Hlas ludu 42/2019 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 19. 10. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4877/

rokov

s národom, v národe, pre národ

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

19.10. 2019 | 42 /4877/

V Békešskej Čabe, v Maďarsku, 11. októbra udelili Ceny Samuela Tešedíka zaslúžilým učiteľom, ktorí pracujú v národnostných školách mimo hraníc Slovenskej republiky. Zo Srbska sa Medailou Samuela Tešedíka ovenčil Dr. Juraj Súdi zo Selenče a pamätný list sa dostal do rúk Jaroslave Števkovej, profesorke slovenčiny z Aradáča. Na fotke z archívu NRSNM sú laureáti s delegáciou NRSNM. J. Čiep Tradične každý rok si na začiatku októbra aj petrovskí škôlkari a školáci užijú čaro Detského týždňa, ktorý sa v mnohom líši od bežného vyučovacieho procesu. Vtedy sú pre nich naplánované rôzne hravé a poznávacie aktivity. Týždeň pre najmladších vyvrcholil maškarádou a tí starší si nedali ujsť Detský jarmok (na fotografii). J. Čiep

Uzávierka čísla: 16. 10. 2019

V utorok 15. októbra v dome kultúry v Hložanoch prebiehalo slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Na oslave boli prítomní početní predstavitelia spoločenskopolitických, náboženských a kultúrnych inštitúcií. Pri tejto príležitosti ako obvykle boli udelené uznania a Cenu Obce Báčsky Petrovec získal Dr. Daniel Chorvát (na snímke v strede). M. Pap

V Kysáči v dňoch 10. až 13. októbra prebiehal 16. Festival Zuzany Kardelisovej. Tohto roku sa obecenstvu a porote predstavilo päť súťažných predstavení, ktoré sa snažili poukázať na poslanie a postavenie ženy v spoločnosti. Na záver festivalu udelili ceny najúspešnejším (na snímke) a rozhodli, že na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, na Slovensku, slovenskú divadelnú tvorbu v Srbsku budú predstavovať Kulpínčania. E. Šranková

Na dnešný deň, v sobotu 19. októbra, týždenník Hlas ľudu dovŕši/l presne 75. rok. Toľko uplynulo od chvíle, keď sa jeho prvé číslo dostalo do rúk čitateľom v Petrovci, oslobodenom 15. októbra 1944. S mottom: Po prečítaní daj ďalej! a s titulkom prvého úvodníka: Boj trvá! Spolu s vami, vernými čitateľmi, si môžeme povedať aj dnes: stále je za čo bojovať a stále je rovnako dobre – po prečítaní podať jubilujúce noviny ďalej. Na snímke: Hlasľudovci na exkurzii; Brioni 1986. J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Byť informovaný

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Miroslav Benka

nes, v 21. storočí, pre každého človeka byť dobre, spoľahlivo, bližšie informovaný zároveň znamená v pravom zmysle informovanosť, znalosť,– znamená byť poučený, byť v súlade s dobou, s časom a dianím. Úmysel zlepšenia komunikácie medzi Hlasom ľudu a ľuďmi, v dnešnom období okrem písaného slova aj vďaka elektronickej podobe nášho týždenníka, nie iba vo Vojvodine, ale aj širšie, sa podarilo splniť. Poďme sa na tieto slová pozrieť bližšie. Náš týždenník Hlas ľudu bol založený 19. októbra 1944 v Báčskom Petrovci a mali sme svoj – po slovensky tlačený týždenník skôr, ako ho mali Maďari, Rusíni a Rumuni a ďalšie početné národnosti žijúce vo Vojvodine. Na nás zostala neľahká úloha, aby sme zachovali tradíciu predkov. Aby sme zachovali týždenník, ktorý sa zaoberal/zaoberá všetkými druhmi problémov: politickými, sociálnymi, ekonomickými, vedeckými, morálnymi, náboženskými a tradíciou nášho ľudu, ale aj Európy a sveta. Preto pátrame po lepšom týždenníku, ktorý sa v tvorivom procese snaží nájsť novšie, zrelšie a vhodnejšie vzorce informovania – naposledy aj keď ide o tlačené a elektronické prezentovanie. Základným bodom v tomto hľadaní je vyhnúť sa tomu, aby sa vynútil akýkoľvek druh definitívneho porozumenia. Naším úmyslom je odovzdávať prosperujúci

týždenník, v rámci ktorého sa pokúšame nájsť aj súčasnejší, lepší dizajn založený na tradícii, zlepšiť fotografie, tlač a byť vždy s vami – v národe, s národom, pre národ. Vážení čitatelia, napíšte nám. A sme tam. U vás. Chceme veriť, že po 75-ročnej prítomnosti vo vašich domácnostiach práve vám a vôbec našim čitateľom záleží na svojich úspešných občanoch, svojej dedinke, svojom meste, svojej krajine, planéte a na tom, aby sa dobrý hlas čím ďalej počul. Príjemné čítanie.

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu Vás pozýva v sobotu 19. októbra 2019 na premiéru knihy Miliny Vrtunskej Inde – Poziv na putovanje o 11.00 h slávnostnú akadémiu 75 rokov Hlasu ľudu - s národom, v národe, pre národ o 12.00 h Štúdio M Rádio Nový Sad Ul. Ignjata Pavlasa 6 Nový Sad

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Výzvam som čelil ľudským prístupom 11 Práca v redakcii človeka napĺňa

29 Čaro dvanástich mesiacov 43 Od poľovníkov po športovcov

HLAS ĽUDU VČERA, DNES, ZAJTRA 19 Zrkadlo doby a vlastných tvorcov

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Na titulnej strane: V ústrety 75. výročiu Hlasu ľudu zamestnanci Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu sa spolu vyfotografovali pred budovou Dnevnika (Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81), kde na piatom poschodí ustanovizeň a redakcia sídlia od roku 1967 Foto: Martin Candir

42 /4877/ 19. 10. 2019

Týždeň 

7 DNÍ

Mini-Schengen, Grenell a Handke

Stevan Lenhart

ídri troch krajín západného Balkánu – prezident Srbska Aleksandar Vučić, premiér Albánska Edi Rama a premiér Severného Macedónska Zoran Zaev – podpísali 10. októbra v Novom Sade deklaráciu o hospodárskej spolupráci, ktorá zahŕňa voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálov a služieb medzi týmito krajinami. Ide o dohodu pomenovanú „mini-Schengen“, ktorá vznikla podľa vzoru zóny voľného pohybu EÚ a mala by umožniť, aby od roku 2021 obyvatelia daných troch krajín prechádzali hranice len s osobným preukazom, tiež to, aby sa osoby so zodpovedajúcimi kvalifikáciami mohli ľahšie zamestnávať v tejto časti regiónu. Okrem iného táto deklarácia predpokladá aj vzájomné uznávanie diplomov, ako aj lepšiu spoluprácu v boji proti organizovanej kriminalite a pomoc v prípadoch prírodných katastrof. Prezident Vučić poukázal na to, že touto dohodou sa tiež odstránia prekážky, pre ktoré kamióny s tovarom na hraniciach tratia mnoho času, a bude to vraj mať veľký význam pre vývin ekonómie v celom regióne. „Postavíme určité pravidlá a keď sa ten systém usporiada, budú sa môcť pripojiť aj ostatní z Balkánskej šestky. A to napriek rozdielnym stanoviskám, ktoré jestvujú ohľadne otázky statusu Kosova,“ poznamenal Vučić. „Táto vec má podstatný význam, lebo keď ľudia nechajú emócie bokom, dosiahneme vynikajúce výsledky pre našich občanov. Bude viac investícií a ľudia budú prichádzať do tohto regiónu, kde spozorujú dramatický rast potenciálov, a budú môcť hľadať pracovnú silu na trhu práce s 12 miliónmi ľudí, ktorý má potenciál 20 miliónov,“ povedal prezident Srbska. Albánsky premiér Edi Rama ocenil nedávne stretnutie v Novom Sade ako užitočné a vyhlá-

www.hl.rs

sil, že niektoré otvorené otázky, ktoré jestvujú medzi krajinami západného Balkánu, by nemali znemožňovať dohody ohľadne niečoho, čo prispeje k zlepšeniu života všetkých občanov. Rama tiež poukázal na to, že táto iniciatíva vznikla bez vplyvu z Bruselu, lebo v celom tunajšom regióne jestvuje potreba rýchlejšieho vývinu. „Naším cieľom je stať sa časťou veľkej európskej rodiny, ale pokým oni tam doriešia svoje problémy, my by sme tu nesmeli zostať zajatcami našej minulosti a nesúhlasov. Toto spájanie je vo funkcii európskej budúcnosti,“ zdôraznil premiér Albánska. Severomacedónsky premiér Zoran Zaev povedal, že sa musí pracovať omnoho viac na ekonomickom približovaní krajín tohto regiónu, a s týmto cieľom vyzval aj ostatných, aby podporili túto iniciatívu. „Odkazujeme, že politické vzťahy v regióne sa postupne doriešia a Balkán už nepredstavuje sud prachu, ale región stability a ekonomického rozvoja, zameraný na eurointegráciu a zlepšenie životného štandardu svojich obyvateľov,“ optimisticky vyhlásil Zaev. Pripomenul tiež, že táto dohoda vytvorí lepšie podmienky pre mladých ľudí, lebo budú môcť študovať a ľahšie sa zamestnávať vo všetkých krajinách tohto regiónu. Vysvetlil, že pozitívne výsledky dohody pocítia aj výrobcovia, lebo napríklad „poľnohospodár z Bitoly v Severnom Macedónsku bude môcť svoje výrobky predávať v celom regióne“. Konkrétnejšie kroky ohľadne tejto dohody budú určené na nasledujúcom zasadnutí štátnych predstaviteľov Srbska, Albánska a Severného Macedónska, ktoré bude 10. novembra v Ochride. Neskoršie sa plánuje stretnutie v Albánsku, kde sa očakávajú aj predstavitelia Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Kosova. Uviaznutý dialóg medzi Belehradom a Prištinou by podľa písania viacerých médií mal byť obnovený pod vplyvom Richarda Grenella, nového vyslanca amerického prezidenta Donalda Trumpa pre

Informačno-politický týždenník

rokovania medzi Srbskom a Kosovom. Onedlho po jeho vymenovaní na túto pozíciu Grenell (ktorý je zároveň veľvyslancom USA v Nemecku) sa najprv 9. októbra stretol s kosovským prezidentom Hashimom Thaçim, deň neskoršie aj s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom. V rozhovore Vučić zoznámil Grenella so stanoviskom Srbska ohľadne belehradsko-prištinského dialógu a s postavením Srbov na Kosove a Metóchii, uzavierajúc, že v záujme stability a budúcnosti celého regiónu by sa mohlo vynájsť kompromisné riešenie s uctievaním legitímnych záujmov Srbska. Vyslanec amerického prezidenta Richard Grenell vyjadril presvedčenie Trumpovej administrácie o tom, že ekonomický rozvoj, vytvorenie nových pracovných miest a zlepšenie podmienok v oblasti obchodu predstavujú kľúčové predpoklady na zabezpečenie trvalého mieru. „Cieľom je, aby sme našich partnerov v Srbsku a na Kosove priviedli k celkovému riešeniu, čím by sa zastavili konflikty v regióne. Obidve strany budú musieť tesne a rýchle spolupracovať, pozerajúc do budúcnosti,“ vyhlásil Grenell, ktorý sa v ten deň v Belehrade stretol aj s premiérkou Anou Brnabićovou

a predsedom Hospodárskej komory Srbska Markom Čadežom. Laureátom Nobelovej ceny za literatúru na rok 2019 je rakúsky spisovateľ Peter Handke (1942), ktorý toto najprestížnejšie uznanie získal za svoje „vplyvné dielo, ktoré s jazykovou geniálnosťou skúma periférie a špecifickosť ľudskej skúsenosti“. Handke je prozaik, básnik, esejista, autor divadelných hier a filmových scenárov; patrí do povojnovej generácie avantgardných autorov. Debutoval roku 1966 hrou Nadávanie publiku a je jedným z najproduktívnejších súčasných spisovateľov. Počas občianskej vojny na území niekdajšej SFRJ obhajoval pozíciu Srbska (známa esej Spravodlivosť pre Srbsko) a výrazne sa postavil proti bombardovaniu Juhoslávie silami NATO roku 1999. Pre tieto jeho stanoviská Handkeho odsudzuje určitá časť intelektuálnych kruhov (najmä v západnej časti sveta) a toto jeho nedávne získanie uznania vyvolalo mnohé polemiky, ktoré akoby posunuli do úzadia súbežné oznámenie o Nobelovej cene za literatúru za rok 2018 (k jej udeleniu z určitých dôvodov totiž nedošlo vlani, ale až teraz), ktorej držiteľkou sa stala poľská prozaička Olga Tokarczuková.

Iný uhol reality

Žltá tlač Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

CENA SAMUELA TEŠEDÍKA V BÉKEŠSKEJ ČABE

Učiteľstvo ako vznešený údel Katarína Melegová-Melichová

stav bude dovoľovať, a laudácio na Juraja Súdiho dňoch 11. a 12. októbra 2019 podala Annamária Boldocv priestoroch Slovenského ká-Grbićová. gymnázia, základnej, maŠtudenti Umeleckého terskej školy a kolégia v Békešskej odborného gymnázia Čabe v Maďarsku bolo slávnostné Belu Bartóka v Békešskej udelenie Ceny Samuela Tešedíka Čabe ozvláštnili program a 10. Stretnutie slovenských dolnoči už fanfárami, alebo hrou zemských učiteľov. Na podujatí sa na flaute, zobcovej flauzúčastnili učitelia a kultúrni dejatete, klarinete či husliach. lia zo Srbska, z Rumunska, ChorvátOdmeneným pogratuska, Maďarska a zo Slovenska. lovali predseda ÚSŽZ V piatok 11. októbra v poobedJán Varšo, predsedníčka ňajších hodinách bola v aule CSS v Maďarsku Alžbeškoly vernisáž M. R. Štefánik, ta Hollerová-Račková, V strede je odmenený Juraj Súdi, vľavo ktorej autorom je Peter Onpredsedníčka NRSNM Mária Andrášiková a vpravo Ľudmila druš zo Lekárskej fakulty UniLibuška Lakatošová Šomráková, ktoré mu ocenenie odovzdali verzity v Alberte. Početných a predseda Spoločnosti Adela Obšustová a Jaroslava Števhostí privítala riaditeľka školy pre edukáciu a kultúru v Nadlaku ková: Aktivity mimo regulárnych Edita Pečeňová. O vedcovi, a podpredseda SZSZ Pavel Hláshodín slovenčiny s prvkami národdiplomatovi, politikovi a brinik a bývalý generálny konzul nej kultúry; Mariana Bajczerová: gádnom generálovi M. R. ŠteSR v Békešskej Čabe Igor Furdík. Používanie moderných učebných fánikovi – významnej osobnosti Na počesť odmenených Spišské prostriedkov a metód na hodinách slovenských dejín – hovorila divadlo predviedlo inscenáciu slovenčiny; Jarmila Heckelová: Inoabsolventka čabianskeho gymManželské hry v réžii Michala Bavačné metódy vo vyučovaní slonázia a doktorandka historicbiaka v Áchimovej sieni Slovenvenského jazyka a literatúry; Mária kých vied pri ELTE v Budapešti ského oblastného domu. Andrášiková, Mariena Korošová, Krisztína Szudová. V programe 10. STRETNUTIE DOLNOTatiana Naďová a Juraj Súdi: Inovystúpili žiaci základnej školy ZEMSKÝCH UČITEĽOV vované tradičné učebnice zo slovena gymnázia s príležitostnými Prebiehalo v sobotu na tému ského jazyka a hudobnej kultúry pre hudobnými bodmi, veršami Tradícia a modernizácia, zmeny vo 1. a 5. ročník ZŠ; Ana Maroševićová: a prozaickými textami. Pri tejto výchovno-vzdelávacom procese Slovenské národnostné školstvo, spoj príležitosti slávnostne otvorili spôsobené globalizáciou a požiatradície a moderny; Aniko Podanioaj nový spoločenský priestor davky, ktoré z nich vyplývajú pre Na snímke v strede je odmenená Jaroslava vá a Mária Hrušková-Molnárová: Poškoly s tradičnou pecou, v rámci Števková z Aradáča, vľavo je Svetlana slovenské národnostné školstvo užívanie neformálnych vyučovacích čoho vystúpili aj deti materskej Zoľnanová a vpravo Janko Havran, ktorí v zahraničí; nápady a skúsenosti metód na hodinách slovenského školy. V aule sa prihovorili gene- jej ocenenie odovzdali z praxe. jazyka a literatúry a Moderné verrálny konzul Slovenskej repubSvoje referáty predniesli: Mizus tradičné metódy vo vyučovaní liky v Békešskej Čabe Emil Kuchár sa vytvoril významný príspevok chal Babiak: Národnostná identita slovenského jazyka v Rumunsku boli a predseda Úradu pre Slovákov trvalej hodnoty pre rozvoj slo- v systéme slovenského školstva; Jutémou Janka Gubániho. žijúcich v zahraničí Ján Varšo, ktorý venskej vzdelanosti v zahraničí, dita Molnárová-Pribojská: Tradícia Organizácia podujatia klapala spolu s riaditeľkou tohto školského Kataríne Čamborovej zo Slovenska; verzus súčasnosť; Ján Kukučka: Mia domáci sa aj tentoraz potvrdili zariadenia Editou Pečeňovou sláv- za didakticko-metodickú prácu vy- nulosť, prítomnosť a budúcnosť na ako výborní hostitelia. nostne dali do prevádzky tradičnú konávanú v prospech vzdelávania slovenských dolnozemských školách; pec, keďže najväčší finančný podiel v slovenskom jazyku v zahraničí na tom má ÚSŽZ. Jánovi Kukučkovi z Rumunska; za DOLNOZEMSK Á DOHODA. CENA SAMUELA TEŠEDÍKA didakticko-metodickú prácu vyOkrem udeľovania Ceny Samuela V pokračovaní prebiehalo sláv- konávanú v prospech vzdelávania Tešedíka a Stretnutia slovenských nostné odovzdávanie Ceny Samu- v slovenskom jazyku v zahraničí dolnozemských učiteľov pri tejto ela Tešedíka. V tomto roku komisia Monike Szelényiovej z Maďarska príležitosti v Békešskej Čabe bola pre udelenie ceny pracovala v zlo- a za mimoriadnu voľnočasovú podpísaná aj Dolnozemská dohoda, žení: Mária Andrášiková, Mária činnosť vyvíjanú pre deti a mládež ktorou sa realizuje 19 spoločných proKatarína Hrkľová, Edita Pečeňová v slovenských komunitách v zajektov medzi Slovákmi v Maďarsku, (predsedníčka), Ľudmila Šomrá- hraničí Jurajovi Súdimu zo Srbska. Rumunsku a Srbsku. V mene NRSNM ková, Svetlana Zolňanová, Pavel Laudácio na Katarínu Čamboju podpísala predsedníčka Libuška Hlásnik a Janko Havran a rozhodla rovú predniesla Svetlana ZolňaLakatošová. Pamätný list Samuela Tešedíka nová, na Jána Kukučku Ľudmila Info a foto: udeliť Márii Karolíne Bonţea z Ru- Šomráková; Monike Szelényiovej NRSNM munska za prínos a tvorivosť v ob- sa udelí cena, keď jej to zdravotný

• TÝŽDEŇ •

lasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov; Zuzane Čičeľovej-Korbeľovej z Maďarska za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov a Jaroslave Števkovej zo Srbska, z Aradáča, za vzornú reprezentáciu školy na súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí. Cenu Samuela Tešedíka porota udelila za celoživotné dielo, ktorým

42 /4877/ 19. 10. 2019

Týždeň S BÝVALÝM RIADITEĽOM NVU HLAS ĽUDU JAROSLAVOM ČIEPOM

Výzvam som čelil ľudským prístupom Anna Francistyová

z organizačnej stránky v ustanovizni bolo treba všeličo skĺbiť. V tom čase pošta a jednotliví stánkoví distribútori ako monopolisti brali za svoje služby enormne veľa – aj 50 % z predajnej ceny novín. Kdekoľvek sa to len dalo, orientovali sme sa na našich kolportérov a priamy styk s čitateľmi. Riadil som sa tým, že radšej zaplatiť nášmu človekovi ako preplácať monopolistom. Sústavne som staval na čím väčšom podiele vlastných príjmov v porovnaní so subvenciami. Zo začiatočného pomeru 15 : 85 % sme časom dospeli až ku 45 : 55 % a za pomoci silnej inzercie sme mali možnosť aj vynoviť si techniku, prejsť na digitálnu výrobu novín, zadovážiť a racionálne využívať automobily: na distribúciu novín, na prepravu zamestnancov a odchod novinárov do terénu... Dalo by sa tu ešte veľa toho spomínať, ale treba azda zdôrazniť

národnostných rád, ktorým ako z neba spadli zakladateľské práva nad ustanovizňami. Z toho vznikli nemalé rozkoly, dokonca pri tej transformácii v niektorých menšinových redakciách boli aj štrajky. Azda sa mi podarilo balansovať v správnej miere, Hlas ľudu napodiv z toho vyviazol takmer bez otrasov a s prácou pokračoval bez väčších tenzií. Na našu každodennosť nutne vplýva i aktuálne spoločensko-politické a ekonomické ovzdušie. Myslíš si, že v období, kým si bol riaditeľom Hlasu ľudu, táto naša ustanovizeň prosperovala maximálne s ohľadom na ponúknuté možnosti? – Z tohto časového odstupu sa to celkom jasne vidí, že áno. Až nadmieru a nadštandardne. Aj v porovnaní s ostatnými menšinovými médiami, aj s väčšino-

j v Hlase ľudu každý riaditeľ a šéfredaktor nejakým spôsobom vo svojom mandátnom období poznačili chod ustanovizne a redakcie. Ak máme jedným slovom ocharakterizovať obdobie rokov 2000 – 2009, keď počas dvoch mandátov riaditeľom našej ustanovizne bol profesor slovenčiny Jaroslav Čiep z Petrovca, tak nám prichodí iba povedať – prosperita. Ale ako sa aj sami presvedčíte z tohto príležitostného rozhovoru s naším i terajším kolegom, cesta k nej nebola ľahká. Riaditeľom Hlasu ľudu si sa stal po tom, čo si sa v tejto riadiacej a zodpovednej úlohe vyskúšal v Knižnici Štefana Homolu v Petrovci. V čom sa táto nová úloha líšila od tej predošlej? – Petrovskú súčasnú knižnicu som zakladal. Staval som ju od základov ako inštitúciu. Všetko sa tam začínalo odznova. Zo skladu kníh sme robili modernejšiu knižnicu. Netýkalo sa to len výpožičného fondu, ale aj regionálnej zbierky, prezentačnej výstavnej činnosti a informátora o práci knižnice. Na rozdiel od situácie v knižnici podľa toho výroku Rozkáž pán, urob sám! Hlas ľudu ako Kolektív Hlasu ľudu v októbri 2004 (riaditeľ Jaroslav Čiep 11. sprava) inštitúcia fungovala už 55 rokov a jej zo 30 zamestna- aj zintenzívnenie vydavateľskej vým – Dnevnikom. Vážili si nás, ných bolo treba funkčne usporiadať, (knižnej) činnosti, založenie nových nasvedčuje tomu aj to, že sa často aby sa objem prác čím efektívnejšie edícií, posedenia, stretnutia, akcie, chodievali k nám radiť o tom, ako realizoval. pravidelné spoločné výlety hlasľu- dosahujeme také výsledky. Každý Aké si mal plány na začiatku dovcov do slovenských prostredí dinár, aj dostáty, aj zarobený, sme svojho mandátneho obdobia a spoznávanie ich potenciálov... dvakrát obracali a premýšľali, ako a čo sa ti podarilo v ustanovizni Na ktoré pekné situácie či uda- ho čím racionálnejšie využiť. Zarealizovať? losti z vtedajšieho redakčného mestnanci mali pravidelné a dobré – V Hlase ľudu som zastihol roz- života si spomínaš? Boli i neprí- platy, aj príplatky. Na výplatnom hádanú redakciu. Na ilustráciu uve- jemné? zozname sme mali aj viac než sto diem, že napr. jednotliví novinári – Každý deň v podstate prinášal pravidelných spolupracovníkov, komunikovali len prostredníctvom nové výzvy. Zväčša sa bolo treba dopisovateľov z rôznych prostredí srbskej dennej tlače, teda tam sa denne popasovať so všelijakými a rôznych profilov. Rozmýšľali sme dopisovali a osočovali. Takže mojím problémami. V tom období sme takto: čím viac názorov, príspevkov, prvoradým cieľom bolo dať redakciu menili zakladateľa, bolo i súdnych tým noviny budú zaujímavejšie. do normálnych koľají a za úspech konaní. Dodnes si spomínam na Všetko to sme si mohli dovoliť práve pokladám, že sa mi to ľudským súdržnosť menšinových ustano- vďaka dobrým podnikateľským prístupom podarilo. Okrem toho aj vizní, ale i nepochopenie vedení krokom a dobre zorganizovanému

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

systému inzercie, čo nám prinieslo vlastné prostriedky. Tie sme potom mohli aj zainvestovať a investíciami zredukovať dovtedy niektoré enormne vysoké položky v našom ročnom rozpočte. Po skončení mandátu zostal si v kolektíve ako novinár redaktor. Teraz už máš na starosti aj jednu z pravidelných príloh Hlasu ľudu – Mozaiku, dokonca i vydavateľskú činnosť. Ako sa ti pracuje v týchto úsekoch? – Nikdy som si nemyslel, že budem večne riaditeľom. Dokonca aj riaditeľské kreslo, kývajúce, som si po celý ten čas úmyselne nedal opraviť alebo vymeniť. To preto, aby mi každodenne pripomínalo, ako sa riadiaca funkcia kolíše... A v žurnalistike som od školských dní. Po celý čas vzdelávania som viac inklinoval k novinárčine ako profesúre, dokonca aj s Hlasom ľudu a so Vzletom som spolupracoval už ako stredoškolák a vysokoškolák. Vtedy som ani netušil, že raz budem riadiť túto ustanovizeň... „Zdedenú“ Mozaiku sa snažím obsahovo rozvíjať a v nej podávať zaujímavé cestopisy, reportáže, rozhovory, ktoré môžu osloviť nielen starých, ale i nových – mladších čitateľov. Svoje vedomosti a schopnosti som vždy „rozdával“ aj pri knižnej produkcii, tak sa to snažím aj v Hlase ľudu a teším sa z každej novej a zaujímavej knihy. Tohto roku sme vydali etnografickú knižočku Ľudmily Berediovej-Stupavskej Julinkine uspávanky, reportáže Miliny Vrtunskej Inde – Poziv na putovanje, čo nevidieť tlačou vyjde aj výber z práce zosnulého kolegu Ota Filipa Tak som to videl a chystajú sa aj Vojnové nezábudky Jána Cicku. Čo by si v redakčnej práci, prípadne v pôsobení ustanovizne sugeroval zmeniť, zlepšiť alebo korigovať? – Je toho hodne. Ale o tom najprv budem hovoriť v rámci redakcie a ustanovizne. Predsa to, čo sa vidí , aj ,z lietadla , je, že hlasľudovci sú zdegradovaní z každej stránky, stali sa vlastne slabo platenými nádenníkmi, ktorí pracujú s veľkým vypätím síl a pri zaťažení stresom. Foto: z archívu J. Č. • TÝŽDEŇ •

SLOVO BÝVALÉHO ZODPOVEDNÉHO REDAKTORA HLASU ĽUDU

Niekoľko postrehov o prejdenej ceste Michal Ďuga

rvá polovica roku 2005 prebiehala v redakcii Hlasu ľudu v tieni zmeny zakladateľa, respektíve v tieni volenia nového šéfredaktora, hoci najväčšmi otriasli podnikom vodené súdne konania a, samozrejme – nepriaznivý rozsudok tých konaní. Spôsobilo to v určitej miere mimoriadnu situáciu, keď šlo o príliv finančných prostriedkov, ale taktiež negatívne poznačilo medziľudské vzťahy v samotnej redakcii. Už aj preto bol časopis Hlas ľudu vtedy predmetom určitých analýz a prehodnocovania zo strany čitateľov a nového zakladateľa. Ako zodpovedný redaktor Hlasu ľudu som zotrval na tom poste dva štvorročné mandáty. Do práce som nastúpil 21. septembra 2005, teda v druhej polovici roka, a hneď sme začali podnikať aj určité kroky na konsolidovaní narušených vzťahov v kolektíve, ale aj na zlepšení pracovných podmienok a tým aj na zlepšení celkových pracovných výsledkov tohto kolektívu. Predovšetkým sme sa zamerali na

mapovanie súčasného stavu v redakcii a na to, aby sme spoločnými silami našli to najlepšie pracovné zaradenie pre jednotlivých novinárov, a všetko to len s tým cieľom, aby sme zvýšili kvalitu novín a spolu s tým aj ich čitateľnosť, čiže ich predaj. Neustále sme si pritom uvedomovali, že sa prípadné chyby veľmi ťažko napravujú v očiach čitateľov a ešte ťažšie sa prinaMichal Ďuga vracia ich dôvera. Preto sme sa nesnažili o nejaké veľké a podstatné zmeny, keď ide o koncepciu novín, ale viac sme sa zamerali na redakčnú politiku. S tým cieľom sme neustále trvali na pracovnej disciplíne a profesionálnosti jednotlivých novinárov.

Vianočná nálada vedľa redakčného stromčeka • TÝŽDEŇ •

Veď koncepcia týždenníka bola založená najmä na výsledkoch dôkladnej ankety čitateľov, vyplývajúca z dovtedajšej bohatej skúsenosti, a v žiadnom prípade nevylučovala, aby sme okrem novej grafickej úpravy novín realizovali aj ráznejšie úpravy redakčného pôsobenia. Bolo to v duchu nášho poslania cítiť spoločenský tep doby, rovnako tak ako sa sústavne snažiť robiť noviny na mieru svojich čitateľov. A to v prvom rade znamenalo zasadzovať sa o to, aby tento náš jediný a jedinečný slovenský týždenník bol naďalej veľmi hľadaný a veruže aj veľmi čítaný. Čiže aby bol periodikom, ktorému čitateľ stále verí. Pritom sme sa usilovali kráčať s dobou, byť jej svedectvom a zrkadlom, čo znamená, že sme sa neustále zasadzovali o to, aby Hlas ľudu pretrval a zotrval aj ako istý informačný servis všetkých svojich čitateľov, aby bol neustále v službách všetkých príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. A nielen ich, keďže súbežne rástol aj počet čitateľov jeho elektronickej podoby, ktorá vychádzala na webovej stránke našej ustanovizne. Pritom sme, pravdaže, nikdy nezabúdali na skutočnosť a postulát, že kvalitné noviny spočívajú predovšetkým na pravdivom, nezaujatom a objektívnom informovaní. Ani na to, že to znamenalo aj našu neustálu snahu o včasné a pútavé informovanie, ktorého opornými bodmi sú morálne a etické princípy žurnalistiky. Bolo to poslaním celej redakcie, tak novinárov skúsených a ostrieľaných, ako aj tých mladších, opierajúcich sa na profesionál-

nu vlastnú iniciatívu a žánrové a tematické bohatstvo podaní, tém a námetov. Cieľ bol jasný – čím lepšie fungovanie novín a informovanie čitateľov, pričom poslaním bola tvorivosť, sloboda a zodpovednosť vyjadrovania sa, nové posily, prinášajúce nový elán a nové idey, nápady, upevnenie spolupráce s dopisovateľmi, zveľadenie medziredakčnej spolupráce a trvanie na pracovnom ovzduší, ktoré vždy robí noviny novinami. Hlas ľudu, hoci týždenník, musel, a zrejme bude musieť aj naďalej, vykonávať i funkciu denníka, keďže také noviny a v tej forme na tomto priestore v slovenskom jazyku ešte nevychádzajú. No aj napriek tomu sme sa neustále usilovali o čím väčšie bohatstvo žánrov a väčší počet analytickejších a odbornejších príspevkov, hoci často výsledky linkovala surová realita, podmienky prípravy a vydávania novín. Vychádzajúc zo snáh, aby Hlas ľudu mal v slovenských domácnostiach nenahraditeľné miesto a výsostné postavenie, snažili sme sa pravidelne stretávať s čitateľmi v jednotlivých osadách, k čomu určite prispeli aj naše dopisovateľstvá v Petrovci, Kovačici a v Starej Pazove. Pravdaže, pri všetkých tých dobových a tvorivých požiadavkách, pri plnení zodpovedného informačného a národnostného poslania, nám nezištne pomáhala aj Rada novín, aj Správna rada ustanovizne, aj zakladateľ – Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Teší ma, že sa Hlas ľudu úspešne dožil aj svojich sedemdesiatych piatych narodením, ktoré práve toho času oslavuje, a dovolím si popriať mu, aby ho všetko to pozitívne a prospešné, ktoré sme v minulosti spolu dosiahli, nikdy neopúšťalo, ale len prispelo k tomu, aby aj v budúcnosti rástol a prekvital na radosť svojich čitateľov. Aby sa konečne dostal, či už v tlačenej, alebo v elektronickej forme, takmer do každej slovenskej domácnosti. Foto: z archívu M. Ď.

42 /4877/ 19. 10. 2019

Slovensko STOROČNICI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA SA SLOVENSKÉ MÉDIÁ VENOVALI SKÔR OKRAJOVO

Najstaršie mimo územia Slovenska

Rastislav Boldocký

slavy storočnice petrovského gymnázia sa – bohužiaľ – stretli len s okrajovým záujmom slovenských médií. Informácie o nich sa k respondentom dostali najmä prostredníctvom chudobných agentúrnych správ, prípadne v rámci reportáží o iných udalostiach. Prečo je tomu

tak? Môžeme len špekulovať. „Slováci v Srbsku si pripomínajú 100. výročie krajanskej školy,“ píše sa v správe Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), ktorú prevzalo viacero médií. Ďalej sa tam zdôrazňuje, že Gymnázium Jána Kollára v Petrovci je prvé slovenské gymnázium mimo územia Slovenska. V správe, ktorá vychádza najmä z údajov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, nechýba ani krátky exkurz do minulosti. „Gymnázium začalo

VO VEKU 80 ROKOV UMREL LEGENDÁRNY SPEVÁK KAREL GOTT

Odchod maestra R. Boldocký

svoju lásku a úctu. Fenomén Karla Gotta je mimo esko, ale aj Slovensko už československého priestoru ťažko vyše dvoch týždňov smútia. pochopiť. V týchto dňoch som sa Úprimne a intenzívne – kra- nevedel ubrániť porovnaniu s vlajiny prišli o svoju presvedčivo naj- ňajšou smrťou Olivera Dragojevića väčšiu hviezdu populárnej hudby. a reakciami na priestore bývalej JuV noci 1. októbra po ťažkej, zákernej hoslávie. Ale porovnanie pokyvkáva. chorobe umrel vo veku 80 rokov Vzťah ľudí v Česku a na Slovensku Karel Gott. ku Gottovi bol trochu iný, vážili si Začiatkom mesiaca na chvíľu ako- ho iným spôsobom, inak ho miloby zastal čas. Rozhovory sa točili vali. Za takmer tridsať rokov, čo tu žijem, som napríklad nikdy nezažil, aby sa na posedenia pri vínku – a takýmto posedeniam som sa nikdy nevyhýbal – spievali jeho pesničky. Neuchyľovali sa k tomu ani jeho najzarytejší fanúšikovia. Práve naopak – podľa mňa mali pocit, že nespievať Gottove hity jeho jedinečným hlasom je hriech. Áno, v tomto vzťahu bol kúsok zbožňovania, nedotknuteľnosti. Nie nadarmo mu hovorili „božský Kája“. Ale nešlo tu len o jedinečný tenor. Netreba zabúdať, Vždy pozitívny: Karel Gott (Foto: internet) že v čase, keď socialistické Česlen okolo speváka, ľudia si v práci koslovensko kotvilo za železnou prehrávali jeho piesne na Youtube, oponou, Karel Gott sa presadil na televízie vysielali staré relácie či Západe – milovali ho v Nemecku, filmy s maestrom, ako mu hovorili. zastupoval Rakúsko na Eurovízii. Určite, bol v tom aj kúsok nostalgie, Spoluobčanov to muselo napĺňať spomienok na bližšiu a dávnejšiu hrdosťou, veď poznáte ten efekt – minulosť, ktorých bol Gott neodmys- svetové a naše. liteľnou súčasťou. Možno nie vždy v Karel Gott sa narodil v Plzni 14. prvom pláne, ale vždy nablízku – ako júla 1939. Po vojne sa rodina prepodmaz, nenápadne a neodbytne. sťahovala do Prahy a otec trval na Ľudia však v prvom rade vyjadrovali tom, aby získal poctivé remeslo, vy-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pôsobiť 1. októbra 1919, keď petrovský evanjelický kňaz Samuel Štarke, ako predseda jeho kuratória, slávnostne uviedol do úradu prvých prednášateľov,“ píše TASR. Trochu paradoxne, viac o súčasnosti gymnázia píše denník Sme v rámci textu o hosťovaní Štátneho divadla Košice na Petrovských dňoch divadelných. Autor Svjatoslav Dohovič v článku Košických hercov v Srbsku vyprevádzali nadšené ovácie okrem iného píše, že čoraz početnejšia

migrácia vojvodinských Slovákov pod Tatry negatívne ovplyvňuje aj gymnázium – do školy chodí čoraz menej slovenských detí. Zo slabšieho záujmu tunajších médií o mimoriadne dôležité výročie pre slovenskú vojvodinskú komunitu zrejme netreba vyvádzať veľké závery. Určite svoju rolu zohrala skutočnosť, že augustové Slovenské národné slávnosti v Petrovci navštívil premiér Peter Pellegrini, takže len nedávno sa o krajanskej komunite v Srbsku písalo dosť. No a, ruku na srdce, život krajanov nikdy nebol v materskej krajine top témou. Ešte raz – bohužiaľ.

učil sa preto za elektromontéra. Matka syna, naopak, podporovala v hudobnej kariére. Tú odštartoval ako 18-ročný na talentovej súťaži, kde síce neoslnil porotcov, ale si svojím jedi- Karel Gott, manželka Ivana (43) a ich dcéry Charlotte nečným zjavom Ella (13) a Nella Sofia (11) (Foto: internet) získal publikum. nôt neboli na najvyšších priečkach Začal vystupovať v pražských kaviarceny, ale fanúšikovia. Údajne si ňach, potom sa dostal do divadiel, nechával pichať nezdravé látky na neskôr aj do televízie, chvíľu štupodporu hlasiviek, len aby vydržal doval aj spev. V roku 1964 prvýkrát dlhé, vyše trojhodinové koncerty. Aj vyhral mimoriadne obľúbenú súpreto ho milovali. A milovali aj jeho ťaž popularity Zlatý slávik, neskôr hity, spomeňme len zopár – Lady Carneval, C‘est La Vie, Kdepak, ty ptáčku, hnízdo máš z rozprávky Tri oriešky pre Popolušku či znelka z kresleného seriálu Včielka Maja. Spevákov súkromný život bol podobne búrlivý ako jeho kariéra. Prvýkrát sa oženil ako 68-ročný s dlhoročnou partnerkou Ivanou Macháčkovou, ktorá mala vtedy 31. Svadba bola v Las Vegas. Z manželstva má dve dcéry a z predchádzajúcich vzťahov ďalšie dve. V novembri roku 2015 mu bol diagnostikovaný lymfóm. Aj keď to chvíľu vyzeralo, že nad choroNa začiatku kariéry (Foto: internet) bou zvíťazí, onkologické ochorenie sa opäť vrátilo. Spevák zomrel na týchto – čo československých, čo následky akútnej leukémie krátko českých – slávikov získal 42. A to je pred polnocou 1. októbra 2019 vo len zlomok ocenení, čo dostal – či svojom dome v kruhu rodiny. Použ doma, alebo v zahraničí. Ale, ako chovali ho 11. októbra – mal pohreb hovoria ľudia z jeho najbližšieho so štátnymi poctami. okolia, v Gottovom rebríčku hod• SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Schválili nositeľov obecných cien Katarína Gažová poradí 30. schôdza báčskopetrovského lokálneho parlamentu bola vo štvrtok 10. októbra a trvala iba niečo vyše hodiny. Usporiadali ju v ústrety osláv Dňa obce a z tej príležitosti aj slávnostného zasadnutia Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Práve preto ústrednou témou rozpravy výborníkov boli obecné ceny a uznania. V súvise s udelením Ceny Obce Báčsky Petrovec na rok 2019 sa rozprúdila horúca rozprava. Predseda zhromaždenia Ján Šuľan na začiatku vysvetlil, že na zasadnutí komisie pre obecné uznania prišlo k nečakanému zvratu, lebo všetky návrhy, ktoré komisia prijala v stanovenej lehote (do 14. septembra), odrazu akoby neboli dôležité a komisia chcela schváliť návrh, ktorý v ten deň podala Matica slovenská v Srbsku, ktorá na toto najvyššie obecné uznanie navrhla Dr. Annu Boldockú-Ilićovú, riaditeľku Zdravotníckej ustanovizne Dom zdravia v Báčskom Petrovci. O ostatných kandidátoch sa na zasadnutí ko-

misie nerozhodovalo, ako potvrdil V diskusii sa hovorilo o tom, že tapredseda Šuľan. Práve preto, keď sa kýmto spôsobom sa znehodnocujú tieto body dostali na Obecnú radu najvyššie obecné ocenenia a že Obce Báčsky Petrovec, toto teleso treba zmeniť komisiu, ktorá nerobí podalo Zhromaždeniu obce dva dobre svoju prácu. Spomenuté amendementy. Prvý bol Cenu Obce návrhy kandidátov na ceny zhroBáčsky Petrovec udeliť Dr. Danielovi maždenie hlasovaním schválilo. Chorvátovi, dlhoročnému zdravotPredseda Šuľan dodatočne vyníckemu a spoločenskému pra- svetlil, že všetky návrhy na obecné covníkovi z Báčskeho Petrovca. Druhý dodatočný amendement OR sa vzťahoval na Obecné verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec na rok 2019. Toto uznanie, ako komisia aj navrhla, podporili udeliť Miluške Anušja- Momentka zo zhromaždenia v Petrovci kovej-Majerovej a doplneným amendementom OR ocenenia boli dodané včas okrem posmrtne Jánovi Pavlisovi-Učovi za tohto spomínaného MSS, ktorým dlhoročnú prácu v oblasti školstva navrhli Annu Boldockú-Ilićovú. a športu, tiež z Petrovca. Podotkol, že z technických dôvodov V mene členov Slovenskej strany tento návrh nemôžu schváliť, lebo slova sa ujal výborník Zdeno Diviak, nebol podaný včas, ale na samotktorý vyhlásil, že sa s takýmto ná- nom zasadnutí komisie. Predseda vrhom nezhodujú, a preto dvaja Obce B. Petrovec Srđan Simić povýborníci tejto strany demonštra- vedal, že podľa jeho mienky Cenu tívne opustili zasadnutie ZO, pokiaľ Obce Báčsky Petrovec má dostať sa tento bod rokovania neukončí. Dr. Daniel Chorvát za zásluhy v ob-

ZASADALO ZO ALIBUNÁR

40 bodov za pol hodiny Vladimír Hudec

aj v Alibunari, kde na zasadnutia lokálneho parlamentu chodia výbecné zhromaždenia dávno lučne výborníci vládnucej koalície prestali byť miestom, ktoré SNS-SPS-LSV, kým výborníci opoopozičné strany využívajú zície na zasadnutia nechodia. Nuž na to, aby kritizovali prácu vlád- a keď je už raz tak, aj rozhodnutia nucej strany či koalície. Aspoň je sa schvaľujú jednohlasne a bez tak v malých obciach. Tak je to mnoho „zbytočných“ slov. Aj v pondelok 14. októbra na 32. zasadnutí lokálneho parlamentu výborníci za pol hodiny absolvovali 38 bodov rokovacieho programu. Najprv schválili program ochraVládnuca koalícia bez dilemy jednoznačne o všetkých ny, úpravy a používania štátnej dokumentoch

• ĽUDIA A UDALOSTI •

poľnohospodárskej pôdy na území obce na rok 2019. Predseda tejto komisie Zoran Stojiljković na úvod vyjadril svoje uspokojenie s tým, ako sa uskutočnil program za rok 2018, a konštatoval, že v tejto oblasti sa významne pokročilo a že je vlani prenajatých rekordných 6 356 hektárov, čiže 61 percent z celkových 10 732 hektárov. Zároveň konštatoval, že v susedných obciach Pančevo a Vršac prenajali omnoho menej pôdy. „Rozdiel medzi prenajatou a neprenajatou pôdou tvoria hlavne pasienky, ktoré skôr používali miestne spoločenstvá a určité výmery obrábateľnej pôdy, ktorú sa pokúsime týmto programom prenajať. Inak príjmy z prenájmu pôdy toho roku boli 82,3 milióna dinárov, z čoho sa do obecnej pokladnice vlialo 32,9 milióna dinárov,“ povedal Z. Stojiljković. Ihneď po tomto dokumente výborníci schválili aj rozhodnutie

lasti zdravotnej starostlivosti a tiež spoločenskej angažovanosti, ktorý si ju úplne zaslúžil za dlhoročnú obetavú prácu. Podľa jeho slov cenu netreba odovzdávať terajším riaditeľom ustanovizní a inštitúcií z územia obce, lebo je to politizácia. Na Športové uznanie Obce Báčsky Petrovec za rok 2018 bol navrhnutý Miloš Savić, atléta, štátny rekordér, člen štátnej reprezentácie a kandidát na nasledujúce Olympijské hry v Tokiu, pôvodom z Maglića, žijúci v Kanade. Tento návrh zhromaždenie schválilo jednohlasne. Na tomto zasadnutí bol schválený aj zánik mandátu členov doterajšej Obecnej rady rodičov Obce Báčsky Petrovec za školský rok 2018/2019 a vymenovanie novej. Odvolali aj doterajšie dve členky Školského výboru Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, ktorým deti skončili stredoškolské vzdelanie, a na ich miesta vymenovali dve nové členky: Janu Kopčokovú-Gániovú a Annu Agarskú. V poslednom bode schôdze sa venovali výborníckym otázkam a otázke, prečo výborníci málokedy dostanú odpoveď na položené otázky. Výborníci sa v rámci výborníckych otázok dotkli aj redakčnej politiky týždenníka Hlas ľudu v poslednom období, ako aj zmien vo vedení Miestneho spoločenstva Hložany.

o vykonávaní činnosti poskytovania služby verejného osvetlenia a činnosti zoohygieny. Tieto rozhodnutia, ktorými sú vlastne podrobnejšie upravené oblasti poskytovania služieb verejného osvetlenia a zoohygieny, budú podklad na zverenie tých služieb špecializovaným podnikom. Po zjednotenej rozprave, v ktorej nikto neúčinkoval, výborníci jednu za druhou schvaľovali správy o vykonaných voľbách vo všetkých 11 miestnych spoločenstvách, ako aj štatúty všetkých MS na území tejto obce. Bez rozpravy prešla aj správa o uskutočnení programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy v roku 2018 a návrh na členov komisie pre realizáciu programu v roku 2019. Zhromaždenie zvolilo aj členov Rady pre medzinacionálne vzťahy, v ktorej z radov Slovákov bude riaditeľka jánošíckej základnej školy Zuzana Halabrínová.

42 /4877/ 19. 10. 2019

Ľudia a udalosti OSLAVY DŇA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Aby nezostali zabudnutí... s prezentáciou doteraz uskutočnených prác v spomínanej obci. Uviedol aj ďalšie plány, ktoré by mali byť realizované v dohľadnom Miroslav Pap čase. któber je mesiac početných Po ňom sa prihovorila veľvyslanosláv pripomínajúcich oslo- kyňa Slovenskej republiky v Srbsku bodenie krajiny od oku- Dagmar Repčeková. Vo svojom pantov na konci Druhej svetovej prejave skonštatovala, že Báčsky vojny. Jednotlivé slovenské dediny Petrovec je miesto kde sa po prvý oslavujú tieto dni na najrôznejšie krát stretla s vojvodinskými Slovákmi, a zároveň je to miesto kde ukončuje svoju veľvyslaneckú púť v Srbsku. Podotkla, že počas celej funkcie sa jej veľmi dobre spolupracovalo s vedúcimi osobnosťami obce. Ďalej zdôraznila význam investovania zahraničných firiem v Srbsku, čo by v určitom dôsledku priviedlo k zníženiu migrácie vojvodinOddali poctu bojovníkom (Foto: A. Horvátová) ských Slovákov za prácou do zahraničia. spôsoby a pripomínajú si na obete, V rámci slávnostného zasadktoré si vzala vojna. Deň 15. október, nutia udelili štyri ocenenia. Cenu kedy bol zároveň aj oslobodený Obce Báčsky Petrovec na rok 2019 Báčsky Petrovec, je stanovený ako získal doktor Daniel Chorvát z BáčDeň Obce Báčsky Petrovec. Slávnostné oslavy Dňa obce sa začali položením vencov k pomníku padlým bojovníkom na Námestí slobody počas Druhej svetovej vojny. Vence položili predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, Dr. Tatiana Vujačićová, pokrajinská poslankyňa a podpredsedníčka NRSNM, ako i Dr. Ján Šuľan, predseda Zhromaždenia Obce Báčsky Petrovec a náčelníčka Jaroslava Čániová-Jevićová. V utorok počas Dňa obce sa v Hložanoch konalo aj slávnostné zasadnutie Zhromaždenia Obce Ocenení Dr. Daniel Chorvát Báčsky Petrovec. V dome kultúry sa zišli početní predstavitelia spolo- skeho Petrovca – praktický lekár čensko-politických, náboženských na dôchodku za dlhoročnú prácu a kultúrnych inštitúcií. Slávnostné v oblasti zdravotníctva, za prínos zasadnutie, ktoré pozostávalo zo zlepšenia zdravia spoločnosti štyroch bodov, viedol predseda a pre zachovávanie kultúry a idenZhromaždenia Obce Dr. Ján Šuľan. tity Slovákov vo Vojvodine. Na začiatku sa prítomným prihoOsobitné verejné uznanie na voril predseda Báčskopetrovskej rok 2019 bolo udelené Miluške obce Srđan Simić, ktorý privítal Anušjakovej-Majerovej z Báčskeprítomných hostí a pokračoval ho Petrovca profesorke triednej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Srbska v atletike za dosiahnuté vrcholové výsledky v športovej disciplíne skok o žrdi. Záverečnú časť zasadnutia tvoril kultúrno-umelecký program, na ktorom vystúpili tanečníci Folklórneho súboru Petrovčan, Kultúrno-osvetového spolku Jednota

výučby, za pozoruhodné výsledky v oblasti školstva a kultúry, za prínos zachovania kultúry a identity Slovákov žijúcich v zahraničí. Ďalšie osobitné verejné uznanie bolo posthumne udelené Jánovi Pavlisovi – Účovi z Báčskeho Petrovca za dlhoročnú prácu a pozoruhodné výsledky v oblasti školstva a športu, Tanečníci KOS Jednota z Hložian ako i za afirmáciu športu vo svojom z Hložian a speváčky Kultúrnoprostredí. Poslednú cenu, presnejšie špor- -umeleckého spolku Đuru Jakšića tové uznanie na rok 2019 získal Mi- z Maglića. Program zostavila Anna loš Savić z Maglića – reprezentant Speváková, riaditeľka knižnice Štefana Homolu.

KOVAČIČANIA NA RUŽINOVSKÝCH HODOVÝCH SLÁVNOSTIACH 2019. V dňoch 27. až 29. septembra v bratislavskej mestskej časti Ružinov usporiadali tradičné Ružinovské hodové slávnosti 2019, na ktorých sa okrem početných hostí a zástupcov partnerských miest Ružinova zo Znojma (Česká republika), z Mcchety (Gruzínsko), Umagu (Chorvátsko) a Tapolce (Maďarska) zúčastnili aj kovačickí požiarnici, ktorí už viac ako dvadsať rokov spolupracujú s Hasičským spolkom Ružinov. Kovačická výprava, v ktorej boli Jozef Šifel st., Ján Urban, Pavel Lipták a Emil Košút, sa počas pobytu na Slovensku, v rámci tradičných Ružinovských hodových slávností, zúčastnila na rôznych kultúrno-zábavných podujatiach, medzi ktoré patrili koncerty domácich hudobných skupín, švédskej kapely Rednex a početných českých hudobných skupín. V Parku Andreja Hlinku odzneli tvorivé dielne tak pre najmladších, ako i pre dospelých, a Rodinný trh Ružinčanov, kde sa so svojou tvorbou prezentovali početné organizácie, združenia, tanečné súbory a športové kluby z Ružinova. Na snímke J. Šifela sú členovia kovačickej výpravy so starostom MČ Bratislava-Ružinov Ing. Martinom Chrenom (stojí druhý sprava). A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VLADIMÍR PUCOVSKÝ O DESAŤROČÍ V HLASE ĽUDU

Práca v redakcii človeka napĺňala Juraj Bartoš

eden z novinárov, po odchode ktorých Hlas ľudu zostal zjavne chudobnejší je určite aj Vladimír Pucovský. Narodil sa v Petrovci roku 1941. Po ukončení gymnázia v rodisku vyštudoval arabský a anglický jazyk na Filologickej fakulte v Belehrade. Postgraduálne štúdium absolvoval na Univerzite v Bagdade, potom približne pol roka bol riaditeľom Obecnej knižnice v Petrovci a roku 1967 prestúpil do redakcie Hlasu ľudu. Roku 1977 odišiel do vtedajšieho veľkopodniku Dunaj-Tisa-Dunaj, kde robil tlmočníka a referenta zahraničnej korešpondencie. Ako dôchodca osem rokov prednášal angličtinu na školách v Pivnici, Petrovci a v Ravnom Sele. V rokoch 1993 a 1994 spolupracoval s bratislavským denníkom Sme; informoval o dianiach v Juhoslávii počas smutných rokov. Čo vás viedlo k novinárčeniu? Na ktorých postoch ste v redakcii Hlasu ľudu pracovali? „Počas pobytu v Bagdade som do Hlasu ľudu a do mesačníka Rozhľady posielal správy o revolučných dianiach v Iraku a potom i reportáže nielen z Bagdadu, ale i o návšteve Babylonu, Ammánu, Jeruzalema v rokoch 1963 až 1965. Cez prázdniny a po návrate domov, vďaka dovtedajšej spolupráci, počas letných dovoleniek som vypomáhal v redakcii. Vo svojom odbore sa mi nepodarilo nájsť prácu, takže novinárčenie, ako stále povolanie, bolo prijateľným východiskom. Pracoval som vo viacerých rubrikách, najviac v zahraničnopolitickej, kratší čas som bol zástupcom šéfredaktora a počas jedného mandátneho obdobia i podpredsedom Spolku novinárov Vojvodiny.“ Ako ste v tom období akceptovali poslanie Hlasu ľudu? „Boli to noviny, ktoré sa čítali, preto práca v redakcii človeka napĺňala. Osobne veľmi cením akciu Hlas ľudu do každej domácnosti, kedy sa noviny dosť priblížili k vytýčenému cieľu – nákladu 10.000 výtlačkov.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ako hlasľudovský manšaft reagoval na presťahovanie redakcie z Petrovca do Nového Sadu? „Reagovania novinárov boli rôzne, zdá sa však, že zvlášť Petrovčania to pociťovali ako ďalšie „oberanie o vlastné dielo“. Ide o to, že po komerčnom úseku podniku Kooperatíva export-import a biskupskom úrade prišiel rad na Hlas ľudu, aby sa z Petrovca presťahoval k „prameňom dianí“ do Nového Sadu. Stále sa vytyčoval cieľ vybudovať modernú vyvinutú dedinu, no oberalo sa ju o inštitúcie, ktoré

najneskôr v stredu do dvanástej. Vo štvrtok sa noviny tlačili. Službukonajúci redaktor musel dozerať v tlačiarni pri ručnej sadzbe titulkov, prelome strán a schváliť strany do tlače.“ Prečo ste sa zriekli novinárčenia? „Naskytla sa mi možnosť pracovať vo svojom odbore. No, mal som (možno subjektívny) dojem, že vtedajšie vedenie redakcie nevedelo vytvoriť a udržať také ovzdušie a entuziazmus, aké v redakcii vládli začnúc rokom 1967, keď do kolektívu prijali mladých vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Už predo mnou redakciu opustili niekoľkí z nich.“ Aký bol vzťah čitateľov respektíve spoločensko-politických pracovníkov v teréne k novinárom? „Mám len pekné spomienky na spoluprácu s čitateľmi, politikmi a najmä so spolupracovníkmi Hlasu ľudu. Nezabudnuteľným mi zostane dopisovateľ, vtedajší riaditeľ základnej školy, István Imrics z Bajše. Počas každej návštevy bol hlasľudovcom celý čas k dispozícii. Dovolím si tu odoslať mu osobný odkaz: Vladimír Pucovský: Boli to roky entu- „Pišta, ak ešte čítaš Hlas ľudu, ziazmu. prečítaj si aj tieto riadky. V nich Ti prajem pevné zdravie si stvorila. Možno by, ako sa v Pet- a všetko dobré.“ rovci hovorilo, aj druhý najstarší Dozaista máte v spomienkach bazén vo Vojvodine presťahovali, hŕbu zážitkov. Keby ste tak v keby sa dalo. Nemuseli. V samom pamäti vylovili nejaký pre našich Petrovci sa po rokoch našiel hrobár, čitateľov... čo ho zahrabal.“ „Spomínam si na príhodu z roku Bolo to obdobie budovania 1967, je skôr poučná než smiešna, socializmu, diktovaného Zväzom súvisí s jednou z mojich prvých komunistov; čo sa (ne)smelo opí- ciest do terénu. Pomohla mi obosať? Čiže - existovala cenzúra? hatiť svoje vedomosti z pravopisu. „Cenzúra ako taká neexistovala. V spoločnosti staršieho kolegu sme Záviselo od šéfredaktora a jeho navštívili malú, chudobnú dedinku, schopností a šírky obzorov, či nie- dajme jej meno Zabožímchrbtom. čo pribrzdí. Keď som napríklad Na rohu dvoch ulíc stála krčma a jej v reportáži z nordických krajín majiteľom bol kolegov spolubojovspomenul Švédske kráľovstvo, tak ník zo slovenskej brigády. Krčmička zareagoval: „Juj, napíš len Švédsko, ufúľaná, neúhľadná. Kolega poznalebo vypadne, že propagujeme menal, že okná na nej poslednýkrát kráľovské zriadenie“. umyli, asi keď partizáni oslobodili Ako sa priprávali noviny v dedinu. Nad vchodom firemná ´predpočítačovej dobe´? tabuľa. V hornom riadku, pekne „Rukopisy bolo treba odovzdať po slovensky, meno a priezvisko

majiteľa. V druhom riadku väčšími písmenami jedno slovo – názov krčmy: SAMOUGRADNJA. Kolega mal predtým viacročnú fázu, keď píjal iba vermut. Teraz nastúpila fáza s fajnovejším nápojom – dezertným černicovým vínom. V Petrovci ho mali v klube kníhtlačiarne na druhom poschodí a možno ešte ak len v Báďonskovej krčme. Krčmár nechápavo hľadel, keď počul objednávku černicového vína. Nemal ani tmavočervené. Nuž, podal jediné, čo mal: biele. Mňa zaujímal názov krčmy. Opýtal som sa, prečo jej dal srbské meno. Vysvetlil mi, ako sprostému, že musel napísať, že je to súkromné, samostatné pohostinstvo. Až potom mi svitlo: SAMOstalna UGostiteljska RADNJA. Človek sa počas celého života učí.“ V akej miere si Hlas ľudu, podľa vášho náhľadu, zachoval svoju tvár v meniacom sa časopriestore? „Rád si spomínam na obdobie prechodu na viacstranícky systém, keď sa v našom týždenníku začalo voľne, bez autocenzúry inak písať o aktuálnych témach.“ Čo by v súčasnom Hlase ľudu (ešte) malo byť a čo doň nepatrí? „Hoci je to maličkosť, no moja profesionálna deformácia netrpí, keď v Hlase ľudu prečítam nesprávne napísané cudzie mená a názvy. Ešte niečo. Najznámejšie svetové noviny ani za 150 rokov nemenia hlavičku. To potvrdzuje aj ich kvalitu. V Hlase ľudu sa hlavička menila často. Nie vždy, keď prišiel nový šéfredaktor alebo technický redaktor, ale predsa často. Máte predstavu o tom, ako HĽ obstane v dobe internetu? „Internet nezaručuje ružovú budúcnosť novinám a knihám, ale pevne verím, že tlačené slovo nezanikne.“ Ďakujem za odpovede a prajem všetko dobré. „Srdečne ďakujem a dovoľujem si využiť túto príležitosť, aby som nášmu týždenníku a jeho pracovníkom zablahoželal k jubileu a zaželal im vynaložiť úsilie, aby Hlas ľudu dôstojne plnil svoje poslanie a nikdy sa nezvrhol na úroveň bulletinu hociktorej politickej strany.“ Foto: z archívu V. Pucovského

42/4877/ 19. 10. 2019

Ľudia a udalosti AJ V DAŽDI, AJ V NEČASE, AJ KEĎ SLNKO PÁLI

Noviny prinášajú načas Anna Horvátová redaj nášho týždenníka, tak ako i knižných vydaní v Petrovci donedávna mala na starosti dvojica kolportérov – Samuel Peťkovský a Zuzana Stracinská. Stretávali sme ich, ako si svedomite plnia svoju prácu, neprekážal im ani dážď, ani slnečný úpek. Vedomí si boli svojho poslania, čitateľom treba doručiť noviny načas, lebo každý predplatiteľ vie, kedy asi môže v schránke očakávať nové čísla. Fungovali dobre, ako jeden tím, spolupracovali, navzájom sa dopĺňali, noviny pokladali za svoje. A veru sú aj ich. Veď oni sú tou predĺženou rukou medzi redakciou a čitateľmi, oni sprostredkúvajú vydania, pochvália, poukážu, že tam videli deti, vnúčatá, a že by

bolo dobre, aby si kúpili noviny aj tí, ktorí neradi Hlas ľudu, alebo žeby nemali blízko k slovenskému tlačenému slovu?! Avšak koncom júna Peťkovský oznámil, že sa musí vzdať práce kolportéra, lebo ho nohy bolia.

Samuel Peťkovský netrpezlivo očakáva, kedy si prelistuje Hlas ľudu

Zdravotný stav mu viac nedovolí navštevovať domácnosti a prinášať čerstvú tlač našim čitateľom: „Štrnásť rokov som obchádzal petrovské ulice. Páčilo sa mi to. Teraz už len čakám na najnovšie číslo, aby som si pozrel, čo sa v ňom ponúka.“ Tak sa po štrnástich rokoch musel vzdať svojej práce, ktorú si poctivo vykonával, aj keď to nechcel, ale, žiaľ, ľudia sme a choroba si nevyberá, koho zasiahne, kamarátenia sa s Petrovčanmi sa vzdal, ale nie aj prezerania novín. Tie si ešte stále prečíta a netrpezlivo očakáva. Na jeho miesto nastúpila Tatiana Očovejiová, ktorej sa tiež dobre darí. Veď keď je vôle, všetko sa zmôže. Zato ale Zuzana Stracinská pokračuje vo svojej práci. Ešte ako poteší, keď povie, že bol záujem o noviny. Desať rokov je už s nami a ešte sa nikto nesťažoval, že nepriniesla Hlas ľudu, alebo meškala, vždy načas čitateľom doručí najnovšie vydanie. Lenže cítiť, že je čitateľov čoraz menej, odchádzajú za prácou na Slovensko, alebo aj nemajú záujem o slovenské slovo. Ale ešte ako ich Zuzka vie

POČAS DETSKÉHO TÝŽDŇA V PU VČIELKA KULPÍN

Maskový karneval osviežil Katarína Gažová

si pekne upraviť vlasy. V ten deň mala jedna skupina detí aj ukážkovú hodinu telesnej výchovy, ktorú im predviedla jedna z mám, odborníčka v tejto oblasti. Ďalšia skupina detí spolu s vychovávateľkami robila narodeninové plagátové tabule z fotografií, ktoré

ychovávateľky v kulpínskej škôlke v uplynulom týždni pre škôlkarov a ich rodičov pripravili bohatý program. Po početných celotýždňových aktivitách najmladších občanov Kulpína vyvrcholením bol karneval v maskách, ktorý mali v piatok 11. októbra. Starší škôlkari v najrozličnejších maskách šli aj na prechádzku Kulpínom. Medzi aktivity, ktoré absolvovali v PU Včielka v Kulpíne počas Detského týždňa, patrila aj návšteva rodiča, ktorý predstavil deťom svoje povolanie. Zvolili si mamu kaderníčku, ktorá učila deti, ako Škôlkarsky karneval masiek tiahnuci Kulpínom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

si deti priniesli z domu. Škôlkari tiež počas tohto zaujímavého týždňa navštívili neďaleké Poľnohospodárske múzeum, potom zubnú ordináciu v Kulpíne v rámci aktivity: návšteva rodiča na pracovisku. Mladší škôlkari spolu s vychovávateľkami orga-

presvedčiť, že je čo čítať a kto iný si bude kupovať naše noviny, ak nie

Zuzana Stracinská sa s Hlasom ľudu prihovára čitateľom my Slováci. „Keď dostanem noviny, najprv popozerám, čo je v nich, aby som vedela čitateľom vopred povedať, a keď poznám osoby, známe tváre, oslovím aj tých, ktorí si nekupujú, aby si pozreli, že sú tam ich deti, vnúčatá.“ nizovali deň zdravej výživy, keď z rozličného ovocia robili ovocný šalát, na ktorom si potom pochutnali. V jednej skupine boli na návšteve v škôlke rodičia a spolu s nimi robili deti koláčiky. Osobitným zážitkom bola návšteva dopravných policajtov medzi kulpínskymi škôlkarmi, keď sa deti naučili viac o bezpečnosti v doprave. V piatok, posledný deň krásneho týždňa, v škôlke rozvoniavali koláče, ktoré pripravovali mladší škôlkari s vychovávateľkami, pokiaľ sa staršie deti tešili maskovému karnevalu, keď sa vyparádili do rôznych zaujímavých masiek. Idey na rozličné kostýmy realizovali spolu s rodičmi. Za sprievodu vychovávateliek a niektorých rodičov pestrý sprievod detí tiahol teplučkými slnečnými lúčmi ohriatym Kulpínom a najmladší svojou veselosťou, šantivosťou a krásnymi kostýmami rozveselili a potešili aj starších občanov svojej dediny.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S MÁRIOU CHLEBIANOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Noviny najprv prečíta Zuzka Anna Lešťanová

edzi našimi vernými čitateľmi a odberateľmi Hlasu ľudu v Starej Pazove je i Mária Chlebianová. Nielen spoluobčania, ale aj širšia verejnosť ju veľmi dobre pozná ako dlhoročnú knihovníčku a skvelú herečku. Keďže teta Marka, ako ju všetci radi oslovujú, býva v budove na štvrtom poschodí, pazovský kolportér Martin Forgáč jej noviny, podľa dohody, pravidelne necháva vedľa, v rodinnom dome u príbuznej. „Noviny najprv prečíta Zuzana Fábryová. Ešte kým som u nej, letmo si ich prelistujem a potom najčastejšie v dňoch víkendu, keď mám viac času, sa im naplno venujem,“ pripomenula spolubesedníčka, ktorá patrí medzi aktívne penzistky v Starej Pazove. Máriu

Mária Chlebianová

Chlebianovú najčastejšie možno vidieť v Klube pre denný pobyt starších a osôb s invaliditou, kde ako nápomocná členka v tamojšom Spolku pre afirmáciu invalidov

ODHALILI POMNÍK JÁNOVI MIČÁTKOVI

Spomienka na národovca Elena Šranková

ri úprave kysáčskeho cintorína, na ktorom bol pochovaný Ján Branislav Mičátek, bol nájdený jeho náhrobný pomník, ale hrobka, kde bol pochovaný, zostala neznáma. Preto pomník preniesli z cintorína na nádvorie kysáčskej ambulancie a lekárne, kde kedysi bol rodinný dom, v ktorom žili a pracovali poprední národovci, členovia rodiny Mičátkovej. Pomník Jánovi Mičátkovi na spomenutom mieste, na nádvorí ambulancie, a niekedy

jeho domu, postavili z iniciatívy kysáčskych matičiarov, členov Spolku Vladimíra Mičátka a ochotných občanov Kysáča. Informoval o tom predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový na primeranej slávnosti, ktorá bola z príležitosti odhalenia tohto pomníka v nedeľu 13. októbra za prítomnosti nielen matičiarov, ale i občanov. Ako vyplynulo zo slov R. Surového, náhrobný pomník revitalizoval Ondrej Spevák, kamenár z Báčskeho Petrovca, a kysáčsky majster Ján Hlaváč pomohol, aby sa postavil na terajšom mieste. Predseda kysáč-

Fénix a v krúžku pre zhotovovanie ručných prác žien ochotne pomáha vždy a všetkým. V našom jubilujúcom týždenníku ju, čo sa týka obsahovej stránky, dosť toho zaujíma. „Musím povedať, že na mňa veľmi zapôsobil prvý zverejnený Editoriál z pera úradujúceho zodpovedného redaktora Miroslava Benku. Je veľavravný a nad týmto textom sa treba dobre zamyslieť. Odporúčam, aby si ho prečítali aj iní, ak to doteraz neurobili,“ pripomenula M. Chlebianová a ďalej uviedla: „Pri tejto príležitosti, keď náš týždenník oslavuje úctyhodné jubileum, nemôžem si nespomenúť i na výnimočných novinárov Ota Filipa a Vladimíra Dorču, ktorí, žiaľ, nie sú medzi živými, najmä na ich skvelé texty a výnimočné cestopisné reportáže v Hlase ľudu, ktoré by skych matičiarov skrátka informoval aj o význame tohto národovca, o ktorom sa neskoršie zmienil i Pavel Surový, pokrajinský poslanec. Učiteľka Anna Legíňová z tejto príležitosti napísala báseň, ktorú predniesla, nuž po pietnej spomienke pomník spoločne odhalili predseda Surový a Milina Chrťanová, námestníčka pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menši-

boli aj v budúcnosti vítané na stranách novín. Veľmi sa mi páčili tiež články Miroslava Demáka, nášho popredného spisovateľa a vydavateľa, o kultúrnych dejateľoch a pamätihodnostiach v zahraničí. Pútavé reportáže, napísané jednoduchým štýlom, ma veľmi oslovujú a ako dlhoročná herečka si všetko viem veľmi dobre predstaviť, ako keby som tam bola.“ Blízka k srdcu je jej i rubrika Kultúra a ako uviedla, zvlášť ju potešia výnimočné úspechy kultúrnych pracovníkov a nadšencov na rôznych festivaloch a súťaženiach tak doma, ako aj za hranicami nášho štátu. Mária Chlebianová je i dobrou kuchárkou a zhotovovateľkou slaných a sladkých dobrôtok, nuž jej nikdy neunikne ani podrubrika Do vášho receptára, ktorú si dôkladne preštuduje a neraz zverejnené recepty i vyskúša. Mnohé z nich si vystrihne a uschováva v kuchárskom zošite.

ny – národnostné spoločenstvá. Teda ako je napísané na pomníku zaslúžilému kantorovi – učiteľovi Jánovi Mičátkovi (19. novembra 1837 – 24. januára 1905), pomník z vďaky postavili žiaci a ctitelia.

Odhalenie náhrobného pomníka

DETSKÝ TÝŽDEŇ BOL ZAUJÍMAVÝ AJ V PU KOLIBRÍK V KOVAČICI. V rámci tohtoročného podujatia Detský týždeň v dňoch 7. až 13. októbra vo všetkých pobočkách PU Kolibrík na úrovni Kovačickej obce bolo hravo a veselo. Rovnako tak ako padinskí, aj kovačickí škôlkari a ich učiteľky sa zapojili do rôznych akcií, ktoré boli organizované v miestnostiach PU a vonku v prírode. V rámci Detského týždňa pre najmladších škôlkarov usporiadali divadelné predstavenie Malé kráľovstvo a neskoršie deti boli súčasťou i detského kostýmového podujatia. V rámci ekologickej dielne sa zaoberali bádateľstvom a praktickou prácou, kým v športových podujatiach súťažili v rôznych športových hrách. V pondelok 7. októbra kovačickí škôlkari sa zúčastnili v tvorivej výtvarnej akcii omaľovania fasády na budove PU (na snímke). A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

42 /4877/ 19. 10. 2019

Ľudia a udalosti ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU

Budúcnosť je neistá Vladimír Hudec

ákladná škola T. G. Masaryka v Jánošíku patrí medzi školy s osobitným významom pre slovenskú menšinu v Srbsku. Ako takej sa jej status ani po určovaní novej siete škôl nezmenil, čiže naďalej

Zuzana Halabrínová

pracuje ako samostatná vzdelávacia ustanovizeň. Tak je tomu aj z dôvodov, že najbližšia slovenská škola je v Padine a tá je vzdialená zo 40 km, čo je ďaleko na cestovanie. „Sme teda naďalej tu, kde sme boli, a snažíme sa zachovať si našu školu,“ povedala nám riaditeľka školy Zuzana Halabrínová. „Na začiatku nového školského roku máme 43 žiakov – o 6 menej ako vlani. Vyprevadili sme totiž početnú generáciu ôsmakov a prišli nám iba dvaja žiaci prváci. Našťastie ani jedna rodina sa medzičasom neodsťahovala na Slovensko a iba jedna sa odsťahovala do Vršca, pre dcéru s osobitnými potrebami. V nižších ročníkoch teda

níkov,“ hovorí ďalej riaditeľka a zdôrazňuje, že podmienky v základnej škole sú na slušnej úrovni. „V posledných rokoch sme vynaložili úsilie, aby sme školu dôkladne vynovili a zateplili. V tejto časti školy už nieto čo opravovať. Vďaka prostriedkom z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí počas leta sme vymenili parkety v informatickom kabinete a podobne by sme mali urobiť aj v ďalších troch miestnostiach. Zostala však tá druhá časť školy, v ktorej sa nachádza škôlka, telocvičňa, kuchyňa a jedna trieda, v ktorej sú ôsmaci. Tá budova je obkladaná azbestovými platňami. Tam sú opravené iba hygienické zariadenia, kým všetko ostatné od

podlahy po okná a dvere si vyžaduje dôkladnú opravu. To však budeme robiť až vtedy, keď bude riešený problém azbestových platní. V Obci Alibunar síce prisľúbili, že tento problém riešia vo všetkých školách na území obce stavaných z tohto po zdravie škodlivého materiálu, avšak náš priestor je najmenší, takže prioritu majú školy, ktoré sú kompletne stavané z azbestu.“ Vcelku teda jánošícka škola pripravená dočkala nový školský rok, ibaže pol druha mesiaca od začiatku ešte stále nemajú všetky učebnice, najmä pre prvý a piaty ročník, a nedostali ani kombinované denníky v slovenskom jazyku, takže sa prakticky robí bez učebníc a denníka.

naďalej máme dve kombinované triedy a vo vyšších ročníkoch je jedna trieda pre každý ročník. Na rok nám však prichádza trochu početnejšia generácia s ôsmimi žiakmi, takže, ak sa medzičasom nikto neodsťahuje, situácia môže byť trochu lepšia. Náš základný problém je však ten, že z dediny odišlo mnoho ľudí s malými deťmi, ktoré mali byť našimi žiakmi, ale aj mladí v reprodukčnom veku. Ich odchodom sa počet žiakov aj do budúcna bude podstatne zmenšovať, takže je budúcnosť školy skutočne neistá.“ Z aspektu odborného zastúpenia to v škole nemajú najlepšie. „Deficitné sú kádre pre predmety chémia, fyzika, matematika, dejepis..., čiže predmety, pre ktoré je všeobecne nedostatok profesorov. V našej škole jednotlivé predmety učia buď V ZÁKLADNEJ ŠKOLE T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU počas posledného septemprofesori triednej brového týždňa na tradičnej návšteve pobudli ich priatelia, žiaci a učitelia Základnej výučby, alebo školy Myjava zo Slovenska. Ako obvykle, Jánošíčania aj tentoraz pre hostí pripravili odborníci inforpestrý program. Po prvýkrát do harmonogramu aktivít zaradili návštevu Padiny matiky, študenti a Kovačice, kde si pozreli kostoly, etnodomy a galérie a pobavili sa i na kúpalisku absolventi, ktorí to Relax v Kovačici. Jeden deň strávili v Belehrade a navštívili i Vršac a Vršackú pevrobia mnoho rokov nosť, ibaže tento výlet pokazilo zlé počasie. Nálady však nechýbalo a okrem na a dobre poznajú výletoch deti sa stretali a kamarátili či už v reštaurácii u Žiakovcov, alebo v dome látku, takže vcelku kultúry, kde ich privítali náčelníčka Juhobanátskeho obvodu Danijela Lončarová a môžem povedať, Dušan Dakić, predseda Obce Alibunár, ktorá finančne podporuje tieto stretnutia. V že sa robí kvalitne miestnostiach Združenia žien Jánošíčanka pre hostí chystali domáce maškrty. Po a odborne. Predprvýkrát v kolektíve v Jánošíku pobudol aj riaditeľ z myjavskej školy Jaroslav Foltín, mety v nižších ktorý spolu s riaditeľkou jánošíckej školy Zuzanou Halabrínovou a za pomoci žiakov ročníkoch sú odvysadili myjavsko-jánošícky slivkový sad vo dvore základnej školy, a tak upevnili borne zastúpené toto priateľstvo (na fotografii). Nasledujúce stretnutie bude vo februári na Myjave. a teraz už nemáme Martina Berzová nadbytok pracov-

DETSKÝ TÝŽDEŇ V PAZOVSKEJ KNIŽNICI. V rámci Detského týždňa, ktorý prebiehal od 7. do 13. októbra pod heslom Aby každé právo dieťa užívalo hravo, venované 30. výročiu konvencie o detských právach, v pondelok a utorok v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove pobudli najmladší z tamojšej Predškolskej ustanovizne Poletarac. So škôlkarmi sa na detskom oddelení knižnice okrem riaditeľky Dragany Milašovej a knihovníkov kamarátila i Dr. Milena Severovićová, ktorá so svojou tvorbou priblížila deťom poéziu a knihy (na fotografii). Milena Severovićová je ináč i detskou stomatologičkou a práca s najmladšími ju, ako povedala, napĺňa. Hostiteľská knižnica pre svojich malých, budúcich verných čitateľov pripravila aj darčeky – bezplatné členské karty. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Žiacky štvorlístok

Anna Lešťanová

školskom roku 2019/2020 vo vysunutom oddelení krčedinskej Základnej školy 22. júla v Slankamenských Vinohradoch sú štyria žiaci a tentoraz tam nemajú prvákov. Žiacky štvorlístok tvoria: Samuel Menďan a Michaela Straková (druhý ročník), Danijel Turam (tretí ročník) a Janko Menďan (štvrtý ročník). Výučbu v takomto kombinovanom oddelení má na starosti učiteľka Martina Fábryová zo Starej Pazovy, ktorá v tejto najmenšej dedine patriacej do Inđijskej obce pracuje už osem rokov. Okrem M. Fábryovej so žiakmi pracujú aj Mirjana Brankovićová,

ktorá učí anglický jazyk, a Igor Feldy, farár staropazovský, ktorý má na starosti hodiny náboženstva. Učiteľka Fábryová už druhý rok učí aj slovenčinu žiakov vyšších ročníkov v Krčedine. „Keďže je to veľmi pestrá skupina (vekovo), s mladšími a žiakmi, ktorí potrebujú pomoc pri vyučovaní, mám riadnu hodinu (jednu do týždňa) a so staršími sme si založili nástenné noviny. Inak sa nedalo, lebo sú to žiaci piateho, šiesteho a siedmeho ročníka, ktorí majú rozličné rozvrhy hodín. Záujem o predmet majú aj srbské deti (chodia dvaja žiaci). Zatiaľ je v skupine 9 žiakov, ale očakávam, že ich bude aj viac,“ pripomenula spolubesedníčka Fábryová. Čo sa týka iných vyučovacích predmetov, situácia je takáto: napr. na hodinách hudobnej kultúry

mladší žiaci hrajú na metalofóne, kým starší žiaci na flaute. „Telesnú výchovu máme vonku alebo v triede vedľa, v ktorej je skromné náradie. Tá trieda sa nevykuruje, preto v zime máme telesnú v triede, v ktorej máme aj vyučovanie,“ povedala učiteľka Fábryová a ďalej uviedla: „Čo sa týka voľných aktivít, aj naďalej máme kreatívnu dielňu, tak sa žiaci už tešia na vianoč- Žiaci zo Slankamenských Vinohradov s učiný jarmok a po Detskom teľkou Martinou Fábryovou (foto: Katuša týždni začneme pripra- Poľovková) vovať nové, zaujímavé predmety na predaj. Tohto školské- Čmelíka v Starej Pazove, mi pomoho roku aj naša škola začala pou- hol urobiť dva projekty. Od NRSNM žívať elektronický denník, zjavujú sme dostali laptop a od Úradu pre sa elektronické učebnice, tak sme Slovákov žijúcich v zahraničí bielu mali potrebu trochu zmodernizo- tabuľu a projektor. Nevieme, kto vať aj našu učebňu a výučbu. Ján sa darčekom viac potešil – žiaci, Havran, riaditeľ ZŠ hrdinu Janka či učiteľka.“

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Ľudové hudobné nástroje na Slovensku

Anička Chalupová

rámci tohtoročných októbrových osláv v sobotu 12. októbra v Kovačici slávnostne otvorili výstavu fotodokumentov Ľudové hudobné nástroje na Slovensku. Vo výstavných miestnostiach Galérie insitného umenia v Kovačici v druhú októbrovú sobotu bolo rušno. Výstavné miestnosti tejto obrazárne sú ozdobené zvláštnou a nekaždodennou výstavou fotodokumentov, ktoré

Momentka z otvorenia výstavy v GIU

poskytla Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici. Výstava predstavuje časť ľudových hudobných nástrojov využívaných v minulosti i dnes a vystavené fotodokumenty sú v GIU predstavené s krátkymi obsahmi v slovenskom a anglickom jazyku.

HLASĽUDOVKY... Pod takýmto titulom označili na dobovej fotografii asi z pomedzia štyridsiatych a päťdesiatych rokov minulého storočia dve dievčatá z Báčskeho Petrovca. Sú to dievčence, ktoré kedysi, ako aj rad iných mladých ľudí, prevažne žiakov gymnazistov, chodievali ulicami Petrovca z domu do domu a ponúkali noviny Hlas ľudu. V súčasnosti tomu povieme, že boli kolportérky. Na fotografii sú: Zuzana Sľúková, rodená Kopčoková (vľavo), a Katarína Krnáčová, rodená Zimanová. Fotografiu si uschováva Vlasta Triašková a ako sama vyznala, Zuzana Sľúková bola sestra jej mamy Márie Červenej, rodenej Kopčokovej, teda Vlastina teta. J. Č-p

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Fujarista Juraj Lavroš

Na úvod všetkých návštevníkov a hostí na výstave privítala Anna Žolnajová-Barcová, kým o výstave hovoril Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, ktoré je aj sprostredkovateľom výstavy. V hudobnom okienku tohto kultúrneho podujatia sa hrou na fujare predstavil padinský maliar a fujarista Juraj Lavroš, ktorý výstavu zároveň slávnostne otvoril.

42 /4877/ 19. 10. 2019

Ľudia a udalosti KOVAČICKÝ OKTÓBER – ZLATÝ KOTLÍK 2019

Účinkovalo 36 tímov si kuchárske varechy skrížilo 36 kuchárskych tímov: SFRJ, Scania, Spengler, Vesela mašina, Domus-Agrodomus, Švehli, BućiAnička Chalupová -Bući, Invalidi práce, Ekipa MRK, nedeľu 13.októbra sa Kovačički kojoti, Sinovi ravnice, v areáli Rybárskeho spolku Idem da se vratim, Luna, Duboka Rybolovec v Kovačici usku- brazda, 30, Vip, Kmotrovci 13, točnila tradičná gastronomická Terenci, Bata Stajićevo, Titova akcia Zlatý kotlík 2019. omladina, Tetoviranje, SunđeOkrem krásneho slnečného ri, Vesela družina, Drugari, Dr. počasia, ktoré zvábilo do Ko- Janko Bulík, Ovčari, Ta divna Tímová a zodpovedná práca celej kuchárskej družiny SRFJ bola príkladom vačice hodný počet návštevní- stvorenja, Dž, Bin Laden, Ženský aj iným kov, na tohtoročnom podujatí spolok, Tomanovka-Hrkec, In Fagan, Šusteri, Tamiška uvaril kuchársky celok SFRJ, kým museli dodržiavať kritérií, ktoré BB, Blažen među ženama o nuansu menej chutnejšia bola „boli štandardné ako aj doteraz, a kuchársky celok Lako polievka uvarená podľa receptu dával sa dôraz na kvalitu, čiže ćemo. K tejto príležitosti tímu Švehli. Na treťom mieste boli chuť, farbu a všeobecnú hodnotu organizátor RS Rybolo- členovia kuchárskeho družstva polievky“. Po vyhodnotení tejto gastronovec Kovačica z vlastných Bata Stajićevo. Podľa slov vedúprostriedkov zabezpečil ceho posudzovacej komisie Pavla mickej súťaže, zvyšok krásneho 300 kg kapra, totiž kaž- Vereského, ktorému bola nielen nedeľného popoludnia všetkým dý kuchársky celok mal povinnosť, ale aj česť účinkovať účastníkom podujatia spríjemnili k dispozícii 2,4 kg očis- v takejto dôležitej práci, prihlia- mladí kovačickí muzikanti Ján teného kapra a odmeny: dali na to, aby rybacia polievka Bartoš a Martin Torňoš. mini pec, kotlík s vare- bola vynikajúca. Účastníci sa chou a mini kotlík, ako i pre všetkých účastníkov KRÁTKE SPRÁVY varechy, kuchynské vechte a ďakovné listy. PosuHLOŽANY Hložian (medzi nimi aj jediná dzovacia komisia, ktorá Akcia darcovstva krvi. Podáma – Dijana Dračová); dvoch pracovala v zostave: Paslednú, štvrtú tohtoročnú akciu zdravotníci odmietli zo zdravotvel Vereský, Branko Kirić dobrovoľného darcovstva krvi ných dôvodov. Úhrnne v tomto a Miloslav Košút rozhodla, Červený kríž usporiadal v pon- roku v Hložanoch odobrali krv 77 Posudzovacia komisia to nemala ľahké, že tohto roku najchutkeďže musela ochutnať všetkých 36 ku- nejšiu rybaciu polievku delok 14. októbra. Najvzácnejšiu dobrovoľným darcom. chárskych kumštov tekutinu darovalo 15 občanov J. B-š

OSLAVA 75. VÝROČIA OSLOBODENIA KYSÁČA. Z príležitosti 75. výročia oslobodenia svojej dediny predstavitelia Rady Miestneho spoločenstva Kysáč v nedeľu 13. októbra položili kvety k pamätníkom padlým spoluobčanom a udelili Cenu Rady Miestneho spoločenstva. Na padlých Kysáčanov si spomenuli najprv pri pomníku na nádvorí základnej školy a potom i pri pamätníku v Cigánskych jamách. Pri pomníku v centre Kysáča sa pri tejto príležitosti zišiel i pekný počet občanov, ktorým sa prihovorili Miroslav Brna v mene bojovníckej organizácie, Ján Marčok, predseda Rady MS, a Pavel Surový, pokrajinský poslanec. Básne učiteľky Anny Legíňovej zarecitovali jej žiaci – prváci. Na primeranej slávnosti na Starej fare z príležitosti Dňa oslobodenia Kysáča a Dňa RMS udelili tradičnú Cenu Rady Miestneho spoločenstva, ktorú tentoraz dostali Poľovnícky spolok Bažant, ŠRS Smuđ a Miestna organizácia invalidov práce. E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Starším ľuďom s láskou Anna Lešťanová

roku 1990 Organizácia Spojených národov vyhlásila 1. október za Medzinárodný deň starších ľudí. Práve v tento deň a k tomuto dňu v staropazovskom Klube pre denný pobyt starších a osôb s invaliditou slávnostne otvorili 10. jubilejné Októbrové dni solidarity so staršími ľuďmi. To, aby pre nich aj staroba bola pekná, vyplnená farbami jesene, v mene organizátora podujatia Strediska

pre sociálnu prácu Stará Pazova im zaželali riaditeľka Rada Žugićová, ktorá aj slávnostne otvorila 10. jubilejné Októbrové dni solidarity so staršími ľuďmi, a Mirjana Sokolovićová, sociálna pracovníčka a vedúca Služby pre pomoc v dome s Klubom pre dospelé a staršie osoby. M. Sokolovićová je zároveň i organizátorkou programov a pri tejto príležitosti podala kratšiu súvahu realizovaných doterajších aktivít v rámci tohto podujatia. Tohtoročné Októbrové dni so-

Aby aj staroba bola pekná, vyplnená farbami jesene

Mirjana Sokolovićová (stojí), organizátorka programov 10. jubilejných Októbrových dní solidarity so staršími ľuďmi

lidarity so staršími pozostávajú z piatich tematických programov, ktoré sú naplánované každý utorok v miestnostiach budovy v mestskom parku. Prvé podujatie stretnutí, ktoré sa koná za podpory Obce Stará Pazova a partnera Červeného kríža Stará Pazova, otvorili Fénixove priadky s názvom Večierok s Dankou Stojiljkovićovou, novinárkou a niekdajšou redaktorkou Rádia Belehrad 202, ktorá je výnimočná interpretka pôvodných ľudových piesní, za čo sa jej prednedávnom dostalo i hodnotné uznanie Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska. Druhý program sa uskutočnil v utorok 8. októbra pod názvom Ako rozoznať násilie a diskrimináciu nad staršími osobami?

DETSKÝ TÝŽDEŇ V PETROVCI

Aby každé právo dieťa užívalo hravo Jaroslav Čiep

ielen školáci, ale aj škôlkari v Báčskom Petrovci v rámci Detského týždňa, ktorý tohto roku trval od 7. do 11. ok-

tóbra, mali primerané programy, na ktoré sa tešili, a na niektorých boli spolu s rodičmi. Škôlkari a vychovávateľky v Predškolskej ustanovizni Včielka, ako aj žiaci a učitelia Základnej

Vydarený predaj koláčov na Detskom jarmoku • ĽUDIA A UDALOSTI •

školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci pre deti a žiakov prichystali početné podujatia, ktoré mali možnosť spoznať aj širšie prostredie a viaceré inštitúcie. Heslom tohtoročného Detského týždňa bolo Aby každé právo dieťa užívalo hravo. Toto každoročné podujatie je aj príležitosťou, keď v škole do Detského zväzu prijímajú nových členov – prváčikov. Počas minulého týždňa okoloidúci mohli vidieť organizované zástupy detí mašírovať stredom Petrovca. Vtedy totiž organizovane navštevovali viaceré punkty. Jedni mali namierené do knižnice, iní do galérií, Spolku petrovských žien, najstaršieho domu, budovy lokálnej samosprávy, gymnázia, kostola a iných ustanovizní. Bola to pre nich príležitosť dozvedieť

Na túto tému hovorila Nadežda Satarićová zo sociálno-humanitárnej organizácie Amity – sila priateľstva. Deň neskôr – v stredu 9. októbra – do Klubu pre denný pobyt starších a osôb s invaliditou zavítali škôlkari z tamojšej PU Poletarac, a to v rámci akcie medzigeneračnej solidarity. Okrem príjemnej družby s členmi klubu deti najstarším spoluobčanom predviedli kratší program. Cieľom tohto podujatia, ktoré vždy v hojnom počte navštívia príslušníci všetkých generácií v Starej Pazove, vrátane aj osôb s invaliditou, je upozorniť na postavenie a problémy starších ľudí v spoločnosti a poukázať na rovnosť postavenia, ako i na ich dôstojný život v treťom veku. sa trochu viac o tom, aké sú to miesta. Od pondelka do piatka školáci mali naplánované rozličné aktivity. Pondelok bol vyhradený pre šport. Hrali sa rôzne detské hry a futbal. Utorok bol deň pre hru, kreslenie farebnými kriedami a dielne. Streda bola dňom návštev a vo štvrtok boli bližšie k umeniu a modelovali jesenné plody z plastelínu. Vyvrcholením Detského týždňa je piatok. Škôlkari predpoludním na Námestí slobody pred pomníkom defilovali ako na skutočnej maškarnej zábave a žiaci sa poobede na školských ihriskách v rámci jarmočného dňa tešili na Detský jarmok a neskoršie v športovej hale aj na súťaž v Speed cubingu. Aj tohto roku najrušnejšie bolo na jarmoku pri predaji a kúpe maškŕt, hračiek a iných drobností. Žiakov a ich najbližších bolo tam ako v mravenisku a všetci z toho jarmoku mali veľkú radosť.

42 /4877/ 19. 10. 2019

Oslavujeme aj v Detskom kútiku

ento Kútik je zvláštny preto, že máme pred sebou jubileum nášho a vášho týždenníka. Oslavujeme 75. výročie Hlasu ľudu, ktorého súčasťou je aj táto strana vyhradená pre deti a ich práce. Práve preto aj my z Detského kútika sa pripájame ku gratulantom, a to vydarenými kresbami na tému významného jubilea. Práce nám zaslali naši kamaráti z Kysáča a naša už spolupracovníčka Anička Holman ová zo Slovenska, ktorá zverejnila zopár prác na tejto strane a aj teraz nám poskytl a trefnú ilustráciu ako gratuláciu k oslavám. Anička prišla na návštevu k starým rodičom do Starej Pazovy a nemeškala, ihneď s radosťou prispela do Detského kútika. Vďační sme preto aj jej, aj všetkým našim malým spolupracovníkom. Ďakujeme za gratulácie a my im tiež prajeme, aby im vôle prispievať na túto stranu neubúdalo. Ďakujeme a tešíme sa na ďalšie vaše vydarené práce! Katuša Daniela Pavlovová, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štú ra, Kysáč

Môj domáci miláčik (pokus o scénku)

Ivan 7. 1, ZŠ Ľudovíta Št Chrťan, úra, Kysáč

Postavy (Ines, Mia, Kokus) INES: Ahoj, Mia, čo to píšeš? MIA: Dostali sme na domácu napísať opis, text alebo básničku na tému Môj domáci miláčik. INES: Naozaj Ti prejde celý víkend na písanie obyčajného opisu, vieš čo, ja sa idem von hrať s Kokusom. Vtedy som nevedela, či zostať písať opis, alebo sa ísť hrať s nimi, ale keď som trocha porozmýšľala, tak som sa rozhodla, že sa idem s nimi hrať a napíšem aj ešte nejaké zaujímavosti o Kokusovi. Tak som skríkla. MIA: Počkaj, idem sa aj ja hrať s vami! A teraz vám aj predstavím hlavnú hviezdu tohto textu. Je to môj domáci miláčik Kokus, je to hravé a veselé šteňa, má čiernu srsť a biely fľak na hrdle, ktorú zdedil po svojej matke. To mi bol najkrajší darček, a to preto, lebo sa narodil v ten istý deň, keď aj ja – 10. 9. 2017. Hrali sme sa s ním až do večera, kým sme nepočuli jeden hlas. MAMA: Detiíí, večeráá! Keď sme sa s Kokusom rozlučovali, iba spustil uši a odišiel. Ale odvtedy viem, že psík ľúbi človeka viac než človek ľúbi samého seba. Mia Gedrová, piatačka, ZŠ 15. októbra Pivnica

Lucia Stajićová, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štú ra, Kysáč Anička Holmanová, lovce, Slovensko Micha ná, tretiačka, ZŠ Okruž

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• •

19. októbra 2019

Hlas ľudu

Príležitostná príloha k 75. výročiu

včera, dnes, zajtra

75 ROKOV HLASU ĽUDU

Zrkadlo doby a vlastných tvorcov Juraj Bartoš

a na 2. strane bolo heslo Po prečítaní daj ďalej. Boli to fakticky prvé menšinové noviny v Juhoslávii a prvú redakciu okrem hlavného a zodpovedného redaktora Ivana Majeru utvorili: Dr. Andrej Sirácky, Pavel Sabo-Bohuš, Andrej Kopčok a Štefan Ferko. V čísle 126 s dátumom 21. 11. 1945 sa uvádza, že noviny HĽ vydáva vydavateľstvo Hlas ľudu. Toto sa roku 1952 zlúčilo s kníhtlačiarňou, založenou v Petrovci roku 1919, a postupne prešlo početnými zmenami. Po

davkami vtedajšieho systému socialistického samospravovania došlo k ďalším organizačným zmenám, ako i v roku 1990, keď sa jednostranícky politický systém pozmenil na pluralitný a začala sa spoločensko-ekonomická transformácia v štáte, ktorý po rozpade SFRJ mal názov Spolková republika Juhoslávia, neskoršie fungoval ako súštátie Srbsko a Čierna Hora a od roku 2006 (po odstúpení Čiernej Hory) sa volá Republika Srbsko. Zakladateľských práv sa namiesto

nformačno-politický týždenník Hlas ľudu (ďalej: HĽ) vydáva Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu (NVU HĽ) so sídlom v Novom Sade v náklade 3 250 exemplárov. Je jednoznačne najčítanejšie tlačené periodikum Slovákov žijúcich v Republike Srbsku. Zakladateľské práva nad NVU HĽ a nad týždenníkom HĽ a mládežníckym časopisom Vzlet od roku 2004 prevzala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM), založená roku 2003. Okrem základnej – informačnej – funkcie HĽ do istej miery spĺňa aj úlohu vzdelávaciu a zábavnú a v podstate má ráz týždenníka s funkciou denníka. Prirodzene, jeho obsah, rozsah, vizuálna forma a náklad Redakcia Hlasu ľudu v roku 1984 v Novom Sade (foto: Jaroslav Pap) sa postupne menili pod vplyvom rôznorodých pod- tom, čo sa Novinovo-vydavateľ- niekdajšej Pokrajinskej konferencie mienok (tak vonkajších – spolo- sko-tlačiarenský podnik Hlas ľudu Socialistického zväzu pracujúcich čensko-politických, ekonomických, v Báčskom Petrovci pozmenil na Vojvodiny ujalo Zhromaždenie sociálnych, ako aj vnútorných – Novinovo-vydavateľský podnik Ob- Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. kádrových, organizačných a iných). zor (1963), ktorý mal tri pracovné Na základe jeho rozhodnutia z 25. Od roku 1967 NVU HĽ a redakcia jednotky (kníhtlačiareň, vydava- 6. 1991 sa vtedajšia Novinovo-vyHĽ a časopisu Vzlet sídli v Novom teľstvo a redakciu novín HĽ), roku davateľská pracovná organizáSade na Bulvári oslobodenia č. 1967 sa najprv do Nového Sadu cia Hlas ľudu transformovala na 81, na 5. poschodí, v budove už presídlila redakcia HĽ a potom aj terajšiu Novinovo-vydavateľskú dávnejšie známej ako budova vydavateľstvo do tzv. Domu tlače ustanovizeň Hlas ľudu. Dnevnika. (v ktorom mali sídliť vojvodinské HĽ prvé dva roky vychádzal ako Prvé číslo HĽ vyšlo v podobe periodiká). Týždenník HĽ sa vtedy denník na 2 až 4 stranách; v rokoch letáka, v náklade 800 výtlačkov, 19. ešte tlačil v petrovskej tlačiarni, od 1946 – 1963 dvakrát v týždni (v októbra 1944 v Petrovci z príkazu začiatku roka 1968 vychádzal tla- stredu a sobotu) najčastejšie na vedenia slovenskej roty Novosad- čou v kníhtlačiarni Dnevnik; po jej 4 stranách až po rok 1964, keď ského partizánskeho oddielu, ktorá zániku sa HĽ niekoľko rokov tlačil mal už 16 strán (tzv. veľký formát). štyri dni predtým Petrovec oslo- v Petrovci. Odvtedy vychádza raz za týždeň, v bodila. Číslo sa rozdávalo zdarma Roku 1973 v súlade s požia- sobotu. Fakticky sa noviny tlačia už

v stredu a expedujú sa vo štvrtok a piatok. Roku 1979 mali 20 strán. Rozsah klesol s nástupom ekonomickej a politickej krízy v období rozkladu SFRJ: roku 1991 sa počet strán zredukoval na 16, avšak roku 1993 najčastejšie už mal len 8 strán a trikrát v tom roku pripravené čísla HĽ neboli vytlačené – následne nedostatku papiera. Bol to rok enormnej hyperinflácie: cena HĽ bola 400 dinárov až 20 000 000 din. a po denominácii (odstránení šesť núl) cena jedného výtlačku z pôvodných 40 din. narástla na celých 100 000 000 din. Toho času 1 exemplár HĽ stojí 50 din., čiže približne ako kilogram chleba. Náklad HĽ roku 1948 dosiahol 6 000 výtlačkov; o desať rokov neskoršie činil len 4 500 exemplárov. V šesťdesiatych rokoch sa redakcia podujala na náborovú akciu Hlas ľudu do každej domácnosti, takže sa tiráž zvýšila až na 9 800 kusov, čoskoro však postupne začala klesať. Po druhej náborovej akcii v rokoch 1980 – 1981 sa náklad ustálil a ešte aj roku 1983 vynášal 7 000 exemplárov, teda kupovala ho bezmála každá druhá rodina vojvodinských Slovákov. Potom náklad postupne opäť klesal: roku 1988 sa tlačilo 5 900 výtlačkov HĽ (predalo sa 5 100), avšak roku 1993 sa zo 4 320 vytlačených exemplárov predalo iba 3 610. Za posledných päť rokov tiráž klesla zhruba o 250 exemplárov, čo je s ohľadom na pokles „tiráže“ tunajších Slovákov naskutku minimum. Najväčšia časť nákladu sa odváža autom ustanovizne do slovenských dedín v Báčke, Banáte a Srieme, tam noviny roznášajú a predávajú kolportéri. Len malá časť sa expeduje poštou, nuž naše noviny v niektorých pro-

Hlas ľudu včera, dnes, zajtra | Príležitostná príloha k 75. výročiu strediach čitatelia dostávajú až Tamašiová, pokladník Ján Lačok lo Poľnohospodárskych rozhľadov v pondelok či v utorok. a poradca riaditeľa Ján Šimák (na s podtitulkom Časopis pre poľnoV redakcii HĽ doteraz pracovalo odchode z kolektívu Hlasu ľudu). hospodárov a dedinu. Aj v nasleviac než sto novinárov, noviny doTerajší týždenník HĽ informuje dujúcom roku mali ráz osobitného tváralo niekoľko stovák externých, predovšetkým o tom, čo sa deje odborného časopisu a roku 1985 stálych a občasných spolupracov- v dedinách a mestách, v ktorých sa stali osobitnou prílohou HĽ. níkov a na expedícii periodika sa žijú (aj) Slováci, píše o aktivitách Príloha HĽ pre literatúru a kultúru podieľali desiatky kolportérov. Slovákov na kultúrnom, osvetovom Obzory vychádza od roku 1984 Prvá redakcia počítala iba 5 no- a spoločenskom pláne. Sleduje a magazínová príloha Mozaika vinárov, v 80. rokoch 20. storočia fungovanie základných škôl, gym- od septembra 1999; posledné dve sa na príprave HĽ a jeho príloh názií a stredných škôl, v ktorých sa prílohy vychádzajú raz za mesiac. podieľalo až 23 novinárov. Okrem vyučuje po slovensky, píše o členi- Už dávnejšie HĽ obsahuje aj osobitprvého šéfredaktora Ivana Majeru na čele redakcie HĽ sa postupne vystriedali: Pavel Sabo-Bohuš, Michal Topoľský, Zlatko Klátik, Pavel Ruman, Juraj Spevák, Martin Toman-Banátsky, Tibor König, Andrej Fekete, Andrej Čelovský, Adam Rago, Samuel Čeman, Ján Garaj, Oto Filip, Juraj Bartoš, Michal Ďuga, Vladimíra Dorčová-Valtnerová a naposledy aj úradujúci zodpovední redaktori Stevan Lenhart a Miroslav Benka (nastúpil v septembri). Riaditeľmi HĽ, respektíve organizácie či ustanovizne, ktoré fungovali ako vydavateľ novín HĽ, boli: Peter Pribiš, Martin Sý- Hlasľudovci v Padine (2009) (foto: z redakčného archívu) kora, Andrej Fekete, Andrej Čelovský, Juraj Spevák, Pavel Jakáb, tej činnosti kultúrno-umeleckých, nú prílohu venovanú Slovenským Anna Makanová, Samuel Čeman, občianskych združení (spolkov národným slávnostiam – po ich Ján Garaj, Adam Rago, Mária Luče- žien, penzistov, poľovníkov, ry- doznení, tiež Vianočný a Veľkonočtincová-Kišgeciová, Oto Filip, Ján bárov, hasičov, ekológov, folklór- ný kaleidoskop. Prílohy spravidla Šimák, Jaroslav Čiep, Samuel Žiak nych, divadelných, výtvarných a majú 8 strán. V období socializmu a teraz je úradujúcou riaditeľkou iných ochotníkov) vo viac než 30 v rámci HĽ vychádzali aj vestníky prostrediach. Pozornosť venúva štátnych a straníckych orgánov (od augusta) Anna Huďanová. ŠIROKÉ TEMATICKÉ aj činnosti lokálnych samospráv, (z vtedajšieho srbochorvátskeho pokrajinských a republikových jazyka do slovenčiny ich prekladali SPEKTRUM Aktuálnu redakciu, pod vede- orgánov, taktiež orgánov a in- členovia redakcie). ním úradujúceho zodpovedného štitúcií s osobitným významom Počas 75 rokov došlo k početredaktora HĽ Miroslava Benku a pre slovenskú menšinu v Srbsku: ným zmenám v spôsobe prípravy jeho zástupkyne Anny Francis- NRSNM, Matice slovenskej v Srb- a technológie výroby HĽ. Pero, tyovej tvoria redaktori a novinári: sku, Ústavu pre kultúru vojvo- písací stroj, štočok a ručná sadzba Juraj Bartoš, Danuška Beredio- dinských Slovákov, Slovenského sa stali minulosťou. Prvé počítače vá-Banovićová (je na materskej vojvodinského divadla, Oddelenia redakcia začala používať roku 1994 dovolenke), Jaroslav Čiep, Katarína slovakistiky na Filozofickej fakulte a v roku 2003 príloha HĽ Obzory Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Novosadskej univerzity, Slovenskej bola sprístupnená aj na internete. Hudec, Anička Chalupová, Stevan evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, Od roku 2011 fungujú i webové Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina donedávna (kým pôsobil) i Spolku stránky, čiže online vydania HĽ Pániková (zároveň zodpovedná vojvodinských slovakistov atď. a časopisu Vzlet: www.hl.rs a www. redaktorka časopisu Vzlet), Juraj Prináša informácie o dianiach na vzlet.rs. Od roku 2017 týždenník Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena spoločenskom, hospodárskom, HĽ má 44 novinových farebných Šranková, Miroslav Pap, jazyková kultúrnom a športovom pláne, strán (formát A 4); predtým dlhšie redaktorka Mária Domoniová, gra- sleduje početné folklórne, divadel- vychádzal na 52 stranách. Tlačila fická redaktorka Irena Lomenová né, hudobné festivaly, prehliadky, ho pôvodne tlačiareň v Petrovci a operátorka inzercie a oznamov literárne večierky, výtvarné podu- (Kultúra, neskoršie Neografia a Mária Obšustová. Zamestnancami jatia a iné rôznorodé podujatia a potom HL Print), najdlhšie to roustanovizne sú aj: tajomníčka usta- programy. bila tlačiareň Dnevnik v Novom novizne a právnička Anna Kupcová, HĽ má pravidelné prílohy Sade a naposledy týždenník HĽ tajomníčka redakcie Annamária a rubriky. Roku 1970 vyšlo 1. čís- tlačí tlačiareň Artprint Media v

Novom Sade. BYŤ A ZOSTAŤ SLOVÁKMI Pripomeňme, že zatiaľ vyšlo niekoľko publikácií, ktoré informujú o prvých štyroch, t. j. piatich desaťročiach novín a podniku, respektíve ustanovizne Hlas ľudu: Štyridsať rokov Hlasu ľudu (vydalo vydavateľstvo Obzor, Nový Sad 1984), Náš Hlas ľudu polstoročný (NVU Hlas ľudu, 1994), ako i zborníky, ktoré sa týkajú informovania v slovenskej reči (parciálne sa venujú aj Hlasu ľudu): Slovenské vojvodinské novinárstvo vo víre mediálnych dianí v Srbsku (Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec, NRSNM Nový Sad a Asociácia slovenských novinárov Kulpín 2009) a 150 rokov slovenských novín a časopisov v Srbsku a 70 rokov Hlasu ľudu (NVU Hlas ľudu, 2014). Aj z nich vyplýva, že jubilujúce periodikum, týždenník Hlas ľudu je naskutku kronikárom komplexného života, hmotného a duchovného rastu (i úpadku) vojvodinských Slovákov, ich organizácií a inštitúcií. Namiesto vlastného záveru vyberáme zopár myšlienok jeho čitateľov z knihy Náš Hlas ľudu polstoročný: „HĽ je teda člen rodiny. Spojivo s ostatnými Slovákmi. Prispieva k zachovaniu národnej svojbytnosti. Radil a radí. Je škola spisovnej slovenčiny. Bez HĽ by Slováci zostali okyptení. Pomáha, aby sme boli a zostali Slováci. HĽ by mal byť v každom dome. Je svedok doby.“ Áno. Hlas ľudu je svedkom doby a mal by ním aj zostať. Nielenže svedčí o období, v ktorom zotrváva, lež vydáva aj svedectvo o ľuďoch, ktorí sa podieľajú na jeho obsahu a výzore. Dopyt po ňom závisí predovšetkým od jeho komplexnej kvality, tiež od toho, v akej miere spĺňa potreby a predstavy konzumentov. Čitatelia siahali a budú siahať po Hlase ľudu nielen v závislosti od „hĺbky“ vlastnej peňaženky a kvality života, akú práve konzumujú, ale – a najmä – i na základe hĺbky záberu novín, t. j. vernosti obrazu aktuálnej skutočnosti v HĽ, akákoľvek je a bude. 

42 /4877/ 19. 10. 2019 S MÁRIOU FILIPOVOU, ČERSTVOU PENZISTKOU

Životná a pracovná dráha hlasľudovská v našej redakcii. Vtedajší riaditeľ Adam Rago sa o mne dopočul od kolegov a dal si ma zavolať. Vždy si spomínam, ako sa mu zapáčilo, Anna Francistyová že sa okrem v písaní vyznám aj vo výpočtoch, lebo toto pracovné miesto si vyžaduje aj rôzne vyúč marci tohto roku sme tovania. Tak sa to začalo a trvalo v novinárskej kancelárii viac ako 33 rokov.“ v príjemnej nálade a s tými Každé pracovné miesto má najkrajšími želaniami do dôchodsvoje plusy a mínusy – čo ťa ako ku vyprevadili tajomníčku redakcie tajomníčku redakcie tešilo a čo Máriu Filipovú, rod. Čelovskú. Asi najviac trápilo? si to dobre vypočítala, ale my by „Najviac ma tešilo to, že som sme jej dôchodcovský vek ani veľmi rýchlo zapadla do kolektívu náhodou ešte nedávali... a že som vlastne robila prácu, Pri tejto peknej oslavnej príktorá ma bavila. Trápila som sa, ležitosti sme si spolu tak trochu napríklad, keď sa pokazil autobus, pripomenuli spoločné roky v rečo v tých časoch bolo dosť časté. dakčnom kolektíve. Nebolo mobilných telefónov, aby „Písal sa rok 1985, keď som som oznámila, že budem meškať. nastúpila na pracovné miesto A to neraz spôsobilo, že som niektoré veci nestihla urobiť načas. Pritom sa vtedy robilo na písacích strojoch a keď sa niečo chybilo, muselo sa všetko robiť odznova. S príchodom počítačov sa to zlepšilo. Odchodom niektorých kolegov do dôchodku sa však ich robota rozdelila nám, ktorí sme zostali, tak sa tých záväzkov nakopilo a veľa vecí som robila aj doma.“ Tvoj život aj inak, teda nielen pracovne, ovplyvnil Hlas ľudu... Našla si si tu životného partnera a potom si už Marka a Oto Filipovci na pracovisku do redakcie necesto(2017) vala z Kulpína, ale zo Starej Pazovy... tajomníčky redakcie. Predtým som „Áno, bolo nás vtedy v redakcii už asi rok honorárne prispievala niekoľko slobodných mladých ľudí textami z Kulpína do Vzletu a do a ako to už býva, vo voľných chvíHlasu ľudu, najprv len z kultúrľach sme vysedávali v reštaurácii nych udalostí a potom aj z iných na desiatom poschodí budovy oblastí života,“ spomenula si naša Dnevnik alebo niekde v meste. spolubesedníčka. „A tomu, že som Časom sme Oto Filip a ja zistili, že sa dostala práve na toto miesto, máme veľa spoločných záujmov vlastne je ,na vine’ moje pôsobenie aj mimo práce a v decembri roku v KUS Zvolen. Dvanásť rokov som 1989 sme sa zobrali. A moje cestotam pôsobila v divadelnej sekcii, vanie do roboty už potom bolo z bola som aj v predsedníctve južnej strany Nového Sadu.“ spolku, kde som niekoľko rokov Svojho času sme v kolektíve bola tajomníčkou. To mi vlastne mali až tri manželské páry: Filiveľmi pomohlo zorientovať sa aj

povcov, Šimákovcov a Hlaváčov- fotografom, takže nespočetné cov. Ako sa teraz pozeráš na tie chvíle z redakčného života zostali roky, keď ste s manželom vďaka navždy zvečnené a pri obzeraní spoločnému pracovisku boli celý fotografií mi priam ožívajú pred deň spolu... Žiaľbohu, hovoríme očami.“ v minulom čase: nielen preto, Čím si vypĺňaš dôchodcovské že si teraz už dôchodkyňa, dni, ktoré aj vďaka pripravovaale aj preto, že náš a tvoj Oto nej knihe s Otovými textami sú stále blízke s Hlasom ľudu, však? nečakane umrel vlani v júni... „Mnohí sa nás pýtali, či si navzá„Pravdu povediac, ešte stále si jom nezunujeme, keď sme celý neuvedomujem, že som ozajstdeň spolu. My sme ten problém nou dôchodkyňou. Hlas ľudu bol nemali, lebo naše pracovné úlohy a zostal mojím druhým domovom. boli odlišné a často sme do roboty a z roboty šli každý osobitne. Mne napríklad veľmi prospelo to, že som sa popri manželovi naučila veľa vecí z novinárstva. Často som cez víkendy chodila s ním do terénu a veľ- Tajomníčka redakcie a technický redaktor Miroslav mi často som Dobroňovský: „Toto takto a toto takto – aby vianočná bola prvou či- reklama bola presne taká, aká má byť.“ (2016) tateľkou jeho textov. Chcel sa presvedčiť, či to, čo Práve kniha, ktorú som pripranapísal, pochopí aj ten, ktorému vovala niekoľko mesiacov, mi nie je známa problematika, o kto- umožnila prichádzať do kolektívu rej písal. V tomto roku aj Oto mal aj po odchode do dôchodku. A ísť do dôchodku... Žiaľ, osud nám bola pre mňa akýmsi predĺženým nedoprial tráviť dôchodcovské dni kontaktom s Otom. Pri výbere spolu. A veľa toho, čo sme nestíhali trefných fotografií a textov som urobiť, kým sme pracovali, teraz si vždy kládla otázku, či by aj on zostalo iba na mne.“ vybral práve tie. Z desiatok tisíc Veríme, že aj vďaka veľkému fotografií, ktoré nafotil, nebolo počtu Otových fotografií si ľahko vybrať tie najreprezenčasto pripomínaš naše redakč- tatívnejšie. Veľmi vďačím našej né oslavné chvíle, posedenia, bývalej kolegyni Miline Vrtunskej výlety... Na čo si osobitne rada za rady, aby aj kniha o Otovi uzrela svetlo sveta. Teraz sa už budem spomínaš? „Práve to, čo si spomenula, venovať iba mojim synom. Hoci sú najkrajšie bolo, keď niekto niečo už dospelí ľudia, vždy potrebujú oslavoval a mohli sme sa na chvíľu oporu rodiča.“ spolu uvoľniť. Potom tie niekoľMy sa tešíme aj na ďalšie kodňové výlety: na Brioni a do stretnutia s našou Markou taPuly, tiež do Tatier na Slovensko, jomníčkou. Na záver spomenieme redakčné návštevy Selenče, Kulpí- ešte raz nášho bývalého riaditeľa na, Starej Pazovy, Padiny, niekoľ- Adama Ragu. Ten našu spolubekokrát organizovaný odchod na sedníčku volal „duša redakcie“. Budárske dni do Slankamenských Veru nie bez dôvodu.  Vinohradov... Oto bol vášnivým Foto: E. Šranková a O. Filip

III

Hlas ľudu včera, dnes, zajtra | Príležitostná príloha k 75. výročiu ANKETA K JUBILEU

Hlas nášho ľudu o Hlase ľudu Pripravili: Miroslav Pap, Vladimír Hudec, Elena Šranková, Katarína Gažová, Juraj Pucovský, Jaroslav Čiep, Anna Lešťanová, Stevan Lenhart, Juraj Bartoš, Danica Vŕbová, Blaženka Dierčanová, Jana Tomanová

áš týždenník pre svojich čitateľov vychádza a do ich rúk dochádza už 75 rokov. Na tejto dlhej ceste noviny sa prispôsobovali viacerým zmenám – organizačným, technickým, kádrovým – ale nikdy nemenili svoje meno. Trefný názov Hlas ľudu „svieti“ na titulnej strane od toho dávneho 19. októbra 1944. Aj pri tomto medzníku a pri tejto slávnostnej príležitosti sme oslovili našich verných čitateľov s otázkou, ako sú spokojní s obsahom našich novín, prípadne čo by nám sugerovali zmeniť.

JÁN MELEG (1964), Báčsky Petrovec, súkromný podnikateľ: „Keď si do rúk vezmem Hlas ľudu, najviac ma zaujmú strany venované kultúre. Aj správy z našich prostredí, zo slovenských dedín, čo sa tam stáva, zvlášť na kultúrnom pláne. Kultúra nám ešte ako-tak funguje a hospodárstvo slabo, lebo táto oblasť je dlhodobo vo veľmi zlej situácii. Všímam si aj športové správy zo slovenských prostredí, rady z poľnohospodárstva, súčasné trendy, recepty a stravovanie. Nezaujímajú ma politické komentáre a príspevky. To aj preto, že zaoberať sa vysokou politikou v Hlase ľudu nemá zmysel. Toto je náš jediný slovenský týždenník a mal by sa venovať našim témam. Pre štátnu politiku sme my veľmi malí hráči a denné politické diania v krajine a vo svete máme v srbských elektronických médiách a v dennej tlači. Opakovať to po týždni aj v Hlase ľudu nemá význam, je to už akosi zastarané, neaktuálne. Možno by sa viac mohlo písať o informatike a nových technických a technologických aktualitách.“ DANIELA KRAJČÍKOVÁ (1968), Báčsky Petrovec, kvetinárka: „Hlas ľudu máme doma už veľmi dávno. Aj doteraz si ho v našom rodinnom podniku poprečitujú až tri rodiny. Mužskú časť, pravdaže, najviac zaujíma šport, a potom ostatné. Sama tiež listujem v novinách odzadu, ale šport preskočím.

Chcem si prezrieť aj smútočné oznámenia. Najprv letmo poprezerám celý obsah, všimnem si titulky a témy. Potom tie, ktoré sa mi pozdávajú, pozorne prečítam. Najviac ma zaujíma, čo je aktuálne a čo sa deje v Petrovci, potom jednotlivo aj v iných prostrediach. Keďže sme pracovne a profesionálne viazaní na kvetinárstvo, pravidelne si prečítam časti prílohy Poľnohospodárske rozhľady a zvlášť strany o rastlinách a kvetoch. V novinách máme z každej oblasti po troche. Priala by som si, keby možno boli aj strany pre ženy, aby sa napr. v rámci nich písalo viac o móde, o domácnosti a doplnkoch.“ P A V E L TO P O Ľ S KÝ (1961), Báčsky Petrovec, poľnohospodár: „Hlas ľudu čítam, odkedy som sa naučil čítať, lebo v našej rodine sa noviny odoberali, hádam odkedy začali vychádzať. Aj ja s mojou rodinou pokračujem v tejto tradícii. Keď je v novinách príloha Poľnohospodárske rozhľady, najprv si prečítam články na týchto stranách. Keď v novinách nie je táto príloha, tak si najprv prečítam aktuality, kde sa čo stáva. Zaujímajú ma aj rady a nápady. Najmenej ma zaujíma obsah prílohy Obzory, to vôbec nečítam. Prečítal by som si aj o témach, ktoré sa globálne týkajú nás Slovákov, nielen priamo lokálne, hoci aj v domácom prostredí máme hodne problémov. Málo sa napr. hovorí o kanalizácii, kedy ju ukončia. V Petrovci máme veľa komunálnych problémov, treba na ne ešte viac poukazovať, dotknú sa vedúcich, a tak sa hádam rýchlejšie vyriešia. Treba písať aj o tom, prečo až toľkí musia odchádzať na Slovensko. Je to v súčasnosti

najpálčivejšia téma. V súvislosti s touto témou sme pravidelne čítali aj príspevky Rasťa Boldockého zo Slovenska, ako sa tam naši vynašli, ako si usporiadali život a ako sa komu darilo. Všimol som si, že náklad nielen Hlasu ľudu, ale aj lokálnych novín klesá, a treba zvážiť, či len preto, že nás je menej a život je biednejší, alebo je v tom aj redakčná politika...“ JAROSLAV HRNČIAR (1954), novinár z Lalite: „T ý ž d e n n í k Hlas ľudu čítam pravidelne, môžem bezpochyby povedať, že od detstva. Samozrejme, vtedy to boli určité rubriky, ktoré ma bavili, na rozdiel od súčasnosti, keď prečítam každú vetu v novinách – od prvej po poslednú. Predovšetkým ma zaujíma, čo sa stáva v našich slovenských dedinách. Kebyže mám čítať iba o našej Laliti, tak sa toho veľa nedočítam. Ale je to pochopiteľné, my sme malá dedinka, máme menej podujatí na rozdiel od tých väčších. K novinárskemu remeslu mám blízky vzťah, nakoľko som bol novinárom v slovenskom rozhlase a dopisovateľom v Hlase ľudu. Keď som pracoval ako hlásateľ v odžackom rádiu až po samotnú privatizáciu a zánik slovenského programu, častým zdrojom informácií nám bol práve týždenník Hlas ľudu. V každom prípade som spokojný s koncepciou novín, aká je teraz. Jednoducho tam nič nechýba, ale občas sú niektoré veci obsiahle spracované, druhé zase okrajovo, ale v podstate vždy to tak aj bolo. Je mi veľmi ľúto, že málo Laliťanov odoberá náš jediný slovenský týždenník, a majú sa čo v ňom múdre a zaujímavé dočítať.“

PATRIK RAGO (1992), etnológ zo Selenče: „Hlas ľudu ako informačno-politický týždenník má za úlohu informovať jeho čitateľov o rôznych udalostiach z rozličných slovenských prostredí vo Vojvodine, ale aj o udalostiach v regióne či v zahraničí. Pokladám za veľký prínos to, že sa Slováci vo Vojvodine majú možnosť informovať v materinskej reči, a to aj prostredníctvom písaného slova. Týždenník Hlas ľudu ponúka zaujímavé témy čitateľom rôznych vekových kategórií. Osobne si však myslím, že častejšie by sa mohli objavovať aj príspevky zamerané na tradičnú kultúru, zvyky a spôsob života našich predkov. Generácia starších čitateľov by si tak mohla prostredníctvom takýchto príspevkov pripomenúť zašlé časy a ich mladosť, a my mladší by sme mali možnosť dozvedieť sa niečo viac o našej tradičnej kultúre a živote našich predkov.“ IVICA GRUJIĆ LITAVSKÝ (1990), novinár z Aradáča: „Týždenník Hlas ľudu neodlučiteľne patrí do našej domácnosti – odjakživa je tomu tak. Pamätám si na jeho početné, hlavne tie grafické zmeny a štýly. Nejedno číslo máme odložené na pamiatku aj v domácom archíve. Z detských spomienok sa mi aj dnes vynára situácia, ktorá sa udiala každý piatok u nás doma, keď zaznela otázka: Prišiel už Hlas ľudu? Tou otázkou sa vždy znova pripomínal rozvrh listovania v novinách – od

42 /4877/ 19. 10. 2019 najstaršieho člena domácnosti po mňa, najmladšieho. Teraz je tomu trochu inak. Hlas ľudu v piatok patrí starému otcovi, v sobotu mne, keď si pri sobotňajšej – najpokojnejšej – káve v týždni zalistujem v ňom, pouvažujem nad napísaným a vylúštim krížovku; v nedeľu sa v ňom, ako posledná, prehŕňa mama. V súvise s tou hlasľudovskou krížovkou existuje ešte jedna historka: lúštiť ju ma učili nebohá stará mama Litavská a mama, ktorá dávnejšie zasielala aj rozlúštenia na tzv. dopisnici, ktorá dnes už neexistuje. Práve preto tvrdím, že som si vďaka Hlasu ľudu vybudoval blízky vzťah k tlači a písanému slovu. Keď mám zosumarizovať: náš jediný týždenník musí a má aj naďalej pretrvávať, má byť všestranným, objektívnym a trefným spôsobom informovania, inzerovania a, samozrejme, aj spôsobom rozptýlenia pre svojich verných čitateľov. Teda na mnogaja ljeta, Hlas ľudu!“ MIROSLAV Š U S T E R (1990), študent a poľnohospodár z Pivnice: „Tý ž d e n n í k Hlas ľudu sa v našej rodine odoberá pravidelne. Pre mňa Hlas ľudu predstavuje aj určitý zdroj informácií najmä z oblasti, ktorej sa venujem, a to je poľnohospodárstvo. Pre mňa sú teda najzaujímavejšie práve Poľnohospodárske rozhľady, ktoré mi podávajú množstvo užitočných informácií, a tie viem aplikovať aj v praxi. Možno by som ocenil, keby sa o poľnohospodárstve písalo ešte viac. Myslím tým práve na problémy, s akými sa poľnohospodári v súčasnosti stretajú, o cenách obilnín, aké sú prínosy v jednotlivých častiach Vojvodiny a pod. Pozitívne hodnotím aj internetový portál našich novín. Práve prostredníctvom tejto webovej stránky sú čitatelia včas oboznámení s hlavnými udalosťami v našich slovenských prostrediach. Samozrejme, čitatelia si potom môžu prečítať aj rozsiahlejšie verzie príspevkov v tlačenej forme. Teší ma, že sa zväčšil počet príspevkov o ľuďoch a udalostiach z Pivnice.“

IVAN BELÁNI (1992), doktorand na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave z Báčskej Palanky: „Hlas ľudu pre mňa vždy predstavoval jeden z pilierov slovenskej kultúry v Srbsku. Tieto noviny vždy predstavovali jednu zo spojok dolnozemských Slovákov, ktoré nám ponúkajú možnosť byť informovaný o udalostiach, ktoré sa dejú v našich komunitách. Význam Hlasu ľudu nevnímam iba v informovanosti, ale aj v tom, že aspoň vo mne vždy zvyšoval pocit hrdosti na našu dolnozemskú slovenskú komunitu pri pohľade na počet kultúrnych aktivít, ktorých ani po viac ako dvoch storočiach neubúda. Keďže žijem na Slovensku, oceňujem, že si Hlas ľudu môžem prečítať aj online a takým spôsobom zostať informovaný. Zároveň vždy záväzne prelistujem Hlas ľudu, keď prídem domov do Srbska. Okrem správ ma najviac zaujalo jazykové okienko. Osobne by som privítal nejakú náboženskú rubriku, kde by rôzne spoločenstvá, ktoré pôsobia v našom prostredí, mohli každý týždeň obohatiť čitateľov povzbudzujúcim slovom. Na záver chcem povedať, že som vždy bol pozitívne prekvapený nad objektivitou Hlasu ľudu, ktorá mala a má moc hľadať to, čo nás ako Slovákov v Srbsku spája, a tým vytvárať sociálnu súdržnosť. Dúfam, že to zostane znakom Hlasu ľudu aj naďalej.“

K ATA R Í N A STANOVÁ (1947), učiteľka slovenčiny na dôchodku z Kovačice: „Moji rodičia boli odberateľmi Hlasu ľudu, takže s týmito novinami som sa spoznala ešte v rodičovskom dome. V tom čase nebolo tak mnoho médií a bolo skutočným sviatkom čítať naše noviny a všeličo sa z nich dozvedieť. Aj neskoršie som pokračovala čítať Hlas ľudu, s manželom sme boli pravidelnými odberateľmi a tento týždenník vlastne sledujem už viac ako štyridsať rokov. Noviny sú obsahovo dobre koncipované a v rubrikách je prehľad rôznych

tém. Najprv vylúštim krížovku a myslím si, že by malo byť trochu viac takých zábavných obsahov, ešte viac príspevkov s radami pre domácnosť a článkov na témy o zdraví, v ktorých lekári napr. radia, ako sa ochrániť pred bežnými chorobami. Sledujem prílohu Poľnohospodárske rozhľady a keďže osobne mám veľmi rada kvety, priala by som si viac čítať o ich pestovaní. V Detskom kútiku je dosť výtvarných prác a bolo by dobre viac priestoru venovať aj literárnym prácam, tiež uverejňovať básne a úryvky z diel slovenských autorov. Zdá sa mi, že jazykový štýl niektorých článkov je príliš náročný – možno by bolo treba pouvažovať o priblížení jazyka novín k priemernému čitateľovi.“ PAVEL KOŽÍK (1991), samostatný podnikateľ z Kovačice: „Už asi desať rokov čítam Hlas ľudu a myslím si, že je potrebné podporiť náš jediný týždenník. Sú v ňom rôzne zaujímavé články, rád sledujem, čo sa deje v slovenských prostrediach vo Vojvodine, informujem sa o kultúrnych podujatiach a o športových akciách. Osobne ma zaujíma, aké jestvujú pamätihodnosti v našich dedinách a navrhol by som, aby sa v osobitnej rubrike písalo o historických témach, múzeách, kaštieľoch, zabudnutých objektoch, lokalitách a podobne. Napríklad rád by som čítal o dejinách niektorých budov, akými sú kovačická väznica, starý mlyn alebo niekdajší sirotinec. Kto ich vybudoval, v akom architektonickom štýle sú postavené, čo sa v nich dialo v priebehu dejín a v akom stave sú dnes. Alebo ako fungovali staré studne, načo a kde boli počas vojny vybudované bunkre v našom okolí... Myslím si, že najmä mladší ľudia nevedia mnoho o tom a takéto zaujímavé témy by sa určite našli v každom našom prostredí. Mohlo by sa taktiež častejšie písať o zberateľoch a ľuďoch, ktorí majú nekaždodenné hobby.“

ZDENKA OBŠUSTOVÁ (1959), knihovníčka z Padiny: „Blahoželám k 75. narodeninám Hlasu ľudu a prajem mu, aby zotrval ešte dlho, lebo je skutočne dôležitým médiom pre vojvodinských Slovákov. Tieto noviny čítam už približne 40 rokov, dnes ako knihovníčka sledujem najmä kultúrnu rubriku a teší ma, že podávate kvalitný prehľad našich podujatí, festivalov a vydaní. Osobitne ma zaujímajú recenzie kníh a časopisov – mohlo by ich byť aj viac, lebo je veľmi významné, aby sme sa dozvedali o rôznych aktualitách z oblasti kultúry a vedy. Bolo by dobre, keby v novinách boli aj edukačné príspevky a rozhovory, v ktorých by odborníci radili, ako treba pripravovať rôzne akcie a podujatia. Navrhujem tiež, aby sa na pokračovanie uverejňoval prehľad kultúrnych ustanovizní, združení a podujatí vo všetkých našich prostrediach, ako aj zoznam súčasných kultúrnych dejateľov, aby sme ľahšie kontaktovali a spolupracovali. V každom čísle Hlasu ľudu si pozriem všetky rubriky a získam užitočné informácie o tom, čo sa deje v živote Slovákov v Báčke, Srieme a v Banáte. Náš týždenník pravidelne prichádza do padinskej knižnice a niektorí občania si ho aj vypožičiavajú.“ MATEJ HADRÍK (1943), profesor vo výslužbe zo Starej Pazovy: „Už celé tri desaťročia do našej rodiny týždenne prichádza Hlas ľudu. Všetky čísla novín si archivujeme a ak si niečo potrebujem overiť, ľahko vyhľadám v starších ročníkoch. Pravidelne prečítam bezmála celé noviny a moju pozornosť najprv zaujme na vstupných stranách Hlasu ľudu rubrika InPress autorky Jasminy Pánikovej. Zaujímajú ma i správy zo všetkých našich dedín, s pôžitkom si prečítam odborné rady v Poľnohospodárskych rozhľadoch, najmä z ovocinárstva a vinohradníctva, ktoré neraz i sám uplatním. Príspevky z minulosti si

Hlas ľudu včera, dnes, zajtra | Príležitostná príloha k 75. výročiu tiež rád prečítam a v súvislosti s týmto by som si prial i viac textov o našich významných dejateľoch v minulosti. Rád si prečítam aj Jazykové omyly a príspevky na športových stranách. Vnučka Anička Holmanová zo Slovenska kreslí i do Detského kútika, a tým manželku Máriu a mňa ako starých rodičov veľmi poteší každý jej zverejnený výkres.“ A N N A O R AV CO VÁ (1959), penzistka zo Starej Pazovy: Vždy keď mám času, rada si tam zalistujem v Hlase ľudu a zistím, čo je nového v našich slovenských prostrediach. Samozrejme, najviac ma zaujímajú aktivity späté s činnosťou spolkov či združení žien, a preto by som si priala ešte viac textov o týchto neúnavných členkách, ktoré sú šikovné vo viacerých sférach života a práce. Teda zachovávajú i naše kultúrne dedičstvo, tradície, zvyky, a preto im treba dať zvýšenú pozornosť na stranách nášho týždenníka. Mohli by ste pridať niekoľko strán, aby ste mohli sledovať všetky naše aktivity.“

J A N K O ALEXA (1959), poľnohospodár zo Slankamenských Vinohradov: „Z postu dvojnásobného predsedu – Rady Miestneho spoločenstva Slankamenské Vinohrady a SKUS Vinohrady – pravidelne sledujem z týždňa na týždeň, čo je nového v našich prostrediach, čo odsledovali a napísali novinári Hlasu ľudu. Som spokojný s obsahom novín a vždy ma poteší, keď je i naša malá dedinka na svahoch Fruškej hory zo strany redakcie povšimnutá. V budúcnosti by som si prial viac textov z menších prostredí, akými sú i Slankamenské Vinohrady, aby sa ľudia necítili byť ukrátení v porovnaní s väčšími prostrediami, kde je, samozrejme, oveľa viac udalostí z rôznych oblastí života a práce občanov. Každá naša väčšia

akcia v populárnych Brehoch, či na kultúrne, alebo komunálne témy je zo strany novinárov Hlasu ľudu odsledovaná a naši občania si to veľmi vážia. Viac by v novinách mohlo byť textov z poľnohospodárskej oblasti, aby ste písali o ovocinároch, vinohradníkoch, dobytkároch, roľníkoch...“ ANNA DINGOVÁ (1949), učiteľka vo výslužbe zo Slankamenských Vinohradov: „Náš jediný týždenník v slovenskom jazyku čítam pravidelne. S náplňou som spokojná, i keď je každá kvalitná zmena v prospech čitateľov vítaná. Moju pozornosť prilákajú texty na rubrikách Ľudia a udalosti, Kultúra a neraz i športová rubrika. Ako bývalá osvetová pracovníčka si myslím, že je málo jedna strana vyhranená pre najmladších čitateľov. Škôlkarov a žiakov by bolo treba viac animovať, napríklad aby sa zúčastňovali v lúštení krížoviek, v odmeňovacích hrách, ktoré by ste zverejňovali. Tým by narástla potenciálna hlasľudovská čitateľská rodina. Viac pozornosti treba venovať cirkevným témam, o nich sa síce píše, ale málo. Nemalo by sa zabúdať ani na život a úspechy obyčajných ľudí, ktorí sú dobrými poľnohospodármi, remeselníkmi, a to vo všetkých prostrediach, aj v tých menších, do ktorých novinári často nechodievajú.“

JOZEF KARDELIS (1943), z Kysáča: „Hlas ľudu čítam od detstva, a to veľmi rád. Odoberal ho ešte môj otec Pavel. Mám dokonca zviazaných asi 30 ročníkov novín, ktoré by som daroval niekomu, kto by o to mal záujem. Prekvapilo ma, že Hlas ľudu v jubilejnom roku dostal nové vedenie, uvidíme, či môžu byť takí úspešní ako ich predchodcovia. Osobne rád čítam príspevky Jaroslava Čiepa, Vladimíra Hudeca, Juraja Pucovského, Juraja Bartoša, Anny Francistyovej, Eleny Šrankovej, ktorých aj osobne poznám. Poznal

som sa i s Otom Filipom a ešte dávnejšie s Jánom Garajom, kým sme ešte boli mládenci a dokonca sme spolupracovali v rámci mládežníckych organizácií. V novinách si prečítam všetko od rubriky Ľudia a udalosti, cez Poľnohospodárske rozhľady a Kultúru, až po Oznamy a Šport. Páči sa mi i Detský kútik, do ktorého prispievajú aj moje vnúčatá a vôbec kysáčski žiaci, ktorí pekne kreslia pod vedením učiteľa Michala Ďurovku. Chýba mi podrubrika Pougár, ktorú som si niekedy aj dvakrát musel prečítať, aby som porozumel, ale bolo to vždy zaujímavé. Hlas ľudu budem čítať a odoberať, kým žijem, lebo každý výtlačok netrpezlivo čakám.“ V L A D I MÍR HRAŠKO (1997), zdravotný technik, umelecký vedúci KUS Bratstvo z Hajdušice: „O Hlase ľudu mám kladnú mienku. Sú to celkom poriadne noviny, v ktorých je čo prečítať. Chcel by som len poznamenať, že by pri každom článku mala byť aspoň jedna fotografia, aby čitateľ, keď si prečíta článok, mal pocit, že tam aj bol. Všetko ostatné je vskutku o. k. Chcel by som pochváliť aj to, že sa snažíte zaznamenať a vyfotiť všetky podujatia aj v tých najmenších dedinkách v Banáte. Bez toho by sa o minulosti a súčasnosti malých dedín, akými sú Jánošík, Aradáč, Biele Blato, Vojlovica, Hajdušica... málo vedelo.“ JARMILA HROMČÍKOVÁ (1971), profesorka informatiky, predsedníčka MOMS Biele Blato: „V našom dome sa týždenník Hlas ľudu číta už viac desaťročí. Vlastne odvtedy, keď Vladimír Dorča a môj otec, žiaľ, obaja už nebohí, robili náborovú akciu nových čitateľov Hlasu ľudu. Vtedy sa, samozrejme, patrilo aj nám prihlásiť sa a odvtedy až dodnes Hlas ľudu takmer pravidelne prichádza do nášho domu. Takmer pravidelne, lebo sa zopárkrát stalo, že sme pre nevyplatené predplatné niekoľko

čísel nedostali. Chybu sme rýchlo opravili, dlhy vyrovnali a potom už len čakali piatok a nové číslo Hlasu ľudu. Keď ide o obsah novín, najradšej si prečítam články z kultúry, ale aj rubriku Ľudia a udalosti. Samozrejme, občas si svoju kuchárku doplním nejakým zaujímavým receptom a rada lúštim krížovku. Obsahy na strane Slovensko čítam len občas, pretože sa o udalostiach na Slovensku informujem prostredníctvom televízie. Uznávam, športové strany takmer nečítam, ale podrubrika Zdravie a my mi je zaujímavá. S obsahom týždenníka Hlas ľudu som spokojná a chvályhodné je aj to, že novinár, ktorý má na starosti písanie o udalostiach v Bielom Blate, často navštevuje našu dedinu a neunikne mu žiadne podujatie alebo zaujímavosť. Často navštevuje slovenské rodiny a píše o nich. To je dôležité preto, že ľudia radi čítajú o udalostiach zo svojho prostredia, a je to možno aj spôsob, ako získať nových predplatiteľov.“ ANNA BOLDOCKÁ, penzistka z Nového Sadu: „Ani neviem povedať, ako dlho už odoberáme Hlas ľudu… Ak nie 30 rokov, tak ani jeden... Svojho času, kým som ešte bývala v Kysáči, noviny roznášali kolportéri, tak som sa niekde u susedov, ani neviem kde presne, dostala k Hlasu ľudu. Najprv som čítala len tak z času na čas a potom, keď som sa vydala, manžel začal Hlas ľudu aj odoberať. Najviac ma zaujímajú príspevky súvisiace s kvetinárstvom, tiež recepty, ale chcem si prečítať o všetkých udalostiach v našich dedinách, v našej kultúre. Chcem počuť, vidieť a vedieť, čo sa deje v našich kruhoch. Prečítam si aj reportáže, správy – všetko si prečítam. Bola by som rada, ak by sa v novinách väčšia pozornosť venovala tomu, čo sa s nami Slovákmi deje: s jazykom, folklórom, so školstvom, s divadlom… O reálnom stave u nás. Každého by sa dotklo, ak prečíta, že sa niektorá škola musí zavrieť, pretože nemá nadostač žiakov, napríklad. O tom národ treba informovať. Okrem tých pekných tém treba písať aj o krutej realite, o postupnom zanikaní nášho jazyka v tomto prostredí.“ (Pokračovanie na strane 30)

42 /4877/ 19. 10. 2019 ADAM JONÁŠ Z BIELEHO BLATA UŽ VIAC AKO 50 ROKOV ODOBERÁ HLAS ĽUDU

Hlas ľudu mi je najmilší Vladimír Hudec

dam Jonáš z Bieleho Blata akiste patrí medzi tých najvernejších čitateľov Hlasu ľudu. Vraj sa na tento náš týždenník predplatil roku 1967, keď si založil vlastnú rodinu. Predtým sa tieto noviny v jeho rodine nečítali. Od toho času Hlas ľudu pravidelne

Občas sa poprehŕňa v starých číslach Hlasu ľudu

prichádza do Jonášovej rodiny. Avšak nielenže pravidelne odoberá noviny už viac ako 50 rokov, ale si zachoval všetky čísla nášho týždenníka od roku 1995, odkedy vychádza na malom formáte. Dokonca ako známy bieloblatský kronikár, ktorý o svojej dedine vydal niekoľko kníh, naše noviny často používa ako zdroj informácií. „Skôr, kým noviny boli tlačené vo veľkom formáte, som si vystrihával články týkajúce sa Bieleho Blata a iné veci, ktoré mi boli zaujímavé, avšak od chvíle, keď sa začal tlačiť v tomto malom formáte, mám zachované všetky čísla okrem jedného, ktorý sa mi nejakým spôsobom stratil. Všetky sú poukladané do registra podľa ročníkov a je tam

aj zoznam všetkých príspevkov o Bielom Blate, alebo príspevkov, v ktorých sa aspoň spomína naša dedina. K tomu na titulke každého čísla si zapíšem, na ktorej strane sa nachádza daný článok. Tieto údaje som, pravdaže, používal aj pri písaní monografie a aj pri písaní kníh o výročiach nášho MOMS. Dokonca v oboch knihách o MOMS máme aj monitoring tlače, kde sme zverejnili reprint článkov z Hlasu ľudu o našom MOMS. Môžem povedať, že som si vytvoril kompletný zoznam článkov o Bielom Blate za posledných bezmála 30 rokov. Skôr tých článkov z Bieleho Blata nebolo mnoho, iba niekoľko v roku, avšak od začiatku deväťdesiatych rokov pravidelne sledujete aj udalosti v Bielom Blate, čo je skutočne chvályhodné.“ To znamená, že náš spolubesedník prečíta kompletné noviny, okrem športových strán, na ktorých iba zaznamená články o športovcoch z Bieleho Blata. „Veľmi som spokojný s Hlasom ľudu a ledva čakám, aby som dostal nové číslo. Teraz som napríklad dostal dve čísla odrazu, lebo naša poštárka je na dovolenke a poštár, ktorý ju zastupuje, mi doniesol dve čísla naraz. Verte, že mi to chýbalo. Ja z Hlasu ľudu čerpám všetky informácie o Slovákoch v Srbsku a môžem povedať, že som dôkladne informovaný o tom, čo sa deje v našej vojvodinskej slovenskej komunite. To ma zaujíma a neviem, ako by som bol bez toho. Odoberám napríklad aj Politiku, Nový život, ale Hlas ľudu mi je najmilší. Kým nedostanem nové číslo, aktuálne sa nachádza na stole a keď príde nové číslo, staré archivujem a nové je na stole, čiže po ruke, aby som, keď uchytím čas, čo-to prečítal.“ Adam Jonáš odjakživa bol kontaktovou osobou novinárom Hlasu ľudu v tejto dedine. Keď sa vybrali do Bieleho Blata, najprv sa ozvali v Poľnohospodárskom podniku u Adama, poinformovali sa, čo nového, o čom treba písať, a iba potom sa vybrali do dediny za témami. Z toho, ako hovorí, vznikli úprimné priateľstvá s, žiaľ,

už nebohými Jánom Garajom, Jánom Cickom a ďalšími staršími novinármi, ale aj s autorom týchto riadkov. Okrem toho sa zúčastnil aj v známej náborovej akcii Hlas ľudu do každej domácnosti, keď v tejto dedine nazbierali viac ako sto nových predplatiteľov. Dnes ich je však tuná veľmi málo, možno trochu nad 10. „Ľudia dnes nečítajú, čo je veľká škoda. Aj ja sledujem televíziu, ale to, čo sa tam povie, odletí vetrom. Písané slovo zostáva zapísané a možno si ho prečítať zajtra, o týždeň, o dva, o rok, desať rokov. Počujem, že ľudia veľmi odhlasujú noviny. Myslím si, že to naozaj nie je dobre. Neviem, čo je dôvod, ale určite by to nemali robiť. Či odhlasujú preto, že si ich môžu prečítať aj

tenčnými problémami, ale času na čítanie sa vždy nájde. Všeličo si v týchto novinách možno nájsť a neviem, prečo to ľudí nezaujíma.“ Ako vidíte Hlas ľudu do budúcna? „Myslím si, že sa zachová. Ľudia budú odoberať a čítať tieto noviny. Možno to bude v menšom náklade, vzhľadom na to, že nás je stále menej, ale musíme si tie noviny zachovať. Bolo by veľmi zle, ak by sme ich stratili.“ Aký obsah novín si prajete? „Najviac treba písať o nás, tunajších Slovákoch, a o tom, čo sa týka nás a nášho života. Hlas ľudu je vlastne hlas slovenského ľudu. Politiku, a najmä tú vysokú, v novinách nepotrebujeme. Máme jej vyše hlavy každodenne v iných médiách. My sme malá komunita, nemôžeme veľmi vplývať na vysokú politiku a v súlade s tým by v novinách, keď ide o politiku, malo byť len to najnevyhnutnejšie.

Pomohol, keď bolo najťažšie Keď sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia Hlas ľudu ocitol v bezvýchodiskovej situácii, keď mu hrozil zánik, verní čitatelia, ktorým je Hlas ľudu pri srdci, finančne podporili vychádzanie novín. Pravdaže, táto akcia bez Adama Jonáša nemohla prejsť. Do fondu Hlasu ľudu v septembri roku 1993 vyplatil 5 miliárd dinárov, ako vlastný príspevok k zachovaniu týždenníka. „Vtedy to bola hodnota 5 nemeckých mariek a bola to polovica môjho mesačného platu. Nebanoval som, pravdaže, ale som niekoľko rokov neskoršie bol veľmi sklamaný, keď mi zastavili dodávku novín iba preto, že som si zhodou nejakých okolností nevyplatil predplatné. Nedorozumenie sme doriešili, chyba je, pravdaže, napravená, a ja som pokračoval odoberať noviny. Nenahneval som sa až natoľko, aby som odhlásil noviny, ako to niektorí predplatitelia v podobnej situácii dnes robia.“

Päť miliárd ako pomoc na obstátie Hlasu ľudu

na internete, alebo možno preto, že odchádzajú do zahraničia. Naozaj neviem. K tomu sme svedkami, že starí verní čitatelia zomierajú a mladých, ktorí po nich zostávajú, noviny asi nebavia. Ja tomu však nerozumiem. Rozumiem, že ľudia majú iné starosti, trápia sa s exis-

Treba písať o poľnohospodárstve, kultúre, o Matici, každodennom živote, úspechoch a trápeniach, pravdaže, aj o činnosti Národnostnej rady, o ktorej si tiež myslím, že by nemala byť ovplyvnená politikou, aj keď som si vedomý toho, že sa to úplne nedá.“

VII

Hlas ľudu včera, dnes, zajtra | Príležitostná príloha k 75. výročiu

Z Hlasľudovskej kuchárky do vášho receptára

rámci vydavateľskej činnosti Hlasu ľudu vyšiel už celý rad zaujímavých titulov. Medzi nimi je aj Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára. K vydaniu kuchárskej knihy nás podnietila skutočnosť, že čitateľky v nejednej ankete spomenuli, že si v Hlase ľudu s radosťou nájdu, vyskúšajú a vystrihávajú recepty na slané a sladké dobroty. Hlasľudovská kuchárka, ktorá vyšla v roku 2013 v Edícii Praktik, vďaka veľkému záujmu v teréne doteraz vyšla až v štyroch vydaniach. Treba spomenúť, že vyšla aj vďaka nezištnej pomoci Spolku kysáčskych žien. Cieľom jej vydania bolo zozbierať i recepty starých mám, zapísať ich a zachovať pre mladšie generácie. Z kontaktov s našimi čitateľkami sme zistili, že mnohé recepty z našej kuchárky vo svojich kuchyniach vyskúšali, dokonca sa im stali obľúbené. Medzi nimi sú i tieto:

Semafor

Plnená mäsová roláda v cestíčku Suroviny: ½ kg mletého bravčového mäsa, 1 vajce, 2 stredne veľké mleté cibule, soľ, vegeta, čierne mleté korenie, mletá sladká paprika; Na plnku: 300 g tvarohu, 200 g šunkovej salámy (pokrájanej na lístky alebo na kocky), praženica zo 4 vajec, 2 pečené očistené papriky; Na obalenie: 1 balenie lístkového cesta; Na potretie a posypanie: 2 žĺtky a sezam Takto sa to podarí: Z mäsa, vajca, mletej cibule zamiesime zmes a pridáme vegetu, korenie, mletú papriku a soľ. Na fólii potretej olejom mäsovú zmes roztlačíme na formu obdĺžnika. Na mäso poukladáme tvaroh, šunkovú salámu, praženicu a pečenú papriku. Zvinieme do ro-

lády a pečieme v rúre asi 40 minút na 200 ºC. Roládu pečieme bez fólie a pred pečením ju potrieme žĺtkom. Lístkové cesto rozvaľkáme na dĺžku upečenej mäsovej rolády tak, aby sme roládu mohli do cesta zabaliť. Nachystáme si aj dlhšie kúsky, pásiky lístkového cesta, z ktorých urobíme mriežku – ozdobu. Po zavinutí rolády do lístkového cesta vrch potrieme žĺtkom, posypeme sezamom a pečieme ešte 15 – 20 minút dozlatista. Vychladnutú roládu nakrájame na kúsky a servírujeme.

Koláč s jogurtom Suroviny: Na cesto: 3 jogurtové poháriky cukru, 3 jogurtové poháriky múky, 3 poháriky jogurtu, 3 zarovnané lyžice kakaa, 3 malé lyžičky sódy bikarbóny, 1 pohárik oleja (o 2 prsty menej než by bol plný pohárik) a 1 vanilínový cukor; Na polevu: 10 lyžíc mlieka, 10 lyžíc cukru, 125 g margarínu a 120 g čokolády Takto sa to podarí: Cesto: Všetky uvedené suroviny vymiešame v jednej nádobe. Vylejeme na pomastený a pomúčený plech a upečieme.

Suroviny: ½ kg štrúdľového cesta (kôr); Na prvú plnku: 200 g klobásy, 2 vajcia, 3 lyžice múky, ½ kypriaceho prášku, ½ pohárika smotany, 100 g kyslých uhoriek, eventuálne trochu mlieka; Na druhú plnku: 250 g tvarohu, 2 vajcia, 3 lyžice múky, ½ kypriaceho prášku, 1 pohárik smotany; Na tretiu plnku: 300 g uvareného špenátu, 100 g kyslých uhoriek, 2 vajcia, 3 lyžice múky, ½ kypriaceho prášku, ½ pohárika smotany, eventuálne trochu mlieka Takto sa to podarí: Cestá rozdelíme na tri časti. Na spodok plechu položíme papier na pečenie. Naň položíme prvé cesto a natrieme plnkou. Najprv to robíme s klobásovou plnkou. Natierame každé cesto, až kým nestrovíme tretinu cesta. Potom každé cesto natierame tvarohovou plnkou, kým nestrovíme druhú tretinu cesta. Nakoniec každé cesto natierame špenátovou plnkou, kým nestrovíme všetko

Fánky (Herovky)

Pečieme na 180 ºC asi 40 minút. Koláč po upečení popicháme vidličkou a polejeme polevou, kým je ešte teplý. Poleva: Mlieko a cukor dáme zohriať. Pridáme margarín a čokoládu, necháme roztopiť a dobre vymiešame.

Suroviny: Na cesto: 7 lyžíc smotany, 5 žĺtkov, trochu soli, 1 lyžica mletého cukru, 2 lyžice rumu, múky podľa potreby; Na posypanie: práškový a vanilínový cukor Takto sa to podarí: Z uvedených surovín zamiesime cesto, aby bolo tuhšie ako rejtešové. Cesto na strojčeku rozvaľkáme asi na 30-centimetrové pásy. Každý pás radielkom (tarajčokom) rozkrojíme na polovicu, stočíme na ruke

Prílohu pripravila: Anna Francistyová

VIII

cesto. Vrch potrieme olejom alebo mliekom a upečieme. Prvá plnka: Klobásu a kyslé uhorky nakrájame nadrobno. Vajcia vyšľaháme, pridáme ku klobáse a k uhorkám. Potom pridáme všetky ostatné suroviny. Ak je plnka hustá, pridáme trochu mlieka, aby sa mohla roztrieť na cesto. Všetko dobre spojíme. Druhá plnka: Vajcia vyšľaháme, pridáme tvaroh, múku, smotanu a kypriaci prášok. Všetko dôkladne zmiešame. Tretia plnka: Uvarený špenát a uhorky nakrájame nadrobno. Vajcia vyšľaháme a pridáme k špenátu a uhorkám. Pridáme múku, smotanu a kypriaci prášok a dobre vypracujeme.

a pražíme v litrovom hrnčeku po oboch stranách. Vychladnuté posypeme zmesou mletého a vanilínového cukru. Pripravila: Elena Šranková

Kultúra

16. FESTIVAL ZUZANY KARDELISOVEJ V KYSÁČI

Dve ceny Kulpínčanom

Petrovca s hosťujúcim predstavením Svety za dedinou na motívy hry svedčí údaj, že práve v budove Portugal Zoltána EgKultúrneho centra Eržika Mičátressyho v réžii Dušana ková za pomoci Jána Branislava Bajina. Mičátka s deťmi nacvičila prvé ODMENENÉ PREDElena Šranková predstavenie v roku 1886. VyzdviSTAVENIA A HERCI dňoch 10. až 13. októbra hol i skutočnosť, že s Milinkou Odborná porota, ktov Kysáči prebiehal 16. Fes- Chrťanovou a Jánom Privizerom rá pracovala v zložení: tival Zuzany Kardelisovej. začínajú znovu s divadelnou Milina Chrťanová, diploVo štvrtok sa na malej scéne škôlkou, kde chcú vychovávať movaná bábkoherečka, predstavili pivnickí herci. Ochot- mladé talenty, ktoré budú ďalej Anna Asodiová, herečka nícke divadlo Janka Čemana reprezentovať kysáčske divadela novinárka, a Michal Ivipredviedlo hru Kataríny Mišíko- níctvo. S potešením pripomenul čiak, herec, udelila navej-Hitzingerovej Nálepky v réžii i to, že Kysáč týmto festivalom sledujúce ceny: Cenu Jána Kmeťka. V piatok napolud- spája rôzne dediny, ako i to, že za najlepšie predstavenie k hrobke Zuzany Kardelisovej, mesto Nový Sad vkladá prosnie na Festivale ZuzaCena Zuzany Kardelisovej Martine Benkovej herečky a režisérky, podľa ktorej triedky na vynovenie priestorov a ny Kardelisovej, ktoré je festival pomenovaný, položili techniky KC. Preto i do budúcna pozreli predstavenie WC story bude predstavovať slovenskú kyticu kvetov. Vo večerných ho- plánujú nové investície, vďaka v predvedení Divadelnej sek- divadelnú tvorbu v Srbsku na dinách vo veľkej sále KC Kysáč ktorým plánujú zriadiť dvor KC cie SKC P. J. Šafárika z Nového Festivale Aničky Jurkovičovej festival otvorili. Pri tej príležitosti a primerane zriadiť i Ferkov dom Sadu. Autorom predstavenia je v Novom Meste nad Váhom, Pavel Surový, riaditeľ KC Kysáč, z roku 1912, ktorý dostali. Vlado Mores a režisérom Rasti- na Slovensku, odborná poroprivítal divákov a hostí, medzi Milina Chrťanová, námestníčka slav Zorňan. V sobotu boli dve ta udelila hre Konečná stanica ktorými boli i úradujúca riaditeľka pokrajinského tajomníka pre predstavenia. Najprv javisko pat- v podaní členov Divadelného Hlasu ľudu Anna Huďanová, čest- vzdelávanie, predpisy, správu rilo domácemu Ochotníckemu súboru Kultúrno-umeleckého ný predseda MSS Rastislav Surový a národnostné menšiny – národ- divadlu KC Kysáč. Predviedli hru strediska Zvolen z Kulpína. Cenu Zuzany Kardelisovej za najlepšie stvárnenie ženskej postavy na 16. Festivale Zuzany Kardelisovej udelili Martine Benkovej z Nového Sadu za stvárnenie postavy Sidónie Krnáčovej v predstavení WC story. Cenu za najúspešnejšiu vedľajšiu rolu udelili Viere Dorčovej-Babiakovej za stvárnenie postavy Policajtky v predstavení Konečná stanica v podaní členov Divadelného súboru KUS Zvolen z Kulpína. Osobitnú cenu Kultúrneho centra Kysáč udelili Divadelnej sekcii Cena za najlepšie predstavenie Divadelnému súboru Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína Branislava Vjerga pri Kultúrnom centre Aradáč. a hostia z Nového Mesta nad nostné spoločenstvá, pozdravi- Antonína Procházku V štátnom Výsledky zverejnila M. ChrťaVáhom, predstavitelia Festivalu la prítomných v mene spome- záujme. Preklad urobila Katarína nová a ceny odmeneným udelil Aničky Jurkovičovej, s ktorým nutého sekretariátu a v mene Sedláková a réžiu Ján Privizer. P. Surový. Porota si spolu s obetento kysáčsky festival roky spo- Ochotníckeho divadla KC Kysáč, V sobotu sa predstavil i Divadel- censtvom tohto roku pozrela 5 lupracuje. Riaditeľ Surový pritom bez ktorého by sa festival nere- ný súbor KUS Zvolen z Kulpína, súťažných predstavení, ktoré sa pripomenul, že Festival Zuzany alizoval. Ako povedala, vnímať ktorý predviedol hru Stanislava snažili poukázať na poslanie a Kardelisovej žije rodovo už 16 ro- divadlo z jednej alebo z druhej Štepku Konečná stanica, ktorú postavenie ženy v spoločnosti. kov, čo je v súlade s európskymi strany rampy znamená uctiť si režíroval Alexander Bako. V ne- Jednotlivé predstavenia na festrendmi, keďže EÚ dáva dôraz na človeka. V tomto prípade je to deľu popoludní Divadelná sekcia tivale uvádzali Andrea Miháľorodovo zodpovedný rozpočet. Zuzana Kardelisová, ktorá ne- Branislava Vjerga pri Kultúrnom vá a Miluška Vranková. Festival Je to aj vďaka Zuzane Kardeliso- chala hlbokú stopu v kysáčskom centre Aradáč predviedla hru organizovala Ustanovizeň pre vej, ktorá vstúpila do sveta diva- ochotníckom divadelníctve, ale aj Jana Hrubíka Zabíjačka, ktorú kultúru a vzdelávanie Kultúrne delníctva, kde realizovala svoje človek vo všeobecnosti so svojím režíroval autor. Vyhodnotenie centrum Kysáč. Vyfinancovala ho vízie, hrala a stotožňovala sa s bohatým duchovným životom a festivalu a udelenie cien bolo Správa pre kultúru Mesta Nový rôznymi postavami. Spomenul i vášňami. Zároveň festival vyhlá- v Galérii KC Kysáč. Vo veľkej sále Sad. Finančne podporil Úrad pre dlhodobú tradíciu ochotníckeho sila za otvorený. sa potom predstavilo Slovenské Slovákov žijúcich v zahraničí, divadelníctva v Kysáči, o čom Potom si milovníci divadla vojvodinské divadlo z Báčskeho Slovenská republika.

• KULTÚRA •

42 /4877/ 19. 10. 2019

Kultúra KOVAČICKÉ ROZSPIEVANÉ KLENOTY 2019

Dvojdňový hudobný zážitok Anička Chalupová

rámci osláv Kovačického októbra 2019 sa v dňoch víkendu 12. a 13. októbra uskutočnil 27. ročník Festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty – 1. kvalifikačná časť.

ľudový orchester pod taktovkou Pavla Tomáša st. (harmonika) hral v zložení: Pavel Tomáš ml. (viola), Kristína Cicková, Una Brtková, Miluška Čuvárová, Marína Tordajová a Saša Rohárik (husle), Anna Ďurišová (flauta), Patrik Cicka (harmonika), Sára Benková (gitara), a Pavel Ďuriš (kontrabas). V sobotu sprevádzal

Kovačických rozspievaných klenotov je z roka na rok čoraz viac. Na snímke sú účastníci nižších ročníkov ZŠ.

V organizácii Základnej školy Mladých pokolení a Domu kultúry 3. októbra v Kovačici všetkým milovníkom slovenských ľudových piesní bola ozajstným hudobným sviatkom najprv druhá októbrová sobota. Jedenásťčlenný slovenský

týchto mladých spevákov, žiakov nižších ročníkov ZŠ: Karola Lukáča, Sáru Brngárovú, Janka Ďuricu, Kalinu Babkovú, Stefana Barcu, Olgu Siantovú, Andreja Jonáša, Luciu Válovcovú, Iskru Stamenovú, Kristiána Veňarského, Katarínu Siromovú,

Naďu Omastovú, Ivana Glózika, Iskru Hajkovú, Ivu Ďuríčekovú, Emu Hrkovú, Sáru Bakošovú, Teu Poliakovú, Sáru A l e x a n d r u Starší speváci majú väčšie spevácke skúsenosti. Na Suchánekovú, spoločnej snímke sú žiaci vyšších ročníkov spolu Blaženku Mar- s členmi orchestra. kovú, Patrísiu na Stvorcová, Vivien Feketyová, Sretenovićovú, Aňu Košútovú, Janu Viktor Brngár, Anastásia Poliaková, Čížikovú, Simonu Suchánekovú, Katarína Válovcová, Luka Stojković, Jaroslavu Kováčovú, Alexandru Ladislav Veňarský, Maja Veňarská, Veňarskú, Anitu a Anetu Cickové, Gabriela Kopčoková, Hana BarcoDominika Kizúra a Tamaru Kuče- vá, Michaela Lomenová, Damián rovú. Každý z účastníkov zaspieval Veňarský, Marína Benková, Anna po dve slovenské ľudové piesne a Ďurišová, Jaroslava Cicková a Tina posudzovacia komisia, ktorá pra- Vesteková. Rozhodnutím posudzocovala v zložení: Juraj Suchánek, vacej komisie Kovačicu vo finálofrontman kovačickej skupiny Vzlet, vej časti Vojvodinského festivalu Ing. Ivan Babka a učiteľka Zuzana slovenských ľudových piesní pre Petríková rozhodla, že vo finálovej deti predstavia aj žiačky vyšších časti festivalu Rozspievané klenoty ročníkov Marína Benková a Anna 2019, ktorá sa uskutoční 26. októbra Ďurišová. o 19. hodine, Kovačicu predstavia Program festivalu, ktorý svojimi mladučkí speváci Sára Alexandra ručnými prácami a slovenskými Sucháneková a Dominik Kizúr. ľudovými krojmi obohatili členky Polofinálová súťaž Rozspieva- Ženského spolku, moderovali né klenoty 2019 sa uskutočnila aj žiaci Ema Čížiková a Stanislav v nasledujúci večer, keď si svoje Suchánek. spevácke vlohy vyskúšali mladí speváci vyšších ročníkov ZŠ: Iva-

Z PAZOVSKÉHO SPOLKU

Ďalšie festivalové skúsenosti Anna Lešťanová

radičný medzinárodný detský folklórny festival v Sente sa konal po 10. raz v nedeľu 6. októbra. Podujatie zorganizovalo Srbské kultúrne stredisko Stevana Sremca v Sente a v ňom najmladší tanečníci zo Srbska a krajín regiónu predstavili tradíciu národov a národnostných menšín. Dievčatá a chlapci vyparádení do ľudových krojov sa zúčastnili i v slávnostnom defilé centrom Senty do športovej haly, kde prebiehal kultúrno-umelecký program. Mnohí z účastníkov tu už boli niekoľkokrát a nadviazali tu pekné priateľstvá s vrstovníkmi. Na

www.hl.rs

sa choreografiou Ruženy Červenskej a Kataríny Šašovej Keď som išov v noci po ulici za sprievodu detského ľudového orchestra pod vedením Alexu Materáka. Najstaršia detská tanečná skupina staropazovského Festival SKUS hrdinu Janka Čmelíka po vystúpení v Sente podporila i tamojšia lokálna tomto medzinárodnom detskom folklórnom festivale vystúpila ten- samospráva a keďže je Senta multoraz i najstaršia detská tanečná tinacionálne prostredie, v ktorom skupina staropazovského SKUS sa pestuje a zachováva kultúra hrdinu Janka Čmelíka. Predstavili a tradícia všetkých obyvateľov,

Informačno-politický týždenník

nie náhodou sa tento festival koná pod heslom Svoje volim, tuđe poštujem (po slovensky: Svoje mám rád, cudzie si uctievam). Potvrdilo to piesňou a tancom takmer 900 účastníkov. V ten istý deň v Starej Pazove sa uskutočnilo medzinárodné kultúrne podujatie Bećarac fest. Organizátorom za podpory Obce Stará Pazova bolo Združenie Krajišnikov Stará Pazova. Podujatie pozostávalo z dvoch častí – súťažnej a revuálnej. Podľa rozhodnutia poroty tretie miesto obsadila tamojšia skupina Kacúri a v revuálnej časti vystúpili aj aktivisti SKUS hrdinu Janka Čmelíka. So slovenskými ľudovými piesňami sa predstavili spevácka skupina Združenia pazovských žien a sólistka Alexandra Filková za sprievodu harmonikára Daniela Medveďa. Foto: Nataša Hricová • KULTÚRA •

PRVÁ SAMOSTATNÁ VÝSTAVA ZUZANY PETRUŠKOVEJ

Čaro dvanástich mesiacov

Michal Ďurovka

uzana Petrušková je maliarka, ktorá iba pred šiestimi rokmi, už ako penzistka, začala maľovať. Doteraz namaľovala toľko obrazov, že je z toho nádherná samostatná výstava, ktorú slávnostne otvorili v Galérii SND v Kysáči v piatok 11. októbra 2019.

Početných hostí privítal vedúci galérie Michal Madacký, ktorý graficky upravil kvalitný katalóg a výstavu aj otvoril. Biografiu Z. Petruškovej prečítala jej dcéra Vladimíra a o kolegyni sa zmienila aj Mária Sláviková, členka Umeleckého spolku Michala Geržu. O obsiahlom maliarkinom diele hovoril akademický maliar Michal Ďurovka. Spievala aj ženská a mužská spevácka skupina KC Kysáč pod vedením Ondreja Maglovského.

Záber z vernisáže (foto: Jano Ontkoc)

MALIARSTVO ČISTÉHO SRDCA V KOVAČICI. V rámci osláv Kovačického októbra 2019 v piatok 11. októbra na podkroví Galérie insitného umenia v Kovačici prebiehala tvorivá výtvarná dielňa pre najmladších, na ktorej sa zúčastnilo 33 kovačických žiakov nižších ročníkov. Bol to druhý ročník tejto akcie a viedli ju kovačické maliarky, členky GIU, Marína Petríková a Mária Hlavatá. Spolu s učiteľkami Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici zaúčali deti do maliarskeho remesla. Tohtoročnou témou tvorivej dielne bola príroda. Riaditeľka GIU Anna Žolnajová-Barcová pre všetkých účastníkov podujatia pripravila ďakovné listy a darčeky v podobe omaľovaných magnetiek. A. Ch. Foto: z archívu GIU

• KULTÚRA •

Zuzane Petruškovej sa maľovanie darí. Maľuje s veľkým pôžitkom a, ako sama hovorí, rýchlo jej pritom uletí čas. Keď sa unaví maľovaním, vyšíva etnografické motívy na košíky, ktoré tiež sved- Zuzana Petrušková čia o tom, že je veľmi kreatívnou mládež, dospelí, ale i domáce zvieosobou, i keď bola celý pracovný ratká. Sú neodmysliteľnou zložkou vek zdravotníckou pracovníčkou. každého obrazu oživeného jediDoteraz vystavovala na početných nečným koloritom a paletou, akú kolektívnych výstavách v Kysáči vie vytvoriť iba Zuzana Petrušková. a Chrtkovciach a zúčastnila sa v Každá farba je precítená poetickým práci výtvarných táborov v Ky- jemnocitom, ktorý obrazu vdýchne sáči, Báčskom Petrovci, Kulpíne neopakovateľné čaro. Autorka s a v Padine. veľkým zanietením stvárňuje tak Na prvej Zuzaninej samostatnej idylické krajinky so zvieratkami, výstave návštevníci majú možnosť kvetinové zátišia, ako i námety znákochať sa v 40 obrazoch, na ktorých zorňujúce sálaše, práce v poli, ľudí hodnoverne stvárnila dedinské v krojoch, dedinský život, aký jej motívy, život a prácu zo všetkých zostal v spomienkach z detstva. Jej ročných období, na ktorých zacho- obrazy proste dýchajú minulosťou vala pred zabudnutím starodávne a zachovávajú krásne spomienky. zvyky, obyčaje, kroje a architektúru. Výstavu si možno pozrieť do 1. Na každom obraze sú ľudia, deti, novembra 2019. OBECNÁ PREHLIADKA VÝTVARNEJ TVORBY V STAREJ PAZOVE. V organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova a za podpory Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy v piatok 11. októbra v aule divadelnej sály bola slávnostne otvorená 16. obecná prehliadka výtvarnej tvorby. Otvorila ju Anđelka Maliová, predsedníčka Správnej rady ZOOSP, a na nej sa zúčastnilo 38 maliarov a sochárov, ktorí sa predstavili 53 prácami. Podľa rozhodnutia selektora prehliadky Marjana Karavlu, akademického maliara zo Starej Pazovy, 20 umelcov postúpilo do oblastnej prehliadky (s 15 obrazmi a 5 sochami), ktorá sa uskutoční začiatkom novembra v Sriemskej Mitrovici. V rámci slávnostného otváracieho programu vyhlásili tri najúspešnejšie práce na tohtoročnej obecnej prehliadke výtvarnej tvorby, ktoré zhotovili Rudolf Rudi Cetinić (prvé miesto), Milenko Hadžić (druhé miesto) a Gordana Zurkovićová (tretie miesto), všetci traja zo Združenia výtvarných umelcov Stará Pazova. Umelecké diela na tejto výstave budú k dispozícii návštevníkom do 21. októbra. a. lš. 42 /4877/ 19. 10. 2019

Kultúra ANKETA K JUBILEU

Hlas nášho ľudu o Hlase ľudu (Pokračovanie zo strany 24)

Z latk o H ar m i n c (1959), tajomník MS Kulpín z Kulpína: „Pravidelne čítam náš a váš týždenník. To, čo ma baví a čo čítam, sú politické strany, strany rubriky Ľudia a udalosti, Kultúry. Zvlášť ma zaujímajú jubileá v dedinách a rôzne dedinské podujatia. Pútavé sú aj texty z dejín, ako boli teraz k storočnici petrovského gymnázia. Prial by som si, aby ste z dejín a o významných osobnostiach práve z dedinských prostredí písali viac. Myslím si, že by sa malo viac vedieť, čo sa deje v Matici, tiež čo robí Národnostná rada a ako by v rámci svojej kompetencie mohli viac vplývať na prosperitu dedín a ľudí v takých prostrediach.“ Andrej Šimo (1982), poľnohospodár z Kulpína: „Týždenník Hlas ľudu čítam pravidelne. Najviac ma bavia texty o udalostiach z dedinských prostredí, správy o tom, ako ľudia žijú, ako pracujú, čo ich baví. Som aj športovcom, a tak ma bavia aj športové strany, tie si záväzne prečítam. Môj synček si najradšej pozrie Detský kútik. To, čo sa mi nepozdáva, je, aby sa politika vo väčšej miere dostávala aj do takýchto novín, ktoré sú podľa mňa viac pre obyčajných ľudí, ako hovorí aj sám názov týždenníka, teda Hlas ľudu, a tak to aj má byť.“ M Á R I A KO L Á R O VÁ (1948), domáca zo Šídu: „Už dlho odoberáme Hlas ľudu. Najradšej čítam informácie z našich dedín a veľmi sa teším na nové recepty koláčov a jedál. Čítaniu sa zvlášť venujeme v zimnom období, keď

www.hl.rs

viac času strávime vnútri – pri teplej piecke. Každé číslo si opatrujem. Priala by som si, aby ste viac písali o nás Slovákoch žijúcich v menších prostrediach alebo v prostrediach, kde je nás Slovákov menej. Myslím si, že sa tým prostrediam venuje menej pozornosti.“ V L A DI MÍR ČIPKÁR (1947), poľnohospodár zo Šídu: „Hlas ľudu odoberám viac ako 40 rokov. Obsah nášho slovenského týždenníka sa mi veľmi páči. Do Šídu prichádza v piatok, a keď nie, tak už v pondelok veľmi čakám na poštára. Mám vo zvyku, že noviny čítam od poslednej strany: teda začínam od športu a potom sa trochu uvoľním pri krížovke. To, čo by som ja navrhol redakcii, je, aby viac príspevkov bolo zo Sriemu, z tých menších dedín, v ktorých žijú Slováci.“ EVKA KOŠÚTOVÁ (1951), penzistka z Boľoviec: „Som nielen čitateľkou Hlasu ľudu, ale aj jeho zberateľkou. S manželom Eliášom máme takú veľkú zbierku doterajších čísel, že sme ju už museli uskladniť na povale. Tieto naše noviny pravidelne odoberáme a čítame už od roku 1975. Som presbyterkou v našom cirkevnom zbore, členkou spevokolu, a popri tom si rada prečítam slovenské slovo. Zaujímajú ma texty o udalostiach v okolitých dedinách, o podujatiach, výstavách, ale aj o tom, ako je v zahraničí. Keďže som padinskou rodáčkou, rada si prečítam príspevky o ľuďoch a dianiach v Padine, ale aj v Starej Pazove, Kovačici atď. Najradšej mám, keď sa niečo píše o Boľovciach, ale prečítam si aj športovú rubriku, preštudujem nové recepty, rada riešim krížovky

Informačno-politický týždenník

a, žiaľ, cez smútočné oznamy sa dozviem o smrti mne známych ľudí. Vždy sa poteším, keď nám poštár prinesie Hlas ľudu, a vždy ho prečítam od začiatku do konca.“ V E R ON A PETRÁKOVÁ (1950), penzistka z Boľoviec: „Hlas ľudu čítam už roky. V našej rodine ho už po druhej svetovej vojne začal odoberať apko Pavel Petrák starší, môj svokor, potom manžel, Pavel Petrák mladší, teraz ja pokračujem v čitateľskej tradícii. Staré čísla sú zachované na povale, aj tie, ktoré starý apko čítal, ale aj tie od roku 1972, keď sme sa s manželom stali pravidelnými odberateľmi. Všimla som si, že tu je toho dosť na čítanie, teda „vo veľkom“, a o všeličom, len mi je ľúto, že sa Boľovce málo spomínajú. Nedočkavo striehnem na poštára s novinami, a to aj preto, lebo sa stáva, že prinesie dve čísla spolu, vtedy si najprv prečítam to, ktoré som dostala s týždenným odstupom. Obľúbené sú mi i krížovky, preto tajničky často zasielam do redakcie a už som dostala knižné odmeny. Mám rada texty Anny Horvátovej, kde píše o slovenských a srbských termínoch a o ich správnom prekladaní. Zaujímajú ma aj texty o kvetoch a o záhrade, lebo sú to témy, ktoré ma bavia. V Hlase ľudu sa mi nepáči, že je všetko spolitizované, ale keďže je to tak všade vôkol nás, tak muselo byť aj v našich obľúbených novinách. A viac sa mi páčili staré čísla s klasickou prednou stranou.“ MARIA SÝKOROVÁ (1942), dôchodkyňa z Dobanoviec: „S manželom Jánom pravidelne čítame Hlas ľudu šesť rokov. Narodila som sa v Kysáči, preto si rada prečítam i aktuality z rodiska. Ale

okrem správ z Kysáča ma zaujímajú aj podujatia vo všetkých slovenských dedinách vo Vojvodine. Rada si prečítam o schôdzach, ktoré mávajú členovia iných spolkov, pretože my členky nášho spolku žien často usporadúvame výstavy. Ako predsedníčka chodievam na výlety do Vojlovice, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Pećiniec, Tovarnika atď. a potom čítam o týchto akciách v novinách. O Dobanovčanoch sa málo píše, ale som si vedomá, že nemáme ani veľa mladých, lebo všetci odišli na Slovensko. S manželom si prečítame noviny od začiatku do konca, pretože sú nám noviny a programy Rádio-televízie Vojvodina 2 jediná možnosť stretať sa s jazykom a kultúrou Slovákov v Srbsku.“ ONDREJ BEREDI (1954), predseda SKOS Erdevík: „V našej rodine sa Hlas ľudu odoberá pravidelne a nepretržite, dokonca ak sa nemýlim, tak až od prvého čísla. Predsa sú to naše slovenské noviny a máme byť hrdí na to, že ich vôbec máme, najmä v týchto, možno povedať, ťažkých časoch. S manželkou každé číslo prečítame od prvej až po poslednú stranu. Veď je tam kopa zaujímavých informácií z prostredí, kde žijú Slováci. Domnievam sa, že by obsah nemal byť toľko usmernený na politizáciu, ale skôr orientovaný národnostne, čiže iba na nás vojvodinských Slovákov. Ale s celkovým konceptom som spokojný, nemenil by som v ňom nič. Je zostavený tak, aby uspokojil čitateľov všetkých vekových kategórií. Napríklad manželka z hlasľudovského receptára varí početné dobrôtky. Nakoľko sme obaja zapojení v kultúrnom sektore, veľmi nás oslovia rubriky Kultúra či Ľudia a udalosti, ktorých obsah je najrôznejší a mapuje diania vo všetkých slovenských prostrediach. Som presvedčený, že náš jediný slovenský týždenník prežije ešte dlho a že bude plniť svoju funkciu aj naďalej.“ • KULTÚRA •

MÁRIA CECHMAJSTROVÁ (1955), niekdajšia kolportérka Hlasu ľudu, teraz iba čitateľka zo Selenče: „Najprv chcem nášmu Hlasu ľudu a jeho zamestnancom zablahoželať k 75. narodeninám. Štrnásť rokov som bola kolportérkou, každý týždeň som otvorila dvercia 320 selenčských domácností, v ktorých odoberali týždenník. Teraz, počujem, v dedine máme iba 90 odberateľov! V zime, keď sa nedalo ísť na bicykli, za sebou som ťahala sánky s novinami a stalo sa mi, že som ich roznášala aj so zlomenou rukou v sadrovom obväze. Hlasu ľudu som sa nezriekla dosiaľ. Listujem v ňom a čítam príspevky odzadu. Všimla som si, že na športových stranách už dlhšie chýbajú správy zo zápasov nášho FK Kriváň. S najväčšou vášňou, iba za niekoľko minút, rozlúštim každú krížovku. Správne odpovede zasielam do redakcie, viackrát som dostala knihy, ktoré spolu s vnučkou Lanou čítame. Myslím si, že by sa tajničky z roka na rok nemali opakovať: Kvetná nedeľa, Zlatá brána, Prvý máj a pod., krížovky

by tiež mohli byť trochu ťažšie a komplikovanejšie na lúštenie. Smútočné oznamy si tiež záväzne pozriem a veľmi sa zarmútim, keď tam vidím, že odišiel niekto známy, a ja som o tom skôr nevedela. Recepty si pravidelne prečítam a niektoré z nich aj pripravím pre svoju rodinu. Sledujem aj činnosť ženských spolkov, lebo som kedysi aj ja bola aktívnou členkou našej etnosekcie. Prajem si, aby ste viac písali o živote a práci žiakov, najmä o ich početných úspechoch na športových či iných súťažiach.“ ONDREJ ZAHOREC (1960), robotník z Hložian: „Hlas ľudu bol v našej rodine prítomný, odkedy sa pamätám, takže som ho popri rodičoch začal čítať aj sám. Najprv športovú rubriku, potom Kultúru a teraz už prečítam takmer všetko. Ľudia sa všeobecne sťažujú, že si v Hlase ľudu nemajú čo prečítať, ja si myslím, že sa v ňom nájde pre každého niečo. Predsa poviem, že mi chýbajú reportáže a humoresky v štýle Vladimíra Dorču, Samuela Miklovica a Miliny Vrtunskej, chýba mi aj Pougár... Akoby už nebolo

pravých novinárov, ktorí píšu nielen správy, ale aj náročnejšie žánre. Rád som čítal i príspevky Dr. Jána Babiaka o dejinách SNS a o slovenských dedinách. Navrhujem, aby ste dali priestor aj historikovi zo Starej Pazovy Jaroslavovi Miklovicovi.“ MICHAL ČRIEPOK (1948), penzista z Vojlovice: „S menšími prestávkami Hlas ľudu do našej rodiny prichádza asi 15 rokov, vlastne odvtedy, čo náš syn Zlatko na nejakej súťaži, teraz sa už nepamätám na akej, vyhral predplatné za týždenník Hlas ľudu. Vcelku sa mi noviny páčia. Najradšej si prečítam príspevky z kultúry a potom aj o tom, čo sa deje v našich dedinách. Prial by som si viac príspevkov z Vojlovice. Sledujem aj športové výsledky, manželka si rada prečíta recepty a niektoré veru aj použije. Politika ma nebaví a myslím si, že by jej v novinách malo byť čím menej. Najviac priestoru treba venovať nám, tunajším Slovákom. Musím však povedať, že noviny nedostávame pravidelne. Často sa mi stane, že ich dostaneme až vo štvr-

tok, keď už vyjde nasledujúce číslo, občas dokonca dostaneme aj dve čísla spolu. Vieme síce, že problém je v pošte, ale si myslím, že by ste to museli nejako doriešiť.“ JAROSLAV ŠINKO (1971), včelár a poľnohospodár z Lugu: „Vždy, keď mám času, odídem do nášho miestneho spoločenstva a tam si zalistujem v novinách, aby som videl, aké správy nám prinášajú hlasľudovci. Viackrát si noviny aj vypožičiam a doma si ich potom takmer celé prečítam. Ako bývalého futbalistu ma zaujímajú riporty zo zápasov na športových stranách a vždy si rád prečítam o aktivitách v slovenských kluboch. Nielen v týždenníku Hlas ľudu, ale aj vo všetkých denných novinách, ak ma zaujme titulok, tak si aj článok prečítam, v opačnom prípade iba tú stranu preskočím. V Hlase ľudu si rád prečítam v rubrikách Ľudia a udalosti a Kultúra o práci a živote vojvodinských Slovákov. Musím konštatovať, že je v novinách málo príspevkov z Lugu a vôbec z menších prostredí. Preto by som si prial, aby novinári nezabúdali i na tieto odľahlejšie dediny, vrátane môjho Lugu.“

Za mienky čitateľov ďakuje aktuálny kolektív Hlasu ľudu (foto: Martin Candir) • KULTÚRA •

42 /4877/ 19. 10. 2019

Kultúra CELOVEČERNÝ KONCERT KUS BRATSTVO HAJDUŠICA

Zotrvávajú aj napriek ťažkostiam Vladimír Hudec

j toho roku hajdušickí ochotníci, členovia KUS Bratstvo v Hajdušici, v rámci dedinských osláv a pamiatky posvätenia kostola v piatok 11. októbra usporiadali tradičný výročný koncert,

boli činní tanečníci, ktorí pripravili tri choreografie. Choreografiu Išla moja milá Kvetoslavy Mrđovej Hajdušičania zatancovali pred desiatimi rokmi na FFTT v Hajdušici. Vtedy boli početnejší a v piatok večer ju zatancovali iba tri páry, čo svedčí o ťažkej situácii v spolku. Zatanco-

Tanečníci boli najusilovnejší

ktorý sa toho roku niesol v znamení 210. výročia založenia dediny a príchodu Slovákov. Pripravili skromný program, v súlade s možnosťami, ale o to vzácnejší, lebo aj napriek ťažkej situácii dávajú vedieť o sebe. Zvlášť

Najmladší dali najavo, že KUS Bratstvo sa nemusí obávať o budúcnosť

vali aj dve choreografie mladého choreografa Vladimíra Hraška Ešte sa nevydám z roku 2017 a Číže si, šuhajko z tohtoročného festivalu. Okrem tanečníkov vystúpila aj ženská spevácka skupina a hostia z KUS Dukati z neďalekej dediny

STARÁ PAZOVA

Veľ ký Mini-tini fest Anna Lešťanová

eden z najkrajších detských hudobných festivalov odznel v sobotu 12. októbra v staropazovskej divadelnej sále. Na tohtoročnom 18. Mini-tini feste sa zúčastnilo viac ako 400 žiakov zo všetkých základných škôl z územia Staropazovskej obce. Festival otvorila Nataša Micićová, pomocníčka predsedu Obce Stará Pazova. Žiaci sa predstavili nielen ako speváci, ale aj ako tanečníci. V mladšej vekovej skupine, kde účinkovali žiaci nižších ročníkov, odznelo 9 detských skladieb, v staršej vekovej skupine – tini – 10 skladieb. Organizátorom podujatia bolo Stredisko pre kultúru Stará Pazova a patrónom Obec Stará Pazova. Sta-

www.hl.rs

Margita s dvomi srbskými choreografiami. Vladimír Hraško zaspieval ľudové piesne z Jánošíka, ktoré sa naučil od starej mamy Evy, pôvodom Jánošíčanky, a žiaci základnej školy Aleksandar Popović a Ivana Kalnáková zarecitovali básne po slovensky. V programe

službách Božích v kostole, ktorými si pripomenuli 10. výročie posvätenia nového kostola. Kázal Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky a administrátor hajdušického cirkevného zboru. Vystúpil cirkevný spevokol, detská besiedka a pokonfirmačná mládež vyobliekaná do slovenských krojov. Okrem cirkevných piesní deti pod taktovkou Martiny Bujákovej nacvičili aj tanec Tancuj, tancuj, ktorý po službách zatancovali v strede dediny.

ropazovská Základná škola hrdinu Janka Čmelíka v oboch súťažných kategóriách mala svojich predsta-

mala účinkovať aj speváčka Tatiana Mamojková, ale sa pre protesty taxikárov nemohla načas dostať z Belehradu, a tak sa tento protest nepriamo odzrkadlil aj na program hajdušických ochotníkov. Slávnostne bolo aj na nedeľných odbornej poroty za interpretáciu piesne. Aj v tini kategórii táto škola mala dueto a v divadelnej sále medzi rovesníkmi z tejto školy vystúpili Jelena Ardalová a Jana Kováčová. Program moderoval Minja Subota a výkony účastníkov festivalu hodnotila porota v zložení

Z vystúpenia Ley Jašovej a Milana Bzovského

viteľov. V mini kategórii vystúpilo dueto Lea Jašová a Milan Bzovský, ktoré získalo osobitné uznanie

Informačno-politický týždenník

Jovan Adamov, Gordana Tomićová a Vlado Leš.

CHÝRNIK

HLOŽANY. Bienále výtvarnej tvorby mladých autorov sa uskutoční v nedeľu 20. októbra o 16. hodine v Turisticko-rekreačnom stredisku Oaza MB. Okrem hložianskych najmladších výtvarníkov na podujatí sa zúčastnia: Anna Andrejićová, Alena Klátiková, Julijana Pavlovičová, Miro Horvát, Emília Valentíková, Andrea Merníková a Michaela Jakušová. Organizátormi prvého bienále sú MOMS Hložany a Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta. J. B-š NITRA, SLOVENSKO. Na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v stredu 23. októbra 2019 (o 10. hod.) bude udelený čestný titul doctor honoris causa prof. Dr. Jánovi Kišgecimu z Univerzity v Novom Sade a prof. Ing. Pavlovi Tlustošovi, CSc., z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe. A. F. • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

Učivo v škole prechádzame, alebo... Anna Horvátová

lovesá prejsť a prechádzať sú spisovné a viacvýznamové. Ani pre nás dolnozemských Slovákov nie neznáme. Znamenajú chôdzou sa premiestniť: − prejsť z chodby do izby, prešli na dvor; − dostať sa, či preniknúť cez niečo: prejsť cez hranice, cez dvere; − prejsť okolo niekoho bez pozdravu, nezastaviť sa; − prejsť kus sveta; − vykonať istý kus cesty: prejsť pešo alebo bicyklom desať km; − opustiť niekoho a pridať sa k iným: prejsť na iný úsek v práci; − prejsť cez niekoho, usmrtiť: auto prešlo mačku; − prejsť hlavné body správy; − prejsť zrakom po niečom; − prejsť do dôchodku; − na skúške študent buď prejde, alebo neprejde. Spojenie „prejsť“ alebo „prechádzať“ učivo sme tu nepostrehli. V srbčine je v poriadku

povedať preći alebo prelaziti nastavno gradivo. Zato ale ten doslovný preklad v slovenčine v niektorých prípadoch nie je správny, nezodpovedá zákonitosti slovenského jazyka. Spojeniam preći alebo prelaziti gradivo v slovenčine nezodpovedajú „prejsť“ a či „prechádzať“, ale prebrať a preberať učivo, učebnú látku. Možno tu zapochybujeme, veď prebrať znamená oddeliť, roztriediť fazuľu, zemiaky, ovocie, alebo kus po kuse vziať do rúk: prebrať spis za spisom. Aj poštu, balík preberieme, alebo prevezmeme. Situáciu tiež, teda dôkladne prerokujeme. Prebrať sa zo spánku je tiež dobre povedať. Aj prebrať frajerku niekomu. A medzi týmito významami je aj význam prebrať učebnú látku, prebrať zlomky, pri vyučovaní vyložiť či precvičiť.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 42

V tajničke je oslava nášho týždenníka.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Víťazoslav Hronec: Kniha srbskej poézie (ISBN 978-867103-524-8)

Jaroslav Čiep

edícii Mosty ako jej 56. zväzok prednedávnom vyšla kniha prekladov Víťazoslava Hronca z tvorby srbských básnikov do slovenčiny. Ide o 242. publikáciu v Slovenskom vydavateľskom centre so sídlom v Báčskom Petrovci. Hronec v nej uverejnil rad svojich prekladov srbských básnikov, od najstaršieho Lazu Kostića (1841 – 1910) až po najmladšieho Nikolu Stojanovića (nar. 1992). Niektorí autori sú zastúpení jednou alebo viacerými básňami, kým Hronca ako prekladateľa najviac oslovil Vasko Popa (1922 – 1991) a do knihy zaradil jeho 14 básní. Spolu je v zbierke prekladov zastúpených 64 srbských • KULTÚRA· OZNAMY •

básnikov rôznych vekových kategórií a básnických smerov. Po autorovom predslove nasleduje 136 básní preložených do slovenčiny a pramene (knihy, antológie, zborníky, časopisy a noviny), odkiaľ prekladateľ čerpal originály. Táto kniha je Hroncovou autorskou antológiou, zostavenou z celkového korpusu všetkého, čo v podobe veršov preložil zo srbčiny v rokoch 1962 až 2018. Kniha v rozsahu 200 strán vyšla s vročením 2019 v náklade 300 kusov a vytlačila ju tlačiareň Artprint Media v Novom Sade.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 41 – VODOROVNE: bojovník, agáva, vo, čun, R, el, úl, kádre, Rijeka, s, nad, rso, r, sykot, echo, ovad, kótovať, tr, pan, Z, O, palivo, risk, eso TAJNIČKA: JÁN BAČÚR

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 39 z čísla 39 Hlasu ľudu z 28. septembra 2019 bolo: MICHAL KIRÁĽ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANDREA KARASOVÁ, Ul. Nálepkova č. 14, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

42 /4877/ 19. 10. 2019

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy DROBNÝ OZNAM

GRATULÁCIA Pri príležitosti úspešného ukončenia doktorandského štúdia na Fakulte technickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a k získaniu akademického titulu doktor Ing. BRANISLAVOVI FERKOVI z Báčskeho Petrovca srdečne gratulujú a veľa pracovných a osobných úspechov želajú rodičia, starká a brat.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za p a p l ó n y , vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Oznamujte v Hlase ľudu

Nositeľ projektu PROMIST, s. s r. o., Nový Sad, Ul. privrednikova číslo 6, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a zmena účelu objektu 02 – budovy textilného priemyslu v sklad – skladisko baleného umelého minerálneho hnojiva, v Novom Sade, Ul. privrednikova 6 v rámci Priemyselnej zóny sever, na katastrálnej parcele číslo 2222/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Drage Spasić – NSU257/NSL257

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2193_02 NS_Futog_3

Podnik Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Drage Spasić – NSU257/NSL257, v Novom Sade, v Ul. Drage Spasić 10, na katastrálnej parcele číslo 3720/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. októbra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-581/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2193_02 NS_Futog_3, v Ul. carice Milice 5, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 6018, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. októbra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-578/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2334_02 NS_Veternik_3 Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2334_02 NS_Veternik_3, v Ul. kráľa Petra I. číslo 25, na katastrálnej parcele číslo 387, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. októbra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-239/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2477_02 NS_Kovilj_centar Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2477_02 NS_Kovilj_centar, v Ul. Laze Kostića 16, v Kovilji, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. októbra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-577/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

42 /4877/ 19. 10. 2019

Oznamy PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu

hlasludu.info www.hl.rs 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou milovanou

SPOMIENKA

na prvé, boľavé výročie úmrtia môjho syna

ONDREJA SUDICKÉHO

23. 7. 1960 – 18. 10. 2018 – 2019 z Hložian

Odpočívaj tíško v pokoji. Zarmútená matka Zuzana

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Tvoji: syn Ján, vnuk Ján a nevesta Elena

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s drahým manželom

s naším milovaným otcom a dedom

ONDREJOM SPEVÁKOM 7. 3. 1936 – 10. 10. 2019 štrikerom z Petrovca

Jediná nádej moju bolesť upokojí, že nás Pán Boh opäť spojí.

ONDREJOM SPEVÁKOM 7. 3. 1936 – 10. 10. 2019 štrikerom z Báčskeho Petrovca

Klesli ruky, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo, zhasli oči, ktoré na nás láskavo pozerali. Za všetko krásne Ti ďakujú a s láskou v srdci na Teba spomínať si budú:

Bol si mojou oporou 60 rokov nášho manželstva. Vďaka Ti za všetko. Tvoja Marka www.hl.rs

rod. Cesnakovou 25. 3. 1928 – 8. 10. 2019 z Nového Sadu

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo mi bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka večná.

ANNOU KMEŤOVOU

Informačno-politický týždenník

dcéra Svetluša, zať Lazar a vnúčatá Zoranko, Sanička a Dušanko

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

V srdci smútok zostal po odchode našej milovanej tety

ANNY KMEŤOVEJ

rod. Cesnakovej 25. 3. 1928 – 8. 10. 2019 z Nového Sadu

Na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme a spomínať si na Teba s úctou budeme.

Tvoje: Zlatka, Vesnička a Kvetuška

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s priateľkou

ANNOU KMEŤOVOU

25. 3. 1928 – 8. 10. 2019 z Nového Sadu

... Už len spomienky zostávajú...

Mária Turčanová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

ONDREJOM SPEVÁKOM

7. 3. 1936 – 10. 10. 2019 z Báčskeho Petrovca

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva žiť s tými, ktorí ho majú radi. Syn Andrej s manželkou Vierkou a deťmi Andrejkom a Emuškou

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 23. októbra 2019 uplynú štyri roky, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec a starý otec

АLENKE UHLÁRIKOVEJ

Dr. JOZEF BENKA

rod. Lomenovej 1968 – 2019 knihovníčke z Kysáča

2. 2. 1936 – 23. 10. 2015 z Kovačice

zasielajú a tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú

mamini spolupracovníci – dôchodcovia Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči

Tvojím odchodom sa všetko zmenilo, nič nie je ako predtým. Učil si nás všetkému, ale nenaučil si nás, ako sa máme vyrovnať so smútkom, v ktorom si nás zanechal. Chýbaš nám – neustále si v našich srdciach. Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Po roku smútku s úctou si spomíname na manžela, otca a dedíka

na manžela, otca a starkého

ONDREJA MURTÍNA

JÁNA BAKOŠA 1951 – 2018 – 2019 z Kovačice

18. 9. 1948 – 19. 10. 2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky si zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme.

S láskou si na Teba spomíname.

Navždy zarmútení: manželka Anna a dcéry Anna, Mária a Andrea s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 21. októbra 2019 uplynú tri ťažké roky bez nášho

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na jediného brata

IVANA FERKU

1974 – 2016 – 2019 z Kysáča

Odpočívaj v pokoji. S láskou si na Teba spomína

S láskou si na Teba spomíname.

Tvoji rodičia 42 /4877/ 19. 10. 2019

brat Stanislav

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. októbra 11.30 Koľko sa poznáme, kvíz 20.30 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 20. októbra 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 2019, 4. časť

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 22. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 18. októbra – Naši a ja Sobota 19. októbra – Úkryty v zoo Pondelok 21. októbra – Záhadné dary Utorok 22. októbra – Beethoven 4 Streda 23. októbra – Volanie smrti Štvrtok 24. októbra – Boľšoj

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku odvysielané budú pravidelné príspevky o aktualitách z našich prostredí. Nasleduje Pulz mladých, v ktorom sa tvorivý tím venoval mladým ľuďom a ich vzťahu k životu na dedine. Sú niektorí, ktorí nielenže zostali na dedine, ale sa snažia sebe a iným zlepšiť podmienky života v menších prostrediach. Zmienia sa o tom, ako trávia svoj čas, s akými problémami zápasia a aké majú plány. Nebude chýbať ani ďalšie pokračovanie Dobroduchárne. Vysielanie pre dedinu sa venuje vojlovickým ochotníkom, z Erdevíka prináša rady, ako skrášliť kvetinovú záhradku a dvor, tiež príspevky o tom, ako zarodili exotické čínske datle v Pivnici a tropické mandarínky a pomaranče v Šíde.

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 20. októbra Film: Prasiatko Babe v meste Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Penny sa bojí Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 20. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 23. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

15.05 15.30 16.00 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 16.20 Sobota 16.25 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 relácia na aktuálnu tému 17.00 Nedeľa 17.15 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.30 týždňa 18.00 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.10 18.15

Správy na každú hodinu

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.20 Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 20. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Súťaž Zlatý kotlík 2019 vyhralo kuchárske družstvo SFRJ Umelecká dielňa Maliarstvo čistého srdca opäť zaujala účastníkov Utorok 22. októbra 16.00 Rozspievané klenoty – prvá kvalifikačná časť Rozspievané klenoty – druhá kvalifikačná časť V rámci Detského týždňa v Kovačici odznel i Spomienkový beh Dr. Janka Bulíka V GIU otvorili panelovú výstavu o hudobných nástrojoch Slovenska Piatok 25. októbra 16.00 Film: Keby som mal pušku Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Tri góly Mijića

AŠK – OFK GRADNULICA 4 : 0 (3 : 0) Vladimír Gál

radáčania boli absolútni favoriti na tomto zápase, čo potvrdili aj na ihrisku. Počas prvej polhodinky sa striedali šance a góly. V 10. min Števko vypálil z 20 metrov, lopta trafila Birmanca, odrazila sa k Mijićovi, ktorý z piatich metrov loptu zaslal do siete. V 15. min. na 2 : 0 zvýšil Števko strelou z okraja šestnástky. Čoskoro V. Gál prihral Birmancovi, ktorý bol nepresný a trafil iba do žrde. V 35. min. už bolo 3 : 0. Znovu kombinovali Števko a Mijić, ktorý aj skóroval. Na začiatku druhého polčasu

tréner Srđan Zakić poskytol šancu hráčom, ktorí menej hrajú, a tak im umožnil, aby nadobúdali skúsenosť. To sa pocítilo aj na ihrisku. Síce domáci si vytvárali šance, ale nedávali góly. V 60. min. K. Gál trafil do brvna. Konečný výsledok stanovil najlepší hráč AŠK na tomto zápase Miloš Mijić v 80. min. AŠK teraz unikol o dva body mužstvu MSK, ktoré doma remizovalo s mužstvom Zadrugar. AŠK: Kurunci, Ďuríček, Vesin, Janković, Striško, V. Zakić, Števko, Mijiċ, V. Gál (Čeman), Miletić (K. Gál), Birmanac (Kujundžić) V nedeľu Aradáčania budú hosťovať v Sečnji.

Zostali len ôsmi MLADOSŤ – TISA 1933 2 : 3 (1 : 1) Darko Sládeček

ola to šiesta prehra Bieloblatčanov zaradom v tejto sezóne. Hostia lepšie začali zápas a už vo 8. minúte po voľnom kope odrazenú loptu do siete usmernil Ružin. Na vyrovnanie sa však čakalo do konca polčasu. Predtým v 40. min. rozhodca prísne ukázal červenú kartu Godovi. Bieloblatčania vyrovnali v 44. min., keď Poničan kombinoval so Szabom, ktorý z pätnástich metrov vsietil pekný gól. V druhom polčase domáci boli lepší. Už v 50. min. po voľnom kope Mladosť sa gólom Žižića ujala vedenia – 2 : 1, avšak iba o dve minúty neskoršie Jašin strelou z asi 25 metrov vyrovnal. Po tomto góle domáci chceli dať gól, zanedbali obranu a v 60. min. Dopuđ z 15 metrov „nožničkami“ stanovil konečný výsledok.

Do konca zápasu domáci prežili opravdivú agóniu. Najprv sa v 70. min. zranil Poničan, trochu neskoršie Žižić na trávniku spadol do bezvedomia a opustil hru. Keďže domáci už vykonali tri výmeny, zostali na trávniku deviati. Nadovšetko v 88. min. pre nešportové správanie sa červenú kartu dostal aj náhradník Horvát. MLADOSŤ: Maksimčev, M. Paraljov, Poničan (Horvát), Karacsonyi, Kurunci, Šuľa (Žižić), Kalapiš, Šofranko, D. Paraljov (Popić), Goda, Szabó Výsledky 8. kola: Zlatica – Bilećanin 1 : 4, MSK – Zadrugar 0 : 0, OFK Stajićevo – Naftagas 4 : 0, AŠK – OFK Gradnulica 4 : 0. V nedeľu Bieloblatčania pocestujú do Zreňanina na súboj s mužstvom OFK Gradnulica.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Stačilo sedem minút... Lazar Pavković

NAPREDAK VAŠICA – ERDEVÍK 2017 0 : 4 (0 : 0). Derby dvoch vedúcich mužstiev ligy sa skončilo presvedčivým a zaslúženým víťazstvom hostí. Je zaujímavé, že všetky góly padli za posledných sedem minút! • ŠPORT •

Strelci boli Cvetković v 84. min., Farkaš v 86. min., Toman v 89. min. a M. Bosanac v 90. min. ERDEVÍK 2017: Mergl, Gerik, Vukadinović, M. Bosanac, Jelčić, Bojanić, Štrbac, D. Bosanac (Radanović), Farkaš (Toman), Zablaćanski, Cvetković

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Sedem týždňov čakali na zápas! Tentoraz znova viac úspechu mali domáce mužstvá. Bratstvo 2019, Rastina 1918 a Panónia boli veľmi presvedčiví doma, keď svojim súperom spolu strelili pätnásť gólov. Jediný bod na hosťovaní získala Telečka v Riđici. Výsledky 7. kola: Bratstvo 2019 – Dinamo 1923 5 : 0, Graničar – Telečka 2 : 2, Rastina 1918 – Sport 6 : 1, Panónia – Dinamo (S) 4 : 1. Program 8. kola: Jedinstvo Lemeš – Dinamo (S), Sport – Panónia, Telečka – Rastina 1918, Dinamo 1923 – Graničar.

PANÓNIA – DINAMO (S) 4 : 1 (2 : 0) Juraj Pucovský

nedeľu mužstvo lalitskej Panónie v 7. kole zohralo prvý majstrovský zápas tejto jesene na domácom trávniku a potešilo svojich fanúšikov. V 18. min. Igor Hrnčiar zobral loptu súperovi na strede ihriska, prihral Mišovi Obradovovi, ktorý uvoľnil Šipku a bolo 1 : 0. Aj pri druhom góle v 34. min. akciu začal Hrnčiar a úspešne ju skončil M. Obradov. V 54. min. už bolo 3 : 0, keď sa po chybe obrany lopty zmocnil Terek a prekonal brankára Sonty Kuruca.

Hostia skorigovali v 69. min., autorom gólu bol Tetkov strelou z viac ako dvadsiatich metrov, keď presne mieril do brvna, od ktorého sa lopta odrazila do siete bezmocného Valenta. Najkrajším momentom na tomto zápase akiste bol gól kapitána Turčana v 89. min., ktorý po prihrávke Majeru ľavačkou z hranice pokutového územia trafil horný roh brány Dinama – 4 : 1. PANÓNIA: Valent, Stolić (Stoisavljević), Jovanović (Majera), Šipka (Terek), Lazić, I. Hrnčiar, M. Obradov, Lamoš, Cetenji (Šinkarčuk), Turčan, Fedek (Z. Dobrić)

Strelci v prvom polčase: Nemanja Šipka a Mišo Obradov (zľava)

JEDNOTA ĽUBA – OFK BAČINCI 3 : 3 (1 : 3). Hostia v prvom polčase získali veľký náskok, ale sa domácim v druhej časti predsa podarilo vydrieť bod. Strelci za Ľubanov boli Širadović v 25. min., D. Považan v 50. min. z penalty a Ćalić v 81. min. JEDNOTA: Radivojević, Tadić (P. Sremčić), Manojlović, Teležar, Punoš, Ramić, Ruman, D. Považan, Ganić, Ćalić, Širadović BORAC ILINCI – OFK BINGUĽA 6 : 1 (4 : 0). Domáci zaslúžene a pre-

svedčivo prekonali Binguľčanov, ktorí na zápas pricestovali iba desiati. Od 23. min. hostia hrali len deviati, lebo trávnik pre zranenie opustil Stanković. V radoch Bingule sa cítila neúčasť brankára Vanju Volića a Branka Radičevića. Jediný gól za hostí vsietil D. Alimanović v 71. min. OFK BINGUĽA: Rajić, A. Alimanović, Franciski, Džever, Lovás, Horvát, Stanković, D. Alimanović, Petaković, Dierčan

42 /4877/ 19. 10. 2019

Šport OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

kopov. Po záverečnom hvizde strelec vyrovnávajúceho gólu Štefan Vajnrich vyvolal incident, ale väčšiu eskaláciu nepekných útokoch Carić mohol scén znemožnila usporiešiť zápas, no Naď riadateľská služba. dve strely šťastne kryl BUDÚCNOSŤ: Paa raz mladý útočník gáč, Đumić, Ljubičić, mieril tesne vedľa bráKolár, Horvát, Popony. V 66. min. ojedinelý vić, Huďan, Molnár center z voľného kopu domáci iba pohľadom Vychytal bod: Pavel Naď, (Jakuš), Čipkár, Tomić (Zahorec), Carić sledovali a náhradník brankár FK Kriváň KRIVÁŇ: Naď, JovoVajnrich hlavou trafil vić, Doboš (Vajnrich), Cvijić, Alexy, – 2 : 2. Potom len nastúpilo vyvaľova- Milovanov, Salijević (Vladislav), nie sa hostí na trávniku, ktorí žiadali Kočonda, A. Strehársky, Karačonji, ošetrenie údajných zranení, čo riadne M. Strehársky iritovalo domáce obecenstvo a hráčov. Výsledky 8. kola: Proleter – Sloga Domáci mali ešte niekoľko obrovských 2 : 1, Bačka 1945 – Soko 3 : 1, Bački šancí, ale spoľahlivý brankár Naď hajduk – Naša hviezda 2 : 1, Neštín spustil závory pred svojou bránou. – Bačka 2 : 1, Budúcnosť – Kriváň 2 V rozhodcovskej nadstavbe Selenčan : 2, Borac – Orlovi 0 : 4. Foto: J. Pucovský vybránil dve strely Carića z voľných

Naď s magnetom v rukaviciach! BUDÚCNOSŤ – KRIVÁŇ 2 : 2 (1 : 1) Ján Murtín

zrušujúci zápas v Hložanoch nepriniesol víťaza, ale zo 200 divákov neobanovalo, že nedeľné popoludnie strávilo na tribúne vedľa základnej školy. Už v úvode chybné rozohrávanie domácich využil Kočonda, no jeho strelu z pravého horného rohu Pagáč bravúrne vyrazil na roh. Po zahraní hostí lopta v skrumáži trafila Popovića najprv do tela, potom do ruky a pre rozhodcu Bosnića z B. Palanky to bola jedenástka. Kočonda strelou z bieleho bodu už v 2. min. otvoril skóre zápasu. Usmernilo to ďalší priebeh zápasu, lebo domáci nervózne útočili a hostia zo Selenče začali s obštrukciou hry, zdržiavali čas vhadzovaním lopty do

hry, za čo dostali tri žlté karty. V 11. min. po faule nad Alexym skúsený Cvijić z osemnástich metrov trafil do brvna brány Budúcnosti. No potom sa viackrát vyznamenal brankár Naď, akoby mal magnet v rukaviciach, lebo vychytal strely Huďana, Carića, Tomića a Kolára. V 36. min. Čipkár nadskočil Strehárskeho a Jovovića, hlavou prihral voľnému Tomićovi, ktorý zblízka vyrovnal – 1 : 1. V druhom polčase si domáci za pätnásť minút vytvorili až štyri šance, no Naď bol neprekonateľný. V 61. min. Carić z viac ako tridsiatich metrov z voľného kopu ostro vystrelil, na hranici trestného územia Čipkár loptu hlavou iba čuchol, ktorá ponad ruky prekvapeného Naďa skončila pod brvnom – 2 : 1. V ďalších troch

DVADSIATY SIEDMY NOVOSADSKÝ MARATÓN

stvách Vojvodiny druhý. Teraz sa mi podarilo triumfovať, aj keď musím uznať, konkurencia nebola veľmi ostrá. Nie som najspokojnejší s výsledkom, môžem oveľa lepšie, ale bolo naozaj veľmi teplo a nedalo sa utekať najlepšie, dá sa povedať opravdivé peklo pre maratón. Presvedčený som, že môžem aspoň o päť minút lepšie ako teraz.“ Za Radičaninom dobehol druhý Uglješa Nikolić z Rumenky a tretí bol Slovinec Jurij Erlah. V ženskej konkurencii sa zúčastnilo sedem bežkýň, excelovala Belehradčanka Ljiljana Latinovićová s časom 4:38,12. Bola to jej druhá účasť na Novosadskom maratóne, prvý raz novosadský asfalt vyskúšala pred dvoma rokmi a už teraz prisľúbila svoju účasť na budúci rok. Druhé a tretie miesto obsadili Novosadčanky Snežana Klis-

ková a Biljana Čonkićová. Slabšie kondične pripravení pretekári si mohli zvoliť dráhu na 33, 25, 10 a pol kilometra, kým si rekreanti volili hlavne beh na 6 km. Žiaci základných a stredných škôl tiež mali svoje dráhy podľa vekovej kategórie na 1 000, 800 a 400 m. Príslušníci bezpečnostných síl – vojska, žandárskeho zboru a polície sa hlavne orientovali na štafetový beh. V ňom triumfovali členovia špeciálnej brigády Vojska Srbska z Pančeva. Pre divákov osobitnou atrakciou boli preteky korytnačiek a najmä batoliat. Mladé mamy priviedli až 40 bábätiek, čo osviežilo podujatie a zabavilo prítomných. Na záver spomeňme aj jednu kuriozitu – jeden z plaziacich sa práve počas pretekov na 4 metre prvýkrát postavil na vlastné nohy, urobil prvé kroky v živote.

Góly za domácich dali: Ćalija v 65. min. a 72. min. (oba VETERNIK – TATRA 3 : 0 (0 : 0) z jedenástky) Pavel Pálik hosťovaa Ognjanović nia cestujú v 82. min. užstvo Tatry vo Veterniku za- iba tí, ktorí Zápas vo hralo slabo, aj keď sa jeho hrá- ešte stále Veterniku či vo väčšej časti zápasu usilo- veria, že Tatra (oranžové dresy) prehrala aj vo Veterniku pred 300 divali. Nepripravili si však ani jednu šancu, bude lepvákmi viedol nedali gól, a tak sa nevyhli novej prehre. šie! Na také niečo je zatiaľ málo nádeje, rozhodca Radinović z Beočina. Žlté Po tomto neúspechu Kysáčania sa ocitli lebo vedenie mlčí a nič nepodniká... karty dostali Vuković, Marković a Nina 15. mieste majstrovskej tabuľky. To Preto sa mnohí pýtajú, či Tatru čaká kolić (Veternik), Jašović (Tatra) a hosť veľmi rozčarovalo fanúšikov, ktorých je zostup do najnižšej ligy. Predsa mnohí Stojičić je vylúčený v 81. min. čoraz menej na zápasoch v Kysáči. Na ešte majú nádej, že k tomu nepríde! TATRA: Munjas, Jašović, Berić,

Batinić, Bobot (Ivković), Budík, Medić, Kuzmanović, Stojičić, Vučković, Kedža Výsledky 11. kola: Futog – Omladinac 0 : 2, Fruškogorac – TSK 1 : 3, RFK Nový Sad – Jedinstvo 0 : 0, Hajduk – Petrovaradín 1 : 4, Slavija – Index 1 : 1, Šajkaš – Sirig 3 : 0, Fruškogorski partizan – Bačka (Ď) 1 : 1, ŽSK – Bačka (B) 4 : 1, Veternik – Tatra 3 : 0. Program 12. kola o 14.30 hod.: Omladinac – Tatra, Bačka (B) – Veternik, Bačka (Ď) – ŽSK, Sirig – Fr. partizan, Index – Šajkaš, Petrovardín – Slavija, Jedinstvo – Hajduk, TSK – RFK Nový Sad, Futog – Fruškogorac.

Bolo teplo, ale aj pekne Rastislav Zorňan

olo ukrutne teplo, ale aj tak bolo pekne. Spokojní sme, na budúci rok sa znovu uvidíme! Týmito slovami sa väčšina účastníkov 27. Novosadského maratónu zmienila o priebehu pretekov, ktoré sa v nedeľu 13. októbra 2019 konali na uliciach Nového Sadu. Tradičná jesenná súťaž vytrvalcov, zaradená aj do kalendára Medzinárodnej atletickej asociácie atletických federácií (IAAF), je opravdivým lákadlom predovšetkým pre domácich bežcov na dlhé dráhy, no nechýbali ani tentoraz zahraniční pre-

tekári, bolo ich až zo štrnástich krajín. Aj keď si prajú chladnejšie počasie a bezvetrie, keď podávajú lepšie výkony, ani Michalské leto im nepokazilo náladu. Prihlásení účastníci si mohli voliť dráhu podľa vlastných možností a fyzickej pripravenosti. S tou najnáročnejšou, dlhou 42 km 195 metrov, sa popasovalo zo 80 vytrvalcov. Spomedzi nich najúspešnejší bol člen Atletického klubu Apatin Zoran Radičanin. Prvý dorazil do cieľa v čase 2:54,19. Triumf ho potešil, ale dosiahnutý výsledok ani nie: „Vlani som bol tretí v Novom Sade, v generálnom poradí štátnych majstrovstiev tiež tretí, na Majstrov-

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Nádeje, nádeje...

M 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Nikto nezaháľal Tri presvedčivé výhry domácich, jedna remíza a štyri tesné víťazstvá hostí sú bilanciou 9. kola. Derby uchádzačov o majstra vyhrali Kovinčania nad hosťami z Potpornja. Vlajkovčania si vďaka šťastnej výhre v Hajdušici zachovali primát v tabuľke. BAK prekvapil Gajčanov na ich ihrisku. Podobne to urobila Jabuka v susednej Barande. Padinská Dolina si priniesla body z Pavliša. Čoraz lepší Uljmania zostali neporazení v Alibunari. Výsledky 9. kola: Crvena zvezda – Dolina 1 : 2, Partizan (G) – BAK 0 : 2, Radnički (B) – Jugoslavija 1 : 2, Budućnost – Partizan (U) 1 : 1, Hajdušica – Jedinstvo 1 : 2, Radnički (K) – Potporanj 4 : 1, Sloga –Polet 3 : 0, Strela – Spartak 1911 3 : 0.

CRVENA ZVEZDA – DOLINA 1 : 2 (0 : 1) Ján Bokor

réner Doliny Dragan Kovačević už dlhšie nemôže počítať so všetkými hráčami. Z rôznych dôvodov vždy niekto chýba, čo si vyžaduje časté presuny v zostave. Tak bolo i na zápase v Pavliši. Na ihrisku, kde sa body ťažko získavajú, hráči Doliny nezaháľali,

ale od začiatku vodu na svoj mlyn hnali. Na radosť trénera všetci hráči splnili úlohy a získali zaslúžené body. Dolina vďaka príkladnej bojovnosti bola lepším mužstvom a od začiatku odhodlane kráčala za svojím cieľom. Domácim hráčom v tejto sezóne ruže nekvitnú a kotvia pri dne tabuľky. Pokúšali sa vynútiť faul v šestnástke,

Rozhodca pomohol hosťom HAJDUŠICA – JEDINSTVO 1 : 2 (1 : 2) Vladimír Hudec

rvý a posledný v tabuľke v Hajdušici zohrali svojrázne derby, z ktorého Hajdušičania potajomky očakávali, že môžu začať vyhrávať. Toto želanie potvrdili aj na ihrisku, ibaže Vlajkovčania dokázali, prečo sa nachádzajú v čele tabuľky. Aj keď domáci boli rovnocenní, na momenty aj lepší súper, hostia boli konkrétnejší a z rýchlych protiútokov robili zmätok v domácej obrane. Už vo 8. min.

Milan Mršić neobozretne zakročil vo vlastnej šestnástke, nuž rozhodca Gvozdenov z Vršca právom ukázal na biely bod a hostia sa ujali vedenia. Domáci sa však nevzdali, pokračovali s ofenzívnou hrou, čo im v 16. min. prinieslo výsledok. Radović centroval do šestnástky, Pavlovic pekne pätičkou prihral A. Liptákovi a tento z asi desiatich metrov matoval brankára hostí. Radosť však krátko trvala, lebo hneď po stredovom výkope hostia využili nepozornosť domácej obrany

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Cenný skalp

získať penaltu. Dobrý rozhodca D. Milanović z Pančeva im žltou kartou dal na vedomie, že žiadne simulovanie útočníkov domácich tolerovať nebude. Žiadal, aby sa korektne bojovalo a nech vyhrá lepšie mužstvo. Podľa hry bolo jasné, že Dolina má lepších hráčov. Hostia zaslúžený náskok získali v 35. min. prekrásnym gólom Radenkovića. Jovanov z rohu presne centroval, strelec Doliny „nožničkami“ rozvlnil sieť domácich – 0 : 1. Po prestávke hráči Doliny pokračovali smelo a veľmi bojovne. V 55. min. znovu Jovanov dobre odcentroval a Kelečević hlavičkoval do siete bezmocného brankára C. zvezdy. Po dvojgólovom vedení hráči Doliny zahodili niekoľko pekných šancí na presvedčivejšie víťazstvo. To sa im pomstilo na predchádzajúcich zápasoch, nechýbalo mnoho, aby sa zopakovalo i teraz. Domáci v 80. min. využili nepozornosť obrany hostí a skorigovali výsledok na 1 : 2. Vďaka výborným zákrokom brankára Bujakovića k vyrovnaniu neprišlo, lebo tri kritické situácie pred bránou parádne

„P

rvý polčas v Kačareve bol možno jedným z najlepších výkonov slávistov v jesennej časti sezóny. Hoci mali hostitelia iniciatívu, mužstvo, ktoré vediem, hralo bojovne a hrozili sme z protiútokov,“ vyhlásil po zápase Zlatko Mršulov, tréner Slávie. Ešte pred prvým gólom Kovačičania na začiatku merania síl mali dve šance na zmenu skóre. Ostojić mieril iba do brvna a sieť nerozvlnil • ŠPORT •

ani Ugrenović. Najlepší strelec Slávie však v pokračovaní strelil oba góly za hostí. V 18. min. prekvapil a prekabátil brankára Jedinstva, keď mu zobral loptu vo veľkom štvorci a strelil do prázdnej brány – 0 : 1. Úspešný bol Boris Ugrenović aj v ďalšom súboji so strážcom siete Kačareva: minútu pred koncom polčasu po zákroku gólmana nad hrotovým útočníkom rozhodca pískal penaltu, ktorú Padinčan aj zrealizoval – 0 : 2. Po zmene strán sa zopakovala

riešil. I keď prehra posunula domácich na predposlednú priečku v tabuľke, treba ich pochváliť za korektnú hru a pohostinnosť. Podané pravice a blahoželanie hosťom k zaslúženej výhre to najlepšie potvrdili. DOLINA: Bujaković, Hlavča, Kolak, Radenković, Jovanov, Mitkovski, Popović, Svetlík (Ilić), Kelečević, S. Mamojka, Radivojev V nedeľu v Padine zohrajú susedské derby Dolina a Spartak 1911 z Debeljače.

a prekonali Stojanovského – 1 : 2. V pokračovaní a do konca zápasu domáci mali častejšie loptu na nohách, ale hostia boli konkrétnejší, mali aj niekoľko príležitostí, ktoré nerealizovali iba vďaka dobrým zákrokom brankára Stojanovského. Na druhej strane Hajdušičania obliehali bránu hostí, ale mnoho príležitostí nemali. Najlepšia bola tá v 65. min., keď A. Ružić po prihrávke brata Nikolu vybehol pred brankára, ale tento strelu útočníka Hajdušice kryl. Treba však povedať, že hosťom pomohol aj rozhodca, ktorý v 30. min. neodpískal penaltu za domácich. Musel vylúčiť aj obrancu hostí, ktorý ako posledný

hráč v obrane na okraji šestnástky z vnútornej strany čiary fauloval A. Ružića. Protesty domácich a obecenstva nepomohli a rozhodca namiesto penalty a červenej karty nariadil iba voľný kop na vzdialenosti 20 metrov od brány?! Ešte niekoľko podozrivých rozhodnutí mladého rozhodcu z Vršca v druhom polčase a niekoľko nepotrebných žltých kariet domácim úplne vykoľajili futbalistov Hajdušice a do konca sa výsledok nemenil. HAJDUŠICA: Stojanovski, Pejčić (Drakulić), Z. Lipták, Maliar, Mršić, Folťan, Pavlovic (Spremo), Radović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

prvá časť hry. Loptu na nohách mali domáci, do protiútokov sa dostávali futbalisti z Kovačice. Skvelými zá-

krokmi sa zaskvel Holík. Štvrťhodinu pred koncom Zemen fauloval krídlo Jedinstva a z bieleho bodu Kačarevo vstrelilo jediný gól – 1 : 2. Posledný duel jesene na domácom trávniku zohrá Slávia 20. októbra o 15. hodine s Omladincom 1927 Opovo. Bude to priamy súboj možno i o stred tabuľky, o post, o ktorom fanúšikovia Slávie na štarte majstrovstiev mohli iba snívať. SLÁVIA: Holík, Jaško, Zemen, Pešić, Strakúšek, Plvan, Stamenković, Bogdanov, Matuľa, Ostojić, Ugrenović; striedali Šećković a Zloch Výsledky 7. kola: Vojvodina – Mundial 0 : 3, Pobeda – Unirea 2 : 3, Jedinstvo Stević – Slávia 1 : 2, Omladinac – Tempo 1 : 0.

JEDINSTVO STEVIĆ – SLÁVIA 1 : 2 (0 : 2) Ján Špringeľ

Spoľahlivý brankár Doliny Goran Bujaković

Nebezpečný z protiútokov: Ognjen Ostojić (Slávia Kovačica)

42 /4876/ 19. 10. 2019

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Mohli aj vyhrať TEKSTILAC – MLADOSŤ 1 : 1 (1 : 0)

Zachránil Odžačanov: Miloš Ignjatović, brankár Tekstilca

Samuel Medveď

vod zápasu v Odžakoch priniesol vyrovnanú hru. Domáci už v 2. min. prenikli, dobre zakročil Leňa, keď nohou odčinil šancu Tekstilca. Mladosť začala viac útočiť a v pokračovaní sa videlo, že je lepším mužstvom na ihrisku. Čoskoro Kaňa

mieril, ale lopta skončila vedľa žrde. Domáci stavali hru na skúsenom kapitánovi Dariovi Božičićovi, ktorý v 23. min. unikol hosťujúcim obrancom a vsietil – 1 : 0. Domáci hrali dosť ostro, nepozorne, nemožno povedať, že i hrubo, ale v polovici prvého polčasu prišlo k vážnejšiemu zraneniu hráča Mladosti Marka Đakovića, ktorého museli ošetriť v nemocnici. V 15. min. Kaňa prenikol, prihral Mrđanovi, ktorý vsietil. Rozhodca Nenad Vukanović zo Subotice pískal postavenie mimo hry. Treba povedať, že čiaroví rozhodcovia často signalizovali údajné ofsajdy Petrovčanov. Rýchly Mrđan prenikal veľmi dobre, mal aj pekné gólové príležitosti. Tak v 44. min. kopal z pravej strany do rohu brány domácich, ale brankár Ignjatović pohotovo zareagoval. Potom Kaňa opravdivou delovkou pohrozil, no domáci strážca siete loptu vyboxoval nad brvno. V 61. min. prenikol Mrđan, uvoľnil naľavo Plavšića, ktorý prízemnou

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Znova zakolísali... PODRINJE – JEDNOTA 3 : 0 (2 : 0) Matej Bzovský

o zápasu na zápas pomaličky sa opakuje chudobná minuloročná jeseň. Jednota doma pred malým počtom najvernejších fanúšikov produkuje akú-takú hru, aj keď v stretnutí s Cementom so štipkou šťastia vyhrala. Na cudzích plochách je to inak. Tak bolo i minulú sobotu na trávniku lídra ligy z Mačvanskej Mitrovice, keď hostia znova výkonom zakolísali. Od začiatku Pazovčania hrali neorganizovane, takmer bez útoku. Podnikavejší domáci hráči si vypracovali niekoľko sľubných príležitostí, kým sa hostia iba bránili, zakladali len ojedinelé protiútoky takmer bez vyloženej šance. Domáci sa ujali vedenia až v 38. min. a o dve minúty neskoršie zvýšili náskok. V druhom polčase hostia sa viac pustili do ofenzívy, voľnejšie

www.hl.rs

útočili, ale bez pravej realizácie. Z jedného dobre pripraveného útoku domáci tretím gólom uzavreli výsledok a viac než zaslúžene vyhrali. JEDNOTA: Jovišič, Subotić, Cvijanović (Tošić), Kačar, Igrač (Milovančević), Živanović, Milanović (Vujčić), Gavrilović, Ž. Mitrović, Cvetanović, M. Mitrović Výsledky 9. kola: Sremac – Jugović 1 : 1, Borac – Crvena zvezda 3 : 0, Mladost (BJ) – Jadran 6 : 2, Podunavac – Sloga (E) 1 : 0, Cement – Hajduk 1 : 0, Mladost (NS) – Sloga (T) 2 : 1, Sloboda – Radnički 1 : 1, Podrinje – Jednota 3 : 0. Program 10. kola: Jugović – Jednota, Radnički – Podrinje, Sloga (T) – Sloboda, Hajduk – Mladost (NS), Sloga (E) – Cement, Jadran – Podunavac, Crvena zvezda – Mladost (BJ), Sremac – Borac.

Informačno-politický týždenník

strelou zblízka matoval brankára Ignjatovića. Tak si Mladosť uchytila zaslúžený bod. Nebolo by nespravodlivo, ak by si z Odžakov odniesla aj všetky tri?! Domácich zachránil predovšetkým muž zápasu, výborný brankár Miloš Ignjatović. MLADOSŤ: Leňa, Valentík (Milenković), Ivetić, Fábry, Šproch, Stanić (Malidžan), Mrđan, Ožvát, Kaňa, Đaković (Beronja), Plavšić Výsledky 9. kola: Mladost (T) – Bačka 0 : 2, Tavankut – ČSK Pivara

0 : 3, Bajša – Tisa 2 : 1, Krila Krajine – Mladost (A) 1 : 1, Tekstilac – Mladosť (P) 1 : 1, Stari grad – Vrbas 0 : 0, Crvenka – Vojvodina 1 : 0, Radnički – Sloga 2 : 6. Program 10. kola: Bačka – Sloga, Vojvodina – Radnički, Vrbas – Crvenka, Mladosť (P) – Stari grad, Mladost (A) – Tekstilac, Tisa – Krila Krajine, ČSK Pivara – Bajša, Mladost (T) – Tavankut. Foto: J. Pucovský

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Keby všade ako v Sombore ŽAK – SLÁVIA 0 : 6 (0 : 1) Ján Šuster

dkedy mužstvo pivnickej Slávie hrá v tejto lige, na všetkých zápasoch v Sombore zvíťazilo nad domácim ŽAK-om. Tak to bolo aj minulý víkend. Od začiatku zápasu sa videlo, kto bude pánom na trávniku vedľa somborskej nemocnice. Po desaťminútovom skúšaní síl hru prebrali hostia, zakladali útoky, vytvárali si šance. No útočníci hostí Kuchta, Marojević, Babić a Trivunović ich nevedeli využiť. Na druhej strane domáci sa niečo pokúšali z protiútokov, ktoré najčastejšie boli znemožnené pred trestným územím Slávie, a strely z diaľky leteli ponad alebo vedľa brány brankára R. Brňu. K zmene výsledku došlo v 44. min., keď Kuchta z pravej strany unikol svojmu strážcovi, prízemne odcentroval pred bránu súpera, kde bol najrýchlejší Marojević, a loptu dorazil za chrbát domáceho brankára Dmitrovića. V druhom polčase hostia ešte silnejšie zatlačili domácich. V 50. min. Marojević v sólovom úniku odbehol svojim strážcom a vedľa vybiehajúceho brankára loptu zaslal do siete. V 58. min. Jušković spoza hranice trestného územia silným úderom trafil pod brvno. V 66. min. z ľavej strany Marojević zahral roh, lopta sa dostala k voľnému Kuchtovi, ktorý zvýšil na 0 : 4. V 75. min. náhradník Budić z diaľky vysoko zacentroval do trestného územia, na loptu nabehol Babić a presnou strelou hlavou piatykrát rozvlnil sieť

Somborčanov. Konečný výsledok zápasu stanovil Budić v 82. min. po rohovom kope z ľavej strany. Na druhej strane domáci v druhom polčase ani raz vážnejšie neohrozili bránu súpera.

Trasoval cestu k výhre: Stefan Marojević (Slávia Pivnica)

SLÁVIA: R. Brňa, Grňa, Šmit, Jušković (Séč), Ćorda (Budić), Záskalický, Trivunović, Kuchta, Babić (Beláni), Petrović, Marojević Zápas viedol rozhodca Vujić z Kuly, nemal ťažkú robotu, v čom mu pomohli aj hráči oboch mužstiev športovým správaním sa. Žlté karty dostali Đuričić u domácich a Grňa u hostí. Výsledky 9. kola: Kordun – Budućnost (M) 0 : 0, Rusín – Omladinac 5 : 0, Maglić – Radnički 0 : 1, Tvrđava – BSK 3 : 1, Kulpín – Vojvodina 1 : 4, Borac – Hercegovac 3 : 2, Budućnost (P) – Polet 1 : 1, ŽAK – Slávia 0 : 6. V 10. kole sa stretnú: Budućnost (M) – Polet, Hercegovac – Budućnost (P), Vojvodina – Borac, BSK – Kulpín, Slávia – Tvrđava, Radnički – ŽAK, Omladinac – Maglić, Kordun – Rusín. • ŠPORT •

Z 52. MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU LORIST V NOVOM SADE

Takto najmladšia džokejka, naša Kaja Fajfrićová (14 rokov) so svojím Gringom prekonala prekážku vysokú 1,25 metra

Od poľovníkov po športovcov Juraj Pucovský

ačiatkom jesene, v prvých dňoch októbra na Novosadskom výstavisku už viac ako polstoročie prebieha Medzinárodný veľtrh lovu, rybolovu, turizmu a športu – LORIST. Tohtoročný, 52. LORIST v dňoch 2. až 6. októbra znova zhromaždil početných poľovníkov, športových rybárov, turistov, športovcov a najmä zvedavcov, ktorým viac ako 500 vystavovateľov z dvadsiatich krajín ponúklo svoje výrobky a služby zo spomenutých odvetví ľudskej činnosti, ako aj ekológie, najmladšej z veľtrhových podujatí. Cez brány výstaviska sa od prvej októbrovej stredy do nedele premlelo viac ako 35 000 návštevníkov. Výrobcovia športovej a loveckej zbrane, ako aj rybárskeho vybavenia si spokojne mädlili ruky, lebo sa im predaj daril lepšie ako kedysi. Tak medzi prvými predali pušku americkej značky Barrett za 13 500 eur, navijak Stella za 77 400 dinárov a rybárske prúty, ktoré noví majitelia zaplatili 64 000 dinárov! V osobitnej hale boli vystavené lovecké trofeje vysokej diviny,

Jelenia ruja v objektíve majstra fotografie Jaroslava Papa

Najdrahší rybársky prút stál 64 000 dinárov

do kalendára Medzinárodnej jazdeckej federácie (FEI). Zúčastnilo sa 100 koní, 70 jazdcov a jazdkýň z dvadsiatich klubov z Bulharska, Chorvátska, zo Severného Macedónska a zo Srbska. Partnerská krajina tohtoročného veľtrhu – Maďarsko, sa predstavila výstrojom pre lov a

ktoré vyvolali veľký záujem u návštevníkov. V rámci veľtrhu turizmu predstavitelia turistických agentúr, organizácií, hospodárskych komôr a hotelov z 21 krajín predstavili svoju ponuku tak pre nadchádzajúcu zimnú sezónu, ako aj budúci rok 2020. Z našich destinácií zahraniční turisti sa najviac zaujímali o termálne kúpele, ako aj o pobyt v chránenej, čistej a zdravej prírode, predovšetkým na Zlatare a Goliji. Tretí veľtrh športu prebiehal pod patronátom Mesta Nový Sad a zoskupil viac ako 150 vystavovateľov. Dôraz bol na prezentácii projektu Šport do škôl, v ktorej sa zúčastnilo viac ako 1 500 žiakov a 820 športovcov, predstavujúc takmer všetky Živé exponáty: hlucháň hôrny americký a náš (zľava) športy. Medzi mnohými známymi vyvolali pozornosť návštevníkov veľtrhu tvárami šampiónov bol aj Slobodan Kovač, rybolov, ale ponúkla našim klientom aj služby šéftréner volejbalovej reprezentácie Srbska, svojich známych kúpeľov Makó, Orosháza, ktorá nedávno získala tretí titul majstra Európy. Mórahalom... Bola to svojrázna pozvánka na Na hipodróme usporiadali 10. Medzinárodný Svetový veľtrh Jednota s prírodou, ktorý bude cup parkúrového skákania, ktorý je zaradený aj v Budapešti roku 2021.

Najdrahšia puška značky Barrett je predaná za 13 500 eur

Vzpierači na 25. Memoriáli Jovana Bogića-Pufiku

Foto: Martin Candir

Ä&#x152;lenovia redakcie Hlasu Äžudu