Hlas ludu 44/2019 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 2. 11. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4879/

Zlatý kľúč 2019

Iveta Kováčová, víťazka ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

2.11. 2019 | 44 /4879/

Tohtoročný celovojvodinský festival slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty 2019 s láskou prijal do náručia 19 mladých spevákov z Vojvodiny. Hlasové možnosti si vyskúšalo deväť malých a desať starších speváckych talentov zo Selenče, Starej Pazovy, z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Aradáča, Jánošíka, Padiny, Vojlovice a Kovačice. A. Chalupová Snímka: Foto Centar

Uzávierka čísla: 30. 10. 2019

Jubilejná 50. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín prebieha v Starej Pazove od 26. októbra do 3. novembra. Tohtoročná produkcia prináša osem predstavení v súťažnej časti zo šiestich prostredí a jedno hosťujúce predstavenie. Súťažnú časť v sobotu mali česť otvoriť pivnickí herci (na snímke). A. Lešťanová

Členovia KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči zorganizovali nejeden literárny večierok. Vo štvrtok 24. októbra bolo ďalšie takéto podujatie, na ktorom hostkou bola Zdenka ValentováBelićová, spisovateľka, prozaička a poetka, prekladateľka a šéfredaktorka Nového života. Posedenie aj tentoraz bolo v priestoroch Slovenského národného domu. E. Šranková Pestovanie rastlín za použitia mykorhíznych prípravkov predstavuje šetrnejší spôsob v porovnaní s tradičným pestovaním, čím sa do určitej miery zabezpečuje aj dlhodobá udržateľnosť života na Zemi. Nejde o nový a neznámy spôsob pestovania, iba o návrat k tomu, čo v prírode funguje už tisícročia. Ľ. Sýkorová

Na medzinárodnom projekte Spoznajme sa navzájom v rámci jedného z programov Erasmus + koncom septembra v chorvátskom Šibeniku spolu s vychovávateľkami z Chorvátska, zo Slovinska a zo Slovenska sa zúčastnilo aj päť vychovávateliek z Predškolskej ustanovizne Včielka z Báčskeho Petrovca. J. Čiep Foto: z archívu PU Včielka

Na 6. riadnom zhromaždení Svetového združenia Slovákov v zahraničí 26. októbra v Bratislave delegáti za nového predsedu na ďalšie štyri roky zvolili doterajšieho predsedu tejto strešnej organizácie krajanov na celom svete Vladimíra Skalského. Rozhovor so staronovým predsedom SZSZ uvádzame v rubrike Slovensko. J. Čiep Foto: internet, Bohdan Kraus

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Dušičky – deň, keď si spomenieme na zosnulých

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Miroslav Benka

amiatka zosnulých či ľudovo Dušičky (lat. In commemoration omnium fidelium defunctorum), alebo deň, keď si spomíname na zosnulých, ako tomu Angličania hovoria – All Souls’ Day (Deň všetkých duší), alebo Spomienka na veriacich zosnulých pripadá na 2. novembra. Na konci prvého tisícročia inicioval ho v r. 998 benediktínsky opát z Cluny sv. Odilon. Prostredníctvom benediktínov sa deň rozšíril po celej Európe. Svätá stolica vo Vatikáne tento deň oficiálne potvrdila v roku 1311. Medzi evanjelikmi augsburského vyznania sa tradícia pripomínania si Pamiatky zosnulých natrvalo zachovala. Počas Lutherovho života bol v Sasku všeobecne uznávaný Deň všetkých duší, v Luterovej cirkvi sa považoval za predĺženie Dňa všetkých svätých. Deň, keď mnohí veriaci navštevujú a zdobia hroby vo všetkých dňoch Allhallowtide, vrátane Dňa všetkých duší. Rovnako ako je zvykom mnohých kresťanských národov a vyznaní zdobiť hroby mŕtvych. Medzi Slovákmi je v ten deň zvykom navštevovať, upratovať hroby a spomenúť si na príbuzných. V roku 1816 Prusko zaviedlo nový dátum Pamiatky zosnulých medzi svojimi evan-

jelickými občanmi: Totensonntag, v poslednú Trojičnú nedeľu pred adventom. Na svojich zosnulých si spomínajú všetci kresťania: katolíci, evanjelici augsburského vierovyznania, východné pravoslávne cirkvi, anglikánske, metodistické a iné cirkvi protestantskej denominácie. Teda každý 2. november si spomenieme na tých, ktorí boli a ktorí už dávno nie sú, na našich zosnulých: otcov, matky, nedajbože, deti – našich najmilších, ktorí zanechali hlboké stopy po sebe a zostali žiť natrvalo v našich spomienkach. Spomeňme si aspoň na niektorých, na tých, ktorí dali najviac, na čiom diele sme stavali naše dejiny a pripravujeme cestu pre tých, čo prídu po nás – pre budúcnosť, vytvárame identitu: architekt, najväčší slovenský staviteľ kostolov, kulpínsky rodák Milan Michal Harminc (1869 – 1964), Ján Čajak (1863 – 1944), maliar a zakladateľ belehradskej kresliarskej školy, Cyril Kutlík (1869 – 1900), Karol Miloslav Lehotský (1879 – 1929), Zuzka Medveďová (1897 – 1985), prvý biskup v Kráľovstve Juhoslávie – Adam Vereš (1883 – 1931), Vladimír Konštantín Hurban – VHV (1884 – 1950), Samuel Štarke (1888 – 1959), Ján Bulík (1897 – 1942), členovia kovačickej insitnej školy na čele s Martinom Jonášom (1924 – 1996), Mária Mira Brtková (1930 – 2014) a i. Tu predovšetkým patria tí, ktorí boli a ktorí už dávno nie sú medzi nami – česť ich pamiatke a vďaka im, že žili.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 Východ, Západ alebo neutralita!

SLOVENSKO

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Pálenie rastlinných zvyškov škodí pôde a je protizákonné

6 Prioritou je Centrum slovenského zahraničia

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

17 Nová piecka na zimu

31 Publikácia k výročiu gymnázia 43 Sabína druhá, Janko tretí

Na titulnej strane: Iveta Kováčová, víťazka 39. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Ocenenie získala za skladbu Kvôli životu, ktorú sama aj zaspievala. Foto: Miroslav Pap

44 /4879/ 2. 11. 2019

Týždeň 

7 DNÍ

Východ, Západ alebo neutralita! Miroslav Pap

rbsko sa znovu dostáva do neblahej situácie, keď sa často diskutuje, na ktorú stranu je viac orientované – východnú „bratskú ruskú“, alebo západnú európsku. Táto otázka sa opäť vynorila na povrch, keď premiérka Srbska Ana Brnabićová v Moskve podpísala Zmluvu o slobodnom trhu medzi Srbskom a Euroázijskou ekonomickou úniou, ktorú tvoria: Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Arménsko a Kirgizsko. Premiérka zdôraznila že podpísaná zmluva nepredstavuje prekážku Srbsku na ceste k EÚ. V prípade vstupu Srbska do EÚ by táto zmluva musela byť ukončená, ale dovtedy by mala platiť, tvrdí David McAllister, poslanec Európskeho parlamentu. Podľa neho by zmluva mala obsahovať klauzulu o zrušení zmluvy v deň, keď sa Srbsko stane súčasťou EÚ. Celková tovarová výmena v minulom roku medzi Srbskom a Euroázijskou úniou tvorila 3,4 miliardy dolárov. Samozrejme, asi 90 % tovaru zo Srbska končí v Rusku, kým 10 % v ostatných členských krajinách únie. Podľa podpísanej zmluvy Srbsko bude mať možnosť vyvážať bez cla približne 2 000 ton cigariet, liehoviny, ako aj kravský, kozí a ovčí syr. Vývozné clo automobilov vyrobených v Srbsku zostáva nepozmenené. Bývalá veľvyslankyňa Srbska v Rusku Jelica Kurjaková zdôraznila, že počas návštevy ruského premiéra Dmitrija Medvedeva sa prioritne diskutovalo o histórii, kým ekonomická stránka Srbska zostala v úzadí. Ďalej dodala: „My ako krajina nemáme tú možnosť zaplniť moskovský trh a nehovoriac o celoruskom, bieloruskom, či ostatných krajín únie. Cena transportu tovaru zo Srbska do Euroázijskej únie je neskutočne drahá, lebo sa tovar transportuje letecky. V prípade železničnej

www.hl.rs

prepravy by to bolo ešte drahšie a časovo dlhšie.“ Minister obchodu, turizmu a telekomunikácií Rasim Ljajić skonštatoval, že zmluva má čisto ekonomický a nie politický charakter. Je to rovnaká zmluva, akú má Srbsko s Tureckom či so štátmi CEFTA (Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode, do ktorej Srbsko vstúpilo v roku 2007). Rusko od príchodu premiéra Dmitrija Medvedeva minulý týždeň zostáva v centre pozornosti celej krajiny a prezidenta Aleksandra Vučića. Desať obrnených vozidiel darovalo Rusko Srbsku. Vozidlá boli transportované do krajiny cez Maďarsko, nakoľko Rumunsko zakázalo transport, kvôli sankciám EÚ voči Rusku. V dohľadnom čase je plánovaná kúpa ďalšej vojnovej výzbroje. Severoatlantická aliancia dokonca vyhlásila, že rešpektuje vojenské cvičenia Srbska a Ruska. Jednotlivá vojenská výzbroj na cvičenie je umiestnená na vojenskej základni v Batajnici. Ide o prvý prípad, kedy sa výzbroj na protiletecké útoky nachádza mimo Ruska. NATO reaguje, že vojnové cvičenia sú záležitosťou Srbska a Ruska, a Srbsko má právo

robiť suverénne rozhodnutia na svojom území. Blízke vzťahy dvoch krajín možno vidieť aj v krízových situáciách. Od nedele sa z Bulharska do Srbska presunul požiar na pohorí Stara planina, ktorý sa hasičom ešte stále nedarí uhasiť. Pomoc Srbsko hľadá opäť od Rusov a nie z krajín EÚ. Očakáva sa, že v najbližších dňoch priletí hasiace lietadlo Iljušin 76. Do pomoci pri hasení sa zapája aj srbsko-ruské centrum so sídlom v Niši. Srbsko aj napriek záujmu o vstup do EÚ má silné politické, ale aj ekonomické vzťahy s Ruskom. Aj naďalej odmieta stať sa súčasťou NATO a rovnako tak odmieta podporiť sankcie Rusku, ktoré nastolil Západ v súvislosti so situáciou v Ukrajine. Prezident Aleksandar Vučić vysvetľuje, že pozícia Srbska, ktoré, zdá sa, akoby pláva medzi Východom a Západom, nie je zatiaľ problematická a nespomaľuje snahy krajiny o začlenenie sa do EÚ. Prvoradým cieľom Srbska je stať sa členským štátom EÚ, prilákať množstvo európskych investorov a pokračovať s trhom s európskymi krajinami, ktoré zároveň predstavujú primárne destinácie transportu tovaru zo Srbska. Ale...

s východnými krajinami, ako je Rusko, či dokonca Čína, plánuje aj naďalej mať pozitívne, najmä ekonomické vzťahy. Na Západe zatiaľ nie je nič nového. Briti sú pevne rozhodnutí opustiť Európsku úniu. Vláda Borisa Johnsona opäť prehrala v britskom parlamente. Pôvodný naplánovaný termín odchodu Británie z EÚ bol 31. október, ale poslanci neodsúhlasili podmienky odchodu, ktoré nastolil premiér Johnson. Po neúspechoch a početných prehrách bývalej premiérky T. Mayovej podobná situácia dočkala aj súčasného premiéra Borisa Johnsona, pričom boli očakávania úplne odlišné. Predstavitelia Európskej únie odsúhlasili návrh o posunutí výstupu z EÚ na 31. januára 2020, čo je zároveň aj posledný termín. Existuje pritom možnosť, v prípade ďalšieho rokovania a po uzavretí dohody, že Briti opustia EÚ možno aj koncom roka, čo bude viesť k početným zmenám v krajine, ale aj v systéme EÚ. Voľby o rozpustenie parlamentu podporila britská opozičná Labouristická strana. V utorok večer parlament rozhodol, že sa predčasné voľby v Británii budú konať 12. decembra.

Iný uhol reality

Balón Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

K LEPŠIEMU VZÁJOMNÉMU SPOZNÁVANIU SA

Výstava Storočnice aj v Srbobrane ne otvorili v sobotu 21. októbra za prítomnosti predovšetkým stredoškolákov a žiakov vyšších

Jaroslav Čiep

evšednú výstavu a nie tak typickú vo svojom prostredí majú možnosť v týchto dňoch prezrieť si občania Srbobranu. Ide o výstavu Storočnice. Totiž pre záujemcov neslovenského pôvodu, ktorí si chcú výstavu pozrieť, prichystali ju v galérii tamojšieho domu kultúry. Obce Báčsky Petrovec a Srbobran susedia, a preto nie div, že vo vzájomnom styku ich predstaviteľov vznikla idea aj o prezentácii tejto pre nás Slovákov významnej výstavy aj v Srbobrane. Ako informuje portál srbobrandanas. rs, výstavu Storočnice slávnost-

Paroški a podrobnejšie o výstave, aj tohtoročných jubileách vojvodinských Slovákov, ale zároveň aj o kultúre tunajšieho slovenského etnika hovorila Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov. Aj toto podujatie je prospešné, aby sa národy bližšie navzájom spoznávali a tým si aj viac cenili odlišnosť a kultúru iných. Výstava Storočnice je pôvodne výstava pod Jeden z deviatich panelov výstavy Storočnice holým nebom, usporiadaná v areáli Parku ročníkov základných škôl. Pri tejto Zuzky Medveďovej v Báčskom Petpríležitosti sa im prihovorili aj rovci, ktorú otvorili v nedeľu 4. aupredsedovia obcí Báčsky Petrovec gusta v rámci úradného programu Srđan Simić a Srbobran Radivoj tohtoročných Slovenských národ-

ných slávností. Výstava Storočnice, ako tomu nasvedčuje aj samotné pomenovanie, je venovaná stému výročiu začiatku usporadúvania Slovenských národných slávností, stému výročiu založenia petrovského gymnázia, v súčasnosti Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, a stému výročiu založenia Kníhtlačiarne, účastinárskej spoločnosti, v Petrovci. V parku v strede Petrovca aj naďalej je vystavených deväť panelov. Po tri sú venované každej inštitúcii. Na paneloch návštevníci môžu vidieť, prečítať si a nakoniec pouvažovať o tom, aký význam pre Slovákov malo založenie spomenutých ustanovizní. Keďže je slovná časť panelov urobená nielen po slovensky, ale aj po srbsky, výstavu (resp. kópie panelov) možno prezentovať aj v iných prostrediach, kde žije srbské obyvateľstvo.

SLÁVNOSŤ A VÝSTAVA V MÚZEU VOJVODINY

Karikatúry z kuchyne Informbyra Juraj Bartoš

ri príležitosti Dňa múzeí a oslavy 172 rokov založenia Srbskej národnej zbierky, čiže Múzea Matice srbskej, ktorej pokračovateľom sa pred 72 rokmi okrem Galérie MS stalo aj Múzeum Vojvodiny, na pôde tejto významnej ustanovizne sprístupnili zaujímavú výstavu pod názvom Tito a Juhoslávia v karikatúrach Informbyra. Jej autorkou je Kristina Menešiová, vyššia kustódka – historička v Oddelení pre súčasné dejiny MV. Výstavu otvoril spisovateľ, publicista a prekladateľ Ivan Ivanji.

Drago Njegovan • TÝŽDEŇ •

októbra po deň oslavy MV navštívilo 46 000 ľudí. Spomenul celý rad podujatí, okrem iných expozíciu Od sna po skutočnosť; pripravili ju v novootvorenom Múzeu pristúpenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Juhoslávie, ktoré je súčasťou MV, taktiež výstavu obrazov kovačického maliara Jána Bačúra. Zarezonovali najmä údaje o tom, Belehradské centrum americkej špionáže že MV vlani vydalo 18 kníh a katalógov a že za posledný Na začiatku vernisáže (v piatok 25. rok usporiadalo 13 prezentácií výoktóbra), ktorú piesňami z obdobia znamných kníh a 23 vzdelávacích budovania socialistickej Ju- programov. Njegovan poukázal aj hoslávie spestril zbor Gym- na druhú stranu mince: „Máme aj názia Jovana Jovanovića- problémy. Prvý sa týka problémov -Zmaja v Novom Sade, pod súvisiacich s ochranou artefaktov, vedením dirigenta Jovana čiže podmienok deponovania. Travicu o členitej činnosti Lebo sa pred 70 rokmi nedbalo MV na ochrane kultúrne- na to, že suterény a podkrovia ho dedičstva za posledný nie sú najvhodnejšie priestory na rok hovoril jeho riaditeľ Dr. deponovanie muzeálií. VyrukoDragan Njegovan. Na zá- vali sme s iniciatívou za výstavbu ver programu boli udelené ústredného depa Múzea Vojvoďakovné listiny zaslúžilým diny, v ktorom by svoje muzeálie spolupracovníkom MV – uschovávali aj ostatné novosadské jednotlivcom a kolektívom. múzeá a galérie.“ Ako podčiarkol riaditeľ Pokiaľ ide o aktuálnu výstavu, Njegovan, od uplynulého o nej sa stručne zmienila recenzent-

Belehradský tvorca mieru

ka Ljiljana Dožićová. Expozícia vrhá svetlo na jednu z najvýznamnejších udalostí v dejinách už neexistujúcej krajiny prostredníctvom karikatúr, ktoré vznikli v období 1949 – 1954. Do niekdajšej Federatívnej národnej republiky Juhoslávie sa dostali zo Sovietskeho zväzu po zverejnení Rezolúcie Informbyra (v roku 1948) namierenej proti otváraniu FNRJ voči západnej kultúre. Karikatúry z dobovej sovietskej tlače sú zaradené do 24 tematických celkov. Nasvedčujú o pokuse vtedajšej sovietskej propagandy skonfrontovať národy a národnosti Juhoslávie s juhoslovanským štátnym vedením. Štvali proti Josipovi Brozovi Titovi obvineniami z ustúpenia od ideí komunizmu a prikláňania sa ku kapitalizmu, vyzývajúc občianstvo na zvrhnutie straníckeho a politického vedenia krajiny.

44 /4879/ 2. 11. 2019

Slovensko SVETOVÉ ZDRUŽENIE SLOVÁKOV V ZAHRANIČÍ MÁ STARONOVÉHO PREDSEDU – VLADIMÍRA SKALSKÉHO

Prioritou je Centrum slovenského zahraničia

Rastislav Boldocký

oncom októbra sa v Bratislave zišli delegáti Svetového združenia Slovákov zahraničí na 6. riadnom zhromaždení tejto strešnej organizácie krajanov na celom svete. Za staronového predsedu na ďalšie štyri roky zvolili Vladimíra Skalského. Porozprávali sme sa s ním o pálčivých otázkach slovenského zahraničia, podpore materskej krajiny krajanom a plánoch či prioritách do budúcnosti. Ako hodnotíte svoje doterajšie pôsobenie na čele SZSZ – čo boli najväčšie výzvy, úspechy, prípadne čo sa nestihlo urobiť.... – Takže len skrátka. Vari na prvom mieste treba povedať, že sa po rokoch bojov podarilo v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí otočiť nepriaznivý trend neustáleho poklesu úrovne podpory aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí. Za úspech možno považovať aj zriadenie Rady vlády pre krajanské otázky, ktorej predsedá minister zahraničných vecí a európskych záležitostí a v ktorej zasadajú predstavitelia dotknutých rezortov. Svetové združenie Slovákov v zahraničí tejto rade úspešne predostrelo niektoré témy, osobitne práve projekt Centra slovenského zahraničia. Úspešne sme zabezpečili aj presťahovanie Sekretariátu SZSZ do priestorov slávnej Luxorky. Dôvodom bola rekonštrukcia priestorov na Laurinskej 2 a predpokladáme, že ide o dočasné riešenie do času, než otvoríme priestory Centra slovenského zahraničia. Určite je pozitívne i nastolenie nového mechanizmu polročných rokovaní ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a vedenia SZSZ. Naproti tomu sa napríklad nepodarilo obnoviť Komisiu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Národnej rade Slovenskej republiky, táto úloha zostáva do ďalšieho obdobia, aby vznikla komunikačná báza s celým politickým spektrom. Cez víkend sa uskutočnilo riadne valné zhromaždenie zdru-

www.hl.rs

ženia, ktoré témy rezonovali najviac? – V uzneseniach valného zhromaždenia sa ako o zásadnej z priorít hovorí o urýchlenom zriadení Centra slovenského zahraničia ako projektu tejto strešnej organizácie. Ďalej o zvýšení komfortu volieb zo zahraničia, ale aj o preskúmaní možnosti zastúpenia krajanov v NR SR podľa vzoru radu iných krajín. Svetové združenie Slovákov v zahraničí tiež privítalo to, že sa konečne zvrátil trend vo vývoji výšky finančnej podpory krajanských projektov. Tá, ako som už uviedol, konečne stúpa, podľa SZSZ však stále je i v tomto smere čo naprávať, napríklad v porovnaní s Maďarskom a Poľskom. Združenie riešilo tiež vplyv globalizácie a hromadnej migrácie Slovákov zo Srbska či Ukrajiny na Slovensko a naopak, zo Slovenska do západnej Európy či zámoria. Nová situácia si podľa nás vyžaduje prehodnotenie niektorých prístupov, vrátane zmeny definície zahraničného Slováka, ktorá dnes neobsiahne krajanov, ktorí síce dlhodobo žijú v zahraničí, majú však trvalé bydlisko na Slovensku. Pritom však treba jasne odlíšiť potreby tejto skupiny krajanov a Slovákov, ktorí žijú v zahraničí desiatky rokov či dokonca celé generácie – voči tým má Slovensko osobitný morálny záväzok, zvlášť ak sa neocitli v zahraničí dobrovoľne, ale zmenami hraníc, rozpodom Rakúsko-Uhorska či Československa. To sa týka aj dolnozemských Slovákov. Pálčivým problémom Slovákov v Srbsku je emigrácia na Slovensko. Dediny pustnú. Čo by sa podľa vás v tomto smere dalo urobiť? – Nie je to asi správna politická odpoveď, ale obávam sa, že ak nechceme Slovákom zo Srbska brať ich už nadobudnuté práva a ich sny,

Informačno-politický týždenník

vieme s tým urobiť iba málo. Taká je skutočnosť. To, čo môžeme urobiť, je všemožne podporovať vstup Srbska do Európskej únie a investície slovenských firiem vo Vojvodine, aby sa zvýšila životná úroveň u vás a ľudia nemuseli odchádzať. Ilúzie, že by to tento trend celkom zastavilo, však nemám. Na druhej strane vojvodinskí Slováci, prichádzajúci na Slovensko, sú, samozrejme, tými najlepšími ,imigrantmi’, neporovnateľnými s migráciou napríklad z Blízkeho východu a zo severnej Afriky, pretože takto prichádzajú ľudia jazykovo a kultúrne najbližší. Je to svojím spôsobom návrat po tristo rokoch, akási ,spätná transfúzia’. Je však dôležité, aby títo ľudia nezabúdali na svoju identitu a ďalej pomáhali slovenskej veci, i tej vojvodinskej, nech už žijú kdekoľvek... Je podľa vás podpora Slovenska krajanom dostatočná? Kde sú prípadné rezervy? – Základná odpoveď je: stále nie. Ale ako som už naznačil, trend sme dosť razantne otočili. V roku 2019 sme sa konečne opäť priblížili k úrovni voľakedajších 40 miliónov slovenských korún (1,33 mil. eur), ktorá bola garantovaná uznesením vlády pri prijímaní Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, avšak neskôr napriek tomu opustená. A nielen to, podarilo sa dosiahnuť to, že milióny eur z vrátky juhoslovanského dlhu voči Slovensku pôjdu na aktivity dolnozemských Slovákov, teda pre slovenské komunity v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku a Chorvátsku, konkrétne sa plánuje, okrem iného, stavba Slovenského domu v Novom Sade, výkup voľakedajšieho evanjelického kostola v Budapešti, kde pôsobil aj Ján Kollár, či oprava kostola v chorvátskom Iloku. No a veríme, že ďalšie dva milióny eur by mali byť uvoľnené

na vznik Centra slovenského zahraničia v Bratislave, čo je kľúčový strategický projekt Svetového združenia Slovákov v zahraničí. A ani to nie je všetko, objem grantového programu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí by sa mal v roku 2020 prakticky zdvojnásobiť. Sú to razantné investície do infraštruktúry krajanského sveta, ktoré už boli bolestivo potrebné. Treba pritom povedať, že nejde o žiadny jednosmerný finančný tok. Slováci žijúci v zahraničí vytvárajú veľké hodnoty, propagujú kultúru zo Slovenska, ale i generujú vlastnú, nadväzujú vzťahy, vrátane ekonomických, či v oblasti cestovného ruchu, vytvárajú akési priateľské predpolie slovenskej zahraničnej politiky. Ale nielen to, peniaze, ktoré zarábajú v zahraničí, z veľkej časti reinvestujú na Slovensku. Ide o prínos o niekoľko rádov vyšší než čo stojí celá krajanská politika. Aké budú vaše priority počas ďalšieho funkčného obdobia, pokiaľ ide o krajanov vo Vojvodine? Prípadne čo by ste im chceli odkázať? – Vojvodina je pre mňa srdcová záležitosť, aj ako krajina, tá úrodná rovina, aj predovšetkým tým, že tamojší Slováci udržiavajú slovenskosť tak dlho, tak dobre a tak samozrejme. Je výrazne zastúpená aj v orgánoch SZSZ: generálnou tajomníčkou sa stala Svetlana Zolňanová, členom výkonného výboru Ján Šuľan, členmi generálnej rady Branislav Kulík a Jarmila Hromčíková, členmi Zmierovacej a revíznej komisie Juraj Červenák a Mária Andrášiková. Priority som už naznačil. Aj tie spoločné, napríklad Centrum slovenského zahraničia, ktoré by bolo pre vojvodinských Slovákov možno dôležitejšie než pre ostatných, lebo by ponúkalo v reštaurácii vojvodinské špeciality, v galérii kovačickú a padinskú insitu, v kultúrnej sále folklór i ďalšie umelecké formy, bolo by aj útočiskom pre Vojvodinčanov bývajúcich na Slovensku, napríklad miestom, kde by mohli cvičiť ich súbory, ktoré sa tam kreujú. A aj tie špecifické, ako je podpora politických a ekonomických záujmov Vojvodiny. A odkázať im môžem jediné: Veľký obdiv za tých tristo rokov! • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZASADALI VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Opravný rozpočet po druhý raz Anna Lešťanová

konštatácie či pripomienky odpovedal Đorđe Radinović, prvý človek Staropazovskej obce.

jinských a republikových orgánov. Na ich vypísané súbehy sa obec prihlasuje s pripravenými

o viac ako mesačnej prestávke výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova opäť rokovali v utorok 29. októbra vo veľkej obecnej zasadačke na Námestí Dr. Zorana Đinđića. Na 46. zasadnutí kompletný rokovací program, pozostávajúci zo 14 bodov, výborníci väčšinou hlasov schválili. Najviac času a pozornosti výborníci staropazovského lokálneho parlamentu venovali prvému bodu – návrhu rozhodnutia o opravnom rozpočte O investíciách v obci za rečníckym pultom hovoril Đorđe Radinović Obce Stará Pazova na rok 2019. Viaceré pripomienky ohľadom opravného rozpočtu za Okrem iného zdôraznil, že sa projektovými dokumentmi a iba rečníckym pultom mali výborníci mnohé investície v obci realizujú po schválení prostriedkov je opozičných strán a na ich otázky, i vďaka finančnej podpore pokra- možné uskutočnenie niektorých

projektov. Najväčšia časť zmien, ktoré prináša nový opravný rozpočet obce, ako bolo počuť na zasadnutí, sa vzťahuje na investície, ktoré sa mali realizovať vďaka podpore vyšších orgánov. Na schôdzi schválili aj zmeny a doplnky plánov generálnej regulácie sídliska Bánovce (Staré Bánovce, Nové Bánovce, Bánovce-Dunaj), Golubince a severnej komunálnej zóny obce a tiež návrh rozhodnutia o vypracovaní Priestorového plánu Obce Stará Pazova do roku 2025. Výborníci prebrali a schválili zmeny a doplnenia týkajúce sa taxi služieb a dodávky tepelnej energie. Výborníci sa okrem iného zaoberali i otázkami odvolania niektorých členov správnych či školských rád ustanovizní, ktorých je ZO zakladateľom, a základných a stredných škôl na území Staropazovskej obce.

ZO ZASADNUTIA ZO KOVAČICA

KNIHY PRE JUBILUJÚCE KOVAČICKÉ GYMNÁZIUM

Bez vážnejšej rozpravy Anička Chalupová

piatok 25. októbra v sieni obecnej správy sa uskutočnilo 29. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom výborníci koalície pri moci (bez opozičnej strany, ktorá sa na zasadnutí nezjavila) rokovali o šiestich bodoch rokovacieho programu. Po schválení zápisnice z uplynulej schôdze a po odôvodnení Alžbety Markovej, vedúcej Oddelenia pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administráciu, 24 prítomných výborníkov najprv rokovalo a neskoršie i akceptovalo návrhy rozhodnutia o úhradách za používanie verejných statkov, ako aj rozhodnutia o pobytovej taxe. Zelenú dali návrhu konsolidovanej správy o realizácii rozpočtu Obce Kovačica za obdobie január – september 2019. Vo štvrtom bode bola podaná správa o • ĽUDIA A UDALOSTI •

V piatok 25. októbra úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Anna Huďanová navštívila kovačické Gymnázium Mihajla Pupina, zablahoželala tamojšej riaditeľke Tatiane Brtkovej k 50. výročiu gymnázia a odovzdala knihy pre školskú knižnicu. Knihám sa rovnako potešili riaditeľka, ako i žiaci a profesori. Úradujúcej riaditeľke Huďanovej sa hostitelia odvďačili publikáciou 50 rokov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. M. Bartoš

uskutočnených voľbách členov do rád miestnych spoločenstiev na území Obce Kovačica, ktoré sa uskutočnili 8. septembra t. r. Do rokovacieho programu bola zaradená aj správa o práci a finančná správa Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Kovačici za pracovný rok 2018/2019 a ročný plán práce na pracovný rok 2019/2020, ktoré jednohlasne schválili. V záverečnej časti schôdze, ktorú výborníci absolvovali za 20 minút, súhlasili s informáciou o stupni súladu plánovaných a realizovaných aktivít z programu podnikania verejných podnikov, spoločností kapitálu a iných foriem organizovania, na ktoré sa vzťahuje Zákon o verejných podnikoch a ktorých zakladateľom je Zhromaždenie obce Kovačica, za obdobie od 1. januára do 30. júna bežného roku. 44 /4879/ 2. 11. 2019

Ľudia a udalosti CENA OBCE BÁČSKY PETROVEC VŠEOBECNÉMU LEKÁROVI DANIELOVI CHORVÁTOVI

„Je to zásluhou všetkých nás“ Anna Horvátová

nositeľ najvyššieho obecného uznania sa tak vyznáva: „V tomto roku som dostal uznaaždé ocenenie poteší. Zvlášť to, keď v rodnom nie od spoluobčanov, od mojich prostredí ocenia snahu najbližších, i keď ja hovorím, že jednotlivca, ktorý celý svoj pra- je to zásluha všetkých nás, tak covný vek venoval humánnemu v Miestnom spoločenstve, ako povolaniu, okrem toho aj spo- i v obci, ale aj v rodine. Je toto ločenským aktivitám, ktorému cena za životné dielo a cena všetnepadlo ťažko počas akcie tzv. kých nás, ktorí ste mi pomohli Milosrdný anjel, keď NATO bom- ešte v najťažších časoch, keď som by svišťali a padali na územie na- zostal sám s tromi malými deťmi. šej krajiny „za ružovú budúcnosť“, To sa tak vyvíjalo postupne a ja aby práve on bol v ordinácii na ďakujem predovšetkým mojej svojom pracovnom mieste, aby terajšej manželke, ktorá prišla nezaťažoval iných kolegov, radšej na ten hurhaj, lebo s tromi deťmi seba obral o rodinné chvíle. Na bolo sa načim vedieť a môcť.“ V živote všeličo zažil, už samo akciách na úprave okolia prikladal ruky, v kostole je tiež aktívny. povolanie je veľmi náročné, treba byť pripravený v každej chvíli reagovať, ale správne: „Najhoršie som sa cítil dvakrát, a to vo vukovárskej vojne a k o p re d seda našej o b ce, k e ď začali padať miloševićove (ja ich tak krstím) bomby a predtým, ako som už vopred s p o m e n u l. Deti neboli choré, ale bolo treba medicínsky zariadiť, aby rodina ako základ všetOktóbrová cena za životné dielo v rukách kého fungoDr. Daniela Chorváta (foto: zo súkromného archívu) vala, čo aj bolo tak, a to Tohtoročná Cena obce Báč- vďaka mojim rodičom a mojej sky Petrovec 2019 sa dostala žene.“ Povolaním lekár, v duši umelec, do rúk Petrovčana Dr. Daniela Chorváta, lekára všeobecnej zvečňuje a pred zabudnutím praxe na dôchodku. Skromnosť uchováva staré veci, so vzácnymi je cnosť, ktorá charakterizuje aj poznatkami z minulosti, nezapána doktora. Nikdy sa nechcel nevrel na svoj sedliacky pôvod, vystatovať, vždy s mierou a dáv- a to všetko možno vybadať aj kou striedmosti, a aj teraz ako z obrazov, na ktorých dominujú

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sedliacke motívy: „Ja som akože zberateľ takých vecí. V kostole som sedel vedľa tety Horniakovej, ktorá vlastnila veľmi starú knihu, ručne sádzanú, tak nakrivo išli litery. Od nej som dostal ešte niečo do rúk. Bola pracovníčka v Kultúre a raz mi ukázala klišiatko, ktoré našla na povale. Myslím si, že to bol prvý obraz k zvolávaniu Matice slovenskej pri jej zakladaní roku 1920. Doniesla mi ho so zámienkou, aby som urobil obraz z toho. To boli pliešky, zotreté, nič sa nevidelo, len keď som zbližšie pozrel, videl som, že tam treba položiť druhý papier a odtlačiť a máš obraz (v tom pán doktor rukou ukázal na

Zuzky Medveďovej k dvestopäťdesiatky príchodu Slovákov. No a s ľovčom zbaleným do novín sme spolu s nebohým profesorom Boldockým odišli na zimné stretnutie slovakistov, aby sme vzbudili záujem ľudí o príchod Slovákov; bolo to v roku 1993 – 1994. Najprv sa tamtí, akademik Kmeť, biskup Berédi zľakli, čo mi to v papieri nosíme, a vtedy už smrdelo na vojnu, i keď na hlavu bomby nepadali. K tomu podobalo sa to puške. Až keď uvideli, boli príjemne prekvapení, že my vlastne robíme z mečov radlo, akoby povedali hieroglyfy. My sme urobili z pušky motyku (tú Bohušovu).“

Pán doktor pri obraze Odkaz fajčiarom

múr, že to je ten čierny obraz). Bol to inak krásny obraz – žatva. Ohľadom tohto som kontaktoval aj umelcov pána Hasíka a pána Vereša a zhodli sme sa, že netreba nič robiť, ale nechať ten obraz v pôvodnom stave.“ Odkiaľ pramení zberateľstvo: „Mám takú obyčaj ako zberateľ pýtať sa, čo máte zo starých vecí. A možno pôvod je ten, že som otca vyfotografoval so starým ľovčom, ktorý mu dal jedenásty priamy potomok Mateja Čániho, nebohý báči Ondro Čáni, plechár na Širokej ulici. S ním sme začali robiť obnovu mostíka

Pán doktor sa zasadzuje za zdravý spôsob života, bojuje proti fajčeniu, proti užívaniu omamných látok, ktoré ničia človeka. Nedávno na sociálnej sieti zverejnil esej Listy, a tým spôsobom vlastne bojuje proti chorobe súčasnosti, ktorá ľudí oberá o charakter a o život. Aj cez obrazy, keďže jeho záľubou je i maľovanie, o čom sme sa neraz presvedčili, keď venoval aj do cirkvi obrazy. Ten umelecký kútik má pekné starodávne meno Ateliér pod cieňou.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VYCHOVÁVATEĽKY Z BÁČSKEHO PETROVCA V ŠIBENIKU

V medzinárodnej spolupráci Jaroslav Čiep

posledný týždeň v septembri, presnejšie od 23. do 27. septembra, aj vychovávateľky petrovskej Predškolskej ustanovizne Včielka sa zúčastnili v medzinárodnom projekte Spoznajme sa navzájom, ktorého prvá časť sa uskutočnila v Chorvátsku. Päť tunajších vychovávateliek sa zúčastnilo v mobilite v Šibeniku. Projekt inak trvá 16 mesiacov a trovy späté s účasťou Petrovčaniek v ňom hradí nacionálna agentúra Tempus. Petrovská škôlka sa zúčastňuje v programe Erasmus + v dvoch projektoch: Školské výmenné partnerstvá a Spoznajme sa navzájom. Tento program uvedený ako druhý už štartoval a v sebe zahrnul účastníkov zo škôlok z Chorvátska, zo Slovinska, Slovenska a zo Srbska. „Už minulej zimy nás oslovilo vedenie materskej školy z Banskej Štiavnice, aby sme sa zapojili do programu Erasmus +. Vždy sme ochotné spolupracovať a získavať

Vychovávateľky zo štyroch krajín v Šibeniku

nové poznatky, a tak sme sa stali partnerom projektu, ktorý Štiavničania uskutočňujú. Cieľom tohto seminára je regionálna výchova, presnejšie ako dejiny určitého kraja alebo históriu jedného mesta úspešne preniesť deťom. Jeho obsahom boli zaujímavé spôsoby a metódy práce, ako sa to dá priblížiť deťom. Účastníkmi sú mestá, ktoré sú zapísané vo svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO, alebo uplatňujú regionálnu výchovu vo svojich pedagogických činnostiach,“ povedala nám na úvod vychovávateľka Božena Levárska.

„Aktivity seminára v Šibeniku boli prezentované veľmi zaujímavým spôsobom a mali sme možnosť sledovať priame aktivity s deťmi a bližšie spoznať Šibenik ako historické mesto, ktoré nás očarilo. Vychovávateľky napr. veľmi dbajú na samostatnosť detí. Zaujímavé mi bolo sledovať, ako podávajú raňajky vo vlastných miestnostiach a deti si napr. samy natierajú chlebíčky, staršie deti už používajú porcelánové taniere a sklenené poháre. Približujú im proste každodennú domácu rutinu. Mobility sa zúčastnilo 5 vychovávateliek z každej

NA NÁVŠTEVE V PU VČIELKA V KULPÍNE

Veľa detí a dobré pracovné podmienky Katarína Gažová

kulpínskej škôlke je vždy rušno a veselo. Počuť veselé hlásky najmladších Kulpínčanov a milé slová ich pozorných vychovávateliek. Všade je čistučko a pestro, nuž sa človek cíti dobre, keď príde medzi takú veselú a šantivú chasu. Vedúca vychovávateľka Alexandra Pucovská nás vítala s teplým pozdravom a teplými koláčikmi, ktoré práve upiekli spolu s deťmi celodenného pobytu, lebo v ten deň mali naplánovanú sladkú aktivitu. Nemeškali sme s otázkami, ako sa im pracuje v tomto školskom roku, keď už majú zachodenú prácu v upravenej a vlani dobudovanej budove. Akosi sa nám na začiatok tisne otázka: koľko máte detí v škôlke a koľko zamestnancov? „Musíme sa pochváliť, že máme veľa detí, spolu ich je v tomto škol• ĽUDIA A UDALOSTI •

skom roku až 91. Novinkou je, že máme otvorenú jasličkovú skupinu a aj v ďalších oddeleniach je viac škôlkarov ako vlani. Pracujeme v dvoch zmenách. Keďže sme teraz aj objektovo väčšia škôlka, máme aj viac zamestnaných, a to šesť

vychovávateliek a jednu zdravotnú sestru – vychovávateľku, tiež ako doteraz kuchárku a upratovačku.“ Ako sú deti podelené do skupín? „Máme poldenný pobyt, a to osobitné slovenské a osobitné srbské oddelenia, v ktorých sú spolu päť- a šesťročné deti. Potom máme deti v celodennom pobyte s kombinovaným vyučovacím jazykom slovenským a srbským a vekovo sú tu deti od troch do päť rokov Z vlaňajšej návštevy predstaviteľov obce v škôlke a počtovo je to pri otvorení dostavby: sprava je vedúca Alexandra spolu jedna a Pucovská pol skupina.

účinkujúcej škôlky. Petrovskú skupinu sme tvorili Anna Mučajiová, Anna Hasíková, Jasna Struhárová, Aleksandra Sokolovićová a Božena Levárska,“ zapojila sa do rozhovoru Jasna Struhárová. „Každé predpoludnie sme mali možnosť sledovať aktivity vychovávateliek v Šibeniku, keď napr. deťom prezentovali dejiny aj cez telesnú výchovu a výtvarnú kultúru, ale aj dramatické či ekologické prvky. Účastníčky sa potom pýtali, diskutovali, domáca súkromná škôlka Žižula sa nám naplno venovala a mali sme možnosť navzájom porovnávať koncepty a metódy práce s deťmi. Aj to, aké sú problémy, atď. Poobede sme obchádzali hrady, múzeá a Katedrálu sv. Jakuba, ktorá je pod svetovou ochranou,“ priblížila nám obsah pobytu Anna Hasíková. V rámci harmonogramu vo februári projekt pokračuje v Ptuji, v Slovinsku, začiatkom apríla mobilita bude v Báčskom Petrovci a na záver v máji bude vyhodnotenie na Slovensku, v Banskej Štiavnici. Výsledkom by malo byť aj tlačenie brožúry aktivít v každej krajine a zviditeľnenie toho všetkým, koho to môže zaujímať. Foto: z archívu PU Včielka Ďalej sú to tzv.: miešaná jasličková skupina a mladšia výchovná skupina. V tej miešanej jasličkovej sú menšie deti od roka a pol do dvoch rokov, kde okrem vychovávateliek pracuje i jedna vychovávateľka – zdravotná sestra. V mladšej výchovnej skupine sú zasa dvoj- a trojročné deti.“ Máte zmeny v spôsobe práce s deťmi? „Veľmi pozitívne je, že máme viac priestoru na dobrú a kvalitnú prácu. Po dostavbe budovy škôlky k dispozícii nám je aj nová telocvičňa, čo je tiež chvályhodné, lebo sme dovtedy takú možnosť, žiaľ, nemali. Pracujeme podľa nového systému, kde je zaradené i projektové plánovanie, ktoré sa opiera aj o oblasti, ktoré zaujímajú samotné deti. Volíme si pútavé projekty, čiže témy, ktoré spoločne spracúvame. Dobre sa nám pracuje a dobre navzájom spolupracujeme, aj vychovávateľky, aj deti, aj rodičia našich ratolestí a vôbec celý kolektív našej škôlky. Sme ako jedna veľká rodina.“

44 /4879/ 2. 11. 2019

Ľudia a udalosti FOTOGRAF PETER ŠUĽAN Z BÁČSKEJ PALANKY

Daňovníci ho poslali do penzie

pomocníka stal riadny fotograf. „Voľakedy sme u Schlotera mali sklenený ateliér; fotografovali sme pri dennom svetle. Zákazníkov Juraj Bartoš bolo veľa, najmä v nedeľu prede polovica septembra; sedí- poludním... Fotografovali sme na me v sále Slovenského domu platne veľkosti 10 x 15 centimetrov, v Báčskej Palanke. Práve tu neskoršie aj 6 x 9.“ A už tu máme rozprávanie prebiehajú prípravy na divadelné predstavenie. Osvetľovači občas o tom, ako sa platňa uložila na zhasnú svetlá, a tak sa odrazu ocit- emulziu, ako sa vyseknutý kartóneme akoby v tmavej komore. Ide- nový červený papier odsunul, aby álne podmienky na vybavenie spo- sa osvetlil fotografický papier, ako mienok z vývojky pamäti. Konečne sa počítali sekundy, ako sa fotosom „vo filme“ s tichým, vždy ele- papier namáčal do vývojky, ktorú gantne oblečeným nenápadným Šuľanovci pripravovali miešaním 5 mužom, ktorého krášlia maniere komponentov... Ako vyvolané fo„starej školy“. Na úvod príjemného tografie prepierali vo vode, potom rozhovoru s pánom fotografom ich naložili do nádoby s ustaľovaPetrom Šuľanom (1928) konštatu- čom, t. j. fixírom, aby ich zase vyjem predovšetkým skutočnosť, že umývali a nakoniec sušili a „žehlili“ sa fotografovaním zaoberal jeho – pravítkom... Ako prípadné chyby otec Pavel Šuľan a potom i Zdenko retušovali už na negatívoch, ako Šuľan, predstaviteľ tretej generácie si Šuľan junior sám vyhotovil reflektory z plechu a s dvomi 500-watovými žiarovkami...“ Pán Peter Šuľan sa sledujúc nové trendy neustále zdokonaľoval v práci, ktorú mal rád. Svojho času dokonca viedol kurz fotografovaPeter Šuľan so svojimi sestrami v Slovenskom dome nia v miestv Báčskej Palanke (2019) nom auto-moto zväze. rodiny, v ktorej sa foto remeslo posúvalo z kolena na koleno približne Pravdaže, do tajov fotografického remesla postupne zasväcoval svojcelé storočie. „Prv než sa dal na fotografova- ho syna Zdenka. „Osvojovali sme si prácu s novšínie, môj otec pracoval ako čašník; už si ani nespomeniem, kde. Fo- mi technológiami, začali sme poutografickému remeslu sa vyučil u žívať teleobjektívy a farebné filmy, palanského fotografa Schlotera; ale aj fotoaparáty na ,expresné neskoršie som tam fotografovať obrázky´ čiže polaroidy – najmä začínal aj ja. Ale najprv som ako na výrobu fotografií pre osobné vyučený kovosústružník pracoval doklady... Hm..., doklady... Počas v strojníckej dielni. Len mi raz otec Juhoslávie a socializmu som v Báčvraví: Počuj, zaplatím ti rovnako, skej Palanke v istom období bol ako dostávaš tam, a rob so mnou.“ jediný fotograf a mal som teda Syn otca poslúchol, nuž Pavel veľa roboty. V Nemecku som mal Šuľan založil vlastnú fotodielňu – dobrých známych, ktorí ma volali, ešte počas druhej svetovej vojny. aby som šiel tam pracovať, veru Po jej ukončení sa však začal zaobe- za pekné peniaze; ponúkali mi aj rať aj včelárstvom, a tak sa zo syna byt, výbavu, všetko... Lenže ma

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nechcel ani pozrieť.“ Meníme fotoplatňu, pardon, tému. Pán Šuľan konštatuje, že teraz je jednoduchšia cesta k fotografii než onehdy, keď začínal: „Spomínam si, napríklad, keď som fotografoval maturantov čiernobielym filmom, sedel som aj do polnoci každý večer, lebo cez deň som mal plné ruky práce.“ Pred niekoľkými rokmi sa firma Foto Šuljan, respektíve Foto Studio, ako sa naposledy menovala, z obchodného strediska na hlavnej ulici (číslo 12) proste „vyparila“.

nechcela pustiť polícia, lebo som musel robiť fotografie pre doklady, ktoré vydával Sekretariát vnútorných vecí.“ Podobne ako otec Pavel, aj dedič jeho remesla v prvom kolene bol najprv terénny fotograf. Fotografoval najmä svadby a žiakov v školách, ale aj krstiny, tiež iné rodinné a podobné zoskupenia v Báčskej Palanke, Gajdobre, Čelareve, Hložanoch... Jazdili kadekde s otcom spolu na motorke. Avšak Peter Šuľan veľa toho robil, ako vraví, aj pre seba. Celé desaťročia fotografoval podujatia slovenského spolku a Matice slovenskej v Báčskej Palanke. Okrem iného „zveč- Fotograf Šuľan odfotografovaný v Hložanoch (2016) nil“ otváranie Slovenského domu, početné di- Prečo? „Predovšetkým preto, že mi vadelné predstavenia, výstavy a iné kultúrno-umelecké podujatia daňovníci vymerali veľmi vysokú daň: musel som zaplatiť až 224 000 a zábavy. „Žili ste bez toho, ,aby ste sa dinárov, ako povedali, aj retroakpohli z miesta´ vo viacerých štá- tívne! Toľké peniaze som, pravda, toch; kedy sa, podľa vašej mienky, nemal, pomohli mi sestry, vyplatil žilo najpokojnejšie?“ pýtam sa som to a zavreli sme podnik.“ Dnes už každý má, ak nie fotomôjho spolubesedníka a odpoveď zaznie razom, ani výstrel: „Počas aparát, tak mobil. Čoraz menej Tita.“ „Dopočulo sa mi, reku,“ po- ľudia vyhľadávajú fotografov, kračujem s „výsluchom“, „že ste a predsa... V Báčskej Palanke sú okrem už spomínaných zákazníkov ešte stále až tri fotodielne; v jednej fotografovali aj mesto. Máte teda z nich pracuje aj Zdenko Šuľan. vzácne dokumenty, na ktorých Jeho otec Peter sa fotografovavidieť, ako Báčska Palanka vyze- ním zaoberal 62,5 roka. Zrejme rala pred časom; nechcete s nimi by ešte neodhodil flintu, pardon, pred verejnosť?“ „Áno, urobil som fotoaparát, kebyže mu finančníci dva fotoalbumy, pomenoval som nevyrubili spomenutú „nekresťanich Palanka nekad i sad (Palanka skú“ daň. Takže teraz znamenitý kedysi a teraz – pozn. J. B.). Predá- báčskopalanský fotograf si uhrýza val som ich Nemcom, ktorí tu žili z dôchodcovského bochníka, na pred vojnou, a potom začali sem ktorý mu patrí 23.000 dinárov za prichádzať, aby videli niekdajší mesiac. Nerepce, žije skromne a rodný kraj...“ „Nepokúsili by ste sa občas ho spoluobčania vidia, ako urobiť dajakú knihu o niekdajšej jazdí na bicykli... za novými snímPalanke, alebo urobiť výstavu...?“ kami. Do jeho fotokolekcie, do „Nikto si to neželá, nie je záujem... ktorej sme nakoniec nenahliadli, Mal som výstavu starých fotografií, pribúdajú nové pekné „výstrižky“ asi pred dvoma rokmi, v Sloven- zo života. Kiežby ich, v dobrom skom dome... Teraz by to už nikto zdraví, získal ešte habadej. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POVETERNOSTNÉ PODMIENKY VÁŽNE POŠKODILI VINIČ V ARADÁČI

Časté striekanie zaručilo úrodu vinohrad. Avšak teraz už menej robím. Vinohrad som zveril synom a tí sa asi nevynašli. Niežeby Vladimír Hudec nestriekali, ale bolo potrebné omnoho častejšie. Vcelku sme očasie toho roku vonkon- teda naoberali toľko, že sme com nežičilo viniču, tak- vytočili zo 200 litrov vína. Je to že ho vraj zachránili iba tí málo, vzhľadom na to, že v našom najúpornejší, ktorí veľmi často vinohrade, keď je normálny rok, postrekovali svoje vinohrady. vytočíme viac ako 1 000 litrov. Čo „V mojom vinohrade bola sa dá robiť. Pre nás a kamarátov katastrofa. Ochorenie postihlo bude, ibaže na predaj nezvýši,“ hrozno aj listy, vlastne kompletný hovorí Pavel Viliačik. „Víno toho roku nemám,“ nadväzuje Pavel Janiš. „Naozaj sa muselo nad mieru striekať. Veď Janka Hrubíka som každú chvíľu videl so striekačkou, ale sa mu podarilo zachrániť vinohrad. Je pekný a úroda hojná, aj keď i tam vidieť, že choroba vyčíňala. Z rôznych dôvodov som nemal času tak často striekať, takže sa mi všetko osušilo. Zostalo iba trochu hrozna, z ktorého sme vypálili pálenku.“ „Tie májové daž„Mnoho som striekal, ale som hrozno zachránil,“ de najviac zaškodili hovorí Michal Goda. hroznu. Muselo sa

Traja Pavlovia – Viliačik, Janiš a Zahorec (zľava) na tohtoročnej hroznovej oberačke ochutnali vínko a vymenili si tohtoročné skúsenosti v ochrane vinohradov • ĽUDIA A UDALOSTI •

striekať každý tretí, štvrtý deň. Ale vari ani to nie je dobre, nie je zdravo,“ hovorí ďalej Pavel Viliačik. Pavel Jančo si však pochvaľuje tohtoročnú úrodu, ale nám uznal, že ošetrenie vinohradu zveril Jankovi Hrubíkovi. „Jednoducho som nemal času na také časté striekanie, lebo sa už začala žatva, takže som z kombajnu nevychádzal.“ Aj Michal Goda sa mal čím pochváliť návštevníkom hroznovej oberačky, ktorí toho roku zavítali do jeho vinohradu. „Je to sviatok pre oči. Hľa, aké pekné a zdravé strapce. Všetka česť,“ pochválil domáceho Pavel Viliačik. „To je preto, že sme mnoho robili.“ žartuje Michal Goda a hovorí: „Skutočne veľmi mnoho som striekal. Do 10-krát som čítal, ďalej už ani nie. Stávalo sa mi aj také,

že som dnes ostriekal s jedným prípravkom, a keď neboli efekty, s druhým, a potom aj s tretím, kým som nedosiahol efekt. Keď bolo najkritickejšie, tak sme trikrát do týždňa striekali. A najkritickejšie je, keď višne dozrievajú, čiže v polovici júna. Ak vraj v tom období zachrániš vinohrad, budeš mať hrozno. Naposledy som však dvakrát striekal iba modrou skalicou, ktorá sa považuje za ekologický spôsob ochrany viniča, a za ten čas prešla aj karencia prípravkom, ktorými som skôr striekal. Predsa je aj moja vinica trochu poškodená. K tomu sme mali aj krupobitie a keďže vinič vlani vymrzol, toto hrozno je len z hlavy a nie z rodných halúzok. Vcelku teda aj ja mám zredukovanú úrodu, ale z toho, čo zarodilo, najväčšiu časť sa mi predsa podarilo zachrániť,“ pochválil sa nám na záver.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE BRATSTVA A JEDNOTY V BIELOM BLATE, podobne ako v iných viacrečových školách, žiaci vyšších ročníkov si môžu zvoliť ako voliteľný predmet materinský jazyk, v ktorom sa vyučovali v nižších ročníkoch. To je významné predovšetkým z aspektu pestovania jazyka, kultúry, obyčají a tradície tohto multietnického prostredia. V týchto dňoch, keď sú všade vôkol nás jesenné farby, hodiny materinského jazyka venovali tomuto vizuálnemu efektu. Využila to aj profesorka slovenčiny Adela Obšustová a spolu so svojimi žiakmi vytvorili dva zaujímavé obrazy – chlapca a dievča Jesienku a Jesienka oblečených do opravdivého jesenného rúcha. Látku na „šitie“ si zabezpečili z rastlín, ktoré rastú všade okolo. Trochu kreativity, trochu viac úpornosti a vznikol pekný pár, chlapec a dievča oblečení do jesenných farieb. Oni budú zdobiť priestory školskej knižnice ako kreatívny metodický výsledok peknej témy a rozprávky o kamarátstve a prírode. M. N. 44/4879/ 2. 11. 2019

Ľudia a udalosti SMUTNÝ 28. OKTÓBER

Fašistická pomsta bola krutá Anna Horvátová

smelých bojovníkov, ktorí nedbajúc na seba, životy dali za slobodu, a pokrajinská poslankyňa Dr. Tatiana Vujačićová. Potom smutný sprievod tiahol na partizánsky cintorín, kde tiež odzneli príhovory a básne. Hrdinom sa aj tu poklonili a kvety k hrobke položili tiež predstavitelia

oho dávneho 28. októbra roku 1941 na nádvorí starého Obecného domu v Báčskom Petrovci viselo na šibeniciach osem mladých životov, ktorí sa nebojácne postavili proti fašistickým nástrahám a maďarským okupantom. Každoročne si pripomíname na týchto smelých prvobojovníkov, ktorí vedení ideálmi utratili predčasne mladé životy. O desiatej predpoludním zvony z kostolnej veže oznámili aj v tomto roku ten tragický a navždy vrytý do dejín smutný príbeh, keď na šibeniciach skonali ôsmi martýri, ktorých popravili maďarskí okupanti ako odvetu pre smelý čin – zapálenie konopí: Rudo Hrubík, Branislav Mokić, Pavel Ďuga, Ján Marčok, Martin Hrubík, Ján Labáth z Petrovca a ich spolubojovníci Ljubomir Doroslovački a Jovan Žeravljev. S úctou si na martýrov spomína hŕstka Petrovčanov, zoskupených vôkol pomníku na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla. Každoročne odznie aj príležitostný

Na partizánskom cintoríne predseda RMS Ondrej Bovdiš predniesol príhovor

kultúrny program. Aj tohto roku príhodné piesne zaspieval chór ZŠ Jána Čajaka pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Básne podali gymnazistky Emília Gániová a Karmena Kováčová a text z dobovej tlače Rastislav Labáth. K pomníku veniec položili predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić, ktorý primeraným príhovorom zdôraznil veľký skutok

STARÁ PAZOVA

Vôkol pomníku na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla

obecnej správy, žiaci zo základnej školy, petrovské spolky a združenia. Pri spoločnej hrobke odznel príhovor predsedu Rady Miestneho spoločenstva Ondreja Bovdiša:

Pripomenuli si Deň oslobodenia Anna Lešťanová

viacerých obecných bojovníckych organizácií zo Sriemu – z Inđije, ladením vencov a kvetov k Rumy, zo Sriemskej Mitrovice, Šídu pomníku padlým bojovní- a zo Starej Pazovy, predstavitelia kom a obetiam fašizmu v obce, batajnickej vojenskej posádstrede Starej Pazovy a k pomníku ky, potomkovia padlých bojovníkov národnému hrdinovi Jankovi Čme- a základnej školy si pripomenuli líkovi v mestskom parku členovia 23. október, keď v druhej svetovej vojne bola oslobodená Stará Pazova s okolitými dedinami, ako i 75. výročie oslobodenia od fašizmu. Najprv Obec Stará Pazova pre predstaviteľov bojovníckych organizácií a Kladením vencov a kvetov k pomníku padlým hostí v budove bojovníkom a obetiam fašizmu v strede Starej Pazovy zhromaždenia

si pripomenuli víťazstvo nad fašizmom

www.hl.rs

„Dnes je tomu 78 rokov, ako poprava bola vykonaná, keď na šibeniciach postavených uprostred Petrovca, na dvore Obecného domu, za ideál slobody, za ľudskú dôstojnosť, za spravodlivosť títo mladíci obetovali to najvzácnejšie, čo mali. Nedovolili si cudzincom dostať sa pod nohy a ich hrdinský čin, ktorý aj keď sa zakončil tragicky, bol nenahraditeľným príspevkom v boji o vyslobodenie spod fašistickej nadvlády a za vydobytie slobody budúcich pokolení. Za to im patrí

Informačno-politický týždenník

naša obrovská vďaka a úcta. Životy ktoré vyhasli za slobodu, životy ktoré v pravde umierali nemôžu byť zabudnuté!“ Šimon Domoni, predseda Miestnej bojovníckej organizácie. Žiaci základnej školy, ktorá nesie meno národného hrdinu Janka Čmelíka, predviedli poeticko-hudobný program v slovenskom a srbskom jazyku. Týmto podujatím aj v Starej Pazove prejavili úctu všetkým tým, ktorí bojovali o víťazstvo nad fašizmom.

obce pripravila príležitostné prijatie a v mene lokálnej samosprávy to urobil Goran Jović, predseda ZO. Pri tejto príležitosti prízvukoval, že povinnosťou tých, ktorí žijú, je spomínať na minulosť. O význame oslobodenia od fašizmu pred pomníkom v strede Starej Pazovy hovoril Stanko Carić, predseda Obecnej bojovníckej organizácie. Okrem iného pozval účastníkov iných vojen, aby sa zapojili do aktivít bojovníckej organizácie a tým zachovali spomienky na slávnych predkov. O živote a hrdinskej smrti Janka Čmelíka pri pomníku v parku hovoril O živote a hrdinskej smrti Janka Čmelíka

pri pomníku v parku hovoril Šimon Domoni • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU V BÁČSKOM PETROVCI

Starostlivosť o mentálne zdravie je rovnako dôležitá ako o fyzické

Anna Horvátová

tredisko pre sociálnu prácu v Báčskom Petrovci intenzívne realizuje aktivity v súlade s tým, čo je v ich činnosti zaplánované. Na potvrdenie toho oslovili

Biljana Drakulićová

sme riaditeľku strediska Biljanu Drakulićovú, ktorá rozpovedala o ich skutočne všestrannej činnosti: „Vyzdvihnúť chcem, že je mentálne zdravie veľmi dôležité, tak ako i to telesné. S tým cieľom sme nedávno (10. októbra) zorganizovali tribúnu Mentálne zdravie pre všetkých, a to práve na Medzinárodný deň mentálneho zdravia. Medzi nami sme uvítali aj hostí – kolegov z novosadského Združenia Patrija, ktoré sa už roky venuje ochrane osôb s poruchami v rozvoji. Týmto sme vlastne chceli poukázať na význam prevencie a starostlivosti o mentálne zdravie, o ktoré sa musíme starať rovnako tak ako o fyzické. Akže ho zanedbáme, nevenujeme mu primeranú starostlivosť a nepestujeme ho pravidelne a k tomu nepôsobíme preventívne, vtedy sa nám môžu prihodiť situácie, ktoré sme mohli správnym postupom predísť, keby sme načas požiadali o pomoc alebo radu odborníkov. A také situácie môžu vyvolať zmeny v rodine, v partnerských vzťahoch. Je preto veľmi dôležité hovoriť o prevencii, posmeliť osoby, že nie je nijaká hanba pohovoriť si s odborníkmi • ĽUDIA A UDALOSTI •

o probléme, že sú výzvy v jednotlivých fázach ľudského života normálne, ba očakávané, len je dôležité aj vedieť, že sú riešiteľné. Dokonca na každú výzvu sú modusy na riešenie, ak sa včasne pristúpi k odstráneniu alebo znemožneniu problému. Preto treba hovoriť s odborníkom, ale aj tú odbornú radu uplatniť v správaní. Tú debatu o mentálnom zdraví sme využili na prezentovanie nášho poradenského centra, ktoré v Báčskom Petrovci pôsobí už 7 rokov, ale k tomu len 6 dní v týždni, čo je nepostačujúce. No my sme tu pre užívateľov našich služieb a vynakladáme maximálne úsilie, zveľaďujeme a animujeme ľudí lokálnej samosprávy, aby naše služby využívali. Pod ingerenciou Strediska pre sociálnu prácu je aj poradenstvo Rodinka, ktorej priority sú rozvoj a zveľaďovanie služieb manželskej a rodinnej poradne.“ VEĽTRH J=EDNAKI V dňoch 20. až 27. októbra na Belehradskom výstavisku prebiehal aj medzinárodný belehradský knižný veľtrh a v rámci neho v dňoch

Prezentácia Strediska pre sociálnu prácu na belehradskom veľtrhu J=ednaki...

výsledky a príklady dobrej praxe zamerané na prístup, že všetci občania sú rovnakí. Na pozvanie Biljany Baroševićovej, námestníčky ministra, toho 24. októbra sa prezentoval aj sektor sociálnej ochrany našej obce. Prezentáciu aktivít som viedla spolu s vychovávateľkou v Združení rodičov detí s osobitnými potrebami MY Danielou Legíňovou-Sabovou, inak celú prezentáciu realizovalo Stredisko pre sociálnu prácu, menovite Milka Grbićová. Všetko to sledoval aj námestník našej obce Srđan Stojanović, predstavitelia Červeného kríža našej obce, ako

... a spoločná fotka na pamiatku

23. až 27. veľtrh J=ednaki. Bola to príležitosť na prezentovanie sociálnych združení. Boli tam aj tie naše, pýtame sa riaditeľky: „Práveže jednou z radu inovatívnych a afirmatívnych aktivít Ministerstva práce, zamestnanosti, otázok vojnových veteránov a sociálnych vecí je veľtrh J=ednaki, ktorého cieľom je jedinečným spôsobom, na jednom mieste a pod rovnakým sloganom predstaviť

i predstavitelia združení invalidov práce a penzistov. Samozrejme, čo nám je veľmi dôležité, aj naši členovia za účasti a prítomnosti buď rodičov, iných členov rodiny, či personálnych asistentov. Je to služba, ktorú my poskytujeme pre deti s poruchami v rozvoji. V tomto roku sme prijali aj pozvanie našej komory sociálnej ochrany Republiky Srbska a doručili sme promomateriál pre

veľtrh z našej obce, aby sa proste návštevníci knižného a sociálneho veľtrhu mohli oboznámiť s aktivitami v našej obci tak nášho strediska, ako i Združenia osôb s invaliditou Zagrljaj v Kulpíne, združení MY, Spolkom petrovských žien a vôbec s aktivitami iných našich združení.“ DEŇ BOJA PROTI NÁSILIU NA ŽENÁCH Pred koncom roka sa robí súvaha činnosti. V stredisku týmto veľtrhom a menšími akciami, predovšetkým účasťou na Vianočných trhoch, uzavrú tohtoročnú činnosť? „Aktivity, ktoré máme do konca roka ešte realizovať, sú pre prostredie veľmi dôležité. Zaradíme sem kampaň 16 dní aktivity či boja proti násiliu na ženách. Od roku 2009 túto kampaň organizuje Sieť žien proti násiliu. Práve 25. novembra, na Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách, zaplánovaný máme okrúhly stôl, na ktorý plánujeme pozvať osoby zo súdnictva, predstaviteľov Policajnej stanice Báčsky Petrovec, koordinačného telesa, ktorého úlohou je stretať sa každý mesiac. Privítame tam hostí z rôznych sektorov, od vzdelávania, zdravotníctva, mimovládneho sektora, kde hlavnou témou bude násilie a ako tento čin znemožniť.“ Október je mesiacom starších, na čo v stredisku nezabúdajú a plánujú organizovať prednášky zamerané seniorom. Aktivít je viac ako dosť, pracovníčky ochotne poradia, vyjdú v ústrety, v prospech pokojného života a prekonania konfliktov. Foto: z archívu Strediska pre sociálnu prácu

44 /4877/ 2. 11. 2019

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Defilé priateľstva Anna Lešťanová

j tejto jesene v Starej Pazove usporiadali tradičné 13. Defilé priateľstva. Organizátorom tohto podujatia, ktoré bolo vo štvrtok 24. októbra v mestskom parku a na Námestí

Dr. Zorana Đinđića, boli Spolok pre afirmáciu invalidov Fénix v čele s predsedníčkou Jelicou Despotovou a Združenie paraplegikov Frušká hora – Sriem v čele s predsedom Goranom Rajkovićom. Defilé priateľstva sa začalo za krásneho slnečného dňa presne

Lea, Elena a Vladislav dôstojne prezentovali slovenský spolok

Deti z Poletarca predviedli páčivý program

napoludnie v mestskom parku, kde páčivý program predviedli škôlkari z tamojšej Predškolskej ustanovizne Poletarac. Oficiálne tohtoročné defilé priateľstva otvorila Rada Žugićová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova. Po prechádzke pazovskými ulicami nasledovala ústredná časť programu na námestí. V mene staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka na programe vystúpili Elena Lakatošová a Lea Jašová. Za

sprievodu harmonikára Vladislava Gubečku zaspievali slovenské ľudové piesne. Defilé priateľstva sa organizuje s cieľom utužovania priateľstva a vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Účastníci defilé prezentovali hodnoty priateľstva, porozumenia a lásky. Podporili ho viaceré ustanovizne a inštitúcie a mimovládny sektor, ktorý sa zaoberá otázkami hendikepovaných ľudí.

POŠTA SRBSKA PRISPELA K JUBILEU NÁŠHO ŠKOLSTVA

Známka a príležitostná obálka Jaroslav Čiep

ri kvitovaní rôznorodých aktivít pri oslave okrúhleho jubilea petrovského gymnázia okrajom sme uviedli, že pri tej príležitosti sa udialo aj zriedkavé gesto – na poštovej známke Srbska vytlačili motív budovy Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. Za to sa treba aj verejne poďakovať predovšetkým agilným členom Klubu filatelistov Báčsky Petrovec, ktorí túto akciu iniciovali. Vydanie Pošty Srbska sa do obehu dostalo 1. októbra. Poštová

www.hl.rs

známka má nominálnu hodnotu 27 dinárov ako poštový platobný kolok v krajine. K tomu Pošta Srbska prichystala aj pečiatku a FDC obálku prvého dňa ako 21. v poradí vytlačenú v tomto roku. Náklad známky je vytlačený v 25 000 kópiách. Hárok pozostáva z päť krát päť rovnakých známok s vinetou v strede. Na samotnej známke je kresba štylizovanej budovy petrovského gymnázia, ktorú stvárnila a umelecky upravila Anamari Banjcová, akademická maliarka, a po srbsky cyrilikou je vypísané 100 rokov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Pečiatka je okrúhleho tvaru, vnútri kruhu je uvedený rovnaký text ako aj na známke a nad tým je logo osláv gymnázia vytlačené po slovensky a okolo do kruhu je text po srbsky: Prvý deň – 11 101 Belehrad – 1. 10. 2019.

Informačno-politický týždenník

Na samotnej FDC obálke vytlačenej v jasnomodrom odtieni je tiež kresba akademickej maliarky Anamari Banjcovej, ale iba časti budovy petrovského gymnázia okolo tzv. profesorského vchodu. Na jej averze je v hornom pravom

rohu zalepená aj známka a cez ňu štempľovaná osobitná pečiatka. Na reverze obálky je vytlačený aj sprievodný text so základnými údajmi o jubilujúcom gymnáziu po srbsky a po anglicky.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

POĎAKOVANIE ZA ÚRODY ZEME v kysáčskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore sa konalo v nedeľu 27. októbra. Kázeň slova Božieho, v ktorej kysáčsky farár Ondrej Marčok sprítomnil posolstvo nedele, keď veriaci ďakovali Pánu Bohu za úrody zeme a bohatstvo požehnania, bola na základe Druhého listu apoštola Pavla Korintským 9, 6 – 11. Bohoslužby krášlil vyzdobený oltár z darov zeme, vypestovaných v záhradách a na poliach, na dekorovaní ktorého sa podieľali veriaci, čím vyjadrili svoju vieru a srdce plné lásky a vďaky za nesmierne dobrodenia. Myšlienka vzdávania vďaky sa niesla aj v príležitostných piesňach, ktoré odznievali chrámom Božím vo výbere farárky Dariny Marčokovej. M. Ď.

ŽIACI NIEKDAJŠEJ STAROPAZOVSKEJ ŠUP – Školy žiakov v hospodárstve sa po 50 rokoch opäť stretli v piatok 25. októbra. Táto generácia bývalých žiakov dvoch tried strojárskeho odboru sa po ukončení základnej školy zapísala do trojročnej remeselníckej školy, ktorú absolvovali v rokoch 1966 až 1969. Jeden z iniciátorov tohto stretnutia bol Ján Krupinský zo Starej Pazovy. Ako povedal, už mali niekoľko stretnutí od ukončenia základnej školy a ich sen, aby sa stretli aj niekdajší žiaci Školy žiakov v hospodárstve, sa uskutočnil. Medzi bývalými spolužiakmi na tomto stretnutí bol aj ich niekdajší profesor matematiky Ladislav Bošković. Na stretnutie prišlo zo 20 spolužiakov takmer zo všetkých dedín Staropazovskej obce, ba aj zo zahraničia. Každý na úvod dostal slovo, aby ostatným porozprával, čo sa v jeho živote zmenilo, aj sa pochválil, čo dosiahol, čo sa mu podarilo… Ako bolo počuť, boli slušnou triedou, všetci sa veľmi dobre uplatnili v živote i vo svojej profesii. Bývalí spolužiaci teraz trávia dôchodcovské dni najviac ako starí rodičia. Stretnutie si všetci pochvaľovali, lebo na ňom si pri dobrej hudbe a skvelej nálade evokovali krásne spomienky zo strednej školy a sľúbili si ďalšie stretnutia. A. Lš.

PADINSKÍ CIRKEVNÍCI NAVŠTÍVILI VEĽKÝ KRTÍŠ. Padinčania pred rokom vo svojej dedine privítali spevokol a cirkevníkov zo zborov v okrese Veľký Krtíš a zároveň prijali pozvanie navštíviť Slovensko. To sa uskutočnilo v dňoch 19. a 20. októbra, keď cirkevný spevokol a členovia zborovej správy navštívili Veľký Krtíš, kde boli srdečne prijatí. Sobotu využili na obchôdzku niektorých pamiatok. Navštívili známy kaštieľ Antol, Banskú Štiavnicu, artikulárny drevený kostol v Hronseku a cirkevný zbor v Dačovom Lome. V nedeľu sa zúčastnili na službách Božích, na ktorých kázal padinský farár Ján Cicka a vystúpil hosťujúci spevokol. Po bohoslužbách padinskí cirkevníci navštívili i hrad Modrý Kameň a návštevu ukončili spoločným obedom na salaši Sklabiná. Na cestu domov sa vydali už v neskorých popoludňajších hodinách so vzájomným predsavzatím, že v spolupráci dvoch zborov budú pokračovať a niekedy v budúcnosti znovu zopakujú vzájomné návštevy. A. Ch. Snímka: PCZ • ĽUDIA A UDALOSTI •

44 /4879/ 2. 11. 2019

Ľudia a udalosti PREDSTAVITEĽKY ASSŽ POBUDLI V TRENČÍNE

Obohacovanie tvorivosti Katarína Gažová

ýsledkom dlhoročnej spolupráce Únie žien Slovenska a Asociácie slovenských spolkov žien bol aj pobyt dvoch predstaviteliek asociácie na Slovensku. S aktuálnou predsedníčkou Únie žien Slovenska a zároveň národnou poslankyňou Janou Vaľovou sa členky ASSŽ zoznámili tohto roku počas SNS. Z únie pozvali predstaviteľky asociácie na Slovensko, kam vycestovali dve členky správnej rady: Mária Gašparovská a Katarína Zorňanová, ktoré v polovici októbra pobudli v Trenčíne. Na akom podujatí v Trenčíne ste sa zúčastnili? „Bolo to širšie celoslovenské podujatie, ktoré malo v prvom rade ekologický zámer, lebo, ako vieme, na Slovensku je aktuálna akcia nepoužívať nylonové vrecká, ale tašky z prírodného

materiálu. Preto na námestí v Trenčíne boli rozložené stánky žien z rôznych častí Slovenska a aj my sme ako predstaviteľky ASSŽ mali svoj stánok. Hlavne sa tam ponúkali tašky urobené najrozličnejšími spôsobmi a z roz-

ličných ekologických materiálov. Výstava tašiek bola súťažného rázu. Vystavovali sa i krojované bábiky, ktoré predstavovali kraj, z ktorého prichádzali ženy na toto podujatie. Mali sme viac bábik a jedna bola v kulpínskom sva-

So slovenčinou každý deň

entrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave v dňoch 13. až 18. októbra zorganizoval metodický kurz pre učiteľov základných, stredných a materských škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Vzdelávací program pre učiteľov základných a stredných škôl mal názov: So slovenčinou každý deň (prostredníctvom využitia kultúrno-historických a prírodných krás vo vyučovaní medzipredmetových vzťahov rôznymi metódami a koncepciami). Túto skupinu viedli lektorky PaedDr. Mária Onušková a RNDr. Mária Nogová, PhD. Učitelia materských škôl pracovali na tému Stimulácia a nácvik správnej výslovnosti u detí predškolského veku. S

www.hl.rs

herovky. Tieto koláče schystali členky asociácie, a to Petrovčanky, Hložančanky a Kulpínčanky, a koláče sme tam predávali, čo vyvolalo veľký záujem návštevníkov podujatia na námestí v Trenčíne. Vystavovali sme aj krásne krojova-

né bábiky a môžeme povedať, že vlastne o náš stánok bol najväčší záujem.“ O čom ste sa bavili počas rozhovorov s predstaviteľkami Únie žien Slovenska? „Rozhovory boli veľmi osožné. Predstavili sme im pôsobenie našej ASSŽ a ony nám tiež vysvetlili, na akom princípe funguje únia, čo podnikajú, čím sa zaoberajú. Náplň práce máme podobnú a rozdiel je azda v tom, že únia je založená na štátnej úrovni Slovenska a tak aj podporovaná. Predstaviteľky únie nás oboznámili s tým, že podujatie takéhoto rázu budú organizovať aj do budúcna. Na nasledujúci rok však nebude v Trenčíne, ale v niektorom inom meste. Navrhli sme, aby sme nabudúce priviedli živú mladuchu v našom dolnozemskom kroji, ktorá nás bude tiež reprezentovať na takomto podujatí, s čím sa predsedníčka únie zhodla. Naša prítomnosť na Slovensku bola aj širšie mediálne sledovaná. Hovorili sme o našej asociácii, našej organizácii, náplni práce a o všetkom tom, čo ich o našej práci zaujímalo.“ Foto: K. Zorňanová

v Bratislave. Nechýbalo ani nadchýnanie sa krásnou jesennou prírodou, horami, dolinami a lesmi... Cestou zhromažďovali podklady na tvorbu pracovných listov do portfólia, využívali poznatky z exkurzií a na základe toho tvorili

Účastníci z Ukrajiny, Maďarska a zo Srbska (Kysáč, Báčsky Petrovec, Padina, Kovačica, Jánošík a Stará Pazova) boli ubytovaní v Študijnom a kongresovom stredisku v Modre a v Trenčianskych Tepliciach. Organizáciu mala na

Stánok Asociácie slovenských spolkov žien

METODICKÝ KURZ PRE UČITEĽOV NA SLOVENSKU

Michal Ďurovka

dobnom kroji s partou na hlave.“ Čo ste ako predstaviteľky asociácie žien ponúkali na stánku? „Snažili sme sa, aby náš stánok bol, ako sa tomu hovorí, k svetu. Podarilo sa nám to a okrem tašiek sme ponúkali naše chýrečné slovenské vojvodinské koláče: v prvom rade to bola dobošová torta, tiež orechový a makový kysnutý koláč, medová pita Marlenka a

nimi pracovala doc. PaedDr. Dana Kollárová, PhD. Učitelia počas exkurzie navštívili Balneologické múzeum v Piešťanoch a poprechádzali sa kúpeľným ostrovom. V Bohuniciach nad Váhom si pozreli kaštieľ, Múzeum regiónu Bielych Karpát a hrobku rodu Medňanských. Navštívili i Nosickú priehradu – Priehradu mládeže v Nimnici. Atrakciou Pred Balneologickým múzeom v Piešťanoch bola návšteva Sina – Hammamu v Trenčianskych úlohy zamerané na jednotlivé Tepliciach, ako i kúpanie sa v chý- pamiatky z hľadiska svojho vyurečných kúpeľoch. V Uhrovci na- čovacieho predmetu s dôrazom vštívili Rodný dom Ľudovíta Štúra na súčasnú lexiku a štylistiku pri a Alexandra Dubčeka a pobudli aj ich tvorbe.

Informačno-politický týždenník

starosti manažérka vzdelávania Mgr. Ľudmila Ábelová. Tento krásny, užitočný a výborne zorganizovaný seminár vyfinancovala vláda Slovenskej republiky. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Odmenená nová webová stránka Anna Lešťanová

uristickej organizácii Obce Stará Pazova sa dostalo ďalšie hodnotné uznanie. Tentoraz za novú webovú stránku, a to na dvojdňovom medzinárodnom festivale Kofer slova v Kruševci. Presnejšie, na 15. Medzinárodnom festivale turistických publikácií, ktorý prebiehal v dňoch 11. a 12. októbra, TO Obce Stará Pazova sa dostal Bronzani kofer. „Vedomí sme si toho, že internet a nové technológie v súčasnosti majú rozhodujúci význam pre rozvoj turistiky, a preto sa maximálne usilujeme sledovať všetky nové trendy. Na vypracovaní novej webovej stránky pracujeme dôkladne a začali sme ešte

V BINGUĽSKEJ ŠKOLE

ňujú rýchlo a ľahko získať adekvátne a potrebné informácie späté s turistickou ponukou Obce Stará Pazova,“ povedala Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka organizácie, a podotkla, že im táto bronzová odmena žiari ako keby bola zlatá. Riaditeľka Dragana Zorićová-Stanojkovićová (sprava) Všetci návna festivale prebrala hodnotné uznanie pre TO števníci internetového portálu tejto v minulom roku. Súčasný dizajn s viacerými performanciami každé- turistickej organizácie sa môžu mu návštevníkovi stánky umož- zoznámiť aj s prírodnými a kul-

túrnymi hodnotami tohto prostredia a tiež získať informácie o ponuke ubytovacích kapacít a pohostinských objektov, o tradičných podujatiach a aktuálnych dianiach v obci. „Veľmi je dôležité, že je webová stránka pútavá a vypracovaná cyrilským a latinským písmom a okrem srbského jazyka zastúpené sú tu i slovenčina, angličtina a nemčina,“ zdôraznila riaditeľka Zorićová-Stanojkovićová. Na tomto medzinárodnom festivale sa zúčastňujú turistické organizácie z miest a obcí Srbska a tiež viacerých zahraničných krajín. Toto podujatie okrem toho, že je zamerané na propagáciu destinácií a turistických potenciálov Srbska a krajín v regióne, je vhodnou príležitosťou aj na afirmáciu dizajnérov, fotografov a autorov publikácií. Sprievodným podujatím festivalu v Národnom múzeu v Kruševci bola výstava publikácií. (Foto: z archívu TO Obce St. Pazova)

diaľkového vykurovania bude teplo vo všetkých miestnostiach, bude to ekonomickejšie a jednoduchšie.“ nú miestnosť na pelety, toalety, Riaditeľka ZŠ Savu Šumanovića strechu na zadnej časti budovy Branislava Gnjidićová zdôraznila, že sú okrem uvedených prác naBlaženka a vybudované sú nové schody inštalované nové koše na športoDierčanová na vchode. Školu v utorok 15. októbra navštívil zástupca predsedu vom teréne vedľa školy, ochranné yučovanie v Základnej škole Obce Šíd Zoran Semenović so siete, a ofarbené sú sedadlá na Savu Šumanovića, tribúnach. S vykurovaním už začali a spokojní sú tak vo v ys u n u to m žiaci, ako i ich rodičia a zaoddelení v Binguli, počas mestnaní v škole. Z rozpočtu nadchádzajúcej zimy pre lokálnej samosprávy Obce štyridsať predškolských Šíd na tieto práce vyčlenili detí a žiakov prvého až 1 718 000 dinárov. Týmto štvrtého ročníka bude značne skvalitnili pracovné oveľa pohodlnejšie. podmienky tak deťom, ako Obec Šíd z Pokrajini zamestnancom. ského sekretariátu pre Binguľa má v súčasnosti energetiku, stavebnícpribližne 550 obyvateľov. Z tvo a dopravu požiadala prostriedkov samozdanenia o prostriedky na projekt a rozpočtu šídskej lokálnej pre zvýšenie energeticsamosprávy vykonané sú aj kej účinnosti verejných práce na úprave osady a čistebudov. Vďaka takto zísní skládky odpadu. Počas návkaným finančným prosštevy zástupca predsedu obce triedkom vo výške dva a a jeho spolupracovníci sľúbili pol milióna dinárov v tejto žiakom, že pre toto vysunuté škole nainštalovali systém oddelenie zaobstarajú nový diaľkového vykurovania. laptop, a zahlásili aj práce na Okrem kúpy novej piecky zrekonštruovali aj oddele- Školu navštívil zástupca predsedu Obce Šíd Zoran Semenović so spolupracovníkmi úprave binguľskej cesty.

Nová piecka na zimu

• ĽUDIA A UDALOSTI •

spolupracovníkmi, porozprával sa s riaditeľkou a so žiakmi a pritom povedal: „Projekt, ktorý sme začali realizovať pred tromi rokmi, končíme. Zostalo zopár škôl v Šídskej obci, v ktorých tiež inštalujeme nový systém vykurovania. V tejto škole sa doteraz vykurovalo v každej učebni zvlášť, čo bolo príliš komplikované. Novým systémom

44 /4879/ 2. 11. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Šuchot pestrého lístia pod nohami

Miona Živkovićov á, 3. 2, ZŠ Simeona Aranick ého, Stará Pazova

Adrián Šimo, šesťr očný,

PU Včielka, Kulpín

Dina Čechová, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

K Marko Gržan, šesťr očný, PU Včielka, Kulpín

www.hl.rs

re mnohých z nás je jeseň najkrajším ročným obdobím. Táto jeseň je teplá a krásna. Vie nás očariť najmä krásou rôznofarebného lístia, ktoré pomaly padá zo stromov a potom nám tak príjemne zvláštne šuchoce pod nohami. V tom je to čaro jesenného obdobia. Jeseň inšpiruje aj naše ratolesti. V školách a škôlkach často ilustrujú jesennú krásu. Využívajú krásne pestré farby a ich výkresy priam očarujúco znázorňujú jeseň. Jeseň bola inšpiráciou i detí z Kulpína, Padiny a zo Starej Pazovy. Tak nám svoje práce doteraz zaslali aj dve žiačky zo ZŠ Simeona Aranického zo Starej Pazovy so svojou učiteľkou slovenčiny. Táto škola 1. októbra oslávila desiate narodeniny. K výročiu gratulujeme a prajeme ešte mnoho úspešných rokov. Žiaci tejto školy navštevujú hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. Tešíme sa z ich tvorivosti a inšpiratívnosti, ako aj snahe písať po slovensky. Katuša

Bianka Holúbeková, 1. 1, ZŠ maršala Tita, Padin a

Kohút Kikirík

Nataša Samporová , 1. ZŠ maršala Tita, Pa 1, dina

de bolo, tam bolo, žili raz na jednom dedinskom dvore kohút Kikirík a sliepka Krákorka. Na tom dvore žili aj kravy s teliatkami, kozy s kozliatkami, husi, kačky, morky a sliepky. Sliepok bolo najviac. Medzi nimi boli strakaté, jarabé, biele, čierne, červené, holohrdlé a strapaté. Kohúty sa bili a súperili, kto bude najdôležitejší. Spolu boli traja. Dvaja mali červeno-čierne perie a ten tretí, najdôležitejší, mal najkrajšie strakaté perie a veľký krivý hrebeň a zo všetkých najkrajšie kikiríkal. Sliepky bývali v kuríne. Spávali na pántoch a vajcia znášali do hniezd. Sliepky včasráno vstávali a usilovne hrabali na hnoji. Raz kohút Kikirík našiel na hnoji veľkého červíka a utekal za sliepkou Krákorkou, aby jej ho dal. Ona mu bola povďačná a láskavo zakotkodákala. Ostatné sliepky na ňu žiarlili, lebo ona bola najdôležitejšia sliepka na dvore, pretože jej Kikirík dal najväčšieho červíka a preto, že Krákorka znášala najviac vajec. O ňu mali záujem aj ďalšie dva kohúty. Preto sa pobili s Kikiríkom. Ostatné sliepky nadŕžali červeným kohútom, aby jedna z nich získala Kikiríka. Sliepky nemali šťastie, zvíťazil kohút Kikirík. Takéto a podobné príbehy sa opakujú každý deň na dedinskom dvore plnom zvierat. Dijana Pudelková, piatačka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Pálenie rastlinných zvyškov škodí pôde a je protizákonné

Ročník XLVII 2. novembra 2019 Číslo 20/1996

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena kukurice Ľ. Sýkorová

dňoch od 21. do 25. 10. na Produkčnej burze v Novom Sade bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom zaznamenaný o 58,38 % nižší tovarový obrat a o 60,96 % nižší finančný Ľubica Sýkorová obrat. Zbavovanie sa suchej trávy či rastlinných zvyškov z našich polí vypaľovaním je protiPodobne ako v predchádzajúcom zákonné a môžeme zaň dostať pokutu. Okrem toho, že oheň ohrozuje prírodu, životné týždni najviac sa obchodovalo s prostredie, ľudí a zvieratá, znižuje aj kvalitu pôdy, ktorá je aj tak každým rokom horšia. kukuricou, ktorej cena padá. Na začiatku týždňa sa predávala po ez ohľadu na to, že v zvyškov najmä na vojvodinských tí, ktorí spaľujú rastlinné 14,10 din./kg bez DPH, 15,51 din./kg s Srbsku existuje zákon, poliach. zvyšky na poľnohospoDPH (so 14,5-percentným obsahom ľudia aj naďalej spaľujú PLATFORMA NA DETEKCIU dárskej pôde. Novosadský vlhkosti). No už na konci týždňa rastlinné zvyšky. V plameňoch POŽIARU V TERÉNE inštitút BioSens vyvinul jej cena spadla na 13,80 din./kg horí tráva, kríky, stromy a teda Ministerstvo poľnohospodár- platformu, ktorá umožňuje bez DPH (15,18 din./kg s DPH). Jej aj domovy živočíchov, hniezda stva, vodného hospodárstva identifikovať každý oheň priemerná cena bola 14,03 din./kg vtákov… Plamene sa rýchlo a lesníctva Srbska spoločne s na každej parcele v reálbez DPH (15,43 din./kg s DPH), čo je šíria a v nich nachádza smrť inštitútom BioSens z Nového nom čase. Momentálne sa pri porovnaní s predchádzajúcim všetko živé, od užitočného Sadu a v spolupráci s Európskou systém testuje vo Vojvodine týždňom menej o 0,65 %. hmyzu, malých zvierat, až po vesmírnou agentúrou vyvíjajú a a výsledky, ktoré boli zozbieNaopak, v uvedenom období na zajace, líšky či srnky. A neraz testujú platformu na zisťovanie rané od 9. do 19. októbra, sú novosadskej burze zdražela pšedochádza aj k vážnym zrane- požiarov na poľnohospodárskej katastrofálne. Na území jednej nica. Na našom trhu sa kvalitná niam, či dokonca až k úmrtiu pôde v celom Srbsku. Podľa slov lokálnej samosprávy v Banáte pšenica môže nájsť len veľmi nešťastníkov, ktorí sa rozhodli ministra poľnohospodárstva Bra- bolo zapálených 950 parciel, v ťažko a predajcovia čakajú na týmto spôsobom očistiť pole… nislava Nedimovića tento systém Srieme takmer tisíc. Do systému vyššiu cenu. Predávala sa po Aj tejto jesene sme svedkami sa už testuje. Prostredníctvom budú zapojení aj členovia poľnej 18,30 din./kg (20,13 din./kg) masového pálenia rastlinných satelitu sa budú môcť vypátrať stráže.○ Okrem kukurice a pšenice na novosadskej burze bol Prof. Dr. JÁNOVI KIŠGECIMU UDELILI TITUL Dr. h. c. záujem aj o sójové výlisV aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre ky so 44-percentným sa 23. októbra 2019 uskutočnilo slávnostné zasadnutie obsahom bielkovín, Vedeckej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity ktorých cena bola v Nitre, rozšírené o Vedeckú radu Fakulty agrobiológie a 44,00 din./kg bez potravinových zdrojov, na ktorom bol udelený čestný titul DPH (52,80 din./ doctor honoris causa dvom osobnostiam medzinárodnej vedy: kg s DPH).○ prof. Ing. Pavlovi Tlustošovi, CSc., z Českej zemědělskej univerzity v Prahe a prof. Dr. Jánovi Kišgecimu z Univerzity v Novom Sade. Prof. Dr. Jána Kišgeciho, doktora poľnohospodárskych vied a univerzitného profesora, netreba predstavovať, všetci ho veľmi dobre poznáme. Ako členovi Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov navrhla udeliť čestnú vedeckú hodnosť doctor honoris causa Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Slovenská akademická obec chcela týmto spôsobom oceniť jeho dlhoročnú formálnu, ale aj neformálnu vzájomnú spoluprácu v oblasti vedy a vzdelávania a šírenie dobrého mena SPU v Nitre. Prof. Dr. Jánovi Kišgecimu srdečne blahoželáme a prajeme mu ešte veľa tvorivých rokov. ○ Ľ. Sýkorová Foto: SPU

Z obsahu Pestovanie rastlín za použitia mykorhíznych húb

Str. 2

Výživa je dôležitá

str.3

Aktuálne ekologické ochranné opatrenia v záhrade

str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Pestovanie rastlín za použitia mykorhíznych húb Ľubica Sýkorová

Mykorhízne spoločenstvo rastlín a húb je budúcnosťou nielen ekologického, ale aj konvenčného poľnohospodárstva. Huby poskytujú rastlinám lepšiu výživu, prísun vody počas obdobia sucha, zvyšujú odolnosť proti chorobám a škodcom, zabezpečujú lepšie kvitnutie, vyššie úrody či chutnejšie plody.

estovanie rastlín za použitia mykorhíznych prípravkov predstavuje šetrnejší spôsob v porovnaní s tradičným pestovaním, čím sa do určitej miery zabezpečuje aj dlhodobá udržateľnosť života na zemi. V podstate nejde o nový a neznámy spôsob pestovania, ale len o návrat k tomu, čo v prírode funguje už tisícročia. Mykorhíza je v podstate prírodná symbióza medzi určitými druhmi húb a koreňmi rastlín. Je to spolužitie dvoch organizmov, ktoré sa líšia spôsobom výživy a vzájomne si osožia. Aby rastliny dobre rástli a boli zdravé, pre väčšinu je tento vzťah nevyhnutný. Mykorhízne (alebo aj mykorízne) huby sa nachádzajú voľne v pôde, no ich množstvo sa pod vplyvom používania chemických prípravkov neustále znižuje. Mykorhízne prípravky obsahujú spóry, ktoré sa pri styku s koreňom rozrastajú, vytvárajú koreň a kolonizujú ho. Podhubie húb sa rozrastá do väčších hĺbok ako korene rastlín. Týmto spôsobom sú pre rastliny dostupné živiny a voda aj z väčších hĺbok. Rastlina s dobre založeným koreňovým systémom je odolnejšia proti rôznym stresovým faktorom či napadnutiu chorobami. Rastlina zase poskytuje mykorhíznym hubám sacharidy, ktoré sú potrebné na ich výživu. POZNÁME DVA TYPY MYKORHÍZY Mykorhízne huby môžu byť ektomykorízne – rozrastajú sa po

povrchu koreňa (pri drevinách) a endomykorízne, ktoré prenikajú do koreňov rastlín (rôzne rastlinné druhy, trávy). Mnohé živiny, napríklad dusík, fosfor a mikroprvky sa bežne nachádzajú v pôde alebo vo vzduchu, no vyskytujú sa v takej forme, ktorú rastliny nedokážu prijať.

Aby sme dosiahli čo najlepšie pestovateľské výsledky či už v rastlinnej výrobe, zeleninárstve, alebo v ovocinárstve, potrebné je venovať veľkú pozornosť kvalite pôdy. Tu nám práve pomáhajú aj mykorhízne huby, ktoré sa napoja na korene rastlín a začnú sa rozrastať a vytvárať sieť vlásočníc, ktoré čerpajú živiny z pôdy. Vďaka napojeniu na koreň sú schopné potrebné látky prenášať rastline. Rastliny sú odolnejšie, zdravšie a ich výborná kondícia sa prejaví vo vyššej úrodnosti a kvalite plodov. Pokiaľ pri sadení pridáme aj prírodné dlhodobo rozpustné hnojivo, zaistíme tak plodinám dostatok kvalitných živín počas celej sezóny. Aplikácia príprav-

kov obsahujúcich mykorhízne huby je vhodná nielen pre ekologické, ale aj konvenčné poľnohospodárstvo, kde je minimálna potreba zásahov do pôdy. PODMIENKY NA ÚSPEŠNÝ ROZVOJ MYKORHÍZNYCH HÚB Mykorhízne huby sú živé organizmy a podobne ako rastliny alebo živočíchy si pre svoj rast a vývoj vyžadujú určité podmienky. Väčšina pôd je pre ne vhodná, ale nemusí viesť k tvorbe kolónií mykorhíznych húb. Veľké množstvo fosforu a solí v pôde zabraňuje rozvoju týchto húb a nadbytok dusíka znižuje množstvo vytvorených hýf a hustotu mycélia. Používanie chemikálií na ochranu rastlín tiež spomaľuje rast, alebo môže úplne zničiť kolóniu húb. S P Ô S O BY A P L I K ÁC I E MYKORHÍZNYCH HÚB Tieto huby aplikujeme pri tradičnom vysádzaní alebo presádzaní; pri už vysadených

rastlinách; pri sejbe; môžeme zmiešať prípravok s vodou; koreňový systém môžeme namočiť do pripravenej zmesi a rastliny ihneď po namočení vysadiť. Obyčajne rozrastanie húb v pôde trvá niekoľko týždňov, zhruba je to 5 – 6 týždňov. Výhodou aplikácie mykorhíznych prípravkov je, že ich stačí použiť iba raz a rastliny podporíme na celý ich život. Aplikovať môžeme aj k starším rastlinám. Mykorhízna zmes by vždy mala zostať v zemi. Okolo rastliny preto vyhĺbime jarok, prípadne jamky a do nich zmes nasypeme a zeminu utlačíme. Prvé výsledky pôsobenia mykorhíznych húb zbadáme najmä v takom stresovom ob-

dobí, akým je leto. Prípravkom mykorhíznych húb nie je možné rastliny predávkovať. Prípravky môžu byť tekuté, ktoré obsahujú živé mykorhízne mycélium, alebo suché, ktoré obsahujú spóry mykorhíznych húb. Proces mykorhizácie sa najlepšie vykonáva počas siatia alebo výsadby a mykorhizačné prípravky v už vysadených rastlinách sa môžu pridať do pôdy blízko koreňov pomocou sondy. Len čo mykorhizácia prebehla a huby sa vyvíjajú v koreňoch rastlín, zostávajú tam, pokiaľ je rastlina nažive. Preto je mykorhizácia obzvlášť dôležitá pri zakladaní viacročných porastov. VÝHODY POUŽITIA MYKORHÍZNYCH PRÍPRAVKOV Po aplikácii mykorhíznych prípravkov dosiahneme lepší a vyrovnaný rast rastlín; bohatší a zdravší koreňový systém, ktorý bude schopný vo väčšej miere čerpať živiny z pôdy; lepšiu násadu kvetov a plodov; nižšiu potrebu zálievky a hnojenia; lepšie prekonanie suchého obdobia; ochranu proti niektorým pôdnym chorobám. Pred aplikáciou treba do úvahy vziať konkrétny druh rastliny a vhodnú mykorhíznu hubu, ako aj konkrétne pôdne a klimatické podmienky. Použitie prípravkov s obsahom mykorhíznych húb má význam najmä na chudobnejších pôdach s horšími podmienkami na pestovanie. Treba pripomenúť, že mykorhíza nepôsobí pri všetkých druhoch rastlín. Neovplyvňuje hlúboviny, špenát, ihličnany či repu. Ani pri niektorých druhoch okrasných rastlín, ako sú napr. orchidey, sa neprejaví významnejšie vplyv húb. Pri ostatných približne 95 % kultúrnych rastlinách však boli zaznamenané výrazné zmeny. Keďže si rôzne druhy rastlín vyžadujú aj rôzne živiny, existujú aj rôzne druhy mykorhíznych húb. Niečo iné potrebujú ovocné stromy, iné živiny uprednostnia zeleninové druhy, iné živiny zase potrebujú okrasné dreviny. Podľa toho boli vyvinuté aj rôzne prípravky, ktorých zloženie (druh húb) vyhovuje určitým druhom rastlín. Foto: pixabay

•

44 /4878/ 2. 11. 2019

PRIPOMÍNAME

Už v novembri bojujeme proti kučeravosti listov broskýň Ľ. Sýkorová

November je mesiacom, kedy sa naše záhrady pomaly začínajú ukladať na zimný odpočinok. Vegetačné obdobie väčšiny rastlín je už na samom konci a rovnako sa končia aj posledné jesenné práce.

a našich broskyniach sa pravidelne každý rok vyskytuje obávaná kučeravosť listov Taphrina deformans (srb. kovrdžavost lista breskve), ktorá patrí medzi hospodársky najvýznamnejšie hubové ochorenie tohto ovocného druhu. Kučeravosť infikuje mladé listy v štádiu pučania púčikov. Po vypučaní sa na nich vytvárajú mechúriky, ktoré sa zafarbujú do červena, postupne sa zväčšujú, deformujú list, neskôr černejú, zasychajú a opadávajú. Po opadnutí napadnutých listov sa vytvárajú nové, ktoré už nie sú napádané kučeravosťou broskýň. Strata značnej časti listovej plochy však spôsobuje aj opadávanie mladých plodov, úroda je nižšia a navyše plody sú často nevyzreté, neštandardné, kyslé s nedostatočnou stolovou hodnotou. Kondícia stromu sa oslabuje, pretože na rast nových listov sa spotrebúvajú zásobné látky, znižujú sa prírastky a klesá

mrazuvzdornosť. Ak sú stromy opakovane silno postihnuté kučeravosťou (2 – 3 roky zaradom), často dochádza ku glejotoku a k uhynutiu konárov alebo celého stromu. Šírenie infekcie podporuje daždivé a chladné počasie koncom zimy, v štádiu pučania a v období krátko po vypučaní, až do začiatku kvitnutia broskýň. Na napadnutých listoch sa vytvárajú vrecká, askospóry a nakoniec blastospóry, ktoré sú pripravené na jarnú infekciu. Pôvodca ochorenia prezimuje v štádiu napučaných spór (tzv. blastospór) na kôre stromov a pod šupinami púčikov. OCHRANA Nepriama ochrana – je dokázané, že jednostranné hnojenie dusíkom podporuje výskyt choroby. Odolnosť stromov proti kučeravosti broskyňovej zvýšime vyváženou výživou, hlavne hnojením vápnikom a draselnými hnojivami.

Priama ochrana – proti kučeravosti broskýň je účinná iba chemická ochrana, ktorú, ako dlhodobo uvádza odborná literatúra, vykonávame v dvoch termínoch. Jesenný postrek sa odporúča vykonať po opadnutí listov, a to aj na vrcholoch konárikov. Samozrejme, že dnes máme k dispozícii väčší počet účinných prípravkov a vybrať si správny nám určite ochotne poradia v špecializovaných predajniach a poľnohospodárskych lekárňach. Podmienkou je teplé, nad 7 °C, suché a bezveterné počasie. Výhodou jesennej aplikácie je obyčajne prístupnosť terénu pre aplikačnú techniku i vo veľkovýrobe a priaznivejšie poveternostné podmienky. Tento postrek nie je jednoúčelový, pretože meďnaté prípravky majú široké spektrum účinnosti aj proti ostatným chorobám broskýň (chrastovitosť, bakteriálna ra-

ABY SME MALI ZDRAVÉ ORECHY

Výživa je dôležitá Ľ. Sýkorová

Korene orecha sa významne podieľajú na zásobovaní jeho nadzemných častí vodou a minerálnymi živinami. Svojím bohatým, širokým a hlbokým rozkonárením zabezpečujú aj dobrú stabilitu a dlhovekosť stromu. Aj preto pod ním a okolo neho hlboko nekopeme ani neorieme. ôležité je, aby pôda pod malými plodmi, nízkou úrodou. orechom bola dostatoč- Zle oplodnené kvety, zle vyvinune zásobená humusom, té plody, pomalé dozrievanie, dusíkom (treba však dať pozor netypická chuť, predčasné opana jeho prebytok), vápnikom, dávanie plodov nás upozorňujú, horčíkom, fosforom a draslíkom. že stromu chýba fosfor (P). Ak Pôda musí byť viac alkalická ako je nedostatok draslíka (K), listy majú tmavý nádych, špice sa im kyslá (pH 6,5 až 7,7). AKO SA PREJAVUJE NEDOSTA- krútia, často opadávajú, konce letorastov usychajú, plody nie TOK ŽIVÍN? Nedostatok dusíka (N) sa preja- sú riadne vyvinuté a sú málo vuje spomaleným rastom, slabý- trvanlivé, je znížená odolnosť mi prírastkami, svetlými listami, stromov proti mrazu i chorobám.

Pri nedostatku vápnika (Ca) stromy trpia glejotokom a rakovinou, slabým rastom a plody papierovitosťou, majú zníženú odolnosť proti hubovým chorobám. Pri nedostatku horčíka (Mg) listy trpia chlorózou, žltnú, pri súčasnom nadbytku dusíka červenejú, neskoršie hnednú a opadávajú, stromy sú celkove menej odolné. Ak orechu chýba bór (B), listy sú drobnejšie a opadávajú,

III

kovina, monilióza atď). Ďalší postrek urobíme v predjarí, na začiatku nalievania terminálnych pukov. A tu sa dopúšťame najviac chýb – v neskorom postreku, a to až v štádiu pučania, keď za priaznivých podmienok pre infekciu (daždivé počasie) táto už nastala. Termín postreku proti kučeravosti v predjarí sa musí určiť len vývinom broskyne. Opakované ošetrenia na jeseň a v predjarí nie sú potrebné. V prípade, ak neboli dodržané podmienky v čase aplikácie, resp. nemáme záruku kvalitne vykonaného postreku, v tom prípade je vhodné ho zopakovať asi o týždeň. Ošetrujeme iba náchylné odrody. Ďalšie ošetrenia proti kučeravosti sa neodporúčajú. Pri dodržaní uvedených podmienok by sme mali vystačiť s jedným, v extrémnych prípadoch s dvoma ošetreniami. Dôležitou podmienkou účinnosti ochrany okrem správneho výberu fungicídu je kvalita aplikácie. Aj tu sa dopúšťame častých chýb. Treba používať vysoký pracovný tlak, dýzy s väčšími otvormi vytvárajúce väčšie kvapky, zabezpečujúce dokonalé pokrytie aj tej najmenšej plochy najvzdialenejších konárikov a pukových šupín. Iba tie spóry patogéna môžu byť zničené, ktoré prídu do kontaktu s roztokom fungicídu.  koncové puky letorastov odumierajú a na letorastoch sa tvoria tzv. metly. Pri nedostatku mangánu (Mn) sa na listoch tvoria žlté škvrny a ich okraje sa strapatia. Pri chýbajúcom zinku (Zn) listy sú úzke, malé, scvrknuté a opadávajú z koncov letorastov. Hnojivá je najlepšie zaprávať do pôdy na jeseň (pred jej prekopaním) rozhodením do kruhu pod obvodom koruny stromu. Počas vegetácie môžeme prihnojovať spolu so závlahou, alebo pod obvodom koruny urobíme viacero dier hlbokých asi 40 cm a do nich nalejeme 5- až 10-percentný roztok hnojiva.

•

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Integrovaná ochrana proti škodcom repky ozimnej v jeseni – skúsenosti Slovenska a Česka (3)

Marek Seidenglanz, Ján Tancik, Jaroslav Šafář, Mgr. Eva Hrudová, František Kocourek, Pavel Kolařík, Jiří Rotrekl, Jiří Havel, Miriama Ruseňáková, Leona Víchová KVETÁRKA KAPUSTOVÁ Čoskoro po sejbe či počas vzchádzania do polí nalietavajú často vo vysokých počtoch dospelci kvetárky kapustovej (Delia radicum; možné je monitorovanie pomocou na zem položených žltých misiek), ktoré kladú vajíčka v blízkosti svojich

vrch koreňových krčkov a korene tým, že na nich vytvárajú typické hnedé neuzavreté chodbičky. Silne poškodené korene (viac než 50 % povrchu poškodené) nedokážu zaistiť dostatočný prívod vody a živín do nadzemných častí. Takéto rastliny spomaľujú rast, majú menšie listy, ktoré často získavajú fialovú farbu (príčin fialového sfarbenia môže byť viac: ťažké a premokrené pôdy, nedostatok živín, rezídua herbicídov), a môžu ešte na jeseň odumrieť, zvlášť ak sú Hálky na hlavnom koreni vyvostresované aj suchom. V súčasnej dobe sú v ČR lané prítomnosťou lariev krytona kvetárku registrované dva nosa kapustového postrekové insekticídy (oba s Navyše jeho škodlivosť je zrejme rovnakou pyretroidnou účinnou nízka aj počas vyšších výskytov. látkou, deltamethrin). Problém Hálky spôsobené larvami sa je ale v načasovaní aplikácie, môžu zameniť s nádormi, ktoré Koreň poškodený larvou kvetárky pretože dospelci sú v niektorých vyvoláva v poslednom období kapustovej – slabé poškodenie rokoch dlho aktívni (september na našich poliach stále častej– koniec októbra) a pravdepo- šie Plasmodiophora brassicae. hostiteľských rastlín. Škodia dobne tiež po celé toto obdobie Prahy škodlivosti pre krytonosa larvy na koreňoch. Larvy nie samičky kladú vajíčka. Postre- kapustového z dôvodu jeho sú v poraste rozložené rov- ky nevychádzajú vtedy vôbec nejednoznačnej škodlivosti nenomerne. Je to dobre, čo sa účinnosti boli stanovené. Priama ochrana dané tým, že sana kvetárku týka. Nie- porastov je zbytočná. mičky preferujú kedy dokonca skôr VOŠKA BROSKYŇOVÁ miesta v porasškodia, ako pomáhajú, Voška broskyňová sa stáva te, kde sú väčšie lebo majú negatívny významným škodcom. V posledvplyv na po pôde sa rastliny (pozipohybujúce početné tívna korelácia s hrúbkou korebystruškovité chrobáňových krčkov). ky, ktoré sú významSúčasne je tu ní požierači vajíčok aj istá tendenkvetárok. Ošetrenie cia k agregácii Larva kvetárky kapustovej nezapojeného porastu pri okrajoch. postrekom sa tak vteV priaznivých podmienkach dy môže paradoxne prejaviť aj pre rast sa ani silne napadnu- nárastom poškodení koreňov. té porasty (vysoké percento Ako vidieť z pokusov, istá pomoc napadnutých rastlín) neprejaví v boji proti kvetárkam môže byť Larva krytonosa kapustového vo vnútri dutej hálky zvýšenou mierou vymrznutia. morenie osiva prípravkom. Pri zle sa vyvíjajúcich, z rôzKRYTONOS KAPUSTOVÝ ných troch rokoch v jeseni (2016 nych dôvodov stresovaných Výskyty krytonosa kapustové- – 2018) boli výskyty v porastoch porastoch to môže byť inak. ho (C. pleurostigma) boli v po- vysoké dvakrát – v roku 2016 Vyliahnuté larvy poškodzujú po- slednej dekáde zanedbateľné. a 2018. V roku 2018 sa väčší

výskyt prejavil výrazne neskôr ako v roku 2016. Zaujímavé (ale z hľadiska poľnohospodárskej praxe zlé) je, že pri voške broskyňovej je to úplne inak s jej citlivosťou k rôznym insekticídom ako u skočky repkovej a skočiek rodu Phyllotreta. V ČR sú na vošky registrované len pyretroidy (na báze deltamethrinu a lambda-cyhalothrinu) a pirimicarb (Pirimor). Bohužiaľ, však ako pyretroidy, pirimicarb a ani napr. organofosfáty na vošky nezaberú. Naopak neonikotinoidy, ktoré nie sú na vošky registrované,

Nádory vyvolané hubou Plasmodiophora brassicae na koreni repky

pôsobia spoľahlivo a dokážu populácie držať dlhý čas pod prahom škodlivosti. Prídavok pyretroidu nemá podľa výsledku pokusu robeného na lokalite Šumperk v roku 2018 vplyv na zlepšenie účinku neonikotinoidov na vošky – použitie tejto kombinácie však môže vyriešiť problém hľadania vhodného insekticídu účinného na skočku repkovú a súčasne aj na vošky. Jednoducho povedané – pyretroid ničí skočky a neonikotinoid vošky. (foto: M. Seidenglanz)

•

44 /4878/ 2. 11. 2019

VINIČOVÉ KRY TREBA PRAVIDELNE KONTROLOVAŤ

Zlatisté žltnutie viniča sa neustále šíri

kladenie žltých lapacích pásov na kry vo výške od 10 do 15 cm nad zemou počas júna. Keďže proti patogénom vyvolávajúcim chronické ochorenia vrátane fytoplazmy neexistuje priama ochrana chemickými ochrannými prostriedkami, v Ľubica Sýkorová boji proti rozšíreniu FD má veľký Aj v tomto roku sa v našich vinohradoch vyskytla jedna z novších chorôb viniča, ktorá patrí význam chemická ochrana, ale medzi tzv. systémové choroby a ktorá je spôsobená fytoplazmami. V literatúre sa o nej píše ako nie proti samotnej fytoplazme, o fytoplazmatickej chorobe pod názvom zlaté žltnutie viniča – Grapevine flavescence dorée phy- ale proti jej prenášačovi. toplasma (srb. zlatasto žutilo vinove loze). Prvý výskyt na území Srbska bol zaznamenaný v roku Možnosti boja proti cikádke: 2000, aj keď charakteristické symptómy sa vyskytovali už skôr, no nevedelo sa, o akú chorobu ide. ničenie vajíčok, spálenie odrezoto ochorenie pre možnosť níka, zožltnutie (biele odrody) od konca mája do začiatku kov, zimný postrek s olejovými masívneho epidemického alebo sčervenanie listov (čer- júla. Dospelé cikády sú dlhé 4,5 prípravkami, postrekmi ničiť až 5,5 mm, samičky sú väčšie, larválne štádiá, pretože vtedy šírenia bolo zaradené v vené odrody). je cikádka najcitlivejšia – obyPrvé symptómy sa vyskytujú Európskej únii medzi karanténne čajne je to po odkvitnutí viniča choroby viniča. Jeho výskyt fran- začiatkom leta, keď sa listy (z hľadiska ochrany včiel), vtedy cúzski pestovatelia prirovnávajú zvinujú smerom dole, sú drsné je najvyšší počet lariev tohto k epidémii fyloxéry, ktorá v 19. a krehké. Okraje listov bielych štádia. storočí zdevastovala nielen veľké odrôd sa sfarbujú do svetlo- až Zo skúseností domácich vinoplochy francúzskych vinohradov, zlatožltej farby, červených odrôd hradníkov vyplýva, že sa ochrana ale aj vinohradov po celej Európe. do červena. Neskôr, počas leta, začína prvým postrekom po reze, K hostiteľským rastlinám patrí sa na týchto listoch pozdĺž žíl kedy sa odporúča aplikácia konvinič hroznorodý (Vitis vinifera), zjavujú žltkasté škvrny, listy taktného insekticídu Cythrin 250 medzi náchylnejšie patrí odroda nekrotizujú. Napadnuté listy EC + Nitropol S. Počas vegetácie chardonnay. K hostiteľom však opadajú neskôr ako zdravé listy. sa odporúča urobiť tri postreky. Na letorastoch sa tvoria krátpatria aj ďalšie druhy z rodu Prvý treba urobiť jeden mesiac ke rovnomerné články, listy sú Vitis spp. po vyliahnutí lariev – obyčajne Fytoplazmózu Flavescence do- usporiadané husto nad sebou. koncom mája a začiatkom júna, rée (FD) prenáša cikádka Scapho- Výhonky nepravidelne vyzrievajú druhý postrek o pätnásť dní ideus titanus, ktorá je monofág- a spravidla vymŕzajú. Okolo uzpo prvom a tretí o mesiac po nym druhom špecializovaným na lov sa odfarbujú dohneda, časť druhom postreku. vinič. Do Európy sa dostala zo článkov ostáva zelená. Hroznové Vinohradníci po zistení prvých Severnej Ameriky pravdepodobne bobule sa scvrkávajú a už počas príznakov ochorenia musia kovýsadbovým materiálom. Po prvý leta sa môžu zosušiť celé strapce. nať okamžite. Treba čo najskôr raz ju zaregistrovali v roku 1950 Strapina odumiera v rôznom v Armagnacu vo Francúzsku a v stupni vývinu. Napadnuté kry Červená odroda viniča napadnutá vyrúbať napadnuté kry viniča, Taliansku. V sedemdesiatych ro- sú neproduktívne, súkvetie za- fytoplazmózou Flavescence dorée lebo choroba sa šíri po okolitých ešte nenapadnutých viniciach koch spôsobila významné škody sychá. Drevo nedozrieva a v hnedožltej farby. Cikáda, ktorá neuveriteľne rýchlo. Vo vinovo Švajčiarsku, v deväťdesiatych zime vymŕza. Ako sme už spomenuli, choro- sa infikovala fytoplazmózou, hrade sa šíri ostrovčekovito. v Slovinsku, keď pestovatelia museli napadnutý vinič vyklčovať. bu prenáša cikáda Scaphoideus je schopná prenášať ju až po Príznaky sa veľmi ľahko môžu titanus, známa aj ako „americký 40 dňoch. Dospelé infikované zameniť s príznakmi spály. Po PRÍZNAKY OCHORENIA Ochorenie je veľmi nákazlivé. cvrček“ (srb. američki cvrčak). cikády infekciu na potomkov výskyte ochorenia existujú reálne podmienky vzniku jedného z najCikáda má jednu generáciu do neprenášajú. Medzi prvé príznaky patrí: väčších problémov pri pestovaní roka, celý svoj životný cyklus OCHRANA – neskoré pučanie, Najdôležitejším preventívnym viniča nielen u nás, ale v celej Eu– stenčenie výhonkov, zgu- strávi na viniči. Vajíčka sú čiernej farby, 1,3 mm dlhé a nachádzajú opatrením je prísna kontrola rópe. Preto je potrebné venovať movatenie, – nedochádza k zdrevnateniu sa pod kôrou, v puklinách krov sadivového materiálu najmä v tomuto ochoreniu mimoriadnu a výhonkov. Samička v júli až oblastiach, kde už bola regis- pozornosť. Po výskyte prvých letorastov, – nepravidelná a slabá násada septembri položí okolo 24 vají- trovaná táto choroba. Dôležité príznakov choroby dochádza k čok jednotlivo alebo v skupinke. je aj odstraňovanie napadnutých zníženiu úrody o 20 – 80 % a už strapcov, – vädnutie a scvrkávanie bobúľ, Larvy sú viditeľné voľným okom viničových krov a ich spálenie. po dvoch – troch rokoch viničové – skrútenie listov do trojuhol- a živia sa rastlinnými šťavami Dobré výsledky prinieslo aj kry sa úplne vysušia.

•

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA BEZ CHÉMIE

Aktuálne ekologické ochranné opatrenia v záhrade Ing. Ján Tancik, PhD., Ing. Zdenka Ďurčianska

Aj v tomto období sa robia ochranné opatrenia proti niektorým škodcom a chorobám ovocných stromov a okrasných kríkov. Pri výsadbe cesnaku sa tiež môžu robiť opatrenia, ktoré zabránia výskytu chorôb a škodcov. Pozrime sa, ktoré sú to a ako ich regulovať ekologicky. CHOROBY A ŠKODCOVIA OVOCNÝCH STROMOV Najvýznamnejším hubovým ochorením broskýň je kučeravosť listov, pôvodcom ktorej je huba Taphrina deformans, ktorá infikuje mladé listy v štádiu pučania púčikov. Po vypučaní sa na mladých listoch vytvárajú mechúriky, ktoré sa zafarbujú dočervena, postupne sa zväčšujú, deformujú list, neskôr černejú, zasychajú a opadávajú. Po opadnutí napadnutých listov sa vytvárajú nové listy, ktoré už nie sú napádané kučeravosťou broskýň. Z nepriamych ochranných opatrení významná je vyvážená výživa, hnojenie vápnikom a draselnými hnojivami. Priame ochranné opatrenia môžeme robiť v dvoch termínoch, a to v jesennom období po opadnutí listov koncom októbra a začiatkom novembra a potom v jarnom období na začiatku nalievania púčikov. Využívame prípravky na báze medi. Piadivka jesenná Operopthera brumata a piadivka zimná Erannis defoliaria sú polyfágni škodcovia. Sú to motýle, ktorých larvy, húsenice škodia vyžieraním pukov, listov a plodov rôznych ovocných a listnatých stromov počas vegetácie. Motýle piadivky jesennej sa vyskytujú v októbri a novembri, kým motýle piadivky zimnej o čosi skôr v septembri a októbri. Samičky oboch druhov nemajú krídla, preto lezú po kmeni stromov do koruny, kde sa pária so samčekmi. Táto skutočnosť nám dáva možnosť vychytať samičky pomocou lepiacich pások, ktoré umiestňujeme na kmene stromov. Inštalovať ich

treba už začiatkom októbra. Obaľovač jablčný Cydia pomonella je najnebezpečnejším škodcom jabloní, škodí larva tohto motýľa vyhrýzaním chodieb do plodov. Ochranné opatrenia s cieľom zníženia

v druhej polovici zimy, keď sú pomerne veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami. Za slnečných dní sa kmene z južnej strany veľmi prehrejú a počas silnejších nočných mrazov na nich môžu vzniknúť mrazové trhliny alebo dosky. Biela farba nedovolí tak silné prehriatie kôry. Náter kmeňov a hrubších konárov treba urobiť najneskôr v januári, ale z praktických dôvodov je lepšie urobiť to ešte v jeseni, v októbri alebo v novembri. Ak ani v decembri stále nemrzne, môžete dobehnúť zameškané. CHOROBY A ŠKODCOVIA CESNAKU Významnými chorobami cesnaku sú fuzáriová hniloba (pôvodca huba Fusarium oxysporum) a biela hniloba (pôvodca Sclerotinia sclerotiorum). Proti týmto chorobám účinne pôsobí Kučeravosť listov je najvýznamnej- pomocný rastlinný prípravok ším hubovým ochorením broskýň na báze konídie húb rodov Clonostachys a Trichoderma populácie škodcu môžeme v prípravku Gliorex. Najnebezpečnejším škodcom robiť aj v jesennom období aplikáciou entomopatogénnych cesnaku je háďatko zhubné, háďatiek na pôdu pod stroma- proti ktorému dlho nebol remi a na kmene. Larvy týchto gistrovaný žiaden prípravok. háďatiek prenikajú do tela Teraz máme registrovaný biohúseníc, ktoré sa nachádzajú logický prípravok Novaferm v kokónoch ukryté v rôznych Viva na báze baktérii (Bacillus úkrytoch v pôde alebo v kôre thuringiensis ssp. Kurstaki, ssp. stromov. Využívajú sa tieto Tenebrionis a Photorhabdus druhy háďatiek: Steinernema luminescens). Proti háďatfeltiae – prípravok ENTONEM kám sa dá použiť aj prípravok a Steinernema carpocapsae – s účinnou látkou chitosan prípravok CAPSANEM. oligosacharid (SoftGuard). BIELENIE STROMOV MORENIE OSIVA A SADIVA Natieraním kmeňov ovocných PROTI HÁĎATKÁM stromov sa snažíme zmierniť Osivo alebo sadivo je ponegatívne účinky zimných mra- trebné namočiť do roztoku v zov na ovocné stromy najmä dávke 50 ml SoftGuard/10 l

vody, nechať namočené 6 – 12 hodín, nechať vysušiť a potom vysiať alebo vysadiť. Odporúča sa kombinovať s prípravkom Alga 600. CHOROBY A ŠKODCOVIA CHRYZANTÉM Z hubových chorôb sa na chryzantémach najčastejšie vyskytuje septóriová škvrnitosť listov Septoria chrysanthemella. Prejavuje sa pomerne veľkými tmavohnedými až čiernymi škvrnami. Symptómy najprv pozorujeme na spodných listoch, ale za daždivého počasia sa môže rýchlo rozšíriť aj na mladšie listy a spôsobiť zničenie väčšej časti listovej plochy rastlín. Šírenie ochorenia podporuje aj časté zavlažovanie rastlín a hustý spon, preto sa treba snažiť agrotechnickými opatreniami (zavlažovanie podmokom, redší spon) znížiť riziko infekcie. Z biologických prípravkov sa odporúča aplikovať prípravky, ktoré zvyšujú imunitu rastlín proti hubovým chorobám. Najznámejší škodcovia chryzantém sú vošky. Škodia cicaním rastlinných štiav a nepriamo aj roznášaním pôvodcov vírusových chorôb chryzantém. Premnožujú sa najmä v druhej polovici vegetácie na koncoch výhonkov a na kvetných pukoch. Oveľa nenápadnejšie sú bzdôšky, ktoré vyhľadávajú najšťavnatejšie časti rastlín, vegetačné vrcholy a konce výhonkov. Spočiatku sa v listoch objavujú drobné vpichy, ale počas ďalšieho rastu sa listy deformujú a pletivá sa na vyciciavaných miestach trhajú, čím vznikajú rôzne veľké dierky v listoch. Veľmi často bývajú poškodené aj kvetné puky, z ktorých sa vyvinú deformované kvety. Ochranu proti škodcom treba robiť čo najskôr po zistení prvých príznakov poškodenia. Proti voškám sa môže použiť biologický insekticíd na báze oleja zo stromu Pongamia pinnata RockEffect.

•

44 /4878/ 2. 11. 2019

ZDRAVIE A MY

Stres je spúšťačom chorôb (1)

ová škola, projekt v práci, sťahovanie, Vianoce... To všetko znamená stres. Musíme sa totiž prispôsobovať novým okolnostiam a to nás preťažuje. Hranice záťaže má však každý človek inde. Väčšina ľudí dnes žije v rýchlom tempe a stres je vnímaný ako prirodzená súčasť života. Dlhodobé vystavenie organizmu stresu však môže negatívne ovplyvniť naše zdravie. Stres totiž vyvoláva v ľudskom tele reakciu, pri ktorej sa aktivujú mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Organizmus sa pripravuje, aby zvládol záťažovú situáciu – v minulosti išlo často o útok alebo útek. Prehlbuje sa dýchanie, stúpa srdcová frekvencia, zvýši sa prekrvenie kostrového svalstva, stúpa hladina cukru v krvi. Ak sme dlhodobo vystavení stresujúcim podnetom, organizmus sa vyčerpáva a stres sa v konečnom dôsledku môže podieľať na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, najmä srdcovo-cievnych ochorení, ťažkostí s tráviacim systémom alebo psychických ochorení. ŠKODÍ TELU I DUŠI Odhaduje sa, že stres je najbežnejšou príčinou chorôb, ktoré sú dôvodom, že vyhľadáme praktického lekára. Choroby vyvolané stresom má až 80 % pacientov. Stres je faktorom, ktorý sa podieľa na bolestiach hlavy, tráviacich ťažkostiach, ekzémoch, imunitných problémoch či nespavosti. Ovplyvňuje však aj vznik onkologických ochorení, kardiovaskulárnych a respiračných chorôb. Vystresovaný človek sa ľahšie zraní, ľahšie tiež podlieha závislostiam a častejšie ho

RADY A NÁPADY

postihujú duševné poruchy. Symptómy stresu sa môžu prejaviť na niekoľkých úrovniach. Fyziologicky môžeme stres vnímať cez už spomínané telesné príznaky, napríklad cez bolenie hlavy, môže sa prejaviť búšením srdca, plytkým dýchaním, stiahnutým hrdlom, bolesťami brucha a čriev, zažívacími problémami... Ďalším prejavom býva emocionálna reakcia, ktorá je často neprimeraná – strach, hnev, radosť, smútok. Prejavy stresu v našom správaní už zvyčajne zaregistrujeme a dokážeme ovládať. Klasické sú „praveké reakcie“ – útek, útok alebo správanie, ktorým chceme stres ovládnuť – napríklad vyvolanie konfliktu,

fajčenie či požitie alkoholu ako utlmujúceho prostriedku. Existujú však aj vhodné kompenzácie stresu – napríklad šport alebo venovanie saA upokojujúcim záľubám. Dôležité je napríklad aj pravidelné dopĺňanie magnézia – minerálu, ktorého spotreba v organizme v dôsledku vplyvu stresových faktorov narastá. Jeho nedostatok sa pritom spája napríklad so vznikom inzulínovej rezistencie, zvýšeným tonusom hladkého svalstva, poruchami metabolizmu tukov, ale aj s mnohými srdcovo-cievnymi ochoreniami..

•

TRIKY DO KUCHYNE

Aby jedlo lepšie chutilo

nohokrát sú gastronomické zručnosti zaradené do kategórie umenia. V dnešnom rýchlom živote však oceníme akékoľvek zlepšenia, triky a grify, ktoré nám to v kuchyni uľahčia, urýchlia a sú overené. Veľmi chutný zeleninový vývar pripravíme tak, že zeleninu nakrájame na malé kúsky, chvíľu ju orestujeme na troške oleja, a potom dáme do horúcej vody. Precedený vývar budem mať veľmi intenzívnu chuť i farbu. Zeleninovú zmes môžete použiť na prílohové pyré k jedlu. Ak klepeme mäso, neudierame tĺčikom priamo zhora, ale snažíme sa pritom mäso rozklepávať do strán. Klepeme ho tak, že na mäso položíme napr. mikroténové vrecko, aby nám šťava nestriekala po celej kuchyni. Pri dusení či pečení mäso podlievame zásadne horúcou vodou. Inak by stuhlo. Ako uvaríme vajíčka, aby nepraskli, prípadne aby prasknuté vajíčko nevytieklo? Do vody – ešte studenej – aby nevykypela, pridáme trošku octu, počas varenia ostane škrupinka neporušená. Aby bola praženica vláčna a mäkučká, solíme vajíčka až tesne pred dokončením. Nebude tuhá. Môžeme tiež pred koncom pridať trochu sladkej smotany či mlieka. Bude jemnejšia a kyprá. Pri varení v plnom hrnci môžeme vykypeniu zabrániť tak, že vnútornú vrchnú časť hrnca potrieme olejom alebo maslom. Aj mäkký syr možno nastrúhať, ak ho vychladíme a strúhadlo jemne potrieme olivovým olejom.

•

Nevyhadzujte ich, takto ich ešte využijete

epárne ponožky sa nájdu v každej domácnosti, ale nemusíte ich hneď vyhadzovať. Takto vám ešte môžu poslúžiť. NAJLEPŠIA PRACHOVKA Čo si budeme nahovárať, nič nie je citlivejšie ako vaše ruky. Navlečené v starej froté ponožke sa tak premenia na extrémne citlivú a tiež flexibilnú prachovku, ktorá sa dostane do všetkých škár a záhybov. Mimochodom, niet lepšieho pomocníka

na čistenie listov izbových rastlín. LAPAČE PACHU DO SKRÍŇ Stačí do ponožky nasypať pár zrniek kávy a zavesiť do skrine alebo zauzliť a strčiť do šuplíka. VRECKÁ NA TOPÁNKY Predovšetkým veľké pánske ponožky sú skvelé ako vrecúška na topánky. Vaše balerínky ochránia proti odreniu v skrinke na topánky, hodia sa aj na cestách, keď potrebujete topánky v kufri oddeliť od oblečenia.

A v prípade detských topánok zmestíte do jednej ponožky poriadneho chlapa aj celý pár tenisiek. VYMETAČE PAVUČÍN Niet lepšieho pomocníka na vymetanie pavučín ako je ponožka navlečená na zmeták. Prečo? Bežný zmeták totiž býva špinavý, a navyše na ňom pavučiny nezostávajú. Ponožka ochráni vaše steny a pavučiny vymetie. A hlavne ju potom nemusíte čistiť. Proste ju zo zmetáka vyzlečiete a vyhodíte.

•

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Milka torta

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Banánová torta s Nutellou Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 3 lyžice kryštálového cukru, 3 lyžice oleja, 3 lyžice polohrubej múky; Na plnku: 250 g gréckeho jogurtu, 250 g jemného tvarohu, balíček želatínového stužovača za studena, 5 banánov, 4 lyžice Nutelly. Takto sa to podarí: Cesto: Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh a zo žĺtkov s cukrom vyšľaháme hustejšiu penu. Pridáme olej, vyšľahaný sneh a hotové cesto nalejeme do vystlanej tortovej formy. Vložíme do rúry vyhriatej na 170 °C a pečieme asi 20 minút. Upečené cesto necháme vychladnúť. Plnka: Jeden banán popučíme vidličkou. V miske zmiešame

tvaroh, grécky jogurt, rozpučený banán a želatínový stužovač za studena. Cesto potrieme Nutellou, uložíme naň 3 na kolieska nakrájané banány a zakryjeme ich plnkou. Tortu ozdobíme zvyšným banánom a vložíme na noc stuhnúť do chladničky.

•

Mandarínková torta Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 240 g kryštálového cukru, 200 g polohrubej múky, 1,5 lyžičky kypriaceho prášku, 40 g kakaa, 6 lyžíc vody, 6 lyžíc oleja, štipka soli; Na plnku: 2 konzervy mandarínok, 2 tégliky smotany na šľahanie 2 balíčky pudingu s vanilkovou príchuťou, balíček stužovača krému; Na polevu: 100 g čokoládovej polevy. Takto sa to podarí: Najskôr si upečieme tri cestá: Bielka vyšľaháme so štipkou soli a keď začnú tuhnúť po lyžiciach pridávame cukor. Keď začnú bielka zanechávať stopy po metličkách vmiešame žĺtky, vodu a olej. Nakoniec pridáme múku, kypriaci prášok a kakao. Cesto nalejeme do troch foriem, ktoré sme vyložili papierom na pečenie. Pečieme

v rúre vyhriatej na 180 °C asi 12 minút. Plnka: Do veľkej misky, ktorá sa dá zatvoriť a dá sa ňou triasť dáme všetky suroviny na plnku, kompóty aj so šťavou. Poriadne misku uzavrieme, zatrepeme a plnku máme hotovú. Cesto potrieme polovicou plnky, uložíme naň ďalšie cesto a potrieme zvyšným krémom. Vrch torty ozdobíme čokoládovou polevou a odložíme ju stuhnúť do chladničky. Zdroj: dobruchut.aktuality.sk

•

Suroviny: Na cesto: hrnček polohrubej múky, hrnček nesquiku, kypriaci prášok, hrnček kryštálového cukru, 4 vajcia, hrnček oleja; Na polevu: 250 ml šľahačky na šľahanie, 250 g čokolády Milka, uvarená káva, džem. Takto sa to podarí: Cesto: Všetky suroviny na cesto zmiešame a vlejeme do vymastenej a múkou vysypanej formy. Pečieme asi 45 minút na 180 °C. Poleva: do hrnca dáme šľahačku a nalámanú čokoládu a varí-

me, kým nezhustne. Necháme vychladnúť a medzitým si pripravíme silnejšiu kávu. Cesto po upečení prekrojíme na polovicu, jednu vrátime naspäť do formy a prikryjeme druhou polovicou cesta. Aj toto cesto polejeme kávou, natrieme džemom a nakoniec na cesto nalejeme čokoládovú polevu a necháme stuhnúť.

•

Čokoládová torta Suroviny: Na cesto: 90 g masla, 200 g kvalitnej horkej čokolády, lyžička instantnej kávy, 1,5 lyžičky vanilínového extraktu, 4 vajcia, štipka soli, 40 g cukru; Na plnku: 200 g kvalitnej horkej čokolády, 200 g mliečnej čokolády, 200 g bielej čokolády, liter smotany na šľahanie 2 lyžičky práškovej želatíny, 2 lyžice vody, trochu čokolády na ozdobu. Takto sa to podarí: Cesto: Formu na tortu s priemerom 26 cm vymastíme a vyložíme papierom na pečenie. Vo vodnom kúpeli rozpustíme maslo, čokoládu a kávu. Zmes necháme trošku vychladnúť, primiešame žĺtky a vanilínový extrakt. Z bielkov a štipky soli vyšľaháme sneh, do ktorého postupne vmiešame cukor. Do čokoládovej zmesi opatrne vmiešame tuhý sneh a vymiešame hladké nadýchané cesto. Naplníme ním formu a pečieme v rúre vyhriatej na 160 °C asi 15 minút. Upečené necháme vychladnúť, vyberieme z formy a zbavíme papieru na pečenie. Potom ho vložíme naspäť do formy. Plnky: Kvalitnú horkú čokoládu rozpustíme vo vodnom kúpeli a necháme vychladnúť.

Tretinu smotany vyšľaháme na tuhú šľahačku a opatrne do nej vmiešame vychladnutú čokoládu. Prvú vrstvu nalejeme na tortu a uložíme ju stuhnúť do chladničky. Mliečna a biela čokoláda už tak netuhne, tu si pomôžeme želatínou. Lyžičku želatíny namočíme v lyžici vody. Tretinu smotany zohrejeme, touto horúcou smotanou prelejeme želatínu a potom aj rozlámanú čokoládu a miešame, kým sa nerozpustí. Do tejto zmesi vmiešame zvyšnú vyšľahanú smotanu a ďalší krém máme hotový. Takto teda postupujeme aj s mliečnou aj bielou čokoládou a tortu uložíme vždy do chladničky stuhnúť pred ďalšou vrstvou. Pripravenú tortu odložíme stuhnúť do chladničky najlepšie na noc a pred podávaním ju môžeme ozdobiť čokoládovými hoblinkami.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 496| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

•

Kultúra

V STAREJ PAZOVE SA ZAČAL DIVADELNÝ VAVRÍN

Po slávnostnom otvorení prvý v súťažnej časti vystúpil divadelný súbor z Pivnice s predstavením Tajomný šepot autora Václava Šuplatu a v réžii Jaroslava Šimona. Po každom predstavení sa vo foyeri divadla vedú rozhovory o divadelných inscenáciách, kde aj porota obecenstva udeľuje ceny. oddelenia v Starej Pazove, ktoré Podľa rozhodnutia poroty obecenpôsobí v miestnostiach spolku. stva hercom večera v pivnickom Česť otvoriť 50. Prehliadku slo- predstavení sa stal Boris Merník venskej ochotníckej divadelnej za stvárnenie postavy Michaela. tvorby Divadelný vavrín mala V sobotu na programe bolo ešte Mária Koruniaková, najlepšia he- jedno predstavenie a predviedli rečka 49. Divadelného vavrínu, ho divadelníci z Vojlovice. Členovia členka kulpínskeho KUS Zvolen. V SKOS Detvan zahrali divadlo Druhí predstavení Konečná stanica, ktoré v poradí autoriek predlohy Alisy vlani získala prvú cenu odbornej Oravcovej a Terézie Veberovejporoty, stvárnila úlohu vdovy. -Oravcovej a v réžii A. Oravcovej, Spolu s Vierou Dorčovou-Babia- ktorej sa dostala cena obecenstva kovou predviedli kratší úryvok za herečku večera, a to za stvárnez predstavenia. M. Koruniaková nie postavy Víly Ravijojly. sa prihovorila slovami českého Aj v druhý prehliadkový deň, spisovateľa Karla Čapka, ktorý v nedeľu 27. októbra, na programe o divadle povedal: „Pokým ľudia boli dve predstavenia. Členovia budú hercami a herci ľuďmi, bude Ochotníckeho divadla Michala divadlo.“ Týmto bola opona tohto- Benku-Uču z Lalite predviedli ročného Divadelného vavrína predstavenie Navždy susedy autorotvorená. ky Jany Burčiarovej a v réžii Jany Burčiarovej a kolektívu. Porota obecenstva za herečku večera vyhlásila Danielu Valentovú za stvárnenie postavy Marky. Po nich na pazovskom javisku vystúpili Aradáčania. Členovia Divadelnej sekcie Branislava Vjerga Kultúrneho centra Aradáč zahrali divadlo Zabíjačka autora Jana Hrubíka, ktorý predstavenie aj režíroval. Práve on po úspešnom skončení predstaZ divadelnej vernisáže: Michal Lašut (sprava) venia Helene Bartoa Alexander Bako šovej (stvárnila postavu Evy) s košíkom kvetov a Výkony hercov na prehliadke darčekom zagratuloval k jej 100. sleduje a hodnotí trojčlenná po- ochotníckemu vystúpeniu. Cenu rota v zložení: doc. Dipl. režisér poroty obecenstva tentoraz získaMiroslav Benka, významný ume- la Verona Ábelovská-Petráková za lec, Mgr. art. Milina Chrťanová, stvárnenie postavy Eržy. diplomovaná bábkoherečka, a Týmto bola ukončená prvá časť Zdenko Kožík, herec ochotník, a tu tohtoročnej divadelnej prehliadky je i porota obecenstva. Kultúru v Starej Pazove. Chceme veriť, že hovoreného slova v predstave- tento sviatok divadla v druhej časti niach hodnotí Lýdia Gedeľovská, bude mať viac divákov. profesorka triednej výučby.

Pokým ľudia budú hercami a herci ľuďmi, bude divadlo Anna Lešťanová

ubilejná 50. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín prebieha v Starej Pazove v dňoch 26. októbra až 3. novembra s prestávkou v pondelok 28. a v utorok 29. októbra. V sobotu 26. októbra sa v aule tamojšej divadelnej sály najprv konalo slávnostné otvorenie výstavy fo-

Jubilejnú prehliadku otvorila Mária Koruniaková

tografií Filip a Michal Lašutovci na dolnozemskej ochotníckej divadelnej scéne. Divadelná výstava vznikla pri príležitosti 50. ročníka Divadelného vavrínu v Starej Pazove spojením dlhoročnej tvorby dvoch divadelných fotografov – otca Filipa (1945 – 2012) a syna Michala (1979) Lašutovcov zachytávajúcej prácu vojvodinských ochotníckych súborov. Fotografie vznikli na divadelných prehliadkach DIDA Pivnica, Palárikova Raková, Gorazdov Močenok a Scénická žatva. Vynikajúcu výstavu fotografií otvoril Alexander Bako, umelecký vedúci prehliadky, ktorý bol i sprostredkovateľom, aby bola do programu prehliadky zaradená ako sprievodné podujatie. Tohtoročná produkcia jubilejnej 50. Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín prináša osem predstavení v súťažnej časti zo šiestich prostredí a jedno hosťujúce predstavenie. Slávnostný otvárací program pre• KULTÚRA •

hliadky prebiehal v divadelnej sále a niesol sa v znamení jej polstoročnice. Realizátormi prehliadky sú NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Stará Pazova, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Stredisko pre kultúru Stará Pazova a podporili ju aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami. Milovníkom Tálie sa v divadelnej sále prvý prihovoril predseda Organizačno-správnej rady Zdenko Uheli a okrem iného hercom zaželal skvelé výkony a obecenstvu krásne zážitky. Srdečnú gratuláciu k 50. výročiu prehliadky zaslal i Ján Varšo, predseda ÚSŽZ. Gratuláciu prečítala moderátorka programu Daniela Gorčićová. V jubilejnom ročníku divácky úspech a príjemný umelecký zážitok popriala i Barbora Galovičová, konzulka Veľvyslanectva SR v Belehrade. Poukázala na veľký význam divadelnej prehliadky a zároveň podotkla, že divadlo je dobrou školou, ktorá vychováva novú mládež. V mene NRSNM na vzácne jubileum slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby poukázal Janko Havran, člen Výkonnej rady, poverený úradným používaním jazyka a písma. Zároveň odovzdal pozdravy predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej a predsedu MSS Jána Brtku. Obec Stará Pazova je hrdá na ochotnícke divadelné podujatia, ktoré sa konajú v tomto prostredí, tiež na slovenských divadelníkov a ich úspechy. Vo svojom príhovore to povedala Nataša Micićová, námestníčka predsedu Obce Stará Pazova poverená medzinacionálnymi vzťahmi a regionálnou spoluprácou. Podporu prehliadke podalo i tamojšie MS v čele s Dragoslavom Bonđim, predsedom VV RMS Stará Pazova. V umeleckej časti programu na husliach zahrali Sara Subotićová a Sonja Žunićová, žiačky základnej Hudobnej školy Teodora Tošu Andrejevića v Rume, vysunutého

44 /4879/ 2. 11. 2019

Kultúra 39. FESTIVAL SLOVENSKEJ POPULÁRNEJ HUDBY ZLATÝ KĽÚČ

Zlatý kľúč v rukách Ivety Kováčovej Miroslav Pap

nedeľu 27. októbra v dome kultúry v Selenči odznel 39. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, vďaka ktorému je slovenský vojvodinský hudobný fond bohatší o 12 skladieb. Skladateľmi a textármi nových piesní boli tak staré, ako aj nové mená. Festival predstavuje možnosť predstaviť

Víťazka Iveta Kováčová

tvorbu vojvodinských Slovákov v oblasti populárnej hudby a zároveň aj prezentovať najrôznejšie hudobné štýly. Program tohtoročného Zlatého kľúča malo možnosť pozerať nielen obecenstvo v dome kultúry, ale aj diváci v priamom prenose RTV Vojvodina. Celkový koncept festivalu pozostával akoby z troch ucelených častí, a to zo súťažnej, z revuálnej a z vyhodnotenia. Odborná porota v zložení: Dr. Juraj Súdi, hudobný pedagóg a skladateľ, Petar Alvirović, člen skupiny Apsolutno romantično, a Ervín Malina, kontrabasista a džezmen, sa rozhodla udeliť prvú cenu skladateľke a speváčke Ivete Kováčovej za skladbu Kvôli životu. Skladateľka bola ocenená aj Cenou a soškou NRSNM. Autorom textu odmenenej skladby je Samuel Kováč. Druhú cenu za skladbu získal autor Ondrej Maglovský. Autorkou

www.hl.rs

sprevádzala spevákov, viedol Ervín Malina. Spomienkový večer patril aj pamiatke zaslúžilého umelca, pedagóga, skladateľa a zberateľa Jána Nosála. V rámci revuálnej časti vystúpili speváci: Mária Turanská, Boris Babík, Sabína Trbarová a Una Amidžićová. V revuálnej časti boli

textu je Katarína Melegová-Me- kompletnú pieseň sám aj zaspieval. lichová a skladbu Prosba spieva- Úspešne sa predstavilo 9 speváčok, la Anna Zorňanová. Tretiu cenu 6 spevákov, z čoho až tri duetá. odbornej poroty získala pieseň Bludár, teda skladateľka Marína Kaňová. Text napísal Martin Slivka a interpretovala Andrea Lačoková. Cenu za interpretáciu si vyspievala Slovenka Benková-Martinková piesňou Nálada, ktorej je kompletnou autorkou. Špeciálnu cenu sa odborná porota rozhodla udeliť súrodencom Leonóre a Jurajovi Súdiovcom za prednes piesne Na krídlach noci. Autorkou piesne je Anna Strehárska a skladateľ Juraj Súdi ml. Interpretácia piesne bola doplnená o tanečné vystúpenie Tamary Bogićovićovej a Marka Nikolića. Ocenení speváci, textári a skladatelia s podpredsedom NRSNM Pavlom Obecenstvo v sieni selenčského Surovým domu kultúry najviac hlasov udelilo piesni Slovenské dievčatá autora Jedno predvedenie bolo spestrené retrospektívne interpretované piesJána Dobríka, v interpretácii Mag- aj hudobným sólom a tanečnými ne: Materská krajina (Ján Nosál), Keď dalény Kaňovej a Jany Trusinovej zo prvkami. Žánrovo, charakterovo, svitá nový deň (Dominik Turanský / Selenče. Najkrajšiu pieseň si volili aj obsahovo, ale aj formou sú nové Mária Turanská), Môj sen (Kvetoslava televízni diváci formou zaslaných skladby veľmi pestré a skutočne Benková), Milej k narodeninám (Juraj Súdi), Narodeniny (Milina SklabinSMS. Tohto roku najviac SMS bolo oslovujúce.“ zaslaných pre pieseň Protiklad, ktorú Spevákov v súťažnej časti spre- ská), Milý môj (Milina Florianová, zaspievali Andrea Koruniaková a vádzal orchester pod vedením Sa- Ondrej Maglovský). Tridsiaty deviaty Festival slovenMartin Ján Javorník, ktorý spolu muela Kováča a Ondreja Pavčoka, so Samuelom Kováčom je aj jej ktorí mali na starosti aj celkovú skej populárnej hudby Zlatý kľúč autorom a S. Kováč je aj textárom. hudobnú produkciu. V orchestri boli organizovali spoluzakladatelia a Novovzniknuté texty na tohto- aj Jaroslav Leporis a Nikola Macura. spoluorganizátori NRSNM, Miestne spoločenstvo Selenča, Ústav pre ročnom festivale hodnotila Zdenka REVUÁLNA ČASŤ FESTIVALU Valentová-Belićová, ktorá udelila Revuálna časť tohtoročného Zla- kultúru vojvodinských Slovákov a cenu Samuelovi Kováčovi za text tého kľúča bola venovaná retro- Obec Báč. Umeleckou riaditeľkou aj piesne Počúvaj seba. S. Kováč ju aj spektívnym festivalovým spomien- tohto roku bola Slovenka Benkovázhudobnil a na festivale odznela kam, presnejšie koláži piesní, ktoré -Martinková a moderátorom bol Ivica Grujić Litavský. v interpretácii BoFestival slávnostne risa Gabríniho. Vo otvoril podpredseda svojom zdôvodneNRSNM Pavel Surový. Príní Z. Valentová-Betomným sa na začiatku lićová zdôraznila, prihovorili predsedníčka že sa z roka na rok Rady Miestneho spoloopakujú rovnakí čenstva v Selenči Katarína skladatelia či texVrabčeniaková a predseda tári, ale veľký výzZhromaždenia obce Báč nam má zapájanie Zoran Novaković. nových, ktorí by Zlatý kľúč o rok oslápokračovali v konvi 40 rokov úspešného tinuálnej tvorbe jestvovania. Vďaka tomuto v každom ročníku festivalu sa uplatnili mnofestivalu. hí skladatelia a textári. Zdôvodnenie Zostáva iba dúfať, že sa odbornej poroty na javisku prečítal Najviac SMS hlasov získala skladba v interpretácii Kulpínča- o rok zapojí väčší počet skladateľov, textárov, predseda Dr. Ju- nov Andrey Koruniakovej a Martina Jána Javorníka spevákov, čím bude náš raj Súdi. V prejave podotkol: „Dvanásti skladatelia sa boli v minulosti interpretované a hudobný fond populárnej hudby v šiestich skladbách javia ako autori odmenené na tomto festivale. In- ešte bohatší. textov, z nich jeden autor svoju štrumentálnu skupinu Klo klo, ktorá

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ROZSPIEVANÉ KLENOTY 2019

Triumfovali Padinčanky Durgalová a Megová

Anička Chalupová

sobotu 26. októbra sa v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici uskutočnilo finále 27. ročníka Vojvodinského festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2019. Na tohtoročnom festivale, ktorý spoločne zorganizovali kovačická ZŠ a dom kultúry, sa zúčastnilo 19 mladých spevákov zo slovenských prostredí v Báčke, Banáte a Srieme. Účastníci rozdelení do dvoch vekových kategórií (vyššie a nižšie ročníky ZŠ) predniesli po dve tra-

Padinčanky Maja Durgalová a Ivana Megová, laureátky festivalu

Členovia slovenského ľudového orchestra, ktorý sprevádzal účastníkov podujatia

dičné slovenské ľudové piesne za sprievodu členov štrnásťčlenného slovenského ľudového orchestra v zložení: Pavel Tomáš ml., József Kiss (viola), Ivan Šandor, Kristína Cicková, Una Brtková, Marína Tordajová, Saša Rohárik (husle), Anna Ďurišová (flauta), Samu Kiss (klarinet), Ondrej Maglovský, Patrik Cicka (harmonika), Sára Benková (gitara), Vladimír Kolárik (cimbal) a Pavel Ďuriš (kontrabas). Posudzovacia komisia v zložení Vladimír Kováč z Báčskej Palanky a Ivan Babka a Pavel Tomáš st. z Kovačice rozhodli, že 1. cena za prednes v kategórii nižších ročníkov bezpochyby patrí Padinčanke Maji Durgalovej, kým na druhom mieste zakotvila Dajana Pavlovová zo Selenče, ktorá bola aj najmladšou účast-

níčkou podujatia. Na tretie miesto sa dostal Alex Fehér z Báčskeho Petrovca. V kategórii vyšších ročníkov najrozspievanejším klenotom bola Ivana Megová z Padiny, ktorá si vyspievala aj cenu obecenstva. Druhú cenu získala Kovačičanka Anna Ďurišová, kým na odbornú porotu svojím speváckym talentom príjemne zapôsobil aj Patrik Jocha zo Selenče a získal 3. cenu za prednes. Obecenstvu sa páčil aj spev Dominika Kizúra z Kovačice, ktorý získal aj cenu za najautentickejší mužský kroj. Posudzovacia komisia zložená z členiek Ženského spolku v Kovačici (Anna Stanová, Katarína Mravíková a Anna Fiľková) rozhodla odmeniť aj kroje, ktoré na sebe mali speváci Dária Beracková z Vojlovice a Aradáča-

nia Teodora Gagesová a Peter Bagľaš. Na festivale piesňou svoje prostredie prezentovali aj títo sólisti: Lea Jašová a Viktor Mitnáver zo Starej Pazovy, Martin Holok z Vojlovice, Alexander Asodi a Soňa Francistyová z Kysáča, Stefanija Šterbová z Jánošíka, Lea Ušiaková z Báčskeho Petrovca a Sára Sucháneková a Marína Benková z Kovačice. V revuálnej časti programu sa obecenstvu predstavili aj hostky Hana Barcová a Mária Magdaléna Torňošová, vlaňajšie laureátky tohto podujatia. Program vďaka textu, ktorý pripravila profesorka Zuzana Putniková, moderovali žiaci Stanislav Suchánek a Paulína Litavská. Fotografie: Foto Centar

FESTIVAL V PADINE

Pieseň je naša radosť A. Chalupová

piatok 18. októbra sa v sieni padinskej základnej školy uskutočnil Festival slovenských ľudových piesní Pieseň je naša radosť. Na ňom sa zúčastnilo 27 spevákov – žiakov od druhého do ôsmeho ročníka. Účastníci súťažili v dvoch vekových kategóriách. V nižšej vekovej kategórii si 1. cenu vyspievala štvrtáčka Maja Durgalová, ktorá získala aj sympatie obecenstva, 2. cenu získala tretiačka Atina Povolná a • KULTÚRA •

3. cenu si vyspievala druháčka Timea Tomanová. V druhej vekovej kategórii 1. cena sa dostala do rúk Ivane Megovej, ôsmačke, ktorá získala aj cenu obecenstva. O nuansu menej úspechu mala ôsmačka Marína Tordajová, kým na 3. mieste zakotvila ôsmačka Naďa Šimáková. Spevákov Momentka zo záveru festivalu (Foto: Ingrid Tomečková) sprevádzal ľudový orchester Tomáš st., Anna Halajová, Anna Pet- ského zväzu a program moderopod taktovkou Pavla Tomáša ml., rášová, Jaroslav Slivka a Alexandra vala žiačka ktorý zároveň spevákov i nacvičil. Valentová, ktorí sledovali a hodNatali Kotvášová, ktorú pripravila Neľahkú prácu mala i päťčlenná notili prednes malých spevákov. učiteľka Zuzana Valentová. odborná porota v zložení: Pavel Festival pripravili členovia Det44 /4879/ 2. 11. 2019

Kultúra ŠAFÁRIKOVCI NA OPLENCI

Kamarátili sa a reprezentovali Danica Vŕbová

ž 57 rokov, teda od dávneho roku 1962, Obec Topola a Turistická organizácia Oplenac vždy v októbri organizujú hospodársko-turistické podujatie Oplenačka

berba (Oplenské vinobranie), v rámci ktorého organizujú aj prehliadku pôvodnej ľudovej tvorby – Sabor izvornog narodnog stvaralaštva. Tohto roku sa na prehliadke zúčastnili aj novosadskí šafárikovci na pozvanie ich partnerského súboru FS Vila z Nového Sadu. Podujatie prebiehalo od 11. do 13. októbra a tieto súbory tam pobudli v jeho druhý deň. Krásne

slnečné počasie žičilo tomuto zájazdu mladých folkloristov, na ktorom sa predovšetkým kamarátili, mali možnosť ochutnať kvalitné domáce vína, ktorými je táto časť Srbska svetoznáma, tiež iné domáce tradičné výrobky z ponuky bohatého jarmoku, ale aj vystúpiť v programe známeho podujatia. Na prehliadke sa od účastníkov

Veľká novosadská folklórna rodina: šafárikovci a Vila (foto: Mihailo Berček)

DFS VIENOK NA SLOVENSKU

Vystupovali v Nových Zámkoch

Elena Šranková

rednedávnom členovia Detského folklórneho súboru Vienok, ktorý pôsobí pri Kultúrnom centre Kysáč, pobudli na Slovensku. O zájazde a vystúpeniach za hranicami nám viac prezradili umeleckí vedúci detských folklórnych súborov Lýdia Francistyová, Naďa Vršková a Michal Martinko. Kysáčski folkloristi sa zúčastnili na podujatí Oberačkové slávnosti v Nových Zámkoch, v rámci ktorých ako sprievodná akcia prebiehal 25. Novozámocký festival detských folklórnych súborov s medzinárodnou účasťou. Festival trval dva dni, 27. a 28. septembra. Kysáčski folkloristi vystupovali na námestí v Nových Zámkoch, kde bol aj jarmok s domácimi špecialitami. Počas dvoch dní sa na tomto festivale zúčastnilo asi 40 súborov, hlavne zo Slovenska, ale i dva zahraničné súbory. Okrem vienkarov z Kysáča vystupoval tam i detský folklórny súbor Mietnowiacy z Poľska. Kysáčania sa predstavili tancami Detská svadba, V hornom konci bývam, Do kolesa a Kysáčske dievčen-

www.hl.rs

ce. Dojmy zo zájazdu majú veľmi pekné, kysáčski tanečníci sa spoznali a kamarátili aj s deťmi z iných súborov a pre vedúcich zájazd bol tiež užitočný, lebo získali nové skúsenosti. Aj na tomto zájazde sa potvrdilo, že tí, čo majú radi folklór, nielenže pestujú

a zachovávajú ľudové tradície, ale majú radi i kamarátenie a cestovanie. V KC Kysáč ináč existujú tri detské folklórne súbory. Najmladší je Krôčik, starší folkloristi majú súbor Slniečko a najstarší sú v súbore Vienok. V najmladšej skupine sú škôlkari od 4 do

vyžaduje, aby v čím pôvodnejšom tvare, teda hrou, piesňou a tancom, odprezentovali ľudovú tvorbu regiónu, odkiaľ pochádzajú. Súčasťou prehliadky a svojráznym úvodom bol krojovaný sprievod účastníkov, ktorých bolo úhrnne 2 000, Karađorđovým mestom. Ako jediný slovenský súbor na tomto podujatí folkloristi Šafárika boli opravdivou atrakciou a krojmi a dynamickým javiskovým číslom si zaslúžili priazeň mnohých návštevníkov. Predstavili sa obyčajou vyprevádzania regrútov na vojenčinu Keď som sa ja z nášho kraja… autora Jána Slávika a na vystúpenie ich pripravila Tatiana Kriváková-Amidžićová. Atraktívnym bodom sa predstavili aj ich novosadskí kolegovia z FS Vila v čele s umeleckým vedúcim Miloradom Lonićom – tancami z Banátu. Toto významné podujatie odvysielali aj v priamom prenose na RTS 2, čo účastníkom prinieslo o štipku viac trémy. Po úspešnom zájazde plnom zážitkov šafárikovci a Vila sa tešia na ďalšiu spoluprácu a na nové spoločné vystúpenia..

7 rokov, v ďalšej skupine sú žiaci nižších ročníkov základnej školy od 7 do 10 rokov a v najstaršom detskom folklórnom súbore sú žiaci vyšších ročníkov, teda od 10 do 14 rokov. Tanečné skúšky mávajú v pondelok a vo štvrtok. V týchto dňoch robili nábor nových členov, nuž treba veriť, že sa folklórna rodina rozrastie a že vystúpení bude ešte viac, a to nielen doma, ale i v zahraničí.

Radosť z ďalšieho zahraničného zájazdu (foto: z archívu DFS Vienok)

VERONA NA JAVISKU SVD V BÁČSKOM PETROVCI. V nedeľu 20. októbra na veľkej scéne Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci veselohru v troch dejstvách pod názvom Verona v úprave a réžii Ľuba Škyvru zahrali herci Veličianskeho ochotníckeho divadla zo Slovenska. Inak v dedinke Veličná, okres Dolný Kubín, divadelníctvo má viac ako storočnú tradíciu. Hostia do Srbska prišli so svojou novou úpravou starej divadelnej klasiky. Na námet hry Rudolfa Kazíka Verona divadelný súbor naštudoval značne zmenenú úpravu, ktorú uvádza pod rovnomenným názvom. Téma lásky a peňazí je nevyčerpateľná. Prisolená štipkou dedinského humoru a v podaní veselých hercov. J. Č-p

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V KOVAČICI

Publikácia k výročiu gymnázia Anička Chalupová

stredu 23. októbra kovačickí gymnazisti slávnostne prezentovali zborník prác, ktorý dokumentuje 50 rokov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici.

Ján Varšo, predseda ÚSŽZ

V oficiálnej časti programu, ktorý sa začal príležitostnými slovami profesorky Márie Kotvášovej-Jonášovej a študentskou hymnickou piesňou v prednese žiackeho speváckeho zboru, sa prítomným prihovorila Tatiana Brtková, riaditeľka GMP. Hovorila

o význame vzdelávania na gymnáziu v Kovačici a zaspomínala si krátko aj na dejiny tejto školy. Obsah publikácie, ktorú zostavil kolektív dvanástich autorov (Ján Chrťan, Martin Toman, Tatiana Brtková, Anna Dudášová, Želmíra Koláriková, Jarmila Jonášová, Miroslav Jurica, Pavel Matúch, Kristina a Jarmila Ćendićové, Ivan Kornović a Mária Kotvášová-Jonášová), prezentovala Jarmila Ćendićová. Pri vzniku tejto publikácie boli aj jazykové odborníčky Dr. Zuzana Čížiková, Julijana Beňová, M. Kotvášová-Jonášová a Ivana Andrićová. BAŠTA VZDELÁVANIA Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici je jedným z nosných pilierov života obyvateľov tohto slovenského prostredia a jeho okolia. Touto výchovno-vzdelávacou ustanovizňou počas uplynulého polstoročia prešlo niekoľko tisícok mladých ľudí, z ktorých sa mnohí uplatnili vo veľmi významných a uctievaných inštitúciách doma a v zahraničí. Medzi nimi sú i doktori vied: Miroslav Brajanovski, Duško Tubić, Dušan Nikolić, Ondrej Jaško, Michal Sládeček, Zuzana Čížiková, Dušan Kereš, Adam Tomáš,

Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM

Monika Neda, Katarína Stanová, Janko Siroma, Kristina Ćendićová, Zuzana Huráviková, Ljuboš Ušiak a Mária Hekeľová. Riaditeľmi tejto školy boli Martin Toman (1967 – 1991), Živa Stojanović (1991 – 1993), Metodije Iloski (1993 – 2002), Pavel Rohárik (2002 – 2015) a aktuálnou riaditeľkou je Tatiana Brtková (od roku 2018). PROGRAM V príležitostnom programe sa predstavili členovia žiackeho orchestra a folklórnej skupiny, kým pieseň skomponovanú kovačickými stredoškolákmi (1960), ve-

novanú profesorom na gymnáziu, predniesol novinár Pavel Matúch. Úryvky zo žiackych literárnych prác venovaných spomienkam zo školských dní prečítali gymnazisti: Elenka Straková, Ivan Benka a Helena Stoiljkovićová. Nevystali ani pozdravné príhovory a gratulácie vzácnych hostí: Jána Varšu, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Aleksandra Gajovića, štátneho tajomníka Ministerstva kultúry a informovania RS, Libušky Lakatošovej, predsedníčky NRSNM, a Zlatka Šimáka, predsedu Zhromaždenia obce Kovačica. Vydanie publikácie o polstoročnom pôsobení gymnázia v Kovačici finančne podporil ÚSŽZ a Obec Kovačica.

Z krstín zborníka

V KOVAČICI

Výstava 100 rokov padinského divadla A. Chalupová

ultúrny život Kovačice sa v sobotu 19. októbra 2019 stal bohatším o výstavu fotodokumentov pod názvom 100 rokov padinského divadla, ktorú slávnostne sprístupnili v kovačickej Galérii insitného umenia. „Výstava vznikla tak, že som k 100. výročiu divadla zozbieral všetky doklady a informácie, ktoré sa zozbierať mohli o divadelnom pôsobení v Padine,“ povedal okrem iného na úvod vernisáže Fedor Popov, autor výstavy, ktorý spolu s matkou Vilmou Popovovou predstavujú dva piliere slovenského divadelníctva v Padine. V rokoch 1944 – 2019 spolu režírovali 85 percent divadiel pre dospelých. Na • KULTÚRA •

perimentálnych scén v Pančeve (založený roku 1968) začali objavovať veľkí slovenskí divadelní dejatelia so svojimi hercami. Boli to Ľuboslav Majera, Miroslav Benka, Tomáš Hriešik-Máško a Fedor Popov. „To boli pozitívne Autor výstavy Fedor Popov s riaditeľkou zmeny v dramatickom galérie Annou Žolnajovou-Barcovou zmysle. Kedykoľvek sa zjavili so svojimi predvýstave fotodokumentov, ktorá je spracovaná technikou kaligrafie staveniami, vždy to bol pre nás na 42 listoch kartónu, sa po prí- sviatok divadelný,“ podčiarkol hovore Anny Žolnajovej-Barcovej, Miroslav Žužić. V príležitostnom riaditeľky GIU, ktorá povedala aj programe vystúpili mladé padinniekoľko slov o autorovi, slova ské divadelné ochotníčky Tijana ujal Miroslav Žužić, známy herec Nemogová, Anastázia Ondríková, Ateljea 212. Zaspomínal si na časy, Magdaléna Štaubová, Martina keď sa na Festivale malých a ex- Tomášiková a Zuzana Dimitrije-

Divadlo na tvári miesta: Martina Tomášiková a Milan Pjević-Čupa

vićová, ktoré predviedli krátke úryvky z predstavenia Ženské rozhovory, a Milan Pjević-Čupa, herec z Belehradu, obohatil podujatie monológom z predstavenia Ecce homo. Výstava fotodokumentov 100 rokov divadla v Padine bola sprístupnená milovníkom divadla vo výstavných priestoroch Galérie insitného umenia v Kovačici do 1. novembra 2019.

44 /4879/ 2. 11. 2019

Kultúra LITERÁRNY VEČIEROK V KYSÁČI

kami sa M. Ďurovka opýtal hostky na knihy rozhovorov o identite Imigranti v Babylonskej veži, na jej detskú knihu Pamätník rodiny Perlenschlipovej a na autorkine skúsenosti s redigovaním dvojjazyčprečítaných básní a úryvkov, nej knihy učiteľa Michala ktoré čítali už spomenutí MiGombára Knižnica v Kychalovia, Anna Asodiová a traja sáči. Z odpovedí hostky piataci: Michael Privizer, Emil sa prítomní dozvedeli Čeman a Saša Kolár. Všestranná rad zaujímavých údajov. hostka prezradila, že poéziu Na večierku nezabudli začala písať motivovaná nahrospomenúť ani to, že je madenou vnútornou potrebou Zdenka Valentová-Bekrásy. Zmienila sa tiež o tom, lićová spoluautorkou že niektoré básne v jej zbierke elektronického srbskopoézie Éterizácia – mimo kon-slovenského adminisTEXTu vznikali v slovenčine Hostka Zdenka Valentová-Belićová a žiaci (sprava) tratívno-právneho termia niektoré v srbčine, a potom Michael Privizer, Emil Čeman a Saša Kolár nologického slovníka. Na ich poprekladala. Povedala i záver večierka hostka preto, že je pre ňu ľahšie písať vlastnú preklade to nie je tak. čítala niekoľko najnovších a doteraz tvorbu než prekladať, a je rozdiel Keď ide o poéziu a literatúru voj- nezverejnených básní a zmienila sa o medzi prekladom krásnej literatúry vodinských Slovákov, Zdenka Valen- novej zbierke esejí Zvuk Euridikiných a právnym a administratívnym pre- tová-Belićová z postu šéfredaktorky krokov, ktorá je v tlači. Ako povedala, kladom. Pri preklade krásnej litera- Nového života povedala, že situáciu ide o eseje, kritiky a štúdie, z ktorých túry má prekladateľ pôžitok a v jej zachraňujú naši spisovatelia, ktorí väčšina bola zverejnená v Novom prípade je to i svojrázny oddych. Pri odišli na Slovensko, ale ich ešte stále živote a súvisia s jej doktorskými súdnom alebo administratívnom vnímame ako svojich. Ďalšími otáz- štúdiami na Slovensku.

Sportrétovali všestrannú hostku Elena Šranková

US Vladimíra Mičátka vo štvrtok 24. októbra v Slovenskom národnom dome zorganizoval literárny večierok, kde hostkou bola Zdenka Valentová-Belićová z Nového Sadu, spisovateľka, poetka, prozaička, šéfredaktorka Nového života a prekladateľka. Predseda spolku Michal Francisty privítal hostku a prítomných, ktorým skrátka predstavil hosťujúcu spisovateľku a jej tvorbu. Potom sa prostredníctvom rozhovoru s ňou, ktorý viedol Michal Ďurovka, dozvedeli podrobnejšie o jej činnosti najmä na literárnom poli. Obraz o tom, čo píše, si dotvorili aj prostredníctvom

STARÁ PAZOVA

Besedy so spisovateľmi Anna Lešťanová

Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove vo štvrtok 24. októbra usporiadali literárny večierok, na ktorom hovorili členovia Klubu nezávislých spisovateľov Slovenska. Stretnutie so spisovateľmi – s hosťom zo Slovenska Jurajom Kuniakom, slovenským básnikom, prozaikom,

v pazovskej knižnici prebiehajú literárne večierky s poprednými spisovateľmi, a to zvlášť vďaka dobrým literárnym slovensko-srbským vzťahom. Program moderovala Nataša Filipová a najprv sa obecenstvu predstavil hosť zo Slovenska Juraj Kuniak, ktorý tu bol po prvýkrát. Návštevníkom predostrel svoju bilingválnu básnickú zbierku Amonit,

Školská hodina Spisovatelia deťom – deti spisovateľom

prekladateľom a vydavateľom, ako i s Miroslavom Demákom a Martinom Prebudilom – otvorila Dragana Milašová, riaditeľka knižnice. Táto zaujímavá beseda sa konala v rámci 64. Medzinárodného veľtrhu kníh v Belehrade a Týždňa knihy. Už tradične počas tohto veľtrhu

www.hl.rs

ktorá obsahuje básne z obdobia 2008 – 2016 v slovenskom a bieloruskom jazyku. Na ukážku prečítal niekoľko básní po slovensky, kým v preklade do srbčiny to urobil M. Demák, spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ. Zbierka Amonit je prvá

Informačno-politický týždenník

Kuniakova kniha poézie preložená do srbčiny, a to práve vynikajúcim prekladateľom Demákom. M. Prebudila, spisovateľ a novinár, predstavil obecenstvu novú antológiu slovenskej poézie v Srbsku Antologija slovačke poezije u Srbiji, druga polovina 20. i početak 21. veka. Prezentované knižné tituly si návštevníci mohli kúpiť, ale odteraz majú svoje miesto aj na policiach pazovskej knižnice. Deň predtým, v stredu 23. októbra, M. Demák a M. Prebudila

spolu s Nedeljkom Terzićom, spisovateľom zo Sriemskej Mitrovice, sa kamarátili so žiakmi nižších ročníkov staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. Na školskej hodine pomenovanej Spisovatelia deťom – deti spisovateľom Janko Havran, riaditeľ školy, zdôraznil, že počas belehradského veľtrhu kníh sa takéto akcie tradične konajú aj v tejto škole. Známi spisovatelia a básnici žiakom pri tejto príležitosti predniesli časť tvorby zo svojich najnovších kníh.

PROZAIČKA ŠIKULOVÁ V PETROVCI Podľa správ z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci 16. októbra mali inšpiratívne stretnutie s prozaičkou Veronikou Šikulovou z Modry. Je to dcéra Vincenta Šikulu, pritom autorka pozoruhodných titulov a nositeľka početných cien, okrem iného aj ceny Anasoft litera. Toto stretnutie gymnazistom umožnilo Slovenské vydavateľské centrum prostredníctvom prof. Dr. Marty Součkovej. Ide o uchodenú literárnu túru, ktorú profesorka už roky postupuje, a bola to príležitosť v družnom, voľnom rozhovore zoznámiť sa s autorkinými literárnymi pohnútkami, rodinným zázemím, vplyvom otca a jej introspektívnymi prózami, v ktorých odhaľuje svoje pocity, túžby, ale i frustrácie. V sprievode V. Šikulovej bol aj jej manžel Marek Mihalkovič, fyzik, syn osvedčeného básnika Jozefa Mihalkoviča. J. Č- p, foto: z archívu GJK

• KULTÚRA •

NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY FF V NOVOM SADE

Zaujímavá prednáška o frazeológii

Juraj Bartoš

stredu 23. októbra na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade mal prednášku univerzitný profesor PhDr. Juraj Glovňa, CSc. Hovoril na tému Frazeológia v texte. Okrem študentov pútavý výklad erudovaného hosťa z Katedry slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre si vypočuli aj terajší a niekdajší pracovníci Oddelenia slovakistiky a niekoľkí novinári. „My sa neučíme frazeologizmy aktuálne, ale s materinským jazykom sa naučíme frazeologizmus ako celok, presne so všetkými vlastnosťami ako slovo; frazémy máme presne tak ako lexémy zakódované v jazykovom systéme v hlave,“ podčiarkol profesor Glovňa, ozrejmujúc sám pojem frazeológie a frazém. V pokračovaní hovoril o klasifikácii frazeologizmov, rozoberajúc postupne frazeologické zrasty, čiže zrasteniny (idiómy), frazeologické celky (imanentný je im aj doslovný, aj obrazný význam)... Prednášateľ tiež objasnil význam

frazeologického fondu, ktorý zahrnuje aj paremiológiu (subdisciplína folkloris- Juraj Glovňa tiky) ako imanentnú súčasť jazykového vyjadrovania. Poukázal na polysémiu (viacvýznamovosť rovnakých slov), homonymiu (slová, ktoré znejú rovnako, ale nemajú žiaden etymologický súvis), synonymiu (keď jednu vec je možné opísať viacerými frazeologickými jednotkami)... Teoretické poznatky ilustroval početnými príkladmi zo slovenského jazyka, čím vplýval na zvýšenie pozornosti študentov a ostatných poslucháčov, pre ktorých zároveň pripravil zaujímavé cvičenie. Univerzitný profesor Juraj Glovňa prednedávnom pôsobil štyri roky na Oddelení slovakistiky v Novom Sade ako lektor slovenského jazyka. Roku 2015 mu nákladom Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre vyšla kniha Frazeológia.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Milina Sklabinská: Esteticko-hudobné práce Martina Kmeťa (ISBN 978-86-7103-519-4) Jaroslav Čiep

izertačná práca Miliny Sklabinskej obhájená na Katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského 20. júna 2017, kde autorke udelili titul philosophiae doctor (PhD.), dostala teraz aj knižnú podobu. Publikácia vyšla ako spoločné vydanie Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade s vročením 2019. Kniha je zaradená do edície Doktorské dizertácie ako jej 5. zväzok. „ Dizertačná práca... má za výsledok prezentovať výsledky vedeckého bádania esteticko-umeleckej tvorby Martina Kmeťa (1926 – 2011) v kontexte vzorov, prínosov, vplyvov aj kontroverzií, ako aj predložiť aplikáciu výsledkov vý-

• KULTÚRA •

IN MEMORIAM

Zlatko Hekeľ (1959 – 2019)

o krátkej a nevyliečiteľnej chorobe 19. októbra 2019 zomrel v Kovačici Zlatko Hekeľ. Verejnosť ho poznala ako šikovného hudobníka, ktorý sa viac ako 25 rokov profesionálne zaoberal hudbou. Aj „spevárstvo“ bolo jeho životnou epizódkou. Za viac ako 40 rokov sólistickej kariéry nahral pre PGP RTS šesť hudobných nosičov zvuku (platní, DVD a kaziet) v slovenskej a srbskej reči (Kad ljubav izda, Čekaću te, Svi mogu da nam zavide, Otkucaji starog sata, Moja frajerka, Na krilima sna). Pri vydaní svojich prvých dvoch hudobných albumov (začiatkom 90. rokov minulého storočia) usporiadal dva veľké sólistické koncerty, koncertoval v Kovačici a v Belehrade. Rád sa zúčastňoval v humanitárnych akciách, vo vojnovom období v Bosne a Hercegovine spolu so známymi spevákmi vystúpil na humanitárnych koncertoch. Niekoľkokrát bol hosťom ako spevák v televíznych vysielaniach Otkucaji starog sata, Evergrin emisija, Pesmom za lek a prednedávnom sme sa

skumu v spoločenskej praxi,“ napísal Sklabinskej školiteľ Dr. Michal Babiak v predhovore knihy, ktorej štruktúru tvorí úvod, štyri časti (vymedzenie skúmanej problematiky, esteticko-hudobné a muzikologické práce Martina Kmeťa, skladateľská činnosť M. Kmeťa a prínos diela M. Kmeťa), záver, tri prílohy, zoznam použitej literatúry a abstrakty po slovensky a anglicky. Kniha v rozsahu 208 strán vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov a vytlačila ju tlačiareň Artprint Media v Novom Sade.

naňho tešili aj v populárnom TV vysielaní Nikad nije kasno. Sólistické vystúpenia mal nielen na domácej pôde a v okolí, ale aj v zahraničí: v Čiernej Hore a v Rakúsku. Narodil sa 18. augusta 1959 v Pančeve. Základnú školu skončil v Kovačici a Strednú technickú školu vojenského letectva v Rajlovci (1974 – 1978). Ako mladý dôstojník pracoval v Pule, Sombore, Pančeve a v Batajnici. Neskoršie s manželkou Lýdiou začal súkromne podnikať. Päť rokov bol vedúcim cukrovaru v Zreňanine. Poznali ho aj ako výborníka v Zhromaždení Obce Kovačica. Úctu nebohému Zlatkovi Hekeľovi vzdali mnohí jeho priatelia, kolegovia, terajší a bývalí spolupracovníci z Kovačice a okolia. O to vzácnejšia je spomienka na človeka, ktorý mal tak veľa priateľov a známych. Zlatka Hekeľa pochovali v nedeľu 20. októbra 2019 na kovačickom cintoríne. Nech mu je ľahká rodná kovačická zem! A. Ch.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Prezentácia doktorskej dizertácie Miliny Sklabinskej Esteticko-hudobné práce Martina Kmeťa, ktorú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vydal v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom v rámci edície Doktorské dizertácie, bude v utorok 5. novembra o 17.00 hod. v ÚKVS. a. f.

NOVÝ SAD. Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade v utorok 5. novembra o 19.00 hod. v sieni SKC P. J. Šafárika (Ul. Vuka Karadžića 2a) usporiada posedenie s prednáškou o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Prednášať budú profesori vo výslužbe Veno Nechvátal a Matej Hadrík zo Starej Pazovy. r. z.

44 /4879/ 2. 11. 2019

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 44

V tajničke je názov podujatia, ktoré sa usporadúva na počesť starších osôb.

Medzitým nie je ale Anna Horvátová

ri dennodennej konverzácii po srbsky sotva môžeme rozlíšiť významy slov ale a medzitým. K tomu v srbčine máme také isté slovo međutim. Aj keď ide o zloženie, je predsa rovnaké: medzi plus tým, među plus tim, teda ide o zložité slová, s rovnakou štruktúrou. Ale predsa nie sú významovo rovnaké. Tie rozdiely sme si my používatelia srboslovenčiny vymazali, jednoducho si ich ani nevšímame, lebo v srbčine je to v poriadku, no a k tomu je to aj slovenské slovo. Používame aj tam, kde nie je vhodné, lebo v slovenčine je medzitým príslovka, a použiť ju treba v zmysle medzičasom, za ten čas, zatiaľ:

Zhonobili majetok, ale utratili medzitým svoju mladosť.; Medzitým čo takéto chýry mestom leteli, dievčatá si spokojne čítali.; Srbské slovo međutim je spojka, ktorej v slovenčine zodpovedajú spojky: ale, avšak, však, len, lenže. Ale použijeme: starý, ale jarý; pomaly, ale iste; Aký je, taký, ale predsa je môj syn.; Svoje úlohy nielenže splnili, ale prekročili. Nesprávne je použiť medzitým v týchto prípadoch: „Úroda papriky bola dobrá, medzitým ju nikto nevykupuje.“;„Zvonila som u vás, medzitým nikto neotváral.“; Vety v správnom znení budú: Úroda papriky bola dobrá, ale ju nikto nevykupuje.; Zvonila som u vás, avšak nikto neotváral.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Ul. Stevana Branovačkog č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4889-146

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad Pracovné miesta: vykonávateľ pre projektovanie komunálnej infraštruktúry, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, a vykonávateľ pre práce koordinácie pre dozor nad údržbou dopravných plôch a rozkopávaním, ktoré je roztriedené v hodnosť samostatný poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Oznamujte Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 43 – VODOROVNE: pokazené, O, ľalia, stúpačka, koč, T, LS, Al, výlet, Kemo, opá, oralo, t, vokatív, Avala, EM, nad, vada, Ila, apel, E, má, olé TAJNIČKA: ZLATÝ KĽÚČ

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 41 z čísla 41 Hlasu ľudu z 12. októbra 2019 bolo: JÁN BAČÚR. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ŠTEFAN TOMÁŠ, Ul. M. Tomana č. 29, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

• OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás opustil náš ocko

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Baelehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU259/NSO259 NS – Sajlovo 2, Ul. rumenački put číslo 88, na katastrálnej parcele číslo 4045/4, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 19. novembra 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 20. novembra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

Na základe článkov 4, 94 a 102 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/2017, 95/2018, 113/2017 – iný zákon a 95/2018 – iný zákon), článkov 3 a 11 Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 95/2016), Obecná správa Obce Kovačica zverejňuje

OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE VÝKONNÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE KOVAČICA Obecná správa Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Komunálny inšpektor, hodnosť poradca, pod radovým číslom 81. Pravidiel o organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe, Obecnej prokuratúre, odborných službách a osobitných organizáciách Obce Kovačica – 1 (jeden) vykonávateľ na neurčitý čas. Lehota na podávanie prihlášok je 15 (pätnásť) dní odo dňa zverejnenia oznámenia o vypísanom súbehu v denníku Dnevnik. Oznam o vypísanom verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke http://www.kovacica.org/ dokumenti/konkursi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica. Náčelník Obecnej správy Kovačica Dipl. právnik Robert Mitevski

OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE VÝKONNÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE KOVAČICA Obecná správa Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Práce v oblasti urbanizmu a stavebno-komunálnych činností, hodnosť mladší spolupracovník, pod radovým číslom 75A. Pravidiel o organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe, Obecnej prokuratúre, odborných službách a osobitných organizáciách Obce Kovačica – 1 (jeden) vykonávateľ na neurčitý čas. Lehota na podávanie prihlášok je 15 (pätnásť) dní odo dňa zverejnenia oznámenia o vypísanom súbehu v denníku Dnevnik. Oznam o vypísanom verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke http://www.kovacica.org/dokumenti/konkursi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica. Náčelník Obecnej správy Kovačica Dipl. právnik Robert Mitevski

ANDRIJA ŠIMO 1950 – 2017 – 2019 z Kulpína

Niekedy sa tie rany otvoria a vtedy si uvedomíme, ako veľmi nám chýbaš... Veľmi by sme si želali, aby sa všetko dalo vrátiť, aby si bol tu... Chýbaš nám...

Dcéra Gabriela a syn Andrej s rodinou

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SPOMIENKA na nášho otca, ktorý nás opustil pred 43 rokmi

na našu matku, ktorá nás opustila pred 20 rokmi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. októbra 2019 nás opustil milovaný brat

DANIEL RYBÁRSKY 1965 – 2019 z Petrovca

Odpočívaj v pokoji. S láskou si na Teba budú vždy spomínať

hlasludu.info www.hl.rs

ONDREJA BOHUŠA 1912 – 1976

MÁRIU BOHUŠOVÚ

z Petrovca Na Vašu dobrotu a lásku nikdy nezabudnú

bratia Samo a Miro s rodinami • OZNAMY •

1920 – 1999

Vaše deti 44 /4879/ 2. 11. 2019

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou a starkou

ANNA DANKOVÁ

ZUZANOU TORDAJOVOU

rod. Seleštianska 6. 7. 1953 – 13. 10. 2019 z Báčskeho Petrovca

rod. Nasádiovou 15. 11. 1944 – 26. 10. 2019 z Kysáča

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechala všetkých,ktorých si milovala.

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

Navždy zostaneš v našich srdciach. Dcéra Daniela s manželom Jaroslavom a vnúčatá Ivan a Ivona

dcéra Zuzana s manželom Jánom a vnučky Hana a Dana

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou dcérou, sestrou a tetkou

ANNA DANKOVÁ

rod. Seleštianska 6. 7. 1953 – 13. 10. 2019 z Báčskeho Petrovca

VESNOU PIVARDŽIOVOU 3. 2. 1987 – 19. 10. 2019 z Kysáča

Ja som vzkriesenie a život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Ján 11, 25 – 26

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Navždy zostaneš v našich srdciach. Dcéra Danuša s manželom Jurajom a vnučky Ema, Maja a Mia

Zarmútení rodičia a brat Miroslav so synmi Milanom a Filipom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ SPOMIENKA

VESNOU PIVARDŽIOVOU

PAVEL STRUHÁR

3. 2. 1987 – 19. 10. 2019 z Kysáča

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú:

1942 – 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MICHALA GAJDOŠA

29. 1. 1968 – 5. 11. 2018 – 5. 11. 2019 z Kulpína

Odišiel si preč, nás to už rok bolí, opustil si nás proti svojej vôli. Neúplná cesta, prerušená púť, bol si s nami krátko, preč Ťa vzala tragická smrť. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť, potešiť.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

teta a švagor Fabianovci, sesternica Daniela Teplá s manželom Jaroslavom a deťmi Majou, Aňou a Miškom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na nášho milovaného manžela, otca, deda a zaťa

Tvoji najbližší

Navždy zarmútení: manželka, dcéry s rodinami a svokrovci • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 30. októbra 2019 uplynul rok od smrti našej drahej mamy, starej mamy a prababičky

Uplynul ťažký rok, čo si od nás odišiel

JÁN BENKA

So smútkom v srdci na Teba si spomínajú:

KATARÍNY BALÁŽOVEJ

27. 4. 1952 – 2. 11. 2018 z Kulpína

1937 – 2018 – 2019 zo Starej Pazovy

S hlbokou úctou a úprimnou láskou v srdci spomienku Ti venujú:

Starký náš, navždy zostaneš v našich srdciach.

manželka Zuzana a dcéry Zuzana a Jana s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 31. októbra 2019 uplynuli tri boľavé roky, čo nie je s nami

Vnúčatá: Kristína, Aleksander a Viktor

SMUTNÁ ROZLÚČKA

manžel, deti a vnúčatá

s našou ňanicou

ALŽBETOU JAŠKOVOU

ĎUROM HEKEĽOM

rod. Vršková 1950 – 2016 – 2019 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s manželom a otcom

MÁRIA MAKOVNÍKOVÁ

rod. Takáčovou 5. 12. 1943 – 20. 10. 2019 z Kovačice

21. 8. 1959 – 21. 10. 2019 z Kovačice

Tichú spomienku na Teba si zachovajú:

S úctou a láskou si na Teba vždy budú spomínať:

manželka Jarmila a syn Darko

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

syn Ján s manželkou Annou, vnučky Ela Lakatošová a Tatiana Dvornická s rodinami a syn Michal

Milena Takáčová, Janko Takáč s manželkou Elenkou a Janko Holík, Mária Bartošová, Jaroslav Takáč a Štefan Varga s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. októbra 2019 uplynulo päť smutných a boľavých rokov, čo nás opustil manžel, otec a starký

JÁN TANCIK

1930 – 2014 – 2019 z Petrovca

MARTIN SADÁK

1926 – 2001 – 2019

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najmilší • OZNAMY •

ANNA SADÁKOVÁ

rod. Kovarčeková 1931 – 2009 – 2019 z Vojlovice Zbytočné je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Nenahradia ani prázdnotu, ktorá po Vás zostala. Dcéra Lýdia s manželom Jozefom a deťmi Marienou, Michalom a Magdalénou s rodinami

MÁRIA SPIŠIAKOVÁ

ADAM SPIŠIAK

rod. Suchovská 1925 – 2007 − 2019 1927 – 2002 − 2019 S láskou si na Vás spomíname, krásne spomienky zachovávame a nikdy na Vás nezabudneme. Syn Jozef s manželkou Lýdiou a deťmi Marienou, Michalom a Magdalénou s rodinami

44 /4879/ 2. 11. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. novembra 11.30 Koľko sa poznáme, kvíz 20.30 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 3. novembra 10.30 Reportáž z Divadelného vavrínu (2017)

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov

Utorok 5. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 1. novembra – Nepodplatiteľní Sobota 2. novembra – Bláznovstvo Pondelok 4. novembra – Zrodenie hrdinov Utorok 5. novembra – Ninja korytnačky Streda 6. novembra – Smrtiace katakomby Štvrtok 7. novembra – Posledné zúčtovanie

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Odvysielané budú príspevky o priebehu 39. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči, ako aj o 78. výročí tragického popravenia martýrov slobody národnooslobodzovacieho boja v Báčskom Petrovci. Nasleduje Spektrum, v ktorom bude polhodinka venovaná 64. Medzinárodnému veľtrhu kníh v Belehrade. Nebude chýbať ani ďalšie pokračovanie Dobroduchárne. Dúhovka. Vo vysielaní odznie reportáž z 39. ročníka Festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý znova priniesol 12 piesní, z ktorých si niektoré iste nájdu cestu k priaznivcom. Festivalový tím aj tohto roku vyprodukoval piesne v interpretácii poväčšine mladých, ale aj osvedčených spevákov. Ich zážitky z tohto podujatia, hodnotenie odborných porôt a skúsenosti organizátorov budú náplňou polhodinovej reportáže.

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 3. novembra Film: Dunajské rozprávky Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Hmla Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 3. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 6. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

15.05 15.30 16.00 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 16.20 Sobota 16.25 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 relácia na aktuálnu tému 17.00 Nedeľa 17.15 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.30 týždňa 18.00 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.10 18.15

9.00 – 13.00

Správy na každú hodinu

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.20 Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 3. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií toho roku v Kovačici Poľovníci z Kovačickej obce oslávili svoj deň Utorok 5. novembra 16.00 Divadelné predstavenie: Ženba (100 rokov divadla v Padine) Padinčanky sú víťazky festivalu Rozspievané klenoty Piatok 8. novembra 16.00 Volejbalový turnaj v Kovačici zhromaždil veľký počet športovcov Dôchodcovský spevácky zbor usporiadal koncert pri príležitosti štvrtého výročia pôsobenia Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport VOLEJBALOVÝ MEMORIÁL ONDREJA GUČU V PETROVCI

Zasa najlepší VK Kulpín Katarína Gažová

sobotu 19. októbra 2019 v Petrovci prebiehal volejbalový Memoriál Ondreja Guču, na ktorom hrali VK Kulpín, VK Partizan z Báča a domáci VK Mladosť. Hralo sa na dva vyhraté sety. Turnaj venovaný pamiatke na včasný odchod do večnosti príkladného volejbalistu a dobrého človeka Ondreja Guču z Petrovca bol zároveň aj previerkou pripravenosti volejbalových mužstiev na nastávajúcu volejbalovú sezónu 2019/20. Prvý zápas hrali VK Kulpín a VK Partizan. Kulpínčania zápas zahrali veľmi dobre a presvedčivo vyhrali výsledkom 2 : 0. Aj v dobrom zápase domáci VK Mladosť

prehral od hostí z Báča výsledkom 0 : 2. V treťom zápase si sily zmerali susedné mužstvá, Kulpín a Petrovec. Kulpínčania vlastne potrebovali vyhrať iba jeden set, aby boli najlepší na turnaji, a tak sa aj stalo. V prvom sete hrali veľmi dobre, kvalitne, a potom si zahrali i menej skúsení hráči, ktorým je potrebné, aby získali rutinu, zbavili sa trémy, ktorá bola u nich viditeľná. Ďalšie dva sety Kulpín prehral, takže sa zápas skončil triumfom Petrovčanov 2 : 1. Víťazom turnaja tohto roku, podobne ako aj vlani, je mužstvo VK Kulpín. Petrovčania pred rokom veľmi pekne zorganizovali tento turnaj. Tentoraz to bolo organizačne na slabšej úrovni, lebo nevyhlásili ani víťaza a neodovzdali mu víťazný pohár!

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bobot rozhodol TATRA – BAČKA (B) 1 : 0 (0 : 0)

Pavel Pálik

ol to slabý a do konca výsledkovo neurčitý zápas dvoch rovnocenných mužstiev. Domáca Tatra si víťazstvo zabezpečila v samotnom finiši zápasu, keď Kuzmanović z voľného kopu dobre prehodil nepozornú obranu Begečanov a Bobot zblízka hlavou dorazil loptu do siete. Tak cenné body v boji o záchranu zostali v Kysáči.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Titul je už tu! AŠK – JEDINSTVO 3 : 0 (1 : 0)

Vladimír Gál

prvom polčase hra nebola na vysokej úrovni a hostia z Ečky dobre čelili favorizovaným domácim. Hostia mali aj prvú šancu na zápase po chybe Jankovića, ale sa Kurunci nedal zmýliť. V 30. min. sa zranil Števko a vystriedal ho Miletić. V 40. min. V. Zakić strelil z voľného kopu z 25 metrov, brankár odrazil loptu, na ktorú nabehol Miletić, vypálil, ale obranca hostí loptu vykopol z bránkovej čiary. Avšak Miletića brankár zrazil. Rozhodca však dočkal, aby sa akcia skončila, a iba potom správne ukázal na biely bod, z ktorého bol presný V. Zakić. V druhom polčase rozhodla fyzická pripravenosť domácich futbalistov, ktorí nebezpečne útočili a vytvárali si šance. Prvú mal Vesin a onedlho ďalšiu náhradník Adamov. V 65. min. sa udial rozhodujúci moment na • ŠPORT •

zápase. Adamov prijal loptu na svojej polovici prebehol ihriskom pred brankára, ale ho hosť zrútil, rozhodca mu ukázal druhú žltú kartu, potom aj červenú. Od tej chvíle sa hralo len na polovici Jedinstva. Už v 70. min. V. Gál na 30 metrov od brány hostí ideálne prihral Adamovovi, ktorý túto príležitosť využil – 2 : 0. V 80. min. akciu začal V. Gál, prihral Miletićovi, tento centroval na druhú žrď, kde pripravený čakal Adamov a svoj dobrý výkon korunoval druhým gólom na zápase pre konečných 3 : 0. AŠK: Kurunci, Ďuríček, Vesin, Janković, Matejin, V. Zakić, Števko (Miletić), V. Gál, Striško (Čeman), Kujundžić, Birmanac (Adamov) Aradáčania kolo pred koncom získali titul jesenného majstra. Posledný zápas zohrajú v Zlatici, kde sa stretnú s najslabším mužstvom v lige, ktoré je bez bodov. Aradáčania tak majú reálne šance jesennú časť sezóny skončiť bez prehry.

Tatra dosiahla veľmi cennú výhru nad Begečanmi

Zápas na ihrisku Tatry sledovalo 200 divákov, viedol ho Tepić zo Šajkaša. Žlté karty dostali Ivković a Bobot (Tatra), resp. Inđić, Gavranić a Radosavljević (Bačka). TATRA: Munjas, Berić, Medić, Budík, Bobot, Batinić, Kedža, Kuzmanović (Jašović), Mladenović, Vučković (Mitrović), Ivković BAČKA (B): Janošev, Radosavljević, Majstorović, Inđić, Tancik, Šarić, Milić, Gavranić, Leđanac, Lazinović (Glišić), Trifunović (Linjački) Výsledky 13. kola: Fruškogorac – Omladinac 2 : 1, RFK Nový Sad – Futog 1 : 0, Hajduk – TSK 1 : 4, Slavija – Jedinstvo 0 : 2, Šajkaš – Petrovaradín 1 : 1, Fr. partizan – Index 1 : 1, ŽSK – Sirig 1 : 1, Veternik – Bačka (Ď) 2 : 1, Tatra – Bačka (B) 1 : 0. V 14. kole, 2. a 3. novembra o 13.30 hodine budú hrať: Omladinac – Bačka (B), Bačka (Ď) – Tatra, Sirig – Veternik, Index – ŽSK, Petrovaradín – Fr. partizan, Jedinstvo – Šajkaš, TSK – Slavija, Futog – Hajduk, Fruškogorac – RFK Nový Sad.

Ďalšia prehra

MLADOSŤ – BILEĆANIN 1 : 2 (0 : 1) Darko Sládeček

ieloblatčania znovu prehrali na domácom trávniku, tentoraz so súperom zo Sečnja. Už v 3. min. po rohovom kope domáci boli nepozorní, čo využil osamelý Pjetlović a rozvlnil sieť Maksimčeva. Po góle hostia sa orientovali na obranu, ale aj domáci sa akoby ostýchali vážnejšie zaútočiť, takže po odchod na prestávku nebolo šancí ani na jednej strane. V druhom polčase sa domáci otvorili, zahrali vabank, boli omnoho nebezpečnejší a pred bránou hostí sa striedali šance. Výsledok sa však nemenil. V 68. min. hostia potrestali neúčinnosť súpera. Milošević po útoku z asi 30 metrov trafil do šibenice a priniesol veľkú radosť svojmu mužstvu. Aj po tomto góle domáci ešte silnejšie útočili, ale hostia sa dobre bránili

a do konca zápasu viac neprešli stred ihriska. V 78. min. po rohovom kope Kalapiš hlavičkoval a skorigoval výsledok. Zdalo sa, že domáci budú mať síl pre aspoň ešte jeden gól. Striedali sa šance Kalapiša, Poničana a S. Žižića, a najlepšiu mal Szabó na konci zápasu, keď bol sám pred brankárom, ale strelil vedľa. Výsledok sa nezmenil, hostia si domov odniesli všetky tri body. MLADOSŤ: Maksimčev, Poničan, M. Paraljov, D. Paraljov, B. Žižić, S. Žižić, Kalapiš, Šofranko (Šuľa), Gibarov, Goda, Szabó Výsledky 10. kola: MSK – OFK Gradnulica 3 : 2, OFK Stajićevo – Tisa 1933 1 : 1, Naftagas – Zadrugar 0 : 6. V nasledujúcom poslednom kole Bieloblatčania pocestujú do susednej Ečky, kde ich uhostí tím Jedinstva 2014.

44 /4879/ 2. 11. 2019

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Panóniu treba pochváliť

Posledné kolo prinieslo všetky štyri výhry domácim, pričom jediný gól za hostí vsietila Telečka v Laliti. Bratstvo 2019 podľa očakávania vyhralo všetky zápasy, dobre sa darilo aj obnovenému FK Rastina 1918 a lalitská Panónia po katastrofálnom štarte zakotvila na treťom mieste. Výsledky posledného 9. kola: Bratstvo 2019 – Jedinstvo Lemeš 5 : 0, Rastina 1918 – Dinamo 1923 3 : 0, Panónia – Telečka 2 : 1, Dinamo (S) – Sport 4 : 0.

PANÓNIA – TELEČKA 2 : 1 (0 : 1) Juraj Pucovský

inuli sa tie časy, keď Laliťania vyprevádzali hostí do dediny Telečka s piatimi, šiestimi, siedmimi, ba aj desiatimi gólmi v sieti. V posledných rokoch, najmä po kratšom prerušení práce FK Panónia, pomer síl sa zmenil. Laliťania síce dva majstrovské zápasy vyhrali v Telečke, aj jeden doma, ale 21. októbra 2018 na domácom trávniku s týmto súperom zažili prvú majstrovskú prehru, opravdivý debakel – 0 : 3. Veľmi neurčitý zápas bol aj ten

pred týždňom. Hostia sa predstavili v priaznivom svetle, od začiatku získali prevahu možno i preto, že Panónia prvú štvrťhodinu hrala s desiatimi hráčmi, bez Jovanovića, ktorý pre pracovný úväzok meškal. Nejasné je len, prečo do tímu zodpovední nezaradili niekoho iného, tým skôr, že na striedačke domácich sedeli až piati náhradníci! V 22. min. hostia tretíkrát za sebou vhodili loptu z autu pred bránu, kde ju Nenadović zmietol do brány – 0 : 1. Domáci fanúšikovia, ktorí boli blízko, tvrdia, že hráč Telečky pri vhadzovaní lopty mimo pravidiel vkročil najme-

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Kovačica predposledná TEMPO – SLÁVIA 3 : 0 (3 : 0) Ján Špringeľ

Zlatko Mršulov, tréner Slávie. Kovačičania zakončili jeseň na echcem veľa hovoriť ôsmom mieste. Duel, ktorý vyhrali o zápase v Sefkerine. Slo- v Kačareve 2 : 1, prehrali kontumačne vom, pohroma. V prvom a Slávii FZ Pančeva na disciplinárke polčase sme dostali všetky tri góly. zobral v tabuľke ešte bod. Majstrom prvej časti je pančevTento zápas, tak ako aj celú jesennú časť šampionátu rozoberiem spolu ský Mundial, vyhral všetkých osem s členmi vedenia a hráčmi neskoršie,“ zápasov, jediný bod mu zobral FZ stručný bol po meraní síl s Tempom Pančeva. Jedinstvo Stević Kačarevo zakotvilo na druhej priečke. Uchádzači o postup do vyššej súťaže budú na jar ešte tri kluby: tretia Unirea a štvrtý Glogonj, ktorý v úvodnej časti majstrovstiev zozbierali po 14 bodov, a Omladinac 1927 Opovo s 12 bodmi na piatom mieste. Slávisti v jednom skrížení zbraní porazili súpera, dvakrát remizovali a na piatich skonJediná výhra v Kovačici: čili na štíte. Jedna Slávia – Omladinac 1927 Opovo 1 : 0

„N

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nej pol metra do ihriska, čo si rozhodca Marko Perišić zo Srbského Miletića nevšimol, lebo na tej strane nemal pomocníka. Laliťanom sa, pravda, výsledok zápasu nepozdával, lebo v prípade víťazstva mohli skončiť na tretej prieč- Úspešne vedie mužke. To túžob- stvo: Igor Hrnčiar ne očakávali (Panónia Laliť) po vlaňajšom najslabšom umiestnení v dejinách – poslednom mieste v najnižšej súťaži. Zlý bol začiatok aj tejto sezóny, keďže sa Panónia po treťom kole ocitla na poslednom mieste bez bodu. Kapitánovi Jánovi Turčanovi a spoluhráčom nezostávalo nič iné, len útočiť. To sa Laliťanom oplatilo v 70.

min., keď Mišo Obradov vybojoval loptu spomedzi dvoch hráčov, prihral Lamošovi, tento odcentroval a Igor Hrnčiar vyrovnal na 1 : 1. Útoky domácich neprestávali a konečne v 90. min. Obradov vhodil loptu rukami z autu, obranca Telečky ju nezachytil pred bránou, ale to urobil náhradník domácich Cvetićanin, prekonal brankára Černoša, a tak spoluhráčom, ako i osemdesiatim divákom priniesol veľkú a zaslúženú radosť. PANÓNIA: Valent, M. Obradov, Lj. Dobrić, Stolić (Ďurčiansky), I. Hrnčiar, Terek, Lamoš, Jovanović, Majera (Stoisavljević), Turčan, Šinkarčuk (Cvetićanin)

z najpresvedčivejších výhier v posledných sezónach nad Vojvodinou 8 : 0 sa nepočíta, lebo Crepaja vystúpila z ligy. Kovačičania dali ďalším súperom len tri góly: strelcami boli Padinčania Matuľa a Ugrenović v prehre Slávie vo Vojlovici (2 : 5) a víťazný gól s Omladincom 1927 Opovo doma vsietil Čech. SLÁVIA: Holík, Zemen, Jaško, Strakúšek, Pašić, Plvan, Ostojić, Bogdanović, Farkaš, Ugrenović, Čech; striedal Paul Koncom leta začali s prácou kohútiky Slávie. Ak aj v budúcom roku budú najmladší Kovačičania hrať ligovú súťaž, v prípade umiestnenia seniorov Slávie medzi štyri najlepšie kluby možno očakávať, že slávisti

budú znovu hrať o postup do vyššej súťaže – Prvej juhobanátskej ligy. Výsledky 8. kola: Vojlovica 1918 – Mundial 1 : 2, Jedinstvo Stević – Glogonj 5 : 1, Omladinac 1927 – Unirea 1 : 0, Tempo – Slávia 3 : 0.

1. Bratstvo 2019 2. Rastina 1918 3. Panónia 4. Dinamo 1923 5. Telečka 6. Graničar 7. Dinamo (S) 8. Jedinstvo Lemeš 9. Sport

8 8 8 8 8 8 8 8 8

1. Mundial (-1) 8 2. Jedinstvo Stević 8 3. Unirea 8 4. Glogonj 8 5. Omladinac 1927 8 6. Vojlovica 2018(-1) 8 7. Pobeda 8 8. Slávia (-1) 8 9. Tempo 8

8 6 4 3 2 2 2 2 2

8 6 4 4 4 2 1 1 1

0 0 1 1 3 2 1 1 1

0 0 2 2 0 1 2 2 1

0 30 : 3 2 26 : 12 3 17 : 17 4 14 : 21 3 13 : 14 4 14 : 18 5 14 : 19 5 13 : 25 5 7 : 19

0 20 : 6 2 24 : 11 2 15 : 6 2 15 : 9 4 8 : 10 5 13 : 17 5 9 : 18 5 3 : 16 6 6 : 20

24 18 13 10 9 8 7 7 7

23 18 14 14 12 6 5 4 4

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Erdevíčania 28 : 1! Lazar Pavković

ERDEVÍK 2017 – OFK BINGUĽA 4 : 0 (1 : 0). Domáci fut-

balisti presvedčivo porazili najbližších susedov. Erdevíčania z deviatich zápasov sedem vyhrali, dva hrali nerozhodne a ani jeden neprehrali, získali 23 bodov s gólovým pomerom 28 : 1! Na tomto zápase dva góly dal Bojanić, raz trafili D. Bosanac a S. Šafárik.

JEDNOTA ĽUBA – OMLADINAC BATROVCI 3 : 2 (2 : 1).

Výsledok bol neurčitý takmer do konca zápasu, lebo víťazný gól strelil Ćalić v 79. min. Predtým strelcami za domácich boli D. Považan a už spomenutý B. Ćalić.

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Každému polčas a bod

Vedúci Vlajkovčania presvedčivo získali body na hosťovaní. Radnički v Kovine bez problémov porazil Uljmanov, ako i Strela v Ivanove mužstvo Potpornja. S bodom z Gaja Dolina si pevnejšie zastala na piatu priečku. S deľbou bodov v Alibunari spokojnejší boli hostia z Belej Crkvy. Poslední Hajdučičania si vďaka úspechu nad Jugoslavijou zlepšili bodové saldo. Veľa hluku a nervozity prinieslo derby susedov v Debeljači, kde hostia z Idvora prejavili veľkú nespokojnosť. Výsledky 11. kola: Partizan (G) – Dolina 2 : 2, Radnički (B) –Crvena zvezda 2 : 1, Budućnost – BAK 2 : 2, Hajdušica – Jugoslavija 3 : 2, Radnički (K) – Partizan (U) 2 : 0, Sloga – Jedinstvo (V) 0 : 4, Strela – Potporanj 3 : 0, Spartak 1911 – Polet 4 : 3.

PARTIZAN (G) – DOLINA 2 : 2 (2 : 0)

Ján Bokor

olina začala zápas v Gaji veľmi slabo. Domácim viac záležalo získať prepotrebné body a

už v 5. min. viedli gólom Jonovića. Svoju prevahu korunovali aj druhým gólom, keď strelcom bol Kanački v 44. min. Hostia v prvom polčase nedokázali skorigovať náskok domácich. Po prestávke Dolina diktovala

rýchlejšie tempo, neprestajne útočila. Územná prevaha priniesla vyrovnanie výsledku. Darko Radenković najprv skorigoval na 2 : 1. Stalo sa to v 49. min. V 54. min. Radivojev vyrovnal na 2 : 2. Hráči Doliny boli oveľa lepší, snažili sa obrátiť výsledok vo svoj prospech. Na vyľakaného rozhodcu Dušana Rakovića z Vršca domáci hráči nadávali, urážali ho a on si to akoby nevšímal. Keď sa lopta tretíkrát našla v sieti domáceho brankára, všetci si mysleli, že Dolina vyhrala. No rozhodca si tak nemyslel a namiesto víťazného gólu videl faul nad domácim bankárom?! Poškodení hostia si namiesto troch bodov domov priniesli iba jeden. Delegát Aleksandar Veličkovski z Plandišta v zápisnici spomenul, že sa domáci hráči aj po zápase nešportove správali a organizáciu zápasu oznámkoval ako slabú. DOLINA: Bujaković, Jovanov, Radenković, Kolak, Mitkovski,

Nová radosť

Darko Radenković, strelec prvého gólu Doliny

Hlavča (Ćirić), M. Mamojka (Stajić), Radivojev, S. Mamojka (Ilić), Vasić, Popović. V nedeľu v Padine bude hosťovať Polet z Idvora.

konci polčasu rýchly N. Ružić unikol sám zo stredu ihriska, vybehol pred brankára a ľahko ho prekonal – 3 : 1. HAJDUŠICA – JUGOSLAVIJA 3 : 2 (3 : 1) Vtedy sa zdalo, že domáci deklasujú Vladimír Hudec v tej chvíli príliš bezmocných a zápase v Hajdušici diváci videhostí. li dva rozličné polčasy. V prvom Po zmene domáci dominovali na ihrisku, strán sa však kým hostia, ktorí sa na začiatku zápasu situácia úplne po chybe mladého obrancu Drakulića zmenila. Hosujali vedenia, pôsobili príliš bezmocne. tia boli čoraz Domáci futbalisti neustále obliehali nebezpečnejší, bránu tímu z Jabuky a veľmi rýchlo v čom im vývyrovnali. Z ľavej strany centroval znamne pomáBrankár Melich nemohol zastaviť strelu z bieleho bodu Ćulum, brankár krátko odrazil loptu hal aj rozhodca a A. Ružić, z asi 7 – 8 metrov silnou z pravej strany, Mršić hlavou trafil do Đurđev z Vršca tak, že po každom dueli strelou rozvlnil sieť hostí. Iba o pár brvna a Maliar odrazenú loptu tiež Hajdušičanov so súpermi pískal faul, minút neskoršie N. Ružić centroval hlavou zaslal do siete. Konečne pri rušil hru a nedovolil domácim zorga-

nizovať útoky. Hostia zrejme dostali krídla, ale sa domáci šikovne bránili a útoky zastavovali na okraji šestnástky. Predsa v 62. min. Folťan neobozretne zakročil v trestnom území. Zdalo sa, že loptu odrazil skôr než hráč hostí spadol, ale rozhodca predsa ukázal na biely bod. Gól z penalty priniesol nádeje hosťom, že z Hajdušice môžu odniesť aspoň bod, možno aj všetky tri. Času na obrátenie výsledku bolo dosť, ibaže domáci sa húževnate bránili, zachránili si náskok získaný v prvom polčase a zapísali si ďalšie tri body. HAJDUŠICA: Melich, Drakulić, Ćulum (Spremo), Maliar, Mršić, Folťan, Pejčić (Petrović), Radović (Z. Lipták). A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

ky žltými kartami trestal Huďana, Popovića, Čipkára a Bučíka (Budúcnosť), resp. hostí S. Hašku, A. Hašku a Nikića. BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Jakuš (Fábry), Ljubičić, Kolár, Horvát, Popović, Huďan, Katiak, Čipkár (Bučík), Carić, Molnár NAŠA HVIEZDA: Spasić, Šijaković (Torić), Grňa, A. Haška, Pavlov, Pejak, Vladimir (Nikolić – Đuragić), Gašić, Pisarev, S. Haška (Belička), Nikić Výsledky 10. kola: Proleter – Bačka 1945 0 : 5, Bački hajduk – Soko 2 : 0, Neštín – Mladost 1 : 0, Budúcnosť – Naša hviezda 2 : 0, Borac – Bačka (D) 0 : 2, Orlovi – Kriváň 2 : 5. Program 11. kola: Kriváň – Proleter, Bačka (D) – Orlovi, N. hviezda – Borac, Mladost – Budúcnosť, Soko – Neštín, Sloga – B. hajduk.

Bez kalkulácií, na výhru... BUDÚCNOSŤ – NAŠA HVIEZDA 2 : 0 (1 : 0)

Ján Murtín

iac ako 250 divákov na ihrisku medzi základnou školou a skleníkom v Hložanoch sledovalo derby jesene, na ktorom nechýbalo nič, čo futbalu prináša prívlastok najpopulárnejšieho športu na svete. Obaja súperi hrali bez kalkulácií a snažili sa vyhrať. V úvodných minútach nebezpečnejší boli domáci a už v 9. min. po • ŠPORT •

faule nad priebojným Huďanom tento hráč zahral perfektne voľný kop, prakticky trafil do hlavy Carića, ktorý zblízka prekonal zmeraveného Spasića – 1 : 0. Prebralo to hostí, ktorí odvtedy viackrát ohrozili pozorného Pagáča. Po faule nad Stanislavom Haškom hosť Pisarev opečiatkoval brvno brány domácich. Kapitán hostí Gašić v 33. min. a 39. min. vystrelil na bránu, no prvýkrát Pagáč parádou vyrazil loptu na roh a potom obetavý Ljubičić hlavou odrazil loptu, ktorá smerovala do brány. Hneď v prvej min. druhého polčasu

skúsený Nikić prepásol najlepšiu šancu na zápase, keď z 2-3 metrov netrafil do prázdnej brány domácich. Vypätím všetkých síl si hráči Budúcnosti chránili náskok, vynikali bezchybnou hrou stopéri Popović a Horvát, stredopoliari Kolár a Katiak kazili hru hosťom umožňujúc spoluhráčom ojedinelé, ale nebezpečné protiútoky. Jeden taký domáci kanonier Čipkár využil, keď nádhernou strelou – parabolou v 72. min. z viac ako dvadsiatich metrov zboku zmietol pavučinu z ľavého horného rohu brány Spasića – 2 : 0. Spľasli potom ambície Silbašanov a do konca iba v 87. min. mal znova šancu Gašić, ale ju zahodil. Na opačnej strane Molnár a Huďan pripravili príležitosti Carićovi, ale tento nemal presnú mušku. Rozhodca Mudrinić z Báčskej Palan-

44 /4879/ 2. 11. 2019

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Futbalovo zatrpknutá najsladšia dedina CRVENKA - MLADOSŤ 0 : 5 (0 : 2)

Samuel Medveď

nohí, najmä starší milovníci futbalu si spomínajú, že v sezóne 1970/71 sa v Crvenke hral prvoligový futbal v rámci SFR Juhoslávie. Crvenka predtým, ale aj neskoršie mala stabilné druholigové mužstvo, v ktorom hrávali Ratko Svilar, tiež známe mená Ante Bačić, Jaroslav Šanta, Slobodan Jovanić, Milorad Basta, Jovica Bešlin, Milan Živadinović, Dragan Lečić a iní. Okrem toho vtedy v pekne upravenom športovom areáli sa hrala i prvoligová hadzaná. Dnes je štadión v Crvenke v devastovanom stave, na atletickej dráhe rastie tráva, vôkol ihriska burina, sanitárne zaria-

denie takmer nejestvuje, betón na tribúne je popraskaný. O celkovom stave futbalu v najsladšej dedine, ako sa voľakedy hovorilo o Crvenke, najlepšie svedčí údaj spravodajcu, že sobotňajší zápas s petrovskou Mladosťou sledovalo 73 divákov (dobre ste prečítali – sedemdesiati traja diváci?!). Crvenka predtým v neďalekom Vrbase zažila sedemgólové fiasko, takže do zápasu s Petrovčanmi vošla príliš nervózne a konfúzne. Mužstvo Brankár Crvenky Miljan Drinčić päťkrát tak aj hralo. Domáci nevyužili ani vyberal loptu zo siete svojej brány jedenástku v 80. min., ktorú Leňa Mladosť hrala toľko, koľko jej bolo chytil. Od 38. min. hostitelia hrali s desiatimi hráčmi, lebo zostali bez potrebné, a mohla streliť aj viac gólov. vylúčeného kapitána mužstva Milana Lepšie hrala v prvom polčase, ale viac Subotića, ktorý pre verbálny konflikt gólov padlo v druhej časti. Mrđan v krátkom čase dostal dve žlté karty. v 10. min. unikol z pravej strany a dal

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

prvý gól. V 25. min. v šestnástke zrazili Plavšića, bola to penalta, ktorú Leškov rutinovane premenil. V 74. min. kapitán Ožvát zo stredu prihral Mrđanovi , ktorý poľahky vsietil svoj druhý gól a tretí za mužstvo. Už o necelú minútku Mrđan asistoval Plavšićovi a bolo 0 : 4. Plavšić v 79. min. uzavrel skóre zápasu 0 : 5. MLADOSŤ: Leňa, Kaňa (Čiep), Ivetić, Fábry, Jakuš, Beronja, Mrđan (Šproch), Leškov, Zagorčić (Stanić), Ožvát, Plavšić Výsledky 11. kola: Tavankut – Bačka 0 : 1, Krila Krajine – ČSK Pivara 1 : 1, Tekstilac – Tisa 0 : 1, Stari grad – Mladost (A) 4 : 0, Crvenka – Mladosť (P) 0 : 5, Radnički – Vrbas 0 : 1, Sloga – Vojvodina 2 : 0. Program 12. kola, 2. a 3. novembra 2019 o 13.30 hodine: Bačka – Vojvodina, Vrbas – Sloga, Mladosť (P) – Radnički, Mladost (A) – Crvenka, Tisa – Stari grad, ČSK Pivara – Tekstilac, Mladost (T) – Krila Krajine, Tavankut – Bajša. Foto: J. Pucovský

sa k hornej časti rebríka, zostali v strede tabuľky s JEDNOTA – RADNIČKI 1 : 2 (1 : 0) malými výhľadmi, že sa v roku, keď oslavujú storočnicu futbalu v Starej Pazove, zapoja do boja o titul majstra. A Matej Bzovský tak táto prehra pokazila aj klubovú slávnosť, tradičnú svätú Petku. Na o výhre na horúcej ploche v Kaći predpoludňajšej slávnosti bola pekná sa očakávalo, že Jednota získa nálada za prítomnosti členov a priateďalšie body v stretnutí s úplne ľov klubu, tiež pravoslávneho pazovomladeným mužstvom susedovcov ského farára Nikolu Despota, ktorý z Novej Pazovy, ktorí v zostave mali až spolu s hostiteľom osláv, bývalým piatich juniorov. A tak namiesto toho, legendárnym kapitánom Jednoty aby urobili krok dopredu a priblížili Milanom Muidžom, ostatnými prí-

tomnými lámal koláč so spoločným želaním, aby sa klub konečne vrátil do starých koľají. A po slávnosti v popoludňajších nedeľných hodinách prišiel smútok pre fanúšikov Jednoty. Početnejší hostia sa predsa tešili zo zaslúženého víťazstva svojich miláčikov. Domáci sa ináč ujali vedenia v 22. min. gólom Živanovića z voľného kopu. V pokračovaní Staropazovčania sa správali príliš uvoľnene, akoby nemali vôľu získať cenné body. Hostia túto ľahostajnosť domáceho oslávenca naplno využili. Otočili skóre vo svoj prospech v priebehu piatich minút, najprv v 82. min. Bursać vyrovnal a potom v 86. min. Knežević po hrubej chybe

brankára Jovišića strelil víťazný gól. JEDNOTA: Jovišić, Tošić (Cvetanović), Živanović, Delić, Cvijanović, Ž. Mitrović, Kačar, Igrač, M. Mitrović, Gavrilović, Subotić (Milanović) Výsledky 11. kola: Borac – Jugović 1 : 0, Mladost (BJ) – Sremac 4 : 1, Podunavac – C. zvezda 2 : 0, Cement – Jadran 3 : 0, Mladost (NS) – Sloga (E) 3 : 0, Sloboda – Hajduk 2 : 1, Podrinje – Sloga (T) 4 : 0, Jednota – Radnički 1 : 2. Program 12. kola: Jugović – Radnički, Sloga (T) – Jednota, Hajduk – Podrinje, Sloga (E) – Sloboda, Jadran – Mladost (NS), C. zvezda – Cement, Srem – Podunavac, Borac – Mladost (BJ).

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

kryť. Hostitelia potom celkom poľavili, v 58. min. Jušković prekvapil domáceho brankára a bolo 0 : 4. V 65. min. Trivunović všetko dobre urobil, prihral loptu Petrovićovi, ktorý zvýšil náskok – 0 : 5. V 70. min. Záskalický odbehol po pravej strane, zacentroval pred bránu súpera, kde pohotový Babić z piatich metrov uzavrel výsledok zápasu. Pivničania aj v druhom polčase mali naozaj dosť zrelých šancí, ktoré zostali nevyužité. Na druhej strane Kulpínčania sa iba raz pokúsili ohroziť bránu, no Brňa sa nedal prekvapiť. KULPÍN: Mladenović, Bajac, Gubaš, Lukić, D. Nikolić, M. Burger, Radovanović, N. Nikolić, Šekez, Kolarski, Đ. Burger SLÁVIA: Brňa, Záskalický, Šmit, Jušković, Ćorda, Budić, Trivunović,

Kuchta (Mušikić), Babić, Petrović, Marojević (Séč) Zápas viedol rozhodca Uroš Hornjak z Gajdobry, nemal ťažkú prácu a v tom mu pomohli hráči oboch mužstiev športovým správaním sa. Žltú kartu dostal iba domáci hráč Đ. Burger. Výsledky 11. kola: Rusín – Budućnost (M) 2 : 1, Maglić – Kordun 0 : 4, ŽAK – Omladinac 1 : 1, Tvrđava – Radnički 2 : 0, Kulpín – Slávia 0 : 6, Borac – BSK 5 : 1, Budućnost (P) – Vojvodina 3 : 3, Polet –Hercegovac 0 : 1. Program 12. kola: Budućnost (M) – Hercegovac, Vojvodina – Polet, BSK – Budućnost (P), Slávia – Borac, Radnički – Kulpín, Omladinac – Tvrđava, Kordun – ŽAK, Rusín – Maglić.

Nesplnili očakávania

im aj podarilo. Slávia zaútočila mohutne od začiatku a už KULPÍN – SLÁVIA 0 : 6 (0 : 2) v 5. min. prišla prvá radosť. Po rýchlom útoku lopta sa dostala na kopačku voľného Šmita, ktorý silným Ján Šuster úderom z hranice trestného územia prekonal domáceho brankára Mladenovića. Potlačili hostia ešte väčšmi ivnická Slávia v Kulpíne predomácich a v 14. min. Jušković v svedčivo porazila slabý dotrestnom území uvoľnil Petrovića, máci tím. Bol to zápas dvoch ktorý z desiatich metrov loptu dorazil nerovnocenných mužstiev, lebo sú do siete – 0 : 2. Pivničania v hornej časti tabuľky, kým V druhom polčase rovnaká siKulpínčania z nedele na nedeľu vypítuácia. Hostia útočili a domáci sa jajú čašu blenu. Od začiatku zápasu húževnato bránili. V 51. min. ostrú hostia dali na vedomie, že si prišli strelu Marojevića z hranice trestného vybojovať čím lepší výsledok a to sa územia brankár Kulpína nemohol

Nový kalich blenu!

P 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PRVÝ SPOMIENKOVÝ BEH MIHAJLA PUPINA

Na štarte bolo 31 bežkýň a bežcov

Sabína druhá, Janko tretí

Ján Špringeľ

ihajlo Pupin (1854 Idvor – 1935 New York) za autobiografiu From Immigrant to Inventor získal Pulitzera. Napísal aj ďalšie skvelé knihy: Nová reformácia: z fyzických do duchovných skutočností a Romanca o stroji. Na sklonku druhého desaťročia 21. storočia sa už vie, že sa podpísal pod viac ako štyridsať vynálezov. Najznámejší z jeho objavov (indukčné rúrky) znamenal začiatok medzinárodnej telefónnej prevádzky. Srbský objaviteľ sa považuje za priekopníka moderných telekomunikácií. Bol novátorom aj v rádiológii, nielen v uplatnení röntgenu. Mnohopočetná telegrafia, bezdrôtová telegrafia a telefónia sa bez jeho mena rovnako nezaobídu. Bol doma v elektrotechnike, vynikal aj vo fyzike a chémii. Za použitie ultrazvuku pri detekcii ponoriek získal uznanie od amerického prezidenta Wodroowa Wilsona. Na jeho česť nazvali jeden z mesačných kráterov. Ako tridsaťpäťročný obhájil v Nemecku u slávneho fyzika Hermana Helmholza doktorát. V tom istom roku (1889) sa vrátil do USA a stal sa profesorom na Elektrotechnickej fakulte

Posledné metre k cieľu víťazky Tamary Mladenovićovej

Kolumbijskej univerzity. Jeho zverencami boli okrem iných skutočné vedecké esá, medzi nimi aj štyria držitelia Nobelových cien: rádiotechnik Edwin Howard Armstrong, fyzici Robert Adrews Millikan a Isidor Issac Rabi, či chemik a fyzik Irvin Langmuir. Počas amerických a štúdií na starom kontinente sa prejavil aj ako výborný športovec v rôznych odvetviach: Pupin bol najúspešnejším a najvšestrannejším športovcom zo Srbov koncom 19. storočia. Veď akoby aj nie: svoje fyzické schopnosti prejavoval už počas detských hier s kamarátmi na idvorskom pasienku. „Svaly a mozog sú dve výnimočné veci, ktoré musíte mať pred a počas študovania,“ písal Pupin. Nečudo, že sa organizátor Spomienkového behu Nikolu Teslu v Belehrade Novica Pantelić, chýrečný tréner OAK Beograd a organizátor nejednej inej úspešnej atletickej súťaže v Srbsku, rozhodol byť iniciátorom aj pietneho behu v Idvore pri príležitosti Októbrových dní na počesť nášho najznámejšieho bádateľa a profesora pod názvom Od prisťahovalca po vynálezcu a športovca. Devätnásteho októbra sa pred Národným domom Mihajla Pupina v Idvore zhromaždila malá, ale vybraná spoločnosť. Pupin, Tesla a 31 bežcov a bežkýň. Najviac z klubov spoluorgani-

O vlások najlepší: Miroslav Dukadinović (pruhované tričko)

zátorov: OAK Belehrad a ARK Maratonko Kovačica, nechýbali na štarte ani behúni AK Crvena zvezda Belehrad a bežkyňa z hostiteľského domu kultúry v Idvore. Na štarte odzneli okrem iných slová podpory Veska Anđelkovića z ARK Maratonko, výborného organizátora Kovačických polmaratónov. Bežalo sa v mužskej a ženskej konkurencii na 5 000 m, od stredu banátskej dediny dva a pol kilometra po pastviská a späť, ktoré Pupinovi boli odrazovým mostíkom do siene slávy a sveta vedy, na ktoré nezabudol ani v povestnej motivačnej vete: „Zlí ľudia sú ako mäkká tráva, po ktorej kráčaš. Dokáže hebká travina zničiť tvoje nohy? Podobne nemôžu planí ľudia vyhubiť statočného človeka.“ Niečo po štvrťhodine času dobehol víťaz Miroslav Dukadinović, reprezentant Srbska, najlepší výsledok z dám dosiahla Tamara Mladenovićová. Medailistami sa stali aj Kovačičania: vicešampiónka Sabína Sucháneková z ARK Maratonko dobehla v tesnom závese za víťazkou a Janko Svetlík z AK Crvena zvezda Belehrad je držiteľom kovu bronzovej hodnoty na historicky úvodnom Spomienkovom behu Mihajla Pupina. Po udelení cien a občerstvení súťažiaci boli samé ucho v Národnom dome v Idvore, kde si pozreli najprv dokumentárny film o Pupinovi ako o závažnom ľudomilovi v prvej polovici 20. storočia pre Srbov a obyvateľov Srbska a vzápätí stručný prejav Svetislava Zakića, riaditeľa domu kultúry o tejto všestrannej osobnosti.

Na stupienku víťazov: prvá z ľavej strany Sabína Sucháneková z Kovačice bola druhá najlepšia

Kovačičan Janko Svetlík je držiteľom bronzového kovu

Mužstvo MOMS Laliť – 8. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Laliť: Zoran Dobrić, Daniel Ďurčiansky, Igor Hrnčiar, Jaroslav Múdry (stoja zľava); Michal Valent, Ján Turčan, Dávid Lamoš, Milan Stojanović (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec