Hlas ľudu 44/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Dar NRSNM Hlasu ľudu



Z obsahu

31. 10. 2020 | 44 /4931/

Uzávierka čísla: 28. 10. 2020

Z príležitosti ukončenia služby biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku si na jeho život a plodnú prácu v cirkevnom živote vojvodinských Slovákov posvietil Mgr. Ján Vida, farár petrovský, ktorého rozhovor uvádzame na stranách 16 a 17. E. Šranková Foto: z archívu SEAVC

V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci 22. októbra bola otvorená 67. výstava prác maliara nehmotného kultúrneho dedičstva Jána Bačúra, a to práve v deň jeho 83. narodenín. Medzi gratulantmi bola aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM. A. Horvátová

Literárna porada, či najnovšie snemovanie, je u vojvodinských Slovákov najstaršie kultúrne podujatie organizované nepretržite už 64 rokov. Tohtoročné Literárne snemovanie sa uskutočnilo na petrovskom gymnáziu v stredu 21. októbra, kde si okrem iného uctili sedemdesiatku Dr. Samuela Čelovského a šesťdesiatku Martina Prebudilu. Laureátkou Ceny Nového života za rok 2019 sa stala Katarína Mosnáková-Bagľašová a cenu získala za cyklus básní pod názvom Cyklus 1999. J. Čiep

Tohto roku okrem iných jubilantov dve desaťročia aktívnej činnosti oslávil aj Komorný zbor Musica viva v Báčskom Petrovci. Toto spevácke teleso si to pripomenulo jubilejným koncertom začiatkom októbra v sieni petrovského gymnázia. V najnovšom čísle prílohy Mozaika prinášame reportáž o prejdenej ceste tohto zboru a o dosahoch a stopách, ktoré zanechali na našom slovenskom kultúrnom poli. J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: Doo Magyar SZO KFT,

Prepojenie, ktoré motivuje Anna Francistyová

októbri sa spravidla venujeme i divadlu. Napríklad otvárame a hodnotíme prehliadky scénickej tvorby našich ochotníckych súborov, kvitujeme reprízové predstavenia Slovenského vojvodinského divadla. Býva tu Divadelný vavrín, Festival Zuzany Kardelisovej a jednotlivé súbory bojujú o priazeň porôt i na scénických sústredeniach vyššieho rangu. Zo známych dôvodov len málo toho je teraz aktuálne. O našich tradičných už spomenutých prehliadkach napríklad písať nemôžeme. Len s povzdychom si môžeme spomenúť, že Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín vlani v Starej Pazove jubilovala 50. ročníkom, že teda tohto roku mala byť 51. a na nej by sme veľmi radi privítali možno aj viac ako vlaňajších 8 predstavení... Vieme však, že naše súbory žijú, že divadelní snaživci v niektorých spolkoch študujú predlohy pre potenciálne inscenovanie, že Profesionál zo SVD si pripisuje jednu reprízu za druhou, že za uctievania všetkých protipandemických opatrení v tomto našom divadelnom chráme sa ponúkajú hosťujúce hry. A je tu ešte niečo pekné z divadelného života, čo vlastne aj bolo pohnútkou týchto riadkov: divadelné ocenenia, ktoré si v týchto dňoch našli cestu k našim jednotlivcom a kolektívom. Predovšetkým je to vzácna Októbrová cena Obce Báčska Palanka, ktorej sa zaslúžene potešili členovia Ochotníckeho di-

vadla Janka Čemana v Pivnici. Ale iste i všetci Pivničania, ktorí svojich neúnavných spoluobčanov podporujú pri ich nových projektoch, v usporadúvaní festivalu DIDA a Seminára tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem!. Ďalšiu gratuláciu zasielame do Starej Pazovy, a to skúsenému režisérovi a hercovi Alexandrovi Bakovi. Na práve ukončenom republikovom festivale FEDRAS s ochotníkmi z Novej Pazovy a s predstavením Sve o ženama nielenže vyzbierali najviac uznaní, ovenčili sa titulom najúspešnejšie predstavenie, ale sám Bako dostal i cenu za najlepšiu réžiu. A to veru nie je malá vec! Do tretice je tu Prémia Literárneho fondu dramaturgovi a režisérovi Jánovi Chalupkovi, ináč kulpínskemu rodákovi a jednému z režisérov aktuálneho predstavenia SVD Profesionál, za dramaturgiu inscenácie Tichá noc, tmavá noc. Zo stránky jeho pôsobiska – z Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene – odpisujeme: „Výnimočnú inscenáciu odohrávajúcu sa simultánne vo viacerých priestoroch divadla pripravil český tvorivý tím v úzkej spolupráci s domácim dramaturgom divadla, ktorý sa v rámci dramaturgie podieľal na prípravných fázach inscenácie, na rešeršách historických materiálov z obdobia SNP, aj na preklade českého originálu scenára. Zároveň aktívne prepájal tím tvorcov s umeleckým súborom a ďalšími zložkami divadla.“ A my podčiarkujeme prepojenie ocenení a snáh našich divadelných osobností, ktoré posmeľujú, motivujú a oslovujú aj nové sily.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 K jubileu slávnostne otvorená etnologická výstava

SLOVENSKO

8 Čísla nakazených dennodenne rastú

ĽUDIA A UDALOSTI 13 Viac nie je najkrajší

MOZAIKA

24 Život a smrť begejov

KULTÚRA

30 Jubileum divadla v Selenči

ŠPORT

43 Kto chcel – prišiel

Na titulnej strane: Z udelenia nového laptopu pre potreby redakcie Hlasu ľudu od Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v priestoroch NRSNM v utorok 27. októbra: (zľava) Anna Horvátová, Libuška Lakatošová, Anna Francistyová a Anna Huďanová Foto: D. Berediová-Banovićová

Nový Sad

• •

•

44 /4931/ 31. 10. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Tri nové ministerstvá a iné špecifickosti vlády Pripravil: Stevan Lenhart

oslanci republikového parlamentu schválili zákon o ministerstvách, podľa ktorého nová vláda Srbska bude mať 21 ministerstiev a medzi nimi sú aj tri nové: Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg (bude ho viesť Gordana Čomićová, donedávna predstaviteľka Demokratickej strany), Ministerstvo pre starostlivosť o rodinu a demografiu (v čele tohto rezortu bude Ratko Dmitrović zo strany Srbský patriotický zväz (SPAS) Aleksandra Šapića) a Ministerstvo pre starostlivosť o dedinu (jeho vedúcim bude Milan Krkobabić). V čele nového zloženia vlády Srbska bude Ana Brnabićová, ktorá dňa 25. októbra oznámila mená kandidátov na vedúce miesta ministerstiev. Verejnosť sa vtedy dozvedela, že novým šéfom srbskej diplomacie bude Nikola Selaković, pokým Ministerstvo vnútra bude viesť Aleksandar Vulin a Ministerstvo obrany Nebojša Stefanović (ide teda o výmenu, čiže rotáciu postavení

ministrov Vulina a Stefanovića). Ministerkou kultúry a informovania bude Maja Gojkovićová a ministerkou práce, zamestnania, otázok vojnových veteránov a sociálnych vecí Darija Kisićová-Tepavčevićová. V čele ďalších rezortov budú Zorana Mihajlovićová (Ministerstvo baníctva a energetiky), Branislav Nedimović (Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva), Siniša Mali (Ministerstvo financií), Jadranka Joksimovićová (Ministerstvo pre európsku integráciu), Branko Ružić (Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja), Zlatibor Lončar (Ministerstvo zdravotníctva), Vanja Udovičić (Ministerstvo mládeže a športu), Irena Vujovićová (Ministerstvo ochrany životného prostredia), Marija Obradovićová (Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy), Tatjana Matićová (Ministerstvo obchodu, turistiky a telekomunikácií), Tomislav Momirović (Ministerstvo stavebníctva, dopravy a infraštruktúry), Anđelka Atanaskovićová (Ministerstvo hospodárstva) a Maja Popovićová (Ministerstvo

spravodlivosti), pokým Novica Tončev bude ministrom bez kresla. Na základe zoznamu ministerských mien vidieť, že polovicu ministerstiev budú viesť ženy, čo je v súlade s avizovanou rodovou rovnosťou vo vládnych rezortoch. Ďalšou špecifickosťou novej republikovej vlády je fakt, že sa na jej formovanie čakalo neobvykle dlho, čiže plné štyri mesiace od uskutočnenia volieb, ako i skutočnosť, že táto vláda má vopred určené trvanie – bude totiž fungovať do roku 2022, keď by sa – aspoň podľa slov prezidenta Srbska Aleksandra Vučića – spolu s prezidentskými voľbami mali usporiadať aj mimoriadne parlamentné voľby. Novým predsedom národného zhromaždenia sa stal Ivica Dačić, líder Socialistickej strany Srbska, ktorý donedávna konal funkciu ministra zahraničných vecí. Hlavná kritika na účet nového zloženia republikového parlamentu sa vzťahuje na neprítomnosť opozície, bez ktorej – ako hovoria mnohí kritici – parlament jednoducho nemôže mať demo-

kratickú legitimitu. * V utorok 27. októbra v Srbsku bolo potvrdených 1 053 nových prípadov infekcie koronavírusom, čo v našej krajine predstavuje zatiaľ rekordný počet a rapídny nárast vzhľadom na predchádzajúce obdobie. „Situácia sa urýchlene zhoršuje a bezpochyby sa podobá tomu, čo sme videli v susedných krajinách a v Európe,“ vyhlásil epidemiológ Dr. Predrag Kon. „Máme vážny nárast infikovaných, najmä v Belehrade. Rúška by sa museli nosiť aj vonku, ale ak sa to nemôže dosiahnuť, bude sa musieť meniť zákonný rámec,“ povedal Kon a zdôraznil, že rúška musíme nosiť vždy, okrem vtedy, keď konzumujeme jedlo a pitie. Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že sa severná hemisféra nachádza v kritickom období pandémie Covid-19. Priveľký počet krajín zaznamenáva náhly nárast nákazy a odborníci predpovedajú, že nasledujúce mesiace budú ťažké.

NRSNM A VÝBOR PRE INFORMOVANIE

Nový laptop do Hlasu ľudu Danuška Berediová-Banovićová

o tom, čo Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny pomohla slovenskej redakcii Rádia Nový Sad a kúpila nové nahrávačky, technickú pomoc dostala aj redakcia Hlasu ľudu, a to nový laptop. Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a predsedníčka Výboru pre informovanie Anna Horvátová v utorok 27. októbra odovzdali nový laptop úradu-

www.hl.rs

júcej zodpovednej redaktorke Anne Francistyovej a riaditeľke NVU Hlas ľudu Anne Huďanovej v priestoroch NRSNM. Úradujúca šéfredaktorka sa v mene redakcie poďakovala za vzácny dar. Táto základná technická pomôcka hodnoty 42-tisíc dinárov uľahčí prácu novinárov pri tvorbe novín. Technické pomôcky sú nám v každodennom živote nevyhnutné, vedomí sme si však skutočnosti, že všetky majú svoju optimálnu lehotu trvania. Aj v redakcii nášho týždenníka sú už nevyhnutné vynovenia. K novým

Informačno-politický týždenník

laptopom podľa potrieb redakcie a ustanovizne iste v dohľadnom čase pribudnú i ďalšie nevyhnutné pomôcky, napríklad fotoaparáty. Všetko to prispeje k pohodlnejšej a profesionálnejšej práci a odzrkadlí sa aj v novinách, čo iste ocenia i naši čitatelia.

Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a úradujúca zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Anna Francistyová s novým laptopom • TÝŽDEŇ •

SLOVENSKÉ KULTÚRNE CENTRUM V NAŠICIACH

Zrkadlí tvorivé aktivity chorvátskych Slovákov

ekné jubileum – 10. výročie založenia Slovenského kultúrneho centra Našice v piatok 2. októbra 2020 si pripomenuli naši krajania v Chorvátsku. V ľútom čase pandémie COVID-19 boli vynútení pripomenúť si výnimočný deň so svojimi priateľmi, sympatizantmi a podporovateľmi na diaľku – online vernisážou výstavy Rodina Pejačevićová a kultúrno-historické vzťahy Chorvátov a Slovákov. Riaditeľkou Slovenského kultúrneho centra Našice (SKC) je od 2. decembra 2013 Sandra Kralj-Vukšić, ktorá prispieva k šíreniu dobrého mena slovenskej komunity a rozširuje oblasť pôsobenia. SKC v rámci svojej pôsobnosti a perspektív rozvoja (vrátane finančnej podpory na projekty) tesne spolupracuje s krajanskými inštitúciami v našej krajine.

Slovenské kultúrne centrum Našice už desaťročie zrkadlí tvorivé aktivity Slovákov v Chorvátsku, prispieva k zachovaniu slovenského jazyka, kultúry a identity a slovenského povedomia tamojších krajanov. K zachovaniu slovenskosti prispieva aj vydávanie kultúrno-spoločenského časopisu Slovákov v Chorvátsku Prameň, ktorý si vďaka informačnej nasýtenosti, obsahovej príťažlivosti vrátane fotografickej časti, ale aj pre grafickú prehľadnosť a vyváženosť, našiel roky sa rozširujúce čitateľské zázemie, čím si príslušníci slovenského jazykového spoločenstva môžu cibriť jazyk a reč svojich slovenských predkov. Zdroj: FB Slovenské kultúrne centrum Našice Pracovný tím Slovenského kultúrneho centra Našice skromne oslávil 10. výročie založenia spolu s hosťami zo Zväzu Slovákov

RODOVÁ ROVNOSŤ A COVID-19

Kde nám končí prah tolerancie Anna Horvátová

akoľko môžeme byť voči druhým ústretoví, prečo častejšie pukáme vo švíkoch, či prečo bolo v jarných mesiacoch, keď sme boli spolu doma a keď platil zákaz vychádzania von z domu v dôsledku koronavírusovej pandémie, viac prihlásených násilí a z toho vyplývajúcich rozvodov ako inokedy?! Pýtame sa občas, kde nám končí prah tolerancie, keď sa donedávna milé osoby stanú obeťou násilia a keď za minútku padne do vody všetko, aj tá pozornosť, čo • TÝŽDEŇ •

sa roky pestovala... V utorok 27. októbra sa tejto problematike, ktorá sa stáva nemalým problémom našej spoločnosti, venovali členky Komisie pre rodovú rovnosť Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, v zložení: Libuška Lakatošová, predsedníčka komisie, a členky Svetluša Hlaváčová, Lidija Damjanová, Mária Poptešinová, Svetlana Zolňanová a Anna Stojanovićová. Téma je náročná, problém vypuklý, preto netreba mlčať, ale upozorňovať, verejne hovoriť Z utorkovej schôdze Komisie pre rodovú rovnosť Výboru pre úradné používanie o násilí a zachrániť nevinné jazyka a písma životy trpiace násilím. 44 /4931/ 31. 10. 2020

Týždeň STARÁ PAZOVA

K jubileu slávnostne otvorená etnologická výstava Anna Lešťanová

rámci pripomínania si úctyhodného jubilea – 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy Turistická organizácia Obce Stará Pazova v spolupráci s Vlasteneckým múzeom v Rume a za podpory Ministerstva kultúry a informovania, ktoré je generálnym patrónom výstavy, v stredu 21. októbra usporiadala slávnostné otvorenie etnologickej výstavy 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy v Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, v Ulici Janka Čmelíka 62. Otvorením výstavy o tradičnom ľudovom obliekaní Sloveniek, ako ich najvýznamnejšom etnickom špecifiku, oficiálne sa výstava v Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka stala súčasťou turistickej ponuky Obce Stará Pazova. Okrem expozície, ktorá sa vzťahuje na národnooslobodzovací boj Janka Čmelíka (16. november 1905 Stará Pazova – 12. máj 1942 Sriemska Mitrovica), ktorý bol juhoslovanský partizán a národný hrdina Juhoslávie, v objekte sa nachádza aj etnologická výstava spätá so životom staropazovských Slovákov a Srbov staroosadlíkov, kým samotná zbierka má viac ako 2 000 artefaktov. Raritou tejto etnologickej výstavy je i ľudový odev starý až 700 rokov, ktorý je jedinečný a typický pre Starú Pazovu a neďaleké Slankamenské Vinohrady. Spolunažívanie Slovákov a Srbov na týchto priestranstvách a prelínanie dvoch kultúr vidieť i na tejto výstave, ktorá svedčí o ich spôsobe života, výžive a obliekaní. Dom Janka Čmelíka je vystavaný v prvej polovici 20. storočia a predstavuje typ dedinskej architektúry, ktorý je pod ochranou štátu ako nehnuteľné kultúrne dedičstvo nesmierneho významu, lebo v ňom žil národný hrdina.

www.hl.rs

Historická časť expozície

nu bol vyhlásený 25. októbra 1943. Spomienkový dom národného Spomienkový dom národného hrdinu Janka hrdinu Janka ČmeČmelíka v rovnomennej ulici v Starej Pazove líka s etnologickou výstavou je po troch rokoch rekonštrukcie otvorený Janko Čmelík bol tajomníkom pre turistických návštevníkov. miestneho a okresného komitétu Komunistickej strany Juhoslávie Podľa slov Dragany Zorićovej-Stapre Starú Pazovu, člen obvod- nojkovićovej, riaditeľky Turistickej ného komitétu KSJ a člen BIRO- organizácie Obce Stará Pazova,

Organizátori etnologickej výstavy

-a PKKSJ pre Vojvodinu. Janko Čmelík bol zastrelený 12. mája 1942 v Sriemskej Mitrovici. Za výnimočne smelé držanie pred nepriateľom za národného hrdi-

Informačno-politický týždenník

táto nová turistická lokalita v obci je významná aj pre celú našu krajinu. Dom bude otvorený vždy pre zahlásené skupinové návštevy a všetci, ktorí si budú

chcieť pozrieť inštalované historické a etnologické výstavy, určite neodolajú ani tradičným pazovským špecialitám. „Po úspešnom ukončení tejto prvej fázy výstavy nasleduje aj druhá fáza, a to je otvorenie múzea,“ pripomenula riaditeľka TO Obce Stará Pazova. Pri príležitosti slávnostného otvorenia etnologickej výstavy 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy v Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove v súlade s preventívno-hygienickými opatreniami odznel i kratší program. O úprave etnologickej výstavy hovorili Branislava Konjevićová, riaditeľka Vlasteneckého múzea v Rume, a Dušanka Stankovićová z Ústavu pre ochranu pomníkov v Sriemskej Mitrovici. Na podujatí sa zúčastnili aj početní hostia, ktorí pre aktuálnu epidemiologickú situáciu boli rozdelení do skupín, a medzi hosťami boli aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a predstavitelia tamojších slovenských inštitúcií a ustanovizní, z ktorých až dve sú práve pomenované po národnom hrdinovi Jankovi Čmelíkovi – SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v čele ktorého je L. Lakatošová, a ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, ktorú predstavoval práve riaditeľ Janko Havran. V mene MOMS Stará Pazova na otvorení výstavy bola • TÝŽDEŇ •

Pekne upravená niekdajšia typická slovenská izba

predsedníčka Anna Balážová a v mene Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove farár Igor Feldy. V hudobnej časti programu vystúpili členovia slovenského spolku – Ema Kočišová za sprievodu hudobníkov Janka Vereša, Alexeja Materáka a Vladislava Gubečku zaspievala ľudové piesne. Členky Združenia pazovských žien, ktoré pracujú pri SKUS h. Janka Čmelíka, prezentovali nielen slovenský ľudový Speváčka Ema Kočišová prezentova- odev, ale aj ručné práce, insitné la i krásny staropazovský slovenský maliarstvo a pripravili tradičné pazovské pochúťky – nadlacke. ľudový odev

V STAREJ PAZOVE SI PRIPOMENULI 76. VÝROČIE OSLOBODENIA OD FAŠIZMU

Vence a kvety k pamätníkom A. Lešťanová

ak ako každý rok, aj v tomto roku 23. októbra v Starej Pazove si pripomenuli Deň oslobodenia obce od fašistických vrahov v druhej svetovej vojne. Kladením vencov a kvetov k pamätníkom – v strede mesta a v mestskom parku k pomníku národného hrdinu Janka Čmelíka si členovia Obecného výboru Zväzu združenia bojovníkov NOV pripomenuli 76. výročie oslobodenia obce od fašizmu. Okrem členov Obecného výboru Zväzu združenia bojovníkov NOV pri pietnej spomienke sa zúčastnili aj potomkovia bývalých bojovníkov a predstavitelia lokálnej samosprávy a Vojska Srbska – 204. vzduchovo-leteckej brigády v Batajnici. Po minútke ticha, ktorou vzdali hold padlým bojovníkom za slobodu, sa v mene obecného združenia bojovníkov prihovoril Stanko Carić. Pripomenul, že v súlade s aktuálnou epidemiologickou situáciou je ich tohto roku v tento deň menej zoskupených. Zároveň pozval mladých, aby sa viac angažovali v týchto združeniach a tým nezabudli na dejiny a vedeli si vážiť životy padlých bojovníkov za slobodu. Potom sa v mestskom parku pri pomníku národného hrdinu Janka Čmelíka zoskupili uvedené delegácie. Ako povedal pán Carić, vďaka Miestnemu spoločenstvu Stará Pazova pomník je pre toto 76. výročie oslobodenia od fašizmu vynovený. Žiaci Základnej školy • TÝŽDEŇ •

Príležitostný hudobno-literárny program previedli žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka

Vďaka Miestnemu spoločenstvu Stará Pazova je vynovený pomník národného hrdinu Janka Čmelíka

hrdinu Janka Čmelíka predviedli príležitostný hudobno-literárny program tak v slovenskom, ako i v srbskom jazyku. V mene 204. vzduchovo-leteckej brigády v Batajnici pietnej spomienky v Starej Pazove sa zúčastnili podplukovník Miloš Kujundžić a major Dragan Trivan. Podplukovník Kujundžić pripomenul, že ich brigáda má výnimočne dobrú spoluprácu s Obcou Stará Pazova a že sa na takéto dátumy nikdy nesmie zabudnúť, lebo prvoradým cieľom príslušníkov Vojska Srbska je chrániť svoju vlasť pred nepriateľom.

Predstavitelia 204. vzduchovo-leteckej brigády v Starej Pazove: (zľava) podplukovník Miloš Kujundžić, Stanko Carić a major Dragan Trivan 44 /4931/ 31. 10. 2020

Slovensko

KORONAVÍRUS STRPČUJE ŽIVOT NA SLOVENSKU

Čísla nakazených dennodenne rastú Pripravil: Miroslav Pap

vet v súčasnosti čelí druhej vlne koronavírusu, ktorý sa nie v každej krajine šíri rovnakou rýchlosťou. Rozličnú intenzitu možno vidieť aj na Slovensku, kde bol počas prvej vlny minimálny počet nakazených, no počas súčasnej druhej vlny je to omnoho horšie. Od začiatku septembra sa čísla nakazených začali zväčšovať, no v októbri výrazne nabrali na intenzite. Presnejšie 24. októbra hlásili až 3 042 nakazených koronavírusom za jeden deň. Z tohto dôvodu bolo nutné čo najrýchlejšie realizovať potrebné opatrenia. Premiér Slovenska Igor Matovič po konzultáciách s odborníkmi rozhodol o zákaze vychádzania a o celoplošnom testovaní, čo schválila aj vláda Slovenskej republiky.

testovanie na nastávajúcu sobotu a nedeľu. Na celom území bude viac ako 5 000 odberných miest, v ktorých bude pracovať okolo 4 900 odberných tímov. Testovania sa pritom nemusia zúčastniť deti do 10 rokov, občania, ktorí držia karanténu 10 dní, tiež tí, ktorí majú potvrdenie od lekára o nemožnosti testovania. Testovať sa neodporúča ani seniorom nad 65 rokov. Druhé opatrenie sa týkalo samotného zákazu vychádzania, alebo ako to médiá na Slovensku označujú – lockdown. Od soboty 24. októbra až do 15. novembra platí v celej krajine zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce či pobytu v prírode, no v mieste bydliska. V obciach Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín a Bardejovo platia omnoho prísnejšie pravidlá. V týchto obciach

a Slovenská technická univerzita v Bratislave prešli na dištančnú výučbu 5. októbra. Obaja rektori dvoch univerzít vyzvali študen-

divadiel, galérií, múzeí, kultúrnych podujatí a pod. Z toho dôvodu sa kultúrny priemysel našiel na okraji, keďže obmedzené príjmy spôsobu-

Odber trvá iba zopár sekúnd (foto: FinReport.sk)

tov, aby opustili internáty a odišli domov, nakoľko tieto ubytovacie zariadenia predstavujú obrovský zdroj možnej nákazy. Nariadenie sa týkalo aj zahraničných študentov. Výzva sa netýka doktorandov, ktorí majú možnosť zostať na fakultách a internátoch a pokračovať v práci a vo výskumoch. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre dištančná výučba sa začala 12. októbra. Týmito opatreniami aj študenti z Vojvodiny na Slovensku majú možnosť pokračovať v štúdiu dištančnou

jú početné problémy. Ministerstvo kultúry predsa súhlasilo s pokračovaním v skúšobnom procese všetkým divadelným, tanečným a hudobným profesionálnym telesám. Svoj repertoár by pritom mali postupne vysielať online. Televízie majú tiež povolenie vyrábať filmy, dokumentárne filmy a seriály bez obmedzenia. Práve tieto projekty sú v súčasnosti veľmi žiadané. Jednotlivé televízne formáty v súčasnosti nahrávajú početné relácie rôznych žánrov, ktoré by obľahčili

Na testovanie sa čaká v dlhých radoch (foto: aktuality.sk)

V prvý deň – 23. októbra v obciach na Orave a v Bardejove plošne otestovali 61 905 ľudí, z čoho bolo 2 225 pozitívnych. Už počas druhého dňa pilotnej fázy plošného testovania otestovali 59 613 osôb, z čoho 2 207 infekčných. Práve tieto dve obce boli najviac zasiahnuté pandémiou. Pozerajúc na kraje najviac nakazených je v Prešovskom, Žilinskom, Košickom či Trenčianskom. Plošné testovanie pritom vyvolalo aj vlnu nespokojnosti obyvateľov Slovenska, ktorí s týmto testovaním nesúhlasia, keďže vláda Slovenska schválila testovanie všetkých obyvateľov. No samotné testovanie prebieha zatiaľ v úplnom poriadku a účasť je vysoká. Slovensko očakáva celoplošné

www.hl.rs

môžu ľudia vychádzať von iba s negatívnym PCR testom alebo antigénovým testom. Výsledok celoplošného testovania a zákaz vychádzania iba dočasne riešia problém so šírením koronavírusu. Premiér Igor Matovič pritom apeluje, že zákaz vychádzania v tomto prípade bude ešte tvrdší a bez výnimiek v prípade, že sa čísla neznížia. Zatiaľ sa očakáva výsledok týchto dvoch opatrení. DIŠTANČNÉ VZDELÁVANIE Pre neprajnú situáciu všetky stredné a vysoké školy na Slovensku boli odkázané prejsť na dištančnú výučbu. Pre jednotlivé školy dištančná výučba nie je novinou, keďže v prvej vlne ju museli absolvovať. Univerzita Komenského

Informačno-politický týždenník

Absencia zdravotníkov na celoplošné testovanie (foto: sme.sk)

formou z domova. V KRAJINE AJ KULTÚRA TRPÍ Koronavírus akoby zamkol dvere na všetkých kultúrnych inštitúciách v krajine. Zakázané sú návštevy

a spríjemnili dlhodobý pobyt obyvateľov v uzatvorenom domácom prostredí. (Zdroj: sme.sk, pravda.sk, Ministerstvo kultúry SR) • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti 3. ZASADNUTIE ZO KOVAČICA

Opravný rozpočet a kapitálové investície N Stevan Lenhart

a treťom zasadnutí aktuálneho zloženia Zhromaždenia obce Kovačica dňa 26. októbra výborníci absolvovali 13 rokovacích bodov schvaľovaním bez diskusie a za menej ako 15 minút. Absencia opozičných výborníkov pokračovala aj na tomto zasadnutí. Prvý bod sa týkal zmien a doplnení rozhodnutia o rozpočte Obce Kovačica na rok 2020 a týmto opravným rozpočtom je určené, že rozpočtové prostriedky sa zvyšujú o 37,5 milióna dinárov, takže po schválení zmien celkovo vynášajú 896,2 milióna dinárov. V písomnom zdôvodnení sa uvádza, že hlavným dôvodom rozhodnutia o opravnom rozpočte je získanie úverov na realizáciu kapitálových investícií, akými sú asfaltovanie ciest v Debeljači a Samoši a práce na oprave Domu kultúry Michala Babinku v Padine. V zdôvodnení sa tiež hovorí, že finančné konštrukcie týchto investícií mali byť podľa pôvodného plánu realizované z prostriedkov (obecného) rozpočtu, ale investície budú ukončené s použitím úverových prostriedkov, predovšetkým pre

pandémiu Covid-19, ktorá evidentne znížila pravidelný príliv do obecného rozpočtu. Ako druhý dôvod na opravný rozpočet sa uvádza plánovanie nových investícií na projekty rekonštrukcie vodovodnej siete v Crepaji a poľných ciest, ktorých spolufinancovanie z pokrajinského

stupca predsedu Zhromaždenia obce a zástupca tajomníka ZO. Ako nový výdavok sa javí aj nevyhnutná dezinfekčná a hygienická údržba škôl a predškolských ustanovizní pre prevenciu a znemožnenie šírenia koronavírusu. Druhý bod zasadnutia vlastne

Z pracovnej časti tretej schôdze ZO Stará Pazova

rozpočtu schválila Kancelária pre kapitálové vklady Vojvodiny. V zdôvodnení sa tiež uvádza, že dodatočné výdavky v rámci rozpočtu vyplývajú aj z vymenovania a platov nových lokálnych funkcionárov a orgánov, akými sú lokálny ombudsman, zá-

súvisel s prvým bodom, lebo šlo o zmenu a doplnenie rozhodnutia o zadlžovaní Obce Kovačica v dôsledku vkladania do kapitálových investícií v roku 2020. V písomnom zdôvodnení sa hovorí, že Obec Kovačica mala úverové financie vo výške

STARÁ PAZOVA

Schválili opravný rozpočet obce N Anna Lešťanová

a tretej schôdzi Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktorá sa konala v piatok 23. októbra, sa zúčastnili všetci päťdesiati traja výborníci a prítomné bolo aj vedenie obce v čele s predsedom Đorđom Radinovićom. Výborníci prerokovali a schválili kompletný rokovací program, ktorý pozostával až z 38 bodov. Hneď na začiatku Nataša Mićićová informovala obecný parlament, že utvorili dve výbornícke skupiny: Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, Jednotné Srbsko – Dragan Marković-Palma, ktorej predsedníčkou je Danijela Krkićová, a Aleksandar Vučić – Pre naše deti, v čele s predsedníčkou Draganou Stevićovou. Výborníčka Biljana Grubićová-Dedijerová v nadchádzajúcom období bude vystupovať samostatne a nie v mene Skupiny občanov Hnutie pre Obec Nová Pazova –Ana Pejovićová-Stan• ĽUDIA A UDALOSTI •

kovićová. V prvej časti zasadnutia výborníci väčšinou hlasov schválili minuloročné správy o práci (spolu s finančnými správami) všetkých desiatich miestnych spoločenstiev na území Staropazovskej obce. Väčšia rozprava sa rozprúdila o správe

za rečníckou tribúnou odpovedal Đ. Radinović : „Keď boli pri moci, mali možnosť urobiť niečo a terajšie vedenie sa stará aj o výmenu vodovodného potrubia, buduje kanalizáciu a upravuje dedinu...“ Potrebnú zelenú dostali aj správy o práci za rok 2019 (spolu s finančný-

Z pracovnej časti tretej schôdze ZO Stará Pazova

o práci MS Nová Pazova za rok 2019. Na niektoré kritiky výborníkov opozičných strán z tejto dediny hneď

mi správami) viacerých ustanovizní a inštitúcií, ktorých zakladateľom je obec (Ľudovej knižnice Dositeja

30 miliónov dinárov pôvodne vložiť do vybudovania skládky odpadu, ale medzičasom sa získal súhlas Ministerstva financií, aby sa tieto prostriedky využili na iné účely, takže budú vložené do asfaltovania ciest v Debeljači a Samoši a do čiastočnej rekonštrukcie Domu kultúry Michala Babinku v Padine. Pri treťom bode boli schválené zmeny a doplnenia rozhodnutia o Obecnej rade. Niektoré z ďalších bodov sa týkali programov práce Verejného komunálneho podniku Elán Kovačica, VKP Padina a VKP Banat Uzdin na rok 2020, tiež správy o činnosti, finančnej správy a plánu práce Predškolskej ustanovizne Kolibrík Kovačica. Výborníci tiež schválili rozhodnutie o uvoľnení z funkcie úradujúcej riaditeľky Verejného podniku pre informačnú činnosť RTV Obce Kovačica Olinky Glózikovej-Jonášovej, ktorá podala demisiu na toto pracovné miesto. Na návrh Komisie pre kádrové a administratívne otázky na miesto úradujúceho riaditeľa RTV Obce Kovačica bol vymenovaný Miloslav Chrťan.

Obradovića, Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova, Strediska pre kultúru Stará Pazova...). Vo verejných podnikoch Vodovod a kanalizácia, Čistoća, Obecná stavebná agentúra, Toplana Stará Pazova sú väčšinou hlasov výborníkov schválené výmeny a doplnky programov hospodárenia na rok 2020. Vzhľadom na nepredvídané trovy a aktuálnu epidemiologickú situáciu s koronavírusom a najnovšie na základe schváleného opravného rozpočtu obecná pokladnica je menšia za okolo 360 miliónov dinárov a teraz vynáša 3 miliardy 190 miliónov a 651-tisíc dinárov. Ako povedal predseda Radinović, v dôkladnej príprave je i obecný rozpočet na rok 2021, s cieľom vypracovať ho, aby bol čím reálnejšie plánovaný a rovnomerne rozvrhnutý, čo sa týka vkladaní vo všetkých dedinách obce. Naďalej je v pláne realizácia početných investícií, z ktorých kapitálnejšie investície by sa mali na základe súbehov uskutočniť i za podpory pokrajinských a republikových orgánov.

44 /4931/ 31. 10. 2020

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S RIADITEĽKOU ZŠ BRATSTVO V ARADÁČI Marienou ZAKIĆOVOU-KRIŽANOVOU

Podstatne zlepšili pracovné podmienky Vladimír Hudec

Základnej škole Bratstvo v Aradáči sa majú čím pochváliť. Riaditeľka školy Mariena Zakićová-Križanová sa nám ihneď po príchode pochválila, čo všetko v uplynulom období robili. Predsa rozhovor sme začali s riportom o začiatku nového školského roka, počte tried, žiakov, odborným zastúpením výučby... „V školskom roku 2020/2021 máme 15 tried,“ hovorí riaditeľka aradáčskej základnej školy. „Vo ôsmich sa vyučuje po srbsky a v siedmich po slovensky. Totižto pre malý počet žiakov v dvoch slovenských triedach (v prvom ročníku piati a v treťom iba jeden) z týchto dvoch ročníkov je utvorená jedna kombinovaná trieda. Druhý a štvrtý ročník, ako aj vyššie ročníky sú samostatné. Ako tomu bude do budúcna, uvidíme. Závisí výlučne od počtu detí. V rámci školy pracuje aj predškolská ustanovizeň, čiže dve prípravné skupiny – slovenská a srbská. Uctievajúc opatrenia v boji proti koronavírusu, v našej škole máme kombinovaný model. Vo väčšine tried je menej od stanovených 16 žiakov, takže zostali celé a každý deň sledujú výučbu v škole a, samozrejme, záväzne nosia ochranné rúška. Iba dve triedy pracujú podľa kombinovaného modelu. Sú to dve srbské triedy, v ktorých je viac ako 16 žiakov, ktorí sú rozdelení do A a B skupiny a striedajú sa denne. Keď jedni výučbu sledujú online, druhí prichádzajú do školy a opačne.“ Naša spolubesedníčka ďalej informuje, že v škole vo všetkých siedmich triedach nižších ročníkov vyučujú odborní profesori triednej výučby. Vo vyšších ročníkoch je situácia trochu iná. „Nemáme odborného profesora výtvarnej kultúry, ale máme výnimočnú učiteľku, ktorá u nás učí už mnoho rokov. Podobne je to aj s nemeckým jazykom, ktorý tiež učí učiteľ so strednou školou, ale s takmer tridsaťročnou skúsenosťou. Spokojní sme napríklad aj s tým, že nemáme problém s profesormi matematiky a fyziky, vzhľadom na to, že v Zreňaninskej obci a aj širšie cítiť nedostatok týchto

www.hl.rs

profesorov. Ostatné predmety učia odborní profesori aj po slovensky a aj po srbsky,“ vysvetľuje Mariena Zakićová-Križanová. Kvalitný výchovno-vzdelávací proces zrejme nemožno realizovať

Mariena Zakićová-Križanová

v zlých priestorových podmienkach. Rovno preto aj v aradáčskej základnej škole vynaložili úsilie na to, aby podmienky pozdvihli na vyššiu úroveň. „V uplynulom školskom roku sa nám podarilo doriešiť pálčivý problém opotrebovaných okien a dverí,“ hovorí ďalej riaditeľka Zakićová-Križanová. „Prostriedky na výmenu okien – po tri milióny dinárov sme dostali z pokrajiny a z Mesta Zreňanin. Asi pred rokom, čiže 23. októbra, som podpísala zmluvu o dotácii, práce sa začali 25. decembra, a ukončili sa nepatrne pred začiatkom pandémie koronavírusu. S príchodom zimy sa budú vidieť aj efekty tejto investície, lebo v našej škole odjakživa bol problém s vykurovaním. Dokonca už teraz sa to vidí, keď napríklad vietor duje, to vnútri necítiť, kým skôr fúkalo na všetky strany. Od môjho príchodu na miesto riaditeľky nadviazali sme spoluprácu aj s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, odkiaľ sme dostali prostriedky na úpravu knižnice, tiež na výmenu vchodových dverí do školy, ako aj na zaobstaranie rôznych technických pomôcok, a vybavili sme aj tzv. motivačnú učebňu.“ V aradáčskej škole odjakživa pracovala iba prípravná predškolská skupina. Celodenný pobyt mladších detí tu nikdy nebol organizovaný, avšak aj na tom pláne sa niečo mení. „Teraz budeme mať aj mladšiu

Informačno-politický týždenník

skupinu vo veku 3,5 až 5,5 roka,“ hovorí spolubesedníčka. „V uplynulom období sme na tom mnoho pracovali. Prispôsobovali sme priestor a toalety, nábytok malým deťom, nakupovali sme didaktické pomôcky. Ešte čakáme súhlas lokálnej samosprávy, že bude financovať vychovávateľku. Očakávame, že to bude čím skôr. Potom nasledujú už iba administratívne záležitosti, inšpekcie, povolenie na prácu a tomu podobné. Očakávam, že s prácou začneme na začiatku druhého polroka. Budeme mať iba jednu skupinu. Veľmi som váhala, či utvoriť dve skupiny – slovenskú a srbskú, ale sme to jednoducho nemohli. V Aradáči máme pomerne málo detí a určite by sme nemali počet pre dve skupiny. Z tých dôvodov sme sa rozhodli pre jednu miešanú dvojjazyčnú skupinu. Dá sa to vyriešiť tak, že sa zamestná vychovávateľ, ktorý ovláda slovenčinu, aby mohol komunikovať aj s deťmi Slovákmi. Nateraz plánujeme organizovať

osožné. Treba deťom umožniť, aby mali rovnaké podmienky ako deti v meste. Dokonca, keďže sme blízko mesta, niektorí rodičia svoje deti vozia do škôlky v meste, takže toto pre nich bude určite veľké obľahčenie. Zrejme nie je zanedbateľné ani to, že pobyt v škôlke bude prajne vplývať na socializáciu detí, ktoré pripravenejšie štartujú v prípravnej skupine a potom aj v škole.“ Podľa slov spolubesedníčky v Aradáči nejestvuje problém zapisovania slovenských detí do srbskej triedy. Totižto Slováci si hlavne zapisujú deti do slovenskej triedy a keď ide o miešané manželstvá, tak je tolerancia na vysokej úrovni a príklady sú všelijaké. Neraz sa stalo, že aj z rodiny, v ktorej je otec Srb a matka Slovenka, dieťa zapíšu do slovenskej triedy. Okrem toho v poslednom období na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry sa zapisujú aj mnohí žiaci zo srbských tried. Vcelku teda výučba prebieha

Siedmakom v slovenskej triede sme nakrátko prerušili hodinu dejepisu, aby sme ich vyfotili. Ako vidieť, nosia rúška a sú dostatočne vzdialení jeden od druhého.

iba pobyt na 4 hodiny, avšak rozmýšľam aj v tom smere, aby sme to rozšírili na celodenný pobyt. Predsa sú rodičia dnes zamestnaní, dokonca s posúvaním hranice odchodu do dôchodku aj mnohí starí rodičia stále pracujú. Inak prvý krok v tomto predsavzatí bola anketa medzi rodičmi, v ktorej 23 rodičov prejavilo záujem, aby ich deti chodili do tejto škôlky. Minimálny počet pre jednojazyčnú skupinu je 20 a pre dvojjazyčnú skupinu 18 detí, takže verím, že nebude problém ,nazbierať’ deti. Slovom, myslím si, že pre našu dedinu toto bude veľmi

úplne nehatene, podľa plánu, ibaže aj na tejto škole zápasia s motiváciou žiakov. „Ako aj všade, ani naše deti sa nechcú učiť. Výučba im je nudná a máme problém, ako ich motivovať. Rovno preto s pedagogičkou intenzívne sledujeme výučbu a snažíme sa uvádzať nové metódy práce, aby deti boli aktívne. Žiaľ, učitelia majú aj všelijaké iné záväzky, takže na organizáciu a inovácie výučby zostáva pomerne málo času,“ povedala na záver Mariena Zakićová-Križanová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNI VČIELKA V KULPÍNE

Pre príjemný pobyt ratolestí Katarína Gažová

o škôlky v Kulpíne chodí 81 detí. V budove, ktorá bola vlani dostavaná, sa im pracuje výborne. Majú aj dvor s rekvizitami, kde sa môžu pohrať a zabávať. Škôlka je útulným miestom pre deti, ich vychová-

vateľky a ďalších zamestnaných. „Deti sú podelené do 4,5 skupiny: dve a pol v celodennom pobyte a dve v poldennom pobyte. V poldennom pobyte so slovenským vyučovacím jazykom je 20 detí. Z toho počtu 17 detí je budúcich prváčikov a tri sú staršie deti. V tejto skupine pracuje

Kulpínski škôlkari majú aktivity aj vonku na sviežom vzduchu v neďalekom parku pred kaštieľom

vychovávateľka Anna Mučajiová. V poldennom pobyte v srbskom jazyku je 11 detí, z toho ôsmi budúci prváci a tri staršie deti. S touto skupinou pracuje Sanela Regodićová. Ďalej máme v celodennom pobyte miešanú skupinu – strednú a staršiu v slovenskom a v srbskom jazyku. Je to spolu až 24 detí: 12 päťročných a tiež toľko, teda 12 štvorročných. V tejto skupine pracujú dve vychovávateľky: Katarína Kolárová a Alexandra Pucovská. V celodennom pobyte je ešte 1,5 skupiny – miešaná jasličková staršia a výchovná mladšia v slovenskom a v srbskom jazyku, kde je 26 detí: 12 dvojročných jasličkárov a 14 trojročných škôlkarov, s ktorými pracujú vychovávateľky Želmíra Častvenová a Anna Bovdišová a zdravotná sestra – vychovávateľka Jasmina Kovačevićová,“ vysvetlila vedúca vychovávateľka PU Včielka v Kulpíne Alexandra Pucovská. Ako sa ďalej dozvedáme, v objekte škôlky dodržiavajú všetky

NA SLOVO S NOVOU RIADITEĽKOU ZÁKLADNEJ ŠKOLY V KULPÍNE

Rozbehli sme sa do toho K. Gažová

novom školskom roku v Základnej škole Jána Amosa Komenského doterajšiu riaditeľku Jovanku Zimovú vystriedala kolegyňa z kolektívu školy Milina Grňová, ktorá predtým 31 rokov pracovala ako učiteľka v nižších ročníkoch. Pohovorili sme si s ňou. „Pre mňa je úloha riaditeľky, ktorej som sa ujala, celkom nová a nezvyčajná, ale pomaly sa snažím zapracovať sa do tej práce. Každá škola má svoje dobré stránky a, samozrejme, aj problémy. Ani naša v tom ohľade nie je výnimkou. Budova nie je ani príliš stará, ani nová. Už roky máme ťažkosti s hygienickými zariadeniami – toaletami, vodovodom, odvodom vody, strecha tiež nie je v najlepšom stave, treba ju poopravovať, prekryť a na to treba hodne prostriedkov. Doteraz nám budova školy nebola • ĽUDIA A UDALOSTI •

Milina Grňová, nová riaditeľka kulpínskej školy

legalizovaná, tak pracujeme aj s tou dokumentáciou. Rozbehli sme sa, aby sme všetko, čo treba, poopravovali, zriadili. Potrebné sú nám aj nové kotly na vykurovanie, od nasledujúceho školského roku by sme ich museli vymeniť.“ Keď ide o hygienické zariadenia budovy školy, riaditeľka sa zmienila, že sa tam musí urobiť celková výmena a nie iba rekonštrukcia, lebo je vo veľmi zlom stave. Roky

sa to iba opravovalo a už sa ďalej nedá, lebo sú aj hygienické zariadenia, aj všetko, čo s nimi súvisí, nepoužiteľné. Treba vymeniť všetko nové. „Na spomenuté práce nám potrebné prostriedky zabezpečí obec, aspoň je taký dohovor, v nasledujúcom kalendárnom roku. Kotly na vykurovanie plynom sú tiež staré, opotrebované a treba ich vymeniť novými. Tieto staré boli namontované ešte v roku 2006. V našej škole je vo vykurovacej sezóne teplo, lebo máme dobré, nové okná, takže teplota neuniká ani odtiaľ.“ Keď ide o kádrové zabezpečenie školy, aj tu sa udiali zmeny. „Na moje miesto prišla pracovať Sabína Báďonská, o ktorej vieme, že je kvalitná pracovníčka, lebo roky u nás pracovala ako asistentka. Prijatá bola na určitý čas. Bývalá riaditeľka Jovanka Zimová zostala

predpísané pokyny pri príchode detí: meranie teploty, prechod cez dezinfekčnú rohož, dezinfekcia rúk a topánok. Počas dňa si viackrát umývajú a dezinfikujú ruky. Po odchode detí zo škôlky sa dezinfikujú hračky, s ktorými sa deti toho dňa hrali. Priestory škôlky, ako aj rekvizity na dvore sa každodenne dezinfikujú podľa predpísaných noriem. Zamestnanci škôlky nosia rúška, deti nie. „Prácu si organizujeme tak, že viac aktivít realizujeme vonku, keď nám to počasie dovoľuje. Využívame i chodbu na realizáciu aktivít, keď máme veľký počet detí v dôsledku dodržiavania odstupu. Pracujeme podľa nového systému, a to je projektové plánovanie, keď sa veľký dôraz dáva na detské záujmy, na využívanie zdrojov v okolí, ako i na spoluprácu s rodinami detí. Rodičia nám nateraz neschádzajú do objektu škôlky, a preto sme sa posunuli o krok ďalej, keď spoluprácu s nimi realizujeme aj cestou Viber skupiny, kde podávame rodičom dôležité informácie o aktivitách, ktoré realizujeme s deťmi.“ Foto: z archívu kulpínskej škôlky

u nás pracovať, vyučuje občiansku náuku a tiež pracuje v knižnici. Inak sme kádrovo dobre vybavení. Matematiku vyučujú odborníci, o fyziku a angličtinu sa neuchádzali odborníci, takže tieto predmety učia naši učitelia, ktorí tu doteraz pracovali. Keď ide o telesnú výchovu, tu pracujú odborníci, profesori Ján Srnka z Kysáča a Peter Werle z Petrovca, ale sú nateraz prijatí na určitý čas. Ostatné predmety sú odborne zastúpené.“ Riaditeľka vyjadrila potešenie, že škola pracuje, teda že nemajú online výučbu, iba v jednom prípade. Podľa jej mienky je to lepšie, aby sa pracovalo priamo v škole a nie na diaľku. Škola má v pláne čo najskôr realizovať projekty, na ktoré im schválili prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a to sú: Slovenské nebíčko v Srbsku – učebňa pod slnkom, Dobré ozveny našich žiakov – ide o vydávanie žiackeho časopisu, potom digitálna učebňa a projekt Slovenčina – interaktívne. Teda tieto štyri projekty sa budú snažiť realizovať čím skôr.

44 /4931/ 31. 10. 2020

Ľudia a udalosti PADINA

Insita ako ochranca identity Oľa Glóziková-Jonášová

nymnej ľudovej tvorby a vlastnej individuálnej autorskej kreácie. Často sú folklórne ornamenty a výšivky na ich obrazoch spestrené alebo namaľované moderne, v súlade s dobou, v ktorej je obraz namaľovaný alebo predmet urobený,“ povedala

o výstave Raspírová. Vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu výstava bola uskutočnená pre a nádvorí Slovenského etužšiu verejnosť. I keď mala byť putovnomúzea Petráš v Padine ného charakteru a svojráznou prev sobotu 17. októbra predzentáciou slovenskej ľudovej tvorby stavili výstavu pod názvom Insita pre žiakov základných škôl, zatiaľ ako ochranca identity Slovákov vo bola sprístupnená Vojvodine v organizácii Zdruiba počas otvárania. ženia občanov a maliarov Následne, nakoľko Naiva Art Kult a za finančnej to epidemiologická pomoci Úradu pre Slovákov situácia povolí, výžijúcich v zahraničí. stava poputuje po Úvodné slová patrili Márii slovenských vojvoRaspírovej, majiteľke súkdinských dedinách. romnej galérie Naiva Art Obrazy na výstaKult, kým slávnostný tón ve sú vlastníctvom výstave dal Juraj Lavroš, inzdruženia, ale jedsitný maliar z Padiny, hrou notlivé poskytli aj na vlastnoručne vyrobenej maliari, s ktorými fujare. spomínané združe„Výstava poskytuje zriednie spolupracuje. kavú príležitosť návštevníVystavené predmekom vidieť práce, na ktorých autori dosiahli syntézu ano- Mária Raspírová počas príhovoru na otvorení výstavy ty boli zhromaždené

Insitný maliar Juraj Lavroš z Padiny hrou na fujare spríjemnil otvorenie výstavy

hlavne zo zbierky SEM Petráš, ale aj zo zbierok súkromných majiteľov. Niektoré vystavené predmety, prevažne odev a kroje, sa aj dnes príležitostne používajú. Avšak boli aj také, o ktorých dnešné generácie ani nevedia, na ktoré účely boli používané, a táto výstava im umožnila spoznať ich.

SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE A POSVIACKY V KULPÍNE. Netradične v nedeľu 18. októbra v Slovenskom evanjelickom chráme Božom bola konfirmačná slávnosť. Pre koronavírus potvrdenie krstnej zmluvy bolo posunuté z druhej nedele po Veľkej noci, keď tradične slávnosť konfirmácie v Kulpíne bývala, na tretiu októbrovú nedeľu. Slávnostné služby Božie konfirmácie mal na starosti a konfirmandov pri tejto príležitosti pripravoval Jaroslav Javorník, farár kulpínsky. V ten deň v kulpínskom chráme Božom krstnú zmluvu potvrdilo 16 konfirmandov: osem dievčat a osem chlapcov. Vyparádení všetci do rovnakých bielych rúch, čo je už niekoľko rokov zvykom v kulpínskom cirkevnom zbore, pohotovo odpovedali na položené otázky z biblického učiva a nedali sa zahanbiť ani pred vzácnymi hosťami na slávnosti. Hudobne slávnosť konfirmácie obstarala kantorka cirkevného zboru v Kulpíne Miloslava Petrášová. Po potvrdení krstnej zmluvy bývalých konfirmandov prijali medzi dospelých členov tohto cirkevného zboru. V tú nedeľu tiež v chráme cirkevníci spoločne oslávili pamiatku posvätenia kulpínskeho chrámu. Na dôvažok vonku v centre Kulpína nechýbal tradičný kirvaj s kolotočmi, gaštanmi, sladkými lahôdkami a všelijakým iným tovarom. Azda pre celkovú situáciu návštevníkov bolo pomenej. K. G. Foto: J. Diňa

HUMANITÁRNY BAZÁR V LALITI mal v nedeľu 25. októbra veľmi dobrú účasť, priam nad očakávanie iniciátorov tohto podujatia. Členky Spolku žien Matkino srdce v spolupráci s ostatnými Laliťanmi zorganizovali tento bazár v dome kultúry a určený bol na zbieranie finančnej pomoci pre šesťročného Alexeja Grňu, ktorý trpí cerebrálnou paralýzou a očným ochorením. V rámci bazára boli predávané rôzne sladké a slané jedlá, torty, kozmetika, kvety, knihy, ručné práce, metly, med, zelenina a podobné. Veľmi nečakaná a priam prekvapivá suma, ktorú vyzbierali Laliťania, dojala každého. Organizátori hneď po ukončení bazára na účet humanitárnej organizácie Budi human zaplatili 301 550 dinárov. V evanjelickom kostole v Laliti sa vďaka ofere nazbieralo 27 000 dinárov. No pomoc je Alexejovi Grňovi ešte stále potrebná, preto so zbieraním finančnej pomoci budú naďalej pokračovať. mp Foto: S. Demiterová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

HAJDUŠICKÝ PARK PRÍLIŠ ZANEDBANÝ

teriál a stavebný odpad. Park sa však rozprestiera na viac ako 5 hektároch a ostatné jeho časti museli byť udržiavané. Takto to pôsobí príliš smutne a každý, kto sa parkom poprechádza, je z toho príliš rozčarovaný. K tomu majiteľka kombinát 1. mája a tento bol ako od prvého dňa dáva najavo, že park SPP Hajdušica privatizovaný roku je jej súkromným vlastníctvom, a 2009. Odvtedy však podnik a tým upozorňovala na to ľudí, z čoho aj park a kaštieľ zmenili niekoľkých občas boli aj nepríjemné škriepky majiteľov. Posledným bola AS Ćorić s občanmi, ktorí sa s tým neuspokoagrar, ktorá kaštieľ a park považojujú. Dokonca sa pokúsila aj zavrieť vala za nepotrebnú finančnú záťaž vchody do parku, ale občania impodniku a rozprovizované ohrady odhodili. Od hodla sa predať nálady majiteľky určite závisí aj ich. Kúpila ich osud futbalového klubu, ktorému Radmila Jovazatvorením parku bude znemožnenovićová z Bený vchod na ihrisko. Majiteľka však lehradu spolu so podmienila futbalistov tým, že im synom, ktorá už povolí prechod na ihrisko, ak klub vlastní a dôkladbude udržiavať park?! ne zrenovovala Čas zrejme ukáže, čo bude s týmkaštiele v nepato pamätníkom prírody, či bude, trnej blízkosti ako doteraz, dostupný všetkým Kapetanovo občanom, alebo ho budú musieť a Jagodićevo. Po túto po- Scéna pre seriál Santa Maria della Salute. To, ako park obchádzať a spomínať si na časy, slednú majet- vyzerá dnes, si čitatelia musia domyslieť, lebo sa sú- keď sa ním prechádzali, odchádzali kovú transakciu kromný majetok bez povolenia nesluší fotografovať. tadiaľ do práce, školy, na futbalový zápas. Vo všetkom sa však nastoľuje všetci majitelia kaštieľ a park udržiavali v slušnom stromov, takže sa park po troche otázka, či park a kaštieľ vôbec mali stave, pravidelne kosili trávniky, začal podobať lesu. To, že nie je udr- byť predmetom privatizácie, alebo strihali a formovali kry krušpánu žiavaný priestor vôkol kaštieľa, aj ako hodnotné pamätníky kultúry a chránili ho od škodcov (húse- možno rozumieť, vzhľadom na to, a prírody mali zostať vo vlastnícníc), ktoré v poslednom období že tam prebiehajú obsiahle práce tve štátu, ktorý by sa oň aj staral, naň útočia. Vďaka tomu park bol na rekonštrukcii kaštieľa a stavbári a všetci občania ho mohli nehatene pekný a ako taký bol častou des- zrejme potrebujú manipulačný používať. Konečne, čo na to Ústav tináciou početných turistických priestor pre stroje, stavebný ma- pre ochranu prírody Srbska?

Viac nie je najkrajší Vladimír Hudec

resné údaje o tom, kedy je hajdušický park založený, nejestvujú, avšak podľa niektorých písaných dokladov možno odhadnúť, že je založený, keď aj dedina, čiže v prvých rokoch 19. storočia. V návrhu na dávanie parku ako prírodného pozemku výnimočného významu pod ochranu štátu sa o. i. uvádza: „Park v Hajdušici je jedným z najzachovanejších predstaviteľov záhradkárskeho umenia v 19. storočí na území Srbska. Aj keď je nedostatočne a neadekvátne pestovaný, predsa si zachoval významné prvky umeleckej štylizácie a organizácie priestoru a ako taký predstavuje hodnotný pamätník záhradkárskej architektúry na týchto priestoroch.“ Okrem toho v ňom rastú skutočne zriedkavé a veľmi staré exempláre čierneho divého orecha, čierneho jaseňa, ginko biloby, maklury, tisu... Park založil zakladateľ dediny István Damaskýn, ktorý ho spolu s celým majetkom na sklonku 19. storočia predal Lazarovi Dunđerskému. Po 2. svetovej vojne v kaštieli sídlil Poľnohospodársky

zájazdov a pred niekoľkými rokmi sú tu nahrávané aj časti seriálu Santa Maria della Salute. Pred asi desiatimi rokmi čitatelia novín Blic v ankete hajdušický park vyhlásili za najkrajší v Srbsku. Bol najkrajší, ale viac nie je. Aktuálna majiteľka totiž po prevzatí majetku park úplne zanedbala. Trávniky toho roku vôbec nie sú kosené a húsenice zničili väčšinu krušpánu. Okrem toho nikto neodstraňoval samorastúce výhonky

STARÁ PAZOVA

Pracovná akcia usilovných žien Anna Lešťanová

o nedávnom líčení stien a revitalizácii parkiet, na prízemí Slovenského národného domu v Starej Pazove, nasledovala ďalšia, tiež veľmi významná fáza úpravy a čistenia miestností. Prvá časť dvojdňovej pracovnej akcie v SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa uskutočnila 19. a 20. októbra. Podľa slovenského príslovia Čo oko vidí, to ruka vezme vždy pripravené do roboty i tentoraz sa do akcie pustili usilovné členky Združenia pazovských žien, jednej z programových foriem spolku, ktoré sú zároveň i členkami MOMS Stará Pazova. Ako nám povedali Anna Horvátová, predsedníčka združenia žien, a Anna Balážová, • ĽUDIA A UDALOSTI •

predsedníčka miestneho matičného odboru, po odchode majstrov z miestností Slovenského národného domu, podobne ako je to i v každej domácnosti, roboty bolo vyše hlavy. Pre aktuálnu epidemiologickú situáciu a preventívno-hygienické opatrenia členky združenia, resp. pazovké matičiarky sa rozdelili do skupín. Počas dvojdňovej akcie dôkladne upravili a očistili Klub VHV, tzv. modrú sieň, kuchyňu, v ktorej bolo údajne i najviac roboty, tiež predsieň... V blízkej budúcnosti a v druhej časti tejto pracovnej akcie bude nasledovať úprava a čistenie spolkových kancelárií a hygienických uzlov. Počas našej návštevy, vo večerných hodinách, ženy v spolku

Usilovné pazovské ženy robotu nechali iba nakrátko, kým si zastanú pred náš objektív

vysávali, umývali podlahu, vracali nábytok do pôvodného stavu... Ako prezradili obe predsedníčky, tie mladšie členky, čo smeli zo zdra-

votných príčin vyjsť na výšku, boli na rebríku. Kládli voňavé záclony na čisté okná, ktoré umyli deň skôr.

44 /4931/ 31. 10. 2020

Ľudia a udalosti SLOVO MÁ: MATEJ MACO BZOVSKÝ, NOVINÁR A REDAKTOR HLASU ĽUDU VO VÝSLUŽBE

Boli tam pravdepodobne aj oteckove kosti Miroslav Benka

atej Maco Bzovský (1934) sa už takmer 70 rokov aktívne zaoberá novinárčením. Ešte stále dobrej, čerstvej mysle a veľkého srdca, najmä keď ide o šport, hádam jeho najväčšiu lásku. Sú za ním tisíce a tisíce príspevkov v najznámejších denníkoch a týždenníkoch v bývalej Juhoslávii: Dnevnik, Hlas ľudu, Večernje novosti, Sremske novine, Šport, záhrebské – Sportske novosti... Vážený pán Bzovský, spomeňte si, prosím vás, ako sa to všetko začalo. Začínali ste ako novinár reportér v improvizovanom dedinskom rozhlase... Potom ste pokračovali pracovať v podniku BEOGRAD-FILM (ktorý vlastnil takmer 30 kinosál) vo funkcii šéfa plánu a analýzy... „Narodil som sa pred 86 rokmi v rodine krčmára. Hádam aj preto si rád, pravda, teraz oveľa menej, s kamarátmi posedím v niektorej z malých útulných kaviarničiek. Veľké nemám rád.“ Ako to bolo, keď ide o vaše detstvo? „Pravdu povediac, nemal som šťastné detstvo. Ako 9-ročný chlapec a moja, o tri roky staršia sestra Mária sme zostali bez otca. Pred našimi a matkinými očami neznámi ľudia prišli po otca, zaviazali mu ruky drôtom a zbraňami ,na gotovs’ nasadili na sedliacky voz a odviedli ho v neznámom smere... Matka ho dennodenne hľadala po táboroch, prosila niektorých vplyvných Slovákov o pomoc, ale všetci obrátili chrbát. A potom po dlhšom čase sme nejako dostali otcov list z väzenia, v ktorom nám písal, kto sa pričinil o jeho väzenie, najmä z radu Slovákov, aj to, že sa nám nikdy nevráti. Po vyšetrení ho vrátili rovnakým spôsobom spolu s ostatnými väzňami a ďalšími ľuďmi, ale ich zlodeji dočkali pri vchode do mestečka na tzv. Šicare a zastrelili. Po vojne, pri príležitosti výstavby benzínovej pumpy Lukoil, na tomto mieste našli ľudské pozostatky. Boli tam pravdepodobne aj oteckove kosti.“

www.hl.rs

Zobrali vám dom... „Áno. Bolo tu, v našom dome, nemecké veliteľstvo mesta, obkľúčené drôtom, a nás vyhnali z domu, bývali sme u príbuzných. V našom dome bývali mnohé vojská.

vtedajšieho Hlasu ľudu? „Moja novinárska púť sa začala koncom roka 1951. Začínal som písať na otcovom stroji. Ešte ako 10-ročné dieťa som z novín vystrihával do veľkej knihy zaují-

Po oslobodení prišlo potom ruské a bulharské vojsko, situácia bola hrozná. Keď Nemci odchádzali, chceli zapáliť dom, ale sme načas intervenovali. Našinci, domáci, niektorí zlí ľudia z radov partizánov nám po vojne chceli dom zobrať, ale vďaka pomoci známeho advokáta z Belehradu, ktorý do maršalátu odniesol rukou napísaný list, dom nám zachránil. Medzičasom v roku 1963 zomrela naša mamka Zuza. Hrdinsky prežívala krušné chvíle, z príjmov z krčmy, ktorú držala, vyškolila nás. Bol som už ženatý, ale sa nedočkala prvého vnuka, zomrela dva dni pred jeho narodením. Ťažko je to veru zabudnúť.“ Spomeňte si na vaše novinárske začiatky, keď vám vo vtedajšom novosadskom denníku Slobodná Vojvodina (dnes Dnevnik) uverejnili prvý článok. A ako to bolo, keď ste prišli do

mavé články v denníkoch Politika a Šport. Oduševnili ma príspevky známych žurnalistov, najviac Juga

Informačno-politický týždenník

Grizelja, Jurija Avgustinčića, Radojčića, Vukadinovića, ale aj ďalších. Proste som hltal zaujímavé vety, slová, súvetia, titulky, a tak som sa učil toto remeslo, ktoré som si, ako ,prvú lásku’ zamiloval. Pokúsil som

sa napísať jeden, potom druhý, tretí príspevok a boli to hlavne krátke správy z komunálneho a hospodárskeho života Starej Pazovy. A potom čoraz viac zo športovísk. Keď sa v Dnevniku zjavil prvý článok z môjho stroja, bol som nesmierne šťastný. A neskoršie aj v Hlase ľudu, ktorý sa pravidelne čítal v našej domácnosti. To ma posmelilo, aby som začal písať vážnejšie a obsiahlejšie články. O ekonomike, udalostiach z kultúrneho, hospodárskeho života, menej z politiky, oveľa viac zo športu. Rád som písal o obyčajných ľuďoch, zvykoch, obyčajach, o tom, čo sa rozprávalo aj na lavičkách pred domami, kde bolo počuť všeličo zaujímavé a žartovné. Moja prvá humoreska, a bolo ich viac, vyšla s titulkom Ňaňa Anča ženia... Vyvolalo to veľký záujem a pre mňa i nepríjemnosti, lebo sa mi niektoré ženy vyhrážali, videli tak asi seba. Zhodou okolností recenzoval som divadelné predstavenie našich ochotníkov a najmä Ženbu Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Režisérom prestavenia bol môj triedny Ján Molnár, v tom čase i výborný brankár Jednoty. Zablahoželal mi a kladne zhodnotil dlhší príspevok v Hlase ľudu, s pripomenutím, že sa treba venovať aj tomuto žánru. Ale bol to iba môj pokus, viac som sa žiadnou recenziou nezaoberal.“ Čo je to, čo vás najviac zaujalo vo vašej bohatej kariére? A na čo by ste najradšej zabudli? „Púšťal som sa aj do háklivých tém, analytických textov, akým bol veľký príspevok na celej novinovej strane v denníku Slobodná Vojvodina a v Hlase ľudu. Išlo o kriminalitu a krádež v Zemedelskom družstve, čo vyvolalo obrovský záujem pazovských poľnohospodárov... Veľký príspevok mi tlačili o dejinách pazovského školstva, športu a iných pre čitateľov lákavých témach.“ Spomeňte si na vašich kolegov, na niekdajšie vzťahy, povojnový entuziazmus a výstavbu socialistickej krajiny... „Keď som sa prvýkrát zjavil v redakcii, vtedy v Báčskom Petrovci v bývalom Altmanovom dome, • ĽUDIA A UDALOSTI •

na nádvorí som bol zmýlený stretnutím s Ivanom Majerom, Pavlom Bartošom-Mikušom, Jurajom Spevákom s Ondrejom Kolárom, Andrejom Feketeom a zvlášť s Tiborom Königom a ostatnými známymi novinármi, tuším, všetci očakávali dákeho fúzatého báčiho s klobúkom a asi najmenej 17-ročného chlapca. Práve ako som predtým bol v redakcii Slobodná Vojvodina, ktorá sídlila na rohu Ulice Jovana Ðorđevića, oproti dnešnej Výkonnej rade Vojvodiny. Predtým som robil volontérsky v lokálnom rozhlase Stará Pazova v Hasičskom dome, odkiaľ sme zasielali vysielania hlavne o aktuálnych témach cez amplióny – reproduktory, ktoré boli inštalované takmer vo všetkých uliciach. Prenášali sme i futbalové zápasy. Od začiatku sedemdesiatych rokov som robil ako ekonóm pláner v BEOGRAD FILM-e, ktorý mal na starosti 22 kín. Bol som pekne prijatý, stal som sa predsedom robotníckej, prijali ma do členstva Komunistickej strany, kde som čoskoro bol tajomníkom. Po ôsmich rokoch mi nečakane prišlo pozvanie od Ondreja Čelovského zamestnať sa v redakcii Hlasu ľudu ako redaktor športovej rubriky. Nerozmýšľajúc veľa o následkoch a existencii rodiny, s ochotou som prijal túto dobromyseľnú ponuku. Odišiel som z veľkého platu a ostatných príjmov a zanechal sľúbený byt v Belehrade, nevediac, čo ma čaká. A čakala ma finančná blokáda účtu a zmenšenie platov na minimálne príjmy. Nehneval som sa na Ondra, po tlačení Jugo-danu, ktorý sa mal expedovať do Nemecka, prišla chaotická situácia, Čelovskému všetci obrátili chrbát, zakončil tam, kde mali zakončiť iní. Aj popri tom, že ma zlí ľudia etiketovali podľa výroku Aký otec, taký syn, aktívne som sa zúčastnil v spoločenskom živote mesta. Stal som sa tajomníkom mládežníckej organizácie, predsedom bol tiež novinár Pavel Poliovka, organizovali sme Mládežnícku katedru, ktorá vyvolala veľký záujem mladých, zapojili pazovskú mládež do výstavby kamennej cesty od stredu mesta po poľnohospodársky majetok Napredak, keď Stará Pazova vítala predsedu Poľska Gomulku. V športe som bol veľmi aktívny, zapojený do • ĽUDIA A UDALOSTI •

zakladania basketbalu v Pazove a Srieme, bol som prvým predsedom tejto športovej organizácie. Prijal som sa celého radu funkcií, bol som najmladším tajomníkom FK Jednota, predsedom Obecného futbalového zväzu, tiež predse-

dom Sriemskeho zväzu, členom predsedníctva v dvoch mandátoch FZ Vojvodiny, Zhromaždenia Srbska, početných odborných komisií

a delegátom vo FZ Srbska a Vojvodiny. Spolu až 14 funkcií. Robil som to predsa s vôľou a statočne a bol som odmenený početnými uznaniami, medailami...“ V Slovinsku ste sledovali lyžiarske skoky Planica (v roku

1982), Zimné olympijské hry v Sarajeve (1984), záhrebskú Univerziádu (1987). Teda Hlas ľudu mal svojich novinárov všade. Ktoré obdobie považujete za „hlasľudovské zlaté časy“? „Cestovalo sa skutočne často za solídnych diét. Takmer všetci redaktori sa zúčastnili na SAS-e – seminári usporiadanom iba pre nás zahraničných novinárov v rámci Univerzity Komenského v Bratislave, kde sme sa zdokonaľovali v spisovnej slovenčine. Po príchode do redakcie bolo tam skutočne dobré ,mužstvo’: Kolár, Mikuš, Ján a Samuel Miklovicovci, Jožko Klátik, Vladimír Pucovský, Pavel Kaňa, Ivan Krasko, Ján Brtka, Adam Rago a iní. Boli sme ako rodina, po zakončení čísla odchádzali sme do klubu na desiate poschodie. Aj príjmy sa začali zvyšovať a poskytovali sme úvery na výstavbu alebo opravu obytných domov. Robili sme spoločné posedenia ku Dňu žien, výlety na Taru, do Poreča, Rovinja. Robili sme v skromných podmienkach, ale nikto nehundral. Pravidelne sme chodili do terénu, usporiadali sme akciu Hlas ľudu do každej domácnosti. Písali sme reportáže, zaujímavé boli tie Vlada Dorču a Miliny Vrtunskej, tiež moje z lyžiarskych skokov Planica, zo sarajevských Zimných olympijských hier, záhrebskej Univerziády, z lyžiarskych pretekov v Kranjskej Gore a európskych majstrovstiev v plávaní, basketbale a boxe v Splite, resp. v Belehrade, zo svetových majstrovstiev v stolnom tenise na novosadskom SPENS-e (1981), kde som bol i v organizačnom výbore. Popri mnohých uznaniach musím vyzdvihnúť Cenu Hlasu ľudu.

Veľmi ma dojala, keď som sa vrátil s manželkou z Nového Sadu, zo Štúdia M, začali sa mi slzy lesknúť, práve ako po odchode do dôchodku. No s rovnakou chuťou som pokračoval ako dopisovateľ, pokiaľ to potrvá, uvidím, len nech ma zdravie slúži. Mal som šťastie, že som v Hlase ľude pracoval s úprimnými kolegami, mnohí, žiaľ, odišli cestou bez návratu. Spájalo nás množstvo zážitkov, spomienok, anekdot. Keď sa pozriem dozadu, môžem skonštatovať, že som so svojím životom spokojný, ale aj nespokojný. Spokojný som preto, lebo mám dobrú rodinu, šťastné rodinné vzťahy. S manželkou Ružicou mám štyri statočné deti, dvoch synov a dve dcéry. Je tu i deväť vnukov a vnučiek... Sú dobre a slušne vychovaní, čo si veľmi vážim, lebo je v týchto časoch ťažko vychovávať deti. Spokojný som i preto, že sa mi podarilo získať rehabilitáciu pre môjho otca, lebo šlo o čistú pomstu zlých ľudí. Nešťastný som a večne budem smutný po smrti 24-ročného vnuka Filipa, ktorého postihla zákerná choroba. Prispieval som do nášho týždenníka a budem naďalej prispievať, práve ako i do novosadského rozhlasu v slovenskej reči. Verím, že znovu navštívim dcéru, ktorá je turistickým sprievodcom na Sicílii, mám tam dve vnučky – jedna študuje na Filozofickej fakulte v Ríme, mladšia je v strednej škole. Ostatní sú doma – traja skončili master štúdiá, dve vnučky sú výborné študentky, kým najmladší je žiakom ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a nižšej hudobnej školy v Rume. To je práve to najväčšie babkino a dedkovo bohatstvo.“ Je nejaká otázka, na ktorú som sa vás nepýtal a na ktorú by ste chceli odpovedať? „Čas plynie. Starší odchádzajú, mladší s novou energiou pribúdajú. Nech sa im darí, prajem im veľa úspechov a odhodlania a predovšetkým dobré zdravie v týchto zlých pandemických časoch.“ Prajem vám pevné zdravie a lásku vašej krásnej početnej rodiny. „Ďakujem. Všetko dobré prajem vašim a našim čitateľom Hlasu ľudu.“ Foto: J. Pucovský, K. Bzovská a z archívu spolubesedníka

44 /4931/ 31. 10. 2020

Ľudia a udalosti PORTRÉT DÔSTOJNÉHO PÁNA MGR. SAMUELA VRBOVSKÉHO, BISKUPA SEAVC V SRBSKU

Bol ozajstným luteránskym biskupom Mgr. Ján Vida, farár petrovský

amuel Vrbovský svoju službu biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku ukončí 31. októbra 2020, v deň veľkého evanjelického sviatku Pamiatky reformácie. Pri tej príležitosti si posvietime na jeho život a plodnú prácu v cirkevnom živote vojvodinských Slovákov. V matrike petrovského cirkevného zboru sa uvádza, že Petrovčanom – Jánovi Vrbovskému a Márii, rodenej Tordajiovej, dňa 23. júla 1946 sa narodil syn Samuel. Dali ho pokrstiť 11 dní po narodení – 3. augusta a sviatosť krstu svätého mu udelil Pavel Škantík, petrovský kaplán, ktorý ho potom už ako petrovský farár 1958 konfirmoval. Základnú školu a gymnázium zakončil v rodisku, v Petrovci. Najprv sa pokúsil študovať na Ekonomickej fakulte v Subotici, ale časom zistil, že sa mu tento odbor nepozdáva, a rozhodol sa pre štúdium teológie na Slovensku, v Bratislave. Teológiu študoval v rokoch 1967 – 1972. Za kňaza bol vysvätený v Petrovci

obdaril synom Rastislavom-Samuelom a dcérou Vlastou. V rokoch 1972 – 1979 slúžil ako

Samuel Vrbovský

kaplán po boku petrovského farára Pavla Škantíka. Od roku 1977 bol členom redakcie časopisu Evanjelický hlásnik, v ktorej mal za úlohu korigovanie a apretáciu (zalamovanie) textov. Po odchode Pavla Škantíka do dôchodku v roku 1979 bol zvolený za šieste-

Cirkevná správa v rokoch kaplánovania v Petrovci

12. novembra 1972 biskupom Jurajom Struhárikom. V tom istom roku vstúpil do manželstva s Annou, rodenou Chlpkovou, z Hložian. Požehnanie manželstva v hložianskom chráme Božom im udelil tamojší farár Samuel Hnilica. Pán Boh ich v manželstve

www.hl.rs

ho petrovského farára. V nedeľu po Vstúpení 27. mája 1979 bol uvedený do úradu zborového farára petrovského cirkevného zboru biskupom Jurajom Struhárikom. Počas jeho pôsobenia r. 1982 bol založený ženský spevokol, ktorý v roku 2007 nahral

Informačno-politický týždenník

cédečko. V roku 1991 sa začala výstavba nového cirkevno-zborového domu. Počas jeho pôsobenia

ho povedomia svojho rodiska. Bol obecným a pokrajinským poslancom. Spolu s Maticou slovenskou v Srbsku bol pri obnovení Slovenských národných slávností. Spolu s Miestnym odborom Matice slovenskej v Petrovci a predovšetkým v dohovore s jeho predsedníčkou Katarínou Melegovou-Melichovou od roku 2000 začal spoločne usporadúvať príležitostný večierok venovaný Sviatku Cyrila a Metoda. Na Synode, ktorá sa konala 26. júna 2002, bol zvolený za šiesteho biskupa našej cirkvi a do tohto úradu bol uvedený 1. septembra 2002 v Petrovci generálnym biskupom ECAV na Slovensku Júliusom Filom. V úrade biskupa našej cirkvi pobudol tri mandáty, čiže celých 18 rokov. Keďže v rokoch 2002 – 2008, teda v prvom mandáte, zostal aj zborovým farárom v Petrovci, po svojom boku mal kaplána Juraja Nímeta. V petrovskom zbore Samuel Vrbovský, ako jeho zborový farár, pôsobil 30 rokov, v rokoch 1979 – 2008. Ako biskup posvätil a do používania dal 5 nových kosto-

sa zvlášť na chráme Božom, ale aj na farskej budove konali rôzne opravy a renovácie. Vtedy dali čiastočne opraviť aj organ. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia určitý čas v petrovskom cirkevnom zbore pod jeho vedením ako zodpovedného redaktora vychádzal časopis pod názvom Ozveny z petrovského chrámu. V rokoch 1987 až 1993 bol farár Samuel Vrbovský synodálnym zapisovateľom. Kňazi Báčskeho seniorátu si ho v roku 1993 zvolili za svojho seniora a v tejto funkcii zotrval do roku 2002, teda 9 rokov. Svoje schopnosti uplatnil aj v redakčnej rade Ročenky, keď v rokoch 1997 až 2001 bol jej výkonným redaktorom. Určité obdobie bol aj predsedom kňazského združenia. Okrem cirkevno-zborového života farár Samuel Vrbovský sa podieľal aj na Inštalácia za farára v Petrovci (1979) zveľadení národné-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

lov. Zároveň vykonal množstvo posviacok kostolov a farských budov, ktoré boli po generálnej oprave obnovené, a rovnako tak

kov cirkevným zborom – ornej zeme a budov. Dňa 22. novembra 2013 na Biskupskom úrade v Novom Sade vznikla Ekumenická

Požehnanie manželstva

posvätením dal do používania aj viaceré domy smútku. V našej cirkvi vysvätil spolu 13 novokňazov. Spolu účinkoval pri vysvätení 6 novokňazov evanjelickej cirkvi v Chorvátsku. Do úradu zborového farára uviedol – inštaloval 11 kňazov. V Austrálii v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore spolu s austrálskym biskupom inštaloval zborového farára. V rokoch 2004 – 2020 po boku biskupa Samuela Vrbovského na Biskupskom úrade pôsobila tajomníčka Evka Hlavatá z Padiny. Hneď po inštalácii brat biskup Samuel Vrbovský sa snažil urobiť priaznivé ovzdušie – nadviazal spoluprácu s ECAV na Slovensku, potom so Svetovým luteránskym zväzom a so Spojenými štátmi americkými. Nadviazaná bola spolupráca aj so susednými štátmi, teda s Evanjelickou cirkvou v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a v Slovinsku. Dôkazom toho boli aj spoločne organizované Cirkevné dni evanjelikov v Lučenci, na Slovensku, a v Békešskej Čabe, v Maďarsku. Nemožno nespomenúť jeho návštevu medzi Slovákmi – evanjelikmi v Austrálii. Podnikol služobné cesty do Nemecka, do Spojených štátov amerických a do Kanady. Počas jeho úradovania prišlo k reštitúcii odňatých majet• ĽUDIA A UDALOSTI •

duchovná rada Svetového združenia Slovákov, po založení ktorej sa stal jej predsedom. V roku 2016 v Nadlaku, v Rumunsku, mu bola udelená Cena Ondreja Štefanka, ktorá sa každoročne udeľuje dvom osobnostiam zo slovenského zahraničia, ktoré svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta.

Pri návšteve v Erdevíku

Stál pri zrode Asociácie slovenských evanjelických cirkví, ktorá bola založená na ustanovujúcom

valnom zhromaždení 6. júla 2016 nom presbyterstve – „vždy pov Békešskej Čabe. Spolupracoval stupoval obozretne a zasahoval s Národnostnou radou slovenskej správne, aj keď niektoré rozhodnárodnostnej menšiny, najmä s jej nutia boli ťažké. Ale konal tak, predsedníčkou Annou Tomano- ako bolo potrebné. Bol ozajstným vou-Makanovou, ktorá našej cirkvi luteránskym biskupom“. Vypreváv roku 2017 udelila Cenu za vý- dzame ho z aktívnej služby do nimočný prínos k zachovávaniu, zaslúženého dôchodku, aby mu rozvoju a prezentácii národnej v kruhu jeho najbližších – svojej a kultúrnej identity slovenskej rodiny a vzácnych priateľov – Pán národnostnej menšiny v Srbsku. Boh doprial pokoja, pevného Podarilo sa mi prelistovať mat- zdravia a Božieho požehnania. riky nášho cirkevného zboru písané v rokoch 1972 až 2015. Počas týchto rokov Samuel Vrbovský v petrovskom kostole krstil, požehnával manželstvá a vyprevádzal Petrovčanov k večnému odpočinku. Sviatosť krstu svätého udelil spolu 2 185-krát. Požehnanie manželstva udelil 818 manželským párom. Nad hrobom stál 2 474-krát a potešoval zarmútených po zosnulom. Dnes sa pozerám spätne na celý aktívny život Kristovho služobníka Samuela Vrbovského, dôstojného biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Pán Boh skrze jeho pôso- Inštalácia za biskupa SEAVC (2002) benie našu cirkev, celú komunitu Slovákov vo Vojvodine, Na jeho tvári nech je úsmev rapetrovský cirkevný zbor obdaril dosti, keď jeho príbytok svojou prítomnosťou poctia detné deti – 4 vnúčatá. Bol opravdivým kazateľom Božieho slova. Jeho ľubozvučný hlas a kázané slovo padalo do sŕdc veriaceho ľudu. Rozsieval pravdy evanjelia – vhod i nevhod. Kiež slová živého Boha, ktoré zneli prostredníctvom brata biskupa Samuela Vrbovského, sú k spaseniu všetkým, ktorí ich počúvali. Končím slovami jeho obľúbeného 46. Žalmu, ktoré boli mottom na programe jeho inštalačnej slávnosti: „Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom vzácnym človekom. Pôsobil, ako prepevným je nám Boh Jákobov!“ najlepšie vedel a mohol. Ako to Foto: z archívu SEAVC bolo poznamenané na Synodál44 /4931/ 31. 10. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Jeseň v Selenči

ento týždeň pozdravy zasielame do Selenče. Pozrite sa, aká je jeseň v ich dedine. A aká je vo vašej? Danuška

Jesenné slimáčiky urobili selenčskí prváčikovia

seň Je Keď príde mesiac september, na dvere nám

zaklope nové ročné obdobie – jeseň. Jeseň sa začína 23. septembra a končí sa 22. decembra. Je to obdobie, keď sa príroda ukladá na zimný spánok. Sťahovaví vtáci odlietajú do teplých krajín. Zvieratá si robia zásoby stravy, aby prežili tuhú zimu. S príchodom jesene sa mení aj príroda. Ulice sú plné opadaného lístia. Okrem listov zo stromov padajú aj plody: orechy, slivky, jablká, hrušky… Usilovní ľudia zbierajú plody, ktoré si vypestovali na poli, ako sú sója, kukurica, paprika…Na uliciach sa počuje krik veselých detí, ktoré s radosťou idú do školy. Mám rada jeseň a teším sa, že za jeseňou prichádza nové ročné obdobie – zima, ktorá má taktiež svoje čaro. Simona Čelebićová, 4. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Jeseň v našej dedine Po horúcich letných dňoch a krásnych prázdninách

prichádza ročné obdobie, ktoré sa nazýva jeseň. Ona prichádza pomaly a vkráda sa do našej dediny. V jeseni sa mení príroda. Ulice sú plné žltých, hnedých, oranžových a červených listov. Počasie je daždivé, oblačné a často aj chladný vietor duje. Slnko sa niekedy zmýli a vykukne, aby osvietilo a trochu zohrialo našu dedinu. Žiaci sa už nehrajú na ulici detské hry, ale sedia v školských laviciach. Pozorne počúvajú učiteľov, ktorí im vysvetľujú nové učivo. Ľudia zbierajú ovocie a zeleniny, ktoré sú nám potrebné, aby sme boli zdraví a ochránení pred rôznymi chorobami. Poľnohospodári zbierajú jesennú úrodu. V tomto období pole je ich druhý domov. Aj zvieratá sú usilovné. Chystajú sa pre nasledujúce ročné obdobie. Niektoré odchádzajú do teplých krajov, ako sú lastovičky a bociany. Keď prejde pestrofarebná jeseň, doletí chladná, mrazivá a snehová zima. Naša dedina vtedy stráca jesennú farbu a dostáva bielu. Aleks Krížov, 4. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ján Beredi, 1. b, lenča ZŠ Jána Kollára, Se

Mám rada jeseň Do našej dediny

Mila ZŠ Jána K Ragová, 1. b, ollára, Se lenča

zavítala jeseň a prírodu zafarbila do zlatožltej farby. Dni sú chladnejšie a slniečko slabšie hreje. V jeseni často prší. Keď fúka vietor, listy padajú na zem ako zlaté dukáty. Chodníky sú zapadané listami, ktoré šuchocú pod nohami. Bociany a lastovičky odchádzajú do teplejších krajín. Zvieratá si chystajú potravu na zimu, ktorú si nosia do brlôžkov. Medvede sa chystajú prespať celú zimu. Ľudia majú plné ruky práce. Ulice sú plné traktorov. Niektorí vozia kukuricu, niektorí sóju, cukrovú repu a papriku. V záhrade vyberajú zemiaky, cibuľu, cesnak, tekvičky a petržlen. V ovocnom sade voňajú sladké a usmiate jablká, slivky a hrušky. Veselo čakajú, aby ich niekto pooberal do košíka. Mám rada zlatožltú jeseň, lebo je bohatá na rôzne plody, ktoré s radosťou ochutnávam. Teodora Pavlíniová, 4. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča • DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXII 31. októbra 2020 ČÍSLO 254

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z DEJÍN FOTOGRAFIE

Stručný historický prehľad (2)

Z obsahu

Jaroslav Čiep

vrstvou jodidu strieborného (neskôr na a exponovala sa „za mokra“, fotograf medenú postriebrenú dosku); cestoval s celou výbavou potrebnou 19. augusta 1839 – bol ofi ciálne vyhlána fotografovanie (používal sa v rokoch otografia počas svojho krátkesený Daguerrov vynález – dagerotypia 1851 – 1880). Sklené dosky mali bežne ho a rýchleho vývoja prekonala rozmer 30 x 40 cm a viac. Kopírovali sa obdobie nápodoby výtvarného (nedala sa kopírovať); Ďalším vynálezcom bol Angličan Wilkontakty z negatívov; umenia, ale aj hľadania vlastných ciest liam Henry Fox Talbot, ktorý bol a poslania. Vychádzala z potrieb doby a dopracovávala sa k vlastnému tvo- najbližšie k tomu, ako sa dnes rivému programu. Vývojom techniky ešte zhotovujú fotografie (princíp a vlastných zobrazovacích prostried- papierového negatívu v roku kov slúži fotografia ľudstvu v poslaní 1840 – nazývaný tiež talbotypia); 1840 – slovenský rodák Jozef dokumentačnom, v tlači, vo vede a v Petzval (Spišská Nová Ves) vypoumení. Rozšírila sa ako masová amačítal takmer 16-krát svetelnejší térska záľuba a môže sa využívať aj na štúdium, zábavu i prácu. Osvedčila sa na objektív a zdokonaľuje sa tiež verné zobrazenie snímaných predlôh, dagerotypia a zvýšenie citlivosti je pravdivá a presvedčivá pre širokú snímacej vrstvy kombináciou Predchodcom fotoaparátu bola camera objódu s brómom; scura, t. j. drevená skrinka na dagerotypovaverejnosť. 1851 – skončili svoju slávu nie. Tento prístroj s achromatickou šošovkou Prvé záznamy o fotografii sú z dávvyššie uvedené bol prvýkrát vyrobený v Paríži v roku 1839. noveku, keď boli úvahy o postupy, keď svetle, že dokáže nielen ich vytlačil praktickejší 1861 – C. Russell pripravil tzv. suché kresliť, ale aj meniť farkolódiový proces, ktorý kolódiové dosky; bu a vzhľad niektorých objavil Angličan Frede1871 – bola publikovaná štúdia Rilátok (a to aj trvale), čo je ric Scott Archer. Týmto charda Leacha Maddoxa o želatínových dej chemický. Uvedieme procesom sa získaval doskách s bromidom strieborným; stručný prehľad rokov dônegatív na sklenom 1878 – priemyselná výroba fotograležitých pre fotografiu: priehľadnom podkla- fických materiálov; 350 p. n. l. – Aristoteles 1888 – Kodak – výroba a predaj fotopopísal princíp temnej Typ dagerotypickej kamery de. Takto sa zábery dali ľahko rozmnožovať, ale grafi ckých aparátov; komory (lat. camera aj opticky zväčšovať 1883 – Ottomar Anschütz zmodernizoobscura); 1025 – Alah Ibn al Haitam zostavil premietacím prístrojom pre slnečné val štrbinovú závierku na 1/100 sekundy; 1885 – Ernst Mach vyfotocameru obscuru pre astronomické grafoval projektil letiaci rýchmerania a pozorovanie zatmenia slnka; losťou 340 m/s; 1550 – Giambattista della Porta ju Za „otca“ umeleckej fotozdokonalil tým, že do otvoru vložil grafi e je považovaný Oscar čočku, čím zvýšil nielen ostrosť, ale aj Gustave Rejlander; svetelnosť; 1890 – vznikla prvá imprezač. 16. stor. – Leonardo da Vinci sionisticky riešená fotografia podrobne popísal prácu s camerou – Cibuľové pole autora Georgea obscurou; Davisona. 1573 – Egnatio Danti zabudoval do Teda objavenie zobrazovacamery obscury duté zrkadlo; cej techniky bolo dôsledkom 1822 – Nicéphore Niepce objavil citjedno storočie trvajúcej práce livosť asfaltovej vrstvy nanesenej na s úkazmi optiky, mechaniky kovovej doske na denné svetlo; a chémie. Boli nevyhnutné 3 Anonym: portrét mužskej dvojice s dagerotypmi, 1826 – prakticky to využil, keď zhotopodmienky na trvalé udržavil prvý fotografický snímok pomocou dagerotypia 8 x 10 cm, 1850 nie fotografických obrazov: temnej komory; svetlo – solar camera. Negatívy mali optický systém na zobrazenie motívov, 1836 – Louis Jacques Mandé Dagueveľmi jemné zrno; chemická substancia, ktorá pod vplyvom rre spolu s N. Niepce prišli na postup Kolódiový (tzv. mokrý) proces, keď sa svetla zmení svoj vzhľad a prostriedok, zhotovovania fotografického obrazu na striebornú dosku natretú svetlocitlivou emulzia pripravovala priamo na mieste ktorý by túto zmenu ustálil.

Petrovčania sa nevzdávali slovenčiny s. 20

Aj druhých desať rokov spevu s. 22

Život a smrť begejov s. 24

Mozaika INÍ PÍŠU O KONTINUITE ŠKOLSTVA V PETROVCI

Petrovčania sa nevzdávali slovenčiny Viera Benková

prisťahovalci vedeli, že ak sa chcú vo svojom novom domove kultúriekedy je dobre oprášiť ne a národne vzmáhať a zachominulosť, ale aj knihy, vať, musia mať svojich vodcov ktoré mapujú napr. prí- – kňazov a učiteľov. Nazreli sme chod našich predkov na Dolnú do zborníka Petrovec 1745 – 1995 zem, ich začiatočné neľahké roky zostavovateľa profesora Samuela adoptovania sa v spoločnom ži- Boldockého, kde sme našli veľmi zaujímavé príspevky z takmer všetkých oblastí života prvých prisťahovalcov až do roku 1995. Vo svojich publicistických knihách napr. Dávny Petrovec, Z našej minulosti, Perličky minulosti a iné som sa snažila nazrieť do tých neľahkých dávnych rokov našich predkov, sledovať ich život a afirmáciu na ich zmenenom pôsobisku a zamerala som sa aj na neľahkú prácu prvých učiteľov – kantorov a kňazov. Dlho zostala nezodpovedaná otázka, či Petrovčania hneď na začiatku mali svojich evanjelických učiteľov a kňazov, teda i riadnu výučbu svojich Vedľa petrovského kostola bola vysta- detí, alebo to bolo až po vaná aj budova školy a dlho pôsobila aj Tolerančnom patente... cirkevná škola A práve v tomto zborníku sme si na strane 653 vote s inými. Hneď na začiatku osídľovania Petrovca v roku 1745 všimli príspevok profesora Pavla

Petrovská inteligencia na začiatku minulého storočia: (zľava) Michal Kellenberger, Ján Grúnik, Juraj Mrva, Ján Čajak a Ondrej Garaj

Liptáka Prehľad rozvoja Základnej školy v Petrovci. Z tohto príspevku sa možno dozvedieť, že sa v roku 1831 v kurátorovej zásuvke na petrovskej fare našiel vzácny dokument – menný záznam všetkých kantorov – učiteľov, ktorí od prvopočiatku na fare v Petrovci až do príchodu prvého vysväteného kňaza Ondreja Stehlu v roku 1784 a úradného riaditeľa školy Daniela Zátureckého vyučovali a pôsobili. Medzi evanjelickými boli, pravda, i úradmi nanútení Ľudmila Kvačalová

sporoch a tvrdých neľudských trestoch Petrovčania po odchode učiteľa Michalidesa museli prijať učiteľa Andreja Patakiho, ktorý tu pôsobil do roku 1784, a tak deti mali riadnu školskú dochádzku. V roku 1784 si Petrovčania vďaka Tolerančnému patentu panovníka Jozefa II. pozvali za úradujúceho kňaza Ondreja Stehlu a za správcu školy bol vymenovaný evanjelický učiteľ Daniel Záturecký. Odvtedy Karol Miloslav Lehotský

katolícki učitelia. Keď podpisovali osadnícku zmluvu so zemepánom Mihajlom Čarnojevićom, ktorému futocké panstvo vtedy patrilo a ktorý s podmienkami poddaných súhlasil, zmluvou sa im zaručovali nielen poddanské, ale aj náboženské práva a sloboda mať svojho učiteľa. Do roku 1766 Petrovčania viedli tvrdý boj o tieto práva najmä s futockým katolíckym plebánom, ktorý tvrdo prenasledoval každý prejav evanjelickej viery, vzbúrencov väznil a trestal verejným palicovaním. Iba s príchodom nového zemepána do Futogu Andreja Hadíka v roku 1770 sa mnoho toho na radosť poddaných upravilo. No v roku 1766 v tzv. netolerančnej dobe po mnohých súdnych

Eduard Greisinger

sa Petrovec stáva centrom kultúrneho, hospodárskeho a spoločenského pokroku na Dolnej zemi... Ale nazrime do spomínaného nájdeného zoznamu na fare v Petrovci (v zborníku Petrovec

HLAS ĽUDU | 31. 10. 2020 • 44 /4931/

1745 – 1995, strana 662): teľa Andreja Patakiho, Od príchodu našich predaž do príchodu úradne kov do Petrovca pôsobili vysväteného kňaza Ontíto učitelia: dreja Stehlu a správcu katolícki učitelia: Novák, evanjelických škôl DaRobotka niela Zátureckého sa evanjelickí učitelia: Diakonala riadna výučba novský, Benedikti, Jároši, školopovinných detí . Tak prečo by nebola už Andrej Fábry, Simonides, viac ako 250 rokov v petGeorgiades, Michalides (1755 – 1766), Andrej Pataki rovskej slovenskej škole (1766 – 1784) a Daniel Zátudlhodobá neprerušovaná recký (1784 – 1798), ktorý kontinuita? Historici by bol úradne inštalovaným však mohli preveriť tieto fakty v archívoch vo prvým správcom petrovskej evanjelickej školy. NaViedni, Kaloči, Košiciach, sledovali ďalej učitelia Juraj Žiaci pred niekdajšou Čajakovou školou prípadne vo vojvodinTurčáni (1798 – 1800), Michal skom archíve v Novom V tomto zozname nasledujú príspevku Prehľad rozvoja základ- Sade, kde mnohé dovtedy praFontáni (1800 – 1815), Ondrej Vodár (1805 – 1815), Peter Triznay učitelia bez udania rokov: Karol nej školy v Petrovci Pavla Liptáka: chom zaviate dokumenty objavil „Naše školstvo v poslednej štvr- zanietený Petrovčan – kronikár (1808 – 1819), Ondrej Búľovský Medvecký, Daniel Bodický, Juraj Matheides, Ján Pilišský, Jozef tine 18. storočia sa organiVoda, Samuel Mesík, Vladimír zovalo podľa dokumentu na Hečko, Ján Neuman, Karol Va- reformu uhorského školstva lach, neskôr aj Eduard Grei- Ratio educationis. Týmto dosinger (1891 – 1925), Martin kumentom sa školopovinRusnák (1888 – 1925), Ľudmila nosť nevymedzila. Vyslovila Kvačalová (1892 – 1925), Július sa v ňom len požiadavka, aby Kubáni (1893 – 1926), Michal deti chodili do školy dovteKellenberger (1897 – 1920), dy, kým nebudú môcť vykoJán Čajak (1899 – 1925) atď. návať poľnohospodárske Kto má záujem pozrieť sa do práce. Dedinské deti chodili zoznamu učiteľov pôsobiacich do školy obyčajne len 3 – 4 po baťkovi Čajakovi, teda po zimy. Vyučovacia reč u nás roku 1900, v príspevku Pavla bola slovenská.“ Liptáka ich nájde na stranách Nuž ako spomínaný doku663 – 666. ment „hovorí“ o učiteľoch, A na dôvažok všimnime si v teda ak preskočíme prvé spomínanej publikácii Petrovec neisté roky, od roku 1766, 1745 – 1995 poznámku autora keď Petrovčania prijali uči- Július Kubáni Daniel Bodický (1819 – 1821, 1825 – 1830), Michal Páll (1819 – 1825), Benjamín Reisz (1821 – 1856), Ľudovít Zvaríni (1831 – 1839), Juraj Rohoň (1839 – 1849), Ján Garaj (1849 – 1884), Ján Kubáni (1854 – 1855), Martin Krajčovič (1856), Ján Kvačala (1856), Daniel Koléni (1860 – 1864), Pavel Šuška (1864 – 1866), Ján Babylon (1864), Karol Miloslav Lehotský (1868), Ján Straka (1874), Viktor Huságh (1878), Pavel Rapoš (1881), Pavel Luža (1882), Ondrej Garaj (1885 – 1919).

Ondrej Čáni. A k téme kontinuity iba malá poznámka: slovenskí učitelia, ktorí v čase okupácie pristali vyučovať v základnej škole v Petrovci po slovensky, museli učiť aj po maďarsky, a tí, ktorí to odmietli, boli vyhodení a prepustení zo služby. (Z novej knihy Viery Benkovej Oživená minulosť, vo vydaní MOMS Petrovec 2020, ktorá je práve v tlači) Samuel Šiška so svojimi žiakmi

III

Mozaika K JUBILEU KOMORNÉHO ZBORU MUSICA VIVA

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Aj druhých desať rokov spevu Jaroslav Čiep

sa táto činnosť odvíjala v rámci rovej podobe mali o rok neskoršie, chóristi Komorného zboru Musica spolku, ktorý niesol meno Petrov- roku 2001 na Turíce v petrovskom viva v priemere do roka vystupoohto roku uplynulo pres- ský spevokol. Zbormajstrami boli kostole. A pokračovalo to vystú- vali zo 20-krát. Zbor často menil ne 20 rokov od založenia Július Kubáni, Michal Kellenberger, peniami pri rozličných príleži- zloženie a predstavoval sa nielen v Petrovci, ale aj v okolí, za choKomorného zboru Musica Samuel Šiška, Pavel Kováč, Martin tárom. Prvé mimopetrovské viva v Báčskom Petrovci. Speváčky Kmeť a Juraj Ferík. vystúpenia mali v roku 2002 a speváci tohto speváckeho telesa v Novom Sade a v Báčskej sa v najkrajšom svetle predstavili Rok pred zánikom Petrovského spePalanke. V tom roku prvýkrát obecenstvu začiatkom októbra vokolu roku 1957 vycestovali aj za hranice – na v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána spevácky zbor Slovensko, kde nadviazali družKollára, keď si toto svoje jubileum bu so speváckou skupinou Dolpripomenuli jubilejným koncer- mal 50 členov. nokrupanka z dedinky Dolná V rámci Kultúrtom. Naň si ako nespočetne ráz no-umeleckého Krupa. Odvtedy ešte veľa ráz doteraz pozvali i hostí, ktorí si prišli spolku Braňova hosťovali na Slovensku a uvítali pozrieť program, a obecenstvo, aj spevácke zbory z Banskej s ktorým sa zbor rozdelil o krás- družina v týchto tradíciách v roBystrice, Brezna a Braväcova, ny umelecký zážitok so spevom koch 1984 – 1993 Vranova nad Topľou, Telgára hudbou. Predniesli za priehrštie pokračoval zbor tu, Očovej... Svojím spevom piesní zo svojho repertoára pozooslovili aj Nadlačanov v Rustávajúceho z viacerých žánrov. 14. Vojvodinskej údernej slovenmunsku, Čabanov v Maďarsku Boli to hymnické, duchovné či Jedna z prvých zostáv zboru, 2001 skej brigády, a zúčastnili sa aj na Balkán folk upravené ľudové piesne slovenské, s ktorým veľmi úspešne pracovali tostiach – na Cyrilo-metodskom feste v Bulharsku. srbské alebo inojazyčné. večierku v kostole, v programoch Vystupovali tak na lokálnych Ako bolo počuť na samotnom Ján Ďurica a Ján Jašo. Keď matičiari v rámci MOMS Slovenských národných slávností, kultúrnych podujatiach, ako i na podujatí, korene zborového spevu Petrovec po založení roku 1991 v programe k 10. výročiu zalo- podujatiach regionálneho a pov Petrovci siahajú až do konca 19. prišli na ideu zalo- ženia petrovského MOMS a 22. krajinského rázu, akými sú Složiť nový spevácky decembra 2001 pred petrovským venské národné slávnosti, festival zbor, ako vidieť z obecenstvom vystupovali samo- Tancuj, tancuj..., festival Zlatý kľúč, uvedeného, ten statne s celovečerným koncertom. Stretnutie slovenských zborov už mal na čom Boli to vlastne zborové krstiny – z Vojvodiny. Musica viva za svoj prednes zísstavať. V snahe odvtedy sa podpisujú rozpoznaoživiť v Petrovci teľným menom: Musica viva. Zbor kala viacero ocenení. Prvé dôležité tradície zboro- si trvalejšie prístrešie našiel aj pod verejné vyznamenanie získala na vého spevu túto klenbou petrovského miestneho festivale Tancuj, tancuj... v roku ideu sa podobrala matičného odboru. 2005, keď sa v kategórii zborov zrealizovať členka Zbor sa časom cibril, často do ich rúk dostala zlatá plaketa. jeho výkonného výboru Mariena Stankovićová-Kriváková roku 2000. Nielenže zoskupila členov zboru, ale ako vedúca a dirigentka ho vedie už Prebal prvého cédečka petrovského zboru, 2003 20 rokov. Prvýkrát Komorstoročia, keď sa vďaka vtedajším ný zbor Musica viva ako samoučiteľom začali organizovane statné spevácke teleso vystúpil schádzať k spevu, ktorý nacvičo- 8. novembra 2000 na Deň osvevali učitelia Pavel Luža a Ondrej tových pracovníkov v Základnej Garay. Na repertoári na začiatku škole Jána Čajaka v Petrovci. mali iba piesne cirkevné a chodili Počas 20-ročnej existencie zbor Z vystúpenia na galaprograme SNS, 2007 tam iba muži. Prvýkrát vystúpili pri menil svoje zloženie. Najprv bol premiére divadelného predstave- miešaný, potom len ženský a za vystupoval a ešte húževnatejšie Bolo to vlastne ocenením ich donia Huk a Fuk alebo prvý apríl. Aj posledných 10 rokov je to opäť nacvičoval. Z verejných vystúpe- vtedajšej päťročnej práce a veľtakto chceli učitelia upevňovať miešaný zbor počítajúci 15 členov. ní zboru hodno spomenúť, že za kou vzpruhou a povzbudením Prvé vystúpenie vo svojej zbo- posledných 20 rokov pôsobenia pokračovať a zotrvať v práci. Na národné povedomie. Neskoršie

HLAS ĽUDU | 31. 10. 2020 • 44 /4931/

Plagát zboru Musica viva, 2007

vážna hudba, ako i ľudové piesne. Dnes si do svojho bohatého repertoáru zbor úmerne zaraďuje úpravy ľudových a chrámových piesní, slovenské národné piesne a hudobné skladby skladateľov rôznych období. Stálicou v prezentácii ročnej práce zboru je aj pravidelný vianočno-novoročný koncert, ktorý sa vždy teší hojnej návšteve Petrovčanov. O tom, že tento zbor nie je iba obyčajný zbor, svedčí aj skutočnosť, že sa v roku 2008 podujal zorganizovať sústredenie slovenských zborov z Vojvodiny. Po prvý raz sa v októbri 2008 v Petrovci stretli 4 najúspešnejšie slovenské zbory z Vojvodiny: Šafárik z Nového Sadu, Tília zo Starej Pazovy, Zvony zo Selenče a petrovská Musica viva. Takýto koncert zborovej hudby v organizácii

Zo skúšky pred jubilejným koncertom, 2010

pokračuje rovnakou intenzitou. prehliadke slovenských spevácSkúšky zboru sa najprv konali kych zborov v rámci FF Tancuj, v budove MSS, potom aj v učebni tancuj... bol päťkrát odmenený. Získal jednu striebornú, dve zlaté a dve bronzové plakety. Zbor v roku 2003 nahral aj svoju prvú CD platňu. Pomenovali ju jednoducho Musica viva – spevácky zbor Báčsky Petrovec a obsahovala 23 skladieb. Platňu nahralo 20 členov zboru pod dirigentskou taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Na rozdiel od prvého cédečka, ktoré nahrali v kostole, druhé CD nahrali roku 2007 v štúdiu Novosadského rozhlasu. V nahrávaní sa zúčastnilo 12 speváčok a na druhej platni je Zbor slávnostne zaznamenal aj 15 rokov svojho pôsobenia, 2015 16 skladieb. Doteraz sa v práci zboru a v Komorného zboru Musica viva petrovskej základnej školy. Práca jeho verejných vystúpeniach na odznel aj v nasledujúcich rokoch v zbore je ochotnícka a speváci rôznych miestach a pri rôznych a stal sa pravidelnou prehliadkou majú najkrajší zážitok, keď obepríležitostiach doma i v zahraničí spevu pretrvávajúcou až dodnes. censtvo spevákov vyprevádza

Komorný zbor Musica viva: aktuálne zloženie, 2020

zúčastňovalo zo 70 – 80 speváčok a spevákov. Na repertoári zboru boli najprv nestarnúce melódie, tiež piesne duchovné,

Od začiatku roku 2010 zbor sa organizoval ako samostatné občianske združenie. Spoluprácu s matičiarmi však neprerušili a tá

Slovami vyslovenými moderátorkou jubilejného koncertu Vierou Dorčovou-Babiakovou a zostavenými scenáristkou Katarínou Melegovou-Melichovou i končíme: „Komorný zbor Musica viva oslavuje 20. výročie svojho chvályhodného a plodného pôsobenia. Jeho pôsobenie presiahlo lokálne, petrovské rámce. Obohacuje kultúrnu klenotnicu tunajšieho slovenského etnika, ale zároveň obohacuje aj kultúru našej pokrajiny a svoje umelecké kvality potvrdzuje aj zahraničnými zájazdmi. Hodnotu takého jeho pôsobenia poznajú aj stáli podporovatelia jeho aktivít. Členovia zboru vďačne svojím umením podporovali miestne, obecné, pokrajinské, celonárodnostné a zahraničné podujatia. Dobré meno a povesť nášho

Neraz si so zborom zaspievajú aj bývalí členovia KZ Musica viva, 2020

z pódia potleskom. Okrem Petrovčanov v zbore účinkovali aj speváci z Báčskej Palanky, Kulpína a Nového Sadu.

275-ročného Petrovca hrdo upevňovali ako nevyčísliteľnú hodnotu všade, kde nás reprezentovali.“

Mozaika REPORTÉRI

Z MINULOSTI A SÚČASNOSTI LALITE

Život a smrť begejov Juraj Pucovský

bota pre celú rodinu, príbuzných a susedovcov. Od roku 1790 to isté znikli skôr ako dedina. Jamy, začali robiť aj Slováci. Pre našich umelé jazerá alebo begeje, predkov to bolo niečo nové, lebo ako ich v Laliti volajú, prví sa na území dnešného Slovenska, osadníci Srbi začali ručne kopať odkiaľ sem prišli, domy, ako oni hneď po prisťahovaní na toto úze- hovoria – chalupy, robili prevažne z dreva (drevenice) a sčasti z kameňa. Tak ako sa počet obyvateľov zvyšoval, robili nové domy, vznikali nové ulice, dedina sa rozrastala, potrebné bolo čoraz viac zeminy. Preto dedinčania jamy kopali na viacerých miestach. Asi najväčšie sú pri oboch dnešných cintorínoch, na konci Ulice Janka Čmelíka (poľa Janyho), prakticky v záhradách viacerých domov v Osloboditeľskej ulici, spomínajú sa aj Šťovkov, Radomirov a begej na Strelnici. Neskoršie, keď domy začali murovať, dedinčania v jamách robili nepálené tehly. Mnohí sami pre svoje potreby, ale niektorým Michal Turčan-Mišuško urobil nepálených ľuďom to bolo každodentehál najmenej za domy v jednej ulici né zamestnanie, živnosť pre rodinu. Iste najznámie od roku 1759. Zeminu záprahmejším výrobcom nepálených mi odvážali domov, používali na výstavbu domov nabíjaním stien tehál bol Michal Turčan, ktorého v konštrukcii urobenej z dosák. Laliťania najlepšie poznali po Bola to náročná a namáhavá ro- prímene Mišuško. Tento človek

Hokej v jame na konci Čmelíkovej ulice

sa nešťastne, náhodne zranil a zostal príliš zdravotne postihnutý. To mu vôbec neprekážalo, aby vo svojom živote odmladi až po vysoký vek urobil a predal toľko nepálených tehál v begeji pri slovenskom cintoríne, ktorý mu bol pred oknami, že by sa iste mohla vybudovať najmenej jedna ulica v dedine. Zemou z begejov ľudia si tiež zavážali nížiny vo svojich dvoroch, humnách a záhradách. Neskoršie, keď sa jamy každodenným kopaním príliš prehĺbili, naplnili povrchovými a atmosférickými vodami, stali sa z nich

košmi na kukuricu a iné obilie, ktoré nemali dno. Voľakedy dávno, najmenej pred polstoročím, jamy boli svojrázne napájadlá pre rožný dobytok, keď kravy večer pastieri hnali domov z paše. Ženy hovorili, že husi a kačice, ktoré sa kúpali v begeji, mali mäkšie a belšie perie. Laliťania tam často umývali aj svoje vozy, najmä vtedy, keď bolo treba voziť duchny pred svadbou, alebo odísť do druhej dediny, odviezť niekoho na železničnú stanicu do Odžakov. Najväčšiu radosť begeje prinášali predsa deťom a mládeži. V lete to

Dnešný výzor begeja poľa Janyho

opravdivé umelé jazerá. Pulzoval tam čulý dedinský život počas celého roka. Boli to skutočné oázy vody a zelene, ktoré lákali tak mladých, ako aj starších dedinčanov. A slúžili na početné účely. Prebiehali tam hospodárske aktivity, zábavné a rozptyľovacie chvíle, detské hry. Okrem už spomenutého získavania zeminy a robenia nepálených tehál (po lalitsky váľkov) najvýznamnejšie bolo močenie konôp, ktoré Laliťania vtedy pestovali na veľkých plochách. V begejoch žili aj ryby, žaby, objavil sa aj podaktorý nejedovatý hadík. Deti, mládež a dospelí ryby chytali udicami, sieťami a keď voda bola celkom plytká, aj prútenými

bola kúpačka, rybačka, člnkovanie v opravdivých drevených člnoch, ale ešte častejšie v plechových

Takto dievčatá voľakedy bielili plátno

HLAS ĽUDU | 31. 10. 2020 • 44 /4931/ korytách, ktoré slúžili na pranie odevu a kúpanie všetkých členov rodiny, od narodenia až po odchod z tohto sveta. Stávali sa aj tragédie, keď sa pre vlastnú nepozornosť a nezbedy občas utopilo niektoré dieťa v studničke, čiže nepredvídanej vyhĺbenine v begeji. Počuli sme, že sa do Šťovkovho begeja chodili kúpať akože lalitské dámy, za ktorými chodili chlapci zo zámožnejších rodín. Zaujímavé je, že sa v begejoch kúpali aj obyčajné dedinské ženy so svojimi mužmi. Bolo to predovšetkým v lete predvečerom, po celodennej úmornej práci na roli alebo doma. V pamäti nám zostal obraz, ako na zmrákaní do vody vchádza muž, najčastejšie v čiernych glotových gatiach, kým ho nasleduje holohlavá manželka, bez kytky, ale v oplecku a širokej, sedliackej

ulici. Rozprestreli tam plátno, z begeja kanvou začreli vodu a dobre ho poliali. Keď sa po čase plátno osušilo, zopakovali to isté ešte raz, dvakrát, päťkrát, ktovie, koľkokrát... Predvečerom plátno skrútili, kanvu zobrali a poďho domov. Na druhý deň na nich čakalo to isté. Počas bielenia plátna dievčence sa hrali, spievali, podaktorá niečo prečítala a občas si aj pochutnali zo šúľka sladkej kukurice nastoknutého na ražeň a upečeného na miernom ohni. K nim často chodili aj chlapci a po odtrhnutom tom-ktorom strapci hrozna vo vinohrade zabŕdali do dievčeniec a neraz zablatenými nohami zanechali stopy na plátne, Výlov rýb v roku 2007 za čo nejedna dievka nie svojou vinou bola doma karhaná. Dospievajúcim dievčatám mamy hradnícku kanvu a kapsu s jedlom. Dnešné generácie takéto begea staré mamy pod jednu pazuchu Niekoľko najlepších kamarátok je nepoznajú. Zem na nabíjanie domov sa z nich neodváža, starký Mišuško váľky nerobí, konope v Laliti už dávno nepestujú, preto ani nemočia, deti sa nekúpu a nekĺžu, dievčatá plátno nebielia, ale im výbavu kupujú v predajniach... Viacerí jednotlivci a skupiny sa pokúsili v dedinských jamách založiť rybníky, ale Za revitalizáciu jamy pri srbskom cintoríne Laliťania Dnešný výzor begeja pri slovenskom cintoríne to len krátko trvadostali peniaze z pokrajiny! lo. Nechceli platiť vtlačili skrútené pamukové ale- sa najčastejšie potom stretlo na sukni, ktorá bola nafúkaná ako nájomné alebo vkladať nemalé bo konopné plátno, ktoré samy trávniku pri niekdajšom vinohrade roztvorený padák, kým sa celkom prostriedky. Preto lalitské begenatkali, do voľnej ruky podali zá- Ondreja Benku v Osloboditeľskej nepotopila v hlbšej vode. je zarastajú trstinou, burinou, Počas niekdajších dlhých, všelijakým krovím, a dedinčania tuhých zím, keď voda zľadovatela, do nich uskladňujú najčastejšie boli tam ideálne podmienky na stavebný odpad, najmä do toho kĺzačku a hokej. Chlapci si brápri slovenskom cintoríne. ny najčastejšie označili dvoma O smutnom stave lalitských betehlami alebo kabátmi hráčov, gejov, ktorých život zhasol, hovoktorým sa sparila kečka. Títo mali rí aj pravdivá historka z Nového korčule zhotovené z dreva s jedSadu. Keď sa ma kamarát, s ktorým ným alebo dvoma drôtmi, ktoré sa sa roky poznáme, opýtal, odkiaľ kĺzali po ľade, a hokejky si robili zo som, odpoveď znela, že z Lalite. „Á, zakrivených konárov zo stromu. to je tá dedina, v ktorej na vchode Pravdaže, všetci túžili po opravz Odžakov z ľavej strany je pekne divých korčuliach a hokejkách, upravený cintorín a za ním jama ktoré jednotlivcom kúpili rodičia plná buriny, krovia a všelijakého zväčša na Slovensku. odpadu!“ Mal som dojem, že sme sa v tej Osobitnú úlohu mali dievčatá – bieliť plátno pri begeji. Robili chvíli obaja zahanbili. to počas prázdnin, v najväčších Snímky: autor júlových a augustových páľavách. Poďme chlapci, nech vás povozím... a z albumu J. Turčana

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

ZDRAVÁ A ŠTÍHLA

Hrnčekový jablkový Ako jesť podľa počasia? (2) koláč N a štyri jablká si dajte jedno exotické mango a odhaľte tajomstvo sezónneho stravovania. V lete častejšie dostávame chuť na šalát ako na sviečkovicu. Prečo je to tak? Príroda to zariadila veľmi dobre. Žiada sa nám šťavnaté ovocie či chutný zeleninový šalát, ktorý hrá farbami a je bohatý na vodu, vitamíny a minerály. Tie v lete potrebujeme ako ochranu pred UV žiarením a stratami vody pri potení. Nežiada sa nám ani toľko energie, pretože tepelné straty organizmu sú menšie. Stačí nám aj menej tuku. Veľmi vhodný je melón, ktorý je bohatý na vodu. PREČO RADŠEJ LOKÁLNE Počuli ste už o teórii, že lokálne potraviny sú pre naše telo najvhodnejšie? Určite áno. Organizmus človeka sa prispôsobuje prostrediu, v ktorom žije. Ak niekto celý život konzumuje potraviny vyrobené vo svojom štáte, organizmus sa prispôsobil príjmu a ich zloženiu. V každej krajine sa môžu používať rôzne postreky a líšia sa spôsoby ošetrenia potravín. Obsah, zloženie a podmienky prepravy potravín sa líšia medzi Francúzskom, Brazíliou a Čínou. Citlivejší ľudia a tí so slabšou imunitou môžu reagovať alergicky, ak skonzumujú niečo, s čím sa ich organizmus ešte nestretol. Na budovanie silného imunitného systému odporúčame konzumovať čo najviac našich prirodzených a sezónnych potravín v najvyššej kvalite v kombinácii s občasným príjmom exotických potravín. Inými slovami, na štyri naše jablká jedno exotické mango. KEDY JESŤ EXOTIKU Mango je pomerne nové, ale čo také banány? Nie sú už takmer „naše“? Máme predajcov, ktorí predávajú letecky dovážané dozreté potraviny na okamžitú konzumáciu bez chemického ošetrenia. Možno tak konzumovať aj exotické plody vo vysokej kvalite. Ale určite sa to odzrkadlí na cene.

Náš organizmus si už na mnohé zvykol. Banány či citrusy máme na pultoch už pár desaťročí a bolo by škoda na ne zanevrieť len preto, že nie sú naše. Banány majú vysoký obsah draslíka a kivi zase najvyšší obsah vitamínu C. Kombinácia dovážaných potravín s prevahou sezónnych, vypestovaných v našich zemepisných šírkach, je zlatá stredná cesta. ČO SA OPLATÍ?  Leto: Drobné bobuľové ovocie je podľa odborníčky na výživu zlato, ktoré sa v lete oplatí jesť. Aj hrach, uhorky, papriku, paradajky, šaláty, broskyne, melóny a slivky.  Jeseň: Siahnite po cvikle, tekvici, kapuste, keli, zemiakoch a z ovocia po hrozne, jablkách, hruškách a čučoriedkach.  Zima: Zemiaky, koreňová zelenina, jablká a kvasená kapusta sú základ. Okrem toho si v zime zvýšte príjem mikroživín čerstvými exotickými plodmi. ČO SÚ MIKROŽIVINY Vitamíny, minerály a stopové prvky nevyhnutné na správne fungovanie nášho organizmu. Strava bohatá na mikroživiny je základom zdravia. Väčšinu z nich si telo nevie vyrobiť a musí ich prijať z jedla. Vitamíny v organizme pôsobia ako spúšťače rôznych nevyhnutných procesov. Kategorizujú sa podľa rozpustnosti vo vode alebo v tukoch. Minerály sa do organizmu dostávajú zo stravy a z vody. Podobne ako vitamíny zohrávajú dôležitú úlohu napríklad pri správnom fungovaní enzýmov, regulujú krvný tlak, podieľajú sa na stavbe tkanív v tele a podobne. Medzi najdôležitejšie patrí železo, vápnik, sodík, chlór, síra, fosfor, horčík a draslík. Stopové prvky sú tiež dôležité, ale telo ich nepotrebuje až v takom množstve ako minerály. Je to mangán, selén, meď, zinok, fluór, jód, molybdén, kobalt a chróm.

DOBRÉ RADY A NÁPADY

cieho režimu. Čím ďalej, tým viac ľudí zisťuje, aké skvelé účinky má. Pridajte sa medzi nich a posilnite svoje zdravie.

POMÁHA PRI ZÁPALOCH A RAKOVINE Kurkuma má naozaj silné protizápalové účinky. A to nehovoríme len tak na základe nejakej ľudovej múdrosti. Tento fakt je potvrdený v mnohých vedeckých a lekárskych štúdiách. Najznámejšie štúdie z roku 2007 dokonca tvrdia, že sa kurkuma v mnohom vyrovná niekoľkým liekom, ktoré sú k dostaniu v lekárňach. Lenže je prírodný a nemá v sebe žiadnu chémiu. Nie je to skvelé?

KURKUMA POMÁHA PRI TRÁVIACICH ŤAŽKOSTIACH Ako sme povedali na začiatku tohto článku, kurkuma má silné protizápalové účinky. Pokiaľ ju budete užívať pravidelne, napríklad večer pred spaním, zlepšíte si tráviaci systém a znížite ťažkosti, ktoré vás môžu trápiť – hnačka, pálenie záhy atď. Ako si urobiť taký kokteil plný zdravia? Stačí, keď zohrejte pohár mlieka (môžete aj studené) a rozmiešate v ňom vrchovatú lyžičku kurkumy. Ak chcete, môžete osladiť medom, ale nie je to nutné. Pite vždy predtým, ako pôjdete večer spať. Kurkumu pridávajte aj do varenia – ryža, mäso, grilovaná zelenina.

Suroviny: 4 – 5 veľkých jabĺk, 2,5 hrnčeka polohrubej múky (špaldovej), 1 hrnček kryštálového cukru (trstinového), 1 hrnček vlažného mlieka, ½ hrnčeka oleja, 2 vajcia, 2 lyžičky škorice, 2 lyžice kakaa, 1 vanilínový cukor, 1 lyžička sódy bikarbóny, 1 kypriaci prášok, džem, čokoláda, ovocie. Použijeme hrnček 2 dl. Takto sa to podarí: Jablká očistíme, nastrúhame nahrubo (asi 700 g). V miske vymiešame všetky suroviny: múku, cukor, mlieko, olej, vajcia, škoricu (nemusíme), kakao (nemusíme), sódu bikarbónu, prášok do pečiva. Pridáme jablká a spojíme. Väčší plech (30 x 40) vystelieme papierom na pečenie, vylejeme cesto a pečieme pri teplote 180 oC približne 30 minút. Ak máme menší plech, koláčik bude vyšší, pečieme dlhšie pri nižšej teplote 170 oC, aby sa prepiekol. Po upečení ho potrieme ľubovoľným džemom a polejeme rozpustenou čokoládou. Pred podávaním ho môžeme ešte ozdobiť šľahačkou alebo čerstvým ovocím.

Kurkuma

urkuma sa používa v kuchyni a medicíne už po tisícročia. V Európe jej účinky objavujeme s veľkým oneskorením, ale na Východe ju používajú po celé generácie. Možno preto sa tam ľudia dožívajú takého vysokého veku! Kurkuma je skvelá pri boji proti infekciám a rakovine. Znižuje zápaly v tele a zažívacie ťažkosti. Toto úžasné korenie by ste mali okamžite zahrnúť do svojho stravova-

Mozaiku číslo 254 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

Kultúra 64. LITERÁRNE SNEMOVANIE V BÁČSKOM PETROVCI

Naše najdlhšie trvajúce kultúrne podujatie Jaroslav Čiep

j napriek neprajným okolnostiam ani tohto roku nevystalo tradičné Literárne snemovanie. Hoci ho nezorganizovali v ustálenom jarnom období pred 1. májom, predsa sa toto naše kultúrne podujatie s najdlhšou nepretržitou periodicitou, teraz už 64. raz a 64. rok po sebe uskutočnilo, a to v stredu 21. októbra poobede v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Témami tohtoročného snemovania boli: Slovenská vojvodinská literatúra, 100 rokov vydavateľského podniku vojvodinských Slovákov, Literatúra v podmienkach pandémie, ako aj sprítomnenie si práce našich tohtoročných jubilantov. Nimi sú sedemdesiatnik Dr. Samuel Čelovský (zo zdravotných dôvodov neprítomný) a šesťdesiatnik Martin Prebudila. Podľa prichystaného harmonogramu snemovania slovo na úvod hŕstke návštevníkov z krajiny a zo zahraničia predniesli Zdenka Valentová-Belićová, šéfredaktorka Nového života, Jarmila Vrbovská, riaditeľka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku, a Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra. Keď ide o jubilantov, ktorým bola venovaná prvá časť snemovania, zväčša sa čítali iba abstrakty z pripravených príspevkov. V tomto ohľade najaktívnejšie na snemovaní boli profesorky slovenčiny na petrovskom gymnáziu Marta Pavčoková a Annamária Boldocká-Grbićová, ktoré ich spolu so Zdenkou Valentovou v neprítomnosti autorov aj predniesli. Podľa harmonogramu slová o jubilantoch napísali Ján Chrťan (Prínos Samuela Čelovského k dejinám vojvodinských Slovákov), Miroslav Demák (Básnik s osudom defenzívneho hráča), Annamária Boldocká-Grbićová (Siesta pri šesťdesiatke Martina Prebudilu) a Zdenka Va• KULTÚRA •

lentová-Belićová (Tranzícia srbskej spoločnosti v románoch Martina Prebudilu). Z konferenčných príspevkov v druhej časti literárneho snemovania vypočuli sme si tie z pera

-Grbićová a prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. Členovia komisie sa 16. októbra 2020 dohodli o udelení Ceny Nového života za rok 2019 Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej za cyklus básní pod názvom Cyklus

Katarína Mosnáková-Bagľašová píše v duchu postmodernej doby aktualizačnú poéziu so zámerom, aby sa nezabudlo a zachovalo v pamäti to vojnové traumatické obdobie, ktoré sme prežili. Ona upozorňuje na nedostatky súčasnej spoločnosti – vojny, vraždy a pod. a buduje odmietavý postoj k takým spoločenským praktikám. V Cykle 1999 Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej ide teda o apelatívnu spoločenskú lyriku, lyricko-reflexívne básne...“ Zo správy sa prítomní mohli podrobnejšie dozvedieť o doterajšej literárnej tvorbe samotnej laureátky, ako aj vypočuť si detailný rozbor oceneného cyklu básní. Katarína MosnákováZ tohtoročného Literárneho snemovania v Báčskom Petrovci -Bagľašová (1984) sa pri Vladimíra Valentíka K storočnici or- 1999. V mene komisie správu prečí- tejto príležitosti vyjadrila takto: ganizovanej vydavateľskej činnosti tala predsedníčka Marta Pavčoko- „Verím v silu slova. Či už toho vojvodinských Slovákov, Michala vá a autorke zablahoželala, po čom vysloveného, alebo napísaného. Harpáňa Sto kníh edície Živý prúd, bolo aj slávnostné odovzdanie A verím, že nás slovo uzdraví. Pre Jána Chrťana Banátske periodiká Ceny Nového života za rok 2019. niekoho to bude nová tvorba, pre vo Vojvodine a ich význam, Michala V správe sa okrem iného píše: iného možno objavenie novej kniBabiaka Operné libreto hy, alebo Biblia, alebo Mataj Vladimíra Hurbataký obyčajný ľudský na Vladimírova, Petra rozhovor s priateľom. Michaloviča Literatúra Rozumné slovo potreako minoritný jazyk, bujeme v tejto dobe Viery Benkovej Autor ako soľ. Nech nás teda v dobe izolácie – čas slovo uzdraví. Ďakujem na zamyslenie a inforza túto motivujúcu, ale máciu hostky z Banaj zaväzujúcu cenu. Váskej Bystrice Zuzany žim si to.“ Drugovej o aktuálnom Na záver mala byť aj projekte Ja som. prezentácia najnovších vydaní SVC s odovzdáSlávnostnou časťou vaním autorských výliterárnej porady býva udelenie ceny. Tá sa tlačkov. Vladimír ValenOdovzdávanie Ceny Nového života za rok 2019 udeľuje za najlepší litík využil prítomnosť terárny príspevok v naprekladateľov, a tak šom mesačníku pre literatúru „Ak teda Cyklus 1999 Kataríny Mos- Zdenke Valentovej-Belićovej odoa kultúru Nový život v predchádza- nákovej-Bagľašovej analyzujeme z vzdal knihu Zorana Đerića Vlaky júcom roku. Hodnotiacu komisiu hľadiska postmodernej senzibility, a tábory a Miroslavovi Gašparovi tvorili: predsedníčka – profesorka ide o aktualizačnú poéziu. Tak ako román Radovana Vlahovića 1934. slovenského jazyka a literatúry kedysi naši básnici Juraj Mučaji, Laureátku Katarínu MosnákovúMarta Pavčoková a členovia – Pavel Mučaji, Andrej Ferko, Paľo -Bagľašovú prekvapil bibliofíliou profesorka slovenského jazyka a Bohuš a iní písali angažovanú Cyklus 1999 vo vydaní Slovenského literatúry Annamária Boldocká- poéziu veriac v možnosť zmeny, kultúrneho klubu. 44 /4931/ 31. 10. 2020

Kultúra z aktivít petrovských umelcov

Na záver výtvarný tábor pre dospelých Jaroslav Čiep

miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec a na nádvorí Kultúrneho centra, resp. Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec vedenie a aktívni členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov zorganizovali ďalší celodenný výtvarný tábor. Aj tohto roku sa pousilovali a dva týždne po doznení tábora pre deti v sobotu 24. októbra zorganizovali ďalší, ale tentoraz s účasťou dospelých členov, záujemcov zo širšieho okolia. V túto sobotu do Petrovca na družbu a spoločne aktívne stráviť čas pri maľovaní okrem tých pôsobiacich v Petrovci pricestovali aj výtvarníci z Kulpína, Maglića, Hložian, zo Selenče, z Kysáča, Nového Sadu, Futogu... Spolu ich bolo 27 aktívnych táborníkov a bolo vidieť aj nové tváre, aj mládežníkov, ktorí majú vôľu zapojiť sa do práce združenia umelcov. Ako nám dosvedčila predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Mária Struhárová, s organizovaním táborov sa začalo roku 2014 a toto bol už piaty. Takto umelci majú možnosť pravidelne sa stretať, zoznámiť sa,

Príjemné chvíle pri spoločnom maľovaní

Nechýbala ani skupina grafičiek

Najväčší počet táborníkov tvoril vo výstavnej sieni

vymeniť si skúsenosti. Umelci aj tentoraz tvorili technikami, v ktorých sú najzručnejší, ale zväčša to boli olejomaľby. Účastníkom organizátor zabezpečil aj stojany na kreslenie, ktoré ZPVU projektom z tábora pre deti zabezpečil prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a činnosť združenia pri tejto príležitosti aj tohto roku podporili NRSNM, Báčskopetrovská obec, ako aj iní sponzori. Okrem tvorivého maľovania domáci, ako to zvykli robievať aj v predchádzajúcich rokoch, táborníkov pekne uhostili a nechýbalo ani spoločné pobavenie.

Srbsko-slovenské básnické kolo v BáčskoM Petrovci

Po mostoch literatúry J. Čiep

nesy vlastných básní po srbsky a po slovensky v podaní prítomných autorov. Inverzne preklady tých

veršov potom predniesla Tatiana Mitićová. Málopočetnému publiku život a literárne dosahy účastníkov

sobotu podvečer 24. októbra v predsieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa uskutočnil spoločný literárny večierok popredných srbských a slovenských básnikov. V mene usporiadateľa Slovenského kultúrneho klubu (spolu so Spolkom novosadských spisovateľov) na druhom Srbsko-slovenskom básnickom kole (Srpsko-slovačko pesničko kolo) prítomných pozdravil Vladimír Valentík a na domácej pôde na úvod aj riaditeľka SVD Viera Krstovská. Kolo – srbsko-slovenské, k tomu básnické Potom do kola odznievali pred-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kola priblížila Miroslava Blažićová. Po vlaňajšom prvom kole v Kulpíne tohtoročného druhého básnického kola v Petrovci sa zúčastnili renomovaní srbskí básnici z Nového Sadu Ivan Negrišorac, Zoran Đerić a Nenad Šaponja. Absenciu plánovaných básnikov zo Slovenska úspešne suplovali tunajší uznávaní slovenskí básnici Viera Benková, Ladislav Čáni a Zdenka Valentová-Belićová. Keďže tlačou prednedávnom vyšla aj nová kniha Zorana Đerića Vlaky a tábory, preložená do slovenčiny Zdenkou Valentovou-Belićovou ako jej 50. kniha prekladov, autorovi príležitostne odovzdali autorské výtlačky a zagratulovali obom. • KULTÚRA •

VÝSTAVA K NARODENINÁM PADINČANA JÁNA BAČÚRA V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ V BÁČSKOM PETROVCI

Tvorba, ktorá si zasluhuje úctu a pozornosť Anna Horvátová

Slovákov v Srbsku. Jeho výtvarný novi Bačúrovi dostalo uznanie aj prejav je presná realistická maľba, z našej materskej krajiny, čiže Ná Galérii Zuzky Medveďoktorá znázorňuje tematicky široké rodná banka Slovenska vytlačila vej v Báčskom Petrovci spektrum motívov. Na jeho ob- mince päť eur s vašimi obrazmi. sa 22. októbra otvorením razoch sú zapísané dejiny, verejnosti prezentovala výstava zachytený je obyčajný ľud maliara nehmotného kultúrnev každodennom živote.“ ho dedičstva Jána Bačúra, a to Zo samotných obrazov práve v deň jeho 83. narodenín. vidieť, že autorovi učarila Nádherný to darček k maliarovým príroda, dedinský človek narodeninám. Dve významné a zvieratá. Podstatou Bačúudalosti boli aj tak zhrnuté v jedno rovho výtvarného prejavu nanajvýš významné podujatie za v kontexte nehmotného prítomnosti významných osobkultúrneho dedičstva sú práve jeho diela, ktoré dokumentujú prvky kultúry slovenského ľudu na týchto priestranstvách. Bard slovenského insitného umenia mal 66 samostatných výstav; táto súčasná s názvom Ján Bačúr – maliar nehmotného kultúrneho Anna Berédiová a Ondrej Maglovský dedičstva je 67., zároveň 4. v úplnosti dotvorili umelecký zážitok v petrovskej galérii. Z prí- na vernisáži ležitosti oslavy narodenín a otvorenia samostatnej výstavy Vaše maľby siahajú ďaleko do sa striedali príhovory gratulantov. sveta, ale tým, že sa nachádzajú Predsedníčka NRSNM Lakatošová na minciach, poputujú ešte ďalej, Pozdravný príhovor riaditeľky Múzea vojvodinských Slovákov Anny vyjadrila potešenie z prítomnosti ako siaha umenie. O vás, a samým Séčovej-Pintírovej na vernisáži jedinečného maliara, tým aj o nás, sa dozvie celý svet, ktorý je známy nielen v našej kra- za čo sme vám povďační.“ ností slovenského spoločenstva. maľbách dôsledne a dôkladne za- jine, ale i za hranicami. Poctená Pozdravy od predsedu KovačicPrítomných a menovite vzác- znamenáva dobu, ktorú si pamätá. tým, že ju maliar Bačúr osobne kej obce Jaroslava Hrubíka prítomnych hostí na vernisáži privítala V jeho prácach sú okrem iného zavolal, zdôraznila: „O vašej tvorbe ným odovzdala pani M. Melišová, riaditeľka Múzea vojvodinských dominantné prvky kultúrneho vedia, tak sa zdá, všetci. Dôkazom po ktorej sa slova ujal a umelcovi Slovákov Anna Séčová-Pintíro- dedičstva, hmotného, ako i ne- toho je i fakt, že Matica slovenská pogratuloval aj predseda ZO B. vá, a to: predsedníčku NRSNM hmotného, ktoré sú významným ocenila tvorbu padinského barda, Petrovec J. Jovankovič, ktorému sa Libušku Lakatošovú, predsedu prameňom odborného výskumu tiež prezident našej krajiny Alek- dostala česť aj výstavu otvoriť, tiež predseda Matice slovenskej J. Brtka, ako i prítomní na vernisáži. Galerista Pavel Babka vyzdvihol realistický prístup k maľovaniu v tvorbe pána Bačúra, ktorý sa zjavne odkláňa od tvorby mnohých insitných umelcov, čo dodáva iba na kvalite umelcových diel. Piesňou a hudbou to urobili Anna Berédiová a maestro Ondrej Maglovský, ktorí hudobnými bodmi iba potvrdili prepojenie dvoch druhov umenia. Bard slovenského insitného umenia Ján Bačúr Prítomní si s pôžitkom vypočuli pozdravné príhovory Umelec Bačúr sa poďakoval odovzdáva darčeky – monografiu prítomným a cez obrazy si sprítomnili nie tak ďalekú minulosť organizátorom, že mu umožnili práve v tejto galérii, ktoré Matice slovenskej v Srbsku Jána tradičnej kultúry. Insitná maľba sandar Vučić, s odôvodnením, že nesie meno významnej umelkyne, Brtku, predsedu Zhromaždenia Bačúra patrí medzi pôsobivejšie vaše maľby dopĺňajú kultúrne znovu vystavovať v stredisku vojobce Báčsky Petrovec Jána Jo- v tomto druhu výtvarného prejavu umenie Srbska. Najnovšie sa pá- vodinských Slovákov.

• KULTÚRA •

vankoviča, asistentku predsedu Obce Kovačica Marianu Melišovú, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Padina Janka Kolárika, tiež spoluorganizátora výstavy Nadácie Babka Pavla Babku z Kovačice a autora výstavných diel pána Bačúra. V pokračovaní podrobnejšie rozpovedala o tvorbe realistického maliara: „Tvorbu maliara možno považovať za dokument doby. Tento prívlastok má v sebe určitú váhu a nesie v sebe určitú zodpovednosť. Bačúr na svojich

44 /4931/ 31. 10. 2020

Kultúra FINÁLE FESTIVALU ROZSPIEVANÉ KLENOTY

Ceny do Starej Pazovy a Padiny Oľa Glóziková-Jonášová

sobotu 24. októbra odznela druhá – finálová časť festivalu Rozspievané klenoty za účasti spevákov z ôsmich slovenských prostredí: z Báčskeho Petrovca, Bieleho Blata, Kovačice, Kysáča, Padiny, Vojlovice, zo Selenče a Starej Pazovy. O titul najlepšieho súťažilo dvadsať sólistov v mladšej a staršej vekovej kategórii. Ich prednes sledovala odborná porota v zložení Mariena Stankovićová-Kriváková, predsedníčka, Ivan Babka a Ján Dišpiter, členovia. Rozhodli takto: v kategórii nižších ročníkov prvú cenu si vyspievala Lea Jašová zo Starej Pazovy, druhú Martin Holok z Vojlovice a tretiu Lucia Válovcová z Kovačice. V staršej kategórii na porotu najviac zapôsobila Natália Bačúrová z Padiny, potom Mária Magdaléna Torňošová z Kovačice a Simona Sýkorová z Báčskeho Petrovca. Tentoraz osobitná porota v zložení: Pavel Urban, predseda, Katarína Mikulićová a Žeľko Suchánek, členovia, hodnotila kroje spevákov. Podľa ich mienky najkrajší kroj mali Davorin Gašparovský zo Selenče a Timea Tomanová z Padiny. Odmenená je aj najmladšia účastníčka festivalu Katarína Martišová z Bieleho Blata, kým sa ceny

Odmenení speváci: v prvom rade zľava: Dária Poničanová, Timea Tomanová, Katarína Martišová, Lea Jašová, Lucia Válovcová, Simona Sýkorová; v druhom rade zľava: Mária Magdaléna Torňošová, Martin Holok, Natália Bačúrová a Davorin Gašparovský

Odborná porota, ktorá hodnotila výkon sólistov (zľava sedia): Mariena Stankovićová-Kriváková, Ján Dišpiter a Ivan Babka, a odborná porota, ktorá hodnotila kroje (zľava stoja): Žeľko Suchánek, Katarína Mikulićová a Pavel Urban

obecenstva dostali do rúk Dárie Poničanovej z Padiny v mladšej k ategórii a Márie Magdalény Torňošovej z Kovačice v staršej kategórii. Sólistov sprevádzal orchester pod vedením Pavla Tomáša ml. Pod organizáciu festivalu sa spoločne podpisujú Základná škola Mladých pokolení a Dom

Víťazky festivalu: (zľava) Natália Bačúrová z Padiny a Lea Jašová zo Starej Pazovy

kultúry 3. októbra v Kovačici. Odmeny pre najlepších zabezpečilo vedenie kovačickej školy a domu kultúry, kým festival finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na záver festivalu Anička Bírešová, riaditeľka ZŠ, a Ján Tomáš, riaditeľ DK, všetkým účastníkom udelili ďakovné listy a primerané sladké darčeky. Festival Rozspievané klenoty zapísal do dejín 28. ročník a je jedným z obľúbených festivalov medzi deťmi – školákmi, ktoré sú bezpochyby milovníkmi, ale zároveň aj ochrancami slovenskej ľudovej piesne pred zabudnutím.

VÝSTAVA A DIVADELNÉ PREDSTAVENIE VENOVANÉ VÝROČIU

Jubileum divadla v Selenči Miroslav Pap

nohé jubilujúce podujatia, festivaly či spolky sa tohto roku nedožili veľkolepých osláv pre celosvetovú pandémiu. Predsa jednotlivé organizácie obmedzenou formou pokračovali vo svojej činnosti a v organizácii menších podujatí či tvorbe kultúrnych prvkov. Medzi nimi je aj Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára zo Selenče, ktorého členovia v nedeľu 25. októbra nainštalova-

www.hl.rs

li výstavu venovanú 125. výročiu prvého divadelného predstavenia v Selenči. V dome kultúry mali návštevníci a milovníci divadla možnosť pozrieť si bohatý fond fotografií dokumentujúcich historický prierez selenčského ochotníckeho divadla. Na začiatku podujatia Spomienky bývalých divadelníkov pobavili sa prítomným prihovo- publikum

Informačno-politický týždenník

rila predsedníčka KUS Jána Kollára Malvína Zolňanová, ktorá privítala prítomných hostí a medziiným zdôraznila: „Keďže tohto roku boli zrušené mnohé festivaly a podujatia, spolok nemal možnosť vycestovať. Z toho dôvodu sme sa rozhodli nainštalovať túto výstavu archívnych fotografií divadelnej sekcie. Aj dnes tu máme obmedzený počet ľudí, keďže musíme dodržiavať stanovené opatrenia.“ Následne podpredsedníčka spolku Terézia Žiaková prečítala stručnú históriu • KULTÚRA •

Kultúra selenčského ochotníckeho divadelníctva. Dôležitým faktom bola hneď prvá veta: „S divadlom sa začalo dávneho 6. januára 1895, keď sa Juliana Medvedcká rozhodla režírovať jednoaktovku Pán Tomáš, v ktorej hralo 9 hercov.“ Zaujímavým bodom otváracieho programu bolo spoločné spomínanie bývalých divadelníkov na chvíle, ktoré spoločne prežili v divadle, na skúškach, na zájazdoch a pod. Prevažná časť anekdot mala, samozrej- O výstavu bol veľký záujem

me, humoristický charakter. Nemožno nespomenúť, že z niektorých členov ochotníckeho divadla sa neskôr stali i manželia. Aj takéto osudy malo selenčské divadlo, ktoré prechádzalo a dodnes prechádza rôznymi fázami. V súčasnosti divadelná sekcia v rámci spolku pracuje iba príležitostne. Spolkárom pomohli pri realizácii tohto podujatia Obec Báč, ÚSŽZ a AP Vojvodina. V druhej časti večera si prítomní mali možnosť pozrieť inscenáciu Profesionál v podaní Slovenského vojvodinského divadla z Báčskeho Petrovca.

OKTÓBROVÁ CENA OBCE BÁČSKA PALANKA OCHOTNÍCKEMU DIVADLU JANKA ČEMANA Z PIVNICE

Vzácne ocenenie v rukách pivnických divadelníkov M. Pap

aždé pozitívne ocenenie vie človeka, ba dokonca aj členov spolkov motivovať do ďalšej práce, alebo ako sa tomu ešte hovorí – „nakopnúť ich“. Pivnickí divadelníci sa majú čomu tešiť aj v týchto menej produktívnych časoch poznačených

Pri udeľovaní Októbrovej ceny (foto: A. Čásarová)

koronavírusom. Totiž Obec Báčska Palanka si všimla prácu Ochotníckeho divadla Janka Čemana • KULTÚRA •

a rozhodla sa tohto roku udeliť dôkazom toho, že sme vytrvali na cia divadelného festivalu DIDA, Októbrovú cenu práve jeho čle- tej ceste, ktorou sme začali kráčať, jeho sprievodných podujatí, či nom za kvalitnú prácu a dosiah- keď sme si divadlo založili. Často Seminára tvorivého dramatického nuté vysoké ocenenia na regionálnej, pokrajinskej a republikovej úrovni. Navrhovateľom udelenia Októbrovej ceny bol Ján Guba. V utorok 20. októbra vo veľkej sále Zhromaždenia obce v rámci osláv Dňa obce Báčka Palanka boli udelené Októbrové ceny. Predseda obce Branislav Šušnica slávnostne odovzdal cenu Táto vzácna cena iba pozitívne stimuluje pivnických divadelníkov herečke a tajomníčke OD Janka Čemana sme si tú priečku kvality kládli písania Píšeš? Píšem! sú iba tie Olge Ćosićovej. V nedeľu aj vyššie, aké boli naše reálne najzákladnejšie kultúrne produkty 25. októbra sa v priestoroch schopnosti. Určité stopy sme ne- divadla. Ochotnícke divadlo Janka OD Janka Čemana stretli chali aj na celomenšinovej úrovni, Čemana nepretržite od roku 1994 jeho súčasní, ale aj bývalí takže všetko, čo sme robili, nebolo profiluje kultúrny sektor v Pivnici, členovia, ktorí bezpochyby zbytočné. Sme vďační obecnému no má významnú pozíciu aj na spoločne tvoria mozaiku, vedeniu, že si všimlo našu tvrdú celomenšinovej úrovni. Októbrová ktorá vyprofilovala toto prácu a všeobecne aj prácu men- cena bude iba pomocným vetrom divadlo na vysokú úroveň, šinových inštitúcií. Touto cenou do plachiet pivnickým divadelnío čom svedčia aj mnohé Obec Báčska Palanka iba potvrdila, kom v budúcej práci, ktorá prineocenenia. Jeden z hlavných že dáva dôraz aj na skutočnosť, že sie ďalšie inscenácie a ceny, na koordinátorov ochotníckeho di- žijeme v multietnickom a multi- ktoré budú hrdí nielen členovia vadla je aj Vladimír Brňa, ktorý sa kultúrnom prostredí.“ divadelníci, ale aj Pivničania. o cene zmienil takto: „Táto cena je Množstvo inscenácií, organizá44 /4931/ 31. 10. 2020

Kultúra FOLKLÓR DETÍ A FOLKLÓR PRE DETI

Nové cédečko pre najmenších Miroslav Pap

malej sále Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika v Novom Sade v utorok 20. októbra uviedli do sveta nové cédečko Poďte, deti, medzi nás autorky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej. V rámci prezentácie sa prítomným najprv prihovorila Viera Marčoková-Cerovská, predsedníčka SKC P. J. Šafárika. Potom i autorka Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorá medziiným zdôraznila: „Keďže som sa dlhší čas venovala detským ľudovým hrám vo Vojvodine, vynorili sa tu početné riekanky, pesničky, uspávanky, koledy, ktoré sú menej známe na Slovensku. Uvedomila som si, že vo Vojvodine máme bohatý detský folklór, a bolo by škoda, keby to bolo zdokumentované iba v publikáciách, lebo deti to

lepšie prežívajú, keď je to naspievané a nahraté. Rozhodla som sa, že naspievam cédečko,

ktoré bolo nahrané v roku 2018, no postprodukcia trvala dlhšie.“ O cédečku a jeho náplni sa

Uvedenie cédečka do sveta symbolicky s bublifukmi

ktoré je tu pred nami. Slovenský kultúrny klub napísal projekt, teda zastrešil vydanie cédečka,

zmienil i Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra a Slovenského kultúrneho

klubu v Srbsku. V rámci programu nasledoval tzv. krst cédečka. Všetky deti vyfukovaním bublín z bublifukov do nového cédečka ho symbolicky uviedli do sveta. Radosť detí nechýbala ani vtedy, keď každé z nich cédečko od autorky i dostalo. Následne si spoločne vypočuli zopár piesní a zatancovali si tie, ktoré už poznajú. Zostáva im už iba naučiť sa tie menej známejšie. Repertoár cédečka tvoria uspávanky, koledy a detské pesničky Slovákov v Srbsku, presnejšie 20 piesní, ktoré Katarína Mosnáková-Bagľašová nahrala s hudobným zoskupením Temperament Cimbal Orchestra. Aranžmány mal na starosti Michal Budinský a realizáciu zvukovej nahrávky Zdeno Černák. O grafickú úpravu sa postaral Vladimír Sudický a o ilustrácie Miroslav Cipár. Pod produkciu sa podpisuje Slovenský kultúrny klub v Srbsku so sídlom v Báčskom Petrovci a za vydavateľa Vladimír Valentík. Nové cédečko bolo nahrané v Očovej v decembri 2018.

NA REPUBLIKOVOM FESTIVALE V MALOM CRNIĆI

Zvíťazilo predstavenie v réžii Alexandra Baka Anna Lešťanová

dňoch 14. až 22. októbra sa v Malom Crnići konal 49. FEDRAS (Festival dramskih amatera sela Srbije). Vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu festival sa tohto roku uskutočnil v trochu vymenenej forme, no verné obecenstvo v Stredisku pre kultúru Malo Crniće s uctievaním preventívno-hygienických opatrení každý večer prišlo podporiť divadelných ochotníkov. V súťažnej časti vystúpilo sedem divadelných súborov, a to zo Surduka, Žitišta, z Belehradu, Despotovca, Starog Sela, Novej Pazovy a Ćuprije. Hostitelia vystúpili v deň otvorenia festivalu a v revuálnej časti zahrali predstavenie Prosidba – Velika je muka moja autora a režiséra Slobodana Ćustića. Na Festivale divadelných ochotníkov dedín Srbska najviac uznaní získalo novopazovské predstavenie Mila Gavrana Sve o ženama (Všetko o ženách) v réžii Alexandra Baka a v podaní Ochotníckeho

www.hl.rs

Najúspešnejší na tohtoročnom festivale v Malom Crnići (fotografia: z portálu Braničevského obvodu)

divadla Mirka Tatalovića-Ćiru, ktoré je zároveň vyhlásené i za najúspešnejšie. Okrem iných ďakovné listiny za stvárnenie niekoľko hereckých postáv v odmenenom predstavení udelili Dijane Vlajnićovej a Ivane Gašićovej-Grbićovej. Tretia herečka z tohto predstavenia Bojana Uroševićová je vyhlásená

Informačno-politický týždenník

za herečku festivalu. Jej sa dostala i cena poroty obecenstva. Novopazovskému divadelnému súboru sa dostala i cena za najlepšie kostýmy a scénografiu, kým A. Bakovi cena za najlepšiu réžiu. Výkony hercov sledovali a hodnotili dve poroty: odborná porota (pracovala v zložení: Cisana Murusidze-Čolovićová,

režisérka z Belehradu, Vladimir Ris, profesor literatúry z Nového Sadu, a Slobodan Boba Stepić, divadelný umelec z Požarevca) a porota obecenstva. Na počesť odmenených zahrané bolo hosťujúce predstavenie Divadla Slavija z Belehradu.

• KULTÚRA •

SCÉNA

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH Zoroslav Jesenský: Novučičké básne (ISBN 978-86-7103-544-6) Jaroslav Čiep

am, kde zastal vlani, spisovateľ pre deti, redaktor časopisu pre deti Zornička a univerzitný profesor Zoroslav Spevák (1956), pod umeleckým pseudonymom Zoroslav Jesenský, pokračuje tohto roku. Ide o publikovanie kníh pre deti. Po štyroch tituloch (Pán v oranžovom kabáte, Zo života bĺch, Tri plus tri je osem a S mamou do škôlky), ktoré Jesenský vydal vlani, na svete je aj ďalší, publikovaný tohto roku v rovnakom vydavateľstve – Slovenskom vydavateľskom centre. Na Jesenského konte vydaných kníh pre deti, po slovensky aj po srbsky, sa nakopilo už 18 kníh, z čoho 9 vydal v rokoch 1983 až 2008 a ďalších 9 v rokoch 2016 až 2020. Obsahom novej zbierky Zoroslava Jesenského Novučičké básne je dvadsaťtri jednoduchých rýmovaných básní, napísaných pre vek detí od predškolákov po najmladších školákov. Sú to: Som nežný typ, Driemajúce obludy, Orie drak, Kde cikajú malé lienky?, Je mačka vo vreci?, Hyeny, Telesná výchova, Ringe ringe raja, Prišla Julka, Pes Herkules, Mali praľudia pralinky?, Bonboniérka, Točíme sa na kolese, Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Radivoje Civrić, P. R. Zemné práce v stavebníctve KOP Civrić, Ul. Nemanjina č. 55, z Banátskeho Karlovca, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia piesku v ložisku Vinogradi pri Banátskom Karlovci, na k. p. čísla 5110/2, 5111/1, 5111/2, 5112, 5113, 5114, 5115 a 5116/1, k. o. Banátsky Karlovec. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina. gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

• KULTÚRA •

Pod mojím dáždnikom je miesta dosť, Kúpim pralinku, Zdravá strava, Kúpil som si potkana, Morka Dorka, Na pláži v garáži, Autobus a v ňom hus, Išiel pštros na kros, Ktorá ruka je pravá a Som strom. Básnickú zbierku pre deti Novučičké básne materiálom z internetu ilustroval samotný autor. Zbierku vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 115. zväzok edície Včielka a zároveň je 262. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 21 x 14 cm vytlačená kolorovane na kriedovom papieri v rozsahu 48 strán, viazaná do tvrdého obalu, vyšla s vročením 2020 v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Art Print Media v Novom Sade.

CHÝRNIK

KYSÁČ. V piatok 30. októbra o 19.00 v miestnostiach Galérie SND (v Slovenskom národnom dome) zahlásili otvorenie výstavy 4. bienále Majstri fotografie. Na výstave účinkuje 30 fotografov. E. Š.

135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

Gorillaz prezentujú Song Machine. Britský virtuálny band Gorillaz v tomto roku začal prezentovať audiovizuálny projekt pod názvom Song Machine, webový seriál hudobných videoklipov v podobe osobitných epizód. Ide o rôzne príbehy, ktorých hlavnými aktérmi sú animovaní členovia skupiny: spevák 2-D, basgitarista Murdoc Niccals, gitaristka Noodle a bubeník Russel Hobbs. Dej epizód je sústredený na ich dobrodružstvá v tajomnom prostredí nového štúdia Kong, kde spolu s hosťujúcimi hudobníkmi nahrávajú materiál pre nový projekt Song Machine. O koncepcii celého projektu bubeník Russel Hobbs v promočnom videoklipe hovorí: „Ide o celkom nový prístup k našej tvorbe. Gorillaz prekonávajú doterajšie spôsoby nahrávania, lebo doterajšia forma je už zastaraná. Svet sa dnes pohybuje rýchlejšie, než sa vôbec mohlo predpokladať, a musíme byť pripravení na pohotovú reakciu. Dokonca ani nevieme, kto bude naším nasledujúcim hosťom v štúdiu. Projekt Song Machine sa živí z neznáma a funguje na princípe čistého chaosu.“ Hosťmi v štúdiu Kong doteraz boli skúsení hudobníci, akými sú Robert Smith (The Cure), Beck, Peter Hook (Joy Division, New Order) a Elton John, ako aj mladší interpreti Schoolboy Q, 6lack, St. Vincent, Octavian, Slowthai a iní. Prvá sezóna seriálu pozostáva z 11 epizód, čiže 11 skladieb, ktoré zároveň tvoria najnovší album Gorillaz pod názvom Song Machine, Season One: Strange Timez (vydavateľstvo Gorillaz Productions/Parlophone/ Warner). Za tvorbou skupiny Gorillaz stoja Damon Albarn (známy aj ako frontman Blur), illustrator Jamie Hewlett a zvukový producent Remi Kabaka Jr.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok výskumu a výroby, Ul. narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu pre rekonštrukciu magistrálneho plynovodu 10, OS KP – US Tisa – úsek POČM Bašaid – POČM Melenci – linková časť. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina. gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Návrat Midnight Oil. Austrálski rockeri Midnight Oil hrajú s určitými prestávkami od roku 1976 (ešte predtým fungovali pod menom Farm) a svetovú popularitu získali najmä hitmi Beds Are Burning a Blue Sky Mine. Roku 2002 si urobili dlhšiu prestávku, ale pred štyrmi rokmi sa znovu dali dokopy a práve vydali svoj dvanásty album The Makarrata Project (vydavateľstvo Sony Music Australia). Význam severoaustrálskeho nárečového slova „makarrata“ sa vzťahuje na mierový proces uznania práv austrálskych domorodcov – aborigénov a obyvateľov Torresovho prielivu. Celý nový album Midnight Oil je vlastne venovaný tejto tematike. Pripravuje: S. Lenhart 44 /4931/ 31. 10. 2020

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Kultúra · Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 44

SMUTNÁ SPOMIENKA na

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika. autor: JÁN BAŽÍK

rozsiahle masa na okatý trávnaté polievanie človek roviny múčnikov

1. časť tajničky

erbium

nový

pyramída

uzavretá oválna krivka

styk, kontakt hektoliter

sústružník pästiar Muhammed

zápal, nadšenie

chlapec, šarvanec

časť kmeňa po zrúbaní stromu

muž tropický strom

fosfor

ANDRIJU ŠIMU

Nový Sad

Pančevo rovnaké písmená

vpíšte YV breh pri Belehrade AS HL DU druh ĽU hlodavca

hliník

anno Domini

1950 – 2017 – 2020 z Kulpína

alt zostala Vladimír

pletenec z vlasov

2. časť tajničky

rieka v Rusku

mangán

svätý

nobélium

spievanie

Dcéra Gabriela a syn Andrej s rodinou

strana

tisíc kilogramov

osobné zámeno opačná strana

opytovacie zámeno astát

Navždy zostaneš v našich srdciach.

ZM zaznievalo rádius

pracovník, ktorý určuje normu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 43 – VODOROVNE: modlitba, um, kvart, sem, orol, Igor, ada, Ca, ap, IS, A, cnosť, dedko, m, tr, Er, oi, rov, more, etik, pán, návod, ČK, drapéria TAJNIČKA: MUSICA VIVA

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 43 z čísla 43 Hlasu ľudu z 24. októbra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANDREA SABOVÁ, Ul. Nálepkova č. 14, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • KULTÚRA · OZNAMY •

IN MEMORIAM

Dňa 30. októbra 2020 uplynulo dvadsaťdva rokov, čo nás opustila naša drahá matka a manželka

ANNA LAČOKOVÁ – VITÉZOVÁ

1952 – 1998 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Láska k Tebe v našich srdciach pretrváva, spomienky na Tvoju dobrotu neblednú. Tvoji: Martinka, Anička s rodinou a Miroslav

Do pozornosti čitateľom Hlasu ľudu Expedovanie novín Hlas ľudu k čitateľom aj naďalej prebieha prostredníctvom kolportérov (predavačov, s ktorými NVU Hlas ľudu uzavrela zmluvu) a poštou. A odteraz si náš týždenník záujemcovia môžu kúpiť i v kníhkupectve Delodefia v Ulici Leninovej číslo 7 v Báčskom Petrovci. 44 /4931/ 31. 10. 2020

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Ako ticho žil, tak ticho odišiel, skromný vo svojom živote,veľký vo svojej dobrote Dňa 22. októbra 2020 do večnosti odišiel náš drahý manžel, otec a dedko

DANIEL KÁMAŇ 1998 – 2020

Čas plynie, ale spomienky na Teba a na bezstarostné, spoločne strávené chvíle zostávajú v našich srdciach. Spolužiaci a priatelia

MILORAD BOKIĆ

17. 8. 1950 – 22. 10. 2020 z Kulpína Očiam si odišiel, v srdciach si zostal... Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska.

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela

S úctou si na Teba budú spomínať:

BRANISLAVA PODKONJAKA 28. 10. 2010 – 2020 z Kulpína

manželka Mária, dcéra Maja s manželom Markom a vnúčatá Relja a Ines

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. októbra 2020 Pán Boh pozval podľa jeho zasľúbenia do večného života našu milú manželku, matku a babku

Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Ony nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Zarmútená manželka Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca a deda

ANNU CHRŤANOVÚ BRANISLAVA PODKONJAKA 28. 10. 2010 – 2020 z Kulpína

Existujú ľudia, ktorí nám budú chýbať večne… Sú to tí, ktorí sa dotkli nielen nášho srdca, ale aj našej duše…

Je smutné spomínať na chvíle, ktoré sa už nikdy nevrátia. Syn Rastimír a dcéra Tatjana s rodinami

www.hl.rs

rod. Grňovú 23. 1. 1941 – 22. 10. 2020 výšivkárku z Kysáča

Informačno-politický týždenník

S láskou, vďačnosťou a úctou si na Teba budú spomínať: manžel Michal, syn Ondrej a syn Michal s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

MILORAD BOKIĆ

MILORADOM BOKIĆOM

Ďugovci s dcérami Alenou a Emou Pašinovou s rodinou

ROZLÚČKA

s našou andikou

ANNOU CHRŤANOVOU

23. 1. 1941 – 22. 10. 2020 z Kysáča

S láskou, vďačnosťou a úctou si na Teba budú spomínať rodiny Chrťanové

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou tetou

ANNOU CHRŤANOVOU 1941 – 2020 z Kysáča

Na ňu si budú spomínať: ujčiná a bratove deti Vladimír Grňa a Anna Barišićová s rodinami • OZNAMY •

ZUZANA ŠIRKOVÁ

1950 – 2020 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

rod. Zavarošová 30. 12. 1934 – 18. 10. 2020 z Kulpína

V žiali a s úctou sa lúčia:

S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať:

Bohušovci s dcérami a ich rodinami

dcéra Anna, zať Dragan a vnúčatá Goran, Marína a Magda

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 31. októbra 2020 uplynuli štyri boľavé roky, čo nie je s nami

ZUZANA ŠIRKOVÁ

MÁRIA MAKOVNÍKOVÁ

rod. Zavarošová 30. 12. 1934 – 18. 10. 2020 z Kulpína

rod. Vršková 1950 – 2016 – 2020 z Kysáča

Keď sa dokončí životná púť, zostávajú spomienky. S Tebou sa lúčia:

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel, deti a vnúčatá

SMUTNÁ SPOMIENKA

brat Pavel Zavaroš s manželkou a rodina Báďonská

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu a starkú

na moju manželku, našu matku a starú mamu

MÁRIU GLÓZIKOVÚ

MÁRIU CHORVÁTOVÚ

rod. Tomanovú 1938 – 2019 – 2020 z Kovačice

2005 – 2020 z Kysáča

Bolesťou unavená tíško si zaspala, opúšťajúc všetkých, ktorých si rada mala. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať, mama, do konca života.

Milovaní nikdy neumierajú, žijú v našich srdciach a spomienkach navždy. Tvoje dcéry Miloslava a Jana s rodinami

Manžel Pavel, dcéra Mária Benková s manželom Pavlom a vnučky Jarmila a Marína s manželom

44 /4931/ 31. 10. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 30. októbra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 1. novembra 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2017, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Obnovenie Matice slovenskej – 30. výročie (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 2. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dúhovka. V týždni, v ktorom kysáčska Galéria SND usporiada 4. bienále majstrov fotografie, odvysielaný bude dokument pod názvom Okamih času. Aj pred štyrmi rokmi sa kysáčska verejnosť kochala v zvečnených momentkách fotografov vystavujúcich na bienále. Zobrazuje umeleckú dráhu a opus siedmich majstrov fotografie z Kysáča a okolia. Nasleduje dokument znázorňujúci životnú cestu prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii Dr. Janka Bulíka pri príležitosti 30. výročia obnovenia tejto celonárodnej inštitúcie v Srbsku, pričom sa pripomenie činorodý a inšpiratívny život tohto advokáta, politika, predstaviteľa menšiny a úspešného športovca, ktorý sa nakoniec stal aj aktivistom protifašistického odboja.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 30. októbra – Kráľ škorpión Sobota 31. októbra – Ešte väčšia blondína Pondelok 2. novembra – Muži robia, čo môžu Utorok 3. novembra – Amasing Spiderman 2 Streda 4. novembra – Pútnička 1/2 Štvrtok 5. novembra – Pútnička 2/2

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 1. novembra Film: Ako sa šiestim vo svete vodilo Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Prachy na dobierku Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 1. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 4. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 1. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozspievané klenoty – finálová časť Utorok 3. novembra 16.00 Padina v ďalšej publikácii Posledné aktivity Kovačického októbra Insita ako ochranca identity Slovákov vo Vojvodine Piatok 6. novembra 16.00 Film: Tango s komármi Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Polovičný úspech Pivničanov ŽAK – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 1) Ján Šuster

a dvoch majstrovských zápasoch pivnická Slávia zaznamenala polovičný úspech. Najprv v Sombore zvíťazila nad domácim mužstvom ŽAK. Hostia počas celého zápasu mali prevahu, zakladali nebezpečné útoky a dvakrát prinútili brankára domácich vyberať loptu zo svojej siete. V 37. min. Bolehradský z pravej strany odbehol svojim strážcom, dobre zacentroval pred bránu súpera, Davidović pekne strelil, brankár loptu odrazil a Đurić ju potom upravil do siete – 0 : 1. V 85. min. pekná akcia hostí, v ktorej sa zúčastnili Čvokić, Grňa a Davidović, tento posledný, hoci sám pred brankárom domácich, nebol sebecký, prihral voľnému Čvokićovi a tento loptu zblízka dorazil do siete – 0 : 2.

SLÁVIA – KULPÍN 2 : 4 (0 : 1) Minulú nedeľu Kulpínčania nečakane a nepríjemne prekvapili domácich v Pivnici. Pravdepodobne domáci hráči boli presvedčení, že si ľahko poradia ťami, no s hosnestalo sa tak. Začiatok zápasu patril domácim, ktorí si vytvárali šance, ale ich nepremyslene zahadzovali. Trvalo to asi pol hodiny, aby potom domáci náhle poľavili. Hostia rýchlymi útokmi niekoľkokrát pohrozili. V poslednej min. prvého polčasu domáci na strede ihriska stratili loptu, jeden hráč hostí na pravej strane uvoľnil Mrđana, ktorý bol rýchlejší od Bolehradského a Záskalického, a keď vbehol do šestnástky, zboku ostrou strelou trafil ľavý roh brány Vučetića – 0 : 1. V prvých piatich minútach hry druhého polčasu domáci mali až tri veľké príležitosti, ale ich nevyužili. V 5l. min. sieť domácich sa znovu vlnila. Stanišić sa zbavil niekoľkých zadákov domácich, vrátil loptu do stredu, ktorú Santrač zblízka dorazil do siete. V 67. min. Jušković pomedzi • ŠPORT •

dvoch obrancov uvoľnil Davidovića v trestnom území, ktorý ľahko skorigoval – 1 : 2. Už v nasledujúcej min. dlhá prihrávka na pravú stranu rýchlemu Mrđanovi, ktorý ešte raz prekonal brankára Vučetića. V 82. min. Jušković z rohu z ľavej strany zacentroval pred bránu súpera, kde najvyššie vyskočil M. Šmit, dobre hlavičkoval a lopta sa ocitla v sieti. V 86. min. Stanišić využil nepozornosť Grňu, odňal mu loptu a uzavrel výsledok zápasu. Keď sa všetko spočíta, víťazstvo Kulpína je zaslúžené a presvedčivé, lebo jeho mužstvo bolo lepšie a vedelo využiť slabosti domácich. Zápas viedol rozhodca Mitrović z Odžakov, nemal ťažkú prácu, v čom mu pomohli hráči oboch mužstiev. Žlté karty dostali len hostia Valentík a Santrač. SLÁVIA: Vučetić, Bolehradský (Nímet), A. Šmit (Benka), Jušković, M. Šmit, Záskalický, Đurić (Vinković), Petrović (Beláni), Kotiv (Kuchta), Davidović, Grňa KULPÍN: Mladenović, Valentík, Sovilj, Hadrava, Stanišić, Santrač (Zelenák), Zamfirović, Popržen, Burger, Mrđan, Kajtez Výsledky 12. kola: ŽAK – Slávia 0 : 2, Kulpín – Polet 2 : 0, Maglić – Budućnost (M) 2 : 2, Borac (BG) – Tvrđava 6 : 2, Rusín – Radnički 6 : 1, Budúcnosť (H) – Stanišić

1920 2 : 4, Borac 46 – Zadrugar 4 : 0, Kordun – Budućnost (P) 2 : 2. Výsledky 13. kola: Budućnost (P) – ŽAK 4 : 3, Zadrugar – Kordun 0 : 2, Stanišić 1920 – Borac 46 4 : 1, Radnički – Budúcnosť (H) 2 : 2, BSK – Rusín 1 : 1, Tvrđava – Omladinac 2 : 3, Budućnost (M) – Borac (BG) 1 : 0, Polet – Maglić 3 : 1.

Mužstvo Slávie teraz bude hosťovať v Maglići a Kulpín pocestuje do Sombora, kde sa stretne s mužstvom ŽAK. Pionieri Slávie hosťovali v susednom Despotove, kde v majstrovskom zápase prehrali s vrstovníkmi domácej Bačky 3 : 2. Góly za hostí dali Čobrda a Jelić.

Sekundy chýbali k výhre

BUDÚCNOSŤ (H) – STANIŠIĆ 2 : 4 (1 : 2) Ján Murtín

mimoriadnom kole vedúci Stanišić získal tri body v Hložanoch. Nebola to ľahká výhra, lebo domáci celkom solídne čelili súperovi. Hostia prví otvorili skóre zápasu, ale čoraz lepší Leđanac vyrovnal. Mužstvo Budúcnosti zažilo potom neúspech v poslednej min. polčasu, keď Stanišić dal aj druhý gól. Druhý polčas priniesol ešte tri góly a v rovnakom po-

mere, jeden do brány lídra a dva do siete hostiteľov. Najprv Leđanac krásnym gólom vyrovnal, keď lopta z voľného kopu skončila v hornom rohu. Hostia si výhru zabezpečili v posledných minútach zápasu vďaka tomu, že sa im podarilo ešte dvakrát prekonať Dubovského. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Bučík, Ljubičić, Glišić, Horvát, Fábry, Adámek, Jovanov, Čipkár, Krasnec (Blatnický), Leđanac (Molnár)

RADNIČKI – BUDÚCNOSŤ (H) 2 : 2 (1 : 0) Z hosťovania v Ratkove si Budúcnosť priniesla celkom zaslúžene bod, hoci ju od víťazstva delilo sotva niekoľko desiatok sekúnd! Domáci v prvom polčase získali gólový náskok, ktorý v druhom polčase vynaliezavý Adámek anuloval. Výsledok sa nemenil až do 86. min., keď kanonier Čipkár prekonal domáceho strážcu siete – 1 : 2. Hložančanom sa usmievala výhra, bolo treba vydržať ešte len niekoľko

minút... No vytrvalosť a húževnatosť sa Ratkovčanom oplatila, lebo vyrovnali v tretej min. nadstaveného času, a tak sa šťastne vyhli prehre. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Đumić, Ljubičić, Jovanov, Horvát, Popović, Adámek (Jakuš), Glišić (Kolár), Čipkár, Carić (Molnár), Leđanac (Fábry) V nedeľu Budúcnosť o 14.30 hodine uvíta mužstvo BSK z Báčskeho Brestovca.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – A SKUPINA

Dobrý štart Samuel Medveď

V Hlavička ani pre bod: Martin Šmit (Slávia Pivnica)

nedeľu 4. októbra 2020 v telocvični ZŠ Jána Čajaka v rámci 1. kola hosťovalo mužstvo SPIN zo Sriemskej Mitrovice a uplynulú nedeľu si STK Mladosť zmerala sily tiež doma s hosťami – STK Podrinje z Mačvanskej Mitrovice. Oba úvodné zápasy petrovskí stolní tenisti poľahky vyhrali.

Výsledky zápasu Mladosť – SPIN 4 : 1: Lomen – Tokić 3 : 0, Turan – Nedeljković 2 : 3, Bažík – Glamočak 3 : 0; štvorhra: Turan/Lomen – Nedeljković/Glamočak 3 : 2, Bažík – Nedeljković 3 : 1. Výsledky zápasu Mladosť – Podrinje 4 : 0: Bažík – Ilić 3 : 0, Turan – Vuletić 3 : 2, Lomen – Čupić 3 : 0; štvorhra: Turan /Lomen – Čupić /Vuletić 3 : 0.

44 /4931/ 31. 10. 2020

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina nasleduje vedúcich Vedúca trojka nepopúšťa. Gajčania vysoko porazili menovca z Uljmy a sú jediné mužstvo bez prehry. Po boku vedúceho kráčajú Alibunarčania. Tretí Pavlišania si priniesli body zo susedného Potpornja. Padinská Dolina nasleduje vedúcu trojku. Strela preplávala Stari Tamiš a zobrala body na jeho ihrisku. Po dlhšom poste Baranda získala bod bezgólovou remízou v B. N. Sele. Ku dnu tabuľky klesajú Ilandža, Uljma, Jabuka a Potporanj, lebo už dlho nevyhrali. Výsledky 11. kola: Budućnost – Jugoslavija 3 : 0, BAK – Dolina 2 : 2, Stari Tamiš – Strela 1 : 3, Sloga – Radnički 0 : 0, Potporanj – Crvena zvezda 1 : 2, Polet – Hajdušica 1 : 0, Partizan (G) – Partizan (U) 5 : 0, Spartak 1911 – Banat 3 : 1.

BAK – DOLINA 2 : 2 (2 : 2) Ján Bokor

erby kola splnilo očakávania a prinieslo lákavý futbal. Dolina dokázala dobrú formu a poriadne natrápila svojho hostiteľa. Podľa slov domácich hráčov z doterajších mužstiev,

ktoré hosťovali v Belej Crkve, Dolina najviac ukázala. Domáci museli zachraňovať bod, ktorý s dávkou šťastia i získali. Padinčania veľmi úspešne začali zápas. Už v 25. min. Dolina viedla 0 : 2. Najprv Mitkovského strelu domáci brankár odrazil

Rozhodol jeden gól POLET – HAJDUŠICA 1 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

Idvore sa stretli mužstvá podobnej kvality, ktoré v doterajšom priebehu majstrovstiev získali rovnaký počet bodov – po dvanásť. Výsledok teda rozhodoval o posune v tabuľke a v súlade s tým aj zápas bol tvrdý a nezvestný. Prvú príležitosť

mali hostia. V 10. min. A. Ružić oklamal aj brankára, ale strieľal vedľa. V pokračovaní hráči oboch mužstiev bojovali o každú loptu, ale si šance nevytvárali až po 33. min., keď sa domáci ujali vedenia. Na centrovanú loptu z voľného kopu najvyššie vyskočil domáci útočník a vedľa

na kopačku dobiehajúceho Kelečevića, ktorý loptu upravil do siete. Naladený kapitán Doliny Kelečević neskoršie prihral loptu Sokolovi a tento druhý raz prekonal domáceho brankára. V rušnom prvom polčase domáci skorigovali výsledok z divnej penalty. Sokola sa pokúsil vykopnúť loptu do poľa, pritom ho ona udrela do vlastnej ruky a rozhodca odpískal penaltu, lebo sa to stalo v šestnástke nešťastných hostí. Vyvolalo to rozličné mienky, ale domáci nakoniec penaltu realizovali a skorigovali výsledok na 1 : 2. Do konca prvého polčasu domáci vyrovnali na 2 : 2, lebo klesla pozornosť obrancov Doliny. Aj v pokračovaní zápasu sa hral kvalitný futbal. Súperi sa snažili vyhrať, ale nemali na to veľa šancí. Obrany boli lepšie od útokov. Dolina predsa bola bližšie k výhre, gól nedala, lebo strelu Sokolu zastavila žrď. Deľba bodov nakoniec všetkých uspokojila. Padinčania zanechali pekný dojem a bod z Belej Crkvy je veľmi vzácny. Okrem hráčov oboch mužstiev pochvalu brankára Stojanovského hlavičkoval do siete. Do konca polčasu sa znovu mohol vyznamenať A. Ružić, ale znova trafil brankára. Po zmene strán sa nič podstatne nezmenilo na ihrisku. Hralo sa hlavne medzi dvoma šestnástkami a výhľadných šancí nebolo. Domáci sa bezúspešne pokúšali z diaľky a hostia na druhej strane mali častejšie loptu na nohách. Snažili sa vyrovnať, ale si nevytvorili ani jednu príležitosť. Ako sa však blížil koniec zápasu, domácim futbalistom

OBLASTNÁ LIGA ZREŇANIN

Domov s prázdnou kapsou RADNIČKI 1911 – AŠK 1 : 0 (1 : 0) Vladimír Gál

ruhýkrát po sebe Aradáčania nedali gól na hosťovaní, tentoraz v dedine Jaša Tomić, čo sa im dávno nestalo. Pritom prehrali zápas, aj keď domáci takmer ani raz nestrelili na

www.hl.rs

bránu Stojkova. Aj na tomto zápase Aradáčania dominovali, mali častejšie loptu na nohách, ale im chýbala záverečná realizácia. V polovici prvého polčasu pri výsledku 0 : 0 šance zmrhali Mijić a Adamov. Následne prišiel

Informačno-politický týždenník

trest. Rozhodca po príliš neškodnej situácii odpískal penaltu za domácich, ktorú títo úspešne premenili a ujali sa vedenia. V druhom polčase domáci bránili minimálny náskok. Na druhej strane Aradáčania obliehali bránu Radničkého, ale sa im nepodarilo vytvoriť príležitosť aspoň

Trafil a prihral: kapitán Doliny Marko Kelečević

si zasluhujú i rozhodcovia: D. Raković, M. Sarka, obaja z Vršca, a N. Santrač z Pavliša. Škoda, že pre pandémiu koronavírusu skvelý zápas v Belej Crkve nemohlo sledovať viac divákov. DOLINA: Bujaković, Tadić (Bančov), Jovanov, Radenković, Trajčevski (Hlavča), Popović, Mitkovski, Sokola, Janjović (Ilić), Kelečević, Josimović (Kolak) V nedeľu Dolina uvíta Stari Tamiš. začalo ubúdať síl, čo sa mladší hostia pokúsili využiť, úplne prevzali iniciatívu a vykonali tlak na bránu Poleta. Aj keď unavení, skúsení domáci hráči sa šikovne bránili, zachovali si minimálny náskok, takže body zostali v Idvore. HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Mršić, Folťan, Knežević, Radović (Nešković), A. Ružić, A. Lipták, Pejčić (Petrović) V nedeľu Hajdušičania uvítajú lídra tabuľky, mužstvo Partizan z dediny Gaj.

vyrovnať, takže sa domov vrátili s prázdnou kapsou. AŠK: Stojkov, Ponorac (Matejin), Stanić (Korać), Striško, Govedar, Zakić, Birmanac (Jevremov), Zoretić (Kujundžić), Adamov, Mijić, Čurović Výsledky 13. kola: Delija – MSK 2 : 1, Mladost (BD) – OFK Klek 7 : 1, 2. oktobar – Rusanda 2 : 1, Vojvodina – Lehel 8 : 0, Borac – Crvena zvezda 1 : 2, Tamiš – Mladost (L) 1 : 1, Polet – Potisje 2 : 1. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Doteraz najslabšie TAVANKUT – MLADOSŤ (P) 3 : 1 (1 : 0) Juraj Pucovský

a vojvodinskom „severe“ je toho roku veľká vyrovnanosť mužstiev najmä v prvej polovici tabuľky. Takmer každý každého môže nepríjemne prekvapiť, poraziť a sklamať tých, ktorí veria, že vždy víťazí papierový favorit. Ako nám povedal predseda Pavel Severíni ml., petrovská Mladosť sa tretej prehry dožila na hosťovaní v Tavankute po najslabšom výkone tejto jesene. O tom svedčí aj skutočnosť, že na nedeľnom

zápase hostia ani raz nekopali z rohu. Od začiatku na lavičke sedeli Kaňa a Kavčić, lebo tréner Vlado Karakaš možno rátal, že jedenástka, ktorú poslal na trávnik, udrží bezgólový výsledok a potom v druhom polčase spomenutá dvojica viac prispeje k úspechu. Možno by sa tak aj stalo, keby v 28. min. niekoľkí obrancovia Mladosti v šestnástke nemohli zastaviť Daria Vojnića, a pritom ho Fábry fauloval. Rozhodca Balša Ćeranović z Lovćenca vôbec

nemal žiadnu dilemu, odpískal penaltu, ktorú faulovaný Vojnić iste premenil – 1 : 0. Od prvej minúty druhého polčasu na trávnik vykročil Kaňa, ale znova sa skôr vlnila sieť Leňu, ktorého už v 49. min. volejom z asi desiatich metrov prekonal Davor Šimić – 2 : 0. Hostia z Petrovca sa predsa radovali v 71. min., keď Kaňa strelil z asi pätnástich metrov, lopta sa odrazila od žrde a skončila v sieti bezmocného brankára Tavankuta Stefana Lebovića – 2 : 1. Iskierka nádeje vtedy zablikala, že by Mladosť možno mohla aj vyrovnať, ale iba o dve min. neskoršie aj druhá penalta za Tavankut! Tentoraz záložník Beronja fauloval Šimića, Vojnić z bieleho bodu znova oklamal Leňu a svojmu mužstvu zabezpe-

čil zaslúžený triumf. Pre Petrovčanov za slabý výkon nemôže byť ospravedlnením, že im chýbali zranení Zorić, Stanić a už dlhší čas z rovnakých dôvodov Stamenković, kým je Babiak na Slovensku. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Jakuš, Šproch, Brajković, Plavšić (Kaňa), Đaković (Stojisavljević), Ivetić, Stojaković (Rupar), Fábry (Kavčić), Beronja Výsledky 12. kola: Obilić – Vojvodina (T) 2 : 0, Vrbas – Bajša 2 : 1, Crvenka – Hercegovac 1 : 1, Vojvodina (BG) – Bačka 4 : 0, Srbobran – Njegoš 3 : 2, Radnički – Mladost (T) 0 : 2, ČSK Pivara – Krila Krajine 0 : 1, Tavankut – Mladosť (P) 3 : 1, Mladost (A) – Tekstilac 1 : 1. V nedeľu vo Vrbare o 14. hodine bude hosťovať menovkyňa z Apatina.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Výhra favorita TATRA – TSK 0 : 2 (0 : 1) Pavel Pálik

ol to pekný a zaujímavý zápas. Hostia z Temerína ospravedlnili rolu favorita a zaslúžene si odniesli body z Kysáča. Domáci hrali hrdinsky, obetavo a nedovolili mužstvu TSK, aby im naplnilo sieť, čo mnohí z oboch strán predpokladali?! Môžeme konštatovať, že mužstvo domácich chvíľami bolo rovnocenné s tímom z Temerína. Domáci brankár Milošević mal viacero bravúrnych zákrokov, v 30. min. zneškodnil aj penaltu a bol

prvým mužom zápasu. Góly dali Milosavljević v 28. min. a Soldat v 63. min. Rozhodca Radinović z Beočina žltými kartami potrestal Kojičića, Budíka a Hašku (Tatra), resp. Bobota (TSK). TATRA: Milošević, Radić, Panović (D. Ožvát), Haška, Novičević, Kojičić, Budík, Janković, A. Ožvát (Stefanović), Dubačkić (Makovník), Sivčević Výsledky 13. kola: ŽSK – Titel 4 : 1, Fr. partizan – Fruškogorac 4 : 2, Petrovaradín – Sirig 0 : 1, Bačka 1923 – Slavija 1 : 0, Futog – Veternik 2 : 2,

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Škoda, že je koniec ZLATICA – MLADOSŤ 0 : 10 (0 : 5) Vladimír Gál

ieloblatčania v stretnutí s posledným v tabuľke dosiahli jednu z najväčších výhier v dejinách klubu. Treba však uznať, že mužstvo Zlatica je skutočne slabé, • ŠPORT •

kým na druhej strane forma hráčov Mladosti stúpa, a je veľká škoda, že toto bol posledný zápas jesene. Všetko je rozhodnuté už v prvom polčase, ktorý sa skončil výsledkom 0 : 5. K tomu brankár Perišić nevyužil penaltu

Brankár Milošević zachránil Tatru pred presvedčivejšou prehrou

Omladinac – Šajkaš 1 : 3, Tatra – TSK 0 : 2, Báčka (B) – Susek 1 : 0, Hajduk – Jedinstvo 1 : 1.

V 14. kole Tatra sa v Kovilji o 14. hodine stretne s domácim mužstvom Šajkaš.

v 42. minúte. V druhom polčase šancu dostali mladší hráči a do konca Bieloblatčania strelili ešte päť gólov. Strelci za Mladosť boli: Poničan 3, Kalapiš 3, Kurunci 1 a svoje prvé góly dali aj posily z Aradáča, otec a syn Gálovci, Kristán dal dva a jeho otec Vladimír jeden gól. MLADOSŤ: Perišić, Nečov, Paraljov, Poničan (K. Gál), Žižić, Đurić, Stojić (Horvat), Kalapiš, V. Gál (Megyesi), Kurunci (Šuľa), Szabó (Šofranko)

1. ŽFK Banat Bagljaš 9 2. Zadrugar 9 3. Bilećanin 9 4. OFK Gradnulica 9 5. Mladosť 9 6. Naftagas 9 7. Tisa 9 8. OFK Stajićevo 9 9. Jedinstvo 9 10. Zlatica (-1) 9

44 /4931/ 31. 10. 2020

8 7 5 5 4 4 4 2 1 0

1 2 2 0 2 2 1 0 0 0

0 33 : 8 0 36 : 8 2 36 : 8 4 26 : 11 3 29 : 17 3 22 : 19 4 21 : 19 7 24 : 40 8 9 : 33 9 5 : 57

25 23 17 15 14 14 13 6 3 -1 41

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Vyrážali z protiútokov VRŠAC – JEDNOTA 1 : 1 (1 : 0) Matej Bzovský

taropazovčania na ihrisku vo Vršci potajomky uskutočnili to, na čo sa zamerali. Po skvelej, obozretnej, defenzívnej hre s rýchlymi protiútokmi si vyťažili cenný bod. Je to ďalší úspech na hosťovaní, tentoraz v súboji s favorizovaným domácim mužstvom, ktoré sa uchádza o titul jesenného majstra. Hosťom úvod nevyšiel práve najlepšie, hlavne sa im nedarilo podržať loptu v strede poľa a presne prihrať dvom vysunutým útočníkom. Našťastie, to krátko potrvalo. Domáci mali v tejto časti výraznú prevahu, ale pevná obrana hostí dlho úspešne odolávala, až po 37. min., keď sa domáci ujali vedenia zo správne nariadenej jedenástky. O dve

minúty neskoršie hostia mohli vyrovnať. Slavoljub Đokić sa po dlhom šprinte po pravej strane šikovnou kľučkou zbavil svojho stáleho strážcu, ocitol sa blízko brankára, ale jeho prudká strela skončila tesne popri pravej žrdi brány Vršca. Do ukončenia polčasu domáci sa snažili zvýšiť náskok, ale ich strely smerovali ponad bránu alebo skončili v rukách veľmi dobrého Lazara Jovišića. Druhý polčas hostia začali čosi živšie, vďaka presným prihrávkam často vyrážali do nebezpečných protiútokov, ktoré zvládli veľmi dobre. Tak si pripravili tri vyložené šance. Prvú využil mladý vynaliezavý Mladen Nikolić, ktorý z rohu šestnástky trafil opačný roh bezmocného brankára Jeveričića, bývalého člena superligového mužstva Inđija. Ďalšiu šancu na

úplný výsledkový zvrat mal Nikola Zeljković, ukradol loptu nepozornému brankárovi po vykopávaní, ale jeho strela nebola presná, odišla nad prázdnu bránu. Druhú výstrahu dal pohyblivý Nenad Perović, ktorý z voľného kopu prudko vypálil, na odrazenú loptu od brankára na päťke nabehol Igor Vasović, ale jeho hlavička nebola tiež presná, lopta odletela ponad bránu. Do ukončenia nie práve zaujímavého zápasu hostia sa zamerali na udržanie nerozhodného výsledku. Boli spokojní s organizáciou hry, hlavne v obrane, ale občas aj v útočnej fáze. Jednota tak ide úspešne od zápasu k zápasu s cieľom zabezpečiť si umiestnenie nad čiaru, čím ďalej od nebezpečného pásma, aby mala pokojnejšiu zimnú prestávku. JEDNOTA: Jovišić, Kačar, Maoduš, Gavrilović, Đokić, Zeljković (Milovčević), Nikolić (Subo-

tić), Vasović, Perović (Šarac), Krkobabić, Ivetić Výsledky 12. kola: Prvý máj – Vojvodina 1 : 1, Stari grad – Kozara 4 : 0, Omladinac – Radnički 1912 0 : 0, Vršac – Jednota 1 : 1, Bačka 1901 – Bečej 2 : 1, Hajduk 1912 – Radnički (Z) 1 : 1, Dunav – Feniks 1995 2 : 3, Sloga – Mladost 1 : 0, Sloboda – Tisa 0 : 3, Borac – Dinamo 1945 0 : 1. V nedeľu Jednota privíta Bačku 1901 zo Subotice.

jednotlivci. Aj na tomto zápase dokázali, koľko je dôležité súdržné ovzdušie na parketách. Všetko to spolu prispelo k tomu, aby v zápase so silným súperom zvíťazili maximálnym výsledkom 3 : 0. Také mužstvo si zaslúžilo dostať sa do Prvej ligy, po ktorej Kulpínčania tak veľmi túžia

už niekoľko rokov. Výsledky: 25 : 21, 25 : 20, 25 : 18. KULPÍN: Relota, Zima, Peťkovský, Salatić, Bojkov, Ćirić, Emer, Babić, Gajičić, Lekár, Petrović, Barišić, Perić Tento víkend Kulpínčania budú hosťovať v Zreňanine, kde ich uvíta domáci Proleter.

Zmaril zrelú šancu: Slavoljub Đokić (Jednota St. Pazova)

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Ľahko a presvedčivo KULPÍN – DUNAV VOLLEJ 3 : 0

Katarína Gažová

tvrté víťazstvo VK Kulpín dosiahol v sobotu 24. októbra nad mužstvom VK Dunav vollej z Nového Sadu. Kulpín hral proti skúsenému a kvalitnému novosadskému mužstvu.

Kulpínčania pod vedením trénera Borisa Relotu usilovne, svedomite trénujú a hrajú kvalitný volejbal. Pri sledovaní tohto zápasu sme dostali dojem, že domáci nemôžu prehrať, lebo pôsobili sebavedome, vážne, kvalitne, ako kolektív, ale aj ako

STAROPAZOVSKÁ JEDNOTA v utorok 27. októbra 2020 tradične oslávila Deň patrónky svätej Petky. Za prítomnosti oveľa menšieho počtu ľudí ako skôr, hlavne členov správnej rady klubu, predstaviteľov obecného zhromaždenia a Miestneho spoločenstva Stará Pazova, oslavný koláč lámal farár staropazovského Kostola svätého Iliju Nikola Despot (na autorovej snímke). Doterajší krstný otec Goran Jović, člen Výkonného výboru Obce Stará Pazova a dlhoročný športový pracovník kmotrovskú hodnosť odovzdal svojmu náhradníkovi Brankovi Milivojevićovi, známemu pazovskému hospodárovi, tiež dobrodincovi klubu. Zdôraznil, že sa klub tohto roku vrátil tam, kde mu je miesto, do Srbskej ligy – skupiny Vojvodina, a aj mladšie kategórie, ako budúcnosť FK Jednota, zaznamenávajú čoraz lepšie výsledky v oblastných a vojvodinských súťažiach. M. Bz-ý

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

O 24. MATIČNOM TURNAJI V PETROVCI EŠTE RAZ

Kto chcel – prišiel

Dve najlepšie mužstvá vo Vrbare: MOMS Petrovec (v bielom) a MOMS Kulpín (v červenom)

Juraj Pucovský

lovenské národné slávnosti prvýkrát od obnovenia neboli, ale to, čo im už roky predchádzalo, predsa prebiehalo. Dvadsiaty štvrtý turnaj v malom futbale o putovný pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade nebol v obvyklom termíne, koncom júla, ale 3. októbra 2020 v Báčskom Petrovci. O ňom sme už podrobne písali, takže sa teraz chceme vrátiť iba k niektorým štatistickým údajom a zaujímavostiam, ktoré sa nám vtedy nepodarilo zverejniť. Na pomocnom ihrisku vo Vrbare sa stretlo šesť matičných tímov: z Kulpína, Kysáča, Aradáča, Padiny, Hložian a, pravdaže, Petrovca. Omnoho menej ako v minulých rokoch, keď takmer nebolo nikdy menej ako desať tímov MOMS z našich dedín. Mnohých pravdepodobne odradila nepriaznivá epidemiologická situácia pre pandémiu Covid-19, iným nevyhovoval termín, tretí možno neprišli pre vlastnú neorganizovanosť a nezáujem futbalistov... Aj keď sa nechceme deliť, ani len podľa územného princípu, neuniklo nám, že štyri tímy boli z Báčky, dva z Banátu (bez Kovačičanov, v minulých rokoch organizátorov a raz aj víťazov) a nikto zo Sriemu. Ani z najväčšej Starej Pazovy, ktorá tiež uhostila účastníkov turnaja a má aj dva tituly. Ešte viac prekvapilo možno to, že sme v Petrovci nevideli mužstvá zo susedného Silbaša, Selenče, z Pivnice a Lalite, ktorým jazda autom do Vrbary trvá najviac 15 až 35 minút. Bolo,

ako bolo. Kto chcel – prišiel! Nakuknime teda do štatistiky. V šiestich mužstvách na jedenástich zápasoch zahralo vcelku 55 hráčov. Na turnaji sme videli vcelku 73 gólov. Raritou je to, že v dvoch skupinách na šiestich zápasoch siete sa vlnili iba 31 ráz, kým v boji o konečné umiestnenie v piatich súbojoch strelci dali až o jedenásť gólov viac, teda 42! Prvý gól na turnaji dal Kulpínčan Igor Valentík mužstvu Aradáča. Tento hráč je aj najlepším strelcom futbalového zrazu vo Vrbare (7 gólov), nasleduje jeho spoluhráč Zelenák (4), koľko dali aj Petrovčania Kaňa, Pavlis, Petej a Padinčan Samuel Mamojka. Tento posledný všetky štyri góly dal na jednom zápase v boji o 5. miesto, keď Padina prekonala Hložany 6 : 2. Na turnaji z celkove 55 hráčov do listiny strelcov aspoň raz sa zapísali až tridsiati štyria. Medzi nimi je aj brankár Petrovčanov Igor Leňa, ktorý v semifinále nepríjemne prekvapil kolegu z Aradáča priamou strelou spred svojej brány. Petrovčania inkasovali jediný gól od Kysáčanov v skupine tak, že Ábelovský kopol, lopta trafila Ožváta a skončila pod brvnom. Na turnaji hrali tak aktívni futbalisti, ako aj rekreanti, čo sa videlo aj na konečnom umiestnení, keďže domáce mužstvo prevažne tvorili hráči prvého tímu FK Mladosť, ktorý úspešne hrá vo Vojvodinskej lige – severnej skupine. Veľmi zaujímavý, až kuriózny je prípad Aradáča, v ktorého mužstve hral najstarší hráč Vladimír Gál (47 rokov) a s ním po boku na trávniku behali aj jeho dvaja synovia, starší Kristián a mladší Filip. Všetka česť, Gá-

lovci, veríme, že ešte dosť toho dosiahnete v obľúbenom športe, možno spolu získate aj šiestykrát pohár pre aradáčsky MOMS? Treba spomenúť aj fakt, že spomedzi šiestich mužstiev, účastníkov 24. Matičného turnaja, štyri boli víťazmi až osemnásťkrát: Aradáč a Kysáč majú po päť titulov, Padina a Petrovec po štyri. Ostatných šesť triumfov zaznamenali Selenča a Stará Pazova po dvakrát, Kovačica a Pivnica raz, ktoré, ako sme už spomenuli, tentoraz ani nemali možnosť zlepšiť svoju bilanciu pre neúčasť v Petrovci. Disciplína hráčov na všetkých zápasoch bola priam príkladná, nevieme, či rozhodcovia niektorého hráča trestali žltou kartou. Dojem trochu pokazil jedine zápas v skupine A medzi Padinou a Kulpínom (4 : 4), keď sa po verbálnom dueli nakrátko strhla pračka, po ktorej rozhodca Majkić vylúčil z hry V. Širku a N. Zanfirovića, ale obaja už hrali na ďalších zápasoch! Napriek neurčitosti, všetkým ťažkostiam, problémom a obmedzeniam séria matičných turnajov predsa nie je prerušená. Organizáciu po prvýkrát so svojím tímom úspešne viedol Pavel Ožvát. O rok očakávame jubilejný 25. Matičný turnaj o putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky. Nazdávajme sa len, že to bude v ustálenom termíne, v lepších, najmä zdravších časoch, za účasti väčšieho počtu mužstiev a prvého tajomníka Veľvyslanectva SR Jozefa Poláka v kopačkách, ako to prisľúbil, ak ho pracovné povinnosti z Belehradu neodvedú niekam inam.

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Zreňanine Mgr. Vladimír Lovás, farár aradáčsky

ážení čitatelia, prezentujeme vám posledný zo zborov našej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Posledný je však len podľa abecedného zoradenia. V mnohom je však prvý a špecifický. Je to jeden z mála evanjelických zborov, ktorý v týchto končinách vznikol v mestskom prostredí. Zároveň v takejto skupine mestských zborov je aj najstarším. Založený bol roku 1795. Do vtedajšieho Veľkého Bečkereku lákalo to zvlášť remeselníkov. V tom čase dopyt po remeselníkoch bol taký veľký, že majstri boli pozbavení aj platenia daní. Tento dôvod prilákal ďalších Slovákov evanjelikov, ktorí sa tu časom usadili. Ďalším lákadlom pre nových prisťahovalcov, medzi ktorými boli aj Slováci evanjelického vierovyznania, bol pivovar, ktorý bol založený roku 1745. Vzrastajúce aj iné priemyselné vetvy vo Veľkom Bečkereku umožnili nájsť si tu nový domov aj ďalším prisťahovalcom, aj ľuďom bez remeselných zručností. Cirkevný zbor sa začal vzmáhať a počtom narastať zvlášť začiatkom 19. storočia. V roku 1816 zbor tvorilo 44 rodín, a teda 200 duší. Väčšinovú časť tvorili evanjelici slovenského pôvodu. V tom čase bolo aj niekoľko nemeckých rodín. Náznaky čulejšieho zborového života sa začali črtať v pamätnom roku 300. výročia reformácie (1817). Vtedy si evanjelici kúpili prvý pozemok, na ktorom postavili učiteľský byt a svoju prvú modlitebnicu. Z roku 1818 sa zachoval údaj, ktorý predstavuje ďalšie špecifikum tohto zboru. Okrem

Slovákov evanjelikov a menšieho počtu Nemcov k zboru sa pripojili aj reformovaní Maďari. Reformovaní tvorili najprv homogénnu súčasť zboru, až do roku 1865, keď si založili vlastný zbor a evanjelický kostol používali na bohoslužobné ciele až do roku 1890, keď sa osamostatnili a postavili si vlastný kostol. Cirkevný zbor sa stáva matkocirkvou roku 1820. V tom čase zbor tvorilo 530 Slovákov, 50 Nemcov a 100 Maďarov. Bohoslužby sa konali trojjazyčne. V tomto roku do zboru prichádza aj prvý zborový farár Michal Obetko. O dva roky neskôr, okrem už existujúcej nehnuteľnosti, kúpený bol ďalší pozemok, na ktorom bolo plánované postaviť kostol. K realizácii takého plánu sa pristúpilo roku 1836. Kostol bol dokončený a posvätený o rok neskôr v 1. nedeľu po Svätej Trojici. Je to ten rovnaký až podnes na bohoslužobné účely používaný kostol. Tri pôvodné zvony sa, žiaľ, nezachovali. Dva z nich boli kúpené roku 1831 a posledný najväčší roku 1854. Tento cenný majetok bol však ako aj z mnohých ďalších zborov konfiškovaný počas 1. svetovej vojny. Tri nové, náhradné zvony boli zaobstarané roku 1926. Najväčší je vyliaty na počesť reformátora Dr.

Martina Luthera a stredný zvon na pamiatku pomocníka v diele reformácie Filipa Melanchtona. Vežové hodiny boli zaobstarané roku 1867. Súčasný drevený oltár v kostole bol zaobstaraný roku 1907. Organ, ktorý je v súčasnej dobe, žiaľ, už nefunkčný, bol postavený roku 1908. Posledným významným stavebníckym dielom je farská budova pochádzajúca z roku 1928. Je to už jedna z mála pôvodných farských budov na Dolnej zemi. Svojou vkusnou architektúrou prezrádza mestský charakter tohto zboru. Hodno spomenúť, že okrem farských budov Slováci vo Veľkom Bečkereku (dnešnom Zreňanine) nemali žiadne iné priestory. Fara a kostol boli tak odjakživa dôležitým miestom duchovného i kultúrneho života tunajších Slovákov. V zbore pôsobilo 8 volených farárov. Po smrti posledného farára Ľudovíta Jurányiho roku 1951 zbor už natrvalo zostáva bez vlastného farára a stáva sa fíliou cirkevného zboru v Aradáči, z ktorého je podnes príležitostne zaobstaraný duchovnou službou. Okrem toho sa cirkevníci pravidelne stretávajú každú nedeľu pri laických bohoslužbách.