Hlas ľudu 40/2020 by NVU Hlas ľudu

divadelného sviatku

ISSN 0018-2869

Prvé štvrtstorocie

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

3. 10. 2020 | 40 /4927/

Uzávierka čísla: 30. 9. 2020

V Kovačici vďaka našim cirkevným osobnostiam – biskupovi Mgr. J. Javorníkovi, PhD., seniorovi Mgr. S. D. Srdićovi a farárovi Mgr. M. Bajzovi došlo k historickej zmene. Od roku 1980, keď sa v zbore začali vytvárať skupiny, taká prax priviedla kovačický cirkevný zbor k rozdeleniu. V roku 1985 rozkol a rozchod týchto zborov sa stal evidentným. V posledných rokoch to už všetci pociťovali ako ťažké bremeno, a preto si tieto dva zbory hľadali spoločnú cestu. Stretali sa a po 50 rokoch prišlo k historickej zmene, k zjednoteniu cirkevných zborov. M. Benka / Foto: J. Mlynárček

V organizácii MOMS v Kulpíne a na počesť 25. výročia založenia Výtvarnej skupiny KEBY… sa v sobotu 26. septembra v Kulpíne uskutočnil 4. Slovenský výtvarný tábor. V prírode areálu muzeálneho komplexu svoje výtvarné a umelecké vlohy potvrdilo 13 účastníkov z Petrovca, Kysáča, Hložian, zo Selenče a z Kulpína. Pritom dvaja mladí umelci, pôvodom z Kulpína, tvorili na Slovensku v Bratislave, teda počet účastníkov bol 15. Vzniknuté obrazy budú vystavené v rámci výstavy, ktorú MOMS Kulpín usporiada do konca kalendárneho roka. K. Gažová

V ústrety októbru, ktorý je mesiac správnej výživy, sme sa porozprávali s odborníčkou na správnu výživu Petrou Sľúkovou z Báčskeho Petrovca. D. Berediová-Banovićová / Foto: P. Sľúková

Michal Rapoš bol jediným profesorom Slovenského gymnázia v Petrovci, ktorý dlhé roky vykonával funkciu riaditeľa školy, hoci za riaditeľa úradne nikdy nebol vymenovaný. Čo tomu bola príčina a vôbec o jeho živote a snahách viac si možno prečítať v biografickej reportáži o tomto národovcovi na stranách prílohy Mozaika. J. Čiep / Foto: z archívu J. Čiepa

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Slovo v novinách a srdcová záležitosť

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Anna Francistyová

meny… Rok 2020 nám ich od marca nadelil vrchovato, a robí to aj ďalej. Na planetárnej úrovni, aj tu, blízko nás. Redakcia Hlasu ľudu má od 23. septembra novú osobu vo funkcii úradujúceho zodpovedného redaktora. Rozhodla to správna rada našej ustanovizne. Tá istá, ktorá presne pred rokom – 24. septembra 2019 – už raz vymenovala úradujúceho zodpovedného redaktora. Teda po roku je tu zmena. Personálna. A veľa párov očí striehnu na to, čo táto novinka prinesie novinám. Mrcha vták, čo do vlastného hniezda špiní – hovorí múdre slovenské príslovie. A veru nebudeme ani my pri tejto príležitosti verejne upratovať naše „hniezdo“. Noviny Hlas ľudu boli a sú súčasťou nášho života bezmála 76 rokov. Boli tu aj tento rok za nami. A pretrvali. Zachovali si svoje miesto v mediálnej sfére i v živote Slovákov v tomto našom štáte. Z tých alebo oných dôvodov zmenšil sa síce počet odberateľov, ale... Pevne veríme, že keď sa ruka v ruke s kolegami vzoprieme prípadným profesionálnym nátlakom, keď budeme môcť nehatene, pravdivo, objektívne a nezaujato informovať, naše noviny budú znovu prejavom maximálnej profesionality,

ukážkou nezávislého a objektívneho informovania slovenskej vojvodinskej verejnosti, a iste prinavrátime do čitateľskej obce i tých našich spoluobčanov, ktorí nám neobrátili celkom chrbát. Tých, ktorí stále Hlas ľudu cítia ako „naše jediné slovenské noviny“, s ktorými im je každý víkend a ďalší týždeň plnohodnotnejší. Tento úvodník nechce ponúkať návnady pre čitateľov, ani nesplniteľné sľuby. Len kvitujeme, že všetci členovia redakcie sú si vedomí vlastnej zodpovednosti v angažovaní sa pri vzniku každého nového čísla Hlasu ľudu, zodpovednosti za napísané a zverejnené. Preto veríme, že v príjemnom kolegiálnom duchu budeme nielen udržiavať, ale aj upevňovať pozíciu Hlasu ľudu. Aj vďaka tomu, že budeme načúvať sugesciám a pripomienkam z terénu, dbať na dôslednosť v sledovaní udalostí i javov v našich prostrediach, aby naši hlavní konzumenti – čitatelia Hlasu ľudu nemali dôvod byť nespokojní s počtom a kvalitou textov v novinách o živote v ich dedinách či mestách. Vítame v našej hlasľudovskej rodine aj dopisovateľov, ktorí sa z určitých dôvodov medzičasom odmlčali, ale Hlas ľudu im zostal srdcovou záležitosťou, tak ako mnohým nám, ktorí sme tu zamestnaní. Vítame aj nových a mladých spolupracovníkov. Ochotných spolu s nami tvoriť aj naďalej kroniku našej doby, lebo to, čo po nás zostane napísané, má trvácu hodnotu.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Kovačica – konečne zjednotená! 16 Sme to, čo jeme

27 Jubilejných 25 rokov festivalu 43 Kto je najlepší? Mladosť!

MOZAIKA

22 O pohostinstve a remeselníctve

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Na titulnej strane: Tím, ktorý zrealizoval jubilejné 25. Petrovské dni divadelné Tlač:

Foto: J. Čiep

Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

40 /4927/ 3. 10. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Eskalácia konfliktu v Náhornom Karabachu Pripravil: Stevan Lenhart

oncom septembra vypukli ťažké boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom v oblasti Náhorného Karabachu – obidve strany hlásili desiatky zranených a mŕtvych, vrátane civilných obetí. Ako uviedla agentúra Reuters, konflikt sa zostril, keď znepriatelené strany navzájom jedna druhú obvinili z útokov na svoje územia, po čom obidve krajiny vyhlásili vojenskú mobilizáciu a začali používať ťažké delostrelectvo. Azerbajdžan má tradičnú podporu Turecka, pokým spojencom Arménska je Rusko, avšak z Moskvy vyzývajú na zastavenie bojov. Experti upozorňujú, že trvajúce boje môžu znovu priviesť k otvorenej vojne veľkých rozmerov. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres vyjadril znepokojenie

nad situáciou v tom regióne a vyzval znepriatelené strany k okamžitému zastaveniu konfliktu. Ministri zahraničných vecí viacerých európskych krajín iniciovali súrne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, pokiaľ ide o eskaláciu bojov v Náhornom Karabachu (zasadnutie bolo zvolané na 29. septembra). Oblasť Náhorný Karabach bola pri vzniku Sovietskeho zväzu začiatkom 20. rokov minulého storočia rozhodnutím Komunistickej strany pridelená Azerbajdžanu. Väčšinové obyvateľstvo v tejto oblasti však vždy tvorili Arméni, ktorí pociťovali etnickú diskrimináciu a ohrozenosť zo strany Azerbajdžancov. Roku 1988 vypukla medzi dvomi krajinami vojna o Náhorný Karabach a toto územie sa s podporou Arménska odtrhlo od Azerbajdžanu v šesťročnom krvavom konflikte, ktorý si vyžiadal viac ako 30 000 mŕtvych a státisíce utečencov. Boje utíchli roku 1994 a odvtedy medzi Arménskom a Azerbajdžanom trval zamrznutý konflikt, kým Náhorný Karabach sa považuje za de facto nezávislú

republiku, ktorú však medzinárodne neuznáva žiadna krajina. Ide o enklávu s prevažne arménskym obyvateľstvom a takmer úplne pod vojenskou kontrolou Arménska, pričom Azerbajdžan považuje toto územie za okupované. Sporný región Náhorný Karabach sa rozprestiera na asi 11,5-tisíc štvorcových kilometrov v Južnom Kaukaze, predstavuje strategicky významnú oblasť bohatú na ropu a plyn a je aj dôležitým tranzitným priestorom pre dovoz energií do Európy. Hlavným mestom regiónu je Stepanakert, v ktorom žije okolo 40 000 obyvateľov, takmer výlučne Arménov. * Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov srbského filmového umenia Goran Paskaljević zomrel dňa 25. septembra vo veku 73 rokov vo svojom dome v Paríži. Narodil sa 22. apríla 1947, diplom z filmovej réžie získal na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe (FAMU) a spolu s Lordanom Zafranovićom,

Srđanom Karanovićom, Goranom Markovićom a Rajkom Grlićom patril do tzv. Pražskej školy juhoslovanských režisérov. Svoj prvý celovečerný hraný film Čuvar plaže u zimskom periodu Goran Paskaljević nakrútil roku 1976 a počas života vytvoril viac ako 30 filmov, z ktorých tie najznámejšie sú Poseban tretman, Varljivo leto ’68, Vreme čuda, Tango argentino, Tuđa Amerika, Bure baruta... Za svoju tvorbu získal mnohé prestížne ocenenia, medzi ktorými sú aj Cena kritiky za najlepší európsky film roku 1998 (Bure baruta) a Cena kritiky na Medzinárodnom filmovom festivale San Sebastián roku 1990 za film Vreme čuda. Roku 2007 mu bola udelená Medaila umenia a literatúry vo Francúzsku a roku 2019 získal Zlatú pečať, osobitné uznanie Juhoslovanskej kinotéky. Jeho kolega Goran Marković povedal, že pre všetky filmy Gorana Paskaljevića je spoločné, že spravidla nadŕžajú bezmocným ľuďom zo životnej periférie a hovoria o sile malého človeka.

SPRÁVA Z 18. ZASADNUTIA SPRÁVNEJ RADY NVU HLAS ĽUDU

Anna Francistyová je nová úradujúca zodpovedná redaktorka

Danuška BerediováBanovićová

stredu 23. septembra zasadala Správna rada Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. Jednohlasným rozhodnutím zvolili novú úradujúcu šéfredaktorku novín Hlas ľudu Annu Francistyovú. Hlavným bodom zasadnutia bolo uvoľnenie úradujúceho zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu a vymenovanie zodpoved-

www.hl.rs

ného redaktora novín Hlas ľudu. Na súbeh na zodpovedného redaktora Hlasu ľudu sa prihlásil iba jeden kandidát, a to Miroslav Benka, doterajší úradujúci zodpovedný redaktor. Jeho kandidatúru jednohlasne správna rada odmietla pre zlú spoluprácu s ko-

Členovia správnej rady na tomto zasadnutí boli jednohlasní vo svojich rozhodnutiach

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

lektívom a s riaditeľkou, o ktorej hovorila aj riaditeľka Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Anna Huďanová, aj novinár Vladimír Hudec v mene redakcie. Miroslav Benka bol úradujúci zodpovedný redaktor jeden rok. Po odmietnutí jeho prihlášky na súbeh na zodpovedného redaktora z právneho hľadiska bolo potrebné vymenovať nového úradujúceho zodpovedného redaktora novín. Na návrh správnej rady na miesto úradujúcej šéfredaktorky jednohlasne zvolili Annu Francistyovú, doterajšiu zástupkyňu šéfredaktora. Na tomto zasadnutí členovia správnej rady jednohlasne roz-

hodli o zmenšení koeficientu a základnej brutto mzdy zodpovedného redaktora na 6, lebo počas inšpekcie v podniku sa zistilo, že ten koeficient bol väčší ako je to predpísané. Hlas ľudu 19. októbra oslávi 76 rokov a správna rada rozhodovala aj o zmenách niektorých členov komisií pre udeľovanie cien a konštatovala, že Anna Francistyová bude v komisiách, v ktorých je zodpovedný redaktor novín. Rozhodli tiež, že vrátia finančnú odmenu pre Cenu časopisu Vzlet, aby podnietili mladých ľudí, teda dopisovateľov Vzletu, doňho prispievať. Anna Francistyová

STRETNUTIE S PREDSEDNÍČKOU LAKATOŠOVOU

S cieľom prinavrátiť starých čitateľov Hlasu ľudu D. Berediová-Banovićová

Na úvod sa prihovorila riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová, ktorá zhrnula stredajšie zasadnutie správnej rady, kde bola zvolená nová úradujúca zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Anna Francistyová. Informovala tiež, že bývalý úradujúci zodpovedný

ve. Hovoril aj novinár Hlasu ľudu Vladimír Hudec v mene syndikátu a zároveň aj ako člen správnej rady a vysvetlil dôvody na toto stretnutie. Po vypočutí problémov, ktoré existovali v redakcii Hlasu ľudu a súviseli so zlou spoluprácou bý-

priestoroch Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade sa vo štvrtok 24. septembra stretli zamestnanci tejto ustanovizne s čelnými predstaviteľmi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Dôvodom stretnutia bola informácia, že sa zasadnutie Správnej rady Hlasu ľudu, ktoré sa konalo 23. septembra, zopakuje a že sa rozhodnutia vtedy prijaté zrušia. Z tohto dôvodu novinári redakcie Hlasu ľudu plánovali podniknúť radikálnejšie opatrenia. Nové zasadnutie správnej rady sa predsa nekonalo. Na štvrtkové neoficiálne stretnutie zamestnanci NVU Hlas ľudu zavolali Na stretnutie zamestnanci NVU Hlas ľudu zavolali predsedníčku predsedníčku NRSNM Li- NRSNM Libušku Lakatošovú bušku Lakatošovú a prítomný bol aj predseda Výkonnej rady NRSNM, zároveň redaktor Miroslav Benka zostane valého zodpovedného redaktora aj člen Správnej rady Hlasu ľudu zamestnaný v ustanovizni ako Miroslava Benku s celým kolektíMiroslav Tomáš. novinár dopisovateľ v Starej Pazo- vom ustanovizne, predsedníčka

• TÝŽDEŇ •

Lakatošová vyjadrila ľútosť nad tým, že sa stávali nepríjemnosti v ustanovizni a že NRSNM nikdy nezasahovala do redakčnej politiky novín. Zagratulovala novej úradujúcej zodpovednej redaktorke Anne Francistyovej a zaželala jej a redakcii mnoho úspechov v práci. Predseda Výkonnej rady NRSNM a člen správnej rady Miroslav Tomáš povedal, že keďže pozná doterajšiu situáciu v redakcii, verí, že novinári odteraz budú mať lepšie podmienky na prácu. Prítomným sa prihovorila aj nová úradujúca zodpovedná redaktorka Anna Francistyová. Poďakovala sa za dôveru členom správnej rady a kolegom a vyjadrila nádej, že staronovým prístupom k redakčnej politike si medzi stálych odberateľov vrátime starých čitateľov novín.

40 /4927/ 3. 10. 2020

Týždeň O HISTORICKEJ UDALOSTI V KOVAČICI: ZJEDNOTENIE DVOCH PRESBYTERSTIEV

Kovačica – konečne zjednotená!

Miroslav Benka

Kovačici vďaka našim cirkevným osobnostiam došlo k historickej zmene. Pred asi ôsmimi rokmi sme s Mgr. Svetlanou Vojnićovou-Feldyovou pripravili na vydanie knihu Slovenská evanjelická cirkev v slove a v obraze a vtedy som sa pýtal, prečo sú v Kovačici dva cirkevné evanjelické zbory a v čom sa v podstate líšia? Nedostal som žiadnu odpoveď. Druhýkrát sme v Kovačici nakrúcali film o Martinovi Jonášovi a túžil som zjednotiť tieto dva zbory a mať plný kostol, i keď bohoslužby viedol na najvyššej úrovni Mgr. Martin Bajza, žiaľ, nepodarilo sa zjednotiť Kovačicu. Odkedy pôsobia v Kovačici dva evanjelické cirkevné zbory? Kto a kedy navrhol toto zjednotenie? opýtali sme sa Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., biskupa SEAVC v Srbsku. – Korene rozdelenia by sme mohli sledovať až od roku 1980, keď si Pán života a smrti odvolal z tejto časnosti v. p. seniora Karola Chalupku. Už vtedy sa v zbore začali vytvárať skupiny. Taká prax priviedla kovačický cirkevný zbor k rozdeleniu v roku 1985. Rozkol a rozchod týchto zborov sa stal veľmi boľavou kapitolou v dejinách zboru. Zbor má dejiny dlhé 234 rokov, z toho 35 rokov, teda asi 15 percent, dejiny rozdelenia a cesty tŕnistej. V posledných rokoch to už všetci pociťovali ako ťažké bremeno, ktoré sa už nevládze niesť, a preto tieto dva zbory hľadali spoločnú cestu. Stretali sa príležitostne na spoločných službách Božích a usporadúvali spoločné koncerty. K zjednoteniu však nikdy nedošlo. Potrebovalo to asi zaangažovanie autority, lebo jednotlivcov nikto nebral ako kompetentných. Aj keď si to už dlhší čas mnohí želali, podnet na zjednotenie predsa vyšiel z oboch cirkevných zborov, najprv, čo by sme najmenej očakávali, od tých najmladších, detí, mládeže a strednej generácie, ktorí už nedokázali pochopiť, prečo jedna viera, jeden národ nie je aj zajedno v jed-

www.hl.rs

nom cirkevnom zbore. Prvé kroky sme podnikli s bratom biskupom Samuelom Vrbovským po náhlej smrti brata seniora Pavla Sklenára. Vymenovali sme brata farára Martina Bajzu do uprázdneného zboru za administrátora. Je to rodený Kovačičan, ktorý pozná problém,

že máme platformu pripravenú na zvolanie presbyterstva oboch zborov, lebo neexistovala žiadna prekážka, aby k zjednoteniu došlo. Jednoducho dozrel čas. Presbyteriálne sme naplánovali zvolať o tri týždne a práve v utorok 15. septembra sa stalo to historické zjednotenie dvoch kovačických zborov. Zasadnutie veľmi dobre pripravil brat farár Martin Bajza. Pred zasadnutím v rámci pobožnosti mal kázeň brat senior Slađan Daniel Srdić, ktorá skutočne pripravila srdcia presbyterstva, zameraná na jednotu ducha vo zväzku pokoja. Potom nasledovala pracovná časť presbyteriálneho, ktorú ste úspešne viedli vy, pán biskup Javorník. O čo v podstate išlo? – Na začiatku zasadnutia sme prečítali aj list, ktorý poslali ctihodní bratia biskupi zo Slovenska. Preto vďačíme za podporu generálnemu biskupovi Ivanovi Eľkovi za slová, ktoré boli ako balzam na dušu a Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., ktoré vedú k zmiereniu. Pracovali biskup SEAVC v Srbsku sme v otvorenej bratsko-sesterskej atmosfére. V úprimnom rozhovore a vynikajúci kňaz, momentálne sme zistili, že terajšia generácia ani možno aj najpopulárnejší z našich nevie, čo bolo príčinou rozdelenia farárov, pripravený dať sa do boja zboru. Trpké plody rozdelenia však aj s tými najťažšími výzvami. 22. všetci pociťovali. Podľa príslovia augusta ma pozvali na rozhovor z Ezechiela 18, 2: ,Otcovia jedli trpdozorcovia spolu so správami a ké hrozno, ale synom stŕpli zuby.´ bratom farárom. Dve hodiny sme Uvedomili sme si, ako človek trpí za mali veľmi konštruktívny rozhovor. hriechy svojich rodičov a predkov. Všetci účastníci stretnutia boli jed- Vysvetľovali mi, že všade v dedine sa nomyseľní. Spolu sme si uvedomili, stretajú pri všetkých príležitostiach a nikde nerobia rozdiely, prečo sú potom v cirkvi rozdelení? Trápili ich aj praktické otázky, ako dôjde k splynutiu. Ako sa rozhodnú, ktorú kanceláriu budú používať? Kto z dozorcov zostane úradujúci a tomu podobné. Ubezpečili sme ich, že všetko sa to dá vyriešiť na mnoho spôsobov, losovaním, dohovorom a kompromisom. Dôležité je, že vôľa zjednotiť sa je už viditeľná. Po dvaapolhodinovej diskusii, otázkach a odpovediach hlasovalo sa aklamáciou. Jeden hlas Súhlas k jednote evanjelikov v Kovačici

Informačno-politický týždenník

bol proti a všetci ostatní sa vyjadrili, že sú za zjednotenie zborov do pôvodného. Svoje rozhodnutie potom aj podpísali spoločnou listinou a taktiež spoločnou fotografiou. Služby Božie budú mať spoločné už od nasledujúcej nedele. 18. októbra zbor ešte čaká celozborový konvent, aby sa aj formálne všetko pripravilo na zjednotenie, ku ktorému dôjde 1. januára 2021. Nikto neskrýval radosť a nadšenie. Vďaka patrí jedine Pánu Bohu za všetko, čo sa na tom presbyteriálnom stalo. Uveďte, prosím, ako presne znie text na dokumente o zjednotení kovačických zborov. – My dolu podpísaní služobníci našej drahej matky Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku a pracovníci na roli Pánovej, poverení starať sa o bohumilú pastvu kovačickú, svojím vlastnoručným podpisom vyjadrujeme súhlas k jednote evanjelikov v Kovačici zánikom novovytvorených cirkevných zborov Kovačica I a Kovačica II v roku 1985 a k návratu k pôvodnému kovačickému cirkevnému zboru ich zlúčením, navrátením sa k jeho slávnej tradícii začatej na Slovenskom Bardáni roku 1786, ktorá pokračovala založením osady Kovačica roku 1802. K tomu nášmu dobrému kresťanskému úmyslu nech nám pomáha Trojjediný Boh Otec, Syn i Duch Svätý, naveky požehnaný. Amen. Ako vidíte budúcnosť tohto cirkevného zboru? – Budúcnosť zjednoteného kovačického cirkevného zboru, ako nášho najväčšieho cirkevného zboru SEAVC v Srbsku, vidím v troch službách, ktoré Kovačica vlastní a sú jej dedičstvom a ktoré by mali byť integrované do duchovnej náplne zboru. Je to diakonia, insita a hudba. To je niečo najcennejšie, čo mi prvé prichádza na um, keď si pomyslím na Kovačicu. To sú brandy, ktoré Kovačica už aj dokázala exportovať do sveta a poriadne predať ako svoju vizitku ľudskosti, talentovanosti a profesionality. Budúcnosť vidím v spoločnej službe v Kovačici. Kovačica v minulosti mala sirotinec, vtedy, keď bola v spoločnosti potreba postarať sa o deti, ktoré po strašnej vojne zostali • TÝŽDEŇ •

bez rodičov. Dnes je doba iná, aj potreby sú iné, a preto by sa zbor v spolupráci s lokálnou samosprávou mohol dať do veľmi potrebnej práce s tými najstaršími občanmi a bratmi a sestrami. To je naliehavá potreba doby – venovať sa opatrovateľskej službe seniorov. Mladí nám odišli za prácou do zahraničia, a preto je naša prvoradá úloha postarať sa o všetkých v zlatom období života. To bude zároveň služba zboru a v tejto práci sa spoločne môžu uplatňovať. Niečo z toho už aj beží v zbore. Keď ide o insitné maliarstvo, ktoré Kovačica už oddávna úspešne predala svetu, tieto talenty treba integrovať do všetkých segmentov práce s deťmi na fare, náboženskej výučby a mládeže či dospelých. Pravidelné či neustále maliarske kolónie by mali byť každodennosťou na kovačickej fare. Rozvíjať tento talent, ktorý tlie v génoch mladých Kovačičanov. Toľko je nevyužitého priestoru na fare, ktorý môže byť vyplnený obrazmi maliarov z celej dediny. Ako tretie pole, ktoré je priam nevyčerpateľné, je hudba. To je brand, v ktorom je Kovačica tiež líder. Nahrali jedno z najkrajších CD piesní z Tranoscia, ktoré sa dostalo do všetkých kútov sveta, kde žijú Slováci. Toľko spevokolov nemá ani jedna iná dedina, kantorov, profesorov a nacvičovateľov. Všetci sú vítaní na fare, aby prispeli svojím talentom. Určite by sme mohli napočítať aj iné oblasti, ale to necháme bratovi farárovi Martinovi Bajzovi, aby sa spolu modlil s bratmi a sestrami a spoločne hľadali, ako ich bude viesť, ktorým smerom, sám Hospodin.

Pokiaľ ide o danú tematiku, k rozhovoru sa pripojil aj Mgr. Slađan Daniel Srdić, senior banátsky: – AD FONTES, k prameňom v starom duchu, Duchu jednoty budovania zboru, ale podľa mňa už teraz v novom rúchu, rúchu doby. Rúchu nových možností v práci s novými generáciami cirkevníkov. Je dôležité pripomenúť si, že staré spôsoby zmýšľania a fungovania pomaly ale isto blednú príchodom nových generácií Kovačičanov, ktorí

Mgr. Slađan Daniel Srdić, senior banátsky

napriek modernej dobe predsa svoje miesto hľadajú aj v duchovnej sfére života a hlásia sa k cirkvi svojich predkov. Predsa však nový výhonok nemožno vypestovať bez starého kmeňa, tak si myslím, že iba budovaním na tradícii kovačického zboru je aj budúcnosť, pravda, v novom rúchu a s novými silami. Naši predkovia nám zanechali vyše 200-ročný príklad a dobrý základ,

ktorého zrkadlo sa od roku 1980 začalo kaliť a strácalo svoj pekný lesklý obraz. V budúcnosti treba pracovať na misii a na náprave mienky o tomto zbore, ktorý sa predsa nechal viesť Duchom Svätým a dokázal, že Božie myšlienky nie sú aj ľudské myšlienky, že Božia vôľa v súlade s naším čestným konaním prináša požehnanie a vedie, aj keď cez mnohé hrboľaté roky, predsa na dobrú cestu. Vďaka za to Pánu Bohu! V tejto tematike pokračoval aj Mgr. Martin Bajza, farár kovačický: – V Matúšovom evanjeliu v 5. kapitole, v 23. a 24. verši, sú napísané slová: ,Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď. Najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar.´ Tieto slová sa nachádzajú napísané na priečelí vstupných dverí nášho chrámu. Som si istý, že i naši evanjelickí predkovia počas budovania sakrálnej stavby mali nemalú túžbu – túžbu jednoty a vzájomného milovania, porozumenia a pokoja. Veď každá živá bytosť to potrebuje! Nie náhodou slová majú silnú moc a tak isto nie náhodou sú napísané nad hlavným vchodom nášho kostola. Počas môjho sedemročného úradovania v zbore som si všimol to pozitívne svetlo v každom bratovi a sestre, s ktorými som sa stretol. Každý jeden má potrebu po väčšej spoločnosti, láske, úcte, pomoci. Sú to ľudia aj s veľkým potenciálom a ohromným talentom. Verím, že by väčšia kvantita pokorných sŕdc

mohla tieto Božie dary využiť na ešte väčšiu oslavu Boha a odkazujúce zrkadlo kresťana. Ako pán biskup povedal, všetci príslušníci evanjelickej cirkvi z kovačického prostredia preukázali veľmi kvalitný talent v maľbe, hudbe, speve, písaní a aj v ručných prácach, ktoré by sa silnejšou a vzájomnejšou podporou mohli ešte mocnejšie ovplyvniť a zviditeľniť. Je mojím životným povolaním, aby som slúžil Bohu, čo považujem

Mgr. Martin Bajza, farár kovačický

za 100 % odovzdanie sa každému jednému človekovi, ktorý potrebuje hocijaký druh služby. A preto túžim po tom, aby sme odteraz všetci ešte väčšmi milovali svojho brata, suseda, priateľa, obchodníka, policajta, záhradníka či každú osobu, s ktorou sa stretneme v určitý deň a aj dnes. Každý v sebe skrýva to dobré svetlo. Rozsvieťme ho – tak bude svet lepší! Foto: Jaroslav Mlynárček

Odteraz oba zbory v Kovačici spoločne • TÝŽDEŇ •

40 /4927/ 3. 10. 2020

Týždeň NA NÁVŠTEVE V PETROVSKOM GYMNÁZIU

Kvalitné vzdelávanie – základ úspechu predsa pretrvávali. Dnes s hrdosťou môžeme skonštatovať, že je Gymnázium Jána Kollára alma mater Anna Horvátová v súčasnom spoločenskom, vzdelávacom a kultúrnom svete nielen ymnázium Jána Kollára so vojvodinských Slovákov, ale i širšie, žiackym domovom v Báč- je kolískou vzdelávania i kultúry skom Petrovci ako elitné v našej krajine. Sem sa radi prinavracali niekdajší vzdelávacie stredisko známe naširoko nielen vo Vojvodine, ale buďme žiaci, teraz výnimočné osobnosti natrochu objektívni, i vo svete, obstálo šej slovenskej národnostnej menšiny. na našich priestranstvách práve Svedčí o tom aj vzácna návšteva z 23. vďaka osobnostiam, ktorým záležalo septembra, keď na petrovskom gymna svojom rodisku a na vzdelávaní náziu mohli privítať predsedníčku v materinskom jazyku. Nebyť tej Národnostnej rady slovenskej národskutočnosti, určite by sme v októbri nostnej menšiny Libušku Lakatošovú, minulého roku neoslávili sté výročie predsedníčku Obce Báčsky Petrovec Jasnu Šprochovú a koordinátorku pôsobenia. Cez chrbty našich predkov prehr- Výboru pre vzdelávanie NRSNM melo mnoho toho, menili sa vládnu- Svetlanu Zolňanovú, ktoré v záujme ce strany, žiaľ, i štáty, ale hodnoty kvalitnejšieho vzdelávania navštívili túto jedinečnú ustanovizeň. Priateľským a predovšetkým profesionálnym prívetom sa im prihovorila riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská, tiež správca žiackeho domova Pavel Turan, po čom si s predstaviteľmi syndikátu pohovorili o situácii, ktorá náš vzdelávací systém usmernila v inom smere ako doposiaľ, keď osvetoví pracovníci boli prinúPetrovské Gymnázium Jána Kollára tení pre pandemickú situáciu navštívili predsedníčka Obce Báčsky spôsobenú koronavírusom Petrovec Jasna Šprochová (vľavo) a predsedníčka Národnostnej rady slo- konať inak. Keď museli vystrievenskej národnostnej menšiny Libuška dať prázdne učebne s online nahrávkou. Lakatošová

O nadobudnutých nových skúsenostiach z dištančného vzdelávania sa zmienil aj Jaroslav Chlpka, profesor chémie

Práve s týmto súvisí aj návšteva – skvalitniť online výučbu a našim gymnazistom učivo podať čím kvalitnejšie. Treba znovu zdôrazniť, že je práve NRSNM poverená Ministerstvom osvety, vedy a technologického rozvoja a ministrom organizovať, realizovať a prihliadať na dištančné vyučovanie, ktoré sa v našej krajine muselo realizovať v dôsledku pandémie koronavírusu. Dištančné vzdelávanie pokračuje aj v školskom roku 2020/2021, takže je nevyhnutná obojstranná spolupráca, ktorá zahrnuje predovšetkým nahrávanie online vyučovacích hodín a ďalšie sprostredkovanie žiakom. Všetkým je jediným cieľom kvalitnejšie to realizovať, o čom hovorila aj predsedníčka Libuška Lakatošová a koordinátorka Svetlana Zolňanová. Nielen vyučovanie bolo témou, dotkli sa i tých existenčných záležitostí. Totiž žiakom sa na začiatku

školského roka udeľovali štipendiá, v tomto roku treba rozpracovať stratégiu, ako žiakom udeliť zaslúženú finančnú úhradu, keďže sa na GJK uplatňuje kombinovaný spôsob dištančného vzdelávania. Pri dobrej organizácii sa to v najkratšom časovom rozpätí realizuje, lebo je v záujme nás všetkých podporiť žiakov a pomôcť rodičom v prospech udržania a zachovania slovenskosti na našich priestranstvách. Dôležitá je spolupráca a dobrá vôľa, a to nechýba ani z jednej strany. Dôkazom toho je aj otvorenie dvoch tried všeobecného odboru s vyučovacím jazykom slovenským v prvom ročníku, kde predsedníčka Lakatošová vynaložila nemalé úsilie na to, aby sme sa mohli pochváliť, že máme dve triedy prvákov. A je to zároveň motivácia budúcim gymnazistom pri voľbe, že treba uprednostniť našu slovenskú vzdelávaciu ustanovizeň.

VIDEOKONFERENCIA NAŠICH PREDSTAVITEĽOV V SRBSKU S VEDENÍM ÚSŽZ NA SLOVENSKU

Projekty národnostného významu vždy nájdu podporu A. Horvátová

príchodom na čelo novej predsedníčky NRSNM, tiež nového zloženia, začala byť aktuálna otázka výstavby objektu, v ktorom budú sídliť naše slovenské inštitúcie, zároveň by bolo vyriešené ubytovanie našich stredoškolákov a študentov, ktorí sa ešte vždy nerozhodli opustiť svoju krajinu „za lepším životom“, ale uprednostnili naše vzdelávacie

www.hl.rs

ustanovizne. Takým závažným krokom dopredu bola videokonferencia uskutočnená 22. septembra na podnet predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej s jediným bodom rokovania, a to je výstavba ustanovizne národnostného významu pre nás vojvodinských Slovákov. Z našej strany okrem predsedníčky Lakatošovej účinkovali riaditeľ ZŠ hrdinu Janka Čmelíka Janko Havran a koordinátorka Výboru

Informačno-politický týždenník

pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová a v mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí to boli čelné osoby – predseda Milan Ján Pilip a podpredseda Peter Prochácka. Údaj, že ÚSŽZ na tieto ciele vyčlení milión a pol eur, je už známy. Predsedníčka Lakatošová k tomu dodala: „Teraz k tomu pribudla rovnaká suma, ktorú úradu prisľúbili z vlády Slovenskej republiky. Tie prostriedky je dôležité minúť do roku 2022. Predseda Pilip tu vy-

jadril obavu, keďže je ten pozemok cirkevný, čo sa stane, ak zaniknú národnostné rady. Z právnickej strany je to regulované, je to cirkevný pozemok a v prípade zániku národnostných rád to zostane vo vlastníctve Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi.“ Aj určenie dátumu minutia dotácie naznačuje realizáciu výstavby objektu, napriek mnohým, ktorí nežičia uskutočneniu projektov národnostného významu. • TÝŽDEŇ •

STARÁ PAZOVA

Noví výborníci a úradujúci riaditelia Anna Lešťanová

ruhá schôdza Zhromaždenia obce Stará Pazova sa uskutočnila v utorok 22. septembra a výborníci prerokovali a schválili až 41 bodov rokovacieho programu. Na schôdzi vo veľkej obecnej zasadačke v tzv. Bielej budove sa zúčastnili aj Maja Grbićová, republiková poslankyňa, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi. Na základe správy Mandátovo-administratívnej komisie najprv udelili sedem mandátov novým výborníkom lokálneho parlamentu, ktorí zložili prísahu. Z volebnej listiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti novými výborníkmi sa stali: Libuša Simendićová (1975, profesorka zemepisu zo Starej Pazovy), Milinka Materáková (1955, špecialistka preventívnej a detskej stomatológie zo Starej Pazovy), Ranko Radanović (1953, zdravotnícky technik zo Starej Pazovy), Vjera Rudovićová (1957, penzistka z Novej Pazovy), Biljana Novakovićová (1975, ekonómka z Novej Pazovy), kým z volebnej listiny Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska – Jednotné Srbsko – Dragan Marković Palma sú Branko Kabić (1990, manažér z Novej Pazovy) a Mirjana Sidorenková (1990, ekonómka z Novej Pazovy). Obsiahly rokovací program výborníci schválili väčšinou hlasov. Potrebnú zelenú dali programom práce a finančným plánom Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića,

Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova, Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja, Strediska pre kultúru Stará Pazova, Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, Červeného kríža Stará Pazova a finančným plánom dvoch predškolských ustanovizní – Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce.

nie. Od 1. októbra s prácou opäť začína aj ambulancia pre ženy v Novej Pazove a okrem dvoch gynekológov do konca budúceho roka po ukončení špecializácie na území Staropazovskej obce mali by pracovať štyria špecialisti z tejto oblasti, hoci, ako bolo počuť, toho času odborníkov

Radinović. Výborníci väčšinou hlasov schválili aj finančné plány všetkých miestnych spoločenstiev vrátane Miestneho spoločenstva Stará Pazova na rok 2020 a rozhodnutie o záverečnom vlaňajšom účte obecného rozpočtu. Vymenovali i súbehovú komisiu na voľbu riaditeľov verejných podnikov, ktorým zakladateľom je Obec Stará Pazova. Avšak niektorí riaditelia na schôdzi boli už pozbavení funkcií a vymenovaní noví úradujúci riaditelia. Namiesto Jovicu Gagricu za úradujúceho riaditeľa VKP ČisOkrem 7 nových výborníkov prísahu zložila i výborníčka Jasminka Graovcová (prvá toća vymenovali zľava), ktorá nebola na minulej ustanovujúcej schôdzi lokálneho parlamentu Gorana Vranješa, ekonóma z Novej Pazovy, a doteZ uvedených bodov najviac času v ženskom lekárstve niet ani na rajšieho riaditeľa Sašu Milićevića a pozornosti niektorí výborníci trhu práce. O podpore lokálnej v Obecnej stavebnej agentúre vyopozičných strán venovali roz- samosprávy tamojšiemu domu striedal úradujúci riaditeľ Vladimir prave, ktorá sa vzťahovala hlavne zdravia na zasadnutí ZO hovo- Jovanović, právnik z Vojky. Herec na aktuálnu kádrovú situáciu ril Đ. Radinović, predseda obce. Vladimir Kerkez zo Starej Pazovy – nedostatok zdravotníckych pra- „Toho času končíme projektovú aj v nadchádzajúcich štyroch covníkov a najmä gynekológov dokumentáciu pre rekonštrukciu rokoch bude vykonávať funkciu v tamojšom dome zdravia. Ako objektov v Starej a Novej Pazove, riaditeľa Strediska pre kultúru uviedla Dr. Snežana Tabakovićová, a to v spolupráci s republikovou Stará Pazova. riaditeľka DZ Dr. Jovana Jovano- vládou, t. j. Kanceláriou pre verejPo konštatovaní demisie Davića-Zmaja, ešte stále je platné né vklady. Výška tejto investície nijely Krkićovej, zástupkyne predobmedzenie zamestnávania zo by mala byť vyčíslená v hodnote sedníčky ZO, za nového zástupcu strany rezortného ministerstva dvoch a pol miliardy dinárov,“ pri- vymenovali B. Kabića. a Fondu pre zdravotné poiste- pomenul okrem iného predseda

NA MARGO 3. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Aj o koeficientoch Katarína Gažová

a 3. zasadnutí báčskopetrovského lokálneho parlamentu, ktoré sa konalo v piatok 18. septembra, najväčšiu nespokojnosť výborníci z opozície prejavili v diskusii o zmenách pracovnoprávnych statusov, čiže koeficientov, a to predsedu ZO, zástupcu predsedu ZO, tiež zá• ĽUDIA A UDALOSTI •

stupcu predsedu Obce Báčsky Petrovec a dvoch členov Obecnej rady Obce BP, ktorí tu majú trvalé zamestnanie. V diskusii výborník Miroslav Čeman poukázal na skutočnosť, že je zväčšovanie platov spomenutých obecných funkcionárov vôbec nie v poriadku, aj čo sa týka výšky zvýšenia a aj preto, že sa zvyšovanie navrhuje ihneď na

prvých zasadnutiach zhromaždenia. Podobne aj výborníčka Martina Martinková-Sabolčká položila otázky predsedníčke obce: „Aké sú platy funkcionárov našej obce, menovite aj predsedníčky obce, ktorý je dôvod na ich zvýšenie, či sú v rozpočte obce na to určené prostriedky a či dostali na to súhlas z Ministerstva financií. „Prekvapilo ju, že sa ne-

dočkali žiadne výsledky v práci vedenia obce, a už sa zvyšujú platy. Napriek búrlivej diskusii, kde bolo poukázané aj na veľmi zlý finančný stav vo Verejnom komunálnom podniku Progres, ktorého je obec zakladateľom, všetky navrhnuté zvýšenia boli hlasovaním schválené.

40 /4927/ 3. 10. 2020

Ľudia a udalosti S OMBUDSMANOM KOVAČICKEJ OBCE ZLATKOM ŠIMÁKOM

Nejde o právnu pomoc, ale o... Anna Horvátová

oskytovanie právnych rád a právne zastupovanie neprináleží kompetenciám ombudsmana. Odborná definícia uvádza, že ombudsman alebo verejný ochranca práv občanov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. Predsa tie pomery a nejasnosti, či rozdiely funkcií, pokiaľ ide o poskytovanie právnej pomoci a funkcie ombudsmana, jasnejšie vysvetlí novozvolený ochranca práv občanov v Kovačickej obci Zlatko Šimák z Padiny: „Lokálny ombudsman chráni práva občanov a právnických osôb tým spôsobom, že kontroluje pravidelnosť a zákonnosť práce obecnej správy, osobitných organizácií, podnikov a ustanovizní, ktorým je zakladateľom Obec Kovačica (v tomto prípade, pozn. ah) a ktorým sú poverené verejné oprávnenia.“ Podľa čoho sa riadi, alebo postupuje lokálny ombudsman pri vykonávaní svojej pôsobnosti? „Pri vykonávaní prác v rámci svojej pôsobnosti lokálny ombudsman postupuje podľa Ústavy, zákona, iných predpisov a všeobecných právnych aktov Republiky Srbska a Autonómnej

pokrajiny Vojvodiny, ratifikova- kuje porušenia vykonané alebo ných medzinárodných zmlúv, spáchané aktmi, konaním alebo všeobecne prijatých pravidiel nekonaním orgánov správy, ak medzinárodného práva, uznesení ide o porušenie uznesení a iných a iných všeobecných aktov orgá- všeobecných aktov orgánov Konov v Obci Kovačica (v iných obciach tiež, ale keďže je rozhovor s ombudsmanom Obce Kovačica, jasné je, že preferuje obec, v ktorej koná prácu ombudsmana, pozn. ah), starajúc sa o ochranu a podporu ľudských a menšinových práv a slobôd, tiež zveľadenie spo- Zlatko Šimák, ombudsman v Kovačickej obci (Foto: S. Lenhart) menutých. Základné princípy pôsobenia lokálneho ombudsma- vačickej obce. O výskyte nezákonna sú samostatnosť, nezávislosť, nej a nesprávnej práce obecnej rovnosť a spravodlivosť. Lokálny správy a verejných služieb, ktoré ombudsman za svoju prácu zod- vykonávajú verejné oprávnenia povedá Zhromaždeniu obce (v a ktorým je zakladateľ obec, ktotomto prípade ZO Kovačica), keď- rými sa porušujú práva a záujmy že ho aj volí, a to väčšinou hlasov občanov, lokálny ombudsman z celkového počtu výborníkov.“ upozorňuje tieto orgány a služby, KOMPETENCIE VEREJNÉHO kritizuje ich, dáva odporúčanie OCHRANCU PRÁV na prácu, iniciuje začatie konania Čo je príslušnosť alebo čo o vyučení porušenia práv a s tým lokálnemu ombudsmanovi stojí oboznamuje verejnosť. v opise práce, ktorú môže vyV rámci ochrany ľudských konávať? a menšinových práv lokálny „Oprávnený je kontrolovať uc- ombudsman sleduje uskutočtievanie práv občanov, identifi- ňovanie ľudských a menšino-

vých práv a dáva odporúčania na zdokonalenie uskutočňovania ľudských a menšinových práv, zbiera informácie o uplatňovaní zákona a iných predpisov z oblasti ľudských a menšinových práv a práva na lokálnu samosprávu, zostavuje výročnú správu o uskutočňovaní ľudských a menšinových práv, tiež oboznamuje širšiu verejnosť s porušovaním ľudských a menšinových práv, ako i prijíma a skúma sťažnosti, ktoré sa vzťahujú na porušovanie ľudských a menšinových práv. Ďalej sprostredkuje mierne riešenie sporov, ktoré sa vzťahujú na porušovanie ľudských a menšinových práv, a následne iniciuje začatie zodpovedajúcich konaní pred príslušnými orgánmi v prípade porušovania ľudských a menšinových práv.“ Na základe čoho v jednej obci funguje služba verejného ochrancu práv, a v inej nie? „Každá obec si štatútom reguluje pôsobenie ombudsmana. V Kovačickej obci vlani schválili nový štatút, v ktorom sa uvádza, že obec bude mať ombudsmana. Môže byť aj variant, že môže mať ombudsmana, ale v štatúte našej obce je uvedené, že bude mať ombudsmana.“ Z rozhovoru so spolubesedníkom uzavierame, že je v každom prípade vítané, aby v každej obci pôsobil ombudsman, čím by sa ľudské a menšinové práva ešte dodatočne ochránili.

SLÁVNOSTNÁ ORDINÁCIA NOVOKŇAZOV. V nedeľu 27. septembra sa v Necpaloch na Slovensku konala slávnostná ordinácia novokňazov. Tohto roku bolo ordinovaných 6 novokňazov, z ktorých je jeden vojvodinský Slovák – Ivan Beláni z Báčskej Palanky (na fotke tretí zľava). Diváci aj z Vojvodiny mali možnosť sledovať túto udalosť v priamom prenose RTVS 2. Novokňazov ordinoval biskup Západného dištriktu Ján Hroboň, kým Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu, mal príhovor pred podávaním Večere Pánovej. Generálny biskup Evanjelickej cirkvi na Slovensku Ivan Eľko viedol liturgiu Večere Pánovej. V rámci slávnostných bohoslužieb sa v mene ECAV prihovoril Ján Brozman, generálny dozorca, a Milan Jurík, dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. M. P. Foto: Jana Nunvarová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

MINULÁ NEDEĽA V KULPÍNE

Svadobná, bazárová a solidárna Katarína Gažová

dalo sa, že posledná septembrová nedeľa bude daždivá. Našťastie, mračná sa rozišli a slniečko ohrialo. Zodpovedalo to aj organizátorom popoludňajších podujatí v Kulpíne. Spolok kulpínskych žien uspo-

kulpínske spolkárky usporiadali aj populárnu tradičnú tortiádu, ktorá prilákala viac záujemcov. Tohtoročná tortiáda bola menšieho rozsahu ako doterajšie pre celkovú situáciu. SKŽ ponúkol na predaj päť tort, ktoré veľmi rýchlo predali. Všetky tieto podujatia mali humanitárny charakter. Nazbierané prostriedky

a krojovanými spolkármi a ženy si pozvali medzi seba aj hostí. Veselý sprievod tiahol smerom k predajni Čepsi, kde ich na nádvorí vítal kulpínsky richtár Miroslav Čeman s manželkou a dcérou. Ponúkli im osvieženie a účastníci svadobného defilé im veselo zaspievali za harmonikového sprievodu Zdenka

Predsedníčka SKŽ vyjadrila potešenie, že sa im plánované nedeľňajšie podujatia vydarili a že im žičilo aj pekné slnečné počasie a doprialo realizovať všetko, čo mali v pláne. V súvislosti so Svadbou voľakedy a dnes spolkárkam zostalo realizovať ešte časť zameranú na svadob-

Svadobné defilé tiahlo od kulpínskeho kaštieľa

Spoločná fotka svadobčanov pred oltárom vynoveného evanjelického kostola

riadal ukážkovú Svadbu voľakedy a dnes. K nim pripojilo aj Združenie s osobitnými potrebami Objatie z Kulpína a skupina žien z tohto prostredia pod vedením Anny Horvátovej usporiadala predajný bazár. Spomenutým bazárom v priestore kulpínskeho trhu sa v nedeľu 27. septembra začal rad páčivých a osožných podujatí. Na bazári sa za symbolické ceny predávali šatstvo, obuv a rôzne úžitkové veci. V tomto priestore

Makovníka. Potom defilé smerovalo k evanjelickému kostolu a vo vnútri pred oltárom sa spoločne vyfotili. Keď vyšli z kostola, vonku ich čakali diváci, ktorí ich obdivovali, a to nielen v centre dediny, ale aj cestou, ako tiahlo defilé. Ďalšia zastávka bola na nádvorí kulpínskeho trhu, kde si veselo zaspievali a zatancovali. Nakoniec sa vrátili do kaštieľa a tam pokračovala veselica pri ochutnávaní svadobných pochúťok, ktoré sa tradične chystali na svadby.

Humanitárny bazár • ĽUDIA A UDALOSTI •

z bazára a predaja tort usmernia na pomoc sociálne ohrozeným rodinám Kulpína. Akcia sa konala v koordinácii so Strediskom pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec. Najviac pozornosti vyvolalo svadobné defilé, ktoré vyštartovalo z kulpínskeho kaštieľa a za spevu a hudby tiahlo smerom do centra dediny. Organizátorky si naplánovali, že defilé bude málopočetnejšie ako bývalo, takže v ňom boli okrem predstaviteliek SPŽ aj členovia KUS Zvolen s mladuchou pod vencami

né miešačky a volačky. Usporiadajú ju v októbri. Bude to ukážka, ako sa voľakedy na svadbu pripravovalo, miesilo do polievky, vaľkalo a krájali šiflíky. Zavolajú si medzi seba aj spolkárov zvolenovcov a dievčatá budú chlapcom prišívať svadobné pierka, ako sa to aj v minulosti robilo. Spolkárky napečú aj starodávne koláče, ktoré sa chystali na svadobnú veselicu. Takým spôsobom budú už pomaly zabudnuté svadobné tradície oživovať, aby neupadli do zabudnutia.

Tradičný predaj tort mali na starosti členky Spolku kulpínskych žien 40 /4927/ 3. 10. 2020

Ľudia a udalosti uznanie pre petrovČanov

Veľká plaketa Zelená planéta pre časopis EKOlist Jaroslav Čiep

poločnosť pre environmentálne vedy Srbska udelila Veľkú plaketu Zelená planéta za dobrý skutok urobený pre prírodu v roku 2020 ekologickému časopisu EKOlist. Slávnostný ceremoniál udeľovania unikátnej ručne vypracovanej vzácnej plakety na papyruse sa uskutočnil na Svetový deň čistých hôr – 26. septembra v Báčskom Petrovci v pohostinstve Aróma. Redakčná rada časopisu EKOlist sa už viac ako desaťročie zasadzuje za naše zdravšie a humánnejšie životné prostredie, za ochranu a rozumné využívanie prírodných hodnôt a zdrojov, za skutočne udržateľný a dlhodobý rozvoj miestnych spoločenstiev a za ľudí, ktorí

samotnom tohtoročnom laureátovi celoštátnej ekologickej ceny ako o úprimnom priateľovi prírody

Z ceremoniálu udeľovania ekologickej plakety

a človeka hovorila rozhlasová redaktorka Dragana Ratkovićová.

Rodina Marčoková z Petrovca je už desaťročia činná na poli environmentalistiky

by mali žiť v súlade s prírodou a živým svetom okolo seba. Pochvaly v tomto znení bolo počuť z úst organizátorov podujatia. V mene hodnotiacej komisie uznávaných odborníkov v krajine hovoril predseda Branislav Marinkov a vysvetlil, ako vlastne prebieha navrhovanie a oceňovanie. Združenie občanov Zelený kruh pôsobiace v Báčskom Petrovci a v Novom Sade prostredníctvom svojho časopisu EKOlist na poli ekológie a zachovania čistého prostredia to robí vytrvalo a úspešne. Preto si podľa názoru poroty zaslúžilo uznanie Zelená planéta. O

www.hl.rs

environmentálnych vied Srbska. Členmi poroty sú teda zodpovední odborníci, ekológovia, ľudia, ktorí

O dosahoch redakcie sme si vypočuli, že v rôznych prostrediach doteraz zrealizovali početné ekologické aktivity a v rokoch 2008 až 2019 cez projekty získali financie na nákup viac ako 4 500 sadeníc, ktoré potom vysádzali do 90 škôl. Riaditeľka redakcie Jadranka Marčoková sa v mene združenia a časopisu poďakovala za toto krásne gesto. Pritom zdôraznila: „Každé uznanie je vždy príjemné a vzácne, pretože je to uznanie za vašu tvrdú prácu a vynaložené úsilie. Veľká plaketa Zelená planéta má zvláštny význam, pretože ju udeľuje Asociácia odborníkov

Informačno-politický týždenník

ného prostredia – všetko stráca zmysel. Obe slová začínajú s ,eko’, čo znamená, že ekonomika a eko-

Unikátna Veľká plaketa Zelená planéta

žijú ,zeleným’ spôsobom života. A to lógia môžu a musia nájsť spoločný je i náš príbeh. Za nami máme viac jazyk. Som veľmi rada, že túto našu ako 13 rokov práce. prácu podporujú a vážia si V priebehu tohto moji spolupracovníci, naši obdobia naším čitatelia a teraz aj poroposlaním bolo, aj ta Asociácie odborníkov naďalej je zelené environmentálnych vied informovanie a vySrbska. Toto ocenenie tváranie zdravého nám dáva podnet pracoprostredia pre ľudí, vať naďalej a bojovať o zaktorí musia žiť v súchovanie našej planéty.“ lade s prírodou a Dvojmesačník EKOlist živým svetom vômožno čítať v tlačenej kol seba. Zdravé podobe a záujemcovia Titulná strana najprostredie nemá novšieho čísla časopisu o elektronické vydanie časopisu si EKOlist môžu alternatívu, lebo EKOlist v opačnom prípade zdarma stiahnuť na internie je možné žiť. Ak je ekonomická nete z adresy: www.ekolist.org. prosperita na úkor čistého život-



KRÁTKE SPRÁVY

Selenča

V týchto dňoch bol selenčskej Základnej škole Jána Kollára schválený projekt pod názvom Vybavenie športovej haly. Ide o projekt, ktorý vypísal Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež. Udelené boli prostriedky vo výške 443.000,00 dinárov. Cieľom projektu bolo zabezpečiť nové veci potrebné pre športovú halu a tým spôso-

bom posunúť kvalitu vyučovania na vyššiu úroveň, propagovať šport a zdravý spôsob života. Tým sa získa aj dlhoročný prospech, lebo halu budú používať aj budúce generácie tak na riadne vyučovanie, ako aj na iné športové aktivity. Očakáva sa zvýšenie záujmu žiakov, ale aj adolescentov o športové aktivity, kvalitnejšie využitie voľného času, ako aj zdravší spôsob života. Daniela Báďonská • ĽUDIA A UDALOSTI •

V NOVOM SADE PREDSA ZRUŠILI 87. MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKY VEĽTRH

Nebol v máji, ani v septembri!

Juraj Pucovský

d pravidelných ročných jarmokov, ktoré kedysi dávno stanovili bohatí novosadskí majstri, podnikatelia a priemyselníci, uplynulo takmer deväťdesiat rokov. Z podujatia, na ktorom pôvodne vystavovali a predávali remeselnícke, priemyselné a poľnohospodárske výrobky, ako aj statok, postupne vznikol veľtrh. Tak ako sa rozvíjala poľnohospodárska produkcia, zveľaďovala výroba náčinia, strojov na obrábanie pôdy a prácu spracovateľského priemyslu, rozrastal sa aj veľtrh v Novom Sade. Tohto roku v období 16. až 22. mája mal prebiehať už 87. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh. Mal, ale sa nekonal. Ako je známe, túto svojráznu prehliadku poľnohospodárskej výroby, techniky a spracovateľského priemyslu znemožnila pandémia nového, nebezpečného vírusu COVID-19, ktorá už takmer rok sužuje nielen našu krajinu, ale aj celý svet. Z uvedených dôvodov z obvyklého májového termínu organizáciu veľtrhu posunuli na september. Brány Novosadského výstaviska pre návštevníkov mali byť otvorené od 19. do 25. septembra. Zdôrazňujeme, že mali, ale znova zostali

zavreté. Koncom augusta manažment Novosadského veľtrhu s veľkým poľutovaním zverejnil správu, že 87. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh tohto roku predsa nebude. Zdôvodnili to tým, že je zdravie vystavovateľov, návštevníkov a zamestnancov najdôležitejšie, lebo sa epidemiologická situácia často

osobu. Na otvorenom priestore, kde sú najčastejšie vyložené rôznorodé stroje, ľahšie by sa zabezpečili epidemiologické opatrenia. Závažná bola aj mienka vystavovateľov, predovšetkým veľkých korporácií tak z domova, ako aj zo zahraničia, ktoré dostali odporučenia, aby sa zriekli účasti na veľkých veľtrhových podujatiach. Z uvedených dôvo-

Naši poľnohospodári chcú najradšej vidieť aj vyskúšať stroje na výstavisku a nie vidieť iba na internete

mení, a ťažko bolo predvídať, čo prinesie nový deň. Z veľtrhu odkázali, že boli pripravení pri vchode odmerať teplotu každému návštevníkovi, spolu so vstupenkou podarovať rúško, v zatvorenom priestore zabezpečiť plánované štyri štvorcové metre na

dov organizátori predsa nechceli riskovať. Hodné je spomenúť, že podľa počtu prihlásených vystavovateľov a zaplateného preddavku v prvých troch mesiacoch roku 2020 tohtoročný 87. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade mal

ZO ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

Šijú a rozdávajú rúška J. Pucovský

nohým, najmä tým v stredných rokoch a v pokročilom veku, dobre je známa pieseň neopakovateľného Zvonka Bogdana Sedela som za mašinom, šila som... Podobne si od začiatku tohto roku môžu pospevovať aj vo viacerých našich dedinách. Slovenská republika prostredníctvom Matice slovenskej v Srbsku zabezpečila šijacie stroje a materiál na rúška, ktoré slúžia na zamedzovanie vírusu COVID-19. Jeden stroj dostal aj lalitský MOMS, ktorý jeho predseda Ja• ĽUDIA A UDALOSTI •

roslav Múdry odovzdal Združeniu žien Matkino srdce, aby jeho členky šili rúška pre potreby spoluobčanov. Lalitské ženy to vďačne prijali a usilovne sa pustili do roboty. Za strojom sa navzájom striedajú predsedníčka Mária Macková, Mária Grňová a Božena Farkašová, ktorým materiál strihajú Za strojom sedí Mária Macková; Mária Grňová, a pripravujú Má- Jaroslav Múdry a Božena Farkašová (stoja zľava)

predpoklad stať sa najúspešnejším za posledných päť rokov. Veď aj partnerská krajina, Česká republika, už na začiatku roka zaplatila celkovú sumu za účasť. Zrušenie 87. MPV vyvolalo vo verejnosti rôzne komentáre a polemiku. Tak z Asociácie poľnohospodárov odkázali, že predsa bolo potrebné konzultovať s roľníkmi, ktorí si vo väčšine plánovali kúpiť nový kombajn, traktor, sejačku, pluh alebo iný stroj práve na veľtrhu, kde výrobcovia ponúkajú významné zľavy. V Asociácii poľnohospodárov sú tej mienky, že nie je to isté vidieť nejaký výrobok či stroj naživo na stánku, ohmatať ho, vysadnúť na neho, ako virtuálne, na internete, čo chystá manažment Novosadského veľtrhu najneskoršie do konca tohto roka. Z ankety, ktorú urobili medzi vystavovateľmi, vyplýva, že sa väčšina rozhodla, aby 87. MPV zorganizovali od 15. do 21. mája 2021. Nazdávame sa, že zatiaľ epidemiologická situácia nielen v našej krajine, ale aj v okolí a celom svete bude bezpečnejšia, istejšia a zdravšia. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade je jedným z piatich najvýznamnejších takýchto podujatí v Európe. Každoročne zoskupuje asi 1 500 vystavovateľov z viac ako šesťdesiat krajín a vystavené exponáty upútajú pozornosť aj do 150 000 návštevníkov. Keď všetko toto máme na zreteli, môžeme len predpokladať, koľko prostriedkov stratí Novosadský veľtrh, ale aj rozpočty Mesta Nový Sad a Republiky Srbsko. ria Benková, Mirjana Virijevićová, Smilja Tatomirovová, Dobrunka Bačiková, Jana Miksádová... Laliťanky dosiaľ ušili viac ako 400 rúšok, ktoré spolu s predsedom Matice J. Múdrym zdarma rozdelili predovšetkým dedinským inštitúciám. Základnej škole Nestora Žučného odovzdali 120 kusov, slovenskému evanjelickému cirkevnému zboru 100, Baptistickej cirkvi 50, KUS Štefánik, KUS Branislava Nušića, Miestnemu spoločenstvu Laliť, ostatným cirkevným spoločenstvám po niekoľko desiatok kusov. Po kratšej prestávke pre práce so zberom papriky a zakúpením gumičiek, ktoré im chýbajú, keďže plátna majú nadostač, ženy budú pokračovať šiť rúška a rozdávať ich zdarma spoluobčanom.

40 /4927/ 3. 10. 2020

Ľudia a udalosti BINGUĽA

Humánnosť nadovšetko

Tijana Farkašová

a svete je mnoho ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých. Práve pre nich sa zakladajú nadácie, združenia a robia zbierky, ktoré môžeme podporiť všetci. Humanitárna pomoc vždy bola, je a bude potrebná. Vo štvrtok 24. septembra sa v Binguli pred obchodom a pred priestormi združenia žien uskutočnil dobročinný bazár pre Lanu Jovanovićovú, ktorá je ťažko chorá a jej liečba je finančne náročná. Liek existuje, ale jeho cena je 2,1 milióna dolárov. Iniciátormi tejto humanitárnej akcie boli deti z binguľskej základnej školy a škôlky. Malé deti s veľkým srdcom spolu s rodičmi a ženami zo združenia vyrobili krásne ozdoby, napiekli

perníky a koláčiky a za symbolickú cenu ich ponúkali návštevníkom. Spolu sa im podarilo nazbierať 55 759 dinárov, čo je dôkazom toho, že humánni ľudia žijú v

zaslať na číslo 3030. Alebo zaplatiť určitú sumu na dinárový žírový účet: 160-6000000069907-42. Binguľské združenie žien pomohlo deťom realizovať akciu s

Iniciátormi akcie boli deti z binguľskej školy a škôlky

tejto dedine. Na liečbu malej Lany môže prispieť každý medziiným zaslaním SMS: treba vpísať 808 a

Deťom sme nesmierne vďační, v prvom rade za iniciatívu zorganizovať akciu takéhoto typu a v druhom rade sme vďační všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí sa zapojili do akcie,“ povedala predsedníčka združenia žien Binguľčanky Snežana Jelačićová. Združenie žien čoskoro plánuje

Stoly plné detských ručných prác, pečív, koláčikov...

radosťou. „Bolo nám veľkou cťou podporiť deti a byť súčasťou jedného dobrého ľudského skutku.

zorganizovať veľkú humanitárnu akciu v krásnom binguľskom jesennom parku.

SEPTEMBROVÉ OMAMNÉ VOŇAVÉ STRAPCE. Bez ohľadu na to, že sú rána ponorené do sivej hmly, že listy šuchocú pod nohami, jeseň prináša bohatstvo úrod ako ani jedno ročné obdobie. Vôňa chmeľu, ktorá sa šírila zo sušiarní, z petrovských ulíc, žiaľ, vymizla. Cirokových polí v petrovskom chotári takmer nie je. Vinohradov za dedinou, na kvadrátoch, je málo. Všetko si to vyžaduje hodne práce, na čo súčasný človek ani nestačí. Hroznové oberačky, starodávne zabíjačky, keď sa stretla celá rodina, pomaly upádajú do minulosti. I keď... tie oberačky sem-tam zoskupia rodinu, susedovcov, tak ako to bolo v sobotu 19. septembra vo vinohrade u Ondreja Sýkoru. Práca sa darila, na pomoc priskočili okrem dcéry a vnúčat aj susedovci. Voňavé strapce hrozna sa pretvárali do moku, z ktorého sa dostáva opojný nápoj. ah

GOLUBINCI

Šot pre Eurovíziu nahrávali v zámku Šlos Anna Lešťanová

erejný servis Rádio-televízie Srbska sa zapojil do projektu Nova evropska pesmarica, ktorý organizuje Európska rádiodifúzna únia pri príležitosti pripomínania si 250. výročia narodenia známeho nemeckého hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena (1770 – 1827). Úlohou projektu je na zadanú tému utvoriť a nahrať skladbu. Nahrávanie hudobného šotu sa konalo v týchto dňoch v Golubinciach, v chýrečnom zámku Šlos, v ktorom žila Beethovenova

www.hl.rs

veľká láska Jeanette d‘Hontar. Skladbu inšpirovanú osobnosťou a dielom Beethovena napísal Dragoljub Ilić a vokálnou sólistkou je Bojana Stamenovová, naša predstaviteľka na Piesni Eurovízie v roku 2015 vo Viedni. Zámok Šlos, vystavaný v druhej polovici 18. storočia v Golubinciach, je starý, ale pekne zachovaný a zrekonštruovaný. Bol inšpiráciou a priam ideálnym miestom na nahrávanie hudobného šotu venovaného Beethovenovi, ktorý ukrýva veľké tajomstvo o láske nemeckého skladateľa a peknej Jeanette d‘Hontar.

Informačno-politický týždenník

Nápomocnú ruku v realizácii tohto projektu v Staropazovskej obci tímu RTS poskytlo i tamojšie miestne spoločenstvo. Pieseň pod názvom Zauvek tvoj, zauvek svoj Z nahrávania šotu v Golubinciach (foto: z archívu bude vysielaná RTVSP) na programoch RTS a v krajinách členiek Európ- Pod režijnou taktovkou Petra Staskej rádiodifúznej únie, ktoré sa nojlovića šot sa v Golubinciach zúčastnili v uvedenom projekte. nahrával tri dni. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ĎALŠIE AKTIVITY POĽOVNÍKOV KULPÍNA

Oceňovanie poľovníckych psov

Katarína Gažová

oľovnícky spolok Fazan Kulpín v nedeľu 27. septembra predpoludním usporiadal nezvyčajné podujatie. V areáli Poľovníckeho domu v Kulpíne sa zišiel pozoruhodný počet majiteľov poľovníckych psov so svojimi miláčikmi. „Ako bolo aj zahlásené, mali sme prehliadku poľovníckych psov, hodnotenie psov v exteriéri a hodnotenie psov v práci, čiže v teréne. Psov hodnotil rozhodca z Báčskej Palanky, ktorý je licenciovaný práve pre tieto druhy poľovníckych psov, a to sú stavače.

Bez vyhodnotenia v týchto dvoch kategóriách sa mladé poľovnícke psy nemôžu používať pri poľovačke,“ povedal predseda PS Fazan Branislav Plachtinský. Na toto podujatie do Kulpína prišli majitelia poľovníckych psov nielen z Kulpína, ale aj z okolia, a to: z Kysáča, Rumenky, Despotova, Pivnice a z Báčskeho Petrovca. Ohlas bol pozoruhodný a v ten deň v Kulpíne oceňovali 22 šikovných poľovníckych psov. Táto akcia sa podarila na výbornú. Ako bolo zahlásené, poľovníci Kulpína v priestoroch Poľovníckeho domu znova varili za veľký kotol poľovníckeho srnčieho paprikáša, o ktorý znovu bol veľký záujem občanov, takže sa paprikáš rýchlo minul.

Spoločná fotka účastníkov akcie oceňovania mladých poľovníckych psov – stavačov

GARÁŽOVÝ PREDAJ PEKNÝCH VECÍ. Takto pomenovali akciu, ktorú v pondelok, utorok a stredu (28., 29. a 30. septembra) zorganizovali členovia KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči. Organizovali ju prvýkrát, pretože im chýbajú prostriedky na organizovanie podujatí a účtovníckych záležitostí. Počítali totiž s tým, že dostanú peniaze na základe projektov, ktoré písali, ale nestalo sa tak. Rozhodli sa preto konať podľa príslovia Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže. Členovia, ale aj sympatizanti spolku zozbierali porcelánové, keramické, sklenené pekné veci, čiže figúrky, šálky, poháre, vázy, ozdoby, ale i školské potreby, knihy, CD, bižutériu, kaktusy, vianočné pohľadnice... Prispeli i členovia sekcie pre ručné práce, ale i členky Umeleckého spolku Michala Geržu. Ponúkané veci predávali za 50 – 500 dinárov a kupcov veru nechybovalo hneď v prvý deň. Bolo v pláne, že garážový predaj bude na nádvorí Slovenského národného domu, ale sa pre nepriaznivé počasie nakoniec realizoval vo vnútri. Ako hovorí Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka, do konca roka plánujú ešte zorganizovať literárny večierok a tradičné podujatie Čaro Vianoc. E. Š. ŽelezniČnú trať Nový sad – sombor podľa archívnych údajov dokončili roku 1895. Prechádza aj petrovským chotárom smerom do Hložian a roku 1902 Petrovčania vystavali aj kamennú cestu na tunajšiu železničnú stanicu. Medzi dvoma svetovými vojnami bola najhustejšia železničná sieť v Európe práve vo Vojvodine a len veľmi málo miest bolo bez trate. Z tých železničných staníc išli ľudia na jarmoky a trhy, vyprevádzali ich do armády... Bohužiaľ, v 90. rokoch minulého storočia zostalo veľa tratí po celej Vojvodine opustených a mnohé zmizli. Podľa údajov je dnes vo Vojvodine 1 750 kilometrov železníc. Na 400 kilometroch železnice nie je žiadna doprava, zatiaľ čo na 350 kilometroch železničná doprava prebieha príležitostne a podľa potreby. Je škoda, že sa vo Vojvodine málo robí na zlepšení dopravnej infraštruktúry. A tuná nie sú ani kopce, netreba žiadne tunely, veľké mosty… Primát pred polstoročím prebrala cestná doprava, tak evidujeme, že asfaltovú cestu medzi Petrovcom a Novým Sadom dali do prevádzky roku 1972. Trať cez petrovský chotár je aj naďalej vo funkcii a na stanici Báčsky Petrovec – Hložany sa zastavujú aj vlaky z Nového Sadu smerom do Bogojeva a ďalej do Sombora. Ibaže cestovateľov je pomerne málo, hoci tu premávajú už moderné osobné vlaky a súčasné vozne, a to denne šesť ráz v jednom smere a toľkokrát aj späť. Cena lístka je lacnejšia ako autobusová a cesta vlakom trvá maximálne 25 minút. Ibaže treba aj odísť 3 km von z Petrovca… J. Čiep • ĽUDIA A UDALOSTI •

40 /4927/ 3. 10. 2020

Ľudia a udalosti OKTÓBER – MESIAC SPRÁVNEJ VÝŽIVY

Sme to, čo jeme Danuška BerediováBanovićová

któber, mesiac správnej výživy, si v Srbsku pripomíname od roku 2001, s podporou Ministerstva zdravotníctva. Každoročne sa počas tohto mesiaca konajú rôzne kampane, v ktorých účinkujú mnohopočetné predškolské ustanovizne, školy, deti a ich rodičia, vychovávatelia, učitelia, profesori a zdravotnícki pracovníci. Cieľom týchto kampaní je informovanie a nadobúdanie vedomostí, vytváranie správnych postojov a správania súvisiaceho so zdravými a správnymi návykmi v stravovaní. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo každoročne 16. októbra oslavuje Svetový deň potravy s cieľom pripomenúť si jej založenie a predovšetkým spojiť svet v aktivitách, ktoré podporujú celosvetové povedomie o význame potravy pre človeka. Na stránke roditeljisrbija.com sa uvádzajú výsledky najnovších výskumov v Srbsku. A znejú takto: každé tretie dieťa a každá druhá dospelá osoba nemá 3 jedlá počas jedného dňa a najčastejšie sa vynechávajú raňajky. Výlučne biely chlieb jedáva 60 percent mladých a 50 percent dospelých. Zeleninu a ovocie jeme 5- – 6-krát menej vzhľadom na odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. Následky sú nedostatok minerálov, vitamínov a vláknin. Rybu nikdy neje 60 percent detí a mladých. Alkohol konzumujeme trikrát viac ako mlieko a každá štvrtá osoba má názor, že alkohol nie je škodlivý. A príjem tukov, zvlášť živočíšnych, je príliš vysoký. Naša spolubesedníčka na túto tému je Petra Sľúková, odborníčka na správnu výživu z Báčskeho Petrovca. 16. október je Svetový deň stravy a október je mesiac správnej výživy. Čo je vlastne správna výživa? „Zdravá alebo správna výživa

www.hl.rs

je pojem, ktorý je dnes veľmi populárny, ale myslím si, že keď sa opýtate ľudí na ulici, každý vám inak odpovie. Prečo? Dnes, v modernej dobe je trend zdravo sa stravovať a tento pojem zdravá, čiže správna výživa je natoľko používaný v rozličných kontextoch, že sa už tratí jeho význam. Niekto vám povie, že je správna výživa jesť iba bioprodukty, iný zase tvrdí, že je vegánske stravovanie to správne, tretí zase verí, že ak vylúčime lepok (gluten) z nášho jedálneho lístka, budeme zdraví. Každý si myslí, že je jeho spôsob stravovania Petra Sľúková (Foto: z archívu spolubesedníčky) najzdravší. Myslím si, že definícia správnej výživy je movať. Základ jedálneho lístka by jednoduchá. Zdravá výživa by mala zabezpečiť človeku denné mali tvoriť potraviny zo spodného energetické potreby potravín, kto- poschodia. Tie by sme mali jesť ré sú rôznorodé a kvalitné. Jeden najčastejšie. S postupom hore

Potravinová pyramída

z príkladov je pyramída zdravej výživy, čiže potravinová pyramída. Je to grafické znázornenie závislosti zložiek potravín podľa ich obsahu živín a množstva, v akom by sa tieto potraviny mali konzu-

Informačno-politický týždenník

(Foto: pixabay)

by sa ich množstvo a frekvencia konzumácie mala znižovať. To znamená, že potraviny na najvyššom poschodí pyramídy by sme mali konzumovať v minimálnom množstve.“

Nakoľko je dôležitá správna výživa pre naše zdravie? „Správna výživa je dôležitá pre naše zdravie, pretože sme to, čo jeme. Naše telo funguje na základe toho, čo do neho vnesieme. Jednoduchý príklad – ak do auta nalejeme dobré a kvalitné palivo, auto bude pracovať bez väčších problémov.“ Ktoré sú najčastejšie chyby, ktoré ľudia robia v stravovaní? „Najčastejšie chyby, ktoré ľudia robia, sú tie, že vylučujú zo svojho jedálneho lístka celé skupiny potravín, ako napr. sacharidy. Sacharidy sú zdrojom energie a v žiadnom prípade ich nemôžu nahradiť bielkoviny. Bielkoviny sú stavebné jednotky. A nadmerný príjem bielkovín znamená aj veľké množstvo metabolického odpadu (urea, kreatinín). Vtedy sú najviac zaťažené obličky. Mnohí sa vyhýbajú aj raňajkám. Vybalansované raňajky, ktoré obsahujú sacharidy, zdravé tuky a bielkoviny, nám uspokoja hlad, čiže nebudeme mať pokles energie a vlčí hlad počas dňa, pomáhajú kontrolovať hladinu cukru v krvi a pomôžu regulovať telesnú hmotnosť. Veľmi častá chyba je aj vyhýbanie sa jesť zeleninu. Zelenina by sa mala nachádzať na tanieri pri každom jedle, či už v čerstvom tvare, alebo termicky spracovaná.“ Môžete nám povedať, aké zmeny sa udiali v návykoch ľudí v stravovaní za posledných napr. 20 rokov? „Žiaľ, za posledných 20 rokov sa v dôsledku nedostatku fyzickej aktivity a nesprávnej výživy zvýšil počet detí s diabetom. V Srbsku každé tretie dieťa má nadváhu. Podobná situácia je aj u dospelých. Dnes sa častejšie konzumuje fast food a menej varené jedlá. Menej sa pohybujeme, vyhýbame sa fyzickej aktivite a zdravotné problémy riešime tabletkami. Mám nádej, že sa v budúcnosti toto zmení, ale nemôžem povedať, že sa stravujeme zdravšie ako pred 20 rokmi, pretože sú aj potraviny v predajni a na trhu inej kvality ako pred 20 rokmi.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ŠIKOVNÝCH RÚK JARMILY VALENTÍKOVEJ Z PIVNICE

Kanzashi technikou k nevädnúcim kvetom

Miroslav Pap

esenné a zimné obdobie prináša najmä pre ľudí na dedine o niečo viac času na trávenie pri záľubách, ktorým sa nemohli naplno venovať počas jarných a letných mesiacov. Chladnejšie počasie usmerňuje ľudí väčšinou k dlhšiemu pobudnutiu vo vnútri domova, čo ľudia vedia využiť na venovanie sa starým záľubám. Ženy sa napríklad najčastejšie venujú ručným prácam. Medzi nich určite patrí Jarmila Valentíková z Pivnice, ktorá v súčasnosti spracováva dve techniky pri tvorbe ručných prác. Jarmila Valentíková sa na začiatku svojej tvorivej práce začala venovať prioritne iba háčkovaniu. „Je tomu už viac ako 20 rokov, odkedy sa venujem háčkovaniu. Musím priznať, že som vyrobila veľmi veľa ručných prác, tak pre mňa, ako aj pre blízkych. Samozrejme, najčastejšie to boli háčkované obrusy a celé takzvané garnitúry, ktoré pozostávali z viacerých častí. Niekedy si zákazníci prinášali vlastný materiál na háčkovanie a na mne bolo vytvoriť čo najpribližnejší produkt k tomu, ktorý si

Háčkované košíky

oni želajú,“ tvrdí Valentíková. Pred tromi rokmi sa predsa usmernila aj na výrobu háčkovaných košíkov, o ktoré bol veľký záujem. Pôvodne podobné košíky videla na internete, po čom sa ich snažila napodobniť. Na vlastné • ĽUDIA A UDALOSTI •

prekvapenie výsledok bol rovnaký a niekedy aj krajší. Samozrejme, určité usmernenia dostala aj od skúsenejších žien, ktoré sa výrobe háčkovaných košíkov venujú

Jarmila Valentíková

dlhodobo, no predsa najviac využila svoju šikovnosť. Háčkované košíky vyrába dodnes, najčastejšie v rovnakej veľkosti, iba v rozličných farbách. Medzi ďalšie

sku a pôvodne sa využívala na upravovanie hlavy ženy látkovými kvetinami. Presnejšie ide o vytváranie najčastejšie kvetinových motívov z textílií, ktorými sa následne dnes dekorujú okrasné aranžmány. Dodnes je táto technika zaužívaná ako prvok tradičnej kultúry žien v Japonsku. Tejto technike sa Jarmila Valentíková venuje približne rok a pol. Tvaruje kvetinové prvky, z ktorých následne vytvára dekoratívne aranžmány. Pozitívom týchto produktov je, že sú dlhotrvajúce. „Pri výrobe používam iba saténové stužky, ktoré boli pôvodne požívané aj v kanzashi technike. Sú ľahko spracovateľné, esteticky pekné a majú lesk. Toto všetko pridá na kráse už hotového produktu, ktorý pozostáva z množstva kvetín vyrobených zo saténových stužiek. Aj keď si zadovažujem stužky, musím dbať na to, aby boli dobrej kvality, lebo v prípade, že nebudú kvalitné, bude sa mi ťažko pracovať a ani výsledok nebude už taký dobrý. Veľmi kvalitné saténové stužky sa

Kanzashi ruže na aranžmáne

produkty patria háčkované tašky v rozličných veľkostiach, o ktoré tiež zákazníci prejavujú záujem. Najnovšie Jarmila Valentíková používa na výrobu dekoratívnych aranžmánov kanzashi techniku. Táto technika má základ v Japon-

dajú nájsť na Slovensku, no pre zlú pandemickú situáciu je to v tomto momente dosť náročné.“ Touto technikou vyrába najčastejšie okrasné košíky, svadobné kytice, aranžmány na stôl, potom iba jednu ružu ako dar a podobné.

Podľa objednávok vyrába aj kytice na cintorín, ktoré sú uzavreté v ochrannom skle. Vyrábaniu dekoratívnych aranžmánov sa Jarmila Valentí-

Košík vhodný ako dar

ková najčastejšie venuje večer. Pri tejto práci, ako sama tvrdí, relaxuje a oddychuje. Buď ide o háčkovanie, alebo tvarovanie kvetín formou kanzashi techniky. Pri tejto technike najviac vyrába ruže, lebo tie sú najkrajšie a najbohatšie. V pôvodnej japonskej technike existuje veľké množstvo napodobnených kvetín, ktoré sú vyrobené zo stužiek. „Najčastejšie dva večery potrebujem na to, aby som vyrobila jeden aranžmán. Nie je to až také jednoduché. Je to veľmi pedantná práca a vyžaduje si skúsenosť. Presnejšie, každý jeden lupienok musím osobitne vyrobiť a potom ich postupne dávam dokopy a tvarujem kvet. Existuje aj rýchlejšia verzia, keď sa kvety vyrobia z jedného kusu látky, no mne je technika výroby každého lupienka osobitne oveľa krajšia. Samozrejme, ku každému aranžmánu musím ešte pridať ďalšie dekoratívne prvky, aby to malo estetickú hodnotu a bolo ľuďom príťažlivé. Myslím si, že ľudia o takéto produkty majú záujem, teda tvrdím to z vlastnej skúsenosti,“ skonštatovala Jarmila Valentíková.

40 /4927/ 3. 10. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Pozdrav z Pivnice

našich Detskom kútiku tento týždeň máme práce ooku, Faceb na kamarátov z Pivnice. Sú veľmi aktívni aj e pošlit a vy aj sa jte Zapo . kde nám posielajú svoje práce m, mailo alebo cie, redak našej u nám vaše práce, buď na adres alebo na Facebook. Danuška

Igor Čásar, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Igor Igić, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnic a Lucia Kámaňová, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnic a

Viktória Čobrdová, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

, 3. 1, tírová nica in P a Han óbra, Piv okt ZŠ 15.

, brdová, 3. 1 Teodora Čo ra, Pivnica b ZŠ 15. októ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hana Funtíková 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnic a

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXII 3. októbra 2020 ČÍSLO 253

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z DEJÍN FOTOGRAFIE

Stručný historický prehľad Jaroslav Čiep

skutočnosti fotografia rýchlo prenikla do oblastí umenia ako portrét, krajina a akt. Začali sa objavovať výhody otografia bola objavená v roku papierovej fotografie. Jej obrázky boli 1839. Podľa teoretikov vznik fomenej zraniteľné, výroba lacnejšia a dali tografie súvisí s technickým poksa rozmnožovať. rokom, je pokračovaním duchovného Bol to D. O. Hill, u ktorého prvýkrát v vývinu človeka v období vrcholného dejinách fotografie môžeme hovoriť o romantizmu. Termín fotografia je odumeleckých fotografiách. Jeho fotografie vodený z gréckeho slova „písanie svetboli majstrovskými dielami obrazovej lom“. Z dostupnej literatúry sa možno tvorby. M. Du Camp v rokoch 1849 až dozvedieť, že na probléme objavenia 1852 podnikol cestu do Orientu, kde zobrazovacej metódy pracovalo po vytvoril 122 snímok. Na zákazku franroku 1800 nezávisle na sebe niekoľko cúzskej vlády vynálezcov. Objavenie zdokumentozobrazovacej techniky vali stavby a bolo dôsledkom jedmonumenty no storočie trvajúcej (reportážna fopráce s úkazmi optiky, tografia). Zmemechaniky a chémie. ny fotografickej Boli nevyhnutné 3 estetiky vyplýpodmienky na trvalé vajúcej z techudržanie fotograficnického vývoja kých obrazov: optický od polovice 19. systém pre zobrazestoročia sú len nie motívov, chemická jedným aspeksubstancia, ktorá pod tom jej premeJoseph Nicéphore Niépce Druhá zachovaná stála fotografi a na svete, vplyvom svetla zmení Nicéphore Niépce: Pohľad z okna v Le Gras, 1826 ny. V priebehu svoj vzhľad a prostrie- (1765 – 1833) jej industrializádok, ktorý by túto zmecie sa fotografia nu ustálil. etablovala ako Camera obscura umelecké mé– do svetlotesnej dium a lacný skrinky dopadá otvotovar. rom denné svetlo. Vo Nadar – fovnútri vzniknuté verné tograf, bohém zobrazenie sa objavua letec. Jeho foje na protiľahlej stene toštúdio sa stalo horizontálne a vertikálstredobodom ne obrátené. Laterna magica – zdroj svetla, Louis Jacques Mandé Da- Prvá snímka s človekom, Louis Daguerre, 1838 umeleckého života Paríža. Stanapríklad sviečka ale- guerre (1787 – 1851) alebo 1839 lo sa miestom bo petrolejový horák, stretnutí umevrhá svoje svetlo, zosilTalbot – techniku kalotypie – talbotypie a leckej elity a bohémy. V roku 1874 sa nené a odrážané vypuklým zrkadlom, otvorom skrine, a pred ním sa posúvajú v roku 1841 pre ňu získal patent. Záujem tu konala prvá spoločná výstava impomaľované sklenené pásy. Obdobím o objav fotografie bol obrovský vďaka presionistov. Je to Nadarova zásluha, predhistórie fotografie môžeme nazvať novinám a iným publikáciám v Európe že fotografia po roku 1850 v Paríži zaprvé pokusy, tzv. heliografiu (Niépce) a a Amerike. Napriek tomu bola spočiatku žila svoje obdobie rozkvetu. Jedným z využívaná len nemnohými, hlavne tými, jeho priekopníckych činov bolo po roku dagerotypiu (Daguerre 1939). Louis Daguerre bol v roku 1839 oslavo- ktorí sa zaoberali profesionálne výrobou 1860 otvorenie nových obrazových tém. vaný ako vynálezca fotografie. Technicky portrétov. Vznikali prvé profesionálne Svedčia o tom jeho snímky katakomb a zložitým spôsobom sa dagerotypiou dali ateliéry. Kritici spochybňovali estetic- kanalizácie v Paríži. Bol tiež prvý, kto v zhotoviť pomerne dokonalé snímky, kú a umeleckú hodnotu fotografie. V roku 1858 fotografoval zo vzduchu.

ktoré sa nedali rozmnožovať. Problémom fotografie sa od roku 1812 zaoberali aj bratia Niépceovci. J. N. Niépceovi sa v roku 1826 alebo 1827 podarila prvá snímka, ktorá si zaslúži názov fotografia. Dosky osvecoval asi 8 hodín a vyvolal ich levanduľovým olejom. Márne sa pokúšal o predloženie svojich pokusov a nakoniec v roku 1833 zomrel bez záujmu verejnosti. Naopak, Daguerre získal celosvetové uznanie. V Anglicku roku 1835 vytvoril inú techniku zachytenia svetelných obrazov

Z obsahu

Profesor Michal Rapoš

s. 20

O pohostinstve a remeselníctve

s. 22

Najprekladanejšia slovenská spisovateľka s. 24

Mozaika SPOMIENKA PRI 65. VÝROČÍ ÚMRTIA

Profesor Michal Rapoš Jaroslav Čiep

slovenského gymnázia. Keď sa od augusta 1920 toto gymnázium stalo štátnym, aj Michala Rapoša

VČERA, DNES, ZAJTRA...

pre osvetovú službu v stredných školách. Do okupácie ako štátny úradník – profesor tunajšieho

eľmi zaujímavá osobnosť z minulosti vojvodinských Slovákov je i Michal Rapoš, intelektuál, ktorý svojím životom, rodinným zázemím a činnosťou prispel predovšetkým k rozvoju petrovského gymnázia, ale aj k bližšiemu poznaniu a spolupráci medzi viacerými strediskami slovenského života vo Vojvodine. Michal Rapoš sa narodil 17. júla 1896 v Kovačici. Pochádzal z učiteľskej rodiny a okrem rodičov veľký vplyv na neho a jeho súrodencov Pavel Rapoš (1862 – 1915), Michamal aj starý otec, známy národovec Michal Rapoš (1896 – 1955) lov otec, petrovský a kovačický a farár Emil Koléni. Štyri triedy sloučiteľ venskej základnej školy zakončil v rodisku (v školských rokoch 1902 prevzali do štátnej profesorskej gymnázia pravidelne postupo– 1906). Osem tried evanjelického služby ako dočasného profesora val podľa predpisov a zákonov cirkevného gymnázia po maďar- tohto gymnázia. bývalej Juhoslávie. sky v Békešskej Čabe absolvoval Michal Rapoš do školského roku Keďže bol veľmi zdatný rečv školských rokoch 1906 – 1914. 1923 – 1924 na gymnáziu učil ník, Michal Rapoš sa venoval aj Osem semestrov evanjelickej a. v. teologickej fakulty vychodil počas prvej svetovej vojny v Bratislave v rokoch 1914 – 1918. Zároveň absolvoval i 4 semestre na Karlovej univerzite v Prahe, odbor matematika a prírodné vedy, ktoré ukončil roku 1921. Materiálne prekážky mu však ďalšie štúdium znemožnili. Po zloženej farárskej skúške – a keďže ešte trvala vojna – Michal Rapoš bol kaplán u svojho ujka Ondreja Žilinského v cirkvi v Medgyesegyháze (kedysi v Aradskej župe, teraz v Maďarsku na hranici s Rumunskom), a to od júla 1918 do polovice januára 1919. Vtedy zaďakoval a presťahoval sa k matke Rodina farára Emila Koléniho (1835 – 1915) v Hajdušici roku 1900 do Hajdušice. Od februára do konca júna roku 1919 spolu prevažne matematiku, prírodné verejnému a kultúrnemu životu. s mladším bratom Jánom bol vedy a reálne predmety. Potom Pracoval ako tajomník a jednateľ dočasným učiteľom slovenskej prevzal aj prednášky evanjelickej v Sokolskej jednote, tiež v Petrovobecnej základnej školy v rodisku, vierouky a ako učiteľ vierouky bol skom spevokole. Od roku 1920 v Kovačici. postavený za suplenta a od janu- bol stálym členom výboru SloDo Petrovca Michal Rapoš pri- ára 1925 aj za profesora vierouky venských národných slávností. šiel na pozvanie gymnaziálneho tohto gymnázia, keďže koncom Bol i členom Poradného výboru kuratória. V školskom roku 1919 septembra 1923 v Novom Sade Dunajského bánstva, ktorý vlastne – 1920 prednášal ako dočasný pred skúšobným výborom, kto- pripravil pôdu pre založenie Maprofesor v prvých dvoch triedach ré určilo Ministerstvo školstva tice slovenskej v Juhoslávii. Bol vtedajšieho sprvu súkromného v Belehrade, zložil štátnu skúšku aj zakladajúcim členom Matice

a potom v Matici pracoval i ako vedúci historického a muzeálneho odboru. Okrem toho bol aj členom Pedagogického spoločenstva v Prahe. Práve jeho veľkou zásluhou sa neskôr založilo i Národné múzeum v Petrovci. Michal Rapoš ako pedagóg a verejný pracovník hodne i písal. Svoje články a ostatné práce uverejňoval v dobovej tlači, v Národnom, resp. Ľudovom kalendári, v časopisoch Náš život, Národná jednota a po vojne v Hlase ľudu. Okrem profesorských a administratívnych povinností zväčša sa venoval len tichším prácam v osvetovej činnosti: zbieraniu ľudových piesní, muzeálnym zbierkam a knihovníctvu. Dlhé roky zostavoval a redigoval i výročné správy Slovenského gymnázia v Petrovci. V politickom živote v prvej Juhoslávii nikdy nemal viditeľnejšiu účasť a od zániku juhoslovanskej Slovenskej národnej strany nebol členom ani jednej relevantnej politickej strany. S jeho tichou povahou sa vyhýbal každej ostrejšej zrážke v osobnom alebo vo verejnom živote, a preto si získal veľkú úctu spoluobčanov. V dôsledku toho Michal Rapoš ako jeden z prvých a najstarších profesorov musel viackrát prevziať na svoje plecia i prácu úradujúceho riaditeľa petrovského gymnázia: od 29. decembra 1929 do začiatku školského roku 1936/1937 a potom aj od 10. novembra 1937 do začiatku školského roku 1940/1941. A napokon aj od 24. apríla 1941 po príchode maďarských okupantov do Petrovca (13. 4. 1941), keď posledný predvojnový riaditeľ tohto gymnázia musel odísť za svojou rodinou a opustiť Petrovec. Po príchode okupantov do Báčky Michal Rapoš žil sprvu ticho v kruhu rodiny. Až 16. apríla 1941 nečakane došlo k tomu, že okupačné vojenské vrchnosti pozvali učiteľov tunajších základných škôl, a tiež i väčšinu profesorov gymnázia, ktorí neboli Srbi, vlastne Juhoslovania, aby pokračovali s prácou v školách. Tomu nariadeniu sa nikto

HLAS ĽUDU | 3. 10. 2020 • 40 /4927/ z pozvaných nesmel vzoprieť, i konať aj rôzne mimoškolské ak- preto, aby sa nezabudlo. gymnázia mu dávala právo, aby keď si všetci boli vedomí toho, tivity, najmä v Matici slovenskej Michal Rapoš bol jediným pro- ho verejnosť a žiaci považovali za že okupanti nemajú záujem o to, v Juhoslávii, potom v Slovenskej fesorom Slovenského gymnázia skutočného riaditeľa gymnázia. aby sa slovanské národy Michal Rapoš po oslokultúrne pozdvihovali a bodení prednášal výlučvzdelávali. ne matematiku v nižších Michal Rapoš bol pred triedach petrovského profesormi osobne vygymnázia. Na gymnáziu zvaný, aby okrem propôsobil až do novembra fesorskej služby prevzal 1952, keď bol po 33-ročaj riaditeľstvo gymnázia. nom účinkovaní pre čiasV tom čase bol spometočnú rečovú porážku dzi profesorov najstarší a penzionovaný. Umrel 1. takmer jediný, ktorý ovlájúna 1955 vo včasných dal maďarčinu. V druhej ranných hodinách. Telespolovici školského roku né pozostatky zosnulé1942/1943 okupačné ho boli vyložené v slávvrchnosti nedôverujúc nostnej sieni gymnázia. tunajším profesorom za Pohreb sa tiež odbavoval riaditeľa gymnázia vymena gymnaziálnom dvonovali novú, pre toto prore. Od zosnulého sa v stredie neznámu osobu. Ako mladý profesor na novootvorenom petrovskom gymnáziu, 1922 mene gymnázia rozlúKeď po oslobodení roku čil profesor Ján Danko, 1944 prišlo k obnoveniu činnosti kultúrnej rade, pri zakladaní múzea v Petrovci, ktorý dlhé roky vyko- v mene Slovenskej kultúrnej rady na tunajšom slovenskom gymná- a pri práci miestnych ľudových nával funkciu riaditeľa školy, hoci tajomník Andrej Fekete, v mene ziu, aj Michal Rapoš spolu s ostat- organizácií (napr. plánovanie za riaditeľa úradne nikdy nebol Národného múzea správca Samuel v Petrovci ap.). V pozostalosti Michala Rapoša sa našiel aj jeho rukopis. V ňom Rapoš precízne mapuje obdobie petrovského gymnázia, ktoré dodnes, aj popri množstve uverejnených štúdií a iných prác Mladomanželia Michal Rapoš a Elena, rod. Hlaváčová v r ô z n y c h zborníkoch Matka Henrieta Rapošová, rod. Koléniová (1866 – 1955), v spoločnosti (1895 – 1969), Petrovec 1921 a publikáci- svojich synov, ich manželiek a dcéry, 30. roky 20. storočia nými profesormi bol vymenovaný ách, zostali akosi bokom a naj- vymenovaný. Príčina bola v tom, Spevák a v mene žiakov Ján Ďuriš. do služby. Od tohto vymenovania menej preskúmané. Michal Rapoš že absolvoval teologickú fakul- Michal Rapoš je pochovaný na Michal Rapoš sa znova venoval nielenže bol súčasníkom toho ob- tu. Avšak jeho práca v prospech petrovskom cintoríne. dobia, ale dôkladne poznal problematiku, ktorú popísal. V nej podáva dodnes veľa nie celkom známych údajov a spresňuje niektoré údaje v práci školy. Tie nie sú zachytené ani vo vtedajšej Michal Rapoš s Jánom Čajakom (1863 – 1944) pri kardennej tlači, tovaní počas okupácie, 40. roky 20. storočia v Petrovci lebo Národná profesorským a administratívnym jednota v tom období prestala Pohreb Michala Rapoša, Petrovec 1955 povinnostiam a postupne začal vychádzať. Kroniku Rapoš spísal

III

Mozaika A EŠTE KÚSOK TOHO, ČO NÁM BAŠČARŠIJA PONÚKA

NA CESTÁCH...

O pohostinstve a remeselníctve Samuel Medveď

sudžukice, v burekdžiniciach rôzne výrobca pálenky získal mnohé pity (štrúdle) zeljanice, krompiruše, vyznamenania. V jeho reštaurácii burek, v cukrárňach baklavu, tufa- si možno vychutnať takmer päthije, hurmašice, torty... O pohostinstve sme si pohovorili s Nedžadom Šetom, majiteľom reštaurácie Višegrad, ktorá sa nachádza v uličke Halači, takmer na vchode do Baščaršije z nábrežia rieky Miljacky. Ako hovorí, jeho rodina pochádza z Višegradu, kde mali dom, ktorý bol v občianskej vojne vypálený. Pán Šeta sa síce n a r o d i l v Holičstvo Idrizagić Sarajeve, no jeho otec vlastní veľkú plochu ovocného násť druhov tejto liehoviny a je sadu vo Višegrade. Obidvaja sú jednou zo zriedkavých objektov známi ako výrobcovia dobrej bo- tohto druhu na Baščaršiji, kde sa senskej pálenky. Na medzinárod- podávajú alkoholické nápoje. Tu ných súťažiach v Maďarsku ako si možno vyskúšať napr. slivovicu,

arajevo je viacstoročná križovatka Východu a Západu. Mnohé kultúry sa v ňom stáčali a každá zanechala pečať svojej doby. Zvyky a vkusy sa menili a prispôsobovali po stáročia. Mnohými zmenami musela byť zachytená aj sarajevská kuchyňa – gastronómia. A preto nech nás neprekvapuje, ak v nej stretneme vplyvy rakúskej, maďarskej, talianskej a zvlášť tureckej kuchyne. Sarajevo si po stáročia budovalo svoj špecifický vkus v gastronómii, aký málokde jestvuje. Recepty sa prenášali z pokolenia na pokolenie, hlavne ústnym spôsobom. Dobrá domáca kuchyňa sa zachovala vo väčšine sarajevských domácností dodnes. V sarajevskej kuchyni preto jestvujú typické slané i sladké jedlá. Baščaršija je symbolom Sarajeva, turisti z celého sveta ju roky navštevujú. Tuná aj dnes možno vidieť mnohé remeselnícke dielne, predajne, kde sa predávajú výrobky typické pre mnohé remeslá, ktoré sa zachovali dodnes. A s obchodníctvom a remeslami je spätá aj kuchyňa, čiže pohostinstvo, ktoré si po stáročia budovalo svojrázny vkus, ktorý časom získal svoju podobu typickú pre toto prostredie. A tak si v aščiniciach môžete posedieť a vypiť si typickú domácu kávu (kahvu), zajesť si kačaciu, husaciu, či chýrečnú Begovu polievku, s príchuťou bamií (vrstva strukovín). V ćevabdžiniciach grilované špeciality, ćevapy, Kaviareň a reštaurácia Višegrad ražnjići, pljeskavice,

čerešňovicu, travaricu, orechovicu, marhuľovicu, jablkovú, dulovú, malinovú, černicovú pálenku... Kvalita dobrej pálenky spočíva aj v tom, ako povedal pán Šeta, že ona musí istý čas „odležať“! „Našim hosťom, predovšetkým zo Srbska, z Chorvátska a zo Slovinska, reštaurácia ponúka hlavne tradičné bosenské jedlá a tradičné jedlá, aké si možno objednať na všetkých týchto priestoroch.“ Na záver pán Nedžad Šeta sa musel aj posťažovať, že sa práca tohto roku nedarí tak ako po minulé. Situácia súvisiaca s pandémiou Covid-19 urobila svoje. Určitý čas objekt musel byť zavretý. Žiadne subvencie štát neposkytol. Ako sme už v minulom období písali, pre turistu Baščaršija, ktorá podáva svoje čaro a špecifiká, ponúka aj tradičné gastronomické produkty. Tam nikto nezostane hladný. V samej uličke Bravandžiluk, ktorá tiahne od stredu Baščaršije po Radnicu, sa nachádza tiež niekoľko reštaurácií reprezentačného druhu. Sú to predovšetkým ćevabdžinica Petica, ktorú ešte dávno otvoril Asim Ferhatović, futbalová legenda bývalej Juhoslávie, a teraz je vlastníctvo

Nedžad Šeta, majiteľ reštaurácie

HLAS ĽUDU | 3. 10. 2020 • 40 /4927/ sladkostí, dostať tu ratluk, viac druhov kávy a ćeten-alvu. Dobrú sarajevskú zmrzlinu a iné sladkosti si možno vychutnať v chýrečnej cukrárni Carigrad. Duch a pulz baščaršijského života vedia najlepšie prezentovať jeho dobrí znalci, ktorí tu pracujú už desaťročia. A to napríklad holič Naser Idrizagić a obchodník Senad Dizdarević. Pán Idrizagić má svoje holičstvo nad srdcom Baščaršije pred samým Sebiljom na vchode do uličky Senad Dizdareivć, majiteľ odevníctva na Kovači (z tejto uličky hlavnej baščaršijskej ulici na cestu slávy ináč vykročila známa rocjeho rodiny. Vedľa nej je tu i gril ková skupina Bijelo dugme). On je Mrkva, potom Hodžić 2, ako i Bo- predsedom remeselnícko-podnisanska kuća pod názvom Steak kateľskej komory v Kantonálnom house majiteľky známej speváčky meste Sarajevo. Ako povedal, Branky Sovrljićovej. Blízko je aj holičstvá vždy predstavovali predajňa známych orientálnych kultové miesta, kde sa mohlo

Ćevabdžinica Hodžić 2 – Bravandžiluk

Chýrečné ćevapy

Teľací rezeň na šampiňónoch

Niektoré kaviarne počas Covidu-19 boli zavreté

prečítať si noviny, vypiť i kahvu, podebatovať, poklebetiť, zbadať, čo v čaršiji nového. Remeslom sa zaoberá od roku 1987. Ešte počas tureckého impéria holičstvo bolo prestížne remeselnícke povolanie. Byť pekne ostrihaný, oholený nepredstavovalo iba dôvod hygieny, ale i hrdosti, pôžitku a kultúry. Posedieť si takto pred cukrárňou je merak (pôžitok) Je to kreatívne remeslo. Dnes košikári, obchodovali aj s perím, veľmi populárne u mladých ľudí. mnoho cestovali. Dnes má malú Na druhej strane pán Dizda- predajňu odevu, hlavne športorević nás oslovil predovšetkým vých tričiek, baretiek a čiapok. dobrým poznaním aj života vo A je to ešte len malý kúsok Vojvodine, nezabudol spomenúť toho, čo nám Sarajevo a BaščarBáčsky Maglić..., že poznal vraj šija ponúkajú. O inom možno aj majstra Gustáva Hašku. Pre- neskoršie... cestoval aspoň polovicu bývalej Juhoslávie. Jeho predkovia boli

Baklava

Baklava, hurmašice a torty

Mozaika 160 ROKOV OD NARODENIA KRISTÍNY ROYOVEJ

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Najprekladanejšia slovenská spisovateľka Miroslav Pap

V dôsledku častých kontaktov otca farára s ostatnými farármi a kazateľmi mala k dispozícii početnú literatúru, ktorá zanechala stopu v jej duchovnom cítení. Napríklad strýc Pavel Roy sestrám dostavoval náboženský časopis Betánie.

cítiť aj v rodine Royovcov. Kristína Royová bola jednoznačne spätá s protestantizmom, lebo vyrastala v evanjelickej rodine, no často kritizovala cirkev a jej dogmatické základy. Podporovala viac ekumenický potenciál

štúrovci a vplývala na kňazov, ktorí skôr plnili funkciu vzdelávaciu než duchovnú. Bola podporovateľkou duševného obrodenia (nie národného), presnejšie pietizmu – hnutie v protestantizme, ktorého základom bol návrat k rozvoju osobnej zbožnosti a život podľa Písma. Hoci bola evanjeličkou, často sa stretávala s odporom evanjelickej cirkvi, ktorá celkom nepodporovala pietizmus. Po návrate z Prahy, kde sa stretla s početnými kazateľmi a predstaviteľmi kresťanských spoločností, sa v roku 1907 podieľala na založení Útulné pre deti, siroty, starých a chorých ľudí. Potom iniciovala založiť nemocnicu s prvou slovenSestry Royové s rodičmi skou diakoniou

odina Royová zo Starej Turej v cirkevných kruhoch, ale aj v širších vrstvách je veľmi známa. Ide o rodinu, ktorá nechala hlbokú stopu v určitom zmysle v evanjelickej cirkvi a neskôr aj v abstinenčnom kresťanskom spolku Modrý kríž. Dve sestry Royové Mária a Kristína aktívne pôsobili v kresťanských spoločenstvách, kde presadzovali podstatu kresťanstva a duchovné obrodenie. Svojimi tvorivými schopnosťami sa predsa odlišovali. Mária skladala piesne s náboženskou tematikou a Kristína bola skôr náboženskou spisovateľkou. Pôvodne pochádzali z evanjelickej rodiny od oca evanjelického farára a štúrovca Augusta Roya a matky Františky. August Roy bol tiež synom evanjelického farára Jána Roya a od roku 1847 farárom v Starej Turej. Odhaduje sa, že rodina matky Františky Royovej, rodenej Holubyovej, patrila k hnutiu prívržencov Kristína Royová v pokročilom veku kalvinizmu – hugenotov, ktorá sa po nátlakoch vo Francúzsku usadila na Slovensku. Jej otec bol lubinský farár Juraj Holuby. August a Františka mali spolu päť dcér – Máriu, Kristínu, Boženu, Jaroslavu a Ľudmilu. Rodinná výchova postavila a usmernila základ myslenia všetkých dcér. V príspevku sa pritom budeme orientovať iba na Kristínu Royovú. V aktuálnom roku je to presne 160 rokov od jej narodenia. No sestry Royové je ťažko odlúčiť od seba. Takmer všetky náboženské, diakonické, ekumenické a humanitárne činnosti realizovali spoločne. Kristína Royová sa narodila 18. augusta 1860 v Starej Turej, kde v podstate pôsobila aj celý život s menšími prestáv- Ako začínajúca ekumenistka Kristína Royová v kruhu prvých Sloveniek diakoniek kami, počas dlhších misijných ciest do zahraničia. Jej život sa úzko spájal s jednoduchým žiStaroturiansky kraj bol v re- a jej kritika nebola teologická, (1912), sirotinec Chalúpka (1926) votom v Staroturianskom kraji, volučných rokoch 1848 – 1849 ale skôr etická. Postavila sa proti a starobinec Dom bielych hláv ktorý bol v tom čase poznačený poznačený etnickou a konfesi- udomácnenému racionalizmu (1933). Treba však aj spomenúť, analfabetizmom a alkoholizmom. onálnou hrdosťou, ktorú bolo či Hegelovej filozofii. Tú priniesli že sa pričinila aj o vznik Spolku

HLAS ĽUDU | 3. 10. 2020 • 40 /4927/ evanjelickej diakonie Vieroslava, v ktorom sa väčšinou usmernila tinou, sa stalo najprekladanejšie ktorej zdravotné sestry pôsobili práve na jeho zánik a komentár dielo slovenskej literatúry. Vďaka po celom Slovensku. evanjelických farárov v Juhoslávii tomuto dielu sa stala Kristína RoyoPri sestrách Royových je azda na Modrý kríž. vá najprekladanejšou slovenskou najznámejšie, že v roku 1877 zaKristína Royová bola známa spisovateľkou dodnes. Odhaduje ložili v Starej Turej Abstinenčný svojou ekumenickou činnosťou sa, že je toto prvé slovenské dielo a dobročinný spolok Modrý kríž, a účasťou v rôznych misiách aj preložené do čínskeho jazyka, čiže ktorého pôvod nachádzame vo na iných kontinentoch. No nie iba podľa predpokladu literárnych Švajčiarsku. Prostredníctvom ekumenickou a obrodeneckou vedcov táto publikácia je dodnes Modrého kríža bolo reflektované duchovné obrodenectvo. Veľmi rýchlo sa Modrý kríž začal šíriť po celom Uhorsku, dokonca aj na Dolnej zemi. Spolok bol založený napríklad v Kovačici, Kysáči, Pivnici, Starej Pazove, Padine, Šíde, Erdevíku, Báčskej Palanke, Iloku. Cieľom tohto kresťanského spolku bolo dodržiavanie 5 pravidiel: každodenne čítať Bibliu, 2. žiť podľa Písma, 3. usmerňovať ľudí ku Kristovi, 4. znášať aj potupu pre Neho, 5. zriecť sa alkoholu. Pre rýchlejší nárast záujmu o tento spolok a nárastom jeho členov sa v jednotlivých slovenských dedinách na Slovensku dokonca zatvárali aj krčmy. Boli to väčšinou evanjelici, ktorí akoby konvertovali Pri tvorbe spevníka do tohto, vtedy štátom neuznaného spolku. Členovia sa pomerne často stretávali po činnosťou sa zaujídomácnostiach, modlitebniciach, mali sestry Royové. či dokonca poliach. Boli predovšetkým Treba však skonštatovať, že za- orientované aj na loženie tohto spolku, jeho rozšíre- umeleckú tvorbu. Mánie a život podľa pravidiel spolku ria na skladanie nonebol jednoduchý. Sestry Royové vých náboženských sa stali terčom útoku cirkvi, štá- piesní a Kristína bola tu, inteligencie, mládeže a iných viac orientovaná na ľudí, ktorí ich vnímali ako sektu literatúru, hoci občas a nebezpečenstvo. Na mladých aj ona komponovala. členov Modrého kríža bolo čas- Sestry Royové sa prité aj fyzické útočenie. No predsa činili o vznik spevníka spolok fungoval a veľmi rýchlo sa Piesne sionské (1906), šíril po celej krajine. Hnutie sestier ktorého piesne čerRoyových priviedlo k obráteniu pali aj protestantské množstva ľudí – učiteľov, kazate- spevníky. Samotná ľov, spisovateľov a iných. Kristína Royová do Po ukončení druhej svetovej spevníka prispela vojny, presnejšie po politických 58 melódiami, 114 zmenách v roku 1948, predstavi- textami a 100 pretelia režimu zakázali Modrý kríž. kladmi z nemčiny. Členovia tohto hnutia si museli Piesne sionské možnájsť útočište v iných cirkevných no považovať za prvý spoločenstvách. Niektorí sa vráti- kresťanský spevník. li späť do evanjelickej cirkvi, iný Obľubu si našiel aj zase do Cirkvi bratskej (ktorá je aj medzi veriacimi na S pracovníkmi Modrého kríža dodnes najpribližnejšia Modrému Dolnej zemi. Harkrížu), či dokonca aj do Metodis- monizáciu jednotlivých piesní mal preložená do 31 jazykov. Keď sa tickej cirkvi. na starosti švajčiarsky skladateľ pozrieme na Royovej bibliografiu, O Modrom kríži písala príspe- Félix Bovet. zistíme, že tá počíta ešte ďalších 76 vok Katarína Verešová v čísle 49 z Rojovej dielo Bez Boha na svete, próz. V roku 1879 napísala svoju roku 2013 týždenníka Hlas ľudu, ktoré bolo v podstate aj jej prvo- prvú báseň Slovo Kristovo.

Ako to literárny vedci tvrdia – ak chcete spoznať Kristínu Royovú, mali by ste prečítať jej autobiografický román Za svetlom a so svetlom. V ňom opisuje, ako sa dostala k viere a čo ona pre ňu znamená, a druhá časť románu je viac usmernená na zosumarizovanie určitých príbehov, ktoré definujú začiatky obrodenectva na Slovensku. V tomto sa čitateľ dozvedá, s akými problémami sa stretali členovia novovzniknutého hnutia. Medzi ďalšie najčítanejšie knihy patria: V slnečnej krajine, Za vysokú cenu, Ako kvapôčka putovala, Keď život začínal – Slnečné dieťa, Bludári, Za presvedčenie, Traja kamaráti a iné. Michal Slavka, pôvodom z Kysáča, ktorý do Starej Turej prišiel v roku 1947, určitý čas žil na evanjelickej fare, v ktorej sa narodili sestry Royové. Tento publicista, historik, literárny kritik a básnik celý život zasvätil štúdiu života a diela sestier Royových. V rámci výskumu zanechal bohatý fond štúdií, ktoré detailne rozpracovávajú ich dielo. Kristína Royová pritom mala a dodnes má mnohých kritikov jej diel. Často bola podceňovaná, degradovaná a neuznaná. No jej potenciál skôr spoznali v zahraničí ako doma. Práve najväčšie úspechy zožala v zahraničí, prevažne v európskych štátoch, kde jednotlivé vetvy podobných obrodeneckých hnutí boli veľmi rozšírené. Ešte dnes by sa dalo povedať, že tvorba Kristíny Royovej je neprebádaná a dostatočne ocenená. Jej dielam sa tešili aj dolnozemskí Slováci, ktorí s pôžitkom čítali jej tvorbu. Hoci ako zakladateľka Modrého kríža bola často kritizovaná evanjelikmi, jej tvorba bola práve nimi aj veľmi obdivovaná. Bola spisovateľkou jednoduchého ľudu a vzorom viery. Jasným odkazom sa prihovárala čitateľom a usmernila na rozjímanie. Azda najlepšie Kristínu Royovú vystihol teológ Ján Kvačala v Cirkevných listoch z roku 1903: „Je to perla, akých i v druhých literatúrach niet mnoho.“ Kristína Royová dokončila svoj život 27. decembra 1936 v Starej Turej, kde je aj pochovaná. (zdroj: Zlatý fond; časopis pre humanitné vedy Ostium; foto: Zlatý fond)

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

ZDRAVÁ A ŠTÍHLA

Suroviny: 2 menšie baklažány, 4 väčšie paradajky, 150 g tvrdého syra, soľ, vajcia, strúhanka. Na bešamelovú omáčku: 50 g margarínu, 3 – 4 lyžice múky, 3 – 4 dl mlieka, soľ Takto sa to podarí: Baklažány umyjeme a pokrájame na kolieska s hrúbkou asi pol cm. Kolieska nasolíme a necháme ich odležať asi 15 minút. Potom z nich pomocou papierovej servítky odsajeme prebytočnú vodu a obalíme v trojobale, čiže v múke, vo vajci a v strúhanke. Jednotlivé kúsky vypražíme v oleji z oboch strán. Nakoniec necháme z baklažánov stiecť prebytočný olej na papierovej podložke. Paradajky obaríme vo vode, ošúpeme a nakrájame na kolieska. Do vymastenej a strúhankou vysypanej ohňovzdornej misy skladáme vypražený baklažán, paradajky a zalejeme bešamelovou omáčkou. Posypeme nastrúhaným tvrdým syrom. Postup opakujeme, kým nestrovíme všetky suroviny. Končíme omáčkou a nastrúhaným syrom. Lasagne dáme do rúry vyhriatej na 200 ºC, potom temperatúru znížime na 180 ºC a zapekáme orientačne 30 až 40 minút, čo závisí od rúry. Bešamelová omáčka: Do rozohriateho margarínu pridáme múku. Miešame asi 2 – 3 minúty. Nakoniec za stáleho miešania postupne prilievame studené mlieko a povaríme 20 minút. Osolíme a prípadne pridáme aj iné koreniny podľa chuti. Foto: E. Šranková

a štyri jablká si dajte jedno exotické mango a odhaľte tajomstvo sezónneho stravovania. V lete častejšie dostávame chuť na šalát ako na sviečkovicu. Prečo je to tak? Príroda to zariadila veľmi dobre. Žiada sa nám šťavnaté ovocie či chutný zeleninový šalát, ktorý hrá farbami a je bohatý na vodu, vitamíny a minerály. Tie v lete potrebujeme ako ochranu pred UV žiarením a stratami vody pri potení. Nežiada sa nám ani toľko energie, pretože tepelné straty organizmu sú menšie. Stačí nám aj menej tuku. Veľmi vhodný je melón, ktorý je bohatý na vodu. MOZOG NIE JE V LETE HLADNÝ To znamená, že naše chute závisia od ročného obdobia a počasia? Náš organizmus vníma teplotu prostredia, v ktorom sa nachádza. Chlad stimuluje centrá pre príjem potravy. Chladové podnety podporujú hlad a zvýšená vonkajšia teplota pôsobí na náš apetít tlmivo. Vo vysokých horúčavách strácame chuť do jedla, pretože tak je to zariadené v mozgu. Zmeny teploty registrujú vnútorné termoreceptory v mozgu, ktoré sa podieľajú na krátkodobej aj dlhodobej regulácii príjmu potravy. V zime sa ukladá zásobný tuk, čím dochádza k lepšej tepelnej izolácii organizmu. V lete potením stráca organizmus vodu spolu s minerálnymi látkami a vitamínmi. Odporúča sa preto zvýšiť denný príjem vitamínov skupiny B, vitamínu C, vápnika, horčíka, sodíka a organických kyselín. ČO JE KEDY VHODNÉ Vhodné je vyberať si jedlá s vysokým obsahom vody – ako sú rôzne polievky, čerstvé zeleninové šaláty s paradajkami. Naopak, nevhodné sú alkoholické nápoje a ťažké jedlá. Pri náročnejšie stráviteľných pokrmoch, ako je segedínsky guláš, sa veľa energie spotrebuje na trávenie jedla a unaví vás to. Vyčerpávate sa aj pitím studených nápojov. Čím chladnejšie potraviny a nápoje budete počas horúčav prijímať, tým viac sa budete potiť. Telo vyrovnáva teplotu vnútri organizmu, a tak bude chladný nápoj v tele prirodzene otepľovať. Preto

Zeleninové lasagne Ako jesť podľa počasia? (1)

v Afrike pijú neuveriteľne osviežujúci horúci mätový čaj a nie ľadovú kolu. SEZÓNNE POTRAVINY SÚ NAJ Telu sa prirodzene žiada, čo v danom období dozrieva alebo kvitne. Platí to hlavne pre jarné, letné a jesenné mesiace. Čerstvo dozreté potraviny majú najvyšší obsah mikroživín a sú najkvalitnejšie. Akákoľvek úprava potravín na dlhšie skladovanie istým spôsobom narúša ich zloženie. Čo teda robiť, aby nám vitamíny počas roka nechýbali? Kým v lete získavame vitamín C z drobného bobuľového ovocia, v zimnom období je skvelá kvasená kapusta alebo kivi. Tým, že vieme zeleninu a ovocie uskladniť aj na zimu, v kombinácii s dovozom potravín z exotických krajín si počas celého roka zabezpečíme dostatok potrebných látok a ostaneme fit. Ale sezóna u nás ponúka široké spektrum potravín najmä od jari do jesene. Ide hlavne o zeleninu, ovocie a bylinky. Na jar si vyberáme najmä pažítku, reďkovku, žeruchu, mätu, bazalku, petržlenovú vňať alebo z ovocia máme už v máji čerešne. AKO SI VYBERAŤ Chceme čerstvosť, čo ak nemáme vlastnú záhradku? Bylinky sa dajú pestovať aj v domácom prostredí, v byte na okne. Môžete mať vždy poruke čerstvú bazalku, mätu, žeruchu, pažítku, medovku, petržlenovú vňať. Alebo si môžete doma vypestovať aj „mikrogreens“ a obohatiť si jedálny lístok klíčkami horčice, kapusty, slnečnice a podobne. Týmto spôsobom prijmete do tela omnoho viac potrebných vitamínov a minerálov. Sú domáce potraviny zdravšie? Najlepšie sú lokálne, voňavé, chemicky neošetrené potraviny z vlastnej záhradky alebo od overeného farmára vypestované na kvalitnej pôde. Nie je to ani tak o tom, či sú paradajky zo Španielska alebo zo Slovenska, ale v akých podmienkach sa pestovali a dopestovali. Správna otázka je, či je pôda dobre pripravená, aby im zabezpečila správne živiny. Vplýva na to aj počasie, kvalitná voda na polievanie, hnojivá či postreky.

O ZDRAVÍ

Chyby, ktoré robíte pri pití kávy

áva je na jednej strane priam čarovný nápoj, znižuje riziko demencie, urýchľuje metabolizmus a zvyšuje energetickú hladinu. No jej benefity môžete zmariť, ak si ku káve pridáte niečo nevhodné. Pijete kávu ihneď po prebudení. Prvých pár hodín po prebudení je vaša hladina stresového hormónu kortizolu na najvyššej úrovni, a ten vám dodáva prirodzenú energetickú podporu.

To je dôvod, prečo sa mnohí odborníci zhodujú na tom, že najlepší čas na prvú kávu je niekedy medzi 10. a 12. hodinou, kedy začína hladina kortizolu klesať. Prijímajte kofeín až vtedy, keď ho najviac potrebujete. Pijete jej príliš veľa. Zdravé je, ak denne vypijete maximálne 5 – 6 šálok kávy, ktoré zodpovedajú približne 400 miligramom kofeínu. Ak je to viac, môžete si časom privodiť

Mozaiku číslo 253 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

problémy, ako sú vysoký krvný tlak, diabetes, úzkosť alebo reflux. Pridávate si príliš veľa cukru. Jednou z najlepších výhod kávy je, že stabilizuje hladinu cukru v krvi a znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Ale čo keď pridáte cukor? Ak je to len s mierou, nič sa nedeje a tieto benefity by sa mali zachovať. No niektorí odborníci apelujú na to, aby ste cukor radšej vynechali.

Kultúra PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ 2020

Jubilejných 25 rokov festivalu Jaroslav Čiep

ohto roku v Báčskom Petrovci divadelníci jubilovali organizovaním 25. festivalu Petrovské dni divadelné. Na úvod si dokumentárnou výstavou o PDD sprítomnili aj historický 27. august 1866 a prvé divadelné predstavenie v Petrovci. Potom Slovenské vojvodinské divadlo v rámci repertoáru PDD dvakrát premiérovo

lica Teátra v plienkach Detského divadla zo Subotice v réžii Rity Bartalovej-Kissovej. Toto „plienkové divadlo“ je prvé tohto druhu v Srbsku. Vo štvrtok 24. septembra sa petrovskému obecenstvu v spoločnej koprodukcii predstavili herci z Nového Sadu s muzikálom Vlasy (Hair) autorov Jamesa Radoa a Gerome Ragniho. Tento slávny broadwayský muzikál, ktorého text formoval Robert Lenard podľa kultového filmu Miloša Formana, režíroval hosť z Maďarska Peter Teli-

Novosadský mládežnícky muzikál Vlasy

stanoveným normám. Nezdôrazňujú sa individuálne okolnosti, skôr má hra univerzálny význam. Na nasledujúci deň, v piatok 25. septembra, z javiska SVD premietali nahrávku predstavenia Na konci... v produkcii Divadla Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena. Na motívy života a diela J. G. Tajovského špeciálne pre DJGT hru napísala Katarína Mišíková-Hitzingerová a pod réžiu sa podpisuje Kamil Žiška. V tejto historicko-dokumentaristickej dráme účinkovali: Daniel Výrostek, Dominika Výrosteková-Misárová,

Divadlo J. G. Tajovského sa hrou Na konci poďakovalo patrónovi divadla

ňanina prišlo do Petrovca s dvoma predstaveniami. Predpoludním zahrali predstavenie pre deti Igora Bojovića Červená čiapočka v réžii Biljany Vujovićovej. Účinkovali Tatjana Baraćová a Miroslav Maćoš. Napokon na záver festivalu divadlo zo Zreňanina uviedlo aj hru Petra Weissa Pán Mokinpot v réžii Ľuboslava Majeru, ktorý sa podpísal aj pod ideové riešenie scénografie a kostýmov. Pán Mokinpot alebo Vyslobodenie z utrpenia je slovne rýmovaná činohra. Na javisku sa rodí príbeh utrpenia malého človiečika, kde Mokinpot iracionálnou hrou vyššej moci je neprávom uväznený, čelí strate zamestnania, rozpadu manželstva, je odsúdený

Majerov zreňaninský Pán Mokinpot

uviedlo aj novú inscenáciu Profe- haji. V predstavení účinkovalo dva- Vladimír Rohoň, Richard Sanitra, bojovať a hľadať spravodlivosť. Je sionál, ako aj reprízu vlaňajšieho násť hercov z Divadla mladých, z Anita Krepčárová-Šafáriková, Bar- zbavený všetkého, čo robí človeka predstavenia Svæty za dedinou. Újvidéki Színház a desať študentov bora Špániková a Ján Marcinek. V človekom. Bezmocnosť je jeho Z domácich profesionálnych di- herectva z Novosadskej akadémie lyrickej hre o osudových stretnutiach dominantný stav a je neschopný vadiel sa najprv predstavilo Ná- umení. Choreografiu celého mu- a rozlúčkach patróna zvolenského zmeniť čokoľvek. Predstavili sa rodné divadlo zo Jovan Torački, Sombora s dynaMirko Pantelić, mickou komédiou Nataša Ilinová, Tenor na roztrhanie. Dragan ĐorđeKeďže zahraniční vić, Stefan Juahostia do Srbska nin, Jovica Jašin, nepricestovali, ich Milan Kočalović, predstavenia preMiljan Vuković, mietali na plátne – Nataša Lukoako prvú nahrávku vićová, Jelena predstavenia pre Šneblićová-Živdeti Stvorenie v kovićová, Zvonpredvedení Staréko Gojković a ho divadla Karola Národné divadlo Tošu Jovanovića zo Zreňanina Probudilica Teátra v plienkach Detského divadla v Milan Kočalović. Spišáka z Nitry. a ich Červená čiapočka V mene orgaSubotici Riporty z týchto nizátorov PDD predstavení sme uviedli v pred- zikálu mal na starosti Peter Kovač divadla, ako znie podnázov hry, riaditeľka SVD Viera Krstovská s poGeržon a hercov naživo sprevádzal „režisér svojou osobitou poetikou ľutovaním konštatovala, že na 25. chádzajúcom čísle Hlasu ľudu. V pokračovaní festivalového orchester pod vedením Davida prepojil moderné výrazové pros- PDD sa už vopred avizovaným repertoára malí divadelní nadšenci Klema. Mladý herecký kolektív po triedky s prvkami ľudového divadla a prisľúbeným divadelníkom zo z Petrovca a okolia so svojimi ro- premiére vlani v decembri a potom a preniesol tak na divadelné dosky Slovenska nepodarilo prísť, ale dičmi mali v utorok 22. septembra po nútenej polročnej odmlke bol vzácny kúsok našej minulosti“. napriek neprajnej situácii festival V posledný festivalový deň, v opodstatnil svoju existenciu. možnosť pozrieť si dvojjazyčné doslova „hladný hry“ a na javisku gestikulačno-spevavé predsta- proste žiaril energiou. V muzikáli sobotu 26. septembra, Národné venie pre batoľatá a deti Probudi- dominuje duch boja a vzbury proti divadlo Tošu Jovanovića zo ZreFoto: z archívu SVD • KULTÚRA •

40 /4927/ 3. 10. 2020

Kultúra 4. SLOVENSKÝ VÝTVARNÝ TÁBOR V KULPÍNE

Vďaka slnku a talentu Katarína Gažová

radične už tretíkrát po sebe týždeň pred Predslávnosťovými dňami v Kulpíne, ktoré sa roky usporadúvali v posledný júlový víkend, kulpínski matičiari organizovali výtvarný tábor. Obrazy namaľované počas tábora účastníci

demickí, aj insitní maliari. V prírodnej tvorivej dielni ich privítali predseda MOMS v Kulpíne Pavel Gaža a predseda Výtvarnej skupiny KEBY... evanjelický farár Vladimír Grňa. Predseda MOMS sa pri tejto príležitosti poďakoval vedúcim Muzeálneho komplexu v Kulpíne, že aj tohto roku umožnili účastníkom

Spoločná fotka účastníkov a organizátorov tohtoročného tábora

venovali organizátorom a potom slávnostne počas PDvK bola otvorená výstava tých obrazov. Tohto roku pre špecifické podmienky, ktoré nastali v dôsledku pandémie, výtvarný tábor bol odkladaný a v

výtvarného tábora tvoriť v tomto jedinečnom priestore. Realizáciu tohtoročného tábora finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Matica slovenská v Srbsku. Zároveň pripomenul, že

Hostka Anna Nosálová zo Selenče sa s potešením zúčastnila v tvorivej dielni v Kulpíne

netradičnom období v sobotu 26. septembra MOMS v Kulpíne ho usporiadal po štvrtýkrát. Podobne ako aj po minulé roky využitý bol areál parku kulpínskeho múzea ako vhodný priestor na tvorbu. Na tábore sa zúčastnili aj aka-

www.hl.rs

skutočnosť, že prvý výtvarný tábor v Kulpíne bol v roku 2017. Tohtoročný je štvrtý a tie štyri podujatia porovnal ku štyrom nohám na stoličke, ktoré tvoria jedno upevnenie aj v týchto neistých časoch. Poukázal zároveň na Božiu moc, ktorá v ten deň umožnila pekné slnečné počasie, aby sa mohlo pracovať a tvoriť vonku v prírode. „Božou milosťou je aj to, že tí, ktorí sa zoskupili na tábore, majú dar od Boha, aby mohli a vedeli tvoriť. Človek sa nemôže naučiť maľovať a kresliť, robiť sochy, ale to je zasa talent, Boží dar. A ten talent treba využívať a zveľaďovať. Pekne je, aby sme sa aspoň raz do roka stretli, spolupracovali a vymieňali si navzájom skúsenosti. Teda predovšetkým dnes ďakujeme Bohu za slnko a za talenty.“ Organizátori pre účastníkov tábora pripravili materiál potrebný na tvorbu, ako aj občerstvenie. Na tohtoročnom tábore v Kulpíne sa zúčastnili: Branislav Ga-

Vrbovský, Vladislav Medovarský a Daniel Zelenák z Kulpína. Dvaja mladí umelci Blanka Gažová a Igor Červeni, študenti architektúry a urbanizmu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, sa tiež zapojili do tejto výtvarníckej akcie. V ten deň totiž tvorili v Bratislave a svoje práce zašlú do Kulpína.

Predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža (sprava) a predseda Výtvarnej skupiny KEBY... Vladimír Grňa

Podľa slov organizátorov obrazy vytvorené minulú sobotu budú vystavené do konca kalendárneho roka, keď bude vhodné usporiadať výstavu v Kulpíne. Každý účastník

Z petrovského združenia do Kulpína prišli tvoriť aj Anna Mučajiová a Miloslav Zaťko

je tohto roku 25. výročie založenia Výtvarnej skupiny KEBY... a v mene všetkých zablahoželal predsedovi a jej členom k tomuto pozoruhodnému jubileu. Predseda Výtvarnej skupiny KEBY... Vladimír Grňa poukázal na

Informačno-politický týždenník

lamboš z Hložian, Michal Hasík (Kulpín – Petrovec), Anna Nosálová zo Selenče, Anna Struhárová, Anna Mučajiová, Miloslav Zaťko a Ivan Križan z Báčskeho Petrovca, Zuzana Ferková a Zuzana Madacká z Kysáča a Anna Babiaková, Ján

Najmladší účastník tohtoročného tábora študent Daniel Zelenák z Kulpína

tábora vytvoril aspoň jeden obraz a odovzdal ho ako darček organizátorom tohto podujatia. Prítomných na tvorivej dielni v Kulpíne navštívil a ich tvorbu si pozrel aj výtvarný kritik Vladimír Valentík z Petrovca. • KULTÚRA •

Z ČINNOSTI VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Štipendiá pre stredoškolákov R

ozhodnutím Komisie pre ska, Valentína Hudecová, Emília Štipendium získali aj títo žiaci štipendiá na elektronickom Gániová, Martin Ján Javorník, kovačického Gymnázia Mihajla zasadnutí zo 14. septembra Tijana Adámeková, Ema Pudel- Pupina: Jarmilka Hriešiková, Una bol vypísaný súbeh na finančnú ková, Jana Opavská, Martin Pekár, Brtková, Marek Karkuš, Ivan Petpodporu pre stredoškolákov. Na riadnom zasadnutí, ktoré sa konalo v priestoroch NRSNM 24. septembra, komisia rozhodla udeliť štipendium 27 stredoškolákom (z celkovo 55 kandidátov) vo výške 7 000 dinárov v prvom polroku a 8 000 dinárov v druhom polroku. Štipendium sa dostane do rúk 16 žiakom Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, 10 žiakom Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici a 1 Komisia na zasadnutí rozhodovala o štipendiách žiačke strednej zdravotníckej školy v Novom Sade. Teodora Šimoniová, Daniel Miháľ, rovič, Samuel Barca, Miroslav DišNa zozname štipendistov sú Nina Medovarská, Ema Turanová, piter, Pavel Patrik Cicka, Svetlana títo žiaci petrovského Gymnázia Anna Hrubíková, Ela Faragová, Sládečeková, Zuzana Hlavčová, Jána Kollára: Katarína Ďurčian- Sára Obuchová, Jana Švecová. Marek Hriešik. Medzi štipendis-

tami je tiež Daniela Zátrochová zo Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. V pokračovaní zasadnutia komisia navrhla žiakom zapísaným do 1. ročníka stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským udeliť jednorazovú finančnú podporu v hodnote 7 000 dinárov. Súbeh na štipendiá pre slovenských študentov, ktorí študujú na fakultách v Srbsku, bude otvorený od 12. do 31. októbra 2020. Z prostriedkov, ktoré zabezpečil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa študentom slovakistiky v Novom Sade poskytne finančná podpora v celkovej výške 800 eur. Výbor pre vzdelávanie NRSNM

LITERÁRNY TÁBOR RUMA 2020

Sriem ako literárna križovatka

Anna Lešťanová

pisovatelia zo Sriemu boli vo fókuse štvrtého Literárneho tábora Ruma 2020, ktorý sa konal v dňoch 14. až 17. septembra pod názvom Sriem ako literárna križovatka. Organizátorom

tohto podujatia, ktoré afirmuje písané slovo, je Mestská knižnica Atanasija Stojkovića v Rume, za podpory Obce Ruma a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Aj štvrtý literárny tábor sa usporiadal so zámerom reprezentovať vysoké dosahy modernej srbskej literatúry a má prispieť i k tomu,

Účastníci Literárneho tábora Ruma 2020 • KULTÚRA •

aby knižnice boli živé a navštívené priestory a nie múzeami kníh. Avšak tohtoročný Literárny tábor Ruma 2020 sa konal za daných vymenených okolností pre aktuálnu epidemiologickú situáciu zapríčinenú koronavíru-

Medzi desiatimi účastníkmi bola aj Milena Severovićová zo Starej Pazovy

som. V uplynulých troch rokoch spisovatelia – účastníci tábora navštevovali sriemske obce a každý večer sa predstavili obecenstvu na literárnom večierku v inom prostredí. Tohto roku účastníci tábora pracovali v príjemnom ovzduší vo výletnom stredisku Borkovac, vzdialenom iba 3 kilometre od Rumy, s uctievaním všetkých preventívnych opatrení. Literárny tábor Ruma 2020 zoskupil desiatich spisovateľov zo všetkých sriemskych obcí. Účastníkmi boli Đoka Filipović, Todor Bjelkić, Milena Severovićová, Željka Avrićová, Slađana Milenkovićová, Dragorad Dragičević, Nedeljko Terzić, Simo Potkonjak, Radovan Drljača a Radivoj Prokopijević-Proka. Každý deň na panelovej diskusii hovorili na inú tému a v posledný deň trvania tábora tlačou vyšiel aj zborník prác. Foto: z archívu ĽK Dositeja Obradovića v Starej Pazove

40 /4927/ 3. 10. 2020

Kultúra PRIPRAVUJÚ KNIHU O PAVLOVI CHRŤANOVI Z KYSÁČA

Čoskoro v tlači Elena Šranková

taký mesiac vyjde tlačou kniha Pavel Chrťan Master Chef Carving autora Martina Prebudilu. Idea napísať túto knihu sa podľa slov autora zrodila vlani, 3. augusta, na vernisáži prvej samostatnej výstavy carving umenia v Slovenskom národnom dome v Kysáči. Na otázku, ako sa rozhodol urobiť takúto knižku, autor Prebudila odpovedá: „Na výstave v Kysáči som pocítil, že sa za tým skrýva hodne materiálu, že je to atraktívne, svojrázne, originálne a v našich dolnozemských krážoch na svoj spôsob aj unikátne. Nejde tu len o ,gastro umenie’, ale aj o istý druh sochárstva. Pavlovo umenie nielen vyrezávania, ale aj výroba zeleninových aranžmánov, ako i omaľovanie tanierov a tekvíc prispieva i k zachovávaniu našich zvykov, obyčajov a k prezentovaniu toho najkrajšieho, čím sa môžeme pochváliť.“

výstave tak v novinách, ako i na portáloch. V podstate sme chceli zmapovať doterajšiu dlhoročnú tvorbu Pavla Chrťana, jeho aktívne zaoberanie sa nielen gastro kuchárstvom, ale aj carvingom, svojráznym umením, ktoré je na našich priestoroch ešte relatívne nové, i keď vo svete má dlhú tradíciu.“ Od Prebudilu sa dozvedáme aj ďalšie detaily o pripravovanej

Zároveň Prebudila hovorí, že pri príprave tejto publikácie najťažšie bolo zabezpečiť fotografie. „Fotografie nerobil len jeden fotograf a veľká vďaka patrí takmer desiatim fotografom, čo profesionálnym, čo amatérom, tiež novinárom, ktorí poskytli fotografie do tejto knihy. Vďaka patrí aj tým, ktorí o Pavlovi doteraz uverejňovali príspevky, a to boli nás týždenník Hlas ľudu, časopis Rovina, tiež gastro magazíny, novosadský Dnevnik a hodne toho Pavel Chrťan (vľavo) a Martin Prebudila ešte raz pozerajú verziu pripravenú do tlače povedali aj jeho priatelia carving majstri a kolegovia z gastro ob- publikácii: lasti, ako napríklad Saša Mišić, „Kniha je písaná po slovensky akademik Milijan Stojanić, Đorđe a do tlače ju odovzdáme začiatSekulić. V knihe sme použili aj kom októbra. Vyjde v náklade texty z otvárania výstavy carving 500 kusov, má 120 strán v plnom umenia, príspevky uverejnené po kolore a tvrdú obálku. Možno sa

V RÁMCI KALEIDOSKOPU KULTÚRY V NOVOM SADE

Druhá výstava Art Body Art Danuška Berediová-Banovićová

o realizácii prvej výstavy projektu Art Body Art v auguste tohto roku v Kultúrnej stanici Svilara v Novom Sade v týchto dňoch sa v galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny (SULUV) prezentuje druhá časť tohto projektu na výstave 9 umeleckých prác z oblasti novej mediálnej umeleckej praxe. Projekt Art Body Art je koncipovaný tak, aby prostredníctvom multimediálnych umeleckých jazykov skúmal, podporoval a rozvíjal umelecké projekty, ktoré sa zaoberajú fenoménom pohybu. Na aktuálnej výstave je napr. zaujímavá „participatívna inštalácia“ autora Danila Prnjata pod názvom Ako funguje družstvo?. Na realizáciu tohto umeleckého experimentu

www.hl.rs

sú potrebné najmenej dve osoby, ktoré spoločne majú organizovať prácu na reparácii starej lampy, majú navrhnúť cenu nového produktu a rozmýšľať o spôsobe získania profitu. Hlavnou úlohou je, aby sa pokúsili naštartovať sebestačný proces výroby, ktorý je založený na reparácii starého nábytku a vytvára vzťahy založené na sociálnej a ekonomickej rovnosti. Práca Dve opice autora Vuka Ćuka ukazuje na moment v období, v ktorom žijeme – antropocén. Toto nové obdobie charakterizujú globalizácia, vývoj technológie, pandémia, globálne otepľovanie, významné geopolitické zmeny... Autor kladie otázku, či je tento nový svet plný obmedzení a hrozieb, alebo je to vlastne niečo, čo sami vytvárame pre seba a čo nám uľahčí život v budúcnosti.

Informačno-politický týždenník

Táto výstava trvá do 9. októbra a predstavuje úvod do hlavnej časti projektu – medzinárodnej výstavy Art Body Art zaplánovanej na nasledujúci rok, keď Nový Sad bude európskym hlavným mestom

v budúcnosti urobí i srbská verzia v inej podobe, ale pripravená kniha je určená predovšetkým vojvodinským Slovákom a iste bude zaujímavá i čitateľom a odborníkom z tejto oblasti aj na Slovensku. Knihu podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vo veľkej miere mali pochopenie aj v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v čele s riaditeľom Vladimírom Francistym, s ktorým sme sa dohodli, že koncom októbra v ich organizácii a na ich pôde, v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, bude prvá prezentácia tejto knihy a výstava carving umenia Pavla Chrťana, kde by priamo aj vyrezával, čiže ukázal jeho umenie.“ Pavel Chrťan, Master Chef Carving hovorí, že si spoluprácu s Martinom Prebudilom veľmi váži a príprava knihy prebiehala práve tak ako sa dohodli na jeho prvej samostatnej výstave vlani v Kysáči. „Pomáhal som Martinovi pri niektorých veciach, hlavne zabezpečiť fotografie a zozbierať už publikované texty. On urobil svoju časť práce, trvalo nám to celý rok a verím, že sa kniha bude páčiť čitateľom. Netrpezlivo čakám, kedy uzrie svetlo sveta a teším sa z toho.“ kultúry. Toto podujatie sa zároveň realizuje v rámci programu Kaleidoskop kultúry v Novom Sade. Ide o celoročný projekt kultúry spolupatričnosti, ktorý cez rôzne projekty spája umelcov, ustanovizne kultúry, mimovládne organizácie, občanov a návštevníkov s cieľom predstaviť mestské priestory a programy a propagovať jedinečný obraz rozmanitosti Nového Sadu.

Umelecká inštalácia Ako funguje družstvo? autora Danila Prnjata • KULTÚRA •

ČASOPISY

Pulzovanie literatúry obsiahlejšie než obvykle Nový život, č. 5 – 6/2020, roč. 72

Stevan Lenhart

ktuálne dvojčíslo mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život na titulnej strane prináša časť reprodukcie koláže Adomo akademickej maliarky Aleny Klátikovej a celé číslo je vlastne ilustrované reprodukciami prác z jej samostatnej výstavy usporiadanej pod názvom Pátranie po identite v období február – marec 2020 v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove. O tvorbe a výstave koláží Aleny Klátikovej píše Anna Simonovićová v rubrike Miscelaneá. Na vnútornej strane obálky tohto čísla NŽ sú dve básne Radmily Lazićovej (Kto som, Autoportrét) vo výbere a preklade Víťazoslava Hronca, ktorý pokračuje s prezentovaním modernej a postmodernej srbskej poézie. Michal Babiak v rubrike Rozkoš z textu hovorí o našom poprednom muzikológovi, hudobnom pedagógovi a skladateľovi Martinovi Kmeťovi (1926 – 2011), a to v súvislosti s Orffovou koncepciou detských hudobných nástrojov; tiež poukazuje na tému esteticko-hudobných prác Martina Kmeťa v reflexii Miliny Sklabinskej. Vladimíra Dorčová-Valtnerová sa v rubrike Chat od nášho známeho básnika a prozaika, prekladateľa a vydavateľa Miroslava Demáka dozvedá, čím sa tento náš spisovateľ zaoberá v období vírusovej pandémie, ako uvažuje o vplyve koronakrízy na kultúru, čo prekladá, ktoré knihy číta a na akých projektoch pracuje v súčasnosti. Rubrika Pulzovanie literatúry je tentoraz obsiahlejšia než inokedy a prináša 10 textov či poetických cyklov. Prvá v poradí je dramatizácia poviedky Ecce homo! Jána Čajaka v podaní Michala Babiaka – v poznámke • KULTÚRA •

pod čiarou sa uvádza, že text bol inscenovaný v Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi v júli 2020. Rubrika pokračuje svojráznym výňatkom z literárneho denníka Viery Benkovej pod názvom

Deň, keď vonku pršalo a ja som čítala Kaleidoskopis. Nasledujúce strany patria próze a poézii, tak pôvodnej, ako aj prekladovej. Poviedkami prispeli Alexandra Svetlíková (O jednej smrti) a Martina Valentová (Zaplatím penny za tvoje myšlienky), pokým nové autorské cykly básní predstavujú Martin Prebudila (Na ničej zemi), Zdenka Valentová-Belićová (Posledná nevyhnutnosť), Svetlana Gašková (Čas je ešte ďaleko) a Jana Domoniová (Zrkadlá). Výber z poézie srbského básnika žijúceho vo Francúzsku Borisa Lazića (Vnútorné krajinky) preložila Z. Valentová-Belićová, pokým básne chorvátskej poet-

ky Moniky Herceg (Hadie smrti) preložil Miroslav Demák. Rumunská literárna vedkyňa Camelia Dinu v rubrike Texty a kontexty píše o tvorbe predčasne zosnulého slovenského prozaika Václava Pankovčína (1968 – 1999). V štúdii pod názvom Magický a tragický realizmus u Václava Pankovčína (z rumunčiny preložila Dagmar M ár ia Anoca) autorka rozoberá prozaikovu novelu Bude to pekný pohreb a všíma si, v akom vzájomnom vzťahu v tomto diele vystupujú reálne a nadreálne prvky. Konštatuje, že danú prózu možno zaradiť do paradigmy magického realizmu, o ktorom platí, že „rovina skutočnosti a fantastickosti nealternujú, ale sa prestupujú“. O knihe Matky a kamionisti slovenskej prozaičky Ivany Dobrakovovej a všeobecne o tvorbe tejto autorky píše srbský literárny kritik Mića Vujičić. V texte Vytrvalosť tela a vety autor si pripomína osobné rozhovory s Ivanou Dobrakovovou, v ktorých mu okrem iného prezradila, že veľký vplyv na jej tvorbu mal Julio Cortázar. Vujičić však pripomína, že pri čítaní knihy Matky a kamionisti by sa nemalo zabúdať ani na Piera Paola Pasoliniho a uvádza k tomu aj

primeraný príklad, čiže krátky úryvok z Dobrakovovej prózy. V štúdii pod názvom Básnická štruktúra Nastasijevićovej prózy Michal Harpáň skúma prienik lyrických prvkov do epických textov srbského modernistického spisovateľa Momčila Nastasijevića (1894 – 1938). Z podtitulku štúdie vidieť, že sa touto tematikou Harpáň zaoberá v širšom kontexte výskumu typologických korešpondencií so slovenskou prózou. Autor v úvodnej časti najprv z literárnoteoretického hľadiska osvetľuje všeobecnú problematiku prelínania sa lyrických a epických prvkov v literárnych textoch, konštatujúc, že žánrové prelínanie je rôznorodo a viacnásobne podmienené, predovšetkým vývinovo-typologicky. V pokračovaní Harpáň poznamenáva, že rôzni interpreti Nastasijevićovho diela si v próze tohto spisovateľa všimli niektoré expresionistické postupy a prevažne sa zhodujú s „evidentnou potrebou špecifického prístupu“ k jeho próze, čiže k zbierkam poviedok Z temnej provincie (Iz tamnog vilajeta) a Kronika môjho mestečka (Hronika moje varoši). Keď ide o typologické korešpondencie Nastasijevićovej prózy so slovenskou prózou, Harpáň poukazuje na súvislosti s avantgardným naratívnym prúdom v slovenskej medzivojnovej próze (expresionizmus, lyrizovaná próza a próza naturizmu). V Recenziách Hana Košková píše o románe slovenskej spisovateľky Etely Farkašovej Hodiny lietania, Janko Takáč o zbierke poviedok severomacedónskej autorky Rumeny Bužarovskej Môj muž a Radomir Andrić o knihe básní slovenského spisovateľa Miroslava Bielika v preklade do srbčiny Mostovi u nepoznato.

40 /4927/ 3. 10. 2020

Kultúra S MLADOU CIMBALISTKOU HANOU HRIEŠIKOVOU z kovačice

Láska k cimbalu na prvý tón

Oľa Glóziková-Jonášová

ovoria, že talent sa dostáva do vienka od rodičov, či starých rodičov. Sú však aj takí, čo zastávajú názor, že sa s talentom narodíme a od nás samých závisí, či ho budeme pestovať. Hana Hriešiková z Kovačice, žiačka štvrtého ročníka Základnej školy Mladých pokolení, talent bezpochyby má. A to nie iba jeden. Vyskúšala sa už vo viacerých oblastiach. Je dievčaťom, ktoré sa okrem školským povinnostiam každodenne venuje aj mimoškolským aktivitám. Hana nám s úsmevom prezradila, že je výbornou žiačkou a že rada chodí do školy. Pritom poznamenala, že sa jej návrh o diaľkovej výučbe, pokiaľ ide o epidemiologickú situáciu, vôbec nepáčil. „Znamenalo by to, že sa nebudem stretávať so svojimi spolužiakmi, priateľmi a učiteľkou. Bolo by mi preto veľmi smutno,“ poznamenala. Okrem školopovinných záväzkov Hana má toho dosť a má vyplnený takmer každý deň. Voľného času nemá mnoho, ale keď ho má, tak sa rada hrá so svojimi kamarátkami z triedy. Jej záujmy siahajú hlavne do oblasti hudobnej, a sú to hudba, spev, folklór, ale rovnako tak navštevuje literárny krúžok, ako aj športový. Tak ju zaujal aj hudobný nástroj cimbal. Všetko sa začalo pred necelými štyrmi rokmi, keď sa vedeniu kovačického Domu kultúry 3. októbra podarilo po 30 rokoch opraviť cimbal, ktorý bol celé tri desaťročia zapadnutý prachom na povale. Mnohí ani nevedeli, že kovačický DK vlastní taký cenný hudobný nástroj. Po uskutočnení charitatívneho koncertu na jeho opravu sa však rozprávka o cimbale neskončila, ale práveže začala. Hana Hriešiková na spomenutom koncerte vystupovala ako tanečnica základnej školy. Čarovné tóny cimbala na benefičnom koncerte zaujali jej mladučké

www.hl.rs

ucho, a tak sa hre na cimbale venuje posledný rok. „Vždy ma fascinovali hudobné nástroje, ktoré majú paličky, a dlho som váhala medzi bubnami a cimbalom. Avšak rozhodla som sa najprv vyskúšať hru na cimbale

s mojou hrou na tomto veľmi zložitom hudobnom nástroji. Hovorí mi, že som na každej skúške stále lepšia, a práve to mi dáva vôľu a elán do cvičenia,“ poznamenala. Keďže je cimbal hudobným nástrojom, ktorý sotvaže niekto

Hanin debut na koncerte pri príležitosti Svetového dňa hudby

a nechybila som, bola to láska na prvý tón. Bubon som neskoršie ani nevyskúšala, lebo cimbal sa stal mojou veľkou záľubou.“ Veľká

vlastní doma, Hana spravidla dvakrát týždenne cvičí na cimbale v priestoroch domu kultúry. Veľkou výhodou je, ako hovorí, možnosť,

Hana na fotoshootingu Petra Dešića (Foto: P. Dešić)

vďaka za to patrí jej profesorovi Pavlovi Tomášovi ml., ktorý sa ujal práce a začal ju nacvičovať. „Zdá sa mi, že je zatiaľ spokojný

Informačno-politický týždenník

ktorú jej vedenie DK poskytuje, a je to tým, že vždy, keď má voľný čas, môže prísť cvičiť. Pritom sa úprimne detsky zasmiala a pre-

zradila, že jej rodičia sľúbili kúpu vlastného cimbalu, nakoľko jej záľuba bude pretrvávať a nakoľko bude usilovne cvičiť. Po 30 rokoch krásne ľubozvučné tóny kovačického cimbala si milovníci hudby mohli vypočuť v tomto roku na koncerte, ktorý bol usporiadaný pri príležitosti pripomínania si Medzinárodného dňa hudby, pravdaže, v prednese Hany Hriešikovej. Bol to jej debut. I keď hrala v rámci školského orchestra, tréma bola prítomná. „Mala som obrovskú trému, ale aj obavy, ako to dopadne, lebo som cítila veľkú zodpovednosť, keďže na tomto nástroji takmer tridsať rokov nehral nik a po toľkých rokoch som práve ja sedela za ním. Obávala som sa, aj ako budú na to reagovať moji spoluobčania. Bola to pre mňa česť. Veď predtým som mala iba desať nácvičných hodín. Nakoniec všetko dobre dopadlo a dostala som veľký potlesk po sólo vystúpení. Práve takéto chvíle mi vždy dávajú motiváciu byť čoraz lepšou hudobníčkou,“ odpovedala vážne naša spolubesedníčka. Hana Hriešiková pochádza z umeleckej alebo lepšie povedané speváckej rodiny. Jej stará mama je špičková rozhlasová speváčka Eva Omastová, rovnako ako aj jej matka Ivana Omastová, dnes Hriešiková. Obe majú za sebou nahrávky ľudových piesní v Novosadskom rozhlase a Ivana odišla aj o krok ďalej. Okrem ľudových a zábavných piesní po slovensky má niekoľko nahrávok piesní aj v srbskom jazyku. Ich cestou sa uberá aj Hana. Prednedávnom sa kovačickému obecenstvu na koncerte rozhlasových spevákov predstavili všetky tri spolu, bolo to občerstvenie pre oči a uši a na obveselenie duše, vidieť tri generácie, všetky tri odeté v kovačickom ľudovom kroji. Najviac tešila skutočnosť, že sa spevu venuje a svojimi koreňmi hrdí mladé dievča. „Rada spievam, ale predsa si myslím, že lepšie hrám, a preto som sa po niekoľkých sólistických vystúpeniach rozhodla, že budem spievať iba v chóre, ktorý nacvičuje učiteľ • KULTÚRA •

hudby Pavel Tomáš st. Teraz to tak v škole. „Herectvo ma tiež veľmi cítim a, pravdaže, je možné, že v baví a myslím si, že by som sa v budúcnosti znovu zaspievam aj tom mohla tiež úspešne prejaviť. ako sólistka, nie je to vylúčené.“ Je členkou Folklórnej skupiny Pre úspech je potrebný talent a Vločka, pôsobiacej tiež pri ZŠ neustále cvičenie a zdokonaľova- Mladých pokolení v Kovačici a nie sa, ale do tretice bezpochyby pod vedením učiteľky Zuzany patrí aj podpora. Hane Hriešikovej Petríkovej. „Rada som, že sa môani tá nechýba. „Podporu mám od svojich najbližších, Hriešikovcov a Omastovcov, ale aj ďalších príbuzných, známych, spolužiakov a, samozrejme, aj od profesora hudby. Môj otec je prítomný na každom mojom vystúpení a zdá sa mi, že jeho potlesky počujem najhlasnejšie a že najsilnejšie tlieska práve on,“ zaiskrili sa jej očká pri tejto odpovedi. Hana vyniká aj ako recitátorka. Už v prvej triede sa zapojila do recitačnej sekcie, ktorá pôsobí v základnej škole, a má za sebou početné súťaže, pritom ani ocenenia nevystali. „V minulom roku som postúpila do pokrajinskej súťaže. Tu som získala zlatý diplom, na ktorý som veľmi hrdá. Na recitačnú súťaž ma pripravuje triedna Poháre a ocenenia za balet učiteľka Anna Kukučková. Ona je moja školská mama,“ zasmiala sa Hana a poznamenala, že rovnako žem pričiniť k zachovávaniu našej tak bez jej podpory v recitačnej, ľudovej tradície, zvykov a obyčají ako aj v iných umeleckých vý- v podobe tanca, spevu, hudby a zvach by sotva zožala úspechy, predovšetkým krásneho ľudopričom sa tajnostkársky zasmiala vého kroja.“ a pridala, že sa v budúcnosti pláUž ako trojročná sa stala člennuje zapojiť aj do hereckej sekcie kou Tanečného klubu Balerina

v Pančeve. „Balet má v mojom srdci špeciálne miesto. Hoci viac nenavštevujem tanečnú školu, moja učiteľka Vladislava Pipi Vojvodićová a roky strávené v tejto škole mi zostali v krásnej spomienke. Nacvičovali sme klasický balet, ale osobne ma najviac

zaujal moderný džez balet. Skúšky a potom aj súťaže som netrpezlivo čakala. Sú to krásne skúsenosti za mnou.“ Hana aj v tejto tanečnej škole zožala krásne úspechy. V roku 2016 sa stala štátnou majsterkou a v roku 2019 dosiahla

titul šampióna. Vlastní početné poháre, ktoré nám hrdo ukázala. Okrem spomenutých má početné ocenenia, od prvej po tretiu cenu na súťaženiach v Pančeve a Novom Sade. V tomto roku svoj už pestrý život Hana spestrila ešte jednou aktivitou. Príbeh sa začal oslovením popredného etno fotografa Petra Dešića o spoluprácu. „Bola som veľmi šťastná, keď som dostala pozvanie od neho, lebo som mala príležitosť pozrieť si jeho výstavu fotografií v Galérii insitného umenia v Kovačici. Zostala mi v peknej spomienke. Pre mňa spolupráca s Petrom Dešićom bola veľkou výzvou. Fotografovanie trvalo viac ako 12 hodín, na viacerých lokalitách, ale vôbec som necítila únavu. Veľmi som šťastná, že som súčasťou jeho projektu.“ I keď deti v jej veku majú túžby stať sa lekárom, pilotom či zverolekárom, Hana sa skromne priznala, že ešte nevie, čím by sa chcela v dospelom veku zaoberať. „Viem iba toľko, že slovenskú reč, hudbu, spev a tanec, ktoré mi hlboko do srdca vštepili moji rodičia a ktoré sú pevne utkané do môjho bytia, sa budem určite snažiť zachovať, bez ohľadu na to, ktorou cestou bude môj život smerovať.“ Foto: z archívu spolubesedníčky

Výklad nových kníh Michal Harpáň: Súradnice literatúry (ISBN 978-86-7103-543-9)

Jaroslav Čiep

ko posledná – stá – kniha v edícii Živý prúd vo vydavateľstve Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci tohto roku vyšla kniha prof. Dr. Michala Harpáňa (1944), nášho erudovaného literárneho kritika, pomenovaná Súradnice literatúry. Touto knihou SVC vlastne uzaviera uvedenú edíciu, ktorá odteraz bude premenovaná. Inak edícia Živý prúd vznikla roku 1999 a prvou knihou vydanou v tejto edícii boli literárnovedné štúdie O Paľovi Bohušovi práve z pera Mi• KULTÚRA •

chala Harpáňa. Okrem tejto monografickej knihy, Harpáň v rovnomennej edícii doteraz vydal aj nasledujúce knihy: S literárnou vedou a kritikou (2005), Predslovy a doslovy (2009) a knihu literárnovedných súradníc Scripta Manent (2014). V najnovšej Harpáňovej knihe zozbieraných esejí a kritík Súradnice literatúry je zverejnený priesek jeho literárnovedných záujmov v rozpätí rokov 1978 až 2019. Témy sa dotýkajú predovšetkým spisovateľov, kritikov a teoretikov literatúry, tak slovenských, ako aj srbských – J. Kollára, P. J. Šafárika, J. Podhradského, M.

Nastasijevića, L. Novomeského, F. Miku, P. Bohuša, O. Čepana, M. Babinku, A. Popoviča, V. Marčoka, D.

Kužela, P. Vilikovského, J. Zivlaka, D. Mitanu a súčasťou knihy sú aj Harpáňove poskytnuté rozhovory Z. Valentovej-Belićovej, E. Farkašovej, M. Součkovej a S. Lenhartovi pre rôzne časopisy. V knihe sú použité reprodukcie olejomalieb akademického maliara zo Starej Pazovy Jána Agarského (1962). Súradnice literatúry vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 100. zväzok edície Živý prúd a zároveň ako 261. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmerov 20 x 14 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 216 strán, zlepená do mäkkej väzby, vyšla s vročením 2020 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Dinex v Belehrade.

40 /4927/ 3. 10. 2020

Kultúra · Oznamy Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

VÝZVA

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva kreatívnych a technicky zručných dizajnérov, aby vypracovali výtvarné riešenie obálky knihy v edícii Doktorské dizertácie. V rámci tejto edície doteraz vyšlo 5 titulov z oblasti literárnej kritiky a vedy, z oblasti dejín a hudobného života vojvodinských Slovákov. Navrhované dizajnové riešenie by malo nadväzovať na doterajšie vizuálne a technické parametre a ponúknuť modernejší vizuál publikácie, resp. edície. Fotografie obálok doterajších titulov si môžete pozrieť na internetovom portáli ústavu www. slovackizavod.org.rs v rubrike Vydavateľstvo – Vydania ÚKVS a v rubrike Ústav odporúča. Z toho dôvodu vyzývame dizajnérov, grafikov, výtvarníkov a všetkých tých, ktorí majú afinitu k dizajnu, aby sa zúčastnili v tvorbe vizuálneho riešenia jednej z najdôležitejších edícií ÚKVS. Podmienky: – potrebné je zaslať návrh obálky v PDF/JPG formáte, – návrhy majú byť inšpirované obálkou doterajších kníh, – uchádzači môžu posielať nie viac ako tri návrhy. Návrhy zasielajte najneskôr do 15. októbra 2020 na e-mail: office@slovackizavod.org.rs alebo ustavprekulturu@gmail.com alebo na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/2/7 21 000 Nový Sad

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pretrhli aj rozhovor, aj zápas Anna Horvátová

lovesá pretrhnúť / pretrhávať a zvratné sloveso pretrhnúť sa sú spisovné. Ale my vojvodinskí bilingvisti v našej slovenčine tieto slovesá používame aj tam, kde netreba, kde pod vplyvom srbčiny nadobúdajú inú významovú formu. Totiž srbské sloveso prekinuti v našej slovenčine nadobudlo dva ekvivalenty: pretrhnúť a prerušiť. Pretrhnúť v spisovnej slovenčine použijeme vo významoch: trhnutím porušiť súvislosť, napr. pretrhnúť papier, niť, reťaz; voda pretrhla hrádzu. V prenesenom význame môžeme použiť syntagmu: Pretrhol styky s kolegom (alebo s hocktorou osobou). V športovej terminológii sa môže tiež použiť toto sloveso: Hráči pretrhli cieľovú pásku (dosiahli cieľ). Význam zvratného slovesa pretrhnúť sa je takýto: trhnutím, trhaním stratiť súvislosť: lano sa pretrhlo; motúz sa pretrhol, reťaz sa pretrhla, pretrhnúť si na klinec nohavicu... Občas použijeme sloveso aj v spojení, keď sa prílišnou

námahou akože vyčerpáme: Nechce sa v robote pretrhnúť. Významové spresnenie slovies prerušiť, prerušovať je na istý čas alebo natrvalo prestať niečo robiť, vykonávať, urobiť v niečom prestávku: prerušiť prácu, hru, službu, prerušiť čítanie, prerušiť telefonický rozhovor, prerušiť vysielanie, prerušiť zápas. Spojenie so zvratným slovesom prerušiť sa: debata sa prerušila, zápas sa prerušil, bilaterálne rozhovory sa prerušujú je správne. Sloveso „pretrhnúť“ nesprávne používame, aj keď sa zdvorilostne prihovárame: „Prepáč, že ťa pretŕham.“; „Musím vás pretrhnúť.“; „Vyučovanie musíme pretrhnúť.“; „Učiteľka pretrhla žiaka v čítaní.“; Rozhodca neprávom pretrhol zápas.“ Vystriedajme aj v týchto prípadoch sloveso„pretrhnúť“ slovesom prerušiť: Prepáč, že ťa prerušujem.; Musím vás prerušiť.; Vyučovanie musíme prerušiť.; Učiteľka prerušila žiaka v čítaní.; Rozhodca neprávom prerušil zápas.; Prepáčte, ale musím vás prerušiť.

• KULTÚRA · OZNAMY •

Oznamy

• OZNAMY •

40 /4927/ 3. 10. 2020

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 40

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

V tajničke je meno a priezvisko staropazovského speváka, víťaza Stretnutia v pivnickom poli v roku 2007. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

kývol

rubeľ

rovnaké stroj na iným písmená lisovanie spôsobom

druh kratšej epickej prózy

súzvuk tónov

letná pochúťka druh kovu ampérhodina

daruje

futbalista Milošević

ženské meno

Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Futoška, v Novom Sade, Ul. futoška 37, na katastrálnej parcele číslo 3447, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

nejako krik

dolná končatina

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

druh rastliny 450 (rím.) tenisový klub

kilotona

kiloliter

ukazovacie zámeno

kyslík

AS HL DU ĽU

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

nástroj na žatie krídlo budovy

cukrársky výrobok krstný otec

túlium

jeden svetadiel

nanofarad vážený pán

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS NS136, NSU136, NSL136, NSO136 NS – RUMENAČKA (MERKUR), NOVÝ SAD, Ulica rumenačka 150, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. septembra 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-190/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

spojka dlhá samohláska

Uplynulo 25 rokov od smrti mojej dobrej matky. Vďaka Ti za lásku a obetavosť, ktorú si nám za života dala. Uplynulo aj 27 rokov od smrti môjho otca.

ampér odrazu štyri (rím.) 2. časť tajničky

veľké množstvo lietavého hmyzu

vyhynutý kočovník hl. mesto Talianska vedľa

oheň u Peržanov

komerčná banka

menší kôš

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS136, NSU136, NSL136, NSO136 NS – RUMENAČKA (MERKUR), NOVÝ SAD

TICHÁ SPOMIENKA

vytváranie krvných zrazenín

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 39 – VODOROVNE: Ukrajina, pr, žáner, rok, nota, opak, vek, samovar, ij, mať, k, l, pás, sv, parketa, ten, oráč, atak, ona, nemoc, ol, kravička TAJNIČKA: JÁN KVAČALA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 39 z čísla 39 Hlasu ľudu z 26. septembra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA VAJCOVÁ, Námestie oslobodenia č. 23, 26 215 Padina. Blahoželáme.

ANNA MELEGOVÁ

PAVEL MELEG

1915 – 1993 – 2020 rod. Tordajiová 1920 – 1995 – 2020 z Báčskeho Petrovca V myšlienkach a spomienkach ste stále s nami. S láskou a úctou dcéra Anna Bendová s rodinou

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

hlasludu.info www.hl.rs

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou a starkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s tetou

ANNOU LOMENOVOU

rod. Beličkovou 8. 11. 1940 – 23. 9. 2020 z Báčskeho Petrovca Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska a úcta, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

ANNA LOMENOVÁ

rod. Beličkovou 8. 11. 1940 – 23. 9. 2020 z Báčskeho Petrovca

rod. Beličková 8. 11. 1940 – 23. 9. 2020 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Syn Vladimír a vnukovia Igor a Vladimír s priateľkami

Katarína a Michal Cechmajstrovci s dcérou Tatjanou a so synom Miroslavom s rodinami

PRE MILOVNÍKOV KNÍH

SMUTNÁ SPOMIENKA

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci

rodiny: Zimanová, Cerovská a Danková

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANU BENKOVÚ

JÁNA SELEŠTIANSKEHO

rod. Babjakovú 2. 12. 1943 – 28. 9. 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

2005 – 2020 z Kulpína

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo vzal, len spomienky na Teba zostanú nám.

Večne budeš žiť v našich srdciach. Spomínajú si:

(021/22-80-042).

SMUTNÁ SPOMIENKA

zarmútení rodičia a brat s rodinou

Na Teba si spomínajú Babjakovci z Kulpína

SPOMIENKA

Dňa 28. septembra 2020 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša mama, mamička a pramamička

ZUZANA BENKOVÁ

rod. Babjaková 2. 12. 1943 – 28. 9. 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

JÁN MARUŠNÍK 1938 – 2011 – 2020

MÁRIA MARUŠNÍKOVÁ

rod. Turanová 1939 – 2015 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Spomíname a v srdci si Vás zachovávame. Dcéry Mariena a Anka s rodinami • OZNAMY •

Čas plynie, ale spomienka na Teba zostáva navždy v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú

Tvoji najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 40 /4927/ 3. 10. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 2. októbra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 4. októbra 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... 2010, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 6. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku budú odvysielané príspevky z rozličných slovenských prostredí: zábery z jánošíckej základnej školy, ako i z Kulpína, kde počas víkendu prebiehal volejbalový turnaj Memoriálu Aleksandra-Sašu Zavaroša, ako aj z akcie Svadba voľakedy a dnes a s ňou spätej tortiády, ktorú usporiadal Spolok kulpínskych žien. Nevystal ani humanitárny bazár. Dúhovka. V týchto dňoch životnú sedemdesiatpäťku oslávil úspešný podnikateľ, majiteľ známeho automobilového servisu, sponzor početných podujatí Petrovčan Ján Triaška. Skúsenosti nadobudnuté v zahraničí šikovne využil vo svojom prostredí, založil si vlastný podnik a zamestnal desiatky domácich robotníkov. Pán Triaška je dôkazom toho, že aj v malom prostredí sú jednotlivci, ktorí vlastnou vynaliezavosťou a poctivou prácou dokážu uspieť na profesionálnom, spoločenskom a súkromnom poli.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 4. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 7. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 2. októbra – Chceš ma, chcem ťa Sobota 3. októbra – Dredd Pondelok 5. októbra – 50-krát a stále po prvý raz Utorok 6. októbra – Firewall Streda 7. októbra – Nepriateľ pod ochranou Štvrtok 8. októbra – Domáce väzenie

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 4. októbra Film: Krásna Varvara Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Gost Rider Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 4. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Začala sa oslava Kovačického októbra V Kovačici vzdali hold padlým bojovníkom v NOB

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Utorok 6. októbra 16.00 Miestne spoločenstvo Kovačica v službe občanov Predškoláci z celej Kovačickej obce účinkovali v projekte V rozličnostiach sú naše podobnosti Divadelné predstavenie: Francúzska posteľ Piatok 9. októbra 16.00 Film: Ľalie poľné Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Atraktívny a vzrušujúci futbal BUDÚCNOSŤ (H) – BORAC 46 3 : 3 (2 : 2)

Ján Murtín

nedeľu v Hložanoch na seba narazili dve solídne mužstvá, ktoré na ihrisku predviedli atraktívny a vzrušujúci futbal. Domáci tréner Zlatko Hrubík mal závažné personálne problémy, lebo pre zranenie nemohol rátať s Carićom, Molnárom, Ljubičićom a Jakuš je na štúdiách na Slovensku. Napriek tomu Budúcnosť skvele začala. Už v 2. min. Leđanac odcentroval z ľavej strany, Huďan hlavou trafil žrď, na odrazenú loptu nabehol Čipkár a prízemnou strelou rozvlnil

sieť – 1 : 0. Skúsení hostia z Obrovca z protiútokov ohrozovali Dukića, ale výraznejšie šance nemali. No v 22. min. pre naivitu a nepozornosť mužstvo Borca vyrovnalo. Taký gól sa vída iba na zápasoch mladších kategórií. Po voľnom kope z 35 metrov domáci chceli postaviť múr, lišiak Jovanović odcentroval do šestnástky, kde vbehol stopér Jestrović a hlavou trafil – 1 : 1. Nikto z domácich hráčov nežiadal predpísanú vzdialenosť múru 9,15 metra od lopty, takže rozhodca píšťalou nemusel označiť, aby hostia mohli kopať. V 29. min. to voňalo penaltou, keď v trestnom území Popović zakročil nad Soldom, no rozhodcova píšťala

Keď rozhodca zmení verdikt... SLÁVIA – BSK 0 : 0

Ján Šuster

eď správu zo zápasu začíname s rozhodcom, to znamená, že si on slabo a zle vykonal úlohu. Tak to bolo aj v nedeľu na ihrisku Slávie, kde rozhodca Srđan Macanović zo Sombora bol najslabším aktérom súboja domácich s mužstvom BSK z Báčskeho Brestovca. Hostia od začiatku zápasu dali na vedomie, že sa do Pivnice prišli brániť, otáľali s časom jednoduchým odkopávaním lopty čím ďalej od brány, predstierali údajné zranenia. Často hrubými zákrokmi zastavovali útočníkov domácich, čo im rozhodca toleroval. Je pravda, že hosťom ukázal dve žlté karty, ktorých muselo byť viac, a možno aj niektorá červená. K vyvrcholeniu situácie prišlo v 86. min., keď rozhodca celkom správne odpískal jedenástku za domácich, lebo v trestnom území Brestovčania hrubo a nedovolene zastavili Čvokića. • ŠPORT •

Hráči BSK obkolesili rozhodcu, ktorý odišiel k pomocníkovi, tento sa posťažoval, že ho niekto triafal nejakým predmetom, aj keď na tej strane nebolo nikoho a nič tam také nenašli?! Na veľké prekvapenie rozhodca zmenil svoje rozhodnutie a loptu dal hosťom. Daromné boli protesty domácich hráčov. O zápase môžeme povedať, že domáci mali neustálu prevahu, vytvárali si šance, ale ich nevedeli využiť, a aj sami sú si na vine, že nevyhrali. V prvom polčase neboli presní Kotiv, Marojević a Beláni. V druhej časti netrafili Beláni, Čvokić v 71. min., keď prekľučkoval aj brankára a kopal vedľa žrde. V nadstavenom čase Nímet odcentroval pred bránu súpera, Bolehradský loptu predĺžil k voľnému Čvokićovi a tento zblízka strelil nad bránu. SLÁVIA: Vučetić, Bolehradský, A. Šmit, M. Šmit, Rakočević, Petrović (Grňa), Kuchta (Záskalický), Kotiv (Nímet), Beláni (Benka), Marojević, Čvokić Pionieri Slávie v majstrovskom zápase porazili Budúcnosť v Hložanoch 6 : 3. Úspešné bolo aj prvé mužstvo

sa odmlčala. V 38. min. obetavý Čipkár odňal loptu stopérom Borca, prihral Leđancovi, ktorý rutinovane prekonal Đukića – 2 : 1. Zlú komunikáciu zadných radov Hložančanov v poslednej minúte prvého polčasu využil kanonier Jandrić a vyrovnal. Začiatkom druhého polčasu prevahu mali hostia. Využili ju v 55. min. po protikladnej a kompenzujúcej jedenástke, keď Horvát vykopol loptu na roh, pritom Jandrića ani nedotkol, tento spadol a rozhodca Radanović z Báčskej Palanky odpískal penaltu, ktorú Jovanović premenil – 2 : 3. V posledných 35 minútach hostia robili absolútnu obštrukciu hry, simulovali, váľali sa po trávniku... V 60. min. Vjetrović ako posledný hráč pred svojím brankárom zrazil Leđanca a videl iba Slávie, ktoré v pohárovom zápase tiež v Hložanoch prekonalo domácu Budúcnosť 2 : 1 (2 : 0). Góly za víťazov dali Čvokić a Kotiv, kým skorigoval Kolár. Výsledky 8. kola: ŽAK – Budućnost (M) 1 : 2, Polet – Tvrđava,

žltú kartu namiesto červenej. Faulovaný Leđanac z voľného kopu mieril tesne vedľa brány. Neskoršie, v 67. a 72. min., tiež z voľných kopov, tento hráč nastrelil brvno a žrď. V 79. min. Zahorec na strede ihriska odobral loptu súperovi, prihral naladenému Čipkárovi, ktorý pred trestným územím uvoľnil Krasneca, tento iba preskočil koženú a nabiehajúci Bučík delovkou z takých 13 – 14 metrov trafil bližšiu šibenicu brány Đukića. Týmto nádherným gólom stanovil konečných 3 : 3. V 90. min. Obrovčania vyvolali incident, ale rozhodca Radanović zápas úspešne priviedol do konca. Spravodlivá remíza, ale zdá sa nám, že si domáci podľa šancí mohli zabezpečiť výhru, takže majú za čím banovať. Žlté karty dostali Glišić, Horvát a Fábry, resp. piati Obrovčania. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Bučík, Đumić (Fábry), Kolár, Horvát, Popović, Huďan (Zahorec), Katiak (Krasnec), Čipkár, Glišić, Leđanac zápas odložili, Kulpín – Radnički 4 : 2, Maglić – Stanišić 2 : 4, Borac (BG) – Zadrugar 2 : 1, Omladinac – Budućnost (P) 0 : 3, Rusín – Kordun 4 : 1, Budúcnosť (H) – Borac 46 (O) 3 : 3, Slávia – BSK 0 : 0.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Konečne na výbornú TATRA – BÁČKA (B) 3 : 0 (1 : 0)

Pavel Pálik

užstvo trénera Sašu Milanovića konečne zahralo na výbornú, vo všetkých elementoch futbalovej hry prevýšilo sympatických a korektných Begečanov. Tatra napokon prerušila sériu neúspechov. Domáci počas celého zápasu dominovali a ani v jednom

Gól Krpovića v 25. min. zápasu

okamihu nedovolili hosťom vydýchnuť si. Nakoniec prišla zaslúžená odmena, víťazstvo, tri cenné body a pokoj do klubu. Strelcom jediného gólu v prvom polčase bol Krpović v 25. min. Na 2 : 0 zvýšil Živojinov v 56. min. a Kedža v 87. min. stanovil konečný výsledok – 3 : 0. Zápas v Kysáči sa hral bez prítomnosti divákov, viedol ho rozhodca Jeftić z Budisavy. Žlté karty dostali Novičević a Kojičić (Tatra), resp. Brmbota a Milić (Bačka). TATRA: Munjas, Sivčević, Krpović, Haška, Novičević (Mucha), Kojičić, Kedža, Živojinov, Ožvát (Zeljković), Đilas (Dubačkić), Radić Výsledky 9. kola: Sirig – Titel 3 : 1, Fruškogorac – Slavija 0 : 0, ŽSK – Veternik 1 : 1, Fruškogorski partizan – Šajkaš 2 : 1, Petrovaradín – TSK 1 : 3, Bačka 1923 – Susek 3 : 0, Futog – Jedinstvo 4 : 1, Omladinac – Hajduk 5 : 0, Tatra – Báčka (B) 3 : 0.

40 /4927/ 3. 10. 2020

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Hostia nepochodili

V 7. kole domáce mužstvá boli úspešnejšie, vyhrali šesť zápasov, kým hostia zaznamenali iba dve remízy. Na väčšine zápasov sa viedli vyrovnané boje a víťazstvá sa vybojovali v druhom polčase. Alibunarčania v stretnutí s veľmi dobrými Pavlišanmi prehrávali, ale v druhom polčase obrátili výsledok vo svoj prospech a vrátili sa na čelo tabuľky. Presvedčivejšie víťazstvo zaznamenala iba padinská Dolina. Výsledky 7. kola: Strela – Jugoslavija 2 : 1, Dolina – Radnički 3 : 0, Budućnost – Crvena zvezda 2 : 1, BAK – Hajdušica 2 : 1, Stari Tamiš – Partizan (U) 2 : 1, Sloga – Banat 1 : 0, Potporanj – Spartak 1911 2 : 2, Polet – Partizan (G) 0 : 0.

DOLINA – RADNIČKI 3 : 0 (1 : 0)

Ján Bokor

ostia z neďalekej dediny Baranda chceli v Padine zastaviť kolotoč vlastných neúspechov. Od prvého kola hráči z dediny bocianov nepoznajú výhru. Nepodarilo sa im to ani na ihrisku v padinskej doline, kde tradične podávajú dobrý výkon. Dolina sa nedala prekvapiť a podľa šancí mohla zaznamenať aj

presvedčivejšiu výhru. Radnički bol rovnocenným súperom iba v prvom polčase. Prvý útok priniesol hosťom vyloženú šancu, ale útočník hostí zblízka hlavičkoval nad bránu. Hráči Doliny dlho obliehali okolo brány hostí. Útočníkom chýbala odvážnosť a presnejšie strely na bránu hostí. No v 20. min. na odrazenú loptu nabehol usilovný Sokola a peknou strelou načal sieť hostí, ktorí znervózneli a nešportovo sa správali. V 43. min. Avramović udrel rukou po hlave obrancu Doliny, postranný rozhodca to videl, signalizoval

Trikrát trafili brvno BAK – HAJDUŠICA 2 : 1 (0 : 0)

Vladimír Hudec

ajdušičanom sa v sobotu nepodarilo zopakovať úspech z predošlého kola,

aj keď na to mali príležitosť. V prvom polčase v Belej Crkve boli omnoho lepší od favorizovaného súpera, mali viac loptu na nohách, ale šance nevyužili. Dokonca až trikrát strelu hostí zastavilo brvno. Dvakrát strieľal A. Ružić a raz A. Lipták. Na druhej

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Obaja rozhárane

AŠK – VOJVODINA (NM) 1 : 0 (0 : 0)

Vladimír Gál

odmienky na hru v Aradáči boli ťažké, keďže trávnik bol nasiaknutý vodou. Vojvodina z Nového Miloševa sa predstavila

www.hl.rs

najlepším mužstvom v doterajšom priebehu majstrovstiev v Aradáči. Zápas bol tvrdý a vyznačoval sa početnými šancami, hoci obe mužstvá hrali rozhárane a na strede ihriska často chybili. Počas celého zápasu iba Birmanac mal stopercentnú príležitosť. V 30. min. ho hostia nedostali do ofsajdu,

Informačno-politický týždenník

hlavnému Dušanovi Stamenkovićovi, ktorý vinníkovi ukázal cestu do šatne. Po kratšej naťahovačke hostia prvý polčas skončili s hráčom menej. Po prestávke Dolina prebrala hru do svojich rúk. Viac útočila, ale strely končili tesne vedľa brány. Nedarilo sa to hlavne Jovanovovi, keď raz jeho strelu obranca hostí vykopol z bránkovej čiary. Konečne v 68. min. Kelečević zachytil loptu hlavou a zvýšil náskok domácich – 2 : 0. Hostia sa pokúsili upraviť svoje rady, ale im obrancovia Doliny nedovolili ohroziť bránu Bujakovića. Náhradník domácich Bančov prenikal po pravej strane, v trestnom území ho faulovali a rozhodca správne odpískal penaltu. Marko Jovanov presnou strelou prekabátil mladého a dobrého brankára Babina – 3 : 0. Náhradník Hlavča nevyužil šancu, keď prekľučkoval i brankára a kopol vedľa prázdnej brány. Brankár Babin bol najlepším jednotlivcom zápasu a zachránil hostí pred väčšou pohromou. Hralo sa veľmi korektne a nie je jasné, prečo sa hostia nešportove správali voči rozhodcom. Pre urážky na účet postranného rozhodcu

David Svetlík (vľavo) sa nezľakol nedisciplinovaného Vitorovića (3) v 78. min. červenú kartu dostal aj Vitorović. Nešportové správanie sa hostí kazilo dojem o výkone, ktorý nebol na vysokej úrovni. Výhra Doliny je čistá a mohla byť vyjadrená i väčším počtom gólov. DOLINA: Bujaković, Mitkovski, Tadić, Kolak, Radenković, Kelečević (Čížik), Trajčevski (Janjović), Jovanov, Svetlík (Hlavča), Popović (Ilić), Sokola (Bančov) V nedeľu Dolina bude hosťovať v Ivanove, kde sa stretne s tamojšou Strelou.

strane brankár Melich bol takmer nezamestnaný. Po zmene strán domáci začali omnoho vážnejšie a ukázali, že im záleží na tom, aby získali tri body. Hostia sa šikovne bránili, avšak v polovici polčasu predsa zo skrumáže pred bránou Melich inkasoval prvý gól. Trochu neskoršie z protiútoku domáci aj druhýkrát matovali brankára Hajdušice. Hneď po výkope zo stredu ihriska Hajdušičania skorigovali výsledok. Na odrazenú

loptu v šestnástke BAK-a nabehol A. Lipták a hlavičkoval do siete. V poslednej štvrťhodinke viac nebolo šancí, takže sa siete nevlnili. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Folťan, Mršić, Knežević (Petrović), Pejčić, A. Ružić (Đukić), A. Lipták, N. Ružić Hajdušičania aj naďalej majú iba 5 bodov, no aj napriek prehre postúpili o stupienok vyššie v tabuľke, na 13. miesto. V nedeľu do Hajdušice pricestuje mužstvo Stari Tamiš z rovnomennej dediny.

vyrazil sám pred brankára, strieľal vedľa neho, ale loptu zastavila žrď. Podobne sa hralo aj v celom druhom polčase a keď si už všetci mysleli, že si súperi rozdelia body v nadstavenom čase, v 95. min. obranca hostí chybil vo vlastnej šestnástke. Lopty sa zmocnil Mijić, ďalší obranca sa pokúsil blokovať jeho strelu, ale fauloval útočníka AŠK a rozhodca ukázal na biely bod. Kapitán Zakić tento darček vedel využiť a priniesol svojmu mužstvu tri body. AŠK: Stojkov,Vesin (Jevre-

mov), Stanić, Kujundžić (Zoretić), Striško, Matejin, Čurović, Mijić, Adamov, Zakić, Birmanac (Nenin) Výsledky 8. kola: MSK – Polet 2 : 1, Jedinstvo – Tamiš 1 : 3, Radnički 1911 – Borac 1 : 4, Vojvodina (B) – 2. oktobar 3 : 1, Potisje –Mladost BD 1 : 0, Mladost (L) – Delija 5 : 1, Crvena zvezda – OFK Klek 6 : 0, Lehel – Rusanda 0 : 6. Po mimoriadnom 9. kole v stredu, keď im súperom bude mužstvo Borac z Aleksandrova, Aradáčania v nedeľu uvítajú mužstvo Tamiš z Farkaždinu. • ŠPORT •

VOLEJBALOVÝ MEMORIÁL ALEKSANDRA ZAVAROŠA V KULPÍNE

Na počesť svojho Saleho Katarína Gažová

”V

šetci by sme si viac priali oslavovať Saleho narodeniny, ale, žiaľ, Aleksandar-Sale Zavaroš tragicky skončil svoj život 6. júna 2020. Preto sme na jeho počesť v nedeľu 27. septembra zorganizovali volejbalový memoriál,“ hovoril pred začiatkom turnaja predseda VK Kulpín Todor Radanov. Žiaľ, pre koronavírus v telocvični v Kulpíne nebolo obecenstva, prítomní boli

Memoriál otvorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová

iba najbližší príbuzní A. Zavaroša a predstavitelia účinkujúcich klubov. Vo volejbalovom memoriáli sa okrem domáceho organizátora VK Kulpín zúčastnili ešte petrovský VK Mladosť, VK Maglić a VK Kikinda. Turnaj otvorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová. Všetci z VK Kulpín počas turnaja nosili tričká s podobizňou A. Zavaroša. Prvý zápas hrali VK Kulpín a VK Maglić, ktorý sa skončil výsledkom

2 : 0. Potom si sily zmerali VK Mladosť – VK Kikinda a víťazstvo oslávili Petrovčania 2 : 0. O tretie miesto hrali VK Maglić a VK Kikinda, výsledok zápasu bol 0 : 2. O prvé miesto bojovali susedovci, Kulpínčania a Petrovčania, kde boli úspešnejší domáci a vyhrali 2 : 1. Pohár víťazom odovzdal brat zosnulého Aleksandra Norman Zavaroš. VK KULPÍN: Relota, Zima, Peťkovský, Hasík, Popadić, Nemanja Petrović, Ćirić, Gajičić, Barišić,

Bojkov, Prodanović, Salatić, Emer, Elez Pred turnajom členovia VK Kulpín navštívili Saleho hrob na slovenskom cintoríne v Kulpíne, kde položili kvety. Nikdy na neho nezabudnú, lebo to bol dobrý človek a športovec. Pre všetkých účastníkov turnaja bolo cťou zúčastniť sa v turnaji. O rok organizátori usporiadajú ďalší Memoriál Aleksandra-Saleho Zavaroša.

Účastníci 1. Memoriálu Aleksandra-Saleho Zavaroša

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Mnoho šancí a chyba Leňu VOJVODINA (BG) – MLADOSŤ 2 : 0 (1 : 0)

Samuel Medveď

ápas v Bačkom Gradišti do nedele dvoch prvých mužstiev ligy vyvolal veľmi veľký záujem tak v radoch domácej Vojvodiny, ako i v tíme Mladosti. Posledný zápas týchto dvoch mužstiev minulej jesene v Petrovci bol veľmi kvalitný, Mladosť vyhrala tesne 1 : 0, aj nedeľňajší súboj priniesol dobrú a dynamickú hru týchto rivalov. Bolo to opravdivé derby. Petrovčania mali lepšie šance skórovať, ale Vojvodina bola • ŠPORT •

i šťastnejšia. Domáci oba góly vsietili po veľkej nepozornosti obrany hostí a vo finiši po veľkej chybe brankára Leňu. Začiatok zápasu ukázal, že sa bude hrať otvorene, na momenty tvrdo, najmä na začiatku druhého polčasu, ktorý priniesol niekoľko nepozorných zákrokov aj jedných, aj druhých, čo vytvorilo veľkú nervozitu na oboch stranách. V 6. min. Kaňa dobre prebehol po krídle, prihral Stojakovićovi, ale tento mieril vedľa. Neskoršie Kaňa kopal do rúk brankára Milovanova. Domáci potom zahrali dva roho-

vé kopy a po druhom v 15. min. sa im podarilo dať gól. Đekić z troch metrov bol najrýchlejší a hlavičkoval loptu do siete. Čoskoro Stojaković mohol vyrovnať, no v 17. min. kopal vedľa žrde. V 43. min. domáci kopali dobre, ale Leňa loptu odrazil. Domáci stopér Marković ešte raz dobre strieľal a lopta trafila žrď. Vo finiši prvého polčasu dobre hlavičkoval v šestnástke Gradišta Beronja. V druhom polčase, v 62. min., z diaľky dobre pohrozil Milovanovovi kapitán Mladosti Pavel Ožvát. Potom zboku i Stojaković prestrelil brvno. Výsledok zápasu bol rozhodnutý v 83. min., keď Leňa mal prijať loptu od Beronju, ktorú sa

mu napodiv nepodarilo nohou zastaviť, domáci hráč Bratislav Jelić tento darček využil a bolo to konečné skóre zápasu – 2 : 0. MLADOSŤ: Leňa, Kavčić, Ivetić (Đaković), Šproch, Jakuš, Beronja, Ožvát, Stanić (Stojisavljević), Stojaković (Fábry), Brajković (Zorić), Kaňa Výsledky 8. kola: Obilić – Hercegovac 0 : 4, Bajša – Bačka 2 : 1, Vojodina (T) – Njegoš 1 : 3, Vrbas – Mladost (T) 4 : 2, Crvenka – Krila Krajine 2 : 1, Vojvodina (BG) – Mladosť (P) 2 : 0, Srbobran – Tekstilac 0 : 2, Radnički – Mladost (A) 1 : 1, ČSK Pivara – Tavankut 1 : 1. V nedeľu petrovská Mladosť vo Vrbare o 15.30 hod. uvíta Srbobran.

40 /4927/ 3. 10. 2020

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Obetavosť priniesla bod JEDNOTA – RADNIČKI 1912 1 : 1 (0 : 0)

Matej Bzovský

o získanom cennom bode s Prvým májom v Rume staropazovskí futbalisti opatrne, ale nebojácne s obrovskou vôľou privítali silné mužstvo somborského Radničkiho 1912. Od začiatku sa videlo, že hostia prišli s cieľom získať tri body v boji o titul majstra. Domáci boli skutočne pred ťažkou skúškou, ale obrovskou obetavosťou ubrali jeden bod, v závere mohli aj vyhrať, ale výsledok je predsa najspravodlivejší. Od prvého hvizdu výborného rozhodcu Davida Đumića kvalitní hostia aktívnou presilovkou neustále ohro-

zovali dobre stráženú domácu bránu. Prvú príležitosť dostať sa do vedenia mali predsa domáci. Vyšiel im rýchly protiútok, ale gólu nebolo. V 22. min. sa Nenad Perović ocitol v čistej situácii, ale vybiehajúci mladý brankár hostí Filip Pehilj zablokoval jeho nie najpresnejšiu strelu. Aj napriek prevahe Somborčania mali iba jednu šancu. Po prihrávke Švelju voľakedajší útočník Jednoty David Knežević sa ocitol sám pri bráne, ale výborný Lazar Jovišić fantasticky zachránil svoju sieť a bol najlepším jednotlivcom tohto chvíľami dramatického zápasu. V druhom polčase hostia stavali všetko na jednu kartu. Urobili veľký nátlak, no domácim sa znovu podarilo pripraviť si príležitosť na vedenie už v 51. min, tentoraz na radosť skrytých fanúšikov za ohradou hracej plochy.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Prvá radosť

MLADOSŤ – OFK GRADNULICA 3 : 1 (0 : 0) Vladimír Gál

o dlhšom čase radosť aj v Bielom Blate, keďže domáci futbalisti zaznamenali prvú výhru tejto jesene. Bieloblatčania od tohto zápasu majú významnú posilu, skúseného Vladimíra Gála, ktorý z AŠK prestúpil do Mladosti a v jej drese zohral prvý zápas. Prvú šancu na zápase mal Poničan,

ale jeho strela skončila vysoko nad bránou. V 20. min. Poničan z pravej strany po zemi zaslal loptu do šestnástky, ale Kalapiš strieľal vedľa. V 35. min. centroval Kurunci, ale brankár hostí Palfi strelu Paraljova kryl. Trochu neskoršie Gál zaslal loptu Kalapišovi, ktorého zadák hostí na 20 metrov od brány nedovolene zastavil. Rozhodca pískal faul

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Tretia prehra

SPORT – PANÓNIA 3 : 0 kontumačne Juraj Pucovský

radoch lalitskej Panónie aj ďalej vládne chaos! Mužstvo po treťom zápase nezískalo ani bod. Minulú sobotu na to ani nemalo príležitosť, lebo neodcestovalo do Bezdanu na zápas s domácim Sportom. Príčina? Pred zápasom sa nemohlo

www.hl.rs

zoskupiť jedenásť hráčov, a preto rozhodli, že sa nepôjdu hanbiť. Nevedno, čo je väčšia hanba, či to, že neodcestovali do Bezdanu, alebo že v klube, ktorému v Laliti takmer všetci obrátili chrbát, majstrovstvá dočkali celkom nepripravení z každej stránky. Nik nevie, pokiaľ táto najnovšia agónia

Informačno-politický týždenník

Rýchly a presný protiútok domácich útočníkov prekvapil a úplne zmýlil obranu hostí. Striedajúci Strahinja Lazić, ktorý sa neskoršie zranil, prebehol cez zhustené rady súpera a jeho presná strela trafila sieť bezmocného náhradného brankára Nikolu Ićitovića. Hostia sa rýchlo zbavili šoku. Na bránu domácich sa neustále valili nebezpečné útoky, ale pevná obrana Jednoty odolávala až po 74. min., keď hostia len horko-ťažko vyrovnali, hoci predtým mali viacero šancí. Krídelný útočník Antonić z pravej polovice ihriska dobre odcentroval, lopty sa prvý zmocnil Aleksandar Dimitrić, tiež bývalý hráč Jednoty, prudko vystrelil do vnútornej strany žrde, odrazenú koženú prijal najprv Terzić, jeho strela trafila do nohy Kneževića a prekvapila tentoraz bezmocného Jovišića. Hostia potom mali ďalšie šance, ale prudké strely Radovanovića, Švelju, Popovića a Goronjića zneškodnil fenomenálny kapitán domácich. V závere sa domáci mohli ozdobiť aj výhrou. Opätovné útoky a nepozornosť obrany hostí nevyužili Perović a Slavoljub Đokić. Strela Perovića z voľného kopu skončila na brvne, práve ako i pokus

Đokića, ktorý prudko vypálil, lopta sa tiež od žrde šťastných hostí odrazila do poľa, kde nebolo nikoho z útočníkov domácich. JEDNOTA: Jovišić, Kačar, Mirosavljević (Maoduš), Ranđić, Gavrilović, Đokić, Krkobabić, Zeljković (Subotić), Perović, Ivetić, Nikolić (Lazić – Milovčević) V sobotu sa Jednota ocitne na ihrisku v Banátskom Veľkom Sele, kde bude mať novú ťažkú skúšku v stretnutí s domácou Kozarou. Foto: J. Pucovský

a obrancu Gradnulice zaslal do šatne. Túto príležitosť domáci však nevyužili. Na začiatku druhého polčasu Žižić strelil zboku, Palfi slabo zareagoval a lopta skončila v sieti. V 53. min. Gál pekne strieľal z 20 metrov pod šibenicu, ale Palfi túto strelu s veľkým vypätím síl zastavil. O dve min. neskoršie hostia prvýkrát strelili na bránu z 25 metrov, lopta prekvapila Perišića – 1 : 1. Aj keď mali hráča viac, Bieloblatčania v druhom polčase nemali šance. V 63. min. hostia mali novú príležitosť, ale trafili žrď. V 78. min. obranca hostí hral rukou vo vlastnej šestnástke, rozhodca ukázal na biely bod, ktorý premenil Poničan.

V 83. min. ešte jedna príležitosť hostí, ale v dueli s hráčom hostí brankár Perišić bol úspešnejší. Pri konci zápasu Paraljov z autu zahodil loptu Kuruncimu, ktorý rutinovane loptu zaslal do siete – 3 : 1. MLADOSŤ: Perišić, Nečov, Paraljov, Poničan (Megyesi), Žižić (Horvát), Đurić, Stojić (A. Šofranko), Kalapiš, Gál, Kurunci (Goda), Cvetković (Šuľa) Nasledujúci zápas Mladosť zohrá v Sečnji s tamojším Bilećaninom. Výsledky 5. kola: Bilećanin – Jedinstvo 2014 5 : 1, OFK Stajićevo – Zadrugar 0 : 7, Zlatica – Tisa 1933 1 : 4, ŽFK Banat Bagljaš – Naftagas 6 : 1.

Muž zápasu: brankár a kapitán Jednoty Lazar Jovišić

vo FK Panónia potrvá a ako sa to všetko skončí! V prvých dňoch tejto peknej jesene to vonia na začiatok konca... Bolo by dobre, keby sa to nestalo. Výsledky 4. kola: Rastina – Jedinstvo Lemeš 1 : 1, Sport – Panónia 3 : 0 kontumačne, Telečka – Dinamo 4 : 1, voľný bol Graničar. V 5. kole sa stretnú: Panónia – Telečka, Jedisntvo Lemeš – Sport, Graničar – Rastina 1918, voľné je Dinamo. Kedy sa v Laliti dočkajú takejto radosti futbalistov Panónie? • ŠPORT •

DVADSAŤ ROKOV FUTBALOVEJ ŠKOLY V PETROVCI

Toto je moja lopta, moja, moja, moja...

Tréner Ján Trabak so svojou skupinou začiatočníkov

Kto je najlepší? Mladosť!

FŠ? Predovšetkým to, aby sa vytvorila základňa, lejšie vedomosti predstavili mladší dorastenci z ktorej v Petrovci budú čerpať hráčov najprv pre trénera Jána Jakuša. Napokon na trávnik v civile dorast a potom aj pre prvé mužstvo Mladosti, za potlesku zo všetkých strán vykročili bývalí Juraj Pucovský ktoré dnes s pekným úspechom hrá vo štvrtom a terajší hráči seniorského mužstva, ktorí prvé futbalovom stupni našej krajiny. kroky urobili práve vo FŠ Mladosť. red dvadsiatimi rokmi mnohí chlapci Skromná oslava dvadsiateho výročia pôsoUž poriadne začalo popŕchať, keď predseda z Petrovca a celej obce odchádzali do benia FŠ Mladosť, koľko to Čelareva, Báčskej Palanky, Nového Sadu, dnešná epidemiologická kde robili prvé kroky a získavali základné ve- situácia dovoľuje, prebiedomosti futbalovej hry. Pravdaže, mnohí sa hala v sobotu večer 26. vôbec alebo len o niekoľko rokov vracali domov. septembra 2020 vo Vrbare Iniciátor založenia a prvý predseda FŠ Mladosť na trávnatom koberci pod Pavel Severíni starší minulú sobotu vo Vrbare svetlom reflektorov. Na trávpovedal, že rodičia talentovaných chlapcov nik najprv vybehli začiatočv roku 2000 založili školu, ktorá petrovským níci, chlapci a podaktoré chlapcom a tým z okolia umožnila zaoberať sa dievča, generácie 2010 až futbalom, aby sa stali budúcnosťou seniorského 2012, ako aj tí najmladší mužstva Mladosti. Zvolili si vedenie, jeho za (narodení v rokoch 2013 – prvého predsedu, organizovane pôsobili, hrali 2015). Pod taktovkou Jána zápasy. Napriek ťažkostiam FŠ sa dokazovala Čániho, trénera a koordia už prvá generácia v rámci ligy FZ Báčska nátora všetkých kategórií Odchovanci FŠ Mladosť, ktorí hrali alebo hrajú v prvom tíme Palanka, Báč a Báčsky Petrovec získala prvé v klube, jeho pomocníka miesto. Bol to veľký úspech. Jána Trabaka a trénera brankárov Jána Hrubíka FK Mladosť Pavel Severíni mladší početným Dobrý tréner Janko Čáni od začiatku pre- z Hložian, usilovne a disciplinovane behali za jednotlivcom, organizáciám, sponzorom, Obci javil veľa vôle a entuziazmu, aby z chlapcov loptami, driblovali, hrali hlavou, sadali si, líhali a Miestnemu spoločenstvu Petrovec odovzdal vychoval dobrých športovcov – futbalistov a dohadzovali si ich rukami tak, ako to robia na ďakovné listiny za ich prínos k úspešnej práci a to sa mu darí až podnes. Čo bol cieľ práce tréningoch. V športovom úbore svoje už vyspe- FŠ. Musíme spomenúť aj veľkú, nie menej významnú podporu rodičov, aby FŠ Mladosť pretrvávala už celé dve desaťročia. Všetci futbalisti z trávnika odchádzali so zaužívaným pozdravom: Kto je najlepší? Mladosť! Mnohí, zvlášť tí starší sa utiahli pod tribúnu, do klubovne, kde si oživili spomienky na pekné chvíle strávené v tomto veľmi významnom kolektíve pre petrovský šport, Branislav Merník (vpravo) odovzdal ďaPríhovor prvého predsedu predovšetkým futTréner brankárov Ján Hrubík FŠ Mladosť Pavla Severíniho kovnú listinu Jánovi Čánimu bal. staršieho

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Starej Pazove

Mgr. Igor Feldy, farár staropazovský

esto je súčasťou rovnomennej samostatnej územno-administratívnej jednotky, Obce Stará Pazova. Osídlené bolo relatívne neskoro, až v 18. storočí, keď sa začala vytvárať tzv. Vojenská hranica medzi habsburskou a Osmanskou ríšou. V roku 1770 prišli organizovane do vznikajúcej osady prví Slováci, ktorí väčšinou pochádzali zo Selenče. Neskoršie sa k nim pridali aj osadníci z Malého Kereša, z Békešskej, zo Zvolenskej a z Novohradskej stolice. Niektorí autori uvádzajú, že Slováci žili na tomto území aj pred rokom 1770. Do druhej polovice 20. storočia boli v Starej Pazove väčšinovým obyvateľstvom Slováci. Dominantnou etnickou skupinou v súčasnosti sú Srbi, a to najmä v dôsledku príchodu utečencov v 90. rokoch 20. storočia. Počet Slovákov, ktorí dovtedy tvorili dve tretiny obyvateľstva, sa znížil len na tretinu. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2002 malo mesto 18 645 obyvateľov, z toho bolo 5 848, t. j. 31,36 % Slovákov. Stará Pazova je kultúrnym centrom Slovákov v Srieme. Pôsobí tu Miestny odbor Matice slovenskej, ako aj Kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka s mnohými sekciami, základná škola s rovnakým názvom. Zvlášť významné je divadelníctvo, ktoré reprezentuje Slovenské divadlo VHV a Art centrum Chlieb a hry. Slovenská kultúra sa pestuje aj v iných inštitúciách a spolkoch. Tu žije a tvorí viacero umelcov − spisovateľov a básnikov, akademických maliarov a sochárov, spevákov, hudobníkov a vedcov. Neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života mesta je niekoľko festivalov. Pravidelne sa organizujú hudobné, folklórne a divadelné festivaly, vernisáže výstav, prezentácie kníh a iné. Vydáva sa i slovenský Pazovský kalendár, jedna z

dvoch slovenských miestnych ročeniek vo svete. V rozhlase sa dvakrát týždenne vysielajú polhodinové náboženské relácie Slovo nášho Boha trvá naveky a Živé vody. V televízii sa raz týždenne po slovensky vysiela dvadsaťminútová relácia Hrad prepevný. Zbor má aj svoju facebookovú skupinu: Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Starej Pazove. História zboru: Cirkevný zbor vznikol 25. júna 1770, v deň vyhlásenia augsburského vyznania viery. Cirkevný zbor v Starej Pazove je najstarším organizovaným zborom s farárom v Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, tohto roku sme oslávili 250 rokov. V období po vydaní Tolerančného patentu (v roku 1781) evanjelické modlitebne, resp. kostoly, nesmeli mať vežu, ako ani vchod do modlitebne z ulice, t. j. nesmeli sa ničím líšiť od obyčajných domov. Napriek tomu sa zboru podarilo v roku 1786 získať od cisára Jozefa II. sakrálnu budovu Slovákov v Srbsku. V roku 1882 cirkevný zbor založil Slovenskú vzájomnú pomocnicu, ktorá sa neskôr zmenila na Staropazovskú banku. Svojou činnosťou finančne účinne pomáhala cirkevníkom, chrániac ich pred úžerníkmi. Dňa 29. júna 1921 bola v Starej Pazove schôdzka troch slovenských seniorátov, na ktorej sa utvoril slovenský evanjelický dištrikt, ktorý časom prerástol do samostatnej cirkvi. Koncom 20. rokov cirkevný zbor vybudoval Slovenský národný dom s veľkou konventno-divadelnou sálou, ktorý bol posvätený v roku 1928. Zbor vlastnil takmer 100 katastrálnych jutár poľnohospodárskej pôdy. V roku 1929 bol v staropazovskom kostole inštalovaný Adam Vereš za prvého biskupa SEAVC. Pazovský zbor v roku 1983 inicioval prvé celocirkevné stretnutie evanjelickej mládeže. Tieto stretnutia sa stali tradí-

ciou a pretrvávajú až dodnes. Zborové aktivity: Nedeľné služby Božie sa konajú o 10.00 a nešporné služby v letnom období o 16.30 a v zimnom období o 15.30. Ranné modlitby bývajú v utorok a piatok, a to v lete o 7.30 a v zime o 8.00. Od adventu do Veľkej noci sa vo štvrtok o 18.00 koná biblická hodina, v rámci ktorej sa pol hodiny skôr nacvičuje nábožný spev. Detská besiedka býva počas nedeľných služieb Božích. Stretnutia OKŽ a OKŽ mladších žien sa konajú raz v mesiaci a mládeže v sobotu o 19.00. Spevokol sa stretáva dvakrát v týždni. Slankamenské Vinohrady sú súčasne jedinou fíliou cirkevného zboru. Staropazovský cirkevný zbor od roku 2011 rozhodnutím Synody spravuje Ústredný archív SEAVC v Srbsku, ktorý sídli v Starej fare, tzv. Hurbanovskej fare. Cirkevný zbor vlastní kostol s vežou z roku 1788, faru z roku 1894, novú faru z roku 2015 a 7 kat. jutár poľnohospodárskej pôdy. Očakáva sa, že v reštitúcii bude zboru vrátených približne 86 kat. jutár poľnohospodárskej pôdy, budovy a záhrady v centre mesta. V cirkevnom zbore pôsobili títo farári: 1. Samuel Špannagel (1770 – 1785), 2. Michal Slamaj (1785 – 1787), 3. Adam Jesenský (1788 – 1808), 4. Samuel Jesenský (1808 – 1825), 5. Štefan Leška (1826 – 1849), 6. Karol Jesenský (1849 – 1863), 7. Ľudovít Pivko (1863 – 1866), 8. Benjamín Reuss (1866 – 1873), 9. Vladimír Hurban (1874 – 1914), 10. Vladimír Konštantín Hurban – VHV (1914 – 1950), 11. Vladimír Vereš (1951 – 1973), 12. Ján Baláž (1973 – 1989), 13. Pavel Andrášik (1990 – 2005). Od roku 2006 je zborovým farárom Igor Feldy.