Hlas ľudu 41/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

10. 10. 2020 | 41 /4928/

Uzávierka čísla: 7. 10. 2020

Slovenský veľvyslanec v Srbsku Fedor Rosocha vo štvrtok 1. októbra pobudol na pracovnej návšteve Báčskeho Petrovca. Najprv v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka spolu s predsedom Jánom Brtkom odovzdal 3D tlačiarne riaditeľom základných a stredných škôl v Srbsku s vyučovacím jazykom slovenským. Potom pogratuloval novej predsedníčke obce Jasne Šprochovej k vymenovaniu do funkcie a v rozhovore poukázal aj na dôležitosť posilňovania ekonomickej agendy. Na záver veľvyslanec navštívil aj Podnikateľské a inovačné centrum. J. Čiep

Tejto jesene uplynulo presne 20 rokov od založenia Komorného zboru Musica viva v Báčskom Petrovci. Dve desaťročia aktívnej práce si členovia tohto komorného telesa so svojou vedúcou a dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou pripomenuli jubilejným koncertom v nedeľu 4. októbra v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára, na ktorom sa predstavili v tom najkrajšom svetle a svojím spevom pookriali srdcia návštevníkov a hostí aj z iných prostredí. J. Čiep

Odhalením pamätnej tabule na dome Miry Brtkovej (1930 – 2014) a výstavou jej obrazov v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove v pondelok 5. októbra, pri príležitosti jej nedožitej deväťdesiatky, organizátori a účastníci si zaspomínali a vzdali úctu tejto významnej umelkyni. A. Simonovićová

Sejba pšenice v agrotechnickom termíne je jedným zo základných opatrení dosiahnutia vysokých úrod. Veľmi dôležitú úlohu, najmä pri neskoršej sejbe, zohráva použitie certifikovaného osiva. Naši domáci odborníci každoročne upozorňujú pestovateľov, aby nesiali pšenicu „z povaly“, ako aj na skutočnosť, že sejba po 5. novembri je veľmi riskantná, nezabezpečuje dobré úrody a vtedy už nepomôžu ani správne agrotechnické opatrenia. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Na domácu úlohu

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: Doo Magyar SZO KFT,

Anna Francistyová

kulisami, ktoré nám stále pripomínajú aktuálnu pandemickú situáciu, život beží ďalej. S rúškom na tvári alebo tak, aby bolo na dosah ruky, keď si to situácia vyžiada, s prihliadaním na dištanciu vo väčšej spoločnosti, s vydezinfikovanými rukami si uvedomujeme aj tie obvyklé veci. Napríklad, že prišla jeseň. Hlási sa i švitorivou rozlúčkou lastovičiek pred ich pravidelným odletom z našich končín, i hlukom kombajnov a traktorov, ktoré vyprázdňujú naše úrodné polia... Pomaly, priam ukradomky, po splnení všetkých potrebných bezpečnostných opatrení, udiali sa i ojedinelé kultúrne a spoločenské podujatia. A už vyše mesiaca do našej každodennosti pribudol aj nový školský rok. Začal neobvykle: kombináciou pravidelnej a dištančnej výučby, kratšími školskými hodinami, s odporúčaným používaním rekvizít na ochranu zdravia. Posvietili sme si vtedy i na nových žiačikov – prvákov, s učiteľmi či riaditeľmi sme komentovali aktuálny stav v školách. V tomto druhom októbrovom týždni sa znovu s novinárskymi riportmi hlásime zo škôl: od 5. do 11. októbra totiž v našej krajine prebieha

tradičný Detský týždeň a 5. októbra bol Deň učiteľov. Detský týždeň je tohto roku trochu inak zorganizovaný, lebo sa prihliada na zdravie a bezpečnosť všetkých účastníkov podujatia, ale slávnostný duch mu zostal. Deti, teda žiaci a škôlkari, organizovane športovali, zoznamovali sa s ochranou životného prostredia, maľovali, písali, ale do svojich hlavičiek dostali i základy inklúzie, solidarity a tolerancie. Umocnilo to i vyhlásenie roku 2020 za Rok solidarity a spolupráce vládou Republiky Srbsko. Pravdaže, s cieľom zdôrazniť význam týchto hodnôt zvlášť v období pandémie ochorenia Covid-19. Naši učitelia to znovu nemajú ľahké. S tým rozdielom, že od marca, keď sa pre celosvetovú pandémiu ocitli takmer z noci na deň v novej neistej a zatiaľ neznámej situácii a museli vo výučbe pokračovať, nazbierali nové skúsenosti. Zmeny, prispôsobovanie učebného programu a jeho realizácia prostredníctvom internetu, televízie a iných prostriedkov komunikácie, priniesli aj učiteľom novú domácu úlohu. Domáce úlohy pribudli tak im, ako i žiakom a rodičom. A tak sa bez opýtania všetci dostali do plejády zamestnaných s pružným pracovným časom, namiesto s tým fixným spravidla 8-hodinovým. Presnejšie povedané, po odpracovaných hodinách v zamestnaní pribudli i domáce úlohy. A tie vyhodnotí sám život.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Trojrozmerné tlačiarne pre slovenské školy

ĽUDIA A UDALOSTI

12 Rozdelené šťastie raz také narastie

KULTÚRA

30 Celý život umenie

ŠPORT

43 Inak ani nemohlo byť

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Odborníci odporúčajú siať iba certifikované osivo

Na titulnej strane: Maliarom Jánovi Bačúrovi z Padiny a Eve Husárikovej z Kovačice v rámci ústredných osláv Kovačického októbra v sobotu 3. októbra veľvyslanec Fedor Rosocha odovzdal pamätné mince Foto: O. Glóziková-Jonášová

Nový Sad

• •

•

41 /4928/ 10. 10. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Na Slovensku núdzový stav Pripravil: Stevan Lenhart

a konferencii pre médiá večer 5. októbra prezident Srbska Aleksandar Vučić oznámil, že na čelné miesto republikovej vlády znovu navrhuje doterajšiu premiérku Anu Brnabićovú, ktorá by v nasledujúcich dňoch mala určiť zoznam ministrov, ktorí budú v nastávajúcom štvorročnom mandáte spolu s ňou tvoriť republikové vedenie. Vučić tiež povedal, že premiérke navrhol zavedenie dvoch nových ministerstiev – jedným z nich by malo byť ministerstvo pre ľudské práva, rodovú rovnosť a spoločenský dialóg a druhé by sa malo zaoberať starostlivosťou o rodinu, deti a demografiu. Vyhlásil tiež, že by si prial, aby zhruba na polovicu ministerských miest boli postavené ženy, čo by vraj

bolo revolučným krokom, keď ide o rovnoprávnosť zloženia republikovej vlády. * Od 1. októbra na Slovensku znovu platí núdzový stav, zatiaľ na 45 dní. Vláda ho vyhlásila v súvislosti so zhoršujúcou sa situáciou s pandémiou nového koronavírusu na základe ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Na Slovensku v sobotu 3. októbra pribudlo rekordných 818 nakazených a pokiaľ ide o vzrast počtu infikovaných, minister zdravotníctva Marek Krajčí upozornil: „Slovensko ešte pred týždňom bolo v žltých farbách, medzičasom sa premenili do oranžovej až červenej.“ Vláda schválila núdzový stav s prísnejšími opatreniami, podľa ktorých sú povolené len hromadné podujatia do 50 osôb vrátane organizátorov, pokým pre umelecké predstavenia platí šachovnicové sedenie alebo se-

denie v každom druhom rade, a zakázané sú spoločenské podujatia, akými sú svadobné oslavy, plesy a podobne. * Ťažké boje o Náhorný Karabach medzi Arménskom a Azerbajdžanom neutíchajú a zapojenie sa ďalších krajín do konfliktu tento geopolitický problém ešte viac komplikuje. S ohľadom na to, že ide o strategicky významnú oblasť s náleziskami ropy a plynu, o túto časť Kaukazu majú záujem viaceré strany, v prvom rade Turecko, ktoré podporuje Azerbajdžan, a tiež Rusko, ktoré je spojencom Arménska. Ako uviedli viaceré médiá, francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že Turecko vyslalo na Kaukaz sýrskych bojovníkov, aby v Náhornom Karabachu bojovali na strane Azerbajdžanu. Turecko a Azerbajdžan však tieto obvinenia popierajú. O údajnej tureckej účasti v bojoch hovoria mnohé svetové

médiá, medzi nimi aj belehradský denník Politika, v ktorom sa píše o tvrdeniach arménskeho ministerstva obrany, že v bombardovaní Stepanakertu (hlavného mesta oblasti Náhorný Karabach) boli použité raketové systémy Turecka. Arménsko preto od Európskeho súdu pre ľudské práva žiada, aby sa podnikli osobitné dočasné opatrenia proti Turecku... Podľa správ televízie al-Džazíra ďalšou krajinou, ktorá sa zapojila do týchto bojov, je Izrael, a to predávaním vojenského vybavenia. Poradca azerbajdžanského prezidenta totiž údajne vyhlásil, že azerbajdžanské sily v konflikte používajú útočné drony izraelskej výroby, po čom Arménsko odvolalo svojho veľvyslanca z Izraela. Napriek takmer neustálym výzvam na okamžité zastavenie bojov prevláda všeobecná mienka, že riešenie konfliktu v Náhornom Karabachu bude teraz ťažšie dosiahnuť než kedykoľvek predtým.

PREMIÉRA KNIHY SLOVÁCI V PADINE

Padina v dvoch zväzkoch Stevan Lenhart

bjemná kniha pod názvom Slováci v Padine autora DrSc. Jána Babiaka mala premiéru 2. októbra v sieni Miestneho spoločenstva Padina. Ide o dvojzväzkové dielo rozsahu 1 300 strán, ktoré detailne rozoberá historický vývin Padiny. Knihu vydal Miestny odbor Matice slovenskej v Padine a vyšla v rámci knižnej edície Korene. Ako v úvode prezentácie povedal sám autor DrSc. Ján Babiak, pri vytváraní tohto diela sa veľmi nezaoberal samými padinskými osobnosťami, ale predovšetkým tým, čo urobili pre tunajšiu spoločnosť a dedinu, čiže zaoberal sa vývinom cirkvi, školy, zdravotníctva, zádružníctva, kultúrou a športom – teda dejinami spoločenského života v Padine. To však neznamená, že sa

www.hl.rs

v knihe nespomínajú mená ľudí – naopak, je ich hodne, o čom svedčí aj obsiahly menný register. Materiál pre knihu autor zbieral a pripravoval viac rokov, pričom využil tie historické a dokumentárne údaje, po ktoré mohol prísť, čo vraj často vôbec nebolo jednoduché urobiť. Kniha sa začína opisom zemepisno-prírodných charakteristík Padiny a osvetľuje aj obdobie pred príchodom Slovákov na tento priestor – autor uvádza, že predtým tu v určitých obdobiach jestvovali aj srbská a rumunská dedina. O obsahu knihy jasne hovoria samy názvy kapitol: napr. Prví Slováci v Padine, Druhý húf a ťažké prvé roky, Konečne kostol v Padine, Keď maďarizácia vrcholila, Osada počas prvej svetovej vojny... Alebo názvy kapitol v druhom zväzku knihy: Vedľa „mletej“ aj artézska voda, Osada počas druhej svetovej

Informačno-politický týždenník

vojny, Prvé (k)roky v socializme, Čulá výstavba v osade a v okolí, Prázdni sa dedina... Autor knihu venoval Padinčanom a tomuto prostrediu, kde v určitom období aj sám žil a pracoval. Recenzentmi vyda- DrSc. Ján Babiak pri knihách v miestnostiach nia sú Ján Jančovic padinského MOMS a Rastislav Surový, jazykovú úpravu mala na starosti tejto knihy privítal predseda MOMS a zároveň predseda Rady MS PaMária Mandáčová. Okrem republikového Minister- dina Janko Kolárik, úryvky z knistva kultúry a informovania a Obce hy čítal Janko Hološ a hudobné Kovačica vydanie knihy Slováci v Pa- body v rámci programu predniesli dine finančne podporili aj rodiny klaviristka Marijana Marčeková, Martina a Márie Megovcov, Jána speváčka Anita Petráková-Hlavatá Bešku, Miroslava Brezinu a Jána a dueto Vlastimír Povolný – Vladimír Zlocha. Prítomných na premiére Petrovič. • TÝŽDEŇ •

MATICA SLOVENSKÁ V SRBSKU

Trojrozmerné tlačiarne pre slovenské školy Jaroslav Čiep

rady slovenskej národnostnej menšiny, resp. vojrázne pokračovanie Výboru pre vzdelávanie aktivít v rámci projektu a riaditeľ staropazovskej získaných finančných proszákladnej školy Janko triedkov z donácie oficiálnej sloHavran. venskej rozvojovej pomoci Slovak Veľvyslanec Rosocha Aid, patriacej pod Ministerstvo využil túto návštevu zahraničných vecí a európskych v Petrovci na to, aby záležitostí Slovenskej republiky, prítomných aj poinktoré sú zamerané na účinné formoval o novinkách využitie v boji s pandémiou koa aktivitách slovenronavírusu, sme zaznamenali vo ského veľvyslanectva štvrtok 1. októbra v Dome Matice v Belehrade pri zabezslovenskej v Srbsku Ľudovíta pečovaní najčerstvejších Mišíka v Báčskom Petrovci. informácií zo Srbska pre Pripomeňme, že koncom mája slovenský krízový štáb, sa v priestoroch MSS v Petrovci aby sa tunajšia krajina čo uskutočnila slávnostná najskôr dostala na zeleceremónia odovzdávanú listinu, ktorá potom nia symbolického šeku umožní ľahšie cestovav hodnote 20 000 eur nie medzi dvoma krajiveľvyslancom Slovenskej nami, ale aj výhody bezrepubliky v Srbsku Fedokaranténneho procesu rom Rosochom do rúk pre našich študentov, predsedu MSS Jána Brtku. prípadne pracujúcich V prvej časti za ne nazo Srbska na Slovensku kúpili 16 šijacích strojov po vycestovaní domov. a materiál na šitie rúšok V rozhovore veľvyslav sume desaťtisíc eur. Tie nec Rosocha poukázal aj potom už 8. júna na rovna dôležitosť komuninakom mieste slávnostne kácie a ponúkol nápoodovzdali predstaviteľom mocnú ruku tunajším 14 aktívnych matičných školám a vo voľnejšom miestnych odborov. rozhovore ho prítomní Rovnakú sumu MSS poinformovali o aktualipožiadala aj na nákup tách pri vyučovaní v akosem 3D tlačiarní a všettuálnej situácii a ako to kého materiálu na vý- Spoločná fotografia účastníkov po odovzdaní hodnotných darčekov pre slovenské prekonávajú a vyjadrili robu súčiastok na zosta- školy v Srbsku aj postreh, že pre stredné venie ochranných štítov školy po slovensky je na v Petrovci a Gymnázium (srb. vizir). Aj tá im bola trhu nedostatok učebníc Mihajla Pupina v Kovačici. a že by privítali aj tie zo Slovenska. schválená a prístroje boli Rovnako tak aj základné nakúpené. Teda 3D tlaVeľvyslanec Rosocha poinforškoly: Ľudovíta Štúra v Ky- moval prítomných aj o svojej čiarne s príslušenstvom sáči, maršala Tita v Padine, pracovnej návšteve v Úrade pre a ochrannými štítmi, 15. októbra v Pivnici, hrdi- Slovákov žijúcich v zahraničí u ktoré Matica slovenská nu Janka Čmelíka v Starej predsedu Milana Jána Pilipa, s v Srbsku zadovážila vďaPazove a Jána Čajaka v Báč- ktorým rokoval aj o jednotlivých ka schválenému granskom Petrovci. Predseda segmentoch pomoci krajanom v tu oficiálnej slovenskej MSS J. Brtka slovenskému Srbsku. A pre tunajšiu komunitu rozvojovej pomoci Sloveľvyslancovi vyjadril slo- je aktuálnou témou aj zabezpečevak Aid, minulý štvrtok vá vďaky za túto vzácnu nie výstavby Slovenského domu aj odovzdali predstavipomoc, ako i riaditeľka v Novom Sade, ktoré dohodoteľom škôl. Tí majú zakovačického gymnázia vala predchádzajúca vláda a na bezpečiť, aby moderné Tatiana Brtková v mene to nadviazala aj aktuálna vláda trojrozmerné tlačiarne boli využité v boji s pan- Moderná trojrozmerná tlačiareň, akú získali prítomných predstaviteľov Slovenskej republiky. škôl a v mene Národnostnej démiou koronavírusu jednotlivé školy

• TÝŽDEŇ •

a potom v kabinetoch informatiky, aby aj naši žiaci mali možnosť zoznámiť sa s novými technológiami. Pri tejto príležitosti sa zúčastnil aj slovenský veľvyslanec v Srbsku Fedor Rosocha spolu s predsedom MSS Jánom Brtkom. Spoločne odovzdali 3D tlačiarne riaditeľom základných a stredných škôl v Srbsku s vyučovacím jazykom slovenským zakúpené s cieľom podporiť boj proti COVID-19. Tlačiarne touto cestou získali naše dve gymnáziá – Gymnázium Jána Príhovory Jána Brtku a Fedora Rosochu pri odoKollára so žiackym domovom vzdávaní tlačiarní

41 /4928/ 10. 10. 2020

Týždeň VEĽVYSLANEC SLOVENSKEJ REPUBLIKY FEDOR ROSOCHA V ZHROMAŽDENÍ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Je priestor na zefektívnenie kultúrnej i hospodárskej spolupráce Anna Horvátová

eľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Fedor Rosocha vo štvrtok 1. októbra pobudol na pracovnej návšteve Báčskeho Petrovca. V Zhromaždení obce ho úradne privítali predsedníčka obce Jasna Šprochová a predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič. Fedor Rosocha najprv vyberanými slovami zablahoželal predsedníčke k vymenovaniu do novej funkcie a zároveň jej poprial mnoho zdaru a úspechu v práci. Spomenul následne, že priestor na zefektívnenie kultúrnej, ale i hospodárskej spolupráce je veľký, musíme si dať záležať, aby sme si navzájom porozumeli, aj jedna, aj druhá strana, ako zlepšiť, najmä zjednodušiť tú byrokratickú zložku, v prospech obojstrannej lepšej

spolupráce. Potešenie z návštevy veľvyslanec Slovenska v Srbsku, neskrývali ani obecní predstavi- je potvrdením, že chceme dobrú telia, čo predsedníčka Šprochová spoluprácu, ktorá v minulosti bola aj zdôraznila, tiež to, že „tá spo- začatá, zintenzívniť zameraním lupráca bude smerovať v správnom smere prosperity pre slovenskú národnostnú menšinu na týchto priestranstvách. Vyplýva to aj zo samej skutočnosti, keďže Slovensko a Srbsko sú priateľské krajiny, jazykovo podobné, tiež geopoliticky, a medzi nimi nejestvujú žiadne bariéry“. Fedor Rosocha bol nesmierne potešený pobytom v Báčskom Petrovci, čo prejavil aj v príhovore: „Tým, Veľvyslanec Fedor Rosocha pogratuloval novej že som tu ako predpredsedníčke Obce B. Petrovec Jasne Šprochostaviteľ Slovenskej vej k zvoleniu do funkcie a poprial jej úspešný republiky, či ako mandát

sa na tie oblasti, v ktorých máme spoločnú agendu. Mojím cieľom je byť maximálne na pomoci pri podpore našej krajanskej komunity, nielen v oblasti kultúrnej, ale aj ekonomickej, lebo je tu veľký priestor na nastavenie tejto agendy. Máme veľa spoločného, spoločnú históriu, čo nám uľahčuje našu spoluprácu, a chceme znova potvrdiť, že na základe toho, čo sa udialo spoločne, chceme efektívnejšie a intenzívnejšie spolupracovať. Verím, že keď sa znovu stretneme za nejaký čas, budeme si môcť povedať, že sme niečo konkrétne zadefinovali, ale aj zrealizovali. Jeden taký element by som konkrétne spomenul, a to je výstavba alebo realizácia tzv. Slovenského domu. Spolu s pani predsedníčkou sme sa dohodli, že všetci, ktorí sme a budeme na tom zainteresovaní, sa veľmi skoro stretneme, aby sme si zadefinovali parametre a aby sme sa v tejto agende veľmi rýchlo posunuli vpred.“

POMOC SLOVENSKEJ REDAKCII RÁDIA NOVÝ SAD

Pre kvalitnejšie rozhlasové programy A. Horvátová

redsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová v utorok 29. septembra 2020 v priestoroch NRSNM predstaviteľovi Redakcie programu v slovenskom jazyku Rádia Nový Sad Rastislavovi Zorňanovi odovzdala dve profesionálne zvukové nahrávačky. Totiž v dôsledku znížených príjmov z rozpočtu Republiky Srbsko v tomto roku Verejný mediálny servis Rádio-televízia Vojvodina sa ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, a preto Národnostná rada vyčlení prostriedky, ktorými sa pomôže rozhlasovým a televíznym redakciám, ktoré svoj program vysielajú po slovensky, prekonať toto obdobie. „Časťou tejto podpory sú aj základné technické pomôcky na

www.hl.rs

Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, koordinátorka Výboru pre informovanie Lýdia Damianová a rozhlasový novinár Rastislav Zorňan pri preberaní nahrávačiek pre slovenskú redakciu Novosadského rozhlasu

Informačno-politický týždenník

prácu rozhlasových novinárov. Ide o zvukové nahrávačky hodnoty 54-tisíc, ktoré redakcia bude používať na neurčitý čas. Národnostná rada nemá ingerencie zasahovať do rozhlasovej redakčnej politiky, ani vplývať na financie ustanovizne verejnoprávneho servisu, ale keďže ich chápeme ako súčasť nášho systému a svoju organizáciu, pomohli sme im tým, že sme im venovali dve nahrávačky na skvalitnenie programu,“ podotkla predsedníčka Lakatošová. Znovu zdôrazňujeme, že našťastie nikto nezostal bez práce. Pre dvoch zamestnancov našli riešenie cez dočasné práce, pričom Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny tým dvom zamestnancom uhradí cestovné trovy. Foto: S. Hlaváčová • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti TRETIE ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Schválili aj kádrové riešenia v KC Kysáč Danuška Berediová-Banovićová

retie zasadnutie Zhromaždenia Mesta Nový Sad sa uskutočnilo v piatok 2. októbra. Na rokovacom programe bolo viac ako 70 bodov. Zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad sa v dôsledku epidemiologických opatrení uskutočnilo vo veľkej sieni Zhromaždenia AP Vojvodiny. Medzi hlavné body patrili návrh rozhodnutia o záverečnom rozpočte Mesta Nový Sad za minulý rok, ako aj správy o práci mestských podnikov a ustanovizní za rok 2019. Novosadské zhromaždenie schválilo záverečný rozpočet za minulý rok, z ktorého vyplýva, že mesto malo v rozpočte takmer 30 miliárd dinárov. Zástupca primátora Milan Đurić vyhlásil, že

iba z daní sa do rozpočtu zlialo rekordných 15,5 miliardy dinárov, a zvlášť vyzdvihol nízky stupeň nezamestnanosti. Opozícia, ktorú tvoria šiesti výborníci zo Srbskej radikálnej strany a Demokratickej

strany Srbska, mala iný názor. V ich mene hovoril Đurađ Jakšić zo SRS a povedal, že je rok 2019 stratený, lebo aj s rekordným rozpočtom mesto nedokázalo vyriešiť pálčivé komunálne problémy a začať

Zasadnutie sa konalo vo veľkej sieni Zhromaždenia AP Vojvodiny

drahé a kapitálne projekty. Výborníci tiež rokovali o kádrových riešeniach, vlastne zvolili nových úradujúcich riaditeľov Novosadskej toplany, Informatiky, Tržnice a Stavebnej agentúry, lebo doterajší riaditelia podali demisie. V rámci posledného bodu rokovacieho programu boli aj návrhy na kádrové riešenia Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč. Zhromaždenie mesta Nový Sad väčšinou hlasov schválilo návrh rozhodnutia o vypršaní mandátu predsedu a členov správnej a dozornej rady tejto ustanovizne, ako aj o vymenovaní nových. Predseda Správnej rady KC Kysáč je Branko Predojević a členmi sú Miroslav Brna a Alena Páliková. Predseda Dozornej rady je Stevan Stankov a členmi sú Dragan Radić a Vladimír Medveď.

ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN

Opäť podnietiť činnosť spolkov žien Miroslav Pap

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 30. septembra konalo zasadnutie Správnej a Dozornej rady Asociácie slovenských spolkov žien. ÚKVS pravidelne umožňuje členkám ASSŽ využívať ich priestory na dôležité zasadnutia. Nakoľko kvórum bolo postačujúce, členky mohli rozhodovať o kľúčových bodoch v ďalšom fungovaní. Rokovací program tvorili iba tri body. Súčasťou rokovania bolo presné vymenovanie všetkých podujatí, ktoré mali byť tento rok realizované, no pre pandémiu boli odložené. Hneď prvý bod sa týkal blížiaceho sa podujatia, ktorého hlavnou myšlienkou bude akcentovať význam kukurice v našom prostredí. „Prvý bod nášho rokovania boli realizácie našich dielní, ktoré súvisia s projektom zameraným na význam kukurice v našom prostredí, vo Vojvodine. Ide o projekt, ktorý vystihuje význam kukurice, na čo sa používala, aké jedlá sa z nej robili, tiež aké suveníry sa z nej dajú vytvoriť a podobné. Tento projekt • ĽUDIA A UDALOSTI •

mal byť realizovaný na jednom mieste, no v dôsledku pandémie sme projekt rozčlenili do troch prostredí, presnejšie do Báčky, Banátu a Sriemu, čiže tento rok to budú Padina, Hložany a Stará Pazova. V skutočnosti to bude rovnaký program a harmonogram, iba na troch miestach a v rovnaký deň. Na tento rok sme si zvolili, aby to

sa vlastne do popredia dostane kreativita žien. Dielne mali byť realizované v rámci dvoch dní, no pre pandémiu sme to určili iba na jeden deň. Projekt schválil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny a veríme, že nám pomôže aj NRSNM,“ hovorí Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ.

Zo zasadnutia ASSŽ

bolo v sobotu 17. októbra. Program je koncipovaný tak, že by sa na začiatku najprv na úvod v rámci debaty priblížil návštevníkom význam kukurice. Potom sa účinkujúce rozdelia do skupín, ktoré by buď varili, alebo vytvárali suveníry. Tu

Druhý bod rokovania sa týkal aktuálnej dotačnej výzvy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Členky v tomto bode diskutovali o projektoch, ktoré by bolo potrebné zaslať na ÚSŽZ v stanovenom termíne, presnejšie do 30. novembra.

„V poslednom bode sme diskutovali o aktivitách jednotlivých spolkov žien počas celého roku. Väčšina spolkov nebola činná v prvej časti roku, po ukončení núdzového stavu sa činnosť rozbehla, no nie v takej miere ako to bývalo po minulé roky. Konštatovali sme smutnú skutočnosť, že klesol počet členiek v jednotlivých spolkoch. Tie staršie sa obávajú o svoje zdravie a tým aj menej chodia do spolkov. Je logické, že keď dve tretiny roka niekto nechodí do spolku, tak aj záujem klesá. Dôležité je motivovať mladšie ženy, aby sa zapájali do slovenských ženských spolkov. Domnievame sa, že je potrebné teraz to celé rozhýbať, a práve táto naša dielňa, ktorá sa uskutoční v októbri, motivuje ženy, aby sa opäť aktivovali. Dali sme si za úlohu do nasledujúceho roka zostaviť publikáciu o činnosti Asociácie slovenských spolkov žien. Každý spolok by sa mal pričiniť do tejto knihy, čiže bude v nej aj historická časť o spolkoch, ich aktivitách, ale aj všeobecne o ASSŽ,“ tvrdí Viera Miškovicová.

41 /4928/ 10. 10. 2020

Foto: z archívu ÚKVS

Ľudia a udalosti KOVAČICKÝ OKTÓBER

Slávnostná schôdza RMS Oľa Glóziková-Jonášová

krem výstav, ktoré sa bezpochyby stali synonymom Kovačického októbra, do tretice patrí slávnostná schôdza Rady Miestneho spoločenstva Kovačica, ktorá sa konala pod vedením predsedu rady Adama Jonáša. Slávnostnú recepciu svojou

prítomnosťou poctili vzácni hostia z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade a predstavitelia NRSNM, lokálnej samosprávy, cirkví, Matice slovenskej v Srbsku, školstva a zdravotníctva, kultúrnych inštitúcií, jednotlivci zo sfér hospodárstva, športu a iných združení, čiže početní predstavitelia verejno-spoločenského či hospodárskeho života Obce

Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM

Kovačica, ako aj predstavitelia miestnych spoločenstiev zo susedných dedín. Adam Jonáš v prejave rozanalyzoval minuloročnú prácu miestneho spoločenstva a podotkol, že ho teší skutočnosť, že sa napriek

Fedor Rosocha, veľvyslanec SR v Srbsku, na slávnostnej schôdzi Miestneho spoločenstva Kovačica

všetkým neprajným okolnostiam predsa odhodlali zorganizovať tohtoročné oslavy, i keď trochu skromnejšie než obvykle. „Tohtoročný kalendár kultúrno-umeleckých, či gastronomických, alebo športových podujatí je o niečo skromnejší v porovnaní s minulými rokmi, s ohľadom na situáciu s koronavírusom, ale nechceli sme si dovoliť prerušiť tradíciu, lebo je Kovačický október podujatie staršie od Belehradského salónu a BITEF-u,“ poznamenal vo svojom uvítacom príhovore v mene organizačného výboru osláv predseda RMS Kovačica Adam Jonáš. Na slávnostnej schôdzi sa prítomným prihovorili aj spomenutí vzácni hostia a okrem nich sa slova ujal aj predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka. Slávnostnú schôdzu spevom obohatili členky dievčenskej speváckej skupiny Perla pod vedením Milinky Čížikovej.

PRI POMNÍKOCH PADLÝM BOJOVNÍKOM V KOVAČICI A PADINE

Pietne kladenie vencov Stevan Lenhart

rogram októbrových osláv v Kovačici sa každoročne začína pietnym kladením vencov k pomníku padlým bojovníkom pred budovou Domu kultúry 3. októbra, ktorého sám názov pripomína deň oslobodenia dediny v druhej svetovej vojne. Tohto roku sa táto časť programu udiala

v piatok 2. októbra v organizácii Združenia bojovníkov za prítomnosti obecného a lokálneho vedenia a s účasťou chóru penzistov Viva la musica. Historické okolnosti oslobodenia Kovačice spod nacistickej okupácie pripomenul Ján Jonáš, ktorý prečítal tematický text. Okrem iného poznamenal, že osloboditeľská Červená armáda prišla v ten deň 3. októbra 1944

Členovia chóru penzistov Viva La musica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v ranných hodinách zo smeru Padiny a na pasovisku pri tzv. padinskej hôrke upravili aj letisko. Po vchode ruských vojakov v dedine bola ľudová veselica a vojaci boli potom ubytovaní v kovačických domácnostiach. Niekoľko týždňov po oslobodení dediny Kovačičania sa zapojili do vojvodinských brigád, ktoré sa zúčastnili v Národnooslobodzovacom boji. Pietny akt kladenia vencov sa po niekoľkoročnej prestávke znovu udial aj v parku v strede Padiny, ktorá bola oslobodená deň pred Kovačicou. Pr i tunajšom pomníku padlým bojovníkom sa prítomným prihovoril predseda Rady Miest-

Ján Jonáš pripomenul dejiny oslobodenia Kovačice

neho spoločenstva Janko Kolárik, text o oslobodení dediny prečítal profesor dejepisu Miroslav Jurica a primeranú pieseň zaspievala žiačka ZŠ m. Tita Maja Durgalová za hudobného sprievodu profesora a harmonikára Pavla Tomáša. • ĽUDIA A UDALOSTI •

príležitostne S KATARÍNOU KUKIĆOVOU

O Medzinárodnom dni starších osôb Danuška BerediováBanovićová

Zhromaždenie Organizácie Spojených národov v roku 1991 vyhlásilo 1. október za Svetový deň starších osôb, aby upriamilo pozornosť verejnosti na postavenie a problémy starších ľudí a na dôležitosť dôstojného starnutia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v období od roku 2000 do roku 2050 sa počet starších zväčší zo 605 miliónov na 2 miliardy. Tieto údaje uviedol pokrajinský ombudsman Zoran Pavlović vo svojom tlačenom vyhlásení pri príležitosti 1. októbra – Svetového dňa starších osôb. Napísal tiež, že tohto roku Svetový deň starších osôb poznačila pandémia koronavírusu a že osoby staršie ako 65 rokov čelili zákazu pohybu a museli meniť svoj každodenný rytmus tak doma, ako aj v ustanovizniach sociálnej starostlivosti. Vyzdvihol aj vysoký stupeň solidarity a samoorganizácie, ktorou spoločnosť počas pandémie reagovala na problémy starších ľudí. Uviedol aj najväčšie problémy, ktoré majú starší: chudoba, násilie, zanedbanosť, či sťažené získavanie práv na pomoc a starostlivosť druhej osoby. Na záver pokrajinský ombudsman vyzval príslušné inštitúcie v pokrajine, početné združenia a jedincov, aby sa voči starším osobám správali s rešpektom, aby v riešení ich problémov boli efektívni a zodpovední a aby ich viac ako doteraz zapájali do početných dianí v spoločnosti, a to spôsobom, ktorý chráni ich sebaúctu a prispieva k ich pozitívnemu sebahodnoteniu a kvalitnejšiemu životu. Populačný fond OSN a Červený kríž Srbska si tiež pripomenuli Svetový deň starších osôb a tohto roku sa stredobodom stali starší a ich osobné príbehy o tom, ako Covid-19 vplýval na • ĽUDIA A UDALOSTI •

ich životy. V ich vyhlásení pre verejnosť uvádzajú, že Covid-19 nevplýval rovnako na starších, lebo nečelili iba zdravotnej kríze. Opatrenia sociálnej dištancie, ktoré zabraňujú šíreniu vírusu, mali neprimeraný vplyv na ich život, lebo mnohí boli ukrátení o

Katarína Kukićová (foto: z archívu spolubesedníčky)

poskytovanie služieb a podpory a oddelení od opatrovateľov, na ktorých sa spoliehali. Ako to bolo v praxi počas pandémie koronavírusu, opýtali sme sa Kataríny Kukićovej, ktorá pracuje v jednom starobinci v Báčskej Palanke. Povedzte nám niečo o domove, kde pracujete. „Pracujem v Domove dôchodcov Medic v Báčskej Palanke od samého otvorenia ustanovizne. Ako rástol dom, ako sa všetko rozvíjalo, tak som aj ja nadobúdala viac skúseností vo svojej práci, s ľuďmi a samotnými užívateľmi domova. Tento domov sa otvoril v roku 2015 a pôsobí v rámci Polikliniky a laboratória Medic, ktorá

služby poskytuje občanom Obce Báčska Palanka viac ako 15 rokov. V rámci domova máme veľký park s jedľami, ktoré nás počas horúcich dní chránia. Naši užívatelia sa tam radi prechádzajú a čas trávia na čerstvom vzduchu. Domov môže prijať 23 užívateľov, a to v jednoposteľových, dvojposteľov ých a trojposteľových izbách.“ Aké boli pravidlá návštevy v domove počas pandémie koronavírusu a aké sú teraz? „Keď sa pandémia začala šíriť, hneď sme zavreli dvere nášho domova, zakázali návštevy a zakázali užívateľom, aby išli von. V prvom rade preto, aby sme ich zachránili, lebo všetci sú v pokročilom veku a majú choroby, ktoré sú príznačné pre ten vek. Zistili sme, že sme promptne a správne reagovali, lebo aj Ministerstvo pre sociálne otázky prijalo rozhodnutie o zákaze návštev. Teraz keď je situácia v našom štáte stabilná, príbuzní ich môžu vidieť cez sklený panel na vchode, alebo cez okno, čo sme skôr nedovoľovali. Týmto spôsobom vidia, že sú dobre. Ešte stále nedovoľujeme vchod dnu a ísť von, lebo sa bojíme o ich zdravie, keďže sme ich zachovali až doteraz. Príbuzní nám dôverujú, lebo je pre nich zdravie ich najbližších na prvom mieste.“ Ako tieto opatrenia znášali vaši užívatelia a ako ste to prežívali vy zamestnanci? „Užívatelia to zo začiatku ani veľmi necítili, lebo to bolo ešte

v marci. Teraz už prešlo celé leto a nemohli sa prechádzať po ulici ani stretávať sa so svojimi rodinami a známymi. Najťažšie to padlo tým, ktorí sú pohybliví a mali zvyk ísť na rodinné obedy, odísť do obchodu, mesta, k Dunaju. Máme šťastie, že je za domovom veľká terasa a park, kde mohli byť na čerstvom vzduchu a trochu sa poprechádzať. Zo začiatku sme zrušili aj aktivity v domove a keďže bolo zakázané zhromažďovanie, tak si sami vytvorili menšie skupinky a kamarátili sa. Čo sa týka zamestnancov, aj my sme sa usilovali dodržiavať všetky opatrenia, ktoré nám ministerstvo radilo. Nosíme rúška a rukavice a častejšie dezinfikujeme. Usilujeme sa vyhýbať sa masovejším stretávkam a stretávame sa iba s najbližšími. Musíme prihlásiť, ak sme boli v kontakte s niekým zo zahraničia, alebo s niekým, kto mal nejaké symptómy vírusu. Po dovolenke sa musíme otestovať, keďže sme boli mimo domova dlhší čas. U nás ešte nie je koniec a dodržiavame všetky opatrenia ako na samom začiatku. Čo sa týka príjmu nových užívateľov, je to možné s určitými opatreniami, ktoré sú: preventívna samoizolácia a negatívny test na vírus. Na začiatku pandémie sme nebrali nových užívateľov.“ Ako ste v domove oslávili Medzinárodný deň starších osôb? „Doteraz nás na Medzinárodný deň starších osôb navštevovali deti zo škôlky a vždy sme sa kamarátili, mali sme nejakú dielňu a deti nám prichystali nejaké vystúpenie. Tohto roku bolo inak. Tento deň sme bez ohľadu na všetko skromne oslávili. Po dlhšom čase to bolo naše prvé väčšie zhromažďovanie všetkých užívateľov, ktorí sa mohli zúčastniť. Ozdobili sme si domov jesennými plodmi, dekoráciami a urobili si posedenie s občerstvením, tortou, hudbou a nádejou, že už bude lepšie, aby sme sa všetci trochu uvoľnili.“

41 /4928/ 10. 10. 2020

Ľudia a udalosti S PREDSEDOM KŇAZSKEJ KONFERENCIE PHDR. ET THMGR. BRANISLAVOM KULÍKOM, FARÁROM VOJLOVICKÝM

Zachovať všetko to dobré, čo sa doteraz v cirkvi robilo Anna Horvátová

ost predsedu Kňazskej konferencie odnedávna zastáva velebný pán PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík, farár vojlovický. Nielen na duchovnom poli je pozoruhodná jeho činnosť, keďže v súčasnom zložení Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (od roku 2018) je podpredsedom Výkonnej rady. Predtým (od r. 2017) sa stal podpredsedom Matice slovenskej v Srbsku pre Banát. Tentoraz uprednostníme činnosť v tej duchovnej oblasti, keďže sa so syntagmou Kňazská konferencia neraz stretneme, ale či vieme aj význam a poslanie tohto telesa... Preto, pán farár Kulík, ozrejmite, čo sú kompetencie, alebo aké sú úlohy tohto cirkevného telesa, na post ktorého ste vymenovaný 3. marca t. r.? „Kňazskú konferenciu regulujú články 49 a 50 Ústavy Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, ktorá je vlastne združením všetkých kňazov našej cirkvi. Ide teda o kaplánov, farárov a biskupov, bez ohľadu na to, či sú v aktívnej službe, alebo na dôchodku. Podľa spomínaných článkov toto teleso má aj správnu funkciu, teda spravuje určité aspekty cirkevného života, zaobstaráva knižné vydania, rôznu náboženskú literatúru. Poskytuje tiež učebnice pre výučbu náboženstva v základných a stredných školách v našom štáte a zároveň sa stará o ekumenickú činnosť, teda o spoluprácu našej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi s inými cirkvami a náboženskými spoločnosťami tak v štáte, ako i v zahraničí. Dôležitá úloha tohto nášho telesa je aj výchova budúcich generácií kňazov, stará sa o mladých kňazov. Kňazská konferencia zahŕňa všetkých kňazov, či v aktívnej službe, alebo vo výslužbe. Aby farár mohol pôsobiť v našej cirkvi, musí byť členom jej Kňazskej kon-

www.hl.rs

ferencie, tým sa stáva fakticky od svojej ordinácie, teda od vysviacky za kňaza. Máme historické doklady, kde boli farári buď dočasne, alebo aj natrvalo vylúčení z Kňazskej konferencie, a tým nemohli vykonávať prácu, ktorá vyplýva z úradu, ktorý zastupujú. Dnes sa to už nedeje, takže všetci kňazi sú členmi Kňazskej konferencie.

menej síce formálne, pri samom začiatku cirkvi. Neskoršie, ako cirkev rástla, menila sa aj podoba. Fungovalo však nejaké cirkevné združenie kňazov aj pri začiatku, pri zrode slovenskej cirkvi. Potom, ako Cyril a Metod založili Slovenskú cirkev a ako po Metodovej smrti nastali problémy s franskými misionármi, skupina kňazov – Me-

Velebný pán Branislav Kulík, farár vojlovický a predseda Kňazskej konferencie

Zasadnutia tohto telesa bývajú dvakrát ročne, v advente a v pôste, ak je však potreba, vtedy výnimočne tiež. Mimo nej zasadajú aj seniorálne konferencie. Samotný výraz konferencia je latinský (conferre), čo znamená zhromažďovať, zlučovať, ale aj uznášať a snemovať.“ Poďme trochu do histórie, kedy bola založená Kňazská konferencia? „V tejto podobe, ako ju máme dnes, fakticky datuje do pozdného stredoveku, ale tá idea a aj sama potreba napomáhať spravovanie cirkvi cez združenie kňazov funguje fakticky od samého začiatku cirkvi. Už apoštoli mali apoštolský konvent v Jeruzaleme, v tridsiatych rokoch 1. storočia nášho letopočtu, keď sa rozhodovalo o otázkach ohľadom obriezky. Aj toto môžeme vidieť ako združenie,

Informačno-politický týždenník

todových učeníkov – sa spoločne rozhodla opustiť Slovensko, šli na Balkán, založili potom zbory v Bulharsku a Srbsku. Tuto fakticky taktiež vidíme určité združenie a koordináciu kňazov. Konferencie ako také sa v takejto obdobe zakladali so zakladaním seniorátov, alebo, ako sa to vtedy nazývalo, bratstiev, ktoré pôsobili v určitej oblasti. Seniorát sa vždy viazal geograficky, a potom si v senioráte farári organizovali stretnutia, a to je vlastne kňazská konferencia. Pozná ju naša prvá ústava. Poznajú ju staršie dekréty, staršie historické pramene, ktoré máme, historické spisy. Toto je teleso, ktoré napomáha pri fungovaní cirkvi, pomáha pri vyučovaní kňazov, pri ich vzdelávaní, ďalšom profesionálnom zdokonaľovaní, keďže si vedomosti treba neustále

prehlbovať, rozširovať, a preto historicky mala svoje miesto. Samozrejme, aj dnes je rovnako potreba, možno ešte viac ako inokedy, aj fyzicky sa stretávať, diskutovať, debatovať, vzdelávať sa a zdokonaliť sa.“ Ako smerovala vaša životná púť od tých rokov útleho detstva a po úspešnú kariéru nielen na duchovnom poli, ale i na tom národnobuditeľskom? „Základnú školu Ľudovíta Štúra som ukončil v rodnom Kysáči (narodený roku 1987) a Strednú ekonomickú školu Svetozara Miletića v Novom Sade. V roku 2006 som nastúpil na Evanjelickú bohosloveckú fakultu, ktorú som úspešne ukončil v roku 2011 ako prvý z generácie. Štúdium som ukončil štátnou skúškou a obhajobou diplomovej práce na tému Kristológia v Tranovskom kancionáli (školiteľ Mgr. Ľubomír Batka, PhD.). Promovaný som bol dňa 9. júna 2011 a udelený mi bol akademický titul magister. Slávnosť ordinácie, čiže vysviacky za evanjelického kňaza biskupom Mgr. Samuelom Vrbovským sa uskutočnila v Kysáči 21. augusta 2011. Už počas 3. a 4. roka štúdia vykonával som služby Božie na Slovensku. Počas 4. roka štúdia vykonával som služby Božie v Dobanovciach a počas 5. v Bielom Blate. Dňa 8. januára 2012 som bol vymenovaný za kaplána bieloblatského. Nasledovala kňazská skúška, ktorú som úspešne zdolal 20. februára 2012. V Bielom Blate ako kaplán a neskôr farár – administrátor som pôsobil takmer tri roky. Okrem náboženského života snažil som sa pozdvihnúť a upevniť aj národný. Počas môjho pôsobenia bol čiastočne opravený farský byt. Na celozborovom volebnom konvente dňa 14. apríla 2013 ma jednohlasne zvolili za farára vo Vojlovici. Nastúpil som na funkciu zborového farára 1. mája 2013. Podobne ako v Bielom Blate, aj vo Vojlovici sa snažím zapájať • ĽUDIA A UDALOSTI •

do národného života, najmä cez Miestny odbor Matice slovenskej Vojlovica – Pančevo, a do Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan. V rokoch 2014 – 2015 bola generálne opravená a vysvätená fara. Už od získania diplomu na fakulte prednášal som náboženstvo na základných a stredných školách. Najprv v rodnom Kysáči a Novom Sade, neskôr v základných školách v Bielom Blate a vo Vojlovici. Do stavu manželského spolu s Alenou, rod. Gajanovou, sme vstúpili dňa 20. septembra 2014 v chráme Božom vo Vojlovici, kde sobáš vykonal biskup Samuel Vrbovský. Manželstvo nám je požehnané tromi deťmi: synom Rastislavom a dcérami Alžbetou a Katarínou. Spolu s manželkou, dlhoročnou aktivistkou na zachovávaní slovenskosti vo svojom prostredí, aktívnou spolkárkou, matičiarkou a obetavou cirkevníčkou, sa angažujeme na pozdvihovaní národného povedomia, zachovávaní sloven-

Slávnosť konfirmácie

o prvých spoločných ranných službách Božích zjednotených zborov Kovačica I a Kovačica II, ktoré boli v poslednú septembrovú nedeľu v evanjelickom kostole v Kovačici, v nedeľu 4. októbra bola prvá spoločná slávnosť konfirmácie. V Kovačici sa spravidla konfir-

Ako novozvolený predseda Kňazskej konferencie k čomu budete spieť, čo bude vašou prioritou v práci samotného telesa? „V prvom rade sa budeme snažiť spolu s novozvoleným dôstojným biskupom Dr. Jaroslavom Javorníkom a ostatnými farármi, ktorí zastávajú rôzne funkcie v cirkvi, zachovať všetko to dobré, čo sa doteraz v cirkvi robilo. Každá doba je iná a prináša svoje výzvy, ale i svoje možnosti. Treba nám využívať výdobytky najmä vedy, techniky, technológie a snažiť sa ich zakomponovať do cirkevného života. Práca na Pánovej vinici je vlastne každodenným bojom o každú dušu zverenú nám do rúk. A preto, ako to robili naši predchodcovia a pred nimi ich predchodcovia a tak až ku samej prvotnej cirkvi založenej zoslaním Ducha Svätého na apoštolov, aj my musíme pomáhať každému, aby iskra viery zapálená pri Krste svätom nebola udusená, ale žiarila a raz priniesla spasenie.“ Foto: zo súkromného archívu

seniorom banátskym Pavlom Sklenárom konfirmandom vštepili vieru ešte na detskej besiedke a učili ich kráčať v duchu Božieho slova. Po predčasnej a nečakanej smrti farára cirkevného zboru Kovačica I a seniora banátskeho Pavla Sklenára nacvičovanie konfirmandov z prvého zboru prebral teraz už zborový farár kovačický Martin Bajza. Noví dospelí členovia SEAVC Kovačica po prvýkrát prijali Večeru Pánovu a na pamiatku dostali Rozpomienku. Večera Pánova bola podaná za dodržiavania epidemiologických opatrení. Konfirmandi

nepili z kalicha, ale im farár pri podávaní oblátku zmočil do vína a podával každému z nich. V Kovačici sa pomaly tratí aj tradícia spätá s odevom pri slávnosti konfirmácie. Kedysi v cirkevnom zbore v Kovačici dievčence ku konfirmácii a vôbec do kostola chodili odeté v tradičnom ľudovom kroji. Tentoraz sa do ľudového kroja obliekli Adriana Poliaková a Alexandra Babincová. Po tejto slávnosti nasleduje slávnosť výročia posvätenia kostola, v nedeľu 18. októbra, keď sa uskutoční aj celozborový konvent.

Branislav Kulík s rodinou pri krste svojej dcéry s biskupmi Samuelom Vrbovským a novozvoleným Jaroslavom Javorníkom

KOVAČICA

Oľa Glóziková-Jonášová

skosti a identity nášho kultúrneho a jazykového spoločenstva. Od roku 2014 zapojil som sa aj do činnosti Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, kde dodnes zastávam nejednu funkciu. A od mája 2017 aj funkciu podpredsedu Matice slovenskej v Srbsku pre Banát a zástupcu predsedu Matice slovenskej v Srbsku. Po úspešne obhájenej rigoróznej práci na tému Vplyv Tranovského kancionála na vojvodinských Slovákov na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre 18. januára 2017 získal som titul doktor filozofie (PhDr.). V súčasnosti okrem vojlovického duchovného pastiera som aj naďalej farár – administrátor v Bielom Blate.“

mačná slávnosť koná po veľkonočných sviatkoch. Tak tomu malo byť aj v tomto roku, ale pre pandémiu obe konfirmačné slávnosti boli presunuté na október. Krstnú zmluvu tentoraz potvrdilo 33 konfirmandov za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných, priateľov a ostatných cirkevníkov. Služby Božieho slova vykonal farár Martin Bajza, ktorý so zosnulým farárom a

Kovačickí konfirmandi • ĽUDIA A UDALOSTI •

41 /4928/ 10. 10. 2020

Ľudia a udalosti DETSKÝ TÝŽDEŇ V PU VČIELKA KULPÍN

Škôlkari sa veselo zabávali Katarína Gažová

kôlkari PU Včielka v Kulpíne počas trvania Detského týždňa od 5. do 11. októbra mali rad zaujímavých aktivít. O tom, čo robili, hovorila vedúca vychovávateľka Alexandra Pucovská. Ihneď v prvý deň Detského týždňa škôlkari poldenného pobytu srbskej triedy stavali stan vo dvore škôlky, ktorý dostali ako darček od jedného z rodičov detí. Písali odkazy aj o šťastí. Potom sa hrali vo vnútri škôlky a vo dvore tak, že hľadali skrytý poklad za pomoci mapy a odkazov. Ďalšia aktivita, do ktorej okrem škôlkarov boli zapojené aj ich rodiny, bolo rámovanie tzv. šťastných

fotografií, teda takých, na ktorých sa vidí, že je dieťa šťastné. Všetko to deti s rodičmi pripravili doma a v škôlke urobili výstavu tých zarámovaných fotografií. Počas tohto týždňa škôlkari navštívili aj neďaleké Poľnohospodárske

múzeum a mali súťažiace hry na dvore. Najzaujímavejší bol maškarný sprievod ulicami Kulpína. Škôlkari poldenného pobytu slovenskej triedy oslavovali priateľstvo, navštívili Poľnohospodárske múzeum, mali športový

Detské športové hry

deň a zúčastnili sa na Detskom tábore v spolupráci so Združením petrovských výtvarných umelcov. Deti celodenného pobytu strednej a najstaršej skupiny kreslili výkres pre neznámeho priateľa, spoznávali objekty okolo budovy škôlky a učili sa, čo sa v nich robí, na veľký papier kreslili spoločný výkres a prácu pomenovali Spolu nám je lepšie. Mali aj športový deň a tiež šli na prechádzku do múzea a muzeálneho parku. Deti z jasličiek a mladšej výchovnej skupiny mali tému Oslavujeme narodeniny. Vo výtvarnej dielni kreslili príležitostne k narodeninám, spievali narodeninové pesničky. Potom piekli koláče v rámci osobitnej dielne a mali aj športový deň. Aktivity Detského týždňa boli pestré a všetci v kulpínskej škôlke sa spolu pekne bavili.

DETSKÝ TÝŽDEŇ V PIVNICI

Rozdelené šťastie raz také narastie Miroslav Pap

ačiatok októbra pre žiakov základných škôl je vyhradený pre Detský týždeň. Tohto roku sa konal od 5. do 11. októbra. Počas piatich dní jednotlivé základné školy si prichystali program venovaný práve deťom. Tohtoročný Detský týždeň sa začal práve na Deň učiteľov, ktorý sa v našej krajine, žiaľ, nepripomína v takom slávnostnom rúchu, ako je to v iných krajinách. Predsa učitelia najviac pozornosti venovali deťom, ktoré by si mali užiť týždeň plný aktivít. V Základnej škole 15. októbra v Pivnici sa už dlhodobo organizuje Detský týždeň. Už druhý rok po sebe ho má na starosti učiteľka nižších ročníkov Anna Hodoličová, čiže jej úlohou bolo vytvoriť určitý koncept programu, ktorý bol bezpochyby dokonalý. „Aktuálny ročník Detského týždňa sa nám predsa podarilo zorganizovať. No pre prítomnosť koronavírusu na celosvetovej

www.hl.rs

úrovni sme boli aj my prinútení organizovať ho s obmedzeniami. Čiže Detský týždeň bol, ale o niečo skromnejší ako po minulé roky, keď to bolo oveľa bohatšie, ale my sme spokojní aj s týmto. Tohto roku sme si zvolili motto Detského týždňa, ktoré znie: Rozdelené

ľovali na chodník okolo celej školy. Samozrejme, museli sa držať stanovenej témy, čiže maľovali všetko, čo ich robí šťastnými. V utorok žiaci vypracovávali spoločné diela na danú tému a následne ich zavesili na panneau. V stredu bol ten najzaujíma-

Časť maskovaného sprievodu

šťastie raz také narastie,“ hovorí Anna Hodoličová. Každý deň bol vyhradený na inú aktivitu. V pondelok žiaci nižších ročníkov farebnými kriedami ma-

Informačno-politický týždenník

vejší deň venovaný maskovému karnevalu. Žiaci v najrozličnejších maskách sa poprechádzali po okolí základnej školy, ktorá je v centre dediny, takže maskovaných žiakov

mali možnosť vidieť aj ostatní Pivničania. V telocvični vo štvrtok bolo inscenované detské divadelné predstavenie O troch prasiatkach. Predviedli ho herci Detského divadla Lane z Kikindy. Predstavenie bolo inscenované vo veľkej telocvični z dôvodu väčšieho odstupu detí od seba. Piatkový deň bol určený na prijímanie prvákov do Detského zväzu. Žiaľ, aj toto podujatie bolo skromnejšie, teda program budú tvoriť iba dva umelecké body a potrvá iba polhodinu. Prváci dostanú odznaky a uvítacie listiny. Všetky body Detského týždňa boli realizované s dodržiavaním všetkých stanovených hygienických predpisov. Učitelia nižších ročníkov pevne veria, že sa obdobie pandémie už čoskoro ukončí a že budúci ročník Detského týždňa v pivnickej škole bude opäť bohatý, hoci aj aktuálny bol veľmi úspešný a deťom zaujímavý, čo je aj jeho podstata.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Vydarené spoločné podujatie Anna Lešťanová

ri príležitosti pripomínania si Svetového dňa srdca (29. septembra) na staropazovskom Námestí Dr. Zorana Đinđića vo štvrtok 1. októbra bolo vydarené spoločné podujatie v organizácii Červeného kríža Stará Pazova a tamojšieho Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja. Podujatie sa uskutočnilo pod heslom Celým srdcom pre zdravé srdce. Staropazovčania si v tejto akcii bezplatne mohli skontrolovať hladinu cukru v krvi, vymerať tlak a v prípade potreby mať doplnkové konzultácie s Dr. Petrom Jovano-

vićom, lekárom domu zdravia. Ako uvádzajú organizátori podujatia, žijeme v časoch pandémie COVID-19, ktorá zaťažila zdravotnícky systém a prácu zamestnancov v tejto oblasti a tým zdvihla individuálnu zodpovednosť za vlastné zdravie a zdravie celkovej populácie na vyššiu úroveň. Zatiaľ je tok pandémie nepredvídavý, a preto je starostlivosť o zdravé srdce oveľa dôležitejšia. Tohtoročná kampaň pri príležitosti pripomínania si Svetového dňa srdca do popredia dáva význam chorôb srdca a krvných ciev, ktoré zapríčiňujú veľkú úmrtnosť vo svete. Podľa slov lekárov COVID-19 zvlášť zapríčiňuje srdcové ochorenia a tým všetci ľudia s chorobami srdca sú v dvojnásobnom riziku. Okrem merania hladiny cukru v krvi

Pod heslom Celým srdcom pre zdravé srdce prebiehala akcia v Starej Pazove

a tlaku akcia v Starej Pazove mala i svojrázny edukatívny ráz. Medzi hlavné faktory vzniku srdcovocievnych ochorení patrí fajčenie, nedostatok fyzickej aktivity, nadváha a obezita, nezdravý spôsob

stravovania, vysoký krvný tlak a tiež vysoká hladina cholesterolu. Avšak mnohým z rizikových faktorov sa dá predchádzať, a to najmä správnou životosprávou a dostatočnou pohybovou aktivitou.

Asociácia cyklistov Vihor MG z Maglića v spolupráci s Obcou Báčsky Petrovec, resp. jej Radou pre bezpečnosť v nedeľu 4. októbra predpoludním po prvýkrát zorganizovala rodinnú rekreačno-cyklistickú jazdu Vihor MG Bike Tour. Všetkých záujemcov, milovníkov cyklistiky, vítali na nádvorí Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, kde ich zaregistrovali a kde kvalifikovaný majster opravár bicyklov zo servisu Bat Bike skontroloval, či sú bicykle, ktorými sa plánuje jazda, v primeranom stave, a tiež či sú na nich pneumatiky s dostatočným tlakom. Zo dvadsaťpäť záujemcov sa potom spoločne vydalo na rekreačnú jazdu z Petrovca do Kulpína, kadiaľ už dlhší rad rokov existuje cyklistická dráha. Účastníci navštívili kulpínsky kaštieľ, kde mali kratšiu zastávku, a potom sa vrátili do Petrovca a tunajšiu trasu prispôsobili menej frekventovaným uliciam. Prinavrátili sa na začiatok trasy a najazdili tak zo 15 km. Na cieli ich čakalo občerstvenie, ako aj malé odmeny pre účastníkov v tvare zvončekov, svetiel a zámkových reťazí. J. Čiep

Kovačický október 2020 2. – 30. októbra Program

Piatok 2. októbra 17.00 Kladenie vencov k pomníku padlým bojovníkom v NOB (námestie) Sobota 3. októbra 12.00 Otvorenie 69. výstavy insitného umenia kovačických autorov (plató pred Galériou insitného umenia) 13.00 Výstava 29 rokov činnosti Galérie Babka – 29 obrazov, ktoré preslávili Kovačicu (plató pred Galériou Babka) 14.00 Slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Kovačica (veľká sieň miestneho spoločenstva) 15.00 Jarmok ručných prác (nádvorie miestneho spoločenstva) • ĽUDIA A UDALOSTI •

16.00 Ochotníci svojmu mestu, kultúrno-umelecký program (nádvorie miestneho spoločenstva) Nedeľa 4. októbra 9.00 Fazuliáda, súťaž vo varení kotlíkovej fazuľovej polievky (ŠRS Slávia) 14.00 Turnaj vo futbale – kohútiky (ŠRS Slávia) Štvrtok 8. októbra 18.00 Prezentácia kovačického videoarchívu Pavla Kuchárika, KŠMK (Obecná knižnica) Sobota 10. októbra 10.00 Kovačica Open 2020, tenisový turnaj veteránov (ŠRS Slávia) 15.30 Výstava grafík Martina Jonáša (Galéria Spomienky v rámoch

Jána Čecha) 17.00 Prezentácia knihy Čaroslovník Jána Žolnaja a Ďulu Šantu (plató pred Galériou insitného umenia) Nedeľa 11. októbra 9.00 Zlatý kotlík 2020, súťaž vo varení rybacej polievky (Spolok rybárov Rybolovac) 14.00 Detský jarmok (kovačický trh) 19.00 Festival slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty, prvá časť (veľká sieň DK 3. októbra) Streda 14. októbra 9.30 Bohoslužby, sviatok Srbskej pravoslávnej cirkvi Pokrov presvätej Bohorodičky (pravoslávny kostol) 17.00 Prezentácia knihy Nova božurna Radivoja D. Stojiljkovića (Obecná knižnica) Sobota 17. a nedeľa 18. októbra 19.00 Máškove divadelné dni

(veľká sieň DK 3. októbra) Nedeľa 18. októbra 10.00 Pamiatka posvätenia chrámu Božieho (kostol SEAVC) Streda 21. októbra 18.00 Premiéra knihy Psíček Max a zázračný počítač Zuzany Čížikovej (Obecná knižnica) Sobota 24. októbra 18.00 Festival slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty, finále (veľká sieň DK 3. októbra) Piatok 30. októbra 18.00 Prezentácia knihy Prag prošlosti autorky Gorice Olasovej, žiačky kovačického Gymnázia Mihajla Pupina (Obecná knižnica) Podujatia sa budú konať v súlade s pravidlami epidemiologickej situácie v našej krajine.

41 /4928/ 10. 10. 2020

Organizačný výbor

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Nenávratné prostriedky na rozvoj podnikateľstva Anna Lešťanová

lávnostné podpisovanie a odovzdávanie zmlúv podnikateľom, ktorí splnili podmienky verejného súbehu Obce Stará Pazova – na podporu rozvoja

podnikateľstva, mikro- a malých právnických osôb na rok 2020, sa konalo v utorok 29. septembra vo veľkej obecnej zasadačke v tzv. Bielej budove. Tohto roku nenávratné prostriedky v hodnote 50-tisíc diná-

Počas podpisovania zmlúv, ktoré mala na starosti náčelníčka Suzana Ilićová (sedí)

rov udelili až 120 podnikateľom z územia obce, ktorých je v porovnaní s vlaňajším rokom o 20 viac. Zmluvy podpísali podnikatelia, ktorí vlastnia hlavne rodinné remeselnícke dielne, mikro- a malé právnické osoby. Celková hodnota obecného súbehu vynášala 6 miliónov dinárov. Na slávnostnom podpisovaní a odovzdávaní zmlúv sa zúčastnili Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Suzana Ilićová, náčelníčka Oddelenia pre hospodárstvo Obce Stará Pazova. Prostriedky sú účelové a venované kúpe strojov, potrebného vybavenia na prácu, tiež surovín a reprodukčného materiálu. Podľa slov predsedu Radinovića Obec Stará Pazova je vyvinutou a finančne stabilnou obcou, v ktorej sa uplatňuje politika nezadlžovania sa a aj v roku 2020, ktorý je pre pandémiu koronavírusu

Podnikateľom z územia Staropazovskej obce zmluvy odovzdal predseda Đorđe Radinović

špecifický, predsa lokálna samospráva nezabudla na podnikateľov. Udelením týchto tradičných subvencií im pomohla a vyšla v ústrety v súlade s možnosťami.

JESENNÝ ZBER POĽNOHOSPODÁRSKYCH KULTÚR V KULPÍNE

Spokojní s úrodou a cenou Katarína Gažová

ktuálne poľnohospodárske práce sú v plnom prúde. Koná sa zber kukurice, pokiaľ sóju usilovní sedliaci už z polí zobrali. Kulpínski poľnohospodári

sa najviac zameriavajú na pestovanie sóje a kukurice. Tento rok si môžu pochvaľovať množstvo úrody, aj jej cenu. Sója tohto roku dobre zarodila. Bez ohľadu na odrodu výnosy sú podobné, teda približne je to aj

Kukurica je suchá a onedlho bude zobratá aj z týchto polí v Kulpíne

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

s valjevkou, aj s odrodou apolo a ostatnými novšími odrodami sóje. Sóje sa urodilo orientačne dve a viac ako dve tony na jutro, takže s takou úrodou sú poľnohospodári spokojní. Cena sóje je tohto roku tiež dobrá – 43 dinárov, s čím poľnohospodári tiež môžu byť spokojní. Pri zbere sóje, ktorá je v kulpínskom chotári už ukončená, poľnohospodárom žičilo suché slnečné počasie a málo dažďa. Zber sóje sa dobre daril, nič ho nehatilo, kombajny pracovali v plnom nasadení, a tak sa všetka úroda načas zobrala z polí. Využili každý teplý slnečný deň. Pracovalo sa neprestajne od rána do večera, keď bolo počuť hukot kombajnov na poliach a traktorov s vlečkami, ktoré zvážali sóju. Tohto roku môžu byť spokojní aj poľnohospodári, ktorí pestovali

kukuricu. Suché počasie jej tiež žičilo, a preto mala omrvená kukurica málo vlahy. Zber kukurice ešte trvá, ale z väčšiny plôch je už úroda zvezená. Ako hovoria poľnohospodári a predseda ich združenia, kukurice sa dobre urodilo, takže je to viac ako sedem ton. Keď ide o cenu, aj tu môžu byť poľnohospodári spokojní. Toho času je 16,5 dinára za kilogram a neustále rastie. Väčšina poľnohospodárov hneď odovzdávala kukuricu do síl a menej sa už vozila vlečkami domov na uskladnenie do košov. To iba v tom prípade, ak je v domácnosti hydina, dobytok a domáci potrebujú časť úrody na domáci chov. Tohtoročnú úrodu si poľnohospodári Kulpína môžu pochvaľovať, ako sa im podarila a akú má cenu.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VŠESTRANNÝ UMELEC SAMOUK MICHAL SUPEK Z ČELAREVA

Kreativita a zručnosť mu nechýbajú

Miroslav Pap

pôsobov, ako tráviť voľný čas, je v súčasnej dobe neúrekom. Každý jednotlivec si volí svoj. Veľká skupina ľudí ho usmerňuje na výrobu ručných prác. Mnohým pri slove ručné práce napadajú iba tie, ktoré vyrábajú ženy. No skutočnosť je iná. Existuje široké spektrum ručných prác, ktoré vyrábajú aj chlapi. Michal Supek z Čelareva patrí k ľuďom s veľkou zručnosťou, precíznosťou, kreativitou a umeleckým okom. Takých je predsa málo. Vo voľnom čase vyrába dekoratívne a úžitkové predmety z dreva, kostí, ale medzi jeho výrobky patria aj vyrezávané kraslice. Popri tom je veľkým milovníkom rybolovu, najmä na blízkom Dunaji. Najprv sa budeme venovať predmetom z dreva. Reliéfna rezba predstavuje tvarovanie vzorov do dreva, no Michal Supek praktikuje vyrezávanie nad povrch plochy, čiže odborne sa tento reliéf nazýva oblý. Reliéfna rezba je dlhodobo známa na našom území a plní funkciu najmä dekoratívnu. Pôvodne sa tejto

Drevený reliéfový vinič

technike venovali vyučení remeselníci, ktorí pracovali s drevom. Na Slovensku napríklad časom pribúdali školení českí a nemeckí rezbári, ktorí vyrábali modly pre modrotlač alebo pernikárske dielne. Ale vždy bolo viac samoukov so šikovnou rukou, kreativitou • •

•

a bystrým okom. Rezbárstvo je dodnes prítomné v našich končinách, no určite v menšom rozsahu ako v minulosti. „Na výrobu používam lipové drevo, ktoré patrí k tým mäkším, ale pravdupovediac tie tvrdé dreviny, ktoré majú inú štruktúru, dávajú krajší výsledok, ibaže je tvorcovi ťažšie ho spracovávať. Drevo spracovávať som začal v 90. rokoch, keď som vyrábal rukoväte

ostria, až po výrobu koženej časti, do ktorej sa nôž uloží pre bezpečnosť. Do škály jeho výrobkov patria aj zdobené kraslice, ktoré zdobí technikou škrabania farby alebo technikou perforovania (dierkovanie vajec). Výroba jednej kraslice trvá priemerne dva dni a najčastejšími motívmi na krasliciach sú kvety a listy, alebo aj čipka. Ako tvrdí: „Vajce sa zafarbí, potom sa

Umelec Michal Supek

na pištole a poľovnícke nože. Potom som sa viac usmernil na výrobu tzv. reliéfov. Hlavým motívom drevených dekoratívnych predmetov je fauna a flóra, čiže najviac vtáky, ryby, kvety, listy,

naň nakreslia motívy a následne sa menšou mašinkou už vyrezáva. Každé vajce je unikát, čiže iné od toho predošlého a toho budúceho. Ďalej som sa v rámci okrášľovania vajec sústredil aj

Podsvietená kraslica ako dekoratívny prvok

ovocie, vinič a pod,“ tvrdí Michal Supek. Poľovnícke nože vyrába takpovediac od začiatku. Michalov blízky kamarát má za úlohu ukovať železnú časť a všetko ostatné je v jeho rukách, čiže od samotnej výroby rukoväte, umiestnenia

Ďalší materiál, ktorý Michal Supek spracováva, sú kosti, z ktorých vyrába náhrdelníky s krížmi, listami, mušľami, rybami a pod. Idey na jednotlivé produkty získava najčastejšie z internetu, pričom pridá ešte nejakú vlastnú časť, aby jeho výtvor nebol označený ako plagiát. „Ľudia v našej krajine často nevedia oceniť kvalitu určitých ručných prác. Nevedia, koľko roboty stojí za tým a koľko autor musel do toho investovať, predovšetkým času, ale aj peňazí. Záujemcovia by si chceli kúpiť produkty, ktoré vyrábam, ale dokonca až niekoľkonásobne lacnejšie. Často dostávam pripomienky, že moje produkty určite nie sú ručne vyrobené, ale mechanicky za pomoci rôznych prístrojov. No v konečnom dôsledku je to aj určitá pochvala, keďže asi dosiahli taký stupeň, že sa nedajú rozoznať ručne vyrobené od tých mechanicky.“ Svoje produkty Michal Supek z Čelareva predáva najmä v zahraničí a v menšej miere doma. Jeho produkty sa dostali tak do Nemecka, ako aj do Spojených štátov amerických. „Osobne nie som na sto percent spokojný ani s jedným produktom. Domnievam sa, že som schopný

Poľovnícke nože vysokej kvality

na gravírovanie.“ Husacie vajcia používa na spracovanie a zadovažuje si ich z Nemecka. Na základe kvality vajec sa rozhoduje, akú techniku bude používať. Každá technika spracovania si vyžaduje iné náčinie. Náčinie na určité práce si dokonca vyrobil aj sám.

vytvoriť niečo ešte krajšie a pôsobivejšie. Niekedy sa zase stalo, že výsledok bol krajší od toho predstavovaného. Ale v každom prípade sa snažím stále vytvárať čoraz esteticky príťažlivejšie diela,“ tvrdí Michal Supek.

41 /4928/ 10. 10. 2020

Ľudia a udalosti KOVAČICKÁ FAZULIÁDA 2020

Ideálny deň na kotlík Stevan Lenhart

nohí sa obávali, že pre košavu a dážď celá akcia bude zrušená, avšak v predpoludňajších hodinách sa vyčasilo, a tak jubilejná 20. Fazuliáda v Kovačici vlastne prebiehala

mu Kovačického októbra bola Športová komisia kovačického miestneho spoločenstva, ktorej člen Jaroslav Šimon rozpovedal: „Doterajšie fazuliády v Kovačici usporadúval Futbalový klub Slávia. Avšak s ohľadom na to, že si futbalový klub v tejto sezóne

Hasiči mali aj hostí zo Slovinska

pridať zeleninové prísady a príchute podľa ich vôle – s cieľom, aby varená fazuľa bola čím lepšia a chutnejšia. Roky dozadu fazuliáda bývala na nádvorí miestneho spoločenstva, ale v tomto roku

ných rokoch čoraz zriedkavejšie navštevujú. Napriek známej epidemiologickej situácii mali sme početných účastníkov.“ Členmi poroty, ktorí hodnotili uvarené jedlá, boli Nenad Galešev, Vasa Tekinder a Dušanka Petráková. „V tomto roku bol pekný počet účastníkov, uvarili sa chutné jedlá a podujatie sa vcelku vydarilo,“

Združenie invalidov práce získalo grand prix za najlepšiu varenú fazuľu

za ideálneho slnečného počasia. V priestore Športovo-rekreačného strediska Slávia dňa 4. októbra vo varení kotlíkovej fazule súťažilo 21 skupín, nielen domácich, ale aj z Padiny, Uzdina a Báčskeho Petrovca, a prítomní boli aj hostia zo Slovinska. Organizátorom tejto gastronomickej súťaže v rámci progra-

Členovia súťažných skupín SFRJ a Ko to tamo peva

www.hl.rs

urobil prestávku v činnosti, organizáciu tohtoročnej akcie malo na starosti miestne spoločenstvo a všetky prostriedky, ktoré sa získali z fazuliády, budú vložené do kovačickej Školy futbalu. Každá účinkujúca skupina dostala na súťaženie kilogram fazule a tri kilogramy údeného bravčového mäsa. Účastníci mohli k tomu

Trojčlenná porota počas degustácie

Informačno-politický týždenník

Šarkani varili podľa starodávneho receptu

sme sa rozhodli presťahovať ju do priestoru Športovo-rekreačného strediska, ktoré občania v posled-

Jaroslav Šimon, koordinátor akcie

Vítaní hostia z Padiny

povedal predseda poroty Nenad Galešev, ináč školený kuchár. „Hodnotili sme chuť varenej fazule, ale aj hustotu, farbu a výzor jedla. Bolo tiež potrebné prihliadať na to, aby sa fazuľa nerozvarila a nerozpadla, teda aby bola uvarená na tú pravú mieru.“ Prvú cenu za najlepšiu kotlíkovú fazuľu získali členovia Združenia invalidov práce, ktorí boli odmenení diplomom a kuchárskymi náradiami. Napriek tomu, že v tomto roku skrze epidemiologickú situáciu vystala ľudová veselica pri živej hudbe, medzi účastníkmi a návštevníkmi panovala vynikajúca nálada. • ĽUDIA A UDALOSTI •

15. DEŇ KYSÁČSKEJ SÁRMY

Netradične, ale predsa

Elena Šranková

špecialite jedinečnej chuti. Predsedníčka SKŽ Ľudmila Berediová-Stupavská hovorí, že z tejto príležitosti pripravili oveľa

menej sármy než obvykle. Zakrútili spolkárky predstavili na Festivale a upiekli 640 hrčiek tejto špeciality, vojvodinských festivalov Rogalj na ktorú si Kysáčania kupovali tak k so- Sálaši 137 na Čeneji. Je to stretnutie botňajšiemu, ako i k nedeľňajšiemu organizátorov turistických, gastroobedu. Záujem bol nad očaká- nomických a etno podujatí, ktoré sa vanie, vzhľadom na to, že okrem uskutočňujú na území Vojvodiny. sociálnych sietí nie je iná možnosť Zároveň je to propagácia tradičinformovať spoluobčanov o ta- ných dedinských vojvodinských kýchto akciách. Okrem sármy usilovné spolkárky napiekli aj rôzne druhy koláčov, o ktoré tiež bol záujem. Z tácní sladkých dobrôt očividne ubúdalo. Záujemcovia si tu tiež mohli pozrieť a kúpiť aj ručné práce a rúška, ktoré ženy ponúkli na predaj. Inak v tomto roku činnosť SKŽ nebola taká čulá ako v minulých rokoch Aj pre labužníkov bola ponuka bohatá z dobre známych príčin. Takmer všetky podujatia, na podujatí. Kysáčanky na Čeneji na ktorých sa spolkárky zúčast- svojom stánku predstavili Deň ňujú, boli zrušené, nuž ne- kysáčskej sármy a svoju činnosť. čerpali ani prostriedky z proKeď ide o plány, spolkárky si 9. jektov, ktoré mali schválené. októbra naplánovali pripomenúť Už o deň neskoršie, po 15. 99. výročie založenia spolku, kedy Dni kysáčskej sármy, v ne- sa okrem iného začnú pripravovať deľu 4. októbra sa kysáčske aj na oslavy stého výročia.

eň kysáčskej sármy prebiehal v sobotu 3. októbra v priestoroch Starej fary v Kysáči. I keď toto bol 15. Deň kysáčskej sármy, prebiehal netradične. Členky Spolku kysáčskych žien ho organizovali aj v tejto nepriaznivej epidemiologickej situácii. Hlavne z tých dôvodov, aby si tento deň predsa pripomenuli hoci aj takýmto spôsobom. Deň kysáčskej sármy prebiehal, pravdaže, za dodržiavania predpísaných hygienických opatrení. Bez hostí, čiže spolkárok z iných dedín a miest, bez hudby a iných prvkov, ktoré doteraz boli zložkou tohto podujatia. Samotné spolkárky však mali dobrý pocit z akcie, ktorú využili na kamarátenie a spoločne si pochutili na Spolkárky s taniermi chutnej špeciality

GASTRONOMICKÁ AKCIA V KYSÁČI

Centrum rozvoniavalo vypraženými škvarkami E. Šranková

surovín a všetkého, čo ešte potreNapriek epidemiologickej situácii bovali na vyprážanie škvariek, lebo Organizácia invalidov práce pre Kysáči vo štvrtok 1. októbra v prvom rade bolo treba zaistiť Nový Sad organizovala a prostredprebieha gastronomická úhradu výdavkov. Pravdaže, priložili níctvom nej sa i kysáčska miestna akcia, ktorú organizovali k tomu i ruky. organizácia zapojila do organizácie členovia Miestnej Miestna organizácia jednodenného výletu, ktorý sa organizácie invaliinvalidov práce v Kysáči realizuje v nedeľu 11. októbra. dov práce. má toho času okolo 200 V pláne je navštíviť kláštor Tronoša, V strede dediny, členov a najaktívnejší Tršić, etnodedinu Sunčana reka – na nádvorí bývalej sú členovia výboru, banky, kde toho čo sa ukázalo aj pri času majú svoje tejto akcii. Tí, čo sa priestory, členovia striedali pri kotle, tejto organizácie prezradili, že slanina vyprážali škvarky. na vyprážanie musí Ich vôňu bolo cítiť byť „dozretá“. Oheň už okolo poludnia pri vyprážaní škvaa prvý kotol vyprariek zo začiatku má žených chutných byť silnejší a potom škvariek bol hotoho treba regulovať vý okolo 13. hoditak, aby sa škvarky ny. Ako informuje Ešte chvíľku a škvarky budú vypražené, zhodli sa všetci postupne vyprážali. Chutili všetkým, ktorí si ich stačili Ján Pálik, predseda pri kotle Na začiatku do kotla zabezpečiť kysáčskej Miestnej treba pridať trochu organizácie invalidov práce, akciu zlepšili finančný stav, ale aj aby mlieka a vody, orientačne po 2 dl. Banja Koviljača. Prijímajú aj žiadosti usporiadali tretíkrát a tentoraz sa kamarátili. Napriek tomu, že Prvé škvarky treba vyprážať asi 2 o jednorazovú pomoc, či už ide vypražili za tri kotly, a to až 60 kilo- mali i sponzorov, aj sami členovia hodiny a potom to už ide rýchlejšie, o balíky potravín, balíky hygieny, gramov surových škvariek. Záujem hmotne prispeli k zabezpečeniu lebo je kotol rozhorúčený. alebo ohrevné drevo.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

spoluobčanov o svieže vypražené škvarky bol veľký, nuž ani nezvýšili pre všetkých. Štvrtkovú akciu invalidi práce usporiadali preto, aby si trochu

41 /4928/ 10. 10. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Moja lavica

Simon Gajan, 3. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Moja lavica skrýva tajomstvo školy. Moja lavica mi pomáha čítať knihy. Moja lavica mi pošepká, keď chybím. Moja lavica je moja kamarátka. A ja ju mám rád. Nesie tajomstvo bývalých žiakov. Každý, kto si sadne do lavice, spozná tajomstvo mojej lavice. Tá moja lavica prenesie ešte veľa tajomstiev budúcim žiakom, ktorí ju budú spomínať. Aj moje sestry spomínajú túto lavicu, že bola najlepšia. Lavica v základnej škole skrýva najkrajšie tajomstvá: smiech, smútky a nezábudky. Viliam Ďurčiansky, siedmak, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

Ako je v škole?

k chcete prispievať do Detského kútika, máme ďalšiu tému pre vás. Napíšte nám, alebo nakreslite, ako vyzeral začiatok školského roka vo vašej škole. Čo sa zmenilo? Páči sa vám nosiť rúška v škole? Naši kamaráti z Kovačice už . kreslili na túto tému. Čakáme vás aj na Facebooku Danuška

tiačka, Katarína Siromová, tre čica va Ko í, len ZŠ Mladých poko

Čo skrýva moja lavica? Moja lavica je moja najlepšia kamarátka. Ona v sebe skrýva veľa tajomstiev. Moja lavica sa volá Ema. Aj keď moja lavica nie je živá bytosť, ja ju mám veľmi rada. My dve máme jedno veľké tajomstvo: urobili sme ťaháky na hodine angličtiny. Moja lavica by ma za nič na svete nezradila. Tak bolo aj na hodine angličtiny a pani učiteľka nás neodhalila. Ak neviem urobiť domácu úlohu, moja lavica mi pomôže. Moja lavica je vždy mojou nápomocnou rukou. Petra Hrnčiarová, siedmačka, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

Ema Hrková, tretiačka, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Sonja Pustinjaková, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ová, 4. a, Monika Triašk trovec , Báčsky Pe ZŠ Jána Čajaka • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVIII 10. 10. 2020

rozhľady

Číslo 20/ 2019

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo s kukuricou

AKTUÁLNE

Odborníci odporúčajú siať iba certifikované osivo

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v období od 28. 9. do 2. 10. bol zaznamenaný viac ako dvojnásobný obrat. V uvedenom období sa najviac obchodovalo s kukuricou. Cenové rozpätie sa pohybovalo od 16,00 do 16,30 din./kg bez DPH s jasným stúpajúcim cenovým trendom. Bez ohľadu na ohlásené veľmi dobré výnosy kukurice, jej cena neklesá, práve naopak, dopyt po nej je stále vyšší. V štruktúre kupujúcich Ľubica Sýkorová dominujú vývozcovia, pričom sa vytvára dojem, že aj domáci dopyt sleduje trendy vývozných cien. Vzhľadom na to, že pre Dobre založený a zapojený porast pšenice ozimnej so silnými odnožami je vynikajúobdobie do konca roku 2020 už boli docim základom dosahovania vysokých úrod. Kvalita zakladania porastov je podmienená hodnuté dôležité vývozné aranžmány, viacerými faktormi, ktoré sú človekom úplne alebo čiastočne ovládateľné, a faktormi, na čaká nás zaujímavé nasledujúce obdobie. ktoré nemôžeme vplývať. Situácia na trhu so pšenicou je podobná minulom roku sa na do- sú im odporúčané. Priemerný ako kvalita morenia (zrno ako v prípade kukurice. Predávala sa od mácich poliach pšenica výnos pšenice po hektári by sa musí byť dokonale pokryté 18,60 do 19,30 din./kg bez DPH. Rovnako pestovala na 570 000 hek- v Srbsku dal ľahko a bez ďalších moridlom). Najväčšia návratako pri kukurici aj tu je zrejmý trend tároch, podľa štatistického úradu investícií zvýšiť na päť ton, ak by nosť vložených prostriedkov zvyšovania cien. Ceny pomaly, ale republiky na 595 000 hektároch sa od začiatku do konca výroby do moridiel použitých proti isto začína diktovať exportný dopyt. priemerná úroda bola 4,6 tony realizovalo iba to, čo šľachtitelia chorobám prenosných osivom V každom prípade bude zaujímavé z hektára. Tejto jesene máme – tvorcovia odrôd a poradenské je vtedy, ak je predplodinou sledovať situáciu v nasledujúcom predpovede, že obilie bude za- služby odporúčajú. kukurica, pri neskoro siatych období aj pri pšenici. Pestovateľom sa odporúča siať porastoch, pri pestovaní citlivých siate na asi 600 000 hektároch. Na novosadskej Produkčnej Náklady na založenie porastov iba certifikované osivo. V žiadnom odrôd, pri minimálnom spracoburze sa v uvedenom období budú približne rovnaké ako v prípade by poľnohospodári ne- vaní pôdy, prípadne pri použití obchodovalo aj so sójou. Jej minulom roku. mali siať osivo „z povaly“, pretože bezorbovej technológie sejby, cena sa pohybovala od 42,50 V Srbsku bol v posledných tým sa nielen znižujú hektárové keď bola predplodina obilnina. do 43,00 din./kg bez DPH. rokoch zaznamenaný nárast výnosy, ale sa aj prenášajú cho- Ide predovšetkým o huby z rodu Rovnakú situáciu ako na používania nedeklarovaného roby ohrozujúce zdravie ľudí a Fusarium, ale aj iné (prašné trhu s obilninami možno osiva pšenice, ktoré namiesto zvierat. Pri sejbe vlastného osiva a mazľavé sneti). Tieto choroby s n e očakávať aj na trhu so pôvodných 40 % z celkového je nutné ho dokonale prečistiť prenosné osivom alebo pôdou sa ti, presójou. výsevu predstavuje v súčasnosti a namoriť podľa návodu a odpo- morením darí potlačiť takmer na tože sú Sójové výlisky sa až 60 %. Domáca pšenica začala rúčaní odborníkov. Morenie osiva nulu. V porastoch sa objavujú len v poraste predávali za strácať svoju kvalitu, a to sa musí patrí medzi najrentabilnejšie po výseve nemoreného infikova- ťažko iden47,10 din./kg zmeniť, čo podľa slov našich aplikácie pesticídov vôbec. ného osiva a v rokoch priaznivých tifikovateľné a bez DPH. odborníkov nebude ťažké, ak sa Problémom pri používaní vlast- pre ich rozvoj, keď je pôda dosta- ich prítomnosť ○ pestovatelia budú pridržiavať rád ného osiva mnohokrát nie je ani točne hlboko prevlhčená dlhšie. pestovateľ zistí až a agrotechnických opatrení, ktoré tak výber vhodného moridla Nebezpečné sú najmä mazľavé pri zbere. ○

Z obsahu Hra na schovávačku v húšti mokrade s. 2 a 3

V jeseni nezabudnime na ovocné stromy

Do vášho receptára

s. 6

s. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (17)

Hra na schovávačku v húšti mokrade DrSc. Ján Babiak Vo svetových rozmeroch skupina operencov, ktoré nazývame chriaštele (Ralli) je dosť početná (132 druhov, vlastne 48 rodov). Práve preto v taxonomickej systematizácii je dilema, či ide o rad (Ralliformes), alebo čeľaď (Rallidae). U nás je táto čeľaď zastúpená 5 – 6 rodmi: lyska (Fulica), sliepočka (Gallinula), chriašteľ (Rallus), chriašť (Porzana), chrapkáč (Crex)..., pričom je každý okrem rodu chriašťov obsadený iba jedným druhom.

ú to stredne veľké až menšie vtáky, ktoré obývajú sladkovodné mokrade. Žijú skrytým životom v hustej hydrofilnej vegetácii, kde si stavajú aj hniezdo. Spravidla majú robustné, ale z bokov ploské telo. Pri lete ich poznať po oblom tvare krídel a pokrčenou pozíciou nôh. Sú sťahovavé alebo až prelietavé, keďže im na prezimovanie stačí nezamrznutá vodná plocha. Svoje migračné cesty zdolávajú spravidla v noci a sú na ceste príliš hlasné. Pohlavný dimorfizmus je v tejto čeľadi slabo rozvitý. Potravinová zložka sú drobné živočíchy, ale aj rastliny. LYSKA ČIERNA – FULICA ATRA, Linné 1758 Lyska je vták zavalitého tela, krátkych, silných nôh, s dlhými prstami. Medzi prstami má pevné kožné , a preto je aj dobrý plavec a potápač. Okrem toho má aj krátky chvost a pre spomenuté charakteristiky sa v značnej miere približuje k potápkam. Je to čierno-tmavosivý vodný vták s bielou lyskou (rohovitá doštička) na čele. Zo všetkých chriašteľov je najmenej bojazlivá a väčšinu času trávi na otvorených hladinách vody. Pri plávaní vidieť aj rytmický pohyb hlavou a pri vzlietaní aj pomocný beh po vode. U nás je sťahovavá. V čase hniezdenia je spravidla pre svojich rodákov neznášanlivá až agresívna a vie neúnavne brániť svoje teritórium (so súpermi sa bije krídlami a nohami), ale pri sťahovaní a v zimovisku je spravidla celkom spoločenská a žije vo veľkých kŕdľoch. Rozšírenie: Je eurázijsko-austrálsky vták, ktorý preferuje teplejšie kraje a tam je aj stálym hniezdi-

čom. V Európe priestory nad 60 º s. z. š. neobýva. Východoeurópska populácia má len letný areál na týchto priestoroch a v jeseni sa sťahuje na juh a juhozápad. Krajné oblasti zimoviska sú Turecko a Stredozemie.

Lyska čierna

Biotop: Široké stojaté alebo ticho tečúce vodné priestranstvá, mokrade a jazerá so zarasteným okrajom. Možno ju na hniezdení nájsť aj na menších vodných plochách, močiaroch, kanáloch, rybníkoch a zaplavených štrkoviskách, ale keď je mlaď schopná lietať, vie sa presťahovať na väčšie vody. Rieši tak aj problém potravy, ale aj ochrany. Rozlíšenie: Svojím operením samec a samička sa navzájom ťažko rozlišujú. Majú hlavu a krk čierne a chrbát sivočierny, koniec krídel je tiež jasnejší, tak ako aj bruško. Mláďatá sú v páperčeku sivo-popolavo-čierne, s holou prednou časťou tváre červenej farby. Čiapočka a chrbát sú žltohnedé a nohy zelené. Juvenilné mláďatá sú farbou podobné dospelým, ale boky hlavy, predná časť krku a hrude sú belavé, kým spodok

Hlas: Pri prelietaní za tichých tela je belavo-sivý. Hniezdenie: Po príchode zo zi- nocí počuť ich vzájomnú komumoviska len chvíľku žijú v kŕdľoch, nikáciu nosovým trúbením „pi, potom je už na rade párová diš- pi-eu“. Na vodnej hladine v noci sa tancia a vyhľadávanie hniezdneho hlási zvučným chrapľavým „kouk“, rajónu, občas aj konfliktných „kruk“, alebo „kev“. Výstražný znak súbojov o neho. Párenie v podobe je výbušné „pits!“, „pik“, „pix“ a samčieho oblietania a šuchorenia upomínajúci neznelé „pt“. Mladé sa koná paralelne so stavaním hlasito pískajú „üh-lif“. hniezda. Hniezdo stavajú spolu, zo SLIEPOČKA ZELENONOHÁ suchých častí močiarnej vegetácie (VODNÁ) – GALLINULA CHLOv húšti nad vodou, alebo aj priamo ROPUS, Linné 1758 na nej, ale zachytené za rastúce Okrem Austrálie obýva všetky rastliny. Hniezdo má tvar kôpky kontinenty. V teplých krajoch naskladanej zo suchých konári- je stálym vtákom. V Európe má kov, s misou nakoniec vystlanou podobné rozšírenie ako lyska mäkkým materiálom. Súčasťou a aj migračné charakteristiky, ale hniezda je spravidla aj výstupný zimoviská v Afrike a Malej Ázii mostík postavený k otvorenej sa zvádzajú len na úzke najsevode, ktorý upravuje samec, ak vernejšie priestory. Jej biotop sú nie skôr, tak keď samička močiare, plytké riečne ramená, už znáša vajíčka. Škrupina vlhké a periodicky zaplavené vajca je pevná, svetlej lúky a polia, ryžoviská, ale nájde sivo-žltej farby s tmavými sa aj na širokých vodách pod bodkami. Počet vajíčok podmienkou, že majú plytké 5 – 10 (12), znášky 1- –2- a zarastené pobrežie. Ide o operenca veľkosti holuba, krát ročne. Na hniezde sedia striedavo obaja ro- ktorý má chrbát olivovohnedý, dičia. V čase nidifikácie sú kým hlava, krk a dolná časť tela lysky až agresívne, keď ich je čiernohnedá so sivomodrým niekto vyruší. Aj efektivita nádychom. Spodná časť chvosta liahnutia nie je závideni- a okraje krídel sú biele. Zobák je ahodná a túto anomá- červený so žltým koncom a nohy liu pár rieši náhradnou zelené. Samček len v období párenásadou. Inkubácia trvá nia dostáva načerveno sfarbenú 22 – 25 dní a mláďatá sa liahnu čelnú doštičku, ako i červenú postupne. Vyliahnuté mláďatá „obrúčku“ vysoko na nohách, kým po ich obschnutí na vodu vyvádza samec. Potom už nasledujú výlety do okolia a návrat do hniezda na nocľah. V prípade druhého hniezdenia samička musí na hniezdo a samček sa stará o mlaď. Keď sa vyliahne aj druhá násada, o najmladších sa starajú aj tí starší súrodenci. Mladé vedia Sliepočka zelenonohá (vodná) plávať od narodenia, kým schopnosť letu získajú koncom druhého mesiaca koniec zobáka je žltý. Mláďatá od vyliahnutia. v páperčeku sú čierne, s takmer Potrava: Je omnifág a stravuje holou hlavou. Neskôr získavajú sa drobnými živočíchmi (hmyz, perie sivohnedej farby na chrbte červy, ulitníky a žubrienky), ale aj a belavej sivej na spodnej časti rastlinou potravou (tráva, vodné tela. Na povrchu vody sa sliepočka od lysky rozlišuje prízvukovarastlinstvo, semiačka).

41 /4928/ 10. 10. 2020 nou vzpriamenosťou (lyska pláva období sú čierne a po operení s pohnutou hlavou). Sliepočka získavajú hnedé perie a neskôr je plachšia od lysky a v nebez- aj sfarbenie dospelých. Chriašteľ pečenstve rýchle odbehne ale- plytké hniezdo oválneho tvaru bo odpláva do hustého krovia. stavia v húštinách hydrofilných Hniezdia na pobreží blízko vody. rastlín. Počet vajíčok je 7 – 11, sú Ako materiál poslúžia stebielka bledo-hrdzavej farby s trojfarebdolámanej a pokrútenej do košíka nými škvrnami. Hniezdi dvakrát formovanej trstiny, kým vnútro je v roku. Inkubácia trvá 20 – 21 dní. vystlaté mäkkým lístím. Hniezdo Po vyliahnutí sú mladé schopné stavajú oba rodičia, viac samec opustiť hniezdo, ale v začiat(občas stavia aj dve hniezda). koch im rodičia podávajú stravu. Počet vajec je (5) 6 – 10 (12). Sú V potrave dominujú živočíchy hrdzavo-žltasté s hnedými škvr- (bahenný hmyz, ryby, obojživelnami. Sedenie na nich sa začína níky...), ale na konzumnom lístku na plnú násadu. Inkubácia trvá 19 sú aj semená a bobule. Má bohatý – 22 dní. Frekvencia hniezdenia je hlasový repertoár. Vzájomne kodvakrát v roku (možné aj náhradné munikuje s „kip kip kip“, v nočnom násady). Starostlivosť o mláďatá lete „py-errr“, v húští „gryiit grroit trvá okolo 5 týždňov. Pohlavné griu gru“. CHRIAŠŤ BODKOVANÝ – PORdozrievanie mláďat je jeden rok. Stravuje sa vodným hmyzom, ZANA PORZANA, Linné 1766 červami, slimákmi, ale aj semenaJe typický sťahovavý vták. Hnimi, mladými výhonkami a plodmi. ezdny areál má vo východnej Hlási sa často, ale skôr ju počuť, Európe, resp. v nížinných častiach ako vidieť, najčastejšie vytrvalým strednej Európy, kým ďalej na „krek-krek-krek“, ale aj zvedavým západ má len ostrovné areály. „kjorrl“. Výstražný znak je „kyrrek“, Sťahuje sa hlavne do oblastí alebo kratšie „kyrrk“. rovníkovej a zarovníkovej AfriCHRIAŠTEĽ VODNÝ – RALLUS AQUATICUS, Linné 1758 Je hlavne eurázijský vták. V západnej Európe je nesťahovavý. Pred zimou zo strednej a východnej Európy migruje na západ a juh do teplejších krajov. Jeho biotop sú zarastené vodné priestranstvá. Vo vyšších polohách nehniezdi, ale v dolinách riek ho možno nájsť aj pod horami. Ide o vtáka, ktorý skryto Chriašť bodkovaný žije v húští vodomilnej vegetácie,

Chriašteľ vodný

a preto ho možno ťažko vidieť. Je to menší chriašteľ, hnedo-olivovej farby s hnedočiernymi škvrnami na chrbte. Hlava, krk a dolná časť tela je sivá a zadná jarabá. Má najdlhší zobák medzi rodákmi z čeľade. Mláďatá v páperčekovom

ky. Dominantná orientácia v tom je jeho biotyp. Žije v močiaroch, v mŕtvych ramenách riek a plytkých kanálov, rybníkov a vlhkých zarastených mokradiach, na priestoroch vysokej trávy. Je to olivovohnedý vták s čiernymi škvrnami na chrbte. Bližšie okolie krku je modrosivé a prsia a bruško sú sivobiele. Je to vskutku jarabý vták, a preto má aj také druhové meno. Mláďatá sú čierne a operením sa viac podobajú na menej nápadnú samičku. Hniezdi v trsoch tráv a v polámanej trstine a hniezdo vždy pokrýva chumáčom trávy. Samička znáša 10 – 15 olivovo-žltavých vajec s roztrúsenými

škvrnami. Inkubácia trvá 19 – 21 dní. Frekvencia hniezdenia je dvakrát v roku. Už v prvých dňoch je hniezdna starostlivosť mimo hniezda a pomerne rýchlo sa mladé aj osamostatňujú. Stravuje sa drobným hmyzom a bezstavovcami z bahna. Hlási sa v podvečer alebo v noci opakovaným „huit-huit-huit“. CHRIAŠŤ MALÝ – PORZANA PARVA, Scopoli 1769 Má podobné rozšírenie ako chriašť bodkovaný, ale sťahuje sa na kratšie dráhy (do stredo-

Chriašť malý

farby, pričom sú tmavohnedé škvrny organizované do pásov. Na hlave, krku a brušku dominuje sivohnedá kombinácia strakatosti. Samček sa perím nedá rozlíšiť od samičky. Mláďatá v páperčekovom období sú hrdzavo-čierne, ale ešte v hniezde získajú operenie dospelých. Hniezdeniu predchádza najprv hľadanie vhodného terénu, potom dvorenie samčeka a tokanie a po kopulácii nasleduje stavba prostého hniezda, dobre schovaného v tráve, obilí, najčastejšie v prírodnej jamke. Počet vajíčok je 8 – 12 (ale aj viac) bledo-okrovej farby s hnedými škvrnami viac koncentrovanými na oblom konci. Samička sama sedí na hniezde. Inkubácia je 15 – 17 (podľa iných aj 19 – 21) dní. Potom mladé žijú spolu s matkou. Rýchlo po operení sa mláďatá osamostatňujú a o mesiac sú už schopné aj lietať. Treba povedať, že hniezdenie je najcitlivejšie obdobie tohto vtáka, pretože je to obdobie kosby a dosť jeho hniezd sa vykosí. Potom je jediné riešenie náhradná alebo aj druhá násada.

zemnej Afriky a okolia Nílu). Aj jeho biotop je podobný predchádzajúcemu druhu. Je to najmenší vták tejto čeľade. Podľa sfarbenia peria sa podobá chriašteľovi vodnému, ibaže je menej strakatý. Samička je menej nápadne sfarbená a dominantná farba je hnedá a okrová. Mláďatá po operení majú farbu peria samičky. Hniezdi pri vode v trsoch tráv a materiál na stavbu je vodné rastlinstvo. Počet vajec – (6) 7 – 8 (9). Farba je žltohnedá s nahustenou hnedou textúrou. Na sedení občasne aj samec vystrieda samičku. Inkubácia je 20 – 21 dní a hniezdi dvakrát ročne. Chrapkáč poľný V prvých dňoch mláďatám stravu podávajú rodičia. Konzumujú hmyz, červíky, slimáky, ale Potrava pre chrapkáča je: hmyz, aj semená rastlín. Ozýva sa v noci červy, pavúky, malé slimáky, ale vysokým nosným „kve-kve-kverrr“. aj mladé rastlinky a semená. Hlási CHRAPKÁČ (CHRIAŠTEĽ) POĽ- sa hlavne večer a v noci, najmä NÝ – CREX CREX, Linné 1758 samček, spravidla v období páreJe to suchozemský variant chri- nia (inak je ticho). Má opakujúce, ašteľov. Ako vták miernej eurázij- drsné vŕzgavé hlásenie „erp-erp“, skej klímy preferuje mierne vlhké „kri-krrik“, alebo ešte hlasnejšie lúky, aj tie kultivovane obsiate. Je „kre-krrek“. Každý z tých hlásení sťahovavý a zimuje v celej dĺžke má iné poslanie.  východnej Afriky. Ide o škvrnitéFoto: z internetu ho vtáka hnedej až sivohnedej

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia obilnín v jeseni – cikády, skočky a muchy Ing. Ján Tancik, PhD. CIKÁDY Druhy z podradu cikády, Auchenorrhyncha, ktoré škodia na obilninách, sú drobný hmyz, dĺžky 1 – 4 mm. Živia sa vyciciavaním štiav z pletív listov, na ktorých sa objavujú svetlé škvrny. Poškodenia sa môžu zameniť s poškodením strapkami. Hlavné škody spôsobujú prenosom vírusových ochorení. Na obilninách, ako aj na iných plodinách sa vyskytujú od jari do jesene. V jeseni zriedka spôsobujú významné priame škody. Rozšírenie vírusových ochorení priaznivo podporuje dlhá a teplá jeseň. Na obilninách sa vyskytuje viac druhov cikád, najväčší význam majú dva druhy: cikádka burinová – Psammotettix alienus (Cicadellidae) a ostrôžka priesvitná – Javesella pellucida (Delphacidae). Cikády Cikádka burinová prenáša vírus zakrpatenosti pšenice – Weat dwarf virus (WDV). Ostrôžka priesvitná je prenášačom viacerých vírusov: vírusu sterilnej zakrpatenosti ovsa (Oat sterile dwarf virus), prúžkovitosti pšenice (Wheat streak mosaic virus), vírusu drsnej zakrpatenosti kukurice (Maize rough virus). ŠKODY SPÔSOBENÉ VÍRUSOVÝMI OCHORENIAMI Straty spôsobené vírusovými chorobami sa v závislosti od podmienok prostredia pohybujú medzi 12 – 70 %. Väčšie straty sú pri jesenných infekciách v porovnaní s infekciou uskutočnenou

na jar. V jeseni sú väčšie riziká infekcie vtedy, ak je dlhá a teplá, lebo to umožňuje dlhotrvajúce nálety vošiek a cikád do porastov novozaložených obilnín. Symptómy vírusových ochorení v jeseni ešte nie sú viditeľné, objavujú sa až na jar, ale infikované rastliny sú citlivejšie na nízke teploty. Najčastejšie symptómy na obilninách sú žltnutie, chloróza listov, ktorá môže končiť nekrózou a zosychaním listov. Pšenica často reaguje červeným alebo červenofialovým sfarbením listov. Výrazným symptómom je spomalený rast,

niekedy až zakrpatenosť rastlín, zakrpatený je aj koreň. Niekedy sa môže prejaviť aj nadmerná tvorba odnoží. Na zníženie úrody najviac vplýva sterilita napadnutých rastlín, klasy sa vôbec netvoria alebo sú hluché. Potvrdenie viróz v začiatočných fázach je možné iba analýzami v laboratóriách. PREVENTÍVNE OPATRENIA Na zníženie priamych a najmä nepriamych škôd spôsobených cikádami na obilninách je možné využiť takmer rovnaké agrotechnické opatrenia, aké sú pri voškách: správny osevný postup a organizácia porastov (priesto-

rová izolácia), kvalitne urobená SKOČKY Na obilninách sa vyskytujú žatva s čím menším rozsypávaním zŕn, zaorávanie rastlinných a škodia tri druhy skočiek: skočka zvyškov po žatve, ničenie rastlín obilná – Phyllotreta vittula, skočka z výdrola, ničenie trávnych burín, steblová – Chaetocnema aridula letná hlboká orba, správne termí- a skočka dreňová – Chaetocnema ny sejby a optimálne hnojenie. hortensis (Chrysomelidae, CoZ hľadiska škôd zapríčinených leoptera). V strednej Európe sa virózami sejba ozimín by mala najviac vyskytuje skočka obilná. byť neskoršie, pri konci agrotech- Škodí v štádiu imága v jeseni a na nického termínu, aby rastliny po jar vyžieraním malých dierok do vzchádzaní boli vystavené možnej listov. Skočka steblová a skočka infekcii kratšie. Základným opat- dreňová škodia aj v štádiu imága rením v jeseni by mala byť skorá podobne ako skočka obilná, ale likvidácia rastlín z výmrvu, lebo väčšie škody zapríčiňujú larvy na tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Zníženie preletu infikovaných populácií cikád a iného hmyzu – vektorov viróz z porastu na porast umožňujú aj vetrolamy medzi pozemkami. PRIAMA OCHRANA PROTI CIKÁDAM V JESENI A NA JAR Priama ochrana obilnín proti cikádam je tiež podobná ako ochrana proti voškám. Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jesene treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu cikád podľa potreby aplikovať insekticídy. Ošetrenie možno zopakovať aj Imága skočiek na liste obilnín na jar proti mladým larvám, lebo intenzívnym cicaním ďalej prenášajú vírus. V oblas- jar, ktoré sa vžierajú do listových tiach s pravidelným výskytom pošiev a do stebla, kde v dreni viróz sa odporúča morenie osiva vyžierajú chodbičku. Ak sú nainsekticídmi. padnuté mladé rastliny, ktoré ešte Proti ostrôžke priesvitnej sa neodnožili, tie obyčajne zahynú. odporúča robiť postrek na jar Ak sú napadnuté rastliny, ktoré v ďateline, ak v minulom roku už odnožili, zahynie iba napadbolo viac ako 10 % rastlín na- nuté steblo. Napadnuté rastliny padnutých zakrpatenosťou ovsa. sa slabšie vyvíjajú a majú nižšiu Aplikácia porastov ovsa a jačmeňa úrodu. Najväčšie škody zapríčiňuje sa odporúča v čase maximálneho na mladých rastlinách za teplého preletu škodcu zo zimovísk (z a suchého počasia na jar a v jeseni. ďatelinovín), keď zistíme viac ako Z preventívnych agrotechnic5 imág ostrôžky v priemere na 10 kých opatrení v ochrane obilnín smykov pri niekoľkonásobnom proti skočkám významné sú sejopakovaní. ba v optimálnom termíne a pri

41 /4928/ 10. 10. 2020

POČASIE

10. 10. – 16. 10. 2020

správnej hĺbke osiva, ničenie burín najmä z čeľade lipnicovité (Poaceae), na ktorých sa živia imága po prezimovaní. Chemické opatrenia proti týmto škodcom sa zriedka používajú. Aplikácia insekticídov by sa mala použiť iba po prekročení prahu ekonomickej škodlivosti, a to je v prípade zistenia 25 – 65 chrobákov na 1 m2 v jeseni alebo na jar pred fázou steblovania obilnín. MUCHY V jesennom období na obilninách môže zapríčiňovať významné škody niekoľko druhov múch (podrad Brachicera, Diptera). Väčšina z nich škodí aj v jeseni, aj na jar, teda na mladých rastlinách. Niektoré majú viac generácií a škodia aj neskoršie počas vegetácie, a to najmä na klase. Sú to škodcovia, ktorí sa nevyskytujú často vo väčšom množstve, ale v prípade premnoženia môžu zapríčiniť výrazné škody. V strednej Európe sa najviac uvádzajú tieto dva druhy: zunčavka jačmenná – Oscinella frit a zelenuška žltopása – Chlorops pumilionis (Chloropidae, Diptera). ZUNČAVKA JAČMENNÁ Dospelé jedince zunčavky jačmennej, Oscinella frit (Chloropidae, Diptera) sú malé mušky, majú telo dlhé len 2 mm, čierno sfarbené, lesklé. Larvy sú beznohé a bezhlavé, po vyliahnutí sú dlhé 1 – 1,5 mm, dospelé larvy merajú 5 mm, bielej sú farby, lesklé. Hostiteľskými rastlinami zunčavky jačmennej sú všetky druhy obilnín a kukurica, ako aj mnohé druhy pestovaných a divorastúcich tráv. Larvy prvej a tretej generácie škodia na mladých rastlinách v jeseni, respektíve na jar. Samičky kladú vajíčka na rastliny vo fáze 1. – 3. listu. Vyliahnuté larvy sa vžierajú hlavným výhonkom smerom dolu. Na poškodených rastlinách odumierajú centrálne listy a dajú sa ľahko vytiahnuť. Na báze listov

sú viditeľné hniloby a čiastočne aj larvy. Rastliny bez odnoží hynú a odnožené rastliny tvoria mnoho

Zunčavka jačmenná

postranných výhonkov, ktoré len zriedka tvoria steblá. Zunčavka škodí najmä na skoro vysiatych oziminách a neskoro

Zelenuška žltopása

vysiatych jarných obilninách. Väčšie škody spôsobuje v rokoch, keď pre dlhú zimu príprava pôdy a sejba meškajú a potom nastúpi teplé počasie, čo sa v posledných rokoch často stáva. Zunčavke tiež vyhovuje dlhá teplá jeseň. Z agrotechnických opatrení sa odporúča neskorá sejba ozimín

a skorá sejba jarín. Na lokalitách, kde sa tento škodca pravidelne vyskytuje, treba zakladať hustejšie porasty. Odporúča sa tiež podporiť rýchly vývoj obilnín v skorých fázach, aby rastliny čím skôr prekonali kritické štádium pri napadnutí (2 – 4 listy). Problém pri priamej ochrane je v tom, že obdobie kladenia vajíčok je dlhé a tiež skrytý spôsob života lariev. Letovú aktivitu múch môžeme monitorovať pomocou modrých lepových dosiek alebo modrých vodných misiek. Chemická ochrana proti 1. a 3. generácii škodcu sa vykonáva po vzídení do fázy 2 – 3 listov a proti 2. generácii 7 dní po vyklasení hlavného stebla. Ošetrenie je vhodné zopakovať po 8 – 10 dňoch. Termín ošetrenia treba spresniť podľa výskytu dospelcov na modrých optických lapačoch. Najviac sú napádané okraje ozimného jačmeňa zo strany lúk a plôch, kde bol ovos. Optimálny termín ošetrenia proti samičkám 1. a 3. generácie pred nakladením vajíčok je vo fáze dvoch listov. ZELENUŠKA ŽLTOPÁSA Zelenuška žltopása, Chlorops pumilionis (Chloropidae, Diptera), sa vyskytuje v celej Európe.

Prvá generácia lariev škodí na jar na jarnej a ozimnej pšenici a na jarnom jačmeni. Druhá generácia lariev škodí na mladých oziminách, ale aj na pýre a kŕmnych trávach. V prípade zvýšeného výskytu spôsobuje zníženie úrody o 10 – 20 %. Škodlivé výskyty sú len lokálne. Prvá generácia lariev škodí vyhrýzaním ryhy na steble od klasu smerom dole až k najbližšiemu kolienku, čo spôsobuje zastavenie rastu rastliny, klas zostáva úplne alebo čiastočne v listovej pošve. Klas na napadnutej rastline je buď prázdny, alebo obsahuje zle vyvinuté zrná. Na prvom internodiu larvy žerom vytvárajú ryhu od klasového vretena až po prvé kolienko. Druhá generácia lariev poškodzuje mladé rastliny v jeseni prenikaním do rastových vrcholov, čo spôsobuje zdurenie listov a následne odnože zakrpatievajú. Na jar prichádza k zahnívaniu a zasychaniu napadnutých odnoží. Napadnuté rastliny vytvárajú nové odnože. OCHRANA Z agrotechnických opatrení sa odporúča neskorá sejba ozimín a skorá sejba jarín a podpora rýchleho vývoja rastlín v jarnom období. Vyrovnané hnojenie fosforom a draslíkom zvyšuje odolnosť rastlín proti napadnutiu zelenuškou. Odporúča sa ničiť pýr plazivý a výdrv ozimín. V niektorých rokoch treba ošetrovať vzchádzajúce porasty v jeseni proti náletom imág. Na jar treba kontrolovať porasty v druhej polovici mája a ak sa na 10 odnožiach zistí viac ako jedno vajíčko, alebo ak sa na 100 stebiel zistí 10 vajíčok, treba robiť ochranu. Využívajú sa insekticídy, ktoré sa používajú proti zunčavke jačmennej, čiže pyretroidy.  Foto: J. Tancik

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

20˚ | 11˚

22˚ | 12˚

19˚| 11˚

17˚ | 8˚

19˚ | 9˚

28˚ | 7˚

17˚ | 7˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

V jeseni nezabudnime na ovocné stromy Ľubica Sýkorová

V prípade aplikácie páleného vápna používame len asi polovičnú dávku. Najvhodnejšie je vápno k ovocným stromom zapracovať na jeseň po zhrabaní lístia, alebo čo najskôr na jar po reze a očistení stromov. Okrem už spomínaných účinkov na pôdnu reakciu a výživu stromov má aplikácia vápna význam aj z pohľadu boja proti

Najväčší vplyv na celkový rast a plodnosť ovocných stromov má dusík. Rozhoduje o raste letorastov, neskôr o diferenciácii pukov a tiež o úrode a kvalite plodov. Dávky dusikatých hnojív je potrebné zvoliť podľa celkového rastu a plodnosti stromov. Nadbytok dusíka môže však zvýšiť nebezpečenstvo výskytu fyziologických porúch, plody sú mäkšie a ľahko sa otláčajú pri zbere a skladovaní. Aj ďalšie živiny (draslík, vápnik, horčík) majú veľký vplyv na rast stromov, zdravotný stav, úrodu a kvalitu ovocia. Draslík priaznivo pôsobí na odolnosť proti

rôznym živočíšnym škodcom. OVOCNÉ STROMY SÚ NA ŽIVINY NÁROČNÉ Ovocné stromy a kry sa pestujú na jednom stanovišti veľa rokov, čím dochádza postupne k jednostrannému odčerpávaniu živín. Aby bolo hnojenie účinné (hlavne vápnenie, hnojenie fosforečnými a draselnými hnojivami), potrebné je tieto hnojivá do pôdy pravidelne zapracovať. Ovocné dreviny sú všeobecne považované za rastliny náročné na živiny. Najnáročnejšie na hnojenie sú broskyne, jablone a hrušky (na slabo rastúcich podpníkoch), ďalej slivky a marhule. Menšie nároky majú višne, čerešne a orech kráľovský. Veľké nároky na hnojenie má aj drobné ovocie – ríbezle, egreše a maliny.

nízkym teplotám, na vyfarbenie plodov a kvetov. Rastliny dobre zásobené draslíkom lepšie prekonávajú aj obdobie sucha. Už spomínaný vápnik má mimoriadny význam pre kvalitu plodov. Jeho dostatočný obsah v plodoch je rozhodujúcim predpokladom ich skladovateľnosti. Horčík je nevyhnutnou zložkou listovej zelene chlorofylu, bez ktorého nie je možná fotosyntéza vo väčšine rastlín. Pôsobí na príjem a transport fosforu v rastlinách a zúčastňuje sa delenia buniek, opeľovania, tvorby semien i plodov. Nedostatok horčíka vo výžive rastlín sa prejavuje žltnutím až vybielením listov. Príjem horčíka na vápenatých pôdach brzdí nadbytok vápnika. Často pestovatelia

Na čo rozhodne netreba zabudnúť v našej ovocnej záhrade v týchto mesiacoch, je hnojenie. Veľmi vhodné je prihnojenie ovocných stromčekov dobre vyzretým kompostom. Oplatí sa urobiť pôdny rozbor a podľa neho do pôdy zapracovať to, čo jej chýba. Dôležité je poznať aj hodnotu pH.

ráve v jesennom období musíme venovať zvýšenú pozornosť nielen ovocným stromom, ale aj pôde v ich okolí. Treba sa upriamiť na úpravu pôdnej reakcie, na zlepšenie fyzikálnych vlastností pôdy a na doplnenie rastlinných živín v pôde. Väčšine ovocných druhov vyhovuje neutrálna pôdna reakcia od pH 6,5 do 8,0, pričom však vyžadujú, aby pôda bola dostatočne zásobená aj vápnikom. Na neutrálnych až slabo kyslých pôdach rastú a dobre rodia hrušky, jablone, maliny a ostružiny. Višniam sa dobre darí na kyslejších pôdach s pH 5,5 – 7,0. Najkyslejšie pôdy vyžadujú jahody s pH 4,5 – 6,5. PREČO JE POTREBNÝ VÁPNIK? Vápnik pri ovocných druhoch podporuje vyzretie dreva a chráni ho pred viacerými chorobami. Jeho obsah v ovocí, najmä v jadrovinách, je hlavným faktorom z hľadiska kvality a tiež skladovateľnosti ovocia. No pri vápnení treba zabrániť prevápneniu pôdy, pretože by mohlo byť príčinou zníženia príjmu draslíka. Udržovacie vápnenie, ktorým dopĺňame vápnik odobratý rastlinami prípadne vyplavený z pôdy, obyčajne k ovocným drevinám aplikujeme každý tretí a štvrtý rok, a to v jeseni alebo v zime. Vápniť sa odporúča vždy v roku nasledujúcom po aplikácii organických hnojív (maštaľného hnoja, kompostu, a pod.). Na ľahších pôdach používame na vápnenie mleté vápence, na stredne ťažkých a ťažších pôdach môžeme použiť aj práškové pálené vápno. Pri udržovacom vápnení sa odporúča použiť nasledujúce dávky mletého vápenca na plochu 10 m2: pod jadroviny 2 až 3,5 kg; pod kôstkoviny 2,5 až 4,5 kg; pod drobné ovocie 1,5 až 2,5 kg.

pozorujú vizuálne symptómy – najčastejšie farebné zmeny na listoch ovocných drevín. Príčinou týchto prejavov môžu byť poruchy z nedostatku či nadbytku vyššie uvedených makroprvkov, ale i mikroprvkov (bór, chlór, molybdén, meď, železo, mangán, zinok.) Na základe diagnostiky môžeme nedostatok týchto prvkov doplniť aplikáciou špeciálnych hnojív počas vegetácie hnojením na list (tzv. foliárna výživa). Na jeseň by sme mali hnojiť hlavne fosforom a draslíkom, lebo jarná aplikácia je obyčajne menej účinná. Dusíkatú zložku na jeseň aplikujeme len v menšom množstve, a ak je to možné, v pozvoľne pôsobiacej forme. Na ľahkých pôdach a v oblastiach s vyšším množstvom jesenných a zimných zrážok je vhodnejšie dusík dodávať až na jar a v priebehu vegetácie. V prípade jesennej aplikácie dusíkatej zložky vo forme priemyselných hnojív sú vhodné hnojivá s pozvoľným uvoľňovaním dusíka. V jesennom období pre udržanie pôdnej úrodnosti okrem anorganických hnojív môžeme vo výsadbách ovocných drevín používať aj organické látky a hnojivá, ako je napr. biomasa trávy a opadaného lístia, kompostovaný hnoj a kompost, ktorý môžeme aplikovať aj v jarnom období, najneskôr do konca mája. Aplikáciou organických hnojív dodávame do pôdy nevyhnutnú organickú hmotu. Aj keď kompostom možno hnojiť počas celého roka, najvhodnejším obdobím je práve jeseň. To isté platí aj pre maštaľný hnoj. Hnojivo zapracujeme do pôdy do hĺbky 15 až 25 cm, na ľahších pôdach 20 až 30 cm. Hnojíme každý tretí až piaty rok, a to dávkou 30 až 50 kg na m2. Najlepší je dobre vyzretý hnoj hovädzieho dobytka. K mladým dva- až šesťročným stromčekom sa odporúča dávka 12 až 35 kg kompostu alebo hnoja, k rodiacim stromom s priemerom koruny štyri až osem metrov 50 až 200 kg. 

41 /4928/ 10. 10. 2020

LIEČIVÉ RASTLINY

Ľubovníkový olej by nemal chýbať v žiadnej domácnosti Pripravila: Ľ. Sýkorová Olej z ľubovníka bodkovaného (srb. kantarijon, bogorodična trava, gospino zelje, lat. Hypericum perforatum) je všestranným pomocníkom, ktorý je vhodný na odstránenie rôznych zdravotných ťažkostí. Výborne poslúži napríklad ako masážny olej, ale pomáha aj pri drobných zraneniach, porezaní, menších popáleninách, či na boľavé svaly a kĺby.

ubovník bodkovaný patrí k veľmi často používaným rastlinám v ľudovom liečiteľstve. Vďačí za to svojmu všestrannému použitiu, pretože sa dá využiť napríklad na prípravu čajového nálevu, ale tiež zvonka na obklady. Zatiaľ čo čaj z ľubovníka bodkovaného je výborný napríklad pri stavoch depresie, úzkosti a duševných poruchách, ľubovníkový olej pomôže s boľavými kĺbmi a platničkami, ale je vhodný aj pri problémoch s pokožkou. Získava sa zo semien tejto rastliny lisovaním za studena alebo macerovaním kvetov. Môžeme ho používať nielen na potieranie zvonka, ale je vhodný aj na vnútor-

né užitie, či dokonca na použitie v kuchyni. Zloženie ľubovníkového oleja je skutočne veľmi pestré a práve vďaka tomu je jeho použitie široké. V prvom rade je však ľubovník veľkým zdrojom látky zvanej hypericín. Táto látka farmakologicky pôsobí na upokojenie, teda ako sedatívum. Zároveň je výborným prírodným

antidepresívom a účinným prostriedkom na liečbu nespavosti a porúch spánku. Hypericín sa tiež využíva na odstránenie a liečbu fóbií a úzkostí, či stavov melanchólie. Pozor, pri užívaní prípravkov z ľubovníka, a teda aj ľubovníkového oleja, sa môže ako nežiaduci účinok prejaviť citlivosť

na slnečné žiarenie. Práve z tohto dôvodu sa olej nesmie natierať na pokožku vtedy, ak sa chystáte

slniť. V opačnom prípade sa môže objaviť nepríjemná fotosenzitívna reakcia. Pri použití zvonka má na pokožku čistiace, dezinfekčné a protizápalové účinky. V prípade, že sa vaša pokožka na slnku spáli, určite si ju ním natrite, pokožka sa skôr zregeneruje. Veľmi dobrý je tiež na podráždené miesta, na preležaniny alebo zhrubnutú a zrohovatenú pokožku. Podporuje aj tvorbou žlče a povzbudzuje trávenie a činnosť čriev, pozitívne vplýva na dýchacie cesty a má upokojujúce účinky na zapálené hrdlo. Vo všeobecnosti sa odporúča jedna čajová lyžička ráno na lačný žalúdok a jedna lyžička večer tesne pred spaním. Tak ako väčšina olejov, aj ten z ľubovníka bodkovaného je citlivý na svetlo. Preto by sa mal skladovať v tmavej fľaši a na tmavom mieste a po otvorení by sme ho mali minúť najneskôr do troch mesiacov. 

ZDRAVIE A MY

Ako poraziť prechladnutie čo najrýchlejšie? S príchodom chladného počasia je nutné posilňovať náš imunitný systém, aby sme predišli nepríjemnému prechladnutiu. Čo však robiť, ak už sedíme doma so sopľavým nosom? SMRKAJTE ČASTO A SPRÁVNE! Keď ste prechladnutí, je lepšie poriadne sa vysmrkať do vreckovky ako „ťahať“ hlieny naspäť do svojho hrdla. Na druhej strane je však dôležité, aby ste si nefúkali nos príliš silno, keďže ten silný tlak môže zatlačiť hlien do ušných ciest, čo spôsobí bolesť vášho ucha. Najlepší spôsob, ako sa vysmrkať, je zatlačiť si prstom jednu dierku, zatiaľ čo druhou jemne fúknete do vreckovky. NA UPCHANÝ NOS POUŽITE TEPLÚ SLANÚ VODU Slaná voda pomáha prelomiť upchanie nosovej sliznice, pričom zároveň z nosa odstraňuje aj vírusové častice a baktérie. Ako na to? Zmiešajte štipku soli a

štipku jedlej sódy v približne pol litra vody. Následne si vezmite plastovú striekačku, jemne si zapchajte jednu nosovú dierku a do druhej streknite vodu so soľou. Vykonajte to 2- až 3-krát a celý proces zopakujte pri druhej nosovej dierke. SPRAVTE SI ODDYCH A BUĎTE V TEPLE Mnoho ľudí chodí aj s prechladnutím bežne medzi ostatných ľudí – do práce, do školy či na rôzne záujmové aktivity. Nielenže nakazia okolitých ľudí, ich zdravotný stav sa môže navyše aj zhoršiť. Zostať v teple a odpočívať pomáha telu nasmerovať svoju energiu na bitku s narušenou imunitou. Takže ak sa chcete z ochorenia rýchlo dostať,

oddýchnite si. PITE HORÚCE TEKUTINY Horúca tekutina môže pomôcť zmierniť upchanie nosa, predchádzať dehydratácii a upokojiť nepríjemne zapálené membrány, ktoré lemujú váš nos a hrdlo (ak ste sa dostali už aj do tohto štádia). Ak sa cítite v noci takí vyšťavení, že nedokážete zaspať, spravte si bylinkový čaj s jednou čajovou lyžičkou medu a s jedným malým poldecákom bourbonu alebo rumu. Dajte si však pozor, pretože príliš veľa alkoholu má opačný efekt a je to potom kontraproduktívne. POUŽÍVAJTE KRÉM POD NOS Trošku mentolového krému pod nosom môže otvoriť dýchacie cesty a pomôcť opraviť podráždenú pokožku pri koreni nosa. Mentol, eukalyptus či gáfor majú mierne

znecitlivujúce zložky, ktoré pomôžu zmierniť bolesť nosa. SPITE S EXTRA VANKÚŠOM POD HLAVOU Vďaka vyvýšenej polohe sa zmierni preťaženie nosovej dierky a uľahčí sa vám tak zaspávanie i celkové dýchanie počas spánku. KTORÉ POTRAVINY SÚ V TOMTO OBDOBÍ TIE NAJLEPŠIE? – banány: upokojujú bolesť žalúdka – chilli papričky – pomáhajú otvárať dutiny a odstraňovať hlien – horčica alebo chren – taktiež pomáhajú odstraňovať hlien v dýchacích cestách – paprika – vysoký obsah vitamínu C – rakytník – vitamín C + mnoho výživných látok – ovocie  Zdroj: zdravie.sk

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Krehký orechový koláč s hroznom

Tekvicový džem so škoricou

Suroviny: Na cesto: 200 g hladkej múky, 80 g práškového cukru, štipka soli, 100 g studeného masla, 1 žĺtok; Na orechovú plnku: 200 ml vody, 50 g kryštálového cukru, 3 PL medu, 200 g mletých orechov, 1 KL škorice, 1 PL rumu; Navrch: čerstvé hrozno, trochu kryštálového cukru, trochu práškového cukru Takto sa to podarí: Cesto: v miske premiešame múku s cukrom a soľou. Pridáme na kocky pokrájané studené maslo a končekmi prstov vypracujeme drobnú mrveničku. Pridáme žĺtok a vypracujeme celistvý bochník cesta. Ak je cesto sypké, prilejeme lyžicu studenej vody. Ak je príliš vláčne, prisypeme trochu múky. Cesto zabalíme do fólie a uložíme do chladničky na asi 30 minút. Plnka: do rajnice dáme variť vodu s cukrom a medom. Keď začne vrieť, znížime teplotu a postupne pridáme mleté orechy, škoricu a rum. Premiešame, odstavíme a necháme vychladnúť. Cesto

Suroviny: 1 kg hokkaido tekvice, 1 liter vody, 1 pomaranč, 1 KL kyseliny citrónovej, 1 balíček želírovacieho cukru 2 : 1, 2,5 ČL mletej škorice Takto sa to podarí: Tekvicu umyjeme, odrežeme stopku a rozkrojíme na polovicu. Vydlabeme semienka a nakrájame na menšie kocky. Nakrájanú tekvicu dáme do hrnca, pridáme vodu a na miernom ohni varíme asi 20 minút. Občas premiešame. Potom pridáme šťavu z pomaranča a tekvicu rozmixujeme pomo-

vyvaľkáme na pomúčenej pracovnej doske a pomocou valčeka ho prenesieme do koláčovej formy, jemne pritlačíme po stranách, odrežeme prečnievajúce časti a poprepichujeme ho vidličkou. Na cesto položíme papier na pečenie, nasypeme naň záťaž (ryžu, strukovinu...) a takto zaťažené pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C asi 20 minút. Záťaž spolu s papierom odložíme nabok, na korpus navrstvíme orechovú plnku a navrch poukladáme prepolené bobule hrozna. Hrozno posypeme troškou kryštálového cukru. Koláč vrátime do rúry a pri zníženej teplote na 150 °C pečieme ešte 10 minút. Koláč necháme vychladnúť, posypeme ho práškovým cukrom a môžeme servírovať.

Šťavnatá hroznová bábovka Suroviny: 150 g masla, 150 g kryštálového cukru, 4 vajcia, 1 KL vanilkového extraktu (alebo balíček vanilkového cukru), 300 g hladkej múky, 1 balíček prášku do pečiva, štipka soli, 500 g tmavého a bieleho hrozna (bezkôstkové), trochu masla na vymastenie formy, trochu múky na vysypanie formy Takto sa to podarí: Roztopené maslo vymiešame s naváženým cukrom. Potom postupne (po jednom) zapracovávame celé vajíčka a pridáme tiež vanilku. Nad misku položíme sitko, do ktorého nasypeme múku, kypriaci prášok a soľ. Všetko preosejeme a vymiešame cesto. Nakoniec

pomocou kuchynskej špachtle opatrne primiešame umyté a odkvapkané bobuľky hrozna. Cesto navrstvíme do maslom vymastenej a múkou vysypanej bábovkovej formy. Bábovku pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 50 až 60 minút. Necháme ju vychladnúť vo forme asi 15 minút, potom ju opatrne vyklopíme. Pred podávaním posypeme práškovým cukrom.

Tekvicové mafiny s čučoriedkami Vláčne, aromatické a krásne farebné mafinky, ktoré vzdávajú hold jeseni. Suroviny: Na cesto: 1 malá hokaido tekvica (500 g), 250 g hladkej múky, 1 balíček kypriaceho prášku, 1 KL jedlej sódy, 150 g práškového cukru, 1 KL škorice, 1/2 KL sušeného zázvoru, 1/2 KL mletých klinčekov, 80 ml oleja, 2 vajcia, 100 g čerstvých čučoriedok; Na ozdobu: 250 g mascarpone, 100 g práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 100 g čerstvých čučoriedok Takto sa to podarí: Tekvicu prepolíme ostrým nožom, vydlabeme semienka a pokrájame na menšie kocky. Tekvicu zalejeme vodou a dáme variť, až kým nezmäkne (asi 15 minút). Scedíme a ponorným mixérom rozmixujeme na pyré. Necháme vychladnúť. V miske zmiešame naváženú múku s kypriacim práškom, sódou bikarbónou, cukrom a koreninami. V inej väčšej miske spolu vyšľaháme vajíčka s olejom a pridáme vychladnuté tekvicové pyré. Sypké

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 519 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

cou tyčového mixéra. Následne pridáme želírovací cukor, mletú škoricu a povaríme ešte 5 až 10 minút. Horúci džem plníme do čistých zaváraninových pohárov, ktoré následne uzavrieme viečkom a na 10 minút otočíme hore dnom.

suroviny presypeme k tekvicovej zmesi a zľahka spojíme obe položky do jemného cesta. Nakoniec jemne primiešame čučoriedky a zmes rozložíme do 12 papierových košíčkov, ktorými sme vystlali plech na mafiny. Z tohto množstva vyjde 12 veľkých alebo približne 20 menších kusov. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 20 až 25 minút. Medzitým si vyšľaháme mascarpone izbovej teploty s práškovým a vanilkovým cukrom na krém, ktorý potom natrieme alebo cukrárskym vreckom nastriekame na vychladnuté mafiny. Nakoniec dozdobíme čučoriedkami.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra Koncert k dvadsaťročnej činnosti KOMORNÝ ZBOR MUSICA VIVA

Jaroslav Čiep

ve desaťročia aktívnej práce na poli kultúry členovia Komorného zboru Musica viva korunovali jubilejným koncertom. Ten sa vzchopili zorganizovať aj napriek neprajným zdravotným podmienkam v nedeľu 4. októbra v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára. Tohto roku uplynulo presne 20 rokov od založenia Komorného zboru Musica viva v Báčskom Petrovci, a preto speváčky a speváci tohto speváckeho telesa založeného v jeseni roku 2000 nedovolili prepásť túto slávnostnú príležitosť. V najkrajšom svetle sa predstavili obecenstvu, ktoré sa prišlo pozrieť na program, v ktorom sa zbor ako nespočetne ráz doteraz nezištne rozdelil o krásny umelecký večierok vyplnený spevom a hudbou. V rámci jubilejného koncertu

vystúpili zboristi so svojou dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou a milovníkom zborového spevu duše pookriali spevom. Predniesli za priehrštie piesní zo svojho repertoáru po-

Na koncerte vystúpili aj ich sólistky Elena Demrovská, Anna Bovdišová, Božena Bažíková a klavirista Vladimír Kováč, ktorý zbor aj hudobne sprevádza a spieva v ňom. K aktuálnym spevákom

Komorný zbor Musica viva – 20 rokov činnosti: aktuálne zloženie so scenáristkou a moderátorkou programu

zostávajúceho z viacerých žánrov. Boli to hymnické, duchovné či upravené ľudové piesne slovenské, srbské alebo inojazyčné.

sa na záver koncertu pripojili aj viacerí bývalí členovia zboru a spoločne si zaspievali pieseň Aká si mi krásna.

krásneho slova viacerých básnikov. Toto slávnostné podujatie svojou prítomnosťou poctili aj čelní ľudia Báčskopetrovskej obce, Matice slovenskej v Srbsku, ako aj hostia spoza chotára. Komornému zboru zagratulovali aj predsedníčka MOMS Petrovec a autorka scenára koncertu Katarína Melegová-Melichová, čestný predseda MSS Rastislav Surový s manželkou Elenou, tiež predsedníčka obce Jasna Šprochová. Zbor sa pri tejto príležitosti ďakovnými listami a kvetmi zavďačil aktívnym členom, blízkym inštitúciám a médiám. Večierok pokračoval vo voľnejšej nálade a pri jubileu nechýbala ani dobošová torta. Nuž poprajme členom zboru a najmä neúnavnej dirigentke tohto jubilujúceho komorného telesa profesorke Mariene Stankovićovej-Krivákovej slovami poetky Viery Benkovej „ešte mnoho ďalších koncertov a stretaní s obecenstvom na radosť všetkých.

Na záver si s terajšími zboristami zaspievali aj bývalí členovia

Aj napriek vírusu záujemcov o zborový spev nechýbalo

Jednou piesňou a košíkom kvetov sa zbor zavďačil dlhoročnej dirigentke Mariene Stankovićovej-Krivákovej

Emočný zážitok o ďalší stupienok na návrh Svetoslava Majeru posunula aj spoločne zaspievaná pieseň všetkých prítomných celkom na záver. Keďže sa tohto roku nekonali Slávnosti, matičná hymna Po nábreží... sa rozozvučala petrovským gymnáziom. Večierok moderovala Viera Dorčová-Babiaková, ktorá skrátka sprítomnila aj bohaté dejiny nielen tohto zboru, ale i zborového spevu v Petrovci vôbec. Prečítala i gratuláciu z pera spisovateľky Viery Benkovej a Anna Hansmanová program popretkávala prednesom

• KULTÚRA •

Z torty k jubileu sa ušlo aj všetkým návštevníkom koncertu

Veď v tomto korona čase isteže všetkým chybuje dúšok radosti z komornej piesne namiesto lieku... Viva muzika“!

41 /4928/ 10. 10. 2020

Kultúra KULTÚRNE OBSAHY VÍKENDOVÝCH OSLÁV

Októbrové hody v Kovačici

Oľa Glóziková-Jonášová

któber v Kovačici sa bude aj v tomto roku niesť v znamení osláv. I napriek pandémii program osláv ponúka plný košík kultúrno-umeleckých, zábavných, gastronomických, či športových obsahov. V dňoch 2. až 4. októbra prebiehali ústredné oslavy Kovačického októbra, pod ktorých organizáciu sa podpisuje Miestne spoločenstvo v Kovačici v spolupráci s inými inštitúciami, združeniami či jednotlivcami. Na plató pred Galériou insitného umenia v sobotu 3. októbra, presne napoludnie, sa udialo otvorenie tradičnej výstavy Októbrový salón, na ktorom svoju najnovšiu tvorbu prezentuje 26 súčasných členov kovačickej obrazárne. Milovníci umenia si môžu pozrieť aj stálu expozíciu umeleckých diel priekopníkov insitného umenia v Kovačici. Úvodné slová na otváracom programe patrili riaditeľke GIU Anne Žolnajovej-Barcovej, ktorá vyzdvihla, že ju nesmierne teší skutočnosť, aby aj v týchto pre nás všetkých ťažkých časoch maliari nestrácali inšpiráciu a že sa im podarilo uskutočniť aj tento ročník výstavy, v poradí

69. Na slávnostnom otvorení sa prítomným prihovorili aj vzácni hostia: J. E. veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha, kým o význame tohto podujatia

Na vernisáži v Galérii insitného umenia: (zľava) Petar Višnjički, zástupca predsedu Obce Kovačica, Adam Jonáš, predseda Rady Miestneho spoločenstva v Kovačici, Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Fedor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, a Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica

pre slovenskú menšinu hovorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová. Tohtoročný Októbrový salón slávnostne otvoril Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica. Novinkou na tohtoročnej výstave sú omaľované ochranné rúška. Súčasní maliari na ochranné rúška, ktoré im zabezpečilo Veľvyslanectvo SR v Belehrade a Miestny odbor Matice slovenskej v Kovačici, namaľovali motívy zo svojich obrazov. Výstava rúšok bola svojráznou atrakciou. Túto jedinečnú a neVeľvyslanec Fedor Rosocha odovzdáva mince každodennú výstavu maliarovi Jánovi Bačúrovi z Padiny si prišlo pozrieť veľa

www.hl.rs

návštevníkov, nielen z Kovačice, ale aj z iných prostredí Srbska. Na ideu omaľovať ochranné rúška prišla riaditeľka GIU Anna Žolnajová-Barcová, ktorá poznamenala:

Informačno-politický týždenník

SR v Belehrade. Spevom vernisáž Októbrový salón spestrila dievčenská spevácka skupina, pôsobiaca pri Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici za hudobného sprievodu Pavla Tomáša st. Po tejto výstave nasledovalo otvorenie výstavy v súkromnej Galérii Babka majiteľa Pavla Babku pod názvom 29 rokov Galérie Babka. Okrem obrazov vystavené boli aj omaľované valčeky, šamlíky, taniere a podobné umelecké kreácie. Osobitná časť bola venovaná prezentácii súboru slovenských obehových euromincí, ktoré vydala Národná banka Slovenska, a sú na nich motívy z obrazov dvoch najstarších maliarov – Evy Husárikovej z Kovačice a Jána Bačúra z Padiny. Keďže sa pre pandemickú situáciu na výstave nemohol zúčastniť Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska, moderátorky výstavy na úvod prečítali jeho pozdravný list. Na slávnostnom otvorení hovorili spomenutí vzácni hostia z predchádzajúcej výstavy a okrem nich sa prítomným prihovorila aj Jagoda Stamenkovićová, náčelníčka Oddelenia pre medzinárodnú spoluprácu a európsku integráciu v Ministerstve kultúry a informovania Republiky Srbsko, ktorá okrem iného vyzdvihla, že nielen Ministerstvo kultúry, ale aj vláda

„Počas pandémie a povinnej karantény prezentáciu galérie sme robili výlučne online, prostredníctvom našej webovej stránky a spoločenských sietí. Avšak priala som si, aby sme o tejto nemilej situácii, ktorej sa podarilo na chvíľu pozastaviť celý svet, ponechali svedectvo, a tak som navrhla maliarom, aby na ochranné rúška namaľovali svoj rozpoznateľný motív. Prijali tento návrh s nadšením a dnes galéria vo svojom fonde vlastní aj tieto nekaždodenné umelecké diela.“ Táto výstava je putovného charakteru a už v decembri, ak epidemiologická situácia povolí, ako povedala riaditeľka, bude predsta- Pamätné mince aj do rúk maliarky Evy Husárikovej z Kovačice vená na Veľvyslanectve

• KULTÚRA •

Veľvyslanec Fedor Rosocha a riaditeľka GIU Anna ŽolnajováBarcová obdivujú omaľované ochranné rúška

Srbska a najvyšší predstavitelia našej krajiny podporujú snahu predstaviteľov Galérie Babka o zapísanie insitného umenia ako nehmotného kultúrneho dedičstva Slovákov na listinu UNESCO. Prítomným sa prihovoril aj majiteľ Galérie Babka Pavel Babka, ktorý odôvodnil rozhodnutie Národnej banky Slovenska a Mincovne Kremnica o vyrazení mincí práve Husárikovej a Bačúrovi. „Sú to dvaja súčasne najstarší maliari, ktorí stále tvoria, a, samozrejme, práve oni majú za sebou najviac namaľovaných obrazov. Viedli sme sa teda tým, že oni

Pamätné mince spomenutým maliarom odovzdal Fedor Rosocha, veľvyslanec SR, pričom poznamenal, že sa mu dostalo obrovskej cti, aby práve on dvom veteránom insitného umenia odovzdal tieto obdivuhodné mince. S prianím dobrého zdravia a veľa tvorivých dní svoje príhovory ukončili aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica. Toto otvorenie výstavy spevom spestrili predstavitelia Detskej svadby, ktorú už desaťročia organizuje Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka pod vedením

vystavovateľov z Obce Kovačica. skupina Perla, ktoré nacvičuje Pre návštevníkov bolo v ponuke Milina Čížiková, ďalej orchester zhruba pätnásť stánkov s rôznoro- Gymnázia Mihajla Pupina, ktorý dým tovarom, a tak si každý mohol spoločne nacvičujú Pavlovia – nájsť niečo pre seba. Nevystala ani otec a syn Tomášovci, spevácka gastronomická ponuka a labužníci skupina Základnej školy Mladých si mohli kúpiť bryndzové halušky, pokolení a sólo speváčka Anna ktoré navarili členovia Memoriál- Ďurišová, ktoré nacvičuje Pavel neho strediska Dr. Janka Bulíka. Tomáš st., ako i účastníci Detskej Svoje ručné práce predstavili aj svadby, ktorú zastrešuje Memoženské spolky z Kovačice, Padiny, riálne stredisko Dr. Janka Bulíka Idvora a Uzdinu, výrobcovia medu pod vedením Jána Dišpitera. a užívatelia Strediska pre sociálnu Ťažké časy a problematické prácu, čiže návštevníci Denné- chvíle späté s pandémiou a inými ho pobytu pre deti s osobitnými okolnosťami Kovačičania týmto spôsobom prekonávajú. Úvodný potrebami. Počas trvania jarmoku na ja- októbrový týždeň predstavuje iba visku prebiehal kultúrno-umelecký program pod náz vom Ochotníci svojmu mestu v organizácii Domu kultúry 3. októbra. Riaditeľ DK Ján Tomáš poznamenal: „Keďže je toto sviatok všetkých Kovačičanov, javisko patrí všetkým.“ Na javisku sa vy- Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová gratuluje striedali ochot- maliarovi Jánovi Bačúrovi níci kovačického domu kultúry, orchester malú časť z bohatého obsahu, pod vedením Pavla Tomáša ml., ktorý je plánovaný na celý tento dievčenská spevácka skupina mesiac. Každý z veľkého počtu

Z programu Ochotníci svojmu mestu

Ručné práce návštevníkov Denného pobytu pre deti s osobitnými potrebami sú každoročne predstavené na jarmoku

dvaja doposiaľ, okrem Chalupovej a Jonáša, prispeli k prezentácii insitného umenia vo svete a šíria to dobré meno aj ďalej. S týmito mincami ho budú šíriť určite ešte viac.“

pod taktovkou Pavla Tomáša st. a folklórna skupina pod vedením Žeľka Sucháneka. Okrem nich sa predstavili aj členky ženskej speváckej skupiny pôsobiacej pri Ženskom spolku a spevácka

• KULTÚRA •

Jána Dišpitera. Na nádvorí miestneho spoločenstva prebiehal 14. Etnojarmok, tentoraz v organizácii miestneho spoločenstva a za účasti len domácich vystavovateľov, čiže

účastníkov v rámci plánovaného programu bude mať príležitosť svojím spôsobom prispieť k vytváraniu bohatého obrazu, ktorý aj počas tohtoročných osláv v Kovačici rysuje októbrový štetec.

41 /4928/ 10. 10. 2020

Kultúra POCTA UMELKYNI MIRE BRTKOVEJ V STAREJ PAZOVE

Celý život umenie

ný osud hlboko poznačil osobný žila mladá akademická umelkyňa život Miry Brtkovej a táto rodinná Alena Klátiková. Báseň venovanú tragédia prerušila jej tvorbu, ale M. Brtkovej tentoraz po slovensky po čase zozbierala sily a po roku prečítala Branka Klátiková a potom Anna Simonovićová 2000 začala pracovať s ešte väčšou energiou. Roku 2012 dhalením pamätnej tazaložila Nadáciu Brtka – Krebule na dome a výstavou soja vo vystavovateľskom obrazov v galérii v Starej priestore v Petrovaradíne, Pazove v pondelok 5. októbra si ktorá po jej smrti roku 2014 zaspomínali na významnú umeltakmer zanikla, ale kyňu Miru Brtkovú a jej nedožitú ju v auguste tohto deväťdesiatku. roku v Belehrade obODHALENIE PAMÄTNE J novili pod názvom TABULE Nadácia Miry BrtPráve v deň narodenia Miry kovej. V mene tejto Pamätná tabuľa Brtkovej, 5. októbra, na jej dome nadácie sa prihovoril v Starej Pazove brány boli poobede Miroslav Rodić, historik sa prihovorila aj Brtkovej spoluotvorené a pred domom sa stretli umenia a riaditeľ Národ- pracovníčka Vesna Latinovićová, ctitelia tejto akademickej maliarky, nej galérie, ktorý sľúbil, že riaditeľka Galérie Bell Art z Nového sochárky, režisérky, svetovej módsa čoskoro jej dom stane Sadu. nej návrhárky, jej Pazovčania, ale centrom kulturologických Vo večerných hodinách v staroaj významní cezpoľní hostia. Pri dianí a mostom, ktorý pazovskej galérii, ktorá pred dvomi príležitosti jej nedožitej deväťspája slovenský a srbský rokmi bola pomenovaná Galéria desiatky bola odhalená pamätná Mira Brtková (23. apríla 2014) národ. Umeleckú nôtu, akú Miry Brtkovej, bola otvorená výstatabuľa. „Ďakujeme ti, Mira, ďakuje- Foto: z archívu A. S. si Mira Brtková zaslúžila, va jej obrazov pod názvom Reflexie me ti, Dragan, ďakujeme ti, Miloš. Nezabudneme na vás a budeme Belle Arti – odbor maliarstvo, hoci pridali akcii vlastnými básňami II. Prítomných najprv pozdravil si chrániť vaše diela, aby si nielen predtým nikdy nemaľovala. Keď sa venovanými tejto umelkyni Martin Marjan Karavla, akademický maliar, Pazovčania, ale aj iní pamätali vašu koncom 70. rokov vrátila z Ríma Prebudila Biele ako farba po slo- a potom o živote a diele umelkyne prácu a diela, ktoré ste ponechali,“ do Starej Pazovy a keď sa zjavila vensky a Branka Klátiková Lament hovoril Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru. Výtvarný týmito slovami Jozef Klátik, akade- na tunajšej výtvarnej scéne, hneď pre artesu po srbsky. bola zaradená medzi eminentkritik Savo Stepanov sa v galérii DRUHÁ ČASŤ NA CINTORÍNE mický maliar a docent, vzdal úctu zmienil o obrazoch, ktoré sú po tejto kozmopolitickej osobnosti a ných juhoslovanských umelcov. A TRETIA V GALÉRII Po odhalení pamätnej tabule prvýkrát vystavené. Poznamenal, spolu s Miroslavom Benkom, doc. Spomenul si aj na jej manžela DraDipl. režisérom, odhalil pamätnú gana Kresoju, filmového režiséra, prítomní si mohli obzrieť dom že ich umelkyňa považovala za tabuľu na dome, kde Mira Brtková a 24-ročného syna Miloša Stefana Miry Brtkovej, v ktorom sú vzácne prechodné vo svojom maliarstve, Kresoju, absolventa filmového ka- historické predmety, ako napríklad a dodal, že túto výstavu vyzdvihuje meramanstva, lavička z roku 1824 a takzvané ako vzácnu, lebo poukazuje na ktorí zahynuli lády z roku 1884, tiež nádvorie, mechanizmus rozmýšľania a pôpri nakrúcaní kde sú niekoľkometrové železné sobenia umelca, ktorý verí v to, čo filmu roku 1996 sochy a ateliér. Potom priatelia robí. Inak obrazy sa líšia od tých v Belehrade. a priaznivci Miry Brtkovej navštívili z Ríma a predstavujú krok z moTento nešťast- jej hrobku, kde kyticu kvetov polo- dernizmu k postmodernizmu. Ona, ako povedal Stepanov, všetko, čoho sa dotkla, menila v umelecké dielo, a dodal, že najväčším odkazom jej celkového umeleckého diela je to, že nám ponúka svoj svet s rozpoznateľnou podstatou jestvovania v umeleckom diele, ktoré ponúka estetickú a etickú hodnotu. V mene Nadácie Miry Brtkovej sa prihovorili Jozef Klátik a Miroslav Rodić, ktorý hovoril o plánoch dostať Miru Brtkovú na piedestál, ktorý jej ako významnej umelkyni aj patrí. Výstava Reflexie II Miry Brtkovej bude otvorená do konca októbra. Miroslav Rodić, Vladimir Kerkez a Sava Stepanov Železné stoličky v autorkinom dvore

žila a tvorila. O jej živote a diele hovoril výtvarný kritik Savo Stepanov, ktorý medziiným pripomenul, že je Mira Brtková umelkyňa, ktorá mala veľmi zaujímavú biografiu, lebo najprv roku 1955 zakončila v Belehrade Akadémiu pre divadelné a filmové umenie – odbor réžia, a potom v Ríme roku 1963 zakončila výtvarnú akadémiu Di

na vernisáži v Galérii Miry Brtkovej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Výklad nových kníh Andrej Čipkár: Odnožovanie dažďovej bublinky (ISBN 978-86-7103-541-5)

Jaroslav Čiep

čiteľ, redaktor, agilný zostavovateľ učebníc pre slovenské a srbské školy Andrej Čipkár (29. 8. 1932 Hložany – 5. 10. 2009 Nový Sad) svoj literárny knižný debut mal roku 1976, keď uverejnil svoju prvú knihu cestopisnej prózy Návrat do neznáma. Potom sa dlhšie odmlčal a literárne sa zaktivizoval iba začiatkom tohto storočia. Začal uverejňovať ďalšie svoje cestopisné knihy, ale sa venoval aj literatúre pre deti a ďalším literárnym žánrom. Z toho potom vznikli aj knihy, ktoré obohatili našu knižnú produkciu. Ide o knihy cestopisov Svet je na tvári miesta (2000), Namiesto kytice na Ráchelin hrob (2003) a literatúru faktu Smerovníky

k sebe (2006). Pre deti a pre dospelých Čipkár najprv vydal knihu po slovensky (potom aj po srbsky) Banánový kvet, deti a svet (2001), Rovné rozprávky (z) roviny (2007), Prečo??? (2009), Vŕbový klin (2009) a po smrti vyšli knižne aj romány pre deti Detektívna agentúra Čo vy stratíte – to my nájdeme! (2014) a V bačkorovej škole (2018). Po Andrejovi Čipkárovi v jeho literárnej pozostalosti zostalo niekoľko rukopisov. Tohto roku svetlo sveta uzrela zvláštne štruktúrovaná próza s dedinskou tematikou pomenovaná Odnožovanie dažďovej bublinky. Táto svojrázna novela je zostavená z kapitol, kto-

rým je spoločným menovateľom „blesk“, ale tie sa nezoraďujú pravidelne poradovými číslami, lež náhodne, aj opakovane. Publikáciu ilustrovala Marienka Šuľanová.

Knihu štruktúrovanej prózy Odnožovanie dažďovej bublinky vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 99. zväzok edície Živý prúd a zároveň je 259. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmerov 20 x 14 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 128 strán a viazaná do mäkkej väzby vyšla s vročením 2020 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Artprint media v Novom Sade.



CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Otvorenie výstavy Petrovské pohľady 12 v organizácii Združenia petrovských výtvarných umelcov bude vo štvrtok 15. októbra o 17. hodine na nádvorí turistickej organizácie (Ul. Maxima Gorkého 17, Báčsky Petrovec). a. f.

IN MEMORIAM

Vladimír Urbanček 1941 – 2020

eď tuzemskú púť ukončí jeden umelec, možno povedať, že akoby vytreli jednu hviezdičku na nebi. A takou jagavou hviezdou na petrovskom umeleckom nebi bol i maliar, galerista a mecenáš Vladimír Urbanček, človek skromný, pokorný a nadovšetko pracovitý. Vladimír Urbanček sa narodil roku 1941 v Petrovci. Po ukončení základnej a učňovskej školy odišiel z rodnej dediny za lepším životom. Ten po kratšej zastávke v Nemecku a v Kanade našiel v ďalekej Amerike. V zámorí žil dlhé roky a úspešne podnikal, neskoršie sa nakrátko vrátil domov, ale opäť odišiel do USA. V posledných dvoch desaťročiach sa znova vrátil žiť, ale aj tvoriť do rodiska.

• KULTÚRA •

Vladimír Urbanček v Amerike okrem dennej práce absolvoval aj umelecké školy, a tým len zošľachtil svoj talent, ktorý mu nezištne pomáhala objavovať manželka Ann. Svoje práce tento maliar často prezentoval aj verejnosti a periodicky každé 2 – 3 roky sme i my v Srbsku v rámci samostatných výstav mali možnosť pozrieť si jeho nové obrazy. Tie predstavoval počas Dňa Petrovca alebo Slovenských národných slávností. Naposledy vlani vo februári, keď si Združenie petrovských výtvarných umelcov, ktorého bol i členom, pripomenulo desaťročnú kontinuitu vlastnej činnosti. Medzičasom Urbanček časť svojho príbytku v úplnosti upravil v tradičnom štýle a v ňom zariadil aj peknú galériu, kde si každý

záujemca mohol pozrieť z tohto bohatstva namaľovaných obrazov. Nerád ich predával, lebo celé svoje dielo sa odhodlal venovať rodisku. Maliar svetobežník fotorealistického ducha, ako ho nazývali, si aj za oceánmi a v šírom svete na svoje rodisko spomínal formou obrazov. Na nich znázorňoval udalosti, na ktoré sa pamätal ešte z čias bosonohého detstva. Aj po návrate do rodiska v tom svojom zámere pokračoval a vytrval v snahe zachytiť, okrem chvíľ slávnostných, predovšetkým tradičné práce v domácnosti, v izbe, na dvore alebo v poli. Aj ľudí v domácom obleku alebo v kroji. Tieto obrazy v najširšom zmysle slova reprezentujú Petrovec a život Petrovčanov, ktorý v súčasnosti

už pozmenila doba. Urbančekov vrstovník a kamarát Dr. Ján Kišgeci prichystal do tlače kolorovanú 160-stranovú monografiu o tomto jedinečnom maliarovi. Publikáciu Petrovec Vladimíra Urbančeka vydala Matica slovenská v Srbsku v roku 2013 ako 4. zväzok edície Matičné portréty. V nej je reprodukovaných 128 Urbančekových obrazov zoskupených tematicky. Túžba Vladimíra Urbančeka vrátiť sa do rodného kraja sa mu napokon splnila a svoje dôchodcovské dni strávil so svojou družkou Američankou Ann v Petrovci na Širokej ulici v útulnom dome, pri ktorom bola i galéria a v ktorej s úsmevom a dobráckym srdcom vítal všetkých návštevníkov. Umelec Vladimír Urbanček umrel 28. septembra 2020 v nemocnici v Novom Sade a 30. septembra bol pochovaný na petrovskom cintoríne. Česť jeho pamiatke! J. Čiep

41 /4928/ 10. 10. 2020

Kultúra · Oznamy Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

KRÍŽOVKA ČÍSLO 41

Výzva

V tajničke je meno a priezvisko nášho spisovateľa, ktorý sa narodil 19. februára 1937. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

remeň

stávková hra

hranie sa

vpíšte ÁT

rádius

kurie oko

sliepka s kuriatkami

polovica hárka rozkaz psovi priniesť niečo

televízia tálium spodok, dno výrobky na predaj

jemné zlisované vlákna noviny

najvyššia karta

týmto spôsobom ukazovacie zámeno Republika Srbsko

Loznica

AS HL DU ĽU Belgicko

domáce zviera mesto v USA

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC KOVAČICA OBECNÁ SPRÁVA Číslo:14-404-175/20-3 Dňa: 6. 10. 2020 Kovačica

rovnaké písmená hliník ampér dodal

trofej Indiánov

nehýbalo sa

farbivo susedné písmená 2. časť tajničky

tremolo

Oto Filip

Kikinda látka na gletovanie

mužský kabát

hodenie pyšná

číslovka

Valjevo rieka v Rusku

šíril vôňu fosfor

nahromadilo sa padaním

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 40 – VODOROVNE: zmrzlina, dá, zinok, Eva, Savo, noha, ker, kl, kt, ID, O, torta, kosák, A, Tm, IV, nF, roj, Avar, atar, pri, košík, ak, trombóza TAJNIČKA: ZDENKO JAŠO

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 40 z čísla 40 Hlasu ľudu z 3. októbra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA ŠRANKOVÁ, Ul. osloboditeľská č. 4, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs 32

www.hl.rs

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva všetkých záujemcov, aby podali návrhy na programovú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na rok 2021. Navrhovať môžete kultúrno-umelecké programy, literárne večierky, hudobné podujatia, prezentácie činnosti slovenských umelcov, prezentácie mladých talentov, slovenských publikácií, programy odborného zdokonaľovania, programy z oblasti divadelníctva, audiovizuálnej tvorby, literatúry a vydavateľstva, umeleckej tvorby, výstavy, promócie, výročia a jubileá v danom roku slovenských vojvodinských činiteľov, ako aj tému konferencií, snemovaní, prednášok a pod. Návrhy s argumentovaným popisom je možné zasielať v elektronickej forme na mail: office@slovackizavod.org.rs alebo ustavprekulturu@gmail.com, alebo poštou na adresu: Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka, Njegoševa 16/2, 21 000 Novi Sad najneskôr do 10. novembra 2020. Zaslané návrhy na programovú činnosť ÚKVS zhodnotí Programová rada ÚKVS a zváži ich prípadné zaradenie do Programu práce ÚKVS na rok 2021.

Na základe článkov 4 a 94 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, číslo 21/2016), článku 3 a článku 11 Vyhlášky o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník Republiky Srbsko, č. 95/2016) Obecná správa Obce Kovačica zverejňuje: OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE VÝKONNÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE KOVAČICA Obecná správa Obce Kovačica oznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Práce finančno-ekonomických komerčných prác investícií, v hodnosti mladší poradca, v Oddelení pre hospodárstvo a lokálny ekonomický rozvoj, pod radovým číslom 54 Pravidiel o vnútornom zariadení a systematizácii Obecnej správy Obce Kovačica – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Lehota podávania prihlášok je 15 (pätnásť) dní a nadobúda platnosť od nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku Dnevnik Nový Sad. Oznam o vypísanom verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke: http://www.kovacica.org a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica. Náčelníčka Obecnej správy Kovačica diplomovaná právnička Tanja Bubeskov Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS43, NSU43, NSL43, NSO43 Kysáč, Kysáč Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie základňovej stanice mobilnej telefónie NS43, NSU43, NSL43, NSO43 Kysáč, Kysáč, Ulica Jánošíkova b. č., Kysáč, na katastrálnej parcele číslo 1676, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. septembra 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-191/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA · OZNAMY •

Oznamy

• OZNAMY •

41 /4928/ 10. 10. 2020

Oznamy REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC KOVAČICA OBECNÁ SPRÁVA NÁČELNÍK Číslo:112-182/20-14-3 Dňa: 6. 10. 2020 Kovačica

BOĽAVÁ SPOMIENKA

RASTiSlaV BÁĎONSKÝ 1984 – 2005 – 2020 z Kulpína

Obecná správa Obce Kovačica oznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Riadenie ľudských zdrojov v Oddelení pre všeobecné spravovanie a spoločenské práce, hodnosť poradca, pod radovým číslom 19 Pravidiel o organizácii a systematizácii pracovných miest v obecnej správe, prokuratúre, odborných prácach a osobitých organizáciách Obce Kovačica – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Lehota podávania prihlášok je 15 (pätnásť) dní a nadobúda platnosť od nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku Dnevnik Nový Sad. Oznam o vypísanom verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke: http://www.kovacica.org a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica. Náčelníčka Obecnej správy Kovačica diplomovaná právnička Tanja Bubeskov

Cesta už známa, ňou iste nezablúdime a na konci cesty záhrada tichá – cintorín, tam nás čakáš. Do oka tisne sa slza, srdce sa chveje, bôľ hruď nám trhá. Hovoria, že časom to prestane bolieť, hovoria, že čas lieči, ale nik nepovie, ako ten čas, ako tú bolesť prežiť. Spomíname na Teba. Tvoji rodičia, brat s manželkou a starí rodičia Zavarošovci

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starým otcom

PREDÁM kompletnú zbierku známok Nemecka (Bundes Post) roky 2000 – 2019. Poštová nominálna hodnota je 1 160 eur. Luxusné pečiatky, na špeciálnych kartónoch, predám za 580 eur. Majiteľ: prof. Fedor Červenský, tel.: 021/780-799.

TICHÁ SPOMIENKA

Uplynul smutný rok, čo nie je s nami náš milovaný manžel, otec a dedo

JÁNOM MARČEKOM 24. 3. 1948 – 22. 9. 2020 z Padiny

ONDREJ SPEVÁK

1936 – 10. 10. 2019 – 2020 štriker z Petrovca

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou si na Teba spomínať. Tvoji najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto pomôcť a potešiť. Žiarila Tvoja láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Navždy zarmútení: manželka Eva, syn Janko, dcéra Anka s manželom a vnúčatá Janko a Jarka, dcéra Evka s manželom a vnúčatá Miroslav a Marína • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

RASTISLAV BÁĎONSKÝ

na rodičov

RASTISLAVA BÁĎONSKÉHO

1984 – 8. 10. 2005 – 2020 z Kulpína

Kniha Tvojho života sa navždy zavrela pred pätnástimi rokmi. Toto smutné výročie si v žiali pripomína

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na nášho spolužiaka

1984 – 2005 – 2020

MÁRIU ČIEPOVÚ

Čas plynie, ale spomienky na Teba a na bezstarostné, spoločne strávené chvíle zostávajú v našich srdciach.

rod. Galátovú 1945 – 8. 10. 2003 1946 – 7. 10. 1998 – 2020 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Spolužiaci zo 4. a triedy gymnázia

Tvoja teta Zuzana Peťkovská, Darina a Miroslav s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNA ČIEPA

Tichú spomienku im venujú

najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA

s bratom

na rodičov a starých rodičov

JÁNOM MARČEKOM

24. 3. 1948 – 22. 9. 2020 z Padiny

Ťažká rana páli, bolí a vyliečiť nedovolí. Skláňame sa k Tebe, Pane, Ty pomôžeš pri každej rane. Ty nás budeš ďalej viesť a pomôžeš ťarchu zniesť. Zarmútení: sestra Zuzana a bratia Martin, Miško a Pavel s rodinami

PAVLA KARDELISA

z Kysáča

rod. Surovú 1919 – 2005 – 2020

Všetko zmizlo, len stopy Vašej lásky zostali.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. októbra 2020 si pripomenieme prvé výročie, čo nás navždy opustila naša mama a starká

ANNA DANKOVÁ

rod. Seleštianska 6. 7. 1953 – 13. 10. 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

V srdci Ťa stále máme a s láskou si na Teba spomíname. Dcéra Daniela s manželom Jaroslavom a vnúčatá Ivan a Ivona • OZNAMY •

MÁRIU KARDELISOVÚ

1911 – 1994 – 2020

Syn Jozef, vnuk Miloslav a vnučka Milinka Sýkorová s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. októbra 2020 si pripomenieme prvé výročie, čo nás navždy opustila naša mama a starká

ANNA DANKOVÁ

rod. Seleštianska 6. 7. 1953 – 13. 10. 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie a nevráti, čo vzal, zostali len spomienky a v srdci žiaľ. Dcéra Danuša s manželom Jurajom a vnučky Ema, Maja a Mia 41 /4928/ 10. 10. 2020

Oznamy SPOMIENKA

Dňa 8. októbra 2020 uplynulo 15 smutných rokov, čo nás tragicky opustil náš milovaný syn, brat a vnuk

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

MIROSLAVA KIČIŇU 1989 – 2005 – 2020 z Kulpína

RASTISLAV VALENTÍK 1988 – 2005 – 2020 z Kulpína

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal... S láskou a bôľom si spomínajú a nikdy nezabudnú

Kto ho poznal, nech si spomenie, kto ho mal rád, nech nezabudne... Zarmútená rodina

sestry Andrea a Anna s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynulo 15 rokov, čo nás opustil syn

MIROSLAV KIČIŇA 1989 – 2005 – 2020 z Kulpína

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, čo neuschnú, a otázka, prečo to tak muselo byť... Navždy zarmútení rodičia: ocko Zlatko a mama Mária Kičiňovci 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. októbra 2020 je tomu dvanásť najťažších, najsmutnejších a najboľavejších rokov v mojom živote, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého, starostlivého a nenahraditeľného manžela, spomínajúc si na najkrajšie roky prežité s ním. Pamätajme... Sme zodpovední za každú myšlienku, čo zjaví sa v našom rozume, za každú mienku, za každé slovo, ktoré sa ústami prekĺzne k nášmu blížnemu. Sme zodpovední za svoje skutky, práce, podnikania od narodenia, až do skonania. Sme zodpovední za svoje city, túžby, chcenia. Za všetky svoje životné hodnotenia. Veru, v ťažkom sa položení nachádzame, bo bremä zodpovednosti uniesť sami nevládzeme. Čo robiť? Ako žiť v nezodpovednosti? Či padnúť jednoducho v slabosti...? Na svojho Pána pamätajme. Ideál Jeho života za príklad majme. V Ňom je naša pomoc i naše ospravedlnenie. V Ňom je naša sila, moc aj odbremenenie!

PaedDr. ThDr. JÁN VALENT, PhD. 1941 – 2008 – 2020 biskup

(Z básnickej zbierky Spev mojej duše autora Jána Valenta) Pokánie a znovuzrodenie sa musí v živote kresťana stále opakovať, a to tak často, ako často sa naruší úzke spoločenstvo s Bohom a hrozí mu vypadnutie z milosti Božej... Zdá sa mi, že v dnešnom svete sa veľmi málo hovorí o pokání, o znovuzrodení, o odpustení hriechov, o zmierení s Bohom a s blížnym, a ešte menej sa to v živote uplatňuje. Prečo hriech zastrel pohľad mnohých ľudí k Bohu, vidia len seba, svoj život, svoje záujmy, svoje ciele, svoje princípy... Pane Ježiši, otvor im uši, aby Ťa vierou prijali. Otvor im srdce, aby ho už pre Teba nikdy nezatvorili. Vybystri im rozum, aby pochopili, že len Ty si cesta a brána, čo vedie do neba, do večnej radosti a slávy... (Z knihy próz Tvoje Slovo je sviecou mojim nohám autora Jána Valenta)

• OZNAMY •

Zarmútená manželka

41 /4928/ 10. 10. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. októbra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Pulz mladých (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 11. októbra 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... 2010, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 13. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku budú odvysielané príspevky z Kovačického októbra, z oslavy 20. výročia pôsobenia Komorného zboru Musica viva v Báčskom Petrovci a z premiéry monografie režiséra Ľuboslava Majeru. Náplňou vysielania budú aj ďalšie príspevky zo spoločenského života v našich prostrediach. Dúhovka. Vo vysielaní bude pripomenuté životné jubileum – 60. narodeniny akademického maliara Miška Bolfa zo Selenče. Jeho portrét, ktorý bude odvysielaný, bol nakrútený pri príležitosti jeho 50. narodenín. Agrosféra. V októbrovom vydaní pozornosť bude upriamená na aktuálny zber kukurice, ako aj na to, prečo sú s úrodou báčski roľníci spokojnejší ako banátski. Bude sa hovoriť aj o hroznovej oberačke, o pestovaní tohto ovocia, ale aj jabĺk. Nevystane ani príspevok pre zeleninárov.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 11. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 14. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 9. októbra – Majstrovský plán Sobota 10. októbra – Martino tajomstvo 1/2 Pondelok 12. októbra – Vzdušný úder Utorok 13. októbra – Nebezpečný vlak Streda 14. októbra – Blesk Štvrtok 15. októbra – Fatwa – Dni teroru

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 11. októbra Film: Husiarka Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Martino tajomstvo 2/2 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 11. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Padinčania si tiež pripomenuli Deň oslobodenia dediny V Kovačici otvorili tradičný Októbrový salón obrazov V Galérii Babka odprezentovali mince s motívmi insitného umenia Utorok 13. októbra 16.00 Detský týždeň predsa pestrý a rôznorodý Na cestu k čitateľom vyprevadená kniha Slováci v Padine I a II autora Jána Babiaka Zo slávnostnej schôdze RMS Kovačica Jarmok ručných prác v redukovanej podobe Piatok 16. októbra 16.00 Film: Tajomstvo šťastia Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bod ako zlato KORDUN – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 1 (0 : 0)

Ján Murtín

ložančania si z hosťovania v Kljajićeve priniesli cenný bod, ktorý na základe toho, čo sme videli na trávniku, má hodnotu zlata. Hostia zvlášť v prvom polčase podali hanebný výkon; obrana nezorganizovaná, akoby prvýkrát títo hráči

hrali spolu, záloha stratená v „čase a priestore“, takže útočníci doslova nedostali ani jednu užitočnú loptu. Za 45 minút Leđanac len raz ako-tak strelil na bránu a Čipkár raz hlavou z 13 – 14 metrov mieril vedľa. Na šťastie hostí skromné domáce mužstvo nevyužilo 5 – 6 kolosálnych šancí. Stredný útočník Kozlina až trikrát išiel zoči-voči Dukićovi, ktorý všetko bravúrne vychytal a blysol sa aj pri voľných kopoch Čekeriša a Karasa.

Čože je to výhra? TVRĐAVA – SLÁVIA 2 : 0 (0 : 0)

Ján Šuster

Báči, kde si zmerali sily s tamojšou Tvrđavou, futbalisti pivnickej Slávie podali najslabší výkon tejto jesene. Tak čierna séria pokračuje, lebo mužstvo už celý mesiac nepozná výhru. Keď k tomu dodáme, že na tomto zápase domáci už od 7. min. hrali s hráčom menej, prehra ešte väčšmi škrie. Vtedy v sólovom úniku bol Čvokić, ktorý zanechal za sebou niekoľkých obrancov domácich, aj vybiehajúceho brankára, a potom ho nedovolene zastavil Štrbac. Rozhodca Manić z Karavukova mu celkom správne ukázal červenú kartu, lebo bol posledným hráčom pred svojou bránou, čo do protokolu uviedol aj delegát Dragan Marjanac zo Sombora. Štrbac slušne a bez protestu opustil ihrisko. Pravdepodobne, že hostia boli presvedčení, že si do konca zápasu ľahko poradia so súperom. Namiesto toho, aby pridali v tempe, začali hrať ľahostajne, zakladali pomalé útoky, nepresne prihrávali. Je pravda, že v prvom polčase bolo aj šancí, ale zostali nevyužité. Strelu Davidovića brankár domácich kryl a lopta, ktorú kopol Grňa, skončila • ŠPORT •

vedľa brány, Jušković strelil ponad a dvakrát sa v gólovej šanci našiel aj Čvokić... V prvom polčase Báčania ani raz neohrozili bránu súpera. Hoci vedenie Slávie v druhom polčase vykonalo zmeny, bolo to ešte horšie. Najprv v 53. min. domáci prvýkrát pohrozili, keď sa strela Ilića zastavila na žrdi. V nasledujúcej minúte domáci hráč Raletić z pravej strany rutinovane poslal loptu za chrbát brankára Vučetića. Jedinú veľkú šancu hostia mali v 80. min., keď Čvokić z ľavej strany prihral pred bránu súpera, no Kuchta to nevedel využiť, lebo jeho strela zblízka odišla vedľa brány. V 84. min. voľný kop za domácich z diaľky zahral Oklobdžija a vysoko centrovaná lopta sa na veľké prekvapenie našla v sieti za chrbtom brankára hostí Vučetića – 2 : 0. SLÁVIA: Vučetić, Bolehradský (Kuchta), A. Šmit, Rakočević, Grňa, Kotiv (Marojević), Petrović (Benka), Davidović (Beláni), Čvokić, M. Šmit, Jušković Rozhodca Manić domácim ukázal štyri žlté karty a v radoch hostí rovnako potrestal M. Šmita a Čvokića. Výsledky 9. kola: Borac 46 – ŽAK 0 : 0, Kordun – Budúcnosť (H) 1 : 1, Budućnost – Rusín 4 : 1, Zadrugar – Omladinac 3 : 3, Stanišić – Borac (BG) 6 : 1, Radnički – Maglić 0 : 3 kontumačne, BSK – Kulpín 6 : 2, Budućnost – Polet

Brvno a žrď tiež boli spojencami hostí, lebo ich domáci dvakrát nastrelili. Po zmenách a rošádach v tíme mužstvo Budúcnosti vystrčilo rožky v druhom polčase, no bez vážnejších príležitostí na gól. Prvý sa im predsa podarilo vsietiť v 65. min., keď po rohu Glišića strelu Čipkára obranca hlavou vyhodil z bránkovej čiary a v skrumáži bol najrýchlejší Krasnec – 0 : 1. Náskok trval iba tri min., lebo Katiak v trestnom území fauloval Karasa a správne odpískanú penaltu kapitán Čekeriš využil na vyrovnanie – 1 : 1. Vo finiši zápasu Jovanov a Ljubičić párkrát uvoľnili Leđanca a Čipkára, no postranný rozhodca Knežević vždy mával veľmi diskutabilné ofsajdy. V 81.

min. Leđanac z voľného kopu nastrelil brvno brány Korduna a ten istý hráč v 85. min. dostal druhú žltú kartu za protesty. Stalo sa to pri faule obrancu Šaulu nad ním, podobne ako Katiaka nad Karasom, lenže mimo šestnástky. Rozhodca Petar Dražić nemal smelosti odpískať faul. Do konca zápasu číselne slabší Hložančania dobre odolávali a jedinú strelu na bránu v 93. min. Dukić efektne vybránil. Žlté karty dostali piati domáci hráči, ako i hostia Horvát a Fábry. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Bučík (Đumić), Fábry, Kolár (Jovanov), Horvát, Popović, Zahorec (Krasnec), Katiak (Ljubičić), Čipkár, Glišić, Leđanac V nedeľu o 15. hod. Budúcnosť uvíta menovkyňu z dediny Parage.

(K) 4 : 0, Tvrđava – Slávia 2 : 0. Predminulú stredu na ihrisku v ŠRS Tikvara vo finále v rámci Obecného futbalového zväzu Báčska Palanka sa stretli pivnická Slávia a Budućnost z Mladenova. Víťazstvo si vybojovali Mladenovčania 3 : 0 a postúpili do ďalšej súťaže. V nedeľu 4. októbra 2020 v dopravnej nehode na ceste Sivac – Crvenka prišiel o život futbalista pivnickej Slávie Miljan Rakočević. Narodil sa 7. februára 1997 a do Pivnice prišiel hrať začiatkom tohto roku. Spoluhráči, vedenie a fanúšikovia Slávie nikdy nezabudnú na Posledný zápas v Báči: Miljan jeho krátke a úspešné pôsobenie Rakočević tragicky ukončil život v ich klube.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Neprehrali!

PANÓNIA – TELEČKA 2 : 2 (2 : 1) Juraj Pucovský

utbalisti lalitskej Panónie tejto jesene zohrali prvý zápas na domácom trávniku a neprehrali, hoci za súpera mali vedúce mužstvo z rovnomennej dediny. Dokonca domáci dvakrát viedli, ale nedokázali udržať si víťazstvo. Sieť hostí načal Juhik v 13. min., ale radosť trvala iba päť minút, lebo hostia v 18. min. vyrovnali. V 21. min. domáci získali opäť náskok, keď Igor Hrnčiar zo stredového kruhu z voľného kopu nepríjemne prekvapil brankára Telečky. Hostia sa predsa vyhli prehre, lebo v 55. min. I. Hrnčiar nešťastne

po rohovom kope zdolal náhradníka Štefana Hrnčiara, usmerniac loptu do vlastnej siete. Predtým však Naď mal veľkú šancu, vybehol sám pred brankára, ale kopol vedľa brány. Prečo sa druhý polčas hral až 58 minút, vie len arogantný rozhodca Miodrag Rakić z Apatina?! PANÓNIA: M. Valent (Š. Hrnčiar), Kršić, Juhik (Z. Dobrić – V. Valent), Toma, Stolić, Lamoš, I. Hrnčiar, Černok, Naď, Turčan, Terek Výsledky 5. kola: Jedinstvo Lemeš – Sport 7 : 3, Panónia – Telečka 2 : 2, Graničar – Rastina 1 : 1. V nedeľu Panónia bude hosťovať v Sonte, kde ju uvíta Dinamo.

41 /4928/ 10. 10. 2020

Šport

Bizarný gól odniesol bod Dva kroky Doliny dopredu PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Znova tesné výsledky. Hostia boli úspešní, vyhrali polovicu zápasov. Domáci len dvakrát oslavovali a dva zápasy sa skončili nerozhodne. Polovicu zápasov rozhodol iba jeden gól v sieti súpera. Alibunarčania sa po úspechu v Barande vrátili na čelo tabuľky. Nasleduje ich Partizan Gaj, ktorý v Jabuke rovnako porazil domácu Jugoslaviju. Dvojgólová výhra nad dobrou Strelou v Ivanove Padinčanom umožnila urobiť dva kroky dopredu. Hajdušičanom sa nepodarilo posunúť vyššie, lebo doma získali len bod. Výsledky 8. kola: Jugoslavija – Partizan (G) 0 : 1, Spartak 1911 – Polet 1 : 1, Banat – Potporanj 3 : 1, Partizan (U) – Sloga 0 : 1, Hajdušica – Stari Tamiš 1 : 1, Crvena zvezda – BAK 1 : 0, Radnički – Budućnost 0 : 1, Strela – Dolina 0 : 2.

STRELA – DOLINA 0 : 2 (0 : 1) Ján Bokor

ový tréner Doliny Dejan Žarkov prebudil hráčov a vytvoril v klube dobrú náladu. Prejavilo sa to i na hosťovaní v Ivanove, kde zdolali tamojšiu Strelu, ktorá na svojom miniatúrnom ihrisku ťažko prehráva. Hráči Doliny spoločnými silami dobrého hostiteľa položili na lopatky. Malé a nerovné ihrisko nedovoľovalo rozviť technicky vyspelejšiu hru. No vôľa a bojovnosť Doline priniesli prevahu. Už na začiatku bojovného zápasu, v 9. min., mladý D. Svetlík peknou strelou matoval dobrého brankára Vasića. Domáci sa snažili vyrovnať, ale hostia im úspešne prekážali v útokoch a zahatali všetky cesty k bráne Bujakovića. Koncom prvého polčasu hostia mali peknú šancu zvýšiť náskok. Útočníci založili krásnu akciu, Kelečević dobre uvoľnil Svetlíka, tento kopol na bránu, ale brankár Vasić

stačil rukou vyhodiť loptu. Vyvolalo to potlesk divákov, ktorí z ulice sledovali tvrdý zápas. Po prestávke sa obraz hry nezmenil. Dolina bola lepším mužstvom a nedovolila domácim ohroziť spoľahlivého Bujakovića. Náhradníci Doliny osviežili rady, vniesli potrebnú silu. V 51. min. Josimovski prenikal cez obranu, ktorá ho zastavila faulom pri šestnástke. Voľný kop realizoval prudkou strelou Jovanov, keď sa lopta od múra odrazila, zmenila smer a našla sa v sieti bezmocného brankára Vasića – 0 : 2. Domácim nepomohol ani rozhodca Bojan Džafin, ktorý im daroval niekoľko voľných kopov z okraja šestnástky, ale ich strelci nevyužili. DOLINA: Bujaković, Bančov, Radenković, Trajčevski, Sokola (Tadić), Mitkovski, Kelečević, Jovanov (Ilić), Popović, Svetlík (Janjović), Josimovski (Hlavča)

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Úspech v Čurugu HAJDUK – TATRA 0 : 2 (0 : 0) Pavel Pálik

užstvo Tatry si konečne prinieslo tri body z hosťovania. Víťazstvo v Čurugu je veľmi významné, lebo dáva nádej, že v pokračovaní Kysáčania budú hrať oveľa lepšie, ako na začiatku majstrovstiev. A to by sa malo odzrkadliť aj na umiestnení, čiže vzďaľovaní sa od dna tabuľky. Prvý gól dal mladý a talentovaný Ivan Mucha v 65. min. Výhru Tatry zaistil Živojinov v 88. min. Zápas v Čurugu mal veľmi športový priebeh, takže rozhodca Kaplijev z Nového

www.hl.rs

Sadu nemusel z vrecka ani raz vybrať žiadnu kartu. TATRA: Milošević, Sivčević, Novičević, Haška, Radić, Mucha (Pejašinović), A. Ožvát (Banović), Živojinov (Munjas), Kedža, Dubačkić, Kojičić Výsledky 10. kola: Titel – Báčka (B) 1 : 2, Hajduk – Tatra 0 : 2, Jedinstvo – Omladinac 3 : 2, Susek – Futog 2 : 2, TSK – Bačka 1923 1 : 0, Šajkaš – Petrovaradín 5 : 0, Veternik – Fruškogorski partizan 4 : 0, Slavija – ŽSK 2 : 2, Sirig – Fruškogorac 0 : 0. V nedeľu Tatra o 15. hod. uvíta Jedinstvo z dediny Gospođinci.

Informačno-politický týždenník

HAJDUŠICA – STARI TAMIŠ 1 : 1 (1 : 0) Vladimír Hudec

ažký, významný a tvrdý zápas, v ktorom Hajdušičania prejavili väčšiu vôľu vyhrať a počas celého zápasu boli lepší. Prvú šancu mali hostia už v 3. min., keď Mršić chybil, hostia zorganizovali útok, ale našťastie Folťan strelu útočníka zo 6 – 7 metrov blokoval. Po tejto šanci domáci mali iniciatívu, ale bez šancí. Predsa v 36. min. A. Ružić z vlastnej polovice zaslal dlhú prihrávku a jeho brat Nikola obehol svojich strážcov a priniesol radosť svojmu mužstvu – 1 : 0. Aj po zmene strán Hajdušičania boli lepší, vytvorili si aj niekoľko pekných príležitostí. Už v 52. min. A. Lipták zboku strelil vedľa. Trochu neskoršie sa Folťan po voľnom kope ocitol pred prázdnou bránou, ale netrafil loptu. Nuž a potom v 64. min. Hajdušičania dostali bizarný gól. Stredopoliar hostí Stanojević z voľného kopu centroval pred bránu, lopta letela rovno do brankára Hajdušice a keď ju Cvijić mal chytiť, vykĺzol sa a sieť

sa vlnila. Toto posmelilo hostí, ktorí boli čoraz nebezpečnejší, ale ani domáci sa nedali zmýliť. Najlepšiu príležitosť mal Maliar v 78. min. Z rohu pekne centroval A. Lipták, Maliar skočil najvyššie, presne hlavičkoval, ale obranca hostí z bránkovej čiary vykopol loptu do ihriska. Zaujímavá situácia sa udiala v 88. min., keď sa brankár hostí Zeković, známy ako dobrý strelec z voľných kopov, pokúsil prekonať Cvijića. Gól nedal, ale sa zranil a musel opustiť ihrisko. Zápas sa skončil príliš nespravodlivou remízou. Hajdušičania zrejme majú za čím banovať. Zaslúžili si všetky tri body. Mali ich v hrsti, ibaže sa ukázalo, že mladučkému Cvijićovi, aj keď je talentovaný brankár, chýbajú sebadôvera, skúsenosť a smelosť. Keďže si Melich pre pracovné úväzky ešte určitý čas nebude môcť zastať do brány, nedostatok kvalitného brankára v pokračovaní pre Hajdušičanov bude veľký problém. HAJDUŠICA: Cvijić, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar (Radović), Mršić, Folťan, Knežević (Nešković), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić, Pejčić (Petrović)

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ľahká výhra

AŠK – TAMIŠ 3 : 0 (1 : 0)

Vladimír Gál

omáci aj tentoraz boli lepší od svojho súpera skromných možností z Farkaždinu. Prvý polčas nebol veľmi zaujímavý a spomenutiahodné sú iba dve príležitosti. V 25. min. dlhá prihrávka na polovicu hostí Adamovovi, ktorý využil nedorozumenie obrancu a brankára a zaslal loptu do prázdnej siete. O pár minút Zoretić skúšal z diaľky, ale tentoraz niekdajší brankár AŠK Eötvös strelu kryl. Hostia vôbec neprešli na polovicu domáceho celku. Podobne bolo aj v pokračovaní. Už v 54. min. po rohovom kope zo skrumáže strieľal Govedar, obranca jeho strelu blokoval, lopty sa znovu zmocnil tento hráč – 2 : 0. V 60. min. Čurovića nedovolene zastavili v šestnástke hostí, rozhodca Krstić zo Zreňanina odpískal jedenástku, ktorú úspešne premenil kapitán Zakić – 3 : 0. Do konca zápasu hostia mali jednu jedinú šancu, ale sa ich útočník ne-

vynašiel, takže šanca vyšla nazmar. Domáci boli spokojní s výsledkom a rutinovane priviedli zápas do konca. Predminulú stredu v mimoriadnom kole si Aradáčania priniesli bod z Aleksandrova, kde s domácim Borcom remizovali 0 : 0. Povedzme ešte i to, že brankár AŠK Stojkov na štyroch zápasoch zaradom nedostal gól. AŠK: Stojkov, Stanić, Govedar, Birmanac (Nenin), Čurović, Adamov (Samolovac), Zakić, Mijić, Zoretić (Kujundžić), Vesin (Jevremov), Striško (Korać) Výsledky 10. kola: MSK – Jedinstvo 8 : 0, Radnički – Polet 1 : 2, Vojvodina (B) – Borac 1 : 2, Potisje – Vojvodina (NM) 2 : 1, Mladost (L) – 2. oktobar 3 : 1, Crvena zvezda – Mladost (BD) 3 : 0, Lehel – Delija 0 : 0, Rusanda – OFK Klek 3 : 1. V nasledujúcom kole Aradáčanov očakáva ťažké hosťovanie v dedine Nakovo, kde sa stretnú s domácim Poletom. • ŠPORT •

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Odmena za disciplínu KOZARA – JEDNOTA 2 : 2 (1 : 1)

Matej Bzovský

utbalisti staropazovskej Jednoty ešte stále neplávajú v pokojných vodách. Po sérii prehier pokračujú s deľbou bodov, čo im neprináša žiadny postup na tabuľke. Naopak, sú stále bližšie k nebezpečnému pásmu, lebo z ligy zostúpi najmenej šesť mužstiev. Z horúcej, ale pekne pripravenej plochy v Banátskom Veľkom Sele si priniesli bod, no s dávkou

šťastia sa mohli domov vrátiť spievajúci. Bod je predsa úspechom v stretnutí s agresívne a tvrdo hrajúcim domácim mužstvom. Už po prvom hvizde veľmi dobrého rozhodcu Dušana Pjevca z Nového Sadu domáci nasadili svižné tempo a v 25. min. mali prvú vyloženú šancu, ale Lazar Jovišić skvelým zákrokom zachránil svoju sieť. V ďalšom priebehu zápasu domáci sa snažili ujať vedenia, a to sa im aj podarilo v 40. min. po váhaní obrany Pazovčanov. Už v nasledujúcej minúte hostia

vyrovnali. Bola to efektná akcia, ktorú začal Ivetić, prihral Kačarovi a po odrazenej prudkej strele vybiehajúceho brankára pohotový Slavoljub Đokić šikovne usmernil loptu do nechránenej siete. V pokračovaní zápasu za prítomnosti hŕstky divákov hostia úplne vyrovnali hru, smelšie útočili, hľadali trhlinu v dobre strážených zadných radoch obetavých domácich. Našli ju však domáci, keď z rýchlej akcie vyťažili voľný kop z rohu šestnástky. Prudkú prízemnú strelu Vokića v 60. min. Jovišić nestačil kryť. Nastúpilo potom obdobie pokojnejšieho tempa, hralo sa hlavne v strede poľa so sporadickými, ale nie práve nebezpečnými útokmi. Po zriedkavom protiútoku Perović mohol lepšie streliť, lopta z asi desaťmetrovej diaľky odišla ponad

bránu. Hostia sa však nevzdávali a vo finiši zápasu v 84. min. vyrovnali. Striedajúci Aleksandar Maoduš sa zbavil svojho strážcu, vypálil do rohu, brankár odrazil strelu na nohy Đokića, ktorému nebolo ťažko upraviť loptu do siete. Onedlho striedajúci Lazić mohol hosťom priniesť ešte väčšiu radosť, keď sám vybehol pred príliš neistého brankára, ale ho trafil do nohy. JEDNOTA: Jovišić, Kačar, Ranđić (Milovčević), Gavrilović, Đokić, Krkobabić, Zeljković (Lazić), Vasović (Mirosavljević), Perović, Ivetić, Nikolić (Maoduš) Po stredajšom zápase s posledným mužstvom na tabuľke, Vojvodinou 1926 z Perlezu, Jednota v sobotu bude mať oveľa ťažšiu skúšku v Báčskej Palanke, kde sa stretne s domácim mužstvom Stari grad.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Hosťom len prvé slovo MLADOSŤ – SRBOBRAN 2 : 1 (1 : 1)

Samuel Medveď

po strele Stojakovića. O šesť min. neskoršie Kaňa z ľavej strany prihral prízemne do stredu, ale Ožvát z niekoľkých metrov netrafil. V 28. min. sa Stojaković sám zo stredu ihriska rozbehol k bráne hostí, lopta sa neustále kotúľala po tráve, ale tesne pred šestnástkou ho zastavil rozhodca Filipović tvrdiac, že si hráč Mladosti prihral rukou a tak

poškodil domácich. V 31. min. Mladosť mala najlepšiu šancu v prvom polčase, ale obranca S. Jorgić hlavou udretú loptu Beronju odrazil z ľavého dolného rohu. Druhý polčas sa začal veľkou šancou Brajkovića, ktorý v 47. min. prehodil brankára Ž. Jorgića, ale niekto z hostí v poslednej chvíli vykopol loptu z bránkovej čiary. Solídny brankár Srbobranu mal potom plné ruky

práce, vyrazil viackrát ostré strely Brajkovića, Ožváta, Kaňu, kým Fábry trafil brvno a Ožvát pravú žrď. V 58. min. obranca Petrović fauloval po rýchlom úniku Kaňu a Filipović by nebol chybil, keby odpískal penaltu. Keď sa už očakávalo, že sa zápas skončí nespravodlivou remízou, v 81. min. Kaňa zahral voľný kop a Stanić hlavou dorazil loptu do nechránenej siete, lebo brankár Jorgić vyskočil do prázdna – 2 : 1. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Kavčić), Beronja, Jakuš, Brajković (Plavšić), Šproch, Zorić, Stojaković (Stojisavljević), Ožvát, Kaňa, Đaković (Stanić) Výsledky 9. kola: Tavankut – Obilić 6 : 0, Mladost (A) – ČSK Pivara 1 : 1, Tekstilac – Radnički 4 : 0, Mladosť (P) – Srbobran 2 : 1, Krila Krajine – Vojvodina (BG) 1 : 3, Mladost (T) – Crvenka 3 : 0, Njegoš – Vrbas 2 : 1, Bačka – Vojvodina (T) 4 : 1, Hercegovac – Bajša 1 : 3. V 10. kole Mladosť v Sombore bude hrať s mužstvom Radničkého.

o niekoľkých rokoch v nedeľu vo Vrbare znova hral Srbobran. Hostia sa predstavili ako tvrdý tím, ktorému nadŕžal aj rozhodca Vanja Filipović zo Subotice. Mladosť mala neustálu územnú prevahu, množstvo šancí. Bol to ostrý zápas, v ktorom sa hostia zo Srbobranu hlavne bránili. No predsa sme prvú loptu videli v sieti Leňu. Vo 8. min. niekto z hostí z pravej strany zahral rohový kop, v blízkosti brány najšikovnejší bol Srđan Radojković a lopta sa ocitla v sieti – 0 : 1. Na vyrovnanie sa nečakalo dlho. Šproch v 15. min. z pravej strany dobre odcentroval, hostia odrazili loptu na kopačku Kaňu, ktorý razantnou strelou ponad hlavy viacerých hráčov trafil do ľavého rohu – 1 : 1. Brankár Srbobranu Žarko Jorgić sa vyznamenal v 19. min., keď Hosť zo Srbobranu Srđan Radojković celkom nečakane po rohovom kope už z pravého rohu vyhodil loptu vo 8. minúte prekonal brankára Igora Leňu • ŠPORT •

41 /4928/ 10. 10. 2020

Foto: J. Pucovský

Šport NA 24. MATIČNOM TURNAJI VO VRBARE

Gólostroj Petrovčanov – 21 : 1! Juraj Pucovský

utbal, športový fenomén našej doby v najväčšom počte krajín sveta, opäť zjednotil aj matičiarov vo Vojvodine. V poradí už 24. Matičný turnaj v malom futbale o Putovný pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade nebol v obvyklom termíne, pred SNS, ale 3. októbra 2020 na pomocnom ihrisku FK Mladosť. Kto chcel – prišiel, kto sa vo Vrbare neobjavil, ani veľmi nechýbal a nemusel sa ospravedlňovať, že vyčíňa koronavírus, že sú majstrovstvá klubov v plnom rozbehu, že v našich dedinách nejestvuje záujem o takéto stretnutia. Preto sa na neúradných majstrovstvách našich MOMS zúčastnilo iba šesť mužstiev; štyri báčske a dva banátske. Žreb určil, že v A skupine budú hrať mužstvá MOMS z Aradáča, Kulpína a Padiny. B skupinu tvorili tri susedské tímy: Hložany, Kysáč a Petrovec. Výsledky a tabuľka A skupiny: Kulpín – Aradáč 5 : 4, Aradáč – Padina 3 : 2, Kulpín – Padina 4 : 4.

Kulpín 2 1 1 0 9 : 8 4 Aradáč 2 1 0 1 7 : 7 3 Padina 2 0 1 1 6 : 7 1

Výsledky a tabuľka B skupiny: Petrovec – Hložany 2 : 0, Petrovec – Kysáč 3 : 1, Kysáč – Hložany 2 : 1. Petrovec 2 2 0 0 5 : 1 6 Kysáč 2 1 0 1 3 : 4 3 Hložany 2 0 0 2 1 : 4 0 Po skončení skupinovej fázy po dve najlepšie mužstvá najprv hrali semifinálové zápasy. Petrovčania boli nemilosrdní voči päťnásobným víťazom, Aradáčanom, ktorých porazili až 8 : 0. Kaňa dal 3 góly, Šproch dva, Beronja, Severíni, a čo je

www.hl.rs

Petrovcom a susedným Kulpínom. Očakával sa rovnocennejší boj, ale Kaňa, Leňa, Ožvát, Pavlis, Severíni a ostatní zahrali naplno a deklasovali susedovcov až 8 : 0. Po dva góly dali Pavlis, Petej, V. Fábry, raz Mladenovića prekonali Beronja a Todorović. Turnaj sa teda skončil štvrtým triumfom Petrovčanov, ktorí deklasovali všetkých svojich súperov s celkovým gólovým skóre – 21 : 1! Dobrý podnet pre ostatné matičné tímy, aby sa už o rok na 25. Matičnom turnaji pokúsili prekonať rekord Petrovčanov. Jeden z dvoch gólov Vlastislava Šprocha (biely Zostavy mužstiev, ktoré obsadres) v semifinále s Aradáčanmi dili miesta týmto poradím: PETROVEC: I. Leňa, P. Ožvát, P. Severíni, J. Pavlis, S. Petej, M. Beronja, I. Kaňa, V. Šproch, V. Fábry, B. Todorović KULPÍN: M. Mladenović, A. Haška, N. Zanfirović, I. Valentík, B. Zelenák, J. Fábry, Ž. Morávek, A. Ďuga KYSÁČ: Miloslav Privizer, Milan Privizer, M. Kulík, J. Chrťan, I. Ábelovský, A. Ožvát, I. Mucha, A. Bagoňa ARADÁČ: M. ZaGól Vladimíra Gála (tretí sprava v žltom) na zápase s Kulpínom horec, P. Malo, V. Gál, K. Gál, F. Gál, kuriozita, brankár Leňa zo svojej P. Hrubík, M. Števbrány prekvapil kolegu na druhej ko, M. Labát, M. strane. V druhom semifinále bolo Čeman, J. Ponorac, ešte viac gólov. Kulpín premohol PA D I N A : A. Kysáč 8 : 3. Strelci za víťazov boli Dech, V. Širka, J. Valentík a Zelenák po tri, A. Haška Širka, P. Mega, M. a Morávek po jednom, kým Kulík, Bančov, M. MamojMucha a Bagoňa prekonali branka, S. Mamojka, S. kára Mladenovića. Kotváš, D. Chrťan, Keďže bolo málo mužstiev, hral P. Brezník sa aj zápas o 5. miesto, v ktorom HLOŽANY: J. PavPadina bola lepšia od Hložančačok, St. Žembery nov 6 : 2. Strelci: Samuel Mamojka st., D. Čipkár, St. 4, S. Kotváš a M. Mamojka po Žembery ml., V. jednom góle za Padinu, resp. Miškovic, I. Páleš, I. St. Žembery ml. a M. Zahorec za Kriška, M. Zahorec, Rozhodcovia na turnaji: Dragan Majkić Hložany. O. Zahorec V boji o 3. miesto Kysáčania z Nového Sadu a Predrag Beljević z Futogu

Informačno-politický týždenník

premohli Aradáč 6 : 3 gólmi Bagoňu 2, Ábelovského, Ožváta, J. Chrťana a Muchu, kým strelcami za porazených boli V. Gál, K. Gál a Ponorac. Naposledy sa hral jedenásty zápas na turnaji, finále medzi hostiteľským

(zľava)

• ŠPORT •

POHÁR VEĽVYSLANECTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY VO VITRÍNE MOMS PETROVEC

Petrovčania po dvadsiatich rokoch štvrtýkrát získali putovný pohár na Matičnom turnaji 2020

Inak ani nemohlo byť

Juraj Pucovský

re nepriaznivú epidemiologickú situáciu vyvolanú vírusom COVID-l9 tradičný, tentoraz už 24. Matičný turnaj o Pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade MVDr. Fedora Rosochu nebol v ustálenom termíne, v posledný júnový víkend. Organizátori, predovšetkým MSS v Srbsku, v spolupráci s petrovským MOMS a domácim FK Mladosť, vyzvali matičné tímy z našich dedín, aby prišli do Petrovca v sobotu 3. októbra 2020. Cieľom bolo nielen športovanie, stretanie sa a kamarátenie, ale aj želanie, aby sa tradícia pretrvávajúca od roku 1997 neprerušila. Výzvu akceptovalo šesť matičných tímov, najmenej doteraz. Do Petrovca, ktorý bol druhýkrát organizátorom turnaja, prišlo len šesť mužstiev; štyri báčske: Hložany, Kysáč, Kulpín a Petrovec, dva banátske: Aradáč a Padina, kým Sriem nemal ani jedného predstaviteľa. Po vykonanom žrebe v klubovni FK Mladosť, pri ktorom Aradáč a Petrovec mali privilegovaný status, boli nositeľmi skupín, hráči, organizátori, matiční vedúci, predstavitelia, hostia, medzi ktorými bol aj prvý tajomník

Najvernejší fanúšik: Ján Kmeť okrem hudby zbožňuje futbal

Veľvyslanectva SR v Belehrade Jozef Polák, ich šance na získanie prvého mužstva boli a nepočetní diváci sa presťahovali na pomocné v zraze s Petrovčanmi percentuálne vyjadrené ihrisko vo Vrbare. 99 : 1?! Všetkých najprv pozdravila predsedníčNáš odhad bol správny. Mužstvo MOMS ka petrovského MOMS Katarína Melego- Petrovec presvedčivo získalo štvrtý titul na vá-Melichová vyjadrujúc potešenie, že sa matičné tímy predsa stretli aj v tejto nepriaznivej situácii. Potom sa slova ujal predseda MSS Ján Brtka, ktorý turnaj otvoril. Zápasy na dvoch ihriskách sa potom mohli začať. Pri nahliadnutí do zápisníc s menami hráčov bolo celkom jasné, že putovný pohár, ktorý vrátili vlaňajší víťazi Aradáčania, na nasledujúci rok bude skrášľovať Jeden z troch gólov Igora Kaňu v semifinále s Aradáčom – 8 : 0 vitríny petrovského MOMS. Pýtate sa, na základe čoho sme vyjadrili taký smelý odhad, inak povedané, turnaji s maximálnym účinkom, na ktorý takmer stopercentné presvedčenie? Odpoveď čakalo celé dve desaťročia, od roku 2000, je jednoduchá: na zozname mužstva MOMS keď tretíkrát bolo najlepšie v Kysáči. MOMS Petrovec boli takmer výlučne mená aktívnych Petrovec bol prvým víťazom v Kysáči (1997) alebo donedávna hráčov prvého mužstva FK a potom tam rovnaký úspech zopakoval o dva Mladosť. Nepodceňujúc kvality a vedomosti roky neskoršie. Tentoraz inak ani nemohlo byť, futbalistov ostatných piatich mužstiev, predsa o čom podrobnejšie píšeme na strane 42.

Pred začiatkom žrebu: Pavel Ožvát, Ján Brtka, Katarína Melegová-Melichová (zľava)

Kapitán Pavel Ožvát prebral pohár od Jozefa Poláka

Odmenení v Petrovci: Kysáčan Ivan Mucha (najlepší hráč), Jozef Polák, Petrovčan Igor Leňa (najlepší brankár), Pavel Ožvát (s pohárom) a Kulpínčan Igor Valentík (najlepší strelec)

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Šíde

Mgr. Anna Petrovićová, farárka – administrátorka

esto Šíd sa nachádza v západnom Srieme, blízko chorvátskych hraníc. Podľa sčítania ľudu z roku 2011 v Šíde žilo 14 893 obyvateľov, z toho 796 Slovákov. Šíd má mnoho archeologických nálezísk z obdobia Rímskej ríše, z ktorých sú najvýznamnejšie tri sarkofágy. V Šíde sa nachádzajú dve významné galérie: Galéria Savu Šumanovića a Galéria Ilijanum, ktorá vystavuje obrazy významného šídskeho insitného umelca Iliju Bašičevića-Bosilja. Prvé slovenské rodiny sa do Šídu sťahovali počas 18. a začiatkom 19. storočia. Prítomnosť prvých slovenských rodín v Šíde možno s istotou datovať až do roku 1810. Prví Slováci sa do Šídu prisťahovali pravdepodobne zo Selenče a z Hložian. Od roku 1860 počet Slovákov v Šíde nepretržite stúpal až do konca 19. storočia. Cirkevný život v Šíde sa organizoval pomaly a cez mnohé ťažkosti. Samostatný zbor bol založený v roku 1894. Zbor má dve fílie: Višnjićevo a Bijeljinu v Bosne a Hercegovine, do roku 1991 zbor mal aj fíliu Soľany v Chorvátsku. Raritou v dejinách náboženského a cirkev-

ného života zboru v Šíde je údaj, že farár Ján Lacko pôsobil v tomto zbore celých 58 rokov, od roku 1897 do roku 1955. Kostol bol postavený v roku 1910. Kostol sa nachádza na rohu ulíc Svätého Sávu a Matiju Gupca. Je to jednoloďová stavba a spojená je s budovou fary, ktorá má prízemie a podkrovie. Zvonica s tromi zvonmi je nad kostolným vchodom. Vojny nešetrili šídsky cirkevný zbor, dokonca ani tá z deväťdesiatych rokov minulého storočia, a v súčasnosti Slováci v Šíde cítia následky migračnej krízy viac ako v hociktorom inom zbore. Zbor je duchovne zaopatrovaný farárkou – administrátorkou Annou Petrovićovou z Belehradu a dozorkyňou je Zuzana Stupavská. Služby Božie sa konajú pravidelne, každú nedeľu a na sviatky. Usporadúvajú sa aj nábožné večierky, na ktoré sa domáci snažia pravidelne povolávať hosťujúcich kazateľov

a cirkevné zbory. Okrem toho konajú sa aj príležitostné večierky, ako napríklad tradičný Hromničný večierok. Zbor pestuje ekumenické vzťahy so všetkými kresťanskými cirkvami v Šíde, najmä s Evanjelickou metodistickou cirkvou, s ktorou pravidelne organizuje Svetový modlitebný deň, ako aj s Gréckokatolíckou cirkvou. V zbore už viac ako 40 rokov úspešne pôsobí cirkevný spevokol. Okrem pravidelnej účasti na službách Božích spevokol vystupoval aj v iných cirkevných zboroch našej cirkvi, v iných kresťanských cirkvách, ako aj na kultúrnych a humanitárnych podujatiach. V súčasnosti cirkevný spevokol vedie Nataša Kolárová. Vyučovanie náboženstva detí a mládeže v Šíde prebieha v rámci Nedeľnej besiedky. Deti už tradične vystupujú so svojím programom aspoň na Vianoce a na Veľkú noc, občas pri príležitosti poďakovania za úrody, ukončenia školského roku a podobne. Konfirmácia sa v zbore koná každé dva roky. Mládež má aj svoj spevokol.