Hlas ludu 43/2019 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 26. 10. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4878/

AP Vojvodina financuje Hlas ľudu, Vzlet a Zorničku ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

„Občania zvolili Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny, preto voličov nesmieme sklamať,“ hovorí predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. A. Horvátová Foto: Zoran Ivezić

Počas uplynulých letných prázdnin prebiehali práce v budove Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Jednou z najväčších bola úprava vstupnej haly, kde bola poškodená dlážka, preto tam vymenili obkladačky. K. Gažová

26.10. 2019 | 43 /4878/

Uzávierka čísla: 23. 10. 2019

V staropazovskej Galérii Miry Brtkovej slávnostne otvorili piatu výstavu Korene, výstavu diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku. Iniciátorom tejto výtvarnej akcie je Ján Agarský, ktorý v pondelok 21. októbra otvoril aj tento jej piaty ročník. Tentoraz odmenu za svoje diela získala Alena Klátiková, mladá umelkyňa z Nového Sadu. A. Lešťanová

Žilinský samosprávny kraj usporiadal v dňoch 15. – 18. októbra 8. ročník medzinárodného seminára, v ktorom sa zúčastnilo 38 Slovákov z Maďarska a zo Srbska. Na snímke je časť frekventantov podujatia počas návštevy Konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach. A. Chalupová

Bienále výtvarnej tvorby mladých autorov po druhý raz púšťa korene v Hložanoch, ktoré sa pri prvom pokuse roku 2003 neujalo. V nedeľu 20. októbra v novom objekte Turisticko-rekreačného strediska Oáza MB práce 13 mladých výtvarníkov videlo viac ako 30 návštevníkov. Na snímke sú autori, ktorí sa zúčastnili na vernisáži: (zľava) Emília Valentíková-Labátová, Sofia Katiaková, Julijana Pavlovičová, Máša Galambošová a Miro Horvát. J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Týždeň v znamení kníh čo v nás vyklíči a prinesie úžitok nášmu okoliu. (J. Mahen) Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stať sa hlupákom. (J. A. Komenský) Nemiluj knihy, aby si si nimi ozdobil svoj príbytok, ale preto, aby si nimi vyzdobil srdce i ducha. (J. Patočka) Niektoré knihy sa zdajú byť napísané nie preto, aby sa čitateľ z nich učil, ale aby sa pochopilo, že autor niečo vedel. (J. W. von Goethe) S knihami je to ako s ľuďmi: len veľmi malý počet niečo znamená, zvyšok sa stráca v množstve. (Voltaire) S pomocou kníh sa mnohí stávajú učenými i mimo školy. Bez kníh nebýva učený nikto ani v škole. (J. A. Komenský) Spálené knihy osvietili svet. (R. W. Emerson) Spoločnosť kníh si možno zvoliť lepšie než spoločnosť ľudí. Tým skôr si medzi knihami vyberaj priateľa na celý život. (L. A. Seneca) Svet je nádherná kniha, ale nemá cenu pre toho, kto nevie čítať. (C. Goldoni) Svojím sebectvom sme zničili toľké stvorenia. A svojou pýchou sme spôsobili okolo seba žiaľ. Je prirodzené, že Bohu, ktorý je pamäťou sveta a píše do knihy, ustarostený naším útekom k ničote, príde na myseľ zatarasiť nám cestu. A je isté, že na to, aby nám zatarasil cestu, nestačia slová. Tak veľa ich povedal, ale my sme nepočúvali! Účinný spôsob, ako nás zastaviť, je bolesť a on vie, ako ňou narábať. (C. Carretto) Sú knihy, ktoré stačí iba ochutnať, iné treba zhltnúť, a napokon sú také, ktoré je nevyhnutné takrečeno požuvať a pomaly tráviť. (F. Bacon) Štúdiom kníh sa hľadá Boh, modlitbou sa nachádza. (Ch. de Foucauld) Tí, čo pália knihy, napokon budú upaľovať aj ľudí. (H. Heine) Žiak, ktorý sa bez kníh učí, ten sa veľa nenaučí. (Čínske príslovie) Zostať ľahostajným ku knihe znamená ľahkomyselne ochudobniť svoj život. (I. Andrić). Život sa podobá knihe. Blázon v nej listuje letmo, zatiaľ čo múdry pri čítaní premýšľa, pretože vie, že čítať môže iba raz. (Táles) Za všetko, čo je vo mne dobré, vďačím knihe. (M. Gorkij) ... a nie naposledy – V knihe života sme všetci zapísaní v jednom verši. (W. Shakespeare).

•

Pripravil: Miroslav Benka

nedeľu 20. októbra Milovan Vitezović otvoril 64. Belehradský medzinárodný veľtrh kníh, ktorý potrvá od 20. do 27. októbra 2019. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 500 vydavateľov z domova a zo sveta! Medzi nimi aj naše Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca. Preto, tentoraz, namiesto nás nech o knihe hovoria knihy, teda autori – tí, ktorí to najlepšie vedeli: Biblia je 66 a viac kníh pre 66 a viac rokov. (P. Kosorin) Čítať peknú knihu je nepretržitý dialóg, v ktorom kniha hovorí a naša duša odpovedá. (A. Maurois) Krásna kniha je tá, ktorá plným priehrštím rozosieva odpovede na vaše otázniky. (J. Cocteau) Dobrá kniha je drahokam, ktorý vrhá záblesky radosti a šťastia do všetkých vrstiev ľudskej spoločnosti. (Ch. A. Sainte-Beuve) Dobré knihy, sú cibrením ducha, pilníkom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našich vlastných potom vodidlom. (J. A. Komenský) Dobré knihy sú najväčším duchovným dobrodením v našom živote. (R. W. Emerson) Je zúfalé nemať rozčítanú krásnu knihu, nemať v zásobe nič, čo by sme mohli otvoriť bez sklamania. (J. Orten) K dobrej knihe treba dobrých čitateľov. (V. Hugo) Kniha je ako príručná záhradka. (Arabské príslovie) Kniha je ako zrkadlo. Ak sa doň díva osol, nebude sa v ňom odrážať apoštol. (G. Ch. Lichtenberg) Kniha je vždy rozhovor, ktorý sa nemohol uskutočniť. (H. U. von Balthasar) Kniha je základom poznania, učiteľom vekov, vládcom kráľovstva ducha. (L. A. Seneca) Knihami mŕtvi poúčajú živých. (F. R. de Chateaubriand) Knihy boli moji živí priatelia. Bolo ich málo, ale vyčítala som z nich aj to, čo autori do nich nevložili. (M. R. Martáková) Knihy sú nemí učitelia. (A. Gellius) Knihy sú mŕtvym materiálom, dokiaľ v nás nezasejú niečo,

•

• •

•

• •

•

• •

•

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Pre Slovákov 19 medzinárodných projektov 15 Kaplánka Zuzana Poničanová v Laliti

30 Večierok o literatúre a ľudovom liečiteľstve 39 Strelecká smola pokračuje

OBZORY

19 Sviatok slovenskej knihy v Belehrade Na titulnej strane: Vedenie Hlasu ľudu s Đorđom Vukmirovićom, námestníkom pokrajinského tajomníka pre verejné informovanie, Libuškou Lakatošovou, predsedníčkou NRSNM, a Pavlom Surovým, podpredsedom NRSNM, po slávnostnej akadémii k 75. výročiu Hlasu ľudu Foto: Zoran Ivezić

43 /4878/ 26. 10. 2019

Týždeň 

7 DNÍ

Návšteva prezidenta Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva

Stevan Lenhart

osťom 75. výročia oslobodenia Belehradu v sobotu 19. októbra bol predseda vlády Ruskej federácie Dmitrij Medvedev, ktorý sa v hlavnom meste Srbska stretol s prezidentom Aleksandrom Vučićom, premiérkou Anou Brnabićovou a inými štátnymi predstaviteľmi. Ako uviedla agentúra Tanjug, Medvedev gratuloval „bratskému srbskému národu“ k výročiu oslobodenia Belehradu a zaželal mier, prosperitu a blahobyt, zdôrazňujúc, že mu je cťou pobudnúť v Srbsku pri tejto príležitosti. Na slávnostnom zasadnutí v srbskom parlamente Medvedev vyhlásil, že si Rusko praje stabilný Balkán a spoluprácu so všetkými tunajšími krajinami. Poznamenal, že priateľské vzťahy medzi Srbskom a Ruskom sa vyznačujú veľkým vzájomným porozumením, osobitne zdôrazňujúc: „Veľmi si vážime, že Srbsko napriek silným tlakom neuvalilo sankcie na Rusko.“ V súvislosti s Európskou úniou Medvedev povedal, že krajinám netreba nanucovať voľbu medzi Východom DANKO A LAJČÁK V BELEHRADE. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko sa v dňoch 13. a 14. októbra v Belehrade zúčastnil na výročnom 141. zasadnutí Medziparlamentnej únie (IPU). Vo svojom vyhlásení pre zástupcov médií ocenil dôležitosť tohto podujatia ako príležitosť na bilaterálne stretnutia s predsedami parlamentov z viacerých kontinentov, ako aj na výmenu skúseností v kontexte aktuálnych otázok medzinárodnej politiky. V rámci návštevy Belehradu sa stretol aj s predsedníčkou srbského parlamentu Majou Gojkovićovou

www.hl.rs

a Západom, ale ponechať na nich, aby konali v súlade so svojimi záujmami. Predseda vlády Ruskej federácie tiež vyhlásil, že Rusko bude aj naďalej podporovať našu krajinu ohľadne kosovskej otázky na základe uctievania suverenity a teritoriálnej integrity Srbska a v

súlade s Rezolúciou Rady bezpečnosti OSN 1244. Počas jednodenného pobytu Dmitrija Medvedeva v Belehrade vysokí štátni činitelia Srbska a Ruska podpísali niekoľko bilaterálnych dohôd. Ako uviedol denník Politika, podpísané boli dohody o založení a činnosti informačno-kultúrnych stredísk, o modernizácii železničnej trate smerom k Čiernej Hore,

o spolupráci pri výstavbe centra pre nukleárnu vedu, technológie a inovácie v Srbsku, ako aj viac dokumentov o spolupráci v oblasti poľnohospodárstva a vývinu inovácií a digitálnych technológií v priemysle. Historik a politický analytik Dragomir Anđelković mieni, že návšteva vysokého predstaviteľa ruského štátu má pre Srbsko prvoradý význam. „Medvedevova návšteva je ešte jedným dôkazom, že vzťahy medzi Srbskom a Ruskom sú na vysokej úrovni,“ povedal Anđelković pre noviny Danas. „Pre Srbsko je dôležité ukázať, že má podporu Ruska v období, keď sa môže udiať niečo ohľadne riešenia kosovskej otázky. USA nedávno vymenovali Richarda Grenella za osobitného vyslanca pre rokovania medzi Belehradom a Prištinou a predpokladám, že Rusko by tiež bolo ochotné vybrať svojho vyslanca, ak to Srbsko bude žiadať. Okrem toho návšteva ruského premiéra alebo prezidenta

je vždy katalyzátorom posilnenia ekonomických vzťahov, takže u nás možno očakávať angažovanie sa ruských podnikov a kapitálu v nasledujúcom období,“ konštatoval Anđelković. *** Nobelovu cenu za mier v tomto roku získal etiópsky premiér Abiy Ahmed Ali za ukončenie dlhého konfliktu medzi jeho krajinou a susednou Eritreou. Tieto dva východoafrické štáty boli po dvojročnej vojne (v období 1998 – 2000) vo vzájomnom vzťahu „zamrazeného konfliktu“ ohľadne pohraničného územia a najmä kontroly nad mestom Badme. Abiy Ahmed Ali sa však rozhodol obnoviť mierové rozhovory s Eritreou a prijať podmienky mierovej dohody, po čom sa medzi týmito krajinami znovu otvorili hranice a početné tamojšie vojnou rozdelené rodiny sa znovu dali dokopy. Okrem toho Nobelova komisia vyzdvihla aj Ahmedove reformy, amnestie pre stovky politických väzňov, legalizovanie zakázaných opozičných skupín, ukončenie cenzúry médií a zvýšenie vplyvu žien v etiópskom politickom a spoločenskom živote.

a rokoval tiež v rozšírenom formáte s predsedom Poslaneckej snemovne českého parlamentu Radkom Vondráčkom a predsedom rakúskej Národnej rady Wolfgangom Sobotkom. Na záver rokovaní Andrej Danko spoločne so svojimi partnermi pozval predsedníčku srbského parlamentu na plánované stretnutie predsedov parlamentov v Slavkovskom formáte (Slovensko, Česko, Rakúsko). Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a úradujúci predseda OSCE – The Organization for Security and Co-operation in Europe

Miroslav Lajčák 16. októbra tiež vystúpil na tomto zasadnutí v Belehrade. Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že podpora efektívneho multilateralizmu je spolu s prevenciou konfliktov a bezpečnou budúcnosťou jednou z kľúčových priorít slovenského predsedníctva v OBSE. Slovenský minister tiež rokoval s predsedníčkou srbského parlamentu Majou Gojkovićovou, s vedúcim Misie OBSE v Srbsku Andreom Oriziom, ako aj so svojím rezortným partnerom Ivicom Dačićom. Minister Lajčák v tejto súvislosti vyjadril vieru, že po vytvorení novej administratívy v Kosove a

nástupe novej Európskej komisie bude bez zbytočného čakania obnovený intenzívny dialóg medzi Belehradom a Prištinou. V druhý deň návštevy sa minister Lajčák stretol so srbským prezidentom Aleksandrom Vučićom, s ktorým sa v rozhovore zamerali na bilaterálne vzťahy, srbské eurointegračné ambície, ale aj vnútropolitickú situáciu v krajine. Miroslav Lajčák pri tejto príležitosti ubezpečil partnera, že Slovensko bude aj naďalej pokračovať v podpore Srbska v procese európskej integrácie.

Informačno-politický týždenník

Foto: Tanjug / Predsedništvo Srbije

Spracoval: J. Čiep

• TÝŽDEŇ •

LITERÁRNA BESEDA NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Plodná spolupráca spisovateľov S. Lenhart

účasťou niekoľkých popredných slovenských a srbských spisovateľov v utorok 22. októbra na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade sa uskutočnila literárna beseda a prezentované boli aktuálne knižné vydania, ktoré vznikli zo slovensko-srbskej autorskej spolupráce. Hostí, účastníkov a milovníkov literatúry privítala veľvyslankyňa SR Dagmar Repčeková a vyjadrila potešenie z dobrých vzťahov a kontaktov medzi združeniami spisovateľov dvoch krajín. Predseda Združenia spisovateľov Srbska Milovan Vitezović na úvod poznamenal, že vynikajúca literárna spolupráca so Slovenskom trvá už od čias Vuka Karadžića a Pavla Jozefa Šafárika a úspešne pokračuje aj v dnešnom období. Predseda Spolku sloven-

ských spisovateľov Miroslav Bielik prezentoval antológiu poézie Veľký pán Dunaj uskutočnenú v rámci medzinárodného projektu podu-

centrum. Účastníkmi besedy boli aj srbskí spisovatelia Matija Bećković a Radomir Andrić, ako aj slovenskí vojvodinskí spisovatelia Viera Benková a Miroslav Demák, ktorí sa prihovorili obecenstvu a predniesli krátke výbery z vlastnej poézie. Vladimír Valentík predstavil niektoré najnovšie knihy z produkcie SVC (edície Bratislava, Mosty a Živý prúd), medzi ktorými je aj výber z Predseda Spolku slovenských spisovateľov poézie Viery Benkovej Miroslav Bielik a predseda Združenia spiso- k jej osemdesiatinám. vateľov Srbska Milovan Vitezović Moderátorom podujanajských krajín, ako aj najnovšiu tia bol Martin Prebudila. „Srbsko-slovenské a slovenskoknihu jeho poézie v preklade do srbčiny pod názvom Mostovi u ne- -srbské literárne vzťahy nielenže poznato, ktorú pripravili Martin majú svoju históriu, ale aj veľPrebudila a Miroslav Demák a mi rôznorodú súčasnú podobu vydalo Slovenské vydavateľské v prospech kultúr oboch náro-

dov,“ povedal pre náš týždenník Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov. „Počas tohtoročného knižného veľtrhu v Belehrade som mal možnosť stretnúť sa s mnohými významnými literárnymi osobnosťami, vrátane stretnutia s predsedom Združenia spisovateľov Srbska Milovanom Vitezovićom, ako aj s Radomirom Andrićom a Matijom Bećkovićom. Naše kontakty smerujú ku konkrétnej spolupráci na vydaniach a prekladoch. Na budúci rok na knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave budeme hostiť niektorých významných srbských spisovateľov a chystáme prezentácie niekoľkých vydaní. V prvom rade by to mala byť antológia poézie, ktorú pripravujeme spolu s Maticou srbskou, a bude obsahovať práce dvadsiatich srbských básnikov v preklade do slovenčiny a dvadsiatich slovenských básnikov v preklade do srbčiny. Bude príležitosť hovoriť aj o ďalších projektoch a teším sa aj na spoluprácu s Hlasom ľudu,“ uzavrel Miroslav Bielik.

AJ ĽUDIA DOKÁŽU ZVERSKY SA SPRÁVAŤ

Sme pripravení zastať si do cesty násiliu?! Anna Horvátová

o sa skrýva pod maskami ľudí, keď sú vstave vyhliadnutú obeť znásilniť a následne siahnuť na jej život? Aj napriek tomu, že sa veľa o tom hovorí, predsa, žiaľ, kvitujeme dennodenné týrania, neľudské prípady agresivity spáchané vo väčšine na ženách alebo deťoch. Ako sa vyrovnať so životom, ako vôbec ďalej žiť, keď násilníci nemilosrdne siahnu na život detí, znásilnia dievčatá, je vôbec možné ďalej kráčať cestou života, pýtame sa Igora Jurića, zakladateľa Nadácie Tijany Jurić, ktorej život vyhasol pod rukou násilníka: „Keď moja dcéra Tijana zmizla bez stopy, keď sme po nej niekoľko dní bezúspešne pátrali a keď sa nám podarilo odhaliť a aj nájsť už iba, žiaľ, jej pozostatky, uvedomili sme si, že nám patričné orgány neposkytli zodpovedajúcu pomoc. A musím povedať, že od chvíle, keď sme prihlásili zmiznutie dcéry a po jej smrť bolo • TÝŽDEŇ •

nadostač času, aby sa veľa toho vykonalo a aby sa v konečnom dôsledku moja Tijana zachránila. Práve tá nešťastná udalosť, ktorá zasiahla moju rodinu, bola mojím motívom, aby som podnietil ľudí vôkol seba, prebudil v nich svedomie. Aby sme tomu zastali do cesty. Veď ani jedna osoba nemá právo dokonca ohodnocovať, o aké ide dieťa, alebo či je a či nie je v nebezpečenstve, tiež či je to možno Igor Jurić len rozmar, ale ak sa prihlási zmiznutie, ak už teda dieťa neprišlo domov, je nezvestné, angažovať pátracie služby.“ „V roku 2015 poslanci v Zhromaždení Srbska schválili zmeny a doplnky zákona a v prípade, že dieťa zmizne, polícia má ihneď zareagovať. V tomto roku sa nám podarilo presadiť návrh, a aj zákon je schválený, aby sa zrušil trest od-

ňatia slobody do určitej hranice, ale pre násilníkov a vrahov detí a tehotných žien sa uloží doživotný trest. Zákon nadobudne platnosť 1. decembra t. r. “ „V rámci Nadácie Tijany Jurić sa vedie zoznam nezvestných. Žiaľbohu, vlani zmizlo až 1 549, z toho počtu za 11 detí sa nezistilo, kde sa nachádzajú. Ide o úradnú štatistiku Ministerstva vnútorných vecí. Na druhej strane vedieme aj tzv. net patrolu. Akže zverejníte správu o znásilňovaní detí, my si tie údaje spolu s Interpolom a Europolom sťahujeme z netu a ihneď sa začína pátranie po násilníkovi, organizujeme edukačné prednášky. Navštívili sme takmer 500 škôl za tieto 4 roky po celom Srbsku. “ „Nedávno sme spustili nový

spôsob pátrania, ide o Amber Alert systém. Je to pohotovostný systém na pomoc deťom v bezprostrednom ohrození života a zdravia. Prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov sa odvysiela výzva verejnosti o pomoc pri pátraní po dieťati, ak má polícia informácie o únose dieťaťa, alebo ak sa dieťa stalo obeťou trestného činu, pričom je bezprostredne ohrozené na živote alebo zdraví. Cieľom je jednoducho zmobilizovať a zapojiť čo najširšiu verejnosť do hľadania unesených detí. Žiaľbohu, v Srbsku máme mnoho práce, je mnoho ľudí, ktorí majú za cieľ zneužiť a trýzniť deti.“ „Každému, kto venuje pozornosť tomuto textu, ale vôbec všetkým ľuďom odporúčam: Venujte sa svojej rodine, päť minút strávených v kruhu svojej rodiny má väčšiu cenu ako značkované veci a peniaze, ktoré sú pominuteľné.“ Foto: z archívu spolubesedníka

43 /4878/ 26. 10. 2019

Týždeň INTERVIEW: PREDSEDNÍČKA NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY V SRBSKU LIBUŠKA LAKATOŠOVÁ

Pre Slovákov 19 medzinárodných projektov!

a nadviazať s nimi dobré styky. Predstavitelia niektorých spolkov a združení boli veľmi dojatí a úprimne sa zdôverili, že prvýkrát Anna Horvátová dostali pomoc od Národnostnej rady, vôbec prvýkrát sa s nami aj spech jednej inštitúcie sa skontaktovali. Zdá sa, že je akoby odzrkadľuje v práci veprekonaná medzera medzi našimi dúcej osobnosti. Akže sa občanmi a Národnostnou radou. predsedovia, riaditelia nečinia, Veď my sme tu pre národ a všetci ani ustanovizeň nespeje k pospolu chceme pôsobiť, nakoľko je kroku. Pre úspech sú dôležité to možné prispieť k realizácii proaj správna komunikácia, ochota jektov, jednoducho podporovať spolupracovať, byť kooperatívnou činnosť a dobré idey v prospech osobou, úcta k iným ľuďom, tiež slovenskosti. A NRSNM je zvovynaliezavosť, adaptabilita, lená z národa. Naším poslaním lojalita a predovšetkým vnúje pomôcť všetkým, ktorí nás torná krása, ktorá si vyžaduje požiadajú, samozrejme, v rámci rovnako takú starostlivosť ako našich možností, lebo plány sú tá vonkajšia. jedno a možnosti celkom iné. I keď nie všetci docenia Určite nebudeme mať sympasnahu a námahu, lebo sú tej tických a menej sympatických, mienky, že by to určite lepako to bolo praxou skôr. Takto šie vykonali! Žiaľ, tá závisť je robiť ďalej nebudeme. Sme tu silná a veľmi dokáže uškodiť pre všetkých našich občanov.“ aj ľuďom opantaným ňou, O SPOLUPRÁCI SO SLOVÁKale ublížiť aj tým, ktorí sú im MI ZO SUSEDNÝCH ŠTÁTOV v ceste a, hľa, nie sú po vôli. Pojem dolnozemskí SloBezmála rok pôsobenia váci nezahŕňa iba vojvodinských v čele najvyššej inštitúcie Slovákov, ale aj tých z Maďarska, vojvodinských Slovákov – Rumunska, Chorvátska, Poľska. Národnostnej rady slovenSpolupráca s nimi je vítaná, ako skej národnostnej menšiny sa na to pozerá predsedníčka Libuška Lakatošová, predtým poslankyňa v Zhromaždení Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej Lakatošová: „Každá spolupráca správne nasmerovaná je vítaná. Republiky Srbska, kde určite národnostnej menšiny v Srbsku Zveľaďujeme naše styky so Slotakých turbulencií a stresov aj mnohými inými vecami, vlastne v zahraničí na projekty získali nie vákmi z Maďarska, Rumunska, nebolo, zhodnocuje takto: „Zodpovednosť republikových je to nápomocná ruka všetkých raz toľko menej od požadovanej Chorvátska, cez spoločné projekty, poslancov je veľká, môžem to Slovákov. Budem úprimná, mňa sumy, ale tretinu menej. Všetko pri realizácii ktorých sa zúčastnia potvrdiť ako bývalá poslankyňa, osobne to veľmi teší, že Slováci to boli akcie, ktoré si vyžadovali hlavne naši žiaci zo základných avšak byť na vedúcom poste in- pochopili, že rada je inštitúcia, obrovské finančné vklady a pre škôl, stredoškoláci, tiež učitelia, ktoré, žiaľ, nebolo pochopenia. folkloristi, divadelníci. Nedávno štitúcie reprezentujúcej nás voj- ktorá je tu pre nich.“ ZAPOJIŤ MLADÝCH Ale predsa sa realizovali. Zaúra- sme pobudli v Békešskej Čabe na vodinských Slovákov, kde všetku „Dobrý pocit mám z toho, že doval tam zázračný prútik, alebo pracovnej návšteve, kde predstazodpovednosť na pleciach nesie vedúca osoba, je neporovnateľná. sa hodne mladých ľudí začalo predsedníčka mala pootvorené vitelia rumunských, maďarských Slovákov a našej rady podpisovali Tu priamo zodpovedám za svoje zapájať do práce, aj ako novinári, dvere aj do iných úradov: „Projekty, ktoré máme v pracov- dolnozemské projekty o spolupráčiny, akže by sa, nedajbože, aj vy- aj v oblasti kultúry, ako divadelníci. skytli nejaké nedopatrenia. Zatiaľ Počas svojho nie veľmi dlhého, nom pláne, sú takmer na osemde- ci na rok 2020, ktorých je spolu denám to vychádza na výbornú. Sa- desaťmesačného mandátu som sa siat percent zrealizované a môžem vätnásť. Realizáciu podporuje Úrad mozrejme, byť členom parlamentu snažila navštíviť všetky slovenské ich oceniť na výbornú, a to z každej pre Slovákov žijúcich v zahraničí, je veľkou cťou, byť jedna z 250 prostredia či dediny, v ktorých oblasti, aj tie z Úradu pre Slovákov pravdaže, ešte každá jedna zložka predstaviteľov svojich občanov, k žijú Slováci, tiež porozprávať sa žijúcich v zahraničí. K tomu treba zo svojich prostriedkov prispeje, tomu predstaviteľka nás Slovákov. s mladými ľuďmi o ich záujmoch, zdôrazniť, lebo to nebolo doteraj- aj finančne, aj organizačne.“ Ako republiková poslankyňa bola ponúknuť im možnosť, ako prispe- šou praxou Národnostnej rady, VIACROČNÉ PLÁNY... som členkou Výboru pre ľudské jú k práci v Národnostnej rade že sme sa snažili zapojiť všetky „Idea o výstavbe objektu, ktoré a menšinové práva a tiež Výboru a samým tým aj celej spoločnosti. združenia a spolky, ktoré pôsobia v bude strediskom Slovákov a kde pre vzdelávanie, čo ma veľmi zau- Ten odchod mladých je už roky slovenských prostrediach a sú hyb- budú všetky inštitúcie národnostjalo. V predchádzajúcom mandáte zvýraznený, niekto tomu musí nou silou, či sú matičné, občian- ného významu spolu, sa spomína som bola síce členkou Národnost- zastať do cesty. Uvidíme, či sa nám ske, či kultúrno-umelecké spolky, už dlhšie v našej verejnosti. Chce-

www.hl.rs

nej rady, avšak ako predsedníčka, pravdaže, mám viac povinností, ale aj veľkú zodpovednosť tak voči ustanovizni, ale aj voči občanom, ktorí mi na voľbách v novembri vyjadrili dôveru. Preto voličov nesmiem a nesmieme sklamať a verím, že sa mi to aj podarí. Keď ide o samotnú prácu v NRSNM, je veľmi náročná, zodpovední sme spolu s členmi za štyri oblasti – vzdelávanie, informovanie, kultúru a úradné používanie jazyka a písma. Okrem toho sa rada zaoberá

Informačno-politický týždenník

podarí animovať mladých a umožniť im, aby sa prejavili a zostali vo svojej krajine.“ PROJEKTY ZAPLÁNOVANÉ, REALIZOVANÉ, PRIORITY Koncom decembra s nástupom na funkciu projekty boli vypracované a odoslané na schválenie. Terajšie zloženie NRSNM vlastne môže realizovať to, čomu predchádzajúce dalo prioritu. Ale s jednou výnimkou, a to podstatnou a závažnou – s menej peňazí. Len z Úradu pre Slovákov žijúcich

• TÝŽDEŇ •

li by sme tam získať javiskový sa podieľajú na jeho príprave, tiež materským štátom. My ako lojálni priestor, muzeálny priestor, výstav- tým, ktorí sa podieľali a vyorali občania Srbska sme hrdí na skuný priestor a tiež taký mini internát hlbokú brázdu v slovenskej dol- točnosť, že nás hodnotia ako zelepre našich slovenských žiakov nozemskej žurnalistike.“ nú vetvu slovenského národa, že a študentov. Veľmi je dôležité, že nám pri realizácii tohto veľkého projektu pomôžu aj mesto Nový Sad, pokrajinská vláda, ale povďační sme aj slovenskému štátu, ktorý nám, ako vieme, sľúbil určité prostriedky. Mám nádej, že v štvorročnom pôsobení terajšieho zloženia Národnostnej rady ja a členovia môjho tímu túto ideu aj zrealizujeme, keďže sme si ju vyzdvihli medzi prvoradé, a sme aj blízko cieľu. Bude to v prospech všetkých nás Slovákov, študentov, a zostane našim budúcim generáciám.“ SPOLUPRÁCA S INŠTITÚCIAMI „Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny má konečne vynikajúcu spoluprácu s Maticou slovenskou v Srbsku, Libuška Lakatošová v NRSNM v Novom Sade čo sa doteraz nemohlo povedať. NRSNM A INÉ NÁRODNOSTNÉ sme takou spojkou medzi dvoma Dokonca ja som aj tej mienky, že štátmi, kde tie vzájomné vzťahy Národnostná rada ako republiková RADY inštitúcia a Matica slovenská ako „Výbornou spoluprácou s inými neboli nikdy lepšie, povďační sme najpočetnejšie združenie občanov národnostnými radami sa tiež slovenskému štátu za pomoc, ale by stále mali dobre fungovať, lebo môžem pochváliť, zvlášť s tými vo našou krajinou je Srbsko, tu sme majú istý cieľ – zachovať si našu Vojvodine, keďže sme oporou jed- doma a iný domov nemáme. Ani kultúru, zvyky, obyčaje, jedným ni druhým, navzájom si pomáha- my Slováci ako menšinový národ, slovom tradíciu a písmo, jazyk, me, ale i v Srbsku. K tomu môžem ani iné menšiny, lebo vďaka Ústavlastne slovenskosť. Spoločnými silami krok čo krok postupujeme vpred a darí sa nám to. Možno to dokladovať aj príkladom, nedávno sme boli ako trojlístok s Báčskopetrovskou obcou spoluorganizátormi stého výročia Slovenských národných slávností, veľkolepého jubilea. V tomto roku sme si pripomenuli ešte jednu storočnicu, a to Slovenského gymnázia v Petrovci, významnej inštitúcie pre všetkých Slovákov, pre Báčsky Petrovec, ktorý je kultúrne stredisko Slovákov, ale keďže Slováci žijú aj v iných prostrediach, snažíme sa pomáhať každé slovenské prostredie. Libuška Lakatošová s primátorom mesta Nový Sad Milošom Vučevićom Ďalším jubileom je oslava se- a s predsedom AP Vojvodiny Igorom Mirovićom demdesiateho piateho výročia ve, ktorá nám zaručuje práva, vo Hlasu ľudu, jediného týždenníka veľmi dobre oceniť aj spoluprácu svojom materinskom jazyku sa v našej krajine a významného tak s pokrajinskou a republikovou môžeme aj vzdelávať, aj informopre nás vojvodinských Slovákov, vládou, čo nám vlastne pomáha vať, pestovať si kultúrne podujatia, ako i vôbec v širšom kontexte, pri realizácii mnohých projektov, zachovávať tradíciu a používať pre nás dôležitým informátorom vytýčených cieľov.“ slovenský jazyk a písmo. Žiaľ, ibaže doby, zapisovateľom kultúrneho VÝBORNÉ SRBSKO-SLOVEN- my na to neprihliadame, zanevieživota, kronikárom udalostí. Toto SKÉ VZŤAHY rame na svoj pôvod a sami sme si úctyhodné jubileum sme podporili „Je veľmi významné, že Srbsko tak na vine, že strácame slovenské pri organizačných záležitostiach. ako štát má dobré vzťahy so slo- triedy v školách v menších prosZotrval až potiaľto vďaka svojim venským štátom, ktorý je naším trediach. Veď už slovenský poličitateľom, ale aj novinárom, ktorí • TÝŽDEŇ •

tik, filozof, jazykovedec, básnik, redaktor Ľudovít Štúr docenil: Za osud národa zodpovedný je sám národ. A k tomu aj my spejeme zaznávaním nášho jazyka a písma. Veď Srbsko môže byť príkladom aj Európskej únii a všetkým štátom v okolí, ako sa uznávajú menšinové práva. My ako menšina máme tu všetky práva ako aj väčšinový národ, k tomu veľmi si nás uctievajú. Na druhej strane sami seba zapierame, nevyužívajúc všetky možnosti zákonom predpísané a Ústavou zaručené. Ohľadom tejto problematiky sa snažíme spolu s Maticou slovenskou povzbudzovať tú slovenskosť u našich občanov, tiež rok čo rok presviedčame rodičov, aby si svoje deti zapisovali do tried s vyučovacím jazykom slovenským.“ PODPORA STREDOŠKOLÁKOM A ŠTUDENTOM „Zverejnené sú súbehy na podporu našich stredoškolákov a študentov, ktorí si nezvolili vzdelávanie v zahraničí. Podporujeme aj žiakov základných škôl, zabezpečili sme školské pomôcky, školám tiež pomáhame. Tohto roku bolo novinkou to, že sme zo svojich prostriedkov potešili piatakov so slovenskou vyučovacou rečou geografickým atlasom, písankami a inými pomôckami. Dúfame, že toho na rok bude aj viac a stane sa tradičnou akciou. Na rok sme si vytýčili pomôcť školám v zmysle, ak im chýbajú tabule, laptopy, videoprojektory. V oblasti kultúry aj naďalej budeme podporovať festivaly národnostného významu, avšak aj menšie kultúrne podujatia, a to v každom slovenskom prostredí aspoň jedno podujatie. Maximálne podporíme aj médiá, ktoré vysielajú po slovensky a, samozrejme, zapojiť tam mladých novinárov. Keď ide o úradné používanie jazyka a písma, nadviazali sme dobrú spoluprácu s lokálnymi samosprávami, snažili sme sa vysvetliť, že slovenský jazyk má byť v úradnom používaní. Zo zákona vyplýva, že lokálna samospráva, v ktorej žijú Slováci, má podporiť Národnostnú radu. Ako dobrú prax chcem vytýčiť obce Starú Pazovu, Kovačicu, Nový Sad, Báčsku Topolu, Beočín a Plandište, v ktorých nám sľúbili prostriedky.“

43 /4878/ 26. 10. 2019

Foto: Zoran Ivezić

Ľudia a udalosti 75 ROKOV HLASU ĽUDU

S národom, v národe, pre národ Miroslav Pap

katošovú, predsedníčku NRSNM, odzneli aj významné hisĐorđa Vukmirovića, námestníka torické míľniky, ktoré boli sobotu 19. októbra sa pokrajinského tajomníka pre kľúčové pre týždenník Hlas v Štúdiu M Novosadské- kultúru, verejné informovanie ľudu. Scenár akadémie zoho rozhlasu konala sláv- a vzťahy s náboženskými spolo- stavila Anna Horvátová. nostná akadémia v rámci 75. čenstvami, Tatianu Vujačićovú V rámci slávnostnej akavýročia založenia novín Hlas ľudu. a Pavla Surového, pokrajinských démie boli udelené poÚvodným podujatím počas osláv poslancov, Jána Brtku, predsedu četné ocenenia a uznania MSS, predstaviteľov novinárom, dopisovateľom menšinových redak- a ustanovizniam. Komicií, NRSNM, Správnej sia pre Cenu Hlasu ľudu, rady NVU Hlas ľudu ktorá sa udeľuje každých a prítomných novi- päť rokov a je svojráznym nárov a dopisova- ocenením za životné dielo, teľov. pracovala v zložení: StePo príhovore pred- van Lenhart, predseda, a sedníčky NRSNM členovia Milina Vrtunská, a námestníka pokra- Jarmila Hodoličová a Juraj jinského tajomníka Bartoš. Cenu Hlasu ľudu Mária Filipová prebrala cenu v mene zosnulého manžela Ota Filipa a vyjadrila nasledoval kultúrno- posthumne udelili Oto- slová vďaky -umelecký program, vi Filipovi za viacročné novinár, cestopisec a rozprávač. v rámci ktorého novinársko-redaktorské vystúpil selenčský výsledky a afirmáciu novín Hlas Tretiu cenu novín Hlas ľudu na Orchestrík, ktorý ľudu. V tomto roku by oslávil 40 rok 2019 získal Vladimír Hudec z Hajdušice, novinár dopisovateľ, sprevádzal členov rokov pôsobenia v Hlase ľudu. Komorného zboru Komisia pre výročné novi- ktorý už desaťročia píše zaujímaZvony a Komorného nárske ceny novín Hlas ľudu a vé príspevky z takzvaných odľahzboru Nádeje z Piv- Cenu dopisovateľovi pracovala lejších banátskych prostredí. Ako nice, a speváčka Ive- v zložení: Stevan Lenhart, pred- najlepší dopisovateľ v roku 2019 ta Kováčová so Sa- seda, a členovia Michal Ďuga bol ocenený Samuel Medveď muelom Kováčom. a Rastislav Zorňan. Prvú cenu z Báčskeho Petrovca. Novinkou na tohtoročnej Celkový program Hlasu ľudu na rok 2019 dostal akadémii bola Cena Ota Filipa, tvorilo 22 hudob- Juraj Pucovský z Lalite, redaktor ných a literárnych športovej rubriky, ktorý vykoná- presnejšie ocenenie za najlepšiu Ďakovný list od úradujúcej riaditeľky Anny bodov. Podujatie va mravčiu a ťažko doceniteľnú fotografiu. Komisia pracovala Huďanovej prijal i Pavel Pálik, dopisovateľ z moderovali Elena prácu redigovania príspevkov v zložení: Jaroslav Pap, fotoreKysáča Vršková, Martina početných dopisovateľov. Druhú portér Tanjugu, Jaroslav Čiep, výročia bola premiéra knihy bý- Benková, Irena Struhárová a Da- výročnú cenu dostal Juraj Bartoš redaktor Hlasu ľudu, a Jozef Klávalej novinárky Hlasu ľudu Miliny nica Vŕbová. Počas akadémie z Hložian, vyštudovaný a skúsený tik, akademický maliar. Cena Ota Vrtunskej pod názvom Inde / Poziv na putovanje. Intonáciou srbskej a slovenskej hymny sa začala slávnostná akadémia pod názvom S národom, v národe, pre národ. Na začiatku sa prítomným prihovorila úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová, ktorá v úvodnom slove zdôraznila: „Na dnešný deň presne pred 75 rokmi uzrelo svetlo sveta prvé číslo Hlasu ľudu. Je to úctyhodný vek, hovoria, pre človeka Božím darom, pre časopis však úspech. A náš je úspešný a má dušu. A duša je nezničiteľná, večná. Bude žiť aj po nás. Bude žiť v národe, s národom a pre národ. Bude žiť náš Hlas ľudu.“ Po príhovore privítala Libušku La- KZ Zvony a KZ Nádeje v sprievode selenčského Orchestríka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Filipa sa dostala do rúk Jurajovi Pucovskému za fotografiu Kvety – najkrajší dar, Jurajovi Bartošovi za fotografiu November pri Dunaji a Jasmine Pánikovej za najkrajšiu titulnú fotku časopisu Vzlet. Komisia pre Cenu mládežníckeho časopisu Vzlet v zložení: Jasmina Pániková, Blaženka Dierčanová a Miroslav Pap udelila cenu Maríne Horvátovej z Báčskeho Petrovca za príspevky S knihou je život pestrejší a Bez teba to nepôjde. Zdôvodnenie prečítala šéfredaktorka časopisu Vzlet Jasmina Pániková. Ďakovné listiny získali inštitúcie Národnostná rada slovenskej ná-

Moderátorky slávnostnej akadémie

rodnostnej menšiny (prevzala predsedníčka Libuška Lakatošová) a Slovenské vydavateľské centrum (prevzal riaditeľ Vladimír Valentík). Odmeny za odpracované roky v kolektíve dostali Samuel Žiak za desaťročné pôsobenie v ustanovizni a Vladimír Hudec za odpracovaných 30 rokov v kolektíve. Darčeky dostali aj redaktori Hlasu

ľudu: Elena Šranková, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová a najmladší člen kolektívu Miroslav Pap. V rámci akadémie odzneli básne Predsa koľaj autora Paľa Bohuša a Pýtam sa sokolov autora Andreja Ferka, ako i úryvky článkov z publikácie Náš Hlas ľudu polstoročný autorov Paľa Bohuša a Jána Cicku. Naše noviny, ako to zvykneme hovoriť, v redakcii dožili, ale aj prežili 75 rokov. Oslávencovi Hlasu ľudu prajeme najmenej zdupľovanie dožitých a zdolanie všetkých prekážok, ktoré sa mu občas nájdu v ceste.

SPRIEVODNÉ PODUJATIE OSLÁV

Premiéra knihy Miliny Vrtunskej Katarína Gažová

z jednej strany knihy a z opačnej druhá polovica reportáží písaných vodným podujatím osláv v srbčine. Tieto reportáže autor75. narodenín nášho týž- ka písala v rozpätí rokov 2007 až denníka Hlas ľudu v sobotu 2018. Nejde o preklady tých istých 19. októbra predpoludním v aule reportáží, ale o dvadsať rozličných Štúdia M Novosadského rozhlasu reportáží. v Novom Sade bola premiéra dvojMilina Vrtunská (rod. Boldocká) jazyčnej (slovensko-srbskej) knihy sa narodila v Kysáči. V Hlase ľudu reportáží Inde / Poziv na putovanje začala pracovať v roku 1967 a už bývalej novinárky Hlasu ľudu Miliny vtedy sa začala venovať písaniu Vrtunskej. reportáží. Neskoršie žila desať rokov vo Francúzsku a teraz v Slovinsku, v Pirane. Ani po odchode do dôchodku sa nevzdala písania reportáží. Úryvky z reportáže Jeden deň v Bruseli prečítala šéfredaktorka Vzletu Jasmina Pániková a autorské výtlačky zbierky Momentka z premiéry knihy: (sprava) Milina Vr- autorke Miline Vrtunskej pri tejto tunská, Jaroslav Čiep a Mária Filipová slávnostnej príležitosti odovzdala Prítomných privítala úradujúca ú. r. Hlasu ľudu Anna Huďanová. riaditeľka Hlasu ľudu Anna HuďaNa záver sa všetkým prítomným nová, ktorá popriala autorke Miline poďakovala sama autorka, bývala Vrtunskej, aby ju tvorivé sily neo- tvorivá pracovníčka Hlasu ľudu Mipúšťali. Ďalšiu knihu jej reportáží lina Vrtunská, ktorá, ako povedala, predstavil redaktor knižných vydaní sa stále cíti ako hlasľudovka a rada Hlasu ľudu Jaroslav Čiep. V knihe je sa do Hlasu ľudu vracia. Osobitnú súhrnne dvadsať reportáží. Spome- vďaku vyslovila bývalému kolegovi nutá zbierka je vlastne dvojknihou a jej veľkému priateľovi, ktorý sa v originálnej podobe, kde sa spája vlani pobral z tejto časnosti do polovica slovenských reportáží večnosti, novinárovi redaktorovi

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Svojou prítomnosťou premiéru poctili kolegovia a priatelia autorky

Milina Vrtunská pri podpisovaní najnovšej knihy reportáží

Otovi Filipovi, ktorý dal autorke ideu urobiť takúto knihu a ktorý bol redaktorom tohto diela na začiatku jeho prípravy. Aj jeho manželke Márii Filipovej, bývalej tajomníčke

redakcie Hlasu ľudu, teraz už dôchodkyni, ktorá autorke pomohla pri práci na knihe. Zbierka Inde / Poziv na putovanje vyšla v edícii Z našej kuchyne ako 12. zväzok. Autorka sa poďakovala i terajšiemu redaktorovi tejto publikácie Jaroslavovi Čiepovi, recenzentovi Michalovi Ďugovi a všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby zbierka uzrela svetlo sveta. Na koniec premiéry knihy sa prihovorili a Milinu Vrtunskú a jej reportáže pochválili kolegovia: Jozef Klátik, Elena Šranková, Michal Ďurovka a Anna Legíňová. Autorka ochotne podpisovala knihy všetkým záujemcom prítomným na premiére. Hudobný predel na premiére urobil hudobník Samuel Kováč ml. prednesom a hrou na gitare jednej z vlastných skladieb. Foto: J. Pucovský

43 /4878/ 26. 10. 2019

Ľudia a udalosti DRUHÉ OKTÓBROVÉ ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Kedy položia bodku za komasáciou v Kulpíne? Katarína Gažová

o štvrtok 17. októbra podvečer sa zišli výborníci Zhromaždenia Obce Báčsky Petrovec na ďalšom zasadnutí báčskopetrovského lokálneho parlamentu. Predovšetkým rozobrali a schválili prvý opravný rozpočet obce na rok 2019. Pozornosť upriamili aj na bod vyhradený pre komasáciu v katastrálnej obci Kulpín. O prvom opravnom rozpočte výborníci Báčskopetrovskej obce málo diskutovali. Výborník opozície poznamenal iba to, že je materiál pripravený k tomuto bodu rokovania nejasný a podobá sa tomu predošlému opravnému rozpočtu. Ako informoval predseda Zhromaždenia obce B. Petrovec Ján Šuľan, kompetentná osoba pre financie obce pred zasadnutím oznámila svoju neprítomnosť na zasadnutí, takže o tomto bode nik bližšie neinformoval. Napriek tomu uznesenie o prvom opravnom rozpočte schválili.

Ďalší bod, ktorý vyvolal diskusiu výborníkov, bola správa o práci Komisie pre uskutočňovanie postupu komasácie pozemkov v Obci Báčsky Petrovec, čiže v katastrálnej obci Kulpín. Správu zdôvodnila doterajšia predsedníčka spomenutej komisie Mária Ďurišová. Medziiným vysvetlila, že komisia pre komasáciu v Kulpíne 16. augusta 2019 skončila svoju prácu. Elaborát komasácie je zaradený do ďalšieho postupu na previerku, ktorú má na starosti kataster. V diskusii výborník Spasoje Prodanov pochválil správu komisie ako dobre vypracovanú. Pripomenul, že postup komasácie v Kulpíne trvá už desať rokov a ešte stále nie je ukončený, pokiaľ občania nedostanú rozhodnutia o vlastníctve pôdy. Podľa jeho mienky v postupe komasácie bolo veľa prázdnych krokov v období rokov 2016 – 2018. Preto sa pýtal, čo sa stalo, a kto a kde urobil chybu, či je to vykonávateľ postupu komasácie

Predsedníčka komisie pre komasáciu v Kulpíne Mária Ďurišová podala demisiu

v Kulpíne Map Soft, alebo samotná komisia pre postup komasácie. Nakoniec odznela jeho otázka, kto bude za to zodpovedať. Mária Ďurišová vysvetlila, že sa nevie, koľko záverečná časť komasácie bude trvať, ale komisia prácu ukončila. Správu komisie schválili. Následne predsedníčka komisie pre postup komasácie v Kulpíne Mária Ďurišová na tomto zasadnutí podala demisiu na spomenutú funkciu zo zdravotných dôvodov. Demisiu bez diskusie schválili.

BÁČSKA PALANKA

Nediskutovali, iba hlasovali Juraj Bartoš en 45 minút trvala 37. schôdza Zhromaždenia obce Báčska Palanka. V rámci nej 33 výborníkov (ôsmi ospravedlnili svoju neprítomnosť) absolvovali 13 bodov rokovacieho programu. Prakticky bez diskusie 9. októbra schválili zápisnicu z predchádza-

júcej schôdze a potom aj všetky predostreté správy, uznesenia, odvolania a návrhy na súhlas lokálnej samosprávy. Tentoraz komisii pre udelenie Októbrovej ceny Obce Báčska Palanka bolo doručených 7 návrhov. Po ich pretrase komisia navrhla udeliť najvyššie obecné uznanie šiestim kandidátom; jej návrh výborníci prijali jednohlasne. Takže v nedeľu 20. októbra pri príležitosti Dňa oslobodenia a Dňa Obce Báč-

Aktivita výborníkov sa zredukovala na hlasovanie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ska Palanka Októbrovú cenu udelili trom kolektívom a trom jednotlivcom. Plaketa sa dostala Ustanovizni pre šport a rekreáciu Tikvara Báčska Palanka, Kultúrno-umeleckému spolku Dr. Lazara Stojanovića Mladenovo a Hádzanárskemu klubu Lavovi BP Báčska Palanka. Zlatým odznakom boli poctení: Marko Šalić z Báčskej Palanky za zásluhy v oblasti výchovno-vzdelávacej práce, Marijan Rnić za výsledky v oblasti športu a profesor Dr. Svetozar Boškov v oblasti vedeckej a kultúrnej činnosti. Bez rozpravy zelenú dostala i správa o športe, v ktorej sa kvituje, že osobitne dobrý je stav najmä v oblasti školského športu. Diskusia vystala aj pri 3. bode rokovacieho programu, kde spravodajca Zoran Baćina informoval, že lokálna samospráva na bežný ekonomický rok dala do prenájmu 4 229 hektárov štátnej pôdy. Priemerná cena za hektár bola 183 eur, respektíve 21 715 dinárov, takže prílev do

V rámci výborníckych otázok na záver zasadnutia sa hovorilo aj o tom, komu obec rozdelila 4 milióny dinárov vyhradené na informovanie. Výborník Prodanov prečítal celý zoznam a poznamenal, že iba málo tunajších médií dostalo prostriedky (TV Petrovec, Nové Rádio Petrovec…). Prečítal tiež mená členov komisie, ktorá rozhodovala, komu dať prostriedky, čím sa do verejnosti dostala aj takýmto spôsobom správa, že to neboli ľudia z našej obce. rozpočtu z prenájmu pôdy vykázali na 206 853 eur. V správe odznela aj konštatácia, že rozpočet fakticky bol ukrátený, s ohľadom na skutočnosť, že súkromní poľnohospodári za prenájom jedného hektára berú aj 500 eur. Ako pre médiá vyhlásil predseda zhromaždenia obce Mita Lačanski, priemerná cena nájomného za pôdu je až trikrát nižšia predovšetkým následne prednostného prenájmu, ktoré využili dobytkári. Poukázal i na skutočnosť, že sa výmery štátnej pôdy znižujú, čo je následok uplatnenia Zákona o reštitúcii. Bezpečnostná situácia na pôde Predškolskej ustanovizne Mladost Báčska Palanka je uspokojivá, o to skôr, že „nekvitovali násilie tretieho stupňa“. Takže správu o nej prijali väčšinou hlasov, rovnako ako správu o činnosti na pracovný rok 2018/2019 PU Mladosť, a potom aj dodatok predškolského programu na rok 2019/2020 tej istej ustanovizne. Bez toho, aby o ňom rokovali, schválili aj rozhodnutie o súhlase k druhej zmene programu Komunálneho podniku Komunalprojekt Báčska Palanka. • ĽUDIA A UDALOSTI •

15. MEDZINÁRODNÁ PUTOVNÁ SÚŤAŽ STREDOŠKOLÁKOV V KOVAČICI

Žiacke výskumy dolnozemských reálií Stevan Lenhart

ovačické Gymnázium Mihajla Pupina bolo v dňoch 18. a 19. októbra hostiteľom 15. Medzinárodnej putovnej súťaže zo slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov. Zúčastnili sa stredoškoláci z Lýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku, z gymnázií v Budapešti a Békešskej Čabe, z Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci a zo Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. Viac ako 40 účastníkov prezentovalo 25 prác na témy slovenských dolnozemských dejín a kultúry, osobností, tradície a remesiel. Tak napr. bolo možné dozvedieť sa, ako kedysi prebiehala výučba na petrovskom gymnáziu, ako sa stavali sedliacke pece alebo aké boli zabíjačkové obyčaje na Dolnej zemi. Prezentácie sledovala a hodnotila porota, ktorej predsed-

níčkou bola Katarína Mária Hrkľová zo Slovenska, a všetci účastníci získali uznania.

Stredoškoláci z Rumunska, Maďarska a zo Srbska pripravili 25 prezentácií

V úvodnej časti podujatia účastníkov a hostí privítali riaditeľka kovačického gymnázia Tatiana

GYMNAZISTI Z NITRY ZASE V PETROVCI. V nedeľu 20. októbra poobede na spätnú cestu domov z Báčskeho Petrovca vyrazila ďalšia túra nitrianskych žiakov Gymnázia na Párovskej ulici. Tí sem pricestovali už vo štvrtok 17. októbra. Hostitelia pre nich pripravili bohatý program. V piatok predpoludním plný autobus žiakov a profesorov zo Slovenska sa najprv zoznámil s novinkami na Gymnáziu Jána Kollára a potom absolvovali obchôdzku Nového Sadu (na fotografii z archívu Nitranov pred Srbským národným divadlom) a Petrovaradínskej pevnosti. V sobotu odcestovali do Belehradu na celodenný zájazd. Obzreli si Kalemegdan, poprechádzali sa pešou zónou a boli aj pri veži pod Avalou. Vzájomná družba petrovského gymnázia s nitrianskym existuje už viac ako dve desaťročia a početné generácie žiakov a pedagógov sa navzájom navštevovali a mali možnosť spoznať nielen družobné školy a mestá, ale aj ich okolie a hlavné mestá oboch krajín. Mnoho kamarátstiev a známostí priniesla aj táto družba. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

Brtková a predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Adam Jonáš. Prihovoril sa aj podpredse-

da NRSNM a predseda ZO Kovačica Zlatko Šimák a spolu s koordinátorkou Výboru pre vzdelávanie

NRSNM Svetlanou Zolňanovou udelili štipendiá piatim žiakom 2. ročníka gymnázia v Kovačici: Petrovi Siromovi, Jane Vereskej, Marekovi Hriešikovi, Renáte Šimekovej a Miroslavovi Dišpiterovi. Spevácka skupina kovačického gymnázia predniesla piesne v štyroch jazykoch a odzneli aj interpretácie básní v slovenčine (Una Brtková) a rumunčine (Anelia Babucová). Súťažná časť prebiehala v prvý deň, pokým v druhý deň účastníci navštívili Galériu insitného umenia, Dom Martina Jonáša a dielňu výrobcu huslí Jána Nemčeka. Súťaž zo slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov každoročne partnersky realizujú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Demokratický zväz Slovákov a Čechov z rumunského Nadlaku a gymnázium v Békešskej Čabe, Maďarsko. Podujatie finančne podporujú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostná rada, pokým cestovné trovy majú na starosti školy, ktoré pripravujú a posielajú účastníkov na súťaž.

ZDRUŽENIE PENZISTOV, INVALIDOV PRÁCE A OBČANOV v Hajdušici už niekoľko rokov zaradom organizuje humanitárny večierok, čiže kamarátenie penzistov z celého okolia, a zvyšok prostriedkov venuje sociálne ohrozeným spoluobčanom. Tak aj uplynulú sobotu 19. októbra vo veľkej sieni domu kultúry uhostili priateľov z jedenástich združení. Vo veselej nálade sa bavili pri hudbe, chutnej večeri a tombole (na fotografii). Pritom vykonali humanitárnu zbierku v sume 12 600 dinárov. Podľa slov predsedu združenia Michala Hrudku tieto prostriedky, spolu s prostriedkami, ktoré sa zvýšia po vyúčtovaní nákladov večierka, venujú štyrom spoluobčanom, ktorí sú viazaní k nemocničnému lôžku, a tak im aspoň trochu obľahčia ťažkú situáciu, v ktorej sa zhodou životných okolností ocitli. vlh 43/4878/ 26. 10. 2019

Ľudia a udalosti O SLÁVNOSTNEJ AKADÉMII 75 ROKOV HLASU ĽUDU – S NÁRODOM, V NÁRODE, PRE NÁROD POVEDALI

Úctyhodný vek – dôstojne oslávený Anna Horvátová

ribúdajúce roky pre Hlas ľudu neuberajú mu na kvalite. Práve naopak, roky si zachováva dobré meno, čeliac nástrahám doby, pretrvávajúc len a len vďaka čitateľom, ktorí sú tou hybnou pákou, vietor do plachiet a akoby nejaký príkaz – nevzdávať sa. Aké dojmy si zachovali naši verní čitatelia: PROF. DR. ZOROSLAV SPEVÁK z B. Petrovca: „Slávnostná akadémia sa niesla v dostatočne okázalom štýle, súčasne však príjemnom, uvoľnenom ovzduší. Charakterizoval ju primeraný kultúrno-umelecký program a tak trochu evokatívny, spomienkový tón, čo je pre takéto príležitosti prirodzené. Stretli sa tam staršie, až seniorské novinárske generácie s novými, mladými a najmladšími, čo rukolapne svedčilo o dlhodobej generačnej nadväznosti tvorcov nášho týždenníka. Prítomní novinári, ale aj hostia vcelku preukázali lojalitu a spolupatričnosť smerom k časopisu, úctu k jeho tradíciám a aktívny, dynamický postoj vo vzťahu k jeho budúcnosti.“ MILANA ARŇAŠOVÁ, šéfka marketingovej služby Novosadského veľtrhu z Nového Sadu: „Slávnostná akadémia venovaná 75. výročiu jestvovania Hlasu ľudu verne odzrkadľuje správnym podaním životný vek tohto týždenníka so správnou dávkou histórie, kultúry, ale predovšetkým ľudí, ktorých za desiatky rokov vychádzania zhromaždil pod svoje krídla. Bolo mi veľkou cťou byť prítomná na takomto podujatí, ktorého slávnostnejším urobil hudobný výber a profesionálny prednes, ktorý celému programu pridal zvláštnu tóninu. Byť súčasťou oslavy týždenníka, ktorý je každý týždeň súčasťou na tisíce Slovákov, a to už ôsme desaťročie, samo osebe je významné, a keď sa pri tej príležitosti ešte zoznámiš s detailmi zo života nášho týždenníka cez prizmu 75 rokov vychádzania, až vtedy si začínaš byť vedomý, koľko je vlastne Hlas ľudu dôležitý pre predchádzajúce, terajšie a nad-

www.hl.rs

chádzajúce generácie, takže sama skutočnosť vyzdvihne túto oslavu nad mnohé iné a v mojich očiach dostala ešte slávnostnejší ráz.“ RENÁTA SÚDIOVÁ, profesorka triednej výučby zo Selenče: „Bolo mi a nám cťou byť účastníkmi tejto pre Slovákov zo Srbska významnej udalosti, 75. narodenín nášho vzácneho týždenníka Hlas ľudu. S veľkou radosťou sa členovia Komorného zboru Zvony a Komorného zboru Nádeje a členovia Orchestríka chystali na toto podujatie. Deti si toho nie sú vedomé, že boli súčasťou historickej udalosti, ale o niekoľko rokov si uvedomia, keď sa budú môcť spamätať tohto dňa, tak ako sa osobne ja, ako i niektorí členovia s radosťou

skúsený novinár vie, že pero a reč sú najsilnejšou zbraňou novinára, ktorú mal použiť na patričnom mieste. Touto performanciou nedokázal nič a položil si škvrnu na svoju novinársku kariéru pred samým odchodom do dôchodku.“ VIEROSLAVA STRUHÁROVÁ, profesorka biológie z B. Petrovca: „Akadémia bola na úrovni, ktorú zvlášť obohatili a spestrili Komorný zbor Zvony, Komorný zbor Nádeje, deti Orchestríka, prof. Juraj Súdi, Mária Turanská a Iveta a Samuel Kováčovci. Všetkým odmeneným blahoželám.“ DANICA VŔBOVÁ, študentka z Hajdušice: „Byť súčasťou niečoho, čo oslavuje a vzdáva hold 75-ročným snahám našich novinárov o vybudovanie kvalitného týždenníka, ktorý si rady zoberú do rúk všetky generácie, je veľmi vzácny pocit. Akadémia bola pekne zorganizovaná a selenčský Orchestrík, tiež komorné zbory Zvony a Nádeje, ako i Iveta Kováčová boli trefný výber. Myslím si, že odborné poroty hodnotiace výkony novinárov udelili ceny do správnych rúk. Aj touto cestou by som chcela zablahoželať kolegom k zaslúženým odmenám a popriať im veľa tvorivých síl a inšpirácií pri vyhľadávaní tém. Očakávala som tam vidieť tváre bývalých zamestnancov, novinárov, zrejme Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu najviac tých exhlasľudovcov, Anna Huďanová s nositeľom prvej ceny ale aj väčší počet kolegov novinárov z iných redakcií. “ redaktorom Jurajom Pucovským (Foto: M. Pap) MARGARITA BENKOVÁ, študentka z Báčskeho Petpamätajú veľkolepých osláv 50. rovca: „Na slávnostnej akadémii výročia Hlasu ľudu v roku 1999. osláv 75. narodenín Hlasu ľudu Vtedy Komorný zbor Zvony speodzneli pekné slová o založení vom tiež prispel k akademickosti a dozvedeli sme sa o tom, ako sa osláv. Hlasu ľudu prajeme ďalšie skôr písali a tlačili naše noviny. Tie roky úspešnej činnosti.“ zaujímavosti mi utkveli v pamäti, JÁN MAKAN, člen NRSNM napríklad, že noviny Hlas ľudu boli z B. Petrovca: „Oslavy boli na založené z iniciatívy, ba z príkazu úrovni. Pána Bartoša nebudem slovenskej roty Novosadského ani brániť, ani haniť. Každý má partizánskeho oddielu. Narodeniny právo vyjadriť svoj stav. Možno si takýchto významných inštitúcií pán Bartoš nevybral správny čas a treba oslavovať každý rok, nie iba miesto a porušil nádherný program pri výročí. Lebo len tak si budeme a úsilia účastníkov programu. Ako môcť zachovávať svoju materinskú

Informačno-politický týždenník

reč, kultúru a tradíciu.“ PAVEL CEROVSKÝ, kolportér Hlasu ľudu z Kulpína: „Páčilo sa mi. Program bol pekne koncipovaný, aj dievčatá moderátorky pekné. Príhovory riaditeľky Anny Huďanovej a predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej boli veľmi povzbudzujúce.“ MILOŠ KRSTOVSKI, riaditeľ ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch: „Program slávnostnej akadémie k 75. výročiu prvého čísla Hlasu ľudu mne osobne sa veľmi páčil. Stručné príhovory na samom začiatku prítomných uviedli do obsahu. Zaujímavými textami a primeraným výberom piesní moderátorky, speváci, Komorný zbor Zvony a Orchestrík celý čas upútali pozornosť návštevníkov. Blahoželám nositeľom uznaní. Všetkým pracovníkom a všetkým tým, ktorí sa zúčastnili v príprave, organizácii a realizácii programu osláv 75 rokov Hlasu ľudu prajem ešte mnoho kreatívnych inšpirácií, tvorivej práce a mnoho uverejnených textov.“ ANNA LEGÍŇOVÁ, profesorka triednej výučby z Kysáča: „Program bol pekne koncipovaný. Vážim si maestra Súdiho. Keď sa on niečoho chytí, je to perfektné! Pekné, že spojil Orchestrík a selenčské a pivnické hlasy. Aj rodina Kováčová je vynikajúca! Zvlášť keď spieva a komponuje dcéra. Mám príjemné pocity z programu. SAMUEL MEDVEĎ, profesor slovenčiny z B. Petrovca: „Roja sa myšlienky u každého, ktorý ma blízko k písanému slovu, k informovaniu v našom slovenskom jazyku. S Hlasom ľudu som sa stretol ešte v šesťdesiatych rokoch, keď mnohí moji rovesníci boli kolportéri a každú sobotu noviny roznášali po našich uliciach, po našich domácnostiach. Aj moji starí rodičia pravidelne odoberali noviny. Každú nedeľu som s apkom Paľom chodil do rady, kde sa ľudia stretali, diskutovali okrem iného aj o novinách. Keď ide o novinára Bartoša, myslel som si, že má rúško nasadené, ako to nosievajú za epidémie chrípky.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ZŠ JOZEFA MARČOKA-DRAGUTINA V HLOŽANOCH

Čo robiť, ak vzplanie požiar A. Horvátová

ho spolku prezentovali svoju činnosť, do ktorej, samozrejme, Základnej škole Jozefa zapojili aj žiakov, aby proste Marčoka-Dragutina v Hlo- získali vedomosti a zručnosti žanoch piatkové pred- v hasení požiarov, ale aj aby sa poludnie 18. októbra sa líšilo na tvári miesta presvedčili, aké od zachodených. Žiaci pozorne je to zodpovedné povolanie, sledovali, nie však ani na hodine ktoré vykonávajú dobrovoľníci. matematiky, ani slovenčiny, ale O to viac si ich treba uctievať, prednášky o nebezpečenstve lebo iba pomocou obetavých ohňa, aké nepríjemnosti vie dobrovoľníkov, ktorí reagujú ihneď, bez úhrady, a v otázke sú neraz sekundy, sa veľakrát zachránil majetok, nech nehovoríme o hod- Budú z nich budúci hasiči? (Foto: Miloš Krstovski) note ľudských žipráve zníženie rizika prírodných lu. V Hložanoch je silný dobrovotov, ktoré neraz katastrof. Práve s tým cieľom voľný hasičský spolok, takže tu viseli na vlásku. sa organizuje ukážkové cviče- môžeme prezentovať hasičské Organizátormi nie hasenia požiaru, v tomto zručnosti a k tomu sme to ladili tejto humánnej prípade za kontrolovateľných k Medzinárodnému dňu predakcie boli Obec podmienok. Ten druhý projekt chádzania prírodným katastroBáčsky Petrovec je vysádzanie stromoradia či fám. Táto akcia v Hložanoch je a novosadská orvetrolamov na celom území súčasťou väčšieho projektu na ganizácia Caritas, Obce Báčsky Petrovec. V rámci nacionálnej úrovni spolu s orgasamozrejme, spoakcie vysadíme takých 600 až nizáciou Caritas Srbsko. Okrem lu s Dobrovoľným 700 mladých stromov, samozrej- pripomínania tohto dňa cieľom Prezentovanie hasičských zručností (Foto: Miloš hasičským spolme, na miestach vopred urče- nám je poukázať občanom na Krstovski) kom Hložany. ných a účelových ako ochranné dôležitosť prevencie živelných O význame tejpohrôm, čo podniknúť v prípaspôsobiť, ako i kreslené filmy, to akcie prezentovania hasič- pásmo proti vetru a závejom.“ Organizáciu Caritas predstade vzplanutia požiaru a ako sa keď zasiahne požiar a o hasení skej činnosti sa zmienil aj Duško vila koordinátorka Caritas deochrániť. V Caritase organizujepožiaru. Lukáč, komunálny inšpektor, kanátu Nový Sad Anita Govlja: me aj okrúhle stoly v obciach, Na sústredení, ktoré sa ko- vedúci inšpekcie v Obci Báčsky kde spolu s hostiteľmi ronalo na počesť 11. októbra, zoberáme problémy, ktoré Medzinárodného dňa predmôžu spôsobiť živelné chádzania prírodným kapohromy. Ocenili sme aj tastrofám, prítomných privýznam raného zapájania vítal riaditeľ Miloš Krstovski. detí do práce, takže s tým Slova sa potom ujal predseda cieľom organizujeme dielZhromaždenia obce Báčne pre deti v školách. Tu sky Petrovec Dr. Ján Šuľan, hovoríme o možných náktorý deťom pripomenul, sledkoch, pričom delíme aj že oheň a voda sú dobrými edukačný materiál, príručspoločníkmi, ale zlými pánku a zošit, ktorého spolumi, lebo keď požiar a voda vydavatelia sú Organizácia zasiahnu v celej svojej sile, pre európsku bezpečnosť len s veľkou námahou ich Misie OBSE a Sektor pre možno ovládať. Predseda mimoriadne situácie MiDobrovoľného hasičského nisterstva vnútorných vecí. spolku v Hložanoch Vlastimír A realizujeme aj konkrétne Báďonský tiež upozornil na aktivity, čo prispeje k prenežiaduce následky, ktoré Na nebezpečenstvo požiaru poukázal aj Dr. Ján Šuľan (Foto: ah) vencii živelných pohrôm. dokáže spôsobiť sila ohňa V Báčskopetrovskej obci a ktoré si neraz aj ľudské „Celý týždeň (od 14. do 18. 10.) plánujeme vysadiť vetrolamy životy vyžiadali. Petrovec: „Obec Báčsky Petrovec máme nejaké aktivity, a tak sme okolo depónií, ktoré znemožPo prvej edukačnej časti čle- spolu s organizáciou Caritas orv dohovore s Báčskopetrovskou nia požiare a aj vzduch sa tým novia Dobrovoľného hasičské- ganizuje dva projekty, jeden je obcou navštívili hložiansku ško- prečistí.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

43 /4878/ 26. 10. 2019

Ľudia a udalosti S RIADITEĽKOU ZŠ V KULPÍNE JOVANKOU ZIMOVOU

Aby sa v škole cítili príjemne

Katarína Gažová

to, aby sme mali osobitnú srbskú triedu, čo sa nám dávno nestalo. Na rok by už situácia mala byť stabilizovaná a mali by sme sa vrátiť na pôvodný počet tried. Takáto práca v spojených dvoch ročníkoch (1. a 3.) je, samozrejme, sťažená.“ V práci uplatňujete aj projektovú výučbu. Čo to znamená? „To je typ vyučovania, pri ktorom učitelia vypracujú miniprojekty, ktoré realizujú so žiakmi v rámci riadnej výučby. Najčastejšie sa pro-

častejšie na viacerých vyučovacích hodinách ako v jednom celku, a tak sa ten tematický projekt spracúva. Čiže to je projekt urobený na úrovni jednej triedy a najčastejšie z viacerých predmetov. U nás sa často taký spôsob práce využíva v prvom a druhom ročníku a tiež v piatom a šiestom. Takým spôsobom deti sa viac zainteresujú a učivo z tých predmetov (zo slovenčiny, z hudobnej, výtvarnej kultúry, zo Sveta vôkol nás...) im je sprístupnené

ulpínska škola v septembri otvorila svoju náruč a prijala do nej svojich žiakov. Žiaľ, je ich tohto školského roku o sedem menej ako vlani. Riaditeľka Jovanka Zimová nám v družnom rozhovore sprítomnila, ako sa im pracuje v novom školskom roku. Ubehli takmer dva mesiace od začiatku školského roka. Ako sa vám darí? „Žiaľ, situácia je taká, že v prvom ročníku sme mali málo žiakov na formovanie osobitnej srbskej triedy. Napriek našim snaženiam po rokoch sa nám stalo, že nám neschválili otvoriť osobitnú triedu prvákov so srbským vyučovacím jazykom. Tým sme museli Kulpínske ratolesti šantia s loptou počas prestávky na školskom dvore spojiť prvý a tretí ročník do jednej triedy, a tak namiesto jektová výučba praktizuje v rámci zaujímavým spôsobom. Napríklad so 16 v tomto školskom roku sme jedného vyučovacieho predmetu zo slovenčiny spracovali projekt štartovali s 15 triedami. Súhrnne alebo v kombinácii viacerých a via- s pútavou témou: Povedz mi, bol v nich máme 211 žiakov. Nedá sa zaná je na určitú tému vo vyučo- si na povale?. Učiteľka slovenčiny nič robiť, bolo málo detí prvákov na vacom programe. Realizuje sa naj- Tatiana Mitićová a žiaci šiesteho

ročníka priniesli do školy zaujímavé staré veci z povaly a o každom napísali krátke zdôvodnenie, aký je to predmet, na čo sa v minulosti používal a podobne. Potom sa na hodine slovenčiny o tom rozprávali a dali tie predmety do súvislosti s ľudovou tradíciou, dejinami. Bola to pekná ukážková vyučovacia hodina s minivýstavou starých predmetov z povaly v kabinete slovenčiny.“ Ktoré rekonštrukčné práce ste robili počas prázdnin? „Počas letných prázdnin sme upravili vestibul školy, čiže vstupnú chodbu, lebo sme tam mali dosť poškodenú dlážku. Tak sme ju vymenili novými obkladačkami, robili sme aj rekonštrukciu sanitného uzla. Zriaďovali sme aj zborovňu, kancelárie. Jednu časť urobili majstri a všetko ostatné snaživí kolegovia z kolektívu. Venovali časť letných prázdnin práci v škole, za čo sme im povďační. Na jednej stene v chodbe sme mali provizórny plán Kulpína z farebného polystyrénu, čo sme tiež odstránili, lebo bol už poškodený, a plánujeme urobiť spolu s našimi žiakmi niečo podobné, čo bude naďalej krášliť našu školu, aby sme sa v nej cítili príjemnejšie.“

V ZŠ SRIEMSKEHO FRONTU V ŠÍDE

Nový program vyučovania Blaženka Dierčanová

odľa odporúčania ministerstva školstva od školského roku 2019/2020 je 204 základných škôl a 111 vysunutých oddelení zahrnutých pilotným projektom, v rámci ktorého sa vyučovanie realizuje v jednej zmene. Projekt sa uplatňuje aj v Základnej škole Sriemskeho frontu v Šíde, v ktorej sa vyučuje 600 žiakov od prvého po ôsmy ročník. Ako povedala riaditeľka tejto ustanovizne Slađana Ljubojevićová, každá trieda má svoju učebňu a priestoru je nadostač pre všetkých. Hodiny sa uskutočňujú predobedom od

www.hl.rs

8. do 13. hodiny. Nasleduje hodinová prestávka a podľa pilotného projektu novinkou je aj to, že sa od 14. až do 16. hodiny organizujú mimoškolské aktivity, ktoré nie sú povinné. V skupinách je 15 až 30 žiakov rôzneho veku. Pri skupinách žiakov nižších ročníkov dôraz dávajú na domáce úlohy. Najväčší záujem je o divadelnú sekciu, korekčnú gymnastiku a nemčinu. K novému pilotnému projektu pripomienku mali rodičia cestujúcich žiakov z dedín, lebo sa pre organizovanú prepravu nemôžu zúčastniť v aktivitách. Vyučovanie slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry je organizované ako voliteľný predmet. Žiaľ, každý rok je menší záujem, a tým hrozí aj zaniknutie vyučo-

Informačno-politický týždenník

vania slovenského jazyka ako predmetu v tejto škole. Podľa slov učiteľa slovenčiny Darka Bábeľu z 54 žiakov prvého ročníka ZŠ Sriemskeho frontu iba jeden Žiaci s učiteľom Darkom Bábeľom vyjadril žiadosť učiť sa inej učebni. Hodiny slovenského svoj materinský jazyk fakultatívne. jazyka navštevujú deviati žiaci Ďalším problémom je to, že sú nižších a piati vyšších ročníkov. všetci žiaci v jednej zmene, a to Napriek tomu, že na hodinu maznamená, že sú všetky učebne terinského jazyka musia do školy obsadené. V termíne určenom pre prísť skôr, prezradili nám, že ich mimoškolské aktivity, čiže poobe- vyučovanie slovenčiny zaujíma. de, učiteľ, ktorý na hodiny cestuje So svojím učiteľom príležitostne z Bingule, nemá organizovanú organizujú aj programy a väčšina prepravu. Vyučovanie slovenské- z nich je aktívna v SKUS Jednota ho jazyka je preto organizované a navštevuje aj hodiny náboženako predhodina a začína sa od stva v slovenskom evanjelickom 7.15, dvakrát týždenne, vždy v cirkevnom zbore v Šíde. • ĽUDIA A UDALOSTI •

CIRKEVNÁ SLÁVNOSŤ ORDINÁCIE V LALITSKOM KOSTOLE

Kaplánka Zuzana Poničanová v Laliti

Juraj Pucovský

živote a práci našich evanjelických zborov je hodne pekných a radostných chvíľ počas roka: sobáše mladomanželov, krsty novorodencov, oslavy Vianoc, Veľkej noci a ostatných výročitých sviatkov. Osobitne milá a vzácna je slávnosť, keď ordinujú či vysväcujú novokňaza. Takú príležitosť zažívali 20. októbra 2019, v 18. nedeľu po Svätej Trojici, cirkevníci v lalitskom kostole. Laliťania vlani začiatkom novembra zostali bez velebnej pani farárky Viery Bátoriovej, ktorá po viac ako dvadsiatich šiestich rokoch pôsobenia v tamojšom zbore odišla do dôchodku a prácu administrátora prebral vznešený pán senior báčsky a farár selenčský Vladimír Valent. Veselý hlahol zvonov z veže lalitského kostola v to pekné, slnečné, októbrové nedeľné ráno pozýval cirkevníkov, aby sa zúčastnili na ordinácii Mgr. Zuzany Poničanovej,

rod. Chocholovej, pôvodom z vý- z Kysáča, ktorý sa tiež chystá nachodu Slovenska, z Michaloviec, stúpiť ako farár na vinicu Pánovu. ktorá bude kaplánkou v neveľkom Po prisluhovaní Večere Pánozbore v Laliti. Bola to prvá takáto vej seniora Valenta ordinovanej slávnosť medzi lalitskými evanjelik- vysviacku vykonal dôstojný pán mi od 10. novembra 2002, keď tam biskup SEAVC Samuel Vrbovský za ordinovali Mgr. Máriu Bátoriovú, te- asistencie farárov Vladimíra Valenta raz Popićovú, dcéru farárov Viery a Štefana Bátoriovcov, ktorá určitý čas pôsobila v Bielom Blate a teraz je farárka-konseniorka v zbore Nesvady na Slovensku. Pred asi tridsiatimi rokmi pred oltárom lalitského kostola je ordinovaný aj Laliťan Vladimír Grňa, velebný pán farár, toho času duchovný pastier báčskopalanského zboru. Nedeľné slávnostné služby Božie viedol senior báč- Prísaha Zuzany Poničanovej pred ordinásky Vladimír Valent. Na za- ciou: Vladimír Valent, Samuel Vrbovský čiatok privítal bratov farárov a Ján Maňky (zľava) a sestry farárky z domova, zo Slovenska a z USA, predstaviteľov a Jána Maňkyho zo zboru Michamiestnej správy z Lalite, viacerých lovce. Velebný pán farár Maňky vo organizácií, lokálnej samosprávy svojej kázni prízvukoval: „Netreba z Odžakov, rodičov, starých rodičov, zabudnúť na Kristov príchod, veď príbuzných a priateľov Zuzany a jej aj apoštol Pavel píše, že príde deň, manžela Miroslava Poničanovcov keď sa zjaví teraz skrytý Kristus skrze

vieru, s ktorým teraz komunikujeme cez modlitby.“ Zuzanu pozná dobre, lebo ju krstil, učil náboženstvo, konfirmoval, odporúčal jej štúdium teológie, radil jej a dával priestor, koľko len chcela v kostole v Michalovciach, vzdialených iba 30 km od ukrajinských hraníc. Doprial jej, aby nestratila radosť zo služby, cítila Božiu prítomnosť, mala tu doslova dobrých ľudí, ktorí jej budú pomáhať. Ordinovaná kaplánka Zuzana Poničanová sa emotívnym príhovorom poďakovala rodičom, profesorom, svojim Michalovčanom, slovom, všetkým, ktorí jej pomáhali a podporovali ju, aby zažila tento pre ňu krásny a Bohom požehnaný deň, neskrývajúc pritom ani slzy v očiach. Kaplánku Z. Poničanovú s veľkým nadšením a radosťou privítal aj dozorca lalitského zboru, profesor Štefan Smišek. K Božiemu slovu a nábožným piesňam michalovského a lalitského zboru v plnom kostole dobre zapadli aj hudobné predely trubkárov z chóru Vladimíra Kovačevića, Vladimíra Pucovského a Miroslava Poničana, manžela ordinovanej kaplánky Zuzany. Lalitskí evanjelici môžu a musia byť spokojní, že znova majú svojho duchovného pastiera.

NOVOSADČANIA V BIELOM BLATE

Oslava milého jubilea

Danica Vŕbová

rásny, slnečný nedeľný deň 13. októbra bol ako vymyslený na cestovanie do banátskej roviny. Novosadčania akoby vedeli, že im počasie bude žičiť na dlho plánovanú návštevu bieloblatského cirkevného zboru. Po pricestovaní do tejto útulnej banátskej dedinky okrášlenej stromoradím členov novosadského cirkevného zboru privítali v cirkevných miestnostiach. Po kratšom oddychu od cesty sa presunuli do bieloblatského chrámu Božieho. Farár vojlovický a administrátor bieloblatského cirkevného zboru Branislav Kulík privítal novosadských hostí na bohoslužbách a farár novosadský Vladimír Obšust pozdravil prítomných apoštolským pozdravom. Uznal, že po prvýkrát • ĽUDIA A UDALOSTI •

zavítal do Bieleho Blata ako farár konajúci služby Božie. Po službách, ktoré viedol farár Kulík, nasledovala povzbudzujúca a inšpirujúca kázeň hosťujúceho farára Obšusta. O bieloblatNevystala spoločná fotografia: Bieloblatčania a Novosadčania skom chráme Božom, ktorý sa vzhľadom a architektúrou líši od kevnému spevokolu a porozprávala leum – 25 rokov pôsobenia farára iných našich chrámov, sa zmienil ich o ich súčasných aktivitách. Miešaný Vladimíra Obšusta v novosadskom administrátor. Vyplynulo, že chrám spevácky zbor novosadského cirkev- cirkevnom zbore. Z tej príležitosti sa bol vysvätený v roku 1902 a že je ného zboru pod vedením Anny Crve- mu dostali darčeky a úprimné slová vybudovaný v štýle secesie, keďže niovej predviedol primeraný koncert a blahoželania od jeho najbližších sa architekt očividne snažil vyhnúť duchovných piesní na potešenie spolupracovníkov, ktorí ho potešili rovným čiaram. Nevystali ani darčeky. prítomných veriacich. Vybranými sa a prekvapili nie iba materiálnymi V mene novosadského cirkevného slovami prihovorila aj predsedníčka darmi, ale aj darom v podobe piesne, zboru Wiehlerov gobelín znázor- novosadského Oltárneho krúžku žien zaspievajúc mu jeho obľúbenú pesňujúci Ježiša s tŕňovou korunou na Anna Pilićová. Farár Branislav Kulík a ničku Na tichej doline. Ako bodka za hlave zborovému administrátorovi bieloblatský dozorca Ján Sládeček návštevou Bieleho Blata plnou zážitodovzdal dozorca novosadského odovzdali Novosadčanom darček kov nasledovala obchôdzka Cárskej zboru Ján Brtka. V príhovore vyroz- na pamiatku: ručnú prácu, drevoryt bary. Novosadčania mali príležitosť prával historku o tom, ako sa spoznal zložených rúk v modlitbe a knihu o zoznámiť sa s jedinečnou flórou a faus týmto zborom. Nasledoval príhovor dejinách Bieleho Blata autora Adama nou tejto rezervácie prírody. Hostia jeho manželky, koordinátorky no- Jonáša. Bieloblatčania a Novosadča- a ich hostitelia sa rozlúčili, ako inak, vosadského cirkevného spevokolu nia svoje kamarátenie tu neskončili. než sľubom, že sa v blízkom období Juliany Brtkovej, ktorá darovala ich Po bohoslužbách sa presunuli do znovu stretnú a budú pokračovať autorské CD nosiče domácemu cir- reštaurácie, kde oslávili milé jubi- v spolupráci cirkevných zborov. 43 /4878/ 26. 10. 2019

Ľudia a udalosti BRATIA VLADIMÍR A VILIAM VRŠKOVCI Z BIELEHO BLATA O SVOJOM KONÍČKU A PLÁNOCH

Nikde nie je ako doma Vladimír Hudec

ladimír Vrška z Bieleho Blata študuje na právnickej fakulte a jeho mladší brat Viliam je študent inžinierskeho manažmentu. Doma sa však spoločné venujú trochu neobvyklej a pre naše podmienky zriedkavej záľube, ktorou si aj slušne zarobia – výrobe nožov. „U nás je to možno trochu zriedkavé, ale na západe, zvlášť v Amerike, je ručná výroba nožov opravdivý hit,“ prezradil nám Viliam. Touto výrobou sa najprv začal zaoberať Vladimír. Vraj na internete pátral po nejakom originálnom koníčku a tam sa stretol s postupom na výrobu nožov. Zaujalo ho to a rozhodol sa, že skúsi. Sledoval pokyny, a tak vyrobil svoj prvý nôž. Neskoršie, keď výrobu zdokonalil, začal svoje výrobky aj

predávať. Ako hovorí, nôž možno predať aj za 50 eur. Viliam vtedy iba pozoroval, čo starší brat robí, avšak neskoršie sa aj on vyskúšal. „Prilákalo to aj mňa, najmä keď som zistil, že predajom nožov možno slušne zarobiť. Dnes už viac robím ja ako brat, takže sa môže povedať, že som mu ukradol remeslo. Vyrábame hlavne poľovnícke nože, ale aj kuchynské. Predávame najviac v Srbsku, ale naše nože už odišli do zámoria, čiže do Ameriky a Austrálie, tiež do Ruska... Všetko, pravdaže, robíme prostredníctvom internetu,“ hovorí Viliam. Proces výroby jedného noža môže trvať aj do 5 dní. Každý nôž je unikát, čiže má niečo zvláštne, čím sa líši od iných. Koníček však postupne vyrástol v opravdivý malý biznis a dielňa, v ktorej robia, im už vonkoncom nevyhovuje. Rovno preto si stavajú novú dielňu, v ktorej budú môcť nehatene robiť obaja. A fakulta? Tú, pravdaže, neopustia. Naopak. Súbežne

robia a študujú a ledva čakajú, aby ukončili štúdium, po čom mienia založiť vlastný podnik a naplno sa venovať tejto práci. Sú tej mienky, že im táto výroba

podnikateľských chodníčkach. Chcú výrobu nožov pozdvihnúť na vyššiu úroveň a ak je možné, dostať sa vážnejšie aj na trh za hranicami našej krajiny, lebo sa tu vraj trh rýchlo nasýti. Títo dvaja mladí Bieloblatčania teda nerozmýšľajú o tom, kde sa po ukončení štúdia zamestnajú, ale už odteraz pripravujú terén

Viliam (vpredu) a Vladimír Vrškovci teraz pracujú v spoločnej dielni, ale čo nevidieť budú mať každý svoju

môže zabezpečiť celkom slušný život a že im vedomosti získané na fakulte v tom môžu iba pomôcť. „Na fakulte sa učím o biznise, takže na jednej strane nadobúdam vedomosti a na druhej stra-

na vlastné podnikanie, ktorým si budú zarábať na život. Teda nemienia robiť pre zamestnávateľa za plat, ale výlučne pre seba, pre zisk. Pritom pohľady im nie sú upriamené do sveta, ale plánujú

KEDY JE NÔŽ OSTRÝ? Každý nôž, aby sa mohol použiť, musí byť ostrý a sú rôzne spôsoby, ako tú ostrosť vyskúšať. Bratia Vrškovci sú tej mienky, že sa to, či je nôž ostrý, najlepšie zistí tak, že sa ostrie noža oprie o necht a ak sa z nechta neskĺzne, ale sa oň zalepí, znamená, že ho začal rezať, a to je znak, že nôž je ostrý. Skúška s prerezaním papiera vo vzduchu jedným ťahom je vraj príliš subjektívna, lebo možno vplývať na to, aby nôž ľahšie prerezal papier. Napríklad tenký papier je veľmi ťažko prerezať a ten hrubší ani nie je až taký problém. Aj na rezanie papiera je potrebný skutočne ostrý nôž, ale nôž je určite ostrejší, ak sa neskĺzne po nechte.

VÝSTAVA VÝTVOROV Z LEGO KOCIEK v Starej Pazove prebiehala v dňoch víkendu 19. a 20. októbra. Výstavu v aule divadelnej sály usporiadal, po druhý raz v tomto prostredí, Klub milovníkov lego kociek Skockani v spolupráci so Strediskom pre kultúru Stará Pazova. Zaujímavé kreácie z lego kociek prilákali i tohto roku početných návštevníkov a hlavne deti, ktoré tam prišli s rodičmi a so starými rodičmi vytvoriť z kociek vlastné výtvory. Členovia klubu i tentoraz chceli malé a veľké deti (na fotografii) čím lepšie zoznámiť s možnosťami hry a relaxácie i s lego kockami. a. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ne doma získavam nevyhnutnú skúsenosť v priamej výrobe, a to je hádam to, čo v budúcom podnikaní v remesle, ktorému som sa naučil doma, potrebujem,“ hovorí Viliam. Podobne rozmýšľa aj Vladimír – najprv ukončiť fakultu a poznávanie zákonov potom uplatniť v riadení budúcej firmy. Možno aj preto sa výrobe nožov venúva menej ako jeho brat. V každom prípade, keď obaja skončia štúdium, plánujú sa vybrať po neistých

zostať doma a zo svojho domu v Bielom Blate spolupracovať s celým svetom. Tým sa podstatne líšia od mnohých svojich rovesníkov. „Nikde nemôže byť ako tuná. Ani v jednom meste na svete nebude ako doma. Tu sme sa narodili, tu máme početné pamiatky, kamarátov. Podľa mňa nie je hodné odísť. Veď aj odtiaľto možno úspešne spolupracovať s celým svetom,“ hovorí Viliam a prisviedča aj Vladimír.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V ŽILINE

Na odbornom seminári Anička Chalupová

rámci projektu Žilinského samosprávneho kraja a za podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa v dňoch 15. až 18. októbra v Žiline usporiadal 8. seminár pre Slovákov žijúcich v zahraničí,

ktorý úspešne absolvovalo 38 účastníkov, medzi ktorými boli študenti z Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, vychovávateľky z predškolských ustanovizní so slovenskou vyučovacou rečou, novinári NVU Hlas ľudu, ako i pedagógovia základných a stredných škôl z Vojvodiny a Maďarska.

Účastníci pred Úradom Žilinského samosprávneho kraja

STARÁ PAZOVA

Ženy žijú aj na dedine

Anna Lešťanová

esiata v poradí verejná rozprava pod názvom Ženy žijú aj na dedine sa uskutočnila v pondelok 14. októbra v miestnostiach Klubu VHV staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Rozpravu otvoril prof. Dr. Ranko Raičević, predseda spolku neurológov, a úvodný prejav mala Maja Miščevićová, koordinátorka

projektu. Prítomným sa pri tejto príležitosti cez panelovú diskusiu prihovorili Anna Horvátová, predsedníčka Združenia pazovských žien, programovej formy pri tamojšom spolku, Anna Balážová, predsedníčka MOMS Stará Pazova, a Anna Slamajová, členka Združenia pazovských žien. Kampaň Ženy žijú aj na dedine má za cieľ zosilniť ekonomické postavenie žien v rurálnych prostrediach cez ženské inovatívne podnikateľstvo a v boji proti ro-

V mene hostiteliek debaty v Starej Pazove hovorili: (v strede) Anna Horvátová, Anna Balážová a Anna Slamajová, tiež Ružena Červenská (prvá sprava), choreografka a vedúca speváckej skupiny • ĽUDIA A UDALOSTI •

Organizátor – Žilinský samosprávny kraj tohto roku pre všetkých frekventantov seminára usporiadal prednášku z oblasti dejín venovanú 30. výročiu pádu komunistického režimu v Československu, ktorá sa uskutočnila v priestoroch Budatínsky hrad vznikol na sútoku Váhu Gymnázia Viliama a Kysuce v druhej polovici 13. storočia Paulinyho-Tótha v Martine. Súčasťou tohto štvor- z Dolnej zeme (z Padiny, Nového dňového seminára na Slovensku Sadu, Kovačice, Hložian, Báčskeboli i zaujímavé výlety po žilin- ho Petrovca, Kysáča, Aradáča, zo skom regióne, v rámci ktorých Silbaša, z Kulpína, Báčskej Palanky, účastníci navštívili Budatínsky Čelareva a Lalite), bolo divadelné hrad v Žiline, išli na obchôdzku predstavenie Ostrov, ktoré predhistorického centra Žiliny, navští- viedli herci Slovenského komorvili Literárne múzeum v Martine, ného divadla v Martine. Žilinský samosprávny kraj sídelnú budovu SNK v Martine okrem ubytovania so stravovaním a Konzervačné a digitalizačné a výletov účastníkom zabezpečil centrum vo Vrútkach. Príjemným umeleckým zážitkom pre všetkých príležitostné darčeky a slávnostne frekventantov seminára, a zvlášť udelil certifikáty. dinnému násiliu, ako i vplývať na zväčšenie ich povedomia o význame preventívnych zdravotných prehliadok. Kampaň sa realizuje za podpory predsedníčky Národného zhromaždenia, Ministerstva pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, ministerstva bez kresla povereného demografiou a populačnou politikou a Kancelárie pre ľudské a menšinové práva prostredníctvom seriálu verejných debát, na ktorých sa konajú rozho-

vory so ženami v dedinských prostrediach v Srbsku. Ustanovujúca konferencia tejto veľkej a významnej akcie sa uskutočnila 8. marca v Dome Národného zhromaždenia v Belehrade a doteraz sa verejné rozpravy konali v Novom Žedniku (Subotica), Banátskom Veľkom Sele (Kikinda), Gamzigrade (Zaječar), Lučici (Požarevac), Gornjej Trepči (Čačak), Sriemskej Mitrovici, Novom Sade (Begeč), Kucure (Vrbas) a Novom Pazare. (Foto: z archívu organizátora kampane)

КYSÁČSKA ŠKOLA sa tiež pripojila k oslavám Detského týždňa. Počas spomenutého týždňa deti omaľovávali chodníky v škole, hrali sa staré zabudnuté hry, v rámci triednických hodín mali dielne na tému rozličnosti. Hovorilo sa i o zdravej výžive, všetci dostali jablko na olovrant, zbierali starý papier, pozreli si divadelné predstavenie zo Šabca Školo moja, pređi na drugoga a mali aj iné aktivity. Detský zväz pre nižšie ročníky má na starosti Milinka Križanová. Na fotke: Uctievame si rozličnosti – rozličné ponožky mali v utorok všetci, aj učitelia, aj žiaci... A. Lg 43 /4878/ 26. 10. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Na sklonku slnečného októbra

líži sa koniec októbra. Pekného slnečného počasia sme si užili až-až. Október pripomínal najviac teplučkú jar. Dospelí sa snažili využiť suché počasie a Sára Zahorcová, 2. 1, ZŠ 15. porobiť v poli, záhradách, ovocných sadoch. Pracovali usilovne a vytrvalo, aby októbra, Pivnica využili výhody prajného počasia. Vy deti ste mali radosť hrať sa vonku na teplom slniečku. Babie leto sa nám osvedčilo v celej svojej kráse. Teda teplý október prospel aj veľkým, aj malým. Kamaráti z Aradáča, Pivnice a Bieleho Blata boli usilovní a potešili nás trefnými kresbami a literárnymi prácami a spolu so svojimi učiteľmi nám ich zaslali do Detského kútika. Tešíme sa z ich tvorivosti a predkladáme vám ju, aby ste mali z nej pôžitok. Katuša

Sofia Trifunagićová , 2. 2, ZŠ Bratstvo Aradáč

Mária Komlošiová, 2. 2, ZŠ Bratstvo Aradáč

Lucia Kámaňová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnic a

Sára Poničanová, 2. ročník, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Sára Zahorcová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Monika Šusterová , 2. 1, ZŠ 15. októbra, Piv nica

Jeseň v mojej škole

eseň je čarovné obdobie plné farieb, dozrievajúcich plodov, ale aj zmien počasia. Prišla pomaly, po horúcich letných dňoch, vkradla sa k nám a my sme ju s radosťou privítali. Mám ju rada najmä preto, lebo vtedy sa začína nový školský rok. Som žiačkou 7. ročníka Základnej školy Simeona Aranického v Starej Pazove. Mám mladšiu sestru Mionu, ktorá chodí do tretieho ročníka. V našej škole vyučovanie prebieha v srbskom jazyku, ale okrem iných jazykov máme možnosť učiť sa aj slovenčinu. Páči sa mi to. Mám rada jeseň, ktorá znovu zavítala k nám, a zdá sa mi, že v našej škole je veľmi krásna. Najradšej mám ten pohľad na pestré lístie stromov, keď sa poberám cestou do školy. Sú nádherné. Žltá, oranžová, červená farba lístia a ich príjemný šuchot pod nohami vyvolávajú vo mne vždy príjemnú náladu. Aj v školskom dvore je veľa stromov. Teraz sa tie malé detičky, žiaci nižších ročníkov, úprimne a radostne hrajú v kope lístia a my starší žiaci sa na nich šťastne pozeráme. Toto kúzelné obdobie je podľa mňa najkrajším obdobím v roku. Okrem toho, že sa začal nový školský rok, tešíme sa na kamarátov, s ktorými sme sa dlho nevideli. Teodora Živkovićová, 7. 2, ZŠ Simeona Aranického, Stará Pazova

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Keď sa čitateľ rozpráva s textom str. 2 – 3 Čaro svetového divadla

str. 4 – 5

Nový Sad 26. 10. 2019 Ročník XXXVI Číslo 10/421

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Spomienka na správcu Petrovskej sporiteľne str. 6

AKCIE

64. MEDZINÁRODNÝ BELEHRADSKÝ VEĽTRH KNÍH

Sviatok slovenskej knihy v Belehrade vi SVC Vladimírovi Valentíkovi, ktorý Martin sa tiež stručne zmiePrebudila nil o ich tohoročnej našom hlavnom meste bohatej knižnej od nedele 20. októbra produkcii a následprebieha 64. medziná- ne udelil autorské rodný knižný veľtrh a do toh- výtlačky vzácnemu to sviatku knihy zapadla aj hosťovi z Bratislavy, prezentácia viacerých vydaní aktuálnemu predseSlovenského vydavateľského dovi Spolku slovencentra z Báčskeho Petrovca, ských spisovateľov ktorá sa uskutočnila v pon- Miroslavovi Bielikovi, delok popoludní na stánku ktorému v tomto vyPokrajinského sekretariátu pre davateľstve vyšiel vzdelávanie, predpisy, správu výber z jeho poézie Prítomných na úvod privítala Milina Chrťanová a národnostné menšiny. Na preložený do srbčiny ha spomienok Závity pamäti lehrade spolu so Združením začiatku sa najprv prihovoril pod názvom Mostovi u nepoa zbierka básní Studňa, vydaná spisovateľov Srbska. riaditeľ Archívu Vojvodiny znato. Uvedená kniha vyšla k osemdesiatinám poetky), Toto naše už tradičné mek básnikovmu životnému juNebojša Kuzmanović, ktorý ako aj básnický debut Sny o zo- dzinárodné knižné a literárne bileu k sedemdesiatinám, ktostručne predstavil vydania ré Miroslav búdzaní Miroslava Šipického podujatie trvá do nedele 27. Bielik oslávil zo Starej Pazovy. Vo svojom októbra, keď budú prezento15. apríla t. r., príhovore obecenstvu básnik vané aj ďalšie zaujímavé knihy a na 120 stra- Ladislav Čáni, okrem iného, slovenských vojvodinských nách sa na- v základných črtách predstavil autorov, ale aj autorov zo chádzajú vy- aj čerstvo vytlačenú knihu Slovenska, ktoré sú preložebrané básne Antologija slovačke poezije né do srbčiny a ktoré vydali z niekoľkých u Srbiji – druga polovina XX. prestížne vydavateľstvá, napr. jeho pred- i početak XXI. veka, ktorej je novosadský Prometej, zreňachádzajúcich jedným zo zostavovateľov ninská Agora, belehradské zbierok, ako a ktorú spoločne vydali Ústav vydavateľstvo Computech, i celkom nové pre kultúru vojvodinských Združenie spisovateľov Srbska básne, ktoré Slovákov v Novom Sade a vy- a ďalší. Foto: Milan Panić vyšli nedávno davateľstvo Computech v Bev jeho najnovšej zbierke Čas večne príAutorské výtlačky jubilantovi Miroslavovi tomný. Bielikovi Aj autorské výtlačky tejto ustanovizne a v pokranajnovších kníh boli udelečovaní vyzdvihol význam a dôležitosť dlhodobých kul- né prítomným spisovateľom túrnych a literárnych stykov a básnikom Víťazoslavovi medzi srbským a slovenským Hroncovi (preklad srbských národom. V mene pokrajinské- básnikov do slovenčiny Kniha ho sekretariátu vzácnych hostí srbskej poézie) a Ladislavovi a všetkých prítomných na úvod Čánimu (zbierka básní Deväť privítala jeho zamestnankyňa kruhov noci). Predstavené boli Milina Chrťanová. V pokračo- aj dve knihy našej poprednej vaní slovo patrilo riaditeľo- poetky Viery Benkovej (kniČasť knižnej produkcie SVC na veľtrhu

INTERVIEW

26. 10. 2019 • 43 /4878/

ZDENKA VALENTOVÁ-BELIĆOVÁ, ŠÉFREDAKTORKA ČASOPISU NOVÝ ŽIVOT

Keď sa čitateľ rozpráva s textom

20/II 20/II

Stevan Lenhart

esačník pre literatúru a kultúru Nový život v tomto roku oslávil 70 rokov existencie a všeobecne patrí medzi najstaršie slovenské časopisy takéhoto zamerania. Jeho šéfredaktorkou sa roku 2015 stala Zdenka Valentová-Belićová, našej literárnej a kultúrnej verejnosti známa aj ako prekladateľka približujúca svety súčasnej slovenskej a srbskej literatúry, tiež ako poetka a autorka literatúry pre deti. V rozhovore s Valentovou-Belićovou sme sa venovali niektorým otázkam týkajúcich sa koncepcie a misie Nového života, ako i jeho spolupracovníkov a čitateľov. V roku okrúhlych narodenín Nového života možno konštatovať, že náš časopis pre literatúru a kultúru nielenže udržiava vysokú úroveň uverejňovaného obsahu, ale tiež sa tvorivo zaoberá otázkami súčasnej doby, odzrkadľuje ju, rozoberá, a tak podnecuje čitateľov k úvahám, dialógom a diskusiám. Je to hádam aj jedným z cieľov tohto časopisu? – Podnet k úvahám a k dialógu je určite jedným z poslaní Nového života. Takáto koncepcia vyplýva z názoru, že čitateľa netreba chápať len ako konzumenta, lež ako spolubesedníka, lebo čítanie nie je len pasívne prijímanie a osvojovanie – kvalitné čítanie je rozhovor. Dobrý čitateľ diskutuje s textom, ktorý číta, rozpráva sa s ním, súhlasí alebo nesúhlasí, namieta a polemizuje... Čítanie si vyžaduje talent, rozhliada kondíciu rovnako ako aj písanie. Snažíme sa uverejňovať v Novom živote také texty, ktoré obsahujú potenciál, viacero možností literárneho reﬂektovania súčasnosti. Každá tá možnosť sa realizuje až v okamihu čítania textu, do ktorého čitateľ umiestňuje svoje skúsenosti. Hlavným poslaním Nového života je predsa pestovanie, zachovávanie, hodnotenie a interpretácia, ale aj rozvíjanie (ak

to už nie je utópia) slovenskej vojvodinskej literatúry. Preto je dôležité zabezpečiť trvanie Novému životu, lebo je s touto literatúrou tesne prepojený. Personálne sa redakcia časopisu môže meniť a je dobre, aby sa neustále oživovala novou energiou, ale sám časopis musí byť aj pre túto generáciu (ako to bolo pre predchádzajúce) nadčasovou hodnotou. Bol tu dávno pred nami a na nás je, aby vyzeral tak, že mu to umožní trvanie aj dlho po nás.

Za dobrým slovom a kvalitnými textami: Zdenka Valentová-Belićová (foto: z archívu spolubesedníčky)

V minulosti sa Nový život považoval za svojrázny fenomén a prekvapoval literárnu a kultúrnu verejnosť svojím aktuálnym obsahom a spôsobom rozoberania tematiky, ktorý bol v určitom období dokonca progresívnejší než v podobných časopisoch na Slovensku. Ako je tomu dnes? Aké reakcie na Nový život prichádzajú po vás? – Nový život vzniká a vychádza v prostredí, v ktorom majú prevahu iné literárne a kultúrne tendencie, ako je to na Slovensku. Obdobie obsiahnuté v otázke sa vzťahuje na sedemdesiate a osemdesiate roky, keď na Hornej zemi ešte pretrvávalo cenzurované a kontrolované vydávanie kníh, kým vo vtedajšej Juhoslávii boli výrazné proliberálne vplyvy zo Západu, hlavne ﬁlozoﬁa a poetika avantgardy a postmoderny. Vtedy pre čitateľov na Slovensku bol Nový život podobný odchýlenému oknu k progresívnejším tendenciám.

V súčasnosti našťastie nejestvuje žiadne kontrolovanie a ohraničovanie kultúrneho a literárneho pôsobenia – ani tu, ani tam. Okrem toho vďaka internetu, spoločenským sieťam, globálnemu prepojeniu a ovládaniu cudzích jazykov aktuálne tendencie sa rozširujú veľmi rýchlo a účinne. Onedlho (alebo je to už teraz) vzácnejšie budú tie autentické a lokálne podoby literatúry ako prejav originality a tvorivosti. Nový život je predsa aj dnes iný ako literárne časopisy, ktoré vychádzajú v materskom štáte, a aj naďalej je táto inakosť podnetná pre celonárodnú literatúru. Predovšetkým vďaka sústavným prekladom a rozhovorom s eminentnými srbskými a regionálnymi autormi. Toto v súčasnosti na Slovensku oceňujú ako významný segment časopisu, lebo tú funkciu okienka (či mostu a spojiva) s inorečovou vyspelou literatúrou, akou je srbská literatúra, aj naďalej plní. Samozrejme, aj súčasná tvorba vojvodinských autorov – ako autentický prejav miniatúrneho literárneho kontextu – je zaujímavá pre tých, ktorý sa o ňu zaujímajú. Aj keď máme veľmi skromný náklad a chýba nám sústavná distribúcia, čím je aj jeho dostupnosť ohraničená, Nový život sa pravidelne recenzuje na Slovensku a píše sa o ňom pozitívne a aﬁrmatívne. Recenzie vychádzajú hlavne v Slovenských pohľadoch alebo v Orlovi tatranskom, Literárnom týždenníku a tiež pravidelne píšu o ňom na stránke Slovenské zahraničie. Dennodenne komunikujem s autormi, spisovateľmi či kritikmi zo Slovenska a ich reakcie sú pre mňa hlboko potešujúce a podnetné. Okrem toho pravidelne uverejňujeme upútavky na stránke ÚKVS a v Hlase ľudu nás tiež pravidelne recenzujete, čím nám významne pomáhate vo zviditeľnení. Vlani ste urobili a uverejnili rozhovory s niekoľkými bývalými hlavnými a zodpovednými redaktormi Nového života. Akou sa vám po týchto rozhovoroch zdá byť vaša pozícia ako šéfredaktorky? Ste

dnes vo výhodnejšej, alebo ohľadne niektorých vecí menej výhodnej situácii než boli šéfredaktori NŽ v minulosti? – Konštantou ľudskej povahy je, že si všetci myslíme, že je práve nám najťažšie… Ak aj žartujem, je v tom vtipe aj trochu pravdy. Zdôvodním to pripomenutím, že ešte Víťazoslav Hronec, keď opúšťal miesto hlavného redaktora v roku 2004, zdôvodnil svoj odchod prázdnou redaktorskou zásuvkou. Tento kvalitatívno-kvantitatívny pokles v slovenskej vojvodinskej literatúre ešte viac zdôraznil jeho nástupca Adam Svetlík. Nemáme ani najmenší dôvod v súčasnosti, v dobe výrazných migrácií a repatriácie slovenského vojvodinského obyvateľstva si myslieť, že je obsah tejto zásuvky bohatší… Prázdno sa stupňuje. Autorov našej pôvodnej literatúry je veľmi málo, prostriedky na honoráre nemáme a keď sme ich aj platili, úhrada autorom za ich snahu je taká mizerná, že sa hanbím aspoň ilustratívne uviesť sumu. Ale nie je to len o peniazoch. Doba je taká, že nežičí literatúre, lebo je aj na globálnom pláne marginalizovaná, spisovatelia už nie sú národnými tribúnmi... K tomu sú tu aj iné faktory a jeden z nich je antagonizmus, ktorý sa ako domino efekt usalašil vo všetkých sférach spoločenského života – výsledok toho je naša nejednotnosť, nesvornosť, neochota spolupracovať na spoločných cieľoch. Zdá sa mi, že mi je omnoho, omnoho ťažšie a že by sa toho každý už dávno vzdal. Ale keďže nič nie je jednorozmerné, na druhej strane mi je omnoho ľahšie. Súčasný spôsob života, internet, rýchlosť pohybu informácií, dennodenné neustále komunikovanie s autormi zo Slovenska, čoraz silnejšia komunita našich (pôvodom vojvodinských) aﬁrmovaných intelektuálov na Slovensku ochotných prispievať a spolupracovať, to všetko sú výrazné pozitíva v súčasnosti. Je mi ľahšie aj preto, že skvelé mená mojich predchodcov postavili Nový život na vysokú priečku, takže by každá inercia, s ktorou však počítam len alternatívne,

INTERVIEW

HLAS ĽUDU • OBZORY me a uvidíme, ako to bude na rok, lebo jeden rok ignorovania slovenská vojvodinská literatúra znesie. Nebezpečná by bola trvalá tendencia. To, samozrejme, nie je jediný spôsob. Sledujem Rozlety a vyspelejších autorov oslovím, aby poslali aj do Nového života. Jedna z takých mladých autoriek je Hanka Čížiková. Potom aj stále vyzývam našich autorov, aby mi posielali texty. Občas im pripomeniem,

že dávno nič nepublikovali. Ale sú aj noví autori, ktorí sa sami odvážia poslať, ako napríklad v poslednom čísle uverejnený Jaroslav Kiš. V poslednom čase častejšie uverejňujeme drámy a dramatizácie a táto tendencia mňa osobne veľmi teší. Nové texty pôvodnej tvorby, nech zdôrazním ešte raz, sú naozaj vzácne. Vidieť, že náležitú pozornosť venúvate aj vizuálnej zložke časopisu. Je dnes vari bohatší na ilustrácie a fotografie než to bolo kedysi… – Graficky určite nie je bohatší, čo je mne osobne ľúto, ale súvisí to s peniazmi. Bolo by veľmi dobre, keby mohol byť vo farbe a s kvalitnou grafikou a tlačou. Avšak veľkú hodnotu má, a to vďaka Valentíkovi, že sledujeme aktuálne výstavy slovenských vojvodinských (občas aj iných) výtvarných umelcov. Takže Nový život predstavuje chronológiu nášho výtvarného života. Medzi nimi sú často aj mladí autori a nové mená. Pomôžeme im v motivácii a afirmácii a Nový život je vizuálne a informatívne bohatší.

Redakcia Nového života každoročne usporadúva Literárne snemovanie. Ako sa pozeráte na význam tohto podujatia v súčasnej dobe a čo by mali byť jeho ciele v budúcnosti? Ste spokojná s ohlasom a účasťou spisovateľov a odborníkov? – Literárne snemovanie je najstaršie kultúrne podujatie vojvodinských Slovákov, ktoré sa koná v kontinuite. V tomto roku sme ho usporiadali 63. raz. Vzniklo doslova ako porada, ako inštruovanie slovenských vojvodinských autorov, ale časom sa jeho koncepcia

menila. Na samých začiatkoch tomuto podujatiu omnoho viac pozornosti venoval Hlas ľudu ako Nový život. V niektorých obdobiach sa skôr podobalo na kamarátske stretnutia a vtedy sa usporiadalo v klube v budove Dnevnika. Mnohí si dodnes na toto obdobie spomínajú ako na najlepšie – vďaka neformálnosti a družnosti, ktorá sa tu dosiahla. V ďalšom období sa koncepcia Literárneho snemovania zmenila a podujatie sa viac podobalo na vedeckú konferenciu. Usporiadalo sa v miestnostiach na Filozoﬁckej fakulte v Novom Sade, čo zasa ocenila akademická časť našej literárnej verejnosti, lebo si toto prostredie vyžiadalo aj iný analytickejší a vedeckejší prístup a prispelo ku kvalite príspevkov a diskusie. Už roky dozadu Literárne snemovanie sa usporiada v slávnostnej sieni petrovského gymnázia a je to, povedala by som, úspešné kompromisné riešenie týchto dvoch chápaní tohto podujatia. Povďačná som Gymnáziu Jána Kollára za poskytovanie miestností a pomoc v usporadúvaní. Význam Literárnych snemovaní je viacnásobný. Po prvé prispieva k zviditeľneniu slovenskej vojvodinskej literatúry.

Často máme hostí zo zahraničia, ktorých týmto spôsobom informujeme o našich spisovateľoch a tvorbe. Ďalej toto podujatie upevňuje náš literárny kontext, lebo sa oslavujú životné jubileá vojvodinských spisovateľov, prispieva k ich aﬁrmácii vo verejnosti, pôsobí motivačne pre autorov. Motivačne tiež pôsobí Cena Nového života. Ohlas je podľa mňa uspokojujúci, Literárne snemovanie nemusí byť masové, aby jeho trvanie bolo opodstatnené. Ale je veľmi dôležité, aby vytrvalo. Je jednou z konštánt našej kultúry. Na záver vôbec nie menej významná otázka: Kto sú čitatelia Nového života? Je možné získať nových? – Čitatelia Nového života sú milovníci písaného slova, ale aj študenti či bádatelia slovenskej vojvodinskej literatúry, tiež literáti a spisovatelia. Ich početnosť nie je podstatná. Nejde tu o kvantitu, o masovosť, o populizmus, lež o kvalitu. Každý jeden čitateľ je vzácny, lebo sa v ňom myšlienky a vzťah k písanému slovu a k mysleniu mnohonásobne reﬂektujú. Nová doba prináša aj nové možnosti. Od tohto roku Nový život má aj svoju elektronickú podobu, čo zvyšuje jeho dostupnosť a počet čitateľov. Na tejto stránke sa nachádza posledných 13 ročníkov, údaje o autoroch, ktorí prispievajú do časopisu, informácie o všetkých literárnych snemovaniach (od prvej porady v roku 1953) a všetkých cenách Nového života od prvej udelenej ceny roku 1961. Veľmi je dôležité pripomenúť, že texty, ktoré sa uverejňujú v Novom živote, majú dlhú aktuálnosť. Nie sú písané a uverejňované len dnes. Často študenti, kritici a iní bádatelia slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry vyhľadávajú staré čísla Nového života spred niekoľko desaťročí. Proste hodnota ich trvania je nemenná v čase. Vlastne pravdepodobne ich hodnota neklesá, ale postupne rastie. Práve preto jedna z budúcich úloh redakcie by musela byť digitalizácia starých čísel Nového života a ich umiestnenie na internetovú stránku. Nový život je jedným z hlavných svedkov tohto nášho vojvodinského dolnozemského trvania a myslenia, na to by sa muselo prihliadať, kedykoľvek sa o ňom diskutuje alebo rozhoduje.

21/III

zabezpečila chod. Okrem toho mojou prednosťou je, že to robím z dobrej vôle. Nový život redigujem preto, že ma táto práca napĺňa. Nie preto, aby som z neho získala iné – buď hmotné, alebo symbolické – beneﬁty a samým tým mi nad hlavou nevisí Damoklov meč donútenia. O nič iné nebojujem, len o dobré slovo a kvalitné texty so solídnou umeleckou či intelektuálnou náplňou, lebo práve toto je podľa mňa poslanie literatúry – krása a katarzná rozkoš z poznania. Kto vlastne okrem vás tvorí redakciu Nového života? Je možné stať sa spolupracovníkom tohto časopisu? Zdá sa, že okrem literárneho talentu a zručnosti v písaní vaši spolupracovníci musia prejavovať aj určitú dávku entuziazmu a slobodomyseľnosti. – Členov redakcie tvoria tie isté mená, ako aj v období predchádzajúceho šéfredaktora, s dvomi výnimkami. Niektorých mladších spolupracovníkov sme pridali. Vladimír Valentík pravidelne prispieva výtvarnou kritikou a má na starosti aj ilustrácie v časopise. V redakcii je tiež básnik a prekladateľ Martin Prebudila, ako jeden z najaktívnejších. Aj Ladislav Čáni, Zuzana Čižíková, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Vladislava Fekete, Adam Svetlík, Zuzana Týrová, Anna-Margaréta Valentová a Katarína Hricová. Niektorí sú aktívnejší, niektorí menej. Ja som to nechala na nich. Samozrejme, že sú vítaní aj noví spolupracovníci. A vzácni sú ako soľ. Rubrika Pulzovanie literatúry v nemalej miere formuje prúd našej súčasnej literárnej tvorby a v nej sa okrem renomovaných prezentujú aj mladí autori, občas aj debutanti. Ako objavujete týchto autorov? – Na získavanie nových mien a prehľadu v našej slovenskej vojvodinskej tvorbe bol veľmi vzácny súbeh, ktorý sa roky vypisoval v rámci činnosti Výboru pre kultúru. Žiaľ, tohto roku nebude a, úprimne, mám celkom reálne obavy, že v priebehu budúceho ročníka v tejto rubrike nebudeme mať čo uverejniť. Texty pre túto rubriku sa hlavne zbierali vďaka tomu súbehu, bol to síce maličký, ale predsa neuveriteľne dôležitý podnet na písanie našim autorom. Počká-

DIVADLO

26. 10. 2019 • 43 /4878/

53. BITEF 19

Čaro svetového divadla Miroslav Benka

nosti, celý Weltklimakonferenz (Svetová konferencia o klíme) v Hamburger Schauspielhaus a tetralógiu s názvom Staat 1 – 4 (Štát 1 – 4). V rámci projektu Belehrad na diaľkovom ovládači svojím spôsobom riadi, presnejšie z jedného centra – manipuluje s obecen-

hodina manipulácie z jedného centra, ktorá hrozí ľudstvu, v rámci totalitných systémov.

MILO RAU, THOMAS OSTER Belehrade od 17. do 26. MEIER A TÍ INÍ septembra 2019 nám už Inscenácia podľa textov po 53. raz bol predstavený Aeschylusovej tetralógie Orestes, medzinárodný festival svetového Mila Rauho a divadelného súboru divadla, ktoré posúva hranice Orestes v Mosule v podaní NT našej / divadelnej skutočnosGent, Belgicko, v réžii už spometi. Vystúpili tu najznámejšie nutého Mila Rauho, švajčiarskemená: Stefan Kaegi a Rimini ho režiséra, novinára, esejistu, Protokoll, Thomas Ostermeier otvorila tohtoročný 53. BITEF. a Schaubühne am Lehniner Bolo to predstavenie situované Platz z Berlína, Milo Rau do dnešného Iraku, do mesta a divadlo NT Gent, Belgicko, Mosul, na prameni asýrskej Juhoslovanské dramatické dikultúry, oproti starovekému vadlo z Belehradu, Ultima vez mestu Ninive, ako uvádza jedna z Belgicka, tentoraz bez Wima z hrdiniek – „mesta staršieho Vandekeybusa, a Sebastian 7 000 rokov ako vaše, jedného Horvat a Slovinské národné zo zakladateľov tzv. Západného divadlo z Ľubľany, o ktorých divadla Aeschylusa“?! Belgickí účasť sa postaral umelecký herci za pomoci irackých kolevedúci PhDr. Ivan Medenica, gov početné scény nakrútili PhD., pedagóg dejín svetov rozbúranom Mosule, v Iraku vej divadelnej literatúry na a namiesto s obecenstvom Fakulte dramatických umení v sále najčastejšie komunikov Belehrade a podpredseda Záber z inscenácie Dejiny násilia, Schaubühne am Lehniner Platz vali s filmovým projekčným európskych kritikov. plátnom. Škoda. (Berlín, Nemecko) Juhoslovanské činoherné Aj tohto septembra na 53. medzi účinkujúcimi a vytvárajú stvom a stavia ho do „roly jeho divadlo z Belehradu uviedlo festivale BITEF (Belehradský me- solidárnejšie, humánnejšie vzťa- tvorcu“. Projekt sa začínal na hru podľa R. W. Fassbindera, dzinárodný divadelný festival), hy). Kaegi spolu s Helgardom Novom cintoríne a končil sa na M. Fenglera Prečo sa zbláznil pán ktorý založilo v r. 1967 Mesto Haugom a Danielom Wetze- strešnej terase Kombank dvora- R v réžii Bobu Jelačića. Bola to Belehrad na čele s Mirou Trai- lom pripravujú „inscenácie“ pod ny. Bol to zaujímavý projekt, hra, v ktorej maestrálne excelovićovou a Jovanom Ćirilovom, značkou Rimini Protokoll, ktorá keď počas deväť dní festivalu loval Boris Isaković, antihrdina, od 17. do 26. septembra 2019 získala strieborného leva na pravidelne o 11. a 17. hodine v ktorý sa snaží odolávať výzvam vystúpili početné inscenácie bienále Divadla v Benátkach jednom okamihu vidíte množ- vonkajšieho sveta, ktoré súvisia s z domova a zo sveta. Zo Srbjeho kariérou, finančným stavom, ska (Juhoslovanské dramatické manželským životom... divadlo z Belehradu a Srbské Konečne prišla na rad inscenárodné divadlo z Nového Sadu nácia spracovaná podľa prózy / Národné divadlo zo Sombora), súčasného francúzskeho prozaz regiónu Záhrebské divadlo mlaika Eduara Luiho Dejiny násilia dých (Chorvátsko) a Slovinské náv adaptácii a réžii Ostermeiera rodné divadlo z Ľubľany, Európy v produkcii Schaubühne am Leh(Nemecko, Francúzsko, Belgicko, niner Platz z Berlína. Podľa autoŠvajčiarsko), z Afriky (Nigéria), rovho autobiografického príbehu Južnej Ameriky (Brazília) v oficištudent z francúzskej provincie álnom programe – spolu dvanásť spozná mladého Alžírčana na predstavení. A v sprievodnom parížskej ulici a pozve si ho do programe početné inscenácie bytu. Okrem sexu a náznakov alternatívneho divadla najmä lásky príbeh sa končí krádežou zo Srbska a z regiónu. Z happeningu Belehrad na diaľkovom ovládači, Rimini Pro- a násilím... Spomínam si, Ostertokoll (Nemecko / Švajčiarsko) meier sa zúčastnil na 34. BITEF-e RIMINI PROTOKOLL V RÁMCI s inscenáciou Enda Walsha DisPROLÓGU v roku 2011 a cenu Grand prix stvo ľudí, ktorí so slúchadlami na co Pigs v r. 2000 a naposledy V rámci prológu 53. BITEF bol BITEF-u. Najnovšie Rimini Pro- ušiach vykonávajú pokyny autora s inscenáciou Henrika Ibsena až po 18. raz uvedený projekt tokoll vyvinul inštaláciu videa a režiséra: chodia mestom, plazia Dom bábik alebo Nora na 37. Belehrad na diaľkovom ovládači pre viac hráčov Situačné miest- sa, vyplazujú, lezú na stromy, BITEF-e v roku 2003. Tesne ako Stefana Kaegiho a spoločnostancujú, spievajú a i. Bola to sa Ostermeier stal umeleckým

22/IV

ti Rimini Protokoll (Nemecko / Švajčiarsko). Bola to hádam najimerzívnejšia inscenácia (čítaj: z angl. immersive theatre), aktuálny tvar interaktívneho divadla, v ktorom scénograﬁa, priestor, herec a obecenstvo účinkujú v predstavení, je to divadlo, v ktorom sa stráca hranica

DI VADLO

HLAS ĽUDU • OBZORY vedúcim tohto divadla, videl som inscenáciu H. Ibzena Dom bábik alebo Nora v jeho réžii, ktorá nás vtedy ponechala bez dychu. S tým entuziazmom som sa opäť

k aktérom – hrozí nebezpečenstvo vo vzťahu medzi nimi, predovšetkým v dôsledku vzťahu medzi mladšími a staršími partnermi. Bolo to predstavenie, ktoré si osvojilo obecenstvo a kritikov. *** Tohto roku sme mali možnosť vidieť sériu predstavení so vztýčenými mikrofónmi (aký ošúchaný réžijno-scénický postup?!), do ktorých herci, hádam namiesto toho, aby sa spovedali, rozprávajú príhody alebo doslova revú?! Žiaľ, namiesto drámy (vnútornej alebo vzájomnej) najčastejšie to bolo iba číre, nudné rozprávanie. Ivan Medenica, po jeho predchodcovi Jovanovi Ćirilovovi, zdá sa, nebol na úrovni svojho predchodcu ani z umeleckej ani z atraktívnej / senzačnej stránky. Neboli to predstavenia, ktoré nás vzrušujú a povznášajú na astrálnu cestu. 53. BITEF bol sviatočne zakončený v prístave Belehrad predstavením Zriedkaví vtáci kompánie Vlk pre človeka z Francúzska, hádam najimerzívnejšou inscenáciou festivalu, ktorej autori boli pozdravení s nevysvetliteľnou energiou, potleskami a

mala neľahkú úlohu. Inscenácia podľa R. W. Fassbindera Ale: Strah je dušu v réžii Sebastiana Horvata získala Grand prix festivalu Miry Trailovićovej, zároveň aj cenu za réžiu denníka Politika, a po prvýkrát toto predstavenie získalo aj cenu obecenstva, kým špeciálna Cena Jovana Ćirilova bola udelená inscenácii Nemorálne príbehy: 1. časť – Dom matka. To, čo sa Ivanovi Medenicovi podarilo, je žánrová rozmanitosť inscenácií, početné obecenstvo takmer z celého sveta. Boli tu prítomní predovšetkým umelci a významné osobnosti zo sveta divadla, najmä keď ide o kritikov, teatrológov a manažérov medzinárodných divadelných festivalov. A súčasné témy, ktoré sa nás týkajú: utečenecká kríza, náboženská rozličnosť a morálne predsudky a / alebo životné postoje. Žiaľ, pánovi Medenicovi sa nedarí to, čo sa darilo jeho predchodcovi Jovanovi Ćirilovovi – v úplnosti zaujať a vzrušiť divákov. Nedarí sa mu niekoľko rokov dozadu a nepodarilo sa mu pozvať si na festival najvydarenejšie / najvychytenejšie predstavenia Európy a sveta. Možno mu to ani

Záber z víťaznej inscenácie Ale: strach je dušu, Národné divadlo (Ľubľana, Slovinsko)

ováciami obecenstva, totiž aktérov. Po predstavení obecenstvo počkalo na vyhlásenie víťazov. Medzinárodná päťčlenná porota na čele s Christine Hamon-Siréjols, emeritnou profesorkou na Univerzite Nová Sorbona – Paríž 3, a v ktorej zložení ešte boli Dorothy Chansky, profesorka Divadelnej vedy na Texas Tech University, Sanja Mitrovićová, režisérka žijúca a pôsobiaca v Amsterdame, Olga Dimitrijevićová, spisovateľka, a Ersan Mondtag, multimediálny umelec z Berlína,

nebol cieľ?! Bola to prehliadka tzv. „nového divadla“?! Hádam. Potvrdia dejiny. BITEF podporili Sekretariát pre kultúru mesta Belehrad, Ministerstvo kultúry a informovania, vláda Srbska a festival podporila aj Delegácia EÚ v Srbsku, Goetheho inštitút v Belehrade, Francúzsky inštitút v Srbsku, Britská rada, veľvyslanectvá USA, Švajčiarska, Nemecka a Belgicka v Srbsku. A početní sponzori. Foto: BITEF Promo

23/V

scenára E. W. Fassbindera z roku 1974: Ale: strach je dušu, v réžii Sebastiana Horvata a v produkcii Slovinského národného divadla z Ľubľany. Išlo o melodramatický príbeh s milostným sprisahaním o láske medzi marockým štyridsiatnikom, migrantom, a upratovačkou Emou. Láska sa však stáva stredobodom, okolo ktorého sa stretávajú rôzne línie sociálnej kritiky, s ktorými sa divák (najmä v druhej časti hry, keď sa publikum doslova stáva súčasťou scény) môže stretnúť a identifikovať ich vo svojom nepreniknuteľnom spoločenskom prostredí. V režijnom postupe Sebastiana Horvata sa toto prostredie Záber z inscenácie O mäse a betóne, / nálada z Mníchova Anti Status Kvo (Brazília, Brazília) zo 70. rokov zachoposúril do divadla. Žiaľ, bolo to valo v úplnosti, čo prispieva k o ničom inom (opäť mikrofóny nostalgickej atmosfére. V prvej a hra s kamerou a projekčným časti hry je divák stále vzdialený plátnom a i.) ?! Takýto postup sa od scény, ale nie úplne – traja už stal ošúchaným manierom aj rozprávači (Ema – susedia) sedia viacerých našich režisérov. A, žiaľ, v publiku bez problémov, a začína videli sme predstavenie, ktoré sa odchyľovať od názoru na hru sa nás veľmi nedotýkalo. – a to naznačuje neskoršie úplné Národné divadlo zo Sombo- zapojenie diváka do hry. Prvá ra a Srbské národné divadlo časť ukazuje, ako sa zrodila láska z Nového Sadu uviedlo insce- medzi Emou a Alim, problémy, náciu podľa hry J. B. P. Molèra s ktorými sa stretla z dôvodu Tartuffe. Belehradský nadaný nekonvenčného dátumu (žena režisér Igor Vuk Torbica, ktorého v strednom veku a gastarbeiinscenovanie Molièrovho Tartuf- ter Maročan – teda v bývalom fe je v skutočnosti príkladom extrémne nacistickom prostre„rewriting-u“, písania nového dí), odsúdenie a odmietnutie textu na základe motívov a so životného prostredia, všetky znakmi a situáciami prevzatými xenofóbie dnes veľmi prítomné (v z pôvodného klasického diela, porovnaní napríklad pri súčasnej však hra nie je imerzívna v ab- migračnej kríze), avšak sa ich solútnom zmysle, ale radikálne láska zobrazuje ako stabilná a zbúra „štvrtú stenu“. Prostred- silná napriek všetkým nepriazníctvom priestorovej blízkosti nivým okolnostiam súvisiacim s javiska a hľadiska a rozprávania kontextom, v ktorom sa zrodila. postavy Dorine, ktorá podáva V druhej časti hry dochádza k príbeh, je publikum „dramaticky úplnej inverzii v zmysle javiska: beletrizované“, čím sa prehlasuje po pracovnej prestávke, počas za pasívneho spolupáchateľa utr- ktorej sa scenéria mení, diváci penia jednej rodiny. Táto rodina prenikajú do javiska – takým sama osebe nie je „nevinná“, ale spôsobom je každý divák navyše je v podstate obeťou manipulácie pár zvedavých a úsudkových mefistofelovského Tartuffe-ho. očí, ktorý, podobne ako okolie hry, chce túto lásku pozorovať NA KONCI FESTIVALU PRE- zvnútra. Zatiaľ čo v prvej časti KVAPENIE bolo potenciálne riziko tohto Na konci prišlo nám divadelné vzťahu spôsobené vonkajšími prekvapenie. Bolo to predstave- sociálnymi okolnosťami, v druhej nie uvedené podľa sfilmovaného časti – kde nás Horvat približuje

OSOB N OS T I

26. 10. 2019 • 43 /4878/

K 150. VÝROČIU NARODENIA JÁNA GRÚNIKA

Spomienka na správcu Petrovskej sporiteľne Vladimír Valentík

24/VI

ast národného a kultúrneho života vojvodinských Slovákov sa rozbehol v druhej polovici 19. storočia, keď sa založila knižnica a začalo hrávať divadlo v Petrovci. Začali vznikať prvé časopisy, ale uskutočnili sa aj prvé kroky v smere k materiálnej či ﬁnančnej nezávislosti slovenskej komunity na tomto priestore. Okrem osobností, ktoré sa činili vo sfére kultúrneho života a vzdelávania, nadostač si však nevšímame osobnosti, ktoré vytvárali a zveľaďovali materiálne podmienky a ﬁnančnú nezávislosť pre takú národnú činnosť. Keď sme si vlani pripomenuli sté výročie Veľkého národného zhromaždenia v Novom Sade, ktoré sa konalo 25. novembra 1918, spomenuli sme si aj na Jána Grúnika, predsedu Národnej rady dolnozemských Slovákov a člena Zhromaždenia Srbov, Bunevcov a iných Slovanov, ktorý v mene vojvodinských Slovákov prečítal rozhodnutie o pripojení sa Slovákov z tohto územia k novému štátu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Tohto roku si vedľa veľkolepých jubileí storočnice gymnázia a tlačiarne v Petrovci pripomíname aj stopäťdesiate výročie narodenia práve Jána Grúnika, správcu Petrovskej sporiteľne, ktorého podiel pri zakladaní týchto inštitúcií je veľmi významný a závažný. Tohto roku si spomíname aj na iné významné osobnosti z radov vojvodinských Slovákov, Grúnikových vrstovníkov, akými boli napr. kulpínsky architekt M. M. Harminc, novosadský advokát a vydavateľ Dolnozemského Slováka Miloš Krno alebo zakladateľ srbskej výtvarnej pedagogiky v Belehrade Cyril Kutlík. Grúnikova osobnosť a

zamestanie dostal v Tatrabanke v Bytči, skadiaľ sa ako hospodársky a ﬁnančný činiteľ dostal do Báčskeho Petrovca roku 1893. Prišiel ako účtovník do petrovskej Pomocnice, neskôr to bola Sporitelňa, v ktorej sa roku 1908 stal správcom. Pod jeho vedením Petrovská sporiteľňa zveľaďovala a rozširovala svoju činnosť. Už roku 1909 vznikla filiálka v Pivnici. Po prvej svetovej vojne Sporiteľňa prevzala Slovenskú banku v Novom Sade a Ľudovú Ján Grúnik (1869 – 1930), správca banku v Kysáči. V tom Petrovskej sporiteľne období vznikla aj ﬁliálka jeho kľúčový význam pri zakla- v Selenči. Petrovská sporiteľdaní početných slovenských ňa sa tak pod vedením Jána inštitúcií však akosi upadli do Grúnika stala najstarším a najzabudnutia. silnejším peňažným ústavom Ján Grúnik sa narodil 7. mar- vojvodinských Slovákov, ako ca 1869 v Bukovej na Slovensku, aj v období maďarizačného v rodine drotára Pavla Grúnika útlaku útočiskom pre mnohých

tál vo výške 1 milión dinárov, spracovala viac ako 18 miliónov dinárov vkladov a tešila sa veľkej dôvery slovenského ľudu vo Vojvodine. Zo Sporiteľňe v Petrovci vznikla Slovenská banka na valnom zhromaždení 11. apríla 1931 a správcom sa stal syn Jána Grúnika Ivan. Ján Grúnik sa svojho sna nedožil. Ján Grúnik si rodinu založil už v Petrovci. S manželkou Annou, rod. Spevákovou, mal tri deti. Okrem už uvedeného Ing. Ivana Grúnika mal syna advokáta JUDr. Vladimíra Grúnika a dcéru Karlu, vydatú za notára Jána Lamoša. Ako významná osobnosť slovenského národného života Ján Grúnik sa pričinil o voľbu Milana Hodžu ešte počas povestných volieb v Kulpínskom okrese začiatkom 20. storočia, takže bol dobre známy uhorským úradom, a tak sa počas prvej svetovej vojny dostal do väzenia, najprv do Kamenice a potom aj do Subotice. Povestné bolo aj jeho odmietanie ﬁnančné vklady Sporiteľne dať roku 1916 na vojnovú pôžičku na naliehanie petrovského notára. Po vojne bol v prvých radoch v usmerňovaní národného života vojvodinských Slovákov a pri zakladaní najvýznamnejších inštitúcií Slovákov pred sto

Ján Grúnik v rodinnom kruhu a Márie, rodenej Podkriveckej. Po základnej škole v rodisku pokračoval v Žiline na nižšom gymnáziu a obchodnú akadémiu zakončil v Bratislave. Prvé

národných pracovníkov. V roku, keď Ján Grúnik náhle zomrel – 7. mája 1930 vo vode petrovského kanála na porážku, Sporiteľňa mala akciový kapi-

rokmi (gymnázia, kníhtlačiarne a nakladateľského spolku, ale aj petrovskej Sokolskej jednoty). Roku 1929 Ján Grúnik bol vyznamenaný Rádom svätého

OS O B NOSTI

HLAS ĽUDU • OBZORY Savu V. stupňa. O rok neskôr na petrovskom cintoríne ho vyprevádzali do večnej spomienky početní ctitelia jeho práce. Rozlúčkové prejavy mali okrem Jána Čajaka st., Jána Bulíka, Michala Rapoša aj notár M. Tomović a pravoslávny kňaz Popić. Správna rada petrovskej tlačiarne vedená riaditeľom Andrejom Labáthom sa pri tej príležitosti rozhodla založiť Základinu Jána Grúnika, z ktorej sa mali podporovať žiaci petrovského gymnázia v deň Grúnikovho úmrtia... Po dlhšom čase si teda znovu pripomíname významnú osobnosť našej novšej histórie – Jána Grúnika, v ktorého dome v súčasnosti sídli Matica slovenská v Srbsku.

Grúnikov dom v Petrovci – v súčasnosti budova Matice slovenskej v Srbsku

PETER HANDKE, LAUREÁT NOBELOVEJ CENY ZA LITERATÚRU 2019

Osamelá geniálnosť slova Stevan Lenhart

dielach, osobitým spôsobom sa venujúc motívom pokoja a prírody. Literárny kritik Marjan Čakarević poukazuje na to, že na štylisticko-poetickej úrovni Handke vo svojich prózach rozpracúva známe modernistické naratívne postupy, v prvom rade Faulknerove, ale aj autorov francúzskeho nového románu (Robbe-Grillet, Michel Butor) a amerických bítnikov. Okrem spomenutých jestvuje vraj celý rad iných spisovateľov a umelcov, na ktorých Handke vo svojej tvorbe diskrétnejšie alebo priamo odkazuje a ktorých prítomnosť významne formuje jeho literárne univerzum. Jedným z nich Peter Handke (foto: wikimedia) je určite nemecký ﬁlmový režisér Wim rokov 20. storočia Handke Wenders, ktorý sﬁlmoval viacevytvoril literárnu tetralógiu, ro Handkeho próz a scenárov. ktorú začal románom Pomalý Ich najznámejším spoločným návrat domov (1979) a v nej výtvorom je Nebo nad Berlítematicky v určitom zmysle nom (1987), majstrovské dielo prekonal námety stiesnenosti siedmeho umenia stvárňujúce prítomné v jeho včasnejších poetický príbeh o anjeloch

medzi obyvateľmi Berlína v období, keď toto mesto bolo rozdelené múrom na východnú a západnú časť; jeden z anjelov sa zamiluje do umelkyne a zrieka sa svojej nesmrteľnosti s cieľom uskutočniť s ňou kontakt. Ešte predtým Wenders a Handke realizovali ﬁlmy podľa románov Úzkosť brankára pri penalte a Ľaváčka. Osobitným obdobím v Handkeho literárnej tvorbe sú 90. roky dvadsiateho storočia a niektoré jeho vtedajšie diela boli ovplyvnené občianskou vojnou na území niekdajšej Juhoslávie. Známa je najmä jeho esej Spravodlivosť pre Srbsko, ktorá sa dodnes interpretuje všelijako, a určité intelektuálne, kultúrne a politické kruhy (najmä v západnej časti sveta, ako aj v balkánskom regióne) rázne odsudzujú rakúskeho spisovateľa za obhajovanie pozície Srbska v občianskej vojne. Preto sú aj rôzne negatívne reakcie na vyhlásenie laureáta tohtoročnej Nobelovej ceny za literatúru. Avšak – ako to postrehol určitý literárny kritik – účastníci diskusie o Handkeho názoroch, tak vo svete, ako aj v Srbsku, by najprv mali aspoň prečítať si tú jeho esej. A možno aj niektoré iné jeho dielo.

25/VII

akúsky spisovateľ Peter Handke (1942) získal tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru za svoje „vplyvné dielo, ktoré s jazykovou geniálnosťou skúma periférie a špeciﬁckosť ľudskej skúsenosti“, ako to v odôvodnení uviedla Kráľovská švédska akadémia vied. Ako prozaik, básnik, esejista a dramatik Handke je v svetovej literatúre prítomný vyše polstoročia a podľa mienky viacerých odborníkov si túto cenu zaslúžil aj skôr, avšak dnešné uznanie sa po toľkých rokoch vynikajúcej autorskej produktivity zdá byť o to relevantnejšie. Už svojou „antidivadelnou“ experimentálnou hrou Nadávanie publiku z roku 1966 Handke významne ovplyvnil vtedajšie revolučné literárne a umelecké prúdy a vo svojej nasledujúcej hre Kaspar (1967) sa prejavil ako originálny (neo) avantgardný prehodnocovateľ vzťahov medzi jazykom, realitou a samým autorom. V 70. rokoch napísal niekoľko význačných románov a noviel na rôzne témy, akými sú Úzkosť brankára pri penalte (1970), Krátky list na dlhú rozlúčku (1972), Nešťastie bez želaní (v tomto románe

s autobiograﬁckými prvkami z roku 1972 Handke sa zaoberá témou samovraždy vlastnej matky) a Ľaváčka (1976). Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych

PO É ZIA

26. 10. 2019 • 43 /4878/

JÁN SALČÁK

MICHAL TALLO

Sme tu a teraz

záujem

(báseň pre generáciu 1961 podľa Svetoslava Veigla)

26/VIII

Bratia a sestry spoločný osud máme na zemi na všetkých slnko svieti v sieti na dobrých i na zlých kto radšej dáva ako berie na Ježiša sa ponáša o závod letí a kone zdivené víchor rekordy láme splašené srdce nad priepasťou sa chveje volá nás Ten čo nalomenú trstinu nedolomí hľadám Ťa, Kriste medzi ľuďmi v ohnivých snoch v skutkoch a v pravej kráse často ma vítajú len trudy málokedy čisté usilovné včely niekedy som celý dolámaný chodím

a chodím márne a pritom zem naša starne na nepoznanie hviezdy pýchy padajú do prachu všetko sa splniť dá všetko splatiť môže vrchovato vozdajší chlieb čierne mraky čisté zlato pravú lásku ničím nemožno zaplatiť kto miluje je stále smädný lásku týra neuhasiteľný smäd ale život bez lásky je mlynský kameň v každej láske pod srdcom je spev na konci každej AMEN

Ján Salčák (1961) siedmeho januára roku Pána 1969 napísal svoju prvú báseň Lastovičky a vrabce (Laste i vrapci), súčasne i po slovensky, i po srbsky. Po srbsky bola uverejnená, po slovensky aspoň dosiaľ nie. Siedmeho januára roku Pána 2012, na piate výročie rozlúčky so zosnulou Julianou, prestal písať po slovensky. Siedmeho januára 2019 prestal písať literárne diela aj v ostatných jazykoch, v ktorých vie čítať a písať. Žije v rodisku ako ekotarián a zaoberá sa biozáhradníctvom, chovom slimákov a pestovaním liečivých rastlín. Olga Ćosićová Foto: S. Lenhart

pohľadnicu ešte môžeme poslať z ktoréhokoľvek európskeho štátu no klasickú známku čoraz častejšie nahrádza jednoduchý natlačený QR kód pošty registrujú minimum sťažností počíta sa s vymretím väčšiny zberateľov názor že komunikácia je v porovnaní s minulosťou menej osobná považujeme za lož pohľadnicu ešte môžeme poslať z ktoréhokoľvek európskeho štátu a napísať na ňu rukou text určený pre oči príjemcu a niekoľkých pracovníkov niekoľkých pôšt

sieť so vzájomným sprístupňovaním nie je zvykom aby užívateľ prichádzal do kontaktu s ostatnými leechermi či o nich nadobúdal akékoľvek informácie v takomto prípade hovoríme skôr o výnimke ak k podobnému stretu dôjde odporúča sa zachovať pokoj mlčanie a vzhľadom na nejasnú právnu podstatu celého problému aj dočasný zdanlivý nezáujem o obsah

tí netrpezlivo čakajú na vymretie väčšiny odosielateľov Michal Tallo (1993) je slovenský básnik, prozaik a publicista. Vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Je redaktorom časopisu o súčasnom umení a kultúre Vlna, spoluorganizátorom medzinárodného literárneho festivalu Novotvar a koordinátorom československej literárnej súťaže Básne SK/ CZ. Vydal básnické zbierky Antimita (Drewo a srd, 2016) a Delta (Drewo a srd, 2018). Na tejto strane uverejňujeme výber z jeho zbierky Antimita. Foto: P. Procházka

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

FILMOVÉ PODUJATIE V BELEHRADE

Čoraz väčší záujem o slovenský a český film Miroslav Pap

dňoch od 16. do 20. októbra v Juhoslovanskej kinotéke sa konali Dni českého a

Marjan Vujović, Tomáš Kuchta a Igor Vencel otvorili podujatie

slovenského filmu. Organizátormi tohto podujatia boli slovenské a české veľvyslanectvo v Belehrade. Podľa slov veľvyslanca Českej republiky v Srbsku Tomáša Kuchtu do organizácie druhého

ročníka zaradili aj slovenské veľvyslanectvo, s úmyslom prezentovať priateľské vzťahy medzi dvomi krajinami, a, samozrejme, aj filmovú produkciu, ktorá trvá nepretržite aj po rozpade Československa v roku 1992. V sále Makavejev podujatie otvoril riaditeľ Múzea juhoslovanskej kinotéky Marjan Vujović, ktorý privítal početných divákov a poďakoval obom veľvyslanectvám za organizáciu druhého ročníka prehliadky filmovej produkcie Česka a Slovenska. Zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade Igor Vencel divákom predstavil jednotlivé slovenské filmy a dal akcent na význam prezentovania filmovej tvorby Slovenska a Česka v Srbsku. V prejave dodal: „Táto prehliadka filmov prezentuje dobré vzťahy Slovenska a Česka na najvyššej úrovni.“ Veľvyslankyňa Slovenskej republiky Dagmar Repčeková bola znemožnená byť na tejto udalosti, lebo práve vtedy na návšteve v Srbsku pobudol minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák. V jej mene zástupca

v srbskom príhovore vyjadril slová vďaky. Dni českého a slovenského filmu v určitom zmysle slova znamenajú prelínanie filmovej k o p ro d u k c i e oboch krajín. Cieľom podujatia je prezentovať najnovšiu filmovú produk- Výstava dokumentujúca prelomové roky ciu oboch krajín, v Československu poprípade aj filV rámci podujatia bola nainštamy z predošlých rokov, ktoré získali lovaná výstava z príležitosti 30. výnajvyššie ocenenia tak doma, ako ročia Nežnej revolúcie (Sametové aj v zahraničí. Do nedele 20. ok- revoluce). V minulom roku témou tóbra mali diváci možnosť pozrieť výstavy bolo československo-jusi sedem filmov, z čoho bol jeden hoslovanské priateľstvo a 100. slovenský, dva koprodukčné a výročie vzniku Československa. štyri české. Boli to filmy: Ján Pa- Organizátori dúfajú, že budúci lach, Backstage, Důvěrný nepřítel, ročník bude mať ešte väčšiu návSvetlé miesto, Tátova volha, Osmy števnosť a pribudnú nové filmy, a dokumentárny film Století Miro- hoci aj tento ročník splnil všetky slava Zikmunda. Film Toman v réžii očakávania konzumentov filmovej Ondřeja Trojana bol premietaný produkcie. ako prvý v stredu o 19. hodine.

NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY

Prednáška a beseda v rámci LiteraTour Danica Vŕbová

odujatie LiteraTour znova zavítalo do Nového Sadu. Jeho cieľom už od roku 2013 je, aby slovenskí spisovatelia navštevovali študentov slovenčiny na európskych univerzitách. Tento projekt sa pravidelne realizuje aj v Srbsku na dvoch univerzitách, kde je možnosť vyučovania slovenčiny – v Belehrade a Novom Sade. Filozofická fakulta Novosadskej univerzity tohto roku oslavuje úctyhodné jubileum – 65 rokov od založenia. Z tohto dôvodu ako ďalší kamienok do mozaiky osláv Oddelenie slovakistiky usporiadalo prednášku bývalej lektorky, riadnej profesorky Filozofickej fakulty Univerzity v Prešove prof. Dr. Marty Součkovej. • KULTÚRA •

Profesorku Součkovú privítala a krátko predstavila prof. Dr. Marína Šimáková-Speváková. Názov prednášky prof. Součkovej bol K axiológii slovenskej literatúry po roku 2000, ale profesorka sa venovala i obdobiu pred týmto

rokom a zmienila sa aj o iných témach, napríklad o problematike Ceny Anasoft litera vzťahujúcej sa na tohtoročného víťaza Ivana Medešiho z Ruského Kerestúra. Prednášku, ktorá sa konala v slávnostnej sieni Filozofickej fakulty,

Veronika Šikulová (zľava) a Marta Součková v diskusii

uzavrela diskusia s poslucháčmi. Po kratšej prestávke nasledovala beseda so známou slovenskou spisovateľkou Veronikou Šikulovou. Ako už jej priezvisko naznačuje, ide o dcéru významného spisovateľa Vincenta Šikulu, o čom sa spisovateľka tiež zmienila, zdôrazňujúc, že nie je jednoduché niesť bremeno toho priezviska. V rozhovore, ktorý so spisovateľkou viedla Marta Součková, prítomní sa dozvedeli mnohé zaujímavosti: ako to bolo vyrastať s Vincentom Šikulom a Rudolfom Slobodom, o tom, ako autorka tvorí, pracuje a aké sú jej názory na literárne ceny, ktoré sa udeľujú na Slovensku. Prednáška a beseda LiteraTour boli v Novom Sade v utorok 15. októbra a v stredu 16. októbra na Filologickej fakulte v Belehrade.

43 /4878/ 26. 10. 2019

Kultúra VÝSTAVA KORENE 5 V STAREJ PAZOVE

Cena Alene Klátikovej Anna Lešťanová

staropazovskej Galérii Miry Brtkovej v pondelok 21. októbra slávnostne otvorili piatu výstavu Korene, výstavu diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku, ktorú podporuje aj NRSNM. V mene Strediska pre kultúru Stará Pazova, v rámci ktorého pôsobí táto galéria, úvodné slová mal Marjan Karavla, odborný spolupracovník pre výtvarné umenie. Projekt usporiadania výstavy Korene sa začal s úmyslom poukázať na úspechy umelcov aj v malom formáte a jej iniciátorom je akademický maliar Ján Agarský. Práve na pondelkovej vernisáži, keď si prítomní pripomenuli prvé jubileum tejto výstavy, J. Agarský

hovoril o tom, prečo vznikla, a zároveň podal kratšiu súvahu jej doterajšieho priebehu. Doteraz sa v nej zúčastnilo až 34 autorov a najnovšiu expozíciu tvoria práce 22 účastníkov. Sú to: Ján Agarský, Miško Bolf, Michal Ďurovka, Ľupka Ergová, Mária Gašková, Mária Galátová-Ćirovićová, Miroslav Havrilov, Marjan Karavla, Martina Karavlová-Hlodová, Jozef Klátik, Alena Klátiková, Laslo Kolár, Zdenka Mária Madacká, Michal Madacký, Andrea Merníková-Šimonová, Svetlana Miháľová, Vesna Opavská, Miroslav Pavlovič, Zvonimír Pudelka, Štefica Radovanová, Daniela Triašková a Emília Valentíková-Labátová. Otvoril ju J. Agarský a pripomenul, že sú diela umelcov zhotovené rozličnými technikami a výtvarnými

Autori vystavených prác; odmenená Alena Klátiková prvá sprava

poetikami. Súčasťou výstavy je katalóg a na titulnej strane je odmenená práca Aleny Klátikovej. Sava Stepanov, autor textu v katalógu, sa zmienil o doterajších výstavách, s dôrazom na najnovšiu, ktorá, ako uviedol, bez ohľadu na neočakávané znaky poklesu záujmu autorov, má svoje čaro. Po prvej a druhej výstave Kore-

ne, ktoré sa konali v Novom Sade, tretia, štvrtá a piata sa presunuli do Starej Pazovy. Podobne ako vlani, i táto najnovšia expozícia má putovný ráz a po 3. novembri, dokedy je otvorená v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove, si ju budú môcť pozrieť záujemcovia o umelecké diela malého formátu v Múzeu Sriemu v Sriemskej Mitrovici.

ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

aby sa prihovoril a bližšie ozrejmil takýto počin biografického zviditeľňovania sa umelcov, členov ZPVU. Aby nezostalo iba na slovách, spevom prezentáciu spestrili čletento čas využili aj na bližšie zo- nás umelci pozvali medzi seba, novia Komorného zboru Musica znamovanie sa s prácou a nápadmi bola premiéra knižočky Krátky bio- viva v čele s dirigentkou Marienou iných umelcov. Pri tejto príležitosti grafický slovník členov Združenia Stankovićovou-Krivákovou. Na aktivisti ZPVU v miestnostiach Tu- petrovských výtvarných umelcov záver zostavovateľke knihy Anne Jaroslav Čiep ristickej organizácie Obce Báčsky v Báčskom Petrovci (2009 – 2019). Legíňovej, ako aj predstaviteľom a Výtvarnom tábore ma- Petrovec nainštalovali výstavu Už zo samotného pomenovania viacerých inštitúcií a ustanovizní liarov amatérov Vojvodiny detských prác, ktoré nádejní ma- publikácie možno vydedukovať, predsedníčka ZPVU Mária Struv Báčskom Petrovci v so- liari nakreslili počas detského vý- že vznikla pri príležitosti desaťhárová a podpredseda Savo Sprebotu 12. októbra predpoludním tvarného tábora v máji, keď trvali ročnej nepretržitej práce tohto mo odovzdali výtlačky tejto novej a poobede sa zúčastnilo viac ako 30 Dni Petrovca. Výstavu pomenovali združenia. Základné údaje o knihe publikácie. V mene združenia, ale umelcov nielen z domáceho, ale aj Deti – deťom a bolo si ju možno prítomným na jej prvom verejnom i Národnostnej rady slovenskej náz iných prostredí vo Vojrodnostnej menšiny ako vodine. Ide o ďalšie súčlen VV poverený oblasstredenie výtvarníkov, ťou kultúry sa prihovoril ktoré zorganizovalo Ján Makan. Združenie petrovských V knihe Krátky biogravýtvarných umelcov. fický slovník členov ZdruUž aj preto, že radi ženia petrovských výtvarkreslia a maľujú, radi ných umelcov v Báčskom sa pritom navzájom Petrovci (2009 – 2019) je povzbudzujú. Teší ich, nielen základnými biokeď môžu pôsobiť niegrafickými údajmi, ale len ako domáca hŕstaj reprodukciou vlastnej ka snaživcov, a preto umeleckej práce zachytesi medzi seba povolali ných 57 umelcov členov podobne zmýšľajúcich Umelci spoločne navštívili aj Mostík Zuzky Medveďovej, kde sme ich na pamiatku spoločne petrovského umeleckého tvorivých umelcov aj vyfotili združenia. Ich práce nafoz iných prostredí. tografoval Ondrej Benka. Od rána si v Parku obzrieť počas Detského týždňa predstavovaní predniesla Hana V závere knihy je uvedený zoznam Zuzky Medveďovej účastníci tábora od 1. októbra. Výstava potrvala do Tanciková. Vladimíra Valentíka, ďalších členov, podporujúcich člerozložili podstavce a umelecké 15. októbra. ktorý v knihe má aj text o výtvar- nov, ako aj menoslov kolegov, ktorí náčinie a dali sa do práce. Pritom Ďalšou udalosťou, pri ktorej nom živote v Petrovci, tiež oslovili, medzičasom opustili tento svet.

Výtvarný tábor a publikácia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DIVADELNÝ VÍKEND V KOVAČICI

Tri hry a migračná perspektíva Stevan Lenhart

rámci programu kovačických októbrových osláv milovníci divadla mali príležitosť počas uplynulého víkendu na javisku Domu kultúry 3. októbra pozrieť si tri navzájom odlišné predstavenia, z ktorých sa však každé určitým spôsobom dotýka aktuálnej témy migrácií obyvateľstva. Najprv v piatok 18. októbra členovia Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice na malej scéne predviedli hru Nálepky podľa textu Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej a v réžii Jána Kmeťka. Šesť postáv v podobe monológov podávajú vlastné životné skúsenosti, sny a sklamania, pričom každá otvára vlastný kufor spomienok a tajomstiev. Osobitnú dramaticko-poetickú atmosféru vyčaruje dievča s an-

jelskými vlastnosťami, ktoré hovorí o cestujúcich dušiach. Sobotňajší večer 19. októbra patril Slovenskému vojvodinskému divadlu z Báčskeho Petrovca a predstaveniu Svety za dedinou na motívy hry Portugal Zoltána Egressyho a v réžii Dušana Bajina. Skupina zložená zo skúsenejších a mladších hercov stvárňuje komédiu s prvkami čierneho humoru, ktorej dej je situovaný do slovenskej vojvodinskej dediny a tunajšej „hnilej“ krčmy. Aktéri hry pri poháriku, fľaške či varenej fazuli debatujú o najnovších dedinských udalostiach a prelom v ich každodennosti vzniká Nové topánky na obdiv krčmy v hre Svety za dedinou s príchodom neznámeho SKOS Detvan zahrali „rap-kabare- v zahraničí. cestujúceho. Všetky tri predstavenia sú zaNa záver 20. októbra mladí tové“ predstavenie Druhí v poradí členovia vojlovicko-pančevského v réžii Alisy Oravcovej. Ide o svoj- radené aj do programu tohtoráznu koláž hraných a hudobno- ročného Divadelného vavrína – -tanečných častí, ktorých dej Pivničania a Vojlovičania vystúpia sa priestorovo premiestňuje zo v súťažnej časti a SVD na záver salónu krásy do továrenskej haly prehliadky.

V ZŠ J. J. ZMAJA V HAJDUŠICI už takmer 15 rokov jedným z podujatí v rámci Detského týždňa je detský výtvarný tábor, v ktorom sa zúčastňujú nádejní výtvarníci z viacerých okolitých škôl. Tak tomu bolo aj tohto roku. Do Hajdušice zavítalo 30 účastníkov zo škôl vo Veľkej Grede, v Plandišti, Jánošíku, Gudurici a vo Veľkom Središti, ktorí s rovesníkmi z Hajdušice maľovali motívy zátišia, ktoré im pripravila profesorka výtvarnej kultúry Sanja Brezičaninová, ale aj na voľné témy. Tak ako je to zvykom, najlepšie práce sú zarámované a spolu s tými z predchádzajúcich rokov zdobia priestory školy. Pritom sa všetky práce v elektronickej podobe dostanú do pripravovaného zborníka prác z tohto tábora, ktorý takýmto súčasným spôsobom medzi mladými popularizuje výtvarné umenie a posmeľuje ich, aby sa mu venovali. Na snímke z archívu školy sú všetci účastníci tohtoročného podujatia. vlh

• KULTÚRA •

OKTÓBROVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET. Najnovšie číslo Vzletu začíname s kysáčskymi školákmi – účastníkmi výtvarného tábora, o ktorom si môžete aj podrobnejšie prečítať. Čitateľom ponúkame aj rozhovory s mladým fotografom Branislavom Benkom z Petrovca a s tattoo majsterkou Zuzanou Urbanovou-Husárikovou z Kovačice. S bývalými žiakmi petrovského gymnázia sme si zaspomínali na zašlé školské časy a podebatovali o ich budúcich plánoch. Osobitný dôraz kladieme na problematiku rovesníckeho násilia, o čom sme sa rozprávali s riaditeľkou Strediska pre kreatívnu edukáciu a umenie Marijou Belićovou-Bibićovou, ako i so stredoškolákmi v Petrovci a v Novom Sade. Nechýbajú ani pravidelné rubriky venované filmu, hudbe, pc hrám, novinkám zo sveta počítačov či zdravým receptom. Čítajte Vzlet a svoje práce – slohové a výtvarné – ako aj novinárske príspevky nám môžete poslať na adresu office@vzlet.rs. J. P-á 43 /4878/ 26. 10. 2019

Kultúra PREZENTÁCIA KNIHY VIERY BENKOVEJ V HLOŽANOCH

Večierok o literatúre a ľudovom liečiteľstve

Miroslav Pap

utorok 15. októbra Združenie Etnodom Ženský kútik z Hložian usporiadalo večierok venovaný prezentácii knihy Z aromatického literárneho záhonu autorky Viery Benkovej.

Viera Miškovicová a Viera Benková v Etnodome Ženský kútik V tradične upravenom etnodome prítomní mali možnosť stráviť príjemný a poučný večer. Podujatie otvorila Viera Miškovicová, predsedníčka Spolku žien Slovenka v Hložanoch, a akcent dala na

Úryvky z najnovšej knihy Viery myslu, ale kladie dôraz na liečivé význam organizovania podujatí tohto typu v slovenských pros- Benkovej prečítali K. Melegová- rastliny, ktoré sa nachádzajú v trediach. Skonštatovala že, tento -Melichová a Monika Bažaľová, našom okolí a nevieme ich využiť večierok nie je typická prezentácia novinárka Rádia Petrovec z Hložian. správnym spôsobom. S ľútosťou knihy, ale možnosť vyskonštatovala, že liepočuť si práve autorku čivé rastliny, ktoré Vieru Benkovú, ktorá sa mimochodom v má bohaté skúsenosti minulosti pravidels liečivými bylinkami. ne využívali, dnes Večierok vyznel ako ničíme najmä chedebata na spomínanú mickými postrekmi, tému, pritom mal veľalebo ich dokonca kú návštevnosť. Hostia chápeme ako busa dožadovali častejrinu. V diskusii príšieho organizovania tomní si spomínali podobných podujatí, najmä na liečivé bylebo o liečivé rastliny liny, ktoré je dnes a dobrú knihu má záPrítomným sa prihovorila i Katarína Melegová-Melichová ťažko nájsť a v miujem široká verejnosť. nulosti predstavoV príhovore Katarína Melegová- Boli to texty: Nechtík lekársky, alebo vali zdroj alternatívnej medicíny. -Melichová, predsedníčka MOMS divotvorná lekáreň, Magická sila Príkladom môže byť strukovina Báčsky Petrovec, skonštatovala: kôpru, Dlhoveký cícer, Zázračný cícer, ktorá bola často na jedálnom „Publikáciu Z aromatického lite- kostihoj, Skorocel kopijovitý – matka lístku, no časom prestal záujem rárneho záhonu vydávame k život- rastlín a Slezová ruža. Po každom o jej vysádzanie. nému jubileu Viery Benkovej, k jej prečítanom úryvku nasledovala Najnovšiu knihu Viery Benkovej osemdesiatke. Kniha je výplodom diskusia o liečivej rastline. Jednotli- Z aromatického literárneho záhonu tradície ľudového liečiteľstva, ktoré vé fakty špecifickým a zaujímavým by mali mať vo vlastnej knižnici bolo v minulosti v našich konči- spôsobom interpretovala autorka najmä tí, ktorí sa zaujímajú o lienách zastúpené v hojnej miere Viera Benková. Do diskusie sa za- čivé rastliny a o kvalitnú prózu. a tradíciu má aj v spisovateľkinej pájali prítomní s vlastnými skú- Pätnásť krátkych próz, 70 strán rodine. Vo svojom diele sa zmie- senosťami s liečivými rastlinami. s umeleckými fotkami čitateľa ňuje o mnohých, v niektorých príAutorka podotkla, že táto kniha predovšetkým motivujú znovu sa padoch už zabudnutých liečivých v žiadnom prípade nie je oriento- priblížiť k prírode, ktorá nám veľa úkonoch.“ vaná proti zdravotníckemu prie- dáva, ibaže my to nevieme využiť.

MY SME DETI VESELÉ. V sobotu 19. októbra vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč bol celovečerný detský program venovaný Dňu Kysáča pod názvom My sme deti veselé. V programe účinkovali detské folklórne súbory Slniečko a Vienok z Kysáča a DFS Jánošík pri Dome Matice slovenskej Fiľakovo, Slovenská republika. Predtým než sa na javisko dostali deti, obecenstvu sa prihovorili dospelí: Miroslava Podhorová, vedúca DFS Jánošík, Milan Spodniak, starosta obce Ratka, Pavel Surový, riaditeľ KC Kysáč, a Ján Slávik, choreograf. Okrem uvítacích slov popriali si navzájom, aby družba medzi deťmi pokračovala a aby puto priateľstva medzi nimi naďalej pretrvávalo. Po príhovoroch a výmene darčekov javisko patrilo roztancovaným a rozospievaným deťom. Diváci sa kochali v pestrých krojoch, v prekrásnej slovenskej ľudovej hudbe, v speve a tanci. Program moderovala Anna Asodiová. Na záver všetky deti zaspievali pieseň My sme deti veselé, podľa ktorej program i pomenovali (na snímke). E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

HLOŽANY

Prijme sa bienále z druhého pokusu? Juraj Bartoš

aujímavé podujatie pod názvom Bienále výtvarnej tvorby mladých autorov sa v Hložanoch pred týždňom (v nedeľu 20. októbra) o slovo hlásilo druhý raz. Pri kvalitnom osvetlení v novej spoločenskej miestnosti Turisticko-rekreačného strediska

Máša Galambošová: Zátišie, olej

Oáza MB obrazy rôznorodého razenia 13 mladých výtvarníkov (prítomní boli iba piati) videlo

viac ako 30 návštevníkov. V mene organizátorov výstavy – MOMS Hložany a Združenia výtvarníkov Hložianska paleta – sa prihovoril Ondrej Zahorec. O tvorbe mladých autorov a o pokuse obnovenia bienále hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Poznamenal, že organizátori prišli na myšlienku obnoviť toto podujatie inšpirovaní mladými hložianskymi výtvarníkmi, ktorým sa v poslednom období zo strany starších skúsenejších výtvarníkov venuje osobitná pozornosť. Zároveň dodal, že by bolo dobre nadaných mladých hložianskych výtvarníkov nejako konfrontovať a dať ich práce do širšieho kontextu výtvarníctva; veková hranica pre účasť na tomto bienále bola do 27 až 30 rokov. Aktuálna expozícia obsahuje výtvarné práce – prevažne olejové

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Čo dokáže pekné slovo Výbor pre kultúru NRSNM a Slovenské vydavateľské centrum vypisujú

SÚBEH na žiacke literárne práce (próza a poézia) Téma je voľná. Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť odborná komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách – žiakov základných škôl od 5. do 8. ročníka a žiakov stredných škôl a gymnázií. Súbeh je otvorený do 30. novembra 2019. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou: Na súbeh žiackych prác.

krajinky a zátišia, ale aj portréty – šiestich najmladších výtvarníkov z Hložian. Máša Galambošová, Anna Hrubíková, Michaela Jakušová, Sofija Katiaková, Martin Semártonský, Simona Šranková a Tina Zátrochová dávajú najavo, že výtvarný život v Hložanoch veru

Julijana Pavlovičová: Druhá strana, kombinovaná technika

bude pulzovať aj v budúcnosti. Najmä keď sa oddajú skúmaniu tajov aj iných výtvarných techník a venujú sa tvorbe vedení vnútornými pohnútkami, ako to robia ich

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. V dňoch 26. októbra – 3. novembra (voľné dni budú 28. a 29. októbra) v divadelnej sieni Strediska pre kultúru v Starej Pazove prebieha 50. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín. V súťažnej časti prehliadky je 8 predstavení, na počesť odmenených odznie hosťujúce divadlo a do programu organizátori zaradili i sprievodné podujatie – výstavu divadelných fotografií Filipa a Michala Lašutovcov zo Slovenska. SELENČA. V nedeľu 27. októbra

Výbor pre kultúru NRSNM Slovenské vydavateľské centrum a redakcia časopisu Zornička vypisujú

v dome kultúry v Selenči bude prebiehať 39. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Festival možno sledovať aj v priamom televíznom prenose a začiatok je stanovený na 20.15 hod. BÁČSKY PETROVEC. V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci v stredu 30. októbra o 19. hod. bude slávnostné otvorenie hosťujúcej výstavy Textilné nápisové nástenky – výtvarné prejavy našich babičiek zo Slovenského kultúrneho centra Našice v Chorvátsku. a. f.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

LITERÁRNU SÚŤAŽ ZORNIČKY na poviedku a báseň pre deti Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla treba doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť odborná komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu a tri ceny za prózu. Súťaž je otvorená do 30. novembra 2019. Práce treba zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou: Literárna súťaž Zorničky. • KULTÚRA •

o čosi starší a skúsenejší účastníci staronového bienále: Petrovčanky Anna Andreićová, Miro Horvát: PorAndrea Mertrét Nataly Portníková-Šimo- man, string art nová a Emília Valentíková-Labátová, Miro Horvát z Kulpína, Alena Klátiková z Petrovaradína a Julijana Pavlovičová z Kysáča, ktorých tvorbu už charakterizuje pevnejšia poetika. V každom prípade pokus o obnovenie bienále prichodí ohodnotiť kladne a popriať organizátorom, aby už o dva roky podujatie vyznelo ešte premyslenejšie a ucelenejšie a aby sa v katalógu (náklad: 150 exemplárov), ako trvalejšom doklade o ich úsilí vyhli zbytočným chybám.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

43 /4878/ 26. 10. 2019

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 43

V tajničke je názov festivalu slovenskej populárnej hudby.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 42 – VODOROVNE: doplatil, ep, alebo, ňadro, ak, hlava, Ra, Lola, Z, l, ako, mati, S, Sopot, učil, lsa, ľak, mat, utorok, R, dan, rana, U, apeluj TAJNIČKA: DEŇ HLASU ĽUDU

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 40 z čísla 40 Hlasu ľudu z 5. októbra 2019 bolo: RUDOLF DILONG. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: BOŠKO VLČEK, Ul. Jánošíkova č. 156, 26 000 PančevoVojlovica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

Správna rada Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na základe článku 35 Zákona o kultúre a článku 24 Štatútu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na svojom 2. pracovnom zasadnutí zo dňa 26. septembra 2019 schválila

ROZHODNUTIE O VYPÍSANÍ SÚBEHU NA VYMENOVANIE RIADITEĽA Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Riaditeľ sa vymenúva na 4-ročné mandátne obdobie. Riaditeľa vymenuje vláda AP Vojvodiny na základe výsledkov voľby riaditeľa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov a na základe mienky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. I. Do funkcie riaditeľa môže byť vymenovaný kandidát, ktorý okrem všeobecných podmienok vyplývajúcich zo zákona spĺňa aj nasledujúce kritériá: 1. vysokoškolské vzdelanie spoločenského odboru alebo prírodovedno-matematických vied, alebo umenia získané na základných akademických štúdiách v rozsahu najmenej 240 ESPB bodov, resp. špecializovaného odborného štúdia v súlade s predpisom upravujúcim vysokoškolské vzdelanie od 10. septembra 2005; najmenej štvorročné základné štúdium podľa predpisu upravujúceho vysokoškolské vzdelanie do 10. septembra 2005, 2. aktívna znalosť slovenského jazyka, 3. znalosť práce s počítačom, 4. minimálne päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore, 5. kandidát musí priložiť program práce a rozvoja Ústavu. II. Prihláška musí obsahovať: 1. meno a priezvisko kandidáta, 2. dátum a miesto narodenia, 3. adresa trvalého, resp. prechodného pobytu, 4. údaje o vzdelaní, 5. údaje o trvaní a druhu pracovnej skúsenosti so stručným popisom práce, ktorú kandidát vykonával po obdobie prihlásenia sa na súbeh, a s popisom zodpovedností, ktoré mal pri uvedených prácach. III. Doklady, ktoré treba priložiť k prihláške na súbeh: 1. originál alebo overená kópia diplomu o požadovanom vysokoškolskom vzdelaní, 2. originál alebo overená kópia dokladu o štátnej príslušnosti Republiky Srbsko, 3. výpis z matriky narodených – originál alebo overená kópia, 4. doklad vzdelávacej ustanovizne alebo jazykovej školy (osvedčenie, potvrdenie, index, diplom a pod.) dokazujúci, že kandidát aktívne ovláda slovenský jazyk, znalosť slovenského jazyka kandidáta bude prípadne zistená počas rozhovoru kandidáta so Správnou radou Ústavu v súlade s článkom 24 odsek 7 Štatútu ÚKVS, 5. potvrdenie o pracovnej skúsenosti – potvrdenie, že kandidát má minimálne 5 rokov pracovnej skúsenosti s overenou kópiou pracovnej knižky, 6. dokument (pracovná knižka, potvrdenie a pod.) potvrdzujúci požadovanú pracovnú skúsenosť, 7. dôkaz, resp. potvrdenie zo súdu, že kandidát nebol trestne stíhaný, že proti kandidátovi nebolo začaté žiadne vyšetrovanie ani trestné stíhanie (potvrdenie nesmie byť staršie ako 1 mesiac), 8. vypracovaný návrh programu práce a rozvoja Ústavu v písomnej podobe. IV. Lehota prihlasovania: Prihlášku na súbeh s priloženými dokladmi treba doručiť Správnej rade Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v lehote 15 dní od zverejnenia súbehu v denníku, začnúc nasledujúcim dňom odo dňa zverejnenia súbehu. Spôsob prihlasovania: Prihlášku na súbeh s priloženými dokladmi treba zaslať v písomnej forme doporučenou poštou alebo priniesť osobne na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Njegoševa 16/II/7, 21 000 Nový Sad Pre verejný súbeh – vymenovanie riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Neúplné prihlášky, ako aj prihlášky zaslané po termíne nebudú akceptované. VI. Osoba poverená ďalšími informáciami o verejnom súbehu: Nataša Simonovićová, technická tajomníčka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, tel. č.: 021/54 55 70 a 021/54 55 71 a e-mail: offfice@slovackizavod.org.rs Predseda Správnej rady Dr. Branislav Kulík

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

• OZNAMY •

Kultúra· Oznamy

• KULTÚRA· OZNAMY •

43 /4878/ 26. 10. 2019

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Futoški put (ALBA) – NSU174/ NSL174/NSO174 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Futoški put (ALBA) – NSU174/NSL174/NSO174, v Ul. futoški put 93c, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. októbra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-606/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu NSU273/NSO273 NS – Sajlovo 3

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Vojvođanska – NSU256/NSL256 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Vojvođanska – NSU256/NSL256, v Ul. vojvođanska číslo 1, na katastrálnej parcele číslo 1237, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. októbra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-603/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

BOĽAVÁ SPOMIENKA na

manželku, matku a namiku

syna a brata

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU273/NSO273 NS – Sajlovo 3, Donje Sajlovo 140, na katastrálnej parcele číslo 9223/67, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. októbra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-525/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojím ockom

ZUZANU JURICOVÚ

JÁNA JURICU

10. 5. 1955 – 23. 10. 2009

28. 1. 1933 – 15. 12. 2018

z Padiny

MICHALOM VOZÁROM 20. 8. 1957 – 15. 10. 2019 z Kysáča

Milí naši, čas plynie, slzy v našich očiach, rana v našich srdciach a spomienky na Vás večne zostávajú. Tichu a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú

Utíchlo srdce, utíchol hlas, odišiel si nečakane, navždy opustil si nás. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami,v našich srdciach zostaneš stále s nami. Budeš mi chýbať do konca života. Tvoja dcéra Aneta Klinková s manželom Jankom a synom Filipom

SPOMIENKA

Dňa 1. októbra 2019 uplynulo 6 mesiacov od smrti našej drahej mamy, starkej a prastarkej

ANNY VOZÁROVEJ

rod. Funtíkovej 28. 5. 1935 – 1. 4. 2019 – 1. 10. 2019 z Kysáča Čas plynie, ale spomienka na Teba zostáva navždy v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú: nevesta Elena, vnuk Branislav, vnučka Aneta s manželom Jankom,dcéra Mária s manželom Michalom, vnučka Ivana s manželom Vladimírom a pravnukovia Filip a Saša

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

večne zarmútení: otec a manžel, sestra a dcéra Anna Segedinská s manželom Savom a dcérami Saňou Tirnanić s manželom Vladimirom a Ivanou Alanyali s manželom Ilkerom

POSLEDNÝ POZDRAV spolužiačke

ALENKE UHLÁRIKOVEJ rod. Lomenovej 1968 – 2019 z Kysáča

S láskou si na Teba budeme spomínať a krásne spomienky zachovávať. Spolužiaci generácie 1968 Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči • OZNAMY •

Oznamy REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestska správa pre inšpekčné práce Ul. Dimitrija Tucovića č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4872-500

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Ul. radnička č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/6613-344

OZNÁMENIE

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad

Pracovné miesta: komunálny inšpektor, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; dispečer, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; komunálny policajt – východ, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent, 2 vykonávatelia na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SPOMIENKA na rodičov

Pracovné miesto: pracovné miesto na prácach uzákonenia viacbytových, podnikateľských a výrobných objektov, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou dcérou

s mojou milovanou sestrou

MÁRIOU DUBOVSKOU

rod. Brachnovou 24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNU KOZOVÚ

dcéra s rodinou

IN MEMORIAM

Dňa 30. októbra 2019 uplynie dvadsaťjeden rokov, čo nás opustila naša drahá matka a manželka

so sestrou a ňanikou

MÁRIOU DUBOVSKOU

1952 – 1998 – 2019 z Báčskeho Petrovca Tvoja láska je v nás – nosíme Ťa v našich srdciach. Tvoji: Martinka, Anička s rodinou a Miroslav

• OZNAMY •

MÁRIOU DUBOVSKOU

rod. Brachnovou 24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny

rod. Brachnovou 24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny Tichú a trvalú spomienku a lásku si na Teba navždy zachová

Trvalú spomienku si na Teba zachová brat Ján Brachna

brat Pavel Brachna s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ANNA LAČOKOVÁ – VITÉZOVÁ

Sestra Anna s manželom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so sestrou

PAVLA KOZU

rod. Brachnovou 24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Odpočívaj tíško v pokoji.

Navždy zarmútená mama

1926 – 2004 – 2019 1924 – 1999 – 2019 z Petrovca S láskou a vďakou si na Vás spomína

MÁRIOU DUBOVSKOU

s mojou krstnou mamou

so sestrou a ňanikou

MÁRIOU DUBOVSKOU

rod. Brachnovou 24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny S úprimnou láskou a úctou si vždy na Teba bude spomínať sestra Eva Stanojevićová s manželom Draganom a Anna Petrášová s manželom Mirkom

rod. Brachnovou 24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny Tichú a trvalú spomienku na Teba si navždy zachová Tvoje krstné dieťa Lýdia Lenhartová s manželom Jankom

43 /4878/ 26. 10. 2019

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV

MÁRII DUBOVSKEJ

rod. Brachnovej 24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny Neúprosný osud to najdrahšie mi vzal, len bolesť v srdci, smútok, prázdny domov a spomienky mi ponechal. Zarmútený manžel Martin Dubovský

POSLEDNÝ POZDRAV

rod. Brachnovej 24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny Zhasli oči plné lásky mojej drahej mamy, nezhasnú však nikdy na ňu v srdci spomienky. Zarmútený syn Martin s manželkou Annou a synom Martinom

POSLEDNÝ POZDRAV

MÁRII DUBOVSKEJ

rod. Brachnovej 24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny

Stíchlo navždy srdce zlaté, zhasol na Tvojich očiach svit, ťažko sa nám tu bude bez Teba, mama, žiť. Zarmútená dcéra Anička Veňarská s manželom Danielom a synom Denisom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

rod. Brachnovej 24. 1. 1961 – 16. 10. 2019 z Padiny Odišla si, mama, nevieme kam, spomienka na Teba zostane nám. Spomienka krásna, mama milá, že si Ty vždy len pre nás žila. Zarmútená dcéra Mária Žjaková s manželom Jánom a dcérou Laurou

POSLEDNÝ POZDRAV

ALENKE UHLÁRIKOVEJ

ALENKA UHLÁRIKOVÁ

rod. Lomenovej 1968 – 2019 z Kysáča

rod. Lomenová 1968 – 2019 z Kysáča

Ďakujem Ti za všetko.

Milovaná Alenka, odpočívaj v pokoji.

Manžel Janko

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mama a brat

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 18. októbra 2019 nás opustila naša mama, stará mama, prababička a svatka

KATARÍNA FOLŤANOVÁ

1938 – 2019 zo Starej Pazovy

Pre Tvoju dobrotu, lásku a starostlivosť, ktorú si nám venovala, zostaneš nám v trvalej spomienke. Zarmútení: syn Ján s manželkou Miroslavou, vnučka Adriana s manželom Brendonom, pravnučka Abigel, vnučka Tatiana a svatka Ružena Červenská s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manželku

EVU KOPČOKOVÚ

rod. Karasovú 21. 3. 1948 – 13. 9. 2019 z Kovačice

S hlbokou úctou a s úprimnou láskou v srdci si na Teba trvalú spomienku zachováva Tvoj zarmútený manžel Štefan Kopčok

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Lúčime sa s milou tetuškou

ALENKOU UHLÁRIKOVOU rod. Lomenovou 1968 – 2019 z Kysáča

Ďakujeme Ti za lásku a dobrotu.

Tvoje neterky Anetka a Andrejka s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

SAMUELOM FÁBRYM

6. 9. 1943 – 14. 10. 2019 z Báčskeho Petrovca

Odpočívaj v pokoji. S láskou si na Teba vždy budú spomínať

manželka Elena a dcéra Anna s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s drahým manželom

MICHALOM VOZÁROM

20. 8. 1957 – 15. 10. 2019 z Kysáča

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo mi bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka večná. Zarmútená manželka Elena

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s bratom

MICHALOM VOZÁROM

20. 8. 1957 – 15. 10. 2019 z Kysáča

Zomrel si, brat môj milý, spolu sme v detstve všeličo prežili. Teraz, keď nás rozlúčil života čas, s nádejou vo večnosť stretneme sa zas.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamou

s milovanou mamikou

ALŽBETOU JAŠKOVOU

rod. Takáčovou 5. 12. 1943 – 20. 10. 2019 z Kovačice

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, ktoré neustále pracovali, zamĺkli ústa, ktoré slovami hladili, zavreli sa oči, ktoré na nás tak milo pozerali. Zarmútená dcéra Eržika s manželom Ďurkom Puškárovci

rod. Takáčovou 5. 12. 1943 – 20. 10. 2019 z Kovačice Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a s láskou a so slzou v oku na Teba si spomínať. Tvoji: vnuk Martin s manželkou Ankou a vnučka Alenka

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s dedom Mišom

s mojím ockom

MICHALOM VOZÁROM

20. 8. 1957 – 15. 10. 2019 z Kysáča

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Preto si na Tvoju dobrotu a starostlivosť vždy budem spomínať.

Prestalo srdiečko tĺcť, prestali sa ústa smiať, Budeme, deda, stále na Teba spomínať. Nikdy na Teba nezabudne

Tvoj syn Branislav

Tvoj vnúčik Filipko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s kmotrom a krstným otcom

s ujom

MICHALOM VOZÁROM

20. 8. 1957 – 15. 10. 2019 z Kysáča

Tvoja láska a dobrota zostanú navždy v našich srdciach.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Nezabudneme na Teba… Sestra Mária Kardelisová s manželom Michalom • OZNAMY •

Ivana Pixiadesová s manželom Vladimírom a synom Sašom 43 /4878/ 26. 10. 2019

Kmotrovci Madackovci a krstné deti Janko a Ondrej s rodinou

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 25. októbra 11.30 Koľko sa poznáme, kvíz 20.30 Dobrý večer, Vojvodina 10.30 11.00 11.30 20.30

Nedeľa 27. októbra Reportáž z 38. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (2018) Dúhovka Boh náš je láska Festival Zlatý kľúč (priamy prenos)

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 29. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku budú odvysielané príspevky zo slávnostnej akadémie pri príležitosti 75. výročia týždenníka Hlas ľudu, z Bienále výtvarnej tvorby mladých autorov v Hložanoch, na ktorom sa zúčastnilo 13 autorov z niekoľkých prostredí, a zo 64. Medzinárodného veľtrhu kníh v Belehrade. Nasleduje Kumštáreň s riportmi z vernisáže najlepších prác Bibiany, z divadelnej premiéry Boy autora Vladimíra Hurbana Vladimírova a z prezentácie najnovšej knihy Miliny Vrtunskej. Nebude chýbať ani ďalšie pokračovanie Dobroduchárne. Dúhovka. Vo vysielaní bude predstavený život Slovákov v Budapešti, ktorí si pripomenuli 220 rokov od výstavby slovenského katolíckeho Kostola svätého Jozefa v Budapešti. Tento kostol vybudovali Slováci a Nemci v období, keď tam žila najväčšia slovenská komunita. Boh náš je láska. Odznejú príspevky zo slávnosti v cirkevnom zbore v Laliti, kde ordinovali kaplánku Zuzanu Poničanovú, ako aj o cirkevnom živote evanjelických Slovákov v Budapešti a z Bieleho Blata, kde domáci cirkevníci privítali hostí z Nového Sadu.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 25. októbra – Veľký čínsky múr Sobota 26. októbra – Atomic Blonde Pondelok 28. októbra – Beethoven 5 Utorok 29. októbra – Bláznivý Russel Streda 30. októbra – Tajomné hory – Kľúčová svedkyňa Štvrtok 31. októbra – Pes, ktorý zachránil Halloween

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 27. októbra Film: Ja, zloduch 2 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Annabelle Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 27. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 30. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

15.05 15.30 16.00 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 16.20 Sobota 16.25 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 relácia na aktuálnu tému 17.00 Nedeľa 17.15 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.30 týždňa 18.00 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.10 18.15

Správy na každú hodinu

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.20 Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 27. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozspievané klenoty – oba festivalové večierky Októbrový divadelný víkend v Kovačici Utorok 29. októbra 16.00 Festival Pieseň je naša radosť má viac ako štvrťstoročnú tradíciu Prvý Spomienkový beh Mihajla Idvorského Pupina Výstava 100 rokov divadla v Padine zaujala návštevníkov v GIU v Kovačici Na knižnom veľtrhu v Belehrade i slovenské tituly

Piatok 1. novembra 16.00 Film: Soľ nad zlato Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

Krachli v nadstavenom Ukážkový futbal hostí čase MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

BILEĆANIN – AŠK 1 : 5 (1 : 2) Vladimír Gál

omáci začali hrať hrubo, kopali Aradáčanov, keď mali loptu na nohách, ale aj bez nej. Všetko to im slabý rozhodca Gaborov toleroval. Trvalo to asi dvadsať minút, kým domáci mali síl, a potom na ihrisku v Sečnji hralo už iba jedno mužstvo – AŠK. V 18. min. domáci mali šancu, ktorú im umožnili brankár Kurunci a obranca Matejin, ktorý strelu útočníka predsa vykopol z bránkovej čiary. V 22. min. po centri Mijića Adamov hlavičkoval vedľa a trochu neskoršie V. Zakić z voľného kopu dobre mieril, ale brankár isto zareagoval. V 30. min. konečne gól. Mijić prehodil obranu Bilećanina, Adamov bol najrýchlejší, prekľučkoval brankára a bolo 0 : 1. V 35. min. Števko centroval a Striško rutinovane z piatich metrov

hlavou usmernil loptu do siete. V 44. min. Aradáčania na strede chybili, domáci to využili a prekonali Kurunciho. Zázrak sa však nestal a domáci viac ani raz nestrelili na bránu hostí. Aradáčania v druhom polčase ukázali, ako treba hrať futbal. V 47. min. znovu kombinovali Števko a Striško, ibaže ten druhý tentoraz gól dal nohou. V 60. min. Miletić perfektne strelil z voľného kopu a brankárovi nezostalo nič iné, len vybrať loptu zo siete. V 75. min. konečný výsledok stanovil Birmanac po peknej prihrávke V. Gála. AŠK: Kurunci, Ďuríček, Vesin, Matejin, Janković, Zakić, Števko, Miletić (Kujundžić), Striško (Birmanac), Mijić, Adamov (V. Gál) AŠK zvýšil náskok nad druhým MSK na päť bodov. V nedeľu do Aradáča pricestuje Jedinstvo z Ečky.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Strelecká smola pokračuje BAČKA – BUDÚCNOSŤ 1 : 1 (1 : 0) Ján Murtín

ložianski futbalisti zohrali druhú remízu za sebou, a tak ohrozili svoju pozíciu v boji o titul majstra ligy. Znova sa im vypomstila strelecká impotencia, lebo zo 7 – 8 šancí, ktoré je ťažšie zahodiť ako premeniť, dali iba gól. Na druhej strane súper, ktorý hral podradnú úlohu od prvej po poslednú minútku, dvakrát vošiel do šestnástky, celý druhý polčas neprešiel na polovicu ihriska Budúcnosti, skóroval raz a získal bod! Vo 8. min. a 13. min. Huďan obehol strážcu, ale jeho strely tesne minuli cieľ. V 24. min. menovaného uvoľnil Čipkár a hložiansky krídelný útočník v súboji s brankárom Despotovčanov trafil veterána Ćulibrka do nohy. V 31. min. sa všetko zopakovalo ako predtým. V 35. min. v súboji boli domáci Gajić a hosť Đumić, ktorý ťahal za hrubší koniec a s rozbitou hlavou skončil na pohotovosti. Agilný Huďan sa v 42. min. v šestnástke zbavil Markovića a brankára Ćulibrka, ktorí ho brutálne zrazili, no útočník Budúcnosti v páde zaslal loptu na bránu, ale domáci kapitán Kapetanov loptu z bránkovej čiary vykopol. • ŠPORT •

Rozhodca Mudrinić, ktorý celý čas pískal pre niekoho tretieho, nenariadil čistú penaltu, vyvolal protesty hložianskych hráčov a šarvátku fanúšikov. Zápas bol prerušený a domáci hráč Sekeruš pre nešportové správanie sa dostal len žltú kartu. No po rozhodcovskej lopte Marković prihral voľnému Sekerušovi, ktorý z trestného územia vystrelil a v snahe blokovať ho Popović prekabátil Pagáča pre šokujúcich 1 : 0. Hneď nato Mudrinić odpískal koniec prvého polčasu. Aj v druhých 45 minútach dominovali hostia, no iba po centri Jakuša v 56. min. Tomić vyrovnal na 1 : 1. Obetaví, ale férovo hrajúci domáci mali šťastie, lebo po nevyužitých šanciach Molnára, Carića, Tomića a Čipkára sa tešili zo získaného bodu. BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Đumić (Jakuš), Ljubičić, Kolár, Horvát, Popović, Huďan, Carić, Čipkár, Tomić, Molnár Výsledky 9. kola: Orlovi – Proleter 0 : 0, Kriváň – Borac 2 : 1, Bačka – Budúcnosť 1 : 1, Naša hviezda – Neštín 9 : 2, Mladost – Bački hajduk 4 : 0, Sloga – Bačka 1945 1 : 1. V 10. kole v nedeľu v Hložanoch o 13.30 derby jesene zohrajú Budúcnosť a silbašská Naša hviezda.

GRADNULICA – MLADOSŤ 3 : 2 (1 : 1) Darko Sládeček

ieloblatčania boli lepší na hosťovaní v Zreňanine, ale aj napriek tomu prehrali. Od začiatku držali loptu na nohách, občas Poničan a Boris Žižić pohrozili, ale gól nedali. Využili to domáci, ktorí sa gólom Mrđenovića v 24. min. ujali vedenia. Iba o tri minúty neskoršie hostia gólom Poničana vyrovnali. Do polčasu hostia mali tri šance, domáci sa dobre bránili, a tak sa výsledok nemenil. Na začiatku druhého polčasu sa hostia gólom Poničana v 55. min. ujali vedenia. Trochu neskoršie mohli zvýšiť náskok, ale dvojnásobný strelec tentoraz nebol presný. V 83. min.

hráči Mladosti poľavili a Mrđenović vyrovnal. Nuž a potom, keď si všetci mysleli, že si súperi rozdelia body, studená sprcha obliala hostí, keď v 90. + 5. min. Ratić prekonal Maksimčeva a priniesol veľkú radosť svojmu mužstvu. MLADOSŤ: Maksimčev, M. Paraljov, B. Žižić, Poničan (Šuľa), Szabó, Kalapiš, Šofranko, Popić, Gibarov, D. Paraljov, S. Žižić Mladosť je predposledná s troma bodmi a v nedeľu uhostí Bilećanin zo Sečnja. Výsledky 9. kola: Zadrugar – OFK Stajićevo 7 : 1, Tisa 1933 – MSK 3 : 2, Jedinstvo 2014 – Zlatica 8 : 1, Naftagas bol voľný.

MEDZIOBECNÁ LIGA SRIEM - ZÁPAD

Đurđević vyrovnal JEDNOTA – OFK BIKIĆ 1 : 1 (0 : 1) Lazar Pavković

íďania sa v susedskom derby s mužstvom OFK Bikić museli uspokojiť s bodom. Bikićania sa ujali vedenia v 19. min., keď do siete Stojadinovića trafil Dobrić. Jednota bod získala vďaka gólu Đurđevića

v 76. min. Zápas na ihrisku Jednoty sledovalo 100 divákov. JEDNOTA: Stojadinović, Đurđević, Šipka, Šumaruna, Chrček, Petrović, Kotarlić, Dumitrović (Radonić), Milutinović (Kološnjaji), Popović (Poluga), Šolaja

PRVÉ MIESTO PRE KOVAČICKÝCH BASKETBALISTOV NA 12. OLYMPIÁDE VO VRNJAČKEJ BANJI. V dňoch 29. septembra až 3. októbra 2019 v kúpeľoch Vrnjačka Banja Hnutie tretieho veku Srbska pod patronátom Zväzu penzistov Srbska, Ministerstva pre mládež a šport Srbska, Športového zväzu Srbska a Obce Vrnjačka Banja usporiadali 12. Olympiádu športu, zdravia a kultúry pre osoby tretieho veku pod heslom Pre aktívnu a kreatívnu starobu. Všetci účastníci súťažili v týchto športových disciplínach: bežecká štafeta, šach, strelectvo, pikado, futbal a basketbal. Medzi 280 športových družstiev z celého Srbska na tomto podujatí sa už jedenástykrát zaradom zúčastnila aj desaťčlenná výprava športovcov z Kovačice, Padiny a Debeljače. Tvorili ju členovia Obecného združenia penzistov v Kovačici: Anna Biskupovićová (kapitánka), Mária Cicková, Mária Zámečníková, Ján Koreň a Adam Barca, kým v druhom družstve boli: Martin Žiak, Ljilja Bobošová, Zuzana Ďuricová, Alžbeta Hriešiková a Benjamín Martinek. V basketbale na olympiáde zvíťazilo družstvo OZP z Kovačickej obce. Na snímke OZP Kovačica je úspešný trojlístok kovačických basketbalistov: Anna Biskupovićová, Adam Barca a Mária Zámečníková. A. Ch. 43 /4878/ 26. 10. 2019

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ani 0 : 2 nestačilo... OMLADINAC – TATRA 2 : 2 (1 : 1) Pavel Pálik

erby susedovcov z dolnej časti tabuľky majstrovského rebríka v Stepanovićeve sa skončilo bez víťaza, správnym rozdelením bodov. Kysáčania predsa boli bližšie k výhre, lebo v 73. min. Ivković pri stave 0 : 2 nepremenil jedenástku! Domáci brankár strelu najprv odrazil na jeho nohu a menovaný z asi desiatich metrov vypálil nad bránu! No namiesto 0 : 3 v 82. min. rozhodca správne nariadil trestný kop za domácich pre hru rukou hráča Tatry Berića v trestnom území a Stojanović

z bieleho bodu trafil – 1 : 2. Vo finiši opravdivá futbalová dráma; Stojanović v 90. min. vyrovnal! V nadstavenom čase mužstvo Omladinca silne zatlačilo tatrancov, malo aj niekoľko nebezpečných pokusov... Naladený Munjas smelým vrhaním sa do nôh hráčom súpera zachránil svoju sieť. Tak výsledok zostal nerozhodný a získali sme dojem, že obaja susedovci s ním boli spokojní. Pred 100 divákmi zápas v Stepanovićeve viedol Dragoljević z Báčskeho Jarku. Oba góly za domácich dal Stojanović (v 73. min. a 82. min.), kým hosťom dvojgólový náskok priniesol

Obrana Tatry nedokázala zachovať veľký náskok Vučković presnými zásahmi v 28. min. partizan 1 : 0, Index – Šajkaš 1 : 0, a 68. min. Žlté karty dostali Štefek, Petrovaradín – Slavija 0 : 0, JedinVujičić, Savić, Avdić (Omladinac), Vuč- stvo – Hajduk 7 : 0, TSK – Nový Sad ković a Budík (Tatra). 1 : 1, Futog – Fruškogorac 1 : 2. TATRA: Munjas, Berić, Nedić, BuProgram zápasov 13. kola, ktoré dík, Bobot, Batinić, Zeljković (Pe- sa začnú o 14. hodine: Fruškogorac jašinović), Kuzmanović, Vučković, – Omladinac, RFK Nový Sad – Futog, Hajduk – TSK, Slavija – Jedinstvo, Kedža, Ivković Výsledky 12. kola: Omladinac – Šajkaš – Petrovaradín, Fr. partizan – Tatra 2 : 2, Bačka (B) – Veternik 2 : Index, ŽSK – Sirig, Veternik – Bačka 1, Bačka (Ď) – ŽSK 2 : 1, Sirig – Fr. (Ď), Tatra – Bačka (B).

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Keď sa rozhodca strachuje!

Dve výhry domácich a dva nerozhodné výsledky poznačili predposledné kolo tejto súťaže. Jedinstvo Lemeš v dedine Svetozar Miletić konečne bolo presvedčivé s tímom zo Sonty. Telečka doma nepríjemne prekvapila druhé mužstvo v tabuľke z Rastiny. V Báčskom Bregu sa Dinamo 1923 a Graničar rozišli s nerozhodným výsledkom. Lalitskej Panónii chýbalo len päť minút, aby si priniesla plný zisk z Bezdanu. Výsledky 8. kola: Jedinstvo Lemeš – Dinamo (S) 5 : 1, Sport – Panónia 1 : 1, Telečka – Rastina 3 : 2, Dinamo 1923 – Graničar 3 : 3.

SPORT – PANÓNIA 1 : 1 (0 : 0) Juraj Pucovský

aliťania po dvoch výhrach za sebou remizovali v Bezdane so Sportom. Domáci už niekoľko rokov neprejavujú športový, ešte menej priateľský vzťah k lalitskému mužstvu.

Veď pred rokom hráč Sporta Branislav Mihajlović, ktorý hral aj minulú sobotu, zranil Laliťana Aleksandra Obradovova tak, že tento skončil v somborskej nemocnici! Podobne sa domáci správali aj tentoraz, kopali súperov, kedy a ako mohli. Mladý rozhodca Srđan

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SKUPINA SEVER

Iba prvá výhra

SLÁVIA – OMLADINAC 1927 1 : 0 (0 : 0) Ján Špringeľ

lávia hrala v 7. kole v Kačareve bez bonusového hráča a namiesto vybojovanej výhry 2 : 1 zápas registrovali kontumačne 3 : 0 v prospech domáceho klubu. Slávisti tvrdia, že delegát Nebojša Marković a predstavitelia klubov v Kačareve schválili prvú stranu zápisnice podpismi. K tomu Vojvodina vystúpila zo súťaže, takže Kovačica je ôsma a má päť

www.hl.rs

bodov. Ani vysoká výhra nad susedmi z Crepaje (8 : 0) sa preto nepočíta. Obávali sa fanúšikovia Slávie takmer do poslednej minúty posledného jesenného zápasu na domácom trávniku. Víťazoslávny gól padol z kopačky náhradníka Denisa Čecha v 87. min. – 1 : 0. Strelec gólu zo skrumáže pred bránou hostí rozvlnil sieť brankára Štetina. Takmer celý prvý polčas sa hralo medzi dvoma veľkými obdĺžnikmi. Príležitostí bolo ako šafranu. Najzrel-

Informačno-politický týždenník

Anulovali mu čistý gól: Miroslav Terek (Panónia Laliť)

Macanović zo Sombora nemal smelosti trestať hrubosti Bezdančanov. Ukázal im síce dve žlté karty, kým v radoch hostí potrestal až piatich hráčov: Igora Hrnčiara, Šinkarčuka, Jovanovića, Cvetićanina a Cetenjiho len preto, že ho upozorňovali na brutalitu domácich. V 42. min. prišlo k zaujímavej situácii, keď brankár domácich Žunić boxoval loptu rovno na hlavu Tereka, ktorý trafil do siete, ale postranný

rozhodca Ognjen Matić nesprávne označil postavenie mimo hry. Žunić sa pri dopade na trávnik zranil a musel ho vystriedať spoluhráč Kljajić. Po bezgólovom prvom polčase Panónia sa v 52. min. ujala vedenia gólom Tereka. Domáci sa potom všetkými možnými spôsobmi snažili vyrovnať, kopali súperov, hrozili rozhodcom... Pravdepodobne pod takýmto tlakom Macanović v 85. min. odpískal penaltu za Sport, hoci Hrnčiar loptu odkopol kolenom a nie rukou. Najbezočivejší domáci hráč Katić, ináč kapitán mužstva, prekonal Valenta a svojmu mužstvu priniesol nezaslúžený bod. PANÓNIA: Valent, M. Obradov, I. Hrnčiar, Terek, Turčan, Lamoš, Stolić, Šinkarčuk (Cvetićanin), Lazić (Cetenji), Jovanović, Fedek V poslednom kole Panónia uvíta Telečku a ak vyhrá, zakotví na treťom mieste, čo by bolo pekným úspechom po veľmi zlom štarte.

šiu mali Opovčania v polovici polčasu: Stojić z ľavej strany už prekonal prízemnou strelou Holíka, ale výborne reagovala domáca obrana a znemožnila Dimitrova streliť úvodný gól. V prvej štvrťhodine Ugrenović mieril do brvna a po polhodine mal z jednej akcie pokus, ktorý zmarila obrana Víťazný gól Denisa Čecha (modrý dres) zhodou okolOmladinca. Po prestávke ností znamenal prvú výhru Slávie

jasne dominovala Slávia. Pred triumfálnym projektilom príležitosti nevyužili Ugrenović, Stamenković a Šećković. SLÁVIA: Holík, Jaško, Pešić, Farkaš, Bogdanov, Stamenković, Ugrenović, Zemen, Strakúšek, Plvan, Ostojić; striedali: Šećković a Čech V poslednom kole jesennej časti majstrovstiev Slávia bude hrať v Sefkerine s posledným FK Tempo, ktorý získal dosiaľ iba jeden bod. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Doline derby susedov Vedúca dvojica zohrala derby kola vo Vlajkovci, kde domáci tesne porazili dobrý Radnički z Kovina. Strela Ivanovo oslavovala v Idvore. Konečne sa aj posledným Hajdušičanom šťastie usmialo, lebo si vybojovali prvú majstrovskú výhru v Uljme. Sloga zobrala bod favorizovanému tímu Potporanj. Alibunarčania remizovali v Jabuke. Baranďanom a Gajčanom sa nedarí a po sérii neúspechov sa dostali do dolnej časti tabuľky. Susedské derby v Padine vyhrala Dolina. Výsledky 10. kola: Dolina – Spartak 1911 2 : 0, Polet – Strela 0 : 4, Potporanj – Sloga 1 : 1, Jedinstvo (V) – Radnički (K) 1 : 0, Partizan (U) – Hajdušica 0 : 2, Jugoslavija – Budućnost – 2 : 2, BAK – Radnički (B) 2 : 0, Crvena zvezda – Partizan (G) 3 : 2.

DOLINA – SPARTAK 1911 2 : 0 (1 : 0) Ján Bokor

tretnutie susedov vylákalo na ihrisko Doliny pekný počet divákov. Pekne upravená tribúna bola plnšia ako obyčajne. Aj hráči sa usilovali, aby ukázali, čo vedia, takže milovníci futbalu v povestnej doline strávili príjemné nedeľné odpoludnie. Okrem pekného slnečného dňa domá-

ci fanúšikovia sa tešili i zo zaslúženej výhry Doliny. Väčšiu časť prvého polčasu hráči Doliny boli podnikavejší a nebezpečnejšie útočili. Brankár hostí Živanović a bývalý hráč Doliny Miroslav Koreň boli organizátormi obrany hostí. Navrátilec do radov Doliny Darko Radenković v úlohe kapitána bol príkladným strelcom vedúceho gólu. Z rohu loptu presne

Dlho očakávaná výhra PARTIZAN (U) – HAJDUŠICA 0 : 2 (0 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania konečne korunovali lepší výkon od súpera a z hosťovania v dedine Uljma si priniesli vzácne body, ktoré im budú mnoho znamenať v doháňaní ostatných klubov pred nimi.

Iba v prvých pätnástich minútach zápasu hra bola vyrovnaná. V tej časti domáci mali jednu peknú príležitosť, ktorú na šťastie hostí nepremyslene zahodili. Postupne však stredopoliari Hajdušice prevzali iniciatívu, začali útočníkom zasielať použiteľné prihrávky, takže

OBECNÁ LIGA ŠÍD

centroval Jovanov, Radenković najvyššie vyskočil a pekne hlavičkoval loptu do siete bezmocných hostí. Najlepšiu šancu potom nevyužil Radivojev, lebo mu do cesty zastal dobrý brankár Živanović. V FK Dolina vo finále pohárovej súťaže na území FZO závere prvého polKovačica –Opovo porazila v Opove domáci Omladinac času hostia mohli vyrovnať, ale im to výsledkom 2 : 1 a získala právo zapojiť sa do medziobecnej brankár Bujaković súťaže. Padinčania to nevyužili, lebo im termíny nevyhovovali. No aj napriek tomu, i keď s oneskorením, dostali nedovolil. pohár určený pre víťaza pohárovej súťaže na území FZO Po prestávke Kovačica – Opovo. Dolina začala dobre, viac útočila, až kým nedala druhý Doliny pozdravili zaslúžený úspech. gól. Strelcom bol Radivojev, ktorý Súperi korektne bojovali a príkladne sa premyslený útok domácich zakončil správali. Mladý rozhodca Gvozdenov presnou strelou do siete. Od 57. min. z Vršca so svojimi pomocníkmi nemali Dolina mala dvojgólový náskok. O víťa- veľa práce a snažili sa pískať objektívne. DOLINA: Bujaković, Stajić (Ćirić), zovi nebolo rozhodnuté, lebo domáci hráči poľavili a dovolili hosťom zakladať Jovanov, Kolak, Mitkovski, Hlavča, čoraz nebezpečnejšie útoky, ale strelci Radivojev, S. Mamojka (S. Dudáš), z Debeljače nemali presnú mušku. Do- Radenković, Popović, Svetlík (Vamáci v závere zápasu vynakladali úsilie sić) V nedeľu Dolina bude hosťovať v vsietiť tretí gól, no šance nikto nevyužil a výsledok sa nemenil. Fanúšikovia Gaji, kde ju uvíta Partizan. rýchly bratia Ružićovci a A. Lipták nebezpečne ohrozovali domáceho brankára. Taká hra sa im oplatila v 30. min., keď N. Ružić ušiel svojmu strážcovi, zaslal loptu pred bránu, kde ju A. Lipták rutinovane zaslal do siete. Do konca polčasu hostia mali ešte niekoľko príležitostí, ale sa výsledok nezmenil. Po zmene strán Hajdušičania úplne dominovali na ihrisku a výkonom pripomenuli mužstvo, ktoré

vybojovalo postup do tejto ligy. Hralo sa takmer výlučne na bránu domáceho mužstva a hostia svoju prevahu korunovali v 60. min. gólom N. Ružića. Mohli Hajdušičania dať aj viac gólov, ibaže aj tentoraz zahodili niekoľko pekných príležitostí. HAJDUŠICA: Melich, Drakulić, Ćulum, Maliar, Mršić, Folťan, Pejčić (Georgijevski), Radović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

valili sa útoky na bránu súpera. Trvalo to až po 60. min., keď Marojević v trestnom území šikovne poslal loptu do pravého horného rohu – 2 : 2. Keď sa už myslelo, že sa zápas skončí SLÁVIA – TVRĐAVA 3 : 2 (1 : 2) nerozhodne, v nadstavenom čase Jušković z voľného kopu vysoko Ján Šuster zacentroval pred bránu a Šmit presne neď od začiatku zápasu sa hlavičkoval do siete. Bola to veľká videlo, že sa hostia z Báča ne- a zaslúžená radosť domácich. Hostia prišli iba brániť. V 7. min. sa sa v druhom polčase nešportovo zmenil výsledok, ktorý priniesol radosť správali, a preto im rozhodca Hornjak Pivničanom. Lopta bola sprava odcen- z Gajdobry ukázal až šesť žltých kariet. SLÁVIA: Brňa, Grňa (Záskalický), trovaná na opačnú stranu, zmocnil sa jej Marojević, zbavil sa strážcu a Benka, Jušković, Ćorda, Šmit, Triz desiatich metrov trafil do ľavého vunović, Kuchta, Babić (Dudić), horného rohu brány Tvrđavy. V 21. min. Petrović (Mušikić) Marojević Výsledky 10. kola: Budućnost (M) veľká chyba obrancov domácich, ktorí stratili loptu na strede ihriska, zobral – Polet 4 : 0, Hercegovac – Budućju Marčeta, uvoľnil na ľavej strane nost (P) 2 : 0, Vojvodina – Borac 2 : 1, Maleševića a tento prekonal Brňu. BSK – Kulpín 7 : 1, Radnički – ŽAK 6 V 37. min. sa znovu prejavil Malešević : 1, Omladinac – Maglić 6 : 2, Kordun – Rusín 6 : 1, Slávia – Tvrđava 3 : 2. a opäť rozvlnil sieť. V nedeľu Slávia bude hosťovať v Po zmene strán obraz hry sa celkom zmenil. Teraz domáci udávali tón hry, Kulpíne.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Šestky Erdevíka a Ľuby Zvraty v Pivnici Lazar Pavković

JEDINSTVO MOROVIĆ – ERDEVÍK 2017 0 : 6 (0 : 3). Futbalisti z Erdevíka nemali žiadne problémy, aby vysoko porazili domáce mužstvo a na konto si zapísali nové body. Góly dali: D. Bosanac 2, Toman, Radanović, Zablaćanski a M. Bosanac. V hľadisku bolo asi 100 sklamaných divákov. Zápas viedol Branimir Đuričić zo Šídu a kariet nebolo. ERDEVÍK 2017: Panić, Gerik, Cvetković (Radanović), M. Bosanac, Jelčić, Bojanić, Štrbac, Toman (Mergl), Farkaš, Zablaćanski, D. Bosanac (Vezirović) SINĐELIĆ GIBARAC – JEDNOTA ĽUBA 1 : 6 (1 : 2). Len v prvom polčase domáci ako-tak čelili • ŠPORT •

naladeným hosťom z Ľuby. Strelci: Šarac v 44. min. za domácich, Ruman v 38. min., 43. min. a 67. min., D. Považan v 47. min., Ćalić v 50. min. a P. Sremčić v 87. min. za Ľubanov. JEDNOTA: Mrkonjić, Teležar, Ganić, Punoš, Ramić, Ruman, P. Sremčić, D. Považan, Širadović, Manojlović, Ćalić OFK BINGUĽA – NAPREDAK VAŠICA 0 : 1 (0 : 0). Binguľčania utŕžili minimálnu prehru s jedným z uchádzačov o titul majstra ligy, ktorý nevyhral ľahko. Najvynaliezavejší v posledných chvíľach zápasu, v 90. min. bol jediný strelec P. Petrović. OFK BINGUĽA: Volić, A. Alimanović, Franciski, Džever, Raić, Šumarski, Stanković, Horvat (Petaković), Petaković (Radičević), D. Alimanović, Lovás, Marčok

43 /4878/ 26. 10. 2019

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Polhodinka stačila MLADOSŤ – STARI GRAD 3 : 1 (3 : 0) Samuel Medveď

rvých pár minút zápasu patrili hosťom z Báčskej Palanky, ktorí zahrali naplno a častejšie útočili na bránu domácich. Mladosť si v 10. min. vypracovala prvý útok, z ktorého razom vsietila aj prvý gól. Rýchly Petar Mrđan dostal kolmú prihrávku od Ožváta, prenikol z pravej strany a nestrážený prudko vystrelil do opačného rohu brány Palančanov. Polovysoká strela skončila v bráne. V 16. min. bolo už 2 : 0. Leškov, ktorý bol spolu s Ožvátom strojcom všetkých útokov Mladosti, sa dostal do dobrej pohody a prízemnou strelou vsietil druhý gól. V 34. min. Plavšić zo sólového útoku strelil i tretí gól. V 42. min. Kaňa, ktorý tentoraz hral na poste pravého obrancu, priamočiaro prihral

Mrđanovi, tento vybehol pred bránu, ale zboku kopal do rúk brankára hostí Stojčevića. V druhom polčase Mladosť viac gól nedala. Hostia častejšie útočili a čestný gól dali v 77. min. prostredníctvom Krajnovića, ktorý odrazenú loptu zblízka dorazil do siete. Mladosť zakladala útoky prostredníctvom Leškova a Mrđana, ktorých hostia vypätím všetkých síl predsa nejako znemožňovali. V 54. min. Malidžan a v 60. min. Ožvát trafili do žrde. O necelú minútku neskoršie domáci po faule nad Leškovom v pokutovom území žiadali penaltu, ale rozhodca Stojčević zo Somboru nemal takú mienku. V 75. min. Mrđan prebehol po pravej strane, zacentroval, ale vysoký Malidžan vnútornou časťou kopačky mieril nad brvno.

Túto loptu po centri Petra Mrđana nemal kto z domácich doraziť do siete tímu Stari grad

MLADOSŤ: Leňa, Kaňa, Ivetić, Fábry (Čiep), Šproch, Beronja, Mrđan, Ožvát (Severíni), Malidžan (Đaković), Leškov, Plavšić Výsledky 10. kola: Bačka – Sloga 0 : 1, Vojvodina – Radnički 6 : 0, Vrbas – Crvenka 7 : 0, Mladosť (P) – Stari grad 3 : 1, Mladost (A) – Tekstilac 6 : 0, Tisa – Krila Krajine 1 : 1, ČSK

Pivara – Bajša 1 : 0, Mladost (T) – Tavankut 0 : 2. Program 11. kola: Tavankut – Bačka, Bajša – Mladost (T), Krila Krajine – ČSK Pivara, Tekstilac – Tisa, Stari grad – Mladost (A), Crvenka – Mladosť (P), Radnički – Vrbas, Sloga – Vojvodina. Foto: J. Pucovský

Body sa zapisujú... Výhra na horúcej ploche VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

SLOGA (E) – CEMENT 3 : 0 (1 : 0)

JUGOVIĆ – JEDNOTA 1 : 3 (0 : 2) Matej Bzovský

taropazovčanom, ktorí na horúcej ploche v Kaći produkovali veľmi dobrý výkon, získali drahocenné body aj na hosťovaní, čo sa im doteraz málokedy darilo. Pravda, táto výhra nepriniesla krok dopredu na majstrovskej tabuľke, ale veľa znamená na psychologickom pláne a pre posilnenie sebavedomia mužstva. Oveľa lepšie hrajúci hostia v prvej časti mali až drvivú prevahu, od začiatku zatlačili domácich na ich polovicu, čo im prinieslo zaslúžené vedenie po vydarenej a peknej akcii, ktorú šikovne realizoval striedajúci Milovčević. Hostia pokračovali s obetavou hrou, mali štyri vyložené šance na zvýšenie výsledku, ktoré nepremenili na presvedčivejší náskok. Predsa sa im podarilo v druhej časti polčasu zdvojnásobiť výsle-

www.hl.rs

dok gólom pohyblivého Željka Mitrovića. Ani v druhom polčase hostia nepoľavili, držali hru vo svojich rukách, no domácim sa predsa podarilo skorigovať výsledok po nepozornom zákroku obrany Jednoty. Hralo sa stále na polovici ihriska Jugovića, čo podnikavejším hosťom prinieslo aj tretí gól z nohy Milana Mitrovića. JEDNOTA: Jovišić, Subotić (Milovčević), Igrač, Delić, Živanović, Tošić, Ž. Mitrović, Gavrilović, Kačar, Panjak, M. Mitrović Výsledky 10. kola: Jugović – Jednota 1 : 3, Radnički – Podrinje 1 : 2, Sloga (T) – Sloboda 1 : 0, Hajduk – Mladost (NS) 1 : 0, Sloga (E) – Cement 3 : 0, Jadran – Podunavac 2 : 4, C. zvezda – Mladost (BJ) 0 : 2, Sremac – Borac 0 : 4. V nedeľu si Jednota zmeria sily so susedmi z Novej Pazovy, mužstvom FK Radnički.

Informačno-politický týždenník

Lazar Pavković

vedenie Slogy s hráčmi by mali vykonať dôkladnú analýzu toho, uutbalisti Slogy presved- čo sa dialo na trávniku, lebo čivo vyhrali nad hosťami v budúcich zápasoch môžu vyz Beočina, ale výkonom stať úspechy. rozčarovali svojich 100 najSkóre zápasu otvoril Mačvanvernejších fanúšikov. Body sa ski v 43. min., náhradníci B. Pozapisujú, výkony zabúdajú, ale važan v 83. min. a Bojanić v 88. min. svojmu mužstvu predsa zabezpečili presvedčivý triumf. Rozhodca Uroš Stojić z Nového Sadu žlté karty ukázal Cvijićovi, Stojčićovi a predstaviteľovi Slogy na striedačke Jovanovi Đurićovi, ako i hosťom Đurikinovi, Baletićovi a Zogovićovi. SLOGA: Ilić, Vuković, Domčić (Bajunović), Stojšić (B. Považan), Tomčić, Cvijić, Grubiša, Drobac, Mačvanski, Borić (Bojanić), Stojčić Foto: J. Pucovský Uzavrel výsledok: Đorđe Bojanić (Sloga

Erdevík)

• ŠPORT •

Mužstvo MOMS Čelarevo – 7. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Čelarevo: Michal Petržľan, Božo Šević, Milan Ogrizović, Miroslav Petržľan, Miroslav Supek, Slavko Ćukić (stoja zľava); Miroslav Majstorović, Igor Fábry, Filip Đumić, Dragoslav Augustinov (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec

MATIČNÝ TURNAJ V KOLKOVANÍ V KOVAČICI

Najmladšie – víťazky turnaja v ženskej konkurencii

Najstaršia účastníčka Mária Gagesová (druhá sprava) hrala v družstve MOMS Kovačica

Zvíťazili Padina 1 a Najmladšie

Anička Chalupová

rámci osláv Kovačického októbra na kolkárskych dráhach Kolkárskeho klubu Slávia v Kovačici usporiadali tradičný Matičný turnaj v kolkoch. Tohto roku sa vďaka snahám Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici v čele s predsedníčkou Máriou Kováčovou na tradičnej akcii zúčastnilo 10

kolkárskych družstiev, z toho päť ženských, a to: Najmladšie, MOMS Kovačica, Penzistky, 50+ a Padina 2. Medzi mužmi si sily zmerali Padina1, Najsilnejší, Family Bíreš, Penzisti a Elkov. Po bezmála päťhodinovom, nielen úspešnom kolkovaní, ale aj príjemnom kamarátení účastníkov výsledky boli takéto: v mužskej konkurencii 1. miesto obsadil tím kolkárov Padina 1, kým si druhé miesto vybojoval celok Family Bíreš a na 3. mieste zakotvili kovačickí Penzisti. V ženskej konkurencii zvíťazili Najmladšie

V ÚSTRETY JUBILEU PETROVSKÉHO FUTBALU. Brožúrka ako podnet k nastávajúcemu stému výročiu Slovenského športového klubu (SŠK Petrovec) vyšla počas tohtoročných Slovenských národných slávností. Ide, pravdaže, o prvý futbalový klub založený roku 1923, na ktorý potom nadviazal svoju tradíciu aj súčasný FK Mladosť v Báčskom Petrovci. Michal Spevák v mene združenia Slováci a spolužitie týmto spôsobom, to píše v úvode Andrej Spevák,„bude publikovať zatiaľ nepublikované archívne materiály z histórie nášho futbalu“. Zostavovateľovi publikácie svoje fotografické a dokumentárne archívy otvorili Michal Tkáč, Jaroslav Čiep, Pavel Kuľhavý, Vladimír Fekete a Michal Spevák. V 28-stranovej knižočke si možno prezrieť nielen fotografie z bohatej športovej histórie petrovského futbalového klubu, ale aj odtlačené originály prvej zakladajúcej zápisnice a členské knižočky SŠK. Týmto počinom zostavovateľom brožúrky sa podarilo odhrnúť závoj zabudnutia a posvietiť si na začiatky futbalového športu v Petrovci, z ktorého vyrástli mnohí kvalitní hráči. Doteraz k dejinám futbalu v Petrovci vyšli tieto knihy: 30 rokov Futbalového klubu Mladosť Petrovec 1923 – 1953 (1953), 40 rokov FK Mladosť Petrovec (1963), Pol storočia FK Mladosť Petrovec 1923 – 1973 (1973), Petrovský futbal 80-ročný (2003, zostavil Samuel Medveď) a 90 rokov petrovského futbalu (2013, zostavil Samuel Medveď). V rukopisnom odklepe zostala publikácia Dvadsať rokov SŠK Petrovec 1923 – 1943, ktorú zostavili Ivan Majera a Pavel Bartok (82 strán, pripravená do tlače 1944). J. Č-p

(vnučky Čerňošové), druhé miesto obsadilo družstvo Padina 2, na tretej priečke skončila skupina kolkárok 50+. Najmladšou účastníčkou Matičného kolkárskeho turnaja bola deväťročná Lena Čerňošová, kým sa špeciálny matičný pohár dostal do rúk aj najstaršej kolkárke Márii Gagesovej (79 rokov). MOMS Kovačica pre najlepšie kolkárske družstvá zabezpečil odmeny – poháre, medaily, ďakovné listy a všetkých počastoval chutnými kovačickými rejtešmi. K organizácii tohto športového podujatia ruky priložil aj Kolkársky klub Slávia, v čele so Želimírom Hriešikom a milovník kolkárskeho športu Ondrej Glózik.

PRÁCA OPATROVATEĽA NA SLOVENSKU Si Slovák žijúci v zahraničí? Máš záujem o prácu na Slovensku? Máš vzťah k starším ľuďom? Práve teba hľadáme! Podmienky na prijatie: – znalosť slovenského jazyka, – osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, – kladný vzťah k práci a starším ľuďom, – flexibilita, samostatnosť, prispôsobivosť. Pracovné podmienky: – práca opatrovateľa, – pracovná zmluva – priamo, bez sprostredkovateľa, – prihlásenie do sociálneho a zdravotného systému na Slovensku, – ubytovanie zabezpečené a preplatenie cesty domov – 4 x ročne, – pracovný čas 12 hodín (denná zmena, nočná zmena, 2 dni voľno), – pracovný odev a príspevok na stravu v čase práce – 2 €, – výplata na mesiac v čistom, podľa odpracovaných zmien (620 – 750 €), – dovolenka (20 dní počas roka).

Pozor! Počet záujemcov je obmedzený: 10! Výber a pohovor sa uskutoční na Slovensku! Cestu na Slovensko a späť a obed v Martine pre záujemcov zabezpečíme! Termíny pre pohovor: 9. alebo 16. novembra 2019.

Mobil: +381 66 5434613, e-mail: medikmmartin@gmail.com