Hlas ludu 46/2019

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 16. 11. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4881/

46

November v našom chotári ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

16.11. 2019 | 46 /4881/

Uzávierka čísla: 13. 11. 2019

Spoločný protokol o spolupráci podpísali v Novom Sade 31. októbra zástupcovia Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović (vľavo na fotografii z archívu AV) a Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Stanislav Mičev zo Slovenska.

Zároveň sa dohodli o viacvrstvovej vzájomnej spolupráci týchto dvoch archívnych a muzeálnych inštitúcií.

J. Čiep

Vo víkendových dňoch 9. a 10. novembra prebiehali oslavy Dňa mesta Martin. Poctili ho aj úradné delegácie Obce Báčsky Petrovec a Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, ktorému z príležitosti 15. výročia podpísania Dohody o vzájomnej spolupráci a partnerstve udelili plaketu a diplom.

A. Horvátová

Predstaviteľky Spolku kulpínskych žien sa v sobotu 9. novembra zúčastnili 15. súťaže v pečení kysnutých koláčov na Slovensku, v Riečke, s ktorou majú Kulpínčania dlhoročnú družbu. Kulpínčanky už trinásť rokov účinkujú na spomenutom podujatí.

V piatok 8. novembra na tradičnom martinskom posedení členovia aradáčskeho Spolku vinohradníkov a vinárov ochutnali a tým aj pokrstili tohtoročné mladé vína.

V. Hudec

K. Gažová, foto: V. Kreková (SKŽ)

Výroba a spracovanie ekologických výrobkov sú oblasti s obrovskými možnosťami, kde môžeme byť konkurencieschopní aj na zahraničnom trhu. Ministerstvo poľnohospodárstva plánuje výrazne podporovať ekologické poľnohospodárstvo a už v nasledujúcom roku niekoľkonásobne zvýšiť dotácie na túto oblasť. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Klebeta a Klamstvo

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

karma sa netvorí len tak... „zadarmo“. Prečo je teda klamstvo tak karmicky „trestuhodné“?

Pretože klamstvom sa mení chod prirodzeného deja. Klamstvom môžeme ovplyvniť názor a rozhodovanie ľahkoverného človeka – ale len na určitú dobu! Vtedy, to už je teda dosť dobrý dôvod na nejakú-tú „odplatu“, nie? Klamstvo je teda najlepšie netvoriť, pretože práve tam si človek sám vytvára neviditeľné nitky „odplaty“. Keď sa tie nitky spradú, je to ten moment, keď zaznie otázka: „Prečo práve ja?“; „Čo som komu urobil / -a.“ A nakoniec Klebeta a Lož sú vždy prezradené – lebo ľudia vždy ukážu prstom priamo na klebetníka a klamára. Je nanajvýš vhodné vymaniť sa zo sebaklamu a následne prestať klamať...

Nejestvuje nič ako obrovská lož, nutná lož, či „malá“ lož. Je to vždy len klamstvo a snaha o skresľovanie nemá opodstatnenie, a ani žiadnu výhovorku.

Vážení, želám aj vám, aby čo menej bolo tej agresivity a aby ste celý týždeň mali silu žehnať čaro pravdy, lásky, pokory a vďačnosti v sebe. Nech sa z vás vlny tohto prameňa vylejú k ľuďom, ktorých stretnete, dotknete sa ich pohľadom, slovom, činom. Ak sa majú diať dobré veci, musia sa najprv udiať v našich srdciach. Ak to je pravda. Človek má ďakovať za všetko a hlavne mať v sebe porozumenie, pokoru a úctu.

Sloboda je možnosť ľuďom povedať to, čo si neprajú počuť.

Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým.

A ďakujem, že ste!

Miroslav Benka

Č

oraz viac si môžeme všimnúť, že ľudia často svoje dosahujú útokom, sú dnes viac agresívnejší, svoj hlad po uznaní, ukojení ega dosahujú výpadom, hanením a otvoreným konfliktom. Dopad hnevu sa prejavuje aj v tom, že sme čoraz viac na všetko precitlivení, riešime neraz totálne nezmysly a neraz sme pripravení pre svoje ciele použiť klebetu a klamstvo.

Odjakživa Klebeta a Lož boli blížence – dve vlastné sestry. Všade spolu chodia a Klebeta a Lož sa nemohli dohodnúť, ktorá z nich je dôležitejšia a ktorú z nich ľudia potrebujú viac.

Klebeta je prefíkanejšia a Lož často priama.

Preto sa odjakživa ruka v ruke vedú – spolu sú účinnejšie. Pre vonkajší ľahkoverný svet Klebeta je ako žeravý uhlík: keď nespáli, určite zašpiní. Predsa u šľachetných ľudí nemá Klebeta žiadnu moc – umrie, len čo narazí na ucho múdreho človeka. Klebeta má len takú moc, akú jej kto sám prepožičia. Ak niekto šíri klebety, dokonca ich vyhľadáva, je tak len preto, že sa v nich vidí on sám. Nie je to ťažké vidieť.

Klamstvo je jeden z karmických činov. Nie. Fráza karma je zdarma je dnes skôr ošúchaná a bez významu. Naozaj bez významu, pretože

V tomto čísle TÝŽDEŇ

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

4 Podpísali spoločný protokol o spolupráci

SLOVENSKO

7 Architekt Tatier

ĽUDIA A UDALOSTI

10 Postavili vodnú vežu

19 V roku 2020 väčšie stimuly pre ekologické poľnohospodárstvo

KULTÚRA

27 Dielo Martina Kmeťa zdokumentované knižne

ŠPORT

43 Do tretice všetko dobré Na titulnej strane: November v našom chotári. Po dlhom babom lete votrel sa do našich sŕdc a premeriava si nás zo záhumnia.

Foto: pixabay

46 /4881/ 16. 11. 2019

3

Týždeň

7 DNÍ

Oslava prímeria a spájanie regiónu Stevan Lenhart

V

Srbsku sa už ôsmy rok zaradom ako štátny sviatok oslavoval 11. november – Deň prímeria v prvej svetovej vojne, čiže dátum podpísania dokumentu, ktorým bol pred 101 rokmi ukončený najväčší vojnový konflikt, aký svet dovtedy zažil. Prímerie bolo podpísané vo francúzskom meste Compiègne, čím sa ukončili boje na západnom fronte, štáty Dohody dosiahli víťazstvo a Nemecká ríša uznala svoju porážku (ale formálne kapitulovala až o šesť mesiacov neskôr, keď bola počas Parížskej mierovej konferencie prijatá Versailleská zmluva a definitívne bol nastolený svetový mier). Deň prímeria sa oslavuje vo všetkých krajinách, ktoré roku 1918 podpísali dohodu v Compiègne a v Srbsku si oslavovaním tohto dátumu okrem iného pripomíname aj skutočnosť, že naša krajina pred storočím stála

na správnej strane v boji za slobodu a lepšiu budúcnosť. Zaujímavosťou je, že symbolom Dňa prímeria v Srbsku je kvet Ramonda nathaliae, ktorý je u nás chránený zákonom a okrem v našej krajine rastie ešte len v Grécku a Macedónsku. Tento kvet je v oblasti botaniky známy aj pod menom Fénix, lebo aj keď sa už celkom uschne, môže znovu „ožiť“, ak sa zalieva. Preto jeho symbolický význam súvisí s obnovou Srbska, ktoré sa dokázalo zmohnúť po veľkých stratách a devastácii v prvej svetovej vojne.

Po nedávnom októbrovom stretnutí v Novom Sade, kde bola podpísaná deklarácia o hospodárskej spolupráci, lídri troch krajín západného Balkánu – prezident Srbska Aleksandar Vučić, premiér Albánska Edi Rama a premiér Severného Macedónska Zoran Zaev – dňa 10. novembra v Ochride znovu spoločne rokovali o detailoch iniciatívy známej pod názvom mini-Schengen. Pripomeňme si, že podľa tejto dohody obyvatelia každej z troch uvedených krajín čoskoro budú môcť prechádzať hranice

iných dvoch krajín len s osobným preukazom, tiež bude umožnené vzájomné uznávanie pracovných kvalifikácií a diplomov, čo by malo prispieť k prilákaniu nových zahraničných investorov a ľahšiemu zamestnávaniu sa obyvateľstva v tomto regióne. Severomacedónsky premiér Zoran Zaev ako domáci stretnutia v Ochride vyhlásil, že po sklamaní z rozhodnutia Európskej rady, ktorá neschválila dátum začiatku rokovania o prístupe tejto krajiny k EÚ, dohoda o mini-Schengene predsa prináša určité potešenie. Na ochridskom summite boli prítomní aj predstavitelia Bosny a Hercegoviny (predseda tamojšej Rady ministrov Denis Zvizdić) a Čiernej hory (ministerka hospodárstva Dragica Sekulić), pokým kosovský prezident Hashim Thaçi napriek pozvaniu neprišiel.

Podľa písania denníka Blic, na spoločnom stretnutí Aleksandra Vučića a Hashima Thaçiho s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom 12. novembra počas Mierovej konferencie v Paríži nedošlo k významnejšiemu epilógu.

Macron chcel spolubesedníkom poukázať na to, že Európska únia sa chce aj do budúcna venovať kosovskej otázke ako osobitnému problému na európskom území.

Prezident Francúzska tiež zopakoval stanovisko, že je potrebné pokračovať v dialógu medzi Belehradom a Prištinou a predtým kosovská vláda musí stiahnuť colné poplatky na dovoz tovaru zo Srbska.

Ghanská republika je 16. členskou krajinou Organizácie spojených národov, ktorá stiahla uznanie štátnej nezávislosti Kosova a Metóchie. Šéf srbskej diplomacie Ivica Dačić ohľadne tejto správy povedal: „Ghanská republika je najväčšou krajinou, ktorá doteraz stiahla uznanie nezávislosti Kosova a Metóchie a toto rozhodnutie má veľký význam v medzinárodných rámcoch s ohľadom na veľkosť a politický vplyv tohto štátu. Toto rozhodnutie chápeme aj ako prejav priateľstva k Srbsku, ktoré siaha až do obdobia zakladania Hnutia nezúčastnených krajín, lebo medzi jeho zakladateľmi boli aj prezidenti Tito a Nkrumah.“

SPOLUPRÁCA ARCHÍVU VOJVODINY A MÚZEA SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA

Podpísali spoločný protokol o spolupráci Jaroslav Čiep

A

rchív Vojvodiny a Múzeum SNP (Slovenského národného povstania) v Banskej Bystrici na Slovensku vo štvrtok 31. októbra v Novom Sade podpísali spoločný protokol o spolupráci.

V mene Archívu Vojvodiny protokol na domácej pôde podpísal riaditeľ Nebojša Kuzmanović a v mene Múzea SNP ho podpísal riaditeľ tejto inštitúcie Stanislav Mičev.

Spoločného stretnutia zástupcov týchto dvoch významných inštitúcií sa okrem čelných ľudí zúčastnili aj Karol Gurský, vedúci Oddelenia generálneho riaditeľa Múzea SNP, Kristián Obšust, sociálny antropológ a archeológ (koordinátor pre medzinárodnú a interdisciplinárnu spoluprácu AV), Dr. Dragana Katićová, vedúca Oddelenia služby

4

www.hl.rs

skladovania AV, a Sanja Gavrilovićová, vedúca Oddelenia úpravy a spracovania najnovších archívnych materiálov AV.

Archívu Vojvodiny, pričom hostia zo Slovenska navštívili aj archívne laboratórium, sklady s archívnymi materiálmi, oddelenie digitalizácie

Pracovné rokovanie v Novom Sade

Počas stretnutia delegácií zo Slovenska v Novom Sade predstavili základnú a projektovú aktivitu

Informačno-politický týždenník

a mikrofilmovania, ako aj Múzeum pripojenia.

Podpísaný protokol o viacúrov-

ňovej spolupráci zahŕňa rôzne aspekty vrátane spoločného výskumu fondov Archívu Vojvodiny, ktoré sa vzťahujú na zločiny okupantov a ich pomocníkov nad obyvateľstvom slovenskej etnicity. Okrem uvedeného sa bude vzájomná spolupráca realizovať aj prostredníctvom výmeny výskumných pracovníkov, spoločných publikačných a výstavných aktivít, tiež prostredníctvom organizácie spoločných konferencií, vzdelávacích workshopov a poradenstva.

Po stretnutí hostitelia pre hostí zo Slovenska zorganizovali aj návštevu kostola Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Novom Sade, ako aj návštevu hrobky Igora Rastislava Štefánika, ktorý sa nachádza v luteránskej časti Futockého cintorína v Novom Sade.

Foto: z Archívu Vojvodiny • TÝŽDEŇ •

Týždeň SVETOVÉ ZDRUŽENIE SLOVÁKOV V ZAHRANIČÍ

Predseda Skalský a komisie

V

Alena Kulíková

posledný októbrový víkend v bratislavskom hoteli Nivy v Slovenskej republike sa uskutočnilo 6. valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Stretnutie sa začalo ešte v piatok 25.októbra zasadnutím Expertnej komisie zahraničných Slovákov a odborníkov zo Slovenska v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s predsedom Jánom Varšom.

Zo 30 odborníkov z viac desiatok štátov z krajanského sveta a Slovenska diskutovalo o aspekte zefektívnenia a skvalitnenia priorít politiky Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom, a to v nastavení troch novozariadených odborných komisií, ktoré sa v roku 2019 stali poradnými orgánmi predsedu ÚSŽZ: kultúrnej, školskej, komisie pre média a pre vydavateľskú činnosť. Pozreli sa tiež na obdobie uplynulých dvoch rokov. Počas konštruktívnej diskusie, ktorú viedli predseda SZSZ Vladimír Skalský a predseda ÚSŽZ Ján Varšo, odznel celý rad námetov a postrehov od prítomných expertov. Prítomné boli aj členky zo Srbska, a to Svetlana Zolňanová, Anna Tomanová-Makanová a Libuška Lakatošová.

Súhrn o činnosti NRSNM v Srbsku podala jej aktuálna predsedníčka Lakatošová, ktorá hovorila aj o výstavbe Strediska vojvodinských Slovákov v Novom Sade.

Na nasledujúci deň, v sobotu 26. októbra hneď zrána sa zoskupili delegáti z rôznych krajín sveta na 6. riadnom valnom zhromaždení Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Po ukončenej hymne prítomných pozdravil podpredseda Pavel Hlásnik z Rumunska. Slovenka žijúca v Bruseli Adriana Fúriková ako predstaviteľka tamojšieho slovenského spolku Ako doma zaspievala dve piesne. V príhovore predseda Úradu pre Slo• TÝŽDEŇ •

vákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo okrem iného vyzdvihol problematiku presťahovania, čiže asimilácie Slovákov z Dolnej zeme na Slovensku. Najviac sa to týka vojvodinských Slovákov, a potom aj z Ukrajiny či Ruskej federácie. Tomu svedčí aj vydaných 1 800 žiadostí o osvedčenie, ktoré vydali v úrade pre Slovákov v Srbsku. Svoju správu o aktuálnych

kubov. Táto zmluva obsahuje aj také body, ako je uskutočnenie info cesty pre krajanských novinárov a tour-operátorov, aby sa tento nádherný kus Slovenska medzi krajanmi a ich prostredníctvom, aj medzi inými obyvateľmi krajín, kde žijú, propagoval.

Predtým to bola info cesta do Žilinského samosprávneho kraja, ktorá bola pre novinárov, ale aj

Časť delegátov zo Srbska v Bratislave

dianiach Slovákov v Maďarsku podala Alžbeta Hollerová-Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

Predsedníčka NRSNM v Srbsku Libuška Lakatošová vyzdvihla podporu vojvodinských Slovákov Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí, ako aj snahu o aktívnu účasť v tomto združení a jeho aktivitách. „SZSZ je organizácia, ktorú my Slováci v Srbsku podporujeme a snažíme sa byť aktívni účastníci v jeho aktivitách. Je to združenie, ktoré nám ako Slovákom dáva možnosť stretávať sa, komunikovať, nezabúdať na seba a všetko v duchu slovenskosti,“ povedala. Okrem toho popriala úspešné rokovanie a potešenie z ďalšej spolupráce.

V rámci rokovacieho program podpísaný bol aj vykonávajúci protokol k Memorandu o spolupráci medzi Prešovským samosprávnym krajom a SZSZ. Tomuto podpisovateľskému aktu pristúpili predseda SZSZ Vladimír Skalský a zástupca Prešovského samosprávneho kraja Martin Ja-

organizátorov, veľmi užitočná.

Správu o činnosti a o hospodárení, čiže finančnú správu na obdobie 2015 až dodnes, podal predseda Vladimír Skalský.

Počas valného zhromaždenia jediný kandidát na predsedu Vladimír Skalský podal svoje plány a vízie činnosti združenia do budúcnosti, ale vyzdvihol aj pokračovanie s prácou, do ktorej načreli ešte v bývalom mandáte.

Delegáti, ktorí zastupovali 121 slovenských spolkov a inštitúcií z 24 krajín sveta, za predsedu na ďalšie štyri roky zvolili Vladimíra Skalského, ktorý získal na voľbách 462 zo 482 odovzdaných hlasov.

Vladimír Skalský sa narodil roku 1972 v Prešove, od roku 1990 žije v Prahe, kde na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity absolvoval teoretickú fyziku.

Je dlhoročným funkcionárom slovenských spolkov a od roku 2014 aj riaditeľom Slovenského domu v Prahe. V minulosti bol aj podpredsedom Rady vlády ČR pre národnostné menšiny, dnes pôsobí vo výbore Rady vlády SR

pre kultúru. Predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí je už od roku 2006. Ako autor má na konte niekoľko kníh vrátane zbierok básní.

Zástupcovia slovenských spolkov a združení si tiež zvolili členov pre generálnu radu, do ktorej zo Srbska zapojili Jarmilu Hromčíkovú z Bieleho Blata a Branislava Kulíka z Vojlovice. Do zmierovacej a revíznej komisie zvolili Máriu Andrášikovú z Báčskeho Petrovca a Juraja Červenáka z Hložian.

Následne na svojom prvom zasadnutí Generálna rada zvolila Výkonný výbor. Vo výkonnom výbore okrem predsedu zvolení sú aj podpredsedovia: Pavel Hlásnik z Rumunska, Dušan Daučík zo Švédska a Milan Čuba z USA, generálnou tajomníčkou sa stala Svetlana Zolňanová zo Selenče a technickou tajomníčkou Alžbeta Hollerová-Račková z Maďarska, a výbor tvoria aj ďalší členovia: Ján Šuľan z Báčskeho Petrovca a Andrej Don Bárdoš z Českej republiky.

Riadne valné zhromaždenie SZSZ schválilo aj udelenie ceny M. R. Štefánika doterajšiemu generálnemu tajomníkovi, dlhoročnému predsedovi Obce Slovákov v ČR Petrovi Liptákovi. Účastníci SZSZ z rôznych krajín sveta v nedeľu 27. októbra mali pripravený krásny a užitočný výlet do Rakúska, kde prebiehali Dni slovenského zahraničia. Najprv navštívili novovybudovaný kostol z 2011 roku v Hainburgu. Tu boli aj slovensko-nemecké evanjelické služby Božie, ktoré spoločne vykonali miestny slovenský farár Ján Magyar a Attila Szpisák zo Slovenského Komlóša z Maďarska.

Krásne nedeľné októbrové počasie využili na obchôdzku miesta, odkiaľ je dodnes pohraničnou políciou strážený prechod zo Slovenska, cez ktorý kedysi utekali desaťtisíce Slovákov do slobodného sveta. Na tom mieste je aj pamätník vyhnaných občanov ČSR zo Slovenska – karpatských Nemcov. Navštívili aj Slovenský inštitút vo Viedni, po ktorom prebiehalo ešte kamarátenie pri večeri.

46 /4881/ 16. 11. 2019

5

Týždeň S POKRAJINSKÝM OCHRANCOM PRÁV OBČANOV DR. ZORANOM S. PAVLOVIĆOM

Naším cieľom je zveľadiť starostlivosť o deti Juraj Bartoš

P

ri príležitosti 30. výročia významnej udalosti na pôde Organizácie spojených národov v úrade Pokrajinského ochrancu práv občanov 29. a 30. októbra sa uskutočnila konferencia pod názvom Ochrana práv dieťaťa – 30 rokov od schválenia Dohovoru o právach dieťaťa (u nás sa preferuje názov Konvencia... – pozn. J. B.). V rámci podujatia Festival práv dieťaťa, čo priamo, čo pod záštitou vojvodinského ombudsmana, sa konajú početné podujatia zacielené na skvalitnenie podmienok pre život detí. O nich hovoríme s hlavou tejto inštitúcie, profesorom Dr. Zoranom S. Pavlovićom.

S akým cieľom organizujete Festival práva dieťaťa?

– Tento festival sme zorganizovali s našimi partnermi, t. j. s Novosadskou sieťou pre deti, s cieľom upozorniť verejnosť na to, že nejde iba o jednu akciu, o niečo, čo trvá len týždeň, ale že ide o aktivity, ktoré potrvajú 366 dní. Fakticky sme sa právam detí začali venovať už na hudobnom festivale Exit. V posledný piatok v októbri sme v našich priestoroch otvorili výstavu, ktorá ozrejmuje dejiny vzniku konvencie o právach dieťaťa od začiatku storočia až podnes. Zároveň sme mali tematickú schôdzu na tému Právo dieťaťa na dostupnosť kvalitatívnej podpory na rozvoj s prízvukom na význam budovania systému skríningu a včasného zásahu.

Ktoré sú ďalšie segmenty festivalu?

– Spoločne s Poradňou pre mládež a Domom zdravia Nový Sad mienime usporiadať rôzne dielne v novosadských základných školách a deťom na nemocničnej liečbe udelíme knižné darčeky z fondu Mestskej knižnice. Spolu s lokálnym ombudsmanom v Obci Žitište podnikáme akciu v Srbskom Itebeji venovanú uctievaniu a ochrane prírodného prostredia. V piatok 1. novembra sme udelili listy rodičom, t. j. Práva dieťaťa – pre blahobyt dieťaťa, rodiny a spoločenstva. Mali sme tiež stretnutie s vedúcimi Klinic-

6

www.hl.rs

J. B.) prezentovali sme výsledky výskumu o základnom vzdelávaní detí rómskej národnosti na území mesta Nový Sad. Celú paletu tém (Čisté ruky – bez námahy, Ktoré jedlo zuby ľúbia, Učím sa, ako umývať zuby, Chyť film pre deti) zrealizujeme v spolupráci s novosadskými predškolskými ustanovizňami.

Možnože dospelým niektoré z nich pripadajú menej významné, avšak ide o ochranu a zveľadenie práva dieťaťa na zdravie a na zdravý život.“ Zapoja sa do obsahu festivalu aj iní školáci...?

– So základnými a strednými školami na území školskej správy Nový Sad, ako jednej z najpočetnejších čo do počtu žiakov AP Vojvodiny, 19. novembra usporiadame tribúnu Kvalitné vzdelávanie pre všetkých – otvorené dvere v základných Zoran S. Pavlović: Chceme, aby aktivity a stredných školách. na zveľadení práv dieťaťa mali kontinuitu V ten istý deň bude Oboznámili ste všetky školy...? nasledovať inšpiratívny seminár – S ohľadom na obmedzený pre rodičov Rozvoj sebavedomia priestor to nebolo možné, lebo u detí. Konečne, 25. novembra keby sme pozvali všetkých a všetci bude Divadelný deň na pôde Kulby prišli, bola by tam veľká tlače- túrneho centra Nový Sad; pripravínica. Preto sme sa rozhodli, že me ho spolu s Detským kultúrnym zakaždým pozveme iných aktérov. centrom. To sú iba niektoré z naUž 4. novembra s oddelením sledujúcich aktivít, keďže festival Mestskej knižnice v Novom Sade je už raz taký, že z jednej aktivity sme mali na programe aktivitu vyrastajú ďalšie a prajeme si, aby pod názvom V kruhu rodičovstva trvali celý rok. Aby sme pozdvihli a o deň neskoršie – zase s touto úroveň uskutočňovania práv detí, knižnicou sme prichystali diel- potrebné je, aby sme usmernili ňu Deti 21. storočia. S Kultúrnym pozornosť dospelých a detí na centrom Nový Sad 6. novembra to, čo ich očakáva, predovšetkým bola tribúna na tému Imunizácia ktoré zodpovednosti ich očakávajú a práva dieťaťa. Je tu ešte celý rad v budúcom živote, lebo naskutku iných aktivít, ktoré organizujeme sa viac hovorí o ich právach a mespoločne s Mestskou knižnicou, nej o zodpovednosti. s Múzeom súčasného umenia...

VÝZNAM SKORÉHO VÝVINU Na začiatku rozhovoru ste spoNapríklad, ktoré...?

– Hodinu ľudských práv sme menuli výstavu; dokedy bude usporiadali 12. novembra v Karlov- prístupná? skom gymnáziu v Sriemskych Kar– Rozhodli sme sa, že výstava, lovciach. Už 13. novembra v budo- ktorú sme otvorili 25. októbra, ve Vody Vojvodiny (kde vlastne sídli bude trvalou expozíciou pokraaj pokrajinský ombudsman – pozn. jinského ochrancu práv občanov, kého centra Vojvodiny a Kliniky pre gynekológiu a pôrodníctvo, s ktorými realizujeme túto akciu.

V sobotu 2. novembra nasledovala dielňa o právach dieťaťa – v Galérii Matice srbskej.

PESTRÁ PALETA AKCIÍ Kto sa na nej zúčastní?

– Našimi hosťami budú deti rozdielneho veku z Nového Sadu a iných prostredí, v závislosti od toho, kto bude môcť prísť, ohľadom na skutočnosť, že školský rok je v plnom prúde.

Informačno-politický týždenník

s tým, že počas festivalu bude mať putovný ráz: fotografie a sprievodné texty budeme prezentovať všade, kde budeme realizovať naše aktivity zacielené na práva dieťaťa, aby sa o nich a o vývine dejín dohovoru o právach dieťaťa poinformovalo čím viac občanov.

Verím, že pri 40. výročí pripomínania prijatia tohto dokumentu bude zjavná zmena stanovísk a že práva dieťaťa budú na vyššej úrovni než sú dnes, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že je to už teraz lepšie s ohľadom na roky za nami.

Idea je, aby prednáška profesorky Nirvany Pištoljevićovej z Columbia University v New Yorku na tému Právo dieťaťa na dostupnosť kvalitnej podpory skorému rozvoju v lokálnom spoločenstve – význam budovania sústavy skríningu a skorého zásahu, ako i prednáška Zodpovedné rodičovstvo aj pred narodením dieťaťa, ktorú som mal ja, poslúžili ako témy do diskusie, ktorá by mala viesť k zveľadeniu kapacít pre skorý vývin v lokálnom spoločenstve.

Hovoríte, že inštitúcia pokrajinského ombudsmana tému vyplývajúcu z Dohovoru o právach dieťaťa neuzavrie aktivitami naplánovanými do konca bežného roka...

– Áno. Keby sme sa pozreli na vlaňajší rok, videli by sme, že sme vtedy mali žiačky a žiakov základných škôl, ktorí boli hosťami v Zhromaždení AP Vojvodiny.

Pri tej príležitosti oni boli detskí poslanci: mali svojho predsedu a podpredsedu, koalíciu a opozíciu a debatovali o rôznych témach.

Tým spôsobom sme dali najavo, že chceme, aby naše aktivity na tomto pláne mali kontinuitu. Práca pokrajinského ombudsmana nepredpokladá iba prácu na základe sťažností, ale predpokladá aj pozdvihnutie stavu vedomia v spoločnosti. Predovšetkým dospelých, lebo deti sú v skutočnosti najlepšími plagiátormi; kopírujú dospelých vo svojich aktivitách, takže prakticky budeme pokračovať aj počas nasledujúceho roka v aktivitách, ktoré sa týkajú blahobytu práv dieťaťa.

• TÝŽDEŇ •

Slovensko TÝŽDENNÍK PLUS 7 DNÍ VENOVAL ROZSIAHLU REPORTÁŽ KULPÍNSKEMU RODÁKOVI MILANOVI MICHALOVI HARMINCOVI

Architekt Tatier Rastislav Boldocký

V

iete, čo majú spoločné bratislavský hotel Carlton, martinské Múzeum Andreja Kmeťa či liečebný dom Royal Palace v Novom Smokovci?

Všetky tieto budovy projektoval kulpínsky rodák Milan Michal Harminc (1869 – 1964). A ako pripomína najčítanejší slovenský týždenník Plus 7 dní v rozsiahlej, štvorstranovej reportáži, jeden z najvýznamnejších slovenských architektov prvej polovice 20. storočia sa podpísal aj pod celý rad ďalších dôležitých stavieb.

Môžeme spomenúť dnešné

priestory Ministerstva kultúry či Prírodovedecké múzeum v Bratislave, ako aj kostol v Černovej.

A, samozrejme, viaceré diela v Tatrách. „O architektovi Harmincovi môžeme naozaj hovoriť ako o jednom z troch najväčších projektantov Vysokých Tatier,“ hovorí historik umenia Maroš Semančík. Projektoval tu viaceré liečebne, pričom sa držal vtedajších najmodernejších svetových trendov. Okrem toho týždenník zdôrazňuje Harmincovu dôvtipnosť a zmysel pre detaily.

Reportáž v Plus 7 dní vo viacerých častiach zdôrazňuje Harmincov pôvod. „Narodil sa práve pred stopäťdesiatimi rokmi v Kulpíne vo Vojvodine ako jedno z ôsmich detí slovenského tesár-

v Novom Sade, v roku 1886 odišiel do Budapešti, kde pracoval jedenásť rokov vo viacerých významných stavebných a projekčných firmách,“ cituje týždenník historika umenia Semančíka.

Architektovo rodisko spomína aj jeho vnučka Daniela Harmincová. „Veľa cestoval, miloval Vojvodinu, šiel tam ešte aj ako osemdesiatročný.

On je aj za stavbou katedrály v Novom Sade, nakoniec projektoval vyše šesťdesiat kostolov,“ zdôraznila. „Do Nového Sadu som sa dostala aj ja, keď v Kulpíne odhaľovali jeho bustu. Bývala som u svojich bratrancov, M. M. Harminc: V tomto roku si pripomíname 150 rokov architektovho narodenia v rodnom dome môjho starého otca, kde dnes skeho majstra. V Srbsku skončil bývajú moji bratranci ľudovú školu, nasledoval rok na Zlatko a Janko.“ nemeckej obchodnej akadémii Foto: archív

DIVADELNÍ KRITICI A TEORETICI VYBRALI NAJLEPŠIE SLOVENSKÉ INSCENÁCIE V ROKU 2019

Moral Insanity ovládla Dosky R. Boldocký

A

ž 5 ocenení zo šiestich nominácií. Takáto je bilancia monodrámy Moral Insanity v podaní Prešovského národného divadla na 24. ročníku divadelných ocenení Dosky. Po získaní Grand Prix na festivale Nová Dráma tak inscenácia režisérky Júlie Rázusovej skúmajúcej konšpirácie, rasizmus aj antisemitizmus potvrdila, že patrí medzi najvýraznejšie na Slovensku v poslednom čase.

O čom je teda víťazná hra? „Uprostred opusteného kapustného poľa stojí strašiak ako sebavedomý protagonista. Nenávidí všetkých a všetko, Poliaci sú trpitelia, Taliani lenivci a Rómovia zlodeji, Česi? Škoda reči. Aj na Slovákov si zanadáva, najviac na východniarov a potom príde rad aj na ženy,“ približuje denník Sme úvod monodrámy vytvorenej na motívy románu Umberta Ecca Pražský cintorín. Potom však v príbehu nastane hra. Z hlavného hrdinu, na prvý pohľad obmedzeného nešťastného človiečika, • SLOVENSKO •

sa vykľuje inteligentný konšpirátor a neonacista. A zrazu sa celý dej dostáva do inej roviny – to, čo sa zdalo smiešne, je zrazu mrazivé.

V Moral Insanity svojím hereckým výkonom zažiaril Peter Brajerčík, takže jedna zo spomínaných piatich Dosiek smerovala do jeho rúk. „Predstavenie hovorí

o tom, ako môže nenávisť, keď sa s ňou začne systematicky pracovať, vyústiť do strašných vecí.

Ako môžu nevinné poznámky nakoniec viesť k tomu, že zomierajú ľudia,“ povedal herec o hre v jednom z rozhovorov.

Hra Prešovského národného divadla získala Dosky aj za najlepšiu inscenáciu divadelnej

Peter Brajerčík v inscenácii Moral Insanity

sezóny či za najlepšiu réžiu – mimochodom Júlia Rázusová toto ocenenie získala aj vlani. Dosky tiež získal Martin Husovský za scénickú hudbu, zatiaľ Brajerčík a Rázusová ako autori textu k hre získali cenu za mimoriadny počin v oblasti činoherného divadla.

Z ostatných slovenských divadiel bodovalo aj Štátne divadlo Košice – cenu za najlepší ženský herecký výkon získala Tatiana Poláková za postavu Márie Stuartovej v inscenácii Mária Stuartová. Michal Lošonský si odnáša ocenenie za scénografiu v inscenácii Hlava XXII v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Zatiaľ čo Dosky za najlepší kostým sezóny získala Katarína Holková za kostýmy v inscenácii hry Bakchantky v Činohre Slovenského národného divadla.

V celoslovenskom hlasovaní divákov sa divadlom sezóny 2019 stalo Divadlo Kontra Spišská Nová Ves. Cenu Slovenského centra AICT – Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov za mimoriadny prínos v oblasti divadla získala teatrologička, vysokoškolská profesorka, kritička, prekladateľka, odborníčka na slovenské a francúzske divadlo a drámu Soňa Šimková.

Foto: PND

46 /4881/ 16. 11. 2019

7

Ľudia a udalosti BOLI SME NA MARTINSKOM POSEDENÍ V ARADÁČI

Dozreli mladé vína Vladimír Hudec re každého vinára chvíľa, keď dozrie mladé víno, je svojráznym sviatkom. Aby mladé víno dozrelo, musí ubehnúť dva a pol mesiaca, až tri, od chvíle, keď je vytočené a uskladnené v sude. Tá doba sa končí začiatkom novembra, v období, keď oslavujeme Martina, čiže 11. novembra, takže tento deň má osobitný vý-

P

vali martinskú zábavu, na ktorej vítali aj hostí z iných vinárskych krajov, ochutnávali mladé vína a volili to najlepšie. Boli prví v tejto časti Vojvodiny, ktorí na Martina, ako tomu povedia, krstili mladé vína, a tak ich púšťali do obehu.

Od toho však pred niekoľkými rokmi upustili, lebo si tento deň každý spolok chce pripomenúť vo vlastnom prostredí. Zostalo však tradíciou, že sa na Martina, alebo v deň najbližší tomuto dňu, ktorí si určia ako najvhodnejší, stretnú, prinesú víno zo svojej pivnice,

„Vína sú skutočne kvalitné napriek problémom, ktoré sme mali s ochranou viniča,“ potvrdili Ján Ábelovský a Pavel Čeman (zľava).

znam pre každého vinohradníka a výrobcu vína.

Práve preto tomuto dňu aj aradáčski vinohradníci roky venujú náležitú pozornosť. Mnoho rokov totiž na Martina organizo-

ochutnajú ho, vymenia si skúsenosti, kamarátia sa, spomenú si na zašlé časy, vyžalujú sa... Toho roku sa stretli v miestnostiach združenia Harmónia v piatok 8. novembra. Uvarili si baraní guláš,

Na martinskom posedení ako na priadkach s kartami na stole

a potom v družnom rozhovore popíjali mladé vínka. „Tohtoročné vína sú naozaj dobré. Doteraz som ochutnal päť bielych vín. Z toho dve sú výnimočné a tri sú možno trochu horšej kvality, ale odo mňa tiež dostali vysokú známku. Síce ešte sú trochu mútne, ale časom určite budú bystrejšie,“ povedal nám Ján Bagľaš. „Trváme na tejto tradícii. Skôr sme síce na Martina mali hostí z iných vinárskych krajov, ale to viac nerobíme. Na vine sú predovšetkým financie, ale aj nedostatok síl. Hostí si voláme na hroznovú oberačku a mladé vína ochutnáme a pokrstíme sami,“ hovorí predseda spolku Pavel Viliačik ml.

Aj na tomto posedení si aradáčski vinohradníci a vinári pripomenuli, že presne pred 30 rokmi, roku 1989, sa zoskupili a založili spolok, ktorý dva roky neskoršie úradne zaregistrovali. Vraj že to bol prvý spolok vinohradníkov amatérov

na území vtedajšej SFR Juhoslávie. „Môžem povedať, že aj po tridsiatich rokoch zotrvávame. Spolok je aj ďalej činný, i keď cítiť, že mladých, čiže vinárskeho dorastu je čoraz menej. Asi že majú iné záujmy. Keď som môjho sedemnásťročného syna zavolal, aby šiel so mnou na Martina, opýtal sa ma: A čo je to? No a keď som mu vysvetlil, že budeme ochutnávať a krstiť mladé vína, iba mávol rukou. Možno neskoršie prejaví záujem, ale v tejto chvíli on a jeho generácia o toto, a vôbec o spolok, nemajú záujem. Musím však povedať, že u nás to ešte dobre funguje. Spolky v okolitých dedinách sú na tom omnoho horšie a mnohé sú na ceste zanikania.

Tento spolok predsa len žije, i keď aj tu cítiť určitý si nezáujem členov o činnosť. Hľa, aj na tomto posedení nás je pomerne málo, aj keď máme omnoho viac členov.

Neviem, prečo neprišli.“

STARÁ PAZOVA

Oslava Dňa školy Anna Lešťanová

P

ráve Deň osvetových pracovníkov (8. novembra) je i Dňom školy staropazovskej Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića. Pri tejto príležitosti v tamojšej divadelnej sále v piatok odznel slávnostný program k tomuto dňu a pripravili ho žiaci a profesori tejto, jednej z troch stredných škôl v Starej Pazove. Škola od roku 1956 školí početné generácie ekonomických smerov a oslava Dňa školy bola peknou príležitosťou i na stretnutie sa bývalých žiakov a zamestnancov

8

www.hl.rs

školy, tiež priateľov tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne.

Po príhovore Vladimira Marinkova, riaditeľa školy, udelené boli ďakovné listiny všetkým tým, ktorí v uplynulom období podporili a zveľadili prácu v škole. Ďakovné listiny udelili predstaviteľom pokrajinských a lokálnych orgánov, verejných podnikov, partnerských škôl... Program venovaný oslave Dňa školy sa zniesol v znamení hudby a spevu v podaní žiackeho chóru a orchestra, literárnych a dramatických zložiek. Žiaci staropazovskej ekonomicko-obchodnej školy prečítali svoje

Informačno-politický týždenník

Počas vystúpenia žiackeho chóru a školského orchestra

odmenené literárne práce a za pomoci profesorov predviedli i kratšiu scénku, ktorú pomenovali V zborovni.

V Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića v Starej Pazove sa školia žiaci piatich vzdelávacích profilov: podnikateľský admi-

nistrátor, ekonomický technik, právnicko-podnikateľský technik, finančný administrátor a obchodník. Toho času školu navštevuje okolo 600 žiakov a počas leta budova školy bola dôkladne rekonštruovaná.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PADINA

Jej výsosť tekvica – potravina a liek Anička Chalupová

P

odujatie Jej výsosť tekvica – potravina a liek zhromaždilo v nedeľu 10. novembra v Padine veľký počet milovníkov tohto druhu zábavno-spoločenskej

akcie tak z domáceho prostredia a okolia, ako i hostiek – predstaviteliek slovenských spolkov žien z Banátu, Báčky a Sriemu.

Po oficiálnom programe, v ktorom odznel príležitostný príhovor Elenky Haníkovej, predsedníčky Spolku žien v Padine, a výstup hostiteliek, členiek speváckej skupiny ŽS Padina, členov DFS Holubička, mladej sólistky Ivany Megovej a poetky Anastásie Ondríkovej, nasledovala odborná prednáška Radmily Herakovićovej, poradkyne výskumno-rozvojového strediska Inštitútu Tamiš v Pančeve na tému Spôsoby výroby rastlín.

Padinské spolkárky aj na tomto tradičnom, v poradí 11. podujatí, ktoré sa uskutočnilo v padinskej sieni Hole, zorganizovali súťaž o najchutnejší zákusok z jedlej tekvice, na ktorej sa

zúčastnilo 29 žien z domáceho prostredia, ako i spolkárky z týchto prostredí: Kovačice, Crepaje, Debeljače, Uzdina, Hajdušice, Jánošíka, Aradáča, Vojlovice, Starej Pazovy, Dobanoviec, Pivnice, Kysáča a Hložian. Degustáciu a oceňovanie vyhotovených pochúťok z tejto najstaršej kultúrnej

Elena Haníková, predsedníčka Spolku žien v Padine

Na vchode do sály návštevníkov vítali mladé krojované Padinčanky

rastliny mala na starosti autorky D. Kováčovej-Kutálekopäťčlenná posudzova- vej, exponáty zo Slovenského cia komisia: Daniela etno múzea majiteľov Pavla a DuKováčová-Kutáleková šanky Petrášovcov a rôzne ručné (predsedníčka), Mária práce žien z okolia.

Okrem hudby, o ktorú sa poPovolná, Miluška Grstaral padinský muzikant Vladiňová, Mária Petráková a Jasmina Činčuráko- mír Hudec, účastníci sa potešili vá-Galambošová. Roz- aj tradičnej tekvicovej polievke hodli, že najchutnejší a darčekom z bohatej tomboly, zákusok vyhotovilo na ktorú prispeli početní domáZdruženie žien Jáno- ci podporovatelia Spolku žien šíčanka, druhé miesto v Padine. obsadila tekvicová špecialita vyhotovená podľa receptu Pochúťky z jedlej tekvice hodnotili členky posudzovacej komisie, ktoré mali pivnického Spolku neľahkú prácu žien a tretie miesto sa dostalo do rúk Crepajčankám.

Súčasťou akcie, ktorú finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo a Obec Kovačica, bola výstava obrazov z fondu Združenia invalidov práce Obce Kovačica, meHosťom na rozptýlenie a na dobrú náladu zaspievali hostiteľky dovníkové výtvory Okamih z výstavy • ĽUDIA A UDALOSTI •

46 /4881/ 16. 11. 2019

9

Ľudia a udalosti ĽUBA

Postavili vodnú vežu Blaženka Dierčanová

P

re asi 400 občanov Ľuby konečne sa rieši problém zásobovania pitnou vodou a práce na budovaní vodovodnej siete sú pri konci.

V utorok 5. novembra pracovníci Bulevar Coop zodvihli vodárenskú vežu pri Ľube a pri tejto

Vuk Radojević a Mirko Belan

udalosti prítomní boli podpredsedu pokrajinskej vlády Đorđe Milićević, pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo Vuk Radojević, ako i predstavitelia šídskej lokálnej samosprávy na čele s predsedom Šídskej obce Predragom Vukovićom a jeho zástupcom Zoranom Semenovićom. Na tento projekt z Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo vyčlenili 20 miliónov dinárov, kým z obecnej pokladnice vyčlenili asi 14 miliónov dinárov. Realizáciou tohto projektu vytvorené sú podmienky na normálny život v 21. storočí. „Je to časť dedinskej a demografickej politiky,“ zdôraznil podpredseda pokrajinskej vlády Đorđe Milićević. V rámci záverečných prác na vodovodnej

10

www.hl.rs

sieti postavili vodárenskú vežu kapacity 100 kubických metrov. V predchádzajúcom období problém zásobovania vodou riešili v dedinách Sot, Bikić Do a Privina Glava. Tie práce pokrajinská vláda podporila sumou takých milión eur.

Pri tejto návšteve Miličević zdôraznil, že pokrajinská vláda vo všetkých 45 miestnych samosprávach vo Vojvodine realizuje projekty v oblasti komunálnej infraštruktúry s cieľom zlepšiť podmienky a zrýchliť rozvoj života vo vidieckych oblastiach.

Dodal, že to je súčasťou demografickej a vidieckej politiky, na základe čoho sa vytvárajú lepšie životné podmienky pre mladých ľudí na dedine.

Pokrajinský tajomník Radojević uviedol, že obyvateľom Ľuby vo februári prisľúbil, že do konca roka zakončia práce na budovaní vodovodnej siete a z pokrajiny svoj sľub dodržali. Povedal aj to, že za posledné tri roky sa v Obci Šíd investovalo približne 170 miliónov dinárov: okrem problému zásobovania vodou na dedinách je vykonaná aj registrácia štátnej pôdy vo Višnjićeve, nainštalovaná je protiľadovcová ochrana a na budúci rok v pláne je zakončiť vodovodnú sieť aj v dedine Molovin.

Obyvatelia Ľuby pozitívne ocenili realizáciu projektu zásobovania vodou, ktorý začali ešte pred desiatimi rokmi. „Vodu nateraz používame z našej studne. Je to veľmi dobre, že sa tento problém zásobovania pitnou vodou konečne vyrieši.

Predsa som mienky, že s touto investíciou zameškali. Malo to byť vyriešené pred 20 – 30 rokmi. Teraz už mladých v dedine takmer nemáme a zostali iba starší občania. Tí si zvykli zásobovať sa zo studnice,“ povedal nám Ondrej Belan. „Postavená vodná veža v Ľube

Informačno-politický týždenník

Predstavitelia pokrajinskej vlády a Šídskej obce

je prvou v Šídskej obci za posledných štyridsať rokov a bez podpory a pomoci pokrajinskej vlády by sa tento projekt určite nerealizoval,“ uviedol predseda Šídskej obce Predrag Vuković,

ktorý sa pritom poďakoval zástupcom pokrajinského parlamentu a všetkým dodávateľom. Podľa plánu domácnosti v Ľube budú napojené na vodovodnú sieť do konca roka.

V STAREJ PAZOVE – NOVÉ PARKOVACIE MIESTA. Ulica Vladimíra Hurbana v Starej Pazove, najmä jej prvá časť patrí medzi ozaj frekventované ulice v meste. Nachádzajú sa tam aj budovy Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja a Predškolskej ustanovizne Poletarac. V týchto dňoch sú skončené práce na výstavbe ďalších parkovacích miest, ktoré financovala Obec Stará Pazova v hodnote vyše dvoch miliónov dinárov. Tohto roku je pred budovou Poletarca upravených 14 parkovacích miest a nových 17 miest pribudlo vďaka spoločnému projektu s MS Stará Pazova. Nové vyasfaltované parkovacie miesta (na fotografii) sú pred budovami mikrobiológie a odborných služieb. Okrem parkovacích miest upravené sú aj chodníky, ktoré vedú do budov domu zdravia.

A. Lš.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STAROPAZOVSKÍ CIRKEVNÍCI V NOVOM SADE

Pocítili spoločenstvo lásky

Č

Juraj Pucovský

lenovia novosadského evanjelického cirkevného zboru pokračujú v peknej tradícii stretávania sa so sestrami a bratmi vo viere z iných prostredí. Necelý mesiac po hosťovaní v Bielom Blate, kde primerane s domácimi veriacimi a tamojším administrátorom Branislavom Kulíkom, farárom vojlovickým, oslávili 25

farskej miestnosti, hostia a domáci sa presťahovali do kostola, v ktorom spoločne modlitbami a nábožným spevom oslavovali Ježiša Krista. Úvodom služieb Božích pred oltárom odznel milý prívet domáceho farára Vladimíra Obšusta, ktorému sa primeranými slovami zavďačil hosťujúci farár Igor Feldy.

Hoci sa snažil odosobniť, pán farár Feldy vo svojom príhovore pred kázňou z kazateľnice predsa pripomenul, že sa vrátil do svojho zboru, z ktorého vyšiel. V novo-

Plný kostol novosadských a staropazovských cirkevníkov

rokov pôsobenia svojho kňaza Vladimíra Obšusta, Novosadčania v 21. nedeľu po Trojici, 10. novembra 2019, privítali výpravu Staropazovčanov počítajúcu asi sedemdesiat cirkevníkov.

Po zvítaní a občerstvení sa vo

sadskom kostole bol pokrstený, konfirmovaný, duchovne usmerňovaný práve terajším farárom V. Obšustom. Tam spojil lásku a vieru v Boha, vysvätili ho za kaplána, zosobášili s manželkou Svetlanou.

Staropazovský farár Feldy si za

Mgr. Igor Feldy, farár staropazovský

• ĽUDIA A UDALOSTI •

základ svojej kázne zvolil Žalm 16, 2. verš. Veľmi pútavo hovoril o šťastí, trefne prispôsobujúc tento stav duše človeka dnešným neblahým časom, poznačeným mnohými spoločenskými neduhmi. Snažil sa vysvetliť pozorným poslucháčom, čo o šťastí hovoria psychológovia, filozofi a lekári, pritom uzavierajúc, že bohatí ľu- Mgr. Vladimír Obšust, farár novosadský v spodia nemusia byť naj- ločnosti Mgr. Igora Feldyho, farára staropazovšťastnejší a chudobní ského zasa najnešťastnejší.

Okrem podnetnej a poučnej piesní. V mene domáceho zboru kázne v kostole odznel aj mini- sa prihovorili farár Obšust, dokoncert zmiešaného spevokolu zorca Ján Brtka, koordinátorka staropazovského zboru pod tak- spevokolov a práce s deťmi Juliana tovkou kantora Pavla Kadlečíka Brtková a predsedníčka OKŽ Anna a predstavil sa aj domáci spevokol, Pilipovićová, kým sa odvďačili ktorý vedie Anna Crveniová. Po hostia, farár I. Feldy a dozorca Miskončení služieb Božích na východ chal Gírek.

Podľa dobrého zvyku Novoz kostola obe spevácke telesá spoločne zaspievali americký gospel sadčania svojich hostí odviedli na kratší výlet, tentoraz na PetToľko dôvodov.

Spoločný obed sa začal modlit- rovaradínsku pevnosť, kde im bou staropazovského farára Fel- domáci kňaz, ako to len on vie, bol dyho, kým sa za pokrm poďakoval sprievodcom, stručne a výstižne domáci pán farár Obšust. Družba hovoril o tejto cennej historickej pokračovala modlitbami, nábož- a kultúrnej pamiatke.

Pri rozlúčke si cirkevníci dvoch nými piesňami a spontánne sa premenila na opravdivú veselicu zborov povedali: dovidenia v Stapri taktoch slovenských ľudových rej Pazove!

Oba spevokoly spoločne zaspievali americký gospel Toľko dôvodov

46/4881/ 16. 11. 2019

11

Ľudia a udalosti KULPÍNČANKY NA SÚŤAŽI V RIEČKE

Kysnuté dobrôtky Katarína Gažová

S

úťaže v pečení kysnutých koláčov v bratskej Riečke na Slovensku v dňoch 8.

– 10. novembra sa zúčastnili aj predstaviteľky Spolku kulpínskych žien. Na 15. podujatí sa Kulpínčanky zúčastnili 13-krát.

Domácim Riečanom a ich hosťom chutili kulpínske koláče a aj vzhľadom zapôsobili. Tohto roku téma súťaže v Riečke bola ľubovoľná a hodnotiaca komisia ako aj roky predtým ocenila koláče, ale aj naaranžované stoly s kysnutými pochúťkami. O účasti na súťaži v Riečke sme hovorili s predsedníčkou Spolku kulpínskych žien Katarínou Zorňanovou.

Ako hodnotíte tohtoročnú tradičnú súťaž koláčov v Riečke? „Organizácia súťaže bola na úrovni, ako aj roky predtým.

Hoci v tie dni takmer stále vonku pršalo, nepokazilo to náladu

v riečanskom kultúrnom dome.

Návštevnosť podujatia bola masová. S našou účasťou môžem byť veľmi spokojná, lebo naše ženy zo spolku pripravili chutné a aj vzhľadom veľmi lákavé koláče, o ktoré bol veľký záujem návštevníkov. Všetky naše koláče sa zjedli, ako aj torta, s ktorou každý rok zavítame do bratskej Riečky.“ Kto boli predstaviteľky kulpínskeho tímu na prípravu koláčov? „Tak ako minulý rok, aj v tomto koláče pripravovali: Mária Skalická, Jarmila Chalupková, Milica Jagošová, pomáhala im Vesna Kreková a ja som bola vedúcou, čiže koordinátorkou nášho tímu či družstva, ako tomu na súťaži hovoria. Do Riečky nás viezol Pavel Chalupka. Pravidlá súťaže sú také, že sa pripravujú najmenej tri druhy kysnutých koláčov, a to aj slané, aj sladké. My sme pripravovali tohto roku: slavski kolač (srbský), rozťahované kífle

Kulpínske ženy miesia koláče v Riečke: (zľava) Milica Jagošová, Jarmila Chalupková a Mária Skalická

– rožky (slané) a makovú pitu, rozťahovaný kysnutý rejteš, a to makový, orechový a višňový, šúšťovníky, cigánske rezy. Aj herovky, ktoré prichystala naša členka Anna Kozová, sme tiež ponúkali, ako i čoko-moko tortu, ktorú upiekla Mária Skalická. Snažili sme sa, aby náš stôl bol aj bohatý, aj vkusne naaranžovaný. A to sa nám aj tentoraz podarilo.“ Ako prebiehala súťaž? „Každoročne na súťaži účinkujú prostredia z obce Riečka: Králiky, Kordíky, Tajov, domáca Riečka a my z Kulpína. Najprv sa miesilo, pieklo, aranžovali stoly. Potom komisia hodnotila a vyhlásili víťazov: Kordíky a Tajov tohto roku boli na prvom mieste. Na javisku nás privítali domáci v čele so starostom Mariánom Spišiakom, a potom všetky účinkujúce prostredia dostali darčeky.

Po skončení súťažnej časti nasledovala spoločná večera. Na dobrú náladu a zábavu hrala veselá hudba.“ Na rozlúčku spoločná fotka – hostia z Kulpína a hostitelia z Riečky

Aký ste mali harmonogram počas pobytu na Slovensku? „Do Riečky sme docestovali v piatok 8. novembra. Tradične nás privítali v mestskom úrade, kde sme mali osvieženie, a potom nás ubytovali po domácnostiach. My sa už v Riečke cítime ako doma, dokonca Riečania sú veľmi priateľskí a pohostinní. Medzi nami už vznikli také pevné priateľské putá, ktoré si roky pestujeme. V sobotu 9. novembra predpoludním nás hostitelia odviedli do Banskej Bystrice a po návrate sme sa venovali príprave koláčov a súťaži. V nedeľu 10. novembra predpoludním sme sa venovali kamaráteniu po domácnostiach v Riečke, a potom sme už mali namierené späť domov do Kulpína. Každoročne si z Riečky prinášame spomienky na krásne prežité a zvláštne chvíle a tak je to aj tohto roku. Zvláštnosťou tohtoročného pobytu v Riečke bola aj naša gratulácia dlhoročnej hostiteľke a priateľke Ľubici Ruskovej, ktorá oslávila 70. narodeniny. Zablahoželali sme jej k životnému jubileu na samotnom podujatí a odovzdali darček, čo ju náramne potešilo. My sme sa tešili spolu s ňou.“ Foto: Vesna Kreková

INKLUZÍVNE DŽUDO V KOVAČICI

rozmýšľať aj o tom, akým spôsobom by sa mohli zapojiť do športu, a tak si zlepšiť koordináciu telesných pohybov a hlavne žiť zdravším spôsobom života.

Naposledy začiatkom júna t. r. z projektu Inkluzívne džudo – džudo pre všetkých, ktorý finančne, sumou 730 000 dinárov, podporilo Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, získali novú športovú súpravu a kimono pre džudo.

Zapojili osoby s invaliditou Anička Chalupová

N

a sklonku októbra užívatelia Denného pobytu pre osoby s invaliditou a intelektuálnymi ťažkosťami, ktorí sú od februára 2019 zapojení do projektu Inkluzívne džudo – džudo

12

www.hl.rs

pre všetkých, navštívili Džudo klub Báčka v Sombore, kde sa spolu so somborskými účastníkmi rovnakého projektu zúčastnili spoločného tréningu.

Obetovaná a dôkladná práca s deťmi s osobitnými potrebami prináša krásne výsledky, najmä

Informačno-politický týždenník

keď ide o ich integráciu do spoločnosti. Užívatelia Denného pobytu pre osoby s invaliditou a intelektuálnymi ťažkosťami v Kovačici sa veľmi radi zapájajú do rôznych kultúrno-spoločenských akcií, ktoré sa počas roka usporiadajú v Kovačici. Od februára t. r. začali

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Športová súprava v rukách šťastných športovcov v spoločnosti významných hostí

Momentka z tréningu v Sombore

Projekt v spolupráci s trénermi Džudo klubu Jedinstvo z Kačareva, pobočkou v Kovačici a za pomoci somborských účastníkov rovnakého projektu, realizuje Stredisko pre sociálnu prácu Kovačica v čele s riaditeľkou Dušankou Petrákovou. Okrem športovej

súpravy a cestovných trov do konca aktuálneho roka sú pre účastníkov projektu zabezpečené i tréningy, ktoré im podľa slov Petrákovej, riaditeľky SSP Kovačica, umožnia ďalej zapojiť sa do aktívneho športu tohto druhu, ktorý je súťažného charakteru.

Počas pobytu v Sombore kovačickí inkluzívni džudisti absolvovali najprv spoločný športový nácvik a neskoršie v sprievode trénerov Sašu a Božany Anđelovićovcov a zamestnancov Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici navštívili i reprezentatívne časti tohto seve-

rovýchodného mesta Vojvodiny.

Po spoločnom chutnom obede pobudli v priestoroch tamojšieho Strediska pre sociálnu prácu Sombor, kde sa ešte chvíľku kamarátili s účastníkmi projektu.

PRIMERANÁ ÚDRŽBA VEREJNÉHO PRIESTORU V PETROVCI

Zošľachtený školský dvor Jaroslav Čiep

Š

kolský dvor v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci je sústavne dobre udržiavaný. Je plný zelených plôch, ale aj všelijakých kríkov a stromov. Vidí sa, že sa oň primerane starajú. Nechýbajú ani koše, ale ani kútiky s kompostérmi, do ktorých sa zbierajú listy. Tak sa aj u žiakov utužuje ekologické povedomie.

Okrem toho neraz sme si všimli viaceré obsahy, ktoré tento krásny školský areál ešte viac zošľachťujú. Ide o rôzne dodatky, prevažne z dreva, ale aj iných materiálov, ktoré priečelie budovy a vchod do školy ešte viac ako pridaná hodnota esteticky zošľachťujú. Za ten krásny priestor treba vďačiť, ako sa nám dopočulo, predovšetkým tímu školníkov v čele s kreatívnym Jánom Čánim, ktorý viackrát do

roka na vchode do školy pridáva nové obsahy. V minulých rokoch sme mali možnosť vidieť na tomto mieste aj veľkonočné motívy, zajačikov a vajíčka, ale aj zimnú idylku, jelene, ktoré ťahali drevené sane, či lyžiarku, všetko zhotovené zo zvyšných konárov.

Aj túto jeseň je vchod do školy tradične pekne a kreatívne upravený. Tentoraz sú tu chlapec a dievča z prírodných materiálov, ale aj hríby a lienky. Okrem Iba trochu kreativity a je tu párik detí

Medzi krásne upravenou zeleňou nechýba ani domček pre vtáčiky • ĽUDIA A UDALOSTI •

Jesenný aranžmán z plodín ozdobuje vchod do školy

toho na vchode do petrovskej školy možno vidieť aj kukuričný aranžmán, snop kukurice, šúľky, tiež veniec papriky a tekvice, pravdaže, všetko dopestované v tomto prostredí. Na dôvažok, keďže sa blíži už aj zima a chladné počasie, medzi zeleňou na školskom dvore nechýbajú ani domčeky pre vtáčiky. Tento krásny vzor skutočne treba iba vyzdvihnúť a pochváliť kolektív školy, že aj mladším generáciám priamo na tvári miesta ukazuje, ako vlastné okolie môže byť krásne upravené.

46 /4881/ 16. 11. 2019

13

Ľudia a udalosti OSLAVY DŇA MESTA MARTIN

Verejné ocenenie k 15-ročnému partnerstvu Anna Horvátová

R

ok s rokom si ruky podávajú, strieda sa udalosť s udalosťou, výročie s výročím.

Oslavy výročí majú v sebe viacnásobné posolstvá, priateľstvo, družbu, prezentovanie kultúrnych a spoločenských aktivít, v tomto prípade nás dolnozemských Slovákov – Petrovčanov.

Hrejivý pocit mali aj členovia Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec na oslavách Dňa mesta

rovec a Martinom, v nedeľu 10. novembra. V rámci slávnostného ceremoniálu mestských osláv v Slovenskom komornom divadle verejné ocenenie okrem zaslúžilých občanov Martina prijali aj predstavitelia partnerského Miestneho spoločenstva Petrovec, zástupca predsedu Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Samuel Šuľan a tajomník RMS Šťastko Durgala.

Tohtoročné martinské oslavy, ktoré prebiehali v dňoch 9. až 10. novembra, už deň predtým na slávnostnom večierku otvorili primátor mesta Martin Ján Danko Združenie penzistov na stánku ponúkalo slané a sladké pochúťky

Spevácka skupina Petrovčanky prezentovala naše prostredie spevom

Martin, keď prijali verejné ocenenie za 15-ročnú spolupráce Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec a mesta Martin. Dohoda o partnerstve a vzájomnej spolupráci mesta Martin a Obce Báčsky Petrovec bola podpísaná 1. mája 2004 vtedajším predsedom Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Pavlom Severínim a vtedajším primátorom mesta Martin Stanislavom Bernátom. V dohode bola prejavená vôľa upevňovať a podporovať priateľské vzťahy a tvorivú spoluprácu svojich občanov v oblastiach vedy, kultúry, vzdelávania a športu, tiež turizmu a hospodárstva. A tá spolupráca zotrvala dodnes, korunovaná na oslave mesta Martin z príležitosti 15. výročia podpísania Dohody o partnerskej spolupráci s Miestnym spoločenstvom Báčsky Pet-

14

www.hl.rs

a vedúci delegácií martinských partnerských miest – primátor holandského mesta Hoogeveen

Karel Loohuis, starosta českého mesta Jičín Jan Malý, predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ján Šuľan, zástupca predsedu Rady MS S. Šuľan a poradkyňa primátora mesta Békešská Čaba Bozsena Bacsane Kutyejová. Čulé kontakty obyvateľov našich miest sa utužujú na tradičných podujatiach. Rozvíja sa partnerstvo medzi našimi a petrovskými seniormi, matičiarmi, folkloristami, spevokolmi či kultúrnymi pracovníkmi. Dôkazom toho bola aj účasť petrovských spolkov na 5. ročníku festivalu klobás (v sobotu 9.) v Martine na Ľadovni (časť mesta), ktoré boli súčasťou martinských osláv.

Kus dolnozemskej tradície do Martina priniesol Folklórny súbor Petrovčan

Informačno-politický týždenník

Z Báčskeho Petrovca na družobnú návštevu a zároveň na festival štipľavej pochúťky prišli aj členovia Združenia penzistov Petrovec, Spolku petrovských žien, ktorí mali aj svoje tímy vo výrobe sviežej petrovskej pochúťky. Členovia Miestneho spoločenstva tiež súťažili, a získali druhé miesto z celkove 37 tímov.

Aj sobotňajší festival potvrdil, že sa tradičné hodnoty nezaznávajú, a to vynikajúcom prednesom slovenských ľudových piesní speváčok zo Spolku petrovských žien, ktoré zaujali obecenstvo aj krásnym slovom, tiež ľudovými tancami Folklórneho súboru Petrovčan YMCA Srbsko, ktorý pozdvihol náladu a priniesol kus tradičných hodnôt petrovských ochotníkov.

Druhá časť petrovskej delegácie a iných delegácií bola na zájazde v Bratislave, kde si pozreli rozpoznateľné determinanty mesta.

V nedeľu petrovskú delegáciu privítal aj evanjelický pán farár Milan Kubík na službách Božích, kde si práve pripomínali rodinný deň, a kde program predniesli deti, ktorých prítomnosť v chráme Božom spôsobila hrejivý pocit aj napriek sychravému počasiu. Všetko predsa nemôže byť ideálne, a tak tomuto zájazdu počasie vonkoncom nežičilo, preto vystali ešte naplánované akcie.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Priateľstvo a láska medzi ľuďmi ní mnohých spoločných akcií je Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova

A

Anna Lešťanová

j tohto mesiaca staropazovský Spolok pre afirmáciu invalidov Fénix usporiadal tradičné stretnutie Fénix a priatelia. Najnovšie podujatie sa konalo v utorok 5. novembra v Klube pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou a nieslo sa v znamení úctyhodného jubilea – 25. výročia úspešnej práce spolku.

Miestnosť v budove v mestskom parku bola i tentoraz primalá pre všetkých členov spolku, vrátane početných pomáhajúcich členov. Ako v úvodnej časti programu povedala Jelica Despotová, predsedníčka Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix v Starej Pazove, večierok so zámerom pomenovali Priateľstvo a láska medzi ľuďmi, lebo ich vzácnym hosťom a spolupracovníkom v usporiada-

a osôb s invaliditou sa oveľa viac dozvedeli o živote a práci kultúrneho nadšenca Nerandžića. Ako

Nerandžić dostal mnohé odmeny.

Medzi obľúbené zaradil tieto dve: plaketu Svetlost a plaketu Miestneho spoločenstva Stará Pazova. Okrem profesionálnej angažovanosti na prácach tajomníka vo Zväze ochotníkov Obce Stará Pazova, kde v rámci Strediska pre kultúru Stará Pazova má kanceláriu, jeho veľkou záľubou už celé desaťročia aj v súkromnom živote je práve amaterizmus. Do činnosti pazovského spolku B. Radičevića je zapojená celá jeho rodina. Najbližší vždy stáli pri ňom a podporovali ho vo vykonávaní mnohých Petar Nerandžić (sprava) bol hosťom 105. stretnutia Fénix a priatelia aktivít, ktoré nebolo vždy ľahko realizovať, za čo im a dlhoročný aktivista v tamojšom sa zdôveril, staropazovský Kultúr- vyslovil veľkú vďaku.

KUS Branka Radičevića, ktorému no-umelecký spolok B. RadičeV hudobnej časti programu vystretnutie venovali. vića, v ktorom pôsobí už 45 rokov, stúpili práve členovia Ľudového V nadovšetko príjemnom roz- považuje za svoj druhý domov a orchestra KUS B. Radičevića pod hovore s moderátorkou progra- súčasťou tejto veľkej ochotníckej vedením Miodraga Dmitrašinomu J. Despotovou prítomní rodiny je vďaka priateľstvu a lásky vića a ako sólistka sa predstavila v Klube pre denný pobyt starších medzi ľuďmi. Za čulú činnosť Teodora Aleksandrovská.

KONIEC KOTOLNI V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE

Odteraz vykurovanie plynom Jaroslav Čiep

N

iekdajší Dom kultúry, v súčasnosti Slovenské vojvodinské divadlo už viac desaťročí bolo aj ústrednou kotolňou pre časť objektov v strede Báčskeho Petrovca. Presnejšie, časť od pošty – prezliekareň a javisko je nad pivničnými miestnosťami. Tam od konca osemdesiatych rokov sídlila i kotolňa a v nej kedysi boli aj tri pece ústredného vykurovania. Z tohto miesta ako zdroja tepelnej energie čerpali teplo nielen samotná budova SVD, ale aj miestnosti v budove starého obecného domu cez dvor, ako aj ďalšie objekty cez regionálnu vozovku na uliciach Kollárovej a Národnej revolúcie.

Odtiaľ potrubie s horúcou vodou • ĽUDIA A UDALOSTI •

tiahlo cez objekt terajšieho Miestneho spoločenstva, Galériu Zuzky Medveďovej, Knižnicu Štefana Homolu smerom k trhovisku až po roh, sídlo obecnej Turistickej organizácie.

Pece časom vypovedávali službu. Majstri ich opravovali ako sa dalo a naposledy z niekdajších troch pecí funkčná bola len jedna, ktorá ako-tak slúžila, vykurovala zmenšený objem priestoru. Aj táto jedna pec prešla niekoľkými generálnymi opravami a pri konci minulej vykurovacej sezóny povedala svoje posledné slovo.

Pristavili sme sa u riaditeľky SVD Viery Krstovskej prezvedieť sa, čo sa deje s tunajším vykurovaním a čo plánujú? „V tejto chvíli ešte získavame lokalizačné podmienky na zavádzanie plynu do nášho objektu.

Elektrovojvodina, Progres a všetci, ktorí majú tu svoje siete, majú dať svoje potvrdenia, aby sme

mohli začať verejné obstarávanie, vybrať vykonávateľa prác a tým ukončiť proces plynofikácie budovy. Prvotne sme plánovali, že už začiatkom decembra budú u nás majstri, ale už teraz vidieť, že sa lehota predĺži na polovicu decembra, keď by sme mohli nehatene pokračovať s repertoárom programov vo veľkej sieni.

V tejto chvíli pracovné miestnosti vykurujeme elektrinou, ale sála sa takto nedá nadostač vyhriať. Plán je taký, že sa po inštalácii plynu celkom rozdelíme.

Naša budova bude samostatná jednotka a budovu starej školy zaopatrí plynová pec v knižnici.

Budovy Miestneho spoločenstva a starej obce sú od dávnejšie samostatné.“ Ako sa vlastne postupovalo v hľadaní riešenia efektívneho kúrenia týchto objektov? „Obec ako náš zakladateľ si od nás žiadala elaborát, ako to

efektívne doriešiť. Rozmýšľalo sa vo viacerých smeroch a ako najekologickejší sa javila plynofikácia. Ale pri realizácii tohto plánu máme aj viaceré problémy, lebo podmienky viac nedovoľujú kotolňu umiestniť pod javisko ako bolo doteraz. Najprv sme mali informáciu, že treba iba skica čo a kde, ako chceme umiestniť kontajnery, a potom sa ukázalo, že ako štátna inštitúcia musíme mať celý ideový projekt. Aj to už máme za sebou. Teraz v našom mene obec vypisuje verejné obstarávanie a po stanovených lehotách sa bude u nás majstrovať.

Podľa plánu práce budú trvať zo 10 dní. Celková investícia plynofikácie oboch budov je zhruba 3,5 milióna dinárov, z čoho 2,5 milióna je pre budovu SVD. Kýmkoľvek sa tieto práce neskončia, veľká sála SVD nie je funkčná.“

46 /4881/ 16. 11. 2019

15

Ľudia a udalosti MIESTNA ORGANIZÁCIA PENZISTOV V PADINE

dine a nechýbajú ani na známych podujatiach padinských spolkárok. Keďže sa penzisti tohto roku rozhodli zapojiť aj do športových aktivít na tohtoročnej 12. Olymsa stalo i vybavenie poukazov v tomto roku vyše 50 členov orpiáde športu, zdravia a kultúry na hradený pobyt v kúpeľoch ganizácie. Zachodenou aktivitou tretej doby vo Vrnjačkej Banji, v Srbsku – Sokobanja, Vrnjačka padinských penzistov je aj účasť zožali pekné výsledky súťažením Banja, Sijerinska Banja, Rusanda, na tradičnej padinskej gulašiáde. v týchto športových disciplínach: Melenci, Trepča a pod. Nárok na Pravidelne sú účastníkmi výtvarštafeta, šach, strelectvo, šípky, takýto pobyt v kúpeľoch malo ného tábora invalidov práce v Pafutbal a basketbal.

V organizačnom pláne si padinskí starobní penzisti určili povinnosť do konca bežného roka poistiť čím väčší počet členov. Podľa slov Jána Šuľu, predsedu MOP, je to malý peniaz, ale môže mnoho znamenať pre každého člena, ako i pre členov jeho rodiny. Okrem predsedu Šuľu vo vedení padinského MOP sú aj Padinčania: Adam Petráš (zástupca predsedu), Michal Kukučka (tajomník), Ján Hudec (poPrednedávnom padinskí penzisti doplnili kalendár aktivít novou akciou; na kladník), Ondrej Omasta, Ján sklonku októbra navštívili užívateľov pobytu pre staršie osoby Fénix v Padine, Pokorácky, Zuzana Ďuricová a Tofilo Đurović. ktorých potešili darčekmi

Činnosť obohatili novými akciami Anička Chalupová

K

alendár aktivít Miestnej organizácie penzistov v Padine je bohatý a rozmanitý.

Zdá sa, že z roka na rok je akcií čoraz viac. Vedenie MOP si želá, aby podobná situácia bola aj s počtom členov organizácie, ktorých je v súčasnosti 210.

Podobne ako v iných združeniach, ešte začiatkom roka vedenie MOP schválilo plán aktivít, podľa ktorého dôraz najviac kladie na zásobovanie ohrevom za zvýhodnené ceny a podmienky.

Od začiatku roka pre padinských penzistov zabezpečili zhruba 200 ton uhlia a vyše 50 kubických metrov dreva a iného ohrevného materiálu. Tradičnou aktivitou

STAVEBNÉ PRÁCE NA PREJAZDE CEZ ŽELEZNIČNÉ PRIECESTIE v Kovačickej obci dočasne zastavili dopravu. Nielen tí vodiči, ktorí sú za volantom každý deň, ale aj víkendoví šoféri museli jazdiť inou cestou. V sobotu 2. novembra od 8. do 12. hodiny bola dočasne uzavretá doprava v časti štátnej komunikácie II A – 129 na úseku Farkaždin – Kovačica. Podnik Železnice Srbska na danom úseku vykonával stavebné práce na prejazde cez železničné priecestie.

Rovnaké práce boli vykonané aj na nasledujúci deň na prejazde na úseku cesty Crepaja – Skrobara (Pančevo). Presmerovanie dopravy bolo regulované dočasným vertikálnym dopravným značením. Na snímke je momentka zo stavebných prác na prejazde v blízkosti Kovačice.

A. Ch.

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SPOLOK ŽIEN OKO V HAJDUŠICI v spolupráci so združením Iniciatíva pre Plandište koncom októbra zorganizoval zaujímavú prednášku na tému Násilie na starších. Členky tohto združenia Đurđevka Tafrová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu v Plandišti, Olga Dimitrovská a Svetlana Tadićová hajdušickým ženám hovorili o druhoch násilia na starších a ako ich spoznať. Odôvodnili to početnými príkladmi z každodennej praxe. Zaujímavé je, že počas rozhovoru na základe toho, čo počuli hajdušické ženy, vo vlastnom prostredí spoznali viacero prípadov násilia na starších. Spoločne konštatovali, že každý prípad násilia treba prihlasovať patričným orgánom, a tak znásilňované osoby zachrániť pred násilníkom. vlh • ĽUDIA A UDALOSTI •

SEMINÁRNE ZÁZNAMY (2)

Skvostne historické centrum Žiliny

K

Juraj Bartoš

Krajské mesto Žilina je štvrté najväčšie mesto na Slovensku.

Má viac ako 83 000 obyvateľov a patrí medzi významné priemyselné a obchodné centrá severného Slovenska. Pretekajú ním tri významné rieky: Váh, Kysuca a Rajčianka. Jeho

vensku, ktoré má štvorcový pôdorys (veľkosti sto krát sto metrov). Pred malým parkom v strede námestia sa vyníma socha Nepoškvrneného počatia panny Márie (Immaculata), postavená roku 1730 na počesť rekatolizácie. Stojí na podstavci s reliéfom sv. Floriána, patróna požiarnikov. Sú tu i dve obnovené studne hlboké zo 10 metrov a na západnej strane námestia vyčnieva rímskokatolícky Kostol obrátenia sv.

Mariánske námestie s Kostolom sv. Pavla Apoštola v úzadí

historické centrum je skutočným skvostom architektúry, obsahuje množstvo pamiatok, a tak ho roku 1987 vyhlásili za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. „Prvá písomná zmienka o tomto meste pochádza z roku 1208, z listiny župana Tomáša. Kráľ Ľudovít I. vydal o. i. privilégií aj Privilegium Pro Slavis Solnensis v roku 1381; ním zrovnoprávnil Slovákov s nemeckým obyvateľstvom v Mestskej rade,“ poinformovala účastníkov Seminára pre Slovákov žijúcich v zahraničí pani sprievodkyňa Janka Bazelidesová pred mestskou radnicou na Mariánskom námestí. Tu sme sa pri asi hodinovej obchôdzke najprv pristavili. Najstaršia písomná zmienka o radnici je, povedala, z roku 1508 a od roku 1990 tu zase pôsobí primátor.

Prvý písomný doklad o Mariánskom námestí pochádza z roku 1456. Námestie v minulosti viackrát horelo; najväčší požiar zúril v roku 1886. Jediné objekty na námestí, ktoré zostali zachované, sú Kostol svätého Pavla a kláštor kapucínov.

Je to vraj jediné námestie na Slo• ĽUDIA A UDALOSTI •

Pavla Apoštola; povedľa je kláštor kapucínov, tiež zo 17. storočia (v istom období fungoval ako sirotinec) so žilinskými katakombami. V nich sa počas II. svetovej vojny ukrývali židovské deti. „Žilina už v 17. storočí mala pivovar a veľmi chutné pivo. Nie div, že si uhorský palatín Mikuláš Esterházy nechal priniesť 300 vedier do Prešporku (Bratislavy),“ zvyšuje našu pozornosť sprievodkyňa a už nám pohľady usmerňuje na Panský dom zo začiatku 18. storočia; na jeho I. poschodí sa roku 1887 uskutočnil prvý telefonický hovor v meste Žilina.

Z Mariánskeho námestia smerujeme na Hodžovu ulicu; tu ju nazývajú aj Zlatou ulicou mesta, keďže je na nej celý rad významných pamiatok. Napríklad Bacherova vila, v ktorej sídlila prvá slovenská vláda, od decembra 1918 do začiatku februára 1919, keď Žilina bola hlavným mestom Slovenska.

Potom je tu budova niekdajšieho finančného paláca; teraz v nej sídli Prima banka Slovenska. Neďaleko stojí aj Františkánsky kostol a vedľa

neho kláštor františkánov. Pani Bazilidesová poznamená, že v kláštore dokonca bola skomponovaná prvá slovenská ľudová vianočná pieseň Pásli ovce valasi a bol v ňom ubytovaný aj Jozef Miloslav Hurban, ktorý v roku 1849 na Mariánskom námestí obhajoval slovenský ľud a slovenský jazyk.

Stúpame ďalej, obdivujúc secesné budovy z konca 19. a začiatku 20. storočia. Pristavíme sa na chvíľku pred Radnica – najznámejší objekt v Žiline neologickou židovskou synagógou (dokončenou v roku Hradčany. Patrí k najfotografova1933) na Hurbanovej ulici, ktorá nejším miestam v Žiline. Odtiaľ je stojí na mieste pôvodnej synagógy krásny výhľad na mesto a na pohorie vystavanej v roku 1860. Neďaleko nej Malá Fatra. Pod nami sa rozprestiera je bývalý Rosenfeldov palác; v roku vzdušné Námestie Antona Hlinku.

1907 ho dal postaviť Žid, bezdetný Jeho socha stojí pred budovou Poobchodník Ignác Rosenfeld, ako važskej galérie umenia, ktorá vznikla napodobeninu viedenského zámku roku 1976; počas Rakúsko-Uhorska Belveder; teraz tam tiež bývajú rôzne tam bola policajná stanica. Popod prezentácie, výstavy, prednášky námestie tečie potok Všivák, kedysi a iné podujatia. Len o kúsok ďalej sa tu zelenali kapustné polia; toť ich je bývalá Československá obchodná nahradili symbolické kapustné hlavy banka postavená roku 1912 v štýle z kameňa... neoklasicizmu ako Rakúsko-uhorská Dominantou balustrády je jedbanka. A čo počujeme... „Roku 1938 noznačne symbol Žiliny – Kostol boli v nej na dva týždne ukryté koru- Najsvätejšej Trojice postavený v 13. novačné klenoty českých kráľov pre storočí. „Je veľmi pravdepodobné, hroziace nebezpečenstvo bombar- že tu stál kedysi žilinský hrad,“ vraví dovania Prahy.“ Po chvíli stojíme pri naša sprievodkyňa a dodá: „V 16. niekdajšom Kráľovskom uhorskom storočí napadol mesto Rafael Podmanický; pôvodne gotický kostol prestaval na renesančný. Ja už len prezradím, že roku 1610 v ňom zasadala Žilinská synoda; tu sa sformovala organizácia Evanjelickej cirkvi na Slovensku... Vedľa trojloďového rímskokatolíckeho kostola vysokého 51 metrov (roku 2008 vyhláseného za katedrálu) je Burianova zvonica zo 16. storočia (vysoká 46 metrov), pomenovaná podľa jej majiteľa Buriana Světlovského.“ Pod chrámom sa vypína súsošie vierozvestcov Cyrila a Metoda, odhalené roku 2000. Povyše neho hore vľavo je Mestské divadlo postavené v 40. rokoch 20. storočia. Všetky spomenuté a ďalšie pamiatky sme videli iba zvonku, až na Považskú Súsošie vierozvestcov poniže galériu. V nej sme urobili záznam z príprav novej stálej expozície Kostola Najsvätejšej Trojice Vincenta Hložníka; otvorili ju 22. reálnom gymnáziu, neskoršie – až októbra k storočnici narodenia výdo roku 2008 – tu bolo sídlo Žilinskej znamného slovenského umelca. univerzity.

V nasledujúcom čísle: Úzkou uličkou sa dostávame na Slovenská národná knižnica balustrádu, známu aj ako Žilinské v Martine 46 /4881/ 16. 11. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Bohatstvo jesene

K

Katarína Siromová, druháčka, ZŠ mladých pokolení, Kovačica

aždé ročné obdobie má svoje zvláštnosti. Pre to jesenné je príznačné bohatstvo rôznorodých plodín, ktoré vtedy dozrievajú, a potom ich zberáme a odkladáme. Jeseň tiež hýri pestrými farbami: farbami lístia, farbami sladučkého ovocia, žltučkej kukurice. V jeseň na dedinách majú ľudia veľa práce, kým všetku úrodu pozberajú z polí, záhrad, ovocných sadov.

Bohatá jeseň znamená dobrú úrodu a krásne plody, na ktorých si pochutnávame. Jeseň bola inšpiráciou aj pre kamarátov z Kovačice a Pivnice. Namaľovali to, čo im symbolizuje jeseň.

V krátkom literárnom príbehu tiež píšu o zaujímavej príhode v jesennom období, keď dozreli jesenné plody.

Katuša

Michal Imre ZŠ 15. októbra, k, 2. 1 Pivnica Adam Tárnoci, škôlkar, Pivnica

Rozprával mi môj starý otec

V Oliver Cabuka, škôlkar, Pivnica

Katarína Klúčiková, škô lkarka, Pivnica

ždy, keď som u starých rodičov, môj dedo mi rozpráva všelijaké zážitky a skutky z detstva.

Tak vám jeden taký aj porozprávam.

Stalo sa to jedného slnečného dňa. Môj dedko spolu s jeho priateľom Pavlom sa hrali na doline Jordán a tam sa nachádzal ovocný sad s dulami.

Zrazu im prišli na chuť duly, tak si rozmysleli, že ich idú aj ochutnať. Vyšplhali sa na strom, na ktorom bol povraz, ktorý na druhom konci mal zvonček. Chlapci potiahli ten povraz, lebo nevedeli vlastne, čo je to. Zvonček začal zvoniť a tu sa zrazu objavil majiteľ a začal bežať za nimi.

O krátku chvíľu dohonil môjho dedka a aby ho potrestal, vzal mu košeľu a povedal, aby rodičia prišli po ňu. Naľakaný dedko sa šiel posťažovať k starej mame, ktorá sa zľutovala a šla sa spolu s ním ospravedlniť k majiteľovi a zobrať košeľu späť.

Dedkovi tento príbeh zostal navždy v pamäti a často si naň spomína.

Janko Cicka, 4. 2, ZŠ mladých pokolení, Kovačica

Sára Bolerácová, druháčka, ZŠ mladých pokolení, Kovačica

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

V roku 2020 väčšie stimuly pre ekologické poľnohospodárstvo

Ročník XLVII 16. novembra 2019 Číslo 21/1997

Z PRODUKČNEJ BURZY

Dopyt po kvalitnej pšenici pretrváva

Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 4. 11.

– 8. 11. bol zaznamenaný pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší tovarový aj finančný obrat. Tovarový obrat bol nižší o 2,63 % a finančný o 24,43 %. Jedným z dôvodov zníženej aktivity účastníkov na burze je nízka hladina vody v Dunaji a neistota ohľadom ďalšej Ľubica Sýkorová splavnosti po tejto rieke.

Cena pšenice sa v uvedenom Ekologická výroba je významným zdrojom inovácií, ktoré môžu poľnohospodárstvu období pohybovala od 18,00 do pomôcť prekonať existujúce problémy a prispieť k zlepšeniu konkurencieschopnosti 18,20 din./kg bez DPH, priemerná poľnohospodárskej výroby a spracovania poľnohospodárskych výrobkov v celom cena bola 18,11 din./kg (19,91 s regióne. V roku 2020 v tomto smere pôjdu aj zmeny v ekologickom sektore a pre DPH). Stále je prítomný dopyt po ekologických výrobcov je sľúbené zvýšenie pomoci zo štátnej pokladnice. kvalitnej pšenici a predajcovia stále čakajú na lepšiu cenu tejto groekologické podmien- poľnohospodári tvrdia, že do konca roka, dokedy obilniny. ky sú v Srbsku obzvlášť stimuly sú hlavným motívom sa aj podávajú žiadosti Kukurica sa predávala po 13,70 priaznivé na produkciu pre nich, aby sa zapojili do o stimuly. din./kg bez DPH (15,07 s DPH). ekologického ovocia, zeleniny ekologickej výroby, pretože Dotácie pre ekologickú Pri porovnaní s predchádzajúa ostatných poľnohospodár- aj spotrebitelia v Srbsku majú výrobu sa v roku 2019 zvýšili cim týždňom cena sa výrazne skych plodín. No domáci trh o ekologické výrobky čoraz o 120 % v porovnaní s dotánezmenila a zostala takmer s ekologickými výrobkami, aj väčší záujem. ciami pre konvenčné poľnorovnaká. napriek viacerým pozitívnym V tomto roku máme v Srb- hospodárstvo a dosahujú 11 Na novosadskej burze zmenám vykonaným v po- sku takmer 20 000 hektárov 440 din./ha. Ministerstvo sa bol dopyt aj po sóji, ale sledných rokoch, nie je ešte pod ekologickou výrobou, čo aj v budúcnosti bude snažiť za cenu do 36,50 din./kg stále dostatočne rozvinutý. predstavuje nárast o viac ako rozlišovať a rozdeľovať dotábez DPH, no predajcohlaPred pár dňami Ministerstvo 40 % vzhľadom na minulý rok. cie v závislosti od toho, či ide via pre nízku ponuku v e . poľnohospodárstva, vodné- Je to však stále menej ako o rastlinnú výrobu, niektoré tejto olejniny za Tu však ho hospodárstva a lesníctva jedno percento z celkovej poľ- trvalé výsadby alebo pestotúto cenu neboli treba oznámilo, že v roku 2020 budú nohospodárskej pôdy. Do sys- vanie zeleniny vo fóliovníkoch ochotní prezdôrazniť, väčšie stimuly pre ekologic- tému dotácií pre ekologickú a skleníkoch, pretože náklady dávať. ○ že sa musia kých poľnohospodárov, najmä výrobu je zapojených takmer na výrobu a aj druh výroby zmeniť zvyky pokiaľ ide o rastlinnú výrobu. 7 000 výrobcov. Tento rok sú rôzne a vyžadujú si rôzne chovateľov dobytMinisterstvo poľnohospo- bolo pre ekologickú výrobu stimulačné opatrenia. ka, pretože ekolodárstva očakáva, že práve vyčlenených 108 miliónov diDotácie pre ekologickú živogický chov hovädzieho stimuly pomôžu, aby sme v nárov, z čoho 90 miliónov pre číšnu výrobu sa v tomto roku dobytka znamená pasenie nasledujúcich piatich rokoch v ekologickú živočíšnu výrobu pohybujú od 28 000 dinárov na pastvinách, čo je v niektoSrbsku mali z celkovej plochy a 18 miliónov pre ekologickú pre kravy a odchov teliat na rých krajinách úplne bežné ornej pôdy päť percent pod rastlinnú výrobu. Všetky tieto výkrm až po takmer 42 000 a u nás len veľmi zriedkavé.○ ekologickou výrobou. Mnohí prostriedky budú podelené dinárov pre dojčiace kravy po

A

Z obsahu Správne hnojenie viniča zabezpečí dobrú úrodu

Str. 3

Dokonalé filtre pre naše príbytky

str.6

Do vášho receptára

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY

Pomôžme našim operencom!

DrSc. Ján Babiak

Človek (homo sapiens) je úžasne egocentrická bytosť. Vo svojej sapientácii búcha sa do pŕs, že si podmanil prírodu, a pritom zabúda na to, koľko je fenomén prírody silnejší od neho. Aj koľko je príroda pritom zhovievavá, ale aj ako sa mu vo všetkom jeho konaní môže pomstiť.

S

tačí sa len pozrieť ší- chúlostivá. Aj autora, keď vo svoje uchýlenie pri ľudských rom Vojvodiny. Všade sú svojich potulkách za okrídlenou príbytkoch. Tam ľahšie vykulen holé polia, kultúrna faunou vyrazil do chotára, až talo skrýše od chladu a aj pod step podradená sledu siatin, zarazila krása a púšť, čo ho zobák je tu niečo uchmatnúť. na ktoré sa človek svojou chamtivosťou najviac orientoval. Na týchto priestoroch krovie a vresoviská zničil ešte svojím príchodom po Turkoch a aj tam, kde stromy rástli, nová komasácia sa pričinila, aby ich tam nebolo. V očistenom priestore ničí všetko, čo mu v jeho úskočnej orientácii v intenzívnom poľnohos- Jednoduché riešenia na výstavbu kŕmidiel v prírode podárstve aj pôdohospodárstve zastane do cesty. tam čakala. Krása, lebo špinu Keď je už tak, aj v im tom treba Seká, rúbe, zabíja, otravuje. Aj pokryl sneh, ale aj prázdnota, pomôcť. Ako? svojvoľne mení reliéf prostredia lebo vtákov tam nebolo. To Chlad, ak je nie extrémny, tak, aby mal len zisk zo všet- preto, lebo vtáctvo v priesto- nie je taký nebezpečný. Veď kého. Má to aj svoje následky, re, ktoré nič nenúka a kde len vtáky so sebou nosia poriadlebo človek, tentoraz už ako studený severák nemilosrdne nu duchničku. Ale so stravou, homo sapiens sapiens, začal zavýja, nechce žiť, a tak si našlo keď všetko pokryje sneh, sa aj podstatne vplývať aj na flóru a faunu tohto prostredia. Aj na operence.

KAM SA NÁM PODELO VTÁCTVO? Sme svedkami, že vtákov vôkol seba máme čoraz menej.

Oráč už dávno nepočul na poli škovránka, v dedine pipíška už nebýva, lastovičiek je taktiež málo a vrabec domový si tak do svojho spolku v dedine zavolal aj vrabca poľného. O druhých druhoch operencov ani nehovoriť. Dnes len zriedkavo nájdete tieto bytosti tretej dimenzie, až na rôzne odpadové skládky.

Aj tam už vzniklo nepísané pravidlo: na odpadových jamách na otvorenom priestore spravidla možno vidieť iba všežravce (omnivores) a tam, kde je tento nový špinavý útvar človeka lemovaný stromami, môžete počítať aj na dravce, na predátory (karnivores), hlavne drobného vtáctva a hlodavcov.

Keď v zime aj tieto nakopené odpadky človeka prekryje sneh, Niektoré riešenia vtáčích kŕmidiel na konároch spíleného stromu situácia v chotári je celkom

20

II

prirodzené zdroje potravy pre vtákov výrazne stenčujú. Drobné ovocie už dávno zjedli, hmyz sa ukryl pred mrazom hlboko do pôdy a zem, tá zamrzla na kosť. A nové životné podmienky v tomto nemilosrdnom ročnom období aj pre vtáčiky žiadajú veľa energie na prežitie.

AKO POMÔCŤ OPERENCOM? V tejto nie celkom jednoduchej úlohe je niekoľko riešení.

To najjednoduchšie je vtákom v našej priamej blízkosti ponúknuť niečo na zobkanie. Ale otázka je, kde ich kŕmiť, lebo niektoré druhy si hľadajú potravu na zemi a iné zasa v korunách stromov. Pre tie prvé treba krmivo rozsypať po zemi, na parapety okien, do krytého kútika na balkóne alebo pod strechou, ale dbať pritom aj na počasie a na pravidelnosť kŕmenia.

Keď si na nás zvyknú, budeme mať z nich radosť aj my. Keď sú vtáky v núdzi, nie sú prieberčivé a každý druh, z toho, čo im podáte, si niečo vyberie.

Pre tie vtáčiky, ktoré sa kŕmia v korunách stromov, musíme zhotoviť kŕmidlá. To je už podstatnejší prístup k tejto problematike. Ale nie je to vôbec komplikovaná záťaž a či to bude vtáčia jedáleň, reštaurácia alebo až apartmán, závisí nie toľko od vašich možností ako od fantázie. Na obrázkoch vidíte niekoľko šikovných riešení.

Veľmi je dôležité, čo vtáčikom ponúknete. Mali by to byť semienka, tie väčšie aj drvené alebo aj spracované ako ľudská potrava (ovsené vločky, müsli kombinácie, kaša...), ale aj hrozienka, arašidy, rozdrvené oriešky, varená ryža, chlebové omrvinky a zo stravy živočíšneho pôvodu syr, slaninka, sadlo atď. Treba pritom prihliadnuť na fakt, že soľ a mlieko vtáky nie sú schopné stráviť, a tak sú tieto zložky v ponúknutej strave pre ne škodlivé. Dnes sa už aj v obchodoch dá kúpiť krmivo aj pre jednotlivé druhy operencov. Ak chcete pre týchto vzdušných akrobatov pripraviť osobitnú hostinu, nie je pre ňu potrebné vysoko vysúkať ruká-

46 /4881/ 16. 11. 2019 vy. Treba len nájsť primeravú kŕmnu zmes, vysypať stanovené množstvo do roztopeného sadla alebo masla (margarínu) a počkať, kým zmes stuhne.

Nakoniec to z misky vyklopiť a položiť do kŕmidla. Potom už len zostáva pozerať sa na konzumentov tejto hostiny.

Aj u nás ľudí je potrebné niečo zmeniť. Nenaháňajte

sa vo vašich ekonomických stavbách za pavúčikmi, veď z čoho budú žiť žltochvosty a ďalšie insektivorné operence.

Máte menší sad v záhrade?

Zabudnite na chémiu a škodcov ničte mechanicky. To, čo po vašej intervencii zostane, pozbierajú vtáčiky. Napríklad aj slnečnice nechajte v záhrade, aj keď sa celkom osušia. Kým

trvajú semiačka budú vám hostia stehlíky, po nich sem prídu sýkorky... A podobne to bude aj s kvetinami. Na viniči sa nemusí všetko obrať do vína a pálenky, veď čo potom zostane pre škorce a drozdy?

Nezabudnite, že aj bobuľoviny (jarabina, hloh, brečtan, baza...) sú pochúťkou všežravcov, kým semená tráv, pastierskej kap-

sičky, bodliaka, ale aj žihľavy sú základným potravinovým článkom granivorných (semenožravých) vtákov. Tak prečo sa usilujete zmiesť im to zo stola.

Treba sa viac stopiť s prírodou. Splynúť s jej zákonmi.

Nechať priestor vôkol seba aj pre druhých. A potom aj vtáctva v blízkosti človeka bude habadej – pravý prírodný raj. 

VINOHRADNÍCTVO

Správne hnojenie viniča zabezpečí dobrú úrodu Ľubica Sýkorová

Pri výžive rastlín nielen pri viniči platí, že príjem živín z pôdy sa podmieňuje navzájom. To znamená, že ak máme v pôde prebytok jednej živiny, potláča príjem ostatných a naopak. Pri viniči najviac ovplyvňuje výšku i kvalitu úrody správny pomer dusíka a draslíka.

P

odľa odborníkov optimálny pomer dusíka a draslíka v listoch viniča je 1,9 – 2,4.

Dôležité je aj množstvo fosforu.

Dusík podporuje príjem fosforu, len ak sa aplikuje v malých dávkach, pretože vysoké dávky dusíka príjem fosforu brzdia.

Toto sa dá zase využiť, ak sme vinič fosforom prehnojili. Naopak, ak máme v pôde vysokú hladinu draslíka, je podporovaný príjem dusíka. Množstvo hnojiva potrebného na vyhnojenie 1 ha vinice závisí od viacerých faktorov. Z nich sú najdôležitejšie ročné obdobie, druh pôdy, ale aj samotná odroda hrozna. Na hlinitých pôdach môžeme močovinu spolu s ostatnými hnojivami použiť už na jeseň alebo v priebehu zimy. Podmienkou je, aby sme močovinu neaplikovali na pôdach, na ktorých by pri topení snehu dochádzalo k jej vyplavovaniu.

AKO SPRÁVNE HNOJIŤ VINIČ?

Analýza listov je rýchla metóda stanovenia potreby hnojenia.

Je založená na skutočnosti, že obsah živín v liste je odrazom ich obsahu v pôde. Hnojenie viniča sa vykonáva každý rok.

Metódy, ktoré sa používajú na určenie potrebného množstva živín, sa môžu rozdeliť do dvoch skupín: biologické metódy a

analýza pôdy.

Biologické metódy sú založené na vizuálnom posúdení nedostatku živín, chemickej analýze rastlinného materiálu počas vegetácie, alebo na výsledkoch pokusov s pestovaním viniča vo vegetačných nádobách alebo vo viniciach. V súčasnosti sa

viniča. Odobraté vzorky listov sa sušia na vzduchu, a potom v sušiarni pri 60 °C. Suché listy sa pomelú a následne sa analyzuje obsah živín. Listy sa analyzujú každý rok.

Analýza pôdy sa líši od analýzy listov, pretože sa vykonáva každý tretí alebo štvrtý rok. Pôda na

vo vinohradníctve používajú dve metódy na stanovenie potrieb hnojenia: analýza listov a analýza obsahu živín v pôde.

Vzorky listov na analýzu sa skôr odoberali viackrát počas vegetačného obdobia. Odnedávna sa odporúča odoberať listy iba dvakrát – na začiatku kvitnutia a vo fáze dozrievania hrozna. Pre jednu odrodu z jedného pozemku pri rovnakých pestovateľských podmienkach sa odoberie jedna vzorka – 100 listov náhodným výberom z viacerých priemerných krov

analýzu sa odoberá v dvoch hĺbkach 0 – 30 cm a 30 – 60 cm. Zároveň sa na stanovenie minerálneho dusíka odoberajú vzorky pôdy z hĺbky 100 cm.

Analýzou sa určuje hodnota pH v pôde, obsah humusu, dusíka, fosforu, draslíka a vápnika. Na základe získaných výsledkov odborník odporučí, čím a akým množstvom treba vinič hnojiť. Čas aplikácie hnojív závisí od mnohých faktorov a podmienok – od typu hnojiva a od formy, v ktorej sa živiny nachádzajú v hnojive, od typu pôdy, klimatic-

III

kých podmienok, organizačných a technických podmienok.

Organické a minerálne draselné a fosforečné hnojivá sa môžu aplikovať počas fenofázy zimného obdobia pokoja od jesene do jari.

Okrem pravidelného hnojenia minerálnymi hnojivami je dobré hnojiť vinice v jeseni každý tretí alebo štvrtý rok aj vyzretým maštaľným hnojom v množstve 30 – 40 t/ha alebo iným organickým hnojivom. Týmto spôsobom priaznivo ovplyvňujeme stabilitu pôdnej štruktúry, mikrobiologickú aktivitu a celkovú úrodnosť pôdy. V moderných vinohradoch so širokou medziriadkovou vzdialenosťou sa organické hnojivo – maštaľný hnoj aplikuje pomocou špeciálnych rozmetadiel a následne sa zaoráva jesennou alebo jesenno-zimnou hlbokou brázdou.

Ak sa základné hnojenie nevykoná na jeseň, malo by sa urobiť v zime, keď to počasie dovolí. V každom prípade ho treba urobiť pred začiatkom vegetácie na jar. Počas jesenných a zimných mesiacov sa aplikované živiny rozpúšťajú v kultivovanej vrstve pôdy, a tak sa čo najbližšie dostávajú ku koreňu viniča. Koreň rastie aj počas zimy, absorbuje výživné látky z pôdy. Vytvárajú sa zásoby v koreňovej a nadzemnej časti kra a na jar, keď začína vegetácia, tieto rezervné živiny zozbierané od jesene do jari sú využité na rast a vývoj zelených výhonkov a tvorbu púčikov na výhonkoch.

Ak by sme hnojenie viniča odložili až na jar, mali by sme iba väčšie a ťažšie bobule, no na počet rodiacich výhonkov a strapcov po jednom kre by tým už nebol ovplyvnený. 

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Piadivky – škodcovia, proti ktorým sa môže zasahovať aj v jeseň Ing. Ján Tancik, PhD., Ecophyta, s. r. o., Nitra Piadivky sú motýle z čeľade piadivkovité, Geometridae. Z tejto čeľade sú najvýznamnejšie dva druhy: piadivka jesenná (srb. mali mrazovac) Operopthera brumata a piadivka zimná (srb. veliki mrazovac) Erannis defoliaria. Sú to polyfágni škodcovia, ich larvy, húsenice škodia vyžieraním pukov, listov a plodov rôznych ovocných a listnatých stromov počas vegetácie.

L

arvy piadiviek sú zvláštne tým, že okrem troch párov pravých nôh majú len dva páry panôžok a nie 5 párov, ako väčšina húseníc. Motýle piadivky jesennej sa vyskytu-

Lepový pás na kmeni stromu

jú v októbri a novembri, kým motýle piadivky zimnej o čosi skôr – v septembri a októbri.

Samičky oboch druhov nemajú krídla, preto lezú po kmeni stromov do koruny, kde sa pária so samčekmi a samičky tu kladú vajíčka. Táto skutočnosť nám dáva možnosť v tomto období vychytať samičky na lepiace pásy, ktoré umiestňujeme na kmene stromov. Inštalovať ich treba už začiatkom októbra.

I keď sú oba druhy veľmi podobné, líšia sa aj morfologicky, aj v bionómii a tiež aj v škodlivosti.

PIADIVKA JESENNÁ Motýle piadivky jesennej sa liahnu v jeseň, v októbri až v novembri. Samček má predné krídla žltosivé s hnedou kresbou, rozpätie krídel je 20 – 28 cm. Samička má krídla redukované na kýptiky, dlhé 3

22

mm, hnedosivej farby s dvomi tmavšími pásikmi. Samičky lezú po kmeni do koruny stromu, kde sa pária a kladú vajíčka na konáre jednotlivo alebo po 2 – 3 spolu. Jedna samička nakladie priemerne 200 vajíčok. Tieto vajíčka prezimujú a na jar sa liahnu larvy v marci a apríli, keď začínajú pučať stromy.

Mladé larvy sú tmavosivé, po zvliekaní sú žltozelené so zelenou alebo žltou hlavou.

Larvy sa živia pukmi, kvetmi, listami a plodmi.

Najprv vyžierajú dierky do listov, neskoršie spôsobujú holožery. Húsenice dorastajú koncom mája a spúšťajú sa na vlákne k zemi. Kuklia sa v pôde v hĺbke 8 – 10 cm. Kukly prechádzajú do diapauzy, ktorá

Piadivka jesenná

trvá až do októbra, keď vyletujú motýle. Má jednu generáciu do roka.

IV

Piadivka jesenná je široký polyfág. Z ovocných stromov napáda hlavne marhule, čerešne, jablone, hrušky a slivky. Je to významný škodca. Následkom poškodenia týmto škodcom môže dôjsť k uschnutiu vetvičiek a k zníženiu úrody.

PIADIVKA ZIMNÁ Aj motýle piadivky zimnej sa vyskytujú v jeseň, ale trochu skôr, ako motýle piadivky jesennej. Ako sme už spomenuli, je to už v septembri – októbri.

Môžu sa vyskytovať ešte aj v decembri.

Samček má obe krídla bledožlté, s dvomi tmavými pásmi na predných krídlach. Krídla v rozpätí merajú 35 až 45 mm, je trochu väčší od samčeka piadivky jesennej. Samička je bezkrídla, sfarbenie tela je bledožlté s čiernymi škvrnami na chrbte. Samičky tiež lezú do koruny stromov, kde kladú vajíčka na halúzky jednotlivo alebo v malých znáškach. Vajíčka prezimujú a larvy sa liahnu v apríli, trochu neskôr ako larvy piadivky jesennej. Živia sa na pukoch, listoch a plodoch, ale na rozdiel od piadivky jesennej nespriadajú listy do hniezd.

Larvy dospievajú koncom júna.

Kuklia sa v pôde. Má tiež len jednu generáciu do roka.

Piadivka zimná je taktiež polyfágny druh, pomerne významný škodca ovocných a lesných stromov, ktorý môže spôsobiť holožery. V porovnaní s piadivkou jesennou nemá tak silnú tendenciu ku gradáciám.

EKOLÓGIA PIADIVIEK Vyhovujú im vlhké letá a mierne vlhké jesene. Z prírodných nepriateľov významné sú

rôzne druhy spevavých vtákov, najmä sýkorky, ktoré v zime vyhľadávajú vajíčka nakladené na halúzkach v korune. Húsenice a kukly piadiviek napáda viac druhov parazitoidov z radu blankokrídlovce a dvojkrídlovce. Húsenice a kukly v máji a júni, keď sú už v pôde, môžu byť zlikvidované hydinou voľne pustenou do záhrady.

OCHRANA PROTI PIADIVKÁM V jeseň sa môže úspešne robiť ochrana proti samičkám, ktoré lezú po kmeni do koruny inštaláciou lepových pásov na kmene stromov. Inštaláciu treba urobiť v septembri až začiatkom októbra v spodnej časti kmeňa.

Pásy treba dôkladne zalepiť, aby nemohli samičky podliezať pod lepový pás. Pásy treba

Piadivka zimná

odstrániť až koncom decembra alebo v januári.

Na jar priame ochranné opatrenia robíme po vypučaní alebo pred kvitnutím, alebo hneď po odkvitnutí v prípade prekročenia prahu škodlivosti. A to je vtedy, ak sa po vypučaní vyskytujú 2 – 4 vajíčka na dcoch metroch konárov, alebo neskôr pri napadnutí viac ako 10 – 15 % súkvetí. Pred kvitnutím sa postrek vykonáva, keď počet lariev na 100 kvetných alebo listových ružíc je nad 4 kusy.

V ekologických sadoch sa využívajú prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis. ○

46 /4881/ 16. 11. 2019

ZELENINÁRSTVO

Pestovanie chrenu na väčších plochách (1) Ľubica Sýkorová Chren dedinský Armoracia rusticana je všeobecne obľúbená korenina pre svoju aromatickú, príjemne štipľavú chuť. V minulosti sa mohol nájsť takmer v každej záhrade. V súčasnosti je kvôli liečivým účinkom populárny po celom svete.

B

otanicky chren zaraďujeme medzi dvojročné druhy.

Na konzum sa používa mäsnatý podzemný výhonok, ktorý ľudovo nazývame koreň.

Liečivosť chrenu môžeme prirovnať k liečivým účinkom cesnaku.

Prchavé sírové zlúčeniny majú fytoncídne účinky a zabraňujú vzniku infekcie hrtana a dýchacích ciest. Používa sa ako silná korenina, nastrúhaný a ochutený najčastejšie ako príloha k mastným jedlám. Podporuje trávenie stimuláciou vylučovania žalúdočných a črevných žliaz, žlči a pankreasu. Tým sa aj potrava ľahšie a rýchlejšie trávi, lepšie využíva, čo v konečnom dôsledku zvyšuje apetít. Predpokladá sa, že chren pochádza z východnej a južnej Európy, predovšetkým z južného Ruska a východnej Ukrajiny. Ľudia ho používali ešte v stredoveku.

BOTANICKÁ CHARAKTERISTIKA Chren vytvára mohutný, hustý a rozvetvený koreňový systém rozprestierajúci sa asi v 30 cm vrstve a v priemere 60 cm. Podzemné steblo – koreň má veľký počet spiacich púčikov špirálovite rozmiestnených, z ktorých sa vo vhodných podmienkach

formuje koreň a listy. V prirodzených podmienkach sa každý rok vytvorí podzemné steblo dlhé 50 cm. Z každej časti sa môže vyvinúť nová rastlina, preto o ňom hovoríme ako o rozmnožovacom orgáne, ktorý je kvôli bohatému obsahu rezervných látok aj jedlou časťou rastliny.

Okrem koreňa aj mladé listy sa môžu použiť na prípravu polievok a iných jedál.

Chren je cudzoopelivá rastlina, ktorá v druhom roku formuje kvetné steblo s plodmi, ktoré sa nazývajú škrupiny. V našich podmienkach sa len veľmi zriedkavo, takmer nikdy, nevytvára semä.

BIOLOGICKÉ VLASTNOSTI Chren je rastlina mierneho pásma. Optimálna teplota pre jeho rast je 17 – 20 °C, pre vzchádzanie a kvitnutie potrebuje 22 – 25 °C. Dobre znáša aj nízke teploty (niektoré druhy aj do - 45 °C), čo mu umožňuje prezimovanie aj v surových podmienkach.

Mladé rastlinky môžu zniesť teploty do - 6 až - 7 °C. Nie je náročný na svetlo, takže môže rásť aj v tieni. Má veľkú listovú plochu, ktorá potrebuje veľké množstvo vody. Pri jej nedostatku

sa znižuje kvalita koreňa, pri jej prebytku sa zase stáva vodnatý a často hnije.

PESTOVANIE Pestuje sa ako jednoročný, dvojročný alebo viacročný porast vysádzaním jednoročného podzemného stebla (odrezkami).

Vyhovuje mu plodná, stredne ľahká alebo stredne ťažká pôda s hladinou podzemnej vody na približne 150 cm. Na ťažkých pôdach sa koreň rozkonáruje, kriví, je veľmi štipľavý, na veľmi ľahkých pôdach je zase bez chuti.

Optimálna kyslosť pôdy (pH) je okolo 7. Na klimatické podmienky chren nie je náročný. Dobre sa mu darí v údoliach riek – kvôli zvýšenej vlhkosti vzduchu a pôdy.

Pri jednoročnej výrobe chren je na prvom mieste v zeleninárskom osevnom postupe. Medzi vhodné predplodiny patria strukoviny. Po chrene treba pestovať trávy, aby sa zničili jeho divo vzchádzajúce rastliny. Pri viacročnom pestovaní sa pestuje mimo osevného postupu.

Aby sme získali vysoké úrody, musíme mať kvalitnú základnú prípravu pôdy (na hĺbku 20 – 25 cm). Na jar kultiváciou pripravíme pôdu na sadenie. Chren sa pestuje na rovnej ploche.

Dusík je nevyhnutný na tvorbu vegetatívnej hmoty a výnosu, fosfor na optimálny obsah sušiny, cukru a odolnosti rastliny.

Najlepšie sa mu darí v pôde hnojenej organickými hnojivami.

V

Maštaľný hnoj sa aplikuje na jeseň (50 – 80 t/ha). Môžeme ho zameniť i kompostom v množstve 40 – 50 t/ha. Systém a množstvo minerálneho hnojiva závisí od úrodnosti pôdy a spôsobu výroby.

Pri jednoročnom pestovaní sa najčastejšie hnojí s 80 až 200 kg N, 100 – 120 kg P2O5 a 150 – 200 kg K2O na hektár. Najčastejšie sa 50 % fosforu a draslíka aplikuje na jeseň a druhá polovica plus 50 % dusíka na jar pred sadením.

Vo fáze rozvoja listovej ružice sa prihnojuje dusíkatými hnojivami.

Rovnaké množstvo sa aplikuje aj v druhej fáze a v nasledujúcich rokoch. Pri viacročnom pestovaní sa porast každý tretí rok hnojí maštaľným hnojom.

Pri chrene neexistujú rôzne odrody, ako pri iných druhoch zeleniny. Rozdiely sa vidia v tvare a vo forme listov, koreňa, ale aj vo vôni. V nemeckej literatúre sa spomína Juhoslovanský chren (v Európe už oddávna známy ako Novosadský), ktorý je charakteristický silným koreňom a výraznou vôňou. Dobre znáša suchšie podmienky a má tvrdšiu dužinu. Už aj podľa toho sa dá uzavrieť, že je oddávna prítomný na tomto území a pestoval sa pre domáce potreby.

DOPESTOVANIE CHRENOVÝCH ODREZKOV Chren sa rozmnožuje výlučne vegetatívnym spôsobom, čo umožňuje aj šírenie vírusových ochorení. Preto sa neustále presadzuje rozmnožovanie in-vitro.

Delením koreňa sa získava sadivový materiál. Na odber odrezkov sa používajú jednoročné výhonky. Najkvalitnejšie sú odrezky z nižších časti výhonkov.

Príprava odrezkov sa robí v čase pokoja, pretože tie z vegetačného obdobia sa slabšie zakoreňujú a častejšie kvitnú. Pre jednoročné pestovanie optimálna hrúbka odrezkov je približne 1 cm (hrubšie odrezky sú neekonomické). ○ (Pokračovanie nabudúce)

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU VÝBER RASTLÍN Pri výbere rastlín sa obyčajne rozhodujeme pre tie, ktoré nevyžadujú priveľkú starostlivosť.

Tu patrí napríklad nenáročný a dobre prispôsobivý figovník (Ficus benjamina), šeflera (Schefflera arboricola), krotónovec (Codiaeum variegatum), Ľubica Sýkorová dracéna (Dracaena deremenBez interiérových rastlín si už naše príbytky nevieme ani sis), difenbachie (Dieffenbachia predstaviť. Svoje miesto majú v obývacej izbe, kuchyni, spálni, picta), aglaonéma (Aglaonema), chodbe či kúpeľni. Môžu zatraktívniť všetky izby, zvýšiť vlhkosť juka (Yucca elephantipes), filovzduchu, pohltiť prachové častice a zachytiť škodlivé látky, dendron (Philodendron scandens a erubescens), araukáktoré sú všade vôkol nás. ria (Araucaria heterophylla), RASTLINA AKO FILTER vania závisí aj od konkrétneho aspidistra (Aspidistra elatior), Izbové kvety okrem estetickej druhu izbovej rastliny, vlhkosti lopatkovec (Spathiphyllum walfunkcie spĺňajú aj zdravot- pôdy, teploty vzduchu a ročné- lisii), syngónium (Syngonium no-hygienickú úlohu. Predo- ho obdobia. V zime napríklad podophyllum) alebo rôzne všetkým druhy s malými listami vyparujú rastliny menej vody. druhy paliem. (figovník, brečtan) pôsobia Dostatočná vlhkosť vzduchu V menších miestnostiach doslova ako zelené filtre proti znižuje únavu očí, zabraňuje možno vytvoriť zaujímavú veprachu. Podľa výsledkov rôz- statickým výbojom pri styku getačnú kompozíciu. Do väčnych výskumov zeleň v našich s kovovými predmetmi a po- šej nádoby je dobré zasadiť bytoch a domoch, hoci len v zitívne vplýva aj na dýchacie viacero izbových rastlín so malej miere, dokáže zachytiť a cesty. Najviac vody vyparia zhodnými pestovateľskými nározložiť škodlivé chemické lát- druhy s veľkými listami. Zeleň rokmi, kvitnúce aj nekvitnúce. ky, ako sú formaldehyd, benzén taktiež pomáha odbúravať stres Raslinnú kompozíciu možno alebo trichlóretylén, ktoré sa a únavu. Rastliny dokonca umiestniť na menší stolík alebo v interiéri často nachádzajú, zvyšujú aj schopnosť uvoľniť komodu. Efektné i praktické najčastejšie z nábytku. Najviac sa a odpočívať. je umiestnenie rastlín na padráždivého formalderapetných doskách hydu je v izolačných v okne izby alebo v penách a materiáloch závesných nádobách z lisovaného dreva a (rastliny s prevísajúcipomáhajú ho odstrami výhonkami). Medzi ňovať najmä azalky, takéto rastliny patria difenbachie, zelenec, brečtan (Hedera helix), filodendron a sansepotosovec (Rhaphivieria (svokrin jazyk). dophora pinnatum), Karcinogénny benzén filodendrón a popíje zastúpený zasa v navý figovník (Ficus náteroch a niektopumila). rých čistiacich proInteriérové rastliny s striedkoch a dokáže atraktívnym olistením ho najviac pohltiť alebo zaujímavými brečtan, dracéna, Medzi obľúbené izbové rastliny patrí aj zamia kvetmi umiestňujeme lopatkovec, pričom vždy tak, aby upútali tieto rastliny eliminujú aj pôPri umiestňovaní jednotli- pozornosť. Môže ísť o sezónne sobenie škodlivého trichlórety- vých rastlín netreba zabúdať kvitnúce druhy ako kalanlénu. Tam, kde sa fajčí, vhodné na niektoré dôležité pravidlá. choa, broméliovité rastliny ako je umiestniť napríklad brečtan, Kvety by nemali pôsobiť rušivo echmea, gloxínia, africké fialky. ktorý vynikajúco znižuje škod- alebo dominantne. RozhodujúMedzi veľmi obľúbené, nenálivé účinky cigaretového dymu cim činiteľom pri ozeleňovaní ročné a dominantné v priestore v ovzduší. miestností je aj spôsob osvetle- v posledných rokoch určite Je všeobecne známe, že nia. Pri zhoršených svetelných patrí zamia (Zamioculcas zaizbové rastliny ovplyvňujú aj podmienkach a umelom osvet- miifolia). vlhkosť vzduchu. Tú zvyšujú lení totiž nemožno rastlinám HYDROPONICKY PESTOVANÉ vyparovaním vody zo svojich vytvoriť adekvátne rastové RASTLINY listov, pričom približne de- podmienky. Negatívne na rastPri tomto spôsobe pestovaväťdesiat percent vody, ktorú liny vplýva okrem cigaretového nia potrebujeme špeciálny subprijmú (koreňmi alebo listami), dymu aj prievan a rôzne výpary, strát, ktorý môže absorbovať vyparia z listov vo forme čistej častá zmena teploty, spôsob a množstvo vody, ktoré stačí na vodnej pary. Intenzita vyparo- množstvo zalievania.

IZBOVÉ RASTLINY

Dokonalé filtre pre naše príbytky

24

VI

jeden až dva týždne. Rastliny si ju potom odoberajú podľa svojej potreby. Živiny a vlahu prijímajú zo špeciálneho vodného roztoku. Pôda je nahradená hydroponickým substrátom, najčastejšie keramzitom. Plní hlavne upevňovaciu funkciu, pomáha udržať rastlinu vo zvislej polohe. Zaisťuje, aby sa

Zelenec je vhodný aj pre hydroponický spôsob pestovania

ku koreňom dostalo vyvážené množstvo vzduchu, vlahy a živín. Hydropónia je pre ľudí, ktorí nemajú čas a možnosť pravidelne zalievať pestované rastliny. Tie nevyschnú ani nebudú trpieť hnilobou a plesňami.

Hydroponicky sa najlepšie pestujú rastliny okrasné listom, ale aj niektoré kvitnúce druhy a dokonca aj kaktusy a sukulenty. Rastliny sa do špeciálnych nádob vysádzajú buď jednotlivo, alebo v skupinách. To závisí od intenzity a charakteru rastu konkrétneho druhu. Dekoratívne pôsobí zostava vzpriamene rastúceho druhu figovníka (Ficus benjamina), nižšieho kvitnúceho antúria (Anthurium scherzerianum) a prevísajúceho brečtana alebo zelenca (Chlorophytum comosum), ktorý výborne čistí vzduch od škodlivín. Atraktívne sú aj zostavy rastlín s odlišným sfarbením, štruktúrou, prípadne s nápadnou kresbou na listoch. 

46 /4881/ 16. 11. 2019

ZDRAVIE A MY

Stres je spúšťačom chorôb (2)

N

ová škola, projekt v práci, sťahovanie, Vianoce... To všetko znamená stres.

Musíme sa totiž prispôsobovať novým okolnostiam, a to nás preťažuje.

CHRBTICA AJ ŽALÚDOK Pri nadmernom strese trpí aj naša chrbtica. Psychika úzko súvisí s napätím svalstva aj s celkovým držaním postavy. Vystresovaný človek nemá napriamenú krčnú a hrudnú chrbticu. Naopak, pozerá do zeme, hlava s krčnou chrbticou je v predklone, plecia sú spustené, drieková chrbtica je tiež v predklone. Ak človek kvôli každodennému vypätiu „hrbí chrbát“, môže sa tento postoj zafixovať. Dochádza pri ňom k typickému preťažovaniu niektorých svalových skupín a obalov, a to vyvoláva bolesti hlavy, šije, pliec alebo krížov. Dlhodobý stres nášmu zlému držaniu tela vypestovanému rokmi ešte pridáva. Tie svaly, ktoré máme skrátené, sa stresom ešte viac skracujú.

U mnohých ľudí sa napätie prenáša aj do tráviacej sústavy a vzniká syndróm dráždivého čreva. Hoci má hrozivé prejavy, v podstate nie je nebezpečný, aj keď preháňanie, nadúvanie či zápchy môžu bez liečby trvať aj roky a dokážu poriadne znepríjemniť život.

Pôvod tohto ochorenia zatiaľ nie je známy.

Vie sa však, že je to porucha vzťahu medzi mozgom a tráviacim traktom. To znamená, že naša psychika má veľký vplyv aj na rôzne telesné procesy v našom organizme. Stres „prepne“ telo do obranného režimu, a to funguje, akoby šlo o prežitie. To sa však nedá vydržať dlho.

HÝBTE SA KAŽDÝ DEŇ Aktivít, ktoré pomáhajú odbúrať stres, je niekoľko. Patrí medzi ne najmä šport, ale aj

hudba, umenie, kultúra, meditácie, joga, terapia, domáci maznáčikovia, prechádzky.

Každý by si mal nájsť čas na relax mysle a zaradiť ho do denného programu. Fyzická aktivita je jednou z najpopulárnejších metód odbúravania stresu a je vhodná pre všetky vekové kategórie. Dobrou formou pohybu je beh či aspoň rýchla prechádzka. Nájdite si 20 až 30 minút denne na aktívny pohyb a môžete sa tak bez problémov udržiavať fit, posilňovať zdravie i kondíciu a mať celkovo viac energie.

DOPLŇTE HORČÍK Horčík je minerál, ktorý sa pri zvýšenom strese rýchlejšie odbúrava z organizmu, jeho spotreba sa vtedy zvyšuje až 20-násobne.

Prejavy nedostatku horčíka sú pomerne výrazné – celková únava, bolesti hlavy, problém s koncentráciou, svalové kŕče, zášklby a bolesti, zápcha, náchylnosť na stres, srdcové arytmie. Podľa výskumov horčík chýba až tretine ľudí. Muži, tehotné a dojčiace ženy by mali denne prijímať 400 až 420 mg, ženy okolo 300 až 320 mg. V súčasnom jedálnom lístku prijímame však veľmi málo magnézia.

Situáciu zhoršuje aj to, že náš organizmus je schopný vstrebať len 30 až 40 percent horčíka, ktorý prijme. Toto vstrebávanie navyše zhoršuje nadmerný príjem tukov, cukrov, vlákniny či voľného vápnika. Nedostatok horčíka teda súvisí aj s nesprávnym životným štýlom. Potraviny bohaté na magnézium sú tofu, strukoviny, banány, datle, celozrnné potraviny, zelená listová zelenina (napríklad kel alebo špenát), pšeničné otruby, brokolica, brazílske orechy, sójová múka, mandle, kešu, tekvicové semienka, píniové oriešky, vlašské orechy. 

RADY DO DOMÁCNOSTI

Zápach

Zápach cigaretového dymu v miestnosti odstránime, ak v izbe umiestnime misku s octom.

Zápach z dosky na krájanie potravín odstránime tak, že ju vydrhneme polovicou citróna a následne umyjeme vodou.

Zápach z tenisiek odstránime oreganovým olejom, rozpusteným v alkohole – použiť ako kvapky či sprej.

Zápach potu z oblečenia – pred praním namočíme do vody s octom (1 lyžica na 1 liter vody). Podobne postupujeme pri textile z čínskych obchodov, ktorý zapácha sám osebe.

Zápach alebo zlý vzduch v miestnosti odstránime zapálením jedného či dvoch bobkových listov v popolníku.

Potuchnutý vzduch v skrini odstránime zrnkami kávy, alebo kúskom pomaranča s napichanými klinčekmi.

Zápach v chladničke – zabránime mu, ak do nej umiestnime otvorenú nádobku s mletou kávou. 

DOMÁCNOSŤ

Najlepšie na uskladnenie potravín je sklo

J

e ťažšie než plast, podstatne krehkejšie a v prírode takmer nerozložiteľné.

Napriek tomu je však sklo ekologický materiál, najbezpečnejší na uchovávanie jedál a nápojov, pretože do nich nevypúšťa žiadne látky. Stačí s ním správne zaobchádzať a v prírode nezanechá žiadnu stopu.

Výhodou skla je, že ho možno opakovane použiť. Či už v domácnosti (ako váza, pohár na zaváranie, uskladnenie byliniek, sušených hríbov a podobne) alebo vo výrobe.

Sklo, ktoré sa znova nepoužije, možno opakovane a prakticky donekonečna recyklovať bez straty kvality. Škoda, že ho v takej veľkej miere nahrádzajú plasty. Jedna vratná sklenená fľaša sa môže naplniť v

priemere 30-krát, takže ich zálohovanie sa skutočne oplatí.

Aj keď sa fľaše znova nenaplnia, ľudia ich môžu s čistým svedomím vyhodiť do kontajnerov na sklo. Prekážkou nie sú ani nalepené etikety, ktoré zhoria pri tavení v peci. Ale pozor, na druhej strane ak sa sklo nechá voľne pohodené v prírode alebo skončí na skládkach, je pre prírodu večnou záťažou. Sklo je totiž v prírode takmer nerozložiteľné, rozklad trvá najmenej 4 000 rokov. 

VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zimný šalát s mozzarellou

Suroviny: 150 g minimozzarelly, hruška, strapec hrozna, balík mix šalátu, granátové jablko, 8 vlašských orechov, olivový olej, soľ, korenie Takto sa to podarí: Všetky suroviny umyjeme a hrušku nakrájame na menšie kúsky.

Granátové jablko očistíme. Na

špajľu striedavo napichujeme kúsky hrušky, hrozna a mozzarelly. Šalát spolu s minimozzarellou, granátovým jablkom, orechmi a hroznom zmiešame, ochutíme a polejeme olivovým olejom. Na šalát naservírujte hotové vegetariánske špízy. 

Tvarohovo-kakaové nebíčko

Nebeské rezy

Suroviny: Na piškótové cesto: 4 vajcia, 200 g hladkej múky, 200 g cukru, 4 lyžice vody, vanilínový cukor, kypriaci prášok; Ešte potrebujeme: balík piškót, džem, uvarenú kávu; Na plnku: 9 dl mlieka, 2 vanilínové pudingy, 2 kyslé smotany, 3 vanilínové cukre; Na ozdobenie: strúhanú čokoládu Takto sa to podarí: Cesto: Vymiešame žĺtky s vodou, vanilínovým cukrom a cukrom do penista. Samostatne vymiešame bielky a keď vznikne pena, primiešame ju k vymiešaným žĺtkom. Nakoniec primiešame

ostatné suroviny. Dobre zmiešame, vylejeme na plech a pečieme asi 20 minút na 180 °C. Plnka: Uvaríme puding z mlieka, pudingových práškov a z dvoch vanilínových cukrov. Keď stuhne, vmiešame do pudingu kyslé smotany a primiešame aj tretí vanilínový cukor. Na cesto rozotrieme polovicu plnky. Na plnku dávame piškóty, ktoré predtým potrieme džemom a namáčame v uvarenej káve.

Na piškóty rozotrieme zvyšnú plnku, posypeme čokoládou a dáme do chladničky stuhnúť. 

Bravčové rezne s horčicou Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 130 g polohrubej múky, 170 g kryštálového cukru, 50 g kakaa, 3 lyžičky kypriaceho prášku, 15 polievkových lyžíc vlažnej prevarenej vody; Na plnku: plechovka jahodového kompótu, cukru podľa chuti, 400 g tvarohu, 400 ml kyslej smotany; Na posypanie: kakao Takto sa to podarí: Cesto: Celé vajíčka šľaháme mixérom asi 2 min. Pridáme kryštálový cukor a miešame ďalšie 2 min. Pridáme vlažnú vodu a miešame ešte 2 min. Do peny primiešame múku, kypriaci prášok a kakao. Dobre zmiešame a vylejeme na vymastenú a múkou vysypanú okrúhlu formu s priemerom 23 cm.

Pečieme na 180 º C asi 20 minút. (Skontrolujeme pre istotu už po 15 min.). Plnka: Tvaroh vymixujeme so smotanou a pridávame cukor podľa chuti.

Plnka musí byť vymixovaná tak, aby neboli žiadne hrudky z tvarohu. Cesto po vychladnutí prerežeme napoly a 2/3 z plnky natrieme na spodnú časť. Poukladáme jahody z kompótu, poriadne ich povtláčame do plnky a navrch dáme vrchnú časť cesta. Na vrch rozotrieme zvyšnú 1/3 plnky a vrch posypeme kakaom. Koláčik musí cez noc postáť v chladničke, pekne zvlhne a bude šťavnatejší.

Môžeme použiť svoj recept na vypracovanie cesta, tiež piecť v plechu a krájať na rezy. 

Suroviny: 7 – 8 bravčových rezňov, horčice podľa potreby, soľ, čierne mleté korenie, 4 lyžice hladkej múky – na obaľovanie, olej – na vyprážanie; Na cestíčko: 3 vajcia, 200 ml mlieka, 7 lyžíc hladkej múky, 2 – 3 lyžice strúhanky Takto sa to podarí: Mäso umyjeme, osušíme, pokrájame na plátky, zľahka naklepeme, osolíme, okoreníme a potrieme horčicou z oboch

strán. V miske rozšľaháme vajcia, pridáme mlieko, múku, strúhanku a premiešame. Na tanier dáme trocha hladkej múky a rezne obalíme z oboch strán. V panvici rozpálime olej a rezne namáčame do pripraveného vajíčkového cestíčka.

Vyprážame z oboch strán 3 – 4 minúty do zlatista. Podávame so zemiakovým pyré alebo zemiakovým šalátom. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 497| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra PREZENTÁCIA KNIHY V ÚKVS

Dielo Martina Kmeťa zdokumentované knižne nejšie segmenty patrí aj vydavateľská činnosť.

V ÚKVS knižné vydania Miroslav Pap vychádzajú v edíciách, ale aj mimo nich. Sú to bibliolovenská vojvodinská literatú- fílie, bibliografie, SlovArt ra je bohatšia o ďalšie kvalitné a doktorské dizertácie. Jeddielo. V utorok 5. novembra notlivé knižné jednotky sú v Ústave pre kultúru vojvodin- publikované v spolupráci ských Slovákov sa konal krst knižnej so Slovenským vydavateľjednotky Esteticko-hudobné práce ským centrom.“ Martina Kmeťa autorky Mgr. art.

Prezentácii publikácie Miliny Sklabinskej, PhD. sa zúčastnili autorka MiVydavateľom novej knižnej jed- lina Sklabinská a členovia notky je Ústav pre kultúru vojvo- kolektívu Katedry estetiky Obecenstvo zaujal dojímavý text Michala Babiaka dinských Slovákov, ktorý pri vydá- Filozofickej fakulty Univaní spolupracoval so Slovenským verzity Komenského v Bratislave, hostí, ako i samotnej autorky. nebol rurálnou spoločnosťou akvydavateľským centrom v Báčskom a to doc. PhDr. Michal Babiak, Mr., Vladimír Valentík v úvode svojho ceptovaný, ale vykonal mravčiu Petrovci. Publikácia je zaradená a prof. PhDr. Peter Michalovič, CSc., príhovoru vetou Sme na správ- prácu pre slovenskú komunitu nom mieste vystihol význam ÚKVS vo Vojvodine, ktorú chápal ako v kontexte vojvodinských Slovákov, fenomén. Peter Michalovič tiež ale aj samotnej inštitúcie, ktorej hovoril o Kmeťovi: „Hovorí sa, že pri zakladaní stála Milina Sklabin- hudba je univerzálnym jazykom, ská. O význame diela a o potrebe hudbe ľudia prirodzene rozumejú, zosumarizovania práce Martina je schopná budovať emócie. Z času Kmeťa hovorila autorka. Dizertač- na čas sa objavia aj také osobná práca bola vypracovaná počas nosti, akou je Martin Kmeť, ktorý doktorandského externého štúdia sa zaoberal skladbami utkanými autorky a školiteľom bol Michal z rôznych vlákien. A on tieto tkanivá Babiak. Obhájená bola na Katedre vedel rozpárať a snažil sa zistiť, ku estetiky FFUK v Bratislave 20. júna ktorému hudobnému dialektu roku 2017. patrili, aké spôsoby tkania sa uplatKlavírnu miniatúru Zoťali brezu ňovali, a v konečnom dôsledku ako skladateľa Martina Kmeťa pred- vznikala hudba dolnozemských viedla klaviristka Marína Kaňová. Slovákov.“ Milina Sklabinská, Michal Babiak, Peter Michalovič, Vladimír Valentík Zaujímavosťou je, že táto skladba V práci pozostávajúcej zo štyroch a Ladislav Čáni bola predvedená aj pri otvorení kapitol a príloh autorke sa podarilo do edície Doktorské dizertácie, do ako aj riaditeľ Slovenského vydava- ÚKVS v roku 2009. V programe krstu zmapovať význam osobnosti a diel ktorej patria ďalšie štyri dizertačné teľského centra Vladimír Valentík. novej knihy príhovorom pokračoval Martina Kmeťa. Ako to Valentík zdôpráce publikované vojvodinskými Moderátorom prezentácie bol La- Michal Babiak, presnejšie literárnym raznil: „Až po samotnom prečítaní prednesom reflektujúcim osob- publikácie čitateľ zistí, aký význam Slovákmi. Zatiaľ boli publikované dislav Čáni. dizertačné práce venované slovenNasledovali príhovory všetkých nosť Martina Kmeťa, ktorý možno mal Martin Kmeť pre vojvodinských Slovákov, ako prispel ku minoritnej skej literatúre, histórii a hudbe. kultúre a v konečnom dôsledku Piesňou Božská iskra, ktorej auzistí, ako málo o Martinovi Kmeťovi, torom bol samotný Martin Kmeť, osobnosti ktorá položila základy novosadský zmiešaný spevácky slovenskej etnomuzikológie vo zbor Slovenského kultúrneho cenVojvodine (v Juhoslávii), vie.“ tra P. J. Šafárika slávnostne otvoril V rámci prezentácie riaditeľ SVC večierok venovaný novému dielu. a riaditeľka ÚKVS odovzdali autorPrítomným sa na začiatku prezenské knižné výtlačky autorke. Po tácie prihovorila riaditeľka Ústavu ukončení oficiálnej časti nasledoval pre kultúru vojvodinských Slovákov koktail, počas ktorého Milina SklaAnna Chrťanová-Leskovac a privíbinská záujemcom venovala novú tala hostí. V príhovore zdôraznila: knihu Esteticko-hudobné práce Mar„Ústav pre kultúru vojvodinských tina Kmeťa. Bezpochyby by každý Slovákov počas vyše desaťročného záujemca o slovenskú vojvodinskú jestvovania vyvíja veľmi bohatú hudbu mal mať túto publikáciu vo činnosť, k čomu v značnej miere prispela aj jeho prvá riaditeľka Mi- I vďaka klaviristke Maríne Kaňovej a skladbe Zoťali brezu si auditórium vlastnej knižnici. lina Sklabinská. Medzi najvýznam- spomenulo na významného muzikológa Martina Kmeťa Foto: z archívu ÚKVS

S

• KULTÚRA •

46 /4881/ 16. 11. 2019

27

Kultúra 27. BIBLIOTÉKA V BRATISLAVE

V ríši kníh a podmanivej krásy Katarína Mosnáková -Bagľašová

Katarína Melegová -Melichová

K

jeseni patria aj sviatky kníh, čiže knižné veľtrhy.

Najvýznamnejším podujatím tohto druhu na Slovensku je Bibliotéka, v tomto roku 27. v poradí, ktorá prebiehala v dňoch 7. až 10. novembra v Bratislave.

Už tradične v Hale D, na stánku 305 vystavovali aj slovenskí vydavatelia zo zahraničia: zo Srbska, z Rumunska a Maďarska. Projekt sa realizuje za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Súbežne prebiehal 24. ročník výstavy vzdelávania, učebníc, vzdelávacích softvérov a didaktických pomôcok Pedagogika. Slávnostného otvorenia sa vo štvrtok 7. novembra zúčastnil majiteľ a generálny riaditeľ Incheby Alexander Rozin, predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska Juraj Heger, predseda SAV Pavol Šajgalík a ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová a ministerka kultúry Ľubica Laššáková. Na otvorení knižného veľtrhu 13-krát slávnostne odovzdali Cenu Bibliotéky.

Prevzala si ju autorka kníh pre deti a mládež Toňa Revajová za svoju knihu Rok Sivka ohniváka. Na veľtrhu bolo menej aj vystavovateľov, ale aj návštevníkov ako v minulých rokoch. Knižné novinky priniesli vydavatelia zo Slovenska, Srbska, z Česka, Poľska, Rumunska, Ruska a Maďarska, ktoré bolo čestným hosťom veľtrhu.

Produkcia Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci bola na Bibliotéke prezentovaná vo štvrtok 7. novembra. Riaditeľ Vladimír Valentík hovoril o najnovších vydaniach.

Poďakoval sa za podporu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bez ktorých by podľa jeho slov tohto roku SVC nevydalo žiadnu

28

www.hl.rs

knihu, keďže podpora zo Srbska najnovšie absentuje. Vyzdvihol tiež, že v roku 2020 oslávime 100. výročie inštitucionálneho vydávania kníh vojvodinských Slovákov.

Prítomných pozdravil Ján Varšo a zdôraznil, že jednou z priorít úradu je aj podpora slovenských vydavateľstiev vo svete.

Hostia boli Boris Michalík, vedúci Katedry manažmentu kultúry na FF v Nitre a zároveň jeden z

najnovšiu knihu pre deti Maui. Ide o rozprávky z rôznych kútov sveta, ktoré autorka prerozprávala. Krstným otcom knihy bol Ján Varšo, ktorý knihe zaželal, aby bola tak populárna, ako je populárne meno autorkinho rodiska – Jánošík.

V piatok 8. novembra sa v rámci oficiálneho programu z našich vydavateľov predstavila NRSNM. Členka Národnej osvetovej rady Srbska, koordinátorka Výboru pre

O knižných novinkách SVC

autorov kníh Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte a Kultúrny potenciál Slovákov v Srieme, tiež Milina Sklabinská, ktorá zároveň predstavila svoju doktorskú

vzdelávanie a členka Výkonnej rady NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová a osvetová poradkyňa pre slovenský jazyk Ministerstva školstva RS Tatiana Naďová pre-

Z prezentácie učebníc vojvodinských Slovákov

dizertáciu Hudobné a estetické práce Martina Kmeťa, a Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorej pri tejto príležitosti uviedli do života

Informačno-politický týždenník

zentovali najnovšie slovenské učebnice, ktoré vyšli v Srbsku s multimediálnymi dodatkami pre školy s vyučovacím jazykom

slovenským v Srbsku. Osobitnú pozornosť venovali Šlabikáru s multimediálnym dodatkom, čo je novinkou nielen v Srbsku, ale aj na Slovensku. Prezentácia bola sledovaná so záujmom, o čom svedčili aj otázky, ktoré prítomní mali v súvislosti s vydávaním učebníc v slovenskej reči v Srbsku.

Potom svoje vydania predstavil MOMS Petrovec: knihu Z aromatického literárneho záhonu Viery Benkovej, ktorá vyšla k jej osemdesiatinám, a knihu Milana Breberinu Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista. O knihách hovorila Katarína Melegová-Melichová a úryvky prečítala Katarína Melichová. Predstavili aj edíciu Storočnica Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, v rámci ktorej vyšlo 5 vydaní.

V pokračovaní sa prezentovalo rumunské Vydavateľstvo Ivana Krasku v Nadlaku.

O vydavateľskej produkcii hovorili predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku básnik Ivan Miroslav Ambruš a podpredseda DZSČR Pavel Hlásnik, ktorý tento projekt už roky koordinuje a manažuje.

Všetky dolnozemské prezentácie moderovala Mária Katarína Hrkľová.

Záujem o stánok slovenských vydavateľov zo zahraničia prejavila aj RTVS, ktorá mala improvizované štúdio v areáli Incheby, odkiaľ v piatok a sobotu v priamom prenose vysielala do 12. hodiny.

Pri stánku dolnozemských Slovákov sa pristavili mnohí návštevníci, ale aj známe tváre kultúrneho a politického života na Slovensku.

Zaujímali ich tak knihy a časopisy, ako aj náš život. Na strane druhej my sme si mohli napásť oči na knižnom jase, pestrosti a bohatstve. A priniesť si a svojim blízkym útržok tejto krásy aj domov. Veď idú sviatky...

• KULTÚRA •

FIĽAKOVČANIA ODUŠEVNILI OBECENSTVO V ŠÍDE

Temperamentný folklór z Podpoľania

P

Blaženka Dierčanová

o takmer dvadsiatich rokoch na javisku SKUS Jednota v Šíde v sobotu 9. novembra znovu bolo počuť fujaru a piesne a znovu bolo možno vidieť tance a pestré kroje z oblasti stredného Slovenska, z Podpoľania.

Vzácnych hostí – členov Folklórneho súboru Jánošík z Fiľakova v mene hostiteľov privítal predseda SKUS Jednota Vladimír Čáni. Zdôraznil, že si túto návštevu veľmi vážia, lebo obecenstvo

Rezké tance zo Slovenska

v Šíde už dlhšiu dobu nemalo príležitosť pozrieť si tradičné tance z krajiny svojich predkov. Skvelý kultúrno-umelecký program pozostával z troch častí, ktoré spoločne predniesli hostia a šídski folkloristi. Vedúci folklórneho súboru z Fiľakova Jozef Na pamiatku spoločná fotografia hostí a hostiteľov Šulek pri tejto prízákladných škôl a pre knižnicu v ku Jednota pozvalo aj delegácie ležitosti Slovákom v Šíde odovzdal spolku Jednota. Vo svojom prí- slovenských spolkov z Lugu, Erdedary v podobe kníh pre žiakov hovore krátko predstavil súbor víka a Bingule, tiež predstaviteľov Jánošík a povedal, že vo Vojvodine chorvátskeho a rusínskeho spolku počas uplynulých piatich rokov zo Šídu a z dedinky Bikić Do. Venavštívili slovenské súbory v Bajši, čierok svojou prítomnosťou poctil Padine, Starej Pazove, Kysáči a v aj choreograf Ján Slávik z Kysáča, Slankamenských Vinohradoch. spoločný kamarát členov týchto Silným potleskom boli odmenení dvoch súborov, ktorý inicioval tak tanečníci, ako i hudobníci a túto návštevu. A uzavreli ho pri sólo speváci, ktorí do Vojvodiny tanečnej zábave. priniesli časť ľudovej kultúry z V druhý deň návštevy, teda Podpoľania a tamojší duch slo- v nedeľu 10. novembra, Fiľakovvenskosti. Záver koncertu bol čania sa stretli s vedením šídskeho zvlášť dojímavý, keď piesne Po Futbalového klubu Jednota a tak nábreží a Na kráľovej holi spoločne nadviazali spoluprácu i v oblasti zaspievali účastníci programu a športu. početné obecenstvo.

Foto: Helena Čániová-Uramová Na tento koncert vedenie spol-

KOMORNÝ ORCHESTRÍK ZO SELENČE NA ZÁJAZDE

Na školskej slávnosti v Svätom Petri Slováci v Svätom Petri sú priami potomkovia presídlených dolnozemských Slovákov z Békešskej

V

Dr. Juraj Súdi

V pondelok 11. novembra sa komorný Orchestrík ZŠ Jána Kollára a Komorný zbor Zvony predstavili v rámci veľkého týždňa osláv 73. narodenín ZŠ s materskou školou v Svätom Petri, v Slovenskej republike. Pred rokom sa na týchto oslavách Dňa školy úspešne predstavila rodina Súdiová zo Selenče. Domácim priniesla za náručie slovenskej dolnozemskej kultúry, za čo boli hostitelia veľmi povďační. Vtedy vznikla idea pokračovať v tejto spolupráci a zavítať k nim aj s detským Orchestríkom.

• KULTÚRA •

Čaby z roku 1947, a preto im je dolnozemská kultúra veľmi blízka.

Je už zvykom, aby si pri príleži-

Peknú a sľubnú spoluprácu ilustruje aj táto spoločná fotografia (Foto: z archívu J. S.)

tosti osláv Dňa školy pripomenuli svoje korene. Orchestrík, ktorý pozostával zo siedmich hudobníkov, sa predstavil 45-minútovým bohatým kultúrnym programom.

Tento pozostával zo slovenských ľudových piesní a vážnej hudby.

V rámci hovoreného slova odzneli básne, scénka a príhovory. Početné obecenstvo, v ktorom boli nielen žiaci základnej školy, ale aj ich učitelia, členovia spevokolu a matičiari, bolo oduševnené výkonom malých – veľkých muzikantov, spevákov, recitátorov a hercov.

O to, aby sa tento zájazd mohol úspešne realizovať, postarali sa nielen pedagógovia, ktorí pracujú s týmito žiakmi, ale aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Komorný zbor Zvony a MOMS Selenča. Veľká vďaka patrí riaditeľke ZŠ s MŠ Mgr. Ingrid Zachorecovej, ktorá pozvala komorný Orchestrík na tieto oslavy.

46 /4881/ 16. 11. 2019

29

Kultúra STARÁ PAZOVA

Črty z najstaršej minulosti obce

Anna Lešťanová

Z

aujímavá prednáška na tému Pazovská obec – z najstaršej minulosti sa uskutočnila v stredu 6. novembra na Oddelení pre dospelých staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića. Večierok sa konal v spolupráci s Turistickou organizáciou Obce Stará Pazova a v mene týchto dvoch hostiteľov početné obecenstvo privítali Nataša Filipová a Milivoj

Kovačević.

Vyše hodiny na uvedenú tému hovoril dlhoročný profesor a historik Đorđe Bošković, muzeálny poradca vo Vlasteneckom múzeu v Rume.

Vzácny hosť večierka pútavo priblížil ďalekú minulosť Staropazovskej obce a Sriemu a ako pripomenuli organizátori, história je veľmi dôležitá aj v prezentácii turistických potenciálov obce. Vedecký výklad Đ. Boškovića tentoraz bol upriamený na stredovek, turecké ob-

dobie a zaradenie tohto územia do Habsburskej monarchie. Táto ďaleká minulosť Staropazovskej obce bola sprítomnená i premietaním hlavne historických máp prostredníctvom videoprojekcie.

Interaktívna prednáška zaujala návštevníkov a okrem skúsených historikov a kronikárov, ktorí sa zaoberajú minulosťou tohto prostredia, prítomní boli aj žiaci staropazovského Gymnázia Branka Radičevića.

Historik Đorđe Bošković v pazovskej knižnici

NÁRODNÁ GALÉRIA V BELEHRADE

Výstava štyroch predstaviteľov moderného umenia

Miroslav Pap

V

pondelok 11. novembra v belehradskej Národnej galérii bola otvorená výstava diel povojnových umelcov Lazara Vozarevića, Aleksandra Tomaševića, Miry Brtkovej a Milany Čabrakovićovej. Výstava s názvom Dialóg má za cieľ prezentovať diela štvorice umelcov, ktorí sú chápaní ako nositelia súčasného umenia 60. rokov 20. storočia. Tvorba týchto umelcov je pravidelne vystavovaná v našich a zahraničných múze-

ách či galériách, ale ich diela sú aj častým vlastníctvom výtvarných zberateľov.

Výstava tridsiatich diel štyroch autorov bude trvať do 5. decembra. Názov Dialóg predstavuje komparáciu umeleckých opusov

spomínaných umelcov, navonok podobných charakteristík, no ideovo odlišných.

Odborník na dejiny umenia Jerko Denegrii, ktorý zároveň aj výstavu otvoril, akcentuje, že umelci Vozarević a Tomašević patrili do tzv. Decembrovej skupiny a svoje umelecké skúsenosti reflektovali na základe individuálnej minulosti, ktorej základ nachádzali v srbskom maliarstve z obdobia stredoveku.

Z druhej strany dve maliarky Brt-

V PADINSKOM ZDRUŽENÍ UNDERGROUND

Šafárikovci k jubileu

Anička Chalupová

V

nedeľu 10. novembra na malej scéne Underground Rock Music Club v Padine bolo divadelné predstavenie WC story v podaní divadelníkov SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu.

K oslavám 100. výročia ochotníckeho divadla v Padine aktivisti občianskeho združenia Underground

30

www.hl.rs

prispeli rôznymi kultúrnymi akciami, do ktor ých patria aj projekcie starých Novosadskí herci na malej scéne v Padine divadelných predstavení a divadelné hry v po- herci Ochotníckeho divadla Janka daní hosťujúcich súborov. V druhej Čemana z Pivnice a naposledy si na polovici októbra sa s hrou Nálepky malej scéne tohto združenia zahrali padinskému obecenstvu predstavili aj novosadskí divadelní ochotníci. V

Informačno-politický týždenník

Mira Brtková

ková a Čubrakovićová spoločne figurovali v Ríme, presnejšie v medzinárodnej skupine Illumination, ktorej základ bol postavený na radikálnom pojímaní abstraktného umenia.

Návštevníci skonštatovali, že je výstava v skutočnosti MoMA (Museum od Modern Art – Múzeum moderného umenia) v Belehrade.

Zdroj a foto: politika.rs a blic.rs predstavení WC story v umeleckej realizácii režiséra a zároveň aj herca Rastislava Zorňana (Jozef Marčok) hlavnú úlohu stvárnila mladá herečka Martina Benková (Sidónia Krnáčová).

Ide o príbeh pracovníčky staničných záchodov, ktorá si sťažuje na každodenný život, ale potom vraj v ňom prišlo k pozitívnym zmenám, nielen na pracovisku, ale aj v osobnom živote. Zvuk a svetlo mal na starosti Michal Bolehradský.

Divadelná hra WC story autora Vlada Móresa, ktorou sa novosadskí divadelníci predstavili aj v Padine, na tohtoročnom 50. Divadelnom vavríne v Starej Pazove získala cenu za kultúru hovoreného slova.

• KULTÚRA •

RECENZIA

SCÉNA

Príbehy z dedinského dvora Vladimír Dorča: Orech, ktorý vedel rozprávať, Storyteller, Maglić 2018 Juraj Bartoš

N

a novinára a publicistu Vladimíra Dorču (1944 – 2005) si zavše spomenú milovníci reportáže a humoresky. Tieto vyhľadávané žánre zo stránok týždenníka temer úplne vymizli po predčasnom odchode vtipného vnímavého kolegu. Po ňom zostalo niekoľko kníh, ktoré mu vyšli ešte za života. Roku 2013 NVU Hlas ľudu vydala Dorčove humorne ladené Obrázky z manželského života (... aj farebné) a prednedávnom mu vyšla ďalšia...

Jedinú knihu pre najmladších čitateľov Vladimíra Dorču Orech, ktorý vedel rozprávať vydal portál Storyteller v Maglići s vročením 2018. Neveľká knižka s„pôdorysom“ štvorca má 32 strán a obsahuje 12 poviedok pôvodne uverejnených v časopise Naši pionieri respektíve Pionieri, v rokoch 1968 – 1975. O výber sa postarala autorova dcéra, zakladateľka a šéfredaktorka spomenutého portálu Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Knižku v náklade 300 exemplárov vytlačila tlačiareň Futura v Petrovaradíne.

Z Dorčových poviedok vanie dych dediny z predpočítačového obdobia, keď sa deti najradšej hrávali vonku. Autor sa ukazuje ako dobrý pozorovateľ a rozprávač s nespornými vlohami pre voľbu detailov, na ktorých buduje fabulu. V niektorých príbehoch síce zbytočné vsuvky rušia dynamiku, avšak iné sa vyznačujú (obľúbeným) paradoxom, čiže prekvapivým zvratom a záverom, respektíve neobvyklou „výmenou úloh“

literárnych hrdinov. Tak napríklad kocúr Miloš v poviedke Nebojácny pes naháňa psa Bodríka, pokým v príbehu Fúzatí vojaci, v ktorej autor vari najlepšie využíva repliky, chlapcom klepnú zuby naprázdno, keď namaskovaní„prepadnú“ susedovu tetu. Tá má pre nich čokoládu, ale im ju nedá, lebo ich – nepozná. Okrem detí v hlavných rolách vystupuje aj osadenstvo niekdajšieho sedliackeho dvora: pes, kocúr, kohút, zajac... Nie div, že sa na tom a takom dvore zaraz strhne lomoz a krik.

Dorča niekoľkými ťahmi literárneho štetca expresívne vie vylíčiť ovzdušie, napríklad v poviedke Nezakončená vojna: „Dunčo štekal, až sa stodola triasla... Hrebeniar kikiríkal, že ho počuli sliepky až v trinástom susedovom dvore.“ Pravdaže, Dorča literárnym hrdinom prisudzuje i vlastnosti a schopnosti ľudí, takže sa zvieratká navzájom hašteria a napríklad v poviedke Hrom a hromozvod sa dohadujú, kto je silnejší... Osobitnú stať tvoria tri poviedočky o tete Mare a jej ratolestiach Mišovi a Janovi a ich zážitkoch na povale, v škole a na kanáli, keď sa im veru ušiel dnes už vari nemysliteľný výprask...

Pozorovaný zaujímavý ľahkočitateľný titul ilustrovala Jarmila Takáčová, ktorá sa postarala aj o výzor obálky a o grafickú úpravu. Jej pričinením je kniha najmä vizuálne mimoriadne pôsobivá a vyznieva i ako svedectvo originálnosti„rukopisu“ mladej nadanej ilustrátorky.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Viera Benková: Závity pamäte (ISBN 978-86-7103-523-1) Jaroslav Čiep

V

podjeseň tohto roku tlačou vyšla aj kniha Viery Benkovej (1939) Závity pamäte. V podstate je to kniha, akú Viera Benková ešte nemá, lebo doteraz vydávala básnické zbierky, prozaické útvary, knihy pre deti alebo beletrizovanú prózu s historickým kontextom. V tejto knihe je zachytený celkový prierez Benkovej tvorby publikovanej časopisecky. Knihu vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v Edícii Živý prúd, zväzok 96 a to práve v roku spisovateľkiných osemdesiatin. Je to 244. publikácia v tomto vydavateľstve. Ilustrovala ju akademická grafička Ingrid Zámečníková • KULTÚRA •

(1958) zo Slovenska. Pozostáva zo šiestich častí.

Prvú najobsiahlejšiu časť, pomenovanú Vruby času, tvoria spomienky Benkovej na našich kultúrnych dejateľov od polovice minulého storočia v súčinnosti s vrstovníkmi zo Slovenska. Druhá časť sú Eseje a úvahy, kým tretia sú Recenzie. Štvrtú časť Reflexie tvoria postrehy autorky zo súčasného života.

Osobne je ladená aj piata časť Môj pohľad...

Aj v poslednej časti knihy Namiesto doslovu Benková sa v dvoch úvahách zamýšľa o poslaní autorov a čo pre ňu znamená tvorba.

Kniha Závity pamäte v rozsahu 204 strán vyšla s vročením 2019 v náklade 150 kusov a vytlačila ju tlačiareň Dinex v Belehrade.

Hyperkozmický Beck. Kalifornčan Beck získal svetovú popularitu pred 25 rokmi hitom Loser, vydarenou zmiešaninou alternatívneho rocku a hiphopu s folkovým zvukom akustickej gitary a outsiderským spevom. Na hudobnej scéne je nepretržite prítomný už tri desaťročia a v týchto dňoch mu vychádza štrnásty album pod názvom Hyperspace (vydavateľstvo Capitol), pri ktorého nahrávaní a produkcii sa zúčastnil aj známy spevák Pharrell Williams. Sám Beck hovorí, že o spolupráci s týmto hudobníkom uvažoval ešte pred dvadsiatimi rokmi, keď počul o Williamsovom producentskom duete The Neptunes a povedal si, že raz bude s ním nahrávať. A tak na novom Beckovom albume Pharrell Williams nielenže má na starosti zvukovú produkciu, ale i spieva a hrá na bubnoch a syntetizátore v piesni Saw Lightning, v ktorej ide o mix viacerých štýlov, akými sú rock, blues, folk a hiphop. Zaujímavé je, že názov albumu Hyperspace je na obale vydania vypísaný japonským písmom katakana.

Sviatok džezu v Novom Sade.

Od 14. do 16. novembra v Srbskom národnom divadle prebieha hlavný program 21. Novosadského džezového festivalu, na úvod ktorého sa realizuje tvorivá dielňa pod vedením talianskeho saxofonistu Marca Pignatara, ako aj výstava džezových fotografií, ktorých autorom je Kurt Rade. Hviezdami tohtoročného festivalu sú zväčša americkí hudobníci – bubeník a spevák Jamison Ross, saxofonista George Garzone so skupinou Crescent a gospelová speváčka Lizz Wright.

Medzi sprievodnými podujatiami boli aj prezentácie nových knižných vydaní z oblasti džezu – zbierka rozhovorov Jazz Face autora Vojislava Pantića a zbierka skladieb trubkára Duška Gojkovića.

KONCERTY 16. novembra, BulevarBooks v Novom Sade: Lira Vega Big Band 22. novembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Stuttgart Online 24. a 25. novembra, Dorćol Platz V Belehrade: The Detroit Cobras + James Leg + Guitar Wolf

46 /4881/ 16. 11. 2019

Pripravuje: S. Lenhart

31

Kultúra DVAJA UMELCI, MATKA A SYN, POD JEDNÝM KROVOM

Krášlia ich zjavné rozdiely Juraj Bartoš oktor umenia, akademický maliar, multimediálny umelec Zvonimír Pudelka z Pivnice vystavoval v septembri so svojou matkou Zuzanou Pudelkovou v Báčskej Palanke, v Slovenskom dome. Prvú spoločnú dvojvýstavu absolvovali roku 2001 pod prístreším SKUS V pivnickom poli. Spýtal som sa pani Zuzanu, ako to, že vážnejšie začala maľovať až roku 1997. „Môj manžel bol kamenár; 18 rokov som písala texty na náhrobné pomníky. Keď kúpil stroj... čo som mala robiť...? Raz šiel do Kovačice za výrobcom huslí Jánom Nemčekom, aby mu opravil sláčik na husle a ja som sa pobrala k maliarke Zuzane Chalupovej. Mama Zuzana mi poradili, usmernili ma, povzbudili, aby som maľovala tak, ako cítim.“

D

Zuzana Pudelková najradšej maľuje svoju dedinu: olejomaľba bez názvu

keď mi zomrel otec. Dovtedy som absolvoval festivaly Zlatý kľúč v Selenči, Mini tini fest v Paraćine – tam som dokonca obsadil 2. miesto za pieseň Na rybačke od Michala Bolehradského. Keď otec roku 1994 zomrel, nepatrilo sa spievať; na dedine je to už raz tak, ako je... Tak som sa dal na herectvo, neskoršie aj na réžiu, kostýmy, scénografiu...“ „Debutoval si v Popanštenej kotrbe...“ „Áno, v réžii Jána Salčáka.

Vlastne v tej inscenácii som dokonca i spieval, ale falošne...“ Kto koho (do)učuje – matka a syn Pudelkovci „Hej. A tá gitara ti svedčila, Nazdával som sa, že Zvonimír ani čo by si sa s ňou narodil...“ zdedil lásku k maľovaniu po mame. smejeme sa a Zvono pokračuje V podstate to bolo trošku inak. Hľa, v love na spomienky. čo sám vraví k téme. „K hudbe sa stále chcem vrátiť. „Mal som zaujímavé detstvo. Stále.“ Od malička sa hrával – s bábikami. „Vari vážne hráš aj na niektorom Kreslil som pre ne módne návrhy. hudobnom nástroji?“ Mal som päť – šesť rokov, keď som „Občas. Na klavíri. Učím totiž vystupoval ako spevák a spevácka deti...“ kariéra trvala do mojich 18 rokov, „Si azda samouk...?“

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„Nie. Skončil som základnú Hudobnú školu v Báčskej Palanke – klavír a solfeggio. Vtedy som sa lámal: otec ma chcel dať na hudbu, lež mňa viac lákal dizajn. Nakoniec mi profesorka hudby povedala, že som síce dobrý hudobník, ale vraj ma skôr vidí ako výtvarného umelca. A že či vraj chcem sedieť za klavírom a reprodukovať cudzie skladby, alebo radšej budem sám maľovať a tvoriť iné autorské diela... Stačilo mi a rozhodol som sa razom.“ V súlade s vnútornými pohnútkami prejaviť sa originálne Zvonimír Pudelka sa zapísal do Strednej umeleckej školy Bogdana Šuputa v Novom Sade. Po absolvovaní odboru grafický dizajn sa opäť ocitol na rázcestí: „Nový Sad sa mi veľmi zapáčil, tam som sa aj narodil (16. 3. 1976, pozn. J. B.) a chcel som sa dostať na tamojšiu Akadémiu umení. Lenže ma neprijali prvý raz, ani druhý raz... Boli v tom zrejme všelijaké okolnosti a tak som sa z iniciatívy mojej mamy uchádzal o štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po prijímacích pohovoroch som sa dostal na 2. miesto v poradovníku...“ Prv než sa dal na výtvarníctvo, Zvonkova mama Zuzana maľovala iba tak – pre seba. Hoci ju bývalý učiteľ výtvarnej výchovy pán Valent tiež povzbudzoval,

Vraj je atypický...

Zvonimír Pudelka prízvukuje, že sa ho v Bratislave furt pýtali, či je z Viedne, lebo že je – atypický! „Aj tu si tak trochu ,trčal´...“ idem naň akože tvrdým servom.„Trčím aj podnes,“ returnuje Zvono so smiechom. „Ako si sám vnímal to, ako oni akceptujú teba?“ „Vidia ma ako extravagantného typa; dokonca aj mama sa ma pýta, či musím byť až natoľko extravagantný... Naskutku nejdem na to zámerne; taký proste som: mám vlastný štýl, vlastný styling, pestujem vlastný druh umenia; niekomu sa to pozdáva, iným nie, čo už s tým...? Je mi jasné, že sa ľudia na ľudí a na veci nedívajú rovnako. Už ma nevystresujú zbytočné, nenáležité komentáre; mám vôkol seba vzdelaných ľudí, intelektuálov – nielen tých s vysokoškolskými diplomami, = záleží mi na ich mienke a je pre mňa povzbudením, keď mi povedia, aby som pokračoval v tom, čo robím. Vôbec si o sebe nemyslím, že som extravagantný; keby som povedzme žil v Londýne, bol by som dozaista úplne iný; s ohľadom na skutočnosť, kde žijem, vskutku sa ,krotím´ a mienim, že som stále ten Zvonimír Pudelka, ktorým som bol aj ako päť- − šesťročný.

Robím to, čo viem, najlepšie ako viem a nechcem sa hanbiť za svoj podpis pod tým, čo urobím.“ pripomínajúc, že ona a Anka Milcová v základnej škole vynikali v maľovaní a – v hádzanej. „Mama chodila ku mne do ateliéru a raz si pýtala papier; namaľovala naň dajaké zátišie... Wow, veď to robíš tak ako ja! – znel môj komentár. Nasledovali ďalšie jej kresby, potom aj výstavy...“ Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu, avšak nie vždy to platí. V tomto prípade nezaúradovalo ani porekadlo: Aký otec, taký syn... „Zvonko, keď som začala maľovať, chodil už do strednej školy. Raz som tak namaľovala, tuším zátišie s jablkom; pozrel sa na to a vraví: Bude z teba voľačo, len pokračuj...

Mňa oslovuje predovšetkým moja dedina a kvety. Keď som bola dievka, vtedy sa kroj vyšíval, tak som sa to tiež naučila robiť a kvety som si obľúbila dávno; teraz ich niekedy vkladám aj do obrazov, kombinujem výšivku a maľbu... A Zvonimír... je neuveriteľný... Maľuje rád, celý • KULTÚRA •

sa oddáva práci, keď robí...“ „Slovom, ste naň hrdá...“ „Som.“ „No veď. Aj máte prečo byť.“ „Na obidvoch; mám aj staršieho syna, Zdenka. Pokračuje v remesle, ktoré zdedil po otcovi. Robí pomníky, je automechanik a obrába aj zem. Maľovanie je pre mňa relax.

Maľovala by som aj viac, ale tu sú aj iné povinnosti: kuchyňa, vinica, roľa...“ Zvonimír úspešne zdolal bakalárske štúdium v odbore socha, objekt, inštalácia. V odbore maľby a iných médií obhájil magisterskú prácu a doktorát získal tiež na VŠMU v Bratislave, u docenta Rastislava Trizmu. Vrátil sa domov, s jasným cieľom, ale... „Neviem, či je to pre verejnosť...

Prišiel som učiť na Akadémiu umení, ibaže mi to tam zase akosi nevy-

šlo. Tak teraz pracujem v Základnej škole 15. októbra v Pivnici. Zároveň robím to, čo som robil aj na Slovensku: divadlo, scénografiu, kostýmy... Zahral som si aj v niekoľkých filmoch, pracoval som ako model – manekýn, fotografovali ma pre rôzne módne časopisy...

Nikdy som nekopíroval, navrhoval som vlastné módne doplnky, ktoré by mohli Madonna a Kylie Minogue používať vo videošotoch...

Momentálne robím kostýmy pre dokumentárny film, ktorý sa točí v Belehrade... Maľujem stále rád, ibaže mám na maľovanie málo času.“ No, už nám len umelec, bohém, Zvonimír Pudelka rád experimentuje: olej bez názvu chýba v dome, dozaista svojho času napadlo rodičom Zvonimíra pláne aj mimo lokálu. Dá sa pove- aj pracovitosti a dôslednosti pri Pudelku... Trebárs nepreháňali dať, že si všetko v živote vybojoval kráčaní, občas priam šprintovaní v podpore jeho talentov, chlapík sám. Zásluhou najprv vlastnej cestou, ktorou sa chodí ťažšie. sa riadne vyšvihol na kultúrnom zvedavosti a talentu, a potom

„Ňepodnášajú sa!“ Anna Horvátová

P

odnášať je nedokonavé sloveso, dokonavý tvar je podniesť. V slovenčine má iba jeden význam – trocha zdvihnúť, nadvihnúť, nadvihovať: podniesť ruku k očiam, pohár k ústam... Zvratné podniesť sa použijeme v prípade trochu sa zdvihnúť, nadniesť: vták sa podniesol.

V našej vojvodinskej slovenčine sa stretávame ešte s jedným príkladom, keď sa navzájom nemôžeme „podniesť“, „nepodnášame sa“, „nepodnášame bolesť“... Aj v tomto prípade ide, žiaľ, o nesprávne použitie slovesa pod vplyvom srbského významu; v srbčine je totiž v poriadku povedať: Ne može da podnese kolegu.; Martina i Danica se ne podnose.; Ne podnosim vrućinu.; Kako možeš podneti ovu situaciju!

Znovu sme týmito príkladmi potvrdili, že zvukovo rovnaké slová nie sú aj významovo

rovnaké. Na vyjadrenie pre nás nepriaznivej situácie, alebo nášho psychického stavu či cítenia v slovenskom jazyku nepoužijeme slovesá „podnášať“, „nepodnášať“ a tým ani takéto vety: „Nepodnáša kolegu“; „Martina i Danica sa nepodnášajú.“; Nepodnášam horúčavu.“; Ako môžeš podniesť takúto zlú situáciu?!“ V slovenčine tie pocity, vzájomné vzťahy vyjadríme slovesami: zniesť (sa) – znášať (sa), vydržať, strpieť (sa), zhodovať sa. Vety bez „(ne)podnášať“ v slovenčine budú takto znieť: Neznáša kolegu.; Martina a Danica sa neznášajú.; Nedávne priateľky sa nemôžu strpieť.; Neznášam horúčavu.; Ako môžeš vydržať takúto zlú situáciu?!

Je v poriadku povedať aj: Nestrpí / nedovolí, aby mu odporovali.; Ťažko ho strpeli v dome.; S nikým sa neznesie.; Nezhoduje sa s predsedom.; Neznáša sa so sestrou.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

PRE MILOVNÍKOV KNÍH Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici 013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Výročný koncert SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade bude v sobotu 16. novembra o 19.00 v miestnostiach tohto centra (Ul. Vuka Karadžića 2/a). Svoju činnosť predstavia všetky sekcie (speváci, tanečníci, divadelníci, hudobníci) a po programe bude nasledovať tanečná zábava, na ktorej bude hrať skupina Trio Mio. d. v.

• KULTÚRA •

NOVÝ SAD. V utorok 19. novembra o 17.00 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Ul. Njegošova 16/II) bude za prítomnosti prekladateľa a zostavovateľa prof. Dr. Michala Harpáňa prezentácia jeho kníh Modeli i diskurzi nauke o književnosti a Poglavlja iz slovačke književnosti i nauke o književnosti.

O knihách bude hovoriť Dr. Marína Šimáková Speváková.

L. Č.

46 /4881/ 16. 11. 2019

33

Oznamy Novinka!

V Hlase ľudu znovu uverejňujeme krížovky nášho niekdajšieho spolupracovníka a vynikajúceho krížovkára Jána Bažíka (1957 – 2007).

KRÍŽOVKA ČÍSLO 46

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 45 – VODOROVNE: Smetana, Krk, lokalizoval, Nd, KUKURICE, Elia, Eron, p, čar, c, i, tet, n, Apis, sýto, ignorant, Am, CUKROVÁ REPA, ATA, Karajan

Našich verných lúštiteľov krížoviek aj naďalej odmeňujeme. Keďže vylúštenie týchto krížoviek nevedie k tajničke, poprosíme vás, aby ste nám zasielali odfotografovanú alebo skenovanú vyplnenú celú krížovku.

Red. VODOROVNE: 12.

ROMÁN SVETOZARA HURBANA VAJANSKÉHO; 13. Močaristá rastlina; 14.

Znak, charakteristika; 15.

Grécke písmeno; 16. Ktorá má veľké oči; 17. Utekaj!; 18. Sviatočná pieseň; 19. Oblasti, odbory; 21.

Zviazaná hŕstka rastlín; 22.

Záhlavie, zátylie (mn. č.); 23. Automobilová značka Kotoru; 24. Automobilová značka Karlovca; 25.

Rozrývaj!; 27. Navlhčuj!; 28.

Krajina v Strednej Amerike; 29. Skratka pre: Albánska telegrafickí agentúra; 30.

Decht; 31. Opona, záclona; 32. Dve spoluhlásky; 33.

Skratka talianskej tlačovej agentúry; 34. Ferment, ktorý rozkladá bielkoviny; 35. VAJANSKÉHO ROMÁN ZVISLE: 1. Rozbil sa, skrachoval; 2. Ktorá

dáva úrodu, žírna; 3. Dve spoluhlásky; 4. Pohorie v Ugande; 5. Mužské meno Richard; 6. Vládca, kráľ (gr.); 7. ZBIERKA BÁSNÍ S. H. VAJANSKÉHO; 8.

Vpíšte LČ; 9. Štít, znak (mn. č.); 10. Radová číslovka; 11. Ťarbavo, pomaly; 14. Kaukazská dedina; 16. Dve samohlásky; 17. Háčik; 19. Predpona označujúca dávnu minulosť; 20. VAJANSKÉHO ROMÁN; 22.Skratka pre: incorporated; 23. Egyptský boh Slnka; 25. Časť ruky; 26. Meno filmového herca Guinnessa; 27. Francúzky básnik Claude; 28. Skratka pre: East-North-East; 29.

Skratka indickej tlačovej agentúry; 31. Skratka pre: a iné; 32. Chemická značka selénu Ján Bažík

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 43 z čísla 43 Hlasu ľudu z 26. októbra 2019 bolo: ZLATÝ KĽÚČ.

Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA PJEVAČ, Ul. M. Gorkog č. 6, 25 230 Kula. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. novembra 2019 je tomu 10 rokov, čo nás opustil môj manžel, náš otec a dedko

PAVEL MARČOK 1940 – 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále zostáva v našich srdciach.

S úctou a láskou si na Teba spomínajú: manželka Mária, synovia Pavel a Ján a dcéra Mária s rodinami

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ŽELIMÍR HRIEŠIK 7. 3. 1978 – 6. 11. 2019 z Kovačice

Zo srdca Ti ďakujeme za všetko, čo si pre nás všetkých urobil.

Kamarát, spomienky na Teba zostanú navždy živé.

Tvoji kolkári z Kolkárskeho klubu Slávia

• OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ŽELIMÍROM HRIEŠIKOM

ŽELIMÍROM HRIEŠIKOM

s milovaným manželom a otcom

7. 3. 1978 – 6. 11. 2019 z Kovačice

Utíchlo Tvoje srdce dobré, utíchol Tvoj milý hlas, odišiel si bez rozlúčky, opustil si nás.

Budeš nám chýbať do konca života.

S láskou sa s Tebou lúčia: manželka Ivetka a deti Marek, Stefany a Daniel

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s drahým bratom

ŽELIMÍROM HRIEŠIKOM 7. 3. 1978 – 6. 11. 2019 z Kovačice

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rád mal.

Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš stále s nami.

Brat Igor s manželkou Aničkou a Tvoje krstné deti Kristián a Viktor • OZNAMY •

s milovaným synom

7. 3. 1978 – 6. 11. 2019 z Kovačice

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je to bolesť a žiaľ.

Zbytočné je počítať dni, lebo nevrátia stratené.

Nenahradia ani prázdnotu, ktorá po Tebe zostala.

S láskou a úctou sa s Tebou lúčia mama a báči Veňarskovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so zaťom a švagrom

ŽELIMÍROM HRIEŠIKOM 7. 3. 1978 – 6. 11. 2019 z Kovačice

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si navždy zachováme.

S úctou sa s Tebou lúčia: svokra Eržika Janišová so synom Miškom a jeho rodinou

46 /4881/ 16. 11. 2019

35

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na môjho manžela

na nášho otca, starkého a prastarkého

MICHALA DIVIAKA

MICHALA DIVIAKA

17. 6. 1948 – 17. 11. 2018 – 17. 11.

2019 z Báčskeho Petrovca

Spomienky... spomienky pekné... menej pekné... krásne... prekrásne... ale len naše, bezmála 50 rokov manželstva.

S láskou a neutíchajúcim bôľom večne budeš slzou v mojom srdci.

Tvoja manželka Mária

17. 6. 1948 – 17. 11. 2018 – 17. 11.

2019 z Báčskeho Petrovca

Sú osoby, ktoré nám v živote mnoho znamenajú. Kto umrel, neodchádza, ale zostáva žiť v spomienkach tých, čo ho radi mali.

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudneme.

Tvoje povďačné deti so svojimi rodinkami, tiež vnučka Martinka s jej rodinkou a vnuk Miroslav Macák s priateľkou

SPOMIENKA

PRÁCA Potrebné čašníčky na prácu v spa rezorte na Slovensku, potrebné je minimálne ovládať slovenčinu. Ubytovanie a strava sú zabezpečené, plat 700 €. Kontakt telefóny: 064/802-8-093 a 021/66-22-606.

Dňa 14. novembra 2019 uplynulo 30 rokov, čo nás opustil náš manžel, otec, starý otec a dedo

JOZEF ČOBRDA 1945 – 1989 – 2019 z Pivnice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JAROSLAV CHLEBIAN

Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia utratené ani nenahradia prázdnotu, ktorá zostala po Tebe.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

25. 6. 1974 – 4. 11. 2019 z Hložian

manželka Anna, dcéra Ana, syn Vladimír, zať Ján, nevesta Jarmila, vnučka Marína s manželom, vnučka Ana s manželom, vnuk Alen, vnučka Andrea a pravnúčatá Marína a Miško

DROBNÝ OZNAM

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

Teta Benková z Erdevíka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JAROSLAV CHLEBIAN

JAROSLAV CHLEBIAN

25. 6. 1974 – 4. 11.

2019 z Hložian

25. 6. 1974 – 4. 11.

2019 z Hložian S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: bratranec Daniel Mrva a sesternica Monika Petrusová s rodinou

36

www.hl.rs

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: sesternice Tatiana Kaňová a Stanislava Nikovićová s rodinami a bratranec Darko Benka s rodinou

Informačno-politický týždenník

SPOMIENKA

Uplynul rok odvtedy, čo sme sa rozlúčili s naším bratom a ujom

JÁNOM BARTOŠOM

4. 7. 1949 – 11. 11.

2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca S úctou a láskou si spomínajú: sestra Mária Hanuľová, synovec Pavel a neter Mariena s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojou mamou

s našou starkou

ANNOU ŠIMOVOU

OLINKA FRANKOVÁ

ANNOU ŠIMOVOU

rod. Peťkovskou 16. 1. 1933 – 4. 11.

2019 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

28. 12. 1949 – 2. 11.

2019 z Báčskeho Petrovca

rod. Peťkovskou 16. 1. 1933 – 4. 11.

2019 z Kulpína

„Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ Filipanom 1, 21

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a s láskou si na Teba spomínať.

Tichú a trvalú spomienku na Teba si navždy zachovajú

Odpočívaj tíško v pokoji.

Na Teba si budú spomínať:

Dcéra Anna Cerovská s manželom Pavlom

Tvoji vnukovia Branislav a Miroslav s manželkou Annou a synčekom Igorkom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovanou manželkou

Navždy zarmútený manžel Pavel

SPOMIENKA

s milovanou mamikou

MÁRIOU GLÓZIKOVOU

rod. Tomanovou 21. 1. 1938 – 28. 10.

2019 z Kovačice

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamou

MÁRIOU GLÓZIKOVOU

švagor Samuel Čáni s Blaženkou a Aninka s rodinou

MÁRIOU GLÓZIKOVOU

rod. Tomanovou 21. 1. 1938 – 28. 10.

2019 z Kovačice

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, ktoré neustále pracovali, zamĺkli ústa, ktoré slovami hladili, zavreli sa oči, ktoré na nás tak milo pozerali.

rod. Tomanovou 21. 1. 1938 – 28. 10.

2019 z Kovačice

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a s láskou na Teba spomínať.

Zarmútená dcéra Marka s manželom Paľkom Benkovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo desať a dvadsať smutných rokov, čo žijete iba v našich srdciach a spomienkach

Tvoje vnučky Jarmila a Marína s manželom

hlasludu.info www.hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul už rok, čo nie je medzi nami naša matka, stará matka a prababička

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

ADAM SVETLÍK

10. 7. 1926 – 9. 3.

8. 10. 1920 – 18. 11.

2005 – 2019 1998 – 2019 z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana • OZNAMY •

ZUZANA KOVÁČOVÁ

EVA CHALUPOVÁ

JÁN KOVÁČ

1918 – 1999 – 2019 rod. Balcová 1929 – 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú a nikdy na Vás nezabudnú dcéra Mária, zať Ondrej, vnučka Milotka a vnuk Miloslav s rodinami

rod. Horešová 13. 9. 1931 – 11. 11.

2018 – 2019 z Kovačice S úctou a vďakou si na Vás spomínajú Vaši najmilší: syn Ján s deťmi a vnúčatami

46 /4881/ 16. 11. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. novembra 11.30 Koľko sa poznáme, kvíz 20.30 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 17. novembra 10.30 Zostrih z Festivalu populárnej hudby Zlatý Kľúč 2019, 1. časť 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 19. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom vysielaní bude prehľad kultúrno-spoločenských udalostí. V Spektre bude reprízovo uvedené vysielanie nakrútené pri príležitosti 100 rokov od ukončenia prvej svetovej vojny. Nebude chýbať ani ďalšie pokračovanie Dobroduchárne.

Dúhovka. Polhodinový dokument bude venovaný Aradáču, najstaršej slovenskej dedine v Banáte. Ten, kto navštívi túto dedinu, nemôže si nevšimnúť jej tri dominanty: hospodársku, architektonickú a kulturologickú – krásne obrobené vinice obklopujúce dedinu, domce tehličkami či kachličkami obložené a dedinčanky v ľudových krojoch hrajúce na gombičkových harmonikách.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 15. novembra – Duisburg – Pokrvná línia Sobota 16. novembra – Deň po tom Pondelok 18. novembra – Kúzelník Žito Utorok 19. novembra – Tutanchamon, 1. časť Streda 20. novembra – Tutanchamon, 2. časť Štvrtok 21. novembra – Tutanchamon, 3. časť

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 17. novembra Film: Baby šéf Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Prísľuby z východu Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny

7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 17. novembra Streda 20. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

19.30 Repríza relácie Dobrý deň

38

Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00 17.15 17.30 18.00 18.10 18.15

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.20 Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.40

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 17. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozhovor s Jánom Čechom, zberateľom a kultúrnym dejateľom Tekvicová zábava v Padine aj v tomto roku dopadla na výbornú Utorok 19. novembra 16.00 Divadelné predstavenie: Drak (100 rokov divadla v Padine) Festival slovenských ľudových piesní Pieseň je naša radosť Kreslený film: Samuel Piatok 22. novembra 16.00 Film: Veľký rešpekt Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Titul jesene v Hložanoch BUDÚCNOSŤ – SOKO 1 : 0 (1 : 0)

V

Ján Murtín

ďaka deviatej výhre Hložančania pred posledným kolom získali jesenný titul.

Okolo 150 divákov nepríjemne prekvapil najslabší výkon Budúcnosti tejto jesene, keďže sa presvedčili, že je najťažšie vyhrať zápas, pred ktorým sú body už zapísané na vlastné konto. A tak bolo aj v nedeľu, keď vedúca Budúcnosť bola výrazným favoritom nad predposledným tímom v lige.

Futbalovo skromné, ale bojovné mužstvo hostí z Novej Gajdobry bolo od začiatku tvrdým orieškom.

Do 16. min. domáci nestrelili bránu súpera. Pokus Molnára skončil nad, ako aj strela Kolára o dve min. neskoršie. V 20. min. Ljubičić

Strely hložianskych futbalistov v druhom polčase končili vedľa brány alebo v rukách brankára Vladimira Mirkovića

odcentroval, no brankár Mirković vyrazil Čipkárovu hlavičku na roh.

V 25. min. prišla rozhodujúca chvíľa, keď po faule nad Čipkárom

IN MEMORIAM

Želimír Hriešik-Pipsi 7. 3. 1978 – 6. 11. 2019

N

ečakane a náhle vo veku 41 rokov v stredu 6. novembra 2019 zomrel Želimír Hriešik, predseda Kolkárskeho klubu Slávia v Kovačici.

Aj jeho Kovačicu zahalil smútok, veď v nej skončil základnú školu a gymnázium. Funkciu predsedu KK Slávia, v ktorom bol aktívnym aj predtým ako športový dopisovateľ nášho týždenníka Hlas ľudu, zastával od roku 2012. Napriek jeho každodennej práci súkromníka veľmi mu záležalo aj na popularizovaní kolkárstva v Kovačici.

Venoval sa mu celým srdcom a dušou. Začal najprv ako jeden z iniciátorov rekonštrukcie a vynovenia kolkárne, ktorá od roku 2018 má novú, modernú tvár

• ŠPORT •

a spĺňa všetky podmienky na súťaže vyššieho stupňa.

Nesebecky sa založil aj o obnovenie ženského Kolkárskeho klubu Slávia a po dlhých rokoch sa mu podarilo znovu na kolkárskych dráhach domáceho klubu zoskupiť najmladších nadšencov tohto športu. Ako uviedol portál RTV Kovačica, činný bol aj v Kolkárskom zväze Srbska a zvlášť v KZ Vojvodiny, v ktorom posledné dva mandáty zastával funkciu člena Správnej rady.

Telesné pozostatky Želimíra Hriešika uložili do zeme vo štvrtok 7. novembra 2019 na kovačickom cintoríne.

Nech mu je večná vďaka a sláva!

A. Ch.

mladý Katiak výborne zacentroval, v skrumáži bol najvynaliezavejší Kolár a oblúčikom hlavičkoval loptu do siete – 1 : 0. Hostia potom zbytočne pritvrdili hru a do konca polčasu pre bezohľadné zákroky od rozhodcu Miloša Dražića z Báčskej Palanky fasovali až päť žltých kariet: Ćurić, Borić, Borković, Adamović, D. Ratković, ktorým sa v druhom polčase pripojil aj kapitán Komad. Jediné napomenutie v radoch domácich si zaslúžil obranca Đumić, keď v 73. min. fauloval D. Ratkovića.

V 43. min. Katiak prenikol z pravej strany, na dosah brány ho zrazil Lukić, ktorý v páde zachytil loptu rukou, a potom ju ešte raz odsotil, taktiež rukou. Dražić odpískal jedenástku, no po protestoch hostí a dohovore s postranným rozhodcom Stanišićom nariadil faul(?!) za Soko, čo vyvolalo revoltu domácich hráčov a fanúšikov na tribúne.

V druhom polčase sa hralo najviac medzi dvoma trestnými územiami, hostia viackrát odcentrovali do šestnástky domácich, ale brankár Pagáč a Horvát tam boli suverénni. Po tom, ako na trávnik vykročil mladý Zahorec, domáci v poslednej štvrťhodine nevyužili 4 – 5 obrovských príležitostí, Ljubičić dvakrát strelil tesne vedľa brány, Čipkár a Huďan triafali do brankára Mirkovića a presný

nebol ani Carić. Tri body sú na konte Budúcnosti, ale o výkone sa vôbec nebude spomínať.

BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Đumić (Zahorec), Ljubičić, Kolár (Fábry), Horvát, Jakuš, Huďan, Katiak, Čipkár, Tomić, Molnár (Carić) Výsledky 12. kola: Bački hajduk – Bačka 45 1 : 1, Neštín – Sloga 3 : 0, Budúcnosť – Soko 1 : 0, Borac – Mladost 0 : 3, Orlovi – Naša hviezda 1 : 2, Kriváň – Bačka (D) 0 : 2.

Program posledného 13. kola: Bačka (D) – Proleter, Naša hviezda – Kriváň, Mladost – Orlovi, Soko – Borac, Sloga – Budúcnosť, Bačka 45 – Neštín.

Zápasy sa začnú o 13. hodine.

Foto: J. Pucovský

1. Budúcnosť 2. Naša hviezda 3. Bačka (D) 4. Bačka 45 5. Kriváň 6. Bački hajduk 7. Neštín 8. Orlovi 9. Mladost 10. Proleter 11. Borac 12. Soko 13. Sloga

46 /4881/ 16. 11. 2019

11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11

9 8 8 7 6 6 4 3 4 2 2 2 1

2 1 1 1 2 2 2 3 0 2 2 1 1

0 41 : 8 2 40 : 9 2 24 : 11 3 33 : 22 3 27 : 16 4 21 : 22 5 21 : 30 5 19 : 19 7 14 : 19 7 13 : 36 7 10 : 33 8 10 : 22 9 7 : 33

29 25 25 22 20 20 14 12 12 8 8 7 4 39

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Prehrávali 2 : 4, ale sa nevzdali...

TATRA – SIRIG 4 : 4 (2 : 2)

V

Pavel Pálik

Kysáči dve dlhoročné priateľské mužstvá zohrali zaujímavý zápas, v ktorom sa o víťazovi nevedelo do konca, a skončil sa nerozhodne.

Videli sme osem pekných gólov a niekoľko dobrých príležitostí na oboch stranách. Hostia zo Sirigu sa v druhej časti ujali vedenia 2 : 4, vtedy sa zdalo, že je to pre domácich koniec nádejam, že môžu získať dobrý výsledok... Vo finiši zápasu tatranci však vyrovnali a zachránili si tak aspoň bod, čo je aj najreálnejším výsledkom merania síl dvoch mužstiev. Objektívne domáce obecenstvo potleskom odmenilo a do šatní vyprevadilo hráčov oboch tímov.

Góly za Tatru dali Kuzmanović v 20. min., Vučković v 29. min. z penalty, Stojičić v 70. min. a 73.

Diváci v Kysáči videli osem gólov a množstvo šancí

min. Za hostí trafili Papak (14. min.), Petrović (40 min. a 55. min.) a Ferati v 60 min. z jedenástky.

Zápas v Kysáči sledovalo 100 divákov. Rozhodca Jeftić z Budisavy ukázal žlté karty Bobotovi, Batinićovi, Munjasovi a Vučkovićovi (Tatra), resp. Grujičićovi, Vasićovi a Feratimu (Sirig).

TATRA: Munjas, Ožvát (Pejaši-

nović), Berić (Vučićević), Medić, Bobot, Batinić, Kedža, Kuzmanović, Vučković, Stojišić, Budík.

Výsledky 15. kola: RFK Nový Sad – Omladinac 2 : 0, Hajduk – Fruškogorac 1 : 0, Slavija – Futog 0 : 0, Šajkaš – TSK 3 : 0, Fr. partizan – Jedinstvo 1 : 3, ŽSK – Petrovaradín 2 : 0, Veternik – Index 1 : 2, Tatra – Sirig 4

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

My sme hrali, vy ste vyhrali!

BUDUĆNOST (P) – SLÁVIA 2 : 0 (1 : 0)

jej let, celkom nestrážený Kozomara vedľa vybiehajúceho brankára Brňu rozvlnil sieť.

V druhom polčase sa situácia Ján Šuster nezmenila, aj naďalej hostia viac ak mohli povedať fanúšikovia útočili a domáci sa húževnate pivnickej Slávie po zápase bránili, pričom často nevyberali v susednej dedine Para- prostriedky, aby zastavili útočníge. Okolo 100 divákov sledovalo kov Slávie. Rozhodca Malbašić im priemerný futbal. Je pravda, že to hlavne toleroval. Peknú akciu na počas väčšej časti zápasu hostia tomto zápase sme videli v 85. min., mali prevahu, hralo sa viac na po- keď Kozomara v sólovom úniku lovici Budućnosti, no tie útoky boli prekabátil niekoľkých obrancov dosť pomalé, prihrávky nepresné a hostí a sieť Brňu sa druhýkrát vlnajčastejšie ich domáci zastavovali nila. Najvýhodnejšiu príležitosť na tomto zápase predsa mal útočník pred svojím trestným územím.

Prví vážnejšie pohrozili hostia v Slávie Trivunović, ktorý preko19. min., keď odcentrovanú loptu nal niekoľkých strážcov, vybehol Babić hlavičkoval nad bránu sú- sám pred brankára Vujačića, no pera. Domáci svoju šancu hľadali namiesto siete trafil gólmana do v protiútokoch, z ktorých sa im nohy.

SLÁVIA: Brňa, Grňa, Benka vydaril ten v 38. min. Lopta bola kopnutá zďaleka na ľavú stranu, (Budić), Jušković, Ćorda, Šmit, kým zadáci hostí pasívne sledovali Trivunović, Marojević, Babić

T

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nevyužil svoju šancu: Đorđe Babić (Slávia Pivnica)

(Kuchta), Petrović, Mušikić (Záskalický) Výsledky 13. kola: Maglić – Budućnost (M) 0 : 0, ŽAK – Rusín 2 : 7, Tvrđava – Kordun 4 : 1, Kulpín – Omladinac 1 : 0, Borac

: 4, Bačka (B) – Bačka (Ď) 2 : 0.

Program 16. kola: Omladinac – Bačka (Ď), Sirig – Bačka (B), Index – Tatra, Petrovaradín – Veternik, Jedinstvo – ŽSK, TSK – Fr. partizan, Futog – Šajkaš, Fruškogorac – Slavija, Nový Sad – Hajduk. Zápasy sa hrajú 16. a 17. novembra o 13. hodine.

1. Jedinstvo 2. Index 3. Nový Sad 4. Šajkaš 1908 5. TSK 6. Veternik 7. ŽSK 8. Slavija 9. Sirig 10. Bačka (Ď) 11. Fruškogorac 12. Fr. partizan 13. Petrovaradín 14. Bačka (B) 15. Tatra 16. Omladinac 17. Futog 18. Hajduk

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

14 11 10 9 9 9 7 5 5 6 5 4 4 4 3 2 2 1

1 0 57 : 24 3 1 40 : 73 2 3 33 : 10 2 4 35 : 14 2 4 34 : 19 0 6 35 : 16 2 6 26 : 24 7 3 16 : 10 4 6 18 : 22 1 8 22 : 29 3 7 21 : 26 4 7 26 : 33 3 8 21 : 29 2 9 18 : 45 3 9 24 : 43 4 9 14 : 33 3 10 20 : 34 4 10 12 : 76

3 6 32 29 29 27 23 22 19 19 18 16 15 14 12 10 9 7

– Radnički 2 : 1, Polet – BSK 3 : 2, Hercegovac – Vojvodina 3 : 1, Budućnost (P) – Slávia 2 : 0 Program 14. kola: Budućnost (M) – Vojvodina, BSK – Hercegovac, Slávia – Polet, Radnički – Budućnost (P), Omladinac – Borac, Kordun – Kulpín, Rusín – Tvrđava, Maglić – ŽAK. Zápasy sa začnú o 13. hodine.

1. Hercegovac 13 2. Vojvodina 13 3. Borac 46 13 4. Slávia 13 5. Radnički 1918 13 6. Rusín 13 7. Kordun 13 8. Tvrđava 13 9. Budućnost (M) 13 10. Polet 13 11. BSK 13 12. Budućnost (P) 13 13. Omladinac 13 14. Maglić 13 15. Kulpín 13 16. ŽAK 13

10 9 9 7 7 7 7 7 6 6 4 3 2 2 2 0

1 2 36 : 10 2 2 37 : 17 1 3 42 : 19 3 3 36 : 14 2 4 31 : 16 2 4 37 : 24 2 4 28 : 15 0 6 36 : 18 3 4 32 : 17 2 5 26 : 26 3 6 30 : 30 5 5 23 : 28 3 8 16 : 37 2 9 15 : 41 0 11 9 : 67 1 12 11 : 66

31 29 28 24 23 23 23 21 21 20 15 14 9 8 6 1

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Vrany s prázdnym zobákom V nedeľu mužstvá zaznamenali nečakané výsledky. Vedúci Vlajkovčania utrpeli druhú porážku v Debeljači. Vďaka očakávanej výhre nad Partizanom z Uljmy Strela z Ivanova sa priblížila k vedúcemu Jedinstvu na dva body. Po úspechu v Barande padinská Dolina postúpila vyššie a za tretím Radničkim z Kovina teraz zaostáva len bod. Gajčania sa vodnopólovou výhrou v Alibunári dostali do stredu tabuľky, kým ich súper klesol na posledné miesto, prebral lampáš od Hajdušičanov. Aj Jabučania získali body na horúcej pôde v Banátskom Novom Sele a urobili krok vyššie od dna tabuľky.

Výsledky 13. kola: Radnički (B) – Dolina 0 : 1, Budućnost (A) –Partizan (G) 4 : 5, Hajdušica – Crvena zvezda 3 : 2, Radnički (K) – BAK 2 : 2, Sloga – Jugoslavija 0 : 1, Strela – Partizan (U) 2 : 0, Spartak 1911 – Jedinstvo (V) 3 : 2, Polet – Potporanj 1 : 1.

RADNIČKI (B) – DOLINA 0 : 1 (0 : 0)

V

Ján Bokor

ranám, ako populárne volajú hráčov Radničkého z Barandy, sa nedarí. I v stretnutí s padinskou Dolinou zostali s prázdnym zobákom. Na ihrisku pri kosto-

le sa viedol vyrovnaný boj. Domácim boli body potrebnejšie, a preto, kým mali sily, na začiatku zápasu chceli získať gólový náskok. Padinčania odpovedali múdrou taktikou.

V prvom polčase dávali väčší dôraz na obranu. Obrancovia hrali veľmi iste a zatvárali všetky cesty k sieti, ktorú na tomto zápase strážil mladý brankár Dušan Králik. Medzi

Nie sú viac poslední HAJDUŠICA – CRVENA ZVEZDA 3 : 2 (1 : 1) Vladimír Hudec

D

erby dvoch mužstiev z dolnej časti tabuľky v napínavom finiši vyhrali domáci futbalisti.

Začalo sa dobre pre Hajdušicu, ktorá od prvej chvíle hrala útočne a už v 5. min. Radović peknou strelou zboku prekonal brankára hostí – 1 : 0. Po tomto góle domáci akoby poľavili a hostia z Pavliša začali obliehať bránu Stojanovského. Ďalšiu príležitosť zasa mali domáci v 17. min,

ale A. Ružić po rýchlom protiútoku z asi desiatich metrov strieľal slabo a vedľa brány. Ihneď potom domáci zastavili útok hostí faulom na asi 35 metrov od brány, odkiaľ Kojić silnou strelou, ale aj za pomoci vetra prekvapil Stojanovského a vyrovnal. Nuž a potom po odchod na prestávku domáci futbalisti mali jemnú prevahu, ale bez výhľadných príležitostí.

Podobne sa hralo aj po zmene strán. Hostia však v 65. min. prepásli stopercentnú príležitosť. Niekoľko-

Pokus Atilu Liptáka (10) z voľného kopu sa nevydaril • ŠPORT •

žrďami vystriedal neprítomného níka a obrancu domácich zaslal brankára Bujakovića, ktorý bol na loptu na nohy Radivojeva, strelec služobnej ceste. Králik si smelo za- Doliny vybehol pred domáceho stal na miesto skúseného kolegu a brankára, kľučkou sa ho zbavil a vystriedal ho bezchybne. Dobrými loptu poslal do nechránenej siete. zákrokmi zachránil svoju sieť od Minimálny náskok Baranďania nenebezpečných útokov domácich. mohli anulovať, lebo pevná obrana Dolina z protiútokov Doliny im to nedovolila. hľadala šancu ohroziť V závere zápasu hráči domáceho brankára Doliny zorganizovali 2 Ćulibrka, ktorý tiež – 3 nebezpečné útoky, dobre reagoval. Vďaktoré sa im nepodarilo ka dobrým obranám skončiť gólmi. Výsledok oboch súperov siete sa nemenil a body zaslúsa v prvom polčase žene poputovali do Padinevlnili. ny. Rozhodca Dragan MiPo prestávke sa lanović z Pančeva ťahal hostia z Padiny časpílu na stranu domácich, tejšie presúvali do ale im nepomohol. útokov a boli trochu DOLINA: Králik, Jolepší od hostiteľov, vanov, Radenković, ktorým sily ubúdali.

Kolak, Vasić, Hlavča Svoju lepšiu hru hrá- Dušan Králik v Barande (Ćirić), Mitkovski, Rači Doliny korunovali úspešne vystriedal ko- divojev, S. Mamojka jediným gólom, čo legu Bujakovića (Ilić), Stajić, Popović im stačilo na výhru.

V nedeľu sa Dolina od Stalo sa to v 76. min. domáceho obecenstva Skúsený stredopoliar Radenković rozlúči v zápase s Potpornjom a výnašiel trhlinu v obrane domácich, hra jej môže priniesť vysoké postauličkou pomedzi stredného zálož- venie v tabuľke jesennej časti. krát strieľali zblízka, ale sa domácim vždy podarilo blokovať nohami tie pokusy. Dokonca Folťan loptu hlavou z bránkovej čiary odrazil do ihriska. Potom v 73. min. studená sprcha obliala domácich. Ćulum na okraji šestnástky úplne nepotrebne fauloval hosťujúceho hráča. Strela z voľného kopu nebola až taká silná, ale lopta odskočila pred brankárom, zmýlila ho, dostala sa k Jovanovićovi, ktorý ju iba potisol do siete.

Po tomto góle hostia začali otáľať s hrou, „trovili“ čas, predstierali zranenia a čakali koniec zápasu.

Ukázalo sa však, že to bola chybná taktika. Domáci zoradili šíky a úplne prebrali iniciatívu. To sa im aj oplatilo,

keď v 78. min. vyrovnali. Z. Lipták centroval presne na hlavu brata Atilu, ktorý loptu usmernil do siete. Iba o niekoľko minút neskoršie obranca Hajdušice znovu pekne centroval, tentoraz na hlavu náhradníka Sprema, ktorý vyskočil najvyššie, trafil a priniesol konečných 3 : 2 pre veľkú radosť domácich futbalistov a fanúšikov, ale aj posun z dna tabuľky.

HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Ćulum (Spremo), Maliar, Mršić, Folťan, Pavlovic, Radović (Pejčić), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić (Petrović)

1. Jedinstvo 2. Strela 3. Radnički (K) 4. Dolina 5. Potporanj 6. Spartak 1911 7. Sloga 8. BAK 9. Partizan (G) 10. Jugoslavija 11. C. zvezda 12. Polet 13. Radn. (B) (-1) 14. Partizan (U) 15. Hajdušica 16. Budućnost

46 /4881/ 16. 11. 2019

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

11 10 8 8 7 6 6 4 5 3 3 3 3 2 3 2

0 1 3 2 2 2 1 5 2 5 3 3 3 4 1 3

2 37 : 12 2 36 : 10 2 35 : 12 3 27 : 19 4 29 : 23 5 30 : 33 6 17 : 21 4 17 : 18 6 22 : 28 5 18 : 25 7 18 : 21 7 17 : 29 7 20 : 29 7 9 : 19 9 16 : 30 8 21 : 40

33 31 27 26 23 20 19 17 17 14 12 12 11 10 10 9 41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Keby tak ako s Divošom...

JEDNOTA – HAJDUK 3 : 1 (3 : 1)

D

Matej Bzovský

ve kolá pred ukončením prvej časti majstrovstiev staropazovskí futbalisti sa „zobudili“ a v stretnutí so solídnym mužstvom z dediny Divoš vďaka skvelému výkonu získali cenné body. To im predsa neprinieslo žiadny posun na majstrovskej tabuľke, zostali aj naďalej na šiestej pozícii, ale keby tak hrali ako minulú nedeľu, iste by urobili významnejší krok dopredu.

Asi 200 divákov, veľa ich bolo aj z Divoša, na tribúne sa nestihlo ani poriadne usadiť na svoje miesta a domáci už viedli 1 : 0. Strelecky naladený Milan Mitrović po vydarenej akcii rýchlo poslal loptu do opačného rohu prekvapeného brankára Dragoslava Petrovića.

V ďalšom priebehu zaujímavého zápasu domáci dominovali ihriskom, režírovali dobrý a kvalitný futbal. Tentoraz v domácich radoch nechýbali zápal, dobré nasadenie,

Lepšie ako inokedy: Vladimir Livaja, tréner Jednoty

vytrvalosť a ochota postarať sa o čím lepší výsledok. Zapli aj rezervné motory, zapli na maximum, už v prvom polčase vytvorili si početné šance jednu za druhou, ale chýbala lepšia realizácia.

Na dvojgólový náskok sa čakalo do 17. minúty. Správne nariadenú jedenástku využil Danilo Živanović, brankár sa vrhol na jednu stranu a lopta sa ocitla v opačnom

rohu. V 30. min. na scénu sa znova dostal najlepší jednotlivec zápasu Milan Mitrović. Opätovná pekná akcia a dobrá prihrávka jeho brata Željka Mitrovića, potom aj prudká strela z hranice pokutového územia skončila v sieti bezmocného brankára hostí Petrovića, ktorý niekoľkokrát zachraňoval svoju sieť od pohromy. Pred ukončením prvej časti, presnejšie v 44. min. nepozorná obrana domácich umožnila hosťom skorigovať výsledok gólom Miloša Trninića, ktorému z voľného priestoru vo vnútri šestnástky nebolo ťažko doraziť loptu do siete brankára Lazara Jovišića.

V druhom polčase obetaví hostia mali jasnejšiu prevahu, domáci trochu poľavili, ale si z rýchlych protiútokov vytvárali početné šance. Tri boli stopercentné, ale ich Stefan Tošić, Nemanja Kačar a zvlášť Srđan Cvetanović nešikovne zahodili. Tak sa nevyužila príležitosť vyprevadiť hostí aspoň s poltuctom gólov. V tých chvíľach aj obrana domácich dobre uzavrela obranný priestor, takže sa hostia z Divoša nedostali do lepšej finálovej prihrávke a výraznejšej príležitosti skorigovať výsledok.

JEDNOTA: Jovišić, Tošić, Delić, Cvijanović (Igrač), Panjak (Milanović), Ž. Mitrović, Milovančević,

Za pomoci rozhodcov!

SLOGA – MLADOSŤ 3 : 0 (2 : 0)

M

užstvo z Čonoplje už niekoľko rokov každé majstrovstvá končí v hornej časti tabuľky. Aj pre Petrovčanov bolo silným rivalom. Domáci mali aj výdatnú pomoc subotickej trojice rozhodcov, hlavného Alena Milosavljevića, ako i jeho pomocníkov Nedeljka Raukovića a Nemanju Subotića.

Už v 16. min. sa domáci diváci v hľadisku aj smiali, keď rozhodca Milosavljević v trestnom území Mladosti nariadil jedenástku. Domáci hráč Purić penaltu premenil, a potom sa im ľahšie hralo. V 35. min. domáca Sloga po strele Ninkovića z asi dvadsiatich metrov dala druhý gól. V 72. min. domáci

42

www.hl.rs

uzavreli skóre zápasu. Sloga zahrávala voľný kop, keďže Plavšić pred trestným územím fauloval domáceho hráča. Lopta trafila žrď, potom sa odrazila do druhej žrde, Leňa nestačil reagovať a Stojišić vsietil i tretí gól.

Mladosť mala niekoľko dobrých príležitostí a najlepšiu nevyužil Stanić. Skúsení Leškov a Ožvát hrali len v druhom polčase a rýchly Petar Mrđan pre pracovné povinnosti do Čonoplje ani necestoval.

MLADOSŤ: Leňa, Kaňa, Ivetić (Leškov), Fábry, Šproch, Beronja, Đaković, Zagorčić (Ožvát), Malidžan, Stanić, Plavšić (Čiep) Výsledky 13. kola: Bajša – Bačka 1 : 3, Krila Krajine – Tavankut 1 : 1, Tekstilac – Mladost (T) 2 :

Informačno-politický týždenník

1. Borac 2. Podrinje 3. Mladost (NS) 4. Sloga (E) 5. Hajduk 6. Jednota 7. Mladost (BJ) 8. Cement 9. Radnički 10. Podunavac 11. Sloga (T) 12. Sremac 13. C. zvezda 14. Jugović 15. Sloboda 16. Jadran

13 13 13 13 13 13 13 1 3 13 13 13 13 13 13 13 13

9 9 9 8 8 7 7 6 5 5 4 4 2 2 2 1

3 2 2 2 0 2 0 2 3 2 3 1 3 2 2 3

1 26 : 5 30 2 32 : 8 29 2 31 : 9 29 3 24 : 11 26 5 18 : 15 24 4 20 : 19 23 6 26 : 23 21 5 14 : 10 20 5 17 : 17 18 6 17 : 17 17 6 16 : 15 15 8 11 : 25 13 8 9 : 22 9 9 15 : 27 8 9 14 : 34 8 9 13 : 38 6

Vrbas, Mladosť (P) – Vojvodina, Mladost (A) – Sloga, Tisa – Radnički, ČSK Pivara – Crvenka, Mladost (T) – Stari grad, Tavankut – Tekstilac, Bajša – Krila Krajine.

Zápasy sa začnú o 13. hodine.

Foto: J. Pucovský

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Samuel Medveď

M. Mitrović, Živanović, Kačar, Cvetanović V sobotu Staropazovčanov očakáva ťažký duel v Erdevíku s domácou Slogou, ktorá vážne útočí na titul jesenného majstra, najmä po remíze s FK Podrinje v Mačvanskej Mitrovici.

Výsledky 13. kola: Mladost (BJ) – Jugović 4 : 2, Podunavac – Borac 1 : 1, Cement – Sremac 2 : 0, Mladost (NS) – Crvena zvezda 2 : 0, Sloboda – Jadran 3 : 3, Podrinje – Sloga (E) 1 : 1, Jednota – Hajduk 3 : 1, Radnički – Sloga (T) 2 : 1.

Nadŕžal domácim: rozhodca Alen Milosavljević zo Subotice

1, Stari grad – ČSK Pivara 2 : 0, Crvenka – Tisa 0 : 2, Radnički – Mladost (A) 0 : 2, Sloga – Mladosť (P) 3 : 0, Vojvodina – Vrbas 1 : 2.

Program 14. kola: Bačka –

1. Sloga 2. Mladost (A) 3. ČSK Pivara 4. Vrbas 5. Tavankut 6. Stari grad 7. Tisa 8. Mladosť (P) 9. Bajša 10. Vojvodina 11. Bačka 12. Tekstilac 13. Crvenka 14. Krila Krajine 15. Mladost (T) 16. Radnički

13 12 13 8 13 7 13 7 13 7 13 6 13 5 13 6 13 5 13 4 13 4 13 4 13 4 13 2 13 2 13 0

1 0 40 : 7 37 3 2 29 : 11 27 4 2 24 : 12 25 2 4 20 : 14 23 2 4 15 : 13 23 4 3 28 : 14 22 6 2 15 : 11 21 1 6 24 : 18 19 3 5 23 : 21 18 5 4 18 : 13 17 3 6 15 : 20 15 1 8 14 : 27 13 1 8 12 : 32 13 5 6 13 : 22 11 0 11 9 : 30 6 1 12 10 : 44 1 • ŠPORT •

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Dve výhry, tri prehry

V

Samuel Medveď

prvom majstrovskom kole novej sezóny petrovskí stolní tenisti hrali s mužstvom Tikvara v Báčskej Palanke, kde dobre začali, viedli 0 : 2, ale predsa na konci podľahli 4 : 3.

Výsledky: Nikolić – Lomen 2 : 3, Đuran – Turan 1 : 3, Dembicki – Bažík 3 : 0; štvorhra: Đuran / Nikolić – Lomen / Turan 3 : 0, Nikolić – Turan 0 : 3, Dembicki – Lomen 3 : 1, Đuran – Bažík 3 : 2.

Ani v druhom zápase Petrovčania neboli úspešní: Mladosť – Zmajevo 2 : 4, keď sa výsledok často menil.

Výsledky: Turan – Bojović 1 : 3, Šramka – Komad 3 : 0, Bažík – Vasić 3 : 2; štvorhra: Šramka /

Miroslav Lomen

Pavel Turan

Bažík – Komad / Bojović 1 : 3, Turan – Komad 1 : 3, Bažík – Bojović 0 : 3.

Na hosťovaní v Šíde v rámci 3. kola Mladosť zaznamenala prvú výhru, keď prekonala domáci Partizan presvedčivo 4 : 1.

Výsledky: Čáni – Lomen 0 : 3, Vlček – Bažík 1 : 3, Danguzov – Šramka 3 : 0; štvorhra: Čáni / Danguzov – Lomen / Turan 1 : 3, Čáni – Turan 1 : 3.

STK Podrinje – Mladosť 4 : 3. Ťažko bolo petrovským stolným tenistom hrať v Mačvanskej Mitrovici, kde neboli v kompletnej zostave. Pre rodinné povinnosti na zápas neodcestoval Pavel Bažík a jeho menovec Turan zo zdravotných dôvodov musel zostať na striedačke. Tak po dlhšom čase raketu do rúk zobral aj predseda Mladosti Ján Lačok. Zápas bol veľmi napínavý, výsledok neurčitý a možno predpokladať, že by hostia zvíťazili, keby mali k dispozícii všetkých hráčov.

Výsledky: Andonović – Lačok 3 : 0, Antonijević – Lomen 0 : 3, Čupić – Šramka 3 : 0; štvorhra: Čupić / Andonović – Šramka / Lomen 0 : 3, Andonović – Lomen 0 : 3, Čupić – Lačok 3 : 0, Vuletić – Šramka 3 : 0.

V telocvični Pavel Bažík ZŠ Jána Čajaka stolní tenisti Mladosti veľmi ľahko maximálnym výsledkom prekonali STK Gusar zo Staparu.

Výsledky: Turan – Popović 3 : 1, Bažík – Bajčev 3 : 2, Lomen – Josić 3 : 1; štvorhra: Lomen / Turan – Popović / Bajčev 3 : 1.

Medzičasom v chorvátskych Vinkovciach na turnaji veteránov (50 – 52 rokov) v konkurencii 200 stolných tenistov člen STK Mladosť Pavel Turan obsadil tretie miesto.

Foto: J. Pucovský

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

ŽAK Gusar Podrinje Tikvara Mladosť (P) Zmajevo NS 2011 Partizan Ćurić Apatin

5 5 5 5 5 5 5 5 5 5

5 4 4 3 2 2 2 2 1 0

0 1 1 2 3 3 3 3 4 5

20 : 4 10 16 : 6 9 17 : 11 9 16 : 12 8 16 : 13 7 13 : 15 7 11 : 14 7 11 : 17 7 8 : 19 6 3 : 20 5

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Do tretice všetko dobré KULPÍN – BÁČ 3 : 0

K

Katarína Gažová

ulpínčania zaznamenali zaradom tretie víťazstvo, keď v sobotu 9. novembra 2019 doma premohli Partizan z Báča.

Tak si volejbalisti Kulpína udržali prvé miesto na tabuľke, kde sú od začiatku jesennej časti majstrovstiev.

V prvom sete sa domáci natrápili, ale ostatné dva vyhrali presvedčivo. Práve v prvej časti Báčania viedli výsledkom až 23 : 17, no kvalita a sebavedomie hráčov domáceho mužstva rozhodla. Kulpínčania získali osem bodov zaradom, a tak prišlo k rýchlej zmene výsledku.

Kulpínske mužstvo už roky hrá dobrý volejbal, má kvalitných hráčov, odborné tréningy a vážne sa pod vedením šéftrénara Jána Lačoka

pripravuje na každý zápasy.

Keď Kulpínčania hrajú doma, sleduje ich veľký počet fanúšikov, ktorí od nich očakávajú maximum a, samozrejme, Mužstvo Kulpína presvedčivo prekonalo aj tím VK Partizan výhru. Tak bolo i tentoraz.

Výsledky na sety: 25 : 23, z Báča 25 : 14, 25 : 22.

VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Nemanja 1. Kulpín 3 3 0 9:1 9 a Rade Petrovićovci, Barišić, Babić, Gajičić, 2.

Bečej 3 3 0 9:3 8 Grubešić, Ćirić, Radanović, Bojkov, Zavaroš, 3. Dunav Vollej 3 2 1 8 : 3 7 Hasík, Popadić 3 2 1 7:3 6 Výsledky 3. kola: Kulpín – Partizan 4. Vojvodina 2 3 2 1 7:5 6 3 : 0, Mladosť (BP) – Vojvodina 2 0 : 3, Dunav 5. Srem Iton 3 1 2 4:6 3 Vollej – Sombor 3 : 0, Srem Iton – Bečej 6. Proleter 1 : 3, Mladost (NP) – Proleter 0 : 3.

7. Partizan 3 1 2 4:7 3 Program 4. kola: Partizan – Mladosť (BP), 8. Sombor 3 1 2 3:7 3 Vojvodina 2 – Dunav Vollej, Bečej – Som- 9. Mladosť (BP) 3 0 3 1 : 9 0 bor, Proleter – Kulpín, Srem Iton – Mladost 10. Mladost (NP) 3 0 3 1 : 9 0 (NP).

Mužstvo MOMS Kulpín – 10. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Kulpín: Alexander Šproch, Darko Levársky, Andrej Ďuga, Pavel Spevák, Manfred Burger (stoja zľava); Ivan Morávek, Miroslav Lačok, Stanislav Častven (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec