Tlačovka o incidente v Begeči

NOVÝ SAD Tlačovka o incidente v Begeči

Danuška Berediová-Banovićová

V miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade v pondelok 25. októbra bola zorganizovaná tlačovka v súvislosti s výhražným listom usmerneným Slovákom v Begeči, ktorý bol zaslaný na adresu slovenského evanjelického zboru v Begeči.

Spomínaný list bol v polovici októbra nájdený v poštovej schránke slovenského evanjelického zboru v Begeči, v ktorom sa Slovákom, ktorí žijú v Begeči, dáva lehota v trvaní 2-3 mesiacov, aby sa vysťahovali do Hložian. V liste, ktorý bol ručne napísaný na štyroch stranách, sa uvádzajú slovenské rodiny, ktorým sa odkazuje, že im v Begeči nie je miesto. Tento incident je prihlásený na polícii a prebieha vyšetrovanie. O tejto situácii hovorili predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, biskup SEAVC Jaroslav Javorník, predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a štátny tajomník v Ministerstve pre ľudské a menšinové práva Ninoslav Jovanović.

Lakatošová tento počin nazvala neľudský a dodala: „Šírenie takýchto šovinistických až fašistických ideí je neprípustné a neprimerané ani tejto dobe, ani ľuďom. V Begeči Slováci žijú už stáročia spolu s väčšinovým národom, nieže žijú jedni vedľa druhých, ale žijú jedni s druhými, a preto toto, čo sa stáva, je neprípustné.“ Odsúdila tento čin a poprosila patričné orgány a apelovala, aby toto zastavili a aby páchateľa predviedli pred zákon.

Jaroslav Javorník vyhlásil, že je Slovenská evanjelická cirkev vďačná štátnym orgánom, lebo včas reagovali. „Toho 14. októbra som dostal túto informáciu, tento list. Veľmi ma to znepokojilo a hneď sme dali do pohybu všetky možné subjekty. Hlásili sme na políciu, počul som sa s náčelníkom a ďalšími a ešte v ten večer to išlo k samotnému vrchu nášho štátu,“ povedal Javorník. Ako ďalej vysvetlil, v polícii im bolo povedané, aby o tomto nehovorili v médiách, kým sa všetko nepreverí a kým kurátorka, ktorá dostala list, ako aj senior báčsky nedajú vyhlášku v polícii. Ako povedal Branislav Kulík, Matica slovenská v Srbsku bola hneď informovaná o tomto incidente. Vyjadril nádej, že čím skôr budeme mať konkrétne informácie a konkrétne vyriešenie tejto nemilej udalosti. „Ako Matica slovenská ponúkame nápomocnú ruku aj Slovákom v Begeči, aj všetkým Slovákom, ktorí majú podobné problémy,“ podotkol Kulík. Lakatošová dodala, že nechce, aby sa niečo podobné stalo aj ostatným národnostným menšinám, ktoré žijú vo Vojvodine, a je

Ninoslav Jovanović, štátny tajomník v Ministerstve pre ľudské a menšinové práva ich takmer 30, a preto takéto prípady treba zastaviť. Vyjadrila potešenie, že sa patričné orgány veľmi zaujímali o tento incident, ako aj štátne. Štátny tajomník Jovanović povedal, že je štát Srbsko bezpečným domovom pre všetkých jej občanov a že je štát Srbsko

Prítomní sa zhodli, že veria, že sa tento incident rýchlo dorieši a nezopakuje

štátom všetkých jej občanov. „Počin blázna, ktorý urobil zoznamy, na základe ktorých sa niekto má vysťahovať. Nie. Vieme, kto robil takéto zoznamy na vysťahovanie, a to sa už nikdy nesmie udiať. Srbsko ako krajina nikdy nebola na tej strane a nebude ani dnes, ani v budúcnosti,“ podčiarkol Jovanović. Povedal tiež, že dnes sa rozprával s farárom v Begeči, s predsedom Miestneho spoločenstva Begeč a odovzdal im identický odkaz, a že sa pousiluje porozprávať sa aj s občanmi, ktorí sú na tom zozname. Dodal, že mal telefonický rozhovor s predstaviteľmi policajného oddelenia v Novom Sade a zahlásil, že bude iniciovať rozhovor s náčelníkom policajného oddelenia a že bude trvať na tom, aby polícia a prokuratúra reagovali čím skôr a aby sankcionovali páchateľa.

Keďže v médiách už odznelo, že pred týmto incidentom na adresu SCZ v Begeči v minulosti prišli už 4 listy, biskup Javorník vysvetlil: „Tie 4 listy sa týkali našej kurátorky a dostávala ich na každých 4 – 5 rokov, ale ich obsah som videl. Obsah sa týkal jej, jej rodiny, a v nich bolo uvádzané, že prečo neodíde. Ale takýto tón nebol ani v jednom liste. Tie predchádzajúce listy ona ani nechcela spomínať, lebo chápala, že sa týkajú jej. Ale keď prišiel tento list, v ňom už bola iná rétorika.“ Dodal, že kurátorka tie predchádzajúce listy neprihlasovala polícii, ale že je vďačný, že v tomto prípade reagovala, lebo videla v ňom nebezpečenstvo. Zahlásil, že všetky detaily o tomto prípade budú známe až po ukončení vyšetrenia.

Nakoniec sa prítomní zhodli, že zoznamy sú črty fašizmu, že veria, že ide o jednotlivca a nie skupinu a že sa tento incident rýchlo dorieši a nezopakuje.

Týždeň

SRBSKO Čukaru Peki baňa na ťaženie medi a zlata

Pripravil: Vladimír Sabo

Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa zúčastnil slávnostného otvorenia bane na ťaženie medi a zlata Čukaru Peki, do ktorej spoločnosť ZiJin investovala 474 miliónov dolárov. Bude to inak prvá zelená baňa v zmysle využitia moderných technológií v ťažbe rúd a najvyšších štandardov v oblasti ochrany životného prostredia. Prezident Vučić vo svojom príhovore povedal, že otvorenie bane je pre Bor mimoriadne občanom Boru a všetkým novým zamestnancom. Som presvedčený, že prinesie prosperitu a budúcnosť na východ Srbska. Pozývam všetkých ľudí, ktorí opustili Kladovo, Negotin, Majdanpek, Bor, Zaječar, Knjaževac, Boljevac a Sokobanju, aby sa vrátili do nášho Srbska. Tu budú môcť urobiť budúcnosť pre seba a svoje deti, na svojich koreňoch, na svojej pôde,“ povedal prezident Vučić a pripomenul, že prezident Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching povedal, že história ukazuje, že otvorenosť

Prezident Srbska Aleksandar Vučić na slávnostnom otvorení bane na ťaženie medi a zlata Čukaru Peki a predstavitelia spoločnosti ZiJin

dôležité a že východné Srbsko má dobrú budúcnosť, pretože sa realizuje všetko, čo sa v tejto časti krajiny ešte pred niekoľkými rokmi zdalo byť nemožné. Poukázal na to, že na druhej strane Boru bola vystavaná úplne nová baňa, a to najmodernejším spôsobom, pričom sa rešpektujú environmentálne normy životného prostredia, ako aj to, že existujú všetky čističky odpadových vôd. „Fantastická otácia je postavená podľa najvyšších svetových štandardov, a to je niečo, čo pre nás veľa znamená. Sme hrdí na naše priateľstvo s Čínskou ľudovou republikou a v partnerstve s našimi čínskymi priateľmi sme našli riešenie pre východné Srbsko. Gratulujeme a spolupráca sú hybnou silou dynamických medzinárodných ekonomických aktivít, že otvorenosť a spolupráca budú naďalej nevyhnutné pre neustály ľudský pokrok. Dodal, že tieto slová sú

Príhovor prezidenta Srbska Aleksandra Vučića

víziou lepšieho sveta pre všetky národy a že nikoho nenechajú ľahostajným.

Okrem iného prezident povedal, že pred deviatimi rokmi priemerná mzda v Bore bola 428 eur a dnes je to 647 eur, čo je nad priemerom v Srbsku. „Platy budú naďalej rásť, predovšetkým vďaka spoločnosti ZiJin,“ ozrejmil prezident Vučić a oznámil, že štát bude investovať do rekonštrukcie nemocnice v Bore až 11 miliónov eur a ďalších 10 miliónov do najmodernejšieho prístrojového vybavenia, a že sa práce v plnom rozsahu začnú v budúcom roku. Uviedol, že vodovodná sieť a kanalizácia budú vybudované okamžite, asi 120 kilometrov, čo bude stáť asi 80 miliónov eur.

Veľvyslankyňa Čínskej ľudovej republiky Chen Bo povedala, že je rada, že táto baňa bude zelenou baňou, kde sa budú ťažiť rudy podľa všetkých srbských, čínskych a európskych noriem v oblasti ochrany životného prostredia. „Otvorenie bane Čukaru Peki v Bore má veľký význam pre hospodársky rozvoj Srbska, pre srbsko-čínsku spoluprácu a pre občanov mesta Bor a jeho okolia,“ uviedla čínska veľvyslankyňa Chen Bo, s tým, že sa podiel produkcie medi zvýši na 18 percent, čo v nasledujúcom období zaradí Srbsko na druhé miesto z hľadiska produkcie medi v Európe. Zdroj: predsednik.rs

Foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

Prezident Srbska Aleksandar Vučić s čínskymi partnermi spoločnosti ZiJin

SRBSKO Modlitby v Šumariciach

Pripravil: Vladimír Sabo

Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa vo štvrtok 21. októbra zúčastnil modlitieb v Šumariciach v Kragujevci. Episkop šumadijský Jovan spolu s kňazom vzdali úctu obetiam druhej svetovej vojny a potom prezident Vučić položil veniec k pamätníku, ktorý bol postavený na mieste, kde 21. októbra 1941 nemecké okupačné sily zastrelili študentov a profesorov gymnázia v Kragujevci. V spomienkovom parku Kragujevački oktobar v Šumariciach sa pripomína Deň pamiatky na obete 2. svetovej vojny a 80. výročie masového strieľania civilistov v Kragujevci.

Na pamiatku utrpenia nevinných civilistov sa konala tradičná Veľká školská hodina..

Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

Prezident Aleksandar Vučić sa zúčastnil modlitieb v Kragujevci

Prezident Aleksandar Vučić položil vence k pamätníku Veľká školská hodina je tradičný program, ktorým si každoročne pripomínajú utrpenie žiakov, učiteľov a civilistov v Kragujevci

Početní prítomní vzdali hold nevinným obetiam vojny

Týždeň

STARÁ PAZOVA Lokálny parlament schválil opravný rozpočet obce

Anna Lešťanová

Vporadí 13. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konalo v piatok 22. októbra a na ňom sa zúčastnilo 43 výborníkov (z úhrnne 53). Pôvodne doručený materiál bol na schôdzi doplnený aj niekoľkými bodmi, a tak výborníci spolu prerokovali a schválili 18 bodov rokovacieho programu.

Jedným z hlavných bodov bolo rozhodnutie o opravnom rozpočte Obce Stará Pazova na rok 2021, na základe ktorého je on zväčšený následkom zvýšených príjmov (o 100 miliónov dinárov) a teraz vynáša 3 miliardy a 182 miliónov dinárov.

Namiesto Jeleny Ivančevićovej, ktorá podala demisiu, za nového výborníka v staropazovskom lokálnom parlamente

Z pracovnej časti zasadnutia v Starej Pazove

tribúnou vo veľkej obecnej zasadačke tzv. Bielej budovy slávnostne zložil prísahu.

Výborníci s uctievaním protipandemických opatrení bez rozpravy schválili aj zmeny

Aleksandar Tukelić počas skladania prísahy

vymenovali člena výborníckej skupiny Aleksandar Vučić – pre naše deti Aleksandra Tulekića, odborného ekonóma z Krnješeviec, ktorý aj za rečníckou plánov generálnej regulácie Nová Pazova a Krnješevci, ako aj rozhodnutie o výmenách a doplnkoch rozhodnutia o založení Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića. Tejto ustanovizni na piatkovom zasadnutí výborníci väčšinou hlasov schválili vypísanie súbehu na voľbu riaditeľa. Staropazovský lokálny parlament schválil aj rozhodnutie odpisu pohľadávok subjektov privatizácie a rozhodnutie o kúpe pozemku (rozlohy hektár a 5 árov) v Nových Bánovciach pre potreby výstavby nového cintorína v tejto dedine, lebo tam zápasia s veľkým problémom nedostatku hrobových miest.

Predstavitelia rodičov a zakladateľ – lokálna samospráva vymenovali aj nových členov školských výborov v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića, Technickej škole a ZŠ Simeona Aranického v Starej Pazove, ZŠ Rastka Nemanjića – sv. Sávu v Novej Pazove a ZŠ 23. októbra v Golubincoch.

Posledným bodom boli výbornícke otázky a odpovede, ktoré tentoraz výborníci podali v písomnej forme.

Z PRACOVNÉHO ZASADNUTIA Rýchlotrať v Kysáči

Vladimír Sabo

Vsobotu 23. októbra v Kysáči prebiehalo pracovné zasadnutie ohľadom výstavby rýchlotrate, ktorá bude prevádzkovať aj cez Kysáč. Na ňom sa zúčastnili odborníci, ktorí prerokovali tento projekt a plán výstavby.

Zasadnutia sa zúčastnili Anita Dimoská, úradujúca námestníčka ministra železníc a intermodálneho transportu, Dušan Miladinović, riaditeľ VP Urbanizam, Dragan Jakovljević, vedúci Úseku pre investície – Mestská správa pre stavebné pozemky a investície, Lazar Đurošev, člen Rady Mestskej správy pre nancie, Dragan Radić, predstaviteľ mesta, a Dejan Predojević, podpredseda Rady MS v Kysáči.

Zasadnutie, ktoré otvoril predseda Rady MS Kysáč Ján Vozár, prebiehalo v plnom prúde, bolo návrhov a vysvetlení, ako budú vybudované rýchlotrať a nadjazdy. Anita Dimoská pri tejto príležitosti povedala: „Projekt výstavby vysokorýchlostnej železnice je projekt, ktorý znamená veľa pre celú krajinu, pre ekonomiku a hospodárstvo našej krajiny. Kľúčový dôvod, prečo som dnes tu v Kysáči, je ten, že by železnica mala umožniť lepší život občanom a že by mala prispieť k rozvoju všetkých obcí a miest, ktoré sú na trase železnice.“

Témou stretnutia boli aj návrhy, ako zrealizovať trasu rýchlej železnice cez Kysáč. Pre projekt sa určili dve riešenia. Stavajú sa dva nadjazdy, jeden pred dedinou a druhý po. „Prišli sme si vypočuť ob-

v Kysáči

Pracovalo sa dôkladne a konštruktívne

čanov Kysáča a ich návrhy v časti dopravného riešenia a fungovania dvoch nadjazdov. Chceme to vyriešiť čo najlepšie. Mala by som spomenúť a poukázať, bez ohľadu na projekt, ktorý bol urobený, na všetky návrhy a pripomienky, ako aj na všetky návrhy, ktoré umožňujú, aby využitie tých dvoch nadjazdov bolo čo najlepšie, a bude sa konať. Občania Kysáča majú podporu kompetentného Ministerstva výstavby, dopravy a infraštruktúry, podporu primátora Nového Sadu a vášho predstaviteľa miestneho spoločenstva,“ podotkla menovaná. Na záver pracovného stretnutia vyznelo, že účastníci boli spokojní s prezentovanými skutočnosťami a návrhmi, ktoré podali Kysáčania a predstavitelia poľnohospodárskeho klubu. „Z našej strany plne podporíme, aby bolo realizované všetko, čo občania požadujú,“ uzavrela. Všetci odborníci si dôkladne pozreli projekt aj plán Kysáča. Dobré rady im dávali poľnohospodári. Odborníci nad tým uvažov ali a návrhy prijali.

Pracovné ovzdušie v plnom prúde

COVID-19 Nepriaznivá situácia aj naďalej pretrváva

Pripravila: Andrea Rojková

Informácie o štatistických údajoch Covid-19 sú uvedené zo dňa 26. októbra, z portálu Ministerstva zdravotníctva vlády Republiky Srbsko.

Údaje boli nasledujúce: na prítomnosť koronavírusu testovaných bolo 26 498 osôb, z čoho prítomnosť koronavírusu bola aj potvrdená u 7 840 osôb. Hospitalizovaných s potvrdením ochorenia na Covid-19 bolo 6 789 pacientov, z čoho 267 bolo na respirátoroch. Za posledných 24 hodín na následky in kovania koronavírusom umrelo 63 osôb.

Celkový počet testovaných od začiatku pandémie v Srbsku do 26. októbra t. r. bol 6 205 905 ľudí, z ktorých bolo 1 111 957 nakazených.

Od začiatku pandémie počet zomretých je 9 634 a percento úmrtnosti vynáša 0,87 %.

V Srbsku sú k dispozícii tieto druhy vakcín: čínska vakcína Sinopharm, ruská vakcína Sputnik V, ako aj vakcína výrobcu P zer-BioNTech a AstraZeneca.

Obyvatelia sa môžu vakcinovať vo všetkých covid ambulanciách, ktoré sú počas pracovných dní otvorené od 7. do 20. hodiny a v sobotu od 8. do 18. hodiny a v domoch zdravia každý pracovný deň vrátane víkendu.

PRI PRÍLEŽITOSTI 75. VÝROČIA PRÁCE A EXISTENCIE ZDRUŽENIA PENZISTOV MESTA NOVÝ SAD Otvorený Dom penzistov v Kysáči

Danuška Berediová-Banovićová

V utorok 26. októbra v Kysáči bol otvorený Dom penzistov pri príležitosti 75. výročia práce a existencie Združenia penzistov Mesta Nový Sad. mátora Mesta Nový Sad Milan Ðurić zagratuloval k 75. výročiu Združenia penzistov Mesta Nový Sad. „Mesto Nový Sad kontinuálne pomáha a pracuje na zlepšení systému služieb pre našich najstarších občanov prostredníctvom denného pobytu a klubov pre penzistov,

Slávnostné otvorenie Domu penzistov v Kysáči

Dom pre užívateľov penzií v Kysáči bol slávnostne otvorený a odovzdaný Miestnej organizácii penzistov v Kysáči. Pri tejto príležitosti zástupca pri-

pomoci a starostlivosti v dome, jednorazovej pomoci pre tých s najnižšími príjmami, privilégiami v mestskej doprave, ako aj plateného pobytu v kúpeľoch a letoviskách,“ vyhlásil Ðurić. Dodal, že Mesto Nový Sad si váži význam prínosu penzistov do spoločnosti a že spolupráca so Združením penzistov Mesta Nový Sad bude pokračovať. Predseda Združenia penzistov Mesta Nový Sad Momo Čolaković povedal, že niet lepšej príležitosti na oslavu Dňa Združenia penzistov Mesta Nový Sad od tejto dnešnej, keď sa otvára nový dom pre užívateľov penzií v Kysáči, ktorých je viac ako 800. Juraj Fabian, predseda Miestnej organizácie penzistov v Kysáči, vyhlásil, Privítanie zástupcu primátora Mesta že je mnoho úsilia a práce Nový Sad Milana Ðurića v Kysáči vložené do výstavby tohto objektu, ale ako povedal, zvláštne zásluhy patria pánovi Momovi Čolakovićovi, ako aj primátorovi Mesta Nový Sad Milošovi Vučevićovi.

V mene Rady Miestneho spoločenstva Kysáč všetkých prítomných privítal jeho predseda Ján Vozár. „Miestne spoločenstvo Kysáč v tomto mandáte okrem iných komunálnych úloh má záväzok zlepšiť spoluprácu so všetkými združeniami, organizáciami a klubmi vo svojom okruhu, podporiť ich a pomôcť im v súlade so svojimi skromnými možnosťami,“ vyhlásil Vozár.

Pri otvorení odzneli aj hudobné body. Mladá sólistka Katarina Popovićová zaspievala na začiatok hymnu Bože, pravde a v pokračovaní ešte jednu pesničku. Krátky umelecký program predviedli členovia Kultúrneho centra Kysáč. Žiak ZŠ Ľudovíta Štúra

Ðurić vyhlásil, že Mesto Nový Sad si váži prínos penzistov do spoločnosti. Na fotografii: (zľava) Ján Vozár, Momo Čolaković, Milan Ðurić a Juraj Fabian.

denovićovú, členku Mestskej rady pre majetok a majetkovoprávne veci, ochranu životného prostredia, udržateľný rozvoj a energetickú efektivitu, Mirjanu Markovićovú, náčelníčku Mestskej správy pre majetok a majetkovoprávne veci, so spo-

Detská tanečná skupina Vienok

Alexander Asodi recitoval a členovia Detskej tanečnej skupiny Vienok tancovali.

Na slávnostnom otvorení moderátorka programu Anna Asodiová privítala aj: Miru Ralupracovníkmi, ako aj predstaviteľov miestnych organizácií penzistov a členov Združenia penzistov Mesta Nový Sad a prítomných penzistov.

SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN Získal najvyššie obecné ocenenie

Jaroslav Čiep

„Spolok petrovských žien bol obnovený v roku 2002 (založený v roku 1921 ako Spolok československých žien). Prvoradým poslaním spolku je zachovať tradície, zvyky, obyčaje, jazyk, zhromažďovať ženy a podnecovať ich, aby sa aktívne zapojili do spoločenského života v Petrovci a tým pozdvihli prostredie na vyššiu úroveň. Ženy v spolku organizovali prednášky na rôzne témy, navštevovali divadelné predstavenia v Novom Sade, absolvovali kurzy angličtiny a počítačovej techniky, zbierali dokumentačný fotomateriál, vyhotovovali suveníry v spolupráci s Turistickou organizáciou obce. Pravidelne prispievajú ku Dňu Petrovca svojimi tortami. Posledný piatok v mesiaci majú zapísaný ako Deň otvorených dverí, keď predávajú koláče a ručné práce a občas aj pirohy a kapustu, ktoré sa stali ich poznávacou značkou. Pri rôznych príležitostiach usporadúvajú tematické výstavy vo svojich miestnostiach a doteraz ich bolo vyše šesťdesiat, prostredníctvom ktorých žiakom, občanom a spoluobčanom približujú minulosť našich predkov. Pozoruhodná je aj ich humanitná činnosť. Spoluprácu nadviazali so Strediskom pre sociálnu prácu, Maticou slovenskou v Srbsku, MOMS, so školami a škôlkou, združeniami a inštitúciami na území obce. Členky spolku sa aktívne zapájajú do početných pracovných a humanitárnych akcií a možno povedať, že žiadna akcia v Obci Báčsky Petrovec sa bez nich neuskutoční. Svedčia o tom mnohé uznania a diplomy. Svoje priestory využívajú na rôzne dielne a usporadúvajú v nich literárne večierky. Družbu a spoluprácu majú aj so spolkami z okolitých dedín, s ktorými sa navzájom navštevujú. Pri svojich návštevách dedín, kde žijú Slováci, podnecujú ženy, aby si založili vlastný spolok. Spolok petrovských žien do svojej činnosti si zapísal aj vydanie dvoch kníh receptov a jednu publikáciu vo fotografiách. A preto ich neúnavná práca nemôže zostať nepovšimnutá.“

Hore uvedené slová odzneli na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v piatok 15. októbra pri príležitosti Dňa obce v sieni Slovenského vojvodinského divadla vo chvíli, keď vyhlásili, že tohtoročným nositeľom prestížnej Ceny obce sa stal Spolok petrovských žien

vítali aj hostí. Knihou z vlastnej produkcie s tematikou dejín Petrovca aktivistkám zdaru popriala spisovateľka Viera Benková a svojským spôsobom nielen k jubileu, teda storočnici organizovanej činnosti žien v Petrovci, zvlášť skupina ďalších tvorivých ľudí sa prihovorila slovom, zvukom a obrazom. Presnejšie inovovaným a znova nahraným kupletom, ku ktorému natočili aj videoklip. Ten si možno pozrieť aj Plaketa a diplom pre SPŽ na internete. Mnohí ani nevedia, čo je to kuplet – je to žartovná pesnička, spevná vložka vo fraške, kedysi v operete. Pojem kuplet pochádza z francúzštiny, ktorý má význam spájať, skĺbiť. V medzivojnovom období sa v

Privítanie hostí na pondelkovom stretnutí petrovských žien

a v jeho mene ocenenie prebrala aktuálna predsedníčka Mária Gašparovská.

Ďalší darček sa Spolku petrovských žien dostal v pondelok 18. októbra v rámci ich pravidelného pondelkového stretávania sa. Pri tejto príležitosti, teraz o to slávnostnejšej, že na stole mali aj plaketu a diplom, ženy Petrovci kuplety v tvare dvojverší, spravidla s refrénom a aktuálnym, satirickým alebo žartovným obsahom spievali najmä z príležitosti Silvestra.

Časom to zaniklo a pred piatimi rokmi kupletista Pavel Hansman okolo seba zoskupil skupinku spevákov a hudobníkov – Tatianu Cerovskú, Samuela Kováča a Ondreja Pavčoka, a pokúsili sa obnoviť tradíciu spievania kupletov. Teraz to inovovali nielen o ďalšiu zvukovú nahrávku, ale aj videoprezentáciu, ktorá sa prítomným spolkárkam pozdávala a ktoré sa pritom dobre bavili. Kupletisti ženám na pamiatku odovzdali aj ich zväčšenú zarámovanú fotografiu, kde vážia kuplet. Pri tejto príležitosti sa Pavel Hansman prihovoril takto: „Americký generál, neskôr aj prezident Spojených štátov amerických Dwight Eisenhower počas druhej svetovej vojny od svojich podriadených žiadal, aby mu správy z bojísk nezasielali dlhšie ako päť viet. Nebol som generál a pravdepodobne nebudem ani americký prezident, ale krátku, čiže stručnú správu o niečom by som napísať chcel. V roku jubilejnom a v mesiaci októbrových cien my kupletisti sme Spolku petrovských žien do daru priniesli obraz, na ktorom je i netradičný kúsok z nás, aby ste vy, vážené dámy, počuli a videli tradičný kúsok z vás. Prijmite vďačne.“ Ženy sa kupletistom zavďačili spolkárskymi tričkami a všetkým popriali dobrú chuť a hostí ponúkli sármou a šamrolami.

Na záver trefne odznel odkaz dlhoročnej aktivistky a niekdajšej predsedníčky Spolku petrovských žien Drahotíny Dorčovej, učiteľky na dôchodku: „Teším sa, že sa spolu s vami dnes môžem rozdeliť o túto radosť, ktorú sme si všetci zaslúžili a ktorú si zaslúžili aj iní, ktorí už tu medzi nami nie sú. Petrovčania sú ľudia, ktorí sa nechvália svojou prácou, ale sa dokazujú... My sme tu každý pondelok už 20 rokov. Nemáme ani sviatka, ani piatka, keď nám prichádza najväčší sviatok Slovákov, naše najväčšie podujatie: Slávnosti, keď máme možnosť stretnúť sa s našimi rodákmi, ktorí s radosťou prichádzajú sem až zo zámoria.“

S ODMENENOU DOPISOVATEĽKOU HLASU ĽUDU BLAŽENKOU DIERČANOVOU Žurnalistika si ma našla

Anna Francistyová

Vždy ochotná pomocná ruka v teréne. Nielen keď ide o sledovanie udalostí v Šíde alebo v bližšom okolí, ale i väčší text objednaný do Vianočnej alebo Veľkonočnej prílohy. Serióznosť, spoľahlivosť, kvalitná práca. To je to, čo krášli našu viacročnú dopisovateľku Blaženku Dierčanovú. V utorok 19. októbra 2021 na oslave Dňa Hlasu ľudu v redakčných priestoroch v Novom Sade sme sa mohli aj osobne stretnúť s ňou. Peknú príležitosť sme využili aj na to, aby sme ju trochu vyspovedali.

Tento náš rozhovor začneme najaktuálnejšou správou, ktorá je do istej miery i podnet na toto stretnutie: stala si sa nositeľkou Ceny dopisovateľovi Hlasu ľudu na rok 2021. Si prekvapená, poctená, motivovaná?

„Cena za dopisovateľskú činnosť ma milo prekvapila. Vnímam ju ako motiváciu do ďalšej práce a spolupráce. K tomu som aj poctená, lebo si vážim kolegov v Hlase ľudu. Milo ma prekvapil ich návrh, ocenenie mojich textov a pekne im ďakujem. Je to druhá cena, ktorú som dostala tohto roku. Koncom mája cenu za dobrú spoluprácu mi odovzdali v Múzeu insitného umenia v Šíde. Človeka poteší, keď si niekto všimne jeho úsilie. Nemám zakončenú školu žurnalistiky a o to viac si vážim ocenenie a gratulácie našich osvedčených slovenských novinárov.“

Spomínaš si, kedy začala tvoja spolupráca s redakciou Hlasu ľudu?

„Do týždenníka Hlas ľudu som posielala texty aj skôr, začalo to asi roku 2017. Boli to kratšie texty, lebo vtedy informácie zo Šídu do Hlasu ľudu posielal Stanislav Stupavský. V roku 2019 prišiel návrh z vašej redakcie, aby som pokračovala, lebo pán Stupavský odišiel do výslužby. Mala som obavy, vedomá si toho, že nie som vyškolená no-

vinárka a že sa tlačené médium predsa rozlišuje od elektronického. Predsa som sa osmelila, lebo si myslím, že je dôležité informovať verejnosť o tom, čo sa v našom prostredí deje. Keďže aj tak sledujem udalosti, tak to potom napíšem aj v srbskej, aj v slovenskej reči a spoľahnem sa na pomoc redaktorov a lektorov vo vašej redakcii.“

V ktorých médiách si doteraz pracovala? Vyskúšala si sa aj v tlačených, aj v elektronických?

„Ako novinárka som začala pracovať v Sriemskej televízii roku 2002. Neskoršie z Rádia Šíd navrhli, aby som robila reláciu v slovenskej reči. S potešením som sa pripojila k novému kolektívu, pracovala som honorárne. Teda začala som v televízii, potom som robila v rozhlase a teraz píšem aj do tlačených médií.“

Teda žurnalistika pôvodne

nebola tvoja plánovaná životná profesia, však?

„Nie, túžila som byť architektkou a ukončila som stavebnú školu. Nech poviem pravdu, práca žurnalistky si zvolila mňa. Začalo sa to celkom náhodou. V našom SKUS Jednota som roky (asi 20 rokov) bola moderátorkou a písala konferencierske prednesy. Keď raz na programe boli i zakladatelia Sriemskej televízie, dali návrh, aby sme začali s vysielaním v slovenskej reči. Zaujalo to Slovákov v Šíde – mať program po slovensky a správy z našej obce. Potrebovali hlásateľku a navrhli mňa. S návrhom som nesúhlasila a chcela som ich presvedčiť, že by to mal byť niekto iný. Vedomá Blaženka Dierčanová: Srdcovkami sú jej témy z kultúry a životné príbehy si toho, že nie som odborná, úplne bez skúsenosti, obyčajných ľudí odmietla som návrh. Znovu zavolali z televízie, aby sme len na skúšku nahrali správy. Pamätám sa aj dnes, aký som mala strach pred kamerou, a povedala som si: Toto nepotrebuješ! Presviedčali ma, aby som predsa skúsila. Zaujalo ma potom nahrávanie v teréne, zvlášť keď to boli témy z kultúry a potom aj životné príbehy našich občanov. Jednoducho, ako keď sa na javisku rozprestrie opona, tak som postupne uvidela tú peknú stranu žurnalistiky. Z môjho vysnívaného a vyškoleného stavebníctva nemám žiadnu skúsenosť.“

Zrejme si sa tu našla, lebo si absolvovala aj niekoľko školení, kurzov. Ktoré to boli a čo ti dali?

„Veľkou pomocou pre mňa ako začiatočníčku v žurnalistike bola žur-škola, seminár, ktorý organizovala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Potom aj v televízii viackrát usporiadali školenia, ktoré som absolvovala. V mojich začiatkoch podporou a pomocou pri lektorovaní bola farárka Olina Kolárová. Učím sa aj dnes a myslím si, že sa človek musí učiť každý deň. Prichádzajú mladšie generácie, ak sa človek nezdokonaľuje, zostane bokom, keď niečomu nerozumie, čo vo svojej práci potrebuje. Česť skúsenosti, pravdaže.“

Ktoré témy najradšej spracúvaš, prípadne vyhľadávaš?

„Moje srdcovky sú témy z kultúry a životné príbehy obyčajných ľudí. S rešpektom si spomínam na moje dobré, síce trochu staršie kamarátky z Erdevíka, dve Katky: Šerféziovú a Frankovú. Žiaľ, už nie sú medzi nami. Boli nevyčerpateľnou studnicou, keď ide o príbehy a obyčaje z minulosti. Rada spracúvam témy o úspechu mladých ľudí, ktorí si zaslúžia, aby sa o nich vedelo. Ináč v RTV Kopernikus sledujeme všetky udalosti a nemám na výber: jednoducho – do terénu.“

Za témami chodíš aj mimo Šídu?

„Áno. Do Obce Šíd patrí 18 dedín. Keď ide o informovanie v slovenskej reči, najčastejšie chodievam do Erdevíka, Bingule a Ľuby. Keďže som stále aktívna v SKUS Jednota, sledujem aj naše celomenšinové podujatia.“

Zostáva ti času na záľuby, koníčky?

„Stáva sa, že mi neraz chýba tá 25. alebo aj tá 26. hodina... Som aktívnou v SKUS Jednota (ani nechcem povedať, koľko je to rokov, v spolku sa vždy cítim mladou), som členkou cirkevného zboru a okrem toho pri dobrej organizácii si nájdem chvíle na dekupáž, torty, kvety, učím sa nemčinu...“

Ako sa žije Slovákom v Šíde? Ktoré združenia momentálne dobre pôsobia?

„Slováci v Šíde sa hlavne zo-

skupujú v Slovenskom dome – v SKUS Jednota. A nielen Slováci. Náš spolok vždy bol synonymom skvelej zábavy. Žiaľ, musím povedať, že je členov spolku stále menej. Mladí odchádzajú za prácou, školou... Aktívna je ženská spevácka skupina, ale aj tu nás ubúda. Na posledných podujatiach sme vystupovali spolu so speváčkami z Bingule a Erdevíka. Je to chvályhodné, že máme dobrú spoluprácu, ale na druhej strane je smutné, lebo je to potvrdením, že je v spolkoch menej ochotníkov.“

Ako spolupracujete s ostatnými spolkami?

„Máme dobrú spoluprácu so všetkými spolkami, ktoré existujú v Šíde, a navzájom si

Z udeľovania výročných a jubilejných cien na Dni Hlasu ľudu 19. októbra 2021. Aj odmenená dopisovateľka ocenenie prijala od zástupcu predsedu Správnej rady Hlasu ľudu Miroslava Brnu.

pomáhame. Zvlášť keď ide o členov orchestra. Spomínam si na koncert pred pandémiou, keď som v konferencierskom prednese práve to spomenula: basista zo srbského spolku, primáš z chorvátskeho, kontráš z rusínskeho, klarinetista a harmonikár Slováci... Okrem toho v sále SKUS Jednota sa často zoskupujú motorkári, poľovníci, futbalisti... proste vítaní sú všetci ľudia dobrej vôle.“

Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na ďalšiu profesionálnu spoluprácu.

„Bolo mi cťou. Vám pekne ďakujem.“

Foto: D. Berediová-Banovićová

SPOLOK KULPÍNSKYCH ŽIEN Bolo tých aktivít hodne

Katarína Gažová

Kulpínske spolkárky aj v roku 2021 mali rad akcií. Aj napriek neprajnej situácii s pandémiou, keď bolo možné, predsa sa stretávali a pracovali. Na podujatia spolku si v rozhovore spomenula predsedníčka Katarína Zorňanová.

Ako aj roky predtým, prvé mesiace roka 2021 boli venované sumovaniu minuloročnej práce a príprave projektov na získanie potrebných prostriedkov. „Práve 4. februára sme mali výročné stretnutie, ktoré zároveň bolo aj volebným. Volili sme si predsedníčku a pokladníčku na nastávajúce štvorročné obdobie. Zvolená som bola za staronovú predsedníčku spolku a za pokladníčku sme vymenovali Máriu Skalickú. Vtedy sme si pripomenuli 18. výročie, čo náš spolok pôsobí pod menom Spolok kulpínskych žien, tiež 18 rokov organizovania našej známej tortiády, potom 15. výročie nášho najväčšieho podujatia Svadba voľakedy a dnes v Kulpíne, ako aj 15 rokov družby s našou bratskou Riečkou zo Slovenska. Sú to pre nás vzácne jubileá,“ povedala na úvod predsedníčka.

„Keďže máme 15. výročie našej svadby, chceme vydať knihu. Schválený nám bol projekt ohľadom publikácie o tomto podujatí. Teda kniha bude zahŕňať skrátka dejiny Kulpína, dejiny spolku žien a najväčšia jej časť bude venovaná svadbe

V lete spolkárky mali masovo navštívené dielne prípravy spodničiek, ktoré otvorila predsedníčka Zorňanová (stojí)

V marci oslávili Deň žien a venovali sa dielňam prípravy a obliekania bábik do krojov. Keď bola v polovici marca realizovaná celodedinská akcia zriaďovania Kulpína, ženy prispeli prípravou chutných rožkov pre účastníkov. Rožky napiekli spolkárky Anna Kozová a Katarína Zorňanová. s textuálnou a tiež fotografickou časťou,“ vysvetlila Zorňanová.

V ďalšej činnosti spolku sa ženy zapojili do humanitárneho bazára v Kulpíne a venovali sa dielňam zdobenia fliaš technikou dekupáže, ktoré využili ako darčeky pre hostí spolku. Úspešný projekt v tvare dielne škrobenia, žehlenia a prípravy spodničiek realizovali spolkárky v júni, keď im hostkami boli spolkárky z Hložian a tiež mladé ženy z Kulpína, ktorých deti tancujú a spievajú v KUS Zvolen Kulpín. Záverečná časť projektu, čiže dielní žehlenia bude usporiadaná v novembri. „ V polovici júla sme účinkovali v realizácii literárneho večierka venovaného našim jubilantom (Pixiadesovi, Kišgecimu, Ďugovi a Babiakovi), potom sme pobudli v Hajdušici na výročnom stretnutí ASSŽ. V auguste a septembri sme nepracovali. Príčinou boli aj zdravotné záležitosti členiek. V októbri sme boli v Starej Pazove, pazovské ženy oslavovali storočnicu spolku a bola aj oslava 250 rokov príchodu Slovákov do Pazovy. A zasa 9. októbra sme boli v Kysáči, kde ASSŽ organizovala dielňu šitia čepcov a tiež výstavu čepcov, kde sme prezentovali aj našu svadobnú partu. Bolo to pri príležitosti storočnice tamojšieho spolku žien,“ doplnila súvahu spolubesedníčka.

Do konca roka ešte budú mať dielne žehlenia krojov a obliekania aj do krojov, aj do tradičných sobášnych šiat, aj so svadobnou partou.