Hlas ľudu 40/2021

ISSN 0018-2869

Ceny Samuela Tešedíka 2021

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Uznania učiteľskému povolaniu na medzinárodnej úrovni



Z obsahu

V pondelok 27. septembra na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade sa uskutočnila prvá časť okrúhleho stola venovaného slovenskému insitnému umeniu v Srbsku, ktoré by malo byť vládou Republiky Srbsko v roku 2022 aj úradne navrhnuté na Listinu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Okrúhly stôl Slovenské insitné umenie v Srbsku ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva nastolil niektoré otázky, o ktorých sa zmienili odborníci, kultúrni dejatelia, ale aj predstavitelia strešných inštitúcií Slovákov v Srbsku.

Zúčastnili sa aj hostia zo Slovenska.

O. Glóziková-Jonášová

Divadelné predstavenie Slúžky z produkcie kovačického Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) malo premiéru 25. septembra v sieni domu kultúry. Ide o hru podľa textu francúzskeho spisovateľa Jeana Geneta a v réžii Dragana Karlečíka. Hlavné postavy v predstavení hrajú Darina Čechová, Ivana Čížiková a Alexandra Čížiková.

S. Lenhart

2. 10. 2021 | 40 /4979/

Uzávierka čísla: 29. 9. 2021

V piatok 24. septembra v evanjelickom chráme Božom v Kovačici prebiehala slávnosť inštalácie zborového farára Martina Bajzu. Menovaný farár zjednoteného cirkevného zboru v Kovačici bol inštalovaný biskupom SEAVC v Srbsku Jaroslavom Javorníkom. Okrem tejto slávnosti Kovačičania si pripomenuli 235. výročie vysvätenia prvého evanjelického farára v Slovenskom Bardáni.

O. Glóziková-Jonášová

Plochy osiate liečivými rastlinami sa aj u nás každým rokom zvyšujú. Je to pozitívna informácia, ktorá možno ovplyvní aj iných pestovateľov a pomôže oživiť osevný postup, ale i ekonomiku rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev.

Aj to bol jeden z dôvodov stretnutia priaznivcov liečivých rastlín, ktoré prebiehalo 17. septembra v Báčskom Novom Sele. Okrúhly stôl na tému Ekologická výroba a spracovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín, rozvoj vidieckeho turizmu organizovali Stredisko pre organickú výrobu zo Selenče a Klaster Dunav Bačko Novo Selo. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová.

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Pokračovanie a nové začiatky...

Olinka Glóziková-Jonášová

K

aždý nový deň nám prináša rovnakú príležitosť, aby sme svojou snahou prispeli do spoločnosti, v ktorej žijeme. Som si istá, že nepochybím, keď napíšem, že skutočne celá redakcia vynaloží dodatočnú snahu na to, aby sme vás ešte lepšie, teda celistvejšie, úplnejšie, objektívnejšie, spravodlivejšie, jedným slovom – adekvátne informovali o témach, ktoré ste si zvykli na našich stranách prečítať.

Prichystáme pre vás nové obsahy, ale sa posnažíme rešpektovať aj formu, ktorá z nášho týždenníka urobila to, čím on dnes je. Inovačnosť je dôležitá, ale rovnako je významná aj tradícia. Vo svojom prístupe k budúcim koncepciám toho, o čom pre vás budeme písať a informovať, zohľadníme obidva tieto aspekty.

Dovolím si napísať, že úprimne dúfam, že sa mi podarí splniť očakávania Správnej rady nášho týždenníka, a že nesklamem dôveru, ktorú mi prednedávnom poverila.

Rovnako si trúfam splniť domnienky svojich kolegov, ktorí bezpochyby očakávajú, aby Hlas ľudu bol aspoň takým úspešným v rokoch pred nami, ako to bolo aj v minulosti.

Nakoniec, aspoň rovnako sa ako celistvá redakcia budeme snažiť splniť aj dôveru a

očakávania všetkých vás, keďže ste vy, naši čitatelia, tí, pre ktorých tieto príspevky v prvom rade píšeme. Splníme posolstvo, ktoré pramení v našom názve.

Toľko mnoho dakedy chceme povedať, pritom sa nám stále zdá, že povieme tak málo. Preto sa v nasledujúcich číslach všetci, čo prispievame do týždenných rubrík, posnažíme povedať o to slovko viac, teda posnažíme sa o kus lepšie zmapovať, znázorniť a predstaviť každodenný život nás dolnozemských Slovákov v Srbsku.

Kovačický cirkevný zbor SEAVC inštaláciou nového jednotného zborového farára Martina Bajzu konečne oficiálne prišiel k zjednoteniu dvoch zborov, ktoré od roku 1980 existovali v tejto juhobanátskej dedine. Zjednotenie je skutočne epochálnou udalosťou, keďže je tým ukončený 40-ročný rozpor v rámci najväčšieho evanjelického cirkevného zboru v Srbsku, celkovo kedysi jednotnej spoločnosti, predsa počas dlhého obdobia rozdelenej na dve časti. Pritom sa tým zatvára aj jazva, ktorá existovala v spoločnosti po tieto dlhé roky. Prajeme si, aby uvedená udalosť bola smernicou na vyrovnanie nezrovnalostí vo rôznych sférach nášho spoločenského života, teda aby bola míľnikom v evolúcii človeka ako emotívne zrelého jedinca.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

9 Busta Adolfa Svätopluka Osvalda v Sriemskej Rači

32 Precítená myšlienka ako novinka v poetike

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

19 Swap ako cirkulácia oblečenia

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

51 Kvalitný základ klubu pre úspešnú budúcnosť

23 Nové úvery na závlahové systémy

Na titulnej strane: Laureátky tohtoročných cien a pamätných listov Samuela Tešedíka na udelení v Novom Sade v piatok 24. septembra: (zľava) Jarmila Jonášová, Mária Czégéňová, Svetlana Zolňanová a Ruženka Ďuríková.

Foto: Danuška Berediová-Banovićová

VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

40 /4979/ 2. 10. 2021

3

Týždeň

7 DNÍ

Prehĺbenie vojenskej spolupráce so Slovenskou republikou Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

P

odpredseda vlády Srbska a minister obrany Nebojša Stefanović sa 28. septembra stretol s ministrom obrany Slovenskej republiky Jaroslavom Naďom, ktorý oficiálne navštívil Srbsko. Stefanović sa po ukončení stretnutia dvoch delegácií ešte raz poďakoval Slovensku za principiálny postoj ohľadom neuznávania Kosova, ako aj za silnú podporu, ktorú minister Naď z príležitosti návštevy vyjadril územnej integrite a suverenite Srbska ako krajiny.

Stefanović zdôraznil, že je návšteva ministra Naďa iba ďalším potvrdením priateľského vzťahu, ktorý spája Srbsko a Slovensko, pričom predstavuje aj výbornú príležitosť na zlepšenie spolupráce ministerstiev obrany uvedených dvoch krajín. „Naše krajiny sú viazané silnou kultúrnou a historickou väzbou, čo predstavuje výborný základ, aby aj naše dve ministerstvá, ktoré mimochodom už majú dobrú spoluprácu, spolupracovali ešte lepšie. Počas stretnutia sme sa

zhodli ohľadom konkrétnych projektov, ktoré sa vzťahujú na našu vojensko-hospodársku a vojensko-edukačnú spoluprácu. Dohodli sme aj spoločné tréningy našich špeciálnych jednotiek, ktoré by sa mali realizovať v najbližšom období, teda čím to objektívne okolnosti umožnia. Bude to nový impulz vo vojenskej spolupráci dvoch ministerstiev,“ povedal Stefanović.

Dvaja ministri sa zhodli, že sa postavenie a funkcia vojska v dnešnej spoločnosti v značnej miere zmenila, predovšetkým v smere udržania mieru, nie agresívnej politiky. * Podpredseda vlády Srbska a minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Branislav Nedimović 28. septembra v Bruseli dohodol začiatok schválenia procedúry vývozu kurčacieho mäsa zo Srbska do krajín EÚ.

Nedimović vo svojej vyhláške pre Tanjug povedal, že o dva týždne začína postup schválenia vývozu kurčacieho mäsa zo Srbska do EÚ, ako aj to, že vo februári 2022 Srbsko bude mať ďalšiu kontrolu ohľadom bravčového mäsa, a po-

dotkol, že Srbsko ukončilo úkoly z aspektu bezpečnosti stravy, teda že je teraz čas na to, aby EÚ otvorila svoje hranice pre tovar zo Srbska.

Podľa jeho slov Srbsko naposledy bolo prítomné na európskom trhu kurčacieho a bravčového mäsa a spracovaných výrobkov ešte počas SFRJ. Menovaný pridal aj to, že v súčasnosti vývoz zo Srbska v definovanom segmente bol zredukovaný na Severné Macedónsko, Bosnu a Hercegovinu a Čiernu Horu. „Dnes otvárame nové trhy, s ktorými prichádzajú aj nové príležitosti. Všetko, čo vyrobíme na srbských poliach, môžeme vraziť do dobytkárstva a získať novú pridanú hodnotu,“ ohodnotil minister, ktorý počas návštevy Generálneho riaditeľstva európskej komisie pre poľnohospodárstvo rokoval aj o realizácii programov IPARD 2 a IPARD 3, ktoré budú aktuálne v období nasledujúcich 7 rokov.

EÚ prostredníctvom uvedených programov financuje rozvoj poľnohospodárstva, spracovateľských kapacít a rurálneho turizmu v prístupových krajinách.

* Ministerstvo zdravotníctva vlády Srbska oznámilo 28. septembra, že podľa poslednej správy stále máme nepriaznivú pandemickú situáciu v Srbsku, teda že prišlo k významnému zväčšeniu počtu osôb nakazených koronavírusom, pričom sa zväčšuje aj počet hospitalizovaných pacientov. Preto sa vakcinácia ešte väčšieho počtu obyvateľstva považuje za nevyhnutnú. Svetové médiá hovoria o tom, že Nórsko a Dánsko zrušili všetky reštriktívne opatrenia, ktoré boli uvedené pre Covid-19. Privedie to postupne k úplnej normalizácii spoločenského života, vrátane organizácie rôznych spoločenských podujatí a normálneho fungovania všetkých inštitúcií. V Nórsku prvú dózu vakcíny proti Covid-19 dostalo 76 % obyvateľstva, pritom je 67 % populácie úplne imunizované, o čom hovoria údaje národného Inštitútu pre verejné zdravotníctvo. Dánsko všetky reštriktívne opatrenia zrušilo 10. septembra, pritom od toho dňa počet chorých je v konštantnom poklese. V deň zrušenia opatrení bolo 557 chorých, dnes ten počet klesol na 382.

V Dánsku je až 86 % obyvateľstva staršieho než 12 rokov imunizovaného, ako aj 95 % obyvateľov starších než 50 rokov.

SRBSKO

Štvrtý demografický samit v Budapešti Pripravil: Vladimír Sabo

P

rezident Srbska Aleksandar Vučić pobudol 23. septembra na jednodňovej návšteve Maďarska, kde sa zúčastnil štvrtého demografického samitu.

Po ukončení samitu prezident Vučić povedal, že otázka demografie je otázkou prežitia Srbska a ďalších krajín, pričom upozornil, že sa táto otázka čoskoro stane najdôležitejším politickým problémom v regióne.

Na základe príkladu Maďarska aj Srbsko v tejto záležitosti pod-

4

www.hl.rs

nikalo veľké množstvo opatrení a prezident ozrejmil, že v Srbsku budú zvýšené finančné stimuly na pomoc rodinám a deťom. „Hovorím niečo, čo je takmer zakázané, ale vyskúšajte si, čo hovorím. Dnes je nekultúrne hovoriť o svojich deťoch, rodine, rodinných hodnotách, pretože potom urážame tých ostatných. Je mi ľúto, že ideme týmto smerom,“ povedal a dodal: „Stojíme pred niečím, čo je v neustálej opozícii, s liberálnym politickým marxizmom, ktorý nás neustále núti počúvať

Informačno-politický týždenník

Účastníci štvrtého demografického samitu v Budapešti • TÝŽDEŇ •

Príhovor prezidenta Aleksandra Vučića

nové teórie, ktoré zmenia naše životy, ale tak, že ich strácame.

Pred desiatimi rokmi bol právny štát jediným problémom, ktorým sme sa zaoberali. Vznikla logika, ktorá sa používala proti tým, ktorí

boli neposlušní, a potom nastala otázka zmeny klímy a životného prostredia. Je normálne, že USA a Čína diskutujú ohľadom tejto otázky. Ale aké zaujímavé je to pre Maďarsko a Srbsko? Je to najdôležitejšia otázka? Dôležitejšie ako natalita, demografické problémy, budúcnosť našich detí,“ položil otázku Vučić a zdôraznil potrebu vytvoriť platformu, ktorá zabezpečí obstátie a prežitie štátov.

Pred 20 rokmi mala Európa 20-percentný podiel na svetovom ekonomickom raste, a dnes je to iba 10 percent, kým o päť rokov to bude sedem percent. „Ak hovoríme o demografických parametroch, o 30 rokov bude mať Nigéria, jedna africká krajina, viac obyvateľov ako celá Európska únia, alebo viac obyvateľov ako Spojené štáty,“ povedal predseda Vučić a dodal, že s tým

Prezident Aleksandar Vučić: Otázka demografie je otázkou prežitia Srbska a ďalších krajín

získajú výhodu, ktorú my nebudeme schopní dobehnúť.“ Zdôraznil, že by sme sa mali obrátiť na budúcnosť, ktorá udrží naše národy a oživí štáty.

V paneli sa okrem prezidenta Srbska zúčastnili aj bývalý vicepre-

zident USA Mike Pence, predseda vlády Slovinskej republiky Janez Janša a predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki.

Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedníctvo Srbska, Dimitrije Goll

NOVÝ SAD

Mestská knižnica oslavuje 176. narodeniny Pripravil: V. Sabo

Č

mnohému digitálnemu obsahu.

Mestská knižnica rôznymi spôsobmi drží krok s dobou, vytvára tak nových čitateľov a početnými aktivitami sa zameriava aj na mladšiu populáciu,“ povedal Rožić a pokračoval: „Mesto je hrdé na svoju tradične kvalitnú a úspešnú prácu, a preto investuje do rozvoja kapacít knižnice,“

len Mestskej rady pre kultúru Dalibor Rožić sa zúčastnil oslavy z príležitosti 176. výročia Mestskej knižnice v Novom Sade, ktorá sa konala v Digitálnom centre mládeže knižnice. „Dnes si pripomíname deň jednej z najdôležitejších kultúrnych inštitúcií nielen v Novom Sade, ale aj v Srbsku. Všetko sa to začalo 23. septembra 1845, keď bola otvorená srbská čitáreň v Novom Sade. Mestská knižnica aj ďalej stále prispieva ku kultúre a vzdelávaniu v tejto tradícii. Je Príhovor člena Mestskej rady pre kultúru to moderná inštitúcia, Dalibora Rožića ktorá si pri svojej práci zakladá na dlhej tradícii. Jej 176. uzavrel a s gratuláciou k všetnarodeniny oslavujeme v Digi- kému, čo sa doteraz dosiahlo, tálnom centre knižnice, ktorého im zaželal, aby aj naďalej zostali otvorenie umožnilo práve Mesto čitateľským centrom a miestom Nový Sad. Stredisko otvára svoje vzdelávania na dôležité sociálne brány mladým ľuďom, poskytuje témy. im bezplatný internet a prístup k Riaditeľ mestskej knižnice • TÝŽDEŇ •

Aleksandar Jokanović zdôraznil, čenstvami Dragana Miloševićová že pri príležitosti dnešného jubi- zdôraznila dôležitosť existenlea inštitúcie bude používateľom cie tejto kultúrnej inštitúcie pri knižnice poskytnutá 50-percentná zľava z individuálneho ročného členského príspevku. „Existujúci aj noví členovia majú právo na zľavu, členský poplatok pre dospelých bude 250 dinárov a Z oslavy 176. výročia Mestskej knižnice v Novom pre deti 150 di- Sade nárov a bude platný jeden rok. zachovávaní tradícií, vytváraní Cieľom tohtoročného progra- kultúrnej identity a pestovaní mu označovania je propagácia kultúrnej rozmanitosti.

Digitálneho centra pre mládež, „V predchádzajúcich troch roktoré bolo otvorené minulý rok. koch Pokrajinský sekretariát pre V centrálnej budove knižnice v kultúru, verejné informovanie a Dunavskej ulici bola otvorená vzťahy s náboženskými spolovýstava venovaná známym myš- čenstvami desaťnásobne zvýšil lienkam našich spisovateľov,“ objem finančných prostriedkov, uviedol Jokanović. ktoré pomáhajú pri každodennej Pokrajinská tajomníčka pre práci všetkých knižníc na území kultúru, verejné informovanie APV,“ zdôraznila Miloševićová. a vzťahy s náboženskými spoloZdroj a foto: novisad.rs 40 /4979/ 2. 10. 2021

5

Týždeň Z PRVEJ ČASTI OKRÚHLEHO STOLA V BELEHRADE

Insitné umenie sa môže stať chráneným pokladom UNESCO Olinka Glóziková-Jonášová

A

ko chrániť a zosúladiť s programami UNESCO slovenské insitné umenie v Srbsku ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva, bola otázka pre vedcov a tvorcov kultúrnej politiky Srbska aj Slovenska ako prirodzene najviac zainteresovaných účastníkov okrúhleho stola, ktorý sa v pondelok 27. septembra konal na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Bola to prvá časť okrúhleho stola, ktorá bola rozdelená do dvoch častí – na slávnostnú a pracovnú, kým druhá časť okrúhleho stola prebiehala v utorok 28. septembra v Kovačici.

Témou okrúhleho stola bolo insitné umenie v Srbsku, ktoré by malo byť vládou Republiky Srbsko v roku 2022 aj úradne navrhnuté na Listinu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Okrúhly stôl pod názvom Slovenské insitné umenie v Srbsku ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva nastolil niektoré otázky, o ktorých sa zmienili odborníci, kultúrni dejatelia, ale aj predstavitelia strešných inštitúcií Slovákov v Srbsku. Zúčastnili sa aj hostia zo Slovenska.

Ešte v roku 2012 bolo slovenské insitné umenie v Srbsku zapísané na národnú listinu, čiže na Zoznam prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska. Je to zatiaľ jediný menšinový element na tomto zozname a bol to iba prvý krok k cieľu. Ďalším cieľom je zapísanie na Listinu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, ale tomu však predchádzajú a budú predchodiť ďalšie početné prípravy, keďže sú pravidlá UNESCO jasne definované a prísne stanovené, 6

www.hl.rs

Slávnostná časť okrúhleho stola

konkurencia je veľká, každý štát môže ročne predložiť iba jeden prvok na zapísanie do Reprezentatívneho zoznamu a musí to byť prvok živej, pretrvávajúcej tradície či kultúrneho dedičstva ľudstva.

Slávnostný tón podujatiu udal Juraj Lavroš symbolicky hrou na vlastnoručne vyrobenej fujare, keďže práve fujara – ako hudobný nástroj a jeho hudba bola v roku 2008 ako prvá zapísaná do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva Slovenskej republiky.

V slávnostnej časti okrúhleho stola slova sa najprv ujal veľvyslanec SR v Belehrade JE Fedor Rosocha: „Kovačické insitné umenie je skutočne jedinečným príkladom prepojenia dvoch národov a fenomén, ktorý má obdivovateľov nielen tu, ale skutočne v celom svete,“ povedal a pokračoval: „Dnešná účasť všetkých zainteresovaných ľudí je pre mňa potvrdením, že skutočne všetci do jedného pracujeme na tom a budeme pracovať tak, aby sme sa potenciálnym prekážkam vyhli a spoločne dosiahli ten budúcoročný cieľ.“ Organizátor okrúhleho stola a iniciátor idey o zápise insitného umenia na Listinu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO a majiteľ Galérie Babka Pavel Babka sa na túto tému vyjadril takto: „Zápis na listinu

Informačno-politický týždenník

navrhuje naša krajina, teda vláda Republiky Srbsko, kým úloha Slovenska bude podpora tohto návrhu priamo v UNESCO.“ Aj keď sa tejto téme pozornosť venuje už takmer desať rokov, zostáva dosť otvorených otázok, ozrejmil vo svojom príhovore Babka. „Po prvé treba určiť názov. Doteraz sa všade uvádzalo, že je to Kovačické insitné umenie, avšak na listine je zapísané ako Insitné umenie Slovákov. Myslím si, že by bolo najlepšie to pomenovať všeobecne ako slovenské insitné umenie zo Srbska,“ vysvetlil

a zhrnúť.“ Babka vo vyhláške pre médiá okrem iného povedal, že zatiaľ nie je doriešená ani otázka autorských práv. O tejto téme mali údajne rokovať v druhý deň okrúhleho stola, na ktorý boli pozvaní všetci živí maliari, ako aj dediči autorských práv neživých umelcov.

V rámci pozdravných príhovorov odznel aj videopríhovor Jána Milana Pilipa, predsedu ÚSŽZ, ďalej sa slova ujali Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, v mene Francoise Jacob, koordinátorky rezidentov OSN v Srbsku (ktoré patrí pod UNESCO), hovoril Milan Marković, šéf tímu Organizácie Spojených národov pre ľudské práva. Potom sa slova ujal Goran Milašinović, predseda Srbskej národnej komisie pre spoluprácu s UNESCO, Jaroslav Javorník, biskup SEAVC v Srbsku, Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku, kým Vladimír Francisty, riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý bol znemožnený zúčastniť sa spomenutého podujatia, svoju podporu vyjadril listom. Všetci, ale doslova všetci vyjadrili podporu a popriali organizátorom veľa síl a vytrvalosti na ďalšej

Okrúhly stôl sprevádzala aj výstava

Babka a pokračoval: „Čaká nás neľahká práca, potrebné je, aby sme navštívili aj ďalšie prostredia a vyhľadávali insitných umelcov.

Kovačickí maliari prekliesnili cestu, o tom niet pochybnosti, ale sú insitní maliari aj v Báčskom Petrovci a určite aj v iných prostrediach. Treba ich iba vyhľadať

ceste, s poznámkou, že s ich nápomocnou rukou môžu stále počítať. Ďalej sa slovo dostalo Jasminke Simićovej, novinárke – redaktorke RTS, po nej hovorila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, Anička Elchekhová, riaditeľka • TÝŽDEŇ •

Na túto tému sa vyjadrila aj Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, keďže väčšina maliarov, ktorých obrazy sú zaradené na listinu, sú aj dlhoročnými členmi obecnej galérie

DK Michala Babinku v Padine, Mojimír Vrlík, honorárny konzul Republiky Srbsko v Martine, Pavel

Baláž, predseda MOMS v Kovačici, ktorý hovoril v mene všetkých kultúrnych združení a mimovlád-

nych organizácií mesta Kovačica, úhrnne 33. Na záver sa prihovorili aj insitní maliari Ján Bačúr a Eva Husáriková.

V pracovnej časti okrúhleho stola odzneli prednášky prítomných na túto tému, a to Gordany Blagojevićovej, vedeckej poradkyne v Etnografickom ústave SANU, Mileny Dragićevićovej Šešićovej, prof. emeritnej pracovníčky na Filozofickej fakulte v Belehrade, Kataríny Pucovskej, novinárky vo výslužbe a zakladateľky portálu www.kulpin.net, Juraja Hamara, generálneho riaditeľa Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, Mojmíra Vrlíka,

honorárneho konzula Republiky Srbsko na Slovensku, a Andrey Kutlíkovej, spoluzakladateľky Kultúrno-komunitného centra Kalab v Bratislave. Prednášky účastníkov, ktorí sa pôvodne mali zúčastniť okrúhleho stola a boli znemožnení prísť, budú zaradené do elektronického zborníka prác. Moderovanie okrúhleho stola mali na starosti Katarína Pucovská a Pavel Baláž.

Okrúhly stôl sa konal pod patronátom ministerstiev kultúry Srbska a Slovenskej republiky, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obce Kovačica.

OKRÚHLY STÔL O SLOVENSKOM INSITNOM UMENÍ V SRBSKU – DRUHÝ DEŇ

Nominácia ako významný krok vo vývine insitného umenia Stevan Lenhart

P

okračovanie okrúhleho stola Slovenské insitné umenie v Srbsku ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva sa realizovalo 28. septembra v slávnostnej sieni Obce Kovačica. Hostí a prítomných v mene domácich a organizátorov na úvod pozdravili predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík a iniciátor celej akcie Pavel Babka, zakladateľ súkromnej galérie a Nadácie Babka. Prostredníctvom videozáznamu účastníkom sa prihovoril aj Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Diskusiu moderovala Marijana Melišová, poradkyňa predsedu Obce Kovačica.

Prvý tematický prejav mal Juraj Hamár, generálny riaditeľ Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, ktorý hovoril o skúsenostiach s nomináciami národných umeleckých prvkov na zoznam UNESCO a ohľadom iniciatívy okrúhleho stola povedal, že ide o jedinečnú šancu ukázať svetu, ako žijú a tvoria Slováci v Srbsku.

Samým tým, že sa určitý umelecký prvok dostane na daný zoznam, • TÝŽDEŇ •

medzinárodné spoločenstvo ho uznáva ako skutočnú hodnotu, takže je to výhoda, ale zároveň aj zodpovednosť a záväzok, zdôraznil Hamár.

Mojmír Vrlík, honorárny konzul Srbska v Martine (Slovenská republika), sa vo svojej prednáške zameral na sám vznik fenoménu insitného umenia Slovákov v Srbsku a tento jav sa pokúsil vysvetliť aj z hľadiska vlastnej lekárskej praxe. Zápis tunajšieho insitného umenia by mal byť cieľom všetkých, ktorí tu žijú, lebo to prinesie lepší život pre toto prostredie, poznamenal Vrlík. Pripomenul tiež, že nielen Kovačica a Padina, ale aj iné prostredia sú významné pre vývin insitného umenia Slovákov v Srbsku.

Andrea Kutlíková, spoluzakladateľka Kultúrno-komunitného centra Kalab v Bratislave, rozpovedala o tom, ako sa dozvedela o slovenskom insitnom umení, a poznamenala, že celý tento príbeh je veľmi zaujímavý pre mnohých Slovákov. Ako povedala, medzi ciele centra Kalab patrí aj rozširovanie vedomostí o tunajšom insitnom umení na Slovensku a poukázala na význam

Podpisovatelia protokolu o spolupráci medzi Obcou Kovačica, Galériou insitného umenia, padinským Domom kultúry a Nadáciou Babka

posolstva a autentickosti tohto druhu umenia.

Riaditeľka kovačickej Galérie insitného umenia Anna Žolnajová-Barcová hovorila o dejinách galérie a tunajších maliaroch.

Osobitné prejavy mali aj maliari Pavel Povolný-Juhás a Zuzana Vereská, ktorí vyjadrili vlastné chápanie insitného umenia. Galériu a maliarov, ktorí pôsobia v rámci Domu kultúry Michala Babinku v Padine, predstavila tamojšia riaditeľka Anička Elchekhová. Prečítaný bol aj text Pavla Jonáša o kultúre, tradícii a umení Slovákov v Kovačici. Pavel Babka poznamenal, že Galéria Babka spolupracuje s mnohými maliarmi, a zdôraznil, že konkurenciu netreba chápať

ako prekážku v spolupráci, ale je to pozitívna vec, ktorá môže len prispieť ku kvalite tunajšieho insitného umenia.

Na záver bola na návrh predsedu Obce Kovačica Jaroslava Hrubíka podpísaná časť protokolu o spolupráci vo formovaní Návrhu nominácie slovenského insitného umenia v Srbsku na zoznam UNESCO. Tento dokument má byť odovzdaný Stredisku pre nehmotné kultúrne dedičstvo Republiky Srbsko a podpísali ho: Marijana Melišová v mene Obce Kovačica, Anna Žolnajová-Barcová v mene Galérie insitného umenia, Anička Elchekhová v mene Domu kultúry v Padine a Pavel Babka v mene Nadácie Babka.

40 /4979/ 2. 10. 2021

7

Týždeň NOVÝ SAD

Ceny Samuela Tešedíka Danuška Berediová-Banovićová

V

piatok 24. septembra v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade udelili ceny a pamätné listy Samuela Tešedíka.

Svojou prítomnosťou udelenie cien poctili aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Jaroslav Javorník, biskup SEAVC v Srbsku, Monika Podsklanová-Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku, Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec a predsedníčka Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matici slovenskej na Slovensku, Vladimír Francisty, riaditeľ ÚKVS, a Tatiana Naďová, externá osvetová poradkyňa pri Ministerstve školstva v Srbsku.

V tomto roku ceny Samuela Tešedíka udelili po desiatykrát.

Samuel Tešedík bol jednou z najvýznamnejších osobností Slovákov na Dolnej zemi a jeho

teli nevyčísliteľný objem práce, ktorý národnostní pedagógovia vynaložia na oltár slovenskosti,

Prítomné nositeľky tohtoročných cien a pamätných listov Samuela Tešedíka: (zľava) Mária Czégéňová, Jarmila Jonášová, Svetlana Zolňanová a Ruženka Ďuríková

zakladatelia sa rozhodli morálne oceniť kolegov aj pamätnými listami Samuela Tešedíka a v tomto roku ich udelili po siedmykrát.

Porotu tvorili: Mária Andrášiková, predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov, Katarí-

V prezídiu: (zľava) Janko Havran, Ľudmila Šomráková, Edita Pečeňová, Mária Andrášiková a Pavel Hlásnik

najvýznamnejším činom bola pedagogická činnosť a ľudovýchovná práca. Majúc na zre8

www.hl.rs

skej republiky, Janko Havran, predseda Osvetovej komisie Matice slovenskej v Srbsku

na Čamborová, dlhoročná pracovníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Sloven-

Informačno-politický týždenník

a podpredseda MSS. V porote boli aj Pavel Hlásnik, predseda Spoločnosti pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, podpredseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí pre Dolnú zem, Mária Katarína Hrkľová, predsedníčka Občianskeho združenia Dotyk ľudskosti, a Ľudmila Šomráková, stredoškolská profesorka na Lýceu J. Gregora Tajovského v Nadlaku a predsedníčka Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku. Rozhodnutie poroty prečítala predsedníčka poroty Edita Pečeňová, riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe.

Cenu Samuela Tešedíka v roku 2021 získali: Štefan Beracko z Rumunska – za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí; Mária Czégéňová z Maďarska a Svetlana Zolňanová zo Srbska – za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú, riadiacu a vedeckú

prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí.

Pamätný list Samuela Tešedíka v roku 2021 získali: Ruženka Ďuríková zo Srbska a Miluška Koniariková z Rumunska – za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, a Jarmila Jonášová zo Srbska – za celoživotný prínos v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov pri príležitosti životného jubilea.

Zdôvodnenia, čiže laudáciá na laureátky prečítali Mária Andrášiková, Ľudmila Šomráková, Pavel Hlásnik, Edita Pečeňová a Tatiana Naďová. Štefan Beracko a Miluška Koniariková neboli prítomní na udeľovaní cien z objektívnych dôvodov. Xénia Vujačićová a Iveta Kováčová z Báčskeho Petrovca v rámci umeleckej zložky programu zahrali na klavíri.

Svojou prítomnosťou udelenie poctila aj Monika Podsklanová-Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku

Zriaďovateľmi Ceny Samuela Tešedíka sú Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Báčskom Petrovci a Čabianska organizácia Slovákov v Békešskej Čabe.

• TÝŽDEŇ •

SRBSKO-SLOVENSKÉ STYKY

Busta Adolfa Svätopluka Osvalda v Sriemskej Rači Miroslava Ožvátová

V

o štvrtok 23. septembra na nádvorí ZŠ Branka Radičevića v Sriemskej Rači slávnostne odhalili bustu Adolfa Svätopluka Osvalda, sloven-

nović, biskup Jaroslav Javorník a predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík. Život a dielo Adolfa Svätopluka Osvalda priblížil Dr. Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny. „V oslobodzovacích

Podujatie svojou prítomnosťou poctili aj vzácni hostia

ského spisovateľa, redaktora a novinára, ktorý ako dobrovoľník srbsko-tureckej vojny padol v boji pri Sriemskej Rači v roku 1876.

Svojou prítomnosťou túto udalosť poctil Nemanja Starović, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí, ktorý povedal: „Je málo štátov v Európe, s ktorými Republika Srbsko má takú priateľskú a všestrannú spoluprácu ako so Slovenskou republikou. To, čo nás spája, sú určite hlboké kultúrno-historické styky.“ Podujatie svojou prítomnosťou poctili aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Fedor Rosocha, predstavitelia mesta Sriemska Mitrovica v čele s primátorkou mesta Sriemska Mitrovica Svetlanou Milovanovićevou, iniciátor stavby pomníka Dr. Nebojša Kuzma• TÝŽDEŇ •

vojnách, ktoré Srbi viedli v rokoch 1876 – 1878, sa zúčastnili aj slovenskí dobrovoľníci. Medzi

nimi s veľkou úctou si pripomíname dvoch básnikov: Jozefa Bohuslava Belu, ktorý zahynul pri Aleksinci, a Adolfa Svätopluka Osvalda, ktorý zahynul pri Sriemskej Rači.“ Adolf Svätopluk Osvald zahynul v srbskej Drinskej divízii 4. júla 1876. Písal životopisy, politické komentáre, recenzie a správy do českých a nemeckých časopisov. Uverejňoval ich pod pseudonymami: A. Sv. Bystrický, Detvan, A. S. Pohronský, Turanský, Turský, Urpinov, Urpinský.

Z príležitosti tejto udalosti bol usporiadaný aj slávnostný program, ktorý sa začal hymnami Republiky Srbsko a Slovenskej republiky, ktoré pod vedením Juraja Súdiho zaspievali zbory Zvony a Ozvena zo Selenče. Miodrag Miša Blizanac zahral a zaspieval pieseň Svetozara Miletića Srpska zastava a pieseň protu Vasu Živkovića Oro klikće sa visine. Recitáciou Sládkovičových veršov Nehaňte ľud môj a úryvkom z knihy Adolfa Svätopluka Osvalda program spestrila Anna Asodiová z Kysáča a na fujare zahral Michal Struhár z Báčskeho Petrovca.

Bustu slávnostne odhalili Nemanja Starović a Fedor Rosocha, čo malo byť symbolom srbsko-slovenských stykov.

Program moderovala Ljiljana Jankovićová.

Bustu slávnostne odhalili Nemanja Starović a Fedor Rosocha

Život a dielo Adolfa Svätopluka Osvalda priblížil Dr. Nebojša Kuzmanović

Anna Asodiová

Michal Struhár 40 /4979/ 2. 10. 2021

9

Týždeň

Nová úradujúca zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu

N

a 31. riadnom zasadnutí Správnej rady Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade, ktoré sa konalo v piatok 24. septembra, bolo prijaté rozhodnutie o vymenovaní novej zodpovednej redaktorky. Keďže sa na súbeh na zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu nikto neprihlásil, po vypršaní mandátu úradujúcej zodpovednej redaktorky Anny Francistyovej za novú úradujúcu zodpovednú redaktorku je zvolená Olinka Glóziková-Jonášová.

Red.

UZNESENIE O VYHLÁSENÍ MIMORIADNEJ SITUÁCIE na území Obce Báčsky Petrovec a ustanovení poverenca a zástupcu poverenca civilnej ochrany v orgáne Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec schválila predsedníčka obce Jasna Šprochová na základe záveru Obecného štábu pre mimoriadne situácie z 20. septembra 2021. Po tom, čo toto uznesenie pre zvýšený počet chorých občanov na území Obce Báčsky Petrovec spôsobený uvedeným vírusom Covid-19 bolo po prvýkrát vyhlásené vlani v decembri a trvalo viac mesiacov, teraz je tento druh opatrení vyhlásený znova. Zároveň sú týmto uznesením navrhnuté aj opatrenia na realizáciu operatívnych zásahov na ochranu a záchranu, ktoré predpokladajú prísnejšie dodržiavanie hygienických a sociálnych opatrení na území tejto obce. Realizáciu tohto uznesenia budú mať na starosti obecný štáb a príslušné inšpekcie obce v súlade so Zákonom o znížení rizika katastrof a riadení mimoriadnych situácií. Za poverenca civilnej ochrany v orgáne Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec je ustanovený Dušan Rašeta a za zástupcu poverenca Duško Lukač. jč

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti INŠTALÁCIA farára Martina Bajzu V KOVAČICI

Život zasvätený Bohu Olinka Glóziková-Jonášová

V

piatok 24. septembra v kovačickom evanjelickom kostole biskup SEAVC v Srbsku Jaroslav Javorník inštaloval zborového farára zjednoteného cirkevného zboru v Kovačici Martin Bajza.

Okrem slávnosti inštalácie domáci, ale aj početní hostia si pripomenuli 235. výročie vysvätenia prvého evanjelického farára v Slovenskom Bardáni, odkiaľ sa v roku 1802 do Kovačice presťahovali prví Kovačičania.

Od roku 1980 do 16. septembra 2020 v Kovačici pôsobili dva cirkevné zbory, Kovačica I a II. Po historickej udalosti, ktorá sa uskutočnila v uvedený dátum, došlo k zjednoteniu dvoch kovačických cirkevných zborov do jedného. Dovtedajšie dve presbyterstvá sa rozhodli zjednotiť pod duchovným vedením Martina Bajzu, ktorý dovtedy pôsobil v CZ Kovačica II (od roku 2013).

Od začiatku aktuálneho roka v Kovačici administratívne pôsobí teda iba jeden cirkevný zbor a piatkovou udalosťou je iba potvrdené rozhodnutie o zjednotení, ktoré sa uskutočnilo vlani. „Minulý rok bolo presbyteriálno-konventné zasadnutie, na ktorom sa všetci, teda aj CZ Kovačica I aj CZ Kovačica II vyjadrili za jednotu cirkevného zboru,“ povedal farár Bajza.

Slávnosťou inštalácie do kovačického zjednoteného zboru, inak najväčšieho cirkevného zboru SEAVC v Srbsku, farár Martin Bajza bol uvedený symbolicky v deň, keď v roku 1786 bol v Slovenskom Bardáni vysvätený prvý slovenský evanjelický farár František Jesenský.

Jeho inštaláciu sprevádzali ešte niektoré symbolické fakty, o ktorých sám povedal takto:„Dnes som inštalovaný ako 16. farár v dejinách Kovačice, 16. septembra 2020 sa udiala významná historická udalosť – zjednotili sa dve presbyterstvá a s číslom 16 je spojený aj • ĽUDIA A UDALOSTI •

ných zborov z iných slovenských dedín, kovačického pravoslávneho farára, superintendenta Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kovačici, Marínu Tomanovú, náčelníčku Juhobanátskeho obvodu, Libušku Lakatošovú, predsedníčku NRSNM, Jaroslava Hrubíka, predsedu Obce Kovačica, a početných hostí, predstaviteľov inštitúcií, združení, ako aj cirkevné delegácie z iných slovenských vojvodinských prostredí.

Inštalačnú kázeň mal biskup Jaroslav Javorník. Po verejnom sľube inštalovaného nasledovala promulgácia – vyhlásenie pred bohoslužobným zhromaždeSlávnostnú inštaláciu Martina Bajzu ním s odovzdaním chrámového vykonal biskup SEAVC Jaroslav kľúča, chrámovej agendy, BibJavorník lie, nádob pre Večeru Pánovu a kamže, ktorá symbolizuje čistotu môj dátum narodenia, teda narodil a zvestovanie Božieho slova a som sa 16. decembra 1980, keď požehnanie. Vo svojom prejave večným snom usnul dovtedajší biskup okrem iného povedal, že kovačický farár a senior banátsky keď sa pred štyridsiatimi rokmi Karol Chalupka a po smrti ktorého v Kovačici roztrieštil cirkevný zbor došlo k rozštiepeniu kovačického na dva, Pán Boh už vtedy mal cirkevného zboru na dva. Celé štyri vyriešenie tejto nemilej udalosti. desaťročia tieto dva zbory fungo- Práve pred štyridsiatimi rokmi sa

Spoločná fotografia zo slávnostnej inštalácie

vali teda samostatne, a som nesmierne rád, že po toľkých rokoch došlo k zmiereniu a zjednoteniu.“ Predseda Kňazských konferencií Branislav Kulík, farár novosadský, na úvod privítal vojvodinských seniorov našej cirkvi, farárov cirkev-

narodil farár Martin Bajza, ktorý sa dnes stal zmierovateľom dvoch cirkevných zborov. Božie cesty sú nevyspytateľné, Martin Bajza začínal farársku dráhu vo Vojlovici, a dnes sa dostal do rodnej Kovačice. „Tu sa udiali epochálne,

krásne veci, keď si bratia podali ruku, keď sa podpísala spoločná listina. Ale to nestačí. To bol krásny čin, na ktorom treba ďalej budovať. Pokoj, porozumenie, pokora a láska neprídu samy. To sú hodnoty, o ktoré treba bojovať. Je to investícia, ktorá sa vždy oplatí,“ uviedol biskup a poprial Kovačičanom, ale aj všetkým ostatným evanjelickým zborom v Srbsku, aby rovnako hovorili, aby neboli roztržky medzi nimi, ale aj aby jednotne zmýšľali.

Bohoslužby liturgovali a evanjelium prečítali prítomní kňazi a farárka, kým modlitbu cirkvi za inštalovaného, požehnanie a kázňou Božieho slova poslúžil Slađan Daniel Srdić, senior banátsky a farár CZ v Jánošíku.

Slávnostné bohoslužby svojím spevom poctili cirkevné spevokoly – miešaný cirkevno-zborový spevokol a ženský cirkevný spevokol pod vedením Jána Dišpitera a ženský cirkevno-zborový spevokol pod vedením Alžbety Hriešikovej. Osobitné body patrili sólistke Ivane Hriešikovej za hudobného sprievodu Jána Dišpitera, a mládežníckemu orchestru a mládeži pod vedením Pavla Tomáša ml.

Po príhovore inštalovaného s poďakovaním nasledovali pozdravy a príhovory prítomných.

Cirkevná správa sa svojmu farárovi zavďačila aj osobným darom, odhalením veľkoplošného obrazu autora Jána Glózika, na ktorom sú poprelínané historické momenty týkajúce sa cirkevného života v Kovačici, vysvätenie prvého evanjelického farára v Slovenskom Bardáni, príchod Kovačičanov do Kovačice, historické zmierenie dvoch zborov s Matúšovým evanjeliom: „Nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.“ Stredobodom obrazu je slávnostný čin inštalácie.

Plný kostol veriacich, aj napriek tomu, že sa služby konali v neobvyklý termín – v piatok, iba dosvedčuje tento historický medzník v dejinách Kovačice, ktorý väčšina veriacich prijala s nadšením a ako jediným možným správnym krokom po nemilom štyridsaťročnom roztrieštení.

40 /4979/ 2. 10. 2021

11

Ľudia a udalosti MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKY VEĽTRH V NOVOM SADE

Návštevnosť menšia, agrobiznis silnejší Miroslav Pap

Štát sleduje celkový sektor dobytkárnetradičnom termíne, stva, ale subvencie no na potešenie všetkých sú dosť nízke, hlavne záujemcov o poľnohos- tie, ktoré sú určené podárstvo sa od 18. do 24. sep- na mliečnu výrobu. tembra konal 88. Medzinárodný Ostatné subvencie poľnohospodársky veľtrh v No- v dobytkárstve sú vom Sade. na pozoruhodnej Celkový veľtrh mal bohatý úrovni.“ program presne definovaný na O mliečnom hosjednotlivé sektory poľnohospo- podárstve sa zmiedárstva. Do celkovej koncepcie nil aj prof. Dr. Denis bol vsunutý aj 53. Medzinárodný Kučević z Poľnohosveľtrh poľovníctva a rybolovu, podárskej fakulty ako aj Veľtrh ekológie.

Univerzity v Novom Odmenení výhercovia s predstaviteľmi darcových spoločností DEŇ DOBYTKÁRSTVA Sade: „Mliečna výroba Vo štvrtok 23. septembra sa tu sa musí čo najskôr stať výnos- bol býk Miško, ktorý vážil 2 000 vlečku dostal Jonel Kerčoban z konal Deň dobytkárstva, ktorý ná. Ministerstvo už zrealizovalo kilogramov. Zaujímavosťou je, Nikoliniec pri Alibunari a kosačku organizuje Poľnohospodárska svoju časť práce, ako aj samot- že majiteľ tohto býka nevyužil Toplica Stanojević z Rutevca.

STÚPAJÚCI EKONOMICKÝ fakulta Univerzity v Novom Sade. ní dobytkári, už sa čaká iba na možnosť predať ho za pomerne vysokú peňažnú cenu.

FAKTOR VEĽTRHU V rovnaký deň sa konala aj „Dokázali sme zorganizovať konferencia pod názvom Ako veľtrh vo veľmi zložitej situácii. sa starať o zdravie zvierat a ich Je to úspech nielen organizáblahobyt, ktorú organizovali torov, ale aj vystavovateľov vo členovia programu EÚ pre teba. všetkých sektoroch. Pevne verím, Prednáškové body sa týkali život- že sa nám o rok na jar podarí ného prostredia zvierat, častých ochorení dobytka, liečiv, legislatívy doma a v zahraničí, podpory Európskej únie a pod. NapríZ konferencie v rámci Dňa dobytkárstva klad prostredV rámci konferencie sa prihovo- mliekarne, aby sa cena dostala níctvom online videoprednášky rila prof. Dr. Snežana Trivuno- na požadovanú úroveň.“ vićová, riaditeľka Departmánu V rámci konferencie sa priho- o africkom more pre dobytkárstvo Poľnohospo- voril aj Milorad Malić, pomocník hovoril Dr. Petras Väčšia časť dobytka bola na veľtrhu predaná dárskej fakulty v Novom Sade: pokrajinského tajomníka pre Maciulskis z Litvy „Čo sa týka dobytkárstva, Srbsko poľnohospodárstvo, ktorý zdô- a o význame dobytkárstva pre zorganizovať 89. veľtrh. Čo sa má veľmi bohatý potenciál, no raznil, že sekretariát podporuje EÚ hovoril Antonio Di Nardo týka návštevnosti, tak tá bola nižšia. Predpokladáme, že na potrebné je ešte viac vynaložiť dobytkárov prostredníctvom z Talianska. ŠŤASTNÍ VÝHERCOVIA to vplývali opatrenia, ktoré sme síl, edukácie a financií, aby to siedmich dotačných systémov.

V posledný deň Poľnohosstanovili v súvislosti s aktuálnou bolo na vyššej úrovni. Agrárna Na veľtrhu si návštevníci podárskeho veľtrhu sa konalo pandémiou. Potešila nás však politika musí viac investovať do mohli pozrieť 121 kráv a býkov, slávnostné odovzdanie odmien skutočnosť, že až 72 percent dobytkárstva, aby sme boli viac z ktorých bolo 60 hodnotených. výhercom žrebovacej hry.

Traktor návštevníkov bolo očkovaných. viditeľní aj na zahraničnom trhu. Koňov bolo spoločne 81, oviec Belarus, ktorý darovala AgropaPočas celého veľtrhu bolo 24 Teší nás, že máme kmeňové rasy 485 a kôz 30. Všetky vystavené nonka, sa dostal do rúk Dejanovi identifikovaných osôb ako poa genetický materiál našich rás, kusy hodnotila odborná porota Filipovićovi z Inđije, pneumaticzitívnych na koronavírus,“ zdôktorý je veľmi dobrý, ale ešte a v rámci konferencie boli víťakú sejačku dostala Milica Šijakoraznil na záverečnej konferencii stále môžeme viac dosiahnuť zom – majiteľom odovzdané odvićová z Báčskeho Nového Sela, Slobodan Cvetković, generálny s takou genetickou kapacitou. meny. Hlavnou atrakciou veľtrhu

V

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

riaditeľ Novosadského veľtrhu.

Hoci bola návštevnosť veľtrhu menšia, predsa ekonomický agrobiznis mal stúpajúcu tendenciu v porovnaní s minulými rokmi. Ako zdôraznil generálny riaditeľ, iba u jedného vystavovateľa bolo predaných 46 traktorov, 2 kombajny a jeden pluh v hodnote okolo milión a pol eur.

Na Veľtrhu poľovníctva a rybolovu bola napríklad jedna udica predaná za 80 000 dinárov a jedna puška za 70 000 eur. Väčšie percento výstavného dobytka bolo na tohtoročnom veľtrhu aj predané za pomerne vysoké ceny, čiže na veľtrh prichádzali prioritne ľudia orientovaní na biznis, ktorí prišli sem s cieľom nakupovať. Medzi vystavovateľmi boli aj zahraničné spoločnosti, čiže aj prostredníctvom veľtrhu sa realizovali početné korporačné dohody.

Chýbala pritom väčšia návštevnosť ľudí, ktorí by sa prišli iba pozrieť na ponuku, pričom by využili služby, ktoré ponúka veľtrh – stravovacie zariadenia, každoročne organizovaný rodinný deň a pod.

Organizátori pevne veria, že jarný 89. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh priláka väčší počet návštevníkov tak z domova, ako aj zo zahraničia, a že agrobiznis bude mať ešte silnejšiu stúpajúcu tendenciu v prospech ekonomickej vyspelosti poľnohospodárskeho sektoru v Srbsku.

Dejan Filipović z Inđije vyhral nový traktor • ĽUDIA A UDALOSTI •

SVETOVÝ DEŇ BEZ AUTOMOBILOV V NOVOM SADE

Polygón zručnosti a udeľovanie bicyklov Miroslava Ožvátová

S

vetový deň bez automobilov je prínosom pre ekológiu a koncipovaný je tak, aby sa na aspoň jeden deň vodiči vzdali svojich automobilov a prednosť dali nemotorizovaným dopravným prostriedkom.

Tento deň, ktorý uprednostňuje ekologické formy dopravy, sa pripomína 22. septembra už viac ako 20 rokov.

Marija Bajová a Dejan Nikitić

Po ukončení tohto polygónu sa začala hromadná propagačná jazda na bicykli po trase: Námestie slobody – Ulica Modeny – Bulvár Mihajla Pupina – Nábrežie – Štrand. Na čele sprievodu bol primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević.

Po ukončení cyklistickej jazdy na novosadskom kúpalisku Štrand primátor Vučević Primátor na čele cyklistickej jazdy ku kúpalisku udelil bicykle 59 Štrand žiakom základných a stredných škôl, ktorí aj zástupcovia nositeľov aktimajú najlepšie výsledky, vyni- vít pre obstarávanie bicyklov: kajú v učení a správaní sa. „Nový Novosadská cyklistická iniciaSad je prvé mesto v Srbsku, ktoré tíva, Centrum pre mládežnícky poskytlo dotácie na kúpu 1 700 a spoločenský rozvoj Res Polis, bicyklov pre svojich občanov, a Novosadské ekologické centrum teší ma, že sme príkladom pre a Cyklistický klub Double, ako aj iných. Nový Sad má okolo 45 000 zástupcovia jednotlivých spolocyklistov a chceli by sme, aby sa čenstiev, ktoré darovali bicykle tento počet zvýšil,“ povedal pri pre novosadských študentov.

Podujatie podporilo Mesto tejto príležitosti.

Okrem primátora mesta Nový Nový Sad a Mestská správa pre Sad prítomným sa prihovorili ochranu životného prostredia.

Aj napriek nepriaznivému počasiu v rámci oslavy Svetového dňa bez automobilov sa na Námestí slobody v Novom Sade uskutočnil Polygón zručnosti, kde milovníci cyklistiky, ale aj iných ekologicky vhodných dopravných vozidiel mohli skúšať svoje zručnosti.

Polygón zručnosti viedli Marija Bajová a Dejan Nikitić v mene Cyklistického klubu Velo. Svoje zručnosti Novosadčania mohli skúšať prekonávaním dopravných kužeľov, ktoré napodobňovali prekážky na cyklistických chodníkoch. Účastníci sa mohli naučiť aj bezpečnostnému brz- Na Polygóne zručnosti sa prvé zúčastnili ženy deniu bicykla.

40 /4979/ 2. 10. 2021

13

Ľudia a udalosti NOVÝ SAD

Prehliadka dobrovoľných hasičských spolkov Miroslava Ožvátová

V

nedeľu 26. septembra na Námestí slobody v Novom Sade sa uskutočnila prehliadka dobrovoľných hasičských spolkov, na ktorej sa zúčastnilo 200 hasičských spolkov z celého Srbska. Podujatia sa zúčastnili aj primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević a minister vnútra Aleksandar Vulin, ktorému predseda Hasičského spolku Srbska Dragan Ćapin udelil Čestný hasičský kríž.

Hasičské podujatie podporili aj dobrovoľné hasičské spolky zo slovenských dedín: z Hložian, Báčskeho Petrovca, Pivnice, zo Silbaša, Selenče, z Aradáča a Kovačice. Ako nám povedal veliteľ Michal Milan Urban, Dobrovoľný hasičský spolok z Kysáča bol jediný spolok zo slovenských dedín, prislúchajúci Mestu Nový Sad, ktorý sa zúčastnil v organizácii a logistike prehliadky.

Na podujatí bol prezentovaný vývin dobrovoľného hasičstva v Srbsku od roku 1857 do roku 2015. Na námestí boli inštalované hasičské vozidlá, ktoré boli zoradené podľa veku, ako aj so sprevádzajúcou posádkou v oblekoch z týchto čias.

Predstavené boli aj vozidlá, DHS Kysáč sa zúčastnil v organizácii a logistike ktoré sa používajú v operačnom zložení DHS. Mládež dobrovoľných hasičských spolkov Srbska usporiadala cvičenia s hasiacimi prístrojmi.

Cvičenia s hasiacimi prístrojmi usporiadala mládež DHS Srbska

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PREDNÁŠKA O BEZPEČNOSTI. V Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči minulý týždeň mali zaujímavú prednášku na tému Bezpečnosť detí v doprave. Prváci až štvrtáci pozorne počúvali a aj prakticky využili poznatky na školskom dvore na polygóne, ktorý pripravili Miroslav Trifunov a Nađa Tomićová zo Strediska pre zdokonalenie bezpečnosti v doprave. Učili sa, ako majú prechádzať cez priechod pre chodcov, keď svieti semafor, ktorou stranou sa ide, kde sa pozerá a iné. Deti mali veľmi zaujímavé konštatácie a otázky.

A. Legíňová

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Na prejdenej ceste tri jubileá Katarína Gažová

P

ráve 4. februára 2021 Spolok kulpínskych žien oslávil plnoletosť, teda 18 rokov od obnovenia. Už vtedy na výročnom stretnutí si vytýčili hlavné body plánu práce na rok 2021.

Staronová predsedníčka spolku Katarína Zorňanová vtedy pozornosť spolkárok upriamila hlavne na prípravu a vydanie publikácie o spolku, ak sa podarí, do konca roka 2021. Kniha bude venovaná trom jubileám spolku:

18. výročiu nepretržitého úspešného pôsobenia spolku, 15. výročiu najväčšieho podujatia v organizácii Spolku kulpínskych žien Svadba voľakedy a dnes a napokon aj 15. výročiu spolupráce spolku s bratskou Riečkou zo Slovenska.

Tieto tri pre spolok dôležité jubileá budú spracované v publikácii, ktorú spolok pripravuje. Práve preto aj kniha bude pozostávať z troch častí: jedna bude venovaná bohatým osemnásťročným aktivitám Svadobné defilé ulicami Kulpína počas podujatia Svadba voľakedy a dnes v roku 2010

Z tohtoročných osláv Kulpína, v rámci ktorých bolo aj podujatie Svadba voľakedy a dnes, ktoré v mene SKŽ otvorila predsedníčka Katarína Zorňanová

spolku, ktorých za tie roky bolo neúrekom, druhá bude o doterajších podujatiach Svadba voľakedy a dnes a ich obmenách náplne za tie roky a tretia bude súvahou aktívnej spolupráce kulpínskych spolkárok s Riečkou. Textové časti knihy budú doplnené fotografickým materiálom. Prostriedky na publikáciu SKŽ získal cez projekty.

Aj počas tohtoročného trojlístka osláv Kulpína koncom júla predsedníčka Katarína Zorňanová počas otváracieho ceremoniálu večerného gala-

koncertu početnému publiku hovorila o spomenutých jubileách, ktoré budú zahrnuté v novej knihe o Spolku kulpínskych žien.

Na javisku vtedy, samozrejme, nechýbal ani krojovaný novomanželský pár, keď mladucha nosila na hlave tradičnú kulpínsku svadobnú partu, ktorú vyrobili vlastnoručne samotné spolkárky a na čo sú právom hrdé. A je to iba jedna z množstva aktivít, ktoré budú zahrnuté v knihe o spolku.

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ V SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN. Na Námestí slobody v Báčskom Petrovci vo svojich miestnostiach spolkárky miestnej organizácie žien roku 2011, teda pred desiatimi rokmi, začali usporadúvať Deň otvorených dverí. Od januára 2011, keď štartovali s týmto tvarom prezentovania svojej činnosti, ženy odrobili aj hodný kus práce na afirmácii svojho združenia. Ako zvyčajne, aj posledný piatok v septembri (24. 9.) otvorili brány svojich miestností, kde privítali všetkých záujemcov. Tí si mohli pozrieť nainštalovanú etnograficko-dokumentárnu výstavu, ale aj kúpiť si suveníry, a predovšetkým zo sladkostí, ktoré petrovské gazdinky prichystali. Keď sme sa v piatok predpoludním odišli pozrieť na ne, stoly, kde boli prichystané rozličné maškrty, boli už poloprázdne, čo svedčilo, že predaj bol zdarný. Viacerí návštevníci komentovali, že výborná ponuka bola na uspokojenie všetkých chutí a zákazníkov. Na stoloch sa ponúkali krémeš, medová pita, biela pita, punčový zákusok, krémové buchty, kysáčske rožky, tekvicové jadierka, makový rejteš, košíky... samé dobroty. Napokon, prázdne tácky dosvedčili, že sa predaj koláčov podaril. jč • ĽUDIA A UDALOSTI •

40 /4979/ 2. 10. 2021

15

Ľudia a udalosti VLADIMÍR KUCHÁRIK, TAJOMNÍK MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KOVAČICA

Každodenne vychádzať v ústrety občanom Stevan Lenhart

V

Miestnom spoločenstve Kovačica začiatkom roka 2021 funkciu tajomníka začal plniť Vladimír Kuchárik (1988) a na tomto pracovnom mieste vystriedal Martina Chrťana, ktorý vtedy odišiel do dôchodku. Kuchárika tu dočkalo mnoho práce, ale pustil sa do nej s osobitným entuziazmom, lebo sa rád angažuje v prospech svojho okolia a spoločnosti, dobre pozná svojich spoluobčanov a má prirodzený zmysel pre akciu a iniciatívu. O svojom dovtedajšom pôsobení a skúsenostiach Vladimír Kuchárik hovorí: – Predtým som viac rokov pracoval v RTV Obce Kovačica a bola mi dobre známa činnosť Miestneho spoločenstva, ktorú naša televízia pravidelne sleduje. Počas rokov som sa teda zoznámil s tunajšími inštitúciami, verejnými podnikmi a ich prácou, ale spoznal som vlastne aj celú obec a jej obyvateľov, čo mi dnes mnoho znamená. Od roku 2014 som tiež aktívny v lokálnom ekologickom združení a zaoberal som sa problematikou, s ktorou sa aj teraz stretávam. Prvé dva mesiace po mojom nástupe na toto pracovné miesto významne mi pomohol dovtedajší tajomník Martin Chrťan, ktorý ma usmerňoval a radil mi, čo a ako treba robiť, za čo som mu veľmi povďačný. Samozrejme, takmer každodenne spolupracujem aj s predsedom Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Adamom Jonášom.

Aké záležitosti má vlastne na starosti tajomník Miestneho spoločenstva? Na ktoré problémy sa občania najviac sťažujú?

– Okrem bežnej administrácie a mesačných účtov, ktoré je potrebné regulovať každý mesiac, ide o mnohé iné veci.

Jedným z najčastejších problé16

www.hl.rs

mov, ktorých doriešenie občania tohtoročných osláv a čo možžiadajú, je oprava verejného no všeobecne povedať o ich pouličného osvetlenia, ktoré má programe? na starosti naše Miestne spolo– Od malička som mal rád čenstvo. Využijem túto príleži- Kovačický október, lebo dedina tosť vyzvať občanov, aby nám počas týchto osláv doslova ožije, poruchy pouličného osvetlenia konajú sa rôzne podujatia, výprihlasovali telefonicky alebo stavy, koncerty, jarmoky, kirvaj, prostredníctvom e-mailu: ms- celý čas sú nejaké akcie a niečo kovacica@gmail.com. Potrebné sa deje... V minulosti som sa je oznámiť adresu, na ktorej zúčastňoval v programe osláv nefunguje osvetlenie, a bude to doriešené.

Treba však byť trpezlivý, lebo opravy pouličného osvetlenia koná podnik z Vršca, ktorého zamestnanci prichádzajú meniť žiarovky v našej dedine periodicky, čiže vtedy, keď máme oznámených viac porúch. Jediná kovačická ulica, v ktorej opravu osvetlenia má na starosti naše Miestne spoločenstvo, je Ul. Iva Lolu Ribara. V minulosti sa problémy s pouličným osvetlením riešili rýchlejšie, lebo práve Vladimír Kuchárik: „Program tohtoročných na tieto účely jestvovali októbrových osláv ponúka niečo pre finančné prostriedky zo každého.“ samozdanenia, ktoré boli k dispozícii Miestnemu spolo- najprv ako člen Klubu študujúčenstvu. Dnes je situácia iná cej mládeže, neskoršie ako člen a na vybavenie každej veci sa ekologického združenia. A dnes musí čakať trochu dlhšie. Pred- som v organizačnom výbore a sa sa snažíme každý problém mám vlastne príležitosť plánovať doriešiť v čím kratšom čase. a organizovať program KovačicOkrem porúch na pouličnom kého októbra, z čoho som veľmi osvetlení občania nám prihla- rád. Vlaňajšie októbrové oslavy sujú aj zapchané garády, ako aj boli poznačené epidémiou, takže poškodené cesty (pričom treba program bol obmedzený, a práve povedať, že v tomto roku sme už preto sme sa snažili urobiť tento mali jednu veľkú akciu plátania október bohatším. Najviac poduasfaltiek), alebo menšiu prehľad- jatí bude počas prvého víkendu. nosť premávky na križovatkách, Oslavy tradične štartujú kladelebo priestor vedľa cesty niekde ním vencov k pomníku padlým zarástol burinou, kríkmi alebo bojovníkom a novinkou v celom stromami. programe je napr. koncert rockoZačali sa oslavy Kovačického vých skupín z územia našej obce, októbra, pod ktorého orga- na ktorom vystúpia hudobníci nizáciu sa podpisuje Miest- z Kovačice, Padiny a Idvora. Na ne spoločenstvo Kovačica. slávnostnom zasadnutí Rady MS Ako prebiehalo plánovanie okrem predstaviteľov lokálnych

Informačno-politický týždenník

inštitúcií a podnikov očakávame aj príchod hostí zo zahraničia, predstaviteľov priateľských obcí Nadlak z Rumunska a Rejdová a Pôtor zo Slovenska, ktorých sme boli osobne povolať. Nasledovať bude otvorenie tradičného salónu obrazov našich insitných maliarov a je tu ešte množstvo kultúrno-umeleckých, športových a gastronomických podujatí. Vyzývam spoluobčanov, aby na nádvorí Miestneho spoločenstva v sobotu 2. októbra záväzne navštívili Jarmok ručných prác, kde bude postavený aj humanitárny stánok, a tiež by bolo potrebné návštevou podporiť našich ochotníkov, ktorí pripravujú program Ochotníci svojmu mestu. Máme ešte celý rad podujatí a všeobecne si myslím, že program tohtoročných osláv je nadostač rozmanitý, aby si každý našiel niečo pre seba.

Obsah je ladený tak pre staršie, ako aj mladšie generácie, a viaceré podujatia budú venované deťom – na nedeľu 3. októbra je zaplánované detské popoludnie, neskoršie sa usporiada tradičný detský festival Rozspievané klenoty a novinkou je detská módna revue. Zaujímavosťou je, že program osláv sa začína a končí vystúpením speváckeho zboru penzistov Viva la musica.

Všetky podujatia sa budú konať v súlade s aktuálnymi epidemiologickými opatreniami.

Aké sú plány kovačického Miestneho spoločenstva na obdobie po ukončení osláv a v nasledujúcom roku?

– Aj naďalej konať v súlade so spoločenskými princípmi a vychádzať v ústrety občanom, nakoľko je to možné. Medzi tie konkrétnejšie plány patrí renovácia miestností MS, ako aj úprava nádvoria. Chceme umožniť aj všetkým združeniam občanov, aby sa v budove MS cítili ako doma, a poskytneme im priestor na ich stretnutia a zasadnutia.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Kovačický október 2021 – Program osláv

Piatok 1. októbra 17.00 – Kladenie vencov k pomníku padlým bojovníkom v NOB (námestie) 21.00 – Rockový večierok lokálnych skupín (nádvorie MS) Sobota 2. októbra 12.00 – Slávnostné zasadnutie Rady MS Kovačica (sieň MS) 13.00 – Otvorenie 70. salóna obrazov Kovačický október (GIU) 14.00 – Otvorenie výstavy grafík Martina Jonáša Pamätník kukurici (malá galéria Spomienky v rámcoch) 14.30 – Prezentácia CD kalendára (Galéria Babka) 15.00 – Jarmok ručných prác a gastronomických špecialít (nádvorie MS) 16.00 – Tortiáda (nádvorie MS) 16.30 – Varenie bryndzových halušiek (nádvorie MS) 17.00 – Kultúrno-umelecký program Ochotníci svojmu mestu (nádvorie MS) 21.00 – Koncert Dženana Lončarevića (nádvorie MS) Nedeľa 3. októbra 8.00 – Šachový turnaj družstiev Kovačický október 2021 (sieň MS) 9.00 – Fazuliáda – súťaž vo varení fazule (ŠRS Slávia) 11.00 – Turnaj kohútikov vo futbale (ŠRS Slávia) 14.00 – Detský jarmok (Trh – VKP Elán) 16.00 – Detské popoludnie (baleríny, škôlka športu, edukačno-zábavný obsah) 19.00 – Hudobno-zábavný program – Slovenská ľudová hudba Streda 6. októbra 18.00 – Premiéra knihy autora Ðuricu Krstina Dištancie a kruhy (sieň MS) Štvrtok 7. októbra 12.00 – Memoriálny beh Dr. Janka Bulíka – žiaci ZŠ Mladých pokolení (centrum Kovačice) 18.00 – Premiéra knihy autoriek Zuzany Čížikovej a Vieroslavy Svetlíkovej Psíček Max a zázračný počítač (Obecná knižnica Kovačica) Piatok 8. októbra 19.00 – Premiéra knihy autora Pavla Urbana V šírom poli hruška (ZŠ Mladých pokolení)

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Sobota 9. októbra 16.00 – Turnaj v kolkovaní In memoriam Pavel Bíreš (ŠRS Slávia) 19.00 – Pripomínanie si 50 rokov pôsobenia vokálno-inštrumentálnej skupiny Vzlet (veľká sieň DK 3. októbra) Nedeľa 10. októbra 9.00 – Súťaž vo varení rybacej polievky – Zlatý kotlík 2021 (ZŠR Rybolovac, Ul. JĽA) Štvrtok 14. októbra 9.00 – Slávnostná liturgia – oslava kovačickej pravoslávnej cirkvi Plášť Presvätej Bohorodičky Sobota 16. októbra 19.00 – Detský festival slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty, 1. kvalifikačná časť (sieň DK) Nedeľa 17. októbra 10.00 – Pamiatka posvätenia chrámu Božieho – Kirvaj (kostol SEAVC) 19.00 – Detský festival slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty, 2. kvalifikačná časť (sieň DK) Štvrtok 21. októbra 18.00 – 14. obecná súťaž literárnej tvorby Kovačički mozaik 2021 – Kovačická mozaika 2021 (Obecná knižnica) Piatok 22. októbra – nedeľa 24. októbra Prehliadka divadiel Máškove dni 2021 Sobota 23. októbra 9.00 – Tradičný októbrový turnaj vo volejbale (telocvičňa ZŠ Mladých pokolení) 18.00 – Detské módne revue, škola talentov Talent Kvet a Talent kvietok (veľká sieň MS) Štvrtok 28. októbra 18.00 – Premiéra knihy autora Jána Jonáša Čítací a vzdelávací spolok Pokrok (Obecná knižnica) Piatok 29. októbra 18.00 – Program gymnazistov Jesenná mozaika (Gymnázium M. Pupina) Sobota 30. októbra 18.00 – Detský festival slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty, vojvodinská súťaž (sieň DK) Nedeľa 31. októbra 18.00 – Koncert speváckeho zboru penzistov Viva la musica Organizačný výbor

40 /4979/ 2. 10. 2021

17

Ľudia a udalosti

Jesenná prechádzka Kulpínom Katarína Gažová

Z

avítala k nám jeseň. Priniesla nám premenlivé počasie. Pekné slnečné suché dni poľnohospodári Kulpína využívajú naplno na zber úrody z polí. Tak je to aj s prácami v záhradách, ovocných sadoch, vinohradoch. Ľudia sú pracovne aktívni, aby pozbierali úrodu, pokiaľ nepríde chladné daždivé počasie. Počas nedeľnej prechádzky jesenným Kulpínom vznikli tieto zábery:

V parku v centre Kulpína je príjemné ovzdušie, kde si občania často sadnú na lavičky a oddychujú. Príroda je tu očarujúca a zvlášť teraz v jeseni, keď listy na stromoch menia sfarbenie.

Na asfaltových cestách v niektorých vedľajších uliciach Kulpína minulý týždeň pribudli nové záplaty na už tak veľmi zničených cestách. Je to len prvá pomoc pred mlákami v jamách na asfaltkách, keď začnú jesenné dažde.

SLÁVNOSTNÝ PROGRAM pri príležitosti 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy (1770 – 2020) bude prebiehať v divadelnej sieni Strediska pre kultúru v sobotu 2. októbra o 19.00 h. Toto výročie sa vlani v dôsledku pandémie koronavírusu neoslávilo. Predtým o 17.00 h si v Klube VHV pripomenú 100. výročie založenia Združenia pazovských žien (1921 – 2021). Oba programy budú organizované v súlade s pandemickými opatreniami. dbb ODBER TOXICKEJ AMBALÁŽE V OBCI BÁČSKY PETROVEC. Ako nás podrobne poinformovala inšpektorka ochrany životného prostredia Tatiana Milina Turanová, v stredu 22. septembra bola organizovaná ďalšia akcia zberu toxickej ambaláže z pesticídov a herbicídov. Druhú akciu tohto roku zorganizovalo Združenie zahraničných výrobcov chemických prostriedkov SECP a Obec Báčsky Petrovec. Keďže občania v júni pridali viac než 3,5 tony tohto nebezpečného odpadu, Obec Báčsky Petrovec dostala možnosť urobiť zbierku aj druhýkrát práve preto, že sa postrek konal aj po tom, čo sa uskutočnila prvá zbierka. V septembri sa zbierky v Hložanoch zúčastnilo 7 občanov a 1 podnik, v Báčskom Petrovci 54 občanov a 1 podnik a v Kulpíne 13 občanov a 1 podnik. Úhrnne sa nazbieralo oko 1,5 tony obalov. Občania si budú môcť vrecia pre túto ambaláž vyzdvihnúť v priestoroch inšpekcie pre ochranu životného prostredia v úrade obce. Nasledujúca akcia odberu sa plánuje na jún nasledujúceho roku. Všetkým občanom a podnikom, ktorí odovzdali takýto druh odpadu, udelili aj ďakovný list. jč Foto: z archívu Tatiany Miliny Turanovej 18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

YMCA SERBIA Báčsky Petrovec

Swap ako cirkulácia oblečenia Jaroslav Čiep

D

ostalo sa nám pozvanie na prvú zo série swapov v organizácii YMCA Serbia z Báčskeho Petrovca. A čo to je Swap? V preklade z angličtiny je to skratka pre výmenu jednej veci za inú. Samotní organizá-

Nataša Kíniková

tori tento výraz použili v snahe pomôcť cirkulácii oblečenia. V ich akcii šlo o to, že záujemcovia prinesú do 10 kúskov a vymenia ich za inú vec, prípadne viac vecí. Veci museli byť čisté, vypraté, nepoškodené – bolo možné priniesť tričko, blúzku, sveter, vestu, kabát, pulóver, nohavice, sukňu...

Táto prvá akcia tohto druhu v Báčskom Petrovci bola určená iba pre dámske oblečenie a doplnky. Pre detské a pánske oblečenie bude event, ako to mládež pomenúva, podľa záujmu širšej verejnosti zorganizovaný osobitne. Keď ide o výhody Swap, je to príjemný, bezplatný a ekologický spôsob, ako si zaobstarať nový kúsok do svojho šatníka.

Je to spôsob, ako sa „zbaviť“ nechceného, nenoseného alebo nepotrebného kúska oblečenia

• ĽUDIA A UDALOSTI •

vo vašom šatníku. Týmto spôsobom sa podporuje cirkulácia oblečenia a je to taký ich malý boj proti dnešnej konzumnej spoločnosti. Vstup bol voľný a zoskupil viacero záujemcov.

Pristavili sme sa v miestnosti YMCA vo Vrbare a viac o samotnej akcii a ako dostali ideu zorganizovať Swap, nám povedala Nataša Kíniková, pracovníčka s deťmi v tomto združení. „Nápad bol môj a Ivany Ilićovej. Sme spoluorganizátorky a vlastne je to niečo, čo funguje vo svete celkom bežne, tak sme to chceli nejako uskutočniť aj u nás. Predstavili sme si to tak, že kto má záujem, prinesie niektoré svoje veci, ktoré už nepotrebuje. Momentálne prebieha bazár oblečenia. Viacerí priniesli oblečenie, ktoré si chcú vymeniť za niečo iné. Funguje to na princípe výmeny. Nejde o predaj, nejde o nákup, ale čisto o výmenu oblečenia kus za kus.

Predstavili sme si, že na tomto prvom bazári Swap začneme iba s dámskym oblečením, ale plány sú, že by sme mohli vymieňať aj oblečenie pre deti, knihy alebo

Ymkári oznamujú, že v prípade, ak niekto má nápad na užitočné využitie oblečenia,

Záber z prvého Swap podujatia v YMCA Serbia v Petrovci

ktoré zostane po Swap akcii, tak im určite dajte vedieť.

Inak toto združenie dlhodobo poskytuje služby aj pre rodiny a rodičom, ktorí potrebujú pomoc pri dennej starostlivosti pre ich deti. Nataša Kíniková nám povedala, že ich práca sa zakladá na týždennom progra-

Bolo možné priniesť do 10 kúskov na výmenu

hračky a podobne. Dnes máme na stoloch v ponuke pre výmenu svetre, blúzky, šaty, topánky, čižmy, tašky a iné odevné kusy.“

dieťa od troch do dvanásť rokov je vítané. Stretávajú sa každé popoludnie v pracovné dni od

me, každý týždeň majú novú tému a rodičia svoje deti môžu prihlásiť v tomto združení alebo cestou sociálnych sietí. Každé

15. do 18. hodiny. Je to pomoc rodičom, aby sa ich deti bavili, ale aj užitočne ten čas strávili.

Pritom majú aj program, nie je to len o strážení detí, ale je tam aj edukačná, kreatívna dielňa.

Naposledy tohto leta spracovali témy, akými sú vesmír, mediálna gramotnosť, finančná gramotnosť cez hru, diskusie a kreatívna činnosť, cesta slušného správania, spoločne sa zaoberali aj rôznymi experimentmi. Pripravovali sa na škôlku a školu.

Teraz v jesennom období sa venovali týždňu mentálneho zdravia detí, týždňu slovenských prísloví a hádaniek... V rámci Ymcárne sa tieto pobyty organizujú v miestnosti na nádvorí Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec v rámci Kultúrneho centra vedľa Knižnice Štefana Homolu.

Aj tohto leta YMCA Serbia pre školské deti organizovala dvojtýždenné turnusy v júli Detského letného pobavenia 2021, o čom sme informovali našich čitateľov.

40 /4979/ 2. 10. 2021

19

DETSKÝ KÚTIK

m á n k a l a t í Zav

Miroslav Valentík, prvák, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Aj do nášho Detského kútika zavítali prvé práce o jeseni. Dostali sme ich z Pivnice a Padiny. Všimnite si, ako sa farby v prírode pomaly menia dožlta a dozlata, a inšpirujte sa jeseňou aj vy.

Pošlite nám vaše práce a možno už v nasledujúcom čísle ich tu uvidíte.

Danuška

Juraj Hudec, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

á, prváčka, Ema Sklabinsk , Pivnica ZŠ 15. októbra

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Una Pintírová, prváčka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Annamária Chrčková, prváčka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Boban Mitevski, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina • DETSKÝ KÚTIK •

40 /4979/ 2. 10. 2021

21

freepik.com, .omalovanky.sk

Dávid Činčurák, prvák, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Ľudia a udalosti STAROPAZOVSKÁ OBEC – STARÉ BÁNOVCE

Podpísali dohodu o spolupráci Anna Lešťanová

T

ohtoročný 14. regionálny veľtrh hospodárstva v Novej Pazove sa po ročnej prestávke pre pandémiu koronavírusu predsa uskutoční, a to v dňoch 30. septembra a 1. októbra na priestoroch komplexu Športovo-rekreačných bazénov v Novej Pazove. Organizátormi veľtrhu sú Obec Stará Pazova, Regionálna hospodárska komora Sriemskeho správneho obvodu a partnerom je nemecká spoločnosť MTU Aero Engines.

Obce Stará Pazova, a Predrag Mujkić, riaditeľ Hospodárskej komory Srbska – Regionálnej hospodárskej komory Sriemskeho správneho obvodu. O význame usporiadania tohto dvojdňového podujatia okrem predsedu Radinovića a riaditeľa Mujkića hovorili aj Žaklina Teofilovićová, riaditeľka pre ľudské zdroje v spoločnosti MTU Aero Engines, a Jovan Janković, riaditeľ spoločnosti InterCrown-Plastic, dlhoročný vystavovateľ na veľtrhu. Partnerom tohtoročného veľtrhu v Novej Pazove je teda

bolo počuť na tlačovke, veľtrh je priam ideálnou príležitosťou na výmenu nových hospodárskych ideí, zveľaďovanie možností pre rozvoj a dodatočné vkladania do hospodárstva v Srieme, t. j. v Srbsku. Staropazovská obec patrí medzi najvyvinutejšie obce v Srbsku a za prvých sedem mesiacov bežného roka uskutočnili tovarovú výmenu v hodnote 755 miliónov eur.

Sprievodnými podujatiami veľtrhu budú početné prezentácie, stretnutia podnikateľov, odborné prednášky, veľtrh zamestnávania. V oba veľtrhové

Aktéri stredajšej tlačovky

Zatiaľ je prihlásených niekoľko desiatok vystavovateľov, tak z našej krajiny, ako aj zo zahraničia, z výstavných programov spracovania dreva, chemického priemyslu, IT výbavy, mechanizácie, poľnohospodárstva, turistiky, pohostinstva…

Dohodu o spoločnom organizovaní veľtrhu v roku 2021 na tlačovke a sriemskych pracovných raňajkách so špecialitami typickými pre tamojšie prostredie v stredu 22. septembra v novom hoteli River INN v Starých Bánovciach, ktorý má i reprezentačnú sieň na usporiadanie takýchto dianí, slávnostne podpísali Đorđe Radinović, predseda 22

www.hl.rs

Nový hotel v Starých Bánovciach vhodný aj na usporiadanie takýchto podujatí

nemecká spoločnosť MTU Aero Engines, ktorá sa zaoberá výrobou lietadlových motorov. Výstavbu továrne na opravu motorov v Novej Pazove v júli tohto roku podporil a na slávnosti ohľadom začiatku výstavby továrne sa zúčastnil aj prezident Srbska Aleksandar Vučić.

Ide o hodnotnú investíciu v sume 100 miliónov eur, ktorá v prvej fáze zamestná okolo 400 ľudí. Ako

dni brány tohto športového komplexu budú otvorené od 10.00 do 17.00 h. Pre všetkých návštevníkov vchod je zdarma a pre aktuálnu epidemiologickú situáciu bude tam inštalovaný aj punkt pre bezplatné rýchle antigénové testy.

Na tlačovke predstavili aj bohatý dvojdňový program a novinkou tohtoročného Veľtrhu hospodárstva v Novej Pazove je otvorený autobus, ktorý bude premávať cez Starú Pazovu.

Obec Stará Pazova ako náhradnú atrakciu pre tohtoročný 14. regionálny veľtrh hospodárstva organizuje pre návštevníkov, vystavovateľov a novinárov, ktorí sledujú toto podujatie, prepravu a prehliadku mesta a tamojších štyroch priemyselných zón otvoreným poschodovým autobusom. Cieľom organizovaného aj takéhoto druhu prepravy je, aby sa autobusovou jazdou cez priemyselné zóny predstavili hospodárske potenciály obce, turistické kapacity, ktorými disponuje a láka čoraz väčší počet Zmluvu slávnostne podpísali: (zľava) Predrag Mujkić tak domácich, ako aj zaa Đorđe Radinović hraničných hostí.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 2. 10. 2021 Číslo 18/ 2041 Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Nové úvery na závlahové systémy

Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 20. do 24. septembra boli zaznamenané rastúce ceny Ľubica Sýkorová všetkých obilnín a olejnín. Z dôvodu zlých poveternostných podmienok sa zber sóje Aj v tomto roku sme sa presvedčili, že bez dodatočnej závlahy, bez zavedenia závlaodložil. Slabá ponuka viedla počas minulého hových systémov bude kvalitná produkcia či už ovocia, zeleniny, alebo poľnohospotýždňa k vysokým cenovým výkyvom. Od dárskych plodín nemožná. Zmena globálnej klímy je pravdepodobne najvýznamnejší začiatku zberu začala cena sóje kontinuálne globálny environmentálny problém v doterajšej histórii ľudstva. rásť. V uvedenom období sa pohybovala od odľa nových klimatických druhov z teplejších oblastí (vrá- zapísaných v registri 71,00 din./kg bez DPH do 75,00 din./kg bez scenárov vyplýva, že v bu- tane chorôb, škodcov a burín), poľnohospodárskych DPH. Priemerná cena bola 73,83 din./kg bez dúcnosti treba s pomerne riziko kombinovaného účinku gazdovstiev, a budú DPH, čo je nárast o 5,48 % v porovnaní s veľkou pravdepodobnosťou oča- neobvyklého počasia (vysoká sa realizovať výlučne predchádzajúcim týždňom. kávať všeobecný pokles všetkých teplota vzduchu, vysoká alebo na území pokrajiny.

V dôsledku zvýšeného dopytu domácich troch vodných zdrojov: povrcho- nízka vlhkosť vzduchu, intenzív- Budú schválené s spracovateľov a vývozcov po kukurici vzrástla vých, podzemných a pôdnych. ne búrky a víchrice, silná námra- úrokovou sadzbou aj jej cena.

Kúpne zmluvy boli uzatvorené v Pre poľnohospodársku výrobu za) atď. Z uvedeného vyplýva, že jedno percento ročne cenovom rozpätí od 24,70 do 25,00 din./kg to znamená obrovský problém. bez závlahových systémov sa už s použitím menovej dobez DPH s promptným dodaním. Priemerná Odborníci predpokladajú v naj- čoskoro nezaobídeme. ložky takto: maximálna cena bola 24,84 din./kg bez DPH. Štatisbližších rokoch predovšetkým Pokrajinský fond pre rozvoj výška pôžičky 40 000 eur; ticky, keď porovnáme cenu s rovnakým tieto dôsledky klimatickej zmeny: poľnohospodárstva vyhlásil sú- fond neschváli pôžičku obdobím minulého roka (15,70 din./kg vplyv suchých a relatívne teplých beh na prideľovanie pôžičiek vo výške nižšej ako 1 000 bez DPH), kukurica je drahšia o 58,00 %. období, zníženie zásob vody v na nákup nových systémov a eur; grace obdobie je 12 Zdražela aj pšenica (o 2,33 %) v prostredí vplyvom zvýšeného zariadení na zavlažovanie a vŕt- mesiacov, počas obdobia dôsledku intenzívneho dopytu dopotenciálneho výparu a iba anie studní v roku 2021. Súbeh odkladu sa neúčtuje žiaden mácich spracovateľov, vývozcov malého zvýšenia úhrnov zrážok, je otvorený od 11. septembra interkalárny úrok; obdobie a obchodníkov. Predávala sa v vplyv zmeny ročného režimu hy- do konca roku 2021, alebo do splácania pôžičky je 36 mesiacov; drologického cyklu (rast odtoku vyčerpania finančných prostried- splátka sa vykonáva v šesťmesačcenovom rozpätí od 26,00 do v zime a pokles na jar a v lete), kov. Maximálna výška pôžičky ných anuitách, prvá splátka sa 27,00 din./kg bez DPH. vplyv posunu geobotanických môže byť 40 000 a najmenšia 1 zaplatí až po uplynutí obdobia Cena slnečnice sa pohya fenologických hraníc o 200 až 000 eur. Predmetom súbehu je odkladu (spolu sedem splátok). bovala od 58,00 din./kg 600 m nadmorskej výšky smerom obstaranie potrubí, zariadení a Pôžička sa realizuje tak, že fond do 59,00 din./kg bez nahor, skrátenie období medzi zavlažovacích systémov, vybave- zaplatí sumu schváleného úveru poľnoDPH. Cena rastie fenologickými fázami, posun nie studní, obstaranie čerpadiel dodávateľovi zariadenia vybra- h o s p o ako u nás, tak aj fenologických fáz smerom k a zavlažovacích jednotiek a ďal- ného účastníkom súbehu. Fond dárstva v v regióne a vo včasnej jari, zmeny podmienok šie. Finančné prostriedky budú nebude počítať a účtovať penále Novom Sade, svete. prezimovania, zvýšenie rizika pridelené poľnohospodárskym a penále za predčasné splatenie. ako aj z webovej jarných mrazov, introdukcia gazdovstvám – fyzickým a práv- Prihlášky je možné prevziať v stránky: www.fondnových rastlinných a živočíšnych nickým osobám z AP Vojvodiny, Pokrajinskom fonde pre rozvoj polj.vojvodina.gov.rs.

P

Z obsahu Ambrózia – čoraz vážnejší problém aj v agroekosystémoch s. 3

Ochrana záhradníckych rastlín v októbri s. 4 a 5

Dve hrdličky do páru s. 6

I

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Z OKRÚHLEHO STOLA V BÁČSKOM NOVOM SELE

Ekologická výroba a spracovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín Ľubica Sýkorová Dňa 17. augusta sa v Báčskom Novom Sele stretli vedeckí pracovníci, odborníci, výrobcovia a spracovatelia liečivých, aromatických a koreninových rastlín. Okrúhly stôl na tému Ekologická výroba a spracovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín a rozvoj vidieckeho turizmu bol organizovaný s cieľom poukázať na možnosti podnikania a zamestnávania na vidieku práve v tejto oblasti, ako aj na rozvoj vidieckeho turizmu opierajúc sa na ponuku rurálneho prostredia.

V

Obci Báč od roku 2002 prebiehajú Dni európskeho kultúrneho dedičstva a v rámci tohto podujatia Stredisko pre organickú výrobu zo Selenče a Klaster Dunav Bačko Novo Selo usporiadali spomínaný medzinárodný (hostia zo Slovenska a Bosny a Hercegoviny) okrúhly stôl.

Organizátori stretnutia pozvali významných odborníkov z oblasti ekologickej výroby, ktorí prítomným priblížili situáciu a informovali o novinkách z tejto oblasti. Pestovanie liečivých rastlín má svoju budúcnosť, nakoľko je v súčasnosti veľký dopyt po prírodných liečivách a ostatných komoditách na

átu pre hospodárstvo a turizmus, predseda organických výrobcov z Bosny a Hercegoviny a hostia zo Slovenska.

Na stretnutí odznelo niekoľko odborných prednášok. Ako prvá vystúpila Dr. Milica Acimovićová z Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade na tému Liečivé, aromatické a koreninové rastliny v Srbsku – stav a perspektívy. Doktorka Ivana Pajčinová, vedecká pracovníčka Technologickej fakulty v Novom Sade, a Dr. Jovana Grahovcová, docentka tej istej fakulty, hovorili o biotechnologickej výrobe mikrobiologických prípravkov V mene organizátorov hostí privítal Jozef Gašparovský

(Bosna a Hercegovina) sa podelili o svoje skúsenosti s pestovaním, spracovaním liečivých a aromatických rastlín, ako aj o skúsenosti a poznatky z oblasti bioagroturizmu vo funkcii rozvoja vidieka. O výrobe organických liečivých rastlín v Báčskom Novom Sele hovorila Mr. Nevena Blagojevićová. Jelisaveta Bešenjiová sa podelila o svoje skúsenosti z vidieckeho turizmu v Báčskom Monoštore. báze liečivých rastlín. Spoločným cieľom je predovšetkým vytvoriť podmienky na angažovanosť, ako aj návrat mladých ľudí na vidiek.

Po oficiálnych uvítacích prejavoch organizátorov stretnutia Jozefa Gašparovského, predsedu Správnej rady Strediska pre organickú výrobu, a Milana Šolaja, predsedu Správnej rady Klaster Dunav, prítomným sa prihovoril aj predseda Obce Báč, predseda Miestneho spoločenstva BNS, hostia z Pokrajinského sekretari-

24

II

na ochranu a výživu rastlín ako prínosu k rozvoju ekologického poľnohospodárstva.

Mr. Biljana Božanićová Tanjga z firmy Pheno Geno Roses v Ostojićeve mala zaujímavú prednášku pod názvom Chuť a vôňa ruží. O konvenčných a moderných extrakčných technikách z liečivých rastlín informovala Mr. Ivana Dimićová z Technologickej fakulty v Novom Sade. Úspešní pestovatelia, výrobcovia a spracovatelia Mejra a Sakib Halilovićovci z Nišića

O svoje skúsenosti sa podelila aj Mejra Halilovićová z Bosny a Hercegoviny

PERSPEKTÍVY EKOLOGICKÉHO PESTOVANIA Plochy osiate liečivými rastlinami sa aj u nás každým rokom zvyšujú. Je to pozitívna informácia, ktorá možno ovplyvní aj iných pestovateľov a pomôže oživiť osevný postup, ale i ekonomiku rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev. Samozrejme, že nie je možné očakávať náhly nárast produkcie liečivých rastlín. Súvisí to s nastavením dotácií a aj s ekologickým systémom hospodárenia na gazdovstvách a podmienkami na výkup liečivých rastlín. To, v akom rozsahu sa liečivé rastliny v budúcnosti budú pestovať, závisí predovšetkým od domácich pestovateľov, ktorých nie je veľa.

Dôvodom je predovšetkým vysoká ekonomická i odborná náročnosť pestovania. Pestovatelia potrebujú k úspešnej produkcii mechanizáciu, vhodné podmienky na pozberovú úpravu, stáleho zmluvného odberateľa… Pestovatelia musia vyprodukovať vysokú kvalitu, čiže vysoký obsah účinných látok a nízky obsah nežiaducich prímesí a mikrobiálneho znečistenia.

Budúcnosť a perspektívy pestovania liečivých rastlín aj naďalej budú závisieť od mnohých faktorov. Jedným z hlavných bude otázka odrodovej skladby, organizácia výkupu, dotácie, dopyt po domácich surovinách, či požiadavky spracovateľského priemyslu. Aby sa zachovalo prírodné bohatstvo a poskytlo dostatočné množstvo surovín určitej a štandardnej kvality, potrebné je pestovať liečivé a aromatické byliny na čo najväčších plochách.

40 /4979/ 2. 10. 2021

RASTLINNÁ VÝROBA

Ambrózia

– čoraz vážnejší problém aj v agroekosystémoch Ľ. Sýkorová Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia L.) je veľmi nebezpečným, karanténnym burinným druhom z čeľade astrovité (Asteraceae). Jej domovom je Severná Amerika, odkiaľ sa rozšírila na všetky kontinenty. Ambrózia má veľký potenciál, aby infikovala prirodzené ekosystémy a spôsobila v nich obrovské škody. V posledných rokoch sa stáva vážnym problémom aj v agroekosystémoch.

V

eľmi rýchlo sa šíri aj v Komunálni inšpektori získavajú veľké množstvo peľových zrniek. mestách a v poľnohospo- informácie o prítomnosti amb- Na poľnohospodárskej pôde dárskych ekosystémoch. rózie na určitých pozemkoch od odčerpáva táto burina značné Zároveň je to veľmi nebezpečný regionálnej poľnohospodárskej množstvo živín a vody, takže alergén, ktorý spôsobuje astmu. služby, od občanov alebo iným pri vyššom zaburinení znižuje Srbsko má od roku 2006 naria- spôsobom. výrazne úrodnosť pestovaných denie o boji proti tejto burine, ale plodín.

JE TO „NEZMAR“ aj napriek tomu je veľmi rozšírená Pretože ambrózia má výraznú OPIS a každoročne produkuje veľké konkurenčnú schopnosť vo vzťaJe to jednoročná bylina s rozmnožstvo peľu. Vyhláška nariaďu- hu k plodinám, v ktorých sa vy- konárenou, chlpatou až plstnaje ničenie tohto druhu buriny na skytuje, spôsobuje veľké priame tou stonkou, ktorá dorastá do všetkých možvýšky 20 až 150 cm. Listy ných lokalitách sú tmavozelené, na rube (poľnohoslistu sivozelené, chlpaté, dvakrát perovito strihané. podárskych, Druh kvitne v závislosti od nepoľnohospodmienok lokality od aupodárskych, stavebných a gusta do októbra. Plodom je iných pozemsvetlohnedá nažka. Nakoľko koch) všetkými ide o jednoročnú bylinu, subjektmi, ktotvorí veľké množstvo ľahko ré túto pôdu klíčiacich semien, ktoré sú vlastnia, alebo V petrovskom chotári je aj v blízkosti dediny ambrózia roznášané vetrom na veľké veľmi rozšírená vzdialenosti – aj do 100 km. sú za ňu zodAMBRÓZIA KOMPLIKUJE povedné, alebo ju akýmkoľvek aj nepriame škody v rastlinnej ŽIVOT ALERGIKOM spôsobom využívajú. Podľa po- výrobe. Prítomnosť ambrózie Jedna rastlina ambrózie prokynu na uplatňovanie vyhlášky na nekultivovaných pozemkoch o opatreniach na kontrolu a je tiež jedným z najdôležitejších dukuje až osem miliárd peľových ničenie ambrózie, kompetentní dôvodov jej efektívneho šírenia. zŕn.

Meracie zariadenia na meranie komunálni inšpektori po zistení K tomu všetkému treba pridať prítomnosti ambrózie na území, skutočnosť, že semená ambrózie alergénneho peľu sú na mnohých za ktoré sú zodpovední, okamžite si môžu udržať klíčivosť v pôde miestach Srbska opakovane v majú informovať vlastníkov alebo až 40 rokov. červenej zóne, čo znamená, že užívateľov, že sú povinní zničiť Ambrózii sa dobre darí na koncentrácia peľu vo vzduchu ambróziu na ich pozemku do pozemkoch s dostatkom svet- je niekoľko stoviek na kubický siedmich dní odo dňa doručenia la, ktoré má zabezpečené pri meter. Na ambróziu je alergických oznámenia. Ak vlastníci alebo plodinách, ktoré sa pestujú v asi desať percent populácie a užívatelia nekonajú na základe širokých riadkoch napr. koreňová je príčinou polovice všetkých príkazu komunálneho inšpek- zelenina, sója, kukurica, slnečnica, peľových alergií. Alergickú retora, je informovaný aj fytosa- tabak… Dobre sa jej darí aj na akciu u najcitlivejších alergikov nitárny inšpektor Ministerstva železničných násypoch a na okra- môže spôsobiť už desať peľových pôdohospodárstva, lesného a joch ciest. Okrem mechanického zŕn v kubickom metre vzduchu. vodného hospodárstva, ktorý ničenia pri silnejšom výskyte ju Typickými príznakmi alergie sú rozhodne o povinnom zničení možno likvidovať aj chemicky slzenie očí, svrbenie pokožky, ambrózie okamžite. Ak vlastníci podľa zoznamu povolených prí- nosa, hrdla, upchaný nos, časté alebo užívatelia to neurobia, pravkov na ochranu rastlín. V ob- kýchanie, kašeľ, únava, malátnosť. ambrózia bude zlikvidovaná na dobí kvitnutia je ambrózia silným Ako sme už spomenuli, peľ sa náklady majiteľa alebo užívateľa. alergénom, pretože produkuje môže dostať aj na miesta, ktoré

sú sto kilometrov vzdialené od rastliny.

AKO SA ZBAVIŤ AMBRÓZIE? Najvhodnejšou metódou, ako sa jej zbaviť, je mechanické odstraňovanie. Zásah je vždy potrebné realizovať v období pred kvitnutím druhu (do začiatku augusta), aby sa zabránilo tvorbe a následnému rozšíreniu semien.

Pri ojedinelom výskyte sa môže využívať vytrhávanie alebo výkop rastlín. Väčšie porasty sa kosia alebo mulčujú. Vhodné je zrealizovať tento zásah opakovane, nakoľko rastlina dokáže v danom roku opätovne narásť. Účinná je aj pastva oviec alebo dobytka. Na okrajoch využívanej ornej pôdy sa môžu porasty druhu aj poorať a následne osiať napr. lucernou siatou. Zásahy je potrebné na lokalite opakovať niekoľko rokov po sebe, pretože sa v pôde môže nachádzať zásoba semien, ktoré klíčia postupne. Môže sa použiť aj postrek porastu druhu registrovaným prípravkom na ochranu rastlín (herbicídom), ale nakoľko sú účinné mechanické spôsoby odstraňovania, odborníci odporúčajú využívať tieto. Dobré výsledky na jej kontrolu je možné dosiahnuť iba koordinovanou činnosťou a včasnou reakciou v súlade s biológiou druhu. V mnohých krajinách, ktoré majú problémy s ambróziou, úrady podnecujú občanov na zničenie tejto rastliny. Napríklad v Maďarsku boli odmenení tí, ktorí vytrhli určitý počet rastlín, v Kanade je zákonná povinnosť likvidovať ambróziu v záhradách. Keďže u nás je situácia naozaj vážna, možno by bolo potrebné aj tu zaviesť niektoré nepopulárne opatrenia.

III

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana záhradných rastlín v októbri Ing. Ján Tancik, PhD. KUČERAVOSŤ LISTOV BROSKÝŇ Najvýznamnejším hubovým ochorením broskýň je kučeravosť listov, ktorej pôvodcom je huba Taphrina deformans.

Táto huba infikuje mladé listy v štádiu pučania púčikov. Po vypučaní sa na mladých listoch vytvárajú mechúriky, ktoré sa zafarbujú do červena, postupne sa zväčšujú, deformujú list, neskôr černejú, zasychajú a opadávajú.

Po opadnutí napadnutých listov vytvárajú sa nové listy, ktoré už nie sú napádané kučeravosťou broskýň.

Z nepriamych ochranných opatrení významná je vyvážená výživa, hnojenie vápnikom a draselnými hnojivami. Priame ochranné opatrenia môžeme robiť v dvoch termínoch, a to v jesennom období po opadnutí listov koncom októbra a začiatkom novembra, a potom v jarnom období na začiatku nalievania púčikov. Využívame prípravky na báze medi.

CHOROBY A ŠKODCOVIA CHRYZANTÉMY Z hubových chorôb sa na chryzantémach najčastejšie vyskytuje septóriová škvrnitosť listov (Septoria chrysanthemella).

Prejavuje sa pomerne veľkými tmavohnedými až čiernymi škvrnami. Symptómy najprv pozorujeme na spodných listoch, ale za daždivého počasia sa môže rýchlo rozšíriť aj na mladšie listy a spôsobiť zničenie väčšej časti listovej plochy rastlín. Šírenie ochorenia podporuje aj časté zavlažovanie rastlín a hustý spon, preto sa treba snažiť agrotechnickými opatreniami (zavlažovanie podmokom, redší spon) znížiť riziko infekcie. Z biologických prípravkov sa odporúča aplikovať prípravky, ktoré zvyšujú imunitu rastlín voči hubovým chorobám.

26

IV

Najznámejší škodcovia chryzantém sú vošky. Škodia cicaním rastlinných štiav a nepriamo aj roznášaním pôvodcov vírusových chorôb chryzantém.

Premnožujú sa najmä v druhej

hniloba (pôvodca Sclerotinia sclerotiorum).

V poslednom desaťročí sa hlavnou chorobou cesnaku vo viacerých európskych krajinách stala hniloba strúčikov cesna-

Červce na listoch okrasných rastlín

polovici vegetácie na koncoch výhonkov a kvetných pukoch.

Oveľa nenápadnejšie sú bzdôšky, ktoré vyhľadávajú najšťavnatejšie časti rastlín, vegetačné vrcholy a konce výhonkov. Spočiatku sa v listoch objavujú drobné vpichy, ale počas ďalšieho rastu sa listy deformujú a pletivá sa na vyciciavaných miestach trhajú, čím vznikajú rôzne veľké dierky v listoch.

Veľmi často bývajú poškodené aj kvetné puky, z ktorých sa vyvinú deformované kvety.

Ochranu proti škodcom treba robiť čo najskôr po zistení prvých príznakov poškodenia. Proti voškám sa môže použiť biologický insekticíd na báze oleja zo stromu Pongamia pinnata Rock Effect.

CHOROBY A ŠKODCOVIA CESNAKU Významnými chorobami cesnaku sú fuzariózy cibuľovín (pôvodcom sú huby rodu Fusarium: F. oxysporum, F. solani, F. culmorum, F. proliferatum), biela

ku počas skladovania, ktorej pôvodcom je huba Fusarium proliferatum. Je to kozmopolitná saprofytická huba, ale je tiež známe, že je rastlinným patogénom širokého spektra

Fuzarióza na cesnaku

hostiteľov: kukurica, pšenica, jačmeň, ryža, cirok, špargľa alebo datľová palma. Prvé príznaky na cesnaku sa zvyčajne

objavia o dva mesiace po zbere, predtým navonok sú cibule bez príznakov. Najprv sú to vodnaté lézie, neskôr hnedé škvrny, ktoré sa rozrastajú, a hniloba sa môže rozšíriť aj na celú plochu strúčika. Okrem toho môže znížiť klíčenie strukov a spôsobiť vädnutie vysadených rastlín cesnaku. Huba produkuje širokú škálu toxínov, čo môže predstavovať riziko pre bezpečnosť potravín. Ekonomický dopad tejto choroby môže byť veľmi významný. V Európe sa prvýkrát uvádza ako hlavný pôvodca hniloby cesnakových strúčikov počas zimného skladovania v Maďarsku v roku 1990. Následne bola táto choroba zistená vo väčšine európskych krajín, ale aj na iných kontinentoch. Na Slovensku bola identifikovaná v roku 2020.

Na účinnú kontrolu tejto choroby je nevyhnutná integrovaná kontrola pestovania, ktorá zahŕňa nielen použitie prípravkov na ochranu rastlín, ale aj správny manažment plodín (primeraný výber rastlinného materiálu, striedanie plodín atď.). Dobré výsledky dávajú aj dezinfekčné postupy na pôdu a morenie sadiva prípravkami na báze konídií húb rodov Clonostachys a Trichoderma (prípravku Gliorex, Clonoplus, Trifender a iné) Najnebezpečnejším škodcom cesnaku je háďatko zhubné. Proti tomuto škodcovi dlho nebol registrovaný žiaden prípravok.

Teraz máme registrované bakteriálne hnojivo eliminujúce škodcov v pôde – biologický prípravok na báze baktérií Bacillus thuringiensis ssp. Kurstaki, B. t. ssp. tenebrionis a Photorhabdus luminescens (Novaferm Viva).

Proti háďatkám sa dá použiť aj prípravok s účinnou látkou chitosan oligosacharid (Softguard).

40 /4979/ 2. 10. 2021 OCHRANA IZBOVÝCH RASTLÍN PROTI ŠKODCOM PRED PRENESENÍM DO ZATVORENÝCH PRIESTOROV V zatvorených priestoroch, v zimných záhradách a najmä v bytoch, kde sa vykuruje, škodce sú aktívne počas celého roka. Aj v zimnom období sa môžu premnožiť a zapríčiňovať poškodenia na pestovaných rastlinách. Najlepšia ochrana je zabrániť im, aby sa vôbec dostali na rastlinách do zatvorených priestorov. Pred prenesením rastlín do bytov treba rastliny skontrolovať a ak zistíme výskyt škodcov, treba urobiť ochranu ešte vonku, skôr ako ich vnesieme do bytu. Rastliny skontrolujte vždy veľmi pozorne, lebo v zime sú na rozmnožovanie škodcov v bytoch ideálne podmienky.

Jediná prehliadnutá voška – molica či roztoč môže za krátky čas napadnúť všetky citlivé rastliny v miestnosti. Použiť môžeme prípravky povolené na tieto účely. ČERVCE Červce (Coccoidea) sú častými škodcami na izbových rastlinách.

Je to drobný hmyz. Vyznačuje sa viditeľným pohlavným dimorfizmom. Samičky sú vždy bezkrídle, tykadlá a nohy im často chýbajú. Vôbec nepripomínajú hmyz. Samčeky majú zakrpatený druhý pár krídel, alebo sú úplne bezkrídle. Telo červcov je mäkké, pokrýva ho štítok z vosku vylučovaného voskovými žľazami, alebo produkujú voskové vlákna, ktoré pokrývajú telo červca. Na rastlinách škodia vyciciavaním štiav, čo spôsobuje spomalený rast rastliny, vädnutie a uschýnanie vetvičiek alebo aj celej rastliny. Nepriamo škodia vylučovaním medovice, na ktorej sa vyvíjajú huby – černe, a tým znižuje asimilačnú plochu rastliny. Na izbových rastlinách škodí viac druhov z troch čeľadí, a to: čeľaď puklicovité – Coccidae, štítničkovité – Diaspididae a čeľade Pseudococcidae.

OCHRANA Pri malom množstve rastlín a slabom napadnutí sa odporúča červce mechanicky odstraňovať

kúskom vaty namočenej do alkoholu alebo štetcom, prípadne odstrihnúť napadnutú časť rastliny. Pri väčšom množstve rastlín a silnejšom napadnutí treba vykonať priamu ochranu.

Používanie chemických insekticídov v zatvorených priestoroch sa neodporúča. Pred prenesením rastlín do bytov treba rastliny skontrolovať, a ak zistíme prítomnosť škodcov, treba urobiť ochranu vonku ešte pred prenesením do bytu. Voskové vlákna chránia červce pred postrekmi, preto ho treba vykonať dôkladne s väčším množstvom vody. Použiť môžeme prípravky povolené na tieto účely. Z biologických prípravkov sa môže použiť už

V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú.

Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočov, ktoré vytvárajú jemnú pavučinku.

OCHRANA S ochranou proti roztočom, ako aj iným škodcom izbových rastlín treba začať ešte koncom leta pred prenesením rastlín do bytov. Rastliny treba dôkladne skontrolovať, a ak zistíme výskyt niektorého z nich, treba urobiť vonku postrek s povolenými prípravkami proti jednotlivým škodcom. Do bytu premiestnime rastliny až po uplynutí predpísaného čakacieho obdobia použitého prípravku. Z biologických prípravkov proti roztočom môžeme použiť prípravky na báze azadirachtínu (NeemAzal TS, KaraNimba Mikro) a na báze oleja zo stromu Pongammia pinnata (Rock effect).

MOLICA SKLENÍKOVÁ Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum) je jeden z najobávanejších škodcov pestovaných rasTaphryna deformans zapríčiňuje tlín v zatvorených priestokučeravosť listov na broskyniach roch. Je polyfág, škodí na spomínaný pomocný prípravok rôznych okrasných rastlinách. na báze oleja zo stromu Ponga- Dospelé jedince sa podobajú mmia pinnata (Rock effect). na malého bieleho motýľa, dĺžka ROZTOČEC CHMEĽOVÝ tela je 1 – 1,5 mm. Majú dva Roztoče sú drobné živočíchy, páry krídel približne rovnakého dĺžka tela je 0,5 mm, tvar tela je tvaru a veľkosti, zložené do tvaru vajcovitý. Dospelé jedince majú striešky. Larvy (nymfy 1. instaru) štyri páry nôh, kým larvy iba tri sú bledozelené, prekryté voskopáry. Najčastejšie sa vyskytujúci vým povlakom, sú pohyblivé. Po druh je roztočec chmeľový (Te- prvom zvliekaní sú nepohyblivé tranychus urticae). Je to výrazný a sú zalepené na liste. Po treťom polyfág, napáda široké spektrum zvliekaní vzniká pupárium, má rastlín v zatvorených priestoroch elipsovitý tvar, podobá sa na a tiež na otvorenom priesto- krabičku sardiniek. Z pupária re. Z izbových rastlín napáda sa liahnu dospelé jedince. Pri rôzne okrasné rastliny: fikusy, vyšších teplotách je vývoj a rozpalmy, gerbery, azalky, kaktusy množovanie molice veľmi rýchle. a iné. Škodí vyciciavaním štiav Celý vývojový cyklus trvá 20 až najmä zo spodnej strany listov. 28 dní.

OCHRANA Ochrana proti moliciam je veľmi náročná, pretože sú niektoré populácie rezistentné proti insekticídom. Výskyt molíc sledujeme buď pomocou žltých lepových dosiek, alebo vizuálne.

Raz do týždňa kontrolujeme počet napadnutých rastlín/listov kolóniami molíc. Postrek treba usmerniť na spodnú stranu listov, lebo tu sa nachádza škodca, a do postrekovej kvapaliny treba pridať zmáčadlo. V ekologickej produkcii v niektorých krajinách je zaregistrovaný prípravok na báze azadirachtínu (NeemAzal TS).

STRAPKY Strapky sú drobný hmyz, dĺžka tela je 1,5 – 2,5 mm, telo je štíhle, dva páry krídel sú úzke, obrastené chĺpkami. Najčastejšie vyskytujúci sa druh v zatvorených priestoroch je strapka skleníková (Heliothrips haemorrhoidalis) a strapka západná (Frankliniella occidentalis). Vývoj týchto druhov trvá tri až štyri týždne.

Oba druhy sú výrazné polyfágy, škodia na rôznych rastlinách, v zatvorených priestoroch na rôznych okrasných rastlinách. Škodlivým štádiom je imágo a larva, ktoré vyciciavajú šťavu z listov, pukov, kvetov a iných mäkkých častí rastlín. Vyciciavaním štiav spôsobujú vytváranie striebristých škvŕn na týchto častiach. Napadnuté rastliny sa deformujú, žltnú a zasychajú.

Počas príjmu potravy strapky vylučujú trus zelenej farby, znižuje sa fotosyntéza, zvyšuje sa vyparovanie vody a cez poranené časti prenikajú patogény.

Okrem priamych škôd prenášajú aj niektoré vírusové choroby.

OCHRANA Nálet imág do porastov sa zisťuje pomocou modrých lepových dosiek. Žlté lepové dosky sa tiež využívajú, ale sú menej efektívne. Aplikáciu insekticídov treba vykonať na začiatku výskytu imág na rastline. Z biologických prípravkov povolený je prípravok na báze spinosatu (SpinTor).

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (39)

Dve hrdličky do páru DrSc. Ján Babiak V rámci čeľade holubovitých (Columbidae), mimo rodu holubov (Columba) na našich priestoroch žije aj rod hrdličiek (Streptopelia). Už ten fakt navádza na záver, že sú príslušníci oboch rodov navzájom blízki. Aj ich telesná morfológia na to ukazuje, ale rozdiely predsa sú.

H

rdličky sú menšie, pri holuboch dominuje sivomodrá farba, kým hrdličky majú hnedasto-sivé odtienky operenia. Aj orientácia na stromom porastený biotop hrdličiek je výraznejšia ako pri holuboch. Ale aj hrdličky majú mäkké ozobie a veľký hrvoľ, každá znáška sa zvádza na dve vajíčka a aj spôsob kŕmenia mláďat je rovnaký. Ide teda o dva blízke rody, pri ktorých dané osobitosti presne určujú, o ktorý druh ide.

Na našich priestoroch rod hrdličiek je zastúpený dvoma druhmi: hrdličkou záhradnou a poľnou.

HRDLIČKA ZÁHRADNÁ (BRONZOVÁ) – STREPTOPELIA DECAOCTO, Frivaldsky 1837 Ak sa zanedbá zdomácnený divý holub a jeho ušľachtilé varianty, táto hrdlička je na našich priestoroch, najmä na nížine a v mierne zvlnených priestoroch, najčastejší vták z čeľade holubov. Možno ju vidieť v oblastiach rušného poľnohospodárstva, v dedinách, kde vedľa hydiny a dobytka si ukradne dačo „pod zobák“. Vie sa zhrnúť okolo hospodárskych objektov (sklady, koše, silá), kde pozbiera rozsypané semienka, ale zalietne aj do polí, kde dozrieva úroda. Keď je v okolí ešte evidentná prítomnosť vysokých drevín, kde si stavia hniezda, je to znak, že si našla ideálne miesto pre svoju existenciu.

Rozšírenie: Je eurázijský vták.

Na starom kontinente nežije iba za polárnym kruhom, v Ázii obýva priestory miernej a subtropickej klímy. Nakoniec z Európy bola importovaná do USA, odkiaľ sa rozšírila aj do Mexika.

Jej pôvodným bydliskom bola

28

VI

juhozápadná Ázia od Turecka po Indiu, odkiaľ sa šírila na severovýchod až po Čínu a Kóreu, ako aj na severozápad do Európy.

Na Balkán prenikla z Turecka začiatkom 20. storočia. Mnohí sa domnievajú, že aj jej druhové meno (decaocto) je spojené s prvými observáciami tohto druhu na starom kontinente (medzitým číslo 18 vskutku znamená množstvo poddruhov tejto hrdličky). Prvé písané záznamy vo Vojvodine boli po roku 1930 (Apatin 1934, Petrovaradín 1937), v Maďarsku 1932, na Slovensku 1936, v Nemecku 1940, aby do roku 1950 bola už v Poľsku a Dánsku a v roku

Hrdlička záhradná

1958 už aj v Anglicku. Zastihla tu už svoju rodáčku – hrdličku poľnú. U nás hniezdi na celom území Vojvodiny (niet ju iba v Deliblatskej piesočine). Nie je sťahovavá.

Biotop: Žije v obývaných, hospodárskych oblastiach, najčastejšie na sídliskách, v záhradách, ovocných sadoch a parkoch.

Vyhýba sa horským oblastiam (nehniezdi nad 1 000 m. n. v.), ale aj súvislým hustým lesným porastom. Zdržiava sa v blízkosti človeka, na dvoroch, pri stodolách, poľnohospodárskych

podnikoch a všade tam, kde ezdo robia vo výklenkoch budov, nájde stravu aj v zime. Preto pod odkvapom a pod. Trvanie nemá dôvody na sťahovanie stavby je 5 – 7 dní. V hniezde sú na juh.

Rozlíšenie: Farba peria je bledosivohnedá.

Okolo krku má čierny polkruh, z oboch strán bielo lemovaný, a má i tmavé špičky krídel, ale koniec chvostových pier je biely. Pohlavie druhu je ťažko rozlíšiť, lebo ide o nuansy. Predsa len Hrdlička poľná samček má hlavu, krk a hruď jemne ružovkasté s mod- spravidla dve vajíčka. Sú matnej ravým nádychom, kým samička bielej farby. Inkubačný čas sú dva je béžovo-hnedá. Mláďatá majú týždne a len o niečo dlhšia je aj matnejšiu hnedú farbu, bez hniezdna starostlivosť rodičov polkrúžka na krku. o mláďatá (16 – 19 dní). FrekvenHniezdenie: Hrdličku záhradnú cia znášok je 2 – 3 razy v roku, možno vidieť vo väčších alebo viac ráz len v prípade zničenia menších kŕdľoch iba v zime, znesených vajíčok. Mláďatá nealebo aj neskôr na plochách zostávajú v oblasti hniezdenia, možného hromadného stra- lebo ich samec neskôr priam vovania. V iných prípadoch žije vyženie z jeho obvodu hlasným v páre, vo svojom rajóne. Sva- „tyrr, tyrr“. dobné hody naznačujú samce Potrava: Je výlučne granivorná. zjavným preháňaním, húkaním, Hrdlička zbiera zrná obilia, ale aj ale aj odháňaním druhých sam- slnečnice, hrachu, fazule, konocov zo svojho terénu. Priame py, ako i niektorých burín. V núdsympatie k samičke samček zi, keď si zrno nenájde, požiera aj prejavuje hrkútaním na vyvýše- mladé výhonky, púčiky a bobule. nom mieste, odkiaľ náhle vyletí V zime je pravidelným hosťom s hlasným plieskaním krídel do v kŕmidlách, aj medzi hydinou výšok, aby odtiaľ z roztiahnutými na hospodárskom dvore. Vtedy krídlami a rozšíreným chvostom, konzumuje aj omrvinky, varené s drsným nosovým hlásením sa zemiaky a kuchynské zvyšky. oblúkovite vrátil na miesto, z ktoSpev: Bežne spieva „rr-kuu-ku“, rého štartoval. Samička potom kým počas letu a na výstrahu priletí k nemu a nasleduje „zobá- volá chrapľavo „chvé-chvé“. čikovanie“ a kopulácia. Hniezdo HRDLIČKA POĽNÁ (DIVÁ) si stavajú na stromoch pri kmeni – STREPTOPELIA TURTUR, alebo na hrubších konároch.

Linné 1758 Robia ho akoby nedbalo, chatrne Je prítomná v celej Európe poprepletajú osnovu zo suchých (okrem severu), juhozápadnej konárov s tak tenkou výstelkou, Ázii a v severnej Afrike. Je sťaže občas možno vidieť aj vajíčka hovavá a zimuje v subsaharskej v hniezde. Zriedkavejšie si hni- Afrike. Obýva okraje lesov, háje,

40 /4979/ 2. 10. 2021 hôrky a krovinaté remízky, porasty pozdĺž riek a lužné lesy, zarastené záhrady a stromovým porastom preriedené zmiešané lesy, ale vyššie od hranice duba a buka nehniezdi. U nás je najpočetnejšia vedľa vodných tokov, zvlášť Tisy a Dunaja, ale posledné roky jej počet ubúda.

K nám prichádza začiatkom aprí-

la a hneď v prvých dňoch októbra odlieta do zimoviska. Je trochu menšia od svojej rodáčky, ale je pestrejšie sfarbená. Na chrbte a krídlach má oranžovo-hnedú mozaiku a na krku a prsiach ružový odtienok. Po bokoch krku je čierno-biela škvrna a okolo očí holý kožený lem. Na brušku je biela a aj tmavý chvost má biele

OVOCINÁRSTVO

Pestujeme goji Ľubica Sýkorová KOU-ČCHI-C´ (GOUQĬZĬ), lat. Lycium barbarum, goji, kustovnica čínska, srb. tibetanska brusnica godži – všetky tieto názvy predstavujú rastlinu, ktorej plody patria medzi najzdravšie na svete.

Môžeme sa s ňou stretnúť aj na našich trhoviskách vo väčších mestách alebo v predajniach so zdravou výživou.

A

POČASIE

2. 10. – 8. 10. 2021

j keď je tento druh ovocia u nás ešte stále pomerne neobvyklý, v našej krajine už máme zopár plantáží goji.

Patrí do čeľade paradajok a je to rastlina, ktorá sa u nás používa ako ovocný druh. Dá sa použiť rôznymi spôsobmi, pretože čerstvé ovocie je jedlé počas celého leta, od júna, júla do augusta. Je to druh krovinatej rastliny, ktorá má vetvy v tvare vodopádu a môže dosiahnuť výšku 1,5 až 2 metre. Aj keď patrí medzi drahšie ovocie, pre svoje liečivé účinky si svojich konzumentov nachádza čoraz častejšie.

Rastie v Číne, v určitých častiach Mongolska a v chránenom údolí himalájskych vrchov v Tibete a Nepále. V Ázii je toto ovocie známe aj pod názvom červený diamant. Vedci zistili, že goji je jedným z najbohatších zdrojov antioxidantov, ktoré neutralizujú voľné radikály spôsobujúce star-

nutie organizmu. V drobných červených plodoch objavili látky podporujúce náš imunitný systém.

Goji obsahuje zložky s priaznivým

účinkom na zrak a činnosť pečene.

V plodoch sú prítomné aj fytosteroly, ktoré sa v medicíne využívajú pri liečbe rozličných zápalových ochorení a zvýšenej hladiny cholesterolu. Plody sú takisto zdrojom 21 stopových prvkov (meď, selén, zinok, železo atď.), 18 druhov

okraje. Mláďatá po operení sú matne sfarbené bez škvrny na krku. Je plachá a pri vyrušení trepoce krídlami a letí vľavo – vpravo. Hniezdi jednotlivo na vymedzenej lokalite, ale toleruje prítomnosť viac párov dosť blízko seba. Dvorenie pri párení a rozmnožovanie sú podobné ako pri hrdličke záhradnej, ale

hniezdi dva razy v roku. Pohlavne mlaď dozrieva už nasledujúceho roku. Konzumuje semennú potravu podobne ako jej rodáčka, ale požiera aj drobné mäkkýše a zriedkavejšie aj hmyz. Ozýva sa hlbokým nosným „turrr turrr turrr“, spieva „krru-krrru...“, „rrr-kku“, „krrr-krrr“.

Fotografie: z internetu

aminokyselín (histidín, leucín, valín atď.), veľkého množstva betakaroténu, vitamínov B, C, E. Goji je označovaný ako afrodiziak na zvýšenie vitality a pohlavnej aktivity. Bobule majú vlastnosti, ktoré pomáhajú kontrolovať hladinu cukru v krvi a chuť do jedla. Obsahujú aj polysacharidy, ktoré môžu pomôcť predísť vzniku rakoviny, neutralizujú nežiaduce účinky chemoterapie a ožarovania. Polysacharidy môžu mať doplňujúce vlastnosti na glykoproteíny, ktoré podporujú rast a obnovu kože. Pri konzumácii je potrebné prihliadať na dávkovanie.

Aj keď nie je presne stanovené, vedci odporúčajú, aby dospelí skonzumovali denne maximálne 30 gramov plodov.

PESTOVANIE Môžeme ho pestovať aj v záhrade na slnečnom mieste. Ker musíme počas roka veľmi často zalievať a konáre orezávať počas jesene. Vyžaduje si výživnú a odvodnenú pôdu s pH 6,5 a viac. Prirodzený biotop, v ktorom rastie, je zásaditý s obsahom pH 8,2 až 8,6.

Výsadbu je možné vykonávať celoročne, od apríla do neskorej jesene. Ak sa sadenice vysádzajú v lete, je dôležité dbať na pravidelnú zálievku. Goji vysádzame do jám s rozmermi 40 x 40 x 40 cm vo

vzdialenosti asi 1,5 m. Najprv na dno jamy dáme hnojivo, potom vrstvu pôdy, po ktorej zostáva hĺbka 15 – 20 cm. Pod sadenicu nasypeme vhodný substrát, korene ešte zasypeme pôdou a dobre zalejeme. Odporúča sa mladé rastliny pripevniť ku kolíkom, aby im poskytli oporu. Ker rastie veľmi rýchlo, v priebehu jedného roka vyrastie do výšky 150 cm.

Keď dorastú bočné výhony na dĺžku 60 cm, mali by sme im zrezať vrcholy, aby sme podporili obrastanie rastliny novými výhonmi. V druhom roku krík zrežeme na šesť hlavných vzpriamených výhonov, ktoré musíme vyviazať k drevenému kolíku. Prvú úrodu možno očakávať v druhom alebo treťom roku v závislosti od veku sadenice. Dospelý ker môže priniesť asi 5 kg ovocia. Je dôležité zberať pred mrazom. Vzhľadom na citlivosť plodov sa zber bobúľ vykonáva ručne. Prvá úroda je na konci leta a až do prvých mrazov bude rastlina neustále prinášať ovocie. Ker je mrazuvzdorný do - 30 °C. Plody sú veľké ako plody drienky a veľmi sa na ne aj podobajú. Sú chutné a mierne sladké. Používajú sa na výrobu štiav, džemov a vhodné sú aj na zmrazenie.

Goji plantáže je možné zakladať takmer na každej ploche, ale výhodou je čisté prostredie bez priemyselnej alebo intenzívnej poľnohospodárskej výroby.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

22˚ | 10˚

27˚ | 12˚

29˚| 14˚

23˚ | 13˚

21˚ | 14˚

20˚ | 10˚

20˚ | 9˚

VII

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Jablkovo-makový koláč

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Štrúdľa so slivkami a hruškami Suroviny: Na cesto: 120 g hladkej múky, 120 g polohrubej múky, štipka soli, 120 ml vody, 3 PL (polievkové lyžice) oleja, 1 KL (kávová lyžička) octu; Na plnku: 50 g roztopeného masla, 6 väčších tvrdších sliviek, 2 hrušky, 1 PL citrónovej šťavy, 1/2 KL škorice, 50 g práškového cukru, 50 g strúhanky Takto sa to podarí: Všetky suroviny na cesto vložíme do misky a rukou vypracujeme.

Keď sa spoja, preložíme cesto na pomúčenú dosku a miesime zhruba 10 minút na hladké cesto.

Bochník cesta potrieme kvapkou oleja, zabalíme do fólie a necháme asi hodinku odpočívať pri izbovej teplote. Medzitým pokrájame slivky a hrušky na menšie kocky, ktoré v miske premiešame s citrónovou šťavou, škoricou a necháme postáť pri izbovej teplote. Na suchej panvici opražíme

strúhanku. Keď začne hnednúť, primiešame cukor, odstavíme z plameňa a necháme vychladnúť. Cesto neskôr položíme do stredu obrusu (plachty), ktorý sme posypali múkou, a pomaly ho rozťahujeme do strán. Ťahané cesto potrieme rozpusteným maslom, posypeme sladkou strúhankou a stredom rozsypeme ovocie. Orežeme nerovné okraje a pomocou obrusu zavinieme štrúdľu. Štrúdľu premiestnime na plech vystlaný papierom na pečenie, potrieme kvapkou oleja, vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C a pečieme 20 až 25 minút.

Tvarohovo-banánové rezy Suroviny: Na cesto: 200 g hladkej múky, 2 PL kakaa, štipka soli, 125 g masla, trochu studeného mlieka; Na plnku: 500 g jemného tvarohu, 3 zrelé banány, 50 g práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 2 PL hladkej múky, 3 vajcia Takto sa to podarí: V miske premiešame múku, kakao a soľ.

Potom pridáme na kocky pokrájané studené maslo a vidličkou vypracujeme mrveničku. Postupne (po lyžiciach) pridáme studené mlieko a rukou vypracujeme celistvé cesto, ktoré uložíme zabalené v mikroténovom vrecku do mrazničky na zhruba 15 minút. Medzitým v miske popučíme zrelé banány, primiešame tvaroh, cukor, vanilku a múku. Nakoniec

Suroviny: Na cesto: 500 g hladkej múky, balíček kypriaceho prášku, štipka soli, 150 g práškového cukru, 250 g masla, 2 žĺtky, malý téglik kyslej smotany; Na plnku: 1 kg postrúhaných jabĺk (sladších), 200 g kryštálového cukru, 1 citrón (šťava aj kôra), 1/2 KL škorice, 300 g mletého maku, trochu hrubej múky; Ešte potrebujeme: vajce na potretie cesta, trochu slivkového lekváru, trochu práškového cukru na posypanie Takto sa to podarí: Cesto: vo väčšej miske zmiešame múku, prášok do pečiva, soľ a práškový cukor. Potom pridáme na kocky pokrájané maslo a vidličkou spracujeme mrveničku. Pridáme žĺtky (bielky odložíme na neskôr) a po lyžiciach zapracovávame kyslú smotanu, kým nedostaneme celistvé cesto. Cesto zabalíme do fólie a uložíme do chladu na asi hodinu. Medzitým si pripravíme plnku: vo veľkej panvici spolu privedieme k varu jablká, cukor, citrónovú šťavu, kôru a škoricu.

Všetko spolu dusíme zhruba 5 minút, kým sa neodparí šťava

Tvarohová nepečená strieška

po jednom prišľaháme celé vajíčka. Malý plech (20 x 20 cm) vystelieme papierom na pečenie a na jeho dno postrúhame polovicu vychladeného cesta, na ňu navrstvíme tvarohovo-banánovú plnku a na vrch postrúhame druhú polovicu plnky. Koláč vložíme do rúry vyhriatej na 170 °C na zhruba 40 minút a keď vychladne, vložíme ho do chladničky na aspoň 3 hodiny a neskôr krájame na rezy.

Suroviny: 500 g jemného tvarohu, 250 g masla, 150 g práškového cukru, 1 vanilkový cukor, 1 balíček maslových sušienok, 1 balíček kakaových sušienok, 2 banány, 200 g čokolády na polevu, trochu masla na polevu Takto sa to podarí: Zo zmäknutého masla, cukru, vanilkového cukru a tvarohu vyšľaháme plnku.

Keksy rozložíme na alobal alebo potravinársku fóliu v troch radoch po 7 kúskov tak, že v každom rade striedame svetlú a tmavú sušienku. Na rozložené sušienky natrieme polovicu plnky a uložíme druhú vrstvu sušienok rovnakým radom ako prvú. Opäť potrieme plnkou a na stredný rad položíme

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 541 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

z jabĺk, odstavíme, rozmixujeme ponorným mixérom do hladka a do horúcej zmesi zamiešame mak a podľa potreby aj trochu hrubej múky. Keď plnka úplne vychladne, primiešame do nej sneh z 2 bielkov. Cesto rozdelíme na dve polovice a každú na dobre pomúčenej doske vyvaľkáme na veľkosť plechu. Na dno hlbšieho plechu vystlaného papierom na pečenie položíme prvý plát cesta, ktorý potrieme lekvárom, na ten rozotrieme plnku a nakoniec položíme druhý plát cesta. Vrch koláča pred pečením poprepichujeme vidličkou, potrieme rozšľahaným vajíčkom a následne pečieme v rúre rozohriatej na 180 °C asi 40 minút.

Servírujeme posypaný práškovým cukrom.

pozdĺžne banány. Potom pomocou alobalu podoberieme krajné vrstvy keksov a spojíme ich tak, aby vznikla strieška. Zabalený dezert uložíme do chladu na niekoľko hodín, ideálne cez noc.

Neskôr ho polejeme polevou z rozpustenej čokolády a trošky masla.

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

Kultúra DIVADELNÁ PREMIÉRA V KOVAČICI

City a túžby v čase izolácie Stevan Lenhart

N

ové divadelné predstavenie z produkcie kovačického Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) vznikalo v priebehu viac ako

ich dvomi slúžkami roku 1933 v meste Le Mans vo Francúzsku.

Komplexný text predlohy umožňuje rôznorodé interpretácie a postavenie hereckých úloh na javisku, takže sa hra dožila mnohých inscenácií v divadlách

Herečky, režisér a členovia divadelného súboru KOKRAM

dvoch rokov. Skúšky sa začali na celom svete (prvý raz bola ešte v lete 2019, avšak pre zdra- predvedená roku 1947 v Paríži) votné problémy a neprajnú epi- a realizovaná bola aj vo filmovej demiologickú situáciu členovia podobe (The Maids z roku 1975). súboru boli medzičasom prinúAko tento text pochopili a tení urobiť si dlhšiu prestávku. predniesli kovačickí divadelníci?

S prípravou hry pokračovali v lete 2021 a premiéru mali 25. septembra v sieni Domu kultúry v Kovačici.

Ide o hru Slúžky podľa drámy Jeana Geneta v réžii Dragana Karlečíka (ktorý sa postaral aj o preklad a úpravu textu) a jej protagonistkami sú tri mladé herečky: Darina Čechová, Ivana Čížiková a Alexandra Čížiková (v minulých rokoch už spolupracovali so združením KOKRAM a boli súčasťou predstavení Krátke jednoaktovky, Nový Protheus a Tri letušky v Paríži). Hra Slúžky vznikla na Intenzívny dialóg medzi Solange základe textu francúzskeho (hrá ju Darina Čechová) a Claire spisovateľa Jeana Geneta (Ivana Čížiková) (1910 – 1986), ktorému inšpiráciou bol prípad skutočnej V afiši sa o. i. uvádza: „Sestry Sobulvárnej vraždy bohatej panej lange a Claire sú slúžky, nespoa jej dcéry, ktoré boli usmrtené kojné so svojím životom. Chvíle • KULTÚRA •

ovládania a odvahy nachádzajú v ,obradoch’, ktoré vždy pripravujú, keď je pani (Madame) preč.

Prostredníctvom rol nacvičujú, ako zabiť svoju pani. Striedajú sa v úlohe Madame, ale zároveň navzájom hrajú jedna Predstavenie hovorí aj o vzťahoch medzi nadradenými a podradenými: Madame druhú.“ (Alexandra Čížiková) so slúžkou Solange Text Slúžky zvo- (Darina Čechová) lil režisér Dragan Karlečík, ktorý o predstavení aj Alžbeta Nosáľová (kostýmy), hovorí: „Sám text hry má viac Michal Bíreš (scénografia), Jaúrovní, čiže možno ho vnímať roslav Suchánsky (zvuk), Adam v súvislosti s viacerými témami. Strakúšek (svetlo), Miroslav Sabo Poukazuje napríklad na sociálnu (zvukové efekty). Jazykovú úpraproblematiku a vzťah medzi vu textu mala na starosti Nina bohatými a chudobnými, ale Chalupová, dizajn plagátu a afiš jeho ústrednou témou je ľudská vypracovala Martina Jonášová, potreba byť milovaný, a práve pod celkovú produkciu sa podtýmto problémom sa zaoberá pisuje Ján Puškár.

Predstavenie Slúžky je zaranaše predstavenie. Prítomný dené do programu Máškových je tiež motív izolácie, ktorý je v tomto období osobitne aktuálny.“ Hlavné postavy – slúžky Solange a Claire hrajú Darina Čechová a Ivana Čížiková; v úlohe ich panej (Madame) je Alexandra Čížiková. Herečky úspešne zvládli slovenský variant textu plného dialógov a predstavenie sa dobre sleduje aj vďaka jednoduchým, ale účinným riešeniam kostýmov a scénografie. Je zaujímavé všimnúť si, ako si kovačickí divadelníci poradili s obrazmi spoločenskej dekadencie, na ktorú sám text tiež poukazuje.

V týchto častiach predstavenia Psychický a citový svet dvoch totiž niet vulgarizácie, ale ide slúžok o odmeranú, romanticko-dekadentnú hru s motívmi citovej dní, ktoré by sa mali uskutočniť manipulácie, šialenstva a zlo- v rámci Kovačického októbra, činu. To isté možno povedať plánuje sa i vystúpenie v Padine o hre blízkych vzťahov medzi a možno očakávať, že sa touto dvomi slúžkami a o vyjadrení hrou Kovačičania zúčastnia aj na ich psychického sveta a túžob. prehliadke slovenských vojvoV skupine, ktorá sa zúčastnila v dinských divadelných súborov realizácii predstavenia Slúžky, sú Divadelný vavrín.

40 /4979/ 2. 10. 2021

31

Kultúra NA SLOVKO S AKADEMICKOU GRAFIČKOU DANIELOU MARKOVOU

Precítená myšlienka ako novinka v poetike Anna Francistyová

V

prvom októbrovom týždni, keď v rámci Detského týždňa výtvarníctvo vďaka predškolákom i žiakom dožíva ďalší rozlet, na zoznámenie vám podávame rozhovor s profesorkou výtvarnej kultúry

Daniela Marková na vernisáži svojej šiestej samostatnej výstavy v ÚKVS (august 2021)

a akademickou grafičkou Danielou Markovou (1980). Je prvou akademicky vzdelanou výtvarníčkou z Hložian, v súčasnosti žije a pôsobí v Báčskom Petrovci.

Na úvod ešte niečo: vyštudovala voľnú grafiku u profesora Živka Ðaka a magisterské štúdium u profesora Slobodana Kneževića na Akadémii umení v Novom Sade. Svoje práce vystavovala na početných kolektívnych a na šiestich samostatných výstavách, a to: v Hložanoch (1999, 2002, 2003), v Báčskom Petrovci (2005 a 2015) a v Novom Sade 32

www.hl.rs

(2021). Vďaka svojej pedagogickej práci často je členkou organizačného tímu a odbornej poroty žiackych výtvarných sústredení. Je usmievavá, vždy pozitívne naladená, ochotná poradiť, pomôcť. Napríklad keď sme ju poprosili o práce do Detského kútika, a i o tento rozhovor do Hlasu ľudu.

Podľa toho, čo už roky ponúkaš našej kultúrnej verejnosti zo svojej výtvarnej dielne, je nám všetkým jasné, že si si zvolila ten správny životný smer. Ako to bolo v detstve, v škole, kedy si sa napevno rozhodla, že vo výtvarníctve zostaneš celý život? „Máte pravdu, dnes verím, že som si zvolila tú správnu cestu.

V umení je krása, v umení je život a umenie mi prináša radosť a spokojnosť. To, čo ma vypĺňa, je tvorba, kreativita, práca s deťmi...

Bezstarostné detstvo, ktoré mi umožnili moji rodičia a starí rodičia, vzbudzuje vo mne krásne spomienky. Často som trávila čas v kreslení, prekresľovaní... Bavilo ma to... Až po ukončení základných štúdií krátko som váhala, či zostať, alebo pokračovať. Teraz viem, že som vôbec nechybila.

Noví ľudia mi priniesli i nové poznatky, čo ovplyvnilo moju prácu a usmernilo ma práve na tento spôsob vyjadrovania, ktorý ešte stále skúmam na grafických listoch. Od začiatku som mala podporu i doma, i v základnej škole od triednej učiteľky Zuzany

Informačno-politický týždenník

Výber z tvorby Daniely Markovej

Galambošovej. Talent si všimli moji rodičia, učitelia ma usmerňovali v zdokonaľovaní a popri tom všetkom som bola vytrvalá.“

si dodnes pamätám. Spomínam si i na rady, ktoré nám dávali, pri technikách, pri usmerňovaní v témach či motívoch... Myslím si, že mi akadémia veľa toho dala.

Samozrejme, aj po ukončení školy každý z nás sa zdokonaľuje každodenne.“ Svoje práce si vystavovala už počas štúdií na spoločných hložianskych výstavách so spoluobčanmi ochotníkmi.

Ako návštevníci reagovali a reagujú na tvoje práce? „Svoje práce i ďalej vystavujem na spoločných výstavách s kolegami z akademickej pôdy, ale aj na výstavách výtvarníkov amatérov. Tí, ktorí sledujú výtvarné umenie vojvodinských Slovákov, sa o mojej práci zmieňujú pozitívne. Moji spoluobča-

Po úspešnom žiackom seminári v petrovskej základnej škole s kolegyňou Elenou Lončarovou (november 2017)

Ako si spomínaš na študentské roky? Dala ti akadémia to, čo si očakávala? „Na akadémii som bola v rokoch 1998 – 2002. V skupine som mala kolegov, ktorí boli vynikajúci, s ktorými si veľmi často zavoláme a občas sa i stretneme.

Profesori sa nám snažili vštepiť poznatky a správne nás usmerniť. Veľa času sme strávili s profesormi v rozhovoroch, ktoré

nia a kolegovia z práce ma tiež podporujú a majú dobrú mienku o mojej tvorbe.“ Pri analýze prác na tvojej šiestej samostatnej výstave, inštalovanej a otvorenej v auguste v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, kde si mala grafiky realizované technikou linoleorytu a koláže, bolo povedané, že vystavené koláže sú pokusom o mierny • KULTÚRA •

odklon od tvojej doterajšej tvorby. Keby si sama posúdila, od čoho si sa to „odklonila“ a kam smeruješ vo svojej poetike. „Roky sa venujem hre s geometrickými tvarmi. Čiže začalo to jednoducho len ako krajinka a časom som sa s tým výtvorom hrala a dopracovala som dielo do vyššieho štádia. Keby som mala niečo viac povedať o naj-

novších pokusoch, na ktorých sa menia prvky a ktoré sú novinkou, povedala by som, že je to precítená myšlienka. Človek sa mení, skúma vždy niečo nové, a tak sa dostáva k prepracovanej veci.

Umelci pracujú buď v danom momente v záchvate múzy, alebo si dajú čas – deň, mesiac, rok.

Niekedy treba viac času, aby to v človeku dozrelo. Hlavne, treba pracovať a netreba to vzdávať.

• KULTÚRA •

V súčasnosti tvorím viac, cítim slobodu v duši a v mysli, a rozvíjam doterajšiu tvorbu. Verím, že sa verejnosti bude páčiť moja práca a že ma aj naďalej bude podporovať.“ Čo ťa inšpiruje, kedy a ktorou technikou najradšej tvoríš? Si predsa grafička, však? „I naďalej ma inšpiruje príroda, krajinka, ale i radosť zo života, empatia, chcem pozorovať svet okolo seba, počúvať šepkanie prírody... Najradšej tvorím technikou grafiky, ale nie vždy je to možné, načim mať priestor a čas. Posledné výtvory sú koláže.

Samozrejme, že každá technika, čiže druh vyjadrovania má svoju hodnotu, ale mňa vždy odvedie ku grafickému riešeniu. Pri tvorení práce vždy premýšľam nad tým, ako by to vyzeralo v tlači, ktorou technikou a akým spôsobom by to bolo najlepšie tvarovať.“ A teraz o tvojej pedagogickej práci. Ako mladé generácie vnímajú tento druh umenia? Ktoré techniky majú najradšej? Vypozorovala si a možno aj usmernila niektoré talenty zo školských lavíc i do ďalšieho vzdelávania v tomto smere? „Od ukončenia vzdelávania pracujem v Základnej škole Jána Čajaka a na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, takže pracujem s deťmi vo veku 11 až 19 rokov. Práca s deťmi je náročná, veľmi zodpovedná, ale aj zábavná. S nimi musíte vedieť komunikovať a to je najdôležitejšie. Každé dieťa je iné, niekoho zaujíma výtvarné umenie, kým niekto nemá k tomu vzťah, a preto je potrebné aj svoje očakávania a kritériá prispôsobiť dieťaťu. V rámci svojho predmetu pracujem s deťmi, ktoré majú záujem a potenciál.

Pre tieto deti je vyvinutý plán,

ktorý sa volá IOP, a v rámci neho sa vypracúva individuálny plán...

Všeobecne môžem povedať, že sú v každej generácii výnimočné talenty a vždy ma to

poteší. Každé dieťa má svoju vlastnú predstavivosť a tak sa aj vyjadruje. Vo väčšine prípadov deťom je najobľúbenejšia technika kresba. Je to pre ten vek celkom pochopiteľné.“ Ešte by sme ocenili tvoju mienku o aktuálnej situácii v oblasti výtvarníctva v radoch vojvodinských Slovákov s ohľadom na činnosť početných združení, jednotlivcov, ale i akademicky vzdelaných kolegov. Ako nás vníma okolie: podporuje nás, či len akceptuje? „Výtvarníctvo vojvodinských Slovákov možno hodnotiť z viacerých uhlov. Výtvarný život v našich dedinách je čulý, lebo výtvarníkov amatérov je značný počet a sú veľmi aktívni. Akademických umelcov je menej, zvyčajne pracujú v školách a zdru-

žujú sa v ULUV-e a ULUS-e. Sú to najväčšie združenia, ktoré zoskupujú umelcov v našom štáte. S umelcami Slovákmi sa stretávame na bienále a na výtvarníckom snemovaní, kde je prezentovaná naša práca. Dvakrát sa mi podarilo uskutočniť i výtvarný tábor na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom: prvýkrát pri príležitosti storočnice gymnázia a 30. výročia založenia Galérie Karola Miloslava Lehotského, druhýkrát za pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý finančne podporil toto podujatie. Teší ma, že sa tieto

podujatia dajú organizovať, že vždy je záujem tak o účasť, ako i o podporu organizovania výtvarných projektov pre deti a dospelých.“ Foto: autorka a z archívu spolubesedníčky

40 /4979/ 2. 10. 2021

33

Kultúra VOJLOVICKÍ SLOVÁCI HRDÍ NA SVOJE KORENE, HOCI ICH JE STÁLE MENEJ

Hodina slovenského jazyka iba raz týždenne Alena Kulíková

Š

kolský rok sa naplno rozbehol aj vo vojlovickej Základnej škole Bratstva a jednoty, ktorá sa od založenia považuje za multikultúrnu vzdelávaciu ustanovizeň. V tejto

S učiteľkou Annou Zlochovou

škole sa totiž desaťročia spoločne učili, spolunažívali a vytvárali bratstvo a jednotu Srbi, Slováci a Maďari, ako je to i v samom názve školy zdôraznené.

Tak je tomu aj dnes, avšak i v tejto škole už niekoľko rokov kvitujú stále menej žiakov, tak slovenských a maďarských, ako i srbských. Tohto roku z 35 zapísaných žiakov prvákov 34 je v srbskej triede a iba jeden žiak v maďarskej, teda v tomto školskom roku Vojlovičania nemajú žiadneho prváka Slováka. Aj napriek takej situácii učiteľka slovenského jazyka Anna Zlochová, ktorá cestuje z Kovačice, si vojlovických žiakov veľmi chváli a váži. Je zrejmé, že sú vojlovickí Slováci, aj keď ich je stále menej, hrdí na svoje korene, na svoj materinský jazyk, obstojí však aj skutočnosť, že sú mnohým 34

www.hl.rs

rodičom, ktorí zapisujú deti do školy, potrebné väčšia odvaha a motivácia, aby si svoje deti zapísali do slovenskej triedy.

S týmto problémom už roky zápasia i tamojší matičiari.

Učiteľka Anna Zlochová na hodinách slovenského jazyka

a Veľkej noci. Chvályhodný bol a družbovská palička. Bola to i záverečný program, keď žiaci príležitosť spoznať sa s ľudovým predniesli tance, spevy, básničky odevom, ukázať fotky a svoj kroj, a hrali na hudobných nástrojoch slovenské piesne.

Vtedy spoločne vydali prvý školský časopis Vojlovické hviezdičky. Názov časopisu si vraj deti samy vymysleli a už sa tešia i na nové číslo.

Vojlovičania sú známi vďaka štedrovečernému zvyku chodenia s Betlehemom. Práve takú dramatizáciu Téma: Slovenský ľudový kroj slovenského zvyku na Vianoce predniesli aj deti v ktorom vystupujú ako členovia v škole svojim spolužiakom. detského folklórneho súboru Aj Veľká noc ponúka za prie- SKOS Detvan. Zúčastňujú sa aj hrštie zaujímavých aktivít. Na v mimoškolských aktivitách, prihodinách hovorili o zvyku ob- pravujú sa na recitačné súťaže, lievačiek u nás a na Slovensku kde pozoruhodné ocenenia zísa urobili aj paralelu so šibač- kala i recitátorka Andrea Holokami na Slovensku. Aby deti ková. Na bežných hodinách aj pochopili, o čo ide, na hodine prostredníctvom čítania týžs prvkami národnej kultúry sa naučili, ako sa robí korbáčik. denníka Hlas ľudu, mesačníka pracuje s 30 žiakmi v štyroch Vydarený bol aj projekt ku Dňu Rovina, časopisov Vzlet a Zorskupinách raz týždenne po dve školy na tému Slovenský ľudový nička učia sa čítať po slovensky, hodiny. Keďže táto hodia aj tým spôsobom pestujú svoj na nie je povinná, ale si ju materinský jazyk. Po ukončení žiaci sami volia, učiteľka projektov, ale aj tých obyčajných má veľkú zodpovednosť hodín slovenského jazyka, keď a úlohu, aby prilákala čím žiaci vyjadrujú, do akej miery sú viac detí a aby pripravila spokojní s naučeným, aj učiteľka hodiny tak, aby im bolo je spokojná, lebo po namáhavej aj zaujímavé, a aby sa práci dosiahla cieľ. niečo aj naučili. Snaží V súčasnej dobe je ťažké udrsa počas hodín zapájať žať pozornosť žiakov, ale keď sa deti do rôznych akcií. Po to učiteľovi podarí, môže byť čítaní rozprávok spoločhrdý, lebo do tej práce vložil ne pripravujú bábkové nielen čas, ale aj seba, a detská divadlo, dramatizovali spokojnosť stojí za to. Kiežby si aj už rozprávočky, ako sú: rodičia vážili viac tú jeho prácu, Koza rohatá a jež, Tri praale aj svoj jazyk, a rozmýšľali siatka, Červená čiapočo budúcnosti detí. Nehovorí Chodenie s Betlehemom ka a pod. Usporadúvajú sa nadarmo, že koľko jazykov príležitostné programy ku Dňu kroj. V rámci tohto projektu žiaci ovládaš, toľkokrát si človekom. školy, na začiatku a na konci sa okrem iného naučili, ako sa školského roku, k Vianociam robia slovenská ľudová parta Foto: z archívu školy

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

PREDŠKOLSKÁ USTANOVIZEŇ VČIELKA V BÁČSKOM PETROVCI

Príprava pre nový systém práce s deťmi Jaroslav Čiep

N

a terajšej adrese Predškolská ustanovizeň Včielka je od polovice sedemdesiatych rokov a pôsobenie predškolskej výchovy v Obci Báčsky Petrovec datuje do roku 1966, keď založili Detskú ustanovizeň v Petrovci v objekte niekdajšej

Riaditeľka Anna Laćarková

Feríkovej školy. Nový vystavaný účelový objekt doteraz prešiel viacerými adaptáciami a dostavbami.

Predškolská ustanovizeň neskoršie začala pracovať aj v Maglići vo vystavanom funkčnom zariadení, v Kulpíne upravili jednu časť budovy majetku Dunđerskovcov a v Hložanoch s osobitným vchodom pre škôlkarov v budove základnej školy. Všetko toto v rámci spoločnej Predškolskej ustanovizne Včielka. Rad rokov pracovali ako poldenný či celodenný pobyt detí a od roku 2008, keď dostavali nový objekt v Petrovci, do jasličiek začali prijímať aj najmenšie deti.

O rozhovor sme požiadali riaditeľku Annu Laćarkovú, aby nám priblížila pôsobenie a prácu škôlky v novom školskom roku.

– V novom školskom roku 2021/2022 máme zapísaných 430 detí. Tento počet je z roka na rok zhruba rovnaký, varíruje do 435 detí. Počet detí sa nám nemení, mení sa nám iba ich veková štruk• KULTÚRA •

túra. Je čoraz menej predškolákov v prípravných skupinách a viac je jasličkárov a mladších detí, lebo aj potreba rodičov je smerom k jasličkám a celodennému pobytu.

V skupine najmladších sú deti od jedného do troch rokov. Tu je najväčší záujem a aj najviac detí zostáva na tzv. čakacej listine.

Tohto roku na čakaní pre jasličky je 20 detí v Petrovci a od 5 do 10 detí v Kulpíne a v Maglići. Ešte stále kapacita škôlky nepostačuje pre potreby všetkých záujemcov. Tohto roku sa nám stalo, že aj v Kulpíne a Maglići sme nemohli na celodenný pobyt prijať všetky deti, sú to 4- a 5-ročné deti. Nemohli sme ich prijať preto, že skupiny sú nám určené normatívmi, žiadali sme u zakladateľa zväčšenie o 20 %, povolili nám to, prijali sme aj čosi nad povolené, aby čím viac detí bolo v škôlke, no predsa niekoľko detí muselo zostať doma. Jedine v Hložanoch všetci, ktorí sa uchádzali, sú aj prijatí.

Aké máte novinky?

– Novinkou v tomto roku je to, že sme zmenili druh pobytu.

Vyšli sme v ústrety požiadavkám a potrebám rodičov, takže v Maglići sme poldenný zmenili na celodenný pobyt, tam máme tri také pobyty plus jasľová skupina. Dali sme aj takú možnosť, že ak u niektorých nie je potreba celodenného pobytu, deti od dvanástej môžu ísť domov. To isté sme spravili aj v Kulpíne a v Hložanoch, takže poldenný pobyt máme iba jeden v Petrovci, kde záujem bol veľmi malý, a máme tu iba 7 detí. V Kulpíne sme doteraz mali dva poldenné pobyty, slovenský a srbský, kde chodili prípravné deti pred školou, teraz sme rodičom ponúkli, aby tie deti zostávali na celodennom pobyte.

Koľko teraz vlastne skupín pracuje v rámci Včielky a koľkí ste dokopy?

– Máme dvadsať skupín. Tento počet sa nemenil, s tým, že sa

menil iba druh pobytu. V Petrovci máme dve jasľové skupiny, jeden poldenný a sedem celodenných pobytov, v Maglići je jedna jasľová skupina a tri celodenné, v Kulpíne je jedna jasľová skupina, dva poldenné s možnosťou celodenného pobytu a jeden celodenný pobyt a v Hložanoch máme dva celodenné pobyty. Od minulého roku v Petrovci máme jednu srbskú kombinovanú skupinu, kde sú deti od troch do šesť rokov. Skupiny sú počtovo usporiadané podľa veku, najmladších je najmenej v skupinách – od 12 do 16, u starších sa ten počet zväčšuje. Keď ide o predškolákov, v Petrovci ich

kálna samospráva – nám zabezpečuje všetky finančné záležitosti a sčasti aj rodičia, ktorí platia poplatok pre pobyt detí v škôlke 20 % z ekonomickej ceny. Naše je, aby sme si vypracovali plán na pracovný rok a určili, kde sú nám potrebné prostriedky. Teraz sme plánovali prostriedky na vynovenie nábytku a reorganizáciu izieb, pretože v septembri 2022 už aj úradne musíme uplatňovať nové základy systému vychovávania a vzdelávania detí. Je to program pomenovaný Godine uzleta, podľa ktorého už väčšina predškolských ustanovizní pracuje, no my to ešte stále nemáme ako úväzok,

Tvorivo a spoločne s hračkami a pomôckami

máme 39, v Maglići 23, v Kulpíne 18 a v Hložanoch 11. Tieto deti sa pripravujú pre školu a od nasledujúceho septembra budú prvákmi.

Aj naďalej spolupracujeme s externými spolupracovníkmi, z Báčskej Palanky prichádza logopedička –defektologička Zdenka Maďarová, spolupracujeme aj s Andreou Pergeovou-Jandrićovou, defektologičkou, ktorá k nám prichádza zo špeciálnej školy z Nového Sadu.

Teraz je dokopy 58 pracovníkov.

Tento počet sa podľa systematizácie zväčšil. Máme vychovávateľky, zdravotné sestry – vychovávateľky, upratovačky, údržbára a kuchárky a finančno-administratívne oddelenie.

Ako sa financuje Včielka?

– Náš zakladateľ – obecná lo-

iba od budúceho školského roku. Ešte stále sa školíme pre to a pripravujeme sa na takú prácu.

V tom programe nábytok treba prispôsobiť maximálne deťom, poličky majú byť nízke, na nich veľa neštruktúrovaného materiálu, z ktorého deti môžu tvoriť, veľa prírodného materiálu, postieľky, aby zaberali čím menej priestoru a pod. Tendencia je taká, aby sa vnútri úplne pozmenil pracovný priestor škôlky.

V rozhovore s A. Laćarkovou sme sa dotkli aj mnohých iných tém. Okrem iného aj aktuálneho medzinárodného projektu, v ktorom škôlka účinkuje, ale o tom viac v niektorom z budúcich čísel Hlasu ľudu.

Foto: J. Čiep a z archívu škôlky

40 /4979/ 2. 10. 2021

35

Kultúra GYMNÁZIUM MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Rušný september na kovačickom gymnáziu Anna-Andrea Holíková

Ž

iaci a učitelia sa do školy tentoraz vracali s väčším nadšením a elánom do práce ako obvykle. Totižto aj keď s neistou pandemickou situáciou všetci sa rozhodli naplno využiť spoločné dni v triedach.

nymi profesormi a riaditeľkou gymnázia Tatianou Brtkovou.

Predseda Hrubík vo svojom príhovore pozdravil prvákov a poprial im úspešný školský rok, kým najnovším gymnazistom sa pri tejto príležitosti dostali symbolické darčeky, a to USB kľúče.

Hneď na začiatku sa žiaci

Regionálne centrum pre talenty Mihajla Pupina v Pančeve, v ktorom sa zameriavajú

ka zjednodušená, a tým rozširovanie vedomostí dostupnejšie.

V pláne je podporovať žiakov

Predseda Hrubík neprišiel s prázdnymi rukami, ale pre žiakov prvákov priniesol skromné darčeky – USB kľúče

Príhovor predsedu Obce Kovačica Jaroslava Hrubíka

V novom školskom roku jediná stredná škola v Kovačickej obci privítala 75 nových žiakov, v triedach všeobecného zamerania a elektrotechnickom odbore. V odbore elektrotechnik informačných technológií je 33 žiakov prvého ročníka, v triede všeobecného zamerania so srbskou vyučovacou rečou je zapísaných 21 žiakov a pre vyučovanie v slovenčine sa rozhodlo 21 stredoškolákov.

Z toho počtu 55 žiakov je z územia Obce Kovačica a ostatní sú z Pančeva, zo Zreňanina a zo susednej Obce Opovo.

V prvých dňoch nového školského roka – 3. septembra – prvákov prišiel pozdraviť predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík. Prváci, ktorí sa tohto roku zapísali, a to počtom 75, predsedu vítali so svojimi tried36

www.hl.rs

začali zapájať do početných mimoškolských aktivít a sekcií.

V rámci výtvarnej sekcie žiaci v polovici mesiaca na chodbe školy prichystali výstavu prác na tému Zodpovedný prístup k zdraviu. Ekologická sekcia spustila zber starého papiera a plechoviek, s cieľom, aby finančné prostriedky získané týmto spôsobom boli využité na zadováženie rôzneho školského príboru a ďalších potrieb pre gymnazistov. Dospelí gymnazisti, teda štvrtáci (počtom 13), zúčastnili sa akcie darcovstva krvi, ktorá bola organizovaná v Miestnom spoločenstve Kovačica. Žiačky tretieho ročníka sa zúčastnili v prednáške, ktorá bola súčasťou projektu Zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti pre cezhraničné komunity.

Informačno-politický týždenník

na rozvoj talentovaných detí v oblasti fyziky, matematiky a programovania, od októbra bude pôsobiť aj v Kovačici.

Toto centrum navštevujú i žiaci z Kovačickej obce, a tak z ini-

v uvedených oblastiach cez základnú školu a gymnázium zo začiatku v troch skupinách a iniciátori majú nádej, že sa do budúcna činnosť rozšíri.

Gymnazistom bude cez tento

Gymnazisti sú aj sociálne zodpovední – tento záber vznikol po dobrovoľnom odbere krvi v Kovačici

ciatívy prednášateľa centra, kovačickej základnej školy a gymnázia Borislava Žarkova, riaditeliek základnej školy Aničky Bírešovej a gymnázia Tatiany Brtkovej, za finančnej podpory Obce Kovačica, bude dochádz-

projekt umožnená podpora v prípravách na súťaže.

Gymnazisti, ale aj ich profesori si prajú, aby sa čím dlhšie stretali na chodbách svojej školy v tomto školskom roku a aby im vôľa do práce neklesala.

• KULTÚRA •

VEĽVYSLANEC FEDOR ROSOCHA MEDZI SLOVÁKMI V ŠÍDSKEJ OBCI

Dôležitá a podnetná návšteva Blaženka Dierčanová

S

lováci z Obce Šíd boli vo štvrtok 23. septembra poctení návštevou veľvyslanca Slovenskej republiky

Fedora Rosochu. Počas krátkej návštevy slovenský veľvyslanec sa informoval o počte Slovákov v tejto obci, o ich živote a aktivitách v spolkoch a školách.

Stretnutie sa uskutočnilo v Slo-

Na pamiatku z prvej návštevy vzácnej delegácie

venskom kultúrno-umeleckom spolku Jednota v Šíde.

Vzácny hosť z Belehradu sa pri tejto príležitosti stretol s predstaviteľmi slovenských spolkov z Erdevíka, Bingule a zo Šídu, ako i s predstaviteľmi Miestneho odboru Matice slovenskej v Šíde. Bola to jeho prvá návšteva tejto obce, zoznámil sa so životom príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny, s ich činnosťou, vzdelávaním a aktivitami v oblasti kultúry.

Toto stretnutie zhodnotil ako veľmi zaujímavé, a pritom pochválil angažovanosť Slovákov v Obci Šíd pri zachovávaní svojej identity.

Na tomto stretnutí sa okrem veľvyslanca Fedora Rosochu zúčastnili aj Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva SR, a Bratislava Laćarková, asistentka

a prekladateľka. Pri tejto príležitosti hostia svojim hostiteľom odovzdali vhodné darčeky.

Slováci zo Šídskej obce túto návštevu označili ako veľmi dôležitú, vnímajú ju ako podporu, a pri príjemnom, priateľskom rozhovore pozvali predstaviteľov slovenského veľvyslanectva na opätovnú návštevu.

Po tomto stretnutí veľvyslanec Fedor Rosocha so spolupracovníkmi odcestovali do Sriemskej Rače na odhalenie pamätníka Adolfovi Svätoplukovi Osvaldovi, slovenskému spisovateľovi, ktorý sa zúčastnil oslobodzovacích vojen vedených Srbmi proti Turecku a ktorý umrel ako dobrovoľník na bojisku pri Sriemskej Rači.

Foto: z archívu Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade

V BIJELJINE OSLÁVILI DEŇ SLOVÁKOV V BOSNE A HERCEGOVINE

Slovenčina je stále v srdci B. Dierčanová

V

nedeľu 26. septembra v Bijeljine príležitostným programom oslávili Deň Slovákov v Bosne a Hercegovine a pripomenuli si aj 12. výročie posvätenia tamojšieho slovenského evanjelického chrámu.

V Sembérii v Bosne a Hercego-

Bijeljinskí mladučkí Slováci • KULTÚRA •

vine je toho času asi 40 slovenských domácností. Po slovensky však hovoria iba starší členovia rodín, kým mladší iba rozumejú, ale slovenčinu ako jazyk svojich predkov neovládajú. Vieru si však zachovali. Malý cirkevný zbor, ktorý sa nachádza v Bijeljinskej časti pomenovanej Lelenča, je fíliou cirkevného zboru v Šíde.

Služby Božie v tomto zbore vykonáva farárka Anna Petrovićová z Belehradu, ktorá je v súčasnosti administrátorkou tohto zboru.

Málopočetní bijeljinskí Slováci sú predsa aktívni. Aj tohto roku pokračujú s projektom Slovenčina v srdci a na perách, ktorý podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Cieľom projektu je

zoznámiť potomkov bijeljinských Slovákov so slovenskou piesňou, tradíciou, folklórom, zvykmi a, samozrejme, jazykom.

Projekt cez tvorivé dielne realizujú farárka Anna Petrovićová, kantorka Nataša Kolárová a predseda Združenia Slovákov v Sembérii Juraja Jánošíka Daniel Štefek.

Kantorka Nataša Kolárová s deťmi 40 /4979/ 2. 10. 2021

37

Kultúra STARÁ PAZOVA

V rámci festivalu i Slečna Júlia Anna Lešťanová

V

poradí 24. Art Trema fest Ruma 2021 sa uskutočnil v dňoch 22. až 26. septembra. Slávnostné otvorenie festivalu bolo v stredu 22. septembra v Krajskom múzeu Ruma, kde bola i výstava fotografií a premiéra monografie o známej herečke Irene Kolesarovej Osmeh porculanske figurine. Autorom projektu je Vladimir Balaščak v spolupráci so Spolkom Rusínov v Sriemskej Mitrovici.

V súťažnej časti festivalu bolo zahraných 6 predstavení a práve v prvý deň festivalu druhé predstavenie na programe bolo

v Starej Pazove. V divadelnej sále si nielen tamojší milovníci divadla, ale aj členovia odbornej poroty a predstavitelia organizátora festivalu Art Trema fest Ruma 2021 pozreli divadelné predstavenie Augusta Strindberga Strindbergova Slečna Júlia na pazovskom Slečna Júlia, ktoré v javisku (foto: Anđelka Maliová) réžii Aidy Bukvićovej vzniklo v koprodukcii divadiel z zvolených šesť. Festival má i sprievodný program pod náVinkoviec a Osijeku.

Podľa slov Zoltana Fridmana, zvom Mala Trema a v rámci neho režiséra a hlavného organizátora na sobotu 25. septembra bolo festivalu, zo 120 prihlásených zahlásené i novopazovské predpredstavení pre Art Trema fest stavenie Ochotníckeho divadla do súťažnej časti programu bolo Mirka Tatalovića-Ćiru Všetko o

ženách autora Mira Gavrana a v réžii Alexandra Baka.

Realizáciu festivalu malo na starosti Mestské divadlo Ruma / Tremin volontérsky tím v spolupráci s Krajským múzeom Ruma, Kultúrnym strediskom Ruma, Strediskom pre kultúru Stará Pazova a rumskou Mestskou knižnicou Atanasija Stajkovića.

Vstupné na predstavenia bolo humanitárneho rázu, teda v tvare dobrovoľných príspevkov, na podporu práce rumského Mestského divadla. Patrónom festivalu boli Obec Ruma a Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami.

STARÁ PAZOVA

Sólistický koncert klasickej hudby A. Lešťanová

a Mr. kontrabasu Ljubinko Lazić, majiteľ a zakladateľ rovnomennej hudobnej školy vo Vojke, kde je Anna Havranová profesorkou gitary. Ljubinko Lazić i moderoval program a v úvodnej časti stručne hovoril o hudobnom nástroji – gitare.

V hodinovom koncerte v podaní tejto talentovanej pazovskej gitaristky odzneli skladby

V

aule staropazovskej divadelnej sály sa v nedeľu 26. septembra uskutočnil koncert klasickej hudby, na ktorom vystúpila gitaristka Anna

a Francisca Táreggu Fantázia na tému opery Traviatta. Havranová zahrala skladby od barokovej hudby, cez španielsky impresionizmus, až po perly klasickej hudby. Na koncerte sa predstavila aj Annina žiačka Sara Zekovićová, ktorá na gitare hrá bezmála rok. Ďalší koncert je naplánovaný na koniec októbra a bude veno-

Ljubinko Lazić aj ako moderátor koncertu

Anna Havranová oduševnila domáce obecenstvo

Havranová zo Starej Pazovy, ktorá sa nachádza na master štúdiách Akadémie umení v Novom Sade, v triede profesora Srđana Tošića. Bol to jej prvý sólistický koncert pred domácim obecen38

www.hl.rs

stvom, ktoré o toto hudobné podujatie prejavilo záujem a pozorne sledovalo skvelý Annin výkon. Koncert bol súčasťou jej skúšobného programu a všetko zahrala spamäti. Pred novosadskou akadémiou Havranová sa vzdelávala na konzervatóriu v Prahe (Česko).

Nedeľňajší koncert klasickej hudby odznel v rámci hudobných večierkov, ktoré spoločne už štvrtú sezónu organizujú Stredisko pre kultúru Stará Pazova

Informačno-politický týždenník

Publikum pozorne sledovalo Annin skvelý výkon

Sylvia Leopolda Weissa Suita a moll, Linfdele (Neverná), Joaqima Turiny Sonáta D dúr

vaný flaute a klavíru. Na týchto nástrojoch zahrajú tiež profesori z vojčianskej hudobnej školy.

• KULTÚRA •

MANŽELIA MÁRIA A MIŠO HUDECOVCI ZO STAREJ PAZOVY

Dožili sa platinovej svadby Anna Lešťanová

P

porou a toleranciou úspešne prekonávali aj občasné ťažkosti, ktoré sám život chtiac-nechtiac každému z nás prinesie. Predsa, ako zdôraznili, ich manželstvo bolo popretkávané hlavne peknými vecami, na ktoré si aj teraz

latina, ako najcennejší kov, symbolizuje sedem desiatok spoločného života.

V piatok 1. októbra si toto krásne výročie pripomenuli i manželia Mária a Mišo Hudecovci zo Starej Pazovy.

Patria medzi najstaršie manželské páry v tomto prostredí a o svojom dlhodobom manželskom zväzku a hlavne trpezlivosti a vzájomnej podpore v ňom ochotne hovorili aj pre náš týždenník, za čo sme im nesmierne povďační. „Sedemdesiat rokov prešlo, čo sme spolu začali životom kráčať spolu – bok po boku...“ povedali manželia Hudecovci počas našej nedávnej návštevy u nich. Život im veru Manželia Hudecovci sa dožili platinovej nebol ľahký, úprimne svadby skonštatoval tento seniorský manželský pár, lebo vždy obaja pri príliš narušenom zdrausilovne pracovali či už na roli, ví radi zaspomínajú a evokujú vo vinohrade, doma pri opatere takmer dennodenne tie krásne statku – oviec, kráv, ošípaných spoločne strávené chvíle. a všetkého, čo bolo príznačné Starší oslávenec tohto výročia pre niekdajší typický sedliacky sa v júli dožil 90. narodenín. Ožedom. Vzájomnou láskou, pod- nil sa ako dvadsaťročný mladík

V roku 1951 k Hudecovcom prišli dve nevesty: (zľava) Mária a Anna • KULTÚRA •

a osudové áno so svojou vyvolenou, o štyri roky mladšou družkou Máriou, vtedy Vrškovou, vyslovili v roku 1951 v Starej Pazove. Zoznámili sa na tanci, kde si začali vymieňať aj prvé pohľady... Po sobáši a usporiadanej svadobnej veselici, iba pár dní neskôr, Mišo odišiel na vojenčinu a mladučkú nevestu nechal so svojimi rodičmi vo viacčlennej Mišo Hudec s manželkou Máriou v roku domácnosti, kde bolo päť 1952, keď bol vojakom v Belehrade súrodencov – štyria bratia a sestra. A čo bolo raritou, v ten na základe nepísaných pravidiel istý deň do Hudecovcov nepri- nemohol mladší brat oženiť skôr. šla iba jedna nevesta, ale dve, A aby sa na svadobnej veselici lebo sa v rovnaký deň ženil aj podávalo aj domáce víno, pred Mišov mladší brat Martin (1933), samotnou svadbou u Hudecovktorý do stavu manželského cov bola aj hroznová oberačka.

O staručkých rodičov sa teraz vstúpil s Annou, rod. Kočišovou. s veľkou láskou stará ich syn ŠinBoli to prvé dva manželské páry, ktoré po príchode zo Selenče do Pazovy zosobášil farár Vladimír Vereš. Oslávenci 70. výročia svadby vďačia aj Pánu Bohu, že sa spoločne dožili tohto zriedkavého, ale vzácneho jubilea.

Aj M. Hudecová (narodená 31. augusta 1935) si dodnes pamätá samotné začiatky ich spoločného manželského života, keď ju takú mladučkú musel manžel nechať doma a odísť na vojenčinu. „Rozumeli sme si pri každej robote, ktorú sme vykonávali, a vždy Hudecovci ako mladí rodičia so synom Šinkom, ktorý sa narodil v roku 1953 sme boli spolu,“ prízvukovala oslávenkyňa.

Manželovi rodičia a príbuzní ju ko, ktorému sme tiež povďační, s otvorenou náručou privítali do že sme sa mohli porozprávať domácnosti a pomáhali vždy, s jeho matkou a otcom, ktorí keď to bolo potrebné. A toto si nám úprimne sprítomnili svoj Mária pamätá až do dnešných zašlý spoločný život. čias, ako aj krásny príbeh, keď ju Foto: z archívu Hudecovcov Mišo prišiel vypýtať od rodičov, a autorka aby sa za neho vydala, lebo sa 40 /4979/ 2. 10. 2021

39

Kultúra 

Výklad nových kníh

Adam Jonáš: Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate 1991 – 2021 (ISBN 978-86-7103-572-9)

„B

Jaroslav Čiep

ieloblatskí Slováci v roku 2021 jubilujú. Ubehlo 30 rokov odvtedy, čo si obnovili matičnú činnosť v tejto ,zatratenej‘ banátskej osade, kde v ťažkých životných podmienkach zotrvávajú až dodnes, s úprimnou nádejou na lepšiu budúcnosť.

V tomto jubilujúcom roku sa zrodila kniha, ktorá zahrnula všetky aspekty života bieloblatských matičiarov, od obnovenia až podnes,“ píše sa v pohovore novej publikácie Adama Jonáša Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate 1991 – 2021. Ináč o činnosti MOMS Biele Blato svetlo sveta uzreli už dve knihy: Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate 1991 – 2001 a Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate 1991 – 2011. Autorom oboch, ako aj tejto najnovšej, je tajomník tohto MOMS Adam Jonáš (1943), horlivý aktivista a kronikár. Periodicky teda každých desať rokov autor

prináša prehľad činnosti tohto matičného odboru, a tak pred zabudnutím zachraňuje všetko podstatné, čo je možno v tejto

chvíli „samozrejmé“, ale po čase to nemusí tak byť. Hoci nová publikácia má v titule zdôraznené časové rozpätie posledných tridsať rokov, predsa jadro knihy zachytáva posledných desať rokov matičnej aktivity v Bielom Blate.

Samotná kniha je rozdelená do štyroch častí. Prvá začína predhovorom aktuálneho predsedu Matice slovenskej v Srbsku Branislava Kulíka, pokračuje o minulosti dediny a s 30. výročím MOMS Biele Blato, končí sa to správou o činnosti bieloblatských matičiarov za roky 2011 až 2021 a zoznamom členov MOMS, ktorých je v zozname 299. Druhú časť tvoria nekrológy horlivých matičiarov a tretiu – najobsiahlejšiu – monitoring tlače. Sú tu obsiahnutí mnohí autori a predovšetkým informácie a fotografie uverejnené v Hlase ľudu. Poslednú časť tvoria: prehľad vydavateľskej činnosti, zoznam básní na nástenných kalendároch, ako aj prehľad ich sponzorov.

Na záver je prehľad získaných matičných uznaní v uplynulom desaťročí, píše sa o výstavbe matičného domu, a pohovor z pera Jarmily Hromčíkovej.

Publikáciu Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate

1991 – 2021 Adama Jonáša spoločne vydali MOMS Biele Blato a Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, ktorému je to 287. vydaná kniha. Je rozmerov 21 x 15 cm a vytlačená je na ofsetovom papieri v rozsahu 240 strán.

Kniha je zviazaná do tvrdého kolorovaného prebalu a vyšla s vročením 2021. V náklade 300 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.



CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. V piatok 24. septembra vo veľkej obecnej zasadačke v Starej Pazove za uctievania epidemiologických opatrení bola predstavená druhá kniha Staropazovčana Nenada Radakovića Kad život tako krene.

Okrem autora o knihe v mene organizátora literárneho večierka – Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića – hovorila Nataša Filipová. a. lš.

ORCHESTRÍK ZO SELENČE V HLOŽIANSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE vystúpil v pondelok 20. septembra. Cieľom návštevy selenčských mladých hudobníkov bolo pokračovať v dobrej spolupráci medzi dvomi základnými školami. Orchestrík medzi svoje prioritné ciele zaradil aj početné výstupy v slovenských prostrediach, ako i na rôznych hudobných podujatiach v krajine.

V tomto ich podporuje aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V Hložanoch si žiaci prvého až ôsmeho ročníka mohli vypočuť kvalitný repertoár zo slovenskej, srbskej, klasickej a populárnej hudby. Členov tohto hudobného telesa pod vedením Dr. Juraja Súdiho v mene riaditeľa privítala Anna Huďanová, profesorka slovenčiny a členka NRSNM. Pre žiakov a vedenie základnej školy hostia v mene NRSNM priniesli aj príležitostné darčeky. mp / foto: z archívu základnej školy

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Cycle Stevan Lenhart

P

red celým polstoročím skupina Cycle získala určitú popularitu v Anglicku, pokým v ostatnej časti sveta zostávala relatívne neznámym menom. Ale roku 2018 vyšla reedícia ich starých nahrávok pod názvom Cosmic Clouds (vo vydavateľstve Rise Above Records), čo vzbudilo osobitný záujem fanúšikov menej známeho a progresívneho hardrocku.

Skupina Cycle vznikla roku 1968 v meste Middlesborough v anglickej oblasti North Yorkshire a založil ju gitarista a spevák John Whittingham.

Spolu s bubeníkom Normanom Smithom a basgitaristom Ronniem Pattersonom formo-

vali trio, ktoré sa vďaka intenzívnym skúškam dopracovalo k solídnemu hardrockovému prejavu, čím si rýchlo vybudovali reputáciu svojráznej koncertnej atrakcie a v nasle-

dujúcich rokoch vystupovali aj s takými menami, akými boli Uriah Heep, Atomic Rooster, Mott the Hoople alebo Van der Graaf Generator. Avšak Cycle sa nikdy nedožili veľkej slávy a všetci členovia skupiny mali aj obyčajné zamestnania, takže vraj nebolo ľahko dať do súladu nočné koncertovanie s denným

odchodom do práce.

Koncerty bývali v rôznych prostrediach a priestoroch a v súlade s tým Cycle prispôsobovali repertoár rozličnému obecenstvu – okrem vlastných skladieb hrávali aj známejšie piesne iných interpretov, medzi ktorými napr. boli Lucy in the Sky with Diamonds (The Beatles), Child in Time (Deep Purple) alebo Fairies Wear Boots (Black Sabbath). Občas koncertovali aj v kluboch, kde predvečerom bývala tombola pre starších občanov – keď Cycle začínali so zvukovou skúškou, babky si dlaňami zapchávali uši a na otázku, čo by si chceli vypočuť, odpovedali: „Choďte preč!“ Prvý album Cycle nahrali roku 1971, ale vydali ho vo veľmi malom náklade (99 kusov), ktorý hlavne rozposlali hudobným vydavateľstvám a ostatnú časť rozdelili medzi priateľmi. Tie platne sú teraz raritou, ktoré majú veľkú hodnotu medzi zberateľmi. Roku 1973 nahrali aj druhý album, ktorý sa im vtedy

dokonca ani nepodarilo vydať, ale nahrávky sú zaradené na vydanie Cosmic Clouds z roku

2018. Zaujímavé je, že na tom druhom albume Cycle vedľa štandardných nástrojov používali aj zvukový oscilátor, a preto sa ich vtedajší prejav porovnáva so zvukom známej space-rockovej skupiny Hawkwind.

Podľa mienky mnohých znalcov hardrockovej hudby Cycle si svojou kvalitou v prvej polovici 70. rokov zasluhovali významnejšiu reputáciu, ale predsa zostali undergroundovým javom, o ktorom sa až dnes dozvedá trochu širšie obecenstvo.

Ťahy nie sú poťahy

S

Anna Horvátová

lová ťah a poťah sú formálne blízke, avšak významový rozdiel medzi nimi je evidentný. A už ich vôbec nemožno hodnotiť ako synonymá. Pritom treba dávať pozor aj pri ich použití v daných prípadoch, aby sa povedzme z ťahov nestali poťahy, lebo...

Podstatné meno poťah nemožno použiť namiesto ťah, nedá sa teda urobiť dobre • KULTÚRA •

premyslený „poťah“, keďže poťah je povlak z látky, kože ap.: kožený poťah (nábytku, sedadiel auta), gumový poťah (valca). Prídavné meno je poťahový, napr.: poťahová látka. Ťah má viac významov, a je to: – ťahanie, napínanie: práca konaná ťahaním; schopnosť ťahu (pri ťažných zvieratách); v športe je termín vzpieranie ťahom; – súvislý pohyb konaný ťahaním predmetu (po povrchu niečoho), a tak máme

ťah štetcom, ťahy sláčika, ťah na šachovnici, urobiť niekoľko ťahov ceruzkou, pevné ťahy umelca; – zisťovanie výberu žrebovaním: ťah lotérie, ťah športky; – prúdenie vzduchu: komín, pec má dobrý ťah; – vdych, vtiahnutie a následne vypustenie dymu pri fajčení, potiahnutie: prvé ťahy z fajky; – hromadný pohyb v istom zoskupení, istým smerom: ťah vtáctva, ťah vojska; v športe ťah na bránu súpera; – zámerný

postup, čin, krok: diplomatický, propagandistický ťah, dobre premyslený ťah; byť na ťahu – je to pojem v šachu; avšak hodí sa aj na označenie – stáť pred urobením očakávaného kroku; – črta v tvári: jemné črty tváre; – dopravná tepna: železničný ťah, ťah sever – juh, ťah do Tatier.

Slovo ťah je vhodné na trefný význam: urobiť niečo jedným ťahom, robiť niečo v jednom ťahu – robiť teda bez prerušenia.

40 /4979/ 2. 10. 2021

41

Oznamy

Pripomíname si výročia v októbri 2021 ËË 1. októbra 1991 v Bratislave (Slovensko) zomrel Michal Topoľský, filozof, pedagóg gymnázia v Petrovci, neskoršie vysokoškolský pedagóg, generálny tajomník Matice slovenskej v Juhoslávii. (Pripomíname si 30. výročie smrti.) ËË 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci sa narodil Ján Labáth, básnik, prozaik, prekladateľ, zostavovateľ antológie, redaktor literárneho časopisu Nový život, povolaním elektroinžinier.

Za svoju tvorbu získal rad uznaní, ako i ceny za životné dielo zo Spolku vojvodinských spisovateľov (2007) a Cenu Ondreja Štefanka za literatúru (2017). Umrel 2. apríla 2018 v Novom Sade. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.) ËË 15. októbra 1956 v Bratislave (Slovensko) sa narodil Mgr. art.

Pavol Janík, PhD., básnik, dramatik, prozaik, prekladateľ, publicista a reklamný tvorca. Bol tajomníkom i predsedom Spolku slovenských spisovateľov a šéfredaktorom časopisu Literárny týždenník. (Blahoželáme k 65. narodeninám.) ËË 19. októbra 1891 v Laliti sa narodil Andrej Mihál, prozaik, publicista, redaktor a farár. Zomrel v Trenčíne 6. septembra 1962. (Pripomíname si 130. výročie narodenia.) ËË 19. októbra 1901 v dedinke Slanje (Chorvátsko) sa narodil Ľudo Ondrejov (vlastným menom Ľudovít Mistrík), básnik, prozaik, autor pre deti a mládež, prekladateľ, pracovník Matice slovenskej. Zomrel 18. marca 1962 v Bratislave. (Pripomíname si 120. výročie narodenia.) ËË 19. októbra 1936 v Dubovej pri Pezinku (Slovensko) sa narodil Vincent Šikula, redaktor, prozaik, básnik, tvorca pre deti a mládež, pedagóg a dramaturg. Zomrel 16. júna 2001 v Modre. (Pripomíname si 85. výročie narodenia a v júni bolo 20. výročie smrti.) ËË 22. októbra 1841 v Báčskom Petrovci sa narodil Benjamín Reis, farár staropazovský a autor najstaršej zachovanej olejomaľby vojvodinských Slovákov. (Pripomíname si 80. výročie smrti.) ËË 22. októbra 1831 v Hložanoch zomrel básnik, zberateľ ľudových piesní, národný buditeľ a evanjelický farár Juraj Rohoň.

Narodil sa 15. augusta 1773 v Hornom Kalníku (Slovensko).

(Pripomíname si 190. výročie smrti.) ËË 24. októbra 1796 v dedinke Veselé (Slovensko) sa narodil Štefan Moyses, biskup, prvý predseda Matice slovenskej, šíriteľ cyrilo-metodskej tradície na Slovensku, zástanca spolupráce katolíkov a evanjelikov. Zomrel 5. júla 1869 vo Svätom Kríži nad Hronom. (Pripomíname si 225. výročie narodenia.) ËË 25. októbra 1996 v Bratislave (Slovensko) zomrel Vladimír Mináč, prozaik, esejista, literárny kritik, redaktor, scenárista, politik a predseda Matice slovenskej. Narodil sa 10. augusta 1922 v Klenovci. (Pripomíname si 25. výročie smrti.) ËË 28. októbra 1791 v Hornej Mičinej (Slovensko) sa narodil Ján Chalupka, prozaik, satirik, dramatik, predstaviteľ obrodeneckej literatúry. Zomrel 15. júla 1871 v Brezne. (Pripomíname si 230. výročie narodenia a v júli bolo 150. výročie smrti.)

Pripravila: A. Francistyová

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre financie Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2859 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre financie Mesta Nový Sad 1. Pracovné miesto: vykonávateľ plánovania rozpočtu pre verejné služby a organizácie, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

2. Pracovné miesto: vykonávateľ plánovania rozpočtu pre všeobecné verejné služby, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

3. Pracovné miesto: vykonávateľ plánovania rozpočtu pre ochranu životného prostredia, ekonomické, bytové a spoločenské záležitosti, ktoré je roztriedené v hodnosť samostatný poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

4. Pracovné miesto: vedúci monitorovej skupiny pre analýzu kapitálnych projektov, ktoré je roztriedené v hodnosť samostatný poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

5. Pracovné miesto: vedúci monitorovej skupiny pre analýzu verejno-súkromného partnerstva, ktoré je roztriedené v hodnosť samostatný poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

6. Pracovné miesto: vykonávateľ kontroly a hlásenia, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

7. Pracovné miesto: vykonávateľ kontroly výdavkov, schvaľovania platieb a sledovania pohybu prostriedkov na rozpočtovom účte, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

Mestská správa pre financie Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská daňová správa Mesta Nový Sad Bulvár Mihajla Pupina č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4871-768 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej daňovej správe Mesta Nový Sad – Pracovné miesto: vyšší daňový inšpektor v Oddelení pre odhad trhovej hodnoty nehnuteľností, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ; – Pracovné miesto: vyšší daňový inšpektor v Oddelení pre daňové účtovníctvo a finančné výkazníctvo, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ; Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská daňová správa Mesta Nový Sad

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 40 autor: JÁN BAŽÍK

jednotka pohorie hudobné darovať necicalo pri el. skladby napätia Belehrade

ilínium

urán

1. časť tajničky

chemický prvok

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

druhá neznáma domáce zvieratá

pracovný odev konská sila

chytiť

vlastní hudobná stupnica stavba na obývanie

slabo horí

H ĽU LAS DU

V tajničke je názov knihy poetky z Bratislavy Jany Mojžitovej.

hliník kovový ochranný oblek

fosfor

obyvatelia Dánska opytov. zámeno

zrakový orgán malá miestnosť temnota

aktínium

herečka Dereková olovo

nebeská obloha

2. časť tajničky

mäkká spoluhláska vchod zbavovať kože

básnik

poplatok na hranici

klin na nitovanie pisár

Ivo Andrić Španielsko

rovnaké písmená mestečko v Báčke

vpíšte MZ ženské meno kyslík

hlasludu.info

ťatím rozdeľovať

www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 39 – VODOROVNE: Ladislav, I, osnovy, ev, teta, sad, Ho, N, krok, sto, O, mor, vv, vo, vak, o, echo, klam, C, Kr, kre, hrad, As, zradil, k, Tajovský TAJNIČKA: LADISLAV NOVOMESKÝ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 39 z čísla 39 Hlasu ľudu z 25. septembra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: DUŠAN ŽIHLAVSKÝ, Ul. generála Viesta č. 62, 21 469 Pivnica. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

40 /4979/ 2. 10. 2021

43

Oznamy Podľa článkov 35 a 36 Zákona o kultúre (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 13/2016, 30/2016 – oprava, 6/2020, 47/2021 a 78/2021), článku 49 Zákona o muzeálnej činnosti (Úradný vestník RS, č. 35/2021), článkov 21, 22 a 23 Štatútu Múzea vojvodinských Slovákov (Úradný vestník Obce Báčsky Petrovec, č. 4/12 a 6/2017) a Rozhodnutia Správnej rady Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci, č. 102-66-16/2021 Správna rada Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci zverejňuje VEREJNÝ SÚBEH NA VOĽBU RIADITEĽA MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV Uchádzači musia splniť nasledujúce požiadavky: – mať vysokoškolské vzdelanie (vysokoškolské vzdelanie na druhom stupni postgraduálneho akademického štúdia – magisterské alebo špecializované akademické štúdium, alebo špecializované odborné štúdium, alebo vysokoškolské vzdelanie v rámci vysokoškolského štúdia v trvaní štyroch rokov) v oblasti sociálnych a humanitných vied; – mať zloženú odbornú skúšku; – mať najmenej päť rokov pracovnej skúsenosti v muzeálnej oblasti; – že sa zúčastňoval a riadil odborné, vedecké a muzeologické projekty; – mať manažérske schopnosti, znalosti a skúsenosti; – ovládať a používať slovenský jazyk; – občianstvo Republiky Srbsko.

Uchádzači okrem prihlásenia sa do výberového konania musia predložiť: – životopis obsahujúci údaje o predchádzajúcej práci a dosiahnutých výsledkoch; – diplom získaného odborného vzdelania; – návrh programu práce a rozvoja múzea na obdobie štyroch rokov; – doklad o pracovných skúsenostiach; – osvedčenie o občianstve Republiky Srbsko (nie staršie ako šesť mesiacov); – potvrdenie, že kandidát nebol stíhaný; – rodný list; – overenú fotokópiu občianskeho preukazu.

Dokumenty na súbeh sa predkladajú v origináli alebo vo fotokópii overenej notárom alebo iným príslušným orgánom.

Lehota na predkladanie prihlášok uchádzačov na verejný súbeh je pätnásť (15) dní odo dňa zverejnenia súbehu v denníku Dnevnik pre celé územie Republiky Srbsko, t. j. od 29. septembra do 13. októbra 2021.

Riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov sa vymenúva na obdobie štyroch (4) rokov.

Prihlášky s dôkazom o splnení podmienok označených: NA SÚBEH podávajte písomne d ​​ oporučene na adresu: Múzeum vojvodinských Slovákov, 21 470 Báčsky Petrovec, Ul. maršala Tita 23, alebo osobne každý pracovný deň od 8.00 do 14.00 h na adrese: Ul. Maxima Gorkého 17, 21 470 Báčsky Petrovec. Prihlášky na súbeh so špecifikovanou dokumentáciou je potrebné podať v zalepenej obálke.

Verejný súbeh na voľbu riaditeľa Múzea vojvodinských Slovákov bude uverejnený v denníku Dnevnik pre celú Republiku Srbsko, na webovej stránke Múzea vojvodinských Slovákov, Národnej služby pre zamestnávanie, Obce Báčsky Petrovec, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a v týždenníku Hlas ľudu.

Informácie o súbehu je možné získať na čísle 0637030254, alebo e-mailom: muzejvs@gmail.com.

V Báčskom Petrovci 23. septembra 2021 Jaroslav Miklovic predseda Správnej rady Múzea vojvodinských Slovákov Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu FORMA PHARM SPV, s. s r. o., Belehrad, Ul. Knićaninova číslo 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba komplexu stanice na zásobovanie palivom, na katastrálnej parcele číslo 3495/3, v Ul. karlovački drum b. č., k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná fázová výstavba, kde je v prvej fáze výstavby plánovaný predajný objekt a strieška, dve podzemné nádrže za tekuté palivo (2 x 60 m3) a sklad na umiestnenie fliaš pre TNG a v druhej fáze výstavy samoobslužná ručná umyváreň. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice NS2172_01 NS_Begeč Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2172_01 NS_Begeč, na katastrálnej parcele číslo 323/3, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. septembra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-518/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

na nášho milovaného a nenahraditeľného manžela, otca, starého otca a zaťa

JURAJA BABKU

9. 7. 1951 – 30. 9. 2001 – 2021 z Kovačice

SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustila

ELENKA ČÁNIOVÁ rod. Kmeťková 20. 8. 1949 – 3. 10. 2011 z B. Petrovca

Už dvadsať rokov iba spomíname...

V srdciach si na neho pamiatku uschovávajú Jeho najmilší

S láskou si spomínajú

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

Tvoji najbližší

SPOMIENKA

Dňa 28. septembra 2021 uplynuli dva roky, čo nás navždy opustila naša mama, mamička a pramamička

ONDREJOM IVIČIAKOM 9. 9. 1953 – 31. 8. 2021 z Báčskeho Petrovca

ZUZANA BENKOVÁ

rod. Babjaková 2. 12. 1943 – 28. 9. 2019 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba zostáva navždy v našich srdciach.

S láskou si na Teba spomínajú

SPOMIENKA

Dňa 27. septembra 2021 uplynulo 6 mesiacov, čo nás opustila

ZUZANA BOBOŠOVÁ 6. 8. 1942 – 27. 3.

2021 z Padiny

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovávajú zarmútení: manžel Ján, dcéra Zuzana s deťmi a syn Ján s deťmi • OZNAMY •

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a krásne spomienky zachovávať. Švagor a švagriná Kováčovci

Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 27. septembra 2021 nás navždy opustil manžel, otec a apko

nášmu náhle zosnulému báčimu

PAVLOVI ŠEPŠIMU

PAVEL ŠEPŠI 11. 8. 1942 – 27. 9.

2021 z Hložian

11. 8. 1942 – 27. 9.

2021 z Hložian

Nie, nebolí smrť,bolí život, ktorý sa bude žiť bez Teba.

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú

S úctou a láskou si na Teba budeme spomínať.

Tvoji najmilší: manželka Zuzana, dcéra Anna Pagáčová s rodinou a rodina Šepšiová po zosnulom synovi Pavlovi 40 /4979/ 2. 10. 2021

Juraj, Anna a Vierka s rodinami

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. októbra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 3. októbra 10.30 Zostrih z festivalu Zlatý kľúč z roku 2006, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 5. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Pondelok – sobota Spektrum. Druhá polhodinka piatkového kolážového bloku bude patriť tým najmladším, lebo prvý októbrový týždeň tradične vyznieva v znamení podujatia Detský týždeň. Aj tohto roku napriek pandemickej situácii Detský týždeň sa v školách usporiada od pondelka 4. do nedele 10. októbra. V ústrety tomuto detskému sviatku bude uvedené vysielanie, ktoré pri príležitosti Detského týždňa v roku 2017 bolo nakrútené v základných školách Báčskopetrovskej obce.

Dúhovka. V ústrety jeho nedožitým 95. narodeninám bude odvysielaný portrét Jána Labátha, básnika, prozaika, prekladateľa. Vydal 16 zbierok veršov, dve knihy poviedok, román a niekoľko prekladov zo srbčiny. Odmenený bol Cenou Nového života, Októbrovou cenou, Cenou Nového Sadu, Cenou za životné dielo Spolku vojvodinských spisovateľov a Cenou Ondreja Štefanka.

Bol aj redaktorom časopisu Nový život a od roku 1990 žil na dôchodku v Novom Sade, kde i umrel.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 1. októbra – Noc v múzeu Sobota 2. októbra – Pirát Čierna brada 1/2 Pondelok 4. októbra Legenda o červenom drakovi Utorok 5. októbra Tarzan Streda 6. októbra – Útek Štvrtok 7. októbra – Krvavé stopy

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 3. októbra Film: Lovecká sezóna Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Pirát Čierna brada 2/2 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 3. októbra 7.00 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

Nedeľa 3. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kabaret pod koronou (1. časť) Kreslený film: Popoluška Utorok 5. októbra 16.00 Slávnosť inštalácie farára Martina Bajzu

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

16.00 – 18.00

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

46

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 6. októbra

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Piatok 8. októbra Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – BÁČ – BÁČSKY PETROVEC

Presvedčivá výhra Slávie SLÁVIA – BAČKI HAJDUK 8 : 0 Ján Šuster

V

6. kole medziobecnej ligy mužstvo pivnickej Slávie uhostilo na svojom ihrisku mužstvo Báčskeho hajduka. Konečne sa aj útočníci Slávie rozohrali a zaslúžene si vybojovali vysoké víťazstvo. Okolo 100 divákov odišlo domov spokojných tak s výkonom, ako aj s výsledkom zápasu. Od samotného začiatku zápasu domáci dali na vedomie, kto bude viesť hlavnú hru. Tempo hry udávali domáci hráči, boli to rýchle útoky, presné prihrávky, či množstvo striel na bránu súpera. Už vo 4. minúte domáci založili po ľavej strane nebezpečný útok, loptu dostal Čobrda, dodal ju Kirtimu a ten presne strelil za chrbát hosťujúceho brankára Njenjića a už v 8. minúte skóroval

Bolehradský. Rozhodca Matić v 22. minúte pískal penaltu pre domácich, ktorú Kirti využil presnou strelou pre 3 : 0. V 27. minúte lopta prišla k Bolehradskému, ktorý ju rutinovane poslal za chrbát brankára hostí.

Počas celého prvého polčasu hostia dvakrát pohrozili pri bráne súpera. V druhom polčase obraz hry sa nemenil.

Domáci naďalej diktovali tempo hry a už v 49. minúte Samardžić dal pravý eurogól. V 57. minúte padol nezvyčajný gól po veľkej chybe hosťujúceho brankára, ktorý prerušil útok domácich na hranici trestného územia, takže chcel loptu odraziť, no to urobil tak, že loptu poslal nízko, tá sa odrazila od kopačky Danilova a odišla do prázdnej brány. V 65. minúte do listiny strelcov sa zapísal Čobrda, keď zblízka dorazil

vybehnutom brankárovi loptu poslal do siete. V druhom polčase hostia iba raz nebezpečnejšie pohrozili, no loptu z ľavej strany úspešne kryl brankár Šuster. Keď sa vezme všetko do ohľadu, víťazstvo domácich je celkom zaslúžené. Čo sa týka hostí, hrali toľko, koľko im domáci dovolili.

Zápas viedol rozhodca Matić z Báčskej Palanky, ktorý nemal ťažkú prácu a žltú kartu z radu domácich dostal iba Záskalický.

Rastislav Bolehradský mal kvalitný výkon Po tomto kole Slávia sa nachádza na deviatom mieste a má 7 bodov. loptu do siete. V 76. minúte V nedeľu hosťuje v Báčskej bola odpískaná jedenástka, Palanke, kde sa stretne s Bačktorú vyviedol Grňa, takže sa kou 1945. jeho strela odrazila od pravej FK SLÁVIA: Zelić (Šuster), brankárovej žrde. Konečný Kuchta, Blažek (Beláni), Obvýsledok tohto zápasu bol radović (Radojčić), Záskalicstanovený v 78. minúte, keď ký, Vinković, Bolehradský, po sólovej akcii Kuchta pre- Samardžić (Danilov), Čobršiel po pravej strane a popri da, Grňa, Kirti (Brňa)

OBLASTNÁ FUTBALOVÁ LIGA – SOMBOR

Nečakaný zvrat udalostí BUDÚCNOSŤ – BRATSTVO 0 : 4 Ján Murtín

V

7. kole Oblastnej futbalovej ligy Sombor Hložančania zažili ďalšiu prehru tentoraz s lídrom súťaže, ktorý im nedal ani najmenšie šance na lepší výsledok. Ani tí najstarší fanúšikovia modro-bielych si nespomínajú na takú dominantnú hru hosťujúceho celku a bezmocnosť domácich, ktorí tento zápas hrali bez zálohy. Skúsení hostia

• ŠPORT •

viedli z voľného kopu už v 6. minúte, keď Luković zo 17 metrov trafil Dubovského roh pre 0 : 1. Už v 17. minúte rovnaký hráč z 23 metrov presnou strelou dal pre hosťujúce mužstvo druhý gól. Do konca druhého polčasu sa skóre vďaka obetavej obrane a obetavému Dubovskému nemenilo.

V druhom polčase dominantní hostia si vytvára-

li početné šance, no občas prezentovali komickú neefektivitu, míňali cieľ z dvoch až troch metrov. Naladený Dubovský v niekoľkých situáciách zoči-voči súperom vyšiel ako víťaz a bránil zopár nebezpečných striel. Predsa ho Krstić prekonal v 73. minúte prízemnou strelou a bodku v 90. minúte za zápasom položil záložník výstavnou strelou zo 17 metrov pre 0 : 4.

Rozhodca z Ruského Kerestúra nemal ťažkú prácu a ukázal iba dve žlté karty.

No bolo vidieť, že nepotrebne nadŕžal hosťom a jediné dva sľubné protiútoky domácich na nesprávnu signalizáciu pre údajné ofsajdy od pomocníka Vujića prerušil.

FK BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Katiak, Ljubičić, Papić (Zahorec), Petrović, Popović, Đilas, Stanković (Čampar), Carić (Jakuš), Đokić, Jovanov

40 /4979/ 2. 10. 2021

47

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Tesná výhra Doliny

V 7. kole majstrovstiev Prvej juhobanátskej ligy bolo niekoľko zaujímavých stretnutí a zaznamenané boli aj nečakané výsledky. Prvú prehru dožili Gajčania, keď hosťovali v Pavliši. Doteraz neporazený Potporanj zložil zbraň v Hajdušici. Jeden gól riešil víťaza derby stretnutia kandidátov na vrchu tabuľky v Kovine, kde domáci Radnički premohol Kačarevčanov. O prekvapenie sa postarali Ivanovčania, lebo získali body v Dolove, ako i Debeljačania, ktorí si priniesli body zo Starého Tamiša. Najpresvedčivejší boli Alibunarčania a Sloga BNS, ktorí vysoko porazili svojich súperov.

Padinčania ťažšie, ako sa myslelo, získali plánované body.

Výsledky 7. kola: Crvena zvezda – Partizan (G) 1 : 0, Dolina – Vulturul 2 : 1, Dolovo – Strela 4 : 5, Budućnost (A) – Partizan (U) 4 : 0, Radnički (K) – Jedinstvo Stević 1 : 0, Stari Tamiš – Spartak 1911 1 : 2, Sloga BNS – Jugoslavija 4 : 0, Hajdušica – Potporanj 3 : 1.

DOLINA – VULTURUL 2 : 1 (1 : 1) Ján Bokor

nú loptu prichytil Radenković a poslal do siete pre 1 : 0. Radosť z vedenia domácich netrvala dlho.

Rýchlym protiútokom Jankov sa vyhol pozornosti domácich obrancov a nebolo mu ťažko vyrovnať výsledok na 1 : 1. S týmto výsledkom sa išlo i na prestávku, hoci sa predtým domáci brankár Mrčić musel poriadne vystrieť, aby lopta nezišla do dolného rohu jeho brány.

Po prestávke domáci viac útočili.

Vytvorili si početné šance, ale lopta nechcela zísť do siete vytrvalých hostí. Presné akcie útočníkov Doliny končili tesne vedľa brány, alebo v rukách veľmi dobrého bankára hostí Milana Antića. Hostia neustúpili a hrozili z dobre organizovaných protiútokov. Obrana

F

anúšikovia Doliny prežívali ťažké chvíle, kým ich zverenci zaznamenali tesné víťazstvo nad dobrým súperom z Grebenca. Hostia svoju taktiku zamerali na obranu svojej siete, ale vždy, keď sa im ukázala príležitosť, išli do nebezpečných protiútokov.

Domáci útočníci dlho neúspešne obliehali okolo brány hostí, ktorí zhustili zadné rady a dobre sa bránili. Štít pred bránou hostí predsa praskol v 25. minúte, keď odraze-

Lopta nechcela ísť do siete hostí

domácich na čele so skúseným Kolakom sa viac nedala prekvapiť.

Konečne v 70. minúte kapitán Doliny Marko Kelečević presnú prihrávku svojich spoluhráčov usmernil do dolného rohu brány bezmocného brankára Antića. Nové vedenie domácich vyvolalo obrovskú radosť. Do konca zápasu sa hralo otvorene a príležitostí na zmenu výsledku bolo na oboch stranách. Brankári boli na výške a nedovolili, aby sa niečo zmenilo.

Keď dobrý rozhodca Srđan Mitrović z Bavaništa odpískal koniec napínavého zápasu, povestnou dolinou sa rozliehala radosť z výhry, ktorá si vyžiadala veľa potu hráčov dvoch dobrých súperov.

Domáci si výhru zaslúžili, ale sa k nej ťažko dostali.

V nedeľu 3. októbra Dolina bude hosťovať v Pavliši, kde ju očakáva vysoko umiestnená Crvena zvezda.

FK Dolina: Mrčić, Trnovský (Janjović), Carević, Kolak, Mitkovski (Ilić), Kelečević, Trajčevski, Radenković, Popović, Bančov (Čížik), Josimovski (Stojkov)

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Nekoordinovaná hra spôsobila remízu SLOGA – RADNIČKI 0 : 0

Lazar Pavković

P

omerne slabý výkon a nedostatok dobrej koordinovanej hry preukázali futbalisti domácej Slogy v zápase s hosťujúcim mužstvom Radnički z Novej Pazovy. V prvom polčase domáci nevyužili dve šance, a to v 31., ako aj v 41. minúte, keď obe dobré strely výborne chytal brankár hostí Lazar Jovišić. Spôsobilo to pomerne veľké rozčarovanie fanúšikov erdevíckej Slogy. Hlavne posledných 10 minút v prvom polčase 48

www.hl.rs

bolo kľúčových, no mužstvo to nekoordinovane nevyužilo.

V druhom polčase, v 76. minúte, rozhodca s právom písal penaltu pre Slogu. Tu nastala

najväčšia nádej na prvý gól, ale ani túto možnosť nevyužili domáci. Celkovo, keď sa charakterizuje zápas, hostia z Novej Pazovy boli omnoho silnejší a väčšinu času držali loptu a tempo hry. Neprekva-

OBECNÁ LIGA – ŠÍD. Futbalisti FK Jedinstvo z Ľuby v 5. kole Obecnej ligy boli neúspešní. Nepodarilo sa im zdolať mužstvo s rovnakým názvom z Morovića, ktoré zvíťazilo výsledkom 4 : 0. Šídska Jednota si na domácom teréne na konto pripísala ďalšie tri body, keď si sily zmerala s hosťujúcim mužstvom OFK Binguľa. Výsledok tohto zápasu bol 4 : 1 (2 : 0). Na tomto zápase pre Jednotu skórovali: Radeka v 5., 55. a 84. minúte a Šuša v 22. minúte. Celý zápas sa hral férovo bez agresívnych nátlakov jednotlivých mužstiev.

Informačno-politický týždenník

pila nikoho skutočnosť, že na tomto zápase hostia získali tri body, ktoré ich posúvajú vyššie v tabuľke.

FK SLOGA: Ilić, Dzibrić, Raičević, Belić (Rukavina), Ivković, Vujović (Kovačić), Volarević (Mačvanski), Bajunović, Herceg, Ristić, Uglješić Výsledky 7. kola: Podunavac – Budućnost 1 : 3, Dunav – Radnički (Š) 1 : 0, Sloga (T) – Hajduk 0 : 3, Veternik – Sloboda 0 : 3, Index – Jedinstvo 3 : 0, Donji Srem – Mladost 2 : 1, RFK Novi Sad 1921 – Cement 1 : 0, Sloga (E) – Radnički (NP) 0 : 0.

• ŠPORT •

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Zahanbujúca prehra OMLADINAC – JEDNOTA 7 : 0 (2 : 0) Matej Bzovský

M

inulú sobotu v 7. kole Srbskej ligy – skupina Vojvodina staropazovskí futbalisti sa dožili zahanbujúcej prehry v stretnutí so susedným Omladincom v Nových Bánovciach. Žiadnym ospravedlnením pre hostí nebola ani skutočnosť, že nastúpili nekompletní, bez štyroch štandardných hráčov (Moravac, Joksović, Jandrić, Nikolić). Museli predsa vydať oveľa viac energie v zadných radoch, cez ktoré domáci útočníci bez problémov prechádzali. Domáci sa ujali vedenia už v 2. minúte a v prvom polčase

trochu podnikavejší hostia mohli aj vyrovnať, čo by možno mohlo zmeniť celkový priebeh zápasu. V 10. minúte po rýchlej akcii ľavou polovicou ihriska a peknej prihrávke Maoduša Đorđević sa rútil sám k bráne domácich, obišiel vybiehajúceho brankára, ale neskóroval. Hostia o päť minút na to boli potrestaní, keď oveľa podnikavejší domáci útočníci využili váhanie neistej obrany hostí a dostali sa k vedeniu 2 : 0. Do ukončenia polčasu, presnejšie v 31. minúte, Jednota mohla upraviť výsledok, keď po prihrávke Bobara mohol skórovať Pilipović, ale jeho strelu zblízka stačil zablokovať stopér domácich,

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Výhra bola na dosah BAJŠA – MLADOSŤ 1 : 1

Miroslav Pap

V

Bajši petrovská Mladosť zohrala ďalší zápas, no na svoje konto si pripísala druhú remízu v týchto majstrovstvách.

Zápas by sa dal charakterizovať ako veľmi vyrovnaný, ale mužstvo Mladosti preukázalo svoje kvality už v 5. minúte, keď úspešne skóro-

val Serdar. Táto skutočnosť motivovala hráčov ešte viac pritlačiť domácich, čo bolo vidieť v druhej šanci, v 7. minúte, keď Stojisavljević strelil tesne popri bráne. Po tomto sa prebrali domáci hráči, ktorí posilnili svoju obranu, ale aj pridali na útokoch. Všetky útoky zastavovali hostia, no štyri minúty

a po vynútenom rohovom kope sa nič neudialo, i keď táto príležitosť v radoch hostí vzbudila nádej, že budú v pokračovaní zápasu vážnejšie odolávať. Po tejto nevyužitej príležitosti hostí domáci sa snažili hrať stále rýchlejším tempom a oveľa ľahšie kontrolovali zápas.

V druhom polčase oveľa lepší a aktívnejší domáci mali jasnú prevahu, skórovali už v prvej akcii a rýchly tretí gól akoby zobral sily mladým Staropazovčanom, ktorí boli úplne neškodní. Hráči Omladinca zavreli súpera do jeho polovice, držali loptu, užitočne kombinovali a dosť ľahko si vytvárali veľa nebezpečných akcií.

Dvakrát trafili do žrde, rovnako toľko im sudca anuloval gólov z nedovoleného postavenia hry trochu nerozvážnych útočníkov.

Hosťom sa v druhej časti vôbec nepodarilo držať loptu v strede ihriska a presne prihrávať. V závere zápasu dohrávali s desiatimi

hráčmi, pre nepozorný, ostrý ťah stopér Trivić oprávnene videl červenú kartu.

V ďalšom kole Jednota sa doma stretne s Prvým májom z Rumy.

Ani pazovskému mužstvu FENIX 1995 sa v minulom kole nedarilo.

Po piatich výhrach po sebe narazili na domácej ploche na mužstvo z nábrežia Tisy, z dedinky Adorjan, ktoré im úspešne vzdorovalo a v posledných chvíľach zápasu vyrovnalo po vedení domácich 2 : 1 v 81. minúte. Vytrvalí a nadmieru obetaví hostia dve minúty neskoršie vyrovnali, a tak výsledkom 2 : 2 odcestovali zo sriemskej roviny. V nasledujúcom kole si zmerajú sily s predposledným mužstvom v tabuľke Dinamom 1945 na ihrisku v Pančeve.

FK JEDNOTA: Marković, Marinković (Ćirić), Cvetojević, Tošić, Maoduš, Beljić, Pilipović, Radosavljević (Obradović), Trivić, Bobar (Matović), Đorđević

pred koncom prvého polčasu sa im to nepodarilo. Z rohového kopu sa lopta dostala ku Krivokapićovi, ktorý výsledok vyrovnal na 1 : 1.

Aj druhý polčas sa niesol pomerne vyrovnanou hrou, ale viac pridali domáci Bajšania. Až na konci zápasu petrovská Mladosť prišla o dve dobré šance, ktoré nevyužili Beronja a Leškov.

Treba však pochváliť brankára Leňu, ktorý vynaložil všetky sily na to, aby ochránil vlastnú bránu.

Zastavil viacero pomerne presných a silných striel. V druhom polčase

Leňa dostal aj úder, ktorý ho priviedol takmer k omdleniu, no rýchlou intervenciou bol opäť v bráne a znovu chytal všetky strely.

Samotný zápas by sa dal charakterizovať ako kvalitný, férový, bez nátlakov a arogantných stavov.

Hráči tohto zápasu veľmi kladne hodnotili prácu rozhodcu Popova zo Zreňanina, ktorý si prácu vykonal na najvyššej profesionálnej úrovni.

FK MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Beronja, Šproch, Brajković, Trojanović, Stojisavljević, Serdar, Leškov, Petej (Rupar), Ikrašev

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zohrajú finálový pohárový zápas TATRA – SLAVIJA 1 : 0

Pavel Kocka

K

ysáčska Tatra boduje aj v zápase s novosadskou Slavijou.

Išlo hlavne o zápas mužstiev na vrchu tabuľky, keďže bola Tatra prvá a Slavija tretia, no po tomto zápase sa umiestnila na štvrtom mieste. Zápas na domácom te• ŠPORT •

réne bol veľmi tvrdý, s početnými útokmi, ale bez kľúčových príležitostí. Hra sa najviac realizovala v strede ihriska. Prvú šancu mali hostia v 21. minúte, keď z polovice ihriska bola lopta centrovaná do trestného územia, v ktorom Begović hlavičkoval a takmer

skóroval. Bola to jediná príležitosť súpera, ktorá mohla veštiť remízu.

V druhom polčase Tatra nadobudla viac síl a bojovnejšie hrala. V 48. minúte Grubović po dobrom prieniku po pravej strane prihral Kobiljskému, ktorý dal prvý a jediný gól na tomto zápase.

Nevyužil dobrú šancu ani Apić, keď v 75. minúte hlavičkoval ponad

bránu.

V stredu 22. septembra mužstvo FK Tatra zohralo pohárový zápas v Gardinovciach. Stretli sa tu s mužstvom Dinama, ktoré zdolali výsledkom 2 : 1, čím sa stali víťazmi pohárového zápasu.

V stredu 13. októbra kysáčska Tatra na domácom trávniku bude hrať vo finálovom pohárovom zápase Vojvodiny s RFK Nový Sad. FK TATRA: Popin, Šiljanovski, Živanović, Laković, Mijić, Kobiljski, Grubović, Đaković, Vrhovac, Radim, Apić, Đorđević, Sekulić, Radić

40 /4979/ 2. 10. 2021

49

Šport FK KULPÍN S NOVÝMI CIEĽMI

Stredobodom sú nové generácie Nenad Zamfirović

V

zhľadom na skutočnosť, že FK Kulpín v ťažkých okolnostiach v minulej sezóne vypadol zo Somborskej oblastnej ligy ako 11. mužstvo z 18 (až 7 tímov vypadlo z ligy), členovia sa rozhodli posilniť klub novými mladými silami.

Cieľom vedenia klubu je aktivovať čo najviac domácich hráčov a tým zmenšiť celkové výdavky na hráčov zo strany. K tým hlav-

majstrovstiev mužstvo vynaloží všetky sily na to, aby sa dostalo na najvyššie priečky, keďže na to má potenciál.

Nové vedenie klubu si medzi plány zaradilo obnoviť tzv. infraštruktúru a usmerniť sa prevažne na mladé posily. Faktom je, že množstvo práce už majú za sebou za pomerne krátky čas. Dnes klub počíta napríklad 50 malých futbalistov vo vekovej kategórii od 6 do 11 rokov. Týmto spôsobom sa buduje zdravý

Deťom treba vštepiť lásku k futbalu

a v súčasnosti sa nachádzajú aj na 1. mieste ligy OFS Báčska Palanka. Klub sa snaží deťom zabezpečiť podmienky na kva-

s nimi pracuje profesor Momčilo Jovanović.

Avšak úspechy by neboli možné bez rodičov detí, ktorí ich podporujú, a tým ich motivujú na ďalšiu prácu. Vedenie klubu v budúcnosti plánuje usmerniť najväčšiu pozornosť a finančné prostriedky práve na nich. Pretože keď sa zohľadní nelogické myslenie minulého vedenia, možno uzavrieť, že tu neexistovali dlhodobé plány, ktoré by viedli klub k lepšej a úspešnej budúcnosti. Seniori sa väčšinou dávali do popredia a deti zostali v úzadí, na čo klub doplatil.

Vedenie klubu verí, že sa do budúcna usmerní všetka pozornosť

Pred zápasom s deťmi

ným cieľom patrí aj návrat do ligy, z ktorej klub vypadol.

V súčasnosti klub v jesenných majstrovstvách hrá v Medziobecnej futbalovej lige Báčska Palanka – Báč – Báčsky Petrovec. V tejto lige sa Kulpínčania nachádzajú v hornej časti tabuľky a do konca

základ na nastávajúce obdobie.

Práve toto bol jeden z problémov, keďže doteraz existovala absencia hráčov.

Práve deti z tohto klubu preukazujú svoje talenty. Dnes majú veľké úspechy na početných turnajoch v rámci Vojvodiny

Úspešní na početných turnajoch

litné tréningy, ako aj početné školy futbalu v celom regióne. Od apríla dodnes zohrali viac ako 40 zápasov – priateľských, majstrovských a turnajových. Adekvátne

práve na domáci potenciál, ktorý je veľmi silný, lebo skutočnosť je taká, že skromné finančné zázemie nedovolí klubu zadovažovať si skúsených hráčov zo strany.

KULPÍN – ORLOVI 3 : 1

Nové budúce posily vo FK Kulpín

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V 6. kole Medziobecnej futbalovej ligy Báčska Palanka – Báč – Báčsky Petrovec mužstvo Kulpína zdolalo báčskopalanských mladých Orlov. Pre Kulpín skórovali: dvakrát Petar Mrđan a Alexander Ožvát. Aktuálne sa kulpínske mužstvo nachádza na piatom mieste so získanými 10 bodmi, dvomi výhrami, dvomi prehrami a jednou remízou.

V nasledujúcom 7. kole sa v nedeľu 3. októbra stretnú s muž-

stvom Báčskeho hajduka.

FK KULPÍN: Utržen, Spevák, Kajtez, Tankosić, Mikluc, Valentík, Igić, Zamfirović, Jevremović, Mrđan, Nikolić, Šekez, Ožvát Výsledky 6. kola: Slávia (P) – Bački hajduk 8 : 0, Kulpín – Orlovi 3 : 1, Bačka (D) – Tvrđava 2 : 4, Mladost – Borac 5 : 0, Soko – Slavija (B) 8 : 1, Maglić – Neštín 3 : 0, Kriváň – Bačka 1945 8 : 2.

Foto: z archívu FK Kulpín • ŠPORT •

NOVÉ ÚSPECHY SELENČSKÝCH STOLNÝCH TENISTOV

Kvalitný základ klubu pre úspešnú budúcnosť Miroslav Pap

Z

laté časy prežíva selenčský stolnotenisový klub. Dalo by sa povedať, že je toto obdobie, ktoré prináša kvalitnú mladú budúcnosť, ktorá však už teraz získava početné ocenenia tak doma, ako aj v zahraničí.

Pod patronátom početných priaznivcov a s kvalitným súčasným vedením sa aj tejto jesene stolní tenisti zúčastnili na početných turnajoch. Všetky turnaje sú v každom prípade iba predohra majstrovstiev, ktoré sa začínajú od 10. októbra.

Klub dnes vedie Nada Banjcová, ktorá v tomto športe vyniká ako trénerka, ale aj

V chorvátskom Opatovci boli tiež úspešní

ako hráčka. Najdlhšie hrala pre STK Vojvodina, pre ktorý získavala početné medaily.

Za trénerskú prácu získala ocenenia v našej krajine a na európskej úrovni. Jej takpove-

diac žiaci sa ovenčili medailami zo svetového Rastislav Trusina získal prvé miesto, v kapohára a z európskych majstrovstiev. Mnohí tegórii 4., 5. a 6. triedy Dávid Čapanda prvé, z nich hrdo nosili dresy rôznych reprezen- Kristián Trusina druhé a Milica Kovačevićová tácií, samozrejme, najviac tej tretie. vlastnej. Úspešne viedla ženský O týždeň netím v Superlige Srbska. Jej žiaci skôr sa zúčastnili dnes hrajú vo všetkých vekona turnaji, ktorý vých kategóriách, čo asi svedčí organizoval STK o jej kvalitnej práci. Dnes si jej Opatovac v rámci prácu vážia nielen domáci hráči podujatia Mihiljski a tréneri, ale aj svetoví, lebo jej dani opštine Lovas meno sa už zapísalo do histórie 2021. Tu si Dávid tohto športu. Aj dnes sa zúčastČapanda vybojoval ňuje na mnohých medzinárodprvé miesto a Krisných kempoch a seminároch, tián Trusina a Mikde zdieľa svoje skúsenosti s oslica Kovačevićová tatnými svetovými tretie. trénermi a hráčmi. Vo Posledný turnaj svojej práci ju chapred začiatkom rakterizuje kreativita jesenných majAj tí najmenší ukázali v Sombore a motivácia, čo iba strovstiev Selensvoje kvality pozitívne stimulučania absolvovali je hráčov, ktorí majú obrovské 26. septembra v Sombore. Tu sa členovia úspechy. klubu umiestnili vo všetkých vekových kaTak nie div, že sa Stolnoteni- tegóriách: Rastislav Trusina získal 3. miesto, sovému klubu Selenča darí, keď Marián Sabo 3. miesto, Alenka Slonková má za sebou kvalitnú trénerku, 3. miesto, Kristián Trusina 1. miesto, Pavel kvalitné vedenie a podporu os- Petržľan 3. miesto, Anja Marinová 3. miesto, tatných priaznivcov tohto športu. Štefan Lojdl 2. miesto, Luka Meseldžija 2.

No ale v každom prípade iba miesto, Fabián Kaňa 3. miesto a Andrej tvrdou prácou selenčskí stolní Tomšík 3. miesto. tenisti dosiahli úspechy.

Z týchto výsledkov vyplýva, že STK SelenV septembri sa členovia STK Selenča zú- ča očakáva veľmi bohatá budúcnosť, plná častnili na dvoch turnajoch v Chorvátsku. nových nádejí.

V nedeľu 12. septembra absolvovali Nuštar Foto: z archívu STK Selenča Open 2021. Tu v kategórii stredných škôl

MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH ŠPORTU. Počas tohto víkendu na Ade Ciganlija prebieha Medzinárodný veľtrh športu. Desiaty ročník veľtrhu organizuje Športový zväz Srbska pod patronátom Ministerstva mládeže a športu. „Aj tohto roku sme sa zhromaždili s rovnakým cieľom, ako aj v minulom desaťročí. Okrem propagácie športových hodnôt a výsledkov cez hru a edukáciu chceme motivovať všetkých, predovšetkým najmladších, aby sa zaoberali športom a stali sa časťou najúspešnejšej športovej rodiny v regióne. S hrdosťou môžeme povedať, že sme krajina športu a veľkých šampiónov. Štát podporuje šport a ceny pre tých, ktorí získali medaily na olympiáde, sú zdvojnásobnené v porovnaní s cenami počas Olympijských hier v Londýne v roku 2012,“ povedal okrem iného minister mládeže a športu Vanja Udovičić.

Tohtoročný veľtrh športu po prvýkrát prebieha na otvorenom priestranstve. Účastníci majú možnosť vyskúšať sa v rôznych športoch a kamarátiť sa s aktuálnymi olympijskými, paralympijskými, svetovými a európskymi šampiónmi.

Jasmina Pániková / Zdroj a foto: Ministerstvo mládeže a športu

Mužstvo MOMS Biele Blato

25. Matičný turnaj v Báčskom Petrovci (24. júla 2021)

Ján Poničan, Darko Poliak, Viktor Nečov, Boris Goda, Rade Đurić, Kristijan Kurunci (stoja zľava); Miroslav Hromčík, Boris Žižić, Pavel Kalapiš, Čaba Kurunci (vpredu zľava)

Foto: Miroslav Pap