Hlas ľudu 43/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

24. 10. 2020 | 43 /4930/

Uzávierka čísla: 21. 10. 2020

Týždenník Hlas ľudu 19. októbra 2020 kvitoval úctyhodných 76 rokov nepretržitého vychádzania. V priestoroch, kde sídlia – na 5. poschodí budovy novosadského Dnevnika – kolektív ustanovizne a redakcie s hosťami primerane oslávili Deň Hlasu ľudu. Podobne ako aj po minulé roky odovzdané boli ceny zaslúžilým novinárom a dopisovateľom Hlasu ľudu a mládežníckeho časopisu Vzlet (na snímke K. Gažovej). M. Pap

Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku sa konalo v sobotu 16. októbra v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci. Poctili ho aj vzácni hostia: (sprava) Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Jaroslav Javorník, biskup SEAVC v Srbsku, Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny, Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku, a Igor Vencel, zástupca veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade. A. Horvátová

Z príležitosti Dňa Obce Báčsky Petrovec sa udeľujú ceny obce osobám, ktoré šírili dobré meno svojho rodiska. V tomto roku tiež, po čom sa spoločne odfotografovali s predsedníčkou Obce Báčsky Petrovec Jasnou Šprochovou a predsedom Zhromaždenia obce Jánom Jovankovičom. A. Horvátová

Argentína je prvou krajinou na svete, ktorá schválila pestovanie a konzumáciu geneticky modifikovanej pšenice odolnej proti suchu. Táto pšenica bude v predaji až potom, keď jej dovoz schváli Brazília, ktorá je najväčším dovozcom argentínskej pšenice. Podľa dostupných údajov zatiaľ žiadna krajina neschválila dovoz GMO pšenice, čo argentínskym poľnohospodárom nedáva veľa dôvodov na zasiatie novej GMO odrody. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Zlaté výročie Zlatého kľúča

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Anna Francistyová

ž sme o ňom v tomto roku v Hlase ľudu písali. V ústrety 50. výročiu jeho založenia Ján Šimoni pre našich čitateľov v apríli a máji pripravil cyklus piatich pokračovaní. Tu v skratke zmapoval jeho priebeh, ale i význam, prínos, ozveny do roku 2005, keď bol po sedemročnej prestávke obnovený. Pravdaže ide o Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Uplynulú nedeľu tomu bolo presne 50 rokov, čo v Selenči odznel po prvýkrát: bolo to 18. októbra 1970 a prvý koncert tohto teraz už skutočne významného hudobného podujatia prebiehal pod názvom Festival novokomponovaných slovenských ľudových piesní. Podľa vzácnej kroniky J. Šimoniho bolo vtedy predvedených 11 skladieb, spevákov sprevádzal ľudový orchester pozostávajúci z muzikantov z piatich dedín, odmenené boli tri piesne a za najkvalitnejší text udelená bola Cena Novinovo-vydavateľsko-tlačiarenského podniku Obzor a redakcie Hlasu ľudu. Teda Hlas ľudu je s festivalom od prvého dňa. Naše noviny sledovali jeho rast, zdokonaľovanie, novinky... Festival menil meno, lokalitu (Selenča, Báč, Petrovec, Selenča), orientáciu (k piesňam na ľudovú nôtu – teda lyrickým pribudli detské, tanečné, angažované, zborové skladby). Pribudli pravidlá, aj spresnené

kompetencie organizačných zložiek. Tie zaúradovali v zložitých časoch a keď sa zhodli, že sa nemôže zaručiť kvalita, tak festival nebol organizovaný. A vždy potom prišli lepšie a pokojnejšie časy, keď všetkým bolo do spevu. Dokonca až tak, že festival bol obohatený i o novú dimenziu kvality a premyslenej organizácie s elementmi Eurosongu. Taký bol napríklad jubilejný 30. ročník v roku 2010, keď sa skladbám verejne prideľovali body, keď sa moderátorka v zákulisí rozprávala s účastníkmi, keď vzácnou hostkou bola známa speváčka zo Slovenska Kristína Peláková a aj v Selenči zaspievala svoje eurovisionové Horehronie... Každý ročník mal svoje plusy, prinášal a prináša niečo nové: predovšetkým nové mená, talenty, skladby. Organizátori dbali na jeho úroveň, do poroty volali hudobných odborníkov zo Slovenska (Martin Kavulič), zo Srbska (Kornelije Kovač, Tanja Banjanin, Jovan Adamov...). Festival bol a je odrazovým mostíkom pre nových hudobných snaživcov, textárov, spevákov. Nejednému z nich práve Zlatý kľúč trasoval profesionálnu dráhu. Medzičasom ho Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vyhlásila za jeden zo siedmich podujatí s osobitným významom pre Slovákov v Srbsku, pribudla soška NRSNM pre víťaza, z každého ročníka cédečko... A aj vďaka priamemu prenosu Televízie Vojvodina Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč je hudobný sviatok aj pre jeho priaznivcov mimo Selenče, na ktorý sa vždy v októbri veľmi tešíme. Kiežby nám október 2021 priniesol festivalový Zlatý kľúč v tom najjagavejšom variante: naživo.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Múdra prezieravosť vždy pomohla obstáť 30 Posilňovať u žiakov lásku k slovenčine

11 Stretli sa spolkárky z Banátu

43 Juniorskí majstri Srbska

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 GMO pšenica dostala zelené svetlo?

Na titulnej strane: Asociácia slovenských spolkov žien zorganizovala podujatie venované kukurici a produktom z nej. Na titulnej strane sú predstaviteľky slovenských spolkov žien z Báčky, ktoré tento projekt realizovali v Hložanoch v priestoroch Etnodomu Ženský kútik.

Tlač:

Foto: M. Pap

Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

43 /4930/ 24. 10. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Alarmujúca situácia v Európe Pripravil: Stevan Lenhart

pidemiológovia v Srbsku upozorňujú, že situácia v súvislosti s koronavírusom u nás je veľmi nestabilná a počet nových prípadov infekcie sa zvyšuje. Osobitne však znepokojuje kritická intenzita činnosti vírusu v okolitých krajinách. „Všade vôkol nás vírus má v tomto období vysoký potenciál a veľmi rýchlo sa prenáša. Je to prirodzená vec, lebo sme na začiatku sezóny, keď je vírus najaktívnejší,“ povedal pre médiá epidemiológ Dr. Predrag Kon. „Keď porovnávame takúto vírusovú aktivitu, ktorú sme my zažili počas druhej vlny ešte v priebehu júna a júla (a iné krajiny ju zažívajú až teraz), u nás je situácia lepšia než inde v Európe. Je to preto, lebo sme vlnu infekcie mali o niečo skôr,“ poznamenal Kon a pripomenul, že rúška je potrebné nosiť všade. Epidemiológ a riaditeľ Klinického strediska v Kragujevci Dr. Predrag Sazdanović vyhlásil, že sa na situ-

áciu v našej krajine pozerá veľmi pesimisticky, lebo sa opatrenia všeobecne nedodržiavajú a jestvuje reálna možnosť dramatického zhoršenia okolností. * Vláda Slovenskej republiky schválila návrh celoštátneho testovania obyvateľstva na prítomnosť ochorenia Covid-19 v mimoriadnom stave. Testovať by sa mali všetci obyvatelia Slovenska starší ako desať rokov a do realizácie celej operácie sa zapojí asi 8 000 príslušníkov armády, ako aj príslušníci Policajného zboru a kvalifikovaného zdravotníckeho a administratívneho personálu. Ako informovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, testovanie na celoštátnej úrovni sa bude konať s cieľom lepšie identifikovať existujúce ohniská nákazy, poskytnúť primeranú zdravotnú starostlivosť aj pre prípady so slabými alebo žiadnymi príznakmi ochorenia Covid-19 a tiež umožniť účinnejšie oddelenie nakazeného obyvateľstva. Hlavná časť testovania sa uskutoční v dňoch 30. októbra – 1. novembra a v dňoch 6. až 8. novembra. Predtým sa od 23. do

25. októbra uskutoční pilotné testovanie so zameraním na regióny, v ktorých je šírenie koronavírusu v súčasnosti najintenzívnejšie. Odberové miesta vraj budú umiestnené a zriadené tak, aby bolo možné zabezpečiť dodržanie všetkých opatrení na obmedzenie šírenia koronavírusu a aby ich dostupnosť pre obyvateľstvo bola čo najlepšia – podobne ako v prípade zriaďovania volebných miestností. Predseda vlády SR Igor Matovič povedal, že vo vládnej koalícii je jednoznačná podpora pre dobrovoľný systém testovania na ochorenie Covid-19, s tým, že ten, kto sa na ňom nezúčastní, bude musieť ostať v desaťdňovej karanténe. Medzi aktuálne epidemiologické opatrenia na Slovensku napr. patrí zatvorenie všetkých kúpalísk, akvaparkov a wellness / fitness centier, ako i priestorov na verejné stravovanie a realizáciu kultúrnych predstavení (kiná, divadlá a pod.), tiež obmedzenie prítomnosti do 6 osôb na verejných podujatiach (výnimkou sú napr. podujatia najvyšších športových súťaží), ako aj povinnosť nosiť rúško v exteriéri,

interiéri a v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy. * Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje, že Európe hrozí kolaps a situácia je vraj horšia než sa mohlo predpokladať. Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vyhlásil, že pri takomto dennom náraste počtu infikovaných už začiatkom nasledujúceho mesiaca v nemocniciach v Európe nebude voľných miest a zdravotné systémy v tunajších krajinách to jednoducho nezvládnu. „Nevyhnutné je, aby sme všetci nosili rúška aj v otvorených priestoroch, aj v zatvorených miestnostiach, tiež musíme dodržiavať bezpečnú vzdialenosť, pravidelne vetrať miestnosti a často si umývať ruky. Sú to jednoduché, ale nateraz aj prakticky jediné riešenia, ktoré môžu zastaviť nekontrolované šírenie ochorenia,“ povedal Ghebreyesus. Vo chvíli vzniku týchto riadkov počet potvrdených prípadov infekcie koronavírusom vo svete už bol nad 40 miliónov a toto ochorenie zatiaľ zapríčinilo zhruba 1,1 milióna úmrtí.

PREDSEDNÍČKA NRSNM LIBUŠKA LAKATOŠOVÁ V NOVOSADSKEJ PU RADOSNO DETINJSTVO MEDZI SLOVENSKÝMI ŠKÔLKARMI

Radosť z darčekov Anna Horvátová

ajmladším na potešenie v utorok 20. októbra predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová s koordinátorkou Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlanou Zolňanovou do Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo na Bulvári Jašu Tomića, do slovenského oddelenia Kolibrík, priniesli darčeky. Totiž v roku 2016 v spolupráci s NRSNM otvorená je slovenská skupina škôlkarov. Do vekovo zmiešanej skupiny –navštevujú ju deti od 3 do 5 rokov – sa na žiadosť rodičov zapisujú deti slovenské, alebo slovenského

www.hl.rs

pôvodu. Každoročne je úplne maximálny počet detí, koľko sa v tej vekovej kategórii povoľuje, čiže dvadsať. NRSNM každoročne za finančnej pomoci z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje didaktické pomôcky a vybavuje priestory. V tomto roku je z Národnostnej rady vyčlenených prostriedkov v hodnote 2 000 eur, a to didaktické pomôcky, ktoré sa dali zabezpečiť u nás v Srbsku, na rozdiel od minulých rokov, keď sa početné nástenky, interaktívne knihy, steny zabezpečovali zo Slovenska, aby deti mali možnosť čím častejšie počuť slovenský jazyk. Vychovávateľky Mária Srnková a Linda Dujakovićová neskrývali ra-

Informačno-politický týždenník

Radosť z darčekov bola náramne veľká

dosť z darčekov, tiež pripomenuli, že im veľmi chybujú semináre na zdokonaľovanie tak pedagogických schopností, ako i sloven-

ského jazyka. Škôlkarka sa s radosťou odvďačila predsedníčke NRSNM Libuške Lakatošovej výkresom • TÝŽDEŇ •

DEŇ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Spomienka na októbrové dni, ktoré nám prinášali slobodu Anna Horvátová

Predsedníčka obce následne dojímavo vystihla dôležitosť situácie: „Každoročne sa stretáme na tento deň s cieľom pripomenúť si udalosti, ktoré 15. októbra roku 1944 vyvrcholili. Tento dátum oslavujeme ako Deň obce, lebo 15. október v tom významnom roku pre náš ľud bol deň nadšenia, jasania, radosti, oslobodenia. Bol to začiatok našich nových dejín. Deň oslobodenia obce. V ten jesenný deň, keď partizáni hrdinsky vtrhli do Petrovca, keď obrovské zástupy našich ľudí volali na slávu nášmu národnooslobodzovaciemu vojsku, našim partizánom, neporaziteľnej Červenej armáde. Vtedy ešte všade okolo nás rozosievaná bola skaza, strach a smrť. Ten 15. október 1944 neznamenal ešte koniec utrpenia, bolestí a hrôz. Bič otrokára ešte stále plieskal. Svoj nevyhnutný koniec chcel si predĺžiť, ale nad nepriateľskou krajinou už visela príšera zániku, konca. Októbrové dni nám prinášali slobodu, aj keď v dušiach

oložením vencov k Pamätníku slobody na Námestí slobody v Báčskom Petrovci 15. októbra o 10. hodine za hlaholu kostolných zvonov obecní funkcionári vzdali poctu obetiam druhej svetovej vojny. Vence k pamätníku obetiam, ktorým vrahovia prerušili niť života, položili Jasna Šprochová, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec, a Ján Jovankovič, predseda Zhromaždenia obce Minútkou ticha vzdali poctu obetiam druhej svetovej vojny Báčsky Petrovec, ako i Jaroslava Čániová-Jevićová, náčelníčka CENA OBCE BÁČSKY PETROVEC covníka. Športové uznanie Obce obce, a Srđan Simić, zástupca Báčsky Petrovec za rok 2019 sa dopredsedníčky obce. Deň osloboZ príležitosti Dňa obce sa kaž- stalo do rúk Mareka Medovarského denia od fašistických vrahov sa doročne sumarizujú aj úspechy z Petrovca, úspešného mladého oslavuje aj ako Deň Obce Báčsky jednotlivcov – kultúrnych pra- športovca, ktorý dosiahol výniPetrovec. covníkov, športovcov, športových močné výsledky v zápasníckych Na počesť Dňa obce odznela klubov, jedným slovom zaslúžilých športoch, konkrétne v kickboxe. slávnostná akadémia v Slovenobčanov na šírení dobrého mena V tomto športe sa osvedčil už ako skom vojvodinskom divadle so Báčskopetrovskej obce a prezen- stredoškolák, čiže bol dvojnásobsymbolickým začiatkom, tovaní nášho prostredia. ný majster Vojvodiny a Srbska, presne o 12. hodine. V tomto roku sa vysoké- vicemajster Balkánu a členom Predseda Zhromaždenia mu uznaniu potešili sku- juniorskej reprezentácie Srbska. obce Báčsky Petrovec toční reprezentanti Báč- Toho času ako študent nepretržite Ján Jovankovič pozdraskeho Petrovca a obce. trénuje v Bratislave а súťaží na vil prítomných a vyzval Nositeľom Ceny Obce najvyššej úrovni a nachádza sa predsedníčku obce JasBáčsky Petrovec na rok na 2. mieste v rebríčku zápasnínu Šprochovú, aby hostí 2020 sa oprávnene stal kov amatérov východnej Európy privítala. Slávnostnú akaPetrovčan Vladimír Kr- v kategórii do 65,8 kg. Uznanie démiu poctili títo vzácni náč, ktorý svoje rodisko pre Mareka prevzala jeho mama hostia: Fedor Rosocha, preslávil na kvízoch Anna, keďže bol znemožnený veľvyslanec Slovenskej vysielaných na verej- docestovať domov zo štúdií zo republiky v Belehranoprávnych servisoch, Slovenska pre koronavírusovú de, ktorý sa prítomným najmä naposledy na TV pandemickú situáciu. aj prihovoril v túto Športovému uznaniu sa potešili Slagalica na RTS 1. Jeho spomienkovo-oslavnú kolegovia z enigmatic- aj volejbalisti Volejbalového klubu chvíľu, predsedníčka Odmenení prestížnymi cenami Obce Báčsky Petrovec kých vysielaní mu prá- Kulpín z Kulpína. VK Kulpín už šesť Národnostnej rady slo- s predsedníčkou Báčskopetrovskej obce Jasnou vom dali prímeno Vlado rokov súťaží v Druhej zväzovej lige venskej národnostnej Šprochovou a predsedom Zhromaždenia obce Jánom z Petrovca a Kráčajúca – severnej skupine a za posledné menšiny Libuška Lakato- Jovankovičom (druhý zľava) encyklopédia. Osobitné dva roky je druhý v tabuľke. Od tejšová, biskup Slovenskej verejné uznania Obce to sezóny súťaží aj ženské družstvo evanjelickej a. v. cirkvi Báčsky Petrovec sa dostalo do v Druhej vojvodinskej lige. Klub v Srbsku Jaroslav Javorník, pred- mnohých sa skrýval strach, obava. rúk Petrovčanov Jána Čániho, dvakrát zahral na medzinárodnom seda Matice slovenskej v Srbsku Od toho 15. októbra minulo sa športového pracovníka vo futbale turnaji v Holandsku, kde dôsledne Ján Brtka a ďalší hostia. Umelecký 76 rokov. Ale 76 slobodných rokov. a trénera najmladších futbalistov, reprezentoval svoje prostredie. program vystal v dôsledku nákaz- Je tomu už 76 rokov, ako spolu a Miroslava Babiaka, dlhoročného Uznanie pre klub prevzal najúspešlivého koronavírusu, ktorý znova rastieme my a s nami aj naša obec.“ úspešného herca a kultúrneho pra- nejší hráč Boris Relota. útočí väčšou intenzitou. • TÝŽDEŇ •

43 /4930/ 24. 10. 2020

Týždeň SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Múdra prezieravosť vždy pomohla obstáť Anna Horvátová

lávnostné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku sa konalo v sobotu 17. októbra v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci za dodržiavania primeraných bezpečnostných opatrení proti šíreniu koronavírusu. Na prívet slávnostného zhromaždenia zaspieval Komorný zbor Musica viva pod taktovkou dirigentky Marieny Stankovićovej-Krivákovej. V pokračovaní Jarmila Stojimirovićová vítala vzácnych hostí, ktorí zhromaždenie poctili: zástupcu veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade Igora Vencela, Libušku Lakatošovú, predsedníčku NRSNM, Jaroslava Javorníka, biskupa SEAVC v Srbsku, predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku, predsedu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Jána Jovankoviča, bývalých predsedov a ctených matičiarov. Svojou prítomnosťou zhromaždenie poctil, síce neskoršie sa pripojil aj Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny. Zhromaždenie viedlo pracovné predsedníctvo – predsedajúci Branislav Kulík, farár vojlovický, podpredseda Matice slovenskej pre Banát, a niekdajší predsedovia MSS: Katarína Melegová-Melichová, Rastislav Surový a Michal Spevák. Zapisovateľkou bola Jarmila Stojimirovićová. Bod tri patril príležitostné-

mu príhovoru Jána Brtku, predsedu Matice slovenskej, ktorý okrem iného spomenul: „Keď si svojou statočnosťou, svojou vyspelosťou vybojujeme rešpekt pred ostatnými, nieto tej moci, ktorá by nás zničila.“ V ďalšom bode sa striedali príhovory bývalých predsedov MSJ / MSS a príležitostné príhovory ctených hostí. Predsedajúci Kulík tu prečítal

povednosti za to, aby slovenské slovo a pieseň aj naďalej zneli na vojvodinských poliach, a keď bude znieť v školách, kostoloch a na verejných médiách, bude aj na poliach.“ Pozdravným listom sa matičnému zhromaždeniu prihovoril aj Marián Gešper, predseda Matice slovenskej na Slovensku. Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová spomenula význam Matice pre naše národnostné spoločenstvo, zablahoželala všetkým nám k úctyhodnému jubileu, 30. výročiu činnosti obnovenej Matice slovenskej v Srbsku: „Veľká vďaka patrí tým, ktorí mali síl, mali víziu v roku 1990 obnoviť silnú inštitúciu, akou je Matica slovenská v Srbsku, najmasovejšiu organizáciu, ktorú my vojvodinskí Slováci máme. Počas týchto tridsať rokov zažila mnohé etapy v našej krajine a predsa prežila. Aj Matica slovenská a aj Národnostná rada slovenP l a k e t u D r. J a n k a B u l í k a skej národnostnej menšiny, ako najúspešnejšiemu športovcovi v roku zastupiteľský orgán všetkých 2019 Zoroslavovi Brtkovi udelil Janko Slovákov v Srbsku, majú rovnaký Havran, podpredseda MSS pre Sriem smer, rovnaké ciele, a verím, že dobrou spoluprácou zažijeme list Mgr. Juraja Šefčíka, niekdajšieho všetci spoločne mnohé podujatia, predsedu, v ktorom zdôraznil: „S ľú- ktoré ovplyvnia slovenskosť a potosťou, za fyzickej neprítomnosti, ale vzbudia nás. A pokým budeme s duchovou prítomnosťou a vierou, mať vôľu pracovať na roli dedičnej, že toto zasadnutie, aj keď v tieni na kultúrnom, vzdelávacom poli, pandemických okolností, posilní a kým sa budeme vyučovať po matičnú húževnatosť v pocite zod- slovensky, kým v médiách budeme

Z PANELOVEJ DISKUSIE

Nový Sad – zelené mesto Danuška Berediová-Banovićová

kultúrnej stanici Svilara v Novom Sade sa vo štvrtok 15. októbra uskutočnila panelová diskusia Nový Sad – zelené mesto, ktorú zorganizovalo združenie novinárov Eko vest spolu s Mestskou správou pre ochranu životného prostredia. Cieľom diskusie bolo preskúmať a ukázať, čo všetko chýba, aby sa Nový Sad stal zeleným hlavným mestom, tiež akým spôsobom zmeniť a zlepšiť niektoré segmenty, aby

www.hl.rs

sme všetci spolu prišli k cieľu, ako aj ku kvalitnejšiemu životu pre nás aj pre budúce generácie. Účastníci dali dôraz na momentálnu situáciu, ktorá sa týka zelených plôch v meste a plánu ozelenenia Nového Sadu, o čom hovoril profesor Saša Orlović z Rady pre ozelenenie Mesta Nový Sad. Vyhlásil, že je v pláne pokračovanie stavby parku medzi mestskými štvrťami Nova Detelinara a Novo naselje, ako aj to, že sa bude viac dávať dôraz na prítomnosť zelených plôch pri výstavbe budov a pracovných objektov. Orlović

Informačno-politický týždenník

tiež povedal, že je novým urbanistickým plánom určené, aby sa percento zelených plôch v meste zvýšilo o 20 percent. Majda Adlešićová, inžinierka záhradníctva, hovorila o zmenšení zelených plôch v meste z 30 percent na terajších 5 percent a zdôvodnila to tým, že sa v Novom Sade stal urbicid, teda urbanistické ničenie, ktoré zároveň ničilo aj zelené plochy. Predstaviteľka VKP Gradsko zelenilo Olja Savićová zdôraznila, že je tento problém možné riešiť iba interdisciplinárnym prístupom, teda potrebné je zapojiť všetky inštitúcie, ktoré účinkujú vo vytváraní verejných priestorov a nie iba verejných zelených plôch. Na záver redaktorka časopisu

počuť slovenský jazyk, aj naďalej tu obstaneme.“ Po príhovoroch, aj nudných a neprimerane dlhých, tiež tých podnetných, blahoprajných, predsedajúci Kulík prečítal návrhy osôb na čestných členov MSS, ktoré potom potleskom matičné zhromaždenie schválilo. Navrhnutí boli: Jarmila Pálenkášová, Anna Hansmanová a Samuel Jovankovič z Petrovca. Uznanie za dlhodobú a úspešnú matičnú činnosť získali: Julka Tótová z Bieleho Blata a Mariena Stankovićová-Kriváková z Petrovca. Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka a kultúry získali: Vlasta Werleová a Jana Kopčoková-Gániová z Petrovca. Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií získali: Umelecký spolok Michala Geržu a Pavel Chrťan z Kysáča, Tatiana Kriváková-Amidžićová a Anna Medveďová z Petrovca. Ďakovný diplom získali: Ján a Mária Peťkovskovci, Ján Kokavec, Paulína Zátrochová a Branislav Šimo z Kysáča. Plaketu Dr. Janka Bulíka najúspešnejšiemu športovcovi v roku 2019 športová komisia udelila Zoroslavovi Brtkovi; zdôvodnenie prečítal Janko Havran, podpredseda MSS pre Sriem a riaditeľ ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove, ktorý mladému strelcovi uznanie aj udelil.

Marica Puškašová, redaktorka eEkolistu

eEkolist Marica Puškašová ako dôvod zmenšovania zelených plôch v meste uviedla fakt, že sme chudobná spoločnosť, ktorá siaha po ľahkých a lacných riešeniach. • TÝŽDEŇ •

DEŇ HLASU ĽUDU

76 rokov Hlasu ľudu a polstoročie mládežníckeho časopisu Vzlet Miroslav Pap

ny prístup k spracovaniu tém slavy Dňa Hlasu ľudu sa v príspevkoch. aj tohto roku konali 19. Pri jednotlivých októbra v priestoroch odmenených NVU Hlas ľudu, v rámci ktorých boli prečítané aj si kolektív ustanovizne, novinári príspevky, ktoré či dopisovatelia, ako aj prítomní mali najvyššiu hostia pripomenuli 76. výročie kvalitu. založenia tohto týždenníka. JuVlani k tradičbiloval aj časopis Vzlet, ktorý si ným odmenám tohto roku pripísal presne 50 ropribudla Cena kov nepretržitého vychádzania. Ota Filipa za V rámci osláv sa prítomným najkrajšie uveprihovorila a hostí privítala riadirejnené fototeľka ustanovizne NVU Hlas ľudu grafie. Komisia Anna Huďanová, ktorá stručne tejto ceny tohto zhodnotila celkový rok. Slovo poroku pracovala tom patrilo predsedníčke NRSNM v zložení: JaroLibuške Lakatošovej, ktorá okrem Odmenení novinári a dopisovatelia s predstaviteľmi našich čelných inštitúcií (foto: slav Pap, Jaroiného zdôraznila: „Hlas ľudu už 76 A. Horvátová) slav Čiep a Jozef rokov prechádza rôznymi fázami, budeme čítať ešte veľa rokov.“ Rastislav Filip za recenzie počítaKlátik. Cenu Ota no ešte stále ju tu s nami. A všetko V príhovore pokračoval aj pred- čových hier. Príspevky časopisu Filipa za najlepšiu titulnú stranu to vďaka novinárom, ktorí stále seda Matice slovenskej v Srbsku Vzlet hodnotila a o cenách rozho- časopisu Vzlet získal Michal ĎuJán Brtka. Medzi dovala komisia hosťami boli v zložení: Irena ešte aj predseda Lomenová, TiVýkonnej rady jana Farkašová NRSNM Miroslav a Jasmina PániTomáš, asistent- ková. ka PokrajinskéTrojčlenná ho sekretariátu komisia – Anna pre vzdeláva- Francistyová, nie, predpisy, Michal Ďuga správu a národ- a V l a d i m í r nostné menšiny Valentík – sa – národnostné t o h t o r o k u spoločenstvá rozhodla Cenu Milina Chrťa- dopisovateľovi nová a riaditeľ udeliť Pavlovi S l o v e n s k é h o Pálikovi z Ky- Pavel Pálik z Kysáča (zľava), nositeľ Ceny dopisovydavateľského sáča za do- vateľa Hlasu ľudu, s redaktorom športovej rubriky centra Vladimír pisovateľskú Jurajom Pucovským (foto: M. Obšustová) Valentík. spoluprácu V rámci Dňa a príspevky Hlasu ľudu boli v rubrike Šport. Novinárskym rovka, a to za fotografiu – Účastudelené aj ceny cenám sa potešili: Elena Šranková níci výtvarného tábora v Kysáči. novinárom a do- – 3. cena za redakčnú pohotovosť, Cenu za najlepšiu fotografiu na pisovateľom. Naj- redigovanie rubriky a dôkladné športových stranách Hlasu ľudu Riaditeľka Hlasu ľudu Anna Huďanová v spoločnosti predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej prv boli udelené sledovanie terénnych povinností; (Prevýšili všetky rekordy) dostal a predsedu Výkonnej rady NRSNM Miroslava dve ceny dopiso- Miroslav Pap získal druhú cenu za Miroslav Pap a Cenu Ota Filipa za Tomáša (foto: J. Pucovský) vateľom časopi- novinársku pohotovosť a úspeš- fotografiu roka, teda za najucelesu Vzlet a získali né prenikanie do novinárskej nejšiu fotografiu (Ryba má trikrát píšu. Vďaka nim každé nové číslo ich rozhlasový novinár Miroslav profesie a Stevan Lenhart, ktorý plávať) v stanovenom období Hlasu ľudu vidí svetlo sveta každý Gašpar, odmenený za príspevky získal 1. cenu novín Hlas ľudu za získal Juraj Pucovský. týždeň. Verím, že náš Hlas ľudu v rubrike Šport, a grafický dizajnér širokospektrálnosť a profesionál-

• TÝŽDEŇ •

43 /4930/ 24. 10. 2020

Ľudia a udalosti PRACOVNÉ A SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE

Schválili opravný rozpočet a ceny Danuška Berediová-Banovićová

hromaždenie mesta Nový Sad zasadalo vo štvrtok 15. októbra po štvrtýkrát vo veľkej sieni Zhromaždenia APV v dôsledku epidemiologickej situácie v našej krajine. Na rokovacom programe bolo viac ako 90 bodov a hlavným bol opravný rozpočet, ktorý výborníci schválili. Primátor mesta Miloš Vučević vyhlásil, že rozpočet prekonal rekordných 30 miliárd, teda zväčšený je o 3,67 percenta, a tiež to, že sa nevzdali ani jednej dôležitej

položky v rozpočte. Najhlasnejší z opozície, ako vždy, výborník Srbskej radikálnej strany Đurađ Jakšić povedal, že napriek tomu, že tento rok bol špecifický tým, že máme najvyšší rozpočet v dejinách, vo volebnom roku, v ktorom sme mali 50 dní mimoriadny stav, všetko ostatné v rozpočte na rok 2020 sa podobá tým z minulých rokov. V pondelok 19. októbra na slávnostnom Výborníci schválili opravný rozpočet

zasadnutí Zhromaždenia mesta rozhodli Októbrovú cenu Nového Sadu na rok 2020 udeliť: Klinike pre infekčné choroby Klinického strediska Vojvodiny, volontérom a volontérkam Nového Sadu, ako i riaditeľovi Archívu Vojvodiny Dr. Nebojšovi Kuzmanovićovi. Novembrovú cenu na rok 2020 udelia Mestskej knižnici, Lekárskej fakulte Univerzity v Novom Sade a episkopovi novosadskému a báčskemu, somborskému a segedínskemu Dr. Irinejovi Bulovićovi.

STARÁ PAZOVA

Obec odmenila ďalších najúspešnejších žiakov Anna Lešťanová

troch základných škôl z podunajských dedín a pazovskej ZŠ Boška lávnostné prijatie pre druhú Palkovljevića-Pinkiho si odmeny skupinu najúspešnejších žia- prevzali pred týždňom 8. októbra kov – žiakov generácií a no- v budove ZO Stará Pazova. siteľov Vukovho diplomu v uplyV druhej skupine boli najúspešnulom školskom roku 2019/2020 nejší žiaci z Novej Pazovy, Golubiniec, Vojky, dvoch pazovských základných škôl – hrdinu Janka Čmelíka a Simeona Aranického a z troch tamojších stredných škôl – Gymnázia Branka Radičevića, Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića a Technickej školy, ako aj Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu. Aj tejto skupine žiakov sa dostali peňažné odmeny, ktoré im udelil predseda obce Đorđe Radinović. Predseda Đorđe Radinović a Michaela Žiaci generácií za svoje Hricová, žiačka generácie ZŠ hrdinu Janka úsilie počas osemročného školenia boli odmenení Čmelíka v uplynulom školskom roku sumou 20-tisíc dinárov, sa konalo vo štvrtok 15. októbra kým nositeľom Vukovho diplovo veľkej obecnej zasadačke tzv. mu sa dostalo 15-tisíc dinárov. Bielej budovy v Starej Pazove. Predseda obce žiakom zaželal Pre aktuálnu epidemiologickú ešte mnoho úspechov v ďalšom situáciu najúspešnejší žiaci boli vzdelávaní a dosiahnutie dobrých rozdelení do dvoch skupín. Naj- výsledkov. „Od vás, najúspešnejúspešnejší žiaci z prvej skupiny – z ších žiakov v našej obci, očakáva-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Najúspešnejší žiaci druhej skupiny s profesormi a rodičmi

me, aby ste úspešne skončili svoje vzdelávanie, vrátili sa do svojej obce a zamestnali sa,“ prízvukoval Đ. Radinović. Na slávnostnom prijatí sa zúčastnil aj Boško Milojević, predseda Aktívu riaditeľov škôl, ktorý je zároveň i riaditeľom ZŠ Slobodana Savkovića zo Starých Bánoviec. Tohto roku je odmenený menší počet žiakov, teda odmeny sa dostali najúspešnejším žiakom iba v dvoch kategóriách, lebo v uplynulom školskom roku sa nekonali súťaže na vyšších úrovniach. Pandémia koronavírusu narušila pravidelnú výučbu v školách, a tým aj súťaženia žiakov, no nie aj investičné vkladania do výchovno-vzdelávacích objektov na území Staropazovskej obce.

V 13 základných a stredných školách je 48 nositeľov Vukovho diplomu a 16 žiakov generácií (spolu s najlepšími športovcami) v školskom roku 2019/2020.

Monika Babíková, nositeľka Vukovho diplomu Gymnázia Branka Radičevića a toho času študentka Právnickej fakulty Univerzity v Belehrade • ĽUDIA A UDALOSTI •

V STAROPAZOVSKEJ ŠKOLE PRE ZÁKLADNÉ A STREDNÉ VZDELÁVANIE ANTONA SKALU

Inštalovali interaktívnu učebňu Anna Lešťanová

Základnej a strednej škole Antona Skalu v Starej Pazove inštalovali interaktívnu učebňu, ktorú škole daroval súkromný partner obce – maďarská firma Smart Energy Investment. Odteraz žiaci hatení v rozvoji majú prístup k výučbe oveľa ľahším spôsobom. Interaktívna 3 D učebňa pre prácu v škole a vo virtuálnom okolí pre učenie na diaľku je zveľadený systém technológie prispôsobený potrebám vzdelávania v 21. storočí. Výučba je vďaka interaktívnej učebni zaujímavejšia a účinnejšia. Interaktívna 3D učebňa disponuje 130 rozličnými interaktívnymi projekciami, medzi ktorými sú:

Interaktívna hra na podlahe

podlaha miestnosti sa mení na priestor na prácu, učenie, zábavu, upriamenie pozornosti, cvičenia koordinácie motoriky... Steny učebne sú citlivé na dotyk a predstavujú prostriedky na učenie. Učiteľ vyučuje prostredníctvom najsúčasnejšej

Používanie tabletu i na diaľku

techniky opisu vyučovacích jed- riaditeľka školy Tanja Todorovićová. notiek. Lekcie sa sprostredkúvajú Riaditeľ podniku Obrad Tadić, interaktívnymi obsahmi, kde sa na- ktorý tejto škole venoval hodnotnú chádzajú fotografie, videomateriály donáciu, do popredia vysunul výzpočítačovo vytvárané 3 D výrazmi, nam solidarity, ale aj šťastie, ktoré a všetko to za pomoci 3 D okuliarov. videl na detských tváričkách počas Žiaci dostávajú aj tretiu dimenziu učenia. Toto je jedna z donácií, ktorú projekcie na dotyk a spravovanie táto firma udelila prostrediam, kde materiálu. sa na to ukázali potreby, a táto „Žiaci môžu byť v učebni alebo v Starej Pazove je zvláštna, lebo doma a učitelia môžu pripraviť obľahčuje prácu počas pandémie vyučovacie lekcie a v niekoľkých koronavírusu a opatrení sociálneho jednoduchých krokoch z elektronic- dištancovania sa. Žiaci s IOP 1 a IOP kých učebníc vytvoriť interaktívne 2 (individuálny vzdelávací program) digitálne knihy, ktoré sa dopĺňajú sa odteraz môžu učiť podľa najvyšfotografiami, kresbami, vzdeláva- ších svetových štandardov uplatnecími videami a audionahrávkami, ním najsúčasnejšej technológie. ako aj interaktívnymi 3 D modelmi a úlohami. Učiteľ vždy vidí žiaka, Foto: z archívu školy ktorý sa zapojil do práce, a má možnosť vidieť aj monitor žiackeho zariadenia, aby mohol zistiť, či každý žiak adekvátne postupuje vo vykonávaní svojich úloh. Systém sa môže náhradne i dobudovať podľa potreby elementmi senzorovej interakcie,“ povedala Interaktívne hodiny

V KOVAČICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Prezentácia odmenených prác Oľa Glóziková-Jonášová

kovačickej Základnej škole Mladých pokolení zrealizovali projekt venovaný osobnosti a dielu Dr. Janka Bulíka, ktorým boli obsiahnuté prezentácie, ako aj výstava výkresov a literárnych prác odmenených na celoškolskej súťaži. „Tento projekt je zrealizovaný namiesto pouličného behu, ktorý nesie meno Dr. Janka Bulíka a ktorý sa už z dobre známych dôvodov nemohol uskutočniť. Okrem tohto žiaci mali možnosť vyjadriť sa umelecky aj na aktuálnu tému Covid-19,“ ozrejmila Anička Bírešová, riaditeľka školy, a dodala: • ĽUDIA A UDALOSTI •

Odmenení žiaci

„Do projektu boli zapojení všetci žiaci všetkých ročníkov. Práce hodnotila komisia a tie najlepšie, až 22, sú aj odmenené, kým plagáty

na tému Covid-19 a omaľované ochranné rúška oceňovali žiaci hlasovaním prostredníctvom Facebooku.“

Projekt má viacnásobný význam, výchovno-vzdelávací, ale aj výskumný. Žiaci mali možnosť spoznať osobnosť a dielo svojho významného spoluobčana. Okrem toho mali príležitosť venovať sa výskumnej práci, lebo po niektorých údajoch žiaci pátrali sami, pričom mohli následne získané vedomosti aj prezentovať. Foto: z archívu školy

43 /4930/ 24. 10. 2020

Ľudia a udalosti ASSŽ AKCENTUJE ZACHOVANIE TRADIČNEJ KULTÚRY

Kukuričný deň v Hložanoch Miroslav Pap

ukurica v súčasnosti zaberá takmer najviac priestoru obrábateľnej plochy vo Vojvodine. Táto plodina aj v minulosti patrila medzi najvyužívanejšie, najmä na chov zvierat, ale bola častou surovinou aj v jedlách. Steblo spolu so šúpolím, ako aj koreň kukurice sa využívali na vykurovanie. Neskôr ženy vytvárali dekoratívne predmety zo šúpolia. Vzhľadom na neblahú situáciu poznačenú koronavírusom Asociácia slovenských spolkov žien na počesť tejto plodiny si naplánovala zorganizovať tri rovnaké podujatia v Báčke, Banáte a Srieme. V sobotu 17. októbra sa predstaviteľky slovenských spolkov žien z Báčky stretli v Hložanoch. Pod patronátom Spolku žien Slovenka a Etnodomu Ženský kútik v Hložanoch podujatie malo edukačno-kreatívny charakter a na ňom sa zúčastnili členky spolkov z Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Pivnice, Lalite, zo Selenče a Silbaša. Na začiatku prítomných privítala predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien a zároveň predsedníčka Spolku žien Slovenka Viera Miškovicová. Následne Miriam Murtínová moderovala časť programu, ktorá bola venovaná diskusii o kukurici. V tejto časti členky spolkov žien diskutovali na rôzne témy. Najviac priestoru bolo, samozrejme, venované jedlám, ktoré sa v minulosti z kukurice chystali. Boli prezentované aj mo-

dernejšie recepty z kukurice. To znamená, že sa prítomné členky spolkov žien mohli naučiť novým

v spomienkach zostali najmä tie krajšie situácie, keď v podstate ľudia robili hoci aj ťažšie, ale spo-

V rámci diskusie

receptom. Nezabudli pritom ani na ďalšie iné možnosti využitia celej plodiny. Spomenuli si na za-

Vyrobené kvetinové aranžmány

šlé časy, keď dopestovať kukuricu bolo omnoho ťažšie ako dnes. No

ločne. Dnes je práca s kukuricou značne zjednodušená, nevyužíva sa celá plodina, iba samotný klas. Po hodinovej diskusii nasledovala druhá časť projektu venova n á v ý ro b e dekoratívnych premetov z kukurice, presnejšie zo šúpolia. Jednotlivé členky naučili tie druhé, ako si vyrobiť napríklad kvet, aranžmán alebo bábiku zo šúpolia atď. Zdolanú techniku výroby ďalej budú ženy využívať vo vlastných spolkoch.

„Každý rok za podpory Asociácie slovenských spolkov žien robíme niečo, čo sa týka tradície Slovákov na Dolnej zemi. Nakoľko je kukurica známa vo všetkých našich prostrediach, zvolili sme si venovať sa tejto plodine. Sme si vedomé toho, že sme už veľa zabudli, čo všetko sa z kukurice robilo. Myslím si, že toto bola celkom dobrá idea. Uchádzali sme sa o prostriedky z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, ktorý nám časť prostriedkov aj dal. Očakávame určitú pomoc aj z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Projekt bol zamyslený ako družba všetkých slovenských spolkov žien, ako to bolo aj na predošlých podujatiach, no vzhľadom na aktuálnu situáciu na zasadnutí sme sa rozhodli podujatie rozdeliť do troch regiónov. Tradičné recepty, ktoré predniesli členky, sme si všetky zapísali, aby zostali archivované. Lebo aj to je pointa, aby sme si prenášali vedomosti. Tieto suveníry a dekoratívne predmety budú mať členky možnosť naučiť ostatné aj v ich spolkoch,“ skonštatovala Viera Miškovicová. Pre prítomné členky usilovné domáce Hložančanky na nádvorí etnodomu varili tradičnú kukuričnú kašu, no v ponuke boli ďalšie jedlá, ako napríklad kukurično-tekvicové buchty, varená zimná kukurica, mafiny, šúšťovníky, domáci kukuričný chlieb, pukance a rôzne iné pochúťky.

Kukuričná kaša uvarená tradičným spô- Aby sa šúpolie mohlo tvarovať, najprv sa musí Anna Hataľová z Hložian vysvetľuje, ako vyrobiť sobom namočiť vo vode kvet zo šúpolia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V SPOLKU ŽIEN V PADINE

Stretli sa spolkárky z Banátu Tatjana Bovdišová

s mliekom. Nasledovala kráttretiu októbrovú sobotu (17. ka prednáška októbra) sa v Padine stretli podpredsedčlenky slovenských spolkov níčky Asocižien z Banátu. ácie slovenPrebiehali tam tvorivé dielne ských spolkov ako súčasť projektu Asociácie žien pre Banát slovenských spolkov žien (ASSŽ) Márie Viliačikopod názvom Rovina, kukurica a jej vej z Aradáča. použitie vo výžive a výrobe špeci- Hovorila o tom, fických vojvodinských suvenírov. na čo sa všetko Na realizáciu projektu prostriedky kukurica použíposkytol Pokrajinský sekretariát vala v minulosti Vypracovanie kvetov zo šúpolia bolo zrejme zaujímavé pre vzdelávanie, predpisy, správu a na čo teraz, že a národnostné menšiny – národ- ju pestujú aj ako krmivo pre doby- poznamenala predsedníčka Spolnostné spoločenstvá. Pôvodne tok, aj ako jedlo pre obyvateľstvo. ku žien v Padine Elenka Haníková, to mala byť dvojdňová edukácia Veľmi je dôležitá pre spracova- príjemné oživenie spomienok z a družba všetkých slovenských teľský priemysel a jej spotreba je detstva a mladosti, keďže prevažne tam boli staršie ženy. Potom sa rozdelili do skupín a dali sa do práce. Väčšia časť sa rozhodla pre kreatívnu dielňu, v rámci ktorej robili krásne výtvory zo šúpolia. Viedol ju Janko Kolárik, predseda Rady Miestneho spoločenstva a MOMS v Padine. Vládla príjemná a družná atmosféra, účastníčky s veľkou vôľou a radosťou vytvárali suveníry zo šúpolia. Niektoré, ako povedali, už také niečo mali príležitosť robiť, iné zase prvýkrát videli, že aj takýmto spôsobom sa dajú vytvoriť zaujímavé a pekné Postup na prípravu gerheňa z kukuričnej kaše a zo strúhanej tekvice veci zo šúpolia. V pokračovaní ženských spolkov, ktoré zastre- veľmi priama aj v potravinárskom táto skupina vyhotovila i brošne šuje ASSŽ, no nebolo to možné priemysle. V pokračovaní si v uvoľ- ozdobené nielen žltými a červenýuskutočniť z dôvodu aktuálnej nenom rozhovore prítomné členky mi zrnami kukurice, ale aj makom, epidemiologickej situácie. Tak zaspomínali na zašlé časy a každá ryžou, rôznymi perličkami a inými Správna rada ASSŽ rozhodla, že sa zmienila o tom, čo si pamätá z ozdobami. V ďalšej miestnosti dielne budú usporiadané po re- detstva, keď ide o spôsoby využitia menšia skupinka žien robila chlieb giónoch, teda pre Banát (v Padine), kukurice – na čo sa používala a čo z kukuričnej múky. Po skončení Báčku (v Hložanoch) a Sriem (v sa dalo z nej urobiť. Bolo to, ako týchto dielní usilovné Padinčanky Starej Pazove). V Padine sa zišli členky všetkých banátskych slovenských spolkov – z Kovačice, Vojlovice, Bieleho Blata, Aradáča, Hajdušice, Jánošíka a Padiny. Zo 30 žien malo príležitosť zaspomínať si, či dozvedieť sa niečo nové o charakteristikách, význame pre zdravie a nutričných hodnotách jednej z najzastúpenejších jesenných plodín u nás – kukurici. Hostiteľky po príchode účastníčok ponúkli tradičné raňajky – kukuričnú kašu Na záver stretnutia spoločná fotografia

• ĽUDIA A UDALOSTI •

prichystali obed, súčasťou ktorého boli hlavne jedlá z kukuričnej múky a kaše, nechýbala varená kukurica a ďalšie slané a sladké špeciality, ktoré priniesli hosťujúce spolky žien. V pokračovaní sa mladšie členky naučili a tie staršie si iba pripomenuli postup prípravy sladkého gerheňa, ktorého hlavnými ingredienciami sú kukuričná kaša a strúhaná tekvica. A na záver krásne stráveného dňa prítomné členky urobili súvahu, či boli stanovené ciele projektu dosiahnuté. Zhodli sa, že všetky aktivity, ktoré projekt zahŕňal, sa vydarili a výsledky boli nad očakávanie. Aj samotné stretnutie frekventantky ohodnotili najvyššou známkou a všetky boli mienky, že takéto schôdzky

Anna Koláriková, členka Spolku žien Padina, upiekla niekoľko druhov chleba z kukuričnej múky

im chýbali. Akoby aj nie, keď počas roka, z dobre známych dôvodov, ich takmer nebolo. Členky hostiteľského spolku sa zrejme pousilovali, aby všetko bolo dokonale pripravené pre túto akciu. Celý týždeň chodili do spolku a dôkladne všetko plánovali a prichystali. Jeden deň šili rúška, ktoré darovali každej hostke, na druhý deň upratovali spolkové miestnosti, museli si vyhradiť čas aj na nákupy potrebného materiálu na usporiadanie dielní, farbili šúpolie pre kvety a iné veci. Na konci sa však uzhodli, že celá ich námaha stála za to.

43 /4930/ 24. 10. 2020

Ľudia a udalosti ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Svadobné miešačky a volačky

Katarína Gažová

snahe zachovať svadobné tradície voľakedajšej svadby v Kulpíne členky Spolku kulpínskych žien v pondelok 12. októbra v miestnostiach kulpínskeho múzea, kde sa ženy stretávajú, realizovali tretiu časť projektu tohtoročnej svadby. Vzhľadom na situáciu aj tretia časť svadby venovaná miešačkám a volačkám na svadbu bola usporiadaná v menšom rozsahu. Okrem členiek spolku žien sa na nej zúčastnili mládež z KUS Zvolen Kulpín a ako diváci aj členovia Združenia s osobitnými potrebami Objatie z Kulpína. Prvá časť toho večera bola venovaná tradičným svadobným miešačkám. Ženy si pripravili široké stoly, ktoré prikryli tkanými obrusmi. Tam si rozložili drevené lopáre a váľky, tiež mašinky na rozvaľkanie cesta. Najprv zamiesili

Keď dievčatá mládencom pripli pierko, mládenec musel za pierko zaplatiť

Zuzana Babiaková (vpredu) šikovne krájala drobné šiflíky.

cesto na svadobné šiflíky, ktoré sa zavárajú do tradičnej slepačej svadobnej polievky. Cesto rozdelili a rozvaľkali z neho lokše, ktoré potom rozkrájali na pásy a ďalej ich mašinkami rozvaľkali natenučko. Keď to urobili, rozložili ich na obrusy, aby sa sušili. Nakoniec pásy z cesta poskladali a šikovne ich ostrými nožmi krájali na drobulinké šiflíky. Miestnosť, v ktorej pracovali, si skrášlili výstavou svadobných keteniek, ktoré

svadbu, a potom už šli a v každom dome zo zoznamu domácich svadby recitovali tie známe slová: „Prichádzame k vám s tým cieľom...“ Večierok venovaný miešačkám a volačkám Spolok kulpínskych žien pripravil podľa tradičných svadobných obyčají, a preto tam nechýbali ani chutné koláče: herovky, rožky, keksy po železe a tiež vínko k tomu. Ako kedysi na tradičných kulpínskych svadbách.

Pracovné ovzdušie v miestnosti ozdobenej výstavou svadobných keteniek

nosili na svadbách ženy a družice. Zvolenova mládež sa vyparádila do krojov a pripravovala sa na pripínačky svadobných pierok a na volačky na svadbu. Mládenci prišli k dievkam, ktoré ich už čakali. Spolu si veselo zatancovali a potom im dievčatá na kabátiky (saká) pripínali parádne svadobné pierka. V dobrej nálade mládenci šli volať na svadbu s valaškami v rukách. Predtým dostali zoznam, kde a koho majú ísť povolať na

Volačky na kulpínsku svadbu: zoznam, koho majú volať, družbom s valaškou odovzdala predsedníčka SKŽ Katarína Zorňanová

HumanitÁRNY bazár Pre Lanu aj v Báčskom Petrovci. Žiaľ, nie všetky deti sa narodia zdravé. Detí, ktoré potrebujú veľmi drahé liečebné terapie či lieky, je v Srbsku viacero. Jednou z nich je aj maličká Lana Jovanovićová, ktorá má diagnózu najťažšieho tvaru spinálnej svalovej atrofie, zriedkavej, progresívnej a smrtonosnej neurologicko-svalovej choroby, ktorá privádza k strate základných životných funkcií. Je aj nový liek na ňu, ale jeho cena je 2,1 milióna dolárov. Aby pomohli rodičom zabezpečiť túto sumu, do dobročinných aktivít sa zapájajú viaceré prostredia a inštitúcie. Tak aj v Báčskom Petrovci v sobotu 17. októbra na dvore Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec aktivisti zorganizovali humanitárny bazár, do ktorého sa zapojili viaceré združenia a jednotlivci. Po jeho ukončení sme dostali informáciu, že sa na ňom na liečbu malej Lany nazbieralo 321 260 dinárov a 90 eur, ktoré zaplatili na dinárový a devízový žírový účet. J. Čiep

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

KOVAČICA

Historická posviacka kostola Tatjana Bovdišová

to aj uspôsobil, že tieto cirkevné Čaplovič, sem na tieto pustatiny, fungujú dobre, máme dva ženské zbory a nové generácie pocítili Pán Boh ich neopustil. Veríme, že a jeden miešaný spevácky zbor. Aj 19. nedeľu po Svätej Trojici, jednotne znovu žiť v cirkvi, spo- aj teraz, ak budeme v neho dúfať, dnes som vyzval ľudí, ktorí chcú 18. októbra, si v kovačickom ločne fungovať ako jedni bratia a nás neopustí, ale požehná naše spievať, aby sa pripojili. Detská evanjelickom kostole, v rám- sestry, kovačickí evanjelici. Dnes dielo a plány a zostane s nami aj besiedka sa už stretáva spolu, ci slávnostných služieb Božích, to bolo aj hlasovaním na konvente veriaci pripomenuli 192. výročie potvrdené, keď za hlasovalo 230 posvätenia chrámu. veriacich, a tak môžeme povedať, Tohtoročná posviacka kostola, že väčšina v chráme Božom hlačiže kirvaj, ako sa tomu v Banáte sovala za jeden cirkevný zbor, čiže povie, bola historická, pretože bol oddnes máme jeden kovačický vykonaný i celozborový konvent, evanjelický cirkevný zbor, čomu sa osobne, ako senior banátsky, teším.“ Doterajší farár CZ Kovačica II a súčasný kňaz kovačického cirkevného zboru Martin Bajza uviedol, že presbyteri oboch zborov Farár CZ v Kovačici Martin Bajza a senior banátsky S. D. Srdić ešte na presbyter- prisluhujú Večeru Pánovu skom zasadnutí pred mesiacom Celozborový konvent pod vedením Slađana vyhlasovali, že do budúcna,“ uviedol kovačický služby Božie a nešpory konáme Daniela Srdića, seniora banátskeho spolu, takže zostali iba technické v budúcnosti kňaz M. Bajza. chcú byť jeden Právne k vytvoreniu jedného veci, ktoré so smernicami Biskupkeď sa prítomní veriaci aklamáciou cirkevný zbor, aký bol na Bardáni, zboru dôjde až 1. januára 2021. ského úradu istotne dokážeme vyjadrili, že chcú, aby sa dva ko- založený roku 1786, ako bol jeden Potrebné bude potom, ako po- prekonať.“ vačické cirkevné zbory (Kovačica zbor roku 1802, keď prišli spolu do znamenal farár Bajza, vykonať ešte V rámci bohoslužieb a slávnosti I a Kovačica II) zjednotili. Kázňou Kovačice, ako to bolo roku 1824, účtovné konventy, čiže bilancie v posvätenia kovačického chrámu Božieho slova poslúžil a konvent keď posviacali tenviedol senior Banátskeho seniorátu to chrám, ako bolo Slađan Daniel Srdić. roku 1907, keď v „Konventuálom bolo predložené Kovačickom proposledné schválenie z presbyter- cese spolu bojostva, ktoré sa konalo 15. septembra vali proti násilnej t. r., keď sa presbyteri doterajších maďarizácii a o oboch cirkevných zborov v Kova- zachovanie svojej čici rozhodli konventu predložiť evanjelickej slosvoju vôľu a spoločnú žiadosť o venskej identity. zlúčenie dvoch cirkevných zborov Tak aj teraz spoloča vytvorenie jedného. Nemôžem ne vyznali, že chcú povedať ,nového’, lež vrátenie sa byť jeden cirkevný k ,starému’, pôvodnému zboru, zbor. ktorý takmer 40 rokov nepôsobil „Aj keď nám je jednotne,“ uviedol senior banátsky budúcnosť ešte S. D. Srdić. Najmä dva zbory v stále hmlistá a Kovačici vznikli po smrti seniora neistá a nevieme, Karola Chalupku, ktorý usnul 16. ako to všetko bude decembra 1980. Nastali roztržky vo fungovať, vieme vtedajšom cirkevnom zbore, ktoré jedno – Boh je s Aklamáciou takmer všetci vyjadrili súhlas so založením jedného cirkevného zboru v Kovačici vyvrcholili roku 1985, keď aj na nami. Tak ako bol Synode bolo schválené založenie s našimi otcami a druhého kovačického cirkevného viedol ich v neľahkých časoch, oboch zboroch, a napokon bude tradične bola prisluhovaná Večera zboru. keď stavali tento chrám, keď prišli prichádzať k samotnému zlúčeniu. Pánova pre zborových hodnos„V tomto čase už aj situácia do- hnaní žitia nevôľou, ako hovorí „Spevokoly však môžu fungovať a tárov. zrela k tomu a Boh svojím riadením

• ĽUDIA A UDALOSTI •

43 /4930/ 24. 10. 2020

Ľudia a udalosti PADINA

Štyri ročné obdobia na dvore Oľa Glóziková-Jonášová

nacvičuje Anna Halajová. Prezentáciu starých zvykov a tradícií, ako aj poľných prác, či prác v dome a na dvore, mal na starosti Pavel Petráš, majiteľ múzea. Menovaný

zbierke Pavla Petráša z Padiny, ktorú zastrešuje rovnomenné Slovenské etnomúzeum Petráš, na tomto priestore, verím, počuli všetci. O jeho snahe poučiť mladé generácie o náradí, starých, možno už nepoužívateľných predmetoch, ale aj o zvykoch a obyčajach Padinčanov tiež všetci dobre vedia. S tým úmyslom je realizovaný aj projekt pod názvom Štyri ročné obdobia, finančne podporený Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a v spolupráci s AERD Padina v čele s Danielou Ďurašovou. Ako sám názov projektu naznačuje, zahrnuté sú v ňom štyri ročné obdobia a má za cieľ priblížiť deťom staré zvyky a tradície počas ročných období v Padine. Prezen- Účastníci dielne s darčekmi tácia každého sa mala uskutočniť v patričnom ročnom období, avšak prítomným aj prakticky priblížil pre pandémiu prezentácia jari a všetky poľné práce od jari až do leta vystala a obsiahnutá bola v jesene – siatie, sadenie obilnín, rámci prezentácie jesene, ktorá žatvu, lámačku a pod. Nevystala sa konala 17. októbra na nádvorí pritom ani ukážka typických paSEM Petráš za účasti tanečníkov dinských raňajok v poli, ako aj to, Folklórnej skupiny Slnečnica, ktorú že sedliaci voľakedy každú obilninu

využili naplno. Takým príkladom je, ako uviedol Petráš, kukurica. Tú využívali naplno, od plodu, cez holé kukuričie, čiže po padinsky zetke, až po šúpolie, po padinsky súšťa.

Aby dielňa bola celkovo venovaná tejto téme, Dušanka, manželka P. Petráša, pre všetkých návštevníkov prichystala všelijaké slané a sladké pochúťky z kukurice, samozrejme, podľa starodávnych padinských receptov. Malí folkloristi odetí do

starodávnych padinských ľudových všedných krojov s nadšením sledovali a počúvali edukačnú dielňu o tom, ako sa kedysi na dedine žilo. Mohli sa aj sami vyskúšať v poľných prácach, v tom, ako sa kedysi pripravovalo na sviatky, na zber úrody, sadenie, kosenie a i. I keď bol deň sychravý a počasie vôbec nežičilo, účastníci dielne sa krásne bavili na dvore SEM Petráš. Odetí do starodávnych krojov, sediac na dvore na duchne (perina) vyplnenej šúpolím, zdalo sa, že na chvíľu celkom zabudli na súčasné vymoženosti – technológiu, mobily a internet. Aj sami sa priznali, že im čas bleskurýchle ubehol, a pritom sa naučili o živote svojich predkov. Uznali však, že i keď sa tá doba zdá byť lákavá a pre život jednoduchšia, možno aj krajšia, predsa by dnešnú digitálnu dobu nevymenili za nič na svete. Za účasť na dielni dostali primerané darčeky – ručné práce vyrobené už zo spomínaného šúpolia, ako aj plody z padinskej záhrady. Sľúbili, že sa zúčastnia aj na nasledujúcej dielni, keď bude predstavená zima.

AJ NOVOSADČANKY ŠIJÚ RÚŠKA

Pre matičiarov, veriacich, šafárikovcov... a šitím, žehlením, nezostalo nič iné len vysúkať rukávy a pustiť sa do roboty.

Šikovné ženy: Karmena Zorňanová, Vierka Kaňová, Anna Feldyová, Katarína Tótová, Katarína Hollá,

Juraj Pucovský

o zredukovaného programu práce aj novosadského MOMS v roku 2020 už niekoľko mesiacov pribudla nová, nekaždodenná úloha – šitie ochranných rúšok. Tento MOMS podobne ako aj mnohé iné v našich dedinách prostredníctvom Matice slovenskej v Srbsku dostal šijací stroj, dar Slovenskej republiky, a potrebný materiál na šitie ochranných rúšok slúžiacich na zamedzovanie vírusu COVID-19. Novosadským ženám – matičiarkam, súcim na narábanie krajčírskymi nožnicami, šijacím strojom

www.hl.rs

Mila Boldocká (vpravo) podarúva rúška v novosadskom kostole

Informačno-politický týždenník

Mila Boldocká a možno ešte aj iné, dosiaľ ušili viac ako 200 ochranných rúšok, ktoré zdarma rozdali cirkevníkom v kostole, členkám Oltárneho krúžku žien, matičiarom, tanečníkom, hudobníkom, spevákom a členom jubilujúceho Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika. Mila Boldocká, ktorá 11. októbra dočkala každého na vchode do novosadského kostola na služby Božie, nám povedala, že keď strovia zásoby, usilovné ženské ruky matičiarok ušijú ďalšie rúška. Snahu a ochotu šičiek si povšimol aj Vladimír Obšust, farár novosadský, ktorý sa z kazateľnice úprimne poďakoval sestrám – matičiarkam a cirkevníčkam, že sa aj takto domáci MOMS stará o zdravie cirkevníkov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti 30-ROČNÁ KOLPORTÉRSKA SLUŽBA ANNY KUNČÁKOVEJ Z PIVNICE

Noviny čitateľom vždy a včas oslavoval 50 rokov existencie, tak ciach pobudne najviac času. Per- v ostatných slovenských prostrev Pivnici týždenník odoberalo viac centuálne je tiež dobre na tom aj diach,“ tvrdí Anna Kunčáková. ako 500 ľudí, teda domácností,“ Ulica generála Viesta, vzhľadom Kolportérska služba prináša aj na jej veľkosť a počet obyvateľov. množstvo zaujímavých situácií, spomína si kolportérka. Miroslav Pap Kolportérska práca často dáva Keď noviny aždý týždeň, najčastejšie zodpovedným zabrať. Napríklad prídu do Pivv piatok a sobotu, medzi v 90. rokoch počas inflácie sa nice vo štvrtok najočakávanejšie osoby peniaze za týždenník zbierali večer, kolporv Pivnici patrí kolportérka Anna každý týždeň. Pre kolportéra to térka ich hneď bola celkom zložitá, zod- od piatkového povedná a zdĺhavá práca. rána roznáša Noviny sa museli a musia č i t a t e ľ o m , dostať do rúk čitateľov bez niektorým aj ohľadu na nepriaznivé poča- netrpezlivým. sie. Najnežiaducejší je dážď, No viac času nie iba pre sťaženú prácu, ale zaberá práve hrozí aj poškodenie novín, tá finančná a potom sú tu aj studené časť, keď je zimy či horúce letá. Aj po p o t r e b n é snehu Anna Kunčáková musí vyzbierať od doručiť noviny do rúk čitate- odberateľov ľov. So smiechom si dnes už peniaze za celý Na bicykli je to najrýchlejšie spomína na mnohé situácie, kvartál. keď dokonca na ňu zaútočil „V Pivnici čitatelia majú najväčší keď sa čitatelia potešia novinám. aj pes, no našťastie nikdy záujem o rubriku Poľnohospo- Kolportérka si spomína na obsa nič zlé nestalo. Tvrdí, že dárske rozhľady, ženy obľubu- dobie zabíjačiek, keď ju povolániektorí psi si dokonca už jú recepty, chlapi zase rubriku vali dnu so slovami: No poďte na zvykli na jej príchod každý Šport. Celkovo každý čitateľ má pomoc, alebo aj počas ďalších týždeň. Zaujímavosťou je, iné záujmy, čiže každého niečo sezónnych prác. Napríklad aj vteAnne Kunčákovej bola venovaná aj titulná strana týždenníka že si dokonca aj mnohé mená iné zaujíma. Deti sa napríklad dy, keď má odberateľ meniny, kol(foto: J. Pucovský) psov pamätá. No pri tých ag- tešia na Detský kútik, hlavne keď portérka mu srdečne zablahoželá. resívnych je opatrná. Najväčší sú ich práce zverejnené. Ako to Práve týmito zvyklosťami Annu Kunčáková, ktorá roznáša týž- extrém predstavovalo obdobie naši Pivničania vravia, odoberáme Kunčákovú čitatelia s radosťou denník Hlas ľudu. Nie div, lebo sa bombardovania, keď tiež musela Hlas ľudu, lebo je to náš jediný očakávajú a pozitívne vnímajú. tejto službe venuje už 30 rokov, splniť svoju úlohu. slovenský týždenník, a kto ho „No, žiaľ, musím skonštatotakže týždenník je s ňou úzko vať smutnú skutočnosť a tou je spätý. Každý týždeň prijme urmierny pokles čitateľov. Každé čený počet výtlačkov, ktoré je tri mesiace, keď sčitujem odbenásledne povinná rozniesť po rateľov, je ich menej. Musíme si dedine. No nie je to celkom ani byť síce vedomí celkovej situácie, jednoduchá práca, ako si to niečiže odchodu mladých do zahraktorí predstavujú. ničia. Dnešný počet odberateľov Anna Kunčáková svoju 30-ročnie je až taký ohrozujúci, avšak nú kolportérsku službu zdedila po mladí by mali mať väčší záujem Jánovi Valentíkovi, ktorý aj sám o náš jediný slovenský týždenník,“ hodne rokov predtým pobudol skonštatovala Anna Kunčáková. vo funkcii kolportéra, pričom Kolportérska práca nie je jedmu v tejto práci pomáhala aj noduchá, no prináša aj mnohé manželka. „Kolportérsku službu zaujímavé situácie, príjemné som akoby zdedila po Jánovi stretnutia s ľuďmi a plní poslaValentíkovi, vlastne iba polovicu nie slovenského týždenníka Hlas dediny, kým tú druhú mal na ľudu. Lebo práve kolportér je spostarosti Štefan Naď-Brko. Teda jivom medzi redakciou a čitateľmi. až kým neodišiel za prácou do Spokojní odberatelia s prácou kolportérky Preto sú aj Pivničania spokojní a zahraničia. Potom mi už zostala vďační, že im Anna Kunčáková celá dedina. Spočiatku to neboNajviac čitateľov v Pivnici je bude odoberať, ak nie my? Vedia už 30 rokov prináša domov náš lo jednoduché, no zvládla som v Štefánikovej ulici a za ňou je aj skonštatovať, že odoberajú no- jediný slovenský týždenník Hlas to. Spomínam si, keď Hlas ľudu hneď Masarykova. V týchto uli- viny, aby sa dočítali o udalostiach ľudu.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

43 /4930/ 24. 10. 2020

Ľudia a udalosti V KOS JEDNOTA V HLOŽANOCH

Dbajú aj o svoje priestory Anna Horvátová

Kultúrno-osvetovom spolku Hložany folklórne skupiny neustále udržujú kontinuitu a prvé miesta na súťažiach sú pre nich už samozrejmosťou. Kvalitná práca prináša aj úspechy, profesionálny prístup k ochotníckej činnosti tiež a láska k slovenskému folklóru iba stupňuje záujem o zachovanie tradície. Záujem o folklór v Hložanoch vždy bol, čo sa odzrkadľuje aj na úspechoch od tých najmladších po mládežníkov a seniorov. Ale tie priestory! Na profesionálnu ochotnícku činnosť sú potrebné aj podmienky, aké-také, ale predsa. Nemožno niekedy pod holým nebom cvičiť.

Práve o tých rekonštrukčných prácach si pohovoríme s predsedom KOS Jednota Hložany Vladimírom Bažaľom: „V tomto roku sme na používanie dostali dve miestnosti od Miestneho spoločenstva Hložany. Tie miestnosti sa nachádzajú v budove domu kultúry, kde prebiehajú aj naše spolkárske skúšky – tanečné, spevácke, divadelné, recitačné. Prišli sme do situácie, že sú nám tie priestory primalé, preto sme si vytýčili, že sa pustíme do rekonštrukčných prác, ktoré našťastie práve prebiehajú.“ Práce sa začali realizovať 2. októbra, a to takýmto poradím: „Prioritou bola výmena dverí a okien, keďže boli už schátralé a netesnili dobre. Nasleduje dostavba miestnosti,

ktorá bude určená na uskladnenie krojov. Toto je pre nás veľmi význačná miestnosť, lebo v tomto momente kroje opatrujeme súkromne po domoch. Po výstavbe tejto miestnosti zostáva, samozrejme, ešte líčenie stien. Tu chcem pripomenúť, že práce vykonáva Grading, d. o. o., majiteľa Dipl. Ing. Juraja Privizera z Kysáča. Rekonštrukciu týchto dvoch miestností vyfinancovala Národnostná rada slovenskej Rekonštrukčné práce sa daria národnostnej menšiny cez Výbor na výbornú pre úradné používanie jazyka a po miestnosti a zrekonštruovať ich, písma vo výške 531 000 din. a prispela aj Obec Báčsky Petrovec. lebo pre jeden spolok (a k tomu Pre nás to veľmi veľa znamená, treba dodať, s úspešnou činnosťou, poďakúvame sa všetkým trom in- pozn. ah) sú prepotrebné. Foto: Vladimír Bažaľa štitúciám, ktoré nám pomohli prísť

O BÁČSKY PETROVEC PREJAVUJE ZÁUJEM ČORAZ VIAC TV NOVINÁROV

Vidiecka turistika čoraz viac láka Anna Horvátová

a turistickej mape je Obec Báčsky Petrovec čoraz viac prítomný ako výborná vidiecka destinácia. Je tomu„na vine“ štipľavá pochúťka, dobrá reklama alebo kultúrne pamätihodnosti, medzinárodné festivaly, gastro ponuka, nevedeli by sme presne určiť. Všetko spolu v mozaike láka návštevníkov a Báčsky Petrovec sa čoraz častejšie skloňuje ako správny tip na dovolenkovanie. Iste k tomu dopomohli aj tele-

vízne výrobné štáby, ktoré majú občas nasmerované do petrovských pokrútených ulíc buď za reportážou o výrobe klobás, alebo z naširoko známych festivalov, či za informáciami o najstaršom dome a Múzeu vojvodinských Slovákov, či o 175-ročnej Knižnici Štefana Homolu, alebo pozrieť sa na činnosť Slovenského vojvodinského divadla, storočného Gymnázia Jána Kollára a žiackeho domova, aj Základnej školy Jána Čajaka, pohovoriť si s obecnými funkcionármi a čelnými ľuďmi Petrovca.

Výrobný tím Novosadske TV na návšteve v Knižnici Štefana Homolu

Takú jednu bohatú paletu návštev 30. septembra realizoval výrobný tím Novosadska TV a náhodne o týždeň 6. októbra reportáž o petrovských inštitúciách

a štipľavej pochúťke prišli nakrútiť televízni novinári z TV Novi Bečej. Aj takto sa navzájom spoznávame a dávame o sebe a našom prostredí vedieť.

VENCE PRI POMNÍKOCH PADLÝM. Pri príležitosti dňa oslobodenia Kysáča v utorok 13. októbra predstavitelia Rady Miestneho spoločenstva Kysáč v čele s predsedom Jánom Marčokom položili vence k pomníkom padlým za slobodu. Tentoraz udalosť prebiehala skromnejšie než obvykle, jednak v dôsledku epidemiologickej situácie a jednak pre daždivé počasie. Najprv veniec položili k pamätníku v školskom dvore, potom v centre dediny, kde vlastnú báseň 13. október zarecitovala Anna Legíňová, úradujúca riaditeľka kysáčskej základnej školy. Nakoniec veniec položili aj k pomníku v Ulici 13. októbra (na snímke z archívu RMS). Pri kladení vencov boli prítomní i Milana Arňašová, výborníčka v Zhromaždení Mesta Nový Sad, a žiaci vyšších ročníkov ZŠ Ľudovíta Štúra. Inak z tejto príležitosti pomník v centre dediny upravili a olíčili členovia Miestnej organizácie starobných penzistov. E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

BINGUĽA

Privítali Sriemsku televíziu

prezentovať ich tradíciu, ľudové zvyky a kroje. Darko sa rozhodol predstaviť skrátka binguľský drahý Tijana Farkašová kroj mladej nevesty, ktorý nosila pri sobáši, a ľudovú svadbu podľa inguľčanov v sobotu 10. slovenských tradícií. Novinárku októbra navštívila Sriemska veľmi zaujímalo, prečo je sobášny televízia a novinárka Save- kroj čiernej farby. Ako jej vysvetlili, ta Kovačevićová. Výsledkom ich podľa rozprávania starších žien, je návštevy je reportáž, ktorú odvy- to preto, lebo dievka smúti nad sielajú koncom mesiaca v novej odchodom z rodičovského domu. Dnes sa nevesty tešia, ale kedysi plakali. Novinárka Kovačevićová na to mala vtipný komentár, nad ktorým sa prítomní schuti zasmiali. Ona totiž konštatovala, že dnes plačú tí, ktorí na nevestu čakajú, a jej rodičia sú šťastní, že odchádza z ich domu. Ako ďalej povedal D. Bábeľa, sviatočnú svadobnú nôtu tomuto obleku dáva parta, ktorá bola módnym detailom toho času. Parta zdobí hlavu nevesty pred čepčením. Avšak partu Mladá nevesta po začepčení so svadobným (veniec) v Binguli už koláčom nikto nemá zachovanú. Darkovi sa podarelácii o sriemskych dedinách. Novinárov, ktorí navštívili túto rilo vypožičať časť party, ktorá je malebnú dedinku, privítali srdeční, zarámovaná v skle a je ozdobou úprimní a vždy priateľsky naladení steny v jednej binguľskej rodine. Binguľčania. Novinári sa viezli na Táto časť party je takmer storočná, koči ťahanom koňmi a nahrávali použitá bola pri sobáši v roku 1923. príspevky na rôznych lokalitách Čepčenie je symbolom toho, že sa z dievčaťa stáva vydatá žena. Preto v dedine. V súkromnej zbierke profesora sa neveste z hlavy stŕha kvetinová slovenského jazyka a literatúry parta a namiesto toho dostáva Darka Bábeľu z Bingule sa nachá- čepiec. Vlasy má zapletené do dzajú mnohé autentické ľudové vrkoča, ktorý je skrútený okolo predmety, od ľudového kroja, ode- hrebenčeka, a po sobáši je na vu, až po nábytok. Aj takáto zbierka hlave upravený čepiec. Keď sa svedčí o bohatej minulosti bin- dievka vydala, už viac bez čepguľských Slovákov. Darko sa zbe- ca nechodila. Ženy tak nemuseli rateľstvu starých vecí a ľudových vysvetľovať, že sú vydaté. Čepiec krojov venuje už takmer 11 rokov. to za ne povedal. Na čepci nosili Etnodom je momentálne vo fáze ručník. Je zvykom, že si po čepčení upratovania, čo bol hlavný dôvod, nevesta zoblieka svadobné šaty prečo sa v ňom nemohlo organi- a oblieka tradičný ľudový odev. zovať nahrávanie pre televíziu. Ale Na oplecku má z prednej strany ani to Binguľčanov neznemožnilo pripnutý rozmarín. Okolo krku má

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Detaily z nahrávania, všetko bolo v etnoštýle

biele hodvábne perly. Takto Darko podrobne opísal ľudový kroj, do ktorého obliekol Tijanu Farkašovú. Spomenul tiež, že posledná svadba v Binguli, kde mladá nevesta mala na hlave partu, bola v roku 1964. Naši starí rodičia a prarodičia nám zanechali kultúrne dedičstvo v podobe ľudových zvykov a tradícií. Ide o unikátne bohatstvo, ktoré inde vo svete nenájdete. Jednými

nulosti. Dnes sú svadobné obyčaje zmiešané s obyčajami nie iba tu žijúcich Slovákov, ale aj príslušníkov iných národov. Po rozhovore novinárku ponúkli svadobným koláčom – rejtešom, ktorý šikovnými rukami upiekla Mária Bábeľová. Vôňou a chuťou všetkých na krátky čas vrátila do minulosti. Po káve a občerstvení sa novinári poponáhľali do koča, aby pokračovali

Využili sme príležitosť odfotiť sa v koči, ktorý čakal na reportérov z televízie pred Slovenským domom

z tradičných prvkov, s ktorými sa môžete na svadbách stretnúť, je napríklad prenášanie nevesty cez prah, krájanie torty či hádzanie kytice. Darko novinárke predstavil významnejšie zvyky s hlbokou symbolikou a dlhými koreňmi v mi-

v nahrávaní. Navštívili SKUS M. R. Štefánika, Futbalový klub Binguľa, Miestne spoločenstvo Binguľa, Združenie žien Binguľčanky a niekoľkých obyvateľov tejto malebnej dedinky, ktorí vyrozprávali veľa zaujímavých príbehov.

43 /4930/ 24. 10. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Nikolína Domoniová, 4. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč

Jeseň

ević, štvrták, Andrej Đorđ a Palanka Báčsk

rásne jesenné farby sú v tomto Kútiku. A dolu v pravom rohu sme pre vás pripravili maľovanku. Vyfarbite aj ju jesennými farbami. Danuška

ZŠ Dávid Dišpiter, 2. 1,

maršala Tita, Padin

Kristína Čapandová, piatačka, ZŠ

raskrasil.com

k, 2. 1, Ivan Valentí Pi , ra vnica ZŠ 15. októb

15. októbra, Pivnica

Nataša Samporová, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVIII 24. 10. 2020

rozhľady

AKTUÁLNE

GMO pšenica dostala zelené svetlo?

Číslo 21/ 2020

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ceny naďalej rastú

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade bol v období od 12. 10. do 16. 10. už tretí týždeň po sebe zaznamenaný rast cien poľnohospodárskych komodít. Najviac sa obchodovalo s kukuricou. Celkový obrat za uvedené obdobie predstavoval 6 152 ton tovaru, ktorého finančná hodnota predstavovala 135 426 500,00 dinárov. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol tak objem obratu vyšší o 72,95 %, zatiaľ čo finančná Ľubica Sýkorová hodnota obchodovaného tovaru bola vyššia o 81,92 %. Našťastie nie u nás, ale v ďalekej Argentíne. Ale čo je dnes ďaleko? Je len otázkou času, Zvýšený exportný dopyt neustále pokedy sa dostane aj do Európy a na naše polia a stoly. Svetová zdravotnícka organizácia súva cenu kukurice pozitívnym smerom. (WHO) pomenúva geneticky modifikované organizmy (GMO) ako organizmy, v ktorých bol V uvedenom období zmluvy boli uzagenetický materiál (DNA) pozmenený spôsobom, ktorý nenastáva prirodzene. Volá sa to aj tvárané v cenovom rozpätí od 17,30 do moderná biotechnológia, génová technológia alebo genetické inžinierstvo. 17,70 din./kg bez DPH, zatiaľ čo zmluvy rgentína sa začiatkom okTransgénna pšenica HB4 bola a Komora vývozcov obilia s doložkou „fco-luka“ boli uzatvárané v tóbra oficiálne stala prvou vyvinutá argentínskou biotechno- (CEC). Asociácie spojené s cenovom rozpätí od 17,70 do 18,50 din./ krajinou na svete, ktorá logickou spoločnosťou Bioceres v dodávateľským reťazcom kg bez DPH. Priemerná cena bola 17,48 schválila pestovanie a konzumáciu spolupráci s Národnou univerzitou fariem v Argentíne varovali, din./kg bez DPH (19,22 din./kg s DPH), geneticky modifikovanej (GMO) a CONICET. Je odolná proti suchu a že národné a medzinárodné čo je v porovnaní s predchádzajúcim pšenice odolnej proti suchu. Roz- herbicídom na báze glufosinátu, čo spoločnosti už žiadajú záruku, týždňom nárast o 4,35 %. hodnutie ministerstva poľnohos- je kombinácia, ktorá podľa spoloč- že pšenica a múka, ktoré kupuPšenica, ako aj kukurica v dôsledku podárstva zverejnené v úradnom nosti môže pomôcť zvýšiť výnosy jú, nie sú GMO. zvýšenia exportného dopytu zaznavestníku tejto krajiny však uvádza, v rokoch bez dažďa. Argentínski Aj rôzne environmentálne menala taktiež pozitívne cenové že osivá budú v predaji až potom, poľnohospodári toto rozhodnutie organizácie upozorňujú, že ešte trendy. Predávala sa za 19,90 keď dovoz tohto produktu schváli rázne kritizujú. Podľa dostupných stále nie je dostatok poznatkov din./kg bez DPH (21,89 din./kg Brazília, ktorá je hlavným kupcom údajov zatiaľ žiadna krajina ne- o GM plodinách, ktoré boli ošets DPH), čo je o 1,36 % viac ako argentínskej pšenice. V minulom schválila dovoz GMO pšenice, čo rované prípravkami na ničenie v predchádzajúcom týždni. roku 45 % z 11,3 milióna ton argentínskym poľnohospodárom burín, ako je glufosinát, a o tom, Sója sa predávala za 43,00 pšenice vyvezenej Argentínou nedáva veľa dôvodov na zasiatie či sú vôbec bezpečné pre ľudí. din./kg bez DPH (47,30 smerovalo práve do susednej novej GMO odrody. Vo svete dnes najbežnejšie din./kg s DPH). Na konci Brazílie, ktorá sa zatiaľ nevyjadrila „Existuje nielen riziko vývozu pestované geneticky modifikotýždňa boli už miero možnom schválení nákupu od- tohto obilia a múky, ale aj škrobu, vané plodiny sú sója, kukurica, ne vyššie ceny, čo rody HB4. Podľa slov výkonného lepku, pekárenských výrobkov, repka olejná a bavlna. Je potrebné naznačuje ďalší riaditeľa aj v prípade, že Brazília cestovín a všetkých ďalších spra- pripomenúť, že Európska komisia ako krmivo rast tejto olejdá zelené svetlo, to neznamená, covaných výrobkov z GMO pšeni- koncom septembra na desať pre zvieratá. Je niny.○ že Bioceres hneď uvedie novú ce,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré rokov povolila geneticky modi- to odroda MON technológiu na trh komerčne, ale podpísali regionálne združenia fikovaný typ sóje na použitie v 87708 x MON 89788 až po získaní súhlasu z iných trhov. poľnohospodárov, obchodníci potravinárskom priemysle a tiež x A5547-127. ○

Z obsahu Kane a haje s. 2 a 3

Hraboš poľný – škodca aktívny v jeseň aj počas zimy s. 4

Krásky kvitnúce v zime s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (18)

Kane a haje DrSc. Ján Babiak Z radu dravcov (Accipitriformes) v široko rozvitej, morfologicky nie celkom homogénnej čeľadi jastrabovitých (Accipitridae) zoradený je aj rod kaní (Circus) a rod hají (Milvus). V oboch prípadoch ide o stredne veľké až veľké, ale štíhle, elegantne letiace dravce, ktoré sú na našom priestore zastúpené tromi, respektíve dvomi druhmi.

ane sú vtáky s dlhými úzkyRozšírenie: Obýva paleoarktickú mi krídlami a dlhým chvos- oblasť (centrálnu Európu, Stredotom a nohami. V porovnaní morie a mierne pásmo Ázie). Je s končatinami hlava vyzerá menšia. sťahovavá a zimuje v rovníkovej Majú krátke, mäkké, tanierovito časti Afriky, v údolí Nílu a v Indii. usporiadané perie okolo očí, po V Stredozemí má ostrovcovité čom ich ľahko poznať. Aj zobák je pásma, kde tiež vie prezimovať, krátky, s ostrým hákom. Pazúry sú ale v západnom Stredomorí a na tiež ostré. Ide o vtáky, ktoré pre- atlantickom prímorí je aj nesťahoferujú zarastené močiarne oblasti. vavým vtákom. Aj pri potulkách takým priestorom Biotop: Už samo druhové meno v kane spravidla letia alebo plachtia slovenčine naznačuje, že spravidla celkom nízko. Majú aj pohlavný žije v močaristých krajoch, najdimorfizmus. Hniezdia celkom radšej v nepriehľadných trstinou nízko nad vodou alebo aj na zemi. Požierajú výlučne živočíšnu stravu. Aj napriek mienke, že sú kane a haje navzájom blízki príbuzní, to vskutku nie je tak. Haje sú väčšie dravce, s mohutnými krídlami a dlhým aj vykrojeným chvostom. Aj zobák je väčší, ale nohy proporcionálne kratšie. Keď ide o let, zdvihnú sa do veľkých výšin a vedia tam dlho krúžiť aj plachtiť, využívajúc vzdušné prúdy. Pohlavný dimorfizmus nie je Kaňa močiarna rozvitý. Hniezdia vysoko na stromoch. Požierajú menšie živočíchy, ale aj zdochliny, uhynuté porastených vodných plochách ryby, aj odpadky na skládkach. (močiaroch, mokradiach, riečnych Poznajú aj pojem potravinový naplaveninách), ale na ťahu ju možparazitizmus, keď si vynútia korisť no vidieť aj pri menších vodách. od iných vtákov. Rozlíšenie: Je pohlavne dimorfKAŇA MOČIARNA – CIRCUS ným druhom. Samička je väčšia od samca a rozlišuje sa aj sfarbením AERUGINOSUS, Linné 1758 U nás je najčastejšia. Ide o naj- peria. Ona, ako i mladé sú hrdzavej väčšiu kaňu, tmavo sfarbenú, farby (aj druhové meno v latinčine najtmavšiu zo všetkých kaní. V love znamená hrdzavá), s čelom, teletí (plachtí) nízko nad zemou, menom, bradou a krkom okrovej vodným porastom, vodomilnou farby, často aj s jasnou škvrnou na vegetáciou, a potom sa rýchle hrudi. Pás peria od okolia očí dolu spúšťa do húštia za korisťou. Naj- je tmavý. Brušná časť tela a chvost viac sa zdržiava tam, kde aj človek sú pruhované. Samček má dolnú zriedkavo vkročí. časť krídel a chvost jasno modro-

-šedý, ale aj výrazne oddelené najmä v severnom Banáte, odkiaľ lesklo-čierne konce krídel. Mladé sú postupne šíri svoj areál. Žije v obtmavšie od samičky, až čokoládo- lastiach vlažných trávnikov, movej farby, so zlatožltým temenom čiarnych pasienkov, vlhkých polí. a hrdlom. Hniezdenie: Po príchode na staré hniezdisko pár začína so svadobnými letmi vysoko do výšok. Potom si na vysoko polámaných steblách trstiny, pálkach alebo kríkoch zo suchého rastlinstva stavia nad vodou pomerne silné a dosť veľké hniezdo, s malou hlbokou jamkou, vystlatou jemnou trávou a srsťou. Znáška Kaňa popolavá je raz v roku, počet vajec je (2) 4 – 6 (8). Je to najmenšia a najštíhlejšia Farba vajec je biela, zriedkavo hnedo-škvrnitá. Inkubácia trvá kaňa. Je spoločenská a kde nájde32 – 33 dní a hreje ich samička. me jednu, možno očakávať, že je tu Samec sa stará o jej stravovanie. v blízkosti niekoľko párov. Samček Hniezdna starostlivosť trvá ďalších je popolavý, ale na hrudi má ako 5 týždňov a potom mladé hrdza červené škvrny a čierny pás začínajú behať aj okolím cez krídlové štíty. Okrem toho pohniezda. Lietať začínajú ako vrch dospelého samca je pokrytý dvojmesačné. nežným páperím, z čoho má aj Potrava: Je karnivórna. latinské druhové meno. Samička je Kaňa močiarna je známa hnedá, s jasnejšou farbou v dolnej ničením hniezd vodného časti tela, ale s hrdzavými škvrnami vtáctva, keď ukradne vajíčka a mriežkovaným chvostom. Mladé alebo mláďatá, ba uchmatne operence sú farbou peria podobné aj samičku do veľkosti čajky. samičke. Občas zadrhne aj väčšie vtáky Po návrate zo zimoviska pre pár a potom korisť kúskuje. Kon- nasledujú zložité svadobné hry zumuje aj menšie cicavce, ale a potom stavanie dosť jednoduaj plazy, žaby a ryby. chého hniezda na zemi, ale bez Hlas: V období párenia mäkkej výstelky. Samička znáša sa ozýva s „kí-jú“, „vej-í“ a raz ročne (2) 4 – 5 (6) šedo-biepodobným pískaním. Bežne lych vajec, občas aj so škvrnami. sa hlási kvikľavým „kjí-ji-ji-ji“ Potom sedí na násade 27 – 30 dní a na hniezde „psii-ii“. Poplašným a v tom čase jej samec donáša znakom je drnčavé „kjek-ek-ek-ek“. pokrm. O ďalší mesiac mláďatá sú KAŇA POPOLAVÁ – CIRCUS schopné vyletieť. Požiera drobné PYGARGUS, Linné 1758 vtáky a hlodavce, ale aj obojžiJe eurázijským vtákom. Hniezdi velníky, plazy a hmyz. V období v širokom segmente od Poľska párenia samček sa hlási nosným po Mongolsko a Čínu, ale aj na „kjah kjah kjah kjah“, ale aj „jek západe Európy od Pyrenejského jek jek“ a samička „ček-ek-ek-ek“. polostrova po Dánsko. V strednej Výstražným znakom je výbušné Európe má len ostrovné lokality „čit-er čit-er čit-it-it-it“. Pri kŕmení letného hniezdenia. Je sťahovavá mláďatá pískajú „pii-ii“. a migruje celou strednou a južnou KAŇA SIVÁ – CIRCUS CYANEEurópou do predrovníkovej Afriky US, Linné 1766 a pásma veľkých vodných nádrží v Je hlavne vtákom severných juhovýchodnej Afrike, kde zimuje. častí eurázijského kontinentu, V malom počte hniezdi aj u nás, od 45 º s. z. š. po severný polárny

43 /4929/ 24. 10. 2020 kruh. Je sťahovavá a zimoviská má v strednej a južnej Európe a najmä v severnom Stredomorí. Ako letný areál si vyberá otvorené priestory tajgy, ale aj polia, veľké lesné pasienky, aj mladé ihličnaté porasty, spravidla močaristého podkladu. U nás je nie taká častá, iba v zime, aj to ako hosť alebo

Kaňa sivá

transmigrant. Ako severný obyvateľ je aj jasnejšej farby. Zo všetkých kaní má najviac zvýraznené obrysy tváre. Aj tu je samička väčšia a okrem toho sa od samca rozlišuje aj farbou peria. Je hnedej farby s bielou kostrčou a jasnejšou spodnou časťou tela, tmavšie pruhovanou. Na krídlach má jasnejšiu škvrnu a dolná časť vnútornej strany krídel je strakatá. Samček je šedo-modrý, s čiernym okrajom krídel z oboch strán. Kostrč je biela, ako aj spodná časť tela. Mladé vtáky sú farbou peria bližšie samičke s väčšou prítomnosťou aj žltavej farby. Hniezdi na severe, v tajge, v hustej vegetácii, a hniezdo stavia na zemi. Materiál na stavbu je tráva a steblá vyššieho porastu. V znáške spravidla raz v roku sa najčastejšie nachádza (2) 4 – 6

Kaňa stepná

(8) vajec bielej farby. Inkubácia trvá jeden mesiac a ďalší mesiac a pol trvá starostlivosť o mláďatá. Konzumuje drobné vtáky a hlodavce, ale aj slimáky. Pri párení a hniezdení vzájomná komunikácia je „uik-ik-ik-ik“ (samička) a „čekkekekekekek“ (samec). KAŇA STEPNÁ (VÝCHODNÁ) – CIRCUS MACROURUS, Gmelin 1770 Obýva južné časti Ruska od Čierneho mora po Bajkal. Je sťahovavá a juhozápadnou migračnou trasou do centrálnej a juhovýchodnej Afriky prechádza aj cez Srbsko. Od roku 2000 sa na Slovensku v období sťahovania zjavuje pravidelne v menších kŕdľoch. U nás také dáta nie sú zaznačené, ale pravdepodobne, že kaňu stepnú možno nepravidelne, až vzácne vidieť aj na prelete údoliami riek vo Vojvodine. O to viac, že tento druh má svojho reprezentanta aj v Zbierke fauny Petrovca a okolia pri Gymnáziu Jána Kollára. HAJA TMAVÁ (HNEDÁ) – MILVUS MIGRANS (KORSCHUN), Boddaert 1783, Gmelin 1771 Obýva všetky kontinenty okrem Ameriky. V Európe má binárne rozdelený areál letného hniezdenia (západoeurópsky a východoeurópsky). Nenachádza sa na severe (v Anglicku, Írsku, Islande, Škandinávsku a severnom Rusku). Je sťahovavá a zimuje v rovníkovej a južnej Afrike. Jej biotop sú staré vysoké lesy v blízkosti vodných plôch, ale aj lužné lesy a rovinné dúbravy. V hniezdení nevystupuje nad 300 – 400 m n. v. Vo Vojvodine hniezdi okolo 40 párov. Samec sa nerozlišuje od samičky. Sú to tmavohnedé vtáky s belavou hlavou a krkom a sivohnedým okrajom krídel. Spodok tela je bledší s kostrnkovými tmavohnedými čiarami. Zobák je čierny, nohy žlté. Mláďatá v páperčeku sú hnedavo-hrdzavé.

Hniezdeniu predchádza svadobná hra vysoko vo vzduchu a spočíva v akrobatických kúskoch samca. Neveľké hniezdo si robia vysoko na stromoch (ponad 10 – 20 m.), najčastejšie na bočných konároch, alebo si len upravia minuloročné hniezdo, vlastne adaptujú hniezdo iných vtákov (myši- Haja tmavá aka, vrany, kormorána). Prácu na ňom si podelia obaja rodičia. V plytkej jamke hniezda samička znesie 2 – 3 (5) bielych vajec s riedko rozloženými hnedými škvrnami. Na nich sedí samička, ale samček ju občas vystrieda. Inkubácia je jeden mesiac. Hniezdna starostlivosť trvá ďalší 1,5 mesiaca, ale aj keď už mláďatá majú schopnosti letu, zdržiavajú sa dlhšie okolo hniezda. Hniezdenie je raz ročne. Potravinový lístok tejto haje je dosť široký, ale zo všetkého preferuje stravovanie z vody (ryby aj kadáver), z cicavcov myši a hraboše a potom aj hmyz. Hlási sa vysokým chrapľavým „píííe-í-í-í-í-í“, alebo menej nariekavé „pii-i-i-i-i“. HAJA ČERVENÁ – MILVUS MILVUS (REGALIS), Linné 1758 Je typický európsky vták. Jej areál tiahne v tvare širokého pásu od Baltika a po Gibraltár, ale má aj miniareály v Anglicku (Wales) a v Stredozemí (juh Talianska, Sicília, Sardínia, Korzika). V západnej a južnej Európe je stály vták, kým jedince zo strednej Európy sa sťahujú. Migranti majú len ostrovčekovité zimoviská na Stredozemí, ale v posledných rokoch haja červe- Haja červená ná začala nepravidelne zimovať aj v Poddunajsku. Je to výrazný vták nížinných lesov a hájov, dubových, bukových, ale aj zmiešaných, popretkávaných lúkami, pasienkami a roľami. Patrí medzi najelegantnejšie dravce. Celkové sfarbenie peria

je hrdzavé, z chrbtovej strany tmavohnedé, na bruchu jasnejšie, až červenasté. Hlava a krk

sú sivobiele, hnedo čiarkované. Konce krídel sú čierne. No pravú krásu vidieť, keď táto haja rozšíri krídla. Mláďatá v páperčekovom šate sú hrdzavo-belavé, ale už prvým operením sa podobajú dospelým. Svadobné hry po príchode začínajú vysokým letom a dlhodobým krúžením vo veľkých výškach so vzájomnou hlasovou komunikáciou. Potom sa strmhlavo vracajú do reality a na rade je stavba hniezda. Robia to ako haja tmavá. Počet vajec v hniezde je (2) 3 (4), s belavou základnou farbou a hnedými malými, ale aj väčšími škvrnami. Na nich sedí najviac samička. Inkubácia trvá štyri týždne. Hniezdna starostlivosť trvá okolo 50 dní. Náhradnú násadu robia iba v prípade zničenia prvej násady. Konzumujú menšie stavovce (plazy, žaby, ryby, vtáky, cicavce), ale aj hmyz a červíky, ba aj zdochliny, ale mladým prinášajú čerstvo ulo-

venú potravu. V období párenia inak pomerne tichý samec volá vysokým ťahavým „hi-jáá“ a pomedzi trilkuje „hija-hihihihi-hja“ a samička „uiii-uuh, ii uu ii...“, alebo trilkuje „uiéeé-í-ou“.

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Hraboš poľný – škodca aktívny v jeseni aj počas zimy vanie, neskorý zber a keď polia po zbere dlhšie zostanú nezorané, najmä pri minimalizačnom spraIng. Ján Tancik, PhD. covaní pôdy. Hraboše majú veľa prírodných nepriateľov. Významné Hraboš poľný (srb. poljska volucharica) – Microtus arvalis je sú denné a nočné vtáky: sovy, sodrobný hlodavec s dĺžkou tela 83 až 130 mm. Dĺžka chvosta je 27 koly atď. Líška denne skonzumuje až 47 mm a hmotnosť 12 až 57 gramov. Farba chrbta je hnedosivá, 30 až 40 jedincov. bruška belavá. Uši má široké a krátke, nohy krátke a pri pohybe ŠKODLIVOSŤ sa mu brucho ťahá po pôde. Chvost má krátky, nedosahuje poHraboš je široko polyfágný lovicu dĺžky tela. škodca, ktorý sa môže živiť na raboše sa v prírode roz- vujúce viacročné krmoviny. Teraz takmer 200 druhoch pestovamnožujú obyčajne od im vyhovujú obilniny pestované ných a divorastúcich rastlín. Živí sa v okolí približne 15 metrov začiatku apríla do konca v monokultúre a repka. septembra. V stohoch slamy, ale V porastoch repky majú hraboše okolo nory. Potravu prijíma počas celého roka. Živí sa aj na poli v podmienkach miernej najviac zelenými časzimy sa môžu množiť po celý rok, ťami rastlín, kým podale slabšou intenzitou. Hraboš má zemné časti a zrná mimoriadne vysoké rozmnožovakonzumuje menej. cie schopnosti. Pohlavnú zrelosť V zimnom období sa mláďatá nadobúdajú po dvoch živí mladými rastlimesiacoch. Gravidita samičky trvá nami obilnín alebo 3 týždne, počet vrhov je 3 – 6 ročrepky, v porastoch ne a má 4 – 9 mláďat. Teoreticky ďateliny a lucerny sa v ideálnych podmienkach 5 párov živí koreňmi a v ovochraboša poľného počas jedného ných sadoch kôrou roka môže dať až 6 miliárd potommladých ovocných kov. Našťastie takéto podmienky stromov. v prírode nie sú. Populačná husto- Vzchádzajúci porast pšenice poškodený Zapríčiňuje výta 50 – 100 jedincov na hektár na hrabošmi (foto: J. Tancik) znamné škody trjar sa do septembra zväčší na 1 200 až 2 400 jedincov. dostatok potravy na prežitie celej valého charakteru: poškodené zimy. Rastliny repky poskytujú rastliny pšenice a repky nemôžu EKOLÓGIA Hraboše sa vyskytujú zvyčajne bohatú potravu a hustý porast regenerovať poškodené časti, na suchších biotopoch, najviac s veľkými listami až do mra- rastliny lucerny a ďateliny s pona ornej pôde, kde vyhrabávajú zu chráni hraboša rozvetvenú sieť nôr v hĺbke 5 – proti prirodzeným 40 cm. Rozmnožovanie hraboša nepriateľom. Poveľmi ovplyvňujú poveternostné pulácia hraboša podmienky. Vyhovuje im teplá v repke výrazne suchá jar, dlhá teplá jeseň a tiež lepšie prezimuje suchá a nie príliš chladná zima než v iných plodis dlhotrvajúcou snehovou po- nách. Od kvitnutia krývkou. Nevyhovuje im vlhká, sa repka stáva nedaždivá a hmlistá jeseň a zima. vhodnou potravou Všeobecne im nevyhovuje vlhké a hraboš migruje počasie. Vo vlhkých rokoch sú do obilnín, kde časté rôzne epidémie chorôb. nachádza nadbyChladné zimy im vyhovujú, sneh tok potravy. Ak po ich chráni pred chladom. Chladné obilnine nasleduje Hrabošmi silne poškodený mladý porast zimy bez snehu im nevyhovujú. repka a príprava repky v jeseni (foto: J. Tancik) Vyhovujú im plodiny, ktoré pôdy je minimaliposkytujú úkryt a potravu po začná, môže sa hraboš v repke škodenými koreňmi hynú a na tých miestach rastú buriny, pocelý rok a kde nie sú ich nory silne premnožiť. poškodzované hlbokou orbou. Na hraboše priaznivo vplýva aj škodené ovocné stromy sa sušia. V minulosti boli pre nich vyho- zaburinenosť porastov a zavlažo- V zimnom období im neprekáža

ani snehová prikrývka, v nej kopú chodby. Obilniny poškodzujú aj na jar a neskoršie podhrýzajú steblá a žerú zrná z klasov. Poškodzujú aj rôzne druhy tráv, kukuricu v jeseni, ako aj korene a podzemné časti cukrovej repy, zemiakov a mrkvy. Hraboše spôsobujú významné škody pri premnožení, následkom poškodenia rastlín musí byť porast preoraný. Typické pre hraboše je periodické premnoženie, ku ktorému dochádza približne každých päť rokov po miernych zimách a suchých letách. V niektorých rokoch sa takmer nevyskytuje. OCHRANA Ochrana proti hrabošom sa vykonáva agrotechnickými, biologickými a chemickými opatreniami. Z preventívnych agrotechnických opatrení významné sú tieto: – načas vykonaná žatva či zber obilnín, kukurice, slnečnice a sóje s čo najmenšími stratami, – po zbere je potrebné z pozemku odstrániť pozberové zvyšky – slamu, listy z repy alebo vňať zo zemiakov, – podmietku treba urobiť hneď po žatve a včas urobiť hlbokú orbu, – najúčinnejšie opatrenie je načas vykonaná hlboká orba, ktorá zapríčiňuje búranie chodieb a mechanické ničenie mnohých jedincov, – oraním možno zničiť 85 až 90 % populácie hraboša, – správna príprava pôdy pred sejbou ozimín tiež negatívne vplýva na rozmnožovanie hraboša, – treba sa vyhýbať siatiu ozimín po sóji, slnečnici a cukrovej repe. BIOLOGICKÁ OCHRANA – PODPORA PRIRODZENÝCH NEPRIATEĽOV Úspešne vykonané agrotechnické opatrenia pomáhajú predátorom v biologickom boji proti hrabošom. Vyorávaním sa hraboše dostávajú na povrch pôdy a sú ľahkou korisťou predátorov. Dlhodobo je potrebné zvyšovať podiel drevín v krajine, ktoré umožňujú rozšírenie prirodze-

43 /4929/ 24. 10. 2020 ných nepriateľov, najmä dravých vtákov. Biologická ochrana proti hrabošom pomocou prirodzene sa vyskytujúcich šeliem a dravcov je lákavá, ale v praxi ťažko Hraboš poľný (foto: pixabay) uskutočniteľná. na ich rozmnožovanie. V okamihu Dravce môžu brániť dočasne premnoženiu hrabošov, no iba gradácie populácií škodcov sa v prípade, že je krajina vhodná dravce nedokážu rýchlo rozmnožiť

a tak zabrániť škodám spôsobeným hrabošmi. Preto je potrebné podporovať prirodzených nepriateľov aj mimo populačnej gradácie hrabošov. CHEMICKÁ OCHRANA Účinná ochrana proti hlodavcom je len vtedy, ak sa robí pravidelná kontrola výskytu hraboša a v prípade potreby následná aplikácia. Povolené prípravky je možné použiť len dávkovaním priamo do nôr tak, aby k nástrahe nemali prístup voľne žijúce zvieratá a vtáctvo. Potrebu zásahu určujeme na základe počtu pou-

žívaných východov z nôr. Na jar aplikáciu vykonávame, ak zistíme už stredný výskyt hraboša, a to je od 41 do 100 použitých nôr na hektár pôdy. Najčastejšie sa používajú prípravky s účinnou látkou fosfidu zinku (Zn3P2) alebo fosfidu hliníka. Tieto prípravky patria k najnebezpečnejším látkam používaným vo voľnej prírode, môžu ohroziť necielené organizmy, ako sú vtáky, cicavce, ale aj človeka. Preto treba starostlivo dodržiavať všetky odporúčania uvedené na etikete prípravku.○

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Zakladanie kompostoviska Ľubica Sýkorová Maštaľný hnoj, ktorý je základom úspešného pestovania záhradníckych plodín, je pre pomerne veľkú časť záhradkárov takmer nedostupný. Jednou z možností, ako ho nahradiť, je kompost. Dobre vyrobený kompost zlepšuje úrodnosť pôdy, dodáva jej humus, ľahko prijateľné živiny a užitočné mikroorganizmy.

POČASIE

24. 10. – 30. 10. 2020

aždý, kto má záhradu, môže začať s kompostovaním. Najskôr musíme vyriešiť vhodné umiestnenie kompostoviska. Vyberieme preň miesto, ktoré z okrasnej časti záhrady nevidieť. Vhodné je tienisté miesto pod stromami alebo pri plote. Hromada sa však nemá dotýkať plota ani steny. Miesto na kompost musí byť suché. Pravidlom úspešného priebehu kompostovania je rôznorodá skladba materiálov, optimálna vlhkosť a dostatok vzduchu. Do kompostu dávame odpadovú rastlinnú hmotu zo záhrady. Môžu to byť i tenšie konáriky po reze, pokosená tráva, pozberové zvyšky zelenín, buriny a pod.

Okrem záhradníckeho odpadu môžeme použiť aj odpadky z kuchyne (zvyšky po čistení zeleniny, ovocia, kvety z vázy, drevený popol, káva, čajové vrecúška, podrvené škrupiny z vajec...).

Túto hmotu vrstvíme so zeminou. Dôležitá je čo najjemnejšia štruktúra materiálu. Výborne pomôže kosačka so zberným košom, ktorá dokáže rozdrobiť aj popadané lístie, a taktiež záhradný štiepkovač na odrezané konáre zo

stromov a kríkov. Do kompostu, samozrejme, nepatrí všetko, napr. organická hmota, ktorá sa ťažko rozkladá, alebo sa nerozkladá vôbec. To sú hrubšie konáre či drevité korene. Do kompostu nepatria ani žiadne obaly, či už papierové, plastické, rôzne plechovky a fľaše. Nedávame doň ani zvyšky mäsa a varených jedál. Nemajú sa kompostovať ani rastliny nakazené chorobami a škodcami, trváce buriny, ako je pýr, pupenec, odkvitnuté buriny a buriny so semenami. AKO NA TO? Pre kompost si urobíme základ zapustený do zeme s hĺbkou 0,15 – 0,30 m, šírka by nemala presiahnuť dva metre. Dĺžku upravíme podľa toho, koľko rastlinnej hmoty chceme počas roka kompostovať. Výška by mala byť najviac 1,2 až 1,5 m. Podklad spevníme tak, že na spodok dáme kúsky tehál alebo staršie dosky. Na to navrstvíme zeminu a potom už môžeme vrstviť striedavo organickú hmotu a zeminu. Ak je zemina kyslá, odporúča sa pridať mletý vápenec (asi 3 kg na 100 kg zeminy). Čím viac organickej hmoty kom-

post obsahuje, tým je hodnotnejší. Ak získame biologický materiál, napr. maštaľný hnoj alebo trus domácich zvierat (hydiny, holubov, králikov), použijeme ho ako očkovací materiál. POZOR: Psie a mačacie výkaly nesmú ísť do kompostu, znehodnotili by ho! Kompost musíme udržiavať v primerane vlhkom stave, nie však mokrý. Nemal by ani príliš vyschnúť, preto ho občas prelejeme. Aby sa urýchlilo zrenie, hromadu niekoľkokrát do roka prehádžeme, čím sa prevzdušní a urýchli sa rozklad organickej hmoty. Prvýkrát kompost prekopeme asi po ôsmich týždňoch. Ďalšie prehadzovanie urobíme raz alebo dvakrát zhruba v 6- až 8- týždňových intervaloch. Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, drobno-hrudkovitú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. O zrelosti kompostu sa môžeme presvedčiť jednoduchým testom klíčivosti. Do nádobky s vlhkým preosiatym kompostom vysejeme semienka žeruchy siatej a ak počas týždňa väčšina semien vyklíči, môžeme kompost použiť v záhrade..○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

20˚ | 12˚

19˚ | 10˚

18˚| 11˚

18˚ | 8˚

19˚ | 9˚

28˚ | 7˚

17˚ | 7˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

IZBOVÉ KVETY

Krásky kvitnúce v zime Ľubica Sýkorová Pri pestovaní kvitnúcich izbových kvetov sa často stretávame s neúspechom najmä preto, že nepoznáme ich nároky na pestovanie. Všeobecne sa kvetinám nedarí v priestoroch vykurovaných ústredným kúrením. Problémom je, že v čase kvitnutia potrebujú teplotu nižšiu ako 18 °C, čo vo väčšine domov a bytov je dosť ťažké zabezpečiť. Vyššia teplota zapríčiňuje žltnutie listov, zasychanie už nasadených pukov a rýchle odkvitnutie.

edzi kvety, ktoré kvitnú v zimnom období, patria prvosienky, cyklámeny, papučky, begónie, prýštec, senpólie – fialky, kalanchoa, rododendrony, vianočný kaktus, zornica, klívia a iné. Medzi obľúbené a veľmi dekoratívne rastliny určite patrí cyklámen perzský – Cyklamen persicum. Tu treba upozorniť, že neznáša teploty vyššie od 18 °C. Vyššiu teplotu môžeme čiastočne regulovať vlhkým prostredím. Zalievame ho tak, aby zemina bola vždy mierne vlhká. Nepolievame ho iba do misky, ale aj okolo črepníka. Dbáme, aby sme nezamokrili hľuzu a listy. Odkvitajúce kvety odtrhávame od hľuzy s celou stonkou. Prihnojujeme až do odkvitnutia. Po odkvitnutí na dva mesiace obmedzíme zalievanie, aby sa hľuza zatiahla, ale pritom nezvädla. Prvosienky – Primula patria tiež medzi veľmi obľúbené izbové kvety. V podstate sú to trvalky, preto po odkvitnutí, keď už nehrozí nebezpečenstvo mrazov, ich môžeme presadiť do záhrady. Zemina v črepníku musí byť rovnomerne vlhká. Pri zalievaní chránime stred rastliny a listy. Potrebujú veľa svetla. Počas kvitnutia rastliny prihnojujeme. Medzi menej náročné na teplo patrí rododendron indický – Rhododendron indicum, známy aj ako azalka indická. Azalky sú veľmi citlivé na vápno. Ak ich chceme s úspechom pestovať, nesmieme dovoliť, aby im preschol koreňový bal. Zalievame a rosíme ich na list dažďovou alebo mäkkou vodou. Prihnojujeme každých 14 dní, kým sa prvé púčiky nesfarbia. Po odkvitnutí výhonky zaštipneme. Azalky presádzame každé dva roky do rašelinovej zeminy. Až

mesiac po presádzaní môžeme prihnojovať. Na jar, keď už nehrozia mrazy, dáme rastliny do záhrady alebo na balkón, ale len tam, kde

TEPLOMILNÉ KVITNÚCE IZBOVKY V teplých bytoch sa dobre darí menej známej siningii hybridnej – Siningia hybrida, ktorú poznáme aj pod názvom gloxínia, begónii vyššej – Begonia elatior a prýštecovi najkrajšiemu – Euphorbia pulcherrima. Všetky si vyžadujú teplotu nad 18 °C, sú jednoročné, neznášajú polievanie studenou vodou a priame slnko. Begónia znesie aj vyššiu teplotu,

Kalanchoa

majú zabezpečené rozptýlené svetlo. Predtým však presadíme rastlinu do čerstvej zeminy. Rastlinu aj s črepníkom zapustíme do jamy, ktorú tiež vystelieme mladou listovkou alebo rašelinou. Rododendrony potrebujú kyslý substrát s reakciou pH 4 – 4,5. Koncom septembra ich opäť prenesieme do miestnosti. Vianočný kaktus – Zygocactus truncatus kvitne v decembri. Po odkvitnutí potrebuje aspoň mesačný odpočinok. Vtedy ho menej zalievame, len listy denne postriekame, aby neopadali. Po tejto Gloxínia prestávke ho presadíme a mierne zalievame. Výdatnejšie ho zalievame a prihnojujeme začiatkom septembra, keď vytvorí kvetné puky. Rastlinu nepremiestňujeme. Teplota v miestnosti nesmie vystúpiť nad 18 °C, inak kvety a nasadené puky odpadnú.

ale dôsledkom je kratšie kvitnutie. Vyhovuje jej svetlé miesto a rovnomerná vlhkosť zeminy. Veľmi

citlivo reaguje na vlhkosť listov. Aby rastlina bohato kvitla (kvitne asi dva mesiace), musíme ju raz týždenne hnojiť plným hnojivom. Po odkvitnutí ju ďalej nepestujeme. Prýštec najkrajší, známy ako vianočná hviezda, by sme mali

zaradiť medzi dlhodobo pestované kvetiny v domácnosti. Dopestovanie do opätovného kvitnutia si však vyžaduje určité praktické skúsenosti. Po odkvitnutí – opadnutí červených listeňov uvedieme rastlinu do vegetačného pokoja, výhonky zrežeme asi na pätnásť centimetrov. Vegetačný pokoj vyvoláme maximálnym znížením zálievky, no musíme dbať, aby rastlina nevyschla, a necháme ju odpočívať do mája. Potom ju presadíme do čerstvej zeminy (vhodný je rašelinový substrát). Rastlinu pravidelne zalievame a po vytvorení listov prihnojujeme. Prýštec má rád dostatok svetla, čerstvého vzduchu, preto mu prospeje, keď je cez leto vonku, nie však na celodennom slnku. Pretože je to rastlina teplomilná, pri nočných teplotách nižších ako 17 °C ju musíme premiestniť dovnútra. Na kvitnutie potrebuje deň kratší ako 12 hodín – je rastlinou krátkeho dňa. Medzi teplomilné rastliny patrí aj senpólia fialková – Saintpaulia ionantha, ktorá sa dá veľmi jednoducho rozmnožovať listovými odrezkami. Kvitnúca fialka potrebuje veľa vlahy. Pri zalievaní dávame pozor na listy. Rastlinám škodí priame slnko. Po odkvitnutí potrebujú vegetačný pokoj, a vtedy ich zalievame menej a neprihnojujeme. Keď začnú vyrastať nové lístky, začneme výdatnejšie zalievať, prihnojujeme raz za mesiac. Presádzame, až keď má rastlina malý črepník. Najvhodnejšie obdobie je v marci. Kalanchoa – Kalanchoe blossfeldiana je zástupca tučnolistých kvetín, a preto znáša aj suché ovzdušie. Vyžaduje dostatok svetla, mierne zalievanie a prihnojovanie. Neznáša premokrenie, ale ani sucho. Kvitne v období krátkych dní. Po odkvitnutí výhonky zaštipneme a presadíme do zeminy zmiešanej s pieskom a rašelinou. Odkvitnuté kvety odstraňujeme aj so stonkou. V lete je vhodné dať rastlinu von, ale nie na slnečné stanovište. Veľmi dobre sa rozmnožuje z vrcholových, stonkových aj listových odrezkov. 

43 /4929/ 24. 10. 2020

LIEČIVÉ RASTLINY

Kurkuma – zázračné žlté korenie Kurkuma je korenie zo sušeného mletého kurkumovníka dlhého (Curcuma longa). Pochádza z južnej Ázie a jej najväčším výrobcom je India. Kurkuma je známa najmä pre svoje protizápalové účinky. No to nie je jediný dôvod, prečo ju zaradiť do jedálneho lístka. oto korenie obsahuje veľa zdravých živín, ako napríklad bielkoviny, vlákninu, horčík a zinok. Jej súčasťou sú niacín, vitamíny C, E, K, minerály, tzv. kurkuminoidy. Zrejme najlepako draslík, vápnik, meď, železo, šie preskúmaný je kurkumín, ktorý

má najmenej 150 preukázaných liečivých účinkov vrátane výrazného protirakovinového pôsobenia. Navyše dokáže znižovať koncentráciu tukov v krvi a pôsobí proti tvorbe žlčových kameňov. Pozitívne vplýva aj na tráviace orgány, najmä

však na pečeň a obličky. Benefity kurkumy: prevencia rakoviny, cukrovky, Alzheimerovej choroby, prevencia a liečba bolestí, zápalov kĺbov, ekzémov, znižuje vysoký cholesterol v krvi, podporuje metabolizmus tukov, chudnutie a trávenie. Obvykle dávka kurkumy predstavuje 1 – 3 gramy za deň, pri výživových doplnkoch 1 kapsula denne.  Foto: pixabay

ZDRAVIE A MY

Ako si posilniť imunitu v jesennom období? Pripravila: Ľ. Sýkorová Teplé letné dni plné slnka už pominuli a jeseň prináša chladnejšie, daždivejšie a sychravejšie počasie. Náš imunitný systém sa v jesennom a zimnom období musí častejšie popasovať či už s nádchou, alebo s inými nepríjemnejšími ochoreniami.

munitný systém má pre človeka nenahraditeľnú funkciu – dokáže rozpoznať vlastné a cudzie štruktúry. Vlastné toleruje, cudzie, naopak, likviduje. Odborníci nazývajú túto schopnosť imunologickým dohľadom. Podľa slov doktorov imunológov, ak bojuje náš imunitný systém s baktériami alebo vírusmi, sprievodným javom bývajú horúčky, hnisavé zápaly alebo hnačky. Ide o normálny proces, ktorý obyčajne vedie k posilneniu imunity. Po prekonaní však môže byť imunita krátkodobo alebo dlhodobo porušená. ČO OSLABUJE NAŠU IMUNITU? Na oslabení imunity sa podieľa i súčasný životný štýl – nesprávna výživa a životospráva, nedostatok spánku, nedostatok pohybu, dlhodobo pôsobiaci stres, konfliktné situácie, depresie, nadmerné a časté užívanie alkoholu, drog, nadmerné užívanie antibiotík, fajčenie, rôzne druhy žiarenia a znečistené životné prostredie. Oslabená imunita sa môže prejavovať celkovým pocitom únavy, bolesťami kĺbov, opakovanými bakteriálnymi, vírusovými a plesňovými ochoreniami, zhoršeným hojením rán, zníženým počtom bielych krviniek alebo

zvýšenou vnímavosťou k nádorovým ochoreniam. AKO ZVÝŠIŤ IMUNITU V JESENNOM OBDOBÍ? Správna výživa veľmi ovplyvňuje stav imunitného systému. V tomto období dbajte preto na dostatok ovocia a zeleniny bohatej najmä na selén, zinok, magnézium a vitamín C, dodať si ich môžete aj v doplnkoch výživy. Na jeseň nezabúdajte ani na dodržiavanie pitného režimu. Kým je teplo, doprajte si ovocné šťavy, v zime zasa bylinkové čaje. Stres, najmä dlhodobý, znižuje imunitu. Preto je po pracovnom dni veľmi dôležité vedieť sa zrelaxovať. Forma je na každom z nás, dôležité je odreagovať sa a prísť na iné myšlienky. Ideálnou kombináciou je relax formou športu. V jesennom období sú ideálne prechádzky na čerstvom vzduchu v prírode, jazda na bicykli, či plaváreň. Pravidelný šport výrazne zvyšuje výkonnosť imunity. Odolnosť organizmu možno zvýšiť aj otužovaním. Vaše telo tak ľahšie zvládne prechody z vykúrených miestností do chladného počasia a naopak. Ideálne je v prípade možnosti pravidelné

saunovanie raz týždenne, alebo skúste sa pri každom sprchovaní striedavo opláchnuť horúcou a studenou sprchou vodou IMUNITNÁ KÚRA V prechodnom jesennom období je vhodná aj „imunitná kúra“ v podobe voľnopredajných doplnkov výživy. Preparáty ľahko dostupné v lekárňach sa odporúčajú na prevenciu bežných nachladnutí a na posilnenie imunity u pacientov s miernymi infekciami. K tým najznámejším patria najmä výťažky z echinacey alebo beta-glukán, ktorý je obsiahnutý aj v hlive ustricovej. Zvýšenie účinku beta-glukánu je možné dosiahnuť použitím ďalších troch látok aktivujúcich imunitný systém – bioflavonoidy, vitamín C a zinok. Vitamín C sa bežne nachádza v potrave, najmä v ovocí a zelenine. Najvyšší obsah vitamínu C sa nachádza v citrusoch, paprike, šípkach… Nie vždy je to ale dostatočné na to, aby ste si dopomohli k posilneniu a zlepšeniu imunitného systému. Ak ste teda náchylnejší na choroby, rozhodne zvoľte okrem ovocia a zeleniny aj vitamín C, ktorý si môžete kúpiť v lekárni. Obvyklá denná dávka pre dospelého človeka je 250 – 500 mg. Ak ste chorí, pokojne môžete dávku zvýšiť až na 1 000 mg. Predávkovania sa báť nemusíte, pretože nepotrebný vitamín C naše telo jednoducho vylúči v moči.

Ako sme už spomenuli, ďalšou veľmi dobrou alternatívou je hliva, rakytník alebo echinacea. Sú vhodné najmä na posilnenie imunity z dlhodobého hľadiska, teda ak bývate často chorí a potrebujete sa pred chladnejším počasím trocha posilniť. Všetky tieto povzbudzovače imunity sa dajú kúpiť vo forme kvapiek, oleja v kapsulách či sirupe. Napríklad rakytník okrem veľkého obsahu vitamínu C a toho, že prispieva k prirodzenej obranyschopnosti organizmu, podporuje metabolizmus, posilňuje činnosť srdca, pomáha znižovať únavu, zlepšuje činnosť tráviaceho traktu, tiež pomáha udržiavať zdravú pokožku, prispieva k funkcii sliznice očí a úst. Hliva ustricová obsahuje betaglukány, ktoré sú hlavnou zložkou pre posilnenie imunity. Dopĺňa telu potrebné látky, obsahuje účinné látky v takom množstve a pomere, ktorý ľudskému organizmu maximálne vyhovuje. Echinacea má antioxidačné účinky a takisto prispieva k prirodzenej obranyschopnosti tela a normálnej funkcii imunitného systému. Ak si už vyberiete užívanie vitamínu C, prípadne hlivu, rakytník či echinaceu, poraďte sa o užívaní s lekárnikom. Nie všetko totiž môže byť pre vás vhodné v prípade, ak máte zdravotné problémy alebo ste tehotná.  Zdroj: zdravie.sk

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

ešte jemne pomúčime a každý zvlášť medzi dlaňami ešte jemne vytvarujeme do šúľanca. Šúľance dáme variť do vriacej vody. Kým sa

Karfiolové placky Suroviny: 1 karfiol, 2 mrkvy, 2 vajcia, 2 strúčiky cesnaku, 1 cibuľka, 2 PL strúhanky, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, majorán, za hrsť kôpra alebo petržlenovej vňate, olej na vysmážanie Takto sa to podarí: Karfiol očistíme a uvaríme v osolenej vode. Do väčšej misky nastrúhame predvarený karfiol a mrkvu. Pridáme vajíčka, strúhanku, nakrájanú cibuľku, prelisovaný cesnak a všetko okoreníme a osolíme. Ak je zmes riedka, pridáme viac strúhanky. Nakoniec prisypeme ešte posekaný kôpor alebo petržlenovú vňať. Na panvici rozpálime olej a smažíme placky do zlatista z oboch strán.

Moravské tvarohové koláčiky

K plackám si môžete pripraviť aj jednoduchý cesnakový dressing: Pripravíme si misku, do ktorej dáme téglik bieleho jogurtu, téglik kyslej smotany, 1 PL horčice a 1 PL citrónovej šťavy. 3 strúčiky cesnaku ošúpeme a pretlačíme alebo nastúhame do misky k ostatným surovinám. Všetko spolu dobre premiešame. Podľa chuti pridáme soľ a mleté čierne korenie.

Rýchle cesto na picu bez kysnutia Suroviny: 1,5 hrnčeka hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 1/2 KL soli, 1/2 hrnčeka vody, 1 PL olivového oleja Takto sa to podarí: Do múky pridáme soľ, kypriaci prášok, vodu a olej. Zapneme robota (môžeme miesiť aj ručne) a počkáme, kým sa cesto nezačne odlepovať od stien – asi po 1 minúte. Cesto vyklopíme na pomúčenú pracovnú dosku a rukami vypracujeme elastický bochník. Z tohto množstva by nám mali vyjsť dve

Suroviny: Na cesto: 250 ml vlažného mlieka, 1 KL kryštálového cukru, 1/2 kocky čerstvého droždia, 2 vajcia, 500 g polohrubej múky, 125 g rozpusteného masla, štipka soli; Na plnku: 500 g hrudkovitého tvarohu, 125 g masla, 100 g kryštálového cukru, 2 žĺtky, 1 KL mletej škorice, za hrsť hrozienka, 1 PL rumu; Ostatné: 1 žĺtok, 1 PL mlieka Takto sa to podarí: Do malého hrnčeka dáme 100 ml vlažného mlieka, pridáme lyžičku cukru a rozdrvíme droždie. Necháme kysnúť na teplom mieste približne 15 minút. Do misy preosejeme múku, pridáme rozpustené maslo, kvások, zvyšok vlažného mlieka, vajíčka. Pridáme štipku soli a vypracujeme cesto. Odložíme na teplé miesto a necháme nakysnúť (asi 60 minút). Medzitým si pripravíme tvarohovú plnku. Hrozienka zale-

stredne veľké pizze. Cesto rozvaľkáme do kruhu hrúbky asi 0,5 cm a pridáme naše obľúbené suroviny na pizzu. Pečieme v rúre vyhriatej na 200 °C (7 – 10 minút).

režeme na asi 8 rovnakých častí, z ktorých ušúľame dlhé a tenké valčeky. Tie potom rozkrojíme na ďalšie časti – asi 5 až 6 menších valčekov z každého. Valčeky

Suroviny: Na cesto: 1 balíček sušeného droždia (7 g), 100 ml mlieka, 3 PL kryštálového cukru, 400 g hladkej múky, 1 balíček vanilínového cukru, 2 vajcia, 100 g masla, štipka soli; Na plnku: 1 balíček vanilínového cukru, 1 PL práškového cukru, 50 ml mlieka, 100 g masla, 2 vajcia, štipka soli, 200 g mletého maku; Ešte potrebujeme: 1 vajce na potretie Takto sa to podarí: Z droždia, mlieka a lyžičky cukru si urobíme kvások. V mise zmiešame všetky ostatné suroviny na cesto a pridáme kvások. Vypracujeme hladké cesto. Zakryjeme suchou utierkou a dáme nakysnúť na teplé miesto na asi 60 minút. Medzitým si pripravíme makovú plnku. Mlieko zohrejeme a dáme doň roztopiť maslo. Pridáme cukor a vmiešame aj všetok mak. Poriadne rozmiešame, aby sa nevytvorili hrudky. Nakysnuté cesto opatrne

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 520 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

jeme rumom a necháme odležať. V miske zmiešame tvaroh, žĺtok, maslo, cukor, škoricu a primiešame aj hrozienka. Vykysnuté cesto rozvaľkáme na pomúčenej doske na hrúbku 1 cm. Z cesta postupne vykrojíme kolieska pomocou hrnčeka. Pripravené kolieska uložíme na plech vymastený maslom. Do stredu koliesok dáme lyžicu tvarohovej plnky. Žĺtok zmiešame s mliekom a natrieme ním kraje cesta. Pečieme približne 25 minút na 180 °C.

Makový pletenec

Makové šúľance Suroviny: 700 g zemiakov, 300 g polohrubej múky, 2 väčšie vajíčka, štipka soli, 150 g mletého maku, 50 g práškového cukru, 100 g masla Takto sa to podarí: Zemiaky uvaríme v šupke. Keď vychladnú, ošúpeme ich a pretlačíme alebo postrúhame najemno. Dáme variť do veľkého hrnca jemne osolenú vodu. Na pracovnej doske spojíme zemiaky, múku, vajíčka a soľ. Vypracujeme nelepivé cesto do tvaru valca. Ten potom roz-

uvaria, roztopíme maslo a pomletý mak premiešame s cukrom. Hotové šúľance prelejeme maslom a posypeme makovou posýpkou.

vyberieme na pomúčenú dosku a rozvaľkáme ho do obdĺžnika. Nanesieme naň celú makovú plnku a zrolujeme ako roládu. Rolku pozdĺž rozrežeme na polovicu a zapletieme tak, aby bola plnka na vrchu. Cesto opatrne prenesieme do vymastenej bábovkovej formy. Konce spojíme a vytvorí sa tak veniec. Pletenec necháme chvíľku podkysnúť a vrch potrieme vajíčkom. Pečieme na 180 °C približne 35 minút.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra STÉ VÝROČIE ZALOŽENIA ČESKOSLOVENSKEJ BESEDY V NOVOM SADE

Virtuálna konferencia k oslave Danuška BerediováBanovićová

sobotu 17. októbra sa uskutočnila online konferencia venovaná 100. výročiu založenia Československej besedy Šafárik v Novom Sade. Na začiatku tejto online konferencie sa prihovorila predsedníčka Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika Vierka Marčoková-Cerovská a konferenciu moderovala Katarína Mosnáková-Bagľašová. Konferenciu otvoril Nebojša Kuzmanović a vo svojom príspevku hovoril o spolužití Srbov a Slovákov v Novom Sade. V pokračovaní Katarína Verešová hovorila o Čes-

koslovenskom zväze v Kráľovstve juhoslovanskom a o jeho vplyvoch na kultúru novosadských Slovákov. Jano Chrťan hovoril o Československej besede v dobovej tlači a Ondrej Druga o Dr. Jankovi Bulíkovi a spolku Šafárik. Témou príspevku farára Igora Feldyho bol Pavel Jozef Šafárik a Československá beseda v Novom Sade – zaujímavosti zo zápisnice a Ľudmila Berediová-Stupavská hovorila o začiatkoch pôsobenia speváckych skupín a zborov v spolku Šafárik. Milina Sklabinská hovorila o pôsobení etnomuzikológa Mgr. Martina Kmeťa medzi novosadskými Slovákmi a Martin Urban analyzoval tanečný repertoár SKC P. J. Šafárika. Na záver Zuzana Drugová hovorila o krojovej a kostýmovej kultúre SKC P. J. Šafárika a Katarína

Mosnáková-Bagľašová o piesňach a spomienkach na začiatky spolko-

v dôsledku pandémie koronavírusu tohto roku neuskutoční. Oslava sa ale uskutoční formou televízneho programu. Konferenciu a tlač zborníka, v ktorom budú všetky príspevky

Účastníci online konferencie (foto: screenshot Samo Valent)

vých aktivít podľa Novosadčanky Rozálie Šraholovej. Na oslavu tohto výročia bol plánovaný galakoncert, ktorý sa

z konferencie, finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvo pre kultúru a informovanie Srbska.

VÝTVARNÝ TÁBOR V KYSÁČI

Maľovali rôznymi technikami Elena Šranková

žijúcich v zahraničí na Slovensku. Uchádzali sa aj o prostriedky z pokrajiny, ale z tohto zdroja pomoc nedostali. Ako Ferková ešte hovorí, rozhodli sa, že napriek pandemickej situácii tábor predsa zorganizujú. Pravdaže, dodržiavali predpísané opatrenia a uctievali hranicu zhromažďovania sa v za-

olejomaľby, ale zastúpené boli i akrylové farby, pastel, kombinovaná maliarska technika, ako i maľovanie kriedami. Témy, ktoré zaujali hosťujúcich a domácich maliarov, boli rôzne. V období koronavírusu sú takéto podujatia vzácne aj preto, že sa umelci mohli stretnúť, pohovoriť si, poradiť sa

a mali vtedy 16 členov. Hneď zorganizovali prvý výtvarný tábor, na ktorom maľoval i Michal Gerža, ktorý však onedlho umrel, nuž krúžok, a neskoršie spolok, pomenovali podľa neho. Tábor v sobotu trval od 9. do 16. hodiny, a tak ako to robili i skôr, členovia kysáčskeho spolku zo zís-

Kysáči v sobotu 17. októbra prebiehal 6. výtvarný tábor, ktorý zorganizovali členovia Umeleckého spolku Michala Geržu vďaka prostriedkom získaným z projektu. Do Kysáča z tej príležitosti pricestovali maliari z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian, Padiny a zo Selenče. Pravdaže, na tábore obrazy maľovali aj domáci výtvarníci, medzi ktorými aj najmladší Alexander Pálik, inak šiestak. Je to vnuk maliarky amatérky Márie Pálikovej, ktorej obrazy krášlia steny Galérie SND, čiže Slovenského národného domu, v ktorom Predsedníčka kysáčskeho umeleckého spolku Zuzana Atmosféra v Slovenskom národnom dome bola tábor prebiehal. Predsed- Ferková (v strede) sa venovala najmä hosťujúcim pracovná níčka Umeleckého spol- maliarom ku Michala Geržu Zuzana Ferková hovorí, že prostriedky tvorenom priestore. Z tých dôvo- a posťažovať sa na to, čo ich trápi. kaných prostriedkov pre všetkých Umelecký spolok Michala Geržu účastníkov zabezpečili materiál na na realizáciu výtvarného tábora dov ich nebolo viac ako 30. Maliari po príchode a raňajkách založili ako sekciu v rámci kysáč- maľovanie a postarali sa aj o obzískali prostredníctvom projektu, ktorý písali na Úrad pre Slovákov usilovne maľovali, najviac to boli skej organizácie invalidov práce čerstvenie a spoločný obed. • KULTÚRA •

43 /4930/ 24. 10. 2020

Kultúra FESTIVAL ŽIAKOV PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Zvíťazili Timea a Natália

Tatjana Bovdišová

estival slovenských ľudových piesní Pieseň je naša radosť Základná škola maršala Tita usporadúva viac ako štvrťstoročie. Je to tradičná súťaž mladých nádejných sólistov padinskej školy, ktorí sa uchádzajú o priazeň poroty a obecenstva a najúspešnejší si zabezpečia účasť na finálovom celovojvodinskom festivale pre deti Rozspievané klenoty v Kovačici. Tohtoročný festival v Padine však prebiehal za inakších podmienok než obvykle, respektíve za dodržiavania všetkých predpísaných bezpečnostných opatrení, bez prítomnosti obecenstva a v školskej kinosále. Pod organizáciu tejto súťaže spevákov sa podpisuje Detský zväz ZŠ maršala Tita. Na festivale účinkovalo 14 sólistov v dvoch kategóriách: ôsmi žiaci z nižších ročníkov a šiesti z vyšších. Obyčajne ich je viac ako 20, no tentoraz ich bolo menej. Ich výkon hodnotil školský tím pre kultúrnu činnosť v zložení: Mária Galasová, Zuzana Kotvášová, Janko Kolárik, Erka Nemogová a Anna Halajová. Prihliadali hlavne na interpretáciu speváka, dynamiku jeho prednesu, výslovnosť a celkové správanie sa na javisku. Po zaspievaní všetkých súťažných piesní členovia poroty mali v zákulisí neľahkú úlohu. Napokon rozhodli takto: tretie miesto spomedzi mladších interpretov obsadila štvrtáčka Atina Povolná,

druhé prváčka Dária Poničanová Orchester, ktorý sprevádzal on im potom pomáha, aby ich čo a svojím speváckym výkonom mladé spevácke nádeje, tvorili: najlepšie predviedli. Sú i takí, ktoporotu v tejto kategórii najviac pre- Anita Hlavatá (husle), Vladimír rým pomôže aj pri výbere piesne, svedčila tretiačka Timea Tomanová. Halaj (harmonika), Jožef Kováč aby boli primerané ich veku a zaMedzi staršími ujímavé z hudobnej žiakmi tretie a textovej stránky. Okrem toho, že sa miesto rovnotýmto spôsobom zaprávne (podľa chováva a pestuje počtu bodov) slovenská ľudová získali dvaja chlapci – jediní pieseň, upevňuje sa na festivale – i tradícia ľudového Teofil Marček a kroja, keďže jednou Michael Kováč, z podmienok festidruhú cenu si valu je, aby účastníci vyspievala siedboli v ľudovom odemačka Adriana ve. Počas vyhlásenia Čížiková a naj- Najkrajšie spievali: (zľava) Timea Tomanová a Natália Bačúrová najlepších spevákov krajšie podľa potohtoročného sperotcov spievala ôsmačka Natália (viola) a Pavel Tomáš (kontrabas). váckeho podujatia v Padine člen Bačúrová. Víťazky v mladšej a star- Pavel Tomáš, profesor hudby v poroty Janko Kolárik zdôraznil, že šej vekovej skupine Timea Toma- tejto škole, i pripravoval žiakov pre nabudúce sa pousilujú pripraviť nová a Natália Bačúrová predstavia festival. Poznamenal, že pesničky aj cenu za najkrajší kroj na tomto svoju školu na finálovom festiva- si účastníci hlavne vyberajú sami, festivale. le Rozspievané klenoty v Kovačici, ktorý je plánovaný na 24. októbra. Keďže obecenstvo z už spomínaných dôvodov nebolo prítomné na tejto súťažnej prehliadke spevákov, bude mať príležitosť hlasovať za svojho favorita prostredníctvom internetu už na sklonku tohto týždňa. Účastníci tohtoročného festivalu Pieseň je naša radosť MÁŠKOVE DNI A PROFESIONÁL. Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška v Kovačici majú už 25-ročnú tradíciu a zvyčajne prebiehajú v jarnom období. V tomto roku však boli pre známu epidemiologickú situáciu zaradené do jesenného programu Kovačického októbra a v rámci neho v sobotu 17. októbra v tunajšom dome kultúry hosťovalo Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca s aktuálnou hrou Profesionál podľa textu Dušana Kovačevića a v réžii Jána Chalupku a Richarda Sanitru. Inscenáciu si pozrelo zhruba 50 – 60 divákov. Od organizátorov Máškových dní sa dozvedáme, že na sám koniec októbra sa plánuje hosťovanie ešte aspoň jedného divadelného súboru. Všetko však bude závisieť od epidemiologických opatrení v nasledujúcom období. Na fotografii: Herci Zdenko Kožík a Branislav Čeman v predstavení Profesionál na javisku v Kovačici. S. Lenhart

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

KNIŽNÁ PREZENTÁCIA V OBECNEJ KNIŽNICI

Glózikovci ako kontaktný bod Novej Božurny a Kovačice

Oľa Glóziková-Jonášová

stredu 14. októbra v priestoroch Obecnej knižnice v Kovačici bola odprezentovaná kniha Nova Božurna autora profesora Radivoja D. Stojiljkovića z Dolnej Stražavy, neďaleko Prokuplja. Je to kniha venovaná prvým osadníkom Novej Božurny, ktorými údajne boli Glózikovci z Kovačice. O knihe hovoril Miroslav Matić, tajomník Ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok mesta Nový Sad, namiesto autora, ktorému sa pre vysoký vek nepodarilo do Kovačice pricestovať, kým hostí privítal riaditeľ knižnice Slobodan Stevanovski. O tom, ako došlo k prezentácii knihy práve v Kovačici, porozprával Ján Glozik, insitný maliar: „Prednedávnom mi zavolal pán Miroslav Matić a

povedal mi o tejto knihe, v ktorej sa tóbra,“ poznamenal Glózik. spomína rodina Glóziková. Údajne Avšak tento príbeh má ešte jedpráve Glózikovci boli prvými osad- ného narátora. Pred 18 rokmi Koníkmi Novej Božurny.“ Porozprával o vačičan Jozef Glózik sa v denníku tejto udalosti aj miestnemu zboro- Politika dočítal, že v Novej Božurne vému farárovi Martinovi Bajzovi a aj žijú Glozićovci, ktorým korene siaon poznamenal, že taká rodina, ktorá sa presťahovala niekde na juh krajiny, skutočne v Kovačici jestvovala. „Zaujalo ma to, samozrejme, ale aj ostatných Glózikových príbuzných v Kovačici, že práve Z prezentácie knihy: (zľava) Ján Glózik a Miroslav Glózikovci stáli Matić, tajomník Ústavu pre ochranu kultúrnych pri zakladaní pamiatok mesta Nový Sad spomínanej osady, a profesor Stojiljković nám hajú až do Kovačice. Zaujalo ho to monografiu poslal. Neskoršie sme a o necelý mesiac sa vybral za nimi prišli na ideu zorganizovať jej predo Novej Božurny a našiel ich tam. zentáciu v rámci Kovačického ok- Keď prišiel k nim, prekvapil sa, ako

PREMIÉRA KNIHY V STAREJ PAZOVE

Zo života sriemskych Slovákov Anna Lešťanová

staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v utorok 13. októbra usporiadali premiéru knihy Misterija o pazovačkim biciklistkinjama autora Željka Markovića (Vrdnik 1960). Na literárnom večierku, ktorý bol usporiadaný po dlhej pauze spôsobenej pandemickými opatreniami, hostí a návštevníkov privítala a pozdravila Dragana Milašová, riaditeľka knižnice. O knihe okrem autora hovorili jeden z recenzentov a autor predslovu Dr. Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny (recenzentom je aj Msr. Kristijan Obšust), a Martin Prebudila, spisovateľ a novinár. Táto zbierka reportáží vyšla práve vo vydaní Archívu Vojvodiny. Dr. Nebojša Kuzmanović povedal, že vo svojich novinárskych reportážach Marković ku každému jednotlivcovi pristupoval ako k výnimočnej bytosti, v čom je aj najväčšia hodnota tejto publikácie. V knihe sú zverej• KULTÚRA •

nené zaujímavé novinárske príbehy o sriemskych Slovákoch. Autor Ž. Marković v rozhovore s M. Prebudilom pútavo vyrozprával o tom, ako vznikli novinárske príbehy počas

fotografie sú zverejnené v tejto publikácii. Na titulnej strane je fotografia Anny Havranovej, ktorá na bicykli nosila v košíku žlté kvety, kým na poslednej strane je Anna

Momentka z premiéry knihy: (zľava) Nebojša Kuzmanović, Željko Marković a Martin Prebudila. V mene organizátora podujatia sa prihovorila Dragana Milašová.

jeho desaťročného reportérskeho cestovania Sriemom, najčastejšie v spolupráci s fotoreportérom Slobodanom Šušenjevićom, ktorého

Bradarićová, jedna z Markovićových hrdiniek, ktorá sa i zúčastnila premiéry knihy. „Novinárske príbehy alebo no-

dobre poznajú svoje kovačické korene a dokonca i to, že mu po slovensky celkom rozumeli. Údajne kovačický rodák Štefan Glózik narodený roku 1852 sa s manželkou Evou presťahoval na juh dnešného Srbska a okolo roku 1880 boli pri zakladaní Novej Božurny. V cirkevných spisoch je údaj, že po roku 1900 sa priezvisko Glózik zmenilo na Glozić. Táto rodina mala 11 detí a ich potomkovia v Novej Božurne žijú až dodnes. „Keď som prišiel domov, porozprával som o tom aj ostatným príbuzným Glózikovcom, ktorí sa neskoršie s touto rodinou Glozićovou skontaktovali a podnes sú v kontakte,“ povedal Jozef Glózik. Avšak ďalej túto záležitosť neskúmali. Až teraz, keď sa dozvedeli o tejto knihe, zišli sa všetci s nadšením v knižnici a zaspomínali si na svojich predkov a po prezentácii si vymenili poznatky o tejto rodine. Kniha Nova Božurna nie je iba svedectvom výpovedí žijúcich potomkov rodiny Glózikovej, ale je písaná na základe písomných údajov hlavne čerpaných z cirkevnej matriky. Záujemcom a príbuzným rodiny Glózikovej je kniha k dispozícii v Obecnej knižnici v Kovačici. vinárske reportáže z môjho sriemskeho cyklu, ktorým patrí aj dokumentárna próza v tejto ,slovenskej’ zbierke, vznikli v kontinuite v období rokov 2004 – 2013 v rámci môjho reportérsko-literárno-cestopisného seriálu Upotreba života, zverejneného na stranách nedeľňajšieho vydania novosadského Dnevnika, vtedy mojej mediálnej ustanovizne....“ zdôraznil autor na premiére. Tematicky je táto kniha podelená na tri časti: U edenskom vrtu, Priče iz slovačkog parka a Ženski Srem. Ž. Marković je nositeľom viacerých novinárskych a literárnych odmien a okrem iného sa mu dostala i Cena Anny Nemogovej-Kolárovej z NRSNM v kategórii novinárskych reportáží v roku 2013. Žije v Novom Sade a má status novinára a spisovateľa na voľnej nohe. Literárny večierok sa konal s uctievaním všetkých preventívno-hygienických opatrení a všetci, ktorí sa na ňom zúčastnili, dostali od vydavateľa zdarma knihu domov na čítanie a ako bolo počuť, číta sa na dúšok. Organizátori podujatia si týmto programom pripomenuli aj úctyhodné jubileum – 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy.

43 /4930/ 24. 10. 2020

Kultúra SLOVO MÁ: VLADISLAVA HAVRANOVÁ, PROFESORKA SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY ZO STAREJ PAZOVY

Posilňovať u žiakov lásku k slovenčine Anna Lešťanová

lovenčina je oficiálne úradným jazykom Slovenska, Vojvodiny a od 1. mája 2004 jedným z jazykov Európskej únie. Stará Pazova je sídlom sriemskych Slovákov, v ktorej úspešne pôsobí i niekoľko slovenských inštitúcií a ustanovizní. Okrem ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, v ktorej sa paralelne koná výučba v slovenskom a srbskom jazyku, v Starej Pazove sa ešte v niekoľkých výchovno-vzdelávacích ustanovizniach učí slovenčina, a to ako fakultatívny predmet. Túto výučbu má na starosti Vladislava Havranová, profesorka slovenského jazyka a literatúry. Pani profesorka, kde ste ako osvetová pracovníčka doteraz boli zamestnaná a ako sa vám v daných prostrediach pracovalo? – Filozofickú fakultu som skončila roku 2000 a ihneď som začala učiť angličtinu v Základnej škole bratov Novakovcov v Silbaši a v Despotove (to je vysunuté oddelenie silbašskej školy). Bola som vtedy mladá učiteľka, trochu staršia od mojich vtedajších ôsmakov, a vybudovala som si so žiakmi dôverný a priateľský vzťah. No keď bolo treba pracovať, učiť sa, tak sme naozaj usilovne pracovali. V januári 2002 som začala pracovať na neurčitý čas v Základnej škole Jána Kollára v Selenči. Učila som žiakov slovenčinu a istý čas – asi 2-3 roky – aj angličtinu. Musím povedať, že mi tam bolo naozaj dobre. Kolektív selenčskej základnej školy je skvelý, deti sú milé a usilovné. Zanechala som za sebou generácie usilovných a dobrých žiakov, tri generácie žiakov, ktorým som bola triednou učiteľkou, nazbierala kopu dobrých skúseností, pozoruhodné výsledky na oblastných a republikových súťažiach zo slovenského jazyka, ale aj na literárnych a recitačných súťažiach tak v krajine, ako i na Slovensku.

www.hl.rs

Po vydaji som ešte nejaký čas pracovala v Selenči, ale v tom období nastali nové ťažkosti: bývala som v Báčskom Petrovci a cestovala som každodenne do Selenče, kým manžel takmer každý deň cestoval na relácii Báčsky Petrovec – Stará Pazova. Urobila som preto nie ľahké rozhodnutie – po 17

Vladislava Havranová

rokoch som opustila pedagogické povolanie a od októbra 2017 som začala pracovať ako knihovníčka v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove. Práca je to pekná, no rozhodla som sa ju opustiť a znovu sa vrátiť do školy. Máte na starosti fakultatívnu výučbu slovenčiny. V ktorých pazovských školách? – Od septembra 2019 učím slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry v Starej Pazove, a to v Základnej škole Simeona Aranického, na Gymnáziu Branka Radičevića a v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića. Aký vzťah majú žiaci k slovenčine? Ako skúsená osvetová pracovníčka určite by ste mohli prirovnať a eventuálne uviesť rozdiely medzi riadnou výučbou slovenčiny a fakultatívnou? – Keby som chcela porovnať predmety slovenčina ako materinský jazyk a slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry, tak rozdiely sú tam veľké. Učiť slovenčinu

Informačno-politický týždenník

ako materinský jazyk je náročné, stredoškoláci. Zachovala som si ale veľmi zaujímavé. Venujete sa hodne nahrávok básničiek a pesdeťom, ktorým je slovenský jazyk ničiek tých mladších žiakov, ktoré materinský, poznajú ho dobre mi zasielali a ktorými mi chceli a používajú ho bežne. Na druhej dať najavo, že sa im páčia texty strane je fakultatívny predmet, a úlohy, ktoré som im zasielala. ktorý si žiaci zvolia z nejakého Hrdá som na nich všetkých. dôvodu. Mne je priam výzvou, V súčasnej dobe nie je ničím že niektorí moji žiaci, najmä tí výnimočným, keď rodičia vedú v základnej škole, si slovenčinu svoje deti k viacjazyčnosti – zvolili buďto zo zvedavosti, alebo teda k aktívnemu používaniu preto, že majú zo ,slovenskej krvi’ viacerých jazykov, a to už od – že je aspoň jeden zo starých ro- ich útleho detstva. Vaša rada dičov Slovák. Niektorým je priam v tomto smere: prečo je výcudzím jazykom a musíme začínať znamná aj fakultatívna výučba od samého začiatku. Iní sa doma slovenčiny? s niekým rozprávajú po slovensky, – Známe je, že, koľko jazykov je to pazovská slovenčina, ale cel- vieš, toľkokrát si človekom. Podkom je to zaujímavé. Vytýčila som ľa mojej mienky kedykoľvek sa si cieľ nezaťažovať ich zbytočne, môžeme obohacovať nejakými keďže majú kopu iných predme- novými vedomosťami a poznattov a záväzkov, avšak posilňovať kami, iste nám to pomôže v živote. ich národné povedomie a lásku k Najlepšie to možno vysvetlím slovenčine. Tým, že som ich veľmi odpoveďou jedného môjho nezaťažovala, dostala som vlast- piataka, keď som sa ho opýtala, ne viac než som si myslela. A to prečo sa zapísal na slovenčinu, celkom prirodzene, nie nútene. Aktuálna epidemiologická situácia zanechala stopy aj v realizácii fakultatívnej výučby? Ako to bolo v uplynulom školskom roku a v prípade, že sa znovu zhorší, žiaci budú mať znovu online výučbu? – V marci na nás doľahla neresť v podobe pandémie koronavírusu. Zasiahla všetky oblasti života. My učitelia sme rýchlo zmobilizovali svoje sily a prispôsobili sme sa novým podmienkam. Prispôsobili sa Vlani na seminári v Maďarsku aj žiaci. A tak uzavretí počas toho najťažšieho obdobia a pritom nemá v rodine nikoho, venovali sme sa zdokonaľovaniu kto je Slovák. Povedal, že sa chce svojich technických zručností naučiť niečo nové, čo má súvis aj a vyučovací proces prebiehal s ľuďmi a prostredím, v ktorom naďalej. Spokojná som s tým, žije, a pritom vie, že tým určite ako pracovali moji žiaci počas len zbohatne. tohto neľahkého obdobia, tak Fotografie: z archívu tí malí, v základnej škole, ale aj spolubesedníčky • KULTÚRA •

K 30. VÝROČIU OBNOVENIA MOMS ARADÁČ

Kniha venovaná festivalu zvykov a obyčají Vladimír Hudec

iestny odbor Matice slovenskej v Aradáči je jedným z prvých obnovených po obnovení MSJ. Obnovili ho na obnovujúcom zhromaždení 25. novembra 1990 v priestoroch evanjelickej fary za prítomnosti asi 100 občanov. Iniciátormi obnovenia MOMS boli vtedajší kňaz v Aradáči Ondrej Peťkovský, Pavel Jánovský

Erka Viliačiková vo funkcii predsedníčky organizačného výboru na festivale roku 2009

a učiteľ Ján Petráš. Významnú časť práce vykonal aj Pavel Svetlík, ktorý chodil z domu do domu a začleňoval občanov do Matice. Nevynechal vraj ani jednu slovenskú rodinu. Po boku týchto aktivistov, pravdaže, boli aj iní, ktorí priložili svoje ruky k tomuto významnému skutku aradáčskych Slovákov. Prvým predsedom MOMS sa stal Pavel Jánovský, podpredsedom bol Ján Jánošík, tajomníčkou bola Mária Hučoková-Klinková a pokladníkom Pavel Svetlík. Ondrej Peťkovský na obnovujúcom zhromaždení povedal: „Náš pohľad nesmie byť obrátený len do minulosti, nesmie sa iba rozplývať v citoch a spomienkach na slávnu a bohatú minulosť. Povinní sme konať pre dnešok a pre budúcnosť. Všeličo sme zanedbali, zavrhli i odmietli... Treba otvoriť naše srdcia, aby v nich zaiskril plameň lásky k vlastnému rodu, jazyku a kul• KULTÚRA •

túre, vôbec k nášmu duchovnému dedičstvu.“ Odvtedy, hľa, ubehlo 30 rokov, počas ktorých aradáčsky MOMS zaznamenal pozoruhodnú činnosť, ale aj úpadky. Predsa po rokoch sa dopracovali k tradičnému podujatiu, ktoré prevýšilo lokálne rámce a zaradilo sa medzi významné kultúrne podujatia vojvodinských Slovákov – Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli. Doteraz zorganizovali 12 ročníkov. Tohtoročný 13. však pre pandémiu koronavírusu neorganizovali. O tom, ako vzniklo toto podujatie a aké sú po rokoch skúsenosti, nám rozprávala predsedníčka aradáčskeho MOMS Erka Viliačiková, ktorá bola predsedníčkou aj pri zrode festivalu roku 2008. „Roku 2006 sme zorganizovali veľkolepé oslavy 220 rokov od príchodu Slovákov do Aradáča. V tom období bolo veľmi mnoho ochotníkov. Keďže KUS Mladosť vtedy nefungoval a spolok žien pracoval v rámci MOMS, Matica bola hybnou silou osláv. Zorganizovali sme galakoncert z dvoch častí. Osobitne vystúpili mladí a osobitne starší tanečníci a speváci. Mali sme dva orchestre. V galakoncerte účinkovalo viac ako 100 účastníkov. Okrem toho iní ľudia zorganizovali výstavy – slovenskú a srbskú izbu s veľmi mnoho exponátov, nie iba krojov a starožitností. Starší vystupovali v dlhých krojoch, ktoré boli staré viac ako sto rokov. Všetko to bolo treba povyberať zo skríň a pripraviť na vystúpenie. Nuž a na tých oslavách bolo vidieť veľkú energiu, solidaritu medzi ľuďmi, a vtedy sme si povedali, že to treba využiť. Na základe toho dva roky neskoršie vznikol festival,“ spomína si predsedníčka aradáčskeho MOMS a pokračuje: „V prvých rokoch festival bol organizovaný na krídlach entuziazmu, ale časom toho entuziazmu podstatne ubudlo a dnes sa všetko to organizuje omnoho ťažšie. Cíti sa aj odchod mladých a celých rodín na Slovensko. Ľudia viac nemajú záujem, nechcú robiť zdarma, očakávajú honoráre. No predsa nemožno povedať, že nás nieto. Do organizácie sa zapájajú členovia spolku vinohradníkov, mnoho rokov nám pomáhali aj členovia spolku milovníkov klobás, ale oni, žiaľ, už dva roky nie sú činní, je tu tiež Spolok žien Ruža a ony pravidelne

organizujú dve výstavy, tretia je gastronomická.“ Festival sa zjavil ako nové folklórne podujatie na tomto priestore. Aká bola ozvena súborov? „Na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... sme súborom delili materiály o festivale, s vysvetlením, aké to má byť podujatie. Priamo sme sa však rozprávali s vedúcimi súborov a hádam aj vďaka tomu sme mali dobrú ozvenu hneď v prvom roku. Na festivale sa po tieto roky aspoň raz zúčastnili hádam všetky naše súbory, ktoré v tomto období boli činné. Ani raz nám neboli iba Hložančania a, ak sa nemýlim, Pivničania. Neviem, či Hložančania ako organizátori FFTT náš festival považujú za konkurenciu. My na to tak nehľadíme, ale sa snažíme, aby sa tunajší Slováci čím viac schádzali, aby nezabudli na seba, a v tomto prípade, aby nezabudli na svoje obyčaje.“ Boli ste dosť sklamaní, keď NRSNM festival nevyhlásila za podujatie s osobitným významom pre vojvodinských Slovákov. „Vtedy bolo povedané, že ak festival zotrvá najmenej 5 rokov, dostane ten status. Nedostal ho ani dodnes, takže je náš festival aj naďalej lokálneho rázu, aj keď zhro-

síce možnosti každý rok uhostiť všetky súbory a spokojní sme, keď nám jeden rok prídu jedny, o rok druhé, a tak každoročne máme do 10 slovenských súborov z Vojvodiny, tiež dva-tri inorečové a záväzne aspoň jeden súbor zo Slovenska. Cieľ nám je, aby sa videlo a zostalo zaznamenané, aké v jednotlivých dedinách mali zvyky.“ Aj keď ho toho roku nemohli zorganizovať, na festival predsa nezabudli. „V týchto dňoch intenzívne pracujeme na príprave knihy, ktorá by mala byť pamiatkou na doterajšie festivaly slovom a obrazmi. Chceme zverejniť všetky konferencierske texty, ktoré každý rok boli tematicky ladené a písala ich profesorka Jaroslava Števková. Okrem toho chceme, aby boli zapísaní všetci účastníci festivalu s aspoň jednou fotografiou každého účastníka a určite ich bude aj viac. V tom sa významne opierame aj o fotodokumentáciu redakcie Hlasu ľudu, od ktorej sme dostali povolenie, že ich fotografie môžeme použiť v knihe. Okrem toho Hlas ľudu je jediné médium, ktoré zaznamenalo všetky ročníky festivalu od prvého po posledný, takže plánujeme aj všetky tie texty zverejniť v knihe. Z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sme na tieto

Aradáčski tanečníci na festivale v roku 2010

mažďujeme súbory z celej Vojvodiny a zo zahraničia. Teraz nám však to už veľmi ani neprekáža. Projekty sme sa naučili písať, NRSNM a iné inštitúcie nám finančne pomôžu, ale si robíme, ako myslíme, že je najlepšie. Nikto sa nám do organizácie nestarie. Nemáme stanovy, ani pravidlá, organizujeme tak, ako si myslíme, že je najlepšie. Nemáme

účely dostali 700 eur, čo nepostačí na všetky náklady. Medzičasom sme však zabezpečili aj dodatočné dotácie, tak sme sa dali do toho. Chceli by sme, aby kniha svetlo sveta uzrela ešte do konca tohto roku, aby bola svojrázny darček k jubileu MOMS, a myslím si, že je to celkom reálny plán,“ povedala nám na záver Erka Viliačiková.

43 /4930/ 24. 10. 2020

Kultúra ZO ZDRUŽENIA PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Ku Dňu obce zablahoželali výstavou Anna Horvátová

etrovské pohľady 12 je názov výstavy v Združení petrovských výtvarných umelcov, ktorí svoj príspevok otvorením 12. výstavy venovali sviatku Dňa Obce Báčsky Petrovec. Výstavu nainštalovali v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčky Petrovec a otvorili práve 15. októbra primeranou piesňou v podaní Sabíny Trbarovej za hudobného sprievodu Jána Brtku a Miroslava Hemelu. V pokračovaní sa slova ujala predsedníčka ZPVU Mária Struhárová, privítajúc hostí, po čom vyzvala kurátora výstavy Vladimíra Valentíka, aby zhodnotil Petrovské pohľady 12: „Petrovské pohľady je jedna z dvoch spoločných výstav Združenia petrovských výtvarných umelcov, ktorú organizujú pravidelne a každoročne. Tohto roku sa však termíny

realizácie týchto výstav v dôsledku epidemiologickej situácie posunuli, ale kontinuita je predsa zachovaná. Výstava zoskupila až 30 účastníkov z takmer celej Báčky: z Petrovca, Kulpína, Hložian, Maglića, Pivnice, zo Selenče, ale aj z Bosny a z Nemecka. V posledných rokoch spoločné výstavy Združenia petrovských výtvarných umelcov sú bohaté tak na spracované motívy, ako aj na počet a rôznorodosť použitých výtvarných techník. Zároveň sú však aj vyvážené, čo napovedá aj akýsi pocit spolupatričnosti výtvarníkov zoskupených v rámci tohto združenia. Petrovské pohľady 2020 plne potvrdzujú uvedenú konštatáciu. Použité techniky sú skutočne bohaté, od dominantných olejomalieb a malieb akrylovými farbami, cez kolorované kresby (J. Berédi, M. Vereš), vysokú a digitálnu tlač grafík (D. Triašková a A. Merníková-

-Šimonová), fotografie (M. Karlečíková, I. Bovdiš), až po obrazy zo slamy (J. Makan), drevorezby (V. Klasiček), sochu odliatu v sadre (E. Valentíková-Labátová) a originálne exotické obrazy vytvorené technikou fytokoláže (Z. Finčur). Hoci na výstave dominujú krajinomaľby a zátišia stvárnené podľa vlastných jednotlivých vidín a pocitov, na výstave sa vyskytuje aj väčší počet portrétov (M. Horvát, A. Nosálová, E. Valentíková-Labátová, V. Klasiček) a je tu aj slušný počet prác, ktoré sa odpútali od reálnej skutočnosti a jej výzoru v našich očiach a uprednostnili schopnosti jednotlivých umelcov kreovať novú umeleckú skutočnosť, ktorá má svoje vlastné pravidlá (A. Babiaková, M. Struhárová, H. Tanciková, D. Triašková). Zaujímavý je aj postup výtvarného prehodnocovania tradičnej slovenskej ľudovej ornamen-

tiky do novej podoby (A. Legíňová, A. Babiaková). Na tejto výstave prvýkrát svoje práce predstavuje Anna Mučajiová z Petrovca a do expozície sú spomienkovo zaradené aj dve olejomaľby z osemdesiatych rokov minulého storočia Jaromíra Grňu (1935 – 2000), pri príležitosti nedožitých 85 rokov a 20 rokov od úmrtia.“ Po dôkladnom opodstatnení umeleckých prejavov a výstavy číslo 12, čo symbolizuje uzavretie jedného časového cyklu, prítomní sa ešte raz rozptýlili pri piesni, tentoraz v podaní Uny Amidžićovej a za sprievodu Hemelu a Brtku. Česť výstavu otvoriť pripadla predsedovi Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Jánovi Jovankovičovi, ktorého príhovor bol aj umelecky ladený, čo potvrdil aj vetou: „Pri stretnutí s krásou sa mi vždy vyrazí dych,“ čím vyhlásil výstavu za otvorenú.

VOLEBNÉ ZASADNUTIE V DIVADLE VHV V BÁČSKOM PETROVCI

Po dvadsiatich rokoch s novým predsedom A. Horvátová

divadelnom klube sa v piatok 16. októbra za prítomnosti členov Divadla Vladimíra Hurbana Vladimírova konalo výročné a volebné zhromaždenie. Po dvadsiatich rokoch predsedania Ján Černák podal demisiu a post predsedu prepustil mladším. Predsedajúcim tejto večernej volebnej schôdze bol Marián Pavlov. Černák skrátka ozrejmil činnosť Divadla VHV, prečítal správu o činnosti za minulý rok, v ktorom sa, ako sme sa dozvedeli, nestretli, finančnú správu vlaňajšieho a tohto roku a správu za časť tohto roku, vyzdvihnúc dosiahnuté úspechy a výsledky:„Divadlo VHV v roku 2019 svoje aktivity zameralo na svoju riadnu činnosť, teda na prezentáciu divadelnej tvorby, a to aktívneho predstavenia Vtáci v dome, produkciu dvoch premiér Traja zhavranelí bratia a Proces a na rekonštrukčné práce priestorov.“ Po dlhom čase sa vlani znova začalo s prácou s deťmi, čo je chvályhodné. Za dobrým nácvikom ani úspechy nevystali: „Traja zhavranelí bratia mali premiéru 22. marca. Na

www.hl.rs

motívy ľudovej rozprávky dramatur- Úplný Gogoľ sa od premiéry po pogiu, dramatizáciu, tiež réžiu urobila slednú reprízu hralo 17-krát. Svetlana Gašková. Po premiére sa Už len z tu uvedeného možno uzapredstavenie reprízovalo 15. apríla vrieť, že sa v Divadle VHV pracovalo. v Petrovci, aby o necelý mesiac he- Určite sa úspechy budú striedať aj recký kolektív odcestoval do Sarvašu s novým vedením, tak ako počas 130 na festival detského divadla Deti rokov pôsobenia divadelnej činnosti deťom. Na detskom divadelnom fes- v Petrovci. Aj režisér Ľuboslav Majera tivale 3 x Ď v Starej Pazove predstavenie bolo odmenené ako najúspešnejšie. Herečka Mia Majerová získala cenu za najúspešnejšiu debutantku, za najúspešnejšie stvárnenie mužskej epizódnej postavy cenu získal Alexej Murtín, za pozoruhodný mužský heNa výročnej volebnej schôdzi boli aj: (sprava) recký výkon cenu Ľuboslav Majera, Miluška Anušiaková-Majerová, získal Milan Heme- Milina Chlipcová a Zuzana Tárnociová la. Okrem tohto dostali sme aj cenu za najúspešnejšiu to trefne vystihol:„Keďže je toto naše réžiu a scénografiu. Projekt Proces slovenské divadlo, prihliadajme na tiež úspešne dopadol.“ jednu vec – všetci robíme tú istú roAž dvadsiatu reprízu Vtáci v dome botu, máme isté poslanie, len máme zahrali vlani v júli v chorvátskej Pule inú hierarchiu a financovanie. Držme na medzinárodnom festivale, ale aj sa pokope, lebo všetci robíme pre na festivale v Sombore. Predstavenie dobro jednej veci, nerobme si zlú

Informačno-politický týždenník

krv medzi nami samými. My máme rovnakú funkciu, rovnaké poslanie, rovnakú vieru, energiu.“ Spomenul, že by bol rád, keby si aj z knižnice, ktorú Majerovci venovali Divadlu VHV, niekto knihy vypožičal. Je zrejme ľahšie povedať, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v tomto roku neprispela finančnou podporou ako vlani, ale o tú podporu nikto ani nepožiadal. K tomu ani len nevyhľadal na stránke zverejnené výzvy. Druhá časť schôdze bola volebná. Na post predsedu navrhnutí boli dvaja kandidáti, obaja z radov členov Divadla VHV – Marína Dýrová, ktorá ihneď kandidatúru zamietla, a Jaroslav Zima. Hlasovaním Zima získal dôveru 25 prítomných, dvaja boli proti a dva lístky boli neplatné. Správnu radu v nastávajúcom období budú tvoriť: Vladimír Zima, Marián Pavlov, Marína Dýrová a Marija Matićová. Dozorná rada bude pracovať v zložení: Zuzana Tárnociová, Jaroslav Valentík a Martina Martinková-Sabolčká. Majúc na zreteli, že všetci robíme tú istú vec, určite sa novému predsedovi na funkcii a novým členom v spravujúcich orgánoch bude dariť. • KULTÚRA •

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH Martin Prebuđila: Sve je svetlost (ISBN 978-86-81454-12-1)

Jaroslav Čiep

odľa originálnej predlohy knihy po slovensky Všetko je svetlo nášho básnika strednej generácie, inak označovanej aj ako generácia X, Martina Prebudilu (1960) zo Starej Pazovy tohto roku vyšla aj kniha preložená do srbčiny Sve je svetlost. Túto knihu vybraných, ale i nových básní Martina Prebudilu do srbčiny preložil Ladislav Čáni (1961). „Svetelnú knihu“, prvú tohto druhu vydanú autorovi po srbsky, tvoria cykly Svi smo mi dva sveta..., Svakim danom smrt je sve mlađa, O veri i neveri, Svakodnevne krivične prijave, Belo jutro s plamenom perikom, Mala mi je mala jutarnja metafora a Prijatelji, gde ste... a dokopy je v nej uverejnených 63 básní, samostatných alebo aj ako celky jednotlivých

SCÉNA cyklov. Súčasťou tejto prekladovej zbierky poézie Martina Prebudilu, básnika, prozaika pre dospelých i deti, prekladateľa, editora a redaktora, sú aj hodnotenia autorovej tvorby zo strany Ľubomíra Feldeka Martinovi veselo-tužni stihovi, Dragana Jovanovića Danilova Martin Prebuđila ili o svetlosti ni od koga viđenoj a na zadnej strane obálky aj Matiju Bećkovića Sve je bila svetlost. Záver tvoria biografické poznámky o autorovi a prekladateľovi. Zbierku preložených básní Martina Prebudilu Sve je svetlost vydalo vydavateľstvo Computech z Belehradu. Titulnú stranu ilustroval Mišo Smišek a kresby portrétov vytvoril Pavel Čáni. V nej sú aj odtlačené: karikatúra Stana Lajdu a kresba Olje Ivanjickej. Táto kniha v tvrdej väzbe rozmerov 21 x 15 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 124 strán, vyšla s vročením 2020 v náklade 500 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Dinex v Belehrade.

„Oseťíš, či ňeoseťíš!“ Anna Horvátová

„O

seťíme“ bolesť, nevoľnosť, hlad, slabosť, vôňu, horkosť v ústach, dym v izbe... Ale či môžeme„oseťiť“, že toto sloveso nie je slovenského pôvodu?! Sotva! S ľútosťou znova potvrdíme, že zrejme nie. Určite by sme si ho neprivlastnili za slovenské, čo i len v nárečovej podobe. Aj v tomto prípade ide o ten nepopulárny spôsob poslovenčovania srbských slov, pridaním iba dĺžňov alebo zmäkčovaním. Srbské sloveso osetiti preniklo do nárečovej podoby alebo do našskej srboslovenčiny a natoľko sa udomácnilo, že celkom „splynulo“ s tunajším jazykom. Keď prežívame nejaký pocit s určitým citovým zafarbením, pociťujeme, v slovenčine to vyjadrujeme slovesom nie „oseťiť“, ale cítiť: cítiť bolesť, nevoľnosť, hlad, slabosť, vôňu, horkosť v ústach, dym v izbe. Pri nepríjemnej vôni sa zvykne povedať: mŕtvolu už bolo cítiť – zapáchala. Sloveso cítiť použijeme aj na vyjadrenie stavu niekoho: cítiť, ako slabne. Mať istý cit, pocit, pociťovať je: cítiť lásku

Oznámenie z MSS

k niekomu, cítiť radosť, ale i žiaľ, strach pred niekým, úctu k niekomu, ľútosť nad niečím. Tu treba spomenúť aj úzko späté podstatné meno pocit, ktorému všetci dobre rozumieme, ale, žiaľ, vždy nám je bližší srbský ekvivalent „osećaj“. Sloveso cítiť použijeme, aj keď pociťujeme solidaritu, máme súcit: cítiť s chorými, cítiť s utláčanými... V prípade tušiť, predvídať tiež: cítiť nešťastie, koniec; vo vzduchu cítiť napätie; vo vzduchu cítiť jar. Namiesto„ňeoseťím si ruky, nohy od roboty alebo od zimy“ treba povedať: necítim si ruky, nohy od roboty alebo od zimy. Cítiť pevnú pôdu pod nohami vyjadrujeme stav istoty – byť si istý vo svoje tvrdenie. Na vyjadrenie telesného alebo duševného stavu sa nepovie: „Ako sa oseťíš?“, ale: Ako sa cítiš?; doma sa cítim uvoľnene, príjemne. Žiaľ, občas sa cítime aj nepríjemne – necítime sa vo svojej koži. Cíti sa nesvoj povieme v prípade, že je niekto nepokojný. Necíti sa vo svojej koži vyjadruje, že má nepríjemný pocit. Keď nám záleží na niekom, aby sa dobre cítil, zdôrazníme: cíť sa ako doma.

Matica slovenská v Srbsku v Báčskom Petrovci a Spolok Slovákov z Juhoslávie v Bratislave, ako spoluorganizátori Medzinárodnej konferencie pod názvom Matica – nosný pilier slovenskosti (Obnovená Matica slovenská v Srbsku v kontexte zachovania kultúrnej identity vojvodinských Slovákov), vyzývajú prihlásených účastníkov tejto konferencie, ako aj iných záujemcov o účasť na tejto konferencii, aby svoje príspevky zaslali najneskôr do 20. novembra 2020 na e-mail adresu: msjbp@stcable.net. Programovo-organizačný výbor konferencie • KULTÚRA •

Napalm Death: štýlové experimenty a sociálno-politické témy. Britskí pionieri žánru grindcore Napalm Death vždy mali experimentálny prístup k tvorbe, nikdy neuznávali štýlové obmedzenia a do svojho typicky drsného zvuku často pridávali prvky rôznych iných žánrov. Urobili tak aj na ich novom albume Throes of Joy in the Jaws of Defeatism (vydavateľstvo Century Media), z ktorého možno počuť aj prvky death metalu, aj punku, industrialu a noise-rocku. Okrem toho táto skupina vo svojich textoch piesní vždy vyjadrovala kritiku spoločensko-politického systému a dodnes prejavuje záujem o sociálne a politické témy. Aktuálny singel A Bellyful of Salt and Spleen sa napr. zaoberá témou dnešných migrantov a ľahostajnosťou západného sveta nad tragickým osudom mnohých utečencov. Pre špeciálne verzie nového albumu spracovali skladby dvoch iných kapiel – Sonic Youth (White Kross) a Rudimentary Peni (Blissful Myth). V zložení Napalm Death sú dnes basgitarista Shane Embury, spevák Mark „Barney“ Greenway, gitarista Mitch Harris a bubeník Danny Herrera. Sana Garić: urbánny electropop. Belehradská hudobníčka Sana Garić počas letných mesiacov prezentovala videosingel Deo sebe, ktorý je svojráznym úvodom do jej očakávaného nového minialbumu. Ide o melodický electropop s charakteristickým ženským spevom a plným zvukom, k čomu významne prispeli noví členovia Saninej skupiny. Ide o skúsených hudobníkov, akými sú basgitarista Milorad Ristić-Miki (Bella Technika, ex Darkwood Dub), bubeník Feđa Tom Franklin (Fish in Oil) a gitarista Dušan Ristić, pokým zvukovú produkciu má na starosti Radan Đorđević – DJ Rahmanee. Sana Garić v minulých rokoch spolupracovala so skupinami Beograd a Svemirci a roku 2016 vydala svoj debutový album Svet za nas. Pripravuje: S. Lenhart

KRÁTKE SPRÁVY

O festivale Rozospievaný Sriem. Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem sa tohto roku neuskutoční pre aktuálnu epidemiologickú situáciu. Podľa slov Pavla Kukučku, predsedu festivalového výboru, je to záver telefonického zasadnutia členov tohto výboru. Usporiadanie ďalšieho ročníka festivalu je odložené na neurčitý čas, kým sa nevytvoria priaznivejšie podmienky na jeho organizovanie. Festival Rozospievaný Sriem vlani jubiloval a 20. ročník odznel 24. novembra v Starej Pazove. Kedy sa uskutoční 21. ročník, zatiaľ nie je známe. A. Lš. 43 /4930/ 24. 10. 2020

Kultúra · Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 43

V tajničke je pomenovanie petrovského komorného zboru. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť grécke tajničky písmeno

dinár

susedné spisovateľ pohorie písmená Andrić v Srbsku

prechádzať cez vodu

zbierka zemepisných máp

text pre uctievanie Boha štvrťhárok molybdén

rozum

na toto miesto

dravý vták stretnutie

mužské meno a podobne

vápnik

Island predložka s

cér čnosť výrobca predmetov z drôtu

ampér

AS HL DU ĽU

riečny ostrov jedlo, potrava

úsudok, názor meter ľudia, ktorí orú

deduško smer vývinu okrem iného

erbium tremolo

hrob (kniž.) odborník v etike poučenie

2. časť tajničky

opus mohutná masa vody kopnutie

Červený kríž rubeľ

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 42 – VODOROVNE: paleolit, oro, sako, Samo, Don, trochu, Na, raz, dva, et, kar, ch, k, žuť, da, ker, kel, Sr, zrazu, tam, krep, ovos, Ark, harfista TAJNIČKA: SAMO CHALUPKA

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 42 z čísla 42 Hlasu ľudu zo 17. októbra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA VLČEKOVÁ, Ul. horná dolina č. 3, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs www.hl.rs

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS167, NSU167, NSL167, NSO167 NS – Liman 4, Nový Sad, v Ul. Balzakova 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. novembra 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 18. novembra 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC KOVAČICA OBECNÁ RADA PREDSEDA Číslo: 06-57/20-01-3 Dňa: 16. 10. 2020 Kovačica Na základe článku 56 odsek 1 Zákona o lokálnej samospráve (Úradný vestník RS, číslo 129/2007, 83/2014 – iný zákon a 101/2016 – iný zákon a 47/2018), článku 95 odsek 1, článkov 100 a 102 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017 – iný zákon a 95/2018), článku 12 odsek 2, Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník Republiky Srbsko, č. 95/2016) a článku 83 Štatútu Obce Kovačica (Úradné noviny Obce Kovačica, 2/19), OZNÁMENIE

dospelá mužská osoba DÉ

dekoratívny záves

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE PRACOVNÉHO MIESTA ZÁSTUPCU NÁČELNÍKA OBECNEJ SPRÁVY OBCE KOVAČICA Obecná rada Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie pracovného miesta: 1. Zástupca náčelníka Obecnej správy Obce Kovačica, hodnosť úradník na pozícii 2. skupiny, 1 (jeden) vykonávateľ. Práca na pozícii trvá päť rokov odo dňa schválenia rozhodnutia o vymenovaní. Lehota podávania prihlášok je 15 (pätnásť) dní a nadobúda platnosť nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku Dnevnik Nový Sad. Oznam o vypísanom verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke: http://www.kovacica.org a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica. PREDSEDA OBCE KOVAČICA Jaroslav Hrubík

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU149, NSL149, NSO149 NS – Save Kovačevića, Nový Sad, v Ul. Save Kovačevića 10, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4671, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. novembra 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 18. novembra 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.30 h.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA · OZNAMY •

Oznamy

• OZNAMY •

43 /4930/ 24. 10. 2020

Oznamy REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre majetkové a majetkovoprávne práce Ul. narodnog fronta č. 53 21 000 Nový Sad tel.: 021/489-0000 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre majetkové a majetkovoprávne práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ prác finančno-administračnej operatívy, v hodnosti poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre majetkové a majetkovoprávne práce Mesta Nový Sad

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Unogradnja B.B, s. s r. o., Belehrad, Ul. vojvode Stepe č. 178, z Belehradu, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia piesku ako stavebného materiálu z ložiska Padina pri Kovačici. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

hlasludu.info

MILOVNÍCI KNÍH

www.hl.rs

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším

MARTINOM CHRŤANOM

9. 11. 1953 – 11. 10. 2020 z Cavtatu pôvodom zo Starej Pazovy S láskou a úctou si budeme stále na Teba spomínať.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/4720-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

BOĽAVÁ SPOMIENKA na syna, brata a báčinka

Rodiny Tomášová a Petríková

POSLEDNÁ ROZLÚČKA A SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov a starkých

JÁNA JURICU

10. 5. 1955 – 23. 10. 2009 z Padiny

MÁRIU TORDAJIOVÚ Čas plynie, slzy v našich očiach, rana v našich srdciach a spomienky na Teba večne zostávajú. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú večne zarmútení Tvoji najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1930 – 2020

ONDREJA TORDAJIHO

1932 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Stále budete v našich myšlienkach. Vaše deti: dcéra Mária a syn Ondrej s rodinami • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 16. októbra 2020 ma po ťažkej chorobe navždy opustil môj manžel

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JÁN ZAŤKO

s milovaným ockom

JÁNOM ZAŤKOM

21. 10. 1953 – 16. 10. 2020 z Kysáča

JÁNOM ZAŤKOM

21. 10. 1953 – 16. 10. 2020 z Kysáča

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás navždy odtrhla. Bolesťou unavený tíško si zaspal. I keď srdce nevydržalo a prestalo biť, v našich srdciach budeš stále žiť.

Cestuj cestou večného pokoja, tam, kde Ťa už nič nebolí, moje ubolené srdce sám Boh poteší.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tvoj syn Janko s manželkou Taňou a Kristínou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu milovanú mamu a mamiku

Uplynul ťažký rok, čo si od nás odišiel

ALŽBETU JAŠKOVÚ

JÁNOM ZAŤKOM

DANIEL RYBÁRSKY

rod. Takáčovú 1943 – 2019 – 2020 z Kovačice

z Kysáča

Odišiel náš priateľ, ktorý bol tvorcom dobrej nálady na všetkých našich stretnutiach. Bez neho to už nikdy nebude tak ako bolo. Smútia za ním a len v dobrom ho budú spomínať jeho priatelia: Medveďovci, Kardelisovci a Vozárovci

Odišiel si tíško, ako odchádza deň, v našich srdciach zostáva spomienka len. Milovali sme Ťa a Ty si miloval nás, tú lásku a dobrotu v našich srdciach nezničí ani čas.

Tvoji: dcéra Jaroslava, zať Zoran a vnúčatá Bojana a Bojan Biki

Zarmútená manželka Mária

Bolesťou unavená tíško si zaspala, opúšťajúc všetkých, ktorých si rada mala. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať, mama, do konca života.

1965 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

So smútkom v srdci na Teba spomínajú: bratia Samo a Miro s rodinami

Zarmútení: dcéra Alžbeta s manželom Jurajom a vnúčatá Martin s manželkou Ankou a Alenka Puškárovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším synom, bratom, vnukom, synovcom a bratrancom

DANIELOM KÁMAŇOM 11. 8. 1998 – 11. 10. 2020 z Pivnice

Kto ho poznal, nech si spomenie, kto ho mal rád, nech nezabudne... So zosnulým sa lúčia: matka Želka, sestra Maja, mamička Elenka, apko Pavel, ujo Želislav, ujčinka Zdenka a sesternica Alenka s manželom Miroslavom • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným ockom a starkým

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojím vnukom

DANIELOM KÁMAŇOM 11. 8. 1998 – 11. 10. 2020 z Izraela

Milý Daniel, krátky bol život Tvoj, oči Tvoje navždy sa zavreli, srdce prestalo biť, ale v spomienkach budeš večne žiť. S láskou a úctou si na Teba bude spomínať mamička Andrášiková s rodinou z Báčskeho Petrovca 43 /4930/ 24. 10. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 23. októbra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 25. októbra 10.30 Festival ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli z roku 2004, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 27. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku odvysielané budú príspevky z našich prostredí. Napríklad v Hložanoch Asociácia slovenských spolkov žien realizovala dielňu, v ktorej sa zúčastnili ženské spolky z Báčky, v Kysáči bol výtvarný tábor. Bude tu i záznam z oslavy Dňa Hlasu ľudu. Dúhovka. Ovca ako najstaršie zdomácnené zviera sprevádza človeka už po tisícročia, dávajúc mu najzákladnejšie životné potreby. Nie tak dávno bolo toto odvetvie poľnohospodárstva zaužívané najmä v dedinách s priestrannými pastvinami, akou je Aradáč. K aradáčskym chovateľom oviec divákov privedie archívny záznam zo 70. rokov a zmapuje sa aj aktuálna situácia. Boh náš je láska. Vysielanie bude venované zjednoteniu kovačických cirkevných zborov, ale je tu i príspevok z petrovského cirkevného zboru, kde ďakovali za úrodu zeme, a z Kulpína, kde v tamojšom cirkevnom zbore usilovne chystajú inštaláciu nového biskupa.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 25. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 28. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 23. októbra – Záhrada Sobota 24. októbra – Dokonalý trik Pondelok 26. októbra – Banklady Utorok 27. októbra – Zastavte Cartera Streda 28. októbra – Za mrežami Štvrtok 29. októbra – Zberateľ bozkov

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 25. októbra Film: 7 zhavranelých bratov Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Vlk zabijak Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 25. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Celozborový konvent v Kovačici Tvorivé dielne o význame kukurice vo výžive Utorok 27. októbra 16.00 Máškove dni s jedným predstavením Výstava Štyri ročné obdobia v SEM Petráš v Padine Insita ako ochranca identity Slovákov vo Vojvodine Piatok 30. októbra 16.00 Film: Slávnosť v botanickej záhrade Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Pätnásť kariet v Karavukove ZADRUGAR – SLÁVIA 2 : 1 (0 : 0)

Ján Šuster

ivnickí futbalisti medzičasom zohrali dva majstrovské zápasy. Najprv hosťovali v Srbskom Miletići, kde v odloženom zápase s domácim Zadrugarom prehrali 2 : 1 (0 : 0). Počas väčšej časti zápasu hostia hrali lepšie, kým sa domáci orientovali na protiútoky. Slávia mala aj viac šancí, ale ich jej strelci nevedeli využiť. Naproti tomu domáci v druhom polčase z dvoch útokov dali dva góly, kým na druhej strane za hostí trafil iba Davidović v 83. min., keď vyrovnal na 1 : 1.

POLET – SLÁVIA 0 : 1 (0 : 0)

V nedeľu Slávia hosťovala v Karavukove, kde si s domácim mužstvom Polet zaslúžene vybojovala víťazstvo. Bol to neobyčajný zápas, lebo domáci od začiatku hrali ostro, často až surovo, takže útočníci hostí museli viac myslieť na svoje nohy ako na hru. Najviac roboty na zápase mal rozhodca Jerilović z Apatinu, ktorý ukázal až 14 žltých kariet, z toho osem domácim, šesť hosťom a jedného hráča Poletu musel schladiť červenou kartou. Od začiatku zápasu Pivničania boli lepší a Karavukovčania ani raz neohrozili bránu súpera. V 19. min. pekná akcia Slávie, Bolehradský z pravej strany vbehol do šestnástky, lopta sa mu vyšmykla a zo šance nebolo nič. V tejto časti zápasu príležitosti mali aj Vinković, Beláni a Petrović. Brankár Slávie v prvom polčase nemal robotu. V druhom polčase sa nič nezme-

Futbalová krádež!

nilo, hostia útočili, aby konečne v 60. min. dali gól. Đurić prihral Belánimu, ktorý odcentroval pred bránu Poleta, a brankár Ivanović loptu vyhodil na roh. Jušković z pravej strany zahral z rohu na hlavu Đurića, ktorý loptu prehodil na opačnú stranu, kde ju pohotove dočkal Davidović a efektným volejom prekonal brankára domáceho mužstva. V 65. min. veľká chyba rozhodcu, keď Davidović pred šestnástkou prekľučkoval aj domáceho brankára, ktorý ho nedovolene zastavil, na veľké prekvapenie dostal iba žltú kartu a musel červenú. V 87. min. Benka z ľavej strany dobre strelil, ale lopta odletela nad bránu. SLÁVIA: Vučetić, Bolehradský, A. Šmit, Jušković, M. Šmit, Záskalický, Đurić (Dalibor Brňa), Petrović (Benka), Vinković, Davidović (Séč), Beláni (Kuchta) Rozhodca Jerilović domácich hráčov trestal pre ostré zákroky, a hostia: Beláni, Vinković, Bolehradský, M. Šmit, Petrović a Đurić žlté dostali

obranách brankára Stojanovića, hrdinu domácich, predsa ho prekonal Carić v 56. min. presnou prízemnou strelou – 0 : 1. ZADRUGAR – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 1 (0 : 0) Potom sa začala rozhodcovská neprávosť bez obdoby. Hostia a v 45. min. pískal smiešne doslova nemohli prejsť na povoľné kopy za domácich lovicu Zadrugara pre údajné na 18 – 20 metrov od ofsajdy, útočné fauly a ďalšie brány, ale Miletićania to nezmysly. Pre zodpovednú Ján Murtín nevedeli využiť. Na opačnej a disciplinovanú hru mužstva strane Adámek a Leđanac mali po Budúcnosti domáci hráči sa nemohli ložančania v Srbskom Miletići dve mimoriadne šance, ale brankár presadiť. No v 76. min. po náhodnom zažili futbalovú krádež, aká Stojanović bol zázračný. rohovom kope útočník Miletićanov sa nevída ani v komických V druhom polčase sa prejavila kopil do hlavy Fábryho, ktorý predfilmoch. Z tohto hosťovania si ne- lepšia kondičná pripravenosť Hlo- tým vyrazil loptu. Po opätovnom priniesli tri viac než zaslúžené body žančanov. Po dvoch fenomenálnych rohu a v skrumáži rozhodca videl hru vďaka výbornému brankárovi Slorukou jedného Hlobodanovi Stojanovićovi (45 rokov), žančana a odpískal ale ešte väčší podiel na tom majú penaltu. Nepomohli traja „domáci“ hráči v žltých tričkách, ostré protesty hostí rozhodcovia Malbašić a Mudrinić a že mu svedomie zo Sombora a Đurđević z dediny nebolo čisté, je Aleksa Šantić. skutočnosť, že ani Od začiatku to bolo rozhodovanie jedného hráča Buako v horore. Z každej strany inferiórdúcnosti netrestal ni domáci viac útočili na nohy hostí, kartou, a viacerí si no arbitri na to žmúrili. Absurdum zaslúžili aspoň žltú! bolo tým väčšie, že po odpískaných Milićević využil darfauloch za domácich pre ich zákerné ček a vyrovnal na a brutálne zákroky žlté karty dostali 1 : 1. Už v nasleduCarić a Jovanov po tom, čo ich ošetril Zázračný veterán: brankár Zadrugara Slobodan júcom útoku Adáslužbukonajúci zdravotník! mek prekľučkoval Rozhodca Malbašić v 7., 16., 33. Stojanović

• ŠPORT •

Mohol dať gól: Rastislav Bolehradský (Slávia Pivnica)

za debatu. Výsledky 11. kola: Kordun – ŽAK 0 : 1, Budućnost (P) – Borac 46 5 : 0, Zadrugar – Budúcnosť (H) 1 : 1, Stanišić – Rusín 4 : 2, Radnički –Omladinac 3 : 1, BSK – Borac (BG) 2 : 2, Tvrđava – Maglić 0 : 1, Budućnost – Kulpín 7 : 1, Polet – Slávia 0 : 1. V nedeľu Slávia v Pivnici uvíta mužstvo Kulpína o 14. hodine. Pionieri Slávie tiež zohrali majstrovský zápas, a to v Báčskej Palanke. Súperom im boli rovesníci Bačky a výsledok bol 2 : 2. Góly za Sláviu dali Jelić a Milec. až troch súperov, vystrelil na bránu a domáci stopér v hádzanárskom štýle rukou pravdepodobne znemožnil gól. Hostia zasa márne protestovali. V 82. min. Adámek bol rýchlejší od obrancu Zadrugara, prekľučkoval aj brankára a keď sa lopta ocitla v sieti, postranný rozhodca Đurđević zdvihol zástavku pre údajný ofsajd. V nadstavenom čase domáci raz brutálne zasiahli brankára Dubovského, keď už mal loptu v rukách. V poslednom útoku „režisér“ zo Sombora pískal faul za domácich na osemnásť metrov od brány, ktorý nikto ani nevidel. No múr hostí vykonal svoju úlohu. Treba zdôrazniť, že delegát Jovanović zo Sombora na polčase a na konci zápasu bol v šatni hráčov mužstva Budúcnosti, ktorým sa prepáčil za hanebné verdikty rozhodcov a všetko to nepekné, čo zažili na tomto hosťovaní?! BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Bučík, Ljubičić (Fábry), Jovanov, Đumić, Popović, Adámek, Katiak (Glišić), Čipkár (Krasnec), Carić (Zahorec), Leđanac Po stredajšom zápase s vedúcim Stanišićom Budúcnosť v nedeľu bude hosťovať v Ratkove. Foto: J. Pucovský

43 /4930/ 24. 10. 2020

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina zvrhla lídra!

V 10. kole majstrovstiev mužstvá zaznamenali zaujímavé výsledky, ktoré priniesli zmeny v tabuľke. Padinská Dolina bola lepšia od doterajšieho lídra z Alibunara, ktorý vedúce miesto prepustil mužstvu Partizan z Gaja. Najväčší krok dopredu urobili Hajdušičania a Idvorčania. V sérii slabých výsledkov pokračujú Jugoslavija Jabuka a zvlášť jej susedia z Barandy, ktorí pevne držia lampáš. Spartak 1911 Debeljača, Stari Tamiš a Polet Idvor si priniesli body zo strany, čo im umožní pokojnejšie pokračovanie v majstrovstvách. Výsledky 10. kola: Jugoslavija – Spartak 1911 0 : 2, Banat – Partizan (G) 0 : 0, Partizan (U) – Polet 0 : 3, Hajdušica – Potporanj 2 : 0, Crvena zvezda – Sloga 2 : 1, Radnički – Stari Tamiš 2 : 3, Strela – BAK 2 : 1, Dolina – Budućnost 3 : 0.

DOLINA – BUDUĆNOST 3 : 0 (1 : 0)

Ján Bokor

snažili vyhrať. Počas celého zápasu sa bojovalo o každú loptu. Hráči Doliny boli lepší a hostia silnejšie čelili iba v prvom polčase. Alibunarčania sa často dostávali do protiútokov, ale obrana Doliny hrala bezchybne a zastavila každú akciu hostí. V napínavom prvom polčase Dolina otvorila skóre z voľného kopu. Marko Jovanov i teraz dokázal, že jeho

silné a presné strely z voľných kopov brankári nemôžu znemožniť. Tak to bolo i teraz, keď silná strela skončila v dolnom rohu brány Lukića – 1 : 0. Hostia sa pokúsili vyrovnať, ale z hranice šestnástky lopta skončila mimo brány. Po prestávke Dolina pridala plyn a položila dobrého súpera na lopatky. Tréner Dejan Žarkov urobil presuny v mužstve, ktoré priniesli výsledok. Padinčania viac útočili, vytvárali si gólové šance. Trajčevski často odchádzal do útoku a centroval z ľavej strany. Keďže jeho prihrávky nemal kto využiť, rozhodol sa všetko sám urobiť. Z hranice pokutového územia prudko vystrelil a lopta skončila v sieti bezmocného brankára hostí Lukića. Po dvojgólovom náskoku domácich obrana Budućnosti sa vzdala. Z množstva šancí náhradník Janjović tú v 73. min. zakončil strelou do siete. Potlesk prítomných vyvolala i strela Kelečevića, ktorá opečiatkovala žrď. Hráči oboch mužstiev si zaslúžili pochvalu za férovú hru a príkladné správanie sa. Rozhodcovia v čele s

N Forma Hajdušičanov na vzostupe a ihrisku v povestnej doline mužstvá hrali pekný futbal. Súperom záležalo na vzácnych bodoch, a preto sa z pätných žíl

HAJDUŠICA – POTPORANJ 2 : 0 (0 : 0)

Vladimír Hudec

orma futbalistov Hajdušice je na vzostupe. Tentoraz boli presvedčivejší od starého známeho z dediny Potporanj. Na začiatku prvú výhľadnú príležitosť mali hostia. V 11. min. brankár Melich neobozretne vybehol na centrovanú loptu takmer z polovice ihriska. Loptu nechytil, ale

útočník hostí, našťastie domácich, hlavičkoval nad. V 20. min. ostrý zákrok na N. Ružićovi v šestnástke. Domáci žiadali penaltu, rozhodca Stanković z Pančeva mienil, že to nebolo pre najprísnejší trest. Trochu neskoršie N. Ružić vybehol pred brankára hostí, tento jeho strelu odrazil, ale trafil Ružića, od ktorého sa lopta odrazila k bráne. Rýchly útočník Hajdušice loptu dohonil, ale netrafil prázdnu bránu. Peknú príležitosť ujať sa vedenia mali aj hostia po rýchlom

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Aj susedia na lopatkách MLADOSŤ – OFK STAJIĆEVO 4 : 0 (2 : 0)

Vladimír Gál

ladosť pokračuje s dobrými výkonmi na domácom trávniku, tretíkrát po sebe

www.hl.rs

vyhrala. Vidí sa pokrok v hre, a najmä v realizácii šancí. Už v 2. min. V. Gál zaslal dlhú prihrávku Kalapišovi, ktorý loptu zahral do šestnástky, kde nabehol Poničan a usmernil ju do siete. V 10. min. hostia si vytvorili prvú príležitosť, ale trafili žrď. V 32. min. Žižić centroval z ľavej strany na druhú

Informačno-politický týždenník

Darko Radenković (vľavo) hral veľmi dobre v strede poľa

Marjanom Sarkom z Vršca nemali ťažkú úlohu, čo potvrdila i skutočnosť, že nikomu nemuseli ukázať žiadnu kartu. Tréner Doliny pochválil svojich hráčov, ktorí plnia svoje úlohy, prichádzajú na tréningy a na zápasoch sa všetci maximálne snažia. DOLINA: Bujaković, Radenković, Stojkov (Tadić), Josimovski (Kolak), Mitkovski (Ľauko), Kelečević, Trajčevski, Jovanov, Popović, Svetlík (Janjović), Sokola (Rašković) Dolina v sobotu bude hosť mužstva BAK v Belej Crkve.

útoku v 29. min., ibaže ich útočník slabo strieľal a Melich strelu kryl. Najlepšiu príležitosť v prvom polčase domáci mali po rohovom kope v nadstavenom čase. Strelu Maliara obranca hostí hlavou odrazil, následne strieľal A. Lipták, ale jeho pokus hostia blokovali. Po zmene strán domáci zahrali naplno a v 56. min. svoju dominanciu korunovali gólom. Z pravej strany pekne centroval Pejčić presne na nohu osamelého Maliara, ktorý loptu iba usmernil do siete. Po tomto góle domáci akoby poľavili a nasledujúcich desať minút hostia

nebezpečne obliehali bránu Melicha. Domáci sa šikovne bránili a v druhej časti polčasu znovu prevzali iniciatívu. N. Ružić pekne unikol po ľavej strane, centroval, ale pred bránou nebolo nikoho. Pekne kľučkoval aj Pavlovic, ale znovu do prázdna. N. Ružić unikol z okraja šestnástky, strieľal nad, ale sa pritom aj zranil a musel opustiť hru. Konečne v 87. min. Radović pekne centroval a A. Ružić z asi siedmich metrov volejom zaslal loptu do siete – 2 : 0. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Mršić, Folťan, Knežević, Pejčić (Radović), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić (Stojkovski) Hajdušičania po posledných dvoch výhrach majú 12 bodov, čo im umožnilo, aby sa dostali do bezpečnejšej pozície, čiže na 9. miesto v tabuľke.

žrď, Sabo strieľal, obranca to blokoval, lopta sa odrazila Kalapišovi a tento skóroval. Pri konci polčasu V. Gál prihral Poničanovi, ktorý z 20 metrov dal krásny gól, ale postranný rozhodca signalizoval podozrivý ofsajd. V druhom polčase Mladosť pokračovala v útočnej hre, vytvárala si šance a v 60. min. zvýšila náskok. Poničan prebehol po ľavej strane, centroval a Szabó tentoraz bol presný – 3 : 0. V 70. min. V. Gál prihral Žižićovi, ktorý zaslal loptu pred bránu Kalapišovi a bolo

4 : 0. Tréner domácich Popov potom dal príležitosť mladším hráčom, ale sa do konca zápasu výsledok nemenil. MLADOSŤ: Perišić, Nečov, Paraljov, Poničan (Megyesi), Žižić, Đurić, Stojić (Šofranko), Kalapiš (K. Gál), V. Gál (Cvetković), Kurunci (Šuľa), Szabó Mladosť sa nachádza na 7. mieste s 11 bodmi. V nedeľu v poslednom jesennom kole Bieloblatčania budú hosťovať v dedine Zlatica, kde si sily zmerajú s rovnomenným mužstvom, ktoré je posledné v tabuľke s mínus jedným bodom. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Obrovskou snahou k bodom MLADOSŤ – ČSK PIVARA 1 : 0 (1 : 0)

Samuel Medveď

lho očakávané susedské derby prinieslo veľmi dobrý futbal. Čelarevčania vždy vo Vrbare podávali dobré výkony a neraz z nej odchádzali ako víťazi. Tak bolo aj pred rokom v jesennej časti, keď ČSK Pivara už v nadstavenom čase po rohovom kope dal víťazný gól (výsledok bol 2 : 3). Začiatok nedeľňajšieho zápasu patril

hosťom, ktorí dominovali na ihrisku. Modrí sa prejavili len po 30. minúte hry. Čelarevčania dobre zaútočili v 14. min., keď dobrým zákrokom zaúradoval brankár Igor Leňa. Potom mali šancu aj Petrovčania v 28. min. V 40. min. Ožvát vypálil nad brvno dobrého brankára Vujasinovića. Trochu neskoršie Ivetić z rohu dobre zacentroval, vysoký záložník Marko Beronja najlepšie vyskočil a hlavou loptu zaslal do siete. Bolo to v 42. min. a veľká radosť domácich. Už v 43. min. Stojaković sa dostal do výbornej

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Nestačilo ani 1 : 4 SUSEK – TATRA 4 : 4 (2 : 2)

Pavel Pálik

o treba, aby sa zápas vyhral? Futbalisti kysáčskej Tatry v Suseku mali desať minút pred koncom výsledok 1 : 4, ale získali

iba bod, a veľmi ľahko sa mohlo stať, že zápas aj prehrajú. Dva góly za hostí na tomto zápase dal Živojinov, raz trafili Budík a Sivčević. Na druhej strane Šodić bol dvojnásobným strelcom, Šovljanski a Susečanom bod priniesol Mesaroš v nadstavenom čase.

šance. Záložník Simović ho nedovolene zastavil, rozhodca Rauković zo Subotice neváhal, ukázal mu cestu do šatne a vcelku derby viedol takmer bez chyby. Tvrdý a dynamický zápas z oboch strán predsa veľmi korektne zohrali obe mužstvá. V mužstve ČSK Pivara nebolo badať nedostatok jedného hráča. Čelarevskí čierno-bieli do druhého polčasu vošli odhodlaní vyrovnať. Hru stavali na dobrom stredopoliarovi Rakićovi a veľmi nebezpečnom náhradníkovi Krstanovićovi. Mladosť tiež dobre útočila, dobre pôsobilo celé mužstvo. No predsa nemožno nespomenúť Kaňu, Zápas viedol Kaplijev z Nového Sadu; žlté karty dostali Mitrović (Susek), Budík, Živojinov a Kojičić (Tatra). TATRA: Milošević, Kojičić, Radić, Haška, Novičević, Dubačkić (Zeljković), Panović (Pejašinović), Janković (A. Ožvát), Budík, Živojinov, Sivčević Výsledky 12. kola: Titel – Hajduk 4 : 1, Jedinstvo – Báčka (B) 4 : 2, Susek – Tatra 4 : 4, TSK – Omladinac 0 : 0, Šajkaš – Futog 1 : 0, Veternik – Bačka (B) 5 : 0, Slavija – Petrovaradín 0 : 1, Sirig – Fruškogorski partizan 1 : 0, Fruškogorac – ŽSK 5 : 1. V piatok 16. októbra v reštaurácii Atlas majiteľa Juraja Privizera koneč-

Beronju, Zorića či Jakuša... Hoci viac gólov nebolo, predsa v samom finiši Šakić z výhodnej pozície kopal nad bránu Leňu. Đaković v 90. min. prijal dobrú prihrávku z ľavej strany, ale mieril vedľa žrde po zemi. MLADOSŤ: Leňa, Kavčić, Jakuš, Šproch, Beronja, Brajković, (Đaković), Ožvát, Stojaković (Stojisavljević), Kaňa, Zorić (Plavšić), Ivetić (Fábry) Výsledky 11. kola: Mladost (A) – Obilić 4 : 2, Tekstilac – Tavankut 2 : 0, Mladosť (P) – ČSK Pivara 1 : 0, Krila Krajine – Radnički 4 : 1, Mladost (T) – Srbobran 3 : 1, Njegoš – Vojvodina (BG) 1 : 1, Bačka – Crvenka 1 : 0, Hercegovac – Vrbas 1 : 1, Bajša – Vojvodina (T) 1 : 0. Mladosť je na 2. mieste a má iba o bod menej od vedúcej Vojvodiny z Báčskeho Gradišta. V nedeľu Petrovčania budú hosťovať v Tavankute. ne prebiehala pracovná konferencia FK Tatra, ktorú úspešne viedol nový predseda Aca Bogdanović. Je to skúsený športový pracovník, ktorý bol aj predsedom novosadského superligistu FK Vojvodina a FK Index. Bogdanović za prvého podpredsedu navrhol Jaroslava Pixiadesa, za druhého podpredsedu Bojana Budića a za športového riaditeľa Mariána Kulíka. Účastníci schôdze, sedemnásti okázalí športoví pracovníci z Kysáča a dvaja predstavitelia SPS z Nového Sadu, jeho návrh jednohlasne schválili. Majme nádej, že kysáčsky futbal vykročí krajšou cestou, ako to dosiaľ bolo, keď sa sľuby len sľubovali, ale neplnili!

KOVAČICA OPEN 2020

Októbrový turnaj na antuke Stevan Lenhart

enisový turnaj seniorov a veteránov Kovačica Open sa realizuje od roku 2012 a patrí medzi oficiálne podujatia Tenisového zväzu Vojvodiny. Tohtoročné otvorené majstrovstvá usporiadali v sobotu 10. októbra na antukovom dvorci v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia, kde si sily zmeralo viac ako dvadsať hráčov z Obce Kovačica a iných prostredí. Hráči súťažili v štyroch vekových kategóriách a šampiónmi tohtoročného turnaja sú: Borislav Žarkov (hráči nad 35 rokov), Bojan Ilić (nad • ŠPORT •

45 rokov), Miodrag Tatić (nad 55 rokov) a Milorad Borić (nad 65 rokov). Udeľovanie pohárov bolo pri spoloč-

nej večeri a všetci účastníci turnaja dostali oficiálne tričká Majstrovstiev Kovačica Open.

Na tenisovom ihrisku v ŠRS Slávia

Odmenení účastníci tenisových majstrovstiev v Kovačici Foto: Tenisový klub Kovačica

Podľa slov predsedu Tenisového klubu Kovačica Igora Cicku v tomto roku plánujú usporiadať aj detský turnaj, ktorý by sa mal realizovať pravdepodobne v športovej hale v Debeljači. Okrem toho funguje aj tenisová škola, ktorej činnosť v nasledujúcom období bude závisieť od záujmu mladých milovníkov bieleho športu a všeobecnej epidemiologickej situácie. 43 /4930/ 24. 10. 2020

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Chýbala rozvaha pri streľbe JEDNOTA – OMLADINAC 1 : 1 (0 : 1)

Matej Bzovský

ápas medzi susedmi, ktorí sú v tabuľke bok po boku, Jednota na ôsmej pozícii, kým sú korektní hostia z Nových Bánoviec na deviatom mieste. Vcelku hra nebola zaujímavá, chvíľami aj nudná pre pozorovateľov, ktorí mohli sledovať zápas z tribúny, ostatní si našli miesto spoza ihriska. Hostia už v 2. min. prekvapili domácich a ujali sa rýchleho vedenia po akcii, ktorá spočiatku nezavoňala

gólom. Obrana Jednoty zaváhala, pustila útočníka hostí Ležajića bez problémov ujať sa lopty, potom dobre odcentrovať, aby v šestnástke osamelý Mojsilović presnou strelou trafil roh brány bezmocného brankára Lazara Jovišića. Útočné trápenie domácich a hosťujúcich útočníkov trvalo až po koniec polčasu, lebo zopár streleckých pokusov veľmi neohrozilo brankárov. Súperi sa po prestávke trochu prebrali. Staropazovčania sa snažili zlikvidovať manko a už v 53. min. vyrovnali. Bol to úspešný únik Nenada Perovića, ktorý pravou stranou ihriska dezorientoval obranu hostí, využil voľný priestor na prihrávku Sla-

Posledná prekážka v obrane: Nemanja Kačar (Jednota St. Pazova)

voljubovi Đokićovi a tento strelecky disponovaný útočník z pokutového územia vedel doraziť loptu do siete, podobne ako to urobili hostia. Aj v tejto časti útočníkom chýbala

rozvaha pri streľbe, nepresné strely smerovali mimo alebo zriedkavejšie v rukách dosť nezamestnaných brankárov. Vyložených šancí na zmenu výsledku takmer nebolo, a tak sa zápas skončil nerozhodne. Najlepším hráčom na ihrisku bol jednoznačne stopér domácich Nemanja Kačar. JEDNOTA: Jovišić, Kačar, Ranđić (Lazić), Gavrilović, Đokić, Zeljković, Nikolić (Subotić), Vasović, Perović, Krkobabić, Ivetić Výsledky 13. kola: Borac – Prvý máj 2 : 1, Dinamo 1945 – Sloboda 2 : 1, Tisa – Sloga 1 : 2, Mladost – Dunav 8 : 0, Feniks 1995 – Hajduk 1912 1 : 4, Radnički (Z) – Bačka 1901 3 : 2, Bečej – Vršac 2 : 2, Jednota – Omladinac 1 : 1, Radnički 1912 – Stari grad 4 : 0, Kozara – Vojvodina 1928 0 : 2. V sobotu sa Jednota ocitne v banátskom Vršci, kde si sily zmeria s voľakedajším partnerom v silnej Vojvodinskej lige, domácim mužstvom Vršac, predtým Jedinstvom.

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Darí sa aj v novej súprave MLADOSŤ – KULPÍN 1 : 3 Katarína Gažová

sobotu 17. októbra zohrali zápas susedné mužstvá z Petrovca a Kulpína. Zápas priniesol pekný volejbal. Tieto dve mužstvá sú športovými priateľmi, ale v lokálnom derby rivalita medzi nimi je samozrejmá. Kulpínčania už roky majú silné volejbalové mužstvo, ale to tentoraz nebolo dôležité. Petrovčania v tomto zápase mali za cieľ prekvapiť a zápas vyhrať,

no to sa im nepodarilo. V prvých dvoch setoch Kulpín poľahky zvíťazil. V treťom Petrovčania využili uvoľnenosť súpera a výsledok skorigovali. V štvrtom sete Kulpínčania zahrali vo svojom dobre známom štýle a zápas s priateľskou Mladosťou vyhrali. Výsledky: 21 : 25, 15 : 25, 27 : 25, 21 : 25. MLADOSŤ: Vladimír a Branislav Krnáčovci, Darko Stojanović, Petej, Brkić, Ušiak, Denďúr, Unković, Jaško, Bucul-

Mužstvo VK Kulpín spoločne v novej športovej súprave

jević. KULPÍN: Relota, Zima, Peťkovský, Salatić, Bojkov, Ćirić, Emer, Babić, Gajičić, Lekár, Petrović, Barišić, Radanović Tento víkend Kulpínčania budú hostiteľmi VK Dunav volej z Nového Sadu a Petrovčania pocestujú

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Trojke po trinásť bodov Juraj Pucovský

končené sú jesenné majstrovstvá sezóny 2020/21 v najnižšej lige. Presvedčivá výhra Jedinstva

www.hl.rs

Lemeš a neúspech Telečky v Riđici mali za výsledok to, že prvé tri mužstvá získali rovnaký počet bodov. O poradí rozhodol gólový pomer, v čom je najlepšie mužstvo z dediny Svetozar Miletić, druhá je Telečka a tretí Graničar Riđica.

Informačno-politický týždenník

Rovno polovicu bodov získalo mužstvo zo Sonty na 4. mieste, piata je kedysi silná Rastina 1918, šiesty bezdanský Sport získal iba tri body kontumačne a posledná je lalitská Panónia, ktorej odňali aj ten jeden získaný bod. Výsledky 6. kola: Jedinstvo Le-

do Novej Pazovy. V stredu 14. októbra volejbalisti Kulpína vďaka sponzorovi, podniku Agrochemika z Báčskeho Petrovca, dostali novú súpravu dresov, takže tento zápas s Mladosťou bol prvý krok, aby sa v novom úbore poďakovali dobrodincom. meš – Dinamo 6 : 0, Graničar – Telečka 2 : 1, Rastina 1918 – Sport 3 : 0, voľná bola Panónia.

1. Jedinstvo Lemeš 6 2. Telečka 6 3. Graničar 6 4. Dinamo 6 5. Rastina 1918 (-1) 6 6. Sport 6 7. Panónia (-1) 6

4 4 4 3 2 1 0

1 1 1 0 2 0 1

1 21 : 6 1 16 : 5 1 13 : 7 3 15 : 13 2 7 : 11 5 7 : 19 5 3 : 21

13 13 13 9 7 3 0

• ŠPORT •

ÚSPECHY PADINSKÝCH KOLKÁROV

Juniorskí majstri Srbska

Oľa Glóziková-Jonášová

olkári Kolkárskeho klubu Dolina v zložení: Denis Svák, Michal Garafiját, Želislav Jakáb, Žeľko Garafiját a Kristián Ľavroš na tímových Majstrovstvách Srbska juniorov do 23 rokov si vybojovali zlato. Zrazili úhrnne 2 258 kolkov a boli najlepší v konkurencii trinástich tímov, z ktorých iba tri súťažili kompletné, teda štvorčlenné. Majstrovstvá zorganizoval Kolkársky zväz Srbska 4. októbra v Belehrade. Strieborná medaila sa dostala do rúk kolkárov KK Vojvodina z Báčskeho Gradišta a bronz patrí pretekárom novobečejského KK Jedinstvo. Inak toto zloženie juniorov Doliny má za sebou aj iné pozoruhodné výsledky. V roku 2013 získali tretie miesto na majstrovstvách v Belehrade, kým v roku 2016 zakotvili na štvrtom mieste v Kragujevci. Kolky v Padine majú dlhú tradíciu. KK Dolina založili roku 1966. V roku 2019 vybudovali novú kolkáreň, ktorá, ako hovorí Michal Garafiját starší, predseda Kolkárskeho klubu Dolina a predseda Športového spolku Dolina v Padine, patrí medzi desať najlepšie

vybavených v Srbsku. V tomto roku sa im podarilo zoskupiť aj ženské kolkárske družstvo, takže trénujú na kolkárni striedavo, dvakrát týždenne ženy a toľkokrát aj muži. Rovnako tak hrajú zápasy, každú nedeľu, raz ženy, potom muži. Najväčšie úspechy KK Dolina zožalo juniorské mužstvo, jej traja členovia boli aj reprezentanti Srbska a majú za sebou pekné osobné úspechy. Michal Garafiját bol v roku 2015 majstrom Srbska v konkurencii mladších dorastencov, ale ako člen belehradskej Crvenej zvezdy. Žeľko Garafiját bol tiež v roku 2015 reprezentantom mladších dorastencov a zúčastnil sa Majstrovstiev sveta v Nemecku. Želislav Jakáb sa ako mladší dorastenec a juniorský reprezentant zúčastnil Majstrovstiev sveta v roku 2016 v Chorvátsku, kde si ako jednotlivec v konkurencii mladších dorastencov vybojoval bronz a s juniorským tímom získal zlato. Keď hovoríme o úspechoch, nemožno nespomenúť aj údaj, že 27. septembra 2020 kolkár Želislav Jakáb prekonal rekord zrazených kolkov (636) padinskej kolkárne. Seniorské mužstvo KK Dolina vlani v Druhej vojvodinskej lige získalo titul šampióna a postúpilo do Prvej vojvodinskej ligy.

Seniorom Kolkárskeho klubu Dolina v Padine sa zatiaľ darí v Prvej vojvodinskej lige: Zdenko Karas, Pavel Mega, Michal Garafiját starší (predseda klubu), Pavel Ľavroš (podpredseda klubu), Pavel Pálenkáš a Michal Garafiját (stoja zľava); Denis Baláž, Denis Svák, Želislav Jakáb, Žeľko Garafiját (vedúci tímu v sezóne 2019/2020), Kristián Ľavroš a Vladko Sabo (vedúci tímu v sezóne 2020/2021); na snímke chýba kolkár Dušan Kirić

Juniori Kolkárskeho klubu Dolina z Padiny, majstri Srbska v roku 2020: Denis Svák, Kristián Ľavroš, Michal Garafiját (stoja zľava), Želislav Jakáb a Žeľko Garafiját (v drepe zľava) Foto: z archívu Ž. Jakába

Aby každoročne zaznamenávali takéto krásne a obdivuhodné úspechy, potrebné je, samozrejme, trénovať, ale aj zdokonaľovať sa za pomoci odborníkov. Bratia Michal a Žeľko Garafijátovci, ako aj Želislav Jakáb s tým cieľom v rokoch 2012 až 2015 absolvovali Kolkársky kemp, ktorý organizuje Kolkársky zväz Srbska. V súčasnosti však trénera nemajú a trénujú sami. Keď sa chystajú na zápas, zvolia si jedného z nich – kapitána, ktorý má na starosti zostaviť mužstvo. Financie im v značnej miere poskytuje Obec Kovačica, avšak na kúpu športového vybavenia hráčov peniaze si zadovažujú od dobrodincov alebo z vlastného vrecka. KK Dolina má priateľský klub zo zahraničia, je to KK Pelister z Macedónska. Členovia tohto klubu navštívili Padinu v roku 2019 a do konca tohto roka by mali padinskí kolkári navštíviť Macedónsko a tam byť hosťami pri otváraní novej kolkárne. Ako hovorí predseda Garafiját, pozvaní sú aj na Slovensko, ale nemajú na to dosť finančných prostriedkov a pre epidemiologickú situáciu aj toto hosťovanie bude pravdepodobne odložené. Po zlatej medaile juniorov a majstrovského titulu seniorov v minuloročnej sezóne Druhej vojvodinskej ligy cieľom seniorov je získať titul v Prvej vojvodinskej lige. Po zohraných štyroch kolách sú na prvom mieste, majú za sebou tri výhry a jednu remízu.

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor vo Vojlovici

PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík, farár vojlovický

tavba chrámu začala 19. septembra 1901, 24. septembra bola posviacka základného kameňa, 15. októbra bol chrám vymurovaný, 1. novembra prikrytý, 9. novembra dokončili vežu a 14. novembra 1902 majstri odcestovali. Sedemnásteho mája sa prvýkrát ozval hlahol vojlovických zvonov, 20. mája bol na vežu postavený pozlátený kríž a 28. septembra 1902 bol chrám Boží posvätený. Drevorezbársku prácu na výzdobu interiéru vykonal majster Henrik Szameth z Pančeva. Organ vyrobil majster Klipoka Wegenstein z Temešváru. Obraz na oltár namaľoval Alexander Turmayer z Budapešti a kalich kúpili Jahodovci a Kochovci. V apríli 1904 majster Pavel Panelić vyrobil vežové hodiny. Počas 1. svetovej vojny prišiel chrám o zvony. Po skončení 1. svetovej vojny sa Hertelenda ocitla v novom štáte a bola premenovaná na Vojlovicu. Dvadsiateho siedmeho júla 1922 zomrel Karol Zatkalík, ktorý vo Vojlovici slúžil 36 rokov. K rozdeleniu cirkevného zboru a k osamostatneniu slovenskej časti došlo na konvente v marci 1923. Za slovenského vojlovického kňaza bol zvolený Štefan Kvas a začal tu pôsobiť 16. augusta 1923. Vždy sa snažil zmierniť nepokoje medzi Nemcami a Slovákmi, ale aj v rámci slovenského zboru. V roku 1931 došlo ku generálnej oprave veže a vežových hodín, chrám dostal nový vonkajší vzhľad. Štefan Kvas odstúpil z funkcie zborového farára 23. apríla 1952. Kantor Juraj Brezina odbavoval služby Božie, pripravoval mládež na konfirmáciu a niekedy aj pochovával. Krstili,

sobášili, konfirmovali a väčšinou aj pochovávali kňazi z iných slovenských zborov, najmä z Kovačice, ale aj farári Reformovanej cirkvi vo Vojlovici. Prvého júna 1958 bol na konvente jednohlasne za farára zvolený Petrovčan Pavel Demrovský, kaplán v Hajdušici a bývalý misijný kňaz Banátskeho seniorátu. Snažil sa cirkevný zbor duchovne a hmotne postaviť na nohy. V 70. rokoch 20. storočia zbor zrenovoval faru, došlo aj k oprave organu, v roku 1977 boli elektrifikované zvony a organ. Vonkajšiu časť kostola renovovali v roku 1983. Dňa 29. septembra 2002 sa konali oslavy 100. výročia posvätenia chrámu. V roku 2002 bol založený Oltárny krúžok žien, ktorý viedla Kristína Gajanová, zborová zapisovateľka. Vykonávala diakonickú činnosť a organizovala hlavne ženy pri rôznych prácach v zbore. Bola požehnaním pre zbor. Oltárny krúžok sa stretáva pravidelne a aj dodnes usilovne pracuje v zbore. Štyridsaťšesťročná služba Pavla Demrovského vo Vojlovici sa skončila vo februári 2004. Vďaka jeho vytrvalosti a pevnému postoju sa mu podarilo zachovať zbor počas ateizácie aj vo vojnových rokoch. Prvého novembra 2004 za vojlovického kaplána bol vymenovaný Martin Bajza z Kovačice. Zuzana Đukićová, kantorka z Jánošíka, začala v roku 2005 nacvičovať zborový spevokol. V decembri 2006 odišiel z funkcie kantora Ján Marko a nahradila ho Evka Brezníková.

Martin Bajza bol inštalovaný ako štvrtý farár vo vojlovickom zbore 22. júna 2008. Za jeho pôsobenia zbor nadviazal bratsko-sesterskú spoluprácu s cirkevným zborom z Michaloviec a udržiavali sa intenzívne vzťahy s evanjelickými cirkevnými zbormi v rámci celej Vojvodiny. Ako zborový farár 26. februára 2013 vykonal svoje posledné služby vo Vojlovici a odišiel do cirkevného zboru v Kovačici. Po jeho odchode zbor administroval senior Pavel Sklenár. Prvého mája 2013 nastúpil do kňazskej služby Branislav Kulík z Kysáča. Pomohol pri renovácii fary v interiéroch, aj vo dvorovej časti. Na pamiatku posvätenia chrámu bol posvätený oltárny obraz. Zborový farár daroval drevorezbu Večere Pánovej od Andráša Sabu z Bieleho Blata. V roku 2013 vyšlo prvé číslo zborového časopisu Proglas a v Základnej škole Bratstva a jednoty vo Vojlovici sa začalo s výučbou náboženstva. V roku 2014 zbor získal prostriedky na výmenu strechy na fare. Vojlovický evanjelický cirkevný zbor sa boril s problémami od svojho vzniku dodnes. Ani jedna generácia to nemala ľahké a prácu všetkých našich farárov, dozorcov, kantorov aj ostatných funkcionárov a statočných cirkevníkov si treba vážiť. Do budúcnosti je cieľom zachovať, čo sa podarilo dosiahnuť, a zveľaďovať zbor, aby sa v južnom Banáte až do druhého príchodu Krista zachovali Slováci.