Hlas ludu 41/2019

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 12. 10. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4876/

41

Najkrajší chlapec v kroji v rámci podujatia Biserna grana

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Oslavy Kovačického októbra štartovali naplno uplynulý víkend, keď odznel celý rad kultúrno-spoločenských, zábavných a športových podujatí. V takom duchu bude 68. ročník týchto tradičných osláv pokračovať celý mesiac. Na snímke sú členky kovačickej dievčenskej speváckej skupiny Perla.

A. Chalupová

Unikátne podujatie v našom prostredí – detský festival Tvorí celá rodina – sa po štvrtýkrát uskutočnil v Báčskom Petrovci v stredu 2. októbra v sieni Slovenského vojvodinského divadla. Poukázali ním na možnosti, ako sa rodičia môžu aj v súčasnosti zabávať so svojimi deťmi.

J. Čiep

12.10. 2019 | 41 /4876/

Uzávierka čísla: 9. 10. 2019

V nedeľu 6. októbra v Bielom Blate sa uskutočnilo tradičné podujatie tamojšieho spolku žien Sladký deň, na ktorom svoje sladké maškrty vystavilo 17 ženských spolkov z celej Vojvodiny a medzi nimi aj Kysáčanky.

V. Hudec

Na tradičnom 11. Veľtrhu tvorby vidieckych žien v Šíde sa zúčastnilo asi 200 spolkov z 35 vojvodinských obcí. Slovenské tradičné pochúťky a ručné práce s charakteristickými slovenskými motívmi priniesli členky spolkov z Padiny, Kovačice, Kulpína, Hložian, Aradáča, Pivnice, Báčskej Palanky, Hajdušice a zo Starej Pazovy.

Podujatie bolo výstavného a predajného charakteru.

B. Dierčanová

Na európskom, ale i domácom trhu dopyt po zdravom ovocí a zelenine rastie. V dnešnom období sa zavádzaniu nových technológií do výroby nevyhnú ani pestovatelia, ktorí sa rozhodnú pre ekologické poľnohospodárstvo.

Preto aj naši domáci pestovatelia, ak chcú držať krok so svetom, budú musieť zmeniť spôsob výroby. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Joker (film z r. 2019) a Zlo ako také

J

Miroslav Benka

oker je americký kriminálny film z roku 2019 režiséra Todda Phillipa (Todd Bunzl, 1970) natočený na motívy komiksov z vydavateľstva DC Comics o zloduchovi Jokerovi. V titulnej úlohe sa predstavil Joaquin Phoenix, v ďalších úlohách Robert De Niro, Zazie Beetz, Bill Camp, Frances Conroy a Brett Cullen.

Joker mal premiéru na 76. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach 31. augusta 2019 – kde získal Zlatého leva, najvyššiu cenu festivalu.

Bol uvedený v Spojených štátoch 4. októbra 2019 a už sa hrdí rekordnou známkou na svetovej filmovej sieti IMDB 9,1/10. Film polarizoval kritikov; zatiaľ čo výkon Phoenixa bol chválený, temný tón, vykreslenie duševných chorôb a zvládanie násilia sa stretli s rozdelenou reakciou. Joker tiež vyvolal obavy z inšpirovania násilia.

Toto je naša skutočnosť – ktorou sa, žiaľ, inšpiruje a neraz ju preberá život?! I keď film odsudzuje násilie, kiná po celej Amerike posilňujú bezpečnosť. Chcú sa vyhnúť incidentu, keď počas premiéry filmu Návrat temného rytiera došlo v Denveri k masovej streľbe. „Verím, že ak by to chcel niekto napodobniť, premietanie filmu Joker je miestom, kde sa to môže stať,“ povedala pre televíziu CBS matka jedného z návštevníkov.

Psychologický triler je už dlhšie pod dohľadom verejnosti, polície aj médií pre svoj násilný obsah a existujúce obavy, že by mohol inšpirovať k trestnej činnosti. FBI dostala upozornenia na niekoľko výhražných príspevkov na sociálnych sieťach, ktoré vyzývali k masovej streľbe počas premiéry filmu. Tieto hrozby sa šíria online priestorom už od mája tohto roka.

Nie nám je nadostač vyhrážok, ktoré sa šíria v Spojených štátoch a pandemicky zachytávajú Európu, najmä jej extrémnu pravicu? Hlavnou bez-

pečnostnou hrozbou sú podľa polície členovia severoamerickej subkultúry nazývanej Incel. Jej členovia boli v posledných rokoch spájaní s niekoľkými masovými vraždami v Spojených štátoch a v Kanade. Postupne sa z nich stali pravičiari a rasisti, ktorí stále viac ohrozujú svet. Začiatkom septembra sa na ich internetovom fóre objavila otázka, či sa niekto počas premiéry filmu Joker nechystá napodobniť Elliotta Rodgera, najznámejšieho člena Incelu, ktorý v roku 2014 zabil v Kalifornii šesť ľudí.

Na jednom fóre pribudol komentár, v ktorom sa autor pýtal, v koľkých kinách sa bude strieľať, keď v nich začnú premietať Jokera. Odpovede boli rôzne. Jedna však doslova zamrazila. Niekto zdieľal obraz muža v červenej parochni, ktorý v roku 2012 vraždil počas polnočného premietania Temných rytierov v Aurore v štáte Colorado.

Siete kinosál v Amerike aj v Kanade prijali hneď niekoľko preventívnych bezpečnostných opatrení. Zakázali divákom prísť na premiéru s akoukoľvek maskou alebo pomaľovanou tvárou.

Dokonca varovali rodičov, aby nenosili so sebou svoje deti, zakázali aj akékoľvek hračkárske zbrane a ďalšie predmety, ktoré by mohli ohroziť pocit bezpečia divákov. Filmové štúdio Warner vydalo vyhlásenie, v ktorom uvádza, že jednou z funkcií filmového rozprávania je aj vzbudiť diskusiu o zložitých problémoch. Aj režisér filmu Todd Phillips svoje dielo bráni. Vynašli sa dostať z nastolenej pasce. Bezpečnostné opatrenia kín sa však javia ako celkom oprávnené. Dej filmu sa točí okolo zloducha, ktorého spoločnosť tlačí k zločinu a násiliu. Násilie dokáže vykliesniť si cestu na vrchol filmových rebríčkov a samotného života.

Naučme sa už, že umenie nemá byť len pekné, povedali by optimisti, predsa: „Nakazil by som všetkých ľudí šťastím, ktoré potrebujú!“ − napísal raz Thomas Mann.

Zdroj: IMDB a iné pramene

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

5 Je načase robiť spoločnými silami

27 Oslavy v znamení radosti z farieb a hudby

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

12 Zmeny v menšinovom školstve sú nevyhnutné

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

43 Bežcov neodradil ani dážď

19 Agrochemická analýza pôdy zabezpečuje dobré výnosy

Na titulnej strane: Na 12. medzinárodnom festivale krojov, šperkov a prikrývok hlavy Biserna grana v Novom Sade sa zúčastnil aj Miljan Pavel Surový z Kysáča, ktorého novinárska porota vyhlásila za najkrajšieho chlapca v kroji Foto: Peter Brankus

41 /4876/ 12. 10. 2019

3

Týždeň 

7 DNÍ

Pražský summit, kosovské voľby a Erdoğanova návšteva

P

rístup Srbska k Európskej únii bol jednou z tém, o ktorých sa hovorilo na summite prezidentov Vyšehradskej štvorky dňa 3. októbra v Prahe. Členské krajiny V4 (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) a ich lídri Miloš Zeman, Zuzana Čaputová, Andrzej Duda a János Áder jednohlasne podporili Srbsko na ceste k EÚ. Na pozvanie českého prezidenta Miloša Zemana na summite v Prahe pobudol aj prezident Srbska Aleksandar Vučić, ktorý účastníkov bližšie zoznámil s okolnosťami a problémami, s ktorými sa naša krajina stretáva v procese prístupu k EÚ. Ako sám povedal vo vyhlásení pre srbské médiá, lídrov krajín V4 vyzval, aby sa pokúsili pozorovať Srbsko aj z jedného iného uhla, čiže mimo ustálených procedúr a s cieľom nájsť riešenia, ktoré by boli politicky ďalekosiahlejšie a významnejšie pre budúcnosť. Prezidentka Slovenska Zuzana Čaputová potvrdila podporu európskym integračným úsiliam Srbska a pripomenula skúsenosti svojej krajiny, konštatujúc, že tamojší proces transformácie bol užitočný a Slovensko dnes patrí medzi silne integrované európske krajiny. Maďarský prezident János Áder poznamenal, že nová Európska komisia by mala prejaviť väčšiu dôveru voči tým krajinám, ktoré splnia všetky podmienky na prístup k EÚ, a zdôraznil, že bezpečnosť Európy vo veľkej miere závisí od stability na Balkáne. Prezident Poľska Andrzej Duda podčiarkol, že dvere EÚ by mali aj naďalej byť otvorené pre krajiny, ktoré ešte stále nie sú členkami, ale musia jestvovať jasné kritériá, lehoty a podmienky, lebo bez nich nemožno hovoriť ani o dôvere.

V predčasných parlamentných voľbách na Kosove v nedeľu 6. októbra najviac hlasov získali dve opozičné strany – ľavičiarsko-nacionalistické Sebaurčenie (Vetëvendosje) pod vedením Albina Kurtiho a liberálno-konzervatívna Demokratická liga Kosova (LDK), ktorú vedie Isa Mustafa. Takéto výsledky do určitej miery prekvapili verejnosť a najmä predstaviteľov politických strán, ktoré predtým tvorili kosovskú vládu a teraz budú v opozícii – takou je Demokratická strana Kosova (PDK), v ktorej vedení

4

www.hl.rs

je aj tamojší prezident Hashim Thaçi.

Pripomeňme si, že tieto predčasné voľby sa konali po tom, ako v júli rezignoval predseda kosovskej vlády Ramush Haradinaj, bývalý veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK), ktorý medzičasom musel odísť na rozhovor do haagskeho súdu pre vojnové zločiny. Parlament v Prištine má 120 členov, z čoho desať kresiel patrí poslancom srbskej menšiny a všetkých týchto desať miest na voľbách získala Srbská listina, v čele ktorej je Igor Simić a jej predsedom je Goran Rakić.

V srbských médiách sa v týchto dňoch rozoberajú možnosti vývinu kosovskej situácie s ohľadom na predpoklady o budúcom zložení tamojšej vlády. Líder víťaznej strany Sebaurčenie Albin Kurti pre získanie väčšiny na formovanie kosovskej vlády vraj nepotrebuje srbských poslancov, ale má záväzok ponúknuť jedno ministerské miesto príslušníkovi srbskej menšiny. Riaditeľ Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Marko Đurić v súvislosti s tým tvrdí, že Priština sa bude musieť rozprávať s členmi Srbskej listiny, ak chce mať legitímnu vládu. Kurti však vyhlásil, že je to pravda, že jeden minister vo vláde musí byť z radov srbského spoločenstva, ale nemusí byť zo Srbskej listiny – vraj prioritné budú vzťahy s menšinami a nie s ich politickými stranami. Keď ide o stopercentné colné poplatky na dovoz tovaru zo Srbska, Kurti hovorí, že tieto opatrenia nie sú politikou

jeho strany, avšak on sa zasadzuje za úplnú reciprocitu vo všetkých oblastiach vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, čo vlastne znamená, že od Srbska žiada uznanie kosovskej štátnej nezávislosti.

Ako uviedla agentúra Tanjug, šéf srbskej diplomacie Ivica Dačić vyhlásil: „My nemôžeme vplývať na to, koho si zvolia kosovskí Albánci, a musíme spolupracovať so všetkými činiteľmi bez ohľadu na to, či sa nám určitá politická strana pozdáva alebo nie. V každom prípade očakávame pokračovanie dialógu a stiahnutie colných poplatkov s cieľom vytvoriť podmienky na hľadanie kompromisného riešenia.“ Na otázku ohľadne politického programu Albina Kurtiho, v ktorom sa tiež spomína, že Kosovo bude od Srbska žiadať úhradu za vojnové škody, Dačić odpovedal, že to nie je nejaký nový detail, lebo o tom albánski politici hovorili aj skôr, ale takými extrémnymi žiadosťami sa vraj netreba zaoberať. „Treba si sadnúť za stôl a rozprávať sa o jestvujúcich návrhoch. Určité dokumenty sme dokonca už podpísali a pre nás neprichádza do úvahy nijaké rozširovanie toho všetkého. Nakoľko som pochopil, aj predstavitelia medzinárodného spoločenstva chcú, aby sa dosiahol kompromis, a nie aby sa naďalej zostrovali vzťahy. Na nich je teda, aby druhú stranu prinútili správať sa disciplinovane,“ povedal Dačić.

Hovorkyňa Európskej únie Maja Kocijančičová vyjadrila spokojnosť

nad demokratickým priebehom kosovských volieb a zdôraznila potrebu, aby sa tamojšia nová vláda formovala čím skôr a aby sa pokračovalo v dialógu s Belehradom. „Pred Kosovom sú dôležité úlohy. Nová vláda sa bude musieť angažovať v reformách, ekonomickom a sociálnom rozvoji, právnom poriadku a pokračovaní dialógu s Belehradom za účasti EÚ,“ povedala Kocijančičová, oceňujúc, že spĺňanie týchto úloh sa pozitívne odzrkadlí na život obyvateľov Kosova a na celý región.

Po stretnutí Aleksandra Vučića s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom v pondelok 7. októbra bolo konštatované, že medzi našou krajinou a Tureckom jestvuje silná vzájomná dôvera a vzťahy medzi týmito dvomi krajinami sú vraj dnes možno najlepšie v súčasných dejinách, čo je v obojstrannom záujme.

Prezident Erdoğan vyhlásil, že Turecko bude aj naďalej mať konštruktívnu úlohu pri vytváraní stability na Balkáne, pričom poznamenal, že jeho krajina podporuje euroatlantické smerovanie tohto regiónu. „Začneme projekt výstavby diaľnice Belehrad – Sarajevo. Bude to most mieru, ktorý bude spájať srdcia dvoch národov,“ povedal Erdoğan a tiež odkázal, že Turecko bude pokračovať s investíciami v Srbsku a na základe tejto jeho návštevy bude vybudovaných šesť nových tovární, čo je dôkazom, že spolupráca dosiahla vynikajúcu úroveň. V rámci dvojdňovej Erdoğanovej návštevy Srbska bolo usporiadané aj trilaterálne stretnutie s predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny, čo má osobitný význam pre ďalší vývin celého regiónu.

Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality Žlté, modré, červené Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

RECEPCIA KU DŇU ÚSTAVY SR NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Je načase robiť spoločnými silami

R

Ján Špringeľ

ecepcia na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade 26. septembra sa konala pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky (1. septembra) a Dňa Ozbrojených síl SR (22. septembra). Hostiteľmi boli JE Ing. Dagmar Repčeková, mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa, a pplk. Ing. Ivan Uličný, vojenský diplomat akreditovaný v Srbsku. „Myslím si, že sme urobili dobrý základ, a zdá sa, že všetky tie hádky a rozpory dnes utíchli. Je čas ťahať za jeden povraz medzi Slovákmi v Srbsku,“ povedala pre náš týždenník JE Dagmar Repčeková.

Veľvyslankyňa Slovenskej Republiky v Belehrade dáva dôraz na otvorené nové aktivity: „Jednak sa konečne podarilo vyrovnať ten dlh Srbska k Slovensku a máme prísľub predsedu vlády SR Petra Pellegriniho, čo je najvyššia inštancia, ktorá to môže sľúbiť, že sa tie peniaze vrátia do Srbska

a vybuduje sa sľúbený Slovenský dom pre všetky vrcholové inštitúcie Slovákov žijúcich v Srbsku. “ Jej Excelencia Dagmar Repčeková prízvukuje, že ide o ctihodné priestranstvo v strede Nového

Momentka z recepcie

Sadu: „Videla som plány, Slováci v Srbsku budú v Slovenskom dome v Novom Sade mať veľmi dôstojný priestor. Na tej ploche bude miesto aj na predstavenia, aby nielen Slováci z Vojvodiny, ale aj Slováci zo Slovenska prišli a prezentovali sa, čo prispeje

k utuženiu vzťahov medzi našimi krajinami. Čoskoro končím mandát a to, čo sa zatiaľ nepodarilo doriešiť, je spomienkový dom Martina Jonáša v Kovačici, ktorý zostal v závoze, ale verím, že nástupca na túto funkciu to celkom vyrieši.“ Podpísané sú v predchádzajúcom štvorročnom mandáte veľvyslankyne SR v Belehrade Dagmar Repčekovej aj ďalšie dohody: „Signovali sme viacero takých dohovorov o spolupráci predovšetkým v oblastiach moderných inovácií, obnovení či zdokonalení, zvlášť digitalizácie. Urobili sme aj určité kroky, aby sa v Báčskom Petrovci zariadilo regionálne inovačné centrum.“ Budúcnosť je podľa veľvyslankyne Repčekovej vo vytvorení nových pracovných miest: „Prídu nové moderné veci a ľudia nebudú húfne odchádzať. Keď sa vytvoria príťažlivé podmienky na vývin vied, ktoré lákajú mladých ľudí, tak tí mladí ľudia tam aj ostanú. Bola by som

OKRÚHLY STÔL NA TÉMU MENŠINOVÝCH MÉDIÍ V NOVOM SADE

S dôrazom na etický mediálny kódex

V

Stevan Lenhart

miestnostiach Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny dňa 27. septembra usporiadali okrúhly stôl pod názvom Interný etický kódex médií, ktorých zakladateľmi sú národnostné rady národnostných menšín. Účastníkmi boli Boris Varga, riaditeľ NVU Ruske slovo, Jakim Vinaji, predseda Výboru pre informovanie Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny, Tanja Arva-Plančaková, tajomníčka NRRNM, a Zsuzsanna Szerencsésová, mediálna expertka. Moderátorom diskusie bol novinár Nedim Sejdinović a v úvodnej časti tiež ho• TÝŽDEŇ •

vorili predstaviteľka mediálneho oddelenia misie OBSE v Srbsku Ljiljana Breberina a predseda Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny Norbert Šinković.

Diskutovalo sa o problematike mediálneho informovania v jazykoch národnostných menšín v Srbsku a prezentovaná bola pracovná verzia Interného etického

mediálneho kódexu Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny a NVU Ruske slovo. Cieľom tohto dokumentu je určiť jasné mechanizmy a pravidlá, ktoré by mali umožniť zlepšenie kvality informovania a mediálnych slobôd v menšinových médiách.

Ako sa uvádza v jeho úvodnej časti, tento dokument v úplnosti rešpektuje Kódex novinárov Srbska a vlastne predstavuje jeho doplnenie s ohľadom na špecifickosti médií a informovania v jazykoch národnostných Diskutovali o kvalite informovania v menšimenšín, ako aj nových médiách: (zľava) Jakim Vinaji, Tanja Arva-Plančaková a Boris Varga (foto: Veronika vzťahov medzi národnostnými Vujačićová)

naozaj rada, keby Slováci zostali tu,“ vyzdvihla Repčeková.

Zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade Igor Vencel takisto tvrdí, že dobré súčasné vzťahy medzi Slovenskom a Srbskom majú aj svoj dejinný základ: „Slovensko-srbské vzťahy sú tradične na veľmi dobrej úrovni, založené na našich osvedčených veľmi dobrých väzbách ešte z čias bývalých štátov, Československa a Juhoslávie. V súčasnosti sa rozvíjajú spojitosti predovšetkým v hospodárskej oblasti. Organizovali sme v júni tohto roku úspešné zasadnutie zmiešanej komisie. Snažíme sa taktiež prilákať aj investorov do Srbska. Máme, samozrejme, záujem o výmenu stáží študentov. Poskytujeme štipendium žiakom zo Srbska na Slovensku, žiaľ, ten odliv študujúcich je troška výraznejší v posledných rokoch. Boli by sme radšej, keby budúci žiaci vysokých škôl zostávali v Srbsku, aby naďalej mohli rozvíjať kultúrne zvyky, podporovať túto identitu.“ Na recepcii boli prítomní aj predstavitelia verejného a kultúrneho života Slovákov v Srbsku. Takmer všetci zhodnotili, že spolupráca s Veľvyslanectvom Slovenska v Belehrade bola na výbornú. radami a médiami, ktorých zakladateľmi sú národnostné rady.

Mediálna expertka Zsuzsanna Szerencsésová mieni, že toto úsilie kolegov z NVU Ruske slovo a NRRNM má veľký význam, lebo sa týmto kódexom v oblasti menšinových médií vlastne určuje systém sebaregulácie, ktorého mechanizmy boli doteraz u nás veľmi málo uplatňované alebo sa vôbec ani nepoužívali, a je zrejmé, že jestvuje potreba uplatňovať ich. Keď ide o zákonné predpisy týkajúce sa médií a NRNM, podľa Szerencsésovej mienky doteraz nebola využitá príležitosť, aby sa okrem definovania práv národnostných rád ohľadne médií paralelne definovali aj záväzky a zodpovednosti národnostných rád. A to najmä v zmysle ochrany mediálnej slobody a nezávislosti redakčnej politiky, ako aj podnecovania pluralizmu v informovaní.

41 /4876/ 12. 10. 2019

5

Týždeň INTERVIEW: MIROSLAV BENKA, NOVÝ ÚRADUJÚCI ZODPOVEDNÝ REDAKTOR HLASU ĽUDU

Maestro ostrej mysle Zdenka Kožíková

„M

iroslav Benka je multimediálny umelec, nie iba režisér, scenárista, dizajnér scény, kostýmov, plagátov, zvuku, spisovateľ, básnik (básnil už v rokoch, keď bol žiakom základnej školy), herec, producent kultúrnych podujatí, vysokoškolský pedagóg atď., “ napísala o ňom bibliografka Boženka Bažíková. Už dávnejšie je členom Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny a čestným členom Spolku slovenských spisovateľov (SSS) v Bratislave. Po roku 2000 bol pri Ministerstve kultúry Srbska členom pracovnej skupiny pre európske záležitosti, interkultúrnosť a multikultúrnosť. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry v Belehrade. Dňa 24. septembra 2019 bol vymenovaný aj za úradujúceho šéfredaktora nášho slovenského týždenníka Hlas ľudu.

Ste všestranne nadanou osobnosťou. Odkedy sa venujete písaniu?

– Ešte ako dieťa v základnej škole uverejňoval som básne a ilustrácie vo vtedajšej tlači (Kekec, Dečje novine, Sremske novine...) a dodnes ich mám zachované. Za svoje práce som bol odmeňovaný, neskoršie som sa však predstavil vo Vzlete, v Hlase ľudu, v Novom živote, potom na Slovensku – v Javisku, v časopisoch Film a divadlo, mesačníku Dimenzie, ktorý vychádza pravidelne v slovenčine a v angličtine (v Bruseli, v stredisku EÚ sa predáva v náklade 3 000 výtlačkov) a inde. Okrem uvedeného prispievam najmä z oblasti divadla, píšem aj divadelné hry, scenáre, dramatizácie, upravujem. A redigoval som katalógy divadelných festivalov doma a na Slovensku. Snažím sa dobre vidieť do textu, analyzujem to, čo je podstatné, na rozdiel od efemérneho, porovnávam štýly, vnímam autorov a ich uhol pohľadu na problém, ktorý rozoberajú. Treba

6

www.hl.rs

byť široko rozhľadený, treba si povšimnúť zámer, vedieť čítať medzi riadkami. Zároveň si všímam aj umiestnenie, stajling a grafický dizajn... Nevyhnutné je mať vlastný názor na všetko, čo je pred nami.

A ustavične si nastoľovať otázky: kto?, čo?, kde?, kedy?, ako? a s akým cieľom?

Ste režisér a multimediálny umelec, vašu prácu kladne hodnotili kritici v Belehrade, Bratislave, Moskve, New Yorku, Barcelone, Káhire, Teheráne – nakoniec ste prijali ponuku na pracovné miesto šéfredaktora

samozrejme, musia sa dodržiavať i základné pravidlá správania, predovšetkým ľudských: korektnosť, cnosť a najmä profesionalita.

Zabudnime na to: ,Povedz, čo si myslíš a budeš nenávidený.

Urob, čo uznáš za vhodné a budeš odsúdený!’ Redaktor musí byť široko vzdelaný a informovaný, široko-ďaleko vidieť. Mať nadhľad na veci.

Ako v tejto chvíli vidíte a hodnotíte Hlas ľudu ako týždenník a kolektív?

– Dobrí sú tu ľudia, dobrí a usilovní novinári, čo neznamená, že

Miroslav Benka, úradujúci zodpovedný redaktor Hlasu ľudu

Hlasu ľudu. Ako vidíte funkciu šéfredaktora novín?

– Áno. Vždy keď niečo čítam, ustavične si kladiem otázky: Bolo treba takto písať, dalo by sa aj inak...? Všímam si tému, ideu, skladbu viet, skladbu článku alebo básne, autorov uhol pohľadu.

Môže to byť zaujímavá, kreatívna práca. Neprišiel som rozkazovať, prišiel som, aby sme sa stretli.

Sami so sebou a vzájomne, človek s človekom. Aby som si vypočul konštruktívne návrhy, videnie možností kolektívu, samozrejme, aj nedostatky a prípadné problémy a aby sme sa ich pokúsili vzájomne riešiť a vytvorili lepšiu kolegiálnu, konštruktívnu atmosféru. Ale aj aby sme sa dohodli na pravidlách tvorby a etiky. Aby sme sa vzájomne počuli a poúčali. Ale,

Informačno-politický týždenník

nemôžu byť lepší. Dobré sú Obzory (mesačná príloha z kultúry), Poľnohospodárske rozhľady a iné prílohy a rubriky. Treba pomôcť novinárom, aby sa profilovali pre jednu oblasť. Zatiaľ všetci píšu takmer všetko o všetkom a o všeličom (predsa klobúk dolu!).

Napísať správu, reportáž, literárnu, divadelnú alebo výtvarnú kritiku – predsa je v tom podstatný rozdiel. To si musíme všetci uvedomiť a zdokonaľovať sa v tých oblastiach, v najlepšom prípade vyškoliť si ľudí iba pre jednotlivé oblasti. Nadovšetko treba pracovať na vzájomnom porozumení, dobrej a dobroprajnej, tvorivej pracovnej nálade, kolegiálnosti, etike, taktnosti a vedomí o tom, pre koho pracujeme. Navrhol som raz do týždňa projekciu a analýzu

predchádzajúcich čísel Hlasu ľudu a redakčnú debatu. Mam pocit, že sa navzájom poúčame.

Ste členom nejakej politickej strany?

– Som nestranícka osoba. Nie som členom žiadnej strany. Raz som to skúsil a stačilo. Nechcel som ísť do politiky, nezapojil som sa ani do volieb do NRSNM, ak ste možno mysleli na to. Definitívne som pochopil mechanizmus politiky a jej fungovanie. Nemám povahu na to.

Pre jeden ľudský život stačí jeden politický pokus. Som tolerantný a rešpektujem každého človeka.

Každý z nás má na niečo viac ako kolega vedľa a opačne. Dnes patrím iba sebe, svojej rodine a málopočetným priateľom. Keď zacítim, že niekto chce so mnou nakladať podľa svojich predstáv, na škodu profesionality a etiky, nerád to prijímam. Tu nejde o žiaden truc.

Som dostatočne inteligentný a samostatný. Mám svoj názor, svoje presvedčenia. Mám na to, aby som vypočul všetky názory, spolupracoval a zostal sebou, tvoril pre dobro všetkých, pre dobro nášho ľudu (a Hlasu ľudu). Videl som možnosť pomôcť v dotváraní nášho najpoprednejšieho týždenníka.

Ste členom nejakých združení?

– Áno, spomeniem tie najdôležitejšie. V roku 2005 Združenie dramatických umelcov Srbska v Belehrade mi udelilo titul Významný umelec. Okrem umeleckých združení doma a v zahraničí som členom Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny (NDNV) v Novom Sade a čestným členom Spolku slovenských spisovateľov (SSS) v Bratislave. Po roku 2000 som pôsobil v rámci pracovnej skupiny Ministerstva kultúry Srbska poverenej európskymi záležitosťami, interkultúrnosťou a multikultúrnosťou.

Naposledy som zvolený za člena Národnej rady pre kultúru Srbska v Ministerstve kultúry. Táto rada je zložená z 19 členov, najväčších osobností našej krajiny z oblasti kultúry a umenia a bude mať na starosti zviditeľniť a pomôcť v afirmácii toho najhodnotnejšieho.

Je mi veľkou cťou, som v dobrej spoločnosti.

Ste tolerantný, ale, zdá sa, občas aj kritický, až prísny. Avšak o vašich názoroch sa vždy vážne debatuje, uvažuje a najčastejšie ich rešpektujeme.

– Je dobre mať svoj kritický názor – pohľad na veci, zároveň • TÝŽDEŇ •

treba nestratiť zdravý rozum a styk s realitou, keď ide o podstatu vecí.

Malomeštiactvo, zlosť, pokrytectvo a nenávisť oslabujú myseľ, a preto je nevyhnutné a nutné v zárodku ich odstrániť. Je nás tu, vo Vojvodine, iba hŕstka Slovákov a nieto priestoru na nesváry a škriepky. Život môže byť oveľa znesiteľnejší, kvalitnejší, krajší, keď to ľudia chcú.

Samozrejme, predovšetkým treba podporovať v každom človeku to najvzácnejšie a najkvalitnejšie. Na prvom mieste treba byť človekom a navzájom si odpúšťať. Čo by ste odporučili svojim kolegom?

– Neexistuje univerzálny recept. Život v kolektíve, ba vôbec život ako taký nie je o ľuďoch, ktorí sa správajú férovo priamo pred vami. Život je o ľuďoch, ktorí zostanú féroví aj za vaším chrbtom. Pre šľachetného človeka platí jednoduché pravidlo: to máš povedať zoči-voči priamo bez okolkov a s dobrým úmyslom. Rozum a oko sú späté. Rozum vždy ,vraví’ oku, čo vidí. Len vtedy, keď sa dosiahnu duchovné výšiny, prostredníctvom nich sa zohľadní podstata, vybuduje nadhľad.

Vo svojej inscenácii 100 rokov s národom, v národe, pre národ v rámci galaprogramu Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci 2019 priniesli ste dôležité impulzy pre celý ľud.

– Predtým ako som začal písať scenár SNS, veľmi dobre som si premyslel, o čom to bude, čo mi v podstate bude témou a ideou.

Môj úmysel bol ,začrieť’ oveľa hlbšie a hovoriť v metaforách, od samotného zárodku a potrieb slovenského etnika, ktoré sa v 18. storočí odštiepilo od svojej komunity ,hornozemskej Slovače’ a vydalo sa na dlhú cestu do neznáma. Ak niekto očakával, že budem uvádzať mená, roky a výročia všetkých udalostí, ktoré si v tomto roku pripomíname, bolo by to plávanie po povrchu. Vytvoriť dáky galimatiáš pri zapájaní týchto diametrálne rozličných inštitúcií a ich udalostí prinajmenšom by bolo banálne.

Dokonca slovenské gymnázium už malo a tlačené médiá čoskoro budú mať svoje, samostatné oslavy. Držal som a držím im palce, aby ukázali, čo vedia. Každému človeku želám iba to najlepšie. Nebol som pri tom, keď ľuďom udeľovali žiarlivosť, závisť, nenávisť. Dobré sa samo chváli a zostáva v spomienkach.

• TÝŽDEŇ •

Životopis Miroslava Benku Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či umelecký fotograf, ako univerzitný profesor a veľký estét.

Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.

Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry.

Jeho inscenácie boli zaradené do programu popredných divadelných festivalov, akými sú belehradský BITEF, Sterijovo pozorje v Novom Sade, divadelný festival MESS v Sarajeve, EX PONTO v Ľubľane, záhrebský festival Týždeň tanca, Juhoslovanský divadelný festival v Užici, Festival inscenácií slovenských hier v Prešove, Divadelná Nitra v Nitre, ako aj v rámci ďalších festivalov na Slovensku, v Rakúsku, Egypte, Nórsku, Fínsku, Iráne, Maďarsku, Rumunsku a v bývalej Juhoslávii.

Výrazným znakom Benkovej poetiky je divadlo pohybu. Mnohým z nás sa natrvalo vryli do pamäte jeho autorské predstavenia takéhoto druhu – SOS (1991), Mäkké sny (1994), ako aj Chlieb a hry (2004). V týchto inscenáciách sa úspešne prejavil ako kompletný autor i ako autor výtvarného riešenia. Tu sa však rad jeho autorských projektov vôbec nekončí. Hodne projektov vypracoval i v divadlách zahraničia. V jednom z najkrajších zámkov strednej Európy, v slovenských Bojniciach, roku 1994 utvoril veľkolepý multimediálny projekt Lux in Tenebris, o ktorom informovali svetové médiá – CNN, BBC, Deutsche Wele, RTL, Arte a iné spoločnosti.

Predstavil sa na Svetovej výstave scénického výtvarníctva na Quadrienalle v Prahe, v Galérii Progres v Belehrade, na 3. a 4. YUSTAT-e – Bienále scénického dizajnu, v Múzeu úžitkových umení v Belehrade a na Trienále divadelnej scénografie a kostýmov v Novom Sade, v Galérii Matice slovenskej v Martine, v Slovenských inštitútoch v Budapešti a vo Varšave, na Ministerstve zahraničných vecí a v Galérii Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v Bratislave.

Opus jeho divadelných réžií – autorských projektov dopĺňame nasledujúcim výberom: Maľované inovaťou v divadle Teatar – Opera Madlenijanum Art centrum Chlieb a hry, Belehrad – Zemun z roku 2008, Obrazy môjho sveta z roku 2008, Dni zo snov Einsteinovcov – Art centrum Chlieb a hry, Stará Pazova 2012, Bydlisko z roku 2011, B & B Belehrad – Berlín z roku 2014 a ešte mnohé iné.

Za svoju tvorbu Miroslav Benka získal viaceré významné uznania: 1991 – Cena Jurislava Korenića za najlepšieho mladého režiséra v Juhoslávii, Sarajevo; 1991 – Cena za najhodnotnejší experiment v súčasnom juhoslovanskom divadle, Sarajevo; 1992 – Top 10 – podľa Združenia nezávislých novinárov Vojvodiny zaradený bol medzi 10 najvýznamnejších osobností v súčasnom divadle, Nový Sad; 1994 – Štátna cena za autorstvo a réžiu hry Mäkké sny podľa Združenia divadelných umelcov Slovenska, Bratislava; 1994 – Cena za najlepšieho režiséra na 2. Vršackej divadelnej jeseni, Vršac; 1995 – Cena za najlepšieho režiséra na 45. Festivale profesionálnych divadiel Vojvodiny, Vršac; 1995 – Cena Nacionálnej televízie – Rádio-televízia Srbska, Belehrad; 1999 – Zlatý odznak Združenia pre kultúru a vzdelávanie, Belehrad; 2001 – týždenník NIN ho zaradil medzi osobnosti, ktoré zanechali najhlbšie stopy v divadelnom umení v poslednom desaťročí 20. storočia; 2005 – získal titul Významný umelec, Zväz dramatických umelcov Srbska (SDUS), Belehrad; 2006 – Grand Prix na 24. International Theatre Festival Fadjr 2006 za najlepšiu inscenáciu Chlieb a hry (Panem et Circenses), Teherán, Irán; 2007 – Cena za najlepšiu scénografiu a nominácie za najlepšie predstavenie a za najlepšiu réžiu (19. Cairo International Festival for Experimental Theatre 2007) za inscenáciu hry Chlieb a hry (Panem et Circenses), Káhira, Egypt; 2017 – Medaila kultúry za multikultúrnosť a interkultúrnosť Ústavu pre kultúru Vojvodiny, Nový Sad; 2019 – Medaila pre kultúru NRSNM, Nový Sad. 41 /4876/ 12. 10. 2019

7

Ľudia a udalosti KOVAČICKÝ OKTÓBER 2019 – PRVÝ VÍKEND

Symbolika terajších a zašlých čias Anička Chalupová

O

slava Dňa oslobodenia Kovačice, neskoršie premenovaná na Kovačický október, sa začala ešte v poslednú septembrovú sobotu a pokračovala aj v dňoch víkendu 4. až 6. októbra 2019.

VZDALI HOLD OSLOBODITEĽOM Pri príležitosti 75. výročia oslobodenia Kovačice od fašistických síl v piatok 4. októbra pri pomníku padlých bojovníkov v centre Kovačice sa uskutočnil pietny akt kladenia vencov. Minútou ticha občania vzdali hold 64 spoluobčanom, ktorí v 2. svetovej vojne dali na oltár slobody svoje životy. Príležitostnými slovami sa prítomným prihovoril Ján Jonáš, podpredseda obecnej bojovníckej organizácie, ktorý sprítomnil niektoré dôležité fakty toho dávneho 3. októbra 1944.

ETNOJARMOK A TORTIÁDA V sobotu na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica návštevníkov už od rána vábila vôňa bravčového paprikáša a lepníkov, ktoré pripravili členky Ženského spolku v Kovačici. Spolu s Turistickou organizáciou Obce Kovačica usporiadali aj tradičný 13. etnojarmok ručných prác, starých remesiel a gastronómie, kde účastníci z rôznych prostredí Srbska (z toho bezmála 50 len z Vojvodiny) na stánkoch ponúkali všelijaký rozmanitý domáci tovar – od ručných prác, suvenírov, výrobkov úžitkového umenia a rôznych remeselníckych výtvorov, po rôznofarebné kvety, aranžmány, domácu pálenku, medové pro-

Tortiáda je už tradične lákavou akciou osláv Kovačického októbra

dukty, koláče a pod. Neskoršie sa začala tradičná sladká fiesta, ktorá milovníkom sladkostí ponúkla 15 tort rôznych chutí. Torty pripravili usilovné ruky kovačických žien, ktoré sa každoročne takýmto

www.hl.rs

podujatie slávnostne otvorila Mariana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica.

Na letnom javisku MS sa pri tejto príležitosti uskutočnil kultúr-

Ani po rokoch prestávky nezabudli na svoj hudobný repertoár. Na snímke: kovačická hudobná skupina Vzlet.

spôsobom zapájajú do osláv Kovačického októbra a tým pomáhajú činnosť Ženského spolku v Kovačici. Za prítomnosti veľkého počtu účastníkov a návštevníkov toto

Položili veniec k pomníku a vzdali úctu padlým bojovníkom v NOB

8

Na etnojarmoku pohľady okoloidúcich vábili aj takéto ručné práce.

Na snímke: Vieroslava Válovcová s mladšou dcérkou predávala nielen vôňou, ale aj vzhľadom vynikajúce mydlá.

Informačno-politický týždenník

no-umelecký program, v ktorom účinkovali členovia DFS pri Základnej škole Mladých pokolení pod taktovkou učiteľky Zuzany Petríkovej, tiež mladí folkloristi FS V šírom poli hruška pri Dome kultúry 3. októbra pod vedením choreografa Žeľka Sucháneka, kým zmes slovenských ľudových piesní predniesli členky dievčenskej speváckej skupiny Perla pri Kreatívnom stredisku pre turizmus, umenie a kultúru a členky speváckej skupiny

Ženského spolku pod taktovkou Milinky Čížikovej a za asistencie Terezy Jonášovej. Folklórne a spevácke skupiny svojou hudbou podporovali členovia ľudových orchestrov pod taktovkou pedagóga Pavla Tomáša a hudobníka Daniela Cicku, ako i mladý akordeonista Martin Torňoš.

SLÁVNOSTNÁ SCHÔDZA RADY MS KOVAČICA V rovnakom čase vo veľkej sieni MS Kovačica sa konala slávnostná schôdza Rady MS Kovačica, kde sa namiesto tradičného analyzovania ročnej práce uskutočnilo zoznámenie sa s novým vedením Rady MS v čele s predsedom (richtárom) Adamom Jonášom. Po príležitostnom úvode moderátorky podujatia Kovačičanom a ich hosťom zo všetkých dedín Obce Kovačica sa prihovoril i Jaroslav Hrubík, zástupca predsedu obce, ktorý o. i. prízvukoval lepšiu spoluprácu medzi obcou a MS v prospech kvalitnejšieho života občanov v tomto prostredí. Na záver oficiálnej časti slávnostného zasadnutia o plánoch v nastávajúcom období hovoril predseda RMS Kovačica, kým v hudobnom okienku vystúpili členovia Komorného zboru penzistov Viva la musica pod taktovkou vedúcej Alžbety Hriešikovej. ĽUDOVÁ VESELICA V popoludňajších hodinách návštevníkov a milovníkov slovenských ľudových piesní na • ĽUDIA A UDALOSTI •

nádvorí MS Kovačica zabávali kovačickí vzletovci a dobrú náladu posilnili muzikanti Mimi a Máďo, ako i členovia hudobnej skupiny Dúha z Aradáča.

SÚŤAŽ VO VARENÍ KOTLÍKOVEJ FAZULE V posledný víkendový deň na nádvorí MS Kovačica na svoje prišli aj milovníci gastronómie, ktorí súťažili o najchutnejšiu kotlíkovú fazuľu. Okrem bohatých odmien pre najlepšie kuchárske tímy organizátor Futbalový klub Slávia v Kovačici v čele s Denisom Zlochom každému z prihlásených kuchárskych celkov, ktorých bolo 14, zabezpečil kilogram fazule a 1,8 kg bravčového mäsa. Na pätnástej Kovačickej fazuliáde sa zúčastnili tieto celky: SFRJ, Okno, M. R. Duško, Ves Plast, Drugari, Švehly, EKV, Scania, Slniečko, In-

Dobrý deň, nech sa páči, kúpte si niečo Invalidi práce – víťazné kuchárske družstvo v súťaži o najchut- aj od nás! Na snímke: jedni z početných nejšiu kotlíkovú fazuľu tohtoročných účastníkov Detského jarmoku.

validi práce, Ta divna stvorenja, Štaub, Starie zránike a Penzioneri.

Posudzovacia komisia v zložení: Anna Fiľková, Branko Kirić a Nenad Galešev okoštovala všetkých 14 kuchárskych kumštov a na záver rozhodla, že 1. cenu si zaslúžila fazuľa, ktorú pripravil kuchársky

NA PODUJATÍ SLADKÝ DEŇ V BIELOM BLATE

tím Invalidi práce. Druhú cenu získali Švehly, kým na treťom mieste zakotvilo kuchárske družstvo M. R. Duško.

DETSKÝ JARMOK V popoludňajších hodinách na kovačickom trhovisku bolo rušno.

Aj napriek chladnému a chmúr-

Koláče z receptárov starých mám

V

Vladimír Hudec

nedeľné ráno 6. októbra počasie organizátorom a účastníkom 12. podujatia bieloblatských žien Sladký deň neveštilo nič dobrého. Bolo totiž zamračené. Len-len, že nezačalo pršať. K tomu dul nepríjemný a chladný vietor. Preto mnohí, ako neskoršie uznali, uvažovali, či sa vôbec vybrať do Bieleho Blata a riskovať prechladnutie, alebo ohrdiť svoje priateľky z tamojšieho klubu žien.

Našťastie do poludnia, keď bol plánovaný príchod hostí, vietor prestal a spoza oblakov vykuklo slnko. Síce zubaté, ale aj také ohrialo organizátorov a účastníkov, ktorí sa z Aradáča, Kysáča, Hajdušice, Titelu, Botoša, Ečky, Rumenky, Kikindy, Bečeja... vybrali do Bieleho Blata a so sebou priniesli sladké pochúťky srbskej, slovenskej, maďarskej, rumunskej... kuchyne z receptárov starých mám, ktoré na vkusne upravených stánkoch vystavili na posúdenie poroty a návštevníkom. Niekto prišiel súťažiť, iní zasa iba predávať. Na svoje si, pravdaže, prišli • ĽUDIA A UDALOSTI •

nemu počasiu stánky na pľaci ožili detskou náladou, radosťou a fantáziou. Okrem rôznych sladkých a slaných maškŕt, ktoré im pomohli vyhotoviť mamky, staré mamy a tetky, deti na predaj ponúkli hračky, tašky, odevné predmety, kvety, rôzne školské potreby a iný tovar.

kitnikez Smiljany Mrakovićovej z Kikindy. Druhú cenu dostala Bieloblatčanka Ilonka Vršková za tekvicovú roládu s lekvárom a tretiu Anka Lozanovová z Titelu za koláč damin kapric. Cenu za najkrajší stánok udelili spolku žien z Botoša a najkrajšiu ručnú prácu vystavila Erzsébet Gera z Mužlje.

Vyhrali však všetci tým, že sa na podujatí zúčastnili. Pre všetkých pohostinné Bieloblatčanky uvarili chýrečný bieloblatský paprikáš a o dobrú náladu sa ako aj obvykle postarala skupina Bell Ami. Prítomní si mohli pozrieť aj výstavu fotografií Bieleho Blata a Bieloblatčanov videných objektívom fotografa ochotníka Dr. Zorana Milovanovića z Belehradu, ktoré vznikli počas jeho častých návštev tejto dediny.

predovšetkým početní návštev- predajná výstava, avšak ak je nieníci, ktorí si k nedeľnému obedu kto orientovaný iba na predaj, to kúpili koláče. prekáža hodnoteniu. My sa však V úvodnej časti sa prítomným snažíme nájsť nejaký stred. Totižto najprv krátkym programom pred- ak niekto vystavil koláče na predaj, stavili tí najmladší, žiaci Základnej nemal by to urobiť na plastových školy Bratstva a jednoty. Hostí tanieroch, ale na tradičných, sklepozdravila agilná predsedníčka nených alebo porcelánových.

Klubu bieloblatských žien Anus Ručné práce musia byť vyžehlené, Simonová a potom hostí privítal naškrobené a všetko vkusne poukpredseda Miestneho spoločenstva ladané na stánku. Keď hodnotíme Biele Blato Miroslav Markuš. výzor a chuť koláčov, prvoradé je, Niekomu záleží na tom, aby aby koláč bol vyhotovený podľa dostal aj odmenu, iní zasa pri- tradičného receptu, a moderné chádzajú do Bieleho Blata preto, koláče a torty vôbec nehodnotíaby sa kamarátili, lebo sa tu cí- me,“ povedala nám Jarmila Hromtia príjemne a odmene sa určite číková, členka poroty, ktorá prvou potešia. Porota v zložení: Smilja cenou odmenila dulovú pochúťku Nedeljkovová, Jarmila Hromčíková, Milena Godová a Mária Cherťanová, ktorá v tomto zložení už 12. raz hodnotila stánky a koláče, skutočne nemala ľahkú úlohu. „Keď hodnotíme stánky, všímame si jeho kompletný vzhľad. Nesmie byť prázdny, ani preplnený. Ženy však často miešajú tradičné a moderné, čo ani veľmi nezazlievame, lebo je toto predsa len Víťazov, porotu a organizátorov sme po udelení cien spolu vyfotografovali 41 /4876/ 12. 10. 2019

9

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Plnšia obecná pokladnica Vladimír Hudec

N

a úvod 32. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište, ktoré bolo začiatkom októbra, výborníci zrušili mandát výborníkovi Dušanovi Ćurčićovi, ktorého na minulom zasadnutí vymenovali za pomocníka predsedu obce.

Zároveň potvrdili mandát výborníkovi Zlatkovi Nikolovskému z Hajdušice, ktorý sa do zhromaždenia dostal z listiny Skupiny občanov My môžeme, my chceme – Zoran Vorkapić, ktorá sa medzičasom pripojila k výborníckej skupine SNS. Po zložení prísahy nového výborníka nasledovala voľba nového člena Obecnej rady.

Namiesto doterajšieho Gorana Latkovića, ktorý sa vzdal funkcie pre konflikt záujmov, do tejto funkcie tajným hlasovaním jednoznačne zvolili Manuelu Kornja, techničku výroby ropy a zemného plynu z dediny Barice.

V pokračovaní výborníci jed-

noznačne schválili správu o uskutočňovaní obecného rozpočtu v období január – jún 2019 a potom aj tretí tohtoročný opravný rozpočet, ktorým sú príjmy a výdavky plánované v sume 690 miliónov dinárov. V porovnaní s druhým opravným rozpočtom prostriedky v obecnej pokladnici sa zvýšili o 17 miliónov dinárov. K tomuto zvýšeniu došlo vďaka prostriedkom z vyšších úrovní moci na rôzne účely: na odstraňovanie nelegálnych skládok odpadu z poľnohospodárskeho pozemku, rekonštrukciu objektov domu pre duševne choré osoby v Starom Leci, na zaobstaranie kníh pre knižnicu, rekonštrukciu objektov školy vo Veľkom Gaji a ďalšie. V časti vyhradenej pre náklady je vykonané aj rozvrhovanie prostriedkov podľa jednotlivých položiek. Z položiek, ktorým je plánované viac než je to potrebné, prostriedky usmernili na položky, ktorým plánované prostriedky nepostačujú na vykonávanie činnosti.

STARÁ PAZOVA

Mladí ľudia v pohybe Anna Lešťanová

O

rganizácia srbských študentov v zahraničí vznikla pred viac než dvomi desaťročiami z iniciatívy menšej časti srbských študentov, ktorí študovali na univerzitách v Amerike a Európe.

Základná idea utvoriť túto organizáciu bola, aby založili a upevnili sieť študentov, ktorí chcú odísť do zahraničia na zdokonaľovanie, tiež študentov, ktorí už študujú za hranicami, a nezabudnúť ani na tých, ktorí sa zo zahraničia vrátili späť.

V rámci projektu Mladí ľudia

Mládež v Starej Pazove prejavila záujem o edukačnú dielňu

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zhromaždenie schválilo aj rozhodnutie o zmenách rozhodnutia o organizácii obecnej správy, správu o práci Predškolskej ustanovizne Srećno detinjstvo v školskom roku 2018/19 a plán práce tejto ustanovizne na školský rok 2019/20.

Jediný diskusný príspevok na zasadnutí zhromaždenia bolo počuť pri rozoberaní správy o podnikaní

a trovení prostriedkov pridelených VKP Polet z obecného rozpočtu.

Odznela totiž otázka v súvislosti s účelom platenia za služby prehliadky komínov v sume 40 dinárov mesačne, ktorá sa, ako bolo počuť, nekoná. Riaditeľ Milan Selaković odpovedal, že komín v každej domácnosti je časťou domácej plynovej inštalácie a že tá úhrada je vlastne lacnejší variant kontroly celej inštalácie, ktorú je podnik povinný vykonať pravidelne raz ročne, a aj ju vykoná spolu s kontrolou komína.

Foto: R. Grujeská

Zlatko Nikolovski (štvrtý sprava) z Hajdušice po potvrdení mandátu zložil prísahu

v pohybe Organizácia srbských študentov v zahraničí realizuje v celom Srbsku dielne so zámerom informovať mladých v lokálnych prostrediach o programoch mobility v Európe a vo svete a o štipendiách, ktoré sú dostupné kandidátom zo Srbska. Uvedená organizácia zoskupuje viac ako 5 000 študentov, ktorí sa zdokonaľujú na svetových univerzitách, a usporiadaním dielní členovia sa chcú so svojimi rovesníkmi podeliť o skúsenosti. Po realizovaných dielňach v Leskovci a Raške v Starej Pazove sa toto podujatie uskutočnilo v stredu 2. októbra vo veľkej obecnej zasadačke na Námestí Dr. Zorana Đindića, a to v spolupráci s tamojšou kanceláriou pre mladých. V mene organizácie žiakom záverečných štvrtých ročníkov tamojších stredných škôl a aktuálnym a bývalým študentom všetkých odborov, ktorí chcú pokračovať vo vzdelávaní a v profesionálnom zdokonaľovaní, na dielni hovorila Mila Lukićová, koordinátorka projektu, kým z lokálnej Kancelárie pre mladých ich pozdravila Jelena Cetinová.

V dielni v Starej Pazove M. Lukićová so spolupracovníčkami informovala o existujúcich programoch, akými sú Erasmus + a Erasmus Mundus. Mládež zo Staropazovskej obce mala príležitosť vypočuť si, čo je všetko potrebné splniť z podmienok, aby sa niekto zdokonaľoval na zahraničných univerzitách. Svoje skúsenosti, kvalitné vedomosti a zručnosti ochotne preniesli aj dve aktuálne študentky v zahraničí.

Projekt sa realizuje za podpory Ministerstva športu a mládeže. Ďalšie dve dielne sú naplánované v Šabci a v Sriemskej Mitrovici.

Organizácia srbských študentov v zahraničí už tretí rok zaradom úspešne spolupracuje s uvedeným ministerstvom. V uplynulých dvoch rokoch realizovali projekt Svetionik znanja, ktorý je zhodnotený ako viac než úspešný. Od 1. augusta oficiálne je schválený projekt Mladí ľudia v pohybe, ktorého realizácia práve prebieha. V rámci projektu je naplánované i vypracovanie jedinečnej online bázy údajov o všetkých programoch a ponúknutých štipendiách v zahraničí.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ŠÍD

Veľtrh tvorby vidieckych žien

P

Blaženka Dierčanová

ri príležitosti Medzinárodného dňa vidieckych žien v sobotu 28. septembra v Šíde usporiadali 11. Veľtrh tvorby vidieckych žien. Podujatie bolo výstavného a predajného charakteru venované tvorbe a výrobkom vidieckych žien.

nainštalované stánky, pri ktorých návštevníci mohli ochutnať niektoré tradičné jedlá a kúpiť rôzne výrobky, ako sú tašky, odev, šperky, suveníry, zástery, živé a umelé kvety. Slovenské tradičné pochúťky a ručné práce s charakteristickými slovenskými motívmi priniesli členky spolkov z Padiny, Kovačice, Kulpína, zo Starej Pazovy, z Hložian, Tanečníci SKUS Jednota na veľtrhu organizátora všetkých hostí pozdravil predseda Obce Šíd Predrag Vuković. Predseda P. Vuković pritom vyzdvihol, že vojvodinské vidiecke ženy majú dôležitú úlohu nielen vo svojich rodinách, ale aj vo svojich prostrediach – organizujú kultúrny život na dedinách, upravujú etnoizby a zachovávajú tradičný odev, náčinie a nábytok.

V rámci podujatia organizovali primeraný kultúrno-umelecký program, v ktorom účinkovali žiaci Hudobnej školy Filipa Višnjića, ratolesti Predškolskej ustanoviz-

Padinčanky priniesli herovky

Ide o veľtrh, ktorý každý rok organizujú v inej osade so zámerom oboznámiť širšiu verejnosť s potenciálmi a zručnosťami vidieckych žien, predstaviť ich kreativitu a tvorbu, dokonca predstaviť ich výrobky ako potenciálnu turistic-

Aradáča, Pivnice, Báčskej Palanky a Hajdušice. V otváracom programe účastníčkam a početným návštevníkom veľtrhu sa prihovorili: riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť Diana Milovićová, podpredsedníčka Zhromaždenia

Stánok kovačických žien

kú značku Vojvodiny. Počasie bolo prajné a na podujatí sa zúčastnilo asi 200 spolkov z 35 vojvodinských obcí. Na hlavnej ulici boli • ĽUDIA A UDALOSTI •

ne Jelice Stanivukovićovej-Šilje s hrami pod názvom Učila ma stará mama, ako i spevácke a folklórne skupiny kultúrno-umeleckých spolkov z územia Šídskej obce.

Najkrajší stánok nainštalovali členky Spolku žien Zavičaj zo Žitišta a najkrajší suvenír urobila Anna Očovajová, členka Združenia pazovských žien.

Organizátormi 11. Veľtrhu tvorby vidieckych žien boli Ústav pre rodovú rovnosť Vojvodiny, turistická organizácia a Obec Šíd.

AP Vojvodiny Snežana Sedlárová, pokrajinský sekretár pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť Predrag Vuletić a v mene

OPRAVY A REKONŠTRUKCIA V ŠÍDE. Na tento rok v Šíde neschválili samozdanenie. Napriek menšiemu rozpočtu Rada Miestneho spoločenstva pokračuje v realizácii svojich plánov. Vyčlenené sú prostriedky v sume 2 a pol milióna dinárov na výstavbu chodníka v Ulici Veljka Paunovića v dĺžke 940 metrov a podľa plánu je, aby sa s výstavbou tohto chodníka v smere dediny Vašica pokračovalo začiatkom budúceho roka. Opravujú lavičky v parkoch a v strede mesta 20. septembra začali s rekonštrukciou omietky na budove Rady Miestneho spoločenstva. Rekonštrukcia sa koná na prednej časti budovy a predseda RMS Milan Gerber ohlásil aj upratovanie nádvoria a zadnej časti budovy. Na tieto práce prostriedky vyčlenili z obecnej pokladnice po uskutočnenom opravnom rozpočte. Z Miestneho spoločenstva Šíd vyzvali občanov, aby podali návrhy, čo ešte treba robiť, ktoré najprv zhodnotia a potom zaradia do plánov v roku 2020.

B. D. 41 /4876/ 12. 10. 2019

11

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S PORADKYŇOU V MINISTERSTVE ŠKOLSTVA TATIANOU NAĎOVOU

Zmeny v menšinovom školstve sú nevyhnutné Miroslav Pap

O

dbornosť vo svojom povolaní si vyžaduje kvantum štúdií, zodpovednosti a hodín venovaných prioritne iba určitej oblasti záujmu. Hovorí sa, že človek, ktorý sa venuje dlhodobo jednému povolaniu či odboru časom nadobudne nenahraditeľné skúsenosti, ktoré odborne aplikuje v praxi, a jeho profesionalita nadobúda určité iné rozmery.

Tatiana Naďová z Pivnice patrí medzi osoby, ktoré svoj život venovali školstvu, v tomto prípade slovenskému školstvu vo Vojvodine, ktoré počas jej pôsobenia prešlo rôznymi štádiami. Tatiana Naďová do sféry školstva prišla v roku 1988 ako učiteľka v silbašskej základnej škole, potom od roku 1993 ako učiteľka v pivnickej základnej škole.

Na poste riaditeľky pivnickej školy pobudla v rokoch 2001 až 2018, počas ktorých usmernila fungovanie tejto inštitúcie na najvyššiu úroveň. Snažila sa túto školu dostať k najlepšie hodnoteným, čo sa jej bezpochyby podarilo. Od založenia NRSNM bola členkou Výboru pre vzdelávanie, ďalej zastávala funkciu predsedníčky Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl, zapojená je do Asociácie slovenských pedagógov a aktuálne je predsedníčkou Aktívu učiteľov triednej výučby.

12

www.hl.rs

V profesijnej oblasti je zapojená aj do pracovných skupín v Ústave pre zveľaďovanie vzdelávania a výchovy a v Ústave pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy v Belehrade.

V rozhovore s Tatianou Naďovou sme sa dostali ku kľúčovým bodom problematiky menšinového školstva vo Vojvodine.

Keďže ste členkou pracovnej skupiny, ktorá vypracúva tzv. program vyučovania a učenia, čo v skutočnosti predstavuje súčasný reformovaný systém školstva? „Vskutku to znamená, že sa programy vyučovania jednotlivých predmetov menia v zmysle presúvania vyučovacích obsahov v rámci jednotlivých ročníkov. Teda ak prax poukázala na to, že je učivo určitého predmetu pre žiakov zložité a danému veku neprimerané, tak sa presunie do vyššieho ročníka.

Zmeny sú stanovené aj vo vzdelávacích výkonoch, ktoré učitelia musia realizovať z vyučovacieho predmetu do konca školského roka.

Presne je stanovené, aké znalosti žiak získa z predmetu a čo si vlastne osvojí do budúceho ročníka. Nové stanovené výkony by mal každý žiak absolvovať, samozrejme, na jednotlivých úrovniach. Do výučby sa uvádza aj projektové učenie, a to jednu hodinu týždenne. Tento predmet sa vzťahuje na spracovanie projektu, ktorý si zvolí učiteľ v spolupráci s deťmi. Napríklad môžu to byť projekty týkajúce sa učiva, ktoré sa žiaci v danom momente učia, a môžu byť ďalšie projekty na témy, ako napríklad skúmanie rastlinného a živočíšneho sveta, žiaci pátrajú po svojich predkoch, z minulosti svojej osady a pod. Pre projektové učenie je povinné používanie informačno-komunikačných technológií (počítač, projektor, interaktívna tabuľa, kamera atď.).

Každý projekt by mal mať produkt napríklad v tvare nástenky, plagátu, prezentácie, videa. Ďalšou zmenou je aplikovanie medzipredmetových kompetencií v nižších ročníkoch, teda vypracovanie plánov tak, aby sa zo všetkých predmetov vyučovalo to isté učivo alebo téma.

Napríklad ak sa žiaci z predmetu

Informačno-politický týždenník

Svet okolo nás učia o vode, tak na slovenčine by sa mal napr. čítať text o vode, na matematike počítať príklady súvisiace s vodou, na hudobnej kultúre spievať piesne, kde sa spomína voda. Vo vyšších ročníkoch by mali byť obsahy tiež prepojené.

Táto zmena je v reformovanom systéme asi najzložitejšia. Učitelia sú v súčasnosti pomerne v zložitej pozícii. Predovšetkým sú zaťažení obsiahlou a komplikovanou administráciou. Pre vysoké nároky školstva sa vyučujúci nemôžu venovať spracovaniu vlastných plánov.

Práve množstvo hodín strávených nad administráciou by mali venovať deťom a príprave na hodiny a zdokonaľovaniu sa. Zatiaľ sme reformované programy uplatnili v prvom, druhom, piatom, šiestom a čiastočne v siedmom ročníku.

V nasledujúcich dvoch rokoch budú reformované aj ostatné ročníky.“ Popri početných funkciách ste nadobudli ďalšiu v oblasti školstva. O akú funkciu ide? „Je to funkcia externej poradkyne v Ministerstve školstva, vedy a technologického rozvoja. Každá menšina by mala mať jedného externého poradcu. Funkcia poradkyne spočíva v koordinácii práce jednotlivých škôl, učiteľov, pedagógov, vychovávateľov, psychológov, vlastne všetkých, ktorí sú zaradení do vyučovacieho procesu a, samozrejme, všetkých telies, ktoré pôsobia v rámci škôl, čiže odborné rady, triedne rady, učiteľské rady, aktívy, tímy a pod. Povinnosťou poradcu je pomôcť, usmerniť, skontrolovať ich prácu a kontrolovať výsledky reformy a bežnej práce. Mojou úlohou je aj prezentovať súčasné metódy v práci, predstaviť určité inovácie a didaktické prostriedky. Ďalej prednášať a zorganizovať školenia či ukážkové hodiny. Určité prednášky sme už absolvovali v jednotlivých školách. Mojou povinnosťou je aj dať školám včas informácie o prípadných zmenách v školstve a poukázať na dôsledky tých zmien. Funkcia poradcu je akési prepojenie medzi ministerstvom, školským inšpektorátom a jednotlivými školami. Je to osoba, ktorá komunikuje medzi nimi

a dáva určité informácie. Slovenská menšina sa dlhší čas snažila získať slovenského poradcu, čo sa nám teraz čiastočne aj podarilo vo forme externého poradcu. Osobne si myslím, že sme sa týmto dostali na lepšiu pozíciu, čiže bližšie k ministerstvu, a že budeme jednotlivé problémy rýchlejšie a efektívnejšie riešiť.“ V akom stave je slovenské menšinové školstvo a aké zmeny sú nevyhnutné? „Osobne si myslím, že máme dobrých učiteľov, riaditeľov a pracovné podmienky. Do tých nedostatkov by som zaradila slabšiu spoluprácu medzi jednotlivými školami. Učitelia by si mali navzájom vymieňať skúsenosti z praxe a snažiť sa dostať na vyššiu úroveň. Ďalší problém v menšinovom školstve predstavuje migrácia celých rodín do zahraničia, čím sa zmenšuje aj počet žiakov a, samozrejme, zápis detí zo zmiešaných manželstiev do srbských tried. V tomto roku bolo zapísaných iba 275 prvákov, čo je v porovnaní s minulými rokmi pomerne menej. To sa reflektuje v zlučovaní tried, čím učitelia zostávajú bez práce, alebo sa zmenšuje fond vyučovacích hodín. Ako potreba sa javí aj zaobstaranie softvérov, plagátov, encyklopédií a najrôznejšieho didaktického materiálu zo Slovenska, ktoré by následne mali byť distribuované do škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Tohto roku oneskorená tlač učebníc v slovenskom jazyku spôsobila komplikácie, no dúfame, že sa táto problematika nebude opakovať. Za pozitívum považujem vydanie multimediálnych dodatkov z jednotlivých predmetov, čím sa slovenské školstvo dostalo na úroveň väčšinového. Multimediálne dodatky, ktoré budú predstavovať budúcnosť vzdelávania, budú pre žiakov zaujímavejšie a efektívnejšie.

Modernizácia slovenského menšinového školstva a jednotlivé zmeny sú nevyhnutné, preto sa osobne budem snažiť aj z postu novej funkcie dostať naše školy a vyučovacie kádre na vyššiu úroveň.

Pevne verím, že sa nám to spoločne aj podarí.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S JÁNOM BOKOROM Z PADINY

Viac písať o ľuďoch Anička Chalupová

N

a športových stranách nášho týždenníka nikdy nechýbali články o Futbalovom klube Dolina v Padine. Za posledných 57 rokov nevystala správa o padinských futbalistoch. Rovno toľko rokov je Ján Bokor, Padinčan dušou a srdcom, horlivým fanúšikom Doliny a dopisovateľom Hlasu ľudu.

Ján Bokor, učiteľ na dôchodku a ešte stále veľmi aktívny dopisovateľ HĽ

„Dolinu sledujem odvtedy, čo som zakončil učiteľskú školu a od roku 1963 začal vykonávať službu učiteľa v Padine. Vtedy učitelia robili všetko a všade, kde bolo treba.

Ako mladý učiteľ som najprv dostal úlohu viesť stolný tenis. Boli sme veľmi úspešní, hrali sme vo Vojvodinskej lige, čo bolo vtedy vrcholom vo Vojvodine. Pamätám si na vtedajších dobrých hráčov – Janka Povolného, Michala Bíleka, Vitomíra Kereša, neskoršie na Pavla Šimona, Martina Bobora a iných.

Problémom bolo cestovanie. Z Padiny v tých rokoch premával iba vlak Anča, ktorým sa cestovalo na zápasy do Kanjiže a do Kikindy.

V ceste bolo potrebné stráviť aj dva dni. Neskoršie hráči nechceli ísť na vzdialené zápasy, takže sme zo súťaže museli vystúpiť. Naďalej som sledoval šport a keďže mi to bola „partajná úloha“, celkom náhodou som sa stal dopisovateľom Hlasu ľudu. Dovtedajší dopisovatelia písali iba výsledky z futbalových zápasov, a potom rozhodnutím Športového spolku Dolina založeného roku • ĽUDIA A UDALOSTI •

1963 schválili, aby som bol dopisovateľom. Prišiel ku mne Martin Pap, vtedajší predseda ŠS Dolina a tajomník Základnej organizácie zväzu komunistov, a povedal: ,To je teraz tvoja úloha, druhé nebudeš robiť, budeš písať do novín., Zo začiatku som sa obával, či sa mi to bude dariť. Bolo ťažko, ale úloha bola a učitelia úlohy neodmietali, tak som to začal robiť,“ začal rozprávku Ján Bokor.

Pamätáte sa na svoj prvý článok zverejnený v HĽ? „Mojím prvým príspevkom bola zaznamenaná udalosť, keď Dolina vošla do vyššieho rangu súťaže roku 1972. Vtedy súťažila v Banátskej zóne, je to súčasná Vojvodinská liga. Na prvý zápas sme šli naším autobusom, ktorý sa podobal tomu autobusu z filmu Ko to tamo peva.

Zápas bol v Krajišniku, ktorý bol vtedy centrom futbalu nielen v Banáte, ale v celej Vojvodine. V Krajišniku a Nakove sa vtedy zrodilo mnoho známych juhoslovanských futbalistov. Tam som odcestoval ako dopisovateľ. Keďže som v škole dostal za úlohu viesť školský foto-kino klub, fotokrúžok, so sebou som všade nosieval fotoaparát a začal som robiť dokumentáciu zo zápasov. Teda moja prvá správa s fotografiou bola z Krajišniku. I keď nám hovorili, že sú Krajišnici ostrí hráči, zápas sme skončili nerozhodne 3 : 3 a Krajišnikom sme zobrali bod. Mali sme medzi nami futbalistu Pavla Petráša-Čotku, ktorý sa ničoho nebál a vsietil im všetky 3 góly. Bol to pre nás veľký úspech.“ Písali ste niekedy aj na iné témy? „Písal som neskoršie aj správy z iných oblastí života preto, že som

fotografoval všetko, čo sa dialo v Padine. Hlavne som bol orientovaný na fotosprávy, lebo mienim, že fotografia hovorí najviac. Človek môže niekdy aj subjektívne napísať, ale keď sa to ilustruje fotografiou, tak sa to lepšie pochopí a vidí.“ S ktorými redaktormi ste doteraz spolupracovali? „Mnoho som spolupracoval s Adamom Ragom, i keď si myslím, že nebol športový, ale hlavný a zodpovedný redaktor. Bol veľmi dobrý človek. Stretávali sme sa na ročných poradách v redakcii a zapôsobil na mňa ako vzdelaný človek, principiálny a dobrý. Spomínam si tiež na Samuela Čemana a ako športový redaktor jedno obdobie pracoval i Ján Brtka. Dobre som spolupracoval aj s Jánom Garajom, neskoršie s Alžbetou Babkovou a nikdy som so žiadnym nemal problém. Keď som sa trošku odmlčal, tak hneď mi zavolali telefónom, a keď som im niečo sľúbil, tak som to aj splnil.

Príspevky z Padiny nechýbali nikdy, zvlášť keď ide o šport.“ Ako sa vám pracovalo v teréne? „Veľmi ťažko sa pracovalo, zvlášť o športe bolo náročne písať, lebo sa musela dočkať nedeľa. Po zápase sa musela napísať správa, ktorá mala byť doručená do stredy do redakcie.

Ak nebola doručená, príspevok zo zápasu v nasledujúcom čísle novín už nebol aktuálny. Vynachádzali sme sa všelijako. Boli sme traja dopisovatelia, písali aj Ondrej Kotváš a Martin Širka. Dohovárali sme sa a príspevky sme odnášali do Kovačice. Najprv na železničnú stanicu, kde sme vyhľadávali študentov a stredoškolákov, ktorí nám tie príspevky odniesli do redakcie.

Neskoršie, keď môj syn začal chodiť do strednej školy a na štúdiá, mi bolo ľahšie. Veľa rokov sme odnášali príspevky do Garajovcov, Babkovej a Brtkovi. Boli sme vytrvalí, a tak sa nikdy nestalo, že vystal nejaký prí-

Vždy je tam, kde treba byť, na prameni diania. Zvečnil padinskú zostavu na tohtoročnom Spomienkovom futbalovom turnaji Miroslava Kováča.

spevok. O ďalších veciach z Padiny sme tiež dosť písali a keď texty o nich prišli do redakcie, boli zverejnené a boli aktuálne.“ Čo je potrebné, aby sa človek stal dobrým dopisovateľom, novinárom? „Dobre je byť na prameni dianí.

Nikdy som nemal problémy, ani poznámky k mojim textom preto, že som sa usiloval byť na každom zápase. Ale aj preto, že som vykonával úlohu tajomníka FK Dolina.

Všetko bolo v mojich rukách, videl som situáciu v klube a vždy som sa usiloval preveriť s ľuďmi to, o čom som chcel písať. Snažil som sa byť objektívny, čo je veľmi ťažko, lebo Dolina mi prirástla k srdcu. Nebolo mi všetko jedno, keď prehrala zápas. Ľahšie mi bolo písať, keď vyhrala.“ Ako vidíte náš Hlas ľudu v budúcnosti? „Dnes je ľahšie byť dopisovateľom preto, že máme počítače.

Odsleduje sa zápas, sadne sa za počítač, napíše text, stlačí klávesnica a správa letí na pravú adresu. Myslím si, že terajší športový redaktor Juraj Pucovský veľmi dobre pracuje a spolupracuje. Týždeň dopredu sa dohovoríme o tom, koľko bude riadkov a fotografií v príspevku a pod. Ľudia chcú predovšetkým čítať o sebe, živote, o svojej dedine...

Každý z Padinčanov prečíta najprv o Padine a potom všetky ďalšie témy. Osobne prečítam najprv športové správy, lebo mi šport najviac prirástol k srdcu, a potom všetky ďalšie strany, až kým neprídem po titulnú stranu. Všade mám dosť kamarátov, spolužiakov vo všetkých slovenských prostrediach, tak ma teší, keď prečítam niečo o tom, alebo o niekom, koho poznám.

Pripomienky mám k článkom, ktoré sú písané vysokým štýlom. Viem, že sa musí písať spisovnou slovenčinou, ale sú v nej aj slovká, ktorým obyčajní ľudia nerozumejú. Nemám rád články, v ktorých si musím overiť slovká v slovníku a zistiť, čo chcel autor povedať. Myslím si, že HĽ spĺňa svoje poslanie, treba si ho chrániť, aby zostal aspoň taký, aký je, alebo aj lepší v tom, že sa bude písať viac o našich ľuďoch. Vždy hovorím, že mnohí ľudia vedia všeličo robiť, len sa s tým nevedia pochváliť. Nedajú to do verejnosti, aby o tom aj iní ľudia vedeli,“ poznamenal na záver Ján Bokor, náš dopisovateľ z Padiny.

41 /4876/ 12. 10. 2019

13

Ľudia a udalosti ZBER ÚRODY V KULPÍNSKOM CHOTÁRI

Horúčavy znížili úrodu Katarína Gažová

P

oľnohospodárska sezóna ešte stále trvá. Občasné spŕšky prerušujú zber kukurice, takže je táto práca, keď ide o kulpínskych poľnohospodárov, urobená spolovice. Zber sóje je ukončený, ale výnosy sú až o tridsať percent nižšie ako minulý rok, keď aj sója, aj kukurica chvályhodne zarodili.

Poľnohospodári z Kulpína tejto sezóny tiež pestovali pšenicu, papriku, cukrovú repu a repku olejnú.

Keď ide o sóju, ako nám vysvetlil Milan Popovicki, predseda Združenia poľnohospodárov Kulpína, role, na ktorých bola sója zasiata v marci, lepšie urodili ako tie, na ktorých bola zasiata na sklonku apríla. Spôsobili to neprajné po-

veternostné podmienky, hlavne horúčavy, ktoré spálili zrná sóje, takže boli nízkej kvality a nízkej hmotnosti. Tohto roku po jutre sója zarodila od 1,2 do dvoch ton. Bolo málo plôch, kde sa urodilo viac ako dve tony. Poľnohospodári s úrodou nie sú spokojní, lebo očakávali hojnejší rok. Avšak vysoké teploty nedovolili, aby zrná sóje nalievali tak ako by mali, a horúčava zrná spražila. Práve preto aj výnosy boli pod očakávania a kvalita zŕn sóje tiež.

Kulpínčania sa v poslednom čase viac orientujú na osivo sóje od zahraničných výrobcov a menej na novosadské odrody. Spolubesedník nám poukázal na to, že napr. odroda Apolo mala tohto roku zlú klíčivosť, takže v susednom báčskopetrovskom chotári ľudia museli presievať role pod touto odrodou, lebo slabo vyklíčila. Do Kul-

AKTIVITY DETSKÉHO TÝŽDŇA V KULPÍNE

pína sa taká zlá séria semena sóje našťastie nedostala.

Keď ide o papriku, pestovatelia už druhýkrát oberajú. Aj tu poľnohospodári mali ťažkosti Kukurica ešte čaká na zber, keď to prajnejšie počasie s počasím a vy- dovolí sokými teplotami. Preto sa paprika musela stále dosť repky olejnej, ale poveterzavlažovať, aj každodenne, aby nostné podmienky tiež vplývali na sa dopestovala dobrá kvalitná polovičatú úrodu. Najprv bol probúroda. S cukrovou repou ľudia lém pri klíčení tejto kultúry a pomali problémy, hlavne keď ide tom aj s chorobami, ktoré sa často o spoluprácu s cukrovarmi. S cuk- zjavovali a vyžadovali si viackrát rovarom v Crvenke je spolupráca postrekovať ako to poľnohospodári ešte obstojná, ale s cukrovarom vo robili. Aj škodcovia v tvare insektov Vrbase neuspokojivá. Na základe ničili repku a vplývali na jej nižšie toho sa predpokladá, že v nasledu- výnosy. Ako sa potvrdilo, pôda júcej poľnohospodárskej sezóne sa v kulpínskom chotári je kvalitná, ale poľnohospodári ešte menej budú tejto kultúre nezodpovedá. Preto orientovať na pestovanie cukrovej náš spolubesedník predpokladá, že poľnohospodári už v jeseni zasejú repy ako tohto roku.

V kulpínskom chotári bolo aj viac pšenice ako tohto roku.

IN MEMORIAM

Zaujímavé a pestré

Štefan Karásek

V

Š

K. Gažová

znamení 30 rokov Konvencie o právach dieťaťa sa niesol tohtoročný Detský týždeň aj v ZŠ v Kulpíne. Vedúca Detského zväzu školy učiteľka Danuška Galádiková povedala, že v kulpínskej škole v nižších ročníkoch si deti pozreli bábkové divadielko, tiež prijímali prvákov do Detského zväzu. V spolupráci s Muzeálnym komplexom v Kulpíne sa venovali vypisovaniu slušných slov základnej

tvarov a potom ju dotvarovali. Priniesli si tiež tekvice rôznych tvarov, z čoho urobili výstavu. V posledný deň v piatok 11. októbra naplánovali prechádzku Kulpínom, aby deti spoznávali hospodárske a kultúrne objekty v dedine. Jedna časť dňa bola tiež venovaná športovým aktivitám. Riaditeľka školy Jovanka Zimová dodala: „Žiaci šiestaci spracovali na slovenčine projekt Povedz mi, bol si na povale?, realizovali aj vedomostný kvíz z umenia. Modernizácia nám priniesla aj spočitovanie

Žiaci kulpínskej školy s vedúcou učiteľkou DZ Danuškou Galádikovou

kultúry na tričká zodpovedajúcimi farbami. Vypracovali aj strom detských práv a povinností. Zaujímavá bola dielňa pomenovaná Nekaždodenná zelenina, keď si žiaci z domu priniesli zeleninu neobyčajných

14

www.hl.rs

bodov počas kvízu za pomoci tzv. mikrobytov, žiaci tiež súťažili na dopravnom polygóne, potom mali šachový turnaj a piataci mali projektovú výučbu Hudobné nástroje z recyklovaného materiálu.

Informačno-politický týždenník

4. 8. 1941 – 5. 10. 2019 tefan Karásek, bývalý predseda SKOS Šafárik, čestný a zaslúžilý člen Matice slovenskej v Srbsku, poľovník, rybár, inžinier, riaditeľ, stolársky majster v jednej osobe, sa narodil 4. augusta 1941 v Boľovciach.

Tu odrástol a úspešne skončil základnú a strednú školu. Zapísal sa na Dopravnú fakultu, ktorú skončil ako najlepší študent. Zamestnal sa v mestskom dopravnom podniku, kde bol zaradený i na vedúce miesta v rozličných úsekoch a bol i riaditeľom. Bol hlavným organizátorom dopravy na veľkých podujatiach, akými boli samit nezúčastnených, olympiáda v Sarajeve, univerziáda v Záhrebe, a bol i poradcom na Olympijských hrách v Los Angeles.

Bol výborným a aktívnym poľovníkom, rybárom a stolárskym majstrom. Remeslo, ktorým sa aktívne zaoberal ako penzista,

zdedil po otcovi a preniesol aj na svoje deti. Bol spoločensky a politicky aktívny: predsedom slovenského združenia v Dobanovciach a po obnovení práce sa stal čestným predsedom. Bez jeho pomoci a účasti by sotva obnovili činnosť SKOS Šafárik a MOMS a vybudovali nový Slovenský dom v Dobanovciach. Bol aj iniciátorom obnovenia podujatia pod názvom Priadky.

Zomrel 5. októbra a pochovaný bol 7. októbra na cintoríne v Dobanovciach za účasti veľkého počtu priateľov a spolupracovníkov. Od neho sa rozlúčili farár Ján Vinkovič a predseda SKOS Šafárik Željko Čapeľa.

Okrem najbližších príbuzných len v dobrom ho budú spomínať členovia poľovníckeho združenia, SKOS Šafárik, MOMS Dobanovce, ako i celá slovenská komunita v Dobanovciach a Boľovciach. Ž. Čapeľa • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZÁKLADNÁ ŠKOLA NESTORA ŽUČNÉHO V LALITI

Početné zmeny a humánnosť občanov

N

Miroslav Pap

ový školský rok v Základnej škole Nestora Žučného v Laliti priniesol početné zmeny a akcie, do ktorých boli zapojení tak učitelia a žiaci, ako aj ostatní obyvatelia Lalite.

Počtom žiakov sa školský rok

Behom k zdraviu

2019/2020 veľmi nelíši od toho predošlého. Do prvého ročníka nastúpilo 16 prvákov, z čoho iba traja do slovenskej triedy. Pre menší počet žiakov s vyučovacím jazykom slovenským sú nižšie ročníky zlúčené kombináciou prvého a štvrtého, druhého a tretieho ročníka. Aj pri menšom počte slovenských žiakov nehrozí zatvorenie slovenských tried.

Dokopy v základnej škole je 84 žiakov. Na porovnanie, v roku 1960, po výstavbe školy, tu bolo do 300 žiakov.

Veľký záujem žiaci zo srbských tried prejavujú o predmet Slo-

venský jazyk s prvkami národnej biehali početné športové aktivity. kultúry, čiže absolvujú ho pre- V nasledujúcom školskom roku sa dovšetkým deti zo zmiešaných pokúsime zabezpečiť prostriedmanželstiev. O tento predmet ky na realizáciu tohto projektu majú záujem aj deti, ktorých je- a dúfam, že nás v tom podporia den z rodičov má rusínsky pôvod. aj naše menšinové inštitúcie.“ Asi najväčšie zmeny v zákSúdržnosť obyvateľov Lalite sa ladnej škole nastali realizáciou osvedčila na začiatku školského početných projektov na opravu roka, keď všetci maliari spoločne školy a zabezpečenie kvalitnejšie- zmaľovali exteriér a interiér záho vzdelávacieho priestoru. Re- kladnej školy. Do tejto akcie sa novovaná bola zapojil aj kolektív školy a ostatní telocvičňa, vy- obyvatelia. Pri tejto príležitosti menený nábytok bolo nainštalované aj osvetlenie vo väčšine učeb- na celom objekte, ktoré bolo ní a zadovážená nevyhnutné najmä pre bezpečbola informač- nosť detí. no-technologicV tomto roku Laliť spolu s deká základňa vo dinou Mošovce na Slovensku všetkých učeb- oslávili 50 rokov družby. Pri niach. Elektronic- tejto príležitosti základné školy ký denník použí- z oboch lokalít podpísali nové vajú učitelia už tri roky.

Riaditeľka základnej školy Ankica Crnjanská-Benková v rozhovore potvrdila: „Pre žiakov sa snažíme spolu s celým kolektívom zabezpečiť čo najlepšie prostredie. Nové technológie nám umožňujú realizovať značne zaujímavejšie vyučovacie hodiny, čo by sa malo prejaviť aj v záujme detí o určité predmety.

Aktuálne absentujúcou časťou Zlúčená prvá a štvrtá trieda je kvalitne vybavený športový terén či areál v rámci školy. Hoci zmluvy o spolupráci, čo privedie je v našej škole aj menej žiakov k pravidelnému kontaktu lalitv porovnaní s ostatnými okolitými ských žiakov s materským štátom. školami, predsa si aj naši žiaci Najmä z dôvodu malého počtu zaslúžia nový terén, kde by pre- detí je v lalitskej základnej škole

POZNÁMKA

Ach, autobus...

T

Juraj Bartoš

akto si vedia zavše povzdychnúť ľudia, ktorí potrebujú dostať sa z Petrovca do Hložian alebo v opačnom smere – autobusom. Obzvlášť žiaci Gymnázia Jána Kollára a zopár občanov, ktorí cestujú, i tí, ktorí by cestovali autobusom, keby spoje fungovali podľa • ĽUDIA A UDALOSTI •

pevného jazdného poriadku...

Za posledné dva týždne som niekoľkokrát mal príležitosť spolu s hložianskymi gymnazistami tvrdnúť v kedysi útulnej čakárni autobusovej stanice v Báčskom Petrovci, čakajúc na spoj, ktorý vo vyvesenom jazdnom poriadku má vyznačený odjazd zo stanice v Petrovci do Hložian o 14.05 hod. Autobus meškal 35, druhý raz 45 minút... Neľutovali by ste zjavne unudených, hladných a unavených žiakov, ktorým sa po-

sledná (siedma) hodina skončila o 13.30 a podaktorí mali len šesť hodín, nuž museli vyčkávať ešte dlhšie? „Ich“ ranný autobus má avizovaný odchod z Hložian do Petrovca o 7.45; tiež často mešká, našťastie podstatne menej, avšak v zime občas celkom zlyhá, nepríde!

Spoj, ktorý má vyznačený odchod z Petrovca do Hložian o 15.15, nepremáva už azda i celý rok?!

Nehodno v tomto kontexte míňať slová na zlaté časy, keď Hložančania do Petrovca a späť mali 7 – 8 liniek v jedinom dni, o dve-tri menej počas víkendu. Hoci autobusy už dávnejšie na linke Petrovec – Hložany v sobotu, nedeľu ani

Práce sa chopili všetci maliari (Foto: z archívu základnej školy)

možné pracovať iba v jednej, a to predpoludňajšej zmene. V piatok 4. októbra pred budovou školy prebiehal kros, na ktorom sa zúčastnili všetci žiaci základnej školy. Po ukončení krosu kolektív učiteľov absolvoval seminár na tému násilia v škole.

Počas celého týždňa od 7. do 11. októbra sa bude konať tzv. Detský týždeň, v rámci ktorého budú prichystané početné podujatia, školenia či športové aktivity.

Hosťom literárnej sekcie bude spisovateľ Zlatko Benka, ktorý bude učiť deti písať básne a poviedky. Ďalším hosťom bude Janko Pavlis ako predstaviteľ športovej aktivity jadžent. Detský týždeň bude tvoriť aj výtvarný tábor, sladký a športový deň. v dňoch štátnych sviatkov vôbec nepremávajú! Prepravou na území Báčskopetrovskej obce je poverený podnik Dunavprevoz so sídlom v Báčskej Palanke. Zamestnanci jeho pobočky v Petrovci sú bezmocní: nakladajú s vozidlami na hranici spoľahlivosti, t. j. bezpečnosti, navyše im chýbajú vodiči...

Nakoľko je známe, preprava cestujúcich na území obce by mala byť regulovaná rozhodnutím lokálnej samosprávy a zmluvou s prepravcom. Dozor nad uplatnením zmluvy by mala konať komunálna inšpekcia. Zaujímajú vôbec kompetentných cestovné starosti gymnazistov?

41 /4876/ 12. 10. 2019

15

Ľudia a udalosti AKTÍVNE LETO ČLENIEK SPOLKU KYSÁčSKYCH ŽIEN

Tradične v Detve a Banskej Štiavnici

N

Michal Ďurovka

eodmysliteľnou zložkou Krajanského dvora v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve je stánok členiek Spolku kysáčskych žien s originálnou ponukou, populárnou kysáčskou špecialitou – sármou a inými tradičnými jedlami z kysáčskej kuchyne. Starodávne domáce a kysnuté koláče, slané a sladké, domáca pálenka a ručné práce lákajú mnohopočetných hostí. Tak je to už niekoľko rokov zaradom.

Ako hovorí predsedníčka spolku Ľudmila Berediová-Stupavská, stáli aj pri zrode tohto dvora so svojimi ideami a návrhmi, ktorý v dňoch 12 – 14. júla už šiestykrát zorganizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tú ich jedinečnú ponuku vedia oceniť aj v spomenutom úrade a aj organizátori, a čo je najdôležitejšie, aj návštevníci Krajanského dvora.

Pri ručných prácach prihliadajú na to, aby nejakým spôsobom prelínali minulosť so súčasnosťou, a tak otvárajú skrine prastarých mám a zvyšok ponúkajú aj na stánku, čo zákazníci vedia veľmi dobre oceniť. Vyvoláva to veľký záujem a na druhej strane z tých starodávnych vecí vedia ušiť a vyrobiť nové dodaním nejakých výšiviek. Tak vznikajú napr. levanduľové vrecúška a kapsy

Ide tu hlavne o tradičné remeslá, ktoré ešte žijú a pretrvávajú. Odohráva sa to v historickom centre Banskej Štiavnice na Námestí Svätej Trojice. „Je to predĺžením spolupráce s krajanmi, lebo práve vďaka ÚSŽZ sa Na Krajanskom dvore v Detve šiestykrát prezentovali na tento festradičné jedlá a ručné práce (Foto: z archívu SKŽ) tival dostali aj krajania a konKrajanský dvor vidím vlastne ako satisfakciu, lebo my členky máme krétne aj my. Vlastne úrad urobil pocit spokojnosti, že sa nám darí výber toho najkvalitnejšieho na veľmi dobre prezentovať svoju Krajanskom dvore, potom ponúčinnosť aj mimo hraníc nášho štátu, kol organizátorovi a, samozrejme, keď spoznávame návštevníkov s finančne podporil našu účasť. Zánašou identitou a kultúrou, a na mer tohto festivalu je priblíženie druhej strane sú spokojní a šťastní bohatstva kultúrneho, remeselného aj zákazníci, ktorí si z Krajanského a tvorivého dedičstva dolnozemdvora odnesú skvelé spomienky a ských Slovákov s cieľom prezentokúsok chutí Kysáča,“ hovorí pred- vať ich kultúrny život s príznačnými sedníčka.

Je známe, že sa Ľudmila Berediová-Stupavská pravidelne zúčastňuje aj v programe na javisku. Predseda Ján Varšo ju nazval ikonou Krajanského dvora. Mala tú česť zaspomínať si aj na priateľstvo so zosnulým heligonkárom Antonom Bendíkom a zaspievať pieseň Zahučali hory. Členky SKŽ, druhýkrát tohto

V Banskej Štiavnici už druhýkrát prezentovali nezabudnuté remeslá (Foto: Ondrej Benka)

rôznych veľkostí. „V tomto nám už sústavne pomáha ÚSŽZ, bez ktorého pomoci by sme sa sotva mohli zúčastniť tohto podujatia, za čo im patrí veľká vďaka. Tento

16

www.hl.rs

roku, 3. augusta sa zúčastnili na 19. ročníku festivalu Nezabudnuté remeslá. Šlo o jednodňovú prezentáciu remesiel a remeselníkov s ich výrobkami, s možnosťou predaja.

Informačno-politický týždenník

dolnozemskými svojbytnosťami, ľudovou tvorivosťou a duchovnou pestrosťou. My sa tam predstavujeme so starodávnymi tkanými vecami, s názornými ukážkami, ako sa pradie, drugá atď. Ale ponúkame aj moderné tkané veci členiek nášho spolku. Hrdíme sa aj našou kuchárskou knihou a Julinkinými uspávankami, ktoré vyvolali veľký záujem. V nedeľu sme navštívili bohoslužby a nedali sme si ujsť ani prechádzky krásnou Banskou Štiavnicou a okolím. Najmä nám v pamäti utkvela návšteva jazera Počúvadlo a návštevníkom odporúčame navštíviť aj Marínin dom – Banku lásky, kde dokázali oživiť tieto postavy z minulosti Sládkoviča a jeho Maríny. Náhodou sme sa tu stretli aj s Miroslavom Kysovským, najstarším Mikulášom, ktorý nám porozprával o Banskej Štiavnici.

Dozvedeli sme sa, že tam žil prvý fotograf skupiny The Beatles, Dežo Hofman...

Ide hlavne o príťažlivé podujatie v nádhernom prostredí, ktoré môže byť na prospech toho, aby sa o Slovákoch na Dolnej zemi a ich kultúre a živote vedelo na Slovensku viac.

Banská Štiavnica je tomuto veľmi naklonená, aj ľudia, ktorí to organizujú,“ povedala Ľ. B. Stupavská.

ZBúrali ohradu okolo kostola v PEtrovci. Na začiatku októbra sme postrehli, že sa v strede osady vedľa kostola hemžia stavebníci a stroje (na fotografii). Preto sme oslovili farára Jána Vidu, aby nám bližšie ozrejmil tieto aktivity. „Náš cirkevný zbor sa rozhodol v tomto roku podujať sa i na prácu renovácie okolia nášho kostola a fary. Naplánovali sme urobiť novú ohradu, ktorá tiahne od kostola do Ulice Svätoplukovej, keďže sa tá doterajšia, zvlášť starý múrik, začala pomaly búrať. Keď sme sa pozreli na fond našich prostriedkov, mohli sme sa rozhodnúť, aby sme ho vynovili. Práce sme zverili stavebnému podniku Sýkora majiteľov Pavla a Miroslava Sýkorovcov. Rozhodli sme sa urobiť múrik podobný tomu, ktorý je aj od novej farskej budovy v Ulici Svätoplukovej, aby aj okolie kostola a farských budov bolo decentne upravené a tvorilo jeden celok,“ povedal J. Vida. Teda budú to betónové stĺpy a kovová brána, tiež kovové ohrady pomedzi stĺpy. Ak to počasie dovolí, nová ohrada by mala byť ukončená do konca roka.

J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (33)

Zbohom, Slávnosti!

DrSc. Ján Babiak

v organizácii Slávností... a že také, aké sú, s istým programom, odba roku 1954 Juhoslávia bola už vované istým spôsobom, zovšedneli ďaleko od nebezpečenstva a u ľudí cítiť akúsi únavu a nevšímavojny s Východným blokom vosť“.1 Nezabudol napomenúť, že a Tito návštevou Indie začal politiku veľká časť návštevníkov preferuje aktívnej koexistencie, vlastne zakla- zábavný moment, ktorý socialistickú dania bloku nezúčastnených. V štáte organizáciu vyčerpáva, ale prizná, bolo cítiť aj ekonomický že sú centrálnym vzrast a aktuálnou témou bodom osláv pobola desaťročnica oslolitické podujatia a bodenia od fašizmu. Ani porady, o ktoré je Slováci na tomto priestore menší záujem, čo sa nevymkli z tohto vzoru „nám jasne hopôsobenia. Ale keď išlo vorí, že sme práo Slovenské národné slávve ten základný nosti, nebolo potešujúcich cieľ nedosiahli“. informácií.

Aj podčiarkne Už sám fakt, že sa na to s výdavkami nových Slávnostiach nič na Slávnosti a nerozhodlo, ešte v roku spoločenským 1953 bol symptomatický deficitom na a pingpongovo preha- Zaprel iné návrhy – J. Spevák t i e t o c i e l e . dzovaný problém medzi Nakoniec navrhslávnosťovým výborom a kultúrnou ne: „Namiesto národných slávností, radou, kto povie to osudné nie (o ak za to cítime potrebu, môžeme ktorom sa najviac mlčalo), trval až do usporadúvať každý tretí – štvrtý konca januára 1954. Ďalej sa už čakať rok festival alebo proste Slovenské nemohlo, lebo všetko bolo priprave- národné slávnosti.“2 né ešte skôr, a teraz sa malo, tak „deKeď tento návrh podporili aj ďalší mokraticky“ priviesť ku koncu. Aj keď členovia SKR, všetko bolo rozhodnuto neriešil slávnosťový výbor, muse- té, a tak mienku Ivana Križana a Juraja la to dokončiť Slovenská kultúrna rada. Tak otázku ďalšieho usporiadania Slávností prezentoval na zasadnutí rozšíreného pléna v nedeľu 31. januára 1954, za prítomnosti 35 členov rady, predseda SKR Ján Kiš. Podčiarkol otázku, ktorá sa nastoľovala už viac ako dva roky, zdôraznil, že je pre Slávnosti potrebný nový prístup, ktorý si vyža- Aj tie socialistické SNS sa budú dlho pamätať duje prerušenie dlhoročnej tradície. Ale povedal aj to, že je v tom Litavského o každoročnej realizácii potrebné konať obozretne, aby si Slávností, hneď pádne zavrhol Juraj verejnosť nevysvetlila chybne. Aj Spevák. Potom „plénum sa uznieslo vysvetlil, že dôvod korekcie Slávností na tom, aby sa Slovenské národné je ideologický, lebo „nás práve sku- slávnosti usporadúvali obdobne, točnosť núti, aby sme urobili radikál- konkrétne každý tretí rok, s tým, že ny obrat...“, že Slávnosti formované nemusia záväzne v budúcnosti bývať v starom politickom systéme „stratili vždy iba v Petrovci, ale i v niektorých svoje opodstatnenie“, že z roka na iných našich osadách...“3, a to aj vtedy rok sú „väčšie ťažkosti okolo uspo- v spojení s nejakým významnejším radúvania Slávností..., čoraz viac dátumom z našej kultúrnej alebo niečo viazne, čoraz menej je ochoty národnej histórie. a porozumenia, čoraz viac cítiť únavu Veľa nezmyslov s ohľadom prei tých, ktorí sa priamo zúčastňujú rušenia kontinuity Slávností tu bolo

V

povedaných, aj problémy sa vyvrátili a hrnčeky logiky pomiešali.

Aj v „demokratickom“ rozhodovaní slovenský ľud v tom všetkom neúčinkoval. Preto sa potom čakal iba konečný ortieľ takého rozhodnutia.

SLÁVNOSTI, VRAJ, BUDÚ V PADINE Po tomto rozhodnutí Petrovec si mohol „vydýchnuť“, lebo sa nemusel zaoberať už roky opakovanou „parádou“, v ktorej sa už „nevidel zmysel“. Aj prekvapil fakt, že všetko to prešlo tak ticho, lebo o Slávnostiach skoro celý rok viac nikto nepísal, ibaže v období realizácie Slávností si humoristické pero našlo smelosť na text Keď Petrovčan nemá „strechu nad hlavou“. Príspevok mal celkom jasné zameranie a jediné, čo je nie jasné, je, ako táto humoreska, skôr fraška, alebo až groteska unikla cenzúre.

Potom už len koncom roka, na zasadnutí predsedníctva SKR zo dňa 9. novembra 1954, tak pri konci zasadnutia a skoro mimochodom sa podotklo, že treba uvažovať o tom, ako by mali vyzerať budúce Slávnosti v roku 1956. Aj navrhlo sa, aby boli realizované v Petrovci na počesť 90. rokov od začiatkov divadelnej činnosti juhoslovanských Slovákov.

Preto nebolo ani tak ťažko uhádnuť, ale skoro rok ubehol, keď v tlači priam prekvapila nová informácia, že Slávnosti v roku 1956 sa realizujú v Padine, v rámci osláv 150 rokov od príchodu Slovákov do tejto dediny.

Padinčania toto rozhodnutie SKR prijali s oduševnením, ale jedno je chcieť a druhé môcť.

Potom nastali problémy, lebo pre túto solúciu peňazí by sa ešte našlo, ale potkýnalo sa o organizačné schopnosti a do prvého plánu prišiel aj stav padinského domu kultúry. Aj nebolo celkom jasné, prečo na takom uznesení predsedníctvo SKR trvalo, keď pre isté problémy v tejto osade, ešte rok pred Slávnosťami (v roku 1955), aj grandiózne plánovaná oslava storočnice narodenia veľkého Slováka Alberta Martiša priam prepadla.

Tak aj „tvrdá“ teória o možnosti presadenia lekna bieleho do

Deliblatskej piesočiny začala vädnúť, tak ako vädla aj možnosť, že Slávnosti na tomto priestore plnom protikladov a nezmyselných organizačných konklúzií predsa budú. Bolo ako bolo, ale nasledujúce Slávnosti, tie v roku 1956, aj jubilejné – desiate v poradí v socialistickej spoločnosti a 31. vo svojom celkovom trvaní, sa neuskutočnili. Aj v ďalších rokoch našej jednomyseľnosti pre nich akoby nebolo miesta. Mali sme slobodu, bratstvo a jednotu, rovnoprávnosť národov, ale nemali sme Slávnosti – naše jedinečné podujatie, aké nemala ani jedna národnostná entita na tomto území – nemali sme náš najväčší národný sviatok. A tak to trvalo skoro celých štyridsať rokov.

EPILÓG Slovenských národných slávností sme sa predsa dočkali. V celkom pohnutých časoch, na prelome dvoch posledných desaťročí posledného storočia druhého milénia, keď celý svet bol svedkom prvých symptómov veľkých premien. Vtedy aj v Juhoslávii tie nosné piliere, čo držali socialistické spoločenské zriadenie, začali padať ako podkosené, aby nakoniec medzirepublikové škriepky vyústili v občianskej vojne.

Potom to vyhrotilo v nacionalistickej víchrici štátotvorných národov, v ktorej sa ani nám Slovákom nič dobré nesľubovalo.

V tých pohnutých časoch nevyhnutného zbíjania nás Slovákov dokopy bola obnovená najprv Matica slovenská v Juhoslávii (1990), aby potom ona vrátila dlh Slávnostiam a vo svojom lone v dňoch 7. – 9. augusta 1992 pomohla znovuzrodenie aj tohto nášho najväčšieho podujatia. Po tretíkrát sme sa dočkali, aj vítali naše Slávnosti a mali z toho nesmiernu radosť, že nám znovu otvorili svoje brány dokorán.

Tieto, ako ich menujeme,„obnovené“ Slávnosti trvajú aj dnes. V kontinuite už skoro tri desaťročia. Aj zdá sa, že sú ešte pútavejšie, veľkolepejšie ako skôr, aj rovnako na nich netrpezlivo čakáme, nadchýname sa, zbierame novú energiu. Znovu sa nám stali, aj v týchto nových časoch, aj v nie tak jednoduchých okolnostiach, také ako to boli aj v ich začiatkoch – fakľou národného cítenia. Preto aj povedať o týchto obnovených SNS niečo viac je ešte ako nevyhnutná záležitosť všetkých nás. Ale to je už ďalší zhluk informácií, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť, aj viac priestoru a, rozhodne, aj inú príležitosť.

1 (im) Slovenská kultúrna rada pristupuje k uskutočňovaniu dôležitých úloh v našom menšinovom živote. Hlas ľudu, Petrovec 1954, roč. 11, č. 11, s. 4.

2 Ibidem.

3 Ibidem.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

41 /4876/ 12. 10. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Hravý október

V

Nina Maglovská, ZŠ Jána Amosa Ko menského, Kulpín

druhom mesiaci školského roka sa žiaci tešia na jeden zaujímavý týždeň – Detský týždeň. Počas tohto týždňa sa žiaci a učitelia venujú rôznym pestrým aktivitám. V každej škole či škôlke je veselo, hravo. Deti sú kreatívne, šantivé a tešia sa každému dňu s novou náplňou. Všetci spolu – deti a učitelia – sú ako jedna veselá rodina účinkujúca v rôznych dielňach, programoch, súťaženiach.

Milí kamaráti, napíšte a nakreslite nám, čo ste počas Detského týždňa u vás v škole, škôlke robili, ako ste sa bavili, čo všetko ste zažili. Tešíme sa na vaše kreatívne a inšpiratívne práce.

Katuša

Ivana Hlavčová, ZŠ maršala Tita, Padina

Barbora Brezíková, 4., ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Sandra Milenko ZŠ Jána Amosa Kome vićová, 1. b, nského, Kulpín

Môj najväčší kvet, moja mama lad. Vďaka mame sme prišli na Mama je pre každé dieťa najväčší pok . Moja mama má gaštanovú farbu svet. Ona sa stará o nás od útleho veku dnej výšky. Bdie nado mnou, keď vlasov a hnedé usmievavé oči a je stre tné jedlá, pomáha mi, keď neviem som chorý, perie moje šaty, varí chu če a vie robiť torty s fondánom. urobiť domácu úlohu. Ona pečie kolá z je nezamestnaná. Skončila Tera Udržiava čistý dom, má rada kvety. é nemajú mamu, možno si ktor , detí ľúto školu pre predavačku. Je mi a lásku. Som šťastný, že mám mamu, ani nezapamätali jej nežné dotyky o pomôžem, odídem do predajne a snažím sa jej odvďačiť tak, že jej nieč darček k narodeninám a ku Dňu jej alebo po brata do škôlky. Kupujem uhy. Mám nesmierne rád svoju žien, ale všetko je to málo pre jej zásl mamu. ica, 4. 2, ZŠ maršala Tita, Padina Marko Krat

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sára Ondríková, ZŠ maršala Tita, Pa dina • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Agrochemická analýza pôdy zabezpečuje dobré výnosy Ľubica Sýkorová Pôda ako neobnoviteľný prírodný zdroj, v ktorom prebiehajú veľmi zložité procesy, si vyžaduje racionálne využívanie organických a minerálnych hnojív. Aj odborníci upozorňujú, že používanie hnojív v rastlinnej výrobe sa môže vykonávať iba na základe agrochemickej analýzy pôdy.

A

grochemická analýza pôdy je základným predpokladom úspešnej poľnohospodárskej výroby v zeleninárstve, rastlinnej výrobe či ovocinárstve. Veľmi často sa stáva, že pestovatelia svoje polia, ovocné sady, záhrady hnoja nadmernými dávkami minerálnych a organických hnojív, pretože si myslia, že aj výnosy budú automaticky vyššie. Po analýze pôdy pestovateľ presne vie, aké sú základné parametre úrodnosti pôdy na jeho pozemku, konkrétne je oboznámený s hodnotou pH (kyslosť pôdy), obsahom uhličitanu, humusu, celkového dusíka, ľahko dostupného fosforu a ľahko dostupného draslíka.

Na základe týchto informácií dostáva odporúčanie, ako a

čím hnojiť. Iba týmto spôsobom je možné dosiahnuť vysoké a stabilné výnosy, ušetriť peniaze, energiu a zároveň chrániť životné prostredie.

Analýza pôdy v poradenských odborných službách od marca 2019 už nie je pre registrované poľnohospodárske gazdovstvá bezplatná.

Dovtedy mohli poľnohospodári bezplatne skontrolovať úrodnosť pôdy z desať pozemkov ročne. Podľa zákona sú poľnohospodári povinní kontrolovať úrodnosť pôdy najmenej raz za päť rokov.

Niektoré lokálne samosprávy toto opatrenie dotujú.

Dnes si analýzu pôdy môžeme dať urobiť v Laboratóriu pôdy a agroekológie Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade

a v poľnohospodárskych odborných službách, ktorých je vo Vojvodine dvanásť. Cena obyčajne závisí od počtu vzoriek a pohybuje sa od 1 900 do 2 200 dinárov.

Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo sa aj naďalej snaží podporovať kontrolu úrodnosti pôdy prostredníctvom programu ochrany zriadenia a využívania poľnohospodárskej pôdy. Sekretariát vyčleňuje značné finančné prostriedky na kontrolu úrodnosti pôdy.

V roku 2019 na tento účel určil 15 miliónov dinárov a doteraz sa vykonala analýza asi 8 000 vzoriek pôdy. Za posledné tri roky pokrajina investovala približne 50 miliónov dinárov na kontrolu úrodnosti pôdy.

Ročník XLVII 12. októbra 2019 Číslo 19, 1995

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo so pšenicou Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 30. 9. do 3. 10. bol konečne zaznamenaný normálny tovarový aj finančný obrat. V uvedenom období sa najviac obchodovalo so pšenicou. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol vyšší o 298,18 % a finančný o 170,47 %.

Dopyt po pšenici je dôvodom, prečo cena tejto poľnohospodárskej komodity išla mierne hore. Jej cena sa pohybovala od 17,40 do 17,60 din./kg (19,35 din./kg s DPH).

Zber kukurice je v plnom prúde a dobré výnosy zabezpečujú jej stabilnú cenu. Predávala sa za 13,70 – 13,80 din./kg bez DPH. V uvedenom období nikto nemal záujem o sóju. Určite je dôvodom nízka cena, ktorá sa pohybovala od 36,20 do 36,50 din./kg bez DPH. Obchodovalo sa so Na sójovými výliskami záso 44-percentným klaobsahom bielkovín, d e ktoré sa predávali tejto za 43,00 din./kg investíbez DPH (51,60 cie bolo din./kg s analyzovaDPH). ○ ných viac ako 25 000 vzoriek.

Poľnohospodári by si mali byť vedomí, že tým, že poznajú stav pôdy a racionálne hnoja každú pestovanú plodinu podľa jej potrieb, zabezpečia si aj ekonomicky výnosnú výrobu. ○

Z obsahu Dôraz treba klásť na ekologické inovácie str. 2

Antibiotiká z prírody

Zdravšie, ale drahšie... str.3

str. 5

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

13. MEDZINÁRODNÉ FÓRUM O EKOLOGICKEJ VÝROBE V SELENČI

Dôraz treba klásť na ekologické inovácie Juraj Berédi-Ďuky

V Selenči 27. septembra vo vynovených priestoroch Strediska pre organickú výrobu prebiehalo 13. fórum o organickej výrobe. Jedným zo sprievodných podujatí bol festival tradičných jedál organickej kvality, ako aj výstava a degustácia inovatívnych organických výrobkov.

T

inováciami v organickej výrobe, predstavila Jelena Kovačevićová, koordinátorka projektu. Na ňom sa zúčastňuje Stredisko pre organickú výrobu spoločne so zahraničnými partnermi.

Libuška Fačarová sa skrátka zmienila o doteraz podniknutých aktivitách v rámci realizácie projektu. Doc. Ing. Stanislav Šilhár, CSc., hovoril na tému prínosu a pomoci Výskumného ústavu potravinárskeho zo Slovenska výskumným aktivitám v Srbsku.

Aj v tomto roku boli udelené uznania všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k obohacovaniu obsahu fóra. Osobitné uznanie – počítač dostala Stredná poľnohospodárska škola z Báča.

Hostia si po oficiálnej časti mohli prezrieť stánky s inovatívnymi ekologickými výrobkami, ochutnať aj rôzne špeciality, tradičné domáce jedlá organickej kvality, ktoré pripravili selenčské gazdinky.

Fórum navštívili aj deti z Predškolskej ustanovizne Kolibrík zo Selenče so svojimi vychovávateľkami.

émou tohtoročného fóra boli inovácie v organickej výrobe.

Organická výroba potravín môže byť dôležitým zdrojom inovácií, ktoré sa dajú uplatniť pri výrobe a spracovaní dopestovaných organických surovín. Týmto spôsobom sa dá zväčšiť a obohatiť ponuka kvalitných, zdravotne neškodných poľnohospodárskych výrobkov v prospech rozvoja organickej výroby a zachovania ľudského zdravia zdravými organickými potravinami.

Hostí privítal predseda Jelena Kovačevićová, koordinátorka projektu, pri stánkoch inovátorov Strediska pre organickú výrobu v Selenči Jozef Gašpaviac finančných prostriedkov ekologickej výroby v Srbsku. rovský. Na fóre sa zúčastnili vyčleňovať na rozvoj a podnet Emeritná prof. Dr. Branka domáci ekologickí výrobcovia, ekologickej výroby.

Lazićová na fóre z oprávnehostia z inštitúcií, ných dôvodov nebola príktoré sa venujú tomná. Jej príspevok výskumu a rozpod názvom Význam voju organickej výskumu v organickej výroby, ako aj výrobe prezentoval Jozef hostia zo zahraGašparovský. Potom ničia – zo Slonasledovalo predstavovenska, z Poľska vanie výskumných ideí a Chorvátska. a inovácií v organickej V mene povýrobe, kde o svojich krajinského skúsenostiach a výrobtajomníka pre koch hovorili inovátori: poľnohospodárNevena Blagojevićová, stvo prítomných Mirko Vlček, Teodora pozdravil jeho Teofanovová, Ljubinpomocník Marka Panićová, Anabel ko Rovčanin. Vo Gašpar, Gavra Plavšić, svojom príhovore Izabela Gašparovská Študentka Selenčanka Izabela Gašzdôraznil, že po- Predseda Strediska pre organickú výrobu v Selenči a Radoslav Malenović. parovská tiež predstavila svoju inokrajinský sekre- Jozef Gašparovský odovzdáva darček – počítač pred- Predstavili nielen svoje vatívnu ideu tariát podporuje staviteľom Strednej poľnohospodárskej školy v Báči ekologické výrobky, ale takéto podujatia. aj výsledky svojich výTrináste fórum finančne podPoukázal na význam organicSvoje inštitúcie skrátka pred- skumov a možnosti ich uplat- porili Pokrajinský sekretariát kej výroby ako na obrovský stavili aj predstavitelia zahra- nenia v organickej výrobe a pre poľnohospodárstvo, vodné potenciál pre rozvoj poľno- ničných partnerských organi- v každodennom živote. hospodárstvo a lesníctvo, Obec hospodárstva nielen v Srbsku. zácií selenčského strediska, Projekt, ktorý sa už naplno Báč a EÚ info point z Nového Zdôraznil taktiež, že už v blízkej ktorí taktiež podporujú rozvoj rozbehol a ktorý sa zaoberá Sadu.  budúcnosti sa bude oveľa

20

II

41 /4876/ 12. 10. 2019

EKOLOGICKÁ VÝROBA OVOCIA

Zdravšie, ale drahšie… Ľubica Sýkorová

Veľmi dôležitou témou, o ktorej sa čoraz viac hovorí, je ekologická výroba ovocia. No len veľmi malý počet pestovateľov sa dokáže rozhodnúť pre tento spôsob pestovania. Nie je to totiž také jednoduché, ako sa zdá.

P

re úspešné zakladanie ekologických ovocných sadov alebo pre prechod z tradičnej výroby na ekologickú výrobu je potrebné dodržiavať určité podmienky. Predovšetkým dôležitým faktorom pri plánovaní ekologickej výroby je výber miesta, kde sa bude ovocný sad zakladať. Ekologické alebo biovýrobky musia spĺňať tieto kritériá: – ekologicky kontrolované pestovanie, – bez genetickej modifikácie, – bez použitia pesticídov a hnojív.

Jedným z cieľov ekologického poľnohospodárstva je výroba potravín s výnimočnou chuťou, štruktúrou a kvalitou. Pestovatelia, ktorí sa rozhodnú pre ekologické poľnohospodárstvo, sa v súčasnej dobe už nevyhnú zavádzaniu nových technológií.

Technológia, ktorá vyrába výrobky bezpečné pre zdravie a o ktoré sústavne rastie záujem spotrebiteľov, sa dnes označuje výrazom ekologická (organická) výroba.

Ekologická výroba je v podstate reakciou na výrobný systém, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje naše životné prostredie, kde hlavným cieľom výrobcu je predovšetkým vysoký zisk na jednotku plochy, kedy veľmi často dochádza až k degradácii pôdy.

PREČO JE DÔLEŽITÝ EKOLOGICKÝ SPÔSOB PESTOVANIA OVOCIA? Odpoveď je jednoduchá. Ako sme už spomenuli, na európskom trhu sú ekologické výrobky, čiže aj ovocie a zelenina čoraz žiadanejšie, dopyt po zdravom ovocí a zelenine rastie. Najmä mladí ľudia sa snažia pre svoje malé ratolesti zabezpečiť zdravú výživu. Naši domáci pestovatelia, ak chcú držať krok so svetom, budú musieť zmeniť spôsob výroby. S ekologickým smerom výroby, akým je pestovanie ekologického ovocia, určite máme väčšie šance na európskom trhu.

To znamená, že musí dôjsť aj k určitej transformácii našej výroby a našich poľnohospodárskych výrobcov. Ekologické výrobky aj

podľa odborníkov a štatistikov majú veľký vývozný potenciál.

EKOLOGICKÝ SPÔSOB VÝROBY NIE JE PRE KAŽDÉHO Mnoho ľudí chápe ekologickú výrobu ako niečo jednoduché, kde sa robí s motykou, buriny sa trhajú ručne a vôbec ide o fyzicky náročnú prácu. No dnes to vyzerá úplne inak. Pestovatelia majú k dispozícii pomerne širokú paletu výrobkov na ochranu proti chorobám a škodcom, ktorých základ tvoria biologické zložky – komponenty z prírody. Tu patria rôzne rastlinné prípravky, čaje

PROJEKT AGRINO V ZÁVEREČNEJ FÁZE

Inovácie a vzdelávanie ako podpora pre mladých Jasmina Pániková

Výsledky medzinárodného projektu Agrino, ktorý je spolufinancovaný IPA projektom cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Srbsko 2014 – 2020, prezentovali na konferencii Inovačné prístupy v poľnohospodárstve v pondelok 30. septembra.

P

odľa slov Predraga Rajića, projektového manažéra, počas trvania projektu, ktorého rozpočet bol 325-tisíc eur, zabezpečené sú najmodernejšie demo fóliovníky, ktoré sú úplne digitalizované a ktoré sú zapojené do duálneho systému vzdelávania v troch poľnohospodárskych školách – vo Futogu, v Rume a vo Vršci a určené sú aj pre všetkých poľnohospodárov v tomto prostredí. Digitálny fóliovník je zadovážený aj pre Inštitút pre rastlinnú výrobu

a zeleninárstvo, ktorý je partnerom v projekte. „Takisto v týchto v troch prostrediach sme formovali aj inkubátory, ktoré sú otvorené pre všetkých, ktorí sa chcú zaoberať poľnohospodárstvomv alebo zveľadiť svoju výrobu. Inkubátory sme vybavili najmodernejšou počítačovou technikou, organizovali sme desať študijných návštev do Maďarska, ako aj početné dielne, kde experti z Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo doučovali, akým

III

z liečiviek, výluhy, maceráty...

Dnes už výrobcovia zdokonalili spôsoby fermentácie – kvasenia napr. žihľavy či kostihoja, ktoré sa používajú na ochranu, ale aj na výživu rastlín.

Medzi biologické spôsoby ochrany patrí zavádzanie nových, rezistentných a tolerantných odrôd do pestovania, na ktorých sa neprejavujú príznaky najvýznamnejších chorôb.

Najčastejšou ochranou okrem rezistentných a tolerantných odrôd je aj využívanie prirodzených nepriateľov chorôb a škodcov (dravé roztoče), rôzne signalizačné lepové pásky…

V súčasnosti existuje veľké množstvo registrovaných mikrobiologických prípravkov, ktoré sa používajú presne na doplnkovú výživu rastlín, na preventívnu ochranu pred chorobami a škodcami, ale aj prípravky, ktoré sa do pôdy aplikujú spolu s organickými hnojivami.

Všetci sme si vedomí toho, že bioovocie aj biozelenina sú zdravšie. Pravdou je, že ovocie a zelenina dopestované v ekologických systémoch produkcie sú stále pomerne drahšie ako ovocie a zelenina z konvenčných systémov pestovania. Väčšina spotrebiteľov si ešte stále radšej zvolí cestu lacnejšieho nákupu, pretože jednoducho na tie zdravé, ale drahé nemáme.  spôsobom môžu zveľadiť svoju výrobu,“ povedal Rajić.

O projekt bol veľký záujem, o čom svedčí aj počet zainteresovaných. Z plánovaných 90 v troch inkubátoroch sa vyškolilo viac ako 200 ľudí. O projekte sa pochvalne zmienil aj Vuk Radojević, pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo.

Ako cieľ projektu vyzdvihol v prvom rade zveľadenie duálneho vzdelávania, ako aj umožnenie všetkým mladým ľuďom, ktorí o poľnohospodárstvo majú záujem, aby sa v tejto oblasti zdokonalili. Keďže má prvý projekt pozoruhodný úspech, pokrajinský tajomník avizoval aj nový projekt Agrino 2, ktorý bude zameraný predovšetkým na alternatívne plodiny.

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Integrovaná ochrana proti škodcom repky ozimnej v jeseni – skúsenosti Slovenska a Česka (2)

Marek Seidenglanz, Ján Tancik, Jaroslav Šafář, Mgr. Eva Hrudová, František Kocourek, Pavel Kolařík, Jiří Rotrekl, Jiří Havel, Miriama Ruseňáková, Leona Víchová

SKOČKY RODU PHYLLOTRETA Ide o skupinu minimálne štyroch druhov (s. čierna, s. čiernonohá, s. poľná, s. kapustová, ktoré sú viditeľne menšie ako vyššie opísaná skočka repková. Škodia imága (podobne ako imága s. repkovej). Nejde

Imágo skočky čiernej P. atra

o nevýznamných škodcov, i keď ich výskyty sú v posledných približne desiatich rokoch skôr nízke. Nebezpečenstvo skočiek spočíva v ich výskyte. Výskyt jedného a viac chrobákov na 1 m riadku je možné považovať za nebezpečný. Škodlivosť zvyšujú aj ďalšie faktory: pomalé a nevyrovnané vzchádzanie, sucho a nízka zásoba pôdnej vody. Pri vysokom výskyte škodí oveľa rýchlejšie, významné škody na poraste spôsobí už počas dvoch – troch dní. Nevýhodou insekticídov aplikovaných ako postrek je, že v podstate

22

Imágo skočky čiernonohej P. nigripes

nedokážu porast ochrániť od najväčšieho nebezpečenstva spojeného so skočkami: od zníženia počtu vzchádzajúcich rastlín (nemožno aplikovať na holú pôdu).

V posledných rokoch testujeme české populácie skočiek rodu Phyllotreta na citlivosť k insekticídom. Všetky populácie až asi do roku 2015/16 vykazovali vysokú citlivosť k pyretroidom, v roku 2017/18 sme ale zaznamenali aj isté posuny v citlivosti. To je nebezpečné najmä do budúcna – nutné je znížiť selekčný tlak, aby

Imágo skočky poľnej P. undulata

IV

sme o túto skupinu prakticky neprišli, aby sa pyretroidy nestali neúčinné. Je tu teda rovnaká situácia ako v prípade skočky repkovej. A rovnako je to aj s nízkou citlivosťou skočiek rodu Phyllotreta na neonikoti- Dorastené pahúsenice piliarky repkovej sú čierne noidy (testovaný bol thiacloprid). Registrované sú vopred pripravených kapsičiek len pyretroidy a dva biologic- na okrajoch listov. Svetlé zelené ké prípravky. Na skočky rodu larvičky 1. instaru sa zadržiavajú na spodných stranách listov a vyhrýzajú do nich spočiatku drobné okrúhle otvory (nedokážu ešte perforovať listy úplne; v tejto fáze je to možné zameniť za poškodenie spôsobené skočkami). Ako sa pahúsenica vyvíja a rastie, mení vzhľad.

Dorastené húsenice sú 15 – 20 mm dlhé a takmer čierne.

S vývojom pahúseníc rastie ich žravosť (larva spotreMalá svetlá pahúsenica piliarky rep- buje denne dvojnásobok kovej (A. rosae) svojej hmotnosti) a tým i Phyllotreta je možné využiť aj škodlivosť. Pretože obdobie moridlo Lumiposa. Čo sa týka letovej aktivity rodičovskej insekticídov, situácia u skočiek generácie je väčšinou časovo rodu Phyllotreta je podobná obmedzené (k monitoringu ako v prípade skočky repkovej. možno dobre využiť žlté misky), tak aj obdobie kladenia je dosť PILIARKA REPKOVÁ Význam piliarky repkovej krátke, čo má za následok, (Athalia rosae) v posledných že sa larvy objavujú naraz vo niekoľko rokov vzrastá, i keď veľkom počte. Škody sú rôzne v rámci pov jeseni 2015 bol jej výskyt zanedbateľný. Tento nárast zemku umiestených ohnísk. významu nesúvisí so zákazom Prah škodlivosti je stanoveneonikotinoidných moridiel, ný na 1 a viac pahúseníc na ale skôr kvôli významnejšiemu jednu rastlinu. Registrované faktoru, a to sú klimatické insekticídy, a to sú iba pyretroidy, vykazujú na larvy vysokú zmeny.

Samičky kladú vajíčka do účinnosť ○ (foto: M. Seidenglanz)

41 /4876/ 12. 10. 2019

LIEČIVÉ RASTLINY

Antibiotiká z prírody Dr. Vladimir Filipović Inštitút pre výskum liečivých rastlín Dr. Josifa Pančića v Belehrade

Vo výskume a praxi bolo dokázané, že mnohé odpariteľné rastlinné zložky ničia patogénne mikroorganizmy alebo zamedzujú ich rozvoj. Preto sa takéto rastliny nazývajú fytoncídne rastliny alebo prírodné antibiotiká. Najviac sa ich nachádza v skupine liečivých, aromatických a koreninových rastlín.

P

oužívanie liečivých rastlín pre potreby liečenia ľudí bolo známe už v dávnej minulosti. Pre pozitívne vplyvy na ľudské zdravie bylinkári a neskôr aj priemysel využívajú veľký počet liečivých, aromatických a koreninových pestovaných, ale aj divorastúcich rastlinných druhov. Stáročia rastliny, aby sa ochránili a zabezpečili nové generácie, vytvárali rôzne bioaktívne látky.

Najčastejšie priami konkurenti pre prežitie rastliny boli iné rastliny z rovnakej čeľade alebo rodu, alebo z iných čeľadí a rodov.

ALELOPATIA Vzájomné vzťahy medzi rastlinnými druhmi sú stanovené prostredníctvom špecifických chemických látok, ktoré rastliny syntetizujú a vylučujú do okolia. Tento jav nazývaný alelopatia sa najčastejšie vyskytuje medzi rôznymi druhmi divorastúcich a pestovaných rastlín, ale existuje aj vo vzťahu k mikroorganizmom. Alelopatické látky môžu byť vo forme pary, plynov a vodorozpustných komponentov vylučovaných z koreňov a nadzemných častí rastlín. Pôsobia nielen na rastliny a mikroorganizmy, ale aj na zvieratá a ľudí. Je známe, že napr. orech vylučuje juglón, ktorý inhibuje rast lucerky, rajčín a zemiakov, v koreni ovsu sa syntetizuje skopoletín, inhibítor fotosyntézy slnečnice, tabaku a iných rastlín. Pri chryzantémach bolo zistené vylučovanie látok, ktoré v pôde zamedzujú rast rovnakého rastlinného druhu.

Klasifikácia chemických látok, ktoré sa zúčastňujú pri alelopatických vzťahoch: 1. antibiotiká – inhibítory medzidruhových vzťahov mik-

roorganizmov, 2. fytoncídy – výlučky vyšších rastlín, ktoré pôsobia na mikroorganizmy, 3. marazmíny – oddeľujú ich mikroorganizmy a pôsobia na vyššie rastliny, 4. cholíny – chemické inhibítory vyšších rastlín, ktoré pôsobia na vyššie rastliny.

FYTONCÍDY – RASTLINNÉ ANTIBIOTIKÁ Z vyššie spomenutých viac pozornosti budeme venovať fytoncídom, látkam, ktoré svojím antiseptickým a antibiotickým zložením znižujú početnosť

silnení organizmu a liečení ľahších ochorení.

Popri obrovských možnostiach využitia jednotlivých fytoncídnych rastlín v prevencii a liečení chorôb ľudí úspešne sa môžu využívať aj v rastlinnej výrobe ako rastliny medziplodiny, rastliny „pasce“, rastliny „repelent“, predsejbové rastliny, na vysádzanie ekopásov a pod. Z nich sa taktiež hlavne na malých farmách pripravujú rôzne prípravky a v priemysle priemyselné prípravky, ktoré sa vyrábajú ako jednotlivé alebo miešané rastlinné oleje a

škodlivých mikroorganizmov, stimulujú rast a rozvoj rastlín, pozitívne vplývajú na zdravie pestovaných rastlín a úrodnosť pôdy.

Fytoncídy sú v pravom zmysle slova rastlinné alebo prírodné antibiotiká. Obsahuje ich veľký počet rastlín, najviac z nich patrí do skupiny liečivých, aromatických a koreninových rastlín. Každodenným používaním liečivých byliniek z vlastnej produkcie, ktoré obsahujú veľa éterických olejov, minerálov, vitamínov a horčín, si človek môže významne pomôcť pri udržaní dobrého zdravia, po-

koncentráty získané z liečivých, aromatických a koreninových rastlín. Najčastejšie sa tieto prípravky využívajú v ekologickej a biodynamickej výrobe s cieľom zachovať zdravie rastlín, zamedziť rast alebo rozmnožovanie jednotlivých mikroorganizmov.

Najznámejšie fytoncídne rastliny sú rebríček obyčajný (srb. hajdučka trava), tymian, materina dúška, bazalka (srb. bosiljak), saturejka záhradná (srb. čubar), skorocel (srb. bokvica), podbeľ, repík (srb. petrovac), nechtík (srb. neven), aksamietnica (srb. kadifica),

V

kapucínka (srb. dragoljub), cibuľa, cesnak, brestová kôra, breza, orech atď. Najznámejšie prírodné antibiotikum je určite cesnak (Allium sativum), ako aj breza (Betula pendula), ktorá sa pre vysoký obsah fytoncídov, ktoré vypúšťa do okolia, často vysádza okolo zdravotných zariadení. V druhej polovici 20. storočia sa intenzívnejšie začalo s vedeckým skúmaním cesnaku a skorocelu, keď bola zistená ich významná antibakteriálna sila vďaka obsahu fytoncídov.

Výbornou predplodinou je nechtík, aksamietnica (malá ruža), biela horčica, kapucínka alebo kompost z niektorých tropických rastlín, napr. nimba neem (Azadirachta indica), ktoré svojimi chemickými výlučkami znižujú počet nematód. Vigna sinensis (srb. vignja) a raž ako predplodiny rezistentné sú proti nematódam a proti niektorým iným mikroorganizmom a znižujú ich početnosť. Bazalka môže popri antiseptických účinkoch na škodlivé organizmy vplývať aj na početnosť jednotlivých škodlivých insektov (pásavka zemiaková, srb. krompirova zlatica, na ktorú majú taktiež značný vplyv chren a cesnak), ale aj na niektoré vyššie rastliny, ako napr. na ambróziu.

Z cibule sa môže pripraviť prípravok na ničenie múčnatky a spály, z rebríčka proti plesniam a hrdzi. Éterické oleje saturejky, materinej dúšky, mäty a rasce majú taktiež fungicídne vlastnosti. Kamilka – rumanček, cesnak, chren a žihľava sa zase používajú na dezinfekciu osiva. Pridávaním týchto rastlín do kompostu sa znižuje vplyv a účinok škodlivých a zvyšuje účinok mikrobiologických procesov užitočných mikroorganizmov.

K tomu sa používajú špeciálne pripravené priemyselné čaje, ktoré obsahujú veľký počet spomenutých liečivých, aromatických a koreninových rastlín. preklad: Ľ. Sýkorová

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Ak je október zelený, bude január studený Ľubica Sýkorová

Tak hovorí staré slovenské príslovie. Prvé dni októbra s doslova letnými dennými teplotami nasvedčovali tomu, že tento mesiac by mohol byť naozaj zelený. No počasie je nevyspytateľné, mení sa odrazu a ako bude v polovici mesiaca, je ťažko predpovedať.

V

októbri sa už obyčajne končia práce v záhrade.

Aj napriek predlžujúcim sa nociam a ranným hmlám má október aj svoje čaro. Je to už typický jesenný mesiac charakterizovaný silnejším ochladzovaním. S poklesom teploty vzduchu znižuje sa i teplota pôdy najmä vo vrchných vrstvách. Teplejšie hlbšie vrstvy sú ešte priaznivé pre rast koreňov stromov a cibuľovín.

Pôdu, ktorá sa v záhrade po zbere zeleniny uvoľnila, treba čo najskôr zrýľovať a ponechať v hrubých hrudách. Pôda má byť nakyprená dostatočne hlboko. Zrýľovanie a ponechanie v hrubých hrudách uľahčí mrazu a zimným zrážkam prenikať do ornice. Za pomoci mrazu roztrhá voda z dažďa a snehu jednotlivé čiastočky pôdy a vytvorí sa kyprá, drobnohrudkovitá štruktúra.

HNOJENIE PÔDY S jesenným rýľovaním sa často spája aj hnojenie. V záhradách sa používajú najmä organické hnojivá, ako je maštaľný hnoj, kompost, hnojivá rašelina, dobrá listovka, zelené hnojenie. Tieto organické látky by sme nemali dať príliš hlboko do pôdy, ale stačí ich len plytko zapracovať do najvrchnejšej vrstvy ornice. V jeseni možno na hnojenie použiť aj niektoré druhy pomaly pôsobiacich priemyselných hnojív, ktoré sa zapracúvajú do pôdy.

Celý rad rastlín v pôde ne-

24

znáša čerstvý maštaľný hnoj, preto ho treba zaorávať len tam, kam plánujeme na budúci rok posadiť rastliny, ktoré ho znášajú. K druhom citlivým na čerstvý maštaľný hnoj patria predovšetkým všetky koreňové zeleniny (mrkva, chren, reďkovka červená repa, paštrnák), hľuznaté a cibuľnaté rastliny (tulipány, gladioly, ľalie). Ak chceme na jeseň hnojiť pôdu minerálnymi

hnojivami a zásobiť tak pôdu živinami, mali by sme použiť iba draslík a fosfor. Fosfor (P) potrebujú rastliny na tvorbu kvetov a plodov. Draslík (K) je nenahraditeľnou živinou pri fotosyntéze rastlín, vyzrievaní pletív, pri vytváraní odolnosti rastlín proti mrazu a vplýva na kvalitu plodov, vrátane cukornatosti. Dusík sa cez zimu premýva do spodných vrstiev, pretože ho pôda nedokáže zadržať.

ZELENINOVÁ ZÁHRADA V tomto období ešte môžeme nájsť na rastlinách rajčiakov dorastené zelené plody, ktoré už vonku nedozrejú. Na konzum ich zachránime tak, že ich

VI

necháme dozrieť v priestore bez mrazu. Celé rastliny vyberieme z pôdy, odstránime listy a so zelenými plodmi zavesíme „hlavou dolu“ vo vzdušnom priestore. Ďalšou možnosťou je pozberať dorastené zelené plody a uložiť ich do vhodnej, uzatvárateľnej nádoby spolu s niekoľkými zrelými jablkami.

Etylén zo zrelých jabĺk urýchľuje dozrievanie plodov rajčiakov.

V tomto období presádzame a delíme pažítku, vyberáme trsy určené na zimné rýchlenie.

Trsy s koreňovým balom uložíme vonku, na mieste chránenom pred dažďom, aby zaschli, prípadne premrzli.

Rýchliť ju začíname koncom novembra. Pažítku vysadenú do črepníka dáme na svetlé okno pri izbovej teplote a dobre polievame.

Ak chceme, aby v jeseni vysievané zeleniny na hriadke do jari dobre prezimovali, musíme dodržať termíny sejby a výsadby. Výsadba ozimného šalátu a ozimného kelu by mala byť dokončená v prvej tretine októbra, jesenný cesnak by sme mali vysadiť okolo 20. októbra, cibuľovú sadzačku na pestovanie skorej lahôdkovej cibuľky do 15. októbra. Sejbu petržlenu, prípadne i mrkvy robíme koncom októbra až začiatkom novembra.

Niektoré zeleniny sú natoľko otužilé až mrazuvzdorné, že ich môžeme nechať na hriadke, kde rástli, niekedy i počas celej zimy. Z hlúbovín dobre vydrží na hriadke ružičkový a kučeravý kel. Z koreňovín je úplne mrazuvzdorný čierny koreň, odolný je aj koreňový petržlen a čiastočne aj paštrnák. Dobre prezimuje aj kučeravý petržlen.

Z trvácich zelenín zberáme na jeseň aj v zime chren len podľa potreby. Pór ponecháme na hriadke i cez zimu a zber dokončíme na jar.

OVOCNÁ ZÁHRADA V septembri a októbri korene ovocných drevín silno rastú, vykazujú najväčšie prírastky za celý rok. Od novembra do marca sa rast výrazne spomaľuje, pri silnejších mrazoch sa celkom zastaví. Výsadba je preto vhodná v období najsilnejšieho rastu, aby stromček do zimy dobre zakorenil. Stromčeky sa vyberajú z pôdy až po opadnutí listov, čo je niekedy až koncom októbra. Ovocné škôlky preto urýchľujú vyberanie odlisťovaním. Pri neskoršom opadnutí listov je totiž optimálne obdobie na výsadbu pomerne krátke.

Teplomilné druhy vysádzame až na jar.

Dobre ošetrované maliny môžu dávať uspokojivé úrody sedem až desať rokov. Potom je vhodné výsadbu obnoviť. Novú výsadbu zakladáme zásadne na novom mieste a s kvalitným rastlinným materiálom zo spoľahlivej škôlky. Miesto výsadby by malo byť slnečné až mierne zatienené, chránené pred vetrom. Malinám sa najlepšie darí v humóznej, rovnomerne vlhkej pôde. Výhodná je výsadba do dvojriadkov vzdialených štyridsať až päťdesiat centimetrov.

Oporou je drôt napnutý z oboch strán hriadky vo výške šesťdesiat a stodvadsať centimetrov.

Maliny môžu vytvoriť živý plot, ktorým napríklad oddelíme kompost od ostatnej záhrady. 

41 /4876/ 12. 10. 2019

ZDRAVIE A MY

Vegánstvo, maratón či tehotenstvo?

P

rechádzate na vegánsku stravu? Pripravujete sa na maratón? Alebo na príchod bábätka? Špeciálne situácie prinášajú nové výzvy.

VEGÁNSTVO Stále viac ľudí sa rozhoduje pre vegánsky spôsob života.

Avšak v prípade, že sú z jedálneho lístka vyškrtnuté živočíšne výrobky, je dôležité venovať pozornosť hlavne vitamínu B12, nazýva sa tiež kobalamín. Ide o životne dôležitú mikroživinu, ktorá sa podieľa na delení buniek a syntéze DNA. Je obsiahnutý len v živočíšnych produktoch a telo ho nevie samo produkovať. Aj ostatné výživové doplnky môžu byť pre vegánsky životný štýl prospešné. Patrí sem vitamín

B2, ktorý sa vyskytuje hlavne v živočíšnych potravinách.

Podieľa sa na našom energetickom metabolizme a chráni nervové bunky. Jeho potrebu možno pokryť aj pravidelnou konzumáciou strukovín, sóje a mandlí.

Vitamín B2 sa nachádza aj v celozrnných produktoch.

Nielen vegáni, ale väčšina ľudí v strednej Európe si nedokáže zabezpečiť dostatok vitamínu D. Na rozdiel od ostatných vitamínov ho vie telo produkovať, za predpokladu, že svoju pokožku vystavíme slnečnému žiareniu. Preto nie je prekvapujúce, že potrebnú dávku dostávame počas roka až od marca a iba do októbra.

Na jeseň a v zime sa musíme

spoliehať na prísun vitamínu D zo stravy, čo je pre vegánov ťažšie. V rastlinných potravinách ho sotva nájdeme, preto sa odporúča príjem v tabletkovej forme.

Pripomeňme tiež, že vitamín D je nevyhnutný pre metabolizmus kostí a silný imunitný systém.

TRÉNING Šport a zdravá strava idú ruka v ruke a pomáhajú nám ostať vo forme. Je pritom jedno, či ste hobby športovec, alebo to myslíte so športom vážnejšie, v každom prípade treba dbať o prísun vitamínov a minerálov, aby bolo naše telo výkonnejšie. Jedzte viac čerstvého ovocia a zeleniny. Pri cvičení strácame minerály, ako horčík, draslík alebo vápnik. Túto stratu môžeme vhodne kompenzovať vhodnými doplnkami výživy. Horčík sa podieľa na regulácii svalovej a nervovej činnosti a telo ho nevie samo produkovať.

ZDRAVÁ VÝŽIVA

Tekvica: Nízkokalorická bomba plná vitamínov

E

šte pred niekoľkými desaťročiami bola tekvica považovaná za jedlo chudobných alebo vhodná na kŕmenie dobytka.

Dnes vstupuje do kuchyne špičkových kuchárov. Čím si to zaslúžila? So svojimi 25 kilokalóriami na 100 gramov je superfoodom vo svete fitness a úžasným produktom na chudnutie. Zároveň tiež plná zdravých prísad.

Keďže sa tzv. zimné tekvice dajú skladovať na chladnom a suchom mieste, pokojne vydržia aj do jari. Zrelú tekvicu spoznáte podľa zaklopania na jej škrupinu – znie duto.

Medzi najpopulárnejšie sorty patrí asi všestranná oranžová tekvica hokkaido, jesť ju možno aj so šupou.

Vďaka svojej dužine sa hodí

na polievky, nákypy a koláče. Príprava je veľmi jednoduchá, možno ju variť, grilovať, piecť aj smažiť. ČO SA V NEJ SKRÝVA Vďaka bohatému obsahu vitamínu C je zázračnou zbraňou proti chrípke a prechladnutiu. Jej oranžová farba naznačuje, že pod šupkou sa skrýva veľa betakaroténu. Ten sa v tele premieňa na vitamín A, chráni naše bunky, podporuje imunitný systém a je dobrý pre oči. Jedna porcia tekvice pokrýva asi tretinu dennej dávky vitamínu A. A to nie je všetko, dužina boduje aj obsahom cenných minerálnych látok. Draslík a horčík sú dobré pre srdce a na posilnenie

nervov. V chladničke vydrží aj tri mesiace.

Oranžové hokkaido obsahuje dokonca viac betakaroténu ako mrkva.

Antioxidanty pôsobia proti voľným radikálom a aktívne ochraňujú bunky.

Nemali by sa podceňovať ani protizápalové vlastnosti tekvice. Betakarotén môže neutralizovať rakovinové bunky a pomôcť regenerovať poškodené kožné bunky.

Netreba sa obávať, že sa pri varení vyparia zdravé prísady, práve naopak – betakarotén

VII

TEHOTENSTVO Vyvážená strava a dostatočný pohyb v každodennom živote sú pre budúce mamičky a ich dieťatko alfou a omegou.

Tehotná žena nepotrebuje špeciálny diétny plán, ak sa zameriava na zdravú stravu.

Výnimku tvorí kyselina listová a jód, ktorých zvýšená potreba počas tehotenstva sa dá len ťažko pokryť stravou. Zvýšený príjem kyseliny listovej sa odporúča už štyri týždne pred počatím.

Zabezpečuje zníženie rizika defektov nervovej trubice a vývojových anomálií. Potreba jódu sa zvyšuje v dôsledku produkcie hormónov štítnej žľazy, zvýšeného vylučovania jódu a starostlivosti o dieťa počas dojčenia. Aj príjem takzvaných omega-3 mastných kyselín môže byť užitočný na podporu zdravého vývoja dieťaťa. Na omega-3-mastné kyseliny sú bohaté morské ryby, ale tiež oleje z vlašských orechov, chia semienok či ľanový olej. sa zužitkuje v tráviacom trakte ľahšie, ak je v zahriatom stave.

Z tekvicových semien sa získava cenný olej. Vitamín E a kyselina linolová znižujú hladinu cholesterolu a pomáhajú tým predchádzať kardiovaskulárnym chorobám. Štúdie z Taiwanu okrem iného zistili, že tekvicový olej pôsobí proti zväčšenej prostate.

Aminokyselina tryptofán obsiahnutá v tekvicových semenách sa podieľa na produkcii hormónu šťastia, sérotonínu. Už hrsť semienok denne stačí na zlepšenie nálady. Nachádzajú sa tu omega-3-mastné kyseliny, ktoré pozitívne vplývajú na krvný tlak, pôsobia protizápalovo a stimulujú srdce a krvný obeh.

SKRÁŠĽOVACÍ ELIXÍR Kombinácia vitamínu A, C a betakaroténu je úžasná ako maska na pleť. Stačí zmiešať dve čajové lyžičky varenej tekvice s lyžičkou medu a trochou mlieka. Naneste krúživými pohybmi na tvár a dekolt. Zmyte po 10 – 15 minútach vlažnou vodou.

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Smotanovo-malinový zákusok Suroviny: Na cesto: 7 vajec, 7 lyžíc trstinového cukru alebo obyčajného, 4 lyžice múky – celozrnnej špaldovej, obyčajnej, bezlepkovej, 100 g mletých mandlí (alebo iných orechov), lyžička kypriaceho prášku; Na malinovú náplň: 500 g čerstvých alebo mrazených malín, 2 lyžice medu alebo cukru, 2 lyžice kukuričného škrobu, 150 ml vody; Na smotanovú náplň: 250 g mascarpone, 250 g jemného tvarohu, 250 g smotany na šľahanie, vanilínový cukor; Na dokončenie: 200 g sušienok Takto sa to podarí: Cesto: Bielky s cukrom vyšľaháme do tuhého snehu, pridáme žĺtky a už len ručne zľahka primiešame múku zmiešanú s kypriacim práškom a mleté mandle. Pečieme na plechu vystlanom papierom na pečenie pri teplote 180 °C asi 25 minút alebo podľa skúsenosti so svojou rúrou. Malinová náplň: Maliny podlejeme trochou vody a dáme variť do rozmrazenia

alebo do horúca. Osladíme podľa chuti a zahustíme škrobom rozmiešaným v troche vody. Horúce rozotrieme na vychladené cesto. Smotanová náplň: Mascarpone vyšľaháme so šľahačkovou smotanou a s vanilínovým cukrom do tuhého krému (pozor na prešľahanie).

Môžeme pridať lyžicu práškového cukru, ak chceme sladšie, a už len na nižších otáčkach primiešame jemný tvaroh.

Smotanovú náplň rozotrieme na vychladenú malinovú náplň. Na záver na smotanovú vrstvu poukladáme sušienky.

Dáme stuhnúť do chladničky.

Navrch môžeme dať aj čokoládovú alebo citrónovú polevu, sušienky zmäknú skôr. 

Medová roláda Suroviny: 5 vajec, 200 g medu, 1 vanilínový cukor, 150 g polohrubej múky (môže byť i celozrnná špaldová), ½ lyžičky sódy bikarbóny Takto sa to vydarí: Bielky so štipkou soli a s vanilínovým cukrom vyšľaháme na tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme najprv samostatne a potom k nim po častiach pridávame med. K žĺtkovej hmote pridávame striedavo sneh a preosiatu múku zmiešanú s kypriacim práškom.

Zľahka vymiešame. Pečieme na plechu vystlanom papierom na pečenie pri teplote 180

°C asi 25 minút alebo podľa skúsenosti so svojou rúrou. Po upečení ešte z horúcej rolády opatrne dáme dole papier na pečenie a s tým istým papierom korpus zrolujeme. Necháme vychladnúť. Postačí ho potrieť kyslejším džemom, zrolovať a popráškovať práškovým cukrom. Prípadne použiť svoj overený maslovo-pudingový krém. 

Roláda hurikán

Suroviny: 140 ml mlieka, 80 ml oleja, 7 g kakaa, 80 g hladkej múky, 15 g sušeného mlieka, ½ balíka vanilínového cukru, štipka soli, 110 g kryštálového cukru, ½ balíka kypriaceho prášku, 6 vajec Takto sa to podarí: Mlieko dáme zohriať, aby bolo vlažné, jemne teplé, nie horúce. 110 ml mlieka vylejeme do väčšej misky – bude to vajíčková zmes. 30 ml mlieka vylejeme do menšej misky a zmiešame s kakaom. Dáme bokom. V inej miske zmiešame múku, sušené mlieko, soľ a vanilínový cukor – preosejeme do misky, kde máme 110 ml teplého mlieka.

Dobre metličkou zamiešame.

Do tejto hmoty metličkou zamiešavame po jednom šesť žĺtkov – vajíčková zmes. Z vajíčkovej zmesi odoberieme 6 lyžíc – 120 gramov do misky, kde máme mlieko s kakaom, a dobre premiešame. Bielky vyšľaháme, zašľaháme do nich cukor s práškom do pečiva.

Asi 5 lyžíc – 100 gramov vyšľahaných bielkov odoberieme do misky, kde máme kakao, ešte nemiešame. Do misky s vajíčkovou zmesou dáme trošku snehu, aby sa hmota zjemnila, potom pridáme zvyšný sneh a premiešame metličkou. Túto vajíčkovú zmes so snehom vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie aj po bokoch. Zatrasieme plechom a pobúchame ho, aby

nám unikol vzduch. Vezmeme misku s kakaovou hmotou a metličkou zamiešame sneh, čo sme si tam odložili. Do zaváraninového pohára dáme mikroténové vrecko a do toho nalejeme kakaovú zmes. Vyberieme, hore zaviažeme a dole odstrihneme. Kakaovú hmotu nalejeme v pásoch vedľa seba na žltú hmotu na plechu.

Znova plechom zatrasieme a pobúchame. Vezmeme niečo hrubšie, ako varecha, opak noža, umytý prst... a robíme do cesta na plechu čiary husto vedľa seba – najprv hore-dole, potom doprava-doľava. To, čím to robíme, sa musí šúchať po spodku plechu, bude za tým ostávať čiara, ktorá sa bude uzatvárať. Pečieme 10 minút na 180 ºC, potom 20 – 22 minút na 150 °C. Po upečení cesto necháme v plechu trošku vychladnúť.

Vyberieme ho s papierom na pečenie a prevrátime na druhý papier na pečenie naopak.

Jemne stočíme a necháme chladnúť. Vychladnuté cesto natrieme plnkou, akú máme radi, ale stačí trošku. Napríklad: pol kyslej smotany s lyžičkou čučoriedkového lekváru a polkou vanilínového cukru. Môžeme vyšľahať polku smotany na šľahanie s polkou kyslej smotany a polkou vanilínového cukru.  Zdroj: tortyodmamy.sme.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 495| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra KOVAČICKÝ OKTÓBER 2019

Oslavy v znamení radosti z farieb a hudby černých hodinách na svoje prišli aj milovníci slovenských ľudových rvý víkend osláv Kovačicképiesní a tancov. Veľká sieň Domu ho októbra bol obohatený kultúry 3. októbra vďaka veľkej návaj výtvarným a hudobným števnosti doslova pukala vo švíkoch. podujatím.

V bohatom kultúrno-umeleckom V sobotu 5. októbra vo výstavných programe Ochotníci svojmu mestu priestoroch Galérie insitného umenia vystúpili ochotníci DK a žiaci kov Kovačici slávnostne otvorili 68. vačickej základnej školy. Tanečné salón Kovačický body mali na starosti členovia DFS október, tradičnú pri ZŠ pod taktovkou choreografky výstavu obrazov a umeleckej vedúcej Zuzany Pet45 autorov, čleríkovej a folklórna skupina súboru nov galérie. Na V šírom poli hruška pri DK pod takúvod sa milovtovkou choreografa a umeleckého níkom umenia vedúceho Žeľka Sucháneka, ktorý Pavel Ďuriš zaspieval pieseň, s ktoprihovorila Anna mal na starosti aj réžiu programu. rou vystúpil na nedávnom festivale Žolnajová-BarDlhotrvajúce silné potlesky obecen- v Nadlaku cová, riaditeľka stva vyvolali aj spevácke GIU, ktorá okrem skupiny pri ZŠ a DK pod sprítomnenia vedením Pavla Tomáša krátkych dejín st., ktoré za hudobného insitného umesprievodu deväťčlenného nia v mene ustaslovenského ľudového novizne udelila Z programu v podaní mladých ochotníkov DK a ZŠ. Poduja- orchestra v čele s vedúďakovné listiny tie slávnostne otvoril Zlatko Šimák, predseda ZO Kovačica. cim Pavlom Tomášom za spoluprácu s ml. predviedli venčeky jednotlivými maliarmi a predstaviteľ- orchestra pod taktovkou Pavla To- slovenských ľudových mi inštitúcií. Boli to maliari: Katarína máša, vystúpili členky dievčenskej piesní. Orchester hral v Karlečíková, Eva Husáriková, Ján Ba- speváckej skupiny pôsobiacej pri DK zložení: Pavel Tomáš ml. čúr, Michal Povolný, Anna Kotvášová, 3. októbra a náladu vo výstavných (prvé husle), Ivan Šandor, Anna Lenhartová, Rozalija Marková, miestnostiach obrazárne svojím Una Brtková, Kristína CicŠtefan Varga, Anna a Nataša Kňazo- spevom obohatili aj členky dievčen- ková a Miluška Čuvárová vicové, Ján Glózik, Drago Terzić, Desa skej speváckej skupiny z kovačickej (husle), Anna Ďurišová (flauta), Jožef Kováč (viola), Vladimír Kolárik (kontrabas) a Pavel Tomáš st. Katarína Kalmárová s Andrejom Holúbekom (harmonika).

V programe vystúpilo chlapčenské Kalmárová, hostka z Vojlovice, ktorá kvarteto, ako aj sólisti Pavel a Anička spolu s Andrejom Holúbekom i moĎurišovci, Hana Barcová a Katarína derovala tento program.

Anička Chalupová

P

maliarov a sochárov samoukov Dragačeva, Veľvyslanectvo Malajzie v Belehrade, RTV Kovačica, Hlas ľudu –dopisovateľstvo v Kovačici, Foto Centar v Padine. Ďakovnú listinu udelili i učiteľovi Pavlovi Tomášovi st. Za prítomnosti hojného počtu milovníkov insity v hudobnom okienku, za hudobného sprievodu ľudového

So svadobnými obyčajami sa obecenstvu predstavili folkloristi FS V šírom poli hruška

Petrovová-Morarová, Mária Hlavatá, Jozef Haviar, Marína Petríková, Pavel Hajko, Juraj Lavroš, Nada Koreňová, Mária Vargová, Martin Pap, a inštitúcie: Obec Kovačica, Gymnázium Mihajla Pupina, TOOK, MS Kovačica, DK 3. októbra, Obecná knižnica Kovačica, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, Kultúrne stredisko Lučani, Združenie • KULTÚRA •

základnej školy, ako i chlapčenské spevácke kvarteto. Výstavu slávnostne otvoril Zlatko Šimák, predseda Zhromaždenia obce Kovačica, ktorý sa predtým obecenstvu prihovoril príležitostnými slovami o insitnom umení a o galérii.

OCHOTNÍCI SVOJMU MESTU V prvú októbrovú sobotu vo ve- Čerešničkou na torte boli mladučkí tanečníci z kovačickej základnej školy 41 /4876/ 12. 10. 2019

27

Kultúra 12. FESTIVAL BISERNA GRANA

Úspešná prezentácia slovenského kroja

V

Elena Šranková

dňoch 3. až 6. októbra prebiehal 12. festival krojov, šperkov a prikrývok hlavy Biserna grana, ktorý organizuje Kultúrne centrum Mladost z Futogu.

Čierny kroj nevesty získal druhú cenu odbornej poroty v kategórii ženského kroja

V rámci festivalu prebiehal rad podujatí, ktoré vyvrcholili v sobotu 5. októbra v Srbskom národnom

divadle v Novom Sade, kde prebiehali koncert a módna prehliadka krojov, šperkov a prikrývok hlavy. Zároveň tu predstavili projekt partnerskej spolupráce Make it new. Ide o projekt, v ktorom účinkovali organizácie z troch štátov: zo Srbska KC Mladost z Futogu, z Chorvátska KC Travno zo Záhrebu a z Bosny a Hercegoviny Mládežnícke združenie Aksiom z Východného Sarajeva. Zberateľ krojov Pavel Surový a Miljan Pavel Surový stoja medzi odmenenými V rámci projektu najdô- zľava celkom vpredu ležitejším výsledkom i Kultúrne centrum Kysáč a zbe- svadobný kroj, ktorý predvádzala je dvanásť ručne vypracovaných rateľ krojov Pavel Surový. Kroje Zorica Radujkovová, získal druhú krojov, pri ktorých sú mnohé predstavili Alexandra Brtková z cenu v kategórii ženského kroja. elementy robené prvýkrát po Báčskeho Petrovca, Aleksandra Ča- Odmenu novinárskej poroty v soviacerých desaťročiach. vićová z Nového Sadu, Nina Vrško- botu získal i Miljan Pavel Surový Keď ide o sobotňajšiu módnu vá a Miljan Pavel Surový z Kysáča z KC Kysáč, ktorého vyhlásili za prehliadku, okrem zberateľov a Zorica Radujkovová z Rumenky. najkrajšieho chlapca v kroji. krojov na nej sa predstavili i kul- Za úspešnú prezentáciu sa im Festival Biserna grana prebiehal túrno-umelecké spolky, požičovne dostali zaslúžené odmeny. Zbe- pod patronátom Mesta Nový Sad a dielne krojov nielen z našej kra- rateľa Surového odborná porota a finančne ho podporil Pokrajinský jiny, ale aj zo Slovenska, z Mace- odmenila za najlepšiu prezentáciu. sekretariát pre kultúru, verejné dónska, Chorvátska, Bosny a Her- Odborná porota z kolekcie tohto informovanie a vzťahy s nábožencegoviny a Turecka. Na prehliadke zberateľa odmenila čierny kroj skými spoločenstvami. sa, a to veľmi úspešne, predstavilo nevesty z konca 19. storočia. Tento

V GALÉRII NAIVA ART KULT V KOVAČICI

Výtvarná družba maliarov

V

Anička Chalupová

dňoch 30. septembra až 5. októbra vo výstavných priestoroch Združenia milovníkov umenia Naiva Art Kult v Kovačici sa uskutočnil 7. výtvarný plenér.

V šesťdňovom výtvarnom kamarátení bolo 19 maliarov z rôznych prostredí. Okrem maliarov Annamárie Jankovićovej, Štefana Vargu, Jána Žolnaja, Ivany Svetlíkovej a Márie Raspírovej z domácej pôdy na podujatí sa zúčastnili aj výtvarníci Marko Stevanović z Ćuprije, Ferenc Sunjog zo Skorenovca, Slavoljub Lukin z Idvora, Živa Vujin

28

www.hl.rs

a Janko Laco zo Zreňaninu, Vojin Tišma z Nového Sadu, Branislav Simić z Crepaje, Aleksandar Alimpić z Pančeva, Ivan Grozdanovski zo Šídu, Rozalija Markovová z Aradáča, Nenad Stojkov z Belehradu, Juraj a Katarína Lavrošovci

a Biserka Petrášová z Padiny. V rámci výtvarného plenéru boli zastúpené rozličné výtvarné techniky. Účastníci maľovali olejom na plátne, olejom na skle, pastelom, akvarelom, predstavili sa grafikou, kreslením a drevorezbou. Podľa

Časť účastníkov tohtoročného výtvarného plenéru

Informačno-politický týždenník

slov Márie Raspírovej, koordinátorky projektu, výtvarná družba týmto spôsobom „umožnila mladým, doteraz neafirmovaným maliarom, aby cez spoločnú prácu so známymi maliarmi nadobudli nové poznatky v rámci maliarskych techník a možností vystavovania svojich prác na kolektívnych výstavách, ako i propagovanie prostredníctvom spoločných katalógov a prezentácie v médiách“.

Zámerom tohto multinacionálneho projektu, ktorý finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovania a styky s náboženskými spoločenstvami, je propagovanie súčasnej výtvarnej tvorby, subjektívneho výtvarného prejavu tvorcov samoukov a osobnej interpretácie súčasnosti. Výtvarné práce z tohto výtvarného plenéru sú sprístupnené verejnosti vo výstavnej časti združenia Naiva Art Kult v Kovačici.

• KULTÚRA •

DETSKÝ FESTIVAL TVORÍ CELÁ RODINA V BÁČSKOM PETROVCI

Hravý ručníček

Z

Jaroslav Čiep

druženie vychovávateliek osvetových pracovníčok Sloveniek Vojvodiny pozval záujemcov na 4. detský festival Tvorí celá rodina, ktorý sa uskutočnil v stredu 2. októbra poobede v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Toto podujatie tradične pozostáva z dvoch častí – dielne a koncertu.

V prvej časti tohto festivalu organizátori prichystali dielňu pre deti, v rámci ktorej sa aktivistky hrali a s najmladšími ratolesťami

tvorili tvary zvierat z ručníčkov. O nosnej myšlienke tohto podujatia, ktorej základom je pestovanie a zachovávanie kultúry a tradície vojvodinských Slovákov medzi generáciami najmladších, hovorila na úvod predsedníčka ZVOPSV Božena Levárska. Na tému tohtoročného festivalu sa prihovorili aj predstavitelia spoluorganizátorov, s podporou ktorých sa projekt realizuje. Ide o Múzeum vojvodinských Slovákov a Spolok petrovských žien. Význam ručníčka kedysi a dnes, ako i to, ako sa kedysi deti hrali a mládenci hrdili dostátymi ručníčkami od dievok, objasnili riaditeľka múzea Anna Séčová-Pintírová, etnológ Marián

Ručníček ako inšpirácia

Pavlov a predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská. Zatiaľ spolkárky zaúčali prítomné mamy a ich deti do toho, ako sa z ručníčkov robia hračky: žabky, myšky a bábiky.

O hodinu neskoršie sa uskutočnil aj koncert slovenských ľudových piesní, na ktorom vystúpili deti so svojimi rodičmi a starými rodičmi. Teda prítomní v hľadisku

Spoločná záverečná pieseň všetkých účastníkov festivalu

V STAROPAZOVSKEJ GALÉRII

Výstava malého formátu

D

Anna Lešťanová

o polovice mesiaca si priaznivci výtvarného umenia v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej, ktorá pôsobí pri tamojšom Stredisku pre kultúru, môžu pozrieť tohtoročnú výstavu malého formátu členov Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Srbska.

Vernisáž bola v piatok 4. októbra a v uvítacom prejave Marjan Karavla, odborný spolupracovník pre výtvarné umenie v stredisku, okrem iného povedal, že už tradične po štvrtýkrát v pazovskej ga• KULTÚRA •

lérii vystavujú členovia Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Srbska. Práve touto výstavou si pripomenuli úspešné výročie pôsobenia ga-

lérie pod menom Miry Brtkovej, tamojšej známej akademickej maliarky a sochárky.

Výstava malého formátu sa usporadúva už takmer 15 rokov

Milica Vukovićová a Marjan Karavla na vernisáži v Starej Pazove

na javisku potleskom podporovali účastníkov a vypočuli si spev dvoja trojgeneračných rodín. Podujatie sa každým rokom rozrastá a nielen domáci Petrovčania majú oň záujem, lež aj Hložančania, Pivničania, Selenčania… V programe účinkovali a spievali rodiny Fábryová, Struhárová, Stupavská, Pavlovová, Demrovská, Hemelová, Malinová, Séčová a Dobríková za hudobného sprievodu harmonikára Rastislava Struhára. Program moderovala Elena Vršková. Slovenka Benková-Martinková na záver vyhodnotila spevácke snahy účastníkov a predsedníčka Levárska všetkým účinkujúcim rozdelila diplomy a darčeky.

Ide o unikátne podujatie v našom prostredí a poukazuje na možnosti, ako sa rodičia môžu aj v súčasnosti zabávať so svojimi deťmi.

a tentoraz na nej vystavuje 56 autorov združenia. Výstavu otvorila Milica Vukovićová (1981 Belehrad), akademická maliarka a predsedníčka sekcie pre maliarstvo a grafiku uvedeného združenia.

Výstava od mája do decembra má putovný ráz a po hosťovaniach vo viacerých múzeách a kultúrnych strediskách v Srbsku záverečná časť je naplánovaná v belehradskej galérii Singidunum, keď aj vyhlásia najúspešnejšie dielo.

Vystavené diela autorov sú zhotovené rozličnými technikami a podľa slov M. Vukovićovej zvlášť je zaujímavá a edukatívna pre žiakov, ktorí si na jednom mieste môžu osvojiť takmer všetky techniky, ktorými sa umelci vyjadrujú.

Výstava v Starej Pazove je teda otvorená do 15. októbra a návštevníci majú možnosť i hlasovať za výtvarnú prácu, ktorá sa im najviac páči.

41 /4876/ 12. 10. 2019

29

Kultúra NA PODUJATÍ ČESKEJ BESEDY NOVÝ SAD

Novosadské radosti zapôsobili bota 5. októbra. Program sobot- hostia z českých združení z Daňajších osláv sa konal v miestnos- ruvaru, Banje Luky, Maćinho Brda tiach ich partnerského združenia a nechýbal ani bod novosadskej Danica Vŕbová – v Slovenskom kultúrnom centre Pavla Jozefa Šafárika. ový Sad a jeho početné Po privítaní početných hostí národnostné menšiny od účastníci sa najprv presunuli októbra minulého roku sú do Múzea Vojvodiny, kde si bohatšie o jedno nové združe- obzreli spomenutú výstavu. nie – Českú besedu. Toto mladé Ďalšia výstava pod názvom združenie zoskupilo zo 50 hor- Naši predkovia a náš pôvod livých členov, väčšinou českých bola nainštalovaná v SKC P. J. potomkov, ktorí sa spoločnými Šafárika. Pripravili ju členovia silami snažia oživiť české slovo novosadskej Českej besedy a v nej predstavili pôvod a dejiny svojich rodín.

V rámci osláv zorganizovali aj okrúhly stôl na tému České združenia Recitovala novosadská česká mládež v Srbsku a regióne, kde predstavitelia českých besied z Nového Sadu, Beleh- Českej besedy, ktorej členovia radu, Banje Luky, Daruvaru, spolu s dievčenskou speváckou ale aj SKC P. J. Šafárika mali skupinou SKC P. J. Šafárika a ich možnosť vymeniť si skúse- ľudovým orchestrom zaspievali nosti, myšlienky a príklady známe české pesničky. Bolo počuť práce vo svojich združe- aj recitácie v češtine v predvedení V mene Veľvyslanectva Českej republiky niach. Po okrúhlom stole v Srbsku sa prihovoril Pavel Kobližka nasledoval bohatý kultúrny program. Najprv odzneli pría tradície v tomto väčšinovom hovory Pavla Kobližku, zástupcu prostredí. veľvyslanca Českej republiky v Pri prvom výročí pôsobenia sa Srbsku, Aleksandra Petrovića, rozhodli usporiadať festival Novo- zástupcu primátora mesta Nový sadské radosti, pritom s nádejou, Sad, a Šimana Irovića, predstavi-

členov domácej besedy. Záver programu patril šafárikovcom, teda seniorskému a mládežníckemu folklórnemu súboru.

Po programe, ako je to už zvykom pri takýchto podujatiach, nasledovala veselica a kamarátenie.

N

Hostitelia v nedeľu ráno zorganizovali pre účastníkov obchôdzku Nového Sadu a Petrovaradínskej pevnosti, čo bolo posledným bodom v bohatom harmonograme Novosadských radostí.

Foto: Manja Holodková

16. Festival Zuzany Kardelisovej Kysáč 10. – 13. októbra 2019 PROGRAM

Na programe nechýbali ani seniori Šafárika

že sa z neho stane pravidelné podujatie. Prvý ročník festivalu odštartoval už v utorok 1. októbra, keď v Múzeu Vojvodiny otvorili tematickú výstavu Karol IV., kým ústredným dňom osláv bola so-

30

www.hl.rs

teľa českej Národnostnej rady. V mene hostiteľa sa prihovoril Miloš Bubnjević, a tým bol otvorený program Novosadských radostí.

V programe, ktorý moderovala Ljiljana Škobaljová, vystúpili

Informačno-politický týždenník

Štvrtok 10. októbra 20.00 – Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Katarína Mišíková-Hitzingerová: Nálepky Réžia: Ján Kmeťko Piatok 11. októbra 12.00 – Pietna spomienka pri hrobke Zuzany Kardelisovej na kysáčskom cintoríne 20.00 – Otvorenie festivalu Divadelná sekcia SKC P. J. Šafárika, Nový Sad Vlado Mores: WC Story Réžia: Rastislav Zorňan Sobota 12. októbra 17.30 – Ochotnícke divadlo KC Kysáč Antonín Procházka: V štátnom záujme

Preklad: Katarína Sedláková Réžia: Ján Privizer 20.30 – Divadelný súbor KUS Zvolen, Kulpín Stanislav Štepka: Konečná stanica Réžia: Alexander Bako Nedeľa 13. októbra 16.00 – Divadelná sekcia Branislava Vjerga pri Kultúrnom centre Aradáč Jano Hrubík: Zabíjačka Réžia: Jano Hrubík 20.00 – Vyhodnotenie festivalu a udelenie cien v Galérii KC Kysáč 20.30 – Hosťujúce predstavenie Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec na motívy hry Portugal Zoltána Egressyho: Svety za dedinou Réžia: Dušan Bajin • KULTÚRA •

HLOŽANY

Prijala sa čerešnička Juraj Bartoš

O

chotníci Kultúrno-osvetového spolku Jednota v Hložanoch v nedeľu 6. októbra podali celovečerný folklórny koncert. Pred divákmi, ktorí vyplnili sálu domu kultúry, sa im veru dobre tancovalo, spievalo i hralo.

Nenechali sa rušiť skutočnosťou, že v prvých radoch väčšina sedísk zostala neobsadená, lebo pozvaní „vzácni hostia“ aj tentoraz ohrdili; neprišli. Hložianskych folkloristov akoby táto skutočnosť vybičovala k maximálnemu výkonu. Program na javisku sa odvíjal bez obligátnych ohlásení jednotlivých čísel, čo mu len pridalo na dynamike a plynulosti.

Len čo doznelo prvé, rezké hudobné číslo (Zatancuj si so mnou, holubička), krátko sa v mene spolku prihovorila Monika Bažaľová.

Pripomenula, že výročný koncert

prichádza na margo 70. výročia založenia a činnosti, a že ho finančne podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Obec Báčsky Petrovec a Miestne spoločenstvo Hložany.

Hneď v úvode latku prednesu vysoko nastavila staršia tanečná skupina; pri ich tanci sa len tak prášilo, ani kedysi v susednom hasičskom dome počas nezabudnuteľných a, zdá sa, navždy zaniknuvších tanečných zábav.

Po starších latku hravo preskočili aj mladší, rovnako naladení – naostrení tanečníci. Samozrejme, najsilnejší potlesk publika si ako vždy vyslúžili najmladší, školáci, svojimi tancami a detskými hrami.

Podaktoré hry predviedli aj dospelí folkloristi, takže sa zábava stupňovala jedna radosť až po finálový tanec a spoločný pozdrav. Ako prsty do lekváru zapasovali piesne, ktoré s nadšením predviedli dievčenská a mužská spevácka skupina, ako

Záber z koncertu KOS Jednota Hložany

i osvedčení hložianski sólisti: Vladimír Kriška, Katarína Dobríková, Adam Vladislav Stupavský, Anna Radićová (Hašková), Silvia Ferková a Jana Uramová-Stupavská. Akože by spolkári netancovali a nespievali s chuťou, keď s vysokým nasadením vyhrávala hudobná skupina, ktorú utvorili sami majstri remesla: Ondrej Maglovský, Rastislav Struhár, Vladimír Čáni, Miroslav Hemela a Ivan Galamboš, a o kvalitu zvuku sa staral profesionál Ondrej Pavčok.

Skrátka, všetko klapalo na výbornú. Tance a piesne si pod krovom hložianskeho spolku už dávno našli domovské právo. Prijali sa, ako tá čerešnička v pesničke, ktorá odznela akosi uprostred vydareného programu. Kiežby hložianski ochotníci rovnako horlivo pestovali aj iné prejavy kultúry, akým je predovšetkým divadlo, ktoré – ruka v ruke s prednáškovou činnosťou – udrelo základy KOS Jednota.

VZDELÁVANIE POTREBUJE NEUSTÁLE ZDOKONAĽOVANIE

Učenie cez témy Anna Horvátová

S

vzdelávanie Janko Kolárik. Slovami Komenského, učiteľa národov, vyzdvihol význam vzdelávania a neustáleho zdokonaľovania nielen učiteľského kádru, ale človeka všeobecne.

Hlavnú, ale aj pútavú prednášku predniesla Živka Krnjaja, riadna profesorka Filozofickej fakulty v Belehrade – Príprava dieťaťa pre školu, kde dôkladne ozrejmila, ako treba postupovať pri príprave detí pre školu, samozrejme, v rámci rokov vzlietnutia, tiež ako deti motivovať

polupráca vychovávateliek predškolských ustanovizní Učiteľky prejavili pozoruhodný záujem o prednášky a učiteľov triednej výučby základných škôl v kontexte nových na vykonávanie im zodpovedajúcej dávnejšie, ale vlastne nové základy Základov programu predškolskej činnosti a zapojiť ich do kolektívnej programu predškolskej výchovy výchovy a vzdelávania a nového práce. a vzdelávania nám to len urýchprogramu vyučovania a učenia v Božena Levárska, predsedníčka lili, takže s tým cieľom sme sa a prvom ročníku základnej školy bol ZVOPSV, ozrejmila cieľ tohto súv spolupráci s Aktívom učiteľov názov a tiež široko-rozsiahla téma stredenia: „Toto odborné stretnu- triednej výučby podujali zorganiodborného stretnutia, ktoré sa tie je organizované zovať odborné stretnutie. Podporila uskutočnilo v piatok 4. októbra s cieľom, aby sme si nás v tom aj Živka Krnjaja, ktorá je v miestnostiach Predškolskej ujasnili, aké zmeny jednou z autoriek Kaleidoskopu, ustanovizne Včielka v Báčnastávajú v peda- čiže projektového vyučovania.“ skom Petrovci. gogickej činnosti, V druhej časti odzneli prezentáÚvodné privítanie patrilo výchovno-vzdecie z oblasti výchovno-vzdelávacej vychovávateľke Božene Levárlávacej práci tak práce: Ľudmily Čapandovej a Jany skej, predsedníčke Združenia v predškolských Strehárskej z PU Kolibrík v Báči, vychovávateľov osvetových ustanovizniach, logopedičky Zdenky Maďarovej, pracovníkov Slovákov Vojvoditeda s predškol- Boženy Levárskej, Anny Kolekony, príjemný pobyt prítomným skými deťmi, ako vej zo selenčskej ZŠ Jána Kollára, popriala riaditeľka PU Včielka Zuzana Pašićová a samotný Pozorne sledovali otázky aktérok: (zľava) Janko Kolárik, i na prvom stupni Jarmily Križanovej zo silbašskej ZŠ seminár otvoril učiteľ triednej Tatiana Naďová, Zuzana Pašićová, Božena Levárska základných škôl. bratov Novakovcov a Tatiany NaPotreba sa už javila ďovej z pivnickej ZŠ 15. októbra. výučby a predseda Výboru pre a Živka Krnjaja • KULTÚRA •

41 /4876/ 12. 10. 2019

31

Kultúra RECENZIA

SCÉNA

Je (?) súčasťou našej identity Nový život, č. 7 – 8 / 2019, roč. 71 Juraj Bartoš Lacuna Coil a temnejšie tóny. Známa talianska gothic-metalová skupina Lacuna Coil práve vydala nový album Black Anima (vydavateľstvo Century Media). Opisujúc zvuk z vydania, speváčka Cristina Scabbia hovorí, že tentoraz to znie ťažšie a temnejšie než doteraz – akokoľvek toto tvrdenie možno niekto pochopí ako klišé, je to vraj pravda.

Za prvé singly z albumu sú vybrané piesne Layers of Time a Reckless (jestvujú aj videoklipy) a ďalšou novinkou je, že sa v nahrávaní materiálu zúčastnil nový bubeník Richard Meiz (zo skupiny Genus Ordinis Dei). Lacuna Coil práve začali koncertné turné v USA, potom budú vystupovať v celej Európe a fanúšikom zo Srbska najbližšie koncerty budú v Ľubľane a Budapešti začiatkom decembra. Títo Milánčania hrajú už 25 rokov, vydali 9 albumov a patria medzi najznámejšie talianske metalové skupiny. Koncertovali v Belehrade roku 2017.

Oslava džezu v Belehrade. Jubilejný 35.

Belehradský festival džezu sa uskutoční od 22. do 27. októbra v Dome mládeže a v dvorane Kombank.

Ako hviezdy festivalu vystúpia basgitarista Stanley Clarke, spevácka diva Dianne Reeves, Mingus Big Band hrajúci výber skladieb legendárneho Charlesa Mingusa a na záver festivalu bude hrať Charles Lloyd, živá ikona džezu a jeden z najväčších improvizátorov a inovátorov tohto druhu hudby. Medzi účastníkmi festivalu sú aj nekonvenčný belgický big band Flat Earth Society a ruské Ilugdin Trio so speváčkou Tanyou Balakirskayovou a v osobitnej časti programu Serbian Showcase sa predstavia nádejní domáci džezmeni.

KONCERTY 12. októbra, Štúdio M v Novom Sade: Babe 12. októbra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Neprijatelj Prelazi Zeku 13. októbra, Dom b-612 v Novom Sade: Kabare Nebula 18. októbra, Novosadský veľtrh: Atomsko sklonište Pripravuje: S. Lenhart

32

www.hl.rs

Č

o iné, než tvorcom časopisu Nový život adresovať ďalšiu poklonu po zhltnutí obsahu tohtoročného dvojčísla 7 – 8.

S ohľadom na skutočnosť, že v tejto a takejto – zdá sa priam nekonečnej – situácii poznačenej najmä minimálnym finančným zabezpečením (čomu nasvedčuje aj fakt, že mesačník pre literatúru a kultúru už celý rad rokov vychádza len šesťkrát za rok) je priam husársky kúsok stvárňovať ho na vysokej úrovni. Keďže sa vyhradený priestor rapídne míňa, nahliadnime úchytkom do nového zväzku časopisu, ktorý je (mal by byť?) neoddeliteľnou súčasťou našej kultúrnej identity.

Po vstupnej básni Jovana Zivlaka Veľký majster (vo výbere a preklade Víťazoslava Hronca) – v rubrike Rozkoš z textu – nasleduje pútavá úvaha slovenského etnológa a kulturológa Ladislava Lenovského k téme Kultúra, identita a kultúrna identita. Ďalším (dokonca viacnásobným) hosťom na stránkach NŽ je predseda Spolku slovenských spisovateľov: v kratšom rozhovore (v rubrike Chat) pod názvom Tajnopis Veľkého pána Dunaja a Básnika Miroslava Bielika vedený Martinom Prebudilom Miroslav Bielik hovorí o idei a náplni antológie poézie klasikov národných literatúr podunajských štátov Veľký pán Dunaj (vyšla začiatkom tohto roku).

S Bielikom sa stretneme aj v rubrike Pulzovanie literatúry: je tam jeho 14 básní pod spoločným názvom Mlčky uložené slovíčka, čiže výber zo zbierky Čas večne prítomný.

Tomu, že poézia nemusí byť zabalená iba vo veršoch, nasvedčujú Skrehnuté básne z tmy (čiže štyri básne v próze) Jaroslava Kiša. Medzi tu spomenuté cykly poézie šéfredaktorka NŽ vklinila ďalší dramatický drahokam. Michal Babiak sa opäť podujal na dramatizáciu, a tak je tu dráma V osídlach – Scénická rapsódia podľa rovnomenného románu (3. poslednej časti trilógie Živý bič) slovenského klasika Mila Urbana. Čítanie na dúšok ponúka Michal Harpáň v eseji Päť rokov väzenského svetla. Memoáre Paľa Bohuša Päť rokov bez tmy a podmienky, v akých vznikali, ozrejmuje množstvom faktov. Dozaista sa z nich nejednému čitateľovi zviera hrdlo a perlia oči nad osudom barda poézie vojvodinských Slovákov. V rubrike Texty a kontexty sa konečne dočkali kvalifikovanej recenzie aj dve vynikajúce drámy.

Posvietila na ne Zdenka Valentová-Belićová v recenzii Balkánska provokácia slovenského

Informačno-politický týždenník

divadla / Dve drámy so srbskou tematikou Vladislavy Fekete Krátke spojenia (2009), Prežitie / Opstanak /Survival (2014).

Zase je tu aj rubrika In memoriam: Vladimír Valentík v nekrológu Velikán Pavel Pop podáva skicu pre portrét význačnej osobnosti nášho výtvarného a kultúrneho života; pripája k nej i najvýznamnejšie dátumy v živote a tvorbe zosnulého umelca. Nasledujú príspevky zo 63. Literárneho snemovania; obidva sú venované M. Bielikovi. Pod príležitostné texty sa podpísali: Viera Benková (Mám rada deň, keď neprší... / Namiesto kytice jubilantovi Mirkovi Bielikovi) a Martin Prebudila (Neskutočné skutky a skutočnosti majstra Miroslava Bielika / K životnej sedemdesiatke Miroslava Bielika).

Zlata Matláková je autorkou recenzie Symbióza poézie a výtvarného umenia (Zdenka Valentová-Belićová: ETERIZACIJA: van konTEKSTa / ÉTERIZÁCIA: mimo konTEXTu. Bratislava, Spolok slovenských spisovateľov, Nový Sad, Grafomarketing, 2018, 98 s.). O významnom jubileu a výstave sa zmieňuje Vladimír Valentík v článku 30 rokov Galérie Zuzky Medveďovej (Zuzka Medveďová: Výstava obrazov z príležitosti 30 rokov Galérie Zuzky Medveďovej, Galéria Zuzky Medveďovej, 1. 7. – 25. 10. 2019 Báčsky Petrovec) so vzácnym apendixom: Zoznamom umeleckých výstav uskutočnených v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci v rokoch 1989 – 2019, ktorý obsiahol rovno 125 výstav! Nie náhodou je NŽ, č. 7 – 8/2019, ilustrovaný reprodukciami olejomalieb našej prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej z expozície tu spomenutej výstavy.

• KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 41

V tajničke je meno a priezvisko známeho padinského insitného maliara. O týždeň (22. októbra) oslávi 82. narodeniny.

CHÝRNIK

KYSÁČ. V piatok 11. októbra o 19.00 v Galérii SND v Kysáči otvoria samostatnú výstavu Zuzany Petruškovej, členky Umeleckého spolku Michala Geržu. Vernisáž bude v Slovenskom národnom dome (Ul. slovenská 47) v Kysáč E. Š.

NOVÝ SAD. V utorok 15. októbra o 12.00 v Slávnostnej sieni Filozofickej fakulty v Novom Sade (miestnosť č. 114) bude prednáška profesorky Marty Součkovej na tému K axiológii slovenskej literatúry po roku 2000.

V ten istý deň o 13.30 bude beseda so spisovateľkou Veronikou Šikulovou v rámci LiteraTour.

A. M. L. HLOŽANY. Združenie Etnodom Ženský kútik z Hložian organizuje posedenie pod názvom Večierok o tajomstvách záhrad našich predkov a je to prezentácia knihy Viery Benkovej Z aromatického literárneho záhonu.

Podujatie bude v utorok 15. októbra o 18.30 v priestoroch Etnodomu Tulip (Ul. Michala Pagáča 70, Hložany).

T. M.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

hlasludu.info www.hl.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Oznamujte v Hlase ľudu ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 40 – VODOROVNE: keramika, Avar, mak, Ras, Tapi, D, TZ, NI, identita, O, Ra, eán, GR, la, na, Rudolf, k, aše, tuto, film, ten, Li, fond, Dilong, a

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 38 z čísla 38 Hlasu ľudu z 21. septembra 2019 bolo: ŠTEFAN PAVELKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MILINA TURANOVÁ, Ul. žitná č. 5a, 21 470 Báčsky Petrovec.

Blahoželáme.

TAJNIČKA: RUDOLF DILONG

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA· OZNAMY •

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 2 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 2, na Bulvári oslobodenia číslo 33, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4717, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. októbra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-564/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

41 /4876/ 12. 10. 2019

33

Oznamy

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Kultúra· Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 9. októbra 2019 uplynul rok, čo tragicky zhasol mladý život

svatke

ANNOU SUPEKOVOU

JANKA PETRÍKA

ZUZANE BENKOVEJ

rod. Semartonskou 15. 10. 1952 – 20. 9. 2019 z Hložian Navždy zostaneš v našich srdciach.

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s mamou a starkou

1989 – 2018 – 2019 z Kovačice

rod. Babjakovej 1943 – 2019 z Petrovca S úctou a láskou si na Teba budeme spomínať.

Dcéra Jarmila, syn Ján a vnučka Marcela

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 5. októbra 2019 sme sa rozlúčili s bývalým predsedom SKOS Šafárik, ktorý bol i čestným a zaslúžilým členom MSS, lovcom, rybárom, stolárom, majstrom, inžinierom, riaditeľom a alfou a omegou pre Dobanovčanov

Svatovci Kuľhavovci

Úsmev si mal na perách, dobrotu v srdci a lásku v duši.

Odpočívaj v pokoji.

Rodina Gajićová

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného manžela a otca

JANKA PETRÍKA

9. 5. 1989 – 9. 10. 2018 – 2019 z Kovačice

Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v našich srdciach nezničí ani čas. Zbohom nestihol si povedať, len žiaľ v srdciach nás všetkých zanechať.

To, že čas žiaľ zahojí, je len klam, čím ďalej ubieha, tým viac chýbaš nám. Spi sladko, drahý náš, snívaj svoj večný sen, my sme v spomienkach pri Tebe každý deň.

Manželka Marta a syn Matija

ŠTEFANOM KARASEKOM 4. 8. 1941 – 5. 10. 2019 z Dobanoviec

Posledný pozdrav s úctou mu venujú dobanovskí Slováci, SKOS Šafárik a MOMS Dobanovce

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 9. 9. 2019 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej štátnej cesty I. B triedy č. 21, Nový Sad – Ruma, Partia 3 – Úsek 3: mimoúrovňová križovatka Kać – Petrovaradín (mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75), km 0 + 000,00 – km 6 + 900,00 PP – DP21, L = 6,900 km.

Nositeľom projektu je VP Putevi Srbije, z Belehradu, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• KULTÚRA· OZNAMY •

o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 27. 9. 2019 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej križovatky I. B triedy č. 21, Nový Sad, Ruma, Partia 1 – Úsek 1, mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75 – Paragovo, s plánovanou dráhou štátnej cesty II. A triedy číslo 100 od Žeželjovho mosta po mimoúrovňovú križovatku Diaľnica E-75.

Nositeľ projektu je VP Putevi Srbije, z Belehradu, Bulvár kráľa Alexandra č. 282.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

41 /4876/ 12. 10. 2019

35

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou, mamičkou a pramamičkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANA BENKOVÁ

ZUZANOU BENKOVOU

MÁRIU ČIEPOVÚ

JÁNA ČIEPA

1945 – 8. 10. 2003 – 2019

rod. Galátovú 1946 – 7. 10. 1998 – 2019 z Báčskeho Petrovca Tichú spomienku im venujú

synovia Jaroslav s rodinou a Rastislav

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho milovaného syna

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali, zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti za všetko od nás.

Zarmútení: manžel Ján, syn Ján s manželkou Zdenkou, vnučky Jarka a Danka a pravnučka Iva

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho zaťa

JANKA PETRÍKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 9. októbra 2019 uplynul rok, čo nás opustilo naše krstné dieťa

Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť.

Tak ako voda svojím tokom plynie, spomienka na Teba nikdy nepominie.

S láskou manželkini rodičia a brat Petrášovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na bratranca

JANKA PETRÍKA 9. 5. 1989 – 9. 10.

2018 – 2019 z Kovačice

1989 – 2018 – 2019 z Kovačice

Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti ešte žiť? Prečo si nás musel navždy opustiť? Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, sú okamihy, na ktoré tisíckrát spomíname.

Spomienka na Teba nie je v slovách, ani v slzách, ale navždy zostaneš v našich srdciach.

Krásne spomienky na Teba si zachovávajú

Na Teba si spomínajú

36

www.hl.rs

Posledný pozdrav Ti zasiela rodina Babjaková z Kulpína

SMUTNÁ SPOMIENKA

Po roku smútku s úctou si spomíname na milovanú manželku, matku a starú matku

MÁRIU BOKOROVÚ

1989 – 2018 – 2019 z Kovačice

JANKO PETRÍK

Tvoji krstní rodičia Gániovci z Nemecka

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechala všetkých, ktorých si milovala.

JANKA PETRÍKA

9. 5. 1989 – 9. 10.

2018 – 2019 z Kovačice

Odišiel si preč, nás to už rok bolí, opustil si nás proti svojej vôli.

Neúplná cesta, prerušená púť, bol si s nami krátko, preč Ťa vzala tragická smrť. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť, potešiť.

Navždy zarmútení Tvoji rodičia

rod. Babjaková 1943 – 2019 z Báčskeho Petrovca

rod. Babjakovou 2. 12. 1943 – 28. 9.

2019 z Báčskeho Petrovca

bratranci Vladimír a Daniel Gániovci s rodinami z Nemecka

Informačno-politický týždenník

rod. Marušníkovú 1950 – 2018 – 2019 z Padiny

Aj keď už nie si s nami, v našich srdciach žiješ ďalej.

Veľmi nám chýbaš!

Manžel Ján, syn Miroslav s manželkou Jarmilou a deťmi Ivanom, Ivetkou a Matijom a dcéra Mária Dubovská s manželom Jánom a deťmi Leou a Jankom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

ŠTEFANA PRIVIZERA

27. 6. 1942 – 11. 10.

2018 – 2019 z Kysáča

Spomienky na Teba a na chvíle prežité s Tebou zostávajú navždy v našich srdciach.

Manželka Anna a dcéry Jarmila Srnková a Anna Tordajová s rodinami • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. októbra 2019 uplynulo jedenásť najťažších, najsmutnejších a najboľavejších rokov v mojom živote, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého, starostlivého a nenahraditeľného manžela, spomínajúc si na najkrajšie roky prežité s ním.

Proste...

Prosím Ťa, môj Pane, o silnej viery dar, aby nebojácne vstupoval pred oltár.

Prosím Ťa za blížnych, biednych a nemocných, strápených, blúdiacich, zúfalých, nešťastných.

Za všetkých Ťa prosím, daj sa im, Bože, nájsť, skrop ich požehnaním, nech môžu v Tebe rásť.

Len v Tebe je život, viera, láska, krása a bez Teba vnútro smädné obzerá sa...

Prosím Ťa, Pane, tomu, kto Ťa hľadal, kto u Teba klopal, kto od Teba prosil, požehnaj každému, aby oči slzami už viac nikdy nezarosil.

PAEDDR. THDR. JÁN VALENT, PHD. 1941 – 2008 – 2019 biskup

(Z básnickej zbierky Spev mojej duše autora Jána Valenta) Boh nám dal svojho vlastného Syna za Vykupiteľa. Preto môžeme vedieť, že Boh na nás nezabudol, že sa nás nevzdal a že máme v Ňom svojho Pomocníka a Zástupcu. Boh vie, prečo a k čomu nám môže poslúžiť aj utrpenie, ktoré prišlo alebo prichádza na nás. Preto, ak vieme, že náš Vykupiteľ žije, tak vieme aj o tom, že máme istého Pomocníka a Tešiteľa, ktorý je mocnejší ako všetky utrpenia a biedy, ktoré nás navštevujú a ktorým sme v živote vystavení. Preto má v sebe moc prekonať každú bolesť, utrpenie a strach nášho pozemského života. Boh sa ujme svojich a povedie k víťazstvu to, čo patrí Jemu, a keby sme aj museli prejsť cestou života tŕnistou, ako aj údolím tône smrti, nebudeme sa báť, lebo naša útecha je v tom, ktorý má to posledné slovo a postaví sa nad naším prachom.

(Z knihy próz Tvoje Slovo je sviecou mojim nohám autora Jána Valenta) Zarmútená manželka • OZNAMY •

41 /4876/ 12. 10. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. októbra 11.30 Koľko sa poznáme, kvíz 20.30 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 13. októbra 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 2019, 3. časť 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 15. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 11. októbra – Víno nás spája Sobota 12. októbra – Večný príbeh Pondelok 14. októbra – Beethoven 3 Utorok 15. októbra – Patrím mu Streda 16. októbra – Cesta do Krajiny-Nekrajiny Štvrtok 17. októbra – 90 minút v nebi

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku okrem iných tém odvysielané budú príspevky o Detskom týždni, o 31.

Petrovskom maratóne, o výročnom koncerte folkloristov Kultúrnoosvetového spolku Jednota z Hložian, ktorý oslávil 70. výročie pôsobenia.

Nasleduje Spektrum, ktoré bude venované nadchádzajúcej oslave úctyhodného jubilea – 75 rokov nášho najstaršieho a jediného týždenníka Hlas ľudu. Na tému budú hovoriť hostia v štúdiu.

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 13. októbra Film: Woody Woodpecker Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Dvojitý agent Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Dúhovka. Vo vysielaní bude predstavené druhé najväčšie mesto na Slovensku – Košice, ktoré je centrom východného Každú sobotu Slovenska, spájajúce špecifiká 18.15 Výber z programu niekoľkých národov a národností.

TV Pančevo Agrosféra je venovaná príspevkom o jesenných aktualitách, akými sú zber kukurice a zeleniny. Je tu i postreh o chove dobytka, ktorého je v našich dedinách čoraz menej.

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 13. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 16. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

15.05 15.30 16.00 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 16.20 Sobota 16.25 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 relácia na aktuálnu tému 17.00 Nedeľa 17.15 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.30 týždňa 18.00 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.10 18.15

Správy na každú hodinu

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.20 Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.40

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 13. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Galérii insitného umenia otvorili 68. Októbrový salón Celovečerný program Ochotníci svojej osade Utorok 15. októbra 16.00 Ján Bačúr, bard slovenského insitného maliarstva v Srbsku Detský týždeň v Predškolskej ustanovizni Kolibri K oslavám 30. Detského týždňa sa pripojili aj kovačická a padinská základná škola 15. súťaž vo varení kotlíkovej fazule

Piatok 18. októbra 16.00 Film: Soľ nad zlato Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

spoľahlivého Popovića využil domáci stredný útočník Lučić, ktorý zblízka matoval Pagáča – 1 : 2.

Do konca hostia úspešne čelili snahám Palančanov vyrovnať výsledok. Podarilo sa im to predovšetkým vďaka obetavosti a sústredenosti obrancov Đumića a Ljubičića, a zvlášť stopérov Popovića a Horváta, takže posledný hvizd rozhodcu Krnetu z Báčskej Palanky hostia dočkali so vztýčenými rukami. Budúcnosť má teraz maximálnych 18 bodov. Žlté karty dostali Lučić a Nađ (Orlovi), resp. Đumić (Budúcnosť)

pre ostrejšie zákroky. Rozhodca pre bezočivosť a brutalitu musel strelca gólu za domácich Lučića vylúčiť z hry, lebo od 30. min., keď dostal žltú kartu, robil na trávniku, čo chcel! Dvakrát bez lopty udrel Horváta, zaútočil na Katiaka a Carića, vyhrážal sa aj trénerom hostí bez konzekvencií.

BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Đumić, Ljubičić, Kolár, Horvát, Popović, Carić, Katiak (Jakuš), Čipkár, Tomić, Molnár (Šepši) Výsledky 7. kola: Borac – Karađorđevo 4 : 2, Bačka (D) – Bački hajduk 3 : 2, Kriváň – Neštín 3 : 0, Mladost – Bačka 1945 2 : 4, Soko – Sloga 0 : 3, Orlovi – Budúcnosť 1 : 2.

V jarmočnú nedeľu 13. októbra Budúcnosť v slovenskom derby uvíta selenčský Kriváň o 15. hodine.

a žrď, a lopta skončila v sieti. Potom sa do konca zápasu Aradáčania šikovne bránili a zachránili minimálny náskok.

V poslednej minúte zápasu síce otec a syn Vladimír a Kristián Gálovci mohli zvýšiť náskok, ibaže ten starší príležitosť nevyužil, a tak Aradáčania vyhrali minimálnym výsledkom.

AŠK: Kurunci, Ďuríček, Vesin, Janković, Striško, Kujundžić (Ko-

rać), Števko (V. Gál), Miletić, Birmanac (K. Gál), V. Zakić, Adamov Výsledky 7. kola: Naftagas – MSK 0 : 4, Zadrugar – Mladosť 9 : 0, OFK Gradnulica – Zlatica 5 : 0, Bilećanin – Jedinstvo 2014 0 : 2; voľné bolo OFK Stajićevo.

V nedeľu Aradáčania privítajú Gradnulicu zo Zreňanina a Bieloblatčania Tisu 1933.

Šesť zápasov – osemnásť bodov!

ORLOVI – BUDÚCNOSŤ 1 : 2 (0 : 1) Ján Murtín

Ť

ažšie ako očakávali Hložančania na veľmi zlom ihrisku v Karađorđeve porazili nepríjemných Palančanov, a tak sa v 7. kole vyšplhali na čelo tabuľky. V tvrdom boji pred 50 divákmi hostia si vytvorili viac šancí v prvom polčase, ale iba tú v 24. min. premenil Tomić. Strelec Budúcnosti využil chybu obrany súpera a po prihrávke Čipkára loptu dorazil do prázdnej brány – 0 : 1.

V 44. min. brankár mužstva Orlovi Jarić brutálne fauloval Čipkára, ale

následne odčinil svoju chybu, keď kryl strelu Molnára z jedenástky.

V druhom polčase domáci mali viac loptu na svojich nohách, ale v protiútokoch vyložené šance zahadzovali hostia. Zverenci trénera Zlatka Hrubíka akoby súťažili, kto viackrát nastrelí do prešťastného brankára Jarića. V 66. min. Molnár pekne prihral Carićovi, ktorý obišiel strážcu, no jeho strelu vyrazil domáci brankár presne na hlavu menovaného nabiehajúceho hráča, a tento zložil reparát – 0 : 2. O päť min. neskoršie jediné zaváhanie

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Minimálne, ale zaslúžene TISA 1933 – AŠK 0 : 1 (0 : 0) Vladimír Gál

Z

ápas poznačila rýchla hra dvoch kondične dobre pripravených mužstiev, ale šancí nebolo mnoho. V prvom polčase hostia boli o štipku lepší a mali dve šance. Najprv Ďuríček v 25. min. ušiel po pravej strane, vybehol sám pred brankára, ale z príliš ťažkej pozície strieľal vedľa brány. Trochu neskoršie najlepšia akcia a šanca Aradáčanov.

Po prihrávke Števka Adamov zostal sám pred brankárom, ale tento strelu kryl, na odrazenú loptu nabehol Birmanac, no jeho pokus blokoval

domáci obranca. Na druhej strane hostitelia iba raz vážnejšie ohrozili Kurunciho, ktorý strelu z diaľky horko-ťažko odrazil na roh.

V druhom polčase domáci boli agresívnejší a premrhali dve príležitosti.

V 60. min. obrancovia AŠK chybili, domáci útočník sa ocitol sám pred Kuruncim, ale strieľal nad brvno. O päť min. neskoršie centrovaná lopta domácich z pravej strany preletela všetkých hráčov a pri druhej žrdi futbalista Tarašanov z troch metrov strieľal Kuruncimu do rúk.

V 70. min. Miletić z voľného kopu trafil miesto, kde sa spájajú brvno

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Zahodili dve penalty Lazar Pavković

OFK BINGUĽA – JEDNOTA ĽUBA 1 : 1 (0 : 1). Gólom Ćalića vo 8. min. Ľubania sa ujali vedenia, ale Lovás vyrovnal v 77. min. Každé mužstvo zahodilo jedenástku, strelec Jednoty v 51. min. a domáci hráč v poslednej min. zápasu.

OFK BINGUĽA: Volić, A. Alimanović (Radičević), Franciski, Džever, Raić, Šumarski, Stanković, Horvat (Samardžić), D. Alimanović, Lovás, Petaković (Kafandar) • ŠPORT •

JEDNOTA: Mrkonjić, Dobrić (P. Sremčić), Punoš, Teležar, Ruman, Ž. Sremčić (Đurić), Ganić, Širadović, D. Považan, Manojlović, Ćalić ERDEVÍK 2017 – BORAC ILINCI 4 : 0 (1 : 0). Domáci boli veľmi presvedčiví, najmä v druhom polčase. Dva góly dal Farkaš, raz trafili Zablaćanski a S. Šafárik.

ERDEVÍK 2017: Panić, Toman (Pap), Bojanić, M. Bosanac, Jelčić, Gerik (Cvetković), Štrbac, Farkaš, Zablaćanski, D. Bosanac (S. Šafárik), Radanović (Vezirović)

ZOROSLAV BRTKA Z BÁČSKEHO PETROVCA NA MAJSTROVSTVÁCH EURÓPY V TALIANSKU. Začiatkom septembra v talianskom mestečku Lonato neďaleko mesta Bergama prebiehali Majstrovstvá Európy v olympijskom športe, streľbe do asfaltových terčov. Farby našej krajiny v juniorskej kategórii hájil aj Petrovčan Zoroslav Brtka ml. Súťažil v disciplíne americký trap. Mladému strelcovi, pritom najmladšiemu účastníkovi v reprezentácii Srbska a v dejinách našej krajiny, bolo veľkou cťou prezentovať našu krajinu. K tomu je aj prvým vojvodinským Slovákom, ktorý bol členom streleckej reprezentácie našej krajiny. Tréner mladého strelca Dejan Mihajlović sa o ňom veľmi pochvalne zmienil: „Mám nádej, že tento mladý športovec, ktorý už dosiahol veľké úspechy, neustúpi, ale bude postupovať čoraz vyššie na rebríčku úspechov. Pred ním je skvelá budúcnosť, treba ho len podporovať, aby sa vyšplhal na čím vyššie miesto. Keď bude takto pokračovať, neustupovať na ceste za svojím cieľom, určite to i dokáže.“ A. H. Foto: z archívu ZB 41 /4876/ 12. 10. 2019

39

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Rýchlo umlčali hostí JEDNOTA – SLOBODA 3 : 0 (3 : 0) Matej Bzovský

Z

ápas sa začal minútkou ticha, ktorou vzdali úctu tragicky zosnulému bývalému vynikajúcemu brankárovi Jednoty Nikolovi Radičevićovi-Radimu. Len hŕstka najvernejších fanúšikov v chladnom počasí sledovala tento dosť zaujímavý zápas. Tentoraz do-

máci hráči pristúpili k zápasu oveľa zodpovednejšie, zahrali s väčšou chuťou, s plným nasadením zvlášť v prvom polčase. Už vtedy vsietili tri pekné góly z kombinačných akcií a tak sa vykúpili za predchádzajúcu prehru rovnakým výsledkom v stretnutí s mužstvom Mladost v Novom Sade.

Od začiatku zápasu domáci

Nedali sa prekvapiť SLOGA (E) – MLADOST (BJ) 4 : 1 (2 : 1) Lazar Pavković

F

utbalisti erdevíckej Slogy po slabom výkone doma so Sremcom z Vojky a presvedčivej prehre v Šajkaši s Borcom (0 : 4) v stretnutí s tímom Mladost z Báčskeho Jarku zahrali bojovne a zodpovedne.

Skóre zápasu otvoril Cvijić z penalty v 25. min., Vukanović o tri min. neskoršie zvýšil na 2 : 0. Hostia skorigovali výsledok prostredníctvom Veselinovića v 32. min.

V druhom polčase sa sieť vlnila

Otvoril skóre: Stefan Cvijić (Sloga Erdevík)

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Domácim ani omrvinky

Už dávno sa nestalo, aby domáce mužstvá nezískali ani bod, žiadne omrvinky. Na všetkých štyroch zápasoch vyhrali hostia, pričom každý hostiteľ dal len po jednom góle. Konečne aj futbalisti Panónie potešili fanúšikov, kým výhry Rastiny, Graničara a Bratstva boli očakávané.

Výsledky 6. kola: Jedinstvo Lemeš – Panónia 1 : 5, Dinamo (S) – Rastina 1918 1 : 2, Sport – Graničar 1 : 2, Telečka – Bratstvo 2019 1 : 3.

Program 7. kola: Bratstvo 2019 – Dinamo 1923, Graničar – Telečka, Rastina 1918 – Sport, Panónia – Dinamo (S).

JEDINSTVO LEMEŠ – PANÓNIA 1 : 5 (1 : 4) Juraj Pucovský

M

álo bolo tých, ktorí po všetkom, čo sa tejto jesene deje v Panónii, mohli očakávať takýto triumf v dedine Svetozar Miletić. V sobotu mužstvo zostalo bez trénera Zorana Malivuka a na hosťovanie odcestovali iba dvanásti hráči s predsedom Markom Obradovom.

V súboji s domácim mužstvom

40

www.hl.rs

Jedinstvo Lemeš hostia z Lalite dosiahli husársky kúsok, keď za trinásť minút až štyrikrát prekonali domáceho brankára Kusića?!

Prvá radosť prišla v 13. min., keď Turčan odcentroval z voľného kopu a Igor Hrnčiar trafil.

V 20. min. hostia zahrali z rohu a Lamoš hlavou rozvlnil sieť. Už v 25. min. hráči Panónie „prinútili“ Miletićana Cseriho, aby dal vlastný gól. Gólostroj hostí v prvom pol-

Informačno-politický týždenník

postupne prebrali hru a už po necelej polhodinke rozhodli o víťazovi. Jednota sa vo 4. min. ujala rýchleho vedenia, keď z ľavej polovice ihriska Nikola Igrač presne prihral najlepšiemu jednotlivcovi zápasu Srđanovi Cvetanovićovi, ktorý loptu zaslal do siete. Výsledok v 16. min. zdvojnásobil mladý David Panjak po trme-vrme pred zmýlenou obranou hostí mužstva z dediny Donji Tovarnik. V 29. min. sa Milan Mitrović uvoľnil v šestnástke a jeho presná strela z otočky si našla cestu do siete – 3 : 0.

V druhej časti domáci hrali voľ-

nejšie, s menším nasadením, akoby sa uspokojili s výsledkom z prvého polčasu. Mali dve príležitosti, ktoré nepresne zahodili Nemanja Kačar a Željko Mitrović.

JEDNOTA: Jovišič, Panjak (Vujčić) Subotić, Cvijanović (Milanović), Gavrilović, Ž. Mitrović, Kačar (Brtka), Igrač, Cvetanović, Milovčević, M. Mitrović V sobotu Jednota bude pred ťažkou úlohou, keď sa v Mačvanskej Mitrovici stretne s vedúcim mužstvom ligy, domácim mužstvom Podrinje.

iba dvakrát. Postarali sa o to domáci strelci Stojšić v 61. min. a Mačvanski v 65. min. Víťazstvo Slogy mohlo byť aj presvedčivejšie, keby jej hráči využili aspoň ešte niektorú z núkajúcich sa šancí. Hostia z B. Jarku mali niekoľko pokusov ohroziť brankára Ilića, ale sa im nepodarilo nepríjemne prekvapiť hostiteľov.

Sto fanúšikov domáceho mužstva spokojne opustilo štadión s nádejou, že futbalisti usilovného a skúseného trénera Svetislava Petkovića aj v nadchádzajúcich kolách tak doma, ako i na hosťovaniach zahrajú bojovne, zodpovedne, účinne a budú pokračovať v úspechoch.

Rozhodca Marko Dimovski z Nového Sadu žltými kartami potrestal

Domčića a Stojšića (Sloga), ako i Stanisavljevića a Marcikića (Mladost).

SLOGA: Ilić, Đurkić, Vuković, Domčić, Vukanović (Bojanić), Cvijić, Bajunović (B. Považan), Drobac, Mačvanski, Barić (Stojšić), Stojčić Výsledky 8. kola: Jugović – Podrinje 0 : 4, Jednota – Sloboda 3 : 0, Radnički – Mladost (NS) 1 : 1, Sloga (T) – Cement 0 : 0, Hajduk – Podunavac 2 : 0, Sloga (E) – Mladost (BJ) 4 : 1, Jadran – Borac 0 : 1, Crvena zvezda – Sremac 0 : 2.

V nasledujúcom kole sa Sloga v Belegiši stretne s domácim mužstvom Podunavac.

Foto: J. Pucovský

čase skončil Cetenji po presnej prihrávke Šipku v 29. min. Keď sa už strelci Panónie „unavili“, k slovu sa dostal domáci hráč Popović, ktorý v 37. min. z voľného kopu z tridsiatich metrov prekonal nepozorného Š. Hrnčiara.

Na polčase v šatni zostal brankár Š. Hrnčiar, vystriedal ho jediný náhradník Cvetićanin a medzi žrde si zastal M. Obradov, ktorý kariéru začínal ako brankár! To sa veľmi dobre osvedčilo. Obradov sa síce mohol presláviť aj ako strelec, ale v 61. min. po faule nad Lamošom nevyužil penaltu, keďže kopol nad bránu. No menovaný má veľké zásluhy o piaty gól, lebo v 86. min. chytil odcentrovanú loptu, potom ju rýchlo a ďaleko zahodil Terekovi, ktorý fintou hodil na zem stredného záložníka domácich, vybehol sám pred brankára Kusića a bolo – 1 : 5. Hostia lepšie nevyužili skutočnosť, že domáci od 56. min. hrali bez Džinića, ktorého

Konečne radosť: Ján Turčan (Panónia Laliť)

rozhodca Vlatković z Apatina pre dve žlté karty predčasne poslal pod sprchy.

PANÓNIA: Š. Hrnčiar (Cvetićanin), Stolić, Jovanović, Terek, Benedek, I. Hrnčiar, M. Obradov, Lamoš, Cetenji, Turčan, Šipka • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Strela finišovala do méty V hornej časti sa formuje kvarteto najlepších klubov, ktoré v tomto kole vyhrali. Vlajkovčania a Potporanj porazili súperov na domácej pôde, kým Kovinčania a Ivanovo si priniesli body spoza chotára. Uljmania získali body kontumačne, lebo k nim hostia z Barandy nepricestovali.

Hajdušičania pevne držia lampáš a sotva ho niekomu rýchlo odovzdajú.

Výsledky 8. kola: Dolina – Strela 0 : 3, Spartak 1911 – Sloga 2 : 1, Polet – Radnički (K) 0 : 2, Potporanj – Hajdušica 2 : 0, Jedinstvo (V) – Budućnost 2 : 0, Partizan (U) – Radnički (B) 3 : 0 kontumačne, Jugoslavija – Partizan (G) 3 : 1, BAK – Crvena zvezda 1 : 1.

DOLINA – STRELA 0 : 3 (0 : 0) Ján Bokor

Z

ápas bol právom zahlásený ako derby kola. Obe mužstvá sa nachádzajú v hornej časti tabuľky a Ivanovčania cielia titul.

Divákom sa prvý raz dobre sedelo v nových stoličkách na tribúne v povestnej doline, lebo sledovali kvalitný zápas. V tvrdom boji súperi chceli vyhrať, ale nikto nezískal územnú prevahu. Hralo sa veľmi obozretne

organizovali. Útočníci Doliny nemohli preniknúť cez pevnú obranu hostí. Zriedkavé strely brankár Vasić zneškodnil. Keď sa zdalo, že by súperi boli spokojní s bezgólovou remízou, domáci hráči nevydržali. Vo finiši robili chyby, na ktoré doplatili gólmi.

Od 80. min. výsledok sa trikrát menil, stále na škodu domácich. Vedúci gól vsietil Maksimović. Domáci žiadali postavenie mimo hry, ale rozhodcovia gól uznali. V posledných minútach mužstvo z Ivanova strelilo ešte dva

góly. Strelci boli Vukajlović v 87. min. a Karanfilovski v 90. + 5. min. Hostia zakončili desiati, lebo Lukić dostal druhú žltú kartu. Strela sa predstavila ako dobre zohratý tím, ktorý v každej chvíli vie, čo chce urobiť.

DOLINA: Bujaković, Jovanov, Radenković, Kolak, Mitkovski (S. Mamojka), Hlavča (Ćirić), Radivojev, Kelečević, Stajić (Tošić), Popović Svetlík V nedeľu Dolina bude hosťovať v Pavliši.

bola rovnocenná, Potporanj dal dva góly a vyhral. Prvý síce bol z očividného ofsajdu, ktorý rozhodca Lazić z Dolova buď nevidel, alebo nechcel vidieť. Nuž a druhý gól domáci dali po chybe mladého obrancu Drakulića, ktorý umožnil domácemu útočníkovi, aby sa dostal pred Melicha a prekonal ho pre konečných 2 : 0.

HAJDUŠICA: Melich, Drakulić (Miksád) Z. Lipták, Maliar, Mršić, Spremo (Ćulum), Pavlovic, Radović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić Foto: V. Maliar

Duel Aleksandra Ružića a brankára domácich hosťom nepriniesol nič

hostí Andrejić a Tomin. „Pre porušovanie disciplíny Slávia od posledného dňa septembra nepočíta na Janjića. Zo šestnásťčlenného kádra teraz máme iba pätnásť, traja nemohli na obecné derby prísť pre pracovné povinnosti a chorobu. Tak Slávia na lavičke mala menej futbalistov od Samoša – iba jedného,“ vyhlásil Zlatko Mršulov, tréner domácich. „Už na sobotu 12. októbra hráme v Kačareve s Jedinstvom Stević. Domáci sú horúci favoriti, ale futbal sa preto hrá, že neraz slabší môže prekonať silnejšieho. Spokojný by som bol Najlepší strelec Slávie Boris Ugrenović s bodom. V záverečných (vpravo) v súboji so Stefanom Markovom dvoch zápasoch môžeme poraziť súperov, doma zo Samoša

Omladinac 1927 Opovo a v Sefkerine Tempo.“ Slávisti už rozmýšľajú o zimnom prestupovom období. Cvičiteľ Mršulov prízvukuje: „Začali sme s tvorbou mužstva iba 20. augusta. Vtedy už nebolo na výber kvalitnejších futbalistov, jednotlivci si nezasluhujú, aby si obliekali tričko Slávie. Kovačica musí mať aspoň dvadsať futbalistov, ktorí môžu zabojovať o štvrtú priečku.

Otázne bolo, že či vôbec môžeme do play-off, ak nemáme mladších dorastencov alebo pionierov, ktorí hrajú ligy. Odpoveď znie, že môžeme, lebo máme prihlásenú najmladšiu kategóriu – kohútiky.“ SLÁVIA: Holík, Jaško, Pešić, Matuľa, Bogdanov, Ugrenović, Čech, Zemen, Strakúšek, Plvan, Ostojić; striedal Babuchna

a lopta sa najviac kotúľala v strede ihriska. Spoľahlivá obrana hostí načas prerušovala útoky hráčov Doliny.

Domáci útočníci sa márne pokúšali ohroziť bránu veľmi dobrého brankára Vasića. Gólové šance si ťažko vytvárali, kým strely z diaľky minuli cieľ. Hostia organizovali veľmi dobré útoky. Posledný v prvom polčase im mohol priniesť vedenie, no Svetlík loptu vykopol z bránkovej čiary.

Po prestávke hostia sa lepšie

Počítajú sa len góly...

POTPORANJ – HAJDUŠICA 2 : 0 (0 : 0) Vladimír Hudec

A

j v nedeľu Hajdušičania potvrdili, že sa úplne nezaslúžene nachádzajú na dne tabuľky.

Na ťažkom hosťovaní v Potpornji v prvom polčase boli omnoho lepší od svojho favorizovaného súpera, ibaže im, ako aj na predošlých zápasoch, chýbalo trochu viac sebavedo-

mia a koncentrácie v závere útoku.

Mali útočníci Hajdušice niekoľko príležitostí, z ktorých mohli deklasovať súpera na jeho trávniku, ale všetky zahodili. Najbližšie k streleniu gólu bol A. Ružić, ktorého strelu zastavila žrď.

Vo futbale sa však počítajú góly a v tomto domáci predsa len boli lepší. Aj keď v druhom polčase hra

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Šancí neúrekom SLÁVIA – POBEDA 0 : 0 Ján Špringeľ

V

ďalšom obecnom derby Samošania mali iniciatívu a väčšiu časť hry loptu na nohách, ale domáci si vytvorili viac príležitostí.

Slávisti raz nastrelili aj uhol brány Pobedy. Samošania zase tvrdili, že po zásahu obrancu Slávie v šestnástke nad Tominom mal rozhodca Marković pískať v ich prospech penaltu.

Stručne, hralo sa vabank, hostitelia útočili, hosťom sa z protiútokov podarilo vytvoriť skvelé šance. Za Kovačicu mohli skórovať Ugrenović, Ostojić, Zemen, Plvan a Strakúšek, za • ŠPORT •

Obrana Strely (v modro-bielom) nedovolila Padinčanom priblížiť sa k bráne Vasića

41 /4875/ 12. 10. 2019

41

Šport Na stupienku 31. pm 2019

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Strelcom víťazného gólu za Mladosť v posledných chvíľach zápasu bol Petar Mrđan (prvý sprava)

Na konci predsa vyhrali MLADOSŤ – KRILA KRAJINE 2 : 1 (1 : 1) Samuel Medveď

P

o dvoch prehrách, doma s Tavankutom a na hosťovaní s Bajšou, kde Mladosť po dobrom výkone nesmela prehrať, Petrovčania v nedeľu konečne vo Vrbare porazili báčskopalanský tím Krila Krajine. Zápas mal slušnú úroveň. Zvlášť v druhom polčase modrí zahrali lepšie, lebo tréner domácich Karakaš vykonal hneď na začiatku nevyhnutné zmeny.

Mladosť hrala aj prvom polčase kombinačne veľmi pekne, ale si nevytvorila veľa šancí. V 14. min. rozhodca Tanović zo Subotice pískal jedenástku za domácich, keďže

v šestnástke hostia faulovali Đakovića. Pokutový kop využil Stevan Leškov. V 30. min. Krila Krajine nečakane vyrovnali. Domáci nestrážili dobre ľavú stranu, Toma prenikol, zacentroval a Lončarević zblízka vyrovnal.

V druhom polčase najprv rozhodca neuznal domácim gól pre postavenie hráča mimo hry. Potom Leškov kopal z diaľky na bránu, brankár Dražić loptu prstami vyrazil do žrde. Plavšić mal tiež dobrú šancu. Hostia pohrozili, ale dvakrát zaradom sa vyznamenal brankár Igor Leňa, ktorý vybránil „nemožné“.

V 89. min. dobre prijatú loptu od Malidžana Mrđan z ľavej strany

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Štvrtá prehra v slede TATRA – ŽSK 0 : 1 (0 : 0) Pavel Pálik

B

ol to pekný, korektný a zaujímavý zápas dvoch mužstiev približne rovnakej kvality.

Domáci boli lepší v prvej časti, mali aj štyri šance, ale ich nepremenili, a to sa im na konci vypomstilo.

V druhej časti Kysáčania útočili bezhlavo. Hostia zo Žablja v 72. min. po peknej kombinácii v trestnom území vyradili z hry dvoch obrancov Tatry, a tak Nin-

42

www.hl.rs

ković zblízka nehatene prekonal Munjasa – 0 : 1. To je štvrtá prehra mužstva Tatry zaradom.

Zápas pred 80 divákmi viedol Dragoljević z Báčskeho Jarku, ktorý žltými kartami potrestal domácich Jašovića a Budíka, resp. hostí Pinju a Bogdanova.

TAT R A : M u n j a s, B e r i ć (Kecman), Budík, Batinić, Bobot, Jašović, Medić (Mitrović), Kuzmanović, Vučković, Stojčić, Kedža (Ivković)

Informačno-politický týždenník

poslal do horného rohu pod brvno.

Bola to radosť, výhra modrých 2 : 1?!

MLADOSŤ: Leňa, Valentík, Ivetić, Fábry, Šproch, Beronja, Stanić (Mrđan), Đaković (Kaňa), Plavšić (Malidžan), Leškov, Ožvát Výsledky 8. kola: Bačka – Radnički 3 : 3, Sloga – Crvenka 2 : 0, Vojvodina – Stari grad 2 : 2, Vrbas – Tekstilac 2 : 0, Mladosť (P) – Krila Krajine 2 : 1, Mladost (A) – Bajša 2 : 2, Tisa – Tavankut 0 : 1, ČSK Pivara – Mladost (T) 5 : 0.

Mladosť teraz bude hosťovať v Odžakoch, kde sa stretne s domácim Tekstilcom.

Foto: J. Čiep

Škôlka – 200 m – dievčence: 1.

Nora Širková, 2. Marína Laćarková, 3.

Mia Murtínová; chlapci: 1. Filip Triaška, 2. Luka Šuľan, 3. Maxim Hemela.

Základná škola 1. a 2. ročník – 400 m – dievčence: 1. Ela Križanová, 2. Mia Čániová, 3. Nikolina Pašićová; chlapci: 1. Marek Šuľan, 2. Miroslav Belička, 3. Matej Čáni.

Základná škola 3. a 4. ročník – 1 km – dievčence: 1. Tea Peterská, 2.

Tea Chalupková, 3. Maša Lončarová; chlapci: 1. Jonatán Gajdoš, 2. Marcel Spevák, 3. Peter Topoľský.

Základná škola 5. a 6. ročník – 2 km – dievčence: 1. Hana Ferková, 2.

Hana Cechmajstrová, 3. Lucia Beličková; chlapci: 1. Emran Adeni, 2. Peter Kriška, 3. Uroš Petković.

Základná škola 7. a 8. ročník – 4 km – dievčence: 1. Milica Leškovová, 2. Monika Papová, 3. Simona-Ester Anđelićová; chlapci: 1. Stanislav Žembery, 2. Filip Lekaj, 3. Martin Semartonský.

Chlapci a muži do 45 rokov – 4 km: 1. Milan Bosančić, 2. Branislav Brtka, 3. Vladimír Báďonský.

Dievčatá a ženy do 45 rokov – 4 km: 1. Emina Poničanová-Hemelová, 2. Jaroslava Mrázová, 3. Miluša Snidová. Ženy veteránky nad 45 rokov – 4 km: 1. Tatiana Kriváková-Amidžićová, 2. Anna Pavlovová-Banovićová, 3.

Alena Pešková.

Muži veteráni nad 45 rokov – 4 km: 1. Dušan Kožul, 2. Zdravko Romić.

Dievčatá a ženy – 8 km: 1. Ivana Ilićová, 2. Mariana Valtnerová, 3. Ksenija Kulíková.

Chlapci a muži – 8 km: 1. Uglješa Nikolić, 2. Zlatko Gagulić, 3. Ivan Mucha.

Spracoval: J. Čiep

Hajduk 9 : 0, Petrovaradín – RFK Nový Sad 2 : 1, Jedinstvo – Fruškogorac 5 : 0, TSK – Futog 3 : 0.

Program 11. kola, 12. a 13. októbra o 15. hodine: Futog – Omladinac, Fruškogorac – TSK, RFK Nový Sad – Jedinstvo, Hajduk – PetrovaFutbalisti Tatry už mesiac nevyhrali zápas radín, Slavija – InVýsledky 10. kola: Omladinac dex, Šajkaš – Sirig, – Veternik 0 : 3, Tatra – ŽSK 0 Fr. partizan – Bačka (Ď), ŽSK : 1, Bačka (B) – Fruškogorski – Bačka (B), Veternik – Tatra. partizan 0 : 4, Bačka (Ď) – Šajkaš 3 : 2, Sirig – Slavija 1 : 1, Index – • ŠPORT •

TRIDSIATY PRVÝ PETROVSKÝ MARATÓN

Rozbeh tretiakov a štvrtákov na 1 kilometer

Škôlkari na začiatku dráhy

Bežcov neodradil ani dážď Jaroslav Čiep

U

ž viac ako tri desaťročia pretrváva jedna myšlienka, ktorá sa zrodila a začala realizovať na konci osemdesiatych rokov minulého storočia. V nedeľu 6. októbra 2019 na ihriskách Základnej školy Jána Čajaka, na uliciach Báčskeho Petrovca a na brehu kanála prebiehal 31. Petrovský maratón. Bol síce o týždeň neskoršie ako to bývalo zvykom, ale dôvod posunutia je zrejmý – oslavy storočnice petrovského gymnázia.

Už nedeľné ráno neveštilo nič dobrého. Obloha zamračená a sypal sa drobný dáždik. No i napriek tomu štart pre deti predškolského Radosť najrýchlejších na veku a nižšie najdlhšej dráhe ročníky základných škôl na

Pretekári na 4 km po prijatí medailí a diplomov

školskom ihrisku nemeškal. Bežecké Na štarte pred pomníkom súťaže začali presne o 9. hodine. Profesori telesnej výchovy sa statočne o to postarali. Dráhy označkovali a dozerali, aby všetko okolo organizácie behu dopadlo bez zranení.

Pred štartom na Námestí slobody Rekreanti nechýbali ani tohto roku na Ulici maršala Tita o 10. hodine sa zhromaždil predsa do dvoch kategórií: žiakov a dospelých do 45 len menší počet Viacnásobnému víťazo- rokov a veteránov nad uvedený životný vek. žiakov základných vi PM veteránovi Duša- Na tomto tradičnom športovom podujatí záškôl, siedmakov novi Kožulovi ani mrcha ujemcovia behom alebo krokom absolvovali a ôsmakov ako počasie neprekážalo niektorú z ponúknutých trás. obvykle, ešte meNa záver odovzdali aj medaily a diplomy. nej stredoškolákov a ostatných záujemcov. Nemožno nespomenúť, že tento segment PM Účastníkom sa prihovoril v mene organizátora nedopadol dobre, lebo sa ceremoniál konal, Obce Báčsky Petrovec predseda OV PM Srđan už keď na ihriskách zostala iba hŕstka ľudí, ako Stojanović, ktorý nám povedal, že dráhu 16 km i to, že chýbali dobrovoľníci na zapisovanie pre nezáujem zrušili. Takže najdlhšia trať bola a spracovanie výsledkov. Na toto by OV PM 8 km a kratšia 4 km, pričom bežcov roztriedili do budúcna mal dať väčší dôraz.

Najlepšie bežkyne na 4 km

Tri prvé bežkyne na dráhe 8 km

Profesorky petrovského gymnázia zdolali dráhu pre veteránky

Mužstvo MOMS Kysáč – 6. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Kysáč: Janko Mucha, Željko Ivković, Ivan Krajčík, Igor Kecman, Marián Kulík (stoja zľava); Alexander Ožvát, Alen Bagoňa, Ivan Mucha (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec