť dobre fungovali, musia sa v prvých rokoch života naštartovať.

A to sa deje stykom s patogénmi z hliny, domácich zvierat a divokých rastlín. Lenže moderné domácnosti v mestách dnes vďaka prebytku čistiacich prípravkov pripomínajú sterilné nemocničné prostredie. Keď v ňom dieťa vyrastá, jeho zdraviu to výrazne škodí. Nastupujú alergie, ekzémy, astma a v horšom prípade tiež rakoviny. Práve akútna lymfoblastická leukémia vzniká vtedy, keď nie je imunitný systém správne naštartovaný v prvých rokoch života.

Oveľa menej ňou trpia deti z vidieka a fariem, ktoré prichádzajú do styku s

hlinou, blatom, domácimi zvieratami a divokými rastlinami. Naopak, deti z miest vyrastajúce v sterilne čistej domácnosti sú ohrozené viac.

Imunita novorodenca sa prirodzene štartuje tiež dojčením, pôrodom, vagínou, stykom s inými deťmi či hrou s nečistými hračkami. Vo všetkých prípadoch totiž na telo dieťaťa útočí hŕba baktérií, ktoré sú ale v tomto prípade prospešné. Väčšine prípadov detskej leukémie možno zrejme predchádzať. Čerství rodičia by mali byť menej úzkostliví kvôli bežným infekciám a podporovať styk detí s inými deťmi hneď od narodenia. Mali by dovoliť svojmu dieťaťu stýkať sa s čo najväčším počtom detí, hrať sa s ich hračkami, dotýkať sa vzájomne medzi sebou. Veľmi sa odporúča aj prirodzené dojčenie.

halo. Funguje ako kardiovaskulárne cvičenie. Dodáva silu, spevňuje svalstvo, znižuje tlak krvi, pomáha pri astme, skleróze multiplex, zoštíhľuje, formuje postavu. Môžete si určiť vlastné tempo, plávať sa dá už od útleho veku až do staroby.

Radšej nie: Pred plávaním nejedzte žiadne ťažké jedlá. Telo by muselo časť energie presunúť na trávenie a zostalo by vám jej menej na plávanie. No polhodinku pred plávaním môžete zjesť trochu ovocia.

Náš tip: Najčastejšia chyba pri plávaní je, že dvíhame hlavu príliš vysoko. To spôsobí, že vaše boky automaticky klesnú a plávanie sa spomalí. Pomôže, ak si vyhľadáte nejaký bod tesne nad hladinou a na ten zameriate pozornosť.

BICYKLOVANIE Prečo: Bicyklovanie spevňuje

zadok, stehná, lýtka a celé telo.

Obzvlášť potešiteľné je, že úžasne zoštíhľuje pásovú oblasť. Šliapať do pedálov sa teda oplatí. Pohyby pri šliapaní do pedálov nevyvolávajú extrémne otrasy, preto nezaťažujú kĺby. Popri behu a inline korčuľovaní je bicyklovanie najlepší spôsob, ako získať šik postavičku aj kondičku.

Prečo ešte: Je vhodné aj pre skôr narodené, aj pre ženy s nadváhou a pre takzvané športové antitalenty a ženy bez kondície. Skrátka pre všetky vekové kategórie aj typy.

Radšej nie: Ak ste cyklistka začiatočníčka, na začiatok si naplánujte radšej kratšie, ľahšie trasy.

Do pedálov šliapte prednou časťou chodidla a nie zadnou. Kolená majú smerovať priamo dopredu, rovnobežne s pedálmi. Neguľaťte chrbticu, pri bicyklovaní ju držte rovno a uvoľnite sa. Mimo mesta na bicykli nikdy nechoďte bez prilby.

Ktorý druh pohybu naozaj zaberá?

K

aždý druh pohybu je pre nás prospešný, no každý je niečím iný. Športy nám pomôžu odbúrať tuk a nahradiť ho svalovou hmotou. Okrem toho nám telo spružnia, zvláčnia a vytvarujú.

BEH Prečo: Ak začnete pravidelne behať, zlepší sa vaša kondícia a posilníte si kosti. Práve ženy by si mali kosti posilňovať už od ranej mladosti, pretože osteoporóza sa u žien vyskytuje až 7-krát častejšie ako u mužov.

Prečo ešte: Beh posilňuje srdce a pľúca, urýchľuje látkovú premenu, harmonizuje obehový systém.

Chráni pred infarktom a mnohými civilizačnými ochoreniami. Dobré správy: Kto behá, tvorí si svalovú hmotu a tá núti organizmus pra-

covať rýchlejšie a efektívnejšie aj v čase, keď nič nerobíte, len spíte alebo oddychujete.

Radšej nie: Pred behom ani po ňom nejedzte veľa výdatnej stravy – ak nevydržíte, dajte si len niečo malé. Nevynechávajte raňajky, desiatu ani olovrant – telo by bez nich automaticky spomalilo spaľovanie.

Dobrý tip: Pred behom sa rozcvičte, ponaťahujte si telo, končatiny.

Zvoľte si trasu, kade pobežíte. Ak nevládzete, spomaľte alebo striedajte beh s chôdzou.

PLÁVANIE Prečo: Pri plávaní sa zapájajú takmer všetky svalové partie tela.

Aby ste sa udržali nad vodou, musíte používať ruky, nohy, trup aj brucho.

Prečo ešte: Plávanie zintenzívňuje prácu srdca bez toho, aby sa namá-

Mozaiku číslo 241 pripravil Jaroslav Čiep

26

VIII

Kultúra V BELEHRADE

Výstava ilustrácií Na krídlach fantázie Anička Chalupová

V

o výstavných priestoroch Konaku kňažnej Ljubice v centre Belehradu v pondelok večer 30. septembra 2019 slávnostne otvorili výstavu Na krídlach fantázie. Expozíciu, ktorá reprezentuje zbierku ocenených ilustrácií na Bienále ilustrácií Bratislava v rokoch 1967 – 2017, spoločne zorganizovali Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku, Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana v Bratislave a Belehradské mestské múzeum.

Výstavu slávnostne otvorila veľ-

vyslankyňa SR v Belehrade Dagmar Repčeková a okrem iného povedala: „Verte mi, že svet je taký zlý, že umenie a krásu umenia naozaj potrebujeme.“ Pri tejto príležitosti, ktorá na tomto mieste zoskupila pekný počet milovníkov výtvarného umenia, zazneli aj príhovory organizátorov podujatia. Jelena Medakovićová, riaditeľka Múzea mesta Belehrad, privítala hostí na pôde múzea. Zároveň sa veľvyslankyni Dagmar Repčekovej poďakovala za doterajšiu štvorročnú kultúrnu spoluprácu a vyjadrila nádej, že tá spolupráca bude pokračovať a umocňovať sa

Návštevníci boli nadšení nekaždodennou bohatou výstavou zo Slovenska

aj naďalej. Peter Tvrdoň, riaditeľ Bibiany, v príhovore vyjadril svoje potešenie z otvorenej výstavy, ktorá je jednou z najväčších výstav, ktorú Bibiana doteraz pripravila. Bohatú expozíciu tvoria diela ilustrátorov zo Slovenska, ktorí získali ocenenia na Bienále ilustrácií Bratislava, tiež práce nositeľov ocenenia Grand Prix, ktorých vybrala medzinárodná porota, a výtvarné práce, ktoré vybrala detská porota.

Veľvyslankyňa Dagmar Repčeková V rámci oficiálnej časti podujatia sa príležitostnými slovami ktorom sa predstaví svetová špička, prihovoril aj Jozef Švolík, generálny vrátane aj tvorcov zo Srbska.“ Pri riaditeľ sekcie umenia Ministerstva tejto príležitosti sa tiež poďakovala kultúry Slovenskej republiky, ktorý veľvyslankyni Dagmar Repčekoprečítal pozdravný list Ľubice La- vej za aktívne pôsobenie aj na poli ššákovej, ministerky kultúry SR. V kultúrnej diplomacie, za podporu ňom ministerka okrem iného zdô- a prezentáciu slovenského umenia raznila, že Bibiana je mostom, ktorý a kultúry v Srbsku a za upevňovanie a rozvoj spolupráce a priateľstva spája ilustrátorov z celého sveta: „Veď iba pred pár dňami v brati- medzi Slovenskom a Srbskom.

Výstavu Na krídlach fantázie, ktorá slavských priestoroch Bibiany vyvrcholila výstava Súčasná srbská bude sprístupnená milovníkom umeilustrácia a už o pár dní, 25. októbra, nia do 14. októbra, moderoval Michal otvoríme na Bratislavskom hrade 27. Hrušík, 3. tajomník Veľvyslanectva SR ročník Bienále ilustrácií Bratislava, na v Belehrade.

4. MEDZINÁRODNÉ LITERÁRNE STRETNUTIA BANJA LUKA 2019

Básnické slovo nad vodopádmi riečky Krupy Martin Prebudila

V

dňoch 13. až 16. septembra v hlavnom meste Republiky Srbskej (B a H) na 4. medzinárodných literárnych stretnutiach Banja Luka 2019 sa zhromaždilo 40 spisovateľov a básnikov z 13 európskych krajín. Na vysokej úrovni a veľmi úspešne ich zorganizovalo Združenie spisovateľov Republiky Srbskej a jeho predseda Predrag Bjelošević so spolupracovníkmi.

Medzi inými na festivale sa zúčastnili významní básnici, ako napríklad japonská poetka Kayoko Jamasaki, dlhé desaťročia žijúca a tvoriaca v Srbsku, nám tiež dobre známy Lucian Alexiu z Rumunska, ktorého verše do slovenčiny prekladala Dagmar Mária Anoca z Nadlaku, tiež Radomir Uljarević z Čiernej Hory, jeho • KULTÚRA •

knihu básní do slovenčiny vlani preložil Miroslav Demák, známy srbský básnik a danteológ Kolja Mićević dlhé roky žijúci v Paríži, výborný básnik Sergej Glavjuk z Moskvy, slovinský básnik a prekladateľ z češtiny Peter Kuhar a ďalší.

Súbežne s týmto podujatím v hale Borik prebiehal 24. medzinárodný knižný veľtrh, ktorý tentoraz zhromaždil viac ako 100 vystavovateľov, tak domácich, ako aj z regiónu, teda aj zo Srbska a z Vojvodiny. Počas troch dní viackrát na ňom vystúpili i účastníci literárneho festivalu. Hlavná cena tohtoročných stretnutí v Banji Luke bola udelená talianskemu básnikovi Giorgiovi Linguaglossovi, ktorému organizátor v najbližšom čase vydá výber z jeho básnickej tvorby v preklade do srbčiny. V záverečnej časti festivalu odznel prednes veršov

všetkých zúčastnených básnikov v prekrásnom ovzduší na mostíku nad kaskádovito tečúcou riečkou

Krupou, do ktorej bola spustená zazátkovaná fľaša s veršami venovanými vode a mieru na celom svete.

Väčšia časť účastníkov pri otvorení festivalu vo veľkolepej miestnosti Banských dvorov v Banji Luke (foto: z archívu autora) 40 /4875/ 5. 10. 2019

27

Kultúra FESTIVAL CEZ NADLAK JE... V RUMUNSKU

Potvrdenie nášho speváckeho potenciálu Katarína Melegová-Melichová

V

nedeľu sa k hosťom pridali: členka VR NRSNM Svetlana Zolňanová a riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe Edita Pečeňová.

Tento 21. ročník podujatia vy-

profesorka hudobnej výchovy na Lýceu Jozefa Kozáčka v Bodonoši Mária Peniaková; etnologička, vedúca FS Sálašan, riaditeľka prehliadky Cez Nadlak je... Kristína Jucanová; profesorka hudobnej kultúry, skladateľka, hudobná

dňoch 27. až 29. septembra v Nadlaku v Rumunsku prebiehal 21. festival slovenských ľudových piesní Cez Nadlak je..., na ktorom sa zúčastnilo 30 spevákov z Rumunska, Maďarska a zo Srbska. Súťažili v troch vekových kategóriách: od 6 do 12 rokov (13), 13 – 18 rokov (10) a nad 18 rokov (7). Ako aj vlani, aj na tomto ročníku Srbsko bolo najzastúpenejšie so 17 spevákmi, Rumunsko malo 11 a Maďarsko 2 spevákov.

Zo Srbska v najmladšej vekovej kategórii súťažili: Lea Jašová zo Starej Pazovy, Michaela Šimeková z Lalite, Simona Sýkorová z Petrovca, Hana Barcová z Kovačice, Marek Škabla zo Selenče, Maja Zimanová z Kulpína; v strednej Naši odmenení speváci: zľava v prvom rade: Michaela Šimeková, Lea vekovej kategórii: Andrea Javor- Jašová, Simona Sýkorová a Marek Škabla; v druhom rade zľava: Nina níková zo Selenče, Anna Ďurišová Francistyová, Pavel Ďuriš, Anna Jašová a Martina Agarská z Kovačice, Martina Agarská z Boľoviec, Shaili Ponigerová-Forero financovali: Demokratický zväz redaktorka, kantorka CZ SEAVC z Petrovca; v najstaršej vekovej Slovákov a Čechov v Rumun- v Petrovci Dr. Slovenka Benkovákategórii: Nina Francistyová z Ky- sku, Úrad pre Slovákov žijúcich -Martinková a profesor hudobnej sáča, Tamara Vlčeková z Kysáča, v zahraničí, Ministerstvo kultúry kultúry, dirigent a skladateľ Dr. Michal Zorňan z Nového Sadu, Michaela Marková, Tereza Jonášová a Pavel Ďuriš, všetci traja z Kovačice, a Anna Jašová zo Starej Pazovy.

Na festivale boli prítomní aj vzácni hostia: veľvyslanec SR v Rumunsku Karol Mistrík; poslanec DZSČR v parlamente Rumunska Jarko Furík; predseda DZSČR Adrián Miroslav Merka; vyššia radkyňa na Ministerstve kultúry Rumunska Auora Caravasileová; prefektka Aradskej župy Florentina Horgea; predse- Spevácka „reprezentácia“ zo Srbska bola v Nadlaku najpočetnejšia da Matice slovenskej Marián Gešper; predseda Dozornej rady Rumunska, Župná rada Arad a Juraj Súdi. Festival moderovali MS Štefan Martinkovič; z Úradu Mestské zastupiteľstvo v Nadla- Martina Paľová a Juraj Cigáň. pre Slovákov žijúcich v zahraničí ku a podporili početní sponzori Porota rozhodla v najmladšej Milina Sklabinská; podpredse- a priatelia festivalu. vekovej kategórii 1. cenu udeliť da Župnej rady v Arade Razvan Spevákov sprevádzal 10-členný Eme Velegovej z Nadlaku, 2. cenu Cadar; primátor Nadlaku Ioan orchester Sálašan v čele s dirigen- Marekovi Škablovi zo Selenče Mărginean, predsedníčka Rady tom a harmonikárom Ondrejom a 3. cenu Martine Moldovanovej pre Slovákov žijúcich v zahraničí Maglovským a primášom Cip- z Nadlaku. V strednej vekovej a MOMS Petrovec Katarína Mele- rianom Vicarom. Festival sledo- skupine sa víťazkou stala Andrea gová-Melichová; predsedníčka OZ vala odborná porota v zložení: Irena Fábryová z Nadlaku, 2. cenu Dotyk ľudskosti Mária Katarína muzikológ a kantor CZ SEAVC poroty získala Martina Agarská z Hrkľová; poslanec Župnej rady v Békešskej Čabe Ján Šutinský, Boľoviec a 3. Kristína Benciová z v Arade Vasile Ciceac a ďalší. V ako predseda poroty, a členovia: Nadlaku. V najstaršej kategórii sa

28

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

víťazom stal Pavel Ďuriš z Kovačice, 2. cenu udelila porota Anne Jašovej zo Starej Pazovy a 3. Nine Francistyovej z Kysáča.

Obecenstvo svojou cenou odmenilo Andreu Irenu Fábryovú z Nadlaku a cena orchestra tentoraz poputovala do Srbska – získala ju Lea Jašová zo Starej Pazovy. Špeciálne ceny porota udelila: Michaele Šimekovej z Lalite, Simone Sýkorovej z Petrovca a Teodore Hírešovej z Nadlaku.

Cena časopisu Naše snahy zostala doma – získal ju Alexander Antonovič Milincean z Nadlaku.

Mesto Nadlak udelilo svoju cenu Jasmine Anamárii Polačekovej.

Cena poslanca DZSČR sa dostala mladučkej Alexii Ferenčíkovej z Nadlaku. Cenu Aradskej oblasti DZSČR získala Hanna Krajčoviczová z Békešskej Čaby. Cenu OZ Dotyk ľudskosti ako najstarší účastník získal Pavel Ďuriš z Kovačice a ako najmladšia Alexia Ferenčíková z Nadlaku.

V nedeľu po udelení cien a vystúpení odmenených oduševnenie publika vyvolalo vystúpenie Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice, ktorý vedie Mgr. art.

Martin Urban, PhD., z Katedry hudobnej kultúry Pedagogickej fakulty UMB. Dvadsiaty prvý ročník festivalu Cez Nadlak je... bol doteraz, čo do účasti spevákov zo Srbska, jedným z najpočetnejších. Nesklamal, ani keď ide o kvalitu prednesov. Môže potešiť aj fakt, že najpočetnejšou bola najmladšia veková skupina, takže sa o slovenskú ľudovú pieseň nemusíme strachovať, lebo zrejme bude aj ďalej medzi nami mať svojich ctiteľov a interpretov. Aj organizátori môžu byť spokojní, lebo aj napriek tomu, že záujemcovia mohli sledovať podujatie prostredníctvom internetu, predsa ich to neodradilo, aby prišli do siene domu kultúry a priamo sa dali unášať tónmi slovenských ľudových piesní, obdivovať rôznorodé a prekrásne kroje a, pravdaže, potleskom posmeliť a zavďačiť sa účastníkom.

• KULTÚRA •

VÝSTAVA V ÚKVS

Slovensko-srbské priateľstvo v insite Danica Vŕbová

S

lávnostné otvorenie výstavy insitných obrazov pod názvom Slovensko-srbské priateľstvo bolo v piatok 27. septembra v galerijných priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Výstavou, ktorú usporiadalo združenie Naiva art kult v spolupráci s ÚKVS, zahrnutá je tvorba popredných kovačických insitných maliarov Zuzany Chalupovej, Jána Husárika a Martina Jonáša, ale aj významných maliarov insity Srbska Desy Petrovovej-Morarovej, Dobroslava Milojevića a Marka Stevanovića. Úvod vernisáže piesňou skrášlila

mladá selenčská speváčka Anna Berédiová. Potom prítomných v mene ÚKVS privítala riaditeľka Anna Chrťanová-Leskovac, ktorá slovo dala Boškovi Nedeljkovovi, predsedovi združenia Naiva art kult z Kovačice. V príhovore sa zmienil o vzniku tohto projektu a podrobnejšie priblížil srbskú časť výstavy, teda hovoril o Účastníci otváracieho programu: (zľava) Anna Berédiová, Boško Nedeljkov, srbských umelcoch a ich Jarmila Ćendićová a Anna Chrťanová-Leskovac dielach. O slovenskej časti Berédiovej výstavu otvorila Jarmila ti do 4. októbra a jej realizáciu expozície hovorila kunsthistorička Ćendićová slovami: finančne podporil Pokrajinský Jarmila Ćendićová a sprítomnila „Umenie je na to, aby sa pozera- sekretariát pre kultúru, verejné výtvarný opus troch maliarov. Po lo, a mne, aby sa o ňom hovorilo.“ informovanie a styky s náboženďalšom hudobnom prednese Anny Výstava bola dostupná verejnos- skými spoločenstvami.

V GALÉRII SPOMIENKY V RÁMOCH V KOVAČICI

Fotodokumenty, plagáty a obrazy Anička Chalupová

i výstavu fotodokumentov. „Moja 50-ročná činnosť sa nedá olstoročia s kultúrou v Kova- znázorniť na fotodokumentoch. čici je fotodokumentárna A medzi týmito fotodokumentmi, výstava autora Jána Čecha, ktoré mám, sú niektoré veľmi ktorá bola v sobotu 28. septem- efektné, ako napríklad tie o dvoch bra 2019 slávnostne otvorená významných výstavách, ktoré sme urobili: Vianočné prskavky (rok 2000), keď nám bol na návšteve aj prezident Slovenskej republiky Rudolf Šuster, a keď sme s pánom Melicherčíkom v roku 2010 z príležitosti 100 rokov Kovačického procesu usporiadali výstavu Maliari z Čaplovičovej. Zároveň som sa snažil V galérii Spomienky v rámoch sa zachovávajú upútať pozornosť raritné obrazy najchýrečnejších kovačických a aj na túto moju gapadinských maliarov lériu, ktorá hovorí na nádvorí galérie Spomienky o kvalitnom kovačickom maliarv rámoch v Kovačici. stve,“ poznamenal Ján Čech, autor V rámci programu tohtoroč- výstavy. ných osláv Kovačický október Na úvod vernisáže sa milovní2019 a pri príležitosti 50 rokov kom umenia prihovoril Andrej vlastnej kultúrnej činnosti Kovači- Jonáš, kým o autorovi a jeho čan Ján Čech, zberateľ výtvarných kultúrnej činnosti v rokoch 1969 umeleckých prác, ktorý už tri roky – 2019 hovoril Pavel Jonáš. Z aszachováva a prezentuje svoju pektu výtvarného umenia sa príoázu vybrúsenej zbierky ume- ležitostnými slovami hostiteľovi a leckých diel, sprístupnil tentoraz jeho hosťom prihovorila aj Anna

P

• KULTÚRA •

Ján Čech v rokoch 1969 – 1986 ako riaditeľ DK v Kovačici prispel k tomu, aby kovačické divadelníctvo, hudobno-folklórna činnosť, galéria insitného umenia a informovanosť boli na vysokej úrovni. Na snímke je momentka z otvorenia výstavy, kde autor stojí druhý zľava.

Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, ktorá pri tejto príležitosti zdôraznila i veľmi dobrú spoluprácu medzi Galériou insitného umenia a Jánom Čechom.

Návštevníci podujatia a mi-

lovníci insitného maliarstva mali príležitosť navštíviť aj Galériu Spomienky v rámoch, v ktorej sa nachádzajú najkvalitnejšie a najhodnotnejšie obrazy kovačických a padinských insitných maliarov.

Na výstave bolo návštevníkom na obdiv ponúknutých 40 fotodokumentov a plagátov z minulých čias 40 /4875/ 5. 10. 2019

29

Kultúra Z ČINNOSTI MOMS V KYSÁČI

Večer ruskej piesne Elena Šranková

N

a Michala, 29. septembra, Miestny odbor Matice slovenskej v Kysáči zorganizoval Večer ruskej piesne.

Na večierok, ktorý bol v Slovenskom národnom dome, prišiel pekný počet nielen matičiarov, ale i ctiteľov takýchto podujatí a ruskej hudby nielen z Kysáča, ale i z Nového Sadu.

Nikto z prítomných neoľutoval, že si vyhradil čas a nedeľný podvečer strávil na tomto večierku, na ktorom ich privítal Ján Slávik, podpredseda MOMS Kysáč. Informoval, že do konca roka usporiadajú ešte niekoľko podobných programov. Potom už podvečer patril piesňam ruským, ale i slo-

venským, ktoré vynikajúce vokálne sólistky, kozáčky Alena Nikulicheva-Becherová a Anastasia Krivoruchková, spievali v sprievode hudobných nahrávok a kysáčskeho muzikanta – harmonikára Miloslava Kardelisa. Odzneli piesne z celého Ruska a medzi nimi i tie známe Kalinka, Podmoskovské večery, Rjabinuška, ktoré spolu s interpretkami spievalo i dojaté obecenstvo.

Prítomní sa, samozrejme, Alena Nikulicheva-Becherová a Anastasia Krivoruchková k spevu pridali aj potom, keď speváčky zaspievali po dome, a ako vždy, aj tentoraz bol lebo v Slovenskom národnom slovensky, a to piesne Po nábreží vydarený a navštívený. dome je práve nainštalovaná jeho koník beží a Na Kráľovej holi. Bol K umeleckému zážitku na tomto výstava Programovanie farebných toto tretí koncert týchto speváčok večierku prispeli i obrazy akade- pocitov. v Kysáči, v Slovenskom národnom mického maliara Michala Ďurovku,

VYDARENÉ PODUJATIE VOJLOVICKÉHO SKOS DETVAN

Vyšli hviezdy od Dunaja Vladimír Hudec

V

ojlovický SKOS Detvan sa vyznačuje čulou aktivitou, početnými vystúpeniami, podujatiami a zájazdmi. Jedným z podujatí, ktoré sa stáva tradičným, je festival ľudových spevákov pod názvom Vyšli hviezdy od Dunaja. Tretíkrát ho zorganizovali v piatok 27. septembra v rámci dedinských osláv, čiže pamiatky posvätenia kostola.

Bez mnoho úvodných oficiálnych slov, teda po prívete a podnetných slovách predsedu spolku Michala Spišiaka vojlovickým Spomienkovým domom sa ozýval spev. Vojlovičania aj tentoraz potvrdili, že radi spievajú. Najprv sa obecenstvu predstavili tí najmladší, vojlovická spevácka budúcnosť: Sara Mitrovićová, Martin Holok, Valentína Čriepková, Dario Beška, Andrea Koláriková, Andrej Holok, Nađa Lazićová, Mário Beracka a Daria Beracková. Po nich vystúpili ich rodičia, starí rodičia a ďalší dospelí speváci: Martin Nemčok, Jana Beracková, Dávid Beška, Ján Spišiak, Katarína Kalmárová, Martin Kolárik, Anička Mitrovićová, Boško Gajan, Mi-

30

www.hl.rs

chal Čriepok, Daniela Holoková, Miroslav Beška, Miroslav Holok a Zlatko Čriepok. Sprevádzal ich sedemčlenný orchester, v ktorom boli aj celkom mladučké hudobné posily.

Festival nebol súťažného rázu.

Dôležité bolo, aby speváci, najmä tí najmladší, vystúpili, vyskúšali sa pred mikrofónom a obecenstvom, aby prekonali trému. A cieľom organizátorov je, aby mla-

syn, dcéra alebo vnučka? Vystúpenie spevákov z odborného uhla sledoval profesor Pavel Tomáš st., ktorý po koncerte konštatoval, že festival má vynikajúcu umeleckú hodnotu.

– Musím pochváliť všetkých spevákov a celý orchester. Keby naši predkovia videli, ako to, čo oni stáročia stvárali, dnes vyznelo, určite by boli spokojní. Vo vystúpení tých starších vidieť skúsenosť, uvoľnenosť na javisku, vycibrené hlasy, ale tá prvá časť festivalu má predsa väčšiu váhu. Som veľmi spokojný, že tá mladosť dnes odhodila mobilné

aby sa mohlo cestovať, treba mať kvalitný program. Nuž a keď naši spoluobčania vidia, že sa tu vážne robí, majú záujem sem prichádzať a zúčastňovať sa na našich podujatiach. Za posledných 10 až 15 rokov sme v tomto speve veľmi mnoho robili, takže sa teraz tie hlasy už vycibrili, speváci nadobudli istotu. To isté robíme teraz aj s deťmi. Vlastne prvoradý cieľ je, aby sme čím viac detí animovali, a starší sú tu ako podpora.

Na podobnom princípe robíme aj vo folklórnom súbore: starší a mladí spolu. Deti vidia, že ich otcovi, matke, starej matke je

Účastníci tohtoročného festivalu potvrdili, že mladosť a skúsenosť sú zárukou úspechu

dým generáciám zaštepili lásku k spevu a slovenskému folklóru.

Tí starší, už ostrieľaní speváci tu boli na to, aby ich posmelili a ukázali im, ako sa to robí. Veď keď môže spievať otec, matka či starý otec, prečo by nemohol aj

Informačno-politický týždenník

telefóny, pekne sa obliekla do slovenského kroja a dala sa uniesť nádherou ľudovej tvorby.

– Aby ľudia chodili do spolku, musia mať aj motív a ten motív sú cestovania a kamarátenie. A

tu pekne, prídu aj oni, dovedú kamarátov a vcelku to dobre funguje, – povedal nám umelecký vedúci spolku a orchestra Vladimír Kolárik, ktorý aj tentoraz nacvičil spevákov a orchester.

• KULTÚRA •

OSLAVNÝ VEČIEROK V BELEHRADE

by si spánok a neriskoval veľakrát dokonca svoj život. Je to však iné: práve tí najlepší majú v sebe akýsi ušľachtilý pud, ktorý vo dne, v noci bodá dušu ostrohami slávy a že financie na vydávanie nie sú Autori, ktorí sa podieľajú na upozorňuje ju, že nesmieme nechať konštantné a vopred určené. To, vytváraní Nového života, okrem spomienku na seba zaniknúť spolu čo je vo všetkom dobré, je stála prekonávania početných prekážok so životom, ale že ju musíme rozšíriť vysoká úroveň samého obsahu, nachádzajú sily tvoriť a akoby sa na budúce veky.“ Literárna tvorba čo spoznalo kompetentné repub- viedli slovami Cicera, ktorý povedal: je nerozlučne spojená s rozvojom likové ministerstvo duchovného, kultúrneho a Úrad pre Slovákov a spoločenského života. žijúcich v zahraničí, V súčasnosti dvojmektorí roky vyčleňujú sačník Nový život od prostriedky na to, aby vzniku obsahuje, resp. sa nové čísla Nového odzrkadľuje významné života našli v rukách prvky spoločenského a literárnych nadšenkultúrneho života Slovácov. kov na Dolnej zemi. Nový Jednou z úloh čaživot ako literárny časopis sopisu bolo a je roztvorí významný segment víriť kultúrny život a v dejinách novinárstva a uplatniť našu kultúru literatúry vojvodinských vo verejnom živote. Vladimír Valentík a Zdenka Valentová-Belićová Slovákov. Prvé číslo čaOd začiatku sa snažil pred belehradským literárnym auditóriom sopisu vyšlo roku 1949 byť nielen časopisom a toto periodikum je nosipre literárnu, ale i divadelnú, hu- „Keby náš duch nemal isté pred- teľom viacerých cien. Najvýznamdobnú a výtvarnú problematiku. tuchy budúcnosti a keby nedovolil nejšie sú Rad bratstva a jednoty Okrem toho, že sa stal informáto- svojmu mysleniu prekročiť hranice, so strieborným vencom (1981), rom o slovenskej kultúre na Dolnej ktorými je obmedzený čas nášho Medaila Andreja Hlinku (1992) a zemi, mal za úlohu riešiť i problémy života, je isté, že by sa netrýznil Cena Literárneho informačného jednotlivých kultúrnych oblastí a prekonávaním ťažkostí a netrápil centra v Bratislave (1999). toľkými starosťami, neodopieral rozvíjať kritické myslenie.

Sedemdesiat rokov Nového života Jaroslav Zaťko

V

piatok 27. septembra v Centre slovanských kultúr, ktoré pôsobí v rámci Národnej knižnice Srbska v Belehrade, oslávili obdivuhodné jubileum: 70. výročie nášho jediného časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.

V komornej atmosfére záujemcom históriu, prípravu, význam a poslanie mesačníka priblížila hlavná a zodpovedná redaktorka Zdenka Valentová-Belićová. Pritom vyzdvihla, že je Nový život druhý najstarší slovenský časopis vo svete zaoberajúci sa literatúrou a kultúrnou tematikou. Potom o problematike vydávania tohto a takého periodika tak v minulosti, ako aj v súčasnej dobe a na tomto priestore porozprával riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík. Pritom vyzdvihol, že vydávať časopis, ktorý sa venuje oblasti, ktorá nie je primárnym záujmom väčšiny čitateľov, je náročné.

K zložitosti situácie prispieva aj to,

Kovačický október 2019 28. septembra – 27. októbra

Program Sobota 28. septembra 17.00 – Polstoročie kultúry v Kovačici, fotodokumentárna výstava Jána Čecha, (Galéria Spomienky v rámoch) Piatok 4. októbra 17.00 – Kladenie vencov k pamätníku padlým bojovníkom (námestie) Sobota 5. októbra 12.00 – Otvorenie výstavy obrazov insitných maliarov 68. Kovačický salón (GIU) 13.00 – 13. Etnojarmok ručných prác, starých remesiel a gastronómie (nádvorie MS) 14.00 – Slávnostné zasadnutie Rady MS Kovačica (veľká sieň MS) 15.00 – Tortiáda (nádvorie MS) 17.00 – Ľudová veselica, slovenská hudba (nádvorie MS) 20.00 – Kultúrno-umelecký program V šírom poli hruška (sieň DK) • KULTÚRA •

Nedeľa 6. októbra 9.00 – Kovačická fazuliáda, súťaž vo varení fazuľovej polievky (nádvorie MS) 14.00 – Detský jarmok (trhovisko VKP Elán) 15.30 – Futbalový zápas FK Slávia – FK Pobeda (ŠRS Slávia) Streda 9. októbra 12.00 – Memoriálny beh Dr. Janka Bulíka pre žiakov ZŠ (centrum mesta) Štvrtok 10. októbra 16.00 – Prijatie nových členov do Detského zväzu (ZŠ) Piatok 11. októbra 12.00 – Maliarstvo čistého srdca – dielne pre deti (GIU) 17.00 – Premiéra knihy Jutro u korneru autora Đuricu Krstina (obecná knižnica) Sobota 12. októbra 15.00 – Matičný turnaj v kolkárstve (KK Slávia)

17.00 – Výstava Ľudové hudobné nástroje na Slovensku (GIU) 18.00 – Výstava ručných prác žiakov ZŠ (Ženský spolok) 19.00 – Rozspievané klenoty, detský festival, 1. kvalifikačná časť (sieň DK) 21.00 – Koncert Rady Manojlovićovej (námestie) Nedeľa 13. októbra 9.00 – Zlatý kotlík 2019, súťaž vo varení rybacej polievky (Združenie rybárov, Ulica JĽA) 19.00 – Rozspievané klenoty, detský festival, 2. kvalifikačná časť (sieň DK) Piatok – sobota 18. – 19. októbra 15.00 – Putovná medzinárodná súťaž gymnazistov (Gymnázium M. Pupina) Piatok – nedeľa 18. – 20. októbra Divadelný víkend Streda 23. októbra 18.00 – Premiéra knihy 50 rokov gymnázia v Kovačici (GMP)

Piatok 25. októbra 19.00 – Koncert zboru penzistov Viva la musica (veľká sieň MS) Sobota 26. októbra 10.00 – Turnaj vo volejbale Kovačický október 2019 (sieň ZŠ) 19.00 – Rozspievané klenoty, detský festival, finále (sieň DK) Nedeľa 27. októbra 18.00 – Šachový turnaj Kovačický október 2019, mužstvá (veľká sieň MS) Oslavný výbor

40 /4875/ 5. 10. 2019

31

Kultúra STOROČNICA PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Za priehrštie podujatí a obsahov Jaroslav Čiep

„I

dea génia zaniknúť nemôže. Tá, keď sa raz formuje a formuluje, žije. Ona bola semienkom, iskrou, slovom, o ktoré sa opierali ľudia činu po Veľkej vojne a obohatili tento nápad k realizácii: slovo sa stalo telom, iskra vznietila vatru oduševnenia a zo semienka vzklíčila lipa – lipa slovanská, lipa kollárovská, lipa, akú nachádzame v Slovanskej epopeji

Vydali šiestu školskú Pamätnicu

Ústredné oslavy storočnice pôsobenia petrovského gymnázia začali v pondelok 30. septembra vedeckým sympóziom, kde si odborníci posvietili na celé storočie činnosti školy a domáci a zahraniční vedeckí pracovníci zhodnotili význam gymnázia v zachovaní slovenskej identity.

Večer na rovnakom mieste bola svetová premiéra divadelného predstavenia Boj podľa predlohy VHV, ako dar Spišského divadla.

Oslavy pokračovali v utorok 1. októbra poobede. Príležitostný program pozostával z viacerých zložiek, ktorým sa venovali v slávnostnej sieni školy. Bol to úvod k obchôdzke lokalít na viacerých miestach budov školy – starej a novej – kde sa buď vybudovali nové obsahy, alebo vynovili a zosúčasnili už existujúce.

Na úvod podujatia po privítaní hostí z domova a zo zahraničia riaditeľka gymnázia Anna Medveďová predostrela nielen dôvod osláv, ale aj základné údaje o ško-

vy Slovákov v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková a v mene Slovákov v Rumunsku podpredseda slovenskej a českej samosprávy

Alfonza Muchu, pod ktorou Slovania skladajú sľub vernosti Matke Pri odhalení busty Jána Kollára Slávii. Stojíme pod gymnaziálnou lipou v Petrovci a skladáme sľub Pavel Hlásnik. V mene čabianskeKollárovmu géniovi slovami jeho ho gymnázia aj riaditeľka Edita veršov: Národ iba tak hodnoť, ako Pečeňová. Do radu gratulantov nádobu ľudstva. A vždy, keď zvoláš si verejne zastali aj podnikateľ Slovan! Nech sa ti ozve človek!,“ z Nitry Viktor Macek, biskup SEAVC prihovoril sa verejnosti Dr. Michal Babiak pred činom slávnostného odhalenia busty Jána Kollára v gymnáziu v Petrovci.

V týždni za nami pre Slovákov vo Vojvodine a Srbsku ústrednou témou rozhovorov iste boli oslavy storočnice pôsobenia petrovského gymnázia, ktoré od roku 1969 nesie meno Jána Kollára a v súčasnosti úradné pomenovanie školy má aj prídavok – so žiackym domovom.

Prípravy na toto okrúhle jubileum sa v rámci školy začali už pred pol druha rokom. Postupne sa na zasadnutiach oslavného a organizačného výboru vykryštalizovala kostra toho, čím by sa dalo tieto oslavy zveľadiť. Novinka: historická izba – od idey po realizáciu uplynulo pol storočia Jednotlivé komisie to potom rozpracovali a dotiahli do konca. le v súčasnosti. Zablahoželať k Samuel Vrbovský a čestný matičný A teraz, keď sú tieto oslavy už veľkolepému jubileu gymnáziu predseda Rastislav Surový s manza nami, možno povedať, že aj v Petrovci prišli aj predsedníčka želkou Elenou. úspešne.

Celoštátnej slovenskej samospráProgram sa začal premiérou

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

šiestej školskej Pamätnice 2015 – 2019. O publikácii podrobnejšie hovorili a jej obsah obecenstvu priblížili zostavovateľka Annamária Boldocká-Grbićová a jej kolegyňa profesorka Branislava Jankovićová.

Pošta Srbska vydala aj príležitostnú poštovú známku s motívom budovy petrovského gymnázia.

K tomuto počinu sa pridali aj členovia miestneho klubu filatelistov vydaním špecializovaných príležitostných obálok a pečiatky.

O tomto hovoril predseda Zväzu filatelistov Vojvodiny Ivan Tangl.

Novinkou v škole je i napokon zrealizovaná polstoročná idea mať v školskom areáli historickú izbu. S tým cieľom bolo oslovené Múzeum Vojvodiny, ktoré sa podujalo na tento čin. Tímu múzejných pracovníkov v čele s kustódkou Čarnou Milinkovićovou sa podarilo zachytiť aj duch doby zo začiatku minulého storočia, ale aj v súčasnosti, a z jednej bývalej učebne vytvorili svojráznu prechádzku dejinami školy. Podstatné elementy o vzniku tejto izby predniesol riaditeľ múzea Drago Njegovan.

Ornitologickú zbierku na petrovskom gymnáziu otvorili pred 40 rokmi. Teraz sa jej vo väčšej miere venovali, keď ju vynovili a celkovo upravili a vystavené exponáty aj primerane označkovali v troch jazykoch – v latinčine, srbčine a slovenčine. O jej začiatkoch a o tom, kto sa pričinil o jej vznik, pri tejto príležitosti sa zmienil niekdajší predseda biologického krúžku Dr. Ján Kišgeci.

O vzniku Galérie Karola Miloslava Lehotského ako zbierky súčasného slovenského výtvarného prejavu akademických maliarov, grafikov a sochárov hovoril Vladimír Valentík. Akcentoval jej vznik pred 30 rokmi a neustály prírastok umeleckých diel a obsah súčasnej expozície.

Napokon predtým ako sa prítomní presunuli na gymnaziálne • KULTÚRA •

Nová expozícia v Galérii Karola Miloslava Lehotského

Profesori petrovského gymnázia, ekológovia záslužní o vynovenie ornitologickej zbierky

nádvorie, o návrhu založiť v Pet- priblížili obsahy. Okrem toho škola rovci gymnázium ešte v polovici vydala aj príležitostné ilustrované 19. storočia sa odborne zmienil katalógy pre historickú izbu, pre Dr. Michal Babiak. Slávnostné- galériu a pre ornitologickú zbierku. mu odhaleniu sochy Jána Kollára Na dôvažok pre túto príležitosť v nadživotnej veľkosti autora so- nové rúcho dostala aj Pamätná chára Igora Šetera zo Sombora, ktorú vyhotovila umelecká zlievareň Stanišić v Čeneji, predchádzala recitácia Kollárovej Slávy dcéry v podaní Igora Feldyho a príhovor Jána Varšu, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, o význame výučby Vydanie poštovej známky a obálky s motívom v materinskom ja- petrovského gymnázia zyku a uchovávaní si národného povedomia Slovákov izba XIV. vojvodinskej údernej v Srbsku. Potom s riaditeľkou gym- slovenskej brigády. názia Annou Medveďovou bustu Program moderovali profesorky aj odhalili. A. Medveďová sa aj Marta Pavčoková a Helena Desverejne poďakovala vedeniu úra- pićová a k jeho náplni prispeli aj du, že v najväčšej miere finančne recitátorka Valentína Hudecová podporil a zabezpečil tieto oslavy. a hudobníci Marína Kaňová a MarPotom sa zástup hostí a náv- tin Ján Javorník. števníkov presúval na jednotlivé Večer na záver osláv v sieni SVD uvedené punkty v rámci školy, odznela slávnostná akadémia k kde si na nich počkali kurátori jubileu Tak plynie čas... a profesori, aby im aj dôkladnejšie

Dráma Boj VHV – svetová premiéra Katarína Gažová

D

arčekom Spišského divadla v Spišskej Novej Vsi k oslavám vzácneho jubilea Gymnázia Jána Kollára v Petrovci bolo predstavenie VHV Boj v réžii Michala Babiaka, bývalého maturanta tohto gymnázia.

Svetová premiéra predstavenia zo Slovenska bola v pondelok 30. septembra a Slávnostná sieň GJK vtedy bola vyplnená do posledného miesta.

Hodinovú divadelnú hru predviedli dvaja herci, manželia Mikuláš Macala (zahral postavu On) a Denisa Macalová-Ďuratná (Ona).

Režisér divadelnej hry Michal Babiak o hre povedal: „Vladimír Hurban Vladimírov túto hru napísal a uverejnil v roku 1907. Bolo to v čase, keď skončil štúdiá evanjelickej teológie vo Viedni a jeden rok štúdií v Bratislave. Vo Viedni mladý Hurban • KULTÚRA •

dokázal do seba vsiaknuť všetky podnety, ktoré prichádzali nielen z veľkomesta, ale aj z veľkomestskej kultúry, ktorá v tej dobe bola značne poznačená nastupujúcou

ani dobrých teoretikov, ktorí by dokázali pochopiť, o čom tá moderna je, aké sú jej programové tézy, aká je estetika moderny. VHV bol v tom vzdelaný, erudovaný

Momentka z predstavenia

modernou. A keď práve napísal takúto hru v takomto modernistickom duchu, bol problém inscenovať ju, lebo na začiatku 20. storočia slovenská kultúra nemala

a jeho diela nemohol vtedy pochopiť nikto. Podľa môjho názoru hra Boj je najlepšou slovenskou symbolistickou drámou, ale ak nie najlepšia, tak patrí medzi tri

najlepšie modernistické drámy vôbec.“ O inscenovanej hre režisér tiež povedal: „V hre sa VHV priam vyžíva v tom ponímaní, čo všetko je boj. Ako sa tá hra pomaličky rozvíja, on hovorí o rozličných bojoch. Aj hlavný hrdina v tejto hre so svojou manželkou hovoria, že zvíťazili nad týmito bojmi, ale tak ako psychoanalýza na začiatku 20. storočia odhaľovala, že práve keď stále niečo dokola opakujeme, že sme zvíťazili a že je už konečne pokoj, v hĺbke duše cítime, že to tak nie je, a potrebujeme si to slovami pritvrdiť. A tak ako to máme aj v tejto inscenácii, ten boj nie je vyhratý, ale je to stály, nikdy nekončiaci životný boj.“ Pred začiatkom divadelnej hry sa obecenstvu prihovoril režisér Michal Babiak a všetkých prítomných privítala riaditeľka Gymnázia Jána Kollára Anna Medveďová.

40 /4875/ 5. 10. 2019

33

Kultúra BOĽOVCE

Nekaždodenné stretnutie s maliarmi Jana Tomanová

V

Boľovciach na fare v dňoch 22. až 25. septembra záujemcovia si mohli pozrieť nekaždodennú výstavu obrazov.

Boli to diela členov občianskeho združenia Ateliér neprofesionálnych výtvarníkov z Bratislavy a ich priateľov z Banskej Bystrice.

V tomto kolektíve sa stretávajú ľudia rôznych profesií – technici, ekonómovia, filozofi, právnici, zdravotníci – aby rozvíjali svoju záľubu, spoločne kreslili, maľovali, tvorili. Do Boľoviec ich priviedla potreba stretávať sa s ľuďmi „rovnakej krvnej skupiny“, ako sami hovoria, tiež možnosť diskutovať o svojich tvorivých postupoch, o ich zlepšovaní, o skúsenostiach.

Všetci sa snažia o zdokonalenie svojej práce na rôznych kurzoch usporadúvaných akademickými maliarmi a štúdiom na Univerzite tretieho veku Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Niektorí

členovia sa pravidelne zúčastňujú v celoslovenskej súťaži Výtvarné spektrum, kde už získali viaceré ocenenia.

Je to vynikajúca a ničím nenahraditeľná možnosť overiť si, ako ich tvorba vyznieva v novom, cudzom prostredí, ako vplýva na diváka,

Výtvarníci zo Slovenska v Boľovciach

„Vystavujúcich spája vzájomná blízkosť, poznanie a priateľstvo.

Pre autorov je vždy dôležitou udalosťou, keď zverejnia svoje dielo.

s ktorým sa chce autor podeliť o radosť i úzkosť tvorenia. Výstava je klasickou prehliadkou diel s možnosťou pociťovať a nechať

sa viesť neobmedzenými cestami umeleckých výpovedí o rôznych situáciách a pohľadoch na svet,“ tak hovoril jeden z účinkujúcich Štefan Maťo, ktorý maľuje už viac ako desať rokov. Okrem neho na boľovskej fare vystavili svoje diela ešte títo autori: Eva Gogová, Eva Jankovičová, Erika Karlíková, Danica Hrtková, Helena Lovásová, Alena Šalamonová a najmladšia z nich dvadsaťšesťročná Nikola Kallová. Nikola sa k nim pridala napriek tomu, že sú ostatní členovia dôchodcovia, stretáva sa s nimi už tri roky. Spolu maľujú a navzájom sa radia na spoločnom víkende, ktorý usporadúvajú raz mesačne.

S desiatimi autormi do Boľoviec prišla aj bývalá pedagogička Eva Riečanová-Kelemenová, ktorá sa tu chcela stretnúť s deťmi, ktoré chodia na hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry. Školské deti jej ochotne zatancovali, zaspievali a sľúbili, že prídu na návštevu do Banskej Bystrice.

PAZOVČANKY NA FESTIVALE V KRAGUJEVCI

Na tému kultúrnej rozličnosti Anna Lešťanová

P

o druhýkrát, ako i pred dvoma rokmi, v dňoch 27. a 28. septembra v Kragujevci prebiehal folklórny festival Bohatstvo rozličností. Podujatie sa konalo za podpory Ministerstva kultúry a informovania a Zhromaždenia mesta Kragujevac. Prvoradým cieľom festivalu je, aby sa na ňom zúčastnili skupiny, ktoré zachovávajú tradičné kultúrne dedičstvo národnostných menšín v Srbsku. Organizáciou tohto festivalu kragujevské stredisko Abrašević prispieva k prezentácii kultúrnej rozličnosti a tým aj k tolerancii a interkultúrnemu dialógu v spoločnosti. A pritom tamojšie obecenstvo každý druhý rok má možnosť zoznámiť sa s tradíciou národnostných menšín z rôznych častí našej krajiny.

Srbské kultúrno-umelecké dedičstvo na festivale predstavili

34

www.hl.rs

hostitelia zo Strediska pre pestovanie tradičnej kultúry Abrašević v Kragujevci a pritom sa počas dvoch festivalových dní na výbornú postarali o orchestre, spevácke a tanečné skupiny predstaviteľov viacerých národnostných menšín.

Tentoraz slovenskú národnostnú menšinu reprezentovala spevácka skupina Združenia pazovských žien, ktorá pôsobí pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V prvý deň festivalu sa Staropazovčanky obecenstvu predstavili slovenskými ľudovými piesňami a zmesou slovenských svadobných ľudových piesní. Spoločný koncert účastníkov festivalu sa konal na scéne tamojšieho Knjaževského srbského teátra – najstaršieho srbského divadla.

V druhý deň festivalu hosťujúce súbory sa predstavili na niekoľkých mestských námestiach a nevystala ani návšteva tamojších pamätihodností.

Informačno-politický týždenník

SLOVENSKÝ FOLKLÓR VŽDY ZAPÔSOBÍ. Ani na 41. festivale folklórnych tradícií Vojvodiny – Panónskom jarmoku (prebiehal v dňoch 20. až 22. septembra vo Vrbase) nechýbali predstavitelia vojvodinských Slovákov. V rámci tohto podujatia odznel i 11. festival detskej pôvodnej tvorby, kde sa slovenskými piesňami predstavila dievčenská spevácka skupina Domu kultúry 3. októbra z Kovačice a po slovensky zatancovali členovia detskej tanečnej skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a žiaci základných škôl Bratstvo z Aradáča a Mladých pokolení z Kovačice. Na Festivale folklórnych tradícií Vojvodiny, kde súťažili dospelí, sa predstavilo viac ako 60 folklórnych a speváckych skupín a sólisti. Aj tu bolo počuť slovenský spev. Staropazovské svadobné piesne predviedli členky ženskej speváckej skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka pod vedením Ruženy Červenskej a zmes ľudových piesní zaspievali aj členky ženskej speváckej skupiny SKUS Jednota zo Šídu, ktorých nacvičila Nataša Kolárová. Odborné poroty už v týchto dňoch zverejnia svoje vyhodnotenie. Na spoločnej snímke z archívu šídskeho spolku sú členky ženských speváckych skupín zo Starej Pazovy a zo Šídu.

B. Dierčanová • KULTÚRA •

„Školský príbor“ Anna Horvátová

S

pojenie „školský príbor“ sa v našom dolnozemskom slovenskom jazyku nadmieru používa. Všetko, čo potrebujú žiaci, zhrnieme do jedného spoločného pomenovania „školský príbor“. Je to fakt tak, ale toto spojenie čo do významu nie je vhodne použité. V srbčine školski pribor má ten správny význam, označujeme ním všetky pomôcky, ktoré žiaci potrebujú. Nie však aj v slovenčine. Aj keď príbor patrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny a jeho použitie je veľmi známe, predsa neoznačuje aj tie veci, ktoré žiaci používajú. Príbor je náčinie potrebné pri jedení (lyžice, vidličky,

SCÉNA

nože), môže byť strieborný, nehrdzavejúci alebo hrdzavý, tiež čistý, špinavý a pod.

Spoločné pomenovanie pre ceruzky, gumy, fixky, písanky, pravítka v slovenskom jazyku je školské potreby, vždy v množnom čísle. Podstatné meno potreby, ktoré je viacvýznamové, použijeme aj na označenie iných vecí, a tak máme: krajčírske a šijacie potreby, holiace potreby, stolárske potreby, kancelárske potreby.

K tomuto treba ešte doložiť, že celkom v poriadku je aj podstatné meno pomôcky; sú to tiež predmety, veci slúžiace na uľahčenie niečoho, a tak máme: vyučovacie pomôcky, optické pomôcky, mechanické pomôcky.

Narodeniny a výročia v októbri 2019 1. októbra 1919 v Petrovci bolo otvorené Slovenské gymnázium. Pripomíname si 100. výročie úspešného pôsobenia tejto renomovanej kultúrnej a vzdelávacej ustanovizne, toho času – od roku 1997 – Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom.

11. októbra 1929 v Petrovci sa narodil Pavel Mučaji, slovenský vojvodinský básnik, autor kníh pre deti, prekladateľ, redaktor časopisu pre deti Naši pionieri, redaktor Hlasu ľudu, stredoškolský profesor a riaditeľ petrovského gymnázia. Zomrel 12. októbra 2014 v Báčskom Petrovci. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.)

19. októbra 1944 v Petrovci vyšlo prvé číslo novín Hlas ľudu. Odvtedy vychádzajú nepretržite. Menili síce periodicitu, formát, dizajn, miesto tlačenia, ale – teraz ako týždenník – už 75 rokov sú neoddeliteľnou súčasťou života vojvodinských Slovákov.

27. októbra 1944 v Kysáči sa narodil Dr. Michal Harpáň, slovenský vojvodinský literárny vedec a kritik, redaktor srbských časopisov Index a Polja a slovenského časopisu Nový život, vysokoškolský pedagóg, autor početných literárno-vedných publikácií. (Blahoželáme k 75. narodeninám.)

CHÝRNIK BÁČSKY PETROVEC. Prvá repríza inscenácie Proces Divadla VHV a Divadla Prievidza bude v sobotu 5. októbra o 20. hodine v Slovenskom vojvodinskom divadle.

HLOŽANY. Výročný koncert Folklórneho súboru KOS Jednota v Hložanoch bude v nedeľu 6. októbra o 18. hodine v dome kultúry. Vystúpia štyri tanečné skupiny, dievčenská a chlapčenská spevácka skupina, speváci sólisti a hudobníci.

BÁČSKY PETROVEC. Premiéra Krátkeho biografického slovníka Združenia petrov• KULTÚRA •

ských výtvarných umelcov bude v sobotu 12. októbra o 10. hodine v rámci Výtvarného tábora maliarov amatérov Vojvodiny. Zúčastní sa v ňom 30 maliarov. V priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec bude zároveň nainštalovaná výstava detských prác, ktoré vznikli počas detského výtvarného tábora na tohtoročných Dňoch Petrovca. Výstava je pomenovaná Deti – deťom a možno si ju pozrieť počas Detského týždňa od 1. do 15. októbra. a. f.

Nick Cave a Ghosteen. O novom albume skupiny Nick Cave and the Bad Seeds svetová verejnosť sa dozvedela až nedávno, keď sám Nick Cave na svojom blogu The Red Hand Files napísal, že vydanie bude mať názov Ghosteen. Album pozostáva z dvoch častí: prvá obsahuje 8 piesní štandardnej dĺžky, pokým v druhej časti sú dve dlhšie skladby a jeden naratívny kus (spoken word).

Nahrávky boli realizované v štúdiách v Los Angeles, Berlíne a v Brightone; album predstavuje záverečnú časť trilógie, ktorej prvé dve časti sú Push the Sky Away (2013) a Skeleton Tree (2016). Hudobník a spisovateľ Nick Cave má dnes 62 rokov a patrí medzi najváženejšie svetové osobnosti rockovej hudby. Dvakrát vystupoval na novosadskom festivale Exit – prvýkrát roku 2011 so svojou druhou skupinou Grinderman, o dva roky neskoršie aj so skupinou Bad Seeds.

LP Duo v novosadskej Synagóge. Dvaja srbskí klaviristi Sonja Lončarová a Andrija Pavlović hrajú spolu pod menom LP Duo od roku 2004, získali viac prestížnych cien za svoju činnosť a vystupovali vo všetkých končinách sveta v známych koncertných sieňach. Pôsobia v oblasti súčasnej klasickej a elektronickej populárnej hudby a známi sú aj ako objavitelia nového zvuku tzv. hybridného klavíra, v ktorom sa akustický zvuk tohto hudobného nástroja spája s elektronickým zvukom. Nahrali niekoľko albumov a tvoria i hudbu pre divadlo, film a televíziu, tanečné choreografie a vizuálne umelecké projekty. Po dlhšej prestávke budú znovu koncertovať v novosadskej Synagóge večer 11. októbra.

KONCERTY 6. októbra, Dom b-612 v Novom Sade: Les Poissons Voyageurs (nomádsky blues z Francúzska) 11. októbra, Gerila Bar v Novom Sade: Straight Mickey and the Boyz (garážový rock z Belehradu) 11. októbra, Shamrock Bar v Novom Sade: Lutke na koncu (KUD Idijoti tribute band z Belehradu) Pripravuje: S. Lenhart

40 /4875/ 5. 10. 2019

35

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 40

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

V tajničke je meno a priezvisko katolíckeho kňaza a spisovateľa katolíckej moderny, ktorý sa venoval písaniu poézie a drámy (1905 – 1986).

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU273/NSO273 NS – Sajlovo 3, Donje Sajlovo 140, na katastrálnej parcele číslo 9223/67, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

hlasludu.info www.hl.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Oznamujte v Hlase ľudu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 39 – VODOROVNE: skutočne, Michal, IV, ero, Erka, rá, ujed, oľutoval, V, sova, A, av, ranč, nasolila, Ilok, eov, eta, O, VA, epik, el, Or, loď ka TAJNIČKA: MICHAL KIRÁĽ

36

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 37 z čísla 37 Hlasu ľudu zo 14. septembra 2019 bolo: KAROL ŠTÚR. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA VAJCOVÁ, Námestie oslobodenia č. 23, 26 215 Padina. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 18. 9. 2019 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transportného plynovodu RG-0417/I od Sriemskej Mitrovice do Šídu, nositeľa projektu VP Srbijagas, z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia.

Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na manžela

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. októbra 2019 uplynulo pätnásť rokov, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

na

JANKA BRŇU

JANKA BRŇU

19. 5. 1949 – 29. 9.

2014 – 2019 z Pivnice

1949 – 2014 – 2019 z Pivnice

ONDREJ KOCMAN

Vo svojich spomienkach a v srdci si Ťa navždy zachováva manželka Zuzana

Večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme.

Brat Štefan s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

2. 1. 1956 – 2. 10.

2004 – 2019 z B. Petrovca

Čas plynie, smútok zostáva, ale tá strata v srdci bolieť neprestáva.

na otca

na otca

Manželka a deti s rodinami

JANKA BRŇU

JANKA BRŇU

PRE MILOVNÍKOV KNÍH

19. 5. 1949 – 29. 9.

2014 – 2019 z Pivnice

19. 5. 1949 – 29. 9.

2014 – 2019 z Pivnice

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme.

S láskou a úctou

Dcéra Miluška s manželom Jankom a vnúčatá Hanka a Milan

syn Janko s manželkou a deťmi

SMUTNÁ ROZLÚČKA A SPOMIENKA

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/4720-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@ hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80042).

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

MICHAL TKÁČ

17. 11. 1926 – 20. 9. 2019

KATARÍNA TKÁČOVÁ

rod. Kriváková 2. 11. 1927 – 3. 10. 2009 – 2019

S láskou a úctou si na Vás spomínajú Vaši Anna a Pali s rodinou

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 17. 9. 2019 schválil rozhodnutie o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1249 + 000 do km 1249 + 500, na k. p. č. 6610/2, k. o. Petrovaradín, nositeľa projektu DMB SHIPPING, s. s r. o., Ruma, Ul. Augusta Cesarca b. č. Tým istým rozhodnutím rozhodnuté je aj o rozsahu a obsahu predmetovej štúdie.

Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Novosadski put III –NS171/NSU171/NSL171, v Ul. Novosadski put číslo 162, na katastrálnej parcele číslo 3750/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 28. októbra 2019.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 29. októbra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

• OZNAMY •

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu Logisticko-podnikateľského komplexu, Put Novosadskog partizanskog odreda 3, na katastrálnej parcele 3364/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad Nositeľ projektu SAVACOOP, s. s r. o, Teodora Mandića 9, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu Logisticko-podnikateľského komplexu, Put Novosadskog partizanskog odreda 3, na katastrálnej parcele 3364/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. septembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-612/19, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

40 /4875/ 5. 10. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 4. októbra 11.30 Koľko sa poznáme, kvíz 20.30 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 6. októbra 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 2019, 2. časť 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 8. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník Koľko sa poznáme. Piatkový predpoludňajší termín bude vyhradený pre kvíz, ktorý zrealizovala televízia v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

Dobrý večer, Vojvodina. Podľa rozhodnutia vedenia Rádio-televízie Vojvodina program mediálnej ustanovizne bude uvedený podľa novej vysielacej schémy. Ústredný piatkový kolážový blok Dobrý večer, Vojvodina od piatka má nový termín a začína sa o 20.30 h. Tentoraz bude vysielanie venované slávnostnej akadémii Tak plynie čas, ktorá odznela pri príležitosti osláv 100. výročia založenia gymnázia v Báčskom Petrovci.

Dúhovka. V ústrety nedožitým 90. narodeninám básnika, prozaika, prekladateľa, redaktora Našich pionierov, riaditeľa a profesora slovenského gymnázia v Petrovci odvysielaný bude portrét Pavla Mučajiho Zostanem dieťa. Tento dokument je pomenovaný podľa rovnomennej básne a nakrútený bol v roku 1982. Do Vysielania pre penzistov pripravené sú záznamy z Padiny – z Etnomúzea Pavla Petráša, predstavené bude drotárske remeslo, v Petrovci je nakrútený rozhovor s Annou Čúsovou o ľudových krojoch. Sú tu i príspevky zo zábavy obecnej organizácie penzistov Báčsky Petrovec v Hložanoch a z výtvarného tábora, ktorý zorganizoval Umelecký spolok Michala Geržu v Kysáči.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 4. októbra – Unesená v Istanbule Sobota 5. októbra – Plán úteku 2 Pondelok 7. októbra – Rýchlo a zbesilo 8 Utorok 8. októbra – Na ulici po opici v žltých šatách Streda 9. októbra – Deň, keď sa zastavila Zem Štvrtok 10. októbra – Cudzinec

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 6. októbra 17.00 Film: Ja zloduch 3 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Svitanie 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 6. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

15.05 15.30 16.00 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 16.20 Sobota 16.25 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 relácia na aktuálnu tému 17.00 Nedeľa 17.15 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.30 týždňa 18.00 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.10 18.15

Správy na každú hodinu

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.20 Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.40

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 6. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Začala sa oslava Kovačického októbra Október – mesiac starších osôb Utorok 8. októbra 16.00 V galérii Spomienky v rámcoch otvorili výstavu Polstoročie s kultúrou V Kovačici usporiadali pietnu spomienku z príležitosti Dňa oslobodenia mesta Etnojarmok v Kovačici bol hojne navštívený Odznela aj slávnostná schôdza Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Piatok 11. októbra 16.00 Film: Tri sestry Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Nedáš – dostaneš!

1. Mundial 2. Jedins. Stević 3. Glogonj 4. Omladinac 5. Unirea 6. Vojlovica 2019 7. Slávia 8. Tempo 9. Pobeda 10. Vojvodina

VOJLOVICA 2018 – SLÁVIA 5 : 2 (3 : 1) Ján Špringeľ

T

ridsaťbodový rozdiel bol medzi Sláviou a Vojlovicou 2018 na konci prvej sezóny druhého vojlovického klubu v najnižšej futbalovej súťaži, ktorú organizuje Futbalový zväz oblasti Pančevo (39 : 9). Vlani najčerstvejší klub vyhral len dvakrát nad Tempom Sefkerin a trikrát doma remizoval. Aj gólový rozdiel bol v minulej sezóne vysoký v prospech slávistov: Kovačica plus 26, Vojlovica mínus 23.

Po 5. kole sa Vojlovičania bodovo takmer vyrovnali s minuloročným výkonom (9 : 7). Vsietili už desať

gólov, vlani dali dokopy štrnásť.

V uhorkovej sezóne bolo počuť, že je práve Vojlovica horúcim kandidátom na postup do play-off. Nebyť nečakanej prehry s Omladincom 1927 Opovo, Vojlovičania by už boli zo začiatku sezóny na vytúženom štvrtom, postupujúcom mieste.

Iniciatívu zo začiatku merania síl na štadióne Mladosti mali hostia. Kovačičania za bezgólového stavu mohli najprv po príležitosti Ugrenovića a potom aj Šećkovića vyhrávať 2 : 0. Domáci sa prví ujali vedenia v prvej štvrťhodine hry a Matuľa vsietil vyrovnávajúci gól.

Pred zmenou strán hostitelia dali ešte dva góly, po prestávke ďalšie

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Pokračujú s výhrami AŠK – ZADRUGAR 3 : 1 (1 : 0) Vladimír Gál

U

ž v prvom útoku hostia z Lazareva po chybe Matejina mali šancu, ale debutant v bráne AŠK Kurunci strelu útočníka hostí kryl. Ihneď potom hostia

nevyužili ani chybu Jankovića. V 7. min. z rohu centroval Miletić, pri opačnej žrdi zostal sám Mijić, ktorý hlavou loptu zaslal do siete – 1 : 0. V prvom polčase domáci mali mnoho šancí, ale aj hostia ešte dve. Najprv Ďuríček v 20. min. v snahe lobovať

IN MEMORIAM

Nikola Radičević – Radi

5 5 5 5 5 5 5 5 5 5

5 4 3 3 2 2 1 1 1 0

0 0 1 0 2 1 1 1 0 0

0 12 : 3 1 16 : 8 1 9: 2 2 7: 7 1 11 : 4 2 11 : 8 3 10 : 10 3 2 : 13 4 5 : 13 5 6 : 21

15 12 10 9 8 7 4 4 3 0

Úsilie nestačilo na úspech: obranca Slávie Željko Zemen dva a potom v záverečnej polhodine spomalili tempo. Využila to Slávia a Ugrenović vsietil gól, stanovil konečných 5 : 2 za Vojlovicu.

SLÁVIA: Holík, Plvan, Zemen, Pešić, Strakúšek, Janjić, Bogdanov, Matuľa, Ostojić, Ugrenović,

Šećković; stredali Čech a Jaško Výsledky 5. kola: Glogonj – Mundial 0 : 2, Vojvodina – Unirea 3 : 5, Vojlovica 2018 – Slávia 5 : 2, Pobeda – Tempo 2 : 0, Jedinstvo Stević – Omladinac 1927 4 : 1. Šiesteho októbra sa v Kovačici zohrá ďalšie obecné derby: Slávia – Pobeda. Zápas na štadióne ŠRS Slávia sa začne o 15.30 hod.

brankára prehodil aj bránu. V 27. min.

V. Gál pekne prihral Ďuríčekovi, tento uvoľnil Števku, ktorý strieľal vedľa. V 35. min. V. Gál prekľučkoval dvoch hráčov Zadrugara, ale jeho strelu brankár kryl. V poslednej minúte polčasu útočník Zadrugara Maljukan silne strieľal z voľného kopu, no Kurunci bravúrne zachránil vlastnú sieť.

Aj druhý polčas začal šancou hostí, ale Kurunci, ktorý určite bol najlepší hráč AŠK na zápase, znovu z duelu vyšiel ako víťaz. Žiaľ, po tomto zákroku sa zranil a vystriedal ho Zahorec.

Neprešlo mnoho času a z voľného kopu z 30 metrov Maljukan bol presný – 1 : 1. V 63. min. jedenástka za domácich po faule nad Števkom.

Z bieleho bodu presný bol V. Zakić.

V poslednej min. zápasu v útoku domácich účinkovali Adamov a Vesin, ktorý prihral K. Gálovi a tento prekonal brankára pre konečných 3 : 1. Pritom si aj zranil ruku a bude niekoľko týždňov oddychovať.

AŠK: Kurunci (Zahorec), Ďuríček, Vesin, Matejin, Janković, V. Zakić, Miletić (Adamov), Števko, V. Gál, Mijić, Birmanac (K. Gál) Výsledky 6. kola: Jedinstvo 2014 – OFK Gradnulica 3 : 1, Zlatica – Tisa 1933 0 : 7, Mladosť – Naftagas 4 : 5, MSK – OFK Stajićevo 2 : 1.

AŠK má 13 bodov a je prvý v tabuľke. V nedeľu sa v Taraši stretne s tamojším celkom Tisa 1933.

1954 – 2019

S

taropazovská futbalová spoločnosť zostala bez ešte jednej nezabudnuteľnej legendy – Nikolu Radičevića. Aj jeho rodné Golubince zahalil smútok, kde nečakane zosnulý Nikola ako dieťa začal svoju futbalovú kariéru brankára.

Už ako 17-ročný prestúpil do radov Jednoty cestujúc každodenne na tréningy a zápasy z rodnej dediny.

Nič mu nebolo ťažko. I keď nízkej postavy, vyznačoval sa atraktívnymi obranami, čo neraz vyvolalo oduševnenie v hľadisku.

Napriek každodennej ťažkej práci ako mäsiar nevystal ani z jedného tréningu. Prvý do šatne prichádzal, posledný po dvojhodinovej príprave odchádzal. Všetko robil s pôžitkom.

Mal dve lásky, svoju rodinu a futbal.

• ŠPORT •

Za Jednotu zohral bezmála 600 priateľských a majstrovských zápasov.

Pokračoval v Lifame, kde bol tiež miláčikom fanúšikov. Ani 45 rokov mu neprekážalo stáť pred sieťou s rovnakou obetavosťou. Pokračoval medzi veteránmi v Popinciach, kde roky chránil sieť. Vyhlásili ho za najlepšieho športovca 20. storočia v Starej Pazove a získal aj ďalšie významné uznania. V jeho srdci láska k športu vždy víťazila, ale nečakaná tragická smrť bola silnejšia, navždy ho vytrhla z rodiny a spomedzi priateľov.

Telesné pozostatky Nikolu Radičevića pochovali na cintoríne v Golubinciach.

M. Bz-ý

PÄŤ MEDAILÍ Z VRŠCA. Cyklisti šídskeho CK Jednota na pretekoch o Pohár Srbska vo Vršci dosiahli pozoruhodný úspech, lebo získali päť lesklých kovov. Uroš Matusijević (na snímke v strede) zvíťazil v kategórii mladších pionierov, Dunja Čobanovićová bola najlepšia medzi mladšími dorastenkami a Mária Tanciková prvá vjazdila do cieľa v pretekoch senioriek. Druhé miesto získala mladšia dorastenka Anja Stojšićová, kým Marko Samardžić bol tretí medzi mladšími dorastencami.

L. P. 40 /4875/ 5. 10. 2019

39

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Prinesú zmeny dobro?

Pavel Pálik

M

inulý týždeň Tatra zohrala dva majstrovské zápasy, oba prehrala, rozčarovala fanúšikov, lebo inkasovala sedem gólov a dala iba jeden. Ináč vo FK Tatra sa v poslednom čase konajú

časté a rýchle zmeny! Pred týždňom zmenili predsedu Nermina Feleća a trénera Stojana Ilića. Za nového kormidelníka vymenovali Kysáčana Mariána Kulíka, kým sa na post predsedu dostal Novosadčan Darko Stanković. O niekoľko dní neskoršie zasadala Správna rada

Futbalisti Tatry (v modrom) na zápase so Šajkašom tonú na tabuľke čoraz nižšie

Tatry (nevie sa kde, ani v akom zložení?!) a schválila rozhodnutie, že M. Kulík viac nebude trénerom, ale na lavicu si sadol Saša Milanović. Tieto zmeny nepriniesli žiadnu nápravu situácie v klube, ktorý aj ďalej zaznamenáva katastrofálne výsledky.

FRUŠKOGORSKI PARTIZAN – TATRA 5 : 1 (4 : 0) V sobotu do Bukovca neodcestovali šiesti doterajší hráči základnej zostavy pre zranenia, karty, alebo sú urazení. Fanúšikovia sa právom pýtajú, k čomu to vedie. Nemáme informáciu, či tá famózna správna rada plánuje niečo podniknúť, alebo možno podá demisiu a klub zanechá v blate. Čas ukáže, ale čím ďalej, FK Tatra sa čoraz ťažšie dostane z tejto kaluže, lebo mužstvo tonie k chvostu tabuľky.

Strelci za Bukovčanov boli Kantar, Dević, Vitanović, Klincov, Janić a jediný gól za Tatru dal Vučković v 55. min.

TATRA: Plemić, Berić, Medić, Stojčić, Vučković, Klaić (Karanov), Ivković, Kuzmanović, Bulatović, Grlica, Budík V mimoriadnom 8. kole Tatra – Šajkaš 0 : 2 (0 : 1). Zápas v Kysáči sledovalo 50 divákov, viedol ho rozhodca Samac z Futogu a oba

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

BUDÚCNOSŤ – BORAC 9 : 0 (5 : 0)

A

j po 6. kole Hložančania majú maximálny účinok, keďže na lopatky zložili ďalšieho súpera, priam zvalcovali kedysi tvrdý oriešok, Borac zo sriemskeho Vizića. Dobre zapôsobila kritika trénera Zlatka Hrubíka v hlavách hráčov po zápase s Proleterom z Karađorđeva, že sa žiaden súper nesmie podceniť.

Už v 5. min. najlepší strelec mužstva Čipkár využil center z pravej strany a hlavou trafil do šibenice brány Đuricu – 1 : 0.

V 13. min. ten istý hráč korunoval prienik a prihrávku Ljubičića z ľavej strany a zblízka druhýkrát dorazil loptu do siete.

Futbalový blitzkrieg domáci urobili v rozpätí od 22. min. po 26. min., keď sa medzi strelcov po

40

www.hl.rs

zohratých akciách najprv zapísal Kolár, a potom dvakrát trafil agilný obranca Trivo Ljubičić – 5 : 0.

Zodpovednou hrou Hložančania nedovolili férovo sa brániacim Vizićanom ani len raz priblížiť sa k bráne Pagáča.

V druhom polčase domáci neustále tlačili na polovici hostí a góly padali od 62. min., keď Huďan z pätnástich metrov zboku trafil do opačného rohu brány – 6 : 0. V 65. min. Molnár delovkou z voľného kopu z viac ako dvadsiatich metrov zvýšil na 7 : 0. Do listiny strelcov sa potom zapísali obetavý najstarší hráč Tomić a najmladší Jakuš, stanoviac už v 77. min. konečných 9 : 0.

Rozhodca Miloš Dražić z Báčskej Palanky ukážkovo viedol férový zápas, neukázal ani jednu kartu a pískal iba vtedy, keď musel.

Informačno-politický týždenník

1. Jedinstvo 2. Šajkaš 1918 3. Index 4. RFK N. Sad 5. Veternik 6. TSK 7. Slavija 8. Fruškogorac 9. Sirig 10. ŽSK 11. Bačka (Ď) 12. Fr. Partizan 13. Petrovaradín 14. Tatra 15. Omladinac 16. Futog 17. Bačka (B) 18. Hajduk

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

9 7 7 7 6 6 5 3 3 3 3 2 2 2 1 1 1 0

0 1 1 0 0 0 2 3 2 2 0 2 1 1 3 2 2 4

0 37 : 1 1 26 : 6 1 23 : 4 2 25 : 7 3 25 : 10 3 22 : 12 2 13 : 5 3 16 : 12 4 11 : 12 4 15 : 18 6 12 : 20 5 15 : 24 6 11 : 20 6 16 : 30 5 8 : 20 6 11 : 26 6 11 : 33 5 9 : 44

27 22 22 21 18 18 17 12 11 11 9 8 7 7 6 5 5 4

(Fábry), Ljubičić (Jarić), Kolár, Horvát (Zahorec), Popović, Huďan (Rojka), Katiak (Jakuš), Čipkár, Tomić, Molnár Výsledky 6. kola: Sloga – Mladost 0 : 1, Bačka 1945 – Naša hviezda 1 : 5, Bački hajduk – Kriváň 5 : 1, Neštín – Orlovi 4 : 4, Budúcnosť – Borac 9 : 0, Proleter – Soko, zápas odložili.

Foto: J. Pucovský

Zvalcovali Vizićanov Ján Murtín

góly za Koviljčanov dal Igračev.

Výsledky 9. kola: TSK – Omladinac 4 : 0, Futog – Jedinstvo 0 : 4, Fruškogorac – Petrovaradín 1 : 1, Nový Sad – Index 0 : 1, Hajduk – Sirig 0 : 0, Slavija – Bačka (Ď) 2 : 0, Šajkaš – Bačka (B) 5 : 1, Fruškogorski partizan – Tatra 5 : 1, ŽSK – Veternik 3 : 1.

V nedeľu o 15.30 h Tatra uvíta ŽSK zo Žablja.

Agilný obranca a strelec: Trivo Ljubičić (Budúcnosť Hložany)

Objektívni diváci potleskom vyprevadili obe mužstvá, lebo aj obetaví hostia športove zniesli debakel bez žiadnych obštrukcií na trávniku.

BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Đumić

1. Naša hviezda 2. Budúcnosť 3. Bačka (D) 4. Bački hajduk 5. Kriváň 6. Bačka 1945 7. Orlovi 8. Mladost 9. Neštín 10. Borac 11. Proleter 12. Soko 13. Sloga

6 5 5 6 5 6 5 6 5 5 5 5 6

5 5 4 3 3 3 2 2 1 1 1 0 0

1 0 0 1 0 0 2 0 2 2 0 1 1

0 23 : 2 0 30 : 3 1 13 : 6 2 13 : 13 2 14 : 8 3 13 : 17 1 11 : 8 4 4 : 11 2 13 : 14 2 5 : 15 4 6 : 22 4 3 : 11 5 2 : 20

16 15 12 10 9 9 8 6 5 5 3 1 1

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Zahrávali sa – a nevyhrali!

V tomto kole mužstvá zaznamenali nečakané výsledky. Vedúci Vlajkovčania utrpeli prvú prehru na hosťovaní v Barande. Vďaka výhre v Alibunári mužstvo Potpornja sa vyrovnalo s vedúcim Jedinstvom. Porážku zažila dosiaľ neporazená Strela Ivanovo v stretnutí so Slogou v dedine Banátsko Novo Selo. Spŕšku gólov diváci videli v Kovine, kde domáci Radnički v napínavom zápase porazil Spartak 1911 z Debeljače. Kluby z dolnej časti tabuľky si body delili. Prvý bod získali i Hajdučičania. Padinská Dolina namiesto plného zisku z Belej Crkvy si priniesla len bod.

Výsledky 7. kola: BAK – Dolina 2 : 2, Crvena zvezda – Jugoslavija 3 : 0, Partizan (G) – Partizan (U) 1 : 1, Radnički (B) – Jedinstvo (V) 3 : 2, Budućnost – Potporanj 2 : 4, Hajdušica – Polet 2 : 2, Radnički (K) – Spartak 1911 5 : 4, Sloga – Strela 1 : 0.

BAK – DOLINA 2 : 2 (1 : 1) Ján Bokor

O

tázky okolo suspendovania ihriska BAK-a šalamúnsky riešil komisár pre súťaž, lebo rozhodol, že je trest mužstva z Belej Crkvy „podmienečný“ a uplatní sa, ak sa podobný incident zopakuje počas roka?! Na toto neobyčajné rozhodnutie Padinčania nemohli vplývať a predsa museli cestovať

do Belej Crkvy. Keďže bola pracovná sobota, niektorí hráči Doliny prišli na zápas v poslednej chvíli. Vybehli priamo z auta na ihrisko. Tu ich dočkali domáci hráči, ktorí chceli vyhrať za každú cenu. Obecenstvo tiež nebolo priateľsky naladené voči hráčom Doliny a celý čas ich verbálne urážalo.

V takýchto okolnostiach hostia nepodali očakávaný výkon. Hrali spod svoje možnosti, bez vôle. Napriek

Konečne aspoň bod HAJDUŠICA – POLET 2 : 2 (1 : 1) Vladimír Hudec

K

onečne Hajdušičania nulu na bodovom konte vystriedali inou číslicou. Žiaľ, je to iba jednotka, ale aj to je viac ako nič. Očakávali síce, že môžu vyhrať nad druhým nováčikom v lige,

1. Jedinstvo (V) 2. Potporanj 3. Radnički (K) 4. Strela 5. Dolina 6. Sloga 7. Polet 8. Partizan (G) 9. Radnički (B) 10. Spartak 1911 11. Partizan (U) 12. Budućnost 13. C. zvezda 14. BAK 15. Jugoslavija 16. Hajdušica • ŠPORT •

7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7

6 6 5 5 4 4 3 3 2 2 1 2 1 1 0 0

0 0 1 1 1 0 2 1 3 2 3 0 2 2 3 1

1 23 : 6 1 23 :10 1 24 : 8 1 19 : 7 2 16 : 11 3 11 : 13 2 11 : 11 3 11 : 14 2 17 : 19 3 17 : 21 3 5 : 10 5 12 : 26 4 8 : 11 4 6 : 13 4 8 : 18 6 7 : 20

18 18 16 16 13 12 11 10 9 8 6 6 5 5 3 1

ale sa ukázalo, že Idvorčania sú tvrdším orieškom než si to mysleli.

Domáci sa snažili ohroziť brankára hostí, ale to robili príliš konfúzne, často úplne nepotrebne zdržiavali loptu na nohách, komplikovali, takže sa ich útoky končili na okraji šestnástky a počas celého zápasu si vytvorili iba niekoľko šancí. Na druhej strane hostia počas celého zápasu mali častejšie loptu na nohách a boli nebezpečnejší. Presnými prihrávkami robili zmätok v domácej obrane. Vedenia sa však ujali domáci v 22. min.

Z rohového kopu pekne centroval Radović, Maliar najvyššie vyskočil a usmernil loptu do siete. Pri konci polčasu hostia podobne, teda hlavou po rohu vyrovnali.

V druhom polčase hra bola príliš rovnocenná, ibaže hostia boli konkrétnejší. Príležitosti, ktoré si vytvorili, nerealizovali iba vďaka bravúrnym zákrokom brankára Stojanovského. Predsa v 70. min. brankár Hajdušice kapituloval a hostia sa ujali vedenia. Po tomto

Futbalisti Doliny (v červenom úbore) mali výhru v hrsti... (Foto: J. Povolný)

tomu Dolina mala viac z hry a gólové šance. Už na začiatku Kelečević kopol do žrde, lopta sa odrazila znovu na jeho kopačku, ale aj zopakovaná strela sa ešte raz zastavila na žrdi.

Domáci mali šťastie, lebo aj strely Radivojeva minuli cieľ. Konečne v 33. min. Kelečević bol presný a vsietil vedúci gól. Radosť z vedenia netrvala dlho, lebo Jarkovački v 37. min. vyrovnal na 1 : 1.

Po prestávke sa obraz hry veľmi nezmenil. Lepší hráči Doliny druhý raz získali náskok gólom Ćirića v 54. min. Potom sa hostia zahrávali s vlastným osudom, hrali ľahostajne a nezodpovedne. Od 68. min. domáci

zostali na trávniku desiati, lebo dobrý rozhodca Aleksa Jeftić z Vršca vylúčil domáceho hráča Jovanovića pre nešportové správanie sa. Hostia to nevyužili, a tak domáci v posledných sekundách vyrovnali gólom Andrejića. Dolina vlastnou vinnou vypustila výhru z hrsti a namiesto troch bodov domov si priniesla len jeden bod.

DOLINA: Bujaković, Jovanov, Kolak, Mitkovski, Hlavča, Radenković, Radivojev, Kelečević (S. Dudáš), S. Mamojka, Stajić, Svetlík (Ćirić – Ilić) V nedeľu Dolina doma zohrá derby so Strelou z Ivanova.

góle sa hra takmer úplne presunula na polovicu hostí. Domáci sa snažili stoj čo stoj vyrovnať.

To sa im v 78. min. aj podarilo. Po pravej strane unikol N. Ružić a pri opačnej žrdi sa ocitol osamelý A. Lipták, ktorý loptu usmernil do siete. Tento gól povzbudil nádeje Hajdušičanov, že môžu inkasovať

všetky tri body, ale ich útoky do konca zostali bez výsledku, takže sa museli uspokojiť iba s bodom, prvým v novej spoločnosti.

HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Ćulum, Maliar, Mršić (Georgijevski), Folťan, Pejčić (Petrović – Spremo), Radović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Derby Erdevíčanom Lazar Pavković

JEDNOTA ĽUBA – ERDEVÍK 2017 1 : 2 (1 : 1). Susedské derby pred 100 divákmi prinieslo kvalitný futbal. Hostia z Erdevíka boli úspešnejší pred bránou Mrkonjića a zaslúžene získali tri body. Strelcom za domácich bol Manojlović v 43. min., kým oba góly za víťazov dal Cvetković – v 25. min., resp. v 84. min.

JEDNOTA: Mrkonjić, Teležar (P. Sremčić), Punoš (Petrović), Ramić, Ruman, Ž. Sremčić, D. Považan, Ganić, Širadović, Čalić, Manojlović ERDEVÍK 2017: Mergl, Ge-

rik, Vukadinović, M. Bosanac (Radanović), Jelčić, D. Bosanac (Pap), Štrbac, Toman (S. Šafárik), Farkaš, Zablaćanski, Cvetković Mužstvo Erdevíka 2017 v nedeľu uhostí Borac z Iliniec.

GRANIČAR JAMENA – OFK BINGUĽA 7 : 1 (3 : 1). Naladeným domácim strelcom nebolo ťažko sedemkrát prekonať brankára Vanju Volića. Jediný gól za hostí strelil D. Alimanović v 22. min.

OFK BINGUĽA: Volić, A. Alimanović, Francuski, Džever, Rajić, Stanković, Šumarski, D. Alimanović, Marčok, Pajić, Petaković V budúcom kole Binguľčania uvítajú ľubskú Jednotu.

40 /4874/ 5. 10. 2019

41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Nešťastných desať minút BAJŠA – MLADOSŤ 3 : 0 (0 : 0) Samuel Medveď

M

ladosť si zo zápasu s Bajšou, ktorý sa hral v športovom stredisku v Báčskej Topole na trávniku s umelou trávou mohla priniesť aspoň bod. Bol to veľmi dobrý zápas, v ktorom Mladosť mala svoje šance. Jej hráči nevyužili aspoň päť stopercentných príležitostí. Domáci len v prvých dvadsiatich minútach mali prevahu. Potom hostia bolí lepší.

Dobré príležitosti nevyužili Mrđan, Plavšić netrafil, hoci bol sám pred brankárom Eregom, Đaković tiež, ani Ožvát, ktorý vošiel do hry len v druhom polčase, nedal gól.

Domáci sa trikrát presadili vo finiši zápasu a za deväť minút rozhodli

o víťazovi. Góly vsietili Krivokapić v 81. min., Jerković v 86. min. a Rahić v 89. min.

Tak Mladosť v siedmom kole prehrala aj piaty zápas. Trénerovi Karakašovi určite nebude ľahko do konca jesene motivovať mužstvo. Vynovený tím Petrovčanov hrá prvýkrát spolu tejto jesene, zoskupoval sa periodicky, takže Petar Mrđan zahral len prednedávnom, lebo nemal vybavenú dokumentáciu z Republiky Srbskej.

MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Ivetić, Stanić (Đaković), Šproch, Beronja, Mrđan, Leškov (Ožvát), Plavšić, Valentík, Kaňa (Malidžan) Výsledky 7. kola: ČSK Pivara – Bačka 1 : 0, Mladost (T) – Tisa 0 : 1, Tavankut – Mladost (A) 0 : 1, Bajša

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Korzo na trávniku MLADOST (NS) – JEDNOTA 3 : 0 (0 : 0) Matej Bzovský

K

eď športovec či futbalista vybehne na hraciu plochu, na prvom mieste má byť vôľa a disciplinovaný prístup k zápasu. Tieto športové vlastnosti v nedeľu chýbali ľahostajným futbalistom Jednoty v dueli s nováčikom v lige.

Aj keď podmienky na hru boli veľ-

mi dobré, od začiatku sa videlo, že sú hostia príliš znechutení na zmeranie síl s domácim tímom, ktorý nastúpil bez troch zranených jednotlivcov.

Niektorí hráči v zostave Jednoty sa správali ako na korze, takže oveľa obetavejší domáci futbalisti od začiatku nastolili prevahu. Len v prvom polčase bol pokus hostí o ofenzívu, ale domáceho brankára vážnejšie

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Sedmička na zápas!

Strelci v uplynulom kole boli veľmi naladení, strelili najviac gólov v doterajšej časti majstrovstiev. Siete sa vcelku vlnili 28-krát čo je v priemere presne sedem gólov na zápas. Diváci v Rastine a Báčskom Bregu videli po deväť gólov, šesťkrát strelci boli presní v Riđici, kým „najchudobnejší“ zápas bol u lídra v Prigrevici so štyrmi presnými strelami.

Výsledky 5. kola: Dinamo 1923 – Jedinstvo Lemeš 7 : 2, Bratstvo 2019 – Sport 4 : 0, Graničar – Dinamo (S) 4 : 0, Rastina 1918 – Panónia 7 : 2.

Program 6. kola: Jedinstvo Lemeš – Panónia, Dinamo (S) – Rastina 1918, Sport – Graničar, Telečka – Bratstvo 2019.

RASTINA 1918 – PANÓNIA 7 : 2 (3 : 2) Juraj Pucovský

T

réner Zoran Malivuk, ktorý sa vrátil z dovolenky, ani v Rastine nemal k dispozícii najlepšie mužstvo. Do najbližšej

42

www.hl.rs

dediny pri srbsko-maďarských hraniciach necestovali ani jeden z troch bratov Dobrićovcov, brankár Valent, Stojanović, Lazić, Stolić, Ďurčiansky, A. Obradov a od začiatku majstrovstiev sa nezjavuje ani

Informačno-politický týždenník

Posledný prišiel: Petar Mrđan (Mladosť Petrovec)

1. Sloga 2. Mladost (A) 3. Stari grad 4. Vojvodina 5. Tisa 6. Tavankut 7. ČSK Pivara 8. Bajša 9. Crvenka 10. Vrbas 11. Tekstilac 12. Krila Krajine 13. Mladosť (P) 14. Mladost (T) 15. Bačka 16. Radnički

6 7 6 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7

5 5 4 3 3 4 3 3 3 3 3 2 2 1 0 0

1 1 1 4 4 1 3 2 1 1 0 1 0 0 2 0

0 1 1 0 0 2 1 2 3 3 4 4 5 6 5 7

20 : 5 16 15 : 4 16 17 : 4 13 9 : 2 13 8 : 5 13 8 : 6 13 10 : 8 12 15 : 11 11 11 : 13 10 8 : 10 10 10 : 12 9 7 : 13 7 9 : 10 6 5 : 17 3 2 : 15 2 3 : 22 0

– Mladosť (P) 3 : 0, Krila Krajine – Vrbas 1 : 3, Tekstilac – Vojvodina 0 : 4, Stari grad – Sloga 1 : 0, zápas prerušili v 77. minúte, Crvenka – Radnički 3 : 1.

Program 8. kola: Bačka – Radnički, Sloga – Crvenka, Vojvodina – Stari grad, Vrbas – Tekstilac, Mladosť (P) – Krila Krajine, Mladost (A) –

Bajša, Tisa – Tavankut, ČSK Pivara – Mladost (T). Zápasy sa začínajú o 15.30 hod.

Foto: J. Pucovský

neohrozili.

Po prestávke prevaha domácich bola ešte výraznejšia, držali opraty stále vo svojich rukách, kým sa hostia zriedkavo dostávali na ich polovicu.

Po niekoľkých nevyužitých šanciach Novosadčania sa ujali rýchleho vedenia, najprv trafili v 58. min. a potom o dve min. neskoršie zvýšili náskok na 2 : 0. Výsledok uzavreli bez veľkej námahy a mohli hosťom priniesť ešte väčšiu hanbu, lebo nevyužili ďalšie príležitosti. Fanúšikovia Jednoty, ktorých na tribúne ani nebolo, nedočkali sa bodu, ktorý by ich potešil, ale ani gólu v sieti brány Mladosti.

Vo vedení klubu majú rozmýšľať, či si väčšina hráčov zo strany zasluhuje nemalé úhrady, lebo pri pohľade na tabuľku naskakujú zimomriavky.

JEDNOTA: Jovišić, Subotić, Cvijanović (Milojević), Ž. Mitrović, Igrač, Cvetanović, Živanović (Vujčić), Milanović, Gavrilović, M. Mitrović, Panjak (Brtka) Výsledky 7. kola: Crvena zvezda – Jugović 2 : 1, Sremac – Jadran 2 : 1, Borac – Sloga (E) 4 : 0, Mladost (BJ) – Hajduk 0 : 2, Podunavac – Sloga (T) 1 : 2, Cement – Radnički 1 : 2, Mladost (NS) – Jednota 3 : 0, Sloboda – Podrinje 1 : 3.

navrátilec do Panónie Veselinović.

Nepochybujeme, že tí, čo vybehli zo šatní, ktoré sú v niekdajšom kaštieli, na trávniku niekdajšieho člena Srbskej ligy – skupina Vojvodina, chceli zaznamenať čím lepší výsledok. V prvom polčase sa im to príliš aj darilo, lebo domáci mali iba minimálny náskok, hoci dvakrát viedli dvojgólovým výsledkom – 2 : 0 a 3 : 1. Laliťanom sa podarilo skorigovať na 3 : 2. Strelcom prvého gólu bol Cvetićanin a výsledok polčasu stanovil Igor Hrnčiar.

Začiatkom druhého polčasu domáci obranca v trestnom území z chrbta zrazil M. Obradova, rozhodcova píšťala sa neozvala. To akoby zdemoralizovalo mužstvo Panónie. Laliťania do konca zápasu inkasovali ešte štyri góly aj vďaka neskúsenému brankárovi Štefa-

novi Hrnčiarovi, ktorý debutoval v majstrovstvách. Pritom jeden gól Rastiny nebol regulárny, lebo si strelec, predtým ako rozvlnil sieť, loptu spracoval rukou.

PANÓNIA: Š. Hrnčiar, M. Obradov, Jovanović (Šipka), Terek, Šinkarčuk, I. Hrnčiar, Lamoš, Cetenji, Stoisavljević, Turčan, Cvetićanin (Majera)

1. Bratstvo 2019 2. Rastina 1918 3. Dinamo 1923 4. Sport 5. Telečka 6. Dinamo (S) 7. Jed. Lemeš 8. Graničar 9. Panónia

5 4 5 4 4 4 5 5 4

5 3 3 2 1 1 1 1 1

0 0 0 0 2 1 1 0 0

0 17 : 2 1 13 : 7 2 11 : 10 2 4: 6 1 6: 5 2 7: 8 3 7 : 14 4 7 : 12 3 5 : 13

15 9 9 6 5 4 4 3 3

• ŠPORT •

VEĽKÝ ÚSPECH VOLEJBALISTOV SRBSKA

Najlepší hráč ME Uroš Kovačević trofej prijal z rúk prezidenta CEV Aleksandra Boričića (zľava) (Foto: cev.eu)

Volejbalistky Srbska titul najlepších Európy získali v tureckej Ankare (Foto: RTV Pancevo)

Do tretice Európu dobyli!

Juraj Pucovský

Šéftréner Slobodan Kovač na rukách šťastných hráčov (Foto: cev.eu)

kým Nemcov, Slovákov, domácich Belgičanov a Rakúšanov prekonali maximálnymi výsledkami 3 : 0. V osemfinále s Českom tiež nebolo dilemy – výhra zverencov S. Kovača 3 : 0. Štvrťfinále s Ukrajinou prinieslo tvrdší boj, ale naši predsa oslavovali 3 : 2. Najťažšia prekážka sa očakávala v semifinále s domácim Francúzskom, keď po veľkom boji Srbsko zvíťazilo 3 : 2. Vo finále nás dočkali Slovinci. Volejbalisti z krajiny, ktorá kedysi bola súčasťou SFR Juhoslávie, sa nie náhodou prebojovali do finále. Výber talianskeho

Slovincov o európske zlato. Len prvé slovo patrilo nášmu súperovi, ktorý vyhral úvodný set 19 : ôže ešte niekto povedať, že ženy nie 25. V ostatných troch hráči Srbska dokázali, že sú najlepšia inšpirácia pre mužov? Aj ten horúci gaštan spolu so S. Kovačom úspešne v športe. Najlepšie to dokázali naše vybrali z ohňa. Vyhrali totiž týmto poradím: 25 volejbalistky, ktoré prednedávnom v tureckej : 16, 25 : 18, 25 : 20, a tak konečným výsledkom Ankare obhájili európske zlato po triumfe nad 3 : 1 sa pripojili k svojim predchodcom z roku domácim Tureckom 3 : 2, keď Turkyne predtým 2001 a 2011, ktorí boli tiež najlepší na starom prekonali aj v základnej skupine 3 : 1. Ženská kontinente. reprezentácia Srbska je v posledných rokoch Po treťom volejbalovom dobytí Európy do najúspešnejšia na svetovej volejbalovej scéne. dejín sa zlatými písmenami navždy zapísali Bola najlepšia v Európe (2017), prvá títo hráči: Nikola Jovović, Vuk vo svete (2018) a strieborná na 31.

Todorović, Aleksandar Atanasolympiáde v brazílskom Riu de ijević, Dražen Luburić, Marko Janeiro. Zverenkyne šéftrénera ZoPodraščanin, Srećko Lisinac, rana Terzića svoju premoc v Ankare Aleksandar Okolić, Petar Krskorunovali deviatimi víťazstvami manović, kapitán Nemanja a setovou bilanciou 27 : 6!

Petrić, Uroš Kovačević, Marko Zlatou vyšliapanou cestou našich Ivović, Lazar Ćirović, Neven dievčat sa vybrali aj volejbalisti Majstrorović a Nikola Peković, Srbska na Majstrovstvách Európy, vedení šéftrénerom Slobodaktoré prebiehali vo Francúzsku, nom Kovačom a členmi jeho Belgicku, Slovinsku a Holandsku. štábu. Prezident CEV (Európska Pred odchodom boli aj obavy, ako volejbalová konfederácia), náš to našim dopadne, keďže necelý Aleksandar Boričić veľký pohár mesiac predtým Nikolu Grbića na odovzdal kapitánovi Nemanjovi poste šéftrénera vystriedal SloboPetrićovi. Náš Uroš Kovačević dan Kovač. Mnohí, ako to už u nás okrem zlatej medaily získal býva, pochybovali o tom, že sa nieaj trofej za najlepšieho hrákdajšiemu vynikajúcemu reprezen- Mužská reprezentácia tretíkrát dobyla volejbalovú Európu vo francúzskom ča šampionátu, na ktorom sa tantovi sotva podarí vybrať horúce Paríži (Foto: Tanjug (AP Photo-Michel Euler)) bronzom ovenčili Poliaci po gaštany z ohňa. Najmä preto, že sa presvedčivom víťazstve nad našim v kvalifikácii nepodarilo vybrať vízum na trénera Alberta Giulianiho predtým v štvrťfinále Francúzmi 3 : 0. olympiádu do Tokia. No populárny Boba veril vyradil doterajšieho majstra Európy – Rusko, Žiadna dilema však nie je: najlepší európsky vo vlastnú nomináciu hráčov. kým v semifinále zastavil aj aktuálnych majstrov volejbal na reprezentačnej úrovni, tak v ženskej, Najlepšie sa to videlo na parketách. Naši hráči sveta Poliakov. ako i v mužskej konkurencii sa momentálne hrá základnú skupinu zdolali bez žiadnych probléFinále v preplnenej AccorHotels Arene v pav Srbsku! mov. Stratili iba jeden set, so Španielskom – 3 : 1, rížskej štvrti Bercy prinieslo veľký boj Srbov a

M

Mužstvo MOMS Báčsky Petrovec – 5. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Báčsky Petrovec: Igor Leňa, Vladimír Fábry, Jaroslav Jakuš, Rastislav Pavlov, Ján Pavlis (stoja zľava); Pavel Severíni, Darko Babiak, Igor Kaňa, Samuel Rybársky, Stanislav Ožvát (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec