Hlas ludu 45/2019 by NVU Hlas ľudu

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 9. 11. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4880/

50 rokov Divadelného vavrína ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Čestný titul Dr. h. c. – Doctor honoris causa – získal profesor Dr. Ján Kišgeci z Báčskeho Petrovca (prvý zľava). Na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre 23. októbra rovnakým titulom bol poctený aj profesor Ing. Pavel Tlustoš, CSc., z Českej zemědělskej univerzity v Prahe. S Jánom Kišgecim sme si pohovorili o jeho všestrannej činnosti a dojmoch zo slávnosti v Nitre. J. Bartoš, foto: z archívu SPU

9.11. 2019 | 45 /4880/

Uzávierka čísla: 6. 11. 2019

Pri príležitosti 100. výročia divadelnej činnosti v Padine v sobotu 2. novembra 2019 v malej sieni Domu kultúry Michala Babinku slávnostne otvorili výstavu Sto rokov divadla v Padine autora Fedora Popova, kým v telocvični Základnej školy maršala Tita prebiehala slávnostná akadémia s príležitostným kultúrno-umeleckým programom. Na snímke sú padinskí divadelníci odmenení plaketou.

V sobotu 2. novembra v Štúdiu M Novosadského rozhlasu sa konal 46. ročník Rozhlasovej súťaže recitátorov. V rámci súťaže odzneli prednesy poézie a prózy žiakov základných a stredných škôl, rozdelených do štyroch súťažných kategórií. Na snímke je Klára Keravicová z Pivnice, ktorá zvíťazila v prednese poézie v kategórii nižších ročníkov. M. Pap

A. Chalupová

Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo so sídlom v Kulpíne a Galéria Babka v Kovačici spolu s MOMS Kulpín a Spolkom kulpínskych žien usporiadali v slávnostnom salóne vedľajšej budovy Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne v stredu 30. októbra večierok venovaný insitnému maliarovi Jánovi Bačúrovi z Padiny. K. Gažová

Jubilejná 50. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín prebiehala v Starej Pazove v dňoch 26. októbra až 3. novembra. Tohtoročná produkcia priniesla osem predstavení v súťažnej časti a jedno hosťujúce predstavenie. Slávnostné zatvorenie 50. Divadelného vavrínu a udelenie cien najúspešnejším jednotlivcom a súborom bolo v nedeľu 3. novembra. A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Rozum je dar

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Miroslav Benka

ýchlosť života v 21. storočí, zhoda nepriaznivých okolností, zhon za peniazmi, a najmä permanentné pozeranie sa do cudzieho dvora, rozoberanie toho druhého – ako? Prečo práve tak a nie onak?! – zdá sa výrazne ovplyvňuje naše životy, zdeformovalo ľudí. Vieme, že naposledy sa mnohí stretávame s neočakávaným, ba priam čudným správaním v rámci našej rodiny, príbuzných, priateľov, nášho kolektívu, okolia. Preto pri výchove detí sa treba dopracovať k tomu ľudskému, aby vedeli rešpektovať iných (však netreba ich trestať, keď niečo nechápu). Naučme ich zaklopať, než otvoria dvere. Pri vstupe do miestnosti naučme ich pozdraviť. Keď niečo chcú, tak aby poprosili. Keď to dosiahnu, tak nech poďakujú. Keď im starší (alebo nadriadený) poradí, alebo rozhodne inak, tak nech si o všetkom pouvažujú a nech sa postavia do funkcie nadriadeného. Ak pochybíme, existuje šanca obojstranne napraviť veci a dať na správnu mieru? Áno, takmer vždy. Netreba, aby sme mali problém povedať „Prepáč, počkaj chvíľku.“ alebo „Musel som

to preto a preto…“ alebo „Musím prejsť, potrebujem to, preto a preto...“ Ale čo je najdôležitejšie, vychovávajme ich tak, aby sa voči ľuďom správali presne tak, ako by sme chceli, aby zaobchádzali iní s nami... A to sa nazýva rešpekt. Snažme sa to odovzdať svojím deťom. Lenže, obávam sa, dnešné deti môžu všetko a nemusia nič. Pracovitosť, presnosť a zodpovednosť a úctu treba vštepovať od malička. Krásne vyznanie láskavého človeka. Áno, rešpekt to je to správe slovo. Úcta voči tým, ktorí vychovávajú takého budúceho, rozumného človeka. Na zamyslenie je fakt dobre pozrieť si aj do svojho vnútra, lebo podľa toho ľudového príslovia: „Dve čarovné slová znám a pri srdci ich nosím. Jedno je ďakujem a to druhé prosím.“ Vtedy je šanca, aby sme napravili pokazené. Keď nie tak, každý z nás je zodpovedný za svoje postupy. Jedno je isté: rozum je jediný dar, ktorý príroda rozdelila spravodlivo, pretože nikto sa nesťažuje, že ho má málo.

V tomto čísle TÝŽDEŇ 5 Hnaný túžbou po objavení nových obzorov

ĽUDIA A UDALOSTI

16 Jesenná zadymená idyla

MOZAIKA

KULTÚRA

27 Korunované výstavou a slávnostnou akadémiou

ŠPORT

43 Najkrajšia pieseň – dupot kopýt

21 Svadobná kapusta veľkou varechou

Na titulnej strane: Záber z víťazného predstavenia na 50. prehliadke Divadelný vavrín v Starej Pazove. Je to predstavenie Čo si videl, nevidel si! autorky a režisérky Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej v podaní členov Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici. Na našom zábere sú Jozef Chrček (v popredí), nositeľ Ceny za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú mužskú postavu na prehliadke, a Miroslav Imrek. Foto: Michal Lašut

45 /4880/ 9. 11. 2019

Týždeň 

7 DNÍ

Návštevy, ultimáta, kompromisy Miroslav Pap

ýždeň za nami bol poznačený početnými návštevami politikov v Srbsku, ale aj srbskí politici obhajovali záujmy krajiny v zahraničí. Minister zahraničných vecí Ivica Dačić sa zúčastnil zhromaždenia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov v New Yorku, v rámci ktorého sa rokovalo na tému Kosova, presnejšie o cle na tovar a čoraz väčšieho nátlaku na vznik nezávislého Kosova. V rámci zasadnutia zdôraznil, že Srbsko je odhodlané pokračovať v dialógu s Prištinou, ale na to je potrebný obojstranný kontakt a miernejšie podmienky, čo sa nedá povedať o aktuálnom stave. Dačić tvrdí, že aktuálne najväčší problém predstavujú clá na tovar zo Srbska, ktoré boli nastolené pred rokom. Aj napriek ultimátam, ktoré nastoľujú členské krajiny Európskej únie na Prištinu, aby zrušila clo, žiadne zmeny sa neudiali. Doterajšie Prištinou určené clá vynášajú niekoľko stovák miliónov eur, čo pre Srbsko znamená obrovskú finančnú záťaž. Ako tvrdí Dačić: „Posledné zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN pre Srbsko predstavuje určitý pokrok. Pozitívne hodnotím nenaliehanie silných krajín, ktoré už prijali nezávislosť Kosova, na menšie, čo na rozdiel od predošlých zasadnutí je odlišné.“ Medzi ďalšie témy, o ktorých sa rokovalo, boli časté konflikty medzi srbským a albánskym obyvateľstvom na Kosove, ktoré Bezpečnostná rada ocenila ako neprípustné. V prípade konfliktov medzi dvomi stranami ide o narušenie základných ľudských práv. Treba však skonštatovať, že sa javí čoraz väčší počet krajín, ktoré odstupujú od prijatia nezávislosti Kosova. Do konca roka by to mohli byť ďalších 5 krajín, ktoré zrušia prijatie nezávislosti. V poslednom mesiaci medzi krajiny, v ktorých sa rokovalo o zrušení

www.hl.rs

prijatia nezávislosti Kosova, patrí dokonca aj Česko. Na rozdiel od Česka Slovensko zatiaľ neprijalo nezávislosť a podľa slov premiéra Petra Pellegriniho a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka to ani neurobí. Ďalšie pozitívne slová podpory Slovenska Srbsku prichádzajú z Budapešti, kde sa konala Konferencia predsedov parlamentov krajín juhovýchodnej Európy a V4. V rámci konferencie predseda Národnej rady SR Andrej Danko vyjadril spokojnosť, ako Srbsko pokračuje na ceste k EÚ. Uzáver Danka bol rovnaký, a to, že Srbsko najprv musí vyriešiť kosovský problém, až potom mu budú dvere do EÚ otvorené. Na konferencii sa zúčastnila aj predsedníčka Národného zhromaždenia RS Maja Gojkovićová. Kým teritoriálny problém skôr riešil Ivica Dačić, premiérka Ana Brnabićová sa zameriava čisto na ekonomický faktor. V rámci návštevy Číny sa zúčastnila na medzinárodnom veľtrhu Expo, na ktorom účasť malo zo 150 krajín a regiónov a 3 000 spoločností. Počas návštevy Brnabićová mala pracovné zasadnutie s prezidentom Číny Si Ťin-pchingom, na ktorom sa dohodli o budúcich investíciách Číny v Srbsku. Po zasad-

nutí absolvovala ďalšie stretnutie, a to s predstaviteľmi spoločnosti Huawei, ktorá realizuje početné projekty v Srbsku. V prejave na veľtrhu sa vyjadrila, že Srbsko má možnosť prosperovať jedine v spolupráci s partnerskými krajinami, či už v Európe, Ázii, Amerike alebo Afrike. Ako sa to zvyčajne patrí, do hostiny sa s prázdnymi rukami nechodí. Premiérka Brnabićová sa rozhodla hostiteľov obdarovať dielom kovačického insitného maliara Pavla Cicku. Pri odovzdávaní obrazu prezidentovi Si Ťin-pchingovi zdôraznila: „Toto je naše insitné umenie z Kovačice. Na obraze je znázornená vojvodinská dedina, ktorá vás bude asociovať na Srbsko.“ Po prevzatí daru prezident Číny sľúbil, že v roku 2020 navštívi Srbsko. Na domácej pôde pritom zostal prezident. V pondelok do Srbska pricestoval Matthew Palmer, špeciálny predstaviteľ Spojených štátov amerických pre Balkán a pomocník štátneho sekretára. Pred príchodom do Srbska pobudol v Skopje a v Prištine, kde skonštatoval, že sa Srbsko nestane členským štátom EÚ, kým neuzná nezávislosť Kosova. V rozhovore s prezidentom Vučićom prízvukoval nevyhnutnosť zrušenia cla, čo

by viedlo k normalizácii vzťahov dvoch krajín. Na rozdiel od prejavu v susedných štátoch, v Srbsku už tvrdé slová o nevyhnutnom rozčlenení neavizoval. Téma o situácii na Kosove, alebo o vzťahu južných susedných krajín zdá sa byť nevyčerpateľná. Po vyriešení jedného problému sa v tej chvíli vynoria dva ďalšie. Veď nenadarmo je Balkán označovaný ako sud pušného prachu. Potrebná je iba iskra... A tých je v našej krajine celkom dosť. Na rozdiel od južných hraníc, tie severné so susedným Maďarskom sú neskutočne zapratané kolónami áut. Alarmujúca situácia vznikne najmä v druhej polovici decembra, pred sviatkami, keď sa pracovníci a študenti v zahraničí vracajú domov. Preto minister vnútorných vecí Nebojša Stefanović spolu s ministrom vnútorných vecí Maďarska Sándorom Pintérom našli krátkodobé riešenie. Tak v časovom rozpätí od 15. decembra do 15. januára bude na hranici s Maďarskom uplatňovaný tzv. systém minima colnej kontroly. Tento systém umožní cestujúcim kratšie zdržiavanie sa na hranici. Presnejšie sa odhaduje, že zdržania nebudú trvať niekoľko hodín, ako to bolo minulé roky. Zdroj: RTV Vojvodina

Iný uhol reality

Otvorenie hranice Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

SLOVO MÁ PROFESOR DR. JÁN KIŠGECI, DR. H. C.

Hnaný túžbou po objavení nových obzorov Juraj Bartoš

čestné doktoráty udeľovali ľuďom v mladšom veku, aby ich mohli lovenská poľnohospodárska patrične zúročiť.“ univerzita v Nitre udelila Čo považujete za najdôletitul Doctor honoris causa žitejšie, čo ste urobili, na čo dvom významným osobnostiam ste hrdý? vedeckého a spoločenského ži„Mojím najväčším dielom je vota. Návrh na udelenie titulu budovanie nového Ústavu pre Dr. h. c. profesorovi chmeľ, cirok a liečivé rastliny z Českej zemědělskej a som rád, že sa mi podarilo preuniverzity v Prahe insadiť myšlienku, aby jeho sídlo žinierovi Pavlovi Tlusbolo v okolí Petrovca. Realizovala tošovi, CSc., a profesa najprv moja idea o výkupe sorovi Univerzity v pôdy v Petrovci, keď sme postupNovom Sade doktone kúpili 30 hektárov, postavili rovi Jánovi Kišgecimu sme novú budovu a zabezpepredložila Vedeckej čili odborné kádre a vedecký rade SPU v Nitre Falaboratórny výstroj, urobili sme kulta agrobiológie prvý minipivovar v Juhoslávii a a potravinových zdronáš ústav získal svetové meno.“ jov, prostredníctvom Vašou srdcovou záležitosťou jej dekana a zároveň bol (a aj zostal?) chmeľ... predsedu Vedeckej „Mohli by sme tak povedať. rady doc. Ing. Petra Aj pri preberaní titulu čestného Ondrišíka, PhD. Slávdoktora som povedal, že chmeľ nostné zasadnutie ma vyškolil a otvoril mi dvere Vedeckej rady SPU do sveta, hoci teraz už nemá v Nitre, rozšírené ten význam ako vtedy... Osvedo vedecké rady fačila sa aj ďalšia moja idea: začali kúlt, ktoré sa konalo Nezabudnuteľná pamiatka po promócii: prof. Ing. Zdenko Tkáč, PhD. (zľava), sme pestovať a skúmať liečivé 23. Októbra, otvorila prof. Dr. Pavel Tlustoš, Dr. h. c., prof. Dr. Ján Kišgeci, Dr. h. c., a rektorka SPU, rastliny, založili sme továreň na rektorka SPU v Nitre doc. Ing. Klaudia Halászová, PhD. Foto: SPU výrobu liečiv, orientovali sme doc. Ing. Klaudia Hasa na extrakciu a destiláciu, t. j. lászová, PhD. Menovite privítala obom kandidátom na čestných Keby ma teraz videli moji pred- na získanie výťažkov z liečivých oboch kandidátov a ich manželky doktorov odovzdala insígnie kovia... Chcem podotknúť, že pri rastlín...“ Evu Tlustošovú a Maricu Vučićo- a diplomy Doctor honoris cau- rozhovore, ktorý nasledoval po Aká je súčasná situácia v pesvú-Kišgeciovú, ako i početných sa. Po vystúpení oboch čestných oficiálnej časti slávnosti, som im tovaní a využívaní chmeľu pri vzácnych hostí, medzi inými aj doktorov slávnostné zhromažde- povedal, že by bolo dobre, keby výrobe piva v Európe? Jeho excelenciu Momčila Babića, nie bolo ukončené veľvyslanca Republiky Srbsko v študentskou hymSlovenskej republike, zástupcu nou Gaudeamus primátora mesta Nitra Miloslava igitur. Rozhovor s Špotáka, členov Vedeckej rady prof. Dr. Jánom KišSlovenskej poľnohospodárskej gecim, Dr. h. c. sme univerzity v Nitre a Vedeckých začali otázkou, aké rád fakúlt, predsedov a členov dojmy sa ho zmocAkademických senátov, členov nili v slávnostných Správnej rady, členov Akademic- chvíľach? kej obce... „Ozaj som neProfesorovi Dr. Jánovi Kišge- čakal, že to bude cimu bol titul udelený ako „vý- až taká veľkolepá raz ocenenia Akademickej obce ceremónia, že do Slovenskej poľnohospodárskej toho bude zaangauniverzity v Nitre medzinárodne žované toľko ľudí, uznávanej vedeckej a pedagogic- a že príde niekoľko kej osobnosti za aktívnu spoluprá- stovák hostí, precu pri rozvoji univerzity a osobný dovšetkým zo SPU prínos k realizácii medzinárodnej v Nitre a univerzít, vedeckej spolupráce“. s ktorými má spo- Chmeľ bol a zostal jeho srdcovou záležitosťou; záber z chmeľnice v Anglicku (1981), foto: z archívu J. Kišgeciho Slávnostné laudatio na oboch

• TÝŽDEŇ •

čestných doktorov SPU predniesol doc. Ing. Peter Ondrišík, PhD., dekan Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov. Slávnostný promočný akt podľa zvykov SPU v Nitre vykonal promótor slávnostného zasadnutia prof. Ing. Zdenko Tkáč, PhD. Rektorka

luprácu – zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska... Bol som prekvapený, až dojatý z takej veľkoleposti.“ Nemihol sa vám v tých chvíľach pred očami váš životný film? „Iste... Napadla mi myšlienka:

45 /4880/ 9. 11. 2019

„Chmeľu je síce menej, ale úroda je vyššia. Vo výrobe piva sa používajú rovnaké množstvá aktívnych látok chmeľu ako kedysi, hoci je v podstate pivo teraz menej horké, než bolo skôr. Globalizáciou piva sa dosiahla vyrovnanejšia, vyššia kvalita piva.“ Je u nás vôbec možný návrat chmeľu? „Som poradcom podniku Petrovec, ktorý znovu vysádza chmeľ; aktuálny plán predpokladá chmeľnice na rozlohe aspoň 200 hektárov v petrovskom chotári, pravdaže, vysádzať sa bude postupne, po 10 – 20 hektárov za rok. Treba totiž predovšetkým mať známeho kupca. Zrejme to už nebude záležitosť malých gazdovstiev, lebo na súčasné pestovanie chmeľu treba mať súčasnú veľmi drahú mechanizáciu...“ Roku 1989 ste z ústavu odišli – na post pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo. Z akých pohnútok? „Áno, ale v podstate som ústav nikdy úplne neopustil. V istom období (po tzv. jogurtovej revolúcii) som bol zároveň riaditeľom ústavu a pokrajinským tajomníkom pre poľnohospodárstvo. V tom som mal veľmi vzácnu pomoc skúseného vedeckého pracovníka kolegu Dr. Andreja Myjavca. Aj vtedy, aj neskoršie, keď som sa stal najprv republikovým, a potom juhoslovanským ministrom pre poľnohospodárstvo, jednu tretinu pracovnej doby som realizoval v ústave. Prednášal som tiež na Poľnohospodárskej fakulte predmet rastlinná výroba (s dôrazom na chmeľ); na Belehradskej univerzite som prednášal predmet liečivé rastliny.“

S ktorými výsledkami z rokov ministrovania ste osobitne spokojný? „Mal som aktívnu úlohu pri reš-

ktorú im štát skonfiškoval v období záväzného výkupu. Vrátili sme tiež druhú agrárnu reformu, t. j. úhrnne sme sedliakom v Srbsku

tárov; tá pôda získala status štátnej pôdy a dáva sa do prenájmu.“ Z postu hlavy ústavu ste prihliadali na adekvátne bu-

dovanie jeho kádrovej štruktúry. V tom kontexte nemožno nespomenúť aj spoluprácu s vtedajšou Poľnohospodárskou fakultou v Nitre a ďalšie aktivity... „Inicioval som odchod našich študentov na štúdium do Nitry. Najprv tam odišli Vladimír Sýkora a Janko Červenský. Prvý je teraz riaditeľom ústavu a zaoberá sa prevažne cirokom, naposledy aj konopou a jeho manželka Ľubica Sýkorová, rovnako agronómka zo SPU v Nitre, možno i najviac prispieva k zošľachteniu nášho odborného jazyka – ako redaktorka prílohy pre poľnohospodárstvo v našom týždenníku Hlas ľudu. Červenský sa venuje záhradníctvu a tiež bol vedúci. V Nitre vyštudovali aj Štefan Týr a Ján Tancik, tam sú tiež teraz Anna Medveďová, Katarína Melichová ako i zopár šikovných chlapcov... Občas mi napadne, koľko som ľudí vlastne zamestnal. Môj bývalý asistent a neskoršie spolupracovník a riaditeľ ústavu János Berényi tvrdil, že počas môjho mandátu vo výskumnej stanici v Petrovci bolo zamestnaných 140 ľudí; mnohí tam nezostali dlho, ale keď som odchádzal, bolo tam 80 ľudí, z toho 20 vedeckých pracovníkov. Z postu ministra som sa zasadzoval za to, aby sa finančné prostriedky usmernili na zveľadenie živočíšnej ochrany, respektíve na zamestnávanie veterinárov; ambulancie na ochranu zvierat sme z mojej iniciatívy dali pod štátnu správu, a tak sa nám podarilo zamestnať zhruba 600 ľudí. Nerátam tu obdobie, keď sme pod štátnu správu presunuli vodohospodárstvo a lesníctvo.

Z príhovoru profesora Dr. Jána Kišgeciho, Dr. h. c.

spoluprácu so Slovenskou republikou. Po skončení Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade ma pozvali za asistenta do Výskumnej stanice pre chmeľ, konope a technický cirok v Petrovci, ktorá pôsobila v rámci veľkého Poľnohospodárskeho inštitútu v Novom Sade. Petrovec je moje rodisko, je to kultúrne stredisko vojvodinských Slovákov, a stredisko pestovateľov chmeľu. Tešil som sa, že tu budem môcť pôsobiť. Vo vedeckej

činnosti som sa najviac venoval chmeľu už aj preto, že ho naša rodina pestovala od nepamäti. Chcel som tak splatiť dlh rastline, ktorá ma odchovala, školila a otvorila mi dvere do sveta. Na chmeli som získal diplom, titul magistra a doktorát. Absolvoval som jednoročnú špecializáciu v chmeliarskom ústave v Anglicku a študijné pobyty v Česku a v Spojených štátoch. Po získaní doktorátu ma následne vymenovali za riaditeľa petrovského ústavu.

Na tomto poste som zotrval 4 funkčné obdobia, čiže 16 rokov. Za uznanie doctor honoris causa, ktoré sa mi dnes dostáva, patrí veľká vďaka predovšetkým kolegom v petrovskom, respektíve v novosadskom ústave, ale i kolegom všade, kde som pôsobil: na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade či v Belehrade, na funkcii ministra poľnohospodárstva vo Vojvodine, neskoršie aj na úrovni Srbska, a potom aj v Spolkovej republike Juhoslávii.

Profesor Dr. Ján Kišgeci, Dr. h. c., na slávnostnom zhromaždení v príhovore po udelení titulu čestného doktora o. i. povedal: „Doktorát honoris causa chápem ako ocenenie mojej dlhoročnej vedeckej a pedagogickej činnosti, ako uznanie za moju spoločenskú prácu na poli národnom v Srbsku, respektíve v bývalej Juhoslávii a predovšetkým za moju aktívnu

www.hl.rs

(prevažne vo Vojvodine) v tom období vrátili približne 150 000 hektárov pôdy. Schválený bol aj zákon (osobne som ho koncipo-

Úsmev spokojnosti na tvári prof. Dr. Jána Kišgeciho, Dr. h. c. ,foto: SPU

titúcii poľnohospodárskej pôdy už ako pokrajinský tajomník; presadili sme požiadavku, aby bola prinavrátená pôda sedliakom,

val, ako vlastnú ideu), na základe ktorého nebol povolený predaj pôdy z prvej agrárnej reformy, teda výmery presahujúce 20 hek-

SPU V NITRE Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre je verejná vysoká škola univerzitného typu; aktuálny názov nesie od roku 1996. V rámci nej pôsobí 7 fakúlt. Pôvodne vznikla po reorganizácii Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckeho inžinierstva v Košiciach roku 1952. SPU v Nitre je nositeľom značky ECTS Label a v roku 2015 ju Akreditačná komisia zaradila medzi 7 najlepších univerzít na Slovensku.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ICOM), ako i jedným zo zakladateľov ICOM SEE a podpredsedom jeho bordu. Proste ma vždy viedla zvedavosť, túžba po hľadaní odpovedí na vždy nové odborné otázky, na ozrejmenie nových javov v odbore. Mal som tú cestu pátrania v hlave už ako žiak gymnázia, kde mojím triednym profesorom bol Samuel Dubovský, ktorý nás uvádzal nielen do tajomstiev literatúry, ale učil nás S delegáciou japonských pivovarníkov, ktorí nakupovali báčsky chmeľ v Petrovci aj ako treba pestovať (1980) ,foto: z archívu J. Kišgeciho pevnú vôľu. Hodne som čítal diela Jacka Založil som, na čo som osobitne hospodárstva. Bol to a zostal hrdý, Spolkový ústav pre rastlin- môj koníček a ten ma viedol k Londona (najmä jeho životopis né a živočíšne genetické zdroje založeniu Poľnohospodárskeho Martin Eden). Dávali mi vzpruhu v Belehrade, ku ktorému sme múzea v Kulpíne, ktoré začiat- do života. Neskoršie som veľa pripojili aj Génovú banku Juho- kom 90. rokov 20. storočia bolo cestoval po svete, a to ma zase slávie. Mal som dobrý pocit, keď prvé toho druhu v Juhoslávii. Na posúvalo dopredu.“ Veľa o tom, čo ste vykonasom tam zamestnal 30 mladých ten účel sme obnovili a zrekonli a kam ste sa dostali, je obvýskumníkov a zo skutočnosti, že štruovali veľkolepý kulpínsky siahnuté v publikácii Kišgeci sa mi celkove podarilo zamestnať kaštieľ. Bol som tiež predsedom približne 800 ľudí. Pracoval som AIMA – Medzinárodnej asociácie (pripravil ju Martin Prebudila, aj na tom, aby sedliaci, ktorí majú agrokultúrnych múzeí (pobočky vydali ju roku 2017 SAVPO, malé výmery, dostali prostriedky na zintenzívnenie výroby v oblasti ovocinárstva, záhradníctva a rozhodne živočíšnej výroby.“ Mali ste možno už v detstve predstavu o tom, kam to dotiahnete? Odkiaľ ste čerpali energiu potrebnú na nadviazanie početných vzťahov, na organizáciu rozmanitých podujatí, na publikovanie vyše 20 kníh... „Rozhodne som ako malý takú víziu nemal. Zrejme ma neskôr na tej ceste viedla predovšetkým pevná vôľa a ambície. Zaoberal Insignie pre nových čestných doktorov, foto: SPU som sa o. i. aj dejinami poľno-

Stará Pazova a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec), ale predsa: čo vám z tých ciest najviac utkvelo v pamäti? „Z odbornej stránky sú to jednoznačne americké univerzity, ich organizácia a vedecká úroveň. Povedzme Štátna univerzita Oregon v Corvallise, kde som videl 200 druhov a odrôd mäty prieporovej. Na druhej strane nadchýnal som sa ďalekými krajinami a ľuďmi. Počas jednoročnej špecializácie v Anglicku mal som na tom istom chmeľovom inštitúte priateľa zo Srí Lanky. Po návrate domov sa stal riaditeľom Ústavu pre kaučukovník. Navštívil ma u nás a ja som sa potom stavil uňho, keď som cestoval do Japonska, s cieľom pozrieť sa na vedeckú prácu týkajúcu sa získavania kaučuku. Zaujalo ma napríklad aj pestovanie chmeľu a oviec v Tasmánii; tam nemusia chmeľ okopávať, lebo ovce chodia po chmeľnici a jedia zelinu.“ Keby ste sa záverom rozhovoru pokúsili urobiť paralelu medzi rodiskom vášho detstva a súčasným Petrovcom. „Je zrejmé, že sa Petrovec časom mení na lepšie prostredie. Krášli ho životná vyspelosť ľudí, vysokopostavená latka vzdelanosti a kultúry. Odbornosť tunajších sedliakov je na vysokej úrovni. Toto prostredie naskutku umožňuje človekovi vyšvihnúť sa v pretekoch o životné ciele, na čom sa dozaista podieľa aj tunajšie storočné gymnázium. Pre mňa vždy bolo motívom vydať zo seba maximum, byť na úrovni významných predkov práve na základe toho, čím Petrovec bol, čo mi dal a čím zostáva.“

Tieto ministerstvá som viedol 7 rokov a mal som dobrú spoluprácu s ministrami poľnohospodárstva Slovenska. Osobitnú radosť som mal z budovania a zakladania nových inštitúcií. Chcem tiež pripomenúť, že v tom čase sme rozvinuli dobrú spoluprácu so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. Dnes je petrovské vedecké pracovisko známe ako Oddelenie pre alternatívne plodiny Vedeckého inštitútu pre roľníctvo

geciovej, ktorá je taktiež agronómkou, a synovi Jankovi, ktorý je študentom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Poradil som mu iba to, čo aj mne môj otec radil, keď som sa zapisoval na fakultu: Jano, uč sa, aby si sa netrápil tak, ako my sedliaci. Dodal som mu diskrétne: Čím skôr sa máš oženiť, aby si nestratil rozum ako tvoj otec, čo sa ženil, keď mal 59 rokov.“

• TÝŽDEŇ •

a zeleninárstvo v Novom Sade. Aj naďalej má vo výskumnom programe chmeľ, konope, cirok a liečivé rastliny a pribudla ešte jedna zaujímavá rastlina – tabak. Šľachtenie chmeľu je aj naďalej aktuálne. V roku 2020 oslávime 250 rokov od začiatku pestovania chmeľu vo Vojvodine. Chmeľ k nám priniesol gróf Andrej Hadík, svetochýrny husársky veliteľ slovenského pôvodu a neskorší poľný maršal v armáde Márie Terézie, ktorý sa preslávil v bojoch proti

Turkom a v sedemročnej vojne proti Prusku. Za odmenu roku 1763 dostal panstvo vo Futogu v Južnej Báčke neďaleko Nového Sadu, kde sa nachádzajú aj dediny, v ktorých žijú Slováci: Petrovec, Kysáč, Hložany, Begeč. V roku 1770 vysadil prvú chmeľnicu v petrovskom chotári pre potreby svojho malého pivovaru. Na záver sa chcem poďakovať mojej rodine za porozumenie a všestrannú pomoc a podporu: manželke Marici Vučićovej-Kiš-

45 /4880/ 9. 11. 2019

Ľudia a udalosti NA SLOVO SO SVETLANOU ZOLŇANOVOU, KOORDINÁTORKOU VÝBORU PRE VZDELÁVANIE, ČLENKOU NRSNM A NÁRODNEJ OSVETOVEJ RADY PRI VLÁDE SRBSKA

Počet žiakov na hodinách slovenčiny sa predsa zvyšuje

Anna Horvátová

ez výnimky, vzdelávanie je najkomplexnejšou oblasťou, ktoré sú v kompetencii Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Ako sa to v určitých oblastiach odvíja, či sú opodstatnené zámienky, ale aj kritiky na prácu kompetentných, kritické tóny na meškanie učebníc, o tom sa dozvieme od Svetlany Zolňanovej, členky Národnej osvetovej rady pri vláde Srbska, ktorá zastupuje všetky menšiny v Srbsku, členky NRSNM a dlhé roky koordinátorkou Výboru pre vzdelávanie NRSNM, alebo jednoducho najkompetentnejšej osoby pre našu menšinu v oblasti vzdelávania: „Najväčším projektom Výboru pre vzdelávanie v tomto kalendárnom roku je vlastne vypracovanie učebníc a dodatkov k učebniciam pre prvý a piaty ročník. Hlavne Národnostná rada poskytuje prekladateľov a lektorov pre učebnice, ktoré sa prekladajú, súkromných vydavateľov – Klett, Novi Logos, Eduka, tiež niečo z Ústavu pre učebnice. Aj návrhy autorov a lektorov, teda spolupracovníkov na vypracovanie nových učebníc – autorských, ktoré naša menšiny vydáva z hudobnej kultúry a zo slovenského jazyka. Vydávajú sa tiež dodatky k učebniciam zo svetu vôkol nás, prírody a spoločnosti, dejepisu a výtvarnej kultúry. To je teda taký najzávažnejší projekt.“ SME JEDINÁ MENŠINA V SRBSKU, KTORÁ MÁ INTERAKTÍVNE DODATKY... „Tohto roku sme sa pokúsili prvýkrát vypracovať aj interaktívne dodatky, konkrétne máme vypracovaný kompletný šlabikár na cédečku, tzv. CD šlabikár, ktorý schválil pokrajinský tajomník vo funkcii ministra na používanie ako učebnicový doplnok na vyučovanie v slovenských školách. Treba azda vyzdvihnúť, že sme jediná menšiny v Srbsku, ktorá

www.hl.rs

si vypracovala takéto interaktívne dodatky. K tomu je takýto dodatok vypracovaný k hudobnej kultúre pre prvý ročník, k učebnici slovenského jazyka a kultúry vyjadrovania pre piaty ročník, postavený je na portáli Ústavu pre vydávanie učebníc, kde si ho s osobitným heslom žiaci budú môcť stiahnuť a používať učebnicu aj ako interaktívnu, teda úlohy, ktoré sú v papierovej forme učebnice, sú aj na portáli a žiaci ich môžu vypracovať elektronicky. Novinkou je aj to, že v piatackej čítanke sú napríklad vsunuté QR kódy, ktoré k určitým textom poskytujú ďalšiu zaujímavosť viazanú buď za ten text, alebo za autora textu, či ako doplnok k učivu, ktoré čítanka poskytuje. Tak napríklad balada Kačička divoká nás potom ešte odvedie na Youtube, kde je pieseň aj vyspievaná. Texty, ktoré sú viazané za autora Milana Rúfusa, cez QR kód odvedú na jeho rodný dom, fotografiu básnika a životopis. Sú to teda také doplnkové informácie, ktoré našich žiakov môžu zaujať a, samozrejme, hodiny slovenčiny zmodernizovať, zaktualizovať a máme pocit, že aj spopularizovať. V takejto praxi pokračujeme aj naďalej. Tak do konca roka bude vypracovaná čítanka pre prvý ročník. Nasledujú tiež učebnice pre druhý a šiesty ročník. Spôsob, ako sa tieto učebnice majú vypracovať, ešte máme prerokovať s Ústavom pre vydávanie učebníc. Sú to iba také väčšie projekty, do ktorých sme pozapájali spolupracovníkov informatikov, ktorí to technicky doriešili, konkrétne Miestny odbor Matice slovenskej bol do tohto zapojený, lebo žiadosť mohla podať inštitúcia alebo združenie, ktoré má aj vydavateľskú činnosť zaregistrovanú a nie je v konflikte záujmov, čiže nie je NRSNM ani Ústav pre učebnice.“ UČEBNICA SA NEVYPRACÚVA ZA NIEKOĽKO MESIACOV! „Národnostná rada zrýchliť proces vydávania učebníc nemôže, dokonca žiadosť o potrebách na vydávanie učebníc je podaná hneď po novozvolenom zložení NRSNM, teda v januári na Ústav pre učebnice,

Informačno-politický týždenník

ale vypracovať učebnicu, samozrejme, že sa nedá za niekoľko mesiacov. Je to proste proces, ktorý si vyžaduje dlhší čas. Autori učebníc práve preto nie sú často menení, ale zostáva tím odborníkov, ktorý už vypracúval aj minulé učebnice, aby sme určité veci, ktoré v učebniciach boli platné podľa nových osnov a sú osvedčené v praxi ako dobré, mohli jednoducho prebrať, s cieľom urýchliť Svetlana Zolňanová proces. Pre druhý ročník je podaná žiadosť na vypracova- ešte môžu byť dané určité sugescie nie už v auguste, predpokladáme na opravu. Národnostná rada tiež teda, že rok bude celkom dosť, aby dáva mienku na preklad a keď sa sme druhý a šiesty ročník mali už všetky kladné mienky získajú, len v septembri 2020 aj so schválením. vtedy sa môže učebnica tlačiť a náKeď ide o preklade, tiež nás proste sledne distribuovať prostredníctvom obmedzujú zákonné predpisy, lebo kníhkupectiev, ktoré zase školám podľa zákona katalóg schválených predávajú. Všetko to trvá.“ učebníc sa zverejňuje koncom apríODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE la, v tomto roku vyšiel až koncom UČITEĽOV JE DÔLEŽITÉ mája. pokým katalóg nie je na por„Národnostná rada je jednou z potáli Ministerstva školstva, učitelia si dávateľov žiadostí a vôbec organinemôžu zvoliť, učebnice ktorého zátorov odborného zdokonaľovania vydavateľa si prajú, aby sme pre- pre našich učiteľov. Na akreditácii kladali, čiže nemôžeme začať skôr sa pracuje za posledných dvanásť s prácou, lebo nemáme urobený rokov, každý rok, alebo na dva, tri, výber. A výber sme robiť nesmeli, roky, podľa toho, ako Vojvodinský kým každý vydavateľ nezakončil pedagogický ústav alebo ústav pre svoju prácu a nedostal schválenie. kvalitu výchovy a vzdelávania schváNemohli sme sa teda obmedziť na li odborné zdokonaľovanie, teda jedného vydavateľa, lebo by sme akreditácia toľko trvá. Momentálne tým znemožnili tých, ktorí do konca máme dve odborné zdokonaľoapríla mali právo uchádzať sa, aby vania akreditované na tri roky. Tie nám teda aj oni dali príležitosť alebo si organizujeme vlastnými silami aby sa aj ich učebnice zaradili do alebo v spolupráci s odborníkmi zo ponuky na prekladanie. Až koncom Slovenskej republiky, ktorých zase mája zasadal Aktív učiteľov prvého dostávame podľa dohody o spolustupňa, kde sa zvolil vydavateľ, no práci s Ministerstvom školstva v Braa potom sa v júni a júli postúpili tislave a spolupracujeme hlavne učebnice na prekladanie, nasledo- s Univerzitou Mateja Bela v Banskej vala jazyková úprava, korektúry. Bystrici a s Univerzitou Komenského Na to, aby preklad učebnice bol v Bratislave. Tieto univerzity si zvolilo schválený, potrebné je podľa zákona ministerstvo na Slovensku a my 30 dní a učebnica autorská samá ich proste rešpektujeme. Ďalšie schváliť za 60 dní, teda sám proces semináre sa organizujú mimo tohto schvaľovania trvá mesiac alebo akreditačného procesu, buď ako dva mesiace. Vydavateľ učebnicu odborné stretnutia, kde si pozývame postúpi do tlače len a len vtedy, keď buď odborníkov zo Slovenska, alebo je schválená, lebo pred schválením vlastnými kapacitami participujeme • ĽUDIA A UDALOSTI •

na nich. Sú k tomu aj semináre, akým bol ten v Žiline, ktoré sa realizujú v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí a Žilinským samosprávnym krajom. V tomto roku bol realizovaný už ôsmy ročník takého odborného stretnutia, ale je to mimo bežnej akreditácie, ktorú máme každoročne zabezpečenú.“ MENEJ SLOVENSKÝCH TRIED, KTO JE TOMU NA VINE?! „Podľa zákona o základoch systému výchovy a vzdelávanie potrebné je najmenej 15 žiakov, aby sa mohla otvoriť trieda. A aby sa trieda otvorila s menším počtom žiakov, je potrebné osobitné schválenie ministra. Ak sa zapíše menší počet budúcich prvákov, škola by mala podať žiadosť na ministerstvo o osobitné, špeciálne schválenie o otvorenie triedy. K tomu, keďže sa trieda otvára v jazykoch menšín, potrebná je aj mienka alebo súhlas Národnostnej rady príslušnej menšiny. Naša prax ukazuje, že sa týchto škôl každoročne zjavuje väčší počet. Školy, do ktorých sa bežne dáva súhlas na otvorenie slovenských tried, sú v týchto prostrediach: v Bielom Blate, Aradáči, Suseku, Erdevíku, Slankamenských Vinohradoch, čiže v Krčedine ako kmeňová ško-

la, v Silbaši, Laliti a aj v Hložanoch a Kulpíne. Veľká väčšina škôl už teda potrebuje špeciálne povolenie na to, aby mohla otvoriť triedy s menším počtom ako je 15 žiakov. Potom sa vytvárajú buď jednotlivé triedy, alebo sa robia kombinácie dvoch tried alebo aj štyroch tried, ako je prípad v Slankamenských Vinohradoch.“ NEGATÍVNA ODPOVEĎ PRE ERDEVÍCKU ŠKOLU „Žiaľ, musím konštatovať, že sme iba pred niekoľkými dňami dostali negatívnu odpoveď, keď ide o formovanie slovenskej triedy pre tri deti prvého ročníka v Erdevíku. To sa stalo teraz prvýkrát, že otvorenie slovenskej triedy bolo zamietnuté, že mienka bola negatívna. Myslím si, že jeden z dôvodov je aj to, že ani v druhom, ani v treťom, ale ani vo štvrtom ročníku neexistujú už deti v slovenských triedach, teda nemožno ani ročníky kombinovať a v materskej škole ani o rok, ani o dva roky nemôžeme očakávať ani jedno slovenské dieťa, ktoré bude zapísané do slovenskej triedy, lebo proste rodičia neprejavili záujem. S poľutovaním môžeme konštatovať, že sa nemôže očakávať kombinácia ani v tejto chvíli, ani v nasledujúcich rokoch, a ministerstvo sa riadilo určite touto skutočnosťou.“

SLOVENČINA S PRVKAMI NÁRODNEJ KULTÚRY „Na NRSNM sa okrem formovania bežných tried obracajú aj školy, v ktorých sa vyučuje aj slovenčina s prvkami národnej kultúry. Keď ide o srbské školy, veľmi často Národnostná rada, samozrejme, dáva podporu na formovanie skupín podľa pravidiel, že na prvom a na druhom stupni môžu byť kombinácie. Ministerstvo vychádza kladne v ústrety, dokonca sa aj hodiny evanjelického náboženstva za podpory Národnostnej rady rozdelili v Krčedine, prvý a druhý stupeň osobitne. Keď je potreba v teréne, dáva sa kladná mienka a pomáha sa, aby sa len zachovali aj hodiny náboženstva, aj hodiny slovenského jazyka. Tohto roku máme dve nové školy, kde sa slovenčina s prvkami národnej kultúry uviedla, to je základná škola v Despotove, ktorá je vlastne priľahlá škola ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši, a základná škola v Stepanovićeve. Tu sa patričná skupina žiakov vyjadrila, že má záujem o vyučovanie slovenčiny. Národnostná rada prostredníctvom médiovej kampane, navštevovania prostredí, okrúhlych stolov, debát, ako i našich psychológov

a pedagógov pri zápise žiakov do prvého ročníka a našich riaditeľov škôl, ktorí, musím povedať, veľa úsilia vynakladajú, aby sa slovenské triedy zachovali v jednotlivých prostrediach, ešte aj financuje hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry ako alternatívneho programu v predškolských ustanovizniach, samozrejme, tam, kde rodičia a deti prejavili záujem. Takto sa financujú deti v Krčedine a Slankamenských Vinohradoch v predškolskej ustanovizni, ktoré potom osobitne do Sl. Vinohradov chodia na hodiny slovenčiny, v Bielom Blate, Čelareve, Báčskej Palanky a v Novom Sade. Je to dobrá forma náboru žiakov a tiež spôsob, keďže už ukazuje postupne prax, že sa zvyšuje počet žiakov, ktorí navštevujú hodiny slovenčiny. Ako na dôvažok porovnám, že pred piatimi rokmi bolo napríklad 640 žiakov, ktorí navštevovali hodiny slovenčiny v základných školách, a v minulom školskom roku ten počet stúpol na 1 040 žiakov.“ Predsa táto misia prináša výsledky, a je už len na nás, ako sa postavíme voči nášmu materinskému jazyku, či si ho budeme zaznávať, alebo pestovať. Kompetentné osoby vynakladajú nemalé úsilie, ale je to boj s veternými mlynmi.

TRADIČNÝ SEMINÁR PRE ŽIAKOV V PETROVCI

Povesti a komiks Jaroslav Čiep

ž jedenásť rokov na seba nadväzujú a posúvajú sa o stupienok vyššie semináre pre žiakov základných škôl, ktoré Asociácia slovenských pedagógov v spolupráci so Základnou školou Jána Čajaka v Báčskom Petrovci usporadúva na tamojšej škole. V tomto roku prebiehal v sobotu 2. novembra ako jednodňový. Seminár pre žiakov z rozličných vojvodinských škôl s vyučovacím jazykom slovenským sa niesol v znamení slovenčiny, dejín a kreslenia s názvom Komiks – podpora vyučovania a kreativity žiakov. Už tradične sa realizuje prostredníctvom tvorivých dielní, v ktorých žiaci vytvorili skupinový edukačný komiks s historickou tematikou. „Semináre pre žiakov tohto druhu sú zamerané na udržiavanie a rozvoj národného a jazykového povedomia a kultúrnej identity slovenských žiakov vo Vojvodine,“ zdôraznila Mária Andrášiková, pred• ĽUDIA A UDALOSTI •

sedníčka Asociácie slovenských pedagógov. Aj na tohtoročnom seminári sa zúčastnila skupina zo 30 žiakov vyšších ročníkov nielen z Báčskeho Petrovca, ale aj z Hložian, Kulpína, Profesorky účastníkom najprv ponúkli na výber slovenské povesti Selenče a Pivnice. Spolu s pedagógmi a organizačným slovenskej povesti dostali za úlohu učovacom procese, ale aj ako čím tímom bolo dokopy v prezenčnej lis- najprv premyslieť, ako to stvárnia praktickejšie zdolať novinky a záznatine zaznamenaných 45 účastníkov v tvare komiksu. Ten zahŕňa kres- my v elektronických denníkoch. Po obedňajšej prestávke účastníci seminára. Na úvod pred zborovňou lenú a slovnú časť. Do tej grafickej petrovskej školy účastníkov a ich témy ich bližšie zasvätila profesorka seminára navštívili Gymnázium Jána pedagógov vyberanými slovami na výtvarnej kultúry Daniela Triašková. Kollára, Galériu Zuzky Medveďovej domácej pôde privítala riaditeľka V podstate výsledkom ich kreativity a Spolok petrovských žien. Naposleškoly Vlasta Werleová a zároveň bol jednostranový komiks, ktorého dy žiacke výtvory aj prezentovali. im popriala veľa zdaru a inšpirácie jednotlivé segmenty žiaci zlepili na Predtým ako sa vybrali späť domov, grafický list. organizátor pre žiakov prichystal aj v práci. Kým žiaci tvorili v učebniach, hry na rozlúčku. Treba azda pripoV tvorivých dielňach účastníci sa rozdelili do šiestich skupín. Ško- v zborovni súčasne prebiehalo menúť i to, že vytvorené komiksy liteľky Mária Andrášiková a Jarmila pracovné stretnutie Aktívu učite- budú zverejnené na spoločnom Pantelićová ich uviedli do témy, kde ľov slovenčiny. Slovenčinárky sa internetovom žiackom časopise si potom žiaci na základe jednej oboznamovali s novinkami vo vy- Čaroslov. 45 /4880/ 9. 11. 2019

Ľudia a udalosti V RÁMCI PROJEKTU PRIPOMÍNANIA EURÓPSKEHO DŇA JAZYKOV

Družba petrovskej a chorvátskych škôl Anna Horvátová

petrovskej Základnej škole Jána Čajaka v utorok 22. októbra uvítali žiakov a učiteľov slovenského jazyka z chorvátskych základných škôl Josipa Kozarca z Josipovca Punitovački, Ivana Brnjika Slovaka z Jelisavca a kráľa Tomislava z Našíc. Návšteva sa uskutočnila v rámci projektu Medzinárodného programu pripomínania si Európskeho dňa jazykov, ktorý realizovali riaditeľka Slovenského kultúrneho centra v Našiciach Sandra Kralj-Vukšić a kustódka Tatjana Seničanin za finančnej podpory Ministerstvo vedy a vzdelávania Republiky Chorvátsko. „Idea o projekte, ktorý sme mali možnosť realizovať, vznikla ešte v minulom roku, keď nás oslovili profesorky zo Základnej školy Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca zo Srbska, aby deti, ktoré tam navštevujú školské vyučovanie v slovenskom jazyku, mohli deťom, ktoré sa v Chorvátsku učia po slovensky, pri-

blížiť svoju činnosť. Pri tejto príležitosti, vďaka ochote Základnej školy Ivana Brnjika Slováka z Jelisavca a rovnako tak aj Základnej školy kráľa Tomislava z Našíc sa uskutočnila návšteva, kde sme mali možnosť zoznámiť sa so školskou činnosťou, žiackymi prácami a divadelnou alebo recitačnou činnosťou týchto Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Zároveň sme dostali ponuku, aby sme opätovne my navštívili Báčsky Petrovec. No a je toto výsledok troch chorvátskych škôl a petrovskej školy,“ hovorí profesorka slovenčiny v chorvátskych základných školách Boženka Dasovićová. O programe sa ešte zmienila: „Celý program sa uskutočnil v ZŠ Jána Čajaka, kde účastníkov z Chorvátska privítali riaditeľka školy Vlasta Werleová a profesorka slovenského jazyka Mária Andrášiková, z iniciatívy ktorej sa začala táto spolupráca minulý rok. Deti z týchto troch škôl ukázali svoje schopnosti, svoju literárno-recitačno-dramaticko-tanečnú činnosť a priblížili

aj znalosti slovenského jazyka deťom z Vojvodiny. Po programe, ktorý bol uskutočnený v škole, mali sme možnosť navštíviť aj storočné Gymnázium Jána Kollára. Naďalej naši žiaci mali možnosť pozrieť si Galériu Zuzky Medveďovej, ktorá v tomto roku oslavovala 25 rokov založenia, a dostali sme veľmi podrobný a pekný výklad o tradičnom živote Slovákov v Báčskom Petrovci v priestoroch Spolku petrovských žien, kde sme si pozreli aj národopisnú výstavu. Okrem uvedených troch škôl sa na projekte zúčastnilo Slovenské kultúrne centrum Našice ako koordinátor celého projektu, vlastne tým, že Slovenské kultúrne centrum na starosti má oblasť školstva, pripravili sme projekt,

postarali sa o kvalitnú realizáciu a koordináciu celého podujatia. Do konca po realizácii pripravujeme aj správu na Ministerstvo vedy a vzdelávania ChR. Sme veľmi vďační, že takéto projekty podporuje aj naše ministerstvo, lebo podobné projekty podporuje aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a veríme, že programy s cieľom uchovania a uvedomovania si vlastnej etnickej identity, kultúry a významu materinského jazyka budú naďalej podporované ako z chorvátskej tak aj zo slovenskej strany.“ Foto: z archívu B. Dasovićovej

ZÁKLADNÁ ŠKOLA 15. OKTÓBRA V PIVNICI

Formou kvízu ku ekologickému mysleniu Miroslav Pap

dukácia detí ako myslieť ekologicky je nevyhnutná. Znečistenie životného prostredia čoraz viac ohrozuje život človeka, ale aj zvierat. V končenom dôsledku človek je sám tomu na príčine. Iba výchovou detí v rodine a škole je možné vytvoriť budúce generácie, ktoré budú prinajmenšom recyklovať odpad. V Základnej škole 15. októbra v Pivnici každoročne organizujú

ekologické dielne a prednášky s cieľom edukácie žiakov, ako sa stať eko-friendly, presnejšie ako myslieť ekologicky. Početné dielne, prednášky, semináre, zber papiera, plastu či plechoviek organizuje ekologická sekcia, ktorú úspešne vedú Lenka Víziová, Zuzana Valentíková a Nataša Mirkovićová. Deti základnej školy v stredu 16. októbra nazbierali celkovo 4 500 kg starého papiera a 85 kg plechoviek. V pondelok 4. novembra v pivnickej základnej škole sa konala

Záujem o ekologickú sekciu je čoraz väčší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ekologická súťaž, do ktorej boli zapojení žiaci vyšších ročníkov. Tvorcom projektu je Nemecká rozvojová organizácia (GIZ), ktorá už šesť rokov podporuje recyklačné snahy v Srbsku, financuje výstavbu odpadových skládok a recyklačných stredísk. V minulom roku sa do projektu vzdelávania detí zapojilo okolo 20 základných a stredných škôl. Rovnaký počet vedúce osobnosti projektu očakávajú aj tohto roku. Cieľom projektu je podať žiakom základnej školy základné údaje o recyklácii formou najrôznejších súťaží. Goran Vasić, autor projektu v Srbsku, zdôraznil: „Srbsko sa v súčasnosti nachádza v neblahej situácii. Zmena by sa najprv mala realizovať v štátnej politike a následne vo vzdelávaní obyvateľov Srbska. Problematická je predovšetkým staršia generácia, ktorá nemá blízko ku recyklácii

všeobecne. Ale dúfam, že si časom obyvatelia uvedomia, aký má význam recyklácia a ako negatívne na životné prostredie vplýva neseparovaný odpad. Práve formou vzdelávania detí sa vytvára určitá generácia, ktorá by mala myslieť ekologickejšie.“ Formou hry lektori účastníkom vysvetľovali základné princípy recyklovania. Štyri súťažné tímy sa zúčastnili v piatich hrách, ako napríklad – rýchlostné separovanie odpadu, triafanie plechoviek či štupľov do koša, odpovedanie na otázky formou kvízu a iné. Autori projektu sa domnievajú, že práve prostredníctvom hry sa žiaci naučia omnoho viac, ako formou klasickej prednášky. Po ukončení súťaže profesorky ekologickej sekcie základnej školy zvolia štyroch žiakov, ktorí sa zúčastnia na obecnej súťaži v Báčskej Palanke. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PAMIATKA POSVÄTENIA CHRÁMU

Utužujú vzájomné putá Anna Horvátová

edzizborové návštevy utužujú vzájomné putá, zbližujú veriacich viery. Dar viery je pre všetkých veriacich výzvou, aby spolupracovali, aby sa nestávali ľahostajnými, ale navzájom sa podporovali a spo-

lupracovali. V tomto je zmysel aj medzizborových návštev, ktoré, keď sa k tomu konajú na sviatky, majú osobitné posolstvo a hrejivý pocit na srdci veriacich. Dňa 31. októbra si pripomíname Pamiatku reformácie. Tak bolo aj v nedeľu 3. novembra, najbližšiu nedeľu ku 31. októbru,

Na bohoslužbách zaspieval aj padinský cirkevný spevokol

V PADINE OSLÁVILI MEDZINÁRODNÝ DEŇ ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC. Vo štvrtok 24. októbra sa v slávnostnej sieni ZŠ maršala Tita usporiadal literárny večierok venovaný Medzinárodnému dňu školských knižníc a nedožitým 90. narodeninám spisovateľa Pavla Mučajiho. Medzinárodný deň školských knižníc po prvýkrát v roku 1999 vyhlásila Dr. Blanche Woolls, prezidentka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva. Odvtedy si ho každoročne pripomíname 24. októbra. Cieľom projektu je zábavnou formou podporiť trvalý a kvalitný vzťah ku knihe, k čítaniu a školskej knižnici. Tohtoročnou témou MDŠK je Skutočné knižnice – skutočné vzdelávanie. V príležitostnom programe, ktorý pripravil a moderoval učiteľ Janko Kolárik, vystúpili žiaci od druhého do ôsmeho ročníka, ktorí čítali detskú, vlasteneckú, revolučnú a ľúbostnú poéziu z literárnej tvorby autora Pavla Mučajiho. V hudobnej časti programu vystúpili mladučkí hudobníci súrodenci Erik a Ema Juricovci. Na snímke je momentka z programu, v ktorom vystúpila časť malých literárnych snaživcov. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Hosťujúci petrovský cirkevný spevokol

v padinskom cirkevnom zbore. V tomto roku to urobili ináč ako obvykle, na návštevu si pozvali bratov a sestry z petrovského cirkevného zboru, aby spoločne oslávili Pamiatku reformácie. Bola to celodenná návšteva banátskej dediny Padiny a pohostinným Padinčanom práve v kirvajovú nedeľu či na kostolnú oslavu. Slávnostné služby Božie aj predpoludním, aj popoludní sa niesli v znamení reformácie a ku slávnostnému duchu bohoslužieb prispeli aj cirkevné spevokoly domáceho padinského cirkevného zboru, ako i hosťujúceho petrovského. Na predpoludňajších

bohoslužbách kázal Ján Vida, farár petrovský, na text Židom 10, 32-39. Na popoludňajších bohoslužbách kázeň predniesol Ján Cicka, farár padinský, na text Izaiáša 62, 6-7; 10-12. Domáci viery pre hostí z Báčskeho Petrovca pripravili aj program obchôdzky Padiny, etno domu, budovy Miestneho spoločenstva, výstavy z príležitosti 150 rokov divadelnej činnosti a súkromného etno múzea Petráš. Telesné potúženie s bohato prikrytými stolmi tiež, čo spolu s duchovným bohatým programom dotvorilo celkový dojem príjemne strávenej nedele v Padine.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA v Kysáči, v deň narodenín kodifikátora spisovnej slovenčiny, učitelia, žiaci, rodičia, starí rodičia a penzisti spolu s hosťami v pondelok 28. októbra oslávili Deň školy. V telocvični školy v slávnostnom programe účinkovali žiaci, ktorí sa predstavili príspevkami o Štúrovi, recitáciami, chórovým spevom, hrou na husliach a klavíri a gymnastickými cvikmi. Anna Vozárová, riaditeľka školy, informovala prítomných o početných úspechoch žiakov na republikových súťažiach najmä v oblasti materinského jazyka, srbčiny ako nematerinského jazyka a cudzích jazykov, o čom svedčia aj vidovdanské uznania za posledné štyri roky. Kysáčska škola zišla aj do prvého kola 500 škôl, projektu 2 000 digitálnych učební, takže do konca kalendárneho roku budú vo všetkých učebniach so všetkými žiakmi realizovať vyučovanie súčasným spôsobom. Darček za odpracovaných 10 rokov v škole dostala profesorka triednej výučby Želka Páliková. M. Ď. 45/4880/ 9. 11. 2019

Ľudia a udalosti VEČIEROK V KULPÍNE VENOVANÝ INSITNÉMU MALIAROVI JÁNOVI BAČÚROVI Z PADINY

Prezentácia CD kalendára a výstava olejomalieb Katarína Gažová

slávnostnom salóne vedľajšej budovy Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo so sídlom v Kulpíne a známa Galéria Babka v Kovačici usporiadali v stredu 30. októbra prezentáciu CD kalendára 2020 a 66. samostatnú výstavu barda slovenského insitného umenia Jána Bačúra z Padiny. Nápomocnú ruku organizátorom umeleckého večierka podali MOMS Kulpín, Spolok kulpínskych žien a

nedávno oslávil 82. narodeniny, privítala Katarína Pucovská. V príhovore a vo videoprezentácii výstižne zmapovala dlhú tvorivú a životnú púť insitného maliara Jána Bačúra, vzácneho hosťa na večierku v Kulpíne. Profesorovi Dr. Jánovi Kišgecimu pri tejto príležitosti zablahoželala k získaniu čestného titulu doctor honoris causa, ktoré mu 23. októbra udelili na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Nasledoval príhovor prof. Dr. Jána Kišgeciho v mene Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo so sídlom v Kulpíne, ktoré je pokračo-

Momentka z vernisáže Jána Bačúra

Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne. Prítomných hostí na večierku venovanom plodnému insitnému maliarovi Jánovi Bačúrovi, ktorý

vateľom Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne. Pri tejto príležitosti poukázal na dlhoročnú plodnú spoluprácu s kovačickouu Galériou

Babka a insitným maliarom Jánom Bačúrom z Padiny. Majiteľ galérie Pavel Babka vysvetlil prítomným, Z prezentácie CD kalendára v kulpínskom múzeu: o aký CD stolo- (sprava) Ján Babka, Ján Bačúr, Katarína Pucovská vý kalendár na a Ján Kišgeci rok 2020 ide. obrazy, na ktorých portrétoval čleKalendár obsahuje 12 reproduk- nov svojej rodiny. V bohatej domácií olejomalieb Jána Bačúra, teda cej zbierke, pedantne vyznačenej pre každý mesiac jednu. Vydávať a očíslovanej, má portréty všetkých takéto kalendáre, na ktorých sú insitných maliarov – zakladateľov obrazy insitných maliarov, Galéria kovačickej galérie od najstarších až Babka praktizuje už rad rokov. Ga- po dnešných najmladších členov. lerista Babka hovoril na večierku V poradí 66. samostatnú výstavu aj o ručne písaných knihách Jána olejomalieb Jána Bačúra v Kulpíne Bačúra. Napísal ich až 41 a všetky otvoril akademický maliar a grafik sú i skrášlené, vycifrované. Maliar Pavel Čáni z Kulpína, ktorý detstvo Bačúr pracoval roky ako padinský strávil v Padine, na ktorú si v otváramatrikár a z tej praxe vznikla idea com príhovore citovo zaspomínal. zapisovať do kníh všetko dôležité zo Návštevníci sa kochali v pôsobivej života dediny a z vlastného života. kráse olejomalieb maliara z Padiny a Vzácny hosť na večierku v Kulpí- na dôvažok do daru dostali stolové ne hovoril o svojej bohatej tvorbe, CD kalendáre na rok 2020. v ktorej je vyše 2 850 olejomalieb. Príjemný umelecký večierok Maliarsky talent, ako pripomenul, v Kulpíne spríjemnili hudbou a zdedil po matke. Najčastejšie na spevom Zoran a Iris Mitićovci. Po obrazoch stvárňuje zábery zo svojej oficiálnej časti podujatia nasledoval Padiny v rôznych ročných obdo- družný rozhovor v priateľskom biach, teda jeho obrazy sú svoj- ovzduší a pri tradičných pochúťráznou fotodokumentáciou života kach. Umelecký večierok v Kulpíne Padiny. Medzi olejomaľbami sú aj podporila Obec Báčsky Petrovec.

GENERÁCIA MATURANTOV PETROVSKÉHO GYMNÁZIA V ŠKOLSKOM ROKU 1988/89 SPOLU PO TRIDSIATICH ROKOCH. V školskom roku 1985/86 sa noví žiaci zapisovali ako do klasického gymnázia. Po absolvovaní dvoch rokov žiaci sa znova rozhodovali o odbore, v ktorom sa chcú uplatniť. V Petrovci sa im ponúkala možnosť vzdelávanie pokračovať v matematickom, právnickom, osvetovom alebo v kulturologickom odbore. Sem sa zapísalo a o dva roky potom zmaturovalo úhrnne 54 maturantov. Generácia sa stretala aj medzičasom a po dohovore stretnúť sa po tridsiatich rokoch znova sa zoskupila v sobotu 26. októbra. Tridsiati dvaja bývalí žiaci prišli z Petrovca, Pivnice, Kysáča, Kovačice, Padiny, Hložian, Kulpína, Maglića, Nového Sadu, zo Selenče, Starej Pazovy, Silbaša a Srbobranu. Matematici si na stretnutie zavolali triedneho profesora Paľa Beličku, právnici triednu Máriu Kováčovú-Kyseľovú, osvetárky namiesto zosnulého triedneho profesora Samuela Boldockého terajšiu riaditeľku Annu Medveďovú a kulturológovia (chýbajúci na spoločnej fotografii) tiež triedneho profesora, teraz už 91-ročného, Štefana Častvena. Namiesto triednických hodín si obzreli novinky z osláv storočnice gymnázia a na spoločnom posedení v reštaurácii si zaspomínali na školské dni a spomenuli si na zosnulých spolužiakov, ako aj tých, prevažne roztrúsených v šírom svete. J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PRAKTICKÁ DIELŇA SPOLKOV ŽIEN V PETROVCI

Pirohy na štyri rohy Jaroslav Čiep

irohy na tri rohy poznajú na Slovensku. U nás sa tradičná pochúťka – pirohy odjakživa priprávali ako pravidelný štvorec, prípadne obdĺžnik, teda u nás pirohy majú štyri rohy. Asociácia slovenských spolkov žien v sobotu 2. novembra zorganizovala v spolupráci so Spolkom petrovských žien dielňu prípravy tradičných slovenských jedál a ženy sa venovali príprave pirohov. Dielňa v Báčskom Petrovci okrem domácich spolkárok zoskupila aj členky žen-

Pri chystaní pirohov

ských spolkov z ďalších sedem prostredí. Lahodilo to oku, ako sa spoločnými silami zo päťdesiat žien, aj z Kulpína, Hložian, Kysáča, Silbaša, Pivnice, Selenče a Starej Pazovy, skrúcalo okolo Z programu domácich spolkárok a príhovorov stolov, miesilo cesto, doň kládlo slivkový stvenie. Spolková spevácka skupina lekvár, tarajčokom rozkrajovalo, poPetrovčanky zaspievala piesne zo tom vyváralo pri kotloch, a napokon svojho repertoára a Anna Hansmaobsýpalo makom s cukrom, prípadnová sa im prihovárala vyberanými ne krupicou už vyvarené a masťou slovami básnika Pavla Mučajiho. Viepotreté pirohy. ra Miškovicová, predsedníčka ASSŽ, Ale, aby to s potešením konštatovala, že sa im nebolo len o saaj tohto roku darí, spolky prejavujú motnom chysrôznorodú činnosť a výsledkom taní pochúťky, dobre pripraveného projektu je aj postarali sa dosamotná dielňa v Petrovci. Predmáce spolkársedníčka SPŽ Mária Gašparovská ky. Po privítaní si v príhovore posvietila nielen na a štipľavom rantradíciu chystania pirohov, ale aj nom zákusku na posýpku, a tou v Petrovci je pre hostky mak. Sprítomnila, ako dopestovať pripravili aj dukvalitný mak, aké všetko druhy chovné občermaku existujú a na aké účely sa

mak ešte používa. Síce sme tie prichystané pirohy nekoštovali, už pri sledovaní ich prípravy sme si boli istí, že tento petrovský recept sa pozdával aj ženám z iných prostredí, hoci sa u nich pirohy priprávajú podobne, ale aj s inými ingredienciami a aj na slano. Po ukončení chystania pirohov a ich spoločnom skonzumovaní ženy si obzreli aktuálnu výstavu v Galérii Zuzky Medveďovej. Tá im bola blízka a týkala sa nástenných kuchárok, ktoré v slovenských prostrediach v Chorvátsku zozbierali pracovníčky Slovenského kultúrneho centra Našice.

PREDNÁŠKA V SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Liečivé rastliny vôkol nás Katarína Gažová

lenky Spolku kulpínskych žien sa stretávajú každý pondelok v miestnostiach salónu vedľajšieho kaštieľa v rámci Muzeálneho komplexu v Kulpíne. Na stretnutiach sa venujú rôznym zaujímavým aktivitám, zručnostiam a prednáškovej činnosti, ktorá pretrváva aj po vyše desaťročí pôsobenia obnoveného spolku. Minulý pondelok 28. októbra si pozvali hostku Jarmila Jovankovičovú z Petrovca. Okrem toho, že sa venuje podnikaniu, jej záľubou sú liečivé rastliny a prírodná kozmetika, tinktúry, ktoré sama vyrába. Má k tomu odborné vzdelanie z farmaceutiky. Všeličo ženám poradila a rada si vypočula ich skúsenosti s liečivými rastlinami. Ako vyrozprávala, na balenie výrobkov používa • ĽUDIA A UDALOSTI •

nádobky a fľaštičky z recyklovaného materiálu, lebo v nich majú dlhoročnú trvanlivosť. Ako vysvetlila, aj samotné výrobky z byliniek majú neobmedzený účinok. Na výrobu mastičiek ako základ používa najčastejšie svinskú masť a pridáva k tomu éterické oleje. Na posedení so ženami hovorila o liečivosti plodu šípky a o tom, že najviac vitamínov majú, keď sú plody tvrdé. Poukázala medziiným na liečivosť zeleného orecha, výťažok z tohto plodu sa predovšetkým osvedčil v liečení hnisajúcich miest. Pochvalne sa zmienila o púpave, ktorá čistí organizmus od toxínov a môžeme si ju nakrájať aj ako šalát a zaliať olivovým olejom. Z liečivých rastlín spomenula aj skorocel, ktorý má v sebe liečivé šťavy zvlášť pre choroby kože. Vyrozprávala tiež prípad ženy, ktorá si úporným liečením skorocelom vyliečila rakovinu kože na tvári, čomu lekári nemohli uveriť. Na večierku zároveň upozornila ženy, aby si všímali, aké rastlinky

Hostka večierka Jarmila Jovankovičová (sprava) a kulpínske spolkárky, ktoré sa zaujímajú o jej výrobky

a plody rastú vôkol nás v záhradkách, záhradách a aby ich nepodceňovali, ale využili, čo sa z nich využiť dá na liečivé účinky, lebo rôzne rastlinky a aj buriny majú v sebe množstvo zložiek, ktoré napomáhajú liečenie. Prednášateľka Jovankovičová pochválila zdravotné účinky svinskej masti, z ktorej robí krémy. Svinská masť je dobrá aj na vnútorné liečenie organizmu, ako napríklad bolesť hrdla, ktorá sa dá vyliečiť konzumovaním jednej lyžičky svinskej masti denne. Na túto tému sa nadviazali aj prítomné spolkárky, keď hovorili o tom, ako sa aj v minulosti liečili svinskou

masťou nielen také menšie choroby, ale aj vážnejšie, až na choroby pľúc a pod. Na prednáške sa ženy mnoho toho naučili, dozvedeli a k tomu ich Jovankovičová naučila, ako si po domácky uvariť mydlo, tzv. peráci sapún. Ako sama povedala, doma si vyrába aj prací tekutý detergent. Na tvári miesta jednu várku aj vypracovala a zároveň odporučila ženám, aby si ho podľa jej receptu doma pripravili a vyskúšali. Ženy si recepty zapísali a sľúbili, že ich vyskúšajú. Aj o krémy a tinktúry prejavili záujem a každá si v ten večer so sebou domou odniesla nejaký výrobok.

45 /4880/ 9. 11. 2019

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Medzigeneračná solidarita Anna Lešťanová

Andrejevićovej. Deň neskôr bodku za mesiacom solidarity dali tí najmladší z Predškolskej ustanovizne Poletarac, v akcii Medzigeneračná solidarita. S realizovanými aktivitami počas októbra a záverečným programom pazovských škôlkarov zo slovenských skupín tak celodenného, ako i poldenného pobytu spokojnosť vyjadrili Rada Žugićová, riaditeľka strediska, a Mirjana Sokolovićová, sociálna pracovníčka a

starším osobám počas celého roka a tentoraz očas uplynulého mesiaca práve na záverečnom v staropazovskom Klube programe zaslali odpre denný pobyt seniorov kaz vzájomnej úcty a a osôb s invaliditou prebiehali 10. solidarity medzi prísjubilejné Októbrové dni solidarity lušníkmi najmladšej so seniormi pod názvom Starším s a najstaršej generácie. Predstaviteľky organizátora podujatia láskou. Organizátorom podujatia, Deti za pomoci svojich s vychovávateľkami slovenských skupín ktoré sa konalo za podpory Obce vychovávateliek Anny Stará Pazova, bolo Stredisko pre Lešťanovej, Miroslavy Novačićovej mala na starosti bohatý tohtoročný sociálnu prácu Stará Pazova. a Anny Hadríkovej predviedli kratší program októbrových dní solidarity Tohtoročné Okprogram, po ktorom nasle- s početnými staršími i cezpoľnými tóbrové dni solidarity dovala spoločná družba s hosťami okrem iného zdôraznila, že so seniormi pozostávali členmi klubu. Nevystala vý- utorkových večerkov sa zúčastnili aj z piatich tematických mena darčekov. Organizáto- ľudia, ktorí sú užívateľmi služieb poprogramov, ktoré preri podujatia pre najmladších skytovania pomoci v domácnosti, biehali každý utorok hostí pripravili sladkosti a pre ktorých stredisko zabezpečilo i v miestnostiach budodetičky im do klubu priniesli prepravu. Podľa jej slov pre mnovy v mestskom parku. zhotovené výtvarné práce. hých to bola jedna zo zriedkavých Poeticko-hudobné Všetkým aktérom tohto- vychádzok z domu. Klub pre denný stretnutia mali aj eduročných programov a ná- pobyt seniorov a osôb s invalidikačnú zložku a partpomocným členom klubu, tou je otvorený každý pracovný nerom v organizovaní ktorí sa pričinili aj o slané a deň, v ňom vládne ozaj príjemná programov bol Červesladké dobrôtky podávané atmosféra a tie najväčšie ľudské ný kríž Stará Pazova. po programoch, organizáto- hodnoty – láska, úcta, tolerancia. Cieľom tohto podujatia, ktoré Tradičné dni solidarity Deti z Poletarca navštívili Klub pre denný pobyt ri podujatia udelili ďakovbolo vždy v hojnom počte navštíso seniormi sa skončili seniorov a osôb s invaliditou né listiny. Jedna z nich sa vené príslušníkmi všetkých gev utorok 29. októbra dostala i našej redakcii za nerácií v Starej Pazove, vrátane hudobným večierkom pod názvom vedúca Služby pre pomoc v dome príspevok v oblasti pravidelného Ružo rumena, v rámci ktorého vy- s Klubom pre dospelé a staršie informovania a v afirmácii hodnôt osôb s invaliditou, je upozorniť na stúpili členovia tamojšieho Mest- osoby. Pri tejto príležitosti Žugićová humanitárneho vzťahu voči starším postavenie a problémy starších ľudí ského chóru pod vedením Radmily povedala, že v stredisku pomáhajú ľuďom. Mirjana Sokolovićová, ktorá v spoločnosti.

PROGRAM VENOVANÝ BABKÁM A DEDKOM

Vďaka starým rodičom Elena Šranková któber je mesiacom úcty k starým osobám a 1. októbra si pripomíname Medzinárodný deň starších ľudí. Počas tohto mesiaca by sme mali zvýšenú pozornosť venovať starším príbuzným, susedovcom, spoluobčanom. Dokonca, mali by sme im úctu a vďaku za to, čo pre nás urobili, prejavovať aj v iných mesiacoch. V Miestnej organizácii Červeného kríža v Kysáči sa snažia tak robiť. Nezabúdajú na starších a nezanedbávajú ich. Navyše, v októbri pre babky a dedkov úspešne organizujú program Slnečná jeseň

www.hl.rs

života, ktorý je v Kysáči veľmi obľúbeným podujatím. Tentoraz bol v nedeľu 3. novembra vo veľkej sieni KC Kysáč. V programe vystúpili deti rôznych vekových skupín, od najmladších škôlkarov po žiakov vyšších tried základnej školy. Recitáciami, spevom a tancom sa zavďačili najmä starým rodičom za lásku, ktorou ich denne obetavo obsýpajú. Tancami sa predstavili detské folklórne skupiny Krôčik, Slniečko a Vienok KC Kysáč a piesňami sólisti Katarína Martišová, Alexander Asodi, Naďa Červená a Teodora Ďurovková za sprievodu Ondreja Maglovského. Recitovali škôlkari, žiaci I 2 triedy, Jana Čižmanská a Miloš Vrška. Ako každoročne, aj tentoraz na programe odovzdali dar najstar-

Informačno-politický týždenník

Aj tancami pookriali srdcia starých rodičov

šej Kysáčanke Anne Francistyovej, ktorá 20. októbra oslávila 98. narodeniny. Dar odovzdal Dragan Lazić, tajomník Mestskej organizácie ČK Nového Sadu. Pri tejto príležitosti informoval, že sa Slnečná jeseň života organizuje od roku 1980. Zdôraznil, že cieľom tohto podujatie je upriamiť pozornosť na starších spoluobčanov, aby nezostali zabudnutí a najmladším dať na vedomie, že sú babka a dedko dôležití v ich

životoch. Ako povedal, v mestskej organizácii ČK Nového Sadu, ktorá pôsobí od 21. marca 1881, sú hrdí na kysáčsku organizáciu ČK ako i na tajomníčku Elenu Fulmekovú. Ďakovný list za spoluprácu tohto roku odovzdali škôlke Lienka, ktorá patrí do rámca Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo. Program moderovala Anna Legíňová a k celkovému dojmu podujatia prispela aj primeraná úprava javiska. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVÍČKO S ARADÁČSKYM POĽNOHOSPODÁROM PAVLOM JANČOM

Na život nič nezostáva

Vladimír Hudec

avla Janču, poľnohospodára z Aradáča, sme prednedávnom náhodou zastihli doma. Vraj prišiel si naliať palivo do traktora, aby pokračoval s rigolovaním pôdy. Orať sa však nedá, lebo v tejto časti Banátu nepršalo takmer tri mesiace. Niektorí poľnohospodári síce skúsili orať, ale si polámali pluhy a vzdali sa. „Ani rigolovanie nejde ľahko, lebo je pôda tvrdá, ale sa robiť predsa dá. Síce často sa lámu poistky, ale tie sa vymenia a robí sa ďalej. Pluh na rigolovanie vyhadzuje trochu väčšie hrudy, ale počítam s tým, že príde dážď, a potom aj mráz a hrudy rozbije. Vlani bola podobná situácia a pôda, ktorá bola skôr zoraná, resp. rigolovaná, bola omnoho lepšie pripravená,“ povedal náš spolubesedník a zároveň sa pochválil, že už zasial aj pšenicu a v týchto dňoch i posledné plochy pod jačmeňom. Repkou olejnou som tiež obsial 8 jutár. Nedal mi čert pokoja aj keď sme vlani na 50 jutrách nemali

doslova nič. Osivo však stojí v zemi. To je jedno, či zaseješ 1. alebo 31. októbra. Začne vzchádzať, až keď začne výdatnejšie pršať.“ Práve ukončený výrobný rok Aradáčanom nepriniesol hojnú úrodu. „Repku olejnú, ktorá vôbec nevzišla, sme vystriedali sójou a slnečnicou. Sója však zle urodila. V ríte ju vytopilo, a v časti chotára smerom k Elemiru a Mihajlovu úrodu zbilo krupobitie. Zaujímavé je, že sója, ktorú som presádzal, urodila asi 1,2 tony z jutra, a nepresádzanú som ani nemlátil. Odborníci ma presviedčali, že sa po krupobití regeneruje, ale sa regenerovala iba burina. Nuž a v ríte plávalo všetko aj tam, kde nikdy neplávalo. Zo 2 000 hektárov bolo pod vodou, čo znamená, že Aradáčania v ríte takmer nemali úrodu. Zvlášť bolo zle v časti chotára smerom k Bielemu Blatu. Tam som napríklad na 40 jutrách namlátil 1,2 vagóna slnečnice, čiže 300 kg po jutre. Tú slnečnicu som sial po repky olejky, ktorá nevzišla. K tomu som za tú pôdu zaplatil aj nájomné, takže škoda bola viacnásobná. Od krupobitia sa zotavila iba kukurica, ktorej urodilo slušných 3,5 až 4 tony po jutre. Najlepšie

V TO JÁNOŠÍK V KOVAČICI

Výročie táborníctva Anička Chalupová

ovačickí táborníci si v pondelok 28. októbra slávnostným zasadnutím pripomenuli 60. výročie vzniku Táborníckeho oddielu Jánošík v Kovačici. Táborníctvo v uplynulých rokoch hralo významnú úlohu v živote mladej generácie a v spoločenskom živote Kovačice. Plameň táborníctva v Kovačici zapálili v januári 1959 učitelia Anna Svetlíková a Ján Sládeček. Členovia TO Jánošík boli zväčša žiaci tamojšej základnej školy. Okrem domáceho prostredia a jeho okolia kovačickí táborníci sa po prvýkrát zúčastnili akcie mimo svojho chotára v roku 1960 na hore Grmija pri Prištine. Neskoršie podobných akcií bolo čoraz viac. Organizovali semináre a kurzy na zdokonalenie vedúcich, uskutočňovali • ĽUDIA A UDALOSTI •

Dlhé roky dušou a srdcom patrili TO Jánošík: (zľava) Jaroslav Toman a Ján Jonáš

pochody, táborníci sa zúčastňovali v mládežníckych akciách rôzneho typu a zámeru, konali sa táborenia v prírode... V predvečer prvého mája 1991 zorganizovali táborový oheň s kultúrno-umeleckým programom. Táto tradícia v mestečku insity pretrvávala dlho rokov. Oddiel

to bolo so slnečnicou na tzv. horných zemách bližšie Elemiru a Mihajlovu. Vcelku keby sme si všetko spočítali, tak sme hospodárili stratovo a ako zárobok nám zostali iba peniaze z úhrady za poskytnuté služby.“ Pavel Jančo obrába 250 až 300 jutár. Vo väčšine je to pôda prenajatá od súkromníkov. Štátnu prenajíma menej, lebo je licitácia príliš neskoro, takže ju Pavel Jančo: Neverím, že sa dožijeme nemôže obrobiť tak ako lepšieho a istejšieho života potravín a poľnohospodár nemusí si to jej charakteristiky vyžadujú. Pracuje spolu so synom rozmýšľať, aká bude cena jeho výJánom, ktorý je ešte stredoško- robku, lebo mu zostanú subvencie. lák, ale sa už rozhodol, že sa bude A nám čo zostáva? Ono niežeby zaoberať poľnohospodárstvom z výroby nič nezostávalo. Všetky a pokračovať v rodinnej tradícii – stroje som si kúpil na úver a darí sa nám to splácať. Ale to sú vklady ovčiarstve. „Veď to nás drží, aby sme tu zotr- do výroby. Problém je v tom, že vali. Ináč by sme už odišli preč. Tu na nám veľmi málo zostáva na život. dlhšiu dobu pre mladých nevidím V normálnych okolnostiach by perspektívu a my päťdesiatnici, muselo zostať tak na reprodukciu, neverím, že sa dožijeme lepšieho ako aj na prostriedky na prácu, a istejšieho života. Máme najnižšie a život – dovolenky, auto... Teraz subvencie v Európe. Keby cena tomu nie je tak, a preto mladí bopotravín bola ekonomická, svet čia od poľnohospodárstva. Náš by bol lačný. Preto všetky kraji- syn sa aj napriek tomu chce tým ny poľnohospodárom poskytujú zaoberať, takže mu musíme v tom subvencie. Tak vplývajú na cenu pomôcť.“ v posledných rokoch dával veľký dôraz i na prácu s najmladšími. Od organizovania prvého Medzinárodného v ý t va r n é h o tábora táborníkov maliarov (1994) činnosť TO bola boJedna z fotografií, ktorá na chvíľku oživila spomienky hatšia a nado- na zašlé tábornícke roky budla novú náplň. Okrem táborníkov maliarov sa na schôdzi okrem súčasných zo Srbska, doteraz sa na tábore a bývalých členov táborníkov a ich zúčastnili aktivisti zo Slovenska, hostí zúčastnili Ján Jonáš, starosta Rumunska, Maďarska, Bulharska, TO, a Jaroslav Toman, tábornícky Ruska, Slovinska, Macedónska, inštruktor vyššej hodnosti, ktorí Bosny a Hercegoviny, Republiky evokovali spomienky na činnosť Srbskej, Holandska, Španielska táborníckeho oddielu v minulosti. a iných štátov. Za dlhoročnú úspeš- V druhej časti tohto podujatia si prínú činnosť kovačickí táborníci boli tomní mohli pozrieť dokumentárny neraz odmenení a vysoko ocenení. film, ktorý obsahoval zaujímavé Pri príležitosti oslavy 60 rokov záznamy z početných uplynulých kovačického táborníctva v sieni akcií členov Táborníckeho oddielu Miestneho spoločenstva Kovačica Jánošík v Kovačici. 45 /4880/ 9. 11. 2019

Ľudia a udalosti

sa však otázka, čo je lacnejšie – či stroviť niekoľko litrov paliva na to, aby sa kukuričie bránou posekalo a pripravilo na orbu a zaoraním trochu obohatila pôda, alebo systematicky ničiť pôdu, z ktorej sa očakáva úroda. Takto si sedliak vlastne robí medvediu službu. Na jednej strane trochu ušetrí a na druhej sa mu to vracia ako bumerang v podobe menej úrodnej pôdy. Nech

nehovoríme o tom, že pálením trávy a nízkych kríkov je priamo ohrozený živočíšny svet, najmä mláďatá zvierat. Skutočne, ako ľuďom vysvetliť, že pálením sebe a okoliu, dokonca planéte Zem, na ktorej žijeme, spôsobujú veľkú škodu?! Čo ešte treba urobiť, aby si uvedomili, že listy treba pozbierať a odhodiť do záhrady alebo na skládku maštaľného hnoja, lebo z toho bude kompost, čiže hnoj, ktorý obohatí pôdu! Nuž a kto hnoj nepotrebuje, listov by sa mohol zbaviť aj tak, že ich pozbiera do vriec, ktoré potom spolu s iným odpadom komunálni pracovníci odnesú na skládku odpadu. Tak to robia v Pančeve, resp. vo Vojlovici. V tomto meste, známom podľa znečisteného vzduchu, je totiž prísne zakázané páliť listy a iné rastlinné pozostatky a ak sa niekto opováži na taký krok, o krátky čas je tu inšpekcia a podpaľačovi sleduje prísna pokuta. Pančevo je asi príklad, ako by to mali robiť všetky lokálne samosprávy. Mali, ale nerobia, a následok sú dediny v zajatí hustého dymu, ktorý nedá ľuďom dýchať. Vari je zvrchovaný čas, aby sa tomu zastalo do cesty, predovšetkým v záujme občanov a ich zdravia.

elektrický prúd. Zatiaľ nám takáto kombinácia viacerých energetických zdrojov zodpovedá a máme to vyskúšané z uplynulej vykurovacej sezóny. Najviac však používame zemný plyn. Ide o častý a obľúbený spôsob kúrenia v Starej Pazove. K tomu je

o čosi lacnejšie ako elektrické. Zásobovanie je veľmi pohodlné a, navyše, bez potreby skladových priestorov. V nadchádzajúcom období chceme do celého domu zaviesť ústredné vykurovanie práve na zemný plyn.“ MARIENKA SPAJIĆOVÁ: „V našej domácnosti na vykurovanie používame zemný plyn a už sme s novou sezónou začali, i keď nám ešte zima neprišla. V dome máme zavedené ústredné vykurovanie a tiež inštalované plynové pece, ktoré sú nám oveľa výhodnejšie. Elektrickú energiu používame iba ako dodatočný zdroj lebo takéto kúrenie patrí jednoznačne k tým najdrahším spôsobom. Keď príde tuhá zima, našou voľbou je iba zemný plyn.“

NAMIESTO POZNÁMKY

Jesenná zadymená idyla Vladimír Hudec

novu je tu jeseň. Stromy sa obliekli do žltého rúcha. Poľnohospodári na poliach zberajú úrodu a usilovné gazdinky žlté listy spod stromov... Takto by asi každý žiak začal písomnú prácu na tému Jeseň v našom kraji. Ďalej by opisoval šuchot lístia pod nohami a pestrofarebnú krajinku príznačnú pre jeseň. Čo by asi nenapísal? Nuž určite by nenapísal, že mnohí občania, upratujúc svoje priedomia sa lístia zbavia tak, že ho pozmetajú na hŕbu a naprostred ulice zapália. Pritom neprihliadajú na to, či je dostatočne suché, takže často viac kúdolí, ako horí. Nenapíše tiež, že aj usilovní sedliaci pália kukuričné pozostatky a že sa oheň často prenesie na susedovu ešte nepozberanú kukuricu, alebo na kanál, v ktorom je hustá tráva, a že sa oheň potom šíri donekonečna. Následok všetkého, okrem priamej škody zhorením cudzej kukurice, je naširoko šíriaci sa dym, ktorý škrtí

Mária Kalmárová z Vojlovice (89 ročná) listy z priedomia nezapálila, ale pohrabala a upratala do záhrady

ľudí a vážne znečisťuje životné prostredie, negatívne vplýva na ozónovú vrstvu a pomáha vznik skleníkového efektu. Ani jeden žiačik nenapíše, že sa pálením kukuričniska devastuje pôda, lebo oheň zničí mikroorganizmy. Nenapíše, lebo nevie, ale sedliak by to musel vedieť. Sedliaci sa vyhovárajú, že sa kukuričie zachytáva na pluh, a tak brzdí orbu, a nemožno ho zaorať. Nastoľuje

NAŠA ANKETA V STAREJ PAZOVE

Čím kúriť? Anna Lešťanová

oci nám nové ročné obdobie prichádza 21. decembra, s vykurovacou sezónou už mnohí začali. Nevieme s určitosťou povedať, či zima bude teplejšia ako tá minulá, alebo ešte o niečo chladnejšia, no v každom prípade na chladné počasie musíme byť všetci pripravení. Výber správneho vykurovania je najdôležitejší a ktoré z viacerých dostupných energetických zdrojov nás bude najmenej stáť? Je to dilema číslo jeden. V príbytkoch sa na vykurovanie používa elektrina, zemný plyn, uhlie, polenové drevo alebo brikety, vykurovací olej či biomasa. O tom, ktorý z ponúknutých spô-

www.hl.rs

sobov si zvolili Staropazovčania, dozvedeli sme sa z našej miniankety. JANKO VEREŠ: „Od 1. novembra sme začali s vykurovaním. Aby nám nebola zima, používame až niekoľko spôsobov – zemný plyn, uhlie, polenové drevo a

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SEMINÁRNE ZÁZNAMY (1)

Tichý svedok opletený historkami

Juraj Bartoš

re Budatínsky hrad je príznačné, že bol postavený (v druhej polovici 13. storočia) na rovine, hoci sa hrady obvykle stavali na kopcoch. V blízkosti obchodných ciest, ktoré viedli popri neďalekých riekach Váhu a Kysuci, jeho úlohou bolo strážiť cesty; tu sa tiež onehdy vyberalo mýto. Pravdepodobne ho dali postaviť jeho prví majitelia Balášovci. Už začiatkom 14. storočia túto kráľovskú pevnosť získal uhorský šľachtic a vojvodca Matúš Čák Trenčiansky, pán Váhu a Tatier, ako ho nazvali jeho súčasníci. Po jeho smrti hrad pripadol vtedajšiemu kráľovi. Dominantou hradu je mohutná kruhová obytná veža a obkolesuje ho masívne kamenné opevnenie. Roku 1487 sa majiteľom tohto hradu stal Gašpar Suňog; jeho potomkovia sa v 16. storočí podujali na veľkú prestavbu hradu; ukončili ju v roku 1551, pričom dali postaviť aj vedľajšie obytné stavby, tiež stajne, pekáreň, dokonca i pivovar... Roku 1745 sa začala výstavba kaplnky; je zrekonštruovaná roku 2016. Pôvodná gotická pevnosť bola neskoršie prebudovaná na renesančné sídlo šľachticov. Roku 1798 sa majiteľom hradu opäť stali Čákiovci; ako svoje sídlo a hlavné bydlisko ho používali až do roku 1945 a tiež ho viackrát dali zreštaurovať a prestavať; naposledy v rokoch 1921 – 23. Od roku 1953 je Budatínsky hrad sídlom Považského múzea v Žiline. Pôvab celej scenérii pridáva revitalizovaný hradný park. Najprv sme si pozreli výstavu pod názvom Lužická kultúra, a potom nás pani sprievodkyňa previedla dejinami hradu. Avšak okrem predmetov s nimi spätých videli sme aj tie, ktoré sa týkajú doby predhistorickej: kosti mamuta: mamutí zub s ďasnom a časť lopatky, ako i tri malé dojčenské nádoby, tiež čosi, čo by mohlo byť „predchodcom“ počítadla, ako i hračky. Na zamlčané otázky pri pohľade na päť mečov s tupými hrotmi počuli sme odpoveď:„Prvá zmienka o Žiline pochádza z roku 1208. V stredoveku Žilina získala viaceré výsady a práva a medzi najvýznamnejšie patrí právo meča, čo znamená, že sa v meste • ĽUDIA A UDALOSTI •

mohli vykonávať aj najvyššie tresty – tresty smrti. Tu môžete vidieť päť originálnych katovských mečov, ktoré sa v našom meste používali na popravy.“ Postupne sme sa dostávali k novším dejinám, a tak sme sa

s Čechmi v spoločnom štáte Československu; nechýbajú ani fotografie vodiacich osobností toho obdobia (Štefánika, Masaryka, Beneša...). Obdobie rokoka a baroka nám pripomenula pozlátená rokoková súprava na sedenie a pozlátené ho-

Jeden z mála na rovine – Budatínsky hrad

mrkli na slávnostný odev poslancov diny; zvyšný nábytok je tu barokový z 19. storočia, mažiare na strieľanie, a v ďalšej miestnosti je i nábytok ale aj na Žilinskú mestskú knihu. klasicistického štýlu z konca 19. „Je to údajne najstaršia písomná storočia. Na jednom zo stolov je ropamiatka slovenského jazyka zo dokmeň Gejzu Čákiho, posledného 14. a 15. storočia a obsahuje zázna- majiteľa Budatínskeho hradu, ktorý my nielen v slovenčine, ale aj v nemčine a latinčine,“ povedala v rámci zaujímavého výkladu naša sprievodkyňa. V osobitnej miestnosti sú exponáty: cechové truhlice, fľaša, knižky, tabuľky, zástava... Sú to hmotné doklady o rozmanitých remeslách v Žiline: „Remeselná výroba sa zameriavala na spracovanie súkna, kože a keramiky; od 15. storočia si remeselníci zakladali svoje cechy...“ Ďalej sú tu vystavené uniformy z obdobia Rakúsko-Uhorska i fotografie zo zajateckého tábora v niekdajších koniciach. Rozmanité predmety hovoria o vynaliezavosti vojakov: vázy Rokoková sedacia súprava z nábojníc síce robili z dlhej chvíle a odniesli si ich domov po na ňom žil až do roku 1945. Ozaj, ukončení vojny, avšak prsteň z ľud- pani sprievodkyňa, čo bolo s ním? ských vlasov, ktorý vyhotovil ruský „Na konci druhej svetovej vojny zajatec, bol určený na výmenu za vojaci Červenej armády a miestne chlieb, lebo hlad je odjakživa čertu obyvateľstvo vyrabovali celý hrad brat! Pravdaže, je tu i Deklarácia slo- a neskôr boli Gejzovi všetky majetky venského národa, ktorou sa vtedajší znárodnené. Sám Gejza potom žil slovenskí predáci vyjadrili za život u svojich niekdajších zamestnancov

neďaleko hradu a roku 1961 odišiel za svojou jedinou dcérou Natáliou do Francúzska, kde bola vydatá a tam aj zomrel vo veku 95 rokov.“ Kým obdivujeme lovecké miestnosti s jelením parožím, počúvame aj finálovú časť príbehu: „Veľa starších obyvateľov Žiliny a okolia si Gejzu pamätá ako veľmi vysokého pána s veľkými chodidlami, ale tiež ako veľmi milého a priateľského človeka, ktorý keď stretol deti, rozdával im cukríky. Existuje ešte jedna teória: cukríky vraj rozdával deťom preto, lebo nevedel, či tie deti nie sú náhodou jeho, preto, že sa o ňom hovorilo, že nielen rád poľuje na zvieratá, ale aj na ženy, a že v regióne Kysúc sú všetko jeho potomkovia...“ Stúpame hore po schodoch, sú úzke a šmykľavé, vstupujeme do jedálne, najkrajšej miestnosti na hrade. Bola upravená v 20. rokoch 20. storočia, je opatrená dobovým nábytkom a prestieraním; nábytok, pravda, nepochádza priamo z hradu, keďže ho osloboditelia a ich „fanúšikovia“ odniesli... Ba. Sú tu dva veľké drevené stoly, ktoré dal vyrobiť Gejza Čáki. Asi predsa boli príliš ťažké... Vošli sme aj do niekdajšej knižnice Gejzu Čákiho; tá je, z už ozrejmených dôvodov, bez kníh, krášlia ju ale obrazy (tri sú svetské, ostatné cirkevné); najstaršia je neveľká perokresba Svätá rodina zo 16. storočia. Pri konci prechádzky nasleduje krásny výhľad zo zastrešenej terasy na okolie, ktoré, žiaľ, mierne zahalila hmla. Pri návrate sa ešte pristavíme v poslednej miestnosti, kde je v jednom z výklenkov umiestnený erb Suňogovcov a započúvame sa do povesti o Kataríne Suňogovej, dcére majiteľa hradu: „Katarína bola v tom výklenku zamurovaná svojím vlastným otcom. Lebo sa nechcela vydať za muža, ktorého jej otec vybral, za Jána Jakušica, preto, že milovala rytiera Františka Forgáča. Podľa povesti ju prišiel František po troch dňoch z výklenku zachrániť. Keď sa ale Jakušic dozvedel, že ju Forgáč vyslobodil, vyzval ho na súboj, pri súboji ho zabil a Kataríne nezostávalo iné, než vydať sa za Jakušica.“ Táto smutná povesť je i bodkou za naším prvým z niekoľkých seminárnych záznamov, ktoré vznikli počas nedávneho pobytu v Žiline a Martine, v rámci Seminára pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý usporiadal Žilinský samosprávny kraj.

45 /4880/ 9. 11. 2019

V nasledujúcom čísle: Historické centrum Žiliny

DETSKÝ KÚTIK

Zábava so zvieratkami

Nora Tárnociová, 4. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

kročili sme do novembra. Posledné mesiace roka už aj vy deti trávite viac vnútri a vo voľnom čase si hľadáte vhodnú zábavu. O zvieratkách viete s bohatou obrazotvornosťou písať a viete ich aj verne, akoby boli živé, nakresliť. Tak nám rozprávočku o peknej zvieracej futbalovej hre poslali z pivnickej školy. Je nezvyčajná a zaujímavá. Preto ju, kamaráti, neprehliadnite a podľa nej si môžete tiež vymyslieť nejaký príbeh, v ktorom ako hrdinovia účinkujú rôzne zvieratká. Práce, na ktorých sú krásne zvieratká zhotovené z rozličných druhov semiačok, suchých cestovín a podobne, vytvorili tiež žiaci z Pivnice. Tieto kreatívne práce sú taktiež hlboko inšpirujúce. Katuša

Bojana Šu ZŠ Bratstva a je ľová, štvrtáčka, dnoty, Biele Bl ato

Dávid Pudelka, 2. 2, ZŠ Bratstvo, Aradáč

Sára Chrčeková, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Anastázia Sučo vá, 2. ZŠ Bratstvo, Ar 2, adáč

www.hl.rs

Dajana Brňová ZŠ 15. októbra, , 4. 1, Pivnica

Zvierací futbalový zápas

vorenie je umenie človeka, keď si vie zložiť z rôznych slov krásny príbeh. Tento môj sa udial na futbalovom ihrisku. Kapitán prvej jednotky plameniak vo svojom mužstve má množstvo zvierat. Kapitán druhej postavy je jednorožec. On si vybral iba zvieratá, ktoré majú štyri nohy. Mužstvá sú prichystané. Zápas sa začal. Za loptou už uháňa opica, dodáva ošípanej, no bocian či nohou a či zobákom šikovne zobral loptu. Tu vrana priletí a hybaj s loptou rovno do siete. Už je tu aj gól. No zaujímavé je to, že loptu nechytil nik, i keď v bránke stál hroch a mravec. Nepodarilo sa nikomu svoju sieť zachrániť. Dážďovka sa doplazila a zapískala, že to bolo správne. Zápas sa hrá ďalej, mnohí spadli, aj tí s dlhými nohami. Pštros, príliš rýchly, nikdy sa nestačil zastaviť pri lopte. Kôň zase vo veľkom cvale robil veľký prach a loptu vôbec nevidel. Klokan vo svojom vrecúšku nosí vodu, ak je niekto smädný. Vlajky nosia mačky pre tím plameniakov a psíky pre jednorožcov. Správne to rozhodujú myšky. Ony sú tu zase ako fanúšikovia. Piskocú, i keď vôbec nie je dôležité, kto dal gól. Vymyslieť príbeh, hoci aj neskutočný, ale nech je zaujímavý, keď ho človek číta, zdá sa celkom možný. Daniela Imreková, piatačka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXI 9. novembra 2019 ČÍSLO

242

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

V PODVEČER OSLÁV 250 ROKOV OD PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY (1770 – 2020)

Beethovenova láska v kaštieli Šlos v Golubinciach

Martin Prebudila

oncom roku 1770, keď sa už prvé rodiny Slovákov nasťahovali na územie dnešnej Pazovy, v nemeckom meste Bonne sa narodil jeden z najväčších hudobných skladateľov viedenskej klasiky Ludwig van Beethoven (*16. decembra 1770 Bonn; pokrstený 17. decembra 1770 Bonn – † 26. marca 1827 Viedeň), ktorý neskôr, ako sa predpokladá na základe

listov zachovaných vo viedenskom Beethovenovom múzeu, tajne navštívil Golubince, osadu pri Starej Pazove. Ako k tomu došlo?! Z viacerých dobových záznamov sa dozvedáme, že svetoznámy skladateľ Beethoven pred viac ako dvoma storočiami vo svojej ranej mladosti mal ľúbostný vzťah so svojou vrstovníčkou Jeanette d’Hontarovou, mladou dámou šľachtického pôvodu, ktorú opisuje ako príťažlivú blondínku s anjelským hlasom, do ktorej sa zahľadel ešte ako mladý dvorný skladateľ. Láska medzi nimi rýchlo vzplanula a bola úprimná, silná,

ale aj veľmi krátka. S rodičovským požehnaním sa Jeanette predsa rozhodla vydať za oveľa bohatšieho, vážnejšieho a úctyhodného strážneho kapitána Karla von Greteho. A tu sa vlastne začína príbeh, či už povesť, spätá s kaštieľom Šlos v Golubinciach, ktoré boli pod Rakúsko-Uhorskou nadvládou v roku 1776 začlenené do Vojenskej hranice a samotný kaštieľ sa stal sídlom husárskeho pluku, ktorého úlohou bolo chrániť svoju časť Vojenskej hranice. Práve do tohto kaštieľa sa potom nasťahoval kapitán von Grete so svojou peknou manželkou Jeanette a Beethoven

Z obsahu

Aby sa nezabudlo

Str. 20

Svadobná kapusta veľkou varechou

Str. 21

Beethoven a kaštieľ Šlos

Inak Golubince sú stará dedina, ktorá datuje od roku 1572, keď ju opisovali ako dedinu s mnoho zemľaniek. Roku 1717, keď bol východný Sriem oslobodený od Turkov, obyvatelia, ktorí žili v zemľankách na území pomenovanom Rupine, sa začali sídliť vedľa starej kamennej rímskej cesty, ktorá viedla od Sriemskej Mitrovice smerom k Slankamenu a Zemunu. Z tej doby pochádzajú najstaršie budovy v dedine, ktoré sú pod ochranou štátu. Budova miestneho spoločenstva bola vystavaná roku 1770 pre potreby Vojenskej hranice. Najznámejšia stavba v dedine je kaštieľ Šlos, ktorý v Golubinciach postavili v druhej polovici 18. storočia podľa projektu z roku 1767 autora Floriana Madocsnyia.

Kaštieľ Šlos v súčasnosti

upadol do zúfalstva. Ešte stále zamilovaná do mladého skladateľa Jeanette mu z kaštieľa Šlos zaslala novoročnú gratuláciu. Rýchlo na to Beethoven jej zasiela list z Bonnu, v ktorom, okrem iného, svojej Jeanette píše (na základe srbského prekladu – prip. m. p.) zhruba takto: Plné srdce vydáva slabší zvuk. Prázdno sa ozýva zo všetkých tónov. Cítiť predsa jeho vášeň a ach! Samozrejmá je jeho nemá túžba... A Jeanette listom odpovedala Beethovenovi: Mňa od teba oddelili, je to preveľká bolesť pre moje srdce... Len vyberaní a oddaní doručovatelia prenášali túto korešpondenciu z Golubiniec do Viedne a opačne. Svoje ľúbostné listy skladateľ a dvorná dáma iba zriedkavo

podpisovali vlastným menom, pravdepodobne zo strachu, aby sa nedostali do nesprávnych rúk, ale ich rukopisy ich predsa prezrádzali. Nevedieť presne, ako to nakoniec skončilo medzi dvoma zamilovanými a ako skončila ich romanca. Ich korešpondencia časom prestala, a tým zrejme zmizla aj ich vášeň. Po čase sa Jeanette stratila z historickej scény a Beethoven so svojimi nadčasovými skladbami a dielami zostal na večné časy. Ale s veľkou pravdepodobnosťou sa môže tvrdiť, že skladateľ aspoň raz tajne navštívil tieto končiny, teda kaštieľ Šlos, a to na základe jedného Jeanetteinho listu, v ktorom ona dopodrobna opisuje a rysuje cestu do Golubiniec a k samému kaštieľu. K svojmu srdcu... Ktovie, možno tak aj bolo...?!

Prenášalo sa to z pokolenia na pokolenie

Str. 24

Mozaika K 75. VÝROČIU ZALOŽENIA XIV. VOJVODINSKEJ ÚDERNEJ SLOVENSKEJ BRIGÁDY

Aby sa nezabudlo

Jaroslav Čiep

novembri by sme si mali spomenúť aj na ďalšie významné jubileum z našich dejín. Ide o založenie XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády v oslobodenom Petrovci na nádvorí tohto roku tiež jubilujúceho storočného gymnázia. Práve na tamojšom nádvorí dlho rokov stojí ako nemý svedok pomník v tvare pyramídy na tento vzácny a významný čin. Dlho rokov v budove

prichystali aj nový grafický obal. Aby aj izba a dejiny kráčali s dobou. Všetci záujemcovia si ju môžu každodenne pozrieť na gymnáziu. Fragmenty z výstavy Od začiatku povstania v partizánskych radoch po celej Vojvodine bojovali aj vojvodinskí Slováci. Ich prítomnosť bola obzvlášť výrazná v Srieme, kde sa povstanie najviac rozpútalo, a neskôr aj v partizánskych jednotkách južnej Báčky. Niektorí slovenskí aktivisti mali veľmi dôležitú úlohu v prvých rokoch povstania proti okupantom. Väčšina z nich

Pri oslavách storočnice gymnázia, po otvorení izby v októbri

gymnázia, presnejšie na prízemí nového pavilónu prírodných vied, je nainštalovaná aj spomienková izba venovaná XIV. VÚSB. Tohto roku ju k gymnaziálnym oslavám dali aj celkom vynoviť. Odborníci z Múzea Vojvodiny jej dali nový náter a zosúčasnili jej expozíciu a pre ňu

níkov rozhodlo, že namiesto práporu bude vytvorená celá brigáda, ktorá bude mať slovenský charakter. XIV. vojvodinská brigáda bola založená 11. novembra 1944 na dvore Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a v deň jej vzniku mala približne 1 200 bojovníkov; ale počet nových dobrovoľníkov a mobilizovaných Slovákov neustále rástol, aby o mesiac vzrástol na viac ako 2 300 bojovníkov nasadených v 4 práporoch. Partizánske vojenské jednotky boli svojou podstatou jednotkami ozbrojeného národa. V ich radoch bojovali mladí a starí, robotníci, intelektuáli a roľníci, muži a ženy. Matky, dcéry, dievčatá, angažované antifašistické ženy a revolucionárky Pomník na dvore gymnázia – všetky prispievali do Národnooslo- obranné pozície na rieke Dráva, ktorá bodzovacieho boja a zúčastňovali oddeľovala Baranju od okupovanej sa ako bojovníčky, zdravotné sestry, Slavónie. Podľa rozkazu Veliteľstva hygieničky, kuchárky. Vo vojenských III. armády XIV. vojvodinská brigáradoch 14. vojvodinskej brigády bolo da, spolu s ostatnými jednotkami okolo 90 žien z mnohých miest Voj- 51. divízie, prechádza z Baranje k vodiny. Veľkú obetavosť preukázali Virovitickému predmostiu, aby bránajmä ošetrovateľky, ktoré každý nila tento oslobodený priestor pred deň riskovali svoje vlastné životy útokom nemeckých vojsk. Začiatkom a zachraňovali zranených z prvých februára 1945 vojvodinské brigády bojových radov. čelia tvrdým útokom skúsených XIV. vojvodinská brigáda bola a dobre vybavených nemeckých súčasťou 51. vojvodinskej divízie jednotiek, ktoré ich prinútili ustúpiť (spolu so VII., VIII. a XII. vojvodin- cez rieku Drávu. XIV. brigáda, vrátane skou brigádou). Táto divízia bola ostatných jednotiek 3. armády, sa súčasťou XIV. korpusu (zboru) a cez maďarské územie vrátila do

neuzrela oslobodenie, ale svojím príkladom ukázali cestu budúcim bojovníkom XIV. brigády. Po oslobodení (15. októbra 1944) Báčsky Petrovec sa stal mobilizačným strediskom pre všetkých vojvodinských Slovákov. Hlavné veliteľstvo Vojvodiny sa z dôvodu veľkého prílevu dobrovoľ-

Detaily z vynovenej pamätnej izby slovenskej brigády

VČERA, DNES, ZAJTRA...

„Medzi bojovníčkami bola aj moja stará mama,“ hovorí a ukazuje profesor Jaroslav Grňa Baranje, kde sa okolo dediny Bolman od 1. januára 1945 aj III. armády viedla veľká bitka. Po začiatočných Národnooslobodzovacieho vojska neúspechoch, s veľkými obeťami a Juhoslávie, ktorej velil generál Kosta za pomoci jednotiek Červenej arNađ. Po založení bola XIV. brigáda mády, sa vojvodinským jednotkám poslaná do Krnjaje (dnes Kljajićevo) podarilo zastaviť nemeckú ofenzívu neďaleko Sombora, kde pobudla a vyhnať nepriateľskú armádu späť jeden mesiac a tam mala výcvik pre do Slavónie. Po Bolmanskej bitke ďalšie bojiská. V decembri 1944 sa bojovníci XIV. brigády pokračovali brigáda presťahovala z Báčky do v radoch iných vojenských jednooslobodenej Baranje, kde zaujala tiek.

HLAS ĽUDU | 9. 11. 2019 • 45 /4880/

REPORTÉRI

ZA VÔŇOU ŠPECIALITY SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Svadobná kapusta veľkou varechou

mnohých špecialít, ktoré majú po- varenia nám silniť hladné, unavené a spotené spravidla Pavel telá nielen Petrovčanov, ale aj ich Dorča zohreje Juraj Pucovský hostí z domova a zo zahraničia. vodu do bodu Po prechádzke pomedzi jarmoč- varu. Ďalší pooli ste už na Jarmoku ume- né stánky nejeden návštevník sa stup je takýto: nia, ktorý prebieha v rámci zastavil v miestnostiach Spolku na dno kotla Slovenských národných petrovských žien. Mnohí si obzreli d á m e k o s t i , slávností? Ak ste, iste vás prilákali skutočne krásnu výstavu z minu- aby obsah nerôzne umelecké predmety, ručné losti Petrovca a potom sa vybra- prihorel. Potom li za prenikavou vôňou, navrstvujeme ktorá sa široko-ďaleko kapustu, jeden Veľkou varechou: (zľava) Anna Ponigerová, Katarína cítila z dvora spolku. Tam d r u h m ä s a , Hlaváčová (naberá), Anna Dudášová, Pavel Dorča usilovný ženský tím a je- znova kapustu, a Anna Pavlisová naliala zátrepku den chlap aj v tohtoroč- druhý rad mäsa maškrtníkom, ktorí majú radi túto nú slávnosťovú sobotu a tak až do vrchu kotla. Pomedzi špecialitu Spolku petrovských žien chystal kyslú svadobnú pridáme udusenú cibuľu, rôzne pripravenú na augustovom úpeku. kapustu, podobne Aj tentoraz sme boli svedkami ako aj v Deň Petcelého frontu ľudí netrpezlivo rovca. čakajúcich na „svoju“ porciu, Okolo dvoch ktorú zjedli hneď tam v chládku, kotlov na okraji alebo si kapustu odniesli domov. gonku sa zvŕtali Šéfkuchárka Katarína Hlaváčová kuchárky, z ktoveľkou varechou (bola to jedna rých každá vedeporcia), naberala jedlo do taniela, čo presne má rov alebo nádob, ktoré si každý robiť. Varenie so sebou priniesol. Pripomenulo kapusty v hrsti nám to poviedku Martina KukuDva kotly kapusty a jeden kukurice držala a na všetčína Veľkou lyžicou. Všimli sme si práce hlavne našich spolkov žien, ko dohliadala Katarína Hlaaj to, že sa jednotlivcom neušla suveníry, propagačný materiál váčová. Verili – neverili, ani jedna z viac ako 120 porcií, turistických organizácií, ktoré si šéfkuchárka Hlaváčová do ktoré spolkárky navarili v dvoch každý návštevník môže obzrieť, dôchodku odišla z postu kotloch. To znamená, že v budúci kúpiť alebo dostať zdarma. Vše- tajomníčky Gymnázia Jána Deň Petrovca alebo v slávnostok ten kolorit farieb sa mieša Kollára a nie z kuchyne Pokrájané mäso je znova v kotle, ešte len nech ťovú sobotu musia prísť skôr si s čuchovými zmyslami, vôňou niektorej reštaurácie, prevrie: (zľava) Pavel a Anna Dorčovci a Kata- zastať do radu. Ešte lepšie bude, ako sme si to pred rína Hlaváčová ak členky Spolku petrovských rozhovorom s ňom žien vypočujú želanie zákaznípomysleli. prísady, najčastejšie soľ, vegetu kov a nabudúce pristavia tri kotly Nuž ako varíte, pani a korenie.“ svadobnej kapusty! Hlaváčová, tú svadobnú Kyslá svadobná kapusta sa varí kapustu? najmenej šesť hodín! Spočiatku, „Recept na toto jedlo nám kým neodmäkne, na miešanie dala Katarína Balážová, nie- dobre prídu silné mužské ruky kdajšia dlhoročná kuchárka a neskoršie sa v tom striedajú na svadbách. Najprv sviežu samy ženy. Keď je mäso uvarené, kvalitnú kapustu nakrája- vyberú ho z kotla, vykostia, pome, v čom nám pomôžu aj krájajú na kocky a vrátia späť. Za chlapi, naši členovia, ktorá ten čas niektorá kuchárka pripraví sa potom v sude kvasí asi z múky a mlieka zátrepku (cesto šesť týždňov. Deň pred va- podobné ako na palacinky, len rením udusíme cibuľu a od redšie), ktorú vylejú do kotla, aby prevereného mäsiara si za- všetko spolu – kapusta, mäso dovážime kvalitné hovädzie a zápražka ešte raz dobre preMladé nech sa učia: (zľava) Katarína Hla- karé a bravčové kolienka. vreli, a jedlo je hotové. Môže sa váčová a Miluška Hendlová Včasráno pred začiatkom podávať hladným zákazníkom, Chutí vám?

III

Mozaika SPOMIENKY UČITEĽA MILOŠA JANOŠKU NA NAŠE DOBOVÉ PROSTREDIE

INÍ PÍŠU

Na vlastných nohách – v Pivnici (2) Pripravil: Jaroslav Čiep

tak konečne pristúpim ku charakteristike Pivnice, ktorú som najlepšie poznal. Pivnica mojím vedomím nemala ani v minulosti farárov národne činných, ba vari ani učiteľov, hoci môj predchodca Voda bol dobrý Slovák. Vtedajším farárom bol turčiansky rodák Ján Horváth. On bol presvedčený Slovák, ale oženil sa s dcérou jeho predchodcu farára Borovského, ktorý mal celkom pomaďarčenú rodinu, nuž i Horváth sa im prispôsoboval, hádam i proti svojej vôli. To možno i preto, lebo ako riadny kňaz bol starý Borovský, Horváth len ako kaplán, hoci ho každý volal farárom. Ináč bol dobrý, prispôsobivý človek a vychádzal som s ním vcelku dobre, hoci som vedel, že sa mojej prítomnosti v Pivnici nijako netešil. Pivnica bola veľká obec rozlohou aj počtom obyvateľov. Obyvateľov bolo asi 3 000. Z toho asi 2/3 Slovákov a väčšia polovica tretiny boli Srbi a ostatní Nemci. Nemci boli evanjelici, mali svoj kostol i cirkevný zbor. Medzi Slovákmi žilo niekoľko desiatok maďarských rodín, z ktorých mnohí vedeli lepšie po slovensky ako po maďarsky. Kvôli nim bol aj cirkevný zbor dvojrečový. Mnohí chodili i na slovenské služby Božie. Medzi Slovákmi bolo pomerne hodne sektárov nazarénov. V nejednom prípade sa nazarénmi stali pijani alebo pohoršlivý život vedúci, aby potom vynikli ako poriadni ľudia. O cirkevných pomeroch a zvyklostiach som neskôr napísal článok do Cirkevných listov. Predkovia Pivničanov boli zväčša Nitrania z Hlbokého a okolia. Aj priezviská na to poukazovali. Aj reč Pivničanov sa líšila od reči Slovákov iných obcí, kde hovorili približne spisovnou strednou slovenčinou. Týchto Pivničania prezývali vrajkáčmi, lebo užívali aj slovko „vraj“, ktoré Pivničania nikdy nevyslovili. Seba pokladali za opravdivých Slovákov, lebo, že ich reč je podobnejšia Kralickej Biblii. Práve za môjho pobytu v Pivnici sa

Miloš Janoška

neúprosne začalo šíriť, že neurčitok slovies je správny len s koncovkou „-ti“, a to mnohí i používali. Všetky argumenty proti nemali účinku. Táto konzervatívnosť bola čiastočne na vine, že sa nedarilo rozširovanie Slovenského týždenníka alebo Dolnozemského Slováka. Mal som vždy radosť, keď sa mi podarilo získať niekoho za predplatiteľa. Hneď som si namýšľal, že

pekné majetky. Kto mal 5 – 6 jutár oráčin, pokladaný bol za dobrého gazdu. Z toho vidno, že i pomerne malá plocha dávala hojnú úrodu. Ale niektorí gazdovia, ktorí mali svoje sálaše, čiže dom s hospodárskymi budovami vonku mimo obce na majetku postavené, aby mohli na poli racionálnejšie hospodáriť. Niektorí mali aj dva sálaše. Takých v tie časy hodnotili aj na pol milióna korún. Najmajetnejší bol istý Činčurák, ktorý žil dosť utiahnuto. Majetnejší a najmä, čo mali salaše, mali bírešov, akýchsi správcov majetkov, ktorí podľa pokynov gazdu hospodárili a bývali na sálaši, mali plat i v hotovosti, ale prevažne v prírodninách. Nebolo počuť, že by títo bíreši boli nespokojní, ale ich túžbou bolo opatriť si vlastný majetok. Keď sa im netriafalo opatriť si majetok doma, neváhali, hoci čiastočne i na dlh, kúpili nehnuteľnosti i v odľahlejších krajoch, a to hlavne v Srieme, ba i Bosne. Je zvláštne, ako sa o týchto kúpach dozvedeli.

Svadba v Pivnici kedysi. Fotografia sa zachovala u rodiny Šusterovej.

som spravil osožný národný čin. Oj, Bože, koľko ráz som sa sklamal v tomto svojom idealizme. Ale Pivničania boli dobrí hospodári. Uznávali ich za najlepších gazdov, i keď i v ostatných obciach Slováci prevyšovali gazdov iných národností. Najmä srbské majetky prechádzali do rúk Slovákov. Srbi boli pohodlní a ľahkomyseľnejší, Slováci veľmi pracovití, podnikaví a šporovliví, niekedy až skúpi. Mali

To tiež patrilo k ich zvláštnej životaschopnosti. V Pivnici sa pestovala najviac pšenica a kukurica. Ostatné obilniny: jačmeň, žito a ovos hodne menej. Hojne pestovali hrozno aj konope, ktoré dosahovali hrúbku ruky za zápästím a výšku do troch metrov. Konope, priadzu i hotové plátno chodievali kupovať priekupníci, ktorí všetko to predávali ako veľmi dobrý tovar do lodeníc na

laná a plachty. Z konopí mali doma celé stohy pazderí, ktorými kúrili v peci v zime a pekávali chlieb. I ja som dostal na vykurovanie učební stoh konopného pazderia. Víno z báčskeho hrozna bolo veľmi chutné a ľahké. Niektorí gazdovia mali veľké vinice. Liter vína u gazdov stál 22 – 23 halierov, ale v hostinci bolo 60 halierov. Keď voda bola taká nanič, nebol by div, keby som sa v Pivnici bol naučil piť víno namiesto vody. Rozličného ovocia mali v záhradách pri dome. Spomenul som, že Pivničania boli skúpi. To sa však vzťahuje len na peniaze. Tie ťažko púšťali. Možno i preto, lebo zárobkov tam vôbec nebolo a čo získali za poľnohospodárske plodiny, alebo za prácu s nimi spojenú, to bol veru zaslúžený groš, lebo v poli – neraz v neznesiteľných horúčavách – tvrdo a ťažko robili. A možno preto neboli radodajní, čo sa groša týka, lebo chceli zaň niečo nadobudnúť. Náš horniacky ľud i pri svojej chudobe vedel byť štedrejší, čo hneď i na svoju ujmu. To asi preto, že vie precítiť ako svojou štedrosťou urobí inému radosť, akú i sám pocíti, keď sa dostane ku grošu. To sú dva rozdielne povahové rysy, jeden i druhý má v sebe niečo dobré a niečo škodlivé. Ale Pivničania boli voči každému cudziemu a známemu neobyčajne pohostinní. Táto pohostinnosť hraničila až s mrhaním, keď išlo o pohostenie príbuzných alebo predstavených, najmä duchovných. A medzi duchovných počítali aj učiteľov, menovite keď to boli kantori, ktorí pri službách Božích spolu účinkovali alebo pôsobili pri rozličných funkciách: sobášoch a pohreboch, čiže keď to boli „páni rechtori“. A takým som bol i ja, preto i na mňa hľadeli – hoci som bol mladík – ako na duchovnú osobu. Pohostinnosť prejavila sa i vtedy, keď človek prišiel do domu nenazdajky a v stupňovanej miere vtedy,

HLAS ĽUDU | 9. 11. 2019 • 45 /4880/ keď bol očakávaný alebo zavolaný. Stalo sa neraz, že ma zavolali – obyčajne spolu so Samkom Kubicom – na zakáľačku. Vtedy gazdiná vystrojila hostinu, že ani niektorý banket nie je taký bohatý. Pamätám sa, že na jednej zakáľačke mali sme večeru pozostávajúcu z kuracej polievky, za ňou nasledoval pečený moriak s príslušnými príkrmami a len potom niečo zo zakáľačky a všelijaké pečivo. A rozumie sa, že na samom začiatku bola terkelica a pri večeri víno. Gazdiné boli veľmi zručné kuchárky, i keď neoplývali vedomosťami. I tu aký rozdiel! Žena na Horniakoch je trocha štedrejšie obdarená vedomosťami, ale v kuchárstve je primitívna, hoci má v domácnosti po ruke veci, z ktorých by mohla pripraviť lepší obed alebo večeru. Domáci gazda – tam ho volali domatin – svojich mužských hostí vítal tým spôsobom, že vzal plnú fľašu terkelice, zazdravkal a prvý urobil dúšok z nápoja. Po glgu podal fľašu susednému, ten zazdravkal, vypil si a podal ďalšiemu. Tak kolovali pozdravy aj fľaša. Druhé kolo nasledovalo, len ak obsah pri prvom kole nebol vyprázdnený a ak, tak podľa nálady vytiahol i druhú fľašu. Podotýkam, že sa vypilo len toľko, koľko znesie aperitív, aby bola lepšia nálada. Naraz sa pri tom zahrýzala tenká štipľavá paprika, iste aby bolo čo hasiť. Musím však poznamenať, že i keď sa v Pivnici hodne pilo, najmä vína, notorických alkoholikov vari vôbec nebolo. Hádam zo zmyslu pre sporivosť vedeli byť mierni a viac si uhli len pri zvláštnych príležitostiach. Ale bolo by im urobilo radosť, keby svojho hosťa spili, aby mu dokázali štedrosť. V takom nebezpečenstve sme boli i my učitelia, ale tej radosti sme im nedopriali, lebo sme dbali na svoju reputáciu. Volávali nás i na svadby a cítili sa poctenými, keď sme pozvanie prijali. Raz sa mi stalo, že ma prišli pozvať na svadbu, ale za oddavača a Kubicu volali za pytača. To ešte bolo šťastie, lebo sme si mohli svoje úlohy zladiť a nacvičiť tak, aby i starodávnej tradícií sme vyhoveli a aj dlhé povedačky skrátili. Pozvanie a poverenie sme nemohli odmietnuť. Dosť sme sa odvolávali, že takými úlohami poverení bývajú starší, ženatí a nie mládenci. Od svojho úmyslu neustúpili. Preto sme si opatrili knižočku, ktorá ob-

sahovala celý priebeh svadby i reči pytača a oddavača. To však bol tvrdý oriešok, všetko sa nadrviť. Ani by sme to neboli dokázali, lebo veršované príhovory začínali sa od Adama a Evy, boli dlhé. Ešte šťastie, že obe funkcie pripadli nám, mohli sme ich podľa vlastnej chuti skrátiť tak, aby všetko podstatné ostalo.

Keď však bolo po prvom vydarenom výstupe, obavy zmizli a reči šli hladko. Pri ostatných rečiach mohlo sa už i pridať alebo ubrať, hlavné bolo nenarušiť vžitý zvyk nejakou príliš radikálnou novotou. Svadba sa skončila dobre, i keď veršovačky boli skrátené a miestami nahradené i prózou.

Pivnici bol zakorenený zvyk, že starší každému mladšiemu tykal. Veru sa ma akosi nemilo dotklo, keď nejaký starý cirkevník oslovoval ma per „ty“. Keby to bolo bývalo len vplyvom zvyku, bol by som to ľahko zniesol, ale v tom bolo i hodne povýšenosti, ktorá akoby hovorila: „Ja si to môžem dovoliť, lebo ja ťa platím!“ No takéto prípady boli ojedinelé. Keď sa dievča stalo snúbenicou, nosilo peknú bielu partu okolo hlavy až do čepčenia na svadbe. Pivnický ženský kroj bol pekný, vkusný a vari originálnejší ako u Sloveniek v iných báčskych obciach. Tam bol vyfintenejší a málo sa líšil od dolnozemského maďarského kroja. Sviatočne vyobliekaná Petrovčanka mala na sebe 14 sukní a najmenej Pivnickí chlapci – žiaci so svojím učiteľom Milošom Janoškom najvrchnejšia bola Vari ani pred skúškami som nemal Mladucha bývala spravidla hodvábna. Vôbec mali na sebe takú trému, ako pred touto svad- 16-ročná, málokedy staršia. Ba hodne hodvábneho. Nosili drahé bou, veď som mal odohrať úlohu, neraz vykonali dovolenie, aby sa šatky na hlavách a aj veľké krížom akú som nikdy nehral a ktorú budú mohla vydať i mladšia. Dievčatá okolo drieku uviazané. Na nohách s toľkou pozornosťou sledovať tu na juhu boli vyvinutejšie ako nosili vkusné jednoduché črievičsvadobčania, zvedaví, ako sa za- na severe. Mladý zať bol väčšinou ky, ktoré si len ak stokli na nohy. chovajú noví páni rechtori. Obava 18-ročný. Preto v Pivnici 35-ročné A vedeli v tom chodiť, ale i bežať bola oprávnená, lebo ľud pásol po ženy a 37 – 38-roční muži boli už bez toho, aby črievičku stratili. Ba i cez blato vedeli prejsť tak šikovne, že si ani črievičku alebo punčochy neumazali. V Báčke k zvláštnej obuvi patrili takzvané cokule. Boli to dreváky na spôsob holandských. Nosili ich zväčša muži i ženy v daždivom počasí. Cokule si stokli na obuté nohy a potom ich nechávali pred dverami, aby miestnosti v dome Generácia pivnických žiakov s učiteľom Pavlom Lamošom, prvá polovica 20. storočia nezablatili. Mužský kroj pivpríležitosti môcť pánov rechtorov starými rodičmi. Ženy skôr ostarli nický bol temer taký istý ako v skritizovať. ako na severe. Pramatiek a dedov iných slovenských obciach. Úzke Na svadbu som šiel v dosť sties- bolo veľmi málo. Ľudia sa vysokého priliehavé nohavice a voľnejší kanenej nálade, lebo som nevedel, či veku zriedka dožili. bát z čiernej látky. Klobúk čierny s dobre zvládnem úlohu. S pamäťou Keď dievča vypýtali a rodičia ho mierne širokou particou. Na nohách dokonale napnutou vkročil som prisľúbili, dievča od prvého stretnu- remenné črievice, zriedkavejšie medzi svadobčanov a ja pri takých tia so svojím budúcim – i keď mu čižmy. V zime nosievali veľké hune príležitostiach vždy veselý, mimo- dosiaľ tykalo – muselo mu už vykať, z bieleho súkna. voľne som vystruhol vážnu tvár, ale mládenec tykal i ďalej. Bol to i keď mala prejavovať veselosť. pre ženy nedôstojný zvyk. Ináč v Foto: z archívu M. Papa

Mozaika TRADÍCIA REMESELNÍCTVA NA BAŠČARŠIJI

NA CESTÁCH

Prenášalo sa to z pokolenia na pokolenie

Samuel Medveď

Sarajevská Baščaršija má svoju bohatú históriu a je dnes veľkou turistickou atrakciou, zvlášť po tom všetkom, čo sa v blízkom období, koncom minulého storočia, v meste Sarajevo udialo. Vybudovaná bola v 15. storočí,

keď Isa-beg Ishaković založil i celé mesto. Slovo Baščaršija pochádza z tureckého slova – BAŠ – a znamená pravá. Bola dvakrát zničená. Najprv ju v 19. storočí zasiahol veľký požiar a dnes je dvakrát menšia než pôvodná. Do určitej miery, ako hovoria tamojší občania, aj občianska vojna z rokov 1992 – 1995 ju zdevastovala. Nachádza sa na severnej strane nábrežia Miljacky v Obci Stari

grad. Na Baščaršiji sa nachádza niekoľko dôležitých historických objektov, ako napr. Gazi Husrev-begova mešita, Sahat kula, Gazi Husrev-begov bezistan. Baščaršija vznikla roku 1462, keď Isa-beg Ishaković vybudoval množstvo obchodov a han na opačnej strane rieky Miljacky. Dnes je tam na Bistriku, na námestí Rakúska veľký hotel s tureckým znamením. Uličky na Baščaršiji dostali

Pohľad na Kazandžiluk uličku

V predajni Aganović

Mensur predavač v predajni Aganović

Faris Aganović, majiteľ a remeselník

svoje pomenovania ešte počas dávneho osmanského impéria, a to podľa toho, aké remeslá v nich sídlili. Dnes zostali len názvy, pomenovania, ale nie aj remeselníctva, ktoré v nich teraz pôsobia. Tak sa zachovali názvy starých ulíc, ako napr. Veľký a Malý Ćurčiluk (kožušníctvo), Abadžiluk (abadžije boli krajčíri, ktorí šili odev pre sedliakov, zvlášť košele z jemného súkna, ktoré sa nazýva – aba), Kund-

Klampiar Adnan Jusić

HLAS ĽUDU | 9. 11. 2019 • 45 /4880/ urdžiluk (obuvnícke remeslá), Bravadžiluk (zámočníctvo), Sarači (výroba sediel, predmety z kože, pre záprah ...), Kazandžiluk (najstaršia ulička, dnes vyhlásená za nacionálnu kultúrnu pamiatku, výroba predmetov z medi, zo striebra a z iných kovov)... Dnes je všetko zamerané na turistiku, mnohé staré remeslá vymreli, resp. sa nezachovali. Dominujú predajne (bezistan) suvenírov, zlatníctva (kujundžijovia), filigráni, šperky zo zlata a striebra... Pomerne je málo remeselníkov a s tými, čo sme sa rozprávali, hovoria, že predsa ešte stále dominuje rodinná tradícia, tá sa zachováva a prenáša z pokolenia na pokolenie.

Svoj drahocenný čas na kratšie rozhovory nám venovali pán majster klampiar Adnan Jusić, ako aj mladý majster, výrobca predmetov z medi a zo striebra pán Faris Aganović. Majster Jusić, ktorého remeselnícka dielňa sídli v Uličke Veliki Ćurčiluk, hovoril o rodinnej tradícii, ktorá sa viaže ešte k roku 1933, keď jeho dedo vyrábal kovové nádrže, sudy. Hovoril, že s príchodom Židov, tzv. Aškenazov do Bosny začala výroba z plechu. Remeslo je príliš kreatívne. Matematika a geometria hrajú dôležitú úlohu... Sú kružnice, štvorce, priemery a polopriemery... Remeslo obstáva, hoci je kon-

Čaro a ruch Baščaršije

Bosenská kahva sa pije z tzv. fildžanov

kurencia silná, jestvuje určitá podpora obce, Kantona Sarajevo. S Farisom Aganovićom sme si pohovorili v jeho dielni v Kazandžiluk uličke. Bola nedeľa a, ako hovoril, v lete sa robí i počas víkendu. Turistov zo sveta je neúrekom. Aj uňho ide o rodinnú tradíciu, pred ním pracoval dedo, potom jeho strýc a otec. Remeslo je náročné, kuť do medi, vytvárať rôzne tvary nádob pre kuchynské potreby a pohostinstvá si vyžaduje veľa trpezlivosti. Precíznosť je tiež dôležitá. Dovoz materiálu pre potreby je dnes sťažený. Musí sa dbať na jeho kvalitu. „Teraz robíme ja, môj brat, otec a strýc. Dbáme na kvalitu výrobkov, dávame aj záruku za každý výrobok.

Prichádza k nám hodne turistov zo sveta. Zárobok nie je veľký, ale dá sa z neho slušne žiť,“ hovorí. Veľkou konkurenciou sú nekvalitné výrobky, ktoré sa dovážajú z Turecka a predovšetkým z Thajska a Číny. Čaro Baščaršije nám prezrádzajú i mnohé pohostinné objekty. Sú to predovšetkým tzv. ćevabdžinice (Željo 1 a 2, Hodžić 1 a 2, Mrkva, Petica – rodiny Ferhatović, ...), cukrárne s chýrečnou baklavou a zmrzlinou (napr. Carigrad). Osobitným druhom malých kaviarničiek sú tzv. aščanice, kde sa dá vypiť tradičná domáca (bosenská kahva ) káva. Nie aj alkohol?! Alkohol sa vo väčšine objektov na Baščaršiji nepodáva.

Výrobky z klampiarskej dielne Jusić

Voľakedajší Isa-begov haman z druhej strany Miljacky z opačnej strany Baščarsije, na Bistriku. Ćevabdžinica Željo a suveníry Dnes je tam typický ortodoxný hotel.

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Zapečená krkovička so syrom a smotanou Suroviny: 1,5 kg krkovičky bez kostí, 3 strúčiky cesnaku, horčica, 1 klobása, tymian, mletá rasca, 200 g tvrdého syra, 4 cibule, 10 plátkov údenej prerastanej slaniny, smotana podľa chuti, červená mletá paprika (zemiaky) Takto sa to podarí: Na vymastený pekáč poukladáme naklepanú krkovičku, posypeme nadrobno nakrájaným cesnakom a potrieme horčicou. Poukladáme na to na kolieska nakrájanú klobásu a posypeme koreninami. Posypeme polovicou nastrúhaného syra a poukladáme nakrájanú cibuľu. Na cibuľu naskladáme plátky slaniny a zasypeme syrom. Nakoniec zale-

jeme smotanou, môžeme posypať mletou paprikou. Môžeme dať na spodok aj zemiaky. Zakryjeme alobalom, dáme do vyhriatej rúry na 200 ̊C na orientačne 40 min. Potom odokryjeme a necháme pripiecť asi 30 minút. Príloha: zemiaky, ryža alebo chlieb.

DOBRÁ RADA – VEĽKÁ POMOC

Časté umývanie vlasov

lasy si umývajte tak často, ako je to potrebné. Je dôležité vybrať si jemný šampón určený na časté umývanie, ktorý ich zbaví nečistôt skutočne šetrne. V lekárni nájdete aj špeciálne produkty, ktoré častým používaním kvalitu vlasov ešte zlepšujú. Po umytí vždy použite kondicionér alebo balzam, treba ho však dávkovať s mierou. Na polodlhé vlasy strednej hustoty postačí množstvo lieskového orecha, ktoré si rozotriete v dlaniach a rovnomerne vmasírujete do dĺžok a končekov. Nanášaniu pri korienkoch sa radšej vyhnite. Príliš veľa balzamu zaťaží vlasy a rýchlejšie budú pôsobiť mastno a spľasnuto. Zlepšovák na puding: Aj vám sa občas pripáli? Už nemusí, stačí použiť tento drobný trik! Aby sa vám pri varení puding nepripálil, je dobre steny i dno hrnca vopred natrieť maslom. Puding bude potom vláčnejší a hladší. Čo robiť, aby

sa na povrchu nevytvorila škaredá koža? Máte tri možnosti: 1. Buď misku s horúcim pudingom ihneď prekryjete potravinárskou fóliou, alebo... 2. puding ihneď po rozdelení do misiek potriete maslom. 3. Nakoniec stačí, aj keď puding posypete cukrom. 3 originálne nápady a máte raz-dva po probléme! Kvety bez prachu: Aby ste pri čistení listov na kvetoch zabránili mokrej podlahe a ochránili nábytok, použite bavlnené rukavice. Navlhčite ich, zvyšok vlažnej vody vyžmýkajte a následne bez kvapkania pohodlne utriete listy od prachu. S vôňou a bez škrípania: Vŕzganie dverí bez ich zosadenia odstránite, ak na pánty nastriekate penu na holenie. Originálne servírovanie: Ak z obalov od konzerv po ich spotrebovaní odstránite vrchnú aj spodnú časť, získate formy, pomocou ktorých môžete dekorovať na tanier ryžu alebo cestoviny.

DOMÁCNOSŤ

Oplatí sa kúriť klimatizáciou?

príchodom chladných dní sa využívanie klimatizácií v domácnostiach dostáva do úzadia. Málokto pritom vie, že ponúkajú efektívne riešenie vykurovania v prechodnom období, ktoré je navyše aj nízkonákladové a ekologické. Klimatizácie sú vďaka tomu univerzálnym prístrojom s funkciami využiteľnými v letných mesiacoch aj v chladnejšom období. AKO TO FUNGUJE Zatiaľ čo v zahraničí je kúrenie klimatizáciou bežným spôsobom vykurovania domácností, u nás sa táto funkcia len dostáva do povedomia. Tak ako dokáže v lete vzduch efektívne v miestnosti ochladiť, v prechodnom období sa zasa postará o jeho rýchle vyhriatie. Prístroj funguje na princípe tepelného čerpadla typu vzduch – vzduch, ktoré využíva energiu z vonkajšieho prostredia. V lete prechádza teplý vzduch z vonkajšieho prostredia chladivom, ktoré ho premieňa na studený. V zime dokážu klimatizácie prúdenie obrátiť. Chladivo potom prechádza

TRI SUPER TRIKY

Ako zbaviť mikrovlnnú rúru špiny a zápachu

a tento problém zaberá veľmi jednoduchý recept. Mikrovlnku rýchlo vyčistíte tak, že do nej dáte na dve minútky variť vodu. Potom pohár s vodou opatrne vyberiete a utierkou už len postierate nečistoty. Vzniknutá para ich totiž pekne uvoľní, takže sa vôbec nemusíte namáhať a mikrovlnka bude opäť žiariť ako nová. Ešte lepší spôsob, ako zatočiť so špinou v mikrovlnke, je tento. Nalejte do malej misky pol šálky octu, pridajte pol šálky vody a vložte do mikrovlnnej rúry. Zapnite 1- až 2-minútový program zohrievania. Para z octovej vody

Mozaiku číslo 242 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

opačne, čo zabezpečí premenu vonkajšieho chladného vzduchu na teplý. KEDY KÚRIŤ KLIMATIZÁCIOU Vykurovanie klimatizáciou najčastejšie využijete v prechodnom období na jar a na jeseň, čiže v čase, keď je vonku už chladnejšie. Ďalej môžete klimatizáciu využívať aj ako doplnkový zdroj tepla, a to najmä keď vonkajšia teplota klesá pod -15°C. V týchto teplotných podmienkach už štandardná klimatizácia nestačí, ale je tu rad klím „optimalizovaných pre vykurovanie“, ktoré sú schopné vykúriť interiér aj v prípade, že je vonku mrazivých -25°C. Vykurovať či dokurovať klimatizáciou sa dá vo všetkých typoch budov. Najviac ho však ocenia majitelia nehnuteľností, v ktorých sú výkyvy teplôt najciteľnejšie – teda v nezateplených panelových bytovkách, na chalupách či v podkrovných bytoch. Niektoré typy klimatizácií disponujú aj doplnkovými funkciami, ako je napr. ionizácia, zvlhčovanie, prívod čerstvého vzduchu, senzor pohybu či supertichý režim. Vykurovanie klimatizáciou môžete navyše ovládať prostredníctvom mobilnej aplikácie aj na diaľku a vracať sa tak do príjemne vyhriateho prostredia.

váš spotrebič spoľahlivo vyčistí a dezinfikuje. Je to rýchle, efektívne a zaberie vám naozaj len chvíľku! Ak chcete vašu mikrovlnku nielen vyčistiť, ale aj zbaviť zápachu, do misky vytlačte šťavu z citróna a nakrájajte aj zvyšky dužiny a kôry. Zalejte nádobu do polovice vodou a vložte do mikrovlnky. Zapnite ju na 5 minút na najvyšší výkon. Mastnota aj zaschnuté časti potravín sa uvoľnia a handričkou ich potom ľahko zotriete. Ako bonus prevoniate celý byt príjemnou citrónovou vôňou, ktorá zároveň neutralizuje zápach v mikrovlnke.

Kultúra

K 100. VÝROČIU DIVADELNEJ ČINNOSTI V PADINE

Korunované výstavou a slávnostnou akadémiou

Anička Chalupová

rvá novembrová sobota 2019 v Padine sa niesla v znamení osláv 100. výročia slovenského ochotníckeho divadla. V Dome kultúry Michala Babinku 2. novembra slávnostne sprístupnili výstavu fotodokumentov a v Základnej škole maršala Tita sa Padinčanom a ich hosťom prihovorili slávnostnou akadémiou s bohatým kultúrno-umeleckým programom. Divadelníctvo v Padine má dlhú tradíciu, keďže prvé divadelné predstavenie Starý zaľúbenec v réžii Michala Obreciana bolo predvedené ešte v roku 1919. Najplodnejšou režisérkou bola kultúrno-osvetová dejateľka Vilma Popovová-Štátová (1911 – 1994). Od roku 1944 naštudovala s hercami viac ako stodvadsať hier. Jej meno bolo v kontexte padinskej divadelnej činnosti spomínané aj na výstave Sto rokov divadla v Padine autora Fedora Popova, ktorý v jej mene po-

V otváracom programe účinkovali aj padinskí herci Janko Hološ, Anna Širková a Zlatko Šimák, ktorí tiež vyorali hlbokú brázdu v dejinách slovenského divadelníctva v Padine

sthumne prijal plaketu za dlhoročnú prácu v oblasti divadelníctva, réžie a scénografie, ako i za afirmáciu slovenského ochotníckeho divadla v Padine. Ján Pap, predseda Strediska pre kultúru, šport, turizmus a informovanie, posthumne plaketu odovzdal aj rodine Jána Holúbeka-Džinksa a profesorke Zuzane Papovej, na ktorú spomienky vďaka Pavlovi Petrášovi, zberateľovi a milovníkovi jej diela, žijú v osobitnom kútiku Slovenského etnomúzea. V

VÝROČNÝ KONCERT KOMORNÉHO ZBORU VIVA LA MUSICA sa uskutočnil tradične v rámci osláv Kovačického októbra. V piatok 25. októbra vo veľkej sieni Miestneho spoločenstva zo dvadsať členov komorného zboru kovačických penzistov pod vedením dirigentky Alžbety Hriešikovej pripravilo bohatý hudobný program popretkávaný príležitostnou poéziou. Pred početným obecenstvom predniesli zmes zábavných a ľudových piesní v slovenskom, srbskom a anglickom jazyku. Komorný zbor penzistov Viva la musica už štvrtý rok úspešne pôsobí v rámci obecného združenia penzistov v Kovačici a môže sa pochváliť pozoruhodnými úspechmi a účasťou na niekoľkých podujatiach, medzi ktorými sú i pamätné vystúpenia vo Vršci, Vrbase a v Zreňanine. A. Ch. • KULTÚRA •

príležitostnom programe spolu s padinskými ochotníčkami Tijanou Nemogovou, Magdalénou Štaubovou, Janou Galasovou, Irenou Ondríkovou a Martinou Tomášikovou, ktoré predviedli krátke úryvky z predstavenia Ženské rozhovory autora Duška Radovića, vystúpil aj Vladimir Cvejić, srbský herec a režisér. Výstavu Sto rokov divadla v Padine finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA Po otvorení výstavy v DK sa hostia presťahovali do telocvične padinskej školy, v ktorej bola usporiadaná slávnostná akadémia venovaná významnému jubileu divadla v Padine. Začala sa slávnostným otváracím programom 100 rokov s národom, v národe, pre národ, ktorého réžiu, scenár, námet a dizajn podpísal Dipl. režisér Miroslav Benka, významný umelec. V inscenácii vystúpilo šestnásť divadelných ochotníkov z Vojlovice, Padiny a zo Starej Pazovy. Počas podujatia odzneli aj príležitostné referáty ladené k storočnici padinského divadla v podaní domácich všestranných kultúrnych dejateľov Zlatka Šimáka, ktorý zastupuje aj funkciu predsedu ZO Kovačica, a Janka Kolárika, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Padina. Hostiteľom sa pred mnohopočetným obecenstvom, v ktorom bol aj Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade, prihovoril a príležitostnými slovami k vzácnemu jubileu zagratuloval Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku.

V hudobnom okienku sa počas programu predstavili mladí padinskí hudobníci Mariana Marčeková, študentka 5. ročníka Akadémie múzických umení v Bratislave, a

Autor výstavy Fedor Popov v rokoch 1944 – 2019 spolu s matkou Vilmou Popovovou súhrnne režírovali 85 percent divadiel pre dospelých Vladimír Halaj, študent 2. ročníka magisterského štúdia Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Na záver všetkým nadšencom padinského divadelníctva, ktorí v uplynulých rokoch nesebecky prispeli k rozvoju a zveľadeniu divadelnej činnosti v tomto prostredí, organizátori podujatia udelili príležitostné plakety. Slávnostnú akadémiu venovanú veľkému jubileu padinského divadla, ktorú finančne podporili Obec Kovačica, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, ZŠ maršala Tita v Padine a početné súkromné podniky, viedla Andrea Sabová.

45 /4880/ 9. 11. 2019

Kultúra Z UKONČENIA 50. DIVADELNÉHO VAVRÍNU 2019 V STAREJ PAZOVE

Prvá cena a zlatá plaketa NRSNM Pivničanom

Anna Lešťanová

Starej Pazove v dňoch 26. októbra až 3. novembra prebiehala jubilejná 50. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín. V jej repertoári bolo osem súťažných predstavení zo šiestich prostredí a jedna hosťujúca inscenácia. V prvej časti prehliadky porotám (odbornej porote, porote, ktorá sledovala kultúru hovoreného slova, a porote obecenstva) sa predstavili 4 divadelné súbory (z Pivnice, Vojlovice – Pančeva, Lalite a Aradáča) a rovnaký počet predstavení bol zahraný aj v druhej súťažnej časti prehliadky, ktorá sa konala od stredy 30. októbra do soboty 2. novembra. Prehliadku realizovali NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Stará Pazova, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Stredisko pre kultúru Stará Pazova. Podporili ju aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. DRUHÁ SÚŤAŽNÁ ČASŤ PREHLIADKY Po dvoch voľných dňoch (v pondelok 28. a utorok 29. októbra) od stredy 30. októbra, keď vystúpilo divadlo z Nového Sadu, začala sa druhá súťažná časť tohtoročnej jubilejnej divadelnej prehliadky. Porotám a obecenstvu sa v divadelnej sále predstavili členovia Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu predstavením WC story autora Vlada Móresa a v réžii Rastislava Zorňana. Podľa rozhodnutia poroty obecenstva tentoraz bola urobená výnimka. Keďže v predstavení účinkujú dvaja herci – Martina Benková a Rastislav Zorňan – porota sa rozhodla za herca, presnejšie hercov večera vyhlásiť obidvoch divadelníkov, ktorí stvárnili postavy Sidónie Krnáčovej a Jozefa Marčoka.

www.hl.rs

Vo štvrtok na Divadelnom vavríne 2019 vystúpili Pivničania s druhým predstavením. Členovia Ochotníckeho divadla Janka Čemana zahrali predstavenie Čo si videl, nevidel si autorky a režisérky Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Podľa rozhodnutia poroty obecenstva hercom večera sa stal Ján Chrťan za stvárnenie postáv lovec, Jano Šuba, zástupca, kritik, podrichtár a Zorňan. V piatok na malej scéne vystúpili po tretí raz na tohtoročnej prehliadke Pivničania, za čo im veru treba vzdať poklonu. Porotám a obecenstvu členovia OD Janka Čemana zahrali predstavenie Nálepky autorky predlohy Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej a v réžii Jána Kmeťka. Podľa rozhodnutia poroty obecenstva herečkou večera sa stala Ines Gedrová za stvárnenie postavy Duša. Súťažnú časť jubilejnej 50. Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Starej Pazove zatvorili Kysáčania. V sobotu 2. novembra vystúpili členovia Ochotníckeho divadla KC Kysáč s predstavením V štátnom záujme autora predlohy Antonína

Prvú cenu, ktorá je zároveň aj Cenou NRSNM, najúspešnejšiemu súboru udelila Libuška Lakatošová

Divadelného vavrínu a udelenie cien najúspešnejším jednotlivcom a súborom. Milovníkom Tálie sa v divadelnej sále prvý prihovoril predseda Organizačno-správnej rady Zdenko Uheli, ktorý zároveň privítal vzácnych hostí. Boli medzi nimi i Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade, a Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM. Poďakoval sa všetkým, ktorí sa zúčastnili na tomto celomenšinovom podujatí a prispeli k jeho úspešnej realizácii. Pripomenul tiež, že Stará Pazova si na budúci rok pripomenie úctyhodné jubileum – 250 rokov príchodu Slovákov na tieto priestranCenu za kultúru hovoreného slova získal divadelný stvá. V rámci slávnostného súbor z Nového Sadu programu zatvorenia prehliadky sa prihovoril Prochádzku a v réžii Jána Privizera. Podľa rozhodnutia poroty obe- aj I. Vencel a okrem iného vyjadril censtva herečkou večera sa stala podporu ochotníckemu divadlu Svetlana Gašková za stvárnenie z dvoch dôvodov: „V prvom rade ochotnícke divadlo je jedným postavy Ivy. z kľúčových pilierov kultúrnych SLÁVNOSTNÉ ZATVORENIE aktivít a po druhé je garantom čistoty slovenského jazyka.“ PREHLIADKY Výkony hercov sledovala a V nedeľu 3. novembra sa konalo slávnostné zatvorenie 50. hodnotila odborná porota, ktorá

Informačno-politický týždenník

pracovala v zložení: doc. diplomovaný režisér Miroslav Benka, významný umelec (člen), herec Zdenko Kožík (člen) a Mgr. art. Milina Chrťanová, diplomovaná bábkoherečka (predsedníčka poroty), ktorá správu tejto poroty aj prečítala. Správu o kultúre hovoreného slova podala Lýdia Gedeľovská, profesorka triednej výučby, ktorá sledovala tento segment výkonu hercov. Odmeny najúspešnejším jednotlivcom a súborom udelili Libuška Lakatošová, ktorá zároveň Divadelný vavrín 2019 aj oficiálne zatvorila, a Alexander Bako, umelecký vedúci prehliadky. O odmeny sa postarali SVC a Michal Lašut, fotograf zo Slovenska. Na počesť odmenených zahrané bolo hosťujúce divadelné predstavenie Svätý za dedinou Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Na motívy hry Portugál autora Zoltána Egressyho réžiu predstavenia podpísal Dušan Bajin. ZO SPRÁVY ODBORNEJ POROTY Odborná porota, ktorá pracovala v zložení: Mgr. art. Milina Chrťanová, diplomovaná bábkoherečka (predsedníčka poroty), Dipl. režisér Miroslav Benka, významný umelec, a Zdenko Kožík, herec (členovia), vo svojej správe okrem iného uviedla: „S potešením konštatujeme, • KULTÚRA •

že v našich slovenských prostre- Druhí v poradí divadelného sú- giny v predstavení V štátnom diach napriek mnohým ťažkos- boru SKOS Detvan vo Vojlovici. záujme Ochotníckeho divadla tiam ochotnícka divadelná tvorba Odborná porota navrhla udeliť Kultúrneho centra Kysáč; Cenu za je čulá a rozmanitá. Žiaľ, na 50. aj tieto ceny: najúspešnejšie stvárnenú hlavnú Divadelnom vavríne nevystúpili Cenu za najúspešnejší kreatív- mužskú postavu Jozefovi Chrčenajväčšie divadelné strediská ny divadelný čin – za kolektívnu kovi za stvárnenie postavy Janka Slovákov vo Vojvodine: divadlá súhru v predstavení Antonína Čemana v predstavení Čo si videl, VHV scény v Báčskom Petrovci, Procházku V štátnom záujme nevidel si a postavy Duše v predv Kovačici a v Starej Pazove, ako Ochotníckemu divadlu Kultúr- stavení Nálepky Ochotníckeho i ďalšie divadelné súbory, ktoré neho centra Kysáč; Cenu za naj- divadla Janka Čemana v Pivnici; doteraz aktívne pracovali. Spô- úspešnejšie kostýmy Eme Kristo- dve rovnoprávne Ceny za najsobilo to nižšiu úroveň celkovej fovej za kostýmy v inscenácii Čo úspešnejšie stvárnenú hlavnú prehliadky.“ si videl, nevidel si Ochotníckeho ženskú postavu Verone ÁbelovNa základe propozícií odborná divadla Janka Čemana v Pivnici; skej-Petrákovej za stvárnenie porota navrhla udeliť diplomy Cenu za najúspešnejšiu scéno- postavy Erže a Helene Bartošovej za herecké výkony: Daniele Va- grafiu Jaroslavovi Šimonovi za za stvárnenie postavy Evy, obom lentovej za stvárnenie posta- scénografiu v inscenácii Tajomný v predstavení Zabíjačka Divavy Marky v hre Navždy susedy Ochotníckeho divadla Michala Benku-Uču v Laliti; Alisi Oravcovej za stvárnenie postavy Víly Ravijojly v predstavení Druhí v poradí divadelného súboru SKOS Detvan vo Vojlovici; Svetlane Gaškovej za stvárnenie postavy Ivy v predstavení V štátnom záujme Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč; Divadelný súbor víťazného pivnického predstavenia Čo si videl, nevidel si Kristiánovi Križanovi za stvárnenie postavy šepot Ochotníckeho divadla Jan- delnej sekcie Branislava Vjerga Radima v predstavení V štátnom ka Čemana v Pivnici. Kultúrneho centra Aradáč v Arazáujme Ochotníckeho divadla Cenu za najúspešnejšieho de- dáči; Cenu za pôvodnú predlohu Kultúrneho centra Kysáč; Ivanovi butanta na 50. prehliadke Diva- Kataríne Mišíkovej-Hitzingerovej Privizerovi za stvárnenie postavy delný vavrín porota navrhla udeliť za text hry Čo si videl, nevidel si. Emana v predstavení V štátnom Kristiánovi Baďurovi za stvárnenie Odborná porota navrhla udeliť záujme Ochotníckeho divadla postáv Qasimoda v hre Tajomný tri ceny za predstavenia: Kultúrneho centra Kysáč; Bra- šepot a Duše v predstavení NálepTretiu cenu a bronzovú plaketu nislavovi Čemanovi za stvárnenie ky Ochotníckeho divadla Janka predstaveniu autora a režiséra postavy Lumíra v predstavení Čemana v Pivnici a Cenu za réžiu Jana Hrubíka Zabíjačka v podaní V štátnom záujme Ochotníckeho Kataríne Mišíkovej-Hitzingerovej členov Divadelnej sekcie Bradivadla Kultúrneho centra Kysáč; za réžiu hry Čo si videl, nevidel si v nislava Vjerga KC Aradáč v AraJánovi Kmeťkovi za stvárnenie podaní členov Ochotníckeho dáči, druhú cenu a striebornú postavy Duše v predstavení Ná- divadla Janka Čemana v Pivnici. plaketu predstaveniu Antonína lepky Ochotníckeho divadla Janka Cenu za najúspešnejšie stvár- Procházku V štátnom záujme Čemana v Pivnici. nenú mužskú epizódnu postavu v predvedení členov OchotnícOdborná porota tohto roku navrhli udeliť Borisovi Merníkovi keho divadla KC Kysáč v réžii navrhla udeliť dve špeciálne ceny. za stvárnenie postavy Micha- Jána Privizera a prvú cenu a zlatú Špeciálnu cenu za kolektívnu ela v inscenácii Tajomný šepot plaketu, ktorá je zároveň aj Cenou hru Divadelnej sekcii Branislava Ochotníckeho divadla Janka Národnostnej rady slovenskej Vierga Kultúrneho centra Aradáč Čemana v Pivnici; Cenu za naj- národnostnej menšiny v Srbsku, v Aradáči v inscenácii Zabíjačka a úspešnejšie stvárnenú ženskú predstaveniu Čo si videl, nevidel Špeciálnu cenu za choreografiu epizódnu postavu Tatiane Klin- si autorky a režisérky Kataríny Alisi Oravcovej v predstavení kovej za stvárnenie postavy Re- Mišíkovej-Hiztingerovej v podaní • KULTÚRA •

členov Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici. ZO SPRÁVY O KULTÚRE HOVORENÉHO SLOVA Tento prvok v predstaveniach na práve skončenej jubilejnej prehliadke Divadelný vavrín sledovala a hodnotila profesorka triednej výučby Lýdia Gedeľovská. Vo svojej správe napísala okrem iného: „Pestovanie jazykového prejavu v divadle si vyžaduje sústavnú a trpezlivú prácu a dosť času. Už pri čítaní predlohy treba dbať na správnu výslovnosť a spisovnosť, teda na čistotu javiskovej reči. Preto by každý súbor, čiže režisér mali do práce zapojiť aj jazykových odborníkov, ktorí by artikulačnými rozcvičkami a sústavným trvaním na správnej výslovnosti a spisovnej slovenčine bez nárečových prvkov viedli hercov ku kultivovanému hovorenému prejavu. Na tohtoročnej 50. Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín v Starej Pazove bolo vidieť veľkú snahu našich divadelných súborov o zachovanie a pestovanie spisovnej slovenčiny. Avšak v jednotlivých predstaveniach v reči hercov bolo počuť aj nárečové prvky a občas sa objavili aj prvky väčšinového jazyka. Prípadné použitie nárečia malo by byť opodstatnené, čiže vo funkcii stvárnenia určitej postavy alebo prostredia. Občas sa stávalo, že reč hercov nebola nadostač zrozumiteľná. Vysoká úroveň javiskovej reči bola povšimnutá najmä v predstaveniach Tajomný šepot, Čo si videl, nevidel si! a Nálepky pivnického OD Janka Čemana a v predstavení WC story novosadského SKC P. J. Šafárika. Na tohtoročnom Divadelnom vavríne najčistejšie, bez nárečových prízvukov odznela slovenčina v predstavení WC story, a preto cenu za kultúru hovoreného slova získal divadelný súbor SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu.“

45 /4880/ 9. 11. 2019

Kultúra NA FESTIVALE DIVADELNÉ DIŠPUTY

Pivnickí divadelníci vo Veľkom Krtíši Miroslav Pap

dňoch 11. až 13. októbra členovia pivnického Ochotníckeho divadla Janka Čemana pobudli vo Veľkom Krtíši na Slovensku. V rámci zájazdu divadelníci sa zúčastnili na 6. ochotníckom divadelnom festivale Divadelné dišputy, kde sa predstavili inscenáciou Tajomný šepot z divadelnej sezóny 2018. Autorom hry je Václav Šuplata a režisérom Jaroslav Šimon. Týždeň pred odchodom na Slovensko divadelníci absolvovali svojráznu generálnu skúšku, keď vystúpili v Kulpíne. Organizátorom festivalu boli Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko Veľký Krtíš, Banskobystrický samosprávny kraj, Mestské kultúrne stredisko Veľký Krtíš, Obec Dolné Plachtince a mesto Veľký Krtíš. Tento ročník festivalu bol doplnený

o zahraničných účastníkov, kým program minulých ročníkov tvorili iba domáce ochotnícke divadlá. V rámci divadelného festivalu okrem pivnického divadla vystúpilo aj Slovenské divadlo Vertigo z Budapešti (Maďarsko) s in- Pivnickí divadelníci vo Veľkom Krtíši (foto: z archívu OD Janka Čemana) scenáciou NízPočas zájazdu 22 členov ochotkotučný život a Prácheňská divadel- OD Janka Čemana Vladimír Brňa: ná scéna z Písku (Česká republika) „Prostredníctvom pravidelných níckeho divadla navštívili hrad s inscenáciou Manželství na druhou. kontaktov s účastníkmi seminára Modrý Kameň a Múzeum bábkarFestival Divadelné dišputy ako aj v pivnickí divadelníci majú možnosť ských kultúr a hračiek. Na festivaminulých rokoch nebol súťažného zúčastňovať sa na početných diva- le Pivničania nadviazali kontakt delných festivaloch na Slovensku.“ s divadelníkmi z Veľkého Krtíša, charakteru. Pozvanie na tohtoročné Divadel- Aj v organizácii spomenutého di- ktorí recipročne vrátia návštevu né dišputy OD Janka Čemana do- vadelného festivalu sú účastníci a predvedú vlastný repertoár v stalo prostredníctvom účastníkov seminára Píšeš? Píšem!, vďaka kto- Pivnici. O rok majú organizátori Seminára tvorivého dramatického rým tohtoročný festival nadobudol Divadelných dišpút v pláne povolať dve ochotnícke divadlá zo Srbska. písania Píšeš? Píšem!. Ako tvrdí člen medzinárodný charakter.

V KOVAČICI

V slávnostnej sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax sa na podnet Rady pre kultúru Obce Kovačica v čele s predsedom Branislavom Atanackovićom zišli milovníci osobnosti a diela Branislava Crnčevića, srbskéAnička Chalupová ho literáta a publicistu. Po uvítacích slovách Milana Garaševića, predsea znak úcty k veľkému spi- du obce, obecenstvu sa prihovorili sovateľovi, básnikovi a dra- a na Branu Crnčevića si zaspomínali maturgovi Branislavovi Crn- hostia podujatia Goran Sultanović, čevićovi sa v sobotu 26. októbra akademický herec, a aforisti Zoran v Kovačici uskutočnil prvý ročník Popović a Aleksandar Čotrić. Večierok moderovala profesorka Nevena podujatia Branino pero. Gligorijevićová-Bugarčićová. Branislav Brana Crnčević sa narodil 8. februára 1933 v Kovačici. Študoval na Filozofickej fakulte v Belehrade. Neskoršie bol redaktorom a novinárom v mesačníku Jež a dvojtýždenníku Duga, ako aj v časopise pre Z literárneho posedenia, na ktorom si herec Goran deti Mali jež. ZveSultanović zaspomínal na okamihy strávené s rejňoval aj stĺpčeky v novinách a časopiBranom Crnčevićom

Branino pero

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

soch, napríklad v NIN-e a Politike. Medzičasom vydal svoju prvú knihu pre deti Bosonogi i nebo, neskoršie prvú zbierku aforizmov Piši kao što ćutiš. Písal literatúru pre deti, romány, aforizmy, poviedky, televízne drámy, básne a pod. Získal mnohé ocenenia:

Zmajeve dečije igre (1987), Zlatni beočug (2010), Zlatni ključić grada Smederevo, Zlatni krst Cara Lazara (2010), Glavno pismo Književnog društva Borislava Stankovića (2011) a iné. Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel 14. apríla 2011 v Belehrade.

V KOVAČICI PREDSTAVILI NOVÚ KNIHU BÁSNÍ. Premiéra básnickej zbierky Jutro u korneru autora Kovačičana Đuricu Krstina bola v rámci programu osláv Kovačický október 2019 v piatok 11. októbra v Obecnej knižnici v Kovačici. Po úvodných slovách Slobodana Stevanovského, riaditeľa knižnice, slova sa ujal Ljubomir Koraćević, literárny kritik, ktorý sa zmienil o najnovšej Krstinovej literárnej tvorbe. Recenziu knihy mali na starosti Anna Dudášová, spisovateľka a prekladateľka z Malého Crnića, a Milutin Gavrilović, Dipl. ec. z Belehradu, ktorý pri tejto príležitosti zdôraznil, že láska a čas sú hlavné motívy tvorby Đuricu Krstina. Autor Đ. Krstin (na snímke v strede) má za sebou niekoľko kníh poézie a prózy: Čuvari mastila, Put u Tokio, Lelek petlova, Ja sam Isidora, Triptih Crkvi pokrova Presvete Bogorodice, Modeli za M, Ulov mesečine a Lenka. V súčasnosti je členom literárnej skupiny pôsobiacej v rámci Obecnej knižnice v Kovačici. A. Ch. • KULTÚRA •

46. ROČNÍK ROZHLASOVEJ SÚŤAŽE RECITÁTOROV

Tradične a na úrovni Miroslav Pap

Štúdiu M Novosadského rozhlasu sa po 46-krát konala Rozhlasová súťaž recitátorov, do ktorej boli zapojení žiaci základných a stredných škôl. Organizátorom súťaže bola Slovenská redakcia Rádia Nový Sad a odmeny poskytli Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Matica slovenská v Srbsku. Koordinátorka recitačnej súťaže Anna Asodiová zdôraznila: „Cieľom tohto podujatia je vštepovať lásku k materčine deťom od útleho veku a pestovať krásu hovoreného slova. Ďalej podporovať mladé talenty a zviditeľniť prácu učiteľov, ktorí pracujú s deťmi.“ V sobotu 2. novembra na súťaži odzneli diela najviac detskej poézie a prózy v podaní žiakov rozdelených do štyroch kategórií. V prvej kategórii boli žiaci nižších ročníkov, ktorí súťažili v prednese poézie, ďalej to bola kategória vyšších ročníkov v prednese prózy, kategória vyšších ročníkov v prednese poézie a štvrtú kategóriu tvorili stredoškoláci a študenti súťažiaci v prednese poézie. Do

ka, Anna Asodiová a Zuzana Týrová, členky. Melegová-Melichová po sledovaní celej súťaže v mene poroty zdôraznila: „S potešením môžeme skonštatovať, že záujem o súťaž recitátorov je na pozoruhodnej úrovni, a my ako porota sme spokojní s výberom poézie a prózy.“ V rozhovore zdôraznila hlavné nedostatky pri interpretácii básní; je to najmä zlá artikulácia detí a tzv. spevavý prednes recitátorov, ktorý nepôsobí prirodzene. A aj bez ohľadu na to, či ide o súťaž alebo o bežný rozhovor, problémy u detí s artikuláciou by sa mali vyriešiť v ranom detstve. Odborná porota sa rozhodla takto udeliť ceny: za prednes poézie v kategórii nižších ročníkov prvú cenu získala Klára Keravicová (4. ročník) z Pivnice, druhú Milan Majera (2. r.) z Báčskeho Petrovca a tretiu Milan Stepanov (4. r.) z Aradáča. V kategórii prednesu prózy vyšších ročníkov prvé miesto získala Jana Čižmanská (6. r.) z Kysáča a druhé Timea Stanová (5. r.) z Kovačice. V rovnakej kategórii v prednese poézie najúspešnejší boli: Ksenija Vujačićová (5. r.) z Báčskeho Petrovca ako prvá, druhá bola Tatiana Filipovićová z Báč-

Zo súťaže žiakov vyšších ročníkov

nej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. Odborná porota udelila aj Špeciálne uznanie Adele Obšustovej z Aradáča, profesorke slovenčiny, za prácu s deťmi z oblasti hovoreného slova. V prestávke pred vyhodnotením žiaci selenčskej základnej školy predviedli divadelnú hru Rozprávka o domčeku na polianke v réžii Anny Kolekovej a Terézie Trusinovej. Na začiatku súťaže sa prítomným prihovorili riaditeľka programu RTV Sonja Kokotovićová, podpredsedníčka NRSNM a pokrajinská poslankyňa Tatiana Vujačićová a zodpovedný redaktor Slovenskej redakcie Novosadské-

ho rozhlasu Martin Prebudila. Súťaž moderovala Tatiana Jašková a ceny v záverečnej časti súťaže odmeneným udelila koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. Novinkou tohtoročnej rozhlasovej súťaže bola moderne upravená scéna, ktorá upútala pozornosť aj divákov, aj účastníkov. Keďže je naplánované premiestnenie celkového verejného servisu RTV Vojvodina do novej budovy, riaditeľka programovej časti vyjadrila potrebu premiestnenia rozhlasovej súťaže recitátorov do novej budovy RTV, do ktorej sa prvá časť rozhlasu bude sťahovať od 29. novembra.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Ladislav Čáni: Deväť kruhov noci (ISBN 978-86-7103-521-7) Jaroslav Čiep

A Recitátori nižších ročníkov

tohtoročnej rozhlasovej súťaže recitátorov sa zapojilo 55 žiakov, ktorých nacvičovali učiteľky nižších ročníkov a profesorky slovenského jazyka a literatúry. Recitátorské vlohy účastníkov všetkých kategórií hodnotila odborná porota v zložení: Katarína Melegová-Melichová, predsedníč• KULTÚRA •

skeho Petrovca a tretí Filip Gál (8. r.) z Aradáča. V rámci prednesu poézie v kategórii stredoškoláci a vysokoškoláci prvú a druhú cenu získali žiačky petrovského gymnázia Karmena Kováčová (prvú) a Valentína Hudecová (druhú) a na treťom mieste sa umiestnila Laura Radosavljevová, žiačka Stred-

ko šiesta kniha pôvodnej poézie po slovensky básnika Ladislava Čániho (1961) tohto roku vyšla zbierka Deväť kruhov noci. Kniha je spoločným vydaním Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci a Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Zaradili ju ako 92. zväzok do edície Živý prúd a vyšla ako 239. publikácia v petrovskom vydavateľstve. Knihu ilustroval akademický maliar a grafik Pavel Čáni (1953). Túto novú knihu pôvodnej poézie, predtým odmenenú cenou literárneho časopisu Nový život, tvoria dva cykly básní – Samovrava a Na ceste sa hrá dieťa. Dokopy je v nej 46 básní. Tridsaťdva básní tvorí prvý a ďalších štrnásť druhý cyklus. Ladislav Čáni, ktorého zaraďujú

do poetiky Generácie X, doteraz vydal nasledujúce básnické zbierky: Glosolália (1992, bibliofília), Zánik chrámu (1997), Po milovaní (2004, texty piesní), Kameň na dlani (2005), Izba, o ktorej dom mlčí (2015), Veterný žalm (2017) a jednu po srbsky Ni pepeo ti neće zamesti trag (2018). Čáni je zostavovateľom niekoľkých monografií a antológií. Kniha Deväť kruhov noci v rozsahu 72 strán vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov a vytlačila ju tlačiareň Artprint Media v Novom Sade.

45 /4880/ 9. 11. 2019

Kultúra VYHODNOTILI FOTOKONKURZ ÚKVS

Vo fókuse tradičná architektúra Danica Vŕbová

radičná architektúra Slovákov vo Vojvodine bola témou 9. fotokonkurzu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Vyhodnotenie tohto tradičného súbehu, ktorého cieľom je zachovať staré fotografie svedčiace o minulosti nášho ľudu žijúceho na týchto končinách, uskutočnilo sa v priestoroch ÚKVS vo štvrtok 24. októbra. Ctiteľov našich dejín a kultúry privítala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac, ktorá zároveň priblížila cieľ zverejnenia fotosúbehu. Odborný pohľad na tému tradičnej slovenskej architektúry sprístupnila architektka Anna Feríková-Ivanovičová, ktorá pripravila a prečítala zaujímavý a poučný text na danú tému. Program vyhodnotenia hudobnými bodmi spestrila speváčka Anna Berédiová za sprievodu maestra Ondreja Maglovského. Na súbeh sa pri-

Víťazke fotosúbehu Anne Čásarovej zablahoželala aj riaditeľka ÚKVS

hlásilo osem zberateľov starých fotografií, ktorí zaslali úhrnne 86 fotografií znázorňujúcich rodinné domy, verejné objekty vo svojich dedinách, stavebné práce atď. Fotografie boli zaslané z Hložian, Vojlovice, Pivnice, Lalite, Erdevíka, Bingule, Kovačice a Báčskeho Petrovca. Odborná porota hodnotiaca za-

Na spoločnej fotografii účastníci fotosúbehu a slávnostného večierka vyhodnotenia

slané fotografie pracovala v zložení Anna Séčová-Pintírová, etnologička a riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, a Ján Demrovský, profesor dejepisu. Séčová-Pintírová prečítala odborné vyhodnotenie, z ktorého sa prítomní dozvedeli, že si tohtoročné ocenenie zaslúžila Pivničanka Anna Čásarová, zvlášť pre fotografiu znázorňujúcu dom Michala Čobrdu z Pivnice z roku

1927. Nechýbali ani odmeny, ktoré všetkým účastníkom fotosúbehu udelila riaditeľka Chrťanová-Leskovac a vyzvala ich, aby sa i naďalej zapájali do takýchto akcií. Aj tohto roku vďaka ÚKVS najzaujímavejšie fotografie sú vytlačené v podobe pohľadníc, ktoré si našli cestu aj ku každému návštevníkovi tohto večierka. Foto: z archívu ÚKVS

HLOŽANY

Tešia sa na šou Zem spieva Juraj Bartoš

elevízna šou Rozhlasu a televízie Slovenska Zem spieva je už dobre známa aj u nás. V rámci prvých dvoch ročníkov nás v nej dôstojne reprezentovali folkloristi z Vojlovice a speváčka Anna Berédiová zo Selenče. Prípravy na tretí ročník obľúbeného televízneho programu nielen na Slovensku, ale vari všade, kde žijú Slováci, sa roz-

behla už koncom leta, kastingami v Martine (15. septembra) a v Starej Ľubovni (22. septembra). Výrobný televízny štáb zo Slovenska 25. októbra navštívil Báčsky Petrovec, potom Hložany a aj Nový Sad. V dedine pri Dunaji „telkári“ natočili pracovný materiál z tanečnej skúšky ochotníkov Kultúrno-osvetového spolku Jednota. Tí sa veru s chuťou zvŕtali, opakovali pohyby, spievali, vtipkovali... Najprv sa to-

Hložianski spolkári sa zvŕtali aj pred televíznymi kamerami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Výrobný štáb zo Slovenska sa v Hložanoch cítil dobre: (zľava) kameraman Marek Dobrovič, moderátorka Iveta Malachovská, režisér Tibor Marček, zvukár Stano Kolár, kameraman Tomáš Kelemen, vodič Juraj Fifík

čilo v amfiteátri, potom pri Dunaji a nakoniec i na javisku hložianskeho Domu kultúry, kde urobili zábery aj v etno izbe Spolku žien Slovenka. Pre RTVS hovoril čestný predseda KOS Jednota Michal Hataľa a nakoniec domáci svojich hostí zaviedli do Oázy, kde ich uhostili krumpľami na ťapši.

Teraz sa už hložianski folkloristi vo veľkom chystajú na cestu do Bratislavy. Tam vystúpia už v krojoch pred kamerami STV v sobotu 30. novembra. Nuž sa všemožne snažia maximálne vypolírovať dynamickú choreografiu Pod oblokom, ktorou sa pousilujú prebojovať do finále súťaže Zem spieva. • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy HOSŤUJÚCA VÝSTAVA V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Kuchárky chorvátskych Sloveniek Jaroslav Čiep

Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci ďalšiu výstavu otvorili v stredu 30. októbra. Tentoraz nešlo o výstavu obrazov, ale o grafické textílie, ktoré kedysi boli takmer v každej domácnosti, presnejšie v kuchyni. Ide o tradičné kuchárky. Tie do petrovskej galérie v tvare výstavy priniesli hostky z chorvátskych Našíc. Po domácej v Chorvátsku a v zahraničí na Slovensku aj tunajšej slovenskej verejnosti vo Vojvodine a Srbsku ju prezentovali pod názvom Textilné nápisové nástenky – výtvarné prejavy našich babičiek. Zamestnankyne pomerne mladého Slovenského kultúrneho centra Našice sa pred troma rokmi podujali na etnografický terénny výskum

v Chorvátsku, presnejšie v lokalitách, kde žijú Slováci alebo sa zoskupujú na základe etnického princípu. Zaumienili si zozbierať vyšívané nástenky, zmapovať ich a takým spôsobom zachovať pred zabudnutím, lebo v súčasných domácnostiach sa už používajú len zriedka. Svoje poznatky a výsledky z výskumov na 16 lokalitách, kde evidovali 303 nástenných kuchárok, odborne spracovali a prezentovali v rámci Účastníci vernisáže etnografickej výstavy. O tom Báčskom Petrovci sa návštevníkom pred vernisážou a v rámci otvorenia okrem riaditeľky Múzea vojvodinvýstavy v Petrovci podrobnejšie ho- ských Slovákov Anny Séčovej-Pintívorili autorky výstavy – riaditeľka SKC rovej a autoriek výstavy prihovorila Sandra Kralj-Vukšić a muzeologička aj etnologička – poradkyňa v Múzeu Tatjana Seničanin. Vojvodiny Ljiljana Trifunovićová. VýV Galérii Zuzky Medveďovej v stavu otvoril predseda Obce Báčsky

KRÍŽOVKA ČÍSLO 45

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 44 – VODOROVNE: osožnosť, slniečko, navrieť, nekov, J, EČ, t, sto, Ankara, p, lán, obor, kJ, obava, oe, Titel, stal, Ra, sekvoja, oň, a, ale Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 42 z čísla 42 Hlasu ľudu z 19. októbra 2019 bolo: DEŇ HLASU ĽUDU. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TATIANA KLINKOVÁ, Ul. Janka Jesenského č. 85, 21 211 Kysáč. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA· OZNAMY •

Petrovec Srđan Simić. Vernisáž spevom spríjemnil zbor Petrovčanky, zo Spolku petrovských žien, s harmonikárom Zdenkom Makovníkom. Výstavu textilných násteniek si v petrovskej galérii záujemcovia môžu pozrieť do 29. novembra.

Novinka Milovníkov krížoviek oboznamujeme, že od tohto čísla Hlasu ľudu znovu budeme uverejňovať krížovky nášho niekdajšieho spolupracovníka a vynikajúceho krížovkára Jána Bažíka (1957 – 2007). Za jeho angažovanie sa v príprave našich novín na VODOROVNE: 11. Český skladateľ Bedřich; 12. Ostrov na Jadrane; 13. Znemožnil ďalšie rozširovanie; 14. Chemická značka neodýmu; 15. DRUH OBILNINY (mn. č.); 16. Meno režiséra Kazana; 17. Cudzie mužské meno; 19. Čaro; 22. Nájomník v starých Aténach; 23. Svätý býk starých Egypťanov; 24. Výdatne, výživne; 25. Človek, ktorý všetko ignoruje; 26. Chemická značka amerícia; 27. PRIEMYSELNÁ RASTLINA; 28. Skratka pre Albánsku telegrafickú agentúru; 29. Známy viedenský dirigent Herbert von. ZVISLE: 1. DRUH PRIEMYSELNEJ RASTLINY; 2. Idol, bôžik; 3.Samohláska

45 /4880/ 9. 11. 2019

nedávnej oslave 75. výročia Hlasu ľudu posthumne sme mu udelili Ďakovný list. Našich verných lúštiteľov krížoviek aj naďalej budeme odmeňovať. Keďže vylúštenie týchto krížoviek nevedie k tajničke, poprosíme vás, aby ste nám zasielali odfotografovanú alebo skenovanú vyplnenú celú krížovku. Red. a spoluhláska; 4. Onaká; 5. Skratka pre záhrebskú Akademiju likovnih umjetnosti; 6. Starogrécka bohyňa víťazstva; 7. Populárny názov pre talianskych futbalistov; 8. Interval medzi prvým a piatym stupňom diatonickej stupnice (mn. č.); 9. Náš prekladateľ Koloman; 10. Človek, ktorý chorobne kradne; 12. Macedónske ľudové kolo; 15. Obyvateľka Iránu; 17. PRIEMYSELNÁ RASTLINA; 18. Obdobie, éra; 20. Druh zeleniny; 21. Naša rieka; 22. Mestečko v Taliansku; 23. Prednosť (nem.); 24. Južné ovocie; 26. Samohláska a spoluhláska. Ján Bažík

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

„Ja som nie od včera!“ Anna Horvátová

áme zlý pocit, akoby nás podceňovali, potupovali. Niekedy sú dni ozaj neúspešné, nič nám nejde od ruky, vybavovačky sme nedokázali realizovať. Máme pocit, že nás všetci odmietajú, že nám dokonca aj zle radia. V tej zúfalosti zvykneme povedať: „Ja som nie od včera, aby sa takto so mnou zahrávali.“; „Čo si myslia, že som ja od včera!“ V srbčine je celkom samozrejmé použiť frázu: Nisam ja od juče. Avšak takéto frazeologické jednotky sa do slovenčiny nemôžu doslovne prekladať. Na vyvrátenie niečích predstáv, alebo ako dôkaz toho, že nie sme hlúpi, neskúsení, v slovenčine to

má takto znieť: Nie som včerajší!; alebo Čo som včerajší?! či Čo si včerajší?! a Vari som včerajší?! V prenesenom význame môžeme použiť aj konštatáciu s prídavným menom dnešný, na vyvrátenie, že nie sme mladí, neskúsení, nedospelí: Ja som už nie dneskajší! Prídavné meno včerajší máme aj pri frazeologických jednotkách: Hľadať včerajší deň – márne sa pokúšať o niečo.; Dnešok je múdrejší ako včerajšok – postupom času človek zmúdrie. Možno ho použiť aj: Kde je včerajší veselý chlapec, ktorý vynikal na večierku. – na vyjadrenie nálady, alebo charakteristík, aké krášlili osoby včera, či ako bolo včera.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie hnoja), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu MIVAKA, s. s r. o., Belehrad, Ratka Mitrovića 75 đ, v zopakovanom postupe Nositeľ projektu MIVAKA, s. s r. o., Belehrad, Ratka Mitrovića 75 đ, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie hnoja), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. novembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-465/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie, v zopakovanom postupe. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Mađar so, Ul. vojvode Mišića 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 685, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. decembra 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. decembra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu C. I. A. K., s. s r. o., Nový Sad, Primorska číslo 86, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rozšírenie skladovania na dodatočné dva druhy odpadu (batérie z nikel-kadmia indexového čísla 16 06 02*, ktoré po charaktere predstavuje nebezpečný odpad, a olova indexového čísla 17 04 03, ktoré po charaktere predstavuje bezpečný odpad) v rámci jestvujúceho zariadenia na skladovanie nebezpečného odpadu, v Novom Sade, v Ulici primorska číslo 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, bez zmien jestvujúcich kapacít skladovania. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre finansie Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-238 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre financie Mesta Nový Sad

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Oznamujte Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Pracovné miesta: vykonávateľ pre kancelárske práce, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; vedúci Skupiny pre účtovníctvo, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; likvidátor, ktoré je roztriedené v hodnosť mladší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad tel.: +381/21- 4874035 , 4874330, ounz@vojvodina.gov.rs Podľa článku 15 pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, číslo 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017 a 24/19), článku 6 odsek 3 pokrajinského parlamentného uznesenia o ustanovení odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských ocenení (Úradný vestník APV, číslo 54/2018), článku 4 a článku 5 odseku 2 pokrajinskej vyhlášky o postupe udelenia pokrajinských ocenení (Úradný vestník APV, číslo 6/2019), záveru komisie na udelenie odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských ocenení číslo: 137-404-87/2019-04 z 30. októbra 2019 Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje VEREJNÚ VÝZVU na podávanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Ocenenie ĐORĐA NATOŠEVIĆA Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje verejnú výzvu všetkým zainteresovaným predškolským ustanovizniam, základným a stredným školám, vychovávateľom predškolských ustanovizní, učiteľom na základných a stredných školách a pedagógom a psychológom v týchto ustanovizniach so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny za mimoriadne výsledky dosiahnuté vo vzdelávacej práci – ocenenie ĐORĐA NATOŠEVIĆA, ktoré sa udeľuje za výsledky dosiahnuté v roku 2018 vo výchovno-vzdelávacej práci. Právo navrhnúť kandidátov na získanie pokrajinského ocenenia v oblasti vzdelávania majú právnické a fyzické osoby. Právo na pokrajinské uznanie má fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko, resp. sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Návrh sa predkladá písomne so zdôvodnením, údajmi o kandidátovi a výsledkoch jeho práce dosiahnutých v roku 2018. K návrhu treba priložiť príslušnú dokumentáciu, ktorá sa po rozhodnutí o udelení pokrajinského uznania predkladateľovi nevracia. Rozhodnutie o udelení pokrajinského ocenenia schvaľuje Komisia pre udelenie pokrajinského ocenenia a pokrajinských vyznamenaní. Podávatelia návrhu sú povinní predložiť nasledujúcu POTREBNÚ DOKUMENTÁCIU: tlačivo – návrh na udelenie pokrajinského ocenenia v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté v rámci vzdelávacej práce – prevzaté z webovej stránky www.puma.vojvodina.gov.rs, fotokópiu občianskeho preukazu, resp. prečítaný občiansky preukaz, ktorý je fyzickou osobou, resp. výpis z príslušného registra právnickej osoby, ako dôkaz o tom, že kandidát má bydlisko alebo sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, fotokópiu osvedčenia o daňovom identifikačnom čísle – DIČ – pre právnické osoby, dôkaz o dosiahnutých výsledkoch v oblasti vzdelávania v roku 2018, profesionálnu biografiu, fotokópiu NAJDÔLEŽITEJŠÍCH ocenení a uznaní. Lehota a spôsob predkladania návrhov: Verejná výzva na predkladanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Ocenenie ĐORĐA NATOŠEVIĆA trvá do 10. novembra 2019. Návrhy sa podávajú doporučenou poštou s poznámkou Verejná výzva na predloženie návrhov na udelenie pokrajinského ocenenia v oblasti vzdelávania – Ocenenie Đorđa Natoševića, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Pokrajinské uznanie v oblasti vzdelávania – Ocenenie ĐORĐA NATOŠEVIĆA sa udeľuje 25. novembra 2019. POZNÁMKA: Návrhy, ktoré boli podané k verejnej výzve uverejnenej 5. septembra 2019 sa budú rozoberať pri vynesení jednotného rozhodnutia Komisie na udelenie odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských ocenení a nie je potrebné znovu ich zasielať. Pokrajinské uznanie sa udeľuje vo forme diplomu a v peňažnej čistej sume 100 000,00 dinárov s príslušnými daňami a odvodmi. Ďalšie informácie možno získať na Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, telefonicky 021/487-4035; 021/487-4330 alebo e-mailom: vojin.jovancevic@vojvodina.gov.rs alebo gorana.kukobat@vojvodina.gov.rs. POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Mihály Nyilas

• OZNAMY •

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad T: +381 21 487 4905 ounz@vojvodina.gov.rs Podľa článku 15 pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017 a 24/19), článku 6 odsek 3 pokrajinského parlamentného uznesenia o ustanovení odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 54/2018), článku 4 a článku 5 odsek 2 pokrajinskej vyhlášky o postupe udelenia pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 6/2019), záveru Komisie pre udelenie odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní číslo 137-404-87/2019-04 z 30. októbra 2019, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje VEREJNÚ VÝZVU na podávanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Uznanie ĽUDEVÍTA MIČÁTKA Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje verejnú výzvu všetkým zainteresovaným právnickým a fyzickým osobám so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny za angažovanosť a výsledky dosiahnuté v oblasti ochrany ľudských a menšinových práv, zveľadenia tolerancie, rovnosti a rovnoprávnosti – Uznanie ĽUDEVÍTA MIČÁTKA, ktoré sa udeľuje za výsledky dosiahnuté v roku 2018. Právo navrhnúť kandidátov na získanie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv majú právnické a fyzické osoby. Právo na pokrajinské uznanie má fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko, resp. sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Návrh sa predkladá písomne spolu so zdôvodnením, údajmi o kandidátovi a o výsledkoch jeho práce dosiahnutých v roku 2018. K návrhu sa priloží príslušná dokumentácia, ktorá sa po rozhodnutí o udelení pokrajinského uznania navrhovateľovi nevracia. Rozhodnutie o udelení pokrajinského uznania vynáša Komisia pre udelenie pokrajinskej odmeny a pokrajinských uznaní. Podávatelia návrhu sú povinní predložiť nasledujúcu POTREBNÚ DOKUMENTÁCIU: tlačivo – návrh na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Uznanie ĽUDEVÍTA MIČÁTKA, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté v oblasti ľudských a menšinových práv – preberá sa z webovej stránky www.puma.vojvodina.gov.rs, fotokópiu osobného preukazu, resp. prečítaný osobný preukaz pre kandidáta, ktorý je fyzickou osobou, resp. výpis z príslušného registra pre právnickú osobu, ako dôkaz o tom, že kandidát má bydlisko alebo sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, fotokópiu osvedčenia o daňovom identifikačnom čísle – DIČ – pre právnické osoby, dôkaz o dosiahnutých výsledkoch v oblasti ľudských a menšinových práv v roku 2018, profesionálnu biografiu, fotokópie NAJVÝZNAMNEJŠÍCH odmien a uznaní. Lehota a spôsob predkladania návrhov: Verejná výzva na predkladanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Uznanie ĽUDEVÍTA MIČÁTKA trvá do 10. novembra 2019. Návrhy sa podávajú doporučenou poštou, s poznámkou Verejná výzva na predloženie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti ľudských a menšinových práv – Uznanie ĽUDEVÍTA MIČÁTKA, Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Pokrajinské uznanie v oblasti ľudských a menšinových práv – Uznanie ĽUDEVÍTA MIČÁTKA sa udeľuje 10. decembra 2019. POZNÁMKA: Návrhy, ktoré sú predložené vo verejnej výzve zverejnenej 5. septembra 2019, sa rozoberú počas vynesenia jedinečného rozhodnutia Komisie o udelení pokrajinského uznania a nie je potrebné doručiť ich znova. Pokrajinské uznanie sa udeľuje vo forme diplomu a v peňažnej čistej sume 100 000,00 dinárov s príslušnými daňami a odvodmi. Ďalšie informácie možno získať v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, telefonicky 021/487-4905 alebo e-mailom: erih.sedlar@vojvodina.gov.rs . POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Mihály Nyilas

45 /4880/ 9. 11. 2019

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

SPOMIENKA

Dňa 2. novembra 2019 uplynul rok, čo nás opustila naša milovaná

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu STELL – IMPEX, s. s r. o., Ul. vihorska č. 35, zo Sriemskej Kamenice, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie bezpečného kovového odpadu vnútri komplexu Luka Novi Sad, na časti k. p. č. 4142/39 k. o. Nový Sad I. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

POSLEDNÝ POZDRAV

JARMILA STRUHÁROVÁ 1945 – 2018 – 2019

VESNE PIVARDŽIOVEJ 1987 – 2019 z Kysáča

Veľmi nám chýbaš. Na Tvoju lásku si stále spomíname.

Manžel Ján, syn Milan s manželkou Marínou, vnučky Júlia a Lucia a rodina Viergová z Bukovca a Aradáča

Tvoja duša je v nebi, Tvoj úsmev v našom srdci. Už ho nestretávame a predsa je tu stále s nami. Tichú spomienku si zachovajú:

Tvoje kamošky

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s bratom

PRÁCA Potrebné čašníčky na prácu v spa rezorte na Slovensku, potrebné je minimálne ovládať slovenčinu. Ubytovanie a strava sú zabezpečené, plat 700 €. Kontakt telefóny: 064/802-8-093 a 021/66-22-606.

SPOMIENKA

na nášho milovaného manžela, ocka a brata

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

www.hl.rs

20. 8. 1957 – 15. 10. 2019 z Kysáča

Zomrel si, brat môj milý, spolu sme v detstve všeličo prežili. Teraz, keď nás rozlúčil života čas, s nádejou vo večnosť stretneme sa zas. Nezabudneme na Teba… Sestra Mária Kardelisová s manželom Michalom

SPOMIENKA

JÁNA MOLNÁRA

9. 11. 1935 – 4. 7. 2019 zo Starej Pazovy

K Tvojim nedožitým 84. narodeninám si na Teba s veľkou láskou a úctou spomínajú: manželka Katarína s deťmi, sestry Anna Slamajová a Zuzana Turanová s rodinami

MICHALOM VOZÁROM

Informačno-politický týždenník

JÁN GIER

ZUZANA GIEROVÁ

1928 – 2004 – 2019 1929 – 1989 – 2019 z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na Vás s láskou zachovávajú

dcéra Zuzana a syn Ján s rodinami • OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ALŽBETA PUCOVSKÁ

JAROSLAV CHLEBIAN

ANNA ČINČURÁKOVÁ

11. 2. 1933 – 10. 11. 2018 učiteľka vo výslužbe z Kulpína

25. 6. 1974 – 4. 11. 2019 z Hložian

Odpočívaj v pokoji. S úctou si na Teba stále bude spomínať

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynú dva smutné roky, čo nás náhle a nečakane opustila naša drahá manželka, matka a mamička

rod. Séčová 21. 10. 1953 – 10. 11. 2017 z Pivnice

S hlbokou úctou, vďakou a láskou si na ňu spomínajú:

Obecný výbor Srbskej pokrokovej strany Báčsky Petrovec

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

syn Vladimír s manželkou Katarínou a synmi Vladimírom a Martinom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV

so švagrom

hlasludu.info www.hl.rs

švagrovi

MICHALOM VOZÁROM

SPOMIENKA

MICHALOVI VOZÁROVI

1957 – 2019 z Kysáča

20. 8. 1957 – 15. 10. 2019 z Kysáča

SAMUEL VRBACKÝ

1942 – 1999 – 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a krásne spomienky zachovávať. Nikdy na Teba nezabudneme.

Zarmútení

Leňovci z Kulpína

S úctou si na Teba spomíname.

Manželkine sestry a bratia s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 14. novembra 2019 bude tomu 30 rokov, čo nás opustil náš manžel, otec, starý otec a dedo

Manželka Mária a dcéra Zdenka s rodinou

SPOMIENKA na našu

ZUZANU ČERNIVEC

JOZEF ČOBRDA 1945 – 1989 – 2019 z Pivnice

Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia utratené ani nenahradia prázdnotu, ktorá zostala po Tebe. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Anna, dcéra Ana, syn Vladimír, zať Ján, nevesta Jarmila, vnučka Marína s manželom, vnuk Alen, vnučka Andrea a pravnúčatá Marína a Miško • OZNAMY •

rod. Babjakovú 3. 3. 1949 – 6. 11. 2014 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Uplynulo už päť rokov, ale aj naďalej nám rovnako chýbaš. Jediný rozdiel je v tom, že sme si museli zvyknúť žiť tu bez Teba. Ale zato, každý z nás, svojím spôsobom, Ťa nosí a uchováva vo svojom srdci – kde žiješ a budeš žiť stále. Tvoji najmilší 45 /4880/ 9. 11. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. novembra 11.30 Koľko sa poznáme, kvíz 20.30 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 10. novembra 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... 2019 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 12. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom vysielaní budú príspevky z práve skončeného Divadelného vavrína, kde excelovali Pivničania. Posvietené bude aj na storočnicu padinského divadla, a to cez prizmu výstavy dokumentujúcej scénické aktivity rodiny Popovej, ktorá pôsobila v padinskom divadelnom živote 70 rokov. Kolektív jubilujúceho Rádia Nový Sad, presnejšie Slovenská redakcia, uplynulú sobotu zorganizovala 46. ročník Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov. V Spektre bude reportážny záznam z 50. prehliadky Divadelný vavrín. Nebude chýbať ani ďalšie pokračovanie Dobroduchárne.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 8. novembra – Odsúdený Sobota 9. novembra – Jurský svet Pondelok 11. novembra – Security Utorok 12. novembra – Experiment Streda 13. novembra – Komorník Štvrtok 14. novembra – Tajomné hory – Banková lúpež

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 10. novembra Film: Nosáčik Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Americká krása Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok Dúhovka. V roku, keď si pripomíname 75 18.15 Výber z programu rokov od založenia 14. Vojvodinskej TV Kovačica údernej slovenskej brigády, zloženej zo Slovákov žijúcich vo všetkých Každú sobotu častiach Vojvodiny, bude odvysielaný dokument o tejto významnej udalosti. 18.15 Výber z programu V snahe prispieť k oslobodeniu našej TV Pančevo krajiny, mnohí Slováci v posledných vojnových dňoch položili svoje životy na oltár slobody a tým prispeli k budovaniu lepšieho života v novej RÁDIO PETROVEC spoločnosti. Utorok – piatok

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 10. novembra Streda 13. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

19.30 Repríza relácie Dobrý deň

Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny

7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

RÁDIO KOVAČICA

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00 17.15 17.30 18.00 18.10 18.15

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.20 Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.40

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 10. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výstava dokumentov k storočnici divadla v Padine Slávnostná akadémia pri príležitosti stého výročia ochotníckeho divadelníctva v Padine Utorok 12. novembra 16.00 Divadelné predstavenie: Satiry (100 rokov divadla v Padine) Odzneli celomesačné kovačické októbrové slávnosti Kreslený film: Saul z Tarzu Piatok 15. novembra 16.00 Vojvodinský festival slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Dve motivačné víťazstvá KULPÍN – SOMBOR 3 : 0 Katarína Gažová

piatok 25. októbra mužstvo VK Kulpín začalo novú majstrovskú sezónu. V prvom kole hráči privítali VK Sombor, starého športového rivala, zároveň aj priateľa, takže to bol férový zápas. Kulpínčania už od štartu zápasu dokázali, že sú omnoho lepšie mužstvo a predviedli rôznorodosť volejbalovej hry.

Výsledky na sety: 25 : 19, 25 : 18, 25 : 21. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Nemanja a Rade Petrovićovci, Barišić, Babić, Gajičić, Ćirić, Radanović, Bojkov, Zavaroš, Popadić, Hasík VOJVODINA II – KULPÍN 1 : 3 Kulpínčania druhý zápas vyhrali v nedeľu 3. novembra v Novom Sade v tamojšom Športovo-rekreačnom stredisku Vojvodina. V mužstve Vojvodiny II hrajú hráči

z celého Srbska a regiónu. Novosadčania trénujú dvakrát denne, takže je to veľmi kvalitné, školené mužstvo s vysokými hráčmi. Kulpínčania majú tiež kvalitné mužstvo, ktorému uplynulej jari v poslednom kole unikol postup do 1. ligy. V Novom Sade sa hral kvalitný, pre divákov pekný volejbal. Hostia zaslúžene vyhrali. Výsledky na sety: 24 : Kulpínčania úspešne vykročili do novej sezóny 26, 20 : 25, 25 : 20, 22 : 25. Ćirić, Radanović, Bojkov, Zavaroš, VK KULPÍN: Relota, Zima, LePopadić, Hasík kár, Nemanja a Rade Petrovićovci, Kulpín teraz zasa bude hrať doma, Barišić, Babić, Gajičić, Grubešić, keď privíta Partizan z Báča.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN A SKUPINA

Grobianom odpovedali gólmi MLADOST – BUDÚCNOSŤ 1 : 3 (0 : 2)

Ján Murtín

verenci trénera Zlatka Hrubíka pokračujú v úspešnej jazde, keďže aj v Malom Báči získali tri body. Pred len päťdesiatimi divákmi nedovolili žiadne prekvapenie, aj napriek ostrej, až brutálnej hre domácich. Hložančania na provokácie agresívnych hostiteľov odpovedali najlepším možným spôsobom – gólmi. Už v 12. min. Huďan prebehol pravou stranou, ale ho Đukić nepotrebne a brutálne fauloval v trestnom území. Jedenástku iste premenil kapitán Horvát. Hostia potom nevyužili niekoľko šancí,

predovšetkým Čipkár, Tomić, Carić a Molnár. Predsa napokon v 41. min. peknú akciu realizoval Kolár – 0 : 2. Domáci začali agresívne aj v druhom polčase, ale ich rýchlo zmiernil efektný gól naladeného Huďana v 51. min – 0 : 3. Do konca zápasu to potom bola hra mačky s myšou, ale predsa nečakane domáci Babić využil indolenciu obrany hostí a skorigoval výsledok. Po tomto úspechu hložianski modro-bieli sú na krok od jesenného titulu. BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Đumić, Ljubičić, Kolár, Horvát, Popović, Huďan (Rojka), Carić (Katiak), Čipkár, Tomić (Jakuš), Molnár (Zahorec) Výsledky 11. kola: Kriváň – Proleter 1 : 1, Bačka (D) – Orlovi

Jeseň na zabudnutie JEDINSTVO 2014 – MLADOSŤ 4 : 1 (2 : 0) Darko Sládeček

ieloblatčania jesennú časť skončili prehrou a bilancia je na zabudnutie. V poslednom kole lepšie od nich bolo mužstvo Jedinstvo 2014 v Ečke. Futbalisti oboch mužstiev mnoho chybili, vytvorili si iba zopár pekných príležitostí. Domáci mali prevahu počas celého zápasu, ktorú korunovali gólmi Trošića v 21. min. a Sekulića v 29. min. V druhom polčase sa hostia pokúsili ohroziť bránu domácich, ale ani na tomto zápase sa im to • ŠPORT •

nedarilo a vlastnými chybami iba pomohli súperovi, aby dal ešte dva góly. Už v 49. min. Savić skóroval – 3 : 0 a v 65. min. Maksimčeva prekonal aj Magda. Domácim to úplne stačilo, nuž šancu dostali aj hráči, ktorí hrali menej počas sezóny. Hostia dali aspoň čestný gól. V 83. minúte Poničana faulovali v šestnástke, rozhodca ukázal na biely bod, z ktorého presný bol práve nedovolene znemožnený Bieloblatčan. MLADOSŤ: Maksimčev, M. Paraljov, Poničan, Popić, Šuľa, Kalapiš, Šofranko (Đurić), Gibarov,

2 : 0, Naša hviezda – Borac 5 : 0, Mladost – Budúcnosť 1 : 3, Soko – Neštín 3 : 0, Sloga – Bački hajduk 0 : 1.

1. Budúcnosť 2. Naša hviezda 3. Bačka (D) 4. Bačka 1945 5. Kriváň 6. Bačka hajduk 7. Orlovi 8. Neštín 9. Mladost 10. Borac 11. Proleter 12. Soko 13. Sloga

10 8 10 7 10 7 10 7 10 6 11 6 10 3 10 3 10 3 10 2 11 2 10 2 10 1

2 1 1 0 2 1 3 2 0 2 2 1 1

0 40 : 8 2 38 : 8 2 22 : 11 3 32 : 21 2 27 : 14 4 20 : 21 4 18 : 17 5 18 : 30 7 11 : 19 6 10 : 30 7 13 : 36 7 10 : 21 8 7 : 30

26 22 22 21 20 19 12 11 9 8 8 7 4

D. Paraljov, Goda, Szabó Ostatné výsledky 11. kola: Tisa 1933 – Naftagas 3 : 0, OFK Gradnulica – OFK Stajićevo 5 : 0, Bilećanin – MSK 2 : 5.

1. AŠK 10 10 2. MSK 10 3. Zadrugar 4. Tisa 1933 10 5. Jedinstvo 1924 10 6. OFK Gradnulica 10 7. Bilećanin 10 10 8. Naftagas 9. OFK Stajićevo 10 10. Mladosť 10 10 11. Zlatica

9 7 6 6 5 5 4 4 3 1 0

1 0 35 : 5 28 2 1 27 : 11 23 2 2 41 : 16 20 1 3 30 : 17 19 1 4 27 : 24 16 0 5 24 : 20 15 1 5 21 : 23 13 0 6 16 : 31 12 2 5 16 : 26 11 0 9 16 : 38 3 0 10 8 : 50 0

Bez prehratého zápasu

ZLATICA – AŠK 1 : 4 (0 : 1)

Vladimír Gál

radáčania zápas začali príliš nervózne, nemali trpezlivosť v závere útokov. V prvom polčase mali loptu na nohách, vytvárali si šance, ale ich zahadzovali. Príležitosti mali najprv Miletić, potom Birmanac, Ďuríček, Striško... Využili iba tú poslednú v tejto časti zápasu v 40 min., keď Miletić konečne prekonal najlepšieho hráča na zápase, domáceho brankára Kulića. V prvej minúte pokračovania veľká chyba obrancu hostí Jankovića. Loptu mu vzal skúsený Stanković a vyrovnal na 1 : 1. Nerozhodný výsledok však netrval dlho. Už v 55. min. po akcii, ktorú začal Števko a dokončil Striško, AŠK znovu získal náskok. Do konca zápasu najprv V. Gál zahodil dve výhľadné príležitosti, potom Miletić a K. Gál. Hostia konečne zlomili odpor domácich v 80. min., keď na center V. Gála najlepšie reagoval kapitán Ďuríček, ktorý pekným volejom prekonal Kulića. V 90. min. rozhodca dopískal penaltu za AŠK a V. Gál ju premenil na konečných 1 : 4. AŠK: Kurunci, Ďuríček, Vesin, Matejin, Janković, Kujundžić (V. Gál), Števko, Miletić (Čeman), Birmanac (K. Gál), Mijić, Striško

45 /4880/ 9. 11. 2019

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Len v prvom polčase dobre BAČKA (Ď) – TATRA 3 : 1 (1 : 1)

Pavel Pálik

apriek tomu, že počas celého zápasu v Ďurdeve mrholilo, dve mužstvá približne rovnakej kvality predviedli zaujímavý futbal. Oba tímy hrali naplno, technicky na pozoruhodnej úrovni. V prvej časti zápasu hostia z Kysáča mali viac z hry, aj viac gólových príležitostí. Domáci sa predsa prví ujali vedenia v 24. min., keď Đurić unikol z pravej strany, Munjas možno nepotrebne opustil bránu, zaváhal, strelec to využil a vedľa neho zaslal loptu do siete. V 30. min. Berić po rohovom kope z ľavej strany najvyššie vyskočil pred bránou a hlavou vyrovnal aj vďaka nepozornosti brankára Bačky.

Po zmene strán domáci celkom prebrali hru. Strelcom druhého gólu bol Letić v 65. min. z voľného kopu z dvadsiatich metrov. Trivunović v 68. min. delovkou z 35 metrov hostiteľom zabezpečil zaslúžené víťazstvo. Slabý rozhodca Ćulum zo Šajkaša v 57. min. podľa našej mienky nariadil nejestvujúcu penaltu za Bačku, ktorú Munjas bravúrnym zákrokom zneškodnil.

Zápas v Ďurdeve sledovalo 100 divákov. Žlté karty dostali Trivunović, Kalajdžić, Petrović (Bačka), Batinić, Berić a Jašović (Tatra). TATRA: Munjas, Berić, Medić (Pejašinović), Budík, Jašović, Batinić, Kedža, Kuzmanović, Vučković, Stojičić, Ivković Výsledky 14. kola: Omladinac – Bačka (B) 1 : 2, Bačka (Ď) – Tatra 3 : 1, Index – ŽSK 3 : 0, Petrovaradín – Fruškogorski partizan 3 : 4, Jedinstvo – Šajkaš 3 : 0, TSK – Slavija 1 : 1, Futog – Hajduk 8 : 0, Fruškogorac – RFK Nový Sad 0 : 3. V 15. kole 9. a 10. novembra o 13. hodine budú hrať: RFK Nový

Jediný gól za Tatru dal Berić hlavou

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

S hráčom menej získali bod SLÁVIA – BORAC 1 : 1 (1 : 0)

Ján Šuster

ol to príliš dobrý zápas dvoch mužstiev, ktoré sa nachádzajú v hornej časti tabuľky. V prvom polčase súperi hrali lepší futbal ako v pokračovaní. Od začiatku domáci hráči mali prevahu, vytvorili si dosť šancí, ktoré najčastejšie zahadzovali. Najprv v 10. min. Trivunović všetko dobre urobil, zostal sám s brankárom, no namiesto siete trafil ho do nohy. Druhú príležitosť domáci mali, keď Kuchta strelil nad bránu Obrovčanov. Konečne v 25. min. sa radovali domáci hráči a obecenstvo. Babić odcentroval z ľavej strany pred bránu súpera, Trivunović hlavičkoval, na loptu nabehol obranca hostí Ponjević, premenil smer letu a lopta sa ocitla v sieti brankára Đukića. Pokúsil sa raz aj Jušković z veľkej diaľky, no jeho strelu brankár Borca nejako odrazil.

www.hl.rs

V druhom polčase útoky oboch mužstiev sa najčastejšie zastavovali pred trestným územím súpera, prihrávky boli pomalé a nepresné. V 61. min. rozhodca Bosnić ukázal červenú kartu hráčovi hostí Soldatovi pre nešportové správanie. Číselnú prevahu domáci nevedeli využiť. Hostia sa z ojedinelých útokov pokúšali niečo urobiť. To sa im aj oplatilo v 7l. min., keď domáci nedovolene zastavili Stanišića, Jovanović vysoko odcentroval pred bránu súpera, brankár Brňa loptu odrazil na hlavu Stanišića, ktorý ju zblízka upravil do siete. Do konca veľkú šancu nevyužil Mušikić, ktorý zdolal všetky prekážky, oklamal aj brankára Đukića, ale jeho strelu obranca Maksimović vykopol z bránkovej čiary. SLÁVIA: Brňa, Grňa (Záskalický), Babić, Jušković, Ćorda, Šmit, Kuchta, Marojević, Trivunović, Petrović, Mušikić (Kotiv) Zápas viedol rozhodca Bosnić z Gajdobry; žlté karty ukázal Juškovićovi a Petrovićovi (Slávia), Balangovi, Ponjevićovi a Jovanovićovi (Borac).

Informačno-politický týždenník

Výsledky 12. kola: Budućnost – Hercegovac 0 : 0, Vojvodina – Polet 2 : 1, BSK – Budućnost (P) 1 : 1, Radnički – Kulpín 3 : 0, Omladinac – Tvrđava 0 : 3, Kordun – ŽAK 5 : 0, Rusín – Maglić 3 : 0, Slávia – Borac 1 : 1. V 13. kole sa stretnú: Maglić – Budućnost (M), ŽAK – Rusín, Tvrđava – Kordun, Kulpín – Omladinac, Borac – Radnički, Budućnost –Slávia, Polet – BSK, Hercegovac – Vojvodina.

Sad – Omladinac, Hajduk – Fruškogorac, Slavija – Futog, Šajkaš – TSK, Fr. partizan – Jedinstvo, ŽSK – Petrovaradín, Veternik – Index, Tatra – Sirig, Bačka (B) – Bačka (Ď).

1. Jedinstvo 2. Index 3. RFK Nový Sad 4. TSK 5. Veternik 6. Šajkaš 1908 7. Slavija 8. ŽSK 9. Bačka (Ď) 10. Fruškogorac 11. OFK Sirig 12. Fr. partizan 13. Petrovaradín 14. Tatra 15. Bačka (B) 16. Omladinac 17. OFK Futog 18. Hajduk

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

13 10 9 9 9 8 5 6 6 5 5 4 4 3 3 2 2 0

1. Vojvodina 12 2. Hercegovac 12 3. Borac 46 12 4. Slávia 12 5. Radnički 1918 12 6. Kordun 12 7. Budućnost (M) 12 8. Rusín 12 9. Tvrđava 12 10. Polet 12 11. BSK 12 12. Budućnost (P) 12 13. Omladinac 12 14. Maglić 12 15. Kulpín 12 16. ŽAK 12

9 9 8 7 7 7 6 6 6 5 4 2 2 2 1 0

1 0 54 : 1 3 1 38 : 6 2 3 31 : 10 2 3 34 : 16 0 5 34 : 14 2 4 32 : 14 6 3 16 : 10 2 6 24 : 24 1 7 22 : 27 3 6 21 : 25 3 6 14 : 18 4 6 25 : 30 3 7 21 : 27 2 9 20 : 39 2 9 16 : 45 4 8 14 : 31 2 10 20 : 34 4 10 11 : 76

40 33 29 29 27 26 21 20 19 18 18 16 15 11 11 10 8 4

2 1 1 3 2 2 2 2 0 2 3 5 3 1 0 1

29 28 25 24 23 23 20 20 18 17 15 11 9 7 3 1

1 36 : 14 2 33 : 9 3 40 : 18 2 36 : 12 3 30 : 14 3 27 : 11 4 32 : 17 4 30 : 22 6 32 : 17 5 23 : 24 5 28 : 27 5 21 : 28 7 16 : 36 9 15 : 41 11 8 : 67 11 9 : 59

SRIEMSKA LIGA

Iba 50 divákov! RADNIČKI – LSK 1 : 0 (1 : 0) Lazar Pavković

a Mestskom štadióne v Šíde pred sotva 50 divákmi Radnički gólom Perovića v 18. min. prekonal hostí z Laćarka. Rozhodca Božidar Sudžum z Inđije jedinú žltú kartu

ukázal Polovinovi v radoch LSK. RADNIČKI: Aleksić, Aperlić, Drča, Vasić, Stojšić, Šuša, Derajić, Mirčetić (Starovlah), Matić, Subotić (Bolić), Perović V budúcom kole Radnički bude hrať s Borcom v Martinciach. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Hazardná výhra Doliny

Derby kola vo Vlajkovci vyhralo domáce Jedinstvo a upevnilo sa na čele tabuľky. Porazená Strela predsa zostala na druhej priečke, lebo Radnički Kovin získal len bod v Jabuke. Potporanj tratí krok, keďže nečakane doma utrpel presvedčivú porážku so Spartakom 1911 z Debeljače. Vďaka očakávanej výhre padinská Dolina sa posunula o schodík vyššie. Do hornej časti tabuľky sa dostala i Sloga, ktorá si priniesla body z Uljmy. V dolnej časti tabuľky sa vytvorila veľká tlačenica, keďže sú medzi mužstvami malé bodové rozdiely. Najhoršie je to s dvoma nováčikmi v lige, s poslednou Hajdušicou a predposledným FK Budućnost z Alibunára. Výsledky 12. kola: Dolina – Polet 4 : 2, Potporanj – Spartak 1911 1 : 4, Partizan (U) – Sloga 0 : 1, Jugoslavija – Radnički (K) 0 : 0, BAK –Hajdušica 2 : 0, Crvena zvezda – Budućnost 2 : 0, Jedinstvo (V) – Strela 3 : 2, Partizan (G) – Radnički (B) 1 : 0.

DOLINA – POLET 4 : 2 (2 : 0)

Ján Bokor

kirvajovú nedeľu v Padine hosťoval Polet z rodiska Mihajla Pupina. Idvorčania už dlhšie nehrali na padinskom trávniku, lebo tieto dva susedské kluby neboli v rovnakých ligách. Polet v týchto majstrovstvách hrá v rovnakej lige s Padinou a Debeljačou. Náročné mužstvo z Idvora neprišlo s bielou zástavou, ale s ním na ihrisko Doliny pricestovalo dosť fanúšikov. Tribúna predsa nebola plná, lebo zápas začal vo včasných

poobedňajších hodinách. Na menší počet obecenstva vplývalo i sychravé počasie. Tí, čo predsa prišli, nemokli nadarmo. Sledovali dobrý zápas. Hralo sa otvorene, tvrdo bojovalo o každú loptu. Obe mužstvá hrali korektne a veľmi férovo. Rozhodcovia v čele s Marjanom Sarkom z Vršca dobre si vykonali úlohy, žlté ani červené karty nedostal nikto. Dolina mala dominantnú úlohu v prvom polčase. Už v 10. min. sa ujala gólom Vasića, ktorý sa dostal do útoku a odrazenú loptu upravil do siete neistého brankára hostí Mrčića. Hostia sa nevzdávali, pokúšali sa vyrovnať, no obrana domácich im to nedovolila. Podobne ako prvý,

Strelci sa zahanbili BAK – HAJDUŠICA 2 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

ajdušičania znovu boli rovnocenní, dokonca v druhom polčase aj omnoho lepší od svojho súpera, ale strelci sa znovu zahanbili, takže body zostali v Belej Crkve. Treba povedať, že obaja brankári Hajdušice – Melich a Stojanovski pre pracovné záväzky v sobotu, keď sa hral tento zápas, neprišli, takže si pred bránu z núdze zastal obranca Zvezdan Lipták. V prvom polčase domáci nevyužili pomoc vetra a hostia zasa v takých podmienkach ťažko kontrolovali loptu. Prakticky jediná príležitosť bola tá, keď Folťan v trestnom území celkom nepotrebne zakročil a rozhodca Ćirović z Vršca ukázal na biely bod, ktorý domáci premenili. Do konca polčasu • ŠPORT •

sa na ihrisku v Belej Crkve nič podstatnejšie nestávalo. Po zmene strán hostia úplne prevzali iniciatívu. Striedali sa šance pred bránou domáceho mužstva. Brankár BAK však bol na úrovni a zneškodnil strely zblízka A. Ružića, Maliara, Pavlovica a Pejčić iba na niekoľko metrov od brány netrafil loptu... Domáci sa stiahli do vlastnej šestnástky, bránili minimálny náskok a prakticky neprechádzali na polovicu hostí. Predsa v 78. min. zorganizovali rýchly protiútok, ich hráč využil nedorozumenie Pavlovica a Z. Liptáka, a pomedzi nich zaslal loptu do prázdnej siete – 2 : 0. HAJDUŠICA: Z. Lipták, Drakulić, Ćulum (Petrović), Maliar (Georgijevski), Mršić, Folťan, Pavlovic, Radović (Brezičanin), A. Ružić, A. Lipták, Pejčić

Hosť Miloš Mršović (číslo 15) raz prešiel do útoku a zo skrumáže trafil sieť brány Doliny

Dolina vsietila i druhý gól. Znova brankár Mrčić loptu odrazil na kopačku mladého S. Mamojku, ktorý bol presný – 2 : 0. Hostia v prvom polčase zaslali dve ostré strely z diaľky na bránu Bujakovića, ktoré skončili mimo brány. Po prestávke tréner Dragan Kovačević žiadal, aby hráči Doliny pokračovali v tlaku a pokúsili sa tretím gólom riešiť zápas. Stalo sa niečo celkom inak. Po stredovom výkope v druhom polčase obrana Doliny chybila a umožnila hosťom skorigovať výsledok. V 46. min. Mićunović trafil – 1 : 2. Odvtedy hráči Doliny hazardovali s výsledkom, zahrávali sa s vlastným osudom. Striedali sa šance na oboch stranách. Domáci útočníci boli predsa šikovnejší a nebezpečnejší. V 65. min. Hlavča krásnou strelou z diaľky poslal loptu za chrbát bezmocného brankára hostí a Dolina znova mala dvojgólový náskok. Hosť Mršović potom zo skrumáže dorazil loptu do dolného rohu brány Bujakovića. Výhra domácich sa znovu stala otáznou. Obe mužstvá prejavili maximum vôle zmeniť výsledok. Podarilo sa to domácim v 90. min. Jovanov dobre centroval z rohu, obrane hostí sa nepodarilo odčiniť nebezpečenstvo, pri ďalšej žrdi loptu

dočkal Radivojev, vsietil štvrtý gól, a tak bolo o víťazovi zápasu rozhodnuté. Domáci zaslúžene vyhrali, ale i na tomto zápase dovolili súperovi ohroziť pekný náskok, ktorý mali a zapríčinili výsledkovú hojdačku v druhom polčase. DOLINA: Bujaković, Jovanov, Radenković, Popović, Hlavča (M. Mamojka), Radivojev, S. Mamojka (S. Dudáš), Ilić, Svetlík (Ćirić), Stajić, Vasić V nedeľu Dolina bude hrať v Barande s domácim FK Radnički.

1. Jedinstvo (V) 12 2. Strela 12 3. Radnički (K) 12 4. Dolina 12 5. Potporanj 12 5. Sloga 12 6. Spartak 1911 12 7. BAK 12 8. Partizan (G) 12 9. C. zvezda 12 10. Radnič. (B)(-1) 12 11. Jugoslavija 12 12. Polet 12 13. Partizan (U) 12 14. Budućnost 12 15. Hajdušica 12

11 9 8 7 7 6 5 4 4 3 3 2 3 2 2 2

0 1 2 2 1 1 2 4 2 3 3 5 2 4 3 1

1 35 : 9 2 34 : 10 2 33 : 10 3 26 : 19 4 28 : 22 5 17 : 20 5 27 : 31 4 15 : 16 6 17 : 24 6 16 : 18 6 20 : 28 5 17 : 25 7 16 : 28 6 9 : 17 7 17 : 35 9 13 : 28

33 28 26 23 22 19 17 16 14 12 11 11 11 10 9 7

MEDZIOBECNA LIGA SRIEM – ZÁPAD

Rýchly zajko...

JEDNOTA – ZEKA BULJUBAŠA 0 : 2 (0 : 2) Lazar Pavković

o férovom a korektnom zápase šídska Jednota pred svojimi päťdesiatimi divákmi utŕžila prehru s bojovnejším a kvalitnejším mužstvom z dediny Ravnje. Oba góly strelil Martinović v prvom polčase.

JEDNOTA: Stojadinović, Đurđević, Šipka (Đorđević), M. Kotarlić, Petrović, Milutinović, Nedić (Radonić), R. Kotarlić, Kološnjaji, Poluga, Chrček Šídske mužstvo teraz bude hosťovať vo Vognji, kde ho uvíta Sloga.

45 /4880/ 9. 11. 2019

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Somborčania sa dlho nevzdali MLADOSŤ – RADNIČKI 4 : 2 (2 : 1)

Samuel Medveď

nedeľu vo Vrbare hosťoval somborský Radnički, ktorý sa nachádza na poslednej priečke v tabuľke s iba jedným získaným bodom. Radnički aj napriek problémom a macošskému vzťahu v Sombore, predovšetkým zo strany nedávno novoutvoreného klubu Radnički 1912, nevystúpil z ligy, ale súťaží aj naďalej. Mladosť bola lepším mužstvom a podľa mienky mnohých mohla nastrieľať i viac gólov. Somborčania hrali koľko mohli. Mali niekoľko pokusov v útoku. Dokonca v prvom polčase, v 39. min. vyrovnali výsledok. Prekrásny druhý gól za stavu 3 : 1 dali v 83. min., keď Đukanović nožničkami zdolal Leňu. V 10. min. Plavšić peknou strelou spoza šestnástky nastrelil dolnú časť brvna a lopta skončila za chrbtom brankára Vezmara – 1 : 0. V 45. min. Mladosť viedla 2 : 1.

Ožvát prijal loptu zo stredu, otočený bol chrbtom k bráne, ale sa mu podarilo loptu prehodiť ponad Vezmara, ktorá skončila v sieti. V druhom polčase Karakaš vykonal niektoré zmeny. Tak v útoku zahral rýchly Mrđan a hra nadobudla v tempe. V 78. min. Mladosť

Tretí gól za Mladosť po rohovom kope strelil záložník Vlastislav Šproch (v modro-bielom pred brankárom)

zahrala rohový kop a záložník Šproch presnou strelou tretíkrát trafil za domácich. Štvrtý gól Mla-

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Po prestávke štvorka SLOGA – SLOBODA 4 : 0 (0 : 0) Lazar Pavković

rvý polčas medzi erdevíckou Slogou a Slobodou z dediny Donji Tovarnik nepriniesol zaujímavý futbal, a k tomu nebolo ani gólov. V 50. min. Cvijić odcentroval pred bránu z voľného kopu, kde sa v správnej chvíli na správnom mieste našiel skúsený Boris Považan a majstrovsky prekonal dobrého Andreja Radosavljevića. S priebehom zápasu domáci futbalisti boli čoraz nebezpečnejší a za posledných desať minút dali až tri góly. V 79. min. Cvijić zvýšil na 2 : 0, strelcom tretieho gólu v 81. min. bol Stojšić a medzi strelcov sa posledný zapísal v 90. min. mladý hráč domácich Rafailo Miščević. Zápas na ihrisku Slogy sledo-

www.hl.rs

dosť dala v 87. min., keď Leškov z pravej strany zacentroval, ale spred Mrđana obranca hostí Slaven Lakić zaslal loptu do vlastnej brány. MLADOSŤ: Leňa, Jakuš (Beronja), Ivetić, Šproch, Fábry (Malidžan), Leškov, Kaňa, Ožvát,

Zagorčić (Mrđan), Stanić, Plavšić Výsledky 12. kola: Bačka – Vojvodina 4 : 0, Vrbas – Sloga Považan (Pisarević), Grubiša, Drobac (Bajunović), Mačvanski (Miščević), Barić Výsledky 12. kola: Jugović – Radnički 3 : 1, Sloga (T) – Jed-

SLOGA (T) – JEDNOTA 3 : 1 (2 : 0) Po domácej prehre so susedmi z Novej Pazovy staropazovská Jednota nebola úspešná ani na hosťovaní v Temeríne. Zápas bol prakticky rozhodnutý už v prvom polčase. Vysokého brankára Jovišića prvý prekonal stopér domácich Tucakov v 13. min., keď dobre reagoval na odcentrovanú loptu N. Tomića. Najkrajší gól na zápase dal L. Tomić v 30. min., keď zmietol pavučinu z brány Jednoty. Tretí gól Banovića v 57. min. len potvrdil, že body zostanú doma. Strelcom jediného gólu za Jednotu bol Nikola Igrač v 77. min. z pokutového kopu, lebo predtým domáci v šestnástke nedovolene zastavili M. Mitrovića. JEDNOTA: Jovišić, Panjak, Tošić (Bogdanović), Milovančević, Delić, Cvijanović (Brtka), M. Mitrović, Igrač, Cvetanović, Gavrilović, Milanović Bz-ý valo 100 divákov, rozhodca bol Blagoje Radić z Irigu a jedinú žltú kartu dostal hráč Slobody M. Radošević. SLOGA: Tojagić, Stojčić, Bojanić, Stojšić, Tomčić, Cvijić, B.

Informačno-politický týždenník

nota 3 : 1, Hajduk – Podrinje 1 : 0, Sloga (E) – Sloboda 4 : 0, Jadran – Mladost (NS) 1 : 8, Crvena zvezda – Cement 1 : 2, Sremac – Podunavac 1 : 0, Borac

0 : 3, Mladosť (P) – Radnički 4 : 2, Mladost (A) – Crvenka 3 : 0, Tisa – Stari grad 2 : 2, ČSK Pivara – Tekstilac 4 : 1, Mladost (T) – Krila Krajine 3 : 1, Tavankut – Bajša 3 : 2. Program 13. kola: Bajša – Bačka, Krila Krajine – Tavankut, Tekstilac – Mladost (T), Stari grad – ČSK Pivara, Crvenka – Tisa, Radnički – Mladost (A), Sloga – Mladost (P), Vojvodina – Vrbas. Fotka: J. Čiep

1. Sloga 2. ČSK Pivara 3. Mladost (A) 4. Tavankut 5. Vrbas 6. Stari grad 7. Mladosť (P) 8. Bajša 9. Tisa 10. Vojvodina 11. Crvenka 12. Bačka 13. Krila Krajine 14. Tekstilac 15. Mladost (T) 16. Radnički

12 11 12 7 12 7 12 7 12 6 12 5 12 6 12 5 12 4 12 4 12 4 12 3 12 2 12 3 12 2 12 0

1 0 37 : 7 34 4 1 24 : 10 25 3 2 27 : 11 24 1 4 14 : 12 22 2 4 18 : 13 20 4 3 26 : 14 19 1 5 24 : 15 19 3 4 22 : 18 18 6 2 13 : 11 18 5 3 17 : 11 17 1 7 12 : 30 13 3 6 12 : 19 12 4 6 12 : 21 10 1 8 12 : 26 10 0 10 8 : 28 6 1 11 10 : 42 1

– Mladost (BJ) 4 : 2. Program 13. kola: Mladost (BJ) – Jugović, Podunavac – Borac, Cement – Sremac, Mladost (NS) – Crvena zvezda, Sloboda – Jadran, Podrinje – Sloga (E), Jednota – Hajduk, Radnički – Sloga (T).

1. Borac 2. Podrinje 3. Mladost (NS) 4. Sloga (E) 5. Hajduk 6. Jednota 7. Mladost (BJ) 8. Cement 9. Podunavac 10. Radnički 11. Sloga (T) 12. Sremac 13. C. zvezda 14. Jugović 15. Sloboda 16. Jadran

12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12

9 9 8 8 8 6 6 5 5 4 4 4 2 2 2 1

2 1 2 1 0 2 0 2 1 3 3 1 3 2 1 2

1 25 : 4 29 2 31 : 8 28 2 29 : 9 26 3 25 : 15 25 4 17 : 12 24 4 18 : 16 20 6 22 : 21 18 5 12 : 17 17 6 21 : 18 16 5 15 : 16 15 5 13 : 14 15 7 11 : 23 13 7 9 : 20 9 8 14 : 24 8 9 11 : 31 7 9 10 : 35 5 • ŠPORT •

Z HIPODRÓMU NOVOSADSKÉHO VÝSTAVISKA

Čože je to dvojitá prekážka?

Ešte len úspešný dopad...

Najkrajšia pieseň – dupot kopýt Juraj Pucovský

sa o neho starať, aby získal jeho náklonnosť. Prakticky, aby sa stali veľkými priateľmi, priam re každého milovníka jazdeckého športu miláčikmi, ktorí dennodenne na tréningu a v najkrajšia pieseň je dupot konských ko- drezúre spoločne trávia celé hodiny pekných pýt. Podobne ako skladateľ hudobného chvíľ, s cieľom dosahovať úspechy na rôznych diela, aj jazdec sa musí spolu so svojím koňom súťažiach. dopracovať, aby mohli „zahrať“ pre nich tú Jazdecký šport je svojrázna škola trpezlivosti najkrajšiu melódiu. a rešpektu medzi človekom a koňom. V spoJazdectvo sa nemôže praktizovať bez účasti ločnosti týchto zvierat ľudia musia prejaviť zvieraťa. Niekto múdry už voľakedy dávno striedmosť, sústredenosť, ústretovosť a nie povedal, že je kôň nádherné a ušľachtilé zviera. nervozitu, nedajbože, násilné správanie! Koňa Bolo to ešte v časoch, keď človek a kôň spolu treba pravidelne a zdravo kŕmiť, kvalitne sa odchádzali do lovu, vyhrávali a prehrávali vojny, o neho starať a vtedy vám odhalí vlastnú obrábali pôdu, aby získali potraviny na živo- povahu, viacnásobne sa odplatí za opateru, stanete sa priateľmi. Nezriedka aj väčšími ako s ľuďmi, ktorí vás často vedia rozčarovať a sklamať. Jazdectvo v Srbsku nepatrí medzi špičkové športy, lebo je príliš náročné a drahé. Veď najlepšie dostihové kone, výstroj pre nich a jazdca stoja niekoľko desiatok, ba aj viac tisíc eur či dolárov. Belehrad, Požarevac, Karađorđevo, Nový Sad a iné mestá v našej krajine majú niekoľko jazdeckých klubov, ktoré sa snažia rozviť tento šport, dostať ho na vyššiu úroveň. Už roky si jesenný veľtrh LORIST (lov, rybolov, šport, turizmus, posledne aj ekológia), nedokážeme predstaviť bez krásavcov Naša jazdkyňa Viviane Böpple obsadila druhé miesto na štyroch nohách, fiakrov, s Chayenne Blue jazdcov, na ktorých súťaže sa bytie tak ľudí, ako aj týchto krásnych zvierat... teší neustále väčší počet divákov. A potom prišlo to najkrajšie – jazdecké športy. Tak bolo aj počas tohtoročného 52. LORIST-u Džokeji či jazdci už dobre vedia, že na koňa sa v októbri, keď na hipodróme výstaviska usponenasadá ako na bicykel. Kôň je živá bytosť, nie riadali 10. Medzinárodný cup parkúrového stroj! Človek musí koňa najprv spoznať, dobre skákania. Súťaž je zaradená do kalendára

Medzinárodnej jazdeckej federácie (FEI), ktorá zoskupila 100 koní, 70 jazdcov a jazdkýň z dvadsiatich klubov z Bulharska, Chorvátska, zo Severného Macedónska a, pravdaže, Srbska. O parkúrovom skákaní treba vedieť to, že sa musí prekonať séria prekážok v presnom poradí. Odmietnutie koňa skočiť cez prekážku, zhodenie prekážky, pád koňa alebo jazdca

Poďme, moja, na ďalšiu prekážku!

prináša trestné body, v najhoršom prípade aj vylúčenie zo súťaže. Vyhrávajú ten kôň a jazdec, ktorí stratili najmenej bodov a prešli parkúrom najrýchlejšie. A ešte niečo – počas jazdy a skákania v hľadisku je ticho ako keď hrajú tenisti, len po zvládnutí poslednej prekážky a utíchnutí dupotu kopýt koní z tribúny hipodrómu sa rozľahne silný a dlhotrvajúci potlesk. Najmä vtedy, keď sa jazda skončí bezchybne, bez trestných bodov a vavrín získajú tí najlepší.

Mužstvo MOMS Biele Blato – 9. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Biele Blato: Ondrej Nosáľ, Pavel Kalapiš, Emil Šuľa, Kristijan Kurunci, Rade Đurić (stoja zľava); Boris Žižić, Sava Gibarov (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec