Dobrodružstvá učenia mimo materskej školy

PREDŠKOLSKÁ USTANOVIZEŇ VČIELKA V BÁČSKOM PETROVCI Dobrodružstvá učenia mimo materskej školy

Jaroslav Čiep

Projekt Dobrodr užstvá učenia mimo škôlky vznikol v rámci globálneho projektu Erazmus +. Nositeľom a koordinátorom projektu je Predškolská ustanovizeň Maštolend z Nového Sadu a strategickými partnermi sú aj ZŠ Dobje z mesta Dobje pri Planini v Slovinsku, Predškolská ustanovizeň Maslačak z Puly, Chorvátsko, Predškolská ustanovizeň Včielka z Báčskeho Petrovca a Galéria Matice srbskej v Novom Sade.

Projekt je naplánovaný na obdobie 34 mesiacov, s jeho realizáciou začali pred dvoma rokmi – 15. októbra 2019 – a mal by potrvať až do 14. augusta 2022. Cieľom projektu je podporovanie vedomostí a spôsobilostí dospelých pri práci s deťmi predškolského a mladšieho školského veku prostredníctvom inovačného prístupu, ktorý dáva dôraz na hru a získavanie vedomostí, čiže

Pri mikroskopickom skúmaní

učenia sa mimo škôlky a školy: v prírode, v ustanovizniach kultúry, vedy, športu a na iných autentických miestach v spoločenskom prostredí. „V období 1. až 3. októbra 2021 sme absolvovali tretie medzinárodné stretnutie ustanovizní, ktoré pracujú na projekte. Stretnu-

Októbrové stretnutie účastníkov projektu v Pule

tie prebiehalo v Chorvátsku a hostiteľmi boli naši projektoví partneri z Puly. Keďže konečným produktom tohto projektu má byť elektronická príručka pre všetkých tých, ktorí pracujú s deťmi predškolského a základoškolského veku, hlavnou témou bolo, ako zosúladiť časti, ktoré každá krajina uplatňuje v praxi, a špeci ká, ktoré sú poznávacím bodom pre každú zo spomenutých inštitúcií,“ prezradila nám riaditeľka PU Včielka v Báčskom Petrovci Anna Laćarková.

Predškolská ustanovizeň Včielka je známa vďaka tomu, že veľmi úspešne a aktívne integruje do svojej práce digitálne hračky. Deti s nimi veľmi zručne narábajú a používajú ich ako prostriedok pri zveľaďovaní svojich vedomostí mimo priestorov škôlky. Najčastejšie používajú digitálne kamery a fotoaparáty, keď ich aktivity v škôlke podnietia

na výlet do prírody, kde pomocou týchto hračiek nahrávajú a fotografujú svet rastlín a hmyz.

Sú aj kamery prispôsobené veku dieťaťa

Vo svojich pracovných izbách často používajú digitálne mikroskopy, pomocou ktorých vidia i to, čo je voľným okom neviditeľné, a tak vznikajú nové a nezvyčajné nápady na pátranie

Tvorivo s digitálnymi hračkami

a skúmanie. Najčastejšie používaná digitálna hračka je robotická včielka Bee bot, ktorú ovládajú i tí najmladší, a je opravdivým podnetom na prvé kroky programovania a tvorenia základov pre digitálnu gramotnosť. Hovoriace štipce sú taktiež zaujímavé v práci s deťmi, lebo je pomocou týchto hračiek možné nahrávať svoj hlas a počúvať ho. O všetkých týchto novinkách v petrovskej škôlke sme sa dozvedeli v rozhovore s riaditeľkou Laćarkovou.

K tomu riaditeľka pridala aj tieto slová: „Naše vychovávateľky majú bohatú skúsenosť pri používaní digitálnych technológií pri práci s deťmi a aktivitami mimo priestorov škôlky, takže tá skúsenosť sa veľmi dobre dá využiť pri tvorbe projektu, do ktorého sme zapojení.“

V rozhovore s A. Laćarkovou sme sa dopodrobna oboznámili s aktuálnym medzinárodným projektom, v ktorom táto škôlka účinkuje. Ich časťou je vlastne poukázať, ako využívajú digitálne hračky v tzv. outdoor pedagogike, aký je prospech u detí pri narábaní s digitálnymi hračkami v prírode. Doteraz si zadovážili slušný počet takýchto hračiek a aktívne ich používajú. Na jednej strane digitalizáciu a na druhej návrat k prírode. Výsledkom projektu by mala byť aj príručka o outdoor pedagogike, ako sa deti učia mimo škôlky, ktorá je nóvum na týchto priestoroch. Foto: z archívu PU Včielka

STARÁ PAZOVA Spolu sme silnejší

Anna Lešťanová

Kontinuovaná edukácia syndikátneho členstva vo Vojvodine pokračuje. Po úspešne realizovaných jednodňových seminároch vo viacerých mestských a obecných syndikátnych radách v rámci projektu Spolu sme silnejší seminár organizovaný v spolupráci so Zväzom samostatných syndikátov Vojvodiny sa uskutočnil i v Starej Pazove v piatok 22. októbra v malej zasadačke tzv. Bielej budovy.

Hostí a početných predstaviteľov syndikátnych organizácií (v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, strojárstva...) z územia Staropazovskej obce v mene hostiteľa seminára – Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova privítal a pozdravil Svetislav Lazić. Na tému Zákon o práci

Z jednodňového edukačného seminára v Starej Pazove

a kolektívne rokovania hovoril Adam Šarić, právnik v službe ZSS Vojvodiny, kým o základoch úspešného sociálneho dialógu Zjednotení rokujeme, oddelení – prosíme Tomislav Stajić, tajomník Rady ZSS Vojvodiny.

Seminár Spolu sme silnejší spoločne realizujú Zväz samostatných syndikátov Vojvodiny a Syndikát LO Západné Švédsko za nančnej podpory Medzinárodného strediska Olof Palme. Seminár organizovali so zámerom zveľaďovať praktické vedomosti jeho samotných účastníkov v oblasti kolektívnych rokovaní, uzavrieť kolektívne zmluvy, propagovať konštruktívne prístupy pracovných vzťahov, kádrovo ich zdokonaľovať a podporiť, aby cez sociálny dialóg a rokovania našli najlepšie spôsoby, ktoré daným ustanovizniam či podnikom zabezpečia prosperitu a zamestnancom čím lepšie výsledky.

Medzi dvomi uvedenými prednáškami či diskusnými príspevkami, do ktorých sa aktívne zapájali aj predstavitelia syndikátnych organizácií Staropazovskej obce, sa konalo 4. zasadnutie Rady Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova, kde boli podané nančné správy medzi dvomi schôdzami, ako aj informácia o práci vyšších syndikátnych orgánov.

JARMOK V ŠÍDE Takmer po roku

Blaženka Dierčanová

Aj keď si myslíme, že všetko to, čo sa dá nakúpiť na jarmoku, sa môže kúpiť aj v obchodoch, tí, čo pravidelne chodia na jarmoky, nás presvedčia o opaku – sú veci, ktoré sa dajú kúpiť iba na takomto trhu. Jarmok v Šíde bol známy zvlášť v 80. a 90. rokoch. Papriku a mak chodievali predávať Hložančania a Selenčania, remeselníci kolári z Pivnice ponúkali svoje výrobky, samozrejme, dali sa tu nakúpiť klobúky a čiapky známych výrobcov z Petrovca a zo Starej Pazovy. Po tom, čo sa bývalá Juhoslávia rozpadla, predavači a kupci z tej strany Dunaja chodievajú zriedkavejšie. Za posledné dve desaťročia jarmok viac navštevujú obyvatelia Sriemu, Mačvy a Chorvátska. Jarmok tak bola zakázaná. Takmer celý rok jarmočisko bolo bez predavačov a kupcov, až do augusta tohto roku. Jarmok sa potom konal aj v septembri a októbri. Návštevníci hlavne komentovali, že si takúto slabú návštevnosť nepamätajú. Pre opatrenia proti

Návštevníci komentovali, že si takúto slabú návštevnosť nepamätajú

svojím obsahom býval menší. Naposledy v dôsledku pandémie organizácia šídskeho jarmoku šíreniu koronavírusu predavači svoje stánky mali na predpísanej vzdialenosti a rúška nosili väčšinou staršie osoby. A čo sa dalo nakúpiť na poslednom jarmoku 15. októbra? Keďže je jeseň, aj ponuka bola spojená z týmto ročným obdobím. Najviac sa predávali sadenice kvetov, stromov, kríkov, kapusta na kvasenie. Na zimu sa treba pripraviť zavčasu, a preto sa dobre predávali aj kožuchy (pršniaky), pletené kapce, bundy, rukavice... Konečne si na svoje prišli aj poľnohospodári, ktorí potrebovali súčiastky na poľnohospodárske stroje, ktoré si za rozumnú cenu hlavne môžu nakúpiť – vyjednať od pašerákov na jarmoku. A už keď poobchádzajú všetky stánky a stretnú sa so známymi, návštevníci neodchádzajú z jarmoku, kým neochutnajú jahňacinu či prasacinu. Na záver treba deťom kúpiť capalov, cukríky, medovníky a lízanky, lebo ktovie, či organizácia nasledujúceho jarmoku bude povolená.

S KULPÍNČANOM JÁNOM VRBOVSKÝM, NAJSTARŠÍM ŠPORTOVCOM ROKA 2020 OBCE BÁČSKY PETROVEC Baví ma nielen rybárstvo a šach...

Katarína Gažová

Báči Janko Vrbovský je pôvodom z Petrovca, ale od roku 1968 žije v Kulpíne. Dlhé roky pracoval v predajni niekdajšej Jednoty. Okrem svojej práci venoval sa aj svojim koníčkom a za dve svoje záľuby – rybárstvo a šach – bol naposledy odmenený Športovým zväzom Obce Báčsky Petrovec. „Do Kulpína som prišiel v roku 1968 a tu som sa v roku 1969 aj oženil. Od malička som mal veľkú záľubu v rybolove. Tak už roku 1969 som zvolal ľudí, ktorí sa aktívne venovali rybolovu v Kulpíne, a navrhol, aby sme založili rybársky klub. Stretli sme sa vtedy v predajni, v ktorej som pracoval a ktorá bola, ako sme tomu hovorili – u Lomenov. Klub bol úradne založený v januári 1970 v miestnostiach Hasičského domu. Dnes z tých starých rybárov z vtedajšieho prvého výboru klubu okrem mňa je nažive ešte len báči Pavel Chlipec. Mávali sme aj vtedy súťaže v rybolove aj u nás na kanáli a chodievali sme aj na Dunaj. Neskoršie prišlo také búrlivé obdobie, takže do roku 1999 som zostal sám, ale uchránil som klub, bol som aj predsedom, aj pokladníkom, predával som povolenia rybárom. V tom roku 1999 sme znova registrovali klub a predsedom sa stal Samuel Zima. Keďže klub dobre stál finančne, lebo za tie roky sa nazbierali prostriedky z povolení pre rybárov, vtedy sme sa rozhodli vybudovať si rybársku chatku vedľa kanála, aby sme mali svoje miestnosti,“ povedal Ján Vrbovský.

Pokladníkom v združení športových rybárov v Kulpíne bol báči Janko až 48 rokov. V roku 2018 odstúpil, ale ešte stále chodí medzi kamarátov rybárov, rád si s nimi posedí, podebatuje. „Keď porovnáme, koľko bolo mal niekoľko veľkých úlovkov. Najväčší kapor, ktorého sa mi podarilo uloviť, mal 26 kg a 20

Ján Vrbovský s obecným ocenením – soškou, ktorú dostal za dlhoročnú športovú činnosť v rybárstve a šachu. V úzadí sú jeho obrazy.

rýb v kanáli v minulosti a teraz, tak by som povedal, že teraz je viac. Voľakedy v kanáli nebola dag. Potom som chytil sumca hmotnosti 23 kg a 15 dag a šťuku najväčšiu 11 kg a 20

Rybník Jána Vrbovského v záhrade poza dom

trstina, a teraz jej jesto. V tej trstine sa zdržiavajú mušle, raky, a tým sa ryby stravujú a aj tú tzv. drezgu, to zelené, čo pláva po vode, ryby jedia. Ja som dag. A keď ide o kapry, po tieto roky, teda za tých 50 rokov, čo som sa venoval rybárstvu, som chytil aj do 800 kusov,“ povedal úprimne spolubesedník.

Rybárstvu sa Ján Vrbovský naučil od svojho otca. Nielenže rád lovil ryby, darilo sa mu to výborne, ale rád aj varieval rybacie kotlíky. Za tie bol šesťkrát odmenený Zlatým kotlíkom.

Čo je veľmi zaujímavé, báči Janko má v záhrade vykopaný rybník už veľa rokov. „Najprv sme tam vykopali jamu, aby sme naviezli zeminu do dvora a záhrady. Potom z nej vznikol rybník dlhý 30 metrov a široký 10 metrov. Hĺbka rybníka je od jedného do dvoch metrov.“

Druhou veľkou jeho záľubou je šachovanie. Spomína si na detské časy, keď ako pionier obsadil druhé miesto v obci. Potom už po príchode do Kulpína, tiež roku 1969, sa zapojil medzi šachistov v tejto dedine a v Šachovom klube Kulpín bol pokladníkom až 18 rokov. Teraz sa už šachu venuje iba rekreačne. A keď má šachový klub výročné stretnutie, tradične varí paprikáš, čo je tiež jeho záľuba.

Ďalším koníčkom, ktorému sa Ján Vrbovský venuje, je maľovanie. Spomína si na časy, keď v Kulpíne založili Výtvarnú skupinu KEBY... pri MOMS Kulpín. „Maľovať som začal v rokoch 1976/77, hoci ma ešte ako chlapca výtvarníctvo lákalo a rád som kreslil. No, a potom pred 27 rokmi sme v Kulpíne s evanjelickým farárom Vladimírom Grňom založili výtvarnú skupinu, ktorá pretrváva dodnes. Prvé výstavy sme mali na evanjelickej fare v Kulpíne,“ ukončil rozprávanie o svojich záľubách báči Janko Vrbovský.

Hoci má už 74 rokov, o svojich koníčkoch rozpráva s oduševnením. Každá izba v dome je vyzdobená jeho početnými obrazmi, na ktoré je tiež hrdý.

ŠIKOVNÉ SILBAŠSKÉ ŽENY Našli spôsob, ako zlepšiť nančnú situáciu

Andrea Rojková

Na silbašskom trhu vo štvrtok 21. októbra Aktív žien Silbaš po druhý raz uskutočnil predaj lepníkov, čaju a kávy.

Predsedníčka Anna Lomenová nám na začiatok povedala: „Keďže je táto situácia, pandémia, ktorá trvá skoro dva roky, nebolo realizované podujatie Čaro višieň, a tiež takáto situácia vplýva na našu nančnú situáciu, prišli sme na ideu zorganizovať akciu predaja lepníkov na trhovisku. Občania boli oboznámení prostredníctvom spoločenskej siete Facebook.“

V rozhovore s členkami Aktívu žien sme sa dozvedeli, že si rozdelili úlohy. Staršie členky najprv zamiesili cesto doma, aby už mali včasráno prichystané na praženie. Vhod im prišli ich miestnosti, kde pôsobia. Od samého rána sa pražili lepníky. To štvrtkové ráno upražených

Silbašské ženy počas prípravy lepníkov

bolo sto šesťdesiat lepníkov a mladšie členky sa rozbehli po trhovisku predávať ich hneď po upečení. Najlepšie chutili, keď boli horúce. Okrem lepníkov predavačom na trhovisku ponúknuté boli čaj a káva. Pochvaľovali si takúto akciu a všetci chceli podporiť členky aktívu. Vôňa prilákala aj ostatných obyvateľov Silbaša, aby si prišli kúpiť lepníky. Takto si ženy našli spôsob, ako zlepšiť materiálnu situáciu v aktíve. Aj po druhýkrát sa predaj vydaril a šťastné spolkárky túto akciu budú aj naďalej organizovať.

Predaj sa darí

Spokojné členky Aktívu žien Silbaš s predsedníčkou Annou Lomenovou (druhá zľava)

VEĽVYSLANEC SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SRBSKU FEDOR ROSOCHA V LUGU.

V utorok 19. októbra sriemsku dedinku Lug navštívil veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha. V rámci svojej návštevy si obzrel základnú školu, škôlku a evanjelický kostol a stretol sa aj s predstaviteľmi miestnych inštitúcií slovenskej národnostnej menšiny. Hovorili predovšetkým o aktuálnej situácii, ale aj o problémoch, na ktoré narážajú. Stretol sa aj s predsedom Rady Miestneho spoločenstva Kristiánom Urbanom. Mal záujem aj o hospodárske témy, takže navštívil tamojších včelárov a lokálnych podnikateľov.

dbb

Foto a zdroj: FB / Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku

13. KOVAČICKÁ MOZAIKA Úspešná podpora literárnej tvorby

Anna-Andrea Holíková

Ďalší úspešný ročník literárnej súťaže Kovačická mozaika 2021 bol vyhodnotený 21. októbra a odmeny najúspešnejším boli udelené vo veľkej sále miestneho spoločenstva. Prítomných pozdravil riaditeľ Obecnej knižnice Slobodan Stevanovski, ktorý uviedol, že tento ročník bol veľmi úspešný, keďže bolo zaslaných 147 literárnych diel najviac v slovenskom a srbskom jazyku. Medzi prítomnými bol i predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Adam Jonáš, ktorý sa ujal slova a podporil túto akciu, ktorá opätovne prispieva k rozvoju písaného slova.

V kategórii žiakov nižších ročníkov základnej školy, ktorí boli najtvorivejší, bolo zaslaných 46

Na pamiatku spoločná fotografia

prác v slovenskom jazyku a 27 prác v srbčine. V danej kategórii, v slovenskom jazyku, odmenení

1. cenou boli Tea Poliaková, Damjan Meliš, Sára Mlynárčeková, Boban Mitevski a Tamara Kuľová. V rovnakej kategórii, v srbskom jazyku, prvú cenu získali Timea Tomanová a Naďa Vlčeková. Žiaci vyšších ročníkov zaslali 21 prác v slovenčine a 14 literárnych diel v srbčine. V kategórii textov po slovensky prvú cenu získali autori Hana Strehovská, Milan Hrk, Matej Hrk a Dominik Kizúr. Odmenené práce po srbsky zaslali Hana Strehovská a Marko Kratica, ktorým Gymnazistky úspešne súťažia v kategórii sa tiež dostala dospelých prvá cena. Ani v tejto kategórii, rovnako ako v prvej, neboli udelené ceny za druhé a tretie miesto.

Prvé tri ceny boli udelené v skupine dospelých, kde sa súbehu zúčastnili sledovateľom tohto súbehu už známi autori, ako i kovačickí gymnazisti. V rámci konkurencie v slovenskom jazyku zaslaných bolo 17 textov. Víťazkami tejto skupiny sú Andrea Lomenová Sabová a Una Brtková. Druhá cena sa dostala Zuzane Čížikovej, Ružene Kraticovej a Elene Strakovej a 3. cenou boli odmenení autori Ján Valenta a Ján Farkaš. V srbčine bolo zaslaných 22 prác. Prvá cena sa dostala Nikolovi Petkovovi, práce Alexandry Husárikovej a Dušana Valentu boli odmenené 2. cenou a Darko Bošnjak, Nađa Lakičinová a anonymný autor zakotvili na 3. mieste.

Knižné odmeny sa dostali aj početným ďalším literátom zo všetkých kategórií za účasť, ako i profesorkám triednej výučby, profesorkám slovenčiny a srbčiny, ktoré podporili svojich žiakov v tvorivosti. Cieľom Kovačickej mozaiky je podporovať literárnu tvorbu u detí a v radoch mládeže, ale aj u starších ľudí, ktorým je písanie často balzamom na dušu. „Deti, mládež, nevzdávajte sa, a vy dospelí len tak ďalej,“ povedala na záver Anička Chrťanová, ktorá večierok moderovala.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. V utorok 2. novembra o 19. hodine v malej sále Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika sa uskutoční premiéra knihy Miroslava Macháča Ešte len toto nak porozprávam.

Správna rada MOMS Nový Sad

ZÁKLADNÁ ŠKOLA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI Na slovíčko s novou riaditeľkou

Miroslava Ožvátová

Základná škola Ľudovíta Štúra v Kysáči po udalostiach, ktoré vyvolali nepokoje, má novú riaditeľku. V novembri minulého roka Mária Ožvátová, učiteľka základnej školy, bola zvolená na post úradujú-

nová riaditeľka ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči mária Ožvátová

cej riaditeľky a v júni tohto roku bola zvolená na post riaditeľky na mandátne obdobie štyroch rokov. Ako nám povedala, v škole pracuje od roku 1991 a svoju prácu má rada. Vyškolila mnoho žiakov, na ktorých je dnes hrdá. S riaditeľkou sme sa bavili na tému aktuálneho školského roku. Ako nám povedala, školský rok 2021/2022 sa začal klasickým modelom vyučovania a škola má úhrnne 354 žiakov a 59 zamestnancov, z čoho je 40 učiteľov. „Počet žiakov už roky klesá. Spomínam si, keď som začala pracovať na tejto škole, bolo takmer 1 000 žiakov,“ pripomenula riaditeľka. Žiaci v každom ročníku sú rozdelení do tried a výučba prebieha aj v slovenskom jazyku, ale aj v srbskom: „Tohto roku máme iba po dve triedy v každom ročníku, slovenskú a srbskú, aj to s menším počtom žiakov v každej triede,“ povedala Mária Ožvátová. V bežnom školskom roku pribudlo 44 prváčikov, z čoho 26 je v triede, kde sa vyučuje po slovensky, a 18 v triede, kde sa vyučuje po srbsky. Podľa slov riaditeľky pre pandemickú situáciu privítanie prvákov tohto roku bolo skromnejšie než v minulých rokoch.

ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči spolupracuje aj so Školou pre základné a stredné vzdelávanie Dr. Milana Petrovića, ktorá má za cieľ vzdelávanie a rehabilitáciu osôb so zdravotným postihnutým a znevýhodnené deti. „Už

Škola v Kysáči spolupracuje aj so strešnými slovenskými inštitúciami, ako sú Matica slovenská v Srbsku a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny: „Tohto roku Matica slovenská udelila darčeky prvákom a NRSNM piatakom. Prvákom darčeky zabezpečilo aj Mesto Nový Sad a učebnice Minister-

v tomto školskom roku škola má úhrnne 354 žiakov

dosť rokov máme vynikajúcu spoluprácu s touto školou, ktorá u nás má vysunuté oddelenie. Učitelia každý deň prichádzajú a venujú sa týmto žiakom. Spolu s týmto spôsobom výučby prebieha aj inkluzívne vzdelávanie, v ktorom deti navštevujú bežnú výučbu. Takým deťom sa učitelia prispôsobujú individuálne,“ vysvetlila M. Ožvátová. stvo školstva, vedy a technologického rozvoja. Určité prostriedky poskytli aj Mestská správa pre vzdelávanie a Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež.“

Na záver riaditeľka Ožvátová uviedla, že plány do budúcna robí s veľkou chuťou a radosťou a bude sa snažiť, aby žiaci a zamestnanci ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči mali lepšie podmienky

KOvAčIcKý chrám

193-rOčný. Slovenský evanjelický chrám Boží v Kovačici bol posvätený 19. októbra 1828 a bol budovaný štyri roky (1824 – 1828). V nedeľu 17. októbra Kovačičania oslávili kirvaj slávnostnými službami Božími, na ktorých vystúpili všetky tri cirkevno-zborové spevokoly. V rámci služieb zboroví hodnostári pristúpili aj k slávnostnému prisluhovaniu Večere Pánovej. „Blíži sa dvojsté výročie začiatku výstavby, ako i posvätenia chrámu. Čakajú nás veľké a dôkladné opravy na celom kostole. Nebude to jednoduchá práca, ale je to záväzok našich generácií k budúcim, aby sa mohli rovnako tuná stretať ako my dnes,“ povedal vo svojej kázni farár zjednoteného cirkevného zboru v Kovačici Martin Bajza.

aah

Október nám učaril

A už sme, ajhľa, pri konci októbra. Tento jesenný mesiac priniesol zmeny v sfarbení prírody. O krásach októbrových slohové práce napísali kamaráti z Pivnice a pribudli k tomu aj pestrofarebné výkresy. Október mal svoje čaro, ktoré na nás prajne pôsobilo. Okrem krás rôznorodosti prírody nám priniesol aj teplo babieho leta. Mali z neho radosť i starší, i mladší. Dospelí mohli dokončovať práce na zbere úrody a deti si užili hru na sviežom vzduchu a mohli sa viac venovať aj svojim miláčikom, zvieratkám. To nám nakreslili žiaci z Kovačice a veršom sa vyjadrili bieloblatskí žiaci. Katuša

Sára Hajková, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Domáci miláčik

Anna Trusinová, 2. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Tea Poliaková, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Mám domácich miláčikov, tie sú veľmi krásne. Očká im vždy svietia ako slnko jasné.

Sú biele ako sneh, ako vysoký čistý breh. Keď k nim prídem, stadiaľ neodídem.

S nimi sa každý deň hrám, na inú robotu času nemám.

Keď zajačka do rúk vezmem, je rovnaký ako mačka. Je to moja najmilšia, najveselšia hračka!

Peter Činčurák, šiestak, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Žiaci ZŠ 15. októbra, Pivnica

Jakob Petráš, 2. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Sára Ondríková, ZŠ maršala Tita, Padina

Čaro októbrových farieb

Desiaty mesiac v roku je október. Vtedy začínajú byť dni kratšie a chladnejšie. Večer nám treba čiapka. Október je bohatý rôznymi farbami. Červené jablká sú čerstvé, žlté hrušky sú šťavnaté, modré slivky nám chutia, zelené sú i gy. Kukurica žltá ako zlato. Paprika sa oblieka do troch farieb – do zelenej, žltej a červenej. Je sladká, ale i štipľavá. Keď v októbri stromom opadávajú listy, je to nádherná paleta farieb. Keď moja mama hrabe listy hrabličkami do priekopy, spraví veľkú hromadu. Brat a ja sa s radosťou rozbehneme a skočíme do tej hromady listov. Krásne listy zbieram do svojho herbára. Ostatné dávame do kompostu. Október je mesiac, keď usilovní ľudia zberajú úrodu zo záhrady a polí na celý rok. Milujem október.

Hanka Funtíková, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Strach budúcich oteckov, alebo syndróm tehotného otecka

Foto: pixabay

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Je známym faktom, že tehotné ženy okrem nevyhnutných telesných zmien prežívajú rôzne emocionálne a životné zmeny. Avšak aj väčšina nastávajúcich oteckov má určité obavy, keď sa dozvie o tehotenstve svojej partnerky.

Nie je neobvyklé cítiť sa šokovane, panicky, vystrašene, alebo akoby ste jednoducho neboli pripravení. Ako každá veľká zmena, aj tehotenstvo vašej partnerky si bude vyžadovať veľké prispôsobovanie sa daným podmienkam. Navyše, ak tehotenstvo nebolo plánované – a polovica všetkých tehotenstiev v čase nástupu je taká, žiaľ, aj bola – môžu byť tieto emócie ešte intenzívnejšie.

Inak budúcich oteckov môže sužovať niekoľko starostí:

Budem sa môcť starať o dieťa?

Nikto sa nenarodil, aby vedel tieto veci, dokonca ani vaša tehotná partnerka – preto by mala existovať rodičovská škola, ktorá by zahŕňala oboch partnerov.

Budem dobrým otcom?

Úloha otca je podobná učeniu sa ďalších nových úloh, ktoré sa v živote treba naučiť a prevziať. Ak ste ženatý, to neznamená, že automaticky viete, ako byť dobrým manželom. To sa postupne učí. Niekedy môže byť rozhovor s blízkymi priateľmi alebo príbuznými, ktorí sa už stali rodičmi, veľmi účinný.

Budem schopný finančne zabezpečiť rodinu?

Živenie, oblečenie a vzdelávanie dieťaťa si vyžadujú veľkú časť nančných prostriedkov, ktoré sa teraz vynakladajú na iné veci – o tom niet pochýb. Môžete však znížiť stres z nancií hľadaním iných zdrojov či príjmov, alebo neskôr vytvorením účelových úspor na vzdelávanie vášho dieťaťa.

Je to koniec môjho voľného času?

Otcovstvo nemusí znamenať koniec „zábavného“ obdobia života. Je pravda, že počas prvých mesiacov nebudete mať dostatok spánku ani času pre seba, kým vaše dieťa nezačne spať celú noc. Ale keď dieťa viac spí, obaja partneri budú mať viac času na veci, ktoré si užívajú, spoločne i jednotlivo. Aj keď sa boja straty voľného času, väčšina mamičiek a oteckov zisťuje, že keď sa im dieťa narodí, čas strávený s dieťaťom si vážia a užívajú si ho.

Ako to zmení emocionálne prepojenie s partnerkou a sexuálny život?

Tehotné ženy zažívajú veľké fyzické, hormonálne a emocionálne zmeny, zároveň bojujú s rovnakými životnými zmenami, rovnako ako budúci otcovia. S postupujúcim tehotenstvom to môže emocionálne ovplyvniť oboch partnerov. Ak sa vo vzťahu necítite stabilne alebo dobre, pokúste sa problémy vyriešiť čo najskôr. Mnoho párov si mylne myslí, že ich spojí dieťa. Dieťa však nedokáže vyriešiť problémový vzťah – je to úloha, ktorú musia vyriešiť životní partneri. Čím skôr sa nájde spôsob, ako spoločne vyriešiť súčasné problémy, tým sa obidvaja partneri budú cítiť pohodlnejšie a bezpečnejšie, pokiaľ ide o nadchádzajúce rodičovstvo.

Môžete si užívať sexuálny styk počas tehotenstva, pokiaľ tehotenstvo nie je považované za rizikové, bez komplikácií potratu alebo predčasného pôrodu. Inak mali by ste navštíviť vášho lekára a porozprávať sa s ním o detailoch súvisiacich s tehotenstvom vašej partnerky. Samozrejme, to, že je pohlavný styk možný počas tehotenstva, neznamená, že vaši partneri budú aj ochotní mať styk. Mnoho párov zistí, že sa ich sexuálna túžba – a úroveň pohodlia – líšia v rôznych fázach tehotenstva, pretože si obidvaja zvykajú na všetky zmeny. Z týchto dôvodov existuje kľúčová komunikácia medzi partnermi.

Ako môžem pomôcť svojej partnerke?

Tento problém je možné prekonať spoločnými návštevami lekára počas kontroly tehotenstva, keď môžete klásť otázky lekárovi, zisťovať informácie, počuť tlkot srdca dieťaťa a vidieť obrázok dieťaťa na ultrazvukovom vyšetrení. Ďalej môžete začať pripravovať svoj príbytok pre dieťa vykonaním akýchkoľvek potrebných zlepšení alebo rekonštrukcií.

Je úplne bežné, že už nehovoríte iba o tehotnej žene, ale o tehotnom páre, pretože tehotenstvo, najmä prvé, je spoločnou skúsenosťou oboch partnerov. V tomto prostredí majú obaja partneri všetky špeci cké úlohy a prechádzajú všetkými fázami tehotenstva, pôrodu a popôrodného obdobia. Mnoho mužov má počas tehotenstva syndróm „tehotného muža“ alebo syndróm couvade.