Hlas ľudu 45/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Inštalácia 7. biskupa SEAVC v Kulpíne



Z obsahu

7. 11. 2020 | 45 /4932/

Uzávierka čísla: 4. 11. 2020

V snahe navštíviť všetky obce, v ktorých žijú Slováci, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová vo štvrtok 29. októbra navštívila Obec Plandište, kde sa stretla so zástupcom predsedu obce Dušanom Ćurčićom. Spoločne konštatovali, že Slováci v tejto obci sú úplne rovnoprávni občania, s ktorými lokálna samospráva má dobrú spoluprácu a finančne podporuje ich aktivity v rámci rôznych združení a cirkvi. V. Hudec

Dlhoročný riaditeľ staropazovského Gymnázia Branka Radičevića Miroslav Opavský, profesor telesnej výchovy, je od 12. októbra na zaslúženom dôchodku. Profesorom v škole bol od roku 1995 a na post riaditeľa bol vymenovaný roku 2003. Do dôchodku odišiel práve v deň svojich 65. narodenín. Keď sme ho oslovili, ochotne nám porozprával o vývoji tejto výchovnovzdelávacej ustanovizne a dosiahnutých úspechoch. Na archívnej fotografii z jeho archívu je záber z jedného rozlúčkového programu s maturantmi školy. A. Lešťanová

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa vo štvrtok 29. októbra konala 16. muzikologická konferencia, ktorá bola venovaná jubilujúcim celomenšinovým festivalom a hudobným podujatiam. V rámci konferencie odznelo 11 príspevkov odborníkov z oblasti hudby a organizátorov hudobných podujatí, ktoré budú publikované v zborníku.

V novembri sa výrazne mení aj vzhľad našich záhrad. Všetky listnaté stromy zhadzujú sfarbené lístie, ktoré treba starostlivo pohrabať a odložiť najlepšie do kompostu, na záhonoch kvitnú neskoré kvety... Nastáva obdobie prvých mrazov a čas na konečné upratanie záhrady a ochranu rastlín pred nastávajúcou zimou. Každý, kto má záhradu, vie, že ju na zimný odpočinok treba pripraviť. Ľ. Sýkorová

M. Pap

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

Poďme na výstavu Anna Francistyová

lovek je veľmi vynaliezavý, šikovný, ale predovšetkým spoločenský a komunikatívny tvor. Ak sa už musíme v období sprísnených epidemiologických opatrení v určitých oblastiach života uskromniť, tak tie povolené rámce využívame maximálne. Už pri letmom pohľade na toto číslo nášho týždenníka, ktoré je zrkadlom udalostí v živote nášho etnika na sklonku októbra a na začiatku novembra, zisťujeme veľa usporiadaných výstav. Zakázané sú masové podujatia, akcie s účasťou obecenstva, festivaly, ale prípravu výstav zvládneme hravo: nepotrebujeme veľa ľudí odrazu na jednom mieste, inštalovanie si rozvrhneme do dlhšieho časového úseku, s bezpečným odstupom a neodmysliteľnými rúškami výstavu otvoríme (alebo vernisáž celkom preskočíme) a príchod väčšieho počtu návštevníkov do výstavných priestorov si ustrážime. Povedali si to napríklad i členky Spolku žien v Padine a svoje tradičné jesenné tekvicové hody predsa usporiadali. Trochu ich pozmenili, prispôsobili, zábavnú časť vyradili a 12. podujatie Jej Výsosť tekvica – potravina a liek si do svojej správy o činnosti v roku 2020 môžu zapísať. V etnodome ináč uplynulý víkend usporiadali až tri výstavy: tú tekvicovú, expozíciu mliečnikov a suvenírov zo šúpolia. V Kysáči slávnostne otvorili 4. bienále Majstri fotografie. Záujem autorov stúpa, tohto

roku ich bolo už 30. Milovníkov fotografií sú tiež celé zástupy, ale z pochopiteľných dôvodov neprišli všetci na vernisáž. Výstavu si do Slovenského národného domu môžu prísť pozrieť do 20. novembra. Namiesto v jarnom termíne v sobotu 31. októbra pre návštevníkov bola otvorená 27. Hložianska paleta. V priestoroch Etnodomu Ženský kútik svoje najnovšie práce záujemcom predstavili tak osvedčení, ako aj začínajúci výtvarníci, hlavne maliari. A tradičná výstava diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku Korene svojich autorov zoskupila v pondelok 2. novembra v Starej Pazove už po šiestykrát. Keďže je putovného rázu, po 29. novembri sa z Galérie Miry Brtkovej vyberie do výstavných priestorov v ďalších prostrediach. A nové výstavné ovzdušie si naplno užíva už v týchto dňoch akademická maliarka a grafička Alena Klátiková. Svojou siedmou samostatnou výstavou chce osloviť návštevníkov na Tribúne mladých v Kultúrnom centre v Novom Sade. Ani 16. muzikologická konferencia v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov neodznela bez sprievodnej výstavnej akcie – panelovej výstavy hlasľudovských riportov z Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč od obnovenia v roku 2005 po vlaňajší rok. Niektorú otvorenú výstavu sme tu nespomenuli? Ospravedlňujeme sa. Ale ak ešte trvá, tak rúško správne položiť na tvár a hybaj za kultúrou, etnológiou, dokumentom...

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Zvolili novú pokrajinskú vládu 13 Práce na úprave Begeja pokračujú

30 Projekt JaSom v Srbsku 41 Dobre hrali, ale nevyhrali

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Chýbajú financie a vypísané súbehy

Na titulnej strane: Na deň Pamiatky reformácie v sobotu 31. októbra v kulpínskom kostole bol inštalovaný 7. biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Mgr. Jaroslav Javorník, PhD. Foto: Jaroslav Čiep 45 /4932/ 7. 11. 2020

Týždeň

7 DNÍ

Teroristické útoky vo Francúzsku a Rakúsku Pripravil: Stevan Lenhart

rancúzsko a Rakúsko boli v uplynulom období terčom teroristických útokov s extrémistickými islamistickými motívmi. Vo štvrtok 29. októbra pri bazilike Notre-Dame vo francúzskom meste Nice terorista nožom zabil troch ľudí a viacerých zranil. Páchateľom zločinu je údajne 21-ročný Tunisan menom Bráhím Awsáwí, ktorý nedávno pricestoval do Európy ako migrant. Tento brutálny čin sa ináč udial necelé dva týždne po šokujúcej vražde stredoškolského učiteľa dejepisu Samuela Patyho, ktorý žiakom ukazoval karikatúry proroka Mohameda v rámci seminára o slobode vyjadrovania v škole neďaleko Paríža. Prezident Francúzska Emmanuel Macron označil vraždu učiteľa Patyho za islamistický teroristický útok. V meste Avignon polícia zastrelila muža, ktorý sa pištoľou vyhrážal okoloidúcim ľuďom, pokým v meste Lyon policajti zatkli af-

ganského občana ozbrojeného dlhým nožom. Večer 2. novembra v centre Viedne, neďaleko synagógy na Ulici Seitenstettengasse, a na ďalších piatich miestach došlo k sérii teroristických útokov. Ako uviedli viaceré médiá a spravodajský portál TASR, útočník začal okolo 20. hodine strieľať na ľudí v centre rakúskej metropoly – štyri osoby prišli v dôsledku streľby o život a viac ako 20 ľudí utrpelo zranenia, kým polícia zastrelila teroristu. Útočníkom bol údajne 20-ročný muž s rakúskym a severomacedónskym občianstvom menom Kujtim Fejzulai, ktorý bol v minulosti už raz trestne stíhaný pre kontakty s teroristickou organizáciou. V apríli 2019 sa pokúsil vycestovať do Sýrie, kde sa chcel pripojiť k extrémistickej organizácii Islamský štát. Počas nedávneho útoku vo Viedni páchateľ mal pri sebe falošný pás s výbušninami, automatickú strelnú zbraň s dlhou hlavňou, ručnú strelnú zbraň a mačetu.

Ohľadne teroristického útoku rakúsky kancelár Sebastian Kurz vyhlásil: „Bol to útok z nenávisti k našim životným hodnotám, z nenávisti k nášmu spôsobu života a k našej demokracii, v ktorej sú si všetci ľudia rovní. Musíme si uvedomiť, že nejde o boj medzi kresťanmi a moslimami alebo Rakúšanmi a migrantmi, ale o boj medzi civilizáciou a barbarstvom.“ Po tragédii vo Viedni cirkevné objekty boli zavreté skrze riziko ďalších útokov, pokým do viacerých častí mesta vyšlo vojsko a Rakúsko vyhlásilo trojdňový štátny smútok. * Epidemiologická situácia v Srbsku je povážlivá a zaznamenáva sa čoraz väčší počet nakazených koronavírusom. Zdravotníci opakujú, že jediným spôsobom znemožnenia šírenia infekcie je nosenie rúšok, vyhýbanie sa zoskupeniam väčšieho počtu ľudí a udržiavanie osobnej hygieny. V utorok 3. novembra bolo potvrdených 1 878 nových prípa-

dov infekcie (čo bolo dovtedy rekordným počtom nakazených v krajine od začiatku epidémie), ako aj 11 úmrtí. V súvislosti s tým minister zdravotníctva Dr. Zlatibor Lončar vyhlásil: „Úprimne verím, že naši občania vážne pochopia všetky tieto údaje a zmenia svoje správanie – nie pre niekoho iného, ale pre seba a svojich najbližších, ako aj pre dnešných hrdinov, čiže zdravotníkov a lekárov v Srbsku.“ Ako uviedol denník Politika, odborníci v Klinickom stredisku v Niši po viacerých výskumoch a analýzach potvrdili, že koronavírus okrem zmyslu pre chuť a čuch poškodzuje aj sluch. Podľa slov Dr. Dušana Milisavljevića, riaditeľa Oddelenia pre otorinolaryngológiu Klinického strediska v Niši, pri výskumoch sa uzavrelo, že koronavírus poškodzuje sluchový nerv, čo má za následok zoslabenie zmyslu pre sluch, ktorého funkcia sa však – ako ukázali výskumy – pri väčšine pacientov vracia do pôvodného stavu po niekoľkých týždňoch uzdravenia.

2018 je výkonným redaktorom Ročenky. Od roku 2019 sa jednohlasne s kulpínskym zborom

dal do investičnej údržby chrámu, ktorá by mala trvať do roku 2029, keď zbor oslávi 150 rokov od posvätenia chrámu. Je členom MOMS v Kulpíne a aktívny je aj v pracovných telesách NRSNM. Vo voľnom čase sa venuje svojim koníčkom – astronómii, včelárstvu, záhradkárstvu, lovu a rybolovu. Manželstvo uzavrel s Tatjanou, rod. Demanovou, doktorkou stomatológie, a spolu majú dvoch synov: Martina Jána a Andreja Jozefa. Jaroslav Javorník, 45-ročný farár v Kulpíne, je roku 2020 zvolený ako 7. biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku.

BIOGRAFICKÉ ÚDAJE NOVOZVOLENÉHO BISKUPA

Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD.

aroslav Javorník sa narodil 27. januára 1975 v Báčskej Palanke rodičom Jánovi a Márii, rod. Berediovej. Základnú školu skončil v Selenči a gymnázium v Báčskom Petrovci. Na štúdium sa zapísal na Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po 3. ročníku štúdia sa zúčastnil na letnej stáži v zahraničí v evanjelických zboroch Sewickley a Holy Trinity Church – East Pittsbourgh v Pennsylvánii, USA, ktoré pokračovali absolvovaním zimného semestra na Pittsburgh Teological Seminary. Štúdium ukončil roku 1999. Ordinovaný bol v auguste biskupom Jánom Valentom v

www.hl.rs

Selenči a v septembri toho istého roku nastúpil na základnú vojenskú službu v Leskovci. Po návrate z vojenčiny roku 2000 nastúpil do služby ako kaplán – administrátor v Hajdušici. V roku 2001 sa stal doktorandom na EBFUK. Roku 2002 zložil farársku skúšku a ďalej pôsobil v Hajdušici ako farár – administrátor. Doktorát z teológie a titul PhD. získal po obhájení dizertačnej práce Bioetické problémy v gentechnológii z pohľadu protestantskej teológie v roku 2008. Od roku 2012 je farárom v Kulpíne. Farárskou konferenciou roku 2013 bol poctený, aby zostavoval kalendárium pre nástenný kalendár a od roku

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÁ INŠTALÁCIA NOVOZVOLENÉHO BISKUPA SEAVC V SRBSKU JAROSLAVA JAVORNÍKA

… menu Tvojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť! I Jaroslav Čiep

nštalácia biskupa Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v našej krajine naposledy bola roku 2002. Vtedy v Báčskom Petrovci bol slávnostne inštalovaný šiesty v poradí biskup ThMgr. Samuel Vrbovský. Po troch šesťročných funkčných obdobiach v čele cirkvi prišlo k zmene. V sobotu 31. októbra, práve v Deň Pamiatky reformácie, v evanjelickom kostole v Kulpíne sa konala slávnostná inštalácia ďalšieho, siedmeho v poradí biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Ním sa stal Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., farár kulpínskeho cirkevného zboru. Už predtým v marci 2020 na farárskej konferencii väčšinou hlasov kňazov bol navrhnutý ako

Samuel Vrbovský za asistencie Poničanom, tiež Komorný zbor dvoch najstarších farárov, seniora Zvony zo Selenče, domáci cirkevbáčskeho Vladimíra Valenta a fa- ný spevokol a komorná skupina rára padinského Jána Cicku, ktorý z Banátu. Na slávnostných službách Jaroslava Javorníka do funkcie aj slávnostne inštaloval. Po vyznaní viery, otázkach a sľube inštalovaného Jaroslava Javorníka nasledovala promulgácia, čiže vyhlásenie s odovzdaním biskupského kríža. Do samotného činu slávnostnej inštalácie a jednotlivých jej častí sa zapojili aj títo Prítomní kňazi v Kulpíne po inštalácii nového biskupa

Áronovské požehnanie novozvoleného biskupa Jaroslava Javorníka

jediný kandidát na biskupa. V júni Synodálne presbyterstvo potvrdilo tento návrh a Synodou bol 1. júla na elektronickej schôdzi zvolený za biskupa SEAVC v Srbsku. Činom inštalácie Jaroslav Javorník (1975) prebral vedenie našej cirkvi. Hoci v nepriaznivom čase, inštalácia sa konala, ale za prísnych zdravotných opatrení, tiež za prítomnosti minimálneho počtu prítomných v samotnom kostole a za absencie vysokých hostí z bratských cirkví z krajiny a zo zahraničia. Inštalačnú kázeň pri tejto príležitosti mal doterajší biskup • TÝŽDEŇ •

Medzi nimi boli aj od biskupov z najvyšších miest Evanjelickej cirkvi – Ivana Eľka zo Slovenska, Leona Novaka zo Slovinska a Daniela G. Beaudoina zo Spojených štátov amerických. Primeraným darčekom, zlatou retiazkou so zlatým krížom a vyberanými slovami novozvolenému biskupovi, ktorý zostane ako doteraz aj kulpínskym zborovým farárom, sa v mene aj domácich cirkevníkov zavďačil

farári tunajšej cirkvi: Branislav Kulík z Vojlovice, Slađan Daniel Srdić, senior banátsky a farár v Jánošíku, Igor Feldy zo Starej Pazovy, Jaroslav Kopčok z Hložian, Martin Bajza z Kovačice, Anna Petrovićová z Belehradu, Vladimír Lovás z Aradáča a Ján Zahorec z Pivnice. Cestou nahrávok na obrazovke inštaláciu siedmeho v poradí biskupa SEAVC v Srbsku hudbou a spevom doplnili aj Orchestrík zo Selenče, spolu s huslistami Martinom Jánom a Andrejom Jozefom Javorníkovcami a trubkárom, kaplánom našej cirkvi Miroslavom

Božích hudobný sprievod mali na starosti Dr. Juraj Súdi, selenčský kantor, so synom Jurajom. Po príhovore inštalovaného biskupa novovymenovaný biskup Javorník v pokračovaní slávnosti čestnému biskupovi Samuelovi Vrbovskému odovzdal emeritný kríž. Nasledovalo odhalenie príležitostnej tabule, ktorú kulpínski cirkevníci pri tejto príležitosti dali nainštalovať na nosný stĺp a stenu z pravej strany oltára. Keďže pre nepriaznivú svetovú epidemiologickú situáciu viacerí hostia nemohli byť prítomní, zaslali aspoň videopozdravy, ktoré boli zobrazené na veľkej obrazovke.

dozorca Ján Petráš. Áronovským požehnaním novozvoleného biskupa a spoločne zaspievanou piesňou Hrad prepevný sa skončila oficiálna časť slávnostnej inštalácie. Toto slávnostné podujatie nahrávala aj Rádio-televízia Vojvodina. Reláciu z tejto slávnosti si v piatok 6. novembra o 20.30 h na programe RTV 2 mohlo pozrieť aj širšie auditórium. Biskupovi Jaroslavovi Javorníkovi redakcia Hlasu ľudu gratuluje k prevzatiu tejto výsostnej zodpovednosti a Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku tiež gratuluje k získaniu nového biskupa.

Keď už nemohli byť priamo pri tom, speváci sa ozvali z nahrávok 45 /4932/ 7. 11. 2020

Týždeň ZASADALO POKRAJINSKÉ ZHROMAŽDENIE

Zvolili novú pokrajinskú vládu Danuška Berediová-Banovićová

táto vláda bude vláda kontinuity a že v novom zložení je 5 nových mien: „Bude toto vláda kontinuity o štvrtok 29. októbra sa s programom, ktorý je založený uskutočnilo druhé a tretie na princípoch položených v mizasadnutie Zhromaždenia nulých štyroch rokoch, ale aj tých APV. Na druhom zasadnutí po- prioritách, ktoré sa zjavujú v naslanci prijali rozhodnutie o voľ- šej spoločnosti a v celom svete. be predsedov a členov výboru Základom môjho optimizmu sú rezultáty, ktoré sme dosiahli, lebo Zhromaždenia APV. Hneď nasledovalo aj tretie za- Vojvodina je v popredí, keď ide sadnutie, na ktorom zvolili novú o zmenšenie nezamestnanosti.“ Nová vláda bude mať rovnaký počet členov ako predošlá a rovnaký okruh práce sekretariátov. Na rozdiel od republikovej vlády pokrajinská nemá určené trvanie. Vláda bude mať 4 podpredsedov, a to: Zorana Gojkovića, ktorý aj naďalej bude viesť sekretariát pre zdravotníctvo, Vladimira Galetića, ktorý bude na čele sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Žolta Sakaraša, tajomníka pre Staronový predseda pokrajinskej vlády vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – Igor Mirović národnostné spoločenstvá, pokrajinskú vládu. Staronový a Branka Ćurčića. Ostatné sekretariáty budú predseda pokrajinskej vlády je Igor Mirović, ktorý vyhlásil, že viesť: Dragana Miloševićová –

kultúra, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, Predrag Vuletić – sociálna politika, demografia a rodová rovnosť, Smiljka Jovanovićová – financie, Ognjen

Mirović o novej vláde povedal, že ju tvorí široká koalícia, nie iba partneri z listiny Srbskej pokrokovej strany, ale aj Zväz vojvodinských Maďarov, ktorý je strategickým partnerom Srbskej

Poslanci zvolili novú pokrajinskú vládu

Bjelić – energetika, stavebníctvo a doprava, Zoran Milošević – vysoké vzdelávanie a vedecko-výskumná činnosť, Čedomir Božić – poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo, Nenad Ivanišević – hospodárstvo a turizmus a Dane Basta – šport a mládež.

pokrokovej strany, ako aj koalícia Socialistickej strany Srbska a Jedinečného Srbska. Mirović ešte vyhlásil, že strany národnostných menšín budú tiež mať účasť v práci jednotlivých sekretariátov, a to predstavitelia slovenskej a chorvátskej národnostnej menšiny.

PREDSEDNÍČKA NRSNM LIBUŠKA LAKATOŠOVÁ NAVŠTÍVILA OBEC PLANDIŠTE

Srdečné stretnutie a vzájomné porozumenie Vladimír Hudec

snahe navštíviť všetky obce, v ktorých žijú Slováci, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová vo štvrtok 29. októbra navštívila Plandištskú obec, kde sa stretla so zástupcom predsedu obce Dušanom Ćurčićom a odbornou spolupracovníčkou poverenou informovaním Rodikou Grujeskou. V delegácii boli aj tajomníčka NRSNM Mária Poptešinová a predseda MOMS

www.hl.rs

Hajdušica Vladimír Hudec. Dušan Ćurčić na úvod vyjadril uspokojenie, že došlo k tomuto stretnutiu, a konštatoval, že Slováci v tejto obci sú rovnoprávni občania, ktorí majú svoje združenia, s ktorými lokálna samospráva má dobrú spoluprácu a finančne podporuje ich prácu. Dokonca aj predseda Miestneho spoločenstva Hajdušica je Slovák. Vyjadril nádej, že v rozhovoroch sa dopracujú k tomu, ako zlepšiť život nielen Slovákov, ale všetkých občanov tejto obce. Predsedníčka gratulujúc k voľ-

Informačno-politický týždenník

be do funkcie zástupcu predsedu zdôraznila, že po voľbe do tejto funkcie si dala za úlohu navštíviť všetky obce, v ktorých žijú Slováci, a v súlade s tým zavítala aj do Plandišta. „Neprišla som kritizovať, lebo z rozhovorov s tunajšími Slovákmi som sa dozvedela, že podporujete združenia Slovákov – Miestny odbor Matice slovenskej, kultúrno-ume- Rozhovory prebiehali v srdečnej nálade: lecký spolok, združenie Libuška Lakatošová a Dušan Ćurčić pred žien, evanjelickú cirkev. Je tabuľou s názvom obce v piatich jazykoch • TÝŽDEŇ •

to chvályhodné. Pre nás je to veľmi vine sčasti je aj bývalé vedenie MS, asfaltované dve najkritickejšie za prečisťovanie, a tak odbremeniť významné, lebo všetky tie zdru- ktoré slabo pracovalo, ale čias- ulice – Vojvodinská a Gavrila obec. Týmto problémom som sa ženia majú za cieľ zachovať našu točne aj problémy s plnením Principa. Súhlasím, že aj kanali- však doteraz nezaoberal a najprv kultúru a tradíciu, ibaže okrem rozpočtu. záciu treba dokončiť, tým skôr, sa musím oboznámiť s tým, čo entuziazmu sú potrebné stojí v ceste dokončenia tohto aj peniaze na realizáciu objektu,“ spomína Ćurčić. jednotlivých projektov. Za Libuška Lakatošová využito vám vyjadrujem vďaku la túto príležitosť, aby svojich v osobnom mene a v mene hostiteľov upozornila aj na Národnostnej rady, v nádeji, to, že Zákon o lokálnej samože s takouto praxou budete správe v obciach, v ktorých pokračovať aj do budúcna,“ je v úradnom používaní jazyk povedala o. i. predsedníčka danej menšiny, zaväzuje, aby v Lakatošová. súlade so svojimi možnosťami V rozhovoroch je nastolefinancovali prácu národnostná aj otázka infraštruktúry nej rady tej menšiny. Zároveň pripomenula, že tie prostriedky v Hajdušici, ktorá je podľa slov Vladimíra Hudeca v ponajčastejšie nepriamo budú slednom čase príliš zanevrátené do obce, takže sa nimi dbaná. Zvlášť prízvukoval podporí práca niektorého slodokončenie kanalizácie venského združenia. a asfaltovanie ciest, ktoré Na záver srdečného stretnusú miestami vo veľmi zlom Spoločná fotka na záver rozhovorov: (zľava) Mária Poptešinová, Vladimír tia jeho účastníci vyjadrili nádej, Hudec, Libuška Lakatošová, Dragoslav Bonđi, Dušan Ćurčić a Rodika Grujeská že spolupráca bude pokračovať. stave. Podpredseda Plandištskej obce „Situácia sa však stabilizuje, že jej údržba je veľkou záťažou Zároveň predsedníčka Lakatošová súhlasil s konštatáciou, že sa do a tak sa v týchto dňoch pracuje pre lokálnu samosprávu. Zrejme svojich hostiteľov pozvala, aby infraštruktúry v Hajdušici málo na rekonštrukcii uzlov na vodo- treba to dať do legálnych rámcov, boli jej hosťami na pôde NRSNM vkladalo, a povedal, že tomu na vodnej sieti a v novembri budú a potom začať aj vyberať úhradu v Novom Sade.

Z PANELOVEJ DISKUSIE O KLIMATICKÝCH ZMENÁCH

Pandémia neurobila značný obrat v zmenšení emisie plynov D. Berediová-Banovićová

ohto roku je 5 rokov od podpísania Parížskej dohody o zmene klímy. Pandémia koronavírusu odložila medzinárodné rokovania, ako aj revíziu tejto dohody. Podľa účastníkov panelovej diskusie Klimatické zmeny: čelenie realite každé posunutie rozhovorov na túto tému je vzdialenie sa od cieľa. Panelovú diskusiu zorganizovalo združenie novinárov Eko vest v stredu 28. októbra v Kultúrnej stanici Eđšeg v Novom Sade s podporou Ministerstva pre ochranu životného prostredia. Na otázku, ako vplývala pandémia na klimatické zmeny, prof. Vladimir Đurđević, klimatológ, povedal, že emisie oxidu uhličitého v Číne počas karantény sa zmenšili o 15 percent. O niekoľko mesiacov sa zase tie emisie vrátili na očakávanú úroveň. Đurđević k tomu odhaduje, že v dôsledku pandémie koronavírusu tieto emisie • TÝŽDEŇ •

na globálnej úrovni budú menšie o 4 percentá v tomto roku: „Podľa kumulatívnych emisií plynov tie 4 percentá zmenšenia nepredstavujú

Ako príklad prítomnosti klimatických zmien profesor hovoril aj o suchotách. Povedal, že sme extrémne suchoty mali raz za de-

Účastníci panelovej diskusie Klimatické zmeny: čelenie realite

nič zvláštne, je to ako kvapka v mori. Pandémia neurobila značný obrat v zmenšení emisií plynov.“

sať rokov a že ich teraz mávame aj dvakrát v jednej dekáde: „Ak sa temperatúra zvýši o 2 stupne,

odhaduje sa, že suchoty budeme mať 3- až 4-krát za desať rokov. Ak k tomuto príde, bude nevyhnutné vymyslieť novú stratégiu pre poľnohospodárstvo, lebo existujúce zavlažovacie systémy nebudú môcť vyhovieť novovzniknutým okolnostiam.“ Prostredníctvom programu Zoom sa do diskusie zapojila aj Ana Repcová z Ministerstva ochrany životného prostredia, ktorá vedie Skupinu pre prispôsobovanie sa klimatickým zmenám. Hovorila o zákone o klimatických zmenách, ktorého návrh vypracovalo ministerstvo a ktorý ešte nebol schválený: „Implementácia zákona o klimatických zmenách v budúcnosti prispeje k nastoleniu systému na zmenšenie emisie skleníkových plynov v relevantných sektoroch (energetika, priemysel, doprava, poľnohospodárstvo, lesníctvo a nakladanie s odpadmi) a prispôsobovaniu sa zmeneným klimatickým podmienkam.“

45 /4932/ 7. 11. 2020

Týždeň 28. OKTÓBER NESIE ODKAZ MINULOSTI

Mladosť a bojovný duch pretrhli šibenice Anna Horvátová

a smutný 28. október roku 1941 nesmieme zabúdať. V ten sychravý deň ortieľ smrti nad náruživými prvobojovníkmi a odvážnymi mladými ľuďmi, vedenými ideológiou a víziou o slobode, spoločenskými ideálmi, vykonali citov pozbavení vrahovia, s cieľom nahnať strach do kostí občanom a znemožniť ďalšie pokusy o organizovanie národno-osloboditeľského hnutia. Okupant sa svojou silou prejavil v tú chúlostivú chvíľu, ale víťazstvu sa netešil. Na nádvorí starého Obecného domu v Báčskom Petrovci 28. októbra 1941 viselo na šibeniciach osem mladých životov, ktorí sa nebojácne postavili proti fašistickým nástrahám a maďarským

hŕstka Petrovčanov, zoskupených vôkol pomníka na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla. Príležitostný kultúrny program každoročne sprevádzal udalosť. Tohto roku vystal, ako vystali aj iné udalosti, lebo nebezpečenstvo koronavírusovej pandémie ukazuje svoju moc a neustupuje. Rozmáha sa a útočí neúprosne. Za hlaholu kostolných zvonov sa martýrom poklonili a vence položili predsedníčka Báčskopetrovskej obce Jasna Šprochová, predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič, tiež predstavitelia obecnej správy. Veľký skutok smelých bojovníkov, ktorí ideály slobody uprednostnili pred vlastnými životmi, vo svojom príhovore vyzdvihla predsedníčka Šprochová: „Október bol v tých dávnych štyridsiatych

išli do toho. Áno, boli to ôsmi mladíci, ktorí počas noci dospeli – v tej pre nich osudovej noci, po

Jovan Žeravljev z Nového Sadu a Ljubomir Doroslovački z Bečeja. Je to tých osem mien, ktoré si každoročne pripomíname, tu na tomto mieste, kde kati svojím dielom v ten deň zlomili vieru nášmu ľudu pred ich očami. Padli za slobodu. Za tvoju, za moju slobodu, a preto sa spolu pousilujme, aby nepadla aj spomienka na nich.“ Potom smutný sprievod tiahol na partizánsky cintorín, kde tiež odzneli príhovory, pokloniac sa hrdinom a položiac kvety k hrobke na znak úcty predstavitelia obecnej správy a spolkov a združení. Dnes je tomu 79 rokov, ako poprava bola vykonaná, keď na šibeniciach Smutný sprievod tiahol na partizánsky mladí bojovníci obetovali to najvzácnejšie, čo mali. cintorín Nedovolili si cudzincom ktorej sa zapísali do našich dejín, dostať sa pod nohy a ich hrdinpo tom odvážnom čine – podpá- ský čin, ktorý, aj keď sa skončil lením konopární, aby okupanta tragicky, bol nenahraditeľným znemožnili využiť konope vo príspevkom v boji o vyslobosvoj prospech. Ôsmi mladíci, denie spod fašistickej nadvlády pre ktorých šibenice tu na tomto a za vydobytie slobody budúcich mieste za čiernou oponou stáli na pokolení. Za to im patrí naša dnešný deň v tom dávnom roku obrovská vďaka a úcta. Životy, 1941: Pavel Ďuga, Rudo Hrubík, ktoré vyhasli za slobodu, životy, Martin Hrubík, Ján Labát, Ján Mar- ktoré v pravde umierali, nemôžu čok, Branislav Mokić z Petrovca a byť zabudnuté!

Martýrom sa na mieste počinu poklonili aj predsedníčka Báčskopetrovskej obce Jasna Šprochová a predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič

okupantom. Každoročne si pripomíname na týchto smelých prvobojovníkov, ktorí vedení ideálmi stratili predčasne mladé životy. O jedenástej hodine predpoludním zvony z kostolnej veže oznámili aj v tomto roku ten tragický a navždy vrytý do dejín smutný príbeh, keď na šibeniciach skonali ôsmi martýri, ktorých popravili maďarskí okupanti ako odvetu pre smelý čin – zapálenie konopí: Rudo Hrubík, Branislav Mokić, Pavel Ďuga, Ján Marčok, Martin Hrubík, Ján Labáth z Petrovca a ich spolubojovníci Ljubomir Doroslovački a Jovan Žeravljev. S úctou si na martýrov spomína

www.hl.rs

rokoch minulého storočia mesiac, v ktorom sa zvyčajne končievali vojenské výpravy. Na koniec sa čakalo dlhé 4 roky. Roky strachu, sĺz, obetí, vraždy, hrôzy, krvi, krutosti, beznádeje. Vojna, najväčší globálny konflikt v dejinách ľudstva, nepozvaná zavítala aj do našej obce. Hnevy sa vylievali, nemysliac na deti, ženy, matky, rodičov, starých, mladých. Jedni smelo kráčali za slobodou do sveta, s puškou v ruke, jedni zostali doma v strachu o svojich milovaných. Strach, ktorý prerástol snahy zobrať podiel vojny, zabojovať o slobodu a pomôcť svojim na bojisku. Premyslene a odvážne

Informačno-politický týždenník

Pri spoločnej hrobke, kde odpočívajú nebojácni mladíci, ktorých pokosili nepriateľskí vrahovia • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ŠKOLA V OBDOBÍ COVID-19

Menej detí v triedach – viac výchovy a vzdelávania

kola, akú ju poznáme dnes, je vo svojich zárodkoch stará takých 10- – 15-tisíc rokov. Zmeny, ktoré sa v tom období udiali vo svete homo sapiensa, sú závratné. Škola tým zmenám viac-menej tvrdošijne odolávala. Nemám teraz priestor hovoriť o príčinách, prečo je tomu tak. Jedna z príčin však určite spočíva v mocenskej potrebe jej tvorcov (predovšetkým štátu) držať „deti na uzde“. Veď ak deťom dáš slobodu, vyrastú z nich divosi, nie? Ale dať im napr. lásku, pozornosť, uznať im ich vlastné ciele, venovať sa im, ponúknuť im podmienky, obsahy primerané ich veku, schopnostiam a záujmom, a to spôsobom deťom primeraným – o tom sa tí, ktorí mali deti vo svojom područí, už menej vyjadrovali a ešte menej pričinili. Tak sa škola nenápadne a v protiklade s jej základným poslaním stala inštitúciou na„odoberanie slobody“ deťom. Jej sestra, drsná disciplína, mala byť tou „uzdou“. Život a deti však s tým dlhodobo nesúhlasili. Tak sme odrazu, počas týchto zhruba tristo rokov modernej, hromadnej a povinnej školy v Európe, dostali školu, v ktorej, zjednodušene povedané, učitelia (už) nebijú deti, ale deti bijú učiteľov. Nenašli sme zatiaľ spôsob, ako vytvoriť priestor pre vzájomnú úctu, medzigeneračné

porozumenie, zmysluplnú (spolu)prácu a spoluzodpovednosť... Teda aspoň my žijúci na Balkáne určite nie. Globálne pohromy v minulosti neraz prekvapivým spôsobom

zasahovali do epochálnych spoločenských procesov. Čierny mor v Európe v 14. storočí, jedna z najväčších biomedicínskych katastrof v dejinách ľudstva, vyvolal nevídané utrpenie a smrť miliónov a miliónov obyvateľov Európy. Ale, napodiv, mal aj pozitívne dôsledky: aspoň čiastočne zrovnoprávnil ľudí (jednako umierali aj bohatí, aj chudobní, aj svetoví a cirkevní hodnostári, aj poddaní), v radoch nižších vrstiev zosilnel pocit vlastného významu (pre jej akútny nedostatok cena pracovnej sily výrazne stúpla, čo prispelo k rastu sebavedomia poddaných a v konečnom dôsledku aj k rozpadu feudálnej sústavy).

Covid-19 sa ani zďaleka nedá prirovnať k stredovekým európskym epidémiám. Okrem iného aj preto, že veda dnes už má silné nástroje (predovšetkým antibiotiká) na ochranu homo sapiensa pred mikroorganizmami, ktoré na planéte Zem existujú už vyše troch miliárd rokov. Samozrejme, že sa oni menia, mutujú a človeka prirodzene ohrozujú. Škola v Srbsku, ale aj širšie civilizačne pozerané, je tragicky skostnatená, zastaraná... Dokonca pred rokom či dvoma niekto veľmi chytrý v tunajšom Ministerstve školstva prišiel s nápadom z tried, počítajúcich štrnásť – pätnásť alebo aj viac detí, znovu vytvoriť obludné, nefunkčné, nezdravé, stresotvorné megatriedy, ktoré patria do pedagogického šrotu minulého storočia. Akože z ekonomických dôvodov. Ale v triedach s takýmto nadpočtom žiakov (keď ich číslo niekedy prevyšuje aj tridsať) sa jednoducho kvalitne robiť nedá. Bodka. A je to tak pre deti, ako aj pre pedagógov situácia vážne ohrozujúca ich psychické zdravie. Vedia to odborníci, učiteľky, vedia

to deti, rodičia... všetci... Okrem toho taká škola je súčasne najdrahšia. Práve preto, že je nefunkčná a nezdravá. Musel sa prihodiť Covid-19, aby štátne školské úrady v Srbsku triedy znovu rozdelili do sociologických formátov, primeraných súčasným didaktickým požiadavkám, a to je 12 – 15 detí v jednej triede. Prospešnejšie socioemocionálne ovzdušie, viac interakcie, viac skutočného učenia (sa), lepší výkon žiakov... Viac ľudskosti. Škola, ktorá je bližšie k deťom a teda k svojmu najfundamentálnejšiemu poslaniu. Som rodič dvoch školopovinných detí, ktoré týmto procesom práve prešli a prechádzajú. Dúfam, že už tá skutočnosť ma minimálne, aj mimo môjho vzdelania a povolania, oprávňuje, aby som to verejne vyslovil: Covid-19 má v oblasti školstva aj kladné efekty. Sú to napríklad triedy, v ktorých je o polovicu menší počet žiakov ako predtým, so všetkými pedagogickými benefitmi, ktoré z tej skutočnosti vyplývajú. Je to obrovská pridaná hodnota pre terajšie školopovinné deti v Srbsku. A som, samozrejme, veľmi rád, že aj niektoré nezamestnané učiteľky (znovu) našli uplatnenie v našich slovenských školách v takto pandémiou zoštíhlených triedach. A držím im palce, aby si aj po ukončení tejto neplechy svoje pracovné miesta zachovali. Ilustračné foto: z archívu Z. S. Prof. Dr. Zoroslav Spevák, riadny profesor na Oddelení pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade

NRSNM A ÚKVS V NOVOM SADE za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstva štátnej správy, ako i lokálnej samosprávy realizovali projekt obstarávania učebníc pre žiakov základných škôl, ktorí si ako voliteľný predmet zvolili slovenčinu s prvkami národnej kultúry. Vďaka tomuto projektu radosť z nových učebníc a pracovných zošitov majú aj žiaci ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši, ktorým tieto darčeky budú zdrojom nových vedomostí a skvalitnia ich prácu. SJ • ĽUDIA A UDALOSTI •

45 /4932/ 7. 11. 2020

Ľudia a udalosti S MIROSLAVOM OPAVSKÝM, DLHOROČNÝM RIADITEĽOM PAZOVSKÉHO GYMNÁZIA

Čerstvý penzista s početnými záľubami Anna Lešťanová

ákladnú a strednú školu (gymnázium) Miroslav Opavský (1955) zakončil v Starej Pazove, kým fakultu pre telesnú výchovu v Belehrade. Od roku 1983, rok po odslúžení vojenčiny, až do roku 1990 pracoval v Národnej obrane, skadiaľ odišiel za profesora telesnej výchovy do Základnej školy Nikolu Teslu v Nových Bánovciach. Ako triedny profesor v tejto škole M. Opavský vyviedol svoju prvú triedu ôsmakov. V roku 1995 sa zamestnal na Gymnáziu Branka Radičevića v Starej Pazove, kde pracoval na pol pracovného úväzku a ostaný fond hodín mal v tamojšej Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića. Ako osvetový pracovník pôsobil aj v Technickej škole v Starej Pazove a v Základnej škole Milana Hadžića vo Vojke. Na Gymnáziu Branka Radičevića telesnú výchovu učil do roku 2003, kde ako triedny profesor vyviedol tri generácie maturantov. Funkciu riaditeľa vykonával 17 rokov, teda do 12. októbra 2020 – presne do svojich 65. narodenín. Prvé dôchodcovské dni M. Opavský trávi pod peknými dojmami, lebo v jeho posledný pracovný deň kolegovia zo školy mu prichystali emotívny rozlúčkový program. Dlhoročný riaditeľ pazovského gymnázia a čerstvý penzista Opavský ochotne odpovedal na položené otázky do týždenníka Hlas ľudu. Ako hodnotíte obdobie vášho pracovného pôsobenia na poste riaditeľa gymnázia? Presnejšie, čo bolo príznačné a čo vám zostane dlho v pamäti? „Keď sa obzriem dozadu a pozorujem z tejto perspektívy, kde sme boli..., čo sme urobili..., kde sme teraz..., kam ideme..., uvedomujem si, akú sme spoločnú cestu prešli (kolegovia, žiaci, rodičia) a hrdý som na tieto fakty, lebo ustanovizeň zažila pozitívnu transformáciu a podarilo sa jej odpovedať na súčasné požiadavky, ktoré jej boli položené v súlade so zákonnými výsadami a inováciami v reformovanom vyučovacom plá-

www.hl.rs

ne a programe, kompatibilne so svetovými trendmi v tejto oblasti. Nové spoločensko-ekonomické podmienky vo svete, postavenie matríc európskych kritérií, nové vedecko-technické dosahy, expanzívny rozvoj informačných technológií – predostreté nám boli ako nová výzva pre budúcnosť. Práve preto sme vošli do

Príhovor Miroslava Opavského z príležitosti prijatia prvákov do gymnázia

pretekov pre intenzívnejší rozvoj všetkých meracích parametrov školského vzdelávania a v konečnom dôsledku bol vyjadrený cez vzor našej školy tak v domácom, ako aj v medzinárodnom okolí. Preto sme si položili ako stálu úlohu: uvádzanie inovácií

Momentka zo školskej oslavy

do vyučovania a mimovyučovacích aktivít, čo zasa spôsobilo intenzívnu edukáciu učiteľského kádra, ako aj zlepšenie materiálno-technických podmienok na realizáciu modernej výučby. Tak sme s týmto cieľom vybavili dva kabinety informatiky celkom

Informačno-politický týždenník

novými počítačmi, vybavili potrebnými vecami kabinety biológie a fyziky a nový kabinet chémie podľa najsúčasnejších štandardov. Početné projektory a plátna na premietanie sú postavené do učební školy, v troch učebniach sú inštalované interaktívne tabule, kým kompletne v celej škole je vymenený nábytok. Celá Na jednej zo žiackych exkurzií zahral škola sa nachádza pod vi- na gitare deodozorom, čo prispieva k bezpečnosti žiakov a zaTeraz už vaši bývalí kolegovia mestnancov. To, na čo som najviac na rozlúčku pripravili príležihrdý, sú naši žiaci, ktorým sme tostný program. Aké sú vaše umožnili optimálne dosiahnutia dojmy, lebo sa to všetko konalo adekvátnych kvantifikovaných práve v deň vašich narodenín? vedomostí pre zápis na želanú „Dojmy sú krásne, dvojnásobný fakultu a umožnili im fundamen- dôvod na strávenie času s milými tálne vedomosti ako koncept pre ľuďmi. Atmosféra bola výnimočukončenie vysokej školy. Naši žiaci ná: doviedli ma do zborovne, sa s veľkým percentom zapiso- kde bolo zhasené svetlo, tma, vali a skončili fakulty, pričom na ticho... a odrazu vidím ohňostroj prijímacích skúškach sa vo väčši- na torte a počujem pieseň k nane nachádzali medzi najlepšími rodeninám. V zborovni ma čakali podľa získaných bodov na listi- s úsmevom na tvári milí ľudia zo ne a často štúdiá ukončili aj ako školy... Pedagogička školy Sneštudenti generácie. Dosť našich žana Inđićová mala prekrásny, žiakov v štúdiách pokračovalo aj spontánny a emotívny príhovor v zahraničí, kde aj ukončili master pri príležitosti môjho odchodu a doktorandské štúdiá. do dôchodku. Prostredníctvom V každom prípade musím videoprezentácie sme si spovytýčiť aj veľké úspechy žiakov ločne zaspomínali na zašlé časy. pazovského gymnázia vo vedec- Nevystalo ani fotografovanie a ko-výchovnom a športovom sys- krásna družba. Na tieto chvíle si téme a početné budem pamätať celý život.“ získané odmePekné dôchodcovské dni sú ny na štátnych pred vami. Ako ich plánujete a medzinárod- tráviť a ktoré sú vaše záľuby? ných súťaže„V dňoch, ktoré prichádzajú, n i a c h , n a p r. ako čerstvý penzista budem sa medzinárodné určite stotožňovať s nadbytočolympiády z as- ným časom, no chcem ho stráviť trofyziky (2016 s vecami, ktoré mám rád, a to India, 2017 Thaj- sú hudba, písanie a maliarstvo... sko, 2018 Čína), Samozrejme, nechám si času i na aktívni svetoví chytanie rýb, lebo mi dcéra a zať majstri vo volej- kúpili udicu. V súvislosti s týmto bale, vicemajstri neraz som sa dočítal i zaujímavév basketbale 3 x 3. Medzi výni- ho veľavravného odkazu: Najprv močné výsledky treba uviesť aj sa musíš naučiť strihať okamih, početné uznania z oblasti divadel- aby si mohol zošiť deň. A potom nej tvorby, besedníctva, festivalu odstrihávaj pomaly deň čo deň – pamäti... Všetky tieto a iné dosahy aby si dostal život na mieru. Myslím žiakov gymnázia sa nájdu v mono- si, že sa začnem teraz učiť aj ja grafii staropazovského gymnázia, krajčírskemu remeslu.“ ktorú čoskoro končím.“ Foto: z archívu spolubesedníka • ĽUDIA A UDALOSTI •

KOVAČICA

Vyrastajme zdraví Oľa Glóziková-Jonášová

redškolská ustanovizeň Kolibri (PU Kolibri) v Kovačici koncom októbra dala do prevádzky nové zábavné ihrisko pred svojou budovou v tzv. novom parku, ale aj v ostatných svojich oddeleniach, ktoré pôsobia na území Kovačickej obce. Ide o detské ihrisko, ktoré vzniklo vďaka projektu Vyrastajme zdraví, ktorého cieľom je vytvoriť priestor na hru

Financovanie projektu bolo záležitosťou predovšetkým lokálnej samosprávy, k čomu sa pridali aj niektorí spoluobčania – volontéri a sponzori, hlavne v zbere a kúpe materiálov a surovín. „Základným poslaním celej aktivity je vysvetliť našim najmladším, že vynaložením vlastného úsilia dokážu vytvoriť nádherné veci – konkrétne v danom prípade krásne prostredie pre hru, zároveň to dosiahnuť používaním materiálov, ktoré už

cepčnú časť realizácie podpisujú vychovávatelia a správa škôlky, kým zber surovín a zadovažovanie materiálov, ako aj samotný proces tvorby realizovali údržbári. „Ihrisko je trvalé a trvalo udržateľné, avšak v pracovnej jednotke Kovačica to predstavuje najťažšiu úlohu, najmä keď hovoríme o jeho ochrane, keďže sa najväčšia časť samotného ihriska nachádza na otvorenej ploche, ktorá nie je oplotená, takže touto cestou pozývame rodičov a kovačickú mládež, čiže všetkých spoluobčanov, aby sme sa spolu podieľali na ochrane zariadení ihriska, aby sme ho spolu chránili a strážili, keďže je potrebné, aby ho používali aj ďalšie pokolenia,“ poznamenala Kostićová. Do konca realizácie projektu zostalo skončiť ešte niekoľko plánovaných polygónov, ako aj veľké zariadenie menom NTC kocka v rámci vnútornej časti nádvoria materskej školy v Kovačici a polygón menom Kopec.

Deťom sa páčia všetky zariadenia v parku

fotografií a videozápisov,“ podotkla spolubesedníčka. Keď hovoríme o budúcich plánoch PU Kolibri, ustanovizeň končí s realizáciou dielní, ktoré boli organizované pri príležitosti Dňa zdra-

Pri realizácii projektu pomáhali aj spoluobčania

a zábavu našich najmladších spoluobčanov, ako aj na propagáciu zdravého štýlu života a ochrany životného prostredia. Projekt Vyrastajme zdraví mapuje výstavbu detských ihrísk na základe odpadových surovín (guma, drevo a iné materiály). Má za cieľ zlepšiť podmienky v materských školách na území Obce Kovačica a pritom zdôrazniť význam prevencie chorôb a ochranu zdravia, ako aj povzbudiť deti na socializáciu a fyzickú aktivitu prostredníctvom bezpečnej hry.

Polygón Kopec • ĽUDIA A UDALOSTI •

boli takmer odhodené, teda recykláciou,“ informovala Nataša Kostićová, vychovávateľka a jedna z účastníkov projektu. Priebeh projektu naznačuje, že v pracovných jednotkách PU Kolibri v Kovačici a Uzdine boli zhotovené ihriská, kým v ostatných pracovných jednotkách vznikli polygóny na prístupových cestách k budovám materských škôl a okolo samotných budov PU Kolibri. Na realizácii projektu sa podieľali všetci zamestnanci PU Kolibri, ako aj členovia združenia Kolibríky. Kon-

Deti neskrývali radosť z nového ihriska

V rámci iných aktivít škôlky v priebehu októbra bol organizovaný Detský týždeň vo všetkých jednotkách PU Kolibri, rovnako ako v celom Srbsku. Všetky plánované aktivity boli zrealizované adekvátne, v súlade so súčasnou situáciou. „Všetky podujatia boli realizované bez väčších zhromaždení a zoskupovaní. Dôraz bol predovšetkým na ochrane zdravia a bezpečnosti detí a zamestnaných. O všetkom, čo sa dialo, rodičia detí boli podrobne informovaní a poučení cestou veľkého počtu

vej výživy. Nasledujú prípravy na prichádzajúce obdobie vianočných a novoročných sviatkov, pričom sa dajú do realizácie všetkých aktivít, ktoré bude možné vykonať v súlade so situáciou, v ktorej sa nachádza celá naša spoločnosť. Aktívnym bojom proti apatii a ľahostajnosti človeku sa aj môže podariť zvíťaziť nad každodennými ťažkosťami, s ktorými sa stretáva. Je dobre vsadiť to do mysle našim najmladším vo veku, keď sa s tým najľahšie spoznajú. Foto: z archívu PU Kolibri

45 /4932/ 7. 11. 2020

Ľudia a udalosti S NEBOJŠOM STOJISAVLJEVIĆOM, DOPRAVNÝM INŠPEKTOROM OBCE BÁČSKY PETROVEC

Nové priechody pre chodcov spĺňajú účely Anna Horvátová

regulovaním premávky. Z toho vyplýva, že technické regulovaeď sa pred takým mesia- nie premávky zahrnuje všetky com objavili na cestách v opatrenia, ktorými sa reguluje Báčskom Petrovci nové vy- režim premávky v riadnych a miznačené priechody pre chodcov, moriadnych podmienkach; pod a to na miestach nie obvyklých, týmito mimoriadnymi sa myslí na čiže nových, ihneď sa na sociál- práce na cestách. Aby sa mohol nych sieťach aktivovali „odborníci“ určiť priechod pre chodcov, alebo s novými komentármi. Prišlo to vertikálna, či horizontálna signalizácia, predtým treba vypracovať dopravný projekt. Výlučne na základe projektu, ku ktorému patričné orgány poskytnú súhlas, sa postavuje signalizácia na cestách. Keďže tu ide o štátnu cestu 2. A triedy 111 cez Báčsky Petrovec, v dĺžke cca 3 km 410 m, súhlas musí dať Ministerstvo stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Republiky Srbska. Na iných uliciach súhlas poskytuje Obecná rada. Priechody pre chodcov sú vymeneVysvetlenie o nových priechodoch né z toho dôvodu, že pre chodcov dal Nebojša Stojisavljević sme k takémuto riešeniu dostali súhlas z vhod našim občanom, „veľkým po- ministerstva, avšak predtým sme litikom“, (ne)informovaným a (ne) museli požiadať podnik Putevi zasväteným do tejto problematiky. Srbije o súhlas, keďže oni udržujú Nejako ešte stále, žiaľ, zisťujeme, tie cesty. Predtým než sme dali na že sú medzi nami neinformovaní, odsúhlasenie, projekt sa podstúúzko rozhľadení, ktorým pripadá pil kontrole, či projekt vyhovuje najľahšie kritizovať, znehodnoco- štandardom, pripomienky boli, vať. Azda si myslia, že práve tými ale sme sa snažili odstrániť ich. urážlivými tónmi na úkor iných Projektant ihneď upozornil na určité osoby budú aj povšimnuté. priechody pre chodcov, konkrétne Ale poinformovať sa, pozisťovať, či tie dva pri autobusovej stanici na je ten ťah opodstatnený... načo?! zákrute, v Ulici Ruda Hrubíka, že Správna osoba, ktorá ozrejmila to nie je správne riešenie. Prevznik novovzniknutých priecho- to sme museli nájsť iné riešenie. dov pre chodcov, je dopravný Pozície, ktoré najviac vyhovovali, inšpektor obecnej správy Obce sú tieto súčasné. To znamená, že Báčsky Petrovec Nebojša Stojisa- nič nie je vypracované spamäti, vljević, ktorý opodstatnil nové, od buka do buka, ale plánovite. doteraz pre neinformovaných „ne- K tomuto projektu sme dostali zmyselné“ priechody: „Samotný súhlas podniku Putevi Srbije, po zákon o bezpečnosti v premávke, tom sa vyjadrovalo ministerstvo, články 157 a 158, reguloval usta- aj oni odsúhlasili, takže to je tá novenia súvisiace s technickým časť projektu, ktorá nezávisí od

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nás. Na obecnej správe zostala tá náročnejšia práca, aby sa to všetko realizovalo na základe projektu na časti štátnej cesty. Po tomto komisie, obecná a z ministerstva,

použitie. Čo sa týka potrebnej dokumentácie, všetky potrebné doklady sme zabezpečili. Tie práce nie sú ešte ukončené, preto azda aj tá nespokojnosť občanov, i keď my pracujeme v súlade so zákonom. K tomu je potrebné určiť miesto aj na parkoviská v blízkosti priechodov, tiež označiť dopravnými znakmi. Prečo je teda dôležitý jeden takýto projekt? Akže by sme priechod pre Nový priechod pre chodcov s prístupovým moschodcov určili na tíkom medzi Ul. prvomájovou a Ul. 28. októbra mieste, ktoré nám v obci vyhovuje, a nie je vypracovaný podľa projektovej dokumentácie, v prípade dopravnej nehody niekto musí zodpovedať. Všetko, čo sa postavuje mimo projektu, je veľmi nebezpečné. Ľudský život je len jeden, a práve na takých miestach ich býva Čoskoro sa vedľa ciest postavia aj nové dopravné najviac. značky a smerovníky Ešte treba zdôrazniť, že čo nevimajú dať zelenú na signalizáciu dieť aj smerové tabule so smerovýa iba vtedy môže byť daná na mi šípkami vymeníme novými.“



KRÁTKE SPRÁVY

Belehrad

Dni slovenského a českého filmu sa tohto roku konali od 29. októbra do 1. novembra v Juhoslovanskej kinotéke. Ako aj v minulom roku, i teraz organizátormi tohto filmového maratónu boli Veľvyslanectvá Slovenskej a Českej republiky v Belehrade. V prvý deň festivalu bola otvorená výstava Česká paměť, ktorej autorom je český akademický maliar a ilustrátor Pavel Vavrys. Počas

štyroch dní si milovníci európskeho filmu mali možnosť pozrieť filmy: Ženy v běhu, Na streche, Vlastníci, slovenské filmy: Loli paradička a Pivnica, dokumentárne filmy Planéta Česko a slovenský Kapela. Festival uzatvoril film českej, slovenskej aj rakúskej koprodukcie Tlmočník. Dni slovenského a českého filmu sa konali za dodržiavania stanovených protipandemických opatrení. mp • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Práce na úprave Begeja pokračujú Jaroslav Čiep

d začiatku leta v Báčskom Petrovci sú práce okolo čistenia Begeja v plnom prúde. Už sme našich čitateľov informovali, že tento projekt financuje Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, s ktorým spoločnú zmluvu podpísali Obec Báčsky Petrovec a Verejný komunálny podnik Vode Vojvodine z Nového Sadu. Podľa zverejnených údajov vyčíslená hodnota prác, ktoré sa majú vykonať, vynáša 14 400 000 dinárov. Časť prostriedkov na tieto práce vyčlenila aj samotná obec. Vykonávateľom prác je podnik Vodohospodárska spoločnosť Dunav z Báčskej Palanky. Ten má vykonať úpravu Begeja a čistenie od bahna v úhrnnej dĺžke 2 600

metrov. Samotná práca úpravy Begeja, ktorého koryto a okolie pre dlhoročnú slabú opateru zostalo dlho rokov zanedbané, pozostávala z viacerých segmentov. Najprv robotníci ručne opiľovali konáre stromov, kríky alebo aj celé stromy, o ktorých odhadli, že nie sú suché, prebytočné alebo budú prekážať mechanizácii, ktorá nastupovala za nimi. Neskôr v lete sme postrehli menší bager, ktorý celou dĺžkou Begeja vyberal trstinu zo samotného koryta a pritom ďalší stroj drvil kríky a húštie rozrastené po svahoch. V ďalšej fáze, teraz už jesennej, nastúpila ešte ťažšia mechanizácia. Veľký pásový bager s rukou vyberá bahno z koryta a nakladá do veľkého nákladného kamióna. Ľudia, ktorí dlho rokov v primeranom stave udržiavajú nielen svoje priedo-

mia, ale aj pozemok patriaci obci a kosia to zdarma, majú nádej, keďže je zem už nasiaknutá vlahou a stroje vykonávajúce práce sú

Smerom na juh k malému kanálu nieto vody v Begeji

priťažké a viaznu, že nezostane len na nich, aby zase navážali zem a zarovnávali vágáše. Z južnej strany Petrovca od Ulice Pavla Ďugu pozdĺž Begeja smerom k stredu Petrovca vedľa jám zvanej Špór tiahol chodník a po vyklčovaní tamojšej prebytočnej vegetácie stromy zruinovali chodník a stal sa neschodným, avšak v tomto čase vidieť, že sa pracuje na vybudovaní nového. Priviezli tam piesok, štrk, cement a drôtené mreže a mobilná miešačka naplno pracuje. Zaujímavosťou je, že hoci sa Begej prehlbuje, keď sa pozrieme z mostíka v Ulici Pavla Ďugu smerom na juh ku kanálu, vidieť, že koryto Begeja k malému kanálu je celkom suché a voda v samotnom Begeji necirkuluje medzi malým a veľkým kanálom.

Pri vyberaní bahna z Begeja

Po vykonaní prác za ťažkými strojmi treba upraviť aj okolie!

V časti Špór povyberali starý rozbúraný chodník

Materiál na výstavbu nového chodníka

• ĽUDIA A UDALOSTI •

45 /4932/ 7. 11. 2020

Ľudia a udalosti S MILIVOJOM KOVAČEVIĆOM Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Do projektu vložili mnoho námahy, úsilia a entuziazmu Anna Lešťanová

uristická organizácia Obce Stará Pazova v spolupráci s Vlasteneckým múzeom v Rume a za podpory Ministerstva kultúry a informovania, ktoré je generálnym patrónom výstavy, usporiadala prednedávnom etnologickú výstavu 250. rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy v Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Projekt realizovali v rámci pripomínania si úctyhodného jubilea – 250. rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy. V slávnostnom otváracom programe Branislava Konjevićová, riaditeľka Vlasteneckého múzea v Rume, okrem iného povedala, že veľká vďaka za úspešne inštalovanú etnologickú výstavu zvlášť patrí etnologičke Jelene Arsenovićovej a Milivojovi Kovačevićovi z Turistickej organizácie Obce Stará Pazova,

od našich spoluobčanov a vtedy som usporiadal i prvú dokumentárnu a etnologickú výstavu na starej Hurbanovskej fare v Starej Pazove. Počas môjho zamestnania v TO Obce Stará Pazova som zistil, že by som mohol spojiť prácu a lásku k tradícii a tým poukázať na veľké bohatstvo jedného multikultúrneho prostredia, akým je Pazova. Mnohým však bolo divné, že sa zaoberám slovenskou tradíciou, hoci nie som príslušníkom tejto národnostnej menšiny, čo mne v žiadnom prípade nebolo prekážkou. Inšpiráciu som našiel medzi veľkými a šľachetnými ľuďmi, ktorí nechali hlboké stopy v dejinách nášho mesta. Všetci máme nejakú svoju misiu a moja je tá, aby Stará Pazova dostala skutočné múzeum, aké jej patrí. Môj návrh, aby som na základe zozbieraného materiálu inštaloval výstavu v Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka,

Milivoj Kovačević v Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka, kde je inštalovaná etnologická výstava

ktorí do projektu vložili mnoho námahy, úsilia a entuziazmu. Teda pekný dôvod na rozhovor s M. Kovačevićom. Na úvod nám povedzte, kedy sa zrodila iniciatíva, aby v Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka bola otvorená i etnologická výstava? „Iniciatíva za muzeálnu výstavu sa zrodila pred 5 rokmi, keď som sa začal zaoberať zbieraním vecí

www.hl.rs

schválila riaditeľka TO Obce Stará Pazova Dragana Zorićová-Stanojkovićová a idea bola, aby sa výstava stala súčasťou turistickej ponuky obce. Samozrejme, bol to iba ťažký začiatok. Potom som skontaktoval i tunajšie Združenie pazovských žien, ktoré pracuje pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, a na usporiadanom zasadnutí hneď dve členky – Anna Očovajová a Anna Zdychanová vyjadrili ochotu zapo-

Informačno-politický týždenník

jiť sa do tejto činnosti. Po celé tieto roky mi boli nápomocnou rukou, aby výstava bola inštalovaná, tiež veľká vďaka patrí spoluobčianke Vieročke Podlavickej a mojej matke. Nebolo ľahko, ale úpornosťou a vytrvalosťou sme sa dopracovali k cieľu.“ V krátkych črtách – ako to chronologicky prebiehalo, lebo, ako vieme, tento projekt podporilo i Ministerstvo kultúry a informovania? „Počas práce som spolupracoval s múzeami v Novom Sade a Belehrade a na návrh mojej kamarátky sme začali aj spoluprácu s Vlasteneckým múzeom v Rume, ktorému Obec Stará Pazova v muzeologickom zmysle administratívne patrí. Keď kustódka – etnologička J. Arsenovićová videla zozbieranú zbierku, bola priam oduševnená a navrhla mi, aby sme vypracovali spoločný projekt 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy, ktorý dostal podporu Ministerstva kultúry a informovania.“ Kto sa ešte okrem TO Obce Stará Pazova a Vlasteneckého múzea v Rume zúčastnil uvedeného projektu? Skadiaľ máte aj ten raritný ľudový odev starý 700 rokov? „Veci som hlavne zbieral na základe odporúčaní kamarátov a tiež vďaka dobrovoľným darovaniam spoluobčanov. Veľká vďaka patrí A. Očovajovej a A. Zdychanovej, ktoré spolu so mnou ochotne veci a materiál potrebný na výstavu prinášali, upravovali ho, skladali, žehlili... Katarína Bzovská so svojím krajčírskym umením bola nápomocnou rukou, keď bolo treba ušiť niektoré potrebné časti ľudového kroja, ktoré sa nám nepodarilo nájsť v teréne. Aj moja matka Slavica, nielen v úlohe veľkého podporovateľa, ale i reparátora a konzervátora starých predmetov. Mnoho práce a úsilia vložili i V. Podlavická a rodina Krupinská. Podporu a pomoc mi poskytol aj kronikár Janko Horvát, lebo sa všetko muselo ručne upraviť, fotografovať, opísať a adekvátne zaviesť. Veľký príspevok v realizácii

Katalóg 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy – etnologická výstava

projektu poskytli v zachovávaní tradície staropazovských Slovákov aj Anna Šilerová a Iveta Domoniová, profesorky slovenského jazyka a literatúry. V živote sa niektoré veci nemôžu len tak ľahko dosiahnuť, no keď máte podporu kamarátov, akým je i etnológ Patrik Rago zo Selenče, úspech je priam zagarantovaný. V zbierke nevlastníme ľudový odev starý 700 rokov, ale ide o nepretržitú tradíciu spodnej sukne – rubáča, ktorý aj dnes nosia ženy v Starej Pazove. Názvy rubáč alebo rubáš sú známe už aj v starých českých slovníkoch zo 14. storočia.“ Súčasťou projektu je i farebný katalóg, ktorého ste autorom. Z čoho pozostáva táto publikácia? „Katalóg 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy – etnologická výstava má 75 strán a v ňom sú opísané predmety (v srbskom a slovenskom jazyku), ktoré sa vystavujú, a na ilustráciu zverejnené staré a nové fotografie. Na 14 výstavných paneloch sa nachádzajú archaické a špecifické predmety, na základe ktorých je ľudový odev známy v Starej Pazove. Mojimi odbornými spolupracovníkmi boli: J. Arsenovićová, vedúca projektu, Đorđe Bošković, historik (konzultant), P. Rago, J. Horvát, A. Šilerová a I. Domoniová.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

SPOLOK ŽIEN V PADINE

Tri výstavy v jednom Tatjana Bovdišová

známych dôvodov zábavu v tej ustálenej podobe, v akej bývala, j keď nie v takom počte nemôžu uskutočniť. ako inokedy, Spolok žien v Preto sa rozhodli, že podujaPadine sa aj v tomto roku tie nezrušia, usporiadajú ho, ale môže pochváliť rôznorodými trochu inak než obvykle. Na priaktivitami, ktoré realizovali v sú- pomenutie, tohtoročné podujatie lade s aktuálnou pandemickou pomenované Jej Výsosť tekvisituáciou. Najnovšie v predpo- ca – potravina a liek je v poradí sledný októbrový deň, v piatok dvanáste. Spravidla pozostáva z 30. októbra, v ústrety pamiatky niekoľkých častí, ktoré sa z roka na rok opakujú, no vždy majú inakšiu náplň. Aj tentoraz všetky segmenty tohto projektu budú zrealizované okrem zábavnej časti. Výstava, buď obrazov s motívmi tekvice, alebo omaľovaných tekvíc či vyrezávaných plodín carving technikou, je zakaždým sprievodnou akciou. Členky padinského Spolku žien sa aj teraz postarali o to, aby nainštalovali výstavu venovanú Tekvicovej zábave, ktorú rozdelili na dve časti. Na jednej sú predstavené obrazy, ktoré im poskytla Obecná organizácia Časť výstavy tekvicových aranžmánov invalidov práce Kovačica. Tie vznikli na ich doterajších posviacky kostola usporiadali tri maliarskych táboroch. Sú tam tiež výstavy v padinskom etnodome. tekvičky, ktoré omaľovali insitné VÝSTAVA VENOVANÁ TEKVI- maliarky z Padiny. Druhá časť COVEJ ZÁBAVE výstavy obsahuje aranžmány z Predsedníčka SŽ v Padine Elen- tekvíc, ozdobné a omaľované ka Haníková vysvetlila, že si tento tekvice, medovníčky v tvare tohtermín zvolili preto, lebo sa blíži to jesenného plodu a podobné

Padinčanky predstavili aj okrasné predmety zo šúpolia

ich tradičná Tekvicová zábava, ktorá bola v bežnom roku plánovaná na 8. novembra, no z dobre • ĽUDIA A UDALOSTI •

exponáty. Haníková uviedla, že v týchto dňoch ešte usporiadajú pred-

nášku o liečivých účinkoch tekvice, ktorá tiež býva súčasťou Tekvicovej zábavy, no tentoraz to bude samostatná akcia. Pripravila ju predstaviteľka Inštitútu Tamiš z Pančeva diplomovaná technologička Violeta Mickovská-Stefanovićová. Okrem toho plánujú usporiadať dielňu, v rámci

Tekvice aj na obrazoch

od zabudnutia Padinčanky píšu projekty viac ako dvadsať rokov a snažia sa tak zachrániť pred zabudnutím starodávne predmety a prostredníctvom výstav priblížiť ich mladým generáciám. V ÝS TAVA S U V E N Í R O V ZO ŠÚPOLIA Tretia výstava pozostáva z krásnych kvetov všelijakého tvaru zo šúpolia. Tie vypracovali členky banátskych spolkov žien na nedávno usporiadanej tvorivej dielni v Padine, organizovanej Asociáciou slovenských spolkov žien. Chceli, ako podotkla podpredsedníčka SŽ v Padine Anna Koláriková, ukázať verejnosti, čo všetko ženy vyhotovili. A vyhotovili ozaj umelecké

ktorej budú robiť slané a sladké tekvicové dobroty podľa starodávnych a súčasných receptov. Chceli by, ak im postačia financie, vydať aj brožúrku, resp. malý receptár tekvicových jedál. Tým by, okrem zábavnej časti, všetky ciele projektu Jej Výsosť tekvica – potravina a liek boli splnené. VÝSTAVA MLIEČNIKOV Ďalšia výstava je súčasťou projektu Zachovajme od zabudnutia, ktorá sa pôvodne mala uskutočniť počas augustových Padinských dní kultúry, no keďže Padina v tomto roku neoslavovala, ani projekt Spolku padinských žien nebol zrealizovaný. Padinčanky ju preto zakomponovali do tejto októbrovej trojvýstavy, keď verejnosti sprístupnili okolo 60 hlinených mliečnikov, ktoré Jedna časť vystavených mliečnikov sa kedysi používali na uskladňovanie (kysnutie) mlieka, čiže diela zo šúpolia – krásne ružičky, robila sa v nich smotana. Potom rozkvitnuté a nerozkvitnuté, zlasa umyli a na drevených plotoch tožlté či sfarbené, kytice a tomu sušili, vysvetľuje členka SŽ v Padi- podobné. Návštevníci zrejme ne Katarína Šuľová. Ďalšia členka majú čo vidieť. Eva Šuľová uviedla, že väčšiu časť Finančné prostriedky na tento mliečnikov, ktoré im doma slúžia účel Spolku žien Padina poskytla ako okrasné predmety, zadovážili Obec Kovačica. Výstavy budú veod svojich starých mám. rejnosti na nahliadnutie sprístupInak na danú tému Zachovajme nené do polovice novembra. 45 /4932/ 7. 11. 2020

Ľudia a udalosti ANKETA V KULPÍNE

Nájsť najvhodnejší spôsob vykurovania Katarína Gažová

eď prídu prvé chladnejšie dni, treba začať s vykurovaním príbytkov. Práve preto si už niektoré domácnosti v Kulpíne od mája, alebo aj včaššie, teda hneď po skončení uplynulej vykurovacej sezóny pripravujú kurivo na tú nasledujúcu. Porozprávali sme sa s niektorými, ako plánujú vykurovať svoje príbytky tejto zimy. Hana Zelenáková: „Doma máme ústredné vykurovanie, kde používame tvrdé bukové drevo. V rámci plánovania domáceho rozpočtu už od jari je tu aj položka energií na vykurovanie. Snažíme sa zabezpečiť si drevo včas, aby sme nečakali do jesene. Tak už v máji kupujeme väčšie množstvá tvrdého dreva. Kupovali sme aj po 15 kubických metrov dreva, no ak nebola veľmi ostrá zima, stávalo sa, že sa nám zvýšilo. Potom sme

na nasledujúcu sezónu dokúpili, koľko treba. Drevom a ústredným vykurovaním hrejeme celý dom celú zimu. S takýmto spôsobom vykurovania sme spokojní.“ KATARÍNA ZORŇANOVÁ: „Žijem sama v domácnosti a na vykurovanie som si aj tejto sezóny

drobnejšie, tenšie, ktoré používam namiesto šúľkov. Takýto spôsob vykurovania som už vyskúšala a zdá sa mi byť výhodný. Nekupujem už ani uhlie. Drevom kúrim sporák v kuchyni a pec v izbe. Drevo som si zadovážila aj tohto roku u predajcov u nás v Kulpíne.“

uhlie a drevo. V poslednom čase sme sa preorientovali na plynové vykurovanie. Výhoda je v tom, že nekúrime všetky miestnosti v dome, lebo sa dá regulovať takýto systém vykurovania. A taktiež nám zodpovedá, že sa dá regulovať teplota vzduchu. Kým nie sme doma, nastavený je na nižšiu temperatúru a potom, keď sa viac zdr žiava me doma, na vyššiu, ak á nám podľa vonkajšej zimy zodpovedá. Hana Zelenáková Katarína Zorňanová Zlatko Harminc Takýto spôsob vykurozvolila iba drevo. Zaobstarala som ZLATKO HARMINC: „Skôr sme vania je takpovediac čistá robota a si ho včas. Mám pripravené aj to na ústredné vykurovanie pou- pre zamestnaných je zvlášť veľmi tvrdšie, hrubšie drevo a aj také žívali sójovú balíkovanú slamu, výhodný.“ V BIJELJINE, BOSNA A HERCEGOVINA, pokračujú s projektom Slovenčina v srdci a na perách. Koncom októbra sa deti učili slovenskú abecedu a hádanky, začali s prípravami na Vianoce a nevystal ani minitanečný kurz. Vďaka projektu, ktorý finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v kostole je odnedávna aj nový syntetizátor. Aj keď je asimilácia neúprosná a počet Slovákov v Bijeljine stále klesá, málopočetní bijeljinskí Slováci sú stále aktívni. T. Farkašová Foto: N. Kolárová

Od pondelka 26. do piatka 30. októbra v rámci Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci sa konala akcia zberu starého papiera. V rozhovore s Milinou Krajčíkovou, jednou z vedúcich ekologického krúžku, sme sa dozvedeli, že ekológovia koordinovali ďalších učiteľov v škole a tí následne aj rodičov a starých rodičov žiakov, aby priniesli z domu a z pracovných organizácií starý a nepotrebný papier. Táto prvá akcia tohto druhu v aktuálnom školskom roku sa vydarila, ohlas verejnosti bol dobrý a prichystaný kontajner vedľa zadného vchodu do školy sa naplnil papierom. Ten má podnik z Vrbasu zaoberajúci sa zberom papiera prevziať a škola touto cestou získa potrebné materiály na vyučovanie. Do akcie sa zapojila aj Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu a z petrovského dopisovateľského punktu distributér novín Miroslav Bartoš a grafická redaktorka Irena Lomenová (na fotografii) a autor tohto príspevku do školy priniesli značné množstvo starých čísel novín, ako aj iný nepotrebný papier. J. Čiep

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SO ŠTEFANOM TOMANOM Z KOVAČICE

Bazový likér ocenený zlatou medailou Oľa Glóziková-Jonášová

odujatia vo Vojvodine a najmä podujatia vojvodinských Slovákov jarmočného, gastronomického či zábavného typu nemožno si hádam ani len predstaviť bez tomanovky. Tomanovku azda netreba dôkladne predstavovať, avšak pre tých, ktorí možno o tejto značke ešte nepočuli, povieme toľko, že sa jej výrobca

Najnovší diplom za likér z plodov bazy

Štefan Toman z Kovačice zaraďuje medzi špičkových výrobcov vín, pálenky a likérov. Tieto riadky sú opodstatnené početnými oceneniami. Je tu aj to najnovšie, najvyššie – zlaté, ktoré sa dostalo do jeho rúk za bazový likér na 3. medzinárodnom festivale pálenky Rakije i rakijaši 2020 v Pančeve. V nedeľné poobedie výrobca tomanovky Štefan Toman z Kovačice otvoril nám dvere svojej pálenice a s radosťou poznamenal, že do jeho bohatej zbierky ocenení a medailí pribudli ďalšie. Tentoraz sa stal šampiónom za už spomínaný likér z plodov bazy v kategórii likérov z roku 2019 s ocenením 18,75, kým sa mu za orechový dostala do rúk tretia cena. Okrem toho na tomto najväčšom medzinárodnom festivale pálenky, kde súťažilo 102 výrobcov zo 7 krajín a z viac ako 1 300 hodnotených vzoriek brand tomanovka zakotvil na 12. mieste v celkovom poradí. Predtým sa mu v auguste t. r. na • ĽUDIA A UDALOSTI •

3. festivale pálenky v Žitišti cel- spracovanie, nasleduje mletie, a tomanovka určite pôjde na súťaž kovo zo 7 vzoriek, koľko poslal kysnutie a pálenie. aj do zahraničia. Toman poznana súťaž, dostalo sedem zlatých Dnes značka tomanovka po- menal, že je dosť ťažké vyrobiť medailí a osobitná zlatá medaila núka širokú paletu svojich pro- dobrú pálenku, ale ešte ťažšie je duktov. S odstupom času sa do- asi zachovať si titul prvého miesta, za viljamovku. Týmto a početným oceneniam, pracovali k niekoľkým druhom a snaží sa propagovať svoj brand ktoré doposiaľ získal za svoje pro- vín, pálenky a likérov a dukty, predchodilo však veľa úsilia, ovocné kompóty, sladké niekedy aj márnej práce, ale hlav- (slatko v srbčine) a v pone lásky a vytrvalosti a viera v to, slednom čase aj sušené čo robí. A nerobí to sám. Pomáhajú ovocie. Výrobe likérov mu syn Štefan a manželka Zuzana. a sladkých produktov z Tomanovka má tradíciu, ktorá pokladnice tomanovky pretrváva v tretej a pomaly aj vo sa dnes venuje manželka Zuzana. štvrtej generácii Tomanovcov. „Neboli sme spokojní s páPravidelne svoje výlenkou zo začiatku. Vždy niečo robky predstavujú na akoby chýbalo, a tak sme sa so jarmokoch, gastronosynom rozhodli, že on absolvuje micko-zábavných poduškolenie na Poľnohospodárskej jatiach, ale aj veľtrhoch, fakulte v Zemune u profesora Dr. zvlášť na tom poľnohosNinoslava Nikićevića, špičkového podárskom a veľtrhu odborníka a znalca výroby alko- cestovného ruchu. Práve holických nápojov,“ poznamenal na Poľnohospodárskom Toman. Po skončení Štefanovho veľtrhu v Novom Sade školenia si uvedomili, že na výrobu sa im v roku 2013 dostaŠtefan Toman so synom Štefanom pálenky a vín jestvuje celá veda lo aj prvé, zlaté ocenenie a manželkou Zuzanou a že tak ako robili doposiaľ, nie je za pálenku z duly. O dva (foto: z archívu Tomanovcov) správne. Tak nastal čas venovať sa roky opäť, o dva zasa, a tak tejto veci dôkladnejšie. Ovocný takmer každý druhý rok si do- aj v obchodných strediskách, keď sad zariadili podľa odporúčaní mov odniesli zlato. Neskoršie sú dajaké možnosti a prezentáodborníkov, samozrejme, v súlade zo súťaží v Temerine, Pančeve, cie domácich produktov. A tak so zákonnými predpismi, vyhovorí, že keď bol naposledy vŕtali studňu na zavlažovanie, v obchodnom stredisku v Belehzadovážili elektrinu a všetku rade, ocitol sa medzi známymi potrebnú mechanizáciu na výrobcami svetových brandov pestovanie, strihanie, striea pozerali sa naň zvysoka. Avšak kanie, čiže jedným slovom iba pred jeho stánkom ľudia čakali na údržbu ovocného sadu, v rade. „Ponúknem ľuďom, dám im ale aj na oberanie, čistenie, ochutnať a vo väčšine prípadov umývanie plodov a naposledy sa klienti k môjmu stánku opäť výrobu pálenky a vín. vrátia a kúpia si moje produkty. Pre tomanovku je príznačné Vediem sa výrokom – kto raz dá, to, že sa im časom podaridvojnásobne sa mu vráti. A fakt lo uzavrieť celý okruh prác, je tak. Samozrejme, snažím sa, čiže od pestovania ovocia aby aj ceny boli primerané a dopo finálny produkt. Ovocie stupné pre všetkých. Preto aj naša podľa slov Štefana Tomana ponuka obsahuje výrobky od 1 dl musí byť zdravé, umyté, očisaž po 2 l. Pritom sú zabalené do tené a odkôstkované. Proces rôznych súčasne dekorovaných výroby tomanovky je práca fliaš a výborné sú aj ako darček,“ na celý rok. Ošetrovanie stro- Štefan Toman so svojím produktom, poznamenal. mov, oberanie plodov, keďže tzv. klekovačou Na záver povieme iba toľko – zapoužívajú výlučne oberané čínal ako milovník dobrej pálenky ovocie, a nie aj také, ktoré spad- Žitišti aj niekoľko rokov po sebe a vína, začal vyrábať najprv pre ne zo stromu samo. Také je už sa domov nevrátili s prázdnymi seba a dnes brand tomanovka vraj prezreté. Ovocie pooberajú rukami. V tomto roku plánovali ročne vyprodukuje zhruba 300 predtým než celkom dozrie, nie- vzorky poslať na oceňovanie aj až 500 litrov vína, približne 400 koľko dní také pooberané odstojí do zahraničia. Avšak človek mieni, litrov likéru, ako aj 3 000 až 5 000 a potom je pripravené na ďalšie čas zmení. Počkajú na lepšie časy litrov pálenky rôzneho druhu. 45 /4932/ 7. 11. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Tea Šusterová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Adam Tárnoci, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Hana Cigániková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Beáta Benková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Róbert Benka, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica Katarína Kľúčiková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Prázdninové okuliare

amaráti z Pivnice nám posielajú ešte trochu leta do nášho Kútika. Prváčikovia takto videli leto a vyprevadili ho cez prázdninové okuliare. Danuška

Lucia Kámaňová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Monika Š us ZŠ 15. ok terová, 2. 1, tóbra, Piv nica

Irena

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Oliver Grňa, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVIII 7. 11. 2020 Číslo 22/ 2021 Z PRODUKČNEJ BURZY

Pokles cien na domácom aj svetovom trhu

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 26. 10. do 30. 10. po niekoľkých týždňoch po sebe rastúcich cien bola zaznamenaná na trhu s obilninami ich korekcia. Príčina je predovšetkým v poklese cien na svetových burzách, ktorý sa prejavil aj na domácom trhu. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom v uvedenom období bol tovarový obrat nižší o 50,99 % a finančný obrat o 44,63 %. Po nedávnom prudkom raste ceny kukurica vykazuje veľkú nestabilitu na trhu s obilninami. Štatisticky kukurica zaznamenala rast Ľubica Sýkorová cien v dôsledku rastu začiatkom týždňa, zatiaľ čo koniec týždňa priniesol prudký pokles. Koronakríza, ktorá v uplynulých mesiacoch priniesla do našich životov mnoho Burzové kontrakty boli začiatkom týždňa obmedzení, sa odrazila aj na normálnom fungovaní našich inštitúcií. Pokrajinský uzatvorené v cene 20,00 din./kg bez DPH sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo prijal rozhoda na konci týždňa boli uzatvorené v cene nutie o informovaní žiadateľov súbehov o neposudzovaní žiadostí a rozhodnutí o 19,00 din./kg bez DPH. piatich súbehoch vyhlásených Pokrajinským sekretariátom pre poľnohospodárstvo, So pšenicou s minimálnym obsahom vodné hospodárstvo a lesníctvo. bielkovín 12 % sa obchodovalo za cenu tomto rozhodnutí sa 2. Súbeh o pridelenie finanč- ných prostriedkov z roč22,00 din./kg bez DPH, zatiaľ čo pšenica uvádza, že z dôvodu ných prostriedkov na podporu ného programu používas minimálnym obsahom bielkovín 11,50 vyhlásenia núdzového mladých ľudí vo vidieckych ob- nia finančných prostried% sa predávala za 21,30 din./kg bez stavu v dôsledku pandémie lastiach na území AP Vojvodiny kov z rozpočtového fondu DPH. Priemerná cena bola 21,38 din./ COVID-19 sa rozpočet znížil a v roku 2020; pre lesy AP Vojvodiny v roku kg bez DPH (23,51 din./kg s DPH), čo pre nedostatok finančných pro3. Súbeh na usporiadanie 2020 v časti týkajúcej sa: je pri porovnaní s predchádzajúcim striedkov tieto súbehy nebudú tradičných podujatí v roku 2020 Bod 1. Zalesňovanie – vysátýždňom o 3,10 % menej. zrealizované. na území AP Vojvodiny; dzanie nových lesov Sója si drží stabilnú cenu. PreSpomínané rozhodnutie zveBod 3. Zveľaďovanie škôlkar4. Súbeh o pridelenie stimudávala sa v cenovej relácii od rejnené na webovej stránke lačných prostriedkov na zlepše- skej výroby 46,70 do 47,50 din./kg bez Pokrajinského sekretariátu pre nie živočíšnej výroby na poľnoBod 4. Výroba lesného reproDPH. Jej priemerná cena bola 47,00 din./kg bez poľnohospodárstvo, vodné hos- hospodárskych gazdovstvách a dukčného materiálu, semien DPH (51,69 din./kg s podárstvo a lesníctvo sa týka ekonomickej činnosti s cieľom Uchádzači o súbehy, ktorí DPH), čo je o 2,70 % zvýšiť konkurencieschopnosť odovzdali prihlášky a chcú si nasledujúcich súbehov: viac ako v pred1. Súbeh na udelenie grantov z hľadiska pridanej hodnoty naspäť prevziať odovzdanú dárstvo a chádzajúcom na spolufinancovanie činností prostredníctvom spracovania dokumentáciu, môžu podať lesníctvo, týždni. .○ pri pozemkových úpravách (ko- mlieka a mäsa na gazdovstvách žiadosť o jej vrátenie na adresu: Bulvár Mihajla masácii) na území AP Vojvodiny v AP Vojvodine v roku 2020; Pokrajinský sekretariát pre poľ- Pupina 16, Nový v roku 2020; 5. Súbeh o pridelenie finanč- nohospodárstvo, vodné hospo- Sad. ○

Chýbajú financie na vypísané súbehy

Z obsahu Strnisková populácia s. 2 a 3

Choroby uskladnenej zeleniny počas zimy

Príprava na zimný odpočinok

s. 4

s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (19)

Strnisková populácia DrSc. Ján Babiak

V rozsiahlom rade spevavcov, v rámci čeľade pinkovitých (Fringillidae), rod strnádok (Emberiza) je najpočetnejší. Ide o menšie vtáky, s dosť identickou morfológiou, s podobným spôsobom života a len nuansy farby operenia alebo kresba v operení ukazujú, o ktorý druh ide. Ako spevavce charakterizujú sa hlasným a melodickým spevom, ktorý je aj druhovo špecifický.

trnádky sú granivorné a naj- strávi na africkom Stredozemí. radšej konzumujú semená Biotop: Prevažne žije v stepných tráv, respektíve hmyz. Žijú oblastiach. Preferuje otvorené, v nízkom poraste a skosené kul- poľnohospodárske kraje s veľkýtúry – strniská sú pre ne pravé mi plochami obilnín a strukovín. eldorádo (odtiaľ aj ich rodové Najviac ju vidieť na lúkach (preto meno). Sú sťahovavé, vlastne dostala aj druhové meno), nekov teplejších krajoch prelietavé. sených plošinách nízkej trávy a Hniezdia v trávnych húšťavách v okolí kultúrnych lánov s drobalebo v nízkom kroví. nozrnnými semiačkami (proso, U nás je najčastejšia strnádka konopa, lucerna). Keď ide o horské lúčna, početnejšia strnádka trsťo- pasienky, nehniezdi nad 1 200 m. vá, žltá a záhradná, kým zriedkavá Rozlíšenie: Má dosť silné telo, je strnádka čiernohlavá. Ďalšie proporcionálne väčšiu hlavu a sildruhy možno zriedkavo vidieť iba ný zobák. Horná časť hlavy je šedov zime (strnádka severská, malá a snežná), ale je tu aj populácia, ktorá žije v teplejších krajoch, a tá naše kraje navštívi ešte zriedkavejšie (strnádka svrčavá a ciavá). STRNÁDKA LÚČNA (POĽNÁ) – EMBERIZA (MILIARIA) CALANDRA, Linné 1758 Je zo strnádok najväčšia. Osamele ju možno vidieť, ako spieva v poli, na vyvýšenom mieste (na konári, elektrickom vedení, na plote). Je spoločenská a často ju možno vidieť alebo aj vyplašiť v kŕdli na zemi, kde hľadá semiačka v nízkom poraste, Strnádka lúčna alebo podvečer na oblohe pri kolektívnom návrate k hniez- -hnedá s tmavými pásikmi a pod dam. U nás v nových podmienkach okom má tmavšiu hnedú škvrnu. obrábania zeme (motorizovaná Chrbát je bledohnedý, s tmavšími, technológia, prehnané používanie do pásov zoradenými škvrnami. pesticídov a insekticídov) bola Aj na krycom perí má tmavohnedé koncom minulého storočia dosť škvrny. Hruď a bruško je sivkastoohrozená, ale adaptovala sa, hoci -béžové s tmavohnedými pásikmi. dnes už nie je taká častá ako skôr. Nohy sú žlto-ružové. Lieta s prízvuRozšírenie: Obýva strednú a juž- kovanými vlnovkami. Pohlavný nú Európu, ale aj Blízky východ dimorfizmus nie je rozvitý. a stredozemné pobrežie severozáHniezdenie: V zakladaní rodipadnej Afriky. Má celoročný pobyt ny tento druh má polygamickú v pásme Stredomoria, Čierneho orientáciu, lebo na 2 – 3 samičky a Kaspického mora, ako i v páse patrí jeden samček. Po príchode pobrežia Atlantického oceánu. zo zimoviska už začiatkom marca Severnejšie od týchto oblastí (po nasledujú svadobné hody, keď 55 º s. z. š.) hniezdi v lete a zimu samček spevom na odkrytom

posede a predvádzaním v lete bec“. Druh je pohlavne dimorfný. vábi samičku. Hniezdo si pár stavia Samček má čiernu hlavu a biely na zemi, v tráve. Je miskovitého obojok. Chrbát je tmavohnedý tvaru, kostra je vypletená z konárikov a vnútro je vystlané mäkkou trávou a srsťou. Samička znáša 4 – 6 sivo-zelenkastých vajec s bohato zdobenými škvrnami tmavej farby (zelenej, hnedej, fialovej). Hniezdi dvakrát v roku. Rozdiel medzi prvou a druhou násadou je v priemere dva mesiace. Potrava: Hľadá ju Strnádka trsťová na zemi. Sú to spravidla semiačka, ale v reprodukčnom období mláďa- a krídelné krovky žltavo-hnedé. tám prináša aj hmyz a jeho larvy. Bruško je jasné, sčasti čiarkované. Spev: Vábivé volanie je ne- Samička je svetlo-hnedá, s bledým melodické „tsritt“, alebo pre- golierikom a pásom nad okom. nikavé „bitt“ a varianty v sérii: Druh má aj letný, aj zimný šat. „bt´bt´bt´bt´...“ Keď ide o spev Hniezdi dvakrát ročne, blízko strnádky lúčnej, on začína pri vode, a hniezdo si stavia zo váhavo a končí prenikavo, suchých stebiel a listov, vnútro zvonivo. Abecedou zaznačený vystiela perím a srsťou. V období čvirikavý spev vyzerá asi takto: párenia samček intenzívne spieva „tyk-tyk-cik-cik-ckckcrrississss“. v nízkom poraste. Znáška je 4 – 6 STRNÁDKA TRSŤOVÁ sivo-hnedých vajec s tmavohne(TRSTINOVÁ) – EMBERIZA dou textúrou. Inkubácia trvá SCHOENICLUS, Linné 1758 12 – 14 dní a na nich sedia, aj sa Je to eurázijský vták. V lete o mláďatá starajú obaja rodičia. hniezdi takmer v celej Európe Hniezdna starostlivosť je krát(po 70 º s. z. š., okrem Islandu) ka (11 dní), lebo mláďatá ešte a celoročný pobyt má v pásme ako nelietavé opúšťajú hniezdo. od severozápadnej časti (Ír- Starostlivosť rodičov o nich trvá sko, Anglicko) po pomedzie aj ďalej. Čierneho a Kaspického mora. Stravuje sa semiačkami, ale V čase migrácie ju možno mláďatá chovajú aj drobným vidieť v celej južnej Európe. Zimuje na Stredomorí. U nás má južnú hranicu svojho rozšírenia. Obýva nížinné priestranstvá aj kotliny, ale spravidla v mokrých biotopoch, s dosť stojacích alebo pomaly tečúcich vôd, porastených hydrofilnou vegetáciou (trstina, pálka, vŕba). V zime pri výbere biotopu nie je taká prieberčivá. Pre veľkú podobnosť ju volajú aj „trsťový vra- Strnádka žltá

45 /4932/ 7. 11. 2020 hmyzom a jeho larvami (voškami). Vábivé volanie je vysoké „siy“, pri ťahu komunikuje s „bzy“, v tŕstí ju počuť, ako spieva „suíí, ci, ci, tií...“, ale aj ako trilkuje „srip-srip-sí-sí-sí-stitip-itip-itippip“, aj kratšie „sri-sri-sirr...“ STRNÁDKA ŽLTÁ (OBYČAJNÁ) – EMBERIZA CITRINELLA, Linné 1758 Je to eurázijský druh. V Európe nehniezdi iba celkom na severe, ale ani v Stredozemí. Zimuje na prímorí. Na našich priestoroch v zimných mesiacoch žije prelietavo v menších kŕdľoch. Jej biotop sú voľné priestory, lúky a pasienky, s roztrúsenými stromami, krovinami, pri potoku, ale vie sa nasťahovať aj do parkov a sadov, ale vyhýba sa plošinám intenzívneho hospodárenia. Druh podlieha pohlavnému dimorfizmu. Samček má výrazne

Hniezdi dvakrát v roku (na jar ačkami a hmyzom. Hlási sa drčavým „r“, aj „crit... crit“, v a v lete). Počet vajíčok je 3 – 5 ťahu „čypp“ alebo čý“ a spieva (6). Sú belavej farby, s hnedou textúrou. Inkubácia trvá 12 – 14 „srytt, sytt-sytteri-sytt-syttere“. dní a hniezdna starostlivosť trvá STRNÁDKA (OSTROHÁR9 – 14 dní. KA) SEVERSKÁ – CALCARIUS LAPPONICUS, Linné 1758 Konzumuje semiačka, najmä Obýva najsevernejšie časti ovos, ale aj zelené časti rastlín, severnej pologule. V jeseni mia mláďatá chová hmyzom. Je gruje nižšie, do pásma miernej dobrým pevcom a počuť ju aj klímy, v Európe do pásma nad v najväčších horúčavách, ba jej melodický prednes bol často Čiernym a Kaspickým morom. inšpiráciou v etnohudbe niekLen v tuhých zimách sa priblíži až k Dunaju. Jej biotop sú torých národov. Vábivý hlas je „cik“, aj „styff“ a „cik-cirr“, spieva nižšie položené miesta, s vlhvysokým tónom „ci-ci-ci-ci-cííí...“, Strnádka čiernohlavá komilnou vegetáciou. Samček ale vie aj trilkovať: „sre-sre-srev období párenia má čiernu -sre-sre síí-súú“, alebo „pt-pt-pt, čiapočku a hrdlo, sčasti aj hruď. zelenkasto-okrovým sfarbením pittilitt“. prednej časti tela. Samička je viac Samička je na chrbte strakatá. STRNÁDKA ZÁHRADNÁ – sivohnedá s tmavou kresbou na Počuť ju rapotavým „pr´r´r´rt“, EMBERIZA HORTULANA, Linné chrbte. Má letný a zimný šat. Ju- „t-r-r-r-ik“, pri ťahu „ču“ a „čyp“ 1758 venilné mláďatá majú žltohnedé a melodický spev je: „kretleJe eurázijský druh, ale ako operenie. -trlí-trr kritle-kretle-try“. U nás je svoje životné prostredie si vySamček si získa samičku spe- veľmi zriedkavá a pozorovaná je berá nížinný, mierne vom. Hniezdo si stavajú v tráve v Banáte len za naozaj tuhých zím. zvlnený reliéf, a tak alebo v kroví blízko zeme. Znáška STRNÁDKA MALÁ (HRDZAVOje častá vo východnej je 4 – 6 sivkastých vajec s tmavými SLUHÁ) – EMBERIZA PUSILLA, Európe, v pribaltických škvrnami (častejšie na hrubšom Pallas 1776 štátoch a v severnom konci). Hniezdi dvakrát v roku Obýva ďaleký sever (tundru Stredomorí. Je sťaho- (apríl – júl). Starostlivosť o mláďatá a tajgu). Je sťahovavá a zimuje vavá (sťahuje sa v noci) je ako pri druhých strnádkach. v južnej Ázii. Jej biotop sú zamoka vtedy ju možno vidieť Konzumuje semená, ktoré nájde rené smrekové a brezové lesy. Je aj v západnej Európe na zemi, a v období rozmnožova- najmenšia a poznať ju po malom (okrem Anglicka). Zi- nia aj hmyz. Vábivý spev je „sli-e“, chochlíku a hrdzavej farbe na muje v predrovníkovej dí-ip“ a pri migrácii komunikuje s sluchách. Hlási sa s „cik“ a spieva Afrike. U nás aj hniezdi „ču“. Melodická kategória hlásenia „trytrytry srii týy, sivi-sivi či si“. na pahorkatinách (Fru- je: „cia-cia-ci cru-cru-cru“, „sry- U nás je zriedkavá. šká hora, Vršački breg, -sry-sry dru-dru-dru“, Telečka). Jej biotop je alebo kratšie „sry-sryleso-step, zanedbané -čúúúýý“. sady a polia a kameSTRNÁDKA ČIERStrnádka záhradná nité plochy obrastené NOHLAVÁ – EMBERItrávou. ZA MELANOCEPHAžltú hlavu s olivovými pásmi na Je to plachý vták, ktorý rýchle LA, Scopoli 1769 čiapočke. Bruško je tiež žlté, po bo- beží do úkrytu. Od iných strnádok Hniezdi vo východkoch pásavé. Chrbát je hnedo-gaš- sa rozlišuje bielym krúžkom okolo nej časti Stredozemia. tanový, pásavý. Samička je menej očí, bledým fúzikom a ružovou Je sťahovavá a zimuje výrazne sfarbená, s dominanciou farbou zobáka. V období páre- v Indii. U nás sa zjavožlto-zelenkavej farby na brušku. nia samček sa výrazne rozlišuje vala ako zatúlanec zo Druh má letný a zimný susedného regiónu, ale šat. Sfarbenie mláďat je v poslednom čase prebližšie k samičke. niká aj do Vojvodiny. Už koncom zimy sa Obýva otvorené, suché Strnádka snežná formujú páry. Predtým kraje obrastené kríkmi, samček spevom vábi SNEHUĽA SEVERSKÁ (STRale aj vinice a sady, aj okraje lesov. samičku. Hniezdo stavia Samček je pestro žltý, s čiernou NÁDKA SNEŽNÁ) – PLECTROsamička, obyčajne blízko hlavou, a samička je nenápadne PHENAX NIVALIS, Linné 1758 k zemi, pod kríkom, na Je vtákom najsevernejšej časti žltá na brušku a hnedo-okrová na okraji lesa. Materiál na hlave a chrbte. Zriedka hniezdi aj pologule. Zimu trávi v strednej stavbu pomerne veľu nás (Vršački breg, Frušká hora). Európe a južná hranica jej zimokého, miskovitého hniV húští si stavia hlboké hniezdo viska sú práve priestory Vojvodiny. ezda sú suché stebielka z tenkého prútia. Samička znáša U nás ju možno zriedkavo vidieť tráv, korienky, a vnútro raz v roku 4 – 6 vajíčok, žltkavej len v bielom šate.  vystiela mäkkým ma- Strnádka severská alebo tyrkysovej farby, drobno teriálom (lístie, mach). Foto: z internetu bodkovaných. Stravuje sa semi-

III

Uskladnená cibuľa

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Choroby uskladnenej zeleniny počas zimy Ing. Ján Tancik, PhD. CHOROBY SKLADOVANÝCH ZEMIAKOV Na uskladnených zemiakoch sa vyskytuje viac druhov chorôb. Ich pôvodcovia infikujú hľuzy v rôznych termínoch, niektoré ešte počas vegetácie, niektoré počas zberu alebo pri pozberovej úprave. Keď sa tieto choroby objavia v skladoch, spravidla sa už nedajú zastaviť, dá sa iba spomaliť ich priebeh, a to optimalizáciou podmienok v sklade. SUCHÁ – FUZÁRIOVÁ HNILOBA HĽÚZ Táto choroba patrí k najnebezpečnejším chorobám hľúz uskladnených zemiakov. Pôvodcom je huba Fusarium solani. Patogén preniká do hľúz cez mechanické

roby sa v skladoch môže vplývať udržiavaním teploty pod 7 °C. Dôležité je uskladňovať zdravé hľuzy, dobre vyzreté bez mechanických poškodení, taktiež hľuzy musia byť suché bez prímesí. Poškodené treba nechať 1 až 2 týždne pri teplote 12 – 15 °C, aby sa rany zahojili. Odporúča sa počas skladovania robiť prebierku a eliminovať napadnuté zemiaky. MOKRÁ HNILOBA ZEMIAKOV Táto choroba tiež patrí k najdôležitejším chorobám skladových zemiakov. Najväčšie straty sa objavujú pri skladovaní v nevyhovujúcich podmienkach (vlhké a teplé pivnice) a keď sú uskladnené mechanicky poškodené zemiaky. Pôvodcom choroby je baktéria Erwinia carotovora, ktorá prežíva v pôde a do rastlín preniká cez

suchých hľúz, najlepšie je zber robiť za suchého počasia, alebo pred uskladnením ich vysušiť. Pri zbere a manipulácii pri skladovaní sa tiež treba vyhnúť mechanickým poškodeniam hľúz. Počas skladovania treba zabrániť vzniku vysokej relatívnej vzdušnej vlhkosti a udržiavať teplotu pod 6 °C s využívaním ventilácie. Chemická ochrana nie je možná. CHOROBY CIBUĽOVEJ ZELENINY V SKLADOCH FUZARIÓZA CESNAKU Je považovaná za najvážnejšiu chorobu cesnaku. Zvlášť veľké škody sú na zahraničných odrodách a pri nevhodných podmienkach na pestovanie cesnaku. Najväčšie škody sú zaznamenávané 2 až 3 mesiace po uskladnení, kedy môže byť zničená celá hlávka cesnaku.

obdobie. Vývoj choroby pokračuje v skladoch a môže sa rozširovať aj na zdravé strúčiky. Na infikovaných častiach cibule sa najprv objavuje povrchové hnednutie, ktoré sa neskoršie šíri dovnútra strúčikov. Na povrchu cesnaku pri vhodnej vlhkosti sa objavuje biely alebo ružový povlak, pri nevhodnej vlhkosti môže chýbať. Celé strúčiky postupne spráchnivejú a zmenia sa na prašnú, suchú hmotu. Cesnak, ktorý vykazuje uvedené symptómy, nemusí byť napadnutý iba hubami z rodu Fusarium, pretože na fuzarióze a práchnivení cesnaku sa môžu podieľať aj iné huby. OCHRANA Z preventívnych opatrení na obmedzenie rozšírenia tejto choroby v skladoch je potrebné usklad-

Pôvodcom choroby sú huby z rodu Fusarium, najmä F. solani, F. oxisporum, a v poslednom čase F. proliferatum. Zdrojom infekcie pri cesnaku je infikovaná sadba alebo zamorená pôda, kde sa často pestujú cesnak, cibuľa a zemiaky. Choroba sa môže vyskytovať aj na zdravej sadbe z dobrých pôdnych podmienok, najmä ak je cesnak pozberaný neskoro, alebo ak pred zberom bolo dlhšie daždivé

ňovať iba kvalitný a pretriedený, dobre vysušený cesnak, ktorý bol pestovaný vhodným spôsobom v suchších oblastiach a na ľahkých pôdach. Čiastočne napadnutý cesnak je nevhodný na dlhšie skladovanie. Počas skladovania je potrebné udržiavať optimálny vlhkostný a teplotný režim, ktorý prípadný rozvoj choroby síce nezastavuje, ale ho výrazne spomalí. Proti týmto chorobám

Struky cesnaku napadnuté hubou rodu Fusarium

poranenia, ktoré vznikajú pri zbere a manipulácii s hľuzami. Ochorenie sa začne prejavovať niekoľko týždňov po uskladnení objavením sa škvŕn sivohnedej farby, trochu upadnutých pod povrch hľuzy. Neskoršie pod škvrnou pokožka zvráskavie a dostáva suchú konzistenciu. OCHRANA Z preventívnych opatrení na obmedzenie rozšírenia tejto cho-

poranenia, ale aj pomocou lariev škodcov. Škodí aj počas vegetácie, ale hlavné škody spôsobuje počas skladovania hľúz a prejavuje sa ako mokrá hniloba. Pletivo hľúz sa premieňa na kašovitú hmotu s nepríjemným zápachom, ktorý spôsobujú iné mikroorganizmy. OCHRANA Z preventívnych opatrení na obmedzenie rozšírenia tejto choroby v skladoch je uskladnenie

45 /4932/ 7. 11. 2020 účinne pôsobia pomocný rastlinný prípravok na baze konídie húb rodov Clonostachys a Trichoderma v prípravku Gliorex a Clomoplus. SIVÁ KRČKOVÁ HNILOBA CIBULE Táto choroba sa prejavuje najmä v skladoch a spôsobuje najväčšie straty na uskladnenej cibuli v Európe. Pôvodcom sú druhy húb z rodu Botrytis, najčastejšie je to druh Botrytis allii, ale môžu byť aj iné druhy tohto rodu. Choroba je prenosná osivom, sadzačkou a pôdou. Zo skladov sa do poľných podmienok môže dostať spolu s infikovanými cibuľami. Huba môže napadnúť rastlinu aj počas vegetácie, ale nezapríčiňuje na rastlinách žiadne zmeny. Do cibúľ

sa dostáva až na konci vegetácie a rozširuje sa v dozrievajúcom poraste. Intenzitu infekcie a tým aj výskyt choroby v skladoch najviac ovplyvňuje vlhké počasie v období dozrievania cibule. Symptómy sa na cibuliach iba zriedka objavujú po zbere, ale neskoršie počas skladovania. Ak je uskladnená mechanicky nepoškodená cibuľa pri vlhkosti okolo 60 %, choroba sa na susedné cibule nerozširuje. Pri mechanickom poškodení cibúľ sa môže hniloba rozšíriť aj v skladoch, najmä na mieste poškodenia. Na povrchu cibule na šupke sa prvé príznaky tvoria v podobe vpadnutých hnedastých škvŕn, dužina je pod šupkou mäkká, pletivo je sivé až

sivohnedé, ostro ohraničené od zdravého pletiva. Hniloba preniká dovnútra cibule. Na povrchu cibúľ neskôr huba vytvára spóry v podobe sivého povlaku. Napadnuté cibule väčšinou predčasne klíčia a v dôsledku straty vody sa scvrkávajú a nadobúdajú múmiovitý vzhľad. OCHRANA Z preventívnych opatrení na obmedzenie výskytu tejto choroby je dôležitý osevný postup, zaradenie cibule do osevných postupov s odstupom minimálne 4 – 5 rokov, pestovanie cibule na teplých a ľahkých pôdach, výber správnej odrody. Najnáchylnejšie sú všeobecne biele a menej štipľavé, sladké odrody, čo súvisí s obsahom

fenolických látok. Výrazne vplýva aj správna a bilancovaná výživa, pretože nadmerné a jednostranné hnojenie dusíkom spomaľuje dozrievanie a predlžuje vhodné obdobie pre infekciu. Dôležité je porast udržiavať nezaburinený a optimálne zavlažovať. Zber cibule treba robiť, keď je pri polovici až troch štvrtinách rastlín vňať poľahnutá. Vňať neodrezávať, kým je zelená, ale keď úplne vyschne. Cibule treba skladovať po vysušení, sušiť ich treba v prírodných podmienkach približne 10 dní. Cibuľa sa musí skladovať v suchých skladoch pri teplote 0 až 2 °C a relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť 65 – 70 %. ○ Foto: J. Tancik

RASTLINNÁ VÝROBA

Jesenné herbicídne ošetrenie ozimných obilnín Ľubica Sýkorová

V ozimných obilninách je vhodným opatrením herbicídna ochrana už na jeseň. Pre samotné obilniny to znamená lepšiu východiskovú pozíciu z hľadiska zakoreňovania, odnožovania, lepšieho prístupu k vlahe, živinám a priestoru.

posledných rokoch zaznamenávame teplotne nadpriemerné, suché a dlhé jesene. Jesenné herbicídne ošetrenie ozimných obilnín sa robí čoraz častejšie, pretože tým sa odľahčujú nielen jarné práce, ale sa ošetrujú porasty proti odolným prezimujúcim burinám. Ak máme problém s výskytom prezimujúcich burín, ktoré na jar, kým sa vytvoria vhodné podmienky na aplikáciu herbicídov, môžu prerásť optimálne štádium pre ošetrenie, resp. sú už odolné proti klasickým jarným herbicídom, práve jeseň je vhodný čas na boj proti burinám. Oziminám tým poskytneme šancu lepšie zakoreniť, odnožiť už na jeseň a možnosť využiť dostupnú vlahu, priestor i živiny. Zároveň zabezpečíme kontrolu burín, ktoré sa na jar ničia len s veľkými ťažkosťami. Často však počuť názory, že jesenné vstupy do obilnín sú

zbytočné a drahé. Podľa odborníkov čakanie na správny termín herbicídneho ošetrenia sa nemusí oplatiť (neskoré vzchádzanie burín, hraničné aplikačné fázy obilnín). Aj opakované používanie rovnakých prípravkov vedie k rezistencii. Výber správneho herbicídu pre jesenné ošetrenie by mal byť ovplyvnený najmä spektrom a rastovou fázou burín v čase aplikácie. V opačnom prípade účinnosť herbicídov nemusí byť pre všetky buriny dostatočná a v jarnom období budú potrebné ďalšie herbicídne postreky. Hlavnými dôvodmi, prečo pestovatelia začínajú s ochranou proti burinám už na jeseň, sú: – potlačenie burín už na jeseň obmedzuje konkurenciu burín, ktoré negatívne pôsobia v začiatočných rastových fázach obilnín; – vyššia citlivosť burín na herbicídy v skorých rastových fázach; – jednoduchšie ničenie odol-

ných druhov burín; – zníženie pracovnej špičky na jar a tým zníženie rizika neskorej aplikácie herbicídu z dôvodu dlhotrvajúcej snehovej pokrývky, zamokrenia pozemku; – nižšie riziko poškodenia následných plodín rezíduami herbicídov; – vyradenie konkurencie burín na jeseň umožňuje rýchlejší vývoj obilniny pred začiatkom zimy; – možný je dlhší termín aplikácie herbicídov (od sejby až do zamrznutia pôdy); – ozimný jačmeň, raž a skoršie výsevy pšenice majú pri jarných aplikáciach už veľkú pokryvnosť pôdy a zakrývaju buriny, takže nedochádza k spoľahlivému kontaktu burín s herbicídom. Aplikácia herbicídov na jeseň je dôležitá najmä pri skoro siatych oziminách a pri predpokladanom výskyte metličky obyčajnej (Apera spicaventi, srb. stršac obični). Ozimné obilniny všeobecne možno považovať za plodiny s dobrou konkurenčnou schopnosťou pri potláčaní burín, ale aby tomu skutočne tak bolo, prvým a veľmi významným krokom je kvalitné založenie porastu, kde

jedným z rozhodujúcich činiteľov je dosiahnutie optimálneho počtu rastlín na ploche. Pri správnom založení porastu je oveľa jednoduchšie regulovať porast len s nevyhnutnou aplikáciou herbicídov. V mnohých prípadoch sme však nútení aplikovať herbicídy najviac práve na tie porasty, ktoré sú riedke, nekompletné, podvyživené a, samozrejme, preto aj najviac zaburinené. Výhodou postemergentných aplikácií je, že sú cielené a umožňujú vykonať ošetrenie v skorých rastových fázach. V takom prípade často stačí použiť spodnú hranicu odporúčanej dávky herbicídu. Nevýhodou je, že pri jesenných postemergentných aplikáciách je potrebné, aby obilnina mala aspoň 3 listy, a mnohokrát býva nevhodné počasie. Z ekonomického, ale aj praktického hľadiska sa neodporúča na jeseň postemergentne ošetrovať porasty ozimín proti burinám, ktoré klíčia a vzchádzajú počas celej zimy a ktoré nie sú regulované prípravkami používanými proti metličke. Tieto buriny je výhodnejšie likvidovať až v jarnom období. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NOVEMBER V ZÁHRADE

Príprava na zimný odpočinok Ľubica Sýkorová

novembri pred zamrznutím pôdy poslednú možnosť na výsadbu jarných cibuľovín, presádzanie a delenie trvaliek. Po výsadbe chránime pôdu nástielkou, ktorá potom pomalšie chladne, neskôr

koreňov, vytriedených pri zbere a zasadených do črepníka. Listy zeleru získame z odrezanej hlavy zelerovej buľvy, položenej reznou plochou do misky s vodou. Na zimu si môžeme odložiť aj osivá rôznych druhov zelenín, ktoré nám zostali po tohtoročnej sejbe. Odložíme iba tie, pri ktorých je predpoklad, že nestratili klíčivosť. Pri osivách v originálnych vrecúškach je termín záruky klíčivosti vy-

zamrzne a cibuľky a trvalky môžu lepšie zakoreniť. V novembri môžeme začať pestovať zeleninové vňate na okne. Koncom mesiaca prenesieme do miestnosti na svetlo trs pažítky, ktorý sme ešte v októbri vybrali z hriadky v záhrade. Petržlenovú vňať si dopestujeme zo slabších

tlačený obyčajne na zadnej strane. Pri osivách v inom balení alebo vlastných si na obal napíšeme rok zberu osiva. Neodkladáme osivá cibuľovín, ktoré si zachovávajú klíčivosť iba jeden až dva roky. O málo dlhšiu klíčivosť má osivo mrkvy a petržlenu – dva až tri roky. Hlúboviny, šalát, hrach, špenát a

Vegetačné obdobie v novembri je už na samotnom konci a rovnako sa končia aj posledné jesenné práce. Dni sú krátke, počasie nevľúdne a chuť byť vonku o čosi menšia. No naše záhrady by sme na zimný odpočinok mali aj napriek tomu pripraviť.

tomto období ešte stále môžeme zaorávať maštaľný hnoj. Organický materiál (hnoj) je ideálne dávať aj k stromom, ku kríkom, či k trvalkám. Dodáme tak nielen potrebnú výživu, ale zároveň vytvoríme aj izolačnú vrstvu proti mrazom. Obzvlášť je potrebné chrániť čerstvo vysadené stromy a kríky. November v záhrade je spätý s dôkladnou starostlivosť o ovocné stromy, ktorá je potrebná na to, aby aj budúci rok mohli rodiť zdravé plody. V rámci prevencie a ochrany sa odporúča vykonať zopár jednoduchých krokov. Treba zo stromov obrať všetky plody, zdravé, ale aj tie poškodené. Z kôry stromov musíme odstrániť všetky zvyšky lišajníkov. Vždyzelené dreviny v nádobách, ale aj tie vysadené v záhrade potrebujú na rozdiel od opadavých drevín dostatok vody aj počas zimy. Listy aj v týchto mesiacoch odparujú vodu, takže prostredníctvom koreňov ju treba dopĺňať. Rastliny dobre zavlažíme pred nástupom mrazov a vodu dopĺňame v dňoch bez mrazov. Pri priaznivom počasí máme v

fazuľa si zachovávajú klíčivosť tri až štyri roky, tekvicová zelenina šesť až sedem rokov, paprika a rajčiaky štyri až šesť rokov. Klíčivosť osiva sa uchová iba v optimálnych podmienkach. Pre väčšinu osív je to teplota 5 °C, suché prostredie a tma. Osivo musí byť suché. Pred zvlhnutím ho najlepšie chránime v dobre uzavretých nádobách. Ruža ako kráľovná kvetov si vyžaduje aj kráľovskú starostlivosť. Nepriateľom môže byť mráz, preto je potrebné ochrániť ju. Medzi základné formy ochrany patrí nahŕňanie zeminy, prikrývanie čečinou, zimnou ochranou. Samostatnú kategóriu tvoria stromčekové ruže, kde je vhodné chrániť aj korunu a kmeň (obaľovaním). Pred samotným obaľovaním je potrebné odstrániť listy. Obzvlášť nebezpečné listy sú napadnuté čiernou škvrnitosťou, ktorá je schopná odolávať mrazom až do - 18 °C. Na obaľovanie je vhodné používať vzdušný materiál, napr. bielu textíliu alebo vrecovinu. Nevhodnou ochranou pre korunku je PVC fólia, rozhodne ju nepoužívajte. V novembri môžeme urobiť aj zmladzovací rez kríkov, ktoré skoro na jar kvitnú. Takými druhmi sú napr. tavoľník a zlatý dážď. Silným spätným rezom docielime krajší vzhľad. 

AKO PRIPRAVIŤ TRÁVNIK NA ZIMU?

Kosiť môžeme ešte aj v novembri Ľ. Sýkorová Aby trávnik prežil zimu, mali by sme ho pred prvým mrazom ešte naposledy pokosiť v optimálnej výške asi 6 cm. Zároveň kosením pozberáme aj opadané lístie, ktoré je spolu s pokosenou trávou ideálne do kompostu. j keď tu už máme novem- vého počasia môžeme to urobiť ber, počasie je stále veľmi aj v novembri. Aby trávnik prežil pekné. Vyššie denné teploty zimu, nenechávame ho vyšší ako ešte stále zabezpečujú ideálne 6 cm a nižší ako 4 cm. Vyššia tráva podmienky aj na rast trávy. V tomto napomôže k lepšiemu budovaniu období si často kladieme otázku koreňového systému. Hĺbka zako– kedy je vhodné trávnik napo- renenia je priamo úmerná výške sledy pokosiť? V prípade priazni- trávnika, kde platí – čím dlhšie ste-

blá, tým hlbšie korene. Ale pozor, v prípade príliš dlhých stebiel môže dochádzať k množeniu plesní. Na druhej strane pri príliš krátkom strihu môže byť trávnik náchylnejší na poškodenie zimným mrazom. Po poslednom pokosení ho môžeme trochu aj povápniť, aby sa zabránilo rastu machov. Je nutné vyhrabať všetko lístie, konáriky a nečistoty. November už nie je vhodný na zakladanie nových trávnikov, ani na

prevzdušnenie, s tým budeme musieť počkať do jari. Veľmi dôležité je nenechávať ležať opadané lístie na trávniku, lebo vrstva odoberá ešte zeleným trávam svetlo a vzduch. Pod lístím by došlo k vybieleniu a následnému odumretiu tráv, prípadne aj napadnutiu patogénnymi hubami alebo baktériami v dlhodobo vlhkom prostredí. Lístie preto každodenne alebo podľa potreby zhrabávame a dávame do kompostu. 

45 /4932/ 7. 11. 2020

ZDRAVIE A MY

Ako vplýva kombucha na naše zdravie? Pripravila: Ľ. Sýkorová Kombucha (kombuča) je čajová huba, ktorá zlepšuje trávenie a zbavuje telo toxínov. Hoci je dnes k dispozícii veľa liekov, ktoré s určitosťou pomáhajú, sú situácie, keď nemusíme siahnuť hneď po čistej chémii. Rovnako účinné sú aj domáce „lieky“, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

POČASIE

7. 11. – 13. 11. 2020

ombucha je veľmi zdravý fermentovaný nápoj na báze čaju, ktorý obsahuje veľa antioxidantov, probiotík a ďalších telu prospešných látok, ktoré nás chránia pred rôznymi chorobami a posilňujú imunitný systém nášho organizmu. V literatúre sa uvádza, že ako prví ju poznali už v roku 221 Číňania. Údajne ju uctievali ako „dar bohov“. Verili, že práve jej vďačia za dlhý život a zázračnú silu. Kombucha sa používa na prípravu čajového nápoja, ktorý vzniká kvasením (fermentáciou) špeciálnej „kombuchovej“ kultúry. Má kladné účinky na ľudský organizmus, ako aj iné čaje, a navyše obsahuje aj probiotiká. Kombucha tiež obsahuje antioxidanty, ktoré sa podieľajú na odstraňovaní škodlivých baktérií a mikroorganizmov z tela. Týmto spôsobom je možné zbaviť sa niektorých ochorení. Nápoj z kombuchy sa skladá z čierneho alebo zo zeleného čaju, octových baktérií (acetobacter aceti), kvasiniek (kvasinky z rodu Sacharomyces – zygosacharomycs rouxii a Candida) a cukru. Úlohou kvasiniek je premeniť jednoduché cukry na kyselinu octovú a alkohol. V žiadnom prípade však nevznikne alkoholický nápoj. Ďalší proces, ktorý prebieha pri výrobe kombuchy, je premena polyfenolov (látky, ktoré sa prirodzene nachádzajú v čaji, ovocí a zelenine). Tým sa zvyšuje acidita nápoja a zabráni rozmnožovaniu baktérii. Kombucha na začiatku chutí jemne ovocne a mierne kyslo, ku koncu sa chuť mení na výraznejšiu

a kyslejšiu. Nápoj obsahuje vitamíny: B, C, E a K, kyseliny: octovú, mliečnu, listovú, minerálne látky: železo, draslík, vápnik, kobalt, meď, magnézium, mangán, sodík a zinok a menej ako 1 % alkoholu. ÚČINKY KOMBUCHY NA NAŠE ZDRAVIE Antioxidačné účinky: pomáhajú vychytať voľné radikály a zbavujú naše telo toxínov. Je preukázané, že antioxidanty znižujú riziko rakoviny a iných civilizačných ochorení. Zlepšenie trávenia a imunity: kombucha patrí medzi fermentované potraviny, napríklad ako jogurt alebo kvasená kapusta. Fermentované potraviny slúžia ako probiotiká. Podporujú pre zdravie prospešné črevné baktérie, zlepšujú imunitu a trávenie. Kombucha posilňuje imunitný systém, pôsobí antibioticky, prečisťuje organizmus (ťažké kovy, nikotín, alkohol), posilňuje pečeň, obličky, regeneruje nervový systém, znižuje cholesterol, má protialergické účinky, zvyšuje fyzickú výkonnosť, pôsobí proti kožným chorobám, napr. plesniam, a má ešte viac ďalších bonusov. Kombuchu sa odporúča piť ráno nalačno jeden pohárik a dva poháriky počas dňa pred jedlom. Ak sa objavia nepríjemné pocity v oblasti žalúdka,

pijeme ju po jedle. Tento stav je spravidla prechodný. Po troch týždňoch sa odporúča týždeň vynechať a znova pokračovať v trojtýždňovom intervale. U citlivých ľudí sa zriedkavo môže prejaviť nevoľnosť, hnačka, alergia alebo prekyslenie organizmu. AKO SI PRIPRAVIŤ KOMBUCHU DOMA? Na prípravu kombuchového nápoja potrebujeme v prvom rade kombuchovú násadu – dcérsku hubu, ktorú vám určite daruje niekto, kto ju už používa. Pri príprave zásadne nepoužívame kovové nádoby. Na prípravu 3 – 4 litrov nápoja budeme potrebovať:

1 štvorlitrový zavárací pohár (ten musí byť naozaj dokonale čistý!), 3,5 litra osladeného kvalitného čierneho alebo zeleného čaju, 1 hubovú kultúru z predošlej kombuchy spolu s asi 1/2 litrom „starej“ kombuchy, filtračný papier alebo tenšie plátno. Najprv si pripravíme sladký čaj. Na prípravu 3,5 litra čaju použijeme

8 – 10 čajových vreciek alebo zodpovedajúce množstvo sypaného čaju (2 gramy na liter) a pridáme asi 80 gramov cukru na liter čaju. Necháme čaj vychladnúť pri izbovej teplote. Nikdy kultúru nevkladáme do teplého čaju, pretože hrozí, že dôjde k zabitiu mikroorganizmov, ktoré kombuchu „vyrábajú“. Keď už bude čaj úplne vychladený, nalejeme ho do pripraveného štvorlitrového pohára tak, aby hore zostalo miesto zhruba 2,5 cm. Pridáme aj asi pol litra „predchádzajúcej“ kombuchy. Čistými rukami vezmeme kultúru kombuchy a opatrne ju rozprestrieme na povrch čaju, zakryjeme filtračným papierom alebo plátennou utierkou a zviažeme gumičkou. Pohár umiestnime do teplej miestnosti (20 – 25 °C), ideálne niekam, kde je stála teplota, a necháme kvasiť po obdobie 7 dní. Potom môžeme kombuchu buď zliať do čistých fliaš, uzavrieť vzduchotesným uzáverom, uložiť do chladničky a začať piť, alebo môžeme nechať kombuchu dokvasiť ešte po obdobie ďalších 2 – 7 dní. Tým získa výraznejšiu chuť a bude viac perliť. Správne by chuť kombuchy mala byť horkosladká. Ak si chceme hneď pripraviť ďalšiu várku, necháme si zhruba pol litra kombuchy na prípravu nového nápoja. Po vykvasení treba násadu kombuchy, ktorá sa rozrástla, vybrať a preložiť do nádoby, zaliať trochou hotovej kombuchy a odložiť pre ďalšie použitie. Dcérske kombuchy potrebujú dlhší čas, kým budú dostatočne biologicky aktívne, preto je potrebné použiť minimálne dva kusy dcérskej kombuchy do jednej kvasnej nádoby. Ak necháme kombuchu dlho kvasiť, vzniká domáci kombuchový ocot, ktorý sa dá použiť na prípravu šalátov. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

13˚ | 7˚

14˚ | 7˚

14˚| 6˚

13˚ | 7˚

14˚ | 9˚

14˚ | 7˚

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Tekvicové lievance so zlatým sirupom a orieškami Suroviny: 200 g hladkej múky, 1,5 KL kypriaceho prášku, 2 PL vanilkového cukru, 1 KL mletej škorice, 250 ml mlieka, 1 vajce, 2 PL roztopeného masla, 200 g pečenej alebo varenej tekvice; Ešte potrebujeme: za 2 hrste vlašských orechov, podľa chuti zlatý alebo javorový sirup, trochu masla na pečenie lievancov Takto sa to podarí: Do menšej misky navážime múku, pridáme kypriaci prášok, vanilkový cukor, škoricu a všetko spolu premiešame. V inej väčšej miske spolu vyšľaháme vajíčko s mliekom, pridáme roztopené maslo a vychladenú rozmixovanú tekvicu, ktorú sme predtým upiekli alebo

uvarili do mäkka. K tekvicovej zmesi primiešame sypké suroviny a vypracujeme husté cesto. Z cesta tvarujeme lievance na panvici s rozohriatym maslom a opekáme z oboch strán do zlato-hneda. Horúce lievance servírujeme poliate zlatým sirupom, posypané na sucho opraženými nasekanými orieškami a práškovým cukrom.

Domáci zlatý sirup Suroviny: 600 g cukru, 3 PL vody, 300 ml horúcej vody, 1/4 citróna Takto sa to podarí: Do hrnca dáme 100 g cukru a 3 polievkové lyžice vody. Na miernom ohni necháme skaramelizovať. Do uvareného karamelu po častiach prilejeme horúcu vodu a premiešame. Následne pridáme aj zvyšok cukru a miešame, kým sa nám nerozpustí. Nakoniec do sirupu pridáme 1/4 citróna a na miernom ohni necháme variť asi 30 až 40 minút. Z hotového sirupu

vyberieme citrón a sirup precedíme do sklenenej uzatvárateľnej nádoby. Necháme vychladnúť. Ideálne je, ak zlatý sirup necháme pár týždňov odležať, no môžeme ho použiť aj čerstvý.

Pečená jablková šarlota Suroviny: 6 vajec, 200 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 160 g hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 2 veľké kyslejšie jablká, práškový cukor na posypanie Takto sa to podarí: Jablká ošúpeme a zbavíme jadrovníka. Jedno pokrájame na plátky, druhé na menšie kocky. Vajíčka rozklepneme do misky a dobre

vyšľaháme. Kryštálový cukor premiešame s vanilkovým. Potom postupne zašľahávame cukor a na

vysokých otáčkach vypracujeme bledú nadýchanú penu. Do vajíčkovej peny preosejeme naváženú múku s kypriacim práškom po tretinách a vždy už len zľahka zapracujeme vareškou alebo špachtľou. Teraz do nadýchaného cesta opatrne zamiešame na kocky pokrájané jablko (plátky si ponecháme na vrch koláča). Cesto navrstvíme do tortovej formy (23 cm), ktorej dno sme vystlali

Hrnčekový mrkový koláč Suroviny: Na cesto: 2 šálky polohrubej múky, 1 balíček prášku do pečiva, 4 šálky strúhanej mrkvy, 1,25 šálky kryštálového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 1 šálka nasekaných orechov, 1 ČL mletej škorice, 1 šálka oleja, 1/2 ČL mletého zázvoru, 4 vajcia, 1/2 šálky nasekaných sušených brusníc, lekvár alebo džem na potretie, maslo na vymastenie a múka na vysypanie plechu; Na polevu: 2 tégliky kyslej smotany, 2 tégliky bieleho jogurtu, 100 g bielej čokolády, 1/2 šálky nasekaných orechov, 1 balíček vanilkového cukru, 2 PL masla Takto sa to podarí: Rúru vyhrejeme na 180 °C a plech na pečenie vymastíme maslom a vysypeme múkou. Všetky suroviny dáme do misy a dobre premiešame. Pripravené cesto vylejeme na plech a pečieme vo vyhriatej

VIII

rúre 25 až 30 minút. Orechy najskôr krátko opečieme na suchej panvici, necháme vychladnúť a potom nasekáme. Bielu čokoládu rozpustíme s maslom nad vodným kúpeľom. Potom po častiach primiešame kyslú smotanu a biely jogurt. Nakoniec primiešame vanilkový cukor. Ešte teplý koláč potrieme tenkou vrstvou lekváru alebo džemu. Necháme mierne vychladnúť, potrieme krémom a posypeme orieškami. Pred podávaním necháme polevu stuhnúť.

Veselá čokoládová pena Suroviny: 200 g horkej čokolády, 100 ml plnotučného mlieka, 2 vajcia, 400 ml 33 % smotany, 180 g kryštálového cukru; Na ozdobenie: čokoládové sušienky, gumové dážďovky… Takto sa to podarí: Bielky vyšľaháme s cukrom dotuha. V horúcom vodnom kúpeli rozpustíme čokoládu a zapracujeme do nej žĺtky a mlieko. Do čokoládovej zmesi opatrne zamiešame sneh z bielkov a odstavíme. Šľahačku vyšľaháme dotuha a opatrne primiešame do peny. Naplníme

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 521 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

papierom na pečenie. Na vrch poukladáme plátky z druhého jablka a šarlotu dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C na 45 až 50 minút. Koláč vytiahneme z rúry a necháme ho postáť vo forme asi 15 minút. Potom prejdeme okraje ostrým nožom a opatrne zložíme obruč. Jablkovú šarlotu pred podávaním bohato posypeme práškovým cukrom.

do pohárov a dáme na 24 hodín do chladničky. Pred podávaním dekorujeme rozdrvenými čokoládovými sušienkami a gumenými dážďovkami.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra Venovaná jubilujúcim festivalom a hudobným podujatiam MUZIKOLOGICKÁ KONFERENCIA V ÚKVS

Miroslav Pap

a hlavná koordinátorka konferencie Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD., Ústave pre kultúru vojvodin- zosumarizovala najvýznamnejšie ských Slovákov sa vo štvrtok fakty týkajúce sa predošlých 15 29. októbra konala 16. muzi- konferencií, prítomným odprekologická konferencia, ktorej cieľom zentovala nový Zborník prác z XV. bolo predovšetkým pripomenúť muzikologickej konferencie a udelila výročia v oblasti hudby a venovať autorské výtlačky. „Keďže tohto sa aktuálnym otázkam z hudobného roku neexistovala možnosť účasti sveta vojvodinských Slovákov. zahraničných odborníkov, posvietili sme si na naše jubileá a výročia hudobných podujatí, resp. telies, a na aktuálne otázky v oblasti hudby vojvodinských Slovákov. Ukázalo sa, že je táto téma veľmi pútavá a jeden deň na ňu nestačí. Výstupom, tak ako po minulé roky, aj tejto konferencie bude zborník prác. Konferencia bola a je platformou, na ktorej vždy vznikajú závery, teda kde v diskusii prichádzame k záverom, ako zlepšiť a skvalitniť to, čo sa dá, prípadne riešiť tie aktuálne problémy. Chceme byť na jednej strane platformou, ktorá ponúkne nejaké konkrétne riešenia tým, ktorí sú dnes zodpovední za kultúrnu politiku našej menšiny v Srbsku,“ Počas udeľovania autorských skonštatovala koordinátorka konferencie. Moderátorskú funkciu výtlačkov mal na začiatku Ladislav Čáni a po Organizátorom konferencie bol odprezentovaní nového zborníka sa Ústav pre kultúru vojvodinských tejto funkcie ujala Milina Sklabinská. Slovákov a Slovenský kultúrny klub. Počas konferencie odznelo 11 Na začiatku sa prihovoril a prítom- príspevkov odborníkov z oblasti ných privítal riaditeľ ÚKVS Vladimír hudby, ale aj organizátorov našich Francisty, po ktorom sa slova ujal menšinových hudobných podujatí. riaditeľ Slovenského kultúrneho Na začiatku etnomuzikologička Anna Zorňanová odborne odprezentovala Etnomuzikologickú analýzu slovenských svadobných ľudových piesní z Pivnice a ich zastúpenie v súčasnosti. Potom nasledovali príspevky venované menšinovým hudobným podujatiam. Mariena Stankovićová-Kriváková Retrospektívna panelová výstava venovaná prítomným priblížila Zlatému kľúču 20 rokov Komorného klubu a Slovenského vydavateľ- zboru Musica viva, Katarína Meleského centra Vladimír Valentík. V gová-Melichová hovorila v ústrety úvodnej časti bývalá riaditeľka ÚKVS 25. festivalu vážnej hudby Jarné

• KULTÚRA •

nôty, potom Anna Medveďová a Michal Hataľa prezentovali historický prehľad 50-ročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… a Slovenka Benková-Martinková zdôvodnila

Mária a Dominik Turanskovci

postrehy odbornej poroty z tohto festivalu. Ján Šimoni pri príležitosti 50. výročia založenia Súťaže o novú slovenskú hudobnú tvorbu (neskôr

venských lyrických piesní v Kulpíne hovoril Pavel Gaža, ktorý predostrel informácie týkajúce sa obnovenia tohto podujatia. Bratia Pavel Tomáš st. a Ján Tomáš z Kovačice prezentovali Festival slovenskej populárnej tvorby pre deti Letí pieseň, letí. V rámci konferencie bola otvorená aj panelová výstava zobrazujúca príspevky Hlasu ľudu, retrospektívne dokumentujúce Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč od roku 2005, keď bol obnovený, až po súčasnosť. MOMS Selenča sa touto výstavou podujal pripomenúť si výročie Zlatého kľúča. Na túto výstavu archívny materiál poskytla NVU Hlas ľudu, presnejšie úradujúca zodpovedná redaktorka Anna Francistyová, ktorá tento festival sledovala dlhé roky. Výstava bude nainštalovaná aj pri ďalšom ročníku festivalu Zlatý kľúč v Selenči. Organizátorov svojím príchodom poctil aj skladateľ a dirigent zábavnej hudby Jovan Joca Adamov, ktorý zhrnul podstatné informácie o realizácii festivalu populárnej hudby. Konferenciu umelecky doplnili aj hudobné čísla frekventantov

Konferencia ani v obmedzenom režime nevystala

Zlatý kľúč) retrospektívne zosumarizoval základné fakty o tomto podujatí. Najviac priestoru v rámci konferencie aj ďalej bolo venované Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, o ktorom hovorili PaedDr. Svetlana Zolňanová, Dr. Juraj Súdi a Annamária Boldocká-Grbićová. O Festivale nových slo-

seminára populárneho spevu pod vedením Slovenky Benkovej-Martinkovej. Vystúpili: Iveta Kováčová, Janko Hrubík, Anna Torďanská, Una Amidžićová a Zlatko Klinovský. Hudobnú časť spríjemnila aj účastníčka Zlatého kľúča Mária Turanská v klavírnom sprievode Dominika Turanského.

45 /4932/ 7. 11. 2020

Kultúra 4. BIENÁLE MAJSTRI FOTOGRAFIE V KYSÁČI

Príroda, portréty, príbehy... Elena Šranková

lečíková, Andrej Pap, Branislav Kokavec, Darko Dozet, Zvonimír Pudelka, Julijana Pavlovičová, Dušan Tordaj, Nenad Mihajlović, Tibor Arva, Igor Bovdiš, Dušan

piatok 30. októbra v Galérii SND v Slovenskom národnom dome v Kysáči otvorili 4. bienále Majstri fotografie, na ktorom svoje práce vystavuje 30 autorov. „Aj vo štvr tom zložení bienále zastúpené sú rôzne žánre fotografie, od reportážnej, rockovej, úžitkovej, až po umeleckú, neštandardnú, experimentálnu... a každý autor sa predstavil vlastným špecifickým prejavom a štýlom,“ napísal akademický maliar Michal Ďurovka v katalógu, ktorý vydali pri tejto príležitosti. Na vernisáži vysta- Vernisáž v Galérii SND vujúcich fotografov predstavil Michal MaKostić, Ivan Agarský, Ondrej dacký, vedúci Galérie SND. Viac Pavčok, Ján Agarský, Ján Valo, sa o nich možno dozvedieť z ka- Jaroslav Pap, Jasmina Pániková, talógu, v ktorom sú predstavení Aleksandar Jovanović, Michal týmto poradím: Miroslava Kad- Ďurovka, Michal Madacký, Mirko

Bílek, Miroslav Pavela, Miroslav Pavlovič, Otoš Andraš, Augustin Juriga, Slađana Pantelićová, Snežana Lerhová, prof. Dr. Željko Škrbić, Zoran Veselinović a Jo-

van Popović. Nejeden z autorov sa buď v strednej škole, alebo i na fakulte školil v oblasti fotografie, mnohí roky pracujú ako fotoreportéri, kým sa niektorí

fotografovaniu venujú zo záľuby. Pre všetkých je však príznačné, že sa tejto aktivite úplne venujú, a to s veľkou vášňou, už či to robia preto, že je to ich zamestnanie, alebo so záľuby. Galéria SND urobila správny krok, keď sa rozhodla založiť bienále a takýmto spôsobom prezentovať fotografiu. Svedčí o tom veľký záujem autorov. Aj záujemcov o tento segment umenia, ktorých v piatok na vernisáži bolo menej než obvykle, ale zo známych epidemiologických dôvodov. Realizáciu bienále finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Výstava bude otvorená do 20. novembra.

HLOŽIANSKA PALETA 2020

Vernisáž v netradičnom termíne, ale predsa Miroslav Pap

ložianska paleta sa tohto roku konala po 27. raz, no nie v tradičnom jarnom termíne, ale v sobotu 31. októbra. Organizáciu podujatia v tradičnom termíne znemožnila zložitá epidemiologická situácia, no organizátori, presnejšie Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta, nedovolili narušiť kontinuitu tohto už tradičného výtvarného podujatia, preto sa uskutočnilo v jeseni. V priestoroch Etnodomu Ženský kútik v Hložanoch vy- Osvedčení starší maliari s organizátormi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

stavovali tak osvedčení starší maliari, ako aj začínajúci. Návštevníci mali možnosť pozrieť si diela, ktoré namaľovali: Karol a Ján Bartošovci, Branislav a Juraj Galambošovci, Ján Miškovic, Ján Chlpka, Milina Balážová, Vladimír Klasiček, Michaela Jakušová a Sofia Katiaková. Do fondu vystavovaných prác boli zaradené aj obrazy zosnulého stomatológa Dr. Samuela Korčoka. Vystavovali aj mladší členovia, a to: Petra Galambošová, Lýdia Pagáčová, Eleonóra Miljevićová, Anja Ratićová, Alexandra Korčoková, Alek• KULTÚRA •

sej Vindiš, Maša Galambošová, Dunja Nikolićová, Stanislava Štajferová, Martin Semartonský a Nataša Galambošová. Na výstave dominovali krajinomaľby, portréty, kvetinové zátišia, ale nechýbali ani diela drevorezby a pyrografie. V rámci otváracieho programu sa prihovorila predsedníčka Spolku žien Slovenka a ASSŽ Viera Miškovicová ako hlavná koordinátorka Etnodomu Ženský kútik, po ktorej sa slova ujal novinár na dôchodku a jeden

Dielo Karola Bartoša zapôsobilo na prítomných

z organizátorov Hložianskej palety Juraj Bartoš. Vo svojom príhovore zmapoval najvýznamnejšie body Hložianskej palety, zhodnotil jej kvalitu a poprial umelcom ešte veľa tvorivosti do budúcnosti. Z odborného hľadiska diela zhodnotil výtvarný kritik Vladimír Valentík. Hložianska paleta už po 27. raz potvrdzuje, že v Hložanoch pretrváva ešte stále veľký záujem o výtvarné umenie a že kvalita výtvarných diel stúpa. Hložianski výtvarní umelci sú si vedomí

skutočnosti, že pre obstátie tejto organizácie a podujatia sú potrební mladí umelci, ktorí budú nositelia výtvarného umenia v Hložanoch v budúcnosti, preto do svojich radov prijímajú nových mladých členov, ktorých zdokonaľujú v tvorbe výtvarných diel. Hložianska paleta sa dnes javí skôr ako fenomén determinujúci kvalitnú hodnotu hmotného kultúrneho dedičstva, ktoré zostáva zachované pre budúce generácie.

VÝSTAVA DIEL MALÉHO FORMÁTU UMELCOV SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V SRBSKU V STAREJ PAZOVE

Odmenená práca Rastislava Škulca Anna Lešťanová

staropazovskej Galérii Miry Brtkovej slávnostne otvorili 6. výstavu Korene, výstavu diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku, ktorú podporuje aj NRSNM. V mene Strediska pre kultúru Stará Pazova, v rámci ktorého pôsobí táto galéria, úvodné slová na vernisáži v pondelok 2. novembra mal Marjan Karavla, odborný spolupracovník pre výtvarné umenie. Projekt usporiadania výstavy Korene sa začal s úmyslom poukázať na úspechy umelcov aj v malom formáte a jej iniciátorom je Ján Agarský. Práve tento akademický maliar hovoril aj o tom, prečo vznikla táto výstava, a zároveň podal kratšiu súvahu jej doterajšieho priebehu. Po prvej a druhej výstave Korene, ktoré sa konali v Novom Sade, tretia, štvrtá, piata a šiesta sa pre-

Rastislav Škulec • KULTÚRA •

sunuli do Starej Pazovy. panov, predseda komisie a autor Najnovšiu expozíciu prác 23 textu v katalógu, sa zmienil o účastníkov výstavy slávnostne doterajších výstavách, s dôrazom otvoril J. Agarský. Svoje práce vystavujú: Martina Karavlová-Hlodová, Alena Klátiková, Jozef Klátik, Marjan Karavla, Daniela Triašková, Miroslav Havrilov, Dragana Olujićová, Suzana Sankovićová, Jasna Opavská, Laslo Kolár, Zdenka Mária Madacká, Vesna Opavská, Emília Valentíková, Andrea Merníková-Šimonová, Autori na pondelkovej vernisáži Miroslav Pavlovič, Ľupka Ergová, Michal Madacký, na najnovšiu, ktorá sa, ako uviedol, Zvonimír Pudelka, Ana Andre- vyznačuje tým, „že nieto mnoho jićová, Svetlana Miháľová, Ján experimentovaní, umelci najčasAgarský, Michal Ďurovka a Štefica Radovanová. Súčasťou výstavy je farebný katalóg a na titulnej strane je znázornená odmenená práca Rastislava Škulca (Malé pokusy z usilovnosti IV), ktorému sa už po druhýkrát dostala cena za najlepšiu Z otvorenia výstavy Korene 6 v Starej Pazove: prácu na výstave (zľava) Ján Agarský, Rastislav Škulec a Marjan Korene. Sava Ste- Karavla

tejšie reagujú obrazom, v ktorom sa snažia všetky svoje podnety, obsahy a motívy vyjadriť na au-

tentický výtvarný a pikturálny spôsob. Predsa dominujú klasické predvedené prístupy. Na šťastie, ten tradicionalizmus, ktorý sa najčastejšie považuje za retrográdny jav, v aktuálnom okamihu má svoju účinnosť a ňou umelec chráni vlastnú (a divákovu!) dôstojnosť v dôsledku medializácie, ktorá je vo funkcii zúrivého liberálneho kapitalizmu a ich arogantnej spotreby človeka.“ Podobne ako v uplynulom období i táto expozícia má putovný ráz a po 29. novembri, dokedy je inštalovaná v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove, si ju budú môcť pozrieť záujemcovia o umelecké diela malého formátu aj v iných prostrediach.

45 /4932/ 7. 11. 2020

Kultúra MEDZINÁRODNÝ PROJEKT MULTIETNICKOSTI A MULTIKULTÚRNOSTI

Projekt JaSom v Srbsku Miroslav Pap

nov. Každá dedina je niečím špecifická a na tieto špecifiká chceme revažne od druhej polovice upozorniť naším projektom, lebo 20. a v priebehu 21. storočia to pokladáme za veľmi dôležité.“ sa problematike systemaPočas jedného októbrového tického mapovania historického týždňa, presnejšie od pondelka a národno-kultúrneho vývinu 19. októbra, boli na Filozofickej slovenských lokalít v rozľahlom fakulte v Novom Sade realizovadolnozemskom priestore venuje né dve aktivity v rámci projektu pomerne široký okruh bádateľov JaSom. Prvá, ktorá trvala do 21. okz materského štátu, ale aj tóbra, sa týkala príslušníci slovenskej minoškoliaceho podrity na Dolnej zemi. Záujem ujatia, ktoré bolo o výskum kultúry vojvodinusmernené na ských Slovákov pritom je zapisovanie náešte dodnes veľmi aktuálny. rečových textov Podieľajú sa na ňom okrem a dialektológiu domácich odborníkov aj vyvôbec. V rámci sokoškolskí pedagógovia a školiaceho pododborníci humanitných vied ujatia si účastníz materského štátu, prevažne ci pripomenuli z Bratislavy, Nitry, Trnavy, Banaj 5 rokov od skej Bystrice a pod. úmrtia dialekMedzi súčasné projekty rietológa prof. Dr. šiace kultúru dolnozemských Daniela Dudka, Slovákov patrí projekt JaSom Riešiteľský kolektív projektu JaSom v Novom Sade ktorý pracoval na – sebaidentifikácia v multietnicOddelení slovakom prostredí ako prostriedok v krajanských prostrediach doká- kistiky a za sebou zanechal bohatú etnickej tolerancie, ktorý sa začal zali uvedomiť, kto sú. Že sú veľmi dialektologickú pozostalosť. Pre realizovať v roku 2019 a bol schvá- jedinečné samotné deti, ale aj tie študentov bol organizovaný i lený Národnou agentúrou Eraz- prostredia, z ktorých pochádza- workshop, v rámci ktorého sa učili mus+ pre vzdelávanie a odbornú jú, v ktorých žijú. V posledných prepisovať pomocou fonetickej prípravu. Hlavným riešiteľom projektu je Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, zastúpená Metodickým centrom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Hlavnými odbornými garantmi projektu z UMB sú: koordinátorka a vedúca projektu PhDr. Zuzana Drugová, Mgr. Katarína Mosnáková-Bagľašová a Mgr. art. Martin Urban, PhD. Projektovými partnermi sú v podstate tri krajiny, tri organizácie, ktoré pracujú so slovenskou menšinou. Zo Srbska je to Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, ktoré predstavujú prof. Dr. Anna Na výskume v Bielom Blate Makišová, doc. Dr. Jasna Uhláriková, doc. Dr. Zuzana Týrová a Dr. Anna Margaréta Lačoková, rokoch sa aj na Slovensku oveľa transkripcie nárečové texty. Aby z Chorvátska je to Kultúrne cen- viac dostáva do popredia záujem nadobudnuté vedomosti študenti trum Našice s predstaviteľkami o jednotlivé regióny a nám sa už uplatnili v praxi, na nasledujúci – DrSc. Sandra Kralj-Vukšić a Mgr. na pôde Univerzity Mateja Bela deň bol absolvovaný terénny výTatjana Seničanin a z Rumunska je podarilo pretlačiť taký názor, že skum v Bielom Blate, kde sa stretli to Slovenské lýceum v Bodonoši, Dolná zem je jeden z našich regió- s niekoľkými informátormi a tiež

www.hl.rs

ktoré reprezentujú Mgr. Alexander Mlinárcsik a Andrea Albina Mlinárcsiková. O cieli projektu sa vyjadrila aj jeho odborná koordinátorka PhDr. Zuzana Drugová, predstaviteľka Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí: „Projekt JaSom má už v názve obsiahnutý svoj cieľ, ide nám o to, aby si deti

Informačno-politický týždenník

urobili dialektologické nahrávky, ktoré budú v rámci projektu spracované. Vo výskume sa zúčastnili nielen študenti, ale aj partneri projektu. V stredu 21. októbra členovia riešiteľského kolektívu projektu navštívili Základnú školu Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, kde prestavili projekt vyučujúcim pedagógom, členom Asociácie slovenských pedagógov a Aktívu učiteľov slovenčiny. Projekt bol predstavený v rovnaký deň aj na Literárnom snemovaní v Báčskom Petrovci, ktoré bolo uskutočnené na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom. Na Oddelení slovakistiky sa následne v dňoch 22. – 23. októbra konalo druhé nadnárodné stretnutie všetkých partnerov tohto projektu. Na tomto stretnutí absentovali partneri z Rumunska, no boli prítomní online účasťou. Nadnárodné stretnutie predstavovalo určitú sumarizáciu doterajších realizovaných častí projektu a zároveň boli stanovené plány na nastávajúce obdobie. Projekt JaSom je tematicky diferencovaný do troch oblastí – dialektológia vojvodinských Slovákov, tradičný piesňový materiál Slovákov v Bodonoši a scénický prejav Slovákov v Chorvátsku. V auguste bol realizovaný výskum v Chorvátsku, v Našiciach, Zokovom Gaji a Josipovci a v septembri v rumunskom Bihore, v Bodonoši. Výstupom celkového projektu by mala byť didaktická príručka, ktorá bude osožná pre pedagógov v Srbsku, Chorvátsku a Rumunsku. „Všetky doterajšie učebnice a príručky neboli vždy úplne platné, vyhovovali iba istej časti krajanského prostredia, a naším cieľom nie je vytvoriť jednotnú príručku, ale pripraviť skôr didaktický materiál, ktorý bude obsahovať naozaj širokú databázu rôznych materiálov,“ tvrdí PhDr. Zuzana Drugová. V druhej fáze projektu bude vypracovaná určitá výzva pre pedagógov, ktorí by sa mali zapojiť do projektu v podstate ako oponenti, ktorí členom riešiteľského kolektívu pomôžu svojimi radami z praxe vytvoriť čo najkvalitnejšie výstupy projektu. Foto: z archívu J. Uhlárikovej • KULTÚRA •

ALENA KLÁTIKOVÁ VYSTAVUJE V KULTÚRNOM CENTRE V NOVOM SADE

So zameraním na dekoncentráciu Miroslav Benka

kademická maliarka a grafička Alena Klátiková (1991) samostatne vystavuje na Tribúne mladých v Kultúrnom centre v Novom Sade. Ide o výstavu Stratená myšlienka a autorka sa predstavuje najnovšími prácami. Vzhľadom na súčasnú pandémiu koronavírusu vo výstavných priestoroch môže byť obmedzený počet návštevníkov a výstavu si môžete pozrieť od 3. do 15. novembra. Viac o jej obsahu nám povedala samotná umelkyňa. Akým dielom sa predstavíte? „Toto je moja už siedma samostatná výstava a zložená je z digitálnej grafiky a obrazov na polystyréne.“ Toto sú nové materiály? „Zámerne som použila iné médium, ktoré súvisí s vyjadrením presýtenia v dôsledku spotreby digitálneho a syntetického obsahu.“ A zameriavate sa na...? „Vo svojom nedávnom pracovnom cykle sa zameriavam na problematiku dekoncentrácie, rozptýlenia a presýtenia spôsobenú

nevyhnutným príjmom príliš veľa nadbytočných informácií.“ Myslíte si, že sú nadbytočné? „Naša neustála exponovanosť a zmierenie sa so situáciou, aká je dnes, nás priviedli do pasívneho stavu, v ktorom sa nachádzame. Myslím si, že bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme chrániť a nastaviť

gandistického obsahu, ktoré na každom z nás zanechávajú stopu. Sú predmetom i môjho súčasného výskumu. Týmto cyklom akoby som vošla do malého, skrytého poľa vlastných predtúch.“ Ku ktorým ideálom vašou prácou inklinujete? „Jasnosť, stručnosť, pokoj, koncentrácia a sebadôvera sú ideály, o ktoré sa vo svojej práci usilujem, a napriek tomu v tomto cykle uvádzam a varujem pred ich protihodnotami, a to sú: nepokoj, zdržanlivosť, apatia, sýtosť, absolútna nesústredenosť, a teda strata smerovania, životné zameranie... Po nich prichádza beznádej, demotivácia, strata spojenia s okolitým svetom, anulovanie nadbytočných informácií, selektívna pamäť, absencia kritického Alena Klátiková: Procvat (Rozkvet), ducha a v mojom prípade 2020, akryl na polystyréne, 120 x 120 únik do vnútorného sveta, svoje ,obranné mechanizmy’, určite ktorý do nich prekladám, pre mňa nie sme imúnni proti každodenným úplne nový a prekvapivý vizuálny útokom populárneho a propa- obsah. Plávam v nevyskúšaných vo-

dách a podľa toho som sa po prvý raz rozhodla pre digitálne médiá, ktoré si vynútili úplne prirodzenú voľbu zobrazovania týchto hodnôt (keďže samotná príčina takýchto pocitov je všeobecné zneužívanie vizuálneho obsahu a nadmerná konzumácia). V týchto dielach sa nachádza ešte jedna veľmi dôležitá poznámka, a to je pokus ukázať prerušovaný proces toku myšlienok, zložitosť cesty jednej z najbanálnejších a najjednoduchších myšlienok, fenomenálny charakter asociácie a jej úzke prepojenie so zmyslovým zážitkom (napríklad vôňou), možnosti a kombinácie, ktoré sa vyvíjajú a žijú v našich mysliach. Ako ústrednú tému som vzala presne tú obmedzenú, neformovanú, nevyslovenú myšlienku, ktorá sa niekde stratila na svojej dlhej ceste a nenašla si miesto v oblasti vedomého prežívania, ale zostala v oblasti predtuchy a rád... Ako takú ju môžem iba inštinktívne precítiť a vyskúšať. Premeniť ju na umelecké dielo a priviesť na miesto určenia, to znamená urobiť zrozumiteľnou a tak prístupnou pre pozorovateľa.“

PREZENTÁCIA KNIHY GORICE OLASOVEJ V KOVAČICI

Debut mladej poetky Stevan Lenhart

prezentovaná bola 30. októbra v Obecnej knižnici v Kovačici. Ide iačka kovačického gymnázia o zbierku obsahujúcu 24 básní. Gorica Olasová uverejnila Z poznámky o autorke sa dozvesvoju prvú knižku poézie dáme, že je všestranne nadanou v srbčine pod názvom Prah pro- mladou osobou, ktorá píše aj krátšlosti (čiže: Prach minulosti) a ke poviedky, tiež sa zaoberá spevom, kresbou, maľovaním a fotografovaním prírody. Rozhovor s autorkou na tejto prezentácii viedol gymnazista Marko Petkov a interpretoval i jej básne. Prezentovanú zbierku vyBratislav Golić predstavil vydania Kultúrnodalo Kultúrnovydavateľského strediska Srpska kuća -vydavateľské

• KULTÚRA •

Gorica Olasová so svojou zbierkou básní

stredisko Srpska kuća z Požarevca a jeho riaditeľ Bratislav-Bata Golić hovoril o Gorici Olasovej ako o

talentovanej mladej spisovateľke, ktorá sa úspešne zúčastnila na súbehu tohto vydavateľstva a jej poézia bola zaradená aj do Zborníka literárnej tvorby mladých autorov Srbska. Jedným z hlavných cieľov vydavateľstva Srpska kuća je práve afirmácia mladých autorov v spolupráci so školami a v rámci edície Mladé talenty bol v priebehu posledných 20 rokov realizovaný veľký počet knižných titulov. Prítomných privítal riaditeľ Obecnej knižnice Slobodan Stevanovski, v úvodnej časti literárneho večera sa prihovorila aj riaditeľka kovačického Gymnázia Mihajla Pupina Tatiana Brtková, ako aj profesorka srbského jazyka v kovačickej ZŠ Vlastislava Kirićová. O hudobnú časť programu sa hrou na gitare postaral Marko Petkov.

45 /4932/ 7. 11. 2020

Kultúra MIESTNY ODBOR MATICE SLOVENSKEJ V PADINE

Kniha k jubileu Tatjana Bovdišová

fotodokumentáciu máme bohatú, takže sme to my dvaja za krátky čas stredu 28. októbra v Padi- dotiahli do konca,“ uviedol Kolárik. ne na cestu k čitateľom vyĎalej sa o chronológii vydavaprevadili knihu o 30-ročnej teľskej činnosti padinského MOMS činnosti Miestneho odboru Matice zmienil člen jeho Výkonného výslovenskej v tejto dedine. Je to už boru Zlatko Šimák, ktorý stál aj pri desiata knižná publikácia, ktorú vy- zrode tohto MOMS a je aktívnym dali padinskí matičiari počas troch členom dodnes. Boli to publikácie: desaťročí obnovenej činnosti. Po- zborník prác Padina 1806 – 1996 menovali ju 30 rokov činnosti MOMS (1996), fotomonografia Padinské v Padine. Spracované je obdobie od slovenské ochotnícke divadlo vo foroku 1990 po rok 2020 a zostavili ju tografiách 1919 – 2009 autora Zlatka Šimáka (2010), zborník prác II Padina 1906 – 2006 (2010), Školstvo v Padine 1806 – 2011 (2011), Krátky nárečový slovník jazyka padinského slovenského autorky Jarmily Gerbocovej (2014), fotomonografia Okamih pre večnosť autorov Zuzany Papovej a Michala Kevického (2016), spomínaná publikácia o 25-ročnej činnosti MOMS v Padine (2017) a dvojkniha Slováci v Padine I a II autora Jána Babiaka (2019). J. Kolárik ohľadom Záber z prezentácie: (zľava) Dušan Kereš, toho uviedol, že podpredseda MOMS Padina, Janko Kolárik, takú bohatú vydapredseda, a Zlatko Šimák, člen Výkonného vateľskú činnosť výboru nemá ani jeden súčasný a bývalý predseda tohto miestny odbor. Zlatko Šimák zase matičného odboru Janko Kolárik poznamenal, že od roku 1806, keď a Dušan Kereš. bola založená Padina, až do roku Na úvod prezentácie sa slova 1996 nebola o tejto dedine vydaná ujal Janko Kolárik, ktorý pozdravil žiadna obsiahlejšia publikácia. prítomných a poznamenal, že tento Prítomných pozdravil aj predchárok sa nesie v znamení 30. výročia dzajúci predseda Dušan Kereš. obnovenia Matice slovenskej v Kniha 30 rokov činnosti MOMS v Juhoslávii, čo sa udialo 5. augusta Padine má 127 strán a podáva uce1990. Padinský Miestny odbor Ma- lený prehľad o všetkých aktivitách tice slovenskej bol obnovený ako tohto odboru. Údaje sú doplnené prvý, a to 28. októbra v tom istom fotografiami z archívu Janka Koláriroku. Pripomenul, že podobnú ka a profesorky Zuzany Papovej. Po publikáciu MOMS Padina už vy- úvodnom slove aktuálneho predsedal, a to pri príležitosti 25. výročia du nasleduje časť o dejinách MOMS obnovenia (roku 2017), takže teraz Padina z roku 1932, potom sa píše o bolo potrebné urobiť súvahu aktivít jeho činnosti v povojnovom období za posledných päť rokov. „Ľahko sa (1945 – 1948), naďalej o obnovenám robilo, netrvalo nám to dlho, nom miestnom odbore roku 1990

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a nasleduje rozsiahla časť s fotoNa prezentácii sa okrem pagrafiami o činnosti MOMS Padina dinských matičiarov zúčastnili aj od obnovenia doteraz. Uvedení zástupcovia banátskych MOMS a sú aj doterajší predsedovia. Prvým svojou prítomnosťou túto udalosť bol Martin Šimák (1990 – 1993), poctili aj predsedníčka NRSNM potom Pavel Kuľa (1993 – 1995), Libuška Lakatošová, senior Banajdlhšie bol prednátskeho seniorátu sedom Dušan Kereš Slađan Daniel Srdić – v rokoch 1995 až a kovačický farár 2017 – keď tento post Martin Bajza. Hostia prebral Janko Kolárik. sa pochvalne zmiePíše sa aj o držiteľoch nili o čulej a bohatej matičných uznaní zo činnosti padinského Slovenských národMOMS, ktorý čoskoro ných slávností, jeden do slovenskej vojvoz príspevkov je i Povedinskej knižnej kledali o nás, kde sú prínotnice pridá i jedespevky z Hlasu ľudu nástu knihu. Spevom o činnosti MOMS program prezentácie Desiata kniha v Padine, a posledné padinského MOMS spestrili Anita Hlavatá strany sú venované a Pavel Hološ, ktorých fotografiám. Táto kniha svetlo sveta na harmonike sprevádzal Vladimír uzrela vďaka finančnej podpore Halaj, ktorý i sám na záver zahral Obce Kovačica a vyšla v náklade dve skladby. 250 kusov.

Výklad nových kníh Radovan Vlahović: 1934 (ISBN 978-86-7103-545-3) Jaroslav Čiep

rbský spisovateľ a riaditeľ prvého súkromného kultúrneho centra v Srbsku – Banátskeho kultúrneho centra v Novom Miloševe Radovan Vlahović (1958) doteraz uverejnil 38 kníh. Píše romány, črty, básne, eseje a jeho diela boli preložené do angličtiny, ruštiny, nemčiny, maďarčiny, slovinčiny, macedónčiny a aj do slovenčiny. Radovan Vlahović po slovensky doteraz publikoval román Bapa (SVC, 2018, preklad Ana Žikićová) a teraz najnovšie v roku 2020 román 1934 s podtitulom Pokračovanie románu Bapa – kniha druhá. V tomto sálašníckom sedliackom vojvodinskom literárnom a románovom priestore sledujeme svojráznu rurálnu, ale i životnú epopeju, banátsky príbeh. Román pozostáva z nasledujúcich kapitol: Leto, Slabá porážka, Keď slnko zapadá, Blúznenie, U pani Popovićovej, Po večeri, Sláva, sláva,

sláva Srbovi, Prebúdzanie, Marinko, Bojana, Ljubica, Svätý Ignjatija, Mara, Zabíjačka, Búrka, Rozhovor, Zbohom, Branko, Tajná večera, Pohreb, Svätý Eliáš, Keď je od počiatku vekov, Pred kúpaním, Žandári, Zorkin sen, Cesta do Temešváru a Tieň veľkého nebohého. Z rovnomennej srbskej knižnej predlohy vydanej roku 2017 román 1934 do slovenčiny preložil Miroslav Gašpar (1989). Ide o prvú knihu prekladov tohto nádejného prekladateľa. Grafickú úpravu a obálku navrhla Senka Vlahovićová. Román 1934 Radovana Vlahovića vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Kniha vyšla ako 57. zväzok v edícii Mosty a zároveň je 263. publikácia vydaná v SVC. Táto kniha rozmeru 19 x 12 cm vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 264 strán, zlepená do mäkkého prebalu, vyšla s vročením 2020 v náklade 100 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Futura v Novom Sade. • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy KNIHA O CARVINGOVOM UMENÍ PAVLA CHRŤANA

STARÁ PAZOVA

Jedinečný človek, majster Koncert k jubileu kuchár a umelec strediska Danuška Berediová-Banovićová

„...T

oto nie je prípad s kuchárom Pavlom Chrťanom, kysáčskym rodákom, ktorý neustále pracuje na sebe, a tak k základnému povolaniu najnovšie pridal aj carving umenie – umenie vyrezávania do zeleniny a ovocia. Nielen raz predtým, kým po celé dni stál na nohách pod svetlami v teple kuchyne, si uvedomil, že treba začať od istého bodu, stále na sebe pracovať, aby sa mohol posunúť ďalej. A tak sa stalo, že sa práve tomuto umeniu z Ďalekého východu venuje už takmer celé desaťročie, ktorým zaznamenáva pozoruhodné úspechy nielen na domácej pôde, ale už aj na medzinárodnej,“ píše sa v úvode knihy Pavel Chrťan Master Chef Carving zostavovateľa Martina Prebudilu, ktorá bola prezentovaná v pondelok 2. novembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov.

jú. O knihe povedal, že obsahuje životopis Pavla Chrťana, potom časť, v ktorej o ňom hovorili iní, ako aj jeho carvingovú cestu doma a v zahraničí v gastronomických kruhoch a fotoprílohu. „Pavel je jedinečný príklad, aj ako človek, aj ako majster kuchár a umelec. A s touto knihou sa zaraďuje medzi tých najúspešnejších a najlepších majstrov v carvingu nielen v Srbsku, ale, povedal by som, aj v strednej Európe. On je certifikovaný master chef na Morave v Olomouci ešte pred dvoma rokmi. A týchto carving majstrov v Srbsku je zhruba 15, ale dosť málo sa o tom umení vie. Carving pochádza z Thajska a je 700 rokov staré umenie,“ povedal Prebudila. Zdôraznil tiež, že táto kniha je zaujímavá nielen ako dôkaz tohto svojrázneho umenia vyrezávania, ale že Pavel je predstaviteľ dolnozemských Slovákov, ktorý nespieva a netancuje, ale sa zaoberá týmto krásnym umením. „Táto kniha je medzi prvými knihami tohto druhu

Anna Lešťanová

lenovia belehradského Komorného orchestra Gudači svetog Đorđa svoj prvý koncert v Starej Pazove usporiadali v nedeľu 1. novembra v tamojšej divadelnej sále. V čele s dirigentom Danielom Geissom z Nemecka zahrali diela ruských skladateľov Igora Fiodoroviča Stravinského a Piotra Iľjiča Čajkovského, ako aj dielo nášho skladateľa súčasnej klasickej hudby Zorana Erića. Tento komorný orchester bol založený roku 1992 z iniciatívy skupiny bývalých žiakov Školy pre hudobné talenty v Ćupriji a profesora Petra Ivanovića. Dodnes tento jedinečný belehradský komorný orchester tvoria najeminentnejší umelci viacerých generácií. Za sebou má viac ako 1 600 koncertných vystúpení tak v našej krajine, ako aj v zahraničí, a viaceré video- a audionahrávky. Ich repertoár tvoria diela rozličných štýlov – od baroka po súčasnú hudbu. Začiatkom tohto roku D. Geiss bol vymenovaný za umeleckého dirigenta a šéfdirigenta Komorného orchestra Gudači

svetog Đorđa. Je jedným z najvšestrannejších hudobníkov svojej generácie, profesorom violončela na vysokých hudobných školách a konzervatóriách a prednáša i na Katedre pre dirigentov Univerzity v Grazi v Rakúsku. S koncertom v Starej Pazove bol veľmi spokojný. Zvlášť ho oduševnilo obecenstvo, ktoré pozorne sledovalo a vedelo potleskom odmeniť skvelé výkony hudobníkov, ale aj akustická divadelná sála. Medzi zahranými skladbami sa pazovskému obecenstvu viackrát prihovoril a o jeho preklad sa tentoraz postaral Mr. kontrabasu Ljubinko Lazić z Vojky. Koncert sa konal s uctievaním preventívno-hygienických opatrení a pre obmedzený počet divákov v divadelnej sále RTV Stará Pazova sa tentoraz postarala o priamy prenos. Organizátorom tohto výnimočného podujatia, realizovaného za podpory Obce Stará Pazova, je Stredisko pre kultúru Stará Pazova, ktoré si práve týmto koncertom začalo pripomínať úctyhodné jubileum – 60 rokov pôsobenia.

DROBNÝ OZNAM PREDÁM alebo DÁM DO PRENAJMU mlyn. Viac informácií na tel.: 00387 61 867 280 alebo na e-mail: hrbat@bih.net.ba. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

Skromná prezentácia knihy v ÚKVS

Bola to prvá verejná prezentácia tejto knihy, ktorú v značnej miere podporil ÚKVS. Sám autor sa však na nej z objektívnych dôvodov nezúčastnil. Keďže kniha vyšla počas tretej vlny šírenia koronavírusu, zostavovateľ knihy Martin Prebudila povedal, že dúfa, že sa k nej ešte vrátime, keď sa situácia s Covid-19 a situácia v našom štáte stabilizu• KULTÚRA· OZNAMY •

v Srbsku a, predpokladám, aj na Slovensku. Je to originálne a veľmi atraktívne umenie v súčasnej dobe pri rôznych príležitostiach,“ vyhlásil zostavovateľ Prebudila. Predseda ÚKVS Vladimír Francisty povedal, že kniha, Pavel a táto kultúra vyjadrovania si vyžadujú jednu zvláštnu prezentáciu, a tiež vyjadril nádej, že sa k nej ešte vrátime.

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – RUMENAČKA II – NSU180/NSL180/NSO180 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – RUMENAČKA II – NSU180/NSL180/NSO180, v Ulici rumenački put číslo 4, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3395, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. októbra 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-299/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

45 /4932/ 7. 11. 2020

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 45

Na základe článku 38 Štatútu NVU Hlas ľudu riaditeľ NVU Hlas ľudu zverejňuje:

SÚBEH

V tajničke je meno a priezvisko jedného z víťazov pivnického festivalu. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

mužské meno

rieka v Rusku

len

dve samohlásky

na pracovné miesto šéfa distribúcie a predaja jeden vykonávateľ na neurčitý čas volt

domáce zviera

vojsko

varené jedlo rovnaké spoluhlásky tremolo

spojka na tom mieste

previnenie

oproti poradová číslovka

ženské meno

zospodu

Leskovac

AS HL DU ĽU

anno Domini

Zreňanin a podobne

Kotor

zákos

ampér

kozmos

namotávala

predložka vo

zatým vyčnievajúca skala

vpíšte EB

2. časť tajničky lítium Nikola Tesla

opytov. zámeno spodok nádoby

lesné zviera zbavoval kože

porážka v šachu druh horniny

Olympijské hry druh tkaniny

ZT zaznievalo západ

samopaš

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 44 – VODOROVNE: spojenie, tokár, hl, elán, Ali, peň, chlap, yv, PA, NS, Avala, a, P, Vlado, Ob, Mn, sv, tona, str, kto, opak, At, znelo, normovač TAJNIČKA: JÁN BOTTO

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 44 z čísla 44 Hlasu ľudu z 31. októbra 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: INGRID ČESKOVÁ, Ul. Masarykova č. 93, 21 469 Pivnica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • OZNAMY •

Údaje o NVU Hlas ľudu: Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu Nový Sad, ktorej zakladateľom je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a registrovaná je v Hospodárskom súde v Novom Sade, vydavateľom je novín Hlas ľudu a časopisov Vzlet a Zornička, ktoré sú zaregistrované pri Agentúre hospodárskych subjektov, zverejňuje súbeh na pracovné miesto šéfa distribúcie a predaja, jeden vykonávateľ na neurčitý čas, s plným pracovným úväzkom, s miestom výkonu práce v Novom Sade, Bulvár oslobodenia 81/V. Kandidát na pracovné miesto šéfa distribúcie a predaja okrem všeobecných podmienok určených zákonom musí spĺňať aj nasledujúce podmienky: -štátna príslušnosť Republiky Srbsko, -bydlisko na území Republiky Srbsko, -vysokoškolské vzdelanie vo všetkých oblastiach predpísaných platnými Pravidlami týkajúcimi sa zoznamu profesijných akademických a vedeckých mien na štúdiách (základné akademické/špecializované odborné štúdiá) v rozsahu minimálne 240 ESPB bodov podľa predpisov, ktoré regulujú vysokoškolské vzdelanie od 7. októbra 2017; na štúdiách v rozsahu minimálne 240 ESPB bodov podľa predpisov, ktoré regulujú vysokoškolské vzdelanie od 10. septembra 2005 do 7. októbra 2017; na základných štúdiách, ktoré trvajú najmenej štyri roky podľa predpisov, ktoré regulovali vysokoškolské vzdelanie do 10. septembra 2005, -jeden rok pracovnej skúsenosti, -ovládanie práce na počítači – MS Office (Word, internet), -komunikačné schopnosti a tímová práca, -vodičský preukaz B kategórie, -aktívna znalosť slovenského a srbského jazyka. Doklady, ktoré treba priložiť k prihláške na súbeh: -podpísaná prihláška, ktorá musí obsahovať: meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska na území Republiky Srbsko, telefonický kontakt, e-mailovú adresu, -životopis s odkazmi o doterajšej pracovnej skúsenosti, -osvedčenie o štátnej príslušnosti – originál alebo overená fotokópia, -overená fotokópia osobného preukazu alebo prečítaný biometrický osobný preukaz, -výpis z matriky narodených – originál alebo overená fotokópia, -diplom, ktorým sa potvrdzuje získané vysokoškolské odborné vzdelanie – originál alebo overená fotokópia, -originál alebo overená fotokópia dôkazu o jednom roku pracovnej skúsenosti, -doklad vzdelávacej ustanovizne alebo jazykovej školy (osvedčenia, potvrdenie, diplom a pod.) ako dôkaz, že kandidát aktívne ovláda slovenský jazyk, alebo znalosť slovenského jazyka kandidáta bude prípadne zistená počas rozhovoru kandidáta s komisiou, -dôkaz o znalosti práce na počítači (uznesenia, certifikáty, potvrdenia a tomu podobné), -potvrdenie zo súdu, že kandidát nebol trestne stíhaný, že sa proti kandidátovi nekonalo žiadne vyšetrovanie ani trestné konanie (potvrdenie nesmie byť staršie ako 6 mesiacov odo dňa zverejnenia tohto súbehu), -overená fotokópia vodičského preukazu B kategórie. Súbeh bude otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia, od 7. do 22. novembra 2020 (respektíve do 23. novembra 2020, v prvý pracovný deň). Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok súbehu treba doručiť osobne alebo zaslať v písomnej podobe na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou: Pre súbeh na pracovné miesto šéfa distribúcie a predaja – neotvárať. Doklady musia byť v origináli alebo v overenej fotokópii. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Informácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47-20-840 každý pracovný deň.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS67, NSH67, NSU67, NSL67, NSO67 NS – KRALJA PETRA I – MUP NOVI SAD, na Bulvári kráľa Petra I. číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 4654/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 8. decembra 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 9. decembra 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, o 12.00 h.

45 /4932/ 7. 11. 2020

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU144, NSL144, NSO144 NS – Pariske komune, Nový Sad, v Ul. pariske komune 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 8. decembra 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 9. decembra 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, o 13.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS32, NSH32, NSU32, NSL32, NSO32 NS – Veternik, Veternik, v Ul. omladinska b. č., vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1299/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 8. decembra 2020. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 9. decembra 2020 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, o 12.30 h.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. novembra 2020 uplynul ťažký a smutný rok, čo nás nečakane a navždy opustil

ŽELIMÍR HRIEŠIK

7. 3. 1978 – 6. 11. 2019 – 2020 z Kovačice Navždy budeš žiť v našich srdciach a spomienkach. Zarmútení: mama, báči, brat Igor s manželkou Aničkou a krstniatka Kristián a Viktor Veňarskovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 26. októbra 2020 po dlhej a ťažkej chorobe usnul v Pánu môj drahý manžel

MICHAL KRIŽAN

21. 5. 1943 – 26. 10. 2020 z Kysáča Utíšme plač v smutnej chvíli, nech sa nádej prebudí, hoci srdce bôľne kvíli, mŕtveho plač nezbudí. Láskavý hlas, reč ľúbezná dozneli sťa ozvena, vľúdnosť, dobrota milá už časnosť opustila. Všetko, čo na zemi žije, zvädne ako v poli kvet, toľkých drahých zem už kryje, ktorí opustili svet. Kto však verí v Teba, Pane, ten má miesto prichystané navždy v Tvojej blízkosti, kde nás prijmeš z milosti. S láskou a úctou si na Teba bude spomínať manželka Anna

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s dcérou a sestrou

ZUZANOU KUTÁLEKOVOU 27. 7. 1979 – 27. 10. 2020 z Padiny

Neočakávaná strata nám navždy zmení život. Opustila si nás, keď si nám bola ešte prepotrebná. Osud nám nedoprial, aby sme sa spolu tešili zo života. Večne budeš žiť v našich srdciach. Tvoji najmilší: otec Ján a sestra Elenka so snúbencom Jankom • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

POSLEDNÝ POZDRAV

OZNÁMENIE

MICHAL KRIŽAN

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS1486_02 NS_Novi_ Sad_Rotkvarija

MILORADOVI BOKIĆOVI

1943 – 2020 z Kysáča

1950 – 2020 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

S úctou si budeme na Teba spomínať.

Kmotrovci Zarupskovci z Kulpína

Bratranec Ondrej Balca s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynú tri smutné roky, čo nás náhle a nečakane opustila naša drahá manželka, matka a mamička

Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS1486_02 NS_ Novi_Sad_Rotkvarija, Ul. temerinska 8, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9091/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. novembra 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-457/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHALOVI KRIŽANOVI

ANKA ČINČURÁKOVÁ

1943 – 2020 z Kysáča

JAROSLAV CHLEBIAN

rod. Séčová 21. 10. 1953 – 10. 11. 2017 z Pivnice

25. 6. 1974 – 4. 11. 2019 – 2020 z Hložian

Tichú a smutnú spomienku si na Teba zachovajú:

S láskou si na Teba stále spomíname.

Spomienku na Tvoju lásku a starostlivosť si stále zachovávame v našich srdciach. teta a švagor Čiernovci s rodinou z Bernolákova

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku, mamu a starkú

Rodiny: Benková, Kaňová a Nikovićová

Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou tetou

ANNU KRAJČIOVÚ

ANNOU CHRŤANOVOU

1937 – 2019 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Odpočívaj v pokoji. Spomienky na Teba máme uschované hlboko v našich srdciach, tu žiješ s nami.

Na ňu si budú spomínať:

S úctou a láskou si na Teba spomínajú: manžel Samuel a dcéra Anna s rodinou • OZNAMY •

1941 – 2020 z Kysáča

ujčiná a bratove deti Vladimír Grňa a Anna Barišićová s rodinami 45 /4932/ 7. 11. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 6. novembra 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 8. novembra 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2017, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 10. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku namiesto zhrnutia tém a udalostí z našich prostredí bude odvysielaný posunutý prenos slávnostných bohoslužieb z kulpínskeho chrámu Božieho. V ňom sa minulú sobotu za mimoriadnych podmienok konala inštalácia 7. biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Jaroslava Javorníka. Vysielanie pre penzistov. Predstavená bude 90-ročná Petrovčanka Mária Ivičiaková a odznie i príspevok o účasti seniorov na výtvarnom tábore v Kysáči. Pozornosť bude venovaná i zdraviu, konkrétne sa tentoraz bude hovoriť o reumatických ochoreniach.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 6. novembra – Vojenská akadémia Sobota 7. novembra – Protiklady sa priťahujú Pondelok 9. novembra – Strašná haluz Utorok 10. novembra – Nickova pomsta Streda 11. novembra – Stroj na zabíjanie Štvrtok 12. novembra – Unesená

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 8. novembra Film: Brémski mestskí muzikanti Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Rozhodujúci úder Jackieho Chana 24.00 Záver vysielania 17.00 18.30 19.00 20.00 22.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 8. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 11. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 8. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozspievané klenoty – finálová druhá časť Utorok 10. novembra 16.00 Trojvýstava Spolku žien v Padine Humanitárny bazár v Padine mal pozitívny ohlas V Slovenskom etnomúzeu Petráš predstavili háčkované exponáty Piatok 13. novembra 16.00 Film: Soľ nad zlato Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ani šance, ani góly MAGLIĆ – SLÁVIA 0 : 0 Ján Šuster

ápas v Maglići medzi domácim mužstvom a pivnickou Sláviou sa skončil nepopulárnym výsledkom 0 : 0. Hral sa priemerný futbal a hostia od začiatku zápasu mali prevahu, zatlačili Maglićanov, ktorí útoky Pivničanov zastavovali najčastejšie pred svojím trestným územím, na ich polovicu. Na druhej strane ani domáci sa mnoho neusilovali, viac mysleli na svoju bránu ako na útok a iba z ojedinelých útokov sa pokúsili niečo najčastejšie neúspešne urobiť. V takejto hre veľa šancí ani nebolo. Prví vážnejšie pohrozili hostia, v 22. min. Petrović

ostro vypálil, brankár domácich strelu odrazil, na ktorú nabehol Davidović a z piatich metrov loptu kopol nad bránu. V prvom polčase domáci ani raz vážnejšie nepohrozili brankárovi domáceho súpera. V druhom polčase sa hralo o niečo živšie. Už v 5l. min. Đurić po ľavej strane obehol svojho strážcu, dobre odcentroval, no nikto z útočníkov hostí nereagoval. V 65. min. Jušković z rohu z ľavej strany odcentroval na opačnú stranu, kde voľný Davidović hlavičkoval, no lopta sa odrazila od žrde. V 70. min. Jušković z voľného kopu triafal nad múr do pravého horného rohu brankára

Radišića, ktorý strelu nejako odrazil. V 75. min. hostia útočili stredom ihriska, loptu im odňal Bojan Trojanović, zďaleka strelil ponad všetkých hráčov, aj brankára, ale sa ona odrazila od žrde, pričom vtedy Pivničania mali veľké šťastie. Poslednú a najzrelšiu šancu mala Slávia v 84. min., keď sa Čvokić na ľavej strane zbavil svojich strážcov, vbehol do trestného územia, loptu poslal pred bránu a Davidović z dvoch metrov strelil nad bránu. SLÁVIA: Vučetić, Grňa, A. Šmit, Čvokić, Jušković, Záskalický, Đurić, Kotiv, Petrović (Vinković), Davidović, M. Šmit Zápas viedol rozhodca Dražić z Báčskej Palanky, žlté karty dostali šiesti Maglićania a ich tréner, kým u hostí rovnako potrestal Čvokića a M. Šmita. Výsledky 14. kola: ŽAK – Kulpín 1 : 3, Borac (BG) – Polet 2 : 1, Omladinac – Budućnost 2 : 2, Rusín – Tvrđava 3 : 1, Budúcnosť – BSK 1 : 1, Borac 46 – Radnički 2 : 1, Kordun – Stanišić 1 : 4, Budućnost (P) – Zadrugar 3 :

Dobrý je aj bod: Srđan Jušković (Slávia Pivnica)

0, Maglić – Slávia 0 : 0. V nedeľu Pivničania o 13. hodine uvítajú mužstvo Borca z Báčskeho Gračca. Pionieri Slávie tiež zohrali majstrovský zápas, keď na svojom ihrisku prekonali vedúce mužstvo, Bačku z Báčskej Palanky 4 : 2. Góly dali Sič 3 a Jelić.

Odišli ešte dva body... Výhra v Mihajlove ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

BUDÚCNOSŤ (H) – BSK 1 : 1 (1 : 1) Ján Murtín

mutná hložianska futbalová jeseň pokračuje. Ďalší súper, tentoraz z Báčskeho Brestovca, odtrhol ešte dva body z konta, čo môže mať fatálne následky v konečnom umiestnení. Zápas lepšie začali domáci. V 3. min. Adámek sa rútil z pravej strany, no jeho strela minula bránu. Naprázdno vyšli aj pokusy Carića, Leđanca a Čipkára. V 10. min. zlú rozohrávku Horváta a Glišića preťali hostia, odohrali do rohu trestného územia a Korać oblúčikom prekonal vybiehajúceho Dubovského – 0 : 1. Domáci potom stupňovali tlak a po zahodených šanciach Leđanca a Jovanova predsa v 25. min. Adámek prekľučkoval dvoch súperov a vyrovnal. Hráči BSK ešte iba raz prešli na polovicu Hložančanov v 34. min., ale tutovku Mijatovića skvelým zákrokom vychytal Dubovský. V 45. min. po obliehaní brány BSK Čipkár zo skrumáže hlavičkoval a Božić rukou na bránkovej čiare znemožnil gól. Rozhodca sa neozval, čo rozhnevalo domácich. V pokračovaní, už v 48. min.

• ŠPORT •

rozhodca Martinović z Kljajićeva pravdepodobne kompenzoval neodpískanú penaltu, urobil chybu, keď po zahraní rukou Stanića v trestnom území nariadil jedenástku za Budúcnosť. Darovaný pokutový kop kapitán Horvát nepremenil pre skvelý zákrok brankára Nemeta. Hráči Budúcnosti po tomto znervózneli, aj napriek výraznej územnej prevahe ťažko si vytvárali šance. Iba v 78. min. Leđanac z voľného kopu nastrelil žrď a zopár dobre odcentrovaných lôpt Adaméka a Ljubičića nemal kto usmerniť do siete. V 92. min. hostia mali faul na takých 18 – 19 metrov, ale nebezpečnú strelu Stankovića z ľavého horného rohu vyrazil Dubovský. Žlté karty dostali domáci Leđanac a Molnár, ako aj piati Brestovčania, najviac pre obštrukciu hry v druhom polčase. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Đumić (Jakuš), Ljubičić, Jovanov, Horvát, Popović, Adámek, Glišić (Kolár), Čipkár (Krasnec), Carić (Molnár), Leđanac. V sobotu Hložančania budú hosťovať v Báči, kde si zmerajú sily s domácou Tvrđavou.

MSK – AŠK 1 : 2 (1 : 2) Vladimír Gál

o dvoch prehratých zápasoch na hosťovaní Aradáčania sa z hosťovania v Mihajlove vrátili s troma bodmi. Prvú šancu na zápase mal Vesin, ale strieľal vedľa. Trochu neskoršie nepresný bol aj Mijić. Domáci sa ujali vedenia po chybe Mijića na strede ihriska. Isak mu odňal loptu, prekabátil Striška a vedľa brankára Stojkova zaslal loptu do siete. Aradáčanov však tento gól nezmýlil a nebezpečne útočili. V polovici polčasu Ponorca nedovolene zastavili v trestnom území a z bieleho bodu presný bol kapitán Zakić – 1 : 1. Aj v pokračovaní hostia boli omnoho lepší, aby v nadstavenom čase Ponorac druhým gólom priniesol veľkú radosť hráčom AŠK – 1 : 2. V druhom polčase v prvých desiatich minútach Ponorac dvakrát bol zoči-voči s domácim brankárom, ale ho ani raz

neprekonal, nuž ho tréner Zakić vystriedal Birmancom. Tento sa ihneď ocitol v šanci, keď ho na asi dvadsať metrov od brány domáci obranca z chrbta nedovolene zastavil a rozhodca ho predčasne poslal do šatne. Voľný kop hostia nevyužili a potom do konca, aj keď početnejší, nevytvorili si ani šancu na zvýšenie výsledku z prvého polčasu. AŠK: Stojkov, Jevremov, Vesin, Zakić, Striško, Matejin, Zoretić (Korać), Mijić, Ponorac (Birmanac), Adamov, Čurović (Nenin) Výsledky 14. kola: Vojvodina (B) – Radnički 1911 5 : 0, Mladost (L) – Polet 2 : 2, Crvena zvezda – Tamiš 2 : 1, Lehel – Borac 0 : 3, Rusanda – Vojvodina (NM) 1 : 2, OFK Klek – 2. oktobar 1 : 1, Delija Mladost (BD) 3 : 3. Aradáčania sú na 4. mieste a majú 24 bodov. Teraz na vlastnej pôde uvítajú Vojvodinu z Bašaida.

45 /4932/ 7. 11. 2020

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Skrášlili kirvajovú nedeľu Posledné výsledky priniesli zmeny vo vrchu tabuľky. Hajdušičania znovu zvrhli lídra. Teraz to bol Patizan Gaj, ktorý zažil prvú porážku. Na čelo tabuľky sa dostali Pavlišania, lebo druhá Budućnost v Alibunari gól nedala a s mužstvom BAK získala len bod. Rozohraná padinská Dolina urobila krok bližšie k vedúcej trojke. Po dlhšom poste Jabučania vyhrali doma a Potporanj v Barande, čo obom pomôže vzdialiť sa od dna tabuľky. Uljmania, Ilandžania a Baranďania nepoznajú výhru a držia dno tabuľky. Výsledky 12. kola: Jugoslavija – Banat 2 : 1, Partizan (U) – Spartak 1911 0 : 1, Hajdušica – Partizan (G) 3 : 2, Crvena zvezda – Polet 3 : 1, Radnički – Potporanj 1 : 3, Strela – Sloga 1 : 1, Dolina – Stari Tamiš 3 : 0, Budućnost – BAK 0 : 0.

DOLINA – STARI TAMIŠ 3 : 0 (2 : 0) Ján Bokor

obmedzených podmienkach Padinčania predsa našli spôsob, ako dôstojne osláviť cirkevný sviatok – posviacku kostola, čiže kirvaj. Napriek zákazu zoskupovania sa pre šíriaci sa vírus Covid-19 kirvajová nedeľa prebiehala v slávnostnej

nálade. K tomu prispeli aj futbalisti Doliny, ktorí zohrali skvelý futbalový zápas. Rozohraní hráči Doliny pod vedením trénera Dejana Žarkova nedovolili nováčikovi zo sídliska Stari Tamiš pri Pančeve žiadne šance. Celý zápas domáci hrali premyslene a vynútili si potlesky skromného

Ďalší líder na lopatkách HAJDUŠICA – PARTIZAN (G) 3 : 2 (0 : 1) Vladimír Hudec

ýhrou nad mužstvom Partizan z dediny Gaj, ktoré v doterajšom priebehu majstrovstiev neprehralo ani jeden zápas, Hajdušičania dokázali, že môžu čeliť každému mužstvu v tejto lige. Partizan je už druhý líder v tabuľke, ktorého Hajdušičania zvrhli z trónu. Predtým to pripravili alibunarskej Budućnosti. Domáci začali zápas útočne a už v prvých minútach Maliar mal peknú príležitosť rozvlniť sieť hostí. Potom však v 9. min. domáca obrana bola neobozretná a po rohovom kope v skrumáži pred bránou Melicha sa najlepšie vynašiel útočník Tajdić a skóroval. Avšak po tomto góle hostia akoby sa uzavreli pred vlastnú bránu a snažili sa zachovať minimálny náskok, čo sa im do konca polčasu

www.hl.rs

aj darilo. Po zmene strán hostia sa viac orientovali na útok, a tak vytvorili priestor pre rýchleho A. Ružića, ktorý už v 49. min. mal šancu, ale brankár jeho strelu kryl. Iba o minútku neskoršie rýchly útočník Hajdušice unikol dvom strážcom a ľahko prekonal brankára – 1 : 1. Trochu neskoršie Tajdić pekne strieľal z voľného kopu, ale Melich ešte krajšie túto strelu zneškodnil. V 60. min. rýchly Ružić znovu unikol svojim, teraz už vážne indisponovaným strážcom, ktorí sa ho ani nepokúsili dohoniť, a brankár nemohol nič urobiť, lopta skončila v sieti – 2 : 1. Iba o tri minúty neskoršie Radović pekne prihral A. Ružićovi, tento sa vyhol ofsajdu, prekľučkoval dvoch hráčov, potom aj brankára a zvýšil náskok. Nuž a po úplnej prevahe domáceho mužstva hostia zahrali

Informačno-politický týždenník

počtu divákov na ihrisku. Množstvo pekných akcií, šancí a tri pekné góly potvrdili skutočnosť, že má Dolina dobrý výber kvalitných hráčov, ktorí to dokazujú zo zápasu na zápas. Na nedeľnom zápase hráči Doliny produkovali najlepší výkon. Všetky rady fungovali bezchybne. Pevná obrana a rýchle útoky nedovolili hosťom ani len chvíľku si vydýchnuť. V prvom polčase Dolina viac útočila po pravej strane, odkiaľ Svetlík a Bančov pekne centrovali pred bránu hostí, kde vznikali početné gólové šance. Výnimočne naladený kapitán Doliny Marko Kelečević to vedel využiť a krásnymi strelami vlnil sieť bezmocných hostí. Bol strelcom všetkých troch gólov, na svoje konto si zapísal hetrik. Dva vsietil v prvom polčase a jeden v pokračovaní. Všetky tri boli opravdivým majstrovstvom, jeho strely brankár nemohol zneškodniť. Treba spomenúť, že v prvom polčase Kelečević ešte raz rozvlnil sieť hostí, ale rozhodca gól anuloval pre postavenie mimo hry. V druhej časti krásnu strelu najlepšieho strelca zastavilo brvno. Zmeny a presuny v mužstve Doliny sa necítili. Domáci mohli nastrieľať i viac gólov. Ostatní hráči dobre asistovali svojmu kapitánovi, ale slabšie a nepresne

lepšie, ale nemali mnoho šancí. Na druhej strane pekné príležitosti úplne deklasovať súpera mali Pavlovic, Stojkovski a Knežević. Namiesto toho v 86. min. Tajdić z okraja šestnástky prekvapil Melicha, takže nasledujúcich 7 – 8 minút Hajdušičania boli prinútení

Obrana Doliny nedovolila žiadne prekvapenie

strieľali. Všetci hráči Doliny dobrým výkonom prispeli k výhre. Hostia boli prinútení brániť sa a ich zriedkavé strely brankár Bujaković bez problémov zastavil. V korektnej hre rozhodcovia v čele s Matejom Čičićom z Kovina nemali ťažkú úlohu a nikoho nepoškodili. DOLINA: Bujaković, Radenković, Popović, Mitkovski, Janjović (Rašković), Kelečević, Jovanov, Josimovski (Kolak), Bančov (Stojkov), Trajčevski (Ľauko), Svetlík (Sokola) V nedeľu Dolina bude hosťovať v B. N. Sele, kde jej súperom bude Sloga.

brániť získaný výsledok, čo sa im aj podarilo. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Mršić, Folťan, Knežević, Pejčić, A. Ružić (Stojkovski), Radović (Petrović), N. Ružić (Miksád) Foto: V. Maliar

IN MEMORIAM V pondelok 26. októbra 2020 v sanatóriu v Čeneji po ťažkej chorobe umrel Kysáčan, bývalý a dlhoročný člen vedenia FK Tatra

Michal Križan – Sváko 1943 – 2020 Narodil sa roku 1943, v Tatre zastával viaceré funkcie a najviac bol dozorcom na zápasoch. Často hovorieval, že je Tatra jeho druhý dom. O tom svedčí aj fakt, že sa o svoj obľúbený klub neprestal zaujímať do poslednej chvíle života. Telesné pozostatky Michala Križana pochovali v utorok 27. októbra na kysáčskom cintoríne. PP • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Dobre hrali, ale nevyhrali MLADOSŤ (P) – MLADOST (A) 0 : 0 Samuel Medveď

plný zisk. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Jakuš, Zorić (Stojisavljević), Beronja, Brajković, Plavšić (Petej),

Ožvát, Stojaković, Kaňa, Đaković Výsledky 13. kola: Tekstilac – Obilić 5 : 1, Mladosť (P) – Mladost (A) 0 : 0, Krila Krajine – Tavankut 2 : 0, Mladost (T) – ČSK Pivara 2 : 0, Njegoš – Radnički 2 : 0,

o slabom výkone v Tavankute Petrovčania v nedeľu vo Vrbare privítali svoju menovkyňu z Apatinu. Hostia sa podstavili ako kvalitné mužstvo, ktoré hrá dobrý futbal a nachádza sa ako aj modrí v hornej časti tabuľky. Domáca Mladosť po prehre v Tavankute, ako aj so získaným len jedným bodom s Apatinčanmi, po výhrach Bajšanov aj odžackého Tekstilca, tiež Turijčanov nad Čelarevčanmi, klesla na štvrté miesto a na sobotu S bodom môžu byť spokojnejší hostia z Apatinu, ktorým Brankár Apatinčanov Dejan Jeličić na lopatkách, ale lopta ďaleko a vysoko od patril začiatok zápa- jeho brány su, keď mali niekoľko šancí. Tak v 20. min. NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA domáci brankár Leňa vybránil dobrú strelu Mitrovića z voľného kopu hostí. V 33. min. Zorić dobre uvoľnil Kaňu, ktorý kopal vedľa pravej žrde dobrého brankára ŠAJKAŠ – TATRA 5 : 1 (3 : 0) Jeličića. Druhý polčas patril domácim, Pavel Pálik o 13.30 hod., hlavným favoritom ktorí takmer stále útočili, kým o prvé miesto, a Sirigom, kým meApatinčania mali v útoku dobrých ol to slabý zápas dvoch muž- dzičasom ju na novosadskej Salajke Zlatkovića a Mitrovića. Aj ich branstiev z dolnej časti tabuľky. uvíta domáca Slavija. kár Jeličić bol spoľahlivý a dobre Domáce mužstvo Kovilja Novosadský rozhodca Filipović velil zadným radom hostí. presvedčivo vyhralo najviac vďaka žltými kartami potrestal Milanovića V 64. min. Stojisavljević dobre slabému výkonu obrany a zvlášť (Šajkaš) a A. Ožváta (Tatra). zacentroval z pravej strany, no brankárov Tatry. TATRA: Munjas, Panović (MiPlavšić nestačil dobre reagovať. Hostia z Kysáča si za deväťdelošević), Makovník (Stefanović), Ognjen Stojisavljavić v 75. min. siat minút pripravili iba jednu Sivčević, Radić, A. Ožvát, Muprenikol, veľa toho chcel urobiť opravdivú šancu, ktorú cha, Dubačkić, Považasám, čo sa mu nepodarilo. V nad- v 78. min. premenil Živonec, Živojinov, Janković stavenom čase, v 94. min., Mladosť jinov. Góly za Šajkaš dali Výsledky 14. kola: Titel sa mohla radovať. Šproch z pravej Zečević, Stanković, Milano– Jedinstvo 0 : 3, Susek – strany centroval, ale lopta nebola vić, Marcikić a Pavkov. Hajduk 3 : 2, TSK – Báčka na dosah ani jedného spoluhráča. Mnohí fanúšikovia Tatry (B) 3 : 0, Šajkaš – Tatra 5 : 1, V radoch domácich určite chý- sa obávajú, že ich mužstvo bude Veternik – Omladinac 4 : 0, Slavija bali Stanić, Ivetić, Kavčić, ako aj už zimovať na samom dne tabuľky. – Futog 4 : 1, Sirig – Bačka 1923 0 dlhšie zranený David Stamenković. Kysáčsky tím do konca jesennej : 2, Fruškogorac – Petrovaradin 1 S bodom sú iste spokojnejší časti bude hrať doma ešte dva : 0, ŽSK – Fruškogorski partizan hostia, hoci si domáca Mladosť zápasy, už v nedeľu s Veternikom 2 : 2. podľa výkonu a šancí zaslúžila

Bačka – Srbobran 1 : 1, Hercegovac – Vojvodina (BG) 2 : 1, Bajša – Crvenka 8 : 0, Vojvodina (T) – Vrbas 1 : 1. Foto: J. Pucovský

1. Vojvodina (BG) 2. Bajša 3. Mladost (T) 4. Mladosť (P) 5. Tekstilac 6. Mladost (A) 7. ČSK Pivara 8. Krila Krajine 9. Bačka 10. Tavankut 11. Njegoš 12. Radnički 13. Hercegovac 14. Vrbas 15. Crvenka 16. Srbobran 17. Obilić 18. Vojvodina (T)

13 9 2 2 13 8 4 1 13 9 1 3 13 8 2 3 13 7 5 1 13 6 6 1 13 5 4 4 13 5 3 5 13 5 3 5 13 4 5 4 13 4 3 6 13 4 2 7 13 3 4 6 13 3 3 7 13 3 3 7 13 2 4 7 13 2 1 10 13 1 3 9

25 : 8 29 28 : 10 28 29 : 14 28 33 : 12 26 26 : 9 26 20 : 9 24 17 : 14 19 20 : 19 18 21 : 23 18 18 : 13 17 19 : 27 15 16 : 26 14 17 : 19 13 15 : 25 12 13 : 32 12 17 : 23 10 18 : 43 7 9 : 35 6

Kysáčania – smer dno!

• ŠPORT •

1. Veternik 2. TSK 3. Sirig 4. Bačka 1923 5. ŽSK 6. Fruškogorac 7. Fr. partizan 8. Omladinac 9. Šajkaš 10. Petrovaradin 11. Slavija 12. Jedinstvo 13. Futog 14. Bačka (B) 15. Tatra 16. Titel 17. Susek 18. Hajduk

45 /4932/ 7. 11. 2020

14 11 2 1 52 : 10 35 14 10 3 1 28 : 6 33 14 9 1 4 20 : 8 28 14 8 3 3 30 : 13 27 14 7 6 1 28 : 20 27 14 8 2 4 35 : 19 26 14 8 2 4 30 : 21 26 14 7 2 5 24 : 17 23 14 7 1 6 33 : 21 22 14 6 2 6 17 : 19 20 14 5 4 5 22 : 18 19 14 4 4 6 21 : 28 16 14 4 3 7 21 : 21 15 14 3 3 8 10 : 26 12 14 3 2 9 14 : 32 11 14 3 1 10 15 : 50 10 14 1 2 11 18 : 49 5 14 0 1 13 7 : 47 1 41

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Vôľa priniesla triumf JEDNOTA – BAČKA 1901 2 : 0 (0 : 0) Matej Bzovský

omáci sa aj na tomto domácom zápase snažili hrať naplno a od začiatku so silnou vôľou chceli získať tri body, aby sa upevnili v hornej časti tabuľky. Spočiatku sa im to nedarilo. Korektne hrajúci hráči najstaršieho futbalového klubu v Srbsku úspešne odolávali, dvakrát nebezpečne pohrozili domácej dobre stráženej obrane v čele s poslednou prekážkou, brankárom Lazarom Jovišićom. Prvú vyloženú šancu si domáci vytvorili až v 25. min., keď sa po rohovom kope Slavoljub Đokić ocitol v malom vápne, ale jeho šikovnú strelu hlavou stačil obozretný brankár hostí vyraziť do poľa. Jedna z úspešnejších akcií hostí priniesla v 36. min. správne nariadenú jedenástku, keď strelu Mezeiho Nemanja Kačar vyrazil rukou. Prudkú prízemnú strelu Manojlovića do samého ľavého rohu zneškodnil atraktívnym zá-

sahom strážca siete domácich Jovišić, ktorý je vo výbornej forme. Potvrdili to aj predchádzajúce zápasy, keď Lazar vždy bol jedným z najlepších na ihrisku. Po prestávke trochu pozmenená zostava domácich hráčov si pripravila viacero šancí z nebezpečných útokov. Prvú využili v 54. min., keď sa po peknej akcii lopty zmocnil Slavoljub Đokić a jeho prudkú strelu zvnútra pokutového územia Pilipović nemohol kryť. Valili sa potom útoky na bránu trochu zmýlených hostí a šance na zvýšenie výsledku mali Zeljković, Lazić a mladý Nikolić, ale lopta minula cieľ alebo končila v rukách ťažko prekonateľného strážcu siete hostí. Pilipović v 61. min. predsa bol prinútený vybrať loptu zo siete po správne nariadenej jedenástke, ktorú iste realizoval Nenad Perović, jeden z najlepších mužov na zápase, ktorý uspokojil nepočetných divákov spoza ohrady štadióna pre prísne bezpečnostné opatrenia.

V nasledujúcom 16. kole Jednota bude hosťovať v Kule, kde sa stretne s voľakedajším rivalom vo vyšších ligách, domácim Hajdukom 1912.

Presný z penalty: Nenad Perović (Jednota St. Pazova)

JEDNOTA: Jovišić, Lazić (Ranđić), Kačar, Gavrilović (Maoduš), Đokić (Tošić), Zeljković, (Šarac), Nikolić, Vasović, Perović, Ivetić, Krkobabić Výsledky 15. kola: Dinamo 1945 – Prvý máj 1 : 1, Tisa – Borac 2 : 1, Mladost – Sloboda 6 : 1, Feniks 1995 – Sloga 3 : 1, Radnički (Z) – Dunav 5 : 0, Bečej 1918 – Hajduk 1912 1 : 0, Jednota – Bačka 1901 2 : 0, Radnički 1912 – Vršac 2 : 0, Kozara – Omladinac 1 : 2, Vojvodina 1928 – Stari grad 1 : 2.

1. Mladost 2. Dinamo 1945 3. Borac 4. Tisa 5. Radnički 1912 6. Vršac 7. Prvý máj 8. Jednota 9. Omladinac 10. Radnički (Z) 11. Stari grad 12. Bečej 1918 13. Sloga 14. Hajduk 1912 15. Bačka 1901 16. Feniks 1995 17. Kozara 18. Dunav 19. Vojvodina 20. Sloboda

15 11 2 2 15 9 2 4 15 9 1 5 15 8 3 4 15 7 5 3 15 7 5 3 15 6 7 2 15 6 5 4 15 5 7 3 15 6 4 5 15 7 0 8 15 6 2 7 15 5 4 6 15 5 3 7 15 5 3 7 15 5 3 7 15 4 3 8 15 2 3 10 15 1 4 10 15 1 4 10

39 : 10 35 25 : 15 29 22 : 16 28 31 : 19 27 26 : 12 26 19 : 11 26 18 : 11 25 23 : 18 23 18 : 13 22 23 : 20 22 21 : 16 21 25 : 27 20 17 : 20 19 22 : 24 18 21 : 25 18 16 : 25 18 18 : 34 15 13 : 36 9 8 : 28 7 11 : 36 7

DRUHÁ VOJVODINSKÁ LIGA – SENIORKY

Prvý majstrovský zápas ŽVK KULPÍN – ŽVK BOOM VOLLEY 1 : 3 Katarína Gažová

olejbalistky Kulpína v nedeľu 1. novembra 2020 doma zohrali svoj prvý majstrovský zápas v lige. Súperky im boli seniorky zo ŽVK Boom volley z Prigrevice. Dievčatá z Prigrevice roky hrali vo vyššej to jedna lige, je s k ú sená skupina volejbalistiek, za Kulpokiaľ pín hrajú dievčatá od 12 do 21 rokov a zatiaľ nemajú ešte veľa skúseností. Aj napriek tomu tréner Stanislav Zima, hráč prvého mužstva VK Kulpín, svoje hráčky chvályhodne pripravil už

www.hl.rs

na prvý zápas v lige. V prvom sete kulpínske volejba-

listky hrali veľmi dobre, s veľkou energiou a zápalom, nuž nečudo, že vyhrali. V nasledujúcich setoch sa to už nezopakovalo.

Dohovor volejbalistiek s predsedom klubu Todorom Radanovom

Informačno-politický týždenník

Kulpínčanky začali robiť chyby, čo hostky naplno využili, v troch setoch zaradom boli lepšie, a to sa odzrkadlilo i na konečnom výsledku 1 : 3. Dievčatám z Kulpína toto bol prvý zápas a keďže nemajú nadostač skúseností, nemožno im nič zazlievať. Najdôležitejšie je to, že sú chtivé, šikovné a potrebnú skúsenosť postupne získajú. Všetky hráčky ŽVK Kulpín sa vyskúšali v prvom súťažnom zápase, a to je dobre. ŽVK KULPÍN: Maja Milenkovićová, Nataša a Daniela Chalupkové, Daniela a Nataša Králikové, Irena Gostovićová, Jovana Kolarská, Nataša Dobrovoljská, Daniela Šimová, Helena Babiaková, Nina Nikolićová, Dunja Ćirovićová, Veronika Vidová, Simona Kreková • ŠPORT •

Mužstvo MOMS Petrovec – 1. miesto na 24. Matičnom turnaji v Báčskom Petrovci 2020

(Foto: Juraj Pucovský)

MOMS Petrovec: (stoja zľava) Siniša Petej, Ján Pavlis, Vladimír Fábry, Pavel Severíni, Marko Beronja, Igor Leňa; (sedia zľava) Pavel Ožvát, Igor Kaňa, Vlastislav Šproch, Boris Todorović

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Báčsky seniorát Mgr. Vladimír Valent, senior báčsky

ákladom spoločenstva našej cirkvi sú veriaci kresťania, ktorí sú združení vo svojich mestách a dedinách a tvoria cirkevné zbory. Cirkevné zbory na danom území po regiónoch tvoria senioráty a senioráty spolu tvoria Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev v Srbsku. Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev v Srbsku tvoria tri senioráty. Jeden z nich je Báčsky seniorát. Pomenovaný je po regióne Báčka, v ktorom sú zhromaždené cirkevné zbory, ktoré ho tvoria. Báčky seniorát bol založený po prvej svetovej vojne, keď zanikol rakúsko-uhorský štát a Slováci evanjelici zostali za hranicami slovenského štátu, podobne i za hranicami evanjelickej cirkvi pôsobiacej na Slovensku. Cirkevné zbory boli nútené organizovať sa ako samostatná cirkev na území dnešného Srbska. Najprv sa zakladali senioráty a potom samostatná Slovenská evanjelická a. v. cirkev. Tak sa i stalo. Farári v zboroch na území Báčky 29. septembra 1920 zvolali stretnutie v Báčskom Petrovci. Na ňom bol založený Báčsky seniorát a jeho prvým seniorom sa stal Samuel Štarke, zborový farár v Petrovci. Z laickej strany za prvého dozorcu seniorátu bol zvolený Jozef Maliak z Iloku. Seniormi v tomto senioráte boli: Samuel Štarke, Gustáv Klobušický st., Samuel Širka, Pavel Turčan, Juraj Pagáč, Gustáv Babilon, Andrej Beredi, Samuel Hnilica, Mgr. Samuel Vrbovský, Mgr. Michal Kolár a Mgr. Vladimír Valent. Báčsky seniorát tvoria zbory, ktoré sa nachádzajú v nasledujúcich dedinách a mestách: v Báčskom Petrovci, Bajši, Báčskej Palanke, Hložanoch, Kulpíne, Kysáči, Laliti, Novom Sade, Pivnici, Selenči a Silbaši. Podľa cirkevného pomenovania sú to takzvané matkocirkevné zbory. Seniorát má aj filiálne cirkevné zbory, a to v Čelareve a Begeči, ktoré patria k cirkevnému zboru v Hložanoch, a v Savinom Sele, ktorý patrí k cirkevnému zboru v Pivnici. Keď ide o počet členov, sú to menšie zbory, ktoré sú pri zriaďovaní cirkvi vrchnosťou, synodou, pridané k

najbližšiemu väčšiemu cirkevnému zboru, ktorého zborový farár ich zaopatruje najmä po duchovnej stránke. Fília je grécke slovo a v slovenskom preklade znamená dcéra.

starší. V začiatkoch cirkvi zbory viedli ľudia v rokoch – ľudia starší, už skúsení vo veciach viery, náboženstva a cirkevného organizovania poriadku v cirkevnom spolužití.

Okrem toho existuje aj takzvaná diaspóra. Tvoria ju veriaci kresťania, ktorí v jednotlivých prostrediach žijú v menšom počte a hlásia sa k Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. V takomto organizovaní seniorátu máme 14 zborov – 11

Seniorálny úrad, resp. senior, v spoločenstve našej cirkvi nemá nejakú administratívnu moc, iba ak mu je pridelená Biskupským úradom. Senior má v rámci seniorátu na starosti viac náboženský, duchovný život. S pomocou zborových farárov organizuje misijné služby Božie, spoločné pre všetky cirkevné zbory, stretnutia spevokolov, zborových pracovníkov, mládeže a detí. Poverený Biskupským úradom môže vykonávať posviacky cirkevných budov, priestorov na náboženskú činnosť, inštalovať zborových farárov, v prípade potreby aj zastupovať samého biskupa a tomu podobne. Na starosti má činnosť a poslanie seniorátu. Všetko spomenuté je prostredníctvom seniora, zborových farárov a veriacich cirkevných zborov činnosťou i Báčskeho seniorátu.

matkocirkevných a 3 filiálne. Seniorát spravuje senior – zborový farár, ktorého si volia zboroví farári a farárky pôsobiaci v senioráte. Voľbu seniora potvrdzuje synoda cirkvi. Senior doslovne znamená