Hlas ľudu 42/2020 by NVU Hlas ľudu

Ku Dňu Hlasu ľudu ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

17. 10. 2020 | 42 /4929/

Uzávierka čísla: 14. 10. 2020

Svornosť a spolupatričnosť sú príznačné pre Slovákov z Bingule, zo Šídu a z Erdevíka. Dosvedčuje to aj návšteva u predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. A. Horvátová Foto: A. Stojanovićová

Združenie petrovských výtvarných umelcov v sobotu 10. októbra predpoludním pre deti zorganizovalo už siedmy ročník výtvarného tábora a zrealizovalo ho v rámci Detského týždňa. Na tábore sa zúčastnilo zo 40 – 50 detí zo základných škôl z Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Maglića, Kysáča, z Predškolskej ustanovizne Včielka, zo združenia Objatie z Kulpína a žiaci petrovského gymnázia. J. Čiep

Na 5. Festivale vojvodinských festivalov Rogalj 2020, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 4. októbra na Salaši 137 na Čeneji, účastníci či organizátori predstavili svoje tradičné dedinské podujatia. Na základe rozhodnutia odbornej poroty Zlatú plaketu Rogalj 2020 udelili Turistickej organizácii Obce Stará Pazova za prezentáciu gastronomických špecialít Sriemu, presnejšie za podujatie Gastro Sriem Stará Pazova. V mene TO Obce Stará Pazova toto hodnotné uznanie prebrala riaditeľka Dragana Zorićová-Stanojkovićová. A. Lešťanová Foto: z archívu TO Obce Stará Pazova

V prílohe Obzory začíname na pokračovanie publikovať novelu Víťazoslava Hronca Dynastia Beňovských. Autor túto prózu pôvodne napísal v srbčine a do slovenčiny ju preložila Zora Sirácka. V rozhovore s V. Hroncom sa dozvedáme ďalšie detaily v súvislosti s touto jeho novelou. S. Lenhart

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Hlasu ľudu k sviatku

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: Doo Magyar SZO KFT,

Anna Francistyová

ento rok je akousi výnimkou v našich životoch. Pandémia nám od marca ruší alebo mení plány, stále musíme mať po ruke aj plán B... Ale kalendár sa nedá. Napriek všetkému máme tu 19. október a s ním Deň Hlasu ľudu. Nič to, že pripadá na pondelok: prispôsobíme si pracovné povinnosti v príprave ďalšieho čísla jubilujúceho týždenníka a v deň 76. výročia vydania jeho prvého čísla sviatok primerane oslávime. S dávkou slávnostnej pohody v redakčných priestoroch na piatom poschodí novosadského Dnevnika. Ako aj obvykle udelíme tradičné ceny Hlasu ľudu a Vzletu, pookrejeme pri podnetných slovách vedúcich ustanovizne a hostí a v družnom posedení budeme spomínať. Na kolegov, na zážitky, terény, výlety... Na hĺbavé analýzy a kolegiálne presviedčania v niekdajšej reštaurácii na desiatom poschodí Dnevnika, na spoločné oslavy menín, narodenín, i radosti zo svadobných veselíc či prírastkov do našich rodín. Lebo sme aj my hlasľudov-

ci stále jedna rodina. Aj keď sa zo známych dôvodov nestretáme všetci denne v našich miestnostiach, stále sme v kontakte, ľahko vytočíme kolegovo či kolegynino číslo... Aj v tento slávnostný deň si znovu povieme, že Hlas ľudu sa vždy snažil byť skutočným hlasom ľudu, že na ten zámer a to zacielenie jeho tvorcov i krstných otcov nesmieme zanevrieť. Od toho historického štvrtka, keď 19. októbra 1944 v Petrovci, len štyri dni po oslobodení, vyšlo prvé číslo Hlasu ľudu, uplynulo už 76 rokov. Toľko času sa redakcia snaží sondovať potreby a očakávania nášho ľudu, čitateľov, ktorí chcú počuť, vidieť a vedieť, čo sa deje predovšetkým v našich slovenských vojvodinských prostrediach. A my vieme, že sú čitatelia, ktorí v novinách najprv vyhľadávajú príspevky zo svojej dediny, a sú i tí, čo povedia: „U nás vieme, čo máme nového, ale zaujíma nás, čo sa deje v iných našich dedinách, máme tam známych, príbuzných...“ A otvorene pripomínajú: „Píšte o pekných veciach, udalostiach, o našich šikovných spoluobčanoch, ale nezdráhajte sa sprítomniť aj neraz krutú realitu v našom dnešku, zdvihnúť varovný prst, píšte o tom, čo sa deje s nami Slovákmi...“ Nám zostáva iba vyjsť im v ústrety. Teraz a ďalších (najmenej) 76 rokov. Žiadny plán B...

V tomto čísle TÝŽDEŇ

OBZORY

8 SLOVENSKO

KULTÚRA

5 Málo ich je, ale slovenské povedomie je silné Pomoc pre zahraničných Slovákov v najširšom zmysle

ĽUDIA A UDALOSTI

12 Hlas ľudu je člen rodiny

19 Hrádze a lety pri výskume dolnozemskej slovenskej literatúry 28 Umelecké prepojenie cezhraničnej spolupráce

ŠPORT

43 Petlić najkrajšie „kikiríkal“

Na titulnej strane: Mária a Ján Peťkovskovci sú členmi speváckych skupín KC Kysáč, preto nie div, že si pri listovaní nového čísla Hlasu ľudu najprv vyhľadajú príspevky na kultúrne témy Foto: E. Šranková

Nový Sad

• •

•

42 /4929/ 17. 10. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Očakáva sa zintenzívnenie aktivity koronavírusu Pripravil: Stevan Lenhart

nasledujúcom období sa pravdepodobne zintenzívni šírenie infekcie koronavírusom v našej krajine a možno očakávať, že počet nakazených znovu stúpne na trojciferné číslo, ale predsa zostane spod 200 – vyhlásil epidemiológ Dr. Predrag Kon, člen vládneho krízového štábu pre boj proti ochoreniu Covid-19. Pre Denník RTS Kon tiež povedal, že od správania sa všetkých nás závisí, či sa nám podarí spomaliť šírenie vírusu. Najvyššia transmisia ochorenia je vraj v Belehrade a vírus cirkuluje najmä medzi osobami vzrastu od 20 do 40 rokov, ale zasahuje aj iné vekové kategórie. Na otázku, či sa možno uvažuje o vyhlásení mimoriadneho stavu v Srbsku, Kon odpovedal: „Mimoriadny stav nie je opciou

a neuvažuje sa o tom. Rozmýšľa sa o dozorných systémoch v ustanovizniach, akými sú školy – minulý týždeň boli totiž zaznamenané prípady infekcie v 25 školách, ale boli to všetko sporadické prípady, takže vírus je v obehu, ale dobre naň dozeráme. Akže sa nám to však naďalej nebude dariť, potom sa bude musieť zvažovať zavedenie reštrikčných opatrení, ale mimoriadny stav – nie.“ V súvislosti s liekom Remdesivir, ktorý sa začal používať aj v našej krajine, Dr. Predrag Kon poznamenal: „Tento liek nemôže pomôcť pri samom zastavení epidémie. Slúži na liečenie, a teda eventuálne môže pomôcť pri zlepšení stavu tých, ktorí už ochoreli. Je to dobrá správa, že aj tento liek je prítomný u nás.“ * Na Slovensku od začiatku októbra platí mimoriadny stav a denne pribúda viac ako 500 nových prípadov infekcie koronavírusom. Nosenie rúšok je povinné aj v otvorených priestoroch, ako aj u žiakov

základných škôl. Od pondelka 12. októbra sa prerušila výučba v stredných školách a pre týchto žiakov sa bude konať dištančné vzdelávanie. Takýmto spôsobom vzdelávania sa vraj prešlo s cieľom znížiť mobilitu stredoškolákov, lebo najmä žiaci v tomto veku majú rôzne mimoškolské aktivity, čo v tomto období zvyšuje riziko prenášania infekcie. Z Ministerstva školstva Slovenskej republiky vyzvali žiakov stredných škôl, aby necestovali na internáty a ostali doma, pokým pedagógovia mali kontaktovať žiakov a pripraviť ich na online vzdelávanie. Materské a základné školy budú pokračovať s prácou, ale minimalizovať sa bude činnosť školských sekcií a telocviční. Skupinová výučba v základných umeleckých školách je prerušená, ako aj lyžiarske a plavecké kurzy, exkurzie, výlety a iné mimoškolské aktivity. Slovenský premiér Igor Matovič vyhlásil, že policajné kontroly na uliciach budú zintenzívnené už

od ranných hodín, pokým štátne hranice nateraz zostávajú otvorené. Tieto opatrenia budú platiť, až kým denný počet nových prípadov infekcie neklesne pod 500. Podľa správy TASR zo dňa 13. októbra na Slovensku na Covid-19 celkovo zomrelo 66 ľudí, pozitívne testovaných dodnes bolo zhruba 21-tisíc a aktívnych prípadov ochorenia je viac ako 14-tisíc. * Vedci z Austrálskeho centra pre prevenciu chorôb (ACDP) zistili, že koronavírus je odolnejší, než sa doteraz všeobecne predpokladalo, a môže prežiť až 28 dní na hladkých povrchoch, akými sú napr. displeje na mobiloch, bankomaty alebo plastové a papierové bankovky. Tieto objavy boli publikované v novom čísle časopisu Virology Journal. Odborníci z ACDP tiež potvrdili, že koronavírus prežije dlhšie pri nižších teplotách – čas prežitia tohto vírusu totiž klesá so zvyšovaním teploty a slnečné žiarenie ho dokáže rýchlo zabiť.

PREDSEDNÍČKA NRSNM LIBUŠKA LAKATOŠOVÁ NAVŠTÍVILA OBCE BÁČSKA PALANKA A BÁČ

V Obci Báč predsedníčku NRSNM L. Lakatošovú, M. Poptešinovú a členku NRSNM Katarínu Vrabčeniakovú privítali zástupkyňa predsedu obce Marína Balabanová, predseda Zhromaždenia obce Dragan Amidžić, ako i námestník predsedu Nikola Vuletić. Hlavnou témou Anna Horvátová vákoch žijúcich v Pivnici, Silbaši, naďalej bude podporovať všetky v Báčskej obci bolo informovanie Báčskej Palanke, pričom sa dohodli naše – slovenské aktivity, programy, v slovenskom jazyku na rozhlasoa pozvanie vedenia obcí o ďalšej spolupráci. „Lokálna samo- vyučovanie v slovenskom jazyku,“ vých vlnách Rádia Báč, kde NRSMN Báčska Palanka a Báč pred- správa v Báčskopalanskej obci aj spomenula Libuška Lakatošová. a Výbor pre informovasedníčka Národnostnej nie poskytne finančnú rady slovenskej národnostnej podporu, aby vysielanie menšiny Libuška Lakatošová nezaniklo. Nastolila sa navštívila tieto lokálne samoi téma úradného pousprávy dňa 6. októbra. žívania jazyka a písma, V Báčskej Palanke delegáciu ako i suma, ktorú podNRSNM – tajomníčku NRSNM ľa článku 115 Zákona Máriu Poptešinovú, člena rady o národnostných radách Branislava Slivku v čele s predmajú lokálne samosprásedníčkou Lakatošovou privívy vyčleňovať národtal predseda obce Branislav nostným radám, tiež Šušnica s hovorkyňou Annou sa hovorilo o aktivitách Čásarovou, pivnickou rodáčspolkov a združení a ich Spolupráca zaručuje úspechy – predkou. Témou stretnutia boli sedníčka NRSNM Libuška Lakatošová ďalšej podpore. aktivity slovenských spolkov, Spoločná snímka z návštevy predsedníčky Foto: z archívu so spolupracovníkmi na návšteve Obce združení, či rozhovory o Slo- NRSNM Libušky Lakatošovej v Obci Báč NRSNM Báčska Palanka

Aj naďalej budú podporovať aktivity slovenskej národnostnej menšiny

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

PRACOVNÉ STRETNUTIE BINGUĽSKÝCH, ERDEVÍCKYCH A ŠÍDSKYCH SLOVÁKOV S PREDSEDNÍČKOU NRSNM

Málo ich je, ale slovenské povedomie je silné Anna Horvátová

vornosť a spolupráca dokážu veľa. Presvedčiť o tom sme sa mohli v piatok 9. októbra, keď si delegácia spolkárov, matičiarov, sriemskych Slovákov dohodla pracovné stretnutie s predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuškou Lakatošovou. Kýmkoľvek sú uvedomelí Slováci v našich dedinách, zatiaľ slovenskosť nezakape. Potvrdili to aj kultúrni aktivisti Milko Horvát, predseda SKUS Milana Rastislava Štefánika, a Milko Ruman, podpredseda spolku, z Bingule, Blaženka Dierčanová, novinárka zo Šídu, a Ruženka Ďuríková, profesorka slovenčiny a spolkárka z Erdevíka. Návšteva bola cielená tým smerom, žeby Národnostná rada prispela na opravu strechy spolkového domu v Binguli, ktorá je

v chúlostivom stave. Čo je chvályhodné, keď ide o tieto prostredia, je silná súdržnosť, spolupatričnosť a vzájomná spolupráca. A tá sa prejavila aj pred takými dvomi

potrebnú rekonštrukciu strechy na binguľskom spolkovom dome, a tak získané prostriedky usmernia na túto činnosť. Predsedníčka Lakatošová ochotne prisľúbila, že

Spoločne to ľahšie zvládneme – predstavitelia sriemskych Slovákov s predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou (v strede)

rokmi, keď sa vzájomne dohodli, aby sa vykonala rekonštrukcia na spolkárskych miestnostiach v Erdevíku. Teraz si vytýčili už pre-

pomoc nevystane, skontaktuje sa s predsedom Obce Šíd Zoranom Semenovićom, keďže aj lokálna samospráva vyjadrila záujem o po-

skytnutie pomoci. Spolkári hlavne urobili správny krok, keď oslovili predsedníčku Lakatošovú. Takto dali vedieť o sebe a aj NRSNM ochotne pomôže. Aj napriek tomu, že sa mnoho ich spoluobčanov rozhodlo svoje životné šťastie pohľadať za hranicami našej krajiny, vysťahujúc sa na Slovensko, tí najvytrvalejší a najvernejší zostali a záleží im na zachovaní spisovnej slovenčiny. RTV Kopernikus vysiela aj po slovensky, čo má na starosti práve Dierčanová. S vyučovaním slovenčiny je problém, ale čo povedať, keď si naši Slováci deti zapisujú do srbských tried, aby im akože bolo ľahšie, lebo sa po slovensky naučia aj doma. Kýmkoľvek nezanevrieme na takéto rozmýšľanie, tried so slovenským vyučovacím jazykom bude čoraz menej. A my si nevyužijeme ani tie práva, ktoré máme Ústavou zaručené.

SO ŽIAKMI GYMNÁZIA JÁNA KOLLÁRA A ŽIACKEHO DOMOVA V PETROVCI

Aj podpora, ale aj motivácia Anna Horvátová

„V

strednej škole sa nadobúdajú vedomosti, postavujú sa základy jedného, obrazne povedané, domu, ktorý sa buduje ďalej na vysokých školách, a byť žiakom takejto strednej školy, petrovského gymnázia, ktoré vlani oslávilo storočnicu úspešného pôsobenia a za ktorým stoja úspešní vedci, profesori, doktori vied, lekári, verejno-spoločenskí pracovníci, je cťou a uznaním. Gratulujem vám, že sa vám podarilo dostať sa na petrovské gymnázium, ktoré je nám vojvodinským Slovákom na hrdosť, má dobrú reputáciu, jednako dobrých profesorov a dobrých žiakov – a to ste vy. Pevne verím, že tú dôveru gymnáziu ospravedlníte aj dobrými známkami. V Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny sme sa rozhodli, trošku, aby sme vám pomohli, ale aj trošku, aby sme vás motivovali, aby ste sa ešte lepšie učili, podporiť vás určitou finančnou podporou. Predsa sme • TÝŽDEŇ •

to aj v júni sľúbili, že každému prvákovi, ktorý sa rozhodol pre slovenské stredné školy so slovenským vyučovacím jazykom, prispejeme určitou finančnou podporou – 7-tisíc din.,“ prihovorila sa na úvod predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška

s podpredsedníčkou NRSNM Dr. Tatianou Vujačićovou a koordinátorkou Výboru pre vzdelávanie Svetlanou Zolňanovou navštívili túto vzdelávaciu ustanovizeň. Hlavným dôvodom návštevy bolo podpisovanie zmlúv na realizáciu finančnej podpory a štipendií pre vynikajúcich žiakov.

Štipendisti petrovského gymnázia s predsedníčkou Libuškou Lakatošovou a hostkami

Lakatošová žiakom v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom na návšteve v Petrovci 12. októbra, keď spolu

Treba znovu vyzdvihnúť dobrú prax troch výborov NRSNM. Totižto z iniciatívy Výboru pre vzdelávanie na vyčlenenie 200-ti-

síc din. pre žiakov, ktorí sa rozhodnú pokračovať v stredoškolskom vzdelávaní v slovenskom vyučovacom jazyku, sa k tejto nadovšetko chvályhodnej akcii pripojili aj Výbor pre informovanie a Výbor pre úradné používanie jazyka a písma, vyčleniac rovnako tak po 200-tisíc, ktoré rozdelili prvákom v petrovskom gymnáziu, kovačickom Gymnáziu Mihajla Pupina a stredoškolákom v zdravotníckej škole v triede s vyučovacím jazykom slovenským. Túto finančnú podporu – 7 000 dinárov dostalo 44 petrovských gymnazistov a úhrnne zo všetkých troch vzdelávacích ustanovizní 83 žiakov. Keď ide o štipendistov, úhrnne 27 žiakov získalo finančnú podporu – 16 petrovských gymnazistov, 10 kovačických gymnazistov a jedna žiačka zo zdravotníckej školy. Ide o dvojrazovú podporu, najmä v prvom polroku žiaci dostanú 7 000 dinárov a v druhom polroku 8 000 din. – teda úhrnne 15-tisíc, ktorá sa získava na základe výborného prospechu.

42 /4929/ 17. 10. 2020

Týždeň V GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA

Vzácna návšteva poctila a darčekmi prispela Tatjana Bovdišová

ymnázium Mihajla Pupina v Kovačici v predvečer Dňa školy navštívili predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová, podpredseda NRSNM Zlatko Šimák, predseda Výkonnej rady NRSNM Miroslav Tomáš a predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík. Neprišli však prázdnou rukou. Darčekmi potešili najmä prvákov. Ku Dňu školy, ktorý si pripomíname 9. októbra, v deň narodenia Mihajla Pupina, ktorého meno táto ustanovizeň hrdo nesie, predseda Kovačickej obce pre všetkých 52 prvákov priniesol pamäťové karty kapacity 32 GB. Ako poznamenal vo svojom prejave, je to symbolický darček ako prejav úcty voči tým, ktorí si zvolili práve túto strednú školu, zároveň druh podpory z lokálnej samosprávy. Netreba zabudnúť, že Obec Kovačica všetkým cestujúcim žiakom hradí časť alebo celú sumu cestovných lístkov. Predsedníčka NRSNM Lakatošová v rámci tejto návštevy gymnázia potešila najprv 17 žiakov prvého ročníka, ktorí vyučovanie sledujú po slovensky. Tým sa realizovala jednorazová finančná podpora, ktorú NRSNM poskytla všetkým prvákom stredných škôl, ktorí sa rozhodli vzdelávať v slovenskom vyučovacom jazyku. „Na ideu odmeniť stredoškolákov finančným príspevkom prišiel predseda Výboru pre vzdelávanie Janko Kolárik,“ vysvetľuje pani Lakatošová a dodáva: „Pôvodnou myšlienkou bolo, aby každý výbor, pôsobiaci v rámci NRSNM, teda už spomínaný VPV a ďalšie tri výbory – pre informovanie, úradné používanie jazyka a písma a pre kultúru, zo svojho rozpočtu vyčlenili po 200 000 dinárov, s cieľom podpory žiakov v slovenských stredných školách, resp. školách so slovenským vyučovacím jazykom. Chceli sme vlastne ukázať žiakom a rodičom, že NRSNM naozaj dbá o svojej mladej, budúcej inteligencii. Tri výbory súhlasili vyčleniť a teda aj vyčlenili spomínanú sumu prostriedkov,

www.hl.rs

okrem Výboru pre kultúru, takže dokopy sme mali k dispozícii 600 000 dinárov. Počet prvákov stredných škôl, ktorí sa v tomto školskom roku rozhodli pre vyučovanie v slovenčine je 90, takže každý dostal po 7-tisíc dinárov.

podpory NRSNM podporuje aj výborných žiakov, ktorým na základe stanovených kritérií Komisie pre štipendiá udeľuje finančnú podporu. V tomto školskom roku nárok na štipendium získalo aj 10 kovačických gymnazistov, s

Príhovor žiakom gymnázia (sprava) – riaditeľka Tatiana Brtková, predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík, predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, predseda Výkonnej rady NRSNM Miroslav Tomáš a podpredsa NRSNM Zlatko Šimák

Je to v rámci našich možností, no snažíme sa všetkými silami podporovať aj žiakov a študentov, aj školy, vlastne všetkých tých,

ktorými predsedníčka Lakatošová v rámci svojej návštevy gymnázia podpísala zmluvy o pridelení prostriedkov. Ako uviedla, ide o

Riaditeľka gymnázia Tatiana Brtková a predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová so štyrmi z desiatich štipendistov kovačického gymnázia (zľava)

ktorí sa rozhodnú pre školenie v našej krajine, zvlášť v slovenskom jazyku. Inak prváci stredných škôl od Národnostnej rady takýto druh pomoci dostali prvýkrát.“ Okrem uvedenej finančnej

Informačno-politický týždenník

dvojrazovú finančnú pomoc, o ktorú sa uchádzali žiaci druhého, tretieho a štvrtého ročníka stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Na súbeh sa prihlásilo zo 70 stredoškolákov,

z ktorých štipendium získalo 27 žiakov (10 z Gymnázia M. Pupina, 16 z petrovského Gymnázia Jána Kollára a jedna žiačka zo strednej zdravotníckej školy v Novom Sade). Títo stredoškoláci v prvom polroku dostanú 8 000 dinárov a v druhom 7 000. „Je to také malé gesto, ktorým chceme ukázať, že sa oplatí úsilie a aj motivovať žiakov,“ podotkla Lakatošová. Riaditeľka jedinej strednej školy v Kovačickej obci Tatiana Brtková vyjadrila potešenie z tejto návštevy a najviac z výbornej spolupráce s obidvomi stranami. Keď ide o Obec Kovačica, spomenula ďalšie formy pomoci pre gymnázium. Kovačická lokálna samospráva okrem spomínaného, odmeňuje aj najlepších žiakov, zabezpečuje odchod a pobyt vo Výskumnom centre Petnica, kde takmer každý rok odchádzajú kovačickí gymnazisti, tiež podporuje mnohé iné ich projekty. „Naša národnostná rada zase pomáha inými spôsobmi. Zabezpečuje už spomínané štipendiá našim žiakom, dáva nám rôzne didaktické pomôcky, najnovšie sme dostali od nich videoprojektor, bezkontaktný teplomer… A keď je ,normálny’ rok, vždy nám hradí cestovné trovy na Slovensko, keď odchádzajú naši žiaci na rôzne tábory a odmeňovacie zájazdy,“ doložila riaditeľka T. Brtková. „Netradičný začiatok nového školského roka poznačil aj kovačické gymnázium. Výučba prebieha kombinovane, každý druhý týždeň prichádzajú žiaci do školy, a len malé percento sa vyjadrilo pre dištančné vyučovanie. Aj tí, ktorí sa tak rozhodli na začiatku, odrádzajú sa od toho a vracajú sa do školy. Doma, cez internetové vymoženosti, výučbu sleduje menej ako 20 žiakov. Niektoré triedy sú rozdelené do skupín, niektoré nie, závisí to od veľkosti samotnej skupiny, ale i učební. Nateraz všetko prebieha podľa plánu, žiaci už majú prvé známky a naďalej budú sledovať pokyny príslušného ministerstva a konať v súlade s jeho nariadeniami,“ uviedla záverom riaditeľka kovačického gymnázia. • TÝŽDEŇ •

NA SLOVKO S ÚRADUJÚCOU ŠÉFREDAKTORKOU HLASU ĽUDU

Keď redakcii stačí koordinátor

Elena Šranková

oznáme sa dávno. Je jednou z nás. Ani po vymenovaní za úradujúcu zodpovednú redaktorku neodišla zo spoločnej novinárskej kancelárie. Tak kolegiálne, z reči do reči vznikol i tento príležitostný rozhovor. Pravdaže, s Annou Francistyovou (1962) z Kulpína, podľa záznamu v čerstvom úradnom hlasľudovskom doklade – s profesorkou slovenského jazyka a literatúry. „Mojím prvým a doterajším pracoviskom je Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v Novom Sade, a to od decembra 1985. Nastúpila som do kolektívu ako praktikantka redakcie Vzletu, postupne som sa po zdolaní praktikantskej skúšky cez ostatné novinárske stupienky dopracovala na post zástupkyne hlavnej a zodpovednej redaktorky časopisu Vzlet (v decembri 1987) a potom i úradujúcej šéfredaktorky Vzletu (v januári 1991). Medzičasom som rok v redakcii pôsobila ako jazyková redaktorka (zastupovala som kolegyňu na materskej dovolenke) a od roku 1994 som redaktorkou v redakcii týždenníka Hlas ľudu.“ Ako redaktorka stále rediguješ rubriku Kultúra... „Zdedila som ju po kolegovi Jánovi Cickovi, ktorý šiel do výslužby. Schvaľujem i inzerčné strany a RTV Panorámu, ktoré podľa platnej systematizácie patria do toho ,kultúrneho’ úseku. Okrem redigovania stálej rubriky ako zástupkyňa zodpovednej redaktorky či zodpovedného redaktora Hlasu ľudu pôsobila som počas šéfovania Michala Ďugu, Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej, Stevana Lenharta a Miroslava Benku.“ Niekto by povedal: Vždy len tá druhá... „Áno, ale bolo to z vlastnej vôle, lebo som nevyužila ponúkané šance na postúpenie. V tých hraničných chvíľach som si povedala, • TÝŽDEŇ •

že v tejto pozícii môžem najviac bom – vyhlásením pre verejnosť novinám pomôcť. Zodpovednosti – ,vycerili zuby’ neprofesionálnym som sa nebála, ale netúžila som praktikám v redigovaní našich po výslní, či mieste na piedestáli. novín.“ Vraj: mrcha vojak, čo nechce byť generál... Ale nemôžu byť všetci dobrí vojaci aj generáli.“ Potom to predsa prišlo. „Veru. Streda 23. septembra sa začala ako môj obyčajný dovolenkový deň, spestrený oslavou menín a úspešne zdolanej skúšky v rodine, ale potom ma členovia našej Správnej rady vymenovali za úradujúcu šéfredaktorku. A prišla zmena. Ani nie taká radikálna, veď robotu poznám, v príprave novín som aj doteraz bývala od samotného štvrtkového navrhovania tém kolegov a kolegýň do ďalšieho čísla, až po stredajšiu uzávierku pred tlačením novín. Ale zmena je tu. Cítim to denne v redakcii, nemôžu Anna Francistyová ju nevidieť členovia mojej A ideme ďalej... rodiny. Neraz sa cítim ako ,prísne sledovaný vlak’. Snažím sa však „Áno. Aj nasledujúce číslo sústrediť na to nevyhnutné a na má 44 strán, na každej strane konci dňa kvitovať splnené všetky je priestor na 100 riadkov textu, naplánované úlohy. Darí sa mi to mínus prípadné fotografie, a stre-

Kolektív Hlasu ľudu na nedávnom spoločnom stretnutí

vďaka dobrej spolupráci s kolegami. Sme veľmi dobrý kolektív, súdržní, čo sme, verím, dokázali i verejnosti, keď sme nedávno síce takým nepopulárnym spôso-

da príde tak rýchlo... Ale aj roky rýchlo plynú a vari v každučkom-každom nám niekto z kolektívu odchádza do výslužby. Len nedávno odišla Anna Lazarevićová,

tohto roku splnili podmienky na penziu dvaja Jurajovia – Bartoš a Pucovský, s blížiacim sa novým rokom pomaly aj ty, moja spolubesedníčka, čoraz častejšie spomínaš túto záležitosť. So spomienkami na niekdajšie redakčné zážitky i úlohy, pripomínam, že našej redakcii stačí koordinátor. Všetci poznajú svoje miesto v príprave novín, redaktori rubrík i príloh držia svoje rezorty pod palcom a verím, že aj s novými a mladými silami, ktoré už máme a ešte ich do kolektívu dostaneme, v takomto smerovaní budeme pokračovať.“ Na záver, na doplnenie tvojho profilu, pripomeňme, že si sa okrem záväzkov v redakcii angažovala aj na iných poliach. „Nechcela by som to veľmi apostrofovať, ale aj vďaka tomu mám v teréne kopu kontaktov. V jednom mandátnom období som bola členkou Výboru pre informovanie NRSNM, angažovala som sa v práci Matice slovenskej (vtedy) v Juhoslávii (bola som členkou Správnej rady a tajomníčkou MOMS Kulpín, z tých čias mám Uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť), dva mandáty som bola tajomníčkou Spolku vojvodinských slovakistov. Logickým pokračovaním mojej ochotníckej činnosti z čias mladosti je redaktorská pomoc organizátorom kultúrnych podujatí. Od roku 1998 ako členka Prípravného výboru Stretnutia v pivnickom poli (ako predstaviteľka Hlasu ľudu) a predsedníčka Komisie pre informovanie pripravujem festivalový bulletin, pár rokov zaradom som takto pomohla v príprave bulletinu divadelného festivalu DIDA v Pivnici.“ Kolegyňa Francistyová si zastala na čelo novinárskeho kolektívu v nezávideniahodnej situácii, ako povedala, v prospech Hlasu ľudu. V prvom rade toho obyčajného ľudu, v ktorom je (podľa mojej mienky) pravda a múdrosť. Nech by sa jej a nám v tom darilo. Foto: z archívu Hlasu ľudu

42 /4929/ 17. 10. 2020

Slovensko

ÚSŽZ VYTVÁRA NOVÚ KONCEPCIU DOTAČNEJ POLITIKY

Pomoc pre zahraničných Slovákov v najširšom zmysle Miroslav Pap

rad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej ÚSŽZ) od 16. júla má nového predsedu a ním je Mgr. Milan Ján Pilip. V minulosti sa venoval najmä národnostným menšinám a etnickým skupinám na Slovensku. Bol členom rôznych komisií, ktoré mali na starosti dotácie určené pre minority. Od nástupu na post predsedu sa akoby opačne usmernil na menšiny, ale na Slovákov, ktorí sú menšinou v zahraničí. V stredu 7. októbra na vlnách Rádia Slovensko poslucháči mali možnosť vypočuť si Milana Jána Pilipa v relácii Hosť Andrey Poláčkovej, v ktorom zosumarizoval zaujímavé fakty o zahraničných Slovákoch vo všeobecnosti, ale aj o plánoch a štátnej politike, ktorá bude riadiť podporu zahraničných Slovákov v nastávajúcom období. Odhaduje sa, že v zahraničí dnes žije okolo 1 800 000 Slovákov. Tento počet však nie je presný, ide o orientačný odhad, keďže sa reálne nemôže prísť ani ku konečnému číslu. Práve najviac Slovákov, čo sa týka zahraničia, žije v Spojených štátoch amerických (okolo 750 000), ale aj v Českej republike (okolo 400 000). O všetkých zahraničných Slovákov má záujem aj ich materská krajina, ktorá sa ich prostredníctvom ÚSŽZ snaží čo najviac podporiť. Jednotlivým krajinám sa pomoc, samozrejme, javí ako potrebnejšia. „ÚSŽZ je odborný orgán štátnej správy, ktorý rieši otázky štátnej politiky. Spolupracujeme predovšetkým s organizáciami, v rámci ktorých sa krajania združujú a ktoré ich zastrešujú. Aj prostredníctvom týchto organizácií ich dotujeme. Treba spomenúť i to, že ÚSŽZ vydáva osvedčenia o Slovákoch žijúcich v zahraničí,“ tvrdí predseda ÚSŽZ. Dodal, že prioritným poslaním Úradu je pomáhať zahraničným Slovákom podnecovať ich kultúru, ktorá vedie k zachovaniu etnickej identity.

www.hl.rs

DOTÁCIE PRE ZAHRANIČNÝCH organizáciami, ktoré dokonca ani SLOVÁKOV zatiaľ nežiadali finančnú pomoc. Aktuálne koncepty projektov ÚSŽZ, tak ako minule, aj tento rok v rámci dotačného systému musia žiadatelia poslať v elekfinančne zabezpečuje organizácie tronickej forme do 31. novembra v štyroch oblastiach: vzdelanie, a v písanej forme poštou do 1. veda a výskum; kultúra, informácie decembra. Dotačné subkomia médiá. Na webovej stránke ÚSŽZ je presne definovaný zámer dotačnej pomoci slovami: „Hlavným cieľom poskytovania dotácií, ako súčasti štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, bude i naďalej podpora aktivít zameraných na oblasť posilňovania národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu Predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip (foto: sme.sk) a podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.“ sie a komisie budú rozhodovať „Bol by som rád, ak vláda Slo- o udelení finančných prostriedkov venskej republiky schváli novú do 1. marca 2021 a od 15. marca koncepciu štátnej politiky pre Slo- 2021 budú aj schválené dotácie vákov žijúcich v zahraničí na obdo- zasielané. bie 2021 – 2025, ktorú vypracováva množstvo odborníkov. Potom by sme už ďalšie roky krajanov nasmerovali, aby sa držali jednotlivých cieľov, a budeme podporovať iba tie projekty, ktoré budú v súlade Na webovej stránke Úradu majú s novou koncepciou,“ hovorí Milan záujemcovia o finančnú pomoc Ján Pilip. možnosť získať najpodstatnejšie V súvislosti s novou koncepciou informácie a dotačné pravidlá. Jedje v záujme ÚSŽZ vytvoriť elek- notlivé smernice presne definujú tronickú anketu, v rámci ktorej podmienky na získanie finančnej sa zahraniční Slováci budú mať pomoci. V rámci rozhovoru predmožnosť raz za päť rokov vyjadriť, seda ÚSŽZ Milan Ján Pilip vyjadril, čo v skutočnosti potrebujú a ktoré že práve Slováci na Dolnej zemi sú to prioritné oblasti, ktoré by patria k najaktívnejším, čo sa týka mali byť možno viac dotované. komunikácie s ÚSŽZ a celkovo Anketa bude distribuovaná cez množstvom projektov uchádzazastupiteľské úrady, ale aj elektro- júcich sa o finančnú pomoc. nickou formou. Prostredníctvom NÁVRATOVÁ POLITIKA ankety Úrad získa aj nové kontakty Nová koncepcia sa bude oriena nadviaže spoluprácu s inými tovať aj na návratovú politiku,

Informačno-politický týždenník

presnejšie na podmienky návratu Slovákov do materskej krajiny. Je to pritom medzirezortná vec, keďže Úrad o týchto veciach nemôže samostatne rozhodovať. Štát by mal rozhodnúť o kľúčových bodoch, čo sa týka samotnej pomoci pre Slovákov, ktorí sa plánujú vrátiť na Slovensko. „Najviac žiadostí o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí prichádza zo Srbska a z Ukrajiny. Čo sa týka Slovákov zo Srbska, je to dvojsečná zbraň. Oni sa na Slovensku môžu ľahko etablovať a potom aj po troch rokoch žiadať o občianstvo. Druhá strana mince je tá, že sa nám vyľudňuje tá komunita vo Vojvodine, a je to v skutočnosti klenot, ktorý tam máme. Musíme sa zamyslieť aj týmto smerom opačne. Možno by sme mohli rozvinúť rozvojovú pomoc, aby tí ľudia tam zostávali. Maďarsko to napríklad veľmi efektívne robí. Ono rozvojovou politikou podporuje Maďarov, ktorí sú národnostnými menšinami v okolitých štátoch.“ PODPORA PRE SLOVÁKOV VO VOJVODINE Úrad aj naďalej bude podporovať investičné projekty, medzi ktoré patrí aj výstavba a rekonštrukcia krajanských objektov a sakrálnych budov. Slovenská republika dostala peniaze zo Srbska, zo srbského dlhu, ktorý vznikol počas Juhoslávie, a vláda Slovenskej republiky sa rozhoduje vrátiť časť tých prostriedkov do Srbska. Zatiaľ ÚSŽZ chystá väčšie projekty, ktoré sú usmernené na širšiu rozvojovú politiku. Investičné plány by mala v prvom rade schváliť vláda Slovenskej republiky a realizovať mnohé rozvojové projekty, ktoré by umožnili Slovákom vo Vojvodine zamestnať sa a zostať žiť v krajine, kde sa narodili. „My zahraničných Slovákov vieme podporiť tým, že podporíme organizácie, ale sme si vedomí aj toho, že ľudia, ktorí tam zostávajú, musia z niečoho aj žiť,“ s pochopením skonštatoval Milan Ján Pilip. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti STAROPAZOVSKÁ OBEC

Otázka významná pre ďalší rozvoj spoločnosti

Anna Lešťanová

ústrety Medzinárodnému dňu vidieckych žien, ktorý si pripomíname 15. októbra, Zoran Đorđević, minister práce, zamestnávania, bojovníckych a sociálnych otázok, v piatok 9. októbra v Nových Bánovciach slávnostne otvoril Veľtrh ručných prác a tradičných remesiel členiek tamojšieho Združenia žien Mimoza. Na podujatí sa zúčastnili aj Dr. Stana Božovićová, štátna tajomníčka v ministerstve, Ana Đokićová, osobitná poradkyňa ministra, Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, predstavitelia lokálnej samosprávy. Veľtrh usporiadali so zámerom poukázať na postavenie vidieckych žien vo vzťahu k mužom, tiež vzhľadom na postavenie žien, ktoré žijú a pracujú v mestách. Podľa slov Z. Đorđevića ministerstvo už niekoľko rokov finančne podporuje združenia, ktoré sa zaoberajú otázkami ekonomického posilnenia žien, zvlášť tých, ktoré majú skúsenosti s násilím, slobodných matiek a žien, ktoré patria do

kategórie ťažšie zamestnávaného práve postaveniu ženského podnikateľstva na dedine, podpore obyvateľstva. „Chcem sa najprv poďakovať družstevníctva a najmä ženským organizátorovi tohto stretnutia – družstvám a združeniam, tiež podObci Stará Pazova a najmä členkám poruje zakladanie firiem v oblasti Združenia žien Mimoza, ktoré sa turistiky a pohostinstva. postarali o tento Veľtrh ručných „Tieto usilovné ženy sú dôkazom prác a tradičných remesiel, lebo tým najkrajším spôsobom usmernili našu pozornosť na tému postavenia vidieckych žien. Rodová rovnosť a znemožnenie diskriminácie patria medzi ciele, ktoré musíme splniť, ak chceme mať modernú spoločnosť, v ktorej neexistujú odliš- Z Veľtrhu ručných prác a tradičných remesiel nosti. Muži a ženy v Nových Bánovciach, ktorý slávnostne otvoril sú bez rozdielov na minister Zoran Đorđević talenty, schopnosti a vzdelávanie a otázka postavenia toho, že svojou prácou a usilovžien má kľúčový význam pre ďalší nosťou môžu prispieť k finančnédemokratický rozvoj spoločnosti. mu zisku rodiny i na dedine. Preto To je politika prezidenta Aleksandra aj tentoraz zasielame podporu všetVučića, ktorou sa riadi i toto rezortné kým ženám so želaním, aby zostali ministerstvo, v čele ktorého som pracovať vo svojej dedine, a tým ja,“ pripomenul minister Đorđević spôsobom prispievali k ekonomica ďalej uviedol, že republiková vlá- kému a hospodárskemu rozvoju da uplatňuje programy venované daného prostredia,“ prízvukoval

minister Đorđević. Predseda Staropazovskej obce Đ. Radinović pri tejto príležitosti povedal, že sú ženy nielen v tejto dedine, lež aj v celej obci veľmi aktívne v rozličných oblastiach.„Máme 10 združení žien na území našej obce a všetky usilovne pracujú. Ako predstavitelia lokálnej samosprávy sme vždy pripravení pomôcť ženám, ktoré podnikajú buď v oblastiach hospodárstva, alebo poľnohospodárstva. Máme aj určitý počet žien, ktoré sú majiteľkami gazdovstiev a podnikov, tiež pracujú na čelných miestach v turistike a pohostinstve,“ akcentoval Radinović. Predstaviteľka Združenia žien Mimoza Jasmina Antonovićová sa poďakovala za nesebeckú podporu, bez ktorej by pracovať nemohli, tak obecným, ako aj miestnym orgánom v Nových Bánovciach. Na veľtrhu sa zúčastnil i Aleksandar Gajić zo Strediska pre výskum dunajského regiónu, ktorému uvedené ministerstvo na základe verejného súbehu Ekonomické posilnenie žien z kategórie jednorodičovských rodín v roku 2020 udelilo finančné prostriedky na realizáciu projektu Venus pontem v hodnote 270-tisíc dinárov.

STARÁ PAZOVA

Odmenili najúspešnejších žiakov A. Lešťanová

ž tradične staropazovská lokálna samospráva odmeňuje najúspešnejších žiakov všetkých základných a stredných škôl z územia obce. V uplynulých rokoch toto podujatie sa konalo koncom augusta vo veľkej obecnej zasadačke, za prítomnosti učiteľov a rodičov, no pre známu epidemiologickú situáciu a podľa odporúčaní obecného krízového štábu muselo byť v menších skupinách, s uctievaním preventívnych hygienických opatrení. Slávnostné prijatie pre najúspešnejších žiakov – žiakov generácií a nositeľov Vukovho diplomu v uplynulom školskom roku 2019/2020 sa konalo vo štvrtok 8. októbra v budove ZO. Pre aktuálnu epidemiologickú situáciu najúspeš• ĽUDIA A UDALOSTI •

nejších žiakov rozdelili do dvoch skupín. Na štvrtkovom prijatí sa zúčastnili najúspešnejší žiaci zo

štyroch základných škôl z územia Staropazovskej obce – zo Starých Bánoviec, Nových Bánoviec, Be-

Odmenení žiaci prvej skupiny v Starej Pazove

legiša a staropazovskej ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho. Namiesto vecných odmien tentoraz sa žiakom dostali peňažné odmeny, ktoré im udelil Đorđe Radinović, predseda obce. Žiaci generácií za svoje úsilie počas osemročného školenia boli odmenení sumou 20-tisíc dinárov, kým nositeľom Vukovho diplomu sa dostalo 15-tisíc dinárov. Na slávnostnom prijatí sa zúčastnil aj Boško Milojević, predseda Aktívu riaditeľov škôl, ktorý okrem iného povedal, že sa v tejto prvej skupine nachádzajú žiaci zo škôl, v ktorých boli, resp. majú byť vykonané veľké investičné práce. V blízkej budúcnosti odmeny sa dostanú aj ostatným najúspešnejším žiakom. Úhrnne je 48 nositeľov Vukovho diplomu a 16 žiakov generácií v školskom roku 2019/2020.

42 /4929/ 17. 10. 2020

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Milena Nišićová napočítala niektoré z neukončených projektov, ako je sanácia objektu pre penzistov Maglića, parterová úprava v Ulici maršala Tita v Petrovci, tiež o opravnom rozpočte a podotkol, priestory pre spolok žien v Petrovci, že z materiálu, ktorý dostali k to- park a posilňovňa v Hložanoch. muto bodu, sa nič jasne nevidí, Spomenula aj tie väčšie neukončené ako keď sa niečo skrýva. Vyjadril projekty, ako je kanalizácia, kde sa, že sa mu nepáči, ako je materiál účasť obce bola milión dinárov, tiež napísaný. Zvyšné prostriedky, ako rekonštrukcia vodovodov v Petrovci poukázal výborník Miroslav Čeman, a Kulpíne. Zdôvodnenie bolo, že sa sa mali využiť na pár projektov. nemohli realizovať, lebo nebolo na Rajko Perić poukázal na to, aby sa to dosť prostriedkov, keďže nedostali prostriedky z pokrajiny a republiky. Predsedníčka obce Jasna Šprochová pripomenula, že od nasledujúceho roku občania majú pravidelne platiť dane, a tak aj prostriedkov Predsedníctvo zasadnutia zhromaždenia v Petrovci: v obecnom (zľava) zástupca predsedu ZO Ján Šuľan, predseda ZO rozpočte bude Ján Jovankovič a tajomník ZO Rastislav Labát viac. Správa vedenie obce viac angažovalo na o realizácii rozpočtu a prvý opravný kapitálnych projektoch obce. Ak rozpočet boli schválené. nemáme možnosť vyfinancovať ich V nasledujúcej časti zasadnutia sami, treba sa obracať na vyššie in- sa hovorilo o cenách obce. O tom, štancie moci. Zástupca predsedníč- kto sú nositelia cien a uznaní, inky obce Srđan Simić vysvetľoval, že formovala predsedníčka Komisie aj republika a pokrajina tohto roku pre ceny a uznania Obce B. Petrozmenšovali prostriedky, a tak aj táto vec Katarína Melegová-Melichová. obec dostala menej. Rozpočet obce Komisia rozhodla, že Cenu Obce nie je strovený stopercentne, lebo Báčsky Petrovec na rok 2020 douplatnili postupy šetrenia a nechceli stane Vladimír Krnáč z Petrovca. stroviť celý rozpočet. Osobitné verejné uznania Obce

Ceny obce a rozpočet

Katarína Gažová

a štvrtom zasadnutí báčskopetrovského lokálneho parlamentu v piatok 9. októbra sa pracovalo účinne. Výborníci za dve hodiny absolvovali 11 bodov rokovacieho programu. Najprv posúdili a schválili správu o realizácii rozpočtu Obce Báčsky Petrovec na obdobie 1. januára – 30. júna 2020. Úvodné slová mala vedúca obecného Oddelenia pre rozpočet, financie a daňovú administráciu Milena Nišićová. Na toto obdobie príjmy vynášajú 205 miliónov a 725-tisíc dinárov a trovy 221 miliónov a 197-tisíc dinárov. Prostriedky prenesené a nestrovené z predchádzajúceho obdobia vynášajú trochu viac ako 15 miliónov. Súhrnne nestrovené prostriedky z minulých rokov vynášajú o niečo viac ako 61 miliónov a 321-tisíc dinárov. Ďalej sa diskutovalo o prvom opravnom obecnom rozpočte na rok 2020. O ňom hovorila aj Milena Nišićová. Ako vyčíslila, príjmy vynášali vyše 681 miliónov dinárov a trovy vyše 755 miliónov a k tomu deficit vynáša 73 miliónov. Výborník Ján Čáni sa kriticky zmienil

Báčsky Petrovec udelia Jánovi Čánimu, športovému pracovníkovi v oblasti futbalu z Petrovca, a Miroslavovi Babiakovi, dlhoročnému úspešnému hercovi, tiež z Petrovca. Keď ide o Športové uznanie Obce Báčsky Petrovec za rok 2019, ako jednotlivcovi ho udelia Marekovi Medovarskému z Petrovca a ako kolektívu Volejbalovému klubu Kulpín z Kulpína. Nasledovala časť zasadnutia, keď sa bez diskusie schvaľovali: voľba členov Komisie pre plány, odvolanie členov správnych a dozorných rád a vymenovanie nových, a to: Múzea vojvodinských Slovákov, Turistickej organizácie Obce B. Petrovec a Strediska pre sociálnu prácu Obce B. Petrovec. Výborníci schválili aj vystúpenie Obce Báčsky Petrovec z obchodnej spoločnosti Podnikateľské a inovačné centrum Báčsky Petrovec. Diskutovalo sa o tom, prečo sa pristupuje k tomu, ale nakoniec sa nič nedoriešilo. Predsedníčka obce J. Šprochová poukázala na to, že sa každoročne pre toto centrum vyčleňoval milión dinárov a za posledné dva roky od nich nedostali ani správu. Preto vyjadrila mienku, že si riaditeľka centra nerobila svoju robotu. Schválené boli aj správy o práci a ročné plány práce 2019/2020 a 2020/2021 PU Včielka v Báčskom Petrovci a Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. Na záver odznel rad výborníckych otázok.

Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Zlatá plaketa pre Gastro Sriem Anna Lešťanová

a 5. Festivale vojvodinských festivalov Rogalj 2020, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 4. októbra na Sálaši 137 na Čeneji, sa zúčastnilo viac ako 30 vojvodinských podujatí, s uctievaním zdravotných opatrení a odporúčaní vlády Srbska. Bolo to svojrázne stretnutie organizátorov turistických, gastronomických a etnopodujatí Vojvodiny. Na jednom mieste svoje festivaly tu prezentovali účastníci, či organizátori tradičných dedinských vojvodinských podujatí. Na základe rozhodnutia odbor-

www.hl.rs

Maskot Gastro Sriemu v Starej Pazove so zlatou plaketou

Informačno-politický týždenník

nej poroty Zlatú plaketu Rogalj 2020 udelili Turistickej organizácii Obce Stará Pazova za prezentáciu gastronomických špecialít Sriemu, presnejšie za podujatie Gastro Sriem Stará Pazova. Stánky účastníkov Rogalj festivalu boli pozorne a vkusne dekorované a medzi tie najnavštevovanejšie patrili aj stánky, na ktorých sa prezentovalo práve odmenené podujatie Gastro Sriem. A na týchto stánkoch sa v rozmanitej ponuke našli aj neodolateľné nadlacke, ktoré tentoraz pripravovali Anna Zdychanová a Anna Očovajová zo Starej Pazovy, kým členky Združenia športových rybárov Linjak z Novej Pazovy varili

chutnú rybaciu polievku. Pre aktuálnu epidemiologickú situáciu tohtoročný Gastro Sriem v Starej Pazove sa neuskutočnil. Predsa organizátori tohto podujatia i tentoraz na tomto vojvodinskom festivale potvrdili, že je Gastro Sriem jedinečné podujatie na tomto priestore, ktoré cez bohatú gastronomickú, kultúrnu, turistickú a edukačnú ponuku spája tradíciu a súčasnosť. Podujatie na jednom mieste zoskupuje domácich výrobcov a hostí z celého Srbska a regiónu, ktorí sa svojimi kvalitnými výrobkami nikdy nezahanbili. Foto: z archívu TO Obce Stará Pazova • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE JÁNA AMOSA KOMENSKÉHO V KULPÍNE

Učebnice patria všetkým deťom Anna Horvátová

šte stále sú, žiaľ, marginalizované osoby, ale aj národnostné spoločenstvá, ktoré potrebujú pomoc viac ako iní. Vo väčšine prípadov ide o rómsku národnostnú menšinu, ktorá ešte nemá nadostač zvýraznený ten sociálny aspekt. Práve preto má spoločnosť trvať na tom, aby sa životné podmienky aj týchto etnicít zlepšili, a neustále prihliadať na ich vzdelávanie a socializáciu. Správny krok urobili podpredseda Zhromaždenia obce Dr. Ján

V JÁNOŠÍKU A HAJDUŠICI

Šuľan, koordinátorka pre otázky rómskej národnostnej menšiny

Danijela Bogdanovićová a členka pracovnej skupiny pre implemen-

Žiaci sa potešili učebniciam

Pamiatka na posviacku kostolov Vladimír Hudec

rvé dva októbrové víkendy majú osobitný význam v živote jánošíckych a hajdušických evanjelikov. V Jánošíku si posviacku kostola pripomínajú v prvú a v Hajdušici v druhú októbrovú nedeľu. V oboch zboroch toho roku mali významnejšie akcie na úprave svojich chrámov. V Jánošíku sa rozhodli kompletne opraviť a ofarbiť kostolné lavice a v Hajdušici maľovali interiér kostola. „Lavice v našom kostole sú pôvodné, teda už 136-ročné, a drevo na ich výrobu je dovezené až zo Sedmohradska. Po rokoch používania však potrebujú vážnejšiu rekonštrukciu, a tak najprv budú vymenené časti, ktoré zhraneli, a iba potom lavice ofarbíme a nakoniec sedadlá a operadlá obtiahneme čalúnom,“ informuje senior banátsky a farár jánošícky Slađan Daniel Srdić. „Práce sme zverili majstrovi Jánovi Hlavatému z Padiny. Nuž a kým sú lavice preč, vykonáme aj zateplenie podlahy pod lavicami. Prostriedky na tie účely sme dostali z úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a z Obce Alibunar.“ Cirkevný zbor v Hajdušici vlani na desaťročnicu posviacky kostol vylíčil zvonku a ofarbil vežu a toho roku sa rozhodli kostol líčiť zvnút• ĽUDIA A UDALOSTI •

táciu a monitoring lokálneho akčného plánu pre vzdelávanie Rómov v Obci B. Petrovec 2018 – 2020 Mária Hricová, keď 5. októbra t. r. navštívili Základnú školu Jána Amosa Komenského v Kulpíne a deťom rómskej národnostnej menšiny priniesli učebnice. Privítali ich riaditeľka Milina Grňová, ktorá na vedúci post školy nedávno nastúpila, a odborná pedagogička Zagorka Marinkovićová. Obec Báčsky Petrovec na zadováženie učebníc vyčlenila 200 150 dinárov. Učebnice rozdelili v ten istý deň aj žiakom ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch a ZŠ Jána Čajaka v Petrovci, pokým v ZŠ Žarka Zrenjanina v Maglići učebnice nepotrebovali. Foto: z obecného archívu

Pre opatrenia v boji proti koronavírusu v Hajdušici toho roku vystal tradičný kirvajový koncert KUS Bratstvo a aj tanečná zábava. Rušno bolo iba v súkromnej kaviarni a na strelnici, kde strelci z Banátu triafali do hlinených terčov. Deti v oboch dedinách však neboli ukrátené o pôžitok. Na nádvorí škôl naplno pracoval zábavný park a aj napriek pandémii ani tohtoročný kirvaj neprešiel bez jarmočných obsahov, ktorým sa, pravdaže, najviac potešili znovu deti, keďže je to jedinečná príležitosť, aby obnovili fond svojich hračiek. Mnohí sa, pravdaže, jarmokom poprechádzajú už aj preto, že očakávajú, že tam stretnú niekoho, koho najčastejšie stretnú iba v tento deň.

zábavné podujatia. A tak v Jánošíku Spolok žien Jánošíčanka otvoril svoje etnopriestory pre návštevníkov, kde si mohli pozrieť aj výstavu obrazov jánošíckych maliarov a ochutnať herovky. Bez hudby a tanečnej zábavy to zrejme Pracovná akcia v jánošíckom kostole (foto: Slađan Daniel Srdić) nemohlo prejsť. ra. Tieto práce zverili maliarskej dielni Jána Piktora, inak dozorcu PETER V PREMÁVKE. Minulý týžcirkevného zboru z Jánošíka. Po deň Vladimír Francisty, riaditeľ vykonanej práci cirkevníci kostol Ústavu pre kultúru vojvodinpoupratovali a vrátili na miesto ských Slovákov, do ZŠ Ľudovíta lavice, a tým ho pripravili pre Štúra v Kysáči priniesol vzácny slávnostné služby Božie venodarček deťom v slovenských vané pamiatke na posviacku. triedach nižších ročníkov. Je to Časť prostriedkov na tieto účeknižka Peter v premávke autora ly zabezpečili z Obce Plandište Dobrivoja Markovića. Spomínaa chýbajúce prostriedky vyčlenili ný darček učiteľky môžu využiť z vlastnej pokladnice. na hodinách Svetu vôkol nás, V oboch dedinách kirvaj vyrásPrírody a spoločnosti, na triedtol v opravdivé dedinské oslavy, nických hodinách a deti aj doma ktoré oslavujú všetci, bez ohľadu a pri iných príležitostiach. Sľúbil, na národnú a náboženskú príslušže spomínaný darček neskoršie nosť. V ten deň svojich príbuzných dostanú aj deti, ktoré fakultatívne sledujú hodiny slovenského a priateľov navštevujú príbuzní, jazyka. Na snímke je učiteľka Anna Privizerová, ktorá prevzala priatelia, známi žijúci mimo. Ordarček od riaditeľa. ganizujú sa slávnostné obedy, A. L-g ale aj rôzne kultúrne, športové a 42 /4929/ 17. 10. 2020

Ľudia a udalosti V RODINE TOMEČEKOVEJ V JÁNOŠÍKU

Hlas ľudu je člen rodiny

Vladimír Hudec

o rodiny Pavla a Kataríny Tomečekovcov z Jánošíka Hlas ľudu prichádza už takmer 40, ak nie aj viac rokov a nikdy sa nenastoľovala otázka, či ho treba odoberať, alebo nie. Boli síce chvíle, keď sa na nás z toho alebo oného dôvodu nahnevali a povedali, že odhlásia odber novín, ale sa rýchlo aj prestali hnevať a hrozbu nesplnili. Ani dnes, keď mnohí dlhoroční čitatelia z rôznych dôvodov prestali odoberať naše noviny, u Tomečekovcov o tom neuvažujú. „Čiastočne ste aj vy na vine za to, že ľudia odhlasujú odber novín. Mám totiž dojem, že platenie predplatného nebolo donedávna dostatočne transparentné. Stávali

sa napríklad situácie, že si človek zaplatí predplatné tak, ako dostal účet, a pri nasledujúcom vyúčtovaní sa mu zjaví dlh. Nuž a rovno to bývalo častou príčinou odhlasovania odberu novín. Inak osobne nie som zástancom

Pavel Tomeček už poobzeral najnovšie číslo Hlasu ľudu

odhlasovania odoberania novín. Podľa mňa dôvod, aby sa noviny prestali odoberať, nie je to, že sa nepíše o mojej dedine. Nezáleží mi na tom, aby v každom čísle niečo písalo o Jánošíku. Chcem vedieť, čo sa deje v Kysáči, Selenči, Petrovci... Pravdaže, rád si prečítam články aj z Jánošíka a myslím si, že ich je dosť, zvlášť v poslednom období. Vcelku som spokojný s obsahom. Noviny čítam od prvej strany, aj keď si teraz najprv pozriem tú poslednú, na ktorej sa píše o našich cirkevných zboroch. Politiky je podľa mňa nie mnoho, a myslím si, že je to dobre vyvážené,“ hovorí Pavel. „Nemám rád články o politických otrasoch, aké napríklad boli udalosti v Kysáči. Okrem toho mám dojem, že sa jednotliví ľudia tak z politických, ale aj z kultúrnych kruhov veľmi často opakujú na fotografiách z čísla na číslo a viackrát aj v jednom čísle. Súhla-

sím, že sa tomu nemožno úplne vyhnúť, ak sú účastníci rôznych podujatí, ale vari by sa to malo nejako vyvážiť. Skôr som omnoho viac sledovala aj šport. Teraz už trochu menej, ale udalosti na kultúrnom poli pravidelne sledujem. Pozdávajú sa mi aj Jazykomyly a prečítam si aj iné články. Neprehliadnem ani smútočné oznamy. Myslím si, že si v Hlase ľudu každý môže nájsť niečo pre seba, a pre mňa je on teraz už jediným spojením s vojvodinskou Slovačou,“ hovorí Katarína. „Myslím si, že sledujete hlavne všetko, čo sa deje medzi vojvodinskými Slovákmi, ak už nie v podobe správy, tak možno neskoršie nejakou reportážou alebo rozhovorom. Mne je vzácne aj to, že v týchto novinách nájdem údaje, ktoré na inom mieste nemôžem nájsť. Podľa mňa Hlas ľudu nie sú obyčajné noviny, ktoré si dnes kúpiš a zajtra nie. Odoberanie a čítanie Hlasu ľudu má omnoho väčší význam a poslanie, a to je zachovanie slovenčiny na týchto priestoroch,“ povedal ešte spolubesedník.

ANKETA S ČITATEĽMI Z ERDEVÍKA

Čo čítajú Erdevíčania v Hlase ľudu Danuška BerediováBanovićová

j keď je Slovákov čoraz menej v tejto malej sriemskej dedine, Hlas ľudu sa v Erdevíku predsa číta. Pri príležitosti osláv 76. narodenín našich novín opýtali sme sa niektorých čitateľov, čo najradšej čítajú. Taňa Tomanová: „Hlas ľudu som začala čítať, keď noviny začala kupovať mama. Je to zhruba 10 rokov. Nečítam pravidelne. Páči sa mi, okrem toho, že v novinách sú informácie a udalosti zo slovenských prostredí, aj články o rôznych témach zo života, ako sú: ochrana kvetov, témy o destináciách, o domácnosti, recepty, krížovka – sú to vlastne články, ktoré najradšej čítam. Čítam aj rozhovory s ľuďmi, ktorých poznám.

www.hl.rs

Vladimír Slávik

Taňa Tomanová

Elenka Tomanová

Titulné strany sú v poriadku, ale v poslednom období, povedzme rok – dva, sú diskutabilné.“ Elenka Tomanová: „V Hlase ľudu prečítam prílohu Poľnohospodárske rozhľady, rubriku Ľudia a udalosti a v rubrike Kultúra, ak ma niečo zaujme. Nakoniec smútočné a čítam tiež o cirkev-

ných zboroch na poslednej strane. Manžel Ján so synom Darkom čítajú rubriku Šport.“ Vladimír Slávik: „Noviny odoberám posledných niekoľko rokov. Ako malý som zbožňoval noviny, najmä preto, že boli vo formáte dennej tlače. Voňali na niečo, čo dnes v nich nie je. Kvalita pí-

Informačno-politický týždenník

sania sa zmenila. V zmysle tom, že sú texty nudné a nezaujímavé. Potreba, mňa ako čitateľa, je taká, že hľadám lajtmotív v texte. Píšte naším dolnozemským jazykom. Dajte v každom čísle úryvky z našej bohatej poézie a prózy. Očakáva sa hlas ľudu, a nie hlas politikov. Ak ich nemáte, prepíšte staré texty. No ale nebudem už čierniť. Rád čítam Hlas ľudu. Zlepšuje mi pravopis a dvíha moje ego ako Slováka. Pozdravujem a blahoželám k výročiu.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

S KOLPORTÉROM HLASU ĽUDU PAVLOM CEROVSKÝM Z KULPÍNA

Na potešenie čitateľov a svoje vlastné Katarína Gažová

red rokom sa kolportérom nášho týždenníka v Kulpíne stal Pavel Cerovský. Túto prácu roznášania novín občanom Kulpína robí s nadšením a potešením. Ako sám hovorí, je komunikatívny človek, s každým rád prehodí zopár slov a kolportérska robota sa mu darí. „Na miesto kolportéra Hlasu ľudu som sa prihlásil, úprimne povedané, aj z finančných dôvodov. Zaoberáme sa poľnohospodárstvom a vieme, koľko sa dá z toho zarobiť, tak som uvažoval, že by bolo v prospech robiť aj takúto robotu a doplniť si rodinný rozpočet. Nejakým spôsobom sme v rodine už mali také skúsenosti, lebo môj otec bol tiež kolportérom, poznali ho všetci v dedine, takže som vedel,

o akú robotu ide. Rozprával som sa aj s Annou Vidovou, ktorá bola dovtedy kolportérkou Hlasu ľudu, a rozhodol som sa prihlásiť na toto miesto,“ povedal na úvod spolubesedník Pavel Cerovský. Od neho sa dozvedáme, že v Kulpíne je 127 odoberateľov Hlasu ľudu. Okrem toho, ako hovorí Pavel, vždy sa predá viac, lebo aj tí, čo neberú pravidelne noviny, občas si ich chcú kúpiť. Pavel je zhovorčivý, a tak ľuďom aj ponúkne, či by si nekúpili Hlas ľudu, takže je to vždy viac predaných čísel od spomenutého počtu. „Už som si na túto prácu zvykol a mám dráhu, ktorou sa pohybujem pri roznášaní novín. Najprv roznesiem jednu tretinu tu najbližšie k mojej Masarykovej ulici, a potom nasledujúce dve tretiny v ten istý deň, ak je prajné počasie, a ak nie, tak na nasledujúci deň všetko dokončím. Vypočítal som si, že potrebujem štyri hodiny na to, aby som rozniesol noviny po Kulpíne. Pritom

Kulpínsky kolportér Pavel Cerovský je hrdý na svoju prácu

prejdem 22 kilometrov.“ Rozprávali sme sa aj o tom, ako ide zbieranie poplatkov za noviny. Pavel je s odoberateľmi Hlasu ľudu z Kulpína spokojný. Napláca sa kvartálne a ľudia si pravidelne platia, takže tu žiadne problémy nie sú. Hrdí sú, že im kolportér prináša noviny, a čestne si za ne zaplatia.

DETSKÝ TÝŽDEŇ V BÁČSKOPETROVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE JÁNA ČAJAKA

Opatrne, ale predsa Anna Horvátová

od heslom Rozdelené šťastie raz také narastie prebiehal tohtoročný Detský týždeň aj v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Na začiatok októbra a na aktivity v rámci tejto školskej akcie sa

tešia roky žiaci a škôlkari. Detský týždeň tohto roku v dňoch 5. – 11. októbra bol o niečo skromnejší, ako sme si zvykli a ako mali v pláne žiaci s učiteľmi realizovať. Nešťastná koronavírusová pandémia aj túto aktivitu prekazila, pričom vystali tie najlákavejšie a najobľúbenejšie podujatia, medzi nimi aj

Na futbalovom ihrisku FK Mladosť. Budú z nich aj futbalisti, a či už sú? • ĽUDIA A UDALOSTI •

Detský jarmok na záver akcie, na ktorom sa predávalo, nakupovalo, zabávalo. Spokojní boli všetci, tak nakupujúci, ako i predavači, ktorí ponúkali všelijaké chutné sladkosti, slané pečivá, nápoje, hračky... Nevystali ale návštevy kultúrnych inštitúcií a kreslenie na betó-

„Keď chodím po dedine a roznášam noviny, tak sa s ľuďmi aj trochu porozprávam. Ich mienka je taká, že Hlas ľudu má byť hlasom ľudu, teda noviny ľudové, národné, a chcú, aby sa písalo o obyčajných ľuďoch a nie toľko o politike, toho vraj už majú dosť. Keď ide o štruktúru čitateľov v Kulpíne, sú to zväčša starší ľudia, ktorí sú zvyknutí na tento týždenník. Mladých čitateľov a odoberateľov je, žiaľ, menej a ťažko ich je prilákať v súčasnej dobe mobilov, počítačov, internetu. Tí dlhoroční čitatelia sa priam tešia tomu dňu, keď im prinesiem noviny, a vtom nadšení sa chcú so mnou porozprávať. Som taký človek, že mi to nie je ťažko, lebo vidím, že tých starších Kulpínčanov poteší aj pekné ľudské slovo, ktoré s nimi prehovorím.“ Práca kolportéra Pavla Cerovského napĺňa potešením a pritom si aj solídne zarobí. Ako hovorí, v lete práca ide ľahšie, v zime je to už ináč, ale všetko sa dá s dobrou vôľou zdolať. ne na Námestí slobody, kde svoje umelecké talenty prejavili žiaci nižších ročníkov. Vyššie ročníky mali, samozrejme, iné záujmy. Šli sa pozrieť buď na futbalové ihrisko do Vrbary, alebo navštívili Gymnázium Jána Kollára, aby sa bližšie zoznámili s touto vzdelávacou ustanovizňou, niektorí z nich ako budúci stredoškoláci. Snažili sa hlavne pekne pobaviť, pritom i spoznať svoje prostredie a čas využiť na získanie poznatkov.

Kresliť vieme, veď vám ukážeme. Na Námestí slobody voľnosť fantázii dali aj petrovskí štvrtáci. 42 /4929/ 17. 10. 2020

Ľudia a udalosti DETSKÝ TÝŽDEŇ V ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH V KOVAČICI A PADINE

Redukované, ale predsa pestré aktivity Tatjana Bovdišová

s prvkami národnej kultúry, účinetský týždeň v základných kovali v prograškolách v Kovačici a Padine me prezentácie si v tomto roku pripomenuli knihy pre deti trochu inak než obvykle. Všetky Č a r o s l o v n í k . aktivity boli zrealizované v súlade Poslednou aktis epidemiologickými opatreniami, vitou Detského teda boli redukované a prispôso- týždňa, zároveň bené pandemickej situácii. jedno z podujaPrvou aktivitou v kovačickej tí Kovačického základnej škole, ako aj každý rok, októbra, bola bolo sadenie stromu generácie naj- k v a l i f i k a č n á mladších žiakov v školskom parku. časť festivalu Žiaci tejto školy kreslili kriedami po R oz s p i e v a n é Prváci ZŠ maršala Tita po oficiálnej časti prijímania do Detského zväzu (foto: z archívu ZŠ Padina) betóne v školskom dvore a skrášlili klenoty, z ktorej si tak areál školy podľa vlastnej najlepší postúNie je súčasťou Detského týždňa, kultúrnu činnosť a následne budú fantázie. Pripomenuli si aj osobnosť pia na celovojvodinský rovno- ale treba spomenúť festival žiakov mať príležitosť hlasovať aj rodičia, a dielo Dr. Janka Bulíka, keďže tra- menný festival, ktorý sa uskutoční padinskej školy Pieseň je naša ra- čiže každý, kto o to bude mať zádičný pouličný beh pomenovaný 24. októbra. dosť, naplánovaný na 16. októbra. ujem, prostredníctvom internetu, práve podľa tohto vynikajúceho Základná škola maršala Tita tiež Tentoraz bude, z bezpečnostných keďže bude nahratý. Dvaja najlepší športovca, kovačického humanistu od 5. do 11. októbra pre svojich dôvodov, prebiehať bez prítom- predstavia padinskú základnú škoa prvého predsedu MSJ, sa ten- žiakov pripravila zaujímavé aktivity. nosti obecenstva. Výkon spevákov lu na už spomínanom finálovom to rok nemohol uskutočniť. Žiaci Nie však v takom rozsahu ako po bude hodnotiť školský tím pre festivale Rozspievané klenoty. prvého až ôsmeho ročníka vytvorili minulé roky, ale predsa pestré a výtvarné a literárne práce, ako i rôznorodé. V tejto škole na úvod videoprezentácie, ktoré budú hod- celotýždenného podujatia bolo notené a tri najlepšie i odmenené. pripomínanie si detských práv, Jednou z tém Detského týždňa boli resp. každá trieda sa bližšie oboznámila s Dohovorom o právach dieťaťa z roku 1989, prijatým Valným zhromaždením OSN. O nič menej zaujímavá bola aj akcia Pekné slovo pre priateľa, v rámci ktorej každý žiak na papierik napísal odkaz V ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU POČAS DETSKÉHO TÝŽDŇA svojmu priateBOLO VESELO A RUŠNO. Už prvého dňa žiaci nižších ročníkov Prváci kovačickej základnej školy zasadili strom ľovi, a tie potom omaľovali chodníky v školskom dvore a pred školou. Druhého generácie (foto: z archívu ZŠ Kovačica) zalepili na tabudňa sa žiaci vyskúšali v úlohách učiteľov, riaditeľky, upratovačky, ľu, aby ich každý kuchárky a zamestnanci v škole si pripomenuli, ako to bolo, keď oni kreatívne ochranné rúška, ktoré mohol vidieť. boli žiaci. Tretí deň bol palacinkový. Spolu s kuchárkou Marienou žiaci robili na hodinách výtvarnej Žiakov príliš zaujalo zbieranie Megovou žiaci vyšších ročníkov upražili hŕbu palaciniek, ktoré kultúry. Tie budú tiež oceňované jesenných plodov, z ktorých si rozdelili všetkým žiakom. Nátierky si doniesli z domu a medzi a najkrajšie odmenené. Štrnásť následne každá trieda urobila sebou si ich aj vymieňali. Štvrtý deň bol vyhradený pre divadlo, žiakov účinkovalo v práci dielne krásnu výstavu. Súčasťou týždňa ktoré pre všetky školy v obci pripravilo Kultúrne stredisko Obce Maľovanie čistého srdca, ktorú už venovaného deťom bolo prijíAlibunar. Deti si s oduševnením pozreli predstavenie Zázračný niekoľko rokov v rámci Detského manie najmladších žiakov tejto Tomo v zázračnom lese. Okrem toho v ten istý deň starší žiaci pritýždňa usporadúva Galéria insit- školy do Detského zväzu, čoho pravovali na recyklovanie plechovky, ktoré sami nazbierali a ktoré ného umenia v spolupráci so ZŠ záverom bolo púšťanie balónov im priniesli občania. Týždeň bohatý na aktivity uzavreli výletom Mladých pokolení. Nechýbalo prijí- priateľstva k oblohe. Členmi tejku kanálu a pracovnou akciou, v rámci ktorej pozbierali odpad manie prvákov do Detského zväzu, to žiackej organizácie v Padine na rybárskej dráhe a rybárskom výletnom mieste (na fotografii). ani deťom najobľúbenejší Detský sa toho roku stalo 47 prvákov. „Vcelku môžeme byť spokojní. Aj keď sme malá škola s malým jarmok, keď na trhovisku predávali Kreslenie farebnými kriedami po počtom žiakov, Detský týždeň sme úspešne zorganizovali a všetnajrozličnejšie veci, najviac koláče chodníkoch a Detský jarmok na ky akcie sa vydarili,“ povedala riaditeľka Zuzana Halabrínová. a hračky. Niekoľkí žiaci tejto školy, trhovisku boli posledné aktivity vlh ktorí navštevujú hodiny slovenčiny Detského týždňa v ZŠ maršala Tita.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Jesenný second hand bazár

Anna Lešťanová

bčania Starej Pazovy veci, ktoré viac nepotrebujú a sú ešte stále kvalitné a neopotrebované, už 13 rokov nevyhadzujú do smetných košov. Venúvajú ich organizátorovi second hand bazára – Oltárnemu krúžku žien Tabita, ktorý pôsobí pri tamojšom slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore. Prvý jesenný bazár odevu a obuvi sa uskutočnil v novembri 2007 a odvtedy sa

Z jesenného bazára: (zľava) Igor Feldy, farár, Mária Ďurčíková, Jarmila Havranová, členky OK Tabita, a Michal Gíreg, dozorca

pravidelne koná dvakrát ročne. Avšak pre aktuálnu epidemiologickú situáciu s koronavírusom tohtoročný jarný bazár sa neuskutočnil. Bohatá ponuka odevu, obuvi a iných rozličných vecí, za symbolické ceny, bola k dispozícii návštevníkom jubilejného 25. jesenného bazára v dňoch 5. až 9. októbra v miestnostiach starej Hurbanovskej fary. Finančné prostriedky z predaja tovaru budú ako i doteraz venované na humanitárne účely. Tentoraz pri príprave bazára nápomocnú ruku Oltárnemu krúžku žien Tabita podali aj členovia mládežníckeho oltárneho krúžku, a to je novoutvorená tretia skupina pôsobiaca pri cirkevnom zbore. Úspešne tam pôsobí aj Oltárny krúžok žien.

V PETROVSKOM CHRÁME BOŽOM DVE SLÁVNOSTI

Nedeľa konfirmácie a posviacky Anna Horvátová

zasvätené 197. výročiu posviacky kostola. Totiž v Petrovci si slovenskí evanjelici modlitebnicu vybu-

petrovskom chráme Božom 18. nedeľa po Svätej Trojici 11. októbra bola inak koncipovaná, ako to bežne býva. Predpoludním sa konala konfirmačná slávnosť, pričom sa celé služby Božie niesli v slávnostnom duchu, keď svoju krstnú zmluvu potvrdilo 36 detí – 19 dievčat a 17 chlapcov. Konfirmandov pripravoval Ján Vida, farár petrovský. Na otázky odpovedali presne, pohotovo, vidieť, že si na prípravách dali záležať. Hudobnú zložku viedla kantorka petrovského cirkevného zboru Slovenka Benková-Martinková. Nešporné služby Božie boli Konfirmandi generácie 2007 / 2008

dovali ešte v roku 1783 a kostol v roku 1823, posviacka ktorého sa konala 13. októbra. Každoročne

si v najbližšiu nedeľu posviacky slávnostnými bohoslužbami pripomínajú ten významný deň. Tento rok je vo všetkom iný, a tak zmeny vidieť aj v bohoslužobnom živote, keď sa potvrdenie krstnej zmluvy pre koronavírusovú pandémiu muselo posunúť až na október zo zaužívaného termínu, prvej nedele po Veľkej noci, i keď ani v týchto dňoch nie sú priam ideálne podmienky na zhromažďovanie. Foto: z archívu konfirmandov

VÝROČIE SKŽ. V piatok 9. októbra si členky Spolku kysáčskych žien pripomenuli 99. výročie založenia spolku. Ako totiž na základe písania Živeny v brožúrke Aktivistky spolkov žien ako mosty juhoslovansko-slovenskej spolupráce uvádza predsedníčka SKŽ Ľudmila Berediová-Stupavská, spolok žien v Kysáči založili 9. októbra 1921. Bol pobočkou Ústredného spolku československých žien. Eržika Mičátková bola prvou predsedníčkou kysáčskeho spolku žien a roku 1924 sa stala aj predsedníčkou Ústredného spolku československých žien po Ľudmile Hurbanovej, ktorá sa stala podpredsedníčkou. Po 2. svetovej vojne, od roku 1946, sa Kysáčanky stretávali v rámci Antifašistického frontu žien. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa stretali v rámci Konferencie pre spoločenské postavenie a aktivitu žien. Keď našu krajinu bombardovali, spolok žien prerušil činnosť. Z iniciatívy Zboru osvetových pracovníčok ZŠ Ľudovíta Štúra spolok obnovili 5. marca 2003. Na všetky tieto dátumy si členky SKŽ posvietili v piatok 9. októbra 2020 a z tejto príležitosti si pripravili aj chutné lahôdky. E. Š. • ĽUDIA A UDALOSTI •

42 /4929/ 17. 10. 2020

Ľudia a udalosti NA 5. FESTIVALE FESTIVALOV ROGALJ 2020

Na jednom mieste zo tridsať festivalov Anna Horvátová

iate stretnutie turistických, gastronomických a etno podujatí vo Vojvodine – ROGALJ 2020 sa uskutočnilo v nedeľu 4. októbra v prírodnej scenérii Salaša 137 na Čeneji. Cieľom tohto festivalu je zhromaždiť organizátorov tradičných dedinských podujatí na jednom mieste, s cieľom propagovať a zdokonaľovať tento druh stretnutí. A nevyhnutného kamarátenia. Svoje prostredie a rozpoznateľné podujatie či festivaly predstavilo zo tridsať vojvodinských združení, medzi ktorými aj slovenské už dobre známe: Manić-Tisa 63, Bieloblatská klobasiáda, Klobasiáda v Šíde, Kobasicijada Turija, Klobásafest Báčsky Petrovec, Štrudlijada Novo Miloševo, Gastro Sriem, Tamiški dani, Sajam poljoprivrede Jaša Tomić, Kulenijada Erdevík, Vidovdanski sabor Vrdnik, Parastos dudu, Festival Dani tradicije, Dani vesele mašine, Deň kysáčskej sármy v Kysáči, Čenej u maju, Festival škvariek Mužlja, Vojvođansko venčanje, Vivo veľtrh ovocinárstva a vinohradníctva, Opasuljivanje Nový Bečej, Siriško prelo, Srbobranski kotlić, Čerević u

ťaž vo varení kotlíkovej fazule – fazuliáda, BEAN festival, kde sa o titul najlepšieho uchádzalo zo 20 kuchárskych tímov. Petrovčania – Gastro klub komisia ocenila

Víťazi BEAN festivalu vo varení najchutnejšej fazule spoločne, veď všetky tri kotlíky chutili rovnako

ako výborný tretí. Najlepšiu fazuľu podľa ocenenia komisie uvaril tím Dani vesele mašine z Kljajićeva a na druhom mieste bol tím Bačkopalanačke zabijačke. V rámci festivalu sa konal panel na tému: Sila dediny dnes a význam vidieckych podujatí, na ktorom sa zúčastnili novinári Branislav Gulan a Miomir Filipović, ako aj organizátor Dragan Vukotić. Nikola Božović, tiež dlhoročný novinár, bol v role moderátora. Panel hovoril o čoraz ťažšom postavení dedinčanov a vôbec dediny. Okrem mnohých problémov boli predložené aj konštruktívne návrhy na revitalizáciu vidieckych prostredí. Stále existuje nádej na ich znovuzrodenie, uzavreli panelisti. Korunou festivalu festivalov bolo udelenie zlatých plakiet v troch kategóriách podľa stanovených kritérií organizačného výboru: tvrdá práca, prístup, uznávaná kvalita. Zlatú plaketu získali: Miomir Pazovčanky už tradične reprezen- Filipović-Fića, novinár, publicista, tujú svoje tradičné hodnoty dlhoročný účastník šírenia rôznych (Foto: Mihajlo Berček) foriem tvorivosti a kultúry na vimaju, Al se nekad dobro jelo, baš, dieku, jeho kronikár a autor viac Budárske dni v Slankamenských ako 20 kníh napísaných na túto Vinohradoch, Palanačke zabijač- tému, tiež organizátor rovnakého ke, Pitijada, Zlatni sač Vojvodine i počtu podujatí v Srbsku; podujatie BEAN festival. Gastro Sriem Stará Pazova s v ysvetV rámci festivalu sa konala i sú- lením, že prostredníctvom bohatej

www.hl.rs

sriemskej gastronómie, cez ľudové umenie, turistickú a vzdelávaciu ponuku spája tradičné s moderným, ako i akcia Bieloblatská klobasiáda, ktorá v roku 2020 urobila v organi-

Informačno-politický týždenník

zácii významný krok vpred, čo sa týka počtu súťažiacich a vystavovateľov, ako aj rekordného počtu návštevníkov. Keďže Biele Blato má menej ako 1 000 obyvateľov a počas klobasiády túto dedinu navštívilo 15 000 hostí, je to jeden z najnavštevovanejších vidieckych gastro podujatí vo Vojvodine.

Piaty festival turistických, gastro a etno podujatí návštevníkov lákal širokou ponukou rôznorodých domácich špecialít. K rozmanitosti festivalu ROGALJ prispeli aj výstavné stánky, kde nechýbali rozličné údeniny, štrúdle, malé koláče, včelie výrobky, zaváraniny, suveníry, víno a brandy, nealkoholické nápoje a iné, tiež workshopy pre ženy podnikateľky. Organizáciu podujatia mali na starosti ako po minulé roky Agentúra BIN Marketing a Salaš 137. Okrem gastronomickej ponuky návštevníci si mohli pozrieť výstavu starodávnych exponátov, výtvarný tábor, ale mali možnosť aj povoziť sa vo fiakri a navštíviť okolité sálaše. Špeciálnym hosťom tohtoročného Rogalj festivalu boli predstavitelia Turistickej organizácie Loznice. Návštevníci, ktorí v nedeľu nasmerovali na Salaš 137, si užívali nielen v chutiach vojvodinskej gastro ponuky, ale aj pri zvukoch tamburášskeho orchestra a v kultúrno-umeleckom programe speváckych skupín a KUS Branka Radičevića zo Sirigu a hostí kvarteta Uvertira z Loznice i TO Romansa.

V ZÁUJME ČISTEJŠIEHO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA. Suché počasie babieho leta prišlo vhod na upratovanie stredu Báčskeho Petrovca. Do pracovnej akcie sa v sobotu 10. októbra zapojilo zo tridsať ochotných občanov. Keby namiesto kritík každý jednotlivec priložil ruky a ukázal trochu dobrej vôle v záujme čistejšieho životného prostredia, aj svet by bol krajší. ah • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZLATÝ KOTLÍK 2020 V KOVAČICI

Rybacia polievka – osobitná špécia Stevan Lenhart

Samo podujatie má už takmer 50-ročnú tradíciu a na dnešnom ri varení rybacej polievky pozemku spolku kovačických ryjestvujú určité pravidlá, bárov prebieha posledných 16 roktorým treba vyhovieť. kov. Milosrdný hovorí, že predtým Nie je to obyčajná biela poliev- sa akcia usporadúvala na rôznych ka, ktorú vie pripraviť ktokoľvek. iných miestach – v starom parku V tomto jedle by sa musela rov- pri gymnáziu a tiež v jednej časti nako pocítiť chuť papriky, kore- nového parku, potom sa to viac nia, cibule, a, samozrejme, ryby. rokov dialo aj v priestore ŠRS SláVýzor rybacej polievky musí byť via. Po úprave dnešného priestoru vynikajúci, teda aby bola nielen spolku aj samo podujatie získalo dobrá chuťou, ale aj naoko pekná,“ stálu lokalitu vedľa „hlavnej“ cesty hovorí Martin Milosrdný, predse- a v priamej blízkosti Slávie. da kovačického Spolku rybárov V tomto roku súťažilo o nieRibolovac, ktorý každoročne v čo menej ekíp než vlani, čo vraj rámci Kovačického októbra or- bolo aj očakávané s ohľadom na Vôňa z kotlíkov a príjemné počasie lákali návštevníkov koronavírus. „Museli sme dbať na opatrenia, ktoré sa odporú- Plany a z Belehradu. S ohľadom na viacročnú skúsenosť s rybacou čajú pri podujatiach takéhoto všetky okolnosti, v akých sme sa polievkou a presne vedia, akú rázu,“ poznamenáva Milosrdný. pripravovali na organizáciu, veľmi chuť a aký výzor má mať tento „Medzi súťažiacimi druh jedla.“ skupinami musel Pripravené jedlá ochutnávala byť vyhradený ura posudzovala trojčlenná porota čitý priestor, takže v zložení: Pavel Vereský, Velimir jednoducho neĐorđević a Nenad Galešev. Podľa bolo možné prijať ich rozhodnutia prvú cenu získala prihlášky väčšieho ekipa Švehly, druhú Vesela mašina počtu súťažiacich, a tretiu Šusteri. Odmeny boli kotlíaj keď jestvoval záky – „zlatý“ 16-litrový, „strieborný“ ujem. Priestor bol 13-litrový a „bronzový“ 10-litrový. pripravený na súNávštevníci podujatia si aj tohťaženie 33 skupín to roku mohli za výhodnú cenu a toľko sa ich aj kúpiť rybaciu polievku a vyprázúčastnilo. Každá žanú rybu. Získané prostriedky Na prípravu rybacej polievky treba Kuchári varili polievku a vyprážali rybu aj pre skupina dostala na združenie vloží do organizácie mať náradie, ale aj skúsenosť tých, ktorí nesúťažili varenie 2,3 – 2,4 kg Zlatého kotlíka v nasledujúcich ganizuje Zlatý kotlík, populárnu kaprieho mäsa, ako aj drevo na spokojní s priebehom tohtoročnej rokoch, lebo chcú vraj túto akciu gastronomickú súťaž vo varení oheň. Okrem domácich Kova- akcie. V odbornej porote boli ško- usporiadať aj o rok, aj o dva, aj rybacej polievky. čičanov sme mali hostí z Veľkej lení kuchári, ktorí majú za sebou o päť rokov...

„P

Šéfovia troch odmenených skupín • ĽUDIA A UDALOSTI •

Členovia poroty a 33 tanierov

Predseda a členovia kovačického Spolku rybárov Ribolovac 42 /4929/ 17. 10. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Damián Meliš, 3. 1, ZŠ Mladých pokolení

Nová téma

čeková, 3. 2, Sára Mlynár pokolení ZŠ Mladých

C 1, Nina Ondríková, 3. í len ko po h ýc ad Ml ZŠ

ovid-19 a rúška sú novou témou, na ktorú kreslili naši kamaráti z Kovačice. Ale poďme na krajšie témy. Jeseň nám už zavítala, a preto vás vyzývame, aby ste sa inšpirovali jej farbami a motívmi. Danuška 3. 1, Vasil Barca, ení ol ok p ZŠ Mladých

Tea Svetlíková, 3. 2, ZŠ Mladých pokolení

Tea Poliaková, 3. 1, ZŠ Mladých pokolení

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Z obsahu Víťazoslav Hronec: Dynastia Beňovských

s. 3

Poprevratová realita Slovenska a spisovateľ Bystrík Šikula s. 6 – 7 Experimentálna próza: Martin Kočiš

Nový Sad 17. 10. 2020 Ročník XXXVIII Číslo 11/433

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 8

IN TER VIE W ROZHOVOR S PATRIKOM ŠENKÁROM, LITERÁRNYM VEDCOM ZO SLOVENSKA

Hrádze a lety pri výskume dolnozemskej slovenskej literatúry Zuzana Pavelcová

oc. PaedDr. Patrik Šenkár, PhD. (Nitra 1979), je literárny vedec a vysokoškolský pedagóg zaoberajúci sa dolnozemskou literatúrou, teda literatúrou Slovákov žijúcich v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. Po ukončení vysokoškolského štúdia (odbor slovenský jazyk a literatúra – politológia) krátke obdobie pôsobil ako učiteľ v základnej škole a na gymnáziu, neskôr viac ako desať rokov pracoval na pôde Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Aktuálne pôsobí na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity J. Selyeho v Komárne. Je autorom cca 200 vedeckých a odborných publikácií/príspevkov. Ste mladý, agilný vedec i vysokoškolský pedagóg, ktorý sa dlhoročne zaoberá krajanskou literatúrou (najmä) na Dolnej zemi. Čo vás k tejto problematike priviedlo? – Ďakujem za uvedené (až lichotivé) atribúty, ktoré by som mierne spresnil: ak mladosť chápeme spolu s Ladislavom Čánim, slovenským básnikom zo Srbska, ako vtáčí let, pri ktorom si zaspievame, zapískame, a už ho niet, tak moju súčasnú ,mladosť’ v pozadí vlastnej vekovosti a tvorivosti vnímam ako jednu z amplitúd mojej práce, ktorá ma neustále duševne obohacuje. Agilnosť (dovedna so Slovníkom súčasného slovenského jazyka) by som na svoju osobnosť a pracovnú metódu najradšej chápal v zmysle aktivity, obratnosti, čulosti, zručnosti, horlivosti... Samozrejme, len do tej miery, do akej je to akceptovateľné pre seba i pre svoje okolie. Na druhej strane: azda literatúrou sa bez týchto prívlastkov v tomto našom často až deziluzívnom svete ani nedá zaoberať. Takže

koniec koncov máte pravdu: som relatívne mladý a celkom agilný literárny vedec i vysokoškolský pedagóg, ktorý sa literatúre Slovákov žijúcich na Dolnej zemi venuje viac ako desať rokov. Na pôde Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ma k tomu priviedol, na moje vrelé šťastie, docent Peter Andruška, slovenský spisovateľ a dlhoročný kultúrny pracovník, neskôr vysokoškolský pedagóg, ale najmä excelentný znalec a ne-

Patrik Šenkár

únavný propagátor tejto literatúry. A vychádzajúc azda z premisy, že zákonitosti sú priesečníkom náhod, do ruky sa mi práve v tom období ,nenáhodnou náhodou’ dostala v nitrianskej univerzitnej knižnici zbierka poviedok Štefana Dováľa Šťastie, o ktorej som napísal svoju prvú interpretáciu. A tak onen vtáčí let odborne začal svoju cestu k spomínaným amplitúdam... Odvtedy sa permanentne venujem tejto problematike, zúčastňujem sa rôznych odborných podujatí doma i v zahraničí, kde ma – azda nie náhodou – pokladajú za akéhosi propagátora literárnych úsilí dolnozemských Slovákov aj na

Slovensku; teda za symbolického i konkrétneho pokračovateľa cesty, ktorú pred štyridsiatimi rokmi načal v Československu práve Peter Andruška... Ako akési smutné apropo by som ešte uviedol, že moja prvá cesta za krajanmi viedla do Nadlaku, kultúrneho centra Slovákov v Rumunsku, kde som sa mal stretnúť práve so Štefanom Dováľom. Žiaľ, jeden deň pred mojím príchodom navždy odišiel z tohto sveta. Povedzte úprimne, sú to náhody? Čím sa vo svojej vedeckej tvorbe zaoberáte? – Parafrázujúc názov básne slovenského básnika, doyena poetov z Maďarska Juraja Dolnozemského: tichou hrou so slovami. Publikujem príspevky, štúdie, interpretácie o knihách, vydaných v minulosti, píšem recenzie o práve vychádzajúcich publikáciách dolnozemských Slovákov. Myslím si, že som sa – v pozadí svojho symbolického doterajšieho vtáčieho letu – celkom etabloval do tvorivej panamy kultúry a kultúrnosti slovenskej Dolnej zeme... Pevne verím, že tá tichá hra a ten vtáčí let ešte pár rôčkov potrvajú... Ako hodnotíte stav dnešnej mladej literatúry krajanov? V čom je progresívna a v čom, naopak, cítite, že (podľa vášho názoru) stráca oproti minulosti? – Je to otázka široká i úzka, hlboká i plytká. Môžeme sa k nej priblížiť – spolu hádam s vektormi pulzácie literárneho vedca Petra Zajaca – ako k akejsi spojenej ,pulzácii a antipulzácii’. Dnešný ,stav’ literatúry mladých krajanov je – zhrňujúc – regresívny. (Zoširoka: ktorá časť hodnotnej (!) literatúry je dnes na výslní a napreduje, pričom cibrí aj nášho ducha?) Občas sa objaví básnická zbierka či prozaický text relatívne mladého autora, ale o takom progrese, ktorého sme boli svedkami v osemdesiatych

rokoch 20. storočia, sa nám dnes, čitateľom i odborníkom, môže len túžobne snívať s dúškom nostalgie. Samozrejme, to neznamená, že sa nedúcha do literárnych pahrieb aj na Dolnej zemi. Nádej (v tomto prípade) o kvantitatívnom raste však zomiera posledná... Pochopiteľne, pri tejto otázke sa črtá aj problematika stratifikácie, tradície a súčasných duchovných podmienok. O tom však inokedy, inde... Čo je vo vašom profesijnom živote hnacím motorom? Čo plánujete publikovať, čo momentálne skúmate? – O hnacom motore som sa už čiastočne vyjadril: nadchýna ma práca so slovom a textom, som poctený kontaktmi s niektorými autormi, ich priateľstvá ma inšpirujú, občas aj slová uznania odborníkov – kolegov pookrejú... Takže strážim hrádze, ktoré nielen rozdeľujú, ale aj spájajú (aj na južnom Slovensku). Hľadím tak aj do budúcnosti... Aktuálne sa venujem slovensko-maďarským vzťahom v spisbe Ľudovíta Haana, slovenského kňaza z Békešskej Čaby, ktorý žil v ,dlhom’ 19. storočí, píšem o kultúrnej činnosti Dagmar Márie Anocovej, ktorá je smerodajnou literárnou osobnosťou súčasnej slovenskej menšiny v Rumunsku, a chystám úvodníkovú esej do Nového života, emblematického časopisu Slovákov v Srbsku... Okrem toho, ak sa ten spomínaný let z rôznych objektívnych a subjektívnych dôvodov nespomalí, plánujem publikovať antológiu z literárnych diel Slovákov v Rumunsku. Uvidíme, čo prinesie čas, ktorý, ako dobre vieme od Laca Novomeského, letí, ako vtáci nedozierní... A opäť sme pri lete... a možno aj pri zemskej príťaži Kamila Peteraja... Ktovie... Poznámka: Rozhovor bol pôvodne publikovaný v Slovenských národných novinách, č. 39/2020.

IN T ER V IE W

17. 10. 2020 • 42 /4929/

ROZHOVOR S VÍŤAZOSLAVOM HRONCOM, AUTOROM KNIHY DYNASTIA BEŇOVSKÝCH

Súčasné parlamentárne monarchie sú najdemokratickejšie štáty na svete

Stevan Lenhart

20/II

d tohto čísla Obzorov budeme na pokračovanie publikovať novelu Víťazoslava Hronca Dynastia Beňovských, ktorú autor pôvodne napísal v srbčine a vydalo ju novosadské vydavateľstvo Prometej. Slovenský preklad Zory Siráckej vychádzal na pokračovanie v literárnom časopise Vertigo na Slovensku. Ide o prózu inšpirovanú životom Mórica Beňovského (1746 – 1786), slovenského dobrodruha, cestovateľa, kolonizátora a spisovateľa z obdobia osvietenstva, ktorého biografia je plná výnimočných údajov. V rozhovore s Víťazoslavom Hroncom sa dozvedáme ďalšie detaily v súvislosti s novelou Dynastia Beňovských. Kedy ste sa dozvedeli o osobnosti Mórica Beňovského a čo vás zaujalo v živote tohto významného Slováka? – Roku 1976 Belehradská televízia odvysielala slovenský seriál Vivat, Beňovský! a vtedy som sa prvý raz v živote dozvedel, že tento Slovák „ako repa“ bol v druhej polovici 18. storočia kráľom Madagaskaru ako štátneho útvaru, dokonca ako jeho zjednotiteľ (rovnako ako napríklad u nás juhoslovanský kráľ Aleksandar I. Karađorđević). A hneď som si aj uvedomil, že to bol vlastne prvý Slovák, ktorý po Svätoplukovi a jeho synoch bol kráľom, dokonca ako Slovák aj jediným, lebo Svätopluk ani nebol Slovák, ale Slovan. Ďalej, v súvislosti s Beňovským si spomínam aj na jednu anekdotu asi z roku 1993, hneď po osamostatnení Slovenska. Sedel som v Klube spisovateľov v Bratislave spolu s niekoľkými mladými básnikmi a odrazu som im z ničoho nič navrhol, aby založili na Slovensku rojalistickú stranu. Jeden z nich

sa ma hneď na to spýtal: ,No a koho?’ – akože: koho si zvoliť za kráľa. Veľmi pohotovo som mu odpovedal: ,Nájdite potomka Mórica Beňovského, on bol jediným kráľom Slovákom po Svätoplukovi.’ To znamená, že idea o Slovensku ako kráľovstve

Víťazoslav Hronec

ma vtedy už celých sedemnásť rokov neprestajne opantávala po onom seriáli zo 70. rokov. A Beňovský ma zaujal najmä svojou inteligenciou, dokonca genialitou, čo z 2. kapitoly mojej novely o ňom, uverejnenej v tomto čísle Hlasu ľudu, aj možno vycítiť. (Ináč kdesi pred koncom prvej kapitoly môjho románu Plný ponor Javorka Neškovićová 13. júna 1976 sedí pred televízorom a čaká na ďalšie pokračovanie seriálu Vivat, Beňovský!... Tá kapitola bola napísaná medzi májom a decembrom 1989.) Ako ste sa rozhodli napísať knihu Dynastia Beňovských a prečo v srbčine? Ide o druh prózy, aký nie je obvyklý vo vašej bibliografii... – Pokúsil som sa napísať ju najprv po slovensky, ale so zdesením

som zistil, že slovenskú politickú terminológiu vôbec nepoznám, lebo nežijem na Slovensku; navyše nie som napríklad ani novinár, aby som bol povinný poznať ju. A po srbsky to šlo ako po masle. Mnohí svetoví spisovatelia písali nielen v materinskej reči, ale aj inorečovo. Keby som ich začal rátať, bol by to impozantný zoznam. Táto vaša próza vyšla aj na Slovensku, a to na pokračovanie v literárnom časopise Vertigo vo Finticiach. Ako došlo k spolupráci s týmto časopisom? – S básnikom a šéfredaktorom Vertiga Jánom Gavurom som sa zoznámil pred niekoľkými rokmi, keď bol na návšteve na Oddelení slovakistiky novosadskej Filozofickej fakulty. Už o rok neskôr vyjadril žiadosť vydať knižne výber z mojich esejí v ich vydavateľstve, čo sa v roku 2016 aj uskutočnilo (kniha Koniec bezvetria). Najprv sa prekladateľka Dynastie Beňovských pokúsila knihu vydať v Bratislave, ale to sa jej nepodarilo, až kým som si nespomenul na môjho priaznivca Jána Gavuru. O slovenský preklad Dynastie Beňovských sa postarala Zora Sirácka. Povedali by ste niečo o vašej známosti a spolupráci s touto filologičkou a prekladateľkou? – Nikdy doteraz sme nespolupracovali na akomkoľvek inom projekte. Poznal som ju v mladosti, kým v Novom Sade študovala a občas pracovala v Hlase ľudu ako lektorka, zatiaľ čo ja som tam bol redaktorom vo vydavateľskom úseku. Keď som sa s ňou pred dvoma rokmi mailom znova skontaktoval, začal som takto: ,Nazdar, Zora, nevideli sme sa a nepočuli niekoľko storočí dozadu...’, a to sa jej ohromne zapáčilo. Naskutku bola namäkko.

Prišli po vás nejaké ohlasy v súvislosti s knihou Dynastia Beňovských? Uvažujete o písaní próz takéhoto druhu aj v nasledujúcom období? – Žiadne ohlasy na túto moju knihu neprišli po mňa ani zo Srbska, ani zo Slovenska. Nijaká recenzia nebola napísaná, nikto si predsa nebude špiniť ruky s knihou akéhosi tam skaderuka-skadenoha Slováka z Vojvodiny. A ja som túto knihu napísal nie pre Slovensko, ale pre Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Taliansko, Rakúsko, Čiernu Horu, Albánsko... Lebo všetky tieto štáty majú svoje kráľovské dynastie, ktoré si jednoducho nevšímajú; radšej si každých päť rokov budú voliť prezidentov, z ktorých mnohí vôbec nie sú schopní tieto svoje funkcie spoľahlivo vykonávať (česť tomuto nášmu aktuálnemu), dokonca niektorí z nich vlastné štáty úplne zdevastujú a okradnú (napríklad taký Milošević, ktorý počas svojich ,slávnych’ mandátov inkasoval 4,5 miliardy dolárov; veď iba preto boli všetky tie naše vojny v 90. rokoch naaranžované). V podstate som presvedčený monarchista. Súčasne parlamentárne monarchie sú najdemokratickejšie štáty na svete, a tí, ktorí to popierajú, pokúšajú sa odtajiť nos medzi očami. A keď ide o ďalšie moje prózy podobného rázu, nejakých tridsať rokov dozadu ma omína jeden príbeh, ktorý mám v hlave rozpracovaný do najmenších podrobností... Tri razy som sa oň pokúsil, dva razy po slovensky a raz po srbsky, z čoho pri prvom pokuse zostala poviedka Trinásť veršov, zatiaľ čo pri ďalších dvoch nezostalo vonkoncom nič. Nie som si však istý, že by to mal byť román, skôr filmový scenár. A znova by to mala byť nejaká fantastika, dokonca vedecká fantastika. Ale aký má zmysel čokoľvek ďalej písať v rokoch, keď človek už pomaly melie z posledného!

NO VEL A

HLAS ĽUDU • OBZORY

VÍŤAZOSLAV HRONEC

Dynastia Beňovských (1)

(2) Móric Beňovský bol slovenský šľachtic, generál francúzskej armády, veliteľ poľskej armády,

kolonizátor, prvý kráľ zjednote- Ruska do prístavu Macao. ného Madagaskaru a spisovateľ. Beňovský potom cudzou loďou Narodil sa 20. septembra 1746 v pokračoval k Mauríciu, Madagasmeste Vrbové v Uhorsku (na území karu, okolo Afriky až do Paríža, kde dnešného Slovenska). Keď mal ho, už ako známeho moreplavca, osemnásť rokov, jeho tri nevlastné prijal osobne kráľ Ľudovít XV. Keďže sestry mu súdne odňali otcov od neho dostal príkaz na kolonimajetok, takže sklamaný prešiel zovanie Madagaskaru, povolal ilegálne do Poľska, kde sa v roku Beňovský svoju manželku z Poľska 1768 oženil a pripojil sa k povstal- a spolu odcestovali na tento veľký com, ktorí práve bojovali proti africký ostrov v Indickom oceáne. Rusom a zákonnému kráľovi Stanisławovi II. Poniatowskému, milencovi cárovnej Kataríny II., ktorý pracoval na zjednotení Poľska s Ruskom. Ako veliteľa poľskej armády zajali Beňovského Rusi a odsúdili ho na doživotné vyhnanstvo na Kamčatke. Odtiaľ s osemdesiatimi väzňami roku 1771 utiekol (ako prvý Európan v dejinách) na lodi Svätý Peter a Pavol a preplavil sa Móric Beňovský (1746 – 1786) cez Aleutské ostrovy, japonské súostrovie Rjúkjú a Tchaj-wan (Formózu), Hneď od začiatku začal Beňovský až po francúzsku kolóniu Macao. na Madagaskare brániť francúzPočas plavby sa posádka po- skym miestnym orgánom z ostrova stupne decimovala. Úmrtnosť pre Maurícius, aby sa obohacovali tým, choroby a nedostatok potravy bola že brali ľudí do otroctva. Tamojšia veľká, ale pri každom zastavení výkonná moc s ním prestala kosa vždy niekoľko utečencov aj munikovať a začala bojkotovať vylodilo a stratilo na pevnine. Na každú jeho snahu o kolonizovanie lodi niekoľkokrát vypukla vzbura, ostrova. Obrátil sa preto na kráľov takže Beňovský musel jedného na severe Madagaskaru a preRusa, ktorý sa mu najviac staval svedčil ich, aby neplytvali silami na odpor, nechať na jednom z pri vzájomných bojoch, zjednotil Aleutských ostrovov, kde ho o ich a oni ho na oplátku roku 1776 osem rokov našiel objaviteľ James vyhlásili za ampansacabeho, kráľa Cook a spomenul ho vo svojich kráľov. memoároch. (Mimochodom, AnO rok neskôr sa Beňovský vrágličania už tristo rokov tvrdia, že til do Paríža a s novým kráľom Ľudovítom XVI. obnovil dohodu Cook objavil Aleuty.) Beňovský si na Aleutoch vymenil o kolonizácii ostrova, ale financie s ostrovanmi rôzne drobnosti z na tento počin od neho nedostal. lode za vzácne kožušinové vý- Jediné, čo kráľ pre Beňovského urorobky, ktoré potom spolu s lo- bil, bolo, že ho povýšil na generála ďou predal v prístave Macao a a dal mu doživotný dôchodok. V zarobil veľké peniaze. Zároveň tom istom roku sa Beňovský zofrancúzskym orgánom odovzdal aj známil s Benjaminom Franklinom, svoje drahocenné poznámky z tej veľvyslancom práve založených priekopníckej a veľkolepej cesty, Spojených štátov amerických a lebo pred ním sa dovtedy nikto vedcom svetového mena, a stal nepreplavil od úplného východu sa jeho rodinným priateľom.

Beňovský sa medzičasom stal rešpektovaným a váženým mužom a roku 1777 s pomocou Marie Antoinetty, manželky Ľudovíta XVI., ponúkol uhorskej kráľovnej Márii Terézii, inak jej matke, svoje služby, a ona mu dala amnestiu (neskôr aj titul gróf), keďže ho ešte ako mladíka vypoklonkovali zo štátu. Vrátil sa do Uhorska, v Beckovskej Vieske kúpil zámok, ale už v nasledujúcom roku odchádza do vojny Uhorska proti Prusku, roku 1779 pôsobí v USA, kde bojuje proti Británii. Do Ameriky sa opäť vrátil roku 1782 a svoje služby ponúkol prvému americkému prezidentovi Georgeovi Washingtonovi v bojoch proti Angličanom. To sa mu však nepodarilo a prezident nesúhlasil ani s tým, aby sa ako kolonizátor vrátil na Madagaskar. Financie na cestu mu poskytli obchodníci Messonier a Zollikofer, takže sa na ich lodi Intrepid roku 1785 opäť vylodil na severovýchode ostrova, kde bol pred niekoľkými rokmi vyhlásený za kráľa. S pomocou osadníkov, neďaleko dnešnej dediny Ambodirafia, tam začal budovať opevnenie Mauritánia, ktoré nazval podľa francúzskeho a anglického znenia svojho mena Maurice. Dva roky predtým dal Beňovský rukopis svojich memoárov Pamäti a cesty (Mémoires et voyages) napísaných vo francúzštine Jeanovi Hyacinthe de Magellanovi, ktorý ich preložil do angličtiny a štyri roky po smrti Beňovského ich vydal. Kniha sa koncom 18. storočia a v ďalšom storočí stala svetovým bestsellerom. Keď sa francúzske vedenie na Mauríciu dozvedelo, že Beňovský je znova na Madagaskare a že – ako súkromný podnikateľ – zasa bráni vývozu otrokov z jeho územia, poslali roku 1786 tajnú výpravu na Východný záliv ostrova a 23. mája prepadli Mauritániu. Beňovský sa im nechcel vydať zaživa, a tak ho zabili. V tom meste je aj pochovaný. Zo srbčiny preložila Zora Sirácka (Pokračovanie v nasledujúcom čísle Obzorov)

21/III

(1) Prezidentských volieb na Slovensku roku 2054 sa zúčastnilo dvadsaťsedem kandidátov, z ktorých v druhom volebnom kole zvíťazil populistický politik z Banskej Bystrice, inak predseda Strany obrodenia Slovenska, Ján Novák; tento chovateľ dobytka v predvolebnej kampani sľuboval zadarmo štúdium aj liečenie („ako voľakedy na Kube“), nulovú mieru inflácie a povinnú zamestnanosť všetkých dospelých občanov. Ako prezident zo dňa na deň špatil dobrú povesť štátu popletenými prejavmi, očividnou podradenosťou pri stretnutiach so svetovými osobnosťami a neuveriteľnou negramotnosťou, keď sa mu nedarilo plynne prečítať ani prejavy, ktoré mu napísali jeho vlastní poradcovia. Po dvoch rokoch celému parlamentu, rovnako vláde, ako aj opozícii, došla trpezlivosť, a tak sa poslanci rozhodli zrušiť republiku a nastoliť monarchiu. Problém bol v tom, že Slovensko nemalo vlastnú kráľovskú dynastiu, takže Komisii pre zavedenie monarchie neostalo nič iné, len poobzerať sa po mladých európskych princoch chtivých hocakého trónu. Najväčšie šance sa dávali najmladšiemu bratovi aktuálneho srbského kráľa Alexandra III. Karađorđevića. Rastislav-Rastko práve končil štúdium na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty v Bratislave a okrem materinského jazyka hovoril plynulo po slovensky, anglicky a francúzsky a mal aj vzdelanie primerané na princa. Medzičasom však bulvárna tlač v Bratislave prišla s názorom, že jediný Slovák, ktorý bol v posledných troch storočiach kráľom, je Móric Beňovský, ktorý v sedemdesiatych rokoch 18. storočia kraľoval na Madagaskare. Položila si otázku, či by na základe analýzy DNA jeho pozostatkov bola možná identifikácia jeho následníka v polovici 21. storočia.

OSO B NO ST I

17. 10. 2020 • 42 /4929/

Laudácio na prof. Mgr. art. Ľuboslava Majeru pri príležitosti udeľovania Ceny Pro Cultura Slovaca 2020 Katarína MelegováMelichová „...mám dom všade, kde sú divadelníci…“ akto sa v súčasnosti verejne vyznáva Ľuboslav Majera, ktorý v odbore divadelná réžia ukončil štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave roku 1975 u profesora Karola Zachara a Miloša Pietora. Po vojenčine hneď prikladal ruky k činu. Tam, kde v chlapčenskom veku aj prvýkrát zažil čaro divadla – v rodnom Petrovci. Znalci a historici divadla rok 1978 v divadelnom živote tak Petrovca, ako aj vojvodinských Slovákov nazývajú medzníkovým rokom. V tom roku sa totiž premiérovo uviedla inscenácia Kreft-Lavreňova Balada o poručíkovi a Mariutke v réžii Ľuboslava Majeru, prvého nášho profesionálneho režiséra. Ide o kultové predstavenie, ktorým sa začal prerod súčasného divadla a najúspešnejšie obdobie v jeho viac ako 150-ročných dejinách. Mariutka (ako jednoducho nazývame túto inscenáciu) získavala najvyššie uznania na prehliadkach a festivaloch vo všetkých kútoch vtedajšej Juhoslávie, či už v Kikinde, Kule, Prizrene, Mostare, Belehrade, Pančeve, Sisku, Trebinji, ale aj v Martine, či na Malom pozorji v Novom Sade... Hviezdne obdobie slovenského divadla, ktoré prišlo potom, následne zrodilo profesionálne Slovenské vojvodinské divadlo v Petrovci roku 2003, ktorého život začal 30. augusta premiérou Čajakovej Zuzky Turanovej v réžii Ľuboslava Majeru. Inscenáciami v jeho réžii boli otvorené dve novovybudované divadlá: divadlo v Nitre (Geľo Sebechlebský Sebechlebský) a Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (Tajovského Hrdina). Prvých osem rokov profesionálnej práce Ľuboslav Majera pôsobil ako režisér v Televízii Nový Sad (dnes RTV Vojvodina) a ďalších jedenásť rokov v Novosadskom rozhlase v redakcii dramatických vysielaní. Režíroval desiatky dokumentárnych filmov, reportáží a fejtónov a viac ako 100 rozhlasových hier pre deti a dospelých vo všetkých jazykoch vysielacieho programu (srbčina, slovenčina, maďarčina, rusínčina,

22/IV

rumunčina). Jeho rozhlasové hry reprezentovali Novosadský rozhlas na Juhoslovanských dňoch rozhlasu viac rokov za sebou v Portoroži a Ochride, kde získal aj mnohé ceny. Ako hosťujúci režisér pracoval v rozhlase v Belehrade, Sarajeve, Bratislave a v Berlíne. Paralelne režíroval divadelné predstavenia aj v iných mestách, či už doma, alebo v zahraničí. A petrovská divadelná verejnosť túto jeho divadelnú angažovanosť mimo Petrovca na začiatku pociťovala ako zradu, neuvedomujúc si veľkosť Majerovho talentu, ktorý nemohol

Ľuboslav Majera

a nesmel byť oklieštený iba potrebami petrovského divadla. Keď však jeho predstavenia na javiskách, či už ochotníckych, alebo profesionálnych divadiel doma a v zahraničí zožali tie najlesklejšie ocenenia, boli sme a sme naňho hrdí. A Majera, ktorý „má dom všade, kde sú divadelníci...“, sa predsa vracal tvorivo do rodného Petrovca a k sebe sa radili ďalšie inscenačné perly aj pre deti, ale ešte viac pre dospelých. Počas 45-ročnej praxe sa umelecky uplatnil v Novom Sade, Belehrade, Kikinde, Sombore, Subotici, Zreňanine, Šabci, Budve, Kruševci, Mostare, Petrovci, Kovačici, Bratislave, Prešove, Nitre, Trnave, vo Zvolene, v Brezne, Berlíne... a svoju režijno-umeleckú tvorbu prezentoval na scénach

bývalej Juhoslávie, Československa, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Ukrajiny, Rakúska, Dánska, Francúzska, Egypta, Каnady... Svojským provokačným režijným rukopisom podpísal viac ako 150 inscenácií, ktorých aktuálnosť a tvorivá svojbytnosť bola vyhodnotená množstvom ocenení: Sterijovou cenou – najvyšším cechovým uznaním, trikrát získal cenu Zlatá maska na Juhoslovanskom festivale divadelníkov, päťkrát cenu za najlepšiu réžiu na Festivale malých a experimentálnych divadiel, ako aj viaceré ceny za najlepšiu réžiu vojvodinských a srbských prehliadok, bábkohereckú cenu za réžiu a mnohé iné za televíznu, rozhlasovú a divadelnú tvorbu. Je tiež nositeľom spoločenských vyznamenaní: Októbrovej ceny mesta Kikinda a Obce Báčsky Petrovec a štátneho Zlatého odznaku za rozvoj kultúry. Na Slovensku mu pri príležitosti životného jubilea udelili Medailu Daniela Gabriela Licharda a je čestným občanom mesta Brezno. Dosiahnuté umelecké výsledky a úspešnosť v práci s rôznorodými súbormi boli najlepším odporučením na vymenovanie Ľuboslava Majeru na miesto najprv mimoriadneho a potom riadneho profesora Akadémie umení v Novom Sade. Osemročná, metodologicky definovaná pedagogická skúsenosť v práci so študentmi ho ďalej odporučila na hosťujúceho profesora na vysokej umeleckej škole dramatického zamerania v zahraničí. Tak od roku 2004 prednáša aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde dočasne tiež konal funkciu dekana Divadelnej fakulty (v období 1. 3. – 9. 12. 2008). Profesor Ľuboslav Majera sa narodil 3. novembra 1951 v Petrovci. Vyrastal v rodine, ktorá pestovala kultúrne dedičstvo slovenskej menšiny žijúcej v týchto končinách 275 rokov, ale

ktorá si uctievala i kultúrne dedičstvo etnickej väčšiny. Otec Ivan, novinár, spoločenský dejateľ, režisér, matka Anna, učiteľka, redaktorka detského časopisu, spisovateľka pre deti. V rodine, v tvorivom domácom ovzduší, dostal pevné základy toho, čo neskoršie štúdiom cibril, a v rodine väzí aj jeho talent. Či už siahol po súčasnej, svetovej, alebo klasickej dramatickej predlohe, vždy konečnou výslednicou boli inscenácie, ktoré aktuálne prehovorili k dobe, spoločenským pomerom, či neduhom. Celým svojím dielom sa snažil presvedčiť publikum, že jedine dobro, láska a krása majú najväčšiu hodnotu a zmysel v ich životoch. Majera majstrovsky vie obsadiť hercov a viesť ich k vydolovaniu a podaniu tých najbravúrnejších hereckých výkonov. Lebo režisér Majera nie je pedagógom iba na akadémiách. V práci s ním každý herec získava ďalšie poznatky o tajomstvách hereckého umenia. Do Zuzky Turanovej, ktorej inscenáciou štartovalo SVD, obsadil titulnú postavu vtedy ešte neznámou absolventkou herectva na VŠMU v Bratislave Kristínou Turjanovou, ktorej neskoršia hviezdna kariéra či už v divadle, filmografii, dabingu..., potvrdila Majerov výnimočný cit spoznať talentovaného tvárneho herca. V Zuzke Turanovej som bola jej divadelnou matkou a po štvrtej skúške sa mi Kristína plačlivým hlasom zdôverila, že ona tú postavu asi nedokáže urobiť. Prekvapená som sa jej pýtala, že prečo. „Lebo pán režisér je taký hlasný, bojím sa...“ Musela som sa zasmiať a upokojiť ju, že to nie je Majerova pravá tvár, že tú spozná postupom skúšok... A Kristína Turjanová, ako aj mnohí pred a mnohí po nej spoznala, že za dochvíľnym, hrmotným, navonok neprístupným zovňajškom pána režiséra Majeru sa skrýva citlivá, vnímavá duša, ktorá svoju zraniteľnosť skrýva za hrmotnosťou, prísnosťou. A lásku k hercom, lebo „...mám dom všade, kde sú divadelníci…“. Majera je režisérom, ktorí nežiada od herca iba zvládať jeho pokyny, ale spoznať svoju postavu, zdôvodniť jej konanie, aby neboli iba vykonávateľmi zadaných úloh, ale životne stvárnenými postavami, ktoré následne obohacujú aj súkromný život hercov. Majera je človek činu, ohromitánskej energie a talentu. Celá plejáda

OS OBNO STI

HLAS ĽUDU • OBZORY hercov a ešte väčšia divákov mu je vďačná, že sa mohli podieľať na jeho radosti z divadla a takom svojskom, provokatívnom ponímaní jeho tajov a krás. Aj napriek celému radu úspechov si nikdy nepotrpel na príliš nákladné vybavenie kostýmom a scénografiou svojich inscenácií. Stredobodom jeho divadelného sveta a výpovede bol a zostal herec. Už len spomenúť všetky počiny pána profesora Majeru by trvalo nekonečne dlho a zrealizovať ich si vyžadovalo obrovský kus jeho

života. Mal však šťastie, že pri ňom stála jeho manželka Miluška, s ktorou ho tiež spojila láska k divadlu a tá ich vzájomná splodila dve úspešné deti Ondra a Hanu, priniesla radosť z vnúčat... Našťastie na jeho konto pribúdajú aj ďalej divadelné inscenácie podpísané jeho osobitým, filigránskym režisérskym rukopisom, dožadujúcim sa dobra, krásy, spravodlivosti, pravdy v tomto odcudzenom, nevšímavom, arogantnom a chamtivom svete. Osteň kritickosti a šokujúcej nahoty

drsnosti či surovosti dneška, ktorý bolestne dolieha na umelca, ani časom nezjemňuje jeho ostrie. Majera zostáva verný sebe, svojmu umeleckému a ľudskému vyznaniu: „... mám dom všade, kde sú divadelníci…“. A tam, kde prebývajú divadelníci, do jeho domova, nepatrí lož, politikárčenie, faloš, úzkoprsosť, násilie, nesloboda – proti tomu vypovedá každá jeho inscenácia. Svoje ľudské a umelecké stanoviská vie vášnivo obhajovať, ale aj trpezlivo vypočuť spolubesedníkov.

Majstre, za všetko, čím si nás obdaril, čím si obohatil našu kultúru, ale aj naše životy, o čo si sa zaslúžil, čo si inicioval, či podporil a za čo sa ti dostalo toto vysoké uznanie, sa Ti chcem vo vlastnom mene a v mene zriaďovateľov Ceny Pro Cultura Slovaca zo srdca poďakovať a zablahoželať, popriať Ti a všetkým Tvojim blízkym, aby Vás zdravie slúžilo, aby si aj ďalej verný sebe a svojim postulátom divadelného umenia robil náš svet lepším a každodennosť ľudskejšou. Ešte raz, majstre, blahoželáme.

Laudácio na Vladimíra Valentíka

pri príležitosti udeľovania Ceny Ondreja Štefanka na rok 2020 Boris Michalík

Vladimír Valentík

torom, neskôr riaditeľom tlačiarne Kultúra. Osem rokov viedol petrovský dom kultúry, bol prvým riaditeľom profesionálneho Slovenského vojvodinského divadla. Od roku 2006 ho, okrem iných pozícií, poznáme ako vydavateľa. Je dlhoročným riaditeľom Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci. Na veľkej časti kníh alebo

časopisov vydaných v prostredí vojvodinských Slovákov za posledných 15 rokov sa spolupodieľal aj Vladimír Valentík. SVC je už osvedčená značka, v Petrovci by povedali brand. Desiatky monografií obcí, vedecké a historické práce, zborníky, životopisy, detská literatúra, básnická tvorba, encyklopedické diela, antológie, tradičné kalendáre, periodická tlač pre všetky generácie, reprinty, preklady... menovať konkrétne nebudem – na všetky nie je priestor, hierarchizovať mi neprináleží. Skôr upozorním, že vydaním publikácie sa jeho aktivita nekončí, práve naopak. Knihu treba dostať k čitateľom. Neúnavne organizuje knižné premiéry, prezentácie, besedy, dlhoročné putovné podujatie Zima s knihou, publikácie propaguje na knižných veľtrhoch v Novom Sade, Belehrade a v Bratislave. V súčasnej dobe tabletov, mobilov a internetu – úctyhodné. Podstatný je aj iný efekt týchto aktivít, najmä v kontexte detí a mládeže. Vydávanie a distribúcia detskej literatúry a periodickej tlače má svoj podiel na zachovávaní či rozvíjaní slovenskej identity. Jeho ďalšou vášňou je umenie, zvlášť to výtvarné. Okrem umeleckej kritiky sa venuje aj organizovaniu a kurátorstvu výstav, najmä slovenských vojvodinských autorov, dokumentárnych výstav textov, fotografií či archiválií. Doma aj v zahraničí, v malej vojvodinskej dedine,

aj v Belehrade alebo Bratislave. Vždy pripravený obsiahle a interesantne vysvetliť všetko v najširších súvislostiach. Úprimne mu závidím, ako sa vyzná. Tento pocit mávam pravidelne pri stretnutiach s dnešným oceneným. Vladimír Valentík sa nevyhýba ani divadelnému umeniu. K výročiam rôznych ochotníckych zoskupení pripravil výstavy, publikoval monografie o dejinách divadla či jeho aktéroch. Už 25 rokov je členom poroty pivnického ochotníckeho festivalu DIDA. V závere výpočtu činorodých aktivít Vladimíra Valentíka je potrebné spomenúť aj jeho prácu v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, v ktorej pôsobil od jej založenia v troch funkčných obdobiach a zastával aj funkciu jej podpredsedu. O tom, že náš laureát Ceny Ondreja Štefanka je uznávanou osobnosťou slovenského dolnozemského kultúrneho života, svedčia aj predchádzajúce ocenenia: Cena Nového života (1992), Iskra kultúry (2008), Špeciálna cena Obce Báčsky Petrovec (2017) a v neposlednom rade Cena Pro Cultura Slovaca (2018). Jeho motiváciou určite nie sú žiadne ocenenia ani statusy. O to je jeho osobnosť v súčasnosti vzácnejšia. Pevne verím, že obdobie, keď sa rozhodne všetko zavesiť na klinec, je ešte poriadne ďaleko. Preto mu prajem pevné zdravie, entuziazmus a nezlomnú chuť bojovať na poli vydávania a propagovania slovenskej literatúry, popularizácie slovenského insitného a akademického výtvarného umenia, podpory ochotníckeho divadla, teda, de facto, kultúrnej svojbytnosti krajanskej society vo Vojvodine. Fotografie: Ondrej Melich

23/V

ena Ondreja Štefanka je v slovenskom zahraničnom svete známym pojmom. Udeľuje sa osobnostiam, ktoré sú, podobne ako bol Ondrej Štefanko, neprehliadnuteľné svojimi činmi v prostredí krajanov za hranicami Slovenska. Takých jednotlivcov je veľa, pretože veľký je aj slovenský zahraničný svet. Je však len málo osobností, ktoré sú viditeľné v jeho časovom a priestorovom priereze, v mnohých kontextoch, na rôznych miestach, vo viacerých štátoch, ba dokonca kontinentoch. V tejto spoločnosti nachádzame samotného Ondreja Štefanka, Annu Ištvánovú, Imricha Kružliaka, Samuela Boldockého, Annu Divičanovú, Michala Babiaka, Katarínu Melegovú-Melichovú, Ivana Miroslava Ambruša, Michala Lásika, Pavla Hlásnika, no aj ďalších. Som presvedčený, že náš laureát do spoločnosti uvedených osobností právom patrí. Snáď ani neexistuje človek, ktorý by dnešného oceneného Vladimíra Valentíka nejakým spôsobom nezohľadňoval. Cenu Ondreja Štefanka mu udeľujeme za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete. Už samotný výzor tohto dolnozemského kultúrneho dejateľa napovedá, že pôjde o mimoriadne zaujímavého človeka. Neformálne rozpustené dlhé vlasy, večná brada a fúzy, ktoré už čo-to pamätajú, zádumčivý sústredený pohľad. Klasický intelektuál, trochu ležérny, jednoducho Vali. Neuniformný, vnímavý, inteligentný, sčítaný, pripravený, otvorený, kamarátsky, invenčný, hľadajúci riešenia. Dovoľte mi, aby som stručne

zhrnul niekoľko faktov zo života oceneného. Vladimír Valentík sa narodil 14. septembra 1959 v Petrovci. Základnú a strednú školu ukončil v rodisku. Následne študoval filozofiu a dejiny umenia na Filozofickej fakulte v Belehrade. Profesionálne začínal ako rozhlasový novinár v Novom Sade, neskôr vyučoval filozofiu a výtvarné umenie na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Bol aj kustódom Galérie Zuzky Medveďovej, redak-

LI T ER AT ÚR A

17. 10. 2020 • 42 /4929/

Poprevratová realita Slovenska a spisovateľ Bystrík Šikula Pripravila: Viera Benková

lovensko prešlo rôznymi obdobiami svojho vývoja, od čias znehodnocovania až k afirmácii ako krajiny a po najnovšiu históriu už ako suverénneho a samostatného štátu. Historici a najmä spisovatelia a umelci sa navracajú nielen k historickým témam, ale práve k človeku tejto nádhernej krajiny, ktorá sa snaží zachovať si všetky svoje charakteristické špecifiká, vlastnosti a krásy. Jeden z mnohých, pravda, svojím spôsobom veľmi originálny a k tomu s osobitým hlasom a prístupom k tvorbe, je aj slovenský spisovateľ Bystrík Šikula. Bystrík Šikula sa narodil 20. septembra 1956 v Podbrezovej. Študoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Brezne a na gymnáziu v Modre (1976); vyštudoval slovenský jazyk a hudobnú výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave (1976 – 1980). Po štúdiách pracoval ako redaktor a editor vo vydavateľstve Smena (1981 – 1989), potom ako odborný

pracovník Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie (1989 – 1990), redaktor vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave (1990 – 1991), tiež učil na Strednej zdravotníckej škole v Modre. V redakcii Slovenských

Bystrík Šikula

pohľadov začal pracovať v roku 1994; najprv ako redaktor, potom zástupca šéfredaktora a dnes je šéfredaktorom tohto časopisu. Vydal niekoľko pozoruhodných noviel a románov, ale debutoval ako literárny kritik (spolu s B. Bodaczom) a roku 1997 uverejnil Premeny ohňa – Generačné por-

tréty 1, v nasledujúcom roku aj knihu Skrytá galéria – Generačné portréty 2 (1998). Ako autor prózy debutoval v roku 1998 knihou Čas na poviedku; nasledovali knihy Objatia mŕtvych otcov (2001), Vôňa santalového dreva (2004), Porušenie intimity (2011) a Kvet medzi priepasťami (2020). Jeho tvorbu charakterizovala literárna vedkyňa Anna Blahová: „Prozaik Bystrík Šikula poetologicky nadväzuje na analytický realizmus s využitím prvkov postmodernej sujetovosti. Knižne debutoval rozsiahlou postmodernou prózou Čas na poviedku. V nasledujúcej novele z porevolučnej súčasnosti Objatia mŕtvych otcov sa pokúsil epicky zaznamenať ťažkosti rastu demokracie s realistickou naliehavosťou, ktorú J. Lenčo dokonca odporúča ako ,encyklopédiu všetkých nevydareností poprevratovej reality‘. Prozaickou knihou Vôňa santalového dreva zachytáva život študentov na vysokoškolskom internáte a 70. roky minulého storočia. V knihe sú aj pôvabné obrázky z rodinného prostredia Šikulovcov, v ktorom B. Šikula žil počas štúdia na modranskom gymnáziu a počas vysokoškolského štúdia. Načrtáva nám zázemie, z ktorého vyrastal (u svojich starých rodičov, rodičov

spisovateľa Vincenta Šikulu).“ Najnovší román Bystríka Šikulu Kvet medzi priepasťami podáva osobný príbeh o chlapcovi a príbeh o manželoch, ktorým sa narodí autistický syn. Je to román nehy, lásky, ale i drsnosti života a o jeho nástrahách, keď rodičia už takmer strácajú zmysel života venovať sa naplno svojmu potomkovi, ktorého vnútorný svet je inakší než vnútorný svet dospelých. Ale práve tie state, v ktorých sa zračí „šikulovský pohľad na svet a jeho meandre“, sú tou hybnou silou života a radosti. Prvá časť románu, a i druhá (a vzťah učiteľa a žiačky) je venovaná životu na strednej škole, kde sa dejú nekalé veci a kde samovôľa direktorky a jej satelitov, podvody a hlad po moci vplývajú aj na celý kolektív a na žiakov. Je to obdobie po revolúcii 1989 a obdobie niektorých temných stránok v živote Slovenska. Hlavný hrdina, učiteľ, vracia sa do rokov, keď poctivosť nepredstavovala striebornú mincu, ale skôr príťaž v kariére. Tretia časť tohto románu opisuje vzťah rodičov, ktorým sa narodí autistický syn, ale ktorí nestrácajú nádej, a predsa nájdu naplnenie života – veď ani osobná dráma ich neobrala o ľudskosť, lásku a zmysel života.

nešťastím pre ňu by bolo, keby rozplietla prsty dvoch rúk na dubovom stole prenesenom z kuchyne do obývačky. Kŕčovito zakvačené do seba, nerozlučné a zrastené, že by to muselo bolieť. „Nie si tehotná?“ skúma jej oči a tvár, lebo tam ešte nikdy nevidela toľko svetla a žiary, odrazu hlbokých vnútorných zmien, to, čo matka nemôže prehliadnuť: Jej dcéra ľúbi tohto muža. Verí aj jemu? „Som Viera!“ pripíja si so mnou červeným vínom. „Tak sa ukážte,

čo ste navarili, v sobotu sa takéto vône po bytovke nešíria.“ Odchádzam do kuchyne, kde sa dovarila hovädzia polievka a dopieklo kurča s plnkou. Nenatŕčam uši, no aj tak počujem, čo mama babke hovorí: „Mami, toto som vždy chcela, ver mi, a, prosím ťa, ver aj jemu. Stalo sa nám len to, čo sa malo a muselo stať. Ja ho neľúbim iba od chvíle, ako sme spolu začali chodiť. Ja ho, mami, ľúbim už dávno.“ A babka zamlčí, že o jej pla-

PR ÓZA BYSTRÍK ŠIKULA

Plod kvetu 24/VI

ovorím si, chlapče, že už vtedy, keď mama za mnou schádzala do pivnice, aby ma zavolala obedovať, mala uvarený iný obed, slávnostný, čakala návštevu a nebolo jej všetko jedno, keď videla, ako sa babka v autobuse mračí. Vie, čo sa jej chystáme povedať, a možno má už pre nás pripravené aj otázky: „A na koľko to bude? Na rok?“ Niet takej mágie, niet takých slov a odpovedí, ktorými by sme ju presvedčili, že to myslíme

vážne a že to bude na celý život. Čo sme čakali? „No, nadšená nie som!“ Zmôžem sa iba na to, aby som mame zovrel ruku, mama aj na otázku: „A prečo?“ „Lebo ty si v láske nestála a ja nechcem, aby si raz bola nešťastná!“ Lenže keď vidí mamine rozžiarené oči a červenú tvár, láskou, vínom, napätím, zmäkne. Hádam práve v tej chvíli nachádza príčinu dcérinej nestálosti vo vzťahoch a pochopí, že väčším

PR Ó Z A

HLAS ĽUDU • OBZORY tonickej láske všetky tie roky vedela, že pozná tajomstvá jej denníka, zaprášeného školského zošita, ktorý sa jej pri upratovaní náhodou dostal do rúk, no netušila, že dcérina dievčenská duša sa z toho ešte vždy nevyliečila. Kým na ten starý ošúchaný zošit opäť nenatrafila, celkom nedávno a už zase náhodou, a neotvorila ho s pocitom, že príbeh jej dcéry, v ktorom chlapci a mladí muži odpadávali a strácali sa ako sezónne ovocie zo stromu, možno aj po takom čase, bezmála deväť rokov od prvého zápisu, žije vďaka mužovi, ktorý v ňom mizne tisíckrát znenávidený, odsúdený a zavrhnutý poblázneným dievčiskom, kto uverí sile jej študentskej lásky k triednemu učiteľovi, a potom sa znova zjavuje milovaný, omilostený a prijímaný ženou, ktorá ten príbeh živí ako jabloň zrejúce jablko. Čo chlap nemôže prijať od dievčaťa, môže prijať od ženy. Babka tuší, že nesmie podceňovať príbeh študentky zaľúbenej do triedneho učiteľa, silu jej lásky, nad ktorou sa kedysi s dojatím usmievala, a keby sa nechcela prezradiť, hádam by to dievča aj poľutovala. Veď čo ak je to už príbeh ženy, ktorá ho celý čas držala pri živote a nedovolila mu odumrieť? Jablko je plod kvetu. A tak keď po rokoch otvorila mamin denník, zošit s predmetom Láska, väčšmi než pokušeniu a zvedavosti nazrieť do dcérinho srdca podľahla skrytej mágii, čo jej viedla ruky, akoby bola v hypnóze a poslúchala príkazy, ktorými ju neriadil jej vnútorný hlas. Čí to bol hlas, pýta sa, otvára denník a číta, prechádza riadkami po cestách-necestách s míľnikmi označujúcimi miesto a čas. A už vie, že sa nemýlila, keď jej oči zastanú pri poslednom zápise, kde do hry vstupuje aj ona. Aká tam hra!

myslia, lebo po odpovede si chodia k zábudlivým, a keď sa s nimi zhovárame, nezhovárame sa sami so sebou. Nevládnu intuícii, len jej slúžia, a je to ona, čo nás prevádza cez križovatky ako biela palička slepcov. Ak rozumu patrí myšlienka a srdcu cit, intuícii patrí vnuknutie. Nevieme, len tušíme, čo riadi ten tajomný, podivuhodný, ba zázračný kolobeh nášho života, a našou jedinou istotou je odvaha, ktorá nás vedie k rozhodnutiam, aj keby na križovatke svietila červená. To je jediné, čo nevieme, lebo sú chvíle, keď naše poznanie ďaleko predchádza našu skúsenosť. Nie naopak. Ak milujeme, neverme rozumu a svedomiu. Láske neporadia a nikdy neprichádzajú samy. Vždy ich ako vydierači sprevádzajú ohľady a ľútosť. Je mi ľúto, že mi nie je ľúto, keď za sebou vidím to spálenisko, tú

strašnú spúšť. To, čo vidia tí, ktorí zomierajú. Láska je väčší a neľútostnejší zabijak než rozum a svedomie, no tak ako zabíja, kriesi aj k životu. Chlapec, s ktorým som sa po stretávke rozišla, žije a má meno už iba v očiach mojej mamy. Keď som dnes večer odchádzala z domu, opýtala sa ma, kam idem, kam ma čerti nesú. Podozrievavá, lebo moja vychádzka nebola, a ani už nemohla byť ohlásená telefónom. Nikto mi predtým nezavolal. Ani na mobil, ani na pevnú linku. Vedela, že sa niečo deje, čakala ma, a keď som sa vrátila s fialovým klinčekom, ktorý som pred ňou nestačila skryť, vykmasla mi ho z ruky, zlomila na ňom stonku a zahodila ho do koša. Kvet od neho. Od B. Neuškrnula som sa nad maminou urážlivou prchkosťou, ale nad jej n e ve d o m o s ť o u a bezmocnosťou. Vrátila som sa zo stretnutia s mužom, s ktorým som vždy chcela byť a žiť. Kedysi dávno som mu na jesennej brigáde podala jablko, a on si ho nevzal, vraj mu nepatrí. A hoci to vtedy bolelo, dnes je to pre mňa viac ako všetko, čo mi v tento večer povedal. Muži nedávajú lásku iba vtedy, keď príde jej čas a oni rozprávajú o tom, čo chce počuť každá žena. Dávajú ju aj vtedy, keď sa nedajú oklamať zrelosťou ponúkaného ovocia, hoci tušia, že svojimi rozhodnutiami vzdorujú osudu. Nerada o ňom hovorím. Raz, keď som bola veľmi nešťastná a zúfalá z toho, aká som bezmocná vo svojej márnej túžbe po nedosiahnuteľných veciach, jeden múdry muž na vozíku mi povedal: „Ak to, po čom túžiš, naozaj chceš, dosiahneš to. Keby som nebol dávno stratil vieru, postavil by som sa z tohto vozíka na nohy. Ale ty ju máš,“ pozrel na mňa prenikavými modrými očami. „Je to sila tvojej lásky.“ Polnoc, a mama stále nepokojne

chodí po byte. Pred rokmi si odo mňa vzala jablko, čo som priniesla domov z jesennej brigády, a myslela si, že jej patrí. Patria nám len neodmietnuté veci. Kvet, ktorý som dnes večer dostala, pre mňa nie je odcudzená vec a nedám si ju vziať. Rastie vo mne a nedá sa zlomiť ako krehká stonka. Jeseň. Stromy zhadzujú lístie, no nezapamätajú si len vietor, zimu a chlad, lebo si uchovali aj spomienku na slnko, svetlo a jas. Podala som jablko a vrátil sa mi kvet. Dostala som kvet a vraciam jablko. Veci nakoniec vždy nájdu ruky, ktoré si ich zapamätali. Keď mama konečne zíde do vestibulu, neusmieva sa iba preto, že vestibul ožiarilo slnko. Usmieva sa, tak trochu prekvapená a začudovaná, aj svojim živým predstavám. Otázke, kde sa v nej berie pocit, že sú skôr výsledkom načúvania než fantázie, sugescie slov ukladajúcich sa do obrazov a kĺzajúcich sa v jej mysli ako pero po papieri. Nepočuje ho, ani hlas, ktorý sa možno skrýva za jej vnútorný hlas, no tuší, že má za chrbtom tichého svedka, čo nezažína svetlo iba v nej. Svetlo. Mlčanlivá postava príbehu. A tak mama asi už vie, že keď je v byte na štvrtom poschodí reč o kuchárskych receptoch, čo jedlu chýba a čo mu nechýba, všetko je na dobrej ceste. Každá rada od matky je dobrá, napätie sa rozplýva, a hoci všetci vieme, že iba zahovárame, lebo babka stále nepovedala posledné slovo, víno nám dodáva odvahu a rozväzuje jazyky. Ach, ako ľahko by sa nám pilo, keby sme okolo toho prestali chodiť ako okolo horúcej kaše, keby sme s mamou prestali na babku upierať psie oči. Vedela, že je to na nej. Podržala si tajomstvo, zdvihla pohár s červeným vínom a so slzami v očiach nám povedala: „O čom človek nevie, to vidí. Na vašu lásku a šťastie!“ Poznámka: Ukážku z románu Bystríka Šikulu Kvet medzi priepasťami (Perfekt, Bratislava 2020) uverejňujeme so súhlasom autora.

25/VII

Nedeľa 29. 10. 2000 To, čo sa stalo na stretávke, nie je sen, ale pravda podobná snu, z ktorého sa už nikdy nechcem prebudiť. Dnes večer som sa zišla s B., a aj keď som neverila, že príde, presvedčená, že sa kvôli mne nevzdá ženy, s ktorou päť

rokov chodil a mal si ju brať, prišiel. Bože, hovorila som si, ak sa mi nesníva on, nech sa ani ja nesnívam jemu. Nech je to naše spoločné šialenstvo a nech neprídu dni prebúdzania a triezvosti, keď sa rozum, ktorý vždy všetko vie, vysmeje srdcu a citom, šťastiu, čo ako keby žilo iba v zlých filmoch a knižkách. Rozum a svedomie vždy vedia človeku poradiť, keď treba zabiť niečo pravé, nefalšované, a kto nechce vraziť nôž do vlastného srdca, nech sa ich nepýta, čo si

E XP ER IM ENTÁ L N A P R ÓZ A

17. 10. 2020 • 42 /4929/

MARTIN KOČIŠ

Nadir (úryvok)

26/VIII

atentáty (náčrt subverzných textových techník)

časť textovej sústavy: vizuálne aj významovo korešponduje s okolím a je veľmi komplikované odhaliť jej prítomnosť voľným okom: v tomto prípade nejde o výlučne I podradné textové teritóriá nižšej (kladenie textových náloží) kvality: naopak – takéto nálože existujú dva varianty textových sa kladú do obstojných textov náloží: formou „dobrých rád & odporúčaní“ predovšetkým u mladých autorov s deficitom sebaistoty s I_I pri prvom nálož vzniká súčasne úmyslom degradovať v nich rastúci s vlastným textom: kopíruje jeho konkurenčný potenciál: oku skúživotný cyklus / ich vitálne funk- seného čitateľa však prebytočná cie sú neoddeliteľne prepojené: časť reťazca neunikne: k explózii pri pokuse o odstránenie nálože dochádza tesne po zverejnení textu tohto typu automaticky zahynie v tlači resp. na internete tového teritória (gtt): k odpáleniu aj samotný hostiteľský text: inisa dochádza v náhodne zvolenom ciačným momentom explózie je II textovom teritóriu bez akejkoľvek chvíľa tesne pred dekódovaním (samovražedný útok) spojitosti a väzby na jeho pôvod významového spektra zamíno& obsahovú orientáciu: jedinou vaného textu: aktivuje sa rozbutúto techniku môžeme rozdeliť podmienkou je aby dotyčné teriška a explózia zničí celé textové na dve podkategórie: rozhodujúcim tórium bolo čo najviac prienikovo teritórium: takýto typ textovej determinantom je motivácia potentné / silne rezonujúce v čo nálože sa najčastejšie vyskytuje najpočetnejšej časti populácie / u textov nedostatočnej kvality II_I schopné explodujúci text touto ktoré sú už vopred diskvalifikované motiváciou k útoku je pri prvom potenciou transportovať do čo z dôvodu autorovej neúprimnosti type pocit existenčnej zbytočnosti: najväčšieho počtu percepčno-re& pozérstva: ide o prirodzený pr- ten sa dostavuje okamžite po se- cepčných aparátov – aj keď len vok textovej evolúcie ktorý má bakritickom uvedomení si nízkej na moment samotnej explózie: eliminovať prežitie nepotrebných kvality vlastných intelektuálnych súčasťou prepravného poplatku je nefunkčných textových konštruktov výstupov: jeho primárnym cieľom kamufláž pôvodnej bezobsažnosti je ostentatívna eliminácia vlastného & bezvýznamnosti textu I_II bezvýznamného bytia v snahe druhý variant spočíva vo vložení upútať na seba aspoň minimálnu II_II nálože do už existujúceho textu: pozornosť a ako-tak obhájiť svoju v prípade že útok je determinonálož sa tvári ako prirodzená sú- existenciu v rámci globálneho tex- vaný nenávisťou voči konkrétnemu textovému indivíduu (osobe / inštitúcii / názoru) pre jeho obsahovú Martin Kočiš (1984 / formálnu / trendovú príslušnosť Spišská Nová Ves) vyje tento útok vedený frontálne študoval ekonómiu bez akejkoľvek snahy ukrývať sa: v Košiciach / je autorom uvádzajú sa vlastné podstatné zbierok txt.txt (Drewo a mená v plnom znení – existenčný srd – Vlna 2014) a NAproces je opisovaný explicitne bez DIR (Drewo a srd – Vlna okolkov so všetkými jeho negatív2020): publikoval vo nymi polohami – vo výnimočných väčšine slovenských aj prípadoch dochádza aj k invektíčeských literárnych pevam osobného charakteru ktoré riodík / jeho texty boli silu útoku do istej miery oslabujú: preložené do nemčiny pokiaľ je distribúcia takýchto texa gréčtiny / niektoré tov realizovaná prostredníctvom odzneli zdramatizované v Slovenskom rozhlase / venuje sa najrelevantnejších komunikačných aj prekladu. Vo svojej tvorbe výrazne nadväzuje na tradíciu kanálov (relevantnosť s ohľadom experimentálnej tvorby „textovej generácie“. Žije v Spišskej na ich prístupnosť pre ciele útoku) Novej Vsi, má dve deti. je pravdepodobné že cieľ útoku bude zasiahnutý so stopercent-

nou istotou: účinnosť útoku je ale limitovaná charakterom cieľa a jeho obrannými mechanizmami: riziko kontraproduktívnosti je rovné samovražde III (útok bodnou resp. malou strelnou zbraňou z bezprostrednej blízkosti) bodnutie kopijou jazyka je pomerne bolestivým spôsobom útoku – obzvlášť pokiaľ bol hrot pred útokom namočený do špeciálneho neurotoxínu kombinujúceho prvky nenávisti / závisti / povýšenectva & neprajnosti resp. všetkých ostatných motivačných faktorov determinujúcich aj ostatné formy textových atentátov: dochádza k okamžitému zasiahnutiu tvorivostných ložísk autora: tie začínajú v momente kontaktu meniť svoju povahu – od miernej paralýzy cez pomalú atrofáciu až k úplnému odumretiu ložiska – v závislosti od jeho odolnosti: ak je napadnutý text dostatočne rezistentný a jeho existencia je v rámci gtt opodstatnená sú autorské tvorivostné ložiská schopné prežiť aj viacero takýchto útokov – navyše jazvy môžu časom dodávať autorovi a jeho tvorbe punc kultovosti: občas ale útok náhodne prežívajú aj vývojovo regresné typy: tie potom s hrdosťou korzujú domovským teritóriom / sú silnými lokálpatriotmi / obľubujú provinčné kaviarne s bohatým literárnym programom / stretnutia literárnych klubov aj súťaže v prednese navštevujú so železnou pravidelnosťou / spolok slovenských spisovateľov je pre nich literárnym olympom (zďaleka nie sú v dôchodkovom veku) / nenávidia slová koncept a contemporary / kvalitatívnym meradlom je objem sĺz žien – matiek – tiet & starých mám vyronených po dočítaní textu: sú šťastní / pri dobrej konštelácii im po smrti vyjdú zobrané básne Poznámka: Úryvok z knihy Nadir uverejňujeme so súhlasom autora a vydavateľstva Drewo a srd.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Dve výstavy a portrét V POKRAČOVANÍ OSLÁV NEDOŽITEJ DEVÄŤDESIATKY MIRY BRTKOVEJ

Danuška BerediováBanovićová

o odhalení pamätnej tabule na dome Miry Brtkovej a po otvorení výstavy jej prác v Starej Pazove pri príleži-

tosti nedožitej deväťdesiatky tejto umelkyne v piatok 9. októbra boli v Novom Sade otvorené jej ďalšie dve výstavy. Jedna v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade a druhá v galérii Bel Art. Výstavu Reflexia I Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov

Na otvorení výstavy Reflexia I: (zľava) Ladislav Čáni, Vladimír Valentík, Vladimír Francisty, Miroslav Rodić a Jozef Klátik

pripravil v spolupráci s Nadáciou Miry Brtkovej. Na výstave bol prezentovaný cyklus vyšívaných obrazov, ktoré vznikali v rokoch 1970 – 2012 a v rámci ktorého sa autorka technikou ľudovej výšivky snažila o dosiahnutie syntézy anonymnej ľudovej tvorby. Riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty privítal všetkých prítomných. Výtvarný kritik Vladimír Valentík o vystavených obrazoch povedal, že najvypuklejšie zdôraznili jej spätosť a nadväznosť na slovenskú folklórnu tradíciu na týchto priestoroch. Prítomný bol aj Miroslav Rodić, riaditeľ belehradskej Národnej galérie a veľký ctiteľ diela Miry Brtkovej. Výstavu otvoril riaditeľ Nadácie Miry Brtkovej Jozef Klátik. Výstava bude otvorená do 23. októbra. Zároveň pri tejto príležitosti prezentovali aj maliarkin portrét, ktorý namaľoval akademický maliar Pavel Čáni. Tento portrét bude súčasťou kolekcie portrétov osobností zo sveta kultúry vojvo-

Portrét Miry Brtkovej

dinských Slovákov, ktorú vlastní Ústav. O samotnej kolekcii, ako aj o diele Miry Brtkovej hovoril Ladislav Čáni z ÚKVS. Predstavené práce Miry Brtkovej v Galérii Bel Art v Novom Sade patria kľúčovému rímskemu obdobiu jej umeleckej tvorby. Táto výstava bude otvorená do 25. októbra.

NA GRAFIKÁCH MARTINA JONÁŠA

Osobitná maliarska filozofia Oľa Glóziková-Jonášová

galérii Spomienky v rámoch majiteľa Jána Čecha, bývalého dlhoročného riaditeľa kovačického domu kultúry, milovníka insitného umenia a kolekcionára, v sobotu 10. októbra bola predstavená grafická tvorba najznámejšieho kovačického maliara Martina Jonáša. Výstava sa konala na nádvorí galérie, kde si ctitelia a obdivovatelia Jonášovej tvorby mohli pozrieť tematicky zladené celky jeho grafickej tvorby. Ján Čech počas svojho pôsobenia v Dome kultúry 3. októbra, ktorý v tom čase zastrešoval aj Galériu insitného umenia, je v značnej miere zaslúžilý o prezentáciu a popularizáciu kovačického insitného umenia. Menovaný si natoľko obľúbil insitu, že po čase začal zbierať obrazy, ale aj grafiky a iné umelecké diela v rôznych technikách vytvorené rukami už vtedy popredných umelcov. • KULTÚRA •

Tak vznikla aj súčasne predstavená zbierka grafík Martina Jonáša. Na vernisáži sa prítomným najprv

Poďakoval sa aj vedeniu Obce Kovačica, ktorá finančne podporila výstavu. O Jonášovom živote a tvorbe

Slávnostné otvorenie výstavy grafík Martina Jonáša: (zľava) Igor Vencel, zástupca veľvyslanca SR v Srbsku, Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, a Ján Čech, majiteľ galérie Spomienky v rámoch

prihovoril majiteľ galérie Ján Čech a poďakoval sa všetkým, že svojou prítomnosťou uctili Jonášovu tvorbu a túto výstavu venovanú jemu.

hovorila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, kým výstavu slávnostne otvoril Igor Vencel, zástupca

veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku. Samotný Jonáš mal rád kresbu a hovoril o nej takto: „To je ten okamih, keď šľahne akýsi blesk do mysle, pocitu, a ja vtedy musím zobrať ceruzku do rúk a zážitok zaznamenať. Kresba je vlastne v umení to najpoctivejšie. Jednoduché čiary ohraničujúce obsah. Je to nahota. V porovnaní s kresbou maľba je už vyžehlená, vyobliekaná žena.“ Jonášov citát nachádzame v knihe, totiž svojráznej monografii o insitnom maliarovi Martinovi Jonášovi Umenie inštinktu autora Ivana Melicherčíka, novinára zo Slovenskej republiky. Práve tento citát sa stal mottom tejto výstavy. Predstaviť to niečo najpoctivejšie. Jednoduché. Zaspomínať si na velikána kovačického insitného maliarstva, ktorý je hlboko zapísaný zlatými písmenami do dejín umenia nie iba kovačických, slovenských či srbských, ale aj svetových.

42 /4929/ 17. 10. 2020

Kultúra SAMOSTATNÁ VÝSTAVA MÁRIE PÁLIKOVEJ Z KYSÁČA

Spomienky na poľné práce a kone

Elena Šranková

Galérii Slovenského národného domu v Kysáči v piatok 9. októbra otvorili tretiu samostatnú výstavu Márie Pálikovej, členky Umeleckého spolku Michala Geržu. Vernisáž svojou prítomnosťou poctili početní ctitelia umeleckej

zoch. Členka Umeleckého spolku Michala Geržu Mária Sláviková sa prihovorila ako obvykle, keď vystavujú členovia tohto spolku, a prezradila, že je Páliková najusilovnejšou členkou. Michal Ďurovka pri príležitosti otvorenia výstavy okrem iného povedal: „Na svojej tretej samostatnej výstave Mária Páliková pokračuje v stvárňovaní spomienok z minulosti, príbehov z ľudovej

Vernisáž: (zľava) Michal Ďurovka, Mária Páliková a Michal Madacký

tvorby tejto kysáčskej maliarky amatérky. Privítal ich Michal Madacký, vedúci Galérie SND. Akademický maliar Michal Ďurovka sa zmienil o tvorbe Márie Pálikovej a vystavovaných obra-

pracovať v poli, ručne orať, párať, ale aj ísť mlieť pšenicu na koči a poháňať kone a neraz aj voly.“ Mária Páliková sa narodila roku 1949 v Kysáči. Ešte v základnej škole v rodisku preukázala talent na maľovanie. V roku 1969 začala maľovať olejovými farbami. Intenzívne maľuje od roku 2013. Maľby vystavovala na kolektívnych výstavách s členmi Umeleckého spolku Michala Geržu v

– v Nitre, Hontianskych Nemcoch, Plešoviciach a v Nižnej na Orave. Jej obrazy krášlia steny v Kysáči, tiež na Slovensku, vo Francúzsku a v Austrálii. V rámci umeleckej zložky vernisáže vystúpili miešaná spevácka skupina KC Kysáč pod vedením Ondreja Maglovského, zarecitovala penzistka Elena Surová a prihovoril sa Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč. Autorka

Vítanie hostí na otvorení výstavy

tradície, v ktorých dominujú sálaše, poľné práce a kone. Avšak tentoraz je výstava venovaná zvlášť ženám, ktoré v minulosti, po vojne, zostali bez mužov, ktorí zahynuli v prvej a druhej svetovej vojne. Ženy vtedy museli samy

Kysáči, tiež na Bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov, na Bienále slovenských výtvarníkov amatérov v Báčskom Petrovci, na výstavách v Hrtkovciach, ale aj na Slovensku (spolu s Máriou Slávikovou a Zuzanou Ferkovou)

Páliková sa poďakovala všetkým, ktorí ju v tvorbe podporujú, ako i tým, ktorí sa pričinili k realizácii výstavy. Z príležitosti výstavy, ktorá bude otvorená do 25. októbra, vydali primeraný katalóg.

VIDEOKONFERENČNÝ TELEMOST: SELENČA – ČÁČOV

Umelecké prepojenie cezhraničnej spolupráce

Miroslav Pap

iektoré skutočnosti, zdá sa, nedokáže zastaviť ani celosvetovo prítomná pandémia. Vynaliezavosť, schopnosť a entuziazmus ľudí, potom aj moderné technológie sú tie, ktoré dokážu ľudí spájať, hoci aj virtuálne. Komorný zbor Zvony zo Selenče

www.hl.rs

v nedeľu 11. októbra v spolupráci s Evanjelickým cirkevným zborom v Čáčove-Senici na Slovensku zorganizovali videokonferenčný telemost, presnejšie dva koncerty dvoch umeleckých telies v dvoch krajinách. Jedinečnosťou tohto podujatia bolo práve to, že jeden koncert bol na Slovensku v Čáčove a ten druhý v dome kultúry v Selenči. Diváci mali možnosť sledovať tak ten koncert, na ktorom boli fyzicky prítomní, ako aj ten

Informačno-politický týždenník

druhý prostredníctvom priameho vysielania. Komorný zbor Zvony má nepretržitú spoluprácu s ECAV v Čáčove od roku 1998, kedy Selenčania hosťovali na ordinácii farára Juraja Šefčíka. Pôvodná dedina Čáčov sa od roku 1971 stala mestskou časťou okresného mesta Senica, ktoré leží na západnom Slovensku, presnejšie na Záhorí. Spomínaná spolupráca tohto roku vyústila aj do cezhraničného projektu, ktorý

splnil ciele organizátorov. „Iniciátorom tohto celého telemostu boli práve partneri z Čáčova. No, žiaľ, my sme na to podmienky nemali, ale oni sa o to celé postarali a dokonca nám poslali celú techniku potrebnú na takéto priame vysielanie. O techniku z našej strany sa postarali Patrik Malina a zvukár Dominik Turanský. Verím, že sa všetko podarilo a že diváci, tak naši, ako aj na Slovensku, boli spokojní s umeleckým prednesom. • KULTÚRA •

Zo selenčskej strany telemostu v dome kultúry

Po polročnej pauze aj Orchestrík mal možnosť opäť vystúpiť v plnej zostave. Z vypätia svojich intelektuálnych a umeleckých síl dali veľmi dobrý výsledok,“ tvrdí vedúci KZ Zvony Dr. Juraj Súdi.

Ako aj pri doterajších vystúpeniach v Čáčove-Senici, KZ Zvony koncert otvoril piesňou Toľko dôvodov. V konečnom dôsledku touto piesňou sa niesol celý koncert, keďže vďaka mnohým

dôvodom sa tento koncert mohol uskutočniť. KZ Zvony, ako aj Orchestrík a jeho sólisti predviedli svoj aktuálny repertoár. Diváci si mohli vypočuť ľudové piesne, vážnu a náboženskú hudbu.

Podobný repertoár predviedol Akordeónový orchester Melody pri Základnej umeleckej škole v Senici. Dojímavým bodom koncertu v Čáčove bolo vystúpenie Selenčanov žijúcich na Slovensku, ktorých sprevádzala a nacvičila Leonóra Súdiová. V rámci koncertu sa prihovorili aj riaditeľka ZŠ Jána Kollára Katarína Vrabčeniaková a členka Národnej osvetovej rady a predsedníčka MOMS Selenča PaedDr. Svetlana Zolňanová. K realizácii telemostu prispeli: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM, Obec Báč, Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, MOMS Selenča a Miestne spoločenstvo Selenča. Obe strany pevne dúfajú, že sa im o rok podarí stretnúť sa a spoločne realizovať ďalšie vystúpenia.

TRADIČNÝ FESTIVAL ROZSPIEVANÉ KLENOTY

Kovačické klenoty spievali po 28-krát

Oľa Glóziková-Jonášová

nedeľu 11. októbra odznela kvalifikačná časť Festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty, tentoraz na letnom javisku na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici. Pod organizáciu festivalu sa spoločne podpisujú Dom kultúry 3. októbra a Základná škola Mladých pokolení v Kovačici. Víťazi kvalifikačnej časti festivalu postupujú do finálovej, v rámci ktorej vystúpia a svoju dedinu predstavia aj sólisti z iných slovenských prostredí. O tento festival, v poradí už 28., od samého založenia vládne obrovský záujem, predovšetkým dievčat, ale v posledných rokoch aj chlapcov, žiakov kovačickej Základnej školy Mladých pokolení. V tomto roku sa na javisku vystriedalo 23 mladučkých sólistov. Každý spevák sa predstavil dvomi piesňami, jednou pomalou a druhou rýchlejšou, resp. veselšou. Po prvýkrát interpretov sprevádzal orchester v zložení žiakov hudobnej školy pod vedením • KULTÚRA •

dvoch Pavlov Tomášovcov, star- : 30 percent v prospech dievčat,“ šieho a mladšieho – otca a syna. poznamenal Pavel Ďuriš, predseda odbornej poroty. A vyznelo to na výbornú. Najlepší výkon mali, respektíve Výkon spevákov sledovala odborná porota, ktorá pracovala na odbornú porotu v kategórii sóv zložení: Pavel Ďuriš, predseda, listov prvého až štvrtého ročníka a Ivan Babka a Jelena Lukićová, najviac zapôsobili speváčky Lucia členovia. Válovcová a Aňa Košútová a v star„Pri výbere víťaza sme prihliadali na intonáciu, dikciu a celkový umelecký prednes speváka, tak ako každý rok. Prvýkrát som bol členom odbornej poroty, doterajšie ročníky festivalu som sledoval ako hudobník v orchestri. Keďže v tomto roku po prvýkrát spevákov sprevádzal žiacky orchester, dostalo sa mi tej pocty, ale aj neľahkej úlohy oceňovať spev sólistov. V porovnaní s minulými rokmi a s ohľadom na celkovú situáciu myslím si, že dopadol na výbornú. Teší ma aj skutočnosť, Víťazky kvalifikačnej časti festivalu: Katarína že sa na festival prihla- Válovcová a Mária Magdaléna Torňošová (v sujú aj chlapci, i keď druhom rade zľava) a Lucia Válovcová a Aňa je stále ten pomer 70 Košútová (v prvom rade zľava)

šej kategórii Katarína Válovcová a Mária Magdaléna Torňošová. Všetky štyri budú reprezentovať Kovačicu vo finále festivalu, ktoré sa uskutoční v sobotu 24. októbra vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra za účasti spevákov aj z iných slovenských prostredí, samozrejme, nakoľko to epidemiologická situácia dovolí. „Vojvodinský festival Rozspievané klenoty toho roku finančne podporí Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kým jeho časť lokálneho rázu sa realizovala z rozpočtu domu kultúry, teda zo zdrojov lokálnej samosprávy. Nápomocnú ruku nám podalo vedenie miestneho spoločenstva tým, že nám umožnili, aby sa pre pandemickú situáciu festival konal na otvorenom javisku,“ povedal Ján Tomáš, riaditeľ kovačického domu kultúry. Úpravu javiska mali na starosti, ako aj doposiaľ, šikovné ruky žien – členiek Ženského spolku v Kovačici. Rozspievané klenoty je podujatie, ktoré z roka na rok získava na kvalite a kvantite a stáva sa jedným z najdôležitejších a najpopulárnejších festivalov vo Vojvodine.

42 /4929/ 17. 10. 2020

Kultúra ĎALŠIA AKCIA V RÁMCI KOVAČICKÉHO OKTÓBRA

Zdigitalizovaná časť videomateriálov Pavla Kuchárika

Tatiana Bovdišová

ňa 8. októbra sa v Obecnej knižnici v Kovačici uskutočnila prezentácia videomateriálu známeho kovačického kameramana Pavla Kuchárika. Bola to nezvyčajná a nekaždodenná, ale o to zaujímavejšia udalosť, ktorá zaujala prítomných. Aj keď majú rovnaké priezvisko, Pavel a Vladimír Kuchárikovci nie sú príbuzní, ale viaže ich rovnaká záľuba – láska k zachytávaniu životných okamihov. Pavla Kovačičania poznajú ako všadeprítomného kameramana, ktorý od roku 1984, keď si kúpil prvú VHS kameru, takmer do smrti (roku 2013) zaznamenal na videokazety mnohé udalosti a verejné akcie. Keďže doba stále strieda spôsob uchovávania fotoaparátom či kamerou zvečnených spomienok, bolo potrebné zdigitalizovať aj videoarchív P. Kuchárika, aby zostal budúcim generáciám ako trvalá spomienka na jedno obdobie života Kovačice a Kovačičanov. Ujal sa toho Vladimír Kuchárik, ktorý doteraz do digitálnej podoby previedol bezmála 220 hodín z bohatej klenotnice videoarchívu Pavla Kuchárika, čo je iba niekoľko percent z celkového materiálu. „Idea o digitalizovaní videomateriálu kovačického kronikára prišla

od samotného Pavla Kuchárika,“ rozpráva Vladimír. „Často som ho navštevoval a jedného dňa som náhodou odišiel k nemu, bolo to na jar roku 2012. Strávil som uňho celý deň, obzerali sme tie jeho kazety a rozprávali sa, ako a skadiaľ začať. Zostalo však na tom. Pre povinnosti,

Tak si ho Kovačičania pamätajú: Pavel Kuchárik stále s kamerou v ruke

jeho a moje v práci (vtedy som už bol zamestnaný v RTV OK), nenašli sme si čas na opätovné stretnutie a, žiaľ, pán Kuchárik v jeseni nasledujúceho roku opustil tento svet. Myšlienka o digitalizovaní videomateriálu ma neopúšťala, ba naopak, ešte viac som cítil potrebu dať sa do toho, no ubehol odvtedy ďalší rok. Po čase som odišiel k manželke pána Kuchárika, poprezeral som tie kazety a pomaly som ich začal triediť. Najprv som však musel pozrieť, čo píše na každej kazete, teda ktorá a aká udalosť je zaznamenaná, či

súkromná, alebo verejná. Spočiatku som si brával domov tie nahrávky a keď som tú-ktorú previedol do digitálnej podoby, vrátil som ju. Neskôr som si uvedomil, že si obľahčím, keď si každú pásku odfotím a doma potom zaznačím do zošitu, čo sa na ktorej nachádza. Následne som ich očísloval a urobil poradie, akým ich budem digitalizovať. To mi zrejme zjednodušilo celý proces. Lebo je tam veľmi veľa kaziet, viac ako 500, a na nich viac ako 15 000 hodín natočeného materiálu,“ vysvetľuje V. Kuchárik. Prvý videomateriál Vladimír zdigitalizoval roku 2014. Je to, ako hovorí, vskutku namáhavá práca a potrebný je čas na to. Už zdigitalizované nahrávky si každý môže pozrieť v Obecnej knižnici v Kovačici na počítačoch a plánované je, aby jedného dňa všetky boli dostupné na internete. Kto si archív bude chcieť len pozrieť, môže to urobiť úplne zdarma. Ak si niekto chce ten-ktorý videomateriál kopírovať na USB kľúčik, môže to urobiť, ale potrebné je najprv Vladimír Kuchárik počas prezentácie z neho odstrániť všetky vírusy. Na každej nahrávke je logo s nápi- pozeral, či na plátne počas presom Z archívu Pavla Kuchárika, čo, mietania videonahrávky nespozoverím, nebude nikomu prekážať,“ ruje seba alebo svojho blížneho či poznamenal Vladimír. známeho. Časť trov na tento účel „Toto je len začiatok vytvorenia už skôr finančne kryla NRSNM a svojrázneho kovačického archí- teraz prostriedky zabezpečila Obec vu, ktorého ,ikonou bude Pavel Kovačica. Kuchárik. Kto má videokazety, na

STARÁ PAZOVA

Za dva dni dve predstavenia Anna Lešťanová

o dlhšej pauze spôsobenej pandémiou koronavírusu zamestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova vydali 153. kultúrny informátor na október pod názvom Kultúra v čase koróny. Okrem aktuálnej výstavy v galérii a filmového repertoáru na programe sú i divadelné predstavenia. Komédia chorvátskeho dramatika Mila Gavrana Všetko o ženách v

www.hl.rs

podaní novopazovského Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića-Ćiru a v réžii Alexandra Baka bola za dva dni dvakrát zahraná v divadelnej sále v Starej Pazove. V piatok 9. októbra túto divadelnú hru v preklade J. Jankoviča, ktorá hovorí veselo aj vážne o ženách, o vzťahoch, o rôznych životných a vekových Momentka z predstavenia Všetko o ženách etapách, ochotníci venovali (foto: z archívu divadla)

Informačno-politický týždenník

ktorých je nejaká verejná udalosť, nech sa mi ohlási, prevediem do digitálnej podoby a zaradím do toho archívu, ktorý bude následne sprístupnený všetkým na internete,“ uvádza Vladimír. Hovorí, že Televízia obce Kovačica má najväčší archív dianí nielen v Kovačici, ale v celej obci a širšie, ale len od roku 2001, keď bola založená, a Pavel Kuchárik zachytával kamerou udalosti od roku 1984. Sú to, dodáva Vladimír, amatérske záznamy, no predstavujú obrovské bohatstvo pre Kovačicu. Toto bola posledná aktivita Klubu študujúcej mládeže Kovačica v tomto zložení, v ktorom Vladimír bol jedným z najaktívnejších členov. Zdá sa im, že je najvyšší čas odovzdať kormidlo riadenia klubu mladším, nádejným a rovnako cieľavedomým ľuďom, akými najmä na začiatku pôsobenia boli súčasní členovia. Prezentácia odznela v príjemnej a družnej atmosfére. Každý pozorne počúval Vladimíra a zvedavo

všetkým zdravotníckym pracovníkom v tamojšom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja, ktorí v týchto neblahých časoch epidémie usilovne pracujú a zachraňujú ľudské životy. V hre účinkuje trio skvelých herečiek: Dijana Vlajinićová, Ivana Grbićová-Gašićová a Bojana Uroševićová, ktoré predstavenie s úspechom zahrali i v sobotu 10. októbra pre milovníkov Tálie. Podľa slov A. Baka toto divadelné predstavenie bolo naposledy zahrané 6. marca, keď zo známych dôvodov boli zrušené všetky podujatia aj v oblasti kultúry. Obe vystúpenia sa uskutočnili s uplatnením preventívnych hygienických opatrení. • KULTÚRA •

PREZENTÁCIA KNIHY ČAROSLOVNÍK V KOVAČICI

Komunikácia, výstava, videoprojekcia... Stevan Lenhart

a naše pomery nekaždodenne atraktívna kniha pre deti Čaroslovník Jána Žolnaja vyšla približne pred rokom (vydalo ju združenie Komar z Kovačice), ale pre známu epidemiologickú situáciu doteraz nemala mnoho verejných prezentácií. Mala však premiéru v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, vystavená bola na knižnom

veľtrhu v Novom Sade a písalo sa o nej aj v našich novinách. Autor Čaroslovníka Ján Žolnaj, pôvodom Kovačičan, túto svoju knihu konečne prezentoval aj vo svojom rodisku v sobotu 10. októbra na poschodí Galérie insitného umenia. Posedenie sa udialo v rámci programu Kovačického októbra, hostí a prítomných privítala riaditeľka GIU Anna Žolnajová-Barcová a prihovoril sa i predseda Rady Miestneho spoločenstva

Príbehy z knihy mladým čitateľom predstavil sám autor

Riaditeľka galérie Anna Žolnajová-Barcová a spoluautori knižného Čaroslovníka Ján Žolnaj a Ďula Šanta

Kovačica Adam Jonáš. Autor knihy priviedol aj svojho spolupracovníka, ilustrátora Ďulu Šantu, ktorého knižné ilustrácie z Čaroslovníka boli vystavené v tomto galerijnom priestore na poschodí. V celej akcii sa zúčastnili aj žiaci kovačickej ZŠ Mladých pokolení, ktorí Jána Žolnaja poznajú predovšetkým ako herca z televízneho vysielania Čaroslovník. Práve s nimi autor v daný večer najviac komunikoval, čítal im úryvky zo svojej knihy, odpovedal na ich otázky a pripravil

pre nich minikvíz, ktorého výhercovia získali výtlačky Čaroslovníka s podpismi a venovaním od autora a ilustrátora. Sám Žolnaj viedol aj rozhovor s Ďulom Šantom, od ktorého sa prítomní mohli dozvedieť niektoré detaily súvisiace s knižnou ilustráciou a dizajnom. Žiaci prispeli k programu spevom a recitáciami a odznela aj videoprojekcia jednej epizódy televízneho vysielania Čaroslovník, čo celej akcii pridalo na multimediálnosti.

PETER V PREMÁVKE V ZÁKLADNEJ ŠKOLE JANA ČAJAKA V PETROVCI

Na cestách obozretne

Anna Horvátová

ezpečná jazda by mala byť prioritou každého vodiča. Keďže nikdy nemožno predpokladať, aké prekvapenie nás zastihne na cestách, treba jazdiť obozretne a opatrne. Na takéto opatrnosti pri zapájaní sa do premávky poukazuje aj nedávno vydaná obrázková vzdelávacia kniha Peter v premávke autora Dobrivoja Markovića, v preklade do slovenčiny Svetluše Hlaváčovej. Ide o spoločný projekt Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Matice slovenskej v Srbsku. • KULTÚRA •

Keďže je prispôsobená pre

Riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty s úradujúcou riaditeľkou petrovskej školy Zdenkou Dudićovou (prvá zľava) navštívil a knihami potešil 1. b triedu a učiteľku Annu Lovásovú

žiakov nižších ročníkov, ktorí sledujú vyučovanie v slovenskom jazyku, ako i pre tých, ktorí majú hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry, aj obsahovo, aj tematicky, riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty navštívil v stredu 7. októbra petrovskú Základnú školu Jána Čajaka. Vtedy knihu odovzdal novej úradujúcej riaditeľke Zdenke Dudićovej, aby následne spo-

lu potešili prváčikov. Zapadlo to práve do Detského týždňa, čo prispelo k obohateniu dosť zredukovaných akcií. Kniha je pestrofarebná, poučná, obrázky sú pútavé a ľahko zrozumiteľné pre deti, ktorým je venovaná.



CHÝRNIK

HLOŽANY. KOS Jednota v nedeľu 18. októbra o 15.00 v amfiteátri v Hložanoch usporiada galakoncert 50 rokov od prvého Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... ah

42 /4929/ 17. 10. 2020

Kultúra BÁČSKY PETROVEC

Siedmy výtvarný tábor detí Jaroslav Čiep

druženie petrovských výtvarných umelcov aj napriek neprajnej zdravotnej situácii nielen v našej krajine akosi zdolalo predsudky a naučilo sa, ako čeliť pasivite, na ktorú nás ženie vírusová hrozba. V lokálnom petrovskom prostredí členovia tohto združenia patria medzi málopočetné spolky a združenia s takmer nepretržitými aktivitami. Keď to chvíľa dovolí, hneď mobilizujú svoje rady, rozdelia si úlohy a dávajú sa dokopy cez rôzne podujatia. Toto umelecké združenie petrovských a cezpoľných členov sústavne už sedem rokov po sebe organizuje aj detský výtvarný tábor. Ten spravidla býval počas osláv Dňa Petrovca v máji. Prvýkrát takýmto spôsobom zoskupili najmladších výtvarných snaživcov roku 2013 a toto podujatie z roka na rok získavalo na masovosti. Pripomeňme, že vlani zoskupili zo 150 detí – žiakov základných škôl a škôlkarov z celej Báčskopetrovskej obce, plus z Kysáča, ktorí takto dostali možnosť byť umelecky tvoriví. ZPVU pre deti zorganizovalo aj siedmy ročník výtvarného tábora. Ten sa po získaní povolenia od zodpovedných inštitúcií uskutočnil v sobotu 10. októbra predpoludním a zrealizovali ho v rámci Detského týždňa. Na tábore sa zúčastnilo zo 40 – 50 detí zo všetkých základných škôl v obci (Báčsky Petrovec, Hložany, Kulpín a Maglić), deti z Predškolskej ustanovizne Včielka, deti zo združenia Objatie z Kulpína, žiaci Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom a žiaci Základnej školy

Ľudovíta Štúra z Kysáča so svojimi učiteľmi. V Petrovci pre všetkých najmenších, trochu väčších a tých najväčších účastníkov prichystali všetok kresliaci materiál. Na úvod podujatia sa prihovorila predsedníčka združenia Mária Stru-

porila tábor, otvoril podpredseda Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Pavel Surový. Deti a žiaci spoločne maľovali a tvorili nielen v Parku Zuzky Medveďovej, ale aj na ďalších punktoch, aby v dôsledku pretrvávajúcej pandémie

budovy Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Aby sa im darilo a aby mali viac inšpirácie, organizátor pri tejto príležitosti zorganizoval aj zraz motocyklistov so svojimi silnými motormi nielen z Báčskopetrovskej obce, ale

neboli všetci na jednej kope. Druhá skupina bola na dvore Kultúrneho centra a tretia skupina pod terasou

aj z okolia, ako i menšiu výstavu oldtimerov, čiže áut staršieho dátumu výroby, ale ešte stále pojazdných. Pri peknom počasí deti spoločne upevňovali družbu a organizátori sa tešili aj z nových umeleckých výtvorov, z ktorých zvyknú usporiadať výstavu. Týmto spôsobom dostanú prehľad zručností účastníkov, prípadne i možnosť získať mladých členov do svojho umeleckého združenia. Kým čitatelia budú mať v rukách toto najnovšie číslo našich novín, členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov usporiadajú aj ďalšie podujatie – totiž pri príležitosti Dňa obce vo štvrtok 15. októbra si naplánovali otvoriť ďalšiu kolektívnu výstavu svojich členov pod menom Petrovské pohľady 12.

Spoločná fotografia účastníkov

hárová, ako aj priamy organizátor Ján Makan, a podujatie v mene inštitúcie, ktorá aj finančne pod-

Mladých účastníkov tvorivá nálada neopúšťala

DETSKÝ TÝŽDEŇ V PAZOVSKEJ KNIŽNICI. V rámci tohtoročného Detského týždňa, ktorý prebiehal 5. až 11. októbra, zamestnanci staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića potešili členskými kartami okolo 180 škôlkarov z oboch predškolských ustanovizní na území Staropazovskej obce (Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce). V porovnaní s uplynulými rokmi udeľovanie členských kariet sa konalo v súlade s predpísanými zdravotnícko-bezpečnostnými podmienkami a škôlkari so svojimi vychovávateľmi do knižnice chodili v menších skupinách. Zamestnanci knižnice boli ako aj vždy dobrými hostiteľmi a postarali sa o to, aby budúcim prvákom v priestoroch knižnice bolo pekne, a to v súlade i s tohtoročným mottom Detského týždňa Rozdelené šťastie raz také narastie. Na fotografii z archívu knižnice: Malí Pazovčania sa v detskom oddelení najviac zaujímali o obrázkové knihy. a. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

POSLEDNÝ TÝŽDEŇ KALEIDOSKOPU KULTÚRY V NOVOM SADE

Výstava a mural Danuška Berediová-Banovićová

izajn pavilón sa tohto roku po druhýkrát uskutočnil v Novom Sade, a to od 2. do 9. októbra v rámci posledného týždňa

Mural na Novosadskom divadle

Kaleidoskopu kultúry v Novom Sade. Tohto roku bola predstavená výstava grafík Allstars + Supernovae, ktorú Nadácia Nový Sad 2021 – Európske hlavné mesto kultúry organizovala v spolupráci s PDP konferenciou kreatívnych médií. Na výstave bolo predstavených viac ako 70 prác dizajnérov, ilustrátorov a iných vizuálnych tvorcov z 26 európskych krajín. Výstava má dva segmenty – Allstars predstavuje kolekciu prác umelcov, ktorí sú momentálne aktuálni na scéne, kým Supernovae predstavuje nádejné hviezdy. Tohto roku dizajn pavilón bol umiestnený v budove SPENS-u – no-

Výstava Allstars + Supernovae na SPENS-e

vosadského predstaviteľa modernistickej stavby, komunikujúc s ňou ako s dôležitým elementom architektonického dedičstva. V rámci posledného týždňa Kaleidoskopu kultúry v nedeľu 4. októbra bol namaľovaný mural na budove Novosadského divadla. Autorom muralu je umelec

Jovan Ćurčić-Quam. Na maľbe je ilustrované dievča, ktoré si kladie masku líšky. Práca bola inšpirovaná bájkami a predstavuje nadšenie hercov na scéne a silu masky, lebo sa dievča transformuje na to zviera. Za ňou sú dlhé vlasy a nite, ako symbol pohybu a zanechávania stopy. .

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET. „Dnes sa vám dostáva do rúk nový časopis. Ako to vidno zo samotného názvu, je to časopis pre dospievajúcu mládež, teda časopis pre vás,“ uvádza sa v úvodníku prvého čísla časopisu Vzlet v roku 1970, pod ktorý sa podpísal vtedajší zodpovedný redaktor Ján Kopčok. Tieto slová sme aj my použili v úvodníku najnovšieho čísla Vzletu, keďže v tomto mesiaci Vzlet oslavuje 50. výročie. Z toho dôvodu je aj titulná strana ladená k tomuto jubileu. Ako každý mesiac, aj tentoraz čitateľom ponúkame zaujímavé a tematicky rôznorodé príspevky. Píšeme o 94-ročnom prírodovedcovi a dokumentaristovi, ktorý za 5 hodín zoskupil na Instagrame viac ako milión sledovateľov. Rozprávali sme sa aj so speváčkou Andreou Koruniakovou, ako aj s Tamarou Ninićovou, Valentínou Sľúkovou a Leou Ušiakovou, ktoré na festivale Srbsko v rytme Európy obsadili 10. miesto. Tvorbu z pera mladých spisovateľov uverejňujeme na stranách Vašej tvorby a prílohy Rozlety a nechýbajú ani príspevky z oblasti počítačových hier, noviniek zo sveta počítačov, filmu, hudby, športu, horoskop a krížovka. Čítajte Vzlet, sledujte nás na našej stránke na Facebooku a Instagrame a píšte nám na našu adresu: office@ vzlet.rs. Jasmina Pániková

Výklad nových kníh Dalimír Hajko: Noc hľadania, dni radosti (ISBN 978-86-7103-542-2 (SVC) a ISBN 978-86-9003194-8 (SKK))

Jaroslav Čiep

rofesor Dr. Dalimír Hajko (1944), filozof, kulturológ a literárny kritik z Bratislavy, už desaťročia sústavne sleduje našu literárnu tvorbu, predovšetkým poéziu. Výsledkom toho je aj jeho kniha Noc hľadania, dni radosti s podtitulom Nad dolnozemskou poéziou, ktorá vyšla v tomto roku. Okrem málopočetných posudkov a recenzentov z radov vojvodinských Slovákov uvedená publikácia vrhá nové svetlo • KULTÚRA •

na našu literatúru. O to je vzácnejšia, lebo tento iný pohľad na našu literárnu tvorbu prichádza „zhora“, teda zo Slovenska. Kniha pozostáva z úvodnej eseje Namiesto úvodu alebo Čo nás spája a štyroch statí: Nad literatúrou a kultúrou, Paberkovanie v dolnozemskej literatúre, Literárni spolupútnici a Apendix, v ktorom sú dva Hajkove rozhovory poskytnuté Viere Benkovej a Etele Farkašovej. Záverečne je aj zoznam použitej literatúry a menný register. Hajko sa v tejto knihe zaoberá všeobecne

tvorbou Samuela Boldockého, Víťazoslava Hronca, Jána Labátha, Miroslava Demáka, Viery Benkovej, Etely Farkašovej, Patrika Šenkára, aj konkrétnou básnickou tvorbou Ladislava Čániho, Daniela Pixiadesa, Miroslavy Dudkovej, Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, Michala Ďugu, Ondreja Štefanka, a zahryzol aj do diel srbských básnikov Radomira Andrića a Jeremiju Lazarevića, ako aj dramatika Dušana Kovačevića. Pod zbierku esejí a kritík Noc hľadania, dni radosti Dalimíra Hajka sa ako

pod spoločné vydanie podpisujú Slovenské vydavateľské centrum a Slovenský kultúrny klub, obe z Báčskeho Petrovca. Obálku ilustrovala Emília Valentíková-Labátová. Kniha vyšla ako 3. zväzok edície Iní o nás a zároveň je 260. publikácia vydaná v SVC. Táto brožovaná kniha rozmerov 21 x 13 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 120 strán, vyšla s vročením 2020 v náklade 100 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Artprint media v Novom Sade.

42 /4929/ 17. 10. 2020

Kultúra · Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 42 V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika. autor: JÁN BAŽÍK

striekanie

pohorie hukot, v Turecku hrmot

Španielsko

súlad, obraz osmium poriadok svätých

tisíc kilogramov

staršia kamenná doba

Anna Horvátová

mužský kabát

čiernohorské kolo

citoslovce

1. časť tajničky

rieka v Rusku určiť smer

troška

sodík vlastnoručne

číslovka cyklus lekcií

kedysi, dakedy

2. časť tajničky

pohrebná hostina spojka

latinská predložka žuvať karát

AS HL DU ĽU

Nechceli nám „prepustiť“ miesto, a teraz si nevedia dať rady!

domáce zviera druh zeleniny rádioklub

krík

veľká kopa slamy

stroncium na tom mieste druh obilniny

áno (srb.) riečna ryba

tvrdá spoluhláska zákusok

naraz molybdén druh tkaniny Fínsko Arkanzas (skr.)

ielenže sa stretáme so spojením „nechceli nám prepustiť miesto“, ale s tým slovesom „prepustiť“ si pomáhame vyjadriť aj iné významy, ako sme na ten omyl už upozornili: „nesmieme prepustiť zábavu“, „prepustili príležitosť“. Druhý príklad má v spisovnej slovenčine náhradu: nevyužiť príležitosť, premeškať, stratiť príležitosť. V srbčine tu ide o sloveso propustiti, ktoré sme si my laicky prispôsobili ako „prepustiť“, a to nesprávne. Tých nesprávnych použití slovesa prepustiť je dosť. Okrem toho, že sme sloveso propustiti vtesnali do významu „prepustiť“, ďalšie sloveso, ktoré zodpovedá tomuto nesprávnemu slovenskému prekladu, je srbské prepustiti. Srbské sloveso prepustiti a slovenské sloveso prepustiť sú medzijazykové homonymá pri význame zriecť sa niekoho, niečoho v prospech niekoho, prenechať, odstúpiť: To je moje miesto, ale ak chcete, ja vám ho prepustím.; Aspoň dreva jej prepustíme.; Prepustíme vám to ovocie. Významy slovesa prepustiť sú ešte:

pustiť na slobodu – dať niekomu voľnosť pohybu: prepustiť väzňa, otroka; prepustiť vojakov zo zajatia, odsúdenca z väzenia; aj prepustiť pacienta z nemocnice. Je tu aj význam rozviazať s niekým pracovný pomer: prepustiť robotníka z továrne, prepustiť zamestnanca, prepustiť zo služby... Naša vojvodinská slovenčina je obohatená aj o spojenia: „prepustiť niekomu miesto“; „prepusťte / prepustite to nám, my to riešime“; „prepustil som všetko osudu“; „prepustili sme to náhode“; „prepustili ju samej sebe“. A tu je sloveso „prepustiť“ nesprávne použité. Namiesto „prepustiť niekomu miesto“ – propustiti mesto nekome v slovenčine treba použiť uvoľniť / uprázdniť niekomu miesto. Spojeniu „prepusťte to nám...“ – prepustite to nama, mi ćemo to rešiti zodpovedá nechajte to na nás, my to riešime. „Prepustiť svojmu osudu“ – prepustiti svojoj sudbini v slovenčine vystriedame spojením ponechať svojmu osudu. „Prepustili sme to náhode“ zvyknú povedať ľahostajní, a v slovenčine to má byť: všetko ponechajú náhode. Časté „prepustiť človeka samému sebe“ v spisovej slovenčine treba nahradiť spojeniami: ponechať niekoho samého na seba alebo byť / zostať ponechaný sám na seba.

kto hrá na harfe

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 41 – VODOROVNE: polhárok, aport, tv, vata, tlo, eso, tlač, LO, to, kk, krava, A, B, skalp, OF, tr, rs, sako, git, tri, hrdá, Ob, voňal, napadalo TAJNIČKA: PAVEL GRŇA

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 41 z čísla 41 Hlasu ľudu z 10. októbra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: KRISTÍNA BENKOVÁ-STOJISAVLJEVIĆOVÁ, Ul. prvomájová č. 7, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs 34

www.hl.rs

GRATULÁCIA Pri príležitosti úspešného ukončenia doktorandského štúdia na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a k získaniu akademického titulu Dr. Ing. ANNE LOMENOVEJ z Báčskeho Petrovca srdečne gratuluje a veľa pracovných a osobných úspechov želá mamička Lomenová.

GRATULÁCIA Svojmu vnukovi FILIPOVI KARDELISOVI z Kulpína pri príležitosti úspešného ukončenia master štúdia biotechnológie na University of Westminster v Londýne a k získaniu titulu master gratuluje a veľa pracovných a osobných úspechov v živote praje starký Pavel.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA · OZNAMY •

Oznamy

• OZNAMY •

42 /4929/ 17. 10. 2020

Oznamy Pre potenciálnych štipendistov NRSNM

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 3. októbra 2020 nás po kratšej chorobe navždy opustila milovaná mamika a mamička

Rozhodnutím NRSNM a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie NRSNM na rok 2020 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku udelí vysokoškolské štipendiá študentom, ktorí študujú na akreditovaných programoch na vysokých školách v Srbsku. Podmienky pre uchádzačov: 1. znalosť slovenského jazyka (po slovensky zakončená základná alebo stredná škola, alebo navštevovanie predmetu slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry – dokumentovať skenovaným vysvedčením), 2. orientácia na zamestnanie a pôsobenie v základných alebo stredných školách v Srbsku so slovenským vyučovacím jazykom, v slovenských médiách a v slovenských inštitúciách (dokumentovať čestným vyhlásením, ktoré je súčasťou skenovanej prihlášky), 3. úspešne ukončený aspoň prvý ročník vysokej školy; uprednostnené budú odbory: matematika, fyzika, nemecký jazyk, právo, žurnalistika a odbory z oblasti kultúry a slovenský jazyk a literatúra (dokumentovať skenovaným indexom so známkami), Potrebné doklady (fotokópie): 1. výpis z matriky narodených – skenovaný, 2. vysokoškolský dokument, z ktorého vidno, že žiak úspešne ukončil aspoň 1. (alebo 2., 3., 4.) ročník vysokej školy z uvedených odborov so známkami zo všetkých predmetov (kópia indexu so známkami), 3. kontakt (adresa, telefón, elektronická pošta) uvedený v prihláške, 4. skenované vysvedčenie, z ktorého vidno, že navštevoval slovenskú školu alebo hodiny slovenčiny, 5. prihláška na súbeh na originálnom tlačive zverejnenom na stránke NRSNM (podpísanú zaslať skenovanú elektronicky).

KATARÍNA PINTÍROVÁ rod. Imreková 17. 7. 1944 – 3. 10. 2020 z Pivnice

Odišla si tíško, ako odchádza deň, v našich srdciach zostáva spomienka len. Milovali sme Ťa a Ty si milovala nás, tú lásku a dobrotu v našich srdciach nezničí ani čas. Tvoji: dcéra Katarína Šašová s manželom Jánom a so synmi Milanom a Ivorom a dcéra Jana Ušjaková so synmi Branislavom a Viliamom s priateľkou Ivanou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším kamarátom

Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor. Rozhodnutia o udelení vysokoškolských štipendií, výšku štipendia, ako i počet štipendií schváli Komisia NRSNM. Prihlášky s potrebnými dokladmi zaslať elektronicky na mail: stipendia.nrsnm@gmail.com. Súbeh je otvorený od 12. 10. do 30. 10. 2020. Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Dodatočné informácie na tel. čísle: 021/422-989. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu DP World, a. s., Nový Sad, Ul. carinska č. 1, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba a rekonštrukcia Prístavu Nový Sad, na k. p. č. 4142/8, 4142/39, 4142/7, 4142/2, 10667/1, 4144/4, 4142/29, 4142/26, 4152/1 a 4142/3, k. o. Nový Sad I. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PAVLOM VEŇARSKÝM 1948 – 2020 z Kovačice

S úctou si spomíname na Teba.

Rodiny: Bolerácová, Ďuríčeková, Bartošová, Bírešová a Tomanová • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 3. októbra 2020 nás nečakane opustil bratranec a kmotor

SPOMIENKA

Dotĺklo srdiečko, prestalo biť. Zavreli sa oči Tvoje, nemôžem na Teba zabudnúť. Osud je krutý, nevráti, čo vzal. Zostali iba spomienky, v srdci žiaľ. Už niet návratu a ani nádeje, len cestička k hrobu ma k Tebe zavedie. Kytičku kvetov na hrob Ti môžem dať, pokojný spánok Ti priať a s úctou spomínať. Zarmútený manžel Martin Dubovský

24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny Navždy Ti prestali hviezdy svietiť a slnko hriať, ale tí, ktorí Ťa mali radi, nikdy neprestali spomínať. S úctou a láskou si na Teba spomínajú: dcéry Mária Žiaková a Anička Veňarská a syn Martin Dubovský s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

ROZLÚČKA

MÁRIE DUBOVSKEJ

24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny

21. 8. 1948 – 3. 10. 2020 z Kysáča

rodiny Feherová a Stracinská

Dňa 16. októbra 2020 uplynul rok od smrti našej drahej mamy a starej mamy

MÁRIE DUBOVSKEJ

MIROSLAV MEDVEĎ

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

SPOMIENKA

Dňa 16. októbra 2020 uplynul rok od smrti mojej drahej manželky

na manžela, otca a starého otca

VLADIMÍR URBANČEK

JÁNA TORDAJA 1951 – 2005 – 2020 z Kysáča

SAMUELA FÁBRYHO

1941 – 2020 z Báčskeho Petrovca

21943 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Žiješ s nami v našich myšlienkach a srdciach. Tvoji najmilší

Stále si na Teba spomínajú:

S láskou a úctou sa lúčia:

hlasludu.info www.hl.rs

bratranci Ondrej a Miroslav Bohušovci a sesternice Mária Zríniová a Anna Mocková s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

manželka Elena a dcéra Anna s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším drahým manželom, otcom, starým a prastarým otcom

JANKOM VALENTÍKOM 2. 2. 1950 – 5. 10. 2020 z Pivnice

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS138, NSU138, NSL138, NSO138 NS – Laze Nančića, Nový Sad, Ul. Laze Nančića 47, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

S láskou si na Teba budeme spomínať, tiché modlitby odriekať a za všetko Ti ďakovať. Dovidenia u Pána. So zosnulým sa lúčia: manželka Anna, syn Ján s manželkou Zdenkou, syn Juraj s manželkou Miluškou, vnučka Ema s manželom Paľom a dcérou Annou, vnučka Sára s manželom Ivanom a synčekom Matejom, vnučka Teodora a vnukovia Marek a Alexej 42 /4929/ 17. 10. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. októbra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 18. októbra 10.30 Festival ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli z roku 2004, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota16.00, nedeľa 6.00) Utorok 20. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku budú odvysielané príspevky z našich prostredí, aj z Báčskeho Petrovca, kde sa uplynulú sobotu konal 7. detský výtvarný tábor, ktorý zorganizovali v rámci Detského týždňa, a zo Selenče, kde odzneli dva online koncerty. Dúhovka odznie pod názvom Dve desaťročia školy futbalu. S jasnou víziou orientovať sa na vlastné kádre a podnietiť mladých do športu niekoľkí futbaloví prívrženci petrovskej Mladosti pred 20 rokmi založili futbalovú školu. Petrovská verejnosť si túto snahu povšimla a už druhého trénera tejto školy ocenila októbrovým vyznamenaním. Dotyky budú venované vzácnemu jubileu: 50. výročiu založenia Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. I keď sa tohto roku zo známych dôvodov festival neuskutoční, odvysielaná bude svojrázna retrospektíva minulých ročníkov.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 18. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 21. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 16. októbra – Honba na ponorku Sobota 17. októbra – Láska po taliansky Pondelok 19. októbra – Špina Utorok 20. októbra – Policajt z Beverly Hills 3 Streda 21. októbra – Príchod z minulosti Štvrtok 22. októbra – Grizzly Park 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Nedeľa 18. októbra 17.00 Film: Sedliakova múdra dcéra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Dračia pasca – najväčší bojovník 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 18. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Štyria speváci z Kovačice postúpili na vojvodinské Rozspievané klenoty V Padine odznel festival žiakov tamojšej školy Pieseň je naša radosť Utorok 20. októbra 16.00 V Kovačici odprezentovali Čaroslovník Súťaž vo varení rybacej polievky oslovila mnohých Zdigitalizovaná časť videoarchívu Pavla Kuchárika Na Detskom jarmoku sa dalo kúpiť všeličo Piatok 23. októbra 16.00 Film: Pacho – hybský zbojník Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Davidović pre radosť SLÁVIA – BUDUĆNOST (M) 2 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

o omnoho lepšom výkone mužstvo pivnickej Slávie si vybojovalo víťazstvo nad tímom Budućnost z Mladenova 2 : 0 (1 : 0). Pred zápasom minútkou ticha vzdali úctu tragicky zosnulému futbalistovi Slávie Miljanovi Rakočevićovi. Stretnutie prinieslo veľmi dobrú hru. O to sa postarali hlavne hráči domáceho mužstva, ktorí od začiatku zápasu hosťom dali na vedomie, že po niekoľkých neúspechoch chcú vyhrať. Na zápase sme videli všetko to, čo futbalovú hru robí lákavou; rýchle útoky, pres-

né prihrávky, dosť striel na brány, dobré zákroky brankárov, a čo je najdôležitejšie, domáci sa potešili aj dvom gólom. Už vo 4. min. Jušković dobre uvoľnil Čvokića, ktorý sa našiel sám pred brankárom, no jeho strela odišla vedľa brány. V 15. min. Davidović z pravej strany z desiatich metrov ostro vypálil, no lopta odišla nad bránu. V 21. min. strelu Čvokića z ľavej strany brankár Bojanić vyrazil na roh. V 27. min. prvýkrát pohrozili hostia, keď Kutenič z pravej strany dobre strelil, ale Vučetić jeho strelu odrazil. V 35. min. rýchla akcia domácich, lopta na hranici trestného územia prišla k Đurićovi a slabú strelu brankár hostí kryl. V 39. min. padol gól. Čvokić sa na ľavej strane zbavil svojich strážcov, vošiel

Dvakrát trafil: Dejan Davidović (Slávia Pivnica)

do šestnástky, na opačnej strane prihral voľnému Davidovićovi, ktorý zblízka loptu dorazil do siete. V druhom polčase domáci hneď zatlačili hostí a už v 46. min. Čvokića v šestnástke nedovolene zastavil Prošić a rozhodca Vujić z Kuly odpískal jedenástku. Strelu Petrovića do ľavého rohu brankár hostí kryl. Nezmýlilo to domácich, ktorí pokračovali s útokmi.

V 52. min. z rohu zacentroval Jušković, pri prvej žrdi najvyššie vyskočil Davidović a hlavičkoval tak, že sa lopta našla za chrbtom hosťujúceho brankára – 2 : 0. Do konca zápasu domáci mali ešte šancí, ale ich nevyužili. SLÁVIA: Vučetić, Grňa, A. Šmit, Jušković, M. Šmit, Đurić (Kuchta), Kotiv (Vinković), Petrović, Davidović (Beláni), Čvokić (Bolehradský), Záskalický Zápas dobre viedol rozhodca Vujić a štyrom hráčom z Mladenova dal žlté karty. Výsledky 10. kola: ŽAK – Polet 4 : 0, Kulpín – Tvrđava 1 : 1, Maglić – BSK 1 : 3, Borac (BG) – Radnički 3 : 0, Omladinac – Stanišić 0 : 2, Rusín – Zadrugar 4 : 2, Budúcnosť (H) – Budućnost (P) 1 : 3, Borac 46 –Kordun 2 : 1, Slávia – Budućnost (M) 2 : 0. V 11. kole Slávia bude hosťovať v Karavukove, kde si o 15. hodine zmeria sily s domácim Poletom. Pionieri Slávie v rámci Pionierskej ligy Sombor v Gajdobre porazili rovesníkov domáceho Hercegovca 4 : 0. Góly dali Jelić 2, Čobrda a Milec.

Trinásť minút na výhru BUDÚCNOSŤ (H) – BUDUĆNOST (P) 1 : 3 (0 : 0)

Ján Murtín

ložančania zažili ďalšiu prehru, tentoraz na vlastnom trávniku s naladenými hosťami z dediny Parage. V prvom polčase to bola ako-tak rovnocenná hra, ale hostia mali tri obrovské šance; dvakrát bravúrne zachránil svoju sieť mladý Dubovský a raz obrancovia obetavosťou zastavili hráčov súpera.

Na opačnej strane Dražić nebol ani len raz ohrozený. V druhom polčase hostia zosilnili tempo, ale domáci im v 55. min. prichystali studenú sprchu. Po ojedinelom protiútoku zabudnutý Adámek pekne unikol ľavou stranou a prízemnou strelou do opačného rohu matoval Dražića – 1 : 0. V 59. min. domáci založili ďalší sľubný protiútok, strelu sebeckého Carića blokoval Gašić, hoci mal vľavo voľného Adaméka a vpravo tak isto Čipkára, ktorí boli vo výhodnejších pozíciách. V 63. min. po rohovom kope od-

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Dve päťky – a koniec! PANÓNIA – JEDINSTVO LEMEŠ 0 : 5 (0 : 2) Juraj Pucovský

odloženom zápase 1. kola futbalisti Panónie predminulú stredu doma utŕžili katastro-

• ŠPORT •

fu, pričom nedali ani len čestný gól. PANÓNIA: Š. Hrnčiar, Jovanović, Juhik (Terek), Stolić, Toma, I. Hrnčiar, Černok, Turčan, Naď, Lamoš, Z. Dobrić (Vl. Valent)

razenú loptu zo šestnástky Živić vrátil pred bránu a Kovačević zblízka vyrovnal na 1 : 1. V 68. min. znova po rohovom kope niekdajší člen hložianskej Budúcnosti Trivunović delovkou zo 16 – 17 metrov priviedol hostí k vedeniu – 1 : 2. Bodku za zápasom dali Plavanski v 75. min., keď korunoval akciu kapitána Marića – 1 : 3. V posledných pätnástich minútach hry ani jedno mužstvo neprejavilo vôľu premeniť skóre. Rozhodca Nemanja Manić z Karavukova žltými kartami trestal Fábryho, Kolára a Horváta, resp. hosťa Nikolića. BUDÚCNOSŤ (H): Dubovský, Bučík (Ljubičić), Fábry (Đumić), Kolár (Glišić), Horvát, Popović,

DINAMO – PANÓNIA 5 : 0 (1 : 0)

Aj v poslednom tohtoročnom majstrovskom zápase Laliťania utŕžili druhú päťku za sebou, tentoraz v Sonte s domácim Dinamom. Po dva góly dali Duraković, v 41. min. a 73. min., Erdeši v 47. min. a 63. min. z penalty, a piaty pridal Apatinac v 67. min. PANÓNIA: M. Valent, Molnár,

Vrátil sa domov: Milan Adámek (Budúcnosť Hložany)

Adámek, Jovanov, Čipkár, Carić, Katiak (Molnár) V nedeľu Buúcnosť bude hosťovať v Srbskom Miletići, kde ju uvíta domáci Zadrugar. Foto: J. Pucovský Maksić, Stolić, Terek, I. Hrnčiar, Černok, Naď, Kršić (Š. Hrnčiar), Turčan (A. Popović), Maksimović Výsledky 6. kola: Sport – Graničar 1 : 2, Telečka – Jedinstvo Lemeš 1 : 0, Dinamo – Panónia 5 : 0. Po týchto dvoch päťkách Panónia jesenné majstrovstvá skončila presvedčivo na poslednom mieste, lebo je v poslednom kole voľná. Čo s týmto klubom bude na jar, zatiaľ nikto nič nevie?!

42 /4929/ 17. 10. 2020

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Všetky góly v prvom polčase Naladení strelci nastrieľali úhrnne 40 gólov. Na šiestich zápasoch sa viac vlnili siete hostí, kým na dvoch úspešnejší boli hostia. Hajdušičania zabrzdili Slogu poraziac ju na jej ihrisku. Deviati Baranďania v Belej Crkve dožili výprask. Siete súperov sa najčastejšie vlnili v Gaji. Pavlišania si priniesli body zo Starého Tamiša. Padinská Dolina ľahko získala body s Jabučanmi. Alibunarčania nepúšťajú vedúce miesto na tabuľke. Výsledky 9. kola: Dolina – Jugoslavija 5 : 1, Budućnost – Strela 4 : 0, BAK – Radnički 7 : 1, Stari Tamiš – Crvena zvezda 0 : 2, Sloga – Hajdušica 1 : 4, Potporanj – Partizan (U) 1 : 0, Polet – Banat 4 : 1, Partizan (G) – Spartak 1911 6 : 3.

DOLINA – JUGOSLAVIA 5 : 1 (5 : 1)

Ján Bokor

red zápasom aktéri minútkou ticha vzdali poslednú poctu Milošovi Basarićovi, ktorý zahynul v dopravnej nehode medzi Kovačicou a Idvorom. Zápas mal

rušný začiatok. Už v 2. min. Kelečević prinútil neistého brankára hostí Simjanovića vyberať loptu zo svojej siete – 1 : 0. Hostia vo 4. min. vyrovnali na 1 : 1. gólom Dakića z voľného kopu spoza šestnástky, keď nie veľmi silná strela oklamala Bujakovića. Nešťastne inkasovaný gól nezmýlil domácich hráčov, ktorí v prvej polhodinke diktovali rýchlu hru, čo kondične slabo pripravení hostia nemohli sledovať.

Góly sa sypali do siete hostí. V 7. min. mladý Svetlík vybehol pred brankára a rozvlnil sieť zmýleného súpera. Dolina neprestávala útočiť a potom sa do listiny strelcov zapísali Radenković a Josimovski. Keď v 33. min. Kelečević dal ešte jeden gól a zvýšil na 5 : 1, hosťom hrozila katastrofa. Po prestávke sa nič zvláštne neudialo a diváci, ktorí sa i napriek záka-

zu dostali za tribúnu, nemali čo vidieť. Tréner Dejan Žarkov urobil zmeny, no náhradníci neboli presvedčiví a výsledok sa nemenil. Rozhodca Nikola Dostić z Pančeva a jeho pomocníci nemali ťažkú úlohu, lebo sa hralo veľmi férovo. DOLINA: Bujaković, Radenković, Josimovski (Janjović), Mitkovski (Ilić), Bančov (Čížik), Kelečević (Tadić), Jovanov, Trajčevski, Popović, Svetlík (Rašković), Sokola V nedeľu Dolina uhostí vedúce mužstvo Budućnost z Alibunara.

V druhom polčase Dolina slabo útočila

Podcenili súpera a prehrali HAJDUŠICA – SLOGA 1 : 4 (1 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania pokračujú s dobrými výkonmi a po nešťastnej prehre v minulom kole si z ťažkého hosťovania v Banátskom Novom Sele priniesli tri vzácne body. Na začiatku sa dostal dojem, že favorizovaní domáci podcenili hostí, čo títo využili, zahrali rýchle a útočne. Tak si už v prvej štvrťhodinke vytvorili dve –

tri pekné príležitosti a v 20. min. jednu korunovali prvým gólom. A. Ružić unikol svojim strážcom a ľahko ho prekonal. Po góle domáci súpera pochopili omnoho vážnejšie a pri konci polčasu aj vyrovnali. Po zmene strán

domáci postavili všetky karty do útoku. Hostia sa šikovne bránili a rýchli útočníci na druhej strane robili opravdivý zmätok v obrane Slogy. Už v 52. min. A. Ružić unikol, centroval do šestnástky, kde strelil A. Lipták a trafil – 1 : 2. Konečne v 75. min. A. Ružić znovu unikol svojim strážcom a bolo 1 : 3. V samom finiši zápasu A. Lipták využil ešte jednu centrovanú loptu do šestnástky a uzavrel skóre zápasu. HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Pavlovic, Folťan, Mršić (Petrović), Maliar, Knežević, Pejčić, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić (Nešković) Stredopoliar Hajdušice Ivan Maliar (vpredu) vieFoto: V. Maliar dol tvrdý boj s domácimi

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hosťom chýbalo šťastie POLET – AŠK 3 : 0

Vladimír Gál

onečný výsledok by určite bol inakší, keby Aradáčania mali viac šťastia na samom

www.hl.rs

začiatku zápasu v Nakove. Už v 2. min. v prvom útoku strela Ponorca, ktorý debutoval v tričku AŠK, skončila na brvne. Aj v druhej akcii strela Zoretića sa šuchla o žrď a skončila v aute. Po zahodených príležitostiach domáci sa v 15. min. po slabej reakcii

Informačno-politický týždenník

brankára Stojkova ujali vedenia a do konca polčasu dali aj druhý gól. Po rohovom kope hostia slabo strážili domácich útočníkov, takže jednému z nich nebolo ťažko zaslať loptu do siete. Treba povedať, že domáci hrali tvrdo, chvíľkovo až nad dovolené, ale rozhodca im to toleroval. Aradáčania počas celého zápasu mali viac loptu na nohách, ale sa im do konca zápasu nepodarilo vytvoriť dobrú príležitosť. Pri konci zápasu, po chybe Matejina,

domáci dali ešte jeden gól – 3 : 0. AŠK: Stojkov, Vesin (Kujundžić), Stanić, Matejin, Govedar, Zakić, Jevremov (Striško), Zoretić, Čurović, Mijić, Ponorac (Korać) Výsledky 11. kola: OFK Klek – MSK 2 : 1, Delija – Rusanda 3 : 2, Mladost (BD) – Lehel 9 : 0, 2. oktobar – Crvena zvezda 0 : 3, Vojvodina (NM) – Mladost (L) 1 : 3, Borac – Potisje 1 : 1, Tamiš – Vojvodina (B) 1 : 0, Jedinstvo – Radnički 1911 2 : 5. V sobotu v Aradáči bude hosťovať mužstvo Jedinstvo z Bočaru. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

ković (Stojisavljević), Stanić (Ožvát), Kaňa (Petej) Výsledky 10. kola: Obilić – Bajša 2 : 3, Vojvodina (T) – Hercegovac 2 : 1, Vrbas – Bačka 2 : 1, Crvenka – Njegoš 4 : 1, Vojvodina (BG) – Mladost (T) 0 : 0, Srbobran – Krila Krajine 1 : 1, Radnički – Mladosť (P) 1 : 3, ČSK Pivara – Tekstilac 1 : 1, Tavankut – Mladost (A) 2 : 2. V nedeľu o 15. hodine vo Vrbare bude derby Mladosť – ČSK Pivara. Foto: Penal.025 – Sombor

Spokojnosť aj v Sombore RADNIČKI – MLADOSŤ 1 : 3 (1 : 1)

Samuel Medveď

omborský Radnički v minulom súťažnom ročníku kotvil na poslednej priečke a zachránil si status vojvodinského ligistu len vďaka známym okolnostiam, že pre pandémiu COVID-19 nikto nezostúpil. Dnes sa Somborčania nachádzajú v strede tabuľky, hrajú slušne, no v sobotu s kvalitnejšími petrovskými modrými nemohli nič viac urobiť okrem čestnej prehry. Hralo sa na pekne upravenom Mestskom štadióne v Sombore za priaznivých poveternostných podmienok. Rozhodovanie bolo férové, aj

hráči oboch mužstiev hrali korektne. Petrovčania hneď od začiatku zahrali ofenzívne, čo sa im aj pošťastilo. Teda už vo 4. min. modrí založili dobrý útok, Igor Kaňa sa dostal do vyloženej šance a skóroval po zemi do ľavého rohu domácich. V 10. min. v podobnej situácii bol aj Stojaković, potom Plavšić v 21. min. prijal dobrú loptu od Kaňu, ale kopal do rúk domáceho strážcu siete Zorića. Somborčania sa len zriedkavejšie dostávali pred bránu Leňu, ale obranné rady hostí pôsobili organizovane. Predsa domáci stanovili skóre prvej časti zápasu v 42. min., keď robustný kapitán Lučić odrazenú loptu Leňu razantnou strelou spoza šestnástky strelil do siete. Len čo sa začal druhý polčas, Kaňa z ľavej strany zahral voľný kop, zdalo sa,

DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Dobrý začiatok SOMBOR – KULPÍN 0 : 3

Katarína Gažová

ačiatkom októbra štartovala nová volejbalová sezóna. VK Kulpín súťaží v Druhej lige Srbska – severnej skupine a na začiatku zvíťazil dvakrát za sebou. Prvý zápas Kulpínčania hrali v Sombore. Kulpínčanov na jar znemožnilo prerušenie majstrovstiev v dôsledku koronavírusu, aby sa dostali do Prvej ligy, takže sú v novej sezóne rozhodnutí ten cieľ dosiahnuť. Od začiatku augusta

usilovne trénovali, keď zohrali aj niekoľko skúšobných zápasov so skúsenými mužstvami. V Sombore poľahky zvíťazili nad dobrým a skúseným domácim mužstvom. Jedine hráč Martin Lekár je už dlhší čas zranený, takže nemohol hrať, ale ostatní vynaložili maximum síl a výsledok nevystal. Výsledky: 15 : 25, 23 : 25, 17 : 25. KULPÍN: Relota, Zima, Peťkovský, Popadić, Ćirić, Babić, Gajičić, Petrović, Barišić, Salatić, Prodanov,

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

So susedmi presvedčivo MLADOSŤ – JEDINSTVO 2014 5 : 1 (2 : 0) Vladimír Gál

omáci od začiatku zápasu zahrali útočne a nebezpečne ohrozovali bránu hostí. Prvú príležitosť mal Poničan v 10. min., ale brankár jeho strelu kryl. Trochu neskoršie Poničan znova strelil, ale sa • ŠPORT •

brankár ani tentoraz nedal prekvapiť. V 25. min. V. Gál unikol po pravej strane, zaslal loptu do šestnástky a strela Poničana tentoraz skončila v sieti. V 34. min. Poničan dobre sledoval akciu Stojića a nebolo mu ťažko z niekoľkých metrov loptu poslať za

že lopta letela priamo na opačnú žrď, lenže ju Dragan Kavčić zasiahol hlavou a ona skončila v dolnom ľavom rohu brány Somborčanov. Bola to 47. min. V 63. min. Đaković prenikol sám, vsietil aj tretí gól a bolo to konečné skóre zápasu – 1 : 3. Mladosť prostredníctvom Peteja, Ožváta a Stojisavljevića mohla pridať ešte ten-ktorý gól. Brankár Leňa sa vyznamenal niekoľkými dobrými zákrokmi. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Ivetić, Kavčić, Jakuš, Beronja, Plavšić (Đaković), Brajković (Fábry), Stoja- Brankár Igor Leňa viackrát úspešne vyboxoval loptu Bojkov, Emer

V nedeľu 11. októbra v Kulpíne domáci volejbalisti uhostili VK Srem Iton zo Sriemskej Mitrovice. Zápas bol veľmi kvalitný, napínavý, ale pekný pocit sa snažili pokaziť hostia. Nepáčilo sa im, že sú Kulpínčania lepší, a preto nehrali férovo. Počas celého zápasu verbálne provokovali a urážali domácich hráčov. Situácia bola taká napínavá, že mužstvo hostí zápas priviedlo takmer na hranicu incidentu, urážajúc domácich hráčov, aj rozhodcov. Kulpínčanov dekoncentrovali počas hry a takýmto spôsobom sa snažili ich vyprovokovať, aby nehrali tak dobre, ako vedia. Kulpínčania, ktorí majú najmenší

rozpočet v lige, dosahujú pozoruhodné výsledky a dokazujú, že tu nie sú dôležité peniaze, ale láska k volejbalu. Vo VK Kulpín sa sústavne pracuje, hráči sú dobrí ľudia a snažia sa svojou prácou dokázať kvalitu a všetko to pekné, čo volejbal ponúka. Výsledky: 20 : 25, 25 : 20, 21 : 25, 27 : 25, 15 : 13. KULPÍN: Relota, Zima, Peťkovský, Lekár, Popadić, Ćirić, Babić, Gajičić, Petrović, Barišić, Emer, Salatić, Radanović, Bojkov Oba zápasy sa hrali bez obecenstva, ktoré podporuje predovšetkým domácich hráčov. V sobotu 17. októbra 2020 v Kulpíne bude lokálne derby medzi domácimi a petrovskou Mladosťou, teda medzi veľkými športovými priateľmi.

brankárov chrbát – 2 : 0. Už na začiatku druhého polčasu lopty sa na 20 metrov zmocnil Kalapiš, prekľučkoval dvoch hráčov, strelil a bolo 3 : 0. Po tomto góle hostia z prvej lepšej akcie dali čestný gól. V 76. min. Kurunci zastavil útok hostí, prihral V. Gálovi, tento Kalapišovi, ktorý úspešne skóroval – 4 : 1. V 85. min. domáci obranca Đurić vo vlastnej šestnástke fauloval útočníka hostí a rozhodca odpískal penaltu. Brankár Perišić však strelu z bieleho bodu kryl. Konečný výsledok vo finiši

zápasu stanovila náhradnícka dvojica. Šofranko prihral Cvetkovićovi a tento presne hlavičkoval – 5 : 1. MLADOSŤ: Perišić, Nečov, Paraljov, Poničan (Megyesi), Žižić, Đurić, Stojić (Horvat), Kalapiš (K. Gál), V. Gál (Cvetković), Kurunci, Szabó (Šofranko) Výsledky 7. kola: OFK Stajićevo – Bilećanin 1 : 4, Zlatica – OFK Grandulica 0 : 7, ŽFK Banat Bagljaš – Zadrugar 1 : 1, Naftagas – Tisa 1933 4 : 1. V nedeľu Mladosť znovu bude hrať doma so susedmi zo Stajićeva.

KULPÍN – SREM ITON 3 : 2

42 /4929/ 17. 10. 2020

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Zaútočili na horné poschodie STARI GRAD – JEDNOTA 0 : 1 (0 : 1)

Matej Bzovský

Od prvej minúty zaujímavého a občas vzrušujúceho zápasu hostia zo Starej Pazovy sa vedeli vyrovnať s agresívnou hrou domácich, ktorým bolo

o stredajšej výhre (3 : 0) v mimoriadnom kole nad posledným mužstvom na tabuľke, Vojvodinou 1928 z Perlezu, a po nedeľňajšom úspechu na pekne pripravenej ploche v Báčskej Palanke, v stretnutí s ťažko prekonateľným domácim mužstvom Stari grad, zverenci trénera Vladimira Livaju sa dostali na horné poschodie majstrovskej tabuľky. Výhra nad tvrdým domácim súperom v Báčskej Palanke sa nerodila ľahko, vyžadovala si obrovské úsilie, čo však v radoch Jednoty ani tentoraz nechýbalo. Od začiatku bolo jasné, že psychicky dobre pripravení hostia túžili po získaní aspoň jedného bodu. Boli húževnatejší, takticky vyspelejší a pozornou hrou v obrane s nebezpečnými rýchlymi protiútokmi dotiahli zápas do víťazného konca.

Dve výhry s čistým kontom: Nikola Zeljković (Jednota St. Pazova) základným cieľom dostať sa k rýchlemu vedeniu. Nedarilo sa im to najlepšie. Hostia ich prekvapili dobrým nástupom a už v 9. min. si pripravili prvú šancu. Slavoljub Đokić sa najprv ocitol

takmer sám pred šestnástkou domácich, zaváhal a jeho pozorný strážca Jević stačil vyraziť loptu na roh. V druhom pokuse o dve minúty nato Đokićova strela z asi desiatich metrov smerovala nad bránu. Kanonier Jednoty sa predsa vykúpil v 19. min., keď po peknej asistencii Nenad Perović šikovnou prízemnou strelou dorazil loptu do opačného rohu – 0 : 1. Domáci sa do ukončenia polčasu snažili vyrovnať, pripravili si niekoľko príležitostí a všetky nepresnými strelami zahodili. V druhej časti pevná obrana hostí nedovolila domácim rozvinúť svoju hru, kým hostia rýchlym prechodom do útoku dvakrát vážne pohrozili. Ich obrana stále výborne fungovala, posilnená veľmi dobrým krídelným útočníkom Mladenom Nikolićom, ktorý v závere prestupového termínu, ako bonusový hráč, skutočne posilnil Jednotu, čo je príjemným prekvapením. Nikolić predtým hrával v mužstve Bane v Raške, ale svoje futbalové vedomosti získal vo Futbalovej škole superligového mužstva Rad v Belehrade.

Na tomto zápase Mladen bol najlepším jednotlivcom. Keď sa všetko spočíta, víťazstvo Staropazovčanov je úplne zaslúžené, hoci domáci mali neustálu prevahu, ale bezhlavo, nepremyslene útočili, pravda, vytvárali si aj šance, ale pred sebou mali okrem pevnej obrany Jednoty aj veľmi dobrého brankára Lazara Jovišića. JEDNOTA: Jovišić, Kačar, Ranđić (Lazić), Gavrilović, Đokić, Zeljković (Subotić), Perović, (Mirosavljević), Vasović, Krkobabić, (Maoduš), Nikolić, Ivetić Výsledky 12. kola: Prvý máj – Kozara 1 : 0, Vojvodina 1928 – Radnički 1912 0 : 0, Stari grad – Jednota 0 : 1, Omladinac – Bečej 1 : 2, Vršac – Radnički (Z) 2 : 1, Bačka 1901 – Feniks 1995 1 : 1, Hajduk 1912 – Mladost GAT 2 : 3, Dunav – Tisa 1 : 4, Sloga – Dinamo 1945 1 : 0, Sloboda – Borac 1 : 4. V nedeľu je na rade zaujímavé lokálne derby. Jednota privíta susedov z Nových Bánoviec, mužstvo Omladinca, ktoré je už dlhoročným členom tejto silnej súťaže. Keby predpisy v dôsledku koronavírusovej krízy dovolili, zápas by iste zaznamenal rekordnú návštevu, lebo by to bolo skutočným pôžitkom pre milovníkov futbalu.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ako z bahna? TATRA – JEDINSTVO 0 : 1 (0 : 0)

Pavel Pálik

ol to pekný zápas dvoch rovnocenných mužstiev z dolnej časti tabuľky. Zaslúžene vyhrali hostia z dediny Gospođinci, v čom im pomohlo tak šťastie, ako aj neúčinnosť hráčov Tatry. V 60. min. Novičević dobre strelil z voľného kopu, ale hostí zachránila žrď. Niekoľko šancí potom zahodili Živojinov, Budík,

www.hl.rs

Kedža a aspoň raz takmer každý útočník domácich. Hostia dali gól z nečakane nariadenej jedenástky, keď bol presný Rosić v 83. min. Môžeme teda len konštatovať, že sa splnilo to, že keď nedáš gól, tak ho dostaneš. A to sa v nedeľu stalo v Kysáči. Zatiaľ neviditeľné vedenie mlčí, nič nepodniká, a Tatra z nedele na nedeľu viazne do čoraz väčšieho bahna a máme dojem, že sa z toho nedostane bez vážnejšieho zásahu. Tréner Milanović po druhýkrát podal demisiu. Prvýkrát mu to vedenie odmietlo a teraz zatiaľ

Informačno-politický týždenník

Veľká šanca Martina Budíka pred bránou Jedinstva nieto žiadna odpoveď. V nedeľu mužstvo viedol pomocný tréner Marián Kulík. Rozhodca Ćurčić z Titela jedinú žltú kartu ukázal Kysáčanovi Kojičićovi. TATRA: Munjas, Radić, Kojičić, Haška, Novičević, Dubačkić, Panović, Sivčević, Kedža, Živojinov (D. Ožvát), Budík (A. Ožvát)

Výsledky 11. kola: Fruškogorac – Titel 2 : 3, ŽSK – Sirig 1 : 0, Petrovaradín – Veternik 0 : 3, Bačka 1923 – Šajkaš 4 : 0, Futog – TSK 0 : 2, Omladinac – Susek 4 : 0, Tatra – Jedinstvo 0 : 1, Báčka (B) – Hajduk 1 : 0, Fruškogorski partizan – Slavija 2 : 3. Tatra v nedeľu o 15. hodine bude hrať v Suseku. • ŠPORT •

FUTBALOVÝ TURNAJ VYHRALI KOHÚTIKY ZO ZREŇANINA

Víťazi – mužstvo zreňaninskej FŠ Petlić

Mužstvo pančevskej FŠ Voju Gačića obsadilo druhé miesto

Petlić najkrajšie „kikiríkal“

Tatjana Bovdišová

ruhý futbalový turnaj kohútikov v rámci Kovačického októbra poznačili skvelé súboje, férové ovzdušie a nadovšetko krásne slnečné počasie. Na turnaji účinkovali štyri tímy, generácia 2010. Duel domácej Slávie a zreňaninskej FŠ Petlić sa skončil nerozhodne 1 : 1, a po kopaní penált konečné skóre bolo 4 : 3 v prospech malých Zreňaninčanov. Zápas padinskej Doliny a pančevskej FŠ Voju Gačića, sa skončil 3 : 6. V súboji o tretie miesto Dolina vyhrala nad Sláviou 6 : 1 a víťazom turnaja sa stali Petlići, ktorí porazili

Kohútiky FŠ Slávia v nových dresoch

tím Voju Gačića 2 : 1. Najlepších odmenili postarali tréneri Dudáš a Šajn, ktorým pohármi a všetkých účastníkov diplomami pomohli aj sponzori, kamaráti a rodičia za účasť. detí FŠ Slávia. Možno konštatovať, že sa turnaj, ktorý zorganizovali tréneri FŠ Slávia Vlastislav Dudáš a Róbert Šajn vydaril, keďže s peknými športovými zážitkami odišli všetci, tak účastníci, ako i fanúšikovia, ktorých vôbec nebolo málo. Prišli podporiť mladé futbalové nádeje, ktoré sa snažili podať najlepší výkon a vsietiť čo najviac gólov. Nikdy sa nevie, možno práve tu vyrastajú nové hviezdy, akými sú Messi alebo Ronaldo... Prípravy na turnaj prebiehali viac ako mesiac. Aby sa akcia mohRovesníci zo susednej Padiny skončili na treťom mieste la uskutočniť, najviac sa predsa

Starší pionieri kovačickej Slávie

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor vo Višnjićeve

Mgr. Anna Petrovićová, farárka – administrátorka

išnjićevo sa nachádza v Srieme, v južnej časti Obce Šíd. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 vo Višnjićeve žilo 1 683 obyvateľov, z toho 2,73 % Slovákov. Podľa historických údajov Višnjićevo bolo osídlené už v roku 1275 a bolo nazývané Gerekmezey, čo znamená „grécke polia“. V priebehu storočí bol názov zmenený v Grk, čo bolo prvýkrát zaznamenané v roku 1735. Višnjićevo získalo svoj súčasný názov v roku 1934. Slováci sa usadili v Grku v rokoch 1894 – 1895. Cirkevná obec bola založená v roku 1894 a modlitebňa bola postavená

v roku 1958. Višnjićevo je fíliou cirkevného zboru v Šíde. Slováci vo Višnjićeve sú ešte stále cirkevne aktívni, hoci služby Božie navštevuje iba okolo desať ľudí. Občas sa tu pracuje aj s deťmi a je to súčasne jediná ustanovizeň, kde tunajší Slováci môžu pestovať svoj materinský jazyk. Ťažké časy však ešte ťažšie doliehajú na málopočetné a vekovo staršie spoločenstvá. Každá osoba nám je vzácna, každá choroba a každý úraz bolí nielen jednotlivca, ale aj celé zhromaždenie. Služby Božie sa vo Višnjićeve konajú príležitostne a medzi týmito službami veriaci občas navštevujú aj služby Božie v matkocirkevnom zbore Šíd. Spolu so šídskym cirkevným zborom Višnjićevo sa taktiež zapája do väčších celocirkevných, ekumenických a medzinárod-

ných aktivít. Tak sa veriaci pravidelne zapájajú do pripomínania si Svetového dňa modlitieb a v roku 2019 sa podieľali na realizácii projektu YAGM Evanjelickej cirkvi v Spojených štátoch amerických pre mladých veriacich. Občas sa konajú zborové návštevy. V roku 2019 Višnjićevo malo dvoch konfirmandov, ktorí boli konfirmovaní spolu s vrstovníkmi v Šíde. Zotrvávame vo viere, že Duch Svätý dokáže svoje dielo aj pri nás a všetku svoju nádej, podobne ako kedysi apoštoli, jedine v Pána skladáme: „On nás z takej smrti vytrhol a vytŕha, a dúfame v Neho, že nás ešte aj bude zachraňovať, keď aj vy pomáhate modlitbou za nás, aby za milosť, ktorej sa nám na príhovor mnohých dostáva, mnohí za nás ďakovali.“ (2. Kor, 1, 10 – 11)