Nižšia cena sóje

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 30. 10. 2021

Číslo 20/ 2043

AKTUÁLNE

Z PRODUKČNEJ BURZY Nižšia cena sóje

Ľ. Sýkorová

Včela

nie je iba cisterna na med

Ľubica Sýkorová

V posledných rokoch sa globálne po celom svete čoraz častejšie hovorí o včelách, ale aj všeobecne o úbytku opeľovačov. Európska komisia ešte v roku 2019 chcela návrhom obmedziť využívanie pesticídov, ktoré sú pre opeľovače škodlivé z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska. Takmer vo všetkých štátoch dochádza k obrovskému úhynu včiel a iných opeľovačov.

Podľa odborníkov vymieranie včelstiev je spôsobené nedostatkom Európska únia v roku 2018 vytvorila Iniciatívu EÚ za ochranu opeľovačov, v rámci ktorej mala opeľovačov. Všetkým druhom opeľovačov je preto potrebné zapotravy, otravou pesticídmi, napadnutím inváznymi druhmi, či stratou ich prirodzeného prostredia pre intenzívne poľnohospodárstvo. Včelári po celej Európe rátajú prudké úbytky v počtoch svojich včiel. Negatívnym dôsledkom nie je len menej medu, ale aj to, že bez opeľovačov je ohrozená aj naša potravinová bezpečnosť. Na nepriaznivý stav opeľovačov upozorňujú vedci dlhodobo. Celosvetová hodnotiaca správa o hmyze z roku 2019 potvrdila, že počty hmyzu rýchlo klesajú, pričom viac než 40 percent druhov hmyzu je ohrozené vyhynutím. Najviac postihnutými druhmi hmyzu sú motýle, mory, včely a chrobáky. EÚ v pláne vytvoriť systém monitorovania opeľovačov, podporiť rozsiahlejší výskum o príčinách a dôsledkoch úbytku opeľovačov. V súčasnosti prebieha Európska iniciatíva občanov Zachráňme včely a poľnohospodárov. Jej cieľom je postupné ukončenie používania syntetických pesticídov do roku 2035, vďaka čomu sa má obnoviť biodiverzita a zvýši sa podpora pre poľnohospodárov v procese transformácie. Medzi opeľovače nepatrí len domestikovaná a najznámejšia včela medonosná, ale aj divo žijúce opeľovače, akými sú divoké včely, motýle či rôzne druhy múch. Len v Európe je známych okolo dvetisíc druhov istiť dostatočnú ochranu, pretože až štyri z piatich hospodárskych plodín a lúčnych kvetov do istej miery závisí od opeľovania hmyzom. Sú to napríklad jablká, jahody, fazuľa, uhorky, tekvice, bylinky. Pri produkcii potravín je funkcia opeľovačov nenahraditeľná. V dôsledku klimatickej zmeny však dochádza k zhoršeniu ich imunitnej odolnosti a celkového zdravia. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ sa snaží rôznymi opatreniami zlepšiť stav opeľovačov. Medzi ne patrí aj Intervenčná stratégia a Strategický plán SPP na roky 2023 až 2027, ktorou sa má za-

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 18. do 22. 10. bola zaznamenaná stabilná cena kukurice, pokles ceny sóje a absencia obchodovania so pšenicou. Celkový tovarový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 29,31 % a nančný o 46,16 %.

Kukurica sa predávala v cenovom rozpätí od 26,50 do 27,50 din./kg bez DPH. Jej priemerná cena bola 27,50 din./kg bez DPH.

Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, kde bola pšenica dominantnou a vyhľadávanou komoditou, sa počas uplynulého týždňa nerealizovala žiadna kúpnopredajná zmluva. Príčinou je predovšetkým znížená aktivita exportérov a obchodníkov, ako aj veľký cenový rozdiel medzi ponukou a dopytom.

V závislosti od kvalitatívnych parametrov boli ponuky v cenovom rozpätí od 30,00 do 31,00 din./kg bez DPH s jednoznačnou tendenciou poklesu ceny. Sója bola pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 1,54 % lacnejšia a jej priemerná cena bola 78,57 din./ kg bez DPH. Nákup minerálnych hnojív zostáva hlavnou starosťou farmárov, pričom neustály rast cien je zaznamenaný na dennej báze. Zmluvy na NPK 16:16:16, 25/1 boli uzatvorené za cenu 71,35 din./kg bez DPH. bezpečiť účinná ochrana všetkých opeľovačov.

Z obsahu

Ochrana záhradníckych rastlín v novembri

s. 4 a 5 Kukučka – hniezdny parazit

s. 6 Nepáľte, ale kompostujte!

s. 7

JESENNÁ ORBA Čo vplýva na kvalitnú orbu?

Ľ. Sýkorová

Orba je najstaršou a najčastejšie vykonávanou pracovnou operáciou základnej prípravy pôdy. Poslednou orbou pred príchodom zimy je hlboká – jesenná orba a obyčajne sa robí do zamrznutia pôdy. Orú sa všetky dovtedy nepoorané plochy, ktoré sa na jar budú osievať jarinami. Robí sa do hĺbky 0,24 – 0,30 m a viac. Pod obilniny a jarné strukoviny je postačujúca hĺbka 0,24 m, pre hlboko zakoreňujúce rastliny a okopaniny sa vyžaduje 0,30 – 0,35 m. Hĺbku orby limituje aj pôdny druh.

Hlavnými úlohami jesennej orby je otvorenie pôdy na prijatie jesenných i sa vykonáva v júni až v auguste, orie sa prevažne od konca augusta do konca novembra, vom zlého orbového pomeru je vytŕčanie pozberových zvyškov na povrchu oráčiny. zimných zrážok a zaorávka pozberových zvyškov, aby sa pri ich rozklade uhlík nestratil do ovzdušia. Podľa názoru viacerých odborníkov je dôležité nezamieňať jesennú orbu s letnou, inými slovami – čím je jesenná orba hlbšia, tým lepšie. Pravdaže, v rámci určitých pravidiel a obmedzení, ktoré sú dané hlavne pôdnymi podmienkami. Za vlahu šetriaci prístup sa hodnotí i časovanie orby a spôsob ošetrenia povrchu oráčiny.

Ošetrovanie hlbokej orby sa robí len pod plodiny vyžadujúce špeciálnu prípravu pôdy a dostatok vody v jarných mesiacoch pri vzchádzaní. Vtedy sa oráčina ošetruje ihneď po orbe ešte počas jesene smykovaním, ktoré zabezpečuje vyrovnanú pôdnu vlahu na jar v celom pôdnom pro le, najmä vo vrchných vrstvách ornice. Pre väčšinu jarín sa hlboká orba neošetruje a ponecháva sa v hrubej brázde. Vytvára sa tým veľká hrebeňovitosť povrchu, čo umožňuje na pozemku zachytiť v brázdach viac zimných zrážok. Tieto prenikajú do väčších hrúd, ktoré sa pod vplyvom mrazu rozpadávajú.

TERMÍN, HĹBKA A SPÔSOB OŠETRENIA

Podľa odborníkov medzi najdôležitejšie parametre patrí termín vykonania a spôsob ošetrenia, ktoré určujú druh plodiny a pôdne pomery. S výnimkou letnej (strniskovej) orby, ktorá resp. do zamrznutia pôdy. Pri jednotlivých termínoch je však potrebné zohľadňovať pôdny druh a obsah vody v pôde. Ľahké pôdy je možné orať za vlhších aj suchších podmienok, za sucha sa však veľmi rozpadávajú. V prípade ťažších pôd sa za sucha vytvárajú veľké hrudy a pri vyššej vlhkosti sa pôda silne lepí na náradie. Optimálna vlhkosť má zodpovedať obsahu ílovitých a piesočnatých častíc tak, aby sa primerane drobila, nelepila a nevytvárala hrudy. Ďalším dôležitým parametrom kvalitnej orby je hĺbka orby, ktorú v jednotlivých rokoch meníme, aby sa nevytvorilo nepriepustné dno brázdy. Stupeň obrátenia brázdového odvalu závisí od vhodného nastavenia pluhu a orbového pomeru. Orbový pomer je pomer medzi hĺbkou orby a šírkou záberu orbového telesa (radlice) a nemal by byť menší ako 1 : 2,7. Znamená to, že šírka brázdového odvalu má byť väčšia ako hĺbka orby. PrejaDôležitým parametrom je aj nakyprenosť ornicovej vrstvy, ktorá má vplyv na dobrý rozvoj koreňov a vzájomný pomer vody a vzduchu v pôde. Podľa druhu pôdy sa nakyprenosť zvyšuje po kvalitne vykonanej orbe až o 75 %. Pri ťažších pôdach sa nakyprenosť orbou zvyšuje viac ako pri ľahších pôdach. S nakyprenosťou súvisí hrebeňovitosť a hrudkovitosť povrchu. Pri kvalitne vykonanej orbe nesmie byť viditeľný prechod medzi jednotlivými zábermi pluhu. Hrebeňovitosť sa vyžaduje hlavne pri jesennej hlbokej orbe na zachytenie zimnej vlahy. Stupeň zapracovania organických zvyškov je výsledkom vhodného nastavenia pluhu. Pri jeho správnom nastavení sa všetky organické zvyšky dostávajú do pôdy a naplno ich prekrývajú brázdové odvaly. Musia sa zapracovať do dostatočnej hĺbky. Medzi dôležité parametre kvalitnej orby určite patrí dodržanie agrotechnického termínu, čo je dôležité hlavne pri predsejbovej orbe, ktorú je potrebné vykonať aspoň 4 – 6 týždňov pred sejbou.

RÝCHLOSŤ ORBY

Rýchlosť orby ovplyvňuje kvalitu a racionalizáciu práce. Pri malej rýchlosti orby (0,5 – 0,8 m/s) sa brázdové odvaly obracajú pomaly a preto sa slabo drobia. Zvýšením rýchlosti na 2 m/s, t.j. 7,2 km/h sa zlepšuje drobenie pôdy, odstraňuje sa hrebeňovitosť a nadmerná nakyprenosť oráčiny. Pri rýchlosti orby nad 10 km/h sa odhadzujú brázdové odvaly na príliš veľkú vzdialenosť, v dôsledku čoho dochádza k triedeniu pôdy. Väčšie hrudy padajú bližšie, menšie sú odhadzované ďalej a prikrývajú naspodku uložené väčšie hrudy. Tým sa rozpad väčších hrúd spomaľuje, hlavne v suchších oblastiach.

ORBA ALEBO HLBOKÉ KYPRENIE?

Vhodný technologický postup obrábania pôdy by mal zabezpečiť vysokú výkonnosť pri nízkej energetickej náročnosti. Z tohto hľadiska mnohí poľnohospodári preferujú rôzne varianty minimalizačných technológií hlavne z dôvodov úspory nafty, času práce a nákladov spojených s predsejbovou prípravou pôdy. Základom minimalizačných technológií sa v mnohých prípadoch stalo plytké kyprenie pôdy. Postupom času sa však ukazuje, že hlavne počas mokrých rokov je potrebné pôdu spracovávať do väčšej hĺbky, aby sa vytvorili lepšie predpoklady na in ltráciu vody do pôdy. Nemusí to byť nevyhnutne orba, ale pôda si bude vyžadovať hlbšie kyprenie.

V priebehu posledných desaťročí sa pod vplyvom viacerých faktorov začali názory na orbu meniť. Poľnohospodári majú k dispozícii čoraz výkonnejšie traktory a okrem pluhov aj vhodné kypriče schopné vykonať nakyprenie pôdy bez obracania celej orničnej vrstvy. Súčasný trend smeruje skôr ku kombinovanému využívaniu konvenčnej (klasickej) technológie aj bezorbových systémov.

VINÁRSTVO Chyby pri výrobe vína

Ľubica Sýkorová

Pri príprave ovocných a hroznových vín alebo počas ich skladovania môžu vzniknúť rozličné chyby a choroby, ktoré zhoršujú akosť vína. Choroby vína zapríčiňujú škodlivé mikroorganizmy, ktoré sa do vína dostávajú z hrozna, prípadne počas spracovania hrozna. Ochorenie vína sa môže preniesť zo suda do suda znečisteným náradím, prípadne vzduchom.

„Vyliečiť“ choré víno sa dá len ťažko a často bezúspešne. Najúčinnejšie je chorobám vína predchádzať, predovšetkým dodržiavaním všetkých pravidiel pri výrobnom procese a udržovaním maximálnej čistoty.

NAJČASTEJŠIE CHYBY PRI VÝROBE VÍNA

Medzi najčastejšie chyby pri výrobe vína patrí: – pomalé kvasenie alebo predčasné zastavenie kvasenia: nízka teplota, nedostatok kvasiniek a živín, zoctovatená šťava alebo zákvas, spracovanie nezdravého ovocia, prípadne vysoký obsah cukru; – birzovatenie vína: prístup vzduchu, nízky obsah alkoholu, nedostatočné sírenie a infekcia birzotvornými kvasinkami; – naoctovatenie zákvasu alebo vína: pomalé kvasenie, prístup vzduchu, infekcia baktériami octového kvasenia, nedostatočné sírenie, nízky obsah alkoholu vo víne a uskladňovanie vína v teple; – mliečne kvasenie: nízky obsah kyselín, pozvoľné kvasenie, nedostatočné sírenie a nedostatok ušľachtilých kvasiniek; – zápach po myšiach (myšina): pozvoľné kvasenie alebo naopak rýchle kvasenie pri vysokej teplote, rozklad kvasníc v dôsledku oneskoreného stáčania a infekcie; – vláčkovatenie vína: predčasné zastavenie kvasenia, nízky obsah kyselín, vysoká infekcia slizovitými baktériami. Slizovité víno sa musí prevzdušniť prelievaním cez ružicu alebo vyšľahať metličkou, aby sa rozbili slizovité zhluky, a víno sa zasíri; – hnednutie vína: prístup vzduchu, nedostatočné sírenie, nízky obsah kyselín, spracovanie nahnitého ovocia alebo hrozna a neodkalenie muštu; – príchuť po skazených vajciach: príčiny nie sú úplne jasné, chybné víno sa dá napraviť niekoľkonásobným prevzdušnením a zasírením; – zákaly vína: vysoký obsah železa a iných kovov, ktoré prešli do vína zo strojov a zariadení, nízky obsah kyselín a prezreté ovocie; – príchuť po sudovine: nový nedostatočne navínený sud, nahnitá voda v neodkvapkanom sude, nedokonalé ošetrovanie prázdnych sudov. Čiastočne je možné chybám a chorobám predchádzať dodržiavaním čistoty pri príprave, použitím zdravého, čistého ovocia a tiež výrobou vína s vyšším obsahom alkoholu, ktoré je odolnejšie. Víno sa musí pravidelne kontrolovať, ochutnávať a dobre ošetrovať, aby sa uvedené choroby a chyby podchytili už na začiatku.

OCTOVATENIE VÍNA

Zoctovatené vína sa prakticky nedajú vyliečiť. Je najrozšírenejšou a azda najčastejšou chorobou vína. Octovatenie sa prejavuje typickou octovou arómou. Ochorenie spôsobujú baktérie rodu Acetobacter, ktoré pre svoj metabolizmus potrebujú dostatočný prístup kyslíka a vyššie teploty (okolo 30 – 35 °C). Prenášačom octových baktérií je najčastejšie vínna muška Drosophila melanogaster. Náprava takto chorých vín už nie je možná a zoctovatené víno nie je vhodné ani na destiláciu. Niektorí vinári odporúčajú víno s malým obsahom kyseliny octovej a náchylné k ďalšiemu octovateniu pretočiť do silne zasíreného demižónu, alebo pasterizovať na teplotu 60 – 65 °C, aby sa octové baktérie zničili. Potom sa víno zmieša s iným zdravým vínom a v čo najkratšom čase ho treba skonzumovať. Ak je víno silne zoctovatené a nedá sa už zachrániť, môže sa spracovať na ocot, alebo vypáliť na ovocné brandy. Octovateniu vína predchádzame používaním čistých pomôcok a robením vína iba zo zdravého ovocia.

BIRZOVATENIE VÍNA

Birza je choroba vína spôsobená aerobnými kvasinkami, ktoré pri dostatočnom prístupe vzduchu (nedoplnená nádoba) vytvárajú na povrchu vína súvislý sivobiely až sivý povlak (kožku). Povlak postupne hrubne, trhá sa a klesá na dno, čím spôsobuje zakalenie vína. Na birzovatenie sú náchylné najmä mladé, nízkoalkoholické a nedostatočne zasírené biele i červené vína. Vína, ktoré obsahujú 12 obj. % alkoholu birza nenapáda. Víno, ktoré je napadnuté birzou dolejeme, pričom vyplavíme birzu. Ak je víno už zakalené, treba ho silnejšie zasíriť, pre ltrovať a sceliť s vínom, ktoré obsahuje viac alkoholu.

MYŠINA

Je bakteriálne ochorenie vína. Ľahko napadnuteľné sú vína, ktoré majú nízku koncentráciu kyselín, sú zle uskladňované (pri vyšších teplotách) a neboli dostatočne ošetrované oxidom siričitým. Myšina je choroba, ktorá vínu dodáva typickú pachuť pripomínajúcu myšací moč. Predchádzať tejto chorobe môžeme včasným stočením vína z kvasných kalov a sírením. V ľahkých prípadoch ochorenia je možné víno ošetriť aktívnym uhlím a ltráciou. V ťažších prípadoch je náprava nemožná.

MLIEČNE A MANITOVÉ KVASENIE

Najčastejšie sa objavuje u sladkých vín s malým obsahom kyselín a trieslovín. Víno dostáva nepríjemnú sladko-kyslú príchuť pripomínajúcu chuť kyslej kapusty. Náchylnosť vína k tejto chorobe závisí na tom, ako pokročilo vlastné liehové kvasenie. Vyšší obsah etanolu, kyselín, sírenie a nižšia teplota brzdí rozmnožovanie mliečnych baktérií. Prevencia je sírenie vína, úprava kyslosti a podpora liehového kvasenia. Napadnuté vína je nutné hneď na začiatku pasterizovať a potom zasíriť dávkou najmenej 20 g pyrosiričitanu draselného na 100 l vína, či sceliť s dobre kvasiacim vínom.

OCHRANA RASTLÍN Ochrana záhradných rastlín v novembri

Ing. Ján Tancik, PhD.

PÔDNYCH ŠKODCOV

MÔŽEME ELIMINOVAŤ AJ V JESENI

Larvy chrústov, pandravy, larvy kováčikov, drôtovce a tiež larvy tipúľ sú nebezpečnými škodcami záhradných rastlín vrátane aj trávnika. Jeseň je vhodné obdobie na ich elimináciu, lebo sa nachádzajú vo vrchných vrstvách pôdy. Proti nim môžeme použiť veľmi účinné biologické prípravky na báze entomopatogénnych háďatiek.

TIPUĽA BAHENNÁ – VÝZNAMNÝ ŠKODCA TRÁVNIKA Dospelý jedinec tipule pripomína veľkého komára. Tipuľa bahenná Tipula paludosa

je najviac vyskytujúci sa druh z čeľade tipuľovité Tipulidae u nás. Dospelý jedinec je žltkasto-sivý alebo svetlohnedý, má tenké nohy hrdzavej farby, 14 -článkové nitkovité tykadlá a jeden pár blanitých krídel s hrdzavým predným okrajom. Vzhľadom pripomína komára, je však oveľa väčšia (telo má dlhé 22 – 27 mm). Larva je valcovitá, dlhá 40 mm, priečne vráskavá, beznohá, sivej farby, vybavená ústnym hryzavým ústrojom. Dospelé tipule vyletujú v auguste – septembri a kladú vajíčka do pôdy, a to jednotlivo alebo v kope. Po dvoch týždňoch sa liahnu larvy, ktoré začínajú intenzívne žrať. Prezimujú mladé larvy, ktoré na jar opäť intenzívne žerú; zakukľujú sa v júli – auguste. Tento druh má za rok jednu generáciu. Škodia iba larvy, ktoré žijú vo vlhkých pôdach bohatých na organické látky. Najprv sa živia klíčiacimi semenami, neskôr jemnými alebo hrubšími korienkami. V noci vyliezajú na povrch pôdy a obžierajú nadzemné časti rastliniek alebo ich klíčky. Do pôdy často vťahujú pod povrch celé rastliny, kde ich potom skonzumujú.

Najúčinnejšou preventívnou ochranou je vysušenie pôdy, pretože larvy sú veľmi citlivé na nízku vlhkosť. Vhodné je obmedzovať výskyt burín. Proti larvám sa ochrana robí buď na jeseň alebo na jar aplikáciou parazitických hlístic Steinernema carpocapsa – prípravok Capsanem. Parazitické hlístice rodu Steinernema sú veľké 0,7 – 1 mm. Larvy invázneho štádia sa v pôde aktívne pohybujú a čuchom vyhľadávajú hostiteľa. Do nej sa dostávajú tráviacim alebo dýchacím traktom a napadnutý jedinec do niekoľkých dní zahynie. V uhynutých larvách sa hlístice ďalej množia. Celý vývoj trvá 2 – 3 týždne. Tým je zaistená dlhodobá ochrana.

Tieto háďatká sa používajú aj proti ďalším škodcom – larvám motýľov z čeľade morovité Noctuidae, napr. siatica oziminová (Agrotis segetum), vijačkovité (Pyralidae), obaľovačovité (Tortricidae), larvám chrobákov tvrdoňa smrekového (Hylobius abietis) a Capnodis tenebrionis. Larvy rôznych ďalších chrobákov (Coleoptera) a rovnokrídlovcov (Orthopthera, napr. medvedík obyčajný – Gryllotalpa gryllotalpa).

V JESENI ZABOJUJTE PROTI DRÔTOVCOM

Drôtovce pozná hádam každý záhradkár. Sú to larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých (Elateridae), ktoré poškodzujú podzemné časti rastlín – naklíčené osivo, korene a časti stonky pod úrovňou pôdy.

Tieto škodce konzumujú stravu iba v tekutej forme, preto musia rozžuť väčšie množstvo potravy, než by v skutočnosti potrebovali. Sú veľmi pažravé a uprednostňujú tiež mladé časti rastlín s vysokým obsahom vody. Vývin kováčikov trvá 3 až 5 rokov. Prezimujú larvy, s výnimkou posledného roku vývinu, keď prezimuje imágo. Oplodnené samičky kladú vajíčka do pôdy, na ktorej rastie hustá vegetácia, teda napríklad pod trávniky alebo vysiate ďatelinoviny. Najväčší vplyv na výskyt a dynamiku populácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka nakladené do suchej zeminy rýchlo strácajú vodu a mladé larvy sa sušia a hynú.

Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení, no najväčší význam majú základné preventívne opatrenia. Škody môžeme nepriamo znížiť tým, že na silne zamorených pozemkoch drôtovcami niekoľko rokov nebudeme pestovať náchylné plodiny, ako je mrkva, zemiaky, cvikla, reďkovka, rajčiak, paprika, kapusta, uhorky, melóny či kukurica. Medzi ohrozené plochy patria rozorané lúky alebo polia po oziminách, preto ani tu nie je vhodné pestovať náchylné plodiny. Z agrotechnických opatrení sú významné: jesenná orba, obrábanie počas vegetácie, rozumné používanie hnojív, vápnenie kyslých pôd a ničenie pýru, ktorý je pre škodcu vhodnou živnou rastlinou. Zaburinenie inými druhmi teoreticky môže mierne znížiť škodlivosť drôtovcov, pretože sa živia aj korienkami burín. Dospelý jedinec tipule – veľký komár Práve na jeseň sa drôtovce v pôde nachádzajú veľmi plytko, preto možno regulovať ich výskyt použitím návnad. Kúsky zemiakov, repy či mrkvy zakopte v hriadke asi 5 cm hlboko v 1- – až 2-metrových rozstupoch. Návnady treba po 3 až 5 dňoch kontrolovať a nájdené drôtovce ničiť. Nielen na jeseň, ale aj na jar možno použiť prípravky na báze baktérií a entomopatogénnych húb, napríklad bakteriálne hnojivo

Hľuzy zemiaka poškodené drôtovcami Larvy tipule bahennej

obr.1, 2 a 3 Drôtovce – larvy kováčikov

Novaferm Viva. Aplikuje sa na povrch pôdy na jeseň a následne zapracuje rotalvátorovaním alebo rýľovaním.

CHRÚST OBYČAJNÝ

Chrúst obyčajný – Melolontha melolontha, je jeden z najväčších škodcov z radu chrobákov u nás. Imágo má telo dlhé 24 – 30 mm, čierne so sivými chĺpkami, krovky sú žltohnedé, tykadlá a nohy sú hnedočervené. Larva je typická pandrava. V dospelosti je dlhá 65 mm, telo je ohnuté v podobe písmena C. Larvy prezimujú v pôde rovnako ako imága posledný rok. Po dosiahnutí dospelosti chrobáky pôdu hromadne opúšťajú (priemerná teplota vzduchu musí byť 15 °C) a nalietavajú na stromy. Živia sa listami a úživný žer trvá 4 – 5 týždňov. Po pohlavnom dospievaní sa pária a samičky počas úživného žeru 3- až 4-krát kladú do pôdy vajíčka. Samičky zaliezajú do pôdy do hĺbky 10 – 60 cm v závislosti od jej typu. Embryonálny vývin trvá 30 – 50 dní a závisí od teploty pôdy. Larvy sa liahnu v júni a júli. Najskôr žijú pohromade, živia sa humusom, drobnými korienkami, neskôr sa rozliezajú a živia sa len koreňmi. Dĺžka vývinu závisí od klimatických podmienok a trvá 2 alebo 3 roky, čiže 3 alebo 4 vegetačné obdobia. Počas života sa dvakrát zvliekajú. Koncom jesene larvy migrujú do hlbších vrstiev pôdy a na jar sa vracajú. Dospelé larvy sa sťahujú do hlbších vrstiev, kde vytvárajú komôrku, v ktorej sa zakuklia. Vývin kukly trvá 3 – 4 týždne. Vyliahnuté chrústy neopúšťajú pôdu, ale v nej prezimujú.

ŠKODLIVOSŤ

Chrúst obyčajný je polyfág, pričom škodia nielen dospelé jedince, ale aj larvy. Imága škodia na slivke, čerešni a na viniči. Larvy zapríčiňujú väčšie škody, lebo obdobie žeru je dlhšie. Živia sa koreňmi a inými podzemnými orgánmi rastlín, zo záhradných plodín poškodzujú zemiaky a inú zeleninu. Najnebezpečnejšie sú larvy 3. instaru.

OCHRANA

Úspešná ochrana proti pandravám je ako aj pri iných pôdnych škodcoch možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení. Najväčší význam majú preventívne zásahy: správny osevný postup, včasná sejba, obrábanie pôdy, vyvážené hnojenie, ničenie burín. Na jar, v lete a začiatkom jesene sa odporúča plytká orba so strojmi, ktoré pôdu dôkladne rozmrvia. Pomáha aj podpora prirodzených nepriateľov. Najvýznamnejšie sú entomopatogénne huby, najmä druh Beauveria bassiana (Bora) a entomopatogénne háďatká. Biologická ochrana Chrúst obyčajný patrí medzi najväčších škodcov v našich záhradách (foto: Ľ. Sýkorová) proti pandravám je možná tak na hriadkach a záhonoch, ako aj v nádobách použitím háďatiek rodu Heterorhabditis (Larvanem) ešte aj v septembri. Aplikujú sa zálievkou alebo postrekom na dobre prevlhčenú pôdu. Obsah balenia sa rozmieša v 5 litroch vody s teplotou 15 – 20 °C a vytvorí sa homogénna suspenzia, ktorá sa nechá odstáť 5 minút. Suspenzia sa následne opäť premieša a nechá odstáť 20 – 30 minút. Takto vzniknutá suspenzia sa následne zriedi vodou na potrebné množstvo kvapaliny (1 – 2 litre suspenzie na m2). Počas riedenia a aplikácie suspenziu neustále miešajte, aby nedošlo k usadeniu hlístic.

OBAĽOVAČ JABLČNÝ

Obaľovač jablčný je najnebezpečnejším škodcom jabloní. Škodí larva tohto motýľa vyhrýzaním chodieb do plodov, spôsobuje tzv. červivosť jabĺk. Ochranné opatrenia s cieľom zníženia populácie tohto škodcu môžeme robiť aj v jesennom období aplikáciou entomopatogénnych háďatiek na pôdu pod stromami a na kmene. Larvy týchto háďatiek prenikajú do tela húseníc, ktoré sa nachádzajú v kokónoch ukrytých v rôznych úkrytoch v pôde alebo v kôre stromov. Využíva sa nasledujúci druh háďatiek Steinernema feltiae – prípravok ENTONEM. Ideálne podmienky na efektívnosť tejto metódy sú daždivé obdobie v jeseni a v predjarnom období a teploty nad 8 °C v trvaní aspoň niekoľko hodín po aplikácii. Na aplikáciu treba použiť vysoký objem vody. V mladých sadoch treba aplikovať na kmeň do výšky 1 metra. V starších výsadbách treba zasiahnuť celý kmeň a korunu, aj oporu z bambusu alebo iného materiálu. Otvory na tryskách musia byť minimálne 0,8 mm a tlak nesmie byť väčší od 5 barov, tiež treba vybrať sitká a filtre.

Foto: J. Tancik

30. 10. – 5. 11. 2021

sobota nedeľa

14˚ | 8˚ 16˚ | 9˚

pondelok

18˚| 9˚

utorok

15˚ | 8˚

streda

17˚ | 7˚

štvrtok piatok

12˚ | 8˚ 11˚ | 7˚

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (41) Kukučka

– hniezdny parazit

DrSc. Ján Babiak

Rad kukučkotvorých (Cuculiformes) a najmä čeľaď kukučkovitých (Cuculidae) má jednu charakteristiku, ktorou sa odlišuje od všetkých iných operencov. Je to ich zvláštne riešenie v spôsobe ich rozmnožovania. Nestavajú si hniezdo a vajce po vajce podhadzujú do hniezd hmyzožravých spevavcov. Tento spôsob, známy ako hniezdny parazitizmus, je získaný evolúciou a väčšina druhov je tým poznačená.

Ale niektoré druhy z tejto čeľade jasne naznačujú, že spomínaný odklon sa samičky je asi päťkrát väčšie od teritória jedného samčeka, ale stačí si ho celé obzrieť aj vyu niektorých nedokončil v úplnosti. A. Brehm uvádza, že pri americkej kukučke (Coccysus amerikanus) si skupina samičiek narýchlo postaví hniezdo, do ktorého každá znesie vajíčko a liahnutie riešia vzájomným striedaním. Z druhej strany kukučka jastrabia (Cuculus sparverioides) v Indii aj hniezdi, ale ten istý druh v Číne už praktikuje parazitizmus. Aj teórií na túto tému je dosť, ale sú ešte stále dosť nedopovedané.

V našich priestoroch kukučka obyčajná je častá, kým kukučka z rodu Clamator sa u nás môže vidieť len na svojich potulkách.

KUKUČKA OBYČAJNÁ (JARABÁ) – CUCULUS

CANORUS, Linné 1758

Naša kukučka je nepokojný vták, čo sa stále naháňa za potravou, ale pritom sa správa dosť bojazlivo. To preto, že na ňu menšie vtáčiky stále kolektívne útočia v snahe vzdialiť ju od svojich hniezd. Preto sa najčastejšie skrýva v húšti a ťažšie ju je vidieť, viac počuť, ba občas aj v noci. Len v honbe za potravou ju možno vidieť aj na čistinách, na lúkach a poliach. Inak samičky sú povestné svojím ľahostajným potulným životom, ale keď niekde znesie vajíčko, tak sa dlhšie zdrží v okolí a vždy si nájde spôsob preveriť, ako je to s hniezdom, kde ho ukradomky zniesla. V princípe teritórium provokovať nápadníkov. Okrem toho – je dobrý letec a tak to všetko môže zdolať, a konečne nápadníci pri novej láske vedia stratiť hlavu, a tak je na rade nový ľúbostný zápal. Môže sa im, veď sú celkom pozbavení starostlivosti o svoje potomstvo, takže aj čas na novú lásku zostane. Rozšírenie: Je to eurázijský vták. V Afrike sa nájde len v predsaharskom Maroku, Alžírsku a Tunise. Na starom kontinente ju niet iba na Islande a v Rusku za polárnym kruhom. V Ázii chýba na severe (sibírska časť Ruska), v oblasti púští v strede, ale aj na samom juhu tohto kontinentu (Arabsko, Stredný východ, India, Indočína a Indonézia). Je sťahovavá a európska populácia prezimuje v rovníkovej a juhovýchodnej Afrike. Do našich krajov prichádza začiatkom apríla a na juh sa sťahuje koncom

Kukučka obyčajná

septembra.

Biotop: Obýva dosť široký typ biotopov od priestranných nížin, všetky druhy lesov, zvlášť ich okraje, až po ich hranicu v horách (okolo 1 000 m nad morom). Vyskytuje sa v parkoch, hájoch, ale aj na lúkach a pastviskách s hustým porastom, vedľa vodných plôch s porastom trstiny, v porastenej kultúrnej krajine, ale aj v krovinatých slatinách. V skutočnosti svoj areál si vyberá podľa vtáctva, ktoré môže využiť na rozmnožovanie svojho druhu.

Rozlíšenie: Je stredne veľká (trochu väčšia od hrdličky), štíhla, s dlhými špicatými krídlami a ešte dlhším zaobleným chvostom. Poznať ju aj po tom, že v posede vie krídla opustiť a chvost zdvihnúť, alebo aj jemne rozšíriť. Vrchná časť tela je monotónne hnedavo-sivej farby, krk má jemne sivý, brucho a boky sivkasto-biele a pásavé. Veď aj svoje druhové meno dostala podľa toho. Očný krúžok a báza zobáka, ako i nohy, sú žlté. Konce krídel a chvosta sú tmavé. Mláďatá v páperčeku nemajú toho mnoho krásneho, operením sú skoro celé jarabé, aby potom prešli fázu väčšej hnedožltej farby na chrbte a hlave a potom konečne získali operenie ich rodičov. „Hniezdenie“: V segmente reprodukcie je príkladom parazitizmu. Nepozná život v pároch a je polygamická. Ani hniezdo si nestavia, ale svoje vajíčka, o niečo menšie ako by sa to očakávalo pre jej korpulentnosť, podhodí po jednom do cudzieho hniezda. Vskutku celý jej reprodukčný život je osobitná rozprávka. Hneď po príchode včas na jar samce, ktorých je viac, vysedávajú na vysunutých konároch a hlásia sa s “ku-kuk“, po ktorom druh aj dostal meno. Keď sa zjaví samička, nastáva pravá honba za ňou, aj každý chce byť prvý. Vtedy aj na tú mužskú smelosť pobiť sa o samičku niet času, veď kým by sa dvaja bili, zatiaľ by tretí zvíťazil. Po kopulácii akoby sa nič nestalo, každý odletí svojou stranou. Samička už dovtedy vyhliadla, kde si niektoré z hmyzožravých spevavcov vystavali hniezdo, a potom len čaká na ich prvú znášku. Keď sa to stane, ukradomky znesie svoje vajce do hniezda pestúnov svojho budúceho mláďaťa a svoju prácu si vykonala. V ďalšej kratochvíli nájde si ďalší „ ert“ a znovu sa všetko točí do kruhu. V období od začiatku apríla do polovice júna tak znesie 10 – 16 a viac vajec. Je priam podivuhodná vec, ako to podhodené vajce obstane v cudzom hniezde. Tá „sleposť“ nových rodičov odchovať si svojich potomkov a nerozlíšiť svoje vajíčka od kukučieho, sa dá vysvetliť pudom o zotrvanie druhu, ale aj zručnosť kukučky vybrať hniezdo takého druhu, kde sa rozdiel vajíčok ťažko zbadá, je evidentná. Aj ďalšia adaptácia na tento parazitizmus priam prekvapuje, lebo obdobie inkubácie kukučieho vajca je kratšie (trvá 11 – 13 dní) a aj rozvoj malej kukučky od svojich hniezdnych súperov je rýchlejší. Preto mláďa kukučky stačí už v prvé dni niektoré z vajíčok svojho hostiteľa vyhodiť von a potom ako silnejšie vyhodí ešte citlivé ďalšie mláďatá (autor príspevku to sledoval v hniezde trsteniarika v Jame na Viničkách ešte v roku 1965, keď sledoval avifaunu petrovského chotára pre svoju maturitnú prácu písanú na tému Jarný prelet vtákov). Potom už ako jediné mláďa v hniezde zotrvá ďalších 19 – 24 dní a nakoniec nasleduje niekoľkotýždňové dokrmovanie mimo hniezda. Ešte aj vtedy tá pudová zotrvačnosť rodičov odchovať si svojich potomkov pretrváva aj vtedy, keď je celkom jasné, že ide o podvod, keď vidno, že je ich mláďa odlišné od nich aj veľkosťou, aj sfarbením. Nako-

niec to mláďa celú ich námahu korunuje jednoduchým odletom do voľnej prírody.

Potrava: Aj napriek všetkému kukučku treba vyzdvihnúť, že je osožná. Stravuje sa väčším hmyzom (vážky, kobylky, chrobáky), ale predovšetkým vyrastenými chlpatými húsenicami, ktoré sa mnohé z vtákov vyhýbajú konzumovať.

Spev: Hlási sa už včas na jar so svojím chýrečným „kuk-ku-ku...“. Pri nebezpečenstve sa hlási výstražným „koč-če-če“. Pri párení celkom mení svoj repertoár, keď neustálym, hlasným, rýchlym bublavým trilkovaním „pyhyhyhyhyhy...“ vie nalákať niekoľko samcov. Samec v ľúbostnom zápale odpovedá „ji-ki-ki-ki...“, alebo ešte rýchlejšie „kvikkvikkvik...“ a ešte hlasnejšie „kvava-kvava-crrr...“. Mláďatá prosia o stravu s opakovaným chrapľavým „psrii“.

KUKUČKA CHOCHLATÁ –

CLAMATOR GLANDARIUS, Linné 1758

Je to vták, ktorý celoročne žije v centrálnej Afrike. Letné obdobie trávi na teplom Mediteráne (v Španielsku a Turecku). Pomedzi tieto dva areály má prerušované pásma v južnom Francúzsku, na Apeninskom a Balkánskom polostrove. Táto severná populácia je sťahovavá a zimuje v centrálnej Afrike. U nás ju možno vidieť len ako za-

Kukučka chochlatá

túlanca (videná v okolí Kanjiže). Zdržiava sa v sadoch, hôrkach, aj na trávnatých plochách a na obhospodárených poliach.

Je trochu väčšia od svojej rodáčky a počas letu vidno, že má konce krídel tupšie a chvost tenší a dlhší od nej.

Vrchná strana tela je tmavá s bielymi škvrnami. Na hlave má striebristo-šedý chochol.

Spodná časť tela je jemne sivá až biela, prsia žltavobiele. Dospievajúce jedince sú nápadnejšie sfarbené, ale majú aj hnedé krídlové letky a červený krúžok okolo očí.

Stravuje sa hmyzom. Je dosť hlučná, ba hlasitá. Výstražný znak je nízke nosové „čeh“ a obvyklá konverzácia je: „čerr-čerr-če-če-če-če“, ale aj chichotavé „ki-ki-ki krie-krie-krie“, ako aj vrčavo-pískavé „br-ju br-ju brr-ju-ú...“. Foto: z internetu

JESENNÁ TÉMA Nepáľte, ale kompostujte!

Ľubica Sýkorová

V jesenných mesiacoch ešte stále patrí hustý biely dym k typickým úkazom najmä na našich dedinách. Ľudia v tomto období spaľujú lístie, trávu a odrezky zo stromov či živých plotov. Prichádzajú tak o kvalitné organické hnojivo a menia ho na škodlivé splodiny. Stačí nízky tlak ovzdušia a naše ulice a domy sú zahalené závojom štipľavého dymu. PREČO RASTLINNÉ ZVYŠKY

NETREBA SPAĽOVAŤ?

Vysoká vlhkosť vzduchu, nízka teplota horenia a nedostatok kyslíka spôsobujú, že spaľovanie bioodpadov nie je dokonalé. Spaľovaný odpad nehorí, ale tlie a dymí, a tým sa do ovzdušia uvoľňujú toxické látky. Patria k nim napríklad oxid uhoľnatý, uhľovodíky, dechty a mnohé ďalšie zdraviu škodlivé plyny, ktoré v prostredí pretrvávajú dlhý čas. Nepríjemne zapáchajú, dráždia sliznice dýchacích ciest, spôsobujú bolesti hlavy a môžu pôsobiť ako nervové jedy. Ľudia neraz do spaľovaného bioodpadu pridávajú aj iné odpady, napríklad PET fľaše, rôzne gumy, obaly, ktoré obsahujú mnohé zdraviu nebezpečné látky. Veľmi nebezpečné splodiny Ježko je pre naše záhrady veľmi užitočný spaľovania sú dioxíny, ktoré patria medzi najsilnejšie syntetické jedy. Spaľovaním bioodpadu tak nielen znepríjemňujeme

Jednoduché kompostovisko si nájde miesto v každej záhrade

život susedom a zamorujeme ich životné prostredie a domácnosti, ale škodíme najmä vlastnému zdraviu. Preto je logické, že tento spôsob zbavovania sa odpadov je už dnes v mnohých krajinách zakázaný.

AKO SA ZBAVIŤ ODPADU ZO ZÁHRADY?

Výhodnou a jednoduchou alternatívou je kompostovanie, o ktorom sme už viac ráz písali. Lístie, trávu, kôru a konáre môžeme spoločne s bioodpadom z kuchyne (zvyšky z jedál, odpad z čistenia ovocia a zeleniny) použiť na výrobu kvalitného kompostu. Pri správnom kompostovaní prebieha celý proces kompostovania rýchlo. Kombináciou pôsobenia rozkladných mikroorganizmov a húb, zmenou kyslosti prostredia, správnou vlhkosťou a zvýšenou teplotou kompostu (v niektorých prípadoch až 65 °C) sa ničí väčšina choroboplodných zárodkov a semien burín. Bioodpad sa časom rozloží a premení na výživné hnojivo, ktoré sa výborne uplatní v každej záhrade. Ak je kompost plný a máme stále veľa lístia, môžeme z neho a rôznych vetvičiek vytvoriť hniezdo pre ježka. Vďaka trendu dokonale upravených a čistých záhrad, žiaľ, toto užitočné zvieratko postupne mizne z európskych krajín. Odvďačí sa nám pojedaním slimákov, lariev a pavúkov.

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Pečené kuracie stehná na cibuľovej omáčke a figách

Suroviny: 6 kuracích horných stehien (s kožou a kosťou), 2 PL olivového oleja, 4 PL masla, 4 červené cibule, 2 PL balzamikového octu, 2 PL dijonskej horčice, 3 dl kuracieho vývaru, 5 zrelých fíg, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, sušený tymian

Takto sa to podarí: Na panvici vhodnej do rúry rozpálime olej a sprudka a krátko opražíme nasolené kuracie stehná z oboch strán, potom stehná vyberieme. Do panvice k výpeku pridáme maslo, na plátky pokrájanú cibuľu, ktorú zľahka osolíme a krátko restujeme. Dochutíme čiernym korením, prilejeme ocot a horčicu. Všetko spolu premiešame

a podlejeme vývarom. Dusíme asi 5 minút. Potom do omáčky vrátime opečené stehná, pridáme napoly prerezané figy, tymian a všetko ešte zľahka pokvapkáme olejom. Zakrytú panvicu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme zhruba 45 minút až hodinu (podľa veľkosti stehien), posledných 10 – 15 minút pečieme odokryté. Podávame s dusenou ryžou alebo opekanými zemiakmi.

Kávové rezy s čokoládovým korpusom

Suroviny: Na čokoládový korpus: 150 g čokolády na varenie (nad 50 % kakaa), 80 g masla, 5 vajec, 150 g kryštálového cukru, 5 PL vody, 250 g hladkej múky, 1,5 KL kypriaceho prášku, štipka soli; Na kávový krém: 2 PL instantnej kávy (najlepšie krémová), 30 ml vriacej vody, 250 g mascarpone, 50 g kryštálového cukru, 250 ml smotany na šľahanie; Ešte potrebujeme: 5 PL marhuľového džemu, trochu kakaa na posypanie

Takto sa to podarí: Korpus: čokoládu roztopíme spolu s maslom nad vodným kúpeľom a necháme vychladnúť. Žĺtky oddelíme od bielkov. Z bielkov ušľaháme jemný sneh a žĺtky vyšľaháme s cukrom vo veľkej miske. K žĺtkovej pene potom prišľaháme čokoládu, vodu, hladkú múku, kypriaci prášok a soľ. Nakoniec zľahka zapracujeme bielkový sneh. Cesto rozotrieme na menší, hlbší plech, ktorý sme vystlali papierom na pečenie, vložíme do rúry vyhriatej na 170 °C na zhruba 35 minút. Na ešte horúci korpus rozotrieme marhuľový džem a necháme v plechu chladnúť pri izbovej teplote. Kávový krém: kávu vymiešame v troške vriacej vody. V miske spolu premiešame mascarpone, cukor, rozpustenú kávu, prilejeme vychladenú smotanu a všetko spolu krátko vyšľaháme do hladkého, tuhšieho krému. Krém rozotrieme na vychladnutý korpus a koláč uložíme do chladu na zhruba dve hodiny. Neskôr krájame a servírujeme poprášeným preosiatym kakaom.

Gaštanové tiramisu

Suroviny: 12 cukrárskych piškót (dlhé), 1 šálka espressa, 1 KL rumu, 2 čerstvé vajcia, 2 PL práškového cukru, 4 PL gaštanového pyré, 200 g mascarpone, 70 g nasekanej tmavej čokolády, trochu kakaa na posypanie

Takto sa to podarí: Uvaríme kávu, prilejeme do nej rum a necháme vychladnúť. Medzitým v miske spolu vyšľaháme žĺtky (2) s cukrom a gaštanovým pyré do peny. Potom pridáme mascarpone a ďalej šľaháme do hladkého krému. Nakoniec do krému opatrne zapracujeme bielkový sneh (z 2 bielkov) tak, aby v nich ostalo čo najviac vzduchu. Na dno priehľadných pohárov nanesieme trochu krému, trochu nasekanej čokolády, pridáme časť polámaných piškót, ktoré sme krátko namočili v rumovej káve a postupne skladáme, kým nenaplníme poháre, pričom posledná vrstva bude krém. Na vrch ešte pridáme nasekanú čokoládu a všetko zľahka poprášime preosiatym kakaom.

Krehký jablkový koláč

Suroviny: Na krehké cesto: 350 g hladkej múky, štipka soli, 130 g práškového cukru, 180 g studeného masla, 1 vajce; Na plnku: 8 jabĺk, 2 PL masla, 100 g kryštálového cukru, 1 PL citrónovej šťavy, 1 KL škorice, 1/2 balíčka vanilkového pudingu

Takto sa to podarí: Cesto: v miske spolu premiešame múku, soľ a práškový cukor. Pridáme na kocky pokrájané studené maslo a končekmi prstov vypracujeme mrveničku. K mrveničke rozklepneme celé vajíčko a rukami vypracujeme celistvé cesto, ktoré zabalíme do fólie a uložíme na 30 minút do chladničky. Plnka: jablká postrúhame na hrubšom strúhadle (aj so šupkou). V hrnci alebo panvici s pokrievkou rozpustíme maslo, pridáme jablká, cukor, citrónovú šťavu, škoricu a všetko spolu privedieme za stáleho miešania k varu. Stíšime plameň a zakryté za občasného miešania dusíme asi 15 minút. Potom prisypeme pudingový prášok, premiešame a povaríme ešte 3 minútky. Odstavíme. Dve tretiny cesta rozvaľkáme na dobre pomúčenej doske alebo medzi dvoma plátmi papiera na pečenie do kruhu s priemerom o 3 cm väčším ako je dno našej koláčovej formy. Cesto prenesieme do formy, dobre ho utlačíme na dno i boky, kraje zrežeme a do stredu navrstvíme a zarovnáme jablkovú plnku. Zo zvyšku cesta vyvaľkáme plát a vykrajujeme vzory (napríklad jabĺčka), ktoré poukladáme na plnku uprostred pečenia (asi po 20 minútach). Jablkový koláč pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 35 minút. Koláč môžeme servírovať s čerstvo vyšľahanou šľahačkou alebo kopčekom vanilkovej zmrzliny.

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 543 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

DVE VÝSTAVY V HLOŽANOCH V znamení bohatej budúcnosti

Miroslav Pap

Výtvarné umenie vojvodinských Slovákov má bohatú históriu, no ako sa to v sobotu 23. októbra v Hložanoch ukázalo, aj potenciálnu budúcnosť. V Združení Etnodomu Ženský kútik sa totiž usporiadali dve výstavy: Bienále mladých slovenských výtvarníkov a Hložianska paleta.

Hložiansku paletu zorganizovalo po 28-krát Združenie hložianskych výtvarníkov – v netradičnom termíne, nakoľko sa tradične Hložianska paleta organizovala v máji, v rámci Dňa Hložian. Na výstave si mohli návštevníci pozrieť diela

Veľký záujem o výtvarné umenie

Prítomných účastníkov dvoch výstav, ako aj početných návštevníkov na začiatku privítala

Budúce generácie slovenských vojvodinských výtvarníkov

už osvedčených hložianskych umelcov, ktorí tvoria jadro združenia už takmer 30 rokov. Členovia uvedeného združenia medzi seba každoročne prijímajú nových členov, ktorí svojím talentom prispievajú k rozvoju výtvarného umenia. Diela týchto výtvarníkov sú čoraz hodnotnejšie, nakoľko ich permanentnou prácou sú aj výsledky viditeľné.

Tatiana Miškovicová, predsedníčka Združenia Etnodomu Ženský kútik, ktorá pritom pri-

Diela mladých umelcov

pomenula, že prácu účastníkov je potrebné aj kriticky zhodnotiť, lebo sa tým výtvarníci budú posúvať dopredu.

Následne slovo patrilo Ondrejovi Zahorcovi, predsedovi MOMS Hložany. Ten medziiným zdôraznil, že Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta má potenciálnych umelcov, ktorí sa stretajú každý štvrtok a pracujú s osvedčenými hložianskymi umelcami.

O výstave sa zmienil aj Vladimír Valentík, riaditeľ SVC a výtvarný kritik: „Toto obnovené bienále, ktoré sa po druhýkrát organizuje, zoskupilo až impozantný počet mladých talentovaných výtvarníkov. Do budúcna by bolo potrebné Bienále mladých výtvarníkov vypro lovať, zmenšiť počet účinkujúcich výtvarníkov a zväčšiť počet vystavených prác v tom smere, že si treba dovoliť zmapovať a sledovať prácu žiakov predovšetkým stredných škôl.“

Tohto roku sa na bienále zúčastnilo až 42 účastníkov z Hložian, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Nového Sadu, zo Selenče a Starej Pazovy. Sú to najčastejšie žiaci základných a stredných škôl, mladí umelci amatéri, ale aj niekoľko akademických výtvarníčok, ktoré už v školách pracujú s mladými výtvarníkmi a pravdepodobne ich účasť na druhom obnovenom bienále je aj posledná. Návštevníci mali možnosť vidieť práce venované najčastejšie zátišiu, ktorému sa venujú žiaci stredných škôl, kým starší sa venovali viac vlastnému ideovému vedeniu. Využili techniky: olejomaľbu, potom maľbu

Aj starších zaujala tvorivosť mladých

akrylovými farbami, akvarel, gra ku a kresby ceruzkou. „Organizátorovi treba gratulovať k tomuto počínaniu a predpokladám, že do budúcna toto podujatie, ktoré sa snaží vypro lovať a etablovať, o dva roky bude ešte viac spĺňať požiadavky svojho predsavzatia,“ uzavrel Valentík.

ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV Siedmy výtvarný tábor pre dospelých

Jaroslav Čiep

Na záver jesennej časti aktivít, po uskutočnenom tábore pre deti – spravidla o dva týždne – Združenie petrovských výtvarných umelcov už viac rokov pravidelne organizuje výtvarný tábor i pre dospelých. Tak v sobotu mali členovia petrovského umeleckého združenia angažovanú sobotu. Najprv všetko prichystali a potom aj privítali hostí – kolegov z viacerých prostredí. Okrem domácich do Petrovca pricestovali aj viacerí cezpoľní umelci a bolo vidno aj početné nové tváre, ktoré sme doposiaľ nezaregistrovali na tom-

Pri deľbe materiálu na maľovanie Obraz, ktorý vznikol, zostáva združeniu a na záver ho treba podpísať a označkovať: Ján Vrbovský z Kulpína

to podujatí. Aj mládežníkov, ktorí sa čoraz viac zapájajú do práce združenia umelcov.

V sobotu 23. októbra bolo síce o štipku krajšie počasie ako deň predtým, keď sa lialo, ale predsa

nebolo také príjemné, aby sa mohlo tvoriť v prírode. Zvyčajne sa doteraz umiestnili v Parku Zuzky Medveďovej. Prítomní účastníci tábora – zo 30 výtvarníkov – boli z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian, Maglića, aj z Kysáča, Nového Sadu, Báčskej Palanky, Báča, zo Selenče, z Gajdobry, Paragov. OrganizáČasť táborníkov tvorila a bavila sa v sieni KUS Petrovská družina: Anna Babiaková, Samuel Legíň a Anna Nosálová tori ich rozdelili do dvoch skupín a do dvoch väčších siení – miestností Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec a Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina, obe na nádvorí Kultúrneho centra, kde potom umelci tvorili. Téma bola

Nechýbala ani skupina z Kysáča

voľná a každý tvoril technikou, v ktorej je najzručnejší. Organizátor pre všetkých zabezpečil nielen plátna, farby a iné náčinie ktorý v tejto forme organizujú v Báčskom Petrovci od roku 2014, aj tentoraz vznikli nové známosti, pri aktívnom celo-

Aj mladí umelci strávili príjemné chvíle pri spoločnom maľovaní

pre tvorbu, ale aj pohostenie, a pousiloval sa, aby sa všetci v Petrovci dobre cítili.

Na úvod 7. výtvarného tábora pre dospelých sa prítomným prihovorila predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Mária Struhárová a popriala im zdar v práci. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá podujatie aj nančne podporila, sa prihovoril Ján Makan.

Ako aj na minulých ročníkoch tábora, dennom kontakte si vymenili skúsenosti a dohovorili sa navštíviť aj iné prostredia, s ktorými Petrovčania doteraz nemali spoluprácu.

Dohovory o spolupráci

MÁŠKOVE DNI 2021 Víkend v kovačickom divadle

Stevan Lenhart

Súčasťou programu tohtoročných októbrových osláv v Kovačici boli aj Máškove divadelné dni, ktoré prebiehali od 22. do 24. októbra a obecenstvo malo príležitosť pozrieť si tri predstavenia. Tento divadelný víkend sa každoročne organizuje vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra a nesie meno predčasne zosnulého kultúrneho dejateľa, divadelného herca a režiséra Tomáša Hriešika-Máška (1956 – 1993). Do dejín divadelného umenia vojvodinských Slovákov sa zapísal invenčným prístupom

Pocta Máškovi na kovačickom cintoríne

Kovačické Slúžky

k divadelnej hre a dramaturgii, ako aj na tunajšie pomery neobvyklým výberom textov avantgardných autorov. Na začiatok Máškových dní členovia rodiny a niekoľkí priatelia priniesli kvety na jeho hrob a spomenuli si na niektoré divadelné hry, ktoré on režíroval.

V prvý večer na kovačickom javisku vystúpili členovia domáceho Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) s predstavením Slúžky podľa drámy francúzskeho autora Jeana Geneta v réžii Dragana Karlečíka. V hre ide o dve slúžky, Solange (hrá ju Darina Čechová) a Claire (Ivana Čížiková), ktoré plánujú vraždu svojej bohatej panej (hrá ju Alexandra Čížiková), pričom v dialógoch medzi postavami na povrch vychádzajú skryté časti ich emočného a psychického sveta v podobe vyjadrených snov, citov a túžob. Vzhľadom na úspešnú premiéru tejto hry, ktorú kovačické herečky predviedli zhruba pred mesiacom, možno povedať, že toto ich druhé vystúpenie vyznelo ešte presvedčivejšie. Súvisí to určite aj so zložitosťou textu, ktorého interpretáciu možno sledovať aj viackrát a zakaždým v ňom objavovať nové a iné veci.

Stále aktuálny Profesionál

Sobotňajší večer patril hercom Slovenského vojvodinského divadla, ktorí zahrali Profesio-

Aktéri kysáčskej hry Bozky

nála podľa Dušana Kovačevića v réžii Richarda Sanitru a Jána Chalupku. Hlavní dvaja protagonisti tejto „smutnej komédie“ sú Zdenko Kožík a Branislav Čeman – ich súhra na javisku po určitom čase (premiéra bola koncom augusta 2020) nadobudla novú hereckú kvalitu, čo sa vlastne aj mohlo očakávať po ich dlhšom zaoberaní sa takým kultovým textom, akým je Kovačevićov Profesionál. A je zaujímavé, že táto inscenácia už bola zahraná (ako jediná) v rámci vlaňajších Máškových dní, ktorých program bol zredukovaný pre sprísnené epidemiologické opatrenia… „Pred rokom to možno bolo technicky a mizanscénicky dokonalejšie realizované než dnes, ale na druhej strane sa mi zdá, že toto predstavenie časom dozrelo a emočne je hlbšie podané než bolo vtedy. Bude mi vlastne ľúto, keď raz prestaneme hrať Profesionála,“ povedal nám herec Branislav Čeman.

V záverečný deň – v nedeľu predvečerom – sa predstavili mladí členovia Ochotníckeho divadla, ktoré pôsobí v rámci Kultúrneho centra Kysáč. Zahrali ich aktuálne predstavenie Bozky autora a režiséra Jána Privizera. Ide o text na tínedžerské témy, takže súčasťou hry sú počítačové hry, Youtube, pizza, hudba a tanec, a mladí herci predviedli celý kus s osobitnou náladou. Ústrednú tematiku predstavujú bozky a spôsoby bozkávania sa ako večná a lákavá záhada, ale aj súčasť života tínedžerov.

Program tohtoročných Máškových dní pôvodne mal byť bohatší o dve predstavenia. Avizovaná bola totiž aj monodráma Istorija velikana Mihajla Pupina v podaní herca Fuada Tabučića a očakávalo sa i predstavenie Kabaret 2 z produkcie padinského Fedor teátra. Hosťovania týchto dvoch súborov však boli zrušené pre zdravotný stav hercov.

Organizáciu Máškových dní mali na starosti Divadlo VHV, scéna v Kovačici, a tamojší Dom kultúry 3. októbra.

STARÁ PAZOVA Medzinárodný deň školských knižníc

Anna Lešťanová

Už tradične si v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka pripomínajú Medzinárodný deň školských knižníc. Tento deň vyhlásila Dr. Blanche Woollsová, predsedníčka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva, a pripomína sa od roku 1999. Odvtedy sa uskutočňuje každoročne štvrtý októbrový pondelok. Deň je oslavou školských knižníc a v tejto staropazovskej škole knižničný fond počíta 14-tisíc kníh.

Príležitostný program k tomuto dňu usporiadali v pondelok 25. októbra (v popoludňajších hodinách – na druhej školskej hodine) v aule tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne, keď žiaci vyšších ročníkov za pomoci svojich profesorov poukázali na prínos knižníc vo vzdelávaní žiakov. Program mala na starosti nici tejto základnej školy.

Na tomto podujatí, ktorým si pripomenuli Medzinárodný

Žiaci k oslave prispeli prečítaním úryvkov z kníh

Jarmilka Dolinajová, profesorka slovenského jazyka a literatúry, ktorá pracuje aj v školskej kniždeň školských knižníc 2021, sa zúčastnilo 26 žiakov. Kratšie úryvky z kníh prečítali v štyroch jazykoch (po slovensky, srbsky, anglicky a nemecky), ktoré sa vyučujú v škole. V rámci programu odznelo i vyhodnotenie súťaže o najkrajšiu záložku do knihy, v ktorej sa zúčastnili všetci žiaci školy a odmenení boli najúspešnejší žiaci tak nižších, ako aj vyšších ročníkov. Zo žiakov nižších ročníkov najkrajšiu záložku do knihy vyrobil tretiak Andrej Čmelík, kým zo žiakov vyšších ročníkov najúspešnejšia so svojou záložkou bola ôsmačka Emanuela Šipicky-Šagiová. Najúspešnejší žiaci dostali knižné darčeky a ostatní odmenení žiaci školské potreby. Tentoraz odznel aj kratší hudobný program v podaní žiakov školy. Hlavnou myšlienkou pripomínania si tohto dňa je podpora vzťahu ku knihám, k školskej knižnici a čítaniu.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Víťazoslav Hronec: Sonety

(ISBN 978-86-7103-570-5)

Jaroslav Čiep

Ďalší, v poradí tretí zväzok v novozaloženej edícii Predsa koľaj v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci, ktorý sa nám dostal do rúk, je kniha Víťazoslava Hronca (1944) Sonety. Náš a rmovaný básnik, prozaik, redaktor a kritik má na svojom konte vydaných kníh vyše dvadsať básnických zbierok, k tomu aj početné knihy prózy, esejí, literatúry a publicistiky. Aj výberov z tvorby iných autorov, niekoľko antológií, chrestomatií. K tomu v rokoch 1999 až 2018 vyšlo osem zväzkov jeho Výberu z diela. O ňom, resp. jeho tvorbe syntetické monogra e vydali Dr. Adam Svetlík a Dr. Marína Šimáková-Speváková. Od roku 2010 je na dôchodku, ale ešte stále je literárne činný a tvorivý. Obsahom zbierky básní Sonety sú celky Medzi dvoma ohňami, Nasvietiť do tiem a Z preletu vtákov napísaných po slovensky a báseň Pesma zaradená do časti Inorečovo, teda vznikla po srbsky a Hronec ju uverejnil pod pseudonymom Branislav Hristić v časopise Preobraženja roku 1991. Táto zbierka obsahuje dokopy 19 básní v sonetovom znení, z 21, koľko ich Hronec doteraz uverejnil. Tie, najmä napísané po roku 1974, vznikli pod vplyvom nemeckého lozofa Edmunda Husserla a

jeho fenomenologickej metódy. Druhú časť publikácie tvoria tri edičné poznámky z pera autora a týkajú sa samotných sonetov, ako aj výtvarných príloh, a celkom na záver je aj biogra cVÍŤAZOSLAV HRONEC SONETY ká poznámka o autorovi. Kniha Víťazoslava Hronca Sonety je bohato kolorovane ilustrovaná prácami slovenských vojvodinských akademických umelcov Anny Pixiadesovej (na obálke), Martina Kizúra, Michala Madackého, Anny Andrejićovej, Milana Súdiho, Jany Viergovej, Miry

Sonety ISBN 978-86-7103-570-5

VÍŤAZOSLAV HRONEC

Brtkovej, Michala Ďurovku, Márie Galátovej-Ćirovićovej, Pavla Čániho, Marijana Karavlu, Miloslava Pavelku, Aleny Klátikovej, Márie Gaškovej, Pavla Popa, Vesny Opavskej, Viery Fajndovićovej-Súdiovej, Milana Grňu, Katice Pavelkovej-Vukajlovićovej, Svetlany Miháľovej, Pavla Pavelku, Jaroslava Supka a Martiny Karavlovej-Hlodovej. Vydalo ju Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako 3. zväzok v edícii Predsa koľaj. Zároveň je to 285. publikácia vydaná v SVC. Táto publikácia rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zošitá do mäkkej väzby, v rozsahu 72 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

VYHODNOTENIE 11. ROČNÍKA FOTOSÚBEHU ÚKVS Školský život Slovákov vo Vojvodine

Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

V stredu 20. októbra sa v Novom Sade uskutočnilo vyhodnotenie 11. ročníka fotosúbehu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Tento ročník bol zameraný na školský život Slovákov vo Vojvodine v minulosti.

Na tohtoročnú súťaž sa prihlásilo 19 uchádzačov, ktorí spolu zaslali 338 fotogra í. Svoje fotky zaslali: Adam Jonáš z Bieleho Blata, Anna Tárnociová z Pivnice, Anna Čásarová z Pivnice, Anna Galambošová z Hložian, Anna Kucháriková-Brezinová z Vojlovice, Anna Ostojinová z Nového Sadu, Janko Čérný z Čelareva, Anna Chrťanová z Kysáča, Ján Kolárik z Padiny, Ján Pavela z Vojlovice, Ján Špringeľ z Kovačice, Jaroslava Belániová z Pivnice, Juraj Pucovský z Lalite, Ružena Kraticová z Padiny, Martin Listmajer z Jánošíka, Miroslav Sabo z Kovačice, Rastislav

Fotogra e zaslané na súbeh hodnotila trojčlenná komisia v zložení: Marijan Pavlov,

Slovenskí žiaci, Kysáč, začiatok 20. storočia. Fotografi u poskytla Zuzana Ďurovková.

torik zo Starej Pazovy. Komisia skonštatovala, že z veľkého počtu došlých fotogra í nie je možné vybrať iba jednu najlepšiu, a tak sa rozhodla oceniť Zuzanu Ďurovkovú z Kysáča, ktorá zaslala veľký počet z historického a kulturologického aspektu veľmi kvalitných a vzácnych fotiek, a podľa názoru komisie viaceré fotogra e, ktoré

Zuzana poslala, patrili medzi tie najvzácnejšie.

Pri tejto príležitosti v ÚKVS bola nainštalovaná retrospektívna výstava predchádzajúcich ročníkov, ktorá je len malým výberom z veľkého počtu fotogra í, ktoré v uplynulom období získal ústav.

V umeleckej časti programu vystúpila mladá husľová virtuózka Lana Zorjanová.

Zorňan z Nového Sadu, Zuzana Dudková z Hložian a Zuzana Ďurovková z Kysáča. etnológ z Báčskeho Petrovca, Ján Valo, fotograf z Nového Sadu, a Jaroslav Miklovic, hisZdroj a foto: ÚKVS

KULTÚRNA STANICA SVILARA V NOVOM SADE Práce Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša

Pripravila: D.Berediová-Banovićová

V utorok 19. októbra v Kultúrnej stanici Svilara v Novom Sade bola otvorená výstava Z dvoch uhlov, ktorú tvoria práce Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša.

Na počesť 20. výročia smrti Zuzany Chalupovej, najznámejšej ženy insitného maliarstva vo svete a ambasádorky UNICEF, a 25. výročia smrti Martina Jonáša, najznámejšieho a najváženejšieho insitného maliara v Kovačici, práve výstava v Svilare predstavila obecenstvu početné reprezentatívne diela týchto dvoch umelcov, ktoré pochádzajú zo súkromných zbierok a zbierok zberateľov a ustanovizní.

Výstavu otvoril veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha. Prítomným sa prihovorila aj koordinátorka siete kultúrnych staníc Violeta Ðerkovićová a predseda Združenia občanov Naiva Art Kult Boško

Nedeljkov. Otvorenie spestrila ženská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika za sprievodu Ondreja Maglovského a Ðorđa Petriška. Projekt nančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

Veľvyslanec Fedor Rosocha a biskup SEAVC Jaroslav Javorník so ženskou speváckou skupinou SKC P. J. Šafárika, ktorá spievala za sprievodu Ondreja Maglovského a Ðorđa Petriška

Zdroj: Kultúrna stanica Svilara Foto: FB/Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku